Maratónskou rýchlosťou uberá nové rekordy

CVIK A VYTRVALOSŤ ROBIA MAJSTRA Maratónskou rýchlosťou uberá nové rekordy

Olinka Glóziková-Jonášová

Maratónec Michal Šuľa z Kovačice aj ďalej a hlavne nepretržite prekonáva rekordy nielen svoje vlastné či štátne, ale aj tie medzinárodné či svetové.

Písali sme o ňom, zdá sa, nie až tak dávno, vlani v septembri a odvtedy sa tento Kovačičan, žijúci momentálne na Slovensku, má ale s čím pochváliť. Určite ho netreba dôkladne predstavovať, avšak pre tých, ktorí ho nepoznajú, povieme iba toľko, že sa tejto atlétovej disciplíne začal venovať príliš neskoro, po svojich 40 rokoch. A že sú roky iba číslicou, dokázal Michal už vo svojom 43. roku, keď prvýkrát dosiahol rekord v Srbsku v behu na 24 hodín s výkonom 227,9 km.

Šuľa sa najnovšie môže pochváliť dvomi mimoriadnymi úspechmi v behu na 6 hodín v Českej republike, v Louny, kde prekonal výkon 85,06 km a na Ade s výkonom 88,91 km. Týmto výkonom dosiahol nový rekord v Srbsku. Okrem spomenutých, najnovších, v tomto roku zožal aj ďalšie úspechy a svoju účasť na maratónoch skomentoval takto: „S ohľadom na skutočnosť, že vekovo nie som najmladší, domnieval som sa, že môj beh bude z roka na rok pomalší a výkony slabšie. Avšak zatiaľ to nie je tak. V máji toho roku som sa zúčastnil Bratislavského BAH maratónu a prekonal som osobný rekord 2:46:22. V tom istom mesiaci som dosiahol opäť osobný rekord na 10 km na dráhe 35:45 a znovu to bolo pre mňa neuveriteľné a pritom obrovský podnet na dosiahnutie ďalších rekordov.“

Na tohtoročný maratón na Palići prišiel, ako sám hovorí, pripravený a presvedčený, že môže za 24h absolvovať viac od 250 km, ale sa vraj chystal bežať za úplne iných poveternostných podmienok, aké v ten deň na Palići boli. Považoval, že sa teplota bude pohybovať od 10 do 15 oC, keďže na Slovensku, kde sa pripravoval, denná teplota nepresahovala tých 15 stupňov. V Srbsku však v ten deň na Palići bolo neuveriteľných 30 oC. Nedosiahol teda výsledok, ktorý si vytýčil za cieľ, ale aj tak po štvrtýkrát zachoval titul majstra

Michal Šuľa počas behu

Srbska v behu na 24 hodín.

Každý úspešný športovec dožije sa kedy-tedy aj jednotlivých neúspechov. V Šuľovom prípade neúspechy v poslednom čase boli spôsobené predovšetkým pre krátkodobé zranenia, ktoré mali za následok zlý výkon na Rajeckom maratóne. Vystali pritom aj pravidelné tréningy, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na jeho kondícii, ale, ako sám hovorí, túžba po prekonaní nových rekordov sa nestratila. Túžil po tom, aby dosiahol ďalší úspech v tomto roku. „Áno, prial som si to, lebo nemám času na márnenie,“ zasmial sa. „Preto som

Veľkou oporou je pre neho rodina

sa rozhodol bežať maratón na 24 hodín v Balatone.“

Aj keď navonok boli všetky zranenia preč, hodne tréningov mal za sebou, bol v top kondícii a beh bežal výborne, priemerným tempom 4,45 na 6 h, 75 km, a 100 km za 8 h 10 min, v noci keď teplota stúpla na 3 oC pocítil silný bôľ v chrbtici, kolene, jemnú hypotermiu... „Zastal som, a vtedy som sa rozhodol vzdať sa. Bol to trpký pocit. Pocit sklamania samého seba... a skutočne som uvažoval aj nad tým, že sa viac nikdy neprinavrátim atletike a tejto disciplíne. Po niekoľkých dňoch som si to predsa len rozmyslel a prihlásil som sa na Maratón na Ade,“ hovorí. „Nechcel som však bežať na 24 hodín, lebo som vedel, že mi v noci bude určite chladno, a tak som uvažoval nad behom na 6 alebo 12 hodín a 100 km, ale s ohľadom na všetko, čo sa v minulom období udialo, najreálnejšie bolo, aby som sa rozhodol pre beh na 6 hodín. Bola to skutočne skúška mojej vytrvalosti a kondície. Povedal som si, nakoľko tento beh dopadne dobre, už v nasledujúcom roku sa posnažím dosiahnuť nové rekordy,“ vysvetľuje Šuľa.

Michal Šuľa sa vo svojej bežeckej kariére vedie mottom, že je od samotného cieľu dôležitejšia cesta, ktorou sa človek uberá. Aspoň sa toto motto v jeho živote doposiaľ aj niekoľkokrát osvedčilo. Keďže nemá presnú databázu svojich tréningov a behov, ani absolvovaných kilometrov, zaspomínal si na niektoré najlepšie výsledky. Toto sú niektoré z nich: prvé miesto v behu na 60 km, Baja (Maďarsko) – Sombor (Srbsko), ďalej 5 km 17:30, 10 km 35:45, Polmaratón 1:19:52, Maratón 2:46:22, 50 km 3:14. (Split), 6 h – 88,91 km, 12 h – 128 km, 24 h – 227 km, kým za svoje najväčšie úspechy považuje víťazstvo fruškohorského ultra-extrémneho maratónu 133 km, ako aj víťazstvo a rekord na dráhe Od Tatier k Dunaju dĺžky 345 km na Slovensku, 33. miesto na Majstrovstvách Európy na 24 h, kde dosiahol výsledok 212 km, ale aj mnohé ďalšie.

Na záver Michal prezradil svoje ciele: „Ciele som mal stále o trochu vyššie než je reálne a teraz ich mám, zdá sa mi, ešte vyššie. Chcel by som prekonať rekordy Srbska na 6 h, 12 h, 24 h a na 100 km. Či sa mi podarí absolvovať všetky, alebo možno ani jeden, čas ukáže... ale ak neskúsiš, tak nevieš!“ vysvetľuje a dodáva: „Nedosiahnuté ciele zatiaľ nemám, ale som rád, keď môžem dosiahnuť niečo nové a niečo viac. Úprimne poviem, rovno zajtra, keď by som sa rozhodol vzdať sa behu, moji nástupcovia majú čo robiť, aby v tom prekonali moje úspechy. Pri tom obzvlášť mám na mysli ten výkon na 6 h, keďže je to druhý výsledok vo svete v roku 2021. A presne toto ma teší, lebo to je čaro každého športu,“ uzavrel náš rozhovor Michal Šuľa.

Foto: zo súkromného archívu spolubesedníka

PRVÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA Kulpínčania presvedčiví

KULPÍN – FUTOG 3 : 0

a ani v jednej chvíli nezaváhali, že môžu prehrať.

Početné domáce obecenstvo zápasu malo pekný pôžitok z volejbalu a oduševnene fandilo svojim hráčom.

(25 : 23, 28 : 26, 25 : 19)

Katarína Gažová

V stredu 1. decembra prvé volejbalové mužstvo Kulpína si doma sily zmeralo s mužstvom Futoga, ktoré v posledných zápasoch hralo veľmi dobre a do Kulpína prišlo s veľkým optimizmom. Futog má dobrú zostavu, v ktorej je spojená skúsenosť a mladosť, avšak počas zápasu sa ukázalo, že Kulpínčania v minulom zápase v Bečeji, keď prehrali, predsa len mali iba zlý deň. Domáci v stretnutí od začiatku zápasu hrali dobre a presvedčivo

VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, N. Petrović, R. Petrović, Barišić, Ž. Babić, Ćirić, Emer, D. Babić, Grubešić, Salatić, Bojkov, Hungar Spoločná fotka súperiacich, ale priateľských mužstiev – Kulpína a Futogu

Kulpínčania v sobotu 11. decembra hosťujú v Loznici, kde si sily zmerajú s domácim rovnomenným mužstvom.

Výsledky 8. kola: Ribnica 2 – Železničar 0 : 3, Vojvodina 2 – Užice 3 : 0, Banat – Kosovska Mitrovica 0 : 3, Šumadija – Loznica 3 : 0, MOK Topličanin 97 – Bečej 3 : 2

1.Šumadija 8 7 122 : 7 20 2. Železničar 8 7 121 : 8 20 3. Kos. Mitrovica 7 5 218 : 7 16 4. Vojvodina 2 8 5 318 : 12 15 5. MOK Topličanin 97 8 5 317 : 14 14 6. Užice 8 4 414 : 14 13 7. Futog 8 4 416 : 16 12 8. Kulpín 8 4 414 : 17 10 9. Banat 8 3 512 : 16 10 10. Bečej 7 2 510 : 16 7 11. Ribnica 2 8 1 7 7 : 23 3 12. Loznica 8 0 8 5 : 24 1

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – ŽENY Lokálne derby Petrovčankám

KULPIN – MLADOSŤ 0 : 3

(8 : 25, 12 : 25, 10 : 25)

K. Gažová

V sobotu 4. decembra v Kulpíne si v lokálnom derby sily zmerali volejbalistky Kulpína a petrovskej Mladosti. Volejbalistky Mladosti sú veľmi skúsený a dobrý tím. V Kulpíne boli v plnom zložení, pokiaľ Kulpínčanky sú mladý a stále neskúsený tím. K tomu z ospravedlnených dôvodov niektoré hráčky tento zápas nehrali. Bez ohľadu na všetko Kulpínčanky bojovali, boli obetavé, ale očakávane presvedčivo vyhral lepší a skúsenejší celok.

Susedské derby v Kulpíne

ŽVK KULPÍN: Kreková, Milenkovićová, Gažová, N. Chalupková, D. Chalupková, Šimová, Ćirovićová, Vidová

ŽVK MLADOSŤ: Greksová, Stojanovićová, Filipovićová, Vujačićová, Zorňanová, Nikolajevićová, Bažíková, Kaňová, Tatliaková, Valentíková, Lehotská, Hrubíková, Fejdiová

CYKLISTICKÉ PRETEKY V ŠÍDE Šídski cyklisti znovu úspešní

Lazar Pavković

Na pretekárskej dráhe Cyklistického klubu Jednota v Šíde v nedeľu 5. decembra prebiehali tretie cyklistické preteky v rámci zimnej ligy Srbska, ktorých sa zúčastnili aj cyklisti oboch domácich klubov Jednoty a CK Šíd. V silnej konkurencii cyklistov z celého Srbska a zo Severného Macedónska Aleksandar Roman, Šíďan, ktorý súťaží pre novosadský klub Invikta, zvíťazil v mužských seniorských pretekoch a Anja Nikitovićová z Jednoty bola najlepšia v ženských pretekoch, kým Jovana Radovanovićová bola tretia.

V mladších kategóriách dominovali cyklisti belehradského Partizanu a šídskej Jednoty. Kadetka Iva Škrbićová vyhrala a najlepší boli aj pionieri Atina Peterovićová a Mihajlo Rakić, kým Uroš Matusijević bol druhý. Mladší pionier Nemanja Mihajlović tiež obsadil prvé miesto.

Z členov CK Šíd najúspešnejšia bola štátna reprezentantka Bojana Jovanovićová, ktorá obsadila prvé miesto. Prvé miesto obsadil aj kadet Luka Pantić, juniorky Lana Todorovićová bola tretia a Anja Babićová štvrtá. Kadet Milan Harvilčak bol šiesty a mladší kadeti Mihajlo Škorić a Nikola Todorović obsadili piate, resp. siedme miesto.

Kadet zo Šídu Luka Pantić obsadil prvé miesto

STAROPAZOVSKÍ REPUBLIKOVÍ LIGISTI JEDNOTA A FÉNIX NA ZIMNEJ PRESTÁVKE Na rozličných pozíciách

Matej Bzovský

Staropazovskí predstavitelia v republikovej futbalovej súťaži jesennú časť majstrovstiev skončili na rozličných pozíciách. Fénix 1995 svoju veľmi úspešnú polsezónu skončil na druhom mieste s jedným bodom menej od jesenného lídra z Vršca, kým Jednota zakotvila na trinástom mieste, s chudobným bodovým kontom, čím je už teraz vážne ohrozená vou zásobou vážne ohrození zostupom.

Veľký rozdiel je medzi týmito staropazovskými klubmi aj keď ide o podmienky, v ktorých pracujú a súťažia. Vo Fénixe 1995 sa môžu pochváliť výbornou infraštruktúrou, asi najlepšou v lige, modernými šatňami, izbami na oddych hráčov, krytou tribúnou, dvoma zelenými hracími plochami a čoskoro pribudne aj ďalšia s umelou

Tribúny zívali prázdnotou: Len málo fanúšikov navštívilo jesenné zápasy Jednoty

zostupom z tejto silnej súťaže. Nebyť nečakanej remízy so susedným Omladincom z Nových Bánoviec veľmi kvalitné a skúsené mužstvo Fénixa 1995 by sa ovenčilo titulom jesenného majstra. Fénixovci iste spokojne prezimujú, kým v radoch „staršieho brata“ budú mať veľa zimných starostí, lebo sú s chudobnou trinásťbodotrávou. Nech nespomíname iné súčasné obsahy vybudované vlastnými prostriedkami veľkého športového nadšenca Milića Stojakovića.

Na druhej strane v Jednote je celkom iná, právom môžeme povedať, zlá situácia s miestnosťami, ktoré nie sú ani zblízka na úrovni republikovej súťaže, a sotva, že sa to aj na jar zmení. Výstavba nového areálu sa viac nespomína a ešte pred rokom či dvomi sa sľubovalo kopanie základného kameňa. Už vtedy však mnohí v to neverili. Keď ide o jarné posily, vo Fénixe 1995 o tom už vážne rokujú. Podľa slov vedúcich v tomto vzornom klube pribudnú vážne posily zo superligových mužstiev, kým sú v Jednote zatiaľ aktuálne iba odchody. Nastoľuje sa otázka, či skúsenosť z minulého obdobia, keď do klubu prichádzali posily podozrivej kvality, čo za následok malo veľmi slabé výkony a umiestnenie v tabuľke a neustály boj o holý život, bude ponaučením vedeniu klubu. Čas ukáže, čo sa udeje počas nadchádzajúceho prechodného obdobia. Najnovšie vo FK Jednota je to, že na samom vchode na štadión Jednoty prebiehajú obsiahle práce na dôkladnej adaptácii roky zanedbaných miestností Jednoty, kde klub počas svojich bohatých vyše storočných dejín zaznamenával najvýznamnejšie výsledky, ktoré

sú zlatými písmenami zapísané v análoch tohto vzorného športového kolektívu. Potešení fanúšikovia Jednoty, ale aj iní občania sa však rýchlo sklamali, lebo sa dozvedeli, síce neúradne, že sa tieto práce nekonajú v prospech početných členov klubu, ale kvôli nadchádzajúcim aprílovým voľbám. Povráva sa

Konečne z očí verejnosti zmizne tento posmech

tiež, že takto moderne upravené priestory po voľbách budú pozmenené na podnikateľský priestor. Čas ukáže, čo je z toho pravda. Tak alebo onak, ale vari je najdôležitejšie, že spred štadióna zmizne obraz, ktorý bol na posmech a hanbu, lebo touto adaptáciou asi vznikne stánok, ktorý aspoň trochu okrášli zanedbaný športový areál, nie iba futbalový, ale aj štadión malých športov, ktorý sa nachádza v najbližšom susedstve. Foto: J. Pucovský

IN MEMORIAM

Martin Burčiar

(1933 – 2021)

Staropazovská futbalová rodina chudobnejšia je o ešte jedného veľmi uctievaného člena. Zomrel Martin Burčiar, dlhoročný pokladník FK Jednota v časoch, keď tento klub zaznamenával najvýznamnejšie úspechy. Mimo volontérskej nezištnej práce vo futbale z povolania až po odchod do dôchodku vykonával zodpovednú úlohu vedúci účtovníctva v stavebnom podniku Srem. Posledné roky svojho tvorivého života trávil so svojou najbližšou rodinou. Pokiaľ mu sily dovoľovali, rovnako sa staral o jej existenciu. Jeho životná cesta sa skončila v 88. roku života. Všetko robil s veľkou chuťou. Bol veľký dobrák, človek, ktorý nikomu neublížil, dobrotivý, skromný, tichý, starostlivý a jednoduchý.

Z časnosti do večnosti odišiel 1. decembra 2021, pochovaný bol na pazovskom cintoríne za prítomnosti priateľov a príbuzných.

Bz-ý

Práca s deťmi dôležitá; Daniel Bruk (v úzadí sprava) a tajomník združenia Zlatko Mamojka s víťazmi tohtoročných Dní rybárov Pracovná akcia sa vydarila

Rozprúdili čulú činnosť

Vladimír Hudec

Športový rybolov v Jánošíku pustil hlboké korene, čo nie je náhodou, vzhľadom na to, že rybolov je milovníkom tohto športu na dosah ruky – kanál DTD, na ktorom pred asi dvadsiatimi rokmi pre potreby Dní rybárov upravili pretekársku dráhu, ktorú jánošícki rybári pravidelne udržiavajú. O činnosti ZŠR Babuška sme sa rozprávali s predsedom Danielom Brukom. „V tejto chvíli máme zo 140 členov,“ prezradil nám. „Väčšina sú zrejme rybári, tak dospelí, ako aj deti. Toho roku sme predali vyše 80 rybárskych povolení, čo je najviac za posledných 10 rokov. Máme začlenených aj 7 žien a 19 detí. Mnohí naši členovia však nie sú rybári, ale chcú byť našimi členmi, lebo vidia, že robíme a kamarátime sa, a chcú sa nám pripojiť.“

Činnosť združenia sa prejavuje predovšetkým v organizácii súťažení. Najprv organizujú memoriál Jonje, venovaný dlhoročnému členovi združenia Jonelovi Skumpiovi. Naďalej organizujú súťaž v chytaní rýb na dne, detskú súťaž a súťažia aj v chytaní sumca. Najväčším podujatím sú tradičné bezmála 40-ročné Dni rybárov, ktoré organizujú spoločne s Obcou rybárov, ktoré organizujú spoločne s Obcou Plandište. Konečne prednedávnom zorganizovali aj súťaž v chytaní dravých rýb. Týchto súťaží sa zúčastňujú početní športoví rybári z celého regiónu. Svojráznou kuriozitou je však, že úlovok je spravidla skromný. Ryba vraj slabo berie. Tak napríklad na poslednej súťaži, na ktorej súťažilo 30 rybárov, chytená je iba jedna ryba. „Niežeby rýb nebolo,“ hovorí D. Bruk. „Videli sme ich v slušnom množstve podvodnými kamerami a sonarom na detekciu rýb. Naším kanálom však už dávno nepremávajú žiadne lode, takže je vo vode mnoho trávy, a v nej je skutočne všeličoho – raky, larvy a iné vodné organizmy, ktoré sú pre ryby opravdivou špecialitou, takže nemajú záujem o to, čo im my ponúkame. Rýb teda máme, hádam sčasti aj preto, že je pytliakov čoraz menej. Tomu určite dopomohol nový kontrolór, ktorý si svedomite robí svoju robotu, kontroluje rybárske povolenia, ale aj odoberá siete a iné nedovolené rekvizity v rybačke. My sme mu za to povďační a uvažujeme o tom, aby sme vystavali miesto, kde bude ľahšie člnom schádzať do vody.

Športoví rybári nadviazali dobrú spoluprácu aj so základnou školou. Pomohli im v organizácii obecnej a medziobecnej súťaže, ale zároveň zaúčajú deti rybačke a zabezpečujú im návnady a krmivo na ryby. Tým spôsobom si zrejme pestujú aj rybársky dorast a výsledky sú už viditeľné. Totižto žiaci na súťažiach už niekoľko rokov dozadu dosahujú skvelé výsledky, čo je znak, že vyrastajú z nich opravdiví športoví rybári.

Združenie športových rybárov v Jánošíku má aj svoj kútik vedľa kanála, kde sa pri rybích a iných špecialitách po každom súťažení, ale aj inokedy kamarátia. Sú tam stoly a lavice a pred niekoľkými rokmi postavili aj prístrešie. Naplánovali si však to prístrešie rozšíriť a prednedávnom mali pracovnú akciu, v rámci ktorej vybetónovali podlahu. „Strechu plánujeme postaviť na jar. Okrem toho plánujeme vystavať aj rošt a vynoviť stoly a lavice, ktoré sú po rokoch na daždi príliš schátrané. Chceli by sme to dokončiť najneskoršie do mája po memoriál Jonje. Teraz nám prídu aj naši spoluobčania zo Slovenska a očakávame aj ich nančnú pomoc,“ povedal nám na záver mladý predseda jánošíckych športových rybárov.

Viac informácií vám poskytneme na tel. č.: +381 21/47 20 840 a +381 63/47 20 84