Hlas ľudu 50/2020 by NVU Hlas ľudu

Životný príbeh dvoch mladých hasičov ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Čo nevidieť sa rozlúčime s bežným rokom, v ktorom sme si zakúsili aj život v pandemickej situácii. Neobišlo to ani našu ustanovizeň, o čom sa zmienila riaditeľka Anna Huďanová (na spoločnej fotografii Juraja Pucovského prvá sprava v spoločnosti kolektívu Hlasu ľudu). A. Lešťanová

12. 12. 2020 | 50 /4937/

Uzávierka čísla: 9. 12. 2020

„V boji proti koronavírusu pomáhajú medové produkty, a to tým, že si nimi človek posilňuje imunitný systém,“ hovorí Dušan Ďurica, včelár z Kovačice. Na zvýšenie imunity jedným z najdôležitejších produktov je včelia materská kašička. Netreba ju však konzumovať každodenne, potrebné je robiť prestávky v jej používaní. V tomto čísle nášho týždenníka si nájdete aj ďalšie rady tohto kovačického včelára. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu D. Ďuricu

Druhý ročník výtvarného tábora slovenských akademických výtvarných umelcov v Srbsku sa uskutočnil od 4. do 6. decembra na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Okrem domácich Petrovčanov na ňom sa zúčastnili aj umelci z Kysáča a Nového Sadu. Ako trvalá hodnota z tábora sú aj ďalšie obrazy, ktoré takto pribudli do zbierky Galérie Karola Miloslava Lehotského na gymnáziu. J. Čiep

Francúzska ilustrátorka a autorka komiksov Alizée De Pin je hostkou Srbska a účastníčkou festivalu nového umenia Nova 2020 v Pančeve. Vo svojich prácach sa zaoberá najmä ekologickými témami a poukazuje na rôzne spoločenské problémy. Rozhovor s touto autorkou prinášame v prílohe Obzory. S. Lenhart Foto: z archívu A. De Pin

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Neobvykle tichý advent Anna Francistyová

ko sa máte? Ste zdraví? Už dávno tieto bežné otázky neboli tak ďaleko od obyčajnej zdvorilosti, ako v týchto dňoch. Aj preto, že neobvykle často dostávame od spolubesedníka negatívnu odpoveď... Covid-19 je tu, aj tu zostane. Akokoľvek to „múdri ľudia a matematikovia“ (tak to kedysi svojim prednáškam pridával na dôležitosti istý gymnaziálny profesor) vypočítavajú a predvídajú, sotva niekto môže s istotou povedať, kedy bude po pandémii, kedy tu budeme voľnejšie dýchať, či raz skutočne aj tento nový vírus bude len sezónnou hrozbou nášho zdravia ako teraz chrípka. Internetom kolujú rôzne domnienky – v lete 2021, v lete 2022 – ktoré veru nepotešia, preto ich radšej ignorovať. Jedno je isté: tohto roku obvyklé koncoročné programy a festivaly v domoch kultúry a iste aj štedrovečerné služby Božie v našich kostoloch veru nebudú. Aspoň nie v obvyklom formáte. Protipandemické opatrenia netreba brať na ľahkú váhu, zvlášť je dôležitý bezpečný odstup od prísediaceho, dodržiavanie presného počtu ľudí v zatvorenom priestore... Nechtiac si pripomíname, že v ďalšej minulosti v čase adventu sa neorganizovali veľké zábavy, svadby a hlučné veselia. Ak niečo z týchto akcií predsa muselo byť, tak sa hos-

titelia snažili to usporiadať pred adventom. Potom prišli tie iné časy. Nieže sa úmyselne porúšala dávna tradícia a prax, ktorej sa naši rodičia a starí rodičia prísne pridržiavali, ale grantový systém financovania si žiadal argumenty na účelové trovenie pridelených prostriedkov v bežnom roku. Tak sa chladné decembrové dni a večery – a hlavne víkendy – využívali na koncerty, kde naše kultúrne inštitúcie svojím spôsobom bilancovali, prezentovali ukážky celoročnej práce. Do radu tých pravidelných – spravidla štefanských, predvianočných či prednovoročných – podujatí, do jedinečnej kroniky udalostí v našich prostrediach, teda do Hlasu ľudu, pribudli aj decembrové riporty zo Stretnutia v pivnickom poli, z Memoriálu Juraja Ondríka v Starej Pazove, z festivalu Letí pieseň, letí v Kovačici... A znovu tu máme tie dávne tiché adventné časy. Ale nie vďaka neoblomnej úcte k niekdajším zvykom, ale pre neplánovaný útok neviditeľného nepriateľa, ktorý nedovolí spevákmi, hudobníkmi, tanečníkmi či divadelníkmi vyplniť javisko a divákmi hľadisko. Všetko má svoj koniec. Tak iste aj tieto trápne týždne a mesiace. Tešme sa na tie iné, staronové časy, ktoré iste prídu. Keď nám nebude zakázané stretať sa, spoločne sa tešiť z javiskových akcií, potleskom odmeňovať ich aktérov. Aj v advente.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

4 Neustále je čo vynovovať

28 Sladké ničnerobenie, alebo...

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

12 Dobrým deťom koláče, samopašným korbáče!

40 Zlý začiatok – výborný koniec

OBZORY 19 Odkazy prírodného sveta

Na titulnej strane: Z kamarátenia v hasičskom spolku sa zrodila láska, ktorá pred dvomi rokmi prerástla v manželstvo. Dnes Ivan Buják ako predseda aradáčskeho Dobrovoľného hasičského zboru a jeho manželka Marcelka ako koordinátorka detského klubu sa snažia rozprúdiť činnosť detského hasičského klubu.

Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT,

Foto: z archívu rodiny Bujákovej

Nový Sad

• •

50 /4937/ 12. 12. 2020

Týždeň Neustále je čo vynovovať Z S ANNOU HUĎANOVOU, RIADITEĽKOU NVU HLAS ĽUDU

Anna Lešťanová

akročili sme už spolovice do decembra, posledného mesiaca v roku 2020, a je to obdobie vhodné na súvahu roka, vlastne povedať viac, čo sa urobilo v uvedenom časovom úseku významné pre našu ustanovizeň. O zhodnotenie činnosti Novinovo-vydavateľskej ustanovizne sme preto poprosili Annu Huďanovú, ktorá nastúpila na túto zodpovednú pozíciu vlani, takže v tomto roku nie sú riaditeľské záväzky pre ňu novinkou. Ako by ste mohli tento rok skrátka ohodnotiť, lebo nebol obyčajný, ale zavládol svetom nový vírus? − Tento rok bol poznačený koronavírusom už od marca, keď sa aj v našej krajine začali zjavovať prvé prípady nakazenia nebezpečným, neviditeľným nepriateľom. To zato nezastavilo prácu ustanovizne, ani iných služieb. Aj napriek pandemickej situácii do ustanovizne nám zavítala rozpočtová inšpekcia, ktorá v ustanovizni pobudla či svoju prácu si vykonávala až šesť mesiacov. Aký bol účel príchodu inšpekcie? − Správna rada našej ustanovizne zhodnotila, že by bolo potrebné osloviť inšpekčné orgány, aby zhodnotili, čiže aby sa odhalili nedopatrenia, ktoré sa konali v rokoch 2017, 2018 a sčasti, teda do augusta 2019. Pracovalo sa sčasti online a sčasti na tvári miesta, a to tak, že inšpektorka buď chodila k nám do ustanovizne, alebo sme my na jej žiadosť doručili určité doklady do pokrajiny. Tieto inšpekčné práce trvali do augusta, a potom sme dostali aj návody, ako začať robiť na zdravých základoch a prísne dodržiavať zákonné predpisy. V tomto roku prišlo aj ku kádrovým zmenám? − V apríli sme vyprevadili do dôchodku našich dvoch redaktorov Jurajov – Pucovského a Bartoša. Nepremrhali sme ani príležitosť, ktorá sa nám naskytla, a zverejnili sme súbeh na novinára redaktora. Bolo to už po tretíkrát,

www.hl.rs

keďže sa dvakrát na tento súbeh nikto neuchádzal. V treťom raze sa uchádzali traja záujemcovia a do pracovného pomeru bola prijatá Oľa Glóziková-Jonášová z Kovačice. Okrem personálnych zmien sú aj nejaké novinky vo vybavení redakcie? − Dnešná doba nakladá neustále modernizovanie techniky a zdokonaľovanie projektov a metód práce. Aj naši novinári sa týmto novinkám prispôsobujú, ale aj ustanovizeň sa snaží držať krok

s dobou a neustále zveľaďovať tak proces práce, ako i kvalitu novín. A keď ide o vynovenie miestností, už som o tom hovorila, najprv bolo v pláne úplne rekonštruovať budovu tlačiarne v Báčskom Petrovci. Bolo to iba sčasti urobené, keďže práce prerušila pandemická kríza. Očakávame pokles pandémie a zároveň priaznivé podmienky, aby sa pokračovalo s rekonštrukčnými prácami a výmenou okien. Zato ale zjari pred vírusom sme vynovili dopisovateľstvo v Kovačici, vykonali sme rekonštrukciu strechy, tiež povaly, lebo premokala, vylíčili steny a natreli dvere a okná. Sčasti sme vynovili aj technické vybavenie novinárov. Zaobstarali sme štyri laptopy, tiež komu čo bolo potrebné, niekoľko diktafónov a fotoaparátov. V tejto súvislosti nám prispela aj Národnostná rada, čiže Výbor pre informova-

Informačno-politický týždenník

nie, a využili svoje prostriedky na jeden laptop. Očakáva nás ešte niečo z Národnostnej rady, ako nám sľúbila predsedníčka Libuška Lakatošová. Dotkli ste sa aj Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, akú spoluprácu kvitujete s predsedníčkou Lakatošovou a vôbec radou? − Spolupráca s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou je vynikajúca, samozrejme, Národnostná rada je aj naším zakladateľom a za to, čo sa deje v ustanovizni, zodpovedáme nášmu zakladateľovi. Treba spomenúť, že rada schvaľuje náš ﬁnančný plán, záverečný, plán práce ustanovizne, plán práce zodpovedného redaktora Hlasu ľudu a Vzletu, takže keď ide o spoluprácu, naozaj je výnimočná. Rok čo chvíľa za nami poznačili ešte zmeny, bližšie nám o tom povedzte. − Okrem toho, že sú naše rady bohatšie o jedného novinára redaktora, v septembri prišlo k zmene na poste úradujúceho zodpovedného redaktora. Doterajšia zástupkyňa zodpovedného redaktora Anna Francistyová vystriedala Miroslava Benku na poste dovtedajšieho úradujúceho zodpovedného redaktora, ktorý predsa zostal v ustanovizni ako novinár dopisovateľ. Ako v daných podmienkach prebiehali hlasľudovské oslavy? − Jedným slovom – netradične. V našej ustanovizni to inak býva, ale znemožnili to nepriaznivé podmienky. Preto sme pozvali iba odmenených dopisovateľov a, samozrejme, za účasti hlasľudovcov a hostí, ktorým odmeny udelila predsedníčka Národnostnej rady Libuška Lakatošová a predseda Výkonnej rady NRSNM Miroslav Tomáš. Okrem mňa ako riaditeľky sa prihovorili aj predsedníčka Lakatošová a v mene odmenených Stevan Lenhart. V novembri sa vypracúvajú aj projekty, aj naša ustanovizeň sa uchádzala o niektoré? − Zo štyroch sme zrealizovali dva projekty, digitalizáciu časopisu a vydávanie mládežníckeho

časopisu Vzlet. Stretnutie pod lipami sme, žiaľ, nezrealizovali, a to z dôvodu pandémie. Malo to byť také veľkolepé, lebo si v tomto roku Vzlet pripomína okrúhle výročie – päťdesiatku, čiže 50 rokov nepretržitého vychádzania. Teraz sme vypracovali ďalších päť projektov, a to: projekt digitalizácie, Stretnutia pod lipami, Jazykové omyly 4 Anny Horvátovej, vynovenie techniky a úpravy budovy v Báčskom Petrovci, urobili sme aj vyhodnotenie projektov. Po novom roku nás očakáva vypracovanie ﬁnančného plánu na rok 2021, záverečného plánu za rok 2020, plán práce ustanovizne, plán práce týždenníka Hlas ľudu a mládežníckeho časopisu Vzlet. V tomto roku sme robili aj verejné obstarávanie, ktoré vlani vystalo, bývalý riaditeľ to neurobil, takže sme s právnickou službou aj to zrealizovali, a to pre tlačenie týždenníka Hlas ľudu, tlačenie mládežníckeho časopisu Vzlet a pre tlačenie časopisu pre deti Zornička. Sťažené podmienky spôsobené vírusom zanechávali následky na práci redakcie? − Novinári pracovali hlavne z domu, keď bolo vyvrcholenie pandémie, bolo to v apríli a máji. Samozrejme, keď vystane priama komunikácia, že je trochu sťažená práca. A takto pracujú aj teraz od konca novembra a v decembri. Naši čitatelia to nepocítili, lebo náš týždenník vychádzal pravidelne a nenechávalo to následky na celkovej produktivite. Predsa sme mali nepríjemné telefonáty do redakcie, sociálne siete horeli od veľkých kritík na účet nášho časopisu a redakčnej politiky, a teraz môžem s potešením konštatovať, že sa nám čitatelia prinavracajú. Čo nám prinesie rok pred nami? − Okrem toho, že sa zverejní súbeh na zodpovedného redaktora, plánuje sa pokračovať vo vynovení techniky, prinavrátiť dopisovateľov, ktorí nás tiež v dôsledku redakčnej politiky opustili, prinavrátiť teda staronových dopisovateľov, o ktorých vieme, • TÝŽDEŇ •

že máme právo na štyridsiatich, keď ide o časopis Vzlet, máme možnosť na vyššie úhrady pre dopisovateľov a novinkou je aj to, že budú aj novinky pre dopisovateľov, inakšie ako doteraz. Zverejníme aj súbeh na zodpovedného redaktora mládežníckeho časopisu Vzlet. Spomeniem tu aj tú menej príjemnú stránku – mali sme až šesť súdnych konaní. Dve sú skončené v náš prospech, vyše pol milióna

dinárov sme si prinavrátili. Súdne spory vedieme ešte s vedúcimi tlačiarne Art print, ako i s bývalým vedením ustanovizne. Máme nádej, že si prinavrátime aj našu tlačiareň v Petrovci. Postupujeme v súlade so zákonom a konzultujeme sa s pokrajinou. S potešením môžem konštatovať, že zase v spolupráci s Národnostnou radou, ktorá na nás nezabúda, máme dostať priestory v Slovenskom dome. Po novom

roku sa má začať s výstavbou a jedno prostredie bude patriť, samozrejme, hlasľudovcom. Zatiaľ zostávame v budove Dnevnika, nikto nám nepovedal, že sa máme vysťahovať. Keď ide o právnické záležitosti a činnosť práce, pravidelne informujeme pokrajinskú tajomníčku pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Draganu Miloševićovú, právnickú službu pokrajinskú a, samozrejme, aj

republikovú. Máme aj vynikajúcu spoluprácu. Na všetky súbehy, na ktoré sme poslali žiadosť, nám vyšli v ústrety a všetko sme zrealizovali, o čo sme ich požiadali. Pred nami sú sviatky tichosti a pokoja, tak využijem túto príležitosť, aby som našim čitateľom popriala pevné zdravie a pokoj, nech na tento nepriaznivý rok čím skôr zabudneme. Foto: Juraj Pucovský

S MILANOU ARŇAŠOVOU O HOSŤOVANÍ KYSÁČANOV NA TV HAPPY

Príslovečná slovenská jedinečnosť Anna Horvátová

ríslovečnú slovenskú jedinečnosť si starostlivo uchovávajú aj kysáčski Slováci. Hrdo prezentujú svoju slovenskú tradíciu, a tak ako iné slovenské prostredia prispievajú k zveľaďovaniu slovenskej národnostnej menšiny v našej krajine a šíria dobré meno slovenskej enklávy. Milana Arňašová, výborníčka v Zhromaždení mesta Nový Sad, mala česť prezentovať naše dolnozemské slovenské tradície, kysáčske spolky, čiže život kysáčskych Slovákov vo vysielaní Prelo u našem sokaku na TV Happy v sobotu 5. decembra. Ako sa to stalo, hovorí Arňašová: „Po druhýkrát sme mali možnosť prezentovať svoje prostredie na TV Happy. Stalo sa tak, že ma realizátori vysielania oslovili, aby som zoskupila ochotníkov z Kysáča, ktorí teda vo vysielaní prezentovali rozličné segmenty predovšetkým z kultúrnej a ľudovej tvorby, keďže máme skutočne čo ponúknuť a čo predstaviť. Najsamprv chcem opodstatniť, že v dôsledku epidemiologickej nepriaznivej situácie nemohli byť prítomné všetky spolky a združenia, ktoré si to svojím aktívnym zapájaním sa do spoločenských a kultúrnych dianí zaslúžili a mali byť na hosťovaní. Najsamprv sme sa snažili čo najlepšie prezentovať našu dedinu na rôznych úrovniach. Ako výborníčka Zhromaždenia mesta Nový Sad som hovorila o význame nášho • TÝŽDEŇ •

prostredia pre mesto Nový Sad, kde som zvýraznila metaforicky, že Kysáč má osobitné postavenie v srdci Nového Sadu ako jediné slovenské prostredie. Už dve a pol storočia vytvára osobitný

ca, ktorý prezentoval samotnú techniku cez svoju prácu, zhrnutú aj v monograﬁi, ktorú, samozrejme, venoval moderátorom a prítomným. Dve Márie – Páliková a Sláviková štetcom a znázornenými namaľovanými motívmi sprítomnili svoje prostredie, v ktorom nachádzajú inšpiráciu. Slávikovej inšpiráciou sú portréty, pokým Pálikovú inšpirujú obyčajné javy, ale, čo je veľmi podstatné, oživuje spomienky na svoje detstvo, ako sa žilo, a prenášaním na plátno záberov zo života vlastne zachováva pred zabudnutím pokojný spôsob života na dedine, život na sálašoch, kone, poľné práce, čiže zábery z obyčajného Vo vysielaní Prelo u našem sokaku boli účastní života. Predstaaj Kysáčania viteľ Miestneho (Snímka: z archívu spolubesedníčky) spoločenstva Kypríbeh o dvoch národoch, ktoré sáč hovoril bližšie o dedine, kým žijú nie jeden vedľa druhého, Zuzana Kalmárová prezentovala ale jeden s druhým, čo je veľmi činnosť a aktivity starobných dôležité spomenúť. Aspoň ten penzistov, nový festival, ktorý kúsok kysáčskej atmosféry do- sa nám nepodarilo zrealizovať tvorili členky Umeleckého spolku tak ako sme i to naplánovali pre Michala Geržu a carving majstra pandémiu, ale určite tú ideu či Pavla Chrťana, jedinečného umel- rezancový festival alebo Deň

kysáčskej tradície – etnodeň aj uskutočníme, a dúfame, za väčšieho počtu návštevníkov.“ Arňašová opodstatnila význam slovenského prostredia pre mesto Nový Sad, zdôrazniac: „Nakoľko je Kysáč dôležitým prostredím pre mesto, potvrdzuje aj sama skutočnosť, že po niekoľkých desaťročiach, samozrejme, s veľkou podporou primátora Nového Sadu Miloša Vučevića a Mestskej správy pre kultúru, boli vykonané kapitálne investície, rekonštrukcia kultúrneho strediska a etnodomu, ktorý by mal byť ukončený na nasledujúci rok, ak to umožní pandemická situácia, kde by získali reprezentačný priestor, v ktorom by sa návštevníci zoznámili s tradíciou a prostredníctvom exponátov aj zažili kus minulosti.“ Osobitný dôraz predsa bol na gitariáde. „V Kysáči je dlhá kultúrna tradícia. Určite k tomu prispela aj blízkosť mesta Nový Sad. No a okrem týchto dvoch prostredí prezentovala som aj gitariádu, veľký festival v malom meste, ktorý sa stáva brandom tak Kysáča, ako i Nového Sadu. Je to nejako logické, keďže v Kysáči bola aj jedna z prvých rádiostaníc. Festival je priamym pokračovateľom populárnej Gitariády Vojvodiny, ktorá sa uskutočnila 1974/1975, takže dôvodov na organizovanie veľkých akcií a prezentovania kysáčskeho prostredia a najmä vojvodinských Slovákov je viac ako dosť.“

50 /4937/ 12. 12. 2020

Týždeň 7 7 DNÍ DNÍ



Nadpriemerné teploty ako varovný signál Pripravil: Stevan Lenhart

rokmi s cieľom obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 stupne Celzia (a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia) v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V Spojených štátoch, Južnej Amerike, južnej Afrike, na východe Antarktídy a vo väčšine oblastí

rôznych vekových kategórií, a zároveň vyzvala občanov, aby na liečbu do tejto ustanovizne nedochádzali predtým ako absolvujú prehliadku v epidemiologickej ambulancii, kde lekár určuje ďalší priebeh liečby. Riaditeľ Infekčného oddelenia Klinického centra Srbska Dr. Goran Stevanović vyhlásil, že počet pre-

odľa aktuálnej správy Európskej služby pre klimatickú zmenu Copernicus (C3S) minulý mesiac bol najteplejším novembrom v dejinách merania teploty na planéte. Ako sa uvádza, teploty boli v danom období nad priemerom vo veľkej časti severnej Európy, ale aj na Sibíri a v oblasti Severného ľadového oceánu, kde je ľad čoraz tenší a podľa najnovších výskumov by sa mohol celkom roztopiť už do roku 2035. Vedci upozorňujú, že nedostatok ľadu na severe našej planéty bude mať obrovský dopad na celý svet a výrazne zintenzívni skleníkový efekt. Morský ľad v Severnom ľadovom oceáne je totiž jedným z kľúčových prvkov systému Zeme, lebo odráža veľké množstvo slnečného žiarenia naspäť do vesmíru. Po roztopení ľadu však tmavšia voda a skaly pod hladinou absorbujú omnoho väčšie množstvo tepla. Zo správy C3S vyplýva, že Čoraz menej ľadu v Severnom ľadovom oceáne (foto: wikimedia) teploty na globálnej úrovni boli v novembri 2020 o 0,8 stup- Austrálie boli tejto jesene teploty hliadok v prijímacích strediskách ňa Celzia vyššie než 30-ročný tiež vyššie oproti priemerným, v Srbsku neklesá a je trápna skutočnosť, že v poslednom období priemer zaznamenaný v rokoch informovala služba C3S. na liečbu dochádzajú pacienti * 1981 – 2010 a o 0,1 stupňa Celzia V Batajnici pri Belehrade bola 4. s ťažšími príznakmi ochorenia, vyššie, ako bol doterajší rekord z decembra otvorená nová nemoc- ktorí sa najprv pokúsili o domácu novembra 2006. Riaditeľ služby pre klimatickú nica pre liečbu pacientov s ocho- liečbu. „Od začiatku epidémie zmenu C3S Carlo Buontempo rením Covid-19. Táto zdravotnícka vyzývame, aby sa toto ochorenie ohľadne najnovších výsledkov ustanovizeň má celkovú kapacitu neliečilo samostatne v domácich vyhlásil (podľa TASR): „Tieto 930 lôžok, z čoho 250 lôžok je v podmienkach a bez konzultácie záznamy zodpovedajú trendu rámci jednotky intenzívnej sta- s lekármi v systéme liečby Codlhodobého otepľovania globál- rostlivosti pre liečbu pacientov vid-19,“ povedal Stevanović na nej klímy. Všetci tvorcovia politiky, s ťažšími príznakmi ochorenia. tlačovke po zasadnutí ministra ktorí za prioritu považujú zmier- Riaditeľka nemocnice v Batajnici zdravotníctva s riaditeľmi nemocňovanie klimatických rizík, by Dr. Tatjana Adžićová-Vukićevićová níc. Stevanović tiež poznamenal, mali tieto záznamy považovať za vyhlásila pre médiá, že otvorenie že s ohľadom na čoraz väčší počet varovné signály a viac ako kedy- tejto ustanovizne prišlo v posled- pacientov v jednotkách intenzívkoľvek predtým by mali zvážiť, ako nú chvíľu, lebo v nemocniciach nej starostlivosti sa znovu uvažuje čo najlepšie splniť medzinárodné v Srbsku je čoraz menej voľných o možnostiach racionálneho vyzáväzky stanovené v Parížskej miest a veľký počet ľudí potrebuje užitia nemocničných kapacít bez hospitalizáciu. Adžićová-Vukiće- ohľadu na to, že začala s prácou dohode z roku 2015.“ Pripomeňme, že Parížska doho- vićová tiež informovala, že v ne- nová nemocnica v Batajnici. Epidemiológ Dr. Predrag Kon da bola prijatá pred presne piatimi mocnici v Batajnici sú pacienti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vyhlásil, že ohľadne šírenia koronavírusu v Srbsku problematické budú najmä blížiace sa sviatky. Ako uviedol denník Politika, Kon v rozhovore pre televíziu N1 na otázku v súvislosti s aktuálnymi epidemiologickými opatreniami odpovedal: „Keby bolo rozhodnuté, aby sa uviedlo maximálne zatváranie, určite by nebolo tak mnoho infikovaných, ale zároveň by zastal život.“ V spomenutom rozhovore Kon tiež upozornil: „Naším najväčším problémom nie je to, čo sa už stalo, ale to, čo prichádza. Pred nami sú novoročné sviatky a v prípade, že sa budeme správať, akoby sa nič nedialo, budeme mať explóziu vírusu po Novom roku.“ * Veľká Británia dňa 8. decembra začala s očkovaním obyvateľstva proti Covid-19. Prvou osobou, ktorá prijala vakcínu výrobcov Pfizer a BioNTech, je 90-ročná Margaret Keenan zo severoírskeho Enniskillenu. Tým sa zapísala do dejín a zároveň vyzvala ľudí, aby sa aj oni dali zaočkovať: „Keď to môžem dostať ja v deväťdesiatke, môžete aj vy,“ vyhlásila Margaret Keenan. Britská vláda nateraz zabezpečila 800-tisíc dávok vakcíny, ktorá sa podáva v podobe dvoch injekcií v priebehu 21 dní. Očakáva sa, že vakcíny pre najväčšiu časť obyvateľstva budú dostupné v nasledujúcom roku. Svetové médiá informujú, že nateraz sa ešte stále nevie, ako dlho trvá imunita po vakcíne, ani či látka bráni prenosu vírusu na iné osoby. Jestvuje vraj možnosť, že sa ľudia budú musieť očkovať každý rok, ako pri chrípke. Svetová zdravotnícka organizácia vydala odporúčanie, aby sa ľudia počas vianočných sviatkov neobjímali a aby sa tak snažili obmedziť šírenie nákazy koronavírusom.

• TÝŽDEŇ •

6. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Našou povinnosťou je ochrániť ľudí bol 4. bod, ktorý ozrejmil, ako i 5. posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o novelizácii uzneseneobvyklom ovzduší, pri nia a práve na bezplatnú desiatu tichosti a pokojne sa konalo a olovrant a stravovanie žiakov 6. zasadnutie Zhromaždenia základných škôl v Obci Báčsky obce Báčsky Petrovec v piatok 4. Petrovec právnik Dušan Rašeta. decembra. Až na prekvapenie, V ďalších bodoch bolo posúdeale trvalo niečo vyše hodiny, nie návrhu a schválenie rozhodsíce so zmenšeným počtom nutia o novelizácii rozhodnutia výborníkov, ale predsa výbora ustanovení veliteľa, zástupcu níci kvórum mali. Ani posmešné veliteľa, náčelníka a členov komentáre neprekážali sledoObecného štábu pre mimovateľnosť. riadne situácie Obce Báčsky Po privítaní predsedníčky Petrovec, ako i posúdenie náobce Jasny Šprochovej, obecvrhu a schválenie rozhodnutia ných štruktúr, iba 16 výboro prijatí podielu bez úhrady v níkov, predstaviteľov médií kapitáli FULL PROTECT, s. s r. predseda Zhromaždenia obce o., Belehrad. Ján Jovankovič otvoril zasadnuĎalšie body boli venované tie o desiatej, za dodržiavania verejným ustanovizniam, ktobezpečnostných dištančných rých zakladateľom je obec, kde opatrení, aby po absolvovaní sa odvolávali členovia správ15. bodu – otázky a návrhy nych a dozorných rád. Keď o 11.10 zasadnutie uzavrel. ide o Slovenské vojvodinské Neprítomní výborníci svoju divadlo v Petrovci, do rokoabsenciu ospravedlnili zo zdravacieho programu bolo zaravotných dôvodov. Postavujú sa otázky, či je naozaj v našej O sociálnu dištanciu dbali a bezpečnostné opatrenia uctievali aj výborníci dené aj posúdenie uznesenia o novelizácii štatútu divadla obci všetko také čierne, alebo na 6. zasadnutí ZO Báčsky Petrovec a schválenie rozhodnutia o poskupina najsamprv mediálnej pozornosti túžiacich si na zhro- solúcia bude vhodnejšia pre pod- jednoduchý, konkurzné konanie skytnutí súhlasu k nemu. Body 9 maždeniach pripisuje sebe body, nik. Slova sa ujala aj výborníčka je v tejto chvíli najpriaznivejším až 11 sa vzťahovali na odvolanie vystupujúcich ako ochrancovia Dragica Pejkovićová, poukážuc, riešením. Hlasovaním za sa vyjad- a vymenovanie členov správnych a dozorných rád, a to v SVD, občanov, za čím sa skrýva sev Knižnici Štefana Homolu a bareklama a túžba po moci. v Predškolskej ustanovizni Zápisnicu z minulého zasadVčielka. nutia zo 6. novembra nikto Dvanásty bod bol posúdenie nepripomienkoval, takže sa po a schválenie správy o stave bezschválení pristúpilo k navrhpečnosti cestnej premávky v nutým bodom, medzi ktorými Obci Báčsky Petrovec v rokoch azda najzaujímavejším bol ten 2018 a 2019. Ďalšie dva body sa týkajúci sa Verejno-komunálnetýkali posúdenia a schválenia ho podniku Progres v Báčskom správy a realizácie ročného Petrovci. plánu práce Základnej školy Prvým bodom bolo posúdeJozefa Marčoka-Dragutina v nie a schválenie správy o reaHložanoch a Základnej školy lizácii rozpočtu Obce Báčsky Žarka Zrenjanina v Maglići na Petrovec na obdobie 1. 1. 2020 školský rok 2019/2020, tiež – 30. 9. 2020. V ďalšom bode posúdenia o schválení ročného schválili posúdenie návrhu a vyplánu práce ZŠ Jozefa Marčokanesenie uznesenia o pristúpení -Dragutina v Hložanoch a ZŠ k zmene rokovacieho poriadku Žarka Zrenjanina v Maglići na ZO B. Petrovec. Tretí bod bol školský rok 2020/2021. venovaný posúdeniu nálezu Prejav predsedníčky Obce B. Petrovec Pri výborníckych otázkach a mienky znalca Republikového výborník nieže reagoval, ale preústavu súdneho znalectva AS Nový že už 15 rokov Progres nepodniká rilo 11 výborníkov zo 16. Posúdenie návrhu a vynesenie čítal niečie vopred zostavené Sad – analýza hospodárenia VKP ako treba. Nestáva sa často, že si Progres a poskytnutie súhlasu k predsedajúci Zhromaždenia obce uznesenia o matričnom obvode otázky, na ktoré odpovede budú zmene statusu, čiže začatie kon- dá slovo samému sebe, avšak stalo na území Obce Báčsky Petrovec doručené písomne. Anna Horvátová

• TÝŽDEŇ •

kurzného konania VKP Progres. Problematiku Progresu ozrejmila predsedníčka Šprochová a rozanalyzujúc situáciu v podniku, z dvoch možností – likvidácia podniku a začatie konkurzného konania, odborníci sugerovali, že táto druhá

sa. Následne sa slova ujal predseda Jovankovič, ktorý tiež ozrejmil prípad Progres, zdôrazniac, že politickú rovinu v tejto súvislosti nemieni rozoberať. Zdôraznil, že je cieľom obecného vedenia ochrániť ľudí, preto aj záver je

50 /4937/ 12. 12. 2020

Ľudia a udalosti Aktivity a činnosť diktuje koronavírus SO ZDENKOU DUDIĆOVOU, ÚRADUJÚCOU RIADITEĽKOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Anna Horvátová

roku koronavírusovej pandémie a roku volebných aktivít sa udiali aj zmeny v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Po turbulentných a pre výchovno-vzdelávaciu ustanovizeň nie primeraných úkonoch na miesto úradujúcej riaditeľky v polovici septembra nastúpila matematička, doterajšia profesorka Zdenka Dudićová. Narazila na neúrekom problémov, na neochotu spolupracovať, na neľudské správanie a osočovanie. A aj napriek tomu, že ešte nie je všetko podľa zákona a v poriadku, našla si chvíľku času a ako prvá osobnosť v petrovskej základnej škole Zdenka Dudićová uvádza nás do života ustanovizne, v ktorej inak ako inde musia byť dodržiavané bezpečnostné opatrenia, lebo je zdravie detí prvoradé: „Po podaní demisie na funkciu riaditeľky mojej predchodkyne nastúpila som na čelné miesto našej školy 23. septembra. V tom čase naša škola bola v takom vákuu, keďže sme nemali schválený ani ročný plán práce, ani správu na školský rok 2019/2020. Všetko sa rútilo nejako dolu. Ihneď na druhý deň môjho úradovania, teda 24. septembra, do školy zavítala inšpekčná prehliadka.“ Netreba popierať, že netreba, aby si inšpekcie vykonávali svoje práce, ale na druhý deň po prebraní funkcie bolo nejako nelogické, aby vás prišli kontrolovať, že? „Začalo sa to toho 24., aby inšpekcie našu školu navštevovali každodenne, takže sme mali úplnú kontrolu našej ustanovizne. Kontrolovali nám školské plány, zatiaľ nie účty. V tých dňoch na základe ministerstva a pokrajiny sme dostali aj nový školský výbor, ktorý je potrebný, aby škola mohla fungovať. Konečne sme teraz už (od 10. novembra) splnili všetky podmienky, aby sa školský výbor mohol stretnúť a aby práca školy nebola zastavená, ale mohla pokračovať. Nachádzame sa v takom

www.hl.rs

prechodnom období, keď nemáme všetko doriešené, ale na rozdiel od dňa môjho nastúpenia, keď som sa stretla so sanitnými problémami a sanitnou inšpekciou, lebo ešte 20. februára sanitná inšpekcia vyhlásila niektoré opatrenia, ktoré sa mali realizovať v priebehu mesiaca, čo sa nevykonalo, čo dočkalo mňa (týka sa to kuchyne, predĺženého pobytu, športovej haly v epidemiologickej situácii). Inak v športovej hale by sa musel dezinfikovať každý pred-

alebo rekreantov, a k tomu je to aj v súlade so zákonom o používaní športových objektov, že sú zrušené všetky aktivity.“ Aj v školskom roku a vo vyučovaní sú zmeny, ktoré nadiktovala koronavírusová situácia, ako je to v petrovskej škole? „Rozhodli sme sa pre základný model vyučovania, čo znamená, že sa vyučovanie konalo priamo v škole. Nižšie ročníky sa vyučujú v dvoch zmenách, pokým vyššie ročníky sa striedali, takže sme v našej škole mali tri zmeny. Avšak podľa pokynov ministerstva a vzhľadom na sťaženú situáciu vyššie ročníky sa preorientovali na online. Bolo to dobre, keď sa všetko realizovalo priamo v škole, len voliteľné predmety boli online, v súlade s pokynmi. Musím spomenúť, že do 19. novembra v našej škole sme nezaznamenali prípad nakazenia koronavírusom, až na jedného žiaka, ktorý zostal v izolácii, ale Zdenka Dudićová, úradujúca riaditeľka ZŠ Jána zasiahnutá bola Čajaka v Báčskom Petrovci celá rodina. Našťastie prameň met, takpovediac každý priestor infekcie nebol v našej škole, ale a všetko vetrať medzi dvoma sku- mimo. Dlho sme nemali prípady pinami, ktoré by halu použili, aby nakazenia ani z radov zamestsa deti nenakazili Covidom-19. nancov. Akže by v skupine boli Športovú halu, povedzme, som dvaja nakazení, v tom prípade by nezatvorila z vlastného rozhod- sa, podľa pokynov ministerstva, nutia, ale v spolupráci s lokálnou muselo pristúpiť k dištančnému samosprávou, s riaditeľmi, ktorých vyučovaniu. Tento mimoriadny školy majú športové haly, ako stav od nás vyžaduje, aby sme i v spolupráci so školským výbo- zasielali aj ráno, aj popoludní rom vyriekli sme opatrenia, kto- denné správy do ministerstva rými sa zakazuje používanie haly o stave v našej škole. K tomu školu na kultúrne podujatia, rekreačné, od 18. novembra dezinfikujeme kým sa nezjemní epidemiologická chlórom, zatiaľ sme používali rôzsituácia. K tomu za halu som zod- ne dezinfekčné prostriedky. Ale aj povedná, a takisto by som znášala naši žiaci dodržiavajú opatrenia, zodpovednosť aj za nakazenie detí sú disciplinovaní, keď ide o no-

Informačno-politický týždenník

senie rúšok. Inak od konca septembra dodržiavame aj pokyny z ministerstva, že vstup do školy je povolený iba žiakom a zamestnancom. Sprísnená je aj evidencia na vchode, aby sme sa, nakoľko sa to dá, vyhli nakazeniu, a ak sa aj stane, zistili zdroj a predišli ďalšiemu šíreniu.“ Aký je počet detí v tomto školskom roku? „Úhrnne máme 420 detí. Keď som ja nastúpila, už štruktúra tried bola vykonaná, to sa koná koncom augusta. Potešuje skutočnosť, že sa informujú o našej škole rodičia potenciálnych žiakov, ktorí nie sú z nášho prostredia. V prvom ročníku máme 48 detí, z toho 43 vyučovanie sleduje v slovenskej vyučovacej reči, rozdelené sú do dvoch tried, a 5 žiaci sa rozhodli pre srbský vyučovací jazyk. V tejto situácii v skupine nesmie byť viac ako 15 detí, takže sú nám slovenské triedy podelené na dve skupiny a samým tým sú prváci, ktorí sledujú vyučovanie v slovenskom jazyku, v 4 skupinách. A je to, možno povedať, aj ideálny počet detí, keď sa učiteľ môže venovať každému žiakovi. No a hodiny sú nám 30-minútové. Som zástankyňou toho, že radšej 30-minútová hodina v škole ako online vyučovanie doma.“ Máte možno nejaké výhrady proti online vyučovaniu? „Naopak. Chcem veľmi pochváliť nahrané online hodiny a zverejnené na stránke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Myslím si, že je to výborné, lebo tie hodiny žiaci môžu sledovať kedykoľvek a predovšetkým po slovensky a nielen si upevniť učivo, ale zdokonaliť si výrazy a samotné vyjadrovanie. Hlavne je to veľmi správny a užitočný krok. Keď jednotliví žiaci boli v izolácii, materiál sa im posielal, teda prebrané učivo na daných hodinách. Predsa je lepšie, keď to aj vizuálne sledujú, ale čo už, musíme sa prispôsobiť. Nebolo by zle, keby sa prax s nahrávaním hodín uplatňovala aj do budúcna, aby hodiny zostali archivované na stránke.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Ešte stále vracajú peniaze zo samozdanenia Jaroslav Čiep

o vypršaní päťročného cyklu Petrovčania v apríli 2013 pre nedodržiavanie sa vytýčených priorít, predovšetkým išlo o výstavbu bazéna, referendom zamietli uviesť samozdanenie v nasledujúcom päťročnom období (2013 – 2018). Ústavný súd Srbska následne roku 2013 pre nedostatočné zabezpečenie tajnosti hlasovania na referende ako nelegitímne zrušil aj to predchádzajúce kolo samozdanenia za roky 2008 – 2013. Rovnako tak súd zrušil vtedy aj práve aktívne nové kolo samozdanenia v Kulpíne a v Hložanoch, ktoré tam uviedli roku 2010. Začiatkom nového roka 2016 prví Kulpínčania si súdnou cestou vymohli vrátenie peňazí, ktoré im

občiahli z platov v prospech nele- Tárnoci nám pri tej príležitosti gitímneho samozdanenia. Potom povedal: „Spory, keďže tých žiaaj ďalší... Lokálna samospráva po- dostí bolo mnoho, sme nemohli núkla občanom možnosť prinavrátenia peňazí aj mimosúdnym vyrovnaním. A tak sa odvtedy každý rok viac ako 50 miliónov z rozpočtu obce vracalo občanom. Vo štvrtok 3. decembra sme Z petrovského obecného rozpočtu ešte stále vracajú boli pri podpiso- peniaze občanom z nelegitímne zozbieraného vaní ďalších do- samozdanenia hôd o mierovom urovnaní sporu s občanmi. Obecný právny zá- riešiť a uzavrieť naraz. Roztiahlo sa stupca Obce Báčsky Petrovec to aj na viac rokov. Dodatočným diplomovaný právnik Vladislav problémom bolo aj to, že pri sa-

mozdanení z poľnohospodárstva a remeselníctva a iných služieb boli dilemy aj v súdnej praxi. Kým to nebolo jednoznačné, tento druh zmlúv sme ani nepodpisovali. Iba v polovici roku 2018 sa to ujasnilo a konanie sme začali aj pre tieto kategórie občanov. Pre ostatné kategórie sme paralelne so súdnymi uzavierali aj mimosúdne dohody a následne z rozpočtu ich aj vyplácali. Roku 2019 sme zabezpečili nové rozpočtové prostriedky aj pre kategóriu samozdanenia z poľnohospodárstva a remeselníctva, začali sme s prinavracaním prostriedkov občanom a aj v aktuálnom roku v tom pokračujeme, lebo sme získali aj finančnú injekciu na to z republikového rozpočtu,“ zdôraznil obecný právny zástupca Vladislav Tárnoci.

SPOLOK KULPÍNSKYCH ŽIEN

Pohľadnice ku koncoročným sviatkom Katarína Gažová

oky kulpínske spolkárky prejavovali kreativitu počas celého roka a potom aj k vianočným a novoročným sviatkom. V spolku sa usporadúvali rôzne dielne, aby sa tam vyrobili sviatočné ozdoby na skrášlenie príbytkov. Počas tých dielní sa vyrábali aj pestré aranžmány a venčeky rozličných tvarov. Ženy sa za pomoci

odborníčok z kvetinárstva učili, ako si pripraviť základ aranžmánu a ako ho dotvárať, podľa toho, aké prvky na ozdobovanie vtedy boli v trende. Boli to zaujímavé dielne, na ktorých sa početné členky Spolku kulpínskych žien – staršie aj mladšie, zdokonaľovali vo výrobe aranžmánov na skrášlenie svojich domácností, alebo ich urobili ako darčeky pre niekoho svojho. Na tie časy zostalo iba spomínať a vlastnou kreativitou

Predvianočná dielňa kulpínskeho spolku z roku 2010

• ĽUDIA A UDALOSTI •

si zhotoviť vianočné a novoročné aranžmány a venčeky. Tohto roku špecifickosť zdravotnej situácie nedovoľuje, aby sa také dielne usporiadali. Spolkárky sa dohodli, že si predsa chcú uctiť aj adventné obdobie, aj vianočné a novoročné sviatky. Ako možný spôsob si zvolili výrobu vianočných a novoročných pohľadníc, ktoré chystali aj minulý rok, takže prax v tejto práci už majú. Tohto roku ich vyrobili pre svojich pod-

porovateľov, priateľov, príbuzných a aj pre svoje domácnosti. Takým spôsobom neupustili od svojej kreativity skrášľovania príbytkov a prejavovania pozornosti aj v týchto časoch. Pohľadnice vyrobili spolkárky spoločnými silami. Predsedníčka spolku Katarína Zorňanová mala za úlohu rozposlať ich na naplánované adresy. Aj takýmto spôsobom koncoročná činnosť Spolku kulpínskych žien pretrváva.

Ukážkové ozdoby vyrobené v dielni: aranžmán a venček

Farebné pohľadnice urobili spolkárky aj k tohtoročným sviatkom

50 /4937/ 12. 12. 2020

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Kulminovalo vyhlásením mimoriadnej situácie Jaroslav Čiep

ni od čias zo začiatku roku a ani po vyhlásení núdzového stavu na území celej krajiny v dôsledku epidémie koronavírusu, keď štátny krízový štáb 15. marca vydal rozkaz o zavretí inštitúcií a podujatí, kde sa hromadne zoskupuje ľud, situácia v Báčskopetrovskej obce nebola taká povážlivá ako teraz, keď nastala tretia vlna návalu vírusu Covid-19. Dalo by sa povedať, že viac ako pol roka Obec Báčsky Petrovec bola na chvoste dianí a rizika chytľavej choroby. V tom čase sa len ojedinele vyskytli registrované osoby, ktoré aj testom mali potvrdenú prítomnosť tejto choroby. Ešte koncom apríla sme v našich novinách písali, že občania Báčskopetrovskej obce, ako to údaje dosvedčovali, v najväčšej

miere dodržiavali príkazy a táto obec patrila medzi štyri obce vo Vojvodine (spolu s obcami Žitište, Kanjiža a Mali Iđoš), v ktorých zatiaľ neboli zaznamenané žiadne pozitívne prípady. Neskôr sa v zozname objavilo aj meno tejto obce, ale len sporadicky. Aj druhá vlna v tomto prostredí ušla takmer bez povšimnutia. Iba táto najnovšia, tretia jesenná, už má drastickejší dosah aj v osídlených mestách obce – v Báčskom Petrovci, Kulpíne, Maglići a v Hložanoch. Hodnoverné informácie o chorobe od kompetentných v obci dlho vystávali. Až 20. októbra obecný štáb pre mimoriadne situácie vydal prísnejšie zdravotné a sociálne opatrenia týkajúce sa koronavírusu. A potom aj ďalšie 17. a 25. novembra, ešte prísnejšie. Kulminovalo to 2. decembra, keď

predsedníčka obce Jasna Šprochová schválila uznesenie o vyhlásení mimoriadnej situácie na území Obce Báčsky Petrovec z dôvodu vzniku živelnej pohromy šírenia sa nákazlivej choroby COVID-19 vyvolanej vírusom SARS-Cov-2 na území obce. V zdôvodnení sa uvádza: „Mimoriadna situácia sa vyhlasuje z dôvodu zvýšeného počtu chorých občanov na území Obce Báčsky Petrovec vyvolaného uvedeným vírusom a navrhnuté sú opatrenia na realizáciu operatívnych opatrení na ochranu a záchranu.“ Ešte prísnejšie opatrenia a zákazy práce jednotlivých objektov a poskytovania služieb cez deň a vôbec nie cez víkend prišli 4. decembra. Keď ide o počet registrovaných infikovaných občanov tejto obce, prvý verejný údaj z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny bol z 10.

NA SLOVO S ANDREOU BENKOVOU

Rozdiel je v mentalite ľudí, ale aj v zodpovednosti Danuška Berediová-Banovićová

emecko sa momentálne nachádza na 11. mieste na svete podľa počtu registrovaných prípadov koronavírusu. Andrea Benková je Kulpínčanka, ktorá s rodinou od roku 2016 žije v nemeckom Türkheime, mestečku, ktoré je asi 80 km vzdialené od Mníchova. Opýtali sme sa jej, okrem iného, ako sa koronavírus vníma a prežíva v Nemecku. Môžete nám trochu porovnať opatrenia v boji proti koronavírusu v Srbsku a v Nemecku? „Neviem presne, aké sú opatrenia momentálne v Srbsku, ale zdá sa mi, že sú podobné. V Nemecku sú momentálne zavreté reštaurácie. Možné je iba objednať si stravu a zobrať ju so sebou. Markety pracujú normálne, iba menšie

www.hl.rs

obchody majú obmedzený počet ľudí, ktorí môžu byť v nich. Ako aj v Srbsku, aj tu sú školy a škôlky

Andrea Benková (foto: z archívu spolubesedníčky)

otvorené a plánuje sa, aby zostali otvorené čím dlhšie. Od 1. do 20. decembra máme prísnejšie opat-

Informačno-politický týždenník

renia, ktoré sa týkajú obmedzenia počtu zoskupených ľudí. Môže sa stretnúť maximálne dospelých 5 osôb, čiže dve rodiny.“ Máte dve malé deti. Ako opatrenia vplývajú na váš každodenný život? „Ako som povedala, škôlky sú otvorené, takže deti riadne chodia. Čo sa toho týka, nie sme tým obmedzení. Deti nenosia rúška v škôlke, ale vychovávateľky áno. Žijeme v dedine, kde vonku nemusíme nosiť rúška, takže sme trochu voľnejší. Ale vo väčších mestách sú rúška záväzné. Zatiaľ najväčšie obmedzenie máme v tom, že nemôžeme chodiť na návštevy s deťmi. Stretávame sa tu ešte s dvomi rodinami. Striedame sa tak, že sa raz stretneme s jednou rodinou a raz s druhou, aby nás bolo čím menej. Ľúto mi je, že sa nemôžeme stretnúť všetci doko-

novembra. V ňom sa uvádzalo, že od začiatku pandémie do toho dňa z petrovského prostredia mali zaregistrovaných 20 občanov a aktívnych prípadov bolo 7. Potom tie správy boli častejšie a pravidelnejšie, takmer na dennej úrovni. Ale aj čísla, žiaľ, narastali. Počet aktívnych prípadov sa čoskoro zväčšil na 8 (13. 11.), 10 (16. 11.), 19 (19. 11.), 23 (20. 11.), 30 (23. 11.), 32 (24. 11.), 33 (25. 11.), 36 (26. 11.), 39 (27. 11.) a november sa ukončil s číslom aktívnych 40 registrovaných infikovaných osôb (30. 11.). V decembri to pokračovalo rapídnejším tempom: 51 (1. 12.), 56 (3. 12.), 97 (4. 12.) a začiatkom týždňa uzávierky aktuálneho čísla našich novín už bolo 171 aktívnych prípadov (7. 12.). Keďže je prostredie pomerne malé, už takmer každý pozná niekoho infikovaného (alebo aj viacerých) aj osobne. Treba byť obozretný, ostražitý a dostatočne uvedomelý možnej nákazy, aby sa predišlo ešte väčšiemu počtu infikovaných a aby toto prostredie prebrodilo pandémiu bez väčšieho počtu ťažšie chorých alebo mŕtvych spoluobčanov.

py, aby sa deti mohli spolu hrať.“ Podľa vás, aké je povedomie ľudí o koronavíruse v Nemecku? „Myslím si, že sú veľmi dobre informovaní. Každodenne máme aktuálne informácie. Všetky informácie sú dostupné a online sa možno dozvedieť o stave v každej oblasti v Nemecku. Opatrenia sú podobné ako tie v Srbsku, ale rozdiel je v mentalite ľudí, ale aj v zodpovednosti. Proste, ľudia dodržiavajú opatrenia. V prvej vlne pandémie sme všetci boli vystrašení a nevedeli sme toľko o víruse, ale teraz sme si už zvykli žiť s koronou. Ako príklad uvediem, že sa vtedy aj v Nemecku, aj v Srbsku zatvorili kaviarne. V Nemecku to ľudia akceptovali a rešpektovali a v Srbsku sa povedzme ľudia zoskupovali vonku aj napriek opatreniam. Bola som šokovaná z toho. Uvediem ešte jeden príklad, čo sa týka zodpovednosti. Tu, keď sa ľudia necítia dobre, alebo ak majú nejaké symptómy, hneď idú k doktorovi, nejdú do roboty alebo medzi ľudí. Myslím si, že v Srbsku si to ľudia neberú tak vážne, a predsa idú do roboty či do obchodu.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVO MÁ: DUŠAN ĎURICA Z KOVAČICE

Výrobkami z medu proti pandémii rokov by včeliu materskú kašičku používať nemali.“ nes je o včelárstve v SrbVšetky produkty je najlepšie sku takmer všetko známe. konzumovať v pitnej forme, teda Dozvedeli sme sa však aj pomiešané s čajom, mliekom, reso tom, ako to vyzerá chovať včely pektíve inou tekutinou. Sú aj osov kovačickom chotári, ako aj zopár by, ktoré sú netolerantné k medu zaujímavostí z oblasti používania a jeho odvodeným produktom, včelích produktov dnes, keď je teda nemôžu ich konzumovať, starostlivosť o imunitu prioritou ale je veľmi pravdepodobné, že by každého z nás. uvedené produkty Dušan Ďurica z Komohli konzumovať vačice sa včelárstvom rozpustené v určizaoberá už 20 rokov. Zo tej tekutine, teda začiatku to pre neho bola nie priamo. extenzívna amatérska akDenná dóza na tivita. Neskôr však získal konzumáciu medu všetky znalosti a zručje 1 – 2 g na kilonosti, vďaka ktorým je gramovú váhu člojedným z popredných veka. Sú aj skupiny nielen kovačických, ale ľudí, ktoré nemôaj vojvodinských včelárov žu používať med a včelárov na území cea jeho produkty. lého Srbska. Okrem toho Predovšetkým treje Dušan Ďurica certifikoba dávať pozor na vaným apiterapeutom, to, že med a príslušteda vlastní licenciu na né produkty netreliečbu pomocou včelích Dušan Ďurica pri svojich výrobkoch ba podávať deťom výrobkov. Je členom lokálneho ale je potrebné konzumovať ju v vo veku nižšom než 12 mesiacov, obecného združenia včelárov. predpísaných hodnotách, ktoré aj to pre možnosť prítomnosti Med a výrobky z medu pat- je nevyhnutné rešpektovať. Je- baktérie Clostridium. Analýzou je ria medzi najzdravšie produkty, den z príkladov, ktorý obrazne v každom prípade možné elimiktoré človek môže konzumovať. vyjadruje význam novať prítomnosť „V dnešnom období, v značnej a hodnotu materuvedenej baktérie miere poznačenom epidemiolo- skej kašičky, je nav produktoch. gickou situáciou, v ktorej sa spo- sledujúci – keďže Med a produkty ločnosť nachádza, med je jednou vlastne ide o straz medu je užitočné z najhodnotnejších potravín, ktorá vu, ktorou včely konzumovať pravizároveň zväčšuje imunitu, ale tu sú kŕmia svoje larvy, delne a každodenaj iné produkty, ktoré sú z medu veľký rozdiel robí ne. Mnohé lieky, ale odvodené, respektíve predstavu- skutok, že včely – aj prírodné produkjú rovnako hodnotné produkty robotnice, ktoré ty, ako sú napríklad chovu včiel,“ hovorí Dušan Ďurica. pracujú na výrobe čaje, nie je užitočné „Propolis je prírodné antibiotikum. medu, konzumujú a vhodné konzuJe to vlastne smola, ktorú včielky materskú kašičku movať každodenusilovne zbierajú zo stromov, obo- iba 3 dni a dožijú ne, to fakticky znahacujú ju, spracúvajú a dezinfikujú sa veku takých 35 mená, že sú v nich v košoch. Potom je tu peľ, ktorý dní (skôr to bolo až určité zložky, ktoré obsahuje minerály, vitamíny, ami- 40 dní, dnes je to Až tri zlaté ocenenia za produkt prekážajú organiznokyseliny, proteíny a bielkoviny, pre narušené prí- Apibee balzam vyrobený na mu. Med je možné teda všetky najvýznamnejšie látky, rodné podmienky základe včelieho jedu konzumovať aj kažktoré sú človeku dnes potrebné, menej). Zatiaľ včedodenne a nie je aj to v najprirodzenejšej podobe.“ la – kráľovná konzumuje materskú potrebné robiť prestávky v jeho Avšak dôležité je aj to, ako kon- kašičku každý deň a žije až 5 rokov. konzumácii. Vtedy sú práve aj najzumovať uvedené produkty, čo je „Na zvýšenie imunity je to aj jed- lepšie efekty požívania medu. zvlášť viditeľné v tomto prípade, ným z najdôležitejších produktov,“ Zo širokej palety výrobkov, keďže sa peľ správne konzumuje hovorí včelár a vyzdvihuje:„Netreba vedľa klasických druhov medu, tým spôsobom, že je potrebné, ho však konzumovať každodenne, Poľnohospodárske gazdovstvo aby odstál v mede, alebo napríklad potrebné je robiť prestávky v jeho Ďurica vyrába med s peľom, mapomiešaný s mliečnymi výrobkami, používaní. Deti vo veku do dvoch terskou kašičkou a propolisom, Oľa Glóziková-Jonášová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

napríklad s jogurtom alebo v šálke s kyslým mliekom, v ktorom stačí, aby zostal v priebehu noci, po čom ho je možné konzumovať ráno. Každý iný spôsob jeho používania nemá výhodu pre organizmus človeka, dozvedáme sa od nášho spolubesedníka. Naďalej, je tu včelia materská kašička, ktorá je vyslovene výživná,

ktorý získal mnohé ocenenia na medzinárodných a domácich podujatiach. Každoročne vystavuje svoje produkty na novosadskom veľtrhu, kde bežne získava najvyššie ocenenia. Spomenieme aspoň tie najnovšie, tohtoročné, z ktorých je azda najvýznamnejšia zlatá medaila za kvalitu včelích produktov, ale aj ďalšie. Mimoriadne oceneným produktom je Apibee balzam vyrobený na základe včelieho jedu, ktorý získal tri zlaté ocenenia na poslednom veľtrhu. Uvedený balzam sa používa proti zápalu a chráni kĺby a chrbticu. Nemožno nespomenúť aj zlaté ocenenie za výrobok Dedkov čarodejný balzam na popáleniny a podráždenia. Je tu aj propolis ako taký, ako aj jablkový ocot s medom a iné produkty, ktoré podľa potreby jednotlivcov Dušan vie zhotoviť neštandardne, mimo každodennej výroby. Veľmi zaujímavým produktom je aj med s trnkou, ktorá má viac vitamínu C ako citrón, okrem toho aj značnú hodnotu v mineráloch a vitamínoch, ako aj sirup apitusin, ktorý je pre svoje jedinečné zloženie užitočný predovšetkým pre infekcie a ochorenia dýchacieho ústrojenstva, zvlášť vírusov, ktoré sa aktuálne objavujú. Dnes sa včelári stretávajú s početnými problémami. Jedným z nich je aj ilegálne pálenie strnísk zo strany poľnohospodárov. Intenzívna poľnohospodárska výroba spôsobuje otrávenie včiel chemickými prostriedkami, ktoré sú používané. Včely zhynú preto, že zdržia v sebe všetky toxíny. Včelí výrobok, teda samotný med, zostáva čistým, rovno ekologickým produktom. Všetko to spôsobuje zníženie stavu pracovných včiel a kapacity výroby. Spolubesedník Ďurica má dnes 110 výrobných kolónií. Každá jeho kolónia vyrobí 10 kg kvalitného medu. Prínosy sú dnes nižšie, keďže je potrebné včely sťahovať, predovšetkým v dôsledku uvedených, ale aj iných zásahov na prírodu zo strany človeka. Včielky však aj proti tomu bojujú a paradoxne pomáhajú ľuďom, aj keď si to vo väčšine prípadov ani nezaslúžime. Foto: z archívu D. Ďuricu

50 /4937/ 12. 12. 2020

Ľudia a udalosti MIKULÁŠ A LUCKA V LALITI

Dobrým deťom koláče, samopašným korbáče! Juraj Pucovský

eď štyri týždne pred Vianocami nastane advent, je to čas očakávania, radosti a nádeje. Tak pre dospelých, ako aj deti, ktoré sa pred narodením Ježiša Krista tešia ešte aj z príchodu Mikuláša a Lucie. V evanjelickom kalendári je meno Mikuláš zapísané a oslavuje sa 6. decembra. Lalitskí Slováci a predovšetkým deti vždy mali radosť z príchodu tohto dobrého starčeka, podľa legendy biskupa z mesta Myra (na území dnešného Turecka), ktorý im všelijaké dary prináša. V Laliti je zvykom, že podvečer sa viac skupín mužov, mládencov alebo i žien ozdobilo na Mikuláša. Obliekli si prevrátenú dlhú bundu, na hlavu položili prevrátenú baranicu (po našsky šubaru), z konopných povesien alebo vaty urobili veľkú bradu a fúzy, cez plece prevesili kapsu z domáceho tkaného plátna, naplnenú cibuľou, zemiakmi, cesnakom, ale aj orechmi, jablkami, suchými slivkami, pomarančmi, čokoládkami a inými dobrotami. Každý Mikuláš v jednej ruke má zvonček, ktorý sa viazal žriebätám

keď sa zmrklo, vydali na cestu do domov, kde mali deti. Pozvonili zvončekom, poklopkali prútom po

Mikulášovia v Laliti veru vedia dobre vyšibať každého, koho stretnú

bráne, s hurtom sa rútili dnu. Keď to deti počuli, tak si skormútene sadli k peci, najmä tie, ktoré niečo zašarapatili, neposlúchali rodičov alebo neboli dobré počas roka. Mikulášov vždy niekto z domácich dočkal na dvore, aby im povedal, ktoré dieťa aké bolo, aby obozretne zaobchádzali s každým, lebo sa niektoré deťúrence tak

Lucky vo chvíľach oddychu v roku 2009 v Benkovej krčme si zahnali smäd

okolo krku, alebo spiežovce, ktoré nosia ovce, a v druhej ruke prút. Tak vystrojení Mikulášovia sa,

www.hl.rs

kou pecou). Keď sa dvere roztvorili, muž v kožuchu s bradou a fúzmi zvolal: „Ja som Mikuláš, modlite sa

vedeli vyľakať, že sa schovali pod posteľ, pod stôl alebo do kucova (priestor medzi stenou a sedliac-

Informačno-politický týždenník

O týždeň neskoršie po hlučnom, ale spravodlivom a štedrom Mikulášovi aj do Lalite tíško prichádza Lucka, ako symbol dobroty, čistoty a pokory. Lucia sa vždy oslavuje 13. decembra, ale ľudia sa s ňou stretajú už v podvečer tohto dňa. Vždy sa našli dievky, ženy alebo podaktorý muž, ktorí sa zahalili do bielej plachty, na hlavu položili syrové vrecko (v ktorom sa spracúva syr), na ňom vystrihli diery pre oči a ústa, aby mohli vidieť, kam kráčajú, zjesť a vypiť si, keď ich niekde jedlom a pijatikou ponúknu. Lucky mali tiež kapsy s rozličnými dobrotami, ktorými obdarúvali dospelých a deti. V rukách nosili husacie krídla, ktorými ometali každého, čo stretli. Často sa však stávalo, že niekoho známeho najprv posypali múkou a potom zaúradovali krídlom. Jednotlivci to prijali ako žart, ale boli aj takí, ktorí sa nahnevali a len-len, že sa nestrhla bitka! Voľakedy Lucky navštevovali aj priadky, tam všetkým darovali cibuľu, zemiaky a záväzne ometali krídlom. Nezriedka vedeli zo žartu dievkam natrieť kolovraty vápnom. Hovorilo sa, že Lucky dobrým deťom donesú koláče a samopašným korbáče. Detváky to veľmi vážne pochopili a pred Luckou sa veru polepšili. Predtým ako 5. decembra

Otčenáš!“ Keď sa niektorí chlapci alebo dievčatá pekne pomodlili, Mikuláš ich odmenil cukríkom, jablkom alebo čokoládkou, kým tí, čo modlitbu nevedeli, dostali zemiak alebo cibuľu a prútikom po zadku, nie veľmi silne, aby ich to nebolelo. Hneď prisľúbili, že sa do roka polepšia, naučia sa aj modliť Otčenáš. Deti v podvečer Mikuláša čakala ešte jedna veľmi významná robota. Sestry Marína a Jana, vtedy Ďurčianske (zľava), Museli si vyčistiť v roku 1997 sa takto chystali na príchod Mikuláša topánky alebo čiž- a dnes to robia už ich deti mičky, položiť ich k dverám, aby im do rána dobrý išli spať, nachystali si čisté kapce, dedko Mikuláš do nich vložil dar- topánky, čižmičky do okna alebo čeky. Pravdaže, bola to rodičovská k dverám a ráno, keď vstali, našli robota, najčastejšie matkina, ktorá tam mnohé dobroty: koláče, ovodo nachystanej obuvi, keď deti cie, čokolády, drevené hračky od pospali, položila práve to, čo si majstra Martina Hmiráka a veru jej synček alebo dcérka priali. Veď kedysi zacvendžal alebo zašuchoona najlepšie vedela, po akých tal aj ten-ktorý dinár. Pravdaže, cukríkoch, čokoládach, jablkách, ako aj v prípade Mikuláša, štedrou pomarančoch alebo tej-ktorej Luckou boli ich mamy, otcovia, hračke jej deti najviac túžili. babičky a dedovia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

O KOMUNA MARKETE

Ručne vyrobené výrobky na jednom mieste Danuška Berediová-Banovićová

potenciál, a informujeme o našej platforme. Doteraz nás málokto odmietol. Lebo na rozdiel od otvárania samostatného shopu tu nepotrebujete byť natoľko technicky zdatní, z finančnej stánky vás to nič nestojí. Ak nič nepredáte na našej platforme, nič nám ani

omuna market je prvá online handmade (ručne vyrobené) predajňa v Srbsku. Ako nám jeho spoluzakladateľka Ivana Ilićová z Báčskeho Petrovca povedala, už na gymnáziu mala nejaké biznis idey a už vtedy rozmýšľala o tom, že chce mať niečo svoje, že nechce pracovať pre niekoho iného a že chce vybudovať niečo, čo by bolo nové na trhu. Ale dôležité bolo aj načasovanie. Už mala skúsenosť v predaji second hand a vintage vecí a práve to bol jej prvý mini pracovný podnik, na základe ktorého sa dosť toho naučila a dosť toho mohla použiť aj pri Komuna markete. To sa jej aj splnilo a dnes buduje svoj sen. Spolu s partnerom Kristiánom budujú niečo, v čo veria Ivana Ilićová, spoluzakladateľka z celého srdca, a niečo, Komuna marketu čo tiež pomôže mnohým ľuďom, aby splnili svoje sny. nedĺžite. Platíte iba províziu za Kedy a ako vznikol Komuna každý predaný produkt. Komuna market a ako funguje? market za svoje služby berie pro„Komuna market vznikol v mar- víziu 12 percent. Na druhej strane, ci 2020, keď sme s Kristiánom išli my tým predajcom robíme určitý na školenie pre mladých podni- marketing.“ kateľov, kde sme mali príležitosť Čo sa dá kúpiť na Komuna rozviť svoju biznis ideu. Počas markete? trojmesačného kurzu, za pomoci „Na Markete sa dá kúpiť ručmentorov, naša biznis idea do- ne vyrobené oblečenie pre dostala dnešný tvar. Teda z dosť spelých, deti a bábätká, potom všeobecnej idey sme prišli k tomu, módne doplnky, kožné kabelky, že chceme urobiť platformu, kde bižutéria, ručne vyrobená príby si malí výrobcovia ručne vyro- rodná kozmetika, dekorácia pre bených vecí mohli otvoriť samo- dom, výrobky z keramiky, autorské statný shop. Teda na platforme sú umelecké diela, grafické printy, dnes títo výrobcovia zoskupení sviečky a mnohé iné veci. Dôležité a záujemcom, čiže kupcom umož- je pripomenúť, že sú to všetko ňujeme, aby si na jednom mieste ručne vyrobené výrobky a uronašli najlepšie ručne vyrobené bené sú v malých a ohraničených výrobky v Srbsku. Na Markete si množstvách, a niektoré sa dajú aj shop môže otvoriť hocikto, kto osobne prispôsobiť a niektoré sa spĺňa naše kritériá. Funguje to na vyrábajú na mieru. A často to, čo princípe, že buď sa nám predajco- si kúpite na Markete, je unikát. via ozvú, alebo ich vyhľadávame Blížia sa nám aj Vianoce a v našej my. Najčastejšie na Instagrame ponuke sú i darčeky pre každého vyhľadávame značky a oslovíme člena rodiny. Sú to darčeky hodné tie, o ktorých si myslíme, že majú dedenia.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

úrovni. Výzva je v tom, aby sa to povedomie rozšírilo po celom štáte, lebo výrobcov máme zo všetkých krajov. Dobrá správa je aj to, že sa takéto markety organizujú aj v menších mestách a čoraz častejšie sa spomínajú určité handmade značky v médiách, spomínajú ich influenceri či blogeri. Ďalej, veľké spoločnosti dávajú prednosť a podporujú malých výrobcov, banky ponúkajú špeciálne podmienky pre malých výrobcov atď. Teda je vidieť, že sa situácia mení, a to v prospech malých výrobcov. Myslím si, že si ľudia všímajú, aké sú následky masovej výroby a čo nám vlastne prehnaný konzumerizmus zlé prináša.“ Ako vplývala pandémia koronavírusu na online predaj a na Komuna market? „Ťažko povedať, lebo sme Komuna market otvorili v septembri, keď pandémia už trvala. Takže ešte nemáme s čím porovnávať. Ako každý nový biznis, aj my sme na začiatku boli na nule a predaj nám drasticky rástol, a to trojnásobne doteraz. Nevieme, či to môžeme pripísať faktu, že je normálne, keď sa biznis rozvíja, že bude aj rásť. Zo západu prichádza trend kupovania online. Samotný koronavírus donútil ľudí nakupovať online, aj tých, ktorí to nemajú radi. Preto si myslím, že sme z jednej strany vychytili ten najlepší moment na začatie nášho biznisu. Na To, čo si kúpite na Komuna markete, je často druhej strane, teda unikát z finančnej stránky teraz ani nie je najmestách za minulých asi 5 rokov lepší moment, lebo osobne viem, aktívne konajú nočné bazáre že sa istotne oveľa menej kupuje, a mestské markety, na ktorých ako sa kupovalo vlani v tomto ľudia mali príležitosť aj fyzicky období.“ vidieť ponuku ručne vyrobených výrobkov. V týchto dvoch mestách Foto: z archívu je toto povedomie na dosť vysokej spolubesedníčky

Okrem online predaja na platforme sa nachádza aj blog. O čom tam píšete? „Na blogu často píšeme edukačné posty pre našich predajcov. Doteraz sme tam hlavne písali o fotografii, lebo je dosť dôležité zlepšiť si svoje fotografické zručnosti. Písali sme aj o tom, ako sa pripraviť na predaj na fyzickom markete, potom o SEO optimalizácii, teda o tom, ako optimalizovať svoj online shop a zviditeľniť sa na rôznych webových vyhľadávačoch. Okrem toho píšeme aj o ekologických témach, napr. čo je to udržateľná móda. Tu zverejňujeme aj rozhovory, ktoré sme urobili s našimi predajcami, čiže približujeme ich príbeh, ich začiatky a ako budovali ich značky.“ Podľa vás, aké je vedomie u ľudí v Srbsku o handmade výrobkoch? „Myslím si, že to jednoznačne závisí od mesta, lebo najviac našich kupujúcich je z Belehradu a z Nového Sadu. Som tej mienky, že je to preto, že sa v týchto dvoch

50 /4937/ 12. 12. 2020

Ľudia a udalosti MLADÍ HASIČI – MANŽELIA MARCELKA A IVAN BUJÁKOVCI O PRÁCI S DEŤMI A MLÁDEŽOU

Hasič sa vychováva odmalička chodili na súťaže. Neskoršie, keď som už bola trochu staršia, ie je zriedkavosťou, že sa som od toho upustila, ale pred v kultúrno-umeleckých niekoľkými rokmi som sa znovu spolkoch rodia tzv. ochot- vrátila. Sčasti preto, že mám nícke lásky, ktoré často prerastajú rada túto prácu, ale hádam aj do manželstiev. Ale žeby také preto, že tam bol aktívny Ivan, lásky boli aj medzi hasičmi? Veď za ktorého som sa pred dvomi povolanie hasiča je prevažne muž- rokmi vydala.“ ská práca. V máji toho roku Ivana Bujáka V Dobrovoľnom hasičskom zbo- zvolili za predsedu zboru a jeho re v Aradáči však majú tradíciu, že manželka sa stala koordinátorpo boku mužov členmi zboru sú kou pre klub detí pri zbore, ako aj ženy, resp. dievky, ktoré keď je je to určené novým štatútom to potrebné, aktívne pomáhajú aj zboru. Jednou z úloh, ktorú si pri hasení požiarov. Okrem toho vytýčili, je prilákať čoraz väčší ženy a dievky pravidelne účin- počet detí, a tak vytvoriť hakujú na súťažiach v hasičských sičský dorast, ale ako hovoria, situácia vonkoncom nie je ružová. Mladí aradáčski hasiči na súťaži v roku 2014 „Málo je detí. V poslednom období deti vari nič dzali sme aj do školy, ale záujem vo veku 12 až 16 rokov budeš nezaujíma, okrem telefónu, bol skromný, tak sme od toho mať už iba jednu a pol, prípadne Facebooku a internetu,“ hovorí upustili. Predsa by sme to chceli dve, a pre seniorskú konkurenciu Marcelka. Nemôžem však po- obnoviť. Toho roku nám však koro- zostane už iba jedna skupina. vedať, že dorastencov vôbec navírus nedovolil nič na tom pláne Mnohí jednoducho povedia, že nemáme, ibaže ich je veľmi podnikať, ale sme sa rozhodli, že ich to viac nebaví a že sa nechcú málo. K tomu aj na túto činnosť obnovíme všetky tri kategórie tým zaoberať. Vykoná sa teda negatívne vplývala pandémia mladých hasičov. Či sa nám to svojrázna selekcia. Nuž a s tými, koronavírusu, takže sme v tom- podarí, uvidíme,“ hovorí Marcelka čo zostanú, možno vážnejšie poto roku aktivity vôbec nemali.“ a jej manžel Ivan pokračuje: čítať ako s budúcimi hasičmi. Tým „To nie je prípad iba s na„Nepísané pravidlo vo všetkých spôsobom sa vlastne aj regrutujú ším hasičským zborom. Po- hasičských spolkoch je, že ak v tej hasiči v zbore pre vážnejšie úlohy dobná situácia je aj v iných hasičských spolkoch. Deti neprejavujú záujem o takú Ivan a Marcelka Bujákovci: selfie činnosť. Hasiči robia na dobrovoľnej báze. Dáš niečo v hasičskom kamióne a neočakávaš z toho osoh. zručnostiach. Dokonca v minu- Všetci do zboru odchádzame losti generácia, dnes už starších preto, že sme tam odmalička aradáčskych hasičiek dosiahla a že to máme radi. Trávime tam pozoruhodné výsledky na súťa- svoj voľný čas preto, že chceme žiach v SFRJ a potom aj na dvoch pomôcť ľuďom v nebezpečenpožiarnických olympiádach vo stve, že chceme vykonať dobrý Francúzsku a Chorvátsku. Okrem skutok. Nuž a mladým ľuďom to toho bok po boku s chlapcami sa vonkoncom nie je jasné. Nemôdo hasičského spolku začleňujú aj žu pochopiť, že svoj voľný čas dievčence. Medzi nimi ako malé majú troviť na to, aby niekomu dievča bola aj Marcelka Bujáková, zdarma pomáhali. Prvé, čo sa dnes manželka predsedu Dob- opýtajú, je: ,Máte tam internet?' rovoľného hasičského zboru v A veru ani rodičia nie sú oduševAradáči Ivana Bujáka. není za to, aby im dieťa chodilo „Od malička som bola v spolku. I do hasičského zboru. Vraj, ,tam Ženská seniorská skupina na súťaži keď sme v škole mali rôzne krúžky, sa robí s vodou a moje dieťa sa mňa lákalo hasičstvo. Bolo nám namočí a zafúľa a tomu podobné‘,“ najmladšej kategórii vo veku 6 až pri hasení požiarov a iných intertam super. Cvičili sme, prekoná- nadväzuje Ivan. 11 rokov máš tri skupiny, ktoré venciách, a rovno preto je práca vali rôzne prekážky, triafali vodou „Niekoľko rokov dozadu sme sa počítajú 9 členov a jednu rezer- s deťmi veľmi dôležitá,“ konštatuje z hasičskej hadice zadaný cieľ, snažili prilákať mladých. Odchá- vu, v juniorskej konkurencii, čiže na záver Ivan Buják. Vladimír Hudec

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HLAVU CHRÁNI OBUV A NIE KLOBÚK

Obyčajne neobyčajná teta Oľa Glóziková-Jonášová

ima nám klope na dvere a treba sa na ňu náležite pripraviť. Kedysi sa naši predkovia, aj keď nemali vyspelú techniku na spracovanie obuvi, dokázali ochrániť pred zimou a vravievali, že hlavu chráni obuv a nie klobúk. Z toho vyplýva, že dôležitejšie je na nohách mať dobrú a teplú obuv než na hlave čiapku. Naši predkovia na nohách nosievali ručne vyrobené kapce, a tým sa chránili pred zimou a prechladnutím. Dnes je to už, môžeme povedať, raritou a vlnené kapce, mnohí z nás si pamätajú, vyrábali spravidla len staré babky. Osemdesiatnička Zuzana Samporová, rodená Dišpiterová, z Kovačice až dodnes sa venuje tomuto remeslu, vo voľnom čase štrikuje a na kovačickom trhu počas zimných mesiacov teplušké kapce aj predáva. Na priedomí skromného domčeka čakala dobrosrdečná, útla starena s rozšírenými rukami a úsmevom na tvári. Hneď po príchode nám otvorila dvere, ale aj srdce, a povedala „Môj dom je skromný, ale život bohatý.“ Vyrástla v chudobnej rodine, jej otec bol pastierom, ako tomu ona hovorí – čobanom. Na začiatku nášho príjemného rozhovoru si zaspomínala na časy, kedy a kto ju naučil štrikovať, čiže pliesť. „Bola to moja mamka. Bolo nás v dome veľa a bolo treba od malička – mladosti robiť, a tak nás, mňa a moju sestru, mama zaučila do všetkých ručných prác, od štrikovania, cez vyšívanie, šitie, háčkovanie...“ Už v mladom veku sa naučila okrem kapcov štrikovať aj čarapy, za čo vďačí svojmu otcovi. „Otec ma naučil čarapy aj podšiť, to bola ale robota. Veľmi som sa hrdila, že som sa to naučila, lebo z mojich troch súrodencov týmto zručnostiam som sa naučila iba ja a jedna moja sestra.“ Teta Samporová, ako ju či mladí, či starí volajú, nám porozprávala aj o ručnom procese výroby vlny, totiž o jednotlivých postupoch. Domácke spracovanie vlny v minulosti sa v mnohom líši od dnešné• ĽUDIA A UDALOSTI •

ho. Zručnosti ručného spracovania vlny sa prenášali z generácie na generáciu, v súčasnosti to už celkom zaniklo. „Po ostrihaní vlny z oviec vlnu bolo treba najprv dobre

vyrobenej ručne a umele. „Dnes vyhotovovala aj ručníky, prusliaky už ručne a domácky vyrobenú a rékle, ktoré následne chodila na vlnu ťažko niekde zohnať. A je to jarmok predávať. „Rékle a prusliaky veľká škoda, lebo sa kvalita ručne sme ozdobovali vzorkami. Vzorky vyrobenej vlny s dnešnou umelou som neraz vymýšľala sama. Keď nedá porovnať. Tá vo- mi niečo padlo do očí, nakreslila ľakedajšia bola mäk- som si ceruzou na papier, a poká a nezodrala sa tak tom som sa snažila to upliesť. rýchlo. Za túto dnešnú Dnes pletiem iba kapce a čarapy. by som neručila.“ Na pletenie ručníkov, prusliakov Aby sa uzavrel celý či réklí je potrebné hodne času. proces prác pri výrobe Kapce a čarapy sa vyrábajú rýchovčej vlny, potrebné lejšie,“ poznamenala Samporová. je poznať aj zručnosti Aj štrikovanie, ako každá umelecká štrikovania. Postup či ručná práca, si vyžaduje obraštrikovania, zdá sa, nie zotvornosť, kreativitu a inšpiráciu. je vôbec jednoduchý. Nemožno presne povedať, koľko Pri pletení kapcov naj- je času potrebného na ich vyhotoprv treba určiť veľkosť, venie. Závisí to predovšetkým od čiže dĺžku chodidla, nálady a zručností výrobcu. Veľmi ale aj výšku sáry. Na dôležitou zložkou na vyhotovenie pletenie z pomôcok výrobkov z vlny je aj náčinie, čiže potrebujeme iba ih- dobré ihličky, aj tie jestvujú nielice a šikovné ruky. koľko druhov a rozlišujú sa hlavne Avšak treba poznať podľa veľkosti a hrúbky. podrobný postup, ako Osemdesiatnička Zuzana Samvytvoriť prvé očká na porová hovorí, že napriek tomu, že ihlici. Na ich nahode- je vyspelá technológia a ponuka Zuzana Samporová v jej skromnom dome nie sú potrebné prsty rôznorodého tovaru bohatá na štrikuje a ihlica. Potom to nad- všetkých trhoch, záujem kupcov o väzuje samo na seba. tento druh tovaru stále je. „Keď je oprať, rozvoľniť, potom vyschnúť, Rovnako tak je potrebné ovládať človek skromný a mravne vychovauskladniť a ofarbiť. To bol proces, aj ukončenie pletenia. Jestvuje ný, z predaja tovaru, čiže ručných ktorý trval aj niekoľko dní. Farbili niekoľko vzorov. Štvorce a šikmé prác sa dá vyživiť. A roboty mám sme ju výlučne prírodnými farbastále,“ podotkla. So smutmi, orechovými listami či inými ným hlasom však povedabylinkami, ktoré boli vhodné na la, že by veľmi rada svoje farbenie. Až neskoršie sa objavili vedomosti, čiže zručnosti farby na farbenie vlny. Potom odovzdala mladým. Ona nasledovalo pradenie. Vlna sa vlastné deti, žiaľ, nemá. priadla doma a hlavne v zimných Dnes mladé dievčatá záumesiacoch, lebo počas letných mejem o štrikovanie, vyšívanie siacov bolo veľa roboty v záhrade a vôbec o ručné práce nemajú. Avšak nakoľko by sa a poli. Volali sme to priadky. Robili to hlavne dievky na vydaj a chodilo niekto chcel naučiť štrikovať, ochotná je ukázať ten sa od jedného domu do druhého. postup. Hovoria, že práca Pomáhali sme si navzájom, susedia, príbuzní a kamaráti. Okrem sa lepšie darí, keď si človek dievčat pomáhali v tom, samozrejpri nej aj zaspieva, a preto me, aj matky, ale priadky boli neraz si aj naša respondentka príležitosťou aj na zoznámenie pri práci neraz zaspieva, sa mladej dievčiny s mladíkom. od ľudových po cirkevné Dnes je tomu už však celkom inak Zhotovené kapce čakajú na lepší čas, aby piesne. Pochválila sa nám, a mnohí ani nevedia, čo priad- ich šla na trh predávať že ju zatiaľ zdravie, ale aj ky sú. Po priadkach nasledovalo oči dobre slúžia. Aj keď kedruganie, súkanie, až napokon pásy, pružné vzory, lícový žer- dysi chodievala pešo na jarmok do spracovanie vlákien na priadzi,“ zej, vzorka šikmá a zvislá sú len susednej dediny predávať, dnes by zaspomínala si spolubesedníč- niektoré z nich. Okrem kapcov jej nohy toľko nedožičili a predáva ka a zmienila sa aj o kvalite vlny a čarapí naša respondentka kedysi výlučne na kovačickom trhu. 50 /4937/ 12. 12. 2020

Ľudia a udalosti DROBNOCHOVATEĽ ŠTEFAN TÝR Z PIVNICE

Celoživotná záľuba v chove vtáctva Miroslav Pap

vystavených okolo 70 000 vtákov. V súčasnosti vystavuje iba v Srbsku a do zahraničia chodí iba zadovážiť si nové druhy alebo

ne okrasným kačiciam a husiam. V súčasnosti vlastní 17 druhov kačíc a husí. Veľmi pútavá pre návštevníkov je okrasná kačica mandarínska, kačica škoricová či karolínska. Nakoľko ide zima, Štefan Týr sa musí postarať aj o prezimovanie zvierat. Určité druhy ťažko prežijú, keď je teplota nižšia ako 7 stupňov

Štefan Týr vlastní aj papagáje. Najviac má druhy: Rozela pestrá, Korela, Alexander (Ladniak Kramerov), Papagájec a iné. Samozrejme, o papagáje majú ľudia najväčší záujem. Pre papagáje pomerne veľký problém predstavuje zimné obdobie, najmä vo vianočnom a novoročnom čase, keď pyrotechnické produkty značne narušia znášku vajec alebo samičky opustia hniezda z prežitého stresu.

robnochovateľstvo si od priaznivcov tohto odvetvia vyžaduje v prvom rade blízky osobný vzťah, a potom aj obetavý čas a prácu, ktorú vynaložia. V súčasnosti sme svedkovia, že čoraz viac drobnochovateľov patrí k staršej generácii, kým mladších ľudí drobnochovateľstvo veľmi neláka (česť výnimkám), čiže je na ústupe. Jedným zo starších drobnochovateľov v Pivnici je aj Štefan Týr. Tomuto odvetviu sa venuje, možno povedať, celý život. „Keď som mal osem rokov, bratovi aj mne otec kúpil desať párov holubov. Povalu sme mali rozdelenú po polovici a každý sme sa starali o svoje holuby. Odvtedy sa aktívne venujem aj holubárstvu, čiže je tomu už 60 rokov,“ spomína si Štefan Týr. V súčasnosti vlastní okolo 200 holubov rôznych druhov. Najviac Zmes rôznych druhov okrasných kačíc úspechov pritom mal s holubmi Štefan Týr pri maltézskych holuboch druhu Maltéser, ktoré vlastní od 14 rokov. Ako tvrdí, aj 20 rokov patril dokúpiť chýbajúce. „Na výstavách Celzia. Iné druhy z druhej strany No ostatná časť roku je pomerne medzi najúspešnejších holubárov komisia prísne hodnotí všetky prežijú, aj keď je mínus dvadsať úspešná. O drobnochovateľovi Štefav okolí. I keď na výstavách bolo stanovené štandardy, ktoré musí stupňov Celzia. „Nikdy v živote často aj 250 Maltéserov, jeho bol každý holubár dodržiavať, čiže som neštudoval odbornú litera- novi Týrovi dobre vie širšie okočasto šampiónom, čo mu často krížené holuby odstupujú od tých túru z drobnochovateľstva. Jed- lie. Je vždy ochotný poskytnúť závideli omnoho väčší a známejší štandardov, a tým nezískajú žiadne noducho mám vrodený talent na začínajúcim chovateľom vtákov holubári. Veľa úspechov zožal aj ocenenie. Napríklad aj náš báčsky chov vtáctva a nikdy som nemal nové poznatky a zdieľať 60-ročné okrúcavý holub, ktorý je vyšľachte- žiadny problém s nevedomosťou. odborné skúsenosti s ostatnými s takzvaným okrúcavým holubom. Dodnes Štefan Týr získal okolo 250 trofejí z mnohopočetných výstav tak doma, ako aj v zahraničí. Zúčastnil sa výstav v Nemecku, Holandsku, Česku, na Slovensku, v Maďarsku a Rakúsku. Dokonca v maďarskom meste Monori, pri Budapešti, bol na výstave až 68-krát. Spomína si na početné pekné a dokonca aj me- Okrasné holuby oku pútavé Populárna kačica mandarínska v popredí nej zaujímavé situácie. Napríklad počas jednej výstavy ný k akrobatickému letu, má svoje Viem, ako ich správne kŕmiť, ako drobnochovateľmi. Ako sám tvrdí: ich prichystať na zimu, potom „Hlavne deťom treba vštepovať lásvšetky vtáky, ktoré si nakúpil, charakteristiky.“ Každá výstava prináša niečo ako im vytvoriť priestor na život ku k drobnochovateľstvu. Časom mu niekto ukradol. Z druhej strany v Holandsku pred 45 rokmi nové, preto sa Štefan Týr pred 23 a iné dôležité faktory na správny sa u nich prejaví záujem a naučia sa byť zodpovednými. Stačí mať mal príležitosť zúčastniť sa na rokmi rozhodol venovať aj ďal- drobnochov.“ Okrem holubov, kačíc a husí iba určitý priestor a dobrú vôľu.“ celosvetovej výstave, kde bolo šiemu okrasnému vtáctvu, hlav-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

30 ROKOV SÚČASNEJ MATICE SLOVENSKEJ V JUHOSLÁVII / SRBSKU (2)

Povstala z vôle národa Jaroslav Čiep

ohto roku medzi výročia Slovákov žijúcich v Srbsku, okrem iných okrúhlych jubileí a v našich médiách už dostatočne ozrejmených a sprítomňovaných, určite patrí aj 30. výročie oživotvorenia dnešnej Matice slovenskej v Srbsku, po obnovení s menom rovnakým ako na samotnom začiatku – Matica slovenská v Juhoslávii. * Matica slovenská v Juhoslávii bola založená na Národných slávnostiach 14. – 15. augusta 1932 v Petrovci. Záujem o založenie Matice bol veľký. Keď sa v Národnej jednote zjavili prví zakladajúci členovia s príspevkami po tisíc dinárov, záujem začal neobyčajne rásť a do valného zhromaždenia prihlásené bolo za zakladajúcich členov 132 a za riadnych 360. Za predsedu Matice bol zvolený Dr. Ján Bulík, za čestného predsedu Dr. Ján Kvačala, známy vedátor slovenský. Za sídlo Matice ustálený bol Petrovec a predbežné úradné miestnosti sú v budove gymnázia. Obdobie činnosti novozaloženej MSJ, a treba si to dôkladne uvedomiť, nebolo ani tak dlhé. V prvom období aktívne pôsobila prerušovane iba počas 12 rokov (9 pred 2. svetovou vojnou: 1932 – 1941, s dozvukmi čohosi i počas vojny, a po 2. svetovej vojne a po oslobodení od fašizmu 3 roky: 1945 – 1948). Pôsobenie Matice slovenskej v Juhoslávii nebolo kontinuované, keďže bolo z rôznych príčin prerušované. I keď novozaložená MSJ pred druhou svetovou vojnou aktívne pôsobila iba 9 rokov, vyorala hlbokú brázdu v kultúrnych snahách a živote vojvodinských Slovákov, najmä v školstve, publicistike, vydavateľstve, knižničnej činnosti a pod. a jej orgán Náš život označil začiatok ich organizovaného literárneho života. V novej povojnovej socialistickej Juhoslávii však, pod vplyvom imperatívov doby a vtedajšej kultúrnej politiky, Maticu začínajú marginalizovať a prízvu-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

kovať potrebu „nových, súčasných spôsobov organizovania sa“, čo následne podmienilo takpovediac „tichú eutanáziu“ Matice.

veľmi čulá. Matičiari si zo svojich radov volili aj podpredsedov, tajomníkov, knihovníka, archivára, pokladníka. Aj náčelníkov odborov: ľudovýchovného (krajových náčelníkov vo všetkých troch regiónoch), národno-hospodárskeho, literárneho, divadelného, hudobného, národopisného, historického, členov užšieho výboru a členov širšieho výboru pre Báčku, Banát a Sriem podľa jednotlivých dedín, ako aj právneho zástupcu a dozorný výbor. * Vznikom Spolku vojvodinských Slovakistov (1969) bola jej činnosť na území Vojvodiny suplovaná, pretože SVS si stanovil takmer totožnú náplň práce, akou sa Matica zaoTitulná strana Národnej jednoty berala vo svojich prvých o založení MSJ 1932 rokoch pôsobenia. Návrhy na jej obnoPo Jánovi Bulíkovi, ktorý bol venie, ako to píše matičiar, ale i predsedom MSJ po jej založení v predseda SVS Samuel Boldocký, rokoch 1932 – 1935, druhým pred- vyšli zo SVS v zime 1989. Zásadný sedom sa stal Samuel Štarke, ktorý podnet na jej oživotvorenie však tento post zastával v období rokov odznel 29. decembra 1989 na

Zasadnutie Iniciatívneho výboru MSJ 1990

1935 – 1941. Po vojne predsedami MSJ boli aj Pavel Vrbovský 1945 – 1947 a Andrej Kardelis-Vlado 1947 – 1948. Činnosť matičných orgánov, odborov a sekcií bola

zasadaní rozšíreného predsedníctva Ochotníckeho divadla VHV scény v Petrovci. Zo zasadnutia bol prijatý záver vzniku „iniciatívnej skupiny“ v zložení: Michal Spevák,

Milina Florianová, Vladimír Lačok, Ján Častven a Rastislav Struhár, ktorí vytvorili prípravný výbor pre vznik oživenej Matice slovenskej v Srbsku. Snahy podporil i SVS, ktorý zo svojho stretnutia 26. januára 1990 uverejnil tlačovú správu Iniciatíva o obnovení Matice slovenskej. Na zasadaní SVS bol prečítaný list Rastislava Gašpara: „Myslím si, že je načase prebudiť sa a obnoviť Maticu. Nijaký zväz, najlepšie bude Maticu. Ak sa niečo nepodnikne, viac nebudeme existovať ako Slováci. Časom bude stále menej príslušníkov slovenskej národnosti. Postupne zanikneme a to bude to najsmutnejšie.“ (Hlas ľudu, 3. februára 1990, s. 8). Iniciatívna skupina si určila plán svojich stretnutí a začala pracovať na platforme pre pôsobenie Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ). Prvé konštitutívne zasadanie Iniciatívneho výboru pre založenie Matice slovenskej v Juhoslávii sa konalo 17. februára 1990, za prvého predsedu výboru bol zvolený Michal Spevák. Popri výbore sa naďalej stretávala iniciatívna skupina, ktorá nepretržite pracovala na programe vzniku MSJ. Kľúčovým stretnutím bolo druhé zasadanie Iniciatívneho výboru pre zakladanie Matice slovenskej konané 3. marca 1990, kde sa diskutovalo o pracovnej náplni MSJ, o tom, či má alebo nemá byť politickou, o jej predstaviteľoch, o vzťahoch so SVS, o jej nadradenosti či rovnocennosti s ostatnými slovenskými spolkami, o pripomienkach mladých, o obnovení Slovenských národných slávností, ale i o štatutárnych otázkach, orgánoch a stanovách MS. Na treťom zjazde sa diskutovalo o názve Matice, tiež o mieste jej sídla, ale i tom, že výsledky práce sa rozšíria po slovenských dedinách a vytvoria sa lokálne matičné štruktúry. Posledné zasadnutie Iniciatívneho výboru sa uskutočnilo 30. júla 1990, kde sa rozhodovalo najmä o personálnych otázkach.

50 /4937/ 12. 12. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Lucka v Pivnici

s Luckou. aši kamaráti z Pivnice nám písali o ich zážitkoch dvomi pred ako e, raﬁ fotog tla A ich pani učiteľka nám posky . Lucku ali rokmi škôlkari dočk

Danuška

Zážitok s Luciou bá sa na človeKaždoročne k nám prichádza jedna príšera. Podo m presnejší. Bude dní. o pár ka. Tá osoba sa volá Lucia. K nám príde slím na Luciu, pomy si Keď . večer bra decem o Očakávame ju dvanásteh vo mne sa javia pekné pocity. do nášho teplého Naposledy sme sa stretli v minulom roku. Prišla sestru a mňa moju Ona cou. polno pred domu. Pamätám sa, že bolo čudným hlasom. nám sa vorila Priho . zľakli veľmi sa sme v zobudila. Najpr dostali, museli ich sme aby Pochopili sme, že nám chce dať darčeky. Ale to ako po nám Išlo dlho. sme li mýšľa sme jej recitovať básničku. Neroz sme dostakoch darče tých V ďalej. sa áhľala a pon a masle. Darčeky uložil m tenisnový aj sa sme li veľa čokolád, ovocia a trocha zeleniny. Potešili . vadili vypre ju sme ou kám. Keď Lucia odchádzala, s rodin prišla. Ak ona nepríAj tohto roku sa už nemôžem dočkať, aby k nám dať. Prichystáme jej aj de k nám, tak potom my deti ju pôjdeme vyhľa vať. recito darčeky. Hádam nám bude vedieť niečo Igor Sklabinský, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Zážitok s Luciou Každé dieťa sa bojí Lucky. Alebo nie? V predvečer dvanásteho decembra si utierajú topánky. To preto , aby im na nasledujúce ráno trinásteho decembra priniesla sladké maškrty. Bola som malá. Vtedy som mala iba šesť rokov. Utierala som si topánky. Zrazu niekto búchal na okno. Vyskočila som a odbehla pod stôl. Bol to náš otec, ktorý prišiel z obchodu. Potom som pokra čovala v čistení topánok. Už bolo sedem hodín večer , ale Lucia ešte neprišla. Vonku bola studená tma. Načúvala som. V diaľke sa počul štekot psov. Z izby som netrpezlivo pozerala cez okno. Odrazu zašte kal náš pes, lebo počul zvonenie zvončeka. Srdce mi začalo rýchlejšie biť. V tom niekto zabúchal na okno. Mama sa ozvala a otvorila dvere. Sestra, brat a ja sme sa schovali pod stôl. Bola to Lucia. Na sebe mala bielu plachtu. Čierne lesklé čižmy. Na hlave mala červenú šatku. V ruke držala hrubý prút. Na chrbte jej viselo vrece plné darčekov. Odriekali sme jej modlitby. Prútom nám hrozila a hovorila, aby sme boli dobrí. Všetko sme jej sľúbili. Napokon odišla .V čižmičkách nás ráno čakali maškrty. Odkiaľ? Nevie m! Vtedy som si myslela, že to bola ozajstná Lucia . Teraz som už staršia a viem, že sa to len niekto oblečie. U nás doma ešte len môj braček si myslí , že je to naozajstná Lucia. Rada sa s ňou stretávam. Pripomína mi to, že sa Vianoce už blízko. Soňa Holová, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Škôlkari takto dočkali Lucku pred dvomi rokmi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Interview: Alizée De Pin

str. 2

Dom/ov, telo a ty (forma) – o knihe Michaely Rosovej

str. 4 – 5

Poézia: Dominika Moravčíková

Nový Sad 12. 12. 2020 Ročník XXXVII Číslo 13/435

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

AR T VÝSTAVA V GALÉRII SULUV V NOVOM SADE

Odkazy prírodného sveta Danuška Berediová-Banovićová

ilovníci umenia mali príležitosť v pondelok 30. novembra sledovať online otvorenie výstavy Z hĺbky a o povrchu autoriek Evy Fediovej (1972) a Marty Kissovej-Buttererovej (1961), usporiadanej v galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) v Novom Sade. Výstava sa zaoberá aktuálnou témou. Poukazuje na skutočnosť, že sami ničíme prírodu. Konáme hrubé intervencie v porušovaní rovnováhy prírodného sveta aj napriek tomu, že vieme, aké budú následky, ako budú vplývať na naše okolie, a tiež vieme, že tie následky sú nenapraviteľné. O prácach týchto dvoch autoriek sa hovorí, že majú spoločný systém hodnôt – ide o postoj s hlbokou oddanosťou k hodnotám a javom, ktoré vytvorila príroda, takže ich tvorbu spája uctievanie a obdivovanie prírody. Odkazy, čas

a posilňujú si výrazovosť, pričom nás navádzajú na rozmýšľanie. Výstavu v galérii SULUV otvorila výtvarná umelkyňa Erzsébet Mezeiová, ktorá hovorila o prácach oboch autoriek. HERBÁR MARTY KISSOVEJBUTTEREROVEJ Seriál prác, ktorý Kissová-Buttererová pomenovala herbár, je výrazom jej protestu. Autorka hovorí: „Toto je malá výzva, ale veľká prosba ku konzumnej spoločnosti. Človek je chamtivý a bezohľadný voči živému svetu. Stromy, rastliny a živočíchy nám každým dňom darúvajú vzduch, chládok, útočisko a nevyhnutnú potravu, pokým my znečisťujeme okolie, ničíme a hubíme živý svet.“ Strany v tomto herbári predstavujú odtlačky toho človekovho bezcitného a márnotratného času, hermeticky uzatvoreného do plastovej fólie, sú vizuálnym znázornením vyblednutých a bezživotných rastlín. Symbolizujú živý svet, ktorý má podobný osud. Podľa Mezeiovej slov práce tejto

vané, pripomínajú predhistorické fosílie nájdené pod zemou alebo vyťažené z hlbín mora. Vedľa týchto hrubých priestorových foriem autorka mala potrebu znázorniť dané plody aj na výkresoch a zvolila si

Výstava Z hĺbky a o povrchu navádza na rozmýšľanie o vzťahu človeka k prírode

považuje za sochy, lebo často používa surové riešenia povrchov – najčastejšie je to tzv. obvara technika. Vlastnostiam tohto materiálu

podobnú paletu farieb, evokujúc duch svojich sôch. Výstava sa realizovala v rámci Programu spolupráce a partner-

Z herbára Marty Kissovej-Buttererovej

Časť fosílií Evy Fediovej

vzniku a spoločné body týchto prác prispievajú k tomu, aby na výstave nadobúdali viac významov, ktoré vyplývajú práve z toho, že sa javia v rovnakom spoločnom priestore, navzájom sa dopĺňajú

sobom, upútajúc tak pozornosť pozorovateľa. FOSÍLIE EVY FEDIOVEJ Východiskové body Fediovej prác vznikli v sentianskej dielni raku keramiky. Svoju keramiku

autorky charakterizuje otrasná úprimnosť a sila. Cieľavedome vyberá materiál a obsah každej práce. A jej výtvory nesú vážny a ťažký odkaz. Svoju tvorivú prítomnosť vyjadruje drsným spô-

prispôsobuje svoje práce z hliny a (na rozdiel od jej výkresov) vyberá si masívnejšie formy. Znázorňuje zväčšené podoby kôstok a plodov. Ako sa uvádza v texte o výstave, Fediovej sochy sú ťažké, rustiko-

ských realizácií SULUV v spolupráci s UMK Strediskom pre metodiku v Novom Sade. Fotograﬁe: SULUV/printscreen FB

12. 12. 2020 • 50 /4937/

I NT ER V IE W ALIZÉE DE PIN, ILUSTRÁTORKA Z FRANCÚZSKA, HOSTKA PANČEVSKÉHO FESTIVALU NOVA 2020

Od ﬁlozoﬁe ku komiksu Stevan Lenhart

20/II 0/II

ďaka kultúrnej spolupráci medzi Srbskom a Francúzskom v posledných rokoch tieto dve krajiny realizujú aj vzájomný výmenný program pre umelcov z rôznych oblastí. V rámci tohtoročného rezidenčného programu jednou z hostiek v Srbsku je francúzska ilustrátorka a autorka komiksov Alizée De Pin, ktorá je tiež účastníčkou Festivalu nového umenia Nova 2020 v Pančeve (od 1. do 12. decembra). Táto autorka vo svojich prácach poukazuje na aktuálne spoločenské problémy – zaoberá sa najmä ekologickými témami, tiež ju zaujímajú rôzne iné sociálne a politické otázky, pričom vo svojej tvorbe uplatňuje výskumný a dokumentárny prístup. Alizée De Pin (1987) pochádza z mesta Colmar a dnes žije a pracuje v Paríži. O svojich kresliarskych a umeleckých začiatkoch hovorí: – Začala som vážnejšie kresliť ako 19-ročná, čo je dosť neskoro. Stalo sa to, keď som sa po ukončení strednej školy zapísala na štúdium ﬁlozoﬁe a môj priateľ sa zapísal na výtvarné umenie. Keď som videla jeho domáce úlohy, pomyslela som si: Toto vlastne chcem robiť aj ja. Veď nechcem mať za domácu úlohu písomnú prácu – chcem kresliť. Práve v tom období sa do budovy naproti môjho domu nasťahoval jeden študent a s ohľadom na to, že ulica bola veľmi úzka, spozorovala som, že on každý večer dlho pracuje nad písacím stolom. Najprv som predpokladala, že študuje architektúru, ale keď som sa s ním zoznámila, vysvitlo, že on je vlastne kresliar Julien Neel, autor známeho komiksového seriálu Lou!. On ma vlastne zoznámil s umením komiksu a dovolil mi prístup k jeho knižnici, v ktorej mal mnoho kreslených vydaní – manga, francúzske komiksy, americké komiksy, jednoducho všetko… Tak som vlastne aj sama začala kresliť, zoznámenie sa s komiksovým umením ma povzbudilo a rozšírilo moje kultúrne obzory, a naučila som sa pátrať po detailoch a vyhľadávať veci, ktoré nemožno nájsť nikde inde.

Komiks a ilustrácia majú vo Francúzsku vysoké postavenie. Kde je vaše miesto v tejto oblasti výtvarného umenia? Patríte k niektorému umeleckému smeru alebo k určitej autorskej senzibilite? – Komiks a ilustrácia vo Francúzsku predstavujú skutočne širokú oblasť, je to väčšie než kdekoľvek inde, nakoľko viem z vlastných skúseností. Obvykle si v priebehu týždňa pozriem 3 až 4 umelecké výstavy alebo prezentácie. Nie práve každý deň, ale väčšinu dní v týždni si môžem pozrieť nejaké celkom nové umenie zavesené na stenách v Paríži, čo mi osobne veľa znamená v zmysle uspokojovania kultúrnych potrieb. A v tomto meste tiež existujú niektoré skutočne špeciﬁcké miesta, v ktorých sa prezentujú určité druhy umenia. Osobne považujem seba za súčasť fanzínovej kultúry a nezávislej vydavateľskej scény, ktorá funguje podľa princípov DIY (do it yourself, čiže: urob si sám). A preto aj dnes, keď už mám podpísanú zmluvu s väčším vydavateľstvom, veľmi prihliadam na spôsob tlače mojich vydaní, lebo zvykla som samostatne tlačiť svoje práce. Aj moja kresliarska technika je

Alizée De Pin

vlastne ovplyvnená technikou tlačenia a tlačiarenským náradím. Takže moja autorská senzibilita má zázemie v tejto kultúre, ako aj v literatúre a ilustrovaných vydaniach, ktoré čítam a sledujem. A zaujímajú ma najmä oblasti medzinárodného komiksu, graﬁky, kresby, umeleckého dizajnu. Skúmam vizuálne umenie a graﬁcký dizajn a najviac ma zaujíma komiks. Snažím sa spoznať medzinárodnú produkciu v tejto oblasti umenia a rovnako tak sledujem vydania veľkých a malých vydavateľstiev, pričom cítim osobitnú blízkosť s povahou DIY kultúry. Keď ide o komiks v Paríži, je tu ľahko zoznámiť sa s takmer všetkými autormi a kresliarmi, lebo bývajú často prítomní na prezentáciách nových vydaní. Niektoré knižnice pravidelne organizujú komiksové premiéry a tam možno nadviazať priame kontakty s vydavateľmi a autormi. Paríž ponúka skutočne široký priestor pre všetky druhy umeleckej produkcie. V určitom období som bola súčasťou organiVýňatok z komiksu #AccidentMajeur na tému zácie parížskeho havárie v jadrovej elektrárni

Festivalu fanzínov, na ktorom sa prezentujú rôzne alternatívne publikácie (viac informácií o tomto podujatí na webovej stránke: fanzinesfestival.paris). Vo vašich prácach sa zaoberáte témami, akými sú ohrozenosť životného prostredia, ľudské práva a iné sociálno-politické otázky. Aké je vaše osobné umelecké stanovisko, pokiaľ ide o tieto témy? Ide o kritický náhľad alebo skôr edukačné úsilie? Alebo sú obidva tieto aspekty pre vás rovnako významné? – Zdá sa mi, že moje stanovisko je vo všeobecnosti veľmi kritické. Pochádzam od predpokladu, že životné prostredie by malo byť základom našej spoločnosti, ale dnes je ono, žiaľ, naším vlastníctvom. Som presvedčená, že ak by sme v našich zákonoch určili a skutočne dodržiavali prísne konania v súvislosti s ochranou životného prostredia, vyriešilo by to mnohé aktuálne spoločenské problémy vrátane sociálnych rozdielov. Mám teda kritický náhľad na tieto témy, ale neznášam moralizujúce prejavy, a práve preto spolupracujem s odborníkmi z oblastí politiky, sociálnych otázok a ochrany životného prostredia. Napríklad pri komiksovom albume na tému havárie v jadrovej elektrárni som spolupracovala s riaditeľom francúzskej pobočky organizácie Green Peace, pokým pri vytváraní knihy o Palestíne radila som sa so zasväteným politológom s cieľom predísť určitým klišé a predsudkom v súvislosti s danou témou. Mohlo by sa povedať, že moje osobné stanovisko je v podstate výrazne kritické, ale odkazy mojich prác sú edukatívne. V akej miere môžu umelecké médiá, akými sú komiks, plagát a ilustrácia rozšíriť odkazy o význame ochrany životného prostredia (alebo o význame niektorej inej spoločenskej otázky) medzi väčším počtom ľudí? Je možné za pomoci týchto médií vplývať na povedomie ľudí s cieľom pozitívnej zmeny? – Myslím si, že vytváraním komiksov, plagátov, fotograﬁí a literatúry sa vlastne dotvára

INT E R V I E W

HLAS ĽUDU • OBZORY

Jedna z prác znázorňuje ničivé požiare v Austrálii

určitá časť kultúry. Teda nejde len o budovanie autorského jazyka jedného umelca, ale aj o prínos do kultúry jednej krajiny a zároveň prínos do globálnej kul-

túry. Keď vytvárame tieto práce, sústreďujeme sa na určité veci, o ktorých si myslíme, že ich treba znázorniť, zviditeľniť, a tak sa naše odkazy dostanú k ľuďom, ktorí sa potom nad týmito vecami zamýšľajú, uvažujú o nich, a takto vlastne možno podnietiť ľudí, aby prehodnocovali niektoré svoje stanoviská. Dúfam, že to nakoniec môže dopomôcť aj k určitej pozitívnej zmene. Hovoríte, že vašou obľúbenou metódou je práca v teréne (ﬁeldwork) a vraj pripravená ste odísť takmer hocikde... Aké prostredia vás osobitne inšpirujú? – Najradšej odchádzam do vysokých hôr, lebo občas potrebujem oddýchnuť si od rušného života v Paríži. Odchod do hôr mi vlastne pripomína odchod do púšte. A jedným z dôvodov, prečo sú mi hory obľúbeným miestom, je skutočnosť, že tam hore neplatia obvyklé spoločenské pravidlá a hierarchia. O tom hovorí aj spisovateľ Edward Abbey v jeho známej knihe Desert Solitaire, kde píše, že odchodom do hôr sa ruší politické zriadenie, lebo vlastne ide o útek z civilizácie. Aj mnohí ľudia, ktorí boli počas vojen prinútení skrývať sa, odchádzali práve do hôr, lebo tam

neplatia pravidlá spoločenského 64 strán, taktiež som začala s zriadenia – totiž tam hore to už prácou na svojom grafickom nefunguje ako spoločnosť, a tak románe… Áno, je to skutočne vlastne možno utiecť od štátneho zvláštny pocit byť niekde hostkou dozoru. Páči sa mi tá idea. v období pandémie, ale ako môV období november – decem- žete predpokladať, pri vytváraní ber 2020 ste hostkou umelky- komiksu trávim väčšinu času nad ňou v Pančeve a účastníčkou kresliacim stolom a vlastne je tunajšieho festivalu Nova. Aké mi jedno, kde sa nachádzam. V sú vaše umelecké aktivity v tomto období je dokonca lepšie Srbsku? Aký je pocit byť host- byť niekde inde než v Paríži. kou v tomto období vírusovej Foto: z archívu A. De Pin pandémie? – Mala som šťastie, že ma osobitná komisia zvolila za jedného z predstaviteľov tohtoročnej francúzsko-srbskej umeleckej výmeny. Predpokladám, že k tomu prispel aj príbeh môjho komiksu o havárii v jadrovej elektrárni, lebo Pančevo má zlé skúsenosti s priemyselným znečisťovaním životného prostredia. A moja tvorba určite súvisí s ekologickou problematikou. Môj doterajší pobyt v Srbsku bol tvorivý a výrazne produktívny. Najviac som pracovala na spoPráca v teréne ako osobitná inšpirácia – menutom komikse a a útek od spoločenských pravidiel podarilo sa mi zakončiť

MATICA SLOVENSKÁ PRINÁŠA DEŤOM ONLINE ČÍTANIE SLOVENSKÝCH POVESTÍ A ROZPRÁVOK

Z príbehu do príbehu

Nemec. Ako podpredseda pre slovenské zahraničie a jazykovo zmiešané územia a predseda Mla-

literatúra predstavuje jedno z najdôležitejších spojív medzi krajanmi a Slovenskom. Preto aj my pokra-

Čítanie rozprávok a povestí v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši na Slovensku (foto: matica.sk)

dej Matice zdôrazňuje, že videá sú určené aj pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí. „Slovenská

čujeme v overených metódach našej ustanovizne, ktorá má od svojho vzniku živé kontakty so

slovenským zahraničím a dlhodobo podporuje matičnými ými knihami národné povedomie mie Slovák Slovákov a Sloveniek v zahraničí, ahraničí,“ doplnil M. Nemec. V prvom om zverejnenom videu na oﬁciálnom Youtube pr proﬁle TV Matica si záujemcovia vypočujú povesť z knihy nihy Slovensk Slovenské povesti I. Jozefa Cígera ígera Hronského. Hronského Druhé zverejnené ejnené video prináša po povesť z nového matičného tičného titulu Povesti a príbehy karpatských arpatských R Rusínov autorov Petra Vrlíka líka a Petra a Petr Mišáka, ktorý sa zaradil adil do knižnej série Povesťová mapa Slovenska. enska. Aktuálne sú v procese tvorby aj ďalšie videá. Prvé online čítanie sa uskutočnilo v unikátnych priestoroch Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. IÚ MS

2 21/III

ový matičný projekt videí s čítaním slovenských povestí a rozprávok reaguje na pretrvávajúcu pandémiu ochorenia Covid-19, pre ktorú sú obmedzené aj kultúrno-osvetové aktivity Matice slovenskej v regiónoch. Ustanovizeň považuje za dôležité, aby deti nestrácali kontakt so slovenskou literatúrou a dejinami. „Osobné čítanie slovenských povestí a rozprávok s deťmi sme preniesli do online priestoru, aby sme udržali vzťah najmladších generácií s knihami. Využívame na to knižné tituly z Vydavateľstva Matice slovenskej, keďže vo vydávaní národných povestí má Matica slovenská silné postavenie,“ priblížil zámer projektu s názvom Z príbehu do príbehu podpredseda Matice slovenskej Marek

12. 12. 2020 • 50 /4937/

R EC ENZ IA

Dom/ov, telo a ty (forma) (Michaela Rosová: Tvoja izba. Bratislava : Vlastným nákladom autorky, 2019) Marta Součková

22/IV /IV

ubstantívum izba v titule najnovšej prózy Michaely Rosovej zvýznamňuje nielen intímny priestor, ale evokuje tiež známu knihu Virginie Woolf Vlastná izba; privlastňovacie zámeno tvoja vyjadruje (osobné) vlastníctvo takisto ako adjektívum vlastná. Rosová však na Woolfovej eseje neodkazuje prvoplánovo – o intertextuálnom nadväzovaní možno uvažovať skôr s ohľadom na iné, priamejšie alúzie na cudzie diela či citácie z nich (M. Kukučína, M. Válka, J. Johanidesa, I. Bachmannovej, S. Kierkegaarda, S. Becketta, V. Mikulu a iní/iné). Hľadanie súvislostí s Vlastnou izbou, touto základnou feministickou lektúrou, môže byť diskutabilné i preto, že narátorka na jednom mieste novely uvažuje: „V túžbe zhrubnete, akoby ste sa trestali za to, čo si nechcete dať. Čosi silnie. Zakvačíš sa mu za ramená a držíš. Odovzdala by si mu aj svoje volebné právo, priviazala by si sa k bránke. Rozmýšľaš, čo by ti na to povedala vedúca feministickej sekcie“ (s. 103). Napriek tomu sa nazdávam, že porovnávanie daných textov je možné, lebo obe autorky hľadajú prepojenie medzi (píšucou) protagonistkou/intelektuálkou a (osobným) priestorom, respektíve poukazujú, hoci každá z inej strany, na ženskú (telesnú i spirituálnu) skúsenosť. Woolfovej a Rosovej texty spája tiež úsilie o formálnu čistotu, až dokonalosť (o nej ešte bude v recenzii reč), no aj upla uplatňovanie lyrických postupov v epike (tu m myslím na Woolfovej romány), y), súvisiac súvisiace so zameraním na vnútornýý svet postá postáv, s oslabením príbehu íbehu či s jemným, synestetickým synest zachytením ením detailov: „Muž „ v hrubom, na mieru šitom om kabát kabáte naučeným pohybom zohne ohne ruku v lakti, rukáv vystrelí, abyy odhalil hodinky, ho a ty si hovoríš, žee by určite ani nev nevedel, keby si sa ho spýtala, kkoľko je hodín, nevedel by,, pozrel sa b bez rozmyslu a bez zámeru. A ty si hovoríš, že by si sa tam vošla, zapadla b by si tam presne – medzi zápästie a a hruď, do toho ostr ostrého uhla v lakti – úplne cítiš škrabkanie ﬂaušu, ako sa oňho oprieš čelom“ (s. 69). Opakovanie slov a varírovanie tých istých motívov (hodiniek, svetra, tela, izby, domu, mesta, písania, ne/citovosti, osamotenosti a iných) v rozličných sémantických kontextoch a v rôznych častiach knihy umocňuje jej

lyrický výraz, vnútornú, pôsobivú rytmizáciu: „Vedľa mňa sedí mladý muž, neviem, či je jeho kabát šitý na mieru, ale hodinky nosí, ruku v lakti zohýba presne tým naučeným spôsobom, a ja by som sa do tej medzery, medzi zápästie a hruď, pohodlne vošla“ (s. 124). Dôležité v (nielen tejto) Rosovej próze sú najmä priestorové motívy, prípadne s nimi spojené cestovanie, pohyb, dynamika, ale tiež existenciálne reﬂexie o tom, čo je skutočné a zmysluplné, bolestivé a oslobodzujúce. Autorka vo svojej tvorbe, s výnimkou novely Malé Vianoce (2014), situovanej na slovenský vidiek, často konkretizuje cudzinu –

izbu namiesto cudzieho priestoru v podnájme: „Pripadá mi desivé, že by sa človek možno na breh nedostal, že by ho prúd strhol a unášal ďalej. Neznamená to, že napokon mám dosť silnú predstavu domova? Miesta, kam sa treba vrátiť? Ja som si vždy myslela, že to sú tie ruky, na ktorých smieš plakať, alebo tvoj rodný cintorín, tvoje hroby a možno aj tvoji živí, stále som rozvažovala, že to nebude o geograﬁi, ale niečo symbolické. Ale čo ak je domov proste miesto, kam si hodíš veci? Miesto, pre ktoré sa rozhodneš? (s. 113; odkazy na M. Válka, D. Mitanu a iných autorov sú prirodzenou súčasťou narátorkinho uvažovania, tak ako knihy patria do

Michaela Rosová (foto: Ina Malatinská)

v románovom debute Hlava nehlava (2009) sa prostredníctvom postáv dvojičiek a ich rodiny dostáva do protikladu myjavská dedina a vzdialený Izrael, prípadne bližšie Brno, kde Samo študuje; novela Dandy (2011) je lokalizovaná do Berlína, ktorého bary, alternatívne kluby či podchody tvoria vhodné prostredie pre deštrukčný vzťah Oleho a nepomenovanej rozprávačky. V próze Tvoja izba sa protagonistka/ narátorka/Míša vo Varšave rozíde s Endrem; s bratom sa vyberie do Libanonu; pre vedenie, šéfredaktora ľavicového časopisu, ktorý pomáha v Bratislave zakladať, sa vráti z Prahy na Slovensko, no keď opäť navštívi Prahu, cíti v nej úľavu. Protagonistka však nie je ani baumanovská turistka, cestujúca za atrakciami či pamiatkami, ani pútnička, pre ktorú je dôležitá cesta samotná, nie jej cieľ – postava potrebuje svoje „istoty“, miesto, kde bude mať svoj organizovaný systém, vlastnú

jej autentického sveta). Dôležitejšie ako opozícia cudzieho a domáceho (modelovaná v románe Hlava nehlava) je v ostatnej Rosovej novele hľadanie vlastného miesta vo svete, potenciálneho domova, korešpondujúce s návratom k sebe alebo objavením seba, s prekonaním či spracovaním minulých vzťahov, zapisovaním/ vypisovaním sa z bolesti a jej presahu. Opozícia cudzie – domáce sa v novele problematizuje podobne ako relácia von – dnu, respektíve ﬁkcia a skutočnosť: „V noci sa ti vracia zas a zas ten istý sen, kde vchádzaš do domu, a len čo vojdeš, dom zmizne, zmizne všetko, zostane len drevený prah. Na ten skúmavo hľadíš, dotýkaš sa ho dlaňami a niekedy tvárou, akoby si prikladala ucho na koľajnicu, ale už nevieš a neprídeš na to, na ktorej strane je vnútri a na ktorej vonku, kde je doma a kde je cudzí svet. Máš len prah, pomlčku medzi dvoma prázdnotami. Budíš

sa, na hrudi balvan, odnášaš dnášaš si ho do kúpeľne, presila smútku, ruky po kolená“ (s. 90). Hrdinka napokon prekračuje pomyselný prah, oddeľujúci rôzne svety, prestáva, metaforicky povedané, sedieť pri okne a pozerať von, prípadne chodiť po meste a pozorovať iných. Naopak, začne skúmať a aspoň čiastočne spoznávať samu seba, dospieva k istým rozhodnutiam, dostáva sa k vlastnému ja, a to aj zastatím/zostatím na tom istom mieste. V danom smere pripomínam, že titul odkazuje nielen na Endreho, ale aj na protagonistkinu prenajatú izbu – takúto interpretáciu potvrdzuje rozprávanie v druhej osobe (Endreho izba je aj jej, no zostáva cudzia). Do popredia sa tak v texte dostáva hodnota vlastnej izby či domova, modelovaného bez pátosu, pretože i tu môže byť človek sám: „Stále sa hovorí o tom, aký je človek v meste osamelý a že ani hustota zaľudnenia tomu pocitu nezabráni, pritom by sa to isté dalo skonštatovať veselým hlasom, dalo by sa to vnímať ako pozitívum, už netreba chodiť do Himalájí, netreba prácne vyhľadávať odlúčenie, sme všetci spolu nekonečne sami. (...) Bola som v Indii aj na Sibíri, žila som v horách aj v púšti a všelikde inde a mám z toho intenzívne zážitky, ale pokiaľ ide o osobnostný rozvoj, nič mi nedalo toľko ako Bratislava. Nikoho tu nepoznám, nikto mi nevolá, neruší ma a nerozptyľuje. Moje sporadické vychádzky sú obvykle bezcieľne“ (s. 136). S naznačeným návratom protagonistky k sebe/k domovu súvisí aj zmena naračnej formy – od ty-rozprávania sa v Rosovej novele prechádza k ja-narácii, príbeh, pozorovaný z odstupu, sa stáva vlastným. Narátorka spočiatku nedokáže písať v prvej osobe: „Píšeš ľahko a rozvážne a píšeš v druhej osobe, aj na tom je čosi správne, odsúvaš seba samu, ako odsúvaš izbu, dívaš sa na seba, ako sa dívaš na ňu – ako na čosi veľmi hmatateľné, čo ti však zároveň zostáva trochu vzdialené“ (s. 11; zvýr. M. S.); má dištanciu od seba takisto ako od priestoru, v ktorom žije, akoby ani nepísala o sebe a za seba: „Prečítala som veľmi veľa kníh, poznamenala si, keď ste prvýkrát sedeli s Endrem v kuchyni, a stále z niečoho citujem, kým ty máš vlastné myšlienky“ (s. 20; zvýr. M. S.). Míša sa usiluje „prevrátiť do prvej osoby, ale je ti príliš trápne – prišiel Endre, išli sme, chcela som, chcela som“ (s. 67; zvýr. M. S.) a svojmu kamarátovi Vojtěchovi by sa „chcela zveriť s faktom, že píšeš svoju knihu v druhej osobe, ale hanbíš sa, neraz

R E C EN Z I A

HLAS ĽUDU • OBZORY a prestane unikať do literatúry či vlastných predstáv. Ty-forma súvisí nielen s odstupom, ale aj s organizáciou Míšinho života – protagonistka dlho nedokázala žiť v realite, nielenže sa často cítila vyčlenená z kolektívu (napríklad i spomínaného časopisu), ale potrebovala a potrebuje si všetko plánovať, rozvrhnúť, nalinajkovať, ako ﬁktívny dom, ktorý si kreslila v detstve. Z takejto racionalizácie sa vymykajú viaceré, nie vždy uveriteľné epizódy v novele – napríklad stretnutie s Dorou a večer v jej byte, s nelogickým uhryznutím do členku, alebo pozvanie Lujzy a Lotky, Nemiek, aby prenocovali u protagonistky, atď. Ak však vnímam protagonistku komplexne (cez ty- aj ja-formu), potom sa dá prijať i takéto „rozdvojenie“, život

slová. Aj vzhľadom na uvedený prechod (od literatúry k „životu“) nepovažujem za potrebné, na rozdiel od väčšiny doterajších kritík, uvažovať o novele v autobiografických reláciách – meno či niektoré aktivity protagonistky síce odkazujú na autorku samotnú, no text je napísaný ako umelecká fikcia. Protagonistka oproti minulosti, v ktorej unikala do kníh a filozofie či si sama kreovala alternatívnu skutočnosť, tentoraz stiera hranice medzi fikciou a empíriou, kreujúc vlastný príbeh. Podobne otázna môže byť charakteristika narátorky ako anestetickej, necitlivej, akokoľvek sa za takú sama považuje. Míša namiesto odpovede na Endreho otázku, za čo v živote sa najviac hanbí, rozmýšľa: „Pomyslíš na niekoľ-

Michaela Rosová je slovenská spisovateľka a prekladateľka. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na JAMU v Brne a neskôr odbor Performance Research na University of Bristol, Faculty of Arts. Vo vydavateľstve Kolomana Kertésza Bagalu jej vyšli tri prozaické knihy, štvrtú v roku 2019 vydala sama. Priebežne prispieva dramatickými textami a kratšími prózami do programov pôvodnej tvorby Slovenského rozhlasu, príležitostne kritickými úvahami do časopisu Knižná revue. Od roku 2016 vedie na stránkach Denníka N blog, pôvodne zameraný na kritické zhodnocovanie slovenskej literárnej tvorby, neskôr orientovaný všeobecnejšie na kultúrno-spoločenské otázky. Ako dramaturgička spolupracuje so slovenským hudobným skladateľom Mirom Tóthom, v marci 2020 mala v bratislavskej A4 premiéru opera Muž v skafandri a ďalšia je v príprave.

vo viacerých svetoch, jej racionálne a iracionálne konanie. Míša často uvažuje „literárne“, v detstve si vymyslela svoj dom, v ktorom nebola detská izba, ale dominovala v ňom spálňa, absentovala matka a otec už bol starý. Naračná zmena však v Rosovej novele korešponduje tiež s prechodom od cudzích príbehov, napísaných aj inými autormi, k vlastnému „príbehu“. To však neznamená, že jedna alebo druhá časť novely nie je ﬁkciou, ide len o rôzne podoby štylizácie či autentickosti. V listoch sa narátorka „kontroluje“ podobne ako v prvej časti. Literatúra tu pokračuje, nekončí, len sa v nich už menej o umení uvažuje (a aj to som si nie celkom istá vzhľadom na skvelú reﬂexiu Domu v stráni) a experimentuje sa inak než v prvej časti. Rosová však naďalej koncipuje epištoly ako umelecký text – hoci odkrýva zamlčané, vytvorí tak príbeh ľúbostného trojuholníka; precizuje vety, pozorne selektuje

ko chvíľ vo svojom živote, o ktorých s istotou vieš, že by si sa za ne hanbiť mala, ale nič také necítiš, a tak sa odmlčíš a uvažuješ, či to je zle alebo dobre“ (s. 39), na druhej strane sa často hanbí alebo cíti vinná. Tvoja izba je miestami bravúrnou štylistickou exhibíciou, no práve spomínaná lyrizácia sa Rosovej nie vždy darí – za problematické považujem napríklad prirovnania („Zo Štefánikovej až sem si sa šúchala ako starec“, s. 27; „Dora sa zosunula na zem pri tvojich nohách, ako popínavá rastlina, ktorej odňali tyč“, s. 37, atď.), ale tiež niektoré metafory či personiﬁkácie: „Dni sa rozbehli do vetra, spadlo mnoho listov, ale väčšina sa ešte drží“ (s. 8); „Ustúpiš a Endre vojde, skoro sa zdá, že ho zima potlačila dnu, položila mrazivú dlaň nad jeho bedrá“ (s. 9); „Srdce je tanečník, a je nezničiteľné“ (s. 137) a iné. Občas mi prekážalo slovo ako v spojení „družne preskackáte cez korene“ (s. 39; zvýr. M. S.), inokedy narátorkin „kazateľský“ tón,

prípadne jej vysvetľovanie istých skutočností v dialógu (pars pro toto replika o časopise na s. 71). Ak som v úvode recenzie spomínala Woolfovej Vlastnú izbu, v závere nemôžem nepripomenúť rozdiely medzi oboma knihami – žánrové (eseje – novela) či poetologické (Tvoja izba sa od Woolfovej románov líši najmä svojou iróniou, ktorej predmetom sa môže stať aj literatúra). Rosová sa ale napriek čiastočne anestetickej protagonistke, ktorú kreovala už vo svojom debute Hlava nehlava či v novele Dandy, alebo napriek prevažne krátkym, často fragmentarizovaným prózam nepribližuje k postmoderne, ale svojským spôsobom sa vracia k moderne (hoci k poetike Woolf alebo Prousta) či tiež k ﬁlozoﬁzujúcej a psychologizujúcej próze: „Mám sklony stopovať vo svojom živote nejaký aristotelovský oblúk. Kríza trvá už dosť dlho, neviem sa dočkať, kedy sa to preklopí. Na istej úrovni pritom chápem, že tak to asi nefunguje. Očakávam od života, že bude ako dobre napísaný román. Príliš dlhé odbočky ma mätú, postmoderna mi nikdy nevoňala“ (s. 138). Revitalizácia modernistických, či až realistických postupov nie je v jej tvorbe vždy presvedčivá: zatiaľ čo v novele Malé Vianoce pôsobí archaicky, ba občas i (pravdepodobne nechcene) komicky, nepresvedčivo, príliš banálne; v Dandym, no tiež v Tvojej izbe je Rosová, napriek istej tradičnosti „príbehu“, aktuálna a zároveň nadčasová. Ide len o zdanlivý paradox, pretože dobové sú niektoré „rekvizity“ (v Dandym kluby, prostredie súčasného Berlína atď., v Tvojej izbe napríklad vznik ľavičiarskeho časopisu v Bratislave či motívy jedál), avšak šak konkretizované ne/vzťahy a problémy oblémy zostáv zostávajú rovnaké (od antiky tiky až dodnes). Michaela Rosová osová pripomína na poslednej strane sv svojej novely Máraia, ktorýý „raz povedal, povedal že jediný domovv máme vo svo svojom jazyku“ (s. 138). Možno žno sko skonštatovať, že v Rosovej knihe nihe nie je podsta podstatná téma, v jej centre, entre, tak ako v v mnohých iných dobrých dielach, je jazyk – aj s „ľahkými“ „ľahkými“ čiar čiarkami, „oddeľujúcimi“ pomlčkami lčkami či „ť „ťaživými“ bodkami. Svoju recenziu ecenziu o Tvo o Tvojej izbe tak končím s vedomím, edomím, že „keď kladieme bodku, aspoň tú poslednú určite, vtedy nám najväčšmi záleží na svete a možno najväčšmi sa nám chce hovoriť“ (tamže). Poznámka: Text pôvodne vyšiel v časopise Glosolália č. 3/2020. Publikujeme v skrátenej podobe so súhlasom autorky.

23/ 23/V

ste sa o tom rozprávali, je to skoro vtip“ (s. 76; zvýr. M. S.). Narátorka si však postupne uvedomuje, čo je signalizované prechodom do plurálu prvej osoby, že prejsť k „ja“ sa dá, okrem iného, aj pochovaním minulého: „Nič z toho, čo sa stalo, už ma nebolí, nič necítim. Ale je treba sa zbaviť starého, musíme ma pochovať, aby som sa mohla prekročiť a ísť ďalej. To je posledné, čo chýba, malý hrob, ktorý už potom nikdy neotvorím“ (s. 115; zvýr. M. S.). Protagonistka je mimoriadne kritická k iným, ľahko posudzuje aj odsudzuje, „káže“ Endremu o tom, že nie je schopný rozprávať sám o sebe, že nič o jeho živote nevie, ale i jej introspekcia je zdĺhavý, neľahký proces – azda preto sa narácia mení až na konci a najmä preto vnímam prechod od „ty“ k „ja“ ako funkčný. Tvoju izbu som čítala aj ako text o prekonaní krízy postavy prostredníctvom bolesti, o jej nájdení sa, prerode, nie však šťastnom konci, lebo prijať vlastnú problematickosť, až akúsi autistickú systémovosť, nie je jednoduché, takisto ako vyrovnať sa so skončenými vzťahmi, oslobodiť sa od nich. Narátorka sa vyhraňuje voči pokrytectvu či ľútosti, uprednostní rozhodné, rýchle riešenie, v zmysle citovaného odkazu: „Než si nechať pidlikať malíček, hovorí Proustova Albertine, to už radšej dám rovno na klát hlavu“ (s. 112). Hoci je prvá časť novely štylisticky „učesanejšia“, osobne ma bavila práve „nedokonalosť“ druhej, Z listov. Emocionalita („Plakali sme a jedli, jedli a plakali. Nechcem to zľahčovať. Až ma uvidíš, spýtaj sa ma, ako sa naozaj mám“, s. 110) je tu motivovaná naračnou ja-formou, istá roztrieštenosť druhej časti je zase podmienená epištolárnym žánrom a rôznymi adresátmi výpovede (graﬁk, učiteľka, pravdepodobne slovenčinárka, ak jej protagonistka píše najmä o literatúre). Dokončenie príbehu, jeho rozšírenie o ďalší rozchod s Endrem, priznanie sa ku vzťahu s vedením, nepovažujem za explicitné – naopak, prelínaním dvoch problematických lások sa posilňuje pozícia rozprávačky, akoby sa až po nich dokázala postaviť na vlastné nohy, priznať sa aj k omylom: „Vedenie ma priviedlo domov. Že sa vrátim, to už som si hovorila roky. Prišiel chlapec, povedal to svoje poď, to svoje ver mi, a ja som konečne šla. A to je celé – napokon je ten príbeh predsa len môj“ (s. 136). Príslovku konečne vnímam v tomto prípade ako slovo s pozitívnou sémantikou – po prežitej bolesti sa hrdinka usadí

12. 12. 2020 • 50 /4937/

N OV EL A VÍŤAZOSLAV HRONEC

24/VI VI

Dynastia Beňovských (3) (5) Po návrate na Slovensko členovia Komisie exhumovali vo Vrbovom kosti Rozálie Váradyovej-Szakmáryovej a po extrahovaní jej pravého očného zuba ich uschovali v opancierovanej rakve v archíve kúrie. Po porovnaní jej DNA s DNA kostry z Madagaskaru v popredných inštitúciách na analýzu DNA v Londýne, Paríži a New Yorku sa presvedčivo potvrdilo, že tieto osoby nie sú príbuzní. To možno mohlo znamenať, že pozostatky v hrobe na Madagaskare nepatria Móricovi Beňovskému, alebo že Rozália nebola jeho biologickou dcérou. Po zverejnení týchto údajov bulvárna tlač v Bratislave úplne zdivela, lebo novinár z denníka Nový čas našiel v archíve Matice slovenskej údaj, že manželka Mórica Beňovského, Zuzana, keď jej manžel v roku 1778 odcestoval, prežila vášnivý románik s ich podkoniarom, mladým a fešným chlapcom z Ptičieho, Silvestrom Kasardom (ktorý to, len tak mimochodom, za desať rokov v Paríži dotiahol až na miesto osobného koniara kráľovnej Márie Antoinetty, manželky francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.). Táto aféra údajne vyprchala hneď po narodení malej Rozálie, ktorá nemala modré oči a blond vlasy ako Kasarda. No aj tak pre každý prípad poslali podkoniara z gazdovstva rodiny Beňovskej preč, lebo až tri mladé slúžky, a to v období niekoľkých mesiacov, s ním otehotneli. Pritlačený k múru, aby sa oženil aspoň s tou najkrajšou, Kasarda jednej noci zmizol a nikto ho viac nevidel. V istom archíve sa zachovalo vyjadrenie jedného zo sluhov Beňovských, že „Kasarda sa tak veľmi páči ženám, že každá, len čo ho zbadá, chce mať s ním dieťa a on to nehanebne zneužíva“.

(6) Po neúspechu vo Vrbovom požiadala Komisia maďarskú vládu o povolenie exhumácie mladšej Móricovej dcéry Žofie Ocskayovej, pochovanej na cintoríne Farkasréti v Budapešti. No keďže Móric je v tom štáte už tristo rokov považovaný za Maďara (čo je nezmysel, veď v tom slovenskom kraji, kde sa narodil, Maďari nikdy nežili), maďarská vláda túto žiadosť zamietla. Vtedy ich Slováci poprosili, aby mohli aspoň odobrať DNA z tela zosnulej, čo im napokon aj povolili, lebo vrchnosť konečne pochopila, že ak sa potvrdí, že je Žofia Ocskayová súčasťou dynastie Beňovských, budú to môcť využiť ako turistickú atrakciu. Členovia Komisie v prípade Žofie Ocskayovej používali slovo exhumácia, hoci vopred vedeli, že sa to na klasickú exhumáciu nebude podobať. Všetky rakvy členov tejto rodiny, a bolo ich dvanásť, mali byť umiestnené v menšej, barokovo vyzdobenej mramorovej hrobke z konca 18. storočia. Lenže keď po dvesto rokoch túto štvorcovitú, nevysokú budovu opäť otvorili, na železných podperách na oboch stranách bolo zľava do výšky umiestnených šesť rakiev a sprava len päť. Práve rakva Žofie Ocskayovej uprostred pravého radu chýbala, hoci na hrobke bolo vygravírované aj jej meno. Komisia sa veľmi začudovala, ale po niekoľkých dňoch bulvárna tlač v Budapešti v denníku Pesti hírlap z roku 1846 našla údaj, že sa zo Žofie Ocskayovej hneď po pohrebe stal upír a celé dva týždne strašila nočných návštevníkov cintorína, navyše každé ráno sa našli medzi hrobmi zabité mačky a psy. Preto rodina, s povolením úradov, jej rakvu pred hrobkou spálila a popol vsypala do urny, ktorú členovia Komisie našli v jednom kúte hrobky zasypanú prachom a omotanú pavučinami. S tou

urnou sa mohli už len odfotiť, čo aj urobili. V prílohe Jo iszakat mesék (Rozprávky na dobrú noc) bolo v uvedenom časopise spaľovanie upírky opísané do najmenších detailov, dokonca tam tvrdili, že „počas pálenia sa z rakvy ozýval zúfalý kvikot podobny tomu, ako keď sa zabíjajú prasce, a zvnútra sa ozýval mohutný buchot. Desať mužov s kolmi z hlohu stálo okolo vatry, pripravených upírku premôcť, ak by po dohorení rakvy chcela ujsť. Neuvedomili si však, že je slnečný deň, a tak ju slnko spálilo hneď ako sa pokúsila uniknúť“. Maďarský novinár, ktorý toto napísal, očividne svoju fantáziu neudržal na uzde. (7) Hneď po neúspešnom pokuse o exhumáciu Žoﬁe Ocskayovej začala Komisia doma prehľadávať všetky možné archívy z Madagaskaru, keďže údajne boli všetky digitalizované, ale nič nové nenašla. Napokon kontaktovala ústredný archív v Antananarive, či existujú ešte nejaké materiály o Beňovskom, ktoré nie sú digitalizované, a oznámili im, že majú ešte jednu kopu, ktorú sa im pre nedostatok ﬁnančných prostriedkov nepodarilo nahrať. Komisia musela znova odletieť do hlavného mesta Madagaskaru a s rúškami na tvári prehľadať dokumenty spred troch storočí. Tak znova naďabili na údaj, že Beňovský je pochovaný hneď vedľa hrobov dvoch ruských dobrovoľníkov z Kamčatky, čo už bolo známe dávnejšie. Podarilo sa však nájsť aj jeden list napísaný v čínštine, ktorý bol zaslaný z mesta Antalaha pri Východnom myse do Tananarivu (ako sa vtedy volalo hlavné mesto) tamojšej čínskej misii. Fotokópiu listu poslali elektronicky ihneď do Bratislavy a po týždni im prišla už preložená odpoveď. List napísal istý Tin-

-Jeng-pin z Formózy, ktorý bol Móricovým sluhom a v Mauritánii spoločne bojovali proti Francúzom, kde bol aj ranený. On sa po devätnástich rokoch od Móricovej smrti a stroskotaní svojej plachetnice neďaleko severovýchodného pobrežia Madagaskaru ocitol znova pri troch hroboch v zruinovanej Mauritánii a potvrdil, že sa na Móricovom hrobe namiesto dreveného kríža nachádza čadičová doska s jeho menom. Tá doska však bola položená na hrobe zboku, nie uprostred tých troch hrobov, kde bol podľa jeho spomienok Beňovský pochovaný. Číňan len nenapísal, na ktorom boku sa tá doska nachádzala, lebo adresátovi, ktorému písal, na tom možno ani nezáležalo. „Určite to urobili Francúzi. Nestačilo im, že ho zabili, ešte sa aj zaprisahali, že jeho hrob zničia.“ A to teda znamenalo, že kosti, ktoré Komisia vykopala, možno ani nepatria Beňovskému. Členovia Komisie okamžite vyrazili na novú expedíciu k Východnému mysu ostrova a z oboch strán prázdneho hrobu vykopali dva hroby. Zľava nenašli nič, ale sprava našli dve dobre zachované kostry s relatívne zdravým chrupom. Odniesli ich do Antatanariva, ale DNA analýza zubov potvrdila, že ani jedna z nich nemá DNA ako Rozália Váradyová-Szakmáryová. Európsky bulvár a všetky sociálne siete sa úplne zbláznili, lebo vznikla domnienka, že Rozália Váradyová-Szakmáryová by predsa len mohla byť dcérou Silvestra Kasardu, hoci nemala modré oči a nebola plavovlasá ako on. Dokonca začali tvrdiť, že aj syn Márie Antoinetty, Ľudovít XVII., je vlastne Kasardov syn. Ľudovít XVII. nikdy nenastúpil na trón, lebo zomrel ako desaťročný. Napriek tomu bola francúzska verejnosť zhrozená týmto drzým tvrdením. Rozhodli sa Ľudovíta

HLAS ĽUDU • OBZORY

K N I HY

Spisovateľ, čas a územia (Miljenko Jergović: Selidba. Booka : Belehrad 2018) Janko Takáč XVII. exhumovať a jeho DNA sa zhodovala s údajnou dcérou Mórica Beňovského, Rozáliou Váradyovou-Szakmaryovou. Boli nevlastní súrodenci. Koniar Kasarda sa tak po tristo rokoch stal hviezdou bulvárnej tlače. Po týchto neuveriteľných objavoch už vrela celá planéta a medzi Slovenskom a Francúzskom sa začalo stupňovať politické napätie. Vymysleli sa desiatky neuveriteľných životopisov Silvestra Kasardu, podľa ktorých v Hollywoode nakrútili ﬁlm Podkoniar Márie Antoinetty a k tomu rovnomenný sedemdielny televízny seriál, ktorý sa šíril celé roky na sociálnych sieťach, bezdrôtových aj holograﬁckých televíziách všade na svete. A konečne boli dešifrované aj tajomné poznámky v súkromnom denníku Márie Antoinetty, ktoré sa začali zjavovať od 25. júna 1757 a potom každý týždeň do polovice septembra toho istého roku. Na týchto stránkach si zapisovala len slovo „Kas“ a nič viac. Po mnohých desaťročiach si nejaký slavista spomenul, že slovo kas znamená v srbčine to isté ako trol po francúzsky. Ide o osobitný druh konského behu, takže si Mária Antoinetta zapisovala toto slovo, keď sa vrátila z jazdy na koni. Ale bolo záhadou, prečo používala srbské slovo, keď po srbsky nehovorila a nepoznala ani žiadneho Srba. Pravdaže, nikomu nenapadlo, aby si overil v archívoch, kto ju ako ochranka sprevádzal počas jazdenia na koni. A jej syn, budúci Ľudovít XVII., ktorému bol však odoprený trón, sa narodil presne po deviatich mesiacoch od prvej poznámky „Kas“ v jej denníku – 27. marca 1788. Mal modré oči a bol blondiak.

róza Selidba (Sťahovanie) predstavuje autobiograﬁcké dielo, v ktorom sa autor Miljenko Jergović lúči so svojím domom v rodnom Sarajeve. Po smrti jeho matky spisovateľ – v súčasnosti Záhrebčan – prichádza späť do rodiska upratať veci, ktoré zostali v jeho rodnom dome. Prirodzene, prvé, čím sa Jergović zaoberá, je rodinná knižnica. Ako aj v každom inom dome, prítomné knihy hovoria o ľuďoch, ktorí tú žili – o ich detstve, láskach, vzťahoch, osudoch. Autor vyberá knihy, ktoré si vezme so sebou, a tak si prenesie časť minulého života do súčasnosti – a zároveň rozhoduje o tom, ktoré knihy jednoducho zanechá za sebou, teda ponechá ich budúcim majiteľom domu. V pokračovaní spisovateľ píše o izbách, o nábytku, o obsahu zásuviek, o fascikloch, o viac desaťročí starých listoch a rôznych haraburdách, ktoré by pre každého iného predstavovali odpad, okrem pre toho, kto presne vie, o čo pri týchto veciach ide. Staré predmety hovoria o dejinách jedného domu, o minulosti a udalostiach, ktoré sa kedysi dávno stali v jednej rodine. Pre normálneho človeka je ťažké nemať sentimentálny pocit

je. V priebehu takmer polovice storočia Sarajevo bolo veľkým mestom v socialistickej Juhoslávii. Bolo hlavným mestom Bosny a Hercegoviny, jednej zo šiestich juhoslovanských republík. V tomto období Sarajevo bolo nadovšetko multinacionálnym prostredím – žili v ňom moslimovia (dnešní Bosniaci), Srbi a Chorváti. Dnes Juhoslávia už nejestvuje, Bosna a Hercegovina je rozdelená vojnou

a Sarajevo sa stalo mestom, v ktorom dominujú Bosniaci. Skrze vojnu stadiaľto sa odsťahovali Srbi a tiež dosť Chorvátov – v období po ukončení vojny do Sarajeva sa málokto z nich vrátil a medzičasom sa sem prisťahovali noví obyvatelia, prevažne Bosniaci z okolitých obcí a dedín. Už v prvej kapitole autor píše o tom, že noví obyvatelia Sarajeva majú nejakú svoju vlastnú, inú kultúru a obyčaje. Zo Sarajeva sa v priebehu dvoch povojnových desaťročí stalo iné mesto a Jergovićovo rodisko viac neexistuje. S vyprázdnením autorovho domu v Ulici Sepetarevac jeho Sarajevo ešte viac prestane jestvovať (ak je to nejako vôbec možné). Próza Selidba je dielo, ktoré trefne hovorí o postjuhoslovanskom osude tohto územia. Najmä o osude ľudí, ktorí sa skrze vojnu a po ukončení vojny stali cudzincami vo vlastnom rodisku. Je niečo veľmi smutné v tom, že sa po čase viac nemôžeme vrátiť domov, lebo dom viac nie je tým, čím bol, keď sme ho opustili. Ľudia umierajú, odchádzajú, odsťahujú sa, nehnuteľnosť sa predá a niekto iný si potom tam bude vytvárať svoje príbehy, chvíle a spomienky. Niekto iný sa v ňom narodí… Okamih, v ktorom sa v Sarajeve narodil a žil Miljenko Jergović, prešiel. Toto je kniha o tom okamihu.

Miljenko Jergović (1966 Sarajevo) je chorvátsky a bosniansky spisovateľ a novinár; od začiatku 21. storočia patrí medzi najznámejších autorov postjuhoslovanského regiónu. Prvý novinový text uverejnil roku 1983 a prvú zbierku básní – Opservatorija Varšava – roku 1988. Po vypuknutí vojny zostal žiť v Sarajeve, písal prózu a roku 1994 mu vyšla zbierka poviedok pod názvom Sarajevski Marlboro, ktorá priniesla príbehy zo života vo vojnou roztrhanom hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Medzi jeho známejšie prozaické diela patria aj: Buick Rivera (2002), Dvori od oraha (2003), Ruta Tannenbaum (2006), Srda pjeva, u sumrak, na Duhove (2007), Otac (2010), Rod (2013), Selidba (2018)... Mnohé jeho diela získali literárne ceny – v Chorvátsku (Cena Augusta Šenou), v Srbsku (Cena Mešu Selimovića), v Taliansku (Premio Grinzane Cavour), v Nemecku (Cena Erich-Maria Remarque)... Jeho diela sú preložené do viac ako 20 svetových jazykov. V slovenskom preklade mu roku 2006 vyšla dráma Vravia, anjel (Kažeš anđeo) v preklade Alice Kulihovej.

2 25/VII

Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

Náš čas uplynul.

z týchto vecí, ktoré pre nikoho iného nemajú žiadny význam, a Jergović to vie celkom dobre. V próze Selidba však nejde o nostalgické reminiscencie, spisovateľ proste hovorí o jeho dome a o jeho rodine žijúcej v Sarajeve v druhej polovici 20. storočia. Predsa ide o príbehy z jedného obdobia, ktoré sa už nikdy viac nezopaku-

P OÉZ IA

12. 12. 2020 • 50 /4937/

DOMINIKA MORAVČÍKOVÁ

Deti Hamelnu (výber)

Nahota pohorí Divoká hora leží položená bokom.

a brečtan má iné problémy – znášať pálenie slnka a krupobitie požívať a pohlcovať, čo ľudia nikdy nemôžu pohltiť a požiť.

Rozprávky na dobrú noc o suchom podlaží hory by si nikto nemal pamätať: je dôležité v čase nepokoja stratiť pamäť.

Soviareň

Tieto krídla majú múdrosť a mier, aký tvoji kŕmiči nepoznajú, a predsa než sa rozbrieždi, budeš otvárať pazúry a prenášať čas ako pán aj služobník. Si v tom nevinne a vždy budeš – rovnako ako aj vo svojom poznaní sa bez závratu pohojdávaš v závanoch a v najmrazivejšej nočnej hodine škrtáš na drevo proroctvá a krotké varovania

26/VIII III

ktoré bude klzkým jazykom čítať len vietor.

Vytrhať konáre, ktoré sa začali naťahovať cez sklo aby dali priestor na život pavúkom a lienkam, ktoré v nepozorovanej chvíli vchádzajú do izby cez oblok, keď vetrám znamená varovať popínavú rastlinu pred týmto postupom rastu – druhýkrát rovnakou cestou nepolezie pretože ďalšie pokusy by znamenali znovu a znovu prežívať trhanie limbických zapojení

Keď ju zaplaví svetlo, horí nedočkavo, ale do polnoci stihne ochladnúť na kosť a tvrdá kosť hory leží v podzemí, kam sa neprehrabe žiaden z jašterov.

Telo, ktoré lovíš, prenasleduješ v tieňoch a podľa krivky riek nie je nikdy ako bytosť celkom prekonané– otázka potravy ostáva aj po zovretí v útržku kože visieť na zobáku.

Zo života popínavých rastlín

Hľadali sme svoje tváre teleskopmi Niektoré póry sú príliš blízko. Krátenie diaľok silou prináša nešťastie, vravievali babky v našej doline a teplo, ktoré sa vyparuje zo zvierat, sa nedá zavrieť do skleníkov. V tú noc bolo na nebi priveľa odleskov. Ktosi obracal stránky máp súhvezdí a zapisoval choroby, ktoré z nich vznikajú. V istej chvíli usúdil, že je správne každý záznam roztrhať a načrtnúť nový. Ty ani ja nie sme pripravení.

Vo svojich nočných morách je brečtan odhodlaný preliezť cez okno dovnútra starnúceho domu a svojím rozpínaním ohmatať všetky predmety a telá ľudí s rozličnými tvarmi a teplotami a túžbami, ktorým on nerozumie avšak vždy narazí na čosi zlovestné a mazľavé, čo ho posadne a otrávi a vtedy je už neskoro – problémom brečtanu je, že chybu v postupe rozpínania nemožno vrátiť späť inak než nožnicami alebo odumretím a skúste len tak zabiť časť seba ktorá prebýva v pamäti slizniciach alebo končatine Poznámka: Básne z knihy Deti Hamelnu (Skalná ruža, 2020) uverejňujeme so súhlasom autorky.

Dominika Moravčíková pochádza zo Strečna. Od októbra 2019 je doktorandkou Ústavu hudební vědy na FFUK v Prahe a študuje hudobné vzdelávanie rómskych detí na Slovensku. V roku 2019 sa stala laureátkou súťaží Poviedka a Básne SK/CZ. V roku 2020 absolvovala tvorivú rezidenciu Kina Úsmev v Košiciach a tvorivú rezidenciu TROJICA AIR v Banskej Štiavnici a debutovala so zbierkou básní Deti Hamelnu vo vydavateľstve Skalná ruža. Momentálne pracuje na prozaickom debute.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Predstavenie a spomienkový večierok 17. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ V KYSÁČI

Elena Šranková

piatok 4. a sobotu 5. decembra v Kultúrnom centre Kysáč prebiehal 17. Festival Zuzany Kardelisovej. Je to festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti.

Z inscenácie Ľudia za strojom

Pri tejto príležitosti v piatok napoludnie k hrobke Zuzany Kardelisovej, herečky a režisérky, podľa ktorej je festival pomenovaný, položili kyticu kvetov. Vo večerných hodinách vo veľkej sále KC Kysáč sa hercom Ochotníckeho divadla KC Kysáč prihovorila ochotníčka Miluša Vranková, ktorá medziiným informovala, že organizátorom tohto festivalu je Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. Z jej slov tiež vyplynulo, že ho ﬁnancovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky. V prvý festivalový deň na kysáčskom javisku vystúpili herci Združenia Inscenácia z Nového Sadu. Zahrali duodrámu Murraya Schisgala Ľudia za strojom. Preklad urobila Nikolina Spasićová a réžiu Slobodan Branković. Predstavenie podporila • KULTÚRA •

Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Dvaja mladí herci Nikolina Spasićová a Milan Novaković dotvorili konﬂikt snov a reality Silvie a Pola, dvoch úradníkov v New Yorku. Alebo v Novom Sade? Ako je známe, festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti sa organizuje i v Novom Meste nad Váhom na Slovensku. Ide o Festival Aničky Jurkovičovej, s ktorým kysáčsky Festival Zuzany Kardelisovej spolupracuje tak, že víťazi festivalu účinkujú v súťažnej časti toho druhého festivalu. Avšak tohto roku sa festival na Slovensku nerealizoval v dôsledku epidemiologickej situácie a zvýšených opatrení proti vírusu Covid-19. Festival v Kysáči sa realizoval v súlade s opatreniami schválenými Krízovým štábom pre oblasť kultúry v Srbsku, v obmedzenom režime a za sprísnených protiepidemiologických opatrení (povinné rúška, dezinfekcia rúk, priestoru, predpísaný odstup divákov v hľadisku...). V druhý deň festivalu ochotníčka KC Kysáč Andrea Miháľová otvorila večierok venovaný 40-ročnej ochotníckej činnosti herca a režiséra Jána Kohúta, iniciátora Festivalu Zuzany Kardelisovej a spolupráce s Festivalom Aničky Jurkovičovej. Prítomným sa prihovoril Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč, ktorý medziiným spomenul, že je kysáčska divadelná tradícia dlhá viac ako 140 rokov. Potom sa zameral na divadelnú činnosť v rámci Kultúrneho centra a spomenul rad divadelných ochotníkov, ktorí sa pričinili o úspešnú činnosť na divadelných doskách, popularizovanie herec-

tva a nadväzovanie spolupráce so zahraničnými režisérmi a divadelníkmi. Spomenul trojročnú prácu s najmladšími a detské predstavenie, ktoré nacvičili a predvedú po ukončení pandémie. Informoval tiež, že je činnosť všetkých sekcií čulá aj v tejto situácii a že napriek obmedzeniam umožnili všetkým sekciám, aby pokračovali v nacvičovaní za dodržiavania bezpečnostných opatrení. Na záver príhovoru odovzdal Jánovi Kohútovi dar a poďakoval sa mu za doterajšiu úspešnú činnosť na divadelných doskách. Rozhovor s jubilantom mala Anna Asodiová, novinárka a ochotníčka v KC Kysáč. Na úvod si so spolubesedníkom posvietili na začiatky Festivalu Zuzany Kardelisovej, ktorý vznikol z memoriálu. Pokračovali v rozhovore o spolupráci s Festivalom Aničky Jurkovičovej. Potom sa vrátili do rokov 1980 až 1976, keď Ján Kohút začínal svoju divadelnú kariéru, najprv ako technik, neskoršie i

Príhovor Pavla Surového, riaditeľa KC Kysáč

chodov. Hovorili i o spolupráci s našimi divadelnými súbormi, o odbornom zdokonaľovaní... Primeranými slovami Jána Privizera a minútou ticha vyjadrili úctu nedávno zosnulému Miroslavovi Krajčíkovi, hercovi v divadelnom predstavení Jeho excelencia, ktoré

Rozhovor s jubilantom: Anna Asodiová a Ján Kohút

ako herec a režisér. Keďže diváci vidia iba to, čo sa deje na javisku, jubilant si zaspomínal i na viaceré zážitky z nacvičovania predstavení a z toho, čo sa deje za oponou. Zmienil sa aj o podmienkach, ktoré kedysi mali ochotníci, technike, aká bola k dispozícii, a o medziľudských vzťahoch. Azda najzaujímavejšie boli spomienky na cestovania s predstaveniami, ako i zážitky z hraničných prie-

na záver premietali na plátne. V tomto predstavení Igora Rusnáka, ktorého premiéra bola 17. marca 2001, vystupovali i ďalší herci Ochotníckeho divadla KC Kysáč: Miroslav Vozár, Ján Jambrich, Duško Francisty, Ján Chrťan, Rastislav Macák, Janko Chrťan a Jasmina Miháľová (Pavlovová). Úpravu textu a réžiu mal na starosti práve jubilujúci divadelný nadšenec Ján Kohút.

50 /4937/ 12. 12. 2020

Kultúra NA SLOVKO S ČERSTVOU DÔCHODKYŇOU MÁRIOU KOTVÁŠOVOU-JONÁŠOVOU

Sladké ničnerobenie, alebo... Oľa Glóziková-Jonášová

ária Kotvášová-Jonášová je bývalou profesorkou slovenského jazyka a literatúry v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. Len nedávno odišla do dôchodku po dovŕšení 63. roku života a odpracovaných 40 rokoch. V jej rodnej Kovačici, ale aj širšie, ba aj za hranicami Srbska, ju vnímajú ako osobu, ktorá sa nezabudnuteľným spôsobom stále zapisuje do kultúrnej knihy svojho prostredia, najmä na poli literárnom. Je optimistickým, pozoruhodne inteligentným, vnútorne bohatým a pohodovým spoločníkom. Čerstvá dôchodkyňa sa s nami podelila o svoje spomienky na rozlúčkový deň so žiakmi, kolegami a školou. Zaspomínala si aj na dlhé roky strávené v škole, kde vypestovala zo desať generácií žiakov ako triedna učiteľka a profesorka slovenského jazyka a literatúry. Prezradila nám, čo plánuje na dôchodku robiť a zmienila sa aj o prvých dňoch a dojmoch z dôchodkovania. „Vynikajúce. Úžasné. Každý deň nedeľa. Síce vo výslužbe som iba niekoľko dní. Ešte som si to poriadne ani neuvedomila, no uznávam, že je to úľava. Pohoda.“ Spomeniete si na prvý rok vášho pôsobenia? Napríklad v kovačickej základnej škole, keďže ste tu najdlhšie pracovali? „Za sebou mám dlhých 40 rokov pracovného veku, z toho 38 rokov v škole. Mnohí kolegovia, ako sa mi priznali, nemajú ani toľko rokov života. A keď ide o tie spomienky, na prvý rok v Základnej škole Mladých pokolení si spomínam iba zahmlene. Viem, že som najprv robila v predĺženom pobyte a len neskoršie som sa dostala do triedy. Živo si však spomínam na moje prvé zamestnanie, je to hádam ako s tou prvou láskou, nedá sa zabudnúť. Moje prvé zamestnanie bolo v Novosadskom rozhlase. Bola

www.hl.rs

som najprv hlásateľkou a potom Čo je to najkrajšie, na čo si krátko novinárkou. Boli to veľmi spomínate z obdobia, ktoré je pekné časy. Zdá sa mi, že život už teraz za vami? bol vtedy pokojnejší, krajší ako „Najkrajšie spomienky sú spodnes. Nielen preto, že som bola mienky na žiakov. Na milé chvíle, mladá, prvý a druhý ročník fakul- okamihy, ktoré sme spolu zažili. ty, pracovali tam skvelí ľudia. Bolo Uložené sú hlboko v srdci. Aj nás hádam aj 30 zamestnaných, napätie, ruch, ale aj rozhovory, smiech… Z tohto obdobia vlastním utešené spomienky. Hlboko do pamäti sa mi vrezal aj prvý rok učiteľovania. Stredná škola, vysunuté oddelenie v Padine. Ja dvadsaťdvaročná, oni šestnásť- – sedemnásťroční. Zdráhala som sa aj do očí im pozrieť, oni sa tiež pohanbievali, no dokonca Mária Kotvášová-Jonášová sme všetko vynikajúco zvládli a ukončenie roka pochabstvá, čertoviny, aj nezhoparádne oslávili. S harmonikou dy, slzy, smiech… No najviac si po kovačických uliciach.“ budem spomínať najmä na tie Verím, že sa vám vtedy od- prvé generácie žiakov, na ich chod do dôchodku zdal veľmi veľkú zanietenosť, priam vášeň k ďaleko. Keď sa teraz na tých 40 poznaniu, učeniu. Samozrejme, rokov pozriete, uplynuli rýchlo, nepopamätala som si všetky tváalebo ani nie? re, no pri tejto príležitosti nedá mi „Ani neviem, ako ten čas ply- nespomenúť tých, na ktorých si nul. Natíska sa mi otázka: Bolo s veľkou vďakou a hrdosťou spoto včera? Bolo to vôbec? Bolo. mínam. Je to moja prvá úspešná Boli to pekné roky, boli to pekné recitátorka Anička Petrášová, pochvíle, aj keď niekedy, najmä v tom recitátor Janko Chrťan, ďalej posledných rokoch, aj stresujúce, Olinka, Jarmila, Anna, Kristián, plné napätia, neistoty, vášní. No v Elenka… Spomínať budem aj na triede, medzi žiakmi, sa na všet- skvelých slovenčinárov, víťazov ko zabudlo. Žiaci dokázali utíšiť republikových súťaží Kristínu nepokojnú myseľ, vedeli spôsobiť Mravíkovú, Žeľka Poliaka, Annu radosť. A keby som mala zhrnúť Máriu Babincovú, Janka Farkaša, do jedného či dvoch slov: boli Hanu Čížikovú. Pri Hane sa trochu to predsa nenahraditeľné zlaté pristavím. Usilovná, svedomitá, časy. Budú mi chýbať žiaci, budú úspešná. Čokoľvek robila, všetko mi chýbať kolegovia, prestávky, sa jej darilo a vydarilo. Aj literánenútené rozhovory, exkurzie, ti boli úspešní: Hana, Martina, žarty.“ potom Milinka, Melánia, Janko,

Informačno-politický týždenník

Anna, Marína… Práca so žiakmi bola pre mňa veľkým potešením. Aj keď, uznávam, moje vlastné deti často trpeli. Spomínam si, akoby včera bolo, pripravovala som recitátorov na súťaž, ako inak – po hodinách. A potrvalo to. Zabudli sme sa v čase. Keď som doma otvorila vchodové dvere, na schodoch stála dcéra. Ruky oprela o bedrá, tvár zamračila. ,No, kde si?' pýtala sa. ,Pozrela som sa do rozvrhu, dávno si mala byť doma!‘ ,S recitátormi som bola,‘ odvetila som. ,A vieš ty, že tvoje deti zomierajú hladom?!‘ Potom sa usmiala. No pichlo ma to... Kým som ja obhŕňala cudzie deti, moje nemal kto. Ale tak to s nami učiteľmi býva... ,Keď prehrmí súťaž, budem načas doma,‘ povedala som jej. Súťaž prehrmela, ale prišla ďalšia, a potom ďalšia, a tak neustále a dokola... Aj tesne pred výslužbou som pripravovala recitátorov na online súťaž. No nesťažujem sa. Naopak. Šťastná som, že mi osud doprial také zdarné deti, s ktorými som mohla pracovať.“ Ľudia často hovoria svojim blízkym: Urobím to, keď budem na dôchodku. Bolo alebo je aj u vás podobne? „ ,Čo budeš robiť vo výslužbe?‘ V poslednom období sa ma na to mnohí pýtali a ja som pohotovo odpovedala: ,Nič. Čaká ma sladké ničnerobenie.‘ Iným som zasa odvetila, že budem robiť iba to, čo budem chcieť. Veď doteraz, tých 40 rokov, som robila to, čo iní chceli: napíš, priprav, oprav, nauč, zašli, zasadnutie, program, súťaž, predpoludním, popoludní, aj večer. Odteraz budem robiť iba to, čo budem sama chcieť. A čo budem robiť? Čítať a čítať, potom budem písať, keď bude bezvetrie cyklistika, a keď sa umúdri korona, návštevy, posedenia a turistika. To mi hádam aj najviac chýba. Ako herečka, hruškárka či recitátorka som precestovala celú Juhosláviu, ako mentorka s odmenenými žiakmi som poobchádzala mnohé • KULTÚRA •

mestá a pamätihodnosti Slovenska, s mojimi knihami som zavítala takmer do každej našej slovenskej školy, potom tu boli semináre, prednášky, výlety… A potom to zo dňa na deň zmizlo ako gáfor. A to mi chýba, to cestovanie, objavovanie, voľnosť, rozhovory.“ Dôchodcovia majú k dispozícii stať sa členom dôchodcovského združenia, ktoré im ponúka zapojiť sa do spoločenského, kultúrneho alebo športového života. Keďže ste vždy boli aktívna v oblasti kultúry a vôbec prítomná vo verejnom živote Kovačice, rozmýšľali ste o zapojení sa do spomenutej organizácie? „Ani penzistkou som nebola – aké mi je to divné slovo – a kamarátky penzistky ma povolávali na svoje stretnutia, programy, výlety. Vraj, aby som sa pripravovala na ten život. Pekne som spolupracovala so speváckou skupinou Viva la musica, dúfam, že v tej spolupráci budeme naďalej pokračovať, výlety si budem s nimi vychutnávať. No premýšľala som, že v obci je hodne penzistov, možno by nebolo zle raz v mesiaci pripraviť pätnásť- – dvadsaťminútové vysielanie v TV Kovačica venované práve im, totiž nám, seniorom. Verím, že by tém bolo veľa a vďačných. Premýšľala som aj o tom, že niektorí seniori už ťažšie alebo vôbec nečítajú, zrak oslabol, skalil sa, ja by som bola ochotná v rámci krátkych posedení čítať básne, úryvky z kníh. Podobné som navrhla aj knihovníčkam v Obecnej knižnici. Žiaci málo poznajú alebo vôbec nepoznajú ľudovú tvorbu, to som zistila teraz, keď som pracovala v knižnici, mohli by sme organizovať čitateľské posedenia… No a z toho môjho ničnerobenia zostane asi nič...“ Kedy sa môžeme tešiť na vašu novú knihu? „Nová kniha je už pripravená, ba čo viac, už je v tlači. Dúfam, že čoskoro vyjde. Bude to darček pod stromček. A keď ide o ďalšie, mám rozpísanú knihu poviedok pre starších. Čaká. Verím, že ju čoskoro zakončím, tak o rok. Niektoré poviedky už takmer dozreli, • KULTÚRA •

iné kysnú a niektorým viem iba náčrt. V poslednom období som málo písala, no nebudem sa hnať do roboty. Kniha musí dlho zrieť. Ako som spomenula, budú to poviedky pre starších čitateľov, niektoré už boli zverejnené aj v našom týždenníku Hlas ľudu.“ Prečo pre starších? „Písať pre deti som začala, keď bola núdza o detskú tvorbu, potom sa to zmenilo v prospech detí. Dnes už máme peknú kôpku nových kníh pre deti, mladých spisovateľov, píšucich pre deti,

čitatelia, prví poslucháči mojich poviedok a zároveň aj prví kritici. Neúprosní, no úprimní. Keď som sa nevedela rozhodnúť, ktorú poviedku zaslať na súbeh, vyzvala som žiakov, aby vybrali. Každá poviedka, ktorú navrhli, získala odmenu. Budú mi chýbať.“ Aká bola rozlúčka so školou, žiakmi, s kolegami? „Rozlúčka? O odchode do dôchodku rozprávam a teším sa naň už viac ako 5 rokov. Totiž pred siedmimi rokmi do výslužby mohli ísť tí, ktorí mali 55 rokov ži-

krokom s voňavou kyticou od kolegyne zostúpila zo školských schodov. V chodbe sedeli upratovačky. ,Pani učiteľka, nech vám je šťastlivo, ‘ zakričali. Nádych. Doma som si dala pohárik. Dva.“ Vyprevadili ste veľa žiakov počas krásnych rokov. Aký je pocit, keď táto posledná generácia vyprevadila vás? „V podvečer mojich narodenín, ináč dôchodcovské dni začali v dni po narodeninách, niekto silno pritlačil na zvonček. Neprestával. Rinčalo to. Trochu som sa rozčertila, prudko roztvorila dvere, vystrčila z nich hlavu, že kto to..., a tam dvadsať tvárí. Líca zružovené, oči rozžiarené a úsmev široký. Moji žiaci. ,Pani učiteľka...‘ Povedali iba zopár jednoduchých slov, no veľmi dojemných. Chvíľu sme si posedeli, s pôžitkom jedli tortu, ktorú priniesli, veď mali po vyučovaní, vypili Posledná generácia, ktorú „vypestovala“. Triedna profesorka stojí prvá zľava. kolu a rozlúčili sa. Spontánne, avšak knihy pre starších takmer vota. Potom sa to skomplikovalo. ani neviem, ako a kedy, aj ruky niet. Možno mojou knihou oslo- Ku každému roku pribúdali me- sme si podali, aj sa objali. vím spisovateľov, načriem do siace, mesiace sa zmenili na roky. Neskutočne krásny koniec. Ako studne prózy pre starších a o pár Nijako prísť po tie potrebné. Kedy v rozprávke. rokov sa budeme tešiť novým už? Kedy? Ale keď dozrel čas Pre také chvíle, pre takéto vzácknihám.“ odchodu, pocity boli zmiešané. ne okamihy sa oplatilo pracovať V knihách sú svedectvá, zá- Z jednej strany som pociťovala so žiakmi. Stálo to za to.“ žitky zo školy, sú niektoré aj ani nie radosť ako radosť, lež poNašej poprednej spisovateľke, autobiografické? koj v duši, že odídem a za sebou špičkovej slovenčinárke a predo„Hovorí sa, že každá kniha je nechám ten bláznivý stresujúci všetkým vynikajúcej profesorke odrazom autorovho života, že školský ruch a zhon, a z druhej želáme veľa šťastných (k)rokov do každej knihy autor vsunie strany ma zachvátila skľúčenosť, na dôchodku. Nech nás ešte dlhé aspoň kúsok z vlastných zážitkov, uznám, aj slzy sa tisli do očí, že roky občerstvuje svojimi knihami, a tak je aj so mnou. Sú niektoré odídem a za sebou nechám ten či už pre deti a mládež, alebo dopríhody, ktoré sa stali mne alebo bláznivý stresujúci školský ruch spelých, a keď sa aj rozhodne na, bratom, mojim deťom. Niekedy a zhon. ako sama hovorí, ničnerobenie, ma však oslovilo iba jedno slovA sama rozlúčka? S kolektívom nebudeme zazlievať, bezpochyby ko. Vhuplo do hlavy a potom sa súčasná. Dobová. Esemesková. si to zaslúžila. Prisvedčí na to k nemu prikmotrili iné, ďalšie A so žiakmi? Posledná triednic- nejeden žiak, ktorému nesebecky a vznikla poviedka. Musím však ká. Ja som rozprávala, oni v tichu a svojsky vštepovala materinskú uznať, že som doteraz pri písaní počúvali a ešte tichšie sa z triedy reč do srdca. Veď je na dôchodku! mala fantastických pomocníkov. vytratili. Moji žiaci... Vždy boli Na zdravie, ničnerobenie! Žiakov. Oni boli nevyschnutým tichí, nenápadní. Nadýchla som prameňom mojich prác, boli prví sa, zhasla som svetlo a slimačím Fotografie: z archívu MKJ 50 /4937/ 12. 12. 2020

Kultúra ĎALŠÍ TÁBOR AKADEMICKÝCH MALIAROV NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Ako vlani a každý druhý rok Jaroslav Čiep

lani v ústrety ústredným oslavám storočnice Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci sa uskutočnil Výtvarný

2020 na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci sa uskutočnil ďalší ročník Výtvarného tábora slovenských akademických výtvarných umelcov v Srbsku. Zúčastnili sa

Umelcov v priestoroch gymnázia navštívila aj riaditeľka Jarmila Vrbovská (v strede)

tábor Karola Miloslava Lehotského. Naň zavolali našich slovenských akademických maliarov, aby sa spoločne bavili, aby boli tvoriví a vytvorili nové umelecké artefakty. Touto cestou sa potom doplnila jedinečná zbierka a expozícia Galérie Karola Miloslava Lehotského. Zbierka je trvalého charakteru, periodicky sa vynovuje a nainštalo-

ho umelci z Kysáča, Nového Sadu a Báčskeho Petrovca. Koordinátorka tábora a autorka projektu Daniela Triašková, zároveň aj výtvarná pedagogička na gymnáziu, nám prezradila, že posmelení úspešným vlaňajším podujatím, na ktorom sa zúčastnilo 13 umelcov, si zaumienili pokračovať v tejto akcii každý druhý rok, keď nie je na programe Bienále slovenských akademických maliarov v Srbsku. Preto vypracovali projekt, ktorý bol schválený grantovou komisiou pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Lenže tohto roku dlhotrvajúca zlá zdravotná situácia trochu zamiešala Reliéfny portrét a Emília Valentíková-Labátová prsty. Predsa však celkom nezmarila vaná je na druhom poschodí starej tento dobrý úmysel. budovy gymnázia vedľa kabinetu – Tohto roku už je, ako je. Plán a učebne výtvarnej výchovy. bol, že sa na každom tábore zúV dňoch 4., 5. a 6. decembra častnia desiati autori. Pre príkaz

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ako pracujete, koľko trvá tábor, čo tvoria účastníci a ktoré techniky používajú? – Pre účinkujúcich sme zabezpečili materiál, ktorý si sami zvolili. Tábor trvá tri dni, od piatka do nedele, školský priestor je pre

v krajine tohto roku v učebni výtvarnej výchovy na gymnáziu sme piati. Tu sme Michal Ďurovka, Emília Valentíková-Labátová, Alena Klátiková a ja, Anna Andrejićová pracuje z domu a s nami piatou účastníčkou je Milada Stankovićová, profesorka biológie, ktorá sa pravidelne zo záľuby zúčastňuje takýchto táborov, krúžkov. Aj tohtoročný tábor je venovaný súčasnému výtvarnému umeniu Slovákov žijúcich v Srbsku, k stálemu dopĺňaniu a zveľaďovaniu zbierky Galérie K. M. Lehotského, ktorá aj bola založená s cie- Daniela Triašková chce prekonať geoľom sledovať tendencie náš- metrickosť v tvorbe ho aktuálneho výtvarníctva. Každý z účinkujúcich prejavuje pandémiu prázdny, takže tu máme svoje aﬁnity a pracuje technikou, pokoj a dobre a komfortne sa nám ktorá mu je najbližšia. Na záver jed- pracuje so všetkými zdravotnými opatreniami. Všetok potrebný materiál táborníci majú zabezpečený, ako aj stravovanie, nocľah a občerstvenie. Všetci, čo maľujú, maľujú akrylovými farbami, lebo sa ľahšie sušia ako olejové farby. Andrejićová doma tvorí s pastelom, pokračuje s krajinkami. Valentíková robí koláž, začala nový cyklus. Zopár mesiacov tvorí niečo Milada Stankovićová pri výtvarnej nové, sú to reliéfne portréty na plátnach, Klátiková má tvorbe relaxuje tiež nový cyklus geometrickej abstrakcie, Ďurovkova poetika je už rozpoznateľná, obrazy sú abstraktné a sama sa do mojich polí, vojvodinských krajiniek, ktoré sú už príliš geometrické, pokúšam vsadiť slovenský ľudový motív, ornament z ľudového kroja. V budúcnosti Michal Ďurovka a jeho abstraktná tvorba plánujem na tento nu prácu ponechajú do galerijnej spôsob tvoriť aj graﬁky. Účastníkom tábora sa darizvierky. Tá doteraz počíta 72 prác a dopĺňame ju ďalšími prácami lo a do galérie pribudli ďalšie predovšetkým mladých autorov. obrazy. • KULTÚRA •

ROZHOVOR S PREDSEDNÍČKOU SKC PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA

Rok v znamení jubilea so storočnicou Šafárika. No v marci po vyhlásení núdzového stavu aktuálnom roku novo- sme pozastavili takmer všetky sadský Šafárik oslavuje aktivity. V každom prípade sme 100. výročie založenia. dodržiavali sme všetky stanoveOd pôvodnej Československej né opatrenia. Jedinou aktívnou besedy Šafárik, cez Slovenský zložkou bola dievčenská spevácka kultúrno-umelecký spolok až po skupina, ktorá pracovala online. súčasné Slovenské kultúrne cen- Čiže umelecká vedúca nám vytrum Pavla Jozefa Šafárika sa cez svetľovala aj prostredníctvom nahrávok. Následne speváčky doma spev samostatne nahrávali a opäť ich vedúca usmernila, opravila. Spoločne sme akože nespievali, lebo je to aj cez súčasnú techniku pomerne zložité. Potom v septembri opäť začali pracovať všetky zložky SKC, hlavne na projektoch súvisiacich s jubilejnými oslavami. A opäť sa všetko zastavilo v polovici novembra, opäť už zo známych dôvodov.“ Takže celý rok – vlastne obdobie Predsedníčka SKC P. J. Šafárika – Vierka Marčo- mimo núdzového staková-Cerovská (foto: z archívu spolubesedníčky) vu – bolo usmernené toto kultúrno-umelecké teleso na oslavy storočnice a na provystriedal veľký počet priaznivcov jekty s ňou súvisiace. Čo sa vám slovenskej vojvodinskej kultúry. Aj podarilo dokonca zrealizovať? v súčasnosti tento spolok v rade „Pokúsim sa predstaviť všetky slovenských vojvodinských patrí projekty osobitne. Začnem s cémedzi najväčšie a najaktívnejšie. dečkom, ktoré je už v podstate Žiaľ, na samotné oslavy 100. výro- nahrané, a zostáva nám iba postčia pôsobenia vplývala celoročne produkcia. Cédečko pod názvom prítomná pandémia. O aktivitách Na Dunajskom moste naspievala a realizovaných projektoch v jubi- ženská a dievčenská spevácka lujúcom roku sa zmienila súčasná skupina a osobitné čísla patria predsedníčka SKC P. J. Šafárika orchestru, čiže inštrumentálnym Vierka Marčoková-Cerovská. partiám. Sú tam najmä zmesi sloKeď sa pozriete na celý rok venských ľudových piesní z Voj2020, ako vieme, poznačený vodiny. Veľmi by sme si priali, bol celosvetovou pandémiou, aby sme pod stromček už dostali ako hodnotíte aktivity v SKC finalizované cédečko. P. J. Šafárika? Do akej miery V rámci storočnice vychádza pracovali tanečníci, speváci, aj monografia Minulosť dneška 3. hudobníci a divadelníci, ale aj Náplňou monografie bude vlastne celé vedenie Šafárika? určitá retrospektíva s akcentom na „V SKC tohto roku nemohlo posledné desaťročie, ktoré bude nič fungovať tak ako sme si to detailne spracované. Monografiu naplánovali. Po zimnej prestávke, rediguje Katarína Melegová-Mektorú máme od 15. decembra do lichová. Aj tento projekt sa blíži konca januára, sme naplno začali ku koncu, takže pevne verím, že plánovať celkový rok a chystať sa aj monografia uzrie svetlo sveta predovšetkým na oslavy súvisiace do konca roka. Miroslav Pap

• KULTÚRA •

Členovia orchestra so ženskou a dievčenskou speváckou skupinou (foto: z archívu SKC)

Sedemnásteho októbra sme realizovali online konferenciu, ktorá bola venovaná 100. výročiu založenia Československej besedy Šafárik v Novom Sade. Konferencie sa zúčastnili početní domáci a zahraniční odborníci, ako aj terajší a bývalí členovia SKC P. J. Šafárika. Výstupom konferencie bude zborník prác zúčastnených členov, ktorý zostavuje Katarína Mosnáková-Bagľašová.“ Z uvedeného vyplýva, že sa predsa dobrá časť práce zrealizovala. Cédečko, monograﬁa a zborník na sklonku roku predsa ešte prispejú k oslavám. Čo sa nepodarilo uskutočniť? „Práve ten najväčší projekt, na ktorý sme sa všetci tešili, zlyhal.

týždeň pred nahrávaním generálny riaditeľ RTV nás oboznámil, že je termín zrušený pre rýchle šírenie pandémie a drastický nárast nakazených. Veľmi nám je ľúto, že sme toto nezrealizovali, najmä preto, že do programu boli zapojené všetky sekcie. No ale chcem zdôrazniť, že tento projekt nezaniká, on aj ďalej zostáva aktívny, ibaže bude prezentovaný a nahraný v čase, keď budú podmienky prajné. Televízia má aj ďalej záujem, ibaže to presunieme do nasledujúceho roku. Možno galakoncert bude potom zapojený aj do programu Európskeho hlavného mesta kultúry 2021. Ešte by som spomenula, že sme plánovali zorganizovať stretnutie

Divadelníci na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči (foto: Elena Šranková)

Čiže nemohol byť uskutočnený pre aktuálnu situáciu. Ide o galakoncert, na ktorom mali vystúpiť všetky zložky SKC. Tvrdo sme pracovali na tom, no vyššia sila to nedovolila. Postupne sme od galakoncertu odstúpili a ďalším plánom bolo, aby program v štúdiu nahrala Rádio-televízia Vojvodina, a to niekde v polovici novembra. Asi

pre seniorov, na ktoré by prišli aj naši partneri – seniori zo Slovenska, z Nižnej. No ani toto stretnutie sa nepodarilo zorganizovať. Dúfam, že budúci rok prinesie krajšie chvíle a možnosť ďalej naplno pracovať a zveľaďovať kultúru. Pevne verím, že sa nezrealizované zrealizuje, na čo sa všetci nesmierne tešíme.“

50 /4937/ 12. 12. 2020

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 50

„Na telefóne“ je mama! Anna Horvátová

pojenie byť na telefóne je správne, ale nie v každom význame, v ktorom ho my v srboslovenčine máme vo zvyku používať. Mucha sedí na telefóne, alebo na telefóne sme si zabudli dôležitý papier, potvrdenie, s významom, že sa to nachádza, stojí na telefóne, je správne. Chybne to máme zaužívané pri konverzácii, keď povieme:„Na telefóne je Maja.“ V srbčine je celkom bežná otázka: Ko je na telefonu? aj odpoveď: Na telefonu je Maja. Je aj v poriadku povedať, v prípade, že osoba nie je pri telefóne: Daj mi mamu na telefon. Okrem tej lexikálnej roviny pri prekladoch treba prihliadať aj na morfologickú rovinu, a teda na predložky. Predložka „na“ v týchto prípadoch neprináleží. V súvislosti s telefono-

vaním treba použiť predložku pri, takže budeme mať: Pri telefóne je Maja. Opýtame sa takto: Kto je pri telefóne? A keď osoba nie je v našej blízkosti a z druhej strany telefónnej linky ju volajú, vtedy to bude znieť takto: Daj mi mamu k telefónu. Rozkazovačné: „Spúšťaj ten telefón!“ alebo podobné:„Musím spustiť telefón.“ sa tiež často používa. Pri význame slova spustiť sa neuvádza aj takýto význam, len uvoľniť niečo tak, že to padne dolu, nechať klesnúť vlastnou váhou a usmerniť tento pohyb: spustiť kotvu do mora, spustiť rakvu do zeme, spustiť ruky do lona, nohy z postele... stane sa nám, že možno aj telefón spustíme, ale keď treba slúchadlo položiť, alebo skončiť rozhovor, označíme to slovesom zlož: Zlož ten telefón.; Musím zložiť telefón.

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

robiť udanie

speváčka Turnerová

otec

Valjevo

dusík

Jaroslav Čiep

pomôcka na chytanie rýb

svätý hliník

časť dňa pocit jesť z hornej strany

herečka Gardnerová osobné zámeno

AS HL DU ĽU rubeľ

opytov. zámeno ostrý okraj

Zreňanin

Leskovac

ampérsekunda

vpíšte: TE

napínať k sebe najlepší výsledok

rádius druh tropického mravca lyrická báseň hra v karty

2. časť tajničky

www.hl.rs

epický

erbium

predložka s

napoly predložka stála pamäť počítača

nástroj na kosenie kosoštvorec

zrakový orgán

red časom vznikla skvelá idea zblížiť literatúry podunajských krajín. Dunaj ako inšpiratívna tematika združenia spisovateľov viacerých krajín ich dal dokopy. Dohodli sa, že budú vydávať antológie svojich spisovateľov s uvedeným menovateľom, ako aj prekladové antológie. Na Slovensku vlani vyšla tlačou publikácia Veľký pán Dunaj s podtitulom Antológia poézie klasikov národných literatúr podunajských štátov. Zostavil ju Miroslav Bielik a vydal Spolok slovenských spisovateľov. V nej boli zahrnutí básnici klasici, ktorých inšpiráciou bola rieka Dunaj. Zoradení sú tam vedľa seba nemeckí, rakúski, slovenskí, maďarskí, chorvátski, srbskí, bulharskí, rumunskí a ukrajinskí klasici. Medzi desiatich slovenských velikánov okrem Kollára, Štúra, Kráľa, Botta, Hviezdoslava... do antológie zaradili aj báseň slovenského vojvodinského spisovateľa Michala Babinku. Tohto roku vyšla ďalšia publikácia v tomto básnickom náhrdelníku o Dunaji. Je to antológia slovenskej poézie Duní Dunaj..., ktorú spoločne zostavili Miroslav Bielik a Katarína Koláriková. Jadro antológie tvoria tri časti. Prvá je poézia slovenských básnikov klasikov o Dunaji, a ako aj v predchádzajúcej

geoprehŕňal metrické vlasy teleso

tropický strom

rádium

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Duní Dunaj... / Antológia slovenskej poézie o Dunaji (ISBN 978-80-8194-123-8)

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, ktorého narodenie si pripomíname 27. marca.

rénium

Peć obrábané pozemky Taliansko

polospánok

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 – VODOROVNE: fonetika, ucho, tvar, toto, osa, breza, ab, ais, NS, I, LE, okop, ťava, Ag, s, Sc, spa, kp, Artur, rok, bača, Alah, Don, terapeut TAJNIČKA: FUTBAL S PAPUČOU

antológii, medzi desiatimi slovenskými velikánmi je i Michal Babinka. Druhú časť tvoria básne súčasných slovenských básnikov o Dunaji. Medzi 38 básnikmi sú aj našinci Viera Benková, Miroslav Demák, Michal Ďuga a Martin Prebudila. Tretiu časť uzaviera poézia zahraničných básnikov o Dunaji v preklade do slovenčiny. Spomedzi 14 zaradených básnikov podstatnú časť tvoria práve poeti zo Srbska. Antológiu Duní Dunaj... vydal Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave. Je rozmerov 22 x 17 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 132 strán. Zviazaná je do tvrdého prebalu a vyšla s vročením 2020. Vytlačila ju Tlačiareň P+M v Turanoch.

Informačno-politický týždenník

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu z 5. decembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • KULTÚRA· OZNAMY •

• KULTÚRA· OZNAMY •

50 /4937/ 12. 12. 2020

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNÁMENIE

OZNAMUJE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VKP Vodovod a kanalizácia z Nového Sadu, Ul. Masarykova č. 17, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Rúrkové studne CB-1, CB-2, CB-3, CB-4, CB-5 a CB-6 so zviazaným potrubím pri zdroji Ratno ostrvo na dodávku vody mestu Nový Sad, na k. p. č. 2842/1, 2842/4, 3216/3 a 3133/1, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba plynových generátorov hlavného podnikateľského strediska NIS, a. s., Nový Sad, s prívodným plynovodom a rekonštrukcia tepelných rozvodní, kategórie B, klasiﬁkačné číslo 122012, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Belehrad, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej cesty I. B triedy č. 21 Nový Sad – Ruma, Partia 1 – Úsek 1, mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75 – Paragovo, s plánovanou trasou štátnej cesty II. A triedy č. 100 od Žeželjovho mosta po mimoúrovňovú križovatku Diaľnica E-75. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ulica rumenačka č. 110, do 18. 1. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs. Verejná rozprava a prezentácia budú 19. 1. 2021 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Republika Srbsko Obec Stará Pazova OBECNÁ SPRÁVA Číslo: 111-26 /2020-III Dátum: 7. decembra 2020 Stará Pazova, Svetosavska 11 tel.: 022/310-170 Podľa článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS č. 21/2016, 113/2017, 113/2017 – iný zákon a 95/2018) Obecná správa Obce Stará Pazova zverejňuje nasledujúce

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 5. decembra 2020 uplynulo 5 rokov, čo nás opustila naša drahá mama a starká

Dňa 5. decembra 2020 uplynulo 5 rokov, čo nás opustila naša drahá

VIERA BOLDOCKÁ

OZNÁMENIE Zverejňuje sa verejný súbeh na obsadenie výkonných pracovných miest v Obecnej správe Obce Stará Pazova. Oznam o verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke Obce Stará Pazova www.starapazova.rs. Náčelník Zoran Uzelac diplomovaný právnik

www.hl.rs

Nositeľ projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1328 + 000 po km 1328 + 500, na medzi k. o. Plavna, k. p. č. 3208, ZO Báč. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

1947 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou, vďakou a úctou si spomínajú: syn Rastislav, nevesta Slávka, vnučky Hanka a Ninka a svatka Viera

Informačno-politický týždenník

VIERA BOLDOCKÁ

1947 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou, úctou a vďakou si na ňu spomínajú: švagriná Mária Boldocká a netere Annamária a Mariana s rodinami • OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-500

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s drahým manželom, otcom, starým otcom a bratom

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: Komunálny inšpektor v Oddelení stavebnej inšpekcie, v hodnosti poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-100 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesta: vykonávateľ postupov verejného obstarávania, v hodnosti poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ na prácach údržby komunálnej hygieny a prácach ochrany zelených plôch, v hodnosti poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ pre urbanistické plánovanie, v hodnosti poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad

VLADKOM FARKAŠOM 10. 1. 1950 – 28. 11. 2020 z Bingule Tíško si trpel, Tvoje ubolené srdce prestalo biť, ale zaspal si, hoci si chcel ešte žiť. S bôľom v srdciach a so slzami v očiach si na Teba vždy budeme spomínať. Neustále si v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Snívaj tíško svoj večný sen, v spomienkach si s nami každučký deň. Navždy zarmútení Tvoji najmilší: manželka Miluška, syn Daroslav, nevesta Maja, dcéra Elenka, zať Željko, vnúčatá: Tijana, Dajana, Anđela, Dennis a Lara a brat Paľko s rodinou zo Starej Pazovy

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s manželom, otcom a starým otcom

zasielame ďalšiemu priateľovi z našej spoločnosti

JÁNOM ARŇAŠOM

MIROSLAVOVI KRAJČÍKOVI

1954 – 2020 z Báčskeho Petrovca

1973 – 2020 z Kysáča

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná.

Krajlo, nedá sa nám veriť, že sa už nikdy viac neuvidíme. Nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Katarína, syn Ján a dcéra Soňa s rodinami

• OZNAMY •

Tvoji priatelia: Gajger, Jure, Ondro, Medo, Pače a Jano s rodinami 50 /4937/ 12. 12. 2020

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku, matku a namiku

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nás opustila naša milovaná mamička

ZUZANU JURICOVÚ

ANNA JURICOVÁ

28. 1. 1933 – 15. 12. 2018 z Padiny

rod. Chrťanová 23. 4. 1925 – 13. 12. 2019 z Padiny

Čas plynie, ale slzy v našich očiach, rana v našich srdciach a spomienky na Teba večne zostávajú.

S láskou a úctou si na ňu spomínajú

Zostaneš navždy v našich srdciach. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

Jej najmilší

večne zarmútení Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul mesiac, čo nie si s nami. Dňa 4. novembra 2020 nás nečakane opustila naša matka

Dňa 4. novembra 2020 nás navždy opustila naša teta

na našu švagrinú a tetu, ktorá nás opustila dňa 4. novembra 2020

ANNA HEVEROVÁ

rod. Martinková 12. 10. 1954 – 4. 11. 2020 z Kysáča Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou si na Teba spomínať.

rod. Martinková 12. 10. 1954 – 4. 11. 2020 z Kysáča Odpočívaj v pokoji.

rod. Martinkovú 12. 10. 1954 – 4. 11. 2020 z Kysáča

Spomienky na Teba máme uschované hlboko v našich srdciach, tu žiješ s nami.

Spomienku na Tvoju lásku a starostlivosť si navždy zachováme v našich srdciach.

S úctou a láskou si na Teba spomíname.

Odpočívaj v pokoji.

Odpočívaj v pokoji. Zarmútení synovia Ján a Pavel

ANNU HEVEROVÚ

Anka, Zlatko a Valentína Urbanovci

Švagriná Tinka a synovec Ján Martinkovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s otcom a apkom

so svatom

JANKOM ŠIMONOM 1949 – 2020 z Kysáča

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Tvoja dcéra Lýdia, zať Goran, vnuk Predrag a vnučka Mihaela

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rodina Urošević zo Šídu

Ľubomír, Marijana a Miloš

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 13. decembra 2020 uplynú 4 roky, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starký

s naším kmotrom

svojmu priateľovi

PAVEL OŽVÁT

1943 – 2016 – 2020 z Kysáča

S úctou a láskou si na neho spomínajú:

manželka Zuzana a syn Emil s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

JANO SVETLÍK 28. 12. 1951 – 13. 12. 2016 z Kovačice

Dni a roky sa míňajú jeden za druhým, a Ty nám chýbaš viac a viac. Zarmútení: manželka Katarína, syn Ján a dcéra Katarína Koreňová s rodinami

MIROSLAVOVI KRAJČÍKOVI

MIROSLAVOM KRAJČÍKOM

27. 8. 1973 – 29. 11. 2020 z Kysáča

1973 – 2020 z Kysáča

Miro, zostaneš navždy žiť v našich srdciach a spomienkach...

Nikdy nezabudneme na Tvoju veselú povahu a úprimné priateľstvo.

Nikdy na Teba nezabudnú: Kmotrovci Miroslav a Jaroslava Vrškovci

Alena, Miroslav, Ľudmila, Michal, Bjanka a Michaela

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším krstným otcom

so svojím priateľom

MIROSLAVOM KRAJČÍKOM

1973 – 2020 z Kysáča

Ďakujeme Ti za rady do života.

1973 – 2020 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Tvoje krstné deti Miroslav a Miloš

divadelníci – KISovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a starkou

ANKOU KREKOVOU 1957 – 2020 z Kysáča

Navždy budeš žiť v našich srdciach a spomienkach. Syn Goran s manželkou Lýdiou a deťmi Predragom a Mihaelou • OZNAMY •

ANKOU KREKOVOU

1957 – 2020 z Kysáča

Očiam si odišla, v srdciach navždy zostala. Dcéra Anuška, zať Spasoje a vnuk Nemanja

Syn Ľubomír, dcéra Marijana a vnuk Miloš

50 /4937/ 12. 12. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. decembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 13. decembra 10.30 Festival spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli z roku 2019, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 15. decembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V najnovšom vydaní pravidelnej relácie diváci budú mať príležitosť nahliadnuť do 17. Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, ktorý zrealizovali v súlade s aktuálnymi opatreniami, teda v pozmenenej forme. V rámci vysielania uvedený bude aj príspevok z výtvarného tábora na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Okrem uvedeného piatkový kolážový blok prinesie aj rad ďalších príspevkov z iných oblastí spoločenského života našich prostredí. Spektrum. V archívnom Spektre hosť v štúdiu opätovne ozrejmí pojem a význam adventu, ako aj ďalšie zaujímavosti týkajúce sa Vianoc, podľa názoru mnohých, najkrajšieho kresťanského sviatku v roku. TV Spomienky. V roku, keď si kultúrne centrum novosadských Slovákov pripomína storočnicu činnosti, vo vysielaní budú podané archívne paberky z jeho bohatých dejín. Tradícia organizovaného zoskupovania sa Slovákov v Novom Sade sa zachovala podnes, ibaže spolok menil názvy. Dnešné Slovenské kultúrne centrum P. J. Šafárika nadväzuje na kontinuálnu a rozvrstvenú činnosť jeho početných sekcií, o čom sa zmieni aj jeho aktuálne vedenie.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 11. decembra – Impulz Sobota 12. decembra – Ďalší vianočný bozk Pondelok 14. decembra – Vianoce naruby Utorok 15. decembra – Cesta za vianočnou hviezdou Streda 16. decembra – Vianočné želanie Štvrtok 17. decembra – Čas plný zázrakov

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 13. decembra Film: Beethovenovo vianočné dobrodružstvo Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Vianočný sľub Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 13. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Duchovný príhovor na tretiu adventnú nedeľu Utorok 15. decembra 16.00 Divadelné predstavenie: Aladin a čarovná lampa Kreslený ﬁlm: Vianočné želanie Piatok 18. decembra 16.00 Film: Ružové sny Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

JESENNÁ SÚŤAŽ V SRBSKEJ LIGE – SKUPINA VOJVODINA SPLNILA OČAKÁVANIA

Novosadská Mladost blízko k cieľu a teraz sú odrazovým mostíkom do klubov adla opona na jesenné vo vyšších súťažiach. majstrovstvá Srbskej ligy Takisto sa v prajnom – skupina Vojvodina. Kasvetle predstavili skúravána sa skončila triumfom sení hráči z vyšších jedného z nováčikov v tejto silnej líg, zvlášť v zostave lige, novosadského mužstva vedúceho mužstva Mladost GAT, ktoré nabralo 47 ligy. bodov. Už v úvode majstrovS doterajším priestiev ligy počítajúcej 20 klubov behom tejto ligy mužstvo z novosadského sídliska kompetentné orBystrica zvestovalo, že o titul gány môžu vyjadriť bude vážne bojovať v dosť silnej spokojnosť, všetky konkurencii tímov zo Sombora, stretnutia sa zohrali Vršca a Pančeva. No tieto kluby v plánovanom terpredsa bodovo nemôžu ohroziť míne, odložených vedúcu Mladost, lebo je rozdiel zápasov pre koro- Všade užitočný: Milutin Jelović z Jednoty ozajstne veľký a niekto z nich navírus našťastie prestúpil do FK Feniks bude mať predsa príležitosť v nebolo, aj pre včaso štyri kluby, alebo to urobiť pobaráži hľadať šancu o postup né zdravotné opatrenia. Medzi stupne. Bolo by asi lepšie v do Prvej ligy Srbska. klubmi ináč vládla veľká rivalita, nastavajúcej sezóne ligu zmenšiť Výborný brankár FK Tisa Dušan Jeseň v tejto súťaži bola príliš nikto si nedovolil zápas vypus- len o dvoch účastníkov, a potom Tasić sa veľmi pričinil k tomu, zaujímavá, od štartu a do posled- aby nováčik z dedinky Adorjan tiť, o body sa tvrdo a hlavne v sezóne 2022/23 súťaž stanoviť ného kola sa hralo či už o titul, zakotvil na 5. mieste (Foto: j. p-ý) korektne bojovalo. Videlo sa na želaných 16 klubov. V tejto alebo záchranu. Niektoré kluby veľa zaujímavých a atraktívnych situácii zostup až šesť alebo aj odišli na dlhú zimnú prestávku takže v ďalšom priebehu ligy sa zápasov s množstvom gólov, čo viac klubov prinesie veľkú nespospokojné, iné zasa nespokojné s dožili iba druhej prehry. Súťaž je korením futbalu, ktoré láka kojnosť a stratu. O tomto by mali bilanciou. Väčšina zápasov bola nebola ľahká, lebo až v 19 ko- divákov na štadión, ale ich po- porozmýšľať kompetentní ľudia príliš vyrovnaná, výsledky tesné, lách sa muselo bojovať o body čet bol pre uvedené opatrenia vo Futbalovom zväze Srbska už okrem vedúcej Mladosti, keďže za sťažených podmienok, bez značne obmedzený. A či sa na pred štartom oveľa ťažšej sezóny. jej hráči iba dvakrát opustili ih- prítomnosti fanúšikov pre bez- jar situácia zlepší pre chorobu, Uvidíme však, čo prinesie život risko so zvesenými hlavami. pečnostné opatrenia v dôsledku ktorá ovládla celú planétu, treba v boji s pandémiou. Prvá prehra v stretnutí s pa- vírusu Covid-19, ktoré kluby trpezlivo počkať. Dôležité bude, (Foto: FK Feniks 1995) aby sa majstrovstvá neprerušili, 1. Mladost GAT 19 15 2 2 48 : 11 47 ako to bolo minulej jari, lebo 2. Radnički 1912 19 10 6 3 37 : 14 36 19 10 6 3 27 : 12 36 by to pre kluby 3. Vršac bol ďalším veľ- 4. Dinamo 1945 19 10 3 6 29 : 22 33 kým problémom, 5. Tisa 19 9 4 6 33 : 25 31 zvlášť keď ide o 6. Radnički (Z) 19 9 4 6 28 : 23 31 financovanie. 19 7 8 4 19 : 14 29 Bodový roz- 7. Prvý máj 19 7 7 5 28 : 22 28 diel až polovice 8. Jednota účastníkov v lige 9. Stari grad 19 9 1 9 25 : 19 28 nie je taký veľký. 10. Borac 19 9 1 9 24 : 24 28 Rozuzlenie prí11. Bečej 1918 19 8 3 8 32 : 32 27 de asi v samom 12. Feniks 1995 19 8 3 8 28 : 29 27 závere jarnej súťaži, hoci sú už 13. Omladinac 19 6 8 5 24 : 16 26 teraz najbližší k 14. Hajduk 1912 19 7 4 8 33 : 28 25 Novozaložený klub Feniks 1995 vznikol z Bratstva 1946, z Prigrevice sa presťahoval zostupu, takmer 15. Sloga 19 7 4 8 24 : 28 25 do Starej Pazovy a zápasy hral na štadióne Suvača v Pećinciach v bezvýhľadnom stave Sloboda 16. Bačka 1901 19 6 4 9 25 : 32 22 19 6 3 10 28 : 45 21 zovskou Jednotou v úvode museli prísne dodržiavať. Pozi- (Novi Kozarci), Dunav (Staré 17. Kozara majstrovstiev bola pre hráčov tívom je skutok, že na zápasoch Bánovce) a Vojvodina z Perlezu. 18. Sloboda 19 2 5 12 15 : 45 11 Mladosti signálom, že do ďalších v lige dostávalo príležitosť hrať Malo by sa predsa vážnejšie 19. Dunav 19 2 4 13 14 : 48 10 zápasov musia vstúpiť vážnejšie stále viac mladých futbalistov, porozmýšľať, či ligu v sezóne Vojvodina 1928 19 1 4 14 9 : 4 1 7 20. a odhodlanejšie, čo sa i splnilo, ktorí tak získali cenné skúsenosti, 2021/22 načim odrazu zmenšiť Matej Bzovský

• ŠPORT •

50 /4937/ 12. 12. 2020

Šport FK HAJDUŠICA NA KONCI JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV PRVEJ JUHOBANÁTSKEJ LIGY

Zlý začiatok – výborný koniec

Mužstvo Hajdušice v okyptenej zostave vyhralo obecnú pohárovú súťaž. Stoja zľava: Cvijić, Z. Lipták, Demse, Maliar, Folťan, Pavlovic, Radović, S. Lipták (člen vedenia); v drepe zľava: Brezičanin, A. Ružić, Knežević, N. Ružić, A. Lipták, Pejčić.

Vladimír Hudec

ebyť pandémie koronavírusu a prerušenia jarnej časti majstrovstiev 2019/20 už po druhom kole, Hajdušičania by v minulej sezóne určite bojovali o obstátie v lige. Keďže prvé dva zápasy prehrali, ocitli sa na predposlednom mieste. Hajdušičania však vďaka rozhodnutiu futbalových fór obstáli v lige a o tom, čo by bolo, ak by bolo, teraz je zbytočné hovoriť. Žiaľ, ani začiatok novej sezóny nebol skvelý. Začali sa opakovať slabé výsledky z minulých majstrovstiev. Nepomohol ani prajný rozvrh, lebo prvé dva zápasy hrali doma. Oba prehrali, pritom inkasovali päť gólov a nedali ani jeden. Prvý gól strelili v treťom kole v Barande (1 : 1), vďaka ktorému získali prvý bod. Nasledovala ďalšia remíza na domácom trávniku s mužstvom Strela z Ivanova (2 : 2)

www.hl.rs

a potom prehra v Padine (3 : 1). Teda v piatich kolách z možných 15 bodov získali iba dva a upevnili sa na poslednom mieste. Nuž a potom ako hrom z jasného neba prišla presvedčivá výhra nad v tej chvíli lídrom tabuľky, mužstvom Budućnost z Alibunara (3 : 1). Na tom zápase Hajdušičania ukázali, že vedia hrať futbal a že môžu vyhrať aj tie najsilnejšie mužstvá. Bol to náznak lepších výkonov, avšak už v nasledujúcom kole utŕžili porážku v Belej Crkve (2 : 1). V 7. kole, teda v polovici sezóny, Hajdušičania mali v hrsti mužstvo Stari Tamiš. Nuž ale v polovici druhého polčasu po chybe mladučkého brankára Cvijića inkasovali bizarný gól, a potom do konca zápasu húževnato bojovali o záchranu jedného bodu. Návrat skúseného brankára Stojanovského a trochu neskoršie aj prvého brankára Melicha mužstvu prinavrátil sebadôveru, čo bolo

Informačno-politický týždenník

vidieť už v Banátskom Novom Sele, kde deklasovali svojho hostiteľa (4 : 1). Po tejto výhre Hajdušičania vyhrali ďalších päť zápasov. Padol Potporanj (2 : 0), ďalší líder tabuľky Partizan Gaj (3 : 2), Spartak Debeljača (1 : 0), Banat Ilandža (3 : 0) a v poslednom kole aj Partizan v Uljme (4 : 2). Prehrali iba v Idvore 1 : 0. Z dna tabuľky sa presťahovali do hornej časti, čo im zaručuje bezpečnejšiu jar, a asi boli najpríjemnejším prekvapením jesene. Hajdušičania počas uplynulej jesene vyhrali 7 zápasov, 3 remizovali a 5 prehrali. Získali 24 bodov, koľko majú aj BAK a Polet, a na základe najlepšieho gólového skóre prezimujú na 6. mieste. Útočníci Hajdušice nastrieľali 26 gólov a zaradili sa medzi účinnejšie mužstvá v lige. Viac gólov od Hajdušice dali iba Partizan Gaj (42), padinská Dolina (35) a BAK Bela Crkva (27). Rovnaký počet gólov ako Hajdušica dali ešte alibunarská Budućnost a Spartak Debeljača.

Je zaujímavé, že jesenný majster Crvena zvezda z dediny Pavliš sa podľa daných gólov (25) nachádza až na 7. mieste. Podľa

Jánošíčan Darko Pavlovic (v modrom drese) sa výborne uplatnil na poste obrancu

• ŠPORT •

Mladosť a skúsenosť dobre fungovala: Ivan Maliar (vpravo) a Anđelko Knežević (vľavo v modrom drese) zohrali všetkých 15 jesenných zápasov

počtu inkasovaných gólov (21) Hajdušica je na deviatom mieste. Najlepším strelcom Hajdušice je rýchly Aleksandar Ružić (12 gólov), ktorý svojou rýchlosťou, šikovnosťou a kľučkami súperov privádzal k zúfalstvu. O polovicu menej gólov dal A. Lipták, z toho až tri z penalty, trikrát trafil siete súperov N. Ružić, dva razy sa úspešne presadil Maliar a raz sa medzi strelcov zapísali Mršić, Radović a Z. Lipták. Počas uplynulej jesene žlto-čierne tričko Hajdušice si aspoň raz oblieklo 22 hráčov. Tréner Milorad Mršić počas celých majstrovstiev mal k dispozícii príliš silné mužstvo. Všetkých 15

majstrovských zápasov zohrali Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Knežević a A. Ružić. O jeden zápas menej v nohách majú Folťan, A. Lipták a N. Ružić, jedenásť zápasov zohral Mršić, desaťkrát v základnej zostave bol Pejčić a schádzal do hry aj zo striedačky. Ostatní hráči v prvej zostave boli omnoho menej – Stojanovski, Cvijić a Spremo štyrikrát, Radović a Petrović trikrát. Poslední dvaja najčastejšie vchádzali do hry ako náhradníci. Raz štartovali aj Demse a Đaković. Ako náhradníci si dresy obliekali ešte aj Miksád, Đukić, Ćulum, Stojkovski a Brezičanin. Najväčšie problémy tréner mal s brankármi. Pre pracovné

Najlepší strelec Hajdušice Aleksandar Ružić (stojí na lopte) bol najväčším nebezpečenstvom pre súperových obrancov • ŠPORT •

záväzky v prvej polovici majstrovstiev nemohli hrať prvý brankár Melich ani skúsený Stojanovski. Tréner sa ich pokúsil nahradiť mladým Cvijićom, frekventantom brankárskej školy z Vršca, ale sa ukázalo, že talentovaný mladý brankár ešte nemá kvalitu pre Prvú juhobanátsku ligu, čo čiastočne bolo príčinou slabých výsledkov na začiatku majstrovstiev. Povedzme ešte i to, že futbalisti Hajdušice počas uplynulej jesene boli nanajvýš disciplinovaní. Pre žlté karty po jednom zápase nehrali iba A. Lipták a N. Ružić, kým ani jeden hráč nemu-

hru v klube nedostávajú žiadnu úhradu, čo je v dnešnom čase, keď väčšina hráčov aj na tejto úrovni hrá za peniaze, priam neuveriteľné! Klub iba cezpoľným hráčom hradí cestovné trovy za príchod na tréningy a zápasy. Na druhej strane klub sa snaží po každom zápase pripraviť občerstvenie, občas aj večeru. Nie sú však zriedkavé situácie, keď si hráči aj sami pre seba a vedenie klubu pripravia pohostenie po zápase, a tak sa všetci spolu kamarátia, čo je vari aj najväčší zmysel zaoberania sa športom na tejto úrovni. Foto: V. Maliar

Priateľstvo a kamarátenie na prvom mieste

sel predčasne pod sprchy pre červenú kartu. Na záver treba povedať, že 6. miesto na konci jesennej časti majstrovstiev v Prvej juhobanátskej lige je najväčší úspech v dejinách klubu. V predchádzajúcich dvoch účastiach v tejto súťaži Hajdušičania strávili iba jednu sezónu. Teraz však nielenže zaznamenali pozoruhodné výsledky a všetkých, ktorí ich na začiatku podcenili, presvedčili, že hajdušické mužstvo na jar budú musieť brať omnoho vážnejšie. K tomu treba povedať i to, že je väčšina hráčov Hajdušice z tejto dediny. Mnohí z nich sú odchovanci futbalovej školy klubu. Okrem toho hráči za svoju

1. Crvena zvezda 2. Budućnost 3. Partizan (G) 4. Dolina 5. BAK 6. Hajdušica 7. Polet 8. Strela 9. Spartak 1911 10. Stari Tamiš 11. Sloga 12. Potporanj 13. Jugoslavija 14. Partizan (U) 15. Banat 16. Radnički (-1)

50 /4937/ 12. 12. 2020

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

10 10 9 8 7 7 7 7 6 6 5 5 5 3 2 1

3 2 4 3 3 3 3 2 3 3 4 2 2 2 2 3

2 3 2 4 5 5 5 6 6 6 6 8 8 10 11 11

25 : 14 26 : 11 42 : 16 35 : 17 27 : 20 26 : 21 21 : 18 25 : 29 26 : 24 18 : 25 17 : 18 17 : 24 12 : 20 16 : 29 15 : 35 9 : 36

33 32 31 27 24 24 24 23 21 21 19 17 17 11 8 5

Šport NAMIESTO IN MEMORIAM: K ODCHODU ŠTEFANA DEMITERA, NAJSTARŠIEHO LALITSKÉHO FUTBALISTU

Legenda na nezabudnutie Juraj Pucovský

o plejády najlepších iste patrí Štefan Demiter, najstarší lalitský futbalista, ktorý sa cestou do večnosti k mnohým svojim spoluhráčom vybral 26. novembra 2020, dvanásť dní predtým, ako by dovŕšil 93. rok života. Namiesto klasického in memoriam zverejníme tu časť futbalovej kariéry a jeho spomienky, ktoré nám pred rokmi rozprával. Štefan Demiter sa narodil 8. decembra 1927 v remeselníckej rodine. Lopta ho zlákala už ako chlapca v krátkych nohavičkách. V rodnej Laliti nebolo takmer dňa, aby sa nešmáral v „bráne“, ktorú predstavoval priestor obmedzený dvoma orechmi na priedomí rodičovského domu. Sused Michal Demiter, obchodnícky syn, vtedy už opravdivý futbalista, kopal lopty, ktoré sa mladučký Štefan snažil chytiť. Neprekážalo mu ani „ihrisko“, tvrdý, tehlami vydláždený chodník, ale predstavte si, ako odreté mohol mať lakte a kolená. Keď prišiel do Petrovca, futbalom zanietený mladík po práci chodil na tréningy a zápasy do Vrbary. Rád by sa aj sám vyskúšal aspoň v doraste, ale majster pletiar Tomáš Poniger mu to nedovolil. Tak učňovi nezostalo nič iné, len obdivovať hru Tkáča, bratov Benkovcov... Na vojenčine, v rokoch 1947 a 1948, v Subotici sa Štefanovi podarilo zastať si medzi žrde opravdivej brány. Strážil sieť brigádneho mužstva, v ktorom hrali Tihomir Bata Ognjanov, neskoršie hráč C. zvezdy a reprezentant Juhoslávie, Zvekanović a iní. Po návrate domov jeho

Štefan Demiter v roku 2004

brankárske kvality v drese Panónie si všimol spoluobčan Mita Đaković, v tom čase tajomník palanskej Bačky, a odviedol ho so sebou. Dva roky bol vedno so Slavkom Maletinom-Vavom, strážcom siete prvého mužstva Palančanov. V roku 1951 sa vrátil domov, založil si rodinu a znovu zastal medzi žrde mužstva Panónie. Zároveň bol kapitánom a trénerom mužstva. Čoskoro zmenil aj miesto v jedenástke, keď opustil bránu a stal sa kanonierom. Bolo to na zápase v dedine Parage. Keď videl, ako útočníci mrhajú šance, na polčase si brankársky dres vymenil s tričkom číslo 9, strelil dva góly... Pred rokmi starší fanúšikovia v Laliti a v okolí si radi zaspomínali na množstvo gólov, ktoré Štefan dával hlavne hlavou. O vynaliezavom a nebezpečnom strelcovi čoskoro sa dozvedeli v osijeckom NK Proleter (dnešný NK Osijek, vtedy člen Prvej ligy Juhoslávie), tréner B. Hügl ho za každú cenu chcel vidieť na tráv-

Počas hosťovania v Kaštel Starom a Trogire v júni 1951: Negovan Krivokuća (kapitán), Michal Žiak, Štefan Demiter, Gavra Tatomirov, Ondrej Ďurčiansky, Momir Popović, Michal Pavlis, Cveta Leskovac, Trifun Preradov, Mirko Petrović a jediný živý Tihomir Teodorović (stoja zľava)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

niku štadióna Gradski vrt, ale to sa predsa nestalo, lebo sa vtedy nerád odchádzalo z rodiska. Namiesto toho roku 1956 si obliekol dres odžackého Tekstilca, v ktorom strelil veľa gólov a úspešne hral do roku 1961, keď pre zranenia menisku v Bečeji musel zavesiť kopačky na klinec. Z futbalu neodišiel. Skončil trénerskú školu a pustil sa do roboty. Po osemhodinovej práci v továrni Ites Lolu Ribara odchádzal na trávnik a neúnavne vychovával od malička nových futbalistov. Mnohí pod jeho dozorom prerástli úroveň odžackého futbalu. Predovšetkým brankár Alfonz Horvatić, ktorý hral v mostarskom Veleži, Maribore a v Rakúsku, Vladko Šimek v RFK Nový Sad a splitskom Hajduku, Ante Bačić v prvoligovej Crvenke, Pavle Pinter, tiež

futbal taký, aký je!“ Po niekoľkých desaťročiach Štefan Demiter skončil aj trénerskú kariéru, ale sme ho na zápasoch Tekstilca vždy stretávali na „svojom“ mieste na tribúne. Keď roky začali tlačiť, zostalo mu obľúbený šport sledovať prostredníctvom televízie. Futbalista Demiter vždy žil skromne, striedmo a športovo. Kým mal živých rodičov, k nim do Lalite išiel výlučne na bicykli, mnoho sa prechádzal, nikdy nefajčil, nechodil po krčmách a donedávna sa mu ani jeden deň nezačal bez urobených najmenej desať kľukov (sklekov)... Hádam preto sa dožil takého vysokého veku! Naposledy sa o Štefana Demitera s veľkou láskou starali dcéra Vlasta a vnuk Miroslav, ktorých náhla a nečakaná smrť otca a starého otca

Na ihrisku Panónie 1. júna 2001 z príležitosti polstoročia hosťovania na Jadrane: (zľava) N. Krivokuća, Š. Demiter, M. Pavlis, T. Teodorović, C. Leskovac, J. Šimek, M. Petrović. Nažive je ešte len T. Teodorović, lebo je oveľa mladší.

v klube z najsladšej dediny, brankár Ćirić a Ičin vo Vojvodine, bratia Josip a Ivan Fegerovci, bratia Rade a Stevan Marjanovićovci a ďalší... Mnohí sa čika (báčiho) Stevana Demitera, ako ho oslovovali hádam všetci v Odžakoch, kde žil viac ako 60 rokov, často spytovali, čo mu dáva práca s pioniermi, dorastencami a prečo nerobí s prvým mužstvom? Vždy im hrdo odpovedal: „Práca s najmladšími je najväčším pôžitkom a najšťastnejší som, keď vidím, že z mojich zverencov vyrastú dobrí futbalisti, ale aj takí istí robotníci, lekári, inžinieri, slovom, ľudia... Prekážalo mu, že prišli časy, keď sa na pedagogickú prácu s mladými športovcami nie veľmi dbá. Rodičia zaplatia, aby ich deti hrali, zasahujú do práce trénerov, chcú viesť klubovú politiku. Preto nám je okrem iného

veľmi zarmútila. Veď 8. decembra by sa dožil 93 rokov. Dcéra Vlasta s veľkým smútkom a so slzami v očiach povedala, že prvýkrát milovanému otcovi k narodeninám neupiekla tortu dobošku, ktorej sa v ten slávnostný deň on tak veľmi tešil. Posledná rozlúčka so Štefanom Demiterom bola v piatok 27. novembra 2020 na lalitskom cintoríne v kruhu najbližšej rodiny a príbuzných. Predsa veľmi pekné gesto urobili z FK Panónia, keď namiesto venca priniesli dres klubu s číslom 9 a pochovali spolu s rakvou. To je najmenej, čo si báči Štefan v tejto chvíli zaslúžil. Nebyť nepriaznivej epidemiologickej situácie, iste by sa viac ľudí, predovšetkým z Lalite a Odžakov, prišlo rozlúčiť s nezabudnuteľnou futbalovou legendou. • ŠPORT •

Mužstvo MOMS Hložany – 6. miesto na 24. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2020

MOMS Hložany: (stoja zľava) Vladimír Miškovic, Stanislav Žembery starší, Ivan Páleš, Ján Pavčok, Ondrej Zahorec; (v drepe zľava) Ivan Kriška, Stanislav Žembery mladší, Daniel Čipkár Foto: Juraj Pucovský

100 ROKOV OCHOTNÍCKEJ ČINNOSTI SLOVÁKOV V NOVOM SADE

Kontinuita a úspechy Miroslav Pap

aleko je rok 1920... Z pôvodnej Československej besedy Šafárik v roku 1948 vznikol Slovenský kultúrno-umelecký spolok a od roku 2010 je to Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika. Toto kultúrno-umelecké teleso malo a dodnes má významné postavenie v kontexte kultúry vojvodinských Slovákov. V súčasnosti v rámci SKC P. J. Šafárika pôsobia: divadelná sekcia, folklórne súbory – detský, mládežnícky a seniorský, spevácke skupiny – dievčenská, ženská a chlapčenská, ľudový orchester, sólisti a komorné zbory – miešaný starší pôsobiaci pri cirkevnom zbore a dievčenský komorný zbor Agapé. Z uvedeného vyplýva, že vyše 100 členov, vojvodinských Slovákov žijúcich v Novom Sade a okolitých prostrediach, majú možnosť uplatniť sa v hudbe, tanci, speve a divadle. Členovia SKC sa každoročne zúčastňujú na početných celomenšinových podujatiach, ako aj v zahraničí, najviac na Slovensku, potom v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku, vo Francúzsku, v Nemecku, Grécku, Čiernej Hore, Česku a inde. Šafárikovci dnes interpretujú a zachovávajú kultúru vojvodinských Slovákov na pozoruhodnej úrovni. Fotograﬁe: z archívu SKC P. J. Šafárika