Hlas ľudu 49/2020 by NVU Hlas ľudu

Na 5. festivale krojov v Kysáči ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Aktivity Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM, ktoré sú tiež podmienené tohtoročnou pandemickou situáciou, prezentoval predseda Vladimír Francisty. A. Horvátová

5. 12. 2020 | 49 /4936/

Uzávierka čísla: 2. 12. 2020

Od 16. novembra 2020 sa vysielanie v slovenskej reči Rádia Nový Sad realizuje z novej budovy Rádio-televízie Vojvodiny na Mišeluku. Nové priestory a zmena prostredia priniesli mnohé pozitíva, ale aj negatíva pre členov slovenskej redakcie. O svojich dojmoch sa zmienili samotní novinári a úradujúci zodpovedný redaktor Martin Prebudila. M. Pap

Ženská a mužská spevácka skupina Kultúrneho centra Kysáč v nedeľu 29. novembra oslavovali narodeniny – 60 rokov od založenia. Na koncerte, ktorý pri tej príležitosti prebiehal vo veľkej sále KC, si pripomenuli aj niekdajších členov a nacvičovateľov, ale i úspechy, nahrávky v rozhlasoch a hosťovania v našich slovenských dedinách a v zahraničí. Na fotografii: Ženská spevácka skupina vystupovala i na Kysáčskom spevníku v roku 2014. E. Šranková

Biodiverzita nás udržuje nažive. No človek – tvor nepoučiteľný sám úporne píli konár, na ktorom sedí. Živočíchy extrémnou rýchlosťou prichádzajú aj o svoje prirodzené prostredie. Ľudská činnosť spôsobila, že z planéty za 50 rokov zmizli dve tretiny divoko žijúcich zvierat, výrazne znehodnotila tri štvrtiny všetkej súše a 40 % svetových oceánov. Strata biodiverzity nie je problémom jedného štátu, je to problém celého sveta, globálnej bezpečnosti, ekonomiky, je to etický a morálny problém. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Vianoce aj tak prídu Anna Francistyová

je tu december. Aj adventné obdobie. Rovno adventom sa začína symbolické odpočítavanie času do Vianoc. V nejednom dome už iste tróni adventný kalendár. Ten klasický s 24 okienkami a s malým najčastejšie čokoládovým prekvapením na každý deň. Aj adventný veniec zdobí naše príbytky. Novými sviečkami obnovený ten od vlani, vlastnoručne vypracovaný nový alebo kúpený od zručných známych. Na tradičnej dekorácii zo vždyzelených vetvičiek zajtra zapálime už druhú zo štyroch adventných sviečok. Zvykneme pripomínať, že práve december je najbohatší na rôzne zvyky a obyčaje, ktoré sa ešte v našich končinách dodržiavajú. Sotva však tak bude aj tohto roku. Rôzne protipandemické opatrenia nám priam diktujú, ako sa máme správať. Sotva nám však zakážu predmikulášske čistenie detskej obuvi a mikulášske darčeky ako rannú odmenu za túto nekaždodennú detskú prácu. Áno, je to o darčekoch, o prejavoch lásky, pozornosti, radosti, rodinnej súdržnosti, o teple domova. Aj v týchto neistých a trápnych časoch. Keď nám skutočne nie je ľahko... Keď na každom kroku vyskakujú čierne denné štatistiky súvisiace s pandémiou, keď vidíme zástupy našich spoluobčanov pred covid

ambulanciami, keď počujeme a vidíme infikovaných našich známych či blízkych... Ako si pomáhame? Na neduhy všetkých druhov najlepšia terapia je vraj kombinácia pozitívneho myslenia, dobrej knihy, príjemnej hudby a drobných radostí, ktoré nám odpútajú myšlienky do veselšej roviny. Do tejto čarodejnej kombinácie dovolíme si „naordinovať“ vám aj ďalšie číslo nášho týždenníka. Pre verných čitateľov sme znovu pripravili hodne zaujímavého čítania na 44 stranách. Pripomíname výročnú správu o činnosti aj štvrtého výboru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, začiatok seriálu príspevkov k tohtoročnému 30. výročiu obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii / v Srbsku, rozhovor s naším renomovaným operným spevákom a spevákom slovenských ľudových piesní Borisom Babíkom. V tomto čísle končíme seriál pod názvom Náboženský život, kde sme predstavili tradičné, v Srbsku a v širších meradlách uznané historické cirkvi. A začíname i s príspevkami z terénu, kde už pomaly „voňajú“ Vianoce. Napríklad o tých vyše 500 balíkoch, ktoré docestovali zo Slovenska pre detičky v Kovačickej obci, o vianočných aranžmánoch, ktoré s láskou vytvárajú detičky v Petrovci... Buďme zodpovední, obozretní, spoľahliví. Vianoce aj tak prídu. A len s pevným zdravím budeme sa z nich skutočne tešiť.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

7 Všetky naše znalosti sa môžu nenávratne 28 Poniger Forero a Zelenáková postúpili stratiť spolu s naším materinským do Pivnice jazykom

ĽUDIA A UDALOSTI 17 Povstala z vôle národa

ŠPORT

42 Jahňa vyhral fanúšik Partizana

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Kedy sa už ľudstvo poučí?

Na titulnej strane: Alisa Oravcová a Martin Marek tanečným bodom spestrili vernisáž fotografií v rámci 5. Festivalu slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine Foto: Elena Šranková

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

49 /4936/ 5. 12. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Ťažké obdobie sa nekončí Pripravil: Stevan Lenhart

ecember bude ťažkým obdobím, najmä pre zdravotníkov, – upozornil riaditeľ kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie v Srbsku Dr. Marijan Ivanuša. Hosťujúc v Rannom denníku RTS Ivanuša povedal, že rýchlosť zhoršovania sa epidemiologickej situácie v krajine postupne klesá, ale zároveň doložil: „Bez ohľadu na to môžeme očakávať, že aj po dosiahnutí vrcholu nákazy bude nátlak na nemocnice pokračovať ešte niekoľko týždňov, lebo vážny priebeh ochorenia Covid-19 trvá zhruba od desiatich dní do dvoch týždňov.“ Na otázku v súvislosti s adekvátnymi opatreniami, ktorými by sa mohli dosiahnuť najlepšie výsledky v boji proti koronavírusu, Ivanuša odpovedal, že je to v danej situácii ťažké odhadnúť. „Keď bol v niektorých iných krajinách takýto denný počet nových prípadov infekcie, tam sa zatvárali reštaurácie a kaviarne, dokonca bol vyhlásený mimoriadny stav so zákazom vychádzania. Je ťaž-

ko povedať, čo by dalo najlepšie výsledky v Srbsku. Osobne som zástancom prísnejších verejných a zdravotníckych opatrení, lebo tým spôsobom si chránime ostatnú časť hospodárstva a ekonómie, a najmä zdravie a ľudské životy.“ Riaditeľ kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie v Srbsku osobitne zdôraznil význam nosenia rúšok a dodržiavania bezpečnej vzdialenosti, lebo osoba môže šíriť infekciu aj predtým než začne pociťovať príznaky ochorenia. Dr. Marijan Ivanuša tiež poznamenal, že Srbsko sa intenzívne pripravuje na príchod vakcíny proti Covid-19. „Dúfam, že bude zaobstarané väčšie množstvo vakcín, nielen pre Srbsko, ale globálne. Lebo vieme, že spočiatku bude počet vakcín obmedzený a nebudú všetci môcť byť očkovaní. Preto bude podľa priority určené, kto by mal prijať vakcínu skôr a kto v ďalšom období,“ povedal Ivanuša. * Čierna Hora dňa 28. novembra vyhlásila srbského veľvyslanca Vladimira Božovića za nežiaducu

osobu (persona non grata) pre „zasahovanie do vnútorných záležitostí Čiernej Hory“; onedlho potom Srbsko oznámilo, že veľvyslanec Čiernej Hory Tarzan Milošević má 72 hodín na odchod z krajiny. Deň neskoršie Srbsko zrušilo rozhodnutie o vyhostení veľvyslanca Čiernej Hory, údajne s cieľom zmiernenia napätia medzi dvomi krajinami... Ako informovali viaceré médiá, Vladimir Božović pri nedávnom verejnom vystúpení označil zhromaždenie v Podgorici z roku 1918 (na ktorom sa rozhodlo o pripojení sa dovtedy nezávislej Čiernej Hory k Srbsku, čím sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov) za „oslobodenie“, čiže „slobodné vyjadrenie vôle národa spojiť sa s bratským Srbskom“. Ministerstvo zahraničných vecí Čiernej Hory v oznámení o. i. uviedlo, že Božović daným vyhlásením priamo zneuctil krajinu, ktorá voči nemu preukázala diplomatickú pohostinnosť. * Vo viacerých mestách vo Francúzsku dňa 28. novembra vypukli

ONLINE KONFERENCIA PREDSTAVITEĽOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Vystupujeme spoločne Anna Horvátová

nline konferencia predstaviteľov všetkých národnostných rád sa konala v pondelok 23. novembra. Horúci problém je práve oboznámenie, ktoré národnostným radám bolo doručené 29. októbra, že nám stopujú financie z republikového rozpočtu, ako i to, že sa zmenšuje rozpočet o 20 percent. Aké sú uzávery, odôvodní predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová: „Na online konferencii sme si navzájom ešte raz potvrdili, že všetci spoločne, ide o vedúce osobnosti národnostných rád, máme rovnaký stav. Budeme žiadať, aby sa nám

www.hl.rs

Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, na online konferencii

Informačno-politický týždenník

demonštrácie proti policajnému násiliu a návrhu bezpečnostného zákona, ktorým by sa malo obmedziť právo zverejňovať zábery policajtov pri výkone služby. Cieľom navrhnutého zákona by údajne mala byť ochrana policajtov, ale mnohí sú mienky, že jeho schválením bude ťažšie dokumentovať a dokázať prípady policajného násilia a zneužívania služobného postavenia. Táto téma sa stala stredobodom pozornosti vo francúzskej verejnosti najmä po nedávnom objavení sa videa, ktoré znázorňuje štyroch policajtov útočiacich na 41-ročného hudobného producenta tmavej pleti Michela Zeclera v Paríži. Protesty v niektorých francúzskych mestách vyústili do násilností, keď skupiny zamaskovaných demonštrantov zaútočili na policajtov kameňmi, petardami a dlažobnými kockami, na čo príslušníci polície odpovedali slzotvorným plynom. Ako uviedli viaceré médiá, demonštranti zapálili budovu francúzskej centrálnej banky, zapálené boli aj viaceré automobily a v pouličných nepokojoch bolo zranených zopár desiatok policajtov.

prostriedky vrátili a aby sa nám vyplatili všetky prostriedky nám určené do konca roka, aby sme si mohli zrealizovať plánované činnosti, ako i činnosti spôsobené novovzniknutou situáciou, a aby sme mohli stroviť peniaze na základe zákona, teda rešpektovať zákon a dodržať určené cielené trovenie, teda na bežné trovy a pravidelnú činnosť. Dohodli sme sa, že nastupujeme spoločne, nie jednotlivo a každý pre seba. Koordinácia teda nastupuje jednotne, ani jedna národnostná rada nevyskakuje samostatne. Riadime sa tým, že sme spoločne silnejší. K tomu spoločnými silami aj viac toho dokážeme. O problémoch na stretnutí s ministerkou Gordanou Čomićovou, ktoré sme mali deň po, hovoril predseda Národnostnej rady bulharskej národnostnej menšiny a predseda Koordinácie NRNM Stefan Stojkov.“ Foto: Mária Poptešinová • TÝŽDEŇ •

STRETNUTIE PREDSTAVITEĽOV KOORDINÁCIE NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN S MINISTERKOU PRE ĽUDSKÉ A MENŠINOVÉ PRÁVA A SPOLOČENSKÝ DIALÓG GORDANOU ČOMIĆOVOU

Nové ministerstvo pre národnostné rady určite prispeje k zveľadeniu činnosti transakcie z republiky, keďže my, rád, lebo proste nevieme, ako ktorí žijeme vo Vojvodine, sa ﬁ- fungovať, a k tomu porušíme aj Paláci Srbska v Belehrade nancujeme aj z republikového, zákon o národnostných radách, sa 24. novembra konalo aj z pokrajinského rozpočtu, a že v ktorom sa presne uvádza, ako stretnutie predstaviteľov sa nám rozpočet zmenšuje o 20 sa trovia prostriedky, teda 50 národnostných rád národnostpercent. Vzhľadom na situáciu, percent na bežné trovy a toľko je logické, aby rozpo- na pravidelnú činnosť.“ čet bol zmenšený, ale AKÝ JE STAV KOORDINÁCIE predsa nám mali na- NÁRODNOSTNÝCH RÁD OHĽAčas oznámiť. Prišli sme DOM TOHTO ZNÍŽENIA A AKÝ do situácie, že mnohé JE STAV MINISTERKY? aktivity, ktoré sme si „Predseda Koordinácie NRNM naplánovali, a zvlášť Stojkov na stretnutí poinformoval v takejto nezvyčajnej novú ministerku ohľadom problésituácii, nemôžeme mu. Ale aj ministerka nás príjemne zrealizovať. Okrem prekvapila, že nás relatívne rýchlo toho fókus sme dali od svojho vymenovania pozvala na vzdelávanie a in- na návštevu. Ubezpečovala nás, formovanie, čo bolo že rozpočet zmenšený nebude. aj odporúčanie Minis- Veríme, že to bude tak a že sa terstva štátnej správy postarajú, aby zabezpečili prosa lokálnej samosprávy, triedky na činnosti národnostných kde sme donedávna rád. K tomu na nasledujúci rok je patrili, tiež Kancelárii pred nami sčítanie obyvateľstva, pre ľudské a menšino- kde je potrebné, aby sa národStretnutie predstaviteľov Koordinácie národnostných rád národnostných menšín vé práva, ktorá viac ne- nostné rady aktívne zapojili, pres ministerkou Gordanou Čomićovou existuje. Aktivity, ktoré dovšetkým v tých obciach, kde sme realizovali, vyžado- žijú daní príslušníci národnostných menšín s novozvolenou mi- rodnostných rád, aj dovoľujú. vali určité ﬁnančné prostriedky, ných menšín a aby sa dostali do nisterkou Ministerstva pre ľudské My všetky menšiny takpovediac ktoré sme si ani nezaplánovali, komisií. A ďalšie, v roku 2022 nás a menšinové práva a spoločenský máme rovnaké problémy, s ktorý- takže sme ich museli čerpať aj čakajú voľby do národnostných dialóg Gordanou Čomićovou. mi sa stretávame. Samozrejme, že Vznikom osobitného ministerstva spoločnými silami niektoré naše pre ľudské a menšinové práva predsavzatia skôr a účelovejšie, sa potvrdzuje, že štát vážnejšie najsamprv účinnejšie riešime. vníma národnostné rady ako re- Inak predsedom Koordinácie nápublikové telesá, ktoré sú zastu- rodnostných rád, predstaviteľov piteľským orgánom príslušníkov 23 národnostných rád národnostnárodnostných menšín. ných menšín, je predseda Stefan Prítomná bola aj predsedníčka Stojkov, predseda Národnostnej Národnostnej rady slovenskej rady bulharskej národnostnej národnostnej menšiny Libuška menšiny. Na ujasnenie iba: predLakatošová, veľvyslankyňa sloven- seda koordinácie sa každoročne ského národnostného spoločen- mení, totiž predsedajúcou je kažstva, ktorá aj vyjadrila svoje dojmy dý rok druhá národnostná rada.“ z tohto dôležitého stretnutia: ČOMU ČELIA NÁRODNOSTNÉ „Bolo to naše prvé stretnutie, RADY NAJNOVŠIE? ktoré sme prijali s radosťou, lebo Všetky národnostné rady po formovaní ministerstva rýchlo sa dostali do nepredvídanej sme boli aj pozvaní, aby sme si situácie spôsobenej koronaví- Na stretnutí slovenskú národnostnú menšinu prezentovala s ministerkou Gordanou Čomićo- rusom, keď hospodárstvo naj- predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová (druhá sprava) vou pohovorili o ďalších plánoch, viac trpelo: „V rovnakej situácii z druhých výborov. No a stretli rád, takže v nasledujúcom roku teda čo a ako budeme pracovať. sú všetky národnostné rady, ale sme sa s informáciou, že sa nám môžu dať určité návrhy, či je ten Osobitne treba zdôrazniť, že všetci inak sa v tejto chvíli nedá. Najmä rozpočet zmenšuje a z republiky volebný zákon dobrý, či potrebuje predsedovia národnostných rád 29. októbra sme dostali obozná- prostriedky nedostaneme. Je to nejakú zmenu, doplnenie.“ spolu vystupujeme, zasadzujeme menie, že sa nám stopujú všetky problém všetkých národnostných Snímky: z archívu NRSNM Anna Horvátová

• TÝŽDEŇ •

sa o spoločné ciele, v žiadnom prípade nie ojedinele, ako si to niektoré menšiny aj napriek nášmu spoločnému dohovoru a koniec koncov aj koordinácii, ako spoločnému telesu a zástupcovi ná-

49 /4936/ 5. 12. 2020

Týždeň NOTEBOOKY PRE PRACOVNÍKOV NVU HLAS ĽUDU

Nové technické vybavenie ako pracovná motivácia Miroslav Pap

oraz rýchlejšia doba si vyžaduje aj aktuálne sledovanie novodobých technológií, ktoré urýchľujú a zjednodušujú prácu každého výrobného procesu. Podobne je to aj v printových médiách, kde nové, kvalitné počítače a fotoaparáty (zrkadlovky) podajú omnoho kvalitnejší výsledok. NVU Hlas ľudu z dôvodov potreby modernizácie pre svojich členov redakcie z vlastných zdrojov zaobstarala tri nové notebooky, ktoré pracovníkom 1. decembra odovzdala riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová. „Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu potešila pred Vianocami svojich pracovníkov novými laptopmi. Očakávame

Z udeľovania nových notebookov

v blízkej budúcnosti aj fotoaparát, vlastne zrkadlovku z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá nám nedávno darovala aj jeden laptop,“ ozrejmila riaditeľka Huďanová. Cieľom NVU je v dohľadnej budúcnosti zabezpečiť aj ďalšie nové notebooky, ako aj zrkadlovky pre ostatných pracovníkov, s cieľom motivovať a získať ešte kvalitnejší výsledok, ktorý bude určite pozitívne vplývať aj na samotných čitateľov Odbornú pomoc novinárom poskytli nášho jediného slovenského týždenníka. informatici

O 4. EURÓPSKEJ KONFERENCII VENOVANEJ LOKÁLNYM A MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Budúcnosť a komunikácia Danuška Berediová-Banovićová

ohtoročná Európska konferencia venovaná lokálnym a menšinovým médiám sa konala online 26. a 27. novembra v Kultúrnej stanici Svilara v Novom Sade. Na webovej stránke mediálnej agentúre Heror media pont, ktorá je aj organizátorkou konferencie, youtubeovom kanáli a facebookovej stránke si návštevníci mohli pozrieť prednášky a panelové diskusie, ktoré sa týkajú lokálnych a menšinových médií. Obsah bol dostupný v angličtine a v srbčine. Ďalšími organizátormi konferencie boli aj Magyar Szó, Storyteller, Hrvatska riječ, Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií, Asociácia médií v spolupráci s FUEN a EMCI a s podporou Midas-u. Hlavnou témou tohtoročnej

www.hl.rs

konferencie bola Budúcnosť a komunikácia, na základe ktorej organizátori chceli zapojiť minulosť a umeleckú tvorbu a pozerať sa na inšpiráciu ako na fenomén, ktorý formuje a mení spoločenstvá. Konferenciu virtuálne otvorila

médiách v Srbsku a v Európe, tiež povedala, že tento rok bol pre médiá plný výziev. Prvú prednášku mal Craig Willis, mladší vedecký výskumník z Európskeho strediska pre menšinové záležitosti, ktorý hovoril

Tohto roku sa konferencia konala online (Foto: mediapont.org)

Nataša Herorová z Heror Media pont a vyjadrila nádej, že návštevníci budú mať príležitosť získať jasný obraz o tom, čo sa deje v lokálnych a menšinových

Informačno-politický týždenník

o médiách v jazykoch menšín v Európe a pandémii Covid-19. Odznela aj panelová diskusia na tému Inšpirácia a komunikácia, ktorú moderoval žiak štvrtého

ročníka Gymnázia Isidory Sekulićovej v Novom Sade, čím sa konferencia otvorila k mladým. V druhý deň konferencie úvodnú prednášku mala kulturologička Biljana Mickovová a hovorila o inováciách v kultúre. Nasledovala panelová diskusia o súčasnosti a o budúcnosti komunikácie. Jedna z tém boli aj náboženské médiá, o ktorých sa hovorilo na poslednej panelovej diskusii, ktorá aj zatvorila túto konferenciu. Konferenciu ﬁnančne podporili Ministerstvo kultúry a informovania, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s národnostnými spoločenstvami, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné spoločenstvá, Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a Nadácia Nový Sad Európske hlavné mesto kultúry 2021. • TÝŽDEŇ •

O ČINNOSTI VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NRSNM S PREDSEDOM VLADIMÍROM FRANCISTYM

Všetky naše znalosti sa môžu nenávratne stratiť spolu s naším materinským jazykom Z Anna Horvátová

anevierať na náš spisovný jazyk, ktorým sa dorozumievame medzi sebou, vyjadrujeme naše city, myšlienky, potreby, túžby, môže zanechať katastrofálne následky po naše jestvovanie ako národnostného spoločenstva. Na túto problematiku vzhliadla aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, pričom vynakladá vo všetkých sférach pôsobenia snahy o zachovanie spisovného jazyka. Položenie slovenskej národnostnej menšiny je k tomu ešte zložitejšie v našom bilingválnom prostredí, vedľa silného srbského jazyka, ktorý si ľahko osvojujeme, čo je v poriadku, ale nie na úkor našej materčiny. Stáva sa to preto, že nemáme nadostač vybudované jazykové povedomie. Na obidva jazyky sa treba správne orientovať, používať ich spolu, ale rozhraničiť slovný fond slovenského a srbského jazyka a nie miešať dva jazyky, z čoho ani jeden správne. Aby sa nám o takých pár desaťročí nestalo, že spisovná slovenčina na našich priestranstvách bude mať len málo používateľov, alebo, nedajbože, zanikne. A k tomu aby našu menšinu nezastihol osud iných mŕtvych jazykov, keďže vieme, že v súčasnosti každé dva týždne zmizne jeden jazyk. Odhaduje sa, že až 90 percent jazykov na svete je ohrozených vyhynutím v priebehu nasledujúcich 50 až 100 rokov, tie, ktorých percipienti sú bilingvistami, a to s neznalosťou ani jedného jazyka perfektne, sú na tom horšie. Na túto činnosť, ale aj na podporu pôsobenia slovenských inštitúcií, spolkov, združení je priamo naviazaná činnosť Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorú zhodnotí predseda Vladimír Francisty: „Činnosť Výboru pre úradné používanie jazyka a písma, ako vôbec celej Národnostnej rady, čiže globálne vo všetkých sférach pôsobenia, je podmienená situáciou spôsobenou koronavírusovou pandémiou. Takto • TÝŽDEŇ •

sme boli prinútení ladiť aj naše aktivity. Zvlášť sme sa snažili podporiť rekonštrukcie určitých objektov našich združení, lebo je dosť dôležité, aby činnosť našich ochotníkov v sťažených podmienkach a boji s neviditeľným vírusom nehatene prebiehala, teda aby aspoň pracovali v upravenom objekte. Dokonca v našom výbore každoročne, či už tradične vyčleňujeme prostriedky na rekonštrukciu objektu našich združení a spolkov. Podarilo sa nám

správy, z Kancelárie pre ľudské a menšinové práva. Ocenili sme to zo spätných informácií, že bola interaktívna dielňa, s tým, že by sa také stretnutia mali uskutočňovať aspoň dvakrát ročne. Pozitívne sa k tomu vyjadrili aj všetky národnostné rady, lebo ešte ani jedna sa na takúto akciu nepodujala. Keďže sa to uskutočnilo na samom rozhraní mimoriadneho stavu, možnosť o ďalšie, vopred naplánované zasadnutie nebolo. Dôkladne sme

to urobiť aj tohto roku, hoci sa od začiatku roka pracuje v sťažených podmienkach. Predsa sme podporili rekonštrukciu miestností hložianskeho KOS Jednota, ako i MOMS Padina, ale aj MOMS Jánošík. K tomu sme prostriedky vyčlenili cirkevnému zboru v Kulpíne na rekonštrukciu dverí, silbašskému cirkevnému zboru, tiež roky podporujeme aj Ústredný archív SEAVC v Starej Pazove. Veľkým prínosom v našej činnosti a vôbec pre slovenskú národnostnú menšinu je seminár pre matrikárov, kde sa nám podarilo zoskupiť matrikárov z obcí, kde je slovenský jazyk v úradnom použití. Sústredenie matrikárov, ktoré sa konalo v Zhromaždení obce v Báčskom Petrovci, poctili svojou prítomnosťou hostia z Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy, z Kancelárie pre matriky a registre, a z Ministerstva štátnej správy a lokálnej samo-

rozoberali problémy, s ktorými sa stretávajú matrikári a náčelníci v lokálnych samosprávach, a presne sa kvitovali problémy, kde podľa zákona o úradnom používaní jazyka a písma treba zasiahnuť na odstránenie nedopatrení. Poukázali sme i na problémy pri písaní vlastných mien. Doslovne sme mali stretnutie praxe a priamych informácií z terénu s ministerstvom, ktoré vlastne navrhuje zákon. Je to okrem podpory združení našou najdôležitejšou akciou, ktorá sa roky pred nerealizovali. Niekoľko rokov dozadu bolo síce stretnutie matrikárov, ale nie na takej úrovni a s takým veľkým ohlasom. Zmapovali sme situáciu v teréne po tomto sústredení a uvideli, že urodilo plodom a väčšina problémov sa buďto doriešila, alebo sa rieši. Vystalo už tradičné evanjelické stretnutie mládeže, a to pre epidemiologickú situáciu, ktoré býva každoročne začiatkom júla.

Zato ale na organizáciu festivalu mladých hudobníkov Jarné nôty v Báčskom Petrovci sme prispeli. Pokračujeme s digitalizáciou cirkevných matrík a podarilo sa nám vydať aj obrázkovú vzdelávaciu knihu Peter v premávke, ktorú sme rozdelili žiakom nižších tried, ktorí sledujú vyučovanie v slovenčine. Realizovali sme aj zasadnutie ohľadom elektronickej triednej knihy. Zasadali tiež členky Komisie pre rodovú rovnosť a témou bolo postavenie žien počas koronavírusovej pandémie. Pred nami je k tomu aj vydanie slovensko-srbského administratívneho slovníka. Uchádzali sme sa o prostriedky na tlač na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Je toto kapitálne dielo, ktoré je na našej stránke už dva – tri roky a ako také si zaslúži aj tlačenú formu.“ Je podstatné spomenúť, že predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová s koordinátorkou Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Máriou Poptešinovou navštívili obce Báč, Báčsku Palanku, Plandište a Starú Pazovu, kde sa vo väčšine obcí na post predsedu dostali noví čelní ľudia. Samozrejme, dotkli sa aj financovania NRSNM. „Boli to pracovné návštevy, kde sa navzájom zoznamovali o bežných problémoch, najviac o financovaní, či o záväzku obcí, že majú podľa článku 115 zákona o národnostných radách vyčleňovať určité finančné prostriedky na prácu NRSNM. Tuná sa stretli s porozumením, teda pri plánovaní rozpočtu na nasledujúci rok budú mať na zreteli aj tento druh podpory.“ Vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu ako hodnotíte splnenie naplánovaných aktivít? „S uspokojením môžem skonštatovať, že sa nám nie na sto percent podarilo splniť naplánované, ale na 99 % sme to realizovali aj napriek sťaženým pracovným podmienkam a v mimoriadnom stave, takmer horšom ako vojnovom.“

49 /4936/ 5. 12. 2020

Ľudia a udalosti ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Dominovali opravné rozpočty finančných plánov Anna Lešťanová

tvrtá schôdza Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konala vo veľkej obecnej zasadačke v pondelok 30. novembra. Materiál bol výborníkom doručený, čo je novinkou, nie v písomnej forme, lež v elektronickej prostredníctvom mejlových adries alebo cédečiek, v závislosti od toho, pre ktorý spôsob sa výborník rozhodol. V úvodnej časti zasadnutia pôvodný rokovací program s 31 bodmi bol doplnený na návrh Obecnej rady tromi bodmi: návrhom riešenia o prenose práv používania nehnuteľností – podnikateľského priestoru vo verejnom vlastníctve Obce Stará Pazova (k. o. Stará Pazova) Republikovému fondu pre penzijno-invalidné poistenie v Belehrade návrhom riešenia o zaobstarávaní nehnuteľností

(k. o. Staré Bánovce) vo verejnom vlastníctve Obce Stará Pazova, bezprostrednou dohodou a informáciou o vykonaných jesenných prácach v poľnohospodárstve na území obce za rok 2020. Na zasadnutí staropazovského lokálneho parlamentu posledného novembrového dňa výborníci pre-

rokovali a väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program. Dominovali opravné rozpočty finančných plánov verejných podnikov a ustanovizní za rok 2020, ktorých zakladateľom je ZO (Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, Strediska pre kultúru Stará

Momentka zo zasadnutia

Pazova, predškolských ustanovizní Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce...) a opravné rozpočty finančných plánov všetkých miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce za rok 2020. Schválené je i rozhodnutie o odvádzaní atmosférických a odpadových vôd a Milicu Jelenićovú zo Starých Bánoviec vymenovali za riaditeľku Verejno-urbanistického podniku Urbanizam Stará Pazova. Čulejšia rozprava sa viedla pri rokovaní o návrhu rokovacieho poriadku ZO Stará Pazova. Niektorí výborníci mali pripomienky k určitým článkom navrhnutého rokovacieho poriadku, ktorými je nahrávanie a fotografovanie zasadnutí staropazovského lokálneho parlamentu dovolené, ako za rečníckou tribúnou povedala Nataša Mićićová, predsedníčka ZO, iba akreditovaným novinárom, t. j. mediálnym ustanovizniam, ktoré sú riadne zaregistrované v Agentúre pre hospodárske registre (známejšom ako APR) a platia dane. Na schôdzi uplatňovali všetky preventívno-hygienické opatrenia, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu.

NOC VÝSKUMNÍKOV V NOVOM SADE

Digitálna veda Danuška Berediová-Banovićová

urópska noc výskumníkov sa tohto roku uskutočnila 27. novembra vo virtuálnom svete. Témou tohtoročnej Noci výskumníkov bola digitálna veda. Noc výskumníkov sa v Novom Sade začala ešte 15. novembra, keď štartovala aplikácia pre android telefóny – Noc výskumníkov, v ktorej sa nachádzala hra Lovenie vedy, prostredníctvom ktorej sa dali zbierať vedecké trofeje v celom meste. Na stránke nocistrazivaca.rs sa uvádza, že v digitálnej dobe výskumníci čoraz viac používajú digitálne nástroje vo svojich výskumoch, údaje a výsledky meraní sa čoraz viac nachádzajú na online platformách a smartfóny sa stali nástrojmi, prostredníctvom ktorých sa učíme, zbierame údaje, spracúvame ich a skúmame. Z toho dôvodu sa

www.hl.rs

organizátori tohto roku rozhodli predstaviť všetky spôsoby, ako používaním digitálnych médií možno skúmať, učiť sa a zaoberať sa vedou. V Noci výskumníkov 27. novembra sa na youtubeovom kanáli Noc výskumníkov Nový Sad vysielal program naživo, kde

odznelo niekoľko prednášok na tému pandémie Covid-19, ale aj o vedeckých úspechoch v tomto roku. Zaujímavé prednášky boli na témy: Čo sú to vírusy?, Či nás rúška naozaj chránia od vírusov a iné medicínske pochybnosti? alebo Či 5G antény a žiarenie naozaj vplývajú na vírusy? Na tomto

Európska noc výskumníkov v Srbsku sa tohto roku diala online (foto: www.nocistrazivaca.rs)

Informačno-politický týždenník

kanáli sú aj krátke videá, v ktorých sú demonštrácie digitálnej vedy. Zaujímavé sú: Vrecková astronómia, Poľnohospodárska budúcnosť či Konzervované svetlo. Súčasťou Noci výskumníkov je aj výstava interaktívnych exponátov Vedecké ihrisko v pavilóne vedľa budovy Rektorátu v Novom Sade a bola otvorená do konca mesiaca. Európska noc výskumníkov v Srbsku bola financovaná z programu Horizon 2020, ktorý predstavuje najväčší program Európskej únie pre výskum a inovačnú činnosť a v rámci podprogramu Maria Sklodovská-Kiri. Všetky vedecké diania sa realizujú prostredníctvom troch projektov. Projekt ReConNeCt (Research, Conections, Networks and Culture) vedie Univerzita v Novom Sade a Prírodovedno-matematická fakulta v Novom Sade s partnermi. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Rokovali o realizácii rozpočtu za prvých 9 mesiacov Danuška Berediová-Banovićová

j šieste v poradí zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad sa v dôsledku epidemiologickej situácie konalo vo veľkej sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny. Na rokovacom poriadku bolo 41 bodov a viac ako polovica sa týkala urbanistických plánov a návrhov rozhodnutí o verejných a verejno-komunálnych podnikoch. Na rokovacom programe sa nachádzala aj Správa o realizácii rozpočtu Mesta Nový Sad za prvých deväť mesiacov tohto roku, podľa ktorej sú v tomto období uskutočnené príjmy vo výške 21,8 miliardy dinárov, čo tvorí 74,3 percenta plánovaných prostriedkov na ročnej

Výborníci sa zhodli okolo bodu týkajúceho sa výstavby nového objektu útulku pre starších vo Futogu

úrovni, teda takmer 97 percent plánovaného na dané obdobie. Výborníci rokovali aj o dlhoročnej úverovej zadlženosti mestského dopravného podniku, ako aj o vymenovaní komandantov, námestníkov komandantov, náčelníkov a členov Mestského štábu pre mimoriadne situácie Mesta Nový Sad. Rokovali aj o rozhodnutí o projekte Nový Sad – mesto mladých, Srbsko – krajina mladých, na základe ktorého by sa mali realizovať aktivity pre mladých, ktoré vyplývajú z projektu Európske hlavné mesto mladých 2019. Bod, okolo ktorého sa zhodli aj vládnuca koalícia a opozícia, bol návrh rozhodnutia o výstavbe nového objektu útulku pre staršie osoby vo Futogu.

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Málo sa dalo urobiť Katarína Gažová

ohto roku v júni, po voľbách, Rada Miestneho spoločenstva Kulpín začala pracovať v novom zložení. Nová rada odvtedy mala zopár zasadnutí. Pandémia koronavírusu prispela k mimoriadnej situácii aj v tomto prostredí. O tom, ako sa pracovalo v MS Kulpín, nám povedal tajomník Zlatko Harminc. „Nemôžeme sa pochváliť, že sa tohto roku v Kulpíne urobilo niečo väčšie. Všetky práce čakajú

na lepšie časy a na viac prostriedkov, bez ktorých sa nedá robiť. Na ročnej úrovni do MS dostávame iba 100-tisíc dinárov z obce. A sú prostriedky, ktoré môžeme využiť iba na bežné trovy.“ Tajomník spomínal, ako pred tromi rokmi na budove, kde sídli miestne spoločenstvo, silný vietor odkryl strechu, čo sa sanovalo, ale podľa jeho mienky aj vchodovú drevenú bránu, cez ktorú sa schádza do budovy MS, treba opraviť, ako aj črepy, ktoré v tej časti môžu okoloidúcim padnúť

Záber zo samotného centra dediny • ĽUDIA A UDALOSTI •

Centrum Kulpína krášli rozsiahly park

na hlavu a zraniť niekoho. Peňazí je málo, a preto ani bežné nutné opravy sa nekonajú. „Výnimkou je detské ihrisko v centre Kulpína. Tu sme robili opravy, lebo to bolo nevyhnutné, aby sa deti pri hre nezranili. Už niekoľkokrát náradie v parku bolo poškodené, čo neurobili deti, ale starší, ktorí čas zvyčajne vo večerných hodinách trávia v parku. To, čo by bolo nutné opraviť, je dom kultúry v Kulpíne, a to strechu, ktorá premoká aj do miestností, kde sídli Miestna organizácia penzistov Kulpína. Skôr bol tam kladený plech, aby sa zabránilo tomu, ale treba to rozobrať a zrenovovať podrobnejšie a dôkladnejšie. Aj

vo vnútri budovy nad javiskom povala je v zlom stave a bolo by potrebné zrekonštruovať ju a urobiť novú. Tohto roku v dome kultúry sa nekonali podujatia, ale do budúcna tie práce treba urobiť, lebo budova čoraz viac chátra, keď sa nekonajú žiadne rekonštrukčné práce. Situácia so starou budovou bývalého obecného domu v centre Kulpína nie je doriešená. Preto stojí zamknutá a nič sa nedeje,“ vysvetlil tajomník Harminc. Tých málo prostriedkov z obce MS Kulpín si musí rozvrhnúť na nevyhnutné trovy, takže na iné nezostáva. Vidieť v dedine, že sa nekonajú žiadne práce a nevkladá sa ani do najnevyhnutnejšieho.

49 /4936/ 5. 12. 2020

Ľudia a udalosti RTV VOJVODINY NA NOVEJ ADRESE

Program v slovenskej reči Rádia Nový Sad sa vysiela z Mišeluku ako aj negatíva. Samozrejme, aj každý nový začiatok je pomerne ádio-televízia Vojvodina sídli zložitý, kým si jednotlivec nena staronovej adrese, odkiaľ zvykne na nové prostredie. Tak sa už realizuje vysielanie je tomu aj v novej budove RTV tak srbskej, ako aj ostatných ma- Vojvodina. O programe a začiatšinových redakcií. Presnejšie 28. koch práce v novej budove sa októbra s vysielaním začala srbská zmienil úradujúci zodpovedný redakcia, ale ako prvá sa do novej redaktor Programu slovenskej budovy RTV nasťahovala maďar- reči Martin Prebudila: „Technický ská redakcia, a to 4. októbra. program beží nehatene. Rýchlo Vysielanie v slovenskej reči sa sme sa prispôsobili technickým vyzačalo v pondelok 16. novem- moženostiam, ktoré ponúka táto bra. Ranným programom od 8. budova, ale musíme zdôrazniť, do 10. hodiny predpoludním sa že ešte nie všetko funguje v celej Slovenská redakcia Rádia Nový budove tak ako bolo naplánovaSad rozlúčila so starou budovou né. Do novej budovy sme sa mali v centre mesta na adrese Ignjata presťahovať ešte v máji. Aktuálne Pavlasa 3. Novinári Miroslav Gaš- máme problém s nedostatkom popar a Anna Asodiová vysielali ako čítačov a tlačiarní. Všetko sa to dá poslední zo starej budovy. O 15. do poriadku, ibaže tento začiatok je taký zložitejší. Akože vymoženosti sú vynikajúce a držia krok s 21. storočím, lenže potrebné je ešte dopracovať niektoré časti.“ Za programovú náplň a kvalitný program je zodpovedná 16-členná slovenská redakcia. „S týmto Tvorivý proces novinára Miroslava Gašpara (vpravo) zložením sme všetci spokojní, v strižni len keby naši piati hodine v rámci rozhlasových novín mladí kolegovia boli zamestnaní ako prvý hlas hlásateľky Jarmily na neurčitý čas. Keď bola zrušená Zimovej už zaznel z novej budovy agentúra pre zamestnávanie, boli na Mišeluku, po čom nasledovala sme svedkami štrajkov a protestov, športová relácia, ktorú pripravil ktoré boli výsledkom prepúšťaRastislav Zorňan. Na druhý deň nia pracovného personálu. No ranný program pripravili Emina našťastie sa toto do určitej miery Poničanová-Hemelová a Tatiana vyriešilo a kolegovia boli prijatí na Jašková. Nová budova je technicky určitý čas. Stále predsa visí otázka vybavenejšia, modernejšia, dalo vo vzduchu, čo bude s nimi, keď by sa povedať, že je upravená do vyprší lehota zmluvy. Ide o štyroch určitej miery v minimalistickom našich mladých ľudí. Všetci majú štýle. No treba skonštatovať, že vysokoškolské vzdelanie a získanú je potrebné ju ešte technicky a pracovnú skúsenosť,“ konštatuje akusticky doladiť, po čom bude Martin Prebudila. azda aj zvuk vysielaného rozhlaNovinár Slovenskej redakcie sového programu ešte kvalitnejší. Rádia Nový Sad Vladimír Valihora Každá zmena nosí tak pozitíva, zhodnotil nové priestory takto: Miroslav Pap

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Keď ide o estetickú stránku, tie prvé dojmy sú výborné. Osobne som sa prekvapil, ako architekti odrobili svoju prácu, vlastne ten vzhľad je naozaj na úrovni a je neporovnateľný s tým, čo sme mali v starej budove. Toto je niečo úplne nové. Postup- Marína Melichová a Vladimír Valihora v štúdiu ne sme zistili, že tu máme menej viacerí. Tak napríklad do terénu, do priestoru a technicky nie sme až Padiny, naraz vyštartujú aj štyria tak dobre vybavení ako sme boli novinári, pričom jeden je často v starej budove. Žiaľ, kvalita nahrá- aj vodičom. Odchod do terénu vok nie je na takej úrovni ako to zjednoduší presun celého vozobolo na Ul. Ignjata Pavlasa. S tým vého parku do komplexu novej sme mali prvé problémy, najmä budovy. No novinári v prostrepreto, lebo zvuková izolácia zatiaľ diach, v ktorých žijú, a v okolitých nie je na dostatočnej úrovni.“ lokalitách realizujú terén vlastnou Otvorením RTV Vojvodina na prepravou, pričom cestovné trovy Mišeluku bolo potrebné zosúladiť v tomto prípade nie sú hradené. aj mestskú hromadnú dopravu. Archív slovenskej redakcie „Čo sa týka spojov, tak to závisí sa postupne presúva do novej od toho, kto si ako naplánuje. budovy. Zatiaľ bola realizovaná Problém predstavuje ranná služba, digitalizácia približne polovice keď v robote už musíme byť pred archívnych nahrávok. Archívne siedmou hodinou. Prvý autobus dokumenty slovenskej redakcie MHD zo železničnej stanice štartu- dnes predstavujú najväčší klenot je o 6:05, takže potrebné je potom rozhlasu. Ich digitalizáciou bude si zladiť spoje, aby sme nemeškali. archívny materiál významným V každom prípade nie je to až také zdrojom údajov dokumentujúcich zložité, čiže nemáme veľké pauzy minulé časy. na čakanie autobusov všeobecne. Pôvodne RTV Vojvodina, presMaximálne na každých 20 minút nejšie Rádio Nový Sad so všetkými ide ďalší autobus,“ tvrdí novinárka redakciami sídlil 71 rokov na starej Anna Asodiová. adrese. Treba však skonštatovať, „Obrovské parkovisko v kom- že vybudovaním novej budovy plexe RTV Vojvodina z druhej stra- sa rozhlasoví novinári nevracajú ny predstavuje veľké pozitívum. na starú adresu, ale iba televíZamestnanci odteraz nebudú zia. Rozhlas bol vždy umiestnezápasiť s nedostatkom parko- ný v centre Nového Sadu práve vacích miest,“ dodáva novinár z dôvodu rýchleho transportu Miroslav Gašpar. do miest hlavných dianí v meste. Zatiaľ vozový park RTV Vojvo- Zostáva však otázkou, na aké účely dina sídli na starom mieste, čiže bude využitá stará budova, v ktorej novinári slovenskej redakcie pre sídlil rozhlas. Novinárom nič iné odchod do terénu sa najprv musia nezostáva, iba zvyknúť si na nové dostaviť naspäť do mesta v prí- priestory a pokračovať v tvorbe pade, že už sú v robote. Ako aj kvalitného programu pre svojich doteraz sa pri terénoch organizujú verných poslucháčov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ČERVENÝ KRÍŽ BÁČSKY PETROVEC

Buď aj ty darcom krvi Jaroslav Čiep

ervený kríž v Báčskopetrovskej obci sa viac ako tri a pol desaťročia môže hrdiť tým, že Obec Báčsky Petrovec a jej občania sú medzi najhumánnejšími obcami v Srbsku vzhľadom na počet obyvateľov a darcov v celej krajine. Aj tohto roku obecný báčskopetrovský Červený kríž pravidelne organizuje akcie dobrovoľného darcovstva krvi nielen v samotnom Petrovci, šesťkrát do roka, ale aj v Kulpíne, Hložanoch a Maglići,

bola vo februári, prebiehala ešte za normálnych podmienok, keď aj ohlas darcov bol takpovediac normálny, s približným počtom, aký sme mávali vo februári aj za posledných niekoľko rokov. Naposledy máme tak zaužívané, že dve akcie v roku sú takpovediac ženské, aby sme vyhoveli aj potrebám žien, aby mohli darovať krv častejšie. Je známe, že žena môže darovať krv iba každý štvrtý mesiac a muž každý tretí mesiac, takže tie pridané akcie sú koncom marca, avšak tohto roku bola 2. apríla, a v júli. To sú

Tatiana Cerovská (vpravo) so zdravotníkmi z Nového Sadu pri evidovaní darcov

kam zdravotníci z Pokrajinského ústavu pre transfúziu krvi prichádzajú štyrikrát do roka. V Petrovci naposledy akcia dobrovoľného darcovstva krvi bola vo štvrtok 26. novembra v sieni Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Pri tejto príležitosti sme sa zastavili na tomto punkte a o tejto téme si trochu viac pohovorili s tajomníčkou OOČK Tatianou Cerovskou. Ide už o šiestu akciu a zároveň aj poslednú akciu darcovstva krvi v Petrovci. Ako ste spokojná s organizáciou, zvlášť s ohľadom na tieto neprajné pandemické podmienky, a aký je ohlas Petrovčanov? „Táto novembrová akcia je vlastne poslednou v bežnom roku, ktorú sme si naplánovali na začiatku roka. Je to už šiesta akcia v tomto roku. Keď ide o túto novovzniknutú situáciu, tak tá prvá tohtoročná petrovská akcia, ktorá • ĽUDIA A UDALOSTI •

tie ženské a pravidelné akcie sú vo februári, v máji, auguste a v novembri. Po tej prvej februárovej akcii v nasledujúcej, keď nastala situácia s Covid-19, sme skutočne mali menej ľudí, iba 12. V apríli tu bol pravdepodobne prítomný strach, rozruch u ľudí, nevedeli sme, ani ako sa máme vynájsť, či prísť, či sa rozchorieme na samotnej akcii, či budeme mať kontakt s niekým, kto je možno nakazený. Už koncom mája bolo trochu normálnejšie, lebo sa situácia s týmto koronavírusom trochu zmiernila. Keď sa zase zhoršilo, v júlovej a augustovej akcii boli trochu slabšie ohlasy darcov ako to býva obvykle.“ Ako je to vôbec s darcovstvom krvi v posledných rokoch v petrovskom prostredí? „Musíme uznať, že sa v posledných rokoch dobrovoľné darcovstvo krvi aj v tomto prostredí

Medzi darcami nechýbal Jaroslav Popović (vpravo), ktorý krv daroval až 102-krát

trochu zmenšilo. Skutočnosťou je, že v posledných rokoch väčšie množstvo našich spoluobčanov odišlo za prácou do zahraničia, do okolitých štátov, tak sa to odzrkadlilo aj na počet dobrovoľných darcov krvi. Tento pretrvávajúci pokles a negatívny trend cítiť aj u nás v posledných štyroch – piatich rokoch.“ Je koniec roka a posledná akcia darcovstva krvi. Aký je ohlas teraz? „V súčasnosti evidujeme tretiu vírusovú vlnu, keď máme aj viac nakazených, a už aj v našom pro-

stredí je skutočnosťou, že každý z nás už pozná niekoho alebo aj viaceré osoby, ktoré sú nakazené covidom. Ani sami sme nevedeli odhadnúť približný počet potenciálnych darcov, lebo týždeň pred akciou potvrdzujeme s Ústavom pre transfúziu krvi Vojvodiny v Novom Sade približný počet darcov. Oni, keď prichádzajú k nám, so sebou si musia priniesť všetko potrebné pre samotný odber krvi, aj dostatočný počet odberových jednotiek. Táto posledná akcia trochu vynikla nad priemer vzhľadom na neprajnú situáciu v krajine. V tejto chvíli, hoci máme ešte vyše hodiny práce so záujemcami, sme doteraz zaevidovali až 38 darcov krvi a prichádzajú aj ďalší. S týmto počtom sme nadmieru spokojní, lebo sme si vedomí, že táto darovaná krv je prepotrebná. Nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách počuť výzvy z najvyšších štátnych úrovní zúčastniť sa v takýchto akciách, lebo okrem covid ochorení v nemocniciach na lôžkach sa z rôznych chorôb liečia aj ostatní občania a potrebujú krv priamo, alebo pri každodennej terapii potrebujú produkty krvi. A v tejto chvíli darcov je všeobecne menej aj preto, že sú Opatrenia musia byť na úrovni a vzorky možno aj sami nakazení, alebo sú v izolácii.“ krvi sa detailne kontrolujú 49 /4936/ 5. 12. 2020

Ľudia a udalosti ZDRUŽENIE MY V BÁČSKOM PETROVCI

Pracujeme, ako sa len dá Jaroslav Čiep

Keďže u nás ešte stále funguje aj verejná kúpeľňa a práčovňa, máme Báčskom Petrovci od roku to tak rozdelené, že ráno od 8. do 2000 s prácou začalo Zdru- 10. hodiny ju používajú osoby zo ženie rodičov osôb s osobit- slabšie postavených rodín, potom nými potrebami My. V rámci tohto sa vydezinfikuje, a potom k nám združenia dva roky po založení chodia naši členovia. Naša priestosa podujali organizovať prácu aj rová kapacita je 10 osôb. Momenv celodennom pobyte pre tieto tálne máme 9 členov z Petrovca deti. S nimi sa každodenne sú- a Hložian, z ktorých nie všetci stavne pracuje dodnes, aby sa k nám chodia každý deň. Väčšina ich chránenci v čím väčšej miere chodieva denne, ale sú aj takí, ktorí pripravili samostatne žiť. prídu dvakrát či trikrát týždenne. K dispozícii im je aj náš dopravný prostriedok, to znamená, že sem prichádzajú pod dozorom, a tiež ich odvážame domov,“ povedala nám vychovávateľka Daniela Legíňová-Sabová. „Aj tohto roku Daniela Legíňová-Sabová pri chystaní pomôcok sme organizovali pre ručné práce poradenstvo pre rodičov, súrodencov, „Do konca tohtoročnej sezó- opatrovníkov na rôzne aktuálne ny máme ešte 20 pracovných témy. Tie sa vyberajú podľa toho, dní, avšak podarilo sa nám už ktorý problém treba v danom moteraz zrealizovať pracovný plán a mente riešiť. Od závažnosti alebo program, ktorý sme si naplánovali špecifík problému závisí, či si na napriek všetkému, čo sa stávalo, porady budeme volať odborníkov aj keď sme všetky aktivity, dielne – právnika, sociálneho pracovníka, museli prispôsobiť zdravotným zdravotníka, pedagóga, psycholópodmienkam. Mali sme aj prestáv- ga, alebo sa to rieši tak, že urobíme ku v dochádzke do celodenného otvorený rozhovor a prítomní si centra vyše dvoch mesiacov, po- vymieňajú skúsenosti, a potom dobne ako aj v základnej škole či spoločne riešime nastolený probv škôlke. Dielne a aktivity, s ktorý- lém. Organizovali sme aj tribúnu mi sme meškali v mesiacoch, keď z príležitosti Dňa duševného zdrasa nepracovalo, sme si odrábali via, pripomenuli sme si Detský od septembra, keď sme obnovili týždeň, účinkovali sme na bazári celodennú dochádzku. Aj tú sme pre Lanu, kde sme organizátorom zase museli prispôsobiť bezpeč- odovzdali naše výrobky, aby sme nostným opatreniam a pravidlám. dopomohli. So sociálnym centrom

Spoločne pri výrobe sviečok

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sme účinkovali v akcii pre starších občanov, celý október bol venovaný tejto spolupráci a darčeky, ktoré sme vyrobili, riaditeľka SC a predsedníčka obce im odniesli. Spolupracovali sme najviac s Ekumenickou Pozdrav pre všetkých čitateľov humanitárnou organizáciou... Okrem toho každý v združení MY Daniela Legíňovádeň máme organizované či už kre- -Sabová a ukázala nám množstvo atívne, motorické dielne, motoric- krásnych vianočných aranžmánov kú rehabilitáciu... Všetko smeruje sviečok a príležitostných ozdôb. Práve tieto, a nielen vianočne k nášmu cieľu: aby sa vytvorili pozitívne podmienky, ktoré členovia ladené aranžmány, pre ktoré si potrebujú, aby sa potom samo- pred niekoľkými rokmi združestatne v čím väčšej miere mohli nie zadovážilo náčinie, spoločne zapájať do života v spoločnosti. vytvárajú a za primerané ceny aj V tejto chvíli sa našim zverencom ponúkajú záujemcom. Za odpredvenúvajú jedna vychovávateľka ané si potom môžu zadovážiť ďalší a vedúci rozličných dielní. V rámci výrobný materiál. Začínajú sa im

Šikovné ruky dokážu vytvoriť všeličo pekné

profesionálnej pracovnej rehabilitácie pracujeme individuálne. Jej cieľom je, aby sa zručnosti či kvality, ktoré zostali hendikepom nepoškodené, naďalej rozvíjali. Tu možno budovať, zdokonaľovať, vyvíjať pracovnú schopnosť. Je to mravčia práca, zahŕňa motorické cvičenia, hrubú a jemnú motoriku, musia sa pestovať pracovné zvyky, trpezlivosť, vytrvalosť, a potom sa môžeme dopracovať k tomu, aby sa spravil jeden takýto výrobok,“ ešte detailnejšie priblížila prácu

venovať už od septembra. Niektorí členovia sú tuná už dlhší rad rokov a už zvládli zručnosti na výrobu suvenírov a aranžmánov, takže výrobky sú skutočne krásne. „Keď tieto deti niečo vytvoria a vidia, že sa to odpredá, pozdvihuje im to sebavedomie a pohľad na tú ich radosť, keď sa cítia rovnoprávni so všetkými ostatnými, je na nezaplatenie,“ uzavrela Legíňová-Sabová. Foto: J. Čiep a z archívu združenia MY • ĽUDIA A UDALOSTI •

PODLUŽANY – KOVAČICA

Koľko lásky sa vmestí do krabice topánok? Oľa Glóziková-Jonášová

oľko lásky sa vmestí do krabice topánok je názov desaťročného projektu, pod ktorého organizáciu sa podpisuje evanjelický cirkevný zbor z Podlužian pod vedením farára Jozefa Havrilu. Realizujú ho v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu Kovačica, v čele s riaditeľkou Dušankou Petrákovou, v podobe darovania vianočných balíčkov. Ide o charitatívnu činnosť, do ktorej je zapojených viac než 25 cirkevných zborov, niekoľko základných a stredných škôl, jednotlivé organizácie, inštitúcie a jednotlivci zo Slovenska, ktorých členovia a zamestnanci každoročne pripravujú balíky pre deti

poznamenala riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Kovačica Dušanka Petráková a dodala, že v tomto roku práve pre pandémiu je balíkov o niečo menej. V tomto roku do Kovačice doručili 530 balíkov, ktoré budú následne odovzdané spomenutým deťom. „Udelenie balíkov sa doposiaľ organizovalo v jednej zo základných škôl, pôsobiacich na území Obce Kovačica, avšak v tomto roku udelenie balíkov bude prebiehať tak ako nám bude nakladať pandemická situácia,“ podotkla Petráková a pridala, že im nápomocnú ruku pri preprave balíkov podala lokálna samospráva. Balíky, vyhodnotené na 17 000 eur, ktorých obsah je rôznorodý,

Zamestnanci Strediska pre sociálnu prácu Kovačica

zozname je uvedené meno, vek, záujmy či hobby, bydlisko a národnosť detí, podľa ktorých štedrí darcovia mohli presne prichystať balík pre konkrétne dieťa. „V tom je to čaro. My sme v zozname, ktorý každoročne posielame farárovi Jozefovi Havrilovi, napísali vedľa mien aj záľuby každého jednotlivca, či sa venuje nejakému športu, hudbe a pod. Tak darcovia presne vedeli, pre koho chystajú balík, a podľa toho aj naše deti môžu očakávať niečo pre seba, čo ich osobitne poteší.“ Inak toto nie je jediná spolupráca Strediska pre sociálnu prácu

Kovačica a ECZ Podlužany. Spoločným a rovnako tak úspešným projektom je aj organizovanie letného tábora na Slovensku pre deti, ktorý spravidla prebieha v júli. Akciu udeľovania vianočných balíkov Stredisko pre sociálnu prácu organizuje vždy v inej dedine Kovačickej obce, zatiaľ presný dátum a miesto akcie ešte nie je určené a nakoľko epidemiologická situácia nedovolí zoskupovanie sa na uzatvorenom priestore, balíky budú zasielané deťom na adresu bydliska. Foto: z archívu D. Petrákovej

Farár cirkevného zboru ECAV na Slovensku Podlužany Mgr. Jozef Havrila ml. a Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Kovačica

v náhradných, ohrozených a zo sociálne znevýhodnených rodín, ako aj deti s vývojovým postihnutím v Obci Kovačica. V predvianočnom období, už teda desať rokov po sebe, predstavitelia spomenutého farského úradu prinášali do Kovačice náklad vianočnej radosti, spočiatku ich bolo do sto, vlani viac ako osemsto. „V tomto roku v dôsledku dobre známej nepriaznivej situácie zástupcovia farského úradu z Podlužian do Kovačice pricestovať nemohli. Preto sme my odišli po balíky na Slovensko,“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

sú už v Kovačici a čakajú na odovzdanie deťom pod vianočný stromček. „V balíkoch sú hlavne nové veci. Sú tu hračky, príbor do školy, hygienické potreby, odev a obuv, všelijaké sladkosti a iné drobnosti,“ vyzdvihla Petráková. To, čo je pre balíky príznačné, je skutočnosť, že sú adresované. Každý balík je určený pre konkrétne dieťa, tým, že Stredisko pre sociálnu prácu poskytlo zoznam evanjelickému zboru v Podlužanoch, ktoré mapuje a zbiera darčeky od dobrosrdečných darcov. Na

Balíky sú už v Kovačici 49 /4936/ 5. 12. 2020

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Novinky z knižnice Anna Lešťanová

zhľadom na epidemiologickú situáciu a na základe odporúčaných preventívno-hygienických opatrení objekty Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove a v Novej Pazove sú otvorené od 7. do 18. hodiny. Ako sa uvádza v oboznámení, od pondelka 23. novembra, práve v súlade s aktuálnymi protiepidemiologickými opatreniami, knihovníci s čitateľmi knižnice pracujú za vymenených okolností. Najväčšia novinka je, že sa čitárne v oddeleniach pre dospelých a deti nemôžu používať. Zakázaný je aj voľný prístup ku knižničnému fondu a ľubovoľné vy-

beranie kníh na čítanie. Knihy možno rezervovať, objednávať a predlžovať ich lehotu na čítanie prostredníctvom telefónnych čísel a mailovej adresy. Pri vracaní prečítaných kníh členovia



VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Monika Necpálová: Múzeum v listoch / brožúra o tajoch výtvarníctva (ISBN 978-86-89771-09-1) Monika Necpálová: Múzeum v listoch / brožúra pre mladých zvedavcov (ISBN 978-86-89771-10-7) Jaroslav Čiep

knižnice ich ukladajú na zodpovedajúce miesto pri vchodových dverách, kde im zamestnanci prinášajú i nové knihy na čítanie.

úzeum vojvodinských Slovákov pripravilo a vydalo dve samostatné brožúry pre deti o samotnom múzeu, ich muzeálnych a galerijných zbierkach. Brožúry majú za cieľ priblížiť jazyk múzejníctva, slovenských exponátov, slovenských výtvarných diel a výtvarnej kultúry detskou rečou, pričom obsahujú aj hravé cvičenia a úlohy na

fond, aký je rozdiel medzi galériou a múzeom, kto je to kustód a podobne. V súvislosti s terminológiou sa spomínajú a vysvetľujú nárečové výrazy zbierkových predmetov. Autorkou brožúr vrátane námetu je Monika Necpálová (1985), ktorá poskytla aj fotograﬁe, ako aj Daniela Radecká a archív MVS. Obsahujú aj ilustrácie. Dve publikácie Mú-

utvrdenie obsiahnutých poznatkov. Toto dielo je príkladom interaktívnej brožúry pre deti. Publikácie Múzeum v listoch totiž majú príbeh, v ktorom sa deti spoznávajú s hlavnou hrdinkou Farbičkou, ktorá hľadá svoje miesto vo svete. Cez hlavného hrdinu sa deti učia vážiť si staré predmety, uvažujú o umeleckej, historickej hodnote zbierkových predmetov i obrazov. V brožúrach sú aj špeciﬁcké pojmy – z umeleckej a kultúrnej terminológie. Deti sa môžu naučiť, čo je ateliér, depozitár, zbierkový

zeum v listoch s podtitulmi Brožúra o tajoch výtvarníctva a Brožúra pre mladých zvedavcov, teda diel 1 a 2, vydalo Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Tieto knižočky rozmerov 30 x 21 cm vytlačené kolorovane v rozsahu 16 strán, šité s drôtenými skobkami, vyšli s vročením 2020 v náklade 50 kusov. Vytlačila ich tlačiareň Scan & Print v Báčskom Petrovci. Knižočky sú nepredajné a budú poskytnuté ustanovizniam kultúry a vzdelávania.

Môžeš to „ponoviť“?! Anna Horvátová

„B

udú to musieť ponoviť.“; „Ponov to, nepočula som dobre.“; „Aby si žiaci zapamätali, načim ponoviť viackrát.“; „Aby sa ti neponovilo, že nezložíš!“; „Merkuj sa, by sa ti choroba neponovila.“ A nielen v tomto význame zvykneme použiť sloveso „ponoviť“, ale aj: „Ty si sa ponovila.“; „Ideme sa ponoviť.“ Týmto slovesom sme prispeli aj k „ponoveniu“ slovného fondu spisovnej slovenčiny, avšak nesprávne. V slovenčine „ponoviť“ sa nedá nič, ani nikto. V srbčine hej, sloveso ponoviti (se) je srbské spisovné. Ním sa vyjadrujú práve tieto dva významy, ktoré aj my vo vojvodinskej slovenčine označujeme. Význam srbského slovesa ponoviti je: urobiť, vykonať niečo ešte raz alebo viackrát, znova, ako i povedať znova, opätovne, čiže zopakovať (sa). Aj v našej srboslovenčine namiesto slovesa „ponoviť“ treba použiť sloveso

www.hl.rs

zopakovať. Zvratné sloveso „ponoviť sa“ sa má vystriedať slovesom zopakovať sa, pričom aj vety budú znieť: Budú to musieť zopakovať.; Zopakuj to, nepočula som dobre.; Aby si žiaci zapamätali, načim zopakovať viackrát.; Aby sa ti nezopakovalo, že nezložíš!; Merkuj sa, by sa ti choroba nezopakovala. A nielen v tomto význame zvykneme použiť sloveso „ponoviť“, ale aj: „Ty si sa ponovila.“; „Ideme sa ponoviť.“ Ide o význam nakúpiť nové šatstvo alebo auto, či potrebné veci do domu, a v tomto prípade treba použiť sloveso vynoviť (sa). Aj srbské slovo ponovo je v srbčine bežné, čo sa so slovesom ponoviti (se), či náprotivkom v slovenčine „ponoviť (sa)“ vtislo do vojvodinskej podoby spisovného jazyka. Príslovke „ponovo“ sme venovali priestor, nie je však od veci zopakovať si jej význam: znova / znovu, zasa / zase, opäť, nanovo, odznova.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SPRÁVY ZO ZŠ T. G. MASARYKA

Pekne a edukačne Vladimír Hudec

a vchode do Základnej školy Tomáša Garriqua Masaryka v Jánošíku už takmer celé desaťročie návštevníkov vítal vkusne upravený etno kútik starožitností, ktoré škole darovali vychovávateľka na dôchodku Anna Čiepová a Vladimír Tomek. Medzičasom však pribudli ďalšie predmety a keďže priestor na vchode bol príliš malý, rozhodli sa to zmeniť. „Chceli sme to trochu zmeniť, keďže etno kútik tam stál už osem rokov. K tomu uvažovali sme o tom, ako meno našej školy priblížiť hosťom, ktorí prichádzajú do školy, ale aj žiakom, a to tak, aby to bolo aj edukačné a aj ozdobovalo priestor. Urobili sme to tak, že sme tam postavili dva panely. Na jednom je znázornený život a dielo Tomáša Garriqua Masaryka

a na druhom sme predstavili našu školu od založenia dodnes s primeranými fotografiami. V strede je Masarykova podobizeň, ktorý namaľovala a škole darovala naša

maliarka žijúca v Pančeve Anka Jankovićová. Úzadie sme vylíčili farbami zástavy našej krajiny,“

hovorí riaditeľka školy Zuzana Halabrínová. Etno kútik presťahovali do školskej haly. Najprv stenu v úzadí omaľovali váľčokom, aby deti, ale aj návštevníci videli, ako sa skôr domy maľovali. Na stenu postavili okno, ktoré dostali z evanjelickej fary, a záclonu a sú tam aj rôzne starožitnosti, svedkovia zašlých čias, malý kúsok minulosti jánošíckych Slovákov. Všetko to spolu prispieva k celkovému dojmu pekne a vkusne upravených a udržiavaných priestorov tejto školy. Na záver nám riaditeľka jánošíckej školy oznámila, že výučba v podmienkach pandémie koronavírusu prebieha nehatene, tak ako to nakladajú opatrenia v boji proti pandémii, a všetci sú zdraví. V týchto dňoch

ich potešil aj darček pre prváčikov. Od Nadácie Novaka Đokovića totiž dostali samočistiace rúška

pre deti obsahujúce ióny striebra a zeolitu, ako aj gél na dezinfekciu rúk. Foto: J. Takáč

UŽ JE NA TO ZVRCHOVANÝ ČAS

Prezuli ste pneumatiky? Juraj Pucovský

aždý, kto má automobil, potrebné je, aby ho na zimu čím lepšie pripravil. Jedna z najdôležitejších úloh je včas prezuť letné pneumatiky na zimné. Nakladá nám to aj Zákon o bezpečnosti dopravy, ktorý stanovil, že motoristi v Srbsku musia mať na všetkých štyroch kolesách auta od 1. novembra do 1. apríla zimné pneumatiky. V uvedenom období automobily môžu jazdiť aj na letných pneumatikách, len ak na vozovkách nieto snehu, ľadu alebo námrazy. V tom prípade vodičom hrozí nebezpečenstvo, že ak sa im stane nehoda, budú znášať následky, bez ohľadu na to, či ju zavinili. Používanie letných pneumatík na zasneženej a zamrznutej ceste je veľmi nebezpečné, lebo majú slabšie jazdné vlastnosti, dlhšiu brzdnú dráhu a ľahko sa môže dostať šmyk. Zimné pneumatiky • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa používajú predovšetkým pre 800 000 dinárov pre právnické osobnú bezpečnosť vodiča a spo- osoby. lucestujúcich. Hĺbka dezénu (po Okrem hĺbky dezénu treba skonsrbsky šare) podľa platného záko- trolovať aj celkový stav pneumatík, na v Srbsku by nesmela byť plytšia či nie sú poškodené, nerovnomerako 4 milimetre. Odborníci odporúčajú, aby sa zimné pneumatiky namontovali na všetky štyri kolesá, lebo je tak menšie riziko, že sa auto pošmykne. Najmenej dôležité sú tresty, ktoré môže vyrieknuť polícia pre nedodržiavanie predpisov. Bezpečnosť jazdy, zdravie a životy cestujúcich sú predsa na prvom mieste. Každému, Zimné pneumatiky treba namontovať načas kto na zasneženej a zľadovatenej ceste nemá zimné ne opotrebované... Najideálnejšie pneumatiky, hrozí pokuta v sume by bolo tak letné, ako aj zimné od 6 000 do 20 000 dinárov pre pneumatiky vymeniť novými, keď fyzické osoby, resp. 60 000 až sú staršie ako osem rokov. Otázne

je len, či si to väčšina našich vodičov môže dovoliť vzhľadom na ceny pneumatík a rodinný rozpočet. Najobyčajnejšie, preto i najlacnejšie stoja asi 3 500 dinárov, kým za tie značkové treba zaplatiť aj trikrát vyššiu sumu – až 10 000 dinárov za kus. O cenách tých pre najdrahšie automobily nech ani nehovoríme, keďže za jednu pneumatiku treba vyčleniť aj 20 000 dinárov. Majitelia takých áut pravdepodobne majú aj peniaze dovoliť si to. Bez ohľadu na všetko – čoraz nižšie teploty, poľadovicu, čoskoro možno aj prvý sneh i u nás na rovine – je najvyšší čas namontovať zimné pneumatiky na kolesá automobilov. Predovšetkým pre bezpečnejšiu jazdu a ochranu cestujúcich.

49 /4936/ 5. 12. 2020

Ľudia a udalosti GYMNÁZIUM MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Pomáhajú ľuďom v hmotnej núdzi Tatjana Bovdišová

sme ju predĺžili. Akcia vyvolala sympatie a pozitívne reakcie aj na spoločenských sieťach, kde

ie je to prvýkrát, čo Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici organizuje akciu s humanitárnym zameraním. V týchto dňoch v pôsobnosti žiackeho parlamentu tejto strednej školy pred gymnáziom prebieha akcia pomenovaná Ak máš, prines, ak nemáš, zober si. KOVAČICKÍ GYMNAZISTI PRE ĽUDÍ V HMOTNEJ NÚDZI Riaditeľka Gymnázia M. Pupina Tatiana Brtková vysvetľuje, že sa táto akcia osvedčila v predchádzajúcich rokoch, takže v tom pokračujú. „V ústrety zimným sviatkom všetci detailne upratujeme svoje príbytky a vždy nadídeme na nejaké nám nepotrebné veci. Preto sme začali túto Upútavka na vchode do školy našu charitatívnu akciu, ktorá v tomto roku dopadla nad naše sme od ľudí dostali len pochvalné očakávania. Prebieha tak, že naši slová, pokiaľ ide o ideu a orgažiaci a zamestnaní, ale i všetci nizáciu, ako i o dobročinnosť a ľudia ochotní prispieť na dobrú ústretovosť. Treba poznamenať vec, prinesú odev a obuv, ktoré i to, že keď sme zverejnili výzvu vystavíme pred školou a každý, komu je niečo z ponúknutých vecí potrebné, si len zoberie. V predchádzajúcich rokoch to boli iba šaty a obuv a tentoraz sa tam môžu nájsť aj deky, posteľná bielizeň, uteráky, záclony… Ľudia prinášajú zrejme všelija- Každý si môže vybrať aj spomedzi rôznej obuvi ké veci, a to plné škatule. Môžem povedať, na akciu na našej facebookovej že všetko je opraté a pekne po- stránke, za tri dni mala bezmála skladané a zbalené. Záujem ľudí 200 zdieľaní, čo hovorí o tom, že ochotných prispieť k akcii je ozaj vyvolala veľký záujem verejnosti. veľký, každý deň pribudne niečo. Mnohí nás aj pochválili, že sme Nielen občania Kovačice, ale i zo spoločensky zodpovední a že všetkých dedín Kovačickej obce môžeme byť príkladom ostatprinášajú veci. Ráno o 8. hodine ným,“ uviedla riaditeľka Brtková všetko vynesieme pred školu a a vyzvala všetkých ľudí dobrého predvečerom, okolo 16. hodine, srdca, aby priniesli veci, ktoré viac znesieme dnu. Pôvodne bolo nepotrebujú, čím iste potešia a plánované, že akcia bude trvať iba pookrejú srdcia mnohých. Veci, jeden týždeň, no pre veľký záujem ktoré zostanú, gymnazisti odnesú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

buď do Strediska pre sociálnu Je to rozhodnutie republikovej prácu, alebo do Červeného kríža, vlády pre zamedzenie šírenia kokde si iste nájdu svojich adresátov. ronavírusu. V kovačickej strednej Takýto druh humanitárnej škole online výučba bude prebieakcie by bol vítaný aj v iných hať prostredníctvom služby G Suidedinách a mestách. Pre ško- te pre vzdelávanie, ktorá obsahuje ly, rôzne združenia, miestne súbor nástrojov, vrátane Učebne spoločenstvá a iné miestne či Google. Každý žiak a zamestnanec mestské organizácie by toto má vlastný užívateľský účet cez mohlo byť výzvou, pretože, gymko.edu.rs a vytvorené majú ako poznamenala aj riaditeľka aj rôzne classroomy pre učiteľskú Brtková, potreba po takomto radu, pedagogickú radu, žiacky určite existuje všade, v kaž- parlament, každú triedu, predmet, dom prostredí. tímy, aktívy a tomu podobné. Okrem tejto akcie kova- Mali to prichystané už koncom čickí gymnazisti usporadú- septembra, keďže školský rok zavajú mnohé iné. Pravidel- čali kombinovanou výučbou, čiže ná je ekologická, keď zjari žiaci prichádzali do školy každý skrášľujú a upravujú priestor pred školou a v školskom dvore. Hlavne sadia kvety, ktoré dostanú od niekoho, trhajú burinu, prekopávajú piesok a tomu podobné. Teraz si naplánovali akciu zberu elektrického a elektronického odpadu, ktorej realizácia závisí od vývoja epidemiologickej situácie. „Uvidíme, či sa nám podarí zrealizovať ju v najbližšom období. Do konca roka určite nie, keďže teraz nemáme žiakov v škole, ale určite ju usporiadame, keď na to budú podmienky. Okrem toho V ponuke sú všelijaké veci, detské triedime odpad už dlhší a pre dospelých, všetko pekne zabalené čas, a to kartón, papier, a poskladané plechovky, vrchnáčiky a baterky. Keď nazbierame druhý týždeň, vysvetľuje riaditeľka určité množstvo, predáme to Brtková a dodáva, že toho týždňa, príslušným službám či podni- keď boli doma, vyučovanie sledokom a peniaze využijeme na vali online. Síce týmto spôsobom kúpu potrebných vecí pre našu vyučovanie fungovalo aj na zaškolu, o čom rozhodne žiacky čiatku tejto tretej vlny epidémie, parlament,“ hovorí riaditeľka ko- keď pre chorobu alebo domácu vačického gymnázia. karanténu profesori nemohli prísť VÝUČBA AJ NA KOVAČICKOM do školy, takže využívali službu GYMNÁZIU PREBIEHA ONLINE G Suite. Žiaci napríklad sedeli v Od pondelka 30. novembra do triede a cez projektor sledovali začiatku zimných prázdnin 21. učiteľa, ktorý z domu učil. Brtková decembra aj na Gymnáziu Mihajla vyjadrila presvedčenie, že tento Pupina vyučovanie prebieha on- model výučby sa im osvedčí a line, ako i vo všetkých stredných že úspešne privedú ku koncu školách a vo vyšších ročníkoch netradičnú prvú časť školského základných škôl v Srbsku. roka 2020/2021. • ĽUDIA A UDALOSTI •

30 ROKOV MATICE SLOVENSKEJ V JUHOSLÁVII / SRBSKU (1)

Povstala z vôle národa Jaroslav Čiep

ohto roku medzi najvýznamnejšie tohtoročné výročia Slovákov žijúcich v Srbsku, okrem iných okrúhlych jubileí a v našich médiách už dostatočne ozrejmených a sprítomňovaných, určite patrí 30. výročie oživotvorenia Matice slovenskej v Srbsku, zo začiatku menovanej Matica slovenská v Juhoslávii. Matičiari si toto výročie plánovali dôstojne pripomenúť počas tradičných Slovenských národných slávností viacerými kultúrnymi i vedeckými podujatiami v Báčskom Petrovci. Rok 2020 však priniesol nečakané zmeny, ktoré určila pandémia koronavírusu. Jubilujúca Matica slovenská v Srbsku ostala bez tradičných osláv i bez účasti hostí, ktorí by si jej významnú činnosť radi uctili i osobne. No nestalo sa, a tak aj toto jubileum našej strešnej, ako ju zvyknú oslovovať, organizácie zostalo nejako bokom nielen v našich novinách. Povedané heslovite, založená roku 1932, obnovená roku 1990 – Matica slovenská v Srbsku prežila rôzne štátne útvary a režimy. Dodnes pretrváva ako najmasovejšie apolitické združenie Slovákov vo Vojvodine. Predsa trochu viac svetla na matičné okrúhle jubileum vrhol dokumentárny film Rádio-televízie Vojvodina, zostrojený a odvysielaný v lete. Naposledy sa o tomto hovorilo v polovici októbra na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci. Na margo tejto skutočnosti slávnostné zasadnutie bolo zamerané na pripomenutie si 30. výročia obnovenej činnosti Matice u nás. O tom sa na zasadnutí zmienili a spiatočný pohľad na významné medzníky tunajšej Matice vrhli predovšetkým niektorí z bývalých predsedov Matice, ako aj aktuálni funkcionári. Nasledujúcimi riadkami a príspevkom v niekoľkých pokračovaniach, zostaveným z viacerých dostupných prameňov, aj v našich novinách azda len spĺňame dlh našej slovenskej inštitúcii, ktorá • ĽUDIA A UDALOSTI •

pod svojím ostreším aj dodnes zahŕňa najväčší počet Slovákov žijúcich v Srbsku. * Slovenská enkláva, ktorá v súčasnosti žije vo Vojvodine v Srbsku, má v týchto končinách už

Stanovy Matice slovenskej 1863

viac ako 275-ročnú tradíciu a je z viacerých pohľadov svojráznym kultúrnohistorickým fenoménom.

spomenieme iba to, že bol podmienený niekoľkými závažnými faktami, a to: kultúrnymi stykmi a spoluprácou Slovákov a Srbov, Chorvátov i Slovincov v Uhorsku v 18. a 19. storočí a ich následným spoločným politickým bojom o národnostné práva, uvedomelou a systematickou prácou kultúrnych dejateľov na upevňovaní a zachovaní slovenskej entity a identity, priam od čias samotného prisťahovania, a zakladaním národných inštitúcií a podujatí (založenie vlastnej cirkvi a školy, Nedeľnej školy a knižnice (1845), ochotníckeho divadla (1886) a neskôr i Slovenského gymnázia (1919), kníhtlačiarne (1919), Slovenských národných slávností (1919) i silným slovenským cítením ľudu, avšak je nespornou skutočnosťou, že v zachovávaní slovenskej národnej identity a vo zveľaďovaní kultúrneho dedičstva tejto slovenskej menšiny nanajvýš významnú úlohu zohralo i pôsobenie Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ), v súčasnosti v Srbsku (MSS). V

Zakladanie Matice slovenskej v Juhoslávii, Petrovec august 1932

Dlhoročný matičný aktivista profesor Samuel Boldocký v úvode zborníka prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku (2012) sa o tom zmieňuje podrobnejšie. Historické i politické a kulturologické zázemie tohto fenoménu je, v značnej miere, aj vedecky náležite preskúmané. Slovami profesora Boldockého

tomto historickom kontexte silný ohlas a veľmi významnú úlohu v národnom cítení a povedomí vojvodinských Slovákov malo založenie Matice slovenskej v roku 1862 v Martine, o ktoré sa pričinili i početní dolnozemskí kultúrni dejatelia, ktorých mená sú zverejnené v Menoslove členov Matice slovenskej v 1. ročníku

Letopisu MS. Medzi zakladateľmi sa nachádzajú aj ich mená, napr. pod poradovým číslom 25. Michal Godra, gymnaziálny správca a profesor v Novom Vrbase, s príspevkom 100 zlatých, a rad iných. V Matici slovenskej boli dokonca vytvorené tri matičné jednateľstvá (zastupiteľstvá) pre Dolnú zem (pre Báčku, Banát a Sriem) a na Maticu sa tu robili rôzne zbierky (i na svadbách, krstinách, plesoch). Matičná myšlienka sa i po zrušení MS v národnom povedomí vojvodinských dolnozemských Slovákov nielenže zachovávala, ale vzrastala a postupne nadobúdala priam mýtický ráz a stávala sa symbolom slovenskosti. Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii na Národných slávnostiach 14. a 15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského gymnázia, bolo vítané s oduševnením. Jej prvým predsedom sa stal Dr. Janko Bulík a čestným predsedom Dr. Ján Kvačala („známy vedátor slovenský“). Vo svojom úvodnom príhovore Dr. Bulík okrem základného poslania zdôraznil i tri strategické ciele Matice: edukačný (v kontexte ľudovýchovy a ochrany národnostnej identity): „ Naša práca bude sa tedy vyčerpávať v ľudovýchovnom smere, pestovaním ducha a šírením poučných a zábavných kníh, a konečne v zbieraní rozličného národopisného materiálu, aby sme potomstvu zachovali naše národné poklady“, integračný: „... prial by si, keby dakedy prípadné politické boje, ktoré možno očakávať, rozdelili Slovákov na viacej táborov, na Maticu pozerali ako na spoločnú ustanovizeň a v práci pri nej a okolo nej sa nedelili“ a národnostne afirmatívny: „...My nemôžeme zavážiť číselne, ale len svojou dobrou kvalitou. Náš inteligent musí byť dobre školený, náš obchodník a remeselník musí byť dobre vyučený, náš roľník musí dobre obrábať zem. Keď si svojou statočnosťou a vyspelosťou vybojujeme rešpekt pred ostatnými, nebude tej moci, ktorá by nás premohla, ktorá by nás zničila.“ Ide teda o ciele, ktoré sú v podstate aktuálne aj v súčasnosti.

49 /4936/ 5. 12. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Mikuláš B

oli ste dobrí tohto roku? Poslúchali ste rodičov? Ak áno, tak ste si určite prichystali topánky a očakávali, čo vám prinesie Mikuláš. Pozrite sa, ako Mikuláša nakreslili naše kamarátky zo Šídu. Blíži sa nám nový rok, a preto očakávame vaše práce s dedkami Mrázmi a stromčekmi. Danuška

tiačka, Hana Slavujevićová, tre ZŠ Sriemskeho frontu, Šíd

Iskra Hajková, 3. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Vasil Barca, 3. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Nevena Vlaisavljevićová, ZŠ Sriemskeho frontu, Šíd

Foto: pixabay.com

Iva Ivoševićová, tretiačka, ZŠ Sriemskeho frontu, Šíd

Nikola Bažík, piatak, ZŠ Sriemskeho frontu, Šíd

Hana Ćosićová, prváčka, ZŠ Sriemskeho frontu, Šíd

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVIII 5. 12. 2020 Číslo 23/ 2022

Najviac sa obchodovalo so sójou

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

Kedy sa už ľudstvo poučí? Ľubica Sýkorová Každého zdravo zmýšľajúceho človeka sa asi dotkla správa, že za posledných päťdesiat rokov poklesla populácia živočíchov na svete o 68 %! Svet je chudobnejší o ďalšie cicavce, vtáky, obojživelníky, plazy, ryby. A spolu s nimi je ohrozená aj bezpečnosť ekosystémov, a tým aj život ľudí na tejto planéte. udia aj naďalej ničia prírodu %). Príčinou je nadmerný lov čisťovanie ovzdušia a tempom, aké v histórii nemá rýb a znečistenie, no opäť najmä zmenu podnebia. obdoby. Podľa štúdie Living strata prirodzeného prostredia. Ako skonštatovali auPlanet Report 2020 (Správa o sta- Od roku 1970 došlo k strate 35 tori štúdie, biodiverzita ve planéty 2020) na základe pol- % prírodných mokradí, ktoré nás udržuje nažive, takže ročného hodnotenia odborníkmi zo sveta miznú rýchlejšie než musíme zabezpečiť, aby zo Svetového fondu pre ochranu prírodné lesy. Významne sa sme ju prestali ničiť. Národy prírody (World Wildlife Fund, zmenili aj rieky a riečna krajina. nesplnili záväzky prijaté v WWF) a Londýnskej zoologickej Podľa správy len tretina z 242 posledných rokoch týkajúce spoločnosti za posledných päťde- najdlhších riek sveta (s dĺžkou sa riešenia straty biodiverzity siat rokov sa globálna populácia viac ako tisíc kilometrov) zostá- a tento rok má byť kľúčový pre divokých zvierat znížila o viac ako va bez zásahov človeka a tečie riešenie danej problematiky. dve tretiny. Počty stavovcov sa ešte slobodne. To sú to rieky Strata biodiverzity je problémom v rokoch 1970 až 2016 zmenšili v odľahlých oblastiach, najmä globálnej bezpečnosti, ekonoglobálne o 68 %. Jednotlivé v Arktíde, v povodí Konga a v miky, etický a morálny problém. časti sveta sú na tom rôzne. Z Amazónii. Podľa slov riaditeľa WWF Interpohľadu kontinentov najväčší Ľudská činnosť spôsobila, že national Marca Lambertiniho úbytok zaznamenali populácie z planéty za 50 rokov zmizli dve pokračujúce ničenie prírody má živočíchov v Latinskej Amerike a tretiny divoko žijúcich zvierat, katastroﬁcké dosahy aj na ľudské Karibiku (94 %) a v Afrike (65 %). výrazne znehodnotila tri štvrtiny zdravie. Planéta vysiela červené Správa upozorňuje, že v tomto všetkej súše a 40 % svetových varovné signály a upozorňuje na storočí hrozí pre klímu vyhynutie oceánov. Autori štúdie pripisujú zlyhávanie základných systémov. až pätine živočíchov. Z pohľadu polovičnú vinu tomu, ako využí- Od rýb v oceánoch a riekach až ekosystémov zaznamenali naj- vame pevninu aj more, pričom po včely, ktoré zohrávajú rozhoväčší úbytok populácie v prípade uviedli ako príklady klčovanie dujúcu úlohu v poľnohospodársladkovodných živočíchov (84 lesov, lov zvierat, rybolov, zne- stve, má ničenie prírody priamy

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 23. do 27. 11. sa najviac obchodovalo so sójou, ktorá zaznamenala pozitívny trend, zatiaľ čo kukurica zaznamenala pokles cien. Kukurica v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola lacnejšia. Cena sa pohybovala od 19,30 do 19,60 din./ kg bez DPH, pričom za tovar dodaný do prístavu sa platilo 20,00 din./kg bez DPH. Stále je aktuálny obchod s prírodne sušenou kukuricou s obsahom vlhkosti do 19 %, ktorá sa predávala za 17,00 din./kg. Priemerná cena bola 19,48 din./kg bez DPH (21,43 din./kg s DPH), čo je pokles o 1,12 %. Slabý dopyt po pšenici a cenové nezhody medzi kupujúcimi a predávajúcimi už druhý týždeň po sebe viedli k absencii obchodovania s touto komoditou na novosadskej burze. V ponuke bola za 21,60 din./kg. V uvedenom období sa najviac obchodovalo so sójou. Predávala sa v cenovom rozpätí od 51,50 do 52,80 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 52,28 din./ kg bez DPH (57,51 din./kg s DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nárast o 4,28 %. ○

vplyv na výživu, potravinovú bezpečnosť, životy a zdravie miliárd ľudí. ○

Z obsahu Sýkorky sú vždy v pohybe s. 2 a 3

Ochrana izbových rastlín proti škodcom v zimnom období s. 4 a 5

Čaro Vianoc aj v našich záhradách

s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (21)

Sýkorky sú vždy v pohybe DrSc. Ján Babiak V dosť zatvorenej čeľadi sýkorkovitých (Paridae) rod sýkoriek (Parus) má značný počet druhov s blízkymi vlastnosťami. Ide o malé operence, ktoré svojou veľkosťou patria do priestoru hornej hranice drobčekov (väčšie od orieška a menšie od vrabca). Podľa svojich morfologických charakteristík sú to zavalité spevavce s krátkym, tenkým a ostrým zobákom, kratšími zaoblenými krídlami, silnými nohami, dlhými ostrými, ohnutými pazúrmi a skoro rovno zastrihnutým chvostom. Niektoré z nich sú kontrastne alebo aj pestro sfarbené.

ú to vtáčiky s nesmiernou energiou, neskrotné, stále v pohybe. V pokojnom posede ich vôbec nevidieť, vždy skáču alebo zalietnu z konárika na konár, zháňajúc sa za potravou. Na zemi nie sú také obratné a ani vo vzduchu nepatria medzi najlepších letcov. Možno aj preto nie sú typické sťahovavce, prelietavce však áno. Ide o vtáčiky, ktoré nemajú zvýraznený pohlavný dimorﬁzmus,

Sýkorka veľká

a tak rozdiel medzi samčekom a samičkou je malý. O potomstvo sa však stará prevažne samička. Sú to vtáky starých lesov, lebo si tam nachádzali dosť potravy, ale aj dutiny na hniezdenie. V oboch prípadoch sú to dnes pre sýkorky zraniteľné pojmy. Starých lesov je málo, také sa radom rúbu a človek dnes všetko, čo môže, strieka insekticídmi. Tým ohrozuje ich rozmnožovanie aj stravovanie. Pomôžte im, dajte im búdky a aspoň cez zimu postavte kŕmidlá. A nezabudnite, ich pochúťka sú semiačka slnečnice. Z početného rodu sýkoriek na našich priestoroch je najčastejšia sýkorka veľká a v zime aj belasá. Na

hniezdení sa zriedkavejšie nájdu aj sýkorky: lesklohlavá a uhliarka. Ďalšie dva druhy už len vítame ako hostí. Jednou z nich je, keď zablúdi k nám cez hranice svojho areálu, sýkorka smútočná, tá druhá, lebo vie, že ostré zimy v horách ľahšie prežije na rovine, je chochláčka. SÝKORKA VEĽKÁ (BIELOLÍCA) – PARUS MAJOR, Linné 1758 Patrí medzi najväčšie, aj v našich priestoroch najrozšírenejšie sýkorky. Často ju vídame v našich záhradách. Je odvážna, až agresívna, a vo svojej zaujatosti za potravou často si ani nevšíma človeka, alebo ani nebeží od neho. Je zvedavá až dôverčivá, dá sa navábiť a zobrať aj stravu z dlane, najmä ak je v nej pochúťka. Možno ju zvyknúť aj na klietku, ale ak odbehne z nej, ľahko sa znovu zvykne na divočinu. Človek ju označil ako pohybovo naladené, neúnavné, aktívne a zvedavé vtáča, schopné aj na škriepky, čo vie v zime vyplašiť aj včely, len aby ich mala na jedálnom lístku. Vie však navštíviť aj udiareň, aby si zamaškrtila na tom, čo si homo sapiens pripravil pre seba. Rozšírenie: Je eurvtákom (neobýva len Island a časti za polárnym kruhom), ale obýva aj pásmo centrálnej Ázie a Blízkeho východu, ako i severozápadnej (pobrežnej) Afriky. S nadmorskou výškou sa jej počet zmenšuje a nieto ju nad hranicou lesa. Nie je sťahovavá, ale v zime prelieta za prajnejšími podmienkami, a tak je u nás vtedy

početnejšia o rodákov zo severu, Keď živočíšnej stravy niet, uspokojí ktorí sa pred zimou posúvajú sa aj so semiačkami tráv a stromov. na juh. V zime navštevuje aj kŕmidlá. Biotop: Je vtákom listnatých, aj Spev: Má bohatý spevný slovník zmiešaných lesov, ale aj lesných a často imituje aj druhé vtáky. naplavenín, dúbrav a uhrom po- Bežne ju počuť tíško „c-c“ alenechaných priestorov. Obýva bo „dz-dz“.V období párenia aj oblasti osídlené človekom s prenikavým „ty-ťu, ty-ťu...“, ale (záhrady, parky, ovocné sady), aj „ti-ťu-ľu“, alebo mäkšie „pit, ba zdá sa, že ich je tu stále viac. čit“, spevavo „ci-ci-be, ci-ci-bé“, Rozlíšenie: Samička sa farbou len „cici-trn cici-trn“. Varovný znak je málo rozlišuje od samčeka. Obaja hlasné „tink“, vo veľkom nebezsú pestro sfarbení. Horná časť tela pečenstve prenikavé „č-r-r-r-kt“ je olivovozelená, krídla a chvost sú a pri hašterení „če-če-če...“, alebo modro-sivej farby a bruško je žlté. aj „dziv-dziv-dziv“. Vrch hlavy a krk je čierny a výrazný SÝKORKA BELASÁ – PARUS čierny pás (u samčeka hrubší) (CYANISTES) CAERULEUS, Linné tiahne dolu stredom bruška. Boky 1758 líca a priečny pás na krídlach sú Má trochu užší areál na starom biele. Mláďatá v období páperia kontinente od sýkorky veľkej. Niet sú sivozelenej farby a po operení ju v severovýchodnej časti, ale aj už majú sfarbenie samičky. v severovýchodnej Škandinávii. Hniezdenie: Hniezdo si stavia Nie je typický stály vták, lebo sa z v bútľavých stromoch, v dutinách, najsevernejších častí a z vyšších v štrbinách stien a zrúcanín, v horských lokalít v jeseni posúva puklinách starých domov a pri- do teplejších krajov. Jej biotop sú pravených búdkach. Keď toho lužné a horské listnaté lesy, háje, nieto, vie si hniezdo postaviť aj parky a záhrady. Najradšej obýva v hromade dreva, v kovových staré dubové, ale aj zmiešané a plastických trúbkach, v hni- lesy. Nenachádza sa na vyšších ezdach strák, ba aj v diere v zemi. lokalitách, ani v kultivovanej stepi. Podklad pre hniezdo sú vetvičky Vo Vojvodine je častejšia najmä a mach, kým mäkkú časť tvoria v pomedzí Dunaja a Fruškej hory, listy, srsť a perie. Hniezdo stavia resp. Deliblatskej piesočiny. iba samička. Do neho znesie (5) 8 Ide o menšiu trojfarebnú sý– 10 (14) bielych vajíčok s červeno- korku. Chrbát má zeleno-sivý, -hnedými škvrnami. Frekvencia znášky je dvakrát v roku. Inkubácia trvá 13 – 15 dní a hniezdna starostlivosť ďalších 16 – 18 dní. Po vyletení rodičia mláďatám dodávajú stravu najviac 2 týždne. Na liahnutí a odchove sa podieľajú obaja rodičia. Mláďatá pohlavne dospie- Sýkorka belasá vajú už v prvom roku života. Potrava: Pre neustály pohyb krídla a hlavu modrú a bruško žlté, potrebuje dosť stravy. V tom je s tmavým prúžkom v strede. Na nezastaviteľná. Najviac konzu- hlave má špeciﬁckú kresbu tmamuje hmyz (vajíčka a larvy), ale vomodrej farby a belasú čiapočku. aj pavúky, vošky a ďalšie drobné Medzi týmito modrými odtieňmi je bezstavovce. Rada si pochutná aj aj perie bielej farby. Aj spodná časť na vyvesenom mäse a slaninke. bruška a priečny pás na krídlach sú

49 /4936/ 5. 12. 2020 biele. Samička nie je tak nápadne Ide o štíhlejšiu sýkorku s leskkontrastná. Mláďatá sa vyliahnu lou čiernou čiapočkou a čiernou celkom nahé a po páperčekovom škvrnou pod krkom (na podbradobdobí farba peria sa stáva žlto-sivo-zelenkastá. Hniezdi v dutinách stromov a štrbinách stavieb, obyčajne dvakrát ročne. Samička znáša 7 – 12 (14) bielych vajec s hnedou textúrou. Samička sedí 12 – 15 dní. Ostatné charakteristiky sú podobné ako v prípade predchá- Sýkorka uhliarka dzajúceho druhu. Stravuje sa hmyzom (húsenice, níku). Chrbát má šedivo-hnedavý pavúky, motýle), aj semiačkami a bruško a krk bledosivo-žltý. Pre a bobuľami... Stravu často kon- čiernu čiapočku mnohí tento druh zumuje s hlavou nadol. V zime miešajú so sýkorkou čiernohlavou navštevuje kŕmidlá a najmä sa a penicou čiernohlavou. Hniezdi v dutinách stromov, poteší olejnatému semenu a žičastejšie v spráchnivených pňoch. vočíšnemu loju. Vie byť hlučná. Vábivé volanie Do dutinky si nanosí mach a srsť je rýchle a vysoké „cit-cit“, ale a potom znesie 6 – 8 (10) bielych aj „cí-cí-cí cissisisi“, „si-si-si-sirr“ vajíčok s hrdzavohnedými škvra ozýva sa s „tjerr-err-err-err“. Hlas nami. Hniezdi dvakrát ročne (v varovania je „cer-r-r-r-rek-ek-ek“. druhom hniezdení znáša menej SÝKORKA LESKLOHLAVÁ vajíčok). Ostatné charakteristiky (HÔRNA) – PARUS (POECILE) sú ako u druhých sýkoriek. KonPALUSTRUS, Linné 1758 zumuje hmyz a semiačka. Je vták miernej kontinentálnej Spieva hlasno, výbušne „pitklímy. Obýva eurázijsky kontinent -ču...“, „pit-sje“, „čip čip čip“, alebo a má binárne rozšírenie (európ- aj „istje če-če-če...“, „tip-tip-tip...“, ske a východné stredoázijské) „pri-pti-pti...“. Hlási sa aj jednoduv geografickom rozmedzí 40 º – chým „cit“. SÝKORKA UHLIARKA – (PERI) 60 º s. z. š. Nie je sťahovavá a len výnimočne prelieta na väčšie PARUS ATER, Linné 1758 vzdialenosti. Vo Vojvodine hniezdi Je to vták s kompaktným rozšív oblasti Fruškej hory, Deliblatskej rením v miernom kontinentálnom piesočiny a Vršackého brehu. Jej pásme na celom eurázijskom biotop sú nížinné listnaté lesné kontinente. Jej biotop sú ihličnaté a zmiešané lesy, ale aj parky. V našich krajoch uhliarku najčastejšie bolo možné vidieť len pri migrácii na juh, ale v posledných rokoch šíri svoj hniezdny areál z Karpát do Vojvodiny, a tak sú už aj prvé záznamy Sýkorka lesklohlavá hniezdenia na Vršackom brehu porasty, najmä bukové a dubo- a v Deliblatskej piesočine. Uhliarka je trochu menšia, má vé lesy, parky a záhrady, ale aj úhoriská. podobný vzor na hlave ako sý-

korka veľká. Ale biely pás na a starostlivosť o mláďatá, ako hlave vzadu a najmä dva priečne aj stravovanie sú podobné ako pásy na krídlach (charakteristika u iných sýkoriek. druhu) hneď odradia od konklúzie, že ide o mladú sýkorku veľkú. Uhliarka má chrbát sivo-zeleno-modrastý, boky žltohnedé a bruško sivobiele. Mladé operence sú čiernohnedé. Hniezdi v dutinách stromov, v štrbinách skál a stavieb, v zruboch chát, v starom hniezde iných vtákov, ale aj Sýkorka smútočná v zemi. Frekvencia Hlási sa opakovaným „si-si-si“, hniezdenia je dvakrát v roku. Znáška je 8 – 10 žltavo-bielych výstražný znak je „kerr' r' r' r' r'“ vajíčok s okrovo-hnedou textúrou, a spieva škrípavým „cri-cri-cri“, ale hustejšou na hrubšom konci. aj „čečečeče...“ a „čriv-čriv-čriv...“ Ostatné charakteristiky sú podobSÝKORKA CHOCHLATÁ né ako u iných sýkoriek. Stravuje – PARUS (LOPHOPHANES) sa hmyzom, pavúkmi, mäkkýšmi CRISTATUS, Linné 1758 a v zime konzumuje mladé ihličie Obýva hlavne severnejšie časti a bobule krovín, ale navštevuje aj Európy, ale aj hôrne časti Španielzáhradné kŕmidlá. ska a južného Balkánu. Jej biotop Hlási sa vysokým „ciju-ti ciju- sú ihličnaté lesy a zmiešané lesy na -ti....“, tenkým, jednoduchým vyššej nadmorskej výške (v Srbsku „tsi“, alebo „psjuit“. Spieva „vi-ču 800 – 1 300 m. n. m.). Nie je sťavi-ču vi-ču“. hovavá, ale v zime sa spúšťa do SÝKORKA SMÚTOČNÁ – dolín a nížin. Vo Vojvodine je veľmi PARUS (POECILE) LUGUBRIS, zriedkavá. V poslednej dekáde, Temminck 1820 v krutej zime, autor ju našiel za Má úzky areál rozšírenia v ju- Kulpínom v oblasti Starého Jároša. hovýchodnej Európe (aj južnejšie Je to menšia sýkorka. Poznať ju v Malej Ázii). Na starom kontinente po chochlíku a zvláštnej kresbe na ide o horské oblasti Dinaridy, Kar- tvári. Chrbát má sivohnedý, boky paty a Rodopy. Severnejšie od týchto lokalít sa zjavuje len ostrovčekovite. S. Spevák (1963) ju našiel aj na hniezdení v hložianskom ríte. V novších časoch o nej záznamy vo Vojvodine nie sú známe. Jej biotop sú lesné porasty Sýkorka chochlatá vedľa vodných plôch, na horských úbočiach, ale žlté a bruško sivobiele. Konzumuje aj v ovocných sadoch. hmyz a pavúky, ale aj semiačka Je to väčšia sýkorka, s hnedo- smreka a jedle. sivým chrbtom a hnedočiernou Hlási sa s „ci-ci-gyrrr“, aj „gyčiapočkou. To, čím sa rozlišuje rrrr“, „burrrr“. Najčastejšie opakuje od iných sýkoriek, je širšia čierna motív „ci-ci-cyt burrurr...“ škvrna na krku. Líca a bruško sú biele až sivobiele. Hniezdenie Fotografie: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana izbových rastlín proti škodcom v zimnom období (1) Ing. Ján Tancik, PhD. V zatvorených priestoroch, v zimných záhradách a najmä v bytových priestoroch, kde sa vykuruje, škodce sú aktívne počas celého roka. Krátke zimné dni s nedostatkom slnečného svetla a nadpriemerne vysoká teplota v miestnosti spôsobuje u väčšiny rastlín nezdravý rast, rastliny sú vysilené a sú citlivejšie na napadnutie chorobami a najmä škodcami.

ríliš suchý teplý vzduch má škodlivé, urobte to podľa možnosti taktiež za následok rých- mimo obývaného priestoru. Podľa le rozmnoženie škodcov, intenzity napadnutia ošetrenie najmä roztočcov a strapiek. Aj treba zopakovať po 7 – 10 dňoch. v zimnom období sa môžu prem- Rastliny skontrolujte vždy veľmi nožiť a zapríčiňovať poškodenia pozorne, lebo v zime sú na rozna pestovaných rastlinách, preto množovanie škodcov v bytoch ich treba pravidelne kontrolovať a v prípade silnejšieho výskytu zasahovať. Medzi najčastejších škodcov izbových rastlín patria červce, Coccoidea (srb. štitaste vaši), tiež už spomínané strapky (srb. tripsi) a roztočce z čeľade roztočcovité Tetranichidae (srb. obični paučari). Izbové rastliny treba pravidelne kontrolovať ešte na začiatku zimy, Červec izbový (foto: z internetu) aby sme mohli všetkých škodcov zlikvidovať v čase, keď to ideálne podmienky. Jediná premôžeme urobiť mimo bytu. V byte hliadnutá voška, molica, roztočec treba použiť nejaký hygienicky môžu za krátky čas napadnúť prijateľný spôsob ochrany – buď všetky citlivé rastliny v miestnosti. ČERVCE mechanický spôsob, alebo nieČervce (Coccoidea) sú častými ktorý biopreparát, a to skôr než škodcami na izbových rastlinách. sa škodca premnoží. Pokiaľ bude potrebné urobiť Je to drobný hmyz. Samičky sú ošetrenie účinnejšími insekticíd- vždy bezkrídle, tykadlá a nohy mi, ktoré sú spravidla aj zdraviu im často chýbajú. Vôbec nepri-

pomínajú hmyz. Samčeky majú zakrpatený druhý pár krídel alebo sú úplne bezkrídli. Telo červcov je mäkké, pokrýva ho štítok z vosku vylučovaného voskovými žľazami, alebo produkujú voskové vlákna, ktoré pokrývajú telo červca. Na rastlinách škodia vyciciavaním štiav, čo spôsobuje spomalený rast rastliny, vädnutie a uschýnanie vetvičiek alebo aj celej rastliny. Nepriamo škodia vylučovaním medovice, na ktorej sa vyvíjajú huby – černe, a tým znižuje asimilačnú plochu rastliny. Na izbových rastlinách škodí viac druhov z troch čeľadí: čeľaď puklicovité – Coccidae, štítničkovité – Diaspididae a čeľad Pseudococcidae. ČERVEC IZBOVÝ – COCCUS HESPERIDUM Je polyfágny druh, patrí do čeľade puklicovité – Coccidae. Vyskytuje sa v zatvorených priestoroch v celom svete. Škodí na citrusoch, najmä citrónovníku, ale aj na iných tropických a subtropických rastlinách, aj na mnohých izbových rastlinách: paprade, oleandre, palmy, ﬁkusy a iné. Telo samičky je oválne, veľmi ploské, dlhé 3 – 5 mm, farba je žltohnedá, priehľadná. V strede chrbta má priečny tmavý pás, ktorý križujú kolmé pásy (rebrá). Tvar tela je veľmi variabilný a závisí od miesta, kde sa nachádza, od nerovných plôch na listoch alebo

halúzkach. Telo sa nachádza pod mäkkým štítom. Rozmnožuje sa partenogeneticky, samčeky sú neznáme. Samička kladie vajíčka pod štítok, v ktorom sa nachádza. Počas života nakladie od 70 do 250 vajíčok. Z vajíčka sa liahnu larvy, ktoré sú počas 1. instaru pohyblivé, niekoľko dní vyhľadávajú miesto, kde sa usadia a tu vyciciavaním prijímajú potravu. Vývoj jednej generácie trvá asi dva mesiace. V zatvorených priestoroch má 6 – 7 generácií. ŠKODLIVOSŤ Škodia samičky a larvy vyciciavaním štiav z hornej strany listov vedľa nervov aj listových stoniek, konárov a hlavnej stonky. Spôsobujú chlorózu a deformácie listov, tiež ich stáčanie. Pri silnejšom napadnutí listy opadávajú a mladšie rastliny hynú. Intenzívne vylučujú medovicu, na ktorej sa vyvíjajú černe, čo zvyšuje škody. ŠTÍTNIČKA BREČTANOVÁ – ASPIDIOTUS NERII (HEDERAE) Je to kozmopolitný druh patriaci do čeľade štítničkovité – Diaspididae. Telo samičky má hruškovitý tvar, je citrónovej farby a nachádza sa pod štítkom, ktorý nie je zrastený s telom. Štít sa môže samostatne zdvihnúť. Štít samičky je tenký, plochý, okrúhleho tvaru, priemer má 1 – 2 mm, žltej alebo bielej farby. Štít samčeka je rovnakej farby, ale je o polovicu menší. V zatvorených priestoroch má tri

49 /4936/ 5. 12. 2020

5. 12. – 11. 12. 2020

POČASIE

generácie. Prvá sa vyvíja v decem- spôsobuje žltnutie listov a ich do skleníkov vypúšťajú lienky bri – januári, druhá v máji – júni deformácie, tiež odumierajú vý- Cryptolaemus montrouzieri, parazia tretia v auguste – septembri. honky. Znečisťujú taktiež listy tická osička Anagyrus pseudococcii Prezimujú larvy a samičky na vylučovaním medovice, kde sa a rôzne druhy lumkov. neskôr vyskytujú černe. SMÚTIVKY konároch hostiteľských rastlín. Každý sa hádam stretol s otravOCHRANA ŠKODLIVOSŤ Pri malom množstve rastlín nými malými čiernymi muškami, Hostiteľské rastliny sú citrusy, oleandre, palmy, paprade, rodo- a slabom napadnutí sa odporúča ktoré najmä v zime poletujú okolo dendrony, rastliny z rodu Acacia, červce mechanicky odstraňovať kvetináčov s izbovými rastlinami. Asparagus, cyklámenov a mnohé kúskom vaty namočenej iné. Larvy a samičky poškodzujú do alkoholu alebo štetvšetky nadzemné časti rastlín. com, prípadne odstrihNachádzajú sa najmä na spod- núť napadnutú časť rastnej strane listov. Na mieste, kde liny. Pri väčšom množvyciciavajú šťavy, sa vytvárajú stve rastlín a silnejšom bledozelené a žlté škvrny. Pri napadnutí treba vykonať masovom výskyte zapríčiňujú priamu ochranu. Použíopadnutie listov a plodov, de- vanie chemických insekformácie výhonkov a niekedy aj ticídov v zatvorených sušenie celej rastliny. priestoroch sa neodpoČERVEC CITRÓNOVNÍKOVÝ rúča. Pred prenesením – PLANOCOCCUS CITRI rastlín do bytov treba Je to polyfágny druh, patrí do rastliny skontrolovať. Ak čeľade Pseudococcidae. Tieto zistíme prítomnosť škod- Štítnička brečtanová (foto: z internetu) červce na povrchu tela majú cov, treba urobiť ochranu voskové výrastky v podobe prášku, vonku ešte skôr ako ich vlákien alebo chumáčov. Telo prenesieme do bytu. Sú to smútivky. Nie sú to však dospelej samičky má oválny tvar, Voskové vlákna chránia červce muchy, ale komáre patriace do dlhé je do 4 mm a široké 3 mm, pred postrekmi, preto ich tre- radu dvojkrídlovcov. Druhy, ktoré je ružovej alebo zelenej farby. ba vykonať dôkladne s väčším škodia na pestovaných rastlinách, Telo je prekryté vrstvou bieleho množstvom vody. Použiť môžeme patria k rodom Bradysia a Lypráškovitého vosku. Po coriella. V otvorených obvode sa nachádza 18 priestoroch v záhrapárov bielych, tenkých dách sa vyskytujú len voskových chĺpkov. Dĺžpočas leta, v uzavretých ka chĺpkov sa zväčšuje priestoroch celoročne. smerujúc ku koncu tela. Dospelý jedinec smúSamička nakladie až 600 tiviek je drobný komár. vajíčok, sú nakladené do Dĺžka tela je 1 až 5 mm. guľôčok vaty do záklaSfarbenie je šedočierne, du listu a na podobné po čom dostali aj svoje miesta. Vyliahnuté larvy pomenovanie. Na hlave sa rozliezajú po rastline. má dlhé tykadlá, nohy V zatvorených priestosú pomerne dlhé. Krídla roch sa rozmnožuje parmajú výraznú žilnatinu. tenogeneticky a vytvára Vajíčka sú drobné (od Dospelé jedince smútiviek na žltých lepových 0,1 do 0,25 mm), žltoniekoľko generácií. doskách (foto: Zdenka Ďurčianska) bielej farby. Larvy sú ŠKODLIVOSŤ V zatvorených priestobiele alebo priehľadné, roch napáda najmä kaktusy a na prípravky povolené na tieto účely. dorastajúce do dĺžky 5 až 12 mm. otvorených priestoroch citrusy, Z biologických prípravkov sa môže Kukly sú najskôr biele, neskôr vinič, olivy, figy a iné. Larvy a sa- použiť pomocný prípravok na žltnú a hnednú. V prírodných podmienkach mičky vyciciavajú šťavy z listov, báze oleja zo stromu Pongammia pukov a kvetných stoniek, čo pinnata (Rock effect). Vo svete sa majú smútivky dve generácie

počas roka. V zatvorených priestoroch sú aktívne počas celého roka. Každé 3 až 4 týždne sa môže vyvinúť nová generácia. Samičky kladú 100 – 150 vajíčok na vlhkú pôdu. Vajíčka kladú v blízkosti rastlín a larvy sa liahnu po 5 až 7 dňoch. Vyliahnuté larvy sa živia rozkladajúcimi sa časťami rastlín, hubami, ale môžu poškodzovať aj jemné pletivá podzemných častí rastlín. Pri izbovej teplote sa z novovyliahnutých lariev vyvinú dospelí jedinci za 20 až 25 dní. Počas teplejších období roka v skleníkoch môže životný cyklus trvať jeden až dva týždne. Dospelé jedince, i keď sú veľmi nepríjemné, rastlinám neškodia. Rastliny však poškodzujú larvy, ktoré sa živia na jemných koreňoch. Poškodené miesta sa môžu infikovať škodlivými hubami spôsobujúcimi zahnívanie koreňov, a tým aj zhoršenie zdravotného stavu celej rastliny. OCHRANA Z preventívnych opatrení je dôležité správne zavlažovanie. Smútivkám vyhovuje prevlhčená pôda. Dospelé jedince môžeme zachytiť na žlté lepové dosky, ktoré inštalujeme do črepníka alebo v blízkosti kvetináčov. Ničenie dospelcov insekticídmi nie je dostatočne účinné a v uzatvorených priestoroch sa neodporúča. Proti larvám smútiviek v pôde v interiéri môžeme úspešne zasiahnuť aplikáciou prípravkov na báze entomoparazitických háďatiek priamo do pôdy. Používa sa druh háďatka Steinernema feeliae – prípravok Entonem. Aplikácia je veľmi jednoduchá a účinnosť vysoká.  (Pokračovanie nabudúce)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

13˚ | 7˚

12˚ | 7˚

7˚| 4˚

8˚ | 4˚

7˚ | 3˚

6˚ | 2˚

7˚ | 2˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Čaro Vianoc aj v našich záhradách Ľubica Sýkorová Aj v decembri môže byť naša záhrada atraktívna. Postarajú sa o to ihličnany a vždyzelené dreviny. Počas dní, keď nemrzne, by sa mali zalievať mladé vždyzelené dreviny a ihličnany v záhonoch aj nádobách. Začiatkom decembra si nezabudnite narezať konáre čerešne na rýchlenie tzv. barborky.

ačiatok decembra je vhodný čas na prirýchľovanie rôznych drevín, ktorých kvety nás majú potešiť na Štedrý deň a cez vianočné sviatky. Do začiatku decembra sa v pupeňoch zakladajú nové kvety, teda kríky a stromy sú teoreticky schopné kvitnúť. V prí-

a exotické okrasné rastliny obalíme napr. bambusovými rohožami. Aj stromčekové ruže treba najneskôr na začiatku decembra obaliť netkanou textíliou alebo jutovinou. Okrasné trávy zviažeme hrubým špagátom, aby boli ich koreňové krčky chránené pred premokrením

pestuje zatiaľ málo. Táto okrasná drevina sa podobná lieske a zaujme svojimi kvetmi, ktoré sa objavujú často počas adventu a Vianoc. Hamamel rastie pomaly do výšky 3 až 5 metrov. Aby každoročne bohato kvitol, vyžaduje svetlé alebo polotienisté miesto s humóznou a vlhkou pôdou. Hamamely treba vysádzať len na jar a s koreňovým balom. Rez nie je potrebný, pretože poškodzuje charakteristický rozložitý tvar tejto dreviny. Hamamely sa najlepšie uplatnia ako solitéry v blízkosti domu, na mieste viditeľnom napr. z obývacej izby. K VIANOCIAM PATRÍ AJ CEZMÍNA Cezmína Ilex aquifolium (srb. zimzelena božikovina, zelenika) predstavuje symbol šťastia, zdravia a radosti. Počas zimy pôsobí nápadne aj v záhrade, a to najmä vďaka

svojim lesklým listom s ostňami a množstvu červených plodov – bobúľ. Cezmíny je najlepšie vysadiť na jar vždy s celým koreňovým balom do polotieňa a mierne vlhkej pôdy s dostatkom humusu. Cezmína je typická pevnými vždyzelenými listami a zaujímavými červenými plodmi, ktoré zostávajú na drevine celú zimu až do jari. Rastie ako neopadavý vzpriamený ker alebo malý strom. Je veľmi dekoratívna svojím habitusom, ľahko ju už z diaľky spoznáte podľa lesklých listov. Výborne znáša rez, takže sa uplatní aj ako prísne tvarovaný solitér. Druhom so zelenožltými listami vyhovuje skôr slnečné ako polotienisté miesto. Pozor! Atraktívne plody cezmíny sú také jedovaté, že len pár desiatok týchto bobuliek je smrteľná dávka pre dospelého človeka. 

PRIPOMÍNAME

Cezmína patrí k najkrajším drevinám zimy

rode však tomu bráni nízka teplota, krátky deň a mráz. Vetvičky pre kvitnutie barboriek vo váze režeme práve začiatkom decembra, najlepšie na Barbory. Ak chceme, aby kvitli na Silvestra a Nový rok, režeme ich o niekoľko dní neskôr. Na rýchlenie vyberáme vetvičky s bohatou násadou kvetných pupeňov. Sú kratšie ako dlhšie listové pupene. Rozkvitnutie urýchlime častejším rosením alebo ponorením halúzok do vody teplej 30 až 40 °C, alebo ak pupene jemne roztvoríme alebo prepichneme špendlíkom. Okrem tradičných halúzok čerešní, višní, sliviek, jabloní či hrušiek, získaných pri zimnom reze, sa na tento účel režú aj vetvičky zlatovky či dulovca japonského. OCHRANA PRED MRAZOM Keď hrozí prudký pokles teplôt, musíme prikryť chúlostivejšie rastliny, napr. skalničky, vresovce a dvojročné rastliny. Popínavé ruže, mladé ihličnany, vždyzelené

a aby trsy neklesali k zemi pod ťarchou snehu. Občas skontrolujme, či je zimná prikrývka dostatočne pevná a účinná. Ako sme už spomenuli, všetky zimujúce rastliny treba chrániť pred chladom napr. aj nahŕňaním napadaného lístia, prípadne pozakrývať konármi z ihličnanov. Zo záhonov určite neodstraňujeme odkvitnuté súkvetia trvaliek, ktoré zatraktívnia záhradu aj počas zimy. KVITNÚCA ZÁHRADA POČAS ZIMNÝCH MESIACOV V decembri už v záhrade nekvitne také množstvo kvetov ako počas iných mesiacov roka. Medzi v zime kvitnúce dreviny patria čemerice Helleborus niger (srb. crni kukurek), či exoticky pôsobiaci hamamel Hamamelis mollis (srb. veštičji lešnik), v teplejších oblastiach aj jazmín nahý Jasminum nudiflorum alebo kalina voňavá Viburnum fragrans. V našich záhradách sa hamamel

Ako sa starať o vianočnú hviezdu? K

Ľ. Sýkorová

izbovým rastlinám, ktoré sú typické pre adventné obdobie, patrí aj vianočná hviezda – prýštec najkrajší Euphorbia pulcherrima (srb. božićna zvezda). Pri jej kúpe si všimnite drobné žltozelené kvety uprostred nápadných farebných (najčastejšie červených) listeňov. Tieto kvietky by mali byť v štádiu pukov, neopadané a neroz-

kvitnuté. Ideálne je, ak si rastlinu necháte v predajni dôkladne zabaliť, pretože je citlivá na chlad. V byte jej vyhovuje teplota okolo 20 º C a dostatok svetla. Zemina v črepníku by mala byť mierne vlhká, ale nie premočená. Týmto rastlinám škodia studený prievan, horúci vzduch z vykurovacieho zariadenia alebo z teplovzdušného ventilátora. 

49 /4936/ 5. 12. 2020

ZDRAVIE A MY

Čo vplýva na ukladanie brušného tuku? T

uk na bruchu nie je len estetickým problémom. Poškodzuje orgány a krvné cievy a ide o rizikový faktor pre vznik mnohých vážnych chorôb (srdcové ochorenia, cukrovka, rakovina, demencia). Pozrite sa, čo všetko treba okrem cvičenia a jedálneho lístka vziať do úvahy, ak chcete brušný tuk eliminovať. GENETIKA Genetika vo veľkej miere určuje, kam sa vám bude ukladať tuk. Ak si rýchlo prebehnete vašich najbližších, mali by ste vedieť posúdiť, či budete mať tendenciu na postavu v tvare jablka alebo hrušky. Najmä v prvom prípade by ste mali obzvlášť dbať na dostatok fyzickej aktivity a obmedziť príjem kalórií, ak sa chcete zbaviť tuku na bruchu.

HORMÓNY V období menopauzy najmä ženy, ktoré majú postavu v tvare hrušky, začnú pozorovať, že sa im už neukladajú tukové vankúšiky len v oblasti bokov a stehien, ale rastie im aj bruško. Môže za to pokles hormónu estrogén, súvisiaceho so spomalením metabolizmu. Zamerajte sa preto viac na silový tréning, aby ste porazili tuk svalovou hmotou. SYNDRÓM POLYCISTICKÝCH VAJEČNÍKOV Postihuje asi 10 až 20 % žien v reprodukčnom veku. Tieto ženy majú vyššiu hladinu testosterónu a tiež často priberajú na váhe, obzvlášť v okolí brucha. Dá sa to vysvetliť aj skutočnosťou, že muži, ktorí majú prirodzene vysokú

hladinu tohto hormónu, majú častejšie postavu v tvare jablka ako hrušky. Ďalšími príznakmi syndrómu polycistických vaječníkov sú nepravidelná menštruácia, akné, nadmerný rast vlasov a ochlpenia. NEDOSTATOK ALEBO PREBYTOK SPÁNKU Zistilo sa, že ak v noci spíte menej ako päť hodín, prispieva to k zvýšeniu hladiny tuku v brušnej oblasti. Takisto je to ale aj v opačnom prípade, ak spíte viac ako je primeraných 7 – 9 hodín. Môže za to naša fyziológia, ktorá je stále na úrovni jaskynného muža. Ak budete spať málo, metabolizmus sa spomalí, aby sa zachovala energia, čo potom vedie k tomu, že hľadáte rýchle zdroje energie v nie príliš zdravých jedlách. A práve

VÝŽIVA

Prečo treba jesť sezónne a lokálne potraviny? Dnes si môžeme pohodlne dopriať akékoľvek ovocie a zeleninu bez ohľadu na ročné obdobie či krajinu pôvodu. Jahody alebo čučoriedky na pultoch obchodov v zimných mesiacoch nie sú ničím zvláštnym. Napriek tomu je mnoho ľudí presýtených tovarom, ktorý vyzerá krásne a je na dosah ruky.

eľmi často neprirodzená chuť, vzhľad, umelá čerstvosť a fakt, že mnoho dovážaných potravín prakticky dozrieva v kamiónoch, nás núti zamyslieť sa, či sú naozaj také zdravé. Vedci dlhodobo upozorňujú na základný fakt: celým dlhým vývojom sa prispôsobujeme práve oblasti, v ktorej žijeme. Vytvára sa symbióza medzi naším zdravotným stavom a produktmi, ktoré tu rastú. Lokálne a sezónne potraviny sú pre nás prirodzenou stravou a naše telá sú dlhou genézou na ne navyknuté. V skratke to znamená, že kyslá kapusta, chren s cviklou, cesnak a domáca cibuľa nám môžu pomôcť pri prevencii ochorení, aj pri zdravotných problémoch omnoho viac ako citrusové šťavy alebo iné málo známe, pre nás neprirodzené plody. Zároveň je úplne logické, že telo môže na geograficky vzdialené potraviny

zareagovať prehnanou reakciou imunitného systému – alergiou. Nemôžeme sa sťažovať, že by u nás počas roka rástlo málo chutných plodín. Každé ročné obdobie nám poskytne niečo, čo je pre náš organizmus dôležité, a vôbec sa nemusíme báť jednotvárnosti. Konzumovať domáce sezónne produkty má však mnoho iných výhod, ak si odmyslíme tie prvoradé – zdravotné, ktoré sú pre našu imunitu mimoriadne dôležité. Pri domácich sezónnych produktoch máme vždy záruku, že sú čerstvé, a tým aj chutné, že cesta, ktorú prešli zo záhrady či farmy k nám, bola podstatne kratšia ako zo vzdialených krajín. Navyše ich kúpou podporujeme aj domácu ekonomiku.

PREČO KUPOVAŤ A KONZUMOVAŤ LOKÁLNE SEZÓNNE POTRAVINY? Predovšetkým pre čerstvosť, chuť, vôňu, prirodzenosť, kvalitu, ale aj primeranú cenu či známy pôvod. ČO JESŤ POČAS ZIMY? Keďže potraviny majú z termostatického hľadiska buď ochladzujúcu, alebo zohrievajúcu energiu, treba si

v každom ročnom období vyberať tie správne. STRUKOVINY V období zimy trpia z našich orgánov najviac obličky a slezina,

to je dôvodom ukladania tuku v brušnej oblasti. Čo sa týka pridlhého vyspávania, odborníci to vysvetľujú tým, že telo má menej času byť aktívne. STRES Keď ste pod tlakom, vaše telo produkuje hormón kortizol. Ten spôsobuje, že máte tendenciu siahať po sladkých či mastných potravinách, ktoré rýchlo uspokoja vaše chúťky. Kortizol má tiež vplyv na metabolizmus, pod jeho vplyvom telo menej spaľuje a viac kalórií ukladá ako tuk. Nikto z nás sa nevyhne stresovým situáciám, ale ak ste neustále v chronickom strese, zamyslite sa nad tým, čo zmeniť vo svojom živote, pretože zdravie máme len jedno.  zdravie.sk nemajú rady chlad. Nie je náhoda, že nám obličky svojím tvarom pripomínajú fazuľu. Najlepšou výživou pre ne sú totiž strukoviny. Na výber už dnes máme z mnohých druhov – šošovica červená, hnedá, zelená, cícer, hrach zelený či žltý, no najmä rôzne druhy fazúľ. Konzumujte strukovinové polievky, prívarky, ale aj placky či karbonátky. ZELENINOVÉ VÝVARY Ideálnym jedlom v období zimy sú dlho varené zeleninové vývary. Čím dlhšie budete polievku variť, tým väčšie teplo do tela dostanete. Postačí vám cibuľa, 2 – 3 druhy koreňovej zeleniny, ktoré zalejte čo najväčším množstvom vody a nechajte variť na najmenšom ohni. Už po prvých hodinách vývar získa prirodzene sladkú chuť zo zeleniny. Počas dňa si môžete z vývaru aj popíjať. KYSLÁ KAPUSTA Jednou zo základných zložiek kyslej kapusty je kyselina mliečna, vďaka ktorej sa v kapuste produkujú probiotické baktérie mliečneho kvasenia. Tieto baktérie zabraňujú množeniu škodlivých mikroorganizmov v tele, posilňujú imunitný systém, zabraňujú hnačke a spolu so skupinou vitamínov B obnovujú poškodenú črevnú sliznicu.  Zdroj: zdravie.sk Foto: pixabay

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Nemecké medovníčky – Lebkuchen Podobajú sa tým našim a tradične sa dekorujú mandľami alebo sa celé namáčajú v čokoláde či citrónovej poleve. Suroviny: 450 g hladkej múky, 2 PL kakaa, 1/2 KL anízu, 1/2 KL mletých klinčekov, 1 KL mletej škorice, 1 KL mletého zázvoru, štipka soli, 1 citrón (kôra), štipka kardamonu, štipka muškátového orieška, 1 KL kypriaceho prášku, 100 g masla, 175 g kryštálového cukru, 1 KL vanilkového extraktu, 1 vajce, 1 žĺtok, 100 g medu; Na ozdobenie: 200 g lúpaných mandlí Takto sa to podarí: V miske zmiešame preosiate suché suroviny: múku, kypriaci prášok, škoricu, klinčeky, zázvor, muškátový oriešok, soľ, citrónovú kôru, kardamon, aníz a kakao. Vo veľkej miske vymiešame zmäknuté maslo, cukor a vanilku. Potom pridáme celé vajce, žĺtok a med

a opäť vyšľaháme. Do tekutých surovín postupne (po tretinách) zapracujeme suché suroviny a vypracujeme vláčne cesto, ktoré zabalíme do fólie a uložíme do chladu aspoň na dve hodiny – ideálne cez noc. Stuhnuté cesto vyvaľkáme na pomúčenej pracovnej doske na hrúbku asi 0,5 cm a vykrajujeme medovníčky, ktoré ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Každý medovník dekorujeme mandľami. Pečieme na 170 °C 10 až 12 minút.

hrejeme na 180 °C a plech na mafiny vystelieme papierovými košíčkami. Mafiny: Všetky suroviny na mafiny dáme do misy a vymiešame hladké cesto. Pripraveným cestom plníme papierové košíčky do 3/4. Pečieme vo vyhriatej rúre asi 25 až 30 minút. Krém: Zmäknuté maslo dáme do misky a elektrickým šľahačom šľaháme asi 10 minút. Následne do masla po častiach zašľaháme

Suroviny: 350 g hladkej múky, 200 g práškového cukru, 50 g vlašských orechov (mleté), 1 KL prášku do pečiva, 2 vajcia, 2 PL medu, 2 KL strúhaného zázvoru, 1/2 KL škorice, 1/2 KL citrónovej kôry; Ostatné: 1 vajce na potretie; Na ozdobenie: trochu orechov, trochu kryštálového cukru Takto sa to podarí: Vo väčšej miske zmiešame všetky suroviny a pridáme zohriaty med. Vypracujeme lepkavé cesto, ktoré odložíme do chladu minimálne na 3 hodiny. Cesto rozvaľkáme na pomúčenej doske na hrúbku 0,5

VIII

cm a vykrajujeme medovníčky pripravenými formičkami. Vykrojené medovníčky ukladáme na plech a každý potrieme vyšľahaným vajíčkom. Dozdobíme orechmi a posypeme kryštálovým cukrom. Pečieme pri 180 stupňoch približne 7 minút.

Tradičná vianočka Kysnuté cesto efektne prepletené do krásneho bochníka plného sladkých hrozienok. Tradície chutia výborne! Suroviny: 200 g polohrubej múky, 150 g hladkej múky, 50 g práškového cukru, štipka soli, 1/2 kocky čerstvého droždia, 1,5 dl vlažného mlieka, 1 vajce, 70 g masla, 6 PL hrozienok, 3 PL rumu; Na potretie: 1 žĺtok, 2 PL mlieka, 2 PL maku Takto sa to podarí: Hrozienka dáme marinovať do rumu. V miske premiešame obe múky so soľou a v strede urobíme jamku, do ktorej nadrobíme droždie a pridáme lyžičku cukru a trochu vlažného mlieka. Kvások necháme odstáť 15 minút. Do misky následne pridáme maslo, celé vajce, zvyšný cukor a mlieko a rukami vymiesime hladké cesto. Scedené hrozienka zapracujeme do cesta, misku za-

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 523 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

dáme do cukrárenského vrecka a nanesieme na mafiny. Nakoniec poprášime mletou škoricou a ozdobíme medovníkmi.

Orechové medovníky so zázvorom

Hrnčekové perníkové cupcakes s maslovým krémom Voňavé mafinky obohatené o ten najlahodnejší krém a ako „čerešnička na torte“ jedlá ozdoba v podobe neodolateľných medovníkov. Suroviny: Na mafiny: 1,5 hrnčeka polohrubej múky, 3/4 hrnčeka krupicového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1 balíček kypriaceho prášku do perníka, 1 PL kakaa, 50 g nasekaných vlašských orechov, 1 hrnček mlieka, 1/2 hrnčeka roztopeného masla, 1 vajce, 1 PL medu, 1 PL čerstvej pomarančovej kôry; Na krém: 440 g práškového cukru, 250 g zmäknutého masla, 3 PL mlieka, 1/2 ČL vanilkového extraktu; Na ozdobenie: mletá škorica, medovníky Takto sa to podarí: Rúru vy-

preosiaty práškový cukor. Nakoniec pridáme mlieko a vanilkový extrakt. Všetko spolu ešte krátko prešľaháme. Pripravený krém

kryjeme utierkou a necháme 45 minút kysnúť na teplom mieste. Rúru rozohrejeme na 180 °C. Keď cesto zdvojnásobí svoj objem, rozdelíme ho na tri časti, z ktorých na pomúčenej doske vytvarujeme tenké valčeky. Tie zapletieme do vrkoča a opatrne uložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Necháme ešte 15 minút podkysnúť. Vianočku potrieme žĺtkom rozšľahaným v mlieku, posypeme makom a pečieme približne 40 minút.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra V inom formáte než obvykle 5. FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH KROJOV SLOVÁKOV VO VOJVODINE

Elena Šranková

Kysáči sa v sobotu 28. novembra uskutočnil 5. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine. Pri tejto príležitosti v Galérii Dr. Ľudovíta Miloša Mičátka v Kultúrnom centre Kysáč otvorili výstavu Corona autora Pavla Surového, riaditeľa KC Kysáč. Vo veľkej sále potom ochotníci zo slovenských vojvodinských dedín predviedli muzikál Legenda o bohatstve slovenského národa podľa motívov rozprávky Madačov Maroša.

Nový Sad. Povedal, že sa v dôsledku pandémie koronavírusu festival uskutočňuje v inom formáte než obvykle. Výstava dokonca má i názov Corona, čiže koruna, a je o korunovaní slovenského národa, našich prababiek, mamiek, dievčat a modeliek. Zmienil sa i o tom, že sa mu vďaka známostiam v slovenských dedinách podarilo zozbierať archaické kroje, ktoré majú prímesi aristokracie. Ako Surový tiež povedal, výstavu venuje Slovákom vo Vojvodine, aby vedeli, že kultúra, kroje a naša tradícia sa dajú zviditeľniť tak, aby boli Otvorenie výstavy Corona

Príhovor Jeleny Marinkovićovej-Radomirovićovej (v strede) na vernisáži

Muzikál, v ktorom sa prepletajú tradícia a súčasný pohyb, pieseň a kostýmy, v produkcii KC Kysáč režírovala Alisa Oravcová, ktorá sa podpísala i pod choreograﬁu. Na úvod vernisáže riaditeľ KC

Časť vystavovaných fotograﬁí

Kysáč Pavel Surový privítal hostí, medzi ktorými boli Jaroslav Javorník, biskup SEAVC, a Jelena Marinkovićová-Radomirovićová, predsedníčka Zhromaždenia Mesta • KULTÚRA •

príťažlivé aj v širších, svetových rámcoch. Fotograﬁe, ktorých časť bola vystavená na sobotňajšej výstave, budú publikované v rovnomennej knihe Corona. Informoval prítomných, že kysáčsky festival krojov nadviazal spoluprácu s belehradským Etnology festom, ktorého programová riaditeľka Goga Grubješićová bola prítomná na vernisáži v Kysáči. Vďaka tejto spolupráci na belehradskej pevnosti Kalemegdan je inštalovaná výstava Slovenská svadba, ktorú si môžu pozrieť tak Belehradčania, ako i návštevníci pevnosti, a zoznámiť sa so slovenskou kultúrnou tradíciou. Na realizovaní projektu Sloven-

ské kráľovné, princezné, princovia a grófky, ktorý vyústil výstavou, spolupracovala i Petrovčanka Anna Čúsová, ktorá sa zmienila o sedemmesačnej spolupráci so Surovým. Asistentkami boli Milinka Chrťanová a Alena Páliková. Na otvorení výstavy sa prihovorila aj Simonida Stankovićová, ktorá napísala i príhovor Surový Princ Pavel: Eros a Tanatos transcendované tradície budúcnosti v katalógu, ktorý vydali z tejto príležitosti. Z katalógu sa dozvedáme, že festival ﬁnančne podporili Mesto

vićová-Radomirovićová na vernisáži povedala: „Naša pokrajina Vojvodina vždy bola miestom spolužitia početných rozličných spoločenstiev, ktorých špeciﬁckosti určujú rozličné jazyky, konfesie alebo etnická príslušnosť. Dnes v Srbsku a vo Vojvodine žije aj početná slovenská komunita, ktorá si za viac ako 260 rokov vypestovala vlastnú autochtónnu kultúru. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a KC Kysáč sú ustanovizne, ktoré roky pracujú na zachovaní a pestovaní tradičných

Z muzikálu Legenda o bohatstve slovenského národa

Nový Sad, NRSNM, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ako i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Predsedníčka Zhromaždenia Mesta Nový Sad Jelena Marinko-

elementov v kultúrnej tvorivosti slovenskej národnostnej menšiny na tomto priestore.“ Umeleckou zložkou vernisáže boli tanečné a hudobné body Alisy Oravcovej, Martina Mareka a Ivety Kováčovej.

49 /4936/ 5. 12. 2020

Kultúra 28. ROČNÍK FESTIVALU SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ... V PETROVCI

Poniger Forero a Zelenáková postúpili do Pivnice Jaroslav Čiep

avel Poniger Forero sa stal víťazom 28. festivalu Spievajže si, spievaj... uskutočnenom v novembri tohto roku v Báčskom Petrovci. O tom rozhodla odborná porota na záver ďalšieho ročníka už tradičného festivalu, ktorý organizuje MOMS Petrovec. Tohto roku bol v sieni Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina po

piesne. V súťažnej časti vystúpila aj dlhoročná petrovská spolkárka Alexandra Muchová. V mene organizátora predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová tohtoročný festival zhodnotila takto: „V prvom rade chcem pochváliť a poďakovať všetkým tým, ktorí jednak účinkovali na tomto podujatí, a tým, ktorí pripravovali či už v speve, krojoch alebo svojou

Odmenení mladí účastníci na festivale

získaní povolení, ale pre bezpečnostné opatrenia bez publika, iba za prítomnosti médií, ktoré širšej verejnosti sprostredkujú toto podujatie. Pavel Poniger Forero získal aj cenu za autentickosť piesne, ako aj cenu za kroj. Právo účasti na Stretnutí v pivnickom poli si vyspievala aj jeho rovesníčka Miroslava Zelenáková, rovnako ako Pavel aj ona získala cenu za autentickosť

podporou tento ročník festivalu a musím povedať, že za takýchto okolností sme ešte nepripravovali toto podujatie. Robili sme ho takrečeno pre porotu a pre médiá, lebo by nám bolo ľúto, keby tieto deti nevystúpili, keby sme ich za tie všetky hodiny, ktoré strávili v prípravách, neodmenili. Tak sme sa vynasnažili, aby sme každému účastníkovi niečo venovali. O to sa

Orchester, ktorý tohto roku sprevádzal spevákov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tivistom v Združení petrovských výtvarných umelcov, ktorí tiež poskytli svoje miestnosti pri presune účinkujúcich, aby sa v danom čase väčší počet detí nezhromaždil na jednom mieste, a tak sa dodržali hygienicko-sociálne opatrenia. O to, aby speváci boli dobre pripravení a nacvičení na javiskový výstup, sa postarali spolkárky Milina Sýkorová a Daniela Legíňová-Sabová, ako aj hudobné odborníčky Mariena Stankovićová-Kriváková a Slovenka

postaral MOMS Petrovec, o odmeny sa postarali sponzori a ﬁnančnú podporu nám poskytol aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.“ Účastníkov, ktorí sa od najmladších škôlkarov striedali v speve v sieni pred porotou v zložení Mariena Stankovićová-Kriváková, Anna Medveďová a Slovenka Benková-Martinková, v prvej časti nádejných mladých spevákov a speváčok bolo zo 30. Hudbou ich sprevádzal orchester pod vedením harmonikára Zdenka Makovníka a tvorili ho aj huslisti Marína Cerovská, Ján Kováč-Varga, Jaroslav Spevák, gitarista Pavel Danko a Vladimír Čáni na kontrabase. Po vystúpení sa všetkým Súťažiaci speváci: (zľava) Miroslava účinkujúcim dostalo aj dar- Zelenáková, Pavel Poniger Forero čekov a vyhlásili aj tých, ktorí a Alexandra Muchová svojím speváckym talentom Benková-Martinková. Aj tohto roku zapôsobili. Odmenu ako najmladší účast- bolo vidno veľa pekných krojov, za níci festivalu získali predškoláčky čo možno vďačiť mamám, starým Michaela Orosová a Martina Stru- mamám, tetkám... V úvodnej časti mladí speváci jedhárová. Ceny za najúspešnejších spevákov medzi Nádejami v nižších ročníkoch získali tretiačka Viktória Rojková a štvrtáci Ján Zajac, Petra Gedeľovská a Martina Sklabinská z Kulpína. Z vyšších ročníkov ocenenie za spev si domov odniesli Anita Speváci sa striedali na pódiu a ich výkony hodnotila Fábryová, Lea odborná porota Šimová, Lenka Hodoličová, Simona Sýkorová a notlivo alebo aj v skupine zaspievali Ivan Kopčok. Cenu orchestra si po jednu pesničku a v súťažnej časti vyspievala siedmačka Lea Ušiaková. traja speváci podľa predpisov fesTreba oceniť aj spoluprácu pri tivalu zaspievali po dve pesničky organizovaní festivalu. Tá patrí – jednu rýchlu a jednu pomalú. predovšetkým aktívnym petrov- Kým porota rozhodovala, v revuským spolkárkam a spolkárom. álnej časti si zanôtili už osvedčené Vynasnažili sa príležitostne a pri- speváčky z Petrovca – Elena Demmerane ozdobiť ich skúšobnú sieň rovská, Anna Bovdišová a Andrea a zabezpečiť potrebné podmienky Hrubíková. Program moderovala na jeho uskutočnenie, ako aj ak- Viera Dorčová-Babiaková. • KULTÚRA •

60 ROKOV SPEVÁCKYCH SKUPÍN KC KYSÁČ

Oslavovali narodeninovým koncertom Elena Šranková

nedeľu 29. novembra si vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč primeraným koncertom pripomenuli 60 rokov činnosti speváckych skupín KC Kysáč. Jubilujúcim ochotníkom na úvod zablahoželal riaditeľ KC Pavel Surový a potom večer patril piesňam. Spievali ženská, tiež mužská spevácka skupina a predstavili sa i spoločne. Ako sólisti vystúpili Snežana Maglovská, Ján Francisty, Ján Ravza, Jozef Pavlov a Tamara Vlčeková, členovia oboch speváckych skupín. V konferencierskom prednese, ktorý mala na starosti Anna Asodiová, sa hovorilo o doterajšej 60-ročnej

Snežana Maglovská

dráhe speváckych skupín. Z javiska bolo počuť, že prvú dievčenskú spevácku skupinu roku 1959 založil vtedajší učiteľ hudobnej kultúry Ján Lomen pri základnej škole v Kysáči. Členky skupiny boli: Zuzana Menďanová (rodená Macáková) – zosnulá, Zuzana Sofinkićová (rod. Vozárová), Mária Hlaváčová (rod. Kolárová), Mária Greksová (rod. Chrťanová) – zosnulá a Milina Vršková (rod. Dudášová) – zosnulá. Neskoršie sa k nim pripojili mnohé ďalšie speváčky. Roku 1960 sa učiteľ Lomen rozhodol založiť aj mužskú spevácku skupinu. Zavolal sólo spevákov Michala Madackého, Pavla Pixiadesa, Jána Agárskeho, Pavla Bago• KULTÚRA •

Ženská a mužská spevácka skupina KC Kysáč jubilovali

ňu-Šarajdu, kým piatym členom spevácke skupiny nacvičovali: skupiny bol sám učiteľ Ján Lomen. Ján Lomen, bratia Ján a Vladimír Všetci spomenutí členovia už, Gedeľovskovci, Ondrej Maglovžiaľ, nie sú medzi živými. Keď ide o MSS, tá prvotná sa z neznámych dôvodov rozišla. Obnovená bola v 90. rokoch minulého storočia, keď spevák Michal Funtík zoskupil tých, ktorí chceli a vedeli spievať. Obnovená skupina počítala 13 členov. Na nedeľňajšom koncerte si pripomenuli i úspechy, ktoré spevácke skupiny dosiahli na festivaloch a hosťovaniach doma i v zahraničí. Hovorilo sa aj o piesňach nahratých v Novosadskom, ale i Kysáčskom rozhlase, nahrávkach na Hlaváčovom sálaši pre TV NS, TV Petrovec a TV Folklorika. Pospomínali i zosnulé členky ŽSS a členov MSS. Nezabudlo sa ani Mužská spevácka skupina na tých, čo s nimi pracovali, cibrili ich hlasy, vyberali a nacvičovali s ský, Kvetoslava Benková, Ľudmila nimi piesne. Dievčenské a ženské Berediová-Stupavská a Miloslav Kardelis. Mužskú spevácku skupinu mali na starosti Ján Lomen, krátko Kvetoslava Benková, no najviac sa o ich kvalitu starali Ondrej Maglovský a Miloslav Kardelis. Nezabudli pripomenúť, že jednou zo zakladateliek ŽSS bola Mária Hlaváčová (rod. Kolárová), ktorá hádam najdlhšie pôsobila v tejto skupine a bola jej dlhoročnou vedúcou. Spevácke skupiny a sólistov na narodeninovom koncerte sprevádzal orchester pod vedením Ondreja Maglovského, ako i Miloslava Kardelisa. Spievali: MáJán Ravza ria Peťkovská (rodená Kocková),

Anna Brňová (rod. Marčoková), Mária Marčoková (rod. Nímetová), Zuzana Miháľová (rod. Kocková),

Zuzana Ravzová (rod. Kozová), Jasmina Macáková (rod. Francistyová), Snežana Maglovská (rod. Kohútová), Ivana Vršková (rod. Marčoková), Tamara Vlčeková a Marína Macáková, Ján Francisty, Ján Ravza, Ján Peťkovský, Jozef Pavlov a Kristián Križan. Na koncerte zo zdravotných alebo iných dôvodov nemohli vystúpiť Mária Hlaváčová, Mária Petríková, Mária Pixiadesová, Anna Harianová a Milan Čief. Program sa zrealizoval za podpory Mesta Nový Sad, Správy pre kultúru, NRSNM a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.

49 /4936/ 5. 12. 2020

Kultúra SLOVO MÁ BORIS BABÍK, OPERNÝ SPEVÁK A SPEVÁK ĽUDOVÝCH PIESNÍ

Zo spevu mám radosť – od Pazovy až po New York Miroslav Benka

ozprávame sa s pánom Borisom Babíkom (1969), členom opery Národného divadla v Belehrade. Mal to šťastie, že ďakujúc spevu obišiel svet: Srbsko a bývalú Juhosláviu, operné javiská na Slovensku, v Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Grécku, Rusku, v Reykjavíku na Islande a v chýrečnej The Brooklyn Academy of Music v New Yorku, v USA. Boris si však rád zaspieva aj u nás, doma – staropazovské slovenské ľudové piesne. Vážený pán Babík, ako sa to všetko začalo, keď ide o váš spev? „Keď som sa už stal spevákom, mama zvlášť zdôrazňovala, že som rád spieval Ježiškovi. (Smiech). Keď ma zapísali do základnej školy, otec ma zároveň zapísal aj do základnej hudobnej školy, na akordeón u profesora akordeónu Michala Čemerského, profesorom solfeggia mi bol profesor Branko Pešić. Musím povedať, že som nebol zvlášť usilovný žiak, keď ide o akordeón. Ale predsa som ho zakončil podľa otcovho želania. Spievať som začal v detskom chóre v Základnej škole B. P. Pinkiho v Starej Pazove u profesorky hudobnej výchovy Radmily Andrejevićovej. Dobre som sa tu cítil, aj na vystúpeniach, aj v spoločnosti detí. Čoskoro som pokračoval spievať aj v mužskej speváckej skupine SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a to naše slovenské ľudové piesne. A tu, v roku 1992, prišlo aj moje vystúpenie na festivale slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, kde som potom vystúpil až trikrát.“ Kedy sa vám dostala do povedomia myšlienka, že máte „dobrý hlas“ a kedy tá: „Hádam by som sa mohol aj vážne zaoberať spevom“? „Vyspevoval som si, ale dlho

www.hl.rs

som si nebol vedomý, že sa tejto práci budem venovať profesionálne. Možno práve v Pivnici, keď som vystupoval s ľudovým

orchestrom, keď ma obecenstvo a porota vynikajúco prijali, keď ma porota až trikrát odmenila, keď sa ma viacerí pýtali, kde som doteraz bol... Povedal by som, že tu som dostal odvahu a krídla pracovať na sebe, na svojom hlase.“ Ako sa potom vyvíjala vaša cesta, keď ide o spev? „Po treťom vystúpení v Pivnici som pokračoval v speve v SKUS hrdinu Janka Čmelíka a potom som na otcov návrh oslovil našu spoluobčianku, opernú speváčku Gordanu Tomićovú, sólistku opery Národného divadla v Belehrade. Pozvala ma k sebe a požiadala, aby som priniesol videá z mojich vystúpení. Pozrela si to a položila mi jednoduchú otázku, či to chcem robiť, taký ľudový spev alebo si chcem školiť hlas a venovať sa klasickému spevu. V tom čase, keď boli bývalá Juhoslávia a Srbsko zaplavené nezmyslami z turbo-folk repertoáru, rozhodol som sa pre klasický spev. A takto sa to všetko začalo. Gordana ma zavieda k profesorke Olge Miloševićovej, ďalšej sólistke opery Národného divadla v Belehrade a jej manželovi Aleksandrovi Kolarevićovi, klaviristovi. Mali svoje Štúdio pre krásny spev a tam som v septembri 1996 začal trénovať

Informačno-politický týždenník

svoj hlas. Dal som sa na štúdium sólového spevu. V tomto štúdiu sme aktívne spolupracovali až do roku 2000. Skonštatoval som, že je nevyhnutne potrebné, aby vás niekto počul, pretože speváci si zvykli na svoj hlas a skúsení profesionáli – majstri svojho remesla, pedagógovia si všímajú chyby, na ktoré vás potom upozornia. Okamžite som sa prihlásil do strednej hudobnej školy Kornelija Stankovića v Belehrade, a tak sa začalo moje školenie. Chcel som pokračovať aj na hudobnej akadémii, ale čoskoro som sa oženil a Národné divadlo mi ponúklo prácu.“ Keď ide o pedagógov, kto mal na vás najväčší vplyv? „V podstate som sa profesionálne začal vyvíjať a s profesorkou Olgicou Miloševićovou, mezzosopranistkou, prišli sme na to, o čom treba uvažovať a ako sa treba dopracovať. Bola dlho-

študenti vystupovali ako sólisti so svojimi áriami? „Áno. V roku 1996 som nastúpil aj do Prvej belehradskej speváckej spoločnosti. Je to zbor, ktorý je súčasťou belehradského patriarchátu. Tam som bol sólistom: spieval som sólové partie a sólové piesne v rámci miestneho zboru. Bol som tam riadnym členom asi pätnástich rokov. Zavítali sme do početných miest: Belehrad, Bečej, Užice, Svätý Andrej..., boli to i koncerty v Nemecku: Bonn, Kolín nad Rýnom, Hannover, tiež v Taliansku, Rakúsku... V Starej Pazove sme v roku 1999 vystúpili v rámci osláv víťazstva nad fašizmom, na akadémii Vševojenského mužského zboru z Belehradu. Práve tam ma počuli prvýkrát a pozvali ma ako spoločníka na čiastočný úväzok. Pobudol som aj u nich. Dodnes som členom opery Národného divadla v Belehrade.“

ročnou sólistkou belehradskej opery v Národnom divadle a bola vynikajúcou pedagogičkou. Ona trasovala aj moju cestu.“ Ako pokračovala vaša spolupráca? „Ďakujúc práve profesorke mali sme prvé profesionálne vystúpenia. Najala nás, jej študentov a vystupovali sme na čiernohorskom pobreží: Bar, Petrovec pri mori, Cetinje, Budva... Neskôr v Užiciach, Kragujevaci, Niši a inde.“ Znamená to, že ste už ako

Aké spomienky si zachovávate z práce v Národnom divadle? „Vždy som sa snažil byť čo najviac profesionálny a korektný voči všetkým kolegom. Zvlášť na mňa urobila dojem spolupráca s režisérom Plamenom Kartalovom z bulharskej Soﬁe, ktorý niekoľkokrát režíroval u nás v Národnom divadle. Je veľmi aktívny a produktívny. Režíroval opery vo veľkých operných domoch Nemecka, Švajčiarska, Srbska, Egypta, Brazílie, Poľska, Japon• KULTÚRA •

Kultúra ska, USA a Austrálie. Jednou s jeho nezabudnuteľných réžií je réžia opery Gaetana Donizettiho Nápoj lásky. Je to veselá, komická opera s dynamickým pohybom a atraktívnymi kostýmami, v ktorej som mal niekoľko úloh a naplno sa prejavil. Nasledovali opery a operety La Traviata, Salome, Netopier a ďalšie.“ Kde ste vystupovali okrem povinných predstavení v Národnom divadle? „Mám za sebou veľa vystúpení. Okrem bežných na našej domácej scéne v Belehrade vystupovali sme v Novom Sade, Čačku, Kragujevci, Niše, Rume... Navštívili sme maďarské Miskolc s hrou Eugen Onegin, tiež Taliansko: Ferrara, Pádová, Ravenna, Verona, Vicenza...“ Ako vás prijalo obecenstvo v Taliansku? „Taliani sú viac fanúšikmi opery ako samostatných koncertov.“ Áno, opera sa zrodila z talianskych ľudových piesní, preto som vám položil túto otázku... „Áno, je impresívne vystúpiť v Taliansku ako sólista. Ten pocit bol jedinečný. Pre mňa to bola pekná skúsenosť.“ Sú namáhavé všetky tie zájazdy? Napĺňajú vás a do akej miery? „Áno, do veľkej miery ma to napĺňa a mám veľkú radosť. V Belehrade sme založili malú spevácku spoločnosť Nocturno, s ktorou sme veľa cestovali. Je to asi dvadsaťčlenný zmiešaný zbor. Predvádzali sme populárne árie z opier. V rámci tých koncertov som účinkoval aj ako sólista. Pred štyrmi rokmi sme vystupovali v Reykjavíku, v Írsku. Mali sme tam dva koncerty a boli podané a capella, teda bez hudobného sprievodu. V prvej časti koncertu

• KULTÚRA •

sme predviedli pravoslávne duchovné piesne a v druhej úpravy srbských ľudových piesní. Publikum bolo nadšené. Tohto leta sa nám podarilo vystúpiť so súborom Nocturno na 59. Ochridskom lete v Severnom Macedónsku. Je to jeden z mála festivalov, ktorý si zachoval svoju koncepciu a tradíciu ešte z čias bývalej Juhoslávie. A mali sme tam výborné recenzie. Minulý rok sme mali možnosť hrať v novovybudovanom divadle vo Vranji. Mohli by sme vystupovať viac i v Starej Pazovej, sú tu aj technické podmienky na to. Pamätám si, že svojho času, ešte keď som chodil do základnej školy, bola v Starej Pazove pravidelným hosťom opera Srbského národného divadla z Nového Sadu. Táto dobrá tradícia vysokého umenia by mohla pokračovať aj po tejto nešťastnej pandémii koróny, ale je to už téma, ktorá sa dotýka domény mesta a obce.“ Ako herec ste sa zúčastnili i v televíznych reklamách. Aké sú vaše skúsenosti odtiaľ? „Korektné. Jednoducho si ma ich manažér pozval na kasting a tam si ma zvolil. Nakrútil som prvú reklamu pre Zlaté stránky, v ktorej som hral akordeonistu.

Bolo to pôsobivé a tešil som sa, ako to celé dopadne. Nakrútil som reklamu i pre Lev pivo pre castingovú agentúru Visage, tiež pre Komercijalnu banku. Tú reklamu sme natáčali aj v noci – tri hodiny v Starom Meste v Belehrade. V RTS šla asi päť rokov. Bola to dobrá práca.“

Vďaka reklamám vaša popularita určite stúpala? „Áno, dalo by sa povedať. Deti za mnou utekali a volali: „Ježiško, Ježiško...“! (Smiech). Bolo tam veľa hercov, ktorí sa ma pýtali, kde som vyštudoval herectvo a ako som sa k role dostal. A v ktorom divadle hrám. Aké je to pekné byť vzdelaným hercom... Povedal som im, že som nevyštudoval herectvo, že som spevák v opere... Túto reklamu sme natáčali dva dni. Potom to akosi začalo stúpať a volali mi častejšie.“ Vráťme sa k repertoáru, keď ide o pôvodnú staropazovskú slovenskú ľudovú pieseň. Aký bol váš repertoár? „Väčšinou to boli charakteristické baladické a pomalé staropazovské slovenské ľudové piesne. Vďaka Vojenskej hranici, ktorá bola v našej oblasti, sú tieto piesne väčšinou o vojne a plné

smútku. Zachovali si autenticitu, ale zároveň akoby ich „krížili“ s bosnianskymi sevdalinkami...“ Tie baladické staropazovské piesne majú nejakú ťarchu, bôľ... Akoby boli vytrhnuté z kontextu prapôvodných slovenských piesní... „Áno. Sú jedinečné. Tieto piesne mali na Slovensku prezentáciu v rámci pravidelných stretnutí obyvateľov Starej Pazovy v Bratislave. Rokovalo sa o nových spoluprácach, ale táto nešťastná kovid pandémia to zastavila. Ináč dostal som pozvánku zúčastniť sa festivalu Karola Duchoňa v Galante, ktorý by sa mal uskutočniť na jar. Nazdávajme sa šťastnejším časom.“ Veru, nazdávajme sa lepším časom... „Áno. Chcem tomu veriť. Spieval som aj na mnohých akadémiách pri príležitosti štátnych sviatkov, kde bol prítomný značný počet ľudí z diplomacie, vrátane vedenia štátu, tu v Srbsku, ale aj v Čiernej Hore, na Slovensku, v Grécku... Predsa, vždy sa sústredím na to, čo robím. Na to, aby som podal svoj maximum.“ Na záver nám ešte povedzte, čo vám spev dal a čo vzal? „Pieseň mi dala veľa. Robím prácu, ktorú milujem. Umožnila mi krajší život, vidieť početné krajiny Európy a sveta. Medzi vystúpeniami, ktoré sú pre mňa najpôsobivejšie, je napríklad hosťovanie v New Yorku v roku 2008. Vystúpil som v multimédiách, v opere Johna Gibsona Violet Fire (Fialový oheň), ktorá sa zameriava na život Nikolu Teslu (1856 – 1943). Boli sme sedem dní v New Yorku, mali sme tri vystúpenia, ale bolo to také dynamické a s veľkým počtom zážitkov, takže mám dojem, že som tam bol mesiac. Dvakrát sme účinkovali s Belehradským komorným zborom aj v Moskve. Bolo to veľké zoznámenie sa s Moskvou. Zavítal som aj na ostrov Patmos v Egejskom mori, v Grécku. Vystupoval som aj so speváckym zborom Svätá Cecília zo Zemunu a to s katolíckymi duchovnými piesňami, a spieval som aj v rómskom jazyku. Pieseň mi umožnila spokojnejší život a môžem povedať: Som šťastný človek.“ Fotografie: z archívu B. Babíka

49 /4936/ 5. 12. 2020

Kultúra· Oznamy NOVINKY V MÚZEU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Komplex ľudovej architektúry Anna Horvátová

Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci neprejde veľa času, aby verejnosti neprezentovali nejaké novinky. Najnovšie sú nainštalované nové info tabule 25. novembra pred Najstarším domom, vo dvore komplexu, ako i svetelné tabule nad vchodom do Galérie Zuzky Medveďovej – projekt, ktorý podporil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Ohodnotiť koniec roka a činnosť v MVS najlepšie dokáže riaditeľka Anna Séčová-Pintírová:

vej-Pintírovej. V obidvoch brožúrkach sa literárne dielo prelína s prvkami z múzejníctva, čiže tu sa deti môžu naučiť, čo to je galéria, múzeum, depozit, pozrieť si muzeálne predmety, je interaktívna, čiže na každej strane sa môže niečo doplniť, okrúžkovať, nakresliť. Témy sme vlastne spolu volili. Ako literárne dielo má jednu postavičku, ktorá mladého čitateľa sprevádza rôznymi témami. Je to jedinečná publikácia, ktorú naše múzeum má, a proste vo svete je to bežné, že v múzeách sú brožúrky určené na prácu s deťmi. Týmto sa ale naše múzeum, náš fond, naše predmety, proste vedomie o múzeu môže dostať

Info tabuľa pred Najstarším domom

„V Múzeu vojvodinských Slovákov sa neustále niečo deje. Vyzdvihnúť treba, že sme vydali dve brožúrky, ﬁnancované z prostriedkov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Túto ideu sme realizovali s cieľom prilákať najmladších a prezentovať im našu tvorbu, teda že aj takýmto spôsobom môžeme s deťmi komunikovať. Venovaná je deťom mladšieho veku, takým škôlkarom – jedna je o tajoch výtvarníctva a druhá je brožúra pre mladých zvedavcov pod spoločným menom Múzeum v listoch autorky Moniky Necpálovej a odbornej konzultantky riaditeľky Séčo-

www.hl.rs

do širšej verejnosti, čiže brožúrky budú cestovať, poslali sme ich na Slovensko, do Banskej Bystrice, do Zvolena, do Slovenského národného múzea v Bratislave. Výtlačky sme poslali aj Bibliotéke Matice srbskej, odkiaľ sa sprostredkúvajú na správne miesta. Je to dobrá reklama pre našu ustanovizeň. Dúfame, že nás aj na budúci rok úrad podporí a budeme pokračovať vo vydávaní, teda že to bude mať kontinuitu. Žiaľ, len 50 kusov z každej brožúrky vyšlo, toľko bolo prostriedkov. Nie sú predajné, dávame ich učiteľom, ktorí učia slovenčinu s prvkami národ-

Informačno-politický týždenník

nej kultúry, keďže im to môže poslúžiť, tiež iným kultúrnym a vzdelávacím ustanovizniam.“ Čo sa skrýva za ohradou Najstaršieho domu, v akej fáze sú práce na úprave mniača? „Koncom septembra a začiatkom októbra majstri dláždili chodníky na ulici a časť vo dvore. Keď sa mniač presťahúval, aj Najstarší dom sme upravovali. Na práce dozeral Pokrajinský ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok z Petrovaradínu, ale aj kustód – etnológ Marián Pavlov, ktorý aj vykonával práce. Predmety boli vysťahované a vykonaná bola dezinsekcia. Celý objekt sa opravoval, steny aj vonkajšie, aj vnútorné, opravovali sa pece, možno si naši spoluobčania všimli, že sme aj kúrili, aby sa objekt zvnútra vysušoval. Vykonávalo sa to tradičným spôsobom, tak ako sa to kedysi robilo. Kolega si zabezpečoval aj hlinu, aj plevu, aj maštaľný hnoj. Sedliacka pec bola tiež opravená, majster Pintír pec aj zvnútra omazal. Vlani sme zamenili tú trstinovú strechu. Záujemcovia, ktorí si chcú pozrieť mniač, nech sa nám ohlásia, buď na telefónne číslo, alebo na mailovú adresu, ochotne objekt odomkneme. K tomu všetkému sme vytlačili dvojjazykovú brožúrku a postavili sme info tabule pred Najstarším domom a vo dvore. Sú to také stojany, kde je popis objektu, na jednej Najstaršieho domu a na druhej mniača. Je to teraz taký kultivovaný priestor. Tak zhruba za necelý

rok by sme tie práce deﬁnovali ako ukončené, predmety natreté ochranným prípravkom po dezinsekcii sú vrátené späť. Od rodiny Andrášikovej sme tohto

Svetelná tabuľa na vchode Galérie Zuzky Medveďovej

roku dostali dosť predmetov do etnologickej zbierky. Krosná, ktoré mali v dome, sú preťahované a rozložené v druhej miestnosti Najstaršieho domu. Aby sme upútali verejnosť, dali sme postaviť aj info tabule, ktorými tiež upozorňujeme návštevníkov na naše objekty. Sú pre každého zaujímavé, predovšetkým mniač. Tí starší si pri ňom pripomínajú prácu okolo spracovania konopí, mladší obdivujú jeho mohutnosť a výzor, k tomu sa zaujímajú o proces výroby konopného plátna. Je to na dnešné časy až neuveriteľné.“ Snímky: z archívu MVS

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu KTM Trans, s. s r. o., Nový Sad, Ul. temerinski put 164, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu, na katastrálnej parcele číslo 2/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. V zariadení je plánované skladovanie kovového a stavebného bezpečného odpadu roztriedeného do 4 boxov pri maximálnej celkovej kapacite skladovania do 370 t a maximálnej dennej kapacite príjmu do 45 t. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA· OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetok a majetkovoprávne práce Ul. narodnog fronta č. 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/489-0000

V tajničke je názov knihy Daniela Heviera. autor: JÁN BAŽÍK

prvá časť tajničky

stať sa chorým

rovnaké obyvatelia spisovateľ pokladarabského zápisník Španielsko spoluAndrić nica hlásky polostrova

veda o zvukoch ľudskej reči

OZ druh hmyzu ženské meno Anna

ukazovacie zámeno

zbav buriny! ampérsekunda

Leskovac

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-500

Taliansko tretia časť tajničky

Nový Sad domáce zviera

zvýšený tón A

ručiteľ

púšťové zviera AS HL DU spojenie ĽU el. spojov druhá časť tajničky

Mestská správa pre majetok a majetkovoprávne práce Mesta Nový Sad začiatok abecedy predložka s

listnatý strom

striebro stadiaľ skandium obrábaný pozemok

kilopond

kúpele v Belgicku rubídium pianista Rubinstein pohrebná hostina

dlhší časový úsek boh moslimov

hlavný pastier oviec hektár rieka v Rusku fosfor

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 – VODOROVNE: chriašteľ, Lab, kura, inak, kov, ea, oj, Si, B, plat, C, krovina, siatina, V, kosa, p, eh, čk, Be, trh, obor, lord, oni, obyčajne TAJNIČKA: CHLIEB A HRY

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 28. novembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA KULÍKOVÁ, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 Kysáč. Blahoželáme.

• KULTÚRA· OZNAMY •

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: Komunálny inšpektor II, Oddelenie pre kontrolu a ochranu verejných zelených plôch, v hodnosti spolupracovník – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

lekár vnútorných chorôb

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre majetok a majetkovoprávne práce Mesta Nový Sad Pracovné miesta: Vykonávateľ pre práce finančno-administračnej operatívy, v hodnosti poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a šéf Oddelenia pre stavebné práce, v hodnosti samostatný poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

podoba

orgán sluchu

OZNÁMENIE

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-146 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesto: Šéf Úseku pre investície, v hodnosti samostatný poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Ul. školska č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/422-644 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: Šéf Oddelenia pre urbanistické plánovanie, v hodnosti samostatný poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad

49 /4936/ 5. 12. 2020

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s rodičmi a starými rodičmi

MÁRIOU STRUHÁRIKOVOU

MICHALOM STRUHÁRIKOM

rod. Maglovskou 25. 2. 1950 – 25. 11. 2020 9. 6. 1950 – 24. 11. 2020 z Kulpína

Predobré srdcia na svete sme mali, ktoré nám chceli všetko dať. Po bolestiach, trápení neozvú sa viac. Zmĺkli, stíchli, unavené už išli spať. Synovia Vladimír a Jaroslav a dcéra Anna s rodinami

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. decembra 2020 uplynie rok, čo nás navždy opustil dobrý manžel, pracovitý otec a starostlivý dedo

ŠTEFAN BENKA

10. 1. 1957 – 10. 12. 2019 z Kovačice Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbaš v ňom. Len ten, kto stratil toho, koho mal rád, pochopí, čo je to ťarcha, bolesť a žiaľ. So slzami v očiach a s láskou si na Teba spomíname a nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Anna, syn Rastislav s manželkou Zuzanou a vnukovia Ivanko a Darko 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SPOMIENKA

Dr. JANKO HODOLIČ

9. 8. 1950 – 6. 12. 2015 – 2020 profesor na Fakulte technických vied v Novom Sade Už päť rokov len v spomienkach. Zostávaš v našich srdciach večne.

Tvoji najmilší • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku, mamu a starkú

Je tomu rok, čo nás navždy opustila manželka, mama a stará mama

ZUZANU KARDELISOVÚ 1946 – 2018 – 2020 z Kysáča

Spomienky na Teba máme uschované hlboko v našich srdciach, tu žiješ s nami.

TATIANA KOROŠOVÁ rod. Tekušová 1953 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Manžel Jozef, syn Miloslav a dcéra Milinka Sýkorová s rodinami

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Ul. školska č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/422-644

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

OZNÁMENIE

manžel a synovia Martin a Ondrej s rodinou

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: Vykonávateľ na prácach legalizovania v oblasti infraštruktúry, v hodnosti poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad

Republika Srbsko Obec Stará Pazova OBECNÁ SPRÁVA Číslo: 111-17/2020-III Dátum: 27. novembra 2020 Stará Pazova, Svetosavska 11 Tel.: 022/310-170 Podľa článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 113/2017 – iný zákon a 95/2018) Obecná správa Obce Stará Pazova zverejňuje nasledujúce

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

OZNÁMENIE Zverejňuje sa verejný súbeh na obsadenie pracovného miesta zriadenca v Obecnej správe Obce Stará Pazova Oznam o verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke Obce Stará Pazova www.starapazova.rs. Náčelník Zoran Uzelac diplomovaný právnik

POSLEDNÝ POZDRAV

MARIENE STRUHÁRIKOVEJ rod. Maglovskej 1950 – 2020 z Kulpína

S úctou si budeme na Teba spomínať.

Kulpínske spolkárky • OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

MIROSLAVA MARČOKA

1951 – 2010 – 2020 z Kysáča

Milovaní nikdy neumierajú, žijú v našich srdciach a spomienkach navždy. Tvoji: manželka Anna, syn Zlatko, dcéra Kvetoslava s manželom Zlatkom a vnučka Aňa so snúbencom Zoranom

49 /4936/ 5. 12. 2020

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

s milovanou dcérou a sestrou

s milovanou manželkou a mamou

ŠTEFANOM DURGALOM

SNEŽANOU BEKEROVOU

2. 1. 1948 – 11. 11. 2020 z Pivnice

rod. Palikućovou 7. 11. 1984 – 23. 11. 2020 z Kysáča

Milovaní nikdy neumierajú, žijú v našich srdciach a spomienkach navždy.

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná. Navždy nám budeš chýbať. Mama Mária, otec Jovica a brat Nenad s manželkou Dubravkou Palikućovci

Tvoji najmilší: manželka Judita, dcéra Marína s manželom, syn Štefan s manželkou a vnúčatá Boris, Kristína a Juraj

rod. Palikućovou 7. 11. 1984 – 23. 11. 2020 z Kysáča Už len kyticu kvetov Ti na hrob môžeme dať, za všetko ďakovať a s láskou si na Teba spomínať. Navždy budeš žiť v našich srdciach. Manžel Goran a syn Uroš

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so synom a bratom

s ocim

MIROSLAVOM KRAJČÍKOM

27. 8. 1973 – 29. 11. 2020 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

27. 8. 1973 – 29. 11. 2020 z Kysáča

Očiam si odišiel, v srdci si zostal... Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. S vďačnosťou a úctou

Rodičia a brat Miloslav

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tvoji: Ivan a Daniela

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so susedom

MIROSLAV KRAJČÍK

1973 – 2020 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a Tvoju usmiatu tvár vždy budeme pamätať.

27. 8. 1973 – 29. 11. 2020 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Teta a báči Pálikovci

www.hl.rs

ANNOU MOKOŠOVOU

rod. Mešovou 26. 6. 1933 – 22. 11. 2020 z Kysáča

S úctou si na Teba budeme spomínať. Syn Michal, vnuk Vladimír s manželkou Annou a pravnúčatá Mia a Milan

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 2. decembra 2020 uplynuli 3 roky od smrti môjho manžela, nášho otca a apkova

MIROSLAVOM KRAJČÍKOM

SNEŽANOU BEKEROVOU

Informačno-politický týždenník

Susedovci Gaškovci

MICHALA KĽÚČIKA – MINA

28. 7. 1939 – 2. 12. 2017 – 2020 z Pivnice

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší • OZNAMY •

• OZNAMY •

49 /4936/ 5. 12. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. decembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 6. decembra 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2017, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 8. decembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Vo vejári príspevkov z viacerých slovenských prostredí bude i záznam z 5. Festivalu slovenských krojov Slovákov vo Vojvodine, ktorý sa tohto roku v Kysáči konal v neobvyklej forme. Dúhovka. Dokument pod názvom Vďaka ovečkám vznikol pred takmer desaťročím. Televízny štáb sa pokúsil zobraziť úžitkovosť oviec zo všetkých aspektov. Pestovanie oviec u nás bolo ani nie tak dávno rodinnou tradíciou, zvlášť v oblastiach, ktoré mali v blízkosti dediny pastviská. Vysielanie pre penzistov. Vo vysielaní bude záber z koncertu ženskej a mužskej speváckej skupiny z Kysáča pri príležitosti úctyhodného jubilea 60 rokov pôsobenia. Pripomenú sa samotné začiatky týchto skupín, ktoré založil učiteľ hudobnej kultúry Ján Lomen.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 4. decembra – Posledný Mohykán Sobota 5. decembra – Doživotie Pondelok 7. decembra – Impulz Utorok 8. decembra – Pochybná starostlivosť Streda 9. decembra – Sklenený dom Štvrtok 10. decembra – Čaj s Mussolinim

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 6. decembra Film: Sedem jednou ranou Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Anna Kareninová Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 6. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Duchovný príhovor na druhú adventnú nedeľu Situácia ohľadom koronavírusu v Kovačickej obci je vážna Utorok 8. decembra 16.00 Divadelné predstavenie: Ženba Kreslený ﬁlm: Casper Piatok 11. decembra 16.00 Film: Mišo Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport ZO ZDRUŽENIA ŠPORTOVÝCH RYBÁROV SMUĐ KULPÍN

Aspoň niečo sa podarilo Katarína Gažová

j aktivity spolkov a združení v Kulpíne boli v roku 2020 zredukované na mieru, akú dovolila situácia s pandémiou koronavírusu. Tak aj Združenie športových rybárov Smuđ Kulpín má za sebou roky aktívnej práce, ale o tohtoročnej činnosti to nemožno povedať. Slová z rozhovoru s predsedom kulpínskych rybárov Samuelom

Vrbovským potvrdili, že aktivita tohto roku bola minimálna. Podarilo sa im usporiadať jednu súťaž v love rýb iba v rámci združenia. Na iné sa už príležitosť nenaskytla. „Už keď sme sa pripravovali na niektorú zo súťaží, práve vtedy sa situácia zhoršila, a tak sme sa zhodli, že radšej odstúpime a nebudeme riskovať naše zdravie, ani zdravie iných našich

Vlani z obecnej súťaže pionierov v Kulpíne počas trojitých osláv koncom júla

kolegov a občanov. Ani my zo združenia sme sa nezúčastňovali súťaží v iných prostrediach, kde sa podarilo aj niečo zorganizovať. Tento rok bol veľmi špecifický, keď ide o celkovú aktivitu. To, čo sa nám predsa podarilo, sú práce na úprave našej rybárskej chatky. Dorábali sme novú terasu vedľa chatky od príchodovej cesty k areálu. Hrdí sme, že teraz máme

vonku miesta pre 200 ľudí. Keď sme sa nemohli venovať súťažiam, využili sme čas na tieto práce.“ Rybári Kulpína majú v rámci rybárskej chatky aj klub, kde sa stretávali a plánovali ďalšie aktivity a kde im prichádzali aj iní návštevníci. V dôsledku mimoriadnej situácie klub zavreli. Tohtoročná aktivita ZŠR Smuđ bola obmedzená a mnoho zaplánovaných aktivít sa nedalo a nemohlo uskutočniť.

V roku 2017 súťažili aj dievčatá

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dvadsať minút stačilo BORAC (BG) – KULPÍN 6 : 1 (4 : 0) Radio Odžaci

utbalisti Borca pred týždňom skončili jesennú časť majstrovstiev, keď vysoko porazili Kulpín v odloženom zápase na žiadosť hostí. Zápas v Báčskom Gračci sa hral bez prítomnosti divákov a pred začiatkom minútkou ticha hráči, rozhodcovia a členovia vedenia odovzdali česť zosnulému Diegovi Armandovi Maradonovi. Potom domáci hráči okrem pol tucta gólov mohli pridať ešte niekoľko, takže sa môže povedať, že Kulpínčania musia byť spokojní, že neprehrali aj presvedčivejšie. Gračania o víťazovi rozhodli už v prvom polčase, keď získali štvorgólový náskok. Strelci boli • ŠPORT •

mužstva Borca ukončil Žegarac najkrajším gólom na zápase Zagorac v 3. min. a 16. min., v 57. min., keď z viac ako Ilić v 19. min. a Ćuk trafil dvadsiatich metrov trafil v 22. min. z penalty. horný roh brány MladenoDomáci pokračovavića. Čestný gól za Kulpín li účinne a už v 52. min. dal Kiš z jedenástky, ktorú Subašić zvýšil na 5 : 0. Sériu rozhodca Kuzmanović z Kuly odpískal v 59. min. Žlté karty dostali Kovačević a Vojnović (Borac), Zelenák (Kulpín). KULPÍN: Mladenović, Kajtez, Sovilj, Stanišić, Kiš, Mrđan, Zamfirović, Zelenák, Popržen, BurRadosť hráčov Borca po jednom zo šiestich gólov ger, Santrač

1. Stanišić 1920 17 2. Budućnost (P) 17 3. Budućnost (M) 17 4. Rusín 17 5. Borac (BG) 17 6. Borac 46 17 7. Slávia 17 8. Kulpín 17 9. Radnički 1918 17 10. ŽAK 17 11. BSK 17 12. Budúcnosť(H) 17 13. Kordun 17 14. Polet 17 15. Zadrugar 17 16. Maglić 17 17. Tvrđava 17 18. Omladinac(-1) 17

49 /4936/ 5. 12. 2020

16 12 11 10 10 9 9 8 6 6 5 4 5 5 4 4 2 2

0 1 4 2 2 3 2 1 3 2 5 6 3 1 4 3 4 4

1 4 2 5 5 5 6 8 8 9 7 7 9 11 9 10 11 11

56 : 17 42 : 15 39 : 13 44 : 28 40 : 25 28 : 24 20 : 17 40 : 49 24 : 32 25 : 28 22 : 28 31 : 37 24 : 39 20 : 28 22 : 39 25 : 45 17 : 36 26 : 45

48 37 37 32 32 30 29 25 21 20 20 18 18 16 16 15 10 9

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Piata prehra na hosťovaní V pochmúrnom, miestami aj hmlistom počasí, na šmykľavých trávnikoch sa skončila prvá časť tejto súťaže. Posledné kolo neprinieslo veľké prekvapenia. Favoriti, najmä tí, čo hrali doma, získali plánované body, zachovali si doterajšie miesta, alebo možno urobili aj krôčik dopredu. Najväčším prekvapením je prehra odžackého Tekstilca v Lovćenci, kde domáci Njegoš vďaka gólu Bogovca štvrťhodinu pred koncom získal cenné víťazstvo a niekoľkých súperov zanechal o tri alebo aj viac bodov. Viac sa očakávalo aj od Apatinčanov, ktorí

MLADOST (T) – MLADOSŤ (P) 2 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

plynulá tohtoročná jesenná súťaž, po ktorej petrovská Mladosť prezimuje na slušnom štvrtom meste. Mohlo byť aj lepšie? To zostane pre analýzu. Mladosť na posledný jesenný zápas do Turije odcestovala znovu v slabšom zložení. Trest za žlté karty odpykával Šproch, chýbali aj už dlhšie zranení Sta-

menković a Stanić. Ani domáci neboli v lepšom postavení, lebo ich tréner Knežević k dispozícii mal iba dvanástich hráčov. Preto Turijčania zápas začali veľmi obozretne. K hodnoteniu zápasu s vždy slušnou menovkyňou z Turije nám pomôžu slová predsedu klubu Pavla Severíniho, ktorý tvrdí, že petrovskí modrí v tú chladnú novembrovú nedeľu

sa dokonca prehre vyhli v poslednej minúte gólom K. Jovovića. Jesenný majster, Vojvodina z B. Gradišta, nemal ťažkú úlohu v Crvenke, podobne bolo aj s Bajšou doma s ČSK Pivara, ktorý v druhej polovici súťaže rozčaroval svojich fanúšikov. Petrovská Mladosť prehrala s menovkyňou, ale zostala na štvrtom mieste. V boji o záchranu Srbobran prekonal Vrbas na jeho štadióne vedľa Šlajza. Cenné víťazstvá dosiahli Krila Krajine, Hercegovac a najmä Somborčania v Tovariševe. neboli slabí. V prvom polčase nebolo gólov. Brankárov prekonať sa nepodarilo ani jednému z dvoch rovnocenných súperov. Dokonca Mladosť bola v jednotlivých fázach hry aj lepšia. V druhom polčase padli dva góly, a to v prospech Turijčanov. Prvý gól dal Jović krásnou strelou v 48. min. z dvadsiatich metrov, keď lopta trafila do šibenice. Po tomto góle mohlo prísť aj k vyrovnaniu, lebo Kaňa a

Petrovská Mladosť vo Vrbare tejto jesene stratila štyri body. V poslednom domácom zápase minimálne porazila báčskopalanské Krila Krajine.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Stojisavljević mali dobré šance. Domáci pri konci, v 73. min., po rohovom kope pridali aj druhý gól a strelcom bol najlepší hráč zápasu Gubaš. Rozhodca Jovan Krušić zo Senty žltou kartou potrestal hosťa Plavšića. MLADOSŤ: Leňa, Đaković, Jakuš, Beronja, Brajković, Kavčić, Zorić, Ožvát (Stojisavljević), Stojaković (Ivetić), Kaňa, Plavšić Výsledky posledného 17. kola: Krila Krajine – Obilić 2 : 1, Mladost (T) – Mladosť (P) 2 : 0, Njegoš – Tekstilac 1 : 0, Bačka – Mladost (A) 2 : 2, Hercegovac – Tavankut 2 : 0, Bajša – ČSK Pivara 4 : 1, Vojvodina (T) – Radnički 0 : 1, Vrbas – Srbobran 0 : 2, Crvenka – Vojvodina (BG) 0 : 5. Foto: J. Pucovský

1. Vojvodina (BG) 2. Bajša 3. Tekstilac 4. Mladosť (P) 5. Mladost (T) 6. Mladost (A) 7. Tavankut 8. Hercegovac 9. Krila Krajine 10. ČSK Pivara 11. Bačka 12. Radnički 13. Njegoš 14. Srbobran 15. Vrbas 16. Crvenka 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

12 11 10 10 10 7 5 6 6 6 6 6 5 4 4 4 4 1

2 5 5 2 2 9 5 5 4 4 4 3 3 5 3 3 1 3

3 1 2 5 5 1 5 6 7 7 7 8 9 8 10 10 12 13

40 : 10 38 : 12 34 : 14 41 : 16 36 : 21 30 : 16 22 : 16 25 : 21 25 : 26 22 : 23 26 : 29 21 : 31 22 : 35 23 : 28 19 : 39 19 : 42 27 : 55 10 : 46

38 38 35 32 32 30 25 23 22 22 22 21 18 17 15 15 13 6

• ŠPORT •

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Potešil aspoň bod V poslednom kole výhru na hosťovaní si vybojoval iba kulský Hajduk 1912, tak si zabezpečil štrnástu priečku a priblížil sa k mužstvám v strede tabuľky. Vršac očakávane získal bod v Nových Bánovciach, kým Sloboda nepríjemne prekvapila Pazovčanov. Najpresvedčivejšia bola Kozara, ktorá mužstvo Dunava vyprevadila s pol tucta gólov. Somborčania tiež poriadne naplnili sieť Slogy zo susednej Čonoplje. Mužstvo Bečeja 1918 sa v posledných kolách akoby prebudilo z driemot, zreňaninský Radnički bol lepší od Pančevčanov, kým Feniks 1995 príliš ľahko a presvedčivo prekonal piatu Tisu. Jesenný majster, novosadská Mladost GAT, v derby položila na lopatky rumský Prvý máj.

JEDNOTA – SLOBODA 1 : 1 (0 : 0) Matej Bzovský

álokto v Starej Pazove očakával, že futbalisti Jednoty v role veľkého favorita na vlastnej ploche stratia dva drahocenné body v stretnutí s mužstvom, ktoré už teraz môže iba snívať o záchrane. Sloboda z dediny Novi Kozarci s jedenástimi bodmi po prvej časti súťaže kotví na osemnástom mieste. Nečakaná strata vzdialila Jednotu od plánovanej siedmej pozície s tridsiatimi bodmi. Na ihrisku povedľa Remeselníckeho domu namiesto reálnej výhry, majúc na zreteli umiestnenie týchto mužstiev v tabuľke, prišlo nielen k veľkému prekvapeniu, ale i k blamáži. Domáci nepočetní priaznivci sa museli potešiť aspoň jednému bodu, hoci ich miláčikovia mohli na konci aj so zvesenými hlavami opustiť až po slušne pripravený trávnik na štadióne Jednoty. V poslednej štvrťhodine nie práve kvalitní, ale nadmieru obetaví hostia mohli spievajúci odcestovať domov. Mali dve priam stopercentné príležitosti a od pohromy domácich zachraňoval kapitán pred sieťou Lazar Jovišić, ktorý atraktívnym spôsobom zneškodnil strely útočníkov hostí – Savića a zvlášť mladého Nikolu Galića. Pravda, • ŠPORT •

v závere zaujímavého zápasu za chladného počasia šance na výhru mali aj domáci, keď sa z obrany do útoku rútil Aleksandar Ivetić, ale jeho prudká strela z hranice trestného územia odišla tesne nad bránu. A pred posledným hvizdom rozhodcu Jankovića príležitosť zmaril aj Nenad Perović. Po peknej kľučke sa zbavil svojho strážcu a potom zvnútra šestnástky prudko vystrelil, ale priamo do rúk veľmi istého brankára Marka Živkova. V úvode druhého polčasu domáci nasadili svižné tempo, ktoré však postupne klesalo. Útočníci sa čoraz ťažšie presadzovali cez zhustenú a dobre brániacu sa obranu hostí, bolo veľa chýb, nepresných prihrávok, chýbala aj rozvaha v streľbe, čo prinieslo málo gólových šancí, iba zopár pokusov z diaľky ohroziť sieť brány hostí. Zmeny v zostave mužstva prišli neskoro, ale predsa osviežili rady mužstva. Náhradník Strahinja Lazić pripravil viac úspešných akcií a v 60. min. sa postaral o vedenie domácich. Jeho únik pravou polovicou ihriska zmýlil obranu hostí a presne tečovaná lopta zakončila za chrbtom tentoraz bezmocného brankára. Bola to iskierka nádeje, že domáci predsa získajú tri cenné body. Zatlačili hostí do

Nikolić, Perović, Krkobabić (Milovčević), Ivetić Výsledky posledného 19. kola: Mladost GAT – Prvý máj 2 : 0, Feniks 1995 – Tisa 4 : 1, Radnički (Z) – Dinamo 1945 2 : 1, Bečej 1918 – Borac 2 : 1, Jednota – Sloboda 1 : 1, Radnički 1912 – Sloga 5 : 2, Kozara – Dunav 6 : 1, Vojvodina 1928 – Hajduk 1912 0 : 4, Stari grad – Bačka 1901 3 : 0, Omladinac – Vršac 1 : 1. Program 20. kola, začiatkom marca 2021: Jednota – Borac, Prvý máj – Vršac, Omladinac – Bačka 1901, Stari grad – Hajduk 1912, Vojvodina Patril medzi najlepších na ihrisku: 1928 – Dunav, KozaMladen Nikolić ra – Sloga, Radnički (Jednota St. Pazova) 1912 – Sloboda, Bečej šestnástky, ale nepresné strely 1918 – Dinamo 1945, útočníkov nepriniesli zmenu Radnički (Z) – Tisa, Feniks výsledku. Zmena prišla v 70. 1995 – Mladost GAT. min., ale na opačnej strane ihriska. Nepozorná obrana dovolila 1. Mladost GAT 19 15 2 2 48 : 11 47 Galićovi vbehnúť do voľného 2. Radnički 1912 19 10 6 3 37 : 14 36 priestoru v šestnástke a nebolo 19 10 6 3 27 : 12 36 mu ťažko matovať bezmocného 3. Vršac Jovišića. Tak sa nádeje na výhru, 4. Dinamo 1945 19 10 3 6 29 : 22 33 19 9 4 6 33 : 25 31 aj popri záverečných príležitos- 5. Tisa tí, rozplynuli ako obláčik pary. 6. Radnički (Z) 19 9 4 6 28 : 23 31 Očakávania, že Pazovčania hostí 7. Prvý máj 19 7 8 4 19 : 14 29 poľahky zrazia na kolená, sa 8. Jednota 19 7 7 5 28 : 22 28 nesplnili. Po dosť slabom úvode 9. Stari grad 19 9 1 9 25 : 19 28 a ďalšom trápení aj nervozita 19 9 1 9 24 : 24 28 zväzovala nohy domácim hrá- 10. Borac čom. Preto sa od začiatku až po 11. Bečej 1918 19 8 3 8 32 : 32 27 koniec najvernejší fanúšikovia 12. Feniks 1995 19 8 3 8 28 : 29 27 spoza brány ihriska oprávnene 13. Omladinac 19 6 8 5 24 : 16 26 obávali úplného debaklu, zvlášť po vylúčení Predraga Subotića, 14. Hajduk 1912 19 7 4 8 33 : 28 25 19 7 4 8 24 : 28 25 ktorý v 57. min. dostal druhú 15. Sloga žltú kartu, potom aj červenú, a 16. Bačka 1901 19 6 4 9 25 : 32 22 tak domáci dohrávali desiati, čo 17. Kozara 19 6 3 10 28 : 45 21 bolo ďalším problémom okrem 18. Sloboda 19 2 5 12 15 : 45 11 celkove dosť slabého výkonu. 19. Dunav 19 2 4 13 14 : 48 10 JEDNOTA: Jovišić, Subotić, 20. Vojvod. 1928 19 1 4 14 9 : 41 7 Maoduš, Ranđić (Lazić), Gavrilović, Đokić, Zeljković (Kačar), 49 /4936/ 5. 12. 2020

Šport ZAŽLKNUTÁ ZMLUVA O NEZVYČAJNEJ STÁVKE V LALITI

Jahňa vyhral fanúšik Partizana nený je Obecný súd v Odžakoch. Toľko o zmluve, ktorú ihneď po obre vieme, že ľudia uza- uzavretí podpísali stávkari Dravierajú zmluvy pri kúpe, gan Tatomirov a Janko Pavlis, ako resp. predaji nehnuteľ- aj svedkovia Miroljub Marković ností: domov, bytov, pôdy, hos- a Miroslav Pavlis. Všetko toto sa podárskych podnikov, ale aj au- udialo v kancelárii PD Poľokoop, tomobilov, poľnohospodárskych v ktorom všetci štyria pracovali. a iných strojov. Vedeli ste, že Po prvej polovici sezóny fajestvujú zmluvy uzavreté aj medzi núšik Zvezdy Dragan si mohol fanúšikmi? Ak nie, prezradíme mädliť ruky, lebo jeho klub ovevám o dávnom uzavretí zmlu- ľa lepšie stál na majstrovskom vy medzi zápalistými fanúšikmi rebríku, kým Janko musel očanašich dvoch najlepších klubov. kávať iba jarný zázrak Partizana, Uhádli ste, ide o Crvenu zvezdu ktorému v jeseni takpovediac a Partizan. hrozil zostup. Na jar obaja kú- Dragan Tatomirov krkve vlajku Partizana pili jahňa, chceli sa zabezpečiť, ak ich To bolo aj rozhodujúce. Konečná publiky Juhoslávie, pominuli sa kluby, ktorým nadŕ- tabuľka: 1. Sarajevo 48 bodov, 2. už aj stávkar Dragan Tatomirov žajú, zlyhajú. Jahňa, Hajduk 44, 3. Partizan 39, 4. C. a svedok Miroljub Marković, niet ktoré Janko Pavlis zvezda 38, 5, Vardar 37... 17. Iskra už ani hodne tých ľudí, ktorí vtedy kúpil na sálaši u Mi- 27, 18. Radnički 27 bodov. Druhý vychutnávali vyhratú jahňacinu. Nič viac nie je ako bolo. Náš chala Burčiara, vtedy titul získalo Sarajevo, Partizan mal známeho a dobrého o bod viac od C. zvezdy, vypadli futbal stále hlbšie upáda do veľlalitského ovčiara, dva najslabšie tímy, z Bugojna kého bahna, kvalita neustále choval jeho sused a Nišu, najlepším strelcom bol klesá, kluby sú čoraz chudobZlatko Vujović (25 gólov) a nový- nejšie, tribúny štadiónov zívajú Ján Demiter. mi členmi elity Začala sa jarná odFaksimile podpisov zmluvy dvoch fanúšikov veta. Partizan, ktorý sa stali Čelik zo a svedkov mal vtedy ozaj dobrý Zenice a OFK tím: Omerović, Ra- Belehrad. Stávku teda Nedávno sme v našej doku- dović, Rojević, Ješić, Kaličanin, mentácii našli zažltnutý papier Radanović, Vermezović, Đelmaš, vyhral fanú– pomenovaný ZMLUVA. Tento Smajić, Mance, Varga, Živković, šik Partizana dokument je napísaný písacím Vučićević, Dimitrijević... zmen- Janko Pavlis, strojom 15. novembra 1984 ako šoval náskok C. zvezdy. V posled- n a v e č e r u potvrdenie stávky medzi Draga- nom kole 30. júna 1985 Partizan v loveckom nom Tatomirovom z Lalite, Ulica prekonal sarajevský Željezničar dome okrem maršala Tita 66, fanúšikom C. gólom Dragana Manceho 1 : 0. svojich kamazvezdy, a jeho spoluobčanom Jankom Pavlisom, Ulica Janka Čmelíka 67, fanúšikom Partizana. Zmluva má sedem článkov, Stávkari Dragan Tatomirov a Janko Pavlis (stoja ktoré skrátka opíšeme. Dragan zľava) dodržali slovo a Janko tvrdili, že oba belehradské veľkokluby v majstrovskej serátov pozval aj prázdnotou (aj bez pandémie zóne 1984/85 nevypadnú z Prvej Dragana Tato- koronavírusu), lopta neprináša zväzovej ligy, a každý osve, že mirova. Odvte- toľko radosti ako v spomínanom jeho miláčikovia budú lepšie dy uplynulo viac období. Čo nám zostalo? Spoumiestnení od súpera v tabuľke. ako 35 rokov. V mienky pekné, milé na obdobie, Ten, ktorý stávku prehrá, je povinPrvej zväzovej keď desiatky tisíc fanúšikov s raný výhercovi venovať jahňa nie lige už dávno dosťou odchádzali na štadióny ľahšie od 20 kilogramov. V ďalšom nehrajú kluby podporovať svoj klub, sedieť článku sa píše, že víťaz stávky je zo všetkých re- jeden vedľa druhého kamarápovinný z jahňaťa urobiť večeru, publík a dvoch tiac sa so súpermi pred, počas na ktorú pozve svojich kamarápokrajín niekdaj- a po zápase. Dnes je taký obraz tov, ale záväzne aj stranu, ktorá Ján Demiter, Lazar Brkić a výherca Janko Pavlis šej Socialistickej nemožný! prehrala. Zapísané je ešte aj to, že federatívnej reFotky: z albumu J. Pavlisa v prípade súdneho sporu opráv- (zľava) s oboma jahňatami Juraj Pucovský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Mužstvo MOMS Padina – 5. miesto na 24. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2020

MOMS Padina: (stoja zľava) Pavel Brezník, Alexander Dech, Vlastislav Širka, Pavel Mega, Ján Širka-Šnajco, Stiven Kotváš; (v drepe zľava) Marián Bančov, Martin Mamojka, Samuel Mamojka, Darko Chrťan Foto: Juraj Pucovský

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský zväz baptistických zborov v Srbsku Mgr. Ján Nvota, starší zboru BC Petrovec

aptisti patria medzi kresťanov protestantov, ktorí na základe Svätého Písma a pod vedením Svätého Ducha uverili v Pána Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa. Na vyznanie tejto viery boli pokrstení ponorením. Meno „baptista“ je odvodené od gréckeho slova „baptizein“, čo znamená ponoriť, pokrstiť. Toto pomenovanie, pravda, nevystihuje to, na čo baptisti dávajú hlavný dôraz, totiž na znovuzrodenie, čiže duchovnú zmenu jednotlivca skrze pokánie a osobnú vieru v Pána Ježiša Krista. Toto spasenie považujú za dar Božej milosti založenej výlučne na osobnej viere v Ježiša Krista, ktorý zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a vstal z mŕtvych. Odpustenie hriechov tak bolo zabezpečené prostredníctvom Kristovej preliatej krvi na kríži, ktorá zmierila človeka s Bohom a vydobyla spasenie pre všetkých, ktorí sa v pokání odvrátia od hriešneho spôsobu života a vo viere prijmú Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána – odpustenie hriechov a ospravedlnenie pred Bohom. Bez tejto duchovnej zmeny nie je možná spása človeka. A tak ani cirkev, ani štát, ani ktokoľvek iný – podľa zásad baptistov – nemá právo ovplyvňovať osobný vzťah veriaceho k Bohu, ku ktorému smie každý, kto ho hľadá, pristupovať skrze Ježiša Krista. Túto výsadu nazývajú „všeobecným kňazstvom“. Rešpektujú

tak slobodu svedomia človeka a sú za oddelenie cirkvi od štátu. História baptistov siaha až do obdobia reformácie. Už z tohto obdobia je známe radikálne krídlo reformácie – anabaptisti, nazývaní tiež habáni, huteriti a pod. Väčšina baptistov, najmä v Európe, však odvodzuje svoj pôvod od prvého baptistického zboru založeného v holandskom Amsterdame v roku 1609. Dnes baptisti existujú na všetkých kontinentoch a majú viac ako 48 miliónov veriacich. Začiatky baptistov v našich slovenských dedinách boli koncom 19. storočia, kedy vznikli prvé skupiny veriacich v Petrovci, Bielom Blate, Hložanoch... Zbory najprv pôsobili samostatne a po prvej svetovej vojne (v roku 1922) v Petrovci bol založený Zväz baptistických zborov v Juhoslávii. O 9 rokov neskoršie v Kulpíne bola založená Slovenská jednota baptistov v Juhoslávii (SJB) a v ten istý deň aj Združenie slovenskej baptistickej mládeže v Juhoslávii. Odvtedy SJB bola zapojená do Zväzu baptistických zborov v Juhoslávii, neskoršie v Srbsku, Európskej baptistickej federácie a Svetovej baptistickej aliancie. Dnes má SJB (od roku 2017 už ako Slovenský zväz baptistických zborov v Srbsku) 19 zborov a 12 misijných staníc na území Báčky, Banátu a Sriemu. Okrem pravidelných bohoslužieb a rôznych činností v rámci miestnych zborov od založenia

tohto spoločenstva dobrovoľne združených, samostatných slovenských baptistických zborov pravidelne sa usporadúvali konferencie mládeže a detí a v jesenných mesiacoch sa už tradične usporadúvajú aj konferencie pre všetky generácie veriacich zo zborov a k tomu aj sesterské konferencie. Každoročne prebiehajú táborenia mládeže a detí tak na rekreačnom pozemku Orešnjak pri erdevíckom jazere, ako aj na iných lokalitách, kde sa okrem rekreačných aktivít tieto vekové skupiny primeraným spôsobom vyučujú z Božieho slova, ktoré baptisti považujú za jedinú a úplnú autoritu (SOLA SCRIPTURA) – ako súhrn zjavenia Božej pravdy tak pre osobný či rodinný, ako aj zborový život. Z tohto dôvodu sa mnohí mladí rozhodli pre teologické štúdium na Baptistickej teologickej škole v Novom Sade, Katedre teológie PF UMB v Banskej Bystrici a iných teologických inštitúciách v zahraničí. S duchovno-výchovným, ale aj spravodajským cieľom už viac ako 50 rokov v rámci zväzu vychádza časopis Nový rod. Túžbou baptistov je, aby každý človek spoznal Božiu lásku zjavenú voči všetkým ľuďom a aby každý v pokání a v osobnej viere v Pána Ježiša Krista prijal nový, večný a zmysluplný život. „Lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ev. Jána 3,16)