Hlas ľudu 48/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Nový život starožitností



Z obsahu

O činnosti Výboru pre informovanie NRSNM sa viac dozviete z rozhovoru s predsedníčkou Annou Horvátovou v rubrike Týždeň. D. Berediová-Banovićová

V rubrike Kultúra prinášame rozhovor s mladou a nadanou tanečnicou súčasného tanca a choreografkou Alisou Oravcovou z Vojlovice. Pripomenie si v ňom svoje doterajšie vystúpenia na domácich a zahraničných javiskách, odhalí svoje plány do budúcna. A. Francistyová Foto: z albumu A. Oravcovej

28. 11. 2020 | 48 /4935/

Uzávierka čísla: 25. 11. 2020

Po usporiadaných dielňach v Hložanoch (Báčka) a v Padine (Banát) Asociácia slovenských spolkov žien projekt venovaný kukurici a produktom z nej pre sriemsky región realizovala v Starej Pazove v pondelok 23. novembra v miestnostiach Slovenského národného domu. Pre aktuálnu pandémiu v akcii sa zúčastnili iba členky Združenia pazovských žien, programovej formy SKUS hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii), a predstaviteľky spolkov žien z Lugu a Dobanoviec do Pazovy nepricestovali, ale dielne realizovali vo svojich prostrediach. A. Lešťanová

Na stranách pravidelnej prílohy Mozaika od tohto čísla prinášame na pokračovanie svojráznu cestopisnú reportáž z výletov v Srbsku, presnejšie zo Zlatibora, ktoré ako výletnícke mestečko je azda najznámejšie v krajine. Okrem iného práve toho roku si tam pripomenuli 125 rokov organizovanej činnosti v oblasti cestovného ruchu. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Pokoj a pokora zo zašlých čias Anna Francistyová

dedičstve, dedovizni, nefalšovanej láske k tomu, čomu hovoríme tradícia, čo sa prenáša z generácie na generáciu, nám prichodí povedať pár slov. O tom hmotnom, čo sa môže zničiť, nenávratne stratiť, o tom nehmotnom, čo sa ešte dá zhmotniť, teda zapísať, aby sa nezabudlo, aj o tom, čo hreje pri srdci a vždy bude, keď spomienky vyplávajú... Sú medzi nami hádam v každej dedine spoluobčania a spoluobčianky, ktorí si až posvätne vážia starožitnosti – veci zo svojej mladosti, zo svojho detstva, neraz i zdedené od rodičov, starých rodičov. Z ich každodennosti, z ich detstva. Odporúčame vám, vážení čitatelia, vďaka príspevku v tomto čísle Hlasu ľudu nakuknúť do rodičovského domu Aradáčanky Márie Viergovej. Definitívne by pri prípadnej kategorizácii ľahko získal titul etno domu. Dokladáme, že i s pridanou hodnotou. Tou sú nielen plné skrine starodávnych aradáčskych krojov, ale i majiteľkino nevysychajúce nadšenie krojmi. Veď i sama ich stále nosí. Nielen nábytok z minulosti, ale i steny v izbách vymaľované tak, ako to bolo zvykom možno aj pred sto rokmi, ozdobené zarámovanými fotografiami rodinných príslušníkov. Viete si predstaviť v takom priestore určitý čas zotrvať? Iba tak stáť a nechať sa unášať tým tichom, pripomínajúcim pokoj, pokoru, v tomto období už nám ho prichodí porovnať i s blížiacim sa adventným stíšením.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

MOZAIKA

7 Tohto roku svoje aktivity a účely inak usmernili

20 Kniha učí, bystrí myseľ, rozptyľuje...

SLOVENSKO

31 Neopakovateľné čaro trojdňovej dielne

8 Čoskoro nezávislá mobilná televízia Slovan

ĽUDIA A UDALOSTI Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Vyskúšajte si to i pohľadom na našu titulnú stranu. Veď je to jedna z tých aradáčskych izieb u Viergovcov. Však aj vám pripomína obraz Zuzky Medveďovej? To nedeľné posvätné ticho v čistučkej izbe plnej vzácnych vecí, čo sú dielom niečích usilovných rúk, s tichučkým slovom Božím na perách... A ešte niečo nám zachvelo sentimentálnu strunu v príprave tohto čísla nášho týždenníka. Je to rozhovor s ambicióznou moderátorkou z Kysáča Svetlanou Surovou-Fábryovou, teraz žijúcou na Slovensku. Svoje televízne pracovné uplatnenie našla v prezentovaní, ako to sama hovorí, „vizualizovaní“ života slovenských komunít v Srbsku. Robí to už roky v relácii Vojvodina, pri konci sú prípravné práce ďalšej relácie podobného zamerania Dedovizeň, s posvietením si i na ďalšie menšiny žijúce na Slovensku a v zahraničí. Hrdo a smelo pred kamerami prináša bohatstvo vojvodinských Slovákov, našu tradíciu, dedičstvo, zvyky, povery, pesničky. Otvorene zdôrazňuje, že je i sama krajanka, narodená v slovenskej komunite vo Vojvodine, „kde sú dedovizeň a dedičstvo po predkoch uctievané nadovšetko“. A tým, že tisícom divákov prostredníctvom televíznych kamier ponúka nakuknúť i do takých izieb a skríň, aké sú aj u Viergovcov v Aradáči, robí nám dobrú službu. Lebo medializuje niečiu celoživotnú vzácnu prácu, vášeň. A tá môže byť príkladom niekomu z prichádzajúcich generácií. Veď na ich svedomí zostáva ďalšie zachovanie vzácneho dedičstva našich predkov.

KULTÚRA ŠPORT 42 So strachom ani frajerku nenájdeš!

9 V tomto roku bolo všetko iné Na titulnej strane: Mária Viergová z Aradáča medzi starožitnosťami v rodičovskom dome, ktoré žiarlivo chráni pred zubom času Foto: Vladimír Hudec

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

48 /4935/ 28. 11. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Intenzita šírenia vírusu nepoľavuje, ale stúpa Pripravil: Stevan Lenhart

súlade s čoraz horšou epidemiologickou situáciou v Srbsku dňa 24. novembra boli uvedené ďalšie opatrenia, ktorými by sa malo zastaviť šírenie infekcie koronavírusom. Medzi tieto opatrenia patrí obmedzenie pracovného času reštaurácií, kaviarní a nákupných stredísk do 18. hodiny, ako aj záväzné nosenie rúšok v zatvorených priestoroch a v otvorenom priestore, keď nie je možné vyhýbať sa kontaktom s inými osobami, obmedzenie počtu cestujúcich v mestskej hromadnej doprave, kontrola cestujúcich ohľadne nosenia rúšok a zákaz verejného zhromažďovania sa viac ako päť osôb (s výnimkou pracovných organizácií a škôl, predajní, nákupných stredísk a podobných podnikov, v ktorých platí obmedzenie počtu prítomných vzhľadom na veľkosť priestoru). Dovolené je pracovať z domu všetkým zamestnancom, ktorým pracovný proces umožňuje taký spôsob práce. Ako sa uvádza vo vládnom oznámení, tieto opatrenia sú platné na obdobie 10 dní odo dňa vyhlásenia. Podľa slov odborníkov, v tomto období by sa malo ukázať, aký je stav epidemiologickej krivky a na základe toho sa bude rozhodovať o opatreniach do budúcna. Epidemiológ Dr. Srđa Janković vyhlásil pre Ranný program RTS, že je potrebné sústrediť sa na prísne dodržiavanie jestvujúcich opatrení, a nie vopred uvažovať o ich uvoľňovaní, lebo intenzita šírenia vírusu nepoľavuje, ale stúpa. Keď ide o obmedzovanie pracovného času niektorých podnikov, Janković povedal, že omnoho dôležitejšie je dodržiavať opatrenia v čase, kým sú tie podniky otvorené. K tomu poznamenal, že odborníci z vládneho krízového štábu (ktorého členom je aj on) navrhovali uvádzanie online výučby pre všetkých žiakov vyšších ročníkov

www.hl.rs

základných škôl, stredoškolákov a študentov, ale toto opatrenie nateraz nebolo ohodnotené ako nevyhnutné a teda zostáva ako možnosť na nasledujúce obdobie. Najväčší počet prípadov nákazy v krajine je v Belehrade, pokým na úrovni Vojvodiny najviac inﬁkovaných je v Novom Sade, avšak situácia sa všeobecne ohodnocuje ako mimoriadna na celom území

* Ohľadne sľubných správ o vyvinutí niekoľkých vakcín proti koronavírusu generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus na nedávnej tlačovej konferencii v Ženeve povedal: „Svetlo na konci tohto dlhého tmavého tunela po nedávnych pozitívnych sprá-

10 odporúčaní pri COVID-19 Máte podozrenie alebo potvrdený koronavírus? 1.

Zostaňte doma, nechoďte do práce, školy ani na verejné priestranstvá. V prípade potreby nákupu alebo inej požiadajte ľudí vo vašom okolí, aby išli za vás. Ak musíte ísť von, vyhnite sa používaniu akéhokoľvek druhu verejnej dopravy alebo taxíkov. Vždy použite rúško na tvár. Starostlivo sledujte svoj zdravotný stav a príznaky. Príznaky nájdete na webe www.korona.gov.sk Ak sa vaše príznaky zhoršia, okamžite kontaktujte svojho lekára.

Oddýchnite si a pite dostatok tekutín.

Ak ste objednaní k lekárovi, telefonicky ho informujte, že máte alebo môžete mať COVID-19. Pokiaľ telefón nezdvihne, pošlite sms. K lekárovi nechoďte.

V prípade mimoriadnych zdravotných udalostí volajte na číslo 155 a informujte dispečing, že máte alebo môžete mať COVID-19.

155

pokrajiny. Pomocníčka pokrajinského tajomníka pre zdravotníctvo Dr. Snežana Bojanićová vyhlásila, že nemocničné kapacity sú takmer vyčerpané, k čomu dodala, že aj medzi zdravotnými pracovníkmi jestvuje veľký počet inﬁkovaných. Ako povedala, pracujúci zdravotníci vynakladajú maximálne úsilia a nateraz sa im darí zvládnuť záležitosti, ktoré sú každodenne pred nimi. Avšak každým dňom sa zdravotníkom pracuje čoraz ťažšie.

Informačno-politický týždenník

Zakryte si ústa rúškom alebo odevom, keď kýchate alebo kašlete. Nepoužívajte samotné ruky, pretože sa dotýkajú mnohých povrchov.

Umývajte si ruky mydlom a teplou vodou najmenej 20 sekúnd viackrát za deň alebo použite dezinfekčný prostriedok na ruky s obsahom najmenej 60% alkoholu.

Ak je to možné, zostaňte v samostatnej miestnosti a mimo dosahu ostatných ľudí vo vašej domácnosti. Mali by ste tiež používať samostatnú kúpeľňu a WC, ak je k dispozícii.

Vyhnite sa zdieľaniu osobných vecí s inými ľuďmi vo vašej domácnosti, ako sú riad, uteráky a posteľná bielizeň.

všetky povrchy, ktorých 10. saVyčistite často dotýkate, ako napríklad stoly a kľučky. Používajte domáce dezinfekčné prostriedky na dané povrchy.

Zdroj: korona.gov.sk vach z testov vakcín začína svietiť jasnejšie.“ Podľa správy TASR, Ghebreyesus vyzval svetové vlády, aby sa uistili, že každá krajina dostane vakcíny, k čomu dodal: „V súčasnosti existuje vážne riziko, že najchudobnejší a najzraniteľnejší ľudia budú ušliapaní v tlačenici za vakcínami.“ Po správach o účinnosti vakcín proti Covid-19, ktoré vyvíjajú americké spoločnosti Pﬁzer a Moderna, ako i nemecký BioNTech, pozitívne

oznámenie tiež vydal britský farmaceutický koncern AstraZeneca. Vakcína, ktorú AstraZeneca vyvíja spoločne s Oxfordskou univerzitou, údajne má podľa predbežných výsledkov klinických testov priemernú účinnosť 70 percent, pričom jej účinnosť môže v závislosti od spôsobu dávkovania dosiahnuť až 90 percent (vraj ak sa v priebehu jedného týždňa prijíma aj druhá dávka, ktorá je o polovicu menšia než prvá). Z organizácie UNICEF oznámili, že v spolupráci s 350 kompániami a podnikmi plánujú distribuovať 2 miliardy vakcín proti koronavírusu do 92 krajín vo svete. Zabezpečovanie a distribúcia týchto vakcín bude najväčšia akcia v dejinách organizácie UNICEF. * Najvyšší predstaviteľ Srbskej pravoslávnej cirkvi, patriarcha Irinej zomrel dňa 20. novembra vo veku 90 rokov na následky ochorenia Covid-19. Jeho pohreb sa konal v nedeľu 22. novembra v Chráme svätého Savu v Belehrade. Začiatkom novembra, dva dni pred diagnostikovaním ochorenia, patriarcha Irinej viedol omšu za zosnulého metropolitu Amﬁlohija Radovića v Čiernej Hore, ktorý tiež zomrel na následky infekcie koronavírusom. V Srbsku bol od piatka do nedele vyhlásený trojdňový smútok. Patriarcha Irinej bol hlavou Srbskej pravoslávnej cirkvi od roku 2010 (zvolený bol po smrti patriarchu Pavleho) a okrem pravoslávneho Srbska do jeho jurisdikcie patrili aj pravoslávne časti Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Chorvátska. Narodil sa ako Miroslav Gavrilović 28. augusta 1930 v dedine Vidova pri Čačku. Kňazskú formáciu a vzdelanie nadobudol v Prizrenskom seminári sv. Cyrila a Metoda a na Teologickej fakulte v Belehrade, postgraduálne štúdiá absolvoval v Aténach. Predtým, než bol zvolený za patriarchu, pôsobil v Prizrene, v Ostrogu (Čierna Hora) a v Niši. Po zvolenie budúceho patriarchu túto funkciu bude konať pravoslávna synoda, čiže cirkevný snem, ktorý tvoria niekoľkí episkopi a v jeho čele je najstarší z nich.. • TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ IVAN BOŠNJAK, ŠTÁTNY TAJOMNÍK MINISTERSTVA ŠTÁTNEJ SPRÁVY A LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY SRBSKA

Aby Srbsko bolo lepším domom pre každého občana Miroslav Benka

r. Ivan Bošnjak (Zreňanin 1974) po skončení zreňaninského gymnázia vysokoškolský diplom získal na Fakulte veterinárneho lekárstva v Belehrade roku 2000. Magisterský titul získal roku 2010 a roku 2016 obhájil doktorandskú dizertačnú prácu. Vo svojej politickej kariére bol vo voľbách v máji 2012 zvolený za člena Zhromaždenia AP Vojvodiny. Primátorom mesta Zreňanin bol od augusta 2012 do júna 2014, po čom nastúpil na pozíciu štátneho tajomníka na Ministerstve štátnej správy a lokálnej samosprávy. Nakoľko máte informácie pokiaľ ide o voľby národnostných menšín v Republike Srbsko? − Je pre mňa veľkým potešením, že ste sa rozhodli pripomenúť svojim čitateľom tento dôležitý systém uplatňovania demokratických, občianskych a ľudských práv a slobôd v Srbsku na samom začiatku práce novej vlády a nového funkčného obdobia predsedníčky vlády Any Brnabićovej a v polovici funkčného obdobia súčasných národnostných rád národnostných menšín. Ak vezmeme do úvahy, že iniciatíva prezidenta Republiky Srbska Aleksandra Vučića uznala dôležitosť ďalšieho zlepšovania tejto oblasti a že novovytvorené Ministerstvo pre ľudské práva a sociálny dialóg prevezme v nasledujúcom období časť práce súvisiacu s uplatňovaním etnických práv, môžeme sa obzrieť na predchádzajúce obdobie. Voľby do rád národnostných menšín, ako i samotná práca národnostných rád, boli zodpovednosťou Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy, za ktoré som prevzal právomoci od svojho príchodu v roku 2014 a nepretržite som ich implementoval v kabinetoch Kori Udovički, Any Brnabićovej a Branka Ružića na mieste rezortných ministerstiev. Za posledných šesť rokov vládne inštitúcie spolu s • TÝŽDEŇ •

občanmi, médiami, politickými a mimovládnymi organizáciami, vedeckou komunitou a partnermi zo zahraničia prešli dvoma riadnymi volebnými obdobiami, úplne v súlade so zákonom, ktorý prešiel dvoma zmenami. Veľa sme sa navzájom naučili a spoločne sme robili srbskú spoločnosť úspešnejšou, ako bývala, a Srbsko lepším domom pre každého svojho občana.

patriacich k národnostným menšinám do sociálnych procesov. Ako jedna z pridaných hodnôt Srbsko prináša do európskeho priestoru spôsob zastupovania príslušníkov národnostných menšín a používanie menšinových jazykov vo verejnej sfére prostredníctvom médií, vzdelávania, príležitostí na úradné používanie a zachovanie menšinových jazykov a kultúrnej identity. Zdôrazňujem, že

Ako vidíte vývoj národnostných menšín v Srbsku, štátom zaručené právo na jazyk a písmo, na informovanie a kultúru? − Dialóg národnostných rád s inštitúciami bol vedený v kontinuite. Od roku 2015 predsedovia vlád pravidelne organizujú zasadnutia rady Republiky Srbsko pre národnostné menšiny, na ktorých predsedovia národnostných rád v priamom kontakte s najvyššími predstaviteľmi výkonných orgánov v koordinácii a jednotlivo prezentujú výzvy a problémy pri uplatňovaní ústavne a zákonom zaručených práv. Mnohé z nich boli vyriešené, alebo sa neustále implementujú a zlepšujú. Bolo tiež otvorené rokovania o Kapitole 23 – súdnictvo a základné práva – o pristúpení k EÚ a implementujú sa akčné plány pre úspešnejšiu integráciu osôb

bez ohľadu na obdobie ﬁškálnej konsolidácie a úspor boli peniaze na fungovanie národnostných rád alokované z republikového, pokrajinského a miestneho rozpočtu bez redukcie, pravidelne a cieľavedomejšie, v súlade s ich potrebami a spoločnými cieľmi. Kam sme sa dostali v elektronickom vývoji štátnej správy miestnej samosprávy? − Vývoj elektronických technológií je hlavnou charakteristikou všetkých segmentov ľudskej činnosti v 21. storočí a naše vedenie štátu spolu s ekonomickými subjektmi a vedeckou komunitou včas uznalo túto príležitosť na rozvoj. Bolo potrebné prijať príslušné nariadenia s cieľom uľahčiť komunikáciu medzi občanmi a hospodárstvom s verejnými orgánmi. Snažili sme sa zabezpečiť, aby boli menšinové jazyky

zastúpené na miestnej a štátnej úrovni, kedykoľvek je to potrebné a možné. Výmena údajov a dokumentov medzi verejnými registrami už zreteľne zmenila podnikanie a každodennú komunikáciu. Pokrok v práci miestnych správ a zhromaždení sa dosiahol v mnohých obciach a mestách, kde je potrebná ďalšia podpora. Pandemická kríza bola katalyzátorom procesu automatizácie a v nasledujúcom období budú musieť byť elektronické služby občanom čoraz prístupnejšie a prispôsobovať návyky a postupy „na oboch stranách pultu“. Srbsko je bohatšie na rady ruských a poľských národnostných menšín. − Samozrejme. Srbský štát aj občianske spoločenstvo v ňom to, samozrejme, povzbudzujú a vítajú. Otvorený právny rámec a slobodné vyjadrenie každého občana, ako aj politické kroky prostredníctvom menšinových inštitúcií hovoria o vyspelosti našej spoločnosti. Malé menšinové komunity a tie, ktoré sú týmto spôsobom difúzne rozprestreté po celom území našej krajiny, majú príležitosť zachovať svoju identitu, navzájom sa spájať medzi členmi, poskytovať prostriedky na činnosť a budovať väzby s „domovskými“ krajinami. Očakávam, že po sčítaní ľudu v roku 2021 budú všetci naši občania otvorene a slobodne vyjadrovať svoj etnický pôvod a národnosť. Slovenská komunita v Srbsku a jej najvýznamnejšie osobnosti sú verejnosťou uznávané ako demokratické, úspešné, spravodlivé, mierové a vlastenecké. Redakcia vašich novín Hlas ľudu ako verejná služba pravidelne, objektívne a v slovenskom jazyku informuje občanov o všetkých relevantných udalostiach a vaša kultúra obohacuje každé prostredie, v ktorom ste prítomní a aktívni. Moje skúsenosti z časti Vojvodiny, kde žijem, zo stredného Banátu,

48 /4935/ 28. 11. 2020

>>>

Týždeň najmä v dedinách ako Aradáč a Biele Blato, kde žije značný počet Sloveniek a Slovákov, ukazujú, že tento spôsob života, dôvera, úcta a tolerancia môžu byť vzorom pre všetkých ostatných ako multietnické a multikonfesionálne prostredie v Srbsku, regióne a celej Európe. Ako by ste ohodnotili prácu národnostných menšín vrátane slovenskej s väčšinovým srbským národom, tiež pokiaľ ide o spoluprácu s krajinami, z ktorých národnostné menšiny pochádzajú. Osobitne ma zaujíma spolupráca so Slovenskou republikou, ktorá, zdá sa mi, počas dejín, a najmä počas novodobých dejín, takmer vždy bola s bratským srbským ľudom? − Slovensko je bratský štát, ktorý neuznal samozvanú nezávislosť dočasných inštitúcií v srbskej Autonómnej pokrajine

Kosova a Metóchie spolu s ďalšími 5 členmi Európskej únie, ktoré musí každý občan Srbska poznať a hlboko rešpektovať. V mnohých ďalších ohľadoch, najmä z hľadiska hospodárskeho rozvoja v srdci kontinentálnej Európy môže byť Slovensko najlepším a v mnohých ohľadoch najpodobnejším pozitívnym príkladom pre Srbsko a jeho vlády nepretržite bez ohľadu na politickú príslušnosť podporujú srbské integračné a investičné procesy a v rámci jej aj ich krajanov. Spoločne sme členmi viacerých medzinárodných fór a iniciatív, ako napríklad Dunajská stratégia, spolupráca s Čínou vo formáte 17 + 1, na ktorých sa navzájom podporujeme. Posledná iniciatíva pre pozorovateľa a dúfajme aj plnohodnotným statusom Srbska vo Vyšehradskej štvorke. Našťastie, práve kvôli dostupnosti lepšie platených

pracovných miest a zároveň si, bohužiaľ, musím všimnúť, že čoraz viac našich občanov slovenského pôvodu, ale aj mnoho ďalších, sa rozhoduje pracovať a následne emigrovať na Slovensko. Dúfam, že rýchlejší ekonomický rozvoj Srbska rovnakým spôsobom povedie k návratu mnohých z nich, ale aj mladých generácií do majetku ich predkov. Srbská Vojvodina je už viac ako 250 rokov domovom mnohých generácií Slovákov a 21. storočie nás vystavuje nebezpečenstvu trvalej emigrácie z tejto oblasti. Ako vidíte budúcnosť Srbska a úlohu národnostných menšín v tomto procese rozvoja v mene dvojstranného a všeobecného blahobytu? − Srbsko musí pokračovať v úspešnom a starostlivom budovaní svojho národného spoločenstva väčšinového srbského národa

a príslušníkov národnostných menšín v európskych rámcoch. Otvorenosť, pohostinnosť a srdečnosť našich ľudí, porozumenie a tolerancia bez ohľadu na to, kde žijú a v akom chráme sa majú modliť a v akom jazyku majú hovoriť so svojimi potomkami, sú hodnotou, za ktorú je potrebné bojovať každý deň. Výzvy, ktoré predstavuje moderný spôsob života a súčasná kríza – od bezpečnostných a zdravotníckych, cez ekologické až po ekonomické a existenčné, rovnako vytvárajú tlak na Slovákov, Rumunov, Bunevcov, Srbov a všetkých ostatných, ktorí s nami žijú, ale aj na okolité krajiny. Srbsko, spoliehajúce sa na svoje vlastné sily, získané skúsenosti a podpora priateľov, ako to Slovensko určite je, musí zostať / obstáť aj naďalej žiadaným miestom pre život starých, mladých a dobrým miestom pre výchovu detí.

ŠTIPENDIÁ PRE ŠTUDENTOV Z NRSNM

Predsa sa nerozhodli všetci študenti zanevrieť na svoju krajinu Anna Horvátová

tradíciu, potom ani národnostné rady nemajú opodstatnenie. Sme radi, že ste sa vy a vaši kolegovia

priestranstvách nezaniknú a ako ochrancovia slovenského jazyka a kultúry prispejete k chráneniu

miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo štvrtok 19. novembra privítali študentov, ktorí budú tohto roku štipendistami rady. Študentom každý dinár príde vhod, tiež je tu tá iná stránka, teda že ako slovenské národnostné spoločenstvo môžeme očakávať inovačné návrhy, idey, budeme oporou jedni druhým a zároveň sa navzájom sa dopĺňať. Uvítací príhovor mala predsedníčka Libuška Lakatošová, v ktorom vyzdvihla: „Národnostná rada je ochotná podporiť a motivovať študentov, ešte keď to opodstatnia svojím úspechom. V tomto roku ﬁnančnú podporu na mesačnej úrovni, po 4-tisíc, dostali študenti rozličných študijných odborov. My tuná Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová so štipendistami počítame na mladých ľudí, ako ste vy. Veď ak neexistujú mladí, nerozhodli pre štúdiá na Sloven- a zveľaďovaniu našich kultúrnych ktorí sa zaujímajú o naše školy, sku, ale u nás v Srbsku. Práve vy národných tradícií a vyššiemu nákultúrnu a spoločenskú činnosť, ste zárukou, že Slováci na týchto rodnostnému povedomiu.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Bola to skutočná pestrosť študujúcich proﬁlov. Z 23 uchádzačov komisia, ktorá zasadala 6. novembra, rozhodla sa udeliť štipendium vo výške 4-tisíc piatim, ktoré budú dostávať počas desiatich mesiacov, a sú to: Lýdia Nikolajevićová z Báčskeho Petrovca, študentka nemeckého jazyka a literatúry na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade (ospravedlnila svoju účasť pre povinnosti na fakulte), Ivan Petráš z Padiny, študent astrofyziky na Matematickej fakulte v Belehrade, Jana Rumanová zo Starej Pazovy, študentka slovenského jazyka a literatúra na Filologickej fakulte v Belehrade, Filip Herček z Pivnice, študent fyziky na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade, a Margaréta Makanová z Nového Sadu, študentka Právnickej fakulty v Novom Sade. Na stretnutí bola aj riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová, ktorá študentom prezentovala vydania a vyjadrila nádej, že budú prispievať do našich novín. • TÝŽDEŇ •

O ČINNOSTI VÝBORU PRE INFORMOVANIE NRSNM S PREDSEDNÍČKOU ANNOU HORVÁTOVOU

Tohto roku svoje aktivity a účely inak usmernili Danuška Berediová-Banovićová

tomto čísle nášho týždenníka pokračujeme s rozhovormi s predsedami výborov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Pandémia koronavírusu, samozrejme, vplývala aj na činnosť Výboru pre informovanie. Ako nám povedala jeho predsedníčka, zároveň aj redaktorka nášho týždenníka Anna Horvátová, stopnuté boli pozoruhodné projekty, ktorými chceli spropagovať ešte viac činnosť aj samotnej rady a tiež Výboru pre informovanie a zároveň zapojiť do ich činnosti žiakov, študentov, nádejných novinárov, učiteľov, vôbec všetkých, ktorým záleží na slovenskom povedomí. Na tomto poste ste takmer dva roky. Najprv nám zhodnoťte činnosť výboru v prvom roku vášho mandátu. „Vlani sme mali možnosť zrealizovať projekty, ktoré sme si my neurčovali, ale predchádzajúce zloženie. Ale podarilo sa nám to nad očakávanie. Dve vynikajúce akcie sme si nechali tak ku konca roka, keď sa naši percipienti zachodia už do školských povinností, lebo sú venované vo veľkej väčšine žiakom a študentom. Škola online žurnalistiky a workshop pre mladých recitátorov zabodovali. Pri organizácii sme dávali dôraz aj na regionálne zastúpenie, a tak sme seminár pre žurnalistov realizovali (23. novembra) v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka s ústretovosťou tak riaditeľa Janka Havrana, ako i celého kolektívu a na všeobecnú spokojnosť mladých nádejných žurnalistov. Prostredníctvom prednášok zodpovednej redaktorky mládežníckeho časopisu Vzlet Jasminy Pánikovej a graﬁckej redaktorky NVU Hlas ľudu Ireny Lomenovej, tiež tvorivej dielne sme frekventantom z Padiny, Kovačice, Petrovca a Starej Pazovy priblížili zákutia žurnalistického pôsobenia. Pri realizácii seminára pre mladých recitátorov nám nápomocnú ruku podal predseda Výboru pre vzdelávanie Janko Kolárik, Padinčan, a práve v ich • TÝŽDEŇ •

Základnej škole maršala Tita sa podujatie konalo (30. novembra). Recitátorskú dielňu viedla profesorka slovenčiny Mária KotvášováJonášová. V druhej časti odznel program venovaný nedožitým 90. narodeninám vynikajúceho básnika Pavla Mučajiho, v podaní práve jeho poetickej zvláštnej tvorby. Tomuto sústredeniu sa tešili mladučkí recitátori z Padiny, Kovačice, Hložian a Petrovca. Do celkového tvorivého ovzdušia patrila aj návšteva etnodomu. Bolo toto osviežením aktivít nášho výboru vedľa už zaužívaných

a Nádeje pod umeleckou taktovkou Juraja Súdiho. S podporou digitalizácie archívu Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu sa tiež môžeme pochváliť, ako i dopisovateľskej siete. Určite by naše aktivity neboli až natoľko úspešné, nebyť vzájomnej spolupráce s inými predstaviteľmi, teda predsedami výborov, tiež koordinátorkami, pričom veľmi závažným podielom v tej činnosti je otvorená, bezprostredná komunikácia, spolupráca a porozumenie s predsedníčkou rady Libuškou Lakatošovou.“

aktivít počas Slovenských národných slávností, keď sa tradične usporadúva Stretnutie slovenských novinárov, ako i Press stredisko. Ústrednými bodmi stretnutia bolo 75. výročie nášho týždenníka Hlas ľudu a téma súvisiaca s dobou – digitalizácia dokumentov. Okrem toho, že sme odmenili mladé novinárky, povšimli sme si aj úsilie dlhoročného dopisovateľa Hlasu ľudu a Novosadského rozhlasu, učiteľa na dôchodku Jána Bokora. A keďže sa stretnutie konalo blízko po odchode z radov živých novinára RTV Pavla Hrica, minútkou ticha sme mu vzdali úctu. Ďalším veľkým prínosom v kultúrnom a spoločenskom pôsobení bola slávnostná akadémia z príležitosti 75. výročia Hlasu ľudu, kde sme si dôstojne pripomenuli úctyhodné jubileum nášho týždenníka spolu s komornými zbormi Zvony

Aké aktivity mal tohto roku Výbor pre informovanie? „Na rozdiel od aktivít, ktoré sme mali v tomto roku väčšmi spopularizovať a zveľadiť, stretávame sa s nemilými dianiami, keď je celý svet podriadený bezpečnostným opatreniam proti nebezpečnému koronavírusu. Predsa sme tie naše aktivity a účely inak usmernili. Naši kolegovia novinári sa denne stretávajú s problémami, keď im prístroje vypovedajú službu, a sťažene pracujú. Preto sme pre rozhlasových novinárov v Slovenskej redakcii zabezpečili nahrávačky, ﬁnančne podporujeme mladých novinárov úhradami na cestovné trovy, redakcii Hlas ľudu sme zadovážili laptop. S vedomím, že to nie celkom postačuje, týmto sa naša podpora nekončí. Ale čo nevidieť potešíme s knihou mladších čitateľov autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej. Aktu-

álne sú ešte aj súbehy, zverejnené ako vlani na našej webovej stránke, ktoré netreba prehliadnuť. Som rada, že sme podporili aj kovačické ekologické združenie mladých snaživcov, čo je tiež dôkaz, že sa snažíme prilákať mladých a medzi nimi aj spropagovať činnosť. Pravidelne sme poskytovali svoju mienku o mediálnych projektoch v súbehoch na lokálnej, pokrajinskej a republikovej úrovni, ktoré mali význam pre naše jazykové spoločenstvo.“ Tohto roku vláda Republiky Srbsko schválila mediálnu stratégiu na roky 2020 – 2025. Ako Výbor pre informovanie prispel k jej obsahu? „S koordinátorkou Lýdiou Damjanovou sme sa vlani vo februári zúčastnili okrúhleho stola v Novom Sade, ktorý organizoval Kabinet predsedu vlády Republiky Srbsko. Bol to prvý v poradí okrúhly stôl vzťahujúci sa na novú stratégiu rozvoja systému verejného informovania. Pokračovali okrúhle stoly v Niši, Čačku a Belehrade. Spolu s bunevskou národnostnou menšinou sme vyniesli naše postrehy, odsudzujúc nevhodné vystupovanie jednotlivcov a neprimerané posudky.“ Pred rokom Ruske slovo a Národnostná rada rusínskej národnostnej menšiny podpísali interný etický kódex. Existuje šanca, aby to urobili aj Hlas ľudu a NRSNM? „Keď ide o členov tak výboru, ktorý v tejto chvíli prezentujem, ako i členov našej rady, nevidím dôvod, aby sa etický kódex vôbec podpisoval. Ak nemôžeme prispieť v dobrom, určite si nebudeme podkladať nohy. To nie sú naše praktiky. Nakoľko mi je známe, predsedníčka NRSNM ani raz nereagovala vmiešaním sa do redakčnej politiky, tiež členovia, dokonca opačne, keď nás požiadali o pomoc, ochotne sme poskytli. Ale ako občania našej krajiny mali by sme byť predsa lojálnejšími a nie zneužívať mediálne prostriedky a tobôž nie sociálne siete a špiniť po osobách, ktorí sú zástancami iného politického smeru.“

48 /4935/ 28. 11. 2020

Slovensko PROTESTY NA SLOVENSKU

Proti aktuálnej vláde a epidemiologickým opatreniam Zaujímavosťou je, že protestu- ty komentoval: „Boli tu zvláštne júci si zvolili prejaviť svoju nespo- absurdné situácie, lebo boli to apätie v Európe graduje kojnosť práve na pamätný deň ľudia, ktorí si ten november nikdy v dôsledku čoraz prísnejších pripomínajúci Nežnú epidemiologických opatre- revolúciu (17. novemní, ktoré stanovujú krajiny každá ber 1989 – deň, keď osobitne. Obyvatelia na protestoch bol v Československu v európskych krajinách, najmä odstránený komuv Nemecku, Francúzsku či Poľsku nistický režim). Aby vyjadrujú svoju nespokojnosť, ktorá absurdum bolo ešte je zlúčená najmä s obmedzeným väčšie, medzi ostatnýpohybom, povinným nosením rú- mi protestujúcimi boli šok, ale v neposlednom rade s čoraz aj sympatizanti práve ohrozenejšou ekonomikou. No zdá komunistickej strany, sa, že všetky tieto protesty akoby vo či fašistickej ideológie, svojej podstate nemajú za cieľ iba ako aj mnohí ultrapravymaniť sa spod týchto opatrení, vicoví prívrženci. ale je tu určitý politický faktor, proti Vládnuce vedenie sa Dav pred prezidentským palácom ktorému protestujúci vyjadrujú ne- domnieva, že práve spokojnosť a nedôveru. Podobne títo protestujúci ľudia zneuctili nepripomínali a považovali ho za pamiatku na tento deň, keď sa prevrat. Po 30 rokoch sa zrazu toho je tomu aj na Slovensku. Na výročie 17. novembra, Československo vymanilo spod sviatku chopili ľudia, ktorí ho nie sú hodní. Preto toto považujem presnejšie na štátny ako budíček pre nás všetkých ossviatok pripomínajútatných, že naozaj aj deťom treba ci Nežnú revolúciu, pripomínať, že čo to vlastne ten pochodovalo proti boj za slobodu je a stále by sme vláde Igora Matoviča za ňu bojovať mali.“ a proti epidemioloRóbert Fico v príhovore akcentogickým opatreniam val na fakt, že sú na Slovensku opäť podľa odhadov okolo potrebné demokratické a férové 10 000 ľudí aj napriek voľby, prostredníctvom ktorých zákazu zhromažďoby sa uskutočnila aj zmena aktuvania sa. Na pódiu álneho vedenia. Domnieva sa, že pred úradom vlády aktuálna vláda nezvláda zložitú rečnili kotlebovci situáciu spojenú s koronavíru(ĽSNS) a pred parProtestujúci bývalý premiér Róbert Fico som, že opatrenia sú nefunkčné lamentom aj bývalý premiér Róbert Fico (SMER – SD). komunistického režimu a dožilo a ekonomika sa nachádza vo veľmi zlom stave. Protestovalo sa aj pred prezident- sa slobody. Premiér Igor Matovič protesMinister zdravotníctva Marek ským palácom. Miroslav Pap

Krajčí sa o protestoch zmienil takto: „Koľko rebelujúcich ľudí sa v krajine nachádza, tým je to zložitejšie. Čím krajina čelí dezinformačnej kampani, tým viac je ľudí, ktorí spochybňujú opatrenia vlády a epidemiológov, tým krajina musí stanovovať prísnejšie opatrenia vo všeobecnosti, aby udržala vírus pod kontrolou. To, čo sa dialo, je len dôkazom, že v našej krajine rôzne živly a politici eskalujú túto nekonformnosť k opatreniam, ktoré zavádzajú autority a ktoré sú zjavne úspešné. Spôsobujú iba to, že celá krajina bude trpieť, pretože budeme musieť uplatniť ešte tvrdšie opatrenia.“ Polícia tento nezákonný protest označila za ohrozujúci a hneď po začiatku sa začalo trestné stíhanie na určitých jednotlivcov. Ohrozujúci v zmysle, že protest bol organizovaný práve v momente, keď epidemiologická situácia na Slovensku nebola prajná. Opozícia, ale aj ostatní protestujúci obyvatelia vyjadrili svoju nespokojnosť a protesty sa skončili mierne a bez väčších konﬂiktov. Faktom je, že sa protestmi žiadne zmeny neudiali. V dohľadnej budúcnosti možno pribudnú ďalšie protesty, no jedno je isté: Slovensko očakáva ešte tvrdý boj s koronavírusom, aj ďalšie nahlásené celoplošné testovanie, ktoré je tiež tŕňom v oku určitému percentu obyvateľstva Slovenskej republiky. Zdroj a foto: aktuality.sk

NOVÁ CELOPLOŠNÁ TELEVÍZIA NA SLOVENSKU

Čoskoro nezávislá mobilná televízia Slovan M. Pap

a Slovensku aktuálne vzniká nová, celoplošná televízia, ktorá nesie meno Slovan. Treba však zdôrazniť, že nejde o žiadne prepojenie s Futbalovým klubom Slovan, keďže hneď na začiatku si ľudia prepájali televíziu a spomínaný klub. Ide o spravodajskú televíziu, ktorá bude zameraná na publicistiku. Majiteľom televízie je lekár Peter

www.hl.rs

Kotlár. Vo svojej podstate to bude komerčná televízia, ktorá má sídlo v Martine, no výkonná časť bude realizovaná z Bratislavy. Program televízie Slovan by mal byť vysielaný 24 hodín denne. Budú ho tvoriť dokumentárne programy, dramatické programy, spravodajstvo, detské programy, politická a ostatná publicistika, ako aj iné zábavné a vzdelávacie programy. Do koncepcie programu budú zaradené aj vysielania o Slovákoch

Informačno-politický týždenník

v zahraničí. Na základe tvrdení majiteľa bude to politicky nezávislá televízia, ktorá bude divákom poskytovať necenzurované informácie bez vplyvov mocenských Logo novej televízie (foto: televiziaslovan.sk) politických štruktúr. Rada pre vysielanie stránke uvádzajú, ide o digitálnu a retransmisiu (RVR) udelila ešte v roku 2018 televízii licenciu televíziu, diváci ju budú môcť slepre celoplošné digitálne vysielanie. dovať aj prostredníctvom aplikácie Nakoľko, ako na svojej webovej na mobilných telefónoch. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Realizácia dvoch projektov Anna Lešťanová

z územia Staropazovskej obce. Ako sa dozvedáme od Jeleny d júla Kancelária pre mla- Cetinovej z Kancelárie pre mladých dých Obce Stará Pazova Obce Stará Pazova, toho času prerealizuje projekt Môžeme bieha poradensko-terapeutická aj inak – sociálno-edukačná práca práca so certifikovaným psychos adolescentami, účelovo dostať lógom. Počas trvania dielní mladí hnev pod kontrolu za podpory nadobudli nové zručnosti a zoMinisterstva mládeže a športu. známili sa, ako odhaliť a pochopiť V rámci projektu realizovaných city zloby a hnevu, ktoré patria je 16 sociálno-edukačných diel- medzi tie negatívne a taktiež inní na zadané témy: pochopenie formovať sa o práci a aktivitách funkcie hnevu, príčiny a následky kancelárie pre mladých. Navrhli na hnevu, čo so svojím a cudzím hne- spracovanie aj iné témy, akými sú vom, zručnosti komunikácie... Diel- prevencia chorôb závislosti, láska, ní sa zúčastnilo vyše 40 mladých zamilovanosť a ovládanie stresom a stresovými situáciami. „Keďže sú mladí spoločenská skupina so špecifickými potrebami, ba aj problémami a vo veľmi citlivom období vývoja, veľmi je dôležité zaoberať sa ich zdravím, zvlášť Volontérska akcia v staropazovskej Technickej mentálnym. Potrebné škole je, aby mladí ľudia ve-

deli, na ktoré dvere majú zaklopať s daným problémom a že na každú otázku jestvuje aj odpoveď, t. j. dané riešenie,“ povedala Cetinová.

občianske pôsobenie, Timom42 a organizáciou Empower. Autorkami projektu sú žiačky 4. 4 triedy Nikolina Savkovićová a Nikolina Ciganovićová a ich prvoradým cieľom bolo skrášliť priestor v škole a ponúknuť žiakom podporu na učenie a prácu. Tak sa na fasáde školy našli mo-

Na jednej zo sociálno-edukačných dielní

S NINAMI V AKCII Volontérska akcia omaľovania Technickej školy v Starej Pazove je výsledkom prednedávnom realizovaného projektu S Ninami v akcii, ktorý sa uskutočnil za podpory Ministerstva mládeže a športu, cez Hnutie zalesňovateľov Srbska a v partnerstve s Mladými výskumníkmi Srbska, Strediskom pre

tivačné odkazy, ako aj symboly troch odborov práce, ktorými Technická škola vzdeláva žiakov: doprava, typografia a strojárstvo. Projekt S Ninami v akcii realizovali motivovaní žiaci 2. 2, 3. 2, 3. 3, 3. 4, 4. 1 a 4. 4 triedy, s rodičmi, profesormi a v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova. Foto: z archívu KPM

MUZEÁLNY KOMPLEX V KULPÍNE

V tomto roku bolo všetko iné Katarína Gažová

ok 2020 pre Muzeálny komplex v Kulpíne, ako vysvetlil vedúci Filip Forkapić, nebol priaznivý. Následkom pandémie v našej krajine bol Muzeálny komplex od polovice marca do polovice mája zatvorený. V júni zasa začali pracovať, ale inak ako to bolo minulé roky, keď mávali veľký počet návštevníkov. „Pred uvedením mimoriadneho stavu v našej krajine vo februári sme v múzeu, čiže v parku usporiadali podujatie Nočné pozorovanie neba v spolupráci s departmentom fyziky v Novom Sade. Vedeckí pracovníci organizovali nočné pozorovanie neba teleskopmi pre žiakov a občanov Kulpína. Bolo to nezvyčajné podujatie, s ktorým plánujeme pokračovať aj v ďalších rokoch. Potom sme do sklonku mája nepracovali a od júna sme začali prijímať návštevy • ĽUDIA A UDALOSTI •

turistov v našom komplexe. Všetko sa začalo obnovovať veľmi bojazlivo, mali sme organizované návštevy prostredníctvom turistických organizácií, pokiaľ počet individuálnych návštev bol značne zmenšený.“ V tom období nábytková časť bola z Veľkého kaštieľa vysťaho-

Filip Forkapić, vyšší kustód, vedúci Muzeálneho komplexu v Kulpíne

vaná, čo sa udialo ešte počas nakrúcania seriálu v tomto objekte, takže turisti si mohli pozrieť hlavne poľnohospodársku časť. A o túto časť múzea bol menší záujem návštevníkov. „Od septembra kolegyňa Dragana Vujaklijová usporadúvala edukačné dielne a programy v spolupráci so základnou školou a škôlkou v Kulpíne. Jedným z najväčších podujatí bol program Voz Bajkovac autorky D. Vujaklijovej, ktorá tohto roku má podmienku na získanie vyššieho pracovného postavenia, takže tento program bol súčasťou jej práce v tomto smere. Edukačné podujatia pokračovali aj v októbri, a potom už v novembri sa nekonali. Kaštieľ v rámci muzeálneho komplexu je pomerne schátraný, takže tohto roku boli vykonané niektoré opravné práce. Predovšetkým to boli práce na budove pavilónu 2, teda bývalej koniarne, kováčovne, strojárskej

dielne, kde sú umiestnené staré poľnohospodárske stroje. Hlavne na streche sa konali práce rekonštrukcie. Keď ide o budovu Veľkého kaštieľa, tu sa tiež vykonávali opravy na streche, v jednej z miestností časť povaly odpadla, takže aj tu sa konali sanačné práce. Od začiatku novembra máme iný pracovný čas múzea, pracujeme od pondelka do piatka od 9. do 15. hodiny, cez víkend nepracujeme. Na idúcu jar je naplánované štýlový nábytok vrátiť do Veľkého kaštieľa a začať s prijímaním návštev turistov aj v tejto príťažlivejšej časti múzea.“ Tento rok je pre múzeum v Kulpíne iný, a to vidieť aj podľa štatistických údajoch návštev. Najviac ich bolo v októbri, keď ten počet bol okolo 300, ostatné mesiace bolo menej. Aj podujatia PDvK, Deň Kulpína, Svadba voľakedy i dnes, ktoré sa tradične tu usporadúvali, boli realizované v minimalizovanej podobe.

48 /4935/ 28. 11. 2020

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Prispeli peňažnou pomocou Anike, Minji a Oliverovi Oľa Glóziková-Jonášová

sobotu 21. novembra na kovačickom trhovisku prebiehal humanitárny bazár, ktorého cieľom bolo zoskupiť čo najviac finančných prostriedkov a poskytnúť ich na liečbu Aniky Manićovej, Minje Matićovej a Olivera Pala Gajodiho. V poradí tretí humanitárny bazár v Obci Kovačica, ale prvý v Kovačici, z ktorých sa výťažok usmerňuje na pomoc spomenutým chorým deťom, sa vydaril. Veď akoby aj nie, keď sa jeho organizácie ujali mladé, šikovné ženy: Snežana Magduová, Mariana Veňarská, Ivana Hriešiková, Daniela Haviarová, Jarmila Paulíková, Mariana Bolerácová, Andrijana Brtková, Tatjana a Anna Glózikové, chtivé pomôcť týmto trom deťom, ktoré sú aj vekovo blízke. Anika má dva roky, Minja jeden a Oliver prvé narodeniny oslávi už v decembri. Majú ešte

sondou (PEG). Na liečbu tejto choroby jestvuje veľmi drahý liek v USA. O tomto lieku sa rodičom týchto detí môže zatiaľ iba snívať, avšak s pomocou všetkých, ktorí sa ochotne snažíme zapojiť do tejto charitatívnej činnosti, ten sen sa možno splní. Ale na to splnenie sna nie je času na rozdávanie, ba naopak, potrebné je, aby deti trpiace touto chorobou lieky dostali najneskôr do prvého roka života, respektíve do 13 kg váhy, keď sa deťom po podaní jedinej infúzie, ktorá by mala nahradiť chýbajúci gén, výrazne zlepší zdravotný stav. Preto sú každý deň a každá minúta pre tieto deti viac než dôležitá. Na liečbu spolu s podaním liekov pre každého z nich potrebné je vyzbierať nad dva milióny eur. V našej krajine sa v poslednom čase rozbehli takéto a podobné charitatívne bazáre, humanitárne aukcie či licitácie, všetky s rovnakým cieľom – pomôcť a

Organizátorky humanitárneho bazáru v Kovačici pod názvom Humanitarci Kovačice

niečo spoločné – trpia spinálnou svalovou atrofiou typu 1. SMA typ 1 je akútna infantilná forma, pri ktorej chorým deťom postupne ochabujú svaly a väčšinou prestanú byť schopné aj samostatne dýchať. Problémy môže spôsobovať prehĺtanie a kŕmenie, ktoré je niekedy nevyhnutné riešiť

www.hl.rs

zachrániť životy týchto, ale aj ďalších chorých detí, ktoré na liečbu potrebujú obrovské sumy peňazí. Na spomenutom kovačickom bazári pre Aniku, Minju a Olivera zozbieraných je 130 850 dinárov, ktoré sú následne rozdelené na rovnaké tri časti a zaplatené na ich osobné účty humanitárnej

Informačno-politický týždenník

Anna Glóziková a Snežana Magduová (zľava) pri odovzdávaní krabíc v jednej kovačickej reštaurácii

fondácie Budi human – Aleksandar Šapić, jednaka šansa za sve. Pred kovačickým bazárom konali sa rovnaké v Padine a Debeljači. Snežana Magduová, jedna z iniciátoriek a organizátoriek bazáru, vyjadrila spokojnosť s prvým bazárom v Kovačici. Podarilo sa im zoskupiť početné dobrosrdečné a nezištné príspevky od spoluobčanov. Ľudia prispeli gastronomickými pochúťkami, ale aj knihami, odevom, obuvou, šperkami, hračkami a inými drobnosťami. Do akcie sa zapojili aj členovia kovačického ekologického hnutia predajom sadeníc, ako aj ďalší jednotlivci a združenia. Prečo sa rozhodli bazár zorganizovať pre tieto tri deti, keďže je okrem nich v našej krajine ešte hodne detí, ktoré rovnako tak potrebujú peniaze na liečbu, Magduová povedala: „Rozhodli sme sa tentokrát bazár realizovať výlučne pre tieto tri deti z jedného dôvodu – pre nich je to súrne, na poskytovanie liečby je určená lehota, kedy lieky musia dostať. Ak sa s tým bude čakať, liečba bude neúčinná, alebo môže byť neskoro.“ Okrem iného poznamenala, že veci, ktoré na bazári nepredali, si ľudia môžu následne pozrieť a prípadne aj kúpiť na facebookovej stránke Humanitarci Kovačica. Pod týmto menom sa konala aj celková

charitatívna činnosť týchto žien. Okrem bazáru do akcie sa osobitne zapojila Anna Glóziková tým, že takmer do všetkých obchodov, reštaurácií, pohostinných objektov, lekární, kvetinárstiev a pod. v Kovačici a Padine postavila škatule, do ktorých občania môžu darovať peňažné príspevky pre tieto tri malé ratolesti. Škatule budú ponechané po vyzbieranie potrebnej sumy alebo najneskôr do konca aktuálneho roka. Následne budú všetky zoskupené príspevky rozdelené na tri časti a poskytnuté spomenutým deťom. „Nakoľko sa peniaze medzičasom pre tieto tri deti zoskupia, peniaze budú poskytnuté ďalším deťom na liečbu,“ povedala Glóziková, pričom vyjadrila presvedčenie, že Anika, Minja a Oliver čoskoro pôjdu na liečbu do Ameriky. Pritom treba povedať, že s touto praxou, nakoľko bude potrebné, organizátorky budú pokračovať. Zároveň sa poďakovala všetkým, ktorí prispeli, ako aj tým, ktorí umožnili, aby sa v ich objektoch zbierali peniaze na tieto účely.“ Mottom kovačického humanitárneho bazáru bolo: „Naše málo pre niekoho znamená veľa.“ S vierou, že každý jeden z nás prispeje práve s tým málo – Anike, Minji a Oliverovi to bude znamenať veľa. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OBEC KOVAČICA A KORONAVÍRUS

Monitorujú epidemiologickú situáciu Tatjana Bovdišová

akmer všetky obce vo Vojvodine hlásia veľký počet nakazených koronavírusom. Výnimkou nie je ani Kovačická, kde sa v posledných dňoch eviduje trojciferné číslo pacientov s ochorením Covid-19. COVIDOVÁ AMBULANCIA V POSLEDNÝCH DŇOCH A TÝŽDŇOCH REGISTRUJE VEĽA VYŠETRENÍ Od konca októbra, keď sa objavili prvé prípady druhej vlny epidémie nakazenia týmto vírusom, do druhej polovice novembra, zaregistrované je nad sto prípadov. V Kovačickej obci za toto obdobie boj s Covid-19

Dezinfekcia námestia Kovačice

prehrali traja pacienti. V rámci Domu zdravia Kovačica pôsobí covidová ambulancia, kde sa denne (odnedávna i v dňoch víkendu) testujú pacienti s príznakmi koronavírusu z celej obce. Tam tiež konajú vyšetrenia, ktorých za posledné dva týždne len pribúdalo a ten počet stúpol na 30 až 40 denne. Pracovný čas je od 8. do 17. hodiny. Zdravotnícki pracovníci pozorne sledujú epidemiologickú situáciu a v súlade s jej vývojom, v spolupráci so Štábom pre mimoriadne situácie, akceptujú bezpečnostné opatrenia, respektíve zlaďujú s tými, ktoré schválil republikový krízový štáb na zabránenie šírenia nákazy. ŠTÁB PRE MIMORIADNE SITUÁCIE OBCE KOVAČICA DENNE MONITORUJE EPIDEMIOLOGICKÚ SITUÁCIU Štáb pre mimoriadne situácie obce Kovačica 16. novembra rozhodol o obmedzení práce stravovacích zariadení, kaviarní, barov, reštaurácií, ako aj obchodov, divadiel, kín a miest na organizovanie hazardných hier. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Nevzťahuje sa to na lekárne, čerpacie stanice a donášku a rozvoz jedla. A predtým (9. novembra), ohľadom zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie v Obci Kovačica, obecný štáb vyniesol zákaz organizovaného zhromažďovania viac ako päť osôb v zatvorených priestoroch, ako i vonku. Týka sa to hlavne osláv. Za dodržiavanie týchto opatrení sa starajú príslušné orgány obce Kovačica. INŠPEKCIA KONTROLUJE PREVÁDZKY Obecná komunálna inšpekcia v týchto dňoch má plné ruky práce. Vladko Kuraj, šéf Oddelenia pre inšpekčné práce obce Kovačica, vysvetľuje, že záležitosťou komunálnej inšpekcie je kontrolovať pracovný čas prevádzok verejného stravovania, akými sú reštaurácie, kaviarne a bary, tiež obchodov a trhovísk a najnovšie kontrolujú dodržiavanie preventívnych opatrení. Po prvé, či zamestnaní a návštevníci spomínaných prevádzok nosia rúška, ako i to, či prevádzkovatelia zabezpečili dezinfekčné prostriedky a dezinfekčnú bariéru vo svojich objektoch.„Spočiatku sme len napomínali majiteľov prevádzok a ľudí, keď sme zistili nejaké porušenie. Najhoršie je na trhoviskách. Väčšina ľudí tam nenosí rúška, považujúc, že netreba na otvorenom priestore, avšak mali by, pretože je tam veľké množstvo ľudí na jednom mieste a sú blízko jedni druhým. Aj lekári apelujú, že treba dodržiavať dvojmetrovú vzdialenosť, čo sa na trhu nerešpektuje. Vo všeobecnosti situácia, čo sa týka dodržiavania preventívnych opatrení, nie je výborná, ale môžem povedať, že je na území Kovačickej obce veľmi dobrá.“ Obecný komunálny inšpektor Eugen Bojer poznamenal, že okrem trhovísk nezrovnalosti zistili v kaviarňach a baroch, konkrétne hostia nemali na tvárach rúška, len zamestnaní, a nebola dodržaná ani predpísaná vzdialenosť. V niektorých majitelia nerešpektovali pracovný čas, tak v dvoch či troch prípadoch vyriekli pokuty. V 95 percent prípadov bolo všetko v poriadku. „V prvej polovici

novembra sme vykonali kontrolu vo viac ako 70 prevádzkach a môžem povedať, že okrem v pohostinských objektoch a na trhoviskách nerešpektovanie opatrení obecného štábu sme nezistili,“ uvádza Inšpektori v kontrole prevádzok Bojer. A keď ide o výšku pokút, tie sa pohybujú od aj Svetová zdravotnícka organizácia 5 000 dinárov pre fyzické osoby do na boj proti širokej škále mikroorga300 000 dinárov pre hospodárske nizmov, vrátane baktérií a vírusov. „Vyrábame ho v našom vodovode, subjekty. DEZINFEKCIA VEREJNÝCH v Kovačici, a ním zásobujeme aj väčšinu verejných komunálnych PLÔCH Obec Kovačica v spolupráci s ve- podnikov v našej obci. Dezinfekcia, rejnými komunálnymi podnikmi podobne ako v prvej vlne epidémie zabezpečila dezinfekciu verejných koronavírusu, bude sa konať podľa plôch vo všetkých dedinách Kova- potreby, raz alebo dvakrát v týždni, čickej obce s cieľom znemožnenia respektíve podľa toho, ako sa bude šírenia koronavírusu. Člen obecného vyvíjať epidemiologická situácia a krízového štábu a riaditeľ VKP Elán v ako rozhodne náš štáb pre mimoKovačici Zlatko Sianta podotkol, že riadne situácie,“ uviedol Sianta. Nie pre pokuty, lež kvôli nám každý VKP v Kovačickej obci dezinfikoval miesta, kde sa zhromažďu- samým, svojim blízkym, ale i iným, jú ľudia vo väčšom počte, parky, treba rešpektovať opatrenia zatrhoviská, námestia, priestor pred merané na ochranu zdravia, teda zdravotníckymi strediskami, škola- dodržiavať hygienu rúk, nosiť rúška mi, poštami, bankami, lekárňami, a obmedziť sociálne kontakty na väčšími obchodmi a tomu podobné. nevyhnutné minimum, pretože Dezinfekcia je vykonaná roztokom vlastná disciplína a zodpovednosť chlórnanu sodného, ktorý odporúča je najdôležitejšia.

STANY PRED COVID AMBULANCIAMI V STAROPAZOVSKEJ OBCI. V dôsledku nepriaznivej epidemiologickej situácie a väčšieho počtu pacientov, pred tromi covid ambulanciami Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove, v Krnješevciach a v Surduku postavené sú stany, ktoré predstavujú miničakárne, aby sa s príchodom čoraz chladnejšieho počasia postarali o čakajúcich. Stany sú postavené v spolupráci s Červeným krížom Stará Pazova (na fotografii z ich archívu). a. lš. 48 /4935/ 28. 11. 2020

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Tvorivé dielne z kukurice a jej produktov Anna Lešťanová

ielňa pod názvom Edukácia, dielne a družba žien z rôznych častí Vojvodiny na tému roviny, kukurice a jej využitie vo výžive a výrobe špecifických vojvodinských suvenírov pre členky žien zo Sriemu sa uskutočnila v pondelok 23. novembra v Starej Pazove. Pre aktuálnu epidemiologickú situáciu a zamedzenie šírenia nového koronavírusu naplánovaný príchod predstaviteliek spolkov žien z Lugu a Dobanoviec do Starej Pazovy sa nerealizoval. Ženy z týchto dvoch prostredí dielne usporiadali vo svojich miestnostiach a riporty s fotografiami o ich priebehu v týchto dňoch zašlú členkám Združenia pazovských žien, programovej formy SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktoré pôvodne boli naplánované ako hostiteľky dielne pre Sriem. Edukácia, dielne a družba žien z rôznych častí Vojvodiny na tému roviny, kukurice a jej využitie vo výžive a výrobe špeci-

Anna Balážová (zľava) a Katarína Domoniová v príprave pochúťok gerheňa a máľa

fických vojvodinských suvenírov je projekt Asociácie slovenských spolkov žien, ktorý sa konal za podpory Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy,

www.hl.rs

piekli šušťovníke, gerheňa, máľu (pochúťky z kukurice a tekvice – patelátky)… V Klube VHV zhotovili aj hračky z kukurice: bábiky s vláskami a zo šúľkov vyskladali tzv. čardáke. Dokonca, ako uviedli ženy, v minulosti mnohé deti aj kľačali na kukurici, keď neboli poslušné. Šúpolie Katarína Turanová na dielni varila kukuricu, ktorá sa kedysi využívalo aj na plnenie slaje najlepšia s makom alebo cukrom správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Najprv to mala byť dvojdňová dielňa, na ktorej by sa zúčastnili všetky spolky Asociácie slovenských spolkov žien, no neskoršie na Správnej rade ASSŽ rozhodli, že sa dielne realizujú po regiónoch – v Hložanoch pre Báčku, v Padine pre Banát a v Starej Pazove pre Sriem. Dielne v Hložanoch a v Padine boli v sobotu 17. októbra, no v Starej Pazove z objektívnych príčin – líčenia, úpravy a revitalizácie parketov miestností v Slovenskom národnom dome museli byť odročené. Na pondelkovej dielni najprv Anna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien, stručne podala údaje o kukurici, jej pôvode, pestovaní, používaní a o výrobkoch z kukurice. Spolu s členkami združenia, ale v obmedzenom počte pre protipandemické opatrenia si zaspomínali, kde sa a na čo sa používala kukurica voľakedy a aj dnes, najmä v našich domácnostiach. Staropazovčanky na tvorivej dielni pracovali v niekoľkých skupinách, a tým poukázali na uplatnenie kukurice voľakedy a dnes hlavne v tomto prostredí. V kuchyni varili a pukali kukuricu, pripravovali mamaligu (palentu),

Informačno-politický týždenník

mačov či slameníc do postelí na spanie, čo prakticky prezentovali aj tentoraz pazovské ženy.

Ako sa kedysi šúpolie využívalo aj na plnenie slamačov do postelí na spanie, ukázala Katarína Potranová

Niekdajšiu bábiku zo šúľkov a handričiek zhotovila Anna Slamajová

O úspešnú realizáciu dielne sa pričinil aj tamojší miestny matičný odbor v čele s predsedníčkou Anna Balážovou, lebo všetky členky Združenia pazovských žien sú aj členkami MOMS Stará Pazova. Záverom si urobili minivýstavu z výrobkov zhotovených na dielni v Klube VHV.

Minivýstava zo zhotovených jedál na dielni • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK ŽIEN V PADINE

Radosť deťom namiesto zábavy pandemickú situáciu, musela vystať, nuž sa padinské spolkárky ak ako každý spolok žien vo rozhodli využiť ich najsprávnejVojvodine má svoje rozpo- ším spôsobom. Nachystali zo 20 znateľné podujatie, padin- kilogramov koláčov a rozdelili ich ský je známy podľa tekvicovej sociálne ohrozeným rodinám v zábavy. Tohto roku by si akcia Kovačickej obci. Účelovo ich teda Spolku žien v Padine pomenova- využili, ibaže adresáti boli iní. Predsedníčka spolku Elenka ná Jej výsosť tekvica – potravina Haníková uvádza: „Dohodli sme sa v spolku, že každá z nás urobí nejaký zákusok, nie však tekvicový, pretože taký nevydrží dlho a deťom asi ani nie je obľúbený, ale taký, čo môže viac dní stáť. Všetky sme sa zhodli, že tie špeciality venujeme na humanitárne účely. Kontaktovala som riaditeľku Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici Dušanku Petrákovú a poprosila ju, Usilovné spolkárky krájajú a balia koláče, aby aby nám urobila zoznam materiálsa každej rodine dostalo z každého ne ohrozených rodín s deťmi v Obci a liek, ktorá sa spravidla koná v novembri, do dejín zapísala dva- Kovačica, ktorým by sme chutné násty ročník. Časť prostriedkov z darčeky rozdelili. Súhlasila, tak projektu schváleného Obcou Ko- sme sa dali do toho. Spolkárky vačica je určená na prípravu slad- boli skutočne ústretové a ochotkých a slaných dobrôt z tekvice, né. Upiekli množstvo koláčov, ktoré sa ponúkajú na tekvicovej každá doma, a tie sme potom zábave. Tá teraz, pre nepriaznivú priniesli do spolku a zabalili do Tatjana Bovdišová

Predsedníčka Elenka Haníková a spolkárka Anna Klinková odovzdávajú balíky • ĽUDIA A UDALOSTI •

malých škatúľ. Okrem koláčov do každého balíka sme pridali liter mlieka, keksy a eurokrém pre každé dieťa v danej rodine. Pre početnejšie rodiny sme do balíka dali viac kusov z každého.“ Marína Urbanová, sociálna pracovníčka v Stredisku pre sociálnu prácu v Kovačici, ktorá spolu s predsedníčkou Haníkovou a členkou spolku Annou Klinkovou navštevovala vytipované rodiny, podotkla, že toto nie je prvýkrát, že stredisko oslovil buď Spolok žien Padina alebo niektoré iné združenie, že chce poskytnúť pomoc sociálne znevýhodneným rodinám. „Konkrétne padinský spolok mal v úmysle rodiny s väčším počtom detí, tak sme v

Zákusky všelijakých chutí

tak mer všetk y členky sa pridali k tejto skvelej veci. „Rýchlo sme sa dohodli, čo ktorá bude robiť, čiže aké dobroty prichystá. Ozaj sme sa usilovali, aby sme upiekli rôznorodé zákusky. Najviac bolo sladkých koláčov, no nechýbali ani slané. Bolo nás 14 členiek a každá prichystala dvojaké,“ rozpráva Klinková. Boli tam všelijaké dobroty – kokosové, orechové, medové, Schystané balíky pre všetkých 8 adresátov krémové, keksostredisku vytipovali také, čo v vé… od výmyslu sveta. dohľadnej dobe nedostali nejaký Haníková vyjadrila veľkú vďaku druh pomoci, respektíve, dávame tak spolkárkam za ich ochotu, ako dôraz na to, aby to neboli stále tie i riaditeľke Strediska pre sociálnu isté rodiny, ale vždy iné, ktorým sa prácu Kovačica a zamestnancom, dostanú nejaké balíky. Tentoraz vrátane šoféra, ktorý ich odviezol Padinčanky potešili osem rodín na každú adresu, za ústretovosť v Obci Kovačica – po jednu v a pomoc. každej dedine a v Padine dve, Šikovné ruky, neúnavná práca tiež balík so sladkosťami sa dostal a ochota pomáhať – tieto slová i klientom Denného pobytu pre vystihujú činnosť Spolku žien v osoby s fyzickou invaliditou a Padine, ktorý so svojimi aktivitami intelektuálnymi ťažkosťami v Ko- patrí medzi najaktívnejšie vo svovačici,“ uviedla Marína Urbanová. jom prostredí. Iste sa jeho členky Členka padinského spolku vedú tým, že svojou troškou kažžien Anna Klinková hovorí, že dá môže prispieť k dobrej veci. 48 /4935/ 28. 11. 2020

Ľudia a udalosti ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Ku sviatkom aspoň znak vďaky Katarína Gažová

aždoročne v novembri jednou z primárnych aktivít kulpínskeho spolku žien bol zájazd do bratskej Riečky na Slovensku, kde organizovali súťaž v pečení kysnutých koláčov. Tohto roku, žiaľ, pre pandemickú situáciu súťaž vystala a po rokoch ani Kulpínčanky nevycestovali na Slovensko. „Tohto roku by to bola naša 14. účasť na peknom a v Riečke obľúbenom podujatí. Každoročne sme sa tešili na ten zájazd, kde už máme verných kamarátov a cítime sa tam ako doma. Tak minulé roky celý október sme venovali prípravám na odchod do Riečky a účasť v súťaži

kysnuté koláče, dohovárali sa, ako budeme prezentovať náš spolok a aj náš Kulpín. No tohto roku je situácia taká, aká je, takže súťaž nebola. Na nasledujúci rok je to už 15 rokov družby s Riečkou, teda bude to jubilejný rok aj pre nás ,aj pre Riečanov,“ hovorí predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová. Tohto roku v auguste tiež bola plánovaná cesta spolkárok spolu s členmi KUS Zvolen ako V roku 2018 chystali koláče aj (sprava) Mária Skalická, predstaviteľov bratského Milica Jagošová a Jarmila Chalupková

Súťažný stôl Kulpínčaniek z roku 2017

v pečení kysnutých koláčov, ktorá bývala zvyčajne druhý novembrový víkend. Vyberali sme recepty na

Kulpína na pozvanie starostu Riečky na Slovensko. Vtedy Riečania plánovali usporiadať väčšie oslavy

Dňa obce Riečka, ako každých päť rokov predtým. No ani táto oslava pre koronavírus nebola, takže sa ani tieto plány nerealizovali. „Nasledujúci rok je jubilejný pre náš spolok aj v organizovaní tradičného podujatia Svadba voľakedy a dnes. To je tiež 15. výročie a v pláne máme vydať aj príležitostnú publikáciu, v ktorej by sme zhrnuli všetky svadobné zvyky a obyčaje, ako i prípravy súvisiace s touto udalosťou, čo sme za tých 15 rokov realizovali. Dúfame, že sa nám podarí zabezpečiť prostriedky cez projekty.“

V poslednom čase sa kulpínske spolkárky na pondelkových stretnutiach venovali dokončeniu prác na perlách na zhotovení svadobnej party a kolesa, ktoré mali objednané na Slovensko. „Žiaľ, z múzea, kde máme miestnosti na našu činnosť, nám oznámili, že sa nemôžeme stretávať ako doteraz. Rozumieme, že je situácia povážlivá, ale sme sa rozhodli, že budeme robiť doma. Venujeme sa výrobe vianočných pohľadníc. Prvotný zámer bol, aby sme ich mali aj na vianočných trhoch, ktoré sme mali v Kulpíne naplánované na 6. december. No pravdepodobne nebude možné ani toto podujatie organizovať, takže sme sa dohodli, že pohľadnice vyrobíme a v mene nášho spolku ich rozdelíme všetkým, s ktorými spolupracujeme a tiež si ich urobíme aj pre nás a naše rodiny. Bude to pekné gesto vďaky od nás. Keď sa už nedá iné, tak aspoň tie pohľadnice, aby sme poslali a potešili ľudí k vianočným sviatkom.“ Foto: z archívu SKŽ

ŠÍD

Spolu to zvládneme Tijana Farkašová

re zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu na území Šídskej obce platí mimoriadna situácia, ktorú vyhlásili 19. novembra na zasadnutí krízového štábu tejto obce. Bezpečnostná situácia nie je kritická, ale nie je ani dobrá. V súčasnosti je nakazených 43 ľudí. Krízový štáb dôrazne odporúča odročiť rodinné oslavy na priaznivejšie obdobie. Nosenie rúšok je povinné na otvorenom priestore, pri vzdialenosti menšej od dvoch metrov od ľudí, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Naďalej pre všetky osoby platí povinnosť nosiť rúška

www.hl.rs

všade v zatvorených priestoroch mimo svojho domu na území obce. Je veľmi dôležité, aby nosenie rú-

dostať pokutu. Obchody majú obmedzený počet zákazníkov – jeden zákazník na 10 štvorcových

šok zostalo našou prioritou v boji proti koronavírusu. Ak sa neuctieva príkaz nosenia rúšok, možno

metrov. Viac než inokedy je dôležité ukázať ľudskosť a solidárnosť a v rámci svojich možností podať

Informačno-politický týždenník

Obci Šíd v boji s pandémiou koronavírusu nápomocnú ruku. Šancu znemožniť šírenie koronavírusu máme len vtedy, ak každý občan našej spoločnosti, našej obce bude partnerom v tomto boji. Situácia je vážna a v najbližších dňoch sa môže ďalej zhoršovať. Práve preto buďte disciplinovaní a ohľaduplní. Správajte sa tak, akoby všetci okolo vás boli chorí a vy sa od nich nechcete nakaziť. Zároveň sa správajte tak, akoby ste vy sami boli chorí a nechcete nakaziť vašich blízkych. Bojujme proti koronavírusu spoločne a správajme sa zodpovedne. Foto: z archívu Obce Šíd • ĽUDIA A UDALOSTI •

U MÁRIE VIERGOVEJ V ARADÁČI

Bohatá zbierka krojov a starožitností to starodávne, 100- až 150-ročné a na svadbu som odišla v kroji. toho v tomto originálnom proaradáčske kroje. Vraj nevie pres- Všetci ma obdivovali a chceli sa stredí vznikli početné fotografie udové kroje a iné starožit- ne, koľko ich má, ale určite ich je so mnou vyfotiť. Iba svokre sa ľudí v krojoch, chýrečné meškárnosti sú v dnešnej uponá- vyše 200. nepáčilo, že nosím kroje. Chcela, ky sa tu tiež často fotili. V tomto hľanej dobe, dobe moder„Sú tu veľmi staré dome vznikli aj krásne ných technológií, nábytku, odevu, kroje. Mám naprífotografie krojovaných opravdivou raritou. Mladí ľudia klad jednu blúzňu Aradáčanov autora Petsi nie veľmi vážia starý nábytok a aj geceľu od mora Dešića. Etnológ Pata ľahko sa ho zbavia. jej prastarej mamy rik Rago strávil tu celý Početné starožitnosti a kroje z 19. storočia. Tá deň a pozreli si ho aj sa na našich dedinách zachovali možno má aj 150 početní návštevníci zo predovšetkým vďaka činnosti rokov. Slávnostný Slovenska. kultúrno-umeleckých spolkov, odev sa obliekal do „Prednedávnom mi spolkov žien, matičných odborov, kostola, na svadby, zomreli obaja rodičia rôznych etnologických odbočiek, alebo na pohreby, a veľmi za nimi smútim. ale sú aj jednotlivci, ktorí nedovo- teda nie každý deň Oni v tomto dome žili lia, aby boli zničené veci svedčiace a ľahšie sa zachoval, a keď vojdem do týchto o zašlých časoch. Jednou z nich je na rozdiel od toho, izieb, razom mi je ľahšie. Mária Viergová z Aradáča, ktorá v ktorý sa nosil kažVeľmi mám rada starodičovskom dome od zničenia dodenne. Ten odev rožitnosti. Všetko mi chráni kus svojej a minulosti svo- sa dedil z kolena na tu pripomína rodičov jich predkov. Je tam zachovaný koleno. Nuž a obe a starých rodičov, ale aj originálny nábytok – skrine, sto- moje staré mamy detstvo a kým vládzem, ly, stoličky, zrkadlá, Evanjelický boli jedináčky a de- Fotografie predkov zdobia steny izby budem sa o to starať. spevník z roku 1890... Tu sú aj pe- dili všetko od svojich Vyžaduje si to síce mnorinou vystlané postele a zvláštne matiek. Moja mama ho úsilia a času. Kroje, zdobené vankúše, na ktorých sa tiež mala mnoho odevu a aj ja som aby som sa nosila po pánsky. periny, vankúše treba chrániť pred nespávalo, ale slúžili výlučne na si kupovala, lebo som chcela mať V kroji však chodím iba doma moľami. Postrekujem ich prípravozdobu. Steny maľované tak, ako svoje, takže sa toho nazbieralo. a po dedine, alebo keď odídem kami proti týmto hmyzom, ale sa maľovalo pred sto rokmi, a na Mnoho odevu som, pravdaže, do niektorej slovenskej dediny. v lete záväzne aspoň raz všetko nich početné fotografie rodičov, aj opotrebovala a mnoho som Do mesta v kroji nechodím.“ vynesiem na slnko, aby sa vysušilo starých rodičov a iných predkov. veru aj predala, ale aj tak zostalo Rodičovský dom Márie Vier- a vyvetralo. Je to náročná práca, veľa toho. Našťastie, obe vnučky boli vo folklóre, takže som im prerábala, dorábala. Iným som však nepožičiavala. To sú veci, ktoré sa nepožičiavajú, tým skôr, že ich nemožno prať. Ľudia to vedia a nikto ani nepýtal. A tí, ktorým na tom záleží, majú svoje.“ Mária Viergová sa doslova nadchýna ľudovými krojmi a je jednou zo zriedkavých Aradáčaniek, ktorá sa stále oblieka do ľudového kroja. „Veľmi rada mám kroje. Veď preto som ani nešla ďa- Izba, ktorú Máriina matka Mária Karkalíková doniesla do výbavy, lej do školy, lebo som chcela keď sa roku 1950 vydala za Pavla Octa nosiť kroj. Aj keď som sa vydala do Viergov, od toho govej pripomína na zašlé časy ale neľutujem. Stojí to za to. Iba som neupustila, aj keď v tej a podobá sa mnohým podobným neviem, ako zachrániť fotografie. Mária Viergová je hrdá na svoju rodine, ktorá bola učiteľská, etno domom, ktoré dnes už má Jedna začala blednúť, na inú zasa bohatú zbierku krojov dovtedy nikto kroje nenosil. takmer každá slovenská dedina. zaútočili mole, ale hádam to nejaNosili sa po pánsky, ale sa im Mária ho síce nechce veľmi propa- ko doriešim. Mám nádej, že v tom Opravdivé bohatstvo sa nachádza páčilo, že sa obliekam do kroja a govať ako etno dom a nenárokuje budú pokračovať aj moje dve aj v skriniach tak v tomto dome, v tom ma podporovali. Keď sa si prijímať organizované návštevy, vnučky, ktoré prejavujú záujem ako aj v dome, v ktorom Mária so v Belehrade vydávala manželova ale ho ochotne ukáže každému, o kroje,“ povedala na záver Mária svojím manželom Jánom žije. Sú sesternica, svadba bola v Skadarliji kto o to prejaví záujem. Okrem Viergová. Vladimír Hudec

• ĽUDIA A UDALOSTI •

48 /4935/ 28. 11. 2020

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Úprava a sezónne práce Anna Lešťanová

týchto dňoch v Starej Pazove vidno oveľa viac angažovaných robotníkov tamojšieho Verejného komunálneho podniku Čistoća na uliciach mesta. Okrem zametania odpadnutých listov a čistenia smetných košov upravujú aj verejné zelené plochy, a to všetko podľa programu údržby verejných zelených plôch a programu čistenia verejných plôch. Oba programy sú súčasťou programu hospodárenia podniku Čistoća. Vo všetkých osídleniach Staropazovskej obce Čistoća sa stará o verejné plochy v hlavných uliciach, centroch sídlisk, cestných pásmach druhého radu a lokálnych cestách, ako i mestskom parku v Starej Pazove. S prícho-

dom chladnejších dní zamestnanci tohto komunálneho podniku vykonali výmenu sezónnych kvetín,

orezali ruže a pripravili ich na zimu. Podobne podľa pokynov z Oddelenia pre komunálnu hygienu

a zelené plochy robotníci podniku spiľovali pred zimou aj haluze stromov, ktoré boli odlomené, vysušené alebo jednoducho predstavovali nebezpečenstvo v nadchádzajúcom období. Zelené plochy sú pokosené a nasleduje doplnenie cestných pásem a iných plôch sadenicami. Voči mladým sadeniciam stromov, kvetov a všeobecne k verejným zeleným plochám občania sa musia správať zodpovedne, ako voči spoločnému dobru. Z tohto podniku apelujú, aby občania neparkovali svoje vozidlá na zelených plochách, nevyhadzovali smeti, kde na to nie je Jesenná úprava centra Starej Pazovy, keď robotníci Čistoće spiľovali určené miesto, nelámali a poodnášali nepotrebné konáre zo stromov sadenice a mobiliár.

V ZDRUŽENÍ PETROVSKÝCH PENZISTOV

Jesenné upratovanie Anna Horvátová

ajpočetnejšia organizácia v Báčskopetrovskej obci je Združenie penzistov. Petrovskí seniori nečakajú na pomoc iných. O svoje priestory a okolie dbajú, veď kto iný bude, ak nie oni. Svedčí tomu aj pracovná akcia z 19. novembra, keď sa členovia Výkonného výboru s predsedníčkou Zuzanou Hmirákovou dali do

upratovania priedomia, dvora a samotnej budovy. Zimné dni dočkajú v teplom, o drevo majú postarané. Keď poznášali kurivo, nasledovali ďalšie práce na úprave priedomia, dvora, čistenie odkvapových rúr a aj kompostujú, ako skutoční ochrancovia životného prostredia. Foto: S. Majera Účastníci akcie spolu

Čistenie odkvapových rúr je dôležité

www.hl.rs

Aj úprava zelene

Informačno-politický týždenník

Listy v kompostéri poslúžia ako hnojivo • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

(Ne)hasenie komunálnych problémov Jaroslav Čiep

ovoriť o problémoch v komunálnej oblasti a o kvalite žitia v Báčskom Petrovci by sa dalo do nemoty. Petrovčania, pravda, s takým stavom, aký je v súčasnosti, nie sú spokojní. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že sa v Petrovci žije pohodlne. Že je tam vodovodná sieť, sčasti aj kanalizačná, že existuje organizované odnášanie smetí, dokonca v poslednom čase aj príkladné separovanie komunálneho odpadu. Ale je to len pozlátka, ktorá každým dňom

nová studňa B-6 a napojená na vodovodnú sieť. Odborníci tvrdili, že voda z hĺbky 410 m je omnoho kvalitnejšia od tej vody, ktorá sa v Petrovci čerpá z iných vrtov. Aj na výzor je belšia, aj chuťou je lepšia. Kontroly vody ukázali, že v sebe obsahuje iba desatinu z maximálnej povolenej hodnoty arzénu. Nová studňa mala zabezpečovať zdravšiu vodu od tej, akú terajšie studne v Petrovci dávajú. Lenže tie staršie studne začali mať čoraz viac prímes a pri miešaní vody z viacerých studní, kvalita vody rapídne klesala. Počas

Pred bránou a ohradeným vchodom na depóniu

tratí na svojom lesku. Poďme si však trochu zbližša posvietiť na niektoré. Už pred viac ako desaťročím Petrovčania si uvedomili, že kvalita vody, ktorú používajú, je na veľmi nízkej stupnicovej hodnote. Vrty studní, ktoré ešte pred polstoročím dali do prevádzky, časom sa zaniesli a dávali čoraz menej vody. Naposledy roku 2016 bola vŕtaná

To, čo sa kukuricou skrýva, je horiaca petrovská skládka

letných mesiacov dokonca bolo počuť ponosy Petrovčanov, že aj zapácha, takže je načase robiť projekty a vŕtať ďalšiu studňu primeranej kapacity. Od konca roku 2009 po zákaze použitia vody z miestneho vodovodu na pitie a varenie v prevádzke je pri trhovisku aj eko studňa s osobitným filtračným zariadením. To bolo najprv napojené

Na zhorenisku po požiari sa ľahšie zberajú sekundárne suroviny • ĽUDIA A UDALOSTI •

na vŕtanú studňu, ale po čase sa zistilo vysoké množstvo kysličníka uhličitého vo vode, tak filtre napojili na dedinský vodovod. Neskôr sa vystavala aj druhá eko studňa v Ulici JNA, ale tá prakticky ani nezažila a dodnes nie je v prevádzke, lebo údajne nie je legalizovaná. Aj pri tej prvej sme postrehli, že z možných piatich voda tečie iba z dvoch kohútikov. Na jej údržbu cez účty Verejnému komunálnemu podniku Progres Petrovčania participovali do augusta 2018. Druhým dlhoročným pálčivým problémom v Petrovci je komunál-

vždy, ale aj ostatné časti Petrovca tiež sa dusia v smradľavom dyme, zvlášť pri nízkom vzdušnom tlaku. Mnohí nesmú ani otvoriť okná a vetrať izby. Niet pochýb o tom, že výpary z plastov sú škodlivé pre ľudí a iné živé bytosti. Plocha skládky zaberá viac ako 5 ha. Oheň na smetisku na vlastnú päsť už dlhý rad rokov zapaľujú zberači sekundárnych surovín. A nijako aby sa im zastalo na chvost. Ani po tom, ako sa skládka ohradila a spravuje ju VKP Progres. Komunálnici ostatným občanom vydávajú povolenie vojsť na tú

Pri eko studni čoraz menej Petrovčanov

na skládka. O tom sústavne každý rok píšeme v novinách a pred časom aj detailnejšie v troch obsiahlych pokračovaniach (Močidlá horia, otravujú občanov, Čo na to inšpekčná služba? a Je lokálna samospráva bezmocná?). Z petrovskej skládky sa takmer po celý rok valí hustý dym. Gumy, plasty a ktovie čo ešte horí po celé dni a noci. Východná časť dediny takmer

lokalitu. Výhovorky sú také, že sa oheň sám vznieti. Možno niekedy v lete, ale pre také prípady je tam aj vyvŕtaná studňa, zadovážená je aj pumpa, ale požiare sa sotva hasia. Pred pár dňami, keď tam horelo, sme aj sami boli na tvári miesta, odkiaľ prinášame aj fotografické zábery, aby sa čitatelia aj sami presvedčili o tom, ako na skládke v Petrovci skutočne je.

Keď je nízky tlak, dym zo skládky sa dostane do dediny až k ľudským príbytkom 48 /4935/ 28. 11. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Môj psík sa volá Džeky, on má rada smoki. Čierny je ako tma, inému jedlo nedá. Má hnedé oči, niekedy aj skočí. Je veľmi veľký, taký je on nejaký. Keď bol malý, topánky kradol, niekedy aj spadol. Teraz má 80 ľudských rokov, za sebou dosť krokov. Bojan Čorba, piatak, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Ako som dal mačke meno Vo dvore u nás stála mačka, myslel som si, že je hračka. Aj keď som jej zastal na chvost verte mi, mal som z toho aj ja dosť! Hneď na nos a aj na tvár nový kocúr ,,hák“ mi dal! Kamaráti sa ver smiali meno Fliačik hneď mu dali. Kocúra som k sebe vzal dlho som ho počúval. Keď mi takú škvrnu nechal po treste meno dostal. On je aj dnes môj miláčik hrdo nosí meno Fliačik.

Ov oc i e Ovocie je zdravé, kyslé a aj sladké. Dáva dobrú imunitu, šíri všetkým mocnú silu. Niektoré rastie na zemi, a niektoré na strome visí. Je veľmi dobré jesť ho, je zdravé ako mäso! Jasminka Hromčíková, ôsmačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Dávid Poliak, 4. 2, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Jeden jesenný deň

íVstávam včasráno, lebo idem do školy, aj čo chod e radím vynah si me len každý druhý deň. Ostatné dni le, o ško ávať rozpr dem online vyučovaním. Ale nebu ale o tom, čo robím, keď som doma. Jeseň už nastala a keďže sa moja dedina nachádza na úpätí Fruškej hory, môžete si predstaviť, ako je v nej v jeseň. Akoby nejaký umelec pobehal všade a ofarbil všetko do iných farieb – do žlta, červena, hneda a len kde-tu zelenejú sa ihličnany. V našom ou parku žije párik veveričiek a ja sa chodievam s moj d, pohľa y krásn to Je . dívať kamarátkou Leou na nich . v lese človek sa cíti ako Len odrazu sa zjavia mračná, začne lejak a my sa musíme skryť do izieb. Založíme si do pece, za dvier e cítim sa a my drevo izbu a kami pukoce a rozvoniav y pekne. Po roletách klepocú veľké dažďové kvapk ne. príjem peci pri i vnútr je e a mn e, Obdivujem jeseň, ale moje povinnosti sú aj učeni ziu, televí ám pozer c najvia pomáhanie rodičom, ale ale videohry, rôzne slovenské vysielania, nielen naše, na lajú vysie ktoré ete, intern na m nájde si čo aj tie, Slovensku. Keď sa unavím, schystám sa na spánok a už sa snov. ponáram do hlbokého spánku plného pekných Dejan Dýr, šiestak, ZŠ Jovana Popovića, Susek

Píšete?

prácami terárnymi li i m kamaráti zo y sn rá zaslali naši aby ste ýmito k m á n ré to k mi, ame, a básnička , vás vyzýv ta la B o h le ie Suseka a B m poslali. Danuška še práce ná a v a y v j a písali

a Rád sa prechádzam okrajom lesvody, vodidlo pre psíka,

y, vezmem si fľašku Keď sa mi zažiada tichosti, farieb a zvukov prírod poď!“ „No Rexa: psa o svojh ám vyjdem von, zavol stihneme, idem sa na prameň napiť čerstvej Zaviažem mu vodidlo a pomaly ideme do lesa. Keď psíkom ďalej. Všímam si, ako sa všetko zmenilo, vody, naplním si svoju fľašku a spolu kráčame so boli smaragdovo-zelené konáre stromov a teraz odkedy som poslednýkrát bol v lese. Predtým tu o pofarbil do červena, žlta, hneda, až zlatú farbu akoby sa tam dostal nejaký čarodejník, ktorý všetk vce, prebehne ježko v náhlení, či by si nejaké vykúzlil na brezách. Tu i tu odpadnú oriešky, liesko veveričky poskakujú z konára na konár a šikovne jabĺčko nenašiel a neupratal do svojho brlôžka. Aj si zbierajú lieskovce do svojho úkrytu v strome. tu sa vzal – malý zajačik len tak uháňal Odrazu sme sa s Rexom ocitli na lúke a kde sa vzal, v druhom okamžiku bol na druhej stralebo , honil poľom. Rex sa hneď pobral za ním, ale ho nedo ovi nebolo ani chýru, ani slychu. Ja som si trošku ne poľa. Potom ho ešte chvíľu hľadal, ale o zajac na juh. Potom sa už pomaly zmrákalo a Rexa oddýchol, obdivujúc hlúčik divých husí, ktoré leteli nikdy nebudem vidieť. nikde. Pobral som sa domov, smutný, že ho viac psa, mal som čo vidieť. Na schodoch spal Rex. Keď som prišiel domov, smutný, že som si stratil dil a taktiež začal utekať ku mne. Rodičia sa ma Veľmi som sa potešil a utekal k nemu. Rex sa zobu prával, čo sa stalo. opýtali, prečo som taký veselý a ja som im vyroz si od starostí, ale predsa radšej si to užije s najlep ť chnu oddý ieť, osam chce dy Človek sa nieke ším priateľom. k Igor Bažaľa, siedmak, ZŠ Jovana Popovića, Suse

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Blška Máme psa a tiež mačku, obaja majú istú hračku. Uhádnite akú! Takú hrdú, viac nohatú. Dohodli sa spolu hrávať, na slniečku posedávať. Potom v chládku pod orechom vyvrátení hore bruchom. Hocijako, hocikde svrbelo to isteže. Kým tú hračku nestratila moja sestra Bohumilá. Posypala bielym práškom ušla blška prvým vláčikom. Už sa teraz môžu hrávať na slniečku posedávať.

pixabay.com

Môj psík

Nikolína Kalapišová, 3. 2, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 28. novembra 2020 ČÍSLO 255

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z DEJÍN FOTOGRAFIE

Stručný historický prehľad (3) Jaroslav Čiep

otograﬁa nevznikla ako náhodný objav, ale ako zámerný program v danom období, t.j. rýchlo vyhotoviť verný obraz reality prostredí a ľudí v potrebných veľkostiach a množstvách

na perforovaný kinofilm 1914 a iní. Fotografia počas svojho krátkeho a rýchleho vývoja prekonala obdobie nápodoby výtvarného umenia, ale aj hľadania vlastných ciest a poslania. Vychádzala z potrieb doby a dopracovávala sa k vlastnému tvorivému programu. Vývojom techniky a vlastných zobrazovacích prostriedkov slúži fotografia ľudstvu v poslaní dokumentačnom, v tlači, vo vede a umení. Rozšírila sa ako masová amatérska záľuba a môže sa využívať aj pre štúdium, zábavu i prácu. Osvedčila sa na verné zobrazenie snímaných predlôh, je pravdivá a presvedčivá pre širokú verejnosť. Fotografický učiteľ a autor L. Moho-

Z obsahu

Kniha učí, bystrí myseľ, rozptyľuje... s. 20

Pouličný organista s okoloidúcimi deťmi, okolo 1850

Tu hovoríme o umeleckej fotografii. Súčasťou mnohých fotografií je zároveň informácia i emócia. V každom Henry Fox-Talbot: Kalotypická dielňa umeleckom diele sa rozlišuje v Readingu, kalotypia, 1846 obsah a forma. Obsahom je pre jeho rozšírenie – osobitne v tlači. ideovo-emocionálny význam Vznikla ako nový zobrazovací odbor a zmysel diela, formou je mapopri výtvarníctve, predovšetkým na teriálno-predmetné stvárnenie dokumentačné účely. Fotografia sa tohto obsahu. Výrez zo skutočpostupne zdokonaľovala v technike nosti, tvary, farba, kompozícia, a obrazoch až do takej podoby, ako ju štruktúra predmetu, osvetlenie, poznáme dnes. Na čiastkových objavoľba prístroja a optiky, materivoch optickej projekcie obrazu a jeho álu, filtre, ostrosť – sú formálne zachytení na citlivú vrstvu sa postupne Henry Peach Robinson: Ubúdanie, 1858 prvky fotografie a zároveň sú podieľali viacerí objavitelia. Boli to napr. i nositeľmi obsahu, myšlienLeonardo da Vinci – dierková komora ly-Nagy (Bauhaussen 1922) povedal: „V ky. Obsah je teda vyjadrený určitým 1544, N. Niepce – heliografia 1826, L. J. budúcnosti bude analfabetom ten, kto usporiadaním výtvarných prvkov. AuM. Daguerre – dagerotypia 1839, W. H. nevie fotografovať.“ Preto na podnet tor fotografie využíva napr. svetelné fotografickej minulosti chceme podporiť jej vývoj a rozvoj aj v budúcnosti. Fotografiu môžeme rozčleniť na informatívnu a emocionálnu. Informatívnou fotografiou nazývame dokumentárne, vedecké, reprodukčné, reportážne, propagačné snímky. Ich úloha je rozširovať poznávanie človeka. Emocionálna fotografia tiež zobrazuje správy zo skutočnosti, ale tie podáva tak, že pôsobia na cítenie vnímateľa, Francis Frith: Veľká pyramída so Sfingou, obohacujú ho svojou estetickou štylialbumínový odtlačok, 50 x 60 cm, 1860 záciou. Emocionálny efekt vyvolávajú Ateliér Gottlieba Støckela, Dánsko 1865 línie, tvary, tóny, svetlo, kompozícia, Fox Talbot – systém negatív – pozitív farby. kontrasty, tvary predmetov, harmóniu 1841, G. Eastman – zvitkový film Kodak Sila filozofického obsahu, myšlienka farieb na vyjadrenie určitej nálady, 1880, O. Barnack – fotoaparát Leica pôsobí na človeka cez citové vnímanie. myšlienky.

Zlatibor po rokoch (1)

s. 22

Cesta vydláždená hudbou s. 24

Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

POL STOROČIA KNIŽNICE V LALITI

Kniha učí, bystrí myseľ, rozptyľuje... Juraj Pucovský

d pätnásteho júla 1970 v Laliti, podobne ako aj vo všetkých dedinách obce, v rámci Národnej bibliotéky Branka Radičevića z Odžakov pracuje knižnica. To neznamená, že sa knihy tam nečítali aj skôr. Máme údaj, že učiteľ Samuel Kubica už v roku 1906 založil Slovenský čítací spolok Laliť, ktorý mal 56 členov. Podobná situácia bola aj so Srbmi. Prvú miestnosť pre knižnicu poskytli Miháľovci, ako ich v Laliti volajú Piľanovci, v hlavnej Ulici maršala Tita. Prvým knihovníkom bol Ján Pavlis, vtedajší absolvent Vyššej pedagogickej školy v Zemune, ktorý pracoval iba štyri hodiny. Za pomerne krátky čas knižnica získala 86 členov, poväčšine poľnohospodárov. V malej, útulnej miestnosti sa stretávali dospelí, ale aj mládež a deti. Zobrali si novú knihu alebo vymenili prečítanú a jednotlivci určitý čas strávili v družnom rozhovore s knihovníkom, či medzi sebou. Bolo to miesto na čítanie, kamarátenie sa a trávenie voľných chvíľ pre mnohých dedinčanov, najmä v zimnom období. „Knižnica mala na začiatku len 969 kníh, z čoho bolo 220 slovenských, poväčšine zadovážených z NVTPO Obzor a zásielok z Československa. O všetky knihy vládol veľký záujem, takže sme sa snažili stále zabezpečovať nové tituly aj vďaka zbierke od občanov, ktorí nám ochotne darovali niekedy veľmi vzácne knihy. Návštevníci čitárne z časopisov mali poruke štyri denníky a sedem týždenníkov, takmer zo všetkých republík niekdajšej SFR Juhoslávie. Hlas ľudu bol jeden z najčítanejších a v ňom rubrika Z našich osád, kde sa uverejňovali aj články o Laliti, našich občanoch, ich živote a práci. Roľníci zase najčastejšie listovali v Poľnohospodárskych rozhľadoch, čo je celkom pochopiteľné,“ zaspomínal si po toľkých rokoch J. Pavlis.

Najdlhšie, celý pracovný vek, v knižnici pracovala Anna Benková, až v troch miestnostiach, ktoré neboli práve najvhodnejšie na tieto účely. Nikdy nehorekova-

povinná školská lektúra, na iné ľudia nemajú času, hádam ani chuti. Moje slová najlepšie potvrdí počet členov. Pred rozkladom spoločného štátu sa pohyboval v rozpätí 170

V Miháľovom – Piľanovom dome bola prvá miestnosť knižnice od júla 1970

la, nesťažovala sa ani vtedy, keď nemala prúd, dobré vykurovanie alebo vodu... Vždy sa snažila vyjsť v ústrety každému čitateľovi. V apríli roku 1998 sme s A.

až 200, a teraz ich dosiaľ mám len 43, neskoršie sa taký ročný priemer pohybuje okolo 130.“ Na nových policiach vtedy bolo 6 000 kníh, z toho polovica

Knihovníčka Anna Benková (prvá zľava), v spoločnosti Jána Bohuša a Elenky Cechmajstrovej-Popovićovej, z lalitskej knižnice odišla do dôchodku

Benkovou robili rozhovor pre Hlas ľudu a vtedy nám úvodom povedala: „Keď prišla táto kríza, stratil sa záujem o knihu. Číta sa hlavne iba

v slovenskom jazyku. Problém bol v tom, že knihovníčka nemala čo nové ponúknuť starým čitateľom. Jednotlivci totiž prečítali takmer všetky knihy! Starý knižný fond

nebol v súlade s požiadavkami čitateľov, ktorí si priali niečo nové, súčasné. Členovia sa dožadovali písaných autobiograﬁí významných osobností, radi by si prečítali knihy s erotickou a dobrodružnou tematikou, poéziu, ktorá pookrieva ľudskú dušu, dlho zanedbané bájky pre najmladších boli znova vzácne... Najviac sa hľadali diela Sidney Sheldona, Daphne du Maurierovej, A. J. Cronina, Zlatka Benku, Janka Čemana, Timravy, kým bol nepatrný záujem o Dostojevského... Knihovníčka Benková vyzdvihla dobrú spoluprácu s odbornými učiteľmi v ZŠ Nestora Žučného, ktorí ju pravidelne oboznamovali s tým, ktoré knihy potrebujú žiaci. Snažila sa splniť všetky požiadavky, darilo sa jej to, lebo v knižnici mala kompletné povinné čítanie pre žiakov základných škôl a stredoškolákov. Ak niektorú knihu aj nemala na policiach, čitateľovi ju zabezpečila v obecnej ústredni v Odžakoch. Hoci nerada, občas siahla i do vlastnej knižnice, aby každý čitateľ dostal to, čo potrebuje. Okrem nie najlepších pracovných podmienok ustarostila skutočnosť, že nesvedomití čitatelia aj niekoľko rokov nevracali vypožičané knihy?! Problém nadobudol také rozmery, že občas v knižnici chýbalo až zo 500 nevrátených titulov. Jednotlivci doma mali odrazu i viacero kníh, ale často nepomohli ani napomenutia, aby ich vrátili. Stávalo sa i to, že knihovníčka sama odchádzala po ne, zvlášť vtedy, keď niekto potreboval práve titul, ktorý bol niekde „na čítaní“. Ak sme uviedli, že na začiatku práce v knižnici mali početné denníky a týždenníky, treba spomenúť, že v roku 1998 sa tam mohol prečítať iba náš Hlas ľudu. V lalitskej knižnici pracovala aj Soňa Turčanová, ktorú do knihovníctva zaúčala práve Anna Benková. Knižný fond v určitom období roztriedili, niektoré tituly

HLAS ĽUDU | 28. 11. 2020 • 48 /4935/ odstránili z políc, ale o príčinách tu nemienime písať. Pred asi piatimi rokmi najčítanejšia kniha v slovenčine bola Babylon autorky Margity Figuli a v srbčine dielo Jeleny Bačićovej-Alimpićovej Posledná jar v Paríži. Z detských kníh treba vyzdvihnúť záujem o Lekvárový chlebík autorky Anny Malkovej. V polovici roku 2015, keď knižnicu viedla Sanja Valachová, na policiach bolo 5 010 kníh pre dospelých čitateľov, z čoho 3 320 v srbčine a 1 690 v slovenčine. Deti si mohli voliť z úhrnne 2 126 kníh, z ktorých 1 706 v srbčine a 420 v slovenčine. Najviac titulov, až 65 percent zahrňovalo oblasť fantastiky, potom nasledovali ľúbostné

la dlho. Knižnicu vlani koncom mája presťahovali do budovy Miestneho spoločenstva v Laliti. Tam kedysi dlho bola banka, potom stánok penzistov a teraz je knižnica, ktorú pekne upravila a vybavila lokálna samospráva z Odžakov. „Toho času na nových policiach máme asi 5 000 kníh, z ktorých je trochu viac v srbčine, ako v slovenčine. Fond prostredníctvom ústredne dopĺňame dvakrát ročne. Tituly v srbskom jazyku nám zabezpečujú počas veľtrhu kníh. Odkedy ja tu pracujem, slovenské knihy sme ešte nedostali! Problém je aj v tom, že neprichádzajú ani diela novších, súčasných autorov.

Sanja Valachová sa sťažovala na to, že sa neobnovoval knižný fond

škôlkarov, obe strávia s nimi niekoľko príjemných hodín v listovaní naozaj pekných obrázkových kníh, niečo im prečítajú a deti všeličo aj kreslia. Ináč škôlkari a penzisti nad 65 rokov majú bezplatný členský lístok. Netreba hádam ani zdôrazňovať, že aj knižnica v období pandémie vírusu Corona-19 pracuje v špecifických, sťažených podmienkach. Knihy sa môžu vyzdvihnúť každodenne, okrem soboty a nedele, členovia musia mať rúška, ale sa nemôžu zdržiavať v miestnosti, aby tam v príjemnom ovzduší čítali. Je to aj nevýhoda pre tých, ktorí

Hádam v každom prostredí sme svedkami menšieho záujmu o knihu, lebo ľudia čítajú z mobilov, tabletov, počítačov, laptopov a iných vymožeností súčasnej doby. Čítanie kníh je však pre veľkú väčšinu ľudí ešte stále nenahraditeľné. Hovoria o tom aj výroky umných ľudí. Napríklad René Descartes odkázal: „Čítanie všetkých dobrých kníh je ako rozhovor s najbystrejšími ľuďmi minulých storočí.“ Groucho Marx zasa povedal: „Televízia vie veľmi dobre vzdelávať. Vždy, keď ju niekto zapne, idem si do druhej miestnosti niečo prečítať.“ Také múdrosti by sa dali napísať

Terajšia knihovníčka Anita Liptáková sa preberá v nových tituloch

romány a rôzne encyklopédie. Najväčším problémom lalitskej knižnice je to, že veľmi zriedkavo dostáva nové knihy. Dôvod je známy, nevieme, či aj oprávnený – nedostatok peňazí. Ústredná bibliotéka z Odžakov disponujúce knihy rozvrhuje do pobočiek podľa počtu obyvateľov dediny a členov. Keďže je Laliť najmenšia dedina v Odžackej obci, situácia je jasná. Začiatkom roku 2015 miestnosť knižnice v Juhoslovanskej ulici pekne obnovili, vylíčili, podlahu obložili novými kachličkami, namontovali nové plastové dvere, okná a zlepšili vykurovanie. Vytvorili tak omnoho lepšie podmienky na prácu. V lalitskej knižnici sa v roku 2017 zamestnala Anita Liptáková, ktorá v starej miestnosti nepracova-

Prijímame aj darované knihy od občanov,“ povedala nám nedávno knihovníčka Anita Liptáková. Keď ide o členstvo, mladá knihovníčka hovorí, že na zozname mala aj 200 mien, teraz ich je menej, a hlavne asi sto čitateľov v roku chodí do knižnice. Najviac sa zaujímajú o populárnu literatúru, beletriu... Z najhľadanejších autorov treba spomenúť Danielle Steelovú, Noru Robertsovú, tiež Jamesa Pattersona. Avšak čitatelia majú aj veľký výber historických kníh, hlavne v srbčine. Knihovníčka A. Liptáková vyzdvihuje dobrú spoluprácu so škôlkou Poletarac a ZŠ Nestora Žučného. Veľmi sa poteší škôlkarom, prváčikom a ostatným žiakom, ktorí ju navštevujú aj organizovane. Počas Detského týždňa vychovávateľka privedie

V období koronavírusu vrátená kniha od čitateľa musí odstáť 48 hodín v škatuli, a len potom sa dostáva na policu

si chcú niečo pozrieť, prečítať, prípadne prepísať z ozaj veľkého výberu encyklopédií, lebo sa tieto knihy nemôžu odnášať z knižnice domov.

hádam viacnásobne viac ako sme tu predstavili jubileum lalitskej knižnice. Dovolíme si povedať, že kniha je večná!

III

Mozaika VÝLETY PO SRBSKU

Zlatibor po rokoch (1) Jaroslav Čiep

latibor ako výletnícke mestečko je azda najznámejšie v Srbsku. Navštívili sme ho kedysi v lete roku 2004, kde sme

pomenovaný. Zdravé ovzdušie, podnebie a príroda, mnoho zdrojov čistej horskej vody sú nenahraditeľnými hodnotami, ktoré hora Zlatibor má. Mnohí to potvrdia, že vo vzdu-

Pohľad na rozrastajúce sa mestečko Zlatibor

strávili viacdňový pekný výlet. Neskôr sme sa pri odchode k moru do Čiernej Hory, alebo aj pri návrate z letnej dovolenky, na tom mieste pokoja a čistého vzduchu nakrátko zastavili ešte niekoľkokrát v nasledujúcich rokoch. Ale odvtedy už Dunajom pretieklo hodne vody a tohto roku v jesennom období sme sa odhodlali navštíviť ho znovu. Zlatibor si pred viac ako storočím zaslúžil epiteton prvých vzdušných kúpeľov v Srbsku. A okrem ruže vetrov vďačí za svoje liečivé vlastnosti aj borovici, ihličnanu, podľa ktorého je hrdo

Na všetky strany len stavenisko

chu Zlatibora je niečo zvláštne, iba nevedno, či je to kvôli nadmorskej výšky, vôni borovíc, veterných ruží, alebo aromatickej vegetácii. Prechádzka je obľúbenou aktivitou hostí populárneho horského strediska s množstvo trás a chodníkov počas celého roka. V lete na Zlatibore vidieť prípravy športovcov a reprezentantov na kvalitných ihriskách s dobrým povrchom. V zime je vhodný na lyžovanie a užívanie si snehu vo veľkom lyžiarskom stredisku na Tornik, kde je šesťsedačková lanovka a umelé zasnežovanie,

alebo na zjazdovkách Obudojevica s niekoľkými kratšími traťami a menšími lyžiarskymi vlekmi. V strede Zlatibora sú pre deti atraktívne Dino park a zážitkové parky a čoskoro bude v plnej prevádzke aj najdlhšia panoramatická gondola, ktorá odtiaľ povedie až na vrchol Tornika. Na cestu z Báčskeho Petrovca dlhú 315 km sme sa vydali plní elánu a pozitívnej energie. Cesta nás viedla diaľnicami, najprv známou z Nového Sadu po Belehrad, a potom aj novovystavanou, kde sme sa z tzv. ostružničkého obchvatu poza Surčin zaradili na diaľnicu Miloš veľký. Tá nás pri pohodlnej jazde po rovnom zaviedla až pred Čačak. Potom cez Ovčarsko-kablarskú roklinu pomalšie povedľa rieky Zapadná Morava sme si vychutnávali krásny výhľad. Stúpali sme postupne, ale stále vyššie po Užice a tam tiež, ale už strmšie, až po cieľ –

REPORTÉRI

a mierne zastavanú dedinku s jazierkom v strede a pešou zónou obkolesenou drevenicami, v ktorých sa, ako aj vo vedľajšom trhovisku ponúkali početné domáce tradičné výrobky. Ubytovne boli vtedy buď prízemné krásne vily, alebo zopárposchodové hotely. Teraz je Zlatibor až natoľko zastavaný, že sme nepostrehli, aby sa až v takej miere budovalo ani v Novom Sade či Belehrade. Po centre premáva toľko nákladných áut, že hatia aj samotnú premávku. Nové hotely a komplexy ubytovní, zväčša aj desať a viac poschodové tu rastú ako huby po daždi. Krásu centra tohto mestečka a jeho jadra kaviarničiek, reštaurácií a útulných chodníčkov s lavičkami na oddych narušuje až príliš grandiózne zaplánovaný urbanistický rast a preurbanizovaný štýl, aký sa už črtá. Vody v jazierku, ku ktorému sme sa šli poprechádzať, nebolo. Doč-

Hneď zrána sme zažili aj prvý sneh, ktorý sa čoskoro roztopil

Zlatibor na viac ako tisícmetrovú nadmorskú výšku. Už pred cestou sme si zaobstarali krásne bývanie, celkom vybavený apartmán. Cenovo celkom prijateľný, azda aj lacnejšie bývanie ako cezpoľní zaplatia nocľahy v Petrovci. Vysvetlili sme si to, že hádam preto, že je ponuka bývania tu ozrutánska, zvlášť je výhodné prísť sem mimo hlavnej zimnej alebo aj letnej sezóny. Zlatibor, aký sme si pamätali pred pätnástimi rokmi, už celkom pozmenil svoj výzor. Pamätali sme si ho ako oázu ticha, zelene

kalo nás len v celej ploche viac stometrov dlhé a polovicu toho aj široké vybetónované koryto, okolo ktorého desiatky robotníkov vykladali nové chodníky, upravovali kandelábre a ostatné osvetlenie. Na všetky strany len buchot kladív, rachot vŕtačiek a iných strojov, hluk pri stavbe. Všetci sa akoby náhlili skončiť vonkajšie práce pred príchodom zimy. Dozvedeli sme sa, že tieto investičné projekty na Zlatibore sa už blížia ku koncu. Obnovou Kráľovho námestia a jeho prístupových ciest dostanú obyvatelia Zlatiboru

HLAS ĽUDU | 28. 11. 2020 • 48 /4935/

Hlavné námestie v novom rúchu

a všetci jeho návštevníci niečo, čo mnoho turistických centier v Európe nemá. Pod základňou chodníkov je zabudovaný systém podlahového kúrenia, ktorý umožní desaťtisícom návštevníkov tejto hory slobodne a bezpečne si vychutnať všetku vybavenosť srbského hlavného mesta zimy. Jazero v centre Zlatibora, ako symbol tejto horskej krásy, čoskoro zažiari v novom šate a bude zdobené fontánou. Jeho koryto je zrekonštruované, drenážny systém je upravený najmodernejším spôsobom, okolo jazera sa vytvorili nové zelené plochy, zrekonštruovali sa chodníky pre chodcov a tiež náhorná plošina pred Kráľovým prameňom. Vedúci obce Čajetina, kam patrí aj Zlatibor, sú najviac hrdí na projekt Zlatibor Gold Gondola. Prízvukujú, že začiatok gondoly bude bez preháňania znamenať novú kapitolu srbského cestovného ruchu. Niektoré malé detaily ešte treba dokončiť a táto turistická atrakcia bude pripravená každoročne prijímať státisíce milovníkov prírody. A tu sa neplánujú zastaviť.

Okrasa mestečka – jazero bez vody, ale s celkom vybetónovaným korytom

Už teraz uvažujú aj o novej trase gondoly – od Ribnického jazera po vrchol Čigoty, čo avizujú ako

nú komplet lepinja, užijú si čaro horských raňajok. Na každom kroku vidieť, že sa akoby žilo s nepísaným malomeštiackym pravidlom a heslom: byť videný a vidieť celebrity. Aktuálna epidemiologická situácia v krajine, ale aj bohatá a podstatná turistická ponuka Zlatibora, ako aj veľa aktivít, viedli k nárastu turistického ruchu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Aj atraktívne lokality v blízkosti centra Zlatibora pútali v tejto sezóne veľkú pozornosť turistov. Každý deň na Zlatibore môže byť iný – pretože tento horský krásavec má v bezprostrednej blízkosti toľko atraktívnych miest, až natoľko, že je ťažké ich preskúmať iba počas jednej dovolenky. Jaskyňa Stopića, vodopád v Gostilji, skanzen Staro selo v Sirogojne, Vodice, Ribnické jazero – sú to len niektoré z atrakcií v bezprostrednom okolí Zlatibora, ktoré tohto leta tiež prekonali všetky rekordy návštevnosti. Ale podrobnejšie o výletoch a krásnych lokalitách okolo Zlatibora sa čitatelia dozvedia v ďalšom pokračovaní reportáže.

V strede Zlatibora aj nové chodníky so zabudovaným systémom podlahového kúrenia

Azda nikto z návštevníkov odtiaľto neodíde bez medu, rôznych druhov čaju a kajmaku

zastavanie množstva obrovských hotelových stavieb len zopár metrov poza drevenice. Ale si vzápätí uvedomujeme, aj prečo sa to deje. Lebo dnes je Zlatibor horou, kde sa v turistických „vrcholoch“ ubytuje 30 000 návštevníkov denne. Počas roka priláka viac ako 250 000 turistov, ktorí tu uskutočnia viac ako milión nocľahov. Domáci hostia sú Zlatibora stále verní a krásy tejto hory objavuje čoraz viac cudzincov: Nemci, Holanďania, Rusi, Česi, Číňania a ďalší. V súčasnosti sa tu v prospektoch a na internete prezentujú veľa víl a chát, skvelé hotely, reštaurácie, letné pláže, rôzne zariadenia. Hovoria, že dovolenka na Zlatibore je teraz v „trende“. Zvlášť mešťania tu Jedna z kajút Gold gondoly premávanájdu útočisko pred mestjúcej až po lyžiarske stredisko Tornik ským ruchom, „načerpajú nové sily“ pred náročným skutočné potešenie pre všetky každodenným životom, pritom zmysly. vyskúšajú najlepšie – pršutu (proV strede mesta nás rozčarovalo sciutto), kajmak, buchtu menova-

Mozaika PORTRÉT HUDOBNÍKA VLADIMÍRA KOVÁČA

REPORTÉRI

Cesta vydláždená hudbou Mariena Stankovićová-Kriváková

esta vydláždená hudbou je pomenovanie zbierky skladieb nášho popredného vojvodinského hudobníka Vladimíra Kováča. Kniha bola vytlačená v edícii Knižnica Dolnozemského Slováka, Vydavateľstva Ivana Krasku v Nadlaku, tlačiareň S. C. Carmel & Design S. R. L. v Arade, v októbri roku 2019. Vydanie ﬁnančne podporili Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Kniha obsahuje 56 skladieb rôznych žánrov. Vladimír Kováč – fyzik, skladateľ, upravovateľ, kantor, klavirista a dirigent, má blízko tak k exaktným vedám, ako aj k umeniu. Narodil sa v Báčskej Palanke 23. septembra 1951, kde zakončil základnú školu a gymnázium. Vysokoškolský diplom získal na Prírodovedeckej fakulte, na Katedre fyziky v Novom Sade roku 1977. Ako učiteľ fyziky najprv pracoval na gymnáziu v Šíde (1976), a potom na gymnáziu v B. Palanke (1977), kde zostal až do výslužby (2016). Už v útlom veku prejavil veľký záujem o hudbu. Prvé kroky do sveta hudby mu pomohol urobiť jeho otec – Juraj Kováč. Na malej harmonike sa pod jeho dozorom už ako päťročný chlapec naučil hrať slovenské ľudové piesne. Po ukončení Základnej hudobnej školy Stevana Hristića v Báčskej Palanke, kde sa učil hrať na klavíri, sa rozhodol pokračovať v školení na Strednej hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade. Avšak z rodinných a zdravotných dôvodov sa po ukončení prvého ročníka strednej školy musel vrátiť do B. Palanky, kde pokračoval vo vzdelávaní na Gymnáziu 20. októbra. Vtedy sa zrodila jeho veľká láska k fyzike a prírodným vedám. Hudba sa stala jeho koníčkom, avšak vždy sa k nej staval maximálne profesionálne a svedomito. Od roku 1970 sa začal učiť hre na organe. Na pozvanie Michala Mileca, miestneho farára SEAVC v Palanke, sa stal kantorom. Tejto

práci sa s menšími prestávkami venoval vyše 25 rokov. Roku 1994 založil cirkevný spevokol, ktorý nacvičuje a sprevádza na klavíri až dodnes. Pre tento spevokol V. Kováč

Titulná strana knihy Vladimíra Kováča

upravil vyše päťdesiat cirkevných piesní. Zaujímavý výber piesní a vždy inšpirujúci klavírny part dáva

Zdenkom a ešte dvoma kamarátmi – Michalom Rumanom a Jánom Arbetom, založili rockovú skupinu Fjord (august 1971). Skupina si získala dobré meno svojimi skvelými interpretáciami hudby popredných rockových skupín toho obdobia: Deep Purple, Uriah Heep, Pro Arte, Korni grupa, Indexi, Time a iné. V ich repertoári nevystali ani slovenské ľudové piesne, keďže často hrávali na tanečných zábavách aj v slovenských dedinách. Na gymnáziu, kde pracoval, aktívne pôsobil ako klavirista pri gymnaziálnom speváckom zbore. Pre tento zbor napísal skladbu Prepoznaćeš mladost (Spoznáš mladosť), ktorú zbor úspešne predviedol na prehliadke zborov v Báčskej Palanke. V súčasnosti je sprievodným klaviristom a členom petrovského Komorného zboru Musica viva, ktorého prácu tiež zveľadil kvalitnými zborovými a klavírnymi úpravami. Ako skladateľ sa prvýkrát predstavil publiku na Festivale novej slovenskej hudobnej tvorby – Selenča (1982), neskôr Selenča – Pet-

Skupina Fjord 1972

tomuto zboru osobitnú kvalitu a je oživujúcou zložkou cirkevných osláv. Zbor pôsobí vyše 25 rokov, vystupuje na všetkých významnejších cirkevných sviatkoch a zúčastňuje sa cirkevných stretnutí zborov. Študentské obdobie odhaľuje ešte jednu zložku hudobného pôsobenia V. Kováča. Spolu s bratom

rovec, Zlatý kľúč a Letí pieseň, letí. Pre tieto festivaly napísal vyše 40 skladieb rôznych žánrov, prevažne vokálno-inštrumentálne skladby populárnej hudby, za ktoré získal početné ocenenia. Získal tiež odmeny za hudbu k divadelným hrám na prehliadke detských divadiel 3 x Ď v Starej Pazove.

Inšpiráciu pre svoju tvorbu, ako hovorí sám autor, našiel ešte v detstve na pobreží Dunaja v Báčskej Palanke: „Slnečné impresie z najvčasnejšieho detstva mi nadlho utkveli v pamäti. Po rokoch ešte zosilneli a vytvorili tak bohatý zážitkový a rozprávkový svet, ktorý sa odzrkadlil v mojej tvorbe. Všetko sa v mojom vedomí menilo na pocit zvláštnej hudby, ktorú som sa snažil zachytiť.“ Zbierka skladieb Cesta vydláždená hudbou obsahuje výber z každého žánru autorovej tvorby. Prevažne sú v nej odmenené skladby z festivalov novej slovenskej hudobnej tvorby, ale aj klavírna, zborová a scénická hudba. Kniha má 4 časti: Skladby pre deti, Tanečné skladby a balady, Klavírne miniatúry a iné skladby a Hudba pre divadelné hry. Vo všetkých štyroch častiach sú skladby uvedené chronologicky, zapísané sú s klavírnym sprievodom a niektoré s úpravou pre viacero nástrojov. Pre nedostatok priestoru nemohli byť v knihe zverejnené partitúry skladieb (kompletné aranžmány – úpravy pre orchester), ktoré autor napísal pre väčšinu detských a tanečných piesní. Tieto sa nachádzajú v originálnom exemplári autora a v elektronickej podobe. Niektoré skladby predsa dostali viac priestoru – skladba Snehové vločky z divadelného predstavenia Dievčatko so zápalkami, kde autor v inštrumentálnom ansámbli uvádza party pre klavír a sláčikové nástroje. Väčšina detských a zábavných skladieb je napísaná na texty slovenských vojvodinských básnikov, najviac však na texty autorovho kamaráta, básnika Michala Ďugu. Zhudobnené sú i texty Pavla Országha Hviezdoslava, Juraja Tušiaka, Samuela Feketeho, Jána Cicku, Márie Kunčákovej, Eleny Hložanovej, Márie Litavskej a Anny Svetlíkovej. Niekoľko úspešných textov podpisuje i sám autor hudby. Zvolené texty piesní svedčia o charaktere samého skladateľa. Detské piesne sú lyrické, rozprávkové, snivé (J. Tušiak – Snehová túžba,

HLAS ĽUDU | 28. 11. 2020 • 48 /4935/ Ticho medzi trávkami; M. Ďuga – Čarokrásny hrad; V. Kováč – Modrý sen), žartovné, bláznivé (M. Ďuga – Čudná škola, Dunčo, Opice neľúbia básne), filozofické (Elena Hložanová – Život je, Pochopil som). Piesne v žánri populárnej tanečnej hudby a balady smerujú bližšie k jemnej lyrike, elegickosti a mystike (Tvár jesene, Samota, Ďaleko v súmraku, Tá túžba, Plášť bohyne zrelosti, Daždivý deň, Achajci). Autorkou troch divadelných hier, pre ktoré V. Kováč písal hudbu, je spisovateľka a učiteľka slovenčiny Elena Hložanová. Ide o divadelné hry: Nehnevaj sa, miláčik, Kozliatka a Dovoľ a poviem ti niečo pekné. Autorom divadla Drevená krava je slovenský spisovateľ Milan Lacko. Autor dramatizácie textu známej detskej rozprávky Dievčatko so zápalkami je neznámy. Ako sám autor prisvedčil, vyhľadať vhodný text pre novú pesničku nebolo ľahké. Z núdze sa preto zrodila blízka spolupráca a aj priateľstvo s básnikom a publicistom Michalom Ďugom, ktorý podpisuje väčšinu textov autorovej vokálnej tvorby, pričom bol ochotný autorovi poskytnúť nový text vždy, keď ho o to V. Kováč požiadal. Pokiaľ ide o tvorbu piesní pre festivaly, v zbierke sa nachádza 17 skladieb pre deti a 24 skladieb zábavno-tanečnej hudby. Rozprávkový svet detskej poézie splynul s hudobnou obrazotvornosťou autora. Ako hovorí sám autor, veľkou inšpiráciou pri tvorbe detských piesní boli preňho jeho deti, ktoré vyrastali v období autorovho najplodnejšieho tvorivého obdobia (osemdesiate roky). Melodika, ktorá sprevádza melodickosť textov, jemná, lyrická, šantivá, hravý rytmus, ktorý žije stálymi premenami a bohatý svet harmónie, vytriedil tieto skladby medzi najkrajšie detské piesne našich festivalov. Štruktúra skladieb je vo väčšine trojdielna: prvá časť uvádza tému, druhá rozvíja príbeh a v tretej hudba vyvrcholí a príbeh sa ukončuje. Autor vo svojich skladbách často používa zvukomalebné efekty, aby vyčaril atmosféru textu. Jeden z takých príkladov je pieseň Čarokrásny hrad. Úvodná časť skladby uvádza do atmosféry básne, obsahuje opakujúci sa motív s melodickou ozdobou, ktorá napodobňuje trblietajúci sa drahokam. Jednoduchá melódia rozpráva príbeh a nad ňou sa občas

zaskvejú rýchle hravé pasáže. Všestranná hudobná orientácia skladateľa sa ubrala aj k džezovej hudbe, presnejšie k jej ragtime po-

maňujú zo žánra zábavnej a svojou dramatickosťou pripomínajú žáner filmovej hudby. Takou je aj skladba Achajci na text Michala Ďugu, ktorá

Vladimír Kováč za klavírom

dobe. Veľmi inšpiratívne a v duchu tohto štýlu bola skomponovaná hudba pre divadelné predstavenie Kozliatka, ktoré bolo predvedené roku 2007 na prehliadke detských divadiel 3 x Ď v Starej Pazove. Hudba získala ocenenie ako najlepší funkčný prvok v divadelnom predstavení. Zábavné piesne odhaľujú aj inú

len názvom nadväzuje na jeden zo štyroch kmeňov obývajúcich antické Grécko. Dramatická hudba na samom začiatku skladby nás uvádza do obrazu sveta, v ktorom sa prelínajú naše túžby po kráse a život nám prináša zatrpknutosť nad realitou každodennosti – boj o kúsok chleba, alebo o holý život. V úvodnej časti sa text deklamuje.

Vladimír Kováč a Mariena Stankovićová-Kriváková v družnom rozhovore

hudobnú orientáciu, ktorá sa do autorových skladieb dostala pod vplyvom rockovej hudby osemdesiatych rokov (skladby skupiny Korni grupa – Put za istok (Cesta na východ), Yes – Cesta do stredu zeme, Kráľ Artur, hudba klaviristu Ricka Wakemana). Ide o obsiahlejšie skladby, ktoré sa svojou tematikou a spôsobom spracovania textu vy-

Skladba bola nahraná pre potreby Novosadského rozhlasu v deväťdesiatych rokoch. Zábavné piesne, ktoré boli predvedené na festivaloch novej hudobnej tvorby, sa tešili dobrým interpretáciám, spievali ich naši najlepší speváci a speváčky: Ľudmila Berédiová, Jaroslava Benková, Jarmila Kozová, Eva Omastová, Tatiana

Pavlovová, Božena Bažíková, Anna Seleštianska, Zuzana Gajanová, Ján Súdi a viackrát aj dcéra skladateľa Marína Kováčová, ktorá s piesňami vyrastala – najprv sa zúčastňovala detských koncertov a neskoršie koncertov tanečnej hudby. Bohatstvo melódie, rytmov a harmónie sa prejavuje aj v sprievodných klavírnych a orchestrálnych partoch a dielach pre sólo klavír. Inštrumentálne skladby nám odhaľujú autorovu orientáciu k romantickej tematike a slohu, sú inšpiratívne, povzbudzujúce k pozitívnemu postoju k životu a svetu. Zaujímavé sú skladby pod názvom Letné impresie – Ráno, Poludnie a Večer. Sú to impresie letných dní z autorovho detstva, ktoré mu zostali v pamäti a neskoršie boli zhudobnené. Poludnie – poludňajšia letná páľava, chlapec a dedko sedia na voze. Idú domov z poľa. V diaľke počuť zvony. Melódia, ktorá napodobňuje zvonenie poludňajšieho zvona, nesie sa v najvyššej polohe, kým vnútorná štruktúra obsahuje rýchle pasáže, opakujúce sa v rôznych obmenách, vytvárajúce nostalgickú náladu, ale aj pocit šťastia. Štruktúra skladby pripomína prelúdiá F. Chopina – jeden motív, ktorý buduje väčšiu formu svojimi početnými obmenami. Väčšina skladieb bola komponovaná v osemdesiatych rokoch, avšak ich životaschopnosť sa zachovala až po dnes. V úvode knihy sa o tvorbe V. Kováča zmienila doktorka umenia Slovenka Benková-Martinková: „Osobnosťou, ktorá sa populárnej hudbe v našej komunite už roky venuje, je aj Vladimír Kováč. Svojím skladateľským prínosom výrazne obohatil hudobnú klenotnicu dolnozemského prostredia, predovšetkým keď ide o tanečné a detské skladby (jeho skladby boli na uvedenom festivale Zlatý kľúč viackrát vysoko hodnotené hudobnými odborníkmi), ale aj hudbu pre divadelné predstavenia, úpravy populárnych skladieb, klavírne skladby a sprievody sólistom, inštrumentalistom. Viaceré skladby z pera Vladimíra Kováča sú súčasťou učebníc Hudobnej kultúry pre základné školy.“ Vladimír Kováč si svojou činnosťou zaslúži miesto v radoch uznaných slovenských vojvodinských skladateľov. Foto: J. Čiep a archív V. Kováča

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

RADY A NÁPADY

Paprika s medom

Vôňa do auta

Suroviny: 5 kg papriky (babura, jabĺčková, čiže alma paprika, čili atď.). Na roztok: 4 l vody, 300 g cukru, 150 g soli, 3 lyžice medu, 125 g octu, 1/2 vrecúška vinobranu Takto sa to podarí: Z uvedených surovín uvaríme roztok. Z umytých paprík vyrežeme jadrovníky, prerežeme na štvrtiny a zalejeme vriacim pripraveným roztokom. Necháme do druhého dňa ochladnúť. Papriky uložíme do fliaš a zalejeme roztokom, v ktorom stáli papriky. Recept nám poskytla Anna Baďurová z Pančeva

oužívate osviežovače vzduchu aj v aute? Ak áno, tak odteraz už nebudete kupovať žiadne predražené vône, ktoré vydržia maximálne pár dní. Použite radšej škoricu! Tá funguje ako osviežovač vzduchu a navyše si v aute budete užívať jej extra výhody. Vôňa škorice totiž zlepšuje ostražitosť a znižuje úzkosť, vďaka čomu prispieva k bezpečnej jazde. Môžete zabaliť škoricový lusk do vrecúška alebo namočiť nejakú ozdôbku do škoricového esenciálneho oleja, a to zavesiť v aute. Je to len na vás, aký spôsob si zvolíte. Kokosový olej. Je perfektný na pečenie dezertov a múčnikov.

Uplatnenie však ani zďaleka nenachádza len v kuchyni. Využiť ho môžete totiž aj pri starostlivosti o vlasy a pokožku. Poradí si so suchou pleťou aj zničenými vlasmi s rozštiepenými končekmi. Odstrašovač slimákov. Aj vás dokáže poriadne nahnevať, keď šalát, o ktorý ste sa poctivo starali, jedného dňa obhryzú slimáky? Skúste okolo rastliny nasypať rozdrvené vaječné škrupiny. Ostré hrany škrupín zabraňujú týmto slizkým škodcom, aby sa dostali k rastline a naobedovali sa vo vašej záhrade. Takto môžete dosiahnuť, že slimáky sa toho vzdajú a namieria si do susedovej záhrady.

Medzi známe zdroje probiotík patria hlavne kyslomliečne potraviny, taktiež fermentované a kvasené produkty a teda aj spomínaná kyslá kapusta. PROSPIEVA TRÁVENIU Pravidelnou konzumáciou kyslej kapusty je možné podporiť i činnosť tráviaceho traktu a správne trávenie. Je to i vďaka vyššie spomínaným probiotikám, ktoré sú okrem iného nevyhnutné aj pre správnu činnosť a zdravie čriev. Kyslá kapusta však vo veľkom množstve obsahuje aj vlákninu, ktorá je rovnako dôležitá pre funkciu trávenia a naše črevá. Vláknina prispieva k pravidelnému vyprázdňovaniu a hlavne zabezpečuje prísun probiotík, ktoré predstavujú výživu pre probiotiká. Kyslú kapustu sa do jedálnička oplatí zaradiť pri rôznych zažívacích ťažkostiach, napríklad pri zápche, taktiež pri pálení záhy, žalúdočných vredoch aj ochoreniach hrubého čreva. PODPORUJE ČINNOSŤ IMUNITNÉHO SYSTÉMU Kyslá kapusta je tým pravým spoločníkom do sychravých dní a obdobia, keď na nás vonku striehne chrípka a iné vírusové ochorenia. Je totižto perfektným a účinným pomocníkom na podporu obra-

nyschopnosti. Je to i vďaka spomínaným probiotikám. Veľká časť imunity totižto sídli práve v našich črevách. Je preto nesmierne dôležité, aby sme si udržiavali zdravú črevnú mikroflóru. Kyslá kapusta však obsahuje aj obrovské množstvo vitamínu C, ktorý je nevyhnutný pre správnu funkciu imunitného systému. Najlepšie je však dopriať si v tomto prípade kyslú kapustu v surovom stave. PR ISPIEVA K PREVE NCII MNOHÝCH OCHORENÍ Spomenúť ešte môžeme, že kyslá kapusta neobsahuje prakticky žiaden tuk a je nízkokalorická. Stogramová porcia obsahuje len okolo 20 kalórií. Kyslú kapustu preto môžeme do jedálnička zaradiť aj pri chudnutí. Keďže má priaznivý vplyv na trávenie, metabolizmus a telo i prečistí, môže účinne pomôcť aj pri chudnutí. Kyslá kapusta celkovo napomáha k správnej detoxikácii tela a odstraňovaniu toxínov aj odpadových látok. V súvislosti s kapustou sa však vo všeobecnosti hovorí aj o jej protirakovinovom pôsobení a do jedálnička sa ju oplatí zaradiť v rámci prevencie rakoviny. Rovnako je vďaka svojmu zloženiu a účinkom radená k prírodným pomocníkom, ktorý prispievajú k prevencii Alzheimerovej choroby.

ZDRAVIE A MY

Poznáte účinky kyslej kapusty?

apustu môžeme zaradiť medzi najlepšie a najzdravšie jesenné potraviny, ktoré by sa na našich tanieroch mali objavovať pravidelne. Mnohé benefity ponúka čerstvá aj kvasená kapusta, taktiež biela či červená kapusta. Napríklad práve hlávková kapusta červenej až fialkovej farby vo svojom zložení ukrýva cenné antokyány, čo sú pigmetny, ktoré sú charakteristické protirakovinovými aj protizápalovými vlastnosťami. Hlavne počas sychravých dní a chrípkových období by sme to mali vyskúšať aj s kyslou kapustou, ktorá má priaznivý vplyv na imunitu a má i ďalšie účinky. JE BOHATÁ NA MNOHÉ DÔLEŽITÉ LÁTKY Kyslá kapusta je nesmierne výživnou potravinou, pričom nášmu telu dokáže doplniť množstvo nenahraditeľných látok. Je zdrojom bielkovín, taktiež obsahuje sacharidy. Je však hlavne významným zdrojom viacerých vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Ukrývajú sa v nej mnohé vitamíny skupiny B, rovnako aj vitamíny C a K. Vita-

mín K má okrem iného význam aj z hľadiska zrážanlivosti krvi. Kyslá kapusta ďalej telu doplní aj draslík, ktorý má priaznivý vplyv na hladinu

krvného tlaku, okrem toho aj železo, fosfor, zinok či horčík. Ukrýva cenné probiotiká Na kyslej kapuste je skvelé to, že nám nedoplní len rôzne minerály a vitamíny, ktoré nájdeme v rôznych druhoch zeleniny, ale že ukrýva aj nesmierne dôležité probiotiká. Ide o živé mikroorganizmy, ktoré prirodzene osídľujú ľudské telo, a to najmä oblasť čriev. Sú to dobré baktérie, ktoré napomáhajú s udržiavaním správnej črevnej mikroflóry, čo je dôležité aj pre dobrú imunitu, rovnako pozitívne vplývajú na trávenie a vstrebávanie živín.

Mozaiku číslo 255 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Zdroj: tvojezdravie.sk

Kultúra Hudobný život vojvodinských Slovákov VYHODNOTENIE FOTOSÚBEHU V ÚKVS

Ladislav Čáni

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 18. novembra uskutočnilo vyhodnotenie 10. ročníka fotograﬁckého súbehu, ktorý bol tematicky zameraný na hudobný život vojvodinských Slovákov. Slávnostné vyhodnotenie 10. ročníka fotograﬁckého súbehu sa pre pretrvávajúcu pandémiu koronavírusu uskutočnilo v ne-

Odmenená Anna Galambošová

obvykle komornom ovzduší iba za prítomnosti médií, odmenenej Anny Galambošovej z Hložian, predsedníčky odbornej komisie Anny Zorňanovej a pracovníkov ústavu. Tejto slávnostnej chvíle sa pre bezpečnostné opatrenia nemohli zúčastniť všetci účastníci súbehu, tak ako to bývalo zvykom v predchádzajúcich ročníkoch, za čo sa im ústav ospravedlňuje a zároveň vyjadruje úprimnú vďaku za ich snahu a záujem o tento vzácny segment nášho kultúrneho dedičstva. Tohtoročný súbeh bol zameraný na hudobný život vojvodinských Slovákov vo všetkých jeho rozmanitých podobách. O prítomnosti a význame hudby v každodennom živote vojvodinských Slovákov, ale i vo chvíľach slávnostných a obradných, svedčia aj zaslané fotograﬁe, ktorých v tomto roku bolo vyše • KULTÚRA •

200. Veľká väčšina sú skutočne tovala. Po dôkladnom zvážení ných vydaní z produkcie ústavu vzácnymi dokumentmi z našej a analýze zaslaných fotografií a digitálny fotorámik. nedávnejšej a dávnejšej minulosti komisia sa rozhodla oceniť Annu Desiaty ročník fotografického a spracované a uložené v databáze Galambošovú z Hložian, ktorá na súbehu databázu kultúry vojvoústavu zostanú k dispozícii všetkým prípadným bádateľom, ktorí sa v budúcnosti podujmú skúmať kultúru vojvodinských Slovákov. Treba poznamenať aj to, že väčšina účastníkov spolu s fotografiami zaslala v súlade s požiadavkami súbehu aj stručné informácie o samotných fotografiách: o mieste a čase ich vzniku, zachytených osobách či príležitosti, pri ktorej fotografia vznikla, čo významným spôsobom obohatilo ich výpovednú a dokumentárnu hodnotu. Na súbehu sa zúčastnilo dvanásť účastníkov, a to: Malá slávnosť v ÚKVS Alena Gajanová z Vojlovice, Jaroslava Belániová z tohtoročný fotografický súbeh dinských Slovákov, ktorú systePivnice, Janko Čérný z Če- zaslala 16 fotografií z obdobia maticky buduje Ústav pre kultúru lareva, Zuzana Dudková z tridsiatych až šesťdesiatych rokov vojvodinských Slovákov, obohatil Hložian, Anna Čásarová z 20. storočia. Ako najlepšiu porota o ďalších vyše 200 fotografií, čo Pivnice, Anna Galambošová ocenila fotografiu ôsmich mladých spolu s predchádzajúcimi ročz Hložian, Adam Jonáš z muzikantov, ktorá svedčí o tom, níkmi predstavuje už úctyhodný Bieleho Blata, Jozef Kardelis že sa v minulosti hudbou zaobe- fotografický archív z kultúrnej z Kysáča, Anna Kucháriková rali aj deti, čiže hudobný život minulosti vojvodinských Slováz Vojlovice, Andrea Lačoko- Slovákov bol bohatý a hudba sa kov. Z toho dôvodu ústav plánuje vá-Stanivuková z Báčskeho Petrovca, Martin Pap z Padiny a Viera Đorđevićová z Báčskej Palanky. Odborná komisia, ktorá hodnotila fotografie, pracovala v zložení: etnomuzikologička Anna Zorňanová, etnológ Patrik Rago a pracovníci ústavu Vladimír Francisty, Nataša Simonovićová a Ladislav Čáni. Vo svojej hodnotiacej správe predsedníčka komisie Anna Zorňanová skonštatovala, že tohtoročný súbeh možno vnímať ako veľmi úspešný, zvlášť prihliadajúc na neobvyklú či mimoriadnu situáciu vyvolanú koronavírusovou pandémiou. Hudobný život vojvodinských Slovákov Komisia pri hodnotení fotografií mala na zreteli predovšetkým Najlepšia fotografia svedčí aj o tom, že sa hudba vštepovala novým etnologický, etnomuzikologický generáciám od malička aspekt a etnografické dejinné informácie, ktoré fotografie po- vštepovala mladým generáciám pri prvej príležitosti usporiadať dávajú. Zároveň pri výbere tých už od malička. reprezentatívnu výstavu, ktorá najlepších, ktoré ústav vytlačil aj Riaditeľ ústavu Vladimír Fran- širšej kultúrnej verejnosti doma a vo forme pohľadníc, dbala, aby cisty pri tejto príležitosti odovzdal v zahraničí predstaví tento skvost zachytávali čo najviac situácií a ocenenej Anne Galambošovej nášho kultúrneho dedičstva. príležitostí, kde sa hudba vysky- primeraný darček vo forme knižFoto: z archívu ÚKVS 48 /4935/ 28. 11. 2020

Kultúra S ALISOU ORAVCOVOU, TANEČNICOU A CHOREOGRAFKOU

Nadchnutie súčasným tancom Miroslav Benka

ozprávame sa s mladou a nadanou Alisou Oravcovou (1998), tanečnicou súčasného tanca a choreografkou z Vojlovice. Predstavila sa doteraz okrem na domácom – vojlovickom-pančevskom javisku na ďalších slovenských javiskách: v Báčskom Petrovci, Kysáči, Padine, Starej Pazove, ale i na javiskách v Belehrade, v Prahe, v Barcelone, Azúrovom pobreží, v Monte Carle, v Skopje, v Berlíne... Všetky tieto vystúpenia a zvlášť v Monte Carle, ju životne, umelecky a duchovne výrazne obohatili. Pochádzate z rodiny úspešných kultúrnych pracovníkov. Spomeňte si na to, kedy vás zaujal tanec? „Moji rodičia sa vždy zaujímali o umenie, najmä o súčasné. Od detstva som navštevovala divadlá a koncerty s nimi. Rada som chodievala do divadla na otcove skúšky a učila som sa jeho texty, ktoré si dodnes pamätám. Pretože v materskej škôlke nebolo miesto, moji rodičia ma zapísali do detského mestského chóru, takže som sa mohla viac stýkať s deťmi. Ľahko som sa naučila piesne a mala som rada verejné vystúpenia. Do Kultúrneho centra Pančevo často chodili aj študenti baletnej školy, kde som mal možnosť dotknúť sa pre mňa fascinujúcich dámskych baletných ,pačiek’ (po slovensky baletné piškóty). Už keď som mala tri a pol roka som si bola istá, že sa chcem stať balerínou. Moja mama neraz žartuje, že tiež to tušila, lebo už v jej bruchu som vraj kopala nožičkami ako nadmieru nepokojné dieťa.“ Od samotného detstva ste boli vyťažená záväzkami. O čo ste boli ukrátená v porovnaní s vrstovníkmi? „Ako som povedala, už ako triapolročná som začala nacvičovať balet v Baletnej škole Dimitrija Parlića tu u nás v Pančeve. Pokračovala som v základnej a strednej škole baletnej škole a doteraz som zostala v tomto svete tanca. Pred-

www.hl.rs

poludním v baletnej škole, popoludní v základnej škole a naopak. Každá sobota mi bola pracovná. Veľa som sa toho vzdala, keď ide

tanca Aje Jungovej (riaditeľka svetoznámeho Belehradského festivalu tanca, pozn. aut.). Bola som účastníčkou niekoľkých let-

o detské hry na ulici, ale nie každý má šancu zaoberať sa baletom. V strednej škole sme mali možnosť zvoliť si užší odbor. Zvolila som si súčasné, voľnejšie smery v tanečných technikách, ktoré mi vždy viac vyhovovali. Prvé dva roky baletu v strednej škole som absolvovala v Pančeve – Balet School a tretí a štvrtý ročníka v škole Luja Daviča v Belehrade. Mojou pedagogičkou bola prof. Jelena Kajgová, generálna riaditeľka tanečnej spoločnosti Bitef teátra.“ Spomeňte si i na ďalších pedagógov. S ktorými profesionálmi ste spolupracovali? „Popri pravidelnom vzdelávaní som navštevovala umelecké dielne, workshopy v Belehrade s významnými osobnosťami súčasného tanca. Boli to choreograf a režisér Staša Zurovac (majster Chorvátskeho baletu v Záhrebe), Miloš Isailović (herec a choreograf, asistent Edvarda Kluga) a zúčastnila som sa i kurzov Národnej nadácie umení

ných medzinárodných tanečných táborov, ktoré organizujú poprední pedagógovia zo Srbska (Isidora Stanišićová, Ana Pavlovićová),

Informačno-politický týždenník

z Chorvátska (Ognjen Vučinić), Poľska (Macej Kuzminski), Ruska (Bahram Juldašev). V nich sa intenzívne pracuje v izolovaných podmienkach a choreografia sa pripravuje na vystúpenie na spo-

ločnom galakoncerte. V druhom a treťom ročníku štúdia nás učili hosťujúci lektori Kristína a Sade Alleyneovci z Londýna, Mbulelo Ndabeni z Južnej Afriky, Urša Rupniková zo Slovinska, Tony Thatcher z Konzervatória hudby a tanca Trinity Laban v Londýne. Všetko sú to svetoznáme osobnosti. Okrem tanečných predmetov veľký význam majú aj teoretické predmety z dejín tanca a umenia, baletnej a opernej réžie, dejín hudby, fotografie, libreta, tvorby umeleckých hier, konceptov umeleckých hier. Naši pedagógovia boli: prof. Miomir Petrović, prof. Dijana Miloševićová, prof. Vladimir Tomašević, PhD., Snežana Arnautovićová, prof. Aleksandar Ilić. Aj mnohí ďalší sa s nami podelili o dôležité skúsenosti a poznatky zo svojich profesií, ktorým sa venujú, samozrejme, aj v mimoškolských aktivitách.“ Kde ste všetko boli, kde ste sa predstavili so svojím tancom, resp. choreografiou? „Významnejšie projekty, v ktorých som účinkovala, boli balet pre deti a dospelých P. I. Čajkovského Luskáčik, Op. 71, na motívy adaptácie rozprávky Alexandra Dumasa staršieho Luskáčik a Myší kráľ od E. T. A. Hoffmana sa stala základom pre libreto, ktoré napísal Marius Petipa, autor prvej choreografie k Čajkovského baletu. Balet sa spája predovšetkým s vianočnými sviatkami a patrí medzi najhranejšie diela klasického baletného repertoáru. Ináč, tento balet bol uvedený v divadle Madlenianum v Belehrade, nasledovali súčasné performancie v Stredisku Sava, ako aj ďalšie inscenácie. Predstavila som sa u nás vo Vojlovici, v Pančeve, • KULTÚRA •

Báčskom Petrovci, Kysáči, Starej Pazove, Padine, Belehrade, Prahe, Barcelone, na Azúrovom pobreží, v Skopje, Berlíne... Všetky tieto výstupy a zvlášť v Monte Carlo mi priniesli nádherné zájazdy, socializáciu a nové skúsenosti.“ Vždy šlo všetko podľa plánov...? „Kdeže...? Zvlášť na mňa zapôsobila súťaž TANZOLYMP, ktorá sa konala v Berlíne. Tá mi spôsobila jedinečné zážitky. Najprv ma pre technickú chyby v mojom pase vrátili z hraničného priechodu na letisku v Berlíne. Moji kolegovia zostali a ubytovali sa v hoteli a čakali len na mňa. Vrátila som sa celá zdeptaná. Išlo doslova o nevídanú dramatickú situáciu, ktorá sa udiala nanešťastie v deň našej štátnosti, keď inštitúcie polície nefungovali. Boli to nervy... Stálo ma to poriadnej námahy. S rodičmi sme našli službukonajúci službu polície v Novom Belehrade, zmenili sme bydlisko v Belehrade, urobili sme nový občiansky preukaz, požiadali o nový pas, ktorý sa nedal cez sviatky vytlačiť. Volali sme pracovníkov do tlačiarne. Konečne sa všetko pohlo. Čakali sme na poslednú šancu, na mimoriadny vydaný pas, ktorý majú urgentne dodať na políciu. Samozrejme, všetko už bolo neskoro a už takmer nezostala nádej, že vôbec priletím ďalším lietadlom do Berlínu. Prišli sme s rodičmi na belehradské letisko, hodina letu už dávno uplynula... Ale neuveriteľné – v každom nešťastí je takmer vždy kúsok šťastia – ohlásili, že mešká let nemeckej spoločnosti Lufthansa pre nepriaznivé počasie v Turecku... Musela som prežiť tú celú večnosť! Nemala som ešte osemnásť rokov. Ako neplnoletá prvýkrát som letela sama lietadlom s prestupovaním v Zürichu, vo Švajčiarsku. A opäť ďalšie oštary s hraničnou políciou, ktorej treba vysvetliť, prečo maloletá osoba bez sprievodu letí z Belehradu do Berlína cez Zürich na baletnú súťaž... Našťastie dobre som hovorila po anglicky a bola som vytrvalá. Jednoducho – chcela som sa dostať do Berlína a tancovať s kolegami... Rodičia doma čakali na moje pozvanie... A tak som nakoniec pricestovala do veľkého Berlína v ten istý deň o polnoci. Taxíkom som sa dostala • KULTÚRA •

do hotelu, kde boli ubytovaní moji kolegovia. Hneď ráno takmer po neprespatej noci utekala som na generálnu skúšku a večer bolo súťažné vystúpenie. Bol to otrasný a úžasný zájazd, zároveň plný adrenalínu. Bol to zážitok, ktorý by sme hádam mali zažiť všetci aspoň raz v živote. Dozrela som ako človek a zosilnela za jeden deň. V súbore bolo nadšenie a vystúpenie dopadlo na výbornú!“ Ďalšie vystúpenia, zájazdy? „Ďalšie inscenácie nasledovali na Inštitúte pre umeleckú hru. Ide o pravidelné programy Tvorivých dielní Aprílové stretnutia v Študentskom kultúrnom stredisku a Showcase v Kultúrnom ústave Vuk v Belehrade, kde máme možnosť predstaviť naše choreografie, vystúpenia, videá, fotografie a umelecké inštalácie. Projekty Metamorfózy, Prenasledovanie a vražda Jeana-Paula Marata, The

sorka súčasného tanca Isidora Stanišićová, ktorá režíruje predstavenia súčasného tanca v Bitefe a inde. Už od prípravných hodín na skúšku som vedela, že sa na túto fakultu určite prihlásim a budem sa od nej učiť. Teraz študujem na magisterskom štúdiu tanečnej spoločnosti Transition ako hráčka Inštitútu umeleckého tanca. Tento magisterský program trvá dva roky a momentálne som v procese vytvárania nového nezávislého projektu Ophelia podľa W. Shakespeareho. Po ukončení základných štúdií nie sme iba tanečníci/herci, ale pracujeme na vytváraní projektov od ideí, výberu tém, dramaturgie, zápletiek... Premýšľame o posolstve, ktoré by dielo malo niesť, s premyslenými kostýmami, hudbou, scénografiou a výberom interpretov. To všetko mi pomáha nájsť svoj vlastný umelecký prejav.“

Triptych Bolero, Bohovia z Olympu, Tri tváre jednej ženy, Tanec víl a početné ďalšie inscenácie prispeli k môjmu pochopeniu života a súčasného umenia. Najväčším projektom, ktorý vo mne zanechal silný emotívny dojem, je tanečná účasť v opere Carmina Burana v preplnenej sále Strediska Sava. Ako interpreti súčasnej choreografie sme sa zúčastnili tímu s tromi zbormi a dvoma orchestrami pod taktovkou dirigenta Bojana Suđića. Uviedla to v priamom prenose Televízia Srbska.“ V akej miere nachádzate seba v tom, čo pracujete? „V prvom ročníku Inštitútu pre umelecký tanec ma učila profe-

Aké sú vám ambície a plány do budúcna? „Zaoberanie umením sa líši od iných profesií, pretože si vyžaduje, aby umelec tvoril ako jednotlivec v rámci osobitnej identity. Chcela by som sa ocitnúť v novom tvorivom svete a ísť novým, neprebádaným smerom, kde dosiahnem svoju rozpoznateľnú pečať. Nestane sa to ľahko a naraz, pretože je to proces, ktorý potrvá do konca môjho umeleckého života. Tým viac sa tomu teším.“ Čo je všetko potrebné, aby sa človek zaoberal tvorivou prácou? „Ak sa chce niekto zaoberať umením, musí mať veľkú vôľu prežiť v tom svete, ktorý môže byť

niekedy hrubý a neúspešný... Ale zároveň, ak láska k umeniu zvíťazí, sám umelec sa stane hlbokou, bohatou a tvorivou hodnotou. Nemá každý človek to šťastie to skúsiť.“ Ako sa to vyvíja v samotnom tvorcovi? „Najdôležitejšia je motivácia a nápady, ktoré sú všade vôkol umelca, ktorý si ich musí všimnúť, spoznať. K danej téme vždy pristupujem tak, že sa najskôr informujem o dielach, ktoré už boli vystavané inými umelcami. V týchto dielach často nachádzam inšpiráciu pre svoj pohľad. Keď pracujem na vlastnom projekte, používam mapu choreografa, ktorá sa skladá zo série otázok a pokynov, ktoré ma vedú k dramaturgii diela.“ Na čom teraz pracujete? „Aj keď sme ako tanečníci a choreografi zvyknutí byť v sále pri tvorbe materiálov pre naše vystúpenia, pri skúšaní, improvizovaní a pri vymýšľaní určitých scén, iný spôsob nastavenia diela má tiež svoje dobré stránky. Čo mi pri premýšľaní o nových projektoch veľmi pomohlo, je vypracovanie materiálov do najmenších detailov. V každom príspevku sú podrobnosti, ktoré je možné vypracovať, kým nebude myšlienka úplne jasná. Je to určite jednoduchšie, keď dáme hráčom priestor a uvidíme, ako náš nápad funguje, ale napriek tomu, keď je tento nápad dobre vyvinutý zo všetkých uhlov, bude nastavenie choreografie tou najjednoduchšou časťou. V súčasnosti pracujem na umeleckej inštalácii Enhanced, ktorá sa venuje téme kyborgov a prepojeniu fyzickosti s modernými technológiami. Táto inštalácia so sprievodným podujatím a videom bude predstavená v Študentskom kultúrnom stredisku v Belehrade.“ Čo by ste na záver odporučili našim čitateľom, prípadne budúcim tanečníkom? „Posolstvo, ktoré by som každému mladému človeku odporučila, je, čo najviac preskúmať svoj vlastný pocit vnútorného sveta, svoju osobnosť, pretože v týchto hĺbkach nájde zmysel života, tajomstvo a krásu tvorby.“ Foto: z archívu A. Oravcovej

48 /4935/ 28. 11. 2020

Kultúra ZBORNÍK PRÁC 15. MUZIKOLOGICKEJ KONFERENCIE

Nová publikácia vedeckého horizontu Miroslav Pap

uzikologická konferencia v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a dnes už aj Slovenským kultúrnym klubom, svojím cieľom odborne skúma, charakterizuje, mapuje, upozorňuje na nedostatky a prezentuje hudobnú scénu vojvodinských Slovákov tak v historickom kontexte, ako aj v súčasnom stave. Každoročne je muzikologická konferencia venovaná určitej téme, súvisiacej s hudbou vojvodinských Slovákov v najširšom kontexte. Výstupom konferencie od samotného začiatku sú aj publikované jednotlivé zborníky z každého ročníka. Zborníky dnes predstavujú množstvo materiálu z oblasti muzikológie vojvodinských Slovákov. Vďaka bývalej riaditeľke ÚKVS a ideovej tvorkyni a koordinátorke konferencie Mgr. art. Miline Sklabinskej, PhD., sa nám aj tohto roku do rúk dostal zborník, v poradí 15., ktorého obsah si predstavíme v tomto príspevku. Pätnásta muzikologická konferencia, ktorá sa konala 23. novembra 2019 v ÚKVS, bola venovaná výskumu, dokumentácii a prezentácii hudby vojvodinských Slovákov. Zúčastnili sa jej tak domáci, ako aj zahraniční odborníci z tejto oblasti. Deväť príspevkov je tematicky orientovaných na významné osobnosti a ich tvorbu z oblasti hudby vo Vojvodine v minulosti a súčasnosti, potom na umelecké kolektívy, ako aj na výskumy a projekty, ktoré prezentujú hudbu vojvodinských Slovákov. Prvé tri príspevky zborníka sú orientované na osobnosti a na diela Viliama Figuša-Bystrého, Mikuláša Schneidera-Trnavského a Jána Podhradského. Mgr. Dominika Machutová, PhD., ktorá pôsobí v Slovenskej národnej knižnici, stručne zmapovala hudobnú pozostalosť Viliama Figuša-Bystrého v Literárnom archíve SNK. V príspevku sa orientovala celkovo na život a dielo tohto slo-

www.hl.rs

venského skladateľa, hudobného pedagóga a organistu. Osobitný dôraz dala aj na jeho pôsobenie od roku 1903 do 1907 v Padine. Podobne sa na ďalší príspevok zameral aj Mgr. Marcel Jánošík, tiež pôsobiaci v Slovenskej národnej knižnici, no skúmanou osobnosťou v tomto prípade bol hudobník, kantor a skladateľ Ján Podhradský, autor prvej operety vojvodinských Slovákov Pekná nová maľovaná kolíska. V príspevku uviedol aj zoznam dokumentov, s ktorými disponuje Literárny archív v rámci hudobných rukopisov.

Autorkou príspevku Mikuláš Schneider-Trnavský a jeho pôsobenie vo Veľkom Bečkereku (1907) je Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., ktorá stručne zosumarizovala najvýznamnejšie fakty o tomto slovenskom hudobnom skladateľovi a národnom umelcovi, ako aj o jeho diele. Prioritne mapovala obdobie, keď pôsobil vo Veľkom Bečkereku, dnešnom Zreňanine. Z dobovej tlače vtedajšej Torontálskej župy uvádza články, v ktorých bol spomínaný tento národný umelec, v roku 1907, keď pobudol vo Veľkom Bečkereku. Osobitne sa venuje aj zoznámeniu sa dvoch významných skladateľov – Viliama Figuša-Bystrého a Mikuláša

Informačno-politický týždenník

Schneidera-Trnavského. Ďalší príspevok súvisí s vedeckým výskumom, ktorý bol realizovaný v Pivnici v rokoch 2018 a 2019. Autorkami príspevku Tradičná hudobná kultúra Slovákov v Pivnici a jej podoby v súčasnosti (sonda do 1. fázy terénneho výskumu) sú etnologičky Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD., a Mgr. Anna Medveďová. Autorky sa sústredili v príspevku na deﬁnovanie samotného postupu výskumu, aké metódy používali, kto boli informátori a iné. V rámci výskumu zhodnotili stav zachovania tradičnej kultúry Slovákov v Pivnici. Mgr. art. Martin Urban, PhD., z Banskej Bystrice, ktorého mnohí poznajú z choreografických seminárov vo Vojvodine, je aj tvorcom projektu Obrazy z Dolnej zeme. Ide o výskum od hudobno-tanečných artefaktov k scénickej prezentácii krajanskej kultúry na Slovensku, ktorý v zborníku dôkladne interpretoval. Tento projekt zaradil do dramaturgickej štruktúry UFS Mladosť z Banskej Bystrice. Ako prvý bol spracovaný tanec Ilečke z Jánošíka. Postupne toto umelecké teleso v choreograﬁi Obrazy z Dolnej zeme interpretovalo aj tradičné tance z Aradáča, zo Selenče, z Pivnice, z Hložian a z Jánošíka. Obsah zborníku dopĺňajú dva príspevky venované ďalším osobnostiam z oblasti slovenskej hudby vo Vojvodine. Ľudmila Berediová-Stupavská výstižne opísala osobnosť Jána Lomena v kysáčskom kultúrnom a hudobnom živote, ktorý inicioval založenie miestnej rozhlasovej stanice, zbieral a publikoval ľudové piesne a bol považovaný za hlavného kultúrneho koordinátora v Kysáči. Príspevok Cesta vydláždená hudbou – zbierka skladieb Vladimíra Kováča už v samom názve

prezrádza náplň príspevku, ktorý zostavila Mariena Stankovićová-Kriváková. Detailne opisuje osobnosť a dielo Vladimíra Kováča z Báčskej Palanky, ktorý ako diplomovaný fyzik sa vo voľnom čase zaoberá hudbou a je autorom uvedenej zbierky, ktorú tvorí vyše 56 autorských skladieb, vyše 40 zábavných piesní, potom hudba pre 5 divadelných inscenácií, klavírnu hudbu a jednu zborovú skladbu. Historický vývoj zborového spevu Slovákov vo Vojvodine spracoval v príspevku Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine PaedDr. Juraj Súdi, PhD. Práve skúmaný zborový spev mapuje z pohľadu multietnickosti, multikultúrnosti a konfesionálnej zmiešanosti Vojvodiny. V príspevku sa zameriava aj na metódy výskumu a veľký priestor venuje Komornému zboru Zvony zo Selenče, ktorého je hlavným vedúcim. V poslednom príspevku riaditeľka TV Folklorika Mgr. Martina Cyprichová zdôvodňuje význam tejto televízie v kontexte prezentácie tradičnej kultúry Slovákov vo Vojvodine. Chronologicky spracovala doteraz nahraté príspevky. Práve TV Folklorika v súčasnosti, ako tvrdí autorka, dáva do vedomia obyvateľom Slovenska skutočnosť, že Slováci vo Vojvodine zachovávajú tradičnú kultúru a žijú v inoetnickom obkľúčení už tri storočia. Zborník prác 15. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov vydal ÚKVS a Slovenský kultúrny klub. Recenzentom zborníka je doc. PhDr. Michal Babiak, Mr. Posledný publikovaný zborník predstavuje ďalší kamienok v mozaike, ktorá skúma slovenskú hudbu vo Vojvodine. Pätnásť doteraz vydaných zborníkov predstavujú množstvo údajov a informácií najmä pre osobnosti, ktoré sa v súčasnosti zaoberajú slovenskou hudbou vo Vojvodine, ale zostávajú zachované aj pre budúce generácie. • KULTÚRA •

SLOVENSKÁ ĽUDOVÁ ORNAMENTIKA V ARCHITEKTÚRE

Neopakovateľné čaro trojdňovej dielne Elena Šranková

dňoch 20. až 22. novembra v Kysáči s ﬁnančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí realizovali projekt Slovenská ľudová ornamentika v architektúre.

ďalšie spracovanie. Okrem toho vypracovali ornament z hliny na základe zozbieraného materiálu, maľovali na plátne staré ľudové domy a architektúru. V nedeľu pokračovali v kreslení, maľovaní a modelovaní, aby po dokončení prác pripravili výstavu vzniknutých

Modelovanie z hliny (foto: M. Ďurovka)

Účinkovali žiaci vyšších ročníkov základných škôl z Kysáča a Báčskeho Petrovca a dielne viedli profesori výtvarnej kultúry Daniela Triašková z Báčskeho Petrovca a Michal Ďurovka z Kysáča. Trinásti frekventanti v prvý deň realizovania projektu navštívili Galériu Slovenského národného domu, kde si pozreli výstavu 4. bienále Majstri fotograﬁe. Potom absolvovali prednášku o slovenskej ľudovej ornamentike v architektúre. V sobotu si pozreli

Na vernisáži iba rodičia

zachované staré domy s ľudovou ornamentikou, fotografovali ich a zbierali si potrebný materiál na • KULTÚRA •

prác v dielňach. Projekt sa skončil vernisážou, na ktorej sa žiakom, ale i rodičom prihovorili spomenutí profesori. Profesorka Triašková pri tejto príležitosti povedala, že deťom priblížili ľudovú architektúru, ktorá pomaly zaniká a nebude dlho na obdiv, lebo sa niektorí majitelia nestarajú patrične o domy, na ktorých je ornamentika prítomná: „Takých domov je stále menej a snažili sme sa priblížiť bohatú ozdobu, ktorá predstavovala našu ľudovú črtu. Podľa vypracovaných prác vidieť, že deti boli veľmi tvorivé.“ K tomu pripomenula, že s kolegom Ďurovkom majú dlhodobú dobrú spoluprácu, lebo už pracovali spolu na početných iných detských dielňach. Deti boli komunikatívne, spolupracovali nielen s profesormi, ale aj navzájom a pomáhali si. Na dielňach sa podľa

slov Triaškovej snažia priblížiť žia- si tam prispôsobili, bol funkčný kom niečo nové, s čím sa nestretajú a priestranný, takže sme pracovali na hodinách výtvarnej kultúry, v podmienkach, ktoré sú dovolené takže im je to viac zaujímavé. v epidemiologickej situácii.“ Profesor Ďurovka o tom, ako Dielne veľmi dobre vplývali prišli na ideu zorganizovať takýto tábor, povedal, že rozmýšľal o viacdňovom podujatí, na rozdiel od Makovičky, ktorá trvá jeden deň. Všetko s cieľom, aby deti mali možnosť lepšie sa zoznámiť, ale aj aby mali viac času na tvorenie a zdokonaľovanie a mohli hlbšie načrieť do určitej problematiky. Tentoraz to bola Slovenská ľudová ornamentika v architek- Prieskum v teréne (foto: M. Ďurovka) túre. Pracovalo sa vo viacerých technikách. „Na začiatok na to, aby sa deti aj skamarátili, to bola kresba, potom maľova- ale bolo času aj na hranie, ktoré nie akrylovými farbami na plátne tiež bolo kvalitné, vďaka Maríne a modelovanie z hliny. Snažili sme Privizerovej, ktorá sa dlho rokov

V nedeľu po otvorení výstavy

sa zabezpečiť im kvalitný materiál a sochárske náčinie, aby mohli pracovať ako opravdiví umelci, aby vyskúšali techniky, s akými sa nestretajú v škole,“ povedal profesor Ďurovka a pochválil aj ovzdušie, v ktorom dielne prebiehali. Bola to reštaurácia Romansa, ktorá sa nachádza v historickom, bývalom Ferkovom dome, ktorý je pod ochranou štátu ako kultúrna pamätihodnosť. „Ateliér, ktorý sme

zaoberá animovaním detí. „Okrem umeleckej tvorby a skúmania deti sa v Kysáči mali možnosť aj pobaviť, mali i večierok zaujímavých hier, takže sa aj rozptýlili, rozosmiali a zažili neopakovateľné čaro,“ hovorí spolubesedník. I keď v nedeľu na vernisáži zo zdravotných dôvodov nebolo veľa návštevníkov, deti boli spokojné aj s postrehmi, ktoré im adresovali rodičia.

48 /4935/ 28. 11. 2020

Kultúra SO SVETLANOU SUROVOU-FÁBRYOVOU

Čoskoro v novej relácii Dedovizeň Oľa Glóziková-Jonášová

ovinárka Svetlana Surová-Fábryová, žijúca na Slovensku, so svojím tímom pripravuje ďalšiu reláciu venovanú slovenskej menšine v diaspóre menom Dedovizeň. Redaktorku a moderátorku, kysáčsku rodáčku a petrovskú nevestu Svetlanu netreba osobitne predstavovať, určite si ju mnohí pamätajú z televíznych obrazoviek: z vysielaní Hore-Dolu, Dúhovka, Dobrý večer, Vojvodina a Dotyky v produkcii RTV Vojvodina, vo vysielaniach v slovenskej reči Spomeniete si, ako sa to všetko začalo? Kedy vás zaujali svetlá reﬂektorov, kamera a verejné vystúpenie vôbec? „Úprimne, všetko sa začalo, keď som mala tuším 8 rôčkov. Ešte dnes sa pamätám na tie zaslepujúce svetlá, mrazivé ticho, pot na hrudi, studené ručičky a ten pocit brutálnej zodpovednosti. Obavy, ako to dopadne… Či bude kamarátka lepšia? A bola... Spomínam, ako si usilovne opakujem pesničku, ktorú po niekoľkohodinovej rodinnej porade vybrala maminka. Hudba sa už začala, vnímam ju a otváram hubu, nesmelým hláskom spúšťam: „Keď som ja jabĺčka ráňala, odpadli mi len dve z konára…“ Bože, ten pocit, úspech bol priam fyzicky hmatateľný. Potlesk obecenstva, krik, vrava, a čo? Všetci sa na mňa dívajú! Rozhodnutie padlo, toto má byť môj život. A pochopila som to i na festivale ľudových piesní Kysáčsky spevník, keď som po prvýkrát vystúpila ako sólistka. Výsledok nebol bohvieaký. Ale následne sa javisko stalo mojím ,playground’, zo začiatku vo folklórnom nádychu. Pôsobila som v skupinách KIS Kysáč, neskôr som si zahrala aj ako herečka v kysáčskom ochotníckom divadle. Prirodzene mi do toho zapadlo aj štúdium masmediálnych komunikácií, ktoré som absolvovala na Univerzite v Novom Sade. Na druhom ročníku štúdia sa stal môj veľký ,life event’, lebo ma pozvali brigádovať do RTV. “

www.hl.rs

ktorej sa hovorí o folklórnych súboroch, speváckych skupinách či sólistoch, o (ne)zabudnutých poverách, zvykoch a pesničkách. Do pozornosti dáva aj udalosti, ktoré dolnozemských Slovákov v dávnej, ale aj bližšej minulosti zasiahli a preniesli ťažkosťami nestabilného Balkánu. Prináša návody na početné babičkine recepty. Jednoducho všedný život Slovákov v Báčke, Banáte a Srieme, tiež zoznámenie sa s blahobytom a bremenom života na Panónskej nížine a rázovitej Fruškej hore.“ Čo pre vás znamená, že ste časťou tejto dnes dosť populárnej relácie? „Najradšej na nej mám skutočnosť, že viem ukázať, čo všetko ponúka táto jedinečná krajina. Ale celkom ma bavia aj odlišnosti medzi nami a Slovákmi zo Slovenska. Pracujem so štábom zo Slovenska, chodíme do Srbska točiť. A bavíme sa pri odhaľovaní rozdielov, či už kultúrnych alebo aj hovorových.“ Zrejme tieto témy spracúvate s radosťou. „Sama som krajanka, narodená vo Vojvodine v slovenskej komuSvetlana pri moderovaní relácie Vojvodina v produkcii TV Folklorika nite, kde sú dedovizeň a dedičstvo po predkoch uctievané nadospomienkach. Bolo to tesne pred pohovor, slovo dalo slovo, vyskú- všetko. A práve preto si myslím, mojím odchodom. Tak som si to šali sme spoluprácu a podarilo sa.“ že slovám národnostná menšina, ani veľmi neužila. Ale čo už, taký Aký je obsah relácie a koľ- etnická skupina či kultúrna idenko máte vysielaní doposiaľ za tita nestačí rozumieť, musíte ich je život.“ Pôsobenie v RTV ste skončili sebou? vedieť precítiť. Tieto témy pre mňa po realizácii spoločného projek„Doteraz sme vo Vojvodine na- majú prirodzene aj sentimentálne tu s menšinovými redakciami točili 98 relácií. Ako redaktorka sfarbenie a venujem sa im naozaj RTV v nahrávaní novoročného alebo skôr ako kysáčska rodáč- s pôžitkom. A práve to je náš programu? ka cítim, že táto relácia okrem spoločný bod. Viem sa vcítiť do „Na natáčanie Novoročného zaujímavých obsahov určite príbehov menšín a veľmi ma to programu s inými menšinovými prináša prepojenosť národov a zobralo. S mužom sme sa usadili redakciami mám tie najkrajšie upovedomenie o tom, že sú hrdí pri Bratislave na Žitnom ostrove, spomienky, dokonca tam vznikli Slováci aj v diaspóre. Tradície, kde sa pred 500 rokmi nasťahovali naozaj úprimné kamarátstva, v jazyk, kultúrna identita, vierovy- Chorváti. Mám tu kamošku, ktorá ktorých udržiavame kontakt aj znanie, ale aj spôsoby predkov patrí k tejto menšine. Bol to pre dodnes. V rámci reklamy toho sú im hlboko vsadené. Relácia mňa top „objav“ stretnúť niekoho, programu bol v Novom Sade Vojvodina je prvá svojho druhu, ako som sama, neskutočné puto vystavený aj bilbord. Stále si spo- lebo po prvý raz sa na Slovensku to vytvára. A na tom sa zakladá aj mínam, ako som tam mamušku vysiela ako stála relácia. Prináša nová relácia. Na spolunažívaní.” a ocina ťahala po najväčšej zime, na televízne obrazovky bohatstvo Aký bude obsah Dedovizne? aby som ich pod ním odfotila. vojvodinských Slovákov. Dôver„Relácia Dedovizeň bude aj o Zároveň to boli moje rozlúčkové ne zachytáva a vizualizuje život národnostných menšinách na chvíle s Novým Sadom. Bodka za slovenských komunít v Srbsku. Slovensku. Nové kultúry, tradície, nádherným, a tak srdcu blízkym Ponúka necelú polhodinku, v kulinárske zážitky, zvyky a obyčaje Najprv ste tam moderovali mládežnícke vysielanie Hore-Dolu, neskôr aj iné. „Pôsobila som tam asi 7 rokov, ako redaktorka a moderátorka. Najradšej som tvorila relácie, ktoré zachytávali útržky zašlých čias. Točili sme dokumenty o krojoch, zvykoch, o folklórnych festivaloch – vojvodinských, ale aj tých na Slovensku, a to v rámci relácie Dúhovka, ktorú som mala najradšej. Vyskúšala som sa aj v moderovaní Dotykov, čo sa mi naozaj zapáčilo, takže sa často k tomu vraciam v

Informačno-politický týždenník

obdobím, ale všetko sa mení. Keď deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš... Tak som to vtedy pociťovala aj ja, musela som odísť.“ Ako ste sa po odchode na Slovensko dostali do TV Folklorika, kde vám zverili vysielanie Vojvodina zamerané na slovenskú menšinu žijúcu vo Vojvodine? „Na semiﬁnále Zem spieva, kam som prišla podporiť krajanov, si ma všimli kreatívna producentka programu Martina Cyprichová a producent Peter Nuñéz. Poslala som CV, onedlho ma zavolali na

• KULTÚRA •

ľudí, ktorí si dedovizeň priniesli so sebou. Obraz rodného kraja hlboko vkreslený v duši. Kultúrna identita, od ktorej sa nedá oddeliť. Neraz aj to materiálne, no v prvom rade to nehmatateľné, vryté do sŕdc, to hrdé otcovské, duchovné! Materinská reč a dedičstvo po predkoch. Ale aj príbehy Slovákov, ktorí si toto všetko so sebou odniesli do ďalekých krajín.“ Relácia nebude venovaná iba Slovákom, ale aj iným menšinám? „Dnes na Slovensku evidujú 13 národnostných menšín. Všetci, ktorí sa k nim hlásia, sa snažia o zachovanie, zveľaďovanie a prezentovanie svojej kultúry rovnako ako my vo Vojvodine a práve preto je mi to také blízke.“ Kedy môžeme očakávať premiéru? „Sme vo fáze príprav, nakrúcania a postprodukcie. No aj vzhľadom na náročnú dobu, v ktorej teraz žijeme, je ťažké predpokladať spustenie.“ Mohli by ste porovnať prácu v médiách v Srbsku a na Slovensku? „Neviem, no určite je to iné. Aktuálne pracujem v súkromnom sektore a doma som bola vo verejnom, už tým sa to líši, takže ťažko by sa to dalo porovnať. Ale v zásade je to iná krajina, iná pracovná kultúra, určite mi trvalo aj rok, kým som pochopila, čo asi sa odo mňa očakáva.“ Osobitnou etapou vo vašom živote je aj oblasť, v ktorej ste sa vyskúšala po odchode na Slovensko: je to modeling / fotoshooting zameraný hlavne na účesy a mejkap. Ako ste sa tam dostali? „Bolo to celkom náhodou: manželov brat má kamošku, ktorá bola vizážistkou pre Miss Slovensko, páčili sa jej moje črty tváre a vlasy a už sa to rozbehlo. Tento ,svet je skutočne malý a keď doňho vstúpiš, kontakty sa následne samy objavia. Keď ide o modelku na účesy a mejkap, najťažšie je vydržať toľko sedieť. Ale o to viac poteší výsledok. A ešte keď sa do toho doladia šaty, to je mega! Nakoniec sa páčiš aj sama sebe (smiech), a viete, že pre nás ženy toto nie je tak častá záležitosť! A má to aj nevýhody: toľko som mala na sebe svadobných šiat, • KULTÚRA •

že iba veľmi ťažko som si vybrala som mala vyhľadať aj pomoc, ale tie svoje.“ ujala sa ma kreatívna riaditeľka TV Kde všetko boli uverejnené Folklorika Martina Cyprichová. vaše fotografie? Neviem, čo presne vo mne videla „Tie fotky sa primárne zverej- a vidí, ale stále ma posúva vpred. ňujú na webových stránkach, Nie je to vždy ľahké ani so mnou, sociálnych sieťach a potom už a ani s ňou (smiech), ale jej za to takých úzko zameraných časopi- ďakujem. Hlavne, že verila, že soch, alebo v reklamách. Nemám to dám a nevzdala to. A vďaka celkom prehľad, lebo to si ďalej nej vidím svoju ,archaickú slorieši umelec (alebo objednávateľ), venčinu ako výnimočne krásnu kde to zverejní.“ a prízvuku sa už ani nechcem Je ľahšie byť pred kamerou zbaviť. Aj keď ešte stále niekto ako moderátorka alebo ako na mňa spustí: Slečna, vy ste z modelka? Ruska či Ukrajiny a ako pekne „Iste je mi ľahšie robiť mode- ste sa naučila po slovensky?!! Ja rátorku, lebo modelkovanie je na to: Áno, cez google translate niečo pre mňa nové a v tomto sa to dnes dá (smiech).“ si až tak neverím. Je to skôr bokovka (hobby), a nemyslím, že by som sa vedela tomu venovať vážnejšie. Ale užívam si to a som veľmi povďačná Bohu na týchto skúsenostiach.“ Je známe, že nahrávania, či už televízne alebo modelingové sú spravidla náročné, vyžadujú aj cestovanie a zriekanie sa možno každodenných životných vecí. Máte v tom porozumenie, podporu od manžela a rodiny? „A práve tu ste Na fotoschootingu pre svadobné účesy a mejkap trafila do čierneho. Moja najväčšia opora a podpora mi je práve manžel. Nemožno nespomenúť aj Spolu sme už pomaly 12 rokov. vaše angažovanie sa na podJe to láska doslovne zo školskej ujatí Miss Folklór. lavice, boli sme spolužiaci na „Zakladateľka Miss Folklór, býpetrovskom gymnáziu. A jasné, valá sólistka Lúčnice a vicemiss že za mnou sedel a ma furt pod- Barbora Palovičová bola na SNS pichoval. Moji Kysáčania hovoria: v našom Petrovci. Jeden podnikaČo už aj keď je Petrovčan, ale teľ z Česka ju so mnou zoznámil. je náš (smiech). A, samozrejme, Trochu sme sa bavili a z toho vyšla mamuška, ocko, braško a starí tá krásna spolupráca. Bola som rodičia nepremeškali ani jednu pre spoločnosť Miss Folklór PR a aj moju reláciu, akciu, či vystúpenie. v porote na kastingoch. Pre mňa Bez nich by som určite nebola ani to bola zaujímavá skúsenosť, dosť ,to’ čo som, ani ,tam’ kde som.“ som pocestovala Slovenskom, navštívila všetky veľké folklórne Mali ste jazykové bariéry? „Jasné, že áno! Dodnes môj festivaly. Veľa mi to dalo a z toho ,ľubozvučný’ prízvuk niekomu čerpám aj dnes pri mojej práci.“ dušu pohladí a inému uši rozpára. Keďže sa každodenne zjavuTak to je, ľudskú náturu nezmeníš. jete na televíznej obrazovke, aj Zo začiatku som uvažovala, či by vo Vojvodine, aj na Slovensku,

vaša tvár je rozpoznateľná verejnosti. Považujú vás za celebritu doma alebo v zahraničí? „Nám z dediny je to dosť natívne, veď aj tak všetci všetkých poznáme, keď sa na ulici stretneme. Pravdepodobne vieme o každom aj nejaké pikošky. Ale jasné, je to pekná odmena, fest mi to lichotí, keď ma niekto pochváli, alebo niekde vonku spozná. Najčastejšie sa chcú odfotiť, pochváliť relácie, alebo aj mňa a raz mi jeden muž povedal: Svetlanka, ste tak „obyčajne“ krásna. Stále neviem, či to bol kompliment alebo urážka?! Chcú mi aj povedať, že niekoho, čo bol v relácii, poznajú. Alebo aj to, že už boli vo Vojvodine, alebo sa tam chystajú. A u mňa doma v Kysáči sa mi stalo, že mi jedna pani vytkla, že som pripravovala v relácii petrovskú sármu a nie kysáčsku! To bolo pre mňa veľmi sympatické, to je také naše, všade to spomínam. Nemyslím, že ma doma považujú za celebritu, skôr je to tak tu na Slovensku, lebo ma nepoznajú osobne, iba z TV obrazovky. Bohužiaľ, súčasťou pojmu celebrita je aj kritika a tá veľmi nepoteší, no tomu sa už nevyhnem.“ S manželom Ivanom ste sa natrvalo usídlili na Slovensku a o návrate domov zatiaľ neuvažujete? „Môjho otcova roľa je moja domovina. Prirodzene ma to ťahá domov. Jeden náš vojvodinský umelec raz povedal, že doma si tam, kde si ako decko behal bosý. Časom si začínam uvedomovať hĺbku jeho zmýšľania. A trpkú pachuť obety, keď sa rozhodneš, tomu mysleniu vzoprieť. Ale domov sa ešte vrátiť neviem, kým neodskúšam hranice svojich možností. Domnievam sa, že s manželom Ivanom ešte máme čo svetu dať a svet má, čo dať nám. Veľmi sa nám tu páčia možnosti pracovného uplatnenia. Našli sme si tu super kamarátov a susedov, ktorých máme naozaj rady, ale po niekoľkoročnej skúsenosti v zahraničí mám pocit, že sa naše obzory rozmarnosti a chamtivosti po ďalekom svete o niečo „scvrkli. Objatie domova je stále teplejšie.“ Fotografie: z archívu S. Surovej-Fábryovej

48 /4935/ 28. 11. 2020

Oznamy VÝSTAVA AKVARELOV. Po výstave Korene 6, výstave diel malého formátu Slovákov žijúcich v Srbsku, milovníci výtvarného umenia si v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej môžu pozrieť ďalšiu zaujímavú expozíciu. Ide o obrazy akademickej maliarky Marije Gužvica (1980) z Novej Pazovy. Autorka je členkou Združenia výtvarných umelcov Srbska a v rokoch 2009 – 2016 mala status samostatnej umelkyne. Je i členkou Umeleckého združenia Nová Pazova, výtvarný jazyk skúma aj cez scénografiu a zaoberá sa i pedagogickou prácou. Od roku 2000 mala viacero samostatných a skupinových výstav, bola účastníčkou mnohých výtvarných táborov a festivalov. Toto je jej druhá samostatná výstava v galérii, ktorá pôsobí pri Stredisku pre kultúru Stará Pazova, a v pondelok 23. novembra ju otvoril Marjan Karavla, odborný spolupracovník strediska pre výtvarné umenie. Na výstave je 11 prác (10 akvarelov a jedna olejomaľba) a v porovnaní s jej predchádzajúcou výstavou v roku 2006 tentoraz je hlavnou témou figúra a ženské telo. Návštevníkom je k dispozícii do 2. decembra. A. Lešťanová



VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

ko jubilejná – päťdesiata kniha prekladov neúnavnej prekladateľky Zdenky Valentovej-Belićovej (1975), ktorá prekladá nielen zo srbčiny do slovenčiny, ale aj opačne, tohto roku vyšla tlačou kniha srbského spisovateľa, profesora a divadelného pracovníka Zorana Đerića (1960) z Nového Sadu. Srbský spisovateľ a v súčasnosti aj riaditeľ Srbského národného divadla v Novom Sade píše poéziu, prózu, eseje, drámy, vedecké monografie a na svojom spisovateľskom konte má desiatky vydaných kníh. Prekladá aj z viacerých slovanských jazykov a jeho básne sú preložené do desiatich jazykov, medzi nimi aj do slovenčiny Nové Devínske elégie (2017). Roku 2011 Zoran Đerić vydal aj poému – štúdiu 3: u vozovima evropske klase, u drugim zatvorenim kompozicijama, u dimu i pepelu. Práve z tejto originálnej predlohy vznikla jeho prekladová kniha po slovensky Vlaky a tábory

www.hl.rs

V tajničke je názov divadelného predstavenia v réžii Miroslava Benku. prvá autor: časť JÁN BAŽÍK tajničky

úraz, poranenie

Informačno-politický týždenník

druhá časť školský mastná látka tajničky

grécky boh lásky

ľavá ruka

sliepka rýchly sled udalostí

rieka na Kosove iným spôsobom

pevná látka scéna

dve samohlásky Belgicko

peňažná odmena za prácu Kikinda

citoslovce hádzacia zbraň

silícium speváčka Turnerová uhlík predložka

krovie AS HLUDU viditeľné žiarenie Ľ mladé posadené obilie volt

prikrývka tela vtákov nástroj na kosenie hrobka

trhovisko

s podnázvom poéma – štúdia s prológom a epilógom. Prednedávnom vyšla tlačou a v októbri v Báčskom Petrovci ju slávnostne odovzdali autorovi a prekladateľke. „Táto kniha hovorí o 20. storočí, ktoré poznačili veľké traumy,... hovorí o strednej Európe, o jej táboroch, obetiach a preživších. Zároveň je to kniha o vlakoch, ktoré mali – okrem zaužívaného – aj dodatočný a do poslednej chvíle ukrývaný účel – odvážali svojich cestovateľov do táborov smrti,“ uvádza autor v Prológu. Knihu Vlaky a tábory Zorana Đerića spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave. Kniha vyšla ako 58. zväzok v edícii Mosty a zároveň je 264. publikácia vydaná v SVC. Je rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 96 strán, zlepená do mäkkého prebalu, vyšla s vročením 2020 v náklade 100 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.

len

sťahovavý vták

vpíšte EH

Zoran Đerić: Vlaky a tábory (ISBN 978-86-7103-546-0) Jaroslav Čiep

KRÍŽOVKA ČÍSLO 48

pond mesto v Nemecku Červený kríž

berýlium

tretia časť tajničky

bitka skupina čísel DČ

anglicky šľachtic

osobné zámeno ampér

zvyčajne

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 – VODOROVNE: Hlas ľudu, Li, Karel, ísť, Dáni, stoj, nit, ty, oo, ea, a, vzdor, viera, m, vl, fa, VA, Oto, znel, jaro, dni, avans, Ca, kalištek TAJNIČKA: JOZEF MALIAK

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 47 z čísla 47 Hlasu ľudu z 21. novembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: HANA PAVLOVOVÁ, Ul. Jána Labátha č. 12, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

BOLESTIVÁ SPOMIENKA Dňa 26. novembra 2020 uplynulo ťažkých a boľavých 39 rokov, čo umrel vrele milovaný syn a brat

VLADKO KUKUČKA

Čo ste takí ste „pospaní“?

1959 – 1981 – 2020 z Nového Sadu

Anna Horvátová

Drahý náš, Ty už nie si sám. S Tebou je ocko MICHAL KUKUČKA. Osamote smútim za Vami s nádejou, že zase spolu budeme. S nehynúcou láskou si na Vás spomíname. Zarmútená mama a manželka Anna a sestra a dcéra Zdenka s manželom Predragom Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s. Blok premávka, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sanácia nádrže S-5, na k. p. č. 2498/18, k. o. Novi Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs . Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

ety s prídavným menom „pospaný“ sú veľmi časté v našom nárečovom vyjadrovaní: „Pospané máte oči.“; „Voľajakí ste pospaní?“; „Celý deň je pospaný.“ Takto hovoríme o tých, ktorým výrazy tváre prezrádzajú, že nemali nadostač sna, alebo že sa ukrátili o spánok. „Pospaný“ je nie slovenské slovo. Patrí do bohatej skupiny poslovenčených slov, ale nesprávne, pridaním dĺžky a zmäkčovaním srbských slov. Vzniklo zo srbského pospan(i), ktorým sa vyjadruje práve ten zmysel, ako to v našom jazyku nesprávne vyjadrujeme. V slovenčine existuje síce podobné slovo, ale ide o sloveso pospať (si), s významom jeden po druhom zaspať, pozaspávať:

Keď sa brieždilo, všetci sme od únavy pospali.; Od únavy išli pospať po stojačky. Sloveso pospať si označuje: oddať sa na istý čas spaniu, obyčajne s pôžitkom, chvíľu spať: Po obede si pospali hodinku.; Po príchode z práce si musím trochu pospať. Na vyjadrenie stavu, keď potrebujeme spánok, v slovenčine je prídavné meno ospanlivý alebo ospalý: Celý deň ste ospanliví / ospalí.; Oči sú mu také ospanlivé / ospalé.; Ospanlivé deti nič nevnímali.; Ospanlivý chlapec si predsa len robil úlohy. S touto terminológiou a so spaním súvisí aj stav po spánku, ktorý vyjadrujeme prídavnými menami rozospatí a rozospatí, nie celkom prebraní zo spánku.

hlasludu.info www.hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-100

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. novembra 2020 uplynulo 10 smutných rokov od smrti môjho manžela, nášho otca, tesťa, svokra a deda

Dňa 27. novembra 2020 uplynulo 10 rokov od smrti

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ na projektovanie a výstavbu objektu vodovodu a kanalizácie, v hodnosti poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/ Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad

• OZNAMY •

JURAJA PETRÍKA

1942 – 2010 – 2020 z Kysáča

Tak rýchlo ten čas letí, tak rýchlo uteká, no každý deň Ti patrí naša spomienka. Občas sa z hora na nás pozri, my sme len navždy Tvoji.

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú:

Zarmútení: manželka Mária s deťmi

manželka zosnulého brata Jána Anna a synovec Ján s deťmi Alexandrou a Milanom Petríkovci

48 /4935/ 28. 11. 2020

Oznamy Podľa článku 37 odsek 11 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo: 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/2019), v súlade s článkom 79 Zákona o určení príslušností Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník RS, číslo 99/2009, 67/2012 – uznesenie Ústavného súdu Republiky Srbsko a 18/2020 – iný zákon) a článkom 2 odsek 2 pravidiel o stálych súdnych tlmočníkoch (Úradný vestník RS, číslo 35/2010, 80/2016 a 7/2017), pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal OZNAM O DOSADENIE STÁLYCH SÚDNYCH PREKLADATEĽOV A STÁLYCH SÚDNYCH TLMOČNÍKOV ZNAKOV NEVIDIACICH, NEPOČUJÚCICH ALEBO NEMÝCH OSÔB PRE OBVODY VYŠŠÍCH SÚDOV NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY I. Vypisuje sa oznam o dosadenie stálych súdnych prekladateľov a stálych súdnych tlmočníkov znakov nevidiacich, nepočujúcich alebo nemých osôb pre nasledujúce obvody: 1. Vyššieho súdu v Novom Sade pre: albánsky jazyk – 1; turecký jazyk – 1; arabský jazyk – 1; nemecký jazyk – 2; anglický jazyk – 1; slovinský jazyk – 1. 2. Vyššieho súdu v Zreňanine pre: anglický jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; taliansky jazyk – 3; maďarský jazyk – 1; rómsky jazyk – 2; arabský jazyk – 1; rumunský jazyk – 2; slovenský jazyk – 1; slovinský jazyk – 2; ruský jazyk – 3, macedónsky jazyk – 1; grécky jazyk – 1, španielsky jazyk – 1, francúzsky jazyk – 1; bulharský jazyk – 1; posunkový jazyk – 1. 3. Vyššieho súdu v Subotici pre: čínsky jazyk – 1; albánsky jazyk – 2; turecký jazyk – 1; arabský jazyk – 1; faerský jazyk – 1; urdu jazyk – 1; paštský jazyk – 1; macedónsky jazyk – 1; rumunský jazyk – 1; francúzsky jazyk – 1, taliansky jazyk – 1; španielsky jazyk – 1; švédsky jazyk – 1; holandský jazyk – 1 posunkový jazyk – 1. 4. Vyššieho súdu v Sriemskej Mitrovici pre: slovinský jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; francúzsky jazyk – 1; urdu jazyk – 1; arabský jazyk – 1; perzský jazyk –1; paštský jazyk – 1;anglický jazyk – 1 a chorvátsky jazyk – 1. 5. Vyššieho súdu v Pančeve pre: anglický jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; maďarský jazyk – 1; chorvátsky jazyk – 1 a macedónsky – 1. 6. Vyššieho súdu v Sombore pre: maďarský jazyk – 2; rusínsky jazyk – 1;anglický jazyk – 2; nemecký jazyk – 2; chorvátsky jazyk – 1; taliansky jazyk – 1; čínsky jazyk – 1; španielsky jazyk – 1; francúzsky jazyk – 1; slovenský jazyk – 1; český jazyk – 1; rómsky jazyk – 1; arabský jazyk – 1; albánsky jazyk – 1; slovinský jazyk – 1 a posunkový jazyk – 2. II. Kandidát na stáleho súdneho prekladateľa alebo stáleho súdneho tlmočníka znakov nevidiacich, nepočujúcich alebo nemých osôb (ďalej: kandidát) môže byť osoba, ktorá spĺňa nasledujúce všeobecné a osobitné podmienky, ktoré preukazuje spôsobom stanoveným oznamom. Všeobecné podmienky pre kandidátov: 1. je plnoletá osoba a má bydlisko na území AP Vojvodiny: – splnenie podmienok preukazuje osobný preukazom (čipový osobný preukaz musí byť prečítaný); 2. je štátny občan Republiky Srbsko: – splnenie podmienok sa preukazuje osvedčením o štátnom občianstve nie starším ako šesť mesiacov; 3. má najmenej vysoké školské vzdelanie (pre stálych súdnych prekladateľov): – splnenie podmienok sa preukazuje diplomom o nadobudnutom vysokom školskom vzdelaní; 4. má najmenej stredné školské vzdelanie v trvaní štyroch rokov – štvrtý stupeň (pre stálych súdnych tlmočníkov znakov nevidiacich, nepočujúcich alebo nemých osôb): – splnenie podmienok sa preukazuje diplomom o nadobudnutom strednom školskom vzdelaní; 5. že mu/jej skôr nezanikol pracovný pomer v štátnom orgáne pre ťažšie porušenie povinností z pracovného pomeru: – splnenie podmienok platí len pre tých kandidátov, ktorí boli, resp. sú ešte stále v pracovnom pomere v štátnom orgáne. Splnenie podmienok sa preukazuje písomných vyhlásením kandidáta, že mu/jej nezanikol pracovný pomer v štátnom orgáne pre uložené disciplinárne opatrenie. Kandidát sám zostavuje a podpisuje vyhlásenie; 6. nebol odsúdený na trest väzenia v trvaní najmenej šiestich mesiacov: – splnenie podmienok sa preukazuje osvedčením z evidencie trestov príslušnej Policajnej správy MV RS, nie starším ako šesť mesiacov. Osobitné podmienky pre kandidátov: 1. má zodpovedajúce vysoké školské vzdelanie pre určitý cudzí jazyk alebo úplnú znalosť jazyka, z ktorého a do ktorého prekladá ústny prejav alebo písaný text – splnenie podmienok sa preukazuje: · diplomom o nadobudnutom vysokom školskom vzdelaní pre určitý cudzí jazyk (pre stálych súdnych prekladateľov); · previerkou znalosti jazyka, ktorú uskutočňuje komisia. 2. pozná právnu terminológiu, ktorá sa používa v jazyku, z ktorého a do ktorého sa prekladá – splnenie podmienok sa preukazuje: · previerkou znalosti právnickej terminológie, ktorú uskutočňuje komisia; 3. má najmenej päťročnú skúsenosť na prekladateľských úkonoch, resp. ako tlmočník posunkovej reči; – splnenie podmienok sa preukazuje osvedčením o skúsenosti na prekladateľských úkonoch. III. S prihláškou na oznam kandidát doručuje originál alebo overenú fotokópiu žiadaných dôkazov, overené u notára alebo obecnými správami, pre ktoré nie sú menovaní notári. Dôkazy o splnení podmienok z článku II. odsek 1 body 2 a 6, v súlade s článkom 103 odsek 2 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník RS, číslo 18/2016 a 95/2018 – autentický výklad) zo služobnej povinnosti obstaráva Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. IV. Komisia, ktorú vytvoril pokrajinský tajomník, skúma predložené žiadosti a dôkazy kandidátov a vykonáva jazykovú a právnu terminologickú previerku, aby preukázala splnenie osobitných podmienok. Náklady na previerku znáša žiadateľ. V. Prihlášky na oznam s dôkazmi o splnení podmienok podľa bodu II. tohto oznamu sa majú predložiť do 30 dní od dátumu uverejnenia oznamu na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, s názvom: Prihláška na oznam o dosadenie stálych súdnych prekladateľov pre obvody vyšších súdov na území APV. Prihlášky sa podávajú na tlačive, ktoré je možné stiahnuť z webovej stránky Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina.gov.rs v časti „Služby“ – časť „Súdni tlmočníci“. Oneskorené, nezrozumiteľné a neúplné žiadosti sa nebudú brať do úvahy. Previerka znalosti jazyka sa vykoná najskôr do 30 dní od posledného dňa lehoty na predkladanie prihlášok. VI. Podľa Zákona o republikových správnych poplatkoch, sadzobník č. 1, kandidát je povinný zaplatiť 870,00 dinárov po predložení prihlášky za podanie žiadosti a vydanie rozhodnutia na žírový účet č. 840-742221843-57, referenčné číslo 97 11-223, účel platby – republikový správny poplatok, príjemca: Rozpočet Republiky Srbsko. POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE VZDELÁVANIE, PREDPISY, SPRÁVU A NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – NÁRODNOSTNÉ SPOLOČENSTVÁ AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA REPUBLIKA SRBSKO 128-74-25/2020-02 z 25. novembra 2020 Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

48 /4935/ 28. 11. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. novembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 29. novembra 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2017, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV Spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 1. decembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník TV Spomienky 45-ročnej slovenskej TV redakcie. Práve v deň, ktorý sa považuje za historický, lebo pred 45 rokmi magazínovou reláciou Rozhľady začal sa vysielať televízny program po slovensky, vysielanie TV Spomienky bude venované tejto udalosti. O začiatkoch programu v slovenčine, o osamostatnení televíznej redakcie od rozhlasovej, o pribúdaní vysielacích obsahov, krízových deväťdesiatych rokoch, búraní budovy na Mišeluku, častej ﬂuktuácii kádrov, až po situáciu dnes sa zmienili bývalí vedúci redakcie a niektorí jej zamestnanci. Boh náš je láska. V náboženskom vysielaní bude rozlúčka s bývalým biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Samuelom Vrbovským, ktorý nedávno ukončil službu na tomto významnom poste v našej cirkvi. Predstavený bude novozvolený senior sriemsky Igor Feldy, farár staropazovský, a vo vysielaní bude i záznam o novom obraze v chráme Božom v Hložanoch.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 27. novembra – Včera sme si boli cudzí Sobota 28. novembra – USS Indianapolis – boj o prežitie Pondelok 30. novembra – Rok vtákov Utorok 1. decembra – Pravá blondínka 3 Streda 2. decembra – Jack Hunter a Nebeská hviezda Štvrtok 3. decembra – Útek do Mexika

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 29. novembra Film: Kráska a zviera Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Búrka Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 29. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Humanitárny bazár usporiadali aj v Kovačici Utorok 1. decembra 16.00 Padinčanky odovzdali množstvo koláčov sociálne ohrozeným rodinám v Obci Kovačica Vianočné balíky zo Slovenska aj v tomto roku potešia mnohé deti Kreslený ﬁlm: Postavený na skale Piatok 4. decembra 16.00 Film: Statky-zmätky Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Naladení strelci v Pivnici SLÁVIA – RUSÍN 4 : 2 (2 : 1) Ján Šuster

poslednom majstrovskom zápase tejto jesene pivnická Slávia na svojom ihrisku porazila susedovcov z Ruského Kerestúra 4 : 2. Zápas priniesol veľmi pekný futbal vďaka dobrému výkonu oboch mužstiev. Na trávniku sme videli všetko to, prečo futbalová hra láka divákov. Rýchle útoky, presné prihrávky, množstvo striel na brány, výborné zákroky brankárov, niekoľko nevyužitých šancí, raz trafená žrď a až šesť gólov videli nepočetní diváci na nedeľňajšom zápase v Pivnici. Keď hovoríme o divákoch, treba vedieť, že tí najvernejší zápas sledovali spoza múrika, stojac na stoličke, lavičke alebo na zadnom sedadle bicykla. Už začiatok zápasu sľuboval, že to bude dobrý futbal. V prvých minútach domáci zahodili dve naozaj zrelé šance, keď Đurić a Davidović netrafili. V 7. min. sa radovali hostia, ktorý založili útok, Kulić a Đukanović si vymenili miesta, tento druhý zbehol do trestného územia a popri vybiehajúcom brankárovi Vučetićovi

loptu upravil do siete. Domácich to nezmýlilo, lebo už v 10. min. vyrovnali výsledok. Čvokića v útoku na ľavej strane asi tridsať metrov od brány súpera nedovolene zastavili Kerestúrčania. Jušković z voľného kopu zacentroval na opačnú stranu, kde bol Davidović najrýchlejší a najvyšší, presne hlavičkoval a lopta sa ocitla v sieti. V 19. min. znova voľný kop za domácich pred trestným územím, Jušković sa nerozhodol streliť priamo na bránu, ale krátko prihral Šmitovi, ktorý ostrou strelou vedľa múra loptu poslal do dolného pravého rohu, ktorú brankár Rusína Kalinić nemohol kryť. Do konca polčasu sa mohol presláviť Kuchta, ktorí sa dvakrát našiel sám pred brankárom, no v oboch prípadoch strážca siete Kerestúrčanov strely kryl. Mali aj hostia šancu, keď sa strela Kulića z veľkej skrumáže odrazila od žrde. V 47. min. Jušković z pravej strany odcentroval loptu k bližšej žrdi, odkiaľ ju Đurić dorazil do siete. V 55. min. Kuchta pred trestným územím odobral loptu obrancom hostí, uvoľnil Davidovića, ktorý

Záskalický, Kuchta (Beláni), Grňa, Đurić (Vinković), Davidović, Čvokić (Benka) Výsledky 17. kola: Stanišić – ŽAK 4 : 1, Radnički – Zadrugar 6 : 0, BSK – Budućnost (P) 1 : 0, Tvrđava – Kordun 1 : 2, Budućnost (M) – Borac 46 2 : 0, Polet – Budúcnosť (H) 4 : 1, Kulpín – Omladinac 3 : 0, Maglić – Borac (BG) 0 : 4, Slávia – Rusín 4 : 2.

sa po druhýkrát zapísal medzi strelcov na tomto zápase. Konečný výsledok je stanovený v 78. min., keď rozhodca Martinović dosť prísne odpískal jedenástku za hostí, ktorú Vujović premenil – 4 : 2. Pred koncom zápasu rozhodca z neznámych príčin neuznal gól Davidovića. Rozhodca nemal ťažkú robotu a v tom mu pomohli aj samotní hráči. Žlté karty dostali: Čvokić, Grňa, M. Šmit (Slávia), Kalinić a Danojević (Rusín). SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský, A. Šmit, Jušković, M. Šmit,

1. Stanišić 1920 2. Budućnost (P) 3. Budućnost (M) 4. Rusín 5. Borac 46 6. Borac (BG) 7. Slávia 8. Kulpín 9. Radnički 1918 10. ŽAK 11. BSK 12. Budúcnosť (H) 13. Kordun 14. Polet 15. Zadrugar 16. Maglić 17. Tvrđava 18. Omladinac (-1)

Jeden gól málo: Martin Molnár (Budúcnosť Hložany)

spoluhráčovi a Dubovský už viac nemal šancu – 3 : 0. Druhý polčas sa začal veľmi dobre, lebo Molnár čoskoro skorigoval na 3 : 1. Iskierka na priaznivejší výsledok Hložančanov začala tlieť, ale len zatiaľ kým Karavukovčania nedali aj posledný, štvrtý gól na zápase. Tak si mužstvo Poleta zabezpečilo presvedčivú výhru, pripísalo tri body na svoje konto, ktoré im na jar mnoho budú znamenať v boji o záchranu v lige, lebo sú v ohrození, že vypadnú. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Jakuš, Fábry, Miškovic, Horvát, Popović, Adámek, Molnár, Čipkár, Carić, Leđanac; striedali: Katiak a Zahorec Foto: J. Pucovský

Pekná rozlúčka: Milan Grňa (Slávia Pivnica)

Body nádeje

POLET – BUDÚCNOSŤ (H) 4 : 1 (3 : 0) Ján Murtín

a posledný zápas tejto jesene do Karavukova mužstvo hložianskej Budúcnosti odcestovalo len s trinástimi hráčmi. Pre pracovné záväzky a iné príčiny nemohli cestovať viacerí futbalisti, ktorí by prišli vhod, aby mužstvo dosiahlo možno aj lepší výsledok s domácim Poletom, ktorému v tejto časti súťaže vonkoncom nekvitnú ruže. Zápas bol prakticky rozhodnutý už v prvom polčase, keď domáci získali až trojgólový náskok. Prvý gól padol po rohovom kope, keď • ŠPORT •

lopta trafila do žrde, ktorú potom domáci útočník vrátil do siete. Druhý gól bol ešte podivnejší, lebo domáci hráč chcel centrovať, ale lopta oklamala Dubovského a skončila v sieti. Hložančania potom už viac nemali čo čakať, museli zaútočiť a prípadne dať gól, alebo si vytvoriť príležitosť na priaznivejší výsledok. Keďže viacerí hráči odišli pred bránu Poleta, lopty sa nejako zmocnil jeden Karavukovčan, odkopol ju ďaleko k svojmu spoluhráčovi, ktorý mal veľký a voľný priestor na ihrisku, pred sebou iba Horváta, prihral dobiehajúcemu

48 /4935/ 28. 11. 2020

17 16 17 12 17 11 17 10 17 9 16 9 17 9 16 8 17 6 17 6 17 5 17 4 17 5 17 5 17 4 17 4 17 2 17 2

0 1 56 : 17 1 4 42 : 15 4 2 39 : 13 2 5 44 : 28 3 5 28 : 24 2 5 34 : 24 2 6 20 : 17 1 7 39 : 43 3 8 24 : 32 2 9 25 : 28 5 7 22 : 28 6 7 31 : 37 3 9 24 : 39 1 11 20 : 28 4 9 22 : 39 3 10 25 : 45 4 11 17 : 36 4 11 26 : 45

48 37 37 32 30 29 29 25 21 20 20 18 18 16 16 15 10 9

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

stvu. S hráčom viac domáci prebrali hru a po chybách obrancov hostí obrátili výsledok vo svoj prospech. Na centrovanú loptu z pravej strany nikto z hostí nereagoval a Radivojevovi nebolo ťažko v 60. min. výsledok vyrovnať. V závere zápasu pohotový Radivojev bol znovu strelcom, tak domácim priniesol tri body a spečatil osud svojim bývalým spoluhráčom, lebo vlani hrával v radoch Doliny. Zápas mal korektný priebeh a okrem vylúčenia z hry Popovića nič iné by nevplývalo na výkon a konečný výsledok zápasu. DOLINA: Králik, Stojkov (Tadić), Kolak, Mitkovski (Hlavča), Janjović, (Ilić), Kelečević, Jovanov, Josimovski (Sokola), Popović, Svetlík (Bančov), Radenković

Idvorčania obrátili výsledok Posledné jesenné kolo prinieslo nečakané výsledky, ktoré podnietili zmeny v poradí vedúcej trojky. Body z hosťovania pomohli Pavlišanom získať titul jesenného majstra. Jeden z favoritov – Partizan z Gaja nečakane prehral doma a skončil na 3. mieste, lebo ho nižšie posunuli Alibunárčania, ktorí si priniesli body z Potpornja. Padinská Dolina zostala štvrtá aj po prehre v obecnom derby s Idvorčanmi. Majstrovstvá výborne skončili Hajdušičania, ktorí po výhre v Uljme vzlietli vysoko do hornej časti tabuľky. Posledné tri miesta patria najslabším mužstvám: sú to Partizan Uljma, Banat Ilandža a Radnički z Barandy, ktorý je vo veľmi zlom položení, a jeho ďalšia účasť v majstrovstvách je otázna. Výsledky 15. kola: Stari Tamiš – Jugoslavija 0 : 0, Sloga – BAK 3 : 1, Potporanj – Budućnost 0 : 3, Polet – Dolina 2 : 1, Partizan (G) – Strela 1 : 2, Spartak 1911 – Radnički 3 : 0, zápas prerušili, lebo hostia z Barandy zostali s nedostatočným počtom hráčov, Banat – Crvena zvezda 0 : 2, Partizan (U) –Hajdušica 2 : 4.

Dragan Milanović z Pančeva mal pravdu, mienky boli rozličné, a mnohí si myslia, že takým verdiktom pomohol domácemu muž-

1. Crvena zvezda 2. Budućnost 3. Partizan (G) 4. Dolina 5. BAK 6. Hajdušica 7. Polet 8. Strela 9. Spartak 1911 10. Stari Tamiš 11. Sloga 12. Potporanj 13. Jugoslavija 14. Partizan (U) 15. Banat 16. Radnički (-1)

polčasu Melich vykopol loptu na polovicu domácich, prijal ju N. Ružić a po rýchlom útoku vyrovnal – 2 : 2. Po zmene strán hostia útočili a domáci sa hlavne bránili a ani raz neprišli k bráne Melicha. Na 2 : 3 skóroval najlepší strelec Hajdušičanov A. Ružić, ktorého domáci obrancovia ani tentoraz nemohli dohoniť a bodku za výsledkom zápasu položil A. Lipták znovu z penalty, ktorú rozhodca Subić dopískal po tom, čo domáci obranca neobozretne udrel do tváre Radovića.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar (Radović), Mršić, Folťan, Knežević (Đukić), Pejčić, A. Ružić (Miksád), A. Lipták, N. Ružić A tak Hajdušičania po slabom štarte napravili celkový dojem. Dokonca, kvalitnou hrou a dobrými výsledkami určite prekvapili mnohých priaznivcov futbalu, ktorí ich na začiatku majstrovstiev podcenili a zaradili medzi kluby, ktoré budú bojovať o záchranu. Stal sa však opak a Hajdušičania nielenže nebojujú o záchranu, ale prezimujú v hornej časti tabuľky.

POLET – DOLINA 2 : 1 (0 : 1) Ján Bokor

adinčania do susedného Idvora odcestovali len bez chorého brankára Bujakovića, ktorý najviac aj chýbal, aby sa Dolina z rodnej dedine Mihajla Pupina vrátila s plným ziskom. Obaja súperi vydali zo seba zvyšky posledných síl, aby vyhrali prestížny zápas. Doline sa viac darilo v prvom polčase. Vtedy jej hráči mali plnú iniciatívu a produkovali kvalitný výkon. Z

množstva šancí realizovali iba jednu, keď strelcom vedúceho gólu bol Josimović v 15. min. Domáci nedokázali veľa, ani raz nekopli na bránu Králika. Vyzeralo, že omnoho lepšia Dolina ľahko získa body. Staré futbalové pravidlo, že keď nedáš – dostaneš, stalo sa v druhom polčase. V druhom polčase Dolina stratila kontrolu hry. Všetko začalo naopak, keď hostia zostali desiati na ihrisku. Pre druhú žltú kartu ihrisko musel opustiť Popović. Či rozhodca

Predčasne pod sprchy: Vukašin Popović (Dolina Padina)

15 10 15 10 15 9 15 8 15 7 15 7 15 7 15 7 15 6 15 6 15 5 15 5 15 5 15 3 15 2 15 1

3 2 25 : 14 2 3 26 : 11 4 2 42 : 16 3 4 35 : 17 3 5 27 : 20 3 5 26 : 21 3 5 21 : 18 2 6 25 : 29 3 6 26 : 24 3 6 18 : 25 4 6 17 : 18 2 8 17 : 24 2 8 12 : 20 2 10 16 : 29 2 11 15 : 35 3 11 9 : 36

33 32 31 27 24 24 24 23 21 21 19 17 17 11 8 5

Mnohí ich podcenili PARTIZAN (U) – HAJDUŠICA 2 : 4 (2 : 2) Vladimír Hudec

ajdušičania v poslednom jesennom kole v dedine Uljma ospravedlnili úlohu favorita. Len čo sa pohli zo stredu ihriska, vytvorili si stopercentnú šancu, ibaže A. Ružić strieľal vedľa. Tým dali najavo, že prišli po všetky tri body a aj v pokračovaní dominovali. V 16. min. sa ujali vedenia. A. Ružić vo svojom štýle prebehol súperov, oklamal aj brankára a bolo 0 : 1. Po tomto góle domáci

www.hl.rs

nadviazali rovnováhu a podarilo sa im obrátiť výsledok. Najprv v 35. min. ich útočník dostal loptu v šestnástke hostí a spadol. Rozhodca Subić z Vršca mu uveril, že ho niekto z hostí fauloval a ukázal na biely bod, ktorý domáci premenili. Trochu neskoršie domáci sa strelou z diaľky ujali vedenia. Mali ešte jednu príležitosť, keď Melichovi vypadla lopta, ale našťastie útočník domácich strieľal vedľa. Nuž a potom v posledných chvíľach

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Na rozlúčku iba gól MLADOSŤ – KRILA KRAJINE 1 :0 (0 : 0) Samuel Medveď

red začiatkom posledného majstrovského zápasu vo Vrbare hráči oboch mužstiev, členovia vedenia, rozhodcovia a nepočetní diváci minútkou ticha vzdali počesť zosnulému patriarchovi Srbskej pravoslávnej cirkvi Irinejovi. V úvode zápasu, v rozpätí troch minút hostia z Báčskej Palanky dvakrát kopali z rohu, ale nebezpečenstvo pre bránu Mladosti nebolo. Prvý pokus domáci mali v 8. min., keď Kaňa z ľavej strany prihral Ožvátovi, ale kapitán z príliš ťažkej situácie kopal nad bránu. V 25. min. prvý rohový kop Ivetića mužstvu Mladosti nepriniesol nič, lebo sa lopty zmocnil vysoký a skúsený brankár Radivoje Lugonja. Hostia v 26. min. z ľavej strany zahrali voľný kop, brankár Leňa pohotovo zareagoval, loptu dobre vyboxoval... Bolo to podnetom, aby domáci začali viac útočiť, ale bez úspechu. Palančania, ktorí do Petrovca prišli určite vyťažiť aspoň bod, mali peknú šancu v 35 min., keď možno ich najlepší hráč Barić spoza šestnástky kopol po zemi tesne vedľa ľavej žrde brány Leňu. V 41. min. Zorić dobre centroval sprava, loptu hlavou zachytil stopér Jakuš, ale Lugonja ju pevne zovrel do ná-

ručia. V 45. min. veľmi dobrý stredopoliar Zorić prudko vypálil na bránu, ale lopta skončila nad brvnom. V druhom polčase sa hral kvalitnejší futbal. Veľmi rýchlo padol aj jediný gól. V 47. min. sprava prenikol Brajković, prízemne odcentroval rovno na nohu Kaňu,

nad bránu. Kaňa aj v 80. min. z ležiaceho stavu triafal nepresne, hoci iba niekoľko metrov od neho bol sám Zorić. Brajkovićovi a Stojisavljevićovi sa tiež nepodarilo zvýšiť náskok. Posledných desať minút sa Palančania pokúsili aspoň vyrovnať. Strela Serdara skončila vedľa žrde a loptu Barića z voľného kopu

Brankár Palančanov Radivoje Lugonja leží v bráne, ale hlavne, že je lopta po „bombe“ Aljošu Zorića v 45. min. za sieťou

ktorý asi z piatich metrov upravil loptu do siete dovtedy nezdolateľného Lugonju – 1 : 0. Novú šancu mal Kaňa v 62. min., keď po prihrávke Đakovića asi zo siedmich metrov silne, ale nepresne kopol

z dvadsiatich metrov v 88. min. Leňa efektne vybránil. MLADOSŤ: Leňa, Šproch (Kavčić), Jakuš, Zorić (Petej), Beronja, Brajković, Đaković, Ožvát, (Stojaković), Plavšić (Stojisavljević),

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výborný aj záver AŠK – MLADOST (L) 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Gál

d prvej minúty posledného zápasu tejto jesene Aradáčania dali najavo hosťom z Lukićeva, že nemienia prehrať a podali jeden z najlepších výkonov v tejto časti sezóny. Zadáci hrali bezchybne, stredopoliari pevne a bojovne, vytvárali šance, ale ich útočníci nerealizovali. Najprv Mijić zohrial dlane brankára hostí strelou z 25 metrov. Aj ďalšiu šancu mal Mijić, ibaže jeho strela hlavou trafila brvno. Následne Čurović po sólovej • ŠPORT •

akcii strelil, brankár strelu odrazil na nohu Birmanca, ale aj jeho pokus brankár zneškodnil. V druhom polčase v 60 min. po rohovom kope v skrumáži pred bránou hostí najlepšie sa vynašiel Birmanac a domáci sa konečne ujali vedenia. V pokračovaní Aradáčania zahodili celý rad šancí – Vesin dve, Čurović a Josimov po jednej. Konečne v 85. min. Jevremov z pravej strany centroval, obranca loptu odrazil na nohu Čurovića, ktorý stanovil koneč-

ný výsledok. V 88. min. rozhodca správne do šatne predčasne zaslal Vesina a kapitána hostí pre vzájomné udieranie. AŠK: Stojkov, Jevremov, Stanić, Matejin, Zakić, Vesin, Ponorac, Adamov (Josimov), Birmanac, Mijić, Čurović Výsledky 17. kola: 2. oktobar – MSK 1 : 1, Vojvodina (NM) – Mladost (BD) 0 : 0, Borac – Delija 5 : 2, Tamiš - OFK Klek 1 : 0, Polet – Rusanda 5 : 1, Radnički 1911 – Crvena zvezda 1 : 1, Vojvodina (B) – Potisje 4 : 2, AŠK – Mladost (L), voľný bol Lehel.

Kaňa, Ivetić Výsledky 16. kola: Vojvodina (BG) – Vrbas 6 : 0, Tavankut – Bačka 1 : 0, Mladosť (P) – Krila Krajine 1 : 0, Obilić – Crvenka 3 : 2, Srbobran – Vojvodina (T) 3 : 0, Radnički – Bajša 1 : 1, ČSK Pivara – Hercegovac 0 : 2, Mladost (A) – Njegoš 4 : 1, Tekstilac – Mladost (T) 3 : 2. Program posledného 17. kola: Krila Krajine – Obilić, Mladost (T) – Mladosť (P), Njegoš – Tekstilac, Bačka – Mladost (A), Hercegovac – Tavankut, Bajša – ČSK Pivara, Vojvodina (T) – Radnički, Vrbas – Srbobran, Crvenka – Vojvodina (BG). Foto: J. Pucovský

1. Vojvodina (BG) 2. Bajša 3. Tekstilac 4. Mladosť (P) 5. Mladost (A) 6. Mladost (T) 7. Tavankut 8. ČSK Pivara 9. Bačka 10. Hercegovac 11. Krila Krajine 12. Radnički 13. Njegoš 14. Crvenka 15. Vrbas 16. Srbobran 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

16 11 16 10 16 10 16 10 16 7 16 9 16 7 16 6 16 6 16 5 16 5 16 5 16 4 16 4 16 4 16 3 16 4 16 1

2 3 35 : 10 5 1 34 : 11 5 1 34 : 13 2 4 41 : 14 8 1 28 : 14 2 5 34 : 21 5 4 22 : 14 4 6 21 : 19 3 7 24 : 27 5 6 23 : 21 4 6 23 : 25 3 8 20 : 31 3 9 21 : 35 3 9 19 : 37 3 9 19 : 37 5 8 21 : 28 1 11 26 : 53 3 12 10 : 45

35 35 35 32 29 29 26 22 21 20 19 18 15 15 15 14 13 6

1. Crvena zvezda 15 13 2. Mladost (BD) 16 11 3. Polet 16 11 4. AŠK 16 9 5. Mladost (L) 16 7 6. Radnički 1911(-1)16 7 7. Vojvodina (NM) 16 7 8. Potisje 16 6 9. Rusanda 16 6 10. 2.oktobar 16 6 11. Vojvodina (B) 16 6 12. Bora 16 5 13. MSK 16 5 14. Delija 16 4 15. OFK Klek 15 4 16. Tamiš 16 2 17. Lehel 16 0

2 0 48 : 11 2 2 42 : 13 1 3 39 : 12 4 3 31 : 16 4 5 26 : 25 3 5 26 : 20 2 6 27 : 23 3 6 25 : 23 2 7 34 : 28 2 7 21 : 30 1 8 28 : 25 3 7 25 : 18 3 7 25 : 20 4 7 16 : 35 1 10 22 : 40 2 11 11 : 34 1 15 7 : 80

41 35 34 31 25 23 23 21 20 20 19 18 18 16 13 8 1

48 /4935/ 28. 11. 2020

Šport SRBSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

So strachom ani frajerku nenájdeš! SLOGA – JEDNOTA 2 : 1 Matej Bzovský

ováčik v lige z dediny Čonoplja, práve ako i Staropazovčania na vlastnej hracej ploche svojim hosťom zo sriemskej roviny dali poriadnu lekciu. Mužstvo Slogy hralo rýchle, efektívne a predovšetkým obetavo. Práve tieto vlastnosti v športe tak veľmi dôležité chýbali hráčom Jednoty. Už v 4. min. hostia sa ujali vedenia gólom vynaliezavého obrancu Predraga Subotića, ktorý sa aj predtým, v stretnutí so susedmi z Nových Bánoviec zapísal do listiny strelcov. Odvážnejší a oveľa húževnatejší domáci sa vedenia hostí nezľakli. Prebrali iniciatívu, neustále ohrozovali bránu Lazara Jovišića a snahu o vyrovnanie korunovali až v 60. min. gólom veľmi dobrého stredopoliara Vukovića. Ľahostajne hrajúci hostia, okrem mladého bonusového hráča Nikolu Zeljkovića, ktorý jediný zasluhuje pochvalu, nemali v prvom, ešte menej v druhom polčase vyložených šancí. Iba dve nešikovné a nepresné strely

Perovića a Đokića, od ktorých sa ako od kanonierov oveľa viac očakávalo, nestačili na úspech. V 70. min. prišlo k úplnému zvratu, keď si domáci prostredníctvom strelca Ninkovića zabezpečili viac než zaslúženú výhru v boji o záchranu. Už pred odchodom do Čonoplje sa cítilo, že v radoch Jednoty nebola obvyklá nálada. Hráči boli pred posledným zápasom znechutení, bolo zrejmé, že odcestujú bez spoľahlivého stopéra Nemanju Kačara. V autobuse nebol ani šéf odborného štábu Vladimir Livaja, trápila ho horúčka, nechcel riskovať a odcestoval osobným automobilom. V Čonoplji neboli ani niektorí významní funkcionári. Vznikol dojem, že hostia pred vykročením na trávnik boli príliš ustarostení. Pre skúsený tím Jednoty strach vôbec nebol oprávnený, preto sme sa spamätali na to ľudové porekadlo, že: „So strachom si ani frajerku nenájdete.“ Pazovčania v Čonoplji nenašli ani malú cestičku k výhre. JEDNOTA: Jovišić, Subotić, Ivetić (Tošić), Ranđić, Gavrilo-

Program posledného 19. kola: Mladost – Prvý máj, Feniks 1995 – Tisa, Radnički (Z) – Dinamo 1945, Bečej 1918 – Borac, Jednota – Sloboda, Radnički 1912 – Sloga, Kozara – Dunav, Vojvodina 1928 – Hajduk 1912, Stari grad – Bačka 1901, Omladinac – Vršac.

Obetavý a príkladný aj starším: Nikola Zeljković (Jednota St. Pazova)

vić, Đokić, Zeljković, Krkobabić, Nikolić, Vasović, Perović (Cimeša) Výsledky 18. kola: Prvý máj – Omladinac 1 : 0,Vršac – Stari grad 2 : 0, Bačka 1901 – Vojvodina 2 : 1, Hajduk 1912 – Kozara 6 : 1, Dunav – Radnički 1912 0 : 4, Sloboda – Bečej 1918 2 : 5, Borac – Radnički (Z) 0 : 1, Dinamo 1945 – Feniks 1995 2 : 1, Tisa – Mladost 0 : 2, Sloga – Jednota 2 : 1.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zima nebude pokojná TATRA – SIRIG 1 : 1 (1 : 0) Pavel Pálik

ol to zaujímavý, dynamický a do konca výsledkovo neurčitý zápas dvoch vyrovnaných mužstiev. Obojstranne sa hralo tvrdo, rýchlo, ale korektne. Šancí bolo málo, každé mužstvo premenilo po jednu, a preto je výsledok na konci najreálnejší. Kysáčania prví strelili gól v 31. min. prostredníctvom Jankovića a vyrovnal Vučković v 69. min. Rozhodca Dragoljević z Báčskeho Jarku žltými kartami potrestal

www.hl.rs

Radića (Tatra), Gatašića a Narančića (Sirig). TATRA: Milošević, Sivčević, Krpović, Novičević, Haška, D. Ožvát (A. Ožvát), Spajić, Janković, Budík (Stefanović), Radić, Panović Výsledky posledného 17. kola: Petrovaradin – Titel 2 : 0, Bačka 1923 – Fruškogorski partizan 2 : 0, Futog – ŽSK 3 : 5, Omladinac – Fruškogorac 0 : 0, Tatra – Sirig 1 : 1, Báčka (B) – Slavija 1 : 4, Hajduk – Veternik 0 : 15, Jedinstvo – Šajkaš 5 : 0, Susek – TSK 0 : 5.

Informačno-politický týždenník

Opory mužstva Tatry: Martin Budík a Andrej Haška (zľava)

1. Mladost 18 14 2. Vršac 18 10 3. Radnički 1912 18 9 4. Dinamo 1945 18 10 5. Tisa 18 9 6. Prvý máj 18 7 7. Radnički (Z) 18 8 8. Borac 18 9 9. Jednota 18 7 10. Omladinac 18 6 11. Stari grad 18 8 12. Sloga 18 7 13. Bečej 1918 18 7 14. Feniks 1995 18 7 15. Hajduk 1912 18 6 16. Bačka 1901 18 6 17. Kozara 18 5 18. Dunav 18 2 19. Sloboda 18 2 20. Vojvodina 1928 18 1

2 2 46: 11 5 3 26 : 11 6 3 32 : 12 3 5 28 : 20 4 5 32 : 21 8 3 19 : 12 4 6 26 : 22 1 8 22 : 22 6 5 27 : 21 7 5 23 : 15 1 9 22 : 19 4 7 22 : 23 3 8 30 : 31 3 8 24 : 27 4 8 29 : 28 4 8 25 : 29 3 10 22 : 44 4 12 13 : 42 4 12 14 : 44 4 13 9 : 37

44 35 33 33 31 29 28 28 27 25 25 25 24 24 22 22 18 10 10 7

1. Veternik 2. TSK 3. ŽSK 4. Sirig 5. Fr. partizan 6. Fruškogorac 7. Bačka 1923 8. Slavija 9. Šajkaš 1908 10. Petrovaradin 11. Omladinac 12. Jedinstvo 13. Futog 14. Báčka (B) 15. Titel 16. Tatra 17. Susek 18. Hajduk

2 1 74 : 10 3 1 42 : 6 6 2 38 : 27 2 5 24 : 11 2 5 38 : 28 4 4 41 : 19 4 4 33 : 17 4 5 33 : 21 2 7 38 : 27 2 7 26 : 25 3 7 25 : 24 4 7 37 : 32 3 9 26 : 33 4 10 12 : 34 1 12 20 : 55 3 11 16 : 39 2 14 18 : 69 1 16 7 : 71

44 42 33 32 32 31 31 28 26 26 24 22 18 13 13 12 5 1

17 14 17 13 17 9 17 10 17 10 17 9 17 9 17 8 17 8 17 8 17 7 17 6 17 5 17 3 17 4 17 3 17 1 17 0

• ŠPORT •

Mužstvo MOMS Aradáč – 4. miesto na 24. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2020

MOMS Aradáč: (stoja zľava) Pavel Malo, Martin Zahorec, Kristián Gál, Pavel Hrubík, Jovan Ponorac; (v drepe zľava) Vladimír Gál, Martin Labát, Mário Čeman, Milan Števko, Filip Gál Foto: Juraj Pucovský

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Evanjelická metodistická cirkev Mgr. Daniel Sjanta, superintendent EMC v Srbsku

vanjelická metodistická cirkev bola založená v 18. storočí v Anglicku Johnom Wesleyom. Jeho brat Charles odohral od samého začiatku hnutia tiež veľmi dôležitú rolu. Obaja pôsobili ako farári v Anglikánskej cirkvi, túžili po hlbšom poznaní Biblie a po tom, aby aj iných ľudí zaujali slovom Božím. Kým ešte študovali teológiu, založili tzv. Svätý klub, v ktorom sa veľmi špeciﬁckým a konkrétnym spôsobom snažili svoju vieru žiť, za čo dostali prezývku „metodisti“. Veľmi rýchlo sa v celom Anglicku a neskôr aj v šírom svete vytvorili skupiny veriacich, ktorí zdieľali názory bratov Wesleyovcov a túžili viac spoznať Boha. Na území Srbska EMC pôsobí od roku 1898, kým ešte Vojvodina bola súčasťou Rakúsko-Uhorska. Pred dvomi rokmi sme z milosti Božej mohli osláviť 120. výročie. Všetky naše cirkevné zbory, ktorých máme 14, sa

Dištriktné cirkevné stretnutie v Kysáči

Kolektív Korábu

nachádzajú vo Vojvodine a zvláštnosťou je to, že sa v nich konajú bohoslužby v troch jazykoch – v slovenčine, srbčine a maďarčine. Naše slovenské zbory sa nachádzajú v Báčskej Palanke, Kovačici, Kysáči, Padine, Pivnici a Starej Pazove. Naším hlavným poslaním bolo vždy hlásanie slova Božieho, pozývanie ľudí, aby sa osobne stretli s Pánom Ježišom, aby ho nasledovali a skrze vieru v neho boli zachránení a ich životy premenené. Našou túžbou je žiť takým životom, ktorý svoju vieru praktickým spôsobom aj prejavuje v dennodennom živote. Základnou normou viery a života je Písmo sväté, vykladané s použitím tradície, rozumu a skúsenosti. Jednou z neoddeliteľných činností metodistického hnutia od samého začiatku je aj sociálna činnosť. V našej cirkvi pôsobia dve sociálne ustanovizne: vo Vrbase máme zriadené stredisko pre núdznych, kde počas zimných mesiacov ponúkame teplé jedlo ľuďom v núdzi. V Pivnici máme Detský útulný pobyt Koráb, v ktorom ponúkame poldenný

pobyt pre deti vo veku 2 – 5 rokov. Okrem týchto dvoch máme aj v iných zboroch rôzne krátkodobé projekty, ktorými sa snažíme pomôcť ľuďom, ktorí pomoc potrebujú. Konáme to pohnutí Božou láskou a dobrotou, ktorú on ukazuje svojmu stvorenstvu. Prítomná je aj práca so všetkými vekovými skupinami: seniormi, mužmi, ženami, mládežou, deťmi. Pre deti už roky organizujeme letný program pod menom Spielmobil, počas ktorého okrem hier ponúkame aj program s biblickým posolstvom. Základným telesom našej cirkvi je Výročná konferencia, ktorá pozostáva z rovnakého počtu pastorálnych a laických delegátov. Výročné konferencie často prekračujú hranice krajín, ako je to aj v našom kontexte. Vedúcim cirkvi v Srbsku je superintendent, ktorý býva vymenovaný biskupom sídliacim vo Švajčiarsku, v Zürichu. „Kristovo slovo nech vo vás prebýva bohato. ... A všetko, čo konáte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho ďakujte Bohu Otcovi“ (Kol 3, 16-17).

Kysáčsky spevokol na návšteve v Nemecku

Koráboši 2019/2020