Hlas ľudu 47/2020

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, ktorá tiež bola diktovaná novovzniknutou situáciou koronavírusu, prezentovala predsedníčka Anna Čapeľová.

A. Horvátová Foto: z archívu A. Čapeľovej

21. 11. 2020 | 47 /4934/

Uzávierka čísla: 18. 11. 2020

Tohto roku na rad prišla aj „generálka“ riečky Begej v Báčskom Petrovci. Robotníci z Báčskej Palanky zverenú úlohu v uplynulom období zvládli a koryto Begeja vyčistili od bahna, k tomu novú úpravu dostalo aj pobrežie. Zvlášť na úsekoch, kde sa rozrástlo divé húštie. Novinkou je aj nový chodník namiesto starého, aby Petrovčania z Delodefie nemuseli „do dediny“ chodiť okolo. Ďalšou novinkou je realizácia idey skultivovať zanedbané jamy v tej časti Petrovca, upraviť tam rybník a pridať aj turistické obsahy.

J. Čiep

Rozhovor so Zdenkom Kožíkom, naším popredným hercom zo Starej Pazovy, ktorý pôsobil v početných amatérskych a profesionálnych súboroch doma a na Slovensku, hral vo filmoch a v televízii, spolupracoval s viacerými i profesionálnymi režisérmi, prinášame v rubrike Kultúra.

A. Francistyová Foto: z archívu Z. Kožíka

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Republiky Srbsko schválilo pravidlá stimulov pre investície na spracovanie a marketing poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v sektore výroby destilátov. Najvyššia celková suma stimulov, ktorú môže žiadateľ dostať v jednom kalendárnom roku, je 15 500 000 dinárov.

Predmetom stimulov sú oprávnené investície a náklady v oblasti výroby silných alkoholických nápojov súvisiace s výstavbou zariadení, všeobecnými nákladmi alebo nákupom nového vybavenia, prístrojov a strojov potrebných na výrobu destilátov. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Na novej adrese Anna Francistyová

V

lani v novembri kolegovia z Rádia Nový Sad oslávili 70. výročie pôsobenia tohto média. Aj prvé slová do éteru po slovensky odzneli práve 29. novembra 1949, a to zo štúdia majestátnej budovy v Ulici Ignjata Pavlasa číslo 3 v Novom Sade. Tam donedávna merali cestu na pracovisko všetci jeho zamestnanci. Už nie.

Teraz si to majú deň čo deň nasmerovať mimo mesta – do novej budovy Rádio-televízie Vojvodina na tzv. Mišeluku. Vyrástla práve na mieste starej budovy Televízie Nový Sad, ktorá bola zničená počas bombardovania v roku 1999. Pred mesiacom sa sem presťahovali rozhlasoví kolegovia z maďarskej redakcie, postupne i ďalšie a na novej adrese (Kamenická cesta 45, Petrovaradín) od pondelka 16. novembra 2020 definitívne sídli a pôsobí aj Slovenská redakcia. Tento dátum bude zapísaný ako historický, ako začiatok novej etapy v dejinách tohto média – konkrétne jeho slovenskej zložky. Kvôli nehatenému programu naši rozhlasoví kolegovia jeho predpoludňajší program vtedy vysielali z teraz už bývalého sídla v centre mesta, kde pripravili i popoludňajší, ale ten už vysielali z novej budovy.

A odvtedy už len po novom... Z mesta na novú adresu pracoviska presúvať sa napríklad mestskými autobusmi číslo 69 alebo 71, v novučkej novej budove čím skôr sa

zorientovať, prispôsobiť a tvoriť ustálené programy. Lebo poslucháči si zvykli na tradičnú schému predpoludňajších, popoludňajších i nočných programov: správy, vysielania pre dedinu, pre deti, mládežníkov, relácie Pohľady k výšinám, Rádiošport, Súzvuky, Z každého rožka troška, Kaleidoskop, hudobné vysielania...

Naši rozhlasoví kolegovia majú vraj z tejto novej situácie zmiešané pocity. Nové priestory pociťujú aj ako nepraktické, stále ich porovnávajú so svojimi doterajšími pracovnými podmienkami. Veríme, že sa všetko postupne dostane do tých správnych koľají a že aj v týchto nových priestoroch budú vznikať nielen ďalšie kvalitné programy, ale aj nové trvalé spomienky.

Ale sme presvedčení, že nevyblednú ani tie, čo plnili srdcia, mysle i foto či video archívy v doterajšom sídle Novosadského rozhlasu. Slovenská redakcia napríklad sídlila na podkroví, presnejšie na 4. poschodí tejto známej starej novosadskej budovy, na ktorej stále píše Dom novosadske trgovačke omladine... Čo už... Cesta späť nemožná...

Nové dejiny sa budú písať už len z novej budovy. Do ktorej sa postupne budú presťahúvať aj televízni kolegovia, ktorí po zbombardovaní budovy Televízie Nový Sad pôsobili v prenajatých priestoroch. Všetky služby RTV sa sem majú presťahovať do polovice nasledujúceho roku.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

4 Symbióza hudby a politiky

9 Aj škôlkari v humanitárnej zbierke

31 Veľkí kultúrni nadšenci 41 Do Vrbary sa vrátila radosť

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Výrobcom destilátov dotácie do 15,5 milióna dinárov

Na titulnej strane: Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Foto: Zoran Ivezić

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

47 /4934/ 21. 11. 2020

3

Týždeň

S DRAGANOU MILOŠEVIĆOVOU, POKRAJINSKOU TAJOMNÍČKOU PRE KULTÚRU, VEREJNÉ INFORMOVANIE A VZŤAHY S NÁBOŽENSKÝMI SPOLOČENSTVAMI

Symbióza hudby a politiky Anna Horvátová

D

o politických drsných vôd čoraz častejšie vplávajú aj ženy a celkom dobre sa v tej sfére vynachádzajú. Za posledných niekoľko rokov dokonca ženy političky sú kontradiktórne tak spojeniu drsná politika, ako i političkám, ktoré sme stretali s namosúrenými tvárami, zazeravými pohľadmi. Sú to osoby, ktorých tváre krášli úsmev, ktoré si svojimi maniermi získavajú sympatie občanov a srbskej politickej scéne pozdvihujú úrovňovú priečku.

Pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová je práve političkou, oplývajúca zvláštnym pôvabom, elegantnosťou a jej pôsobenie je prepojením politického a hudobného profesionalizmu. Ako sa na politickej scéne darí hudobnej umelkyni – huslistke? „Budem úprimná, začiatky vôbec neboli ľahké. Dostať sa do oblasti, ktorá sa doposiaľ akoby pokladala za mužskú, čiže prepojiť politiku z jednej strany a kultúru a umenie zo strany druhej a s kolegami rovnoprávne rozhodovať vo svojom povolaní, nebolo ľahko, ale pre mňa bolo výzvou. Predsa som mala to šťastie, že sa takmer dve desaťročia vedľa umenia, ktoré je mojou primárnou profesiou, zaoberám aj politikou. K tomu som získala obrovské skúsenosti či už určité poznatky najprv v Zhromaždení mesta Nový Sad ako výborníčka, potom v Zhromaždení APV ako poslankyňa. V súčasnosti na pozícii pokrajinskej tajomníčky mi bolo omnoho ľahšie, keďže som mala politickú skúsenosť, aby som vybalansovala dve zdanlivo rozdielne povolania.

Z jednej strany kultúru a umenie a z druhej strany politiku, ktorú možno niekedy označiť ako krutú realitu, a ako taká je súčasť mojej profesie.“

4

www.hl.rs

ROZVETVENÁ ČINNOSŤ me, nepostačujúce. Nemenej PÔSOBENIA dôležitý je aj systém verejného Čo všetko v sebe zahrnuje informovania na území našej funkcia pokrajinského tajom- pokrajiny. Svedkami sme, že níka a užšie vymedzené pre máme nad 350 médií, pričom kultúru, verejné informova- my ako sekretariát musíme dbať nie a vzťahy s náboženskými na to, aby boli udržateľné, aby spoločenstvami, okrem veľkej čo najlepšie vykonávali svoju zodpovednosti? činnosť a tiež aby sme prispeli „Pokrajinský sekretariát pre ku kvalite ich práce. K tomu my kultúru, verejné informovanie sme aj spoluzakladatelia spolu a vzťahy s náboženskými spo- s národnostnými radami národločenstvami je veľmi rozmer- nostných menšín piatich pokraný ako administratívny aparát, jinských menšinových ústavov lebo vo svojom zložení, ako to hovorí aj samotný názov, je oblasť kultúry, skutočne rozvetvená, oblasť verejného informovania a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.

Veľkou zodpovednosťou je byť v čele práve tohto sekretariátu, predovšetkým preto, že je on zakladateľom až dvanásť ustanovizní kultúry na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Nielenže tieto inštitúcie finančne podporujeme, ale im pomáhame pri realizácii prograPokrajinskú tajomníčku Draganu Miloševićovú mových aktivít, v Národnostnej rade slovenskej národnostnej na starosti máme menšiny privítala predsedníčka Libuška platy zamestnan- Lakatošová cov, čiže staráme sa o kompletnej ich činnosti. pre ochranu kultúry. Pod príslušOkrem toho znášame zodpoved- nosťou sekretariátu sú i vzťahy s nosť aj keď sú v otázke aktivity náboženskými spoločenstvami, v rámci nášho sekretariátu, ktoré staráme sa o kostoly a konfesie sa vzťahujú na verejné súbehy na na území AP Vojvodiny. Preto financovanie a sufinancovanie musím zdôrazniť, že činnosť, projektov. Pritom musím zdôraz- ktorú dennodenne vykonávam, je niť, že maximálne vynakladáme veľmi náročná, zodpovednosť je úsilie a všetky projekty, ktoré sú veľká, keďže v našej kompetencii adresované na náš sekretariát, je veľa oblastí pôsobenia.“ kooptujeme do systému sufiSAMOTNÝ ROZPOČET nancovania aj napriek tomu, že HOVORÍ O ÚSPEŠNEJ ČINNOSTI sú často finančné rozpočtové „To, čo mňa osobitne teší a na prostriedky, s ktorými nakladá- čo som nesmierne hrdá, je fakt,

Informačno-politický týždenník

že od roku 2016, keď predchádzajúca pokrajinská vláda bola vymenovaná, − a aj naďalej sme svedkami, že sa v rovnakej politike pokračuje v kontinuite do roku 2024 a vlastne od toho času, od roku 2018, keď som nastúpila na post pokrajinskej tajomníčky (bolo to v polovici predchádzajúceho mandátu) – rozpočet sekretariátu, v čele ktorého sa nachádzam, sa zdvojnásobil. Je to ten dôležitý údaj, k tomu nie často spomínaný, čo však odzrkadľuje našu skromnosť; z 2 miliárd, koľko bolo vyčlenených na činnosť sekretariátu, ktorý vediem, v minulom roku je to teda zvýšené na 4 miliardy. K tomu je jediný sekretariát na úrovni celej pokrajnskej vlády, ktorý je zdvojnásobený v takom krátkom časovom období, na čo som veľmi hrdá. Samozrejme, to by sa už nijako nemohlo uskutočniť, či zrealizovať nebyť absolútnej podpory predsedu pokrajinskej vlády Igora Mirovića.

Vďačiac aj pánovi Mirovićovi, aj všetkým členom pokrajinskej vlády určite by sme nedosiahli takéto výsledky a pokrok, keď ide o financovanie všetkých aktérov v kultúre, informovaní a v náboženských spoločenstvách, nebyť tej podpory. “ Vyzdvihnúť treba zaujímavý fakt, a to je: „V marci 2018 som bola vymenovaná za pokrajinskú tajomníčku, pričom už v decembri toho istého roku, ani po desiatich mesiacoch sa rozpočet sekretariátu, v čele ktorého pôsobím, zdvojnásobil.“ Čo priniesol rok nepredvídateľnej koronavírusovej pandémie? „S poľutovaním musím skonštatovať, že rok poznačený pandemickou situáciou bol nesmierne ťažký nielen pre pokrajinu, ale pre celú našu krajinu, keďže nás zasiahli aj určité zákroky, zmenšenie rozpočtu, opravný rozpočet v priebehu roka, čo implikovalo, žeby sa mohlo stať, že do roku 2021 vkročíme so zmenšeným • TÝŽDEŇ •

rozpočtom. Práve v týchto dňoch (9. novembra pokrajinská tajomníčka Dragana Miloševićová pobudla v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny na pozvanie predsedníčky Libušky Lakatošovej, keď vznikol aj tento rozhovor, pozn. ah) sa vypracúva rozpočet, mám nádej, že rozpočet sekretariátu, ktorý vediem, nebude znížený, naopak, možné je zvýšenie prostriedkov, keď sú určité oblasti v otázke.“ DVA ROKY PÔSOBENIA A ZA NIMI STOJÍ...

Sumarizujúc činnosť sekretariátu v čele s Draganou Miloševićovou stačí vyzdvihnúť zdvojnásobený rozpočet v ňom.

Takýmto úspechom sa nemôžu pochváliť iné sekretariáty. Sú tu ešte pozoruhodné akcie, ktoré je podstatné spomenúť. „Takým veľkým úspechom či kapitálnou investíciou je aj výstavba budovy RTV Vojvodina, ktorá trvá už dvadsať rokov od brutálneho zničenia zo strany NATO agresora. Je to na všeobecnú hrdosť všetkých občanov AP Vojvodiny, a predovšetkým zamestnancov. K tomu sme založili ustanovizeň – Múzeum pripojenia z príležitosti storočnice ukončenia 1. svetovej vojny – Veľkej vojny a pripojenia Vojvodiny vtedajšiemu Kráľovstvu Srbska. Táto udalosť sa konala 25. novembra 2018. Schválili sme aj dátum pokrajinského významu, keď sa udeľujú pokrajinské ocenenia, tiež významné dátumy národnostných spoločenstiev – národnostných menšín na území APV, príznačné je založenie rozpočtového fondu za Sriemske Karlovce za obnovenie a revitalizáciu Sriemskych Karloviec, ako najvýznamnejšieho duchovného a kultúrneho mestečka našej krajiny, tiež ako jedinečná historická jednotka.“ Za dva roky by azda stačilo, hoci nie je to všetko, čo len svedčí o schopnosti vedúcej sekretariátu. Ešte sa realizovali dve investície, a to: „Sú to skutočne veľké investície. Jednou z nich je náš najstarší národný teáter – Srbské národné divadlo. Totiž v tomto roku sa nám podarilo zabezpečiť prostriedky vo výške 75 miliónov dinárov na obnovenie techniky • TÝŽDEŇ •

a vybavenia na najväčšej scéne toho typu v našej krajine. Prečo to spomínam?! Z jednoduchého dôvodu – do vybavenia sa nevkladalo predchádzajúcich 40 rokov.

Preto si môžete predstaviť, aké nadšenie bolo v technike SND, keď po toľkých rokoch dostali najsúčasnejšie vybavenie na našej najväčšej scéne – Scéne Jovana Ðorđevića po až 40 rokoch. Je skutočne priam nepochopiteľné, ako doteraz mohli realizovať predstavenia na našej najväčšej scéne s nezodpovedajúcim vybavením pre predstavenia a nieže pre normálny chod práce.

Aj druhá investícia je veľmi dôležitá – ide o Múzeum súčasného umenia Vojvodiny. Totiž roku 1969 sa začala výstavba muze-

sme zachránili zdravie zamestnancov.

Dôležité je spomenúť, že sme udržali kontinuitu financovania všetkých ustanovizní, ktorých sme my zakladatelia, a k tomu aj zvýšenie prostriedkov keď ide verejné súbehy. Keď ide o verejné informovanie na jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev za minulé štyri roky suma na financovanie 22 časopisov je zvýšená za takmer 60 miliónov.

Vôbec nie je zanedbateľná suma, a pritom sa za štyri roky poskytla omnoho väčšia podpora vydavateľským ustanovizniam a vôbec informovaniu na jazykoch národnostných menšín. Sú toto iba tie najdôležitejšie investície, avšak

Na stretnutí boli aj riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty a riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová

álnej budovy, aby roku 1970, keď budova ,oslávila' svoje prvé narodeniny, boli konštatované určité problémy s kanalizačnou sústavou objektu. Už väčší dážď spôsobil záplavy objektu. Žiaľbohu, od roku 1970 do roku 2020, čiže pol storočia sa zanedbával problém s kanalizáciou, všetci zavierali oči a nikto sa nepodujal na rekonštrukciu kanalizačnej siete. Pričom sa prišlo do situácie, že sa ohrozovalo zdravie zamestnancov v tom objekte.

Tohto roku pokrajinská vláda usmernila 30 miliónov dinárov na sanáciu budovy. Určite by v predchádzajúcich rokoch tá suma bola menšia, ale keďže sa za predchádzajúcich 50 rokov nikto nepodujal na rekonštrukciu, ani neprejavoval starosť o objekt, čo vyznieva priam tragicky, predsa s potešením môžem povedať, že

zoznam je omnoho dlhší. Treba tu ešte dodať, že v rovnakom nezávideniahodnom položení sú aj historické pamätníky, ktoré viac desaťročnou zanedbanosťou prišli do chúlostivého stavu. S poľutovaním môžem konštatovať, že odrazu sa to nedá revitalizovať, preto tie historické spomienky postupne opravujeme, a samým tým aj celistvý obraz našej krajiny zveľaďujeme.“ Zostal možno nejaký nedokončený projekt z minulého roku? „Jeden projekt sa nám nepodarilo dokončiť, a to je Národné divadlo v Subotici, spoločný projekt pokrajinskej vlády, vlády Republiky Srbsko a mesta Subotica, ktorý roky dozadu bol sčasti realizovaný. Keby nás v tomto roku nezasiahla koronavírusová nebezpečná pandémia, určite by

sme slávnostne otvorili aj túto budovu.“ OD HRY NA HUSLIACH PO ÚSPEŠNÚ POLITIČKU A znovu otázka naviazaná na vaše pôsobenie v dvoch rozličných oblastiach, ktoré úspešne svojou činnosťou prepájate – hudba, husle a politika a odkiaľ vám tá smelosť? „Do politických vôd som vplávala ako osemnásťročná roku 2001. Ale aj pevne som bola rozhodnutá, keďže som sa roky venovala vážnej hudbe, že si tipnem akadémiu umenia. Ten vstup do politiky, predtým náruživej huslistky, bol takým prekvapením pre mojich známych a blízkych ľudí. Samozrejme, rodičia ma podporili v tom, i keď otco bol príliš skeptický. Myslel si, že tam nieto nič ušľachtilé, že je to veľmi surový svet, a k tomu pre dievčinu. K tomu ani moji rodičia sa nevenovali politike, takže to bolo ohromujúce, odkiaľ vo mne odhodlanie vojsť do politického života. Začiatok môjho politického angažovania vlastne spôsobili vtedajšie diania v našej krajine a októbrová revolúcia 2000. Tu chcem zdôrazniť, že mám dve lásky, ktoré som skĺbila svojím pôsobením – je to môj štát a umenie, ktorým sa zaoberám takmer celý môj život. Sú to dve polia pôsobenia, v ktorých som chcela prispieť čo najlepšie – na poli politiky a na poli umenia, hudby, vlastne spojiť tie dve v tom momente nespojiteľné profesie. Umenie je dokonca aj spojiť tie dve diametrálne odlišné oblasti. K tomu veľmi ambiciózne som vošla do tej politickej sféry.“ Výsledky sú viditeľné, dvadsať rokov zotrvať, a pritom zaznamenať pokrok za pokrokom, žiaden úpadok, znamená, že cesta, ktorú si Dragana Miloševićová zvolila, bola správna.

O pôsobení novinárov Hlasu ľudu a vôbec celej našej ustanovizne veľmi príjemne hovorila, nielenže sleduje slovenské písané slovo z postu svojho pôsobenia, ale s týždenníkom sa stretala aj skôr, pričom správne vedela doceniť snahu hlasľudovcov a profesionálny prístup k práci.

47 /4934/ 21. 11. 2020

Foto: Zoran Ivezić

5

Týždeň 

7 DNÍ

Zvrchovaný čas na zodpovednosť a serióznosť Pripravil: Stevan Lenhart

S

cieľom čeliť šíreniu infekcie koronavírusom v Srbsku od 17. novembra platí obmedzenie pracovného času pohostinských podnikov, predajní a nákupných stredísk do 21. hodiny. Týmto reštriktívnym opatrením nie sú obsiahnuté lekárne, benzínové čerpadlá a hospodárstva s nočnou zmenou.

Nový srbský minister školstva Branko Ružić vyhlásil pre médiá, že školy sa nateraz nebudú zatvárať, lebo výchovno-vzdelávacie ustanovizne vraj momentálne nepredstavujú kritické miesta transmisie vírusu, a teda zostanú otvorené kýmkoľvek v nich bude možné realizovať pravidelnú výučbu a zabezpečiť nehatený priebeh práce.

V dôsledku každodenného nárastu nových prípadov Covid-19, kapacity nemocníc v Srbsku sú takmer zaplnené. Po zasadnutí s riaditeľmi nemocníc dňa 17. novembra minister zdravotníctva Dr. Zlatibor Lončar upozornil občanov, že je zvrchovaný čas, aby sa všetci začali správať zodpovedne a seriózne, čím by sa malo prispieť k zastaveniu šírenia nákazy. Zároveň pripomenul, že netreba zabúdať na tých pacientov, u ktorých sú prítomné iné ochorenia. „Každú hodinu pribúdajú nové prípady ochorenia Covid-19, ale musíme mať na starosti aj pacientov, ktorí nie sú infikovaní koronavírusom a tiež potrebujú adekvátnu liečbu, opateru a priestor. Musíme teda aj pre nich mať lekárov, ošetrovateľky, upratovačky a iný zdravotnícky personál,“ povedal Lončar.

V okolitých krajinách je epidemiologická situácia kritická.

V Maďarsku sa kvôli kontrole realizácie predpísaných opatrení angažovalo vojsko, pokým v

6

www.hl.rs

Čiernej Hore sa obávajú, že zdravotný systém je pred kolapsom.

Slovinsko predĺžilo mimoriadny stav do 17. decembra a Rakúsko zaviedlo tvrdý lockdown, ktorý bude trvať aspoň do 6. decembra a dovtedy budú zatvorené

odlišnému spôsobu prenosu, ako aj k menšej účinnosti imunity získanej z očakávanej vakcíny.

K nedávnym správam o účinnosti vakcíny proti Covid-19, ktorú vyvíjajú spoločnosti Pfizer (USA) a BioNTech (Nemecko), americká firma Moderna tiež oznámila úspešnosť svojej očkovacej látky, ktorá sa ukázala ako účinná pri testovaní 94,5 prípadu infekcie. A ruskí vedci odhadujú, že ich vakcína Sputnik V má účinnosť 92 percent, pričom u očkovaných osôb neboli zistené žiadne nepredvídané nežiaduce reakcie.

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v súvislosti so správami Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej o vakcínach však organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus: „Trápi nás čoraz väčší počet prípadov nákazy vyhlásil: „Toto nie v Európe a v USA.“ (foto: wikimedia) je chvíľa na uvoľnenie. Napriek tomu, všetky obchody, pokým vyučo- že po nás prichádzajú povzbuvanie bude prebiehať len online dzujúce správy o vakcínach proti a zakázané sú všetky športové a Covid-19, sme obozretnými optimistami. Trápi nás čoraz väčší kultúrne aktivity. počet prípadov nákazy, najmä * Uplynul rok odvtedy, čo sa v Európe a USA. Hrozí kolaps objavil prvý evidovaný prípad zdravotných systémov.“ nakazenia koronavírusom. Bol to * Arménsko a Azerbajdžan pod55-ročný muž z čínskej provincie Chu-pej. Odvtedy až dodnes sa písali dohodu o ukončení vojny vo svete týmto vírusom nakazilo o Náhorný Karabach. Tamojší vyše 55 miliónov ľudí, pokým 1,3 konflikt vypukol 27. septembra a milióna z nich podľahlo ochore- v ťažkých bojoch, ktoré nasledoniu. Dnes je v Európe a vo svete vali, zahynulo niekoľko tisíc ľudí. prítomná aj pozmenená, čiže K podpísaniu mierovej dohody zmutovaná verzia pôvodného došlo v spolupráci s Ruskom a vírusu a odborníci upozorňujú, riešenie predpokladá odchod že nové mutácie by mohli viesť arménskych vojenských síl z úzek väčšej závažnosti ochorenia, mia vôkol Náhorného Karabachu.

Informačno-politický týždenník

Ako uviedli agentúry Reuters a Interfax a informoval o tom aj webový portál HN Online, arménsky premiér Nikol Pašinjan mierovú dohodu označil za bolestivú a jej podpísanie za „mimoriadne náročné“. „Prijal som toto rozhodnutie na základe hlbokej analýzy bojovej situácie,“ vyhlásil Pašinjan a dodal: „Toto nie je víťazstvo. Ale nie je to prehrou, pokiaľ sám seba nepovažuješ za porazeného. A my sa nikdy za porazeného považovať nebudeme.“ V arménskej metropole Jerevane však vypukli protesty a premiéra Pašinjana demonštranti označili za zradcu.

Na druhej strane azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vyhlásil, že aktuálna mierová dohoda je základom k ukončeniu dlhoročného konfliktu. Od roku 1994 až doteraz Náhorný Karabach sa nachádzal pod vojenskou kontrolou Arménska, pokým Azerbajdžan považoval toto sporné územie za okupované.

Ruské mierové jednotky budú v nasledujúcom období dohliadať na pokoj v danej oblasti a tiež by mali strážiť tzv. Lačinský koridor, ktorý spája Náhorný Karabach s Arménskom. * Známy juhoslovanský a srbský herec Ivan Bekjarev zomrel dňa 16. novembra vo veku 74 rokov v Belehrade. Hereckú kariéru začal vo filme Bokseri idu u raj (1967) a odvtedy hral v početných filmoch, televíznych seriáloch a divadelných predstaveniach.

Popularitu získal najmä rolami v seriáloch Otpisani, Banjica, Bolji život a Srećni ljudi, tiež bol úspešným rozhlasovým a televíznym moderátorom. Zohral vyše 150 divadelných úloh, dlhé roky bol reprezentatívnym hercom Juhoslovanskej činohry a pôsobil aj ako profesor herectva na Akadémii umenia v Belehrade.

• TÝŽDEŇ •

O ČINNOSTI VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM S PREDSEDNÍČKOU ANNOU ČAPEĽOVOU

Keď aktivity diktuje koronavírus Anna Horvátová

K

ultúra ovplyvňuje ľudské vnímanie rozličnými formami, aj produktivitu príjemcov, keď je v správne usmernená. Dôležitá je v tom všetkom duchovná vyspelosť, tiež hodnoty kultúrnych obsahov. Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny ako teleso, ktoré bdie nad kultúrnymi akciami vojvodinských Slovákov, podporuje ich, zveľaďuje, prispieva k zachovaniu kultúrnych hodnôt medzi vojvodinskými Slovákmi, pozdvihujúc akcie na vyššiu úroveň. V rámci kultúrnych podujatí a zachovávania kultúrneho dedičstva je hodne akcií, rok čo rok takmer pribúdajú nové podujatia, hoci pri vypracovaní plánu kultúrnych obsahov na bežný rok sa jedno mienilo a iné sa konalo, lebo udalosti diktuje nepriaznivá situácia spôsobená koronavírusom.

Aké uskutočnené a nerealizované plány mali v tomto roku vytýčené a aké sú odklony od minulého roku, ozrejmí predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová: „Tak ako minulé roky, Výbor pre kultúru si na začiatku bežného roku vytýčil bohatý plán aktivít, ktorým sa venuje v súlade so svojím pôsobením, teda hlavnými cieľmi sú nám podporovanie súčasnej kultúrnej tvorby, tradičnej tvorivosti s pestovaním kultúrneho dedičstva, ktorých hlavným významom je zachovanie nehmotného kultúrneho bohatstva. Na zvýšenie kvality kultúrnych obsahov mali sa organizovať semináre alebo workshopy, prednášky uznávaných osobností z jednotlivých oblastí a čo sa stalo?! Tohtoročné plány a vôbec naša činnosť sa začali uberať iným smerom. Žiaľ, aj oblasť kultúry zasiahol akoby nezničiteľný koronavírus, s ktorým zápasí celý svet, a ktorý teraz, ako sme svedkami, iba dostáva na intenzite.“ REALIZÁCIE SME VŠELIJAKO IMPROVIZOVALI „Vedomí si skutočnosti, že kultúra prispieva k lepšiemu ponímaniu života, vzdelaniu, tiež zvýrazňuje príslušnosť k národnostnému spoločenstvu a má historickú funkciu, kultúrne obsahy sme predsa reali• TÝŽDEŇ •

zovali. Veď nemožno až do tej miery nečinne sedieť. Ak aj vírus zúri, ale život nezastal. Aspoň tie online aktivity, či súťaže sme zverejnili.

Pripomínam tu, aby záujemcovia neprehliadli na našej webovej stránke súbeh časopisu pre deti Zornička, dospelí pre deti, ktorý je aktuálny do konca novembra. Na pestovanie slovenského literárneho dorastu je tu ako roky predtým literárna súťaž pre žiakov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo. Už zrealizovaný projekt určený pre deti bol v októbri

s koronovou situáciou; padinskí ochotníci s veľmi tvorivo vynašli, skoordinujúc to s TVOK. Zrealizovali sme aj kolektívnu výstavu slovenských akademických umelcov na malom formáte Korene 6.

Nemalé prostriedky boli vyčlenené aj na účasť na medzinárodnom Etnology Feste v Belehrade, kde sa prezentovali aj slovenské kroje. Žiaľ, pri niektorých podujatiach Výbor pre kultúru zostáva akoby v tieni, keďže sa nespomenie naša podpora. Práve nedávno sa tak stalo, a teda vystal údaj, či už ná-

Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM (Foto: zo súkromného archívu)

v Petrovci, a to Detský výtvarný tábor ako podpora činnosti mladých umeleckých talentov, ktorý sa zrealizoval v spolupráci s umelcami v Združení petrovských výtvarných umelcov, tiež 3. výtvarný tábor umelcov amatérov tamtiež.

Kovačický Ženský spolok si v tomto roku pripomenul sté výročie od založenia, pravdaže sme podporili takéto významné jubileum. Septembrové literárne podujatie v Padine – 45. Babinkove stretnutia sa realizovali v súlade

hodou, alebo nie, že sme finančne podporili 63. literárne snemovanie, tak ako roky predtým, a prispeli k realizácii spolu s časopisom Nový život a Slovenským vydavateľským centrom.

Zato ale 40. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč bol, nie ako roky predtým na selenčskom javisku, ale z bezpečnostných dôvodov v novosadskom Štúdiu M sa nakrútilo TV vysielanie.

A tradičné festivaly 22. Festival detskej populárnej hudby Letí pieseň

letí v Kovačici, tiež 55. Stretnutie v pivnickom poli, ktorý mal určený termín 29. novembra, sú pod otáznikmi, i keď by sme chceli realizovať do konca roka. Rovnako tak je vo fáze prípravy aj podujatie venované 60. výročiu založenia prvej ženskej speváckej skupiny v Kysáči.

Tak máme nádej, že sa nám podarí realizovať aj výstavu akademického maliara Jozefa Klátika v spolupráci s novosadskou Galériou BELart.“ MUSELI VYSTAŤ AJ NAPRIEK TOMU, ŽE SA TEŠIA VEĽKEJ POPULARITE „S poľutovaním musím spomenúť, že vystali festivaly, ktoré sa tešia veľkej popularite, ako 3 x Ď, až 27. ročník, kde sa prezentuje súčasná divadelná tvorba pre deti, ktorá má svoje nezvyčajné čaro, podobne ako samotný festival, tiež 51. divadelná prehliadka Divadelný vavrín tiež v Starej Pazove.

Podobná situácia bola aj keď ide o 26. festival DIDA v Pivnici, na ktorý sa prípravy už privádzali ku koncu, ale, žiaľ, neuskutočnil sa, preto sme prostriedky presunuli na renováciu priestorov. Ešte jedno významné podujatie muselo vystať – FF Tancuj, tancuj..., v tomto roku jubilejný 50. Čo povedať, tento rok nám priniesol veľkú stratu na našom kultúrnom poli, avšak máme nádej, že sa čoskoro situácia stabilizuje a rozprúdi sa činnosť spolkov. Aspoň to ešte, že sme nakrútili otvárací program Slovenských národných slávností, venovaný okrúhlym jubileám slovenských inštitúcií, spolkov a prostredí, v spolupráci s TV Nový Sad, ktorý podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Vystať museli aj zájazdy našich divadelných a folklórnych súborov, keďže sa ani celoslovenské festivaly, na ktorých sa súbory mali zúčastniť, nerealizovali, a na ktoré sa naši ochotníci nesmierne tešia: Podpolianske slávnosti na Detve, v Dulovciach, Zlatá priadka v Šali, Scénická žatva. Vystali aj menšie podujatia, každé jedno je pre nás vojvodinských Slovákov veľkým prínosom a kamienkom do mozaiky tradičnej kultúry, pre každé prostredie dôležité, na ktoré sa tešíme spolu všetci, čím vysielame do verejnosti pekný obraz o sebe.“

47 /4934/ 21. 11. 2020

7

Týždeň 4. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA APV

Schválený konečný minuloročný rozpočet Miroslav Pap

V

piatok 13. novembra sa konalo 4. zasadnutie Zhromaždenia APV, ktorého rokovací program tvorili body týkajúce sa vymenovania zástupcov pokrajinských sekretárov, zástupcu generálneho sekretára Zhromaždenia APV a najviac priestoru bolo venované rozpočtu APV za minulý a aktuálny rok.

Na začiatku predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović navrhol kandidátov na zástupcov pokrajinských sekretárov. Miesta zástupcov pokrajinských sekretariátov dostali: Róbert Ótott (poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo), Milan Kovačević (vzdelávanie, predpisy, správa a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá), Goran Kaurić (kultúra, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami), Dr. Olivera Ivanovová (sekretariát pre zdravie), Armin Farkaš (sociálna politika,

demografia a rodová rovnosť), využitý a realizovaný na 90 per- pomoc, turizmus, šport a mládež.

Aleksandra Radaková (financie), cent, z čoho vyplýva skutočnosť, Za schválenie rozpočtu hlasoRadivoj Paroški (regionálny roz- že takmer všetky naplánované vali poslanci Srbskej pokrokovej voj, medziregionálna spolupráca projekty boli realizované, alebo strany (SNS) a Zväzu vojvodina lokálna samospráva), Dušan Špa- sú v záverečnej fáze. Schválenie ských Maďarov (SVM). Rozpočet nović (urbanizmus za minulý rok ako aj a ochrana životného realizácia rozpočtu prostredia), doc. Dr. (správa o rozpočte) Mirka Lukićová-Šarza aktuálny rok boli kanovićová (vysoké v Zhromaždení APV vzdelanie a vedeckoschválené. Počas ro-výskumná činnosť), kovaní o rozpočte sa Dr. Zoran Tasić (enerza rečníckym pultom getika, stavebníctvo vystriedal pomerne a doprava), Tatjana veľký počet poslanJečmenica-Jevtićocov aj tých, ktorí iba vá (šport a mládež), pozitívne hodnotili Palmir Tot (hospohospodárenie, ale aj dárstvo a turizmus). tých, ktorí rozpočet Všetkým novozvo- Zasadnutie bolo realizované s dodržiavaním odporučených a spravovanie financiami hodnotili ako leným zástupcom bezpečnostných opatrení úspešnú prácu ponerozumné. Celkový prial predseda Zhromaždenia APV rozpočtu na rok 2019 nepodporili rozpočet na rok 2019 mal hodnotu István Pásztor. poslanci Srbskej radikálnej strany 74,5 miliardy dinárov, z čoho bolo Nasledovali body týkajúce sa a Vojvodinského frontu. V diskusii využitých 71,3 miliardy. V posledrozpočtu. Pokrajinská sekretárka skonštatovali, že nedostatočné nom bode bol za zástupcu genepre financie Smiljka Jovanovićová finančné zdroje boli usmernené rálneho sekretára Zhromaždenia zhodnotila, že rozpočet bol dobre na poľnohospodárstvo, sociálnu APV zvolený právnik Boris Bajić.

ĎALŠIA ZLATÁ MEDAILA Z AMERIKY

Postava a dielo Nikolu Teslu spája kontinenty Anna Lešťanová

Tesla – pátranie po vynálezoch je inovácia na svetovom trhu a pri príležitosti udelenia tejto prestížnej odmeny Aleksandar Ignjatović okrem iného povedal: „Na debatách, na univerzitách Harvard v Bostone

konceptov a praktických vynálezov, najmä po objavení striedavého prúdu, ale ľudstvu dal omnoho viac. ovno z Philadelphie, zo SpoUplatňujúc najnovšie technologicjených štátov amerických, ké dosahy chcel som prezentovať začiatkom novembra sa do Teslin život a prácu celému svetu.

Belehradu dostala zlatá medaila.

Toto uznanie Odmenu Teslinej vedeckej fonje významné dácie z Philadelphie udelili Aleknielen pre mňa sandrovi Ignjatovićovi, autorovi osobne a spoprojektu Tesla – pátranie po vyločnosť Pertini, nálezoch a jednému z majiteľov ale aj pre celý spoločnosti Pertini toys. Odmena Teslin národ, sa mu dostala za nesebeckú prálebo sa ním cu a promóciu Teslinho národa pripomína, že prostredníctvom inovatívneho sme potomkoprojektu. via jedného z Tesla – science race je projekt najväčších svezhotovený po STEM princípe tových umov (science, technology, engineekedysi. Mojím ring, mathematics), ktorý sleduje cieľom je, aby najnovšie technologické dosahy, americké vzdea tým umožňuje hru a edukáciu Aleksandar Ingnjatović so zlatou medailou lávacie inštitúcie za pomoci alebo bez „múdrych“ (foto: z archívu spoločnosti) prístrojov a predstavuje projekt, a New York pochopil som, že nové a organizácie zaradili tento projekt ktorý prezentuje Teslin život, ve- generácie nie sú nadostač informo- do oficiálnych školských vzdeládecké vynálezy a Teslin národ v vané s osobnosťou a dielom Nikolu vacích systémov a aby sa deti a Teslu. Musia vedieť, že je on známy žiaci edukovali a zoznámili s veľkým celom svete.

Interaktívna spoločenská hra nielen podľa množstva teoretických Teslovým príspevkom ľudstvu, a to

R

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

všetko cez hru. Na základe vedeckých výskumov najmladší sa práve cez hru učia niekoľkokrát rýchlejšie.

Táto hra bude dostupná každému jednotlivcovi tak na domácom, ako aj na svetovom trhu. Povďačný som aj psychológovi Petrovi Brkićová, ktorý sa zúčastnil v realizácii projektu.“ Ako sa uvádza v správe, Nikola Lončar, predseda Teslinej vedeckej fondácie z Philadelphie, vyjadril výnimočnú spokojnosť, že tento projekt bude motivovať a edukovať deti v súlade s dobou, v ktorej žijú.

Podľa jeho slov ide o jedinečný projekt vo svete a zhotovil ho človek, ktorý pochádza z tohto prostredia, čo ďalej potvrdzuje, že sa Teslin národ znovu zobúdza.

Interaktívna spoločenská hra Tesla – pátranie po vynálezoch je dvojrečová – v srbskom a anglickom jazyku a rovnako je zaujímavá tak pre deti, ako aj pre dospelých, lebo cez zábavu edukuje a navyše je prispôsobená technologickej dobe, v ktorej žijeme.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

O rozpočte a štátnej pôde Vladimír Hudec

Z

ačiatok tretieho zasadnutia poznačila nepríjemná polemika výborníka, niekdajšieho predsedu obce Predraga Belića, s predsedom Zhromaždenia obce Nedeljkom Konjokradom, v ktorej Belić Konjokradovi spočítal neprincipiálne správanie sa v minulom období. Okrem toho aj Belić, a aj výborníci skupiny občanov Spolu pre obec Alibunár Aleksandar Kutlešić už na úvod mali celý rad poznámok a otázok, čo ubralo dosť času.

Po konečnom schválení rokovacieho programu výbornícka väčšina najprv verifikovala mandáty výborníkom SNS Vladimirovi Petrovićovi a Aleksandrovi Siverimu a už v nasledujúcom bode

schválili rozhodnutie o zmenách rozpočtu. Čo v ňom píše, sme sa však nedozvedeli, lebo novinári písaný materiál nedostali a vystal aj úvodný prejav. Toto rozhodnutie je totiž na CD a podelené je iba výborníkom, avšak výborníci opozície mali poznámku, že si ho nemohli vo svojich počítačoch otvoriť a zoznámiť sa s obsahom, takže o tomto vystala aj rozprava.

Po tomto rozhodnutí schválili aj polročnú a deväťmesačnú správu o uskutočnení rozpočtu.

V súlade so zmenami v rozpočte výbornícka väčšina schválila aj zmeny v programoch práce a finančných plánoch miestnych spoločenstiev a podnikov a ustanovizní, ktorých zakladateľom je obec. Rozprava o týchto bodoch

bola zjednotená a opozícia najviac poznámok a otázok mala na účet práce a trovenia prostriedkov VKP Univerzal.

Na tomto zasadnutí výbornícka väčšina dala súhlas podniku Vetroelektrana Banat, že môže stavať poľné cesty na pozemku vo vlastníctve obce, čím im bude umožnený ľahší prístup ku svojim objektom, čiže vetrogenerátorom.

Schválené je aj rozhodnutie o vypracovaní plánu rozvoja obce na obdobie rokov 2021 – 2030, pričom opozícia sugerovala, aby bola podaná správa o uskutočnení plánu v predchádzajúcom období a aby sa o novom pláne záväzne viedla verejná rozprava. Zelenú výborníkov dostal aj ročný program nakladania, úpravy a používania poľnohospo-

dárskej pôdy v štátnom vlastníctve.

V ňom sa uvádza, že na území obce je 14,7 tisíca hektárov štátnej pôdy.

Doterajšími viacročnými zmluvami je prenajatých 7,4 tisíca a na prenajímanie bude ponúknutých 3,2 tisíca. Zvyšných vyše 3 000 hektárov sú vraj pasienky a prieloh (rítska pôda), o ktoré nikto neprejavuje záujem. Inak od prenájmu štátnej pôdy štát inkasoval 92 miliónov dinárov, z toho 36 miliónov patrí obci a prostriedky sú vyplatené na jej účet. Na otázku, či bolo uzurpácie štátnej pôdy, Predrag Belić dostal odpoveď, že ju nemožno úplne eliminovať, ale že je zvedená na rozumnú mieru.

V pokračovaní výborníci Zhromaždenia schválili viacero kádrových riešení týkajúcich sa predovšetkým členov dozorných rád podnikov a ustanovizní, ktorých zakladateľom je obec, ako aj členstva v pracovných telesách Zhromaždenia obce.

Z PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE POLETARAC V STAREJ PAZOVE

Aj škôlkari v humanitárnej zbierke Anna Lešťanová

V

týchto dňoch sa v Staropazovskej obci konajú početné humanitárne akcie, s cieľom zozbierať čím viac finančných prostriedkov na liečbu Stefana Subotića (1998) z Belegiša. Má iba 22 rokov a namiesto toho, aby sa tešil z krásnej mladosti, už štyri roky bojuje s akútnou lymfoblastovou leukémiou. Lieči sa v Nemecku, a to na základe donácií a zaslaných SMS (360 na 3030) štedrých ľudí veľkého srdca. Choroba je veľmi ťažká a poslednými terapiami sa podarilo lekárom zničiť dva z troch mutácií nádorov. Tretia operácia – nová transplantácia kosťovej drene očakáva Stefana v nemocnici v Flensburgu, na čo potrebuje do konca mesiaca 163-tisíc eur.

Zatiaľ je na základe realizovaných početných celoobecných humanitárnych podujatí na tieto účely zozbieraná polovica z potrebnej sumy. Stefanov boj s chorobou podporili mnohí jednotlivci, ustanovizne a inštitúcie, podniky, združenia občanov...

So zámerom pomôcť mladému • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z predajnej výstavy pred budovou základnej školy

Na predaj pripravili rozmanitý tovar

človeku usporiadané boli aj bazáre, online koncerty, športové súťaže.

Do akcie sa ochotne zapojili aj najmladší zo staropazovskej Predškolskej ustanovizne Poletarac.

Počas spracovanej témy, že naše málo niekomu znamená veľa, úprimné a veľkorysé detské duše so svojimi ochotnými vychovávateľmi najprv usporiadali dielne, na

ktorých zhotovovali rozličné produkty, robili pohľadnice, presádzali kvety... Akciu podporili aj rodičia škôlkarov a celý jeden víkend doma pripravovali podľa vlastnej fantázie veci na minipredajnú výstavu, ktorá sa konala počas uplynulého týždňa. Do humanitárnej zbierky sa zapojili deti zo všetkých objektov Poletarca a predajnú výstavu inštalovali pred budovou Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka (kde sa aj nachádzajú niekoľko skupín detí) a kde je aj fluktuácia ľudí v meste príliš veľká. Podľa slov Anny Lešťanovej, vychovávateľky Poletarca, akcia sa vydarila a z nej mali všetci jej aktéri veľký pôžitok, lebo spoločnými silami aj oni prispeli na Stefanovu liečbu. Deti do škôlky na podporu akcie priniesli aj hračky, knihy a iné veci, ktoré považovali s vychovávateľkami a rodičmi za príkladné na predaj.

Foto: z archívu Poletarca

47 /4934/ 21. 11. 2020

9

Ľudia a udalosti xiv. vojvodinskÁ údernÁ slovenskÁ brigádA

K 76. výročiu založenia Jaroslav Čiep

V

deň 11. novembra bol v našej krajine štátny sviatok. V najnovšej dobe, presnejšie od roku 2012, sme začali aktívne oslavovať Deň prímeria v prvej svetovej vojne, ktorý sa uzavrel presne v ten deň o 11. hodine a 11. minúte roku 1918, podobne ako sa to pripomína vo väčšine krajín vo svete. Tento deň je štátnym sviatkom a je aj dňom voľna. Nahradil tak dlhoročný sviatok – 29. november Deň republiky v niekdajšej Juhoslávii.

V poslednom čase v zabudnutí zostáva a aj celkom bokom jedna celkom iná významná skutočnosť týkajúca sa práve nás, Slovákov v Srbsku. Totiž práve v tento deň – 11. novembra, ale roku 1944, na nádvorí gymnázia v oslobodenom Petrovci bola formovaná XIV. Vojvodinská úderná slovenská brigáda, ktorá odviedla hodný kus práce, a mnohí nielen bojom proti fašistickému nepriateľovi, ale aj svojimi životmi zaplatili, aby sme sa ako menšina aj dnes cítili ako svoji na svojom, lebo si naši predkovia spolu s inými národmi spoločnými silami

1964 počas 20. výročia založenia z Múzea Vojvodiny izbe dali nový VÚSB. Prvú výstavu Bojová cesta XIV. náter a zosúčasnili jej expozíciu VÚSB otvorili roku 1969 pri oslave a pre ňu prichystali aj nový grafický štvrťstoročia formovania brigády. obal. Aby aj izba a dejiny kráčali V rámci osláv 30. výročia založenia s dobou. brigády roku 1974 z rozhodnutia xxx Obecného zhromaždenia Obce Po oslobodení Báčsky Petrovec sa Petrovec vtedy bývalá ulica Iva Lolu stal mobilizačným strediskom pre Ribara bola premenovaná na Ulicu všetkých vojvodinských Slovákov.

XIV. VÚSB, a to meno nesie dodnes. Hlavné veliteľstvo Vojvodiny sa z Roku 1979 sa v Petrovci konalo dôvodu veľkého prílevu dobroaj vedecké sympózium za účasti početných vedcov a znalcov danej problematiky.

Z toho potom ako trvalé svedectvo o rok neskoršie tlačou vyšiel aj zborník prác Revolučné odkazy XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej Časť panelu a detaily z vynovenej pamätnej izby brigády, kde sú slovenskej brigády na 522 stranách zmapované dejiny tejto brigády voľníkov rozhodlo, že namiesto a uvedený je aj podrobný zoznam práporu tuná bude vytvorená celá 2 341 členov brigády, ktorý nebol brigáda, ktorá bude mať slovenský ešte stále vyčerpávajúci, ako aj charakter. XIV. vojvodinská brigáda číselný prehľad bojovníkov, pad- bola založená 11. novembra 1944,

Skupina dobrovoľníkov slovenskej brigády na nádvorí gymnázia v Petrovci

vydobyli slobodu v novej krajine.

Prvé stretnutie bývalých bojovníkov XIV. VÚSB bolo roku 1953 v Rume pri príležitosti osláv desiateho výročia vojvodinských brigád. Účastníci tejto brigády sa potom pravidelne stretali každých päť rokov v Báčskom Petrovci. Dlho rokov práve na gymnaziálnom nádvorí stojí ako nemý svedok pamätník v tvare pyramídy na vzácny a významný čin založenia brigády. Slávnostne ho odhalili v roku

10

www.hl.rs

lých, ranených a zomretých podľa dedín z viac ako 35 prostredí. Po dostavbe pavilónu prírodných vied na petrovskom gymnáziu roku 1979 svoje miesto dostala aj spomienková izba venovaná XIV. VÚSB ako stála a trvalá výstava dokumentov a fotografií brigády. Dlho rokov zostala spomienková izba v pôvodnom tvare. V rámci osláv storočnice petrovského gymnázia vlani dostala nový súčasný šmrnc. Vedenie školy ju dalo celkom vynoviť a odborníci

Informačno-politický týždenník

ktorá v deň jej vzniku mala približne 1 200 bojovníkov; ale počet nových dobrovoľníkov a mobilizovaných Slovákov neustále rástol, aby o mesiac vzrástol na viac ako 2 300 bojovníkov nasadených v 4 práporoch. XIV. vojvodinská brigáda bola súčasťou 51. vojvodinskej divízie. Táto divízia bola súčasťou XIV. korpusu a od 1. januára 1945 aj III. armády Národnooslobodzovacieho vojska Juhoslávie, ktorej velil generál Kosta Nađ. Po založení

bola XIV. brigáda poslaná do Krnjaje (dnes Kljajićevo), kde pobudla jeden mesiac a tam mala výcvik pre ďalšie bojiská. V decembri 1944 sa brigáda presťahovala z Báčky do oslobodenej Baranje, kde zaujala obranné pozície na rieke Drava, ktorá oddeľovala Baranju od okupovanej Slavónie. Podľa rozkazu Veliteľstva III. armády XIV. vojvodinská brigáda spolu s ostatnými jednotkami 51.

Divízie prechádza z Baranje k Virovitickému predmostiu, aby bránila tento oslobodený priestor pred útokom nemeckých vojsk. Začiatkom februára 1945 vojvodinské brigády čelili tvrdým útokom skúsených a dobre vybavených nemeckých jednotiek, ktoré ich prinútili ustúpiť cez rieku Dráva. Bbrigáda, vrátane ostatných jednotiek 3. armády, sa cez maďarské územie vrátila do Baranje, kde sa okolo dediny Bolman viedla veľká bitka. Po začiatočných neúspechoch, s veľkými obeťami a za pomoci jednotiek Červenej armády sa vojvodinským jednotkám podarilo zastaviť nemeckú ofenzívu a vyhnať nepriateľskú armádu späť do Slavónie. Po Bolmanskej bitke bojovníci XIV. brigády pokračovali v radoch iných vojenských jednotiek... xxx Celé desaťročia sa pravidelne veľký počet bojovníkov stretával 11. novembra na miesto vzniku brigády a patrične občania Petrovca a okolitých dedín si spolu s bojovníkmi na ľudovom zhromaždení pripomínali a sprítomňovali tento čin. Časom ako z tohto sveta odchádzali priami účastníci brigády, aj záujem o brigádu chabol. S nástupom globalizačných hodnôt sa tá úprimná snaha o získanie slobody akosi vytratila z povedomia nastupujúcich mladých generácií.

Na tieto vzácne kamienky v náhrdelníku aj našich dejín však netreba zabúdať. Ako to nezabúdajú ani potomkovia bojovníkov XIV. VÚSB. V týchto dňoch sa ozvali viacerí z nich : „Môj otec sa do brigády pripojil už ako partizán, príslušník Novosadského partizánskeho oddielu... a bolo takých dosť, čo sa do odboja pripojili ešte skorej, pred formovaním brigády... zvlášť toho bolo veľa v Srieme....“ poznamenal jeden a na to sa nadviazal ďalší:„Môj otec sa do brigády pripojil z ôsmej vojvodinskej brigády 10. decembra 1944. Bol veliteľom sprievodnej roty pri štábe brigády, neskoršie v siedmej brigáde a bol zranený pri Josipovci...“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

RODIČIA A DETI V OBDOBÍ PANDÉMIE

chlapcom namontovali basketbalovú obruč, kúpili sme im švédsku debnu, boxerské vrece... Neskôr prišiel bicykel, bazén, povrazy, hojdačky, kolieskové korčule... Chlapci sú v predpubertálnych rokoch, plní energie, potrebujú pohyb, šport...

A známe je, že telesná aktivita a

po prvé, pomyslime si, že mnohým ľuďom je ešte horšie, než je nám. Napríklad, my na dedine sme na tom omnoho lepšie, ako nešťastníci žijúci v meste, v bytovkách, v tzv. zajačincoch...

Po druhé, nedajme sa ovplyvniť počasím. Nejestvuje zlé počasie, iba zle oblečení ľudia, hovoria vo Švédsku. Hýbme sa, kráčajme prší-neprší... využívajme všetko, čo nám dedina a okolie ponúkajú. Je tam nejaký lesík, kanál,

potenie znižujú agresivitu, mrzutosť, hnev...)

Ale teraz je sychravá jeseň, prichádza zima, dni sú krátke a tma nás ničí... nemáme odkiaľ načerpať vitamín D... Nálady sú mizerné, ponuré, hrozí nám depresia... Sme demotivovaní, agresívni, skleslí... Čo robiť?

Pokúsme sa využiť to, čo máme:

rybník? Venujme sa svojim koníčkom, záľubám... Komunikujme s kamarátmi a príbuznými... Deti nech sa navštevujú, nech sa bavia v malých skupinkách, nech idú von, aj na bicykli... Na bicykli sa dá jazdiť, kýmkoľvek povrch nie je pod snehom alebo pod plynulou námrazou... Večerné prechádzky sú záväzné.

Venujme sa im, tým našim deťom.

Rozprávajme sa s nimi, počúvajme ich, venujme sa ich otázkam a starostiam... Sadnime si s nimi a prečítajme si niečo, hoci aj zo Zorničky, riešme spoločne nejaké hlavolamy, detektívne hádanky...

Naučme ich niečo uvariť! A nezúfajme. Lebo bude lepšie. Prejde aj toto, len nesmieme pasívne čakať a zúfať. Musíme žiť a vytyčovať si aké-také ciele... aj pracovné, aj iné... V každom prípade čas strávený s deťmi v hre, rozhovore, v spoločných aktivitách v žiadnom prípade nesmieme považovať za stratený.

Práve naopak, je to najlepší vklad, niečo najzmysluplnejšie, čo vieme urobiť.

Je nám ťažko, milí rodičia? Bezpochyby áno. Ale našim deťom je ešte ťažšie. Venujme sa im, nenechávajme ich napospas počítačom a oblbujúcim sociálnym sieťam a minecraftom, ktoré okrem toho u detí vytvárajú ťažké formy závislosti.

Keď aj sme po troche „v ponorke“, sme tam predsa so svojimi najmilšími. Či?

Zhrňme to takto: v ťažkých situáciách, akou je táto, pevné rodiny, so silnými vzájomnými väzbami dodatočne spevnejú, rodiny krehkejšie, so slabšími vnútornými putami, škrípu a, žiaľ, neraz aj praskajú vo švíkoch a rozkladajú sa.

Ilustračné foto: z archívu Z. S.

sťahovania sa Slovákov na Dolnú zem, poprepletaného so širším slovenským spoločenstvom v Srbsku a postavami súvisiacimi s nami. Koncom októbra na uvedené knihy tematicky Viera Benková nadviazala novou publikáciou s názvom Oživená minulosť.

Aj v tejto knihe pozostávajúcej z piatich častí v 29 príbehoch motívy minulosti nadobúdajú črty historickej pró-

zy, občas s nádychom povestí. Súčasťou je aj malý slovník a medailónik o autorke. Knihu Oživená minulosť ako 2. zväzok v edícii Z našej minulosti s vročením 2020 vydal MOMS (Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku) Petrovec v Báčskom Petrovci. Slovo na úvod v nej napísala Katarína Melegová-Melichová a doslov Jaroslav Čiep, ktorí sa podpisujú aj pod výber bohatého fotografického materiálu z rôznych prameňov.

Kniha je zlepená do mäkkej väzby rozmerov 24 × 17 cm a pozostáva zo 104 strán. V náklade 400 kusov ju vytlačila tlačiareň Alfa-Graf NS v Novom Sade.

Ponorková choroba Zoroslav Spevák

I

de o napätie a negatívne pocity, ktoré vznikajú medzi ľuďmi, ktorí dlhý čas trávia spolu. Ako v ponorke, sú tesne pri sebe a nemôžu sa od seba ani na chvíľočku vzdialiť. Môžu to byť rôzne skupiny, ale tentoraz myslíme na členov rodiny, ktorí vďaka pandémii a protipandemickým opatreniam podstatne viac času trávia uzavretí doma, spoločne, „na hŕbe“ a už jedni druhým možno začínajú liezť na nervy, navzájom si prekážať, na seba dokonca začínajú „vrčať“...

Poznáte ten stav? Málokto sa mu vyhol. Agresivita stúpa, hádame sa pre každú maličkosť... Prrekáža nám vari už aj to, že ten druhý dýcha.

Túžime po zmene stereotypu, odísť niekam, prevetrať si hlavu, ženy zúfalo potrebujú dať si kávičku a poklebetiť si s kamarátkami niekde v kaviarničke, muži by, samozrejme, najradšej vypadli s kamarátmi „na pivo“... Deti sú namrzené, kvočia pred monitormi počítačov... Všetci by niekam šli...

Ale nie, máme tu pandémiu, medzi ľudí sa nesmie, dokonca možno platí mimoriadny stav a všetko už trvá dlho, veľmi dlho. Od marca.

A vtedy aspoň bola jar, boli sme vonku, v záhrade. (My sme našim

Výklad nových kníh Viera Benková : Oživená minulosť (ISBN 978-86-900787-2-1)

V

Jaroslav Čiep

ieru Benkovú (1939) poznáme predovšetkým podľa neúnavnej práce na poli poézie a podľa viac desiatok kníh básní, ale aj niekoľko kníh prózy s motívom rodiska a minulosti vojvodinských Slovákov vôbec.

Práve hľadanie materiálov pre jej prózy autorku bližšie pripútalo k archívnemu materiálu a dobovej tlači, skúmaniu materiálov v knižniciach a v archívoch. Tieto svoje poznatky Benková už pred štvrťstoročím začala v Petrovskom rozhlase prezentovať v tvare historiek v relácii Z našej minulosti a • ĽUDIA A UDALOSTI •

neskôr aj v časopisoch. Časom sa materiál nakopil a vznikli z toho viaceré knihy beletrizovanej publicistiky: Z dávneho Petrovca (1998), Z našej minulosti (2002), Stretnutie s minulosťou (2007, 2009) a Perličky minulosti (2013).

Všetky tieto knihy sú vlastne jej osobnou „kronikou“ Petrovca, ktorá zahrnuje jednotlivé javy a udalosti od pri-

47 /4934/ 21. 11. 2020

11

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Aktivity združení penzistov Oľa Glóziková-Jonášová

O

któber prebiehal v znamení úcty k seniorom, hoci úctu k nim treba prejavovať každodenne, nie iba v jednom mesiaci alebo v jednom dni. V októbri si penzisti organizujú početné dôchodcovské spoločenské, kultúrne, zábavné, gastronomické či športové podujatia. Vedenia miestnych združení penzistov, ale aj obecného v Kovačickej obci sa však počas celého roka, nielen v októbri, snažia pre svojich členov zrealizovať veľký počet akcií a aktivít – od tých zameraných na zadováženie paliva a iných potrieb za výhodné ceny, do rôznych stretnutí a výletov. Sú tu aj akcie charitatívneho charakteru,

da Ján Koreň, ktorý porozprával, ako obecné združenie fungovalo po vypuknutí pandémie a aká je situácia dnes, keď sa pandémia po krátkej prestávke či po krátkom zjemnení opäť rozvírila.

Obecné združenie penzistov Kovačica zastrešuje všetky miestne združenia penzistov v Kovačici, Padine, Crepaji, Debeljači, Uzdine, Putnikove, Idvore a Samoši. Úhrnne počíta 1 290 dôchodcov, z čoho sú najväčšie miestne združenia v Kovačici, s vyše 400 členov, a Padine okolo 240.

Keď ide o pravidelné aktivity združení, v súčasnosti môžu prísť všetci členovia za vedením Obecného združenia penzistov, ako obvykle, v úradujúci deň – utorok, samozrejme, za známych

Obecné združenie penzistov na športovej súťaži

Padinskí penzisti na výlete na vrchu Ozren, neďaleko Sokobanje, kde sa nachádza vodopád Ripaljka

chodcovského chóru osláviť piate výročie od založenia veľkolepým koncertom a zúčastniť sa na prehliadke dôchodcovských chórov, ale všetky spevácke aktivity sú zatiaľ odročené.

Keď ide o športové aktivity, tie počas zjemnenia pandémie usporiadali, ale iba na obecnej úrovni. Bola i obecná športová súťaž v jednotlivých disciplínach, kým sa medziobecné, pokrajinské či republikové súťaže nekonali. Penzisti Kovačickej obce v minulých rokoch na spomenutých súťažiach dosahovali pozoruhodné úspechy.

Okrem toho, poznamenal predseda Obecného združenia penzistov Ján Koreň, niekoľkí penzisti zaslali svoje diela aj na literárnu súťaž, ktorej výsledky očakávajú v nasledujúcich dňoch. Verí, že získajú aspoň jednu cenu.

keď vychádzajú v ústrety starším a chorým dôchodcom, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu prísť do ich miestností, ako aj lekárske vyšetrenia zdarma a prednášky na rozličné, penzistom blízke témy.

V tomto roku sa však hodne z uvedeného neuskutočnilo. Napriek tomu, že im pandémia zredukovala podujatia a stretnutia, najstarší spoluobčania sa nevzdali a aj naďalej usporadúvajú akcie a vykonávajú svoje povinnosti a aktivity, najmä tie, ktoré im epidemiologická situácia v krajine dovoľuje.

V čele Obecného združenia penzistov v Kovačickej obci je predse-

Predsedníčka Miestnej organizácie penzistov v Kovačici Mária Babincová

12

www.hl.rs

predpísaných bezpečnostných opatrení. V Padine sú dvere pre členov otvorené každý štvrtok, informoval Ján Šuľa, predseda Miestneho združenia penzistov v Padine. Miestne združenie penzistov v Kovačici úraduje každú stredu pod vedením predsedníčky Márie Babincovej, všetky od 9. do 12. hodiny.

Po vypuknutí pandémie v našej krajine združenia mali prestávku v trvaní asi jedného mesiaca a po zjemnení začali pracovať ako doposiaľ. Avšak aktivity, ktoré sa aj ďalej neuskutočňujú, sú tie športové, ako aj spevácke skúšky.

V tomto roku mali členovia dô-

Informačno-politický týždenník

Keď ide o výlety, cestovania a stretnutia, aj tie sú zredukované.

Niekoľko jednodňových výletov do kúpeľov absolvovali členovia miestnych združení v najväčšom počte hlavne z Kovačice a Padiny, z každého tak 20 penzistov, pokým z iných dedín v menšom počte.

Aj v tomto roku prostredníctvom obecnej organizácie dôchodcovia majú nárok na rehabilitačný pobyt v jednom z troch ponúknutých kúpeľov za výhodné ceny a niekoľkí penzisti spĺňali kritéria aj na bezplatný pobyt. Ján Šuľa, predseda padinského Miestneho združenia penzistov, poznamenal, že padinskí penzisti radi chodia na jednodňové výlety, ale aj iné kultúrne, zábavné či gastronomické podujatia a pravidelne sú účastní na gulašiáde, ale aj iných podujatiach v rámci padinských

• ĽUDIA A UDALOSTI •

osláv. V tomto roku pre svojich prostriedkov, majú penzisti, kto- osoba sama. Tohtoročné balíky a k tomu penzisti sú svedomití členov zadovažovali za výhodné rých výška dôchodku neprevyšuje budú ozaj bohaté, lebo k dispozícii a splátky realizujú v stanovenej ceny sezónne ovocie a každo- 15 113 dinárov. Prihlásiť sa možno viac prostriedkov ako vlani. Sú lehote. Ihneď po novom roku sa ročne s rovnakým prispejú aj do do konca novembra v obecnom to peniaze, ktoré mali minúť na záujemcovia budú môcť prihlapadinského domova sovať na kúpu ohrevu pre seniorov Fénix. na nasledujúcu sezónu.

Robia to z príležitosti Šuľa rovnako zásobovacirkevných sviatkov, nie ohrevu zhodnotil na zvlášť pri poďakovaní výbornú. Pripomenul, že za úrody zeme. padinskí penzisti ohrev V tomto roku vystala dostali už začiatkom jedna z tradičných akseptembra. V bežnom tivít v októbri, ktorou roku je aj lehota spládoposiaľ oslavovali cania predĺžená o dva október, venovaný semesiace, čiže namiesto niorom. Ide o spoločdo konca kalendárneho nú večeru s najstaršími roka možno splácať do penzistami, ale, ako konca februára. hovorí Šuľa, verí, že im Dátumy výročnej to vynahradia už na buschôdze, tak obecného dúci rok. Padinskí penzdruženia, ako i miestzisti okrem uvedeného nych združení, pre majú možnosť užívať aj nepriaznivú epidemioslužby poisťovne; až 50 Chóristi Obecného združenia penzistov v tomto roku oslavujú 5. výročie pôsobenia logickú situáciu zatiaľ členov to aj využíva. nie sú určené. Obvykle Novinkou v bežnom bývali koncom februára roku je príprava, totiž prihlaso- alebo v jednom z miestnych Olympijské hry penzistov, ktoré sa alebo začiatkom marca, ale ich vanie sa na tzv. sociálne balíky, združení. Ako podotkol Koreň, v dôsledku pandemickej situácie avizujú v závislosti od epidemioktoré im budú odovzdané po- pri uvedenej pomoci budú brať neuskutočnili. logickej situácie. Pokrajinskú výčas vianočných či novoročných do ohľadu tak výšku dôchodku, So zásobovaním ohrevu tiež nie ročnú schôdzu, ktorá sa spravidla sviatkov. Nárok na získanie týchto ako i iné kritériá, a to predovšet- sú problémy, poznamenal Koreň, koná na sklonku roku v decembri, balíkov, pozostávajúcich hlavne kým vek, ako aj skutočnosť, či sa ako ani s platením. Vynikajúcu v tomto roku odročili. z potravinárskych a hygienických o penzistu niekto stará, alebo je spoluprácu majú s dodávateľmi, Foto: z archívu J. Šuľu a J. Koreňa

PRÁCE NA AMBULANCII V KULPÍNE

Aj pre pohodlie pacientov Katarína Gažová

J

ednou z dôležitých budov, ktoré často navštevujú občania Kulpína, je ambulancia s lekárňou, ktoré pôsobia v rámci

Domu zdravia Báčsky Petrovec. Nachádza sa na hlavnej ulici Kulpína a otvorená je každý pracovný deň v týždni v jednej zmene.

Počas novembra za vhodného počasia boli na tejto budove uro-

Pred príchodom tuhšej zimy zaodetá zatepľovaním, tak predná časť budovy, ako i bočná časť

Budova, v ktorej sídli dedinská ambulancia a lekáreň • ĽUDIA A UDALOSTI •

bené práce vonkajšieho zatepľovania budovy. Vymenené boli okná a dvere a nahradené plastovými.

Spomenuté práce financovala obec. Už počas tejto zimy by malo

byť v budove teplejšie, útulnejšie, pohodlnejšie aj pre pacientov, aj pre zamestnancov. Práce boli načas ukončené ešte pred príchodom chladnejšieho zimného počasia.

47 /4934/ 21. 11. 2020

13

Ľudia a udalosti LALITSKÍ EVANJELICI OSLÁVILI 168. VÝROČIE POSVIACKY CHRÁMU BOŽIEHO

V kostole bujnie radosť, tlmí sa smútok Juraj Pucovský

P

o Vianociach a Veľkej noci jedným z najväčších sviatkov v našej Evanjelickej cirkvi je oslava posviacky vystavaných kostolov. V Laliti tento sviatok menujú kirbaj, ktorý toho roku tamojší Slováci – cirkevníci oslávili v 22. nedeľu po Sv. Trojici, 8. novembra 2020. Oslavy prebiehali v špecifických podmienkach rozrastajúcej sa pandémie nového, nebezpečného vírusu Covid-19, ktorý u mnohých ľudí vyvoláva obavy, strach a neurčitosť, čo nám prinesie zajtrajší deň.

Napriek všetkému pekný počet cirkevníkov prišiel do kostola, ktorý prvýkrát posvätil nestor seniorátu v. p. Ján Stehlo 7. novembra 1852, čiže pred 168 rokmi. V tejto slávnostnej chvíli služby Božie viedla domáca farárka Zuzana Poničanová a liturgoval jej manžel, tiež ordinovaný farár Miroslav.

Farárka Poničanová si za základ svojej kázne zvolila text Žalmu 84; ktorý sa začína slovami: „Aké sú milé Tvoje príbytky, ó, Hospodine, mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových...“ Pokračovala slovami, že na tom mieste veľmi dávno bolo iba za-

be. Laliťania už 168 rokov poslúchajú slovo Božie vo svojom kostole, modlia sa a spievajú nábožné piesne. V chráme Božom nachádzajú radosť pri krstoch, konfirmácii nových členov cirkvi a sobášoch mladomanželov, smútia z a s vo j i m i najmilšími zo s n u l ý m i .

Manželia Zuzana a Miroslav Poničanovci Ľudia v kospočas služieb Božích na kirbaji 2020 tole získavajú silu od Boha, blatené, trávou obrastené Božie aby mohli čeliť dnešným probpole. Na ňom si naši predkovia lémom a hľadať význam života s Božou pomocou vybudovali ten- pre zajtrajšok. Farárka Poničanová to chrám, ktorý On svojou rukou kázeň skončila slovami: „Treba sa požehnal. Aj keď tento Boží dom modliť, aby sa táto budova stala treba opravovať, vždy je krásny. obľúbeným miestom pre čoraz Veriaci k tomu prinášali obete, pri- viac ľudí!“ kladali svoje ruky, a preto musíme Po dvoch pesničkách, ktoré byť povďační každému človekovi, zaspieval zmiešaný domáci zbor ktorý sa podieľal na jeho výstav- pod taktovkou kantora Ladislava

Tamašiho, na záver sa prihovoril farár Miroslav Poničan, zdôrazniac, že sa kostolná veža dobre vidí zďaleka tak, keď sa ide z Odžakov alebo Ruského Kerestúra.

Zároveň Laliťanom odovzdal pozdravy veriacich zo Selenče, Silbaša, Kulpína, Hložian, Bieleho Blata, Hajdušice a Jánošíka, ktoré posledne navštívil a v niektorých kostoloch vykonal aj služby Božie.

Jarmočná časť kirbaja tohto roku bola veľmi ochudobnená, takmer vystala, hoci prebieha na otvorenom, v Ulici Janka Čmelíka.

Majitelia elektromobilov a kolotočov ani neprišli, mnohí predavači obuvi, odevu a všelijakých drobností pre domácnosť tiež, nestretli sme sa ani s cukrármi, ktorí mávajú stánok pred našimi oknami už viac ako štyridsať rokov... Zarmútilo to zvlášť deti, ktorým chýbala obvyklá zábava. Keď vo včasné popoludnie zakročila aj inšpekcia, najväčšia časť predavačov zbalila svoj tovar a odišla zarmútená domov. Zostali len niekoľkí, ktorí predávali veci ilegálne z automobilov. Na druhej strane v lalitských pohostinských objektoch vyhrávali hudobné kapely početným návštevníkom takmer do polnoci.

Z AKCIE ÚPRAVY JÁM V BÁČSKOM PETROVCI. S dobrou vôľou sa všetko zdolá. Aj s dobrou dávkou fantázie. Preto sa bez veľa rečí z iniciatívy Petrovčana Pavla Čániho začalo s úpravou jám v Ulici Pavla Ďugu. Ochotní Petrovčania, ktorým záleží na krajšom prostredí, využili pekné novembrové počasie a v sobotu 7. sa pustili do zriaďovania časti Petrovca, známej ako Delodefia, ktorá roky špatila okolie a neslúžila ničomu. Obec zabezpečila bager, ktorý vyčistil priestor. Zostali obrovské kláty, ktoré bolo treba povyberať a popíliť, ako i haluze, čo sa v tú sobotnú akciu aj robilo. Na návrh Pavla Čániho, upravia tam jazierko, vôkol lavičky, a chodník sa už betónuje.

A. Horvátová

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BáčskY PetrovEc

Nielen Begej, ale aj nový rybník Jaroslav Čiep

H

oci sa na prvý pohľad zdá, že sa v Báčskom Petrovci či už pre pandémiu alebo niečo iné akoby nič nedialo, tomu

je Bega. Či už Begej, alebo Bega je menej dôležité od toho, že sa po pol druha desaťročí jeho koryto zase musí vyčistiť od bahna, ktoré sa tu nahromadilo a pre malý prúd vody v ňom, keďže v sú-

prác zostal zdevastovaný, teraz, ako vidieť na ďalšej fotografii, je vybetónovaný nový chodník.

Majstri ten „špagát“ pri plánovaní mohli nastaviť aj rovnejšie, ale dôležité je, že nový chodník

časti skultivoval priestor, ktorý by podľa neúradných zdrojov mal v blízkej budúcnosti dostať aj svoju novú náplň. Tam by podľa všetkého mal byť rybník a upravený priestor pre športový rybolov,

Viditeľný rozdiel: dva zábery z konca Ulice generála Štefánika – jeden v septembri a druhý v novembri

nie je celkom tak. Azda najväčšou aktívnou investíciou v samotnom Petrovci je čistenie koryta Begeja, ktorého maďarské pomenovanie

časnosti tečie medzi tzv. malým a veľkým kanálom, je príliš plytký.

Aby aspoň pretekal, hoci aj „hore kopcom“, sa už viac desaťročí stará osobitná pumpa.

Teraz po prehĺbení koryta Begeja sa aspoň zo stredu Petrovca odplaví množstvo plastového odpadu, ktoré, ako sme v posledných rokoch viackrát upozorňovali aj v našich novinách, bolo „zajaté“ medzi trstinou a veľmi špatilo prostredie.

O tom, aký je rozdiel pred čistením koryta Begej a jeho pobrežia a po čistení, čitateľom názorne ukážu dva zábery, ktoré sme urobili z tohto istého miesta v rozpätí ani nie celých dvoch mesiacov.

Pri poslednej prechádzke Petrovcom sme postrehli aj dve novinky. Prvou je tá, že je už hotový priechod vedľa Begeja k Ulici Pavla Ďugu na tzv. špóre. Namiesto starého chodníka, ktorý nezvládal V časti špór je vedľa Begeja namiesto hmotnosť ťažkých strojov starého vybetónovaný nový chodník pri čistení a po vykonaní • ĽUDIA A UDALOSTI •

predsa tam je a občania z tej časti Petrovca do centra nemusia chodiť okľukou.

O tej druhej spomínanej novin-

podobný tým, aké už viac rokov majú okolité dediny. A okolo rybníka aj výletnícky chodníček. Už po dva víkendy skupina chlapov

Novinkou v časti Petrovca Delodefia je aj kultivácia jám pre budúci rybník

ke netreba ísť z toho miesta, treba sa iba ohliadnuť trochu vpravo.

Práve tam susediaca časť donedávna celkom zanedbaných jám, z ktorých sa kedysi čerpala zem na robenie surových tehál na stavbu petrovských domov, dostáva novú podobu. Na to sa podujali snaživci, zväčša tí pôsobiaci pri združení rybárov, aby sa v tejto

tam upravuje jamy a húštinu. A že majú podporu aj v obecných štruktúrach, svedčí skutočnosť, že bager, ktorý sme predtým videli pri Begeji, dva dni v jamách drvil suchú trstinu a prebytočnú vegetáciu. Údajne sa tieto jamy budú aj prehlbovať, má sa vŕtať aj studňa a z nej sa potom bude čerpať voda do rybníka.

47 /4934/ 21. 11. 2020

15

Ľudia a udalosti V PADINE

Banková masáž Oľa Glóziková-Jonášová

S

ktorí tento druh masáže poskytujú špičkovým športovcom. Až potom ma to doslova zaujalo a pochopil som, že to musí byť naozaj efektívne, keď ju špičkoví športovci využívajú. Poinformoval som sa o tom viac a už v ten deň som sa rozhodol, že sa to chcem naučiť.

Tak sa to začalo… Zručnostiam bankovej masáže som sa naučil v škole masáží Orient.“ Janev hovorí, že mnoho ľudí u

lužby uznávanej metódy tradičnej čínskej medicíny hijama čiže bankovanie alebo vákuovú terapiu či bankovú masáž po slovensky, alebo hidžamu po srbsky, najnovšie možno vyskúšať v Padine. Dvadsaťštyriročný Ivan Janev z Padiny absolvoval školenie za maséra v Piešťanoch, v Slovenskej republike. Tieto služby poskytuje v rodnej Padine spoluobčanom, ale ako hovorí, aj iným obyvateľom Kovačickej obce, ako aj zákazníkom z Belehradu a niekoľkým známym, padinským rodákom, žijúcim v zahraničí. Zatiaľ najvyhľadávanejšou metódou masáže je práve bankovanie.

I keď sú prvé zmienky o bankovaní staré viac než 5000 rokov, v Padine je tento druh masáže novinkou a na popularite dostáva práve teraz. Ivan Janev je zatiaľ jediným na území Kovačickej obce, ktorý takéto služby poskytuje. Ako sám hovorí, ani si nemyslel, že sa práve bankovanie stane jeho prvoradým Ivan Janev na pracovnom mieste povolaním: „Nikdy som si nemyslel, že takú príležitosť nás o tejto masáži ešte nepočulo, budem brať tak vážne, ale ako čas kým je na Západe dosť populárna. plynie, túto prácu milujem čoraz Avšak už aj u nás je čoraz viac viac. Inšpiruje ma a núti poučiť ľudí, ktorí sa rozhodnú, či už zo sa ďalším druhom neprirodzenej zvedavosti, alebo že to naozaj masáže, rovnako ako bolo napr. potrebujú, vyskúšať tento druh s bankovaním či hijamou. Som masáže. Väčšina z nich príde znoveľmi rád, že som sa toho nikdy va, pretože sa po nej cítia lepšie nevzdal a začal niečo iné, v čom a pomáha im prekonať bolesti som zatiaľ, aspoň v Kovačickej najmä chrbtice, ale aj celý rad obci, jedinečný, najmä keď ide o iných ochorení.

V skutočnosti je to liečebná meposkytovanie tzv. mokrého bantóda, ktorá sa využívala bežne už kovania.“ Tento mladý muž z Padiny sa o v stredoveku. Veľkými zástancami uvedenom druhu masáže dozve- tejto metódy boli Hippokrates a del od ľudí, ktorí tieto kúry už ab- Galén. „Je to forma alternatívnej solvovali. „Počul som o bankovej medicíny, pri ktorej sa používajú masáži od ľudí, ktorí s tým mali tzv. banky, ktoré sa prikladajú na skúsenosti, ale bolo mi to vtedy pokožku klienta na určité miesta úplne ďaleké, kým som si nevy- (najčastejšie sú to reflexné zóny, hľadal údaje o fyzioterapeutoch, akupunktúrne body a pod.) tak,

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aby sa prisali pomocou podtlaku.

V nich sa vytvára vákuum, ktorý následne sťahuje časť kože pod bankou a spôsobuje vážne prekrvenie a prehriatie. Používa sa tisíce rokov predovšetkým v Ázii, ale aj na Blízkom východe a v Latinskej Amerike,“ poznamenal spolubesedník. K tomu pridal: „Máme dva druhy bankovania – suché a mokré –krvavé. Rozdiel je v tom, že pri mokrom bankovaní sa robí lokálne púšťanie krvi pod bankami, kým pri suchom zostáva povrch pokožky neporušený.“ Bankovanie sa podľa slov Janeva môže robiť takmer po celom tele, súvisí to hlavne s tým, na aký účel sa robí, čiže robí sa na tej časti tela, kde sa vyskytuje určitý problém a l e b o b o l e s ť.

Môže to byť teda aj celé telo, alebo iba niektoré časti tela.

Pr í p rava n a príchod klienta prebieha v dezinfikovaní miestností, ako aj jednotlivých prístrojov, ktoré používa pri masáži. Najprv klientovi poskytne 10-minútovú bežnú masáž, ktorá má za cieľ zohriať, čiže prekrviť a uvoľniť telo, potom je potrebné dôkladne vyčistiť a vydezinfikovať časť tela, na ktorom bude bankovanie vykonané. Banku priloží k telu tak, aby sa vytvoril podtlak a vsala do seba časť kože aj s podkožím. „Zatiaľ, čo čakáme, kým banka vsaje krv, pripravíme si náradie na rezanie a dezinfekciu. Položím jednu po druhej banke dole cez celú časť kože, a tam, kde bola banka, sa odsáva malé množstvo krvi po povrchovom narezaní kože na presne určenom mieste na chrbte alebo inej časti tela, hĺbky cca 1mm. Banky stoja na tele, zatiaľ

čo krv uniká. Čas trvania masáže závisí predovšetkým od jednotlivca, čiže od každého organizmu, ale v priemere trvá zhruba 20 – 30 minút. Keď krv už nehasne, banky sa dajú dole, krv sa vyhodí a telo sa niekoľkokrát vydezinfikuje, a tým končí aj samotná masáž. Po absolvovaní masáže odporúčam zákazníkom trochu posedieť, vypiť vodu, a až potom ísť domov.

Celková masáž trvá teda zhruba od 45 do 60 minút,“ priblížil nám dopodrobna proces masáže spolubesedník.

Pri poskytovaní bežnej masáže používa parafínový olej a na samotné bankovanie skalpel na rezanie, sklené banky, vatu, papierové obrusy a dezinfekčné prostriedky. Pri poskytovaní suchého bankovania sa používajú vysterilizované sklené banky, ktoré v skutočnosti ani nemajú kontakt s krvou, kým sa pri poskytovaní mokrého bankovania požívajú iba banky na jednorazové účely.

Zaujímavosťou je, že sa pôvodne používali banky z teľacieho rohu, postupne však tieto prírodné banky nahradili bambus, keramika, sklo, silikón atď. „Bankovanie je bezbolestná masáž, skôr možno povedať, že je zvláštna, lebo je ozaj zvláštny pocit, keď je pokožka napnutá,“ vyzdvihol Janev a dodal, že po vykonaní masáže na tele či pokožke nezostávajú žiadne jazvy, pretože ide iba o povrchový rez.

Avšak modriny, ktoré sa u jednotlivcov vytvoria na tele, sú citlivé na dotyk a viditeľné iba niekoľko dní.

Prečo je tento druh masáže zvláštny, hovorí skutočnosť, že lieči viac ako 100 chorôb a niektoré z nich sú: srdcové choroby, zhoršená cirkulácia, migréna, vysoký krvný tlak, choroby plakov, žalúdočné problémy, bolesti pečene, čistí pokožku, dýchacie cesty a iné. Možno povedať, že má účinky všeobecné (zlepšenie krvného a lymfatického obehu, prečistenie krvi, stimulácia vnútorných orgánov, zlepšenie činnosti potných a mazových žliaz, regulácia funkcie autonómneho nervového systému atď.) a účinky miestne • ĽUDIA A UDALOSTI •

(uvoľnenie stuhnutého svalstva, odstránenie bolesti, odstránenie kŕčov v okolí kĺbov a pod.). V minulosti sa využívalo hlavne k náprave chrbtice. Dnes má už širokú škálu liečby početných ochorení. „Je jednou z regulačných metód v organizme. Regulačný systém v tele je zodpovedný za udržiavanie homeostázy, a tým posilňuje samoliečiace sily organizmu, v skutočnosti rovnováhy tela, ktorú nazývame zdravie,“ vysvetlil Janev, pričom podotkol, že zatiaľ boli jeho klienti spokojní po absolvovaní masáže a hovorili, že je samotný pocit úľavy fantastický.

Väčšina z nich masáž zopakovala, alebo sa stali pravidelnými klientmi.

Podľa slov mladého maséra je bankovanie zdravé pretože sa touto masážou posilňuje telo, aby zlepšilo cirkuláciu a imunitný systém. Týmto spôsobom sa telo lieči samo. Postúpiť túto masáž môžu takmer všetci. Výnimkou sú starší ľudia, deti, tehotné ženy, ľudia so zvýšenými teplotami, kýchaním, epilepsiou a ženy počas menštruačného cyklu. Nie je potrebná žiadna príprava. Janev odporúča nejesť aspoň dve až tri

hodiny pred samotnou masážou, kým poloha tela závisí od toho, či sa robí bankovanie celého tela alebo iba na niektorých jeho častiach.

Vo väčšine prípadov bankovanie prebieha v ležiacej polohe, prípadne sediacej. Suché bankovanie možno opakovať niekoľkokrát s prestávkami od 5 do 7 dní, koľko je skutočne potrebné na zotavenie

tela. Keď je bolesť prítomná, Janev odporúča klientovi zopakovať masáž aspoň štyri- do päťkrát, samozrejme, pri dodržiavaní sa spomenutých prestávok. Suché bankovanie poskytuje aj pri klasickej masáži, nakoľko sa to niekomu nepáči, samozrejme, dohodnú sa o tom vopred. Pokiaľ ide o mokré bankovanie, zopakovať túto metódu je možné až po prestávke v priebehu dvoch až troch mesiacov.

Masér Ivan Janev je zatiaľ jedinou osobou v Padine, ktorá poskytuje mokré bankovanie, avšak, ako hovorí, v Srbsku bankovanie čoraz viac dostáva na popularite, i keď nemá informácie o tom, kedy sa prvýkrát v našej krajine začala využívať táto metóda liečby. Predsa vie, že v Bosne a Hercegovine je bankovanie veľmi zaužívanou metódou, keďže ide

o tradičnú metódu liečby pre obyvateľov islamskej viery.

Nemožno nespomenúť aj pandemickú situáciu, pričom Janev hovorí, že na začiatku koronavírusovej doby nepracoval, ale keď sa situácia dostala pod kontrolu, začal s prácou, samozrejme, s dodržiavaním sa všetkých hygienických a epidemiologických opatrení. Keď ide o dezinfekciu, tú vykonával aj pred vypuknutím pandémie.

V nasledujúcom období plánuje investovať do vlastného priestoru, v ktorom bude vykonávať služby, ktoré ponúka, teda vedľa bankovania aj iné druhy masáží, ako športová masáž, relax, lomi-lomi a podobne. Mladý muž, samozrejme, ide so súčasnou dobou a zatiaľ služby ponúka aj na sociálnych sieťach.

Vedľa masáže Ivan Janev je športovcom a aktívne sa venuje kulturistike. V apríla 2021 absolvuje aj prvú súťaž. Iniciatíva pomáhať ľuďom je jeho hybným motívom.

V dnešnej dobe potrebujeme takú iniciatívu, keďže na pasovačku s dobou a jej výzvami potrebujeme skutočne metódy netradičné.

Foto: z archívu I. Janeva

AJ V KULPÍNE

Jeseň inšpiruje Katarína Gažová

J

eseň je najplodnejšie ročné obdobie. Prináša množstvo plodín, ktoré dozrievajú v jeseň a tiež aj jesenné kvety sú v plnej kráse, pokiaľ neprídu prvé mrazy.

Jeseň často inšpiruje ľudí, aby si bohatstvom, pestrosťou a krásou jesenných plodov ozdobili priedomia. Niekto si tam naaranžuje pestré jesenné kvetiny, čo je aj v Kulpíne najčastejšie, iný vkusne vyrezávané tekvice v duchu hallovenu položí na okraje schodov vchodu do domu alebo nimi ozdobí hornú časť ohrady domu.

Po uliciach Kulpína možno na priedomiach vidieť kreatívne aranžmány na ich skrášlenie. Jeden z inšpiratívnych, ucelených a zmysluplných aranžmánov sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

nachádza v Ulici Ledine na priedomí rodiny Čelovskovcov.

Ako vidieť na zábere ich skrášleného priedomia, je tam lavička zo stebla stromu, na ktorej sedí figúra báťuška zhotovená z pekne tvarovaných častí dreva.

Ale on tu nie je sám, obklopený je jesennými plodmi. Je tu kopa (snop) šúštia so šúľkami zrelej zlatožltej kukurice, vedľa kôš s tekvicami rozličných tvarov Na priedomí Čelovskovcov v Ulici Ledine v Kulpíne vkusne upravený jesenný a farieb. Nechýba ani aranžmán hlávka kapusty a vôkol betónového chodníka a skrášľuje nielen priedomie Če- jesenný aranžmán podnieti, aby sú pestrofarebné jesienky. lovskovcov, ale aj časť ulice. Oko- si tiež urobili niečo podobné pred Celý ten vonkajší aranžmán loidúci sa majú v čom pokochať domom. pred domom pôsobí príťažlivo a čo obdivovať a možno ich taký 47 /4934/ 21. 11. 2020

17

DETSKÝ KÚTIK

Andrej Đorđević, štvrták, Báčska Palanka

Jana Budićová, 4. 3, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Kreslíte?

Č Sára Ondríková, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

oraz viac vašich prác dostávame na našu stránku ooku – Detský Faceb na ľudu. Ak Hlas – kútik alebo íte kresl radi aby ete, a chc e píšet vaše jnili zvere sme práce v našom kútiku, pošlite nám ich. Môžete ich poslať aj poštou na adresu našej redakcie alebo na mail berediova@hl.rs.

Danuška

Irena

Jelisaveta Bajinová, škôlkarka, Báčska Palanka – Košice Aron Ďurč ZŠ Jána K iansky, 1. b, ollára, Sele nča

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pixabay.com

Lori ZŠ Jána K s Sabo, 1. b, ollára, Sele nča

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 21. 11. 2020

rozhľady

Číslo 23/ 2022

Z PRODUKČNEJ BURZY

Kukurica opäť drahšia

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 9. 11. až 13. 11. bol tovarový obrat v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 48,55 %, zatiaľ čo finančná hodnota obchodovaného tovaru bola nižšia o 21,85 %. Dôvodom bol skrátený pracovný týždeň kvôli štátnemu sviatku.

Začiatkom týždňa sa s kukuricou obchodovalo po cene 19,00 din./kg bez DPH, na konci týždňa sa uzatvárali zmluvy po Ľubica Sýkorová 19,70 din./kg bez DPH. Zvýšený záujem obchodníkov s dodávkami v decembri a Ministerstvo poľnohospodárstva vydalo Pravidlá o stimuloch pre investície na sprajanuári spôsobil na konci týždňa rast cien. covanie a marketing poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v sektore výroby Priemerná cena kukurice bola 19,64 din./ silných alkoholických nápojov. Najvyššia celková suma, ktorú môže žiadateľ stimulov kg bez DPH (21,60 din./kg s DPH), čo je dostať v jednom kalendárnom roku, je 15 500 000 dinárov. nárast o 4,34 %. redmetom stimulov sú práva na stimuly. Na všeobecné Postup pri uplatňovaní V uvedenom období boli na trhu so oprávnené investície a ná- výdavky možno uplatniť právo práva na stimuly sa iniciuje pšenicou veľmi aktívni mlynári. Jej cena klady na výstavbu zariadení na stimuly, ak boli realizované v predložením žiadosti o sa pohybovala od 21,50 do 22,20 din./ a/alebo nákup nového vybavenia, období od 1. januára 2018 a do uplatnenie práva na stimuly kg bez DPH. Priemerná cena bola 21,66 prístrojov a strojov, potrebných dňa podania žiadosti o uplatnenie v súlade s verejnou výzvou, din./kg bez DPH (23,83 din./kg s DPH). pri výrobe silných alkoholických práva na stimuly. ktorú vydáva Ministerstvo Štatisticky je v porovnaní s predchánápojov, ako aj všeobecné náklaPrávo na stimuly majú osoby, poľnohospodárstva, lesníctva dzajúcim obdobím drahšia o 2,39 %. dy, ktoré zahŕňajú výdavky na ktoré sú zapísané v Registri poľ- a vodohospodárstva – RiadiVývoj na zahraničných trhoch neprípravu projektu a technickú nohospodárskych gazdovstiev teľstvo pre agrárne platby na ustále posúva cenu sóje pozitívnym dokumentáciu na výstavbu zaria- a sú v aktívnom stave, a to: pod- každý kalendárny rok. Žiadateľ smerom. Na domácom trhu boli denia. Náklady spojené s výstav- nikateľ; ekonomická spoločnosť; predkladá iba jednu žiadosť o zmluvy uzatvorené v cenovej bou a/alebo rozšírením zariadenia poľnohospodárske družstvo s uplatnenie práva na stimuly v relácii od 48,00 do 49,00 din./ sa považujú za oprávnené do najmenej piatimi členmi družstva kalendárnom roku, a to pre jednu kg bez DPH. Priemerná cena bola 48,09 din./kg bez DPH výšky 60 000 din./m2 príslušného zapísanými v registri ako držitelia alebo viac investícií.

(52,90 din./kg s DPH), čo je zariadenia a náklady spojené s poľnohospodárskeho gazdovstva V súlade s predpisom upravujúv porovnaní s predchárekonštrukciou, úpravou a opra- alebo členovia piatich rôznych cim rozdeľovanie stimulov v poľdzajúcim týždňom vou existujúceho zariadenia sa komerčných rodinných fariem v nohospodárstve a rozvoji vidieka nárast o 2,51 %.  považujú za oprávnené do výšky aktívnom stave; cirkev a nábožen- sa stimuly určujú vo výške 60 % z strojov 35 000 din./m2. Právo na stimuly ské spoločenstvo registrované v hodnoty realizovanej prijateľnej na výroje možné uplatniť na oprávnené súlade so zákonom upravujúcim investície zníženej o výšku pro- bu silných investície a náklady, ktoré sa cirkvi a náboženské spoločenstvá. striedkov DPH. Maximálna výška alkoholických plne realizovali v období od 15. Žiadateľ musí byť tiež zapísaný aj stimulov pre každý typ stimulu je: nápojov – 5 000 novembra predchádzajúceho do Registra výrobcov liehovín v na investície do výstavby zariade- 000 dinárov; na roka vo vzťahu k roku, v ktorom súlade so zákonom upravujúcim ní – 10 000 000 dinárov; na nákup všeobecné výdavky nového zariadenia, prístrojov a – 500 000 dinárov.  je podaná žiadosť o uplatnenie liehoviny.

Výrobcom destilátov dotácie do 15,5 milióna dinárov

P

Z obsahu Káčerovo „pekné“ zrkadielko s. 2 a 3

Škodcovia uskladnenej zeleniny a ovocia v domácnosti s. 4

Nenáročná drevina vhodná do každej záhrady s. 6

I

19

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (20)

Káčerovo „pekné“ zrkadielko DrSc. Ján Babiak

V čeľadi kačicovitých (Anatidae) rod kačíc (Anas) je u nás najzastúpenejší. Ide o menšie až stredné vodné vtáky, zavalitého tela, viac prispôsobené na plavbu povrchom vody. Preto ich voláme kačice plávavé. Aj potravu hľadajú na povrchu, ponárajúc sa len prednou časťou tela (vraj „panáčkujú“), kým zadná zostáva kolmo nad vodou.

N

ohy majú krátke, čo ich núti na „gegavú“ chôdzu a medzi prstami nôh kožné blany, čo sú vskutku plutvy pri pohybovaní na vode. Kačice majú dlhšie krídla a tak môžu ľahko vzlietnuť priamo z hladiny vody.

Túto vlastnosť často používajú, keď ich niekto vyruší z pohodlia v zátiší, a tak sa dostáva dojem, že ide o plaché vtáky. Ináč sú spoločenské a mimo hniezdenia často ich nachádzame v menších a pri sťahovaní až veľkých kŕdľoch.

Sú pohlavne dimorfné a v dobe rozmnožovania vedia mať komplikované svadobné hody. Aj samček vie byť pravý gentleman pri vábení, aj chváliť sa svojím zrkadielkom, ale keď tá slávnosť prejde, z toho jednoducho vypriahne a všetky záväzky zostanú na samičke. Mláďatá sú sebestačné od vyliahnutia a matka – samička je po materinskej inercii tu na pomoc, ochranu a ďalšiu výchovu do života.

Z rodu kačíc na našich priestoroch je najčastejšia kačica divá. Ako hniezdiče v nejednakom počte možno tu vidieť kačicu chrapač- Kačica divá ku, zriedkavejšie aj chripľavku. Je pravé šťastie vidieť tu na hniezdení aj kačicu ostrochvostú a pravá rarita aj kačicu chrapku. Kačica hvizdárka je u nás prítomná len v zime ako hosť alebo transmigrant.

KAČICA DIVÁ (VEĽKÁ) –, Linné 1758 ANAS PLATYRHYNCHOS Je euroázijskoseveroamerickým vodným vtákom. Aj u nás je najpočetnejšia, najčastejšia z kačíc.

Možno ju vidieť aj na otvorených vodách, ale radšej sa baví v húští, najmä keď má mladé, lebo tam

20

II

sa ľahko schová, zachráni od nebezpečenstva. Je pohlavne dimorfná a o potomstvo sa hlavne stará samička. Migrácie tohto druhu na našich priestoroch viac podmieňuje zamŕzanie vodných plošín, ako pravá zima. Preto sa počas jemných zím tento druh ani nesťahuje. Vtedy u nás možno na zimovaní nájsť veľký počet hostí zo severu.

Rozšírenie: Celoročne obýva takmer všetky priestranstvá Európy, ale nie aj za polárnym kruhom.

Vo východných častiach starého kontinentu túto kačicu vidno iba v letnom období a chladnú časť roka strávi v jeho najjužnejších častiach (Grécko, Španielsko, Portugalsko), ale aj v údolí Nílu a Mezopotámii. Nájdeme ju vždy na vodných priestranstvách, nielen na rovine, ale aj na jazerách

v hôrnom prostredí až do výšky 1 000 m. V dobe migrácie ju možno vidieť vo veľkých kŕdľoch aj na otvorených vodách.

Biotop: Žije na stojatých vodách rôzneho druhu: močiare, mŕtve ramená riek, rybníky a hate, horské plesá, ale aj v tichších údoliach riek a kanálov. Niekedy si zvolí aj vodné priestranstvá v ľudskej blízkosti, v zime vie žiť aj na malých vodách v parkoch. Rada si vyberá zarastené časti pobrežia, kde ľahšie nájde potravu, kde sa

môže ukryť, ale aj hniezdiť.

Rozlíšenie: Samca ľahko poznať po lesklej zelenej hlave a bielom prsteni okolo krku. Hruď má tmavohnedú, kostrč je čierna, ale chvost biely. Dolná časť tela je sivobiela. Samička je dominantne hnedej strakatej farby. Je zaujímavé, že obaja majú v dobe párenia na letkách modré zrkadielko a káčer aj skovrdžené perie chvosta. V nesvadobnom šate sfarbenie je menej kontrastné.

V dobe páperia mláďatá sú žlto-hnedé a po operení nadobúdajú sfarbenie samíc.

Hniezdenie: Pári sa už včas na jar, často ešte v zimo- Kačica chrapačka viskách, so zaujímavou časťou dosť komplikovaného svadobného rituálu. Hniezdo si stavia obyčajne samica na pobreží, v húští, ale aj v konároch krov a dutinách stromov. Robí ho z rastlinného materiálu a vnútro vystiela listami a páperím. Frekvencia hniezdenia je raz v roku.

Znáška je 7 – 11, ale aj viac zeleno alebo modro-zelenkastých vajec.

Samička aj sedí na násade a samec je tu v okolí, tak pre istotu, alebo sa baví s inými kačkami. Inkubácia trvá 25 − 28 dní. Mladé sú rýchle potom schopné hneď vyplávať na vodu a od začiatku sú aj pri kŕmení samostatné. Už po 8. týždňoch sú schopné aj lietať, pohlavne dozrievajú už nasledovný rok.

Potrava: Kačica divá je dosť pažravá. Hoci požiera prevažne rastlinnú potravu (zelenú časť a semeno), rada si pochutná aj na hmyze, mäkkýšoch a červíkoch.

Konzumuje aj malé ryby a žaby, aj všetky obmeny v ich rozvojových fázach. Menšie útvary živých bytostí si získa aj cedením vody zobákom.

Spev: Často sa ozýva, samec hrubším opakovaným „réeb- reeb-réeb“, alebo mäkkým „vek-vek-vek“, samička ostrým „krák-kvak“.

Výstražným znakom je párajúce „kree-kree-kree“, kým vábivý hlas je hvízdavé „piu-piu“ a „jip-jip“.

KAČICA CHRAPAČKA (CHRAPĽAVÁ) – ANAS (SPATULA) QUERQUELA, Linné 1758 Je to euroázijský vodný vták.

Obýva priestory miernej kontinentálnej klímy. U nás vo Vojvodine má južnú hranicu svojho hniezdneho areálu. Severná populácia sa sťahuje do predrovníkovej Afriky.

Chrapačka je v migrácii spoločenská, ale na hniezdení si horlivo nárokuje na svoje teritórium. Naše jedince nie sú sťahovavé. Biotop chrapačky sú plytké stojaté vody s bohatým rastlinným porastom.

Ide o menšiu kačicu, pohlavne dimorfnú. Samca ľahko poznať po tom, že má nad očami a na sluchách hrubý biely pás. Hornú časť tela má strakato tmavohnedú, boky biele vlnkované, s charakteristickým zrkadlom, kým spodná časť brucha je biela. Samička je strakato žlto-hnedá s bledou čiarou a škvrnou na bokoch hlavy. Druh má zimný a letný šat. Mláďatá v páperčeku sú žlto-hnedé, po operení získavajú sfarbenie samičky.

Chrapačky na miesto hniezdenia prilietajú už spárené. Aj tu ešte tokaním a celou svadobnou ceremóniu vo vode a nad hniezdom iba potvrdzujú vzájomný život.

Hniezdo si najčastejšie na vyvýšenom mieste stavia samička na skrytých miestach a často ho ešte maskuje strieškou prekríženým vyšším rastlinstvom. Do neho znesie 7 − 12 lesklých žltavých vajec raz do roka. Inkubácia trvá 22 − 24 dní. Starostlivosť o mladé

47 /4934/ 21. 11. 2020 je na samičke. V prvých dňoch ich na vodu vedie samička, lebo sa cestou vedia stratiť (aj zahynúť).

O 5 − 6 týždňov sú schopné aj lietať.

Chrapačka konzumuje miešanú potravu, ale keď ide o mladé, na jar dominuje živočíšna zložka (hmyz, červy kôrovce, rybia mlaď), neskoršie aj semiačka, púčky a mladé výhonky.

Samec sa ozýva úsečným rapkaním „prre-rrorrer“, samička je najčastejšie tichá, aj keď sa ozve je to tiché nosové „kha-kha-kha“.

KAČICA CHRIPĽAVKA (CHRIPĽAVÁ) – ANAS (MARECA) STREPERA, Linné 1758 Má podobné rozšírenie ako chrapačka. U nás je častejšia ako transmigrant a zriedkavejšie aj ako hniezdič (najmä v oblasti Banátu). Jej životný areál sú hlavne nížinné vodné hladiny, riečne

Kačica chripľavka

bližšie k rodičom.

Svadobné hry vo vode a okolo hniezdenia sú podobné ako u chrapačky. Samička nakoniec do hniezda znesie 8 - 12 vajec.

Inkubačný čas je 26 dní a za 7 týždňov mláďatá aj lietajú. Pri stravovaní je rastlinná zložka dominantnejšia. Chripľavka zožerie všetko, čo pláva na vode a na suchu ešte hľadá semená tráv a obilia. Živočíšna strava ma menší podiel od rastlinnej.

Pri vzájomnej komunikácii samček sa ozýva krátkym, krákavým „éerk“ alebo pískavým „píi“, samička volá opakovaným „kvak, kvak“.

KAČICA OSTROCHVOSTÁ – ANAS ACUTA, Linné 1758 Obýva severovýchodnú Európu, celú severnú Áziu a Ameriku (okrem najsevernejších častí), ale ostrovčekovite sa hniezdi aj na strednom toku Dunaja.

Je sťahovavá a východoeurópska populácia zimuje v širšom Stredomorí a v západnej Európe.

Jej biotop sú široké, zarastené rovinné vodné plochy.

U nás je to Dunaj a Tisa, čo je jej najjužnejší areál hniezdenia.

Preto sa tu hniezdi iba sporadicky, ale tento druh tu spravidla zimuje vo veľkých kŕdľoch.

Je to najelegantnejšia kačica.

Samček sa podstatne rozlišuje

ramená a ostrovy s bohatou pobrežnou vegetáciou.

Farba hlavy a drobné vzorkovanie na nej sú u samca a samičky podobné. Už na chrbtoch sú odlišnosti: farba je v hraniciach hnedých odtieňov, u samca okrová, u samičky gaštanová, ale sú kresby celkom odlišné. Samička aj na bokoch zadržiava kresbu okrovo-hnedej farby, kým samček má hruď a boky sivohnedé s drobným Kačica ostrochvostá „labyrintovým“ nákresom, kostrč je čierna. Bruško je u samca od samičky. Jeho dlhý čierny aj samičky biele. Sivo biele je chvost, hnedo-gaštanová farba aj zrkadielko na letkách samca hlavy, lesklý biely pás na krku a samičky. Mláďatá v páperčeku a prsiach, ako i dlhé perie na sú hnedožlté, ako operence sú už chrbte nikdy nesklamú v určovaní

tohto druhu. Naopak, samička sa na samičke. Na stravnom lístku málo líši od samičiek niektorých dominujú semienka, zelená časť iných druhov, najmä pri premene rastlín, kým strava živočíšneho operenia.

Aj kačica ostrochvostá sa pári ešte v zimovisku, aj každý pár má osobitné svadobné hody a ani potom sa ďalší tok rozmnožovania podstatne nelíši od iných kačíc.

Počet vajec je 7 − 9, samička znáša Kačica chrapka raz v roku. Inkubácia je 22 − 23 dní a za necelé 2 mesiace sú pôvodu je minimálna. Od toho mláďatá celkom operené a už je odstup iba v čase odrastania aj dobre lietajú. Potrava tohto mláďat. Chrapka sa často ozýva. druhu je tak rastlinného, ako aj Samec volá „kri-kri-krí“, samičživočíšneho pôvodu. Samček ka „háp-háp-háp“, ale počuť aj volá hvízdavým „kriu“ a „uí-uíji“, hvízdavé „trýl“, „pííht pet pet“. samička opakovaným „k-r-r-re“, Výstražný znak je „krek-ekekek“.

KAČICA HVIZDÁRKA (HVÍZ„k-r-r-rá“.

KAČICA CHRAPKA (CHRAP- DAVÁ) – ANAS PENELOPE, Linné KAVÁ) – ANAS CRECCA, Linné 1758 Hniezdi sa v severných častiach 1758 Má podobné rozšírenie ako Európy a Ázie. Je sťahovavá. Na kačica ostrochvostá. Je sťaho- ceste do Stredozemia až po údovavá a populácia tohto druhu zo lie Nílu prelieta spolu s niektorými severovýchodnej Európy zimuje druhmi aj naše kraje. V južnejšom v západnej a južnej Európe, ale Podunajsku aj zimuje, ale u nás aj južnejšie. Jej biotop sú vodné len v menšom počte. Samček má priestory, mierne tečúce kanály, hrdzavo-červenú hlavu so žltavoale aj hôrne potoky, menšie -bielym čelom a temenom. Hruď jazierka a vrbiny na okraji lesa, je ružovkastá a chrbát a boky sú zatopené rašeliniská... Vo Vojvo- hnedosivé a vlnkované. Brucho dine, najmä v Banáte sa zriedkavo je biele. Samičky sú strakaté aj hniezdi, ale počas zimy je tu hrdzavo-hnedé. Hvizdárka je dominantne bylinožravá. Samček dosť jej rodákov zo severu.

Je najmenšia z kačíc. Samček sa ozýva hlasným hvízdavým vomá gaštanovo-hrdzavú hlavu laním pred začiatkom ťahu „úu, a nad okom široké zelené pole. uíi-u(rr)“ a kontaktná konverzácia Najväčšia časť tela je sivo-biela, vlnkovaná, na krídlach pri bielom páse je zelené zrkadielko a hruď a chvost sú biele. Samička je okrovo-hnedá, s tmavými škvrnami na chrbte a bokoch, ale Kačica hvizdárka aj so zrkadielkom na letkách.

Charakteristiky rozmnožovania v lete je „uip...uíi...uip-ui“. Bežne sú podobné ako u ostatných sa hlási drsným „rraa“, „ra-kaaa“ kačíc. Počet vajec v hniezde (6) a samička „karr karr karr...“. 8 - 9 (12), inkubácia trvá 23 dní.

Starostlivosť o potomstvo zostáva Fotografie z internetu

III

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia uskladnenej zeleniny a ovocia v domácnosti Ing. Ján Tancik, PhD. Sme v období, keď končí zber dopestovaných plodov. Je to len koniec našej pestovateľskej práce, ale starostlivosť o dopestovanú úrodu musí aj ďalej pokračovať. Potravina nie je to, čo vyprodukujeme počas vegetácie, napríklad v našej záhrade, ale to, čo skonzumujeme. To, čo dopestujeme, musím kvalitne uskladniť a ochrániť pred rôznymi skladovými škodcami či chorobami, ktoré vo väčšej alebo menšej miere môžu zničiť našu úrodu. V článku sú uvedené najčastejšie sa vyskytujúce druhy, ktoré škodia na uskladnenej zelenine alebo ovocí a tiež ochrana proti nim. ŽIŽIAVKA PIVNIČNÁ Dospelý jedinec žižiavky pivničnej Porcellio scaber má telo plocho oválne, dlhé 12 až 16 mm, variabilne sfarbené. Môže byť tmavošedé až čierne, hnedé, žltohnedé až zelenošedé. Vyskytuje sa po celý rok na vlhkých a tma-

V najnutnejších prípadoch sa môžu použiť insekticídy.

KOREŇOKAZ ZHUBNÝ Koreňokaz zhubný Rhizoglyphus echinopus je roztoč, ktorý má tvar tela hruškovitý, dĺžka tela je 0,5 − 1,1 mm, farbu má žltkastú alebo hnedastú a je pokryté krátkymi chĺpkami.

Koreňokaz zhubný je polyfág, ktorý robí škody na hľuzách, cibuliach, buľvách a koreňoch.

Najviac škodí na cibuli kuchynskej, cesnaku kuchynskom, ale aj okrasných cibuľových rastlinách, mrkve, petržlene a zemiaku. Škodí v sklade, ale počas vegetácie aj priamo v záhrade. Na hľuzách zemiakoch spôsobuje roztočovú prašivinu a na cibuliach krúžkovitosť cibule. Jedince prenikajú

Žižiavka pivničná (pixabay)

vých miestach, cez zimu sú časté v pivniciach a v skladoch. Aktívne sú v nočných hodinách, cez deň sú zalezené v úkrytoch. Škodia požerkom, vytvárajú ploché jamkovité požerky na uskladnenej zelenine, ovocí a najmä zemiakoch, tiež ich znečisťujú zoschnutým trusom v podobe čiernych bodiek, ktorý sa nachádza v blízkosti požerku.

Je prenášačom plesní a iných mikroorganizmov.

OCHRANA Z preventívnych opatrení významné je vetranie, vysušovanie vlhkých pivníc a domov. Dbať treba aj na čistotu týchto priestorov. Ako lapače môžeme použiť vlhké handry, ktoré položíme na podlahu, žižiavky pod ne zaliezajú a tu ich môžeme ľahko zničiť.

22

IV

Kolónia koreňokaza zhubného (foto: J. Tancik)

medzi suknice cibule, kde sa živia a zapríčiňujú rôzne poškodenia.

Súčasne zavlečú na tieto miesta rôzne huby a baktérie, ktoré spôsobujú hnilobu a sčernenie týchto pletív.

Pri nedostatočnej kontrole sadiva môže koreňokaz zhubný

spôsobiť značné škody. Väčšina druhov roztočov zo skupiny koreňokaza zhubného sa živí hubami a rozpadávajúcimi sa rastlinnými pletivami. Prevažne sa nepokladajú za primárnych škodcov. Na druhej strane roztoče môžu spôsobiť to, že sa infekcia rozšíri. Napadnuté časti rastlín sa môžu deformovať a neskôr hniť.

V dôsledku poškodenia rastliny horšie rastú a pri silnom výskyte môžu aj odumierať.

OCHRANA Ako preventívne opatrenie sa odporúča striedanie plodín.

Najvhodnejšími predplodinami sú hlúboviny, uhorka siata a rajčiak jedlý. Dôležitý je vhodný výber pozemkov, keď je potrebné vyhnúť sa pôdam ťažkým a náchylným na premokrenie.

Ochranným opatrením je tiež kontrola a vysádzanie zdravého materiálu. Pred uskladnením a tiež pred výsadbou treba vytriediť všetky cibule podozrivé z napadnutia škodcami. Po zbere je dôležité cibuľoviny primerane vysušiť, pretože vlhké podmienky podporujú rozvoj roztočov.

Ak sa škodca vyskytne v skladoch, odporúča sa napadnutú zeleninu prednostne spotrebovať.

Cibuľoviny treba skladovať na chladných a suchých miestach.

V primerane suchom sklade s dobrým vetraním sa škodlivosť koreňokaza znižuje. Napadnutú cibuľu je možné sušiť pri teplote 45 °C počas 24 hodín. Sadivo sa odporúča pred uskladnením ošetriť suchou mletou kriedou (20 g na 1 kg). Ak je nutné vysadiť napadnuté rastliny, odporúča sa namočiť ich do vody teplej 50 °C na 5 minút (resp. 43 °C na jednu hodinu). Cibule a hľuzy je možné moriť chemickými prípravkami (mokré morenie) pred výsadbou asi 30 minút.

SVRČEK DOMOVÝ Dospelý jedinec svrčka domového, Acheta domesticus, má telo dlhé 16 až 21 mm, svetložltej alebo hnedožltej farby s tmavohnedými

škvrnami na hlave a štíte. Krídla má dobre vyvinuté a vráskavo žilkované. Je to teplomilný druh, v domácnostiach sa zdržuje vedľa tepelných zdrojov a vyhovujú mu miestnosti s podlahovým kúrením. Živí sa ovocím, zeleninou, múčnymi a mäsovými výrobkami a kuchynským odpadom. Pri silnom výskyte znečisťuje okolie trusom, čo u niektorých ľudí vyvolať zdravotné problémy. Vo večerných a nočných hodinách obťažuje nepríjemným hlasným cvrlikaním.

Svrček domový (pixabay)

OCHRANA Z preventívnych opatrení významné je odstraňovanie nečistôt a vlhkosti v bytoch. Môžu sa použiť nástrahy používané na chytanie švábov alebo lapacie pasce. ŠVÁBOVITÉ – ŠVÁB OBYČAJNÝ A RUS DOMOVÝ Do čeľade švábovité − Blattidae patria dva synantropné druhy, ktoré sa často vyskytujú v domácnosti. Sú to: šváb obyčajný – Blatta orientalis a rus domový – Blatella germanica. Rozlíšiť sa dajú na základe sfarbenia a veľkosti tela. Rus domový na telo dlhé od 10 do 15 mm a sfarbenie má špinavo žlté, červenohnedé, kým šváb obyčajný je väčší, telo má dlhé 17 až 28 mm a je tmavo sfarbený − tmavohnedý až čierny.

Vyhovuje im teplé a mierne vlhké prostredie. V domácnostiach sa zdržujú v kúpeľniach, kuchyni a v tmavých málo prístupných miestach. Aktívne sú v noci a cez deň sa v skupinách zdržujú na tmavých miestach. Sú to všežravé

47 /4934/ 21. 11. 2020 produkty. Poškodzujú zemiaky, hotové potraviny, chlieb, pečivo, cukrovinky, ale aj potraviny živočíšneho pôvodu mäso, salámy. Škody spôsobujú nahrýzaním potravín, ale aj znečistením a prenášajú aj plesne a iné mikroorganizmy do potravín. Škody môžu spôsobovať aj na elektroinštaláciách a elektrických prístrojoch, v poslednej dobe často aj na počítačoch. Prenášajú aj patogény, ktoré zapríčiňujú infekčné ochorenia u človeka a hospodárskych zvierat, ako napríklad týfus, čierny mor, zápal pľúc, tuberkulózu a iné.

Šváb obyčajný (pinterest)

škodcovia, ktorí napádajú najrozmanitejšie druhy potravín. Uprednostňujú jemné, vlhké rastlinné

Rus domový (internet)

OCHRANA Z preventívnych opatrení významné je udržiavanie čistoty

v bytoch. Potraviny treba uskladňovať v nepoškodených, dobre tesnených obaloch. Do tejto skupiny opatrení patrí aj používanie repelentov. Priame opatrenia môžu byť mechanické, biologické a chemické. K mechanickým metódam patrí využívanie mechanických lapačov. Do biologických opatrení patrí využitie prírodných nepriateľov, napríklad parazitoidov z rodu Tetrastichus alebo parazitických háďatiek z rodu Steinernema.

Pri silnom výskyte treba ochranu zveriť špecializovaným službám. 

EKOPOĽNOHOSPODÁRSTVO

Zdravá biozelenina z vlastnej záhrady Ľubica Sýkorová Záhrady a výsadby vytvorené v súlade s prírodou, s vylúčením akejkoľvek chémie a neprirodzených elementov sú v dnešných časoch aktuálne a uprednostňované najmä mladšími generáciami.

Ekologické poľnohospodárstvo je systém, ktorý rešpektuje prírodné životné cykly. Pestovanie zeleniny v súlade s biopravidlami nie je vôbec jednoduché, ale určite stojí za vyskúšanie.

P

21. 11. – 27. 11. 2020

POČASIE

estovanie plodín biospôsobom je oveľa náročnejšie než pestovanie klasicky. Nestačí len kúpiť si bioosivá a zasiať. Aby bola zelenina naozaj v biokvalite, treba dodržiavať všetky zásady biopoľnohospodárstva − vyhnúť sa hnojeniu umelými hnojivami a nepoužívať chemické prípravky v boji proti chorobám a škodcom.

Výsev bioosiva je len začiatok dlhého procesu pestovania v súlade s princípmi ekologického poľnohospodárstva. Ako sme už spomenuli, hlavnou zásadou je vyhnúť sa používaniu pesticídov a ďalších chemických preparátov v celej záhrade, pretože chemický postrek okolitej vegetácie negatívne zasiahne aj bioplodiny.

Základom úspechu je poskytnúť rastlinám čo najlepšie podmienky na ich rast. Ide najmä o dostatok slnečného žiarenia, humóznu

pôdu, dostatočnú zálievku. Vždy musíme myslieť na požiadavky konkrétnych rastlín. Ideálna je druhová pestrosť biozáhrady. Z pôdy sa potom tak rýchlo nevyčerpajú živiny a striedaním plodín na záhonoch možno predísť šíreniu chorôb a škodcov.

V biozáhrade vedľa seba pestujeme rastliny, ktoré nie sú príbuzné a majú rozdielne nároky na živiny. Ak je to možné, každoročne by sme mali striedať stanovisko jednotlivých plodín, ktoré sa za to odvďačia kvalitnejšou úrodou.

Aj napriek pravidelnému striedaniu plodín dochádza k odčerpaniu živín z pôdy. V biopoľnohospodárstve sa živiny do pôdy dodávajú predovšetkým kvalitným vyzretým kompostom. Použiť možno aj zelené hnojenie. Táto metóda je veľmi jednoduchá − po zbere zeleniny sa na záhon vysievajú bôbovité

rastliny (hrach, vika), ktoré po vyrastení zapracujeme do pôdy.

Bôbovité rastliny sú prospešné, pretože hľuzkotvorné baktérie na ich koreňoch viažu dusík. V súlade s princípmi biopoľnohospodárstva je aj použitie maštaľného hnoja.

Aj v bioporaste sa občas vyskytnú buriny. V normálnom množstve sú prospešné, pretože zvyšujú druhovú pestrosť porastu, čím priaznivo podporujú výskyt žiaducich organizmov. Prevenciou proti chorobám a škodcom je výber odolných a osvedčených odrôd, používanie netkanej textílie, využívanie vzájomného vplyvu rastlín (napr. pestovanie mrkvy a cibule vedľa seba). Škodcu môžeme odlákať aj pomocou aromatických bylín vysadených v blízkosti záhonov. Osvedčila sa levanduľa aj saturejka. Svoju prácu pri ochrane pred škodcami odvedú aj hmyzí pomocníci − mravce, lienky...

Na pestovanie biozeleniny musíme použiť bioosivo, ktoré pochádza z ekologického poľnohospodárstva bez používania chémie. Bioosivo sú chemicky neošetrené semená pestované v šetrných podmienkach. Nevýho-

dou týchto semien je ich kratšia trvanlivosť. Ďalšou nespornou výhodou bioosiva je istota, že nebolo geneticky modifikované. Z geneticky modifikovaného osiva navyše nemožno získať vlastné semená.

Ponuka bioosiva nie je tak široká, pretože v biokvalite sú pestované iba veľmi odolné odrody, ktoré prežijú aj bez chémie. Osvedčilo sa pestovanie tradičných odrôd, ktoré sú v súlade s prírodou. Hlavným prínosom bioosiva je nepoužívanie chemikálií a rakovinotvorných pesticídov, preto je dopestovaná zelenina pre ľudský organizmus oveľa zdravšia.

Nevýhodou bioosiva je jeho kratšia trvanlivosť, pretože nebolo ošetrené chemickými prípravkami.

Sortiment bioosív je obmedzenejší, pestujú sa iba tradičné overené a veľmi odolné odrody. Pestovanie rastlín z bioosiva je náročnejšie, pretože výsev má zmysel iba v prípade, že ho budeme pestovať v súlade so zásadami biopoľnohospodárstva. Dopestovaná biozelenina možno bude o niečo menšia a nepravidelného tvaru, no určite oveľa zdravšia ako tá zo supermarketu. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

7˚ | -1˚

5˚ | 1˚

6˚| 1˚

6˚ | -1˚

6˚ | 0˚

6˚ | 1˚

6˚ | 0˚

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Nenáročná drevina vhodná do každej záhrady Ľubica Sýkorová Vďaka početným druhom sú skalníky (Cotoneaster, srb. dunjarice) zastúpené v mnohých záhradách. Poznáme opadavé aj vždy zelené formy kríkovitého alebo plazivého rastu a obzvlášť zaujímavé sú miniatúrne druhy vhodné do skalky.

Dekoratívna hodnota je okrem rôznych foriem rastu určite aj v kvetoch a červených bobuliach, ktoré zostávajú dlho na konároch.

Biele alebo ružové kvety sa vyskytujú v skupinách a všetky druhy sú medonosné. Majú skromné ​​nároky na pôdu, dobre znášajú aj sucho a úplný tieň.

Poškodené a prebytočné konáre treba zrezať na jar.

Vysádzame ich jednotlivo alebo ako skupinovú výsadbu na živé ploty alebo na okraje chodníkov.

Rozmnožujú sa semenami, sadenicami, odrezkami a vrúbľovaním. Odrezky dlhé 6 až 10 cm je najlepšie odobrať z bočných výhonkov koncom leta, súčasne aj s kúskom hlavnej vetvy a zasadiť do zmesi piesku a rašeliny

(rovnaký pomer). Presádzame ich až na budúcu jar, ale v prvých dvoch rokoch si vyžadujú veľkú starostlivosť.

SKALNÍK ROZPRESTRETÝ Skalník rozprestretý (Cotoneaster horizontalis, srb. puzava dunjarica) pochádza z horských oblastí západnej Číny. Je to najrozšírenejší

poloopadavý druh s výškou 40 − 60 cm. Rastie skôr do šírky na 2 − 3 metre. Je známy drobnými červenými plodmi. Patrí medzi výborné pôdopokryvné dreviny na svahy,

ale aj do skupinových výsadieb.

Zakryje aj nepekné miesta v záhrade. Dá sa použiť aj v skalke, ale treba ho obmedzovať v raste. Je plne mrazuvzdorný, úspešne rastie aj na slnečnom stanovišti. Po 2 – 3 rokoch je vhodné zmladiť ho.

Ako sme už spomenuli, je to najrozšírenejší poloopadavý druh s vejárovite sa šíriacimi konármi, bielymi alebo bledoružovými kvetmi v máji a početnými červenými bobuľami od októbra do januára a tmavozelenými lesklými listami, ktoré na vetvách zostávajú až do neskorej jesene. Na jeseň získavajú krásnu oranžovočervenú farbu, odroda variegatus má listy s bielym okrajom.

Plazivé vetvy dosahujú dĺžku dvoch metrov, preto sa často vysádza ako liana popri stenách domov. Je odolný proti suchu a jedovatým plynom. Rastie dobre na všetkých pôdach a je odolný

IZBOVÉ RASTLINY

Aj počas vegetačného pokoja potrebujú starostlivosť Ľ. Sýkorová

Aj keď izbovým rastlinám nastal čas vegetačného pokoja, v tomto období vyžadujú najviac starostlivosti. Musíme ich zalievať s odstátou vodou, ktorá má izbovú teplotu od 18 do 22 ºC. Prihnojovať stačí jedenkrát mesačne, kvitnúce druhy jedenkrát za dva týždne.

Izbové rastliny treba chrániť pred horúcim vzduchom z tepelného zdroja a pred studeným vzduchom a prievanom, ktorý vzniká vetraním. Kvety s veľkými kožovitými listami musíme rosiť,

24

VI

prípadne raz do týždňa osprchovať vlažnou vodou. Naopak, rastliny s jemnejšími a chlpatejšími listami treba postrekovať čo najmenej.

POZOR NA NÍZKU TEPLOTU Príznaky nízkej teploty sa preja-

via hnedými škvrnami na listoch, ktoré postupujú od okrajov, neskôr vyplnia celú plochu listu, až nakoniec celý list sčernie. Ďalšie prejavy nízkej teploty sú v spojitosti so zvýšenou zálievkou alebo nedostatkom svetla, na akejkoľvek časti rastliny (stonka, kvety) sa objavujú čierne fľaky. Nízka teplota môže spôsobiť aj opadávanie listov, pukov a kvetov. Aby sme rastliny nevystavili podchladeniu,

proti znečisteniu. Plody, ktoré vydržia dlho a spestria jesennú aj zimnú záhradu, nie sú len pôvabnou ozdobou, ale aj obľúbenou pochúťkou pre operence.

PESTOVANIE Skalníky sú vďačné a nenáročné rastliny. Darí sa im najmä na slnečnom stanovišti, kde bohato kvitnú.

Hoci budú bez problémov rásť

aj v polotieni, kvetov aj pestrých bobúľ bude menej. Obľubujú najmä priepustnú pôdu, dobre znášajú prašné a znečistené prostredie. Kyslé prostredie znesú, ale nevyhovuje im a neprospieva zdravotnej kondícii rastliny.

Skalníky nemajú problém s rezom, avšak vždy, keď sa rozhodneme pre radikálny rez a skrátenie výhonov, treba myslieť na to, že rastlina potom nemusí vykvitnúť počas niekoľkých nasledujúcich sezón. V chladnejšom podnebí je to opadavý, v teplejšom poloopadavý ker. 

v zimnom období musíme vetrať len krátko.

ZALIEVANIE V tomto období zalievajme radšej menej často a v menších dávkach. Rastlinám v zime viac škodí priveľká starostlivosť ako mierne zanedbanie. Tým druhom, ktoré vyžadujú aj v zime teplo, musíme predsa len venovať zvýšenú pozornosť, pretože väčšinou aj kvitnú (napr. niektoré orchidey).

Zvýšenú pozornosť si vyžaduje aj pestrofarebný krotónovec, ktorý sa odvďačí novými listami pestrých farieb. Pri zalievaní vodu lejeme priamo na substrát, a nie na listy či inú časť rastliny.

VZDUŠNÁ VLHKOSŤ Okrem nedostatku svetla a

47 /4934/ 21. 11. 2020 neprispôsobeniu teplotných podmienok, ďalšou príčinou úhynu rastlín môže byť nezodpovedajúca vlhkosť. Dôležité je rozlišovať dva typy vlhkosti: vzdušnú a pôdnu.

Byty a rodinné domy sú v zimnom období vykurované, čo vplýva práve na vzdušnú vlhkosť. Vzduch je suchý, čo sa odráža aj na sta-

ve rastlín. Väčšina rastlín, ktoré majú rady aj v zimnom období teplo, neznáša sucho. Lepšie je preto neumiestňovať rastliny do tesnej blízkosti radiátorov a ak si to vyžadujú, je dobré ich rosiť vodou alebo iným spôsobom im zvyšovať vzdušnú vlhkosť. Suchý a teplý vzduch počas zimy sú

ideálne podmienky pre choroby a celý rad škodcov, ktoré môžu rastliny ohroziť. Naopak rastliny, ktoré suchý vzduch znesú, majú zase rady chladnejšie podmienky, preto ich zalievame len minimálne a vôbec ich nerosíme (sukulenty).

Rastliny citlivé na vzdušnú vlhkosť nikdy neumiestňujeme do

tesnej blízkosti radiátorov. Niektoré rastliny stačí postaviť na misku s kamienkami alebo na vhodnú podložku, kde sme predtým naliali vodu. Tá by v žiadnom prípade nemala byť v kontakte so spodnou časťou črepníka. Na ten spôsob sa pomalým vyparovaním zvýši vzdušná vlhkosť. 

Posilnite si imunitu bylinkami

obsah prelisujeme. Všetku šťavu (sirup) krátko ohrejeme na 70 °C a prelejeme do malých fľaštičiek.

Sirup užívame pri kašli, zachrípnutí a zahlienených prieduškách. Dávkujeme niekoľkokrát denne po malých lyžičkách. TIP: Na vykašliavanie je vynikajúci aj čaj z prvosienky jarnej či fialky voňavej. Ak vás kašeľ neopúšťa, chronické stavy pomáha liečiť materina dúška so silným antiseptickým a dezinfekčným účinkom. Výborne odhlieňuje a prispieva k spriechodneniu dýchacích ciest.

BYLINKY NA INHALOVANIE PRI NÁDCHE Saturejka záhradná je vďaka výrazným protizápalovým účinkom vítanou spoločníčkou v boji s nádchou. Napomáha čistenie nosa a môže sa z nej pripraviť nálev na prepláchnutie nosa či kloktadlo na hrdlo. Samozrejme, je vhodná aj na inhaláciu.

Mäta pieporná je vhodná na čaj aj inhaláciu. Vďaka siliciam, ktoré obsahuje, uľavuje od nádchy tak, že sliznicu dezinfikuje a umožňuje nám lepšie dýchanie.

Inhalovanie výparov z výluhu šalvie lekárskej uľahčí dýchanie a urýchli liečbu zápalu nosných dutín. Zároveň uľaví boľavému hrdlu.

DOMÁCI ECHINACEOVÝ SIRUP NA POSILNENIE IMUNITY Budeme potrebovať 3 lyžice čerstvých kvetov echinacey, 0,3 litra vody, 300 g medu a 1 citrón.

Kvety nasekáme a vložíme do hrnca s vodou. Pomaly varíme asi 10 minút a necháme vychladnúť.

Pridáme šťavu z jedného citróna a rozpustený med. Všetko dobre premiešame a pomaly ohrievame na miernom plameni. Pozor, zmes sa nesmie variť!

Za stáleho miešania zmes zhustne na konzistenciu sirupu. Skladujeme v dobre uzatvárateľnej nádobe.

Na zvýšenie imunity podávame 3x denne lyžičku sirupu. 

ZDRAVIE A MY

Pripravila: Ľ. Sýkorová

V jesennom období začína byť imunita dôležitou témou. Aj keď v lekárňach nájdeme veľké množstvo liekov na zvýšenie imunity a liečenie chorôb, prírodné prostriedky nestrácajú na svojej obľúbenosti a význame.

Pri podpore imunity alebo pri liečbe choroby môžeme používať bylinky vo forme čajov, tinktúr, kúpeľov, sirupov. Pri čajoch kupujeme prednostne sypané čaje, aby sme si ich mohli namiešať. Podľa možnosti zmiešajme niekoľko druhov byliniek. Podporia sa navzájom v účinku. Nepoužívajte jeden čaj dlhodobo – tri týždne a dajte si týždňovú pauzu.

Choroby dýchacej sústavy patria medzi najobvyklejšie zdravotné ťažkosti, ktoré zvyknú potrápiť kedykoľvek počas roka, ale najmä v chladnejšom období. Rôzne infekcie sa môžu vyskytnúť v horných dýchacích cestách – nosová dutina, prinosové dutiny, nosohltan a hrtan, ale aj v dolných dýchacích cestách – v priedušnici, prieduškách a pľúcach.

Ochorenia horných a dolných dýchacích ciest sa zvyčajne nezaobídu bez kašľa, pocitu pálenia, škriabania, nádchy, pocitu upchatého nosa, zachrípnutia či horúčky. Ochorenia bránia bezproblémovému vykonávaniu funkcií dýchacej sústavy a zvyčajne je potrebný dostatočný oddych na lôžku a aj lieky. Najprv však môžeme siahnuť po tých, ktoré sú overené našimi predkami. Samozrejme, ak by sa váš stav nezlepšoval, treba vyhľadať

lekára a chorobu nezanedbať, ale poriadne sa preliečiť.

KÚPEĽ NÔH PRI PRECHLADNUTÍ Do lavóra si pripravíme teplú vodu – najteplejšiu, akú vydržíme. Rozmiešame v nej soľ a namočíme do nej chodidlá. Máme ich takto asi 10 minút. Potom ich natrieme prekrojeným cesnakom, ľahneme si do postele, dobre sa prikryjeme a vypijeme šálku lipového čaju s medom.

CIBUĽOVÝ MED PRI PRECHLADNUTÍ Zo surovej cibule vytlačíme šťavu a k nej pridáme teplý med, v pomere k cibuľovej šťave asi tretinu medu. Rozmiešame a pri prechladnutí užívame aspoň tri lyžičky denne.

SOĽ S VODOU – VÝBORNÉ KLOKTADLO Účinné kloktadlo či roztok na prepláchnutie nosnej dutiny pripravíme úplne jednoducho. V pohári teplej vody rozmiešame trocha soli. Aplikácia nie je príjemná, ale je naozaj účinná.

ÚČINNÝ TYMIANOVÝ SIRUP Prospieva imunite, pomáha uvoľňovať hlien a je považovaný za jednu z najlepšie pôsobiacich liečiviek proti kašľu a pri ochorení priedušiek. Potrebujeme: 15 g sušeného alebo čerstvého tymianu, 200 g cukru, 250 ml vody. Do hrnca nalejeme vodu a necháme ju variť na miernom ohni. Rozmiešame v nej cukor, a keď sa rozpustí, pridáme tymian. Zamiešame a necháme vychladnúť. Potom precedíme a nalejeme do fľaštičky. Pijeme 3- až 4-krát denne po lyžičke.

BRAVČOVÁ MASŤ NA ŠKRIABANIE A BOLESŤ V HRDLE Masť ohrejeme, aby nepálila a bola znesiteľná. Potom do nej namočíme saciu látku − veľmi dobre poslúži bavlnená plienka. Takto pripravený obklad obmotáme alebo priložíme na hrdlo alebo na hrudník, ak potrebujeme pomôcť s vykašliavaním. Je dobré pridať naň aj igelitovú vrstvu a starý uterák, aby sme udržali teplo a necháme pôsobiť.

SKOROCELOVÝ SIRUP Pripraviť ho je veľmi jednoduché. Stačí nám k tomu čerstvá bylinka a trstinový cukor. Dve hrste čerstvých, nadrobno nakrájaných listov skorocelu kopijovitého dáme do sklenej nádoby. Zasypeme ho dvoma hrsťami trstinového cukru. Cez noc sa cukor rozpustí v šťave z listov, takže kúsočky listov sa pozliepajú. Nasledujúci deň pridáme ďalšiu vrstvu listov a opäť zasypeme rovnakým množstvom trstinového cukru. Tento postup treba opakovať, kým nádoba nie je plná. Potom ju na dva mesiace uzavretú uložíme na teplom mieste s rovnakou teplotou. Nakoniec

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

minút. Po upečení necháme vychladnúť. Vajíčka si rozdelíme na žĺtky a bielky. Bielky vyšľaháme s 1 vanilkovým cukrom na tuhý sneh.

Mlieko si dáme do hrnca, pridáme žĺtky, 1 vanilkový cukor, kryštálový cukor a pudingový prášok.

Uvaríme hustý puding. Do ešte horúceho pudingu primiešame sneh z bielkov. Krém nanesieme

Španielska ryža Suroviny: Hrnček – 400 ml; 3 PL olivového oleja, 1 hrnček ryže, 1 KL soli, 1 KL drvenej rasce, 1 KL sušeného cesnaku, 1 KL sušenej cibule, 2 hrnčeky vriacej vody, 1 hrnček pasírovaných paradajok Takto sa to podarí: V hlbokej panvici zahrejeme olej na strednom plameni. Pridáme hrnček ryže a premiešame. Opekáme až do bodu, kým ryža nezíska zlatú farbu. Potom panvicu stiahneme z plameňa a k zlato-hnedej ryži primiešame koreniny a soľ. Všetko zalejeme vriacou vodou, pasírovanými paradajkami a panvicu vrátime

Tiramisu guľôčky obaľované v kakau nad plameň. Intenzitu plameňa stiahneme na minimum a zakryté dusíme zhruba 20 minút. Keď je ryža mäkká a všetka tekutina zmizla, necháme ju ešte odpočívať na vypnutom horáku zhruba 10 minút. Potom poobraciame lyžičkou (nakypríme) a môžeme podávať.

Tekvicové placky z Čile Suroviny: 250 g tekvice, 130 g hladkej múky, 130 g polohrubej múky, 1 KL soli, 60 g zmäknutého masla, 500 ml oleja na vyprážanie Takto sa to podarí: Tekvicu pokrájame na kocky, uvaríme do mäkka, scedíme, popučíme a necháme vychladnúť. K tekvicovému pyré preosejeme navážené múky, pridáme soľ a rukou spracujeme celistvé cesto, do ktorého nakoniec ešte zapracujeme zmäknuté maslo. Potom cesto rozvaľkáme na bohato pomúčenej doske a vykrajujeme kruhy alebo oválne placky. Placky popicháme

Suroviny: 1 PL instantnej kávy, 2 PL vriacej vod, 250 g mascarpone, 50 g práškového cukru, 1 KL vanilkového extraktu (alebo balíček vanilkového cukru), 140 g cukrárskych piškót, 30 g kakaa Takto sa to podarí: Kávu nasypeme do misky a zalejeme vriacou vodou.

Vymiešame a odložíme bokom, kým vychladne. Vo väčšej miske vymiešame mascarpone s cukrom do hladka a prilejeme vychladnutú kávu. Pridáme vanilkový extrakt a všetko spolu premiešame. V kuchynskom robotovi rozmixujeme piškóty na prach a prisypeme ich k mascarpo-

vidličkou, vložíme do horúceho oleja a vysmažíme z oboch strán do zlata. Tento recept je zrýchlenou verziou, ale placky sa môžu pripravovať aj z kysnutého cesta a tradične sa podávajú s medovo-pomarančovým sirupom.

popicháme vidličkou a pečieme v rúre vyhriatej na 220 °C asi 10

Suroviny: 500 g lístkového cesta, 60 g masla, 6 PL strúhanky; Jablková plnka: 1 kg nastrúhaných jabĺk, 100 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej kôry, 3 PL rumu, 5 PL sušených hrozienok, 2 hrste mandlí, 1 KL vanilkového extraktu Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 180 °C. V miske spojíme nastrúhané jabĺčka s citrónovou kôrou, rumom, hrozienkami, nasekanými mandľami, cukrom a vanilkovým extraktom.

Cesto rozvaľkáme na tenký plát (obdĺžnik) a posypeme strúhankou tak, aby na všetkých stranách ostali neposypané kraje (asi 2 cm). Na strúhanku rovnomerne navrstvíme jablkovú plnku. Kratšie okraje zalo-

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 522 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

ne krému. Spracujeme hladké cesto, ktoré na 30 minút uložíme do mrazničky. Následne z cesta v dlaniach tvarujeme guľôčky, ktoré obaľujeme v preosiatom kakau. Guľôčky môžeme servírovať ihneď alebo ich uložíme do chladničky na neskôr.

Viedenský jablkový závin

Domáci krémeš Suroviny: balíček lístkového cesta (500 g), liter mlieka, 2 balíčky pudingového prášku, 4 vajcia, 3 balíčky vanilínového cukru, 3 PL kryštálového cukru, 500 ml smotany na šľahanie, práškový cukor Takto sa to podarí: Lístkové cesto rozdelíme na dve časti a každú rozvaľkáme. Obidva pláty

na upečený plát lístkového cesta a necháme vychladnúť.

Do smotany na šľahanie pridáme 1 vanilkový cukor a vyšľaháme.

Vyšľahanú šľahačku nanesieme na puding a prikryjeme druhým plátom lístkového cesta. Dáme vychladiť do chladničky. Nakoniec môžeme posypať práškovým cukrom alebo poliať čokoládou.

míme dovnútra a závin zrolujeme po dlhšej strane. Závin položíme na vystlaný plech papierom na pečenie a pečieme zhruba 35 minút. Uprostred pečenia závin vytiahneme a potrieme rozpusteným maslom. Po vychladnutí zasnežíme cukrom a krájame na asi 1,5 cm hrubé rolky. Zdroj: recepty.sk

Kultúra Slovenská identita je živá a tvorivá VÝSTAVA V ÚKVS

Danuška Berediová-Banovićová

V

o štvrtok 12. novembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola otvorená výstava pod názvom Insita ako ochrankyňa identity Slovákov vo Vojvodine, ktorú spolu s ústavom zorganizovalo združenie Naiva Art Kult v Kovačici.

Otvorenie výstavy sa konalo iba za prítomnosti médií pre pandémiu koronavírusu v našom štáte.

Na začiatku sa prítomným pri-

hovoril riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty. Povedal, že sa ročne v ústave tradične usporiada aspoň jedna výstava insitného umenia a že je hrdý, že je tak aj tohto roku.

Predseda združenia Naiva Art Kult Boško Nedeljkov, ktorý je aj ideový tvorca tejto výstavy, sa tiež prihovoril prítomným a v krátkosti predstavil toto združenie. Kurátorka výstavy Mária Raspírová povedala, že výstavu podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Vysvetlila, že je cieľom výstavy predstaviť kultúrne dedičstvo Výstava znázorňuje syntézu anonymnej ľudovej tvorby a vlastnej individuálnej kreácie

a špecifiká tunajších Slovákov vystavovaním obrazov maliarov Slovákov a predmetov, ktoré sú na nich znázornené. „Výstava poskytuje zriedkavú možnosť vidieť práce, na ktorých autori dosiahli syntézu anonymnej ľudovej tvorby a vlastnej individuálnej kreácie. Často sú ľudové ornamenty na ich obrazoch spestrené alebo podané v modernej forme a všetko v súlade s dobou, v ktorej žijeme,“ povedala Raspírová. Na záver zdôraznila, že táto výstava na vybraných príkladoch poukazuje, že je slovenská identita

Na otvorení výstavy hovorili: (zľava) Jarmila Ćendićová, Boško Nedeljkov, Mária Raspírová a Vladimír Francisty

LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET ČÍSLO 9 (69) / NOVEMBER 2020

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Nový Sad | ročník 51 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

NOVEMBER 2020

Virtuálne cestovanie dejinami vedy a kultúry

J

edinečná situácia, v ktorej sa ocitlo súčasné ľudstvo, nás prinútila vynachádzať sa a správať sa inak než dovtedy bolo zvykom. V tomto období ľudia musia byť vynaliezaví s cieľom udržať dovtedajšiu kvalitu života, a zvlášť v oblasti umenia, keďže takmer všetky umelecké podujatia boli pre známe dôvody zrušené alebo odložené. Avšak s pomocou modernej technológie predsa aj dnes možno pozrieť

exponátov. Za pomoci online prehliadky môžete zájsť do Oceánovej miestnosti, do miestnosti cicavcov alebo fosílií a zblízka sa pozrieť na 46 dinosaurov, ako i na fascinujúceho mamuta, alebo pozrieť si svetoznámy Hope diamant, ktorý je druhým najväčším diamantom na svete s očarujúcou modrofialovou farbou. Zahalený do početných legiend a povier bol inšpiráciou pre tvorcov filmu Titanic.

British museum – artefakty zo staroveku

VIRTUÁLNE CESTOVANIE dejinami vedy a kultúry KEĎ SA VZLET LISTOVAL ZOZADU

si koncert, predstavenie a výstavu hocikde vo svete, alebo sa poprechádzať po známych galériách a obdivovať významné ľudské výtvory – a to neopúšťajúc pohodlie svojej izby. Potrebné je iba mať počítač s prístupom k internetu – vo webovom prehliadači si vyberieme online platformu Google Arts and Culture, v rámci ktorej jednoducho vyklepeme názov galérie alebo ustanovizne, ktorú si chceme pozrieť.

Jedným z najviac navštevovaných múzeí vo svete je Smithsonian National Museum vo Washingtone.

Ide o prírodovedecké múzeum, ktoré je zamerané na výskum prírody a kultúrnych dejín sveta. Vo svojej zbierke má viac ako 145 miliónov

Pre nadšencov prírodných vied CERN, čiže Európska organizácia pre jadrový výskum, predstavuje výnimočné miesto.

Nachádza sa v mestečku Meyrin vo Švajčiarsku a známe je najmä tým, že sa v jej miestnostiach nachádza najväčšie laboratórium časticovej fyziky na svete.

Pri virtuálnej prehliadke CERN-u možno zájsť takmer do všetkých kútov.

V podzemí tohto komplexu možno kuknúť na fascinujúci urýchľovač častíc, prejsť sa po rôznych experimentálnych laboratóriách a vojsť do miestnosti, kde bola vymyslená sieť World Wide Web. Britské múzeum (British Museum) v Londýne je legendárnou inštitúciou s impo-

4

BEH AKO MOTIVÁCIA K ZDRAVIU

Pieseň je naša radosť Rozhodujúce momenty v boji o EURO 2020

Každá ťažoba akoby ma bližšie privádzala k myšlienke, že jedného dňa možno ty a ja...

CERN – Alice eksperiment

zantnou zbierkou umeleckých diel. Zamestnanci tohto múzea preto ponúkli niekoľko možností virtuálnych prehliadok. Najprv je v ponuke až 45 virtuálnych špecializovaných výstav. V závislosti od toho, čo vás zaujíma, môžete si napr. pozrieť historickú výstavu obuvi alebo afrického textilu, budhistické umenie atď.

Druhou možnosťou je štandardná virtuálna prehliadka múzea v štýle Google Street View, pokým tretia možnosť ponúka interaktívny zážitok s názvom Múzeum sveta.

Kliknutím na túto možnosť sa

pohybovať nie iba po celej mape sveta, ale navzájom i po časovej osi a pozerať sa na veci z kategórie, ktorú ste si zvolili. Ak chcete dodatočne preskúmať ojedinelý predmet, stačí kliknúť naň a otvorí sa nové okno s dodatočným textom alebo audiom.

Takéto virtuálne prehliadky dnes tiež ponúkajú Múzeum moderného umenia Guggenheim, ako aj Louvre v Paríži, kde na vás čaká Mona Lisa, ale i početné opery a kultúrne pamätihodnosti, akými sú Versailleský palác, Stonehenge a mnohé iné

S

príchodom dlhších večerov a chladnejších dní ponuka nových filmov sa začína meniť z letných veľkorozpočtových trhákov na trochu vážnejšie filmy.

Tohto roku však o normalite je veľmi ťažké vôbec diskutovať, a preto aj v rámci kinematografie nevieme, akú filmovú ponuku môžeme úplne očakávať nasledujúcich pár mesiacov.

Môžeme konštatovať, že tento rok premiéru malo veľmi málo veľkorozpočtových filmov, a tiež môžeme predpokladať, že aj filmov, ktoré si nárokujú na filmové ceny a ktoré sa začínajú objavovať asi v tomto období a hlavne pred Vianocami, bude skromnejší počet ako po minulé roky. Jedným z takých filmov, ktorý si určite nárokoval byť úspešným divácky, ale že získa aj nejaké-tie ceny, je film The Trial of the Chicago 7.

V lete 1968 stále trvá vojna vo Vietname a USA sa chystá na nové prezidentské voľby. V Chicagu sa má odohrať zjazd demokratickej strany, ktorá má oznámiť svojho kandidáta do volieb, a práve vtedy sa niekoľko skupín aktivistov rozhodne uskutočniť v tomto meste protest proti vojne. Vláda hneď podnikne určité kroky, aby protesty znemožnila, ale napriek ich zásahom tisíce ľudí sa zhromažďuje najprv v parkoch a potom v uliciach a protestuje.

Všetko sa to však zvrtne a protesty sa stanú násilné. Vtedy polícia zatkne 8 jednotlivcov, ktorí sú následne obvinení z podnecovania násilia. Je to veľmi rôznorodá skupinka ľudí, ktorých síce spojuje to, že sú vodcovia protivojnových skupín alebo organizácií,

Ich súdny proces je od začiatku mediálne veľmi sledovaný a napriek tomu, že sa v USA tvrdí,

N. I. M.

Keby vankúše prevraveli...

Keď zmizne svetlo a nastáva mĺkvosť a tma a moje telo sa stáva duchovnou monarchiou v návale emócií a myšlienok, vtedy sa objavujú najtajnejšie časti môjho života. Ach, čo by sa stalo, keby moje vankúše začali hovoriť, keby začali prezrádzať o tých nociach neprespaných, alebo o tých snoch, ktoré prebudili vo mne nádej alebo strach? O tých nociach, keď nik nemôže zahojiť ranu na mojej duši? Azda by písali novely alebo zbierky básní. Možno by raz do edície zaradili moje piesne, básne a melódie, ktoré sú vryté hlboko v tmavej časti vedomia. Alebo vypracovali množstvo projektov, ktoré asi nikdy nebudú viac ako obyčajný náčrt na papieri. Dialógy, áno, tie temné nočné dialógy... „Hlupaňa, nemala si to urobiť, mala si to inak povedať, prečo ešte stále uznávaš nádej ako zdroj šťastia?!“ Alebo... alebo tie hlboké diskusie, ktorých odpovede

fascinujúce miesta. Treba iba zapnúť počítač, sadnúť si do pohodlného kresla a vydať sa na výnimočnú avantúru vo sfére umenia. jm Foto: facebook.com/cern, blog.britishmuseum.org, naturalhistory.si.edu november 2020

november 2020

Réžia: Aaron Sorkin Hrajú: Sacha Baron Cohen, Eddie Redmayne, Mark Rylance, Jeremy Strong, Joseph Gordon-Levitt…

ale ich názory na život sa na prvý pohľad navzájom dosť líšia. Je dokonca medzi nimi aj jeden Afroameričan Bobby Seale (Yahya AbdulMateen II), ktorý s protestmi nemal, ako tvrdí, žiaden súvis. Ostatní obžalovaní sa stanú známi ako Chicagská sedmička a sú medzi nimi napríklad hippíci, alebo presnejšie yippíci, ako Abbie Hoffman (Sacha Baron Cohen) a Jerry Rubin (Jeremy Strong), ale aj viac kultivovanejšie vyzerajúci študenti, ako Tom Hayden (Eddie Redmayne), alebo rodinný typ David Dellinger (John Carroll Lynch).

Každý smútok akoby mi dával nádej, že ty si možno ten.

Hľa, všetko mi dáva najavo, že to, po čom som kedy túžila, sa zrútilo mihnutím oka, ale táto emócia k tebe akoby... trvala..., akoby sa nevzdávala.

Akoby sa srdce samo rozhodlo... namiesto mojej vôle.

Každý amulet niesol tvoje meno, kým som v sebe potichu túžbu živila.

Každá padajúca hviezda padla s tebou v mojich myšlienkach.

A kde je koniec? Pýtam sa... Čo ak je už koniec..., ale ho očakávam..., očakávam, že príde..., v podobe vtáka s listom v zobáku..., ktorý by mi oznámil, že som zbytočne mrhala čas svojej mladosti..., že som zbytočne písala básne o tebe..., že som zbytočne rojčila o tebe..., že som zbytočne zavierala dvere všetkým, ktorí by možno boli lepší než si ty..., ale... bola som pripravená na všetky tvoje chyby... a ešte na prednosti!

Bola som pripravená na všetko.

Možno si hviezda, ktorej svetlo sa mi objavilo po milióne svetelných rokov..., ktorá mi ukázala, že svet je krásny, keď ho zdobia hviezdy na oblohe..., a keď príde slnko, učím sa žiť, aby som sa dočkala noci..., aby

Smithsonian museum – vchod

objaví časová os s geografickými celkami (napr. Európa, Afrika, Amerika atď.) a šiestimi kategóriami, ktoré možno skúmať. Tak okrem štandardných kategórií umenia a dizajnu jestvujú tiež kategórie náboženstvo, život a smrť, konflikty a moc a identita. Za pomoci pokynov sa možno

The Trial of the Chicago 7

FILM

20

• KULTÚRA •

Hviezda

som ťa opäť videla...

Možno príde noc, keď ťa už nikdy nebudem vidieť... Vtedy budem vedieť, že si bol... len svetlo..., svetlo v mojej tme..., ktoré mi ukázalo cestu... nejakú..., ktorá vedie dobrým smerom..., ktorá mi osladila život..., ako aj ty..., chlapče nedosiahnuteľný.

Keby si len vedel, ako si ťa srdce zapamätalo v ten deň..., v ten krásny slnečný deň zapísaný v zelenom zošite.

Priala by som si, aby si vedel. Ale dovtedy...

Buď v mojich myšlienkach, keď sa stmie.

že u nich neexistuje niečo ako politický súdny proces, je veľmi ovplyvnený celkovou náladou spoločnosti v USA, zmenami v štátnom vedení, a teda je dosť pod vplyvom politiky a zároveň jeho výsledok môže mať i významné politické dosahy.

Vo svete sa každý rok koná množstvo protestov, ale v roku, keď sme boli svedkami takýchto protestov vo väčšom počte štátov, a hlavne veľkých protestov v USA, je dej filmu aktuálny a nebyť pandémie, do kín by určite nalákal veľa divákov a podnietil väčšie diskusie a hľadanie paralel medzi týmto procesom a aktuálnymi udalosťami. Všeobecne povedané, november 2020

filmy o politických protestoch alebo z prostredia právnických procesov majú dobrú históriu byť kritikou chválené, ale vedia byť často pre bežných divákov náročné a zdĺhavé. Druhá časť tohto tvrdenia pre film The Trial of the Chicago 7 neplatí, hlavne vďaka dynamickému scenáru.

Jeho autorom je Aaron Sorkin, ktorý v Hollywoode platí za jedného z predných scenáristov a známy je napríklad svojimi rýchlymi dialógmi. Tými oplýva aj tento jeho film, kde sú dialógy veľmi zaujímavé, vtipné a robia film pútavým na sledovanie. Všeobecne napriek tomu, že ide o vážny film s dosť náročnou témou, ktorý má nejednu dramatickú scénu, je film aj hodne vtipný a aj napriek tomu, že sa jeho väčšina odohráva v súdnej sieni, je aj pomerne akčný. Čo film však robí obzvlášť dynamickým a teda aj príjemným na sledovanie, je réžia pána Sorkina spolu so strihom Alana Baumgartena, ktoré sú výborné, a aj keď sa napríklad nesleduje lineárny priebeh deja, stále robia film prehľadným a zároveň napínavým.

Väčšinou ak film nemá nejakú jednoznačnú hlavnú postavu, alebo keď je vo filme veľmi veľa postáv, robí to film nepriehľadným a nedáva sa postavám dostatok priestoru, aby sa prejavili alebo aby si divák s nimi vytvoril nejaký vzťah a je to hneď jedna z prvých a zásadných výčitiek voči filmu. V tomto filme jednu hlavnú postavu je dosť ťažké nájsť a viac-menej nájdeme v ňom rovnoprávne asi 3 – 4 postavy, no napriek tomu film funguje dobre. So

13 Rozlety

živá a tvorivá.

Jarmila Ćendićová, historička umenia, hovorila o historickom aspekte tejto výstavy, a potom ju otvorila pre verejnosť. „Keďže maliari začali maľovať prostredie, v ktorom žijú, nie je div, že na ich olejomaľbách sa zjavujú práve také kroje a také obyčaje, aké boli vtedy v Kovačici,“ vysvetlila Ćendićová. Povedala, že na tejto výstave máme príležitosť vidieť napríklad kroj, znázornený na samotnej maľbe a práve v tom spočíva hodnota tejto výstavy.

NOVEMBROVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. Daždivý deň nemusí byť iba pochmúrny a nudný. Aj taký deň má svoje čaro, zvlášť ak sa naň pozeráte očami fotografa. Ako ho videla spolupracovníčka Vzletu Vlasta Bolehradská, čitatelia si môžu pozrieť už na titulnej strane. Ako obvykle, aj tentoraz ponúkame príspevky na rôzne témy: navrhujeme, ako možno navštíviť, aj keď iba virtuálne, Britské múzeum, CERN či Smithsonian múzeum vo Washingtone.

O 90. rokoch a vtedajšej situácii vo Vzlete sme sa rozprávali s bývalým zodpovedným redaktorom Vzletu Jurajom Bartošom, zatiaľ čo nám o výhodách behania hovorili Melánia Brňová z Pivnice a Boris Lešťan zo Starej Pazovy. Informujeme aj o zaujímavých akciách v padinskej a kovačickej škole, uverejňujeme tvorbu padinských a petrovských školákov a nechýbajú ani recenzie komiksu, počítačových hier, novinky zo sveta počítačov, športu a hudby, horoskop, krížovka a vtipy na zlepšenie nálady. Čítajte Vzlet a píšte nám na našu adresu office@ vzlet.rs, Facebook a Instagram.

Jasmina Pániková 47 /4934/ 21. 11. 2020

27

Kultúra SLOVO MÁ: ZDENKO KOŽÍK – POHYBÁR, TANEČNÍK, HEREC

Keď človek chce niečo získať, niečo musí aj stratiť Z Miroslav Benka

denko Kožík (1967) je jedným z mála našich hercov, ktorý spolupracoval s režisérmi, ako: Otto Katuša, Ľuboš Midriak, Róbert Hrňák, Vladimír Móres, Viliam Dočolomanský a Miroslav Benka. Bol kolegom a partnerom Viliama Rozborila (dnes autora a moderátora TV relácie Modré z neba), Marka Igondu (hviezdy slovenského a českého filmu), Karola Machatu, Fera Výrostka, Kataríny Vrzalovej a ďalších hercov. Pôsobil v početných amatérskych a profesionálnych súboroch doma a na Slovensku, vystupoval vo filmoch a v televízii, v bývalej Juhoslávii, na Slovensku, v Maďarsku, v Nórsku, vo Fínsku, v Egypte, v Iráne...

Pán Kožík, spomeňte si na svoje herecké začiatky. „Myslím si, že to všetko bolo niekde vo mne a že sa neskoršie zhodou okolností zobudilo.

Spomínam si na svoje začiatky v Boľovciach, keď sme sa hrávali u starej mamy Kožíkovej a na deti: Jarka Tóta, Karola Benku, Alžbetu a Marku Hruškárové. Hrali sa v starkinej šope na divadlo. Karol vedel napodobňovať medveďa... Začali sa transformovať a mňa to fascinovalo.

Keď som už mal sedemnásť rokov, zhodou okolností ku mne zavítal pán režisér Miroslav Benka. Všimol si ma a zavolal ma do predstavenia Nešťastná Kafína. Mal som pomôcť hercom, aby sa dostali svojím pohybom do roviny so mnou. A hral som epizódnu postavu vojaka. Veľmi sa mi to zapáčilo, lebo som objavil jeden nový svet – svet divadla. Bola tu aj Zuzka Filipová, vyštudovaná dramaturgička, herci Zdenko Lazár, Janko Vereš a Anna Hricová.“ Ste niekedy vycítili sebaistotu a presvedčenie: „Áno, som to ja a môžem to robiť celou svojou bytosťou“? „Hľadal som sa. Dodnes som si nepovedal, ja som herec a chcem byť hercom. Ale bolo mi to blízke, keď som odišiel na Slovensko a stretol sa s Viliamom Dočolomanským na festivale Divadelná Nitra.

28

www.hl.rs

Bol duchovne starší odo mňa, od mnohých nás. Veľa čítal, písal, hral na klavíri. Pochádzal z rodiny intelektuálov a strýkom mu bol legenda Slovenského národného divadla v Bratislave a vôbec slovenského herectva – Michal Dočolomanský.

Dnes Vilko žije v Prahe a má svoj svetoznámy divadelný súbor Farma v jaskyni, je oceňovaný a uznávaný umelec. Dočolomanský už ako 16-ročný vedel definovať, čo je to láska, kým ja som začal o tom uvažovať ako o životnom fenoméne len ako 25-ročný. Bol som uzatvorený.

Nevedel som definovať, kto som ja. Čo v podstate chcem. Dlho som mal ten problém. Myslím si, že je to aj

aj o prítomnosť ducha a tela, o intelekt, vôľu, vytrvalosť, lásku a, samozrejme, predovšetkým talent.

Všetko je zbytočné, ak herec nemá vôľu, aby tú postavu zvládol tým najsprávnejším spôsobom.“ Čím sa vyjadruje herec? „Svojím telom, svojím hlasom, svojimi emóciami – celou svojou bytosťou, svojou hĺbkou vnímania života.“ Čo znamená na javisku partner / partnerka pre jedného herca? „Veľa. Niekto, kto ma dokáže otvoriť ako herca a pomôcť mi vo vzájomnej súhre. V súhre s ďalšími partnermi a navzájom vyvíjať naše vzťahy. Partneri sa môžu otvárať a

Zdenko Kožík súkromne

dobre, lebo dodnes hľadám nejaké nové impulzy v živote, ktoré ma na svoj spôsob tvarujú. Nikdy som si nepovedal: Áno, ja som herec...

Možno teraz už ako dospelý, viac ako 50-ročný mohol by som si povedať: Áno, mám nejaké skúsenosti a túto postavu by som chcel a mohol hádam zahrať tak alebo onak.

Ako sa pozeráte na herectvo, čo je v podstate herec? „Je to zložitá otázka. Tento uhol pohľadu som si viackrát nastavoval. Herec je ten, ktorý dokáže svojím telom a hlasom stvárniť danú postavu. Herec musí byť to cesto, ktoré sa dá tvarovať v službe budúcej inscenácie podľa zámeru režiséra. Samozrejme, ide tu

Informačno-politický týždenník

ukazovať ďalšie možnosti a cestu, ktorou treba ísť. Veľmi je dôležité, akého máte partnera / partnerku, spoluhráčov, ktorí vám pomôžu otvárať obzory. V jednom okamihu môžeš pochopiť – áno, tento kolega či táto kolegyňa ma otvára alebo otvárajú. Zviditeľňujú.“ Na ktorých partnerov si spomínate, ako na veľmi pohodlných, ktorí vám pomohli maximálne sa prejaviť vo vzájomnej súhre? „Myslím si, že Dragan Cvejić v inscenácii Miroslava Benku SOS. Bola to pohybovka, inscenácia, na ktorej sme robili dve divadelné sezóny.

Dragan veľmi dobre cítil pohyb, hudbu, partnera a dlhé ticho. Mal zmysel pre improvizáciu a očami

sme poslúchali jeden druhého, i keď sme nemali to narežírované.

Peter Lazár tiež bol výborný. Stalo sa mu, že napríklad zabudol text, ale svojou hrou vypĺňal každú pauzu.

Dôsledne sprevádzal postavu, ktorú stvárnil. Herecky bol prítomný, ale vtedy bol problém vo mne: bol ešte herecky mladý a neskúsený. Všetky tieto otázky sú pre profesionálnych hercov, ktorí majú čas na intenzívne uvažovanie a skúšanie... V poslednom čase mi je výborný partner Alexander Saša Bako, s ktorým si na javisku veľmi dobre rozumieme. Cíti priestor, má presné a trefné emócie.

Vie vycítiť dramatickú situáciu a svojou duchaprítomnosťou naplniť pauzy...“ Vráťme sa ešte k Dočolomanskému. Mám pocit, že to bola pre vás životná prelomová situácia.

Pán Dočolomanský vám veľa toho dal, v tom najšľachetnejšom zmysle. Aj vy ste veľa toho dali jemu. „Odchod na Slovensko bol pre mňa prelomový moment. V prvom rade preto, že som sa začal starať sám o seba, že som žil z toho, čo som si sám zarobil. Niekedy som sa aj trápil, a to trápenie ma začalo meniť, v tom dobrom zmysle, samozrejme. A potom mi do cesty zavítal Vilko Dočolomanský, mladý človek, ktorý ma svojou neskutočnou energiou inšpiroval. Študovali sme hru podľa amerického nositeľa Nobelovej ceny Alena Gynsberga (inšpirovaní jeho zbierkou básní Vitie). Ja som hral Gynsberga. Vilko už ako mladý poznal divadelné pomery, poznal teóriu svetového divadla. Vedel, kto boli Stanislavskij, Grotowski, kto bol Arto. Vedel ich spôsob tvorby a fyzické cvičenia.

To je to, čo otriaslo aj mnou a začal som o divadle uvažovať z aspektu vedy. Nielen ako ja seba ukážem na javisku, ale niečo, čo sa študuje rokmi.“ Po stretnutí s Dočolomanským zavítali ste do Mestského divadla, do Žiliny. Ako sa vám tu pracovalo? Spolupracovali ste s niekoľkými profesionálnymi režisérmi. „Do Mestského divadla som dostal pozvanie od Ľuboša Midriaka, s ktorým sme spolupracovali na hre Milana Ferka Pravda Svätoplukova. Ja som stvárnil Svätoplukovo svedomie. Neskoršie som robil s Midriakom aj ďalšie inscenácie.

Aj s amatérmi v dedinke Dubové.

Tie inscenácie zvíťazili na celoslo• KULTÚRA •

venskej prehliadke Scénická žatva.

Ináč z tohto súboru až štyri deti sa dostali na vysokú školu... Snažil som sa vždy byť kooperatívny. Chcel by som vyzdvihnúť spoluprácu s režisérom Robom Horniakom v hre Izrafael, kde v hlavnej postave vystúpil Viliam Vilo Rozboril, ktorý prišiel vtedy zo Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi. S Robom prišla aj dramaturgička. To, čo oni priniesli do Žiliny, bol zvláštny intelektuálny vzťah a postoj k umeniu. K divadlu ako k umeleckému dielu. Povedal som si: Áno, to je tá najsprávnejšia cesta. Pripravovali sme hru E. A. Poeho Životná dráma. Horniak na skúškach nedovolil, aby sme sa rozprávali súkromne, museli sme sa sústrediť výlučne na dielo a skúsiť to dielo sprítomniť. Zaktualizovať ho.“ Spolupracovali ste aj so Ottom Katušom...? „Áno, dalo by sa povedať, že každý režisér bol osobnosť osve.

Katuša bol skúsený, ostrieľaný režisér, ktorý pôsobil aj v Štátnom divadle Košice, na Novej scéne v Bratislave a inde, v TV a vo filmovej tvorbe tiež. Niektoré jeho filmy sú zaradené do zlatého fondu slovenskej filmovej tvorby. Katuša vedel dôsledne viesť herca. Mal vybrúsené remeslo. Vedel vyjsť na javisko a povedať: Zdenko, teraz vojdeš a otváraš partnera, otváraš ho...

Partnerova cesta je vtedy opodstatnená na javisku. Dramatické alebo komediálne situácie a správanie sa na javisku z veľkej časti mi pomohol zvládnuť Otto Katuša.“ Čo ste sa ešte naučili? „Spomínam si aj na Vladimíra Móresa. Robili sme inscenáciu podľa diela E. J. Millingtona Syngeho Ostrov svätcov. Vlado bol tiež vzdelaný. Dal mi hlavnú postavu Pána Tomáša a dal mi možnosť naplno prejaviť sa. V 80. rokoch 20. storočia sme spolupracovali s Miroslavom Benkom v Starej Pazove. Ako režisér vždy mal jasnú režijnú koncepciu.

Veľmi jasne a presne vedel urobiť herecké obsadenie. Vedel vždy naviesť hercov na to, čo mu bolo potrebné pre predstavenie, zaujať a naštepiť herca tvorivou energiou.

Na skúškach vždy vládla euforická atmosféra. Ako sme sa chýlili k premiére, tak tá euforickosť stúpala.

Vždy vedel vytvoriť napätie. Nálada na skúškach vždy stúpala s pokračovaním v procese práce, takže tá premiéra prišla ako svojrázne prasknutie vredu na žalúdku, čo by povedal Arto – svojrázne vy• KULTÚRA •

vrcholenie. A potom tie úspechy, ktoré sme mali s predstaveniami, boli ako svojrázny magnet, ktorý nás ťahal, aby sme vždy zo začiatku hrali reprízové predstavenia a išli do nových projektov. Aby sme čo najviac dali zo seba. Mali sme nielen na ochotníckych, ale aj na profesionálnych javiskách veľké úspechy. Myslím si, že Stará Pazova s Miroslavom Benkom sa vyzdvihla na najvyššiu úroveň. Neverím, že voľakto dosiahne tie úspechy. Aj keď ide o BITEF, MESS, cesty po svete: Slovensko, Slovinsko, Maďarsko, Nórsko, Fínsko, Egypt, Irán...

Pobehali sme po veľkých, svetových profesionálnych divadelných festivaloch a odtiaľ sme priniesli tie najvyššie ocenenia.“ Stretli ste sa s kolegami hercami aj v Žiline, v Košiciach, Martine, v Bratislave...? „Môžem napríklad vyzdvihnúť stretnutie s Karolom Machatom, bardom slovenského herectva druhej polovice 20. storočia, členom

má, vie a môže len svojím hlasom vytvoriť veľkú hereckú postavu.“ Machata bol jedinečný. Hlas mal zvláštny, plyšový barytón, a prišiel maximálne pripravený na nahrávanie... „Okrem toho mal dôkladne premyslenú a pripravenú postavu...

To bolo niečo, čo dlho odznievalo v mojich ušiach a čoho som sa chcel aj sám dopracovať... Vtedy som bol zamestnaný v Mestskom divadle v Žiline a odvtedy som každý text pripravoval tak, ako keby som videl v ňom Karola Machatu. Bol to môj idol. Bol to – pán Herec!“ Na ktorých hercov si ešte spomínate? „V Žiline som si zahral aj s pánmi Františkom Výrostkom, s Ivanom Gyačom, Antonom Tonom Janúšom, Tiborom Bogdanom, pani Katarínou Vrzalovou z Komorného divadla z Martina. Boli to vybrúsení herci, ktorí vplývali na môj herecký vývoj. Aj ľudský, samozrejme. Čím bol väčší herec, tým bol väčší človek.

Na divadelnom zájazde v Egypte

Slovenského národného divadla v Bratislave. Na Zámku Bojnice sme študovali projekt Miroslava Benku Lux in Tenebris, kde hlas rozprávača stvárnil práve Karol Machata.

Náhodou som sa ocitol v štúdiu Bratislavského rozhlasu, keď Machata spolupracoval s Benkom.

Načítal text, ktorý mal asi 20 až 25 strán a bol som prekvapený, čo jeden špičkový herec dokáže vytvoriť so svojím hlasom. A vôbec, bol som fascinovaný z toho, ako má spolupracovať profesionálny herec s režisérom. To bol vtedy pre mňa dar od Pána Boha, že som mal tú príležitosť ocitnúť sa tu, v štúdiu a vidieť a počuť, ako veľký profesionál

Spomínam si, keď sme robili s Benkom Chytráctvo majstra Pathelína a pán Výrostko robil záskok. Na prvú skúšku prišiel maximálne pripravený, so spamäti naučeným textom celovečerného predstavenia a za dva dni, počas dvoch dlhších skúšok zvládol celé predstavenie! Šokujúce.

Urobil náladu a vtedy to predstavenie získalo, práve vďaka jeho prítomnosti toľko, akoby bolo iné predstavenie. To bola eufória. Obecenstvo vrieskalo v hľadisku, my herci spoza kulís a technici tiež. Pani Vrzalová stvárnila hlavnú postavu v inscenácii Alfonsa Pasa Pletky otecka a mamičky a sledoval som, ako to ona robí. To bolo doslova

zakaždým iné predstavenie. Vždy to malo novú iskru, novú sviežosť a dalo sa to vždy hľadieť a – učiť sa.

Vystupoval som aj s Markom Igondom. To bol herec, ktorý na pozvanie Benku počas môjho pôsobenia v MD v Žiline tiež zavítal do divadla a urobil tu prvé herecké kroky. Neskoršie vyštudoval herectvo v Bratislave a stal sa kmeňovým hercom v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Dnes však žije v Prahe. Boli sme veľkí kamaráti, žúrovali sme spolu, neskoršie sa dostal, ako som spomenul, na VŠMU a dnes je veľmi úspešný. Pracuje v pražských a slovenských divadlách, v televíznych seriáloch a vo filme. A bola to aj silná osobnosť.“ Volal vás aj Milan Sládek, svetoznámy slovenský / nemecký mím, ktorý dlho pôsobil a opäť pôsobí v Kolíne N/R v Nemecku... „Na Zámku Bojnice mi nechal odkaz a telefón, že hľadá partnera do predstavenia v Divadle Aréna v Bratislave. Hádam, keby fakt chcel spolupracovať so mnou, prišiel by osobne za mnou. Neozval som sa.“ A keby tu boli šance, zabezpečená existencia...? S Vilkom Dočolomanským...? „S Vilkom...? S Vilkom Dočolomanským by to bol nešťastný prípad...“ Vážne, prečo...? „On by si ma zobral pravdepodobne celého. Nemal by som súkromný život. Je to vo veľkej miere tulácky život. A ja sa občas potrebujem aj vypojiť, načerpať nové sily a žiť si iba svoje súkromie.“ Nie vám je ľúto, že ste nepokračovali v tom profesionálnom hereckom živote? „Vždy človek keď niečo chce získať, niečo musí aj stratiť. Ja som na Slovensko odišiel iba kvôli jednému predstaveniu a zostal som tam tri a pol roka. Keby som pokračoval v herectve na Slovensku, nemal by som túto krásnu rodinu. Možno by som bol úspešný herec, ale by som stratil toto krásne súkromie.

Mal som tu už pomerne starých rodičov, ktorí ma tiež potrebovali.

A cítil som, že mi je čas, aby som si založil rodinu. To ovzdušie som mal doma, v Starej Pazove. Ten pobyt na Slovensku je taká bohatá rozprávka v mojom živote vyplnená prekrásnymi zážitkami, precestoval som takmer celé Slovensko a zahraničie. Skúsil som to, videl, dozrel ako človek... Tak uvažujem.“ Foto: z archívu spolubesedníka

47 /4934/ 21. 11. 2020

29

Kultúra NA SLOVO S REŽISÉROM JÁNOM CHALUPKOM

Trošku iné čítanie Kovačevićovho Profesionála Jaroslav Čiep

V

rámci tohtoročných Petrovských dní divadelných koncom septembra a následne začiatkom októbra boli predpremiéra a premiéra nového predstavenia v produkcii Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci na predlohu známeho súčasného srbského dramatika Dušana Kovačevića Profesionál v réžii dvojice režisérov Jána Chalupku a Richarda Sanitru.

Na kus reči sme sa dali s Jánom Chalupkom.

Ako prišlo k spolupráci so SVD v tejto nepriaznivej situácii a ako vidieť zase s Richardom Sanitrom?

– S Rišom Sanitrom už máme isté skúsenosti aj z nášho domovského divadla. My sme kolegovia, nie je to tajomstvo, vo zvolenskom Divadle Jozefa Gregora Tajovského. A tam sme robili v takých atypických podmienkach spoločne štúdiovú inscenáciu, úplne náhodou v réžii pána profesora režiséra Ľuboslava Majeru Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky autorky Doroty Maslovskej. Už tam sme načerpali isté skúsenosti, tak sme sa odvážili pokračovať v tejto spolupráci. Od toho úvodného dohovoru so Slovenským vojvodinským divadlom, lebo ja sa, pochopiteľne, sem veľmi rád vraciam, a ani to nie sú klasické návraty, a Rišo Sanitra tiež, dohodli sme sa kedysi koncom decembra minulého roku, že budeme robiť Profesionála Dušana Kovačevića.

Potom to z pochopiteľných dôvodov bolo zmrazené. Keď nastalo aké-také oteplenie v týchto kadejakých hygienicko-bezpečnostných opatreniach, tak sme to využili a v priebehu tohto leta sme to robili v takých veľmi ,originálnych' podmienkach. Dúfam, že tie ,originálne‘ podmienky bude cítiť v dobrom aj na tom našom výsledku. Pre všetkých, ktorí sme v tom účinkovali, už samotná cesta k tomu výsledku má také priam

30

www.hl.rs

mytologické rozmery. Naozaj to bola pre nás veľmi zvláštna skúsenosť. A to, čo sa na začiatku zdalo byť ako obmedzujúce, ako istý limit, cez takú fázu, v ktorej to bolo

Ján Chalupka

inšpiratívne, vlastne sa zmenilo až v takú akúsi výhodu, že v priebehu skúšok sme vedeli spolu isté motívy, ktoré sme nasávali vonku,

poznajú, lebo je to ortodoxne známy text a potrebuje to určitú dávku odvahy, urobiť to na petrovskom javisku, teda všetci, ktorí majú skúsenosti s Kovačevićom, vrátane autora, ak sa tu ukáže, pochopia, že je to iný Kovačević.

Ide o úpravu, povedal by som dosť odvážnu. Je to svojím spôsobom naše čítanie Kovačevićovho textu s takou optikou, ktorá korešponduje s týmto 21. Storočím, takže: urobili sme predstavenie, v ktorom funguje minimalizmus. Odvážili sme sa k tomu, až keď sme mali dobré obsadenie. Keby z nejakého dôvodu boli iné názory, tak za to netreba ,viniť'hercov, ale nás, alebo mňa. Herci do poslednej bodky spĺňali naše sugescie, pokyny, ako sme ich viedli. Môžem povedať, že sme sa koncom septembra všetci uzhodli, že je predstavenie vyzreté, je v takom štádiu, že už potrebuje diváka.

Myslíte si, že je predstavenie dostatočne „čitateľné“?

– Bol by som rád, keby predstavenie bolo čítané správnym spôsobom. Preto, lebo je veľký problém

Kovačevićov Profesionál po petrovsky

vsúvať do toho nášho pôvodného Kovačevićovho Profesionála.

Prečo táto predloha? Nie je to po toľkých vynikajúcich inscenáciách Profesionála až odvaha?

– Myslím si, že všetci, ktorí to

Informačno-politický týždenník

robiť Dušana Kovačevića v Srbsku.

Je to istý autorský monolit a my sme tú odvahu získali vtedy, keď sme si povedali, že predstavenie má neskutočnú hĺbku. Potom sme už selektovali tie univerzálnejšie

veci, ktoré trošku korešpondujú s našimi predstavami. Vlastne – robili sme to s obrovským rešpektom. Hoci to tak na prvý pohľad vyzerá, že je paradoxné, ale robili sme to s takým rešpektom voči autorovi a zároveň sme robili taký malý úlet. To, čo nás všetkých veľmi, veľmi bavilo pri tomto naštudovaní, je maximálny Divadelný zážitok. S veľkým D. Snažili sme sa vsadiť ideu, ktorá v tom Profesionálovi je, do divadelného prostredia, v ktorom, samozrejme, z javiska odznievajú veľké repliky.

Aj obrovské sľuby, tlieska sa, niekedy aj falošne a vždy funguje to zákulisie, v ktorom sa alebo načúva, čo sa deje, alebo sa ohovára, alebo tí veľkí majstri zo scény do zákulisia dávajú expresívnejšie pokyny. To znamená, že pre nás alfa a omega v tomto predstavení – okrem minimalizmu – bola Jeho excelencia: Javisko.

Opravte ma, ak sa mýlim, ale mám dojem, že predstavenie nie je robené iba pre tunajšieho diváka a tunajšiu mentalitu, ale aby zarezonovalo aj na Slovensku?

– Určite je to našou ambíciou, samozrejme, ale nezabúdame ani na javiská v Srbsku. Lebo viac-menej aj novšie inscenácie Profesionála a Kovačevićových textov sú robené tradičnejším, či klasickejším spôsobom a toto je trošku iné čítanie. A preto si myslím, že by mohlo byť blízke práve aj na javiskách v Srbsku a, samozrejme, aj to, že (ako režiséri – pozn. J. Č.) prichádzame z divadelného prostredia zo Slovenskej republiky, sa tiež trošku podpíše aj pod ten výsledný tvar, aký máme na javisku.

Dramaturgovi a režisérovi Jánovi Chalupkovi, ináč kulpínskemu rodákovi, prednedávnom bola udelená Prémia Literárneho fondu za dramaturgiu inscenácie Tichá noc, tmavá noc, za čo mu tiež úprimne gratulujeme.

Foto: J. Čiep a archív SVD • KULTÚRA •

S VLADISLAVOM A KATARÍNOU GUBEČKOVCAMI ZO STAREJ PAZOVY

Veľkí kultúrni nadšenci Anna Lešťanová

M

edzi vzorných mladých ľudí, ktorí dosahujú výnimočné výsledky nielen v škole, ale aj vo svojich početných záľubách, patria i súrodenci Vladislav a Katarína Gubečkovci zo Starej Pazovy. Vždy sú ochotní zúčastniť sa početných podujatí buď ako tanečníci, hudobníci, divadelníci... Všetko robia s úsmevom, pričom sú vždy krásne vyobliekaní do staropazovského slovenského ľudového kroja.

Vladislav chodí do 3. ročníka Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove – odbor finančný administrátor.

Po skončení základnej školy, ako nám prezradil, nevedel presne, ktorú strednú školu si má zvoliť a čo ho najviac zaujíma. „Ekonómia sa mi zdala lákavá, tak som si zvolil túto školu. Uvažujúc o fakulte, uzavrel som, že ma práve tento odbor najlepšie pripraví na ďalšie študovanie ekonómie,“ povedal V. Gubečka, ktorý v roku 2018 skončil ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, a to ako jeden z nositeľov Vukovho diplomu a s početnými diplomami z rôznych súťaží.

Jeho sestra Katarína Gubečková je druháčkou tiež v tejto pazovskej strednej ekonomickej škole a v rovnakom odbore: finančný administrátor. „Keď som skončila základnú školu, nebolo mi ťažko zvoliť si strednú školu. Dobrým príkladom bol môj brat, takže som si aj ja zvolila ekonomickú školu.

O ďalšom vzdelávaní ešte veľa nerozmýšľam, ale plánujem aj ja študovať ekonómiu,“ pripomenula Katarína, ktorá skončila ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v roku 2019. Aj ona získala Vukov diplom a početné diplomy.

Súrodenci sa dobre zhodujú a zdôrazňujú: „Kľúčom každého úspechu je najprv dobrá organizácia času a aby sme dosiahli cieľ, dôležitá je motivácia, ktorú nám poskytli naši rodičia a starí rodičia.

Predsa najväčšou motiváciou mu• KULTÚRA •

síme byť my sami sebe.“ Ich spoločnou veľkou záľubou je folklór. Tancovať začali ešte ako malí, pred asi 12 rokmi. Veľmi sa im páčilo, ako v skupine tancuje ujo Miroslav Domoni a aj oni dvaja sa chceli vyskúšať. „Keď sme tancovali v detskej

Veselí Pazovčania nahrali cédečko Krčmárik maličký,“ akcentovali súrodenci Gubečkovci.

Katarína bola najmladšou členkou detskej skupiny, tak niekoľko rokov tancovala i v dvoch skupinách: v mladšej a staršej. Za sebou majú i úspešné dva zájazdy

skupine, nacvičovali nás súdružka Ružena Červenská spolu s Katarínou Šašovou. Každý rok sme sa takmer pravidelne zúčastňovali na súťažiach. Niekoľkokrát sme ako

s detskou skupinou SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a to v roku 2015 boli v Rovinke a 2017 v Košiciach.

V roku 2018 sa Vladislav a Katarína stali členmi Folklórneho súboru

skupina získali striebornú plaketu a naposledy sme sa ovenčili aj zlatou plaketou. Súdružka Ružena ,zozbierala' aj detský orchester, teraz už mládežnícky, v ktorom hrá aj Vladislav. V roku 2016 ako

Klasy, kde ich nacvičuje Zlatko Ruman. Za relatívne krátky čas, odkedy tancujú v Klasoch, boli na troch zájazdoch. Prvýkrát v roku 2018 na Detve, potom roku 2019 v Žiline a na Ostrave, v Česku.

O Vladislavov kroj sa najviac stará mama Vlasta, kým o Katarínin stará mama Mária Gubečková. „Naša stará mama zbožňuje staropazovský kroj, dokonca keď bola mladšia, šila kroj takmer pre celý spolok,“ pripomenuli naši spolubesedníci.

Súrodenci Gubečkovci skončili aj Základnú hudobnú školu Teodora Tošu Andrejevića v Rume.

Katarína hrá na flaute a Vladislav na harmonike. Do hudobnej školy sa zapísali ešte ako žiaci základnej školy a paralelne absolvovali obidve školy. Vladislav ešte ako malý chlapec mal záľubu v hre na harmonike a rád spieval, preto keď sa mu ukázala príležitosť, zapísal sa s veľkou radosťou do hudobnej školy.

Obaja sú skvelí aj na doskách, čo svet znamenajú. Vladislav sa prvýkrát do divadelnej sekcie zapísal v 6. ročníku základnej školy. Hral vtedy bezdomovca v muzikáli Annie. S týmto prestavením súbor získal prvé miesto na pokrajinskej súťaži a prvé miesto na detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove v roku 2016. V nasledujúcom roku hral v predstavení Deti z Pavlovskej ulice, s ktorým súbor znovu získal prvé miesto na pokrajinskej súťaži a na prehliadke 3 x Ď. Naposledy mal úlohu v predstavení Zmätok v knihe, kde stvárnil úlohu dedka Mráza. Katarína prvýkrát zahrala v divadelnom predstavení o narodení Ježiša Krista v réžii Miroslava Benku (2015). Potom hrala v srbskom školskom predstavení Kirija, kde stvárnila úlohu Sojky. V roku 2018 spolu hrali v predstavení Zmätok v knihe.

Katarína tam stvárnila rolu sliepky Pikpi a získala diplom za najlepšiu debutantku na detskom divadelnom festivale 3 x Ď v Starej Pazove. Vladislav je i športovo nadaný mladík.

Jeho záľubou je stolný tenis, ktorý hrá takých 9 rokov ako člen staropazovského STK Jednota. Niekoľkokrát bol prvý na obecnej súťaži, dvakrát prvý na oblastnej súťaži. V roku 2017 sa zúčastnil na republikovej súťaži v Zemune a v októbri bežného roku na republikovej súťaži v Aleksinci tiež získal pekný úspech.

Foto: z archívu spolubesedníkov

47 /4934/ 21. 11. 2020

31

Kultúra SVET AKO ZO ŠKATUĽKY EVY HUSÁRIKOVEJ Z KOVAČICE

Maľujem, čo sa mi páči Anna Horvátová

P

opredná insitná maliarka Eva Husáriková (1942) z Kovačice svojim obrazom vdychuje dušu. A samým tým aj život. Čo obraz – to príbeh.

Husárikovej obrazy maľované olejom na plátne ponúkajú svet ako zo škatuľky, ľudí vymaľovaných, upravených, v čistučkých krojoch. Z obrazov na stenách to vidieť, badať tú ľudskú radosť, bezstarostný život, lásku k práci, lásku k ľuďom. Poľnohospodárske práce, ale aj iné dedinské udalosti zvečňuje verne. Pritom sú na obrazoch často zvieratá, čo znázorňuje tú spätosť človeka so živočíchmi, ktoré aj pomáhali pri domácich prácach, ale z ktorých mal človek aj osoh. Maliarka teda maľuje to, čo sa jej páči. Svoje náboženské založenie a cítenie vyjadruje tiež na obrazoch, kde sa medzi dedinskými domčekmi vypína biely kostolík s barokovými prvkami. Spolu to vytvára taký tichý architektonický súlad. Aj tú ťažkú robotu na poli Husáriková zobrazuje, alebo pozdvihuje na sviatočnú udalosť, na radosť zo života. ŠTEDRÝ VEČER Aj príchod k maliarke na návštevu bol taký zvláštny, sviatočný. . Tak odkiaľ začať, pani maliarka? Kedy vznikol váš prvý obraz a čo vás k maľovaniu podnietilo? „Prvý obraz Štedrý večer som namaľovala na plátno roku 1969. Často som navštevovala výstavy našich maliarov, preto aj to moje odhodlanie pustiť sa do umeleckých vôd. Veľmi som obdivovala ich prácu. Moja sestra Alžbeta Čížiková už vtedy bola známou maliarkou, čo ma len posmelilo v mojej tvorbe. K tomu mi poskytla aj prvé inštrukcie, ako treba robiť ťahy, aké farby sú najlepšie. No a onedlho som sa stala aj členkou Galérie insitného umenia v Kovačici. Odvtedy sa venujem maľovaniu.“

32

www.hl.rs

NAJVÄČŠÍM PÔŽITKOM – TRADÍCIA KOVAČIČANOV „Na mojich obrazoch zachytávam tradíciu kovačického ľudu.

Maliarka Eva Husáriková

sterách, kacabajkách, mužských kožuchoch. Náboženské témy tiež verne podáva, a to tak, že je znázornený celý priebeh deja s odkazom, ako na obraze znázorňujúcom Luthera, ktorý pribil na dvere chrámu 95 téz a po boku za ním stoja traja kacíri.

OBRAZ VIDÍ PRED OČAMI Zo stien Husárikovej útulných izieb sa pozerajú tie usmiate osoby, pestrých, sviežich farieb.

Výber tém je jednoduchý, ale čo predchádza vzniku jedného obrazu? „Predtým, ako začnem maľovať nejaký obraz, už ho mám v hlave znázornený a podľa toho maľujem. Aby som nezabudla to, čo som si predstavila, pripravím si skicu, a tak sa rodia moje obrazy. Veľa ráz ma aj pesničky inšpirujú. Pri maľovaní si pospevujem, raz ľudové pesničky, raz nábožné, z ktorých tiež čerpám inšpirácie na maľovanie.“

si povedať, dosť bolo. Teraz iba pri dennom svetle maľujem, keď sa zmrkáva, končím s prácou.“ Výstav bolo neúrekom, samostatných 39, spoločných nad 300. Ako to začalo? „Na prvú výstavu ma podnietil Pavel Babka. Keď videl, koľko mám namaľovaných obrazov, ihneď povedal, že by som mohla vystavovať a prvú výstavu mi práve on urobil.“ FAREBNOSŤ OBRAZU DOBRE LADÍ OKU Pri pohľade na obraz cítiť súlad farieb, teplotu, farby sú primerane zladené, obrazové prvky nenarúšajú citovosť diváka, naopak pripútajú svojím správnym rozvrhnutím. Takým zvláštnym obrazom je Kovačická dievka, ktorý má znázornené všetky malebné prvky, ktoré jeden obraz potrebuje.

Majiteľ Galérie Babka Pavel Babka je skutočný znalec insit-

Všetky obyčaje som znázornila. Rada maľujem naše kroje či vykrojované dievčatá a mladé ženy v kovačickom kroji, chlapcov v slovenských vyšívaných košeliach. Z toho mám najväčší pôžitok.

A olejom na plátne sa to môže veľmi pekne zvýrazniť. Inak vyskúšala som sa aj v technike pastel a v grafike, ale predsa najhodnotnejšie obrazy sú práve olejomaľby.“ V tom je podstata a v tom našla maliarka Husáriková zmysel svojej tvorby. Maľuje úprimne, jednoducho, pričom vytvára veselý, iskrivý svet dediny.

Jej obrazy ukrývajú aj S vnúčikom Martinkom pri zrode nového obrazu národopisné hodnoty, zachovávajúc na maľbách kovačické prostredie, Maľovaniu sa venuje v po- ného umenia, s tridsaťročnou v ktorom sa Slováci snažili zacho- poludňajších hodinách, keď skúsenosťou, ktorý to odôvodvať svoju identitu. Z jej obrazov je všetko na svojom mieste: ňuje takto: hýria pestrofarebné slovenské „Donedávna som maľovala aj ne„Husáriková keď namaľuje výšivky, ktorých krásu zvýraznila skoro do nočných hodín, akoby nejakú tému, to sa aj vidí z daštetcom na sukniach, šatkách, zá- som nemala hranicu a nevedela ného obrazu, čiže je to tá téma

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 47 V tajničke je meno a priezvisko slovenského vojvodinského historika. autor: JÁN BAŽÍK

cudzopasný červ

časti rastliny

ampér

Slovensko

zamrznutá jedna planéta voda

stará vápenná franschránka cúzska mäkkýšov minca

náš časopis spisovateľ Čapek

lítium

TO obyvatelia Dánska 1. časť tajničky

kráčať

klin na nitovanie

zvislá poloha tela

odrazenie malá rošáda šesť (rím.)

osobné zámeno odpor

prvé písmeno

AS HL DU ĽU

• KULTÚRA· OZNAMY •

tá slovenská tradícia, život špecifický pre Kovačicu. My máme maliarov, kde sa pretrhla tradícia, na rozdiel od Husárikovej, ktorá si vybudovala vlastný štýl a zachováva tradíciu.“ DIEVČA V ČERVENEJ ŠATKE Na obrazoch často dominuje dievča v červenej šatke s bielymi bodkami: „Rada som tú šatku nosila. K tomu pristala ku každej geceli, azda preto ju aj tak často maľujem.

Aj na obrazoch pôsobí zvláštne, priam osviežujúco.“ S ohľadom na to, že Husáriková osobitnú pozornosť venúva detailom, jej obrazy majú tiež etnografickú hodnotu. Jej tvorbu si povšimli v celom svete, preto ani uznania nevystali. Pozoruhodné sú Cena predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča za udržiavanie národných tradícií medzi zahraničnými Slovákmi roku 2017, ako i čestné uznanie za celoživotné dielo, ktoré udeľuje knieža Juraj Radziwill-Anoškin, vedúci Aristokratického združenia Slovenska.

2. časť tajničky

rieka v Česku

meter kruhovité útvary z kvetov

verenie príslušník armády solmiz. slabika kypril pôdu

vlastne

a netreba si hlavu lámať, čo umelec chcel svojím dielom zvýrazniť. Kvalitu obrazu najviac možno ohodnotiť na výstavách a postrehne sa to tak, keď sa pri jednotlivom obraze zoskupuje najväčší počet návštevníkov, komentujú ho. Takým obrazom je práve Kovačická dievka, znázorňujúci hrdú dievku, s červenými líčkami, ktorá ide do kostola a mamka ju vyprevádza. Spoza plota nakúkajú mládenci, ktorých matka, samozrejme, nevidí, ale dievkinmu oku to neušlo. Priedomie je upravené, samé kvety. Práve táto dievka vzbudila veľkú pozornosť na výstavách, a preto sme sa rozhodli dať na slovenské mince, ktoré vydala Národná banka Slovenska.

Dnešné generácie mladších výtvarníkov nemajú tému, berú časť z voľačoho, pokým Husáriková vystihuje tradičné hodnoty kovačických Slovákov a zostáva verná svojmu štýlu.

Sám obraz je za seba jeden príbeh. Ak ide o obrazy slovenského insitného maliarstva, na tom obraze sa má znázorniť aj

EA OA

mužské meno ročné obdobie, jar

Valjevo nový dinár zaznieval osobné meno

časti týždňa stredná škola vápnik

preddavok

tona

kalich (zdrob.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 46 – VODOROVNE: jubilant, echo, odev, do, zvalo, E, HN, mor, naraz, žb, dolár, A, d, nebol, op, celok, zob, Ra, U, ataky, dr, Dona, meč, umelkyňa TAJNIČKA: JEDEN DEŇ

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu zo 14. novembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZDENKA MANDÁČOVÁ, Ul. radnička č. 39, 21469 Pivnica.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs.

47 /4934/ 21. 11. 2020

33

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 4608; 487 4604, 487 4607 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-90-1032/2020-05 DÁTUM: 10. 11. 2020 Podľa článku 7 pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na podporu postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a rozvoj multikultúrnosti a tolerancie (Úradný vestník APV, č. 8/2019) a v súvislosti s článkami 11, 12 a 26 pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, č. 54/2019, 12/2020, 19/2020, 22/2020, a 25/2020 – opätovná bilancia), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) vypísal

VEREJNÝ SÚBEH

NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV NA ZVEĽADENIE MULTIKULTÚRNOSTI A MEDZINÁRODNOSTNEJ TOLERANCIE V AP VOJVODINE V ROKU 2020

Verejný súbeh sa vypisuje pre programy a projekty združení, fondov a nadácií (ďalej len: žiadateľ) zamerané na pestovanie multikultúrnosti a medzinárodnostnej tolerancie v AP Vojvodine v roku 2020.

I. SUMA SÚBEHU Verejný súbeh je vypísaný na celkovú sumu 3.790.000,00 dinárov.

II. PODMIENKY SÚBEHU · Lehota podávania prihlášok je 25. 11. 2020. · Na verejný súbeh na spolufinancovanie programov a projektov zveľadenia multikultúrnosti a medzinárodnostnej tolerancie v AP Vojvodine sa môžu prihlásiť žiadatelia, ktorých projekty a programy sú zamerané na zachovanie a podporu medzietnickej tolerancie a ktorí majú registrované sídlo na území AP Vojvodiny. · Vo verejnom súbehu sa prideľujú finančné prostriedky na programy a projekty žiadateľov zamerané na zachovávanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie a najmä na: – uchovávanie a pestovanie jazykov, ľudových zvykov a starých remesiel; – ochranu a prezentáciu folklórneho dedičstva; – vytváranie podmienok pre rozvoj kultúry, vedy a umenia; – pestovanie a podporu ľudovej tvorivosti; – prezentáciu kultúrneho tovaru mimoriadneho významu; – literárnu, dramatickú, javiskovú, hudobnú a výtvarnú tvorivosť, pamätníky, festivaly, jubilejné podujatia, umelecké tábory, tábory podporujúce toleranciu a práva národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – konferencie, turnaje, zhromaždenia atď. na podporu tolerancie a práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – starostlivosť a rozvoj amaterizmu, hosťovanie súborov; – spoluprácu s krajinami pôvodu a inými formami spolupráce; – projekty týkajúce sa rozvoja, zachovania a kultivácie ducha medzietnickej tolerancie medzi mladými ľuďmi; – podpora produkcie a produkcie televíznych a rozhlasových programov, internetových prezentácií, iných foriem elektronických prezentácií, tlačových propagandistických aktivít, aktivít v oblasti tlačových médií a iných foriem mediálnych aktivít. · Pri verejnom súbehu sa nemôžu uchádzať priami a nepriami používatelia rozpočtu, spoločnosti a národnostné rady národnostných menšín. · Verejný súbeh sa uverejňuje v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v jednom z verejnoprávnych prostriedkov, ktorý pokrýva celé územie APV a na internetovej stránke sekretariátu, ako aj na portáli elektronickej štátnej správy v srbskom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny, ktorý je úradne používaný v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

III. OSOBITNÉ ÚDAJE Verejné obstarávanie Ak príjemca finančných prostriedkov z tohto súbehu je v rámci Zákona o verejnom obstarávaní alebo ak finančné prostriedky získané týmto súbehom budú použité na obstaranie prác, tovaru alebo služieb a účasť verejných finančných prostriedkov predstavuje viac ako 50 % hodnoty obstarávania, považuje sa príjemca za obstarávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstarávaní.

IV. SPÔSOB APLIKOVANIA · Žiadosti sa predkladajú výlučne v súbehových formulároch sekretariátu v jednom vyhotovení. · Súbehovú dokumentáciu je možné prebrať od 10. 11. 2020 v priestoroch sekretariátu alebo stiahnuť z internetovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. · K prihláške treba záväzne pripojiť: 1. Úradný dôkaz o registrácii žiadateľa (fotokópia); 2. Potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle podávateľa prihlášky(fotokópia). · Žiadosti o verejný súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny, ktoré sa úradne používajú v Autonómnej pokrajine Vojvodine; · Žiadateľ, ktorému boli pridelené finančné prostriedky na základe verejného súbehu a nemá účet na Správe trezoru, bude mať povinnosť otvoriť ho v určenej lehote. Tento postup znamená, že sa obráti na príslušný orgán so žiadosťou o otvorenie uvedeného účtu, po čom je povinný predložiť sekretariátu dôkaz o otvorení účtu. · Žiadosti sa podávajú 1. osobne odovzdávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade; 2. poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. PRE SÚBEH – ZACHOVANIE A PESTOVANIE MULTIKULTÚRNOSTI A MEDZINÁRODNOSTNEJ TOLERANCIE V. ROZHODOVANIE · Kritériá pre výber programov a projektov spolufinancovaných pokrajinským sekretariátom na verejnom súbehu sú: – percentuálna účasť jednotlivých národnostných menšín – národných spoločenstiev na celkovej menšine obyvateľstva v AP Vojvodine;

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

– celkové náklady na program alebo projekt; – priestorový charakter a význam programu alebo projektu (napr. medzinárodný, interkomunálny, miestny, multietnický, širší); – trvanie programu alebo projektu; – počet účastníkov programu alebo projektu; – záujem publika a účasť na nich; – reklama v médiách (televízne a rozhlasové vysielanie alebo záznamy, tlačové správy a iné prezentačné spôsoby); – elektronická prítomnosť, reprezentácia a činnosť (napr. existencia internetovej prezentácie, platformy, sociálne siete); – následné a náhradné činnosti (napr. osobitný výstup a prezentácia víťazov, slávnostné večere, vydávanie zborníkov, katalógy a iné publikácie); – počet osôb zapojených do programu alebo projektu žiadateľa; – iné činnosti, programy a projekty organizované žiadateľom; – programy financovania a projekty od iných orgánov, organizácií, fondov, sponzorov alebo darcov – z krajiny alebo zo zahraničia; – schopnosť rozvíjať programy a projekty a ich udržateľnosť; – zákonnosť a efektívnosť využívania finančných prostriedkov získaných predtým zo strany pokrajinského sekretariátu. · Nebudú sa brať do úvahy predčasné a neúplné alebo nesprávne vyplnené žiadosti, žiadosti nepredložené oprávnenými osobami, ako ani žiadosti, ktoré nie sú predmetom verejného súbehu alebo žiadosti žiadateľa, ktorý nepredložil správu o výdavkoch a využití pridelených finančných prostriedkov za predchádzajúci rok, resp. o ktorých sa podľa správy zistení, že tieto prostriedky neúčelovo využili. · Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby alebo určiť splnenie dodatočných podmienok pre pridelenie finančných prostriedkov; · Prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú žiadateľom. · Žiadosti žiadateľov vyhodnocuje a posudzuje súbehová komisia, ktorú zriadil pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktorá zostavuje poradník podľa určených kritérií a spôsobu bodovania. · Súbehová komisia vypracuje predbežný zoznam hodnotenia a poradia predložených žiadostí (programov / projektov), ktoré budú zverejnené na oficiálnej internetovej stránke sekretariátu a na portáli elektronickej verejnej správy. · Žiadatelia majú právo vzniesť námietky proti predbežnému zoznamu do ôsmich dní odo dňa jeho uverejnenia. Zdôvodnené rozhodnutie o námietke súbehová komisia vynesie do 15 dní odo dňa jej doručenia. Po vyriešení námietok zasiela komisia záverečný zoznam pokrajinskému sekretárovi na prijatie. · Rozhodnutie o výbere programov / projektov urobí pokrajinský tajomník do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietky. · Rozhodnutie o výbere programov / projektov sa uverejňuje na oficiálnej webovej stránke pokrajinského sekretariátu a na portáli e-Správy. · Rozhodnutie o voľbe programu/projektu je konečné.

VI. REALIZÁCIA · Sekretariát prevedie alokované finančné prostriedky na účty príjemcov na základe podpísaných zmlúv v súlade s dynamikou prílevu finančných prostriedkov do rozpočtu AP Vojvodiny. · Zmluva o pridelení prostriedkov špecifikuje všetky práva, záväzky a povinnosti žiadateľa a sekretariátu. · Ak žiadateľ nepodpíše zmluvu v lehote určenej sekretariátom, bude sa považovať za osobu, ktorá odstúpila od podanej žiadosti. · Žiadateľ je povinný legálne a účelne použiť pridelené finančné prostriedky, ako aj predložiť správu o účeloch čerpania finančných prostriedkov. · Sekretariát sleduje realizáciu spolufinancovaných programov/projektov. Ďalšie informácie o verejnej súťaži je možné získať v sekretariáte, na tel. č.: 021/487-4604, 021/487-4608, 021/487-4607 alebo e-mailom bojan.greguric@vojvodina.gov. rs, adrian.borka@vojvodina.gov.rs, aron.madaras@vojvodina.gov.rs.

Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas, v. r.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje) OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 12. 11. 2020 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba a rekonštrukcia Prístavu Nový Sad, na k. p. č.: 4142/35, 4142/2, 4142/7, 4142/40, 4142/39, 4142/3, 4142/29, 4144/4, 4144/3, 4142/8, 4142/27, 4142/26, 4142/4 a 10667/1, k. o. Nový Sad I. Nositeľ projektu DP World, a. s., Nový Sad, Ul. carinska č. 1, Nový Sad. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

GRATULÁCIA

Dňa 13. novembra 2020 na Fakulte právnych a obchodných štúdií v Novom Sade obhájil diplomovú prácu MIROSLAV BARTOŠ z Báčskeho Petrovca a získal titul diplomovaný manažér bezpečnosti. Mnoho úspechov a Božieho požehnania mu prajú rodičia a sestra Martina.

BLAHOŽELANIE Vnukovi MIROSLAVOVI BARTOŠOVI z Báčskeho Petrovca k úspešnému skončeniu štúdia bezpečnosti a kriminalistiky blahoželajú starí rodičia Dankovci a Bartošovci.

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Belehrad, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej cesty štátnej cesty I. B triedy č. 21 Nový Sad – Ruma, Partia 3 – Úsek 3: mimoúrovňová križovatka Kać – Petrovaradin (mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75), km 0+000,00 – km 6+900,00 „PP – DP21“, L=6,900,00. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ulica rumenačka č. 110, do 21. 12. 2020. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu.

S cieľom organizovania zdravotnícky bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs Verejná rozprava a prezentácia budú 22. 12. 2020 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

47 /4934/ 21. 11. 2020

35

Oznamy

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÉ ROZLÚČKY

S hlbokým zármutkom v srdci oznamujeme, že nás dňa 14. novembra 2020 navždy opustila naša milovaná manželka, mama, stará mama, prababka, svokra, sestra, tetka, strynka, príbuzná vo veku 73 rokov

Dňa 9. novembra 2020 nás navždy opustila mama, stará mama a prastará mama. O pár hodín neskôr nás tiež opustil manžel, otec, starý otec a švagor.

ANNA DUDÁŠOVÁ

rod. Kaňová 21. 6. 1947 – 14. 11. 2020 z Báčskeho Petrovca

ANNA ŠUSTEROVÁ

Ďakujeme všetkým príbuzným, známym, ktorí sa s ňou prišli rozlúčiť na jej poslednej ceste, za prejavy sústrasti a kvetinové dary.

Nech odpočíva v pokoji.

S láskou a vďakou sa lúčia: manžel Vladimír, dcéra Tatiana, syn Vladimír s rodinami, sestra Zuzana, neter Dušana a ostatná rodina

POSLEDNÉ ZBOHOM

rod. Činčuráková 16. 7. 1936 – 9. 11. 2020

ŠTEFAN BLAŽEK

1. 11. 1956 – 9. 11. 2020

z Pivnice Čas plynie, život ide diaľ, nám po Vás zostáva len veľká bolesť a žiaľ.

Zarmútené rodiny: Blažeková, Supeková a Milićová

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. novembra 2020 nás bez slov rozlúčky navždy opustil manžel, otec a starý otec

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil náš drahý brat a ujo

ANNE DUDÁŠOVEJ z Petrovca

ŠTEFAN BLAŽEK

SAMUEL LOVÁS 1963 – 2010 – 2020 z Hložian

1. 11. 1956 – 9. 11.

2020 z Pivnice

S láskou a úctou si na Teba budem spomínať.

Priateľka Marka

hlasludu.info www.hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 19. novembra 2020 uplynul rok, čo nie je s nami

PAVEL HAŠKA

1940 – 2019 – 2020 z Kulpína

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

brat Ján, sestra Zuzana a Anna s Anitou a Valentínou

Tvoji najmilší

Navždy zarmútení: manželka Anna, syn Dalibor a dcéra Jana s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným ockom a dedkom

s manželom

JÁNOM OČKAJOM

JÁNOM OČKAJOM

17. 11. 1942 – 6. 10.

2020 z Padiny

17. 11. 1942 – 6. 10.

2020 z Padiny

Plamienok lásky v nás navždy bude tlieť.

Raz znovu stretneme sa, niet už cesty späť.

S úctou si na Teba spomínajú

• OZNAMY •

Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené.

Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala.

Na Teba si spomínajú:

Aj keď Tvoje srdce prestalo biť, v našich srdciach si zostal žiť.

Sme hrdí, že sme práve Teba mali.

Zarmútená manželka

Tvoja dcéra Mariena s manželom Zlatkom a vnúčatá Saško a Nataška s Dejanom

47 /4934/ 21. 11. 2020

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. novembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 22. novembra 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2017, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 24. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Hore-dolu. Vysielanie pre mladých bude venované nášmu jedinému mládežníckemu časopisu Vzlet, ktorý vychádza už 50 rokov.

V pokračovaní bude predstavená činnosť novinára Miroslava Gašpara, prezentovaný tréning pre poľovnícku súťaž a odznie aj príspevok z Paríža.

Dúhovka. Pri príležitosti 105. výročia úmrtia Jozefa Podhradského odvysielaný bude portrét tohto štúrovca, ktorý takmer celý život pôsobil na Dolnej zemi. Bol básnik, prozaik, redaktor, vydavateľ prvých slovenských časopisov pre deti a mládež vo Vojvodine – Slávik a Zornička. Pôsobil ako evanjelický farár a stredoškolský profesor.

V posledných rokoch života písal aj po srbsky. Zomrel v Jagodine.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 22. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 20. novembra – Šerifovia Sobota 21. novembra – Chodník cez Dunaj Pondelok 23. novembra – Rýchlejší ako smrť Utorok 24. novembra – Vesmírni kovboji Streda 25. novembra – Som agent Štvrtok 26. novembra – Smrtiaca nákaza

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 22. novembra Film: Čertovo vrece Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Sexy klon Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 22. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozspievané klenoty 2020 – finálová časť Ako si posilniť imunitu?

Utorok 24. novembra 16.00 Humanita nadovšetko Šikovné Padinčanky usporiadali tri výstavy Dôchodcovia z Obce Kovačica nezabúdajú na svojich členov ani počas pandémie koronavírusu Kreslený film: Rut Piatok 27. novembra 16.00 Film: Rok na dedine Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Muselo byť presvedčivejšie OMLADINAC – SLÁVIA 2 : 3 (1 : 2) Ján Šuster

M

užstvo pivnickej Slávie hosťovalo v Bukovci, kde prekonalo domáci Omladinac.

Hostia si celkom zaslúžene vybojovali víťazstvo, ktoré muselo byť vyjadrené väčším počtom gólov. Útočníci Slávie si vytvorili hodne šancí, ktoré však nevyužili. Od samého začiatku zápasu hostia dali na vedomie Bukovčanom, že si v útočnej hre chcú zabezpečiť čím lepší výsledok.

Hostia mali prevahu a domáci sa viac zamerali na protiútoky prostredníctvom nebezpečného Plavšića.

Prvú šancu mali hostia v 16. min., v trestnom území loptu dostal Kuchta, nesebecky ju predĺžil Čvokićovi, ktorý vybehol sám pred domáceho brankára, no jeho strelu tento kryl. V 24.

min. sa radovali hostia. Đurić vzal loptu Mijićovi pred trestným územím domácich, prihral Kuchtovi na pravú stranu, ktorý uvoľnil voľného Čvokića, a tento zblízka loptu zaslal za chrbát domáceho brankára.

Radosť hostí bola veľmi krátka, lebo už v nasledujúcej minúte niekto zo zadákov domácich dlhou prihrávkou uvoľnil Plavšića, a kým obrancovia Slávie váhali, útočník Omladinca vbehol do šestnástky a vedľa brankára Vučetića výsledok vyrovnal.

V 28. min. Šmit prebehol po ľavej strane, na opačnej strane prihral voľnému Čvokićovi, ktorý rutinovane loptu dorazil do siete. Do konca polčasu strely Đukića, Kuchtu a Grňu brankár domácich kryl.

V druhom polčase do hry vošiel Davidović, ktorý sa už v 47. min. zapísal

do listiny strelcov. Jušković zo stredu ihriska prihral Davidovićovi, ktorý bol rýchlejší od dvoch obrancov Bukovčanov, aj od vybiehajúceho brankára a loptu poslal do nechránenej brány.

V 79. min. domáci založili protiútok, pred trestným územím Pivničania nedovolene zastavili Kovačića a Plavšić z voľného kopu ponad múr trafil do pravého horného rohu bezmocného brankára Vučetića.

Rozhodca Jerilović z Apatína nadŕžal domácim, piatich domácich hráčov pre surové zákroky potrestal iba žltými kartami, hoci niekoho musel aj vylúčiť.

Pre nedovolenú debatu na verdikty rozhodcov v radoch Slávie žlté karty dostali Nímet, Záskalický a Vučetić.

SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský (Dalibor Brňa) Záskalický, Kotiv, Nímet (Davidović), Čvokić (Benka), Kuchta (Beláni), Jušković, A. Šmit, Grňa, Đurić Výsledky 16. kola: ŽAK – Maglić

Dvakrát trafil: Jovan Čvokić (Slávia Pivnica)

1 : 0, Borac – Kulpín, zápas odložili, Rusín – Polet 1 : 0, Budúcnosť (H) – Budućnost (M) 0 : 0, Borac –Tvrđava 3 : 0, Kordun – BSK 1 : 0, Budućnost (P) – Radnički 4 : 0, Zadrugar – Stanišić 1 : 3, Omladinac – Slávia 2 : 3.

V poslednom 17. kole sa stretnú: Stanišić 1920 – ŽAK, Radnički – Zadrugar, BSK – Budućnost (P), Tvrđava – Kordun, Budućnost (M) – Borac 46, Polet – Budúcnosť (H), Slávia – Rusín, Kulpín – Omladinac, Maglić – Borac. Zápasy sa začnú o 13. hodine.

Reálna deľba bodov Čo zápas, to výhra DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (M) 0 : 0

STRAŽILOVO – KULPÍN 1 : 3

Ján Murtín

M

enovkyne z Hložian a Mladenova zohrali pravý, tvrdý majstrovský zápas s reálnou deľbou bodov, no zostala ľútosť, že sa siete ani raz nevlnili. Tréneri Hataľa a Samatović z jednej a Latković z druhej strany sa rozhodli pre obozretnú, takticky dokonalú hru, takže šancí bolo málo.

Domáci Jovanov v 12. min. pekne prihral Leđancovi, ktorý triafal dolný pravý roh, ale Đurković loptu vyrazil na roh. Domáci najviac hrozili po štandardných situáciách, kým na opačnej strane Jurčević a zvlášť Bukvić z protiútokov boli permanentnou hrozbou Dubovskému. Brankár domácich v 40. min. bravúrne zlikvidoval strelu Bukvića, ktorý obehol Đumića a nevyužil najväčšiu šancu v prvom polčase.

V druhých 45 minútach domáci prepustili iniciatívu hosťom, ale teraz prostredníctvom bočných hráčov Leđanca a zvlášť prebudeného Adámeka nebezpečne hrozili pozornému Đurkovićovi, ktorý sa vyznamenal v 56. min., 69. min., a 76. min., keď kryl strely Čipkára, Leđanca a Jovanova. Na opačnej strane aj Dubovský bol pozorný. Istotou a obetavosťou vynikali • ŠPORT •

Katarína Gažová

P

rvá novembrová sobota bola pre mužstvo VK Kulpín úspešná, lebo vyhrali šiesty zápas sezóny v Sriemskych Karlovciach. Karlovčania sú dobré mužstvo, ale s volejbalistami hostí nemali šancu.

V prvom sete Kulpínčania

Využil šancu: brankár Budúcnosti Viktor Dubovský

Horvát, Ljubičić, Fábry a spoľahlivý Kolár, ktorý vo finiši po strete hlavami s Radišićom s obväzom opustil trávnik spolu s kapitánom hostí z Mladenova.

V samom finiši, v rozhodcovskej nadstavbe pre druhé žlté karty rozhodca Stanišić vylúčil nedisciplinovaných hostí Bošnjaka a Novakovića.

BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Đumić (Jakuš), Ljubičić, Jovanov (Miškovic), Horvát, Fábry, Adámek, Kolár (Zahorec), Čipkár (Molnár), Carić (Katiak), Leđanac Foto: J. Pucovský

v chladnej sieni robili dosť chýb a dali nádej Karlovčanom. Nasledujúce tri sety hrali v plnom nasadení a všetky zvíťazili.

Výsledky: 25 : 23, 16 : 25, 19 : 25, 17 : 25.

KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, Ćirić, Petrović, Gajičić, Barišić, Bojkov, Salatić

KULPÍN – MLADOST (NP) 3 : 2 V sobotu 14. novembra si mužstvo Kulpína zmeralo sily v derby s VK Mladost z Novej Pazovy.

Kulpínčania prvý set presvedčivo vyhrali. Už v druhom sete sa uvoľnili, takže ho prehrali. V treťom sete Kulpínčania pod vplyvom nespravodlivých rozhodcov a nekultúrnych Novopazovčanov hrali ťažko, predovšetkým vtedy, keď pri stave 22 : 22 dostáty bod domácich rozhodcovia pripísali Pazovčanom.

Vtedy sa ani domáci nedokázali správať slušne, pričom rozhodcovia im ihneď potrestali hráča červenou

kartou. V štvrtom sete hosťom nepomohli ani rozhodcovia, keďže Kulpín vyrovnal, a následne v piatej časti si zabezpečil výhru.

Výsledky: 25 : 12, 19 : 25, 23 : 25, 25 : 22, 15 : 8.

KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, Petrović, Ćirić, Babić, Gajičić, Bojkov, Emer, Elez, Barišić, Radanović Volejbalisti Kulpína dosiaľ vyhrali všetkých sedem zápasov.

Nasledujúci zápas zohrajú v Novom Sade s VK Vojvodina II. Foto: J. Pucovský

47 /4934/ 21. 11. 2020

39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Pekne pred vynovenou tribúnou Predposledné kolo jesennej časti majstrovstiev nenarušilo poradie klubov, ktoré bojujú o vrch tabuľky. Najbližšie k titulu jesenného majstra sú Gajčania, ktorí v Barande presvedčivo porazili posledný Radnički. Padinská Dolina si zabezpečila štvrté miesto a v poslednom kole čaká rozuzlenie, či urobí aj krok vyššie. Vďaka dobrým výsledkom Hajdušičania sa dostali do hornej časti tabuľky. Vysoko vzlietli aj Idvorčania, Uljmania prekvapili Jugoslaviju a posunuli sa z nebezpečného pásma. Ilandžania a Baranđania budú zimovať na dne tabuľky.

Výsledky 14. kola: Jugoslavija – Partizan (U) 0 : 2, Hajdušica – Banat 3 : 0, Crvena zvezda – Spartak 1911 4 : 2, Radnički – Partizan (G) 0 : 5, Strela – Polet 1 : 3, Dolina – Potporanj 2 : 1, Budućnost – Sloga 1 : 0, BAK – Stari Tamiš 3 : 1.

Nová strecha nad tribúnou inšpirovala aj futbalistov Doliny

šance. Sieť hostí sa nevlnila častejšie, lebo brankár hostí Bogoš bol priam nezdolateľný. V prvom polčas sa to podarilo iba Radenkovićovi, ktorý v 19. min. prudko vystrelil a bolo 1 : 0. Nebyť Bogoša v bráne hostí Dolina by si víťazstvo možno zabezpečila už v prvej časti zápasu. Dobrá hra obrancov znemožnila útok hostí, aby ohrozil brankára Králika.

Po prestávke domáci pokračovali v útočnej hre.

Prinútili hostí na obranu svojej siete, v čom znovu vynikal brankár Bogoš. Z množstva šancí Dolina realizovala ešte jednu. Presná akcia domáceho útoku skončila sa strelou Josimovského do siete. Dvojgólový náskok Dolina nemala dlho, lebo hostia z jediného dobre zahratého

útoku skorigovali výsledok na 2 : 1. Brankár Králik dobre reagoval, loptu odrazil, ale ju útočník hostí kopol do žrde, vznikla veľká skrumáž, v ktorej sa najlepšie vynašiel Brankov a rozvlnil sieť. Padinčania sa nezľakli, pokračovali v dobrej hre. Náhradníci Hlavča, Kelečević, Popović, Ilić, Rašković ohrozovali sieť Potpornja, ale sa nikomu nepodarilo oklamať výborného Bogoša.

DOLINA: Králik, Stojkov (Ilić), Kolak, Mitkovski, Janjović (Rašković), Jovanov, Josimovski (Kelečević), Svetlík (Hlavča), Trajčevski, Radenković, Bančov (Popović) V nedeľu v poslednom jesennom kole Dolina bude hosťovať v Idvore, kde zohrá obecné derby s Poletom.

hrať trochu útočnejšie, pomer síl na ihrisku zostal rovnaký.

Po zmene strán sa nič podstatne nezmenilo.

Hostia sa aj ďalej húževHAJDUŠICA – BANAT 3 : 0 (1 : 0) nato bránili, aj keď bolo Vladimír Hudec nedovolene zastavili a rozhodca vidieť, že im ubúdajú Jokić z Vršca ukázal na biely bod, sily. V 61. min. na pravej edenie a fanúšikovia Haj- z ktorého bol A. Lipták presný. Aj strane nechali osamelého dušice sa pred zápasom keď hostia po tomto góle začali Radovića, ktorý peknou streobávali, že domáci futbalisti lou z okraja šestpod dojmom posledných dobnástky trafil pod rých výsledkov podcenia súpera, šibenicu – 2 : 0. ktorý sa tejto jesene nepreslávil, Iba o 2 – 3 min. a nachádza sa v dne tabuľky. To neskoršie A. Rusa však nestalo. Domáci zahrali žić sa v rýchlom naplno a od prvej minúty obliehali útoku rozbehol bránu hostí, ktorí sa prišli brániť. sám zo stredu Počas prvej polhodinky sa im to ihriska, strieľal, aj darilo, keď sa domáci ťažko ale brankár hostí dostávali pred bránu mužstva dobre reagoval. z Ilandže. Jedinú príležitosť po Aj v pokračovaní rohovom kope v 11. min. mal sa striedali útoky Maliar, ale zle reagoval. Konečne a šance pred bráv 35. min. Knežević unikol po Anđelko Knežević (vľavo) dobre kľučkoval a vy- nou Banatu. V 75. bojoval penaltu za Hajdušicu pravej strane, v šestnástke ho

min. Hajdušičnia jednu aj využili.

Radović pekne centroval, pred bránu nabehol Z. Lipták a aj tretíkrát matoval brankára hostí. Trochu neskoršie kombinovali Radović a Pavlovic, ktorý pekne kľučkoval v šestnástke, ale mu lopta ušla. V závere zápasu hostia sa úplne vzdali, domáci tiež poľavili, takže do konca viac šancí, ani gólov nebolo.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic (Đukić), Maliar, Mršić, Folťan, Knežević, Petrović (Radović), A. Ružić (Miksád), A. Lipták, N. Ružić (Brezičanin) Hajdušičania teraz majú 21 bodov, presťahovali sa do hornej časti tabuľky, čiže na 6. miesto. V nedeľu v poslednom kole tejto jesene odcestujú do dediny Uljma, kde sa stretnú s tamojším Partizanom.

Foto: V. Maliar

DOLINA – POTPORANJ 2 : 1 (1 : 0) Ján Bokor

P

o rokoch sľubovania tribúna na brehu povestnej doliny dostáva veľkolepý výzor. Nad stoličkami začala vyrastať strecha, aby diváci viac nemokli. Vedúci v dedine a v obci neodstúpili od svojich sľubov, a spĺňajú túžby milovníkov futbalu v Padine.

Prekrásne ovzdušie inšpirovalo i hráčov, aby v poslednom zápase jesene doma podali dobrý vý-

kon a rozlúčili sa s fanúšikmi výhrou. Aj počasie žičilo, aby sa na ihrisku mohol hrať pekný a zaujímavý futbal. Tréner Dejan Žarkov úlohu vodcu zdôveril skúsenému Radenkovićovi a presunul ho do útoku. Bolo to dobré rozhodnutie, lebo Radenković rozohrával všetkých hráčov, ktorí ho úspešne sledovali. Všetky zložky Doliny fungovali bezchybne a mužstvo si od začiatku vytváralo početné

Nepodcenili súpera

V

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Do Vrbary sa vrátila radosť MLADOSŤ – OBILIĆ 6 : 0 (3 : 0) Samuel Medveď

P

o dvoch nešťastných a nezaslúžených prehrách, v Odžakoch (1 : 2), a v pohárovom zápase s Bratstvom 2019 v Prigrevici (0 : 1), do Vrbary prvýkrát pricestovalo mužstvo zo severu Vojvodiny, Obilić z Nového Kneževca. Mladosť poľahky porazila nováčika v lige.

Počas celého zápasu domáci mali územnú prevahu. Plavšić mal v prvej časti zápasu dve kolosálne šance. Najprv sa v 18. min. ocitol sám pred brankárom Obilića Csanadim, ale tento svoju sieť zachránil nohou. Potom v 31. min. po prízemnej prihrávke Ožváta z troch metrov kopol nad bránu súpera.

Modrí prvýkrát skórovali v 24. min., keď mladý Brajković odrazenú loptu od žrde z matovej pozície upravil do siete brankára Csanadiho. V 35. min. Plavšić z tretieho pokusu uspel. Po chybe brankára Obilića zblízka loptu upravil do siete. V 43. min. Kaňa dobre prihral kapitánovi Ožvátovi, ktorý mimo šestnástky takmer z bránkovej čiary nepríjemne prekvapil Csanadiho – 3 : 0.

V druhom polčase Mladosť pridala ešte tri góly. Najprv v 62. min.

Igor Plavšić dal svoj druhý gól na zápase tak, keď dobre reagoval

na odcentrovanú loptu – 4 : 0.

Potom šance mali stopér Beronja, ktorý hlavičkoval vedľa žrde, Ožvát kopal nad bránu, Kaňa trafil brvno po rohovom kope, strelu Stojakovića z prázdnej brány vykopol Savić... V 74. min.

Kaňa z vyše dvadsiatich metrov prízemnou strelou z voľného kopu prekvapil brankára Obilića už piatym gólom.

Konečný stav zápasu 6 : 0 stanovil v 84. min. náhradník Siniša Petej v štýle anglických kanonierov, keď najvyššie vyskočil na presne odcentrovanú loptu Đakovića z pravej strany a hlavou prekonal strážcu siete Obilića.

MLADOSŤ: Leňa, Đaković, Fábry, Zorić (Kavčić), Jakuš (Čiep), Beronja (Rupar), Ožvát, Brajković (Petej), Stojisavljević (Stojaković), Kaňa, Plavšić Výsledky 15. kola: Mladosť

Gól kapitána Mladosti Pavla Ožváta v 43. min. zápasu vo Vrbare – 3 : 0

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Majú za čím banovať POTISJE – AŠK 2 : 2 (1 : 2) Vladimír Gál

A

ŠK bude banovať za bodmi, ktoré mohol získať na vždy horúcej pôde v dedine Knićanin. Zmrhali toľko šancí, že sa to zriedka vídava na jednom zápase. Už v 10. min. Ponorac chcel kľučkovať brankára, tento to vycítil a vzal mu loptu. V 15. min. chybu Matejina využil Kodić a domáci sa ujali vedenia 1 : 0. Na ďalší gól sa • ŠPORT •

(P) – Obilić 6 : 0, Krila Krajine – Tekstilac 1 : 3, Mladost (T) – Mladost (A) 2 : 2, Njegoš – Tavankut 0 : 1, Bačka – ČSK Pivara 2 : 1, Hercegovac – Radnički 3 : 1, Bajša – Srbobran 4 : 0, Vojvodina (T) – Vojvodina (BG) 1 : 4, Vrbas – Crvenka 2 : 1.

V predposlednom kole Mladosť v nedeľu o 13. hodine uvíta mužstvo Krila Krajine z Báčskej Palanky.

Foto: J. Pucovský

nečakalo zaveľa. Stanić prešiel po ľavej strane a centroval, lopty sa zmocnil Birmanac, ktorého strela skončila v sieti – 1 : 1. V 30. min. Aradáčania obrátili výsledok vo svoj prospech, keď Adamov ukradol loptu domácemu obrancovi, nesebecky prihral Čurovićovi, ktorý skóroval – 1 : 2.

V druhom polčase domáci sa úplne otvorili, ale Aradáčania

to nevyužili. Mali až štyri stopercentné príležitosti, keď Ponorac dvakrát, tiež Čurović a Adamov boli zoči-voči s brankárom, ale gólov nebolo. Keď nedáš – dostaneš. Govedar v 75. min. neobozretne zakročil vo vlastnej šestnástke a rozhodca prvýkrát tejto sezóny pískal penaltu pre súperov AŠK. Presný z bieleho bodu znovu bol Kodić. Do konca sa domáci snažili obrátiť výsledok vo svoj prospech, ale sa Aradáčania bránili

a na konci sa im podarilo získať aspoň bod.

AŠK: Stojkov, Vesin, Stanić, Matejin, Govedar, Zakić, Birmanac, Ponorac (Striško), Adamov (Jevremov), Mijić, Čurović Výsledky 16. kola: MSK – Vojvodina (B) 5 : 0, Potisje – AŠK 2 : 2, Mladost (L) – Radnički 1911 2 : 1, Lehel – Polet 0 : 4, Rusanda – Tamiš 4 : 0, OFK Klek – Borac 3 : 2, Delija – Vojvodina (NM) 1 : 3, Mladost (BD) – 2. oktobar 4 : 0.

Aradáčania sú aj ďalej na 4. mieste a majú 28 bodov. V sobotu v poslednom kole tejto jesene na svojom Kopove uhostia Mladost z Lukićeva.

47 /4934/ 21. 11. 2020

41

Šport SRBSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Konečne s plným ziskom JEDNOTA – DUNAV 2 : 0 (1 : 0) Matej Bzovský

V

stretnutí so susedmi z brehu Dunaja zo Starých Bánoviec Pazovčania si konečne pripísali tri body. Po ôsmich zápasoch ako nepocítili horkosť prehry a svoje bodové konto si zvyšovali so šiestimi remízami, po nedeľňajšej výhre urobili tri kroky dopredu. Zatiaľ si cieľ spĺňajú, chcú získať čím viac bodov pre pokojnú zimnú prestávku.

Tentoraz mužstvo Jednoty nemalo ťažkú úlohu zlomiť odpor obetavých susedov, ktorí nastúpili so značne omladeným mužstvom a kedysi dlhé roky boli stálym členom tejto súťaže. Ťažko však veriť, že sa zachránia, lebo doteraz zo sedemnástich zápasov zoskupili iba desať bodov.

V tomto lokálnom derby predsa sa nevzdávali, čelili koľko mohli skúsenejšiemu domácemu mužstvu.

Staropazovčania začali a skončili zápas príliš ľahostajne. Nepodcenili súpera, ale hrali na nepoznanie slabšie v porovnaní s predošlým zápasom v Kule, keď boli podľa šancí blízko k výhre. Prvú gólovú príležitosť si pripravili až v 30. min. po miernej iniciatíve, keď prudkú strelu Ranđića zvnútra šestnástky brankár hostí krátko odrazil, ale tam nebolo pohotového útočníka, aby loptu upravil do siete. Čoskoro sa domáci predsa ujali vedenia v 36. min. Po vydarenej kombinácii z pravej polovice ihriska lopty sa zmocnil Slavoljub Đokić a prudkou prízemnou strelou zavlnil sieť.

Zlatý náhradník: Vladimir Milovčević (Jednota St. Pazova)

V druhom polčase sa obraz zápasu nezmenil. Domáci hrali aj ďalej uvoľnene, skvelých akcií bolo málo a ešte menej príležitostí. Jednu zo zriedkavých si pripravili v 72. min., keď zvýšili náskok a uzavreli skóre zápasu. Po úniku pohyblivého

Strahinju Lazića pekne odcentrovanú loptu Nemanja Kačar, ktorý sa neskoršie zranil, priam položil na nohy ofenzívnemu Subotićovi, ktorý z hranice malého vápna trafil sieť k bližšej žrdi. Vznikol dojem, že po tomto góle súperi boli s výsledkom spokojní, ledva čakali koniec zápasu, ktorý sa rýchlo zabudne.

JEDNOTA: Jovišić, Lazić (Gavrilović), Subotić, Kačar (Mirosavljević), Ranđić (Milovčević), Đokić, Zeljković (Maoduš), Nikolić, Perović, Krkobabić (Cimeša), Ivetić Výsledky 17. kola: Tisa – Prvý máj 1 : 0, Mladost – Dinamo 1945 4 : 1, Feniks 1995 – Borac 4 : 1, Radnički (Z) – Sloboda 0 : 1, Bečej 1918 – Sloga 0 : 2, Jednota – Dunav 2 : 0, Radnički 1912 – Hajduk 1912 2 : 0, Kozara – Bačka 1901 3 : 2, Vojvodina 1928 – Vršac 0 : 2, Stari grad – Omladinac 1 : 0.

V sobotu Jednota bude pred ťažkou skúškou. V Čonoplji sa prvýkrát v majstrovskom zápase stretne s domácou Slogou, ktorá v minulom kole prekvapila výhrou v Bečeji.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Na jar bude inak?

SLAVIJA – TATRA 2 : 1 (1 : 0) Pavel Pálik

P

red týždňom na ihrisku Slavije na novosadskej Salajke sledovali sme dobrý, zaujímavý a do konca výsledkovo neurčitý zápas. Tatranci pod vedením staronového trénera Dragana Ćuluma (pred rokom viedol mužstvo Tatry) zahrali veľmi dobre, počas celého zápasu boli rovnocenným súperom. V dramatickom finiši domáci mali viac šťastia, aj pomoc rozhodcu Kovačevića z Budisavy a vďaka tomu aj vyhrali.

Góly za Slaviju dali Ubović v 15. min. a Stojičić v 86. min., ináč obaja bývalí hráči Tatry, a Budík v 47. min. za Kysáčanov.

Predseda Aca Bogdanović nám po zápase povedal, že Správna rada FK Tatra rozhodla, že do budúcna rodičia nebudú nič platiť za všetky mladšie kategórie futbalistov v klube (kohútiky, pionieri, mladší dorastenci a dorastenci).

V dohovore s novým trénerom Tatra v zimnej prestávke zaangažuje aspoň sedem – osem nových hráčov, aby mohla na jar úspešne bojovať o záchranu v lige. Kysáčania sú teraz

Tatra (v oranžovom) prehrala aj na novosadskej Salajke

na 16. mieste s jedenástimi bodmi a gólovým pomerom 15 : 38!

TATRA: Milošević, Kojičić, Krpović (Stefanović), Haška, Novičević, Sivčević, Spajić, A. Ožvát, Považanec, Panović, Budík Výsledky 16. kola: Titel – Susek 4 : 0, TSK – Jedinstvo 4 : 0, Šajkaš

– Hajduk 4 : 0, Veternik – Báčka (B) 3 : 0, Slavija – Tatra 2 : 1, Sirig – Omladinac 2 : 0, Fruškogorac – Futog 6 : 0, ŽSK – Bačka 1923 4 : 1, Fruškogorski partizan – Petrovaradin 5 : 4.

V poslednom kole Tatra v nedeľu o 13. hodine uvíta mužstvo Sirigu.

potvrdením, že tréner Stanislav Zima odborne s nimi pracuje. Hostky z Maglića sú bojovné, ale im chýba skúsenosť.

Výsledky: 25 : 22, 25 : 17, 25 : 16.

KULPÍN: Dobrovoljská, Kreková, Milenkovićová, Daniela a Nataša Králikové, Vidová, Nataša a Daniela Chalupkové, Klaudija Králiková, Šimová, Babiaková, Kolarská, Ćirovićová MAGLIĆ: Stojkovićová, Ilićová, Vješticová, Vaskovićová, I. Brkljačová, Lukićová, Đukićová, M. Brkljačová, Mihajlovová, Anušićová, Uhláriková, Grbićová, Santračová

DRUHÁ VOJVODINSKÁ LIGA – SENIORKY

Druhá skúška úspešná ŽVK KULPÍN – ŽVK MAGLIĆ 3 : 0 Katarína Gažová

K

ulpínske volejbalistky si tiež v druhú novembrovú sobotu doma zmerali sily

42

www.hl.rs

s dievčatami zo susedného Maglića a presvedčivo zvíťazili.

Dievčatá z Kulpína hrali lepšie a konkrétnejšie, čo je

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Mužstvo MOMS Kysáč – 3. miesto na 24. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2020

Foto: Juraj Pucovský

MOMS Kysáč: (stoja zľava) Miloslav Privizer, Milan Privizer, Igor Ábelovský, Ján Chrťan, Marián Kulík; (v drepe zľava) Alen Bagoňa, Ivan Mucha, Alexander Ožvát

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Sriemsky seniorát Mgr. Ján Vinkovič, senior sriemsky

„D

ňa 7. mája 1900 bol utvorený Chorvátsko-slavónsky seniorát.

Po prvej svetovej vojne Chorvátsko-slavónske cirkvi sa rozdelili na dva senioráty. Slováci si utvorili Sriemsky seniorát (29. marca 1921) a Nemci zostali bez premeny.

Slovenský seniorát na území bývalého Sriemu je najmenšia čiastka nášho dištriktu. Má vcelku asi 13 000 duší v 6 cirkvách: Binguľa: 690 (rok založenia 1863); Boľovce: 1168 (rok založenia 1909); fílie: Dobanovce: 391; Ašaňa: 184; diaspóra: 43; Erdevík: 800 (rok založenia 1921); Ilok: 1350 (rok založenia 1903); fílie: Lug: 584; Ľuba: 385; diaspóra 237; Stará Pazova: 6 669 (rok založenia 1770); diaspóra 40; Šíd: 640 (rok založenia 1897); fílie: Grk (Višnjićevo) 88; Soľany 192; Sot 55; diaspóra 64. Prvým seniorom bol Ferdinand Krafta, farár v Boľovciach, a dozorcom Dr. Cyril Abafy zo Zemuna“ (SEKC A. V. v Kráľovstve Juhoslovanskom... A. Vereš 1930).

Po rozpade bývalej Juhoslávie, v deväťdesiatych rokoch 20. storočia cirkevný zbor Ilok a fília Soľany s diaspórou zostali v novoutvorenom štáte v Republike Chorvátsko. Do Sriemskeho seniorátu SEAVC v Srbsku pribudli

novozaložené cirkevné zbory v Belehrade (rok založenia 1853); v Dobanovciach (rok založenia 1861, resp. 2017) a Lugu (rok založenia 1902) a filiálne zbory v Sriemskej Mitrovici, Slankamenských Vinohradoch a Bijeljine (BaH). Pri sčítaní roku 2012 Sriemsky seniorát (8 cirkevných a 6 filiálnych zborov) počítal cca 10 400 duší. V roku 2020 by sa tento počet mohol redukovať o 10 a možno i o viac percent.

V máji 2006 na konferencii kňazov seniorátu bolo konštatované, že sme v spravodajskom období 2005 – 2006 služby Božie konali vo všetkých cirkevných zboroch riadne: predpoludňajšie i nešporné. Nedeľné školy pracovali vo všetkých zboroch, vo fíliách iba príležitostne. Náboženstvo sa vyučovalo v školách v Lugu, Slankamenských Vinohradoch, Starej Pazove a v Šíde. S mládežou sa pracovalo vo všetkých zboroch, vo fíliách iba príležitostne.

Na stretnutiach mládeže, tak seniorálnych, ako aj celocirkevných participovala mládež vždy z takmer všetkých cirkevných zborov nášho seniorátu. Oltárne krúžky žien sme mali vo väčšine zborov. Vyvinutá bola živá misijná činnosť cez biblické hodiny, modlitebné hodiny, náboženské večierky, zborové i medzizborové návštevy.

Farárov, resp. kaplánov sme mali v Šíde (Olina Kolárová), Starej Pazove (Igor Feldy), Erdevíku (Stanislav Červenák), Binguli (Ján Zahorec) a v Boľovciach (Ján Vinkovič).

Za posledných 15 rokov pomery v Sriemskom senioráte sa zmenili. V dôsledku negatívneho prírastu obyvateľstva a silnej migrácie značne sa zmenšil počet členov cirkevných zborov v senioráte. Odišli nám z neho farári, takže celá západná časť seniorátu (zbory Binguľa, Erdevík, Lug, Šíd) zostala bez kňazov, kým vo východnej sme nezaznamenali také drastické zmeny. Tu v cirkevných zboroch pôsobia kňazi: v Belehrade Anna Petrovićová, v Boľovciach Ján Vinkovič, v Starej Pazove Igor Feldy. Tie najzákladnejšie funkcie CZ síce fungujú (cez farárov administrátorov a predčitateľov), ale so zmenšenou účinnosťou.

Zmenšil sa i počet mládeže a jej činnosti: na Stretnutí mládeže v Slankamenských Vinohradoch (v júni 2015) bolo 90 mládežníkov a v Deliblatskej piesočine (v auguste 2018) z nášho seniorátu už bolo iba 35 mládežníkov. Štandardne misijným cieľom v senioráte slúžia rozhlasové a televízne vysielania v Starej Pazove, ako aj spevokoly, ktoré máme v Binguli, Boľovciach, Erdevíku, Starej Pazove, Slankamenských Vinohradoch a v Šíde.

Z oslavy 50. výročia Oltárneho krúžku žien v Boľovciach (2018)

Kňazská konferencia vo Višnjićeve (2016)

Z posviacky zborového domu v Dobanovciach (2015)

Stretnutie mládeže Báčskeho a Sriemskeho seniorátu v Boľovciach (2016)