Podpora cestovnému ruchu je nevyhnutná

Týždeň

POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE HOSPODÁRSTVO A CESTOVNÝ RUCH Podpora cestovnému ruchu je nevyhnutná

Pripravil: Miroslav Pap

Na základe štyroch verejných súbehov, ktoré boli rozpísané v poslednom kvartáli v roku, boli 6. decembra odovzdané zmluvy uchádzačom v hodnote 157,8 milióna dinárov.

Zmluvy slávnostne odovzdal pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a cestovný ruch Dr. Nenad Ivanišević, zdôrazňujúc, že všetky súbehy boli zrealizované načas. V rámci udeľovania zdôraznil: „Cestovný ruch v čase pandémie poukázal na svoju vitalitu aj vďaka republikovej a pokrajinskej pomoci tomuto odvetviu. V dohľadnej dobe budeme mapovať všetkých užívateľov, ktorí boli podporení prostredníctvom týchto projektov, aby sme sa uistili, ako zrealizovali svoje požiadavky. Touto pomocou sme prihliadali predovšetkým aj

Pre kvalitnejšie služby v cestovnom ruchu

na to, aby pracovný sektor v odvetví cestovného ruchu netrpel, ale skôr aby sa do tohto sektoru viac zamestnávalo,“ zhodnotil pokrajinský tajomník, ktorý tiež avizoval plány sekretariátu na rok 2022.

V prvom kvartáli nasledujúceho roku bude rozpísaná ďalšia výzva v hodnote 187 miliónov dinárov.

Týmto posledným tohtoročným súbehom boli podporené turistické organizácie na úrovni lokálnych samospráv. Finančné prostriedky získali 21 turistických organizácií s cieľom propagácie a rozvoja turistických hodnôt a potenciálu prostredníctvom vzdelávania pracujúcich v cestovnom ruchu.

Podporených bolo aj 94 najrôznejších podujatí, prostredníctvom ktorých by sa podnietila aj činnosť združení a spolkov a iných neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú prezentáciou turistického potenciálu vo Vojvodine.

Sekretariát prostredníctvom konkurzov podporil aj sekundárnu ponuku, do ktorej patria aj ubytovacie a stravovacie zariadenia. Spoločne pomoc získali 37 uchádzači. V tejto skupine sa medzi podporenými našlo aj 24 žiadateľov z gastronomického sektoru, ktorí získali nančnú podporu na kúpu nových zariadení, prostredníctvom ktorých aj kvalita služieb bude na vyššej úrovni.

Zdroj a foto: z archívu APV

POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, VODOHOSPODÁRSTVO A LESNÍCTVO Rozvoj poľnohospodárskeho sektoru badateľný

Pripravil: M. Pap

Pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Čedomir Božić odovzdal v utorok 7. decembra 42 zmlúv užívateľom, ktorí získali granty. V rámci troch súbehov, ktoré vypísal hore uvedený sekretariát, bolo užívateľom udelených 12 miliónov dinárov.

Tri súbehy boli rozčlenené do troch odlišných sektorov: na realizáciu aktivít združení, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskym a vidieckym rozvojom, na nancovanie kontroly a certi kovania organickej výroby a posledný súbeh je určený na nancovanie aplikácie a kontrolovania bezpečnostných systémov kvality potravy a výrobkov s označením geografického

Pokrajinské stimuly na využitie poľnohospodárskeho potenciálu

pôvodu – územie Vojvodiny.

Najväčší počet grantov bol udelený do prvej kategórie, čiže združeniam, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskym a vidieckym rozvojom. V tejto kategórii bolo udelených 23 grantov. „Na podporu združení sekretariát vyčlenil 10 miliónov dinárov a za ostatné dve kategórie 2 milióny dinárov,“ spresnil pokrajinský tajomník Čedomir Božić.

V mene Združenia mladých poľnohospodárov sa prihovoril Milan Borić: „Finančné prostriedky, ktoré sme získali z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, využijeme na to, aby sme našim poľnohospodárom predstavili výhody digitalizácie v poľnohospodárstve s cieľom využitia nových technológií.“ Borić týmto aj vyzval prítomných, aby sa zúčastnili na konferencii Inovatívne poľnohospodárstvo, ktorá sa bude konať 4. februára v hoteli Park v Novom Sade, v rámci ktorej budú prezentované nové technológie, ktoré budú predstavovať jednotlivé poľnohospodárske spoločnosti.

V rámci slávnostného udeľovania sa prihovorili aj ostatní, zdôrazňujúc, že podpora APV je badateľná a posúva poľnohospodársky sektor na vyššie priečky.

Zdroj a foto: z archívu APV

ÚRADNÁ NÁVŠTEVA PREDSEDU MSS Budú pokračovať v dobrej spolupráci aj do budúcna

Jasmina Pániková

Novinovo-vydavateľskú ustanovizeň Hlas ľudu 2. decembra úradne navštívil predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Branislav Kulík. Stretol sa s riaditeľkou ustanovizne Milanou Arňašovou Radićovou, s ktorou rozoberal témy týkajúce sa doterajšej spolupráce medzi MSS a NVU Hlas ľudu, ako aj tej budúcej.

Ide o prvé o ciálne stretnutie predsedu MSS a riaditeľky NVU Hlas ľudu, na ktorom odznela obojstranná spokojnosť ohľadom doterajšej spolupráce medzi dvomi inštitúciami. Podľa slov predsedu Kulíka činnosti Matice slovenskej v Srbsku sa v týždenníku Hlas ľudu venuje veľká pozornosť, zvlášť keď ide o priebeh Slovenských národných slávností. Vyjadril očakávanie, že tak bude aj v budúcnosti.

Zmienili sa aj ohľadom aktuálnej otázke, ktorá sa týka priestorového riešenia NVU Hlas ľudu. Zhodli sa, že MSS a NVU Hlas ľudu budú spoločne pracovať na riešení dočasného priestoru pre NVU Hlas ľudu, pokým sa neskončí projekt výstavby budovy Slovenského strediska. „Som vďačná predsedovi Kulíkovi, že sme sa úradne stretli a zvážili doterajšiu spoluprácu medzi dvomi inštitúciami. Matica slovenská v Srbsku je jedna z najdôležitejších inštitúcií v našej komunite a z toho dôvodu je nevyhnutné dobre spolupracovať. Keďže sme obaja pomerne novými na týchto funkciách, verím, že je táto návšteva prvým krokom k ďalšej spolupráci,“ povedala riaditeľka NVU Hlas ľudu Arňašová Radićová.

ODMENA PREDSEDOVI OBCE STARÁ PAZOVA Prvý Oskar Srbska aj pre Đorđa Radinovića

Pripravila: Anna Lešťanová

Prvý Oskar Srbska je jedným z najprestížnejších uznaní udeľovaných od roku 1999 jednotlivcom a organizáciám, ktoré dosiahli nadpriemerné výsledky vo svojej práci. V pondelok 29. novembra na slávnostnej ceremónii v belehradskom hoteli Hyatt Regency, medzi významnými osobnosťami, ktorým bolo udelené toto hodnotné uznanie, na základe voľby odbornej poroty bol aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova.

Predseda tejto sriemskej obce toto uznanie dostal za osobný príspevok v rozvoji Obce Stará Pazova, celkovej jej infraštruktúry, a to za lepší život všetkých občanov. Pri tejto príležitosti Radinović vyhlásil, že počas svojho desaťročného mandátu v Obci Stará Pazova je dosiahnutá miera nezamestnanosti menšia než 3 percentá, čo vytýčil ako najväčší podnikov, 3 500 podnikateľov a 120 zahraničných investorov, a práve toto je tým obecným

Prvý Oskar Srbska – prestížne uznanie v rukách Đorđa Radinovića

(foto: z archívu kabinetu predsedu Obce Stará Pazova)

úspech doterajšej práce. Ako veľmi významné zdôraznil, že v obci hospodári viac ako 1 000 ukazovateľom vyvinutosti. Podľa slov Radinovića plány na nadchádzajúce obdobie sú zaradené podľa prioritných cieľov, a sú to predovšetkým vkladania do dopravnej infraštruktúry a zlepšenie kvality života a práce občanov Staropazovskej obce.

O prestížne uznanie Prvý Oskar Srbska – o najúspešnejšie obce v Srbsku bola veľmi silná konkurencia a práve Obec

Stará Pazova v čele s jej predsedom Radinovićom bola jedna z dvoch odmenených obcí. Đ. Radinović, laureát a nositeľ tohto prestížneho uznania, bol na slávnosti v Belehrade zahlásený ako „predseda jednej z najvyvinutejších obcí v Srbsku, ktorému je toto tretí nepretržitý mandát“, ktorý má silnú žiadosť aj naďalej pracovať na jej urýchlenom rozvoji s jasnou víziou: Pazova ako mesto budúcnosti.

Týždeň

ZO 40. ZASADNUTIA VÝKONNEJ RADY A 23. ZASADNUTIA NRSNM Dve rokovania NRSNM pred koncom roka

Andrea Rojková

Vo štvrtok 2. decembra v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade sa uskutočnila 40. schôdza Výkonnej rady. Zasadnutie viedol Hviezdoslav Čmelík, podpredseda Výkonnej rady, za účasti týchto členov: Zlatka Lenharta, Janka Havrana, Svetlany Zolňanovej, Jána Makana, Branislava Kulíka a Márie Poptešinovej. Po ukončení tejto schôdze boli body rokovacieho programu predostreté členom NRSNM na schôdzi, ktorá sa konala hneď po zasadnutí Výkonnej rady.

V rovnaký deň sa v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov konala aj 23. schôdza NRSNM. Na rokovacom programe bolo jedenásť bodov.

Uvítaním prítomných členov Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, otvorila zasadnutie, ktoré zároveň aj viedla. Predsedníčka podala návrh rokovacieho programu, ktorý prítomní po zmene poradia rokovacích bodov, 17 hlasmi za, schválili.

Úvodom schválili zápisnicu z 22. pracovnej schôdze NRSNM, po čom podali kladné stanovisko k správe o práci a realizácii výročného plánu práce Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v školskom roku 2020/2021 a k ročnému plánu práce v školskom roku 2021/2022. O práci spomenutého gymnázia v krátkosti hovorila riaditeľka Jarmila Vrbovská, kým prácu gymnázia kách, ale aj mienky na opravný rozpočet nančného plánu na rok 2021 a vymenovanie člena Správnej rady NVU Hlas ľudu. Výborníci aj pri tomto bode vyjadrili pozitívnu mienku na

Pracovné predsedníctvo: (zľava)Zlatko Šimák, podpredseda, Mária Poptešinová, tajomníčka, Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a Tatiana Vujačićová, podpredsedníčka

pochválila i Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie. V ďalšom bode schválili rozhodnutie o zmenách a doplnkoch Štatútu Múzea vojvodinských Slovákov a podaná bola aj informácia o angažovaní nezávislého revízora.

Ďalšie tri body sa týkali Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Boli hlavne usmernené na informácie o podnikateľských a personálnych novinrozhodnutie SR NVU Hlas ľudu o schválení opravného rozpočtu nančného plánu na rok 2021. Po krátkej diskusii bol schválený návrh, aby sa predsedom Správnej rady NVU Hlas ľudu stal Miroslav Brna z Kysáča, kým členkou Správnej rady sa stala Blaženka Vozárová, tiež z Kysáča. V rámci bodu týkajúceho sa schvaľovania rozhodnutí, ktoré vyniesla Výkonná rada NRSNM, mienok, stanovísk na učebnice, mienok na členov školských výborov zaujali pozitívnu mienku k veľkému počtu rokovacích bodov.

V osobitnom bode bola podaná informácia o doterajších etapách podnikaných na zabezpečenie Slovenského strediska v Novom Sade. Ohľadom toho predsedníčka Lakatošová informovala prítomných: „Najnovšia idea je, aby sa budova stavala na slovenskom cirkevnom pozemku, s tým že dotácia pôjde cez Biskupský úrad a novosadský cirkevný zbor. Okrem dotácie v hodnote 2,8 milióna, ktorú zabezpečil ÚSŽZ, cirkevný zbor v Novom Sade priloží ďalších 500 tisíc eur.”

Pod bodom rôzne odznelo niekoľko otázok, medzi ktorými bola aj otázka týkajúca sa prípadu, ktorý sa prednedávnom udial begečským Slovákom, teda či sú podnikané konkrétne kroky a či sú ohľadom toho nejaké konkrétne výsledky alebo novinky. Odpovede ohľadom prípadu begečských Slovákov, ako ozrejmila predsedníčka Lakatošová, zatiaľ nedostali.

Nasledujúce zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny by sa malo uskutočniť pravdepodobne koncom decembra, s cieľom analyzovať hlavne nančné plány.

V NOVOM SADE O ROK BUDÚ JAZDIŤ ELEKTROBUSY. Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević a regionálny riaditeľ Európskej banky pre obnovu a rozvoj Mateo Kolangeli podpísali v Novom Sade úverovú zmluvu na Projekt na obstaranie až desiatich nízkopodlažných elektrobusov s nabíjacou infraštruktúrou. Dopravný podnik Nový Sad rozpísal verejné obstarávanie 4. novembra na kúpu elektrobusov a potrebných nabíjacích zariadení a bude otvorené do 4. januára. Európska banka pre obnovu a rozvoj bude podľa primátora Miloša Vučevića nancovať tento projekt pôžičkou vo výške osem miliónov eur na obdobie ôsmich rokov, s dvojročnou lehotou odkladu a šesťročným splácaním, s úrokovou sadzbou 1,1 percenta.

mp

Zdroj: RTV Vojvodiny; Foto: IG / milosvucevic

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC Transparentne a účinne

Anna Horvátová

Šestnáste zasadnutie Zhromaždenia obce bolo zvolané na pondelok 6. decembra, iba také dva týždne po uskutočnení 15. zasadnutia petrovského parlamentu. Tentoraz prítomných bolo 21 výborníkov.

Po privítaní výborníkov, obecného vedenia a predstaviteľov médií a po schválení zápisnice z novembrového zasadnutia pristúpilo sa k realizácii rokovacieho programu. K štyrom bodom spolu s výborníckymi otázkami predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič navrhol zaradiť ešte jeden bod – posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o 3. opravnom rozpočte Obce Báčsky Petrovec.

Prvý bod bol návrh na zmenu rokovacieho poriadku ZO Báčsky Petrovec z roku 2019, na ktorú iniciatívu podala výborníčka výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti Dragica Pejkovićová. Ďalej nasledovali informácie o stave a dianiach v oblasti kultúrneho amaterizmu, podujatí a práce združení v oblasti kultúry, tiež o stave a problémoch v oblasti športu a fyzickej kultúry Obce B. Petrovec za rok 2020. Ďalší bod bol posúdenie správy o realizácii výročného plánu práce zariadenia vákuovej stanice číslo 2 so servisom vypnutých čerpadiel a iného zariadenia. Zaobstarané je a nainštalované chýbajúce zariadenie. Vákuová stanica je daná do funkčného stavu s vykonaním skúšobnej prevádzky, ako i demontáž, servis a opätovná montáž súpravy vákuových čerpadiel – 2 kusy, tiež demontáž, servis a opätovná montáž kalových

za šk. rok 2020/2021 a výročného plánu práce na šk. rok 2021/2022 maglićskej ZŠ Žarka Zrenjanina. O opravnom rozpočte stručnú informáciu podala Milena Nišićová, po čom sa slova ujala predsedníčka obce Jasna Šprochová, ktorá dôkladnejšie ozrejmila vykonané práce na kanalizácii v Petrovci: „Vykonaná je kontrola kompletného nainštalovaného čerpadiel – 2 kusy. Zaobstarané a nainštalované je zariadenie na úpravu vody s cieľom ochrany proti vodnému kameňu, ako i ešte jedna rozvodová skriňa so zariadením. Vykonaná je diagnostika a oprava jestvujúceho zariadenia automatického riadenia a elektromotorového pohonu. Uvedená je do prevádzky s prednastavením. Vykonané je detektovanie a kontrola nainštalovanej vákuovej siete, spojenie jestvujúcej siete so šachtami, vybavenie šácht bezdrôtovým systémom na zisťovanie porúch, všetky jestvujúce šachty sú skontrolované a vykoná je ich sanácia, keď ide o vodotesnosť. Sieť je daná do funkčného stavu. Vykonané sú: servis kontrolných jednotiek a vákuových ventilov – 100 kusov, sanácia jestvujúcich betónových vákuových šácht – 60 kusov, sanácia jestvujúceho spojeného vákuového potrubia – vstup do šachty – 30 kusov, kontrola a sanácia vodotesnosti spojenia rúr a šácht.

Do konca roka sa plánuje ešte nainštalovať jestvujúce vákuové ventily – 63, upravenie a uvedenie do prevádzky 63 vákuových ventilov a senzorových nasávacích rúr, testovanie vodotesnosti, funkčnosti asi 3,5 km vákuovej siete.

Umožní sa pripojenie asi 210 domácností v uliciach: Generála Štefánika, Vajanského, Žitnej, Partizánskej, Mateja Čániho, v časti Bratislavskej, Novohradskej, Hontianskej, Liptovskej a Oravskej. Komunalac zatiaľ vykonal pripojenie 30 domácností na sieť.“

Po dôkladnej informácii vykonaných prác, ani výbornícke otázky neodzneli.

IN MEMORIAM

Dipl. Ing. Mária Lučetincová

1943 – 2021

Vo veku dožitých 78 rokov svoju tuzemskú púť na Kataríny 25. novembra ukončila naša niekdajšia kolegyňa a bývalá riaditeľka podniku Hlas ľudu Mária Lučetincová z Báčskeho Petrovca. Mária Lučetincová sa narodila 9. októbra 1943 vo Vojlovici. Vyškolila sa v Novom Sade na Poľnohospodárskej fakulte, kde získala titul diplomovanej inžinierky ochrany rastlín. Po štúdiách na akademickej pôde zostala ďalšie dva roky aj pracovať na pozícii asistentky. S budúcim manželom Dr. Jánom Kišgecim (1941) z Báčskeho Petrovca, vedeckým pracovníkom, sa zoznámila ešte počas študentských čias. S ním sa neskoršie aj zosobášila a dlhý rad rokov žila, ale toto manželstvo, žiaľ, zostalo bezdetné.

Životná púť ju potom roku 1969 pripäla aj k nášmu týždenníku Hlasu ľudu, kde začala aktívne prispievať v rámci svojho odboru, do pravidelnej prílohy Poľnohospodárske rozhľady. Okrem vlastným menom, podpisovala sa aj skratkou MLK. V Hlase ľudu zotrvala kratšiu dobu. Na to obdobie si samotná Mária zaspomínala aj v osobitnom príspevku v rámci publikácie Štyridsať rokov Hlasu ľudu (1984). V publikovaných príležitostných textoch ju kolegovia novinári hodnotili ako spoľahlivú redaktorku. Neskoršie úzko spolupracovala aj s inými našimi periodikami, predovšetkým s Ľudovým / Národným kalendárom a Rovinou, kam tiež dlhé roky ako redaktorka dodávala pútavé čítanie z oblasti poľnohospodárstva.

Do Hlasu ľudu sa nakrátko vrátila v septembri roku 1990, keď ju vymenovali za riaditeľku podniku, ale z tejto funkcie riaditeľky NVU Hlas ľudu ju uvoľnili v októbri 1992 na vlastnú žiadosť.

Do slovenčiny preložila s manželom Jánom učebnicu Roľníctvo (Dr. B. Mišković a M. Komnenović). Spolu s Vladimírom Dorčom knižne publikovala pútavé čítanie Rok z rukáva (2000). Neskoršie vydala aj niekoľko zväzkov v Edícii Lacné čítanie, akými sú 50 vianočných receptov (2000), 50 veľkonočných receptov (2001), 50 silvestrovských receptov (2001) a Lieky vedľa nás (2002). V rokoch 2002 až 2005 a 2011 aktívne vystupovala ako zboristka Komorného zboru Musica viva v Báčskom Petrovci.

Podľa vlastného želania jej telo bude spopolnené v novosadskom krematóriu.

Česť jej pamiatke!

J. Čiep

ŠÍD Šiesteho decembra – Deň oslobodenia Šídu

Blaženka Dierčanová

Začiatkom decembra roku 1944 národnooslobodzovacie vojsko posilnené jednotkami Červenej armády oslobodilo dediny v okolí Šídu a 6. decembra aj samotné mesto. Na pamiatku padlým bojovníkom a všetkým účastníkom boja, ktorí umožnili budúcim generáciám žiť v mieri a slobode v tejto obci, usporiadali rad priliehavých podujatí. Program sa začal vo štvrtok 2. decembra, keď zorganizovali literárny večierok, ktorý zoskupil spisovateľov zo Šídskej obce pri čítaní veršov o ťažkom boji za vyslobodenie tejto časti Sriemu. S oslavou pokračovali v sobotu, v sále Kultúrno-vzdelávacieho strediska usporiadali koncert pod názvom Ochotníci svojmu mestu, ktorý pripravili členovia kultúrno-umeleckých spolkov. Program vyvrcholil v pondelok 6. decembra. Po slávnostnom zasadnutí predstavitelia obce a členovia Obecnej rady Združenia bojovníkov národnooslobodzovacej vojny položili kvety k pamätníku padlým bojovníkom. uznanie stanovila Obec Šíd a udeľuje sa zaslúžilým jednotlivcom, organizáciám, združeniam a kolektívom, ktorí svojou činnos-

Všetci odmenení

Večer sa uskutočnila slávnostná akadémia. Prítomným sa najprv prihovoril predseda zhromaždenia Obce Šíd Tihomir Stamenković a Deň Obce Šíd občanom zablahoželal aj predseda Zoran Semenović, ktorý potom zaslúžilým odovzdal aj decembrové ocenenia. Toto najvyššie obecné ťou a aktivitami prispeli k rozvoju obce. Toho roku Decembrové uznanie udelili Ivanovi Mladenovićovi, ktorý sa začiatkom roka rozhodol na jeden nezvyčajný humanitárny prejav – pešo odišiel do Jeruzalemu a získanú finančnú podporu venoval na liečenie detí chorých na rakovinu.

Druhú decembrovú odmenu udelili lekárovi Zoranovi Gavrićovi za jeho dôkladnú, zodpovednú a obetavú prácu s pacientmi v Šíde.

Vedenie SKUS Jednota na toto uznanie navrhlo Natašu Kolárovú, vedúcu ženskej speváckej skupiny, za jej dlhodobú a úspešnú činnosť v spolku. Nataše udelili ďakovný list, ako aj združeniu Sriemska zakáľačka a klobasiáda zo Šídu, Kajakovému klubu z Višnjićeva, lekárom a zdravotníckemu personálu v Covid oddelení Domu zdravia Šíd, Dušanke Pestelekovej a Veselinovi Vučkovićovi.

Primeraný program akadémie pripravili herci Ochotníckeho divadla Branislava Nušića, žiaci základných škôl a Gymnázia Savu Šumanovića. Program spestrili aj dva spevácke zbory: Horšideja zo Šídu a Collegium Musicum s Belehradu.

Foto: N. Bešević

Z ČINNOSTI STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU STARÁ PAZOVA Láska a porozumenie pre každé dieťa

Anna Lešťanová

Aj v SOS Detskej dedine Kraljevo si pripomenuli Medzinárodný deň detí a detských práv (20. novembra). K tomuto dňu príležitostný program za prítomnosti hostí a v súlade s protipandemickými opatreniami sa konal v sále SOS Detskej dediny. Na programe predstavili prácu tohto strediska a prezentovali základné práva dieťaťa, kde sa prihovorili národná riaditeľka SOS detských dedín Srbska Vesna Mrakovićová-Jovanovićová a riaditeľka SOS Detskej dediny Kraljevo Biljana Zorićová-Dimićová. Medzi hosťami bola aj riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova Rada Žugićová, ktorá sa poďakovala za výnimočnú spoluprácu, ktorú má toto stredisko so SOS Detskou dedinou Kraljevo.

Pred týmto dňom, koncom

októbra, predstaviteľky staropazovského strediska – Rada Žugićová a Milka Perendiová boli na pracovnej návšteve práve v Kraljeve. So všetkými užívateľmi služieb mali rozhovor, poskytli podporu a vypracovali plán na nadchádzajúce obdobie. S odborníkmi si vymenili informácie o zdravotnom stave, úspechoch v učení a správaní sa maloletých detí, o problémoch, Rada Žugićová (zľava) na pracovnej s ktorými sa zamestnanci návšteve v Kraljeve stretávajú pri poskytovaní starostlivosti o nich. V SOS Detskej dedine Kraljevo sa toho času nachádza 17 detí z územia Staropazovskej obce. Z tohto počtu traja sú študenti, piati žiaci strednej školy, siedmi žiaci základnej školy a dve deti sú v škôlke. Spolupráca Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova s touto detskou dedinou datuje od jej samotného založenia. Ich pestúnske SOS mamy im venovali čiastku svojho života cez poskytnutú lásku a porozumenie. Usilovali sa, aby každému dieťaťu zabezpečili isté a bezstarostné miesto pre život, za podpory odborníkov tak zo strany SOS dediny, ako aj Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova.

V predposledný novembrový deň riaditeľka Žugićová navštívila Stredisko pre sociálnu prácu v Požarevci. Na pracovnom zasadnutí s riaditeľkou tamojšej ustanovizne Tatjanou Rajićovou si vymenili skúsenosti a dosiahli dohodu o ďalšej spolupráci.

Foto: z archívu SCP Stará Pazova

SPOLUPRÁCA KOMUNALCA A KULPÍNSKEJ ŠKOLY ÚSPEŠNÁ Prvá Ekologická hodina v Kulpíne

Katarína Gažová

Prvú z akcií Komunálneho podniku Komunalac v spolupráci so Základnou školou Jána Amosa Komenského v Kulpíne, pomenovanú Ekologická hodina, realizovali vo štvrtok 2. decembra.

Podľa slov riaditeľa Komunalca Duška Ilića je to prvá zo štyroch akcií, ktoré budú realizované na území Báčskopetrovskej obce. Akcií sa okrem komunálneho podniku zúčastnia základné školy z územia Báčskopetrovskej obce, Predškolská ustanovizeň Včielka Báčsky Petrovec a Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom.

V Kulpíne v ten deň za priaznivého počasia bolo vysadených 250 sadeníc v parku pred kaštieľom, na oboch stranách zelenej plochy, v samom centre Kulpína. Vysadené boli tieto parkové stromy: 50 líp, 100 jaseňov, 50 červených sliviek a 50 čiernych borievok.

Akciu s oduševnením prijali osvetoví pracovníci a zúčastnili sa jej všetci žiaci kulpínskej základnej školy a takýmto spôsobom Kulpín dostal nový park, ktorý za dva – tri roky bude vybavený lavičkami a ďalšími

primeranými sadenicami. Nasledujú ďalšie akcie ekologických hodín v Maglići, Báčskom Petrovci a v Hložanoch. V chotári tiež vysadia 4 000 brečtanov, čo je výhodné pre včelárov, medárov, ale aj poľovníkov. Aj 3 000 nových sadeníc je plánované zasadiť okolo odpadovej depónie v Petrovci, aby sa zastavil neznesiteľný dym, ktorý znečisťuje Petrovec. Na území obce, ako potvrdil riaditeľ Ilić, bude vysadených približne 6 000 sadeníc. Komunálny podnik zadovážil sadenice zo Sombora. Hodnota súhrnne spomenutých sadeníc Účastníci prvej Ekologickej hodiny v Kulpíne je milión a tristotisíc dinárov.

Žiaci a učitelia kulpínskej školy po skončení akcie

BIELE BLATO Vnútorná zelená výzva – nálová časť

Jarmila Hromčíková

Akcia bieloblatských školákov na vysádzaní stromov v okolí školy v prvých dňoch decembra je pri konci. Výzvu od svojich starších kamarátov prijali aj piataci a spolu so svojou triednou učiteľkou Sonjou Tasevskou vysadili 12 okrasných stromov, medzi inými aj 3 sadenice bielej topole, kráľovnej stromov, vybratej ako 10. najkrajší strom na svete. Ruku k dielu priložili aj žiaci nižších ročníkov, najprv tre-

Piataci s triednou Sonjou Tasevskou po vykonanej práci

tiaci a štvrtáci sadili dvojročné sadenice lipy a ginka, a potom aj prváci a druháci zasadili odrezky bielej a smutnej vŕby.

V tejto „zelenej“ akcii nechýbali ani tí najmladší, škôlkari a mladší škôlkari. Aj oni usilovne pracovali a s veľkou radosťou a nádejou vysadili do záhonov žalude a semiačka lipy.

Povzbudená činnosťou žiakov svoj strom zasadila aj učiteľka nemčiny Ilonka Kováčová, ktorá ako symbol smútku, že opúšťa kolektív a deti a odchádza do dôchodku, zasadila smutnú vŕbu.

Usilovné ručičky najmladších účastníkov akcie – mladších škôlkarov

Žiakom a celému kolektívu Základnej školy Bratstva a jednoty patria slová chvály a vďaky, avšak najväčšia vďaka patrí pani učiteľke Mirjane Bokšanovej, ktorá je ideovou tvorkyňou celej akcie. Kiežby táto činnosť bieloblatských žiakov bola inšpiráciou pre podobné akcie, tak v dedine, ako aj v iných mestách. Foto: M. Bokšanová

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI Školský dvor periodicky inovovaný

Jaroslav Čiep

Okolie objektu Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a školský dvor už celé desaťročia boli príkladné a sústavne dobre udržiavané. Budovu začali stavať ešte učebňa, školské ihriská, telocvičňa a aj športová hala s veľkým nádvorím a parkoviskom. Dvor je plný zelených plôch, všelijakých kríkov a stromov. V poslednom období pribudli aj žulový pomník s podobizňou Jána Čajaka a najnovšie aj

V tomto období nechýbajú ani hríby, ježko a ovocie a domček pre vtáčiky

Aj takto možno využiť staré kotly

dávneho roku 1979 a do použitia ju dali od roku 1983. Postupom času v jej areáli pribúdali viaceré obsahy, kútik pre bicykle, letná z oboch strán pred vchodom do budovy neostyrénové písmenká s menom školy.

K tomu v každom ročnom

Na realizáciu používajú aj prírodné materiály, akými sú šúpolie a paprika

období na tomto dvore pribudnú aj viaceré obsahy. Ide o rôzne dodatky, prevažne z dreva a iných prírodných materiálov, ale neraz aj iných materiálov, ktoré namiesto toho, aby sa ocitli v zbere, dostanú ešte jeden „život“. A tak tieto umelecké dielka ako pridaná hodnota esteticky umocňujú a zošľachťujú upravený priestor. Zistili sme, že to má na starosti tím školníkov v čele s Jánom

Čánim, ktorý viackrát do roka kreatívnymi nápadmi na vchode do školy pridáva nové obsahy. V minulých rokoch sme mali možnosť vidieť na tomto mieste aj veľkonočné motívy, zajačikov a vajíčka, zimnú idylku, jelene, ktoré ťahali drevené sane, či lyžiarku, všetko zhotovené zo zvyšných konárov. Aj tejto jesene je vchod do školy pekne a kreatívne upravený. Sú tu bocian na hniezde, muž a žena sediaci na lavičke, ale Smajly – alebo vkusne ozdobené gule aj využité a vyfarbené kotlové nádrže a betónové gule.

Oddychujúci pár zo zoťatej brezy na lavičke

OČKOVALI SA 3. DÁVKOU VAKCÍNY. Kysáčania mali možnosť 30. novembra v Dome penzistov, ako to aj obvykle býva, zaočkovať sa treťou dávkou vakcíny. Akcia sa uskutočnila obetavou prácou členov predsedníctva MO dôchodcov Kysáča a zároveň i členov Rady MS Kysáč. V akcii sa zúčastnili tri medicínske mobilné tímy z Nového Sadu. Pri tejto príležitosti zaočkovali 260 občanov. Na snímke Márie Madackej je záber z akcie.

A. Legíňová

V STAREJ PAZOVE Kvíz Poznaj svoju minulosť

Anna Lešťanová

Po vlaňajšej realizácii online kvízu Poznaj svoju minulosť na webovej stránke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, tohtoročný kvíz sa uskutočnil v piatok 3. decembra v Starej Pazove.

Po slávnostnom otvorení kvízu zo strany delegácie NRSNM – Jána Kolárika, predsedu, a Svetlany Zorňanovej, koordinásídli aj tamojší slovenský spolok, súťaže sa zúčastnilo 8 tímov zo 7 základných škôl – ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina z Hložian, ZŠ 15. októbra z Pivnice, ktorá mala dva tímy, ZŠ Bratstva z Aradáča, ZŠ Mladých pokolení z Kovačice, ZŠ Jána Amosa Komenského z Kulpína, ZŠ maršala Tita z Padiny a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.

Nositeľom projektu je NRSNM za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V rámci súťaže sa konal aj aktív profesorov dejepisu Najviac bodov obsadil tím 1 pivnickej základnej školy

NRSNM v rámci svojich prioritných činností usporadúva početné aktivity, ktorými podnecuje zachovanie národného a kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Srbsku. S tým cieľom po 8-krát organizovali kvíz vedomostí Poznaj svoju minulosť. Cieľom kvízu je prostredníctvom interaktívnej činnosti žiakov vo veku 13 až 15 rokov usmerňovať v rámci mimoškolskej aktivity, národného povedomia. NRSNM v rámci projektu zabezpečila pre všetky tímy ďakovné listiny a tričká a pre tri najlepšie umiestnené celky príležitostné odmeny. V rámci súťaže NRSNM a Asociácia slovenských pedagógov usporiadali aj aktív profesorov dejepisu s prezentáciou dodatkov z dejín Slovákov, ktorú mala PhDr. Gabriela Gubová-Červená a prezentáciu portálu

torky Výboru pre vzdelávanie a koordinátorky projektu, a hostiteľa kvízu Janka Havrana, riaditeľa ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, a Zdenka Uheliho, výkonného riaditeľa SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v Klube VHV Slovenského národného domu, kde

Pozoruhodné vedomosti mal Mário Gligor z Aradáča

Tohto roku najúspešnejší bol prvý tím ZŠ 15. októbra z Pivnice. Druhé miesto obsadil druhý tím pivnickej školy, oba tímy viedla profesorka Gabriela Gubová-Červená, a na treťom mieste podľa počtu získaných bodov bol tím profesora Miroslava Juricu z Padiny – žiaci ZŠ maršala Tita. Osobitný ďakovný diplom za vedomosti na kvíze udelili Máriovi Gligorovi z Aradáča, ktorému sa dostala aj knižná odmena autora profesora dejepisu Jaroslava Miklovica zo Starej Pazovy.

Z návštevy Národného domu futbalu

udržať národné povedomie, s cieľom poznať svoju tradičnú kultúru a významné osobnosti a inštitúcie Slovákov vo Vojvodine, ktoré prispeli k zachovaniu a rozvoju slovenskej identity a www.vzdelavanie.nrsnm.com, ktorú mala na starosti PaedDr. Svetlana Zolňanová. Účastníci tohto kvízu navštívili aj tamojší veľkolepý Národný dom futbalu v Starej Pazove.