Hlas ľudu 46/2020 by NVU Hlas ľudu

Jeseň je aj hravá ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Janko Kolárik posúdil činnosť výboru, zhodnotiac vlaňajšiu bohatú a tohtoročnú diktovanú koronovou situáciou. A. Horvátová

14. 11. 2020 | 46 /4933/

Uzávierka čísla: 10. 11. 2020

Vodovod v Hajdušici je vystavaný v dávnom roku 1975. Odvtedy nehatene funguje a nie sú podnikané žiadne práce väčších rozmerov na jeho údržbe, iba sú vyvŕtané dve studne a konali sa nevyhnutné opravy v prípade havárií. V týchto dňoch však majstri intenzívne pracujú na rekonštrukcii vodovodných uzlov, ktorých je spolu 62. Tieto práce umožnia kvalitnejšie zásobovanie pitnou vodou, pravidelné vypieranie siete, a tým aj kvalitnejšiu vodu, a majú význam aj z aspektu protipožiarnej ochrany, keďže sa v prípade potreby hasiči budú môcť zapojiť na hydranty, ktoré sú postavené nad zemou. V. Hudec

Dvadsiate prvé vydanie Výtvarného tábora Makovička, vlastne jeho prvá časť, sa uskutočnila v sobotu 7. novembra v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Na nej sa zúčastnili umelecky zdatní žiaci z oblasti výtvarníctva z Kysáča, zo Starej Pazovy, z Maglića a žiaci z Báčskeho Petrovca so svojimi pedagógmi. J. Čiep

Divadelná režisérka a dramaturgička Katarína Mišíková-Hitzingerová zo Slovenska v poslednom desaťročí pôsobí aj medzi vojvodinskými Slovákmi a u nás je známa najmä ako koordinátorka a ideová tvorkyňa Seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! v Pivnici. O svojej všestrannej činnosti a kontaktoch s Vojvodinou hovorí v interview v prílohe Obzory. S. Lenhart

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Nešetrime dobrotou

Foto: pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Anna Francistyová

čom by to malo byť tentoraz? Keď sa vôkol nás takmer nič nedeje... Keď na každom kroku máme zákazy, príkazy, obmedzenia, kontroly... Ale žiť treba, lebo život máme len jeden a každý každučký deň je len raz. A bude nám krajší, plnohodnotnejší, ak nebudeme v ňom šetriť základnými morálnymi hodnotami. Napríklad dobrom. Nie, nechce toto byť podklad na objednanú terapiu u psychológa. Len sme si zalistovali v kalendári medzinárodných či svetových dní na mesiac november. Našu pozornosť zaujal 13. november a ten je zapísaný ako Svetový deň dobra. Vyhlásený bol na 3. konferencii Svetového hnutia dobročinnosti, ktorá prebiehala 17. a 18. novembra 2000 v Singapure, a oslavuje sa od roku 2001. Oslavuje? Hm, dosť silné slovo... Skôr si ho pripomenieme, ak sme si ho niekde k tomuto dátumu pripísali. Podstatou je vraj inšpirovať jednotlivcov k väčšej láskavosti a dobrosrdečnosti, v konečnom dôsledku tým dáme svoj maličký príspevok k vytvoreniu lepšieho sveta. Tak poďme na to dobro. A nielen 13. novembra. Všetci vieme, ako na to, a každý

si môže svoje predsavzatie inak presadiť. Pomôžeme svojim blízkym, kolegom či susedom, urobíme niečo užitočné, a tým potešíme aj seba, nebudeme závidieť, ale doprajeme aj iným šťastie a úspech. A tu sú i tie maličkosti, ktoré nás robia šťastnými. Aj ľudí v našej blízkosti. S úsmevom podaná šálka voňavej kávy, teplé slovo, ochota porozprávať sa, vypočuť spolubesedníka... Nasledujú i ďalšie pekné novembrové dátumy: Medzinárodný deň tolerancie (16. novembra), Svetový deň detí (20. novembra)... Nuž buďme častejšie doma i v spoločnosti, v pracovnom kolektíve dobrosrdeční, priateľskí, dobrácki, aj tolerantnejší. Hovorme si pekné veci, usilujme sa o to, aby nám v živote prevažovalo to dobré a pekné. A tak nám aj bude. Lepšie a krajšie.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Rodisko mi núkalo témy 9 Ďalší veterný park v obci

28 U Jašovcov sa dobre sialo, dobre žalo 42 Tri minúty – tri góly

OBZORY

19 Fenomén Knausgard

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Na titulnej strane: Deti zo Štefánikovej ulice v Pivnici vábi von ešte stále príjemné jesenné počasie, preto nedeľné poobedie využili na hru

Tlač:

Foto: Miroslav Pap

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

46 /4933/ 14. 11. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Vakcína proti Covid-19 na obzore Pripravil: Stevan Lenhart

akcína proti koronavírusu, ktorú vyvíjajú spoločnosti Pfizer (USA) a BioNTech (Nemecko), vraj má 90-percentnú úspešnosť podľa výsledkov testovania na desiatkach tisícoch dobrovoľníkov. Ide o všeobecne nádejnú správu, ktorá nasvedčuje možnosti kontrolovania Covid-19 v budúcnosti. V spoločnosti Pfizer predpokladajú, že sa im podarí do konca tohto roka dodať 50 miliónov dávok vakcíny a približne 1,3 miliardy do konca roka 2021. * Epidemiológovia v Srbsku pripomínajú, že v prípade nerešpektovania odporúčaných opatrení proti šíreniu infekcie koronavírusom (nosenie rúšok, dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti, umývanie rúk) v krajine bude aj naďalej stúpať počet nakazených. Situácia je alarmujúca, počet nových prípadov infekcie v niektorých dňoch už prevyšoval 2-tisíc a najviac na-

kazených je v Belehrade. Minister zdravotníctva Dr. Zlatibor Lončar upozornil: „Zdravotnícky systém nie je koncipovaný tak, aby mohol mať naraz na starosti všetkých občanov Srbska, keď ochorejú. V Belehrade je situácia najhoršia a tu sa občania správajú najnezodpovednejšie. Náš systém má určitú mieru, ktorú môže vydržať, a cieľom je, aby každý pacient mal adekvátnu zdravotnícku opateru.“ Vo chvíli vzniku týchto riadkov vo svete bolo už vyše 51 miliónov infikovaných koronavírusom, pokým obetí bolo viac ako 1 260 000 a vyliečilo sa 35 700 000 ľudí. Najťažšia situácia je v USA, kde je potvrdených nad 10 miliónov nakazených, na druhom mieste podľa počtu infikovaných je India, nasledujú Brazília a Rusko. V Európe je situácia kritická a čoraz viac krajín uvádza prísne opatrenia vrátane vyhlásenia mimoriadneho stavu. * Hashim Thaçi odstúpil z funk-

cie prezidenta Kosova, lebo je obvinený haagskym osobitným súdom pre Kosovo z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, a bol prevezený do väzenského zariadenia tribunálu v Haagu. Ako bývalý vodca povstaleckej Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK) Thaçi je spolu s ďalšími predstaviteľmi tejto ozbrojenej organizácie (sú to Kadri Veseli, Jakup Krasniqi a Rexhep Selimi) obvinený zo zločinov spáchaných na Kosove a v Albánsku v rokoch 1998 – 1999. Podľa slov hovorkyne osobitného súdu pre Kosovo Angely Griepovej v obžalobe sa uvádza, že títo bývalí predstavitelia UČK sú zodpovední za zločiny proti ľudskosti, ktoré zahŕňajú politicky a etnicky motivované perzekúcie, mučenie, nezákonné zatýkanie a vraždu. Tieto zločiny boli páchané na viacerých lokalitách na území Kosova a severného Albánska a ich obeťami bolo viac stovák civilistov a osôb, ktoré sa nezúčastnili v

bojoch a vo vojenských akciách na Kosove. Exprezident Kosova Hashim Thaçi sa po prvýkrát postavil pred sudcu osobitného súdu v Haagu v pondelok 9. novembra a vyhlásil, že je nevinný, keď ide o všetky body obžaloby. * Víťazom amerických prezidentských volieb sa stal demokratický kandidát Joe Biden, ktorý porazil svojho republikánskeho protikantidáta Donalda Trumpa. Biden sa po oficiálnej inaugurácii (zaplánovanej na 20. januára 2021) stane 46. prezidentom USA a vo veku 77 rokov je najstarším kandidátom v amerických dejinách, ktorý bol zvolený za prezidenta. Úradujúci šéf Bieleho domu Donald Trump neuznáva výsledky volieb a vyhlasuje, že ide o podvod – jeho volebný tím v niektorých amerických štátoch podnikol právne kroky, ktoré však podľa všeobecnej mienky nebudú vplývať na konečný výsledok prezidentských volieb.

BUDOVA, KTORÁ ZASTREŠÍ SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ INŠTITÚCIE

Treba pouvažovať o každom detaile Anna Horvátová

ielenže odznievali prázdne reči a plány sa črtali, ktoré sa nerealizujú, možno pre mnohých tak aj vyznievalo. Neveriaci do chvíle, keď sa začnú základy stavať, ešte celkom nebudú chcieť uveriť, že objekt, ktorý zastreší slovenské vojvodinské inštitúcie, zrealizovaný bude. Aj pokrajinskej vláde je v cieli zastrešiť národnostné menšiny, umožniť im vhodné pracovné podmienky a nehatenú činnosť, lebo sú predsa lojálnymi občanmi našej krajiny. V stredu 4. novembra v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny

www.hl.rs

boli podané ponuky na ideové riešenie budovy pre slovenské inštitúcie. Následne bol 3D vizualizáciou znázornený samotný objekt, a kým je ešte vo fáze vypracovania, možno vykonať korekcie. Do konca roka 2022 by na cirkevnom pozemku mal vyrásť veľkolepý objekt so štyrmi poschodiami a pivnicou. Na prezentácii boli prítomní predstavitelia verejných inštitúcií, ktoré budú sídliť v objekte, aby dali prípadné návrhy na účelové zlepšenie projektu: predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty a členovia rady.

Informačno-politický týždenník

Pri vypracovaní plánu na výstavbu tak dôležitého objektu treba dobre pouvažovať o každom detaile, o čo sa snažila aj pracovná skupina NRSNM • TÝŽDEŇ •

O ČINNOSTI VÝBORU PRE VZDELÁVANIE S PREDSEDOM JANKOM KOLÁRIKOM

Rozvetvená činnosť aj napriek mimoriadnemu stavu Anna Horvátová

eď iní nepracovali, keď v jarných mesiacoch toho roku koronavírusové ochorenie bolo celoplošnou nástrahou, vzdelávanie ako proces humanizácie človeka trpieť nesmelo. Vďačiac dobrej organizovanosti Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a zverenej oblasti vzdelávania Výboru pre vzdelávanie vyučovacie jednotky a lekcie sa sprístupňovali žiakom online, v súlade so situáciou, ale predsa sa dostali tým, ktorým boli určené. Je to dokonca aj tá primárna úloha Výboru pre vzdelávanie zaoberať sa rozvojom, zveľaďovaním a zachovaním vzdelávania v slovenskom jazyku na všetkých úrovniach vzdelávania, od predškolského, cez základné a stredné školy, až po vysokoškolské vzdelávanie, vydávaním učebníc, prekladom testov pre všetky súťaže na všetkých úrovniach, teda od tých školských, až po republikovú úroveň, zabezpečením maturitných a iných skúšok, ako i vzdelávacích štandardov a výkonov pre základné a stredné školy, a odborným zdokonaľovaním a osobným rastom učiteľa slovenskej národnostnej menšiny. Práve tak ako je uvedené v opise práce, tento výbor aj pôsobí. ROK 2020 JE INÝ Plány v bežnom roku nezodpovedajú aj realizácii. Narušili to mimoriadne podmienky, ktorým sme sa v celej krajine, ba celoplošne museli prispôsobiť, keď kovidové ochorenie diktuje všetky sféry činnosti. Keďže všetky činnosti pôsobenia v tomto roku boli usmernené na náročný proces dištančného vzdelávania, a práve pre tú inakosť vlaňajška a bežného roka požiadali sme predsedu Výboru pre vzdelávane Janka Kolárika o porovnanie a posúdenie aktivít dvoch rokov: „Je ťažké porovnávať činnostný • TÝŽDEŇ •

prístup, aktivity, totižto nemožné. so slovenčinou. Odborno-meto- mimoriadneho stavu MinisterKaždý rok sa sám po sebe líši. dické semináre pre učiteľov mali stvo školstva ihneď reagovalo, Bežný bol ťažší, vlastne pred nás za cieľ rozvíjanie gramatickej osloviac všetky národnostné sa postavili nové skúšky, pustili a komunikačnej kompetencie rady, aby sa pričinili k dištančnému či online vyučovaniu. sme sa do neznámeho. Dištančné Národnostná rada slovenskej vyučovanie bolo národnostnej menšiny, pravdapre všetkých nás že, prijala výzvu a ihneď sa osvetových prazapojila do akcie. Znovu tu musím vyzdvihnúť, že naša covníkov novinkou, tiež pre nás národnostná menšina po väčšiv Národnostnej novom národe a po maďarskej národnostnej menšine mala rade a úzko súvisiacom Výbore najviac nahraných hodín. Napre vzdelávanie. hrávanie trvalo od 23. marca do Možno si niekto 29. mája, spolu 50 dní. Úhrnne pomyslel, chýbasme nahrali 392 hodín; a to v la dynamika, tiež ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ výjazdové meto15. októbra v Pivnici a v ZŠ dické kurzy. V tom hrdinu Janka Čmelíka v Starej čase prípravných Pazove; jeden deň sa hodiny hodín dištančnénahrávali aj v ZŠ Mladých poho vzdelávania kolení v Kovačici a v ZŠ Jána sme si ani nestihli Čajaka v Petrovci. Do projektu pomyslieť na tie sa zapojilo 45 učiteľov z 9 zákedukačné kurzy, ladných škôl a jednej strednej koľko sme boli anškoly, hoci oslovených bolo gažovaní v novom oveľa viac. spôsobe práce. Znovu to spomeniem, ako Samozrejme, že Predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Janko to vyznieva rečou čísel: z pateraz, pozerajúc Kolárik s predsedníčkou NRSNM Libuškou dinskej školy bolo 8 učiteľov, dozadu a keď sme Lakatošovou (sprava) a podpredsedníčkou NRSNM z Petrovca 7, z Kovačice a zo akože lepšie zvlád- Dr. Tatianou Vujačićovou na výstave Jána Bačúra Selenče 6, zo Starej Pazovy sa li novú techniku či v Galérii Zuzky Medveďovej do online výučby zapojilo 5 dištančnú výučbu, učiteľov zo základnej školy a jesa spomienky vynárajú na meto- a metodiky nácviku, prezentova- den zo strednej, teda spolu 6. Z dické kurzy, nové známosti, aj nie nových kreatívnych prístupov Pivnice a Hložian po 4, z Lalite 3 starých známych, ale aj cenné a metód vo výučbe slovenčiny.“ a jedna učiteľka z Lugu. Veľmi poznatky, o ktoré sme v tomto nám bolo ľúto, že spoluprácu roku ochudobnení. A nielen my, TRI ZÁKLADNÉ CIELE MALI odmietli základné školy z Kulpína, ale aj naši žiaci. Spomeňme len, VYTÝČENÉ AJ NA TENTO ROK, Kysáča, Aradáča a Jánošíka. Ihneď koľko pre krajanov ku kvalite Z TOHO LEN SČASTI ZREALI- vtedy, ale po časovom odstupe folklóru prispela Letná škola cho- ZOVALI sme si uvedomili, čo môžeme reografie a ľudového tanca. Škola Práca tak Národnostnej rady, a čo dokážeme, a že sa môžeme v prírode tiež vplývala na komu- ako i výborov, konkrétne tu Vý- vyrovnať s väčšinovým národom. nikačné zručnosti v slovenskom boru pre vzdelávanie, spočíva Nahrávanie pokračuje. Máme jazyku a na poznávanie reálií na tímovej práci odborníkov. nádej, že sa nám dištančné vySlovenska v kontexte jeho príro- „V tejto oblasti sa prostredníc- učovanie nezopakuje znova, ak dovednej, kultúrnej a historickej tvom aktívov, asociácií a zdru- áno, pripravení sme čeliť výzvam jedinečnosti zážitkovým učením. žení zracionalizuje práca výbo- a koronavírusovej dobe. Predsa Detská krajanská univerzita roky ru. Oblasť vzdelávania je veľmi však dúfame, že už na nasledujúci bola organizovaná s podobným rozvetvená, objemovo náročná, rok budeme môcť plne realizovať cieľom. Prostredníctvom rôznych preto sa osobitne určujú priori- aktivity a činnostne orientovať metód sa komunikačné kurzy ty v predškolskom, základnom výučbu. Je to nielen pre nás porozvíjali aj na kurzoch: Učíme sa a stredoškolskom vzdelávaní. zitívnejšie, ale najmä pre žiakov, V tomto roku sa to všetko ube- ktorým priamy kontakt sotva o Slovensku po slovensky a Komunikačný kolotoč, zahrajme sa ralo iným smerom. Vyhlásením môže nahradiť niečo.“ 46 /4933/ 14. 11. 2020

Týždeň V UMELECKOM SVETE BARDA INSITNÉHO UMENIA JÁNA BAČÚRA Z PADINY

Rodisko mi núkalo témy Anna Horvátová

konôp, ovocia, tiež práce na hospodárskom dvore. Jeho pero zvečnilo kročiac do Bačúrovho domu aj problémy s nedostatkom vody prichodí nám skonštatovať v rodisku a snahu občanov prísť v goetheovskom duchu: Po- po pitnú vodu. Autorovi učarila stoj, chvíľa, podáva sa krása! Niežeby príroda a dedinský človek. Venuje to vyznievalo ako klišé, predsa zo sa aj znázorňovaniu spoločenského stien vanie toľký súlad tvarov, farieb, života pospolitého ľudu a kalendársúlad myšlienok a umeleckej formy nych a rodinných obyčají. V tvorbe ich podania príjemne pôsobiaci na barda Bačúra nachádzame i diela zmysly a city človeka. A práve takí s kresťanskou tematikou. Treba ešte sú aj hostitelia Bačúrovci, umelec dodať, že začiatky Bačúrovej tvorby Ján s manželkou Rozáliou z Padiny. charakterizujú vydarené portréty ceruzou na papieri, neskôr práca s pastelom a aj maľba príbuzných a portrétov kovačických a padinských insitných maliarov. Scénka na maliarovom obraze je vždy premyslená a presne realisticky postavená a znázornená, lebo autor presne vie, čo chce znázorniť. Je dôležité spomenúť, že si autor dokumentuje svoju dlhoročnú činnosť v podobe zápisov do kníh, ktoré sú písané rukou a ilustrované vlastnými kresbami, fotografiami, ústrižkami z novín a pod. Hlavným motívom maliarových obrazov, ktorému sám autor dal názov, je – rodisko. Práve odtiaľ čerpá Pri prijatí uznania za životné dielo inšpiráciu pre svoje a kronis prezidentom Republiky Srbsko kárskym perom zachováva Aleksandrom Vučićom dejiny pred zabudnutím. DLHÁ MALIARSKA CESTA Nenadarmo sa o ňom hovorí ako JÁNA BAČÚRA o bardovi slovenského insitného Čo podnietilo pána Bačúra venoumenia. A už nenadarmo nás práve vať sa umeniu a zostať verný téme k tomuto insitnému maliarovi za- a svojmu rodisku a kam siahajú jeho viedol majiteľ Galérie Babka Pavel maliarske začiatky: „Ešte v našej Babka z Kovačice, ktorý zrežíroval padinskej základnej škole talent celý priebeh návštevy. Veď kam na umenie postrehli moja učiteľinam, ak nie k maliarovi nehmotné- ka Aranka Kováliková, ktorá ma ho kultúrneho dedičstva, ktorého naučili čítať a písať. Pomáhali mi, tvorba je dokumentom doby, ktorú koľko mohli, zabezpečovali papier, dôverne a dôkladne, tak ako si ceruzky, lebo v tom čase, keď som pamätá, a k tomu realisticky – za- ja chodil do školy, sme si zapisovali znamenáva na obrazoch. na tabuľky, grifle, a to sa zotieralo, Na jeho obrazoch sú zapísané de- takže nezostával žiaden doklad. jiny Padiny, zachytený je obyčajný Trochu pozdejšie, mal som takých ľud v každodennom živote. Bačúr desať rokov, začal som maľovať maľuje to, čo vidí, alebo videl. Jeho temperou na papier. Moja ňanička, častým motívom sú tradičné reme- mamina sestra, mi kúpili tempery, selnícke zamestnania v dedinskom celú kolekciu. Bol som strašne rád, prostredí. Tak na jeho maľbách si že som dostal taký vzácny darček. svoje miesto našli metlár, kováč, Vtedy som sa naučil aj miešať farby. stolár a k tomu aj roľník pri prácach Inak pri miešaní tempery treba na poli, zvážanie úrody, spracovanie byť veľmi šikovný, lebo sa veľmi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rýchlo suší a ak sa načas neobrobí, to sa už nebude podobať na nič. K tomu tie tempery sú lacnejšie ako olejomaľby a plátna. Vtedy som namaľoval asi desať obrazov, z mojej Padiny – dolinu, studňu, kostol. Tie obrazy postrehli dvaja starší maliari v Padine – báči Paľo Hučka, ktorý omaľovával steny, a Samko Pilát, študent techniky, teraz žijúci v Daruváre. V tom čase práve pripravovali výstavu, na ktorú aj mňa pozvali. Mal som vtedy 13

ma zaujímalo, ako to oni robia na plátne, lebo ja som vtedy maľoval iba na papieri. Ale čo sa stalo, galéria bola zamknutá. Tak nič, šli sme k pánovi Jonášovi, aby nám prišli odomknúť. Aj napriek tomu, že sme ich prerušili pri práci, neťažilo sa im, aj čo boli zaprášený, prísť odomknúť galériu. Domov som sa vracal nadšený, radostný, so získanými novými vedomosťami o maliarstve. Počas kovačických školských rokov som si postupne osvojoval plátno. Najprv som sa učil, ako sa naťahuje plátno na blind-rám, ako sa preparuje, ako sa pripraví na nanášanie olejových farieb – nikto nechcel prezradiť

Hlasľudovci na návšteve u maliara Jána Bačúra, ktorú sprostredkoval Pavel Babka (sprava)

rokov, keď som prvýkrát prezentoval svoju tvorbu v mojej rodnej Padine. To bol môj začiatok.“ Roky, v ktorých maliar Bačúr odrastal, boli poznačené nedostatkom, biedou, nástrahy druhej svetovej vojny neobišli ani naše dediny, Padinu tiež nie. Ale s pevnou vôľou sa to zdolalo: „V rodisku som skončil štyri triedy základnej školy, ďalej som pokračoval v Kovačici na gymnáziu, kde som si urobil malú matúru, lebo som chcel pokračovať vo vzdelávaní; pokračoval som na strednej administratívnej škole v Belehrade. Zoznámil som sa s afirmovanými kovačickými maliarmi, ktorí už v tom čase založili galériu. O mne v tom čase vedeli dosť málo, avšak celkom stačilo, že sme nadviazali prvé kontakty, a v maliarstve ma podporovali, dokonca posmelili ma, aby som prešiel na techniku olejomaľby. Moja láska k maliarstvu bola taká silná, že som sa ako žiačik padinskej základnej školy s mojím priateľom vybral pešo do Kovačice, aby som si pozrel práce maliarov. Strašne

z tých starých maliarov. Ale predsa sa mi šťastie usmialo. Do Padiny na oslavy zavítal maliar Stojan Drumić, ktorý mne a Miškovi Povolnému prezradil to tajomstvo, ako sa na miernom ohni, nie aby vrelo, mala pripraviť biela farba, ktorou sa natierali plátna. Všetko sa muselo na gramy presne vážiť. Plátno sa natieralo zatiaľ, kým sa nezatvorilo, pozerali sme do svetla a ak bolo priesvitné, ešte raz. Takto sme sa trápili, pokým sme si pripravili podklad. A už potom to šlo, farby miešať som vedel, naučil som sa pri tempere. Vedel som aj tvarovať predmety, prírodu, to, čo mi ležalo. Ale bolo si treba aj vytvoriť moju smerovku, cestu, ktorou sa budem pohybovať, a vlastný maliarsky rukopis. V Kovačici som sa ocitol medzi dobrými maliarmi a ak by som kopíroval ich maliarsky rukopis, bol by som hotový.“ MOJA TVORBA MÁ NÁZOV – RODISKO Na začiatku kariéry by to bol pre mladého umelca zánik. Bolo • TÝŽDEŇ •

treba múdre zaujať stanovisko, nie som ho, či by som sa nemohol napodobňovať už vyprofilovaných s nimi zviesť, aby som si zadovážil kovačických umelcov: „Rozhodol olejové farby. Voľky-nevoľky pristali, som sa, že budem maľovať moju vraviac, že im pomôžem konope Padinu, z čoho potom aj vyplynula pozhadzovať. Vtedy som si kúpil téma Rodisko. Všímal som si domy, ulice, školu, mlyn, dolinu studňu, tiež poľné práce. Rodisko mi núkalo tie témy. A bolo ich veľa. Keď sme šli do poľa, všímal som si všetky roboty, ktoré sa vykonávali. Ako sedliacke dieťa do poľa som chodieval, aj keď menej, ako môj brat, keďže som bol slabý. A tam som si všímal prírodu, východ a západ slnka, ako sa žitá zo zelenej farby prelievajú do okerovej, keď zrejú, ako kukurica mení farby, tekvice pomedzi kukuricu posadené. Aj samotné úvrate, stromy popri cestách, kopcovité parcely, Ján Bačúr s manželkou Rozáliou a to všetko bolo vo farbách, čo si môj brat a moji rodičia nevšímali, prvé olejové farby. Odvtedy sa zato ja som stále nosil papier a ce- striedal obraz za obrazom, každý ruzku, a značil som si, skicoval. Otec osobitný, s iným obsahom.“ ma veľa ráz káral, že čo to robím.“ PREČO KONE TAKMER NA KAŽV tom čase kreslenie bolo mrha- DOM OBRAZE? nie času, dokonca aj farby sa ťažko Kvalita sa každým obrazom stupzadovažovali. Preto maliar využíval ňovala. Jeden detail takmer nemokaždú príležitosť: „Otec sa raz vybral hol vystať – kone. Prečo práve kone, do Pančeva s konopami. Poprosil ktoré je k tomu aj ťažko namaľovať? Ján Bačúr sa narodil 22. októbra 1937 v Padine. Záujem a lásku k výtvarnému umeniu prejavoval už od raného detstva a už ako 13-ročný vystavoval svoje obrazy na prvej kolektívnej výstave v Padine. V roku 1962 sa prvýkrát zúčastnil na podujatí Kovačický október, keď bol navrhnutý za člena Galérie insitného umenia. Aktívne sa maľovaniu venuje od roku 1979 a hneď roku 1980 so skupinou insitných umelcov zakladá maliarsku pobočku pri dome kultúry v Padine. Stálym členom kovačickej galérie sa druhýkrát stal roku 1985 a odvtedy sa pravidelne zúčastňuje na početných výtvarných táboroch a kolektívnych a samostatných výstavách. Dodnes sa zúčastnil na 44 výtvarných táboroch a mal 66 samostatných výstav. V petrovskej Galérii Zuzky Medveďovej práve v deň maliarových narodenín bola otvorená 67. výstava. Po dôchodok roku 1993 pracoval ako matrikár na padinskom úrade. Vo voľnom čase hrával futbal vo FK Dolina, kde bol i dlhoročným tajomníkom klubu. Za svojej maliarskej cesty Bačúr získal mnohé ocenenia, medzi inými aj: Cenu predsedu Matice slovenskej za životné umelecké dielo a rozvoj kultúry v slovenskom zahraničí (Matica slovenská, Slovenská republika) 2015, Zlatú plaketu za celoživotné dielo (Obec Kovačica) 2016, Striebornú plaketu za celoživotné dielo (ÚSŽZ) 2018, Striebornú medailu za výnimočné zásluhy v kultúrnej činnosti, najmä v oblasti maliarstva, získanú dekrétom prezidenta Republiky Srbsko Aleksandra Vučića 2018. Najnovšie sa jeho tvorba – slovenské insitné umenie zo Srbska našla aj na slovenskej minci Národnej banky Slovenska. • TÝŽDEŇ •

„Padina bola plná koní. Pre každú domácnosť boli veľmi vzácne a významné zvieratá, človekovi pomáhali v robote. Ja som s nimi rástol. Veľmi mi bolo ľúto, aj teraz mi je pri srdci, keď nám vo vojne Rusi, ktorí prenasledovali Nemcov, prechádzajúc cez Padinu, zobrali dva najkrajšie kone. Aj nášmu susedovi tiež a keď si šiel pýtať svoje kone späť, chceli ich zastreliť. Práve preto sú na mojich obrazoch zvečnené. Tie kone na obrazoch žijú v rôznych pohyboch. Nekreslím nikdy statického koňa, nie aby vyzeral, že je z kameňa alebo z dreva, ale živého, v pohybe, aby sa videlo, čo on robí, a unesená mu je duša. Pri koňovi je aj človek, ktorý komandoval koňovi, staral sa oň. Pri maľovaní ľudí chcem ukázať, akej nálady sú, či sú veselí, či smutní a čo robia – v pohybe. Aby som to dokázal, osobám musím dať dušu, ale aj zvieratám, mačkám, kohútovi, prasiatku, jednoducho všetkým domácim zvieratám, ktoré sa unášajú na mojich obrazoch. Pýtate sa, prečo? Preto, lebo boli v každom dome, okolo ľudí. Veľa som kreslil aj zabíjačky, ako sa to voľakedy robilo na dvore, na snehu, pred hambárom, kde sa zišlo veľa ľudí, stretla sa rodina, kde každý mal svoju úlohu. Doba, ktorú som ja nezažil, bola tiež zaujímavá, čo mi povyprávali starší ľudia. Aj to som prenášal na obrazy, aby sa videlo, ako tí naši predkovia, ktorí prišli zo Slovenska pred viac ako dvesto rokmi, tuná žili, ako pracovali, ako sa obliekali, aké obyčaje si priniesli so sebou, aj ako smútili.“ REČOU ČÍSEL JE TO 2 932 „Zatiaľ som namaľoval 2 932 olejomalieb (hlasľudovci u maliara pobudli 29. októbra, pozn. ah). Každý obraz je osobitný, zvláštny, aj meno som každému dal. Ale nerobil som rovnaké, ako v továrni, ale inakšie. To sa môže stať len na fotografiách, nie aj u mňa. A žeby obraz dostal svoj celok, musí mať to, čo musí mať. Mňa zaujíma perspektíva, proporcia a farby, ktoré mám svoje. Tie farby, čo sa kúpia v predajni, sú nie maliarove farby. Maliarove farby, ktoré vnáša na plátno, sú tie, ktoré on spraví, namieša, aby dostal odtiene. V tube nieto odtiene. A zase bez odtieňov

nijako nemožno tvarovať.“ KRONIKÁR DOBY, ALE NIELEN NA OBRAZOCH „Aby sa tá dlhá moja maliarska cesta nezabudla, či keď ma kovačickí maliari prijali medzi seba za člena, bolo veľa akcií, výstav, všetko som si zaznamenával. S tou praxou som začal roku 1950, ako trinásťročný. Maliari ma prijali do svojich radov 25. mája 1985, keď mi urobili samostatnú výstavu v kovačickom dome kultúry. Tam som vystavoval 35 obrazov. No a aby sa nezabudlo na tie skutky, začal som si všetko značiť. Ale k tomu dopomohli aj vrodené gény. Najprv som to zaznamenával na papieriky, ako sa dalo, aby som potom starostlivo ukladal do kníh.“ Rukopis krásny, vzorný, ako sa patrí na matrikára, čo krášli aj tie kronikárske knihy. Tu sú zaznamenané dejiny Padiny, maliarstva, zachované fotografie, ústrižky z novín, katalógy: „Začal som to ukladať do jednej knihy, ale keďže bolo toho veľa, nepáčilo sa mi, ako to vyzerá, aby už rok 1991 dostal samostatnú knihu, ako i každý nasledujúci rok. Lenže ani tie knihy som viac nekupoval, ale len papier. List po list som spracovával, ukladal k sebe materiál, príhovory hostí, fotografie, k tomu primerane ilustroval. Takto pripravené listy som ihneď v januári nasledujúceho roku dal zviazať. Takto sa na nič nezabudne.“ Výstav je mnoho, všetky sú niečím vzácne, ale: „Krásnu výstavu mi urobili k 80. narodeninám na nádvorí dvoch galérií – Galérie Babka a Galérie insitného umenia. Vtedy mi srdce bolo najplnšie, lebo ja som tie dve galérie zmieril.“ Na túto tému nadviazal Pavel Babka, vyzdvihnúc: „Vtedy sa ukázalo, koľko maliara Bačúra uctievajú aj v rodnej Padine, aj v susednej Kovačici. Návštevníkov bolo neúrekom. K tomu ani výstava nebola tradičná, bola to narodeninová oslava, na ktorú okrem rodiny a priateľov zavítali aj vzácni hostia zo Slovenska, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň, honorárny konzul Mojmír Vrlík, aby pogratulovali oslávencovi.“ Všetky získané uznania boli navrhovateľmi – konkrétne uznávanými inštitúciami aj opodstatnené. Prezident Vučić na Deň štátnosti 14. februára 2018 do správnych rúk odovzdal uznanie za životné dielo. Umelec Bačúr si to zaslúžil a svojou tvorbou opodstatnil nielen raz.

46 /4933/ 14. 11. 2020

Týždeň ZO 4. ZASADNUTIA VÝBORU PRE INFORMOVANIE NRSNM

Bod rôzne sa týkal nášho týždenníka Danuška Berediová-Banovićová

Horvátová prečítala členom list, ktorý podpísala celá redakcia Hlasu ľudu. V liste novinári upozornili na fakt, že správna rada V pondelok 9. novembra sa tejto ustanovizne neskoro stretli členovia Výboru pre reagovala na veci, ktoré sa informovanie (VPI) Národdiali v nej, lebo mohla zjemniť nostnej rady slovenskej námasové odhlasovanie predrodnostnej menšiny. Štvrté platného našich čitateľov zasadnutie otvorila a viedla a upozorniť na zlú redakčnú predsedníčka výboru Anna politiku. Druhý list podpísala Horvátová. Okrem členov na riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna zasadnutí boli prítomní aj Huďanová, ktorá tiež napísapredsedníčka NRSNM Libuška la svoje pripomienky k práci Lakatošová a člen Výkonnej správnej rady, ako aj o vzárady NRSNM poverený injomnej spolupráci. Horvátová formovaním Zlatko Lenhart. prečítala aj písomnú demisiu Po schválení rokovacieho člena Správnej rady NVU Hlas programu a zápisnice z minuľudu Hviezdoslava Čmelíka lého zasadnutia členovia výna tento post, ktorú podal boru jednohlasne schválili aj z osobných dôvodov. ďalší bod rokovacieho prograZlatko Lenhart povedal, že mu, a to podporiť mládežna tieto veci upozornil členov nícke združenie z Kovačice, výboru na minulom zasadnutí ktoré požiadalo VPI o pomoc. Členovia výboru jednohlasne schválili všetky body rokovacieho programu tohto výboru, ktoré sa konalo vo Ide o ekologické hnutie Obce Kovačica, ktoré dostalo svoje a k 76. výročiu nášho týždenníka vyučovania. V deň zasadnutia februári, a teraz požiadal predmiestnosti od predsedu obce a jeden laptop. Keďže sa mnohé z ÚSŽZ oznámili, že neschválili sedu správnej rady Miloslava ktoré je potrebné zrekonštruovať, aktivity tohto výboru nereali- žiadosť o zmenu účelu projek- Chrťana, ktorý je zároveň aj podpredsedom Výboru pre infora preto sa Výbor pre informomovanie, aby podal demisiu, vanie tiež rozhodol podporiť čo Chrťan odmietol. Povedal, toto združenie. že dobre spolupracoval s riaĎalej výbor jednohlasne diteľkou a že správna rada schválil žiadosť o vydanie nemohla vplývať na redakčnú knihy pre deti spisovateľky politiku novín. pre deti Márie Kotvášovej-JoLakatošová povedala, že nášovej, ako aj žiadosť o kúpu v Správnej rade Hlasu ľudu by fotoaparátu pre novinárov mali byť osoby z novinárstva Hlasu ľudu. a že NRSNM navrhne nového V pokračovaní zasadnučlena na miesto Hviezdoslava tia predsedníčka Horvátová Čmelíka. oboznámila členov výboru Keď ide o zmenšenie počtu s bodmi rokovacieho prograodberateľov týždenníka Hlas mu, ktoré sú sčasti už realizoľudu, na zasadnutí odzneli vané. Vysvetlila, že koncom pripomienky, že čitatelia často septembra prišla prosba nerozumejú textom v novio pomoc z RTV, konkrétne nách. Jazyk sa neustále rozvíja z rozhlasovej redakcie z dôa napreduje, a preto novinári vodu, že niektorým noviná- Bod rôzne vyvolal vážnejšiu diskusiu členov pri písaní textov musia sledovať rom hrozilo, že zostanú bez práce. NRSNM promptne rea- zovali v dôsledku koronavírusu, tu Škola online žurnalistiky pre trendy a, samozrejme, dodržiavať normy a pravidlá spisovnej govala a rozhodla sa podporiť zostali nevyužité prostriedky a mladých. Pod bodom rôzne bolo nie- slovenčiny. najmä mladých novinárov, a to výbor sa rozhodol využiť ich na koľko vecí, ktoré vyvolali vážnejZáverom zasadnutia bolo rozjedeného z televízie a dvoch tieto účely. Predsedníčka Lakatošová infor- šiu diskusiu členov. Boli to veci, hodnutie, že o týchto závažných z rozhlasu, a od septembra im platí cestovné trovy, aby netrpela movala členov výboru, že NRSNM ktoré sa týkali nášho týždenníka veciach bude rokovať a rozhodokvalita programu a aby sa počet žiadala Úrad pre Slovákov žijú- a išlo o dva listy a jednu demisiu, vať NRSNM na svojom zasadnutí, hodín programu nezmenšoval. cich v zahraničí o zmenu účelu ktoré boli adresované na Výbor lebo z postu zakladateľa NVU Horvátová tiež informovala, že projektov, ktoré sa nerealizovali, pre informovanie. Predsedníčka Hlas ľudu je to aj jej záväzkom.

www.hl.rs

NRSNM pomohla novinárom aj kúpou technických nástrojov na prácu, a to pre rozhlasových novinárov zvukové nahrávačky

Informačno-politický týždenník

ale úrad neschválil všetky. Tie, ktoré schválil, NRSNM tieto prostriedky využila hlavne na oblasť vzdelávania a na podporu online

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Ďalší veterný park v obci Oľa Glóziková-Jonášová

redseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík s predstaviteľmi spoločnosti Enlight, investora Veterného parku Kovačica, podpísal zmluvu o výstavbe ďalšieho veterného parku na území Obce Kovačica. Menovaný sa v budove obecnej správy v utorok 3. novembra t. r. stretol s vedúcim projektu Veterný park Kovačica Ľuboslavom Lenhartom, ako aj s predstaviteľmi izraelskej spoločnosti Enlight, ktorá je investorom v jednom z najdôležitejších projektov pre

to sa spoločnosť rozhodla pre pokračovanie a rozšírenie tejto v širokom zmysle významnej investície tak pre Srbsko, ale predovšetkým pre Kovačickú obec. Kvalitná spolupráca uvedeného investora s lokálnou samosprávou je výsledkom produktívnych aktivít vedenia Kovačickej obce v čele s jej predsedom Jaroslavom Hrubíkom tak v súčasnom mandáte a zložení, ako aj v tom predchádzajúcom, a jej efektívneho prístupu k riešeniu podnikateľských aktivít potenciálnych investorov, aj zahraničných, aj tých domácich.

Podpisovanie zmluvy v budove Obce Kovačica: (zľava) Ľuboslav Lenhart, Jaroslav Hrubík a Miloš Colić

lokálne prostredie v dejinách Kovačickej obce. Spoločnosť Enlight v minulých rokoch realizovala významný objem investícií na území Obce Kovačica, predovšetkým výstavbou Veterného parku Kovačica, ktorý oficiálne prevádzkuje od minulého roka. Výsledkom stretnutia bola podpísaná zmluva o obchodno-technickej spolupráci pre výstavbu druhej fázy veterného parku s pracovným názvom Veterný park Pupin, ktorý sa bude rozprestierať na území katastrálnych obcí Kovačica a Debeljača. Miloš Colić, predstaviteľ spoločnosti Enlight pre Veterný park Kovačica v Srbsku, uviedol, že výsledky práce Veterného parku 1 a minulá spolupráca s lokálnou samosprávou a jej výkonnými orgánmi boli vynikajúce. Pre• ĽUDIA A UDALOSTI •

Predseda Hrubík zdôraznil, že Veterné parky 1 a 2 budú elektrickou energiou zásobovať zhruba 150-tisíc domácností. Pritom podotkol, že je podpísanou predmetnou zmluvou s investorom určené, aby v rámci výstavby druhej fázy projektu zamestnávaní boli predovšetkým obyvatelia Obce Kovačica, keďže tú výhodu budú mať vykonávatelia prác z územia Kovačickej obce. Nakoniec uviedol, že jedným z priamych pozitívnych následkov a výsledkov uvedenej investície bude aj významný rast príspevku do rozpočtu Obce Kovačica z daňových príjmov od ekonomických subjektov, presnejšie obecnému rozpočtu v Kovačici budú patriť 2 percentá zisku prevádzkovateľa. Doteraz

Obhliadka Veterného parku Kovačica

sa ukázalo, že daňový príjem z podnikania Veterného parku Kovačica vynášal 60 miliónov dinárov ročne, tým sa v budúcnosti očakáva zhruba 110 miliónov dinárov každoročného príjmu pre kovačický obecný rozpočet. Uvedené prostriedky vytvoria podmienky na významné investovanie do obecnej infraštruktúry, vzdelávania a iných oblastí, čo priamo bude vplývať na úroveň kvality života všetkých občanov lokálneho prostredia. Tým lokálna samospráva, na čele s predsedom obce, rozhodne pokračuje s realizáciou

mapuje celé územie južného Banátu ako najveternejšiu oblasť v celom Srbsku, čo implikuje skutočnosť, že investor do budúcna plánuje realizovať aj ďalšie projekty tak na širšom území Banátu, ako aj na území Kovačickej obce. Po ukončení stretnutia Colić a Hrubík navštívili Veterný park Kovačica, pozreli si administratívnu budovu a podrobne analyzovali systém práce daného podniku. Zhodli sa na spoločnom závere tým, že pôsobenie podniku možno ohodnotiť najvyššou známkou, čo predstavuje vý-

Pozreli si aj administratívnu budovu Veterného parku Kovačica

aktivít, ktoré smerujú k zlepšeniu všeobecných spoločenských a ekonomických podmienok Obce Kovačica. Colić nakoniec podotkol, že spoločnosť Enlight podrobne

sledok spoločného pôsobenia a snahy aj investora, aj všetkých prvkov lokálnej samosprávy, ktoré boli zapojené do realizácie uvedeného projektu. Foto: z archívu Obce Kovačica

46 /4933/ 14. 11. 2020

Ľudia a udalosti NA 5. ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Replika na repliku a točíme sa dokola Anna Horvátová

asadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, ktoré sa uskutočnilo v predvečerných piatkových hodinách 6. novembra, sa podobalo na všetko iné, len nie na to, čím bol účel. Prinajmenej ho možno ocharakterizovať ako cestujúci cirkus s tromi – štyrmi „hrdinami“, ktorí slabo zvládli roly a točili sa do kruhu v dokazovaní svojich rečníckych „schopností“. Vďačiac im zasadnutie trvalo od 17.00 do 20.25, keď už aj samotní aktéri vyčerpali svoje témy, alebo nemali schystaný napísaný prejav, samozrejme, že im to vopred niekto schystal, keďže mali na samotnom zasadnutí ťažkosti aj s čítaním, a niežeby s podaním konštruktívnych nápadov. Replika striedala repliku a azda by sa to točilo doteraz, keby im sily stačili, neuctievajúc si v žiadnej chvíli rokovací poriadok, ale prezentujúc sa pred občanmi, v nádeji, že získajú ďalšiu podporu, ktorú stratili, alebo že prilákajú občanov svojimi (ne) zmyselnými diskusnými kostrbatými syntagmami. Pritom tam bolo aj neúrekom jazykových novotvarov. Ale aj komentáre, „ako by sme my už dávno riešili problém samozdanenia a peniaze vrátili občanom!“, a to práve tí, ktorí samozdanenie protiprávne od občanov uberali. Na začiatku zasadnutia predseda Zhromaždenia obce upozornil prítomných, aby boli dôslední, správali sa v súlade s postavením, uctievali iných, rešpektovali súkromie iných a hlavne dodržiavali rokovací poriadok. Po následnom verifikovaní mandátov (na schôdzi bolo 25 prítomných výborníkov) sa pristúpilo k práci. Keďže Obecná rada 5. novembra doručila návrh na doplnenie rokovacieho programu týkajúce sa vymenovania člena Strediska pre sociálnu prácu, akceptovali návrh, a tie body vsunuli ako 11. a 12. Tým sa na 5. zasadnutí ZO rokovalo o 18 bodoch po schválení rokovacieho programu a zápisnice z minulého októbrového zasadnutia. Odznel návrh, aby sa aj bod týkajúci sa VKP Progres presunul na prvý bod, a nie ako 14., ktorý

www.hl.rs

bol zamietnutý; dokonca nevystalo ani odôvodnenie, že to nie je v súlade s rokovacím poriadkom, ani nie dovolené. Takýto rokovací

predsedníčka obce Jasna Šprochová, podpredseda ZO Dr. Ján Šuľan a výborníčka Dragica Pejkovićová. Nastalo zátišie a body 5 až 13,

Na 5. zasadnutí Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec si uctievali opatrenia proti koronavírusu, ibaže sa nerešpektoval rokovací poriadok, ani súkromie jednotlivcov

program odsúhlasilo 22 výborníkov. Body 1 a 2 – posúdenie informácie o prenájme poľnohospodárskeho pozemku v štátnom vlastníctve na území Obce Báčsky Petrovec na agroekonomický rok 2019/2020, ako i posúdenie návrhu a vynesenie ročného programu ochrany, úpravy a užívania poľnohospodárskeho pozemku Obce Báčsky Petrovec na rok 2020 ozrejmil Ondrej Bovdiš. Bod 3 sa týkal voľby obecného právneho zástupcu, ktorým sa stal Vladislav Tárnoci ako jediný kandidát. Tieto body sprevádzali repliky na repliky, čo nie je ani poriadkom dovolené, ale upozornenia boli zbytočné. Ďalšie body, horúci zemiak – komasácia a znovu vďačná téma na„dokazovanie rečníckych schopností“ sprevádzané sypaním urážok. Totiž doterajšiu predsedníčku komisie pre uskutočnenie komasácie v k. o. Báčsky Petrovec odvolali, ale nie je – podľa opozičníkov – správna voľba ani Pavel Severíni, „lebo je mladý a neskúsený“, i keď má za sebou úspešne vykonanú komasáciu v k. o. Kulpín. Na ujasnenie, prípravy na komasačné práce sa začali 5. 11. 2009 a s prácami sa začalo roku 2010. Pritom sa striedali osoby na funkcii predsedu komisie, ktoré nedotiahli do konca práce. Situáciu ozrejmili

Informačno-politický týždenník

týkajúce sa komasácie, posúdenia návrhu a vymenovania členov Rady pre zdravie, Obecnej rady rodičov na školský rok 2019/2020,

členov Správnej rady Turistickej organizácie vrátane bodu venovaného komasácii v Kulpíne, sa schvaľovali prekvapujúco rýchlo. Vlna polemiky sa rozvírila pri bode 14, vzťahujúcom sa na VKP Progres, pri ktorom sa výborníci mali vyjadriť o finančnom hospodárení podniku na rok 2019. Ani ďalší bod týkajúci sa Základnej školy Jána Amosa Komenského neprešiel bez rozvírenia hladiny, i keď predsedníčka Šprochová ozrejmila, že škola roky nemala povolenie na používanie a nevkladalo sa do údržby. Pri bodoch 16 a 17 sa nehlasovalo, iba sa vzali na vedomie a posúdili informácie o stave a dianiach v oblasti kultúrneho amaterizmu, o podujatiach, práci združení v roku 2019, ako i v oblasti športu a fyzickej kultúry v Báčskopetrovskej obci. Otázkami a návrhmi ako posledným bodom, v ktorom sa zopakovali výstupy opozičníkov, sa maratónska schôdza skončila.

REKONŠTRUKČNÉ PRÁCE NA VODOVODE V HAJDUŠICI

Prvýkrát po 45 rokoch Vladimír Hudec

odovod v Hajdušici je vystavaný v dávnom roku 1975. Odvtedy dodnes nie sú na ňom robené žiadne práce väčších rozmerov, ibaže sú vyvŕtané dve studne a robili sa nevyhnutné opravy v prípade havárií. Bezmála štyridsať rokov o vodovod sa staralo miestne spoločenstvo, ktoré pred asi desiatimi rokmi zásobovanie pitnou vodou a gazdovanie s vodovodom zverilo VKP Polet z Plandišta. „Vodovod v Hajdušici je v omnoho lepšom stave ako napríklad v Plandišti, sídle obce. Má síce určité nedostatky, ale vcelku je v dobrom stave,“ povedal riaditeľ VKP Polet Milan Selaković. „Aj voda je dobrá. Keby nebola, Ústav pre

verejné zdravie v Pančeve, ktorý pravidelne kontroluje vodu, by nám nedovolil, aby sme ju distribuovali.“ Vodovod v Hajdušici je stavaný z azbestových rúr, o ktorých sa hovorí, že sú škodlivé pre zdravie, čiže kancerogénne. Uvažujete možno o ich výmene plastovými? „Uvažujeme, ale na to nemáme peniaze,“ hovorí ďalej M. Selaković. „Musím však povedať, že odborníci z Ústavu pre verejné zdravie, ktorí sa zaoberajú distribúciou vody, hovoria, že škodlivosť azbestového potrubia nie je dokázaná. Podľa ich slov človek by musel každodenne počas sto rokov popiť 10 litrov vody, aby sa zjavili nejaké náznaky ochorenia. Na druhej strane azbestové rúry sú najvhod• ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINA

Ukázali štedrosť Tatjana Bovdišová

nazbieralo dosť peňazí, výnos z bazára v Padine usmernili na liečbu ostatných štyroch ratolestí. „Na bazári sa predávalo všeličo – torty, koláče, knihy, hračky, kvety, kozmetické prípravky, ručné

rvá novembrová nedeľa v Padine bola nielen kirvajová, ale i charitatívna. Pred domom kultúry sa konal humanitárny bazár na pomoc chorým deťom, ktoré potrebujú veľa peňazí na liečbu. Hlavnou iniciátorkou tejto skvelej akcie bola Padinčanka Ljiljana Galasová. Pomoc jej najviac poskytol manžel Vladimír a pripojili sa aj niektoré ženy z Padiny, tiež z Kovačice. Pôvodne sa v rámci akcie mali zbierať finančné prostriedky pre päť detí, ktoré trpia vážnou a život ohrozujúcou diagnózou – Lanu, Olivera, Aniku, Miňu a Pavla. Všetkým je diagnostikovaná spinálna svalová atrofia (SMA 1), okrem Pavla, ktorému zlyhali obličky. Keďže sa medzičasom prostredníctvom rôznych podobných charitatívnych podujatí O maľby na rukách štetcom Zuzany či darcovských SMS pre Lanu Vereskej vládol veľký záujem nejšie pre územie Vojvodiny, lebo sa prispôsobujú zľahnutej zemi, kým plastové potrubie častejšie praská ako azbestové. Napríklad

sa začali práce na rekonštrukcii, čiže výmene vodovodných uzlov, ktoré od výstavby vodovodu nie sú menené. Vymenených bude spolu 62 uzlov a tieto práce majú viacnásobný význam. Nimi sa predchádza prípadnej havárii v dôsledku opotrebovanosti materiálu, ale zároveň bude umožnené, aby v prípade poruchy nemusela bez vody zostať celá dedina, ale iba časť, v ktorej sa stala porucha. Okrem toho umožní sa aj pravidelné vypieranie siete na hociktorom mieste v dedine, čo, pravdaže, zlepší kvalitu vody. Konečne hydranty, ktoré sa postavia nad zemou, budú mať aj význam v protipožiarnej ochrane. Hodnota celej investície je Keď ich odkopali, majstri zistili, že bol 37,4 milióna dinárov. Polovicu zvrchovaný čas vymeniť uzly týchto prostriedkov zabezpečila obec a druhú polovicu na vodovodoch, ktoré majú plas- obec získala na základe projektu tové potrubie, sme omnoho čas- z Pokrajinského sekretariátu pre tejšie mali havárie ako v Hajdušici. poľnohospodárstvo, vodohosHajdušický vodovod teda dobre podárstvo a lesníctvo a práce by funguje, aj keď sú potrebné určité mali byť skončené do polovice zákroky, a tak v týchto dňoch novembra.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

práce a mnohé iné veci. Priniesli kojnosť s priebehom aj jarmoku, to buď jednotlivci alebo súkrom- aj humanitárneho bazára, ktoré né firmy, predajne či združenia, zrejme u ľudí vyvolali veľký záuzhruba sa na bazári zúčastnilo 50 jem a mali pozitívny ohlas. Iste im dobrodincov. Dokonca sme mali to bolo vetrom do plachiet pre zásielku z tlačiarní z Belehradu ďalšie dobročinné akcie, keďže a Nového Sadu obsahujúcu ochranné rúška s vytlačenými menami týchto detí. Tí ľudia videli upútavku pre bazár na spoločenských sieťach a pýtali si len adresu, na ktorú treba zaslať balík,“ uvádza Galasová. Prítomná bola i insitná maliarka Niektorí získali i odmeny z tomboly Zuzana Vereská z Kovačice, ktorá návštevníkom maľovala na ruky. naplánovali už ďalšiu. Začiatkom Súčasťou bazára bola tombola s decembra by chceli usporiadať odmenami pre deti a dospelých, dvojdňovú charitatívnu akciu takže návštevníci, ktorí si kúpili vo vianočnom duchu. Ako hotovar za viac ako 700 dinárov, sa vorí Ljiljana Galasová, jeden deň uchádzali o nejaký darček ako by sa konala v Padine a jeden v pamiatku na túto akciu. Dokopy Kovačici. Ešte si však nespresnili, sa z bazára získala pekná suma ktorým poradím. peňazí, ktorá vynášala 158 245 di„Neboli by to vianočné trhy, nárov, čo rozdelili na štyri rovnaké časti. Inak toto nebola jediná humanitárna akcia, aká sa v poslednom období konala v Padine. Aj prednedávnom uskutočnený Detský jarmok mal prívlastok charitatívny, keď deti Základnej školy Na bazári sa dalo kúpiť všeličo maršala Tita na padinskom trhovisku predávali skôr mikulášske, keďže sme to najrozličnejšie veci a časť zárobku plánovali na 5. a 6. decembra. venovali na charitu, konkrétne na Zamysleli sme si to tak, aby ľudia liečbu už spomínaného dievčaťa priniesli na predaj vyhotovené Lany. Vtedy sa zozbieralo 28 010 darčeky pre blížiace sa sviatky dinárov. Následne sa v škole ko- a výťažok by opäť bol venovaný nala zbierka pre toto dievča, keď chorým deťom, ktoré potrebujú padinskí žiaci zoskupili ešte 26 peniaze na liečbu v zahraničí. 500 dinárov. Tie peniaze opäť Dúfam, že sa nám aj to vydarí,“ uložili na účet určený pre Lanu. uzavrela spolubesedníčka. Organizátori vyjadrili veľkú spo46 /4933/ 14. 11. 2020

Ľudia a udalosti ZNEČISTENIE VZDUCHU VO VOJVODINE

Aký vzduch dýchame? Danuška Berediová-Banovićová

si pred rokom nám odborníci radili nosiť rúška a o koronavíruse sme ešte ani netušili. Vtedy nás rúška mali chrániť pred znečistením vzduchu. S prvými chladnými dňami jesene aj tohto roku sa znovu vynorila táto téma. Vlani bola aktuálna aplikácia Air Visual, podľa ktorej mnohé mestá v Srbsku boli na priečke najznečistenejších vo svete. O aplikácii a o znečistení vzduchu sa začalo hovoriť viac. A tohto roku sa hovorí tiež. Aký vzduch vlastne dýchame? Túto otázku sme položili Draganovi Đuricovi, úradujúcemu námestníkovi pokrajinského tajomníka pre urbanizmus a ochranu životného prostredia. Ako sa sleduje kvalita vzduchu vo Vojvodine? „Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v roku 2008 uviedol do funkcie sieť (stanice) pre kontinuálny automatický monitoring kvality vzduchu. Odvtedy sa monitoring koná na 7. meracích bodoch, a to v mestách: Nový Sad, Sombor, Subotica, Kikinda, Zreňanin, ako aj na dvoch miestach vo vidieckom prostredí na Obedskej bare a Deliblatskej piesčine. Fakty ukazujú, že je monitoring zavedený, ale aj to, že sa málo prostriedkov vyčleňovalo na údržbu existujúceho zariadenia, edukáciu a rozvoj. Od roku 2016, kedy som sa stal námestníkom pokrajinského tajomníka pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v Sektore pre monitoring a informačný systém životného prostredia, iniciovali sme niekoľko prác v oblasti monitoringu kvality vzduchu. Znovu je zavedený merací bod v Zreňanine, ktorý bol vypnutý v roku 2015; v značnej miere je modernizovaný existujúci systém a vo veľkej miere je zabezpečená nová nevyhnutná súprava na meranie, ktoré je predpísané predpismi EÚ; zabezpečený je nový softvér; nainštalované sú nástroje a zabezpečené je školenie pre modelovanie kvality

www.hl.rs

vzduchu a konáme vzorkovanie častíc PM10 v Zreňanine, Sombore, Subotici a Kikinde a angažovali sme Inštitút pre verejné zdravie Vojvodiny a Ústav pre verejné zdravie v Subotici vo vyšetrení obsahu častíc PM10. V nasledujúcom období plánujeme pokračovať s modernizáciou našej siete, ale aj iniciovať zavedenia dodatočných meraní, t. j. nových meracích bodov na úrovni jednotiek lokálnych samospráv v 7 vojvodinských mestách. Napriek tomu, že je to naša úloha, bude to určite aj výzva pre primátorov

covanie portálu na zobrazenie výsledkov.“ Aká je kvalita vzduchu vo Vojvodine na základe týchto výsledkov? „Hustota zaľudnenia v mestách v Srbsku a tiež v AP Vojvodine, počet vozidiel v premávke, spôsob vykurovania v domácnostiach, nakladanie s komunálnym odpadom sú dostatočné ukazovatele a indikátory znečistenia vzduchu. Kontinuálne automatické merania zariadením, ktoré je certifikované a ktoré používa akreditované metódy podľa predpisov EÚ, čo

Dragan Đurica, úradujúci námestník pokrajinského sekretára pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (Foto: z archívu spolubesedníka)

týchto miest, ako aj pre vedúcich ustanovizní pre verejné zdravie.“ Kde sa zverejňujú výsledky? „Všetky výsledky sa pravidelne a aktuálne zverejňujú na stránke pokrajinského sekretariátu. Raz ročne odovzdávame pokrajinskej vláde zhodnotenie kvality životného prostredia, v rámci ktorého sa v jednej kapitole analyzuje kvalita vzduchu, a tiež máme záväzok údaje odovzdávať aj Agentúre pre ochranu životného prostredia Srbska, s cieľom vytvoriť správu o kvalite vzduchu v Srbsku. V rámci zlepšenia nášho systému – softvéru pre zber a spracovanie údajov z meracích bodov, s cieľom čím lepších a dostupnejších údajov verejnosti, práve prebieha vypra-

Informačno-politický týždenník

je jediný relevantný ukazovateľ, ukazujú, že na znečistenie vzduchu vo Vojvodine najviac vplýva, samozrejme, premávka, v mestách počas celého roku, vykurovanie, čiže fosílne palivá, ktoré sa používajú počas vykurovacej sezóny, priemysel, odpad a v najmenšej miere poľnohospodárstvo. Pravdaže, dôležité je spomenúť, že je znečistenie viditeľnejšie počas jesene a zimy, čo je spôsobené počasím v tom období – prítomnosť oblačnosti, atmosférického tlaku a menej zrážok. Prítomnosť stáleho prúdenia vzduchu a jemný vietor zvýhodňuje zmenšenie znečistenia vzduchu a Vojvodina je v tomto zmysle vo výhodnom geografickom položení, čo vplýva na

menšie znečistenie počas väčších intervalov počas roka. Medzitým klimatické zmeny sú niečo, čo zintenzívnilo tento globálny problém a znečistenie vzduchu zaradilo medzi top témy, keď ide o oblasť ochrany životného prostredia. Môžeme uzavrieť, že je vzduch vo Vojvodine počas väčšej časti roka dobrej alebo uspokojivej kvality, a dodal by som, že je dôležité, aby sme sa ako jedinci opýtali, čo sme pripravení urobiť, aby sme prispeli v boji proti znečisteniu vzduchu.“ Nakoľko objavenie aplikácie Air Visual vplývalo, aby sa o znečistení vzduchu hovorilo viac za posledné dva roky? „Určite aplikácia prispela k propagácii problému znečistenia vzduchu. Mnoho krajín v našom okolí, ale aj v celej Európe má zavedenú sieť rozličných senzorov, ktoré sú iba indikátory, pripomínam, iba indikátory znečistenia vzduchu. Air Visual aplikácia je dostupná aj na území Srbska dva roky dozadu, ale to je aplikácia, ktorá zbiera rozličné nespoľahlivé údaje z rozličných servisov a vypracúva potenciálne znečistenie vzduchu na určitom území podľa algoritmu a vzorca, ktorý niekto napísal, pravdepodobne bez implementácie zákonného regulatívu a pravidiel na meranie kvality vzduchu podľa predpisov EÚ. Teda ide iba o indikatívne ukazovatele znečistenia vzduchu, ktoré zároveň nie sú precízne a celkom pravdivé v každom momente.“ Ktoré mestá vo Vojvodine sú najznečistenejšie? „Znečistenie vzduchu je najprítomnejšie v husto obývaných mestských prostrediach, kde je zvýšená prítomnosť premávky, stavebné práce a, pravdaže, vykurovanie. Vo Vojvodine sú to Nový Sad, Sriemska Mitrovica, Zreňanin, Sombor, Kikinnda, Subotica. V iných mestách nie je zavedené meranie, ale ukazovatele, ktoré sme spomenuli, určite indikujú znečistenie, a to by sa ukázalo zavedením meracích bodov. Preto je dôležité, keď ide o znečistenie vzduchu, zavedenie merania.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

SUŠENIE ČERVENEJ PAPRIKY V HLOŽANOCH

Dobrá kvalita mletej papriky Miroslav Pap

letá paprika akoby bola určitý etnoidentifikačný prostriedok. Čiže jej výrobu a pôvod výroby, ako aj využitie v gastronómii si privlastňujú predovšetkým Maďari, ale aj Turci. No u Slovákov tiež nechýbala v jedlách, najmä u vojvodinských. Samotná mletá paprika nielenže sa využíva v gastronómii, ale má priaznivé účinky aj na zdravie

Pri mlyne a finálnej fáze produkcie

človeka. Najviac obsahuje vitamín E, vitamín A, železo a betakarotén. Pomáha pri zachovaní dobrého zraku, znižuje zápaly v tele, prajne vplýva na tráviacu sústavu, odbúrava srdcovocievne ochorenia a podobné.

Zákazník zo Selenče • ĽUDIA A UDALOSTI •

Obdobie jesene človek vníma takmer so všetkými zmyslami. Pre niektorých prvým znakom jesene je vôňa pečenej papriky, ktorá sa šíri po dedinách. No pre rodinu Pavčokovú z Hložian táto vôňa nie je typická iba pre začiatok jesene, ale ich sprevádza počas celej sezóny, keď sa paprika suší a melie. Sezóna sušenia papriky začína koncom septembra a trvá približne do konca októbra. Najmä Ondrej Pavčok vlastní sušiareň na papriku a do celkového komplexu zabudoval aj mlyn, ktorý túto papriku hneď aj melie. V súčasnosti sa spracovaniu červenej papriky v Hložanoch venujú iba tri domácnosti. „V roku 1992 sme začali s inštaláciou celej budovy, v ktorej sa dnes nachádza sušiareň a mlyn. Na začiatku sme iba mleli papriku a neskôr sme sa začali venovať aj sušeniu. Osobne ma táto práca veľmi nefascinovala, no časom som si ju veľmi zaľúbil. V tom čase som pracoval v Novom Sade, takže som sa sušeniu papriky nemohol naplno venovať tak ako je to dnes, keď som na dôchodku. Teraz je to omnoho jednoduchšie,“ tvrdí Ondrej Pavčok. Nakoľko je vyučený klampiar, takmer všetky súčasti nového mlyna a sušiarne si vyrobil sám. Postupom času o túto sušiareň začali prejavovať veľký záujem zákazníci z okolitých prostredí. Dnes do Pavčokovej sušiarne prichádzajú zákazníci z 22 dedín,

z čoho sú väčšinou slovenské. V minulosti sem prichádzali zákazníci dokonca aj z Iloku. Každý si prináša do sušiarne papriku a suroviny, ktorými bude vykurovať pec na sušenie. Odhadom sa počíta, že na sušenie 100 kilogramov papriky je potrebný jeden kubický meter dreva. „Po zbere sa paprika prírodne suší, fermentuje ešte dva týždne, počas ktorých dostáva ešte krajšiu farbu. Nie každý rok je na papriku dobrý. Boli roky, keď sa až 30 percent z celkovej papriky vyhodilo von. Tohto roku je veľmi zdravá paprika a ľahko sa suší, no málo sa jej urodilo. Pomer je taký, že na 7 kilogramov surovej dostávame kilogram mletej,“ dokazuje Ondrej Pavčok. Celkový proces sušenia pozostáva z troch 6-hodinových fáz sušenia posekanej papriky na troch odlišných výškach. Potom suchá paprika ide do mlyna, kde sa melie. Pre domácich Hložančanov nie je problém dať na 6 hodín sušiť papriku na niekoľkokrát, no zákazníci z okolitých, ale aj vzdialených prostredí u Pavčokovcov pobudnú dlhšie, aj niekoľko dní, v závislosti od množstva papriky. „Naši zákazníci sú u nás už ako doma, poznajú proces výroby a ak prídu noví, tak im tí pred nimi vysvetlia, alebo im ja postupne vysvetlím. Napríklad u nás sa vystriedajú aj generácie zákazníkov. Máme prípady, že k nám prichádza až

Na jednom z podlaží

tretia generácia. Keď začne sezóna sušenia papriky, u nás sa pracuje 25 hodín denne,“ zo žartu hovorí Ondrej Pavčok. Od samotného začiatku sezóny sušiareň ani na chvíľu nezastáva. Len čo končí jeden zákazník, už druhý chystá papriku na sušenie. A tak do ukončenia sezóny sa u Pavčokovcov vystrieda pomerne veľký počet zákazníkov, ktorým sa domáci snažia spríjemniť každú chvíľu. V rámci komplexu existuje aj priestor, kde si môžu odpočinúť či pozrieť televíziu. Aj týmto Ondrej Pavčok dokazuje, že zákazník je na prvom mieste a že si ho veľmi váži. Potom nie div, že sa do sušiarne každoročne vracia spokojný zákazník, alebo dokonca už tretia generácia.

Ondrej Pavčok si sám vyrobil celý produkčný systém 46 /4933/ 14. 11. 2020

Ľudia a udalosti PREDSEDA HASIČSKÉHO ZBORU V ARADÁČI IVAN BUJÁK UPOZORŇUJE

Pálenie na otvorenom je trestný čin Vladimír Hudec

ačiatok roka v Dobrovoľnom hasičskom zbore v Aradáči ako aj obvykle poznačili tradičné aktivity – prednášky a hasičské skúšky pre nových členov. V apríli plánovali zorganizovať výročné zhromaždenie, na ktorom mali byť aj hostia tak z krajiny, ako aj zo Slovenska. Pre pandémiu koronavírusu však zhromaždenie museli odložiť a zorganizovali ho po zrušení núdzového stavu, ale iba v kruhu členov zboru, bez hostí, lebo aj ďalej platil zákaz zoskupovania väčšieho počtu

vozvolený predseda zboru Ivan Buják. „Najčastejšie to boli intervencie pri hasení ohňa v chotári, čiže zapáleného strniska a kukuričniska. Aj prednedávnom sme mali jednu takú intervenciu. Človek zapálil kukuričnisko, nerozmýšľajúc o tom, že sused ešte nevylámal kukuricu. Našťastie načas zavolal, tak sme kukuricu zachránili. V každom prípade radím ľuďom, aby nepálili strniská, ale slamu, a kukuričie zaorali. Ak však neposlúchnu, a predsa sa rozhodnú páliť a nemôžu kontrolovať oheň, nech najprv zavolajú nás, a potom

Ivan Buják (prvý zľava) s kolegami Dejanom Bartošom a Mirkom Savčićom v Mestskom hasičskom zväze v Zreňanine

ľudí. Na tej schôdzi zmenili štatút, v ktorom spolok zmenil názov na zbor a vzorom im bolo Slovensko. Zvolili aj nové vedenie. Novým predsedom sa stal Ivan Buják, podpredseda a zároveň aj tajomník je Pavel Kokavský, Filip Šťastný je veliteľ hasičskej jednotky, Dejan Bartoš je jeho zástupca a Emil Hučok pokladník. V dôsledku kontinuity však v práci výkonného výboru účinkujú aj členovia doterajšieho vedenia. Okrem toho dobrovoľná protipožiarna jednotka, počítajúca 16 členov, ktorá je súčasťou jednotky civilnej ochrany na všeobecné účely, v miestnom spoločenstve bola angažovaná na balení a potom aj delení balíkov spoluobčanom starším ako 65 rokov, korí sa počas núdzového stavu nachádzali v izolácii. Pravdaže, okrem týchto aktivít aj počas núdzového stavu vychádzali na intervencie. „Od nového roku a doteraz sme mali 30 intervencií,“ hovorí no-

www.hl.rs

sa pokúsia hasiť, lebo ak sa pokúsia sami hasiť, stratia vzácny čas,“ hovorí spolubesedník a upozorňuje, že pálenie ohňa na otvorenom je zakázané a je trestný čin. „Naši ľudia však na to veľmi nedbajú,“ hovorí. „Problém je však v tom, že je veľmi ťažko dokázať, kto oheň zapálil, tým skôr, že nezostane iba na parcele, na ktorej je zapálený, ale sa prenesie na ďalšie parcely. Trestať však možno, len ak jestvuje materiálny dôkaz, kto zapálil. Hájnici sa síce snažia, ale nemôžu stihnúť všade. Problém je najmä s pálením pozostatkov kukurice, a to najčastejšie nerobia majitelia pôdy, ale ľudia, ktorí zbierajú kukuricu po kombajnoch. Mali sme prípad, že istí ľudia išli od parcely po parcelu a radom pálili kukuričniská a nasledujúceho dňa prišli zbierať. Keď sa ich opýtali, kto zapálil, jednoducho povedali, že nevedia, a nikto im nič nemohol, lebo nejestvoval dôkaz. Ľudia síce videli biele auto, ale čo to stojí, keď

Informačno-politický týždenník

nevideli aj poznávaciu značku.“ Skôr jednou zo základných úloh hasičov bolo pred sezónou vykurovania kontrolovať komíny na rodinných domoch. „Ľudia sú všelijakí a často nás dočkali s nedôverou a hundraním. Jednoducho nemajú o to záujem, takže už Aradáčski hasiči umývali schody na výletnom niekoľko rokov to ne- mieste pri Tise robíme. Samozrejme, ak nás niekto zavolá, aby sme chvíle a na intervencie ideme skontrolovali komín, ochotne to v našom osobnom odeve. Okrem urobíme. Musím však povedať, toho v zbore máme ešte asi 20 že sú ľudia, ktorí sa voči komínom prílb, ktoré sú staré 50 rokov. Niečo správajú príliš nezodpovedne. teda máme, ale to je ďaleko od Nech nehovorím o tom, že vedľa toho, čo by sme mali mať. Problém komína nechajú aj vysoko horľavé je aj s financiami. Miestne spololátky. Pritom ak sa komín zapáli, čenstvo nemá vlastné prostriedky hasia ho vodou, čo je najväčšia a usmerňujú nás na lokálnu samochyba, lebo sa voda na vysokej správu. Tí nám zasa povedia, že sa teplote rozkladá na vodík a kys- spolky financujú prostredníctvom lík a prichádza k explózii. Oheň Mestského hasičského zväzu, kde v komíne zahasíme tak, že mokrou nám vždy sľúbia, ale... Nie je to tak handrou zatvoríme prívod vzdu- iba u nás, ale všeobecne v celom Srbsku. Financovanie dobrovoľchu do komína.“ V tomto roku ste mali aj in- ných hasičských spolkov by malo tervencie, ktoré veľmi nesúvisia byť systémovo riešené, aby každý vedel, s čím môže nakladať. Skôr s požiarmi. „Po desiatich rokoch výletné jestvovali protipožiarne fondy, miesto pri Tise je znovu dané do do ktorých poisťovne a niektoré funkcie a našou úlohou bolo umyť iné subjekty boli povinné zaplatiť betónové schody na pláži, na kto- určité percento svojho dôchodku. rých bolo hádam aj desaťročné Nuž a z tých fondov sa kupovali bahno. Tým sme umožnili, aby zariadenia, hasičské kamióny, výľudia po schodoch mohli schá- stroj. Vtedy to bolo super, avšak dzať do vody a na nich sa slniť. s prerušením takého spôsobu Mám nádej, že sa to teraz bude financovania všetko zastalo, a tak pravidelne robiť, tak ako sa robi- náš kamión je dnes už 40-ročný, lo skôr. Okrem toho mali sme aj a sú spolky, ktoré majú kamióny jednu záchranársku intervenciu, z roku 1967 a div, že stále fungujú. keď sa traktor dostal do kanálu My napríklad už viac ako 15 rokov a my sme ho ťahali von. Ľudia nemôžeme položiť strechu na nás volajú, aj keď sa zapchajú našu garáž. Vždy nám sľubujú, priepusty pod mostíkmi a voda ale nikdy nič. A betón pomaly po výdatných spŕškach stojí na chabne a začal premokať. Na vine ulici. Aj to ochotne urobíme, ale je, pravdaže, nedostatok peňazí. ľudia musia vedieť, že my nie sme Novým zákonom o protipožiarnej ochrane je síce predvídané, komunálny podnik.“ Dobrovoľné požiarnické spol- že každá lokálna samospráva by ky v Srbsku sa nemôžu pochváliť v rozpočte mala mať položku fibohvieakou vybavenosťou. Ako nancovania dobrovoľných hasičských spolkov, ale sa ten zákon je tomu v Aradáči? „Toho roku sme dostali pracovný stále neuplatňuje,“ konštatuje odev, avšak keďže iný nemáme, na záver predseda aradáčskych chránime si ho pre slávnostné hasičov Ivan Buják. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZDRUŽENIE ŽIEN BINGUĽČANKY

Stretávanie žien pretrváva pol dekády Tijana Farkašová

stráviť voľný čas a naučiť sa pritom novým zručnostiam. Predsedníčdruženie žien Binguľčanky kou je Snežana Jelačićová. Členky bolo založené 20. júna 2015 združenia žien, ktoré usilovne v Binguli. Patrí k najmladším pracujú, sa stretávajú pravidelne, ženským združeniam v Šídskej raz týždenne vo večerných hodiobci a ich symbolom je červená nách, v miestnostiach pri dome ruža. Hneď na začiatku si členky kultúry. Pri dobrej nálade robia združenia vytýčili cieľ – zacho- ručné práce, plánujú a vymieňajú vanie národnostnej a kultúrnej si názory o tom, čo budú robiť. Spolok žien spolupracuje so všetkými spolkami v dedine a zapája sa do rozmanitých podujatí. Ich hlavnou aktivitou je veľmi populárna servítková technika, ktorou ozdobujú sklenené fľaše, podložky pod poháre, šálky, podšálky a keramické vázy. Okrem tejto techniky sa venujú aj pleteniu rôznych papierových dekoratívnych ozdôb. Je to dobrý spôsob, ako recyklovať a znovu využiť materiál, ktorý by nepotrebne zaberal miesto v domácnosti, alebo by skončil v koši. Počas zimy sa plánujú venovať aj iným Z papiera sa dajú vyrobiť nádherné ručným prácam: vyšívaniu, háčkovaniu a pleteniu. dekorácie Členky spolku žien sa identity všetkých národností ži- zaoberajú aj humanitárnou činjúcich v tejto dedine. nosťou, o čom najlepšie svedčí Združenie zoskupuje 15 aktív- dobročinný bazár pre Lanu Jonych členiek a 2 členky, ktoré nie vanovićovú, ktorý organizovali sú aktívne, pretože sú v zahraničí. nedávno, v spolupráci s deťmi z Aj napriek tomu, že združenie binguľskej základnej školy a škôlnie je mnohopočetné, v malej ky. Ženy sa tiež zúčastňujú na humanitárnych aktivitách nielen vo svojom prostredí, ale aj v iných dedinách a mestách. Binguľčanky sa môžu pochváliť, že nadviazali úspešnú spoluprácu so všetkými spolkami v okolí. Plány spolku žien závisia od finančných možností. Členky združenia platia Priestory združenia sú zariadené v etnoštýle mesačne členský sriemskej dedinke to má veľký príspevok vo výške sto dinárov a význam. Ženy rôznych vekových z týchto peňazí nakupujú materiál kategórií majú možnosť užitočne potrebný pre prácu. Každý rok

• ĽUDIA A UDALOSTI •

pripravujú balíčky pre deti v binguľskej základnej škole a škôlke, ktoré im na konci roka odovzdá-

dva strieborné a dva bronzové poháre, ale aj množstvo medailí, diplomov a uznaní) z rôznych podujatí. Stánok združenia žien na všetkých podujatiach, na ktorých sa zúčastňujú, je vždy plný chutných koláčov, perníkov, rejtešov, starodávnych jedál, vyšívaných obrusov, starých predmetov, ako aj rôznych dekorácií. Dňa 25. októbra 2020, ženy zo Šídskej obce realizovali jednodenný výlet na relácii: Zobnatica – Subotica. Najprv navštívili múzeum a žrebčinec v Zobnatici. Ďalej ich cesta viedla do Subotice, kde navštívili zaujímavé múzeá a Stánok binguľských žien je vždy pekne galérie. Navštívili aj vyzdobený vinárstvo známeho speváka staromestvajú. Majú tiež zvyk navštevovať ských piesní Zvonka Bogdana. novonarodené deti v dedine a Pandémia ochorenia COVID-19 odovzdávať im balíky, ktoré uľah- stále pretrváva. Preto aj aktivity

Sladké balíčky binguľským deťom rozdali na konci roka (fotografia z roku 2018)

čia prvé dni rodičovstva. Každoročne k ôsmemu marcu – Medzinárodnému dňu žien organizujú tanečnú zábavu pre všetkých ľudí, ktorí majú radi živú hudbu a dobrú zábavu. I keď je príliš mladé, toto päťročné združenie má za sebou veľa ocenení (tri zlaté,

binguľských žien boli zredukované. Tento rok okrem humanitárneho bazára a jednodňového výletu do Subotice, krásneho mesta na severe Srbska, ženy nemali žiadne iné aktivity. Foto: z archívu združenia binguľských žien

46 /4933/ 14. 11. 2020

Ľudia a udalosti INTERVIEW: MGR. JAROSLAV JONÁŠ, ODBORNÍK V OBLASTI ERGONÓMIE NA SLOVENSKU

Prispôsobiť prácu človeku a nie človeka práci Stevan Lenhart

o ukončení gymnaziálneho školenia v rodnej Kovačici Jaroslav Jonáš sa roku 1993 zapísal na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa v rámci štúdia biológie rozhodol pre špecializáciu v oblastiach antropológie a ergonómie. Po ukončení štúdia pracoval v niekoľkých podnikoch

Mgr. Jaroslav Jonáš

a automobilových závodoch na Slovensku, kde má na starosti pracovné podmienky a ochranu zdravia pri práci. Vzácne skúsenosti nadobudol aj v zahraničí (USA, Francúzsko, Spojené kráľovstvo) a dnes je uznávaným odborníkom v oblasti ergonómie. V súčasnosti pracuje v automobilovom závode Jaguar Land Rover v Nitre a žije v Trnave na Slovensku. V rozhovore s Jaroslavom Jonášom sa dozvedáme o jeho osobných skúsenostiach a tiež o ergonómii ako významnej, ale ešte stále nie nadostač známej vede. Odišli ste študovať na Slovensko pred 27 rokmi, keď migrácie v tom smere ešte vždy neboli také intenzívne ako dnes. Ako si spomínate na to obdobie a čo vás vlastne viedlo k štúdiu do Bratislavy? „Áno, to je pravda, bolo to neľahké rozhodnutie a tiež neboli

www.hl.rs

ľahké ani prvé mesiace až roky v krajine, kam som dovtedy chodil iba na návštevu. Bolo nás tam dokopy iba zopár rovesníkov z Kovačice a trochu viac z iných vojvodinských obcí. Cestovanie bolo navyše v deväťdesiatych rokoch oveľa zložitejšie. Motiváciou bolo študovať v rodnom jazyku, no neskrývam, že aj ekonomická a politická situácia vo vtedajšej Juhoslávii mala veľký vplyv na toto rozhodnutie. Pomohlo mi to vo viacerých smeroch, napr. pr i získ avaní početných kontaktov na Slovensku a v zahraničí, pri hľadaní si svojho miesta vo svete. Za ten čas som žil 11 rokov v Bratislave a od roku 2006 som v Trnave. Mal som to šťastie absolvovať niekoľkomesačné pobyty a pracovné cesty v Amerike, vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve. Rodičom, sestre a rodine, ktorí ma vždy podporovali a majú pre mňa porozumenie, patrí moja veľká vďaka.“ V rámci štúdia biológie ste sa rozhodli pre špecializáciu v oblasti antropológie so zameraním na ergonómiu. Prečo práve táto oblasť? Čo je predmetom výskumu ergonómie a kde sa táto veda dnes uplatňuje? „Biológiu som celkovo vždy mal rád a v rámci nej som sa snažil nájsť si odbor, v ktorom budem užitočný aj v oblasti zmysluplného praktického využitia. Ergonómia práce a pracovného prostredia je medziodborovou disciplínou zaoberajúcou sa človekom pri práci – analyzuje riziká a hľadá riešenia, ktoré chránia zdravie pracujúcich. Ide hlavne o riziká vyplývajúce z používania fyzickej sily človeka, z práce v

Informačno-politický týždenník

rôznych polohách, v určitom pra- sa prvýkrát dostal do kontakcovnom tempe. Riešeniami môžu tu už v deväťdesiatych rokoch byť správne rozmery pracovísk, minulého storočia ako študent uplatnenie rôznych pomôcok, dizajn priestoru, definovanie postupnosti technologických krokov a podobne. Ergonómia sa v západných krajinách uplatňuje dlhodobo najmä v priemyselných podnikoch, kde ľudia vykonávajú opakované operácie na linkových pracoviskách. Ide nielen o oblasť automotive, ale aj iné odvetvia priemyslu, logistiky a podobne.“ Pracovali ste v niekoľkých výrobných automobilových závodoch a máte za sebou aj určité skúsenosti zo Uznanie Slovenskej ergonomickej západných krajín. Aký spoločnosti pre Jaroslava Jonáša je význam ergonómie v dnešnom automobilovom na Prírodovedeckej fakulte UK, priemysle a akým spôsobom neskôr ako zamestnanec Ústavu preventívnej a klinickej medicíny (ÚPKM) na bratislavských Kramároch. V roku 2003 som absolvoval výmenný pracovno-študijný pobyt na stredozápade USA (University of Iowa), čo pokladám za neoceniteľnú odbornú aj osobnú skúsenosť. Od roku 2005 doteraz som na plný úväzok (hlavný pracovný pomer) pracoval pre dve automobilové spoločnosti a v rámci nich sme riešili pracoviská montáže áut, lisovania plechových dielov, V automobile značky Land Rover Defender kompletizácie karosa táto veda implementuje v série rôznymi technologickými podnikoch na Slovensku? postupmi, pracoviská technoló„S praktickou ergonómiou som gie lakovania karosérií áut, kon• ĽUDIA A UDALOSTI •

troly kvality, logistiky a podobne. Prešiel som si zhruba desiatkou závodov vo Francúzsku (Groupe PSA, predtým PSA Peugeot Cit-

jem po francúzsky aj po anglicky, ruština sa tiež občas dostane k slovu. Vzhľadom na dlhodobý prílev zamestnancov zo Srbska si rád príležitostne precvičím aj srbčinu; nedávno som školil napr. aj tímy zamestnancov dodávateľskej firmy v chorvátskom Splite. Význam ergonómie v prostredí linkovej výroby je veľký, keďže ide o ochranu zdravia zamestnancov. Na Slovensku je to téma, ktorú veľa ľudí pozná zatiaľ iba povrchne, a preto sa (neskromne) považujem za V karosárni v automobilovom závode Jaguar priekopníka tejto Land Rover v Nitre roku 2019 disciplíny. Školíme zamestnanroën, société anonyme), potom cov v tejto oblasti, preberáme v Spojenom kráľovstve (Jaguar do užívania stovky pracovných Land Rover) a spolupracujeme zariadení, špecifických balení na aj s inými závodmi na priesto- diely a technologických procesov, roch bývalého Československa. konzultujeme možné problémy, Okrem automobilového priemys- robíme prevenciu a hľadáme lu rozbiehame projekty aj v iných nápravu, keď treba.“ odvetviach priemyslu. Ako odborník v oblasti erPracoval som a pracujem ne- gonómie nadišli ste a nadustále v multikultúrnom prostredí chádzate v súčasnom období s viacerými kolegami, s inžiniermi, pandémie koronavírusu na manažérmi, personalistami, rádo- nové pracovné výzvy a úlohy vými zamestnancami, lekármi, (najmä keď ide o nové okolfyzioterapeutmi a zdravotníkmi. nosti a pracovné podmienky v

možno očakávať v priemyselnom odvetví, v ktorom pracujete? „Súčasná pandemická kríza ovplyvňuje všetky oblasti života aj práce ľudí. Všetky firmy aj jednotlivci sú postavení pred mnohé výzvy, ktoré znižujú kapacitu ľudí plnohodnotne pracovať. Keďže základným cieľom ergonómie je prispôsobiť prácu človeku (a nie človeka práci), o to viac sa teraz zvyšuje pridaná hodnota tejto disciplíny v praxi. Chceme, aby na konkrétnych pracoviskách mohol pracovať čo najväčší počet ľudí. Zamestnávatelia sa aj prostredníctvom poradenstva útvaru BOZP (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), v rámci ktorého pôsobím, snažia viacerými opatreniami vyhnúť negatívnym

záujemcami, ktorí sa snažia presadiť ergonomický program vo svojom pracovnom prostredí výrobných aj nevýrobných spoločností. Povedané bez falošnej skromnosti, keď sa na Slovensku začne hovoriť o ergonómii, viacerým sa v mysli vybaví moje meno.“ Udržiavate kontakty s rodnou Kovačicou a so Srbskom? Ako sa pozeráte na húfne migrácie vojvodinských Slovákov v smere pôvodnej vlasti v posledných rokoch? „V poslednom období je aj v dôsledku pracovného vyťaženia zložitejšie často navštevovať rodičov, rodinu a rodnú obec. Snažím sa byť v kontakte s najbližšími čo najviac, aj keď by som bol rád, keby sa to dalo častejšie, pretože hlavne u našich, v Kovačici, som

So sestrou Máriou roku 2012

S kolegyňami v automobilovom závode Peugeot Citroën v Trnave roku 2012

Jazykové znalosti využívané pri tejto komunikácii sú pre mňa veľmi dôležité – plynule komuniku• ĽUDIA A UDALOSTI •

podnikoch)? Ako sa všeobecne pozeráte na epidemiologickú situáciu vo svete a aké následky

dosahom na zdravie zamestnancov. Konštatujeme, že opatrenia pomáhajú a, samozrejme, veríme, že nakoniec budeme znovu pracovať v podmienkach, ktoré už nebudú také obmedzujúce, aké sú momentálne nutné.“ Za svoju prácu ste získali osobitné uznanie za prínos k rozvoju ergonómie na Slovensku. O akú cenu vlastne ide a čo pre vás znamenajú uznania takéhoto druhu? „Ocenenie za príspevok k rozvoju ergonómie na Slovensku mi udelila Slovenská ergonomická spoločnosť (SES) za viacročné šírenie poznatkov o tomto odbore v rámci svojej pracovnej náplne a ešte aj v rámci spolupráce so

doma. Na Slovensku som ale tiež takpovediac zapustil korene. Sledujem, že veľa ľudí a celých rodín sa v posledných rokoch rozhodlo presťahovať z Vojvodiny na Slovensko, s niektorými sa stretávame aj v práci. Vnímam to ako veľmi zložité rozhodnutie. Žiť a pracovať v inej krajine (aj keď ide o krajinu našich predkov) má svoje úskalia a žiada si to čas a trpezlivosť prispôsobiť sa, pochopiť lokálne reálie a vybudovať si zázemie. Keď to spomínam, uvedomujem si, že ma oveľa viac ľudí pozná na Slovensku a v zahraničí než v Kovačici.“ Fotografie: z archívu J. Jonáša

46 /4933/ 14. 11. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Hana Petrášová, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča Anna Trusinová, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Áron Ďurčiansky, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Jesenné dáždniky

rišla nám jeseň a často prší. Pozrite si náš nový Detský kútik a schovajte sa pod naše dáždniky. Danuška

Jákob Petráš, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Marek Kuchárik, 4. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tea Kutá ZŠ marša leková, 4. 2, la Tita, Pa dina

pixabay.com

Irena

Darko Dekáň, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

• DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Vojvodina je môj druhý domov s. 2 – 3 Osobnosti: Jaroslav Čukan, Michal Hataľa Poézia: Peter Šulej

s. 4 – 5

Nový Sad 14. 11. 2020 Ročník XXXVII Číslo 12/434

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

K NIHY

Fenomén Knausgård

(Karl Ove Knausgård: Moja borba. Booka, Belehrad 2015 – 2019) Janko Takáč Srdcu je život jednoduchý: bije, kým môže.

órsky autor Karl Ove Knausgård sa ako literárny zázrak medzi čitateľmi v Srbsku objavil roku 2015, keď – vďaka prekladom Radoša Kosovića – vydavateľstvo Booka vydalo prvú knihu v seriáli Moja borba (nórsky Min kamp, alebo v slovenskom znení Môj boj). Seriál zostavený zo šiestich kníh prekvapil, až ohromil srbských čitateľov, lebo ide o ozajstne mohutný literárny výkon ešte stále pomerne mladého spisovateľa. Týchto šesť kníh totiž obsahujú viac ako 3 000 strán textu, teda ide o opravdivý román rieku (roman-fleuve), druh literatúry, ktorý je v súčasnej dobe príliš nemoderný, alebo vyhradený len pre žáner SF alebo fantasy. Treba povedať aj to, že ide o autobiografický román, v ktorom autor introspektívne hovorí o svojom živote veľmi podrobným spôsobom, pričom jeho náhľady na situácie, v ktorých sa v živote nachádzal, často prechádzajú do obsiahlych esejí na obrovské témy, akými sú život, smrť, minulosť, prítomnosť, rodina, medziľudské vzťahy, odrastanie, umenie… Škandinávsky spisovateľ je pritom celkom pokojný a chladnokrvný, ale niekedy aj nešetrný až nemilosrdný, takže v jeho románe na povrch vychádzajú aj tie najmenšie alebo trápne a nepríjemné autobiografické detaily. Napriek tomu, že sa s realitou často mieša aj fikcia, obsah románu vplýval na spisovateľov osobný život a pokazil vzťahy v jeho vlastnej rodine. Dokonca dnes sa hovorí, že sa aj sám spisovateľ odcudzil od osoby, o

ktorej písal vo svojej autobiografii. Knausgård z románu Môj boj sa stal literárnou postavou, pokým autor Karl Ove Knausgård dnes žije zdravším životom, niekde v Londýne, už je rozvedený, a vraj – podľa všetkého – šťastnejší.

Karl Ove Knausgård (foto: wikimedia)

Niektorí kritici porovnávajú dielo Knausgårda s dielom Marcela Prousta (najmä s románom Hľadanie strateného času, ktoré vyšlo pred jedným storočím). V Srbsku Knausgårdov knižný seriál vychádzal v období rokov 2015 – 2019 a pomerne rýchlo zaujal pozornosť kritiky a čitateľov. Bolo to čudné, až divné, lebo, ako sme už povedali, ide o prežitý druh literatúry, veľmi rozsiahle dielo, ktoré si žiada čas, sústredenosť a vytrvalosť – a sú to veci, ktorými dnes disponuje čoraz menej a menej čitateľov beletrie a populárnej literatúry. Aj v tom je zázrak fenoménu Knausgård, ale predovšetkým ide o prvotriedne dielo, ktoré príliš verne prenáša duch doby na prelome z 20. do 21. storočia, ako aj stav súčasného (post)moderného, západného človeka.

Teda Knausgård píše o človekovi, ktorý sa narodil, odrastal a žije v západnom svete, v ktorom po období všeobecných slobôd a liberalizácie vzťahov nastupuje obdobie odcudzenosti a vzdialenosti medzi ľuďmi. Aj keď je sám dojatý, Knausgård o vzťahoch, ktoré by mali byť dojemné, vzrušujúce, žalostné alebo znepokojujúce, píše chladne, vecne, dištancovane. V prvej časti seriálu autor hovorí o vlastnom detstve a o vlastnej mladosti. Inšpirovaný otcovou smrťou, náš protagonista vykresľuje portrét vlastnej rodiny plný čudných detailov. Sústredený na osobný vzťah s otcom, spisovateľ nám hovorí o príbuzenstve, ktoré je chladné a vzdialené, rozhovory sú vecné a nezaujaté, rodina žije sparťansky, pokým neviditeľná. Obaja synovia pomerne včas odchádzajú z rodinného domu

a samostatný život zodpovedá obom bratom. Ale aj tak pod povrchom vecných náhľadov spisovateľa na svet okolo neho jasne vidíme, ako je – povedané Heideggerovým slovníkom – základom nášho bytia-vo-svete

starostlivosť. Celá prvá časť románu je venovaná smrti Knausgårdovho otca a táto vec sa udiala vo veľmi chmúrnych okolnostiach – rozvod, neúspešné druhé manželstvo, alkoholizmus, takmer úplná odcudzenosť, osamelosť, poníženie. Náš protagonista má za úlohu spolu so svojím bratom Ingveom organizovať pohreb a predtým ešte upratať zanedbaný a špinavý dom starých rodičov, v ktorom ich otec žil spolu so svojou už trochu senilnou matkou (teda protagonistovou starkou), ale všadeprítomná autorita otca je samozrejmosťou. Kým starší brat Ingve je chladný a vzdialený, mladší Karl Ove má často záchvaty plaču. Ale obaja sú sústredení na prácu a ich želaním je, aby sa kar usporiadal práve v starom rodičovskom dome… Karl Ove Knausgård sa narodil roku 1968 v meste Oslo, odrastal v mestách Tromøya a Kristiansand. Študoval umenie a literatúru na Univerzite v Bergene. Pracoval ako redaktor časopisu Vagant, roku 1998 uverejnil prvý román – Ute av verden (čiže: Mimo sveta) – za ktorý získal cenu Kritikerprisen. Jeho druhá kniha – román En tid for alt (Čas pre všetko) vyšla roku 2004 a toto dielo sa uchádzalo o cenu IMPAC Dublin Literary Award. Karl Ove Knausgård je možno jedným z posledných veľkých európskych spisovateľov 20. storočia, alebo je možno skôr jedným z prvých veľkých európskych spisovateľov 21. storočia, ale veríme, že citáciu zo začiatku tohto článku budeme pamätať tak ako si dodnes pamätáme začiatok románu Cudzinec: Matka dnes zomrela. Alebo možno včera, neviem.

IN T ER V IE W

14. 11. 2020 • 46 /4933/

KATARÍNA MIŠÍKOVÁ-HITZINGEROVÁ, DIVADELNÁ REŽISÉRKA A DRAMATURGIČKA

Vojvodina je môj druhý domov Miroslav Pap

20/II

ežisérka, dramaturgička, lektorka dramatických textov, vyučujúca na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu a Akadémii umení v Banskej Bystrici, koordinátorka a ideová tvorkyňa Seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! v Pivnici – Mgr. art. Katarína Mišíková-Hitzingerová, ArtD., je všestrannou kultúrnou dejateľkou zo Slovenska, ktorá v poslednom desaťročí pôsobí aj v ochotníckom a profesionálnom divadelníctve vojvodinských Slovákov. Po štúdiách na Akadémii umení v Banskej Bystrici pobudla v meste Lake George v USA, kde pracovala ako asistentka v divadle Lake George Dinner Theatre a učila na Univerzite Adirondack Community College v Queeensbury. Po návrate na Slovensko pracovala ako prodekanka na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v B. Bystrici, do roku 2018 v Základnej umeleckej škole v Hriňovej a v Galérii Jána Kulicha. Pôsobila aj v Slovenskej televízii – RTVS. V súčasnosti sa venuje aj lektorovaniu a tvorivému písaniu, tvorivej dramatike, analýze hereckých postáv a je porotkyňou na rôznych divadelných prehliadkach. Viac o sebe a jej prepojení s Vojvodinou nám prezradila v nasledujúcom rozhovore. Ako ste sa dostali medzi vojvodinských Slovákov? Vedeli ste predtým o tunajšom živote a kultúre? – O Dolnej zemi som predtým nepočula. Vedela som, že Slováci žijú v rôznych krajinách, ale Vojvodina ako taká mi nič nehovorila. Ak sa na Slovensku aj objaví zmienka o Dolnozemských Slovákoch vo forme vyučovacej hodiny na dejepise, je to len zbežné. Najmä vďaka folklóru a divadlu sa Vojvodina stala a je známou. Avšak, bohužiaľ, nie všetci sú folkloristi a divadelníci a nie všetci chodia na folklór a divadlo... Zviditeľniť Slovákov na Dolnej zemi – je to dlhodobá výzva pre Úrad pre Slovákov

Na Dolnú zem som sa dostala vďaka profesorovi Ľubkovi Majerovi, ktorý učil na mojej alma mater Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, a ja som už ako študentka potajme chodila na jeho hodiny réžie, respektíve hodiny práce herca s režisérom. Na terase školy si vybral cigaretku, vložil do kútika úst a hovorí: Katarína, daj mi voľáke texty. Najprv som nevedela, o aké texty má záujem. No tvoje. Voľajaké hry mi daj. Dve potrebujem. Jednu pre mojich divadelníkov v Pivnici a druhú zase do Brezna. Veľmi si vážim umelcov, ktorí dávajú možnosť tým začínajúcim, ktorí potrebujú, aby ich oslovila osobnosť, aby ich nakopla a verila v nich. A tak som Ľubkovi dala dve moje hry. Tragikomédiu Zabudla som, ktorú inscenoval s milovanými divadelníkmi v divadelnom súbore J. Chalupku v Brezne a čiernu komédiu Chodíte sem často, ktorú inscenoval v Divadle Katarína Mišíková-Hitzingerová Jank a Čemana (foto: z archívu spolubesedníčky) v Pivnici. A práve toto divadlo sa pre v zahraničí, ktoré najmä pod mňa stalo druhým domovom, vedením PhDr. Zuzany Drugovej Pivnica, rovinatá dedinka so svorobí výskum pre zachovanie slo- jimi tradíciami, krásnymi ľuďmi, venských tradícií, školy pre deti pokojom, kde som spoznala, v prírode, edukatívne programy že nedá sa – neexistuje. Pozvali pre zachovanie spisovného jazy- ma na premiéru. Bol jún 2010. ka a tak ďalej. Robia, čo môžu. A ja som si oprašovala angličIch je menej, peňazí je menej, tinu. Áno, angličtinu. Veď je to úprimného rešpektu je menej, v Srbsku. Presne takto som readobrosrdečnosti, ktorá je hlav- govala. S nepoznaním. V Pivnici nou črtou Dolnozemčana, je na ma privítal Vladko Kolár. Cítila Slovensku menej... Už horí, a buď som sa vytrhnutá z negativizmu, zhorí, alebo sa podarí uhasiť ktorý je v tomto čase na Slovenpožiar. Držím palce novému riadi- sku majoritným každodenným teľovi Úradu pre Slovákov žijúcich stereotypom (chvalabohu nie v zahraničí, aby sa mu podarilo u všetkých). Ísť na divadlo v Pivto, čo zostalo pod prachom roz- nici je sviatkom. Odchádzalo sa hodovania politikov a nie ľudí. mi stadiaľ ťažko. Nevedela som Lebo ľudia tvoria tradície, nie prijať, že ak tu dole sú slovenské politici. Ich úlohou je pomôcť korene, ktoré odišli pred 300 im, zveľaďovať. rokmi, prečo sa to zmenilo na žijúcich v zahraničí. Veľa mladých ľudí z Vojvodiny odchádza, korene sa pretrhávajú a viacerí, ktorí zostali (vo väčšine starší) hovoria: Zakapeme. A s nami aj všetko. Korene. Už dlhšie kričím túto realitu do sveta, aby sa niečo udialo. Nechcem zastaviť mladých ľudí, aby odišli do sveta. Chcem im pomôcť, aby nezabudli, vrátili sa, pomohli svojim koreňom rásť. Už len prvým veľkým krokom je, že v Banskej Bystrici pri Univerzite Mateja Bela vzniklo Metodické centrum Slovákov žijúcich

Slovensku. A to rapídnym spôsobom. Prečo vymizol kroj z dedín, prečo mizne slovenčina, prečo mizne dobrosrdečnosť, prečo už sused nie je najbližšou rodinou... Slovenské vojvodinské ochotnícke divadlo – ako ste ho zažili pred desiatimi rokmi, čo sa v ňom zmenilo medzičasom a ako sa naň pozeráte v súčasnosti? – Divadlo vo Vojvodine, ako som už spomínala, som zažila najskôr v Pivnici, potom v Báčskom Petrovci (aj profesionálnu scénu) a v Kovačici. Vďaka festivalu DIDA v Pivnici som si mohla urobiť širší záber a v článkoch, ktoré som napísala pre časopis Javisko, som prinášala informácie aj inšpirácie pre Slovákov na Slovensku. Pred desiatimi rokmi som ho reflektovala ako ochotu naštudovať divadelné predstavenie, s láskou k divadlu, vo väčšine komédiami, ktoré sú príťažlivejšie pre diváka, až po divadelné experimentovanie v divadelnom súbore Kokram v Kovačici. Za pozitívum považujem stálu ochotu a lásku k divadlu, pracovať na sebe, posúvať sa, prinášať divadelné inscenácie, zveľaďovať a prezentovať sa z minima... Za negatívum považujem, že divadelní ochotníci musia o svoj priestor zápasiť s politickým vedením, na divadelných festivaloch dostávajú neodbornú divadelnú kritiku, ktorá ich skôr demotivuje, ako by ich mala motivovať, ich vôľa učiť sa a posúvať sa nie je tvorená formou workshopov (a ak je, tak sa niektorí neboja siahnuť k citovému vydieraniu: Ak sa nezúčastníš...). Finančne (katastrofálne prehnaným honorárom) sú podporovaní vyhorení Bardovia zašlého divadla, ktorí zabudli, že aj oni niekde začínali, netvorí sa divadelný manažment, ktorý by podchytil rôznorodosť a tým silnejšiu prezentáciu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Chýba divadelná organizácia alebo divadelné združenie, ktoré by zveľaďovalo, posúvalo a edukovalo, chýba naozajstná objektívna divadelná kritika. Verím však v mladých ľudí, ako sú Svetlana Gašková, Marína Dýrová a skupina divadelníkov

IN TER VIE W

HLAS ĽUDU • OBZORY vali v našom menšinovom prostredí. Na ktorých inscenáciách ste sa podieľali vo Vojvodine? – Medzi moje najčastejšie spolupráce patria divadelné počiny v Divadle Janka Čemana v Pivnici, ktoré je pre mňa domovskou scénou. Režírovala som v ňom a dramaturgovala už niekoľko inscenácií (monodráma To nenapíšeš!, s ktorou sme sa dostali až do Macedónska, Dievča, ktoré písalo, s ktorým sa prezentovali na festivale v Maďarsku, Čo si videl, nevidel si, posledná inscenácia, s ktorou sme vyhrali na DIDA aj Divadelnom vavríne), respektíve v réžii Janka Kmeťka sa niektoré moje ďalšie hry inscenovali. O spoluprácu ma oslovilo aj Slovenské vojvodinské divadlo

alebo beletristické pre rozvoj a informovanosť divadelníctva. Plán je napísať knihu ,manuál’ pre začínajúceho pedagóga literárno-dramatického odboru na ZUŠ, ktorý chýba a je nevyhnutný pre výučbu tvorivej dramatiky. Momentálne ukončujeme prvú fázu výskumu o pripravovanej knihe o Jankovi Čemanovi – biografia, na ktorej sa podieľam aj so svojím partnerom Jankom Chrťanom. Kniha by mala uzrieť svetlo sveta na jeseň 2021. Kde aktuálne pracujete a na akých projektoch sa podieľate? – Mojím stálym pracoviskom je Konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici, kde vyučujem praktické aj teoretické predmety žiakov herectva, tanca a spevu.

v Báčskom Petrovci, kde som pred tromi rokmi dramatizovala Dahlovu Matildu (predstavenie malo názov Tilda a selektor ho vybral na festival do Zreňaninu), a prezentovalo sa niekoľkokrát na Slovensku aj na doskách vo Vojvodine. V Báčskom Petrovci inscenovala v SVD Hana Tanciková moju hru Hore nohami. Venujete sa aj publikačnej činnosti. O aký druh publikačných jednotiek ide a čo sa vám doteraz podarilo publikovať? – Doteraz som publikovala niekoľko článkov z divadelného umenia. Či už išlo o vedecké články v karentovaných časopisoch

Cítim sa tam veľmi dobre, pretože nielen tvorivé prostredie, skvelé deti, ale aj pracovné podmienky sú veľmi priaznivé. Dve hodiny týždenne učím na Fakulte múzických umení na Akadémii umení, predmet Techniku hovoreného prejavu. Momentálne sa snažíme doviesť k premiére projekt Pohronský slávik, v externej spolupráci s Fakultou dramatických umení a v spolupráci s Mgr. art. Zuzkou Budinskou, ArtD. Inscenácia je divadlom poézie o živote a tvorbe velikána Andreja Sládkoviča, v ktorom účinkuje aj poslucháčka herectva z Padiny Iveta Galasová. Premiéra by mala

byť v decembri. Počas leta som pripravovala historický scenár pre divadelný súbor v Šali, folklórno-divadelný projekt Slepý Botyán, ktorý je v dôsledku korony pozastavený. Na jar som ukončila scenár pre detský súbor v Zakamennom, s ktorým sa im už podarilo vyhrať súťaž v Močenku. Momentálne pripravujem divadlo poézie v spolupráci so žiakmi Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici a Metodickým centrom zahraničných Slovákov pri Univerzite Mateja Bela – inscenácia bude vychádzať zo súčasnej poézie Slovákov žijúcich v zahraničí (Vojvodina – Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko...). Aké máte plány do budúcna? Bude vaša činnosť aj naďalej usmernená na naše ochotnícke a profesionálne divadlo? – Vojvodina je pre mňa druhým domovom. Intuitívne cítim, že odtiaľto pochádzam, že sem smerujú moje korene, že túto chudobnú rovinu (nie však chudobnú na ľudskosť a dobrotu) milujem od prvého okamžiku a dáva mi pocit domova, kde ešte negativizmus toľko nenastrčil svoje paprče, ako je tomu, bohužiaľ, na Slovensku. Tu som si našla druhú rodinu, muža a lásku svojho života, adoptovanú sestru a nenahraditeľných priateľov. Vo Vojvodine sa cítim ako človek, cítim pokoru, ktorá nabíja. Nechcem pôsobiť ,premúdrelo , ale tí, ktorí ma poznajú, vedia, že nemám tendencie stáť ticho v kúte a čakať. Urobiť niečo, aspoň krok. To aj hovorím mojim deťom, ktoré učím (teda sa ich pýtam): Čo si urobil pre to, aby to bolo inak? Vedia, že u mňa so sťažovaním nepochodia. Projekty – niektoré som už načrtla, bude ich viac, momentálne malý seminár v decembri v Divadle Janka Čemana, bohužiaľ, bez našej účasti, ale aj tá korona prejde a bude dobre. Verím v ľudskosť dolnozemského Slováka a prosím ho, aby si bojoval stále o ten kúsok svojho života na tejto planéte, aby kričal láskou a porozumením, aby sa nebál politických masiek, aby veril, že vždy sa všetko dá, len treba chcieť, hoci treba aj padnúť na zem, niekoľkokrát. Bohužiaľ, to je taká črta slovenského národa. Všetko zlé je však na niečo dobré, a všetko sa vždy deje pre niečo...

21/III

v Kovačici, ktorí sa snažia bojovať a tvoriť zároveň s presvedčením, že to ovocie príde. Ešte to bude veľa pádov, ale ako sa hovorí, z dna sa človek odrazí najlepšie. Ste ideovou tvorkyňou, organizátorkou či hlavnou koordinátorkou Seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! Ako vznikal tento seminár, čo je jeho cieľom, aký má význam a čo pre vás osobne znamená? – Seminár Píšeš? Píšem! vznikol ako podpora v dramatickom umení (ale aj v kultúre ako takej) dolnozemských Slovákov. Seminár vznikol z ochoty pomôcť a táto ochota mu pretrvala už 10 ročníkov. Narodil sa v Divadle Janka Čemana v Pivnici, kde bol i začatý aj krstený, a už desať rokov pomáha, spája a zveľaďuje. Je prienikom stretov medzi slovenskými lektormi z umeleckého prostredia a dolnozemskými účastníkmi. Začínali sme s deviatimi účastníkmi a vyšplhali sa na vyše osemdesiat. Vďaka Hlasu ľudu a ostatným menšinovým médiám sa toto podujatie dostalo do širšej verejnosti. V každom prípade seminár vychoval budúcich dramatikov, režisérov, dramaturgov, hercov, fotografov, filmárov, učiteľov. Inscenácie, ktoré počas seminára vznikli, vyhrali divadelné festivaly a boli prezentované na viacerých javiskách divadiel na Dolnej zemi, ako aj na Slovensku či v zahraničí. Význam a zároveň cieľ seminára, ktorý má už charakter festivalu, je v udržiavaní umeleckých tradícií, pričom sa dôraz kladie na udržiavanie spisovnej slovenčiny, do ktorej na Dolnej zemi vniklo veľmi veľa srbizmov a deformovaných archaizmov. Popri seminári vznikol aj malý seminár Poď sa vypísať, ktorý sa koná v zime v Divadle Janka Čemana, ale aj súťaž dramatických, literárnych a filmových textov. Bohužiaľ, 11. ročník seminára Píšeš? Píšem! sa nemohol uskutočniť v dôsledku Covid-19. A tak to bolo prvýkrát, kedy bol seminár prerušený vyššou silou, pričom sa mal stať kočovným a toto leto sa odohrávať u našich kamarátov v Kysáči. Pre mňa je seminár malými Vianocami v auguste, kedy sa rozdáva radosť, láska, ochota, vedomosti a skúsenosti. Píšete aj dramatické texty a dramaturgie, tiež ste režíro-

OSO B NO ST I

14. 11. 2020 • 46 /4933/

Laudácio na Jaroslava Čukana

pri príležitosti udeľovania Ceny Ondreja Štefanka na rok 2020 Michal Babiak

oetheho arcidielo Faust začína veľkolepým, vznešeným obrazom, plným tragiky a vesmírneho smútku, v ktorom sa premieta všetka ohraničenosť, obmedzenosť, limity ľudského poznania: v stredovekej študovni, v nočnom tichu, zostanúc sám so sebou sa starý múdry učenec, doktor Faust, vyznáva:

primerane pupkatý, nie v cylindri, ale v slamenom širáku – a ponúkol mu zmluvu: teraz, keď on – Jaroslav Čukan je doktor a má aj titul profesora a je uznávaný vedec v národopisnom odbore, keď Univerzitas Comeniana bola jeho prvou alma mater, na ktorej zložil majstrovskú skúšku, a na druhej univerzite, tej, ktorá nesie meno veľkého byzanstkého mudrca, urobil závideniahodnú

22/IV

Preštudoval som filozofiu, medicínu a právne vedy a potom, žiaľ, i teológiu som prelúskal – tu teraz sedím, zodretý blázon, úbožiak, a múdry len jak malý žiak. Som doktor, titul profesora mám a desať rokov vodím sem a tam študentov za nos, dolu, hore, aj krížom-krážom, ale na obzore nevidím žiadnu možnosť poznania. A to mi srdce celkom doráňa. Doktor Faust je metaforou každého učenca, každého intelektuála, doktora i profesora, ktorý v istom okamihu narazí na múr pochybností: je poznanie človeka konečné, závislé na čase a mieste, v ktorom sa učenlivý muž pohybuje, alebo sa za každým navonok konečným horizontom objavuje nový, ďalší – za každým zdolaným vrchom uziera novší, vyšší, provokujúcejší? Sme odsúdení na zmieranie sa s hranicou poznania, alebo je každé noetické „non plus ultra“ len hodenou rukavicou do tváre učenca, aby sa povzdvihol z prachu melancholickej nečinnosti, faustovskej skepsy a cynického agnosticizmu a objavil, že to zastavenie sa nebolo cieľom, ale len zastávkou na ceste k ďalšiemu hľadaniu, spoznávaniu, objavovaniu...? Rozmýšľal som, čo bolo prelomovým okamihom, bodom zlomu v živote Jaroslava Čukana, kedy sa v jeho študovni, v nočnom tichu, bohvieskade objavil On – pokušiteľ, zrádnik, satan, Mefisto – no nie „v čiernom fračku s kopýtkami“, ale v širokých báťovských bielych gatiach, nie štíhly, ale Dolnej zemi

Jaroslav Čukan (foto: A. Meleg)

kariéru, teda v čase, keď dospel k poznaniu, že ... desať rokov vodí sem a tam študentov za nos, dolu, hore, aj krížom-krážom, ale na obzore nevidí žiadnu možnosť poznania. A to mu srdce celkom doráňa – – aby uzavrel s ním zmluvu: tento ďas, či duch dolnozemského báťu poskytne mu to, čo mu chýba v poznaní sveta; pomôže mu objaviť taje mikro- i makrokozmu, poskytne mu kvintesenciu poznania, kameň mudrcov – a na oplátku – ako to opisuje Goethe, tento pokušiteľ si žiada len jedno: vernosť. Chcem tu ti k službe zaviazať sa celý a na tvoj pokyn nikdy nemať kľud; a tam, keď stretneme sa v cieli, ty mne zas verne k službám buď.

Muselo to tak byť – lebo to inak byť nemohlo. Nitriansky pán profesor uzavrel zmluvu so slovenským dolnozemským diablom. A tak ako vždy, aj teraz sa mnohí pýtali: ako je to možné? Veď je to námet na tragédiu: čo tomu Jarovi chýbalo? Mohol si tu, v Nitre, pokojne užívať plody svojej práce, ktoré si pestoval od mladi?! Bol úspešným vedeckým pracovníkom Etnografického ústavu Slovenského národného múzea v Martine; jeho národopisné metodologické syntézy sú dodnes vysoko uznávané a prvýkrát od konca 19. storočia po nich siahla a prebrala ich aj česká odborná verejnosť; bol hybnou silou prezentácie i starostlivosti o slovenský folklór – na teréne, vo výskumoch, ale aj na festivaloch vo Východnej, v Detve; od roku 1991 si úspešne budoval akademickú a univerzitnú kariéru: roku 1995 sa habilitoval a roku 2001 mu už prezident Slovenskej republiky potriasol pravicou ako novému pánovi profesorovi; funkcie vedúceho katedier striedal s funkciami fakultnými, keď bol vo viacerých funkčných obdobiach prodekanom. Jeho dar i jeho kliatba v jednom – túžba vidieť veci v súvislostiach poznačili aj jeho vedecký výskum, v ktorom sa ako hlavné charakteristiky prejavovali interdisciplinarita a kontextualita: pozorovať veci v súvislostiach a navyše – z rozličných bodov pozorovania. Výskumné oblasti o slovenskej dedine, o školstve, o lokálnej a regionálnej kultúre – to boli sféry Jaroslava Čukana, v ktorých sa cítil doma a o ktorých vydával vedecké syntézy. Získal si meno, uznanie, bol autorom vybraných hesiel do Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska. Napĺňalo toto dušu Jarosla-

va Čukana, žízniacu po pravom poznaní? Samozrejme, že áno. Keby nie, nevydal by o tomto svojom záujme, o tomto svojom smäde odborné vedecké publikácie, ktoré aj dnes sú živou vodou v slovenskom národopise. A opýtajme sa trochu inak: naplnilo toto dušu Jaroslava Čukana, žízniacu po pravom poznaní? Asi nie. Asi mu furt niečo chýbalo, furt akoby nebol celkom spokojný. Lebo potom to prišlo. Potom sa udialo to mystické stretnutie s pokušiteľom v širokých bielych dolnozemských gatiach. A Jaroslav Čukan upísal svoju dušu Dolnej zemi. Jej ľuďom, príbehom, mýtom, klamom i výmyslom. Upísal svoju dušu dolnozemským čistým ľuďom, ale aj potmehúdom, kibicom i zlodejom. Tak ako Mefisto s Faustom uháňali na pekelných koňoch ponad polia so sabatom čarodejníc, rovnako tak aj Jaroslava Čukana dolnozemský ďas uniesol na nekonečné pole ďaleko pod Pešťou a povedal mu: tu sú všetky otázky i odpovede, ktoré trápia tvoju smädnú dušu. Pátraj po nich. Hľadaj a nájdeš. A tak Jaroslav Čukan nemohol iné robiť, len to, na čo sa krvou zaviazal, keď upísal svoju dušu dolnozemskému diablovi: chodil, pátral, blúdil, ako ten biblický večný žid Ahavér, táral sa po Dolnej zemi a hundral si popod nos: Hľadaj a nájdeš. Klop a bude ti otvorené. Klopal v Butíne i Erdevíku, a otvárali mu v Boľovciach i Pivnici, hľadal v Silbaši, Nadlaku i vo Vojlovici a nachádzal v Borumlaku, Soľanoch i vo Varzali. A s každým novým nájdením, s každým novým objavným horizontom objavoval ďalší – za každým zdolaným vrchom uzieral novší, vyšší, provokujúcejší. Jeho nové poznatky vydával ako dobrú správu, radostnú zvesť – a my sme si zvykli radostné zvesti nazývať evanjeliami. Jeho 14 monografických syntéz a viac ako 60 štúdií sú evanjeliami o Dolnej zemi: slovenský svet v nich objavuje našu slovenskú dolnozemskú vieru, naše životné príbehy,

OS OBNO STI

HLAS ĽUDU • OBZORY naše skutky dolnozemské; Čukan v nich píše o našich listoch, epištolách, ktoré posielame do sveta a v ktorých sa vyznávame z našich hodnôt, epištolách, v ktorých je aj naša ľúbostná pieseň piesní, aj naše žalmy. Čukanove slovenské dolnozemské evanjeliá sú oslavou nášho bytia, našej slávy, ktorou sme sa zablysli v okamihu večnosti – rovnako ako tie posledné jeho zvesti sú apokalyptickou víziou, čo nás onedlho čaká; náznakom, veštbou či inotajom o blížiacom sa konci nášho sveta. Tak ako novozákonné spisy evanjeliami svedčia o slávnom začiatku a obraznou víziou zobrazujú apokalyptický koniec, aj evanjeliá Jaroslava Čukana o dolnozemských Slovákoch sú opisom ságy i aktuálneho okamihu, kedy sa heroická minulosť a starodávny rád rúca

do deštrukcie a chaosu. Jaroslav Čukan zaznamenal aj vznik nášho „poriadku z chaosu“ – ordo ab chao, ale aj náš zánik – „chaos z poriadku“ – chaos ab ordinis. Rozmýšľal som, či sa Jaroslavovi Čukanovi podarilo vybabrať s tým slovenským dolnozemským ďasom v širokých bielych gatiach? – či ho ošmekol, či mu prešiel cez rozum? Dá sa nad satanom zvíťaziť? Jaroslav Čukan určite pri uzavieraní zmluvy s týmto satanášom opakoval slová, ktoré vyriekol aj Goetheho Faust: Ak okamihu by som riekol, si taký krásny, stojže, stoj – chcem, aby si ma v putách vliekol, to nech už príde koniec môj. Nepochybujem. Jaroslav Čukan už pri prvom stretnutí s Dolnou zemou musel

sa vyznať zo svojho očarenia ňou a povedať tomuto zlomovému okamihu ono osudové: „Si taký krásny, stojže, stoj!“ Bola to láska na prvý pohľad a Jaroslav Čukan neodolal tomuto najsilnejšiemu citu a iste si v duchu povedal: „Čo ma po duši, ber si ju, ty dolnozemský pekelník – žijem iba pre krásu tohto okamihu.“ Čas sa prelomil, zmluva sa naplnila – aj duch v báťovskej podobe, aj učenec z Horniakov si pripomenuli slová zmluvy: a tam, keď stretneme sa v cieli, ty mne zas verne k službám buď. A tak si – v duchu dohody – dolnozemský čert vzal dušu Jaroslava Čukana a urobil to, čo urobiť musel: pripútal ju vernosťou k Dolnej zemi.

No v tejto kronike o obrátení zo Šavla na Pavla Jaroslava Čukana mne furt nejaký iný čert nedá pokoj a vnucuje mi otázku: Nie je to náhodou tak, že ten Čukan nakoniec s tým diablom vybabral? Zostať pripútaný na Dolnej zemi – je to víťazstvo, či prehra? A čím ďalej, tým viac sa mi zdá, že ten Jaro je naozaj víťazom nad pokušiteľom. Lebo objavil taje mikro- i makrokozmu, kvintesenciu poznania, kameň mudrcov, dospel k tomu najvyššiemu poznaniu, po ktorom túžila jeho duša, a toto svoje poznanie zdelil svetu. A mne, ktorý som toto všetko videl a ktorý to dosvedčujem, nezostáva iné, ako chváliť ho za tieto jeho skutky. Chválim Ťa, Jaroslav Čukan, laudo te, laudo te.

Zdôvodnenie ocenenia Michala Hataľu

pri príležitosti udeľovania Pamätného listu Pro Cultura Slovaca 2020 Katarína Melegová-Melichová

Michal Hataľa (foto: O. Melich)

činnosti, alebo k festivalu Tancuj, tancuj... V jeho šľapajach, ako

inak, kráčajú aj jeho synovia. Veď viac ako tridsať rokov manželka Anna, jeho Bobka, bola aj jeho partnerkou v tanci a v láske k spevu, spolku a jeho činnosti. Zaslúžene zastupoval nielen svoje rodné Hložany, ale aj našu kultúru na vystúpeniach po celej Vojvodine a Srbsku, ako aj v Macedónsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Slovinsku, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Českej republike, vo Francúzsku, ale aj v ďalekej Austrálii. Za svoju prácu je držiteľom najvyššieho ocenenia Obce Báčsky Petrovec – Ceny obce (2007), Ceny Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska za rozvoj dediny (2016) a Zlatej plakety Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch (2018). Od roku 1970, keď sa stal členom detského folklórneho súboru spolku, až dodnes, je jeho prínos k našej tradičnej kultúre nezmerný, a tak sa uznanie Pamätný list Pro Cultura Slovaca rozhodnutím komisie dostáva do správnych a pracovitých rúk. Blahoželáme.

23/V

eď sa spomenie Kultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch, či jeho viac ako sedemdesiatročné dejiny ovenčené úspechmi a cenami, alebo doteraz zrealizovaných 49 ročníkov Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., nemožno v tej súvislosti nespomenúť aj tri generácie Hataľovcov, ktoré do nich vkladali svoje srdce, talent a dobrácku povahu. Michal Hataľa, narodený 14. septembra 1961 v Hložanoch matke Zuzane a otcovi Michalovi – dlhé to roky najznámejšiemu hložianskemu folklórnemu páru – od malička ochotníčil. Najprv ako tanečník, následne aj ako organizátor, vedúca osobnosť spolku až v troch funkčných obdobiach, kultúrny dejateľ a manažér tak spolku, ako aj festivalu Tancuj, tancuj... Nebol však plateným funkcionárom spolku, ani festivalu, iba obetavým nadšencom, spolkárom, ktorému život a prospech spolku a festivalu boli srdcovou a rodinnou záležitosťou. A bol spoľahlivým

spolupracovníkom, či už pre tých, ktorí prikladali ruky k spolkovej

PUB LIK ÁCIE

14. 11. 2020 • 46 /4933/

Objemná dvojkniha o Padine (DrSc. Ján Babiak: Slováci v Padine. MOMS Padina, edícia Korene, 2019)

vojzväzkové dielo Slováci v Padine autora DrSc. Jána Babiaka na rozsahu 1 312 strán a v rámci 27 kapitol rozoberá historický vývin spoločenského života Padiny. Materiál pre knihu autor zbieral a pripravoval viac rokov, pričom využil veľký počet historických a dokumentárnych údajov. O detailnosti prístupu k danej tematike svedčí fakt, že publikácia obsahuje aj 120 archívnych fotokópií, 213 fotografií, 67 zemepisných a topografických máp, 23 tabuliek a 12 grafikonov. O obsahu jednotlivých častí knihy hovoria samy názvy kapitol: napr. v prvom zväzku Niektoré historické aspekty Padiny a okolia, Migrácie Slovákov na Dolnú zem, Prví Slováci v Padine, Či odísť, alebo zostať?, Druhý húf a ťažké prvé roky, Konečne kostol v Padine, Keď maďarizácia vrcholila, Osada počas prvej svetovej vojny... A názvy niektorých kapitol v druhom zväzku knihy: Vedľa „mletej“ aj artézska voda, Osada počas druhej svetovej vojny, Prvé (k)roky v socializme, Čulá výstavba v osade a v okolí, Osada v dobe regionálnej integrácie, V ťažkých časoch, Skoro v súčasnej dobe... Kniha obsahuje aj zhrnutie v slovenčine, srbčine a angličtine, tiež obrázkovú prílohu (32 strán), zoznam použitej literatúry (120 bibliografických jednotiek), menný a miestny register. Recenzentmi vydania sú Ján Jančovic a Rastislav Surový, jazykovú úpravu mala na starosti Mária Mandáčová.

VYBRANÉ STATE Z RECENZIÍ Rastislav Surový: „Autor o Padine, kde žil a pôsobil, písal možno najviac. V rámci tejto publikácie najprv uvádza prírodno-zemepisné charakteristiky osady, nestálosť jej osídľovania rumunským a srbským

24/VI

DrSc. Ján Babiak

živlom. Potom sa v úplnosti venuje príchodu Slovákov a prvej školskej a cirkevnej konsolidácii. Aj odhodlaniu zostať tu, keď im veliteľstvo hranice konečne vybudovalo v osade šesť najhlbších studní v celom Banáte. Potom už aj stavba kostola išla ľahšie, aj búrlivý meruôsmy rok sa prežil. Rovnako zaujímavo sa tu píše aj o dobe intenzívnej maďarizácie, sú tu aj podrobnejšie zápisy z doby prvej svetovej vojny, aj prešľapoch v novej spoločnosti, v Kráľovstve SCHS, respektíve kráľovskej Juhoslávii. Ešte dôkladnejšie podaná je aj

doba druhej svetovej vojny, aj život v osade v socialistickej Juhoslávii a všetko to, čo postretlo našincov v zložených situáciách až do dnešných dní. Všetko to autor publikácie podáva na nanajvýš zaujímavý a pútavý spôsob, podčiarkujúc vždy historický aspekt. Asi už bolo dosť improvizácií a tak aj seriózny zásah do pravdivej interpretácie kompletného diania bol na rade. Ján Babiak to naozaj robí na zodpovedný spôsob. Nepodáva impresie, ale argumenty, nie chválospevy, ale realitu, všetko na historicky uspokojivých základoch. Kiežby taká tendencia interpretácií nášho žitia bola s takou intenzitou sprevádzaná aj inde. Preto je knihe DrSc. Jána Babiaka potrebné dať zelenú. Aj dať šancu povedať si tú našu, slovenskú pravdu. Aby sa vedelo, podľa dokumentácie aj videlo, a hlavne pre mladé generácie, aby sa nezabudlo. Treba to podať na ten pravý, z aspektu dejín najpresnejší spôsob. Veď v tom najvšeobecnejšom zmysle my vojvodinskí Slováci sa nemáme za čo hanbiť.“ Ján Jančovic: „Najnovšia padinská knižná monografia, na rozdiel od doterajších, je napísaná jedným autorom. Je ním Ján Babiak, ktorý je v širších slovenských

vojvodinských priestoroch dlhšie dobre známy ako autor viacerých monografických príspevkov, zaoberajúcich sa dejinami Slovákov. V tomto zaradení patrí medzi najprodukčnejších autorov, ktorý má na svojom konte niekoľko úspešných diel. K tejto objednávke ho viaže najmä to, že dve desaťročia býval v Padine a viac ako ďalšie dvadsaťročie sa venoval napísaniu a vydaniu predmetnej monografie. Ján Babiak vyčerpávajúcim bádaním a zisteniami v 27 kapitolách na 1 300 stranách podáva tu najdôležitejšie údaje v jedno-

nepresné tvrdenia a glorifikácie, sporí sa s nimi, a tým ich pomáha eliminovať. Všetkými dostupnými prameňmi do detailov uviedol na správnu mieru začiatky osady a vôbec všetko podopiera s archívnou dokumentáciou, mapkami a primeranými fotografiami. Ján Babiak vyvinul vo vážnej a poctivej práci na tejto monografii zmysluplné úsilie k dosiahnutiu úplnej spokojnosti na diele zaraďujúceho sa do literatúry faktu. Je predpoklad, že toto kapitálne dielo nájde ohlas nielen za hranicou obce, ale aj za hranicou

tlivých medzníkoch a statiach života Padinčanov. Namiesto podrobnej analýzy o uvedených častiach chcem tu uviesť to, čo je v jeho diele výnimočné, objavné a tiež aj doteraz autormi nesprávne uvádzané a ním spresňované. Autor doloženými dokumentmi popiera

Srbska. Verím, že táto kniha nebude chýbať ani v jednej padinskej rodine a bude starostlivo uchovávaná pre tých, ktorí prídu po súčasníkoch. Nechcem byť zlým prognostikom, ale vyzerá to na monografiu na mnohé roky, ak nie na ,večné časy’“ Pripravil: S. Lenhart

NO VEL A

HLAS ĽUDU • OBZORY

VÍŤAZOSLAV HRONEC

Dynastia Beňovských (2) aj do sveta. Nenechávajúc nič sľúbili správcovi kúrie, že sa po na náhodu, členovia komisie sa exhumácii Mórica Beňovského rozhodli, že si zoberú komplet- vrátia. nú výbavu na nájdenie hrobu ampansacabeho. (4) Keď od vlády Madagaskaru Najprv bolo potrebné exhumovať samotného Mórica Be- dostali povolenie na exhumáciu ňovského, ale (keďže mu obaja ich prvého ampansacabeho, synovia zomreli ešte ako deti) Komisia najprv slovenským vládaj jeho staršiu dcéru Rozáliu, po nym špeciálom odcestovala do vydaji Váradyovú Szakmáryovú, Antananariva, hlavného mesta narodenú 1779, zosnulú v roku 1816, najprv pochovanú v Beckovskej Vieske a neskôr, pred druhou svetovou vojnou, prenesenú do dediny Vrbové. Ak by sa pri tom niečo nepodarilo, plánovali exhumovať aj Móricovu mladšiu dcéru Žofiu, vydanú Ocskayovú, narodenú 1781, ktorej hrob našli v Budapešti počas písania štúdie o realizovateľnosti plánu. Vo viacerých historických prameňoch našli záznam, že Portrét Mórica Beňovského (foto: wikimedia) zo m re l a ro k u 1817 (čo však bol dátum úmrtia jej prvého Madagaskaru, kde potom so manžela), ale na rodinnej hrob- šiestimi prenajatými landrovermi ke na cintoríne Farkasréti bolo a dvoma nákladnými autami s jasne napísané, že zomrela v výbavou a zásobami odcestoroku 1846. vala na severovýchod ostrova, Ešte pred oznamom vlády k Východnému mysu, kde je, Madagaskaru navštívili členovia už v neexistujúcej Mauritánii, komisie Vrbové, kde v záhrade pochovaný Beňovský. zámku (kúrie) Mórica BeňovOcitli sa v zarastenom teréne, v ského spokojne skonštatovali, nízkej džungli, kde nič nenaznaže pomník Rozálie Váradyovej čovalo, že sa tam niekedy nacháSzakmáryovej je veľmi odborne dzala nejaká osada. Domorodci zreštaurovaný, rovnako poctivo ich odviedli ku kamennému ako celá zrenovovaná budova, pomníčku s tabuľami, kde bolo ktorá bola turistickou atrakciou. po maďarsky a po slovensky Dozvedeli sa, že sa o zámok napísané, že tam zahynul Móric zaujímajú najmä turisti z krajín, Beňovský, ale ten pomníček kde Beňovský svojho času žil, už videli na fotografiách či na dokonca na Rozáliinom hrobe internete a vedeli, že to nie je nechávajú drobné mince zo jeho hrob, ako si myslel tamojší svojich valút. Členovia Komisie premiér.

Pomocou najmodernejšej techniky, ktorá detektovala kovy, kamene, drevo aj kosti, začali paralelne s presekávaním džungle pomocou robotníkov z Ambodirafie systematicky prehľadávať veľký, takmer päťhektárový terén, kde nachádzali množstvo napoly zasypaných jám, ktoré zanechali počas polstoročia rôzni hľadači. Údajne bola na Móricovom hrobe čadičová platňa aj s jeho menom, no zvyškov čadiča tam bolo veľmi veľa, čím sa hľadanie brzdilo. Spávali v stanoch a s pomocou elektronických prístrojov sa úspešne bránili pred komármi, mravcami a iným hmyzom, jedlo im varili ženy z Ambodirafie, ktoré im príležitostne poslúžili aj ako konkubíny. Možno bude niekto po tristo rokoch pátrať na Madagaskare po ich potomkoch, žartovali večer čo večer pri ohni. Po siedmich mesiacoch namáhavého prehľadávania celého terénu objavili kadečo, aj to, čo sa ich netýkalo, však narazili na jednom kopčeku v tridsaťcentimetrovej hĺbke na trojuholníkový zvyšok čadičovej dosky, na ktorej sa ešte dali rozoznať písmená M a Beny, čo ukazovalo na francúzsky prepis mena Maurice Benyowsky. Okamžite vykopali rakvu, v ktorej našli pomerne zachovalú kostru s takmer bezzubou sánkou. Neveriacky ju čistili od hliny a piesku a pýtali sa, či je možné, žeby Beňovský, ktorý umrel krátko pred svojimi štyridsiatymi narodeninami, mal taký zlý chrup napriek relatívnemu bohatstvu a mladému veku. Ktovie, ako sa asi v 18. storočí opravovali zuby! Potom Beňovského pozostatky odviezli do Antananariva a umiestnili ich v zaplombovanej miestnosti na ministerstve vnútra. Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

25/VII

(3) Myšlienka, aby Slováci oživili dynastiu Beňovských, sa páčila väčšine občanov aj politikov v štáte, preto parlament Komisiu premenoval na Komisiu na založenie dynastie Beňovských, ktorá mala počas dvoch rokov pripraviť štúdiu o uskutočniteľnosti celého projektu. Prezident republiky sa síce rázne zasadzoval proti nápadu, ale keď mu vysvetlili, že celá tá myšlienka, ak sa vôbec niekedy podarí, sa zrealizuje hádam o dvadsať rokov, zmiernil svoju zmätenú rétoriku. Napokon, v roku 2059, voľby prehral tak či tak. Hneď na začiatku sa sformoval televízny štáb, ktorého úlohou bolo ustavične sledovať Komisiu a nakrúcať jej všetky akcie, ako aj veci, ktoré sa týkajú dokumentov a hrobov členov budúcej dynastie Beňovských. Štát mal v úmysle, aby pátranie po každom z nich predstavil špeciálnym hodinovým filmom, i keby bolo pátranie neúspešné. Deväť členov Komisie po dvoch rokoch čítania všetkých možných kníh a textov o Beňovskom, po vyčerpávajúcom dolovaní vo všemožných sociálnych, konvenčných či holografických sieťach v archívoch Albánska, Rakúska, Bosny a Hercegoviny, Egypta, Francúzska, Talianska, Japonska, Katalánska, Číny (Macaa), Madagaskaru, Maďarska, Maurícia, Poľska, Portugalska, Ruska, USA, Slovenska, Srbska a Taiwanu (Formózy), potvrdilo, že to bude hádam aj možné, pretože sa im podarilo identifikovať celý rad hrobov jeho potomkov do polovice 21. storočia. Najdôležitejšie však bolo, že premiér Madagaskaru Rabearivelo Flavien ubezpečil, že hrob Mórica Beňovského na Východnom myse je dostupný. Členovia Komisie boli tou správou zaskočení, lebo z literatúry vedeli, že nikto nikdy nenašiel Beňovského hrob, ale vláda Madagaskaru to mohla urobiť len nedávno a nepripisovala dôležitosť tomu, aby to vyhlásila

E XP ER IM ENTÁ L N A P OÉ Z I A

14. 11. 2020 • 46 /4933/

PETER ŠULEJ

cisterciánsky kláštor – filiálka 648 dokonalá investitúra učebnicový príklad odpísané slovo od slova z knihy zázrakov)

(výber)

kruhy ohniská elíps kruhy kužeľosečky rezy hemisféry ¡ k predstavivosti čelom nie chrbtom ! ¡ hore do skál versopolis tesajte ! ¡ kam môžete tam leťte nebeskí géniovia ! aj keď (ne)prešli turingovým testom na krídlach hypatie nevadí :

Rotácie 0. (do) nech teda zaznie slovo úvodcovo: rotácie toto sú rotácie medzi vánkom a uragánom zvírené častice paratextov príbehy do príbehov vnorené výseky architektonických nedorozumení už žiadne nosné steny iba membrány rôznej hrúbky mémy v organizmoch miest eposy o slávnych začiatkoch

rotácie

rotácie rotácie

ix. α (vinyl : ako ivan mládek o platňu ja o knihu) vážený spotrebiteľ kúpili ste si knihu vysokej kvality ak chcete aby vám dlho prinášala radosť dodržujte tieto základné pravidlá :

jeden svet mnoho literatúr prekročila lakšmánov kruh jedna literatúra mnoho svetov rotácie

zakcelerujeme s prvým chuchvalcom rannej hmly rýchlostná páka do polohy drive zrotujeme (najskôr neúspešný projekt v údolí: cella sancti bernardi ale po krátkom čase vrátili sa priekopníci opäť k sázave

26/VIII

¡ rozsvecujte majáky ! ¡ nechajte zvony znieť ! už prichádzajú už hulákajú jedna za druhou ruža za ružou vlna za vlnou rondel za rondelom epizeuxy – ako v najlepších dadadesiatych tak poď vlna poď čaká ťa veľké poď

rotácie

(edison pionier rázcestník signály času cez volfrám oceľoliatiny cez špirály valčeky atómy vlny nódy energie rotácie k nám ďalej k tamtým / ešte ďalej a ďalej vyslal)

to nás čakajú všakovaké metamorfózy inak akurát tak na vyzuvákoch hrať dokážeme všetko len nie zmeniť ľudskú povahu

rotácie

Peter Šulej (1967 Banská Bystrica) je autorom dvoch básnických trilógií, Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998) – v jednom zväzku pod názvom Prvá trilógia (2010) a Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008) – tzv. Modrá trilógia. Napísal aj románovú trilógiu, ktorú tvoria knihy: História (2009), Spolu (2016) a Fytopaleontológia (2019). Je spoluautorom textových projektov Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013) a štyroch experimentálnych tanečných predstavení. Vydal aj dve zbierky sci-fi poviedok – Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka, a Elektronik Café (2001). Výbery z jeho poézie knižne vyšli v Poľsku (Wiersze, 2003), Chorvátsku (Povratak velikog romantičara, 2013) a Macedónsku (Industrijalna ljubav, 2015). Zbierka Rotácie (2020) voľne nadväzuje na jeho knihu básní Nódy (2014).

a) knihu uchovávajte v suchu v chlade v tichu a v úplnej tme vyberajte ju len za mesačného svitu a čítajte pri nočnej lampičke alebo sviečke b) každý večer pred spaním knihu poutierajte zbavte nečistôt a prachových častí potom napudrujte a poriadne premasírujte (kratšia než polhodinová masáž je zbytočná) c) knihe veľmi prospeje ak sa z času na čas dostane na čerstvý vzduch odporúčame vám aby ste sa s ňou aspoň raz do týždňa v noci prebehli (najlepšie v parku alebo v horách) kniha pri ceste do zahraničia nepotrebuje pas tak nezabúdajte na dovolenku d) v zimných mesiacoch by mala mať kniha teplejší prebal ktorý si môžete svojpomocne vyrobiť knihe v zime zásadne nenasadzujte čiapku nepristane jej to e) ¡ pozor ! prvý rok knihu čítajte len pomalšie nepreháňajte to ináč sa vám skrútia strany pre zábeh je najvhodnejšia rýchlosť strana až dve denne niektoré básne nebudú síce celé – obsah nejasný ale o ten tu nakoniec nejde pamätajte na pramene f ) knihu nezabudnite čítať od stredu publikácia rotácie je prvá slovenská kniha kde básne vytvárajú súvislé textové pole má to tú výhodu že môžete kamkoľvek zasiať a samozrejme kdekoľvek aj zožať /motto

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Ma(s)kovička TRADIČNÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V PETROVCI

Jaroslav Čiep

počet prítomných nepresiahol 30 osôb. Počet účastníkov je limitova sobotu 7. novembra od ný na troch žiakov spoza chotára, rána v Základnej škole Jána do každej dielne po jeden žiak, a Čajaka v Báčskom Petrovci jedného výtvarného pedagóga. sa zoskupovali žiaci a ich peda- Želateľné je dodržiavať predpísané opatrenia počas pandémie, záväzné je mať rúško a dodr žiavať fyzickú vzdialenosť,“ vyjadrila sa Daniela Triašková. K tomu ešte precizovala: „Pre tieto opatrenia Makovička bude Z príhovorov hostí pri otvorení podujatia prebiehať nasledujúcim gógovia nielen z Petrovca, ale aj spôsobom: dnes 7. novembra 2020 z okolia. Toho dňa bolo naplá- dielní sa zúčastnia žiaci z Kysáča, zo nované, ako nám to detailnejšie Starej Pazovy, z Maglića a Báčskeho vysvetlila v mene organizačného Petrovca. O týždeň 14. novembra v tímu autorka projektu profesorka dielňach by sa mali zúčastniť žiaci Daniela Triašková, prvá časť 21. z Hložian, Kulpína, zo Selenče, z Výtvarného tábora Makovička. Pivnice a žiaci nižších ročníkov z Tohto roku podľa pokynov krízo- Báčskeho Petrovca. Či to tak bude, vého štábu, že sa netreba zoskupo- uvidíme, lebo nám neplánovite do vať vo väčšom množstve, rozhodli, toho zasiahli mimoriadne žiacke že Výtvarný tábor Makovička sa prázdniny. Možno túto druhú časť

Prichystaní a naladení maľovať

tohto roku predsa uskutoční, ale v dvoch termínoch. Pre mimoriadnu situáciu výtvarnú akciu rozdelili na dve časti, aby mali možnosť zúčastniť sa na nej stáli účastníci, ktorí sa každoročne zúčastňujú na Makovičke. „Naplánované je, aby úhrnný • KULTÚRA •

posunieme o týždeň-dva.“ Na Makovičke pod rúškami, alebo ako sa to v Srbsku hovorí –maskami, takže v žarte možno povedať aj na Maskovičke, organizátori naplánovali tri dielne. Maliarsku mal na starosti Michal Ďurovka, sochársku Ján Agarský a grafic-

kú Emília Valentíková-Labátová. Tie realizovali v troch učebniach. V dielňach sa pracovalo s rozličným materiálom. Materiál na prácu

Valentíková-Labátová a Daniela Triašková. Práce vyhodnotila takto: grafická dielňa – v kategórii grafikov: 1. Jana Čižmanská (Kysáč), 2.

Na úvod sme účastníkov Makovičky zoskupili pred náš objektív

bol pre účastníkov zabezpečený Lenka Domoniová (S. Pazova) a 3. a v prípade, že niekto mal svoje Marta Milašinovićová (B. Petrovec); špeciálne náčinie, to si tiež mohol sochárska dielňa – v kategórii sopriniesť so sebou. chárov: 1. Emília Čemanová (Kysáč) Po príchode do školy a evidovaní a Anastasija Mrdaková (B. Petroúčastníkov nasledovalo otvorenie vec), 2. Peter Šuľan (B. Petrovec) Makovičky, kde autorka Triašková a 3. Lea Popovićová (S. Pazova); vyzvala úradujúcu riaditeľku školy maliarska dielňa – v kategórii maZdenku Dudićovú, predsedníčku liarov: 1. Abigail Marta Eliášová Asociácie slovenských pedagógov (B. Petrovec) a Martina Agárska Máriu Andrášikovú a jedného zo zakladateľov podujatia Vladimíra Valentíka, aby sa zoskupeným makovičkárom prihovorili a povzbudili ich tvorivosť. Poobedie si makovičkári po ukončení tvorivej činnosti a spoločnom obede ozvláštnili návštevou Galérie Zuzky Medveďovej Práca sa darila aj v sochárskej dielni a Najstaršieho domu v Petrovci. (Kysáč), 2. Alexander Parkáni (B. Organizačný výbor Výtvarného Petrovec) a 3. Lana Santračová tábora Makovička nakoniec zorga- (Maglić). V hodnotení porota si nizoval aj vyhodnotenie vypraco- všimla a pozitívne ocenila žiakov, vaných umeleckých prác a odo- ktorí sa vystriedali vo viacerých vzdávanie darčekov a diplomov. dielňach, zvlášť pochválila dve Hoci Makovička bola rozdelená žiačky – Janu Čižmanskú za prácu do troch dielní, žiaci pri práci boli v grafickej a maliarskej dielni a časovo efektívni. Porota pracovala Abigail Martu Eliášovú, ktorá svoje v zložení: Vladimír Valentík, Ján umelecké schopnosti prejavila v Agarský, Michal Ďurovka, Emília maliarskej a sochárskej dielni. 46 /4933/ 14. 11. 2020

Kultúra NA POSEDENÍ U RODINY JAŠOVEJ

U Jašovcov sa dobre sialo, dobre žalo Miroslav Benka

e mnoho našich rodín, ale je jedna, v ktorej sa dennodenne pracuje doma, v rodine, na poliach, v kultúre, umení a spoločnosti. A nájde si času aj na stretávanie, kamarátenie. Prednedávnom som bol na posedení u rodiny Jašovej na Hurbanovej ulici v Starej Pazove (toto sa musí zdôrazniť, pretože v Starej Pazove je viac rodín s tým istým priezviskom: Balážovci, Dolinajovci, Dvornickovci, Fitošivci, Ďurčíkovci, Havranovci, Hudecovci…). Sedemčlenná rodina Jašová sa môže pochváliť úspechmi v poľnohospodárstve a kultúre. Sú tu najstarší dedko Paľko, stará mama Anna (pôvodom z rodiny Machovej, z chýrečnej rodiny muzikantov Brehovčanov zo Slankamenských Vinohradov), nevesta tiež Anna (rodená Kukučková z Boľoviec – otec Pavel Kukučka, nadaný spevák, mama Alžbeta, choreografka, sestry Jarka a Martina sú tiež speváčky), syn Zdenko (tiež odmeňovaný spevák) a tí najmladší členovia – deťúrence: Mia, šiestačka, už pomaly dievka, Lea, tretiačka, a najmladší syn Denis, ktorý má šesť rokov. Všetci spolu bojujú o mnoho dní v roku, ktoré im chýbajú, aby si splnili všetky nahromadené povinnosti. „Robôt po uši,“ vraví domáci Zdenko. Na dvore, pod šopou, nový traktor značky John Deere (ktorý stál až 66-tisíc eur!) „Jeden dom,“ poviem... „Práve tak,“ odpovie mi hostiteľ Zdenko. „Dúfajme, že zarobí ešte na ďalšie tri domy!“ Dobrý večer! Čo nového u Jašovcov? „Dokončujeme zber kukurice, sóje, pokračujeme s hnojivom, so zaorávaním, a potom pokračujeme v oraní. Tento rok sme zasiali slnečnicu, sóju, fazuľu, kukuricu a prvýkrát sme nezasiali cukrovú repu.“ Čo je na trhoch zvlášť vyhľadávané? „Kukurica a sója. Predsa lepšie je, keď ide o kukuricu, lebo za

www.hl.rs

posledné dva týždne cena výrazne stúpa. Ľudia práve sejú pšenicu, už asi na päťdesiat percent máme

to za sebou. Tento rok je rodný na rozdiel od minulého. Aj táto

na dvadsať dinárov. Na Dunaji v Belehrade každý deň pristávajú nákladné lode, vykupujú naše plodiny a vozia do zahraničia, na vývoz. Každý štát si pripravuje rezervy.“ Zdenko, môžu naši poľnohospodári vyžiť zo svojej práce? „Ťažko je povedať, keď ide o jeden rok, ale keď sa pozrieme priemerne na päť až desať rokov, tak sa z poľnohospodárstva dá žiť. Keď ide o roky 2012 a 2015 až 2017, keď ide o úrodu, bolo zle. Tento rok nám poľnohospodárom vyhovoval, boli aj spŕšky, aj teploty bez vetra... V roku 2017 Sriem bol na tom najhoršie. Človek trávi väčšinu svojho dňa v práci, preto neprekvapuje, že sa tam toho naučí najviac.“

nešťastná pandémia nám akože zodpovedá, lebo si štát robí trhové rezervy. Aj štáty v našom okolí, takže ceny stúpli. Keď ide o cenu kukurice, stúpla z pätnásť

Môžete si aj usporiť? „Môžeme, ak nie sme v úveroch. Úroky sú veľké. Ja mám teraz 49 rokov, ak si teraz neobnovím mechanizáciu, tak kedy? Deti sú

Informačno-politický týždenník

nám desať- až dvanásťročné, o desať rokov budem dedo. Aby som potom začínal s novou mechanizáciou? To už bude neskoro.“ Rozmýšľajú poľnohospodári o nových technológiách? „Rozmýšľajú o sejbe maku, fazule, cibule, zemiakov... Ale sú v Pazove i poľnohospodári, ktorí pestujú paradajky, mrkvu, červenú repu, vôbec zeleniny...“ Máte aj združenie poľnohospodárov, kde sa stretávate, porozprávate, kde si vymieňate názory? „Máme poľnohospodárske združenie na čele s Jaroslavom Fábrym, predsedom. Väčšinou sa však stretávame striedmo, na poli, na ulici, telefónom prekonzultujeme, čo treba. Zjari, v polovici marca, rovnáme poľné cesty, striekame ambróziu. To sú tí istí ľudia už hádam dvanásť – pätnásť rokov. Zhruba nás niekoľko desiatok poľnohospodárov sa podelíme do päť – šesť skupín a pracujeme pre dobro nás všetkých, pre dobro úrody.“ Okrem poľnohospodárstvom vaša rodina sa úspešne zaoberá aj kultúrou. Pekne vychovávate deti v duchu ľudovej tradície a starodávnych obyčají... „Máme tri deti. Najstaršia Mia od malička rada recituje, zaoberá sa aj herectvom v Slovenskom divadle VHV, tancuje. Dosiahla už aj úspechy. Táto korona nás vykoľajila, žiaľ, nemajú teraz ani skúšky. Tu je aj mladšia dcéra Lea, ona má rada spev, a najmladší syn Denis.“ Do rozhovoru sa zapojuje aj mama Anna... „Áno, Lea práve zvíťazila na festivale Rozospievané klenoty v Kovačici. Dostala prvú cenu v mladšej vekovej skupine. Deti majú z toho radosť a máme aj my rodičia. A, samozrejme, aj tí starší, staré mamy a dedkovia. V tom okamihu práve dobehla k nám Lea, ktorá pravdepodobne trošku načúvala za dverami. Tak som sa jej opýtal, • KULTÚRA •

či je šťastná z úspechov. „Áno, pravdaže.“ A chcela by si sa aj do budúcna zaoberať spevom? „Áno, chcela by som.“ Ktorú pieseň by si najradšej spievala? „Letí pieseň, letí...“ A keď narastieš, kde by si spievala? „Ešte neviem presne...“ odpovedá Lea. Čím by si sa chcela zaoberať, keď narastieš? „Zverolekárstvom.“ No, to je krásne. „Áno,“ opäť sa ozvala mama. „Má rada zvieratká, veľmi spolucíti s nimi, keď ochorejú,“ vysvetľuje ocko. „Máme mačičky, psíkov a papagáje. Keď sú chorí, Lejka ich šanuje.“ „Ja ich opatrujem a pomáham im, aby vyzdraveli,“ opäť sa ozvala Lejka. A Mia? Kde sú nám Mia a Denis? „Mia, poď,“ volá mama Anna. Anna, všimol som si, že sa v tom najšľachetnejšom zmysle staráte o deti. Chodievate s nimi do divadla, na skúšky, na folklór, na zájazdy. Zaťažuje vás to? „Nie, kdežeby,“ odpovedá mama Anna. „Nie mi je ťažko, lebo viem, že ak ich my nebudeme usmerňovať a podporovať, ulica určite nebude. Keď vidíme, že sú talentované, že majú úspechy, musíme ich v tom podporovať. Stáva sa, že sa im niekedy nechce ísť, ale ja ich presvedčím, že budú mať z toho zážitky a spomienky na celý život.“ Ako sa organizujete, napríklad, kto pôjde s deťmi, kto zostane doma, aby sa staral o domácnosť? „Veľké je šťastie, že všetci v rodine máme radi to, čo deti robia. A podporujeme ich v tom všetci,“ vraví Anna. „Keď domáci majú záväzky, ja sa starám o deti a zaveziem ich do divadla na skúšky, neraz idem s nimi aj na zájazdy. Viem z vlastnej skúsenosti, z detstva, koľko mi to znamenalo, že som niekde bola a videla sveta: na Slovensku, v Melbourne v Austrálii a v Nadlaku v Rumunsku na festivale ľudových • KULTÚRA •

piesní Cez Nadlak je... Obe sme tam boli odmenené, aj ja, aj Lea. Práve keď sme boli v Kovačici, Lea stretla dievčatko z Nadlaku a bola veľmi rada, že ju pozná.“

Práve vchádzajú do izby aj stará mama Anna a Mia. Opytujem sa jej, ako sa ona pozerá na vystúpenia, na zájazdy, úspechy... „Mám rada, keď vystupujem,“ odpovedá Mia. „Keď tam získam

citovaním a ihneď aj herectvom. Vystupovala som v Starej Pazove, Sečnji, Kysáči, vo Vrbase, v Temerine, Belehrade, Novom Sade, Sriemskej Mitrovici, Banji Luke, na Slovensku a inde. Dostala som aj početné uznania. Keď ich pozerám, spomeniem si aj na stretnutia, na známosti, a tak... Jednoducho, mám z toho radosť.“ To je bohatstvo. A keď ide o ten folklór, veď to všetko treba pripraviť, sukne vyžehliť. Kto to má na starosti? (Tu sa zapája aj stará mama, v Pazove ich oslovujeme mamika.) „Keď ide o svoje deti, nie je nič ťažké. Mám z toho radosť. A keď ich vidím na javisku alebo v televízii, počujem v rozhlase, je to nevysloviteľný pocit.“ A Denis? „Viete, Denis je mlčanlivý,“ zapájajú sa domáci. „Vraví, že viac bude pozerať, ako Lejka spieva. Chodieval s paničkami, vinšoval a tancoval. Všetky tri deti účinkovali aj vo filme. Denis sedel na koni a v Rovine bol s koníkom na titulnej strane ako

veľa priateľov, vymieňame si telefónne čísla. Píšeme si prostredníctvom internetu. A som rada, keď sa opäť stretneme na nejakom festivale.“ Kde si vystupovala? „Najprv som sa zaoberala re-

anjel. Predsa hádam najradšej má, keď si s ockom sadne do traktora,“ hovorí Anna. Tu sú už aj fotografie. Z detstva, z rôznych ľudových obradov a vystúpení. Pozeráme sa na tie krásne fotky, na tie krásne spomienky

a obdivujeme ich spolu. Krásny vyzdobený ľudový odev. Pýtam sa, kde to držia, také vyšité bohatstvo. Že, vraj, všetko v skriniach zabalené do veľkých silónových vriec. Sú to sviatočné, parádne odevy všetkých generácií. Tu je aj sobášna parta. Všetko má na starosti stará mama. Stará mama, a vy nemáte z tohto všetkého príliš starostí? Príde nedeľa, treba ísť s tovarom na trh do Zemunu, treba navariť pre početnú rodinu, poupratovať. Kto je pánom týchto zložitých situácií? „Žiaden problém,“ odpovedá stará mama. „Dohovor je najdôležitejší.“ A ako to bolo s tými speváckymi úspechmi u vás rodičov? „Anna spievala na Stretnutí v pivnickom poli, aj ja som spieval a zvíťazil. Rok za rokom. Tam sme sa zoznámili. Vystupovali sme aj na Rozospievanom Srieme. Ja som prvýkrát vystúpil v roku 2006 v Iloku a získal som prvú cenu. Potom prišiel pivnický festival a ďalšie víťazstvo. Udržať pozornosť divákov výlučne na svojich pleciach, to je hádam najťažšie... Celá rodina je umelecky ladená. Len dedko Paľko, váš kamarát z detstva, nie je do umenia zapojený,“ vraví Zdenko. „Sedí si doma pri peci, pozerá nás v televízii a stráži dom. (Všetci sa smejeme.) Keď sa ho opýtame, ako bolo, odpovie krátko: „Dobre!“ Ale aj on má rád umenie, aj naše úspechy. Teraz však po ťažkej robote najčastejšie oddychuje.“ Keď deti vyrastú, čím by ste chceli, aby sa zaoberali? „Hádam, ako všetci rodičia, chceli by sme všetko najlepšie svojim deťom. Aby sa vedeli postarať o seba a rodinu. Ak budú usilovní, budú aj mať!“ povedal Zdenko. Mama Anna doložila: „Aby zachovávali aj naďalej našu ľudovú tradíciu, aby ju prezentovali doma a v zahraničí. A hádam najdôležitejšie je, aby z nich boli dobrí ľudia!“ Dopovedali sme si a rozišli sme sa do noci. Zajtra je opäť nový deň, len čo nezaspievali kohúty, treba robiť.

46 /4933/ 14. 11. 2020

Foto: z rodinného archívu spolubesedníkov

Kultúra STARÁ PAZOVA

Seminár pre učiteľov zo Sriemu Anna Lešťanová

kolenie učiteľov o uplatnení štandardov zo slovenského jazyka na prvom stupni vzdelávania je akreditovaný semi-

Prednášateľky Svetlana Zolňanová a Tatiana Naďová

nár na 8 hodín a nachádza sa na listine, ktorú predpísal minister ako seminár s národnostným vý-

znamom. Patrí medzi povinné školenia pre našich učiteľov a jeho cieľom je oboznámiť učiteľov prvého stupňa so štandardami, ktoré sú vytvorené a zverejnené v Úradnom vestníku v júli tohto roku. V Ústave pre hodnotenie kvality, výchovy a vzdelávania potom bola vypracovaná príručka, ktorá obsahuje štandardy, predmetové kompetencie a ku každému štandardu niekoľko ukážkových úloh, ako možno jednotlivý štandard dohodnotiť. Po seminároch učiteľov v pivnickej a kulpínskej základnej škole ďalšie stretnutie učiteľov sa uskutočnilo v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka, kde sa ho vo štvrtok 5. novembra zúčastnili učitelia zo Sriemu. Seminár mali na starosti PaedDr. Svetlana Zolňanová a Tatiana Naďová. Na 21. november je seminár naplánovaný v padinskej základnej škole pre učiteľov z Banátu. „Toto školenie by malo absolvovať úhrnne 93 učiteľov a koncipovali sme to tak, že najprv

učitelia dostali školiace materiály, samozrejme, sprístupnené štandardy s celou príručkou z ústavu, a na základe toho mali vypracovať domáce úlohy. Dnes poskytujeme spätné informácie a konkrétne sa zameriavame na analýzu, ako urobiť úlohu pre jednotlivý štandard a ako štandard rozčleniť, aby

Vzácne školenie pre učiteľov

sa mohol uplatniť aj v prvom, aj v druhom, aj v treťom, aj vo štvrtom ročníku. Samotné štandardy

ZDRUŽENIE VYCHOVÁVATELIEK OSVETOVÝCH PRACOVNÍČOK SLOVENIEK VOJVODINY

Činné aj počas pandémie Jaroslav Čiep

lenky Združenia vychovávateliek osvetových pracovníčok Sloveniek Vojvodiny od založenia združenia činnosť uskutočňujú vďaka grantom a finančnej pomoci, ktorú čerpajú z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a Obce Báčsky Petrovec. Ani koronavírus nebol prekážkou, aby so svojou činnosťou pokračovali, hľadali nové, súčasné a inovačné spôsoby s cieľom uskutočniť plánované. Najdôležitejším cieľom, ako sa nám zdôverila predsedníčka Božena Levárska, im je sústavné odborné zdokonaľovanie vychovávateliek a podpora vo vyko-

www.hl.rs

návaní pedagogických činností v materinskej slovenskej reči. „Keďže sme sa nemohli stretávať ako v minulých rokoch a ani cesto-

vať, požiadali sme o zmenu účelu projektov, a tak sme sa vzdelávali za pomoci webinárov – online

Informačno-politický týždenník

sú koncipované tak, že sú robené pre koniec prvého cyklu. Teda, čo by žiak mal vedieť, keď zakončí štvrtý ročník. Samozrejme, aj ostatné ročníky musíme viesť podľa štandardov, t. j. vzdelávať podľa štandardov. Teda predmetom dnešného stretnutia je, ako sa ten štandard dá rozdeliť aj pre tých mladších žiakov, a potom ako robiť aj samy úlohy, aby sa mohol hodnotiť štandard. Nositeľom vzdelávania je ministerstvo školstva, konkrétne Ústav pre

prednášok prostredníctvom aplikácie Zoom. Takto si vychovávateľky upevnili svoje vedomosti a novými ideami obohatia pedagogické činnosti, ktorými budú vplývať na celostný rozvoj detí.“ Zd r u ž e n i e z grantu USŽZ zabezpečilo 19 vstupov pre 19 vychovávateliek zo všetkých prostredí, kde sú predškolské triedy so slovenskou vyučovacou rečou. Nedávno absolvovali dve prednášky, ktoré pripravili vychovávateľkám špičkové odborníčky: Mgr.

hodnotenie kvality, vzdelávania a výchovy,“ povedala Svetlana Zolňanová. Zdenka Maďarová, logopedička, a Ma. defektologička Karolína Ďugová. Spracovali veľmi aktuálne témy, o ktorých sa v súčasnom digitalizovanom svete veľa hovorí: Sú to: Stimulácia reči v ranom a predškolskom veku a Ekranitis – detský rozvoj v digitálnej dobe. Prednášky si so záujmom vypočuli vychovávateľky zo Starej Pazovy, Selenče, Silbaša, z Pivnice, Hložian, Kulpína, Aradáča a Petrovca. Na záver stretnutia predsedníčka združenia Božena Levárska prichystala a rozdelila detské slovenské časopisy pre všetky predškolské zariadenia, tiež výučbové programy, a oboznámila s tým, že slovenská trieda v PU Radosno detinjstvo v Novom Sade dostala materiál na prácu s deťmi a PU Včielka v Báčskom Petrovci tri stolíky so stoličkami, ktoré sú vhodné na prácu s deťmi v exteriéri. Foto: z archívu ZVOPSV • KULTÚRA •

S AKADEMICKOU MALIARKOU DRAGANOU OLUIĆOVOU ZO STAREJ PAZOVY

V mori klamstiev skutočnosť nie je dostatočná Anna Lešťanová

Starej Pazove na aktuálnej výstave Korene 6 v Galérii Miry Brtkovej, ktorá je venovaná dielam malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku, po prvýkrát vystavuje i Dragana Oluićová, tamojšia akademická maliarka. Milovníkom výtvarného umenia sa predstavuje akvarelmi V mori klamstiev skutočnosť nie je dostatočná, ktoré vznikli pod vplyvom jarnej karantény spôsobenej koronavírusom. Po ukončení Základnej školy Boška Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove v rokoch 2006 – 2010 absolvovala Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa v Novom Sade (odbor dizajn textilu), kde získala i odmenu za najlepšiu maturitnú prácu. Aj napriek početným úspechom v tomto odbore jej túžbou vždy bolo maliarstvo. Preto v rokoch 2011 – 2016 absolvovala základné a master štúdiá na Fakulte úžitkových umení v Belehrade (odbor úžitkové maliarstvo v triede profesora Miroslava Lazovića). „Už od detstva a po zápise do základnej školy som presne vedela, že chcem byť maliarkou a že maľovanie bude mojím životným povolaním. Presne som vedela, čo chcem, čo je mojím cieľom, a nevzdávam sa ho, ani keď je ťažko,“ povedala naša spolubesedníčka Dragana Oluićová. Mladá umelkyňa okrem odmeny za najlepšiu maturitnú prácu a dosiahnutý úspech v odbore (2010) získala i prvú cenu na obecnej prehliadke za obraz Úsvit v Starej Pazove (2015) a cenu za naj paletu na Výtvarnom tábore Cosmix art vo Vojke (2019). Na otázku, kde pracuje a ako je spokojná so zamestnaním, odpovedala: „Otázka zamestnania je u mňa veľmi zložitá. Donedávna som pracovala v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića a v Technickej škole. Teraz pracujem ako • KULTÚRA •

spolupracovníčka v istom ateliéri pre ikony a na grafickom dizajne pre potreby umeleckého združenia v Novej Pazove. Neraz ma angažujú kamaráti, ktorí trvajú na tom, aby som im práve ja urobila dané dielo. V roku 2018 som pracovala v organizácii Priatelia detí Obce Nový Belehrad a rok predtým som urobila mozaiku v kupole Chrámu svätého Sávu. Počas mojich master štúdií som viedla výtvarnú sekciu Pinkijeva duga v ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove. Rovnako mám rada prácu v škole so žiakmi, ako aj terénnu prácu s umeleckými skupinami, lebo sa aj sama chcem učiť, zdokonaľovať

pekné výsledky. Aktívnejšia v Starej Pazove som začala byť iba vtedy, keď som sa stala členkou Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy. Vystavovala som v Belehrade, vo Vrbase, v Kragujevci, Novej a Starej Pazove, Inđiji, Šíde, Subotici, tiež v Temešvári v Rumunsku, Osake v Japonsku, Calgary v Kanade, Skopje v Macedónsku...“ pripomenula Oluićová a doložila: „Často chodievam na výtvarné tábory, ktoré považujem za dôležité pre každého jednotlivca. Tam sa zoznamujem s novými ľuďmi, s rozličnými prístupmi a pohľadmi, ktoré menia a zveľaďujú aj môj zorný uhol umenia. Rovnako dôležité sú

Dragana Oluićová so svojimi akvarelmi na výstave Korene 6 v Starej Pazove

a vytvárať vždy niečo nové.“ Akademická maliarka Oluićová má za sebou tri samostatné výstavy: v Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova (2016), v Galérii Kultúrneho strediska Nová Pazova (2019) a v Matici vysťahovalcov a Srbov v regióne v Belehrade (2020). Vystavovala na presne 70 kolektívnych výstavách a práve výstava Korene 6 je tou 70. výstavou. „S účasťou na výstavách som začala ešte počas štúdií. Prihlasovala som sa na početné súbehy, vďaka ktorým som dosahovala

výtvarné súbehy a zúčastňujem sa na nich so zámerom, aby som zistila, kde som vo vzťahu k iným, k témam a spôsobom práce umelcov. To je veľmi významné pre tvorbu každého z nás, lebo sa s učením nikdy neprestáva, netreba ho zanedbať, ani podceniť.“ Na výstave diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku Korene sa Dragana Oluićová predstavuje akvarelmi a o výstave sa zmienila takto: „Účasť na výstave pre mňa znamená privilégium a radosť,

že môžem ukázať moju tvorbu a tým aj prezentovať moje miešané srbsko-slovenské korene. Vážim si každú príležitosť, ktorá sa mi naskytne, a táto je zvláštna, lebo zdôrazňuje aj moju slovenskú tvorbu. Na výstave Korene 6 sa predstavujem štyrmi akvarelmi s motívom ryby. Vznikli špeciálne pre túto výstavu diel malého formátu. To je ináč dominantná téma a technika, ktorou sa zaoberám tohto roku. Téma, ktorá mi učarovala a drží moju pozornosť, sú morské hĺbky a podvodný svet s nevyčerpateľnými inšpiráciami. A motív rýb výborne ladí i s názvom výstavy, lebo ryba je jedným zo silných symbolov, archetyp, a môže sa stotožniť i s ľudskými koreňmi a dávnymi predkami.“ Spolubesedníčka nám povedala i o svojich ďalších umeleckých plánoch: „Toho času dokončujem práce, s ktorými sa plánujem zúčastniť na aktuálnych výtvarných súbehoch. Intenzívne sa zaoberám maliarstvom, výskumom a posúvaním svojich hraníc v rámci maliarstva. Plány mám, ako aj termíny pre samostatné výstavy, takže predo mnou je mnoho práce, aby som sa predstavila v tom najkrajšom svetle na zatiaľ naplánovaných výstavách v Rume a Pančeve.“ A na záver rozhovoru nemohli sme sa neopýtať, či aktuálna pandémia môže byť inšpiráciou na vznik nových diel alebo nie? „Aktuálna situácia vplýva na všetkých nás. Počas karantény som tvorila akvarely každý deň. Pre niekoho tieto dni boli krízovým obdobím a pre mňa polygónom tvorby a malých radostí v pokoji. Mala som duchovný pôžitok, kým som vytvárala seriál akvarelov, početné obrazy a zopár sôch. Definitívne, nesmieme sa vzdať, ale bojovať. A využiť všetko, čo nám je po ruke, a trpezlivo čakať na to, keď sa všetko raz dobre skončí.“

46 /4933/ 14. 11. 2020

Kultúra S MIROSLAVOM MARKOVIĆOM ZO STAREJ PAZOVY

Nový riaditeľ gymnázia – vynikajúci profesor – mentor telesnej výchovy Anna Lešťanová

a Technickej škole. Ako profesor – odpovedal: „Škola má byť miestom za najlepšiu školu v oblasti špormentor dosiahol v doterajšej práci na vytváranie nových ideí, podpo- tu. Vtedy pazovské gymnázium d polovice októbra novým najdôležitejšie výsledky a uznania: ru talentom a zveľadenie vedo- vyhlásili za najlepšiu školu vo riaditeľom staropazovské- žiaci boli trikrát štátni ho Gymnázia Branka Radi- šampióni – volejbal čevića sa stal Miroslav Marković. 2017, 2018, 2019, Jeho predchodca Miroslav Opav- svetoví majstri – voský, ktorý odišiel do dôchodku, lejbal 2018, dosiahli o svojom nasledovateľovi sa pozi- prvé miesto na potívne zmienil slovami: „Som si istý, krajinskej olympiáde že sa kolegovi podarí odpovedať – volejbal 2018, prvé na všetky požiadavky späté s touto miesto v kategórii funkciou. Je mladý, perspektívny, jednotlivcov a v skupripravený na nové výzvy, vie pinovej kategórii na vypočuť si dobré sugescie, ale aj štátnych majstrovrozhodnúť. Skúsenosti prichádzajú stvách – strelectvo postupne, časom. Myslím si, že je 2016. Dva razy bol ,štafeta’ vedenia školy, ktorú som najlepším učiteľom mal 17 rokov, v dobrých rukách.“ telesnej výchovy – Riaditeľ staropazovského uznanie Športovégymnázia M. Marković základnú ho zväzu Obce Stará a strednú školu absolvoval v Starej Pazova 2018 a 2019, Pazove, kým vysoké vzdelanie na- tiež republikovým dobudol v Novom Sade na Fakulte futbalovým rozhodšportu a fyzického vzdelávania. com – Futbalový zväz Z udelenia uznaní v Inđiji, kde je staropazovské gymnázium vyhlásené za Ako profesor telesnej výchovy sa Srbska od roku 2003, najlepšiu školu vo Vojvodine v oblasti športu. Miroslav Marković prvý sprava na gymnáziu zamestnal roku 2008. najmladším tréne- s hodnotnými uznaniami v ruke. rom v Prvej lige volejbalistiek – Volejbalový mostí. Najdôležitejšie je, aby sme Vojvodine na základe dosiahnuzväz Srbska 2003. Okrem žiakom dali silu a múdrosť, aby tých výsledkov. Druhé tohtoročuvedených výsledkov mohli správne rozhodovať a aby né hodnotné uznanie sa tejto ako profesor – mentor šance, ktoré sa im naskytnú, využili strednej škole dostalo i zo strany Marković je i zakladate- vo vlastný prospech tým najlepším redakcie Sriemskych novín, ktorá ľom Volejbalového klu- spôsobom.“ Z radu naplánovaných po 60. raz odmeňovala najlepbu Sremac, Vojka 2011, cieľov, ktoré by chcel realizovať ších športovcov roka. Začiatkom Volejbalového zväzu vý- v škole, riaditeľ gymnázia uviedol: februára 2020 v Sriemskej Mitrochodný Sriem 2014, Ligy „Výmenu školských tabúľ v prízemí vici na usporiadanej slávnosti za priateľstva vo volejbale objektu s novými bielymi ale- najlepšiu strednú školu v oblasti – predpionierky 2015. Tri bo tzv. múdrymi tabuľami, kúpu športu za rok 2019 vyhlásili práve roky bol aj koordinátorom projektorov do každej učebne staropazovské Gymnázium Branka v škole pre futbalových s laptopmi, ktoré majú adekvátne Radičevića. V mene školy toto rozhodcov Staropazov- pripojenia, výstavbu športovej uznanie vtedy prebral profesor skej obce a delegátom haly (toho času sa pracuje v pre- Marković. Futbalového zväzu Sriemu najatej hale, ktorá nie je v rámci Veríme, že dosiahnuté vynikapo rozhodcovskej kariére školskej budovy) a vybavenie ka- júce výsledky v oblasti školského v roku 2012. binetov ďalšími nevyhnutnými športu teraz na poste riaditeľa Nový riaditeľ gymnávecami.“ Spolubesedník uviedol, M. Marković úspešne presadí aj Vtedy profesor a dnes riaditeľ Miroslav Marković z udelenia odmien v Sriemskej zia aktívne hral futbal že sa naďalej rekreačne zaoberá vo všetkých iných vyučovacích 29 rokov a paralelne bol športom, a to hlavne hrá futbal predmetoch tejto výchovno-vzdeMitrovici i trénerom volejbalistiek a volejbal. lávacej ustanovizne všeobecného Aby si doplnil normu hodín, praco- 15 rokov. V súkromnom živote je Snaha prof. Markovića a jeho typu. val aj v ostatných dvoch tamojších manželom a otcom dvoch malo- žiakov je hodná viacerých uznaní. stredných školách – Ekonomicko- letých detí. Zväz pre školský šport 22. januára Fotografie: z archívu -obchodnej škole Vuka Karadžića Na otázku, aká je jeho vízia školy, 2020 v Inđiji im udelil aj uznanie spolubesedníka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SCÉNA

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2020 (ISBN 978-86-89009-34-7) Jaroslav Čiep

U AC/DC a nová dávka rokenrolu. Najznámejšia svetová hardrocková skupina AC/DC existuje už takmer pol storočia – založili ju roku 1973 bratia Malcolm a Angus Youngovci v meste Sydney v Austrálii. Po niekoľkoročnej prestávke AC/DC práve v týchto dňoch vydali svoj 17. album Power Up (vydavateľstvo Columbia / Sony Music) a predchádzal mu singel Shot in the Dark. Nové skladby spolu s gitaristom Angusom Youngom a bubeníkom Philom Ruddom nahrali ďalší dvaja štandardní členovia Brian Johnson a Cliff Williams (ktorí dočasne odišli zo skupiny), ako aj druhý gitarista Stevie Young, ktorý medzičasom prišiel na miesto svojho strýka Malcolma Younga (1953 – 2017). V telefonickom rozhovore pre časopis Rolling Stone frontman Angus Young poznamenal, že tento album je venovaný jeho zosnulému bratovi Malcolmovi, podobne ako album Back in Black 1980 bol kedysi venovaný nebohému spevákovi Bonovi Scottovi. „Som rád, že sa nám podarilo dať sa dokopy a vyčerpať zo seba novú dávku rokenrolu pre celý svet. Dúfam, že v tomto období pandémie náš album poskytne ľuďom niekoľko hodín pôžitku,“ povedal Angus Young. Energické trio Repetitor. Belehradské garážovo-rockové trio Repetitor uverejnilo videoklip k novej skladbe Kost i koža, ktorou zároveň upútajú pozornosť na ich štvrtý štúdiový album. Toto vydanie pod náz vom Prazan prostor među nama koji može i da ne postoji vychádza 20. novembra v slovinskom vydavateľstve Moonlee Records. V opisoch energického zvuku tria Repetitor obvykle sa uvádzajú prvky noiserocku a postpunku a zloženie skupiny tvoria Boris Vlastelica (gitara, spev), AnaMarija Cupinová (basgitara, spev) a Milena Milutinovićová (bubny). Pripravuje: S. Lenhart

• KULTÚRA •

ž takmer pol druha desaťročia každý rok na Slovenských národných slávnostiach sa uskutočňuje aj Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov a svetlo sveta pravidelne uzrie aj ďalšia brožúrka, ktorá sa prezentuje na tomto pedagogickom stretnutí. Tohto roku Slávnosti vystali, ale nevystala nová publikácia. A v nej trochu iný obsah ako doteraz, keď sa na jej stránkach zvyčajne písalo o slovenskom školstve v Srbsku, ale aj širšie v regióne, v snahe zanechať trvalú písanú stopu o činnosti tunajších škôl, o inovovaní učebných pomôcok a učebných osnov, ale i o problémoch s reformami v školstve, s ktorými v zachovaní a zlepšení vyučovacieho procesu učitelia každodenne zápasia. Zborník Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku

„Konečne zakľúčila, že ju využívajú“ Anna Horvátová

loveso zakľúčiť sa v spisovnej slovenčine hodnotí ako knižný výraz. Vyjadruje sa ním zakončenie nejakej činnosti: zakončiť, dokončiť prejav, čiže zakľúčiť. Okrem tohto sme si my príslušníci slovenského vojvodinského jazykového spoločenstva zaradili aj iné významové vzťahy pri slovese zakľúčiť, ako už obvykle, pod vplyvom srbčiny. Dôkazom toho sú aj vety: „Podľa správania zakľúčila, že ju klamú.“; „Zakľúčili sme uhovor s novým servisom.“; „Zakľúčili uhovor s kupcom.“; „Onedlho budú aj známky zakľučovať.“ V slovenčine sa tieto slovesá nahrádzajú inými, lebo významy uvedenému heslu „zakľúčiť“ nezodpovedajú. Vo vete „Podľa správania zakľúčila, že ju klamú.“ zodpovedať budú slovesá: dospieť k záveru, prísť k záveru, uzavrieť, usúdiť: Podľa správania usúdila, že ju klamú. Spojeniami: dospieť k záveru, prísť k záveru,

2020 zostavil predseda Osvetovej komisie MSS Janko Havran, ktorý napísal aj úvod. Jeho hlavnou témou je online vyučovanie v našich školách počas pandémie koronavírusu. Okrem toho je tu aj text o základnej škole v Jánošíku z pera Martina Listmajera, tiež text venovaný 200. výročiu narodenia slovenského básnika Andreja Sládkoviča, o ktorom píše Vladislava Havranová. O súčasnom dištančnom vzdelávaní v školskej a predškolskej praxi v zborníku píšu pedagogičky Svetlana Zolňanová (NRSNM), Miruška Stošićová, Tatiana Naďová, Božena Levárska, Libuša Simendićová, Mária Andrášiková (ASP) a Sandra Kraljová-Vukšićová z Našíc v Chorvátsku. Publikáciu Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2020 rozmerov 21 x 15 cm na 36 stranách plus 4 vložené strany vydala Matica slovenská v Srbsku v Báčskom Petrovci. Vyšla s vročením 2020 na kriedovom papieri, šitá s drôtenými skobkami, ako 14. zväzok v edícii Identita a v náklade 500 výtlačkov ju vytlačila tlačiareň Ondrej print – HD z Hložian.

uzavrieť, nahradiť treba aj spojenie„prísť k zákľučku“. „Zakľúčiť uhovor“ je ďalší prehrešok voči spisovnej slovenčine. V slovenčine „uhovor“ je zmluva, z čoho vyplýva, že správne spojenie je uzavrieť zmluvu; v srbčine je to zaključiti ugovor. V zmluvách nachádzame aj vetnú konštrukciu zaključno s..., ktorá určuje obmedzenie trvania lehoty, posledný termín, do ktorého sa má vykonať tá-ktorá činnosť; v slovenčine namiesto toho máme príslovky vrátane alebo včítane: Zmluva sa uzaviera do 1. novembra včítane.; Prihlášky treba podať do 1. decembra vrátane. „Zákľučak“ si tiež našiel miesto v našej slovenčine, zo srbského zaključak, čomu v slovenčine zodpovedá záver. V školskej terminológii počuť, ako sa známky „zakľučujú“ pred koncom polroka. V srbčine ide o spojenie ocene se zaključuju, či všeobecne zaključiti / zaključivati ocene, čo nezodpovedá slovenskej lexike. Podobne ako v uvedených prípadoch, aj známky sa uzavierajú; uzavrieť / uzavierať známky.

46 /4933/ 14. 11. 2020

Kultúra . Oznamy

Výročia v novembri 2020 ËË 1. novembra 1900 sa narodil slovenský spisovateľ Emil Boleslav Lukáč. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.) ËË 5. novembra 1975 umrel básnik Ján Kostra. (Pripomíname si 35. výročie smrti.) ËË 9. novembra 1915 umrel petrovský farár Juraj Mrva. (Pripomíname si 105. výročie smrti.) ËË 10. novembra 1900 umrel spisovateľ Pavel Kuzmány. (Pripomíname si 120. výročie smrti.)

Do pozornosti čitateľom Hlasu ľudu Expedovanie novín Hlas ľudu k čitateľom aj naďalej prebieha prostredníctvom kolportérov (predavačov, s ktorými NVU Hlas ľudu uzavrela zmluvu) a poštou. A odteraz si náš týždenník záujemcovia môžu kúpiť i v kníhkupectve Delodefia v Ulici Leninovej číslo 7 v Báčskom Petrovci.

ËË 13. novembra 1915 umrel dramatik, vydavateľ Zorničky a Slávika Jozef Podhradský. (Pripomíname si 105. výročie smrti) ËË 17. novembra 2000 umrel jeden z prvých spevákov Novosadského rozhlasu, Petrovčan Pavel Čáni. Nahral takmer sto trvalých archívnych záznamov a nahrávok slovenských ľudových a tanečných piesní. Bol aj riaditeľom chmeliarskeho ústavu v Petrovci. Narodil sa 13. septembra 1922. (Pripomíname si 20. výročie smrti.) ËË 22. novembra 1925 sa v Kysáči narodil spisovateľ a lekár Andrej Ferko. Umrel 20. júla 2011. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.) ËË 23. novembra 1880 sa narodila pazovská učiteľka a spisovateľka Oľga Textorisová. (Pripomíname si 140. výročie narodenia.) ËË 26. novembra 1985 umrel spisovateľ Rudo Móric. (Pripomíname si 35. výročie smrti) ËË 28. novembra 1925 sa v Oslanoch na Slovensku narodil Stanislav Šmatlák, profesor, slovenský literárny teoretik, historik, kritik a editor. Zomrel 5. augusta 2008. (Pripomíname si 95. výročie narodenia)

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSL05, NSO05 KOVILJ, Kovilj, v Ul. Đorđa Bešlina b. č. (za číslom 34), na katastrálnej parcele číslo 122, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 8. decembra 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. decembra 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, o 13.30 h.

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs hlasludu.info www.hl.rs

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/4720-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA . OZNAMY •

• OZNAMY •

46 /4933/ 14. 11. 2020

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 46

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

V tajničke je názov predstavenia Divadla VHV v Petrovci. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

orgán sluchu

herečka Taliansko lovenie Dereková

mužské meno

neklam

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

tvorenie

človek ktorý jubiluje oblek

ozvena, ohlas

expert volalo

solmizačná slabika

rieka na Slovensku vírusová choroba úseky, výseky

Herceg Novi anno Domini

Španielsko

AS HL DU ĽU

dinár

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

ŽB

odrazu

filmová úloha

americký peniaz

ampér Loznica

nazad nejestvoval

mláďa kury

zatým opus

kolektív priestory na ťažbu rudy

krmivo pre vtáky

rádium

urán

usadenina roztoku

2. časť tajničky doktor osobné zámeno

útoky sečná zbraň

cudzie ženské meno

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. narodnog fronta číslo 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2 k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 6. 11. 2020 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na skladovanie a spracovanie zdravotníckeho odpadu, na k. p. č. 15365/119, k. o. Zreňanin I, nositeľa projektu Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Dr. Đorđa Radića č. 1, zo Zreňanina. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktorý je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladaného kapitolou 10.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

draslík

žena umelec

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45– VODOROVNE: polievka, alebo, rr, vina, tam, Eva, prvá, LE, ZR, aD, radok, A, v, potom, eb, Li, OH, srna, kto, mat, dral, íl, znelo, roztopaš TAJNIČKA: PAVEL HOLOŠ

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu zo 7. novembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MÁRIA KOTVÁŠOVÁ, Ul. Iva Lolu Ribara č. 29, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ŠTEFANOM ŽIHLAVSKÝM 1943 – 2020 rodom z Pivnice

Po dlhej a ťažkej chorobe nás opustil 30. 7. 2020 a pochovaný bol 14. 8. 2020 na cintoríne v Maichingene v Nemecku. S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať. Odpočívaj v pokoji. Manželka Anna s deťmi a vnúčatami • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou

Dňa 16. novembra 2020 uplynie 10 rokov od smrti našej dobrej a milovanej mamy, starej mamy a prastarej mamy

KATARÍNOU LAČOKOVOU rod. Báďonskou 16. 5. 1941 – 3. 11. 2020 z Báčskeho Petrovca

ZUZANY TOMÁŠOVEJ rod. Zlochovej 29. 5. 1934 – 16. 11. 2010 z Kovačice

Za jej veľkú dobrotu a lásku ďakujeme a s úctou si spomienku na ňu hlboko v srdciach zachovávame. Deti, vnúčatá a pravnúčatá

SPOMIENKA

Bolesťou unavená tíško si zaspala, opúšťajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Lúčia sa: dcéra Katarína, zať Pavel a milované vnučky Martina s manželom Miroslavom a synom Noahom a Blanka s priateľom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so švagrinou a strynkou

KATARÍNOU LAČOKOVOU

JÁN LEŠŤAN

11. 12. 1939 – 4. 11. 2020 z Báčskeho Petrovca

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

rod. Báďonskou 16. 5. 1941 – 3. 11. 2020 z Petrovca

ADAM SVETLÍK

10. 7. 1926 – 9. 3. 8. 10. 1920 – 18. 11. 2005 – 2020 1998 – 2020 z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

S úctou si na Teba budú spomínať:

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: manželka Marta a dcéra Marta Pavčoková s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

rodiny Lačoková a Jakušová

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na môjho milovaného manžela, nášho otca, starkého a prastarkého

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. novembra 2020 uplynulo ťažkých dvadsať rokov, čo nás nečakane opustil manžel, oco a starký

MICHALA DIVIAKA 1948 – 2018 – 2020 z Báčskeho Petrovca

ONDREJ VRŠKA 1952 – 2000 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Láska k Tebe v našich srdciach zostáva a spomienky na Tvoju dobrotu neblednú. Tvoji: manželka a dcéry Andrea a Jasna s rodinou • OZNAMY •

Každý z nás zažil ten moment, keď pochopil, že mu niekto zo života navždy odišiel. Čas plynie, v spomienkach zostal jeden úsmev, jeden hlas, jeden pohľad, jedna láska, starostlivosť..., na ktoré srdce nikdy nezabúda. Tvoja manželka Mária a najbližší, ktorí Ťa mali radi 46 /4933/ 14. 11. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. novembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) 10.30

11.00 11.30 21.00

Nedeľa 15. novembra Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2017, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 17. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku budú odvysielané príspevky z výstavy obrazov Hložianska paleta, z detského Výtvarného tábora Makovička v Báčskom Petrovci a z Dňa otvorených dverí petrovského spolku žien. Hovoriť sa bude aj na zdravotnícke témy. Dúhovka. Nedeľné vysielanie prinesie portrét Drahotíny Dorčovej, učiteľky na dôchodku, neúnavnej aktivistky na kultúrnom, spoločenskopolitickom poli a v oblasti národného umenia, za čo sa jej dostalo hodne uznaní a cien. Agrosféra. Novembrové vydanie prinesie aktuality týkajúce sa zeleninárstva a predovšetkým pestovania zeleného šalátu. Je tu i záznam z návštevy aradáčskych ovčiarov s analýzou súčasnej situácie v dobytkárstve. Časť vysielania bude venovaná ukončeniu sezóny pestovania kvetov, ale i sejbe pšenice.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 13. novembra – Letné vzplanutie Sobota 14. novembra – Jazda do pekiel Pondelok 16. novembra – Vanilkové nebo Utorok 17. novembra – Rodina na úteku Streda 18. novembra – Next Štvrtok 19. novembra – Zlaté pobrežie

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 15. novembra Film: Čertvie prečo Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Disturbia Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 15. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Historická posviacka kostola v Kovačici Ako si posilniť imunitu? Utorok 17. novembra 16.00 Humanitárny bazár sa vydaril Obecná dôchodcovská organizácia poskytuje svojim členom rôzne výhody Odprezentovali knihu Prach minulosti mladej literátky z Kovačice Gorice Olasovej Piatok 20. novembra 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výhre sa na zuby nehľadí TVRĐAVA – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 2 (0 : 2) Ján Murtín

o dlhšom čase hložianski futbalisti získali tri body a potešili svojich fanúšikov. Omnoho lepšiu hru v Báči mohli a mali vykázať väčším rozdielom gólov. Príslovie však hovorí, že sa výhre nehľadí na zuby. Od začiatku hostia dominovali na ihrisku, no útočníci Adámek a Leđanac nevyužili niekoľko šancí. V 30. min. Jovanov pekne prihral Adámekovi, ktorý sa zbavil dvoch súperov a prekonal veterána Čučkovića v bráne domácich – 0 : 1. Už v 33. min. Leđanac uvoľnil Adámeka, ktorý umožnil

Čipkárovi, aby presnou strelou z jedenástich metrov skóroval – 0 : 2. Domáci za 45 minút pre zodpovednú a disciplinovanú hru predovšetkým stredopoliarov Kolára, Jovanova a Ljubičića ani raz neohrozili Dubovského v bráne Budúcnosti. V druhom polčase nepočetní diváci sledovali opravdivý festival zahadzovania šancí hostí, ktorí boli o triedu lepší súper od Báčanov. Domáci by zažili opravdivú katastrofu, keby smoliarski hostia využili len každú druhú – tretiu streleckú príležitosť. Adámek, Čipkár, Jovanov, náhradník Molnár a zvlášť najlepší strelec Leđanac nevyužili šance,

Keď sa pustí do útoku, ťažko ho zastaviť: Milan Adámek (Budúcnosť Hložany)

Nespokojní s rozhodcom SLÁVIA – BORAC (BG) 0 : 1 (0 : 1) Ján Šuster

eď sa správa zo zápasu začne s rozhodcami, to znamená, že si robotu nevykonali dobre. Hlavnou postavou bol rozhodca Stefan Mitrović z Odžakov, ktorý počas celého zápasu výdatne nadŕžal hosťom z Báčskeho Gračca a títo to vedeli využiť. Je pravda, že sa mužstvo Borca prišlo brániť, lebo počas celého zápasu iba niekoľkokrát jeho hráči prišli pred trestné územie Slávie. Avšak preto často padali na trávu, žiadali o pomoc fyzioterapeuta, vykopávali ďaleko loptu z ihriska, otáľali s časom... Na konci sa im to oplatilo, lebo si odniesli tri body domov. Veľkú chybu urobil rozhodca v 39. min., keď Davidović zblízka trafil sieť. Gól je anulovaný, ale nikto nevie, prečo, hádam iba rozhodca, a márne boli protesty Pivničanov. Už v nasledujúcej minúte rozhodca odpískal voľný kop na ľavej strane, ktorý vari iba on videl! Žegarac odcentroval pred bránu, kde najvyššie vyskočil domáci Davidović a hlavou trafil sieť vlastného brankára. Do konca • ŠPORT •

polčasu domáci mali ešte dve šance, ale Davidović a Jušković neboli presní.

Pripravil gól: kapitán Borca Nikola Žegarac

Aj v druhom polčase Slávia mala neustálu prevahu, ale sa vyznamenal brankár Borca Mar-

ković, keď zneškodnil nebezpečné strely Grňu, Čvokića, Davidovića a Belániho. Najlepšiu šancu mal Čvokić, ktorý sa ocitol sám pred brankárom, no namiesto siete trafil Markovića do nohy. Hostia v druhom polčase ani len raz neohrozili brankára Vučetića. Rozhodca Stefan Mitrović nadŕžal hosťom a žltými kartami potrestal domáceho Záskalického a hosťa Obradovića. SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský (Vinković), A. Šmit, Jušković, Záskalický, Đurić, Beláni (Petrović), Kotiv (Benka), Grňa, Davidović, Čvokić Pionieri Slávie zohrali posledný majstrovský zápas jesene a v Tovariševe vyhrali nad domácou Vojvodinou až 13 : 3. O góly sa rozdelili: Jelić 7, Čobrda 4, Kosanović a Budić o jednom. Výsledky 15. kola: Zadrugar – ŽAK 2 : 1, Stanišić 1920 – Budućnost (P) 2 : 1, Radnički 1918 – Kordun 2 : 2, BSK – Borac 46 0 : 1, Tvrđava – Budúcnosť (H) 1 : 2, Budućnost (M) – Rusín 2 : 0, Polet – Omladinac 3 : 0, Slávia – Borac (BG) 0 : 1, Kulpín – Maglić 3 : 1. Program 16. kola: ŽAK –

ktoré bolo ťažšie zahodiť, ako ich realizovať. Absurdum je tým väčší, že jedinú loptu v šestnástke modro-bielych domáci Šomoši v 70. min. upravil do siete – 1 : 2, po nezodpovednom zákroku zadákov hostí z Hložian. Našťastie, bledí domáci do konca nemali viac síl na vyrovnanie, lebo stopéri Horvát a Popović, podporení obetavým Ljubičićom, nedovolili ohroziť bránu svojho brankára Dubovského. Vo férovom a korektnom zápase rozhodca Ševo z Čelareva žltými kartami trestal Maleševića z radov Tvrđavy a Jovanova z Budúcnosti pre nešportové správanie sa po jeho verdiktoch. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Đumić (Jakuš), Ljubičić, Jovanov (Katiak), Horvát, Popović, Adámek, Kolár, Čipkár (Krasnec), Carić, (Molnár), Leđanac Foto: z archívu J. Pucovského

Maglić, Borac (BG) – Kulpín, Omladinac – Slávia, Rusín – Polet, Budúcnosť (H) – Budućnost (M), Borac 46 – Tvrđava, Kordun – BSK, Budućnost (P) – Radnički 1918, Zadrugar – Stanišić 1920. Zápasy sa začnú o 13. hodine. Foto: z archívu J. Pucovského 1.Stanišić 2.Budućnost (P) 3.Budućnost (M) 4.Rusín 5.Borac 46 6.Borac (BG) 7.Slávia 8.Kulpín 9.Radnički 1918 10. ŽAK 11. Budúcnosť (H) 12. BSK 13. Zadrugar 14. Maglić 15. Polet 16. Kordun 17. Tvrđava 18. Omlad. (-1)

46 /4933/ 14. 11. 2020

15 14 0 1 49 : 15 42 15 11 1 3 38 : 14 34 15 10 3 2 37 : 13 33 15 9 2 4 41 : 24 29 15 8 3 4 25 : 22 27 15 8 2 5 30 : 24 26 15 7 2 6 13 : 13 23 15 7 1 7 36 : 43 22 15 5 3 7 18 : 28 18 15 5 2 8 23 : 24 17 15 4 5 6 30 : 33 17 15 4 5 6 21 : 27 17 15 4 4 7 21 : 30 16 15 4 3 8 25 : 40 15 15 4 1 10 16 : 26 13 15 3 3 9 21 : 38 12 15 2 4 9 16 : 31 10 15 2 4 9 24 : 39 9 39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Koniec dobrej série Doliny Gajčania vyhrali derby s Pavlišanmi a vrátili sa na vedúce miesto v tabuľke. Alibunarčania a Padinčania prerušili sériu úspechov, ale si zachovali vysoké postavenia na rebríku. Hajdušičania znova dokázali dobrú formu a tentoraz si body priniesli z hosťovania v Debeljači. Jugoslavija urobila najväčší posun, keďže nepríjemne prekvapila vysoko umiestnený BAK. Mužstvá z dolnej časti tabuľky si body rozdelili, čo ani jednému nevyhovuje. Idvorčania získali body kontumačne, lebo posedný Radnički z Barandy na zápas nepricestoval. Výsledky 13. kola: BAK – Jugoslavija 0 : 1, Stari Tamiš – Budućnost 1 : 0, Sloga – Dolina 3 : 2, Potporanj – Strela 3 : 1, Polet – Radnički 3 : 0 kontumačne, Partizan (G) – Crvena zvezda 3 : 0, Spartak 1911 – Hajdušica 0 : 1, Banat – Partizan (U) 2 : 2.

SLOGA – DOLINA 3 : 2 (2 : 0) Ján Bokor

olina na hosťovaní v Banátskom Novom Sele nesplnila očakávania. Nehrala tak dobre ako na predchádzajúcich zápasoch a prehrala s usilovnejším mužstvom domácej Slogy. Príčiny slabšej hry sú rôzne. Dolina nemohla počítať s chorými hráčmi Kelečevićom a Bujakovićom. Zvlášť sa cítila neúčasť najlepšieho

strelca Kelečevića, ktorý je hybnou silou mužstva. Pre nedostatok hráčov najlepšej jedenástky šancu dostali náhradníci, ale zápas začali dosť ľahostajne a nevoľne. Videlo sa to najmä v prvom polčase, keď domáci využili chyby obrancov a získali dvojgólový náskok. Hoci hrala pod svoje možnosti, Dolina nebola bez šancí, ale ne-

Tretia výhra po sebe

Zranil sa: Andrej Sokola (Dolina Padina)

mala dobrého kanoniera. Strela Stojkova letela nad bránu a Jovanov z voľného kopu trafil brvno. Potom sa zranil Sokola, ktorého vystriedal Stojkov. Po prestávke usilovní domáci hráči využili ďalšiu chybu obrany a zvýšili výsledok na 3 : 0. Hráči Doliny sa iba vtedy prebrali z ospanlivosti a za krátky čas vsietili dva góly, ohrozili vysoké vedenie domácich. Strelcom prvého gólu bol Radenković a neskoršie sieť domácich rozvlnil i Mitkovski. Dolina mohla nakoniec vyrovnať, ale lopta skončila znovu na brvne. Výsledok sa nezmenil a

Lipták v trestnom území oklamal svojho strážcu, ktorý ho potiahol za plece. Rozhodca Marjanović z Pančeva neváhal a ukázal na biely bod, SPARTAK 1911 – HAJDUŠICA 0 : 1 (0 : 1) faulovaný A. Lipták bol Vladimír Hudec bodmi v kapse. Prvých pätnásť až presný a priniesol preddvadsať minút zápasu obe muž- nosť svojmu tímu. ajdušičania pokračujú s vý- stvá hrali príliš obozretne a zriedPo tomto góle sa hralo hrami. V nedeľu sa z Debel- kavé útoky sa končili hlavne na častejšie pred bránou hostí, jače vrátili domov s troma okraji šestnástky. V 23. min. Atila ktorí sa šikovne bránili a využívajúc rýchlosť bratov Ružićovcov niekoľkokrát nebezpečne ohrozili domáceho brankára. Dokonca A. Ružić sa ocitol sám pred brankárom Spartaku, ale strieľal doňho. Po zmene strán domáci začali ešte viac obliehať bránu Melicha. V 60. min. Mršić vo vlastnej šestnástke neobozretne zakročil, udrel po nohách domáAtila Lipták (v modrom číslo 10) vybojoval jedenástku, ktorú potom iste ceho hráča, takže rozhodpremenil – 0 : 1 ca znovu ukázal na biely

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

domáci sa tešili z tesnej výhry. Nemôžeme povedať, že vyhrali nezaslúžene, lebo boli agilnejší od hostí z Padiny, ktorí by sa potešili aj remíze. Nezískali nič, lebo sa neskoro spamätali bojovať o farby svojho klubu. Domáci si zaslúžili pochvaly za príkladnú pohostinnosť a priateľský vzťah k hosťom z Padiny. DOLINA: Králik, Tadić (Bančov), Kolak, Radenković, Trajčevski, Josimovski (Svetlík), Jovanov, Popović (Ilić), Janjović, Mitkovski, Sokola (Stojkov) V nedeľu Dolina uvíta Potporanj.

1. Partizan (G) 2. Crvena zvezda 3. Budućnost 4. Dolina 5. BAK 6. Strela 7. Stari Tamiš 8. Spartak 1911 9. Hajdušica 10. Polet 11. Potporanj 12. Sloga 13. Jugoslavija 14. Partizan (U) 15. Banat 16. Radnički

13 8 4 1 36 : 14 28 13 8 3 2 19 : 12 27 13 8 2 3 22 : 11 26 13 7 3 3 32 : 14 24 13 6 3 4 23 : 16 21 13 6 2 5 22 : 25 20 13 6 2 5 17 : 22 20 13 5 3 5 21 : 20 18 13 5 3 5 19 : 19 18 13 5 3 5 16 : 16 18 13 5 2 6 16 : 19 17 13 4 4 5 14 : 16 16 13 5 1 7 12 : 18 16 13 2 2 9 12 : 25 8 13 2 2 9 15 : 30 8 13 1 3 9 9 : 28 6

bod. Na šťastie hostí stredopoliar domácich Carević strieľal nad bránu. V pokračovaní nervozita stúpala. Domáci hrali čoraz ostrejšie a hostia využívali každé prerušenie hry, aby otáľali s časom. Hajdušičania niekoľkokrát nebezpečne pohrozili z protiútokov a A. Ružić trafil brvno. Na druhej strane ani domáci nemali vážnejšie príležitosti, ibaže sa pokúšali strelami z diaľky. Melich sa však nedal prekvapiť, ale na jednu silnú strelu pri konci zápasu nestačil reagovať. Našťastie lopta ho trafila do hlavy a odrazila sa na roh. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Knežević, Pejčić (Radović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Petrović) V nedeľu v predposlednom kole jesene Hajdušica uhostí Banat z Ilandže. Foto: V. Maliar • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Pani šťastena priala Odžačanom TEKSTILAC – MLADOSŤ (P) 2 : 1 (1 : 0) Juraj Pucovský

ápasy Tekstilca s Mladosťou boli vždy zaujímavé; aj vtedy, keď Odžačania živorili pri dne tabuľky a Petrovčania bojovali o najvyššie umiestnenie. Teraz sú obe mužstvá medzi prvou päťkou a iste majú úmysel svoje postavenie v tabuľke aj zlepšiť. V sobotu na Mestskom štadióne v Odžakoch, pravdaže, bez prítomnosti divákov, tieto dve mužstvá približne rovnakých kvalít zohrali tvrdý, veľmi korektný zápas, bez žiadnej karty. Hoci sa hráči snažili, nevytvorili si mnoho streleckých príležitostí. Domáci sa veľmi rýchlo ujali vedenia. Už v 11. min. kapitán a veterán domácich Dario Božičić dobre centroval z pravej strany,

loptu v šestnástke hlavou zachytil Pešić a usmernil ju do siete brankára Leňu – 1 : 0. Po obrátke každé mužstvo malo niekoľko neúspešných pokusov. Jeden z útokov Mladosti sa vydaril v 75. min., keď sa lopta po zemi dokotúľala na nohu Plavšića, ktorý trafil roh brány Ignjatovića – 1 : 1. Netrvalo dlho a Tekstilac mal opäť náskok. Stalo sa to v 77. min., keď Anđelković prihral Radojičićovi, tento vybehol sám pred náhradníka Vučića a prekonal ho. Predseda Mladosti Pavel Severíni ml. nám povedal, že jeho mužstvo malo do konca veľkú šancu aspoň vyrovnať. Pavel Ožvát prenikol, brankár Ignjatović očakával center, ale Petrovčan triafal do brány, zacven-

džala žrď, lopta sa pokotúľala popred bránkovú čiaru, no neskončila v sieti! Neskoršie sa dvoma dobrými zákrokmi vyznamenal náhradný brankár Petrovčanov Milovan Vučić. Je zaujímavé, že obe mužstvá mali na lavici pre náhradníkov iba po štyroch hráčov, ktorí všetci dostali šancu vybehnúť na trávnik. Petrovčanom zasa chýbali niekoľkí zranení a chorí futbalisti. MLADOSŤ: Leňa (Vučić), Ožvát, Jakuš, Šproch (Čiep), Brajković, Stojisavljević (Petej), Plavšić, Đaković, Zorić, Kaňa (Đokić), Ivetić Výsledky 14. kola: Obilić – Vrbas 5 : 2, Crvenka – Vojvodina (T) 3 : 0, Srbobran – Hercegovac 1 : 1, Radnički – Bačka 2 : 1, ČSK Pivara – Njegoš 3 : 1, Mladost (A) – Krila Krajine 2 : 2, Tekstilac – Mladosť (P) 2 : 1, Vojvodina (BG) – Bajša 0 : 1, Tavankut – Mladost (T) 2 : 1.

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pevne na štvrtom mieste AŠK – VOJVODINA (B) 2 : 1 (1 : 1) Vladimír Gál

ž na samom začiatku zápasu, v 5. min., Ponorac prebehol pravou stranou, zaslal loptu po zemi do šestnástky, kde nabehol Čurović, silne vypálil, ale zacvendžalo iba brvno. V 15. min. z rohu centroval Zoretić, hlavičkoval Ponorac a lopta odišla vedľa samej žrde. Po týchto nevyužitých príležitostiach veľmi rýchlo prišiel trest. Z prvej vážnejšej akcie pred bránou Stojkova hostia z Bašaida sa v 20. min. ujali vedenia. V 30. min. obranca hostí nedovolene zastavil Stanića v trestnom území a rozhodca odpískal jedenástku. Je zaujímavé, že hostia vôbec neprotestovali, čo je na našich ihriskách skutočne zriedkavé. Presný z bieleho bodu bol Zakić. Po tomto góle hostia prevzali iniciatívu a do konca polčasu boli lepší, vytvorili si aj tri stopercentné šance, ale Stojkov zakaždým výborne reagoval. • ŠPORT •

Aj po zmene strán domáci hrali príliš rozhárane, často chybili na strede ihriska. Možno aj preto prvú šancu v druhom polčase mali hostia, ale ju nerealizovali. Šancu si potom vytvorili domáci, keď Čurović ideálne centroval a keď všetci loptu už videli v sieti,

Birmanac z troch metrov netrafil ani loptu. Nuž a potom v 65. min. na tomto zápase najlepší hráč Mijić z dvadsiatich metrov zaslal nie toľko silnú, koľko presnú strelu, a prekvapil brankára Vojvodiny. Do konca zápasu šancí ani gólov viac nebolo. AŠK: Stojkov, Vesin (Jevremov), Govedar, Matejin, Stanić,

Vladimir Zakić (vpravo v modro-čiernom drese s páskou) bol presný z penalty

1. Bajša 2. Tekstilac 3. Vojvod. (BG) 4. Mladost (T) 5. Mladosť (P) 6. Mladost (A) 7. ČSK Pivara 8. Tavankut 9. Krila Krajine 10. Bačka 11. Radnički 12. Njegoš 13. Crvenka 14. Hercegovac 15. Vrbas 16. Srbobran 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

14 9 4 1 29 : 10 31 14 8 5 1 28 : 10 29 14 9 2 3 25 : 9 29 14 9 1 4 30 : 16 28 14 8 2 4 34 : 14 26 14 6 7 1 22 : 11 25 14 6 4 4 20 : 15 22 14 5 5 4 20 : 14 20 14 5 4 5 22 : 21 19 14 5 3 6 22 : 25 18 14 5 2 7 18 : 27 17 14 4 3 7 20 : 30 15 14 4 3 7 16 : 32 15 14 3 5 6 18 : 20 14 14 3 3 8 17 : 30 12 14 2 5 7 18 : 24 11 14 3 1 10 23 : 45 10 14 1 3 10 9 : 38 6

Mijić, Zoretić (Korać), Zakić, Adamov, Čurović (Striško), Ponorac (Birmanac) Výsledky 15. kola: Mladost (BD) 2 : 0, 2. oktobar – Delija 1 : 1, Vojvodina (NM) – OFK Klek 2 : 1, Borac – Rusanda 7 : 0, Tamiš – Lehel 3 : 1, Polet – Crvena zvezda 1 : 2, Radnički 1911 – Potisje 1 : 0, AŠK – Vojvodina (B) 2 : 1. Foto: I. Pančić

1. Crvena zvezda 2. Mladost (BD) 3. Polet 4. ASK 5. Radnički (-1) 6. Mladost (L) 7. Vojvod. (NM) 8. Potisje 9. 2. oktobar 10. Vojvodina (B) 11. Borac 12. Rusanda 13. Delija 14. MSK 15. OFK Klek 16. Tamiš 17. Lehel

46 /4933/ 14. 11. 2020

15 13 2 0 48 : 11 41 14 10 2 2 38 : 13 32 14 10 1 3 35 : 12 31 14 8 3 3 27 : 14 27 14 7 3 4 25 : 18 23 14 6 4 4 24 : 22 22 14 6 2 6 24 : 22 20 14 6 2 6 23 : 21 20 14 6 2 6 21 : 26 20 14 6 1 7 28 : 20 19 14 5 3 6 23 : 15 18 14 5 2 7 30 : 28 17 14 4 4 6 15 : 32 16 14 4 3 7 20 : 20 15 14 3 1 10 19 : 38 10 14 2 2 10 11 : 30 8 15 0 1 14 7 : 76 1 41

Šport SRBSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Osem zápasov neprehrali HAJDUK 1912 – JEDNOTA 1 : 1 (1 : 0) Matej Bzovský

V 16. kole jesenných majstrovstiev staropazovskí futbalisti s dobrým pocitom a neporazení odišli aj z ihriska v Kule. Zaznamenali šiestu remízu, až päť na hosťovaniach, a už osem zápasov nepocítili horkosť prehry. Pravda, neurobili krok dopredu, ale dva kroky dozadu, doteraz získali 24 bodov, len o dva menej od piateho mužstva na tabuľke. Zápas sa od začiatku až do konca hral v rýchlom tempe, hru diktovali najprv hostia, a potom odvrátili domáci. Staropazovčania si otvorenou, útočnou hrou už v prvej štvrťhodine pripravili dve priam stopercentné príležitosti dostať sa do vedenia. To sa im nepodarilo hlavne vďaka výborným zákrokom mladého domáceho strážcu siete Miljana Drinčića. Obidve šance mal Slavoljub Đokić, ocitol sa zoči-voči s brankárom, ktorý jeho

strely šikovne zneškodnil. A keď Pazovčania nedali – dostali. V 31. min. skúsený Nikola Furtula využil váhanie obrany a z hranice pokutového územia prudko vypálil do samého rohu – 1 : 0. To príliš zmýlilo hostí, ktorí umožnili domácim pripraviť si do ukončenia polčasu šancu na zvýšenie výsledku, no tentoraz Kuľania prestrelili bránu. V druhom polčase mali hostia iniciatívu, viac držali loptu na svojich nohách a po ideálnej prihrávke Nikolu Zeljkovića sa Nenadovi Perovićovi podarilo vyrovnať, keď jeho presná strela skončila v dolnom rohu tentoraz bezmocného Drinčića. Do ukončenia zápasu vytrvalí hostia mali šancu na výhru, ale sa strela Nikolića odrazila od žrde. Keď sa však všetko spočíta, nerozhodný výsledok zodpovedá celkovým dianiam na zápase. Hostia odišli domov so zdvihnutými hlavami, spokojní so získaním cenného bodu. Jednota dohrávala s desia-

: 0, Hajduk 1912 – Jednota 1 : 1, Sloga – Radnički (Z) 1 : 2, Sloboda – Feniks 1995 0 : 3, Dunav – Bečej 0 : 0. V nedeľu Jednota uvíta mužstvo Dunav zo Starých Bánoviec.

Osem kôl bez prehry: Nikola Zeljković (Jednota St. Pazova)

timi hráčmi pre vylúčenie Nikolu Vasovića v 81. min. JEDNOTA: Jovišić, Maoduš, Kačar, Ivetić, Ranđić (Milovčević), Krkobabić, Đokić (Lazić), Zeljković (Subotić), Nikolić, Perović, Vasović Výsledky 16. kola: Borac – Mladost GAT 0 : 1, Prvý máj – Stari grad 0 : 0, Vršac – Kozara 2 : 0, Bačka – Radnički 0

1. Mladost 2. Dinamo 3. Vršac 4. Tisa 5. Borac 6. Radnički 1912 7. Prvý máj 8. Omladinac 9. Radnički (Z) 10. Jednota 11. Stari grad 12. Bečej 13. Feniks 1995 14. Hajduk 1912 15. Bačka 1901 16. Sloga 17. Kozara 18. Dunav 19. Vojvodina 20. Sloboda

16 12 2 2 40 : 10 38 16 9 3 4 25 : 15 30 16 8 5 3 21 : 11 29 16 8 4 4 31 : 19 28 16 9 1 6 22 : 17 28 16 7 6 3 26 : 12 27 16 6 8 2 18 : 11 26 16 6 7 3 23 : 13 25 16 7 4 5 25 : 21 25 16 6 6 4 24 : 19 24 16 7 1 8 21 : 16 22 16 6 3 7 25 : 27 21 16 6 3 7 19 : 25 21 16 5 4 7 23 : 25 19 16 5 4 7 21 : 25 19 16 5 4 7 18 : 22 19 16 4 3 9 18 : 36 15 16 2 4 10 13 : 36 10 16 1 4 11 8 : 33 7 16 1 4 1 1 11 : 39 7

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Tri minúty – tri góly TATRA – VETERNIK 0 : 4 (0 : 1) Pavel Pálik

ysáčania prekvapili favorizovaných hostí z Veternika, ktorí iba vo finiši, keď neobjektívny rozhodca Plavšić z Nového Sadu, nevieme, prečo, v 87. min. predčasne poslal pod sprchy domáceho hráča Radića. Ináč počas celého zápasu toleroval hrubú hru hostí a domácich pre každý, aj najmenší faul trestal žltými kartami. Nakoniec môžeme konštatovať, že hostia zaslúžene vyhrali a že im pomoc iba osemnásťročného rozhodcu vôbec nebola potrebná. Jediný gól v prvom polčase dal Kitić v 17. min. Hostia z Veternika si

www.hl.rs

presvedčivú výhru zabezpečili za tri minúty, keď vsietili presne toľko gólov. Srdanović bol presný v 80. min. a 82. min., kým sa pomedzi v 81. min. presadil Ušćumlić. Žlté karty dostali štyria domáci hráči: Haška, Kojičić, Novičević, Sivčević, kým červenú kartu videl Radić. TATRA: Milošević, Kojičić, Krpović, Haška, Novičević, Dubačkić (Panović), Radić, Janković (A. Ožvát), Spajić, Živojinov (D. Ožvát), Sivčević Výsledky 15. kola: Fruškogorski partizan – Titel 3 : 1, Petrovaradin – ŽSK 3 : 1, Bačka 1923 – Fruškogorac 0 : 0, Futog – Sirig 2 : 1, Omladinac

Informačno-politický týždenník

Skrumáž pred bránou Veternika

– Slavija 1 : 5, Tatra – Veternik 0 : 4, Báčka (B) – Šajkaš 1 : 1, Hajduk – TSK 0 : 5, Jedinstvo – Susek 4 : 0. Tatra je na 15. mieste s jedenás-

timi bodmi. V nedeľu Kysáčania budú hosťovať v novosadskej Salajke, kde sa o l3. hodine stretnú s domácou Slavijou. • ŠPORT •

Mužstvo MOMS Kulpín – 2. miesto na 24. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2020

(Foto: Pavel Severíni)

MOMS Kulpín: (stoja zľava) Miodrag Mladenović, Branislav Zelenák, Nenad Zamfirović, Igor Valentík, Stanislav Haška, Andrej Ďuga; (v drepe zľava) Vladimír Chalupka, Živan Morávek, Jaroslav Fábry, Andrej Haška, Ivan Morávek

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Banátsky seniorát Slađan Daniel Srdić, senior banátsky

anátsky seniorát v súčasnej dobe tvoria zbory Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi nachádzajúce sa v banátskom zemepisnom regióne. Tu patria: Aradáč, Biele Blato, Hajdušica, Jánošík, Kovačica, Ostojićevo, Padina, Vojlovica, Vršac a Zreňanin. Dnes najstarším založeným živým cirkevným zborom je aradáčsky. Dejiny Banátskeho seniorátu siahajú do čias Uhorska, späté sú s menom Jozefa II., bývalého uhorského kráľa a rakúskeho cisára, a s prisťahovaním sa evanjelikov na tieto priestory. Slovenskí evanjelici, ktorí teraz žijú v Banátskom senioráte, majú za sebou približne dve a pol storočia dlhé, bohaté, ale aj zložité dejiny. Všetky cirkevné zbory patrili pôvodne, spolu s ostatnými evanjelikmi z Banátu v rámci Banského dištriktu, do jedného seniorátu Békešsko-banátskeho, založeného 3. novembra 1791. V roku 1836 sa tento seniorát rozdelil na dva. Bol to Békešský, do ktorého patrilo 18 cirkevných zborov (Čaba, Sarvaš, Berinčok, Orosháza, Komloš, Mikrá, Fazekás-Varsand, Vasarhel, Nadlak, Semlek, Arad, Folvar, Szentes, Pitvaroš, Bánfalva, Sz. Miklós, Gyoma) a Banátsky, do ktorého patrilo 12 cirkevných zborov (Aradáč, Liebling, Franzfeld, Kovačica, Padina, Butín, Zreňanin, Vuková, Mramorak, Temešvár, Hajdušica, Malý Semlek). K nim postupne pribúdali nové: Veršec, Stiuca, Jánošík, Birda, Clopodia, Rešica, Steierdorf, Ferdinandsberg, Caranbes a neskôr aj Orsova a Oravica. Najväčších 6 zborov tohto seniorátu bolo slovenských, pokým aj v iných v menšom počte žili aj Slováci evanjelici.

Stretnutie banátskych spevokolov v Padine

Pokiaľ ide o farárov z tohto obdobia za- všetky farárske stanice. Svojho kňaza majú: kladania zborov a seniorátu, tí pochádzali Aradáč (Vladimír Lovás ml., ktorý administruje buď z územia dnešného Slovenska, alebo Zreňanin a Ostojićevo), Vojlovica (Branislav Békešskej stolice, a vo väčšine to boli Slováci, Kulík, predseda kňazskej konferencie, admialebo slovenského pôvodu. Po roku 1918 nistruje Biele Blato), Jánošík (Slađan Daniel všetky tieto cirkevné zbory zostali bez vyššej Srdić, senior, administruje Hajdušicu a Vršac), cirkevnej vrchnosti, pretože po prvej svetovej Padina (Ján Cicka, synodálny kontrolór) a Kovojne seniorálny úrad zostal v Senteši a vačica (Martin Bajza). Kňazi nášho seniorátu sa poctivo a horlivo starajú o všetky biskupský v Budapešti, v dnešnom Maďarsku. Slovenské evanjezverené im cirkevné zbory. Snažia lické spoločenstvá na území sa v nich rozvíjať činnosť, dbajú Kráľovstva Srbov, Chorvátov o výchovu detí a mládeže, ako a Slovincov sa stali súčasaj o výučbu náboženstva v ťou reorganizovaných základných a stredných škoseniorátov. Tak bol 27. lách. V cirkevných zboroch októbra 1920 založený fungujú spevokoly (ženské Banátsky seniorát v noči miešané), ako aj oltárne vom štáte v Kráľovstve krúžky žien, ktoré dbajú o SCHS. Ministerstvo viery diakonickú zložku života na návrh banskej Slocirkvi. Vďační sme Pánu venskej národnej rady Bohu za to, že stále sú vo vymenovalo 27. marca všetkých zboroch ochotní 1920 Jána Čaploviča, koslužobníci na roli Pánovej vačického farára, za senio– dozorcovia, užšie správy, rálneho administrátora a ako aj presbyterstvá, kantori, Jána Petríkoviča za seniorálkatechéti a iní. Naše cirkevné zbory, aj keď pociťujú ťarchu doby, neho inšpektora. Po rozdelení prírodného odlivu obyvateľseniorátov delegáti nášho Ján Čaplovič, slovenského evanjelického stva a nízkej natality, predsa prvý senior banátsky a. v. seniorátu hneď po osasa neustále tešia aj z nových mostatnení mali svoj prvý členov a prebudených ľudí v zriaďujúci seniorálny konvent, kde si Jána spoločenstve. Po hmotnej stránke je väčšina Čaploviča zvolili sa riadneho seniora a za zborov vyriešením reštitučných záležitostí seniorálneho dozorcu Jána Petríkoviča. Po zaopatrená. S hrdosťou môžeme konštatovať, Jánovi Čaplovičovi seniormi boli: Jozef Janiš, že je slovenská evanjelická cirkev v Banáte Tomáš Kováč, Karol Chalupka, Pavel Sklenár stále jedným z najstálejších majákov v živote a v súčasnosti Slađan Daniel Srdić. tunajších Slovákov. Dnes Banátsky seniorát nemá zaplnené