44 minute read
Inšpiratívne referáty a virtuálne diskusie
from Hlas ľudu 50/2021
Kultúra
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA SLOVAKISTIKA – SÚČASNÝ STAV A PERSPEKTÍVY Inšpiratívne referáty a virtuálne diskusie
Advertisement
Stevan Lenhart
Ústredné oslavy 60. výročia novosadskej slovakistiky sa usporiadali dňa 2. decembra v podobe medzinárodnej konferencie pod názvom Slovakistika – súčasný stav a perspektívy. Toto vedecké podujatie sa konalo v rámci programu osláv Dňa Filozo ckej fakulty v Novom Sade a prebiehalo vo virtuálnej podobe prostredníctvom internetovej platformy Zoom.
Konferenciu moderovala doc. Dr. Jasna Uhláriková, vedúca novosadského Oddelenia slovakistiky, ktorá na začiatku pozdravila účastníkov, a úvodné uvítacie slová patrili prof. Dr. Ivane Živančevićovej Sekerušovej, dekanke Filozo ckej fakulty Univerzity v Novom Sade. Prostredníctvom videoodkazu sa prihovoril Jeho Excelencia Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý novosadským slovakistom zablahoželal k výročiu a tiež poznamenal, že „výučba slovenčiny je veľmi dôležitým poslaním, vďaka ktorému náš jazyk zostáva živý a šíri sa do celého sveta“.
Slova sa tiež ujala Dr. Anastazija Stojšićová Milosavljevićová, pomocníčka pokrajinského tajomníka vysokoškolského vzdelávania a vedeckovýskumnej činnosti. Pochválila organizátorov konferencie a poukázala na to, že s pomocou technologických vymožeností sa im darí aj v období pandémie pravidelne a úspešne realizovať odborné stretnutia na medzinárodnej úrovni. Vo svojom prejave Stojšićová Milosavljevićová tiež povedala, že takéto podujatia budujú dobré meno multikultúrnej a multinacionálnej Vojvodiny a tunajší vedci významne prispievajú k zapájaniu sa našej krajiny do európskych a svetových vedeckých prúdov. Pozdravný príhovor mala aj Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Zdôraznila, že NRSNM si mimoriadne váži a vysoko hodnotí prácu novosadktorej sa vyučuje slovenčina ako materinský jazyk. Táto skutočnosť je možná vďaka tomu, že Slováci v Srbsku rozvíjajú svoj jazyk, literatúru a kultúru, ale aj vďaka prostrediu a ovzdušiu na
Konferenciu moderovala doc. Dr. Jasna Uhláriková
ského Oddelenia slovakistiky; zároveň pripomenula, že NRSNM udelila tomuto oddeleniu Zlatú plaketu za výnimočný prínos v oblasti vzdelávania.
Vedúca novosadského Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasna Uhláriková a jej zástupkyňa prof. Dr. Marína Šimáková Speváková Filozo ckej fakulte, ktorá nám vyučovanie a zveľaďovanie na vysokoškolskej úrovni umožňuje a podporuje ho. Naše slovakistické oddelenie sa špeci cky zameriava aj na výskum menšinovej slovenskej literatúry, bádanie jazyka v kontakte so srbským a inými jazykmi, výskum litera-
Medzinárodná slovakistická porada prebiehala vo virtuálnej podobe
v úvodných príspevkoch priblížili charakter a dejiny tunajšej slovakistiky, informovali o činnosti a zamestnancoch oddelenia, ako aj o spolupráci s inými oddeleniami, univerzitami a vedeckými inštitúciami. Šimáková Speváková o. i. povedala: „Oddelenie slovakistiky na Filozo ckej fakulte Univerzity v Novom Sade je vysokoškolskou katedrou, v rámci túry a kultúry v širšom kontexte a vo vzájomných interkultúrnych a interdisciplinárnych súvislostiach.“
V rámci stručných dejín novosadského Oddelenia slovakistiky vedúca doc. Dr. Jasna Uhláriková tiež uviedla, že celkovo dodnes slovenčinu ako materinský jazyk v rámci dvojročného štúdia (ktoré trvalo do roku 1974) ukončilo 36 študentov, štvorročné štúdium podľa starého a nového programu ukončilo 160 študentov, masterské štúdium ukončilo 22 študentov, magisterské štúdium podľa niekdajšieho starého programu ukončilo 6 študentov a k dnešnému dňu bolo obhájených 17 doktorských dizertácií.
Pracovná časť konferencie Slovakistika – súčasný stav a perspektívy prebiehala v rámci troch paralelných sekcií a prvé referáty predniesli profesori na dôchodku, ktorí položili pevné základy tohto vedného odboru u nás: Dr. Michal Harpáň (prednáška pod názvom K problematike návratných motívov, tém a naratívnych postupov v próze Pavla Vilikovského), Dr. Miroslav Dudok (Quo vadis, slovenčina) a Dr. Jarmila Hodoličová (120 rokov od narodenia Adely Čajakovej-Petrovičovej (1901 – 1976)). Počas tohto celodenného vedeckého podujatia prezentované boli príspevky z niekoľkých tematických okruhov: slovenský jazyk, slovenská literatura, jazyky v kontakte, preklad, interdisciplinárnosť a kultúrne dejiny Slovákov. Na konferenciu bolo prihlásených vyše 60 autorov z viacerých slovakistických stredísk (zo Srbska, Slovenska a z iných krajín) a ich príspevky budú neskoršie publikované v tematickom zborníku.
Po odznení všetkých referátov doc. Dr. Jasna Uhláriková na záver konštatovala, že konferencia bola tematicky a obsahovo výrazne rôznorodá, príspevky boli inšpiratívne a podnietili zaujímavé diskusie. Vyjadrila tiež presvedčenie, že slovakistické rozhovory na prezentované témy budú v budúcnosti pokračovať aj pri skutočných stretnutiach a nielen vo virtuálnom priestore.
Foto: z archívu Oddelenia slovakistiky v Novom Sade
KYSÁČSKE LITERÁRNE PERO 2021 Písalo rozprávku takú...
Anna Legíňová
Štvrtok 25. novembra 2021 bol v Kysáči vyhradený pre pekné slovo. Tešili sa na neho literáti a priaznivci poézie a prózy, ktorí s netrpezlivosťou Vladimíra Mičátka. Prvý pokus o tvorbu krásneho slova sa teda vydaril, aj keď návštevníkov bolo síce menej.
O literárne pero súťažilo 9 kandidátov. Ceny sa dostali nasledujúcim autorom: 1. miesto obsa-
Mária Ferková-Topolićová s predsedom KUS V. Mičátka Michalom Francistym odhalili obraz s podobizňou Vladimíra Mičátka, ktorý bude krášliť steny Slovenského národného domu
čakali, aby sa takéto niečo udialo. Večierok bol už skôr zahlásený, ale pretrvávali obavy, či sa s ohľadom na bezpečnostnú situáciu realizuje. Večierok predsa bol, a to aj vďaka Michalovi Francistymu, šikovnému predsedovi KUS dila Svetlana Gašková, 2. miesto obsadili Michal Francisty a Michal Ďurovka a 3. Lucia Stajićová a Anna Legíňová. Špeciálnu cenu za text získala Zuzana Grňová-Agárska. Bola pochválená, lebo v prozaickom texte použila nárečie. Každý súťažiaci prečítal vlastnú prózu, respektíve tri vlastné básne, a Svetlanine prečítala Anna Asodiová.
Prednes poézie a prózy kysáčskych autorov hodnotili hostia, a to komisia v zložení: spisovateľka, prekladateľka a poetka Zdenka Valentová-Belićová, ktorá prezentovala aj svoju najnovšiu tvorbu, a riaditeľ SVC Vladimír Valentík, ktorý prítomným ozrejmil najnovšiu edíciu Predsa koľaj a publikácie, ktoré v nej vydali. Traja odmenení získali perá na písanie a knihy, ostatní knihy zo SVC a autorské knihy od Zdenky Valentovej-Belićovej.
Večierok prebiehal na počesť Vladimíra Mičátka, a to presne v deň 99. výročia jeho smrti. Mária Ferková-Topolićová namaľovala portrét tohto
Zuzana Grňová-Agárska (zľava) prevzala špeciálnu cenu a ďakovný diplom od Zdenky Valentovej-Belićovej
spisovateľa, prekladateľa, prozaika a národovca a slávnostne ho pri tejto príležitosti odhalila. Večierok hrou na husliach doplnila Lucia Stajićová.
Vladimír Valentík prezentuje publikácie SVC
LITERÁRNY VEČIEROK V STAREJ PAZOVE. V organizácii staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića vo štvrtok 2. decembra prebiehal ďalší literárny večierok, na ktorom verejnosti predstavili knižnú prvotinu Svetlany Bićaninovej z Belehradu Priče nošene košavom.
Autorka, ktorá je z povolania ekonómkou, rozhodla sa pre inú prácu a zaoberá sa písaním. V knihe sa zameriava na vzťahy medzi mužmi a ženami, na komplikované životné príbehy o láske, (ne) porozumenia a pod. Písala ju dva a pol roka a zverejňovala najprv na Instagrame, kde rýchlo oslovila publikum. V súčasnosti píše román a o knihe hovorila v neformálnom rozhovore so Sanjou Lovrenovou, novinárkou z Nového Sadu. Lovrenová povedala, že je toto kniha so životnými príbehmi a každý sa môže v nich nájsť. V mene pazovskej knižnice sa prihovorila a hostky pozdravila Dragana Milašová, riaditeľka ustanovizne.
Na fotogra i: Svetlana Bićaninová (zľava) a Sanja Lovrenová.
A. Lš.
DVE VÝSTAVY INSITNEJ MALIARKY ANNY KOTVÁŠOVEJ Jedna na Slovensku, jedna v Srbsku
Olinka Glóziková-Jonášová
Umenie nepozná hranice a skutočne ani hranice spôsobené pandémiou. Svedčia o tom fakty, že sa insitnej maliarke Anne Kotvášovej z Padiny za posledné dva mesiace, teda aj napriek nepriaznivej epidemiologickej situácii, podarilo usporiadať až dve samostatné výstavy obrazov – jednu v Srbsku a druhú na Slovensku.
Obrazy Anny Kotvášovej boli najprv od 25. októbra celý mesiac sprístupnené verejnosti na výstave v Radnici mesta Banská Bystrica. Výstavu pod názvom Spomienka z detstva na moju Padinu otvorila vedúca Oddelenia medzinárodných vzťahov a zahraničného obchodu Zuzana Gajdošíková. Na záver vernisáže sa prihovorila aj autorka. Bola to Kotvášovej jubilejná 75. samostatná výstava. „Gajdošíková skrátka porozprávala o našom insitnom umení, zároveň sa zmienila aj o mojej tvorbe,“ povedala v našom rozhovore insitná maliarka a pokračovala: „Keďže je aj na Slovensku, rovnako ako u nás, epidemiologická situácia nepriaznivá, na výstave mohlo byť prítomných najviac 20 osôb. Pritom všetci museli mať certi kát o zaočkovaní, takže umelecký program, ktorý sa spravidla koná na vernisážach, vystal.“
Na tejto výstave Kotvášová prezentovala 45 olejomalieb na tému, ako vyplýva aj zo samotného názvu výstavy, spomienok z detstva na jej rodnú dedinu.
O necelý mesiac bola usporiadaná jej ďalšia samostatná výstava, v poradí 76., v Galérii Ikar v Zemune. Úvodné slová na slávnostnom otvorení výstavy
Záber z otvorenia výstavy Spomienka z detstva na moju Padinu v Banskej Bystrici
patrili Tatjane Surljićovej, vedúcej Galérie pri Dome letectva v Zemune, kým výstavu otvorila Jarmila Trnovská, predsedníčka Združenia padinských umelcov Smäd. Slávnostný tón tejto výstave udala profesorka hudobnej kultúry na dôchodku Ljiljana Arsenovićová interpretáciou skladby na klavíri. Slova sa ujala aj sama autorka výstavy, ktorá sa poďakovala všetkým prítomným, že si prišli pozrieť jej olejomaľby.
Anna Kotvášová inšpiráciu pre svoje maľby čerpá v spomienkach na svoju rodnú Padinu, a preto aj jej 76. výstava niesla názov Moje detstvo.
Foto: z archívu A. Kotvášovej
STARÁ PAZOVA Bohatý výtvarný potenciál
Anna Lešťanová
Slávnostné otvorenie tradičnej decembrovej výstavy členov Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy (ZVUSP) sa konalo v piatok 3. decembra v aule divadelnej sály. Početných milovníkov výtvarného umenia privítala Zorica Opavská, predsedníčka združenia. Vo svojom príhovore okrem iného povedala: „Výtvarné umenie je prostriedkom vyjadrovania sa, ktoré umožňuje jednotlivcovi, aby vyjadril každú časť svojej bytosti bez vyslovenia žiadneho slova. Vzťah medzi dielom a návštevníkom môže často dosiahnuť úroveň porozumenia, v tichu, ako medzi dvomi ľuďmi, bez žiadneho ďalšieho vysvetľovania.“
Na výstave, ktorá je otvorená do 13. decembra, sa zúčastňuje 32 autorov so 49 dielami: najviac je olejomalieb a malieb akrylovými farbami s rozličnými tematikami a vystavených je aj 6 sôch z dreva. Táto expozícia je svedectvom bohatého potenciálu členov združenia. Výstavu otvorila Anđelka Maliová, predsedníčka Správnej rady Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, ktorého členkou je i toto združenie. Maliová poukázala na tohtoročné výnimočné výsledky, ktoré dosiahli tak výtvarní umelci – ochotníci, ako aj profesionáli združenia. „Rok 2021 je pre výtvarných dejateľov zo Staropazovskej obce najúspešnejším za posledných 17 rokov, odkedy sa ZVUSP zúčastňuje na prehliadkach“,
Početní milovníci výtvarného umenia
pripomenula predsedníčka SR Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Zároveň zahlásila, že rok 2022 sa bude niesť v rámci veľkého jubilea – 40 rokov organizovaného pôsobenia výtvarníkov v tejto obci.
V kultúrno-umeleckom programe vystúpil tamojší básnik Aleksandar Stevanović. Súčasťou výstavy je aj katalóg a jeho ideovými tvorkyňami sú Zorica Opavská a Dragana Oluićová, akademická maliarka zo Starej Pazovy.
UMELECKÉ DIELNE V KYSÁČI Nové vzácne zručnosti
Vladimír Sabo
Uplynulý víkend v Kysáči prebiehalo podujatie pod názvom Slovenské ľudové remeslá. Autorom projektu je Michal Ďurovka, akademický maliar a profesor výtvarnej kultúry. Tento projekt sa realizoval s nančnou podpo-
rou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dielne sa konali tri dni – od 3. do 5. decembra. Boli to dielne z drotárstva, výšivkárstva a maľovania na skle.
V piatok sa realizovala dielňa z drotárstva, ktorej vedúci bol umelec remeselník Michal Francisty z Kysáča, ktorý žil rad rokov na Slovensku, kde sa zdokonalil v drotárskych zručnostiach. Práve toto umenie a drotársku techniku priblížil deťom. V sobotu bola dielna slovenského ľudového výšivkárstva, ktorú viedla renomovaná výšivkárka a ľudová umelkyňa Zuzana Grňová-Agárska. Zuzana deťom „vytrukovala“ slovenské ľudové ornamenty, ktoré sa v minulosti vyšívali na vankúše a obrusy. Deti ich podľa nakresleného vzoru vyšívali pomocou kolieska na vyšívanie. Tretiu dielňu – maľovanie na skle viedla známa umelkyňa tejto techniky Anna Valentová-Legíňová z Báčskeho Petrovca. To je špeci cká a náročná technika, s ktorou sa nemôžu deti často stretnúť v škole a ani doma.
Asistentkou týchto dielní bola magisterka výtvarného umenia v odbore gra ky a profesorka výtvarnej kultúry v Báčskom Petrovci Daniela Marková. Povedala nám, že z Báčskeho Petrovca na tieto dielne prišli štyri žiačky, ktoré majú umelecký talent. Prišli by aj viacerí, ale mali iné povinnosti. Profesorka Marková s profesorom Ďurovkom už spolupracovala. Žiaci z Kysáča prichádzajú na tábor Makovička do Báčskeho Petrovca. Tento tábor trvá jeden deň, kým v Kysáči dielne trvajú tri dni. Je to dobre, žiaci majú viac času a môžu lepšie zdolať techniky, pritom sa aj kamarátiť a vymeniť si skúsenosti.
Vedúca výšivkárskej dielne Zuzana Grňová-Agárska s potešením konštatovala, že na tejto
akcii mali 15 žiakov z Kysáča a Báčskeho Petrovca a bol tu i jeden chlap, ktorý prejavil záujem o všetky dielne. Niekoľko žiakov už majú „dobrú ruku“ na vyšívanie, robili to už doma, ostatní dobre pochopili. Pri vyšívaní slovenskej ornamentiky sa často používajú modré farby. Pri cibuľkových vzoroch je až päť – šesť odtieňov modrej farby a žiaci si ich vraj dobre zladili.
Podľa slov Anny Valentovej-Legíňovej pri maľovaní na skle sa používajú špeciálne farby, žiaci sa s touto náročnou technikou stretli po prvýkrát, zdolali ju veľmi dobre a pekne maľovali. Zostalo im ešte len doma „zapekať“ v rúre hotové práce. Poznamenala, že takéto dielne treba čím častejšie organizovať. Medzi žiakmi je veľký záujem, ale aj tentoraz pre pandemické opatrenia počet frekventantov bol obmedzený.
Na záver všetci účastníci dielní dostali primerané darčeky. A v nedeľu po skončení projektu bola nainštalovaná výstava ich prác. Prišli si ju pozrieť ich rodičia, starí rodičia, súrodenci. Bolo počuť, že žiaci dobre zdolali dielne a vytvorili priam výnimočné práce.
Fotogra e: z archívu dielní
47. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV Online a nad očakávanie úspešne
Anna Francistyová
V dôsledku epidemickej situácie aj priebeh tradičnej Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov musel byť zmenený. Na rozdiel od doterajších 46 ročníkov, keď sme si prednes krásneho slova vychutnávali priamo, tohtoročný 47. ročník prebiehal netradične – online. Organizátorovi súťaže – Redakcii programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad – v určenej lehote boli zaslané videonahrávky básnických či prozaických textov, ktoré potom zhodnotila trojčlenná odborná porota v zložení: Katarína Melegová-Melichová, Zuzana Týrová a Anna Chrťanová-Leskovac. Rozhodnutie zverejnila na malej slávnosti v pondelok 6. decembra v Média stredisku v novej budove RTV na Mišeluku, keď boli najvšetky ich očakávania. Prítomným recitátorom a ich učiteľkám blahoželal k vzácnemu úsiliu a úspechu v zachovávaní kultúry hovoreného slova a slovenskej identity József Klemm, zástupca generálneho riaditeľa Verejnej mediálnej ustanovizne Rádio-televízie Vojvodina, ktorý zdôraznil, že čítaním a recitovaním nielenže si obohacujeme slovník, ale aj dušu. Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, preniesla i pozdravy Libušky Lakatošovej, predsedníčky NRSNM, a zdôraznila význam podujatí, ktoré zachovávajú slovenskú materinskú reč, slovenskú kultúru a vzdelávanie po slovensky. Tam bezpochyby patrí aj táto recitačná súťaž, preto ju NRSNM bude aj naďalej podporovať. Aj Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku,
Odmenení recitátori s predstaviteľmi spoluorganizátorov
úspešnejší recitátori i odmenení. Trefný dátum – 6. december, teda Mikuláša, pridal tejto slávnosti novú dimenziu. Radosť z obvyklých mikulášskych darčekov pripomenul vo svojom príhovore i Martin Prebudila, šéfredaktor Slovenskej redakcie RNS. Konštatoval, že vlani – po prvýkrát v dejinách tohto podujatia – súťaž sa zo známych dôvodov nekonala, ale teraz sa zmohli a aspoň takto online a za uctievania všetkých protipandemických opatrení ju predsa zorganizovali. Teší ho, že výsledky aj takej súťaže presiahli zopakoval význam škôl a snáh učiteľov v zachovaní slovenskej identity. Moderátorka Anna Asodiová osobitne privítala i Miladu Popovićovú, hlavnú a zodpovednú redaktorku I. programu Rádia Nový Sad, a Vojina Popovića, hlavného a zodpovedného redaktora III. programu Rádia Nový Sad.
Tohto roku v prednese krásneho slova súťažilo 58 recitátorov a zaradení bolo do piatich kategórií. Z tých 58 nahrávok 44 sú s prednesom žiakov základných škôl z 10 prostredí a 14 je prednesov stredoškolákov a študentov – predstaviteľov 7 škôl, jedného spolku, miestneho matičného odboru a divadla. Slovami vďaky a úcty organizátorov a všetkých prítomných na slávnosti ukončenia 47. Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov oslovila i členka odbornej poroty Zuzana Týrová. dvaja recitátori: Anabela Myjavcová z Petrovca (1. miesto), ktorú nacvičila M. Anušiaková-Majerová, a Andrej Simendić zo Starej Pazovy (3. miesto), ktorého na súťaž pripravila Anna Simonovićová.
Novou kategóriou je prednes poézie žiakov, ktorí chodia na
Hostia na slávnostnom vyhodnotení súťaže
Zdôraznila význam súťaže i v pestovaní kultúrneho prejavu a spisovnej slovenčiny. Vzápätí vyhlásili a odmenili najúspešnejších.
V kategórii prednesu poézie žiakov nižších ročníkov boli odmenení: Daniela Filipovićová z Petrovca (1. miesto), Milan Majera z Petrovca (2. miesto) a Sára Poničanová z Bieleho Blata (3. miesto). Danielu a Milana nacvičila učiteľka Miluška Anušiaková-Majerová a Sáru Adela Obšustová. Za najlepší prednes poézie žiakov vyšších ročníkov odmeny získali: Tatiana Filipovićová z Petrovca (1. miesto), Maša Lončarová z Petrovca (2. miesto), Mia Majerová z Petrovca (2. miesto) a Dávid Simendić zo Starej Pazovy (3. miesto). Tatianu, Mašu a Miu nacvičila M. Anušiaková-Majerová a Dávida Lýdia Gedeľovská.
Za prednes prózy žiakov vyšších ročníkov bol odmenený iba Aleksandar Asodi z Kysáča (1. miesto) a nacvičila ho Ľudmila Berediová-Stupavská. Spomedzi stredoškolákov a študentov za prednes poézie boli odmenení hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Tu odmeny získali: Karolína Mijatovićová z Erdevíka (1. miesto), ktorú nacvičila Ruženka Ďuríková, Andrea Šulcová z Čelareva (2. miesto), ktorú pripravila Mária Kukučková-Supeková, a Anđela Farkašová zo ZŠ v Erdevíku (3. miesto), ktorú pripravila Soňa Sládeková.
Keďže prednesy účastníkov boli zverejnené na internete, mohli hlasovať aj virtuálni poslucháči či diváci. Najviac „lajkov“ dostal a stal sa víťazom online hlasovania Kristián Baďura zo Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade a nacvičila ho Milina Struháriková.
Odmeneným ceny udeľovali Svetlana Zolňanová a Branislav Kulík. V organizácii súťaže pomohli, teda o odmeny sa postarali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. A primerané darčeky pripravili i pre všetkých zúčastnených recitátorov.
Anna Legíňová
V nedeľu 5. decembra uzavreli sa bohaté divadelné hody v Kysáči. Vo veľkej sieni Kultúrneho centra Kysáč počas 7 dní si nielen Kysáčania, ale aj ostatní nadšenci umenia mohli pozrieť zaujímavé a kvalitné divadelné predstavenia.
Úvodom sa všetkým prihovoril riaditeľ KC Pavel Surový, ktorý vyzdvihol: „Najdôležitejšie je, že spájame slovenské dediny a že si na záver môžeme pozrieť predstavenie Tanec ohrozených vtákov. Môžem byť spokojný, že v tomto roku KC vyprodukovalo 2 divadlá, na nasledujúcu sobotu (11. decembra, pozn. autorky) o 17. hodine bude premiéra vyčnieval. Riaditeľ poprosil, aby rodičia deti posielali na divadelné dielne a vyjadril veľkú vďaku ochotníkom, Jánovi Privizerovi a rodičom.
Skôr ako vyhodnotili tohtoročný Festival Zuzany Kardelisovej, festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti, odovzdali cenu podľa hodnotenia odbornej poroty za najkreatívnejší plagát na festivale DIDA v Pivnici Ivanovi Sabovi, ktorý je autorom plagátu predstavenia Dvaja Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč. Ivan nebol v Pivnici, a preto sa rozhodli odovzdať mu cenu v Kysáči.
Odmenená herečka Martina Benková (zľava)
nasledujúceho divadla a chystáme ešte jedno, ktoré bude mať premiéru koncom roka alebo po Novom roku.“ Surový vyzdvihol, že Zuzana Kardelisová môže byť hrdá na nich, že nezahanbujú jej dielo a keď sa pozrieme na ostatné festivaly, Kysáčania zožali najväčšie úspechy. Vždycky bolo cieľom ísť dopredu a podať niečo nové. V KC Kysáč sa pracuje naplno. Kysáč mal prvú spevácku skupinu a prvé detské divadlo. Hrdil sa vždy lídrami a cieľom bolo, aby vždycky duchovne a intelektuálne
Správu odbornej poroty prečítala moderátorka Andrea Miháľová. Odborná porota v zložení: Milina Chrťanová (predsedníčka), Anna Asodiová a Ján Kohút (členovia) mala príležitosť spolu s obecenstvom pozrieť si 4 súťažné predstavenia, ktoré sa snažili poukázať na poslanie a postavenie ženy v spoločnosti. „Odborná porota konštatuje, že 18. Festival Zuzany Kardelisovej sa zameral na vnútorný svet človeka, zaťaženého nepriazňou osudu, tlakom svedomia, či stojacom na prahu dospievania.
Z víťazného predstavenia Dvaja
Núti diváka ponoriť sa do hĺbky svojej duše, odhaľovať jej skryté zákutia, vyrovnať sa s temnom, alebo sa z neho vytrhnúť, ale neprestať hľadať cestu von a smerovať k vyslobodeniu či očiste, ktoré iste prídu. Tak ako Zuzana Kardelisová bravúrne stvárňovala postavy na javisku, aj tentoraz sme videli poctivo a svedomite hercami vymodelované osudy javiskových postáv, oslovujúce naše myslenie a cítenie. Aj ostatné divadelné zložky, ktoré dotvárajú konanie hercov na javisku, ako je scénogra a, kostýmy, hudba, efekty – tvorili súlad a rámcovali logický celok...“
Na 18. Festivale Zuzany Kardelisovej odborná porota udelila diplomy: členom Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade – za zveľaďovanie divadelníctva v Novom Sade, členom Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč – za scénogra u v predstavení Dvaja, členom Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč za javiskovú tvorivosť v predstavení Bozky, osobitnú cenu Kultúrneho centra Kysáč udelili Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice za predstavenie Jaena Geneta Slúžky v réžii Dragana Karlečíka.
Cenu za prácu ženskej osoby pri realizácii predstavenia odborná porota udelila Alexandre Papovej z Nového Sadu, Cenu Zuzany Kardelisovej za najúspešnejšie stvárnenie ženskej postavy Martine Benkovej za stvárnenie postavy Júlie Višňovskej v predstavení Predposledný súd autora Vlada Móresa.
Cenu za najlepšie predstavenie na Festivale Zuzany Kardelisovej udelili hre Júliusa Barča-Ivana Dvaja v podaní členov Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč.
Odborná porota navrhla tieto predstavenia ako reprezentantov slovenskej divadelnej tvorby v Srbsku na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom (Slovensko): Slúžky autora Jeana Geneta v podaní Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice a hru Dvaja autora Júliusa Barča-Ivana v predvedení členov Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč.
Na festivale v Kysáči tohto roku zo známych epidemických dôvodov zahraničných súborov nebolo. Treba ešte povedať, že sa v moderátorskej úlohe v sobotu vyskúšala aj mladučká nádejná herečka Jana Čižmanská.
Divadelné dosky na chvíľku oddychujú... Po skončení festivalu môžeme konštatovať, že aspoň na chvíľku si milovníci divadla mohli oddýchnuť od všednej každodennosti a ponoriť sa do sveta ilúzie, vžiť sa do cítenia postáv, prežívať s nimi a zažiť katarziu, ktorú divadlo vyvoláva.
V GALÉRII MIRY BRTKOVEJ Výstava staropazovských akademických umelcov
Anna Lešťanová
Už tradične v poslednom mesiaci v roku v staropazovskej galérii Miry Brtkovej vystavujú tamojší akademickí umelci. Vernisáž sa tentoraz konala v pondelok 6. decembra a výstavu, ktorá je otvorená do 10. januára 2022, otvoril jeden zo staropazovských akademických umelcov – Marjan Karavla, odborný spolupracovník v Stredisku pre kultúru Stará Pazova.
M. Karavla pripomenul, že od roku 2017 sa usporadujú bienálne výstavy staropazovských akademických umelcov a toto je v poradí tretia z uvedeného cyklu. Autori sa milovníkom výtvarného umenia predstavujú s novými dielami, ktoré vytvárali aj počas tejto pandemickej situácie. Zároveň prejavil spokojnosť, že sa na tejto najnovšej kolektívnej výstave staropazovských akademických umelcov zúčastňujú všetky generácie, čo jej dáva osobitnú hodnotu.
Na tomto decembrovom bienále so 17 dielami sa zúčastňuje 9 akademických umelcov, či rodákov zo Starej Pazovy: Ján Agarský (1962 Stará Pazova), Zoran Kačarević (1940 Kruševac), Miroslav Havrilov (1975
Z deväť staropazovských akademických umelcov na vernisáži oprávnene nebola iba Alena Klátiková
Belehrad), Dragana Oluićová (1991 Belehrad), Alena Klátiková (1991 Nový Sad), Jozef Klátik (1948 Stará Pazova), Marjan Karavla (1970 Belehrad), Martina Hlodová (1980 Zemun) a Milica Jakšićová (1975 Stará Pazova). Z vystavených diel 4 sú sochy, kým ostatné umelecké práce autori zhotovili kombinovanou technikou, kde dominuje gra ka a akryl na plátne. Všetci autori sú známymi, renomovanými umelcami a vystavujú na početných podujatiach či už samostatne alebo kolektívne. Tentoraz sa niektorí staropazovskí akademickí umelci, ako uviedol Karavla, predstavujú i s novinkami vo svojej tvorbe, čo je ďalším obohatením tejto výstavy.
59. HUDOBNÝ FESTIVAL DETÍ VOJVODINY Zlaté festivalové medaily
Andrea Rojková
Hudobný festival detí Vojvodiny – Koncert zborov a orchestrov sa už roky organizuje v Báčskej Topole. Tohto roku sa pre pandemickú situácie realizoval online. Na 59. ročník tejto pokrajinskej súťaže, ktorej organizátormi sú Zväz umeleckej tvorivosti ochotníkov Vojvodiny v spolupráci so Srbským kultúrnym centrom Vuka Stefanovića-Karadžića v Báčskej Topole, výzvu, aby poslal svoje nahrávky, dostal aj Orchestrík Základnej školy Jána Kollára v Selenči. Orchestrom dirigoval Dr. Juraj Súdi a predstavili sa týmto repertoárom: S. Petrović, C. Mirković Salaš u malom ritu, G. Verdi Zdravica (Travijata), Đ. Balašević Neki novi klinci, zmes slovenských ľudových piesní.
Na tomto festivale sa zúčastnil aj Orchester Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, ktorým dirigentom je Pavel Tomáš st. Zaslal nahrávky s týmito skladbami: P. Tomáš Hymna školy, J. S. Bach Kad radost i veselja slast (úryvok zo Seoskej kantaty). Ďalšími účastníkmi boli: Orchester ZŠ Rastka Nemanjića – svätého Savu z Novej Pazovy, Orchester ZŠ Simeona Aranického zo Starej Pazovy a Orchester ZŠ Paju Marganovića z Deliblata. Zúčastnilo sa aj päť zborov: zbor ZŠ Isu Bajića z Kuly, zbor ZŠ svätého Savu zo Žitišta, zbor ZŠ Slavka Rodića z Báčskeho Jarku, zbor ZŠ Đuru Daničića z Nového Sadu a zbor ZŠ Jovana Popovića z Nového Sadu.
Členmi komisie boli Boris Černogubov, dirigent, profesor Univerzity v Novom Sade, a Maja Drin-
Orchestrík s vedúcim pri klavíri, ktorý daroval selenčský rodák Ján Ďurčiansky
čićová, profesorka hudby. Festival bol organizovaný pod patronátom Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.
Premiéru tohto festivalu vo štvrtok 2. decembra mohli sledovať prostredníctvom YouTube všetci, ktorým bol poskytnutý link, a od 3. decembra Koncert zborov a orchestrov je prístupný pre celú verejnosť. Zlatú festivalovú medailu z 59. Hudobného festivalu detí vo Vojvodine – Koncertu zborov a orchestrov získali Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče pod vedením Dr. Juraja Súdiho s dosiahnutými 98 bodmi a orchester Základnej školy Mladých pokolení z Kovačice s dosiahnutými 92 bodmi.
Anna-Andrea Holíková
Keď si žiaci dajú záležať na vypracovaní projektu, nastane multidisciplinárne autorské dielo s veľkým potenciálom.
Traja žiaci 2. 3 triedy kovačického gymnázia: Michael Kotváš, Michaela Poliaková a Andrej
Husárik v rámci voliteľného predmetu Jednotlivec, skupina a spoločnosť vytvorili kúsok s názvom Kým nám ostarie Padina. Svoju prácu prezentovali na ukážkovej hodine spomenutého predmetu v piatok 26. novembra pred svojimi spolužiakmi a za prítomnosti predmetovej profesorky Aleksandry Miajlovićovej, riaditeľky gymnázia Tatiany Brtkovej a ďalších profesorov. Ide o inscenáciu autorskej 141-strofovej básne v nárečí a so slovníkom rázovitým pre Padinu, ktorá je spolu s ľudovými obyčajami, sviatkami a všednými aktivitami príznačnými pre vojvodinských Slovákov hlavnou tematikou. Text napísal Michael Kotváš, ktorý povedal, že v rámci prípravy inšpiráciu neťažil z kníh, ale radšej oslovil starších spoluobčanov, aby mu porozprávali, ako to bolo kedysi. Potom sa Autori s profesorkou Aleksandrou za pomoci slovníka snažil Miajlovićovou zostať dôsledný práve tej
Prezentácia
minulosti, ale pritom nechcel ignorovať ani súčasný život na dedine. Títo traja spolužiaci spoločne vyrobili aj celú scénu, a tak výstava 30 starých fotogra í z obdobia rokov 1889 – 2000, model niekdajšieho domu, džbány a ďalšie rekvizity trefne prispeli k výbornej atmosfére.
Po divadelnom prednese nasledovala debata, kde sa autori a profesori zhodli, že má táto inscenácia veľký potenciál rozrásť sa, a nadšenie neskrývali ani ostatní žiaci. Profesorka Miajlovićová nešetrila slovami chvály k tejto výbornej práci a zdôraznila:
„Gymnázium, všetci profesori, ako i naše prostredie môže byť vďačné, že máme takýchto skvelých, talentovaných mladých ľudí, ktorí sa nešetria pri realizácii svojich vízií.“
Toto nie je prvé dielo v rámci tohto predmetu. Aj v minulom školskom roku Michaela, Andrej a Michael vypracovali podobnú inscenáciu. Téma bola Samota a aj táto práca zožala sympatie tak žiackeho, ako i dospelého obecenstva. Možno práve tieto skvelé práce budú inšpiráciou i ostatným žiakom na podobné projekty.
Nemôžem ťa „prepoznať“
Anna Horvátová
Potrpíme si na našom out te, všakže? Ale aj každá premena nám príde vhod. A tak keď sa so známymi stretneme po dlhšom čase, pri pozdravnom príhovore ešte aj touto konštatáciou nás vedia prekvapiť: „Nemôžem ťa prepoznať.“
Nielenže tak lichotivo skomentujeme, že „neprepoznávame“ známych, ale to povieme aj pri dvojičkách: „Sú také rovnaké, ani prepoznať ich nemožno.“
Počuť aj vyhrážanie týmito slovami: „Tak ťa zbijem, že ťa ani vlastná mať neprepoz ná!“
Upriamime sa tu na zaužívané poslovenčené sloveso „prepoznať“. Je to výpožička zo srbského jazyka, ktorú sme si prisvojili a ako neúrekom slov, aj toto poslovenčili. Srbské sloveso prepoznati nenahrádzame v slovenčine takmer identickým slovesom „prepoznať“. Namiesto nesprávneho slova na vyjadrenie vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi, osobami slovenčina nám ponúka niekoľko slovies. Slovným základom tých je sloveso poznať, iba pre x sa zmení, čím dostaneme: rozoznať, rozpoznať, poznať, spoznať, aj porozoznávať, alebo zvukovo odchylné: rozlíšiť či odlíšiť.
Tak bude znieť spisovne: rozoznať pravdu od lži – nie „prepoznať“, rozpoznať, rozlíšiť zvláštne vône – nie „prepoznať“, porozoznávať známych atď.
Podobne aj z našich zdvorilých formuliek vyradíme sloveso „prepoznať“: Nemôžem ťa rozpoznať.; Dvojičky sú také rovnaké, ani rozpoznať ich nemožno.
S vyhrážaním si dajme pozor, i keď niekedy nemožno city ovládať. Ak už niečo v tomto zmysle musíme povedať, nech to vyznie takto: Tak ťa zbijem, že ťa ani vlastná mať nebude poznať / nerozpozná!“
Sloveso „prepoznať“ v slovenskom jazyku nemá miesta.
V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE Zmajove detské hry oduševnili žiakov
Katarína Gažová
Vo štvrtok 25. novembra v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne bolo rušno a veselo. V ten deň uvítali umeleckú karavánu Zmajových detských hier, patriacu k Medzinárodnému centru pre jazyky a literatúru. Pokrajinský projekt, do ktorého bola zahrnutá i návšteva kulpínskej školy, je zameraný na viacjazyčnosť. Kulpínska základná škola je dvojjazyčná, takže zodpovedá takému modelu.
Ako vysvetlila pedagogička školy Zagorka Marinkovićová,
Z dielne po slovensky s vedúcim Miroslavom Gašparom, ktorý kreatívne podnecoval deti na spoluprácu
obsahovo karavána Zmajových detských hier v tejto škole bola zameraná na dve dielne: v slovenčine a v srbčine. Dielňu po slovensky, zameranú na slovenský jazyk a literatúru, viedol mladý spisovateľ Miroslav Gašpar. Kulpínski žiaci sa ochotne zapájali do práce dielne. V srbčine mladá multimediálna umelkyňa Marijana Kinđerová Petrićová predstavila časť svojej tvorby. Táto umelkyňa je ilustrátorkou knihy, ktorú vydali Zmajove detské hry, pomenovanej Romanske bajke. V rámci dielne so žiakmi srbských tried predstavila svoje ilustrácie, ktoré boli zaradené do knihy, a deti kreatívnym spôsobom vypracúvali vtáčiky z papiera podľa vzoru spomenutých ilustrácií.
Po skončení dielní v učebniach v aule školy bol minikoncert hu-
VÝKLAD NOVÝCH KNÍH
dobníka, skladateľa a vokálneho sólistu Aleksandra Baluša-Gonza, ktorý hrá na gitare hudbu na verše Jovana Jovanovića-Zmaja. Cieľom podujatia v kulpínskej škole bolo priblížiť tvorbu Jovana Jovanovića-Zmaja, veľkého novosadského a vojvodinského detského spisovateľa, a zároveň žiakom priblížiť čitateľské zvyky, posmeliť ich, aby viac čítali a pokúsili sa aj písať. Aby tak svoju obrazotvornosť a kreativitu naplno využili.
Hosťovanie karavány Zmajových detských hier sa v kulpínskej škole snažia usmerniť i na prácu školskej knižnice, aby ju trochu „oživili“. Aby deti naučili častejšie chodiť do knižnice, využívať jej potenciál a aby knihu chápali ako jednu trvalú hodnotu.
(ISBN 978-86-7103-569-9)
Jaroslav Čiep
Mladá speváčka a teraz aj diplomovaná etnomuzikologička Anna Zorňanová (1993) z Nového Sadu knižne publikovala svoju master prácu na tamojšej Akadémii umenia Tradičná svadba Slovákov v Pivnici. „U vojvodinských Slovákov najväčší počet zvykov je spätý s uzavretím manželstva a svadbou. Sobášom sa vykonáva najvýznamnejšia časť tradičných úkonov, tvoriacich kostru miestneho variantu pivnickej, pazovskej, kysáčskej alebo niektorej inej slovenskej vojvodinskej svadby,“ napísal kedysi Ján Botík. Samotná autorka sa zdôverila, že „cieľom tejto master práce je preskúmať tradičnú svadbu Slovákov v Pivnici, respektíve svadby a svadobné zvyky v období od konca druhej svetovej vojny po koniec 80. rokov minulého storočia,“ a k tomu ešte pridáva: „Pozornosť je venovaná aj analýze hudobného svadobného repertoáru, zisťovaniu etnomuzikologických premien a zákonitostí v rámci svadobných obradov a zvykov, ako aj zákonitostí, podľa ktorých sa uplatňujú. V práci sa zaoberáme aj komparatívnou analýzou jednotlivých aspektov slovenskej svadby v Pivnici v porovnaní so svadbami iných národov vo Vojvodine.“ Monogra a pozostáva z piatich častí. Po úvode je objasnenie metodológie práce a Geogra cko-historické, demogra cké a kultúrne charakteristiky Pivnice a Pivničanov. Jadro sa dotýka predsvadobných obyčají v Pivnici, prípravy na svadbu, pytačky, ohlášky, pozývanie hostí, posledné prípravy na svadbu, prevážačku a kupovanie perín (duchien). V časti Svadobné obyčaje v Pivnici opísaný je prvý, druhý a tretí deň svadby. Pokračuje sa s hudobným a tanečným repertoárom a melopoetickou analýzou hudobných príkladov. Potom nasledujú už len Záverečné úvahy, použitá Literatúra. Ďalšie Príspevky obsahujú Transkripcie hudobných príkladov, Tabely melopoetickej analýzy hudobných príkladov, Register notových záznamov (hudobných príkladov čiže piesní) podľa abecedy, Zoznam respondentov podľa abecedy, Fotogra e a mapy a Zoznam hudobných príkladov čiže piesní. Publikáciu Tradičná svadba Slovákov v Pivnici Anny Zorňanovej vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 2. zväzok v Edícii Národopisné zošity. Zároveň je to 284. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 23 x 16 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 160 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.
Kultúra • Oznamy
IN MEMORIAM
Janko Bohuš
7. 3. 1943 – 24. 11. 2021
Odchádzajú ľudia – ich rodinám, najmilším, príbuzným, priateľom, susedovcom a známym zostáva len smútok, bôľ a prázdnota. Prázdnota panuje najmä po tých, ktorí okrem práce na uživení svojej rodiny, vlastnú usilovnosť, intelekt, chtivosť i lásku venovali prostrediu, v ktorom žili, všetkým spoluobčanom, celej spoločnosti.
Taký bol aj Laliťan Janko Bohuš, ktorý sa z časnosti do večnosti pobral 24. novembra 2021. Večer si ľahol k odpočinku, ale ráno sa už viac nezobudil! Janko Bohuš sa narodil 7. marca 1943 v Laliti. Po absolvovaní ZŠ v rodisku, v Novom Sade získal diplom strojného technika a celú pracovnú dobu strávil v odžackom Poljostroji.
V rodisku bol odmladi známy ako mládežnícky, spoločensko-politický, kultúrny, športový pracovník a naposledy cirkevný hodnostár. Všetko to robil s láskou a presvedčením, že len tak môže pomôcť svojmu slovenskému národu, ktorého nadovšetko miloval, nielen v materskej krajine, ale i všade tam, kde sú Slováci roztrúsení, v celom svete. Bol veľký Slovák, vlastenec, ktorý mnoho čítal nielen o dejinách nášho národa a zasadzoval sa o príkladný spoločný život s ostatnými národmi, predovšetkým vo Vojvodine.
Počas viacročného pôsobenia v KUS Štefánik, buď ako člen vedenia alebo predseda, snažil sa vytvoriť čím lepšie podmienky pre prácu tanečníkov, spevákov, divadelníkov a ostatných ochotníkov. Mal obrovský prínos k organizovaniu 13. Festivalu tanečníkov a spevákov (dnešný FF Tancuj, tancuj...) 29. a 30. mája 1982. Bol medzi viac ako 300 spoluobčanmi, keď v Laliti 14. apríla 1991 obnovili činnosť pätnásteho MOMS v našej krajine. Vtedy ho zvolili za prvého predsedu a túto funkciu zastával dva mandáty, do roku 1999. Nikdy netajil, že z toho mal aj určité nepríjemnosti. Predtým v rokoch 1984 a 1985 bol aj členom vedenia FK Panónia.
Janko Bohuš na poste predsedu Zhromaždenia Miestneho spoločenstva v Laliti stál viac ako desať rokov, keď sa pasoval s mnohými, predovšetkým komunálnymi problémami. Pod jeho taktovkou v dedine skončili asfaltovanie pouličných ciest po každý dom, dbali o zdravú pitnú vodu, udržiavali bratské a partnerské vzťahy s Kollárovými Mošovcami na Slovensku a dedinou Jabukovac pri Negotine...
Desaťročia sme Janka vídali ako spolu s manželkou Máriou pravidelne navštevoval služby Božie. V lalitskom kostole nachádzal Božie požehnanie, duševný pokoj, životnú radosť, čerpal nové sily pre skúšky a ťažkosti, ktoré mu prinášali nové dni života. Nezostalo to nepovšimnuté, a tak ho roku 2002 zvolili za dozorcu a na tomto poste, okrem jedného mandátu, zostal až do konca života. V období, keď stál v čele lalitského cirkevného zboru, na veži nainštalovali hromozvod, elektrizovali zvony, prvýkrát vymenili staré škridlice novými na chrámovej streche, začali hydroizoláciu stien kostola... Plne sa zaslúžil o to, aby cirkevnému zboru v Laliti medzi prvými vrátili 41 jutár pôdy a starú cirkevnú školu z roku 1843. Veľmi bol hrdý, že po šesťdesiatich rokoch generálne opravili farskú budovu a sieň, ktoré teraz vyzerajú ako nové. Jeho najväčším úspechom je iste výstavba Domu smútku na slovenskom evanjelickom cintoríne. K večnému odpočinku do krypty k rodičom vyprevadili ho na pohrebnej počestnosti, ktorú vykonala kaplánka – administrátorka Zuzana Poničanová. Zaspieval aj zborový spevokol pod taktovkou kantora Ladislava Tamašiho, ktorého aj on bol členom.
Nech mu je ľahká rodná lalitská zem.
Česť jeho pamiatke.
Juraj Pucovský
DROBNÝ OZNAM
KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny,
vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie;
Martin Nosál, B. Petrovec,
tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.
Sledujte nás na našej webovej stránke www.hl.rs
a Facebookovej stránke Hlas ľudu (www.facebook.com/Hlas.ludu.info)
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Nositeľ projektu ModEkolo, s. s r. o., Belehrad, Ul. hercegovačka č. 13 a, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Mobilné zariadenie na spracovanie bezpečného a nebezpečného odpadu v rámci komplexu NIS ra nérie ropy Nový Sad, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad 3.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs .
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.
KRÍŽOVKA ČÍSLO 50
autor: JÁN BAŽÍK jemne udieral
americký štát
a podobne
1. časť tajničky
časť chôdze
ad acta
autoškola
HLAS ĽUDU
vlastnoručne vysoká škola hlasný hovor
obyvateľ Ruska
3. časť tajničky
skadiaľ
otáčavé konštrukcie pre deti pomoc, podpora liter
všetko v poriadku
druh obilniny druh liehového nápoja ťaží, doluje pohorie v Grécku
mužské meno vpíšte Ď O
opus
vlastnosť pekného brucho (zdrob.) kryptón
lítium postavil sa obojživelníky morský živočích
2. časť tajničky silne hriať
vážený pán predložka s
4. časť tajničky
bili, tĺkli
mužské meno Eduard sever
kúpele na Slovensku
Sriemska Mitrovica ad notam
nesúhlas latinská spojka
amerícium
ostrov
V tajničke je názov knihy Juraja Bartoša.
Potrebujeme predavača
Novinovo-vydavateľská ustanovizeň
Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu
ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja).
Hlas ľudu
hlasludu.info
www.hl.rs
ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 – VODOROVNE: spojenie, lopár, hl, Ivan, ale, nik, stan, Al, Se, NK, ikona, a, P, oštep, oh, ka, Ra, doma, sek, plť, kino, Il, lotos, sýtivosť
TAJNIČKA: JÁN HOLLÝ
Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu zo 4. decembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: IGOR BARCA, Ul. Jána Jonáša č. 39, 26 210 Kovačica. Blahoželáme.
Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs
Oznamy
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba dočasných skladov zaolejovaných odpadkov na sklade NIS a. s., Nový Sad, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad 3.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs .
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 1. 12. 2021 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Odstraňovanie bahna, deponovanie a remediácia usadenín splavného Begeja od štátnej hranice hydrouzla Klek – fáza I, na k. p. č. 4560 a 4559, k. o. Međa, na k. p. č. 10825, k. o. Srbski Itebej, na k. p. č. 3956, 3957/1 a 3955/2, k. o. Novi Itebej, na k. p. č. 7386, 7385 a 7387, k. o. Begejci, na k. p. č. 4069, 4061, 4070, 4072 a 4071, k. o. Žitište, na k. p. č. 3615, 3614 a 3613, k. o. Jankov most, na k. p. č. 1609 a 1610, k. o. Klek, na k. p. č. 2058/1, 2060, 2057, 2072, 2066, 2067, 2068, 5030, 2061, 2062 a 2063, k. o. Zreňanin III.
Nositeľ projektu Nositeľ projektu VVP Vode Vojvodine, Bulvár Mihajla Pupina č. 25 z Nového Sadu.
Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.
Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu NATAŠA KREMENOVIĆ KULPINAC PR PONOVNA UPOTREBA RAZVRSTANIH MATERIJALA – LEV METAL NOVI SAD, Nový Sad, Veliki rit 9 a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie a príprava bezpečného odpadu na transport, na katastrálnej parcele číslo 14/3, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.
SPRÁVNA RADA NÁRODNEJ KNIŽNICE DOSITEJA OBRADOVIĆA 22 300 Stará Pazova, Slovanské námestie b. č. tel.: 022/310-440
Verejný súbeh na voľbu riaditeľa na obdobie štyroch rokov
Kandidát má spĺňať nasledujúce podmienky:
– má mať vysoké vzdelanie (diplomové akademické štúdium – master, špecialistické akademické štúdium) v oblasti spoločenských vied (VII-1 stupňa) a najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore.
K prihláške na súbeh kandidát je povinný podať: pracovnú biogra u; overenú fotokópiu diplomu o získanom vzdelaní; potvrdenie o štátnej príslušnosti Republiky Srbsko (nie staršie ako 6 mesiacov); potvrdenie, že voči nemu neprebieha trestné konanie; výpis z matriky narodených – originál alebo overenú fotokópiu; dôkaz o pracovnej skúsenosti v odbore; návrh programu práce a zveľaďovania Národnej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove v mandátnom období štyroch rokov.
Prihlášky sa zasielajú osem dní odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu.
Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať.
Prihlášky s potrebnými dokladmi sa zasielajú na adresu:
NÁRODNÁ KNIŽNICA DOSITEJA OBRADOVIĆA, 22 300 Stará Pazova, Slovanské námestie b. č., s poznámkou – Pre verejný súbeh na voľbu riaditeľa, tel.: 022/310-440
SMUTNÁ SPOMIENKA
ZUZANA ŠIRKOVÁ
rod. Zavarošová 30. 12. 1934 – 18. 10. 2020 – 2021 z Kulpína
S láskou a úctou si na Teba spomína
dcéra Anna s rodinou SMUTNÁ ROZLÚČKA
PAVEL PEKÁR
17. 9. 1936 – 11. 11. 2021 z Kulpína
Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová
manželka Katarína POSLEDNÁ ROZLÚČKA
PAVEL PEKÁR
17. 9. 1936 – 11. 11. 2021 z Kulpína
Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme.
Synovia Vladimír a Jaroslav s rodinami
SMUTNÁ SPOMIENKA
JÁN ZAVAROŠ MÁRIA ZAVAROŠOVÁ
16. 8. 1944 – 8. 12. 2018 – 2021 a
rod. Blatnická 20. 5. 1946 – 30. 7. 2021
z Kulpína Na rodičovskom dome, keď sa zamknú dvere, rozídu sa všetci, každý v inom smere. Spomíname si na Vás, na spoločné zážitky, aj na bolestnú rozlúčku. Tak by sme chceli svoj čas znovu s vami stráviť, a zostáva nám iba naše srdcia spomienkami trápiť.
Dcéra Anna, vnučka Sabína a vnuk Pavel
SMUTNÁ ROZLÚČKA
s mojou sestrou a švagrom
ANNOU CHALUPKOVOU DANIELOM CHALUPKOM
rod. Rybovičovou 27. 3. 1940 – 21. 11. 2021 14. 9. 1942 – 23. 11. 2021
z Báčskeho Petrovca
Ťažké sú slová útechy keď príde čas rozlúčky a len spomienky zostávajú v nás trvale.
Sestra Zuzana s rodinou
BOĽAVÁ SPOMIENKA
na svojich rodičov, starých a prastarých rodičov
MÁRIU STRACINSKÚ
ONDREJA STRACINSKÉHO
rod. Čániovú 25. 1. 1934 – 8. 12. 2020 1. 8. 1934 – 6. 5. 2004
z Báčskeho Petrovca
S láskou a úctou si na Vás spomínajú:
dcéra Mariena a syn Ondrej s rodinami
SMUTNÁ ROZLÚČKA
Dipl. Ing. MÁRIA LUČETINCOVÁ
9. 10. 1943 – 25. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca
S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať:
matka Julijana Čemanová, neter Nadia Matuszná s rodinou, neter Linda Natalia Ladvanská s rodinou, exmanžel Ján Kišgeci s rodinou
SMUTNÁ ROZLÚČKA
s našou babou
ZUZANOU UHRÍK
Tvoji najmilší
Oznamy
BOĽAVÁ ROZLÚČKA
so svojím manželom
JOZEFOM MACKOM
8. 9. 1939 – 1. 12. 2021 z Pivnice
Prázdny je dom a smútok v ňom, jediná nádej moju bolesť hojí, že nás Pán opäť spolu spojí.
Zarmútená manželka Katarína
SMUTNÁ ROZLÚČKA
s našim ujcom Jožim
JOZEFOM MACKOM
8. 9. 1939 – 1. 12. 2021 z Pivnice
Tvoji Grňáci
SMUTNÁ ROZLÚČKA
s mamou a starkou
ZUZANOU OŽVÁTOVOU
Milovala si život a všetkých nás. Hoci si odišla a nieto Ťa medzi nami, v našich srdciach žiť budeš navždy.
Syn Emil s rodinou
SMUTNÁ ROZLÚČKA
s bratom a strýkom
JOZEFOM MACKOM
8. 9. 1939 – 1. 12. 2021 z Pivnice
Sú slová, ktoré Ti už nepovieme, sú chvíle, na ktoré si budeme večne spomínať.
S láskou a úctou:
brat Ondrej s deťmi POSLEDNÝ POZDRAV
milovanému priateľovi
BRANKOVI KOVAČEVIĆOVI
zo Starej Pazovy
Ďakujeme Ti za všetko, chrániť si budeme spomienky na Teba.
Joco Sládok s rodinou
SMUTNÁ ROZLÚČKA
so
ZUZANOU OŽVÁTOVOU
rod. Ďurovkovou 21. 11. 1946 – 30. 11. 2021 odbornou učiteľkou na dôchodku z Kysáča
Krásne dni mladosti a hudba zviazali naše rodiny priateľstvom na celý život.
Odpočívaj v pokoji.
Osamelí s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA SMUTNÁ SPOMIENKA
ZUZANA PINTIEROVÁ
rod. Lenčová 29. 4. 1964 – 8. 12. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca
S láskou a úctou si na Teba spomína
manžel Michal so sestrou Máriou a Jankom Lenčovci
ZUZANA PINTIEROVÁ – UTA
rod. Lenčová 29. 4. 1964 – 8. 12. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca
Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú
sestra Katarína s manželom a synom Rastislavom Pavlovci
POSLEDNÝ POZDRAV
kolegyni
ZUZANE OŽVÁTOVEJ
1946 – 2021 odbornej učiteľke na dôchodku z Kysáča
Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú
kolegovia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča SPOMIENKA
Dňa 13. decembra 2021 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec
JANO SVETLÍK
1951 – 2016 – 2021 z Kovačice
Čas plynie, život ide diaľ, po Tebe nám zostali len spomienky a žiaľ.
Zarmútená manželka Katarína, syn Ján a dcéra Katarína s rodinami SPOMIENKA
Dňa 13. decembra 2021 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil
JANO SVETLÍK
1951 – 2016 – 2021 z Kovačice
S láskou a úctou si na Teba spomíname.
Sestra Anna s manželom Ondrejom Čechovci s dcérami Annou a Máriou s ich rodinami
RTV Panoráma
TELEVÍZIA VOJVODINA 2
Piatok 10. decembra
20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)
Nedeľa 12. decembra
10.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč, z roku 2017, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)
Utorok 14. decembra
11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník
Pondelok – sobota
18.00 Denník
Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie aj tentoraz prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach.
Hore-dolu. V pokračovaní piatkového bloku bude odvysielaná reportáž z folklórneho podujatia Miss Folklór, ktoré sa pred tromi rokmi konalo na
Slovensku, na Donovaloch a zúčastnili sa ho aj dve predstaviteľky z Vojvodiny.
Dúhovka. V nedeľnom vysielaní bude odvysielaný portrét veterinára Juraja
Pálenkáša. Málo je takých jednotlivcov, ktorým sa podarilo životnú záľubu a radosť skĺbiť do povolania a venovať sa jej celú svoju pracovnú dobu.
Petrovský veterinár a národný dejateľ
Juraj Pálenkáš, ktorý by v týchto dňoch oslávil 90. narodeniny, bol jedným z tých šťastlivcov. Tento dokument vznikol roku 1991 pri príležitosti jeho odchodu do zaslúženého dôchodku.
Agrosféra. V poslednom tohtoročnom vysielaní najväčšia pozornosť bude venovaná zakáľačke. Nebudú chýbať ani informácie z oblasti ovocinárstva a časť vysielania pre poľnohospodárov je venovaná pestovaniu sadeníc.
NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA
Každý pracovný deň
18.25 Objektív v slovenskej reči
TV PETROVEC
Pondelok – sobota
18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:
Piatok 10. decembra
– Návrat Somersbyho
Sobota 11. decembra
– Vianočný sľub
Pondelok 13. decembra
– Vianočný dar
Utorok 14. decembra
– Posledná pevnosť
Streda 15. decembra
– List neznámej ženy
Štvrtok 16. decembra
– Bozk motýľa
21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania
Nedeľa 12. decembra
17.00 Film: Asterix v Británii 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Čas plný zázrakov 24.00 Záver vysielania
Každý pondelok
20.00 Hudobný mix
Každý piatok
18.15 Výber z programu TV Kovačica
Každú sobotu
18.15 Výber z programu TV Pančevo
TV STARÁ PAZOVA
Pondelok – piatok
17.00 Správy 22.00 Správy
Nedeľa 13.00 S vami a pre vás
S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.
RÁDIO STARÁ PAZOVA
Utorok – piatok
18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)
Sobota
15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny
Nedeľa
7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy
RÁDIO PETROVEC
Utorok – piatok
9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia
Sobota
10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému
Nedeľa
10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania
Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.
RÁDIO KOVAČICA
Na modrej vlne
– každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia
TV OBCE KOVAČICA
Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00
Nedeľa 12. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Pieseň je naša radosť 2016
Utorok 14. decembra 16.00 Divadelné predstavenie: Nový Protheus Kreslený lm: Popoluška
Piatok 17. decembra Príspevky z archívu TVOK Film: Pacho – hybský zbojník
TELEVÍZIA PANČEVO
Nedeľa 12. decembra
7.00 Repríza relácie Dobrý deň
Streda 15. decembra
12.30 Dobrý deň, kolážová relácia
RÁDIO NOVÝ SAD 3
Predpoludňajší program
Každý pracovný deň 8.00 – 10.00
Sobota
8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň
Nedeľa
8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti
Popoludňajší program
14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)
Nočný program
23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)
Šport
PIVNICKÁ SLÁVIA V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV Začiatok zlý, koniec na výbornú
Ján Šuster
Pivnická Slávia sa na konci minulých majstrovstiev ocitla medzi klubmi, ktoré museli opustiť Somborskú oblastnú ligu a presťahovať sa do nižšej súťaže Medziobecnej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec. Slávia nebola až tak zle umiestnená. Majstrovstvá skončila na 12. mieste zo 16 klubov, avšak zhodou mnohých okolností ligu muselo opustiť až 7 klubov. Podľa slov predsedu klubu Dalibora Mileca po tomto neúspechu všetci cezpoľní hráči opustili klub. „Nechceli sme však angažovať nových cezpoľných hráčov, ale sme sa rozhodli, že budeme vy-
Kapitán mužstva Milan Grňa nehral iba na jednom zápase
tvárať mužstvo s hráčmi z nášho prostredia, a spoza chotára sme priviedli iba niekoľkých. Za nového trénera sme si zvolili Igora Korlata z B Palanky. Nebolo nám cieľom, aby sme sa za každú cenu hneď vrátili do Oblastnej ligy, ale chceme systematickou prácou s domácimi hráčmi vytvoriť silné mužstvo, s ktorým sa o dva, tri roky pokúsime prebojovať do vyššej súťaže,“ povedal nám Milec.
S pracou trénera počas uplynulej jesene sú všetci spokojní. Prípravy na nastávajúce majstrovské stretnutia boli dobré a dochádzka hráčov na tréningy slušná. Vedenie klubu urobilo všetko, čo je v jeho moci, aby zabezpečilo
Mužstvo Slávie, ktoré na svojich pleciach vynieslo jesenné majstrovstvá
čím lepšie podmienky na prácu. Pod taktovkou nového trénera mužstvo na všetkých zápasoch tak doma, ako aj za chotárom otvorenou hrou a bojovnosťou sa snažilo dosiahnuť čím lepší výsledok. Začiatok majstrovstiev však nebol úspešný, lebo Pivničania najprv prehrali na hosťovaní v Novej Gajdobre v hre so Sokolom, a potom utrpeli porážku aj na svojom ihrisku od Tvrđavy z Báča. Po remíze v Maglići (0 : 0) prvé víťazstvo mužstvo vybojovalo na svojom ihrisku, keď porazilo mužstvo Orlovi z Báčskej Palanky (2 : 0). Zápas v piatom kole v Selenči Slávia prehrala minimálnym výsledkom 1 : 0, avšak od toho času výsledky boli čoraz lepšie a mužstvo Slávie do konca polosezóny neprehralo viac ani jeden zápas, ale buď vyhrávalo, alebo hralo nerozhodne. Na konci jesennej časti majstrovských stretnutí Slávia obsadila 6. miesto v tabuľke s 24 bodmi, čo je v podstate celkom dobre. To tým skôr, že Orlovi, tretie mužstvo v tabuľke, má iba štyri body viac.
Jesenná štatistika účinku pivnických futbalistov je takáto: mužstvo odohralo 13 zápasov, z čoho 7 vyhralo, 3 hralo nerozhodne a 3 prehralo. Na domácej pôde zvíťazilo 4-krát, jeden zápas remizovalo a jeden prehralo, pritom dalo 15 a dostalo iba 3 góly. Na hosťovaní Pivničania zaznamenali 3 výhry, 2 prehry a 2 remízy, dali 13 a dostali 7 gólov. Spolu útočníci súperom nastrieľali 29 gólov a zadáci prijali 10 gólov. Najväčšiu
S prácou trénera Igora Korlata sú v klube spokojný
výhru Slávia zaznamenala na svojom ihrisku, keď porazila FK Bački hajduk z B. N. Sela výsledkom 8 : 0, a najväčšiu prehru na svojom ihrisku utrpela od Tvrđavy z Báča 1 : 3. Najväčšiu výhru na hosťovaní Pivničania zaznamenali vo Vizići, kde domáci Borac porazili 6 : 0, kým najväčšiu prehru za chotárom utrpeli v Novej Gajdobre 4 : 0. Treba však povedať, že kluby, s ktorými utrpeli porážku, jesennú časť majstrovstiev skončili vo vrchu tabuľky a bojujú o primát. V mužstve Slávie počas jesene hralo 23 hráčov. Všetkých 13 zápasov zohrali Záskalický a Danilov, po 12 zápasov zohrali Grňa, Beláni, Kuchta a Čobrda a o jeden menej Bolehradský. Po 10 zápasov odohrali Vinković, Samardžić, Obradović a Zelić, po 9 Denis Šuster a Kirti. Sedem zápasov odohral Baćanov, po 6 Dávid Šuster, Ćutilo a Benka, po 4 Blažek a Zejak, po 3 Zarić a Radojčić a raz vystúpili Aleksi a Brňa. Najlepším strelcom je Kirti, ktorý dal 8 gólov, Bolehradský dal 6, Danilov a Samardžić
Zoltan Kirti bol najlepším strelcom mužstva
dali po 3, Kuchta a Čobrda dali po 2 góly, a raz sa do listiny strelcov zapísali Bačanov, Denis Šuster, Zarić, Záskalický a Benka. Rozhodcovia hráčom Slávie ukázali 20 žltých a jednu červenú kartu, za Sláviu dopískali štyri jedenástky a proti ani jednu.
