Hlas ludu 47/2019

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 23. 11. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4882/

47

Labutia pieseň zeleninárstvu?

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

23.11. 2019 | 47 /4882/

Uzávierka čísla: 20. 11. 2019

Slovo má: Mgr. Milinka Chrťanová, úradujúca námestníčka pokrajinského tajomníka pre národnostné menšiny, správu a predpisy.

M. Benka, foto: M. Benka

Dvadsiaty ročník populárneho žiackeho podujatia – výtvarný tábor Makovička sa uskutočnil v sobotu 16. novembra v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Prilákal 70 účastníkov z viacerých prostredí, ktorí spoločne tvorili a bavili sa so svojimi pedagógmi.

J. Čiep, foto: J. Čiep

V sobotu 16. novembra v Iloku usporiadali už 26. ročník Literárnorecitačno-dramatickej prehliadky Slovenčina moja. V Slovenskom dome prúdom prúdila slovenská reč. S jemnocitom ju vyslovovali žiaci základných a stredných škôl v Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Odzneli početné básne a krátke divadelné scénky v rôznych obmenách slovenčiny. Dobre organizované podujatie sa skončilo spoločnými pohľadmi účastníkov na fotoaparáty a sľubom – o rok sa stretneme znovu.

J. Bartoš, foto: J. Bartoš

Začiatkom novembra 2019 v Padine prebiehala akcia vysádzania kvetov v parku v strede dediny. Organizovali ju členovia Rady Miestneho spoločenstva Padina v spolupráci s padinskými spolkárkami a milovníčkami čistého a upraveného prostredia.

A. Chalupová, foto: A. Chalupová

Literárny teoretik a kritik, prekladateľ a univerzitný profesor na dôchodku Michal Harpáň sa 27. októbra dožil 75. narodenín. O niektorých detailoch z jeho dlhoročnej kariéry sa dozvedáme z rozhovoru, ktorý uverejňujeme v prílohe Obzory.

S. Lenhart, foto: z archívu M. Harpáňa

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Počúvate Rádio Nový Sad! Už 70 rokov.

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

en nedávno – 19. októbra – sme si pripomenuli, ale aj oslávili 75. výročie Hlasu ľudu. Toľko času prešlo od vydania prvého čísla našich slovenských novín. Aj keď to vtedy bol len husto popísaný leták s odkazom Po prečítaní daj ďalej!, dnes je z neho 44-stranový farebný informačno-politický týždenník a pred vami je jeho číslo 4882.

Uplynul dobrý mesiac a máme tu dôvod na oslavu ďalšieho výročia slovenského média: 70 rokov pôsobenia Rádia Nový Sad, zároveň aj jeho Slovenskej redakcie. Od samého začiatku sa tu program vysielal v piatich rečiach: po srbsky, maďarsky, slovensky, rumunsky a rusínsky, dnes sa v rozhlasovej zložke Rádio-televízie Vojvodina pre poslucháčov programy pripravujú až v 16 redakciách.

Dávno je za nami 29. november 1949... A ako to bolo v ten prvý deň? Historické záznamy hovoria, že presne o 12. hodine najprv odznela štátna hymna a pozdravný prejav predsedu Hlavného výboru Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Luku Mrkšića. Program trval do polnoci, lebo sa otvárací program prekladal a každú hodinu po otvorení vysielal v inej reči. Rádio Nový Sad po slovensky začalo vysielať v ten deň o 17.30. Boli v ňom i piesne v prednese chóru Vojvodinského národného divadla a Slovenskej besedy (dirigentom bol Jaroslav Vojtechovský) a prvými slovenskými

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 V najstaršej slovenskej škole vo svete

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

ĽUDIA A UDALOSTI

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

8 Horela lipka, horela..., ale už dohára

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

L

Anna Francistyová

hlásateľmi boli Anna Džigurská a evanjelický farár Juraj Struhárik. Už na nasledujúci deň sa vysielalo podľa pripravenej programovej schémy, v ktorej vtedy slovenčinu bolo počuť 30 minút denne a ešte 20 minút hudby z platní...

Rádio Nový Sad od prvého dňa štartovalo s programami informatívneho, vzdelávacieho, umeleckého, hudobného a zábavného charakteru a aj pre spoločenský a kultúrny život Slovákov vo Vojvodine, ktorý sa dovtedy prevažne spoliehal na tlačené slovo, to znamenalo nový rozlet, novú kvalitu. Aj preto, lebo si aj táto redakcia od začiatku vytýčila cieľ nielen informovať príslušníkov svojej národnosti v ich rodnom jazyku o všetkom, čo ich zaujíma a čo sa v ich bližšom i ďalšom okolí deje, ale aj pestovať jazykovú kultúru, zachovať slovenskú hudbu a tradície, zveľaďovať všetky tvorivé prejavy. Ako sa jej to dodnes darí, môžete sa presvedčiť naladením svojich rádio prijímačov na 100 MHz a 107,1 MHz v predpoludňajších hodinách od 8.00 do 10.00 a popoludní od 15.00 do 18.00. V utorok a sobotu je tu i nočný hudobný a dramatický program.

Rovnako ako v 75-ročnej hlasľudovskej kontinuite, aj v siedmich desaťročiach slovenského rozhlasového programu sa vystriedalo veľa mien na všetkých postoch, ktoré to informačné médium potrebuje. Obohacovali ho, posúvali vpred. Všetkým patrí veľká vďaka. Aj tým, ktorí si z rozhlasového chlebíčka ukrajujú dnes.

A keďže sme našim rozhlasovým kolegom pri každom výročí aj prostredníctvom Hlasu ľudu úprimne blahoželali a do nových dní priali úspešnú prácu, spokojných, verných a aj nových poslucháčov, robíme to aj pri tejto príležitosti.

Kolegovia naši, prajeme vám ďalších a ďalších 70 rokov kvalitného zvuku!

KULTÚRA

32 Žatva všetkých sekcií

ŠPORT

43 Infarktový zápas v Erdevíku

OBZORY

19 V priestore domova Na titulnej strane: manželia Anna a Miloslav Mešiovci z Erdevíka sa po rokoch mienia zrieknuť pestovania zeleniny pre nízku cenu a sťažený odbyt cibule, zemiakov, kapusty...

Foto: Juraj Pucovský

47 /4882/ 23. 11. 2019

3

Týždeň

7 DNÍ

Sprísnené kritériá prístupu k EÚ?

N ové zloženie Európskej komisie by začiatkom roka 2020 malo navrhnúť reformu politiky rozšírenia Európskej únie – oznámené bolo po zasadnutí Rady EÚ dňa 19. novembra v Bruseli. Francúzsko prezentovalo návrhy na zefektívnenie tohto procesu, ktoré by do budúcna predpokladali fázový, etapový (a teda aj pomalší) proces prístupu jednotlivých kandidátskych krajín k EÚ, ale tieto krajiny by zároveň mohli získavať významnejšiu finančnú podporu na svojej ceste do EÚ. Francúzska štátna tajomníčka pre európske záležitosti Amélie de Montchalinová ozrejmila, že cieľom novej metodológie v rokovaniach o prístupe krajín k EÚ by mala byť predovšetkým vyššia účinnosť, čiže dosahovanie konkrétnejších

(a nielen formálnych) výsledkov v oblasti ekonomických a spoločenských reforiem v kandidátskych krajinách. Na otázku, či sa tá nová metodológia bude uplatňovať aj na Srbsko a Čiernu Horu (teda dve krajiny kandidátky, ktoré už pokročili v rokovaniach o prístupe), Amélie de Montchalinová odpovedala, že je ešte príliš skoro hovoriť o tom. Niektoré členské krajiny EÚ vyjadrili stanovisko, že rozšírenie by malo predpokladať prijatie krajín západného Balkánu bez nastoľovania ďalších podmienok a dodatočného spomaľovania tohto procesu, pokým šesť krajín členiek EÚ – Taliansko, Rakúsko, Slovensko, Česko, Poľsko a Slovinsko – vyjadrili žiadosť aktívne sa zúčastniť v rozprave o navrhnutej novej metodológii.

S IVANOM IVANJIM O DRUHEJ STRANE KARIKATÚRY

S

pisovateľ, prekladateľ, publicista, veľký erudita Ivan Ivanji sa 24. januára dožil 80 rokov.

Má za sebou bohaté skúsenosti ako bývalý občan nemeckých koncentračných táborov v Osvienčime a Buchenvalde, tiež ako Titov osobný prekladateľ atď. Koncom októbra práve on otvoril výstavu v Múzeu Vojvodiny pod názvom Tito a Juhoslávia v karikatúrach Informbyra (viac o nej – v prílohe Obzory).

Pán Ivanji o. i. poznamenal, že vystavené karikatúry z niekdajšieho sovietskeho lágra majú spoločné črty s antisemitskými karikatúrami, ktoré sa objavili vo Viedni už koncom 19. storočia. Zdôraznil tiež, že vystavená karikatúra Zuku Džumhura je jasnou odpoveďou na všetky sovietske karikatúry. Zároveň pripomenul: „Počas titoizmu sme mali zaujímavú karikatúru, začnúc Pjerom Križanićom, pokračujúc Džumhurom... Zaujímavú karikatúru máme aj dnes; nebudem spomínať Koraksića a Petričića; ani som ich nespomenul...“ Po výstave

4

www.hl.rs

Srbsku, keď v jednom dni zahynulo 90 baníkov. K nešťastiu došlo pre explóziu, ktorá sa stala počas opravy časti podzemnej konštrukcie, kde bol mimo predpisov použitý zvárací aparát v priestore s vysokým výskytom metánu. Následkom explózie na hĺbke 630 metrov pod zemou zahynuli všetci baníci, ktorí sa tam nachádzali a vyťahovanie ich tiel trvalo 25 dní. Onedlho po tejto tragédii – na jar roku 1990 – baňa pri Aleksinci bola po storočí činnosti zatvorená, a tak sa v tomto priestore prestalo s ťažbou kvalitného čierneho uhlia. Banský komplex pri Aleksinci bol založený roku 1883 a v 80. rokoch dvadsiateho storočia z neho vychádzalo 10 000 až 12 000 ton uhlia mesačne.

Pripravil: S. Lenhart

nie v časopise NIN o tom, ako sme vraždili nevinných Nemcov. Osobne som nevraždil, ale nemôžem dať ruku do ohňa za to, že keby som bol starší a keby som bol doma...

To boli hrozné veci. V skutočnosti ochotne odpovedal na niekoľko chyby režimu, ktorý je môj – nesiem našich otázok. ho v srdci – sú veľké; Pán Ivanji, ako ľudia tí, ktorí hovoria proti u nás prijímali karikanemu dnes, nevedia túry tzv. sovietskeho nič. Ja si myslím, že jelágera vtedy, keď bolo den z našich najväčších azda nebezpečné čo hriechov bola bytová len mať ich v rukách? otázka, delenie bytov; „Osobne som sa ľudia v podstate neves tými karikatúrami deli, čo sa deje...“ oboznámil až vtedy, V akej miere sa keď to už nebolo také rýmujú karikatúra nebezpečné, po tom, a cenzúra? čo sa Chruščov (roku „Hm, to mi nena1955) prišiel ospravepadlo... v podstate kadlniť. Pravdaže, vedeli rikatúra je aj boj proti sme aj predtým, čo cenzúre.“ tam hovorili prostred- Ivan Ivanji: „Karikatúra je aj boj proti cenzúre.“ Sú karikatúry, ktoníctvom rozhlasu; to ré ani dnes nemôžu naša, keď chcete titoistická tlač strán, iba sme pokrčili plecami: ,No, byť zverejnené v jednotlivých riadne zverejňovala, lebo všetko, médiách; ako komentujete túto čím na nás útočili, bola pre nás dobre... Správne, nie?'“ Slovom, boli to nebezpečné skutočnosť? propaganda. Pre nich to v podstate časy... „V súčasnosti, keď existujú spobolo antiproduktívne. „Na prelome rokov 1944/45, ločenské siete, a keď ich tam každý Môžem povedať, že sme ako povojnová generácia boli veľmi suroví: keď dochádzalo k tým hrozným gramotný človek môže pozrieť, aj tí, ktorí sa vrátili od partizánov, vraždám, som tu nebol, takže nie je iná situácia. Cenzúru v tomto aj my, ktorí sme prišli z koncentrač- som vinný; bol som v koncentráku ohľade sa nedarí uviesť ani Číne, ných táborov. Musím uznať, že sme v Nemecku. Čoskoro po návrate ani Rusku, hoci sa tam o to už po(po Rezolúcii Informbyra) s mojimi som uverejnil fíčer na pokračova- kúsili.“

Len pokrčiť plecami...

Juraj Bartoš

Česko a Slovensko si v týždni za nami pripomenuli okrúhle výročie 30 rokov od začiatku tzv. nežnej revolúcie, ktorou bol zrušený totalitný komunistický režim v niekdajšom Česko-Slovensku. V Prahe si toto výročie pripomenuli veľkým protestom proti aktuálnemu premiérovi Andrejovi Babišovi, kde sa zhromaždilo zhruba 200 000 ľudí.

Túto masovú demonštráciu organizovalo združenie Milion chvilek pro demokracii, ktorého predstavitelia podľa písania českých médií žiadajú, aby Babiš vyriešil svoj konflikt záujmov, alebo odstúpil z funkcie.

V prípade, že to neurobí, na január vraj budú zvolané nové protesty.

Srbsko si dňa 17. novembra pripomenulo 30 rokov od veľkej tragédie v bani na ťažbu uhlia pri meste Aleksinac v juhovýchodnom

Informačno-politický týždenník

priateľmi v prvej chvíli mysleli, že súdruh Stalin je mylne informovaný a držali sme s Titom. Keď vtedajší sekretár SKOJ (Zväzu komunistickej mládeže Juhoslávie – pozn. J. B.) spáchal samovraždu, lebo sa nevedel rozhodnúť pre jednu z dvoch

• TÝŽDEŇ •

S JANKOM HAVRANOM, RIADITEĽOM ZÁKLADNEJ ŠKOLY HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

V najstaršej slovenskej škole vo svete

K

Anna Horvátová

eď ide o vzdelávanie, môžeme konštatovať, že je v Starej Pazove situácia trochu iná ako v iných slovenských vojvodinských prostrediach. Totiž nie iba jedna základná škola v samom mestečku, i keď sa celkové vyučovanie v slovenčine koná iba v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka. V iných dvoch je zastúpené iba vyučovanie slovenčiny. A keďže je dnes spopularizovaný trend slovenské deti zapisovať do škôl so srbskou vyučovacou rečou, o každého žiaka treba bojovať a udržať úroveň vzdelávania. V škole je 282 žiakov, 220 navštevujú vyučovanie v slovenskom jazyku, v 11 triedach, a v 4 srbských triedach 62 žiakov.

Riaditeľom jedinej slovenskej školy v Starej Pazove je viac ako desať rokov Janko Havran, ktorého skúsenosti dosvedčujú: „Ako riaditeľ školy som si ihneď uvedomil, že o každého žiaka musíme bojovať, lebo dochádza taká doba, že nám deti nebudú samy prichádzať a už nie iba preto, že sme my slovenská škola a že sú Slováci, či z miešaných manželstiev, jednoducho ich musíme prilákať a ponúknuť im kvalitu. Tá kvalita musí byť aj kádrová, aj materiálna. Škola musí byť teda maximálne vybavená, ale aj učitelia musia byť odborní, snažiť sa svoje vedomosti správne podať žiakom a, samozrejme, aj výsledkami to potvrdiť. Preto naši učitelia sú účastní na seminároch, kde si svoje vedomosti zdokonaľujú, a čo je dôležité, aj v praxi to uplatňujú.“ Pri kreativite učiteľov aj žiaci sú zapojení do spoločenského a kultúrneho života. „Žiakov zapájame do všetkých aktivít, či ide o matičné podujatia, či kultúrne, alebo kurzy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.“ Z návštevy sa dá postrehnúť, že je škola dobre vybavená, aktivity plynú zachodenou dynamikou. „Snažíme sa držať krok s dobou.

Pred tromi rokmi sme uviedli elektronický denník. Boli sme medzi prvými zo 60 škôl v Srbsku, ktoré • TÝŽDEŇ •

to uprednostnili. A už vtedy sme mali v každej učebni počítač, tiež videoprojektor, k dispozícii máme dve internetové siete, jednoducho tá kvalita je prvoradá. Okrem počítačov v každej učebni žiakom je k dispozícii aj počítačový kabinet.“ Koľko prvákov v septembri privítali v tejto staropazovskej škole? „V tomto školskom roku máme dve triedy. Boli sme totiž na rozhraní, keďže sme mali presne 31

Janko Havran žiakov, takže sme mohli utvoriť dve triedy. Nebyť toho jedného žiaka, mali by sme jednu triedu.

Medzičasom jeden žiak odišiel do školy so srbskou vyučovacou rečou, žiakov bolo 30, ale predsa sme zostali na dvoch triedach, povolila nám školská správa. Neskoršie sa ten žiak predsa k nám vrátil.“ Ani jedna škola nemôže samostatne pôsobiť, preto je dôležitá tá vzájomná spolupráca. „Rovnaké pre všetky školy sú aktivity, ktoré určuje Ministerstvo osvety Srbska a školská správa; sú to zákonodarné otázky, pedagogické, a za to, pravdaže, zodpovedá riaditeľ. K tomu naša škola má výnimočnú spoluprácu s pazovskou lokálnou samosprávou a s potešením možno povedať, že patrí medzi tie najvyvinutejšie v Srbsku.

Realizujeme mnohé podujatia, do ktorých sa zapájajú naši žiaci.

Treba vyzdvihnúť, že máme pomoc Národnostnej rady vo všetkých oblastiach. Dokonca tu nápomocnú ruku podáva všetkým školám, v ktorých sa vyučuje po slovensky.“ Je výhodou, že ste v Matici slovenskej podpredsedom a predsedom Osvetovej komisie, tiež v NRSNM? „Samozrejme, že je výhodou.

Veľmi dbám na to, aby som tie funkcie nezneužil. Zvlášť keď ide o

projekty ako Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov, odchody našich slovenských žiakov zo základných a stredných škôl na tábory na Slovensko, tiež súvisí so zdokonaľovaním učiteľov, tiež so školskými pomôckami, ktoré udeľuje prvákom Matica slovenská ďakujúc schváleným projektom z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.“ Prostriedky sa sčasti zabezpečujú aj cez projekty, v pazovskej základnej škole tiež? „Jasné, že využívame každú možnosť získania prostriedkov.

Nielen na ÚSŽZ sa uchádzame, na Ministerstvo školstva, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie..., lokálnu samosprávu. Dávno sme vedomí toho, že je určitým zdrojom financií účasť na projektoch. V tomto roku sú nám z úradu schválené dva projekty, vydávanie monografie o základnej škole z príležitosti 245 rokov Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Toto jubileum si naša škola pripomenula v roku 2015, a dovtedy sú vlastne aj údaje v knihe zahrnuté.

Na schválenie prostriedkov sme čakali niekoľko rokov na tlač, lokálna samospráva nám vyfinancovala jednu časť a prípravu do tlače.“ Málokto azda mal poznatky o tom, že je práve táto staropazovská škola najstaršou... „Sme najstaršou slovenskou školu vo svete. Totiž keď Slováci do Starej Pazovy prišli, roku 1770, v tej istej chvíli si založili aj školu. Pretože tu Slováci boli na samej hranici, mali možnosť mať aj svojich učiteľov, aj svoju školu, a mali povolenie vyučovať po slovensky svoje deti.

K tomuto treba spomenúť, že roku 2013 Rotary klub v Košiciach spolu s Rotary klubom Stará Pazova organizovali benefičný koncert v Košiciach pre našu základnú školu ako najstaršiu základnú školu vo svete.“ Vráťme sa k tým projektom, ešte jeden treba ozrejmiť. „Týka sa to školy v Slankamenských Vinohradoch. Práveže som z postu podpredsedu Matice vzhliadol, že tuná nemali tú skúsenosť s vypracovaním projektov, prispel som a predseda USZZ pán Varšo pochopil význam tejto situácie.

Je to vysunuté oddelenie základnej školy v Krčedine, je tam jedna

trieda žiakov, kombinovaná, od prvého po štvrtý ročník a žiaci od tohto školského roku používajú bielu magnetickú tabuľu s projektorom. Vďačiac aj Národnostnej rade, keďže som bol aj predsedom tej projektovej komisie, prispeli sme k tomu, aby sa tej škole schválil projekt a získali laptop.“ Vidieť, že škola nie je novostavba, vyžaduje si to určite dodatočné vklady. „Pazovská škola je budovaná v troch etapách. Predná časť budovy je vybudovaná roku 1833, druhá časť roku 1950 a tretia, čiže fyzkultúrna sála či hala-park, roku 1980. Budova je stará a každoročne si vyžaduje veľa prostriedkov na opravu. V rokoch 2007 až 2009 nám bol aktuálny projekt na Slovak-Aid, hodnoty 6 a pol milióna vtedajších slovenských korún, okolo 200 000 eur, ešte predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová bola predsedníčkou Školského výboru. Vtedy sme veľa toho urobili, stabilizovali prednú časť budovy, ktorá oscilovala, čiže poschodie, hydratačnú kanalizačnú časť elektrickej siete, vodovodnú sieť a všade máme laminátovú podlahu, jedáleň je urobená, kuchyňa tiež nová. Všetky okná sú nám plastové, to sme vymenili roku 2003 až 2004, čím sme získali veľkú úsporu energie.

V roku 2007 sme vnútorné dvere vymenili z projektu pokrajinského sekretariátu. Lokálna samospráva nám pomáha vo všetkých sférach.“ S médiami máte tiež dobrú spoluprácu? „Výbornú. Už tretí rok sa realizuje projekt fruškohorskej televízie Slováci vo Vojvodine, predtým Slováci v Starej Pazove, kde ja ako podpredseda a člen NRSNM vidím význam toho a spolu s nimi navštevujeme naše slovenské prostredia. Vydávame aj online žiacky časopis Oáza, predtým vychádzal aj v tlačenej podobe. Snažíme sa zviditeľniť našu školu a byť v duchu doby.

Jedným z dôkazov nášho zviditeľnenia je aj list, ktorý sa nám dostal v týchto dňoch, totiž z Domu Matice slovenskej v Žiline nás oboznámili, že naša škola získala 1. miesto v celoslovenskej súťaži triednych a školských časopisov MŠ, ZŠ, SŠ, ŠŠ a školských zariadení a škôl v zahraničí s výučbou jazyka slovenského PRO SLAVIS 2019 za časopis Oáza. Je to ďalšou motiváciou k ešte úspešnejšej práci.“ Foto: Vladislava Havranová

47 /4882/ 23. 11. 2019

5

Týždeň SLOVO MÁ: MILINKA CHRŤANOVÁ, ÚRADUJÚCA NÁMESTNÍČKA POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA PRE NÁRODNOSTNÉ MENŠINY

Koľko sa poznáme

Na čo je usmernený projekt Afirmácia multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine?

– Od samého začiatku realizáMiroslav Benka cie projektu v roku 2005 cieľom bolo zveľadenie kultúrnej diverzity d februára roku 2017 a podpora medzietnickej toleranpracujete v sektore pre cie, zároveň získanie medzietnickej uskutočňovanie práv dôvery mládeže vo Vojvonárodnostných menšín – nádine. Projekt vznikol ako rerodnostných spoločenstiev akcia na incidenty s nacioako úradujúca námestníčka nálnym motívom v rokoch v Pokrajinskom sekretariáte 2003 a 2004 a vtedajšia pre vzdelávanie, predpisy, Výkonná rada si uvedomila správu a národnostné menpotrebu reagovať. Určený šiny – národnostné spoloje mládeži vo veku 14 až 19 čenstvá. Čo je náplňou práce rokov, lebo práve tínedžeri tohto úseku? sa zdali adekvátnymi no– Sektor pre národnostné siteľmi a promotérmi ideí menšiny – národnostné spoloo zviditeľnení a upevnení čenstvá Pokrajinského sekretamedzinacionálnej dôveriátu pre vzdelávanie, predpisy, ry. Do projektu patria dva správu a národnostné menšiny podprojekty: televízny kvíz – národnostné spoločenstvá Koľko sa poznáme a mlápôsobí na poli ochrany a zvedežnícky letný kemp Oasis ľadenia práv národnostných v Kanjiži. Kvíz sa zameriava menšín vo Vojvodine, v obMilinka Chrťanová vo svojom kabinete na dejiny národnostných lastiach dôležitých pre zvidiZároveň vykonáva dozor nad spoločenstiev obývajúcich územie teľnenie národnostných menšín, so sídlom na území AP Vojvodiny, s dôrazom na vzdelávanie, kultúru, piatim ústavom pre kultúru voj- použitím zákonov a predpisov Vojvodiny, na získanie vedomosinformovanie a úradné používanie vodinských Slovákov, Rumunov, súvisiacich s právami národnost- tí o významných osobnostiach jazyka a písma. Sektor tvoria dve Rusínov, Maďarov a Chorvátov, ných menšín. Organizuje skladanie z týchto priestorov, ale aj na traoddelenia: oddelenie pre usku- ostatným orgánom alebo orga- skúšok pre súdnych tlmočníkov, na díciu a obyčaje národnostných točňovanie práv národnostných nizáciám, ktoré sa zaoberajú im- žiadosť justície. Robí zoznam súd- menšín z tejto oblasti. Cieľom tohto menšín – národnostných spoločen- plementáciou práv príslušníkov nych tlmočníkov, vedie evidenciu podprojektu je edukácia obyvastiev a prekladateľské a lektorské národnostných menšín, taktiež o primeranom zastúpení prísluš- teľstva, predovšetkým mládeže oddelenie s písomným a ústnym udeľuje prostriedky pre prácu níkov národnostných menšín vo o spoločných dejinách a kultúre rôznych menšinových prekladom do jazykov v úradspoločenstiev. Účastníci nom použití – maďarského, slokvízu sú žiaci stredných venského, rumunského, rusínškôl z celej Vojvodiny. Práve skeho a chorvátskeho, ako i do v týchto dňoch na stránke anglického jazyka a opačne. Od sekretariátu www.puma.

1. júla minulého roku do menvojvodina.gov.rs zverejšinových jazykov sa prekladá níme verejnú výzvu pre aj materiál pokrajinského zhrostredné školy, aby sa prihlámaždenia, s cieľom, aby poslanci sili na účasť v kvíze. Pre pov pokrajinskom parlamente treby kvízu sekretariát primali možnosť vyjadrovať sa vo pravuje osobitnú brožúru svojom materinskom jazyku. v srbskom jazyku a v tých Prekladateľská služba minulý jazykoch národnostných rok oslávila 50 rokov pôsobenia. menšín, v ktorých máme Osobitné projekty sekretarivyučovanie v stredných átu sú usmernené na afirmáciu školách. Týmto je súťažiamultikultúrnosti a medzietniccim umožnená príprava kej tolerancie vo Vojvodine.

Milinka Chrťanová s Libuškou Lakatošovou, predsedníčkou NRSNM a pokrajin- vo svojom materinskom V tomto sektore spolupracujeme ským poslancom a podpredsedom NRSNM Pavlom Surovým jazyku a v materinskej reči s rôznymi združeniami, ktorých práca je usmernená na uskutočňo- rôznym združeniam a kultúrno- verejnom sektore. Všetko spo- aj odpovedajú na súťažné otázky, vanie práv národnostných menšín, -umeleckým spolkom, ktorých menuté svedčí o snahe zachovať lebo je zabezpečený simultánny preklad. Kvíz sa realizuje za spos vedeckými a ostatnými inštitú- práca je sústredená na zachovanie, multietnickú identitu Vojvodiny.

O

6

www.hl.rs

ciami, ktorých práca úzko súvisí s uskutočňovaním menšinových práv, ďalej s orgánmi pokrajinskej správy a orgánmi lokálnej samosprávy.

Sekretariát sleduje chod a udeľuje prostriedky pre prácu národnostných rád 17 národnostných menšín

Informačno-politický týždenník

alebo zveľadenie postavenia príslušníkov národnostných menšín.

Sekretariát vydáva Úradný vestník Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a zverejňuje predpisy a iné akty Zhromaždenie APV, Pokrajinskej vlády, pokrajinských orgánov správy a iných orgánov a organizácií.

• TÝŽDEŇ •

lupráce s Verejným mediálnym pre zachovanie menšinového ná- nostných spoločenstiev. Okrem servisom Rádio-televíziou Vojvo- roda. Príslušníci národnostných toho naši inšpektori vykonávajú dina. Tohtoročný cyklus začal s menšín majú právo zakladať usta- dozor nad úradným používaním vysielaním polhodinových relácií novizne a združenia vo všetkých jazyka a písma.

Od tohto roku sekretariát ude4. októbra. Pokým je kvíz zameraný oblastiach kultúrneho a umelecna vedomosti, mládežnícky letný kého života, ako významného ľuje uznanie v oblasti ľudských kemp Oasis Kanjiža je usmernený segmentu v rozvoji národnostnej, a menšinových práv – Dr. Ľudovíta na zručnosti a šikovnosť. Súťažiace etnickej, kultúrnej, náboženskej Mičátka za úsilie a dosiahnuté výtímy pre kvíz a kemp sa formujú a jazykovej osobitosti – čo je naše sledky v oblasti ochrany ľudských žrebom a pozostávajú zo žiakov individuálne a kolektívne právo. a menšinových práv, zveľadenie topríslušníkov rôznych národnostZo 45 vojvodinských miest, lerancie, rovnosti a rovnoprávnosti. ných menšín z rozličných škôl, s respektíve obcí, v 39 je okrem Všetky súbehy sekretariátu a verejcieľom poukázať na pozitívne hod- srbského jazyka a cyrilského písma né výzvy sú taktiež zverejnené na noty multikultúrnosti a spolužitia v úradnom použití aj jazyk a písmo našej internetovej, už spomenutej rôznych menšinových spoločenstiev z týchto priestorov.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje súbehy, ktoré zverejňujeme aj v našom týždenníku. Kto sa môže uchádzať o tieto prostriedky?

– Súbehy sú zamerané na zveľadenie práv národnostných menšín alebo spolo- Záber zo zasadnutia zhromaždenia AP Vojvodiny čenstiev (pre tých, čo sa nevyjadrujú ako menšina) vo niektorej národnostnej menšiny. stránke, ktorú si naši čitatelia môžu Vojvodine, v zmysle udeľovania Pokrajinský sekretariát pre vzde- prečítať aj po slovensky. Na tejto prostriedkov pre rôzne podujatia, lávanie predpisy, správu a národ- stránke sú zmapované aj ostatné edukácie, výrobu viacjazyčných do- nostné menšiny – národnostné naše aktivity. Môžem konštatovať, pravných, prípadne informačných spoločenstvá, prostredníctvom že práva národnostných menšín tabúľ, na podporu multikultúrnosti súbehov udeľuje finančné pros- u nás sú ešte stále na najvyššej a na zveľadenie postavenia Rómov. triedky na výrobu viacjazyčných úrovni, v porovnaní s okolitými Osobitné súbehy sú pre školstvo. dopravných alebo informačných krajinami.

Sekretariát ich vypisuje začiatkom kalendárneho roka. Pripomínam, že podobné súbehy vypisuje aj Pokrajinský sekretariát pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Tieto súbehy sú určené pre programy a projekty významné pre kultúru a umenie národnostných menšín v AP Vojvodine, respektíve pre vydavateľskú činnosť, verejné informovanie a ochranu náboženských práv. Všetky Milinka Chrťanová pred Vladou AP Vojvodiny v Novom Sade projekty sa bodujú Vláda Republiky Srbska roku a prostriedky sa udeľujú, prípadne tabúľ, prípadne tlačív pre orgány neudeľujú, v závislosti od počtu bo- a organizácie, v ktorých práci je aj 2016 schválila Akčný plán na dov. Najviac bodov majú projekty úradné používanie jazyka a písma uskutočňovanie práv národnostz oblasti kultúry, ktorá je dôležitá národnostných menšín – národ- ných menšín. Jedna z kapitol • TÝŽDEŇ •

Akčného plánu sa vzťahuje na používanie jazyka a písma.

– Akčným plánom je definovaná potreba po rovnakom akceptovaní predpisov o úradnom použití jazyka a písma, ktorá sa realizuje poskytnutím nevyhnutných finančných prostriedkov, zvyšovaním povedomia štátnych úradníkov a príslušníkov národnostných menšín, kvôli účinnému zabezpečeniu uskutočňovania práv v tejto oblasti, tiež zamestnávanie štátnych úradníkov na lokálnej úrovni, ktorí rozumejú, respektíve poznajú zodpovedajúci menšinový jazyk. V tomto zmysle Akčným plánom je ako strategický cieľ definované úplné akceptovanie práva na použitie materinského jazyka a písma, s flexibilným uvádzaním menšinového jazyka do úradného použitia, v súlade s potvrdenými medzinárodnými dohodami a zabezpečenie prostriedkov z rozpočtu na jeho financovanie. Na uskutočnenie strategického cieľa určeného Akčným plánom predpokladajú sa početné aktivity, z ktorých nositeľom je aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, a to je zabezpečovanie a udeľovanie prostriedkov orgánom a organizáciám na území lokálnych samospráv, kde je v úradnom použití aspoň jeden z jazykov národnostnej menšiny – s cieľom podpory práv na úradné použitie jazyka a písma, priamym udelením prostriedkov z rozpočtu prostredníctvom súbehu.

Akčným plánom definované sú početné aktivity, ktorých nositeľmi sú aj jednotky lokálnej samosprávy.

Nie je možné hovoriť o zachovaní osobitosti jednej národnostnej menšiny, či už menšinovej, alebo väčšinovej, pokiaľ nemá možnosť používať svoj jazyk a písmo. S vedomím, že multikultúrnosť a multietnickosť, ktoré sa vyznačujú aj viacjazyčnosťou, patria k bohatstvu našej Vojvodiny, po čom sme známi aj v celej Európe, dokonca vo svete, dôležité je, aby sme si to bohatstvo aj zachovali, zveľaďovali, ochraňovali – a to môžeme iba združení a jednotní v realizácii tohto cieľa.

Foto: M. Benka a z archívu M. H.

47 /4882/ 23. 11. 2019

7

Ľudia a udalosti KYSÁČAN PAVEL KYSEĽA, BOJOVNÍK XIV. VÚSB

Horela lipka, horela..., ale už dohára Juraj Bartoš

peklom: Bolmanské predmostie, te a viac mi za dverce nechoďte!

Petlovac, pohorie Palež... Virovitické Najmladší brat, Mišo, zomrel roku stredu 20. novembra, keď predmostie... Nakoniec, s prícho- 1946, mal len 12 rokov... Bol som vznikal tento text, sa Pavel dom dlho vyčkávanej slobody vojak, nepustili ma ani na pohreb.

Kyseľa vo svojej izbe na Ulici prichodilo vydať zo života počet: Stredný bol Jano, stolár, narodil sa Štefánikovej č. 136 v Kysáči dožil v bojoch padlo 284 bojovníkov XIV. roku 1928, tiež je už nebohý. úctyhodného veku – 95 rokov. Len VÚSB; čoskoro po ukončení druhej Predsa som začal chodiť do deväť dní predtým, 11. novembra, svetovej vojny umrelo ešte 344 učňovskej školy – v Kysáči. Keď uplynulo 75 rokov odo dňa, keď jej borcov... na následky zranení prišli Maďari, školu zavreli a chodili a chorôb... sme do „várošu“, do ŠUP-ky (Škola Horela lipka, horela – horela... učenika u privredi). Najdlhšie som Ibaže už dávnejšie akosi dohára. pracoval v kysáčskom podniku Pri pyramíde z červených tehál Javor, ale v istom období som robil na gymnaziálnom nádvorí sme aj ako súkromník, doma. Otca nám v prvý deň práve sa končiace- odviedli v štyridsiatom štvrtom ho týždňa videli len malú ky- Maďari a ja som potom jedenásť tičku jesienok; takú toť na deň rokov robil súkromne, s bratom. NeVšechsvätých pred vchodom do viem, či otca neodohnali namiesto petrovského cintorína predáva- mňa; tiež sa volal Pavel Kyseľa... li za sto dinárov. Zima sa blíži; Len prišli v noci maďarskí žandári môžbyť nie iba tá v kalendári. „periaši“ s jedným Kysáčanom – Tak sa javí, že vetry, ktoré dujú, Pálikom; ten rozkázal otcovi, aby sú čoraz dravšie, a že definitívne sa hneď obliekol a nám, aby sme odvejú spomienky na ľudí, ktorí sa obrátili k stene. Nikdy viac sme neváhali namiesto pluhu, kladiva otca nevideli. Hľadali sme ho aj cez či knihy vziať do rúk pušku a bojovať... Za čo vlastne? – spýtali Pavel Kyseľa bol a zostal bojovník sme sa Pavla Kyseľu, môžbyť poslednév Petrovci, na nádvorí teraz už ho živého vojaka XIV. storočného Slovenského gymnázia, VÚSB. Na všeličo sme bola založená XIV. Vojvodinská sa pýtali a počúvali sme brigáda; neskoršie jej pridelili epi- jeho hlas, sem-tam sa teton úderná. Mnohí si dozaista chvejúci, ako tenulinspomenú, ako sa kedysi hrnul svet ká struna na zúriacom k neveľkej pyramíde, pamätníku vo- vetrisku... jenského útvaru v areáli terajšieho OTCA ODVIEDLI...

Gymnázia Jána Kollára so žiackym „V ročníku nás bolo domovom, odhalenom roku 1969 60: tridsať dievčeniec, pri oslave 25. výročia založenia 30 chlapcov. Zaradili brigády, na ktorý juhoslovanskí nás do dvoch tried. JeSlováci boli dlho hrdí. Uctiť si pa- den týždeň sme šli do miatku na padlých príslušníkov XIV. školy ráno my, nasleVÚSB, vypočuť si spomienky na dujúci týždeň tí druhí. nich z úst tých, ktorí s nimi zdieľali Vtedy sa do školy chodobré i zlé vo chvíľach, keď okolo dilo šesť rokov. Keď som uší svišťali guľky a šrapnely, keď zakončil 6. triedu, otec smrť riedila rady chrabrých bojov- ma nechcel dať ďalej Keby pamätník mohol hovoriť... níkov. O tom, ako štyri dni po jej do školy. Môj otec bol založení brigáda odišla na výcvik stolár a môj ujo, učiteľ, vravel: Dajte Červený kríž... Iba nám raz oznámili do Krnjaje – dnešného Kljajićeva pri Paľa do školy! Dochádzal k nám z Maďarska, že je pochovaný v RuSombore. Ako už 7. decembra jej aj učiteľ Janko Ededy, prednášal munsku, v dedine Santinpro, župa príslušníci pochodovali v smere Ba- matematiku, tiež hovoril otcovi, Alba. Mať sa nevydala druhý raz... tiny a Dardy. Akože inak – s piesňou aby ma dal ďalej do školy, že mám Pred trinástimi rokmi mi zomrela na perách. Horela, lipka, horela...! nadanie pre matematiku. A môj žena, mladší syn Jaroslav (1956) je A potom, po kratšom zotavení otec vravel (my sme boli traja; ja zamestnaný v Srbskom národnom v polovici januára v Baranji – už som bol najstarší): Paľo musí byť divadle v Novom Sade, starší Vlado mašírovali na rande s pozemským stolár a z tých dvoch si vyberaj- žije v dome, ktorý moja žena zdedi-

V

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

la po svojich rodičoch; je v penzii, pred dvoma rokmi padol, zlomil si bedro, tak nás Jaro opatruje obidvoch.“ ODBOJ V TYLE „Zapojený som bol už v roku 1943 s Ondrišom Ferkom – bol po vojne doktor v Petrovci. Potom bola v Petrovci 11. novembra 1944 založená XIV. vojvodinská slovenská brigáda. Boli sme v Petrovci na vizite, všetci z Kysáča narodení, zdá sa mi, od roku 1915 po 1926.

V centre bolo mobilné stredisko XIV. brigády; my Kysáčania sme chodili spávať domov a tí zo vzdialenejších dedín, z Banátu a Sriemu, boli ubytovaní v školách. Ráno sme odchádzali na zbor, a potom domov jesť. Peši. Keďže Kysáč bol spálený, my stolári sme robili dvere, obloky a nábytok do obecného domu, takže som nešiel hneď s brigádou; bol som vojak v Kysáči – od 1. júla 1943. Ondriš Ferko, Anča Pixiadesová a ja sme boli trojka; boli mi svedkami, že som 1. júla bol prijatý do USAOJ (Zjednotený zväz antifašistickej mládeže Juhoslávie – pozn. J. B.). S Ondrišom Ferkom sme počúvali Hlas Ameriky a odnášali sme noviny Slobodna Vojvodina, letáky a Hlas ľudu partizánom. Maďari prísne všetko kontrolovali, ale sme sa vynachádzali. Hrávali sme futbal, a keď Tatra mala tréning, počas prestávky sme s Ondrišom zostávali v strede ihriska a dohovárali sme sa tam (aby nikto nepočul), kto čo a kedy má urobiť, aby sme udržiavali spojenie medzi partizánmi. Mišo Kardelis, čo je pochovaný v Petrovci, nám bol ako otec; bratia Kardelisovci boli prvobojovníci.

Ondrišov otec mali kanceláriu a v nej železnú pec, vytiahli sme popolník a držali sme to tam. Keď Ondriša chytili, jeho otec prišli k nám a vravia: Zajtra nebudem doma, ty s Jancošom prídete a upracte si to tam... My sme si mysleli, že rodičia nevedia, čo robíme a – vedeli. Povedľa cesty boli jahody (moruše), tam v bútľavom strome sme nechávali tlač aj chlieb Len pozdejšie, 4. decembra, keď sa XIV. vojvodinská presunula do Krnjaje, odišli sme aj my.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

XIV. brigády; veľa Chodili sme kradnúť kukuricu, aby našich tam zahy- sme ju upiekli... Samo Arňaš – tiež nulo. Po vojne ich potom zahynul – vraví: Paľo, jedz! pozostatky dová- Bola iba trochu zadymená, ale žali domov. Bohu- sme ju jedli. mil Bujdošík, Čech Ale oblečení sme boli zle. Nijako. z Petrovca, tiež Mali sme na sebe vlastné, staré bol stolár; s ním šaty. Len občas prišli koče z dediny sme padlých bo- a doniesli háby. Civilné; nemali sme jovníkov pocho- uniformu. Jediné, čo sme mali, boli vávali; do kasne čiapky, titovky s prišitou päťcípovou sme po dvoch červenou hviezdou. Chudoba bola ukladali; aj Anča aj pred vojnou. V nedeľu na deň Víziová bola tak som si kabátik obliekol ja a večer si „Najťažšie bolo, keď odviedli otca.“ s jej bratrancom ho obliekol otec. Až po oslobodení Ďurom pochova- sme dostali ruské košele...“ ZA ČO, PREČO...? ná. Len sme pomedzi nich dali POVIEŠ – DOPLATÍŠ! „Mal som strach, mal... Ten ma dosku. Keď už sme postupovali „Domov som sa vrátil roku 1947. učil byť obozretný. V lete som spá- povedľa Drávy do Petlovca, pre- Lebo som hneď po vojne nastúpil val v čardáku. Nechával som starý chádzali sme cez nejaký mostík. do základnej vojenskej služby. To, lavór na bráne, aby zalomozil, ak Ďuro mal ďalekohľad, pozeral sa čo sme boli vo vojne, sa nerátalo. niekto v noci bránu otvorí. Stávalo cezeň, stúpil na nášľapnú mínu, V armáde som bol v technickej sa, že vietor zhodil lavór... Ale nezu- vyhodila ho do vzduchu, padol na službe v Požarevci, vtedy tam začali tekal som. Neviem... keby som sa druhú... a bolo po ňom. robiť novú ústredňu. Po návrate bál, tak by som hádam do odboja Bol som na mŕtvej stráži; prišiel domov som sa zamestnal v noani nešiel. Nikto ma nenútil, aby ma vystriedať čatár Jano Mamojka vosadskom podniku Napredak. som sa zapojil. Ondriš Ferkov mi z Vojlovice; ako tak ležal, lebo na Do roboty som cestoval vlakom. bol kamarát, chodievali sme spolu nás strieľali, zasiahla ho guľka, Oženil som sa s mojou Marou – do školy, aj na kanál sme chodievali našťastie do nábojového puzdra; dievocké meno Gedeľovská, v roku spolu a Maďarov sme nenávideli. poškodila v ňom tri guľky; Braňo 1949. Veľa rokov som potom robil Aj v škole nás učili, že nám boli Križan si ich zobral na pamiatku; v kysáčskom Javore, podniku na odvekí nepriatelia a aj sami sme Mamojka plakal, slzy mu tiekli... spracovanie dreva. Tu som bol šesť pociťovali maďarizáciu, keď zavreli Braňo neskôr zahynul...“ rokov aj riaditeľ. Do dôchodku som aj Slovenské gymnázium v Petrovci. odišiel roku 1978 z podniku Jela NEHLADOVALI, IBA MRZLI V decembri 1944 sme už boli na „Jesť sme, našťastie, mali čo. v Gajdobre, kde som tiež bol direkfronte; bol som v I. rote. Jagodnjak, Petlovac bol nemecká dedina a keď tor. Ta som z Javora odišiel preto, Bolman, Petrovo Selo, Petlovac, Nemci ustúpili, nechali množstvo že keď v podniku bola opätovná Palež... Na Bolmane zahynulo veľa potravín. Aj mak... Bol posviaci deň, voľba direktora, na to postavenie našich, aj môj bratranec – vaše keď môj bratranec Ďuro Bartoš bol si nárokovali dvaja, ktorí zmenili meno! – Ďuro Bartoš narodený roku 1920; materina sestra bola vydatá u Bartošov. V knihe Revolučný odkaz XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády všetko píše, pozrite si... Mám aj knihu Kysáčania v odboji, lenže v nej nenapísali aj moje meno, preskočili ma. Jano L. ozvučoval výstavu v Novom Sade s divadelníckym ozvučením; ja som ako predseda Divadla Vladimíra Mičátka bol proti tomu, s Mišom Vrškom sme mu vraveli, že reproduktory sú kúpené z divadelných peňazí... Veru nebol rád, a potom vracal, ako vedel.

Akoby človek nemal strach, zvlášť, keď ti pajtáš zahynie na Bolmane. Strieľali na nás mínometmi, haubicami – húfnicami... Držíš Tu je všetko napísané, len už pomaly nemá kto čítať... v rukách kamarátove črevá... a príde ti na rozum – za čo, aj prečo...? službukonajúci oddielu. Rozkázal štatút a mňa z postu direktora A pomôcť nemôžeš... Pivničan to navariť makové pirohy; to bola poslali robiť ládičky. bol... šrapnel mu vnútro rozpáral... hostina!

Vylúčili ma aj z KomunisticTam sme ho, v Petlovci, pochovali.

Horšie to bolo, keď nás nepriateľ kej strany. Robil som v Novom Mali sme v tom Petlovci cintorín obkľúčil na Papuku... až sedem dní... Sade, nemohol som dochádzať na • ĽUDIA A UDALOSTI •

schôdze v Kysáči, a tak ma vyhodili.

Ale príčina asi bola tá, že keď boli tie SRZ (sedliacke pracovné družstvá – pozn. J. B.), tak som povedal: Dajte Slovákovi zem a sám pôjde tam, kde bude lepšie! Istý Kysáčan mi povedal, že som banda a ja jemu na to, že keby som bol banda, tak ťa tu, reku, na tvári miesta zabijem!

Neviem odpovedať na otázku, prečo som vlastne bojoval. Od malička som žil v chudobe... Mal som pajtášov Bičiara a Jambricha; závidel som im, že mali čižmy. Tak si Jozef Jambrichov, keď sme sa vracali zo školy, vyzul čižmy, aby som v nich pochodil po barinách.

Vždy som rozmýšľal, že chcem mať rodinu. Zdokonalil som si remeslo, a všetko, čo vidíte, mám vďaka remeslu. Bol som aj divadelník, veľa ráz sme hrali divadlo

Vlajka XIV. VÚSB

aj s Ondrišom Ferkom... Bol som aj v Červenom kríži v Novom Sade – viedol som dobrovoľných darcov krvi, bol som aj hasičom, aj podpredsedom Futbalového klubu Tatra... Akoby už ani pravda nebola.

Teraz sedím a ležím doma. Občas vezmem túto moju palicu a vyjdem na dvor, alebo predo dverce...“ „Dovidenia!“ povedal bojovník Pavel Kyseľa, keď sme si, po dvojhodinovom rozhovore podali ruky na pozdrav pred jeho rodinným domom. V knihe s tvrdou väzbou, farby červenej ako slovenská krv, ktorá sfarbila Bolman, Palež a iné bojiská je záznam na strane 451: KYSEĽA Pavla PAVEL, 1924, Kysáč, stolár, NOB: 1. 7. 1943, do brig.

12. 11. 1944, tajomník skojovskej organizácie v I. rote III. práporu, neskoršie v VIII. brig., kontuzovaný, žije na dôchodku v Kysáči, Štefánikova 136.

47 /4882/ 23. 11. 2019

9

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S PREDSEDOM RADY MS PADINA JANKOM KOLÁRIKOM

Zrekonštruovať DK a prilákať investorov

P

Anička Chalupová

adina je jedna z ôsmich miestnych spoločenstiev v Obci Kovačica. Podľa posledného súpisu obyvateľov z roku 2011 v Padine žije zhruba 5 500 osôb, z ktorých sa viac ako

Janko Kolárik

95 percent hlási k slovenskej národnosti. No s dnešným dátumom reálna situácia je o niečo iná, žiaľ, horšia. Dedina „mletej vody“ sa „odsýpa“. Podobne ako aj v iných prostrediach v Srbsku obyvateľov je aj v tejto slovenskej dedine v južnej časti Banátu čoraz menej.

O rozhovor sme poprosili nového predsedu Rady Miestneho spoločenstva Padina. Túto funkciu od 8. septembra zastáva Janko Kolárik.

O aktuálnej situácii v tomto Miestnom spoločenstve hovorí: – Podobne ako aj v iných dedinách, Padinčania sa rozhodli v zahraničí vyhľadať lepšie životné podmienky. Miestne spoločenstvo sa tvrdo zakladá o to, aby zastavilo odsťahovanie. Naplno uvažuje o spôsoboch, ako to urobí. Spolu s členmi RMS uvažujem, že jediné východisko z tejto situácie je vybudovať v Padine alebo v jej bližšom okolí továreň, ktorá by zamestnala občanov z tohto prostredia. Čím sa všetko zaoberajú Padinčania, hlavne keď ide o oblasť hospodárstva?

– Padinčania sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom

10

www.hl.rs

a stavebníctvom, kým ich krajšie polovičky prispievajú do rodinnej pokladnice službami upratovania v Belehrade. Máme v dedine aj dosť súkromníkov, ktorí sa zaoberajú obchodníctvom, záhradníctvom a pod.

Aká je Padina z hľadiska infraštruktúry a s akými problémami zápasí dedina?

– Posledné štyri roky sa z obecnej pokladnice pre MS Padina nevyčleňovali žiadne prostriedky.

Jedným slovom v Padine sa nič nerobilo. Aktuálne vedenie RMS plánuje v tomto mandátnom období viac vkladať do výstavby Padiny.

V tomto momente najzávažnejším problémom je nefunkčná budova Domu kultúry Michala Babinku, na ktorú je vypracovaný už nový projekt. Sústavne pátrame po prostriedkoch, ktoré treba zohnať na jej rekonštrukciu.

Na akej úrovni je spoločenský život v dedine, ktoré spolky, združenia občanov a kluby v súčasnosti pôsobia v Padine?

– Tohto času v Padine sú činné padinské spolkárky, totiž členky Spolku žien, ako aj miestne organizácie penzistov a invalidov

práce, výtvarné združenie Smäd, občianske združenie Undeground, združenie milovníkov divadelnej činnosti Fedor teáter Padina, aktívni sú i požiarnici, poľovníci, poľnohospodári a dlhú tradíciu majú aj športové kluby, v ktorých sú šachisti, futbalisti, kolkári a iní športoví ochotníci.

Aké komisie fungujú pri RMS Padina?

– Prednedávnom sme si založili Komisiu pre komunálnu výstavbu, Komisiu pre sociálne a zdravotné problémy, Komisiu pre vzdelávanie, kultúru a telovýchovu, Komisiu pre plánovanie a rozvoj, Komisiu pre poľné škody, Ekologickú komisiu, Finančnú komisiu a Zmierovaciu radu. Predsedovia týchto komisií sú členovia RMS a členovia jednotlivých komisií sú z radov občanov Padiny. Čo plánuje RMS Padina do konca bežného roka? Aké novinky sú na obzore?

– Najprv plánujeme upraviť interiér budovy Miestneho spoločenstva. Vymeniť staré kachličky novými, v niektorých miestnostiach vylíčiť steny a pod. Keďže sa už pomaličky blížime ku koncu roka,

Erb MS Padina

k nastávajúcim zimným sviatkom sa MS pričiní organizovaním rôznych tradičných akcií, medzi ktoré patrí napr. vítanie dedka Mráza na uliciach Padiny, vianočný trh, príležitostné programy a podobné akcie. Príjemným prekvapením pre našich spoluobčanov bude oficiálna prezentácia krásneho veľkorozmerného obrazu v sobášnej sieni MS, ktorý spoločne namaľovali padinskí insitní maliari Anna Kotvášová, Vesna Kucháriková, Anna Tótová, Katarína Ľavrošová, Ján Bačúr, Pavel Povolný-Juhás a Martin Markuš. Ďalšie novinky, ktoré budú príjemným prekvapením, očakávajú našich Padinčanov už od začiatku nového roka.

Foto: z archívu RMS Padina

POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME V KOVAČICI. V nedeľu 17. novembra 2019 sa v slovenskom evanjelickom kostole uskutočnili dva krásne programy, ktorými sa jeho účastníci poďakovali za úrody zemské. Slávnosť sa v oboch zboroch Kovačica I a Kovačica II začala službami Božími, na ktorej úradoval najprv kovačický farár Pavel Sklenár, senior banátsky, a neskoršie slávnosť viedol duchovný pastier Martin Bajza, farár cirkevného zboru Kovačica II. Slávnostnú atmosféru služieb Božích umocnila bohatá výzdoba z tohtoročnej úrody, ktorú vkusne naaranžovali členky cirkevného zboru Kovačica II, a príležitostný program, v ktorom sa predstavili mladšie a staršie cirkevné spevokoly, detská besiedka a predkonfirmačná mládež z oboch cirkevných zborov. Na snímke sú členovia detskej besiedky a predkonfirmačná mládež CZ Kovačica II. A. Ch

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ANKETA V KULPÍNE

sledy najčastejšie odchádzajú na Slovensko. Predsa aj u nás sú rôzne možnosti, len ich treba vyhľadať a nevzdávať sa. nášho štandardu, použila by žijeme, by som krátko Podľa mňa sa treba som porekadlo: Za málo peňazí, povedal, že vždy môže venovať viacerým málo muziky. Podľa mojej mienky byť aj lepšie. Aby sme si prácam, ak je taká náš štandard je taký priemerný. zabezpečili lepší ekonomožnosť a jedna Ľudia si dovoľujú iba toľko, koľko mický život, je logické, že možno vynáša fimôžu a často sú to iba tie základ- musíme pracovať viac a nančne menej, iná né veci, základné potraviny do viac aj finančne prispievať zasa viac a priemer domácnosti. Pracujem v predajni do rozpočtu rodiny. Hoci je dobrý. a dobre som zasvätená do toho, hodne mladých odchádza Martina Šimoaká veľká je naša kúpna sila. Ne- do zahraničia aj z nášho vá: Patrím k mladMartina Šimová hovorím, sú aj takí, čo nemusia prostredia, predsa si mysšej generácii Kulspočitovať každý dinár, dovolia si lím, že aj u nás sa dá robiť pínčanov. O našom životnom všetko, čo chcú. Priemerný občan a zarobiť. Kto chce, ten si nájde štandarde mám takú mienku, že však kúpi chlieb, mlieko a ešte robotu. Podľa mojej mienky možje nie práve taký, ako by sme si nejakú drobnosť a ností je dosť. Možno nie priali. Pracujem s ľuďmi a vidím, s tým sa uspokojí, je toľko adekvátnych ako si musia rozvrhnúť mesačné ponúk aj pre nás mladlebo vie, že nemá príjmy, aby im postačili na celý ších ako bolo napríklad na viac. Najviac sa mesiac. Tak by som štandard teda zadovažujú pred takými desiatimi ocharakterizovala nie ako najzákladné potravirokmi, ale predsa rôzne nižší, ale nie ani príliš vysoký. To ny a na to si ľudia možnosti sa núkajú. Náš predsa závisí aj od zamestnania a už svojím spôterajší životný štandard finančných príjmov, koľko si čoho by som ohodnotil ako sobom aj zvykli. môžeme na základe nich dovoliť. stredný. Keď sa poVšetci by sme si U nás v Kulpíne je málo možností priali, aby sme žili zrieme do minulosti, na zamestnanie pre mladých, ale lepšie a mali viac naši starí žili omnoho mimo, ako je to napr. v Novom ako máme, ale na skromnejšie a zdá sa, Sade, je predsa viac možností. O Branislav Kuštra druhej strane sa že boli spokojní. Každá odchode na zárobky do zahranidoba prináša niečo iné. vieme uspokojiť čia si myslím, že často sú to iba aj s menej.

Mladí ľudia si často myslia, že v ilúzie o lepšom živote.

Branislav Kuštra: O tom, ako zahraničí je lepší život a napo-

Aký nám je životný štandard?

Katarína Gažová

O

tom, ako žijeme, ako zdolávame každodenne ekonomický boj, mohli by sme hovoriť mnoho. Pritom každý človek má iné životné ambície, na akej vysokej nohe by chcel žiť. Otázkou je, na akej môže reálne žiť, aké sú jeho možnosti, to, pravdaže, závisí od príjmov každého z nás a tiež našej rodiny.

Pre seba a svojich najbližších si prajeme pohodlný život bez nedostatkov. Aké možnosti máme, to diktuje aj doba, v ktorej žijeme, a aj spoločnosť, v ktorej sa nachádzame. Na slovíčko s Kulpínčanmi sme si pohovorili, ako žijeme, čiže aký životný štandard máme.

An n a Ďugová: Keď hovoríme o výške Anna Ďugová

NA NÁVŠTEVE U MEŠIOVCOV V ERDEVÍKU

Kapusta je tu, bude aj kulen Juraj Pucovský

V

stanovenom čase sme v sobotu 16. novembra 2019 auto zaparkovali pred krásnym domom v Erdevíku. Dvercia boli zamknuté. Vytočili sme číslo telefónu, ale sa nikto neozval. To znamenalo, že majitelia neboli doma.

Neustarostilo nás to, lebo sme boli presvedčení, že manželia Anna a Miloslav Mešiovci nie sú ďaleko, že sa čoskoro vrátia. Tak aj bolo.

O necelú polhodinku prišli domov z neďalekej záhrady, kde Miloslav s kamarátom končil jesennú orbu a manželka Anna zbierala posledné tohtoročné orechy.

U Mešiovcov sme boli pred dvadsiatimi dvoma rokmi, aby sme zaznamenali atletické úspechy ich staršej dcéry Nataše. Teraz nám bol cieľ podobný, predstaviť spo• ĽUDIA A UDALOSTI •

mienky jej mamy Anny, niekdajšej hádzanárky ŽHK Partizan.

Slovo sem, slovo tam a čoskoro sme sa presunuli na poľnohospodárstvo. Miloslav Meši je už šesť rokov dôchodcom. Celých štyridsať rokov odpracoval v PPK Šíd.

Začínal v chmeľniciach, z ktorých v Erdevíku už dlhšie nezostal ani len jeden koreň! Potom sa presunul do pracovnej jednotky semenárstvo, kde šľachtili, dorábali, sušili, balili a dodávali na trh osivo rôznych plodín.

Pán Meši nepatrí do skupiny penzistov, ktorí nevedia, čo robiť so sebou, keď im prestane aktívna služba v zamestnaní. O tom hovorí: „Pestoval som pšenicu, kukuricu, sóju, ale neskoršie nás s manželkou zaujalo zeleninárstvo, predovšetkým cibuľa, zemiaky a kapusta.

Cibuľa a zemiaky na našich poliach

kedysi zaberali až po tri jutrá. Toho roku sme tieto plochy zmenšili o tretinu. Rozmýšľame o tom, že sa zeleninárstva celkom zriekneme!“ Prečo, neoplatí sa, zvedavý sme na také rozmýšľanie? „Roky letia, už sme starší, s manželkou sme zostali sami a so zeleninou je veľmi veľa práce. Voľakedy sme cibuľu a zemiaky predávali vo veľkom do mraziarne v Šíde, do Záhrebu... Teraz sa veľmi ťažko predáva, na trhu táto zelenina stojí 30 dinárov kilogram. Vo veľkom sa to viac nemôže, lebo nikto nesuší, nespracúva zeleninu. Máme tu doma plnú šopu cibule, ešte viac u svatovcov Medošovcov v sklade.

Nevieme, čo s ňou bude!“ U Mešiovcov sme počuli aj krochkanie ošípaných. V chlievoch majú niekoľko prasníc, z ktorých prasce chovajú na kŕmniky pre svoje po-

treby, ale i dcér Nataše a Tatiany, a čosi zostane aj na predaj. Krmivo na chov si robia sami z kukurice, pšenice a sóje, ktoré dopestujú na svojich poliach. Čoskoro bude nové, svieže mäso, klobásy z kŕmnikov a kuleny, škvarky, tlačenka z prasnice vyradenej z plemenitby, ktorá nemá menej ako 300 kilogramov! Všetky tie mastné dobroty treba zaliať aj dobrou pálenkou a vínom, ktoré sú už pivnici a vyrábajú ich z hrozna dopestovaného vo svojom vinohrade.

Vinohradnícke broskyne, ktorých majú plný vinohrad, sú chutné na sviežu konzumáciu, ale aj na zaváraninu a aromatickú pálenku.

Pekne upravený dom pohostinných Mešiovcov sme opustili vo chvíli, keď zákazník prišiel kúpiť z posledných zásob kapusty na kvasenie, s ktorým si„poradila“ domáca Anna. Na ulicu k automobilu nás vyprevadil domáci Miloslav, ktorému sme popriali, aby zeleninárstvu na ich poliach ešte nezaznela labutia pieseň!

47 /4882/ 23. 11. 2019

11

Ľudia a udalosti ZAUJÍMAVÁ HODINA V PETROVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Angličtina cez internet Jaroslav Čiep

U

kážkovú hodinu angličtiny v piatok 15. novembra usporiadali v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Do nej učiteľky angličtiny Daniela Lešťanová a Ivona Hansmanová zapojili deväť- a desaťročných štvrtákov. „Je to vlastne Live BBC class, alebo hodina angličtiny na živo, do ktorej sa zapájajú triedy vrstovníkov z celého sveta. Organizujú to spoločne vydavateľstvo Pearson a BBC,“ povedala nám Daniela Lešťanová. Ide o interaktívnu hodinu. „Učiteľka cestou internetu prezentuje hodinu a prichystané učivo viacerým triedam po celom svete. Minulý rok, keď sme sa aj my po prvýkrát zúčastnili tohto podujatia, boli tu i školy z celej Európy, Severnej a Južnej Ameriky a bolo veľmi zaujímavo,“ nadviazala sa na rozhovor pred

začiatkom ukážkovej hodiny aj Ivona Hansmanová.

Tentoraz prednášateľkou bola Elisabeth Beerová z Anglicka. Témou spracovanej látky boli divé zvieratá, ktoré žiaci mali možnosť vidieť aj naživo v zoologických záhradách. Žiaci mali na hodine možnosť pozrieť si aj niektoré videá a svojej učiteľke na diaľku striedavo odpovedali na položené otázky. V menších okienkach zobrazených cez projektor videli aj ostatné skupiny žiakov ako riešia zadané úlohy. Na otázky žiaci odpovedali buď kolektívne, skupinovo ako trieda, alebo jednotlivo.

Domáce profesorky na tejto hodine boli len ako podpora tej zahraničnej školiteľke, riešili technické veci, vytlačili pracovné listy, ktoré im predtým zaslali, aby žiaci mohli nehatene realizovať hodinu. Okrem Petrovčanov do tejto hodiny prezentovanej na

Petrovskí štvrtáci so svojimi učiteľkami pri online hodine angličtiny

diaľku cez internet v podobe chat diskusie sa zapojili aj iné triedy žiakov z Grécka, Ruska, Argentíny, Cypru, Poľska...

Hoci je tento spôsob žiakom veľmi zaujímavý a osvieži im bežný vyučovací cyklus, ako nám povedali petrovské pedagogičky, nanešťastie jedna škola do roka má možnosť najviac dvakrát v jednom školskom roku zapojiť sa do tejto „živej triedy“. Petrovskí žiaci ďalšiu takúto hodinu absolvujú v decembri.

Na patričnej stránke sa možno dozvedieť, že tzv. živé triedy sú je-

dinečný projekt výučby angličtiny pre žiakov, stredoškolákov a ich učiteľov, tiež študentov z celého sveta. Ide o zaujímavú príležitosť vstúpiť do dynamickej globálnej triedy. Učitelia touto cestou tiež získavajú cenné učebné skúsenosti, nápady a zručnosti, ktoré im pomáhajú motivovať svojich žiakov na používanie angličtiny v triede aj mimo nej. Každú živú triedu vedie online skúsený učiteľ angličtiny a na túto motivujúcu vzdelávaciu udalosť spája zo 10 tried žiakov z celého sveta.

V ŽENSKOM SPOLKU V KOVAČICI

Šikovné ruky divy tvoria Anička Chalupová

V

týchto dňoch v miestnostiach Ženského spolku v Kovačici doznievajú tvorivé dielne v rámci projektu

Dielňa zaujímavá a zábavná rovnako pre účastníkov, ako i pre organizátora akcie

12

www.hl.rs

Šikovné ruky divy tvoria. Aktívnymi účastníkmi dielní sú žiaci nižších a vyšších ročníkov kovačickej ZŠ.

Spolok žien v Kovačici je jeden z najstarších slovenských spolkov takéhoto druhu na Dolnej zemi.

V budúcom roku oslávi svoje nemalé a významné jubileum – 100. výročie pôsobenia. Spolkárky sa doteraz v rámci svojho združenia prostredníctvom rôznych početných akcií a podujatí nepretržite starali o svoje vzdelávanie a výchovu, aktívne pôsobili v spoločenskej a kultúrno-osvetovej oblasti. Na svojom konte, i keď Zuzana Jonášová, aktuálna predsedníčka ŽS v Kovačici, hovorí, že činnosť spolku stagnuje a všetko menej je aktívnych spolkárok, majú nespočetne mnoho aktivít.

Len od začiatku bežného roku sa môžu pochváliť s viac ako päťdesiatimi akciami, ktorých sa zúčastnili na domácej pôde a v okolí. Členky tohto spolku sú autorkami

Informačno-politický týždenník

i jedného z niekoľkých rozbehnutých projektov, ktorý pomaly doznieva.

Od polovice septembra 2019 sa Výroba sladkých maškŕt bola najlákavejšia dielňa, dvak rát na ktorej nechýbal žiadny účastník týždenne realizujú tvorivé dielne v rámci zručnostiam s ihlou (prišiť gomprojektu Šikovné ruky divy tvoria, bíky, zašiť poškodené časti odevu, do ktorých zapojili žiakov 4. a 7. vyšívať a pod.), ako i vyhotoviť ročníka Základnej školy Mladých rôzne koláčiky podľa receptov pokolení so svojimi triednymi našich starých mám.

Záverom týchto tvorivých dielní profesorkami Jarmilou Chalupovou, Katarínou Šimákovou, bude výstava vyhotovených ručZuzanou Putnikovou a Máriou ných prác, ktorá je naplánovaná Kotvášovou. Vďaka šikovnosti na 6. december na sviatok Svätého kovačických spolkárok účastníci Mikuláša. Projekt finančne podsa naučili niektorým základným porila Obec Kovačica..

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR S RIADITEĽKOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KYSÁČI

Súčasná výučba v každej učebni Michal Ďurovka

Š

kolský rok je už v plnom prúde.

O súčasnom stave a plánoch v ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči sme sa porozprávali s riaditeľkou Annou Vozárovou, ktorá zmapovala súčasnú situáciu v škole.

– Školský rok 2019/20 sme začali s 360 žiakmi, čo je o 10 žiakov menej ako minulý školský rok. Znovu sme zapísali iba jednu triedu v slovenskom a jednu v srbskom vyučujúcom jazyku. Vidieť, že to bude tendenciou aj do budúcna.

Obdobie, keď naša škola mala až 4 triedy v ročníku, je už dávno za nami.

Teraz, ako bolo aj vlani, máme 20 tried, 9 v prvom cykle a 11 v druhom.

Vedomí sme si, že to zapríčiňuje nízky prirodzený prírastok, migrácie, ale aj to, že rodičia zo zmiešaných manželstiev deti zapisujú do srbských tried. Pravda je, že rodičia majú právo rozhodnúť sa, v akom jazyku bude jeho potomok navštevovať výučbu. No dôvod na to, že im bude ľahšie na strednej alebo vysokej škole, je nie oprávnený.

Koľko generácii len zdolalo strednú školu v srbčine po vzdelávaní sa v slovenskom jazyku v základnej škole. V učiteľskej praxi vidieť, že deti zo zmiešaných manželstiev ,nevedia' ani po slovensky, ani po srbsky. Doma hovoria raz jedným, raz druhým jazykom, na hodine po srbsky a na prestávke po slovensky.

Podľa mojej mienky rodičia by sa mali rozhodnúť pre jazyk, akým doma hovoria. Keď nám už naša krajina dáva možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku, treba to využiť. Tohto roku máme 27 prváčikov v slovenskej a 13 v srbskej triede.

Keď ide o zamestnaných, boli nejaké zmeny?

– Tohto roku sa počet tried v prvom cykle zmenšil o jednu, čo malo za následok aj zmenšenie počtu zamestnaných. Zostali sme bez dvoch učiteliek, jedna bola v pracovnom pomere na určitú dobu a druhá na neurčitú. Na začiatku tohto školského roka sme museli vymeniť triedne učiteľky kvôli tomu, v ktorom jazyku môžu vyučovať. Rodičom • ĽUDIA A UDALOSTI •

športové podujatia. Naši žiaci sa radi bavia športom, tak okrem sekcie košíkovej a futbalovej žiaci sa môžu venovať aj iným športom, čiže polygónovým hrám a atletike a všetko to za podpory Mestskej správy pre vzdelávanie a organizáciu školského športu. Na začiatku školského roka v našej škole prebiehal medzinárodný turnaj v dievčenskom basketbale v organizácii združenia Aj Ty si niekto, už po druhýkrát, a máme veľkú nádej, že sa to stane tradíciou.

Aké sú plány?

– Veľké plány máme na rekonštrukciu zanedbaných vonkajších športových terénov. Potrebné by nám bolo vymeniť aj dvere na učebniach a niekde aj odkvapové rúry. Aj osvetlenie a videodozor na dvore, čiže okolo školy. Často máme problém s návštevami školského dvoru v neskorých hodinách. Okrem hluku, ktorým návštevníci narúšajú oddych v susedstve školy, zapríčiňujú aj materiálnu škodu. Tak jednej noci vypojili plyn bezpečnostnou skrutkou a behali po streche. Verím, že za podpory polície tento problém doriešime.

to, pravdaže, bolo prekvapenie, ale likových súťažiach, okrem vidovpočet žiakov, čiže tried, vplýva aj na danskej odmeny získali aj pobyt na takúto organizáciu práce v škole. tematickej exkurzii v Grécku. Naša Ako sa vynachádzate s učeb- žiačka Marína Šmitová získala druhé nicami? miesto na republikovej súťaži zo srb– Mesto Nový Sad, čiže primátor ského jazyka ako nematerinského, Miloš Vučević tohto roku zaobsta- a tak sa dostala na túto krásnu cestu. ral učebnice pre všetkých Šiestakov očakáva prvákov na území mesta, návšteva Národného tým aj našim prváčikom. Ale múzea v Belehrade najväčším problémom sú a ostatných žiakov učebnice v slovenskom japredstavenia v Dizyku. Prváci a druháci a piavadle mladých v Notaci a šiestaci sa učia podľa vom Sade. Matica nových plánov a programov slovenská, ako aj a v tom ich nenasledujú každý rok, zabezaj učebnice. Dlhotrvajúca pečila tašky a poprocedúra, ktorú stanovilo môcky pre prváčiMinisterstvo osvety, zapríkov a Národnostná Riaditeľka školy Anna čiňuje meškanie tlačenia Vozárová rada darčeky pre učebníc v menšinových japiatakov, kde treba zykoch. Ale ja neupodozrievyzdvihnúť atlas vam schopnosti našich učiteľov, že v slovenskom jazyku. aj takéto prekážky zdolajú a prenesú Športový život v škole je veľmi žiakom vedomosti. V nasledujúcom čulý... školskom roku budú mať problém – Na škole sa často organizujú aj budúci štvrtáci a ôsmaci, lebo vydavateľovi sa asi neoplatí tlačiť PARADAJKY V ZÁučebnice v takom malom náklade.

HRADÁCH dávno Preto odporúčam rodičom, aby si už skončili vegetáciu. teraz dohodli kúpu už používaných Dokonca mnohí učebníc. domáci záhradu už Aké sú ešte novinky na škole? aj zorali a pripravili – Naša škola bola zaradená do na ďalší rok. U Jána prvých 500 škôl, ktoré vstúpili do Mareka vo Vojloviprogramu 2 000 digitálnych učební. ci pred domom sa V auguste učiteľky a predmetní dodnes zelenejú učitelia boli na semináre a koncom dva obrovské koreoktóbra sme dostali 4 digitálne ne paradajok. Vraj komplety. Prostriedky, ktoré sme vlani vodou, v ktozískali od Mestskej správy pre vzderej pravdepodobne lávanie, nám tiež pomohli a tak boli aj semiačka padnes v každej učebni máme počíradajok, poliali kŕč tač. Chýbajú nám dva projektory, viniča pred terasou. pravda aj viac nám dobre príde, Keď paradajky na aby sa v každej učebni mohla konať jar vyšli, rozhodli, súčasná výučba. Podobne ako je že ich nechajú, aby tomu už dva roky dozadu, aj teraz mali poruke paranašich žiakov štvrtákov a šiestakov dajky a nemuseli pre každý mesiac očakávajú prednášky každú odchádzať do záhrady. Ani netušili, čo z nich vyrastie. o bezpečnosti v rôznych sférach A vyrástol opravdivý paradajkový obor, ktorý doslova zatienil života. Prváci tiež mali prednášky celú terasu. Hlava rodiny Ján Marek nám povedal, že si tieto dva na tému bezpečnosť v doprave korene nevyžiadali bohvieakú opateru a postrekovanie. Dokonca a praktické skúsenosti získali, či ani bzdochy, chrobáky, ktoré útočia na „obyčajné“ paradajky, na preverili si i žiaci prvého stupňa na tieto neútočili. A čo je najdôležitejšie, boli plné plodov, ktoré sa simulácii križovatky, ktorú prichysdonedávna červenali. Tie najvyššie vraj museli oberať z rebríka. Aj tala Mestská správa pre dopravu teraz sa objaví ten-ktorý plod. K tomu stále sa zelenajú a chránia a cesty. Mesto Nový Sad sa usiluje vchod do domu pred, v týchto dňoch, zúrivou košavou. zlepšiť výučbu rôznymi spôsobmi. vlh Tak minuloročí siedmaci, ktorí mali pozoruhodné výsledky na repub47 /4882/ 23. 11. 2019

13

Ľudia a udalosti HAJDUŠICA

Upravujú priestor vôkol pomníka Vladimír Hudec

P

omník padlých bojovníkov v druhej svetovej vojne v Hajdušici, a najmä priestor vôkol neho, roky udržiavala manželka jedného zo zahynutých Zuzana Petrášová. Občas, kým vládali, ruky priložili aj bojovníci. Starkej Zuzane však ubudlo síl, a potom umrela. A keďže aj posledný bojovník dávno umrel, pomník zostal na milosť a nemilosť nedbanlivosti pozostalých občanov tejto juhobanátskej dediny. Pietne slávnosti pri pomníku dávno nik neorganizoval a už sa vari nik ani nepamätá, kedy naposledy k nemu položili kvety.

Miestne spoločenstvo a lokálnu samosprávu za posledných 10

až 15 rokov výzor pomníka veľmi netrápil. Občania, a medzi nimi zrejme aj potomkovia padlých bojovníkov, ktorí obetovali svoje životy v boji proti fašizmu, síce

Pomník a priestor vôkol neho v Hajdušici konečne dostanú výzor, aký si zasluhujú

POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME V NOVOSADSKOM KOSTOLE. Toho roku novosadský evanjelický zbor v rámci pravidelných služieb Božích 17. novembra, v 22. nedeľu po Svätej Trojici, ďakoval za plody zobrané z polí, vinohradov, záhrad, ovocných sadov...

Pri tejto príležitosti členky Oltárneho krúžku žien ozdobili oltár rôznymi druhmi ovocia a zeleniny, pričom domáci pán farár Vladimír Obšust (na snímke) soľou posvätil peceň domáceho chleba, ktorý i tentoraz upiekla a darovala domovníčka Anna Detková. Kazateľ si zvolil primeranú kázeň, Žalm 65, od 6. po 14. verš. Zdôraznil, že máme dary zeme užiť v láske a pokoji na slávu Hospodina. Ľudia dnes neobdivujú prírodu, ale jej krivdia! Človek zo zemských hlbín neustále ťaží všetko, aby vyrobil aj to, čo nepotrebuje. V súčasnosti sme svedkami ekologickej katastrofy, nezdravého stravovania, nečistého vzduchu, špinavých riek, jazier a všetkých vodných tokov. Na zemi je všelijako: jedni majú nadbytok, kým iní nemajú ani to najzákladnejšie, a je to veľmi smutné.

J. P-ský

14

www.hl.rs

hundrali, ale nik nepodnikal vážnejšie kroky, aby sa niečo zmenilo. Pred niekoľkými rokmi síce boli pokusy niečo na tom pláne urobiť, ale sa od toho odstúpilo.

V týchto dňoch sa konečne veci pohli z mŕtveho bodu.

– Problém vlastne bol v tom, že priestor vôkol pomníka bol ohradený betónovým múrikom a kovovou ohradou, – vysvetľuje predseda MS Hajdušica Mišo Hrudka. – Pred niekoľkými rokmi sme ohradu ľahko odstránili,

Informačno-politický týždenník

s úmyslom, že odstránime aj múrik a priestor upravíme. Ručne sa to však nedalo a angažovanie strojov si vyžadovalo značné prostriedky, ktoré sme my nemali. Konečne v lokálnej samospráve nám v týchto dňoch vyšli v ústrety a vyčlenili určité prostriedky na tieto práce, takže sme ten betónový múrik konečne odstránili a povyberali sme aj kláty stromov, ktoré tu vyrástli.

Priestor plánujeme vyrovnať, vybetónovať vôkol pomníka tak, aby sa mu dalo pristúpiť. Z oboch strán postavíme aj po jednu lavičku. Na priestore vedľa betónovej plochy bude trávnik, prípadne nejaké kvety. Okrem toho angažujeme kamenárov, aby obnovili písmená na pamätníku tak, aby boli čitateľné. Konečne z druhej strany chodníka je pozemok, ktorý časťou patrí Miestnemu spoločenstvu.

Ten tiež plánujeme pekne upraviť a vysadiť ozdobnými stromami.

Týmito prácami stred dediny určite dostane iný, omnoho krajší výzor, tým skôr, že z druhej strany cesty v podnikateľskom priestore, ktorý roky bol prázdny, je otvorená nová predajňa a priestor pred ním, ktorý bol zapustený, je tiež upravený.

NA 3. FESTIVALE KLOBÁS V MOŠOVCIACH. Každé stretnutie gastro špecialít prináša aj nové známosti, stretnú sa starí známi, pohovoria navzájom, rozptýlia sa pri hudbe. V sobotu 16. novembra v Mošovciach pri Martine usporiadali 3. festival klobás. Z vlaňajších 16 družstiev sa počet vyšplhal na 25, s medzinárodnou účasťou od vlani. K tomu treba doložiť, že aj naši Laliťania oslávili už 50 rokov družby a partnerskej spolupráce dvoch slovenských dedín. Potvrdili to aj tentoraz svojou účasťou na festivale, na ktorý pozvanie už po druhý raz dostali aj členovia petrovského Miestneho spoločenstva. Starostka Mošoviec Ing. Elena Krajčová (na fotografii s predstaviteľmi MS Petrovec) pre hostí z Vojvodiny večer pred festivalom organizovala prijatie, či slávnostné posedenie a zoznámenie. Sobota patrila štipľavej pochúťke, v ktorej každý tím prezentoval svoj kraj a svoju špecialitu. Umeleckú zložku k festivalu pridali členovia tamojšej folklórnej skupiny Prameň, slovenský spevák Dušan Grúň a moderátorka podujatia speváčka Marcela Molnárová. Spoj krásneho a štipľavého vhodne zapadol do mošovských klobásových hodov aj napriek nežičlivému počasiu. ah • ĽUDIA A UDALOSTI •

BATÔŽKOVÁ ZÁBAVA A SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Trinásť do tucta a veselo Jaroslav Čiep

P

omaly, ale z roka na rok a prišlo sa už k číslu trinásť.

To číslo označuje počet za sebou usporiadaných batôžkových zábav v Báčskom Petrovci.

Zorganizovali ich a s chuťou aj naďalej organizujú agilné spolkárky Spolku petrovských žien.

Keď ide o priestor pre túto zábavu s viac ako sto hosťami, ten sa nanešťastie musel z roka na rok meniť. Aj z dôvodu, že na to priam ideálna spoločenská miest-

v žartovnom tóne, že nazajtra deň v Selenči bol kirbaj. Predovšetkým preto, aby sa hostky neponáhľali domov, lebo pri zábavách v nedeľu treba potom včas vstávať, keďže je pondelok je pracovný deň.

A naskutku nálada v Lesíku bola na výbornú. O to sa postarali aj samotné spolkárky, ako aj dvojica muzikantov, Ján Andrášik a Ján Zelenák, ktorá vedela ženám zabrnkať na strunu. Tie sa potom hrnuli na tanečné pódium a pekne sa zabávali dlho do noci.

Plná sieň spolkárok a príhovor predsedníčky Márie Gašparovskej

šiu náladu v programe zaspieval zbor speváčok SPŽ Petrovčanky. Prítomným na flaute zahrala nádejná hudobníčka Marta Milašinovićová a báseň v rámci umeleckej časti zábavy pekne zarecitovala mladučká Tatiana

Tí si pod drobnohľad vzali žensko-mužské a manželské vzťahy a príhody.

Potom už nasledovala zábava a tanec. V rámci batôžkovej zábavy ani tohto roku nevystala tombola s početnými odmenami.

Zbor SPŽ Petrovčanky

nosť vo Vrbare už dlhší čas zíva prázdnotou, uzamknutá. Tentoraz sa petrovské ženy rozhodli svoju zábavu usporiadať v sieni loveckého areálu Lesík. V sobotu 16. novembra si sem navolali hostky z rôznych družobných spolkov žien z celej Vojvodiny.

To nielen preto zmenili termín zábavy z doterajšej tradičnej nedele na sobotu, ako bolo počuť

Zapôsobili – herci Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna • ĽUDIA A UDALOSTI •

A ani o občerstvenie nebola núdza. Keďže ide o batôžkovú zábavu, aj ženy zo 16 spolkov a prostredí sa pri príchode do Lesíka domácim pridávali s batôžkami. A v nich bolo aj pokrmov slaných, aj sladkých maškŕt. Tie poukladali na veľké stoly vo vedľajšej miestnosti, najprv na obdiv, a potom aj na konzum.

K tomu domáce so svojimi kuchárkami sa pousilovali prichystať aj chutnú večeru. Bola to sárma, pečená štipľavá petrovská klobáska a torta pre všetkých účastníkov.

Pri obsluhe na zábave praktickú skúsenosť nadobúdali a pri ozdobe siene a samotnom stolovaní vypomáhali aj petrovskí gymnazisti z kuchárskeho odboru.

Predtým však ako nás petrovské spolkárky pri ich podujatiach už zvykli, na úvod zábavy prichystali aj duchovný pokrm. Predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská privítala hostí, medzi inými aj petrovského richtára Ondreja Bovdiša a obecnú predsedníčku Rady pre rodovú rovnosť Annu Legíňovú. Na vesel-

Stôl s prinesenými batôžkami sa napĺňal

Filipovićová. Pri humoristických scénkach návštevníkov do popuku privádzala osvedčená dvojica hercov petrovského divadla Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna.

Petrovské ženy sa vynasnažili o to, aby ich hostky domov odišli v dobrej nálade a aby si do roka mali na čo spomínať, keď ich na zábavu pozvú zase.

Zozbierané odmeny pre bohatú tombolu 47 /4882/ 23. 11. 2019

15

Ľudia a udalosti MODERNÉ SPÔSOBY VYKUROVANIA

Ekologicky a ekonomicky Miroslav Pap

so zimou. Znečistenie vzduchu v jesenných a zimných mesiacoch je preto značne vyššie v porovnaní s ostatnými mesiacmi.

V

zimnom období medzi najčastejšie témy, hlavne na dedine, patrí vykurovanie a zabezpečenie ohrevu.

V poslednom desaťročí pribudli rôzne nové spôsoby vykurovania.

Nové technológie sú upriamené prevažne na zvýšenie teplotnej energie a zároveň na zníženie vykurovacích látok. Zabezpečenie klasického ohrevu predstavuje nielen množstvo práce, ale je to pomerne aj finančne náročné pre rodiny. Hlavne kvôli tomu, že vykurovacia sezóna v priemere trvá aj päť až šesť mesiacov, v závislosti od intenzity zimy.

Do popredia sa okrem klasického vykurovania na drevo, uhlie či šúľky dostávajú aj pelety, ktoré sa získavajú z rôznych druhov drevín. Zastúpené sú dokonca aj bio pelety, ktoré sa vyrábajú zo slamy či sóje. Tento spôsob vykurovania značne zjednodušil rozsah práce, nevytvára veľké množstvo dymu a na ekonomickú stranu vplývajú rôzne faktory, a to zateplenie domu, priepustnosť chladného vzduchu cez okná a dvere, kvalita peletov a ďalšie iné faktory. V roku 2019 v letných mesiacoch sa cena drevených peletov pohybovala medzi 150 až 170 eur za tónu a v zimnom období cena stúpa až na 220 eur za tónu.

Medzi ekonomicky najvýhodnejšie druhy ohrevov patrí balíčkovaná sója. Tento spôsob vykurovania si vyžaduje množstvo práce, ale aj úložného priestoru. Z druhej strany medzi finančne neisté patrí aj vykurovanie prostredníctvom plynu, nakoľko cena samotného plynu je nie vždy stabilná.

Kvôli čoraz väčšiemu znečisteniu životného prostredia v súčasnosti sa vyrábajú pece, ktorých výrobcovia dávajú čoraz väčší dôraz na zníženie znečistenia vzduchu.

Ale predsa si obyvatelia už zvykli s príchodom zimy na dym po uliciach, dokonca si určití ľudia dym z komínov pozitívne spájajú

16

www.hl.rs

Miroslav Juraj Béla, profesor fyziky a technického vzdelávania

nom systéme). Voda čerpaná zo zeme má od 12 do 16 stupňov Celzia. Aktuálne mám tri studne, a to z jednej sa čerpá voda a do druhých dvoch, ktoré sú vzdialené od prvej 7 metrov, sa voda vracia späť, do rovnakého koryta.“ Tento spôsob vykurovania zabezpečuje asi 50 percent menšie náklady v porovnaní s klasickým vykurovaním na drevo alebo uhlie. Nielenže je tento spôsob ekonomickejší, ale dokonca šetrí čas rodinne, nakoľko nevyžaduje čas na kladenie na oheň, čistenie pece, či na samotnom začiatku zimy aj uskladnenie ohrevu. Ďalším pozitívom tejto pece je nepretržité vykurovanie počas 24 hodín, čiže po nastavení ideálnej teploty na termostate v dome sa stupne nemenia. Pec vykuruje iba toľko, aby sa požadovaná teplota nenavýšila alebo neznížila. Po páde teploty pod zvolenú, termostat prostredníctvom WIFI siete signalizuje a zapojuje pec, ktorá opäť zohreje dom na požadovanú teplotu.

Ako tvrdí spolubesedník: „Pri starom spôsobe vykurovania sme približne o 23. hodine prestali vykurovať do 6. hodiny ráno, a potom som musel znovu pec vyčistiť a založiť oheň. Teraz je dom vykurovaný nepretržite a máme o 50 percent menšie náklady a, samozrejme, dôleži-

Medzi najnovšie spôsoby vykurovania patrí aj takzvaný systém tepelných čerpadiel voda-voda. V súčasnosti v Pivnici tento systém vykurovania používa iba niekoľko rodín. Medzi nimi je aj rodina Bélová, ktorá tento systém využíva už štyri roky. Podľa slov Miroslava Juraja Bélu, profesora fyziky a technického vzdelávania v pivnickej základnej škole, jedinou vykurovacou látkou je voda, ktorá sa čerpá zo studni. Celkový systém vykurovania si vyrobil sám, podľa vzoru už existujúcich systémov voda-voda.

Miroslav Béla tvrdí: „Základný princíp spočíva v čerpaní vody zo studne, ktorá následne prechádza cez výmenník a časť svojej energie sa vkladá do freónu, ktorý vtedy vyparuje. Tak ochladená voda sa vracia späť do dvoch studní. Freón v plynnom skupenstve sa za pomoci kompresora stláča a teplota vody vtedy stúpa a za pomoci druhého výmenníka tepelnú energiu vkladá do vody, ktorá cirkuluje v radiátoroch (bež- Studňa s čerpadlom

Informačno-politický týždenník

Pec systému tepelného čerpadla voda-voda

tým prínosom je aj získaný čas.

Energetický potenciál tohto typu vykurovania je nevyčerpateľný.“ Jediným dôvodom, prečo ľudia ešte nemajú veľký záujem o tento spôsob vykurovania, je vstupná investícia. Súčiastky na pec sú pomerne drahé, čiže hodnota tejto pece je aj viac ako dvojnásobná v porovnaní s pecami na ústredné vykurovanie s uhlím a drevom.

Ale, ako tvrdí Béla, táto investícia sa v pomerne krátkom časovom horizonte vráti, a potom pre rodiny zimy nebudú predstavovať až takú finančnú záťaž ako je to v súčasnosti.

Podľa slov nášho spolubesedníka dôležité je dbať aj na spotrebu elektrickej energie, na elektromer a na neprestúpenie do červenej zóny. „V prípade, že domácnosť prestúpi do červenej zóny, znamená to aj veľké navýšenie účtu za spotrebu elektrickej energie.

V takom prípade tento spôsob vykurovania už nebude veľmi ekonomický.“ Azda nemenej dôležitým faktorom je ten ekologický. V súčasnosti sa čoraz väčší akcent dáva na ekologický spôsob života. Práve aj vykurovanie tepelným čerpadlom voda-voda predstavuje jeden malý krok ku zdravšiemu ovzdušiu. Ako prvé nevyužíva na ohrev množstvo dreva, uhlia, plynu, ale cyklicky spotrebúva rovnakú vodu zo zeme, zo studne, a po druhé nevypúšťa žiadne plyny ani dym do ovzdušia. Tento spôsob vykurovania by sa týmto azda mohol zaradiť medzi najekologickejšie na svete.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PEDAGOGICKÁ SLUŽBA MÚZEA V KULPÍNE

Zaujať žiakov a viesť ku kreativite

M

Katarína Gažová

uzeálny komplex v Kulpíne v rámci Múzea Vojvodiny v Novom Sade v oblasti pedagogickej služby

v ktorej môžu nájsť to, čo súvisí so získavaním vedomostí v škole.“ Keď ide o dielne, akým spôsobom ste pracovali?

– Samotná príprava na uskutočnenie dielní sa najprv konala v škole. Realizácia nasledovala v priestoroch kulpínskeho

Dragana Vujaklijová, muzeálna pedagogička

spracúva edukačné náplne a realizuje ich v spolupráci so ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Pritom nadväzujú na stále expozície múzea v Kulpíne, ako aj na náboženské, štátne, svetové a medzinárodné sviatky. Vedúca služby, muzeálna pedagogička Dragana Vujaklijová si pohovorila s nami, ako pracuje služba a na čo dávali dôraz v práci s deťmi.

Ako sa vám pracovalo so žiakmi kulpínskej školy tohto roku?

– Podobne ako roky predtým pokračovali sme v spolupráci s kolektívom kulpínskej školy. Máme taký zachodený harmonogram, čiže každý rok si vypracúvame plán a program, podľa ktorého spoločné aktivity realizujeme so žiakmi všetkých ročníkov základnej školy. Novinkou tohto roku bola projektová výučba, takže múzeum ako kultúrna inštitúcia bol zaradený do tohto plánu. Organizované boli dielne takým spôsobom, aby deti chodili do múzea, a tým mali možnosť v múzeu odhaľovať kultúrne dedičstvo. Múzeum je teda jedna bohatá studnica, • ĽUDIA A UDALOSTI •

múzea. Jedna z projektových výučieb bola na tému Jeseň v mojom dvore. Pracovali sme so žiakmi nižších ročníkov, teda od prvého po štvrtý ročník. Ďalšia bola usporiadaná pre žiakov vyšších ročníkov na tému Pľúca môjho parka. Táto dielňa v rámci projektovej výučby bola zaujímavá preto, že žiaci mali možnosť zoznámiť sa s najdôležitejšími druhmi stromov a kríkov, ktoré sú donesené zo zahraničia a zasadené tuná v našom parku, o čom mnohí nemajú vedomosti. Okrem toho žiakov sme na tvári miesta edukovali o tom, ako jedna rastlina rastie, ako sa rozvíja, rozmnožuje a všetko to, čo je nevyhnutné pre jednu rastlinu, ktorá rastie tu v našom parku. Tak sa zoznamovali s takými druhmi rastlín, ktoré nie sú charakteristické pre naše podnebie a prostredie a predsa ich tu máme na dosah ruky. Žiaci potom mali úlohu urobiť herbár z týchto druhov rastlín, ktoré sa dajú objaviť v parku.“ Ako reagovali deti na takýto zvláštny spôsob vzdelávania v teréne?

– Pre žiakov to bol výnimočný

zážitok, keď zopár dní čas trávili v prírode, v parku, namiesto v školských laviciach. A to z dôvodu, že prostredníctvom hier, ktoré si sami vymýšľali a svojej kreativity sa nezvyčajným spôsobom vzdelávali. Herbár, ktorý pritom vypracovali, svedčí o ich práci a edukácii, a vôbec o ich záujme o prírodu vôkol nás. Ďalšie dielne, ktoré sme mali, súviseli s nejakým sviatkom alebo učebnou jednotkou a zaradené boli do plánu a programu, ktorý sme vypracovali na začiatku nového školského roka.

Kreatívnym spôsobom sa aj žiaci vyšších ročníkov oboznamovali s početnými exponátmi múzea, či už v tej poľnohospodárskej časti alebo v časti, kde máme štýlový nábytok a rôzne úžitkové predmety. V rámci učiva v škole sa hovorí o týchto predmetoch a spôsobom spolupráce žiaci mali možnosť vidieť ich v múzeu, preto ich taká edukácia zaujala a pomohla im niektoré učebné jednotky ľahšie zdolať a získať aj vedomosti navyše.

Prečo sa takáto výučba u vás v múzeu organizuje?

– Práve preto, lebo pedagogická služba školy a učitelia triednej a predmetovej výučby

a môžu využiť tie vedomosti aj pri iných predmetoch v škole. Takýmto spôsobom získané vedomosti, kde je zapojená aj tá vizuálna časť, dlhšie zostávajú v pamäti.

Zapájate sa aj do aktivít Detského týždňa...

– Každoročne je to tak. Tohto roku sme mali kreatívnu dielňu, keď sme na tričká vypisovali farebné zdvorilé slová, ktoré majú aj žiaci používať v každodennej komunikácii, a to malo za cieľ boj proti násiliu, pestovanie vzájomného priateľstva a zmenu vzťahu voči ľuďom. V takýchto tričkách potom účastníci dielne šli na spoločnú prechádzku ulicami Kulpína. Čo plánujete usporiadať v posledných mesiacoch roka?

– Ešte teraz do konca novembra to budú dielne venované povestiam v materinskom jazyku, lebo povesti často súvisia so životom v kaštieľoch. Spracujeme teda niektoré povesti pre deti pútavým spôsobom.

V decembri každoročne máme dielne venované vianočným a novoročným sviatkom, čo ani tentoraz nevystane. Snažíme sa žiakom ponúknuť také náplne dielní, ktoré ich budú zaujímať

Ukážka z dielne v parku

sa zhodujú v tom, že u žiakov vďaka vizuálnemu efektu, ako aj prezentácie kustóda – pedagóga sa dá dosiahnuť to, že sa ľahšie naučia niektoré školské lekcie

a ktoré vydolujú v nich skrytú kreativitu. Je to niekedy ťažko dosiahnuť, ale snažíme sa spolu s učiteľmi v škole.“

47 /4882/ 23. 11. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Prečo sa nám páči jeseň

J

Laura Pustinjaková, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Nina Petrovičová, 4.

2, ZŠ maršala Tita, Padin a

eseň nám prináša chutné plody, ktoré potom častejšie zaraďujeme do stravného lístka rodiny. Na nich si slastne pochutnáme a máme z toho pôžitok.

Kamaráti z Kysáča, Padiny, Pivnice nám nakreslili, čo sa u nich doma jedáva v tomto jesennom ročnom období, čiže čo podávajú počas stolovania. Pravdaže, nechýbajú tu ani zdravé a výživné jesenné plody.

O jeseni ako ročnom období, ktoré majú deti rady, si prečítate prácu z Padiny. Žiaci z Padiny nám zaslali výstižné práce o jeseni a o tom, čo sa im na tomto ročnom období páči a čo zasa nepáči. Páči sa im jej rôznofarebnosť, užitočné jesenné práce, hra na ulici v suchom lístí a zbieranie gaštanov. A zasa nepáči sa im to, že často v jeseň prší, fúka vietor, vonku býva blato a deti sa nemôžu dlho zdržiavať vonku. Dni sú daždivejšie a chladnejšie a tiež sú dni kratšie a noci dlhšie.

Katuša

P

Jeseň

o dlhom lete nám 23. septembra prišla krásna farebná jeseň. Pekne nám zavítala do našich krajov.

V jeseň sa príroda zmenila, vonku je chladnejšie, na stromoch sú listy žlté a často prší dážď. Na stromoch rastú jesenné plody, Nikolína Kazapišová, druháčka, gaštany, lieskovce a orechy. Deti sa tešia, keď ZŠ Bratsva jednoty, Biele Blato ich zbierajú. V jeseň poľnohospodári lámu kukuricu, ľudia v jeseň pečú papriku, oberajú jablká a slivky a robia z nich výborné lekváre, tiež zametajú listy a niekedy aj kúria do pece. V jeseň aj vtáčiky odchádzajú do teplých krajov a vrátia sa na jar, keď bude teplo v našich krajoch.

Mám rada jeseň, lebo je oblečená do rôznych farieb, a preto, že sa vykonávajú pekné a užitočné práce.

Iveta Hlavčová, 4. 2, Lucia Kámaňov ZŠ maršala Tita, Padina á, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Petra Galambošová, štvrtáčka, ZŠ J. M. Dragutina, Hložany

Natália Naďová, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Monika Chrťanová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč • DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Ljuba Popović – svetlopis v priestore snov str. 4 Keď sa ti nepodarí stať sa rockovou hviezdou str.6 Úsmevy s pocitom chute blenu

Nový Sad 23. 11. 2019 Ročník XXXVI Číslo 11/422

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

INTERVIEW

MICHAL HARPÁŇ, LITERÁRNY VEDEC, PROFESOR, PREKLADATEĽ

V priestore dvojdomova

N

Stevan Lenhart

áš popredný literárny teoretik a kritik, prekladateľ, bývalý vedúci novosadského Oddelenia slovakistiky, niekdajší redaktor Nového života a profesor na dôchodku Michal Harpáň sa dňa 27. októbra dožil 75. narodenín.

Je autorom a zostavovateľom väčšieho počtu knižných vydaní a za svoju tvorbu a činnosť získal mnohé významné ocenenia.

V rozhovore k životnému jubileu nás však zaujímali aj niektoré detaily z Harpáňovej dlhoročnej literárno-vedeckej, redaktorskej, prekladateľskej a pedagogickej kariéry.

Ako sa pamätáte na obdobie, keď ste sa začali zaujímať o literárnu vedu a kritiku? Ktoré smery a autori vás vtedy rozhodujúco ovplyvnili a inšpirovali?

– Záujem o literárnu vedu a kritiku je nerozlučne spätý so záujmom o literatúru. A neviem dokedy siahajú moje spomienky, kedy som sa vlastne začal zaujímať o literatúru. Čítal som hádam od základnej školy, hádam presnejšie od vyšších ročníkov. V budove Slovenského národného domu v Kysáči (vonkajší vzhľad budovy je aj dnes rovnaký, ale vnútorne je to vynovené) bola jedna izba, v ktorej bola knižnica. Knihy prevažne z medzivojnového obdobia, v prvej polovici 50-tych rokov z Československa nič nedošlo (dobrá stránka toho bola v tom, že sem nedošli tie nepodarky slovenskej literatúry v znamení socialistického realizmu). Nebolo vtedy ani zamestnanca – knihovníka – o knižnicu sa staral jeden člen učiteľského zboru

(v mojej pamäti je to dejinár Rastislav Surový, s manželkou matematičkou Elenou Hansmanovou – Surovou). Keď som chodil do základnej školy, vtedy ešte nebolo skončených učiteľov slovenčiny; vyučovali ju absolventi slovenského gymnázia alebo učiteľskej školy v Báčskom Petrovci. Ale keď som bol v 7. triede, do Kysáča prišiel profesor Andrej Čipkár, absolvent

Filozofickej fakulty v Belehrade, odbor srbsko(chorvátsky) jazyk a literatúra. Vyučoval nás dva roky srbochorvátčinu a slovenčinu a okrem vyučovania povzbudzoval na písanie. Ako? Nuž pod jeho vedením začal vychádzať žiacky časopis Okienko, v ktorom som bol častým prispievateľom (časopis sa mi niekde stratil, takže neviem, čo všetko som tam mal).

Na začiatku teda bolo písanie, ktoré podporoval profesor Andrej Čipkár. Organizoval aj zasielanie žiackych prác na súbeh do srbského časopisu pre deti Zmaj, a tam to moje písanie bolo zaradené do skupiny „najlepší medzi najlepšími“, dostal

som diplom, košeľu s krátkymi rukávmi (nič z toho dnes už nemám: ani diplom, ani košeľu, ani odmenený text).

Potom som skončil gymnázium v Novom Sade a ďalšie školenie ma viedlo k budove Filozofickej fakulty (vtedy bola na namestí, na rohu Njegošovej ulice) a k štúdiu literatúry. Vtedy sa aj začína moja literárnokritická činnosť, spontánne súvisela so študovaním, ale bola aj širšie zameraná. Moje posudky nových kníh juhoslovanských autorov, a potom aj slovenských vojvodinských, neboli výraznejšie metodologicky a teoreticky podložené, to sa odohralo neskoršie, keď som sa stal asistentom na Filozofickej fakulte v Novom Sade a keď som nadviazal kontakty so Slovenskom.

Boli ste redaktorom Nového života v období 1974 – 1981 a s vaším príchodom bol obsah tohto časopisu obohatený o modernejšie prvky literárnej vedy a kritiky vzhľadom na predchádzajúce obdobia. V čom spočívala taká progresívnejšia koncepcia a aké boli na ňu reakcie tunajšej literárnej a kultúrnej verejnosti v tom období?

– Členom redakcie NŽ som bol od roku 1967 (ešte ako študent), keď sa šéfredaktorom po Jánovi Kmeťovi stal Juraj Spevák. Po náhlom odchode Juraja Speváka do dôchodku, z mojej strany neočakávane, šefredaktorom som sa stal ja – mal som teda 30 rokov (z doterajších šéfredaktorov mladší odo mňa bol len Ján Kmeť). Pokračoval som, presnejšie, ako redakcia sme pokračovali v koncepcii, za ktorú sa zasadzoval Juraj Spevák. Na prvom mieste bola naša literatúra, okruh tvorcov bol oveľa

širší ako je dnes, a potom boli ukážky zo slovenskej literatúry a literatúr juhoslovanských národov a národností (teda menšín). Od roku 1969 som bol asistentom na Filozofickej fakulte, takže keď mi pribudol Nový život, prakticky som mal dve pracoviská, a zvládol som to.

Vtedy som bol lepšie rozhľadený v juhoslovanskom, najviac v srbskom, literárnom dianí, ako som dnes, a čoraz viac aj v literárnom dianí na Slovensku. Spontánne, ale dôsledne, sme sa orientovali na modernistických autorov v Juhoslávii a na Slovensku, o čom svedčia vtedajšie ročníky časopisu. Možno povedať, že som sa vtedy už metodologicky a teoreticky vyhranil a sa priklonil k štrukturalizmu, a to bolo vidieť aj v mojich textoch, ako aj v uverejnených príspevkoch zo slovenskej a českej literárnej vedy. Boli síce určité námietky zo strany zástancov „našinectva“, či nám to treba, ale som na to nebral ohľad. Môj príklon k štrukturalizmu sa najviac prejavil v doktorskej dizertácii Poézia a poetika Michala Babinku – vo schvaľovacom posudku boli určité výhrady, ale bolo jasné, že posudzovateľ vlastne nevedel, o čo ide.

Predmetom vášho bádania v oblasti slovenskej vojvodinskej poézie bola najmä tvorba Michala Babinku a Paľa Bohuša.

Prečo práve títo autori? Aké paralely ste postrehli medzi nimi? Komunikuje poézia týchto dvoch autorov so súčasnou dobou? Alebo: ako dnes čítať Babinku a Bohuša?

– Dodnes mienim, že Michal Babinka a Paľo Bohuš sú najvýznamnejší naši básnici v druhej polovici 20. storočia, nielen preto, že to boli „moji“ básnici, tvorbe ktorých som

20/II 20/II

INTERVIEW venoval knižné monografie (Poézia a poetika Michala Babinku, 1980, O Paľovi Bohušovi, 1998).

Michal Babinka písal básne nad menšinové pomery, publikačné a iste aj recepčné, okrem Nového života uverejňoval aj v Hlase ľudu, Rozhľadoch, Národnom kalendári, dokonca aj v českom menšinovom časopise Jednota. S publikovaním to nemal ľahké: dve básnické zbierky z neliterárnych dôvodov boli odmietnuté: Siločiara jari, v ktorej ako básnik vlastne vyzrel (o čom svedčia básne Chrapač, Sviatok jazier, Rodisko hmiel) a zbierka Majster, dielo, ty, ktorá je spolu s poémou Príchodzi sa nevracajú, jeho tragické básnické finále. Zomrel mladý, 47-ročný v roku 1974 a všetky jeho básne vyšli v trojzväzkovom kritickom vydaní. Babinka a Bohuš v podstate sú typologicky rozdielni básnici, ale napriek rozdielom možno sledovať aj styčné body, o čom som písal v texte, ktorý si láskaví čitatelia môžu prečítať v mojej knihe Kritické komentáre.

Jeden zo základných styčných bodov z hľadiska ontologického je tragický životný pocit v tvorbe oboch básnikov. Od Babinkovej smrti ubehlo takmer neuveriteľných 45 rokov, od Bohušovej menej, iba 22. Podľa mojej mienky ich tvorba je živou básnickou tradíciou tunajšej slovenskej literatúry, a v tom spočíva aj môj odkaz mladším milovníkom poézie. Schválne som použil slovo milovník, lebo poéziu okrem milovníkov čítajú iba žiaci a študenti z prinútenia.

V knihe Premeny rozprávania ste podali komplexný pohľad na slovenskú vojvodinskú prózu od jej konštituovania sa až po koniec 80. rokov dvadsiateho storočia a postavili ste v nej i základ pre výskum tunajšej postmodernej prózy, ktorou sa v nasledujúcom období dôkladnejšie zaoberal najmä váš mladší kolega Adam Svetlík. Ako sa však sám pozeráte na tie ďalšie „premeny rozprávania“, čiže vývin postmodernej a súčasnej prózy vojvodinských Slovákov od 90. rokov až dodnes?

– Monografia Premeny rozprávania sleduje vývin prózy v literatúre vojvodinských Slovákov od začiatkov, nie však z literárnohistorického aspektu, ale z aspektu typologického. Nie div, že v nej nenájdete všetkých prozaikov,

23. 11. 2019 • 47 /4882/ nie je tam nič o Blanke Fábryovej, o Andrejovi Siráckom, Mariene Czoczekovej-Eichardtovej, ako ani o väčšom počte autorov, ktorí sporadicky uverejňovali prózu časopisecky po roku 1945.

Nie sú tam literárnohistorické portréty jednotlivých prozaikov, ale je dôraz na jednotlivých,

Prievan do našej prózy vnášali niečo nové, a za nimi prichádzali mladší Miroslav Demák, Zlatko Benka, Zoroslav Spevák. Kolega Adam Svetlík svoju pozornosť upriamil na postmodernú orientáciu mladšej prózy, vo svojej antológii uvádza aj niektorých prozaikov, o ktorých som ja nepísal, o niektorých prózach má iný náhľad ako ja, čo je celkom samozrejmé. Je však evidentným faktom, že prevažná časť moderných a postmoderných autorov sa prozaicky odmlčali, alebo len zriedkavo uverejnili nové prozaické texty (Víťazoslav Hronec, Miroslav Demák, Zlatko Benka, Zoroslav Spevák).

Na základe tých sporadicky, z času na čas publikovaných prozaických textov niektorých mladších autorov neviem odhadnúť, v čom spočíva vývin slovenskej vojvodinskej prózy od 90. rokov dodnes.

Do srbčiny prekladáte diela súčasných slovenských prozaikov (Pavel Vilikovský, Dušan Mitana) a po srbsky ste pripravili aj antológiu súčasnej slovenskej poviedky pod názvom Crna boja radosti. Aké sú ohlasy srbských vydavateľov a literárnych kritikov na vaše

literárnych predmetov mali aj predmety srbo(chorvátčiny) a v dvoch posledných bola len literatúra alebo len jazyk. V spisovnej srbčine som bol teda takmer „doma“ (gymnázium, fakulta) a už ako študent som prekladal zo slovenčiny do srbčiny, nielen do novosadských časopisov (Index, Polja, Letopis Matice srpske), ale aj do časopisov na priestore celej Titovej Juhoslávie. Neskoršie na prvom mieste, od roku 1969 po rok 2013, bolo vysokoškolské pôsobenie. Po odchode do dôchodku som sa viac mohol venovať aj prekladu. Najviac som prekladal prózu Pavla Vilikovského (štyri knihy vyšli a piata je odovzdaná vydavateľovi). Nemožno povedať, že nielen na moje preklady, ale aj na preklady iných zo slovenčiny do srbčiny bol veľmi veľký čitateľský ohlas, bol však Michal Harpáň roku 1976 primeraný. Napokon antológia Crna boja radosti je povinným typologicky reprezentatívnych čítaním pre tých študentov Fidielach. Napríklad Jána Čajaka lologickej fakulty v Belehrade, ml. som videl cez román Zuzka ktorým je slovenská literatúra voliteľným predmetom.

Turanová; interpretáciu tohto románu v štúdii Čas Zuzky TuraPrekladáte aj texty z oblasti novej aj po rokoch mám rád, literárnej vedy. Najnovšou metodologicky a teoreticky priknihou vašich prekladov zo pomína jedinečné interpretácie slovenčiny do srbčiny je výber literárnovedných textov Modeli i diskursi nauke o književnosti. O aké texty ide?

– Zase musím začať s konštatáciou, že som slovenskú literárnu vedu do srbčiny začal prekladať už ako študent. Neskoršie ma na to proste nútil Gojko Tešić ako redaktor časopisu Književna reč – som mu mimoriadne povďačný. Aj celkom stručná bilancia mojej spolupráce s Gojkom Tešićom si vyžaduje viac priestoru. Teda, Modeli i diskursi nauke o književnosti, kde som na titulnej strane Udeľovanie autorských výtlačkov knihy Priestory imaginácie roku uvedený ako autor, v takom 1974 v miestnostiach vydavateľstva Obzor: (sprava) Anna Maka- rozsahu (vyše 550 strán) by nová, Viera Benková, Ján Kmeť, Michal Harpáň a František Lipka nevyšla bez Gojka Tešíća, do vlani profesora na Oddelení niektorých próz v monografiách výbery a preklady slovenskej srbskej literatúry na Filozofickej Jána Števčeka Esej o slovenskom prózy? Jestvuje v Srbsku záu- fakulte v Novom Sade, ktorý románe a Moderný slovenský jem o súčasnú slovenskú prózu? je aj externým redaktorom vo román. Keď ide o prózu v druhej – Na gymnáziu som bol v prvej vydavateľstve Službeni glasnik. polovici 20. storočia, aj z bež- generácii, ktorá si po prvom Je to antológia teoreticky a ného pohľadu bolo jasné, že je ročníku volila medzi prírodoved- metodologicky zameraných realistický model rozprávania no-matematickým a spoločen- štúdií 30 autorov a 37 štúdií od na ústupe a že ho vystriedali sko-jazykovým usmernením (asi Mikuláša Bakoša po Branislava náznaky modernejšej narácie. nemusím hovoriť, čo som si ja Hudeca. Čo sa týka prekladov Román Jána Labátha Diaľky, zvolil). A opačne, na fakulte to slovenskej literárnej vedy do zbierky poviedok Juraja Tušiaka bola posledná generácia dvoj- srbčiny, je to moje životné preKrčma, Viery Benkovej Lesná stupňového štúdia: v prvých kladateľské dielo. studienka, Víťazoslava Hronca dvoch ročníkoch sme okrem

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY dlho členom jeho redakcie a redakčnej rady. Ako vlastne došlo k obnoveniu tohto časopisu a aký je jeho význam v nadväzovaní a udržiavaní kultúrnych a literárnych kontaktov medzi Slovákmi v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku?

(celý Nadlak, nielen slovenský, ale aj rumunský to podporil), že na ten náš (môj) prvý Nadlak nikdy nezabudnem(e).

Druhá cesta bola keď ma Sorosova nadácia v Novom Sade poverila organizovaním stretnutia Slovenské panónske

Michal Harpáň s Miroslavom Demákom roku 1989 vo Filmovom klube v Bratislave na konferencii Zväzu slovenských spisovateľov

diaspóry. Do Nového Sadu na dva dni pricestovali spisovatelia a vedeckí pracovníci z Maďarska, Rumunska, zo Slovenska a od nás, väčšinou mladší dejatelia – mená nebudem uvádzať, bolo nás skutočne dosť. Prvý deň bolo rokovanie v Novom Sade, v hoteli Park a večer sme na hotelovej terase zostavili program spoločného pôsobenia a jedným z bodov bolo vydávanie časopisu pod menom Dolnozemský Slovák so zameraním na dolnozemskú kultúrnu problematiku v najširšom zmysle.

Organizátorom a Na prezentácii antológie súčasnej sloven- prvým šéfredaktoskej poviedky v preklade do srbčiny Crna rom bol nezabudboja radosti na knižnom veľtrhu Bibliotéka nuteľný nebohý v Bratislave v novembri 2017 Ondrej Štefanko – spisovateľov a umelcov žijúcich časopis a potom knižnica Dolv zahraničí. Prve stretnutie bolo nozemského Slováka, v tom mal v Budapešti, kde sme mali prí- najväčšiu zásluhu, to bolo jeho ležitosť sa stretnúť s umelcami dielo (okrem iného, samozrejme). zo západu, druhé bolo v Martine Ako slovenský literárny vea tam sa uvažovalo, kde bude dec a autor zo Srbska uskutočtretie. Juhoslávia bola jemne nili ste a udržiavate intenzívne povedané v chaose, a Ondrej kontakty a spoluprácu s vyŠtefanko smelo navrhol Nadlak. sokoškolskými a literárnymi To stretnutie v Nadlaku bolo také kruhmi na Slovensku. Vnímaveľkolepé, také mnohopočetné, te vašu pozíciu slovenského prišli zovšadiaľ, zo Slovenska literárnovedného odborníka niekoľko autobusov, také sku- žijúceho v zahraničí ako metočne slovensky pohostinné nej výhodnú, alebo vám práve – K všetkému tomu došlo postupne. Častejšie sme sa začali stretávať v Bratislave, ale aj v Budapešti, v Novom Sade, napokon v Nadlaku. Po roku 1989 bola utvorená Únia slovenských

táto okolnosť v určitom zmysle umožnila jeden inakší pohľad na slovenskú literatúru – pohľad obohatený dolnozemským a srbským kontextom?

– Byť dvojdomý, a to nielen v kontexte, v ktorom som ja, ale vôbec, je aj výhoda, aj nevýhoda. Jeden môj profesor z Filozofickej fakulty mi vo venovaní svojej knihy napísal, že som vždy na križovatke, a že cesta človeka je len jedna. Nič som mu na to neodpovedal, hoci som si bol vedomý svojej, a nielen svojej, osudovej dvojdomovosti. Čo je teda ,tu‘ a čo ,tam‘ a kedy sa to strieda? Zdá sa mi, že som sa s tým mentálne vyporiadal, ale nebolo to ľahko, ani vnútorne, osobne, ani spoločensky, vonkajškovo. Teraz to beriem celkom normálne, keď som na Slovensku, tak som ,tu‘, ale nezabúdam ani na to „tam“, a opačne. Len nedovoliť sebe pocit, že si ,cudzí‘ a vybojovať si, aby si ani pre iných nebol ,cudzí‘.

Na to, že som juhoslavista vysokoškolským vzdelaním, slovakista povolaním, a na neposlednom mieste Slovák pôvodom som nikdy nezabúdal. Či menšinový Slovák, alebo Slovák krajan, to je skalopevný fakt, nemožno ho preboriť. Podľa mňa sa mýlia takí, čo si myslia, že sa z menšiny môžu vypísať. Som trojkontextový, rovnako ako je trojkontextová celková slovenská dolnozemská kultúra, ale treba zdôrazniť, že sa tie navzájom prelínajú a nikdy nie sú v rovnakých proporciách.

Keď sa ma pýtate, či srbsko(juhoslovanský) kontext mal aj výhody, jasné, že mal. Raz istý kolega zo Slovenska, keď videl moju knižnicu, povedal, že mi závidí na prekladoch západnej literárnoteoretickej, aj filozofickej literatúry, lebo toho do roku 1989 na Slovensku bolo málo.

Tak som ako literárny teoretik čerpal z viacerých prameňov, aj z československých, ako nečeskoslovenský občan som nemusel prihliadať na československé ideologické limity pred rokom 1989.

Preto moja kniha Teória literatúry mala taký úspech na Slovensku: keď vyšlo tretie vydanie, v kníhkupectve v obchodnom dome Polus v Bratislave na semafore písalo, že je to najpredávanejšia kniha dňa, aj v tvrdej väzbe, aj brožovaná.

Fotografie: z archívu spolubesedníka

21/III

V dlhšom období ste pôsobili ako vedúci Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, ako profesor a pedagóg ste vyškolili veľký počet odborníkov, prednášali ste aj na fakultách v Belehrade a Segedíne, boli ste aktívnym členom Spolku vojvodinských slovakistov a mali ste na starosti početné podujatia a publikácie. Ako sa pozeráte na súčasný stav tohto odboru u nás? Má tunajšia slovakistika budúcnosť?

– Od útlej mladosti sa mi najviac páčilo povolanie učiteľa. A mal som šťastie, že ma pozvali za asistenta pre slovenskú literatúru. Samozrejme, bol to Ján Kmeť, neskorší akademik, ktorý mi explicitne ešte pred diplomovou skúškou z literatúry povedal, že so mnou sa počíta. Vtedy diplomová skúška bola veľmi náročná, látku, ktorú štyria profesori prednášali štyri semestre, som doslova chystal celý rok. Možno sa mohlo zdať opovážlivé, keď neskončený slovenčinár, ktorý neabsolvoval ani slovenské gymnázium, neodmietne také pozvanie. Začiatky neboli ľahké, musel som prejsť celou vývinovou cestou slovenskej literatúry. A prednášal som rád, samozrejme na mojej alma mater, Filozofickej fakulte v Novom Sade, na Filologickej fakulte v Belehrade, na Vysokej pedagogickej škole v Segedíne, na slovenskom oddelení somborskej Pedagogickej fakulty v Báčskom Petrovci a na Filologickej fakulte, po zlučení Fakulte humanitných vied v Banskej Bystrici. Prvoradou zložkou môjho povolania bolo prednášanie, s ktorým vlastne bolo nerozlučne späté vedecké zdokonaľovanie a postupy v hodnostiach, ktoré som absolvoval od asistenta po riadneho profesora. Svoj príspevok k slovakistike nevidím len v prednáškovej činnosti a vo vedeckých prácach, ale aj vo formovaní mladších vedeckých kádrov. Všetci terajší členovia Oddelenia slovakistiky (je ich málo, 6, a kedysi nás bolo aj 15) boli moji študenti, a tak isto aj traja slovenčinári na Filologickej fakulte v Belehrade. Nie ich je teda veľa, ale ich vedecké výstupy sú garanciou, že vedecká slovakistika v Srbsku nezanikne.

Roku 1995 ste sa zúčastnili pri obnovení časopisu Dolnozemský Slovák a boli ste potom

ART

RETROSPEKTÍVNA VÝSTAVA LJUBOMIRA LJUBU POPOVIĆA V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ V BELEHRADE

23. 11. 2019 • 47 /4882/

neboli vystavené týmto spôsobom,“ hovorí Slavica Batos.

Ljubomir Ljuba Popović (1934 – 2016) od roku 1963 žil v Paríži s manželkou a kustódkou Slavicou Batosovou. Vedľa prof.

Vladimíra Veličkovića (1935 – 2019), pedagóga na L École Nationale Supérieure des Beaux-Arts v Paríži, držiteľa ceny Commandeur dans l‘ordre des Georga Frasera, ktorá bola 1974 v súkromnej zbierke. vytvorená v rokoch 1976 až „Tento obraz nebol vynesený Arts et des Lettres a franúzske1978, pričom boli vystavené z obývacej izby kolekcionárov v ho / srbského akademika, patrí ďalšie tri obrazy z toho isté- New Yorku vyše štyridsať rokov, / -il, hádam, medzi najväčších Miroslav Benka ho obdobia. Jedným z nich je ale bol získaný na aukcii v New a najvýznamnejších maliarov v bývalej Juhoslávii a Srbsku. Z jeho diela a etrospektívna výstava výstavy sálal obrovský diel Ljubomira Ljubu Pomagický energický prúd, povića (1934 – 2016) bola majstrovstvo jeho vnúusporiadaná v Galérii Srbskej torného sveta, sviatok akadémie vied a umení (SANU) pre duch a oko – Svetlopis v Belehrade od 4. septembra až v priestore snov. Početní 20. októbra 2019. Výstavu, ktorú kritici doma a v zahraničí zahlásili ako udalosť roka, videlo jedno mu nikdy nemohli viac ako 57000 návštevníkov, poprieť – bujarú fantáziu milovníkov Popovićovho diela, a originalitu. totiž viac ako 1 000 návštevníZa Úvodnou expozíkov denne. ciou do vstupu do galérie Retrospektívna výstava obraSANU sa nachádza ďalzov Ljubomira Ljubu Popovića, ších päť období prác Ljuktorú otvoril predseda Srbskej bu Popovića v opačnom akadémie vied a umení Vladimír chronologickom poradí.

S. Kostić, podľa organizátorov Obdobie po roku 2000 – Akadémie výtvarných umení Akademik a maliar Ljubomir Ljuba Popović (1934 − 2016) sa vyznačuje výraznou a Akadémii múzických umení výrazovou expresiou a – je jednou z najvýznamnejších voľnejším pohybom. Z výstav umelcovizuálneho hľadiska ide vých malieb, aké o kontrast medzi svetlýboli usporiadami a zlovestnými silami né na území Srbtemnoty, spochybňovaska aj v zahraninie existencie po smrti a čí. Výstava spája výskyt obrovských hláv 45 diel, väčšinou s veľkými ústami, ktoré veľkých formásymbolizujú „ústa pektov, zo všetkých la“ a ktoré priťahujú a období tvorby prijímajú malé ľudské Ljubu Popopríležitosti, ako sa uvávića a poskytudza v katalógu výstavy. je kompletný Deväťdesiate roky sú pohľad na šesť obdobím, v ktorom Ljudesaťročí jeho ba Popović „umiestňuje maliarskej kascénu maľby najčastejšie riéry. Všetky do fantastickej modrej diela sú vypokrajiny, ale erotizmus žičané z múzeí preplnený nežnosťou a súkromných a krásou – naznačený zbierok v Srbna obrázkoch z osemsku, Európy a desiatych rokov, je stále sveta .

Vernisáž v Galérii Srbskej akadémie vied a umení v Belehrade 4. septembra 2019 viac zmiešaný so znázorVýstava v galérii SANU pozostávala zo Modlitba alebo Kľúč vesmíru, Yorku v roku 2018. Na výstave nením zla, škaredosti, chaosu šiestich častí usporiadaných maľovaná v roku 1973, kto- SANU sú vystavené aj ďalšie a smrti“.

Tento jav na svojich obrazoch od najnovších po najstaršie rá bola tentoraz vystavená obrazy umelcových malieb, obdobia Popovićovej tvorby. v Srbsku prvýkrát, pretože ktoré do Srbska priniesli zo pomenoval čiernym romantizVýnimkou je prvá hala, ktorá podľa slov Slavice Batos bola sveta pomerne skoro, tesne mom. V 80. rokoch 20. storočia ako jediná získala osemmetro- bezprostredne po svojej prvej pred otváraním vernisáže, a sa na jeho obrazoch začala objavý triptych Na počesť Jamesa expozícii v New Yorku v roku tie, ktoré tu boli predtým, nikdy vovať úplne nová, ľadovo modrá

Ljuba Popović – svetlopis v priestore snov

22/IV

R

ART

HLAS ĽUDU • OBZORY tonalita, čiastočne tvarovaná do sklovitých architektonických foriem, rozbitých odrazných plôch alebo skupín kryštálov.

Existujú tiež prvé veľké krajiny, v ktorých sú ľudské postavy malé alebo vôbec neexistujú.

vala do 20. októbra, v Galérii SANU bol premietaný film LOVE Michaela Lansloa, ktorý bol v roku 1974 natočený pre sériu francúzskej televízie s názvom Maliari našej doby.

Od svojho prvého a jediného

bol spiritus movens a zakladateľ belehradskej maliarskej skupiny Mediala, do ktorej na začiatku jej pôsobenia patril i sám Popović.

Bohatstvo mystického priestoru, dámskych nahých

– zomrel pred tromi rokmi.

Výstavu pripravili historik umenia Nikola Kusovac a architekt, novinár a spoločník, čiže manželka Ljubu Popovića – Slavica Batos, zatiaľ čo grafický návrh výstavy a katalógu mal

Záber z vernisáže v Galérii Srbskej akadémie vied a umení

Pred obrazom Lé Désir III Le paradis perdu

premietania v televízii v roku 1975 až po súčasnosť je uložený v archíve audiovizuálneho materiálu INA, odkiaľ bol získaný na exkluzívne premietanie na výstave v Galérii SANU. Ináč ako vo filme tvrdí sám autor Ljubomir Ljuba Popović, pri svojej tvorbe nikdy nemal Osemmetrový triptych Na počesť Jamesa Georga Frasera presný nápad, čo ide zobraziť. Bol nadšený samým tiel, farieb a emócií krášlilo na starosti dizajnér Branko činom maľby a nechcel poznať jeho dielo. Z výstavy sálal ob- Gavrić. Ljuba Popović zomrel sám koniec svojej tvorby ani rovský magický energický prúd, vo svojom 82. roku života a bol výsledok záverečného diela. majstrovstvo jeho vnútorného pochovaný vo Valjeve (kde Kľúčové je svetlo vychádza- sveta, sviatok pre duch a oko. previedol najväčšiu časť svojho júce z jeho plátien. Božské Rozkoš a udalosť veľkého for- detstva a z ktorého sa vybral kozmické svetlo, ktoré nie je mátu! Bolo treba si to pozrieť. na Akadémiu výtvarných umení slnkom, ale je niekde medzi Autor týchto riadkov dvakrát v Belehrade), na kopci vedľa nami a obrazom. Svetlo, ktoré navštívil výstavu v SANU. jeho domu z detstva. vyžaruje aj na ženské nahé telá. Česť jeho pamiatke a sláva *** „Maľovanie je forma modlitby Je to udalosť, ktorá čakala jeho dielu. opakoval si Ljubo vetu Leoni- takmer štvrť storočia a na ktorú Foto: Miroslav Benka da Šejku (1932 – 1970), ktorý sa tento akademik nedočkal

23/V

Súčasťou výstavy, ktorá je svedkom prvého parížskeho obdobia Ljubu Popovića, ako aj úvodného scenára, sú maľby z obdobia, keď si vo Francúzsku získal povesť. S príchodom do Paríža Ljuba Popović postupne opustil scény s jedným alebo dvoma ľuďmi v interiéri a v uzavretom priestore, aby ich nahradil širšími a bohatšími kompozíciami.

V popredí sú často zvodné dámske postavy s výraznými sexuálnymi charakteristikami, hoci autor vo svojich obrazoch popieral akékoľvek evokovanie figuratívnosti alebo rozprávania. Väčšina obrazov, ktoré vznikli v Belehrade, vznikla v čase, keď Ljuba Popović žil a pracoval v kupole na vrchu jedného belehradského poschodového domu. Na týchto obrazoch dominuje ľudská postava, často vygumovaná tvár, nehybná a uväznená v priestore plnom úzkosti.

Počas výstavy, ktorá potr-

KNIHY

23. 11. 2019 • 47 /4882/

IVAN MEDEŠI, LAUREÁT CENY ANASOFT LITERA

Keď sa ti nepodarí stať sa rockovou hviezdou Stevan Lenhart

24/VI

L

aureátom 14. ročníka ceny Anasoft litera na Slovensku je Ivan Medeši (1982), diplomovaný pedagóg z Ruského Kerestúra, ktorý toto prestížne uznanie získal za zbierku poviedok Jedenie.

Kniha bola pôvodne napísaná vo vojvodinskej rusínčine, avšak cenu získala v preklade do slovenčiny a vo vydaní Východoslovenského združenia Valal.

Ide o 6 poviedok, ktoré odborná porota (boli v nej prekladateľka a literárna publicistka Gabriela Magová, literárni vedci Ľubica Schmarcová, Karol Csiba, Pavol Markovič a spisovateľ a publicista Ján Štrasser) ohodnotila slovami: „Moderná radikálna próza s originálnym prístupom k životu i k jazyku prináša hyperbolický obraz periférie, ktorý sa však ukazuje ako mrazivo univerzálny.“ Ivan Medeši pred touto knihou uverejnil ešte jednu zbierku poviedok a román v literárnej edícii rusínskeho mládežníckeho časopisu Mak Off a zaradený bol aj do antológie mladých rusínskych spisovateľov Deti z urbánneho humna (Mak, 2010).

Z rozhovoru s Medešim sa dozvedáme hlavne o knihe Jedenie, ale aj o jeho doterajšej denie literárnej činnosti a inšpirácii.

V ktorom období vznikali poviedky zo zbierky Jedenie?

Boli predtým uverejňované časopisecky?

– Najprv som napísal poviedku Víťazstvo, asi roku 2010.

Potom postupne nasledovali ďalšie prózy, a tak až do roku 2017. Mal som ich uschované v počítači, dve z nich boli uverejnené vo východniarskom fanzíne Vajčiak Vajčiak, a to bolo všetko.

Keď som napísal šiestu poviedku, začal som aj siedmu, ale nakoniec som sa toho vzdal. Mal som totiž v počítači 8 folderov s básňami a v každom ich bolo po 50, tiež jeden neuverejnený a jeden uverejnený román, ako aj zopár uverejnených povie-

dok. Zárobok z toho všetkého: nula dinárov. Narodilo sa nám dieťa, pracoval som v škole, a to vždy podľa zmluvy na tri, jeden, šesť mesiacov, takže som sa cítil mizerne, nikdy som nedosahoval plnú pracovnú normu a pochopil som, že si treba nejako zmeniť život, lebo vtedajší spôsob života nesľuboval nič. Hromadiť texty a písať pre rusínsku národnosť, ktorá počíta 15 000 príslušníkov, z ktorých asi 1 000 číta knihy a možno 100 z nich by prečítalo takýto materiál, zdalo sa mi to ako niečo nezmyselné. Ale potom mi priateľ zo Slovenska oznámil, že preložil a upravil moje texty a chce vydať knihu.

Hlavní protagonisti príbehov v tejto zbierke sú ľudia z periférie, samotári a outsideri, ktorí už vstupujú do stredného veku a sú hlavne frustrovaní nerealizovanými plánmi, nesplnenými snami a životom v malom prostredí

v krajine, v ktorej nevidia perspektívu, tiež apstinenti, ktorí nachádzajú potešenie v (čoraz zriedkavejších) opilstvách, internetovej pornografii a rôznych iných antispoločenských javoch. Mohol by sa tento opis vlastne vzťahovať na spôsob života celej jednej

generácie, ktorá odrastala v tomto priestore počas 90. rokov dvadsiateho storočia a zostala tu žiť až dodnes?

– No áno, nejaká hlavná inšpirácia bol tunajší život, ktorý ťa čaká, akže sa ti počas študentského obdobia nepodarilo stať sa rockovou hviezdou.

Všetko to sa vlastne vedome a nevedome prenieslo do môjho písania a do postáv v tejto knihe. Frustrácia z nezamestnanosti a zo situácie na trhu práce, manželstvo, snaha o racionálne trovenie peňazí a splatenie účtov, zvýšenie počtu triezvych dní vzhľadom na opité atď. Pre mňa to bola veľmi ťažká tranzícia a veľmi je významné, že som neprestal písať, lebo písanie mi vlastne umožnilo útek od toho všetkého.

Všetka negatívna energia a to najhoršie, čo bolo vo mne, zakončilo v tej knihe.

Samozrejme, generácia je už niečo iné, niekto sa stane doktorom, niekto iný nádenníkom a niekto zase pochlebníkom.

Ale všeobecne jestvuje mnoho ľudí, ktorí sa školili, vkladali do seba a nakoniec z vlastnej práce získali veľmi málo. Takí ľudia sa dnes nachádzajú niekde

IVAN MEDEŠI Chybné vetry (úryvok) Capundrek sa vždy čudoval, že prečo sa v tých filmoch, kde malí černoškovia predávajú po slumoch crack, žiadne decko takpovediac nepozbiera, nepôjde do srdca miliónového mesta a tam sa nezmôže. No teraz má už v danej veci jasno. Prečo? Pre chudobu. Chudoba ti dá ohraničený pohyb po sociálnych vertikálach i horizontálach. A ani jak turisti nemôžeme bohviekam. Capundrek sa tým príliš netrápil. Mal svoju rádioaktívnu škatuľu, do ktorej div hlavu nestrkal, na streche logaritmické antény, a to bola jeho predlžená zima.

Tak odháňal myšlienky na všetko, čo by ho akokoľvek spájalo s realitou, a úkladnou fintou vracal dlh štátu a vyškieral sa mu. Ako? Veď kúpil jednu vychytávku na chytanie kanálov susedných krajín a nemusel pozerať srbskú televíziu. Svojou revoltou div neomráčil establišment, ktorému sa jednoznačne museli nielen gate triasť, ale i čo-to z nich vypadnúť. Jedine sa Capundrekovi nepáčilo, že musí platiť televíznu koncesiu, ktorá je zarátaná v cene za elektriku. Nuž ale „vie sa, kto tu rád kradne!“ ako raz zvolal jeden vo filme, a vie sa, kto je tu najväčší zlodej. Takže Capundrek aspoň nebol celkom podmanený. Nepozeral! Nepozeral a kvit. Pozeral len Chorvátov, Bosnu a Maďarov a hromadu pornografie, ale to už z netu.

Na péčko bol chirurg. Všetko mal naštudované. Od herečiek po filmové spoločnosti, ktoré produkovali tie artové skvosty. Nebolo mu v obci rovných, okrem niekoľkých, ktorí tiež boli význační znalci, priam akademici, dalo by sa povedať. Tí keď sa stretli, človek mal dojem, že sedí s učenými ľuďmi, ktorí sú ťažké kapacity vo svojom fachu. Vysoko kvalifikovaní i v teórii, kde z Wikipédie a súkromných sajtov pornofiriem a umelkýň poznali všetky drby z toho sveta, a veru i prakticky napozeraní klasiky i avantgardy z toho poľa. Toto tu teraz neriešime, ale treba vediet, že Capundrek si vedel udržať rovnováhu v tomto živote, v tej chudobe a v tom posratom exode z karpatskej medvedoprcaniny do Srbska a jeho psojebiny.

Hviezda božia, kam si nás to zaviedla?!

Takže, ako vravím, Capundrek sa obklopil pohodlím, pornosajtmi a televízorom, kde sa nepozerali domáce kravince. To bola jeho zima a tak ostával normálny. Úryvok z knihy Jedenie (preklad: Maroš Volovár)

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY spozoroval niektoré moje texty v časopise Mak. Redaktorom tohto časopisu vtedy bol Boris Varga, ktorý mi ponechal úplnú slobodu v písaní, a tak sme sa spolu pokúsili vytvoriť niečo nové, čo sa hádam pozdávalo aj Volovárovi, a potom sme sa zoznámili s ním. Časopis Mak v tom období predstavoval niečo skutočne inovatívne a priniesol nový vánok na rusínsku kultúrnu scénu. Nebyť toho, nebolo by ani knihy Jedenie, takže sme začali kontaktovať s Volovárom a neskoršie som mu zasielal moje texty, básne a poviedky, z ktorých najprv vznikla Kvašnja knjižka, uverejnená na Slovensku vo východniarskej slovenčine – vlastne sme len z tunajšej rusínčiny odstránili srbizmy a to bolo ono. Potom som mu ešte roky zasielal všetko, čo som napísal a dlho sa nedialo nič, kým som mu nezaslal materiál na zbierku Jedenie. On sa fakticky stal koautorom tejto knihy, lebo je pravda, že som to ja všetko napísal, ale on to upravil a podal knihe konečnú jazykovú podobu, ktorá je svojráznym mixom východnej a západnej slovenčiny.

S ohľadom na to, že ste ako Rusín z Vojvodiny získali lite-

rárnu cenu na Slovensku, sama osebe sa nastoľuje otázka rusínčiny, v ktorej pôvodne vznikajú vaše texty. Možno sa po získaní tejto ceny pozeráte na rusínsky jazyk ako na variant (alebo vyvinutý dialekt) slovenského jazyka, alebo sa vás táto jazyková problematika veľmi nedotýka?

– No táto otázka je mi už známa z každého interview.

Na východnom Slovensku si rozumieme s tamojšími ľuďmi takmer rovnako dobre ako v Ruskom Kerestúre. Píšem vo svojom materinskom jazyku a to je ten, ktorým hovoria Rusíni vo Vojvodine. Je nás rôznych: vojvodinskí Rusíni, Rusíni zo

severa Slovenska, z Poľska, Ukrajiny, a sú tu aj Východniari… Nie je to moja povinnosť vedieť, kto je z nich ktorý, ani ma to veľmi nezaujíma. Tou problematikou nech sa zaoberajú historici, jazykovedci, alebo ktokoľvek chce. Osobne mám pred sebou múdrejšiu robotu, čiže zakončiť písanie ďalšej knihy. Tie jazykové otázky sú pre mňa vlastne absurdné.

V bývalej Juhoslávii niekoľko národov hovorilo v podstate tým istým jazykom – a čo sme nakoniec získali ich rozdeľovaním? Aké sú následky toho všetkého? Ďakujem pekne, mňa také veci nezaujímajú. Akže som niekomu dobrý ako Rusín, je to v poriadku, ak pre niekoho zase budem dobrým Slovákom alebo Východniarom – je to celkom v pohode. Alebo ak ma niekto tretí bude považovať za Ukrajinca – žiaden problém.

V podstate som niekto, kto každodenne pracuje 11 hodín s cieľom prežiť od prvého do prvého v mesiaci s nádejou, že sa budem môcť aspoň 3 hodiny týždenne venovať písaniu. Zvyšok času venúvam spaniu, rodine a biologickým potrebám.

Foto: zo súkromného archívu

ZLATKO BENKA

Balada o začiatku Rozlialo sa svetlo Rozlial sa lúč Je príšera dňa nad poludním Divoké myšlienky letia do éteru Hľadajú úkryty vo vtákoch Volám rosu a syna volám bubny a zvuk Ten kto čaká život dočká iba smrť Tak chcem už počuť krvavý začiatok Vietor nech sa rozbehne okrajom stromoradia a orosí nám čelo vysoké čelo Svätí sa hlásia bol začiatok sveta Rozliala sa krv Rozlial sa život

Zlatko Benka (1951) je básnikom a prozaikom z Lalite. Vydal zbierky básní Demon ali gde (1973, napísaná po srbsky), Vodný prach (1977), Dvojsečný nôž (1981), Oceán (1984), Oklopnik (1986, napísaná po srbsky), Íl (2001), Sen na stole (2006), Keď po hrdinstve (2008) a Najvyšší čas (2011). Po slovensky vydal aj zbierku poviedok Ryžové plátno (1988) a romány Striebro piesočného lesa (1996), Anjelský pád (1996) a Deväť prsteňov (2004). Po srbsky mu vyšiel román Boginja na prestolu (1996) a bibliofílie Priče (1992) a Plavi sprud (2002).

Báseň Balada o začiatku uverejňujeme z príležitosti jubilea pol storočia autorovej literárnej tvorby. Ide o prvú uverejnenú báseň Zlatka Benku (vyšla v časopise Nový život roku 1970).

Báseň ilustrujeme autorovou umeleckou fotografiou pod názvom Za svetlom (1970 – 2019).

25/VII

medzi emigráciou a prekvalifikáciou a hlavne sa veľmi ťažko vynachádzajú od prvého do prvého v mesiaci. Väčšina sa snaží zariadiť si nejaký spôsob života, ale je tu veľmi ťažko regulovať niektoré veci, akými sú napr. zabezpečiť si byt a dobré zamestnanie, nehovoriac o tom, aby sa určitý čas venoval aj kultúre. A to by nemal byť luxus, je to niečo, čím sa líšime od psa.

Očakávali ste, že za knihu Jedenie získate cenu Anasoft litera? Alebo to bolo pre vás určitým prekvapením?

– Do určitej miery človek také veci očakáva a sníva o tom, ale keď som si to racionálnejšie rozmyslel, nebolo vlastne možné logicky očakávať, že získam túto cenu. Postúpil som do konkurencie medzi prvých desať a považoval som, že je to super, dokonca až priveľa.

Lebo je to materiál, ktorý som písal v gatiach na kuchynskom stole v Ruskom Kerestúre a bol som si istý, že medzi Rusínmi to nebude takmer nikto čítať a nebude to ani uverejnené. Ale povedal som si, že po jednom uverejnenom románe (Špacírky po spodku téglika, 2011) napíšem aj zbierku poviedok, zbierku básní a ešte jeden román – jednoducho pre seba, eventuálne pre nejaký fanzín alebo v najlepšom prípade bude z toho samizdatové vydanie.

Netušil som, že dostanem cenu, ktorá je určitým ekvivalentom NIN-ovej ceny na Slovensku. Musím však uznať, že mám veľmi dobrý pocit z tohto uznania, lebo okrem iného dokazuje, že moja práca nie je celkom nanič. Šesť rokov som „tratil“ zamestnanie, žil som príliš zle v každom zmysle a moja sebaúcta bola niekde dolu v šachte, ako je to prípad aj s mnohými inými pracovníkmi v tunajšom školstve. Matematicky povedané, predtým sa moje životné šťastie na škále od 1 do 100 pohybovalo medzi 7 a 11 a po získaní Anasoftu dosahuje aj do 17, čo mi počas celého života bude pripomínať, že predsa nie som úplný smoliar.

Slovenský preklad knihy Jedenie mal na starosti Maroš Volovár. Ako došlo k spolupráci s ním?

– On prichádzal do Ruského Kerestúra a pravdepodobne

V ÝS TAV Y

23. 11. 2019 • 47 /4882/

Úsmevy s pocitom chute blenu (Výstava Tito a Juhoslávia v karikatúrach Informbyra; Múzeum Vojvodiny, Nový Sad, november 2019) respektíve Plánu európskej obnovy, keďže KSJ zvážila, že by taká pomoc mohla mať za Juraj Bartoš následok vmiešanie veľkých síl do vnútorných vecí FĽRJ. eľavravnú výstavu pod Hoci KSJ počítala s korektným názvom uvedeným vzťahom so ZSSR, budovaným v podtitulku tohto prí- na zásadách rovnoprávnosti spevku otvorili v Múzeu Voj- medzi dvoma štátmi, spoluvodiny 25. októbra. O tejto práca stanovená dohovorom udalosti sme už informovali sa neuberala v očakávanom (Karikatúry z kuchyne Informby- smere; aj preto, že ZSSR nera, Hlas ľudu č. 44, 2. 11. 2019). spĺňal určené záväzky.

V septembri 1947 na konferencii predákov komunistických strán Americký obušok (v Poľsku) z podnetu Josifa Visarionoviča obviňuje „kliku Tito-RankoStalina vzniklo Inform- vić“ za prepojenie na fašizmus byro (IB), t. j. Informač- z príkazu anglo-amerických ná kancelária komunis- imperialistov, zo zrady národtických a robotníckych ných záujmov Juhoslávie a pod. strán. Rozhodnutia IB ZSSR a jemu lojálne krajiny zásadne ovplyvňova- rozpútali zúrivú propagandu li ba určovali politiku ako jednu z foriem nátlakov členských strán. Stalin na aktuálne juhoslovanské Špecifická cesta – Tito: „My stúpame sa dožadoval urýchle- štátne a stranícke vedenie. Z ného založenia juho- desiatok propagandných cenbezpečnou cestou k socializmu.“ slovansko-bulharskej tier boli občanom Juhoslávie Na tomto mieste ozrejmujeme federácie, avšak Ústredný vý- doručované propagačné letáky, niektoré skutočnosti, na pozadí bor KSJ jeho iniciatívu zamietol. noviny, brožúry... ktorých – v období 1949 − 1954 Následne došlo k otvorenému Osobitným prostriedkom na – vznikli čierno-biele karikatúry prehlbujúcemu sa konfliktu me- prenášanie propagačných odzamerané na očiernenie Josipa dzi priateľskými krajinami, Broza Tita, niekdajšieho pre- ktorému sotva občania zidenta niekdajšej Juhoslávie, rozumeli. IB čoskoro priv období po vydaní famóznej jalo a zverejnilo Rezolúciu Rezolúcie Informbyra. Tak o stave v Komunistickej v očiach svetovej verejnosti, strane Juhoslávie (28. 6. ako vo vedomí občanov Ju- 1948 v Rumunsku); v nej hoslávie. obvinilo predákov KSJ a Bolo akosi prirodzené, že FĽRJ za prechod od desa po skončení druhej sveto- mokracie k buržoáznemu vej vojny Komunistická strana nacionalizmu a za nepriaJuhoslávie (KSJ) ako hybná sila teľskú politiku voči ZSSR. spoločnosti bude opierať preNa piatom zjazde KSJ dovšetkým o Zväz sovietskych (21. – 28. júna 1948) bol socialistických republík (ZSSR). prijatý Program KSJ a Re- Obed juhoslovanského robotníka O to skôr, že Federatívnu ľudo- zolúcia V. zjazdu o vzťahu vú republiku Juhosláviu (FĽRJ) KSJ voči Informbyru, ktorá kazov krajín informbyrovského západné štáty v tom období podporuje dovtedajšie konanie bloku boli karikatúry. Kresby, začali pociťovať ako tŕň v päte. ÚV KSJ. Kríza sa vystupňovala, ktoré konzumentom podávajú Najmä po uzavretí Dohovoru najmä keď v novembri 1949 úmyselne zdeformovanú realio priateľstve, vzájomnej pomoci IB prijalo a zverejnilo druhú tu, predovšetkým zdôraznením a povojnovej spolupráci medzi rezolúciu pod názvom Juho- určitých charakterových čŕt FĽRJ a ZSSR a po odmietnutí slovanská kompartia v rukách (osobitne negatívnych) ľudí, t.

Marshallovho plánu (1947), vrahov a špiónov, ktorou priamo j. príznačných detailov, javov a/

26/VIII

V

lebo udalostí. Na vystavených čierno-bielych kresbách, umelecky nenáročných, sú okrem Tita v negatívnom kontexte vylíčení jeho najbližší spolupracovníci. Väčšina karikatúr je opatrená krátkymi komentármi, syntagmami vo funkcii umocnenia ich surového odkazu, výsmechu a odsudzovania „mäsiara“, „dedinského sultána“, „prisluhovača“, „banditov“, „titofašistov“, „zradcov“, „provokátorov“ etc. Pôvodne tieto karikatúry vychádzali v tlačených periodikách krajín informbyrovského bloku, avšak propagandisti IB vo veľkej miere využívali ich samostatné odtlačky, lebo boli vhodnejšie na ilegálnu distribúciu. V kvalitnom katalógu k pozorovanej výstave sa uvádza, že „celková tiráž ibeovskej tlače určenej ilegálnemu rozptylu v Juhoslávii obnášala 115 až 120 tisíc kusov za mesiac a spolu s brožúrami a letákmi dokonca 150 až 160 tisíc“.

Juhoslávia sa v období Informbyra ocitla medzi dvoma ohňami. V istej miere to platí aj o každom jej občanovi osobitne. Keď sa za Rezolúciu IB vyjadrilo 55 348 členov KSJ, približne 16 000 z nich bolo zatknuté a tisíce ľudí boli odsúdené na „spoločensko-užitočnú prácu“ na ostrovoch v Jadranskom mori Goli otok (kam šli muži) a Sveti Grgur (ženy) – za trestný čin zo zrady štátu a národa. Mnohí doplatili vlastným zdravím, ba i životom následne vynútených odpovedí na otázku, či súhlasia, alebo nesúhlasia s Rezolúciou IB. Aj preto sa nad „ibeovskými“ karikatúrami v Múzeu Vojvodiny prichodí usmiať – s pocitom chute blenu.

S prianím, aby sa dejiny predsa len nezopakovali.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

BÁČSKY PETROVEC

Dve desaťročia dozrieva Makovička

Po príchode a evidovaní ú č a s t n í k o v, ktorých bolo zo Jaroslav Čiep 70 z viacerých ábor mladých výtvarníkov prostredí nie– žiakov zo škôl so sloven- len Báčskopetskou vyučovacou rečou vo rovskej obce a Vojvodine pomenovaný Makovič- okolia, ale aj zo ka pretrváva už dve desaťročia. Sriemu, v aule Vznikol roku 1998, organizuje školy otvorili sa pravidelne a iba jeden rok sa toto jubilejneuskutočnil. Tak sme sa dostali né podujatie. k jubilejnému 20. ročníku tohto Do Petrovca podnetného podujatia. p r i ce s tova l i Jubilejná Makovička sa usku- účastníci z Hlotočnila v sobotu 16. novembra žian, Kulpína, v Základnej škole Jána Čajaka Maglića, Pivni- Otvorenie Makovičky v aule petrovskej školy v Báčskom Petrovci. Zvyčajne sa ce, Kysáča, zo pri tejto príležitosti účastníci, žiaci Selenče a Starej Pazovy a spolu s ľubou, ale sa v budúcnosti stane po papieri dostanú jeden odtlačok vyšších ročníkov, rozhodujú pre domácimi žiakmi spoločne tvorili. aj profesiou. Zároveň Makovičku a nemôžu ho zopakovať ďalším odtlačením. Žiaci majú na tvorbu jednu z troch ponúknutých dielní Riaditeľka školy Vlasta Werleová otvoril.

Daniela Triašková, koordiná- tri – štyri hodiny. Práce sa tohto a tvoria v jednotlivých učebniach na úvod privítala prítomných a popriala im torka podujatia, v mene orga- roku nebudú osobitne hodnotiť, tvorivú sobotu. nizačného tímu, ktorý projekt ale všetci budú odmenení rovnaPrihovorila sa aj vypracoval (spolu so Zuzanou Mária Andrášiko- Maglovskou), žiakom podrobvá, predsedníčka nejšie hovorila o novinkách Asociácie sloven- v práci tohtoročnej Makovičky. ských pedagó- Zásadnou novinkou tohto roku gov. Zdôraznila, je to, že Makovička nie je súťažže podstata Ma- ného rázu, ako to bolo doteraz. kovičky je pod- Ani práca nie je samostatná, pora kreativity ale v podstate ide o kolektívny a talentov žiakov výtvor. Ten žiaci spoločne vya usmerňovanie tvorili prostredníctvom dvoch ich na výtvarné techník na tému spoločenských Spoločná kresba na nepretržitom papieri aj ležmo umenie. Výtvar- hier. Aj ich pedagógovia sa dali ný kritik Vladimír dokopy a spoločne stvárnili jes vedúcimi pedagógmi. Tohto Valentík v mene niekdajších zakla- den obraz väčších rozmerov, roku to bolo trochu inak, lebo dateľov Makovičky si zaspomínal resp. namaľovali ho olejovými organizačný výbor výtvarného na jej začiatky a vyjadril nádej, že farbami. Ten vytvorili profesori tábora pre účastníkov prichystal viacerým z terajších účastníkov výtvarnej kultúry a vyškolení výtvarníctvo nezostane iba zá- výtvarníci Daniela Triašková, niektoré novinky.

Ján Agarský, Miško Bolf, Michal Ďurovka, Emília Valentíková-LaUkážka práce s grafickou technikou báthová, Verica Tanackovićová, Elena Lončarová a Milan Vereš. Je to v skutočnosti dar škole. Obraz ko. Tie, ktoré vytvoria, vyvesíme, bude trvalo zdobiť aulu školy ako aby zdobili školu do nasleduspomienka na toto dvadsiate júceho roku. Máme taký plán, vydanie Makovičky. že budeme inštaláciu sťahovať „Aby uskutočnili svoju prácu, z jedného miesta na druhé, aby deti majú k dispozícii dva spôso- to pretrvávalo počas celého roku,“ by: za pomoci monotypie a kres- zdôraznila nám koordinátorka bou pastelom. Pri maľbe pastelom Triašková. si žiaci mohli vybrať dva spôsoby, Po tvorivej práci nasledovala buď kresliť alebo celkom vyfar- návšteva Galérie Zuzky Medvebovať. Monotypia je taký spôsob ďovej a na záver aj vyhodnotenie odtláčania, že priamym kreslením podujatia.

Takto sa darilo žiakom pri monotypii

T

• KULTÚRA •

47 /4882/ 23. 11. 2019

27

Kultúra PREHLIADKA SLOVENČINA MOJA V ILOKU

Jazyk je to, čo nás určuje organizátorom a účastníkom p r e h l i a d k y, ohtoročný 26. ročník Liteprimátor mesta rárno-recitačno-dramatickej Ilok Josip Koprehliadky Slovenčina moja vač o. i. poveusporiadali v sobotu 16. novembra dal:„Vždy je pre v Iloku. Účinkovali žiaci z piatich mňa príjemné Žiaci ZŠ kráľa Tomislava z Našíc v slovenskej ľudovej chorvátskych žúp, v ktorých sa v zákprísť do Sloven- rozprávke Pampúšik ladných a stredných školách vyučuje ského domu slovenský jazyk, ako aj ich vrstovníci prítomných o výučbe slovenčiny: a pozrieť sa, čo robia naši Slováci. z Maďarska, Rumunska a zo Srbska. „Tohto roku sa v Chorvátsku slovenTeší ma každé podujatie, každý nový Organizáciu podujatia mali na starosský jazyk podľa modelu C vyučuje program, obzvlášť taký, ktorý vznikol ti Kultúrne centrum Našice, Základná 457 žiakov v 13 základných školách a v spolupráci s inými.“ Vedúci delegáškola Julija Benešića v Iloku a Mativ 4 vysunutých oddeleniach. Máme cie a zástupca primáca slovenská aj približne 70 žiakov v dvoch stredtorky mesta Snina zo Ilok, v spoluných školách – v Slavónskej Požege Slovenskej republiky práci s Radou a Iloku.“ Marián Kníž sa vyslovil, slovenskej OCENENÍ ŽIACI A PEDAGÓGOže sa nesmierne rád národnostVIA stretáva s nadšencami nej menšiny Skôr než sa začalo pásmo krásneslovenského jazyka a Vukovárskoho slova, na svoje si prišli„obhajcovia podčiarkol: „S odušev-sriemskej slovenskej reči“ odmenení na viacenením, s akým som sa župy a Rady rých súťažiach počas uplynulého dnes stretol na tunajslovenskej školského roku. Primerané darčeky šej škole..., to človeka národnostsi odniesli žiaci a ich učiteľky: Avanti až tak za srdce chytí, nej menšiny Konjuhová (zo ZŠ v Josipovci Punikoľko úsilia a práce vyv Iloku. Pretovskom bola ocenená na literárnej nakladáte na to, aby hliadku podsúťaži Prečo mám rád slovenčinu, slovenčina aj ďalej porilo Minisprečo mám rád Slovensko – v Nových fungovala.“ terstvo vedy Zámkoch; pripravila ju učiteľka BoSandra Kraljová-Vukšićová (zľava) sa poďakúva ochrancom slovenčiny PÄTNÁSTE KVAPKY a vzdelávania ženka Dasovićová), Roko Mihovilović V pokračovaní moChorvátskej Baksa (štvrták z Našického Markovca derátorky programu Soňa Kozová SLOVÁ UZNANIA republiky, Mesto Ilok, Zväz Slovákov v spomenutej súťaži získal hlavnú Otvárací prejav vo vyplnenej a Marijola Tomićová pozvali na jav Chorvátskej republike, Úrad pre cenu pod vedením učiteľky Any Slovákov žijúcich v zahraničí Sloven- sále Slovenského domu povedal visko poradcu pre slovenský jazyk Maroševićovej). Karla Malovčaková, skej republiky a viacerí jednotlivci. náčelník samostatného úseku pre pri Ministerstve školstva Chorvátskej Marko Vida a Robert Pajtl získali Zhruba dvaapolhodinová koláž národnostné menšiny v Minister- republiky Ondreja Kurica. On pozval uznanie na súťaži Gerbócova liteprednesov básní, krátkych próz a di- stve vedy a vzdelávania Chorvátskej k sebe svojho kolegu Josipa Kvasnovrárna Snina (tiež s nimi pracuje Ana vadelných scénok plynula hladko. republiky Nándor Csapó: „Jazyk je ského, s ktorým už 15 rokov pripráva Maroševićová). jednou z charakteristík národného zbierku literárnych prác mladých Publikum odmenilo úprimným Odovzdávajúc čestné uznania potleskom všetkých prezentérov spoločenstva a pestovanie kultúry, autorov Kvapky. Pri prezentácii 15. a darčeky, riaditeľka Mestského krás slovenského jazyka. Ten tu znel jazyka a obyčají je zárukou zotrkultúrneho a osvetového strevania národnostných spoločenv pestrých obmenách. Sem-tam diska v Snine Diana Turčíková sa zablysol ako slza čistou jemu stiev v oblastiach, v ktorých sme sa prízvukovala: „Chcem vzdať hold vlastnou ľubozvučnosťou, onam sa narodili a v ktorých žijeme. My na všetkým učiteľom a všetkým ľuzaiskril prifarbený prízvukmi prostre- ministerstve máme ľahkú úlohu, ďom, ktorí šíria slovenský jazyk dí, v ktorých deti žijú a učia sa láske keď ide o také spoločenstvo, akým v Chorvátsku. Ako pedagóg viem, k materinskej reči, z ktorých veru je slovenské, lebo je slovenské spokoľko času a odhodlania treba podaktoré po slovensky hovoria už ločenstvo v Chorvátsku proaktívne. vynaložiť, aby sa niečo nacvičilo iba na hodinách slovenčiny. O to viac Máte naskutku pekné programy a akalebo aby sa napísalo literárne prichodí doceniť úsilie ich samých, tivity zacielené kultúrne a jazykovo dielo.“ Riaditeľka Slovenského ako aj snahu učiteliek a učiteľov, za na zachovanie vlastností slovenskékultúrneho centra Našice Sandra to, že im nezištne a trpezlivo vštepujú ho spoločenstva v Chorvátsku, čo Kraljová-Vukšićová sa poďakovala lásku k jazyku, ktorý si na vrchovatý potvrdzuje aj dnešná prehliadka...“ delegácii zo Sniny, ako i Úradu pre Riaditeľ ZŠ Julija Benešića v Iloku Balkán priniesli ich predkovia z kraSlovákov žijúcich v zahraničí za Miroslav Bošnjak vzdal uznanie uči- Ondrej Kuric (sprava) a Josip Kvasjiny pod Tatrami. ocenenia a darčeky.

Na javisku sa radom vystriedali teľom slovenčiny, ktorí sa starajú o to, novski uvádzajú zbierku Kvapky XV Po uzavretí programu prehliadžiačky a žiaci základných škôl z Iloku aby deti nezabudli materinský jazyk ky v Slovenskom dome sa jej (pod vedením učiteľov Marije Peja- a poprial všetkým, aby sa v Iloku cítili zväzku Kvapiek Kvasnovský vyslovil účastníci presunuli do jedálne ZŠ kovej, Vlatka Miksáda), z Jakšića (s dobre. Prítomných krátko privítal aj prianie: „Nech do budúcna kvapky Julija Benešića k chutnému obedu učiteľkou Jelenou Dejanovićovou), Aleksander Knapček, predseda Ma- kvapkajú ešte tých 15 rokov na nové a družnému rozhovoru.

Jelisavca (učiteľka Branka Kandže- tice slovenskej Ilok. Poďakúvajúc sa zbierky.“ Kuric na dôvažok informoval

Juraj Bartoš

T

28

www.hl.rs

rová), z Josipovca Punitovského a Jurjevca Punitovského (učiteľka Boženka Dasovićová), Lipovljan (učiteľka Jelena Dejanovićová), Našíc a Našického Markovca (učiteľka Ana Maroševićová), Solian (učiteľ Vlatko Miksád) a Višnjevca (učiteľ Josip Kvasnovski). Pekne sa predstavili aj žiaci zo Slovenského Komlóša (Maďarsko, pod vedením učiteľky Marianny Melegovej-Bajczerovej), Nadlaku (Rumunsko, učiteľ Ianko Gubani) a Báčskeho Petrovca (Srbsko, učiteľka Miluška Anušiaková-Majerová).

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

MALÍ PETROVSKÍ FOLKLORISTI NA SLOVENSKU

Ovácie plnej siene

P

Katarína Melegová -Melichová

ráve vetou z nášho titulku by sme mohli sumarizovať vystúpenie staršej detskej tanečnej a speváckej skupiny KUS Petrovská družina, ktorá pôsobí od decembra roku 2018 a ktorej členovia vďaka projektu MOMS Petrovec vystúpili na oslave Dňa školy v Svätom Petre v Slovenskej republike 15. novembra. Projekt bol podporený Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V predpoludňajších hodinách sa spolkári zúčastnili tvorivých dielní (nižšie ročníky) a súťaže Milujem Slovensko (vyššie ročníky).

Popoludní odznel príležitostný kultúrno-umelecký program v sieni miestneho domu kultúry,

Nielen tancom, ale aj spevom petrovskí folkloristi oduševnili zo tristo divákov v preplnenej sieni kultúrneho domu

Regionálneho osvetového strediska Mgr. Viera Vlčková, predsedníčka OZ Dotyk ľudskosti Mgr. Mária Katarína Hrkľová, predsedníčka Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri MS a predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Meli-

Petrovskí folkloristi so svojimi choreografmi, korepetítorom a predsedníčkou MOMS Petrovec po vystúpení na svätopeterskom javisku

ktorá bola vyplnená do posledného miesta. Riaditeľka školy Mgr. Ingrid Zachorecová privítala prítomných a hovorila o význame školy v živote, vychádzajúc z výroku francúzskeho renesančného mysliteľa a humanistu Michela de Montaigneho: „Musíš sa mnoho učiť, aby si spoznal, ako málo vieš.“ Udelila pritom aj odmeny dvom učiteľkám, ktoré si odpracovali na škole okrúhle roky. Základná škola s materskou školou v Svätom Petre v tomto roku oslávila 73. narodeniny. Popriať k výročiu školy prišli vedúci Odboru kultúry a športu Nitrianskeho samosprávneho kraja Mgr. Ľubomír Kleštinec, riaditeľka • KULTÚRA •

chová, zástupca starostu obce Ján Majtán, ktorí aj oslovili publikum, a ďalší. Pozdravný list k oslave zaslala slovenská paraolympijská reprezentantka v strelectve Veronika Vadovičová, ktorá si vybojovala tri zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu na paraolympijských hrách a po tri zlaté medaily na majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy, ktorá sa na tejto škole zúčastnila v detstve na školskej streleckej súťaži. Škola je totiž v oblasti športu medzi najlepšími na Slovensku.

Potom už nasledovali pútavé kultúrno-umelecké vystúpenia žiakov a škôlkarov. A čo pre nás bolo

zaujímavou novinkou – slávnostná imatrikulácia prvákov, ktorých je na tejto škole sedem. Záver programu patril Petrovčanom.

Tanečnej skupine, ktorá má 12 tanečníkov a spevákov. Nacvičujú ju Jaroslava Peťkovská a Miroslav Horvát, korepetítorom je Zdenko Makovník. Vystúpili s choreografiami: Ruža som ja, ruža a Červené jabĺčko vo vačku mám. Ako sólo speváci vystúpili Lea Šimová a Ivan Kopčok. Okrem toho odzneli aj zmesi piesní v interpretácii dievčensko-chlapčenskej skupiny, ktoré nacvičila Milinka Sýkorová.

Vystúpenie vyvolalo ovácie, takže petrovský tanečný súbor ešte vystúpil aj s dodatkom.

V sobotu súbor navštívil kostol SEAVC v Svätom Petre, kde im farár Miloš Zaťko porozprával o dejinách evanjelického zboru v tejto dedinke, v ktorej slovenské obyvateľstvo tvoria potomkovia presídlencov hlavne z Maďarska po druhej svetovej vojne. Pozemok pod kostolom cirkvi venovala rodina Slivková, ktorá sa sem prisťahovala z Padiny v rámci akcie Mať volá a neskôr do Nitry.

Na každom kroku a počas celého pobytu sa prejavila pohostinnosť, srdečnosť a radosť hostiteľov z návštevy folklórneho staršieho detského súboru KUS Petrovská družina, zvlášť kolektívu školy a jej riaditeľky.

NOVEMBROVÝ VZLET. Jesenný kolorit nás inšpiroval, aby sme vyšli von, zobrali foťák do rúk a zaznamenali jesenné odtiene, o čom svedčí aj naša titulná strana.

Avšak na písanie nás inšpirovali aj podaktorí ľudia či udalosti: stretli sme sa so známym ilustrátorom Dobroslavom Bobom Živkovićom, ako aj s mladou módnou návrhárkou Monikou Mandáčovou. Bývalí petrovskí školáci si zaspomínali na chvíle strávené v základnej škole a skvelé spomienky na exkurziu majú aj padinskí školáci a pazovskí gymnazisti. Píšeme aj o význame ekológie a nechýbajú ani pravidelné rubriky zo sveta filmu, športu, módy a hudby. Strany venované tvorbe aj tentoraz zaplnili mladí umelci a rovnako ako minule, aj teraz vyzývame všetkých, ktorí radi píšu poéziu a prózu, či radi maľujú alebo fotia, aby nám zaslali práce na adresu: office@vzlet.rs.

J. P-á 47 /4882/ 23. 11. 2019

29

Kultúra STARÁ PAZOVA

250. výročia príchodu Slovákov na tieto priestory. V krátkych črtách členovia správnych rád boli informovaní i o doterajších zasadnutiach organizačného výboru sú tamojšia lokálna samospráva osláv, o naplánovaných podujatiach a Miestne spoločenstvo Stará Pazo- v roku 2020 a vydávaní knižných va, v mene ktorého sa na stretnutí publikácií.

O druhú časť stretnutia sa postarali členky Združenia pazovských žien.

S chutnými pirohmi príjemne prekvapili tak hostí, ako aj členov oboch správnych O realizovaných akciách a plánoch rá d. Č l e n k y tejto úspešnej programovej formy sa nedávno zúčastnil Dragoslav Bonđi, pred- zúčastnili v dielni varenia pirohov seda Výkonného výboru Rady MS v Petrovci, a preto sa tentoraz z Stará Pazova. Podnetný príhovor iniciatívy predsedníčky pazovských mal i Igor Feldy, farár staropazovský, matičiarov Anny Balážovej, ktorá je ktorý sa podobne ako predsed- zároveň i tajomníčkou združenia, níčka Lakatošová zmienil o tom, rozhodli pre takého labužnícke že si akcie v organizácii tamojších prekvapenie pre týchto pazovských slovenských inštitúcií a ustano- aktivistov. Pazovské ženy tentoraz vizní treba vzájomne podporovať podávali tri druhy pirohov: slané a spoločnými silami prispievať v ich syrové a dvojaké sladké – makové úspešnej realizácii. A práve spolok, a kakaové. Veru im nikto v Klube MOMS, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka VHV v družnom rozhovore nemohol a Slovenská evanjelická a. v. cirkev odolať. v Starej Pazove sú nositeľmi osláv

Prvé predvianočné stretnutie uskutočnených podujatiach, vrátane aj o 50. jubilejnom Divadelnom vavríne, ako i o naplánovaných programoch do konca roku. Už 24.

Anna Lešťanová novembra milovníkov slovenských miestnostiach staropazov- ľudových piesní očakáva zaujímavé ského Klubu VHV SKUS hrdi- podujatie – Rozospievaný Sriem. nu Janka Čmelíka sa v utorok Vo svojom príhovore predsedníčka 12. novembra konalo stretnutie Lakatošová pripomenula i úctyhoddvoch správnych rád – slovenské- né jubileum – 250 rokov príchodu ho spolku a Miestneho odboru Slovákov do Starej Pazovy, ktoré sa Matice slovenskej v Starej Pazove. oslávi v roku 2020. Naplánované Toto prvé predvianočné stretnutie sú početné programy na dôstojné pozostávalo z dvoch častí. pripomenutie tohto jubilea a konV prvej časti Libuška Lakatošová, com mája sa uskutočnia ústredné predsedníčka spolku, informovala oslavy. členov správnych rád tak o nedávno Mnohé podujatia v organizácii spolku alebo miestneho matičného odboru sa konajú i za podpory viacerých inštitúcií a ustanovizní, ale vždy veľkou nápomocnou rukou Počas príhovoru Libušky Lakatošovej

V

V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA II

Dielo mysle Zuzany Ďurišovej Anička Chalupová

V

nedeľu popoludní 17. novembra sa v sieni cirkevného zboru Kovačica II uskutočnila prezentácia prvej knihy básní Moje modlitby autorky Zuzany Ďurišovej (1945) z Kovačice.

30

www.hl.rs

Literárne vlohy Zuzany Ďurišovej boli povšimnuté už na začiatku 60. rokov, keď aj jej pekný hlas, ale aj texty básní, ktoré zhudobnil Juraj Nemček. Ako rozhlasová speváčka má hodne nahrávok v Novosadskom rozhlase. V uplynulom roku vyšla tlačou jej prvá zbierka básní Moje modlitby, ktorú sa rozhodla prezentovať najprv vo svojej rodnej Kovačici. Na úvod nedeľného literárneho večierka sa v zborovej sieni mnohopočetnému obecenstvu prihovoril Mgr. Martin Bajza, ktorý sa v úlohe recenzenta cez prizmu vlastných obsahovo-odkazových impresií skrátka zmienil o tomto literárnom diele. Medziiným o autorke a jej diele povedal: „Z jej básní hovorí životná skúsenosť starej mamy. V básňach cítiť teplo rodičovského domova, život, ktorý je neustály boj, tiež prácu,

Informačno-politický týždenník

sirotský údel a triumfuje viera vo víťazného Pána, osláveného nad naším putovaním. Spomína detstvo, rodičov a cítiť vôňu zašlých čias, čaro Vianoc.“

katechétky Zlatka Dišpiterová a Daniela Sućová a mládežníčky Lýdia Bolerácová a Anna Andrea Holíková. Dve básne z prezentovanej zbierky, ktorá obsahuje 80 básní s kresťanskou tematikou, prečítala sama autorka Zuzana Ďurišová.

Túto nevšednú literárnu príležitosť obohatili hudobné čísla, v ktorých pod taktovkou profesora

Záber z literárneho podujatia; autorka Zuzana Ďurišová sedí druhá zľava

Celú recenziu knihy prečítala Katarína Stanová, profesorka slovenčiny vo výslužbe, kým básne z prezentovanej knihy čítali

Jána Dišpitera vystúpili členovia staršieho a mladšieho spevokolu cirkevného zboru Kovačica II. • KULTÚRA •

PREZENTÁCIA KNÍH MICHALA HARPÁŇA V ÚKVS

O slovenskej literárnej vede v srbčine Miroslav Pap priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v utorok 19. novembra konala prezentácia dvoch nových knižných jednotiek profesora Michala Harpáňa.

Na začiatku večierka návštevníkov privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac slovami:„Každé uvádzanie do života knihy je veľkým sviatkom. My dnes predstavíme hneď dve – Modeli i diskursi nauke o književnosti – izbor iz novije slovačke nauke o književnosti a Poglavlja iz slovačke književnosti i nauke o književnosti autora Michala Harpáňa, ktorý tohto roku oslavuje významné životné jubileum, a to 75 rokov života.“ Po úvodných príhovoroch sa slova ujala docentka na Filozofickej fakulte Oddelenia slovakistiky Marína Šimáková Speváková, ktorá o nových publikáciách hovorila z odborného hľadiska, presnejšie akcentovala na význam nových kníh tak v domácom prostredí, ako aj v zahraničí.

Kniha Poglavlja iz slovačke književ-

V

nosti i nauke o književnosti profesora Michala Harpáňa je reprezentatívnou knihou jeho štúdií, ktorým sa venoval v rôznych obdobiach svojej tvorby. Sú tam komparatis-

čitateľa o kapitálnych slovenských dielach a autoroch.

Druhá kniha Modeli i diskursi nauke o književnosti je svojráznou antológiou modernej literárnej vedy. Tvoria ju štúdie od 60. rokov po súčasnosť. Obsiahlu knihu tvoria texty ponad 30 autorov spolu so štúdiou profesora Harpáňa. Vo vývinových reláciách prezentuje premeny slovenskej literárnej vedy.

Profesor Michal Harpáň odbornými knižnými jednotkami približuje srbskému čitateľovi slovenskú literatúru a odborné štúdie z teórie literatúry. Podľa slov profesora prekladateľská činnosť predstavuje veľmi náročnú, mravčiu a sústredenú prácu. Najmä Docentka Marína Šimáková Speváková odborné štúdie, v ktorých sa a profesor Michal Harpáň nachádzajú početné termíny, ktoré sa často do srbčiny netické, analytické štúdie, v ktorých dajú preložiť, ale autor musí nájsť sa porovnávajú slovenská a srbská ekvivalent toho pojmu a pritom literatúra. Nájdeme v nich aj kom- dbať, aby sa nezmenil význam. Pri paráciu menšinových autorov na prekladaní častou výpomocou mu Slovensku, v Maďarsku a v Srbsku. Je boli srbskí odborníci, s ktorými počas to kniha, ktorá informuje srbského vypracovania publikácií permanent-

SÚSTREDENIE BÁSNIKOV NA SLOVENSKU

Festival Jána Smreka Miroslav Demák

M

Ane Blandiane prečítal nemecký básnik Horst Samson, ktorý sa s autorkou pozná roky, lebo sa narodil ako príslušník nemeckej menšiny

inulý týždeň Slovenské centrum PEN (SCP) usporiadalo v Bratislave a v Trnave Medzinárodný festival Jána Smreka. Festival založil roku 2000 Milan Richter, ktorý je dnes predsedom SCP; otvorený bol tradičným prednesom Smrekovej poézie, tento rok v prednese herca Jána Galloviča a írskeho spisovateľa a prekladateľa tejto poézie do angličtiny Johna Minehana. Nasledovalo slávnostné udelenie Ceny Jána Smreka rumunskej poetke Ane Blandiane, ktorá v tomto roku bola poctená aj Zla- V prítomnosti predsedu SSS Miroslava Bielika tým vencom Stružských Ana Blandiana píše venovanie Miroslavovi večerí poézie. Laudacio Demákovi do svojej knihy vydanej v Struge • KULTÚRA •

v Rumunsku. Ana Blandiana potom čítala svoje básne v rumunčine, kým v preklade Dagmar Márie Anoca ich čítala herečka Božidara Turzonovová.

Počas štyroch dní sa básnici zo Slovenska, Rumunska, Talianska, Nemecka, Uruguaja a Srbska predstavili prednesom vlastnej poézie, a to nielen v Zichyho paláci v Bratislave, kde prebiehalo otvorenie festivalu a udelenie Ceny Jána Smreka, ale aj v knižniciach a v gymnáziu v Trnave.

Slovenské centrum PEN vydalo k festivalu aj zborník Prečo stromom nenarastú krídla všetkých pozvaných autorov (pre chorobu nakoniec neprišli Gojko Božović zo Srbska a Martin Chudík zo Slovenska), v ktorom sú básne v angličtine a v slovenčine Any Blandiany, Renáty Bojničanovej, Gojka Božovića, Miroslava Demáka, Etely Farkašovej, Oľgy Gluštíkovej, Martina Chudíka, Štefana Kuzmu, Erika Ondrejičku, Julia Pavanettiho (Uruguaj / Španielsko), Milana Richtera, Horsta Samsona (Nemecko), Andreu Tavernatiho (Taliansko), Pavla Tomašoviča a Annabel Villardovej (Uruguaj / Španielsko).

ne komunikoval. Treba však zdôrazniť, že slovenská a srbská literárna veda je odlišná a vytváraná v iných kontextoch, preto nové publikácie umožňujú priblížiť slovenskú literatúru srbskému čitateľovi.

V súčasnosti profesor aj po vydaní nových publikácií pokračuje v prekladateľskej činnosti. Ako tvrdí: „Momentálne prekladám román Dušana Šimka Esterháziho lokaj. Je niečo úplne iné prekladať literárnovedný text a iné umeleckú prózu.

Vždy som všetko robil s pôžitkom.

Prekladal som to, z čoho som mal radosť pri prekladaní.“ Celkový literárny večer spríjemnil klavirista Marek Stupavský. Ladislav Čáni, ako bývalý študent na Oddelení slovakistiky, básnik a textár, odborne moderoval prezentáciu týchto nových kníh. Po ukončení oficiálnej časti nasledovala voľná diskusia.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov organizuje 15. konferenciu muzikológov a hudobných odborníkov Slovenská hudba vo Vojvodine s ústrednou témou Výskum, dokumentácia a prezentácia hudby vojvodinských Slovákov. Sústredenie bude v sobotu 23. novembra o 11. hodine v miestnostiach ÚKVS. Záverom konferencie o 17. hodine zaznie príležitostný hudobný program venovaný osobnosti skladateľa Jána Nosála zo Selenče.

L. Č.

BÁČSKY PETROVEC. Dvadsiaty siedmy festival Spievajže si, spievaj bude v nedeľu 24. novembra o 18.00 v ZŠ Jána Čajaka v organizácii MOMS Petrovec. V revuálnej časti vystúpia speváci slovenských ľudových piesní z Hložian a Petrovca. kmm BÁČSKY PETROVEC. Vedúci Múzea vojvodinských Slovákov povolávajú záujemcov na stretnutie v Galérii Zuzky Medveďovej v pondelok 25. novembra o 18. hodine, kde si môžu vypočuť Príbeh z múzea autorky Ljiljani Trifunovićovej, muzeálnej poradkyne – etnologičky z Múzea Vojvodiny. a. f.

47 /4882/ 23. 11. 2019

31

Kultúra VÝROČNÝ KONCERT ŠAFÁRIKOVCOV

Žatva všetkých sekcií Danica Vŕbová

T

í, ktorí sledujú činnosť a aktivity novosadských Slovákov, vedia, že obdobie pred adventom šafárikovci majú zarezervované na prezentáciu svojej celoročnej práce. Toto obdobie využívajú na organizáciu koncertu, na ktorom sa predstavujú všetky jeho sekcie, menovite dievčenská spevácka skupina, miešaný komorný zbor,

botu 16. novembra patrilo predsedníčke SKC Pavla Jozefa Šafárika Vierke Marčokovej-Cerovskej, ktorá privítala divákov a medzi nimi aj vzácnych hostí: Milinku Chrťanovú, námestníčku pokrajinského tajomníka poverenú oblasťou národnostných menšín, Jána Slávika, bývalého dlhoročného choreografa a umeleckého vedúceho šafárikovských tanečníkov, a Janka Zorjana, bývalého dlhoročného korepetítora, autora veľkého počtu hudobných aranžmánov pre šafárikovcov, ktorý dlhý rad rokov pracoval aj so

Šafárikovská rodina na spoločnej fotografii po koncerte

ľudový orchester, sólisti, divadelná sekcia, a detský, mládežnícky a seniorský folklórny súbor. Úvodné slovo na koncerte v so-

speváckymi skupinami a ľudovým orchestrom.

Prvý bod koncertu patril divadelníkom. Umelecký vedúci divadelnej

Najmladšie šafárikovky potešili obecenstvo

sekcie Rastislav Zorňan na túto príležitosť zvolil úryvok z ich tohtoročného úspešného predstavenia WC story. Nasledovalo vystúpenie staršieho komorného zboru, ktorý pracuje pod taktovkou Anny Crveniovej a v jeho prednese zaznela aj hymna SKC P. J. Šafárika Božská iskra. V programe sa zúčastnil aj seniorský folklórny súbor pod vedením Tatiany Krivákovej-Amidžićovej s dvoma choreografiami. Nechýbali ani tí najmladší: členovia detskej sekcie Šafárika, ktorí recitovali, spievali a tancovali a s ktorými pracuje Danica Vŕbová. Dievčenská spevácka skupina predniesla zmes slovenských ľudových piesní z Pivnice, s ktorou zvíťazila na tohtoroč-

V ÚSTRETY 20. ROZOSPIEVANÉMU SRIEMU

Jubilejný festival bude revuálny Anna Simonovićová

D

vadsiaty festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem bude revuálny a uskutoční sa v nedeľu 24. novembra v Starej Pazove.

Na zasadnutí organizačného výboru festivalu v pondelok 18. novembra v SKUS hrdinu Janka Čmelíka skonštatovali, že prípravy na jubilejný festival finišujú. Ako sa očakáva, na festivale vystúpi 15 spevákov, hlavne doterajších víťazov, a to z piatich sriemskych

32

www.hl.rs

prostredí. Idea o organizovaní festivalu sa zrodila pred 21 rokmi, s cieľom afirmovať mladých spevákov a získať viac skúseností pred väčšími napríklad pokrajinskými festivalmi. Festival Rozospievaný Sriem sa organizuje v jeseň, iba tretí bol usporiadaný na jar, lebo sa v roku 1999 neuskutočnil pre vojnové udalosti v našej krajine. Ako na zasadnutí informoval predseda Organizačného výboru Miroslav Pap st., za dve desaťročia, čiže na 19 festivaloch bolo úhrnne 221 vystúpení spevákov a zúčastnilo sa na ňom 168 dievčeniec

Informačno-politický týždenník

a 53 mladíkov. Najviac účastníkov mali Staropazovčania, ktorí sa zúčastnili na všetkých doterajších festivaloch, potom Boľovčania na 18, Lužania na 14, Dobanovčania a Iločania na 13, Erdevíčania na 11, Šíďania na 10, speváci z Bingule a zo Slankamenských Vinohradov na 9, z Ľuby na 8, z Radoša a Solian na dvoch a z Ašane na jednom festivale. Najviac festivalov sa uskutočnilo v Starej Pazove, dvakrát bol v Boľovciach a v Šíde, raz v Erdevíku, Lugu a Iloku. Zo štatistických údajov M. Papa st., ktorý je aj autorom brožúrky Desať rokov

nom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... Potom jej umelecká vedúca a sólistka Tatiana Jašková zaspievala známu pesničku Už sa jedna ovrávaná diovka vydáva. Zmes slovenských ľudových piesní odznela aj v prednese ľudového orchestra, tiež sprevádzajúceho takmer každý bod na koncerte, a to všetko pod taktovkou cimbalistu Zlatka Klinovského. Samozrejme, zatancoval aj mládežnícky folklórny súbor, ktorý odnedávna vedie Janko Cerovský.

Mládežníci tancovali choreografiu Jána Slávika Drotári idú! a za pomoci bývalých tanečníkov oprášili aj dievčenský tanec Karička a chlapčenský tanec Verbung. Na záver programu všetci účastníci spolu s divákmi v plnej sieni zaspievali pieseň A tam hore, v Novom Sade.

Po programe nasledovala tanečná zábava, ako aj každý rok, na ktorej tentoraz hrala skupina Trio Mio z Báčskeho Petrovca.

Koncert a činnosť centra finančne podporila Mestská správa pre kultúru Nový Sad a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.

Foto: Mihailo Berček festivalu Rozospievaný Sriem, sa dozvedáme, že najviac odmien na doterajších festivaloch získali Staropazovčania, potom Boľovčania a Lužania a že sa na 19 festivaloch zúčastnili speváci z 13 prostredí: z 10 sriemskych a troch z Chorvátska. To znamená, že festival má aj medzinárodný charakter.

K 20. ročníku Rozospievaného Sriemu organizátori – MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka môžu skonštatovať, že festival splnil poslanie, lebo z mladých spevákov mnohí sú dnes už afirmovaní a úspešní speváci slovenských ľudových piesní.

Rekapituláciu dvoch desaťročí festivalu na nedeľu urobí aj Festivalový výbor.

• KULTÚRA •

„To načim ponoviť!“ Anna Horvátová

V

o vojvodinskej srboslovenčine je také samozrejmé, že treba niečo „ponoviť“. Veď nie vždy si zapamätáme informácie, údaje, dokonca sme ľudia, zabúdame. K tomu keď vľúdne poprosíme, aby nám „ponovili“, aj nám to „ponovia“.

S tým, že tu narážame na taký závažný problém, keď nevedome siahame po srbskom slove ponoviti. Koreň veci je teda v tom, že v slovenčine nejestvuje sloveso „ponoviť“, pokým je v srbčine samozrejmé ponoviti pitanje, ponoviti razred, ponoviti setvu. „Ponoviť (sa)“ v slovenčine sa teda z jazykovej stránky nemožno. Slovenské ekvivalenty na vystriedanie nenáležitého srbského slova v slovenčine sú: zopakovať, opakovať, čiže povedať znova napr.: otázku, odpoveď, zopakovať pokus, cviky – urobiť dvakrát to isté, zopakovať si úlohu – znovu prebrať

učivo, zopakovať tú istú triedu alebo ročník – znovu absolvovať.

Niekedy nepočujeme dobre, alebo sú ľudia slabo počujúci, v tom prípade im treba zopakovať viackrát, nie ako je to u nás zaužívané – „ponoviť“. „Ponoviť sa“ používame teda namiesto zopakovať sa, alebo znovu sa stať, viac ráz: choroba sa zopakovala, nie „choroba sa ponovila“. Používame aj takéto nesprávne spojenia: „Aby sa ti nestalo, že ponovíš chybu!“; „Aby si znova neponovil tú istú sprostosť!“ V týchto vetách treba použiť sloveso zopakovať.

V našej slovenčine použijeme aj sloveso „ponovili sa“ v zmysle vynovili sa. Vynoviť sa znamená dodať ráz novosti: vynovili dom, prišiel celý vynovený, t. j. oblečený do nových šiat. V prípade, že si kúpime nové oblečenie, my sa vynovíme a nie „ponovíme“, ako aj, nie, že si učivo „ponovíme“, ale si ho zopakujeme.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Viera Benková: Studňa

(ISBN 978-86-7103-526-2) Jaroslav Čiep

Ď

alšia kniha našej jubilujúcej spisovateľky, osemdesiatničky Viery Benkovej (1939) prednedávnom vyšla tlačou pod menom Studňa. Podobne ladené knihy, keď oslavovali svoju osemdesiatku, v minulých rokoch vyšli aj ďalším našim spisovateľom Andrejovi Ferkovi, Jánovi Labáthovi... Knihu vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v Edícii Živý prúd, zväzok 94. Zoradili ju ako 241. publikáciu vydanú v SVC. Zostavila ju Dagmar Mária Anocová z Nadlaku v Rumunsku z doteraz publikovanej poetickej tvorby Viery Benkovej a z textov o jubilantke. V nej sú použité aj texty Zuzany Čížikovej, Víťazoslava Hronca, Adama Svetlíka, Ladislava Čániho, Michala Harpáňa a Etely Farkašovej. Výber Studňa je bohato fotograficky ilustrovaný.

Zverejnených je 88 fotografií, vrátane zobrazení obálok Benkovej pub-

• KULTÚRA •

KOVAČIČANIA VO FOLKLÓRNEJ ŠOU ZEM SPIEVA. Populárna slovenská televízna šou Zem spieva, ktorá od roku 2016 prezentuje tradície Slovákov nielen zo Slovenska, ale aj z celého sveta, si osvojila divákov aj medzi Slovákmi na Dolnej zemi. Uplynulú nedeľu 17. novembra výrobný štáb Rozhlasu a Televízie Slovensko pobudol v Kovačici a v rámci prípravy 3. ročníka tejto folklórnej šou nahrával skúšku tanečnej skupiny Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška Domu kultúry 3. októbra. Členovia folklórnej skupiny, ktorá si na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, Tancuj... v Hložanoch vyslúžila 2. miesto, zvŕtali sa v tanci pred kamerami v priestoroch kultúrneho domu, v ZŠ Mladých pokolení, v kovačickom parku v strede mesta a v Spomienkovom dome Martina Jonáša (na snímke). Tanec Budeže to dobré vínko zo sudov kovačických debnárov, ktorý nacvičil choreograf a umelecký vedúci Želko Suchánek, mladí kovačickí tanečníci prezentujú aj priamo v štúdiu RTVS v Bratislave 30. novembra.

Tretí ročník folklórnej súťaže Zem spieva sa začne v televízii vysielať až v marci 2020.

A. Ch.

Z likovaných kníh. Výber fotografií mal na starosti Jaroslav Čiep. Kniha pozostáva zo šiestich častí: Prológ, Obrazy, Iluminácie, Rekonštrukcia obrazu, Studňa a Epilóg. Záverečná stať Namiesto doslovu obsahuje Benkovej úvahu Duchovné hodnoty na zániku? a Anocovej Bibliografickú poznámku o doteraz vydaných knihách Viery Benkovej, o získaných cenách a uznaniach a Poznámky zostavovateľky. Kniha Studňa v rozsahu 144 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov a vytlačila ju tlačiareň Dinex v Belehrade.

Výzva pre spevákov

o SKUS Pivnica oznamujú záujemcom o účasť na 54. medzinárodnom festivale spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, že prihlášky s presne uvedenými údajmi pre dvoch spevákov (z jednej dediny) treba zaslať do 2. decembra 2019. Pre jedného speváka treba prihlásiť 4 piesne a zaslať notový záznam alebo audionahrávku a texty piesní. Treba dbať na ich pôvodnosť, na to, aby boli v rozličnom tempe a aby podľa možnosti neboli predvedené na uplynulých ročníkoch festivalu.

Právo účasti na Stretnutí v pivnickom poli majú speváci, ktorí už majú 16 rokov a jeden spevák má právo zúčastniť sa na festivale najviac trikrát. Všetci speváci na koncertoch záväzne musia vystupovať v ľudovom kroji zo svojho prostredia. SKUS Pivnica – hostiteľ Stretnutia v pivnickom poli – pre všetkých účastníkov zabezpečuje ubytovanie a stravu počas celého pobytu v Pivnici, kým cestovné trovy im hradí vysielajúca strana. Prihlášky možno zaslať a potrebné informácie získať na adrese: SKUS PIVNICA (pre Stretnutie 2019), 21 469 Pivnica, Vojvodinská 82, alebo na tel. čísle 064 122 74 18 (Valentín Michal Grňa). Festival bude prebiehať od 6. do 8. decembra 2019 v Pivnici.

47 /4882/ 23. 11. 2019

33

Oznamy Neprehliаdnite!

V Hlase ľudu znovu uverejňujeme krížovky nášho niekdajšieho spolupracovníka a vynikajúceho krížovkára Jána Bažíka (1957 – 2007).

KRÍŽOVKA ČÍSLO 47

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 46 – VODOROVNE: SUCHÁ RATOLESŤ, trstina, črta, ro, okatá, bež, óda, okruhy, k, snop, tylá, KO, KA, ri, a, krop, o, Panama, ATA, ter, clona, LD, ANSA, erepsín, LETIACE TIENE. Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu z 2. novembra 2019 bolo: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu PROMIST, s. s r. o., Nový Sad, Ul. privrednikova číslo 6, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a zmena účelu objektu 02 – Budova textilného priemyslu do skladu zbaleného umelého hnojiva, v Novom Sade, Ul. privrednikova 6, v rámci Priemyselnej zóny sever, na katastrálnej parcele číslo 2222/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. novembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-684/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Našich verných lúštiteľov krížoviek aj naďalej odmeňujeme. Keďže vylúštenie týchto krížoviek nevedie k tajničke, poprosíme vás, aby ste nám zasielali odfotografovanú alebo skenovanú vyplnenú celú krížovku.

Red.

VODOROVNE: 10.

Rozvoj, rozkvet; 11. Hustá nepriezračná hmla; 12.

Zakladateľ Turecka; tiež dielo Ivana Mažuranića; 13. Urobme vitím; 14.

Zvárka, zvarenina; 15.

Známy francúzsky básnik; 16. Hlavný hrdina jedného diela Miroslava Krležu; 17.

Chemická značka telúru; 18. Sviatočné piesne; 19.

Druh kopu vo futbale; 20. Ročné obdobie; 21.

Dve spoluhlásky; 22.

NAŠA INSITNÁ MALIARKA ZUZANA; 23. Bez vôle; 24.

Letopis; 25. V nádeji (lat.); 26. Poháňali; 27. Kus mäsa s rebierkom; 28. Srbský spisovateľ Milovan

ZVISLE: 1. Poživačník, pôžitkár; 2. Spoľahlivá, vyskúšaná; 3. Záhuby, zničenia; 4. Dalmatínske ženské meno; 5.

Automobilová značka Ancony; 6. Breh, úbočie; 7. Druh sovietskeho vojenského lietadla; 8.

Ovíjali; 9. NAJZNÁMEJŠÍ INSITNÝ MALIAR IVAN; 11.

Druh vtáka; 13. Americký plán pre výskum vesmíru; 15. Svieže, mladistvé; 17.

NÁŠ INSITNÝ MALIAR MARTIN; 19. Rozumie; 20.

Muži; 22. Automobilová značka Rodézie; 24. Skratka pre hektoliter Ján Bažík

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2334_02 NS_Veternik_3, v Ul. kráľa Petra I číslo 25, na katastrálnej parcele číslo 387, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 23. decembra 2019.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 24. decembra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Obchodná spoločnosť Plava frajla, s. s r. o., Sutjeska 2, Nový Sad, pobočka Eko-sistem, Račkog 93 Petrovaradín, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu výmeny jestvujúcej pásky na recykláciu odpadových pneumatík novou a súčasnejšou v Zariadení na spracovanie príslušnej, t. j. skladovanie a znova využívanie bezpečného odpadu, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 496/24 a časti katastrálnej parcely 496/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, s cieľom, aby sa technológia fyzicko-mechanického spracovania odpadových pneumatík nezmenila, ako ani kapacita skladovania a spracovania. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Oznamy Podľa článku 37 odsek 11 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo: 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/2019), v súlade s článkom 79 Zákona o určení príslušností Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník RS, číslo 99/2009, 67/2012 – uznesenie Ústavného súdu Republiky Srbsko IUz – 353/2009) a článkom 2 odsek 2 Pravidiel o stálych súdnych tlmočníkoch (Úradný vestník RS, číslo 35/2010, 80/2016 a 7/2017), pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje

OZNAM

O DOSADENIE STÁLYCH SÚDNYCH PREKLADATEĽOV A STÁLYCH SÚDNYCH TLMOČNÍKOV ZNAKOV NEVIDIACICH, NEPOČUJÚCICH ALEBO NEMÝCH OSÔB PRE OBVODY VYŠŠÍCH SÚDOV NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY

I. Zverejňuje sa oznam o dosadenie stálych súdnych prekladateľov a stálych súdnych tlmočníkov znakov nevidiacich, nepočujúcich alebo nemých osôb pre nasledujúce obvody: 1. Vyššieho súdu v Novom Sade pre: japonský jazyk – 1; dánsky jazyk – 1; holandský jazyk – 1; portugalský jazyk – 1; český jazyk – 1; slovinský jazyk – 2; arménsky jazyk – 1; anglický jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; slovenský jazyk – 1; maďarský jazyk – 1.

2. Vyššieho súdu v Zreňanine pre: anglický jazyk – 2; nemecký jazyk – 1; maďarský jazyk – 2; rómsky jazyk – 2; rumunský jazyk – 1; arabský jazyk – 1; albánsky jazyk – 1; poľský jazyk – 1; grécky jazyk – 1; dánsky jazyk – 1; francúzsky jazyk – 1; posunkový jazyk – 2.

3. Vyššieho súdu v Subotici pre: albánsky jazyk – 1; paštunský jazyk – 1; turecký jazyk – 1; arabský jazyk – 1; bulharský jazyk – 1; rumunský jazyk – 1; macedónsky jazyk – 1; rómsky jazyk – 1; faerský jazyk – 1; slovinský jazyk – 1.

4. Vyššieho súdu v Sriemskej Mitrovici pre: albánsky jazyk – 1; turecký jazyk – 1; bulharský jazyk – 1; faerský jazyk – 1; pa tunský jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; francúzsky jazyk – 1; rumunský jazyk – 1.

5. Vyššieho súdu v Pančeve pre: slovenský jazyk – 1; český jazyk – 1; maďarský jazyk – 1; anglický jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; čínsky jazyk – 1.

6. Vyššieho súdu v Sombore pre: anglický jazyk – 5; maďarský jazyk – 5; nemecký jazyk – 3; chorvátsky jazyk – 2; taliansky jazyk – 2; čínsky jazyk – 2; španielsky jazyk – 1; francúzsky jazyk – 1; slovenský jazyk – 1; český jazyk – 1; ruský jazyk – 1; rómsky jazyk – 1; rusínsky jazyk – 1; arabský jazyk – 1; albánsky jazyk – 1; slovinský jazyk – 1; posunkový jazyk – 2.

II. Kandidát na stáleho súdneho prekladateľa alebo stáleho súdneho tlmočníka znakov nevidiacich, nepočujúcich alebo nemých osôb (ďalej: kandidát) môže byť osoba, ktorá spĺňa nasledujúce všeobecné a osobitné podmienky, ktoré preukazuje spôsobom stanoveným oznamom.

Všeobecné podmienky pre kandidátov: 1. je plnoletá osoba a má bydlisko na území AP Vojvodiny: – splnenie podmienok preukazuje osobným preukazom (čipový osobný preukaz musí byť prečítaný); 2. je štátny občan Republiky Srbsko: – splnenie podmienok sa preukazuje osvedčením o štátnom občianstve nie starším ako šesť mesiacov; 3. má najmenej vysoké školské vzdelanie (pre stálych súdnych prekladateľov): – splnenie podmienok sa preukazuje diplomom o nadobudnutom vysokom školskom vzdelaní; 4. má najmenej stredné školské vzdelanie v trvaní štyroch rokov – štvrtý stupeň (pre stálych súdnych tlmočníkov znakov nevidiacich, nepočujúcich alebo nemých osôb): – splnenie podmienok sa preukazuje diplomom o nadobudnutom strednom školskom vzdelaní; 5. skôr nezanikol pracovný pomer v štátnom orgáne pre ťažšie porušenie povinností z pracovného pomeru: – splnenie podmienok platí len pre tých kandidátov, ktorí boli, resp. sú ešte stále v pracovnom pomere v štátnom orgáne. Splnenie podmienok sa preukazuje písomných vyhlásením kandidáta / -ky, že mu / jej nezanikol pracovný pomer v štátnom orgáne pre uložené disciplinárne opatrenie. Kandidát sám zostavuje a podpisuje vyhlásenie; 6. nebol odsúdený na trest väzenia v trvaní najmenej šiestich mesiacov: – splnenie podmienok sa preukazuje osvedčením z evidencie trestov príslušnej Policajnej správy MVRS, nie starším ako šesť mesiacov.

Osobitné podmienky pre kandidátov: 1. má zodpovedajúce vysoké školské vzdelanie pre určitý cudzí jazyk alebo úplnú znalosť jazyka, z ktorého a do ktorého prekladá ústny prejav alebo písaný text – splnenie podmienok sa preukazuje: diplomom o nadobudnutom vysokoškolskom vzdelaní pre určitý cudzí jazyk (pre stálych súdnych prekladateľov); osvedčením komisie o predbežne zloženej previerke znalosti jazyka; previerkou znalosti jazyka, ktorú uskutočňuje komisia.

2. pozná právnu terminológiu, ktorá sa používa v jazyku, z ktorého a do ktorého sa prekladá – splnenie podmienok sa preukazuje: previerkou znalosti právnickej terminológie, ktorú uskutočňuje komisia; osvedčením komisie o predbežne zloženej previerke znalosti právnickej terminológie; 3. má najmenej päťročnú skúsenosť na prekladateľských úkonoch, resp. ako tlmočník posunkovej reči; – splnenie podmienok sa preukazuje osvedčením o skúsenosti na prekladateľských úkonoch.

III. S prihláškou na oznam kandidát doručuje originál alebo overenú fotokópiu žiadaných dôkazov, overené u notára alebo obecnými správami, pre ktoré nie sú menovaní notári.

Dôkazy o splnení podmienok z článku II odsek 1 body 2 a 6, v súlade s článkom 103 odsek 2 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník RS, číslo 18/2016 a 95/2018 – autentický výklad) zo služobnej povinnosti obstaráva Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

IV. Komisia, ktorú vymenoval pokrajinský tajomník, rozoberá predložené žiadosti a dôkazy kandidátov a vykonáva jazykovú a právnu terminologickú previerku, aby preukázala splnenie osobitných podmienok.

Náklady na previerku znáša žiadateľ.

V. Prihlášky na oznam s dôkazmi o splnení podmienok podľa bodu II tohto oznamu sa majú predložiť do 30 dní od dátumu uverejnenia oznamu na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, s názvom: Prihláška na oznam o dosadenie stálych súdnych prekladateľov pre obvody vyšších súdov na území APV. Prihlášky sa podávajú na tlačive, ktoré je možné stiahnuť z webovej stránky Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina.gov.rs v časti Služby – časť Súdni tlmočníci.

Oneskorené, neprípustné, nezrozumiteľné a neúplné žiadosti sa nebudú rozoberať.

Previerka znalosti jazyka sa vykoná najskôr do 30 dní od posledného dňa lehoty na podávanie prihlášok.

VI. Podľa Zákona o republikových správnych poplatkoch, sadzobník č. 1, kandidát je povinný zaplatiť 870,00 dinárov po predložení prihlášky za podanie žiadosti a vydanie rozhodnutia na žírový účet č. 840-742221843-57, referenčné číslo 97 11-223, účel platby – republikový správny poplatok, príjemca: Rozpočet Republiky Srbsko.

POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE VZDELÁVANIE, PREDPISY, SPRÁVU A NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – NÁRODNOSTNÉ SPOLOČENSTVÁ AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA REPUBLIKA SRBSKO 128-74-48/2019-02 z 20. 11. 2019 POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas

• OZNAMY •

47 /4882/ 23. 11. 2019

35

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 4. 11. 2019 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1249 + 000 do km 1249 + 500, na k. p. č. 6610/2, k. o. Petrovaradín, nositeľa projektu DMB SHIPPING, s. s r. o., Ruma, Ul. Augusta Cesarca b. č.

Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Novosadski put III – NS171 / NSU171 / NSL171 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Novosadski put III – NS171 / NSU171 / NSL171, Ul. novosadski put číslo 162, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3750/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. novembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-669/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustila naša

ANIČKA MARKOVÁ

1955 – 2009 – 2019 predsedníčka MOMS Vojlovica – Pančevo Stále je ťažko a smutno nám všetkým, nič nie je také, ako bolo predtým.

Všade okolo chýba Tvoj hlas, mala si rada život, my teba a Ty nás. Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť.

Tak, ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie.

S úctou si spomínajú vojlovickí matičiari 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Radomira Rašu Radujkova –NSU274/NSL274 NS, v Novom Sade, Ul. Radomira Rašu Radujkova číslo 7, na katastrálnej parcele číslo 7742/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločné práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-28-99

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie pracovných miest na neurčitý čas v Službe pre spoločné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesta: technik tlače, v Oddelení pre tlač a dodávku, zamestnanec IV. triedy, 1 vykonávateľ na neurčitý čas a referent pre vedenie evidencie, v Oddelení autoservisu zamestnanec IV. triedy, 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom a dedom

JÁNOM BRTKOM

25. 1. 1942 – 12. 11. 2019 z Kulpína Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rád mal.

Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš stále s nami.

Dcéry Božena a Zdenka s rodinami • OZNAMY •

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 26. novembra 2019 uplynú ťažkých a boľavých 38 rokov, čo umrel vrele milovaný syn a brat

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, ocko a apko

VLADKO KUKUČKA 1959 – 1981 – 2019 z Nového Sadu

JÁN NÍMET

1954 – 2018 – 2019 z Báčskej Palanky Drahý náš, Ty už nie si sám. S Tebou je ocko MICHAL KUKUČKA. Osamote smútime za Vami s nádejou, že zase budeme spolu.

S nehynúcou láskou si na Vás spomíname.

Zarmútená mama a manželka Anna a sestra a dcéra Zdenka s manželom Predragom

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Tichu a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

hlasludu.info www.hl.rs

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata a uja

EVA MÄSIAROVÁ

rod. Vršková 1939 – 2018 – 2019 z Aradáča

JANKA NÍMETA 1954 – 2018 – 2019 z Báčskej Palanky rodom z Pivnice

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

Osud nevráti to, čo nám vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

Rok smutný žijeme bez Teba.

Zarmútení: manžel Ondro, dcéra Anna, syn Ondrej a vnúčatá Ema, Martin a Martina

Tichu a trvalú spomienku si na Teba zachováva sestra Katarína s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou, svokrou, starkou a prastarkou

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁNOVI BRTKOVI

25. 1. 1942 – 12. 11.

2019 z Kulpína

Rodina Medovarská a svatka Búriková • OZNAMY •

ANNOU KRAJČIOVOU rod. Struhárovou 4. 4. 1937 – 5. 11. 2019 z Báčskeho Petrovca

Tvojím odchodom sa všetko zmenilo, nič nie je ako predtým.

Učila si nás všetkému, ale nenaučila si nás, ako sa máme vyrovnať so smútkom, v ktorom si nás nechala.

Chýbaš nám – neustále si v našich srdciach.

hlasludu.info www.hl.rs

Manžel Samuel a dcéra Anna s rodinou

47 /4882/ 23. 11. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. novembra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 24. novembra 10.30 Zostrih z Festivalu populárnej hudby Zlatý Kľúč 2019, 1. časť 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 26. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom vysielaní diváci si môžu pozrieť novinky a aktuality z niektorých našich prostredí.

Napríklad z priebehu Výtvarného táboru Makovička, z koncertu novosadských šafárikovcov, tiež o tom, ako sa Petrovčania s hosťami bavili na batôžkovej zábave.

V Kumštárni pozornosť bude venovaná osobnostiam kultúrnej scény.

Kľúčovými témami novembrového vydania budú výstava fotografií National geografic, najnovšie knižné vydania a predstavená bude aj Iveta Maďarová, produkčná európskeho parlamentného rozhlasu žijúca v Luxemburgu. Nebude chýbať ani ďalšie pokračovanie Dobroduchárne.

Dúhovka. V ústrety ústredným oslavám pokrajinského mediálneho servisu bude odvysielaný portrét kameramana a majstra fotografie Jozefa Maďara, ktorý bol nakrútený pri príležitosti jeho trojnásobného jubilea. Je to súčasne aj posledná z plejády Dúhoviek, pod ktorú sa ako redaktor a scenárista podpísal predčasne zosnulý redaktor Pavel Hric.

Boh náš je láska. Do náboženského vysielania sú zaradené príspevky zo stretnutia cirkevníkov z Petrovca a Erdevíka v Padine, z kresťanskej konferencie v Zmluvnej cirkvi Sión a z bohoslužieb pri poďakovaní za úrody zeme v cirkevnom zbore Kovačica II.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 24. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 22. novembra – Daň z lásky Sobota 23. novembra – Únik z džungle Pondelok 25. novembra – Divoký Django Utorok 26. novembra – Karanténa Streda 27. novembra – King Kong Štvrtok 28. novembra – Návrat temného rytiera

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 24. novembra Film: Frajeri na vlnách Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Láska na druhý pohľad Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 24. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Sto rokov divadla v Padine – výstava a slávnostná akadémia Modlitby Zuzany Ďurišovej vyprevadili na cestu k čitateľom Utorok 26. novembra 16.00 Martinská zábava aj v tomto roku oslovila mnohých milovníkov slovenskej hudby Divadelné predstavenie: Dve vône ruže (100 rokov divadla v Padine) Kreslený film: Odpusť nám naše viny Piatok 29. novembra 16.00 Film: Iné svety Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Na pol cesty k titulu SLOGA – BUDÚCNOSŤ 0 : 3 (0 : 3)

Svoju výbornú hru gólom po sólovej akcii korunoval krídelný útočník Huďan.

V druhom polčase chlapci Ján Murtín akoby súťažili, kto viac šancí prepasie, pričom privádzali esenný majster podľa oča- k zúfalstvu aj svojho trénera kávania presvedčivo zdolal Hrubíka, ktorý nemohol mierne posledné mužstvo v tabuľ- pozorovať to, čo Čipkár a Huďan ke. Od začiatku modro-bieli plnili zahadzovali. Možno sa hostia rolu favorita. Zatlačili horko- trochu aj zľutovali nad naozaj -ťažko zozbieraných domácich slabými domácimi futbalistami, futbalistov do ich trestného a preto do konca zostal výsledok územia, kde spočiatku panoval z prvého polčasu. Budúcnosť veterán v bráne Plavny Nova- je teraz na pol cesty k titulu majstra ligy.

Rozhodca Jakić z Báča nemal ťažkú robotu, iba dvanásť – trinásť ráz prerušil zápas, nevystatoval sa na tomto zápase a žiadnou kartou netrestal ani jedného hráča na ihrisku.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč (Dubovský), Đumić, Ljubičić, Katiak, Horvát (Jakuš), Popović, Huďan, Zahorec, Čipkár, Tomić, Molnár Výsledky posledného kola: Bačka (D) – Proleter 9 : 0, Naša hviezda – Kriváň 1 : 1, Mladost – Orlovi 7 : 2, Soko – Borac 3 : 1, Na ceste k afirmácii: Filip Katiak (Budúcnosť Sloga – Budúcnosť 0 : 3, Bačka 1945 – Neštín Hložany).

2 : 0. ković.

Foto: J. Pucovský Trvalo to len deväť minút, 12 10 2 0 44 : 8 32 keď po peknej akcii útočného 1. Budúcnosť 12 9 1 2 33 : 11 28 radu Budúcnosti trafil najlepší 2. Bačka (D) kanonier Čipkár. Bol to jeho 3. Naša hviezda 12 8 2 2 41 : 10 26 jedenásty gól tejto jesene. Aj 4. Bačka 1945 12 8 1 3 35 : 22 25 v pokračovaní sa prejavovali len 5. Kriváň 12 6 3 3 28 : 17 21 hostia z Hložian, ktorí si vytvá6.

Bački hajduk 12 6 2 4 21 : 22 20 rali šancu za šancou... To akoby 12 5 0 7 21 : 21 15 vyštvalo stredopoliara Molnára, 7. Mladost ktorý v 23. min. strelil z dvad- 8. Neštín 12 4 2 6 21 : 32 14 siatich metrov na bránu a trafil 9. Orlovi 12 3 3 6 21 : 26 12 najviac vďaka nerovnému tráv- 10. Soko 12 3 1 8 13 : 23 10 niku, lebo lopta odskočila pred 11.

Borac 12 2 2 8 11 : 36 8 brankárom Novakovićom – 0 : 12 2 2 8 13 : 45 8 2. Do konca polčasu superiórni 12. Proleter 12 1 1 10 7 : 36 4 hostia strelili ešte len jeden gól. 13. Sloga

J

• ŠPORT •

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Ešte raz presvedčivo PROLETER – KULPÍN 1 : 3 Katarína Gažová

E

šte jedno ohnivko volejbalisti Kulpína pridali do reťazca úspechov od začiatku novej sezóny. Tentoraz sa im v nedeľu 17. novembra na hosťovaní v Zreňanine podarilo vyhrať nad domácim Proleterom.

Od začiatku zápasu sa zdalo, že si Kulpínčania ľahko poradia so súperom, ale vtedy to vie byť práve naopak – najťažšie. To sa potvrdilo aj teraz. Kulpín prvý set prehral tesne, a na príčine boli chyby jeho hráčov. V druhom sete Kulpínčania boli veľmi presvedčiví. Tretiu časť hostia

vyhrávali od štartu, ale potom rozhodca urobil niekoľko chýb na úkor oboch strán a Kulpínčania sa iba po veľkom boji ujali vedenia 1 : 2. Aj v poslednom štvrtom sete bolo veľa nervozity, ale víťazstvo Kulpína tentoraz nebolo otázne.

Výsledky na sety: 25 : 22, 12 : 25, 21 : 25, 20 : 25.

VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja a Rade Petrovićovci, Zavaroš, Babić, Gajičić, Grubešić, Ćirić, Radanović, Bojkov, Popadić, Hasík V sobotu 23. novembra Kulpínčania doma uvítajú minuloročné prvoligové mužstvo VK Srem Iton zo Sriemskej Mitrovice.

MEDZIOBECNÁ LIGA SRIEM – ZÁPAD

Na dvanástom mieste JEDNOTA – SLOBODA 1 : 2 (1 : 2)

Lazar Pavković

F

utbalisti šídskej Jednoty v poslednom kole utrpeli porážku s mužstvom Sloboda z dediny Šašinci. Hostia si minimálne víťazstvo vybojovali nečakane ľahko, lebo oba góly vsietili za štyri minúty, keď strelcom bol Zmijanac v 14. min. a 17. min.

Domáci sa pokúšali aspoň vyrovnať, mali aj príležitosti, ale im

to nevyšlo. V 19. min. rozhodca Ognjen Mitrović z Rumy odpískal penaltu v prospech Jednoty, ale Nenadovi Petrovićovi sa nepodarilo skorigovať výsledok. Dokázal to iba Đurđević v 32. min.

Jesennú časť majstrovstiev hráči Jednoty po trinástich zápasoch skončili na dvanástom mieste s jedenástimi bodmi.

JEDNOTA: Stojadinović, Đurđević, Kotarlić, Šipka, Petrović (Radonić), Ostojić (Ćosić), Milutinović (Šolaja), Poluga, Chrček, Miljenović (Stankić), Vurdelja

SRIEMSKA FUTBALOVÁ LIGA

Úspešní v pokračovaní RADNIČKI (Š) – BORAC 4 : 2 (2 : 2) L. Pavković

P

rvý polčas medzi šídskym FK Radnički a FK Borac z dediny Klenak sa skončil nerozhodne. V pokračovaní domáci boli lepší a vďaka dvom gólom si zabezpečili zaslúženú výhru.

Zápas na Mestskom štadióne sledovalo 50 divákov, viedol ho Aleksandar Skakavac z Rumy.

Góly dali Subotić, Starovlas, Derajić a Drča za domácich, kým bol Pjevac dvojnásobným strelcom za hostí.

RADNIČKI: Aleksić, Drča, Vasić, Stojšić, Derajić, Teofilović, Mirčetić, Matić, Subotić, Starovlah (J. Sarić), Petrović V poslednom kole v Inđiji budú hrať domáci Železničar a Radnički.

47 /4882/ 23. 11. 2019

39

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Karavukovo prvýkrát o body v Pivnici SLÁVIA – POLET 3 : 0 (1 : 0)

V

Ján Šuster

93-ročných dejinách futbalu v Pivnici bolo to prvé majstrovské hosťovanie mužstva Polet z Karavukova. Domáci futbalisti mali počas celého zápasu drvivú prevahu a že výsledok nie je presvedčivejší, na vine je neúčinnosť Pivničanov.

Hostia sa predstavili v priemernom svetle, správali sa korektne a športovo, takže rozhodca Rodić z Apatína nemal ťažkú robotu a dobre ju vykonal. Prvý gól padol v 21. min., keď Marojević oklamal niekoľkých obrancov súpera, z hranice trestného územia vypálil a ostrú strelu brankár Ivanović nemohol kryť. Do konca polčasu šance nevyužili Babić, Kuchta,

Mušikić, Marojević a Šmit.

V 58. min. Kuchta z pravej strany nízko odcentroval a Babić zblízka loptu dorazil do siete – 2 : 0.

V 75. min. po strele Babića loptu rukou zastavil obranca Malinović a Petrović jedenástku premenil – 3 : 0. Hostia ani raz neohrozili bránu Brňu. Žlté karty dostali Ćorda, Babić (Slávia), Malinović (Polet).

SLÁVIA: Brňa, Grňa, Benka, Jušković (Séč), Ćorda, Šmit, Kuchta, Marojević (Trivunović), Babić, Petrović (Kotiv), Mušikić Výsledky 14. kola: Budućnost (M) – Vojvodina 1 : 2, BSK – Hercegovac 2 : 3, Slávia – Polet 3 : 0, Radnički 1918 – Budućnost (P) 1 : 0, Omladinac – Borac 1 : 1, Kordun – Kulpín 3 : 0, Rusín – Tvrđava 4 : 0, Maglić – ŽAK 6 : 1.

Program posledného 15. kola o 13. hodine: ŽAK – Budućnost

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dokiaľ taká hanba?

INDEX – TATRA 4 : 1 (3 : 1)

V

Pavel Pálik

nedeľu na Žiackom ihrisku v Novom Sade futbalisti kysáčskej Tatry poriadne sa zahanbili! Ujali sa vedenia už v 10. min. gólom Stojičića, ale nevydržali ani do konca prvého polčasu.

Hrali bez chuti, neorganizovane a chýbala im aj väčšia bojovnosť.

Domáci to dobre využili a gólmi Kneževića v 29. min., Baraća v 41. min. a Guberinića v 44. min. obrátili výsledok vo svoj prospech.

V druhej časti bolo vari ešte horšie. Hostia nielenže nekopli ani raz na bránu, ale ani vedľa nej.

Nemali žiadnu šancu. Výsledok zápasu je uzavretý už v 58. min., keď trafil Senderak.

Tatranci do Nového Sadu odcestovali bez šiestich – siedmich hráčov. Vedenie Tatry nič nepodniká, mužstvo je kolo pred

40

www.hl.rs

koncom jesennej časti na predposlednom mieste, veľmi ľahko sa môže stať, že tam bude aj zimovať. To nikto nečakal, najmä nie v tomto jubilejnom roku.

Zápas na Žiackom ihrisku sledovalo 50 divákov, viedol ho

– Radnički 1918, Hercegovac – Slávia, Vojvodina – BSK. Foto: J. Pucovský

Pripravil druhý gól: Vlastislav Kuchta (Slávia Pivnica)

(M), Tvrđava – Maglić, Kulpín – Rusín, Borac – Kordun, Budućnost (P) – Omladinac, Polet Čobanov z Rumenky a žlté karty dostali Beljanski a Barać (Index), ako aj Kuzmanović (Tatra).

TATRA: Munjas, Berić, Medić, Budík, Bobot, Vučićević, Mladenović, Kuzmanović, Vučković, Stojičić (Karanov), Mitrović Výsledky 16. kola: Omladinac – Bačka (Ď) 2 : 1, Sirig – Bačka (B) 3 : 1, Index – Tatra 4 : 1, Petrovaradín – Veternik 0 : 3, Jedinstvo – ŽSK 4 : 0, TSK – Fruškogorski partizan 3 : 0,

Obrana Tatry (v pomarančových dresoch) nevydržala ani na Žiackom ihrisku v Novom Sade

Informačno-politický týždenník

1. Hercegovac 2. Vojvodina 3. Borac 46 4. Slávia 5. Rusín 6. Radnički 1918 7. Kordun 8. Tvrđava 9. Budućnost (M) 10. Polet 11. BSK 12. Budućnost(P) 13. Maglić 14. Omladinac 15. Kulpín 16. ŽAK

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

11 10 9 8 8 8 8 7 6 6 4 3 3 2 2 0

1 2 2 3 2 2 2 0 3 2 3 5 2 4 0 1

2 39 : 12 2 39 : 18 3 43 : 20 3 39 : 14 4 41 : 24 4 32 : 16 4 31 : 15 7 36 : 22 5 33 : 19 6 26 : 29 7 32 : 33 6 23 : 29 9 21 : 42 8 17 : 38 12 9 : 70 13 1 2 : 72

34 32 29 27 26 26 26 21 21 20 15 14 11 10 6 1

Futog – Šajkaš 2 : 0, Fruškogorac – Slavija 3 : 1, RFK Nový Sad – Hajduk 10 : 0.

V poslednom 17. kole o 13. hodine sa stretnú: Hajduk – Omladinac, Slavija – RFK Nový Sad, Šajkaš – Fruškogorac, Fr. Partizan – Futog, ŽSK – TSK, Veternik – Jedinstvo, Tatra – Petrovaradín, Bačka (B) – Index, Bačka (Ď) – Sirig.

1. Jedinstvo 2. Index 3. Nový Sad 4. TSK 5. Veternik 6. Šajkaš 7. ŽSK 8. Slavija 9. Sirig 10. Fruškogorac 11. Bačka (Ď) 12. Fr. partizan 13. Petrovaradín 14. Bačka (B) 15. Omladinac 16. Futog 17. Tatra 18. Hajduk

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

15 1 0 61 : 2 12 3 1 44 : 8 11 2 3 43 : 10 10 2 4 37 : 19 10 0 6 38 : 16 9 2 5 35 : 16 7 2 7 26 : 28 5 7 4 17 : 13 6 4 6 21 : 23 6 3 7 24 : 27 6 1 9 23 : 31 4 4 8 26 : 36 4 3 9 21 : 32 4 2 10 19 : 48 3 4 9 16 : 34 3 3 10 22 : 34 3 3 10 25 : 47 14 11 12 : 86

46 39 35 32 30 29 23 22 22 21 19 16 15 14 13 12 12 7

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Presvedčivá Dolina Iba padinská Dolina zaznamenala presvedčivú výhru, kým na ostatných zápasoch boli tesne výsledky. O víťazovi rozhodoval jeden gól v sieti súpera. Vedúci Vlajkovčania sotva vyhrali nad Idvorom, gól vsietili v nadstavenom čase, a to im prinieslo titul jesenného majstra, lebo Strela z Ivanova získala len bod v Jabuke.

Ešte horšie to bolo s Kovinčanmi, ktorí prehrali v Pavliši ,a tak 3. miesto prepustili Doline. Do hornej časti tabuľky sa dostali Spartak 1911 z Debeljače a Sloga, lebo získali body za chotárom. Najviac pokročili Hajdušičania, ktorí v Gaji zaznamenali tretiu výhru zaradom. Alibunarčania vďaka minimálnej výhre v Barande poslednú priečku prepustili Uljmanom.

Výsledky 14. kola: Dolina – Potporanj 4 : 0, Jedinstvo (V) – Polet 3 : 2, Partizan (U) – Spartak 1911 0 : 1, Jugoslavia – Strela 0 : 0, BAK –Sloga 0 : 1, Crvena zvezda – Radnički (K) 2 : 1, Partizan (G) – Hajdušica 1 : 2, Radnički (B) – Budućnost 0 : 1.

DOLINA – POTPORANJ 4 : 0 (1 : 0)

S

Ján Bokor

ilná košava nepokazila dobrú náladu na ihrisku v Padine. Pozornosť divákov vyvolalo derby súperov, ktorí sú pri vrchu tabuľky. V sérii dobrých výkonov a výsledkov Dolina pokračovala i s mužstvom z Potpornja.

Posledný jesenný zápas pred

vlastným obecenstvom Padinčania zohrali najlepšie. Všetci hráči hrali maximálne dobre, bezchybne. Oduševnili divákov, ktorí im často tlieskali. Hostia z dedinky sa Potporanj iba v prvom polčase pokúšali zastaviť útočnú hru domácich, ktorí hľadali cestu k bráne dobrého brankára Bogoša.

Po niekoľkých dobrých zákrokoch brankár hostí v 22. min. musel vyberať loptu zo svojej siete. Radivojev prebehol pomedzi váhajúcich obrancov a vsietil

Hráč Doliny Miljan Radivojev najvyššie vyskočil a hlavou zvýšil na 3 : 0

vedúci gól. Hostia sa pokúšali vyrovnať. Tesne pred odchodom na prestávku dvakrát prudko strieľali, ale brankár Bujaković výborne zakročil a vyhodil loptu nad brvno.

Po prestávke domáci hrali premyslene. Krásny gól Jovanova z voľného kopu bol začiatkom krachu hostí. Jeho silná strela z veľkej diaľky zmietla pavučinu z horného rohu bezmocného brankára Bogoša. V 62. min. na centrovanú loptu najvyššie vyskočil Radivojej, hlavičkoval do dolného rohu brány a zahlásil presvedčivú výhru domácich.

Potvrdil to štvrtým gólom ná-

Každý bič plieska na konci PARTIZAN (G) – HAJDUŠICA 1 : 2 (0 : 1) Vladimír Hudec

P

o výhre v minulom kole nad Crvenou zvezdou Hajdušičania si vypočítali, že im z posledných dvoch zápasov postačia štyri body, aby sa aspoň trochu vzdialili z dna tabuľky. Stalo sa však, že si už z prvého zápasu z dediny Gaj pri Kovine domov priniesli tri body, takže je reálne očakávať, že ten svoj plán na záver majstrovstiev aj prevýšia.

Za silného vetra bolo veľmi ťažko kontrolovať loptu, v čom sa vcelku hostia lepšie vynašli.

V prvej polhodinke zápasu obe mužstvá mali niekoľko pekných príležitostí, ale sa brankári nedali prekvapiť. Nuž a potom v 30. min. kapitán Hajdušice Radović z voľného kopu z asi tridsiatich • ŠPORT •

Dva pekné góly: Dragoslav Radović (FK Hajdušica)

metrov znalecky zaslal loptu za chrbát domáceho brankára.

Po zmene strán domáci začali trochu nebezpečnejšie ohrozovať bránu Melicha a v 60. min vyrovnali, k čomu predchádzala príliš neobvyklá situácia. Brankár Melich sa ani nepokúsil zakročiť, lebo počítal, že lopta odletí von z ihriska. Stalo sa však, že silný vietor zastavil loptu na okraji trávnika, dobehol domáci útočník, prihral Kanačkému, ktorý loptu zaslal do nechránenej siete.

Po stredovom výkope Hajdušičania sa znovu ujali vedenia. Radović znovu z diaľky silne vypálil a prekvapil brankára domácich 1 : 2. Do konca hostia, využívajúc pomoc vetra, boli lepší a mali ešte niekoľko skvelých príležitostí.

Výsledok zostal nezmenený, ale celkom postačujúci na to, aby

hradník Kelečević.

Hostia nemali síl ani na čestný gól. Domáci hráči si zaslúžili pochvalu za angažovanosť a usilovnosť. Obe mužstvá hrali veľmi korektne a férovo. Treba pochváliť i mladých rozhodcov v čele s Markom Mitrovićom z Jabuky, lebo boli na úrovni dobrého zápasu.

DOLINA: Bujaković, Jovanov, Kolak, Popović, Hlavča (Kelečević) Mitkovski (S. Mamojka) Radivojev, Stajić, M. Mamojka (Ćirić) Radenković, Vasić V nedeľu v poslednom jesennom kole Dolina bude hosťovať v Alibunári. sa Hajdušičania domov vrátili so spevom.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Ćulum (Spremo), Maliar, Mršić, Folťan, Pavlovic, Radović, A. Ružić (Pejčić), A. Lipták, N. Ružić (Petrović)

1. Jedinstvo 2. Strela 3. Dolina 4. Radnički (K) 5. Potporanj 6. Spartak 1911 7. Sloga 8. BAK 9. Partizan(G) 10. C. zvezda 11. Jugoslavija 12. Hajdušica 13. Polet 14. Budućnost 15. Radn. (B) (-1) 16. Partizan

47 /4882/ 23. 11. 2019

14 12 14 10 14 9 14 8 14 7 14 7 14 7 14 4 14 5 14 4 14 3 14 4 14 3 14 3 14 3 14 2

0 2 2 3 2 2 1 5 2 3 6 1 3 3 3 4

2 40 : 14 2 36 : 10 3 31 : 19 3 36 : 14 5 29 : 27 5 31 : 33 6 18 : 21 5 17 : 18 7 23 : 30 7 20 : 22 5 18 : 25 9 18 : 31 8 19 : 32 8 22 : 40 8 20 : 30 8 9 : 19

36 32 29 27 23 23 22 17 17 15 15 13 12 12 11 10 41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Pekná rozlúčka s fanúšikmi MLADOSŤ – VOJVODINA 1 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

B

ol to posledný majstrovský zápas Mladosti tejto jesene na domácej ploche vo Vrbare. Po premenlivých výkonoch a výsledkoch, o ktorých budeme písať neskoršie, prišla zaslúžená výhra s dobre hrajúcim nováčikom z Báčskeho Gradišta, ktorý prišiel do Petrovca so skupinkou fanúšikov a neskrývajúcim úmyslom získať body.

Od začiatku zápasu obe mužstvá nasadili prudké tempo. Hralo sa za veterného, no nie veľmi chladného počasia. Striedali sa útoky na oboch stranách. Hostia hneď dali na vedomie, že sa nebudú brániť. Domáci sa zasa postupne dostávali k bráne výborného Isidora Milovanova. Ináč obe mužstvá mali medzi žrďami výborných brankárov.

V 10. min. Mladosť mohla skórovať, keď sa v tlačenici najlepšie nevynašiel Stanić. V 15. min. hosť Bubanja spoza šestnástky kopal popri múre po zemi, ale Leňa chytil loptu z ľavého dolného rohu. O chvíľu hostia kopali ponad brvno. Potom v 22. min. rýchly Plavšić

Jediný gól náhradníka Nebojšu Zagorčića, ktorý na trávnik vykročil v 85. min., nemohli znemožniť ani brankár Isidor Milovanov, ani obranca Dimitrije Vejin na bránkovej čiare

prenikol po ľavom krídle, prihral do stredu, Ožvát loptu predĺžil nabiehajúcemu Mrđanovi, tento pohotovo strieľal, ale brankár Vojvodiny dobre reagoval nohou. V 42. min. vynikol Leňa, keď parádne vybránil jednu prudkú strelu Jelića.

V druhej časti zápas ešte viac nadobudol na tempe, rozohral sa dobrý driblér Leškov, tiež kapitán Ožvát.

Mrđan mohol niečo urobiť, keďže

sa niekoľkokrát dostal do šancí po prienikoch z pravej strany. Kapitán Vojvodiny Bilbija v 64. min. prudko vypálili nad bránu Leňu.

Posledných osem minút Vojvodina dohrávala s desiatimi hráčmi, lebo rozhodca Tanović trestal druhou žltou kartou nebezpečného útočníka Bubanju. Keď sa mnohým zdalo, že sa duel skončil bezgólovou remízou, náhradník Zagorčić dostal

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Dáme gól, dali ho, predsa prehrali!

SLOGA (E) – JEDNOTA 3 : 2 (1 : 0) Juraj Pucovský

A

ké to bolo vzrušujúce derby v Erdevíku! Hostia z Pazovy začali lepšie, mali dva rohové kopy, z ktorých nič nevyťažili. Brankár Tojagić mal plné ruky práce. Erdevíčania sa potom zbavili tlaku, v 27. min. Cvijića zbytočne faulovali, tento odcentroval, niekto loptu vyhodil zo šestnástky rovno na nohu Bajunovića, ktorý zo šestnástich metrov trafil do ľavej šibenice. O niekoľko minút neskoršie Jovišić nohou zachránil svoju sieť po strele Mačvanského.

Nikto vari nečakal, že v druhom polčase bude až päť gólov. V 48. min.

Jovišić krátko prihral spoluhráčovi, lopty sa zmocnil Bajunović a prudkou strelou zvýšil na 2 : 0. Strážca siete Jednoty už o minútku neskoršie urobil ešte väčšiu chybu, prihral Drobcovi

42

www.hl.rs

a lopta sa tretíkrát trepotala pod brvnom brány Jednoty – 3 : 0.

Presvedčivá výhra sa usmievala hráčom Slogy, ale tak nemysleli Pazovčania. Zahrali vabank a Željko Mitrović za pomoci brata Milana v 55. min. skorigoval výsledok. Druhý gól bol tiež dielom Ž. Mitrovića, ktorý v 69. min. využil zmätok v obrane domácich. V tých chvíľach tréner Jednoty Vladimir Livaja neustále hlasne posmeľoval svojich hráčov: „Dáme gól, dáme ho!“ Do konca zápasu na erdevíckom trávnatom koberci hralo iba jedno mužstvo – pazovské. Dokonca Cvetanović v 80. min. z ľavej strany loboval vybiehajúceho Tojagića, ale vysoko zdvihnutá vlajka postranného rozhodcu Petrovića znamenala, že strelec bol v ofsajde (?!), takže Negovanović gól anuloval.

Správne alebo nie, len s rozhodova-

Informačno-politický týždenník

ním Sriemskomitrovčanov Miloša Negovanovića a Stefana Petrovića, ako aj Mirely Maleševićovej z Čalmy neboli spokojní ani domáci, ani hostia.

Prví tvrdili, že Jednota dala druhý gól z postavenia mimo hry, kým sú hostia presvedčení, že im anulovali regulárny gól Cvetanovića.

SLOGA: Tojagić, Đurkić, Domčić, Stojšić, Tomčić, Cvijić, Bajunović, Drobac (Barić), Mačvanski (Grubiša), Stojčić, Ristić (Bojanić) JEDNOTA: Jovišić, Tošić (Milovčević), Delić, Cvijanović (Igrač), Panjak (Milanović), Ž. Mitrović, Gavrilović, Cvetanović, Živanović, Kačar, M. Mitrović Výsledky 14. kola: Jugović – Sloga (T) 2 : 1, Hajduk – Radnički 2 : 1, Sloga (E) – Jednota 3 : 2, Jadran – Podrinje 1 : 1, Crvena zvezda – Sloboda 1 : 2, Sremac – Mladost (NS)

loptu z pravej strany a popod dovtedy neprekonateľného Milovanova trafil, pričom sa obranca Vejin márne pokúsil vykopnúť loptu z bránkovej čiary.

Bola to radosť na ihrisku, v hľadisku, lebo sa sieť zavlnila v 89. min.

MLADOSŤ: Leňa, Kaňa, Ivetić, Fábry (Jakuš), Šproch, Beronja, Mrđan, Ožvát, Leškov, Stanić (Malidžan), Plavšić (Zagorčić) Výsledky 14. kola: Bačka – Vrbas 2 : 3, Mladosť (P) – Vojvodina 1 : 0, Mladost (A) – Sloga 0 : 1, Tisa – Radnički 2 : 0, ČSK Pivara – Crvenka 5 : 1, Mladost (T) – Stari grad 0 : 4, Tavankut – Tekstilac 5 : 0, Bajša – Krila Krajine 5 : 1.

Foto: J. Pucovský

1. Sloga 2. ČSK Pivara 3. Mladost (A) 4. Vrbas 5. Tavankut 6. Stari grad 7. Tisa 8. Mladosť (P) 9. Bajša 10. Vojvodina 11. Bačka 12. Tekstilac 13. Crvenka 14. Krila Krajine 15. Mladost (T) 16. Radnički

14 13 14 8 14 8 14 8 14 8 14 7 14 6 14 7 14 6 14 4 14 4 14 4 14 4 14 2 14 2 14 0

1 0 41 : 7 40 4 2 29 : 13 28 3 3 29 : 12 27 2 4 23 : 16 26 2 4 20 : 13 26 4 3 32 : 14 25 6 2 17 : 11 24 1 6 25 : 18 22 3 5 28 : 22 21 5 5 18 : 14 17 3 7 17 : 23 15 1 9 14 : 32 13 1 9 13 : 37 13 5 7 14 : 27 11 0 12 9 : 34 6 1 13 10 : 46 1

1 : 5, Borac – Cement 1 : 3, Mladost (BJ) – Podunavac 0 : 1.

Program 15. kola: Podunavac – Jugović, Cement – Mladost (BJ), Mladost (NS) – Borac, Sloboda – Sremac, Podrinje – C. zvezda, Jednota – Jadran, Radnički – Sloga (E), Sloga (T) – Hajduk.

1. Mladost (NS) 2. Podrinje 3. Borac 4. Sloga (E) 5. Hajduk 6. Jednota 7. Cement 8. Mladost (BJ) 9. Podunavac 10. Radnički 11. Sloga (T) 12. Sremac 13. Jugović 14. Sloboda 15. C. zvezda 16. Jadran

14 10 14 9 14 9 14 9 14 9 14 7 14 7 14 7 14 6 14 5 14 4 14 4 14 3 14 3 14 2 14 1

2 3 3 2 0 2 2 0 2 3 3 1 2 2 3 4

2 36 : 10 32 2 33 : 10 30 2 27 : 8 30 3 29 : 18 29 5 20 : 16 27 5 23 : 20 23 5 17 : 18 23 7 28 : 25 21 6 23 : 19 20 6 18 : 19 18 7 15 : 18 15 9 12 : 30 13 9 19 : 29 11 9 16 : 35 11 9 10 : 24 9 9 14 : 39 7 • ŠPORT •

BOLI SME NA DERBY SLOGA – JEDNOTA 3 : 2 (1 : 0)

Skóre zápasu otvoril Dejan Bajunović v 27. min. zápasu týmto krásnym gólom

Na 2 : 0 zvýšil Bajunović v 48. min.

Infarktový zápas v Erdevíku

D

Juraj Pucovský

va kluby, erdevícka Sloga a staropazovská Jednota, ktoré toho roku oslavujú krásne jubileá – sté výročie pôsobenia, v sobotu 16. novembra 2019 v Erdevíku zohrali ktovie koľké derby v dlhých a bohatých dejinách.

Už niekoľko rokov obe mužstvá súťažia vo Vojvodinskej lige – južnej skupiny. Erdevíčania stále bojujú, zatiaľ bezúspešne, o postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina, kým Pazovčania zaznamenávajú premenlivé výsledky. Tejto jesene hrajú možno najlepšie za posledných niekoľko rokov.

Pred týždňom na erdevíckom ihrisku boli výborné podmienky na hru; mimoriadny trávnik, teplota priam septembrová a nie novembrová, v hľadisku zo 200 divákov... Erdevíčanom úspech prinášal zostať v konkurencii

Radosť strelca Srđana Dobca po treťom góle

o titul a Pazovčanom možnosť dostať sa medzi prvých päť – šesť mužstiev.

Ani jeden z 22 hráčov, ktorí vybehli na trávnik, nezaháľal, nešetril si sily, naplno bojoval... Zápas lepšie otvorili Pazovčania, ale od polovice polčasu začali hroziť aj domáci, ktorí si krásnym gólom Dejana Bajunovića v 27. min. zabezpečili minimálny náskok pred odchodom na prestávku.

Hneď na začiatku druhého polčasu hráčom Slogy stačili len dve minúty, aby získali náskok 3 : 0! Druhý gól dal Bajunović v 47. min., a potom Srđan Drobac v 49. min. tretíkrát prekonal nad dva metre vysokého kapitána Jednoty Lazara Jovišića.

Veríme, že v tej chvíli všetci na ihrisku mysleli, že je všetko rozhodnuté. Ale nebolo tak.

Od 50. min. akoby na oboch stranách zahrali celkom nové mužstvá; slabí domáci, vzletní, chtiví a zvlášť úporní hostia. Pazovčanom to prinieslo plody. Už v 55. min. Željko Mitrović skorigoval na 3 : 1 a v 69. min. aj druhý raz prekonal Tojagića – 3 : 2! Potom nastala opravdivá

Željko Mitrović skorigoval na 3 : 1 v 55. min.

futbalová dráma. Pazovčania neustále útočili, Erdevíčania sa s vypätím všetkých síl húževnato bránili. V 87. min. lopta doletela sprava celkom na ľavú stranu, odkiaľ ju nabiehajúci Srđan Cvetanović krásnym lobom ponad Tojagića zaslal do siete. Kým sa hostia radovali, pohľady mnohých boli upriamené na vysoko zodvihnutú žltú vlajku postranného rozhodcu Stefana Petrovića zo Sriemskej Mitrovice, ktorý tak upozornil spoluobčana s píšťalou Miloša Negovanovića, že strelec bol v ofsajde?!

Zo senzačného vyrovnania nebolo nič. Hostia sa búrlivo aj po zápase hnevali na rozhodcov, tvrdiac, že ich drasticky poškodili, a domáci tvrdili, že aj Pazovčania jeden gól dali z postavenia mimo hry. Bol to infarktový zápas, ktorý sa šťastne skončil pre mužstvo Slogy.

Zápas v Erdevíku dvoch mužstiev, ktoré by podľa kvality hráčov a podmienok možno naozaj mohli hrať o stupienok vyššie, znova potvrdil, prečo je futbal najpopulárnejší šport na svete. A chyby rozhodcov, ak ich vôbec bolo, vedia iba oni, či zapredali svoje duše čertovi?!

Dvojnásobný strelec Slogy Dejan Bajunović

Mužstvo MOMS Pivnica – 11. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Pivnica: Filip Badinský, Andrej Pintír, Denis Šuster, Vlastislav Kuchta, Dávid Šuster (stoja zľava); Alexander Čobrda, Vladimír Kuchta, Milan Grňa (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec