Pokles cien kukurice a pšenice

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 11. 12. 2021

Číslo 23/ 2046

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Pokles cien kukurice a pšenice

Prečo zvyšovať plochy pod ekologickou výrobou v Srbsku?

Ľubica Sýkorová

Spotrebitelia v krajinách Európskej únie minú ročne na biopotraviny milióny eur. V Európe sa priemerná spotreba pohybuje okolo 50 eur na obyvateľa, pričom v niektorých krajinách, napríklad v Holandsku, dosahuje až 300 eur. V Srbsku sa na biopotraviny minie v priemere iba 2,4 eura na obyvateľa. Nízka spotreba biopotravín u nás je podmienená nielen slabšou ponukou, ale aj pomerne vysokou cenou.

Ekologická poľnohospodárska výroba je udržateľný typ poľnohospodárstva, né na ekologickú produkciu v Slovinsku dosahujú 50-tisíc ha, v Chorvátsku 90 000 ha, v raž, kukurica, špalda. Biozelenina sa pestuje len na 200 ha v celom v ktorom sa potraviny vyrábajú v harmónii s prírodou, biodiverzitou a dobrými životnými podmienkami zvierat. Vyrábať ekologicky znamená dodržiavať pravidlá ekologického poľnohospodárstva, ktoré sú založené na určitých kľúčových zásadách.

Ekologická výroba v Srbsku v súčasnosti predstavuje iba 24 000 ha, z čoho takmer 10 000 hektárov je v procese konverzie. Toto obdobie premeny trvá tri roky. Aj keď ide v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o výrazný nárast, kedy napr. v roku 2015 to bolo 15 000 hektárov, stále je to málo. Len na porovnanie – plochy určeMaďarsku asi 300 000 ha a v Rumunsku takmer 400 000 ha. Najväčší podiel v produkcii biorastlín v Srbsku majú ovocie a hrozno (asi jedna tretina), obilniny (30 %), priemyselné plodiny (14 %), kŕmne rastliny (11 %), liečivé rastliny (2 %). Biozelenina predstavuje len jedno percento. Plochy s bio-ovocím majú veľký potenciál a tendenciu rásť. V štruktúre dominujú maliny s približne 2 000 hektármi, nasledujú jablká, slivky a černice. Na druhom mieste sú ekologické obilniny s asi 5 000 ha, kde došlo k určitému poklesu plôch. Dominuje v nej pšenica s viac ako 2000 ha, nasleduje Srbsku. Celkovo je v celej krajine okolo 6 000 ekologických výrobcov. Pokiaľ ide o hodnotu trhu s biopotravinami, hoci neexistujú presné údaje, odhaduje sa, že hodnota domácej bioprodukcie sa pohybuje okolo 45 – 50 miliónov eur. Export predstavuje 37 miliónov eur. Z celkového exportu do krajín EÚ sa vyváža až 86 %. Najviac biopotravín sa vyváža do Nemecka, Holandska, Rakúska, Talianska a Kanady. Aj keď EÚ je významným producentom biopotravín, dokáže uspokojiť len 50 % trhu, takže tu je veľká šanca exportovať aj z našej krajiny. Zdroje máme dobré, len sa dostatočne nevyužívajú.

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 29. 11. až 3. 12. bol zaznamenaný pokles cien obilnín – kukurice a pšenice. Celkový tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom väčší o 72,29 % a nančný o 44,49 %.

Najviac sa obchodovalo so pšenicou. Jej cena sa pohybovala od 32,00 do 33,00 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 32,48 din./kg bez DPH, čo je pokles o 1,25 % v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Veľmi podobná situácia je aj na svetových burzách.

V uvedenom období bol zaznamenaný znížený dopyt po kukurici. Ponuky sa v závislosti od rýchlosti odberu pohybovali v cene od 26,00 do 27,00 din./kg bez

DPH, čo naznačuje možný pokles cien.

Kukurica so zvýšeným percentom vlhkosti na parite CPT sa obchodovala na cenovej úrovni 26,30 din./kg bez DPH. Začiatkom týždňa bol badateľný nedostatok sóje. Intenzívny dopyt po tejto olejnine ovplyvnil aj jej cenu. Burzové zmluvy boli uzatvorené za jednotnú cenu 74,50 din./kg bez DPH. Štatisticky je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom cena vyššia o 1,02 %. Kŕmny jačmeň sa obchodoval za cenu 28,30 din./kg bez DPH.

Z obsahu

Biofungicídy na báze mykoparazitických húb s. 4 Ďalší rodáci ďatľov – žlny a krutihlav

s. 6 Nastieľať pôdu sa oplatí

s. 7

POĽNOHOSPODÁRSTVO VO SVETE EÚ vyváža na tisíce ton zakázaných pesticídov

Pripravila: Ľ. Sýkorová

Európska únia vlani povolila vývoz najmenej 3 800 ton pesticídov nebezpečných pre včely a biodiverzitu, ktoré na svojom vlastnom území zakazuje. Vyplýva to zo zverejnenej štúdie investigatívneho tímu britskej pobočky organizácie Greenpeace a švajčiarskej asociácie Public Eye.

Neonikotinoidy sa používajú ako systémové insekticídy. EÚ časť z nich škodcami, píše denník Le Monde. Európske úrady vlani od septembra do decembra povolili zakázala. Pätnásť členských krajín ich ale na základe dočasnej výnimky naďalej vyváža, najmä do Brazílie, kde sa používajú na ochranu cukrovej repy pred vývoz 3 800 ton pesticídov, ktoré obsahujú viac ako 700 ton účinných látok imidakloprid, tiametoxám a klotianidín. Vyvezené množstvo by stačilo na ošetrenie 20 miliónov hektárov polí.

Podľa údajov o toxicite týchto prípravkov by mohli tieto pesticídy zabiť tisíce biliónov včiel, uvádza štúdia a dodáva, že údaj je značne podhodnotený, pretože vychádza len z exportov povolených za posledné štyri mesiace minulého roka.

NAJVIAC VYVIEZLI Z

BELGICKA, FRANCÚZSKA, NEMECKA A ZO ŠPANIELSKA

Štúdia pracuje s údajmi od 1. septembra 2020, pretože práve k tomuto dátumu vznikla všetkým exportérom pesticídov z EÚ povinnosť hlásiť objemy a zloženie vývozu príslušným úniovým úradom. Pesticídy mierili do 65 krajín, najčastejšie do Brazílie, Indonézie a na Ukrajinu, píše Le Monde na základe štúdie. Mimovládne organizácie píšu o „toxickom obchode“ v súvislosti s deviatimi krajinami. Najviac pesticídov nebezpečných pre včely vyváža Belgicko (310 ton aktívnych látok), nasledované so značným odstupom Francúzskom, Nemeckom a Španielskom.

Najviac kritizovaných prípravkov na ničenie hmyzu, tri štvrtiny, vyváža rma Syngenta, ktorá má výrobné závody práve v Belgicku a ďalších spomínaných krajinách. Na druhom mieste je rma Bayer, ktorá vyrába najmä v Nemecku.

Hovorca Bayeru v reakcii na štúdiu uviedol, že iba skutočnosť, že prípravok na ochranu rastlín nie je v EÚ povolený alebo zakázaný, nevypovedá nič o jeho bezpečnosti.

Zdroj: ČTK

CELOSVETOVÝ DOPYT PO TVRDEJ PŠENICI Výrobcovia cestovín majú problém

Pripravila: Ľ. Sýkorová

Talianski výrobcovia cestovín sa obávajú výrazného nedostatku a vysokých cien tzv. tvrdej pšenice v nasledujúcich mesiacoch po tohtoročnom letnom cenovom šoku. Dochádzajú im totiž možnosti, ako nahradiť slabú úrodu v Kanade, ktorá patrí medzi popredných svetových exportérov tejto komodity.

Odhaduje sa, že tohtoročné extrémne horúčavy a sucho v Kanade znížia výrobcov cestovín, boli nedávno tiež znížené, producenti potravín v krajine sú obzvlášť tamojšiu produkciu o približne 3 milióny ton, čo bude takmer 50 % pod úrovňou roku 2020. Ceny tvrdej pšenice (durum) v Európe sa tak vyšplhali na 13-ročné maximá. To vyvolalo obavy z rastu cien potravín v čase, keď sa mnohé ekonomiky snažia zotaviť z pandémie ochorenia COVID-19. Index cien potravín Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo je na 10-ročnom maxime, pričom cena chleba stúpa tiež.

Vzhľadom na to, že aj prognózy pre domácu, taliansku úrodu tvrdej pšenice, ktorá zvyčajne pokrýva väčšinu spotreby tamojších citliví na výkyvy cien na širšom trhu pre špecializovanú odrodu pšenice. Niektorí talianski spracovatelia sa obávajú, že keď sa minie miestna úroda, budú musieť v nadchádzajúcich mesiacoch prerušiť výrobu. Pokiaľ ide o ceny a nedostatok tvrdej pšenice, podľa názoru odborníkov to najhoršie možno ešte len príde. Pokles produkcie v Kanade prišiel v čase, keď sú svetové zásoby tvrdej pšenice na šesťročnom minime, čiastočne pre vytváranie zásob cestovín v domácnostiach počas pandémie. Očakávalo sa, že talianska úroda tvrdej pšenice tento rok prekoná úroveň z roku 2020, ale Európska komisia v októbri znížila svoj odhad na 3,7 milióna ton zo 4,3 milióna ton. Výrobcovia cestovín sa tak obávajú problémov s dostupnosťou tvrdej pšenice v prvej polovici roku 2022. Okrem toho niektoré správy z Kanady naznačujú, že o ciálny odhad produkcie tvrdej pšenice môže byť v decembri opäť znížený.

Kupujúci sa do určitej miery prispôsobili slabším dodávkam z Kanady, pričom Austrália sa v tejto sezóne stala druhým najväčším dodávateľom tvrdej pšenice do Európskej únie (EÚ). Podobne ako Kanada, aj Spojené štáty zaznamenajú tento rok pokles produkcie približne o polovicu pre podobne nepriaznivé počasie. A úrodu vo Francúzsku poškodil dážď, takže aj táto krajina obmedzila dodávky do Európy. To viedlo niektorých k obviňovaniu klimatických zmien zo slabej úrody tvrdej pšenice s vysokým obsahom bielkovín. Neočakáva sa však, že zvýšenie cien utlmí dopyt po cestovinách v bohatých európskych krajinách. A to aj napriek dvojcifernému percentuálnemu zvýšeniu cien niektorých výrobcov, ktoré čiastočne prenášajú na kupujúcich. Medzinárodná rada pre obilniny predpokladá, že celosvetový dopyt po tvrdej pšenici v tejto sezóne dosiahne 19-ročné minimum. Napriek tomu predpovedá pokles zásob tvrdej pšenice na konci sezóny na 14-ročné minimum. To naznačuje napätú situáciu na trhu pred budúcoročnou úrodou, v dôsledku čoho môžu aj domácnosti v bohatších ekonomikách pocítiť nedostatok produktov z tvrdej pšenice. Zdroj: TASR

VÍRUSOVÉ CHOROBY NA OZIMINÁCH Hospodársky najvýznamnejšie ochorenia vo svete

Ľubica Sýkorová

Oziminy napáda celý rad vírusových chorôb, líšiacich sa okrem iného aj stupňom škodlivosti.Vírusové ochorenia obilnín patria k najrozšírenejším a hospodársky najvýznamnejším ochoreniam vo svete. Situácia je o to závažnejšia, že postihujú predovšetkým pšenicu, ktorá je najviac zastúpeným druhom kultúrnej rastliny.

Mimoriadny význam majú vírusové ochorenia v súvislosti s klimatickými Najnebezpečnejšie sú práve jesenné infekcie spôsobené migrujúcimi in kovanými voškami a zmenami a podmienkami hlavne v regiónoch mierneho klimatického pásma. Klimatické podmienky spojené s výdatnejšími zrážkami, ktoré zvyšujú pôdnu vlhkosť nad 40 mm pred začiatkom vegetácie (neskoré leto alebo skorá jeseň), a s dostatkom hostiteľských rastlín (mladé jednoročné a viacročné trávne porasty v okolí ciest, zaburinených okrajov polí v okolí budúcich porastov ozimín, nezaorané mladé porasty divorastúcich výdrvov ovsa, jačmeňa, pšenice zo strát predošlej úrody) sú podľa celého množstva zahraničných dlhodobých sledovaní a vedeckých pokusov základným faktorom a zdrojom vírusových ochorení. Najrozšírenejšími ochoreniami sú vírusová žltá zakrpatenosť jačmeňa a vírusová zakrpatenosť pšenice, ktoré spôsobujú straty na úrode až do výšky 30 % a výrazne znižujú kvalitu zrna v porovnaní so zdravými porastmi. V prípadoch mimoriadne priaznivých podmienok na množenie vektorov (prenášačov vírusov – vošky) to môže byť až úplná likvidácia napadnutých porastov. cikádkami z porastov tráv a porastov výdrvov in kovaných obilnín z okolitých oblastí, keď môže byť in kovaných až 95 % porastov. Pri jarných infekciách je to približne 15 %. Zložitosť určenia týchto ochorení spočíva predovšetkým v tom, že ak sa kontrolou včas nezachytí prítomnosť vošiek, prenesú po in kovaní rastlín cicaním vírus do rastliny. Prvé príznaky (žltý list) sa objavujú po 2 – 3 týždňoch a vtedy je už akýkoľvek ochranný zásah prakticky neúčinný. V mnohých prípadoch sa tieto príznaky zamieňajú s nedostatočnou výživou, hlavne nedostatkom dusíka alebo s ďalšími fyziologickými nedostatkami.

AKO BOJOVAŤ PROTI VÍRUSOVÝM CHOROBÁM?

Najefektívnejšia a najlacnejšia cesta boja s týmito ochoreniami by bolo pestovanie odrôd odolných proti virózam, čo je však nemožné. Z dostupných možných spôsobov je to predovšetkým dodržiavanie zásad striedania plodín. Z mnohých informácií zahraničných pokusov jednoznačne vyplýva, že porasty pestované na dobrých pôdach a s optimálnou výživou lepšie tolerujú tieto ochorenia a znášajú aj klimatické extrémy v jednotlivých pestovateľských rokoch. Optimálne striedanie plodín a s tým súvisiaca vhodná predplodina má tiež pozitívny účinok nielen na zdravotný stav, ale aj na výšku produkcie a jej kvalitu. Treba sa vyvarovať zaradeniu obilniny po obilnine. Silné a dobre živené porasty sú menej náchylnejšie nielen na tieto ochorenia a rôzne choroby, ale sú odolnejšie aj proti rôznym klimatickým stresom (vysoké a nízke teploty, sucho a pod.).

VÍRUSOVÉ OCHORENIA

PRENÁŠAJÚ IBA VOŠKY

Vírusové ochorenia sa neprenášajú osivom, pôdou, ale iba prostredníctvom nakazených vošiek. Ide najmä o bežné druhy vošiek parazitujúcich na trávach, napríklad voška ovsená, trávová a kukuričná, z cikádok, ktoré prenášajú vírusovú zakrpatenosť pšenice, je to cikádka burinová. Vošky a cikádky sa nacicajú šťavy z in kovaných hostiteľských rastlín a migráciou na mladé porasty a opätovným cicaním ich nakazia. Preto podstatou prevencie a zabránenia vzniku ochorenia je odstrániť zdroj výživy týchto prenášačov. Prakticky to znamená dôkladne vyčistiť okolie plôch budúcich porastov ozimných obilnín od hostiteľských rastlín vírusov žltej vírusovej zakrpatenosti pšenice, alebo ví-

11. 12. – 17. 12. 2021

sobota nedeľa

5˚ | 2˚ 3˚ | 2˚

pondelok

2˚| 1˚

utorok

2˚ | 0˚

streda

4˚ | 0˚

rusovej zakrpatenosti jačmeňa. Celosvetovo známych je približne sto hostiteľov. Zahraničné poznatky odporúčajú odstránenie týchto hostiteľov a tým aj zdroja výživy minimálne 2 až 3 týždne pred sejbou.

Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými. Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre ne mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú asi o 10 dní. Buriny môžeme odstrániť vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným kosením zaburinených okolitých lokalít.

Ešte stále neexistuje stopercentná kontrola (ochrana) proti uvedeným vírusovým chorobám. Podstatným preventívnym opatrením je precízna kontrola mladého porastu, najvhodnejšie na šesť náhodne vybraných miestach porastov, ktoré reprezentujú stav porastu zo strany a okrajov, kde je predpoklad výskytu vošiek. V prípade ich prvého objavenia treba ošetriť porast vhodným insekticídom, najvhodnejšie so systémovým účinkom. Z hľadiska úspory nákladov sa odporúča kombinácia s herbicídom.

štvrtok piatok

2˚ | 2˚ 2˚ | 0˚

OCHRANA RASTLÍN Biofungicídy na báze mykoparazitických húb

Ing. Ján Tancik, PhD.

Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o to, čo jedia, a o prostredie, v ktorom žijú. Nie sú už takí ľahostajní ako v minulosti. Používanie pesticídov sa týka nás všetkých, všetci sa s nimi stretávame, a to najmä vtedy, keď jeme. S potravou prijímame aj pozostatky pesticídov. Znížiť zaťaženie prostredia zvyškami pesticídov sa dá aj využívaním biologickej ochrany rastlín – využívaním biopesticídov.

ČO SÚ BIOPESTICÍDY?

Pod pojmom biopesticíd rozumieme určitý typ prípravku na báze živých organizmov: živočíchov, hmyzu, háďatiek, rastlín, húb, baktérií a vírusov alebo ich produktov. Z legislatívneho hľadiska možno termín „biopesticíd“ použiť len vtedy, ak je na daný účel zaregistrovaný, alebo ako sa tomu hovorí, autorizovaný.

Biofungicíd je biologický preparát používaný proti hubovým chorobám. Biofungicídy môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvá skupina sú biofungicídy na báze mikroorganizmov, sú to huby antagonistické k fytopatogénnym hubám a baktérie. Druhá skupina sú biofungicídy na báze rastlín, výťažky z rastlín.

BIOFUNGICÍDY NA BÁZE HÚB

Prípravky na báze mykoparazitických húb majú svoje špeci ká. Účinná látka týchto prípravkov je živý organizmus, a aj preto je citlivá na mnohé vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú ich účinok (teplota, vlhkosť, kyslosť pôdy, slnečné žiarenie). Účinok biologických prípravkov, a tak aj prípravkov na báze húb nemá okamžitý účinok. Najlepšie účinky dávajú, keď sa aplikujú preventívne. Využívatelia biopesticídov musia dokonale poznať vlastnosti daného mikroorganizmu, aby vedeli, kedy je jeho aplikácia vhodná. Sú aj špeci ká pri aplikácii. Huby neznášajú ultra alové žiarenie, tak aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách alebo pri zamračenej oblohe. Pôdne huby treba zapracovať do pôdy alebo pokropiť vodou, aby sa vsiakli do pôdy. Ošetrenie pôdy treba vykonať pred sejbou plodín a potom nechať niekoľko dní, aby sa v pôde premnožili. V niektorých prípadoch sa osvedčilo kombinovanie rôznych antagonistov, a ako aj striedanie chemických a biologických prípravkov.

AKO VLASTNE JEDNA HUBA NIČÍ DRUHÚ, AKO SÚPERIA?

Huby medzi sebou súperia rôznymi spôsobmi. V prvom rade ide o súperenie o priestor – vyhráva ten, kto prvý príde, kto skôr obsadí priestor – čiže ten, kto sa rýchlejšie rozmnožuje. Ďalej súperia tak, že priamo parazituje jedna huba druhú. Tento jav nazývame mykoparazitizmus – hyperparazitická huba preniká do tela fytoparazitickej huby a živí sa na jej úkor vylučovaním rôznych toxických látok, ktoré vylučujú do prostredia a nimi ničia iné huby, alebo im spomaľujú vývoj. Väčšinou ide o kombináciu rôznych spôsobov súperenia. Výhod pri používaní prípravkov na báze mykopatogénnych húb je niekoľko. V pôde pri vhodných podmienkach sú účinné aj niekoľko rokov. Ich používaním si chránime čistejšie životné prostredie, čo má priaznivý vplyv na mikro óru v pôde. Nedochádza ku kumulácii toxických látok, ako by to bolo pri používaní chemických prípravkov. Dostávame zdravšie potraviny a tým sú aj zdravší ľudia.

VYUŽÍVANIE BIOPESTICÍDOV VO SVETE

V zahraničí sa biopesticídy bežne využívajú. Najväčší pokrok v používaní v praxi je v rozvojových krajinách: India, Kuba, krajiny latinskej Ameriky. Výskum je najvyspelejší v USA, Izraeli a Španielsku.

DRUHY HÚB, NA BÁZE KTORÝCH SÚ ZAREGISTROVANÉ BIOFUNGICÍDY

Vo svete je viac desiatok druhov húb, na báze ktorých sú zaregistrované biofungicídy. Spomenieme niektoré: Ampelomyces quisqualis, Aureobasidium pullulans, Coniothyrium minitans, Pythium oligandrum a Trichoderma harzianum. Skrátka predstavíme tri druhy húb:

Pleseň sivá na viniči TRICHODERMA HARZIANUM

Huby z rodu Trichoderma sú rozšírené v rizosfére vo všetkých druhoch pôd všade po svete. Kolonizujú korene rastlín a antagonizujú väčšinu fytopatogénnych húb. Vo svete je zaregistrovaný veľký počet prípravkov na báze niekoľkých druhov húb z rodu Trichoderma. Najčastejšie používaný druh z tohto rodu je T. harzianum. Je to pôvodne pôdna huba, ktorá je schopná prežívať aj na povrchu listov a znižovať tam výskyt fytopatogénnych húb. Mechanizmy účinku prípravkov na báze huby Trichoderma harzianum sú podobné ako u iných mykoparazitických húb, a to je parazitizmus, spôsobujú lýziu a odumieranie hýf patogénnych húb. Produkujú prchavé a neprchavé metabolity potláčajúce rast patogénov a tiež súťažia o priestor a živiny s ostatnými hubami.

T. harzianum má široké spektrum účinku proti fytopatogénnym druhom húb z rôznych rodov, ako napríklad: Alternaria spp., Botrytis spp., Fusarium spp., Pythium spp., Sclerotinia spp. Prípravky na báze tejto huby sa osvedčili v ochrane mnohých plodín proti rôznym patogénom. Napríklad: v ochrane mladých rastlín cibule proti chorobám, padaniu rastlín spôsobenému hubami z rodu Rhizoctonia, v ochrane viniča a jahôd proti plesni sivej spôsobenej hubou Botrytis cinerea, v ochrane cibule proti bielej hnilobe, tiež v ochrane kukurice proti chorobám klíčiacich semien a vzchádzajúcich rastlín – morením osiva atď.

PYTHIUM OLIGANDRUM

Je mykoparazitická huba z ríše Chromalveolata a triedy riasovky. Pythium oligandrum sa bežne vyskytuje v pôde, odkiaľ je účinný kmeň aj izolovaný.

Popísaná bola v 30. rokoch 20. storočia americkým vedcom Drechslerom. Tento vedec v priebehu svojho štúdia zistil, že Pythium oligandrum je mykoparazit, ktorý napáda širokú škálu pôvodcov hubových chorôb rastlín. V 80. rokoch český vedec doc. Ing. Dáša Veselý, DrSc., začal hubu testovať pre poľnohospodárske využitie. Formulovaný produkt potom uviedla na trh rma Biopreparáty, spol. s r. o. – Polyversum.

Pythium oligandrum za pomoci hydrolytických enzýmov rozkladá mycélium fytopatogénov a takto získané živiny využíva na vlastnú výživu. Tento jav nazývame

mykoparazitizmus. Sekundárne metabolity mykoparazitickej huby Pythium oligandrum stimulujú tvorbu morfologických a biochemických bariér v pletivách rastlín, ktoré pôsobia proti napadnutiu chorobami, čo nazývame indukcia rezistencie. Okrem toho sekundárne metabolity mykoparazitickej huby Pythium oligandrum podporujú tvorbu rastových fytohormónov, nazývame to rastová stimulácia.

Pythium oligandrum parazituje na fytopatogénnych hubách z rôznych rodov: Alternaria spp., Botrytis spp., Fusarium spp., Phoma spp., Phomopsis spp., Pythium spp., Phytophtora spp., Rhizoctonia spp., Sclerotinia spp., Verticillium spp.

Prípravok na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum nie je klasický fungicíd, a preto nie je možné ho aplikovať ako fungicíd – až po zistení príznakov choroby. Prípravok sa musí aplikovať preventívne pred výskytom choroby, lebo po aplikácii prípravku spóry huby musia na živých pletivách najskôr vyklíčiť a až po rozrastení huby je táto schopná parazitovať na fytopatogénnych hubách. Účinnosť biologických prípravkov je závislá od správnosti aplikácie. Pri správnej aplikácii je možné udržať porast v dobrom zdravotnom stave.

Aplikácia prípravku na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum môžeme robiť na viac spôsobov v závislosti od choroby. Aplikácia morením suchou cestou robíme tak, že osivo sa namorí suchou cestou jednoduchým premiešaním osiva s prípravkom. Účelom je redukcia pôdnych patogénnych húbb, ktoré môžu napadnúť rastliny v začiatku vegetácie.

Aplikáciu morením mokrou cestou robíme tak, že určené množstvo prípravku je nutné rozmiešať v objeme 5 – 10 l čistej vody a vzniknutú suspenziu aplikovať do dvoch hodín v moričke striekaním na osivo. Aplikácia sa tiež môže robiť namáčaním sadeníc alebo koreňov rastlín tesne pred výsadbou. A napokon aj zálievkou a foliárnou aplikáciou.

Rozsah použitia prípravku na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum je veľmi rozsiahly. Používa sa pri ochrane pšenice proti fuzarióze klasov, repky proti fómovej a bielej hnilobe, slnečnice proti plesni sivej,

Sklerócie huby Sclerotinia sclerotiorum

bielej hnilobe, diaportovej škvrnitosti, tiež v ochrane zemiakov proti plesni zemiakovej, uhoriek proti plesni, viniča a jahôd proti botrytíde.

CONIOTHYRIUM MINITANS

Huba Coniothyrium minitans je vysoko špecializovaný mykoparazit napádajúci len sklerócia fytopatogénnej huby Sclerotinia sclerotiorum. Identi kovaná bola v roku 1947 v USA. Vyskytuje sa v miernom pásme.

Prípravky na báze tejto mykoparazitickej huby sa využívajú na dekontamináciu pôdy od sklerócií, ktoré huba parazituje a úplne rozkladá. Účinok spočíva v tom, že huba preniká malými prieduchmi a cez poškodenia povrchovej vrstvy do vnútra sklerócií, ktoré parazituje. Ich bunkový obsah využíva ako živnú pôdu a vytvára tu piknidy a konídie. Výsledkom je totálna deštrukcia celej sklerócie, ktorá nie je schopná in kovať pestovanú rastlinu. Piknospóry Coniturium minitas prežívajú na skleróciách v pôde po obdobie 1 – 2 roky.

TERMÍN APLIKÁCIE

Aplikáciu môžeme robiť vo viacerých termínoch: po zbere silne napadnutého porastu repky alebo slnečnice, keď pri mechanizovanom zbere kombajnom dochádza pri drtení slamy k rovnomernému rozmetaniu sklerócií na povrch pôdy. Aplikácia sa môže robiť pred výsevom ozimnej repky alebo slnečnice, ale zvlášť ich predplodín (jačmeň, pšenica).

DECEMBER V ZÁHRADE

Ľubica Sýkorová

Aj napriek studenému pochmúrnemu počasiu záhrada v decembri môže byť atraktívna. Postarajú sa o to ihličnany a vždyzelené dreviny. Počas dní, keď nemrzne, by sme mali zalievať mladé vždyzelené dreviny a ihličnany.

Ak je vonku pekné počasie a nemrzne, môžeme začať prerezávať husté okrasné pred premokrením a aby trsy neklesali k zemi pod ťarchou snehu. Trvalky a dreviny kvitnúce v kry. V zásade by sa mali odstrániť staré, choré a polámané vetvičky, ktoré zbytočne zahusťujú vnútornú časť kríkov. Väčšie rany treba ošetriť štepárskym voskom. Ak hrozí prudký pokles teplôt, je potrebné prikryť chúlostivejšie rastliny, napr. skalničky, vresovce a dvojročné rastliny. Okrasné trávy zviažeme hrubým špagátom, aby boli ich koreňové krčky chránené zime patria medzi najatraktívnejšie. Pozornosť počas vianočného obdobia môže patriť kvitnúcej čemerici čiernej (Helleborus niger Praecox). Jej jednoduché snehobiele kvety s nápadne žltými tyčinkami sa objavujú koncom decembra. Z kvitnúcich okrasných drevín môže v decembrovej záhrade zažiariť atraktívna a navyše voňajúca kalina (Viburnum fragrans).

Záhrada aj v zime môže byť atraktívna

Voňajúca kalina v zimnej záhrade vždy zažiari

Zaujímavé sú aj nízke porasty ružovo alebo bordovo kvitnúcich vresovcov (Erica carnea). Klenotom vianočnej záhrady je však bezpochyby exoticky pôsobiaci hamamel (Hamamelis x intermedia). Tento pomaly rastúci ker habitusom podobný lieske oživí už začiatkom decembra záhradu množstvom žltých či oranžovo sfarbených kvetných lupienkov na holých konárikoch. Cezmína a skímia majú v tomto ročnom období okrem nádherných kožovitých listov aj atraktívne červené plody – bobule.

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (44) Ďalší príbuzní ďatľov – žlny a krutihlav

DrSc. Ján Babiak

Okrem štyroch rodov pravých ďatľov v rade ďatľotvarých (Piciformes), do čeľade / podčeľade žlnovitých (Picidae) patria aj ďalšie dva rody: rod žĺn (Picus) a rod krútihlava (Jynx). Oni sú pobočka čeľade pravých ďatľov a preto sú aj odlišného sfarbenia. Okrem toho žlny sa líšia aj tým, že si stravu viac hľadajú na zemi, a krutihlav je sťahovavý a ani dutinku si nedlabe.

Na našich priestoroch hniezdi žlna zelená, zriedkavejšie aj sivá. Početnosť krutihlava hnedého je na pomedzí spomenutých druhov žĺn.

ŽLNA ZELENÁ – PICUS

VIRIDIS, Linné 1758

Žlnu zelenú možno najčastejšie vidieť v korunách stromov, ale častejšie aj dolu na zemi. To preto, že sa výlučne stravuje mravcami a len v nebezpečenstve nachádza záchranu na strome alebo v hustom kroví. Pre svoju hmotnosť a spôsob mávania krídlami má výrazný vlnivý let. Je to vták, ktorý v sebe spojil živosť a veselosť, úskočnosť a obozretnosť, úpornosť a nepokoj. Nespieva, ale „kričí“, zvlášť keď sa dobíja o práva na svoje teritórium. Žlnu počuť včas ráno, keď z nočného úkrytu vyletí „do života“. Nájdeme ju často na hrubých častiach stromu, pravda, ak sa nám neskryje za steblo. Odtiaľ sa v úniku vyšplhá celkom hore, a ak sme úporní sledovať ju, tak odletí vlnivou trajektóriou s hlasným veselým volaním.

Rozšírenie: Je to vták strednej a východnej Európy. Na severe ju niet, ale ani v najvýchodnejších častiach európskeho Ruska. Z oblastí juhovýchodnej Európy sa rozšírila aj na pobrežnú časť Turecka a do Mezopotámie. Nie je sťahovavá, ale vie byť túlavá a od tuhšej zimy sa posúva aj na juh. V našich krajoch je zo žĺn a možno aj ďatľov najčastejšia.

Biotop: Hoci obýva listnaté a zmiešané lesy, nemožno decidovane tvrdiť, že ide o lesného vtáka. To preto, že radšej preferuje okraje lesov, alebo presvetlené lesy, vlastne priestory otvorenej krajiny s riedkym stromovým porastom. U nás túto žlnu možno vidieť v oblasti zaplavovaných lesov, ale častejšie na rovine, v sadoch, v okolí dubového stromoradia, v záhradách, ale aj na lúkach a pasienkoch s kríkovým porastom. Vo vyšších polohách je zriedkavejšia a vyhýba sa aj ihličnatým lesom. Rozlíšenie: Patrí do skupiny väčších ďatľovitých vtákov (narastie do veľkosti hrdličky). Na chrbte jej dominuje olivovo-zelená farba, kostrč je žltá a bruško žltavobiele. Okraje krídel sú lemované úzkym pásmom pravidelne striedaných tmavo-bielych škvŕn (v lete vidno, že to striedanie škvŕn je výsledok čierno-bielej mriežky letiek). Na hlave aj samec, aj samička majú karmínovú čiapočku a okolo očí čiernu masku. Pohlavie sa dá rozlíšiť iba po tom, že samec má väčšiu čiernu masku a v jej dolnej časti aj červený fúz. Samička má ten fúz čierny. Mláďatá sa liahnu ako holé, rýchle zakončia aj fázu páperčeka a po operení sú na brušku strakaté. Pohlavne dozrievajú v druhom roku.

Žlna zelená – samec

Hniezdenie: Už koncom februára najčastejšia je tam, kde má úmysel hniezdiť. Ale s hniezdením neponáhľa. Zato diferenciácia po pároch je už pri konci a sladké dni toku sú v plnom prúde. Samec v tej vášni tratí hlavu a stále volá samičku, aby vo vzájomnej naháňačke poprešívali celé okolie. Len v apríli na rad príde aj hniezdo, ktoré si párik nájde v dutinke práchnivého starého stromu, aj vchod do neho si vydlabe, aj vnútro dutiny zobákom dotvorí. Na pokojných miestach to hniezdo vie používať viacnásobne. Hniezdi raz ročne. Samička do neho v máji znesie 5 – 7 (9) podlhovastých lesklo-bielych vajec s hladkou škrupinou. Na liahnutí sa podieľajú obaja. Inkubácia trvá 16 – 18 dní. Mláďatá pomerne rýchle rastú a po troch týždňoch už dobiedzajú na vchode bydliska. Potom sa už osmelia šplhať sa aj po steblách v bližšom okolí hniezda. Kruh takej

Žlna sivá – samička a mláďatá

exkurzie sa postupne rýchle šíri a štyri týždne po vyliahnutí sa mlaď do hniezda ani na nocľah nevracia. Začiatkom októbra sa každý člen rodinky rozbehne svojou stranou.

Potrava: Dominantná potrava sú mravce a ich larvy, drobný hmyz, červy a ulitníky. Zlatý čas žlny na stravovanie je obdobie kosenia sena, keď sa jej mraveniská ako na tácni núkajú. V zime sa uspokojí aj drobným ovocím, ale pre svoje pochúťky nájde aj snehom nepokryté priestory, hoci vtedy problém stravovania rieši aj v bližšom okolí človeka.

Hlas: Na označenie svojho teritória hlási sa prenikavým, piskľavým až chechtavým volaním „kji-kji-kji-klik...“, „kju-kju-kju...“ a v období párenia kolísavé „kijú-kijú-kijú...“ a opakovane „klií-klih-kli-kli-kli-kli...“. Na rozdiel od ďatľov bubnuje zriedkavo.

ŽLNA SIVÁ – PICUS CANUS, Gmelin 1788

Je eurázijským vtákom. Obýva užšie pásmo starého kontinentu od severného Francúzska a cez južné Rusko jej areál siaha až po Kóreu. Tam sa šíri na východnú Čínu a Indočínu. Jej biotop sú listnaté a zmiešané lesy od podhorských oblastí až po hornú hranicu lesa hôr. Zvlášť preferuje bukový, na vyšších polohách aj ihličnatý les. Na rovine je zriedkavejšia, ale ju možno nájsť v lužných lesoch. U nás sú to priestory vôkol Dunaja, Sávy a Karaša.

Je menšia od svojej príbuznej. Sfarbením je šedo-zelená, najmä v zóne hlavy a chrbta. Samička nemá ani červenú čiapočku a samec je na chrbte aj žltavo sfarbený, ale červenú čiapočku má celkom malú iba na čele. Mláďatá sa tiež vyznačujú značnou dávkou strakatosti.

Hniezdi skoro výlučne v bukovom lese, pritom si aj vchod do dutinky vyberie so strieškou. Samička do hniezda znesie 5 – 7 (8) bielych, na tenšom konci ostrejšie zahrotených vajec. Na nich sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 15 – 17 dní, hniezdna starostlivosť tri týždne. Po opustení hniezda rodičia prikrmujú mlaď ešte ďalších 14 dní. Hniezdi raz v roku.

Stravuje sa mravcami a hmyzom. Hlási sa s prenikavým „gly-gly-gly-glyk...“, s invariáciami „kük-kü-kü...“ alebo až tupo

„püpüpü-pü-pü-pü...“ Varovný znak je rýchle a prenikavé „ke-ke-ke-ke-kek...“, „kük-kük...“, ale aj „čk“. Bubnuje častejšie ako jeho zelená príbuzná.

KRUTIHLAV (KRUTOHLAV) HNEDÝ (OBYČAJNÝ) – JYNX

TORQUILLA, Linné 1758

Má podobný areál rozšírenia ako žlna sivá, ale s väčším rozptýlením v Európe a menším vo východnej Ázii. Je sťahovavý a zimuje v centrálnej Afrike a južnej Ázii. Len na juhu Španielska a severe Alžíra má stály pobyt. Jeho biotop sú staré zriedené listnaté lesy, otvorené priestory so stromami, sady a parky. Vyhýba sa ihličnatým lesom, ale aj kultivovanej rušnej krajine. U nás ho možno najčastejšie nájsť v lužných lesoch, najmä na juhu Banátu, inde len v oblasti väčších močiarnych porastov,

Krutihlav hnedý

v čase od konca marca do polovice septembra.

Je najmenší v rodine ďatľovitých, sotva väčší od vrabca. Sfarbenie peria má podobné stromovej kôre a mimikrovo tak splýva s okolím, takže ho ťažko vidieť tak na zemi, ako aj na strome. Má jemne vzorkované sivo-hnedé sfarbenie, s mnoho drobných škvŕn, na trupe je viac bielo-žlto-sivý, na krídlach hnedý. Na hlave, cez pásmo očí má tiež dlhý hnedý pás a zobák nemá tak výrazný ako jeho príbuzní. Pohlavie sa nedá rozpoznať podľa farby peria. Na hniezdenie využíva priliehavé dutiny v stromoch alebo v stenách. Samička po vystlaní do hniezda znesie 7 – 10 vajíčok podlhovastého tvaru, bielej farby. Na nich sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 13 – 14 dní a potom aj kŕmia skoro tri týždne, ale občas prikrmujú aj po vyletení. V prípade priaznivých podmienok koncom júna párik začne s prípravami pre druhú násadu.

Konzumuje prevažne mravce a ich larvy, drobný hmyz, ale aj drobné plody (bobule). Hlási sa prenikavým „tje-tje-tje-tje...“, aj tvrdšie „ke-ke-ke-ge“. Výstražný znak je „tek“. Mláďatá sa z hniezda hlásia „zizizizi...“. V nebezpečenstve tento druh reaguje vykrúcaním hlavy (odtiaľ má aj rodové meno) a sykotom (ako had) sa snaží nastrašiť nevítaného hosťa. Fotogra e: z internetu

OKRASNÁ ZÁHRADA Nastielať pôdu sa oplatí

Ľubica Sýkorová

Pokrývanie pôdy vrstvou vhodného materiálu, ktorý ju ochráni aj počas zimy či leta, sa nazýva nastielanie. Na tento účel sa používa napríklad opadané lístie zo stromov zaťažené čečinou, mulčovacia kôra, slama, štiepka, surový kompost, ale niekedy aj kartónový papier, štrk či kamienky.

Ak na pôdu nanesieme vrstvu nástielky, vytvoríme jej tak ochranu pred slnečnýmulčovania. S príchodom jari je totiž pôda bohatá na živiny a pripravená na výsadbu. Na mi lúčmi i pred vplyvom vetra. Počas letných dní pomáha mulč pôde udržať miernejšie teplotu, počas zimy zase bráni prílišnému premrznutiu, a tak zabezpečí všetkým rastlinám dostatok vlhkosti – voda nezamrzne a ostane v kvapalnej forme. Okrem organického mulču poznáme tiež anorganický, sem patrí napríklad štrk a kamienky. Tento materiál však nie je na tento účel práve najvhodnejší – prehrieva sa a udržuje teplo. Naopak, štiepka či mulčovacia kôra sú ideálnymi materiálmi, ktoré pomôžu udržať vodu v pôde.

Ak si ako nástielku zvolíme organický mulč, ten sa časom pod vplyvom prírodných javov začne rozkladať. Vďaka tomu sa dostávajú do pôdy ďalšie živiny – i to je dôvod jesenného tento účel sú okrem mulčovacej kôry vhodné tiež opadané listy, pokosená tráva alebo surový kompost.

VÝHODY MULČOVANIA

Nastielanie alebo mulčovanie je agrotechnická metóda, ktorá sa používa v úžitkovej aj v okrasnej záhrade. Podstatou mulčovania je pokrytie povrchu pôdy vrstvou organického alebo anorganického materiálu, najmä z dôvodu potlačenia rastu burín. Ide o ekologickú metódu, ktorá nemá negatívny vplyv na životné prostredie, nevznikajú žiadne toxické rezíduá. Mulčovanie umožňuje minimalizovať mechanickú aj chemickú ochranu proti burinám, znižuje agrotechnické nároky na obrábanie pôdy. Chráni pôdu pred vysychaním, zlepšuje vodnú bilanciu a udržuje teplotu pôdy v zimných mesiacoch. Mulč potláča rast burín, pomáha proti erózii pôdy. Svojím postupným rozkladom dodáva do pôdy organickú hmotu a živiny. Pôda pod mulčovacou vrstvou zostáva kyprá a vzdušná, poskytuje životný priestor pre užitočné živočíchy. Nastielaním mulču pre väčšinu drevín napodobňujeme prirodzené lesné prostredie. Poznáme rôzne druhy mulčovacieho materiálu. V okrasných záhradách, najmä pod kyslomilné dreviny a trvalky sa najčastejšie používa mulčovacia kôra. Do zeleninovej záhrady však určite nepatrí. Kôra, najmä z ihličnanov, výrazne okysľuje pôdu, čo nie je vhodné pre všetky trvalky. Tento typ mulču je najvhodnejší pre ihličnany, rododendrony, vresoviská, čučoriedky a ostatné kyslomilné rastliny. Znášajú ho však aj mnohé ďalšie okrasné druhy a je ho možné v podstate využiť v častiach, kde sa nachádzajú trvalé porasty.

Správne položenie mulčovacej kôry sa riadi pravidlom – čím viac, tým lepšie. Minimum je päťcentimetrová vrstva, no môžeme dať aj desať. Aj mulčovacia kôra presychá a stráca na svojom objeme, čo sa po čase prejaví najmä u lacnejších balení kôry, pretože tu sa okrem kôry nachádza aj veľa rôznych prímesí, ako napríklad vlákna. Kvalitné balenie mulčovacej kôry obsahuje celé kusy tvrdej kôry a nie drvinu. Tvrdá kôra vydrží najdlhšie a najpomalšie stráca vlhkosť.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vianočná medová perníková roláda

Suroviny: na perníkové cesto – 350 g hladkej špaldovej múky, 100 g pomletého trstinového cukru (práškového cukru), 2 vajcia, 60 g masla, 1 kopcovitá polievková lyžica medu, 2 lyžičky perníkového korenia, 1 lyžička mletej škorice, 1 lyžička sódy bikarbóny; na náplň – (podľa chuti) slivkový lekvár, sušené slivky, vlašské orechy; na potretie – 1 vajce, 1 polievková lyžica oleja; na posýpku – pomletý trstinový cukor (práškový cukor), papier na pečenie

Takto sa to podarí: Pripravíme si všetky suroviny na perníkové cesto. Vo väčšej miske ich vymiesime spolu, vznikne vláčny bochníček. Cesto zabalíme do fólie a necháme v chlade odpočinúť aspoň 5 hodín, najlepšie cez noc. Potom ho rozdelíme na 2 časti. Každý bochníček vyvaľkáme na obdĺžnik cca 45 x 25 cm. Pomáhame si múkou, aby sa nám cesto nelepilo na

dosku. Cesto potrieme hrubo slivkovým lekvárom, poukladáme nadrobno nakrájané sušené slivky a posekané vlašské orechy. Perníkový závin opatrne zvinieme tak, že bočné strany cesta založíme dovnútra, aby nám slivkový lekvár nevytiekol. Rolády preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Potrieme ich rozšľahaným vajcom s olejom a popicháme vidličkou. Záviny pečieme pri teplote 180 °C 25 asi minút – podľa potreby. Perníkové záviny môžeme naplniť aj iným sušeným ovocím (brusnice, hrozienka). Ak obľubujeme v koláčoch rum, sušené ovocie namočíme vopred do rumu, a tak ukladáme na slivkový lekvár.

Vianočné medvedie labky

Suroviny: 250 gramov margarínu vhodného na pečenie, 350 gramov polohrubej múky, 200 gramov mletých orechov (vlašské alebo aj lieskové), 220 gramov práškového cukru, 2 balíčky škoricového cukru, ½ balenia kypriaceho prášku do pečiva, 50 gramov kakaa, kôra nastrúhaná najemno z jedného menšieho citróna

Takto sa to podarí: Všetky suroviny zmiešame. Neprestávame miesiť, kým sa nám suroviny pekne nepremiešajú. Takto zjednotené cesto necháme pol hodinku „odpočívať“ v chladničke. Cesto natlačíme do formičiek a tie poukladáme na plech. Vložíme do predhriatej rúry a pečieme na 180 °C približne dvanásť minút. Upečené medvedie labky môžeme vyklápať ešte teplé. Nakoniec ich môžeme poprášiť s trochou práškového cukru.

Krehké vanilkové rožteky

Suroviny: na 60 až 70 kusov potrebujeme – 100 g mletých vlašských orechov, 280 g hladkej múky, 50 g práškového cukru, 200 g masla, 2 žĺtky, rastlinný alebo kokosový tuk na potretie plechov; na obalenie – 3 lyžice práškového cukru, 2 – 3 balíčky vanilkového cukru

Takto sa to podarí: Mleté orechy zmiešame s múkou a práškovým cukrom. Pridáme nakrájané zmäknuté maslo a žĺtky izbovej teploty. Rukou vymiesime hladké nelepivé cesto. Ak treba, pridajme trocha múky. Vložíme ho do mikroténového vrecka a odložíme na noc do chladničky. Stuhnuté cesto vyberieme a necháme asi pol hodiny pri izbovej teplote mierne

zmäknúť. Odkrajujeme z neho väčšie kúsky a šúľame valčeky. Tie narežeme na rovnaké časti a ohneme do tvaru rožtekov. Preložíme na plech zľahka potretý tukom a v rúre vyhriatej na 175 °C pečieme 10 – 12 minút. Rožteky by mali chytiť jemnú zlatistú farbu. Keď ich vyberieme z rúry, na plechu ešte trocha dôjdu. Mierne vychladnuté rožteky opatrne obaľujeme v zmesi práškového a vanilkového cukru.

Orechovo-medový koláč bez múky

Suroviny: hrnček – 250 ml, 2 hrnčeky pomletých orechov, 4 vajcia (väčšie – 3 ks), 5 polievkových lyžíc medu, na vymastenie plechu maslo, na posýpku nasekané orechy a tmavá čokoláda

Takto sa to podarí:

Vlašské orechy si pomelieme. Vznikne nám orechová náhrada múky. Oddelíme bielky od žĺtkov. Do medu (tekutého) pridáme žĺtky, vymiešame. Ak by sme med zohrievali, musí byť vlažný. Ak obľubujeme sladšie, pridajme ešte dve lyžice medu. K pomletým orechom pridáme medovo-žĺtkovú zmes. Vymiešame. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh, ktorý opatrne zapracujeme do orechového cesta. Plech na pečenie (asi 20 x 28 cm) potrieme dôkladne maslom a rozotrieme pripravené cesto. Orechovo-medové cesto môžeme posypať kúskami nasekaných orechov a tmavej čokolády. Pečieme pri teplote 180 °C asi 20 minút.

Zdroj: dobrejedlo.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 546 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra