Hlas ludu 48/2019 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 30. 11. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4883/

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Ovácie pre VHV v Banji Luke



Z obsahu

30.11. 2019 | 48 /4883/

Uzávierka čísla: 27. 11. 2019

Jubilejný a revuálny 20. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem prebiehal v nedeľu 24. novembra v Starej Pazove a priniesol radosť obecenstvu a účastníkom. V divadelnej sále krásne ľudové piesne zaspievalo 14 spevákov, z ktorých až deviati boli víťazmi doterajších festivalov. A. Simonovićová foto: Zoran Milić

Deviata schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa konala vo štvrtok 21. novembra v sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny v Novom Sade. Za prítomnosti 24 členov NRSNM sa rokovalo o 13 bodoch rokovacieho programu, medzi ktorými boli i voľba nového podpredsedu Výkonnej rady NRSNM a voľba riaditeľa ÚKVS. D. Vŕbová

Poistenie úrody v súčasnom svete plnom rizík, predovšetkým v súvislosti s klimatickými zmenami, je v mnohých krajinách neodmysliteľnou súčasťou plánovaných výdavkov farmárov. Aj keď rôzne časti Srbska sú každoročne postihnuté prírodnými katastrofami, podľa analýzy ministerstva poľnohospodárstva sú poistené iba tri percentá poľnohospodárskych výrobcov. Ľ. Sýkorová

Víťazkou 27. festivalu Spievajže si, spievaj, ktorý sa uskutočnil 24. novembra v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, je Shaili Ponigerová-Forero a na ňom sa zúčastnilo viac ako 30 nádejných spevákov a speváčok. Právo účasti na Stretnutí v pivnickom poli si vyspievala aj Maja Levárska. J. Čiep

Pätnásty ročník konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine sa konal 23. novembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Príspevky týkajúce sa výskumu, dokumentácie a prezentácie hudby vojvodinských Slovákov predniesli tunajší a autori zo Slovenska. Podujatie sa skončilo pripomínaním si 10. výročia úmrtia hudobného dejateľa Jána Nosála. J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Spomienka na Deň republiky pretrváva

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Juraj Bartoš

áš týždenník sa, hľa, dostáva čitateľom do rúk s dátumom 29. novembra. V dotyku s týmto dátumom starší občania dozaista pocítia čo len štipku nostalgie. Známy pocit clivosti za niečím, čo sa pominulo a čo mnohí súčasníci jednoznačne mali radi, už sotva privolá husiu kožu, spomienky akiste áno. Veď 29. november bol dátum, na ktorý sa ľudia, z tých i oných dôvodov, ešte ako tešili. Veď sa Deň republiky oslavoval takmer sedem desaťročí, prv než sa pominul. Tak ako sa pominuli ľudia, ktorí stáli pri jeho zrode, ako sa pominuli alebo sa pominú ľudia, ktorí mu „pomohli“ pri smrteľnej posteli. Ešte kým v Európe a iných častiach sveta, vrátane Balkánu, blčal požiar druhej svetovej vojny, v neveľkom bosenskom mestečku sa 29. novembra 1943 konalo chýrečné druhé zasadnutie AVNOJ-a (Antifašističko veće narodnog oslobođenja Jugoslavije – Antifašistická rada národného oslobodenia Juhoslávie). Vtedy bol AVNOJ ustanovený ako zákonodarné a výkonné štátne teleso, ktoré schválilo rozhodnutie, že po oslobodení nová socialistická Juhoslávia bude zriadená na zásadách demokracie ako federácia, čiže spoločenstvo rovnoprávnych národov. Zároveň vláde kráľovskej Juhoslávie bol zakázaný

návrat do krajiny. Roku 1944 sa 29. novembra konala oslava výročia 2. zasadnutia AVNOJ-a a roku 1946 Zväzové národné zhromaždenie Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie vyhlásilo 29. november za štátny sviatok – Deň republiky. Ten sa od roku 1949 oslavoval po dva pracovné dni. Deň republiky oslavovali žiaci a učitelia v školách (prváčikom starší žiaci uviazali okolo krku pionierske červené šatky); v domoch kultúry sa konali príležitostné programy a v hlavných mestách niekdajších republík niekdajšieho spoločného štátu sa konali slávnostné akadémie). Oslavovali ho aj juhoslovanskí občania „na dočasnej práci v zahraničí“ vo svojich kluboch, či študujúca mládež doma i v zahraničí. Ľudia proste tento sviatok pociťovali ako niečo vlastné, ako niečo, čo ich spája a hreje. Veď... Akoby ich nehrialo, keď Deň republiky okrem svojím tónom oslavy (riadenej „zhora“) bol a zostal povestný aj zakáľačkami a rodinno-priateľskými posedeniami po ukončení jednej z najdôležitejších prác. Po rozpade Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie Deň republiky v novoustanovených štátoch prestali oslavovať. Zachoval sa len v Spolkovej republike Juhoslávii, kde ohne na symbolických šiestich fakliach erbu „Titovej Juhoslávie“ definitívne zhasli a sviatok Deň republiky poslali do dejín poslanci vo Zväzovom zhromaždení Spolkovej republiky Juhoslávie roku 2002. Vo vedomí ľudí, ktorí v nej žili, socialistická Juhoslávia zostáva zapísaná ako domov, v ktorom ľudia okrem práce mali podmienky na normálny pokojný život, dôstojný človeka. Spomienky na jeden z najväčších štátnych sviatkov krajiny, ktorej meno vo svete malo znamenitý cveng, predsa pomaly miznú v zákutiach ľudskej pamäti. Ruka v ruke so spomienkami na ľudí, ktorí stáli pri jej kolíske a pri jej rakve. Lebo nič a veruže ani nikto netrvá večne... Neublíži na zdraví mať na mysli túto síce známu, predsa akosi zabúdaniu taktiež náchylnú skutočnosť.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Zmeny vedúcich ustanovizní stále aktuálne

SLOVENSKO

8 Čierny november pod Tatrami

ĽUDIA A UDALOSTI

12 Oslávil 100. narodeniny

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Poistenie v poľnohospodárstve – jedna z podmienok bezpečného podnikania

KULTÚRA

32 Náročné plány na rozprúdenie činnosti

ŠPORT

43 Tréningy už aj pri umelom osvetlení

Na titulnej strane: Záber z inscenácie Tamo daleko (Tam ďaleko) v adaptácii a réžii Miroslava Benku, ktorú po prvýkrát uviedlo Divadlo Dobricu Milutinovića zo Sriemskej Mitrovice a Divadlo VHV zo Starej Pazovy. Na snímke sú: Helena Popová-Lazićová (Milica) a Nikola Janošević (von Westhoff ). Foto: Vladimir Kovačević / DDM SM

48 /4883/ 30. 11. 2019

Týždeň

7 DNÍ

Ruský špión a domáci plagiát Stevan Lenhart

edzi hlavnými správami v srbských médiách v minulom týždni bola kauza „ruský špión“, ktorá vznikla po uverejnení videonahrávky na webovej stránke YouTube. Dané video znázorňuje príslušníka ruskej vojenskej spravodajskej služby, ktorý sa na parkovisku stretáva a vymieňa si igelitové tašky s druhým človekom, údajne srbským dôstojníkom. Ako uviedli viaceré médiá, toto video bolo uverejnené ako údajný dôkaz o pokuse ruského spravodajského dôstojníka zverbovať srbského dôstojníka za agenta. Prezident Srbska Aleksandar Vučić po zasadnutí Výboru pre nacionálnu bezpečnosť vo štvrtok 21. novembra vyhlásil pre médiá, že v Srbsku už rad rokov pôsobia rôzne spravodajské služby, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín. Ako povedal, sú to služby najvyvinutejších svetových krajín, ako aj služby regionálnych krajín, ktorých spravodajská činnosť je zameraná proti záujmom Srb-

ska. Prezident Srbska poznamenal, že videonahrávka znázorňujúca stretnutie ruského spravodajského dôstojníka Georgija Klebana so srbským dôstojníkom vznikla v decembri 2018 a neurobila ju srbská vojenská spravodajská služba (viaceré zdroje ináč uviedli, že video zverejnil bulharský investigatívny reportér Christo Grozev), ale bola s celou vecou dobre oboznámená. Na novinársku otázku, či na plánovanom stretnutí s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom dňa 4. decembra budú hovoriť na túto tému, Vučić odpovedal, že Srbsko má výrazne priateľské vzťahy s Ruskom a predpokladá, že prezident Putin o danej špionážnej akcii nebol informovaný. „My nič neschovávame, nemáme sa za čo hanbiť a veríme, že ruskí priatelia chcú mať blízke vzťahy so Srbskom. Verím, že sa nám podarí získať vzájomnú dôveru, lebo sa nemienime vracať do roku 1948 a pozerať sa na Rusko ako na nepriateľa. Práve naopak,“ vyhlásil Aleksandar Vučić. V prospech pokračovania rusko-srbského priateľstva sa vyjadrila aj hovorkyňa ruského Ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá vyhlásila, že

špionážna aféra v Srbsku je vlastne provokáciou pred blížiacimi sa stretnutiami na vysokej úrovni medzi Moskvou a Belehradom. Ako uviedol denník Politika, Výbor pre profesionálnu etiku Belehradskej univerzity vo štvrtok 21. novembra konštatoval, že aktuálny minister financií Srbska Siniša Mali v časti svojej doktorskej dizertácie „doslovne prevzal texty, čiže celé odseky z textov iných autorov, bez uvádzania mien tých autorov“, a týmto neakademickým skutkom narušil kódex profesionálnej etiky. Členovia daného výboru postúpia toto rozhodnutie univerzitnému senátu, ktorý by v súlade s určenými pravidlami mal zrušiť diplom o získanom vedeckom titule Sinišu Malého. Oznámenie o danom rozhodnutí podala rektorka Belehradskej univerzity prof. Dr. Ivanka Popovićová, ktorá v odpovedi na otázku novinárky Rádio-televízie Srbska potvrdila, že konštatácia Výboru pre profesionálnu etiku vlastne znamená, že dizertačná práca Sinišu Malého predstavuje plagiát. Prezident Srbska Aleksandar Vučić a premiérka Ana Brnabićová vyhlásili, že dané rozhodnutie o dizertácii aktuálneho

ministra financií je politicky motivované a nebude vplývať na jeho ministerskú pozíciu vo vláde Srbska. Rektorka Belehradskej univerzity prof. Dr. Ivanka Popovićová potom v televíznom vysielaní Pravi ugao (RTV) povedala, že toto rozhodnutie je výsledkom odborného posudzovania akademického výboru, ktorý sa zaoberal výlučne etickým aspektom spornej dizertácie, pokým uvádzanie celej veci na politickú úroveň už nesúvisí s univerzitou. * Silné zemetrasenia s magnitúdou 6,4 a 5,4 zasiahli Albánsko v utorok 26. novembra a podľa posledných správ (ktoré boli uverejnené vo chvíli vzniku týchto riadkov) zahynulo najmenej 14 osôb, pokým zranených je viac stoviek ľudí. Epicentrum zemetrasení bolo približne 30 kilometrov severozápadne od Tirany a najväčšie škody utrpeli mestá Drač a Thumane, kde boli celkom zrúcané niektoré obytné budovy. Tieto zemetrasenia bolo cítiť aj v Čiernej Hore a v častiach Macedónska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Srbska a Talianska. Onedlho po zemetraseniach v Albánsku zemetrasenie s magnitúdou 5,4 zasiahlo aj juhovýchodnú časť Bosny a Hercegoviny s epicentrom 11 kilometrov od mestečka Nevesinje, kde boli poškodené budovy.

4. REGIONÁLNE FÓRUM MLADÝCH LÍDROV V NOVOM SADE

Ako podnietiť mladých ľudí, aby tu zostali? S. Lenhart

a štvrtom Regionálnom fóre mladých lídrov, ktoré prebiehalo od 22. do 24. novembra v novosadskom hoteli Park, sa zúčastnilo zhruba 200 mladých spoločensky angažovaných ľudí z krajín západného Balkánu. Mali príležitosť diskutovať o aktuálnych spoločenských témach, výzvach a problémoch a medzi ich spolubesedníkmi v rámci panelových diskusií boli aj prezidenti Srbska, Severného Macedónska a Slovinska – Aleksandar Vučić, Borut Pahor a Stevo Pendarovski – a tiež predsedovia vlád niektorých krajín z regiónu, primátori a veľvyslanci. Pri otvorení podujatia účastníkom sa v mene organizátora

www.hl.rs

prihovoril Aleksandar Simurdić, podpredseda Európskeho hnutia v Srbsku, ktorý poznamenal, že budúcnosť tohto regiónu je v čím tesnejšej spolupráci medzi tunajšími krajinami a nositeľmi tej spolupráce by mohli byť práve mladí účastníci tohto fóra. Aj preto, Budúcnosť západného Balkánu je v spolupráci lebo títo ľudia sa medzi mladými lídrami – odkázali Sonja Lihtová vo svojich spo- a Aleksandar Simurdić (foto: emins.org) ločnostiach stretávajú s takmer Spoluorganizátorom podujatia bol identickými problémami a výzvami Belehradský fond pre politickú vý– povedal Aleksandar Simurdić. nimočnosť, ktorého predsedníčka

Informačno-politický týždenník

Sonja Lihtová vyjadrila potešenie z veľkého záujmu o tohtoročné fórum, ako aj zo skutočnosti, že sa po štvrtýkrát podarilo na jednom mieste zhromaždiť mladých ľudí s ideami, víziami a energiou z celého západného Balkánu. Zostáva len doriešiť otázku, ako podnietiť týchto mladých ľudí, aby zostali vo svojich krajinách. Toto fórum by malo prispieť k posmeleniu mladých, aby predovšetkým lepšie spoznali jedni druhých a aby pochopili, že budúcnosť západného Balkánu spočíva v nich a na nich – odkázala Sonja Lihtová. Fórum sa uskutočnilo s podporou vlády AP Vojvodiny, Mesta Nový Sad, Rady pre regionálnu spoluprácu a Regionálneho úradu pre mládežnícku spoluprácu. • TÝŽDEŇ •

Týždeň Z 9. SCHÔDZE NRSNM

Zmeny vedúcich ustanovizní stále aktuálne

Danica Vŕbová

konštatovala, že Huďanová sa riadila tým, čo napísala agentúra, a že je všetko urobené tak ako nakladal zákon. Demisia bola schválená 23 hlasmi. Nasledoval bod, v ktorom sa volil nový podpredseda Výkonnej rady. Navrhnutý bol Hviezdoslav Čmelík zo Starej Pazovy a keďže sa pri tomto bode nikto nehlásil o slovo, návrh bol schválený 22 hlasmi, kým dvaja boli zdržaní.

eviata pracovná schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa uskutočnila vo štvrtok 21. novembra podvečer. Miesto konania schôdze ako aj na minulej pracovnej (5., ktorá sa konala 6. júna t. r.) bola sieň na druhom poschodí Zhromaždenia AP Vojvodiny. Na začiatku zasadnutia prítomných členov NRSNM a novinárov, ktorí zasadnutie sledovali, pozdravila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Konštatovaná bola prítomnosť 24 členov NRSNM, teda rokovacie teleso bolo uznášaniaschopné. Prvotný návrh programu rokovania, pozostávajúci z 12 bodov, prečítala predsedníčka Lakatošová a zároveň navrhla jeho doplnenie dodatočným bodom Momentka zo zasadnutia Piaty bod sa týkal NVU Hlas ľudu. (návrh na mimoriadne udelenie plakety NRSNM). Doplnený roko- Úradujúca riaditeľka tejto ustavací program, ktorý vlastne bol novizne Anna Huďanová sa ujala prvým bodom programu schôdze, slova a podala informácie o kádjednohlasne schválili. Nasledujúci rových zmenách, teda že počet bod patril schvaľovaniu zápisníc: zamestnaných zostal rovnaký, kým z 5. pracovnej schôdze, ako aj zo kolegu Jána Šimáka, ktorý odišiel na 6., 7. a z 8. elektronickej schôdze, iné pracovisko, vystriedal Miroslav ktoré tiež boli schválené. Tretí bod Bartoš z Báčskeho Petrovca. V rámci sa vzťahoval na schválenie demisie tohto bodu schválili aj doplnený podpredsedníčky Výkonnej rady finančný plán NVU Hlas ľudu na rok NRSNM Anny Huďanovej. Huďa- 2019, ako aj vymenený a doplnený nová po vymenovaní na post úra- Plán a program NVU Hlas ľudu, dujúcej riaditeľky NVU Hlas ľudu týždenníka Hlas ľudu a časopisu (14. augusta na 5. zasadnutí SR Vzlet na rok 2019. Nasledujúce rokovanie, asi to NVU Hlas ľudu) 15. augusta podala žiadosť Agentúre pre korupciu, najobsiahlejšie, sa týkalo stanoviska v ktorej uviedla všetky svoje funkcie k voľbe riaditeľa Ústavu pre kultúru (podpredsedníčka Zhromaždenia vojvodinských Slovákov, o čom obce Báčsky Petrovec, podpred- poinformoval predseda Správnej sedníčka Výkonnej rady NRSNM), rady ÚKVS Branislav Kulík. V jeho a 22. augusta dostala odpoveď, príhovore bolo počuť, že terajšej že z funkcie podpredsedníčky VR riaditeľke v decembri vyprší mandát NRSNM musí odstúpiť. Povedala, že a že voľby na miesto nového riaditekeď ide o post podpredsedníčky ZO ľa boli vypísané. Dodal, že SR ÚKVS Báčsky Petrovec, v odpovedi píše, mala 3. zasadnutie 12. novembra, že sa funkcie nemusí vzdať, keďže keď jednohlasne rozhodli, aby na nie je riaditeľkou na území tej obce. post riaditeľa ÚKVS na nasledujúce V súlade s tým Huďanová podala štvorročné obdobie navrhli Vladidemisiu na post podpredsedníčky míra Francistyho z Kysáča. Podľa VR NRSNM 27. augusta. Po kratšej ich mienky Francisty spĺňa všetky diskusii, do ktorej sa zapojili Juraj podmienky vypísané súbehom. Červenák a Pavel Surový, ktorí boli Do diskusie sa zapojila aj Martina najaktívnejší v diskusiách na tomto Martinková-Sabolčká, ktorá najprv zasadnutí, predsedníčka Lakatošová skomentovala vymenené podmien• TÝŽDEŇ •

ky na voľbu riaditeľa ÚKVS (ktoré Kulík vysvetlil ako zovšeobecnenie konkurzu na riaditeľa, ako dávanie príležitosti uchádzať sa na tento post širšiemu spektru záujemcov), ale aj vyniesla otázku, či by členom Správnej rady ÚKVS nemal byť aj niekto z radu zamestnancov tejto inštitúcie. Od právničky a tajomníčky NRSNM Márie Poptešinovej odznela odpoveď, že podľa Zákona

o kultúre to nie je potrebné, lebo ÚKVS má malý počet zamestnancov (2 + riaditeľ). Predtým ako pozitívne vyhlasovali návrh na riaditeľa ÚKVS (21 za, 3 zdržaní), budúcemu riaditeľovi zatlieskali. Pri schvaľovaní správy o realizácii ročného plánu Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v školskom roku 2018/2019 a ročného plánu tejto vzdelávacej inštitúcie na školský rok 2019/2020, ktoré boli jednohlasne schválené, bolo podotknuté, že boli zaslané neskoro. O slovo sa hlásila koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová, ktorá ozrejmila, že gymnázium malo schválené otvorenie dvoch tried s vyučovacím jazykom slovenským s možnosťou zápisu do 60 žiakov a jednu triedu trojročného kuchárskeho odboru do 30 žiakov. Keďže je do gymnázia zapísaných asi 23 žiakov, otvorená je iba jedna slovenská trieda. Ministerstvo už tretí rok zaradom schválilo otvorenie informatického odboru pre talentovaných žiakov na tomto gymnáziu v počte do 20 žiakov. Zolňanová konštatovala, že v tomto roku nikto ani nevyšiel na prijímacie pohovory pre tento odbor, tým činom gymnázium ani nemohlo otvoriť tú triedu. Podľa jej slov slovenská menšina mala

príležitosť otvoriť 4 nové triedy v stredných školách, kým s prvým septembrom boli otvorené iba 2 triedy, čiže dve triedy zostali niekde vo vákuu, pre slovenskú menšinu nevyužité. Navrhla, aby NRSNM naložila Gymnáziu J. Kollára urobiť rozbor záujmov žiakov, aby sa vyhliadli nové možnosti otvárania vzdelávacích profilov, o ktoré by bol záujem v našej menšine. V ďalšom bode jednoznačne schválili rozhodnutie o účasti NRSNM na projekte národnostných menšín v novej finančnej perspektíve EÚ Dunaj nás spája. Informáciu Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja ohľadom vytvorenia triedy v slovenskom jazyku v ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku podala S. Zolňanová. Bolo konštatované, že sme tentoraz v Erdevíku stratili slovenskú triedu pre nedostatok slovenských žiakov (iba traja prváčikovia). Informáciu o udelených štipendiách pre stredoškolákov a študentov v akademickom roku 2019/2020 podal člen komisie pre štipendiá Janko Havran. Bod 11 obsahoval mienky a stanoviská NRSNM, o ktorých jej členovia boli informovaní cestou mailu, teda mohli si ich prečítať pred zasadnutím, a väčšinou hlasov bod bol schválený. Jednohlasne sa pozitívne zmienili aj o udeľovaní mimoriadnych plakiet NRSNM, ktoré budú udelené na slávnostnom zasadnutí NRSNM 28. 11. našim dvom zaslúžilým osobnostiam. Pod bodom rôzne úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová konštatovala, že väčšina členov NRSNM nebola prítomná na oslavách jubilea Hlasu ľudu. Prezradila tiež, že s predsedníčkou Lakatošovou plánujú predvianočný koktail členov NRSNM a kolektívu Hlas ľudu. Martina Martinková-Sabolčká sa poďakovala odchádzajúcim riaditeľkám Anne Chrťanovej-Leskovac a Anne Medveďovej. Predsedníčka Lakatošová takmer dvojhodinovú schôdzu uzavrela informáciou o nasledujúcej, slávnostnej schôdzi NRSNM, ktorá sa uskutoční 28. novembra v priestoroch ÚKVS.

48 /4883/ 30. 11. 2019

Týždeň SLOVO MÁ: SRĐAN SIMIĆ, PREDSEDA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Nové investície v Báčskom Petrovci

Miroslav Benka

týchto dňoch sme navštívili predsedu Obce Báčsky Petrovec, s ktorým sme hovorili o tom, čo zastihol v čase jeho nástupu do práce, ale aj o nových očakávaných investíciách v obci, ktorá je sídlom kultúry vojvodinských Slovákov. Vážený pán predseda, už ste určitý čas na čele obce, povedzte nám, v najkratších črtách, čo ste zastihli pri vašom príchode do obce a aká je situácia ohľadom rozvoja Obce Báčsky Petrovec? – Dovoľte mi predovšetkým sa poďakovať za vašu návštevu Obce Báčsky Petrovec a za to, že ste venovali čas a priestor vo vašom týždenníku našej lokálnej samospráve. Ďakujem, že ste mi dovolili hovoriť pre váš týždenník Hlas ľudu, ktorý sa tu u nás rád číta. Od roku 2016 doteraz sa v Obci Báčsky Petrovec veľa toho zmenilo. Či v pozitívnom smere, či nie – o tom sa budú vyjadrovať občania na nadchádzajúcich voľbách roku 2020. Je však dôležité pripomenúť fakt, že minulá zostava zanechala veľa toho neukončeného, nemyslím iba na finančnú časť, ktorou sme sa zaoberali dodnes a čomu sa budeme venovať aj v ďalších rokoch 2020 a 2021. O čo teda ide? Je to protiústavné uvedenie samozdanenia v celej obci, čím vtedajší kompetentní poškodili priamo Obec Báčsky Petrovec sumou viac ako 200 miliónov dinárov. To znamená, že prostriedky z investičného rozpočtu musíme usmerniť na uvedený účel. Ako to v obci vyzerá dnes? – Dnes máme rozhodne zmenšené príjmy a z nich treba vrátiť to, čo iní brali za už spomínané samozdanenie. To ale nie je všetko, sú tu aj ďalšie výdavky na právnika, úroky, expertízy, ktoré nie sú zanedbateľné. Na tieto účely v nasledujúcom roku budeme musieť vyčleniť okolo 50 miliónov dinárov. Využijem príležitosť

www.hl.rs

poďakovať sa vláde Republiky Srbsko, ktorá nás minulý rok podporila 10 miliónmi dinárov, ktoré nám veľa znamenali... Obecný rozpočet je dnes oveľa racionálnejší. S obecnými pe-

podarilo investovať viac ako 300 miliónov dinárov do kapitálnych projektov. Urobená je kompletná infraštruktúra, asfaltovaných je 15 kilometrov nových ciest, nová asfaltová cesta Báčsky Petrovec – Kulpín, dôležité cesty v priemyselnej zóne, 18 ulíc v Báčskom Petrovci, myslím si, že to značne vplýva na kvalitu života občanov v našej obci. Zároveň sa nám podarilo ukončiť začaté práce na kanalizácii, rekonštrukciu jednej vákuovej stanice v Báčskom Petrovci, ktorá má veľký význam, a tým ešte jedna časť Báčskeho Petrovca získala prípojku na kanalizačnú sieť. Okrem toho pustili sme sa aj do práce s Úradom vlády pre kapitálové vklady. Vďaka vláde roku Predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić 2017 dva naše objekty, Základná škola Jána Čaniazmi nakladáme oveľa zod- jaka v Petrovci a Základná škola povednejšie, snažíme sa vkladať Žarka Zrenjanina v Maglići, sa do projektovej dokumentácie dostali na zoznam 273 objektov a pomocou prostriedkov z AP v Srbsku, ktoré sa budú rekonVojvodiny a štátnych zdrojov po- štruovať z prostriedkov vlády RS. máhame Obci Báčsky Petrovec. Vložili sme značné prostriedky V akej miere vám pomáhajú do projekčnej dokumentácie, čo bola naša časť práce. Ukončené uvedené inštancie? – Nám sa v Obci Báčsky Petro- sú práce na oboch školách a hodvec počas minulých troch rokov nota tých prác je okolo miliardy

Vchod do budovy Obce Báčsky Petrovec

Informačno-politický týždenník

dinárov, čo je najväčší vklad do školstva za posledných niekoľko desiatok rokov, aby sme nasledujúcich 30 – 40 rokov nemali potrebu vkladať do týchto ustanovizní. Teší ma a som vďačný za porozumenie, že prostriedky vkladáme do vzdelávacích ustanovizní, čím vytvárame podmienky na čím lepšie vzdelávanie. Okrem toho sme sa venovali aj stolárskym prácam v Báčskom Petrovci a keď ide o zdravotnú ochranu, podarilo sa nám zrekonštruovať jednu malú ambulanciu v MS Maglić a obnoviť pohotovostnú službu v Báčskom Petrovci. Myslím tu predovšetkým na objekt, ale zadovážili sme aj nové sanitky. Dalo by sa povedať, že máme celkom nové vozidlá. Snažíme sa, ako som na začiatku povedal, v súlade s našimi možnosťami, zabezpečiť všetky rezorty, aby nikto nebol ukrátený, a v súlade s potrebami aj investujeme. Spolu s pokrajinským sekretariátom zveľaďujeme poľnohospodárstvo, vložili sme aj nemalé prostriedky do odvodu atmosférickej vody, čo je, ako som sa presvedčil, veľmi významné pre poľnohospodárov. Počas jedného kalendárneho roka sa nám podarilo vyčleniť 5 – 6 miliónov dinárov na uhradenie celej siete kanálov na odvod atmosférických vôd. Doteraz to bolo zanedbané a teraz to vyzerá inak. Ľutujem, že nemáme voľnejší rozpočet, s ohľadom na dlhy, ktoré som spomínal na začiatku, a že nemôžeme ešte viac podporiť poľnohospodárstvo, lebo Báčskopetrovská obec je jedna významná poľnohospodárska obec. Sedemdesiat percent nášho hospodárstva tvorí poľnohospodárstvo a chcel by som spomenúť aj podporu, ktorú poskytujeme družstvám, keď • TÝŽDEŇ •

ide o súbehy v ministerstvách istotne viac vyčleníme aj na tieto prostriedkov vráti Slovákom cez vlády Srbska. Chcem zdôrazniť, účely. V týchto dňoch Obec Báčsky rozvojové projekty, a mám náže vlani dve družstvá z našej obce Petrovec dokončuje rozvojový dej, že nám tiež pomôžu, ale aj realizovali kapitálne projekty vo plán do roku 2027. My sme jedna dôverujem srbským inštitúciám, výške 15 a viac miliónov dinárov z pilotných obcí v Srbsku, ktorá pokrajinskej vláde, Ministerstvu a to je sčasti konkrétna pomoc to robí, a istotne budeme mať kultúry a informovania Srbska, poľnohospodárstvu. Podporili ako prví rozvojový plán a bola ktoré už nahliadli do dokumensme aj nové poľnohospodárske to aj jedna z tém, vzťahujúca sa tácie, pochopili význam múzea družstvá a máme nádej, že pôjdu na súčasný rozpočet. Myslím si, a oduševnili sa ním. v pozitívnom smere. že sa prostriedky určené pre kulO nastávajúcich vkladoch do Ako je to v Báčskopetrovskej túru do roku 2027 istotne zvýšia hospodárstva v Báčskopetrovskej obci, keď ide o kultúru a ces- o takých 50 percent. O Báčskom obci môžem povedať, že prišiel tovný ruch? Petrovci možno povedať, že je to k nám jeden seriózny investor, – Prvá investícia v roku 2016 jedno kultúrne prostredie, keď ide kúpil pozemok, vystaval halu bola rekonštrukcia Slovenského o Slovákov vo Vojvodine. a čoskoro sa rozbehne aj práca. vojvodinského divadla (SVD), inKtoré vklady môžeme očaká- Teraz už máme aj zahraničných vestícia v hodnote 10 000 000 vať v najbližšom období? partnerov z Česka, ktorí majú dinárov. Snažíme sa vyčleniť na– Plánujeme významné vklady v pláne prísť do našej obce, ale dostač prostriedkov pre kultúru. do samotnej budovy Múzea voj- nechcel by som o tom viac odNehovorím, že netreba aj viac. vodinských Slovákov. Prvotná idea haliť. V Báčskopetrovskej obci je V rozpočte je pre kultúru plánovaných okolo 27 miliónov dinárov, čo je asi 5 percent z celkového rozpočtu. Kultúrne inštitúcie SVD a Múzeum vojvodinských Slovákov sú financované z obce takmer na 100 percent, pokým prostredníctvom rôznych súbehov sa financujú umelecké projekty týchto ustanovizní, čo, naopak, nezazlievame, a sme radi, že tieto ustanovizne máme. Okrem riadnych aktivít snažíme sa vyčleňovať prostriedky aj na rôzne adaptácie alebo rekonštrukcie. V týchto dňoch je ukončená rekonštruk- V strede Petrovca: budova Slovenského vojvodinského divadla cia najstaršieho domu v Báčskom Petrovci, ktorá patrí bola fakticky zachovať budovu vo výstavbe jedna veľká bioelekMúzeu vojvodinských Slovákov. a zmeniť ju na Múzeum vojvodin- tráreň. Podmienkou obce bolo, Mali sme menšie vklady v Knižnici ských Slovákov, ktoré od samého aby zamestnali 70 pracovníkov Štefana Homolu. Robila sa izolácia, založenia nemá svoju budovu. na neurčitý čas, no v úprimnom sanácia vlahy. Niekomu sa to môže Veľa archívneho materiálu nemá rozhovore som zistil, že zamestzdať ako malá investícia, ale je svoj výstavný priestor. Budova najú okolo 200 pracovníkov. Je veľmi významná pre tú inštitúciu, spĺňa všetky potreby seriózneho to pre našu obec veľmi dôležité, aby sa ich majetok a archívny múzea a v súlade s tým sme vypra- lebo je to nezanedbateľný počet. materiál nezničil. V rozpočte sú covali projekčnú dokumentáciu. Pripomínam, že je z našej obce plánované aj všetky podujatia, Má to hodnotu viac ako milión asi 400 ľudí nezamestnaných. viete, že je najväčší Folklórny dvestotisíc eur a plánované sú tri U nás je percento nezamestnafestival Tancuj, tancuj... v Hloža- fázy. Najdôležitejšia je rekonštruk- nosti najnižšie vo Vojvodine, no to noch, že máme Slovenské národné cia budovy, kompletná úprava nie je najspoľahlivejší ukazovateľ slávnosti. Tohto roku sme oslávili parkovacieho priestoru okolo a neváham povedať, že veľa ľudí aj veľké jubileum, sto rokov od budovy a nadstavba samotnej v minulých rokoch odišlo z Báčprvých Slávností. Teda všetky tie budovy pre potreby kancelár- skeho Petrovca, predovšetkým na podujatia sa väčšinou financujú skeho priestoru. Očakávame aj Slovensko a do krajín západnej z rozpočtu lokálnej samosprávy. iné finančné zdroje. Mali sme a východnej Európy, a preto je Snažíme sa, aby všetko nehatene príležitosť počuť premiéra Sloven- to percento nezamestnanosti fungovalo, zase v súlade s našimi skej republiky Petra Pellegriniho, také nízke. My sa ale musíme možnosťami, a pokiaľ v budúcnos- ktorý okrem iného v Báčskom pozerať na tých, ktorí tu zostali, ti budeme mať viac prostriedkov, Petrovci povedal, že sa jedna časť a zabezpečiť im pracovné pod• TÝŽDEŇ •

mienky a táto investícia sa zdá veľmi sľubná. Máme rozvinuté mnohé hospodárske sektory, ale vždy je dosť priestoru aj na rozvoj. To, čo mňa osobne veľmi teší, je fakt, že aj domáci podnikatelia posilňujú svoje kapacity, zväčšujú svoje úseky a aj tu sa vyskytuje možnosť otvárania nových pracovných miest. Čo očakáva občanov Báčskopetrovskej obce v nasledujúcom roku a v bližšej budúcnosti? – To, čo je pred nami, sú konkrétne infraštruktúrne práce. S veľkou radosťou očakávame začiatok prác na dvoch budovách škôl, ktoré som už spomínal. Som rád, že v našej obci dostaneme celkom nové školy, ktoré budú vyzerať veľmi moderne, okrem toho robíme na dokumentácii ohľadom vodovodnej a kanalizačnej siete. Schválené sú prostriedky z republikového rozpočtu určené na výmenu azbestových rúr v Kulpíne a v Báčskom Petrovci, ako i kompletnej automatizácie vodovodnej siete v celej obci. Momentálne vypracúvame štúdiu, ktorá sa vzťahuje na kanalizáciu, presnejšie prečisťovanie odpadových vôd. Vypracúva sa aj projekčná dokumentácia projektov pre Báčsky Petrovec a Kulpín, dostavba čističky vody, ako i projekty pre nové studne a čistička pitnej vody. Problém pitnej vody neriešime iba výmenou rúr, musíme sa zaoberať aj témou čistenia vody a takzvanou fabrikou vody. Chceme ukončiť dokumentáciu a odovzdať ju do januára a potom už podnikať ďalšie kroky. Aj sám prezident Aleksandar Vučić zahlásil vklady do investičného plánu, do kompletnej infraštruktúry celej Republiky Srbsko, v hodnote 10 alebo 12 miliárd eur, tu sme aj my, Obec Báčsky Petrovec, a v nasledujúcich dvoch, dvoch a pol roka kompletne riešime problém pitnej a odpadovej vody. Ďakujem za rozhovor. – Ďakujem aj ja vám a bolo mi cťou hovoriť pre váš týždenník.

48 /4883/ 30. 11. 2019

Slovensko SLOVENSKOM OTRIASA JEDNA TRAGÉDIA ZA DRUHOU

Čierny november pod Tatrami

Rastislav Boldocký

objavili sa hypotézy, že sa vodič hral s mobilom, že upadol do mikrospánku, aj že zlyhala technika. Zároveň sa v krajine rozprúdila diskusia o bezpečnosti slovenských ciest a úrovni či vyťaženosti šoférov, najmä tých profesionálnych. „Dnes nemáte kde nadobudnúť skúsenosť. Už to nie je tak ako v minulosti, že šofér prešiel nejakým vývojom. Viac než polovica z nich nie je vyjazdená.

lovensko plače. Už vyše týždňa prichádza jedna Jóbova správa za druhou – smrteľné nehody, brutálna vražda a zrejme aj samovražda. A s každým nešťastím sa dostavuje aj celý rad otáznikov – či nezlyhali úrady, prečo hlavní aktéri konali tak ako konali, či všetko mohlo byť inak. Ale poďme po poriadku. Necelú hodinu po poludní 13. novembra vyrazil linkový autobus na svoju pravidelnú trasu z Nitry do dediny Jelenec. Cesta smrti: Pri havárii pri Nitre zahynulo 12 ľudí Nikto vtedy nemohol tušiť, že cestujúci sa o chvíľu Aj tí, ktorí boli, odišli za peniazmi do ocitnú v centre v jednej z najväčších cudziny,“ odznel v médiách názor dopravných katastrof v dejinách jedného z profesionálnych vodičov. Približne v tom istom čase, keď Slovenska. Na takzvanej zlatomoravskej ceste smrti narazilo do nich sa pri Nitre odohrávala obrovská nákladné auto naložené 14 tonami dráma, v Revúcej sa v dôsledku štrku. Vodič kamióna zjavne stratil zrážok rozvodnila rieka Muráň kontrolu nad vozidlom, vo veternom a brala všetko so sebou. Ohrozila počasí pri jemnom mrholení ho aj obyvateľov zvieracieho útulku, začalo hádzať zo strany na stranu, ktorého pracovníci zverejňovali záprešiel do protismeru. Skúsený bery zatopených psíkov v klietkach. šofér autobusu, 66-ročný Vladimír, Volali o pomoc, ale tá neprichádzala. robil, čo sa dalo, ale nehode nedo- Keď sa k činu nemali kompetentní, kázal zabrániť. Po hrozivej zrážke tri dobrovoľníčky útulku z neďalekej zostali pri ceste ležať zdemolované Rožňavy si sadli do auta a vybrali sa vozidlá, dvanásť ľudí umrelo na zachraňovať zvieratá. Domov sa už mieste – deväť z Kolíňan, tri z ne- nevrátili. Katarínu Kohutiarovú († ďalekého Jelenca. Najstaršia obeť 54), Zuzanu Klinckovú († 68) a Zdenmala sedemdesiat, najmladšia pät- ku Majeríkovú († 48) rozvodnená rieka strhla z cesty. násť. Mimochodom Aj v tomto prícelkovo zahynulo päť pade zostávajú detí vo veku pätnásť nezodpovedané až sedemnásť rokov, otázky. V prvom v autobuse totiž cesrade, prečo psítovalo veľa stredoškokov museli zalákov vracajúcich sa chraňovať dobz vyučovania. Vláda na rovoľníčky. „To počesť obetí vyhlásila je neuveriteľné! štátny smútok. V Rožňave máme O príčine havárie sa vojenskú jednotdoteraz iba špekuluje. Nehodu zjavne zavi- Monika Potokárová: herečka ku, o ktorej nenilo nákladné auto, zrejme spáchala samovraždu dávno primátor

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vyhlásil, že sa na ňu môžeme spoľahnúť aj pri možných povodniach a podobných katastrofách, nuž a keď k povodni dôjde, vojaci sedia v kasárňach a hrajú karty!“ citoval týždenník Plus 7 dní Rožňavčanku Žanetu. Vyše týždňa po smrteľných nehodách Slovenskom otriasla ďalšia vlna Viola Macáková: Učiteľku angličtiny tragédií. V prípade vraždy 34-ročnej brutálne zavraždili učiteľky angličtiny a bývalej model- dí v trojici, Slovenskom pred nieky Violy Macákovej zo Sniny šoko- koľkými dňami otriasla aj štvrtá vala najmä vrahova brutalita, ale tragédia. „Po 9. hodine v pondelok zaskočil aj postup polície. Žeriavnik 25. novembra doobeda bola priv bratislavskom prístave objavil 11. volaná záchranná služba do bytu novembra zúbožené ženské telo. na Kolárskej ulici č. 14 v Bratislave. Bol na ňu hrozný pohľad, chrčala, Záchranári prišli k 27-ročnej žene. bola podchladená. Pri prevoze do Lekár iba konštatoval úmrtie,“ innemocnice dostala v sanitke opuch formoval verejnosť Jozef Minár z mozgu, ktorému podľahla. Pitva Operačného strediska záchranodhalila, že žena pred smrťou prežila nej zdravotnej služby SR. Ako sa hotové peklo. Útočník ju surovo zbil, ukázalo, mŕtva žena bola jedna z mala zlomený stavec, poviazal ju najnádejnejších súčasných slovena zrejme aj sexuálne zneužil. ských herečiek Monika Potokárová. Zaujímavé je, že sa verejnosť Širšia verejnosť ju pozná zo seriálu o otrasnom prípade dozvedela až Panelák, ale najviac zažiarila na po siedmich dňoch. Prečo polícia doskách Slovenského národného tak dlho mlčala? Muži zákona vy- divadla. Rodená Prešovčanka patsvetľujú, že tak urobili z taktických rila medzi najviac obsadzované dôvodov – vraj je to v podobných prípadoch bežné. Nie všetkých toto vysvetlenie uspokojilo, kritici upozorňujú, že by teoreticky mohlo ísť o vyčíňanie sériového vraha, takže bolo na mieste upozorniť občanov, aby zvýšili ostražitosť. Celý prípad na Slovensku vyvolal obrovský rozruch, objavili sa dokonca porovnania s prípadom Tragédia: Policajti objavili v rozvodnenej rieke Muráň telá troch dobrovoľníčok Ľudmily Cervanovej – brutálne zavraždenej študentky v členky činohry, v súčasnosti hrala sedemdesiatych rokoch, z ktorej až dvanásť postáv v inscenáciách, nakoniec usvedčili synov komu- ako Modlitba za Martu, Rivers od nistických papalášov. Okrem toho Babylon, Hedda Gablerová aj Vojsa počas vyšetrovania objavili ne- na a mier. Napriek mladému veku čakané informácie. Napríklad, že získala už viacero ocenení, vrátane sa mimoriadne scestovaná Viola divadelných Dosiek či Výročnej ceny stretávala aj s bratislavskou smotán- Literárneho fondu. kou a že zhruba pred štyrmi rokmi Podľa medializovaných informácií stúpila do trochu kontroverznej bola príčinou smrti samovražda. Apoštolskej cirkvi. Aj sa údajne Monika Potokárová sa pred polronaraz schádzala s dvoma mužmi, kom tajne zosobášila so svojím o takže motívom vraždy mohla byť dvadsať rokov starším hereckým aj žiarlivosť. kolegom Robom Rothom. Hoci sa hovorí, že nešťastie choFoto: internet • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti AKCIA VÝBORU PRE INFORMOVANIE NRSNM

Seminár online žurnalistiky a fotografie

Danica Vŕbová

Janka Havrana, ktorý frekventantom poprial úspešnú prácu. sobotu 23. novembra Výbor Slovo odovzdal predsedníčke pre informovanie Národ- Národnostnej rady slovenskej nostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuške národnostnej menšiny zorgani- Lakatošovej, ktorá svojím príhovozoval seminár online žurnalistiky rom motivovala mladé novinárske a fotografie. Konal sa v priestoroch nádeje, aby sa zapájali do práce Základnej školy hrdinu Janka Čme- našich médií, najmä do týždenníka líka v Starej Pazove a na ňom sa Hlas ľudu a mládežníckeho časozúčastnili frekventanti zo Starej pisu Vzlet. Nevystal ani príhovor Pazovy, z Padiny, Kovačice a z predsedníčky Výboru pre inforBáčskeho Petrovca. movanie Anny Horvátovej, ktorá Na začiatku seminára odzneli uchádzačom priblížila priebeh a privítacie slová riaditeľa hosti- obsah seminára. Prvá prednáška teľskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka bola o online žurnalistike zodpovednej redaktorky časopisu Vzlet a skúsenej novinárky Jasminy Pánikovej. Účastníci seminára získali prehľad o pravidlách online novinárstva, o vzniku správ, ich písaní, aby boli čitateľom lákavé. Fotografia je spravidla súčasPrítomných privítala aj predsedníčka NRSNM ťou novinárskeho článku. O dejinách, Libuška Lakatošová

význame, technike fotografovania a o fotoaparátoch prednášala Irena Lomenová, grafická redaktorka Hlasu ľudu a Vzletu. Na záver tejto

Z 30. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

zasadnutí ZO Kovačica sa hovorilo aj o obecných cestách, uliciach a nekategorizovaných cestách, ako i o poplatkoch za používanie obecných ciest a ulíc na území Obce Kovačica. Na záver schôdze výborníci dali zelenú i správam o práci a finanč-

Schôdza bez diskusie

Anička Chalupová

zasadacej sieni obecnej správy sa v stredu 20. novembra uskutočnila 30. schôdza Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorej sa zúčastnilo 25 výborníkov vládnucej koalície. Opozičníci sa na zasadnutí znovu neobjavili. Pozornosť výborníkov bola upriamená hlavne na hlasovanie. Po akceptovaní zápisnice z predchádzajúceho zasadnutia, ktorú prečítal Zlatko Šimák, predseda ZO Kovačica, výborníci za necelých tridsať minút schválili ďalších 20 bodov rokovacieho programu. V rozhodnutí o rozpočte Obce Kovačica na rok 2019 (druhý opravný rozpočet), najmä keď ide o kapitálové investície, na ktoré obec naplánovala vyčleniť o niečo viac ako 232 miliónov dinárov, je o. i. naplánované, že z rozpočtových prostriedkov v hodnote 4 700 000 dinárov do konca roka vyfinancujú • ĽUDIA A UDALOSTI •

3. fázu prác v továrni na vodu v Kovačici. Na vypracovanie – doplnenie projektu rekonštrukcie DK v Padine určili 450 000 dinárov. Plánovaná výstavba parkovacích miest v Kovačici je odročená na budúci rok. Najväčšou investíciou obce podľa druhého opravného rozpočtu je výstavba priemyselnej pracovnej zóny v Crepaji, na ktorú vyčlenili bezmála 81 075 000 dinárov. Ďalej na rokovacom programe zasadnutia boli rozhodnutia o pobytovej dani a o založení Rady pre medzinacionálne vzťahy v Obci Kovačica. Výborníci jednohlasne schválili aj rozhodnutia o taxi preprave a limo servise na území obce, o podmienkach používania vreciek na dodávku tovaru na predajných miestach. Svojím hlasom podporili i rozhodnutie o vypracovaní plánu dôkladnej regulácie pre Veterný park Crepaja, ako i rozhodnutie o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o komunálnych činnostiach. Na 30.

dislav Pop, ktorý v hrubých črtách hovoril o dejinách spolku a zaujímavostiach o Starej Pazove. Na konci návštevy spolku si pozreli etnoizbu. Účastníci seminára počas prestávky fotografovali a zbierali údaje o priebehu sobotňajšieho dňa. Po prestávke ich rozdelili do skupín, napísali novinárske texty a predostreli fotografie na posúdenie. Bol to svojrázny O fotografii prednášala Jasmina Pániková, záver seminára – šéfredaktorka Vzletu, praktická dielňa. grafická redaktorka NVU Hlas ľudu Irena h ovo r i l a o o n l i n e Výber z textov a žurnalistike Lomenová fotografií ihneď pútavej prednášky seminaristi si zverejnili na online stránke Vzletu, mohli pozrieť krátky film o foto- nuž frekventanti mali príležitosť vidieť aj technickú stránku online grafii. Počas prestávky účastníci se- novinárstva, teda prácu vo Wordminára spolu s prednášateľkami presse. Realizáciu tohto seminára a organizátormi navštívili tamojší sčasti podporil Úrad pre Slovákov SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V žijúcich v zahraničí. spolku ich privítal tajomník Vla-

ným správam za rok 2018 obecných verejných podnikov Naš stan, Relax, RTV Kovačica a verejných komunálnych podnikov Rad v Crepaji, Padina v Padine, Samoš v Samoši, Elán v Kovačici, Banat v Uzdine, Idvor v Idvore a 4. oktobar v Debeljači.

KRÁTKE SPRÁVY

Belehrad

Edukácia predstaviteľov NRNM. V stredu 6. novembra 2019 v Paláci Republiky Srbska v Belehrade sa uskutočnila jednodňová edukácia pre predstaviteľov národnostných rád národnostných menšín v organizácii Kancelárie pre ľudské a menšinové práva vlády Republiky Srbska. Cieľom edukácie bolo skvalitniť vedomosti a zručnosti v oblasti finančného riadenia národnostných rád národnostných menšín, najmä v oblasti prípravy ročných finančných plánov, realizácie nákladov v rámci programových aktivít, ako aj finančných správ. V edukácii sa zúčastnili predsta-

vitelia národnostných rád národnostných menšín registrovaných na území Republiky Srbsko a v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na školení boli Svetlana Zolňanová, členka Výkonnej rady NRSNM, a Mária Poptešinová, tajomníčka NRSNM. Uvedená edukácia mala mimoriadne veľký význam, keďže sa na tomto sústredení rokovalo o zosúladení finančných záležitostí národnostných rád národnostných menšín s vykonanými zmenami a doplnkami Zákona o národnostných radách národnostných menšín (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 20/2014 – rozhodnutie ÚS, 55/2014 a 47/2018). M. Poptešinová

48 /4883/ 30. 11. 2019

Ľudia a udalosti NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Elektromobily – štandard budúcnosti Stevan Lenhart

technologické riešenia v oblasti nabíjacích staníc pre elektromobily – skúsenosti a odporúčania Slovenskej republiky. Toto podujatie sa realizovalo s podporou Agentúry

ktorý zároveň otvoril prvú panelovú časť porady pod názvom oblasti automobilového Potreby bilaterálnej spolupráce v priemyslu sa čoraz viac oblasti elektromobility. O vývine kladie dôraz na výrobu a aktuálnom stave v tejto oblasti elektromobilov, ktoré pov podmienkach Slovenstupne nahrádzajú vozidlá skej republiky hovorili na fosílne palivá. Na túto odborníci zo Slovenska skutočnosť v značnej miere Ing. Vladimír Riška a vplýva rozmach digitalizáIng. Ivan Hyžák. V rámci cie vo všetkých výrobných druhej panelovej časti oblastiach, ako aj ekoloTechnologické riešenia gická potreba zníženia nabíjacích staníc pre elekznečisťovania životného tromobily slovenskí exprostredia. Ide teda o nový perti Ing. Tomaš Éli a Ing. štandard, ktorého vývin už Michal Bartko hovorili o značne pokročil v krajinách praktických príkladoch Európskej únie a tamojšie výstavby infraštruktúry skúsenosti v oblasti výpre elektromobily a perstavby infraštruktúry pre spektívach tejto oblasti používanie elektromobiv budúcnosti, pokým lov sú nanajvýš užitočné Odborníci zo Slovenska a Srbska diskutovali na tému nových technologických riešení odborníci z belehradskej pre krajiny s perspektívou (foto: Veľvyslanectvo SR v Belehrade) Elektrotechnickej fakulty prístupu k EÚ, akou je SrbDr. Mladen Terzić a Dr. sko. Na Veľvyslanectve Slovenskej pre energetiku Republiky Srbsko v Srbsku Dagmar Repčeková a Zoran Stević mali prednášky na republiky v Belehrade sa v utorok a Elektrotechnickej fakulty Be- na úvod sa prihovoril aj pred- tému projektovania elektrických 26. novembra usporiadalo Fórum lehradskej univerzity a s účasťou seda Agentúry pre energetiku strojov a systémov na uskladňonových investičných príležitostí pre expertov zo Slovenska, ktorí boli Republiky Srbsko Dejan Popović, vanie energie.

V ORGANIZÁCII EDUKAČNÉHO CENTRA KLJUČ v piatok 15. novembra v hoteli Belgrade city v Belehrade prebiehal zaujímavý seminár pod názvom Výpovede – druhy a postup – výpoveď zo strany zamestnávateľa. Prednášateľka zo známej belehradskej advokátskej kancelárie JPM spracovala témy súvisiace s platným Zákonom o práci, a to výpoveď zmluvy o práci, odstupné a ďalšie. Seminár bol užitočný z aspektu súdnej praxe. Pozostával z prednášky a diskusie, podloženej konkrétnymi príkladmi z praxe, ktoré predostreli riaditelia a právnici podnikov a ustanovizní. Z NVU Hlas ľudu sa na ňom zúčastnili úradujúca riaditeľka Anna Huďanová a tajomníčka ustanovizne Anna Kupcová. M. Bartoš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ochotní svoje skúsenosti a vedomosti z tejto oblasti preniesť kolegom a odborníkom zo Srbska. Účastníkov fóra privítala veľvyslankyňa Slovenskej republiky

NA PARKOVISKU VEDĽA BUDOVY PETROVSKEJ LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY je časť označená ako miesto na parkovanie automobilov vo vlastníctve Obce Báčsky Petrovec. Ako vidieť zo záberu z polovice novembra, na ňom sú tri automobily, ktorých majiteľom je Báčskopetrovská obec. Lenže dva z troch nie sú v reprezentačnom stave, dokonca jedno je s dobre stlačenou kapotou a druhé tiež pri svetlomete má vážny defekt. Už sme písali, že Obec Báčsky Petrovec v júni 2017 vypísala verejnú objednávku na kúpu dvoch nových automobilov. V júli uzavreli zmluvu s podnikom AC Intersrem z Veternika a kúpili Škodu Octaviu a Škodu Fabiu za 3 843 606 dinárov. Z verejne dostupných zmlúv sa možno dozvedieť, že v júli 2019 Petrovská obec kúpila ďalšie dva automobily pre potreby obecnej správy. Jeden je Škoda, kúpený za 2 083 680 dinárov v podniku AC Intersrem z Veternika a druhý za 1 096 800 od predajcu Auto dom Sekulić, tiež z Veternika. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

S MAJSTROM KERAMIKÁROM JAROSLAVOM RYBOVIČOM

Najlepšie krumple na ťapši sú zo sedliackej pece

Anna Horvátová

edliacke pece vymizli z domácností. Práve tak ako s rozvojom techniky z dvorov a maštalí vymizli starého otcove kone. Ešteže dobre, že ich Samuel Kováč pred zabudnutím uchováva v lyrickej, dojímavej piesni Starého otcove kone. Vymizli aj sálaše vôkol dedín, a tým zmizol ten jednoduchý, ale pokojný život sedliackych rodín, ktoré aj napriek namáhavej práci v poli od svitu do mraku pokoj našli v chládku pod rozkošatenými stromami, keď jediným osviežením bola voda z kopanej studne. A chutila náramne. Ako aj v zime jedlá zo sedliackej pece, buďto krumple na ťapši, krumpľovníka, alebo kapusta, sárma. A v sobotu rejteša. Potom sa spelo k modernému spôsobu života a všetko staré sa eliminovalo, nebolo potrebné. Ale trpký pocit z toho veru zostal. Aby prišli časy, keď sa

SELENČA

čoraz viac obraciame k prírode, uprednostňujeme prírodné prvky pred chemickými a obnovujeme starodávne. A tak aj sedliacke pece zažívajú svoju renesanciu. Ešte ako je dobre sedieť v zime na lavičke okolo pece a vyhrievať si chrbát. Tejto zdĺhavej robote sa venuje aj petrovský keramikár Jaroslav Rybovič, a takto vraví: „Postup murovania sedliackych pecí nie je jednoduchý. Ani majstrov na murovanie nie je veľa. Ja sa teraz venujem takým starým remeslám, ako je aj murovanie pecí. Majstrov tohto remesla nie je veľa. Veď aj ja som sa pred takými piatimi rokmi orientoval na túto robotu. Nateraz som urobil len päť pecí, a to v Kysáči, Petrovci, ale čo povedať, teraz sa to nerobí, ľudia možno aj záujem majú, ale viac je problém miesto.“ Koľko rokov vydrží taká jedna piecka? „Môžem garantovať, že takých 50 rokov vydrží. Ale na takúto robotu ani majstrov nieto, lebo sama robota je špinavá, ťažká.

stý raz. Ako nám povedal, krv začal darovať v roku 1982, ale sa v akciách darcovstva nemohol pravidelne zúčastňovať pre pracovné povinnosti v podniku, v tri ženy a dvaja noví darcovia. ktorom bol zamestnaný. V akciách Perličkou akcie bol Selenčan Ján darcovstva sa mieni naďalej zúMalina (1957), ktorý krv daroval častňovať, pokým mu to zdravie a veková hranica dovolia. Na akciu v mene OOČK Báča dozerali Alexandra Vrabčeniaková a členka správnej rady tejto organizácie Olivera Jelićová. Organizátori sú s akciou vcelku spokojní, vzhľadom na to, že je veľký počet Selenčanov, potenciálnych dobrovoľných darcov krvi, toho času v zahraničí na dočasnej práci, čo v značnej miere vplýva na celkový počet účastníkov akcie. Ján Malina, ktorý krv daroval stý raz Paralelne s akciou

Dve paralelné akcie

Juraj Berédi-Ďuky

Selenči v pondelok 25. novembra bola tretia a zároveň posledná tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi. Akciu, ktorá prebiehala v miestnosti základnej školy, spoločne zorganizovali Obecná organizácia Červeného kríža z Báča a mobilná jednotka transfúzneho oddelenia Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu. Na výzvu organizátorov v akcii sa zúčastnili devätnásti darcovia. Z toho krv odobrali iba sedemnástim. Medzi darcami boli • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ja som sa tomuto remeslu naučil pred siedmimi rokmi od pána majstra Ondreja Cerovského.“ Vidieť to aj z výzoru pána majstra, že nie je ani ľahké, ani jednoduché, ale k tomu veľmi zafúľané toto remeslo. A aký je samotný proces výroby? „Proces je veľmi jednoduchý a k tomu veľmi lacný. Používajú sa staré škridlice, Na dobrý základ sa začínajú ukladať črepy my sme ich volali biber črep, a murovať steny staré domy bývali pokryté nimi. Ukladajú sa jeden na druhý palášov. Jeden črep si prepílim na a lepia sa blatom. Nič a ani šamot troje a ukladám jeden na druhý. nezamení blato a staré črepy. Do Blatom vymiešaným s plevou sa blata sa dáva pleva, keď sa maže, črepy viažu. Najprv sa na takých 50 vtedy sa pridá svinská srsť a soľ, centimetrov vymuruje základ, keď to sa vymieša a keď sa zvnútra bude hotová pec, tam sa lavička tou hmotou dva razy omaže, tak okolo položí. Vo vnútri je nabitá zem a pri vrchu pomiešané sklo, vydrží aj desať rokov.“ Koľko dní je potrebné, aby porozbíjané sklené fľaše, ako izolácia, aby teplota nešla do zeme, vznikla jedna sedliacka pec? „Takých desať dní je potrebné, ale aby hrialo tam, kde má, teda kým sa všetko zakončí. A ak sa aby miestnosť bola teplá, a keď budú kachličky na vonkajšok lepiť, sa ťapše položia, aby sa upieklo. vtedy potrvá dlhšie. Črepy ukla- Betón tu nie je, všetko je prírodné, dám jeden na druhý a má byť 60 či ako sa tomu teraz vraví, eko.“ dobrovoľného darcovstva krvi prebiehala aj akcia bezplatnej kontroly hladiny cukru v krvi, ktorú organizovalo Obecné združenie boja proti cukrovke z Báča. V tejto akcii sa zúčastnili hlavne starší občania Selenče, ktorí využili príležitosť na to, aby si zdarma skontrolovali hladinu cukru v krvi. Členovia obecného združenia pri zistených prípadoch poruchy hladiny cukru občanom dávali praktické rady, ako sa naďalej majú správať, aby úspešne čelili tejto chorobe. Organizátori aj tejto akcie boli spokojní s počtom občanov, ktorí sa v nej zúčastnili. Organizátori majú nádej, že občanov aj v novom roku bude slúžiť dobré zdravie a že sa v takýchto, predovšetkým humánnych akciách budú naďalej pravidelne zúčastňovať a pomáhať v záchrane životov.

48 /4883/ 30. 11. 2019

Ľudia a udalosti NA SLOVO S MARTINOM BÍLEKOM Z PADINY

Oslávil 100. narodeniny Anička Chalupová

nedeľu 24. novembra Padinčan Martin Bílek v kruhu najbližších a známych oslávil 100. narodeniny. Prežil druhú svetovú vojnu, zaoberal sa poľnohospodárstvom, veril v Božie

Martin Bílek

slovo. Navštívili sme ho dva dni pred narodeninovou oslavou u Kotvášovcov, u dcéry Márie, kde nám vyrozprával svoj životný príbeh. „Narodil som sa roku 1919 v Padine. Tu som skončil aj základnú školu a po krátkej službe dopravného policajta v Pančeve som sa začal zaoberať poľnohospodárstvom. Mal som zem, obrábal som ju sám. Mám aj vinohrad, pestoval som hrozno, vyrábal som víno. S manželkou Zuzanou, rod. Kotvášovou, som sa zosobášil v januári roku 1940. Naše manželstvo bolo požehnané dvomi deťmi, narodili sa nám dcéry Zuzana a Marka. Učili sme ich všetkému. Keď dcéra

Zuzana ako 12-ročná ťažko ochorela, pri všetkých prácach, či doma, či v poli, pomáhala dcéra Marka. V súčasnosti mám tri vnúčence: Anku, Janka a Marku a šesť pravnúčeniec: Danielu, Miška, Marijanu, Natašu, Janka a Gabriela,“ hovorí najstarší obyvateľ tzv. najslovenskejšej dediny na Dolnej zemi. Aký bol život v Padine v minulosti? „Ako bolo? Robiť sa muselo, inak chleba nebolo. Nadnica bola slabá. Dosť ťažký život sme žili. Kým som bol mládenec, ako všetci mladí som chodil s kamarátmi Povolnovcami z 1. ulice, Masarykom, Nemčekom, Čížikom do Kominkovej krčmy na tanec. Menej, ale chodili sme aj do krčmy u tzv. Židovky, ktorá bola na 3. ulici na rohu. Každú nedeľu sa chodilo na tanec a tam som spoznal moju manželku. Z nedele na nedeľu sme sa čoraz viac kamarátili a dokonca sme sa aj zobrali.“ Boli ste aj účastníkom druhej svetovej vojny? Čo si z tých čias pamätáte? „Vojna ako vojna. Nikomu dobrá! Bol som vo vojne, kde som veľmi ochorel. Keď sa začala druhá svetová vojna, ako vojaci sme šli z mesta do mesta bojovať. Nepamätám si už názvy miest. Veľmi dobre si však pamätám, že sme tri dni aj tri noci boli vo vode, v snehu zafúkaní, nesmeli sme sa hnúť, lebo by nás nepriateľ zastrelil. Vojna bola príčinou aj mojej choroby, dostal som reumu, ktorá mi uškodila aj srdcu, nuž som mu-

Na fotke z roku 1935: Martin Bílek (prvý sprava) s kamarátmi z Prvej ulice: Paľo Povolný, Jano Masaryk, Paľo Nemček, Marci Urban, Pavel Povolný a Ondriš Maršaľ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Martin Bílek s dcérami (zľava) Zuzanou a Máriou (foto: Centar)

sel spávať v sediacej polohe. Bol som dva roky zajatý v nemeckom tábore Luckenwalde, ktorý bol 30 km vzdialený od Berlína. Prišli sme tam hajzebánom, ktorý slúžil na prepravu dobytka. Boli nás plné vagóny, bola zima. Veľký prievan mi spôsobil to, že mi neskoršie všetky zuby vypadali. Zostal mi obraz v pamäti, ako sme potom

Aký je váš recept na dlhý život? „Síce už nepočujem, som hluchý, ale v živote som nikdy nefajčil, vinice som mal, ale víno som nepíjal,“ zmienil sa na záver rozhovoru najstarší Padinčan Martin Bílek. Podľa slov dcéry Márie v živote mal rád pravdu a Božie slovo. „Dlhé

Fotka zo sobášneho dňa v roku 1940. Martin Bílek (stojí štvrtý zľava) s manželkou Zuzanou (vedľa neho, piata zľava).

z vagóna ešte dlho šli pešo. V logri sme jedli šupky zo zemiakov, ktoré si chystali Nemci. Keby nebolo Francúzov, ktorí nám pomáhali, tak by sme živí neostali. Spomínam si aj to, že nám v tábore černosi dali čokoládu.“ Aký bol váš rodinný život neskoršie, keď ste sa vrátili z vojny? „Bol som spokojný so životom. Keď sme sa zobrali s mojou, pekne sme žili, až kým neochorela ako päťdesiatročná. Zomrela mi mladá, zostal som vdovcom. Po desiatich rokoch som sa znovu oženil a s druhou manželkou som žil 14 rokov. Chodil som veľa rokov do kúpeľov, kde ma liečili.“

roky pôsobil ako presbyter a člen spevokolu v SEAVC v Padine. I keď sa dožil úctyhodného vysokého životného veku, je presný, nikdy nemeškal. Každé ráno presne o 7. hodine raňajkuje, má rád, keď je obed postavený na stole presne o 12. hodine. Aj v súčasnosti má na ruke hodinky. Žiadny člen rodiny Bílekovej sa nedožil takého vysokého veku. Otcove tri sestry dávno zomreli,“ na záver povedala Mária, ktorá na koniec doložila i to, že sa otec veľmi tešil na 100. narodeniny, ktoré v nedeľu 24. novembra šťastne oslávil v kruhu rodiny a známych. Fotky: z rodinného albumu

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VČELÁRSTVO AKO NEVYHNUTNÉ ODVETVIE ĽUDSTVA

Tisícročné včely

Miroslav Pap

čelárstvo sa v súčasnosti čoraz viac dáva do popredia. Odborníci akcentujú význam včiel ako nevyhnutného organizmu na tejto planéte. Existuje konštatácia, že bez včiel by sa tento svet rýchlo zrútil, nakoľko by sa nemohli opeľovať byliny. V aktuálnom roku boli včely všetkých druhov vyhlásené za najdôležitejšie živé organizmy na Zemi. Podľa niektorých tvrdení až 70 percent svetového poľnohospodárstva závisí výlučne od včiel. Faktom je, že väčšina ľudí tieto malé žlto-čierne lietajúce tvory odháňa v strachu pred ich žihadlom, no málokto si uvedomuje ich výnimočnosť ako samotných organizmov, ale aj produktov, ktoré sú človeku nevyhnutné. Dokonca podľa tvrdení lekárov je uštipnutie včely zdraviu prospešné. V súčasnosti včelárstvom sa zaoberajú Slováci vo všetkých našich prostrediach, buď na amatérskej, alebo profesionálnej úrovni. V Pivnici medzi najväčších včelárov patrí Miluška Valihorová. S včelami vyrastala a žila, nakoľko jej otec bol tiež včelárom. Prvé poznatky o tomto remesle získala od otca, neskôr od popredných včelárov z okolitých prostredí, či prostredníctvom včelárskych združení, ktorých je členkou. Podľa tvrdení Milušky včelárstvo je pomerne zložité odvetvie, ktoré si vyžaduje množstvo štúdií, práce a predovšetkým lásky. Osobnosť včelára sa vyprofiluje v priemere až po piatich rokoch, počas ktorých sa budúci včelár stretne takmer s každým problémom, vie si sám poradiť a vyriešiť jednotlivé situácie, ktoré občas nie sú celkom príjemné a jednoduché. Miluška Valihorová má dnes 50 včelích rodín. Rovnaký počet rodín dostala po otcovi a udržiava ho už 20 rokov. V prípade väčšieho rojenia sa zvyšuje aj počet rodín. Každá jedna rodina pozostáva zo 40.000 až 60.000 včiel medonosných. Na čele jednej včelej rodiny je matka, alebo ako ju včelárka nazýva – kráľovná. Podľa slov včelárky je systém • ĽUDIA A UDALOSTI •

fungovania včiel veľmi zložitý, no z druhej strany logický. „Správanie, fungovanie, deľba práce a hierarchia v úli sú logicky usporiadané. Na človeku zostáva, aby tento systém pochopil, a v prípade, že nebude mať jasno v tomto, nemôže sa

včelích chorôb, byliniek a pod. Podľa tvrdení odborníkov medzi tie najkvalitnejšie medy patrí poľný alebo lúčny, ktorý predstavuje zmes nektárov najrôznejších byliniek, dokonca takých, ktoré sú veľmi liečivé, no človek ich považuje za burinu a ničí ich. Ako tvrdí: „V podstate aká je farba kvetov, taká by mala byť aj medu – čiže z čistého agátu je jasný med, zo slnečnice žltý a podobne. Tohto roku napríklad

Včelárka pri pomocných úľoch

ešte nazvať včelárom. Každá osoba, ktorá chce pracovať so včelami, musí ich v prvom rade pochopiť a mať k nim dobrý vzťah. Každý, kto predovšetkým rozmýšľa iba o zisku, pravdepodobne v tomto nebude úspešný, lebo existujú veci vo včelárstve, ktoré sú pred ziskom, no nie každý to tak chápe.“ Včelárstvo by sa dalo rozdeliť na statické a kočovné. Rodina Valihorová uplatňuje princíp kočovného včelárstva. Ako tvrdí Miluška: „Už dlhodobo naše včely odvádzame na sezónne kvitnúce miesta. Napríklad keď kvitne agát približne v máji, premiestnime ich do Bođanov do agátovej hory na mesiac, potom na slnečnicové polia, občas na polia repky olejnatej, ktorá je často postrekovaná insekticídom, preto ich čoraz menej dávame na repku. Keď je včela v poli, to znamená, že vyprodukuje aj zmiešaný poľný med. Počas zberu oblieta v priemere až do 6 kilometrov. Často sa stane, že si aj samy nájdu kvitnúce polia najrôznejších byliniek. Dokonca môžu ucítiť vôňu kvetov až na viac ako 6 kilometrov. Preto je včela perfektná.“ Kvalita a množstvo medu závisí od početných faktorov, ako napríklad od množstva zrážok,

včely našli takzvaný čistec, ktorý sa už v poliach nájde ojedinele. Najľahšie spoznáte, čo včely nosia podľa sfarbenia prednej časti tela, čiže zo slnečnice – do žlta, z čistca –

do biela, z hluchavky – do červena. V súčasnosti včelári zápasia s nadmerným používaním insekticídov v poliach. Tým činom sa často stane, že celé včelie rodiny zomierajú, alebo nosia menej medu. Tento problém bude čoraz viac naberať na intenzite a my ako ľudstvo sa dostaneme do ešte väčšieho problému. Podľa tvrdení včelárky medzi najťažšie včelárske práce patrí vytáčanie medu, v Pivnici známe pod pojmom šlajdrovanie medu, ktoré je potrebné vykonať po ukončení zberu a po návrate včiel domov. Je to najmä práca pre chlapa v prípade, že včelár nevlastní elektricky mechanizované stroje, ktoré značne zjednodušia prácu. Ručné vytáčanie medu je veľmi náročné, no z druhej strany je to výsledok včelárskej práce. Miluška Valihorová zdôrazňuje: „Pri každom konzumovaní medu si má človek pomyslieť na včely a na ťažkú prácu, ktorú museli odrobiť pre iba jednu lyžičku medu. Ale z druhej strany máme im ďakovať za prácu, ktorú vykonali pri opeľovaní ovocných stromov a všetkých ostatných bylín na tomto svete. Včely sú nevyhnutné pre ľudstvo, preto ich máme chrániť pred všetkým, čo im škodí a narúša fungovanie a existovanie.“

PROGRAM SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA má v Hložanoch dlhú tradíciu. Tohtoročný sa uskutočnil v piatok 15. novembra v Základnej škole Jozefa Marčoka-Dragutina. Primeranými a vyberanými slovami sa početnému obecenstvu prihovárali žiaci prostredníctvom básní, piesní, scénok, detských hier... a tak vyjadrili svoju lásku a vďaku k starým rodičom. Detskú hru predviedli i škôlkari. Na úvod programu prítomných privítal úradujúci riaditeľ Miloš Krstovski a všetkým prítomným zaželal pekný zážitok z programu. Tým, ktorí žijú jeseň svojho života, poprial, aby bola slnečná a pekná. A. Z. Foto: O. Chlpka 48 /4882/ 30. 11. 2019

Ľudia a udalosti K TRIDSIATEMU VÝROČIU DRUŽBY DIVADELNÍKOV Z VOJLOVICE A HUBOVEJ NA SLOVENSKU

Priateľstvo, ktoré nepozná prekážky „V súlade s tým o rok neskoršie prišli Hubovčania do Vojlovice, avšak už roku 1991, keď prišiel na nás rad Vladimír Hudec ísť na Slovensko, bola vojna, hranice boli zatvorené a družba bola äčšina kultúrno-umeleckých dočasne prerušená. Na Slovensko spolkov v Srbku má družbu sme znovu odcestovali až roku 1997 s jedným alebo viacerými a o rok neskoršie oni prišli k nám, spolkami na Slovensku. Niektoré ibaže družbu znovu prerušilo bomz tých družieb pretrvávajú viac bardovanie.“ Stačilo iba niekoľko stretnutí, aby desaťročí. Medzi ne patrí aj družba vojlovického SKOS Detvan a ochot- sa vytvorilo opravdivé priateľstvo, níckeho divadelného súboru v Hu- ktoré sa počas bombardovania Jubovej. Ochotníci dvoch súborov totiž hoslávie zo strany NATO aliancie toho roku oslávili tridsiate výročie prejavilo v najkrajšom svetle. Totižto podľa slov našich spolubesedníprvého stretnutia. kov Hubovčania boli Hubovčania so svojimi hostiteľmi na vojlovických dožinkových veľmi ustarostení nad oslavách roku 2013 osudom svojich pria- úplné sklamanie, zaviedli sme ich mimo Slovenska, a Matica slovenská teľov z Vojlovice. Tým k Dunaju, do Belehradu a na Adu. navrhla spoluprácu s Detvanom. skôr, že v televízii a na Boli oduševnení. Vraj akoby boli pri V Hubovej 13. novembra 1989 z aufotografiách videli ná- mori. Neskôr sme odchádzali aj na tobusa vystúpilo 19 členov Detvanu. sledky bombardovania belocrkvanské jazerá, čo pre nich Nevedeli sme, ani kto sú, ani čo sú. pančevskej rafinérie. vždy bol veľký zážitok. Spomínam si, Najviac nás prekvapilo, ako dobre „Počas bombardovania že na výlete pri Dunaji hlavný herec hovoria po slovensky. Táto spoluprátri skupiny detí mesiac Peter Olos od toľkého spevu stratil ca však už dosiahla vyššiu úroveň – pobudli v Tatrách, ktoré hlas, takže nasledujúceho dňa vôbec priateľstvo, dokonca príbuzenstvo. Michal Kalmár (vľavo) a Ján Marek si živo sú od Hubovej vzdialené nemohol hrať divadlo. Režisér Milan Do Pančeva je dlhá cesta a občas sa spomínajú na mnohé stretnutia s priateľmi asi 100 km. Keď sa to Matis bol naňho veľmi nahnevaný. stane, že šofér autobusu nakrátko z Hubovej dozvedeli Hubovčania, Neskoršie sme sa dozvedeli, že sa zablúdi, takže keď na konci dorazíme „Roku 1989, keď ešte boli spo- zorganizovali zbierku a zaslali nám natoľko zvadili, že Peter nasledu- do Vojlovice, zvykneme povedať: ločné štáty Československo a SFRJ, humanitárnu pomoc, hlavne potra- júcich niekoľko mesiacov vôbec A teraz sme už doma.“ sme boli na divadelnej prehliadke viny. Predtým obec Hubová zaslala nechodil do divadla.“ To, že po rokoch členovia dvoch v Starej Pazove,“ spomína si vtedajší protest slovenskej vláde, že dovolila Na prvé stretnutie s Vojlovičanmi súborov nadviazali priateľské, priam predseda SKOS Detvan Ján Marko. prelet lietadiel, ktoré bombardovali si pre noviny Pančevac prednedáv- príbuzenské vzťahy, nám potvrdili „Keďže tam boli aj predstavitelia Srbsko. To im netreba nikdy za- nom zaspomínala aj predsedníčka aj naši spolubesedníci. „Miro Vlček československého štátu, v rozho- budnúť. Hoci sme sa predtým iba divadelného súboru z Hubovej Be- a ja sme pred mnohými rokmi boli vore s nimi sme nastolili možnosť niekoľkokrát stretli, vycítili sme, že sú áta Olosová: „Spolupráca vznikla na nejakom seminári na Slovensku. nadviazať spoluprácu s nejakým to ľudia mentalitou podobní nám,“ tak, že náš režisér Milan Matis písal Telefónom sme sa ozvali Petrovi podobným súborom na Slovensku. hovorí ďalej M. Kalmár. kultúrnemu regionálnemu centru, Olosovi, že sme na Slovensku. Boli Keď sa táto družba začala, Slo- že by sme chceli nadviazať kontakt sme veľmi prekvapení, keď sme ho Krátko odpovedali, že uvidia a ohlásia nám. Nebolo to však prvýkrát. Aj vensko ešte bolo v rámci Česko- s nejakým slovenským združením po čase uvideli v hoteli. Za krátky čas predtým nám podobne sľubovali, slovenska a jej prejazdil 150 kilometrov, ale na tom zostávalo. Tentoraz však občania Juhosláaby nás videl. ,Nemôže byť, sľub splnili. O krátky čas prišiel list viu stotožňovali aby ste boli na Slovensku z Hubovej, v ktorom predstavili sú- s morom. „Niekto a neboli u mňa,' krátko pobor a vyjadrili želanie o nadviazanie z nich predtým bol vedal a zaviezol nás k sebe spolupráce. Odpovedali sme, že aj pri mori, ale väčšidomov. Chodili sme aj na my máme podobné želanie, a po na nebola, a mysleli svadby na Slovensko a oni k takmer polročnej korešpondencii si, že keď prídu do nám. Spomínam si, že sme v novembri toho istého roku sme Juhoslávie, odídu na jednu svadbu odniesli zavítali do Hubovej. Vtedy sme na aj k moru,“ hovorí prasa a tam sme ho opekali Slovensku pobudli osem dní a podľa Ján Marko, ktorý na ražni, čo bola opravdivá mňa to bol najkrajší zážitok možno im ešte povedal: atrakcia. Žiaľ, tak ako u nás, až dodnes. Prijali nás ako svojich, Ak chcete, zariadiaj u nich je kríza pokaš ide hoci sme sa nikdy predtým nestretli. me to, ale na to poo divadlo a osud všetkéPredstavili sme sa predstavením Zo trebujete omnoho ho je skutočne nezvestný. života jedného tovariša, ktorý režíro- viac času, lebo koľOsobné priateľstvá však ko je z Hubovej po val dnes už nebohý Zoran Rotar.“ určite zostanú do konca „Vtedy sme sa dohovorili, že sa Vojlovicu, toľko je života,“ povedal nám nabudeme pravidelne striedavo na- z Vojlovice k moru. Vojlovičania sa zúčastnili aj na oslavách storočnice divadla koniec Michal Kalmár. vštevovať,“ hovorí Michal Kalmár. Aby nedožili z toho v Hubovej (foto: z archívu divadla v Hubovej)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDVIANOČNÁ DIELŇA V KYSÁČI

V ústrety sviatkom Elena Šranková

sobotu 23. novembra v Slovenskom národnom dome bolo rušno ako v úli. V organizácii KUS Vladimíra Mičátka tam prebiehala predvianočná dielňa, v rámci ktorej žiaci robili pohľadnice, ozdoby a darčeky v ústrety nadchádzajúcim Vianociam a Novému roku. Ako informoval Michal Francisty, predseda spomenutého spolku, takúto kreatívnu dielňu organizovali prvýkrát a podporu na jej realizáciu získali z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločen-

stvá, ako i z NRSNM. Z prostriedkov získaných z projektu kúpili materiál, z ktorého žiaci robili uvedené veci, ale i občerstvenie pre deti. O to, aby sa im počas dielne dobre darilo, sa postarali okrem predsedu aj iní členovia spolku. Vo vypracovaní pohľadníc a darčekov profesor výtvarnej kultúry Michal Ďurovka, akademický maliar, motivoval žiakov, dozeral na vypracovanie pohľadníc a radil Unikátne pohľadnice k nastávajúcim sviatkom deťom, ako najsprávnejšie použiť materiály a rôzne pomôcky, ktoré ručných prác. Deťom bolo pritom záujmom, nuž sa zrodila aj taká mali k dispozícii. Ako povedal, zaujímavo, lebo sa tvorilo mimo idea, že by sa takéto dielne mohli na dielni sa zúčastnili sedem- školy, v nekaždodennom pro- organizovať aj častejšie, napríklad násti žiaci šiestych, siedmych a stredí, a kombinovali sa rôzne už k Veľkej noci. ôsmych ročníkov, ktorí chodia techniky. V prvej časti sa zamerali Ako predseda Francisty ešte na výtvarný krúžok a voliteľný na výrobu pohľadníc a v druhej na povedal, vypracované pohľadpredmet Kreslenie, maľovanie trojrozmerné veci, teda rozličné nice a veci budú vystavovať a aj a sochárstvo. Boli to podľa jeho ozdoby a darčeky k Vianociam, predávať na vianočných trhoch slov kreatívne deti, ktoré baví ktoré robili z najrozličnejších ma- a podujatiach z príležitosti tohto výtvarné umenie a vypracovanie teriálov. Deti pracovali s veľkým sviatku a Nového roku.

V RÁMCI PROJEKTU SOCIÁLNY PRACOVNÍK V ŠKOLE, ktorý od 1. júla do 31. decembra toho roku pod patronátom Obce Stará Pazova realizuje Stredisko pre sociálnu prácu, v sobotu 23. novembra v Základnej škole Simeona Aranického v Starej Pazove prebiehala humanitárna akcia predávania sladkostí pod názvom Veliki rade, a mali se slade. V projekte účinkujú štyri základné školy: tri staropazovské a jedna z Vojky s cieľom zbierať finančné prostriedky určené na zabezpečenie materiálov a zariadení pre tieto školy, a to v súlade s ich potrebami a ideami žiakov. Tímy žiakov 5. až 8. ročníka týchto štyroch škôl v spolupráci s pazovským cukrovinárskym podnikom pripravovali a predávali chutné sladkosti, čím dokázali svoje kuchárske a podnikateľské vlohy, ale najmä ochotu a chuť týmto spôsobom pomôcť svojej základnej škole. V. Havranová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STRETNUTIE PO 30 ROKOCH. Pri príležitosti 30. výročia ukončenia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči sa v sobotu 23. novembra v reštaurácii FK Tatra v Kysáči stretli štyridsiati traja bývalí spolužiaci generácie 1974 (na fotke z archívu A. Pálikovej). Jeden dokonca pricestoval zo zahraničia. Ináč pre túto generáciu je príznačné, že do štvrtého ročníka boli v štyroch triedach, a potom ich rozdelili do troch, čo zostalo do konca ich vzdelávania v základnej škole. V nižších ročníkoch ich učili Anna Moráveková, Milina Agarská, Oľga Gedeľovská a Zuzana Miháľová. Vo vyšších ročníkoch sa triedni učitelia vystriedali, a tak im triednymi boli: Božena Hlošková, Zuzana Babinková, Viera Govorčinová, Rastislav Surový, Elena Surová a Zuzana Ožvátová. Bolo ich asi 70 žiakov. Na stretnutí, ktoré mali v sobotu, sa prihovoril R. Surový, zarecitovala E. Surová a prítomné boli i bývalé triedne učiteľky Z. Miháľová, M. Agarská a V. Govorčinová. Školské dni si bývalí spolužiaci sprítomnili vďaka starým fotografiám, ktoré premietali na videobeame. Na dobrú náladu hral Ladislav Kekez. Predtým než sa stretli na zábave, bývalí spolužiaci v sobotu popoludní obišli hroby zosnulých, na ktorých si aj pri tejto príležitosti spomenuli. E. Š.

48 /4883/ 30. 11. 2019

Ľudia a udalosti OPRAVA IRMOVSKEJ CESTY

Práce prerušili dopravu Elena Šranková

šetci účastníci dopravy a najmä Kysáčania vedia, že cesta vedľa niekdajšieho ovocného sadu pri Irmove bola v nepoužiteľnom stave. Preto sa do Petrovca, Futogu alebo iných destinácií v tom smere prepravovali buď cez Rumenku, alebo letnými cestami, ktoré Klub poľnohospodárov v Kysáči udržiava vo výbornom stave. Práce na sanácii tejto vozovky sa začali 19. novembra, keď prerušili aj dopravu od mosta na kanáli DTD po križovatku do Kysáča. Ako sa uvádza na sajte VKP Put z Nového Sadu, ktorý vykonáva práce, oprava cesty sa koná v dĺžke asi dvoch kilometrov v časti cesty Kysáč – Irmovo a doprava bude celkom prerušená do 6. decembra. Ide teda o reláciu od štátnej cesty II. A triedy č. 111,

od spomenutého mosta po váhu poľnohospodárskeho majetku. V prvej fáze sa vykonávajú práce rehabilitácie existujúcej cesty, čiže vrstiev cestnej konštrukcie metódou cementovej stabilizácie v dĺžke 2 060 m a v šírke 4,8 metra. Po prvej fáze je v pláne urobiť novú asfaltovú vrstvu na celej ploche. Táto metóda zlepšenia základu cementovou stabilizáciou sa vo VKP Put uplatňuje odnedávna a doteraz takto urobili niekoľko ulíc v Kaći. Teraz spomenutú metódu uplatňujú na irmovskej ceste. Kedysi dávno, pôvodne makadamová, irmovská cesta bola asfaltovaná roku 1986 a údržba sa konala prostredníctvom Programu pravidelnej údržby ciest. Na tejto lokálnej ceste nižšej kategórie, okrem pravidelnej sanácie, nebolo väčších prác. I keď ide o vedľajšiu,

Prvá fáza prác na vynovení irmovskej cesty

lokálnu vozovku, dosť je obťažená ťažšími dopravným prostriedkami, kamiónmi a poľnohospodárskymi strojmi, nuž sa zjavila potreba jej kompletnej sanácie. Pracovníci VKP Put postavili zod-

povedajúcu dočasnú signalizáciu na časti cesty, na ktorej vykonávajú práce, nuž sa šoférom odporúča, aby počas prác používali alternatívne smery, čiže štátnu cestu Kysáč – Rumenka a Rumenka – Petrovec.

V SLOVENSKOM ETNOMÚZEU PETRÁŠ V PADINE

Upravili strešnú krytinu Anička Chalupová

Slovenskom etnomúzeu Petráš v Padine zrealizovali projekt, ktorým riešili výmenu strešnej krytiny na budove múzea. Inak toto súkromné padinské etnomúzeum je zaradené do turistickej ponuky Kovačickej obce. Zachováva a verejnosti prezentuje bohatstvo tradície a ľudovú kultúru tunajších Slovákov, je opravdivým a jedinečným klenotom tohto druhu nielen v Padine, ale aj omnoho širšie. So zámerom, aby súkromná zbierka tradičných ľudových predmetov, pomenovaná Od narodenia až po smrť, pretrvávala ešte dlho rokov, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na základe projektu Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) začiatkom aktuálneho roka poskytol Slovenskému etnomúzeu

www.hl.rs

Petráš prostriedky vo výške 2 500 eur na opravu a výmenu strešnej krytiny na budove múzea. Práce sa skončili začiatkom novembra a podľa slov majiteľa Pavla Petráša podobná finančná pomoc bude čoskoro potrebná aj na rekonštrukciu vedľajšej časti tohto sedliackeho domu, v ktorom sú vystavené a uschované ďalšie raritné predmety v podobe nábytku, rôzneho náčinia, náradia a pod. Počas uplynulých trinásť rokov pôsobenia Slovenského etnomúzea Petráš majiteľ zhromaždil viac ako 5 000 exponátov, ktoré sú ponúknuté na obdiv návštevníkom v budove múzea, na nádvorí a vo vedľajších pomocných objektoch. Najviac raritných exponátov je z obdobia druhej polovice 18. storočia a zo začiatku 19. storočia a najstarším exponátom je cirkevná kniha z roku 1737, ktorú si Slováci so sebou priniesli do Padiny pravdepodobne zo Slovenska.

Informačno-politický týždenník

OPRAVA KULTÚRNO-HISTORICKEJ PAMIATKY V BÁČSKOM PETROVCI. Najstarší dom v Ulici Branislava Mokića pretrváva od roku 1799. Je to nabíjaný dom či vystavaný z nabíjanej hliny, ktorého majiteľom bol Paľo Kočiš. Od roku 1970 je súčasťou muzeálnej zbierky Národného múzea v Báčskom Petrovci. Oprava tejto pamiatky je náročná, stará stavba si vyžaduje náležitú opravu. Keďže je to v kompetencii petrovského Múzea vojvodinských Slovákov, podujali sa na opravu strechy, ktorá bola schátralá a vyžadovala si súrny zásah (na fotografii z archívu Obce Báčsky Petrovec). Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy práce na výmene strechy financuje a dozor nad prácami koná Pokrajinský ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok. ah • ĽUDIA A UDALOSTI •

SEMINÁRNE ZÁZNAMY (3)

Slovenská národná knižnica Juraj Bartoš

ákladný kameň monumentálnej budovy Slovenskej národnej knižnice v Martine bol položený roku 1963 a jej výstavba bola dokončená roku 1975. Budova je zložená z vertikálnej a horizontálnej časti a jej priečelie

zovala na tradíciu ešte vtedy ako súčasť Matice slovenskej založenej v roku 1863. Symbióza MS a SNK fungovala do roku 2000; odvtedy SNK funguje ako samostatná inštitúcia.“ Fond SNK obsahuje viac ako päť miliónov dokumentov a jej hlavným poslaním je zhromaž-

Slovenská národná knižnica v Martine vyčnieva nad historickým mestom

krášli reliéf Vincenta Hložníka. Horizontálna časť stavby je určená pre verejnosť a zamestnancov, pokým vertikálna 13-poschodová budova (siaha aj na ďalšie dve poschodia do podzemia) ukrýva fondy SNK. Zriaďovateľom SNK je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Prečo SNK práve v Martine? Na otázku, ktorú nastolil náš sprievodca Juraj Valko, odpovedal sám: „Lebo toto mesto bolo kultúrnym centrom Slovenska od druhej polovice 19. storočia až po vznik samostatnej Československej republiky. Tu boli založené prvé tri slovenské gymnáziá a SNK nadvä-

ďovanie, ochrana, ošetrovanie, spracovanie a sprístupňovanie slovacikálneho textového fondu (všetko, čo je napísané a vydané na Slovensku alebo kdekoľvek inde na svete a významne súvisí so Slovenskom) pre používateľov, t. j. pre širokú verejnosť. Sprievodca spresňuje, že sa tu ochraňujú pamiatky od 11. storočia až po súčasnosť. Najviac – 1,8 milióna zbierok – tvoria osobné fondy slovenských spisovateľov, významných politikov a ľudí zo spoločenského života. Úlohou SNK je i budovanie databázy a uspokojovanie kultúrnych, informačných, vedeckovýskumných

Jeden z 1,7 milióna archívnych dokumentov SNK • ĽUDIA A UDALOSTI •

a vzdelávacích potrieb ľudí. Pri obchôdzke nám ďalší pracovníci SNK ukázali množstvo vzácnych dokumentov, medzi inými aj originálnu pergamenovú listinu z 11. storočia, notový zápis s latinským textom z benediktínskej rehole. Videli sme i Hlaholské listy hlohovské (liturgický text písaný hlaholikou chorvátskeho typu – z 13. storočia), tiež náboženské knihy písané cyrilikou, z neskoršieho obdobia i slovenčinou, vrátane krasopisného zošita Ľudovíta Štúra. Fragment hudobného zápisu z roku 1487 sme si vypočuli aj v podobe hudobného záznamu a nahliadli sme aj do časti zbierky starých kolorovaných pohľadníc a fotografií (dagerotypia a slaný papier; najstaršie sú z roku 1849)... Okrem starých tlačí (kníh, novín a časopisov) fondy SNK zahrnujú i staré mapy, pohľadnice, plagáty,

o zavedení cenzúry namierenej na okyptenie slobody prejavu v oblasti literatúry svedčí zopár panelov. Na jednom z nich si všímame Zoznam niektorých slovenských autorov, ktorí nesmeli publikovať svoje básne, prózy, preklady, eseje, kritiky... Na ďalšom je text: „Autori, ktorí mali po roku 1968 (teda po ,bratskej návšteve' vojsk Varšavskej zmluvy – pozn. J. B.) v podstate 5 možností: prispôsobiť sa ideológii a vydávať tak oficiálnu literatúru v štátnych vydavateľstvách (Andrej Plávka, Vojtech Mihálik, Ladislav Novomeský); emigrovať na Západ (Jaroslava Blažková, Ladislav Mňačko); tvoriť aj naďalej literatúru v duchu slobody, ale len v súkromí, čo malo za následok vznik tzv. alternatívnej samizdatovej tvorby (Dominik Tatarka, Pavel Hrúz, Ivan Kadlečík, Martin Šimečka, Oleg Pastier); dobrovoľne sa odmlčať z rôznych dôvodov, napríklad z estetických, politických atď. (Vladimír Bednár, Vincent Šikula, Ján Ondruš); ,utiecť, do relatívne slobodných priestorov – tvorba

Notový zápis z 15. storočia

filmy, fotografie, bulletiny, kalendáre, platne, DVD nosiče, CD nosiče, slepecké tlače a iné dokumenty. Medzinárodná medziknižničná výpožičná služba je k dispozícii aj záujemcom v zahraničí a o. i. poskytuje sprístupňovanie zdigitalizovaného obsahu (periodík, kníh, starých tlačí...) Všimli sme si aj bilbordy v priestrannej chodbe, ktoré upomínajú na stagnáciu v slovenskej literatúre počas socializmu, konkrétne po roku 1968. O tvrdých zásahoch Komunistickej strany Československa ako hybnej sily v spoločnosti, ktorá bola pod kontrolou Sovietskeho zväzu,

hudobných textov, písanie scenárov pre film či televíziu (Ivan Štrpka, Ján Štrasser, Rudolf Sloboda, Daniel Hevier).“ Ďalšia mrazivá informácia hovorí, že v období rokov 1970 – 1971 bolo zo Zväzu slovenských spisovateľov vylúčených osem emigrantov, 35 autorov, ktorí zostali verní domácemu prostrediu (vrátane literárnych kritikov), a siedmim spisovateľom prerušil zväz členstvo na 1 – 3 roky... Smutný stav potrval až po uvoľnenie v marci roku 1990 (keď bola zrušená cenzúra), následne tzv. Nežnej revolúcie, od ktorej práve uplynulo 30 rokov.

48 /4883/ 30. 11. 2019

DETSKÝ KÚTIK

November na odchode

Emília Tárnociová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

ni sme sa nenazdali a už ubehli tri mesiace od začiatku školy. Čas rýchlo beží a onedlho nám príde december a prinesie najkrajšie sviatky roka. Pokiaľ sa ešte nedostaneme na posledný list v kalendári, všímame si jeseň vôkol nás a jesenné práce, ktoré ešte trvajú. Počasie je vrtkavé, z času na čas nás prekvapí príjemným teplým dňom a z času na čas zasa chladným dažďom a vetrom. Chvályhodné práce nám zaslali žiaci z Báčskeho Petrovca. Po dlhšom čase ich máme znova v našom Kútiku, čo nás nesmierne teší. Žiaci spracovali tému Jeseň v mojom kraji aj literárne, aj ilustračne. Chceme ich pochváliť, že si naozaj dali záležať a jeseň stvárnili svojráznym spôsobom. Veríme, že budú aj naďalej posielať svoje práce a tak sa rozdelia s touto tvorivosťou aj s vami, milí kamaráti Kútika. Katuša

Jeseň v mojom kraji

Viktória Kotvášová, 4. 2, ZŠ

maršala Tita, Padina

Katarína Kľúčiková, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

eseň je krásne ročné obdobie, ktoré sa začína 23. septembra. Plná je červených a žltých listov. Príroda sa mení. Zo stromov opadá lístie. Na stromoch dozrieva ovocie. Ovocie sa oberá a z neho sa robí kompót. V záhrade ľudia vyberajú zeleninu. V poli sa zberá kukurica a sója. Dni sú sychravé a chladné. Deň je čoraz kratší a noc dlhšia. Sťahovavé vtáky letia do teplých krajov. Ježkovia a veveričky si zbierajú zásoby na zimu a medveď sa chystá na zimný spánok. Ja mám jeseň veľmi rada, lebo je plná farebných listov. Jeseň je výborná maliarka, peknými farbami nás láka do prírody. Adela-Miriam Petrášová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Andrej Lačok, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Martina Martinková, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pavel Poničan, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Poistenie v poľnohospodárstve

Ročník XLVII 30. novembra 2019 Číslo 22/1998

Z PRODUKČNEJ BURZY

Obchodovalo sa najmä so pšenicou Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 18. do 22. novembra najväčší dopyt bol po pšenici. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom celkový tovarový obrat bol väčší až o 355,00 % a finančný o 366,10 %. Republiková direkcia pre tovarové zásoby v utorok 19. 11. skončila s nákupom merkantilnej kukurice od nositeľov poľnohospodárskych gazdovstiev, poľnohospodárskych družstiev a skladov. Ľubica Sýkorová Počet žiadateľov je omnoho vyšší ako bola suma určená direkciou. Poľnohospodárstvo je ťažký chlebík, ktorý závisí aj od množstva vonkajších V uvedenom období sa najviac obvplyvov, a je jednou z najrizikovejších oblastí podnikania. Chov dobytka a výnos chodovalo so pšenicou. Jej cena sa zo zberu plodín sú vo veľkej miere závislé od vývoja počasia alebo objavenia sa pohybovala od 19,00 do 19,10 din./kg nebezpečných nákaz. Poľnohospodárske poistenie predstavuje komplexnú ochrabez DPH. Priemerná cena bola 19,01 nu práve pre poľnohospodárov. Poistiť sa dá proti zničeniu úrody, proti škodám din./kg bez DPH (20,90 s DPH). Pri pona majetku, proti úbytku hospodárskych zvierat a aspoň sčasti tak predchádzať rovnaní s predchádzajúcim týždňom veľkým finančným stratám. cena zostala rovnaká. oistenie úrody v sú- v poisťovacie spoločnosti, ako piatich regiónoch Kukurica sa predávala po jednotnej časnom svete plnom aj veľmi malý počet znalcov najviac postihnutých cene 14,20 din./kg bez DPH (15,62 rizík, predovšetkým v sú najčastejšími dôvodmi, prírodnými katastrofadin./kg s DPH). Vďaka zvýšenému súvislosti s klimatickými zme- prečo nie sú poistení. Na- mi až 70 % poistného. dopytu po tejto poľnohospodárnami, je v mnohých krajinách príklad znalcom trvá veľmi Každý rok sa prideľuje skej komodite vzrástla aj jej cena neodmysliteľnou súčasťou dlho, kým prídu na pole, na toto opatrenie stále a pri porovnaní s predchádzaplánovaných výdavkov farmá- ktoré bolo napr. zasiahnuté viac financií. V minulom júcim týždňom bola drahšia rov. Aj keď poistenie nemôže ľadovcom, aby zhodnotili, o roku to bolo 400 miliónov o 1,43 %. riziká eliminovať, predsa len akú škodu ide. No aj napriek dinárov, v tomto roku 600 V blízkej budúcnosti podpomáha farmárom aspoň tomu je veľmi dôležité poistiť miliónov dinárov. ľa odborníkov určite zdrasčasti zvládnuť následky. si poľnohospodársku výrobu, Poľnohospodári by mali vo žie sója, pretože dopyt Aj keď rôzne časti Srbska pretože škody bývajú oveľa väčšej miere využívať poistepo nej je vyšší, no za sú každoročne postihnuté väčšie ako poistná zmluva. nie proti prírodným katastro- svocenu 36,00 din./kg prírodnými katastrofami, ako Ministerstvo poľnohos- fám, pretože od roku 2014 je je inbez DPH ju niksú sucho, povodne, krupobitie podárstva Srbska sa snaží Srbsko vo väčšej či menšej vestície. to nechcel alebo mráz, podľa analýzy pomôcť poľnohospodárom miere ovplyvňované nepriaz- Farmári z predať. ministerstva poľnohospo- tým, že prideľuje stimuly na nivými vplyvmi počasia každý vyspelých eu○ dárstva sú poistené iba tri investície do poistenia poľ- rok. Pre špecifické podmienky rópskych krajín percentá poľnohospodárov nohospodárskych porastov poľnohospodárskej výroby platenie prémií za – jednotlivcov a iba deväť a zvierat. Držiteľ poľnohos- – nízkej úrovne ziskovosti a poistenie považujú za percent podnikateľov, firiem podárskeho gazdovstva má vysokej úrovne rizikovosti – jednu z podmienok beza družstiev. Poľnohospodári nárok na poistný stimul vo výrobcovia by si mali aj týmto pečného podnikania.○ poukazujú na to, že nedôvera výške 40 % poistného a v spôsobom ochrániť výrobu a

– jedna z podmienok bezpečného podnikania

Z obsahu Pestovanie chrenu na väčších plochách (2)

Str. 3

Škodcovia – odkiaľ k nám prišli?

str.4 a 5

V zimných mesiacoch polievame menej

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VINOHRADNÍCTVO

Aj fyziologické poruchy dokážu narobiť veľké škody (1) Ľubica Sýkorová

Všeobecne fyziologické poškodenia rastlín znamenajú také poruchy, ktoré nie sú spôsobené chorobami, škodcami alebo konkurenciou burín, ale nepriaznivými podmienkami prostredia, či už klimatickými, pôdnymi alebo následkom nedostatku živín.

Fyziologické poruchy viniča sa vyskytujú veľmi často. Sú to nenormálne stavy spôsobené nepriaznivými vplyvmi biotických – živých a abiotických – neživých faktorov prostredia, čiže ekologickými činiteľmi. Fyziologické poruchy môžu ovplyvniť alebo priamo zapríčiniť poškodenie, dokonca až celkové predčasné odumieranie viničových krov. NAJVÝZNAMNEJŠIE FYZIOLOGICKÉ PORUCHY − pôdne činitele: nedostatok alebo nadbytok živín, kyslosť pôdy, hutnosť pôdy, nedostatok vápnika a pod.; − poveternostné činitele: mrazové škody, úpaly, obdobia sucha, obdobia dažďa, krupobitie; − priemyslové exhaláty: pôsobenie rôznych typov emisií z tovární; − chemikálie: časté neracionálne a nesprávne použitie pesticídov; − vnútorné činitele: dedičné abnormality, histologické zmeny, sterilita a pod. POŠKODENIE VINIČA POVETERNOSTNÝMI VPLYVMI Extrémne vysoké alebo nízke hodnoty atmosférických činiteľov (teplo, svetlo, slnečné žiarenie, voda, vzduch) v priebehu danej fenofázy viniča môžu zapríčiniť poškodenie častí alebo celých krov. MRAZOVÉ POŠKODENIA V niektorých rokoch sa jesenné mrazy vyskytujú už v septembri a októbri. Listy usychajú, výhonky nedostatočne dozrievajú. Bobule sa poškodzujú spravidla pri teplote pod - 5 °C a ich dozrievanie je prerušené. Mušt je nekvalitný. Pri zimných mrazoch nemožno uviesť hraničné mrazové hodnoty, pri ktorých nastanú škody. Tie závisia predovšetkým od citlivosti odrody, od kondície, polohy a pod. Všeobecne mož-

no povedať, že vinič v dobrej kondícii je poškodený vtedy, ak: − niekoľko dní je teplota nižšia ako - 18 °C (poškodené bývajú púčiky); − niekoľko dní je teplota nižšia ako - 20 °C (poškodzuje sa kambiálne pletivo); − niekoľko dní je teplota nižšia ako - 22 °C (môže dôjsť ku poškodeniu aj starého dreva). Citlivosť viniča zvyšujú aj teplotné výkyvy, zlý kondičný stav a pod. OCHRANA Tu patrí predovšetkým výber vhodnej polohy na založenie výsadby, treba sa vyhnúť mrazovým kotlinám, nížinným polohám, ktoré sú na úpätí uzavreté, zo severnej strany otvorené a pod. Treba rešpektovať najmä skúsenosti starších odborníkov pre danú polohu. Dôležitý je výber odrôd so zohľadnením odolnosti proti zimným mrazom, správna agrotechnika, výživa atď. Priamou ochranou je zakrývanie – zaorávanie rodivých výhonkov, rezervných čapíkov. JARNÉ MRAZY Bývajú taktiež veľmi nebezpečné, pretože poškodzujú mladé výhonky po vypučení v apríli a máji už pri teplotách nižších ako - 0,5 °C. Zamrznuté časti hnednú a vysychajú. Pri čiastočnom namrznutí sa listy pri žilkách a medzižilkové pletivá pľuzgierovito zdúvajú, neskôr žltnú a hnednú, vrcholy výhonkov a listy sa deformujú, strapce odumierajú a černejú. OCHRANA Proti mrazu môžeme bojovať: − zadymovaním: zapálením rôznych druhov organických látok – odpadov alebo chemic-

kými zadymovacími látkami; − zohrievaním okolitého vzduchu; − rozmiešaním vzdušných vrstiev vo vinohrade ventilátormi, čím sa obmedzí účinok chladnej vrstvy vzduchu, ktorá sadá na nižšie miesta; − zadažďovaním (postrekovanie vodou), ktoré sa robí v kritickú noc od času, keď teplota dosiahne 1 °C. Hodinová

výdatnosť má byť 3 mm, pri nižšej teplote (okolo - 5 °C) sa zvyšuje dávka na 5 – 6 mm. OŠETRENIE VINIČA POŠKODENÉHO JARNÝMI MRAZMI Poškodené výhonky po 1 – 2 dňoch vädnú a usychajú. Poškodené časti letorastov zrežeme až po zdravú časť. Keď sú poškodené len vrcholčeky, letorasty skrátime nad 3. – 4. listom od súkvetia. Keď mrazy poškodili aj súkvetia, režeme nad 2. – 3. púčikom. Celkom zmrznuté ramená odstraňujeme celé. Dôležité je starostlivé vypletie

letorastov. Ponechávame menší počet letorastov, aby do zimy dobre vyzreli. NÁMRAZA Mrznúci dážď alebo mrholenie vytvára na nadzemných orgánoch viniča vrstvu ľadu. Kvôli obmedzenému dýchaniu môžu odumrieť očká. Pri veľkej hmotnosti sa môžu poškodiť aj oporné konštrukcie. KRUPOBITIE MÔŽE SPÔSOBIŤ KALAMITNÉ ŠKODY Letné búrky sprevádzané krupobitím – ľadovcom môžu zapríčiniť na viniči až kalamitné škody. Tie závisia od veľkosti krúp, od toho, či krupobitie bolo sprevádzané dažďom – mokré krupobitie s oblohranatými krúpami alebo bez dažďa – suché krupobitie s ostrohranatými krúpami. Dôležité je, či krupobitie sprevádza víchrica, alebo nastáva pri bezvetrí. Významnú úlohu má aj ročné obdobie, tvar krov (zahustenosť viniča) a pod. Poškodiť sa môžu všetky nadzemné časti. Listy sú roztrhané, rozstrapkané, letorasty majú poškodenú najmä kôru a kambiálne pletivá. Horná časť výhonkov sa môže polámať. Na bobuliach pri údere sa objaví zeleno-sivá prehĺbená škvrna. Pri silnejších úderoch bobule praskajú. Po krupobití je nebezpečenstvo nákazy bielou hnilobou alebo plesňou sivou. Ošetrenie viniča po poškodení krupobitím je veľmi dôležité. Okamžite striekame proti bielej hnilobe. Ťažne skrátime až po miesto, na ktorom sú silne poškodené. Tým podporíme tvorbu zálistkov, ktoré skrátime za 3. až 4. listom. Ponecháme iba horné 1 – 2 zálistky, ktoré nahradia letorast. Na viniči včas odstránime vrcholy letorastov, aby dobre vyzreli. Na podporenie rastu môžeme použiť listové hnojivo.

48 /4883/ 30. 11. 2019

ZELENINÁRSTVO

Pestovanie chrenu na väčších plochách (2) Ľubica Sýkorová OPTIMÁLNA DĹŽKA ODREZKOV Keď sa sadia hrubšie odrezky, chren sa musí pestovať ako dvojročný porast. Najväčšie výnosy sú z odrezkov dlhých 25 – 30 cm, pretože vznikne vhodný podzemný výhonok a bočné výhonky sa vytvárajú v spodnej časti, takže v čase zberu sú vhodné ako sadivový materiál. Príliš dlhé odrezky majú dlhé výhonky, ktoré sa pri vyberaní lámu a zaburiňujú pozemok. Optimálna dĺžka odrezkov závisí od druhu pôdy a spôsobu pestovania. Pre ľahké pôdy je optimum 20 – 25 cm, pre ťažšie 15 – 20 cm; pri mechanizovanom sadení 12 – 15 cm a pri ručnom sadení v záhrade aj do 30 – 40 cm. Pri jednoročnom pestovaní sa môžu použiť krátke odrezky (1 – 3 cm), no musia mať 1 – 2 púčiky. Tým je zabezpečené získanie dvoch nových odrezkov dlhých 16 – 18 cm na konci vegetácie. Na rýchle rozmnožovanie odrezkov sa používa rýchlenie štandardných odrezkov dlhých okolo 10 cm alebo vrcholové časti výhonkov s dvoma púčikmi dlhými 5 cm. Preto sa odrezky asi dva týždne pred výsadbou prenesú do miestnosti s teplotou 15 °C a ukladajú sa do piesku alebo pilín. Veľmi rýchlo začnú prerastať. Na výrobu kvalitných odrezkov najlepšie je sadenie na záhony do plytkých brázd (tri rady na šírku 30 – 35 a v rade 25 – 30 cm) a na hĺbku 3 – 5 cm. Počas vegetácie sa 3 až 4 razy porast

kultivuje a 2 – 3 razy okopáva. Vo fáze 3 – 4 listov sa rastliny prihnojujú tekutým organickým hnojivom alebo so 150 – 200 kg/ha NPK hnojivom. V jeseni alebo na jar budúceho roku sa rastliny vyorávajú a odoberajú sa odrezky. Z odrezkov sa hrubšou tkaninou stŕhajú stredové púčiky, ponechajúc z obidvoch koncov vrcholové púčiky. Na hornej časti odrezku sa na vzdialenosti 1 – 2 cm začnú vyvíjať listy a na spodnej časti vo vzdialenosti 2 – 3 cm začne rásť jednoročné podzemné steblo – koreň. Čistením odrezkov sú nové korene rovné, aj keď výnosy sú väčšie (o 25 %), ak púčiky nestŕhame. Z rastliny chrenu najčastejšie získame 3 – 10 odrezkov, vlastne z jedného hektára si zabezpečíme sadivový materiál pre 3 hektáre. Na jeden hektár sa vysádza od 600 do 1 200 kg odrezkov. Pri ich úprave kvôli správnemu rozvoju rastliny sa vrcholová časť reže rovno a spodná šikmo. V jeseni alebo v zime sa pripravené odrezky uskladňujú v piesku alebo v chladiacich boxoch pri teplote 0 – 2 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu až 98 %. SADENIE ODREZKOV Odrezky sa môžu sadiť na jeseň, od polovice augusta do polovice októbra (vtedy sú vyššie úrody) a na jar v marci. Pestujú sa na rovnej ploche, na hriadky sa sadí buď horizontálne, verti-

kálne alebo na koso. Vertikálne sadenie sa robí mechanizovane (odrezky sú dlhé okolo 15 cm). Kosí spôsob sadenia sa robí do otvorených brázd (ručne i mechanizáciou), kde sa odrezky (ručne) kladú do šikma tak, aby vrch bol približne 10 cm pod povrchom pôdy. Horizontálne sadenie sa robí do otvorených brázd. Odrezky sa sadia do radov vzdialených od seba 60 – 80 cm. Vzdialenosť medzi odrezkami má byť 30 – 35 cm (na vysadenie 1 ha – 48

000 rastlín potrebujeme 600 až 800 kg odrezkov). Pri sadení do dvojradových pásov vzdialenosť medzi radmi je 50 cm, vzdialenosť medzi rastlinami je 30 cm a medzi pásmi 70 cm (asi 60 000 rastlín/ha). Pri trojradových pásoch medziradová vzdialenosť je 40 cm, medzi rastlinami 30 cm a vzdialenosť medzi pásmi je 60 cm (asi 71 000 rastlín/ha), čiže potrebných je od 700 do 1 000 kg odrezkov/ha. Na ľahkých pôdach sa odrezky sadia na hĺbku 6 cm, na stredne ľahkých pôdach na hĺbku od 2 do 4 cm.

III

OŠETROVANIE PORASTU CHRENU Tu je zahrnutá ochrana pred burinami, chorobami a škodcami. Kultivácia s prihnojovaním sa robí 4 – 5 ráz na hĺbku 8 – 12 cm. Chren dobre reaguje na prihŕňanie počas júna, najmä v podmienkach zavlažovania. Zalieva sa 3 – 4 razy s 25 – 35 mm vody. Z chorôb sa na chrene vyskytuje spála (srb. plamenjača), pleseň belostná (srb. bela rđa), zo škodcov ho napáda mlynárik kapustový (srb. kupusar). Najnebezpečnejšie vírusové ochorenie chrenu je mozaiková škvrnitosť listov, na listoch chrenu sa zjavujú bledožlté škvrny. Listy napádajú aj slimáky. Pri pestovaní na menších plochách sa robí orezávanie, t. j. čistenie podzemnej časti koreňa (odrezku). V júli sa odhrnie pôda okolo koreňa (hĺbka 20 – 30 cm) a pomocou noža sa odrežú bočné žily z výhonkov, koreň sa očistí hrubou tkaninou a opäť zasype zeminou. Týmto spôsobom získavame kvalitný hladký a rovný koreň. ZBER Chren zberáme v jeseni. Pri priemyselnej výrobe je možný dvojfázový zber: najskôr sa pokosia listy (ktoré sa môžu dať do kompostu a siláže) a pluhom alebo strojmi na vyberanie cvikle sa vyorávajú korene chrenu. Pri pestovaní v hrobliach sa zberá zemiakovými zberačmi. Chren môžeme vyberať aj na jar, výnosy sú vyššie, nemusí sa skladovať, no tu hrozí nebezpečenstvo od skorého prerastania na jar, čo znižuje jeho kvalitu. Priemerné výnosy sa pohybujú od 10 do 15 t/ha, z čoho asi 60 % je trhový chren a 40 % sa použije ako jednoročné odrezky. Pôda po chrene zostáva zaburinená, preto sa musí urobiť mechanické spracovanie pôdy a nevyhnutné je aj použitie herbicídov v závislosti od druhu, ktorý plánujeme následne pestovať.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia – odkiaľ k nám prišli?

Ing. Ján Tancik, PhD.

Predtým, ako odpovieme na túto otázku, musíme si vysvetliť, čo sú vlastne škodcovia. Živočíšny škodca je živočích, ktorý svojou životnou činnosťou zasahuje do záujmov človeka: ohrozuje zdravie človeka, hospodársky významných zvierat a rastlín. Zjednodušene povedané škodca je akýkoľvek živočích, ktorého človek považuje za nežiaduceho.

AKÉ VLASTNOSTI MUSÍ MAŤ toho vyplýva, že je to ter- k premnoženiu. Premnožené mín, ktorý vytvoril človek populácie stravovaním sa rast- ŽIVOČÍCH, ABY SA STAL ŠKOD– antropocentrický pohľad linami, ktoré človek pestuje, COM? na prírodu – bez človeka by vytvárajú škody. Z tohto vyplýV prvom rade musí byť schopnebolo škodcov! To len človek va, že vlastne človek rozdelil živočíchy na užitoč- vytvoril predpoklady né a škodlivé. Príroda pojem na vznik škodcov. škodca nepozná, všetko sú Aj spôsob pestovato živočíchy, ktoré majú rov- nia rastlín pomáha k naké „práva“ a v biotope sú premnoženiu niektorovnocenné a každý má v ňom rých živočíchov, napr. určitú úlohu. V prostrediach, pestovanie rastlín kde človek nezasahuje, vlád- v monokultúre (premne rovnováha, neprichádza noženie určitých živok nadmernému rozmnoženiu číchov). Napr. samička ani jedného druhu, lebo príroda kukuričiara koreňovémá svoju regulačnú schopnosť. ho kladie vajíčka do Ďalšia otázka je: Prečo sa porastov kukurice, na Vijačka kukuričná určitý živočíšny druh stane jar vyliahnuté larvy sa škodcom a iný nie? Odpoveď živia koreňmi kukurice. Keby ný rýchlo sa rozmnožovať, nie je jednoduchá, je viac dôvo- sa kukurica nepestovala v mo- hovorí sa tomu explozívny rast dov. V prvom rade ekosystémy nokultúre, tento škodca by bol populácie. Ďalej nesmie mať využívané človekom sú značne bezvýznamný. veľa prírodných nepriateľov, zjednodušené, pozostávajú Ďalšia možnosť, že sa určitý hovorí sa tomu nízky stupeň najčastejšie z jedného rastlin- živočích stane škodcom, je regulácie prirodzenými neného druhu a je v nich značná zavlečenie určitého druhu do priateľmi. agregácia zdrojov potravy. To iného prostredia. V novom Teraz sa pozrieme, odkiaľ a znamená, že keď niektorému prostredí sa živočíchom lepšie ako najvýznamnejší škodcovia živočíchovi vyhovuje tá potrava, darí najmä preto, lebo tu ne- k nám prišli. Rozdelíme si ich má jej nadostač na dve skupiny: tých našich a môže si tu – ktorí pochádzajú z Európy žiť v hojnosti. alebo Eurázie a tých, ktorí k Zároveň v týchnám prišli zo zámoria. to zjednoduDOMÁCI ŠKODCOVIA Vijačka kukuričná (srb. kušených ekosystémoch je kuruzni plamenac) – Ostrinia zjednodušená nubilalis je jeden z najvýznamaj fauna a najnejších škodcov kukurice vo mä živočíchov svete. Je to európsky druh. – prírodných Živila sa na rôznych divorastúcich rastlinách a ako škodca regulátorov. bola po prvý raz popísaná Prírodných nepriateľov je na prose. Po dovezení kukumenej, lebo vy- Mlynárik kapustový rice z Ameriky do Európy sa žadujú rozmaniudomácnila na tejto rastline tejšie prostredie a zdroje po- majú prírodných nepriateľov a kukurica sa stála jej najvhodtravy. Hovorí sa tomu zníženie (spriadač americký). Aj intro- nejšou hostiteľskou rastlinou. prírodného odporu prostredia. dukciou novej kultúrnej plodiny Prvé veľké škody na kukurici vo Živočích, ktorý má nadostač na určité územie prichádza Vojvodine boli zaznamenané potravy a nemá prírodných k prispôsobovaniu určitého okolo roku 1870. V roku 1916 nepriateľov, v danom prostredí živočícha na novu kultúrnu bola zavlečená do Severnej sa môže bez obmedzenia vyvíjať rastlinu (vijačka kukuričná, Ameriky a to loďou s cirokovými a rozmnožovať, preto prichádza pásavka zemiaková). metlami, ktoré boli dovezené zo

Strednej Európy (že by to bola Báčka?). Približne po desiatich rokoch, koncom dvadsiatych rokov minulého storočia sa rozšírila v kukuričnom pásme USA a zapríčiňovala veľké škody. Na to reagovala americká vláda a financovala výskum prírodných nepriateľov vijačky kukuričnej v Európe. Výskum sa robil aj v Báčke, kde bol tento škodca početný. Mlynárik kapustový (srb. veliki kupusar) – Pieris brassicae je veľmi známy motýľ a škodca kapustovín. Jeho pôvodným areálom je tiež Eurázia, vyskytuje sa v celej Európe, ale aj v Ázii až po Japonské ostrovy; taktiež bol zavlečený do Severnej Ameriky. Ryhovec repový (srb. repina pipa) – Bothynoderes punctiventris je nebezpečný škodca cukrovej repy v jarnom období. Je to eurázijský druh. Pravdepodobne jeho pravlasť sú stepi okolo Kaspického jazera, odkiaľ sa rozšíril do Európy a Ázie. Kohútiky (srb. žitne pijavice): kohútik pestrý – Oulema melanopus a kohútik modrý – Oulema gallaeciana sú v posledných desaťročiach významní škodcovia obilnín a majú pôvod v Eurázii. Zrniarka hrachová (srb. graškov žižak) – Bruchus pisorum pochádza z oblasti Stredozemného mora, odkiaľ sa rozšírila po celom svete, všade, kde sa hrach pestuje. Obaľovač jablčný (srb. jabučni smotavac) – Cydia pomonella najvýznamnejší škodca jabloní zapríčiňuje červivosť jabĺk. Je to eurázijský druh. V 18. storočí bol zavlečený do severnej Ameriky a neskôr aj do Austrálie

48 /4883/ 30. 11. 2019 a Oceánie; tiež sa vyskytuje v severnej Afrike. Kvetovka jabloňová (srb. jabukin cvetojed) – Anthonomus pomorum je tiež eurázijský druh, ktorý bol zavlečený do Severnej Ameriky. Méra hrušková (srb. kruškina buva) – Cacopsylla pyricola najvýznamnejší škodca hrušiek je tiež eurázijský druh, ktorý bol zavlečený do Severnej Ameriky. Mníška veľkohlavá (srb. gubar ) – Lymantria dispar je tiež eurázijský druh, ktorý bol zavlečený do Severnej Ameriky v roku 1869. Samé rozšírenie a história vývoja tohto druhu v novej vlasti sú veľmi zaujímavé. Istý francúzsky profesor zo štátu Massachusetts si objednal

Spriadač americký

z Európy niekoľko húseníc tohto druhu. Jednej noci po búrke mu tieto húsenice ušli z klietky, v ktorej ich choval. Profesor v novinách upozornil na túto skutočnosť a vyzval obyvateľov, ak nájdu takéto húsenice, aby ich zničili. Po desiatich rokoch sa okolo sídla spomínaného profesora začali objavovať tieto húsenice a motýle vo väčšom počte a o ďalších desať rokov ich bolo toľko, že húsenice nielenže zapríčinili holožery listov na stromoch v parkoch, sadoch a lesoch, ale ohrozovali premávku v uliciach mesta. Náklady na ničenie húseníc, ktoré úrady museli nariadiť, sa vyšplhali až na milión dolárov. Škodca sa šíril ďalej a v roku 1922 zničil 253 000 ha lesa. Šíreniu sa zabránilo, až keď boli z Európy a Japonska introdukovaní prírodní nepriatelia tohto druhu – z 30 dovezených druhov desať sa udomácnilo a

zastavili nebezpečné škody. INTRODUKOVANÍ ŠKODCOVIA – TÍ, KTORÍ PRIŠLI K NÁM Začneme s najvýznamnejším škodcom zemiakov – pásavkou zemiakovou (srb. krompirova zlatica) – Leptinotarsa decemlineata Jej pôvodný areál rozšírenia boli juhozápadné časti Se- Pásavka zemiaková vernej Ameriky. Tu až kde spôsobila tiež významné do polovice 19. storočia žila na škody. Kríza bola zastavená v 70. divých druhoch zemiakov (Sola- rokoch 19. storočia, keď sa zanum rostratum). Rozširovať sa čali štepiť európske ušľachtilé začala, keď sa začalo rozširovať odrody na podpníky amerických aj pestovanie zemiakov. V USA druhov viniča. začalo jej šírenie smerom na Vlnačka krvavá (srb. krvava východ k Atlantickému oce- vaš jabuke) – Eriosoma lanigera ánu v roku 1859 z jej prvého má americký pôvod. Z Ameriky ohniska v štátoch Colorado sa rozniesla do všetkých častí a Nebraska. Za 14 rokov pre- sveta, kde sa jablone pestujú. konala vzdialenosť 3 000 km Do Európy sa najprv dostala a dorazila k brehom oceánu. v roku 1787 do Anglicka a v roku Z Ameriky do Európy bola za- 1802 do Nemecka. vlečená viackrát, ale až v roku Štítnička nebezpečná (srb. 1922 v západnom Francúzsku, kalifornijsaka štitasta vaš) – pri Bordeauxe vytvorila veľké Quadraspidiotus perniciosus ohnisko, odkiaľ sa začala pochádza z Číny, odkiaľ bola ďalej šíriť po Európe a neskôr v roku 1870 zavlečená do Kaaj do Ázie. Na území bývalej lifornie a rýchle sa rozšírila Juhoslávie bola prvýkrát za- po celej Severnej Amerike. znamenaná v roku 1946. Do Európy sa dostala pred 1. Celkový areál rozšírenia svetovou vojnou do Maďarska pásavky zemiakovej vo svete sa za 140 rokov zväčšil 2 500-krát. V roku 1990 bola prítomná na 12 miliónoch km2 a prvotný areál bol 5 000 km2. Rýchlosť šírenia za jeden rok bola rozličná: v USA 185, bývalý ZSSR 170 km, Francúzsko a Belgicko 250 km a v bývalom Československu a Nemecku iba 70 km/rok. Fyloxéra viničová – Kukuričiar koreňový Viteus vitifoliae (Fitch) je škodca, ktorý zruinoval európ- na slivkách. Odtiaľ sa rozšírila ske vinohradníctvo v 19. Storočí; po celej Európe. taktiež pochádza z Ameriky. Molica skleníková (srb. štitasti V 60. rokoch 19. storočia bola moljac) – Trialeurodes vaporarizavlečená sadenicami americ- orum pochádza pravdepodobne kého druhu viniča Vitis labrusca z Brazílie. Okolo roku 1850 bola do južného Francúzka. Odtiaľ zavlečená do Anglicka a odtiaľ sa rozšírila na celú vinohrad- ďalej do celého sveta. nícku oblasť Francúzska. Za 15 Spriadač americký (srb. durokov zničila 600 000 ha viniča. dovac) – Hyphantria cunea Rozšírila sa do celej Európy,

je americký druh. V Európe bol zistený prvýkrát v roku 1940 v okolí Budapešti. V roku 1947 sa rozšíril po celom Maďarsku a už v roku 1948 bol zaznamenaný aj v Juhoslávii v pohraničných častiach s Maďarskom. Nakoniec škodca, ktorý bol zavlečený ako posledný – kukuričiar koreňový – Diabrotica virgifera LeConte, je americký druh, ktorého prvýkrát popísal LeConte v roku 1868 v Colorade. Predpokladá sa, že pochádza zo Strednej Ameriky a na sever kontinentu sa dostal spolu s kukuricou. Prvýkrát sa spomína ako škodca kukurice v roku 1909. Do roku 1955 sa vyskytuje v troch štátoch: Colorade, Nebraske a Kansase. V rokoch 1955 – 1970 sa začalo intenzívne šírenie tohto škodcu na východ, juh a sever, tým aj na celé kukuričné pásmo. V rokoch 1909 – 1948 sa šíril priemernou rýchlosťou 20 km ročne. V 50. rokoch sa začali používať chlórované uhľovodíky, čo zapríčinilo vytváranie rezistentných populácií, ktoré sa šírili rýchlosťou 120 – 200 km ročne. Do Európy sa tento škodca dostal pravdepodobne koncom 80. rokov minulého storočia. U nás bol po prvý raz zistený v roku 1992 na jednej malej parcele kukurice v blízkosti belehradského letiska. No už vtedy populácia tohto škodcu bola nad prahom hospodárskej škodlivosti. To naznačuje, že bol zavlečený niekoľko rokov predtým a že si v tomto prostredí nový druh našiel priaznivé podmienky pre svoj vývoj. Odvtedy sa rozšíril na všetky strany a je prítomný nielen vo všetkých susedných štátoch, ale aj na Slovensku, Česku, Poľsku, Ukrajine, Rakúsku, Slovinsku, Taliansku. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ KVETY

oveľa menej vody. So zalievaním súvisí aj rosenie izbových kvetín, ktoré by sme mali robiť aspoň raz za týždeň. Rastliny môžeme postaviť aj do vane a vlažnou vodou ich Ľubica Sýkorová opatrne osprchovať. V zimných mesiacoch musíme našim izbovým kvetom venovať viac po- Nezabudnime najzornosti, pretože aj im sa menia podmienky. Vykurované miestnosti, suchší mä v miestnostiach vzduch, menej prirodzeného slnka – toto všetko má za následok, že listy s ústredným kúrením rastlín žltnú, končeky vysychajú, prípadne odpadávajú. Rastliny nemajú rozostaviť odparovače k radiátorom, ten správny lesk a sviežosť ako počas leta. ktoré zmiernia účinky suchého vzduchu. ákladné pravidlo znie: Kve- Vzhľadom na pomalšiu asiPozornosť venujeme aj vettiny v zime nepolievame v miláciu, aj prívod vody je nižžiadnom prípade tak často, ší. Často robíme chybu najmä raniu. Výmenu vzduchu potreako v lete. Zimné obdobie je ove- v prekúrených bytoch, že dáva- bujú kvety aj v zimnom období. ľa náročnejšie na zabezpečenie me rastlinám vyššiu dávku ich rastu, pričom veľmi často vody, prípadne zalievame robíme chyby, ktoré sú viditeľné po troche každý deň. To je už v predjarí. Izbové kvetiny s nesprávne. Je síce pravda, hrubšími dužinatými listami sú že zimou klesá vzdušná omnoho odolnejšie ako rastlinky vlhkosť, no túto nezvýšime so svetlejšími a jemnejšími lista- vyššou dávkou vody. Treba si mi a sú väčšinou menej náročné uvedomiť, že kvetiny v zime znesú skôr suchšiu pôdu ako na starostlivosť. Ako sme už spomenuli, zimné premokrenú. Podľa možnosti obdobie charakterizuje zníženie zalievame vždy ráno alebo svetelnosti, slnečnej aktivity, v predpoludňajších hodinách. Využívame pekné slnečné dni výraznejší pokles vzdušnej vlh- Používame odstátu alebo daž- alebo dni s nižšími mrazmi. Dbáme, aby sme nespôsobili kosti, čo má vplyv na spomalenie ďovú vodu izbovej teploty. Kvitnúce druhy kvetín potre- prievan, na ktorý je citlivá väčasimilácie a všetkých životných pochodov rastlín. Tomuto stavu bujú v čase rozkvitania alebo šina izbových rastlín. Treba sa prispôsobujeme aj ošetrovanie plného kvitnutia pravidelnú zamerať na umiestnenie kvetov. rastlín. Na prvom mieste stále zálievku. Inak je to pri kvetoch Nenechávajme ich na tom istom zostáva striedme zalievanie. okrasných listom – tie vyžadujú mieste po celý rok. Kvety, ktoré

máme položené na parapete, tiež pociťujú mráz, ktorý je vonku. Treba ich umiestniť tak, aby sa žiadnym listom nedotýkali okien. Keď vetráme, musíme ich dať preč od priameho prúdenia studeného vzduchu. Nezabúdame ani na odstraňovanie prachu z listov, ktorý sa ukladá najmä na väčšie plochy listov, ako je napr. figovník, filodendron ap. Prach upcháva prieduchy listov, ktorými dýchajú. Odstraňujeme ho opatrne handričkou alebo špongiou. V zimnom období izbové kvety nepresádzame ani nerozmnožujeme. Aj v zime musíme myslieť na výživu – prihnojujeme raz za mesiac. Pri hnojení myslíme na to, že rastliny v tomto období veľa nerastú, a preto nepotrebujú až tak veľa živín. Preto by sa mala dávať iba polovičná dávka do zálievky. Mnoho ľudí si myslí, že keď príde zima, odídu aj škodcovia, čo nie je pravda. Rastlinky sú oslabené suchým vzduchom, nedostatočným svetlom a inými faktormi, ktoré prispievajú k tomu, aby sa v nich usídlili škodcovia. Preto si ich musíme dobre všímať a pri prvých príznakoch sa ich treba zbaviť, aby nenapadli aj ostatné kvety. 

NAŠA ZÁHRADA

Do mulču môžeme vysádzať predpestované sadenice – napr. kapustovín, uhoriek, tekvíc, rajčín, paprík a podobne. Sadíme ich tak, že urobíme do mulču dieru, do ktorej nasypeme trochu zeme a do nej vysadíme rastlinku a polejeme ju. To bude asi posledné polievanie, čo budeme robiť, pretože okrem najväčšieho sucha sa tam bude udržovať dostatočná vlaha pre rast rastlín. Nasledujúci rok stačí už len dopĺňať mulč menšou vrstvou novej slamy alebo sena. Do ročného mulču budeme môcť aj priamo vysievať. Mulčovanie má aj svoje nevýhody, napríklad zvykne priťahovať slimáky. Na ich odpudzovanie je vhodný drevený popol, ktorý je zároveň aj dobrým hnojivom. Slimáky odpudzujú aj niektoré rastliny ako žerucha, tymián, šalvia, yzop, horčica a iné. Je dobré vysadiť niekoľko rastlín do záhonu medzi pestovanú plodinu.

V zimných mesiacoch polievame menej

na novom pozemku, a to bez toho, aby sme všetku burinu dôkladne vytrhali, je lepšie kobercové mulčovanie. Na nepokosenú trávu nahádžeme kuchynské odpadky a rôzne zvyšky, Ľ. Sýkorová prípadne aj slepačí trus V súvislosti s ekologickými spôsobmi pestovania rastlín sa často hovorí o kvôli začatiu procesu mulčovaní. Je to pokrývanie – nastielanie pôdy rôznymi materiálmi, ako seno, rozkladu. Na to naklaslama, zvyšky rastlín, kôra, papier, fólia a pod. dieme papier (najlepšie kartóny, ale môže byť aj Existuje viac foriem mulčoulčovanie výrazne zabrahrubšia vrstva novín či dokonca vania. V záhrade, kde burina ňuje rastu burín. Udržuje starý koberec z prírodného mavlahu a zároveň udržiava nepredstavuje až taký problém teriálu), tak, aby sa dostatočne teplotu pôdy. Podľa názoru nie- a nie sú tam vytrvalé druhy ako prekrýval a neumožňoval rast ktorých odborníkov, pre pôdu napríklad pýr, stačí, keď sa zem buriny. Trávu predtým (aj papier) rýľovanie nie je veľmi prirodze- pokryje vrstvou sena, trávy, slamy dôkladne zalejeme, no najlepšie né a ak nejde o vyslovene ťažké alebo iného biologického mateje to robiť po daždi. Na papier pôdy, nie je ani potrebné. Mulč riálu. Vrstva by mala byť hrubšia, sa naloží asi 5 cm vrstva hnoja, pretože po čase sa scvrkne a zachováva kyprosť pôdy a zárokompostu alebo minuloročného veň ju zásobuje dostatkom orga- burina ňou môže prerásť. Pýru mulču, čím sa urýchli rozklad nickej hmoty a živín. Poskytuje nerobí problém prerásť 30-cenmulčovacej vrstvy a obohatí ju o timetrovú vrstvu slamy. životný priestor pre množstvo Ak chceme začať pestovať živiny. Na tú sa naloží asi 20 cm potrebných organizmov (ale aj v zapustenej záhrade alebo vrstva slamy alebo sena. niektorých škodcov).

Mulčovanie nás zbaví starostí s burinami

48 /4883/ 30. 11. 2019

ZDRAVIE A MY

KVETY

Granátové jablko je hotový Myslíte si, že elixír zdravia izbové kvety do spálne T nepatria?

u je 10 dobrých dôvodov, prečo si granátové jablko nakúpiť hneď aj do zásoby. Nielenže sú výnimočne chutné, ale sú aj výnimočne zdravé. Keď si ich dožičíte čo najčastejšie, telo sa vám len poďakuje. Granátové jablká posilňujú schopnosť organizmu ubrániť sa pred chorobami, zlepšujú celkové zdravie a dokonca náladu. 1. DODÁ VÁM VITAMÍNY Iba jediná šálka zrniečok granátového jablka obsahuje 30 percent odporúčaného denného príjmu vitamínu C, 36 percent dennej dávky vitamínu K, 16 percent vitamínu B9 a 12 percent draslíka. 2. ZNÍŽI VYSOKÝ KRVNÝ TLAK Pravidelné pitie šťavy z granátového jablka zníži váš krvný tlak už v priebehu dvoch týždňov. 3. POMÁHA PRI ARTRITÍDE A BOLESTI KĹBOV Granátové jablko zabraňuje vzniku enzýmov, ktoré poškodzujú kĺby. 4. ZNIŽUJE RIZIKO SRDCOVÝCH CHORÔB Toto ovocie dokáže znížiť hladinu cholesterolu a zlepšiť krvný obeh. 5. ZLEPŠUJE PAMÄŤ Granátové jablká sa odporúčajú ako prevencia pred vznikom Alzheimerovej choroby, ale aj ako liečba počas nej. 6. ZVYŠUJE HLADINU HEMOGLOBÍNU

Skvelý bojovník proti chudokrvnosti! Ľudia trpiaci anémiou by mali piť šťavu z granátových jabĺk čo najčastejšie. 7. PRÍRODNÝ INZULÍN Granátové jablko je jedna z mála sladkých vecí, ktoré sú vhodné aj pre cukrovkárov. 8. ZNIŽUJÚ RIZIKO VZNIKU RAKOVINY Výskumy potvrdili, že granátové jablká pomáhajú predchádzať najmä rakovine prostaty a prsníka.

zbové kvety nielen zútulnia váš byt, ale aj skvelo vyčistia vzduch, a to aj v spálni... DO SPÁLNE: ANGLAONEMA Táto izbová rastlina je obľúbená predovšetkým vďaka listom, ktoré sú často také krásne a dokonalé, že vyzerajú ako umelé. Odroda s poetickým názvom Klenot Indie s kučeravými

9. PLESŇOVÉ A BAKTERIÁLNE OCHORENIA NEMAJÚ ŠANCU Obsahuje látky, ktoré pomáhajú bojovať proti mikroorganizmom. 10. ZLEPŠUJÚ ÚČINNOSŤ CVIČENIA Športovci, ktorí pijú šťavu z tohto ovocia pred cvičením, majú viac energie a dosahujú lepšie výsledky.

listami má rada jasné prirodzené svetlo bez priameho slnka, znáša ale veľmi dobre aj polotieň. Je ideálnou voľbou do spálne, pretože si skvele poradí s organickými zlúčeninami. V jej prítomnosti nemajú formaldehyd a benzén, ktoré sa odparujú z nábytku, kobercov žiadnu šancu. A navyše vzduch zbaví aj nežiaduceho oxidu uhličitého a oxidu dusíka. 

DOMÁCNOSŤ

Nielen na umývanie riadu

byčajné hubky na riad vám v domácnosti pomôžu aj inak, než ste ich zvykli používať. Odstráni chlpy domácich miláčikov Každý milovník chlpatých domácich maznáčikov dennodenne bojuje so všadeprítomnými chlpmi. Ak práve nemáte poruke špeciálnu kefu, skúste na pohovku, koberec, ale napríklad aj kabát použiť hubku na riad. Stačí ju ľahko navlhčiť. Vynovte si svetre Určite máte sveter, ktorý už má svoje najlepšie časy za sebou, ale padne vám tak skvele, že ste ho ochotná nosiť až do úplného roztrhania. Skúste miesta s hrčka-

mi párkrát prejsť novou hrubou a suchou hubkou. Hrčky sa na hrubej ploche zachytia a sveter bude ako nový. Výhodou je, že neriskujete poškodenie svetra, ako keď ich odstraňujete jednorazovou žiletkou alebo elektrickým strojčekom. Zavlaží kvetiny Ak dáte hubku na dno kvetináča, vydržia vám kvety dlhšie poliate. Môžete do kvetináča naliať viac vody, bez toho, aby ste kvetine ublížili. Hubka ju totiž vtiahne do seba a kvetina si neskôr vytiahne len toľko vody, koľko potrebuje. Chránič lesklých povrchov Ak máte sklenený stôl alebo iný povrch

náchylný na poškriabanie, ale chcete tam postaviť napríklad sklenenú vázu, právom sa obávate jeho poškodenia. Skúste však sekundovým lepidlom rovnomerne prilepiť na vázu zospodu maličké kúsky hubky. Stôl je zachránený. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kakaová roláda s čučoriedkovou plnkou

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, štipka soli, 120 g práškového cukru, 100 g hladkej múky, 30 g kakaa, 1 lyžička kypriaceho prášku; Na plnku: 500 g čučoriedkového kompótu, 300 g nízkotučného tvarohu, 100 g mascarpone, 100 g smotany na šľahanie, 1 lyžička vanilkovej pasty, 50 g práškového cukru, 2 lyžičky citrónovej šťavy, 2 balíčky práškovej želatíny Takto sa to podarí: Cesto: Rúru predhrejeme na 180 °C a plech 30 x 40 cm vystelieme papierom na pečenie. Do misy dáme vajcia a cukor a šľaháme asi 10 minút. Po 5 minútach pridáme soľ. V miske zmiešame múku, kakao a kypriaci prášok a preosejeme po častiach do vajcovej zmesi. Cesto natrieme na plech a pečieme asi 12 minút. Vyberieme a preklopíme

na utierku posypanú práškovým cukrom. Opatrne stiahneme papier na pečenie a cesto z dlhšej strany zvinieme do rolády. Necháme vychladnúť. Plnka: Čučoriedky zlejeme a necháme odkvapkať. Smotanu vyšľaháme, pričom zašľaháme aj želatínu. V druhej mise zmiešame mascarpone, tvaroh, vanilkovú pastu, citrónovú šťavu a práškový cukor. Opatrne zapracujeme šľahačku a nakoniec aj čučoriedky. Roládu opatrne rozvinieme, potrieme plnkou a opäť zvinieme. Dáme aspoň na 4 hodiny do chladničky. Dobrý tip: Roládu potrite čokoládovou polevou. Po stuhnutí bude chrumkať. 

Koláčiky na paličke (cake pops) Suroviny: 200 g masla, štipka soli, 220 g krupicového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 4 vajcia, 280 g hladkej múky, 12 g kypriaceho prášku, 3 lyžice mlieka, 120 g kyslej smotany, 200 + 200 g čokoládovej polevy, 3 lyžice marhuľového lekváru, 500 g práškového cukru, 3 lyžice cviklovej šťavy, cukrové perličky na ozdobu Takto sa to podarí: V mise vyšľaháme maslo, soľ, cukor a vanilkový cukor dokrémova. Po jednom zašľaháme vajcia. Zmiešame múku a kypriaci prášok. Do maslovej zmesi najprv zamiešame smotanu, a potom aj múčnu zmes. Cesto nalejeme do okrúhlej formy s priemerom 26 cm vystlanej papierom na pečenie a dáme piecť pri teplote 175 °C asi na 40 minút. Vyberieme a necháme úplne vychladnúť. Nasekáme 200 g čokoládovej polevy, rozpustíme nad horúcim vodným kúpeľom a 2 lyžice čo-

kolády odložíme bokom. Cesto rozpolíme a jednu polovicu nadrobíme. Druhú si odložíme na inú príležitosť. Pridáme čokoládu a lekvár a dobre premiešame. Zo zmesi vytvarujeme 20 guliek. Vezmeme 20 paličiek a z jednej strany ich namočíme do odloženej čokolády. Čokoládovou stranou zapichneme do guliek. Dáme na 30 minút do mrazničky. Na polevu vymiešame 250 g práškového cukru spolu s mliekom. Zvyšok cukru vymiešame s cviklovou šťavou. Rozpustíme zvyšnú čokoládovú polevu a vychladnuté koláčiky do nej ponoríme. Vyberieme a necháme stuhnúť. Ozdobíme bielou a ružovou polevou a cukrovými perličkami. Necháme zaschnúť a dáme do chladničky. 

VIII

Čokoládová torta s malinovým krémom Suroviny: 130 g krupicového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 3 vajcia, 150 ml mlieka, 130 g rastlinného oleja, 40 g kakaa, 12 g kypriaceho prášku, 180 g hladkej múky, štipka soli; Na plnku: 175 g práškového cukru, 175 g mrazených malín, 3 bielky, 250 g masla; Na ozdobu: cukrové perličky Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 180 °C a tortovú formu vystelieme papierom na pečenie. Okraje potrieme maslom. Na cesto vyšľaháme vajcia s oboma druhmi cukru na svetlú hustú penu. Pridáme mlieko a olej a vymiešame dohladka. Zmiešame múku, kakao, kypriaci prášok a soľ a zapracujeme do vajcovej zmesi. Cesto nalejeme do pripravenej formy a pečieme asi 40 minút. Vyberieme a necháme úplne vychladnúť. Plnka: rozpustíme maliny, roz-

mixujeme a prepasírujeme cez sitko. Bielky šľaháme s cukrom nad horúcim vodným kúpeľom, až kým sa cukor nerozpustí a pena nie je teplá, asi 5 minút. Stiahneme z kúpeľa a šľaháme šľahačom, kým nie je sneh lesklý a pevný a úplne nevychladne, asi 10 minút. Po lyžiciach zašľaháme zmäknuté maslo. Šľaháme, kým nezískame hladký krém. Ako posledné zamiešame malinové pyré. Šľaháme, kým nebude maslový krém opäť krémový. Natrieme na vychladnuté cesto a dáme aspoň na 30 minút do chladničky. Podávame posypané cukrovými perličkami. Dobrý tip: Cesto pozdĺžne prekrojte a potrite malinovým džemom. 

Kokosový koláč s polevou Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 220 g krupicového cukru, 310 g polohrubej múky, 1 balíček kypriaceho prášku, 1 kyslá smotana; Na plnku: 170 g krupicového cukru, 110 g strúhaného kokosu, 1 smotana na šľahanie, 125 g masla; Na polevu: 2 lyžice čerešňovej šťavy, 200 g práškového cukru, 2 lyžice vody Takto sa to podarí: Cesto: V mise vyšľaháme vajcia s cukrom dohladka. Pridáme múku zmiešanú s kypriacim práškom a nakoniec aj kyslú smotanu. Vymiešame na hladké cesto. Hlbší plech vystelieme papierom na pečenie a nanesieme cesto. Povrch uhladíme a po-

sypeme zmesou 170 g krupicového c u k r u a kokosu. Pečieme pri teplote 180 °C asi 20 minút. Maslo vyšľaháme so smotanou a natrieme na horúci koláč. Pečieme ešte 5 minút, vyberieme a necháme úplne vychladnúť. Poleva: Vymiešame spolu čerešňovú šťavu, práškový cukor a vodu na hladkú polevu a vychladnutý koláč ňou polejeme. Necháme zaschnúť a podávame. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 498| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

15. ROČNÍK KONFERENCIE SLOVENSKÁ HUDBA VO VOJVODINE

a hudby Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči venované spomienke na významného selenčského hudobného dejateľa Jána Nosála, známeho aj ako autora prvej dolnozemskej opery Zypa Cupák, oratória Mária Magdaléna nepodporila ani vydanie tohto ľudových piesní ozrejmila Ľudmila a početných skladieb a rukovätí. zborníka, ani priebeh tejto kon- Berediová-Stupavská; poukáza- Príležitostný umelecký medailón k ferencie. Výtlačky zborníka prác la najmä na rozsiahlu a členitú 10. výročiu jeho úmrtia predviedli z vlaňajšej konferencie (venova- činnosť Jána Lomena-Kumka. hostia zo Selenče – Komorný zbor nej Jurajovi Feríkovi st. a Jurajovi Mariena Stankovićová-Kriváková Zvony a žiacky orchester OrchesFeríkovi ml.) odovzdala autotrík (so sólovou rom príspevkov, účastníkom speváčkou Dajaa hosťom. nou Pavlovou), ako Ako prvý z referujúcich slovo i Boris Babík zo Stadostal Mgr. art. Martin Urban, rej Pazovy, spevák PhD., z Pedagogickej fakulty opery Srbského Univerzity Mateja Bela v Bannárodného divadla skej Bystrici. Výklad o prograv Belehrade. me bazírujúcom na pôvodnej Hudobné a spehudbe a originálnom tanci vácke čísla boli poObrazy z Dolnej zeme – od výpretkávané úryvskumu hudobno-tanečných arkami z televíznych tefaktov k scénickej prezentácii vystúpení Jána krajanskej kultúry na Slovensku Nosála a ukážkaúčelovo spestril fotografiami Mariena Stankovićová-Kriváková a Vladimír Kováč mi z jeho tvorby. a videoukážkami z vystúpenia Stručný životopis univerzitného Folklórneho súboru predstavila čerstvú publikáciu magistra Nosála podala Malvína Mladosť. Mgr. Dominika Machuto- Cesta vydláždená hudbou – zbierka Zolňanová a o ňom sa osobitne vá, PhD., zo Slovenskej národnej piesní Vladimíra Kováča. Sám autor zmienili Juraj Súdi, vedúci zboru knižnice v Martine predniesla predostrel zopár videozáznamov a orchestra zo Selenče, a umelec príspevok Hudobná pozostalosť svojich skladieb a jednu z nich aj Boris Babík. Nakoniec sa prihovoril Viliama Figuša-Bystrého v Literár- zahral na tvári miesta. PaedDr. aj Igor Vencel, zástupca veľvynom archíve SNK. Konštatovala, že Juraj Súdi, PhD., vrhol pohľad na slankyne Slovenskej republiky jeho skladby a úpravy sú prístup- Činnosť slovenskej zborovej kultúry v Srbsku, a Bratislava Laćarková, né vo fonde SNK, a tak fakticky a jej vplyv na šírenie interkulturality dcéra Jána Nosála, pracovníčka vyzvala našich hudobníkov, aby vo Vojvodine, taktiež využívajúc slovenskej ambasády. Pútavý prípo nich siahli. Potom sa slova videobeam. Vďaka tejto pomôc- ležitostný program organizačne ujal jej kolega zo SNK Mgr. Marcel ke videli sme i niekoľko klipov, a ideovo pripravila predsedníčJánošík. Predniesol príspevok pod názvom Hudobná tvorba Jána Podhradského v Literárnom archíve SNK. Na ďalšiu u nás ešte stále nie nadostač docenenú osobnosť v oblasti hudby upozornila Milina Sklabinská v práci Mikuláš Schneider Trnavský a jeho pobyt vo Veľkom Bečkereku. Po prestávke s obedom najprv Anna Medveďová st. prečítala príspevok Sonda do prvej fázy výskumu tradičnej Boris Babík, Orchestrík a Zvony s nadšením predviedli výber skladieb hudobnej kultúry Slovákov v Piv- z opusu skladateľa Jána Nosála nici. Jeho autorkami sú Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD., drama- ktorými Svetlana Fábryová (rod. ka selenčského MOMS Svetlana turgička v Štátnej opere v Banskej Surová) ilustrovala tému Mediálna Zolňanová. Zdôraznila, že Ján Bystrici, a Mgr. Anna Medveďová, prezentácia hudby vojvodinských Nosál selenčskú kultúru poznačil zamestnankyňa Fondu na podpo- Slovákov na Slovensku (t. j. priblížila nielen svojou prácou, ale nám ru umenia, oblasť tradičnej kultúry produkciu Televízie Folklorika, kde nechal do vienka veľmi vzácne a kultúrno-osvetovej činnosti, aj sama pracuje). hudobné a kultúrne podujatia, v Bratislave. Hudobný život SlováNa záver 15. hudobnej kon- ktorými sa teraz hrdí celá slovenkov v Kysáči so zreteľom na zbierky ferencie zaznelo pásmo slova ská menšina.

Nový kamienok do mozaiky hudobného dedičstva Juraj Bartoš

ak ako doterajšie, aj pätnásty ročník konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine vrhol svetlo na hudobné dedičstvo vojvodinských Slovákov a na niektoré osobnosti, ktoré ho pozdvihli na vyššiu úroveň. Pod drobnohľadmi odborníkov v sobotu 23. novembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bol Výskum, dokumentácia a prezentácia hudby vojvodinských Slovákov. Tunajší a autori zo Slovenska predniesli deväť príspevkov a odprezentované boli dve nové publikácie. Zlatým klincom kvalitného podujatia bol hudobný večierok MOMS Selenča venova-

Milina Sklabinská

ný tvorbe známeho hudobného dejateľa Jána Nosála, ktorý sa pominul pred 10 rokmi. Prítomných privítal pracovník ÚKVS Ladislav Čáni, podčiarkujúc, že každý z predchádzajúcich 14 ročníkov je obsiahnutý v osobitnom zborníku. Zakladateľka muzikologickej konferencie, exriaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská, teraz pracovníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (v Bratislave), tiež pozdravila prítomných. Predstavila Zborník prác 14. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov Pivnica 24. novembra 2018 a s poľutovaním skonštatovala, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny po prvýkrát • KULTÚRA •

48 /4883/ 30. 11. 2019

Kultúra NA 20. ROZOSPIEVANOM SRIEME

Bohatstvo piesní a krojov sa prezentujú naši mladí speváci a hudobníci, lebo oni sú našou budúcnosťou. Festival svojou Anna prítomnosťou poctili aj Anna Simonovićová Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru, a Anna Horvátová, ubilejný a revuálny 20. fes- predsedníčka Výboru pre infortival mladých spevákov slo- movanie NRSNM, Janko Havran, venských ľudových piesní podpredseda MSS pre Sriem, Rozospievaný Sriem priniesol 24. Anna Balážová, predsedníčka novembra radosť obecenstvu MOMS Stará Pazova, Danica Vra účastníkom. bová, predsedníčka MOMS Nový Nedeľný večer v Starej Pazove Sad, staropazovský farár Igor bol výnimočný a divadelná sála Feldy s manželkou Svetlanou a bola vyplnená do posledného Dragoslav Bonđi, predseda VR miesta. Po zvučke festivalu všet- MS Stará Pazova. SKVELÍ SPEVÁCI ODUŠEVNILI OBECENSTVO Po príhovoroch zazneli krásne ľudové piesne, ktoré zaspievalo 14 spevákov. Aj keď nevystúpili všetci doterajší víťazi, predsa väčšina si k mikrofónu zastala. Boli to Staropazovčania Nataša Ćirkovićová-Nedelická, Mária Bzovská, Anna Šagová, Jaroslava Vršková-Opavská a Zdenko Jašo, Boľovčanky Milena Milenkovićová, Martina Mitnáverová (Kukučková) a Anna Jašová (Kukučková) a Šíďan Alen Feltan. Vystúpili aj nositelia Anna Šagová je jediná účastníčka prvého druhej a tretej ceny odborfestivalu, ktorá vystúpila aj na jubilejnom nej poroty Vesna Škulcová-Mijatovićová z Lugu, 20. ročníku Jovana Trkuljová zo Šídu, kých prítomných pozdravila Li- Andrea Halajová z Boľoviec, Mibuška Lakatošová, predsedníčka chaela Kočišová a Igor Uheli zo NRSNM a predsedníčka SKUS Starej Pazovy. Ani jeden spevák hrdinu Janka Čmelíka v Starej neskrýval radosť z vystúpenia Pazove. Zdôraznila, že sa NRSNM a obecenstvo nešetrilo dlane snaží podporiť všetky podujatia v snahe odmeniť ich za krásne národnostného významu, lebo prednesy piesní a vytrvalosť v zasi tým spôsobom chránime kul- chovávaní slovenských ľudových túrne dedičstvo, ktoré sme do piesní. vienka dostali od našich starých Osobitným bodom sa predstaotcov, a snažíme sa ho preniesť vil vynikajúci slovenský ľudový na tých mladších. Poďakovala sa orchester pod vedením harmoskvelým teraz už osvedčeným nikára Vladislava Forgáča a v zlospevákom, ktorí nie sú známi žení: harmonikár Mário Mitnáver, len v Srieme, ale aj vo Vojvo- huslisti Ivan Šandor, Pavel Tomáš dine a v zahraničí. Účastníkov ml. a Igor Havran, cimbalista a divákov pozdravil aj Ján Brtka, Vladimír Kolárik, violista József predseda MSS, ktorý pozname- Kovács, klarinetista Samu Kis, nal, že sa vždy poteší, keď sa flautistka Marína Domoniová, môže zúčastniť na podujatí, kde gitarista Ivor Domoni Lakatoš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a kontrabasista Branislav Kováč. Večierok úspešne moderovala Miruška Kočišová, ktorá nielenže spomenula, ktoré ocenenia speváci mali na doterajších festivaloch, ale sa z jej rozhovoru so spevákmi diváci mohli dozvedieť oveľa viac o nich a o tom, čo im festival priniesol k speváckemu afirmovaniu. Idea, aby sa v roku 1997 založil takýto festival, bola Pavel Kukučka, predseda festivalového skvelá. Svedčí o tom aj sku- výboru točnosť, že festival pretrváva finančne podporila aj NRSNM. ZASADAL FESTIVALOVÝ dodnes. Preto na záver Pavel Kukučka, predseda festivalového VÝBOR Tak ako doteraz, aj tohto roku výboru, vyzval divákov k búrlivému potlesku pre iniciátora pred festivalom sa stretol festivazaloženia festivalu Juraja Ku- lový výbor za prítomnosti čestbečku. Veľká vďaka za to, že sa ného predsedu Juraja Kubečku. festival dožil 20. ročníka, patrí aj Stredobodom pozornosti bola všetkým tým, čo boli na javisku súvaha minuloročného festivalu. ako hudobníci či speváci, ale aj Ako poznamenal predseda festivšetkým v zákulisí: zvukárom, valového výboru Pavel Kukučka, osvetľovačom, členkám Združe- úspech je, že sa minuloročný fesnia pazovských žien, ako i tým, tival uskutočnil, aj keď bolo veľmi ktorí nahrávali, do lokálnych roz- málo spevákov. Práve preto sa dohodli, aby trojčlenná komisia v zložení: Juraj Kubečka, Miroslav Pap st. a Pavel Kukučka do mája nasledujúceho roku, keď budú ústredné oslavy 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy, pripravila návrh nových pravidiel festivalu. V diskusii Staropazovčanov, Šíďanov, Dobanovčanov a Boľovčanov pretrvávala mienka, aby sa neobmedzoval počet vystúpení na festivale a aby boli aspoň dve súťažné kategórie. Festivalový výbor tiež skonštatoval, že prípravy na tohtoročný festival Alen Feltan zo Šídu, viťaz z roku 2012 prebiehali dobre a že hlasov prinášali a poslucháčom sa MOMS Stará Pazova a SKUS odovzdávali bohatstvo z ľudovej hrdinu Janka Čmelíka aj tentoraz klenotnice hudby a spevu. Ge- osvedčili ako dobrí organizátori. nerálnym sponzorom festivalu Foto: Zoran Milić bola Obec Stará Pazova a festival • KULTÚRA •

27. ROČNÍK FESTIVALU SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ... V PETROVCI

Dorastajú kvalitní speváci rová-Forero. Cenu obecenstva si vyspievala Lea Šimová. To by bol krátky riport z tohtoročného Jaroslav Čiep festivalu spevákov z Petrovca. No ale ešte treba zdôrazniť, že sa íťazkou 27. festivalu Spie- organizátor podujatia – petrovský vajže si, spievaj... v Báčskom Miestny odbor Matice slovenskej Petrovci sa stala Shaili Po- v Srbsku vynasnažil, aby za pomonigerová-Forero. O tom rozhodla ci početných sponzorov snahy spevákov aj adekvátne odmenil. Tých na dočasne upravenom javisku v aule školy bolo nad tridsať v úvodnej časti a ďalší štyria aj súťažili. Okrem odmenených Ponigerovej-Forero a Levárskej dobré spevácke výkony podali aj súťažiaci Pavel Poniger-Forero a Daniela Speváková. Všetci štyria podľa predpisov festivalu zaspievali po dve pesničky – jednu rýchlu a jednu pomalú. Katarína Melegová-Melichová v mene organizáNajúspešnejšie speváčky Shaili Ponigerová-Forero tora zdôraznila, že (vpravo) a Maja Levárska s predsedníčkou MOMS petrovským matiPetrovec Katarínou Melegovou-Melichovou čiarom totiž záleží

odborná porota v nedeľu 24. novembra v aule Základnej školy Jána Čajaka pred ukončením úspešného ročníka tohto už tradičného festivalu. Právo účasti na Stretnutí v pivnickom poli získala aj druhá Maja Levárska, obe dlhoročné petrovské spolkárky a folklórne aktivistky. Odmenu ako najmladší účastníci festivalu získali Adam Fábry a Ján Bažík. Dve ceny za najkrajší kroj si domov odniesli Viktória Rojková a Lana Fehérová. Ceny ako najúspešnejší speváci medzi Nádejami získali Lenka Hodoličová, Ivan Kopčok, Alex Fehér, Nikolina Pašićová, Vladimíra Pucovská a Simona Sýkorová. Odmenu za autentickosť piesne si prevzali Martin Červený a Shaili Ponige• KULTÚRA •

Odmenení účastníci na festivale

na tom, aby sa vzácne bohatstvo slovenskej ľudovej piesne aj ďalej uchovávalo a čím viac sa udomácňovalo medzi našimi deťmi, ktoré ho majú niesť ďalej a odovzdávať budúcim pokoleniam. V mene odborníkov profesorky hudobnej kultúry Mariena Stankovićová-Kriváková a Anna Medveďová tiež kvitovali úspešný rok a že v Petrovci dorastajú kvalitní speváci. Aj tohto roku bolo vidieť veľa nádherných krojov, za čo možno ďakovať mamám, starým mamám, tetkám a zná- Cenu obecenstva získala Lea Šimová ho gymnázia. Druhá časť konmym. Krásne kroje, tak ako aj ľudové piesne, sú súčasťou certu patrila spevákom, ktorí sa slovenskej tradície a kultúry v uchádzali o účasť na Stretnutí Petrovci. Predtým ako sa to ro- v pivnickom poli. Kým porota zozvučalo spevom, obecenstvu rozhodovala, v tretej časti vystúsa prihovorili aj riaditeľka školy pili hostia – speváci KOS Jednota Vlasta Werleová a v mene lokálnej z Hložian a domáce spevácke sily samosprávy spevákov posmelil Jaroslav a Vladimír Kriškovci, Silvia zástupca predsedu Obce Báčsky Ferková, Anna Radićová-Hašková a Petrovec Ján Brna a festival záro- Alexandra Brtková. Spevákov hodnotila odborná porota v zložení: veň aj otvoril. V prvej časti koncertu Nádeje Mariena Stankovićová-Kriváková, vystúpili speváci z Predškolskej Anna Medveďová a Samuel Kováč. ustanovizne Včielka, z nižších Porotu obecenstva tvorili speváča vyšších ročníkov ZŠ a tunajšie- ky, ktoré majú početné nahrávky v Novosadskom rozhlase: Katarína Balážová, Anna Struhárová a Mária Tatliaková. Účastníkov sprevádzal ľudový orchester pod vedením Rastislava Struhára na harmonike a tvorili ho i: Ján Kováč-Varga a Jaroslav Spevák na husliach, Pavel Danko na gitare, a Vladimír Čáni na kontrabase. Dobre navštívené podujatie, ktoré trvalo viac ako tri hodiny, moderovala Hana Tanciková a diváci po celý čas nešetrili dlane a spevákov potleskom povzbudzovali k lepším výkonom. 48 /4883/ 30. 11. 2019

Kultúra SLOVÁCI Z VOJVODINY V BRATISLAVE

Zabodovali na Ružinovskom folklórnom festivale

Tereza VeberováOravcová

užinovský folklórny festival 2019 sa uskutočnil uplynulý víkend v Bratislave. Na ňom, samozrejme, nechýbali Slováci z Vojvodiny. Po druhýkrát sa na tomto prestížnom folklórnom festivale, ktorý každý rok láka čoraz viac návštevníkov, zúčastnilo Kultúrne centrum Kysáč. Ide o dlhodobú strategickú spoluprácu, ktorú riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový nadviazal s riaditeľkou Domu kultúry Cultus Ružinov Andreou Kozákovou a umeleckým riaditeľom Richardom Bednárom. „Je veľkou cťou, keď vás niekto pozitívne ohodnotí, všimne si vašu kreatívnu prácu a tvorbu a zavolá vás za hranice ukázať výnimočné umelecké dielo. KC Kysáč malo česť odprezentovať svoju tvorbu medzi eminentnými folklórnymi súbormi, akými sú DFS Trávniček, FS Karpaty, FS Devín, FS Szőttes, FS Zemplín. Ide o nový projekt, etnomuzikál Anička a Janíčko v réžii Alisy Oravcovej, ktorý mal premiéru na Festivale ľudových krojov Slovákov v Srbsku v septembri v Kysáči. Na Slovensku sme dostali najväčší aplauz a počas celého muzikálu bolo počuť potlesk. Proste sme nadchli slovenské spriaznené duše mimo hraníc Srbska. Teší ma, že riaditeľka Kozáková bola na festivale oblečená v našom slovenskom kroji

www.hl.rs

z Vojvodiny. To je znak hlbokej úcty!“ povedal riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový. Etnomuzikál Anička a Janíčko sa zrodil z idey zhromaždiť mladých ľudí z rozličných miest Vojvodiny. Režisérka muzikálu Alisa Oravcová je členkou Divadelného a

ným baletným pohybom. Choreografie tvoria celok so spevom ľudových piesní, sprevádzané hrou na gitare a spevom naživo. Striedajú sa autentické slovenské piesne, zabalené do moderných úprav hudobnej kapely LegoDuo z Báčskeho Petrovca, ktoré dotvá-

Folklórneho súboru Detvan z Pančeva, ale aj študentkou Inštitútu pre moderný tanec v Belehrade. Ideou tohto projektu bolo skĺbiť motívy ľudovej tradície s moderným tancom a hudbou. Folklórna hra je doplnená súčas-

rajú umelecký dojem a stupňujú dej na javisku. Kolektív tohto muzikálu tvoria: členovia Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan z Pančeva Alisa Oravcová, Jana Beracková a Miroslav Oravec,

Informačno-politický týždenník

členovia Folklórneho súboru Klasy zo Starej Pazovy Daniel Molnár, Maja Gedeľovská, Marína Vestegová, Danuša Vestegová, Alexander Pop a Marko Podlavicki a hudobná skupina LegoDuo – Vlastislav Lehotský, Pavel Lehotský, Andrea Lačoková a Nikoleta Petkovićová z Báčskeho Petrovca. Pre tento festival Alisa Oravcová rozšírila muzikál Anička a Janíčko o tri tance, kde okrem prekrásneho valčíka A ja taká čárna dominovala scéna so sviečkami, kde mladucha stratila partu, družba ju našiel a nechcel jej vrátiť. Narátor Miroslav Oravec vyrozprával spracovaný príbeh, ktorým priblížil publiku život Slovákov vo Vojvodine. V tomto muzikáli je spracovaná láska medzi dvomi mladými ľuďmi, ktorí sa stretli pri Dunaji. Kým Anička s kamarátkami prala šaty a tancovala na kopci pri rieke, Janíčko a vojaci sa prechádzali lesom a všimli si krásne dievky. Neskôr sa skamarátili a všetci spolu si aj zatancovali. Keď prišiel večer a zostali sami, Janíčko oznámil Aničke smutnú správu, že zajtra musí odísť na vojnu. Hoci nevedel, či zostane nažive a či sa k Aničke vráti, sľúbil jej večnú lásku. Samota a smútok mladej dievčiny sú zobrazené jej sólovým tancom. Kým na Janíčka čakala, tancovala s kamarátkami a stále mala nádej, že sa vojaci čoskoro vrátia. Potešil ich spev veselých vojakov a dievky im hneď utekali v ústrety. V druhej časti muzikálu sú zobrazené svadobné zvyky a obyčaje: odvádzanie mladej so sviečkami, tanec s mladuchou a čepčenie. Príbeh končí narodením dieťaťa, ktoré predstavuje • KULTÚRA •

symbol nového života. ,,Je veľkou výzvou dať dokopy súčasnú a tradičnú folklórnu hru. Nádherné je, keď sa tradícia prenáša z pokolenia na pokolenie a keď sa môžeme učiť od svojich predkov. Problém je však v tom, že dnešné generácie o takúto činnosť nemajú záujem. Mladí sa snažia odhaliť niečo nové, čo

by ich mohlo zaujať. Spájanie folklóru so súčasnou hrou môže zachovať dejiny a tradíciu dolnozemských Slovákov a zároveň aj upútať pozornosť mladých,“ hovorí nádejná režisérka Alisa Oravcová. • KULTÚRA •

KC Kysáč vyslalo na tento festival aj exkluzívnu výstavu fotografií Tichá krása autora Petra Brenkusa zo Slovenska, ktorá bola po prvýkrát predstavená verejnosti v Srbsku. Tieto fotografie vznikali ako nepovinná Petrova jazda, čiže fotil si ich pre svoju dušu, umelecky, paralelne s požiadavkami vydavateľa. Peter Brenkus je významný slovenský fotograf z Bratislavy, ktorý viac ako 30 rokov fotí divadelný a folklórny pohyb. Bol dokonca fotografom dvoch prezidentov a môže sa pochváliť dvomi projektmi: najpredávanejšou knihou – encyklopédiou o slovenských krojoch Odetí do krásy a najkrajšou limitovanou krojovanou knihou Peter Brenkus – Milan Rúfus. Tichá krása Petra Brenkusa fotkami prezentuje okrem krásnych slovenských dievčat a krojov zo Slovenska aj krásne slovenské dievčatá a kroje z Vojvodiny. Dvojmetrové fotografie zaplnili steny Domu kultúry Ružinov. Od včasného festivalového rána Dom kultúry Ružinov bol plný návštevníkov. Hlavná veľká sála počas muzikálu Anička a Janíčko bola plná do posledného miesta. Podľa slov organizátorov viac ako 7 000 návštevníkov sa zastavilo pozrieť si Ružinovský festival a jeho program. Aj mnohí Slováci zo Srbska prišli podporiť a vidieť svojich krajanov. Okrem programovej náplne a tancov boli aj sprievodné podujatia, ako ukážky starých remesiel, predaj ručných prác a degustácia tradičných slovenských jedál. Festival sa končil veselicou a ochutnávkou dobrých jedál a nápojov. Foto: Peter Brenkus

VHV NA JAVISKU V NÁRODNOM DIVADLE V BANJI LUKE

Ovácie obecenstva Vladimír Balaščak

nscenácia podľa hry Milica Nikoličová (1922) a diel Vladimíra Hurbana Vladimírova (1884 – 1950) s názvom... (Tam ďaleko...) bola 21. novembra 2019 privítaná na scéne v Národnom divadle v Banji Luke dlhotrvajúcim potleskom a skandovaním obecenstva! Hru Tamo daleko..., ktorú upravil a režíroval Miroslav Benka v roku 2018 (na počesť 100. výročia prvej svetovej vojny), uviedlo Divadlo Dobricu Milutinovića zo Sriemskej Mitrovice a Slovenské divadlo VHV (SKUS h. J. Čmelíka) zo Starej Pazovy. Táto insce nácia zožala v Banji Luke veľký úspech, ako uvádza belehradská tlač: Sremci sa predstavom Tamo daleko oduševili publiku u Banjaluci (Blic 24. 11. 2019) a Predstava Tamo daleko ispraćena ovacijama u Banja Luci (Kurir, 24. 11. 2019). „Veľmi nás teší, že ste nás srdečne prijali, vážené obecenstvo a milí

naši kolegovia z Banje Luky. Radi by sme sa vám poďakovali za srdečné privítanie...“ okrem iného povedala Jelena Jankovićová, riaditeľka DDM a zároveň herečka v uvedenej inscenácii. Ináč hra Milica Nikoličová okrem

v podaní ochotníkov doma a na Slovensku bola uvedená v Slovenskom národnom divadle v Bratislave (1934), ako i v ďalších profesionálnych divadlách na Slovensku, adaptovaná pre Slovenský rozhlas (1999) a v STV v Bratislave. Avšak po prvýkrát toto dielo Vladimíra Hurbana Vladimírova bolo uvedené na profesionálnej scéne v Hurbanovom rodnom Srieme, v Srbsku a vôbec v Juhoslávii. V hre vystúpili: Alexander Bako

(Učiteľ Nikolić), Jelena Jankovićová (Saveta), Helena Popová-Lazićová (Milica), Nikola Janošević (von Westhoff ), Vladimír Balaščak (Milič), Zdenko Kožík (Panajotovič) a ďalší herci. Pôsobivú, monumentálnu scénu mal na starosti sám Benka a parádne kostýmy navrhol Boris Čakširan, jeden z našich

najpoprednejších divadelných, filmových a televíznych kostýmových výtvarníkov. V roku 2020 súbor sa teší na ďalší zájazd – do Viedne a Bratislavy, kde Hurban študoval teológiu. Foto: Vladimir Kovačević

48 /4883/ 30. 11. 2019

Kultúra NA SLOVÍČKO S NOVOU PREDSEDNÍČKOU MOMS ARADÁČ ERKOU VILIAČIKOVOU

Náročné plány na rozprúdenie činnosti lupráce s obcou Dolná Strehová na Slovensku, s ktorou máme dohodu o spolupráci, tak na Vladimír Hudec úrovni MOMS, ako aj na úrovni MS. Už sme sa o tom rozprávali dchodom predsedníčky s predsedom tamojšieho MOMS MOMS Aradáč Suzany a máme pozvanie na Dni Dolnej Kokavskej za prácou do Strehovej.“ ďalekej Číny tento MOMS zostal Festival zvykov a obyčají bez vedúcej osobnosti. Ubehli V aradáčskom šírom poli je dva roky, kým si matičiari zvovrcholným podujatím aradáčlili novú, čo sa odzrkadlilo aj na skych Slovákov zastrešené práčinnosti. O tom, ako ju rozprúdiť, ve Maticou. sme sa rozpráva„Z rodinli s niekdajšou a ných dôvonovou predseddov som sa níčkou Erkou nezúčastnila Viliačikovou. priamo v or„MOMS od ganizácii obnovenia tohtoročného bol strešnou festivalu, avorganizáciou šak pozorujúc kultúrneho žizboku, nebovota v Aradáči la som úplne a veľmi dobre spokojná, ako spolupracoval to fungovalo. s inými spolkami Museli by sme v dedine. Mnodo budúcna hé podujatia, na v organizácii ktorých účinkovšeličo zmevali všetci araniť. Jednou dáčski Slováci, z dilem je naErka Viliačiková prebiehali pod príklad termenom MOMS. mín festivalu. Mám dojem, že Dva roky však činnosť nebola na nie je najvhodnejší a že rovno to vysokej úrovni, aj keď nemožno bol dôvod, že sme mali pomerne povedať, že jej vôbec nebolo. málo spolkov. Nepáči sa mi ani to, Najdôležitejšie je však, že aj ďalej že sa dve veľké podujatia, akými máme ľudí, od tých 25-ročných sú Hroznová oberačka a festival, po 70-ročných, ktorí majú vôľu organizujú v ten istý deň. Nepracovať, čo potvrdili aj tým, že možno predobedom behať po prišli na volebné zasadnutie, viniciach a popíjať víno a večer ísť takže očakávam, že sa nám pona festival. Rovno preto by som darí rozprúdiť činnosť,“ povedala chcela, aby MOMS zhromaždil nám na úvod. ľudí, ktorí majú záujem o fesAké aktivity ste si naplátival, aby sme ho organizovali novali na nadchádzajúce obtak ako sme to už roky robili. dobie? Treba, pravdaže, prijať aj návr„Chcem najprv povedať, že hy mladších na jeho zlepšenie, aj ďalej budeme spolupracovať ale nechcela by som, aby sme s inými združeniami v dedine, záviseli od nejakej inej udalosti. predovšetkým s Kultúrnym cenNás je v dedine málo. Nemá kto trom a Ženským spolkom Ruža. robiť a ak si sily roztrieštime na Ponechaní sme jedni na druhých dve podujatia v ten istý deň, tak a máme aj spoločné miestnosje to problém.“ ti – Slovenský dom. Počítame, Sú aj iné plány? pravdaže, aj so spoluprácou „Chceli by sme vydať knihu s vinohradníkmi a klobáskarmi. o dvanástich ročníkoch festiAko jednu z prioritných úloh valu. Keďže som ja bola jeho sme si vytýčili obnovenie spoiniciátorkou, plánovala som to

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

urobiť k desaťročnici, ale z rodinných dôvodov som v tom bola znemožnená. Chceme, aby na jednom mieste zostala pamiatka na toto podujatie, kde sme mali aj početných hostí z krajiny a zo zahraničia. V tejto chvíli píšeme projekt do ÚSŽZ a ak nám ho schvália, na rok možno očakávať knihu, ktorá by zahrnula početné fotografie zo všetkých ročníkov festivalu a časti konferencierskeho prednesu. A s festivalom súvisí aj ďalší plán. Chceli by sme totiž pred Slovenským domom vystavať javisko. Tým by sme ušetrili, lebo prenajímanie javiska je veľkou

položkou v organizácii festivalu. Aj defilé by bolo kratšie a všetko by sa konalo na jednom mieste.“ Činnosť Kultúrneho centra tiež viazne. Môže MOMS nejako pomôcť? „MOMS bol iniciátorom založenia Kultúrneho centra a určitým spôsobom sme povinní bdieť nad ním. Preto sme si naplánovali spoločné zasadnutie VV MOMS a ochotníkov KC, kde by sme sa dohovorili, ako rozprúdiť činnosť. Verím, že sa nám to podarí a že aj možnosť zájazdov na Slovensko motivuje tanečníkov a spevákov, aby sa aktivovali.“

NOVOSADČANIA V LALITI. Piatok mal tentoraz pekný koniec. Lalitský MOMS si 22. novembra pozval divadelníkov SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, ktorý milovníkom divadla „podaroval“ predstavenie WC story autora Vladimíra Móresa. Po premiére 23. mája na domácich doskách, ktoré svet znamenajú, novosadská dvojica Martina Benková a Rastislav Zorňan (na snímke), zožali potlesky na festivaloch v Starej Pazove a Kysáči, na zájazdoch v Padine, Kysáči a tentoraz v Laliti. Celkový dej sa odohráva v mestskej verejnej toalete, kde si vdova a dôchodkyňa Sidónia Krnáčová, ktorú presvedčivo zahrala M. Benková, svedomite vykonáva svoju robotu, privyrába si na živobytie a najviac sníva o šťastí. Na konci sa jej ten sen aj splní, lebo všetko vyvrcholí v šťastný happy end, keď Sidóniu s kyticou v ruke požiada o ruku rozvedený priateľ Jozef Marčok, inak R. Zorňan, herec a režisér tohto predstavenia. Solídne vyplnené hľadisko potleskom na konci odmenilo novosadských divadelníkov, že im aspoň na takú hodinku skrášlili túto našu neveselú každodennosť. MOMS Laliť hercom okrem chutnej večere a veselej družby pripravil aj pekný darček – umeleckú olejomaľbu s motívom dediny. J. P-ský • KULTÚRA •

LITERÁRNE POSEDENIE S MIROSLAVOM GAŠPAROM

Približovať literatúru deťom Miroslav Pap

piatok 22. novembra v Základnej škole 15. októbra v Pivnici bola prezentácia knihy Mesiac nad naším dvorom autora Miroslava Gašpara. Učiteľky pravidelne organizujú pre žiakov základnej školy literárne posedenia so spisovateľmi tak slovenskými, ako aj srbskými. Cieľom prezentácií je priblížiť deťom detskú literatúru, ale v konečnom dôsledku aj spisovateľské remeslo. Na prezentácii, kde bol aj samotný autor Miroslav Gašpar, sa zúčastnili žiaci nižších ročníkov. Autor žiakom priblížil dielo a zdôraznil i význam čítania detskej literatúry, lebo pozitívne stimuluje detskú myseľ. Posedenie moderoval Marek Valentík, ktorý

Miroslav Gašpar

dvorom obsahuje 10 rozprávok, ktorých hrdinovia sú vymyslené deti, ale príbehy skutočné. Inšpiráciou tejto knihy mi bola vlastná skúsenosť. Výtlačky tejto knihy sú už vypredané a dúfam, že sa nám podarí vydať ešte jeden náklad.“

Autor s učiteľkami a výhercami kvízu

sa autora pýtal na vopred prichystané otázky. Odpovedajúc na ne, autor priblížil aj spôsob a proces písania, zostavovania príbehov, samotnej tlače a pod. Ako tvrdí autor: „Kniha Mesiac nad naším

SCÉNA

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade v rámci svojich pravidelných stretnutí v prvý utorok v mesiaci usporiada prednášku na tému Vianočná symbolika. Prednášať bude etnológ Marijan Pavlov a matičné stretnutie bude v utorok 3. decembra o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika. r. z. • KULTÚRA •

V rámci prezentácie bol prichystaný aj kvíz, ktorý tvorili otázky týkajúce sa rozprávok z knihy Mesiac nad naším dvorom. Po každom prečítaní úryvku z knihy nasledovala odpoveď na súťažnú otázku. Úryvky z knihy čítali žiaci 7. 1 triedy: Tiana Belániová, Marek Valentík, Valentína Kadlíková a Katarína Valentíková. Literárne posedenie spríjemnili hudobné pásma Diany Pudelkovej na gitare a Miriam Kalkovej na husliach. Autor žiakom prezradil, že chystá druhú detskú knihu, ktorá je orientovaná na aktuálne detské témy a ktorej obsah je vymyslený. Bližšie dodal: „To sú už príbehy realistické, ale sú hrdinovia vymyslení. Kniha je už takmer dopísaná.“ Na záver bola voľná diskusia autora so žiakmi.

Simply Red – je čas na soul a funk. Anglickí veteráni sofistikovaného zvuku Simply Red na novom albume Blue Eyed Soul (vydavateľstvo BMG) ponúkajú 10 piesní s obvyklými prvkami štýlov soul a pop s príchuťou funku. Všetky skladby autorsky podpísal 59-ročný spevák Mick Hucknall, ktorý hovorí, že na tomto vydaní chcel posunúť hranice svojho spevu, a preto nové kusy v určitom zmysle pochopil ako tvorivú výzvu. Keď ide o tematiku piesní, Hucknall poznamenal, že možno by sa očakávalo, aby v tomto veku začal vytvárať temnejšie nôty a dumal o plynutí života, ale on sa rozhodol nahrať dynamické a pozitívne skladby, s cieľom dobre sa pobaviť. Inšpiroval sa vraj hudbou soulfunkových legiend, akými sú Isaac Hayes, Curtis Mayfield a James Brown a tieto vplyvy počuť aj v prvých dvoch singloch Thinking of You a Sweet Child. Borghesia v Novom Sade. Slovinská Borghesia sa ešte počas 80. rokov ako juhoslovanská skupina zaradila medzi významnejšie mená na scéne európskej elektronickej hudby. Po dlhšej prestávke v období 1995 – 2009 sa znovu dali dokopy a okrem originálnych členov Alda Ivančiča a Daria Seravala zloženie skupiny je dnes posilnené štyrmi mladšími hudobníkmi. Práve prezentujú aktuálny album Proti kapitulaciji (vydavateľstvo Moonlee Records), inšpirovaný poéziou slovinského avantgardného básnika Srečka Kosovela (1904 – 1926). Do Nového Sadu sa vracajú po troch rokoch (hrali na festivale Exit roku 2016) a budú koncertovať 29. novembra v priestore MKC Petefiho Šandora.

KONCERTY 30. novembra, MKC Petefiho Šandora v Novom Sade: Buč Kesidi (indie rock z Pančeva) 5. decembra, Dom kultúry v Novom Sade: Đorđe Miljenović (aka Wikluh Sky) 5. decembra, Dom kultúry v Novom Sade: Nikola Pejaković-Kolja Pripravuje: S. Lenhart 48 /4883/ 30. 11. 2019

Kultúra

Stále sa „mieňajú“ Anna Horvátová

S PRÍBEH Z MÚZEA V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V PETROVCI. Poradkyňa – etnologička z Múzea Vojvodiny v Novom Sade Ljiljana Trifunovićová zavítala do Báčskeho Petrovca, presnejšie do Galérie Zuzky Medveďovej. Galerijné priestory boli miestom, kde táto muzeálna odborníčka prišla predstaviť inštitúciu, v ktorej pracuje – Múzeum Vojvodiny a jeho zbierky. V pondelok 25. novembra prichystala prezentáciu starostlivo uschovávaných zbierok v MV, kde sa ochraňuje bohaté hmotné a nehmotné dedičstvo národov žijúcich v tomto regióne, medziiným aj Slovákov. Prítomným priblížila etnografickú zbierku MV, predovšetkým zo 60 predmetov z Báčskeho Petrovca a ich katalogizovanie. Tie MV získavalo od založenia roku 1949 až dodnes kúpou alebo darom od tunajších obyvateľov. Jadro predmetov sa tam dostalo v 50. až 70. rokoch minulého storočia. Ide o tkané uteráky, kožuchy, trlice, šatky, omaľované postele a iné už málo používané predmety zo života našich predkov. J. Č-p

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

loveso„mieňať (sa)“ nepatrí do slovnej zásoby slovenského jazyka. Dostalo sa k nám, akože inak, zo srbského slovesa menjati (se). Tak my zvykneme „mieňať“ plán, peniaze v zmenárni, meno, postoj, stanovisko, kabát, farbu (ako chameleón), farby od strachu a ešte mnoho toho. Namiesto srboslovenského slovesa „mieňať“ v slovenčine obstojí iba sloveso meniť, a tiež ekvivalenty: vymeniť a nedokonavé vymieňať, zameniť –zamieňať, premeniť – premieňať, zmeniť, ktorého významy sú jasné: − robiť z niečoho, niekoho

niečo iné: meniť púšť na úrodnú pôdu; − nahrádzať niečím iným, striedať: meniť si šaty, topánky, meniť priateľov, meniť obrus; − zamieňať: byt, dináre za eurá. Spojením meniť kabát vyjadríme dokonale sa prispôsobiť situácii. Stav, keď máme závrat, vyjadríme syntagmou: Mení sa mi pred očami. Zvratné sloveso „mieňať sa“ tiež používame v prípadoch: „Mieňajú sa nám učiteľky.“; „Mieňame sa týždenne.“; „Mieňame sa každú noc.“ V týchto prípadoch treba použiť sloveso striedať: Striedajú sa nám učiteľky.; Striedame sa týždenne.; Striedame sa každú noc.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Miroslav Šipický: Sny o zobúdzaní (ISBN 978-86-7103-522-4) Jaroslav Čiep

rednedávnom vyšla prvá básnická zbierka básnika, prozaika a architekta Miroslava Šipického (1969) zo Starej Pazovy pomenovaná Sny o zobúdzaní. Šipický sa literatúrou začal zaoberať od roku 1986, keď začal uverejňovať práve poéziu. Doteraz mu ako samostatné knižné vydanie vyšla novela Nanebovzatie babky Eržiky (2008, SVC Báčsky Petrovec), za ktorú získal Cenu Nového života ešte v roku 1996. Kniha Sny o zobúdzaní je ilustrovaná kresbami a fotoreprodukciami sôch akademického sochára Jána Stupavského (1947), tiež zo Starej Pazovy. Kniha pozostáva z troch cyklov básní – V noci bez úsvitu, Za múrmi sklenenej väznice a Defilé kruhov na vode, v ktorých

je obsiahnutých 25 básní. Kniha obsahuje aj posudok Básnické anticipácie Miroslava Šipického z pera Víťazoslava Hronca a poznámku o ilustrátorovi, ktorú zostavil Vladimír Valentík. Básnickú zbierku Sny o zobúdzaní vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako zväzok 93 v edícii Živý prúd. Kniha je 240. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha s mäkkým prebalom v rozsahu 56 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Artprint Media v Novom Sade. • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 48 1

10 11

12 14

13 15

27 BJ-70

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu z 9. novembra 2019 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JANKO KUTÁLEK, Ul. 7. júla č. 42, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu AS Elektromreža Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia TS 400/220/110 kV Novi Sad 3 – vybavenie DV poľa 110 kV č. E 18. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

VODOROVNE: 9. POĽSKÁ VEDKYŇA MARIE; 11. Starý kočovnícky národ; 12. Francúzsky sochár, Joan; 13. CHEMICKÝ PRVOK, KTORÝ ODHALILI MANŽELIA CURIEOVCI; 14. Aténsky demagóg a stratég; 15. Najznámejší svetový pästiar, Muhammad; 16. Sklad, skladisko; 17. Chemická značka hliníka; 18. Robí hlúposti, blázni sa; 19. Vôkol; 20. Samohláska a spoluhláska; 21. Operený stavovec; 22. Obyvateľ Fínska; 23. Povraz, ktorý sa používa na lov zvierat; 24. Vzťahujúci sa na more; 25. Arabský vojvodca; 26. FRANCÚZSKY FYZIK PIERRE;

27. Chemická značka uránu; 28. Abstrakcia ZVISLE: 1. Mátala, postrašovala; 2. Zlaďoval; 3. Omotaj!; 4. Francúzsky spisovateľ, Alphonse; 5. Obrábajme pôdu; 6. Vpíšte: WI; 7. Bahno, blato; 8. Plocha, priestor (zdrob.); 10. CHEMICKÝ PRVOK, KTORÝ ODHALILI MANŽELIA CURIEOVCI; 11. Štát v USA; 12. Druh baktérií; 14. Poníženosť; 16. Meno nášho nobelovca Andrića; 17. Druh tlače; 19. Rieka v Ázii; 21. Povstalecké mesto v Chorvátsku; 22. Skrátené mužské meno Rikard; 24. Automobilová značka Cetinja Ján Bažík

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 – VODOROVNE: rozmach, smog, Osman, uvime, zvar, Aragon, Kerempuh, te, ódy, lob, jar, ŠČ, CHALUPOVÁ, nerado, anál, in spe, hnali, karé, Glišić

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU181/NSO181 Donji Kovilj, Ul. Laze Kostića číslo 16, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 23. decembra 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 24. decembra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.30 h.

SMUTNÁ SPOMIENKA na

TOMISLAVA DIKIĆA – PIRA 17. 8. 1947 – 1. 12. 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Tvoji najbližší

• OZNAMY •

48 /4883/ 30. 11. 2019

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starkým

so švagrom

PAVLOM HAŠKOM 9. 9. 1940 – 19. 11. 2019 z Kulpína

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rád mal. Nikdy na Teba nezabudnú

DROBNÝ OZNAM

PAVLOM HAŠKOM

9. 9. 1940 – 19. 11. 2019 z Kulpína

Tichú spomienku si zachová Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA na našich najmilších

rodina Čelovská

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou manželkou, mamou a starkou

ANNOU ANDRÁŠIKOVOU rod. Kopčokovou 1941 – 2019 z Báčskeho Petrovca

JÁNA RUMANA

MIROSLAVA RUMANA

1936 – 1991 – 2019 a 1971 – 2019 zo Starej Pazovy

Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: manželka a matka Mária, nevesta a manželka Katarína s deťmi Darkom a Andreou, dcéra a sestra Zdenka Opavská s manželom a dcérami Irenou a Vlastou s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. decembra 2019 uplynú dva smutné roky, čo nás opustila naša drahá manželka, matka a stará mama

ERŽA HRKOVÁ

rod. Vesteková 9. 6. 1935 – 2. 12. 2017 – 2019 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou: manžel Jozef, syn Ján s manželkou Ankou, vnuk Želko s manželkou a vnučka Tamarka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, veľká Ti vďaka za všetko od nás. Zarmútení: manžel Ján, syn Ján a dcéra Anna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca, svokra a apka

MICHALA SUDICKÉHO

12. 3. 1944 – 28. 11. 2009 – 2019 z Hložian

Uplynulo už 10 rokov, čo sa náš rodinný reťazec navždy roztrhol. Čas neúprosne plynie, no bôľ ešte stále zviera srdce. Chýbaš nám veľmi, preveľmi. Tvoja manželka a syn s manželkou a dcérou • OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Po ťažkej chorobe nás opustil

JÁN BALÁŽ

28. 3. 1946 – 19. 11. 2019 z Báčskeho Petrovca

Zarmútená manželka a synovia s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ANNOU ANDRÁŠIKOVOU rod. Kopčokovou 1941 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať rodiny Šramková a Grňová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom, starým otcom a prastarkým

PAVLOM MARTIŠOM

11. 8. 1933 – 21. 11. 2019 úradníkom z Kysáča S úctou a vďakou si na neho budú spomínať: manželka Anna, dcéra Anna s dcérami Mirkou a Magdalénou, dcéra Jaroslava s manželom Jankom a dcérami Martinou a Ivanou a pravnúčatá Eugen, Maša a Eli • OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 5 rokov od smrti nášho drahého príbuzného

Uplynú tri smutné a boľavé roky, čo nás navždy opustil náš syn a brat

ONDREJA BALÁŽA

JOŽKO BALÁŽ

1960 – 2016 – 2019 z Kovačice

31. 10. 1947 – 11. 11. 2014 z Báčskeho Petrovca

Pozostalá rodina

SMUTNÁ SPOMIENKA

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal mnoho. Na Tvoju lásku a dobrotu si spomíname a nikdy na Teba nezabudneme. Odpočívaj v pokoji. Zarmútená matka Mária a brat s rodinou

SPOMIENKA

na našu sestru

Na stretnutí z príležitosti 30. výročia ukončenia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči sme si spomenuli na svojich zosnulých

ALŽBETU GARAJOVÚ

učiteľky:

rod. Hriešikovú 1942 – 2018 – 2019 z Kovačice

Uplynul už smutný a boľavý rok, čo nás navždy a nečakane opustila naša sestra. S láskou a úctou si na Teba budeme vždy spomínať. Tvoji: sestry a bratia

POSLEDNÝ POZDRAV

OĽGU GEDEĽOVSKÚ a ANNU MORÁVEKOVÚ a spolužiakov: EDITU HALAJOVÚ JANKA HEVERU STEVICU KANTARA JAROSLAVA GRŇU ELENU ĎUROVKOVÚ (rod. Megovú) a IVANA FERKU Generácia 1974

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVLOVI MARTIŠOVI

MILINA MATKOVIĆOVÁ

1933 – 2019 úradníkovi z Kysáča

rod. Milerová 1970 – 2012 – 2019 z Aradáča

zasielajú a tichú a trvalú spomienku na neho si zachovajú

Na Teba nezabúdajú:

manželkini spolupracovníci, dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Tvoja dcéra Antónia s priateľom Patrikom zo Slovenska, mama Mara, otec Ďuro, brat Miroslav s manželkou Svetlanou a deťmi Teou a Valentínou

48 /4883/ 30. 11. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. novembra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 1. decembra 10.30 Zostrih z Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2019, 3. časť 11.00 Dúhovka 11.30 Magazín Vojvodina

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 3. decembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom vysielaní okrem iného budú odvysielané príspevky z 15. muzikologickej konferencie, ktorá sa konala v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Stredobodom pozornosti hudobných odborníkov aj tentoraz bola slovenská ľudová hudba vo Vojvodine. V Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci odznel 27. festival sólistov slovenskej ľudovej piesne Spievajže si, spievaj, na ktorom vystúpilo 35 spevákov. V Spektre bude pozornosť venovaná prípravám na nadchádzajúci 54. medzinárodný festival spevákov sólistov slovenských pôvodných ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli. O nich sa zmienia hostia v štúdiu. Nebude chýbať ani ďalšie pokračovanie Dobroduchárne.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 29. novembra – Láske v pätách Sobota 30. novembra – Challenger Pondelok 2. decembra – Dávam tomu rok Utorok 3. decembra – Čierny úsvit Streda 4. decembra – 15 minút Štvrtok 5. decembra – Maska

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 1. decembra Film: Monsters Truck Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Dvojnásobné obvinenie Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dúhovka. Na sklonku druhej svetovej vojny v novembri 1944 fašistické nemecké vojsko zbúralo bezmála celú Každú sobotu sriemsku dedinku Binguľu, vrátane 18.15 Výber z programu jej troch kostolov. Na túto nemilú TV Pančevo udalosť v binguľských dejinách si po 75 rokoch zaspomínajú vo vysielaní pod názvom Živých volám, mŕtvych oplakávam. Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná priadkam v Pivnici. V polhodinovom RÁDIO PETROVEC dokumente divákom bude sprítomnené, ako to kedysi bývalo počas zimy v tejto báčskej dedine. Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu NOVOSADSKÁ 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia TELEVÍZIA 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Každý pracovný deň 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 18.25 Objektív v slovenskej reči relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí TELEVÍZIA týždňa PANČEVO 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Nedeľa 1. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 1. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Padinskí maliari dokončujú veľkoplošný obraz Moja veselá Padina Ján Bačúr – bard slovenského insitného maliarstva v Srbsku Utorok 3. decembra 16.00 Dôchodcovia zrealizovali všetky plánované aktivity Divadelné predstavenie: Pozdrav niekoho (100 rokov divadla v Padine) Kreslený film: Milosrdný Samaritán Piatok 6. decembra 16.00 Film: Orlie pierko Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport STOROČNICA FUTBALU V STAREJ PAZOVE

Vitajte, Púchovčania!

Matej Bzovský

o dlhých rokoch Staropazovčania majú zriedkavú príležitosť na svojej plodnej sriemskej rovine privítať vzácnych a milých hostí, športových priateľov zo slovenského Púchova. Po nadviazaní priateľských vzťahov dvoch aj v srdciach blízkych miest v roku 1979 Jednota prvý zápas zohrala na ploche vtedajšej Gumárne GIM, teraz MŠK Púchov, 28. júla 1983. Vo vzrušujúcom súboji vyhrali domáci takmer vodnopólovým výsledkom 5 : 4. V odvete bolo 7 : 2 v prospech pekne privítaných hostí zo Starej Pazovy, ale sa tentoraz domáci Púchovčania predstavili omladeným mužstvom, ktoré nemohlo čeliť oveľa skúsenejšiemu súperovi. Domáci pripravili hosťom z Pazovy nevídaný prívet, takže sa v tomto príjemnom prostredí cítili ako doma. Jednota vtedy hosťovala aj v Dubnici nad Váhom, kde s domácim mužstvom prehrala 2 : 1. Počas prvej návštevy staropazovských futbalistov v Púchove predstaviteľov Jednoty Pavla Ma-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

jorského a Mateja Bzovského v slávnostnej sieni hotela Šport prijal vtedajší starosta mesta Púchov so spolupracovníkmi. Spoločne vyjadrili želanie, aby sa táto spolupráca a vzájomné návštevy rozšírili aj na iné oblasti spoločensko-politického a kultúrneho života, čo sa v ďalších rokoch aj uskutočnilo. Tak Púchovčania budú túto sobotu vzácnymi, milými hosťami a zároveň svojou prítomnosťou poctia veľké oslavy stého výročia vzniku futbalu na tomto území, kde sa pazovskí Slováci ocitli pred bezmála 250 rokmi. Opätovné stretnutie by malo byť v budúcom roku v Púchove, keď tamojší futbalový oddiel, založený v roku 1920, tiež bude oslavovať svoje storočné jubileum. Pazovčania pre hostí z Púchova pripravili zaujímavý program počas tejto krátkej návštevy. Tak hostia navštívia Športové stredisko Futbalového zväzu Srbska v Starej Pazove, kde usporiadajú príležitostné spoločné posedenie po slávnostnej akadémii v divadelnej sále, na ktorej udelia plakety a ďakovné listiny zaslúžilým futbalistom, futbalovým pracovníkom, organizáciám a jednotlivcom – dobrodincom.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Čože je to prehra? KULPÍN – SREM ITON 3 : 2

Katarína Gažová

5. kole súperom volejbalistov Kulpína boli hostia zo Sriemskej Mitrovice. Aj proti mužstvu Srem Iton Kulpínčania silno zabojovali a vyhrali aj piaty zápas jesene za sebou a s maximálnym počtom bodov vedú tabuľku. VK Srem Iton v minulých rokoch bol členom Prvej ligy a v tejto sezóne sa snaží zasa sa tam vrátiť. Má kvalitné a skúsené mužstvo a tak sa predstavil aj v Kulpíne, kde domácim dobre čelil, snažil sa nepríjemne ich prekvapiť. Kulpínčania predsa

Kulpínčania so silným súperom zo Sriemskej Mitrovice museli hrať päť setov

min. strelou z pokutového kopu. Zápas v Kysáči sledovalo 100 divákov a viedol ho Čobanov z Rumenky. Žlté karty dostali Bobot, Jašović, Kuzmanović (Tatra), Momčilov, SurTATRA – PETROVARADÍN 1 : 1 (0 : 1) dučki, Jovanović, Koska, Bukvić a Kokanović (Petrovaradín). TATRA: Munjas, Berić, Medić, Jašović (Vučićević), Bobot, Batinić, Ožvát, KuzmanoPavel Pálik vić, Vučković, Stojičić, Budík Výsledky posledného 17. erby dvoch mužstiev zo spodkola: Hajduk – Omladinac 0 nej časti tabuľky prinieslo : 1, Slavija – RFK Nový Sad slabý futbal, kde sa výsledok 1 : 3, Fruškogorski partizan nevedel do poslednej chvíle zápasu. – Futog 3 : 0, ŽSK – TSK 1 Dve rovnocenné mužstvá hrali ostro, : 3, Veternik – Jedinstvo 0 na momenty aj špinavo a možno je : 1, Tatra – Petrovaradín 1 nerozhodný výsledok najreálnejší. : 1, Bačka (B) – Index 1 : 2, Hostia z Petrovaradína sa ujali Bačka (Ď) – Sirig 0 : 2, Šajkaš vedenia už v prvom polčase, keď v 36. min. trafil Koska. Domácim Na zápase Tatra – Petrovaradín 1 : 1 – Fruškogorac 2 : 1. aspoň bod zachránil Vučković v 57. (0 : 1) bojovnosť nechýbala...

Vyrovnali z penalty

• ŠPORT •

dokázali svoju kvalitu a mentálnu silu. Prvý a druhý set s veľkou námahou vyhrali. Tretí a štvrtý set bol poznačený poklesom hry domácich. V treťom sete museli ošetriť hráča zo S. Mitrovice, ktorý si zranil nohu. Desaťminútová prestávka zle vplývala na Kulpínčanov, lebo sa nemohli skoncentrovať na hru, nuž hostia vyrovnali. V piatom sete kapitán domáceho mužstva a tréner Boris Relota motivoval spoluhráčov. Výsledkom spoločnej námahy je výhra v piatom sete a celkový triumf 3 : 2. Domáce obecenstvo dlhým potleskom odmenilo hráčov Kulpína za piatu výhru. Výsledky v setoch: 25 : 23, 25 : 16, 19 : 25, 20 : 25, 15 : 9. KULPÍN: Relota, Zima, N. Petrović, Barišić, Prodanović, Babić, Gajičić, Ćirić, Radanović, Bojkov, R. Petrović, Zavaroš, Popadić Výsledky 5. kola: Dunav Vollej – Partizan 3 : 1, Sombor – Vojvodina II 0 : 3, Mladost (NP) – Bečej 2 : 3, Mladosť (P) – Proleter 3 : 0 (prvá výhra Petrovčanov), Kulpín – Srem Iton 3 : 2. Kulpínčania teraz budú hosťovať v Novej Pazove, kým petrovská Mladosť pocestuje do Sriemskej Mitrovice.

1. Jedinstvo 2. Index 3. Nový Sad 4. TSK 5. Šajkaš 1908 6. Veternik 7. Sirig 8. ŽSK 9. Slavija 10. Fruškogorac 11. Fr. partizan 12. Bačka (Ď) 13. Petrovaradín 14. Omladinac 15. Bačka (B) 16. Tatra 17. Futog 18. Hajduk

48 /4883/ 30. 11. 2019

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

16 13 12 11 10 10 7 7 5 6 5 6 4 4 4 3 3 1

1 0 62 : 2 3 1 46 : 9 2 3 46 : 11 2 4 40 : 20 2 5 37 : 17 0 7 38 : 17 4 6 23 : 23 2 8 27 : 31 7 5 18 : 16 3 8 29 : 36 4 8 29 : 36 1 10 23 : 33 4 9 22 : 33 4 9 17 : 34 2 11 20 : 50 4 10 26 : 48 3 11 22 : 37 4 12 12 : 87

49 42 38 35 32 30 25 23 22 21 19 19 16 16 14 13 12 7 39

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Až do trpkého konca...

po úniku z pravej strany Nebojša Nikolić prízemnou strelou prekabátil Naďa. Do konca zápasu sa KULPÍN – RUSÍN 2 : 7 (1 : 4) ešte dva razy medzi strelcov zapísal nezadržateľný Davidović, bolo to ľavého dolného rohu núdzového v 56. a v 58. min. brankára domácich Andreja Ďugu. Kuriozitou je, že zápas, ktorý O tri min. neskoršie hostia faulovali viedol Somborčan Bojan Mahotka, Nebojšu Nikolića a potom Damir Juraj Pucovský Kulpínčania skončili siedmi, lebo Gubaš zo značky pokutového kopu z trávnika predčasne odišli Radovanović, Lukić ž pred zápasom v Kulpía Darko Nikolić. Rusín od ne sa mohlo očakávať, 67. min. do konca hral iba kto vyhrá, tým skôr, že s desiatimi hráčmi, lebo domáci na krásny trávnik vedľa sa vtedy zranil stopér kanála vybehli len desiati, lebo Bojan Naď a tréner Ranviac hráčov k dispozícii nemali! ko Delić predtým už na Hostia z Ruského Kerestúra pripolčase vykonal všetky šli ako favoriti a to aj ospravedltri zmeny. nili. Mužstvo Rusína očakávane Tak Kulpínčania koa výborne rozbehlo zápas, ktorý nečne dobačovali až do v slnečnom, ale príliš chladnom trpkého konca a v zimnej počasí sledovalo sotva niečo prestávke ich očakáva viac ako 30 divákov. konsolidácia predovšetÚstrednou postavou pokým hráčskeho kádra, ak sledného zápasu tejto jesene nechcú vypadnúť z tohto v Kulpíne bol útočník Rusístupňa súťaže! na Dejan Davidović, strelec KULPÍN: A. Ďuga, piatich gólov?! Triafal nohami, Morávek, Bajac, Guhlavou, z penalty... Gólostroj baš, Lukić, D. Nikolić, otvoril práve Davidović v 15. Mladenović, M. Burger, min. z jedenástky, ktorú doN. Nikolić, Radovanomáci zavinili nad Markovićom. Gól Damira Gubaša z penalty (číslo 5 v červenom) v 25. min. zápasu v Kulpíne – 1 : 2 vić V 22. min. menovaný trafil do prekonal kapitána Rusína Michaila Naďa – 1 : 2. Naladený Davidović po rohovom kope Brankovića v 29. min. tretíkrát, tentoraz hlavou, prekonal Ďugu. Výsledok prvého polčasu stanovil Đukanović v 30. min. Náhradník Bodnar v 50. min. zvýšil na 1 : 5. Druhýkrát sa sieť brány Rusína vlnila v 52. min., keď

Privysoká prehra! HERCEGOVAC – SLÁVIA 4 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

poslednom kole jesenných majstrovstiev mužstvo pivnickej Slávie hosťovalo v Gajdobre, kde s jesenným majstrom Hercegovcom utrpelo prehru. Okolo l00 divákov pozeralo dobrý zápas, o čo sa postarali hráči oboch mužstiev. Od začiatku sa videlo, že sa oba tímy v otvorenej, útočnej hre snažili zaznamenať čím lepší výsledok. Prvý polčas bol kvalitnejší od druhého. Striedali sa útoky oboch mužstiev, ktoré obrancovia najčastejšie zastavovali pred svojím trestným územím. Treba pripomenúť, že sú v mužstve Hercegovca dvaja veteráni, skúsení hráči – Đorđe Ivelja a Stevan Račić,

www.hl.rs

ktorí hrali tak v domácich, ako i v zahraničných prvoligových mužstvách. Keď sú oni v zostave Novogajdobrančanov, tak súper nemôže očakávať nič okrem prehry. Tak to bolo aj na tomto zápase. V 20. min. rohový kop z ľavej strany zahral Novčić. Lopta sa dostala na opačnú stranu, Račić dobre hlavičkoval, no jeho strelu brankár Brňa odrazil a voľný Dujaković rozvlnil sieť. Domáci mali ešte jednu šancu, keď strelu Račića obranca hostí Ćorda vykopol z bránkovej čiary. Na druhej strane mali aj hostia tri naozaj krásne príležitosti, Kuchta dve a Marojević jednu. Zvlášť bola dobrá tá, keď sa Kuchta našiel sám pred domácim brankárom Lukáčom, no namiesto siete trafil jeho. V druhom polčase domáci za-

Informačno-politický týždenník

hrali lepšie, mali prevahu a vedeli ju aj využiť. V 55. min. Račić strelil voľný kop z hranice trestného územia a lopta ponad múr skončila v hornom rohu brankára Brňu – 2 : 0. V 62. min. znovu voľný kop z dvadsiatich metrov, opäť Račić triafal ponad múr, tentoraz lopta trafila Petrovića, zmenila smer a skončila v sieti. Posledný gól padol v 77. min., keď Ivelja vybehol sám pred brankára Brňu, nesebecky prihral voľnému Račićovi, ktorý trafil do siete, a tak aj na tomto zápase zaznamenal hetrik. Pivničania v druhom polčase pohrozili, keď Mušikić sám vybehol pred brankára Lukáča, no nebol presný. Víťazstvo domácich je celkom zaslúžené, ale vari príliš vysoké. Zápas viedol rozhodca Mitrović z Odžakov. Žlté karty dostali Račić, Novčić, Laćarak, Vukosav (Hercegovac) a Jušković (Slávia). SLÁVIA: Brňa, Babić (Budić), Benka, Jušković, Ćorda, Šmit, Kuchta (Kotiv), Marojević, Mušikić, Petrović, Trivunović

Výsledky posledného 15. kola: ŽAK – Budućnost 0 : 4, Tvrđava – Maglić 2 : 0, Kulpín – Rusín 2 : 7, Borac 46 – Kordun 4 : 1, Budućnost (P) – Omladinac 0 : 0, Polet – Radnički 0 : 1, Vojvodina – BSK 3 : 0, Hercegovac – Slávia 4 : 0.

1. Hercegovac 15 2. Vojvodina 15 3. Borac 46 15 4. Rusín 15 5. Radnički 1918 15 6. Slávia 15 7. Kordun 15 8. Budućnost (M) 15 9. Tvrđava 15 10. Polet 15 11. BSK 15 12. Budućnost (P) 15 13. Omladinac 15 14. Maglić 15 15. Kulpín 15 16. ŽAK 15

12 11 10 9 9 8 8 7 8 6 4 3 2 3 2 0

1 2 43 : 12 2 2 42 : 18 2 3 47 : 21 2 4 48 : 26 2 4 33 : 16 3 4 38 : 18 2 5 32 : 19 3 5 37 : 19 0 7 38 : 22 2 7 26 : 30 3 8 32 : 36 6 6 23 : 29 5 8 17 : 38 2 10 21 : 44 0 13 11 : 77 1 14 12 : 76

37 35 32 29 29 27 26 24 24 20 15 15 11 11 6 1

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina splnila jesenný plán

Posledné jesenné kolo prinieslo zaujímavé zápasy. Titul majstra si overili Vlajkovčania v dedine Potporanj. Druhá Strela z Ivanova ťažšie ako sa očakávalo porazila BAK z Belej Crkvy. Vďaka remíze v obecnom derby Kovinčania museli prepustiť tretie miesto padinskej Doline, ktorá si priniesla bod z Alibunara. Rekordné výhry Sloge, ako i Spartaku 1911 priniesli prienik do hornej časti tabuľky. V druhej polovici rebríka sú malé bodové rozdiely. Po prehre s priamym konkurentom Hajdušičania spolu s Jabučanmi, Alibunarčanmi a Uljmanmi nemôžu pokojne zimovať. Výsledky 15. kola: Budućnost – Dolina 2 : 2, Hajdušica – Radnički (B) 1 : 2, Radnički (K) – Partizan (G) 0 : 0, Sloga – Crvena zvezda 8 : 1, Strela – BAK 3 : 2, Spartak 1911 – Jugoslavija 3 : 1, Polet – Partizan (U) 1 : 0, Potporanj – Jedinstvo 0 : 3.

BUDUĆNOST – DOLINA 2 : 2 (0 : 0)

Ján Bokor

a peknom trávniku v Alibunari silná košava neodúchala najvernejších milovníkov futbalu z ihriska. Hráči zdolali nepriaznivé poveternostné podmienky, predviedli dob-

rú a zaujímavú hru. Výhra bola potrebnejšia domácim hráčom, ale hostia tiež chceli dokázať, že ich séria dobrých výsledkov nie je náhodná. V prvom polčase sa ani jednému mužstvu nepodarilo vsietiť gól, lebo súperi nemali presného strelca. V druhom polčase Dolina mala územnú prevahu, bola bližšie k výhre. To sa nestalo, lebo Pa-

dinčania v obrane robili chyby a znova inkasovali lacné góly. Najprv Selaković využil chybu obrancu Vasića a v 62. min. vsietil za domácich vedúci gól. Hostia z Padiny sa nezmýlili a chybu svojho spoluhráča sa snažili opraviť. Dolina mala viac iniciatívy a náhradník Kelečević v 75. min. vyrovnal na 1 : 1. Hráči Doliny potom získali viac odhodlanosti a obrátili výsledok vo svoj prospech. Radivojeva faulovali domáci obrancovia v šestnástke a rozhodca Raković musel odpískať penaltu, ktorú premenil skúsený Radenković – 1 : 2. Dolina bola blízko k výhre, ale v nadstavenom čase, v 90. + 2. min.,

Studená sprcha na konci HAJDUŠICA – RADNIČKI 1 : 2 (1 : 1) Vladimír Hudec

eby vyhrali nad mužstvom z Barandy, Hajdušičania by jesennú časť majstrovstiev skončili na desiatom mieste so 16 bodmi. Bolo by to celkom slušné umiestnenie vzhľadom na to, že počas takmer celej jesene držali lampáš. Už aj preto sa strojili, že prekonajú nedeľňajšieho súpera. Ukázalo sa, že Radnički bol tvrdším orieškom než to očakávali. V prvej polhodinke sa striedali útoky na oboch stranách. V 24. min. domáci mali šťastie, keďže útočník hostí zblízka hlavičkoval vedľa brány. Po tejto príležitosti domáci vykonali tlak pred bránou hostí, odňali im loptu, A. Ružić pekne centroval, pri opačnej žrdi najvyššie vyskočil jeho brat Nikola, inak najnižší hráč na trávniku, a loptu zaslal do siete – 1 : 0. Iba • ŠPORT •

o dve minúty neskoršie A. Ružić pekne kľučkoval, ale z asi desiatich metrov slabo strieľal. Hostia však postupne prevzali iniciatívu a v 44. min. po centri z voľného kopu a nedorozumení v obrane

domácich vyrovnali. Po zmene strán, využívajúc rýchlosť bratov Ružićovcov, domáci si vytvorili niekoľko pekných príležitostí, ale sa obrana hostí nedala zmýliť. Zvlášť sa vyznamenal brankár Radničkého, ktorý skvelými zákrokmi zachránil vlastnú sieť. Ani hostia neboli úplne pasívni, ale obrancovia Folťan, Pavlovic, Mršić, Z. Lipták , Maliar sa nedali prekvapiť. Predsa Útočník hostí Starčević (v čiernom drese) využil ne- v 89. min. sa dorozumenie domácej obrany a loptu zaslal do siete im nepodarilo zablokovať

jej hráči neodkopli loptu zaslanú z rohu. Po opravdivom karambole lopta skončila v sieti Bujakovića. Hostia boli presvedčení, že mal rozhodca akciu prerušiť, lebo domáci útočník fauloval Kolaka. Rozhodca mal inú mienku, gól uznal a protestujúceho Kolaka po druhej žltej karte poslal do šatne. Dolina tak splnila svoj jesenný plán, obsadila vysoké tretie miesto. Domáci boli dobrí hostitelia, ale bod im je málo, aby mohli pokojnejšie zimovať. DOLINA: Bujaković, M. Mamojka (Ćirić), Jovanov, Kolak, Popović, Hlavča (Kelečević – S. Mamojka), Mitkovski, Radivojev, Stajić, Radenković, Vasić najlepšieho hráča hostí Starčevića, ktorý z asi tridsiatich metrov matoval brankára Melicha, a tak nádeje Hajdušičanov o umiestnení v strede tabuľky padli do vody. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Pejčić (Spremo), Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

1. Jedinstvo 2. Strela 3. Dolina 4. Radnički (K) 5. Spartak 1911 6. Sloga 7. Potporanj 8. Partizan 9. BAK 10. C. zvezda 11. Jugoslavija 12. Polet 13. Radn. (B) (-1) 14. Hajdušica 15. Budućnost 16. Partizan

48 /4883/ 30. 11. 2019

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

13 11 9 8 8 8 7 5 4 4 3 4 4 4 3 2

0 2 2 2 3 3 4 3 2 5 1 6 2 6 3 7 5 6 3 8 6 6 3 8 3 8 1 10 4 8 4 9

43 : 14 39 : 12 33 : 21 36 : 14 34 : 34 26 : 22 29 : 30 23 : 30 19 : 22 21 : 30 19 : 28 20 : 32 22 : 31 19 : 33 24 : 42 9 : 21

39 35 30 28 26 25 23 18 17 15 15 15 14 13 13 10

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

S hráčom menej vyhrali! VRBAS – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 0)

Samuel Medveď

90. + 4. min. si petrovskí futbalisti možno trochu nečakane vo Vrbase vybojovali tri cenné body. Keď máme na zreteli nečakane, treba vedieť, že Mladosť na ihrisku vedľa Šlajza od 57. min. hrala s hráčom menej, lebo po druhej žltej karte rozhodca Tanović zo Subotice vylúčil Malidžana. Prvý polčas nepriniesol kvalitnú hru. Domáci boli príliš netrpezliví, hrali rozhárane, nervozitu a napätie dohrieval ich tréner, ktorý stále vyskakoval z lavičky. Na druhej strane tréner Mladosti Karakaš bol mierny. Takticky dobre viedol mužstvo, lebo vedľa ihriska mal iba troch náhradníkov, kým traja hráči zostali doma: chorý Marko Beronja, trestaný žltými kartami Pavel Ožvát a Petar Mrđan, ktorý mal záväzky na pracovnom mieste. V prvom polčase sa striedali útoky na obidvoch stranách. Mladosť sa sústredila hlavne na obranu a sporadicky útočila. Dvakrát z voľných kopov strieľali Kaňa a Ivetić. Potom

Radosť Petrovčanov v šatni po výhre nad Vrbasom

domáci triafali v 38. min., Leňovi najprv lopta vypadla, ale ju následne chytil. V 43. min. Kaňa z ľavej strany zaslal loptu pred bránu, domáci strážca Kronić ju boxoval, ale hráči Mladosti neuspeli trafiť. Domáci do druhého polčasu vošli motivovaní príliš temperamentným kormidelníkom z lavičky. Už od 57. minúty mali hráča viac na ihrisku. V 61. min. hráč Vrbasu trafil do žrde. V tých chvíľach si mnohí mysleli, že gól padne do siete Petrovčanov. Hostia sa postupne zbavili tlaku.

Nebolo im ľahko s hráčom menej. V 79. min. Stanić zo stredu dobre uvoľnil na krídle rýchleho Plavšića, ktorý sa dostal do dobrej pozície, no čiarový rozhodca signalizoval ofsajd. Potom aj náhradník Fábry kopal nad bránu, predtým Leškov išiel sám na brankára. Domáci mali medzičasom útok z ľavej strany, Vrbašan zaobišiel i Leňu, ale niekto z petrovských obrancov vyrazil loptu do rúk svojho strážcu siete. Keď sa už očakával posledný hvizd Tanovića, muž zápasu Leškov vybehol

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Ľahko si poradili so susedmi JEDNOTA – JADRAN 4 : 0 (2 : 0) Matej Bzovský

poslednom jesennom kole Jednota príliš ľahko získala body so slabo pripravenými nováčikmi zo susedných Golubiniec. Len v úvode zápasu za chladného počasia sa hralo pred bránou domácich, ale vyložených šancí nebolo. Hostia sa snažili hrať brejky, z ktorých by ohrozili bránu Jovišića. Po viacerých príležitostiach domáci sa presadili v 18. min., keď výborný Milan Mitrović presnou strelou prekonal solídneho brankára hostí Nešića. V ďalšom priebehu prvého polčasu domáci zakladali akcie, ktoré priniesli druhý gól v 36. min. Dobre prihratá lopta prišla k pohotovému Željkovi Mitrovićovi, ktorý ju presnou strelou dorazil do siete bezmocného strážcu siete brániacich sa korektných hostí.

www.hl.rs

Potom oveľa lepší a kvalitnejší domáci aj ďalej držali pod kontrolou zápas, ale si nezlepšili gólové skóre. Aj v druhom polčase domáci potešili svojich najvernejších fanúšikov, nie iba gólmi, ale aj dobrou a premyslenou hrou. Na zvýšenie výsledku

sa čakalo po 60. min., keď si Nikola Igrač po prihrávke Borisa Brtku v šestnástke indolentných hostí spravil miesto, strelil a nedal žiadnu šancu brankárovi hostí – 3 : 0. V 80. min. Željko Mitrović nádherne vysunul svojho brata Milana, ktorý šikovnou strelou prekonal príliš zmýleného brankára hostí. J E D N OTA : Jovišić, Tošić, Milovančević, Delić, Cvijanović (Milanović), Panjak (Brtka), Ž. Mitrović, Igrač, Živanović, Gavrilović, M. Mitrović (Bogdanović) Ľahko s Golubinčanmi: hráči Jednoty Výsledky

Informačno-politický týždenník

sám pred bránu, prekabátil domáceho strážcu siete Kronića a rutinovane loptu zaslal do nestráženej siete. Bola to veľká radosť Petrovčanov, odviezli si body do Petrovca! MLADOSŤ: Leňa, Kaňa, Ivetić, Jakuš, Šproch, Stanić, Zagorčić (Fábry), Đaković (Valentík), Malidžan, Leškov, Plavšić Výsledky posledného 15. kola: Krila Krajine – Bačka 0 : 1, Tekstilac – Bajša 1 : 0, Stari grad – Tavankut 9 : 1, Crvenka – Mladost (T) 2 : 4, Radnički – ČSK Pivara 0 : 3, Sloga – Tisa 0 : 2, Vojvodina – Mladost (A) 1 : 2, Vrbas – Mladosť (P) 0 : 1. Foto: Vlastislav Šproch st.

1. Sloga 2. ČSK Pivara 3. Mladost (A) 4. Stari grad 5. Tisa 6. Vrbas 7. Tavankut 8. Mladosť (P) 9. Bajša 10. Bačka 11. Vojvodina 12. Tekstilac 13. Crvenka 14. Krila Krajine 15. Mladost (T) 16. Radnički

15 11 15 9 15 9 15 8 15 7 15 8 15 8 15 8 15 6 15 5 15 4 15 5 15 4 15 2 15 3 15 0

1 1 41 : 9 40 4 2 32 : 13 31 3 3 31 : 13 30 4 3 41 : 15 28 6 2 19 : 11 27 2 5 23 : 17 26 2 5 21 : 22 26 1 6 26 : 18 25 3 6 28 : 23 21 3 7 18 : 23 18 5 6 19 : 16 17 1 9 15 : 32 16 1 10 15 : 41 13 5 8 14 : 28 11 0 12 13 : 36 9 1 14 10 : 49 1

posledného 15. kola: Podunavac – Jugović 5 : 0, Cement –Mladost (BJ) 3 : 1, Mladost (NS) – Borac 1 : 1, Sloboda – Sremac 2 : 1, Podrinje – Crvena zvezda 5 : 0, Radnički – Sloga (E) 0 : 2, Sloga (T) – Hajduk 0 : 2, Jednota – Jadran 4 : 0. Foto: J. Pucovský

1. Podrinje 2. Mladost (NS) 3. Sloga (E) 4. Borac 5. Hajduk 6. Cement 7. Jednota 8. Podunavac 9. Mladost (BJ) 10. Radnički 11. Sloga (T) 12. Sloboda 13. Sremac 14. Jugović 15. C. zvezda 16. Jadran

15 10 15 10 15 10 15 9 15 10 15 8 15 8 15 7 15 7 15 5 15 4 15 4 15 4 15 3 15 2 15 1

3 2 38 : 9 33 3 2 37 : 11 33 2 3 29 : 13 32 4 2 28 : 9 31 0 5 22 : 16 30 2 5 20 : 12 26 2 5 26 : 22 26 2 6 23 : 17 23 0 8 27 : 28 21 3 7 18 : 21 18 3 8 17 : 19 15 2 9 18 : 36 14 1 10 13 : 32 13 2 10 18 : 33 11 3 10 10 : 29 9 4 10 14 : 43 7 • ŠPORT •

NA IHRISKU FK BUDÚCNOSŤ V HLOŽANOCH

Spoločná fotka pred prvým tréningom pod svetlami reflektorov

Tréner Zlatko Hrubík viedol prvý nočný tréning v Hložanoch

Tréningy už aj pri umelom osvetlení

Juraj Bartoš

utbalisti hložianskej Budúcnosti prezimujú na čele tabuľky Obecnej ligy Báčska Palanka. S jasným cieľom – vybojovať na jar postup o stupienok vyššie, k čomu im iste budú vhod výborné podmienky na prípravu. Vo štvrtok 14. novembra 2019 tréner a hráči absolvovali prvý tréning pri umelom osvetlení. Na štadióne, ktorý spolu so športovou halou tvorí spoločný objekt, sprevádzkovaný roku 2016, pribudlo osem reflektorov (400-wattové lampy). Na ich kúpu a inštalovanie vyčlenila Obec Báčsky Petrovec 400.000 dinárov. Ako nám povedal námestník predsedu lokálnej samosprávy Báčsky Petrovec pre

šport a spoločenské činnosti Srđan Stojanović, reflektory na štadióne Budúcnosti osadili robotníci podniku Speed Trade z Báčskej Palanky. V rámci tejto investície vykonali aj sanáciu štyroch 200-wattových lámp na ihrisku s umelou trávou za školskou budovou. Predseda FK Budúcnosť Vladimír Huďan hovorí, že idea o umelom osvetlení odznela začiatkom roka na výročnom zhromaždení tohto kolektívu, a podčiarkuje, že finančne celý projekt uhradila Obec Báčsky Petrovec. Pokiaľ ide o plánovaný postup do vyššej súťaže, vraví: „Budeme sa usilovať, aby sme zachovali existujúci hráčsky káder, čo ani nebude veľmi ťažké, keďže je deväťdesiat percent hráčov domácich. Naši chlapci hrajú futbal z lásky. Pokúsime sa, ak bude možné, nájsť ešte jedného – dvoch hráčov s overenými futbalovými a ľudskými kvalitami, aby sme si boli istí, že

Prvé prihrávky pri umelom osvetlení na štadióne Budúcnosti

nám titul neujde a že sa nezahanbíme vo vyššej, silnejšej súťaži.“ Tréner Lužan Zlatko Hrubík, ktorý teraz žije v Báčskej Palanke, bude mužstvu hložianskej Budúcnosti veliť aj po zimnej prestávke. Netají sa radosťou z budúcich tréningov pri svetle reflektorov: „Konečne budem mať viac hráčov spolu a nebudem musieť s nimi pracovať v skupinách. Osvetlenie sme síce dostali v samom závere majstrovstiev, avšak nikdy nie je neskoro. Poďakúvame sa ľuďom, ktorí sa o to pričinili. Je to dobré nielen pre nás, ale aj pre mladšie vekové skupiny. Aj pre tých, ktorí tu budú, keď nás nebude.“ Umelé osvetlenie, výborný trávnik, posilňovňa a pekne zriadené prezliekarne, hľadisko a verní fanúšikovia môžu naskutku byť motiváciou futbalistom Budúcnosti k ešte lepším výkonom. Nuž teda – nech sa im darí!

FK Budúcnosť má kompletne vybavený štadión

Mužstvo MOMS Hložany 12. – 13. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Hložany: Igor Zahorec, Stanislav Žembery starší, Ľudovít Dudok, Igor Supek, Ján Zahorec (stoja zľava); Stanislav Žembery mladší, Ján Šepši (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec