Hlas ľudu 51/52 2020 by NVU Hlas ľudu

Pokojné Vianoce

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

19. − 26. 12. 2020 | 51− 52 /4938 − 4939/ Uzávierka čísla: 16. 12. 2020

Čo nevidieť si s rokom bežným podáme roky na rozlúčku. Na niektoré chvíle by sme najradšej zabudli, ale predsa sme v zdraví prekonali neduhy, ktoré na nás doľahli. A o tom, ako sa v roku ešte stále prítomnom vynachádzali v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, hovorí predsedníčka Libuška Lakatošová. A. Horvátová Foto: zo súkromného archívu L. Lakatošovej

Aj tohto roku v ústrety koncoročným sviatkom sa členovia kulpínskeho združenia osôb s invaliditou Objatie angažovali na výrobe vianočných a novoročných ozdôb. Rozdelili si materiál a keďže sa nemohli stretávať vo svojich miestnostiach, robili každý doma. Vyrábali adventné vence so štyrmi sviečkami, tiež venčeky na dvere, väčšie stojacie aranžmány s lampášom, aby mohli stáť aj vonku. K. Gažová

Janko Merník z Pivnice si v aktuálnom roku pripomína dvadsaťročnú choreografickú činnosť v Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica. O svojich začiatkoch, skúsenostiach, ale aj úspechoch sa zmienil v rozhovore, ktorý si nájdete na stranách rubriky Kultúra. M. Pap Foto: Vlasta Bolehradská

V našom Vianočnom kaleidoskope prinášame rozhovor s Dáriou Králikovou z Erdevíka, ktorá robí tieto krásne medovníčky. Na sociálnej sieti Instagram pravidelne zdieľa svoje výtvory a nechá ľudí nahliadnuť aj do procesu výroby. D. Berediová-Banovićová Foto: z albumu D. Králikovej

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Vianoce

– to je slávnosť v duši

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Anna Francistyová

ianoce. Tiché, skromné, neobvyklé. Také máme tohto roku. Nikto nám nezakazuje osláviť ich, ale je to iné... Nemáme tradičné štedrovečerné služby v našich chrámoch s príležitostnými recitáciami a pesničkami detí a mládežníkov pri jagavých stromčekoch, štefanské a iné koncoročné programy v domoch kultúry, ktoré tiež patrili do tejto slávnostnej zimnej nálady. A čo zaužívané zvyky a obyčaje? Chodenie s betlehemom, spievanie pod oknami, strieľanie v rodinách, kde majú dievky... Nie, nebude sa riskovať zdravie ani vinšovníkov, ani hostiteľov. Pripomenieme si, ako to bývalo, v rodinnom kruhu oprášime spomienky i veselé historky, vyhľadáme zožltnuté fotografie, pozrieme si v televízii archívne zábery. Pri tichej vianočnej hudbe, pri stromčeku alebo len vkusne ozdobenej vetvičke či aranžmáne primerane oslávime i tieto celosvetovou pandémiou poznačené Vianoce. Dovoľte nám i tentoraz prispieť k nim dvojčíslom nášho týždenníka. Je príleži-

tostné, obohatené vhodnými príspevkami a rozhovormi z našich prostredí v obvyklých rubrikách, primeraným Detským kútikom, Vianočným kaleidoskopom. Možno niekoho podnietime vyskúšať nový recept, či vyrobiť ozdoby, skrášliť medovníky. A v tejto výnimočnej situácii iste dáte za pravdu jednej spolubesedníčke, že „pomodliť sa a zaspievať si môžeme aj doma...“. Vianoce sú čarovné vďaka slávnosti v duši, vďaka škoricovo-vanilkovej vôni z kuchyne, vďaka blikajúcim svetielkam, ale i vďaka darčekom. Pre našich verných čitateľov sme v redakcii prichystali jeden darček pod stromček. Je to praktický stolový kalendár na nadchádzajúci nový rok 2021 a dostanete ho spolu s vianočným dvojčíslom nášho týždenníka. Týmto posledným číslom Hlasu ľudu v roku 2020 ďakujeme vám, vážení čitatelia, za dôveru a podporu. Naše a vaše noviny budú tu pre vás i v novom roku. A prvé číslo s vročením 2021 a s tradičným darčekom – nástenným kalendárom – dostanete už pred Silvestrom. Prajeme vám a nám pokojné a požehnané vianočné sviatky. 

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

6 Prajem vám zdravie, lebo je vzácne...

34 Život venovaný ľudovému tancu

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

10 Vianočné spomienky spod stromčeka

49 Doma vyhrať a vonku ako bude!

VIANOČNÝ KALEIDOSKOP 27 Krásne sviatky s vianočnými dekoráciami

Na titulnej strane: Igor Mirović, predseda pokrajinskej vlády, poprial našim čitateľom požehnané vianočné sviatky a úspešný nový rok Foto: z archívu pokrajinskej vlády

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Týždeň INTERVIEW S PREDSEDOM POKRAJINSKEJ VLÁDY IGOROM MIROVIĆOM

Spolupráca je veľmi dobrá a veľmi korektná vo všetkých dôležitých oblastiach Anna Horvátová

dojmoch sa môže diskutovať, ale skutky sú skutky. Vybudovaných je desať priemyselných zón, investovaných je do jestvujúcich dvanásť, rozpočet pokrajiny od roku 2016 až do roku 2020 je zvýšený o takmer 20 miliárd dinárov, vybudovaných je 120 kilometrov tratí, a to nie je všetko, čím sa pokrajinská vláda v čele s Igorom Mirovićom môže pochváliť. A keď hovoríte s predsedom pokrajinskej vlády, napadne vám aspoň takých desať tém, od hospodárskych a kapitálnych vkladov, po súžitie v našej multinárodnostnej a multikonfesionálnej Vojvodine, aké sú jeho dojmy o nás vojvodinských Slovákoch... Ale predsa najprv tá zodpovedná funkcia a druhý mandát v čele vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Byť opätovne zvolený do funkcie predsedu pokrajinskej vlády je veľkým záväzkom, ale zároveň cťou, kde v multinárodnostnej, multikonfesionálnej Vojvodine občania žijú nie jedni vedľa druhých, ale jedni s druhými . Aké sú vaše názory, čo Vojvodine pridáva zvláštne čaro s akcentom na príslušníkov národnostných menšín národnostných spoločenstiev a medzi nimi, samozrejme, aj slovenskej národnostnej menšiny? „V rozhodnutí o pripojení Vojvodiny Kráľovstvu Srbska, ktoré bolo prijaté 25. novembra 1918 na Veľkom národnom zhromaždení v Novom Sade, naši múdri predkovia, medzi ktorými, dovoľte mi pripomenúť, mali veľmi významné miesto Slováci pod ve-

www.hl.rs

dením doktora Ľudovíta Mičátka, zneli tri kľúčové slová: sloboda, rovnosť a pokrok pre všetkých. Tieto slová, teda hodnoty, ktoré symbolizujú, sú naším základom aj dnes a Vojvodina nielen v našom alebo regionálnom rámci,

vo všetkých oblastiach dôležitých pre slovenskú národnostnú menšinu, ale i keď ide o druhé národnostné menšiny. V súlade so zákonom o národnostných radách práve cez tieto majú právo na určitú úroveň samosprávy v

ale aj mimo neho, je skutočným príkladom rovnosti všetkých, ktorí v nej žijú. V skutočnosti je to spektrum rozličných, ale v podstate sa doplňujúcich identít, tradícií, obyčají, zvykov... a práve to sú tie hodnoty, ktoré ju tvoria zvláštnou, jedinečnou.“ Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny je predstaviteľom všetkých Slovákov v Srbsku, ako oceňujete spoluprácu s týmto republikovým orgánom a príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny; sú podľa vás dostatočne zastúpení a aktívni v spoločensko-politickom živote? „Tak chcem pochváliť, že je vzájomná spolupráca veľmi korektná

oblastiach kultúry, vzdelávania, informovania vo svojej materinskej reči, úradného používania svojho jazyka a písma. Mám taký dojem, že je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny veľmi aktívna a kreatívna vo všetkých sférach, avšak predsa konečné zhodnotenie majú dať tí, ktorí členov volia a ktorých je táto inštitúcia aj zástupcom či predstaviteľom, teda všetci príslušníci slovenskej národnostnej menšiny v našej krajine.“ Ako hodnotíte rok, s ktorým si čo nevidieť podáme ruky na rozlúčku? „Bol to mimoriadne náročný rok poznačený pandémiou vírusu Covid-19, ktorá zasiahla aj našu

Informačno-politický týždenník

krajinu. Ale aj ako rok, v ktorom sme z tohto dôvodu čelili skutočne veľkej globálnej kríze, ktorá sa, samozrejme, nevyhnutne, ale nateraz, našťastie, nie drasticky, dostala i do našej krajiny a našej spoločnosti. Koniec tejto krízy, bohužiaľ, ešte nie je viditeľný, a to je dôvod, prečo dnes viac ako kedykoľvek predtým trváme na zásade jednoty, ako spôsobu obrany proti tomu všetkému, zásade, ktorá je mimochodom jedným z kľúčových rozhodnutí pokrajinskej vlády. Iba spoločne, ako jednotlivci, ako inštitúcie a ako sociálne skupiny, odoláme pokušeniam, ktoré pred nami stoja.“ Odkedy ste v čele vlády, aká je situácia, keď ide o investičné vklady? „Pokrajinská vláda objektívne od svojho vzniku v roku 2016 obrátila regresívny tok prak tick y vo všetkých oblastiach spoločenského života, od ekonomiky a infraštruktúry, cez zdravotnú starostlivosť, ktorá bola, žiaľ, najviac zanedbávaná, k vzdelávaniu, kultúre a informáciám. Aké dôležité to bolo, ukázalo sa najmä v oblasti zdravia, pretože pred vypuknutím pandémie vírusu Covid-19 sme zrekonštruovali veľké množstvo kliník a nemocníc vo Vojvodine.“ Ktoré väčšie infraštruktúrne projekty vo Vojvodine boli ukončené počas vašej funkcie predsedu pokrajinskej vlády? „Medzi významné a strategicky dôležité projekty, ktoré sme dokončili v predchádzajúcom období, patria okrem iného nový Žeželjov most na Dunaji v Novom Sade, nová budova RTV, nádherný Vedecko-technický park v Novom Sade, obchvat alebo takzvaný ypsilon krak pri Subotici, rekonštrukcia starej • TÝŽDEŇ •

cesty Nový Sad – Belehrad, na ktorú sa čakalo už viac ako sedem desaťročí, rekonštrukcia útesovej cesty na Fruškej hore... Súčasne sa začala výstavba rýchlostnej železnice Belehrad – Budapešť, ktorá prechádza po celej dĺžke cez Vojvodinu, a pred nami je aj výstavba Fruškohorského koridoru, potom diaľnice z Nového Sadu do Zreňanina a zo Zreňanina do Belehradu a rýchlostnej cesty, ktorá spojí Sombor s Kikindou. Keď bude všetko ukončené, a bude, infraštruktúrna sieť Vojvodiny bude perfektne zdokonalená.“ Ako oceňujete činnosť pokrajinskej vlády? „Tu by som dal jednoduchú odpoveď: Myslím si, že občania to najlepšie vyhodnotili na júnových voľbách, v ktorých sa Srbskej pokrokovej strane, ktorá je oporou tejto vlády, teda oporou väčšiny Zhromaždenia APV, dostalo podstatne väčšej podpory ako vo voľbách v roku 2016. Je to fakt skutočné ocenenie za tvrdú, odhodlanú a efektívnu prácu za posledné štyri roky, ale zároveň i veľkou povinnosťou s rovnakým nasadením pokračovať v takejto práci aj v ďalších štyroch rokoch.“ Vedľa každodenných povinností a nadmieru veľkej zodpovednosti, ktoré vyplývajú z vašej funkcie, máte času aj na koníčky, keďže je verejnosti nie neznáme, že tvoríte poetické diela. Čo vás pritom inšpiruje… „Inšpirujú ma ľudia a ich osudy a hlavne vzory, občas zabudnuté, ktoré sa snažím oživiť vo svojich piesňach.“ Čo by ste popriali našim občanom k nadchádzajúcim sviatkom? „Najdôležitejšie je zdravie, preto všetkým našim občanom prajem hojne zdravia a krásne spoločné chvíle strávené so svojimi rodinami. Nech aj naďalej zostanú tými, čím boli – pracovití a zodpovední ľudia a lojálni občania spoločnosti a spoločenstva veľmi dôležitého pre Vojvodinu a Srbsko ako celok. K tomu aby si aj naďalej zachovávali kultúru, tradíciu a identitu nielen pre seba, ale aj pre nás všetkých.“  • TÝŽDEŇ •



7 DNÍ

Obmedziť kontakty počas sviatkov Pripravil: Stevan Lenhart

odľa slov epidemiológa Dr. Predraga Kona denný počet nových prípadov infekcie koronavírusom v Srbsku postupne klesá, ale nateraz sa z toho netreba veľmi tešiť, lebo situácia v nemocniciach je naďalej veľmi ťažká. Hosťujúc v rannom programe RTS Kon tiež povedal, že nemožno očakávať, aby sa novoročné sviatky tentoraz oslavovali, akoby bolo všetko v poriadku. Na otázku ohľadom nových opatrení pri vchode do Srbska zo zahraničia odpovedal, že pre cudzincov bude na príchod do našej krajiny záväzný PCR test, pokým pre občanov Srbska, ktorí nemajú urobený test, bude určená izolácia v trvaní 10 dní. Keď ide o prioritné osoby na prijímanie očakávaných vakcín proti Covid-19, Kon poukázal na to, že v našej krajine jestvuje osobitný výbor pre imunizáciu, ktorého členovia spolu s Inštitútom verejného zdravia Srbska urobia zodpovedajúci zoznam. Poznamenal, že prvé dávky by mali prijať osoby, ktoré sú každodenne vystavené možnej infekcii, čiže zdravotníci a zamestnanci sociálnych ustanovizní. Po nich by sa mali očkovať rizikové skupiny obyvateľstva, ako aj príslušníci vojska a polície.

* Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová vyhlásila, že situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu na Slovensku je s ohľadom na nárast počtu chorých a infikovaných osôb mimoriadne vážna. „Je zrejmé, že opatrenia, ktoré momentálne máme, nie sú postačujúce,“ povedala Čaputová v utorok 15. decembra po stretnutí s odborníkmi, ktorí mali navrhnúť slovenskej vláde nové opatrenia. Ako o tom informovala TASR, prezidentka vyzvala ľudí na zodpovednosť a obmedzenie kontaktov pred Vianocami a počas nich, tiež vyzvala zamestnávateľov, aby svojim zamestnancom umožnili pracovať z domu, a apelovala na politikov, aby obmedzili spory. Slovenská epidemiologička Alexandra Bražinová predstavila oficiálne odporúčania odborníkov s cieľom obmedziť šírenie koronavírusu v nasledujúcom období. Odborníci okrem iného odporúčajú obmedziť kontakty na malú skupinu ľudí v rámci rodiny a blízkych priateľov, kontaktovať známych prostredníctvom telefónu, stále nosiť rúško, pravidelne dodržiavať hygienu a nepodávať si ruky. * Iránsky opozičný novinár a aktivista Rúholláh Zam bol odsú-

dený na trest smrti a dňa 12. decembra popravený v Teheráne. Ako uviedli viaceré médiá a TASR, iránsky súd tohto 42-ročného novinára odsúdil za jeho úlohu počas protestov proti ekonomickej politike iránskej vlády (na prelome rokov 2017 a 2018), ako aj za ďalšie činy súvisiace so špionážou a snahou o zvrhnutie vlády. Posledné roky Zam žil pod prísnou ochranou vo Francúzsku, kde dostal politický azyl. Iránske revolučné gardy vlani oznámili, že ho údajne zatkli v Iraku, avšak okolnosti jeho zatknutia sú dodnes zahalené tajomstvom. Na popravu Rúholláha Zama medzi prvými reagovala medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá daný čin označila za ďalší zločin iránskej justície. Pobúrenie a zhrozenie nad popravou iránskeho novinára tiež vyjadrila vysoká komisárka Organizácie Spojených národov pre ľudské práva Michelle Bacheletová, ktorá vyzvala Teherán, aby zastavil „znepokojujúce a čoraz častejšie“ uplatňovanie trestu smrti. Zdôraznila tiež, že Zam bol jedným z mnohých iránskych aktivistov, ktorých odsúdili na dlhoročné väzenie alebo trest smrti za uplatňovanie základných ľudských práv a po súdnych procesoch, ktoré neboli v súlade s medzinárodnými normami.

PRE HLASĽUDOVCOV FOTOAPARÁT. Prekvapením nie je, že sa redakcii Hlasu ľudu mal dostať darček z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Bolo to už také dva mesiace plánované, aby v piatok 11. decembra predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová aj odovzdala prístroj úradujúcej zodpovednej redaktorke Anne Francistyovej (na snímke Juraja Pucovského) s prianím, aby poslúžil na účely a aby vzniklo veľa kvalitných a pestrých záberov.  ah

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Týždeň ROK 2020 NA SKLONKU HODNOTÍ PREDSEDNÍČKA NRSNM LIBUŠKA LAKATOŠOVÁ

Prajem vám zdravie, lebo je vzácne... Anna Horvátová

o nevidieť minulosťou sa stane rok 2020, zatiaľ ešte bežný, nie však ako iné roky. Prežili sme nálety nepriateľských „milosrdných anjelov“, ktorí v 90. rokoch rozsievali smrť v našej krajine, nedbajúc ani na deti, ani na nevládnych, keď sa nám smrť pozerala do očí z minúty na minútu a keď sme nevedeli, čo prinesie noc a či svitne nový deň. V novších dejinách sme sa s epidemiologickou situáciou pandemických rozsahov nestretli. Až na tento rok, keď našou krajinou začali otrasy spôsobené ochorením Covid-19. V Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny na začiatku tohto roku, ako i na konci toho minulého sa vypracúvali projekty, náročné plány, z realizácie ktorých sme sa mali tešiť a z toho mať ten zvláštny príjemný pocit, ale šlo to iným smerom. Tak ako i v celom svete, museli sme sa uzavierať doma, do izolácie, prispôsobovať sa novým opatreniam, doteraz nám neznámym, a meniť životné návyky, ako diktovala novovzniknutá situácia. Reagovať sa muselo promptne, v okamžiku rozhodovať, schvaľovať rýchlo nejaké nové kroky a hlavne triezvo zmýšľajúc prispôsobovať sa neznámej situácii. Takto sa správali, či v neznámej situácii sa dokázali vynájsť aj pracovníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou, keď, zdá sa, ani v jednej chvíli neprejavili nepripravenosť. Azda to bola taká ťažká skúška dokázať, že sme predsa životaschopná menšina, ktorá aj napriek sťaženým podmienkam vypláva, a tak ako zotrvávala vyše dvoch a pol storočí, o svojbytnosť má postarané v našej krajine, bez pomoci nášho materského štátu. Ako to ťažký rok za nami, ktorému sa nevyrovnajú ani roky vojnové, hodnotí pred-

www.hl.rs

sedníčka NRSNM Libuška Lakatošová: „V rámci všetkých štyroch výborov plány prevyšovali minulé roky. Na začiatku roka sme boli v maximálnom pracovnom nasadení, avšak nejako rýchlo nám novovzniknutá situácia neveštila nič dobré. Preto sme sa v marci

s rozmachom ochorenia Covid-19 začali obávať, že sme si vysoko nastavili latku a nadmieru ambiciózne plány nebudeme vstave zrealizovať. Teraz už na sklonku roka s radosťou môžem potvrdiť, že sme sa v tej neznámej situácii a v mimoriadnom stave vynašli vynikajúco. Predsa oblasť kultúry najviac trpela, keďže sme nemali možnosť zorganizovať kultúrne podujatia aj festivaly národnostného významu.“ Povedali by sme, že predsa sú aj výnimky, v ktorých prostredníctvom moderných technológií zostali zaznamenané dôležité okrúhle výročia. „Jasné, nenechali sme si predsa nezaznamenať nič a Slovenské národné slávnosti, ako i Zlatý kľúč predsa odzneli, i keď v inej forme. V spolupráci s TV Vojvodina, Slovenskou redakciou, nakrútili sme otvárací program Slávností, ktorý sa vysielal v piatkovom termíne, keď mal aj

Informačno-politický týždenník

naživo prebiehať za normálnych okolností.“ Sú oblasti, v ktorých kvitujete najviac aktivít? „Na základe odporúčania Kancelárie pre ľudské a menšinové práva najviac aktivít sme realizovali v oblasti vzdelávania a informovania. Vzdelávanie sa konalo špeciﬁckým spôsobom, ktorý doteraz nezažil, ale práve tu sa prejavila naša vynaliezavosť. Vďaka ochote našich učiteľov sme dokázali, že sme sebestační, pričom proces vzdelávania netrpel, keďže sa žiakom učivo online prezentovalo, čím nepocítili žiaden nedostatok v sprostredkovaní učiva. Veľkou výhodou bolo, že naše tri televízie, ktoré vysielajú po slovensky, vysielali aj online vyučovacie hodiny, a to: v Srieme TV Stará Pazova, v Banáte TVOK a v Báčke TV Petrovec, pričom si aj materiály navzájom vymieňali. Na začiatku celého procesu bolo dosť ťažko, ale predsa sme aj túto náročnú prácu zvládli úspešne. Aj toto je jedným z dôkazov, že sme my tunajší Slováci sebestační a držíme zároveň krok s dobou. Totižto tie hodiny neboli ani zaplánované v pláne a programe Výboru pre vzdelávanie, takže je to o to vzácnejšie. Keď ide o informovanie a Výbor pre informovanie, záležalo nám na tom, aby sme podporili vysielania v slovenskej reči, lebo je dôležité, aby naši poslucháči, diváci či čitatelia dostávali informácie načas a k tomu aj kvalitne podané. Už sa stáva tradične dobrou praxou, že Výbor pre úradné požívanie jazyka a písma podporuje slovenské inštitúcie. Aj tohto roku sa tak stalo. Finančné prostriedky sme usmernili na rekonštrukcie objektov kulpínskej, silbašskej cirkvi, miestností hložianske-

ho KOS Jednota, podporili sme Ústredný archív SEAVC v Starej Pazove. Stretnutie matrikárov, ktoré sa konalo pred samotným vyhlásením mimoriadneho stavu na začiatku marca, bolo úspešne zorganizované, za prítomnosti hostí z najvyššej úrovne, teda z Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy. K tomu toto interaktívne stretnutie prinieslo odpovede na mnohé nedopovedané témy dovtedy, hlavne pomohli sme našim spoluobčanom, aby si mohli osobné doklady vyzdvihnúť v slovenčine v každom jednom úrade, kde je slovenčina úradným jazykom. Keď rozanalyzujeme, že sa to konalo za nepriaznivých podmienok, je to o to úspešnejšie.“ Každá spolupráca je vítaná, aká je tá s pokrajinskou a republikovou vládou? „To sa dá oceniť aj zo samotných výsledkov, spolupráca je na vysokej profesionálnej úrovni. Keď ide o Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, zvlášť, lebo nás podporil aj ﬁnančne, či teda naše združenia, a prispel k vzdelávaciemu procesu, či podal logistiku pri online vzdelávaní. Aj s Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami je tiež vynikajúca spolupráca, nielenže podporuje činnosť Národnostnej rady, ale aj združení kultúrneho obsahu, aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a náš týždenník Hlas ľudu. Aj spolupráca s Ministerstvom pre štátnu správu a lokálnu samosprávu a Kanceláriou pre ľudské a menšinové práva. Po voľbách vzniklo aj nové Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg, ktorého ministerka ihneď po formovaní ministerstva pozvala všetkých predsedov národnostných rád. Na tom konštruktívnom zasadnutí sme si určili priority, dohodli sme sa o spolupráci aj v tomto roku, ale vytýčili sme si plány aj • TÝŽDEŇ •

na rok 2021. Osobne ma veľmi teší, že je toto ministerstvo formované, čo je dôkazom toho, že štát venuje osobitnú pozornosť príslušníkom národnostných menšín.“ Aj zadovážením technických prístrojov pre hlasľudovcov ste potvrdili, že vám skutočne záleží na kvalitnom vydaní a najsamprv práci; budete s touto praxou pokračovať aj naďalej? „Vynovenie techniky je základom kvalitnej a úspešnej práce a aby aj naši čitatelia získali včasné informácie a k tomu kvalitne podané z obcí, kde žijú Slováci, je významné. Treba zdôrazniť, že aj napriek tomu, že Národnostná rada nie je zakladateľom slovenských redakcií rozhlasu a televízie, predsa sú to naše inštitúcie a snažili sme sa pomôcť, keď zamestnancom hrozilo nebezpečenstvo, že zostanú bez práce. Najsamprv by tým odchodom trpel samotný program a poslucháči či diváci by boli ochudobnení o sledovanie kvalitných vysielaní.“ Rok za daných podmienok viac ako úspešný, čo odzrkadľujú spomenuté aktivity. Iste si neprajeme, aby sa zopakoval. A aké sú vaše priania našim čitateľom? „Aj napriek všetkým neduhom, ktoré sme prežili, potvrdilo sa, že sme schopní obstáť, samostatne sa organizovať ako národnostná menšina a pestovať si našu budúcnosť, čiže naše deti, čo dosvedčuje aj proces vzdelávania, ktorý nám bol prioritou. Slovenský dom sa v poslednom čase hodne spomína, s výstavbou sa začne už začiatkom nasledujúceho roku, vďačiac aj primátorovi mesta Nový Sad, ako i predsedovi pokrajinskej vlády, ktorí prispejú každý v rámci svojich možností na výstavbu. Dôležité je, aby sme aj naďalej uctievali odporúčania a predpisy súvisiace s pandemickou situáciou, ktoré určuje štát, a správali sa zodpovedne a disciplinovane. Chránime tým nielen seba, ale aj iných, preto aj na vianočné sviatky, tiež na novoročné zostaňme doma. Strávme tie vzácne chvíle v kruhu svojej rodiny, ktorá je skutočným pokladom. Milí čitatelia, v novom roku vám prajem šťastie, lebo je krásne, prajem vám zdravie, lebo je vzácne, prajem vám veľa lásky, lebo je tej málo, a všetko pekné, čo ešte zostalo, ale hlavne zdravie.“  Foto: Juraj Pucovský • TÝŽDEŇ •

VIANOČNÝ POZDRAV BISKUPA SEAVC V SRBSKU

Milí bratia a sestry, drahí priatelia!

stupujeme do nového cirkevného roku. Zase je tu ďalšia doba adventná. Pripomíname si v nej slávny príchod Pánov na tento svet. Pripomíname si predivný skutok veľkého Boha. Je to obdobie duchovnej prípravy na vianočné sviatky – sviatky narodenia Ježiša Krista za čias cisára Augusta. Celá doba adventná nás vyzýva na bdenie. Ako deti Božie máme bdieť, lebo nevieme, kedy sa vráti pán domu. On nám zasľúbil, že sa vráti. Všetky jeho proroctvá sa naplnili a naplní sa aj toto posledné. Očakávame ho s radosťou. Všetci si uvedomujeme, že takýto advent sme tu ešte nemali. Aj tí najstarší všeličo prežili, ale pandémiu určite nie. Všetky naše obyčaje a tradície sú narušené špeciálnymi úpravami odborníkov, a to všetko preto, aby sme zachovali životy našich blížnych a nás, nakoľko je to len ľudsky možné. Naliehavo nám radia, aby sme dávali pozor a bdeli nad svojimi blížnymi a ich zdravím. Je to veľmi rozumné a žiaduce v danej situácii, lebo aj suma Božieho zákona nás nabáda, aby sme milovali svojich blížnych ako seba samých. Dávajte pozor, alebo buďte bdelí, nám však zaznieva nie iba zo strany štátnych a odborných medicínskych autorít. Bdieť a dávať pozor je nám adresované od najväčšieho lekára a najväčšej autority, aká existuje v celom Kozme a Univerze, a je to náš Spasiteľ, ktorý nás cez svoje Slovo k tomuto volá na záchranu našich duší. Je to Božia výzva k bdelosti na naše obrátenie. Doslova je to volanie na naše svedomie, aby sme sa usilovali žiť podľa evanjelia a nie podľa sveta, ktorý žije podľa

iných hodnôt. Naša bdelosť má byť spojená s radostným očakávaním dobrého Pána. Pri prvom príchode Ježiš Kristus prišiel zahalený tajomstvom; len veľmi málo ľudí vedelo o jeho narodení v Betleheme, žiadna pompa, žiadne paláce, narodený v maštaľke na slame. Tak sa narodil Boží Syn, aby spolu s nami súcítil v našej biede a slabosti. Pri druhom príchode príde tak, že sa ukáže, aký je. Ukáže

sa všetkým dobrým aj zlým. Keď prišiel prvýkrát, prišiel v skrytosti, aby bol odsúdený; keď však príde druhýkrát, príde zjavne, príde, aby súdil. Preto si každý musí dávať pozor, lebo Boh príde, kedy chce, posúdi a nebude súd odkladať. Náš Boh nerád odsudzuje, ale rád zachraňuje, a preto je trpezlivý voči zlým, aby zo zlých učinil dobrých. Preto nás povzbudzuje k obráteniu, kým je čas (Augustín). Adventná výzva k bdelosti – je to žiadosť nášho Pána a Ježiša Krista k oživeniu nášho duchovného života a k uvedomeniu si jeho zmyslu. Sme pozvaní k hlbšiemu a radostnejšiemu spoločenstvu s naším Pánom. Čím viac budeme naozaj duchovne žiť, tým väčším svedectvom budú aj naše vonkajšie prejavy. Hoci má Pán Boh neobmedzenú moc, rozhodol sa pracovať v tomto svete prostredníctvom krehkých ľudských bytostí, ktoré prichádzajú na

svet ako bezmocné dojčatá. Rímski vládcovia považovaní za bohov ostro kontrastovali s drobným dieťaťom v jasliach, ktoré bolo pravým Bohom v tele. Božie plány sú nám často nepochopiteľné, ale ich treba srdcom viery uchopiť a privlastniť si ich, lebo Pán Boh riadi celé dejiny. Židia očakávali Spasiteľa v kráľovskom ovzduší a nie v jaskyni. Nemali by sme Boha obmedzovať svojím očakávaním. Boh v našom hriechom poznačenom a špinavom svete pôsobí všade, kde je to potrebné. Ježiš ako bábätko v jasliach, nesmieme iba pri pohľade naňho zostať. Kristus síce vytvára nádhernú vianočnú scénu, ale nemôžeme ho tam nechať. Prežil úžasný život za nás, zomrel za nás, vstúpil do neba a vráti sa na túto zem ako Kráľov Kráľ, tak ako zasľúbil. Bude vládnuť svetu a súdiť všetkých ľudí na základe toho, či Ježiša prijali, alebo odmietli. Nechajte Ježiša vo svojom srdci rásť. Aj strach pastierov sa zmenil na radosť. Narodil sa Mesiáš. Prichádza ku každému, kto je dostatočne pokorný na to, aby ho prijal. Ježiš nás prijme takých, akí sme. On zaplatil cenu za hriech a otvoril nám cestu k Bohu. Ponúka nám viac než povrchné politické alebo telesné zmeny – ponúka nám nové srdce, ktoré budeme mať navždy. Z čoho my máme strach dnes? Choroba, pandémia, opustenosť, bolesť a smrť? Pastieri zanechali strach, zanechali svoje stáda, ponáhľali sa do Betlehema a odovzdali sa radosti, ktorú prinieslo betlehemské dieťa. Urobme tak aj my. Určite pocítime moc Božiu pri nás. Do nastávajúceho obdobia vám vyprosujem hojnosť Božích darov pre všetkých, aby ste boli vytrvalí v modlitbách a bdelí vo viere a aby ste mohli prežiť milostiplné a pokojné Vianoce v kruhu rodiny.  Váš v Pánu oddaný Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup SEAVC v Srbsku

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Týždeň OCENENIE ŠTUDENT ROKA 2020 AJ PRE PETROVČANA ALEKSANDRA VIDAKOVIĆA

„Vaša vedecká práca bude len taká dobrá, akí nároční v nej budete vy sami na seba.“ Anna Horvátová

ri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva rektor Slovenskej technickej univerzity Miroslav Fikar udelil najlepším študentom STU ocenenia Študent roka 2020, ktorú získalo 41 študentov v deviatich kategóriách. Stalo sa tak symbolicky na online stretnutí v piatok 20. novembra. Medzi ocenenými je aj Aleksandar Vidaković z Báčskeho Petrovca, doktorand Stavebnej fakulty. Vidaković získal ocenenie za mimoriadny výsledok v oblasti výskumu alebo vývoja na medzinárodnej konferencii doktorandov JUNIORSTAV v Brne, víťaz sekcie na konferencii doktorandov AACEE na fakulte.

V príhovore rektor STU Miroslav Fikar zablahoželal oceneným študentom k dosiahnutiu niečoho mimoriadneho za posledný rok, čo

súťaživé. A zároveň je absolútne kľúčové hrať fér, nepodvádzať, realizovať dôveryhodný výskum, dodržiavať publikačné štandardy, morálnu a vedeckú integritu.“ Zdôraznil, že sú práve najväčšie nároky kladené na tých najlepších, lebo oni sú najviditeľnejší a vždy Aleksandar Vidaković na online udeľovaní ocenenia b u dú p re os t at ných (v prostrednom rade prvý zľava) fungovať ich posunulo vyššie, ďalej a záro- ako vzor. Zaujímavý je aj jeho veň aj vyčlenilo z priemeru: „Vzde- postoj: „Súťaž vo vzdelávaní a vo lávanie a veda sú mimoriadne vede nie je o porazení ostatných,

PRÍSTUPOVÉ ROKOVANIA MEDZI SRBSKOM A EÚ

Tohto roku nebola otvorená ani jedna kapitola Danuška Berediová-Banovićová

ídri krajín Európskej únie sa zišli na summite 10. a 11. decembra v Bruseli. Okrem iného dosiahli dohodu o sedemročnom rozpočte a balíku pomoci pre hospodárske oživenie z pandémie koronavírusu. Vopred bolo zahlásené, že otázka rozšírenia EÚ nebude medzi bodmi rokovacieho poriadku summitu. V týždni za nami medzi hlavnými správami bolo aj to, že Srbsko v roku 2020 neotvorilo ani jednu novú kapitolu v prístupových rokovaniach s EÚ. O tom informovala europoslankyňa Viola von Cramonová na svojom Twiter proﬁle, ktorá je zároveň aj spravodajkyňou Európskeho parlamentu (EP) o vzťahoch so západným Balkánom

www.hl.rs

a spravodajkyňou pre Srbsko poslaneckej skupiny Zelených v EP. Túto informáciu zdôvodnila zhoršením stavu demokracie v Srbsku v roku 2020, útokmi na novinárov, násilnou odpoveďou na mierne protesty a voľbami s vážnymi problémami. Naopak, ministerka pre európske integrácie Srbska Jadranka Joksimovićová vyhlásila, že sa nové kapitoly neotvárajú pre problémy, ktoré má samotná EÚ. Vladimír Bilčík, stály spravodajca EP pre Srbsko, vyhlásil, že tento rok v Srbsku bol výnimočný, na jednej strane pre pandémiu, ale aj pre fakt, že to bol volebný rok. Dodal, že sa od Srbska očakáva viac, ale viac sa očakáva aj od EÚ. Pozrime sa na tie doteraz otvorené. Aby sa jedna krajina stala členkou EÚ, potrebné je, aby harmo-

Informačno-politický týždenník

nizovala svoje právne predpisy, vlastne aby splnila kritériá, ktoré sa nachádzajú v 35 kapitolách. Srbsko doteraz otvorilo 18 kapitol a predbežne sú uzatvorené dve kapitoly. Ide o kapitoly 25 a 26, ktoré sa týkajú vedy a výskumu a vzdelávania a kultúry a ktoré boli uzatvorené v rovnaký deň, keď boli aj otvorené, čo znamenalo, že Európska komisia zvážila, že žiadne zmeny nie sú nevyhnutné v týchto oblastiach. Prvé kapitoly boli otvorené na druhej Medzivládnej konferencii o prístupe Srbska do EÚ, a to Kapitola 32 o ﬁnančnom dozore a Kapitola 35 (iné otázky). V roku 2016 na tretej Medzivládnej konferencii bola otvorená Kapitola 23, ktorá sa týka reformy súdnictva a základných práv, a 24, ktorá sa týka spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

ale skôr o tom, zvíťaziť sám nad sebou a v tom víťazstve sa dokázať spojiť s ostatnými. Podeliť sa oň. Napríklad vo vede totiž obvykle nestojíte pred problémom, ktorý vám určuje nejaká centrálna, vonkajšia autorita, ale zvyčajne ste to práve a len vy sami. Poznáte to, veď máte za sebou výkon a výsledky: vo vede to funguje tak, že vy stojíte pred problémom, ktorý je ako uzol, čo vyzerá, že sa nedá rozmotať – no vy sa do toho pustíte, lebo jednoducho musíte. A poznáte asi aj ten pocit, keď sa vám to podarí rozlúsknuť, rozuzliť – a uznajme, tomuto pocitu sa len máločo vyrovná. Preto sme vedci, lebo po novom riešime stále nové a nové problémy. Podobne vo vzdelávaní prekonávame sami seba, získavame vedomosti, ktoré nás obohatia, rozvinú a pomôžu nielen nám, ale aj ľuďom okolo nás.“ Na záver rektor podčiarkol dôležitosť práce na sebe samom a na tom, ako človek vidí veci a čo od nich on sám vyžaduje. „Vaše štúdium, aj ďalšia vedecká práca bude len taká dobrá, akí nároční v nej budete vy sami na seba.“ Zdroj: STU V tomto roku sa konala aj štvrtá Medzivládna konferencia, keď bola otvorená Kapitola 5 o verejných obstarávaniach, a Kapitola 25, ktorá sa týka vedy a výskumu a ktorá bola vtedy aj uzatvorená. V roku 2017 bolo otvorených až 6 kapitol, a to: 26 o kultúre a vzdelávaní, ktorá tiež bola hneď aj uzatvorená, ako aj Kapitola 20 o podnikaní a priemyselnej politike. V Luxemburgu tohto roku boli otvorené ešte dve kapitoly, a to číslo 7 o duševnom vlastníctve a číslo 29 o colnej únii. A v Bruseli boli otvorené kapitoly 6 o práve obchodných spoločností a 30 o ekonomických vzťahoch so zahraničím. V roku 2019 na ďalšej Medzivládnej konferencii v Bruseli otvorili dve kapitoly – 17 o ekonomickej a monetárnej politike a 18 o štatistike. V roku 2019 bola otvorená kapitola 9 o ﬁnančných službách. Posledná kapitola bola otvorená v decembri 2019, a to číslo 4 o slobode pohybu kapitálu. Otvorenie nových kapitol však neznamená mnoho. Oveľa dôležitejšie je ich uzatváranie.  Zdroj: europa.rs, N1 • TÝŽDEŇ •

Gratulácie

Prajeme vám krásne Vianoce a šťastný nový rok 2021

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny

• GRATULÁCIE •

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Ľudia a udalosti S PETROVČANKOU ZUZANOU HMIRÁKOVOU, PIVNICKOU RODÁČKOU

Vianočné spomienky spod stromčeka Anna Horvátová

pomienky na zašlé časy, keď zvedavé detské očká žiarili pri stromčeku, natrvalo zostávajú ukryté v spomienkach. Tie vianočné spomienky spod stromčeka neblednú, aj napriek šedým fotograﬁám, strieborným vlasom a číslam, ktoré roky voláme a znášame ich bremeno. Vianoce môjho detstva, symbol narodenia, pokoja a mieru, nevybledli ani v spomienkach Petrovčanky Zuzany Hmirákovej, pivnickej rodáčky, ktorá si na tie chvíle detstva z 50. rokov minulého storočia, strávené v rodnej Pivnici, spomína v najkrajšom svetle. Veď akoby aj nie, keď bolo zážitkov, pekne strávených chvíľ, a ako dcéra pivnického kantora Ondreja Pudelku, ktorý túto službu vykonával až 48 rokov, zažila skutočne nezabudnuteľné vianočné chvíle: „Vianoce sa voľakedy inak oslavovali ako teraz. Neboli, žiaľ, také možnosti, aké sú dnešným deťom bežné. Vianoce nášho detstva sa niesli v očakávaní zdobenia stromčeka, tešili sme sa, že budeme recitovať na službách Božích, keď dostaneme balík. To bola nesmierna radosť. Po službách Božích bola pripravená večera, bolo to slávnostne, keď rodina spolu za stolom sedela. Tešili sme sa aj na polazovanie.“ Prípravy pred Vianocami sa neniesli v komerčnom duchu, aký prevláda dnes. Úprimnosť nechýbala, ani skromnosť a predovšetkým domáce koláče a cestoviny: „Tešili sme sa z medovníkových koláčikov. Pomáhali sme pri pečení, opekance sme šúľali, kapustníka sa robilo, sama tá príprava bola zvláštna, lebo deti boli zapojené spolu s mamičkou či mamou do prípravy vianočných jedál. Po prípravách sme šli do kostola na vianočné služby Božie.“ Detstvo neporovnateľne iné, ako to prežívajú dnešné deti, ale radosť bola obrovská: „S radosťou sme chodili do Nedeľnej školy. S deťmi vtedy pracovali pán farár, pani farárka,

www.hl.rs

Polazovanie malo svoje čaro, pri ktorom sa tešila celá dedina. „Bolo nás dosť detí, takže sme sa rozdelili do skupín, a šli sme po domácnostiach polazovať a spie-

z vrecúšok, aby sme videli, kto čo dostal, obyčajne doložili ešte do balíčkov, viac-menej nám pridali dináre, čo nám bolo najmilšie. Keď sme takí umrznutí vkročili do vykúrenej učebne, spoločne sme sa bavili dlho do noci. Jedine vtedy sme mohli zostať dlho, nemali sme nijaký zákaz, lebo rodičia vedeli, kde sa nachádzame. S mojím otcom, ktorý chcel veľmi spievať (a naša spolubesedníčka má tú lásku k spevu po ňom, pozn. ah), sme sa zabávali pri speve. Keď si rodičia prišli po deti, pripojili sa k nám a spolu sme sa zabávali. Tým sa naše kamarátenie Takto si vianočné sviatky v pamäti zachovali deti Nedeľnej školy z Pivnice v roku 1958 neskončilo. Keďže snehu v tie zimy bývalo vyše kolien, šie, čo sme dostali. A balíky boli vať. Nechceli to všetci počúvať a na rodičia sa zorganizovali a zapriahli skromné, čokoláda vzácna. Orechy, tých sme boli veľmi nahnevaní. kone do saní. To bola sánkovačka. ﬁgy, jablká, to boli naše sladkosti. Ale väčšinou pivnické domácnosti Bolože to radosti! Moja mama A také balíky boli veľmi bohaté. rady počúvali detské spevy. Keď vykúrila učebňu a znovu sme sa tam zabávali. Samozrejme, s riaditeľom školy Greisingerom sa moji rodičia vopred dohodli. Obyčajne sa aj Nedeľná škola tam konala. Jedni rodičia nás sánkovali, zatiaľ iní pripravili čaj, koláče... Práve tie spoločné chvíle boli najvzácnejšími spomienkami, ktoré si uchovávame ako niečo najvzácnejšie.“ Ešte si spomeňte na vášho otca, ktorý sa kantorskej službe venoval až 48 rokov v tých povojnových časoch, keď ľudia viac treli biedu, ako pocítili dostatok. „Bol nedostatok kantorov. Preto môj otec šiel na kurz, učil ho pán učiteľ Emil Klobušický. Za pomoci a s porozumením pána farára Gustáva Babylona založili prvý Dedko Mráz zavítal roku 1986 aj do Konfekčného podniku Tatran, kde spevokol v Pivnici, ktorý nacvičil pracovala Zuzana Hmiráková (v strede v bielej blúzke) štvorhlasne. Inak aj voľakedy spevokoly súťažili a pivnický vynikal. Z kostola sme sa náhlili domov sme poriadne zmrzli, stretli sme sa Môj otec si sám vedel aj opraviť na večeru. Zakáľačky bývali skôr, u nás v učebni v cirkevnej škole, organ, aj naštimovať. Vlani bolo aby sa na vianočnú večeru mohli keďže sme bývali cez cestu kostola. sto rokov od narodenia môjho upiecť krumple na ťapši s klobás- Aj moji rodičia mali z toho radosť, otca, dlhoročného pivnického a keď sme si darčeky povytriasali kantora.“ kou a rebierkami.“ pán kantor, ktorí nám aj zvolili pesničky a veršíky. Keďže bolo veľa detí, aj služby Božie zaveľa trvali. Ale mali sme z toho radosť, lebo ten balík bol niečo najzvláštnej-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZDRUŽENIE OBJATIE V KULPÍNE

Chýbajú im spoločné chvíle samostatne pripravovali, nasle- ktorý tam spoločne trávili. No dovalo upratovanie. Nakoniec sa jestvuje moderná komunikácia ento rok bol aj pre kulpínske spolu poprechádzali po dedine, prostredníctvom internetu, kde združenie osôb s invaliditou aby všetkých účastníkov dielne za navzájom komunikujú, a tak si nezvyčajný. Hlavne z toho pomoci personálnej asistentky dôvodu, že boli obdobia, keď sa odprevadili domov. Bolo to pre členovia Objatia nemohli strenich zaujímavé, aby sa osamotávať a spoločne tráviť chvíle na statňovali, niečo naučili a strepravidelných stretnutiach, ktoré távali bez rodičov, a predsa boli dovtedy mávali pod dozorom. Tento trikrát v týždni. projekt bol ﬁnancova„Po spoločný z prostriedkov, ktonom uvítaní ré sme dostali z obce. nového roka Máme nádej, že v tom v združení budeme pokračovať sme mali ešte aj na budúci rok a buniektoré narodeme mať podporu deninové oslaobce aj pre širší projekt vy, tiež sme tohto druhu.“ usporiadali Každoročne ku konstretnutie ku coročným sviatkom Dňu zamilovasa v Objatí všetci člených a oslavu 8. novia, dospelí a deti, marca, keď sme angažovali na výrobe pripravili darčeveľmi atraktívnych Zdobenie stromčeka pre združenie ky, aranžmány a páčivých vianočných a predmety Priatelia z Objatia: (zľava) Vlasta Zelenáková, Michaela a novoročných ozdôb. spríjemňujú čas, ktorý nemôžu dekupážovou Plachtinská a Dejan Šuľan Ani tohto roku od toho tráviť spolu. Združenie počas roka technikou. Poneodstúpili. okrem obce podporovali početní tom nastalo obdobie, keď sme usporiadané tak, že si najprv po „V rámci združenia sme aj toho sponzori. Objatie v tomto roku sa nemohli stretávať v dôsledku príchode do miestností združenia roku robili rôzne ozdoby, podelili realizovalo aj humanitárnu akciu prísnejších opatrení týkajúcich sa spolu posedeli a porozprávali sa sme si materiál a keďže sme sa kúpy invalidného vozíka, ktorú koronavírusu. Neskoršie, keď sa to pri káve. Potom sa trochu pobavili, zasa nemohli stretávať v našich vyﬁnancoval jeden manželský pár. dalo, sme sa začali stretávať pri ká- zacvičili si, teda mali aj trochu miestnostiach v Muzeálnom Na potešenie ku koncoročným vičke, aby sme komplexe, robili sme sa porozprávali. každý doma. SamozrejPočas leta sme me, úlohu v tom mali mali stretnutia aj deti. Vyrábali sme vonku v prírotohto roku adventné de v priestore vence so štyrmi sviečMuzeálneho kami, tiež venčeky na komplexu. dvere, väčšie stojacie Pracovali sme, aranžmány s lampákoľko sa dalo. šom, aby mohli stáť Usporiadali sme aj vonku. Snažíme sa si dielne a zúkaždý rok k sviatkom častnili sme pripravovať najroz- Sviatočné ozdoby v tvare ležiacich sa na dielňach ličnejšie ozdoby, do a stojacich aranžmánov vyrobili deti v Novom Sade, výroby ktorých môžu a dospelí členovia združenia spoločne kde aj naše deti byť zapojené aj deti zo maľovali. Koľko združenia. Spomenuté sviatkom pre deti zo združenia Práca počas projektu s personálnou asistentkou sa to dalo, zapoozdobné predmety sme títo ľudia dobrej vôle, aj ďalší, jili sme sa do podujatia Spolku fyzickej aktivity. Nasledovala tentoraz najčastejšie predávali akým je i združenie motorkárov, kulpínskych žien Svadba voľakedy práca v dielňach, ktoré mali za prostredníctvom Facebooku a bol pripravia prekvapenie v tvare a dnes,“ vysvetlila predsedníčka cieľ rozvíjať motoriku, a na záver o to veľký záujem.“ vianočných a novoročných balíkov Objatia Jarmila Zelenáková. stretnutí spolu chystali večeru, Jarmila nám vysvetlila, že pre pod stromček.  Od polovice októbra začali re- bolo to vždy niečo nenáročné deti zo združenia tento rok nebol alizovať projekt personálneho na prípravu. Po spoločnej večeri, ľahký, lebo im chýbali pravidelFoto: autorka a z archívu asistenta. Do tohto projektu boli z ktorej mali pôžitok, lebo si ju né stretnutia v združení a čas, Objatia Katarína Gažová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

zapojení Michaela, Vlasta a Dejan zo združenia Objatie a tiež dievčatá z pestúnskych rodín Ivana a Marína. „S týmito deťmi pracovala ako personálny asistent Maja Kolarská. Stretávali sa dva- – trikrát týždenne podľa toho, ako sme sa dohodli. Tie stretnutia boli

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Gratulácie

Ulica XIV. VÚSB 4 – 6 21470 Báčsky Petrovec Tel.: 021/780-159 e-mail: svc.petrovec@gmail.com web: www.svcentrum.com facebook: svcentrum

Veselé Vianoce a šťastný nový rok

2021 praje 100. ROČNÍK NÁŠHO

vydavateľstvo SVC

NÁRODNÉHO KALENDÁRA

Príjemné prezitie vianocnych a novorocnych sviatkov vám praje Ústav pre kultúru vojvodinskych Slovákov

Chránme, zveladujme a rozvíjajme nasu kultúru aj v roku 2021.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II 21 000 Nový Sad 021/54 55 70 021/54 55 71 021/54 55 72 www.slovackizavod.org.rs oﬃce@slovackizavod.org.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Pokojné a požehnané vianočné sviatky a do nového roku 2021 veľa zdravia, pokoja a rodinnej pohody všetkým občanom Báčskopetrovskej obce želá

OBEC BÁČSKY PETROVEC A PREDSEDNÍČKA OBCE JASNA ŠPROCHOVÁ

• GRATULÁCIE •

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Gratulácie

Príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších a do nového roku 2021 veľa zdravia, pokoja a rodinnej pohody všetkým občanom Báčskopetrovskej obce želá predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Ján Jovankovič

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Ľudia a udalosti S KVETINÁRKOU ALENOU BÁĎONSKOU Z BÁČSKEHO PETROVCA

Do ktorých farieb ladiť stromček Anna Horvátová

vety zušľachťujú náš život, hladia naše oči, obdarujú ľudí radosťou. Už samotný pohľad na kvety pozitívne vplýva na náladu ľudí a prispieva k duševnej pohode. Kvety spríjemňujú prostredie, a nielen kvety, ale i rozličné aranžmány, ikebany ponúkajú v kvetinárstve Orchidea majiteľky Aleny Báďonskej z Báčskeho Petrovca. Podobá sa to tam na oázu zelene, z ktorej sa lesknú vianočné ozdoby, ikebany, gule. A keďže nám vianočné sviatky klopú na dvere, nielen o význame kvetov pre naše oči sme hovorili, aj keď sú ľudské zmysly fascinované vôňou či farbou a vznešená krása kvetov tak dlhodobo upokojuje našu myseľ. Do ktorých farieb ladiť stromček, čiže ktorá farba je v tomto roku v trende? „Vianočné výzdoby skrášľujú naše príbytky už od začiatku decembra. V dekoráciách dominujú klasické tvary, ako gule, hviezdy. Keď ide o farbu, v tomto roku je to zelený rituál, pepermintová zelená nuansa v kombinácii s bielou, čo

však neznamená, že iné farby sú vyradené, klasické kombinácie zlato-biela, zlato-červená, biela, alebo ten nordický štýl, sú roky atraktívne.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dbá o sviežosť zelene, ktorá sa za to odvďačí

Ktoré materiály a kombinácie Orchidea najviac preferuje? „Tých nápadov a kombinácií je neúrekom. Avšak čoraz viac cítiť návrat k prírode a prírodným materiálom na vianočné výzdoby, ikebany, pri ktorých sa používajú podložky z neopracovaného dreva, povedzme na brezovej podložke brezové halúzky, vetvy, listy. Hrubý motúz sa tiež dobre hodí ako doplnok na doladenie.“ Už dvanásť rokov sú jej stredobodom kvety, teda toľko kvetinárstvo funguje. Ale čo bolo tým smerovníkom či pohnútkou, čo vám určilo cestu kvetinárky? „Tá láska ku kvetom je u mňa prítomná od malička, celý môj život. Nech presnejšie poviem, vštepili mi to moja stará mama, mama, teta, všetky sme boli také kvetinárky, keď sme mali čo i len trochu času, už sme boli v záhradke.“ Práca v kvetinárstve, aspoň u nás na dedine, si vyžaduje veľa snahy, námahy, ale... „Stáva sa, že spolu s mojimi

Práve zažije jedna vianočná ikebana z rúk kvetinárky Aleny Báďonskej

dvoma kolegyňami nemáme ani sviatku, ani piatku, ale stojí to zato. Zákazníci nám dôverujú, a my im to vrátime viacnásobne. My patríme do tej duševnej stravy, je dôležité, aj čo konzumujeme, ale je veľmi dôležitá aj tá druhá

strana mince, potešiť niekoho darčekom. A práve tie darčeky o nás hovoria, je to odzrkadlením nás samých. K tomu tento rok bol špeciﬁcký aj pre Orchideu, azda preto si zákazníci viac dopriali kochať sa v kráse kvetov.“

PRED VIANOČNÝMI SVIATKAMI aj petrovské ulice, námestie a parky dostávajú nové sviatočné rúcho. V tomto roku aj napriek sťaženej situácii svetielka v strede Petrovca s príchodom decembra napovedajú príchod Vianoc, ktoré v tomto roku oslávime tak ako to k tomuto sviatku aj prináleží, v rodinnom kruhu.  ah

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Ľudia a udalosti MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Ďalšie 3D tlačiarne pre gymnáziá Jaroslav Čiep

očas obdobia pandémie koronavírusu Matica slovenská v Srbsku podnikla viacero opatrení na zaobstaranie prostriedkov a materiálov v boji proti tejto chorobe. Najprv z donácie oﬁciálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, patriacej pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, získali prostriedky v hodnote 20 000 eur. V prvom kole za ne nakúpili 16 šijacích strojov a materiál na šitie rúšok v sume 10 000 eur. Tie potom už v júni odovzdali predstaviteľom 14 aktívnych matičných miestnych odborov. Rovnakú sumu MSS získala aj na nákup osem 3D tlačiarní a všetkého materiálu na výrobu súčiastok pre zostavenie ochranných štítov. Moderné trojrozmerné tlačiarne následne v októbri odovzdali predstaviteľom škôl. Tlačiarne touto cestou získali Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci, Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici a základné školy:

Ľudovíta Štúra v Kysáči, maršala Tita v Padine, 15. októbra v Pivnici, hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a Jána Čajaka v Báčskom Petrovci.

ďalších 5 kusov 3D tlačiarní v hodnote 5 450 eur, k tomu aj ﬁlamenty, čiže plastickú náplň, ktorá sa používa pri tlačení. V pondelok 7. decembra predseda Matice slo-

žiackym domovom ďalšie dve 3D tlačiarne. V mene gymnázia darček prijala riaditeľka Jarmila Vrbovská. Neskoršie v utorok 15. decembra tri ďalšie tlačiarne pocestovali do kovačického gymnázia, ktoré prišla prebrať riaditeľka Tatiana Brtková. „Tlačiarne budú používané na hodinách informatiky, umenia a zvlášť na hodinách nového IT odboru v slovenskom vyučovacom jazyku, ktorý, dúfame, v tomto školskom roku zažije na gymnáziu v Petrovci. Ďakujeme za tento cenný dar,“ uviedla Jarmila Vrbovská. Tieto nové tlačiarne a znalosť práce na nich profesorov a žiakov uvedených škôl majú zabezpečiť aj to, aby Pri odovzdávaní tlačiarní pre potreby petrovského a kovačického gymnázia boli využité v boji s pandémiou koronavírusu Matici slovenskej v Srbsku bol venskej v Srbsku Ján Brtka v pra- a tiež v kabinetoch informatiky, schválený aj ďalší projekt. Tentoraz covných miestnostiach Domu aby naši žiaci mali možnosť zoznácestou grantu Úradu pre Slovákov MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci miť sa s novými technológiami.  žijúcich v zahraničí zabezpečili udelil petrovskému gymnáziu so Foto: z archívu MSS

PRVÝ ONLINE HUMANITÁRNY BAZÁR V PADINE

Darovať môže každý z nás Oľa Glóziková-Jonášová

nedeľu 13. decembra sa skončil prvý online humanitárny bazár v Padine a druhý v poradí, informovala jedna z organizátoriek Liľana Galasová z Padiny. Prvý humanitárny bazár v Padine sa uskutočnil v októbri počas kirvajových sviatkov a druhý mal byť na Mikuláša, teda 6. decembra. Keďže sa situácia, pokiaľ ide o pandémiu v našej krajine, každým dňom zhoršovala a Krízový štáb apeloval na ľudí, aby sa nezhromažďovali, bazár bol odložený. Organizátorky však boli vytrvalé a nechceli sa vzdať svojej idey, vlastne možnosti niekomu pomôcť, a tak prišiel nápad zorganizovať online bazár. „Keďže už niektoré

www.hl.rs

veci boli pre bazár prichystané, kamarátka Marta Povolná mi poradila, aby sme tie veci dali do škatúľ od topánok a urobili z nich vianočné balíky, aby si ich tak mohli ľudia následne kupovať,“ poznamenala Galasová.

Po spustení online bazára uvideli, že je tu hodne práce. Tak sa do organizácie zapojilo zo desať žien. „Bolo treba byť takmer nonstop online, poskytovať fotograﬁe a odpovede ohľadom balíčkov, informácie o ich zložení a pod.

Predajom vianočných balíkov na online humanitárnom bazári nazbierali peknú sumu peňazí

Informačno-politický týždenník

Urobili sme úhrnne 300 balíkov. Okrem toho v ponuke boli knihy, kvety, odev, obuv, hračky, ručné práce, koláče, torty a iné,“ uviedla Liľana. Online bazár trval od 6. do 13. decembra, zúčastnilo sa ho približne 80 účastníkov a na ňom je nazbieraných zhruba 300 000 dinárov. „Bude o niečo viac peňazí, lebo si ešte všetci neprišli po balíčky. Predpokladáme, že sa preberanie balíkov skončí do 16. decembra a už 17. decembra pre všetkých, ktorí si niečo na bazári kúpili, bude organizovaná tombola. Účelom bazára bolo nazbierať peniaze na liečbu Aniky, Minje a Olivera, ktorí trpia spinálnou svalovou atroﬁou typu 1. Keďže sa počas trvania bazára nazbierali peniaze pre Aniku a Minju, všetky peniaze budú usmernené na Oliverov účet. Foto: z archívu spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Zasadili 30 sadeníc stromov Anna Lešťanová

okálna nadácia Stará Pazova v prvej usporiadanej akcii zasadila 30 sadeníc javorov a jaseňov. Akcia sa konala koncom jesene a ňou je ohlásené založenie uvedenej nadácie. Sadenice sú vysadené v časti od mestských bazénov smerom do Vojky. Akcia symbolizovala zámer, prečo je vlastne i utvorená nadácia, aby občania mali z toho osoh a prostredníctvom nej mali možnosť realizovať svoje idey pre všeobecné dobro. Akciu v propagačnej fáze podporili viacerí občania, ktorí venovali sadenice a tiež logistickú podporu dal tamojší VKP Čistoća. Okrem pracovníkov Čistoće a iniciátorov Lokálnej nadácie Stará Pazova sadenice zasadili aj mládežníci z Hádzanárskeho klubu Nová Pazova 1957. Títo nádejní športovci (ročník 2005, resp. 2006)

súťažia v Lige M16 a dosahujú pozoruhodné výsledky, a to s o rok-dva staršími súpermi. Stará Pazova je medzi štyrmi

Starej Pazovy sú tu ešte Niš, Šabac a Pančevo, ktoré sú súčasťou siete lokálnych nadácií a za úlohu majú zozbierať 15-tisíc eur. Na túto sumu

mestami v Srbsku, ktoré v konkurencii 28 miest dostali možnosť utvoriť lokálnu nadáciu. Okrem

strešná Trag nadácia vyčlení tiež toľko prostriedkov. Konkrétne to bude 30 000 eur na realizáciu idey

občanov Staropazovskej obce. Aj akciou sadeníc stromov pozývajú občanov, aby sa pripojili k nadácii a navrhli podujatia, ktoré by skvalitnili život v tomto prostredí. Prvá akcia bola úspešná a ako hovoria iniciátori založenia Lokálnej nadácie Stará Pazova, ich cieľom je, aby nadácia rástla a

rozvetvovala sa podobne ako aj stromy. 

HAJDUŠICA

Cestári opravovali a plátali cesty desiatimi rokmi je novou vrstvou asfaltu pokrytá cesta v Ulici bratrvú asfaltku v Hajdušici vy- stva a jednoty a cestári občas stavali v dávnom roku 1978 zaplátajú aj najväčšie nárazové a poslednú v Masarykovej otvory. V niektorých uliciach sú ulici asi o desať rokov neskoršie. však cesty až natoľko devastoOd výstavby prvej cesty ubehlo vané, že sa jazdiť muselo veľmi viac ako 40 rokov. obozretne, aby sa nepoškodilo auto. Najhoršie to určite bolo v časti Vojvodinskej ulice, kde pre nárazové dier y jazda bola priam nemožná, najmä po daždi, keď sa tam vytvorilo veľké jazero. Uvedomili si to aj v Obci Vojvodinskou ulicou je teraz jazda omnoho bezpečnejšia Plandište a Na údržbe tých ciest sa veľmi podnikli obsiahlu akciu rekonmálo podnikalo, ale to ani nebo- štrukcie lokálnych ciest v dedilo veľmi potrebné. Ako však čas nách na území obce. Do toho plynul, na cestách sa zjavovali po- programu zaradili aj cesty v Hajškodenia. Z tých dôvodov pred asi dušici. Síce podľa rozsahu vykoVladimír Hudec

• ĽUDIA A UDALOSTI •

naných prác možno uzavrieť, že sa aj tentoraz skončili iba na plátaní poriadne šetrilo na prostriedkoch, výtlkov. Zaujímavý je aj prípad ale predsa aj to, čo je urobené, je dvoch veľkých dier na rohu ulíc viac ako nič a prispeje k istejšej Slovenskej a Masarykovej. Tam a bezpečnejšej jazde. V rámci týchto prác cestári vykonali dôkladnú rekonštrukciu najkritickejšej časti cesty v Ulici vojvodinskej a poplátali nárazové diery vo všetkých Zabudnuté diery v Masarykovej ulici budú čakať na uliciach. Bez nasledujúcu opravu ciest vážnejšej rekonštrukcie však zno- totiž cestári ešte pred niekoľkými vu zostala Ulica Gavrila Principa, rokmi vybrali asfalt s úmyslom, že ktorá je úplne devastovaná, a postavia nový. Asfalt nechali na občania sa už dávno, viac ako 15 tráve vedľa cesty a odišli. Dodnes rokov, dožadujú novej asfaltovej sa nevrátili. Asfalt z trávy neskoršie vrstvy v celej ulici. To dokonca pozbierali okolo žijúci občania sľubovali aj všetky politické strany, a vyviezli na odpad, ale diery ktoré sa v tom období uchádzali zostali a na tie cestári zabudli aj o moc v tejto obci. Sľuby sa však počas tejto poslednej úpravy?!  51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Ľudia a udalosti NA NÁVŠTEVE U RODINY BAKOVEJ V STAREJ PAZOVE

Umenie sôch z cukru – len aby toho bolo nadostač Miroslav Benka

achádzame sa na návšteve u Milušky (rodenej Víziovej) a Janka Bakovcov v Starej Pazove. Sú tu aj ich krásne deťúrence: najstarší, desaťročný Marek (hrá na husliach a má svoj band), škôlkarka Ivona a bábätko Andrej. Okrem zamestnania Miluška sa zaoberá konditorstvom a cukrárstvom, ktoré nás zaujalo, a celá jej rodina sa zaoberá aj humanitárnou prácou. Práve sa zúčastnili na bazári na Slovanskom námestí v Starej Pazove. Predávali svoje výrobky a všetok zárobok darovali chlapčekovi, ktorý potrebuje liečenie v zahraničí. Gazda Janko je robotníkom v jednej ﬁrme. Majú aj zeme, pestujú fazuľu a ďalšiu zeleninu a všetci na tom pracujú deň čo deň. Marek, i keď má len desať rokov, už orie sám (ukazujú mi video). Fakt, dieťa šoféruje a orie s dvomi-tromi pluhmi za traktorom ako dospelý?! Vraj, lepšie od starkého! A starký pomaly za ním na druhom traktore, iba s jedným pluhom. Miluška, ako ste prišli na to, že sa budete zaoberať výrobou koláčov a tort? „Prvú tortu, ktorú som urobila, bola k Marekovým prvým narodeninám. Bola to láska na prvý pohľad (smiech). Zapáčilo sa mi to a už som v tom pokračovala. Samozrejme, najprv som robievala pre našu rodinu, pre domácich, potom pre príbuzných a kamarátov. Mala som z toho veľkú radosť. Recepty a spôsob spracovania som nachádzala na internete. Zárobok som ukladala do materiálov a nástrojov na spracovanie, takže som zo začiatku robila len pre nástroje a všelijaké formičky, no ale teraz to už ide ako na bežiacom páse vo fabrike.“ Ako sa to rozbehlo? „Robila som aj pre kolegyne, ktoré ma nahovárali, aby som urobila aj pre ich domácnosť, a už sa

www.hl.rs

to rozbehlo. Nechcem sama tomu veriť. Takto som začala. Jednu po jednu tortu som zhotovila.“ Robili ste torty, ktoré vám kolegyne objednávali? „Áno, samozrejme. Ako zákazky pribúdali, tak som získavala rutinu. Prácou som nadobúdala

mu vyrábala všetky predmety na opravu áut.“ Ako ste povedali, že sa volá tá ozdobná hmota? „Tá hmota sa volá fondán, dá sa tvarovať a z nej robievam dekoračné elementy. A to kladiem na tortu...“

rýchlosť a sebaistotu, samozrejme. Potom vyžadovali, aby som vyrábala čoraz zložitejšie torty aj obsahovo, a najmä keď ide o estetický vzhľad. Stále prichádzali nejaké nové trendy a, samozrejme, aj sama som sa snažila, aby som bola vo svojich návrhoch rôznorodá, rozmanitá, bohatšia. Aby tie torty zapôsobili na zákazníkov. Nakoniec som sa prihlásila na vzdelávacie kurzy a cestovala som na prednášky a praktické práce, cvičenia do Batajnice. Janko, podaj mi tie formičky, aby som ukázala, ako sa to robí...“ volá manželovi, potom pokračuje: „Vytrénovala som sa, aby som vedela vyrábať najrôznejšie ozdoby: kvety (ruže, ľalie, gladioly, aj kukurica sa dá vyrobiť, pozrite sa na túto fotograﬁu, každé zrnko...), čipky, až po rôzne, najrozličnejšie predmety... Mala som tortu objednanú pre automechanika, tak som

A to sa dá tiež jesť...? „Áno, samozrejme, všetko... Tak pozrite sa, všetko, čo tu vidíte na torte, sa môže zjesť. Toto je neuveriteľné, veď tu sú aj topánky, tašky, automobily, traktory, lekárske predmety. Nemôžem začať robiť, kým to deti neochutnajú.“

Informačno-politický týždenník

Nie sú to umelé farby? „Nie. Všetko sa to dá jesť a je ﬁrmou zaručené. Pozrite, toto sú tie kvety, čo robievam. Pozrite sa, sú krásne. Ako živé. Mám hodne toho, niekedy nestačím všetko ani vyfotiť. Nestihnem ich zverejniť ani na spoločenských sieťach. Fondán je hmota, ktorá sa robieva z cukru a zo želatíny. Tú hmotu si kúpim spracovanú a z nej tvarujem všetky tieto ozdoby.“ Kde sa to dá zadovážiť? „Cez internet a príde mi to poštou. Sú to viackilogramové balenia v škatuliach a každá hmota je inej farby. Dá sa to aj u nás zadovážiť, ale radšej sa spoľahnem na tieto. Je to pevná hmota, ktorú musíte dostať na 20 až 30 stupňov Celzia a vtedy sa dá miesiť, vaľkovať, a hmota, ktorú možno oveľa ľahšie modelovať. Vtedy mi to neodoberá veľa času a idem do toho. Ak chcem mať kvalitu, musím vkladať aj do materiálov.“ Tieto materiály sú drahé? „Šesťkilogramové balenie stojí šesťsto dinárov. Pre každú farbu je potrebné nové balenie. Niekedy sa dajú tieto farby miešať a kombinovať.“ Tu dobehla dcérka, šesťročná Ivona a priniesla mi fľaštičky ozdobené dekupážou. Zdedila talent po mame. Krása. „Aj ona predávala na bazári pre chlapčeka Stefana,“ vraví mama Miluška. „Predstavte si, šesťročné dieťa,“ prihovára sa otec Janko. „No pozrite sa, toto je tá hmota fondán, z ktorého vyrábam ozdoby,“ vraví nám Miluška. „Toto musím v rukách hriať, miesiť a tvarovať. S nimi spolupracujem už niekoľko rokov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pozrite, ako je to zabalené a v škatuli dobre zatvorené, aby sa prípadne nezosušilo.“ „Známa firma robieva a zásobuje touto cukrovou hmotou celú Európu,“ vraví Janko, „takže od nich kupujeme aj šľahačku a hmotu tekutých čokolád. Majú také dobré čokoládové hmoty, že žiadna firma sa im nevyrovná. Keď ju ochutnáte, je to prekrásna vôňa, je mastná a má jedinečnú chuť.“ Miluška, vrátil by som sa ešte na ten váš samotný začiatok. Neobávali ste sa na samotnom začiatku, či vám to všetko dobre dopadne? Ako ste získali odvahu? „Neviem vám presne povedať, jednoducho som sa pustila do toho. Mala som potrebu urobiť niečo pekné pre svoje dieťa, pre prvorodeniatko. Samozrejme, potom som niečo podobné urobila aj Ivone a Andrejovi. Keď je to možné, snažím sa, aby som nerobila tie 3D ozdoby, teda aby som ich netvarovala zo všetkých strán. To odoberá veľa času, ktorý sa nedá nahradiť.“ To vám je ako samotné sochárske dielo? „Áno. Torty predávam na kilogram. A keď ľuďom poviem, že to stojí toľko a toľko, im sa zdá, že je to drahé. Ale treba to všetko vymodelovať. Pozrite sa, na výrobu tejto torty potrebujem 20 až 30 hodín. Raz keď som u jedných cukrárov videla dámsky opätok, pýtala som sa ich, koľko stojí, povedali mi, že tisícka. Povedala som si, žiaden problém, ja to sama vymodelujem. A už som sa aj pustila do toho. Pre ďalšiu tortu, ktorú si objednala jedna kozmetička, som vypracovala celú kozmetickú súpravu a ozdobila tortu. Všetci žasli. Nechceli veriť, že je to vymodelované z cukru. Stále sledujem na internete, čo je v trende, a už aj zaujmem kupcov svojimi nápadmi.“ Tu sa zapájajú deti, sama ra-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dosť rodinného kruhu. Ivona sa vyšplhala na dvere, vzoprela sa šľapami a stojí vo dverách pod povalou – opravdivý akrobat. Pýtam sa, či nespadne. Janko odpovedá, že nie. „Žiaden problém, ona tak môže stáť dvadsať minút,“ vraví. A mama Miluška sa zapája s úsmevom: „Ešte len na krížiku nebola.“ (smiech) Potom mi deti ukazujú svoje výkresy, práce z dekupáže (franc. decoupage) a Miluška vysvetľuje: „Je to spôsob dekorovania najrôznejších predmetov z papiera, vosku, textilu a podstata tejto techniky spočíva v tom, že motívy sa vystrihujú a nimi sa nalepujú najrôznejšie predmety.“ Andrej, i keď desaťmesačný, chcel by bežkať, chcel by sa dostať k nám hore, na stôl. Miluška si ho berie na ruky a pokračuje: „Toto sú tie kovové formičky, sú

tu čipky, kvietky, hračky, bábätká a všeličo iné. Keď dám do nich fondán, vyjdú mi z toho najrozličnejšie ozdobné predmety. A pozrite sa na túto čipku, toto je toľko piplavej práce. Keď to mám

urobené, jeden deň musím počkať, aby sa to osušilo, a len vtedy prikladám k tortám a lepím okolo. Až štyri – päť čipiek potrebujem

na jednu tortu. Starší si objednávajú ozdobnejšie torty, kým mladší si žiadajú jednoduchšie tvary a trvajú na elegancii. Keď ide o deti, ony si žiadajú hrdinov z kreslených filmov. K osemnástym narodeninám jedna zdravotná sestra si žiadala na tortu ihly, striekačku na injekcie a odber krvi, lekársky stetoskop... Do tej striekačky som dávala višňovú šťavu, aby napodobňovala krv... Dekorácie robievam, keď doopatrujem a uspím deti, lebo potrebujem pokoj. Keď robievam figúrky, Ivona je takmer vždy so mnou a pomáha mi. Nechcem jej zakazovať, dieťa tiež má z toho radosť. I keď ma poriadne zdržiava v práci, predsa chcem veriť, že si na tento spôsob aj ona vyvíja kreativitu a že mi bude čoskoro oporou.“ A tie tabletky na torte, aj to sa dalo zjesť? „Áno, všetko.“ A nikomu nič nechýbalo? „Nikomu. (smiech) Neviem, či hostia nedostali cukrovku. Je to príliš sladké. (Opäť sa všetci smejeme.) Túto tortu som vyrobila pre jednu krajčírku: ihla, cverny, gombíčky...“ Vy sa zaoberáte aj humanitárnou prácou. Aká to bola akcia? „Bola to humanitárna akcia pre chlapčeka Stefana z Belegiša.

Potrebuje 86-tisíc eur na liečenie v zahraničí. Toto mu už bude tretia operácia. Bojuje so zákernou chorobou. Bolo tam hodne ľudí. Predala som všetko a všetky peniaze som odovzdala pre túto akciu. Zdravie je najdôležitejšie. Len aby ho bolo pre všetkých.“ Miluška, koľko sa vám podarí do mesiaca urobiť tort? „Teraz už nemôžem veľa urobiť, pre malého Andrejka. Avšak predsa tri – štyri urobím do týždňa. Predtým ako som porodila Andrejka, podarilo sa mi počas jedného víkendu urobiť aj desať tort.“ To je pekné číslo za jeden víkend? Kto vám v tom pomáha? „Všetci. Manžel Janko zvlášť. Vtedy mi šľahal šľahačku, plnky (smiech), podržal, dodal, doviezol, odviezol, odovzdal. Poličky mi narobil. Tu sú aj Jankovi rodičia.“ Aj oni vám pomáhajú? „Nie vo výrobe. Oni pomáhajú na ten spôsob, že nám opatria deti. Som rada, keď si sama zrealizujem zakreslené. Tu máme na balkóne vysoké chladničky v skle. Tam uskladňujeme torty. To, čo si predstavím, manžel to vypracuje z polyestru. Premyslí si, keď ide o svietidlá, ohňostroj... Všetko to technicky vykumštuje a zapája diaľkovým ovládačom.“ Robievate aj drobné koláčiky? „Keď nám niekto objedná viac kilogramov. Robievam orechové rožky, kokosové guľôčky, čokoládové muffiny, macarone (oni sa zlepujú), štrúdle makové a štrúdle orechové, bielkové tyčinky. Objednáme si očistené orechy, lieskovce a mandle, kokos, čokolády a maslo. Nepoužívam margarín... Ovocné torty, Moskva (tá je zväčša malinová), Grécku, Nugát, Bellamy (čokoládová a s lieskovcami), Barón, Ferrero rocher, Esterházi tortu s mandľami, cheesecake tortu (s malinami a pomarančom), dobošku (tieto mi odoberajú veľa času) a s ohľadom na to, že ešte dieťatko nadájam, je to ťažko zrealizovať, sú tu aj sobášne torty pre mladomanželov... Vyvážali sme aj na Slovensko a inde. Najväčšiu trému som mala, ako sa to dostane na takú ďalekú cestu a či nestratí na kráse. Krása a kvalita predáva aj moje meno – naše meno.“ 

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Milé deti, veselé Vianoce a šťastný nový rok

Adrian Marilović, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina Andrej Funtík, škôlkar, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Dijana Zagorcová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

ôlkar, Timotej Durgala, šk nica Piv a, br tó ok . ZŠ 15

Bianka Holúbeková, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Dina Čechová, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Vladimír Pokorácky, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina Klára Červená, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Jonatán Ž ZŠ 15. o igmund, 1. 1, któbra, P ivnica

Hana Cigániková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Nataša Samporová, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

• DETSKÝ KÚTIK •

Ivan Týr, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

á, 2. 1, Nikolína Tomášikov dina Pa a, ZŠ maršala Tit

51 - 52 /4938 - 4939/ 20. 12. 2020

pixabay.com

Naďa Vlčeková, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Ľudia a udalosti 30 ROKOV SÚČASNEJ MATICE SLOVENSKEJ V JUHOSLÁVII / SRBSKU (3)

Povstala z vôle národa Jaroslav Čiep

ohto roku medzi výročia Slovákov žijúcich v Srbsku, okrem iných okrúhlych jubileí a v našich médiách už dostatočne ozrejmených a sprítomňovaných, určite patrí aj 30. výročie oživotvorenia dnešnej Matice slovenskej v Srbsku, po obnovení s menom rovnakým ako na samotnom začiatku – Matica slovenská v Juhoslávii. Veľkolepé obnovovacie Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii sa uskutočnilo 5. augusta 1990 v Petrovci, vo veľkej sieni Domu kultúry, za účasti 600 krajanov z 24 dedín. Rokovanie viedol predseda Iniciatívneho výboru Michal Spevák. Práve tu sa rozhodlo o vzniku Matice sloven-

Faksimile zápisnice zo zasadnutia rozšíreného predsedníctva Ochotníckeho divadla VHV scény v Petrovci 29. decembra 1989

skej v Juhoslávii, ktorá uskutočnila svoje prvé zasadanie Výkonného výboru 18. augusta 1990 na čele s jej prvým predsedom – Michalom Spevákom. Odvtedy píše Matica slovenská v Juhoslávii (dnes už v Srbsku) svoju novodobú históriu. Odvtedy sa začína budovať nová matičná tradícia a kontinuita trvajúca už celých 30 rokov. Na porovnanie treba azda uviesť aj skutočnosť, že po založení roku 1932 „prvá“ Matica s prestávkami pôsobila iba 12 rokov. Založená bola ako nepolitická

www.hl.rs

celonárodnostná inštitúcia, ktorá má poslanie usmerňovať celkový národnostný život. Obnovenie činnosti MSJ roku 1990, ktoré implicitne malo i spoločensko-politické zázemie – potrebu homogenizácie slovenskej národnosti v Juhoslávii – ako to napísal Samuel Boldocký, bolo na prvý pohľad vlastne malým divom, lebo sa udialo v spoločensky chaotickom čase, keď sa juhoslovanské národy štiepili a nacionalistické emócie vrcholili. Avšak sled udalostí z konca 20. storočia potvrdil opodstatnenosť obnovenia matičnej činnosti, lebo matičný program obnovenej Matice vo veľkej miere korešpondoval s európskou legislatívou o ochrane menšinových práv, ktorá neskôr priam prinútila Fotograﬁa z obnovujúceho zasadnutia MSJ 1990 štáty, ktoré si nárokovali stať sa členmi EÚ, schváliť vlastné záko- nielen v rámci Matice, ale aj v už vodine, podnecujú aj slovenské ny o ochrane menšinových práv existujúcich spolkoch slovenskej národné cítenie). (dôsledkom čoho bolo i formova- vojvodinskej enklávy, a to za veľmi Matica slovenská v Juhoslávii, nie slovenskej Národnostnej rady ťažkých hospodárskych a poli- v súčasnosti v Srbsku, má do tohto v Srbsku a Čiernej Hore). tických podmienok. Dokonca sa času založených 30 miestnych V takýchto rámcoch obnovenie začali zakladať i nové slovenské odborov (MOMS) a tie vo svojich činnosti MSJ bolo priam avant- spolky (napr. spolky žien, ktoré prostrediach rozprúdili bohatú gardným činom s, nad očakávanie, svojimi etnograﬁckými výstavami, kultúrnu a národnostnú činnosť. kladnými výsledkami. Národné po slovenských dedinách vo VojTvary matičných aktivít boli a aj cítenie juhoslov súčasnosti sú rozmanité. Od svojvanských Sloho obnovenia v roku 1990 Matica vákov sa znovu pôsobí cez ústredie v Báčskom masovejšie prePetrovci, ale aj cez svoje miestne budilo a začali sa odbory takmer v každej dedine, zakladať miestne v ktorej žijú aj Slováci. Štruktúru ororganizácie MSJ gánov Matice tvoria zhromaždenie, aj v prostrediach, predsedníctvo (predseda, tajomo ktorých sa ani ník a podpredsedovia), správna a nevedelo, či tam dozorná rada. Matica má aj stále Slováci ešte sú. komisie, ktoré majú za cieľ zachytiť Obnovené boli aj šírku spoločenského pôsobenia Slovenské národMatice v krajine, ale aj v zahraničí. né slávnosti ako Na začiatku jej obnovenej činnosti celoslovenské založili stále komisie – pre kontakty kultúrne poduso štátnymi orgánmi a spoločenjatie Slovákov vo skými a politickými organizáciami, Vojvodine atď. To pre kontakt so zahraničím, legislaprirodzene podtívnu komisiu, osvetovú, divadelnú, nietilo i cieľavehudobno-folklórnu, historickú a domé aktivity na národopisnú, vydavateľsko-ekonozachovaní slomickú a informačno-propagačnú venskej identity komisiu. Neskôr sa niektoré komia entity, najmä sie aj transformovali, premenovali vo vojvodinskom a zakladali sa aj iné. Matica má prostredí, a čulú, právo tvoriť aj dočasné pracovné najmä masovotelesá, ako aj iné formy pôsobenia kultúrnu činnosť, Drobnotlač z prvých obnovených SNS 1992 matice (asociácie, sekcie a pod.). 

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HLAS ĽUDU | 19. – 26. 12. 2020 • 51 – 52 /4938 – 4939/

OSOBITNÁ PRÍLOHA

BETLEHEMSKÉ SVETLO Z KRISTOVHO RODISKA

Svetlo pokoja a mieru a najnavštevovanejšie miesta na svete. Postaviť ho dal Konštantín etlehem, mesto sídliace na Veľký s matkou svätou Helenou západnom brehu Jordánu, v roku 327, pôvodne v blízkosti je známe hlavne skutočnos- jaskyne, kde bol Ježiš narodený. ťou, že sa tu podľa Nového zákona História Betlehemského svetla narodil Ježiš Kristus, ale je často siaha až do križiackych výprav, do označované ako Mesto 11. storočia, ktorých Dávidovo, keďže tu bol cieľom bolo vyslobokorunovaný tento kráľ diť sväté miesta spod izraelský. Históriou moslimskej nadvlády. sa o Betlehem viedli Križiakom (rytierom) sa početné vojny a spory v konečnom dôsledku medzi vládnucimi vrspodarilo vyslobodiť tvami a náboženskými dve najsvätejšie mestá spoločenstvami. Dnes Logo Betlehemského – Betlehem a Jeruzapatrí do Palestínskej svetla na Slovensku lem. Podľa legendy jesamosprávy. Betlehem den mladý križiak sľúbil láka počas celého roku veľký počet obyvateľom Florencie, že z mesta, kresťanov, ale hlavne počas Vianoc, kde sa narodil Spasiteľ, prinesie kedy sem prichádzajú pokloniť sa svetlo. Po troch rokoch, presne miestu (pôvodnej jaskyni), kde sa pred Vianocami, v roku 1099 do pravdepodobne narodil Ježiš Kris- Florencie sa vrátila časť križiakov tus. Jedným z dôvodov návštevy a medzi nimi aj mladík so sviecou tohto svätého miesta je aj pálenie v ruke, ktorý nosil Betlehemské Miroslav Pap

V rámci odovzdávania svetla prezidentke Zuzane Čaputovej

tzv. Betlehemského svetla v Chráme Narodenia Pána. Tento chrám dodnes patrí medzi najsvätejšie

svetlo. V kostole umiestnil sviecu, z ktorej si následne obyvatelia symbolicky odpaľovali sväté svet-

svetlo denne precestuje vlakom až 2 300 kilometrov v rámci krajiny. Skauti už tradične ako prvé svetlo odovzdajú prezidentovi krajiny, ako aj najvyšším predstaviteľom cirkví. Prezidentka Zuzana Čaputová ho vlani prijala v Pezinku. Záujem o Betlehemské svetlo, ale tzv. svetlo mieru a pokoja časom začali prejavovať aj čle-

lo. V období stredoveku toto bol prvý a posledný plameň z miesta Kristovho narodenia. Trvalo až 800 rokov, kým kresťania opäť oživili túto tradíciu. Najmä v roku 1986, v rakúskom meste Linz, pred Vianocami zorganizovali podujatie venované postihnutým deťom. So snahou o väčší záujem organizátori lietadlom poslali do Betlehema, do Chrámu Narodenia Pána postihnuté dieťa, ktoré malo zapáliť sviečku z večného svetla (ide o oheň, ktorý Do kostolov si po svetlo mieru a pokoja podľa tvrdení horí prichádzajú veriaci už niekoľko storočí a olej do večného plameňa je pri- novia ostatných náboženských nášaný z celého sveta) a následne spoločností. Dodnes Betlehemské ju priniesť domov. O Betlehemské svetlo na Vianoce spája všetkých svetlo sa následne starali skauti, veriacich rôznych konfesionálktorí ho roznášali po celej krajine. nych príslušností. Rozšíril sa do Týmto činnom sa opäť obnovila 25 európskych krajín, ako aj na severoamerický kontinent. Hlavčinnosť šírenia svätého svetla. Od roku 1989, po páde totalit- ným zámerom priaznivcov tejto ných režimov, sa Betlehemského tradície je každoročne svetlo odsvetla ujali aj ostatné krajiny Eu- niesť do ďalšej novej krajiny a tým rópy. Tešil sa mu napríklad de- postupne do celého sveta. Každosaťtisícový zástup na Vianoce ročne v polovici decembra zapáv Českých Budějoviciach, čím sa lené svetlo mieru a pokoja skauti vlastne dostal do Českosloven- prinášajú z Betlehema a potom ska. Rakúšania ho priniesli aj do ho skautské delegácie roznášajú Berlína a symbolicky ho umiestnili do ostatných krajín. Tu sa svetlo šíri do kostolov, škôl, starobincov, na zborený Berlínsky múr. BETLE HEMSKÉ SVETLO sirotincov, sociálnych zariadení, ako aj individuálne do rodín, kde NA SLOVENSKU Od roku 1990 sa v tradícii rozná- svieti počas Vianoc a symbolizuje šania svetla na Slovensku uplatnil narodenie Spasiteľa Ježiša Krista.  aj slovenský skauting. Každoročne (zdroj a foto: skauti doručia svetlo do 330 miest betlehemskesvetlo.sk) a dedín na Slovensku. Betlehemské

AKO OSLÁVIŤ VIANOCE V PODMIENKACH PANDÉMIE KORONAVÍRUSU?

Pomodliť sa a zaspievať si môžeme aj doma Vladimír Hudec

ok 2020 sa pomaly chýli ku koncu. Určite by bol celkom obyčajný, nebyť pohromy menom koronavírus. Tento neviditeľný nepriateľ doslova ovplyvnil životy všetkých nás, ale aj celej spoločnosti. Mení zvyky a obyčaje. Ľudia sa však s tým nemieria. Chcú aj naďalej vypíjať kávičku v kaviarni v spoločnosti kamarátov, odchádzať na koncerty, zápasy, chcú oslavovať slavy v spoločnosti a nie sami... A chcú veru oslavovať aj Vianoce. Ako však oslavovať? Ako sa schádzať, ak je protipandemickými opatreniami zakázané zoskupovanie sa väčšieho počtu ľudí, ale aj svedomie nakladá vyhýbať sa kontaktom. Znamená to, že slávnostné služby na Štedrý večer sa nebudú konať, že deti nebudú recitovať a dostávať darčeky, že Vojlovičania nebudú chodiť s betlehemom, ako to robia odjakživa...? O odpoveď na tieto dilemy sme najprv poprosili vznešeného pána seniora Banátskeho seniorátu Mgr. Slađana Daniela Srdića. Hľa, čo nám povedal: „Advent 2020, ako aj pôstny čas, ktorý sme prežili v tomto roku, nám prináša nové formy a nové výzvy. Celosvetová pandémia COVID-19 položila pred nás kresťanov, ktorí aj v spoločenstve veriacich aktívne prežívame svoju vieru, nové úlohy, ktoré musíme riešiť, so snahou neopúšťať toto spoločenstvo veriacich v Pána Boha a stretajúce sa okolo Jeho slova a stola Pána nášho Ježiša Krista. Tak neveriacim, ako aj mnohým kresťanom novovzniknutá situácia potichu naháňa strach a pochybnosti. Práve teraz je čas skúšky základu, na ktorom sme postavili našu vieru. Ak je týmto základom istota, ktorú máme v prichádzajúcom Spasiteľovi, tak žiadna skúška života pre nás nebude trestom, ale novou možnosťou

utvrdiť sa vo viere v Pána Ježiša Krista. K tomu nás povzbudzuje aj známa adventná pieseň z evanjelického spevníka číslo 8.

Mgr. Slađan Daniel Srdić

Hľa, už stojí predo dvermi, klope Ježiš, náš Pán verný, zaháňa strach, starosť našu, nesie radosť, večnú spásu. Slovo Božie nás vyzýva za žiadnych okolností neopúšťať zhromaždenie veriacich, ako čítame v Liste Židom, v desiatej kapitole: „Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň.“ Ak chceme v správnom svetle vykladať tieto slová, tak ony nás vyzývajú neopúšťať spoločenstvo z hnevlivosti a nesvornosti, ale nie za žiadnych okolností, ak by to bolo nevyhnutné v zmysle pozastavenia konania služieb Božích. Učenie nášho reformátora Dr. Martina Luthera o dvoch ríšach jasne hovorí, že nariadenia svetskej vrchnosti kresťan má po-

slúchať. Dokonca aj pri malých prejavoch, ako sú nosenie rúška u kresťana a podobné opatrenia, nás Božie slovo vyzýva nebyť iným na pohoršenie, ale príkladom. Nezabudnime, že advent je obdobie, ktoré označujeme ako čas tichej, meditačnej a hlavne vnútornej prípravy na stretnutie s Pánom. Ak by nám aj služby Božie boli odopreté, my evanjelickí kresťania sme desaťročia, ba stáročia našu evanjelickú vieru aj bez spoločenstva v chráme žili a prenášali ju pestovaním v našich rodinách, známe ako domáce pobožnosti. Dôležitým výchovným duchovným prostriedkom v evanjelických rodinách, ktorý vplýval nielen na náboženskú výchovu detí, ale súčasne aj na ich celkový duchovný rozvoj, boli domáce pobožnosti. Vykonávanie pobožností v rodinách vyplývalo z teologickej podstaty evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, to je rozšírenie práv veriacich laikov formou všeobecného kňazstva,

Karolína Černáková

odvodeného od všeobecného kňazstva pokrstených veriacich. Týmto právom reformácia prinavrátila obyčajným ľuďom konať pobožnosť vo svojich domácnostiach. Úlohou domácich pobož-

ností bola starosť o duchovný život členov rodiny na základe čítania Biblie. Naša evanjelická cirkev a jej vedenie s centrom na Biskupskom úrade starostlivo sleduje diania vo svete ohľadom pandémie a snaží sa svojim veriacim dať čo najmúdrejšie riešenie, ako žiť svoj život viery, a jasné smernice, ako sa správať v mimoriadnej situácii. Mnohé naše zbory, jeden z nich v našom Banátskom senioráte – aradáčsky, veľmi kvalitne už od začiatku pandémie nahrávajú kvalitné bohoslužby a veriacim ich cestou internetu sprostredkúvajú. Zase na nás je, koľko sme ochotní ďalej to odovzdať našim starcom a starenám, ktorí neovládajú techniku. Možno nás toto obdobie naučí, ako sa zaujímať jedni o druhých a ako hľadať cestu jeden k druhému. Lebo, úprimne povedané, mnohí, ktorí pravidelne navštevovali služby Božie, v praktickom živote boli k ľuďom chladní. Nech nás aj táto abstinencia od služieb viac povzbudí byť chrámom Boha živého. O tom, ako oslávime najradostnejšie sviatky roka, dostaneme podľa vývoja situácie odborné, a verím, ako aj doteraz dobré smernice z Biskupského úradu. Hlavne Vianoce netreba odoprieť aspoň deťom, to je môj osobný názor, a umožniť im s vianočným darčekom dostať aj Božie slovo.“ Horlivá cirkevníčka z Hajdušice Karolína Černáková je tej mienky, že by sa služby na Štedrý večer nemali konať. „Keby to boli služby ako každé iné, tak nie je žiaden problém. U nás málo ľudí chodí do kostola, takže by sme sa, ako aj každú nedeľu, roztrúsili po celom kostole a nosili rúška. Na Štedrý večer však obyčajne do kostola príde mnoho ľudí. Deti recitujú a rodičia a neraz aj starí rodičia ich prídu počuť a posmeliť. Okrem toho na Štedrý večer

HLAS ĽUDU | 19. – 26. 12. 2020 • 51 – 52 /4938 – 4939/ do kostola prídu mnohí, ktorí nechodia pravidelne na služby, lebo je ten deň zvláštny a spievajú sa pekné pesničky. Tichú noc si napríklad každý rád zaspieva. Ani spievať po domoch asi nebudeme, ale deti by nemali byť ukrátené o balíky, ibaže by ich mali dostať doma. Je pravda, že v dôsledku epidemiologických opatrení tohtoročné Vianoce, práve tak ako aj Veľkú noc, oslávime skromnejšie a doma, ale predsa je zdravie na prvom mieste. Pomodliť sa a zaspievať si môžeme aj doma. Okrem toho nová doba prináša aj nové možnosti, a tak každoročne v televízii si možno

Martin Marko

pozrieť nahrávku služieb Božích, príhovor biskupa alebo niektorého kňaza, a spievajú aj cirkevné spevokoly. Verím, že tak bude aj toho roku a každý, komu na tom záleží, si to môže pozrieť, a tak si spestriť slávnostné vianočné chvíle,“ povedala nám Černáková. Dozorca vo vojlovickom cirkevnom zbore Martin Marko v mladosti chodil s betlehemom, a tak svojim spoluobčanom zvestovali narodenie Ježiša Krista, a teraz, keď je už v dospelom veku, zaúča mladých ľudí do tohto zvyku, a tak pomáha, aby táto pekná tradícia pretrvávala. Toho roku však, podľa jeho slov, všetko to vystane. „Prí-

pravy na to už dávno mali začať,“ hovorí. „Obvykle sme sa začali schádzať koncom novembra, ale teraz to nikto ani nespomína. Všetci sú obozretní, ponaučení tým, že ochoreli aj príliš vitálni ľudia. Mladí ani nemajú vôľu. Každý sa túli do svojho domu. K tomu zakázané je schádzať sa, škola prebieha online, takže by nebolo dobre, aby sme sa my inak správali. Neviem, ako to bude aj so službami na Štedrý večer. Podľa mňa by sa nemali konať. Zdravie je na prvom mieste a v súlade s tým aj tohtoročné sviatky oslávime skromne, každý vo svojich domoch so svojimi rodinami,“ uzavrel Marko.

hľadanejšia,“ porozprával nám Baláž. Strieľanie z mažiara bolo príliš nebezpečné a neraz sa pri jeho výbuchoch niekto aj zranil, niekedy aj vážnejšie. „Áno, je dosť nebezpečné narábať s mažiarom, a zvlášť, nakoľko ten niekto má k tomu aj vypité. Stávalo sa, že pri vybuchnutí bola zváľaná časť múra na dome, kde je okno, alebo len porozbíjané okná,“ poznamenal Baláž, zasmial sa a pridal: „Ale čím väčšia diera na okne, tým bola väčšia hrdosť. Rodičia a hlavne otec sa potom po dedine vychvaľoval, že ich dievka mala najviac strieľárov, čo znamenalo onedlho aj pytačov. Po výbuchu z mažiara obyčajne gazda vyšiel von a povolal mládencov, aby vošli dnu. Ponúkli im kovačickú ťapšu, vínko a pálené a drobné koláčiky,“ spomína si Pavel Baláž. V Monograﬁi Kovačica 1802 – 2002 autora textu Martina Zlocha sa uvádza, že sa so Štedrým dňom spája najviac magických povier, zvykov a obradov. Baláž nám porozprával aj toto: „Hneď zrána po domoch chodili pastieri vinšovať a do každého domu prišli so snopom prútov. Gazdiná si jeden z nich vybrala a odložila ho do kúta. Mal byť výstrahou deťom, aby boli dobré a aby počúvali po celý rok. Pastieri prišli s vinšom, za ktorý od gazdinky dostali chlieb, mäso, pálenku a

víno.“ Štedrý deň bol výnimkou, aj keď ide o zvonenie na kostole. „Zvony na kovačickom kostole sa počas zimných mesiacov rozozvučali o štvrtej ráno. Výnimkou bolo ráno na Štedrý deň, keď sa zvonilo o jednej po polnoci. Znamenalo to, že majú gazdinky vstať, aby napiekli chlieb pre pastierov,“ poznamenal Baláž. Pri večeri obrady vykonával gazda rodiny. Vybral najväčšie a najkrajšie jablko, ktoré pokrájal na toľko častí, koľko bolo osôb v dome, a podával po kúsku každému, aby sa aj o rok všetci zišli tak ako to jablko. Ženy sa pritom nesmeli hnúť od stola, lebo by im celý rok sliepky nesedeli. „Po večeri sa upratalo zo stola, ale jedlo sa z izby von nevynášalo. Chlieb zavinutý do bielej látky položili do postele. Tieto obrady už máloktorá rodina dodržiava,“ uzavrel Baláž. Po kostole a štedrovečernej večeri okrem mládencov aj starší a deti chodili spievať pod okná. Spievali hlavne cirkevné piesne, deti spievali Čas radosti, veselosti a starší Tichú noc. Rodina, pred ktorej domom malí koledníci spievali, im darovala jablká, orechy a tie mohutnejšie rodiny do jabĺk vložili aj dinár. Dodnes sa však zachovala obyčaj po večeri navštevovať známych a príbuzných, ale spievanie pod oblokom nie. 

VIANOČNÉ ZVYKY A POVERY V KOVAČICI

Magické Vianoce Oľa Glóziková-Jonášová

ovorí sa – iný kraj, iný mrav. Práve tieto rozdiely robia náš život zaujímavejším. Výnimkou nie sú ani vianočné zvyky, tradície a povery. Vianočné sviatky sa tradujú i v blízkych, i vo vzdialených končinách sveta, ale výrazne odlišne, avšak majú aj niečo spoločné: Vianoce majú byť hojné a strávené v kruhu rodiny. Vianoce sa v Kovačici inak nazývajú Kračún a máloktorý starší Kovačičan im povie Vianoce – pre tých ľudí je to vyslovene Kračún. Počas vianočných sviatkov ľudia verili v povery týkajúce sa hlavne prosperity v nastávajúcom roku. Keďže v minulosti bol cirkevno-náboženský život intenzívnejší než dnes, dosť povier sa viaže práve k cirkevným sviatkom. Prípravy k vianočným sviatkom trvajú počas štyroch adventných týždňov a je niekoľko dní, na ktoré sa vzťahujú magické povery, zvyky a obyčaje. Do Štedrého dňa muselo byť v dome všetko vyčistené, upratané a všetko požičané muselo byť vrátené. Na Štedrý večer sa nemalo nič požičiavať, lebo by to privolalo biedu. V tento deň sa nemalo nič robiť. V dome nemala byť mokrá bielizeň, lebo sa verilo, že koľko ložov, toľko kožov, čiže koľko kusov mokrej bielizne bude na Štedrý

deň, toľko hydiny zahynie. Keď ide o výzdobu, v minulosti sa stromčeky neozdobovali. Bola to jedna haluz, na ktorej boli zakvačené jablká, orechy, cukríky a sviečky. Stromčeky sa v Kovačici začali ozdobovať začiatkom minulého storočia, najprv v kostole a u majetnejších rodín. Do kostola sa na Štedrý večer chodilo v čiernom, resp. tmavom odeve. Pred svitaním na Štedrý deň príbuzní a kamaráti chodievali oslavovať meniny Adama a Evy. Svoj príchod oznamovali streľbou z mažiara. Strieľanie z mažiara sa praktikovalo počas celých Vianoc, nie iba v deň týchto menín, ale aj po službách Božích v kostole a po vianočnej večeri, teda na Štedrý večer, keď mládenci chodievali dievkam pod oblok. Strieľať sa chodilo od desiatej až do rána. Na tieto nie tak dávne časy si zaspomínal Kovačičan Pavel Baláž. „Poznám veľa príbehov a veľa historiek o strieľaní z mažiara. Patrím do generácie, ktorá ešte chodila strieľať z mažiara, a poviem vám, že chlapci ešte od leta, od žatvy, rozmýšľali o tom, kde si zadovážia pušný prach. Bolo to treba dôkladne naplánovať a náležite sa prichystať. Pred dievkami sa nesmelo zahanbiť. Dievky po štedrovečernej večeri čakali, či prídu strieľári, a hovorilo sa, že čím viac strieľárov, o to je dievka

III

ORIGINÁLNY SLADKÝ DARČEK ČI DEKORÁCIA

Medovníky, ktoré je škoda zjesť ruky. Na zvládnutie tejto práce totiž treba aspoň kúsok zručnosti, eodmysliteľnou časťou inšpirácie a vlastného umenia. vianočných sviatkov je Výroba medovníkov si vyžaduje vôňa čerstvo upečených nekonečnú trpezlivosť a čas, avmedovníkov a ich zdobenie. Kaž- šak za výsledný efekt vynaložená dý rok toto pečivo, samozrejme, námaha určite stojí. Okrem toho, patrí k predvianočným prípravám. že si môžeme pochutiť, špeciálne vyzdobené medovníčky môžu dobre poslúžiť ako milá pozornosť pre blízkych, kolegov, či ako vianočné ozdoby na stromček, dekorácie na venčeky či dvere. A to sme ešte nespomenuli tú omamnú vôňu, ktorá sa šíri z kuchyne, keď sa medovníčky pečú. Mladá Dária Králiková z Erdevíka vytvára chutné umelecké medovníky, ktoré by vám bolo ľúto zjesť. Neustále na nich skúša niečo nové. Voňavé, chutné a s láskou pečené V tomto období domimedovníčky nuje pochopiteľne viaPerfektná vianočná atmosféra nočná tematika. Na sociálnej sieti prichádza už niekoľko týždňov Instagram pravidelne zdieľa svoje pred 25. decembrom. Práve vtedy výtvory a nechá ľudí nahliadnuť doma pečieme a zdobíme sladké aj do procesu výroby. medovníky. Výroba medovníkov Ako a kedy ste sa k zdobeniu so zdobením vyzerá jednodu- medovníčkov dostali? cho, ale nie každý má však na to – K pečeniu medovníkov som sa trpezlivosť, fantáziu či pokojné dostala pred niekoľkými rokmi, Tijana Farkašová

Dária pri výzdobe medovníčkov

keď ich moja sestra Anna videla na internete a ukázala mi obrázok. Vtedy som sa prvýkrát stretla s týmto druhom medovníkov a veľmi sa mi páčili.

Elegantná vianočná kolekcia medovníkov

medovníky s motívmi živočíchov, anjelov, stromčekov a podobne. Pre koho medovníky vyrábate? – Vyrábam ich hlavne pre rodinu, príbuzných a blízkych. Od tohto roku ich vyrábam pre všetkých, ktorí si ich chcú objednať a kúpiť. Najčastejšie ľudia kupujú medovníčky ako darčeky pre svojich blízkych. Prezradíte nám, aký recept používate na medovníky? – Receptov na medovníčky pozná každá gazdinka veľké množstvo a každá nakoniec používa ten svoj ,overený'. Dôležité je, aby medovníky mali vianočnú vôňu. Každá gazdinka vie, že najťažšie je urobiť správnu polevu, aby sa medovníky dali pekne ozdobiť. Ako ju robíte vy? – Áno, je to najnáročnejšia časť výroby medovníkov. Povedala by som, že je to, ako mne babka vždy vo výrobe cesta hovorila – pridáš muky, koľko ti zoberie. Nemala som rada tú vetu, ale teraz musím uznať, že presný recept na polevu nemám. Je mnoho receptov na polevu, ale si myslím, že je potrebný čas a veľa ozdobených medovní-

Potom sme ich zdobili iba na Vianoce a techniku zdobenia som sa učila prostredníctvom videí na internete. Ako roky ubiehali, medovníky sa mi stále viac darili a začala som ich robiť aj z iných príležitostí, ako sú narodeniny a iné oslavy. Ako dlho vám trvá ozdobenie jedného medovníka? – Výzdoba medovníka je časovo náročná a závisí od viacerých faktorov. Čas na zdobenie závisí od veľkosti medovníka a náročnosti zdobenia. Ide aj o to, čo naň chcem – akú polevu, akú ozdobu. Či chcem jednu vrstvu, alebo viac vrstiev, či jednu farbu, alebo viac farieb. Čo vás inšpiruje pri ich zdobení? – Inšpiráciu v sviatočnom období nachádzam v samotnom zmysle Vianoc. Narodenie Spasiteľa Ježiša Krista a jeho dielo pre nás ľudí je dôvodom, prečo Vianoce oslavu- Medovník ako ozdoba na stromček jeme. Biela farba, ktorú mám najradšej, vo vianočnom kov, aby sa to zvládlo. Medovníčky ozdobovaní mi pripomína čistotu, zdobím polevou, ktorá je zmesou akú Ježiš dáva každému, kto v bielka, práškového cukru a trochu Neho úprimne verí. Deti sa me- citrónovej šťavy. dovníkom tešia najúprimnejšie, tak preto pre nich robím farebné (Foto: z archívu spolubesedníčky)

HLAS ĽUDU | 19. – 26. 12. 2020 • 51 – 52 /4938 – 4939/

SO ZDENKOU ŠPANOVIĆOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Krásne sviatky s vianočnými dekoráciami Anna Lešťanová

ianočné sviatky opäť klopú na dvere a prinášajú nám pokoj a rodinné chvíle, ale tentoraz ich čakáme s pandémiou COVID-19. Tohtoročné Vianoce v dôsledku ďalšej epidemiologickej vlny a zamedzenia šírenia nového koronavírusu musia byť oklieštené, lebo tým budú, ako hovoria odborníci, pre všetkých

čaro, spolu s krásnymi vianočnými dekoráciami, ktoré vyrába aj Španovićová, a to z rôznych materiálov, či už prírodných, alebo umelých, ako je sklo, drevo, textílie a iné. Medzi nimi sú aj plyšové ﬁgúrky, misky, hodiny, varechy a mnoho ďalších druhov, ktoré sa môžu kombinovať podľa svojho vkusu a invencie. Naša spolubesedníčka má vo svojej minikolekcii úžasnú vianočnú ponuku.

Zdenka Španovićová

najbezpečnejšie. Vianoce by mali byť predovšetkým sviatky pokoja a pohody, prežité s tými, ktorých máme radi. A práve také sviatky prežíva aj Zdenka Španovićová (rodená Klátiková) zo Starej Pazovy so svojimi najmilšími. Tieto sviatky pokoja, rodinnej pohody a rozdávania radostí tvoria

Táto všestranne talentovaná a usilovná Pazovčanka dlhé roky pracovala v niekdajšom Textilnom podniku Diania, skadiaľ odišla aj do dôchodku. Okrem každodenných povinností, ktoré si vyžaduje jedna rodina, poskytovanie rodičovskej a starorodičovskej lásky a opatrovanie detí a vnúčat, voľného času ako penzistka mala príliš dosť. „Najprv mojou veľkou záľubou boli kvety, no postupne ma tento koníček natoľko nebavil a nebol mojím relaxujúcim duchovným pokrmom. Kamarátka ma pozvala, aby som prišla do nášho SKUS hrdinu Janka Čmelíka, teda do Združenia pazovských žien. Dvakrát mi hovoriť nebolo treba a tam som so svojimi roves-

níčkami – členkami združenia už 14 rokov,“ povedala Z. Španovićová, ktorá sa zaoberá zhotovovaním páčivých kreatívnych vecí do domácnosti. Na položenú otázku, ako a kedy odhalila tento svoj talent a záľubu k prácam, ochotne nám odpovedala: „Mali sme hostí zo Slovenska, ktorí si chceli odniesť domov suveníry typické pre toto naše prostredie. Keďže sa to vtedy nájsť a kúpiť nedalo, rozhodla som sa pustiť sa do práce.“ Na umeleckých dielkach, ktoré vytvára Španovićová, sa nachádzajú hlavne motívy typické pre Starú Pazovu, zhotovené rozličnými technikami. Nesmierne rada má aj slovenský ľudový kroj, do ktorého sa často príležitostne vyoblieka, a naposledy vyparádenú do staropazovského ľudového odevu sme ju videli pri otvorení etnologickej výstavy v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka. Členky Združenia pazovských žien oblečené v krojoch tam plietli, vyšívali, maľovali, a tak prezentovali tradičnú ľudovú kultúru a pripravovali aj tradičnú pazovskú pochúťku – nadlacke. V uplynulom období Španovićová ako členka združenia vy-

mimo chotára. A keďže k týmto sviatkom neodmysliteľne patria vianočné vence, stromčeky, dekorácie a aranžmány so svieca-

mi a iné, Zdenka ich pripravuje s osobitným nadšením. Stará Pazova je krásnym príkladom multikonfesionálneho

a multinacionálneho prostredia, kde spolu už 250 rokov spolunažívajú Srbi, Slováci a príslušníci iných národnostných menšín. A práve takým typickým a vzorným príkladom je aj rodina Španovićová. Zdenka je Slovenka vydatá za Srba, avšak v manželskej dvojici nikdy nerobili rozdiely v oslavách veľkonočných či vianočných sviatkov a rovnako sa s veľkou láskou pripravujú i na nadchádzajúce Vianoce, či už 25. decembra, alebo 6. januára, keď je celá rodina spolu za slávnostne prikrytým stolom. .

stavovala svoje ručne zhotovené práce na mnohých podujatiach a bazároch tak v rodisku, ako aj

(Foto: z archívu spolubesedníčky)

LIĽANA GALASOVÁ Z PADINY VYRÁBA VIANOČNÉ OZDOBY

Vianočné snehuliaky Oľa Glóziková-Jonášová

matkou chodili na trh predávať. „Začiatok bol, predpokladám ako aj vo všetkom, dosť ťažký. Vtedy neboli ani spoločenské siete také vyspelé a populárne a predaj išiel pomalšie. Dnes je tomu už celkom inak, dnes predávam aj na trhoch, jarmokoch ručných prác, ale dobrú časť popredám prostredníctvom spoločenských sietí,“ spokojne hovorí Liľana. Do opusu vianočných prác u Liľany patria hlavne snehuliaky vyrobené z povrazu, potom vianočné vence na dvere a na stôl, vianočné stromčeky a zasnežené vianočne vyzdobené domčeky. Vyrába ich hlavne z prírodných materiálov, ako sú: šišky, povraz, prútie, noviny a pod. Snaží sa, ako sama povedala, využiť staré veci, ktoré by niekto vyhodil. Najväčší záujem, keď ide o jej produkty, vyvolávajú snehuliaky, tých pre-

vianočnej ozdobe kedysi stačil iba cukríkmi vyzdobený stromček a k tomu bohatá štedrovečerná hostina, prítomnosť rodiny a oslava bola úplná. Dnes už k vianočnej oslave neodmysliteľne patria aj iné vianočné ozdoby, akými sú vianočné vence na stôl či na dvere, vianočný betlehem a vôbec všelijaké vianočné ﬁguríny, sviečky, zvončeky, stromčeky a pod. Výroba vianočných papierových ozdôb sa stala primárnou prácou Liľany Galasovej z Padiny. Liľana Galasová, rod. Lavrošová, pochádza z umeleckej rodiny. Jej otec Juraj, matka Eva a manžel Vladimír vynikajú umeleckou insitnou tvorbou, tak nie div, že aj ona zdedila umelecké vlohy po rodičoch a popri manželovi Vladimírovi má možnosť si ich pestovať a zdokonaľovať. Liľana je domáca. Okrem každodenných povinností, ktoré každá žena má pri údržbe domácnosti a vo výchove detí, venuje sa výrobe už spomenutých vianočných ozdôb. Hovorí, že ju, ako aj jej rodičov, stále lákalo kreslenie, ale nikdy sa neopovážila vyskúšať sa v tom a stále to dajako zostávalo bokom. Pred desiatimi rokmi sa rozhodla urobiť ručnú prácu k Vianociam. Robila to iba na ozdobu ich rodinného domu. „Videli to naši kamaráti, ktorí Liľana (prvá zľava) so sestrou Lýdiou boli u nás na návšteve. Veľmi sa im páčilo to, čo som zhotovila, a chceli, aby som dala už viac ako dvesto, rôznych aj im urobila niečo podobné. A veľkostí, od tých najmenších, ktoré tak sa to začalo… Kamaráti boli merajú 30 cm, po tie najvyššie tí, ktorí ma podnietili do toho,“ – 150 cm. Vďaka nim sa vraj jej hovorí Liľana. tvorba stala rozpoznateľnou a odPostupne sa dala do toho. Práce lišuje sa od iných. Na jarmokoch, vyhotovovala ona a manžel s jej ale aj na spoločenských sieťach ju

vyhľadávajú ako tú, ktorá vyrába snehuliaky. Všetky práce vyrába v rôznych veľkostiach a rovnako tak

Vianočné ozdoby

na každú ručnú prácu je aj zvláštny postup. Na vyhotovenie snehuliaka potrebuje balón, na ktorý nalepí všade dookola povraz. Keď to vyschne, balón prepichne. Potom nasleduje zlepenie troch gulí rozličných veľkostí. Gule vkladá jednu na druhú a nastrieka ich farebným sprejom. Až nakoniec ide ozdoba snehuliaka, teda došívanie gombíkov, výroba čiapky, nosa, očí a úst. Prípadne je tu aj metla alebo niečo, čo snehuliak bude v ruke mať. Na vyhotovenie takého jedného snehuliaka potrebuje zhruba jednu hodinu, ale robí sa to periodicky, čiže najprv sa nalepí na balón, potom to schne…, takže sa fakticky snehuliak môže zhotoviť do ﬁnálnej podoby za jednu efektívnu, avšak nie plynulú hodinu. Pred desiatimi rokmi, keď sa rozhodla vyrobiť ručnú prácu na ozdobenie vlastného domu, ani si nemyslela, že sa to stane vyslovene jej koníčkom, a nesmierne ju teší skutočnosť, že sa z jej prác tešia ľudia a že už desať rokov ozdobujú nimi svoje domy. Pravidelne sa zúčastňuje jarmokov ručných prác a vianočných trhov v Kovačici a priznala sa, že každý

rok je potrebné vymyslieť aj niečo nové, niečo aktuálne, aby ľudí prilákal stánok a tovar na ňom. Proste si to vyžaduje doba – byť aktuálny, byť inovatívny. V súčasnej koronavírusovej dobe však jarmoky ručných prác vystali, vystanú pravdepodobne aj tie vianočné, ale k predaju jej pomáha súčasná technická vymoženosť – spoločenské siete a sestra Lýdia, ktorá vlastní kvetinárstvo. „Po otvorení kvetinárstva moja sestra sa ku mne pridala a začali sme spolupracovať, takže naše produkty si ľudia môžu kúpiť aj v jej kvetinárstve,“ hovorí Liľana. Jej húževnatosť, snahu a kreativitu sa ľudia snažia hlavne pochváliť a podnietiť neraz kúpou, ale aj slovami, avšak sú aj takí, ktorí ručné práce doceniť nevedia. „Vždy sa nájdu ľudia, ktorí pochybujú a hovoria, ako si vedia vyhotoviť všetko sami. Popozerajú na výrobky a povedia mi, že to nie je až také náročné. Nech sa páči – odpovedám im. Nevedia si ani len predstaviť, koľko času bolo treba na zdokonalenie a vyhľadanie jedinečného druhu prác a pritom nevzdať sa. Ale takých našťastie nie je veľa. Hlavne sú vôkol mňa ľudia, ktorí pochvália, povzbudia a ktorí si vážia ručné práce, ich hodnotu,“ povedala Liľana a dodala: „Žijeme v dobe, keď je každý dinár vzácny. Tak sa aj ja snažím mať ceny priaznivé, také, aké by som si ja priala, keby som kupovala. Avšak iba z ručných prác sa dnes nedá vyžiť, tak aj naďalej to zostáva vyslovene mojím koníčkom, a keď sa niečo predá, som, samozrejme, rada.“ Už niekoľko rokov Vianoce neboli odeté do bieleho rúcha a deti nemali radosť zo stavania snehuliakov, ale mohli a môžu mať, okrem stromčekov, ako vianočnú ozdobu snehuliaka vyrobeného šikovnými rukami Liľany.  (Foto: z archívu spolubesedníčky)

HLAS ĽUDU | 19. – 26. 12. 2020 • 51 – 52 /4938 – 4939/

ZLATORUŽOVÉ VIANOCE V RODINE NEMČEKOVEJ

Vianoce sú o rodine a pokoji

rada, možno preto medzi prvými zdobím vianočný stromček. meleckú rodinu Nemčeko- Už začiatkom decembra u nás je vú z Kovačice netreba dô- všetko vyzdobené. Snažím sa, aby kladne predstavovať. Iste to každý rok bolo aspoň trochu každý počul o výrobcovi husieľ z inak. Napríklad nikdy na zdobenie tohto banátskeho mestečka, ale- domu nepoužívam viacero farieb, stále sú to dve, najviac tri farby. Toho roku máme zlatoružové Vianoce, vlani nám boli zlatobiele, pred dvomi rokmi som použila červenú a zlatú farbu na vianočnú dekoráciu. Každý rok sú tieto sviatky u nás v inej farebnej kombinácii,“ hovorí umelkyňa Eva. Na stole nechýba vkusne dekorovaný adventný veniec so štyrmi sviecami, vo farbách zhodujúcich sa s celou výzdobou, v kúte krásny stromček so všelijakými detailmi, a každý ďalší kútik ich príbytku upúta pozornosť rôznymi ozdobami a detailmi. Vidieť, že pre Evu Nemčekovú vianočné zdoEva Nemčeková pri svojej vianočnej benie predstavuje jednu z dekorácii najkrajších činností v roku, bo o umelkyni Eve, ktorá svojimi nie povinnosť, čím vytvára vlastnú desiatimi prstami vytvára ozajstné a rodinnú sviatočnú oázu pokoja. umelecké diela. Nie div, že aj teraz, „K Vianociam sa vždy usilujem v čas vianočný, tú pravú sviatočnú vyhotoviť nové ozdoby. Robila atmosféru dopĺňa krásne vyzdo- som anjeliky z keramiky, šila som bený dom. ich z rôznych materiálov, potom Tatjana Bovdišová

Medovníky môžu poslúžiť aj ako dekorácia

Vianoce sú v rodine Nemčekovej obľúbeným sviatkom. Najmä ich má rada Eva, pre ktorú príchod najkrajších sviatkov v roku znamená nielen radosť z rodinnej pohody, ale i príležitosť na prejavenie svojej kreativity. „Vianoce mám veľmi

som robila obrazy s vianočnou tematikou, stromčeky keramické a iné závesné ozdoby, z ktorých každá je iná a unikátna. Tie potom i predávam, buď na vianočných jarmokoch, alebo doma, a záujem o ne je vždy veľký, keďže sa také

sme na ne papier, kvietky, lístočky a všelijaké iné dekorácie, každá podľa vlastnej fantázie. Na tento rok sme si tiež naplánovali stretnutie v predvianočnom období, ale, žiaľ, z dobre známych dôvodov sa nám to nepodarilo uskutočniť,“ vyrozprávala nám Eva. „U nás sa Vianoce oslavujú ako

v obchode nedajú kúpiť. V tomto roku sa vianočné akcie nekonajú, takže som nemala príležitosť predstaviť ich na nich,“ uvádza Eva. Keď ide o koláče, typickým synonymom vianočných sviatkov sú zrejme medovníky. Keď ide o našu spolubesedníčku, aj z n i ch v y t vo r í umelecké dielo. „Medovníky robím dvakrát v roku, na Veľkú noc a na Vianoce. Počas zimných sviatkov si dám na nich viac záležať, aby som Toho roku vianočná výzdoba je zlatoružovej ich pekne ozdobi- farby la. Aj keď sú rôzne typy na zdobenie, ja ich najradšej vo väčšine rodín. Na Štedrý večer ozdobujem klasickým spôsobom, všetci ideme do kostola. Čo sa bielkovou polevou. Stane sa, že týka chystania rôznych vianočniekedy pridám dáke farbivo, ných špecialít, robíme ich podľa aby sa mi medovníky zladili s starodávnych receptov, no po tie výzdobou domu, keď ich položím na stôl. Najradšej na nich vytváram čipku, mriežku, výšivky… závisí, čo mi v danom momente napadne. Je to dosť namáhavé a vyžaduje si veľa času, ale stojí to za to,“ uznáva Eva. Stromčeky sú tiež Evin produkt Pred dvomi rokmi Eva usporiadala vo svo- roky prevládali modernejšie jedlá. jom dome i vianočnú dielňu pre Keďže som ja Eva, spravidla sa kamarátky a známe z Belehradu a na Štedrý deň rodina, kamaráti iných miest, ktoré majú tiež blíz- a susedovci schádzame u nás a ko k umeniu a s ktorými sa často oslavujeme meniny. Večer, po prístretáva na rôznych umeleckých chode z kostola, celá rodina si sadá tvorivých dielňach. „Do Kovačice za štedrovečerný stôl, na ktorom vtedy prišli v decembri a ja som si nechýbajú rôzne vianočné dobrorozmyslela, že im priblížim umenie ty. Toho roku, žiaľ, pre pandémiu zdobenia medovníkov. Bolo to pre vianočné sviatky nemôžeme sláviť ne veľmi zaujímavé, keďže u nich aj v chráme Božom, Tichú noc si to nie je typické pre Vianoce. Pred ale zaspievame za štedrovečerným rokom sme sa znovu pred Viano- stolom,“ povedala na záver naša cami zišli u nás a dekorovali sme spolubesedníčka.  vyrezané stromčeky z preglejky (Foto: z archívu technikou mixed media, čiže lepili spolubesedníčky)

VII

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Panforte (Taliansky vianočný koláč)

Čokoládová torta Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 200 g mletých mandlí, 80 g masla, 80 g cukru, 1 balenie vanilkového cukru, 1 balenie kypriaceho prášku, 2 PL pomarančovej šťavy a 200 g čokolády. Na plnku: 250 ml smotany na šľahanie a 250 g čokolády (s podielom kakaa 70 %). Na polevu: 200 g čokolády a 100 g masla Takto sa to podarí: Cukor, vanilkový cukor a maslo dobre vyšľaháme. Pridáme žĺtky, mandle, kypriaci prášok, pomarančovú šťavu a rozpustenú čokoládu. Nakoniec jemne vmiešame vyšľahaný sneh z bielkov. Zmes vylejeme do pomastenej okrúhlej formy na pečenie (Ø 24) a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C 50 minút.

Smotanu na šľahanie krátko varíme a vylejeme cez nakrájanú čokoládu a miešame, aby zmes bola hladká. Necháme vychladnúť aspoň hodinu. Vychladenú zmes mixérom vyšľaháme, kým sa nezdvojnásobí. Vychladnuté cesto prerežeme a potrieme plnkou. Tortu polejeme polevou, ktorú si pripravíme rozpúšťaním čokolády na pare a zmiešaním s poloroztopeným maslom.

Morčacina s mlinci Suroviny: moriak, tuk alebo olej na pečenie, 2 väčšie jablká, 2-3 klinčeky, 1 PL medu, 1 dl bujónu; Na mlinci: 500 g hladkej múky, 2 vajcia, 1 KL soli a 50 dl vlažnej vody Takto sa to podarí: Moriaka deň dopredu marinujeme v mierne slanej vode v chladničke, aby mäso zmäklo. Pred pečením moriaka utrieme a osušíme. Soľ už nepridávame. Do morčacieho vnútra položíme klinčeky a pokrájané jablká. Moriaka zvonku potrieme medom a tukom a do nádoby, v ktorej budeme moriaka piecť, pridáme aj bujón. Takto pripraveného moriaka pečieme v rúre vyhriatej na 180 – 200° C asi dve hodiny.

Suroviny: 200 g hladkej múky, 125 g orechov, 150 g mandlí, 150 g nasekaných datlí alebo fíg, 100 g kandizovanej pomarančovej kôry, 100 g nasekanej tmavej čokolády, 1 KL mletej škorice, ¼ KL muškátového orieška, štipka soli, 70 g medu, 70 g práškového cukru, 200 ml vody, trochu masla na vymastenie formy, múky na vysypanie formy a trochu práškového cukru na posypanie Takto sa to podarí: Oriešky opražíme na suchej panvici do zlatohneda, kým nepocítime ich vôňu. Do misky si odvážime múku, pridáme celé oriešky, ﬁgy, pomarančovú kôru, nasekanú čokoládu, škoricu, muškátový oriešok a štipku soli. Všetko spolu dobre premiešame. V malej rajnici za-

hrejeme med a pridáme cukor. Vzniknutú pastu zriedime vodou a odstavíme. Medový sirup potom nalejeme do suchých surovín a vypracujeme tuhé, lepivé cesto. Cesto navrstvíme do tortovej formy (Ø 24), ktorú sme vymastili maslom a vysypali múkou. Koláč Panforte pečieme v rúre vyhriatej na 160 °C asi 30 minút. Koláčik necháme vychladnúť pár minút, vyberieme ho z formy na podnos a zasnežíme práškovým cukrom.

Indiánky

Pred koncom otvoríme nádobu, aby moriak dostal červenú farbu. Mlinci pripravíme tak, že vypracujeme cesto a tenko rozvaľkáme a pokrájame na pásy. Tie potom osušíme v rúre alebo pečieme na platni sporáka. Keď je moriak upečený, mlinci do zmäknutia krátko povaríme a pokvapkáme výpekom z mäsa a premiešame.

Suroviny: 300 ml mlieka, 5 PL cukru, 1 vanilkový puding, 3 vajcia, 3 PL cukru, 9 PL hladkej múky, ½ balenia kypriaceho prášku a 125 g masla Takto sa to podarí: Plnka: v rajnici dobre zmiešame mlieko, cukor a puding a uvaríme. Do vychladeného pudingu pridáme rozpustené maslo a mixérom vyšľaháme, kým nedostaneme hladký krém. Cesto: vyšľaháme sneh z bielkov a cukru a postupne pridávame po jeden žĺtok. Na konci pridáme múku a kypriaci prášok a zmiešame stierkou. Túto zmes nalejeme do cukrárskeho vrecka. Z vrecka odstrihneme vrch a vytlačíme pásy dlhé asi 10 cm. Upečieme ich v rúre vyhriatej na 180 – 200 °C asi 5 minút. Na upečené pásy plnku

nanášame tiež cukrárskym vreckom. Ozdobíme podľa želania.  Zdroj: coolinarika.com a recepty.sk

Vianočný kaleidoskop pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

VIII

Kultúra PREMIÉRA PAZOVSKÉHO KALENDÁRA 2021

Jubilejný 20. ročník

níčkou SKUS hrdinu Janka Čmelíka Libušky Lakatošovej a členky redakcie a archivárky Ústredného archívu SEAVC Kataríny Verešovej. Dve nosné témy v kalendári sú: 100 rokov SEAVC a 250 rokov SEAVC v Pazove. Pri nemalej slávnosti – prezentácii 20. ročníka Pazovského kalendára – na začiatku svojho príhovoru Martin Prebudila citoval myšlienku barda slovenskej poézie Milana Rúfusa: Ten, kto tvorí, dýcha dušou... Ozrejmil, že týmito a podobnými slovami čitateľov oslovuje aj zakladateľ ročenky, spisovateľ a básnik, staropazovský rodák Miroslav Demák, ktorý vo svojom úvodnom texte v najnovšom vydaní Pazovského kalendára okrem iného uvádza: „Napriek mnohým skeptikom všetci, čo sa na jeho zakladaní podieľali, boli presvedčení, že nás • KULTÚRA •

Na cestu k čitateľom vyprevadili ďalšiu pazovskú ročenku (foto: Katarína Verešová)

priestoroch, ale aj v celom svete, kde sa kalendár dostáva k svojim verným čitateľom. Redaktor Pazovského kalendára Martin Prebudila a jeho zakladateľ Miroslav Demák roky konfrontujú dejiny so súčasnosťou. Oprašujú dávne udalosti a tradície a do

tohto celoročného čítania kronikársky zaznačujú i najnovšie udalosti pazovských a sriemskych Slovákov. Aj takýmto spôsobom možno zachovávať naše zvyky a obyčaje, a predovšetkým krásnu slovenskú materinskú reč.

DECEMBROVÉ ČÍSLO VZLETU. Posledné tohtoročné číslo je v duchu nadchádzajúcich sviatkov – s medovníkovou titulnou stranou a pútavými príspevkami, pri ktorých sa čitatelia pobavia počas sviatkov a prázdnin. Ponúkame rozhovor s mladou Erdevíčankou Ivonou Lomenovou, ktorá rada maľuje na porcelán, o študovaní na Lekárskej fakulte nám rozprávala Jánošíčanka Saška Chrťanová a o svojej športovej ceste, ktorá ho prividela k úspechu, hovoril atlét Marek Medovarský z Báčskeho Petrovca. Úspešní mladí ľudia sú aj v Kovačici a medzi nimi sú aj gymnazistky Elena Straková a Una Brtková, ktoré pobudli vo výskumnej stanici Petnica. Pripomenuli sme si Deň ľudských práv, Medzinárodný deň hôr a nevystali ani pravidelná príloha Rozlety, ako aj rubriky Veda na dosah, Vaša tvorba, O komikse, PC, PC hry, Film, Horoskop, Šport... Keďže sme pri konci roku, keď zvyčajne milým osobám darujeme darčeky, našim čitateľom darujeme kalendár na rok 2021. Čítajte Vzlet, sledujte nás na sociálnych sieťach, využite prázdniny na kreatívne písanie a zašlite nám svoju tvorbu, články, postrehy a návrhy na adresu oﬃce@vzlet.rs.  Jasmina Pániková

DECEMBER 2020

staropazovskom chráme Božom po pravidelných nedeľných bohoslužbách, tak ako obvykle – na Lucku 13. decembra sa konala (tentoraz s prísne dodržiavanými hygienicko-epidemiologickými opatreniami) premiéra Pazovského kalendára 2021. V predvianočnej atmosfére – v tretiu adventnú nedeľu bolo prezentované najnovšie vydanie tejto ročenky, ktorá v kontinuite vychádza od roku 2002. Na úvod sa prihovoril Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský. Nasledovali prejavy redaktora Martina Prebudilu, predsedníčky NRSNM, ktorá je zároveň i predsed-

dvadsať rokov nič neodradí. Veď v celom svete – od Slovenska, cez Dolnú zem, Poľsko, Ukrajinu až po Spojené štáty americké, kde vyše sto rokov vychádzali kalendáre v jednotlivých mestách – dnes vychádzajú len dva: Čabiansky kalendár a tento, čo práve držíte v rukách. Zrieknuť sa tak výnimočného vydania by bolo hriechom, ktorý sme si nemohli dovoliť.“ Ako povedal Prebudila: „Oslavy dvestopäťdesiatročnice a ostatné sprievodné podujatia sú posunuté na lepšie časy. Výnimkou sú iba oslavy rovnakého výročia prvých služieb Božích v Starej Pazove, ktoré sa nášmu cirkevnému zboru podarilo usporiadať medzi dvoma vlnami pandémie. Akoby to vopred predurčil nápis (prevzatý z 22. Žalmu) v pazovskom kostole: V Hospodina dúfali naši otcovia a n e b ý va l i zahanbení. Nezostali ani ich synovia. ... A vyšiel aj 20. zväzok Pazovského kalendára. Doplnil tak najbohatší zdroj údajov z našich dejín, ale aj z našej súčasnosti. Ak teraz čítate tento text, to znamená, že dvadsaťročná snaha všetkých, čo priložili svoje ruky (ale aj vedomosti) k vydávaniu Pazovského kalendára, nebola márna. Nebyť vás, verných a vytrvalých čitateľov, vyšla by ich snaha navnivoč. Som všetkým, čo s nami vydržali, nesmierne vďačný a pritom vás prosím ešte len o máličko: povedzte o tom, čo ste za týchto dvadsať rokov v Pazovskom kalendári prečítali, aj svojim príbuzným, susedovcom a známym. Buď vám za to dvojnásobná vďaka.“ Predsedníčka Libuška Lakatošová sa zmienila o význame tejto ročenky, ktorej tlačenie sčasti podporila i NRSNM, a to nielen pre príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny na týchto

Nový Sad | ročník 51 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

Anna Lešťanová

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Kultúra SLOVO MÁ: ZITA FILIPOVÁ, LINGVISTKA A MALIARKA

Je oveľa ťažšie užiť si deň ako sám život Miroslav Benka

ozprávame sa s pani Zitou Filipovou (1953). Je vyštudovanou lingvistkou, zo záľuby maľuje, žije a tvorí v Šabci. Pochádza z rodiny pedagógov Oljgy a Janka Filipovcov, jej brat bol PhDr. Oto Filip, ktorý bol novinárom, redaktorom a šéfredaktorom Hlasu ľudu. Jej rodina žijúca v Šabci už 56 rokov odoberá týždenník Hlas ľudu. Naša spolubesedníčka tvrdí, že rodičia ukazujú svojim deťom cestu, ešte kým sú v plienkach. Vážená pani Filipová, pochádzate z miešaného manželstva. Povedzte nám niečo o svojej rodine, o vašich začiatkoch, o vzájomnom prelínaní srbskej a slovenskej kultúry. O vašej rodine, ktorá vám, zdá sa mi, dala veľa v intelektuálnom a duchovnom zmysle, nasmerovala vás k láske a porozumeniu oboch slovanských národov a odhodlala vás k vášmu neskoršiemu štúdiu. „Až teraz vidím, ako ťažko je hovoriť o sebe, v dobrom alebo zlom. Pochádzam z rodiny pedagógov. Matka Oljga, rod. Stojanovićová (1925 – 1992), bola učiteľka a bojovníčka, držiteľka Radu práce so zlatým vencom. Narodila sa v Šabci v robotníckej rodine. Obdivujem Stojanovićovcov, ktorým sa podarilo vyprevadiť na životné cesty sedem detí. Otec Janko Filip (1925 – 1984) bol profesorom fyziky a chémie, držiteľom Radu práce so strieborným vencom, účastníkom NOB, bol zranený, vojnový invalid (mal geler v nohe do konca života). Narodil sa v Starej Pazove v slávnej rodine Filipovcov, ktorá nám darovala niekoľko významných pedagógov. Profesor Michal Filip (1914 – 1987), strýko môjho otca, bol uznávaný kultúrny historik, jazykovedec, univerzitný pedagóg, lektor a autor početných učebníc a zborníkov, nestor vojvodinskej slovakistiky. Môj mladší brat Oto (1954 – 2018) po absolvovaní Pedagogickej akadémie vyštudoval aj žurnalistiku na Filozoﬁckej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bra-

www.hl.rs

tislave (ako štipendista Matice slovenskej). Štúdium úspešne ukončil v roku 1979 titulom doktor ﬁlozoﬁe. Po jeho predčasnej smrti na neho nemôžem zabudnúť... Bol chtivý, srdečný, vedel odpúšťať, bol široko informovaný a vzdelaný, bol jedinečný. Človek zomrie dvakrát. Raz, keď duša

opustí telo, a druhýkrát, keď na neho zabudnú. Chcela by som pridať jednu vetu, ktorú Annámaria Boldocká-Grbićová, akoby čítala moje myšlienky, v Otovom nekrológu povedala: Oto – moje motto. Zároveň bolo aj moje.“

Bola som rádioamatérka, členka fotoklubu, členka dvoch horolezeckých spolkov (v Šabci, Cer a Železničar v Belehrade) a členka niekoľkých združení výtvarných umelcov. Naši rodičia nám vštepovali lásku k obom entitám. V prvom rade pestovali jazyk, slovenský, aj srbský. V rozhovore sa deti, aby nedošlo k zámene jazykov, rozprávali s otcom v slovenčine a s matkou v srbčine. A rodičia? Rozumeli si. Naše rozprávky na dobrú noc sa začínali a končili Jánošíkom a kraljevićom Markom. Večer, keď zhasli svetlá v našej detskej izbe, bolo z postieľky počuť ,dobrú noc’ a ,laku noć’. Spojenie medzi slovenskou a srbskou kultúrou (aspoň vo mne) je také silné, že stále snívam v dvoch jazykoch. Pozdvihne ma rovnako aj slovenský tanec, aj srbské kolo. Ľudový odev tatovej sestry, mojej tety Anny v Ašanji, bol pre mňa vždy krásny a obľúbený. Vianoce a Veľkú noc sme oslavovali vždy dvakrát. Raz sa Oto, keď bol malý chlapček, opýtal rodičov, prečo aj naše narodeniny neoslavujeme dvakrát... V našom dome sa pestovalo aj písané slovo. Mali sme veľa kníh v srbčine z rôznych oblastí. A otec Janko si príležitostne objed-

Čo by ste povedali o sebe, o vašich začiatkoch, práci...? „Absolvovala som učiteľskú školu, potom slovakistiku na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade. Okruh mojich záujmov je na rozdiel od môjho otca rozmanitejší.

nával knihy v slovenčine priamo v tlačiarni v Báčskom Petrovci. Najskôr knihy pre deti a potom ďalšie. Mojou prvou knihou bola obrázková kniha Hrnček, var!. V podvečer otec čítal pomaly a prstom podčiarkoval text. Po-

Informačno-politický týždenník

hľadom sme šli za jeho prstom, a tak sme sa naučili čítať. Nemali sme šlabikár. Druhú knihu som už sama čítala. Bola to kniha Michala Babinku Na šarkanovom chvoste. Možno práve vďaka tejto knihe sa Michal Babinka stal mojím najobľúbenejším básnikom. Neskôr na mňa silný dojem zanechala zbierka Pod krokom prsť. Aby som nestratila kontinuitu a aby sme si obohatili jazyk, môj otec si v roku 1964 predplatil náš týždenník Hlas ľudu. Keď sme sa presťahovali do Šabca, do Hlasu ľudu v Báčskom Petrovci zaslal obyčajnú pohľadnicu (spomínam si, bola to tá s vytlačenou známkou) a redakciu informoval o zmene našej adresy. Na túto adresu prichádzajú noviny už 56 rokov! Po otcovej smrti som napísala pohľadnicu ja. A od roku 1984 Hlas ľudu prichádza na moje meno. Neviem, či máte záznam, ale povedala by som, že som jednou z predplatiteliek s najdlhšou vernosťou. Keď si náš otec predplatil Hlasu ľudu, Oto mal len 10 rokov. Nikomu sa ani nesnívalo, že tento malý chlapček strávi takmer celý pracovný vek v týždenníku Hlas ľudu, spolu s kolegami ho bude meniť, dotvárať, vylepšovať... Pamätám sa na rodičov, akí boli hrdí, spomínam si aj na slzy nášho otca, keď sa Oto práve v tomto týždenníku zamestnal.“ Viem, že vás rodina vychovala v duchu veľkej lásky k tradíciám, kultúre, umeniu... Ako na vaše vzdelávanie a výchovu vplývali tieto dve kultúry, entity? „Je to poklad, veľký poklad, keď z dvoch uhlov, z dvoch kultúr môžete pozorovať svet vôkol seba. Všímať si to, čo nás navzájom spája, a poučiť sa vďaka rozdielom. Je to výhoda.“ Váš otec inklinoval k prírodným vedám, zatiaľ čo vaša matka, zdá sa mi, inklinovala skôr k spoločenským vedám, k literatúre, umeniu... „Áno. Odlišovali sa vo svojich záujmoch, takže deti mali na výber. Otcovi bolo asi ľúto, že sa aspoň jedno dieťa neobrátilo • KULTÚRA •

k prírodným vedám. Ale je to otázka osobnej voľby každého z nás. Zdedili sme po ňom niekoľko dobrých vlastností: zvedavosť, usilovnosť a vášeň k všetkému, čo robíme. Moja mama rada číta-

pochová. Pozor, toto nie je totiž chyba: stavala som na rovnakú úroveň literatúra = národ.“ Môžete porovnať literatúru týchto dvoch národov? Čím sa odlišujú? Čo je najlepšie v

vala a knihy doslova hromadila. Povedala, že má najluxusnejšie hobby na svete, pretože nikto jej nemôže vziať čas venovaný čítaniu. O jej nadšení hádam netreba ani rozprávať. Napríklad pedagogický zbor chodieval na exkurzie a inde... Rodičia ukazujú svojim deťom cestu, ešte kým sú v plienkach. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli obyvatelia dediny Platičevo, kde sme vtedy bývali s rodičmi, oveľa otvorenejší ku kultúre ako niektorí dnešní ,občania’. Mama vedela, ako priviesť Národné divadlo zo Šabca, aby zahralo hru tu na dedinskej pôde. Družstevný dom bol plný! Bola to udalosť! Pre divadelný súbor pripravila večeru so ženami podľa zásady, ,kto čo má, nech to prinesie’. Našla ubytovanie pre hercov, lebo niektorí sa vracali domov v noci, iní až na druhý deň. A všetci boli spokojní. Taká bola mama Oljga, vynaliezavá pre dobro všetkých nás.“ Čo malo zásadný význam vo vašich dospievajúcich rokoch, v životnom tvarovaní? „O svojom životnom nasadení som sama rozhodovala najmenej. Bola som dobré dieťa a splnila som otcovo želanie – dokončiť slovakistiku. V slovenskej aj srbskej literatúre je svetobôľ stále prítomný, čo je charakteristické pre romantizmus. Možno je to únik z reality. Obe literatúry spolucítia s každým chudáčiskom na planéte. Tá slovanská duša nás

jednom národe a čo v inom? „Zložitá otázka, keďže obe literatúry mi boli k dispozícii. Zdá sa, že v najzákladnejších črtách vyšli hrdinovia srbskej literatúry z epiky, z gréckej tragédie. Sú monolitní, silní. Na rozdiel od srbských autorov slovenskí autori sú rovnako silní ako lyrici... Najviac ma vypĺňa objavovanie nových autorov a návrat k starým. Žáner Epická fikcia je moja nová vášeň. Napríklad zaujal ma Andrzej Sapkowski (1948), súčasný poľský fantasy spisovateľ, známy najmä vďaka poviedkam a románovej pentalógii, ságe o zaklínačovi Geraltovi z Rívie a dielom Husitská trilógia, predtým jeho ďalšími deviatimi knihami z rovnakého opusu. Niektorých spisovateľov som povýšila na filozofov. Napr.: Antoine de Saint-Exupéryho (1900 – 1944) a jeho dielo Malý princ. Každý, kto pozná jeho ,príbeh ruže’, ,príbeh líšky’, uzná, že väčšine chýba jeden životný dar: Človek si vždy nájde dôvod žiť. Preto je pre mňa filozofom. Okrem čítania ma vždy napĺňalo maľovanie. Jedno pasívne

• KULTÚRA •

a druhé aktívne. Vyskúšala som si aj tvorbu v odbore umelecká keramika, pravidlá inštalácie. Trochu viac inklinujem k úžitkovému umeniu. Zúčastnila som sa na niekoľkých výstavách, kde som sa predstavila jedinečnými ručne vyrobenými dámskymi taškami, šperkovnicami a vázami.“ Vždy ma fascinoval váš postoj ku kultúre a umeniu. Vaše široké pole záujmu, pokiaľ ide o literatúru, filozofiu, maľbu... Čo vás zvlášť zaujíma a čomu venujete najväčšiu pozornosť? „Kedysi bola kultúrna záležitosť (v rámci povinnej domácej výchovy) zastaviť sa vo veľkolepej galérii Sebastian v Belehrade a dopriať si vidieť, prípadne kúpiť umelecké drobnosti, ísť na koncert vážnej hudby, určite sa stretnúť na knižnom veľtrhu v Belehrade... ísť do belehradského divadla Ateliér 212 a pozrieť si Kráľa Ubu na jeden lístok (my šiesti študenti, ktorí sme túžili po kultúre, sadnúť si na podlahu vedľa steny). Kniha je už dlhší čas mojím najlepším priateľom. Rada maľujem a pripravujem výtvarné výstavy.“ Na ktorých literárnych autorov si najviac spomínate, ktorí zanechali / zanechávajú na vás najväčší dojem? „Jednoznačne Julio Cortázar (1914 – 1984), prozaik, dramatik, esejista, novinár a prekladateľ ar-

gentínskeho pôvodu. Je tvorcom nového obrazu fantastického príbehu Laponska. Po románoch Cortázareho Škôlka a G. G. Marqueza (1927 – 2014) Sto rokov samoty v literatúre nie je nič rovnaké. Preto by som odporučila každé-

mu milovníkovi literatúry, aby sa držal svojho vkusu. Mohla by som vymenúvať a vymenúvať...: Goran Petrović, Ildefonso Falcones, Radoslav Petković, Fredrik Backman (všetkých jeho šesť kníh), Boris Miljković, Milan Rúfus, Michal Babinka a tí moji najmilší – Danilo Kiš a Oskar Davičo...“ Vy aj aktívne maľujete. Ktorí maliari vás najviac inšpirovali? „Maľujem od trinástich rokov. Stretla som sa aj s dielami veľkých maliarov: Michelangela, da Vinciho, Rembrandta, Goyu a všetkých autorov z nemeckého Der Blue Rider (Modrý jazdec). Vážim si Iliju Bosilja a Vladimira Pricu. Pamätám si, ako Prica vystavoval v Starej Pazove (O kurčatách a iných zázrakoch) v roku 2017. Vtedy Oto urobil s ním zaujímavý rozhovor, ktorý bol v Hlase ľudu koncom mája v tom istom roku. Raz som v učebnici našla reprodukciu maliara Vangela Naumovského. Fascinovala ma. V okamihu som si pomyslela: Teraz idem maľovať aj ja. A už sa to začalo. Samotná abstrakcia (smiech).“ Kde ste doteraz vystavovali? Aké máte plány, keď ide o maliarstvo? „Samostatné výstavy som mala v rokoch 1971, 2007 a 2009, k tomu 11 medzinárodných (Srbsko, Maďarsko a Rumunsko), 60 kolektívnych a 6 v rámci umeleckých táborov. Osobitne mi utkvela výstava v Hložanoch ku Dňu žien 8. marca 2007. Váš kolega novinár Juraj Bartoš ma pozval. Pýtal sa, prečo sú k 8. marcu usporiadané stále iba ručné práce, akoby ženy iba háčkovali? A urobil správnu vec. Vytvoril katalóg a plagát, pokúsil sa čo najviac informovať o autorke, pozval výtvarných kritikov a zorganizoval kultúrny a umelecký program. Pozval dokonca TV Vojvodina a TV Petrovec. Na vernisáži ma poctili početní riaditelia kultúrnych inštitúcií, maliari, novinári z kolektívu Hlasu ľudu, dokonca aj kňaz z Kulpína... Keď ide o plány, nemám dlhodobé plány. Nech všetko ide svojou cestou. Je oveľa ťažšie užiť si deň ako sám život. Carpe diem!“  Fotografie: z archívu Z. Filipovej

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Kultúra V CHOREOGRAFICKOM UMENÍ UŽ DVADSAŤ ROKOV

Život venovaný ľudovému tancu Spomeniete si, aké boli vaše začiatky v Slovenskom kultúreď sa človek dlhšie naplno no-umeleckom spolku Pivnica? venuje určitej oblasti v živo„V roku 1988 som prvýkrát vyte a keď do toho ešte pridá stupoval na tzv. audícii. Pamätám kus svojej duše, pravdepodobne si, že som taký maličký spieval výsledok bude pozoruhodný. pieseň Staré dífky, čo robíte. Sotva Všimnú si to nielen ľudia v okolí, ma bolo aj vidieť na javisku. Bol ale aj širšie. Medzi ľudí, ktorí svoj to vlastne môj prvý kontakt so život zaštepili do tradičnej kultú- súborom, súborantmi, orchestrom, ry, patrí Janko Merník z Pivnice, ostatnými spevákmi. Potom až ktorý v aktuálnom roku oslavuje v roku 1992 z iniciatívy Katice jubilejné dvadsiate výročie chore- Panićovej, ktorá nacvičovala deti, ografickej činnosti v Slovenskom som začal tancovať. Bolo to v čase, kultúrno-umeleckom spolku Piv- keď vznikala idea založenia festinica. valu Zlatá brána v Kysáči. Následne Tento spevák, tanečník, cho- som po ukončení základnej školy reograf, milovník tradičného v roku 1995 nastúpil do staršej odevu vždy s hrdosťou a úctou tanečnej skupiny.“ interpretoval tradičnú kultúru Odkedy ste choreografom Slovákov v Pivnici tak doma, ako a ako vlastne vznikla myšlienka aj v zahraničí. Mal a dodnes má pôsobiť práve v týchto umelecobdiv najmä domáceho diváka, kých vodách? ktorý si váži jeho prácu a naj„V deväťdesiatych rokoch v súvyššie ju hodnotí. Dodnes je au- bore sa vystriedali niekoľkí chotorom početných choreografií, reografi. Začiatkom roku 2000 ktoré získali mnohé ocenenia na mi Valentín Michal Grňa ponúkol miesto choreografa v súbore, ktoré som, samozrejme, prijal, keďže mám blízko k obyčajovej kultúre a všeobecne k ľudovému tancu. Bola to veľmi veľká výzva pre mňa, lebo som mal a dodnes mám obrovskú zodpovednosť – interpretovať tanečný Slovenské národné slávnosti 2018 (foto: Ondrej Miháľ) repertoár z Pivnice v čo najlepšej a najpokrajinskej, republikovej, ce- krajšej forme a ponechať mu tú lomenšinovej a medzinárodnej autentickosť.“ úrovni. Akcent pritom vždy dával Pomáhal vám niekto zo zana tvorbu choreografií, vlastne na čiatku a ako ste sa vlastne zdointerpretáciu pôvodných tancov konaľovali? z Pivnice, čo vždy pozitívne prijali „Na začiatku som spolupracoval všetky odborné poroty na folklór- s Katicou Panićovou, ktorá bola nych festivaloch a prehliadkach. choreografkou v Detskom folklórPatrí do hybnej sily pivnického nom súbore Ratolesť, no väčšinou súboru – jeho druhého domova. som fungoval samostatne. Čiže Je členom tanečného kolektívu a spočiatku to boli tance predomužskej speváckej skupiny, tiež šlých choreografov, ktoré sme účastníkom Stretnutia v pivnic- retrospektívne opakovali. Zdôkom poli. O svojich začiatkoch raznil by som, že som sa aktívne a dvadsaťročnej choreografickej zúčastňoval na choreografických činnosti v SKUS Pivnica nám pre- seminároch tak doma, ako aj na zradil v nasledujúcom rozhovore. Slovensku. Tieto semináre mi tiež Miroslav Pap

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

veľmi pomohli, hlavne usmernili ma na tú správnu cestu. Veľa toho mi dali aj odborné rady už skúsených choreografov, ktoré

úspechy. To bol tanec, pod ktorý sa podpisuje kolektív členov SKUS Pivnica. O rok neskôr sme nacvičili choreograﬁu Nad Širokú

Tanečné začiatky (foto: z archívu J. Merníka)

som potom mohol uplatňovať aj ulicu, a bola to vlastne moja prvá v pivnickom súbore. Postupom choreografia, ktorá zožala pozičasu, po nadobudnutí skúsenos- tívne ohlasy domáceho publika, tí, som už osobne prednášal na ale aj všeobecne na celomenšinochoreografických seminároch. vých festivaloch. Následne, keď V roku 2018 som mal česť byť sa akože znovu založila staršia účinkujúcim v projekte Obrazy tanečná skupina, nacvičili sme z Dolnej zeme vo Východnej na Slo- choreografiu Veselo do tanca, ale vensku. Čiže do tejto choreografie to by som skôr povedal, že to bol Univerzitného folklórneho súboru tiež spoločný projekt viacerých taMladosť z Banskej Bystrice boli zaradené pivnické tance, ktoré som osobne prezentoval. Zúčastnil som sa aj Tanečného domu združenia Draguni v KC Dunaj v Bratislave, kde som prezentoval pôvodné tance Tanečný dom v KC Dunaj v Bratislave z Pivnice. Bol (foto: Hana Rušňaková) som i lektorom na seminári Píšeš? nečníkov. No a potom sa to celkom Píšem? v Pivnici, na ktorom sme rozbehlo, pribúdali choreografie sa s ostatnými lektormi snažili jedna za druhou. Čo, samozrejme, prepojiť folklór a divadlo, čo sa tanečníci prijali s nadšením.“ nám aj podarilo.“ Realizovali ste aj terénne výKtorú vlastnú, autorskú cho- skumy, z ktorých ste čerpali údareografiu ste nacvičili ako prvú? je od starších respondentov? „Až v roku 2003 sme retrospek„Samozrejme, bez toho by sa tívne nacvičili svadobné tance, pôvodný tanec nedal nacvičiť. s ktorými sme mali obrovské Akože skôr som chodil účelovo, • KULTÚRA •

čiže v závislosti od toho, aký tanec som spracovával. Nakoľko dobre poznám obyvateľov Pivnice, presne som vedel a dodnes viem, kto akú tému najlepšie ovláda, a podľa toho sa aj orientujem. Z terénnych výskumov som získal neskutočne veľké množstvo materiálov dokumentujúcich obyčajovú kultúru a hlavne autentický tanečný repertoár.“ Vaše vlastné choreografie máte zdokumentované? „Všetky moje choreoAko spevák na Stretnutí v pivnickom poli grafie sú dnes nahrané a dosiahli celkom pozoruhodné na kanáli YouTube. Samozrejme, všetky ich mám aj doma úspechy.“ Spomeňme si na Detský fola v súbore archivované. Hlavne na YouTube si tanečníci môžu pozrieť klórny súbor Ratolesť. Odkedy staršie choreografie, všimnúť si, čo v ňom pôsobíte? „Tak od roku 2003 som aj choim nie je jasné, a zase tí, čo už nie sú členmi, môžu si spomenúť na reografom v DFS Ratolesť, teda zašlé časy a na choreografie, s kto- spočiatku sme fungovali spoločrými sme veľa krajín precestovali ne s Katicou Panićovou. Dodnes

mi vždy niekto pomáha pri detskom súbore, lebo veľký počet detí som samostatne nedokázal koordinovať. Pomáhali mi Tatiana Žigmundová, Zdenka Papová, Tatiana Macková a Vierka Brňová. S deťmi sme tiež mali početné úspechy tak na regionálnej, celoštátnej, celomenšinovej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Dodnes sa snažím čím viac aktivovať deti, lebo na nich to celé zostáva. Ak si ich nevychováme ako budúcich súborantov, tak čoskoro do spolku nebude mať kto chodiť.“ Čo si povolanie choreografa vyžaduje? „Predovšetkým lásku k tancu a nadanie nacvičovať a viesť tanečníkov. Potom je tu ten čas, ktorý si súbor vyžaduje, aby fungoval na čím lepšej úrovni. Medzi choreografom a tanečníkmi tiež musí byť dobrá a kvalitná komunikácia, ale choreograf si určite musí vybudovať autoritu, lebo bez nej si nevybuduje rešpekt u tanečníkov. Moja práca nekončí v súbore, ale

pokračuje aj doma, keď sa musím znova a znova vracať k tanečným technikám a prvkom a premýšľať nad každou choreograﬁou, ako ju postaviť alebo zlepšiť.“ Na koniec: štylizovaný, alebo pôvodný tanec? „Určite pôvodný tanec. Od roku 2000 výrazne narastal záujem obecenstva o štylizované tance, ktorých bolo veľmi veľa na našich festivaloch. Pravdupovediac, aj ja som sa popri pôvodnom tanci usmernil na štylizovaný, no mnohí porotcovia na festivaloch akcentovali, že by som sa mal vrátiť k pôvodnému tancu, lebo toho materiálu je veľmi veľa a treba ho spracovať. Úprimne, s pôvodnými tancami sme mali vždy aj najväčšie úspechy, hlavne na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... Domnievam sa, že pôvodný, autentický tanec je ten, ktorý si máme najviac zachovávať. Často je práve on ten, ktorý nás odlišuje medzi sebou, keďže každá dedina má vlastný tanečný repertoár.“ 

V DIVADELNEJ DIELNI FEDORA POPOVA V PADINE

Kabaret pod koronou Stevan Lenhart

epriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 prinútila umelcov – aj profesionálov, aj ochotníkov – prispôsobiť sa inakším podmienkam než obvykle, a teda cvičiť doma namiesto na javisku a vystupovať pred vzdialeným obecenstvom vo virtuálnom priestore internetu namiesto v sieni. Vynaliezavosť sa stala jedným z kľúčových slov pre tvorivé osoby, ktoré sa však ani v tomto mimoriadnom období všeobecnej izolácie a odcudzenosti nevzdávajú kreativity, a tak stále vznikajú nové a zaujímavé výtvory. Jedným z nich je Kabaret pod koronou, svojrázna „revue hereckých a speváckych klenotov“, ktorá vznikla na improvizovanej scéne v súkromnom dome divadelného režiséra Fedora Popova, kde bol daný program aj nahrávaný kamerou. „Je to asi hodinová zmes hereckých, speváckych a hudobných kusov, ktorú publikum čoskoro • KULTÚRA •

bude môcť sledovať prostredníctvom lokálnych televíznych staníc a na internete. Ide o vy-

nútenú formu – pôvodne sa tento kabaret totiž mal hrať na scéne pred obecenstvom, ale korona zamiešala prsty, a tak sa program zo scény prelial na film,“ hovorí o projekte autor Fedor Popov, ktorý sa podpisuje pod réžiu, scenár a scénografiu. Program tvoria úryvky z divadelných hier, ktoré Popov realizoval v spolupráci s padinskými ochotníkmi v minulých rokoch (Karolínine Vianoce, Ženské rozhovory, Pani Margaréta, Dve vône ruže, Satiry, Ženba) a v aktuálnej kabaretnej podobe ich predSpeváčka Sonja Popovová a klaviristka vádzajú herečky Irena OndríMariana Marčeková ková, Zuzana Sucháneková, Martina Tomášiková, Jana Marčeková, hudobné aranžmáGalasová, Anastázia Ondríková, ny urobil Dr. Ján Petrovič. Prácu Magdaléna Štaubová a Tijana s kamerou a strih mal na starosti Nemogová; ako osobitný hosť Vladimír Kuchárik, o plagát a vývystupuje Pavel Kožík-Arky. tvarné riešenia sa postarala Ivana V hudobných bodoch vy- Vereski. Projekt finančne podporil Režisér Fedor Popov a herečky (zľava) stupujú speváčky Melisanda Úrad pre Slovákov žijúcich v zaJana Galasová, Martina Tomášiková, Anastázia Ondríková a Magdaléna Štau- Fúseková-Samporová a Sonja hraničí.  Popovová a klaviristka Mariana Foto: z archívu Fedor teátra bová 51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Kultúra SPRÁVA ODBORNEJ POROTY LITERÁRNEJ SÚŤAŽE ZORNIČKY 2020

Veľmi dobré prózy, poézia stále kuľhá V ýbor pre kultúru NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum a redakcia časopisu Zornička aj v tomto roku vypísali literárnu súťaž. Práce hodnotila odborná porota v zložení: Mariena Korošová, členka, prof. Dr. Marína Šimáková-Speváková, členka, a prof. Dr. Zoroslav Spevák, predseda. Na súbehu sa v oblasti poézie zúčastnilo osem autorov s dvadsiatimi básňami. Komisia sa rozhodla udeliť iba jednu – tretiu cenu za báseň Myška (značka Zlaté pero) autorky Márie Vrškovej zo Starej Pazovy Aj tentoraz platí zistenie, ktoré opakujeme už niekoľko posledných rokov: písanie poézie pre deti, tvorenie plnohodnotných rýmov, stavba veršov, komponovanie strof a celých básní pre mnohých našich autorov zatiaľ zostáva neprekonateľnou záhadou. Ocenená báseň je dôkazom, že sa to dá, je to vcelku zručne vypracovaná básnická štruktúra, až na jej určitú rytmickú jednotvárnosť a zbytočnú extenzívnosť, až rozvláčnosť. Menej je niekedy viac. Na uverejnenie v časopise pre deti Zornička členovia ko-

misie navrhujú aj básne Jána Valentu Abecedko (značka September) a Kotúľanka napočítanka (značka Kruh), tiež báseň Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Papek (značka Fantázia). Keď ide o úroveň prác, omnoho lepšia situácia bola v oblasti prózy. Na súbeh prišlo sedem prác piatich autorov a skutočne si všetky zaslúžili ocenenie. O jednej z prác však komisia zistila, že už publikovaná bola, tak v súťaži zostalo šesť prác štyroch autorov. V takejto situácii členovia komisie sa, so súhlasom vypisovateľov súbehu, rozhodli prekomponovať štruktúru cien a presunúť dve ceny zo súťaže o poéziu do súťaže o prózu. Z toho rozhodnutia vyplynulo, že ocenenie získalo až päť poviedok. Prvú cenu za prózu dostala poviedka Forenzika (značka Jahodový lekvár) autora Jána Žolnaja z Nového Sadu, dve druhé získali práce Pomarančovou cestou (značka Perličky) Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej z Jánošíka a Domáca z dejepisu (značka Adisa) Márie Vrškovej, kým tretiu cenu si podľa mienky členov komisie zaslúžili prózy Taxi (značka Ďatelinka

– 2008) Svetluše Hlaváčovej z Báčskeho Petrovca a Kyborg (značka Robocop) autora Jána Žolnaja. Na uverejnenie v časopise Zornička komisia navrhla aj tretiu poviedku Jána Žolnaja Ľadová doba (značka Treskúca zima). Odmenené poviedky spája na tunajšie pomery vysoká jazyková úroveň, snaha o uchopenie nových tém a literárnych postupov, hoci medzi nimi nachádzame i „konzervatívnejšie“ motívy, ale podané kultivovaným spôsobom. Komisia sa rozhodla uprednostniť tie poviedky, ktoré nesú v sebe snahu o posun k novému a inému, o kompaktnosť a hutnosť výrazu, s dôrazom na hravosť a fantazijnosť. Tu máme na zreteli predovšetkým dôvtipné a efektné literárne piruety Jána Žolnaja, tiež prózu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá poviedku vybudovala na úsmevných detských jazykových skomoleninách. Mária Vršková svoju prácu ozvláštnila graﬁkami a „textom v texte“, čo je určite netradičným prvkom v našej próze pre deti, kým sa Svetluša Hlaváčova prejavila ako

veľmi zručná a kultivovaná rozprávačka emotívneho, ale, samozrejme, už často využívaného motívu priateľstva vo vzťahu dieťa – psík. Členovia komisie zdôrazňujú, že pracovali na zásadách dôsledného rešpektovania anonymnosti súbehu a maximálnej objektívnosti, aká je vôbec možná, keď ide o oblasť literárneho umenia. Členovia komisie blahoželajú všetkým odmeneným a všetkým účastníkom prajú úspech v ďalšej literárnej tvorbe pre deti a, samozrejme, ďalší posun na škále vyspelosti ich literárnych výtvorov. Členovia komisie si nakoniec v tom najdobromyseľnejšom zmysle dovoľujú upozorniť na skutočnosť, že si spisovateľské remeslo vyžaduje sústavnú tvrdú prácu počas celého roka, určite nie iba obdobné jednorazové „vypätie tvorivých síl“.  Prof. Dr. Zoroslav Spevák (Prosíme všetkých autorov, aby v najkratšom čase svoje práce v e-forme poslali na adresu: svcpetrovec@gmail.com. Ďakujeme!)

SPRÁVA ODBORNEJ POROTY ŽIACKEJ LITERÁRNEJ SÚŤAŽE ČO DOKÁŽE PEKNÉ SLOVO 2020

Pekné slovo dokáže krásne veci V ýbor pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum aj v tomto roku vypísali Literárnu súťaž pre žiakov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo. Súbeh bol zameraný na poéziu a prózu a téma bola voľná. Komisia pracovala v zložení: Mariena Korošová, členka, prof. Dr. Marína Šimáková-Speváková, členka, a prof. Dr. Zoroslav Spevák, predseda. V súťaži základných škôl prišlo úhrnne štrnásť prác žiakov vyšších ročníkov z dvoch prostredí. Desať poslali žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici s ich profesorkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou a štyri práce prišli od žiakov ZŠ Nestora Žučného v Laliti a ich profesorky Anny Hrnčiarovej. Komisia prvou cenou odmenila Miroslava Tomana z 8. 1 triedy ZŠ Mladých pokolení v Kovačici za

www.hl.rs

prózu Komu sa nelení, tomu sa zelení. Mirko funkčne prepojil prvky ľudovej frazeológie a vtipu, nápaditosti. Druhé ceny získali Saňa Severínyová z 8. 1 triedy ZŠ Mladých pokolení v Kovačici za prózu Sara – morská panna, v ktorej zručne skĺbila snovú a reálnu sféru, a Marína Čuvárová z 8. 2 triedy ZŠ Mladých pokolení v Kovačici za prácu Slovo má ľahkosť vetra a silu hromu, ktorá okrem literárnych obsahuje aj vhodne zakomponované prvky esejistické. Jedna tretia cena poputuje do rúk Michaely Šimekovej, piatačky ZŠ Nestora Žučného v Laliti za prózu Janko Hraško na koncerte, druhá Lukovi Stojkovićovi zo 6. 2 triedy ZŠ Mladých pokolení v Kovačici za prózu Zlaté nite jesene. Komisia pochválila aj Petru Hrnčiarovú, siedmačku ZŠ Nestora Žuč-

Informačno-politický týždenník

ného v Laliti za báseň Šťastie, Mateja Hrka zo 6. 2 triedy ZŠ Mladých pokolení v Kovačici za prózu Zlaté nite jesene a jeho spolužiaka Milana Hrka za prácu Jeseň v mojej ulici. V súťaži žiakov stredných škôl prišlo úhrnne jedenásť prác, sedem od študentov Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a ich profesorky Marty Pavčokovej a štyri práce zo Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade a ich profesorky Miliny Struhárikovej. Komisia prvú cenu udelila študentke 3. a triedy na GJK v Báčskom Petrovci Irene-Miriam Nôtovej za prózu Môj život v šiestich obrazoch, podanú zaujímavou formou retrospektívneho rozprávania. Druhú cenu získala študentka 3. b ročníka na GJK v Báčskom Petrovci Alexandra Muchová za prózu Môj život v piatich obrazoch. Ide o pútavú

sebareﬂexívnu prózu s prvkami sentimentálnosti. Tretia cena sa dostala do rúk troch študentiek Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade: Monike Valentíkovej, Alexandre Supekovej a Stanislave Pakšiovej, ktoré sú spoluautorkami silne emotívnej prózy Spomienkový čas. Komisia sa rozhodla udeliť jednu špeciálnu cenu – pochvalu študentke Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade Daniele Zátrochovej za angažovanú prózu My sme súčasťou tohto života ako vy, na bolestivú a stále aktuálnu tému šikany detí so znevýhodnením. Všetkým odmeneným, ale aj všetkým ostatným účastníkom a ich profesorkám členovia komisie úprimne blahoželajú.  Prof. Dr. Zoroslav Spevák • KULTÚRA •

POD STROMČEK KNIHA

Kovačické šikovnice Oľa Glóziková-Jonášová

tomto pomaly už roku za nami Ženský spolok v Kovačici oslávil 100 rokov od založenia. Také obdivuhodné jubileum malo byť oslávené veľkolepou výstavou ručných prác, prezentáciou monograﬁe venovanej storočnici, bohatým programom za prítomnosti početných hostí, domácich a zahraničných, a ľudovou veselicou. Avšak človek mieni, Pán Boh zmení. Alebo v súčasnosti lepšie povedané: človek mieni, korona mení. Zo všetkých plánov bola uskutočnená iba výstava ručných prác na poschodí Galérie insitného umenia v Kovačici presne v deň založenia spolku 4. júla. Predsedníčka spolku Zuzana Jonášová na slávnostnom otvore-

podpredsedníčka spolku, ktorá hovorí, že idea na vydanie knihy vznikla z podnetu súčasnej predsedníčky spolku Zuzany Jonášovej asi tak pred tromi rokmi. „Predsedníčka svoje predsavzatie zamerala predovšetkým na to, aby šikovnosť kovačických spolkárok ukázala aj širokej verejnosti. Dlho sme uvažovali o tom, ako by táto kniha mala vyzerať. Keďže sa nám blížila oslava storočnice, chceli sme spolku venovať darček, ktorý by bol primeraný takému obdivuhodnému jubileu. Je ním teda táto kniha.“ Pred desiatimi rokmi, keď spolok oslavoval 90. výročie, vydaná bola monograﬁa s rovnomenným názvom. O tom, v čom sa však monograﬁe líšia, sa zmienila sama

Monograﬁa k storočnici

ní výstavy prítomným povedala, že prezentáciu monograﬁe pre neprajnú pandemickú situáciu odložili na október, teda že sa uskutoční v rámci tradičných októbrových osláv. Avšak aj októbrové oslavy v Kovačici boli skromnejšie než obvykle a vydanie knihy odložili na december. A je to tu. Kniha s názvom Kovačické šikovnice a podnázvom Sto rokov pôsobenia ženského spolku Kovačica vyjadrené ručnými prácami je prvou monograﬁou, ktorá je tematicky zameraná na tradičný ľudový odev v Kovačici. Zostavovateľkou je Katarína Lenhartová-Petríková, • KULTÚRA •

autorka. „Zborník prác k 90. výročiu opisuje dopodrobna činnosť spolku, kým táto kniha sa venuje výlučne ručným prácam, ktoré šikovná ženská ruka dokáže vytvoriť. Ženský spolok má veľmi bohatú klenotnicu ručných prác, aj starších, aj súčasnejších, a bola by škoda, aby sa tie predmety neukázali verejnosti. Preto kniha obsahuje aj bohatú foto časť, v ktorej sú ukázané vzorky výšiviek s podrobnejším opisom, ale aj techniky, akou je ručná práca urobená, z akého druhu látky a pod.“ Kniha je rozdelená do desiatich

celkov, teda zahŕňa všetkých desať desaťročí od vzniku Ženského spolku v roku 1920 až po súčasnosť. „Urobila som to tak, lebo som si myslela, že to takto bude najprehľadnejšie. Prvým čitateľom knihy (pokým bola ešte v rukopise) bol môj brat, ktorý vyslovil jednu zvláštnu vetu, ktorá ma ďalej usmernila v jej príprave. ,Ja ako laik, ktorý nepozná ručné práce, vôbec netuším, čo si tu napísala,’ povedal. Vtedy som sa veľmi zamyslela nad tým a uvedomila som si, že táto kniha nemôže byť zameraná iba na tých čitateľov, ktorí Katarína Lenhartová-Petríková, podpoznajú ručné práce. A pre- predsedníčka Ženského spolku v Kovato sú úvodom informácie čici a autorka monografie (Foto: z archívu o spolku pre čitateľov, ktorí K. Lenhartovej-Petríkovej) bohatú činnosť a históriu spolku letićová. „Osobitná veľká vďaka patrí predsedníčke Zuzane Jonepoznajú.“ „Prípravy na knihu boli dosť ná- nášovej, lebo nebyť nej, ani táto ročné,“ hovorí Lenhartová-Petríko- kniha by nevznikla. Toto je môj vá, ktorá v súčasnosti žije a pracuje knižný debut, za sebou nemám v zahraničí. „S predsedníčkou sme podobné skúsenosti, takže som komunikovali hlavne telefonicky a sa obávala tejto práce, ale ona až v lete, keď som sa vrátila domov, bola vytrvalá vo svojom úmysle a odhodlane tvrdila, že ja to zvládsme začali s realizáciou.“ Kniha má bohatú fotodokumen- nem. Bola mi veľmi nápomocná. táciu. Umelecké fotografie vyho- Organizačné veci mala na starosti tovila Elena Tomášová-Takáčová. ona, zadovážila mi aj značnú časť Okrem toho kniha je doplnená aj historických fotografií. Kedykoľvek o historické fotografie na podnet som narazila na nejakú prekážetnologičky Ley Sabovej, ktorá ku, hneď ma usmernila, kto by poukázala na ich význam v takejto v tom mohol pomôcť. Patrí jej monografii. „V knihe sú aj také za to veľká vďaka,“ poznamenala techniky, ktoré v určitom období Lenhartová-Petríková a dodala: zanikli, ale aj také, ktoré pretrvá- „Je tu veľa vecí, o ktorých som vajú desaťročia a sa zdokonaľujú... nevedela, proste nezažila, o to mi Všetko to som sa snažila zachytiť preto bolo ťažšie písať. Ale vďaka a priblížiť čitateľom,“ vysvetlila ochote členiek, hlavne starších, poskytnúť mi svoje spomienky autorka. Nápomocnú ruku poskytla aj som to zvládla.“ Vydanie monografie finančne etnologička PhDr. Zuzana Drugová, ktorá je zároveň recenzentkou podporili Obec Kovačica, Úrad vydania. Lektorovanie mali na pre Slovákov žijúcich v zahraničí, starosti profesorky slovenského Dunav osiguranje, Národnostná jazyka a literatúry vo výslužbe rada slovenskej národnostnej Zuzana Lenhartová a Katarína menšiny, Pokrajinský sekretariát Stanová, ale aj PhDr. Zuzana pre vzdelávanie, predpisy, správu Drugová, ktorá upravila niekto- a národnostné menšiny – národré vety, hlavne z etnologického nostné spoločenstvá, Kreatornica stanoviska, grafickú úpravu mala Kovačica a určitú časť vyfinancoval na starosti Jana Strakúšeková-Mi- aj spolok z vlastných zdrojov.  51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Kultúra

Životná úroveň padá?

SCÉNA

Anna Horvátová

S System of a Down a piesne o Náhornom Karabachu. Po 15-ročnej prestávke Američania System Of A Down nahrali dve nové piesne Protect the Land a Genocidal Humanoidz, ktorými reagovali na vojnu v Náhornej karabašskej republike a kritickú situáciu v Arménsku. Členovia skupiny totiž majú arménske rodinné korene a ohľadom nových skladieb vyhlásili, že hovoria o hroznej agresii spáchanej nad ich kultúrnou vlasťou a republikou Náhorný Karabach. Vo verejnom vyhlásení členovia System Of A Down tiež uviedli ich náhľad na tamojšie historické a politické okolnosti a vyjadrili nádej, že po uverejnení týchto piesní sa bude viac hovoriť o strašných krivdách a porušeniach ľudských práv, ktoré sa dejú v Náhornom Karabachu. Vyzvali fanúšikov, aby ﬁnančnou donáciou pri stiahnutí piesní v digitálnej podobe pomohli tým, ktorí sú postihnutí vojnovými zločinmi proti ľudskosti. Získané ﬁnančné prostriedky venovali nadácii Armenia Fund.

The Smashing Pumpkins vo sfére synth-popu. Na aktuálnom albume Cyr (vydavateľstvo Sumerian) alternatívni rockeri The Smashing Pumpkins urobili odklon od svojho štýlu a vyskúšali sa vo sfére synth-popu. Frontman Billy Corgan vyhlásil, že touto zmenou chcel dokázať, že tvorí súčasnú hudbu, a jednoducho povedal ostatným členom skupiny, že tentoraz nahrajú niečo inakšie. Vydaniu najprv predchádzal singel Cyr/The Colour of Love (ako aj videoklip k skladbe Cyr), a potom boli uverejnené viaceré ďalšie singly. Na rozdiel od predchádzajúceho albumu, o ktorého zvuk sa postaral známy producent Rick Rubin, na novom vydaní zvuk mal na starosti sám Corgan. Niektorí hudobní kritici hodnotia nový štýl The Smashing Pumpkins ako pozitívne osvieženie, pokým iní mienia, že Cyr mal byť vlastne Corganov sólový album.  Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lovesá padať a klesať sú obidve spisovné, príbuzné. Významy slovesa padať sú jasné: − klesať na zem: lístie padá zo stromov, padá sneh, slzy jej padali z očí, padať na kolená pred niekým – ponižovať sa, pokorovať sa; − uvoľňovať sa zo svojho miesta: padá omietka, vlasy jej padajú; − posúvať sa dolu, klesať: vlasy jej padali na plecia, opona padá; − dopadať, zasahovať: údery päsťou padajú na dvere, padali výstrely, padali tvrdé slová; − prestávať pôsobiť, strácať moc, platnosť: padali všetky argumenty; − vzťahovať sa, týkať sa: podozrenie padá naňho; − hromadne umierať, hynúť:

na mor ľudia padali ako muchy; − ťaživo doliehať, postihovať: večerami padá na ňu smútok, padá na mňa únava; − upadať: padať do bezvedomia; − pripadať na istý časový úsek: Nový rok padá na štvrtok. Ako sme z príkladov postrehli, „životná úroveň nepadá“. Na vyjadrenie kvality životnej úrovne použiť treba sloveso klesať – životná úroveň klesá. Rovnako tak klesá aj hladina mora, vody; klesá teplota; klesajú ceny; klesá popularita – opačne stúpa (vzťahuje sa na všetky príklady). Strácať odvahu je klesať na duchu. Keď sme vysilení, klesáme od únavy. Klesáme aj pod ťarchou zodpovednosti, máme veľkú zodpovednosť. 

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Zoran Đerić: Pesnici Novog Sada (ISBN 978-86-81650-04-2) Jaroslav Čiep

vojráznou regionálnou, alebo lepšie povedané topografickou čítankou jedného mesta je publikácia, ktorá sa nám dostala do rúk. Jej titul v origináli po srbsky je Pesnici Novog Sada (Básnici Nového Sadu) s podtitulkom Panorama. Zostavovateľom je spisovateľ, profesor, divadelný pracovník a v súčasnosti riaditeľ Srbského národného divadla v Novom Sade Zoran Đerić (1960). Do tejto „mestskej novosadskej čítanky“ sa zostavovateľ Z. Đerić pokúsil zozbierať a prezentovať okrem seba poéziu všetkých relevantných básnikov, ktorým mesto Nový Sad bolo buď rodiskom, bydliskom, alebo pracoviskom, a mali k nemu blízko, začnúc najstarším Jovanom Jovanovićom-Zmajom (1883 – 1904) a končiac najmladšou Milenou Kulićovou (1994). Bez ohľadu na národnú príslušnosť je tu zoskupených a prezentovaných 261 autorov. Teda okrem srbských básnikov v tomto panoramatickom výbere sú zastúpení aj básnici iných národov a národností v preklade do srbčiny. Zo Slovákov do tohto výberu sa dostala poézia Paľa Bohuša (1921 – 1997), Jána Labátha (1926 – 2018), Michala Babinku (1927 – 1974), Viery Benkovej (1939), Víťazoslava Hronca

(1944), Michala Ďugu (1951), Martina Prebudilu (1960), Ladislava Čániho (1961) a Zdenky Valentovej-Belićovej (1975). Ich básnickú tvorbu do srbčiny preložili sami autori, ako aj Ladislav Čáni, Michal Harpáň, Anna Dudášová a Svetlana Gajinovová-Nogová. Publikáciu antologického rázu Pesnici Novog Sada Zorana Đerića vydalo Društvo novosadskih književnika v Novom Sade. Kniha vyšla ako 3. zväzok v edícii Biblioteka Moj Novi Sad. Je rozmerov 22 x 16 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 232 strán, zviazaná do tvrdého prebalu, vyšla s vročením 2020 a v náklade 400 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Sajnos v Novom Sade.  • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 51/52 V tajničke je názov vianočného sviatku. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

kyslík

vpíšte: VZ

spisovateľ Andrić

netĺkol

grécky boh vojny

radi, rado

Slovensko

tona

jednotka Organizácia el. Spojených napätia národov

žurnalistika nástroj na upevňovanie sužoval

ampér

osmium teplý nápoj jedlo napoludnie

rádiotelevízia

loďka druh zeleniny

ovinúť

čiernohorské kolo

Island

mučiteľ

spojka

budova, stavba proces

odovzdával

2. časť tajničky

olejnatá rastlina hudobná stupnica zakončenie v šachu

tvorca epických diel

pohyb vo vzduchu koniec tajničky

žiara horná časť stavby

domáce zviera rieka v Rusku

obyvateľ Dánska osobné zámeno

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoška

klinec majúce bielu farbu

látka na natieranie iba

Španielsko

OZNÁMENIE

tanečná zábava predpona pre dávnu minulosť kiloliter

hora ilínium

Kikinda

číslovka

deje v spánku

športové tričko

avenue

zlatý

Niš

mesto na Slovensku fosfor

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

kryptón

klam, mámenie

nitka

AS HL DU ĽU

odroda viniča

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

karát dusík

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoška, Ul. futoška 37, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. decembra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-133/20, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

nános, náplava

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 50 – VODOROVNE: jutovník, udica, sv, ráno, aká, Ava, hlad, ja, ZR, LE, ťahať, r, R, sonet, ep, Ra, Er, kosa, pri, oko, romb, Re, polia, driemoty TAJNIČKA: JURAJ RIBAY

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 50 z čísla 50 Hlasu ľudu z 12. decembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA VLČEKOVÁ, Ul. horná dolina č. 3, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetok a majetkovoprávne práce Ul. narodnog fronta č. 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/489-0000 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre majetok a majetkovoprávne práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ práce obstarávateľa, v hodnosti poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre majetok a majetkovoprávne práce Mesta Nový Sad Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• KULTÚRA· OZNAMY •

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS118, NSU118, NSL118, NSO118 NS – VOJVODE STEPE, Nový Sad, Bulvár vojvode Stepe b. č., na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. januára 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. januára 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, o 13.00 h.

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na svojich rodičov, starých rodičov a prarodičov

ROZÁLIU MALINOVÚ

ANNA BLAŽEKOVÁ

rod. Malinová 1949 – 2019 – 2020

ONDREJ BLAŽEK

1947 – 2019 – 2020 zo Selenče

ERKA MALINOVÁ

1951 – 2019 – 2020

Bôľ nie je v slovách a slzách, ale v našich srdciach, v ktorých budete večne žiť. S láskou a úctou si na Vás spomínajú Vaši najmilší z Báčskeho Petrovca, Pivnice, Báčskej Palanky a zo Selenče

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou mamou

MÁRIOU STRACINSKOU rod. Čániovou 1934 – 2020

JÁNA MALINU

1927 – 1984 – 2020

rod. Tomšíkovú 1930 – 2003 – 2020

BOĽAVÁ SPOMIENKA

zo Selenče Na Vás si spomínajú Vaši najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na nášho milovaného otca

s mamou

ONDREJA STRACINSKÉHO

ZUZANOU GAŽOVOU

z Petrovca S láskou a úctou si na Vás budú spomínať

1934 – 2004

syn a dcéra s rodinami Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SPOMIENKA na otca

JÁNA GAŽU

rod. Martuliakovou 27. 2. 1947 – 19. 7. 1977 5. 10. 1950 – 4. 12. 2020 z Hložian S láskou si na Vás vždy budú spomínať dcéry Zuzana Čipkárová a Mária Miškovicová s rodinami

SPOMIENKA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 24. 11. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku v ložisku Vinogradi pri Banátskom Karlovci, na k. p. čísla 5110/2, 5111/1, 5111/2, 5112, 5113, 5114, 5115 a 5116/1, k. o. Banátsky Karlovec, nositeľa projektu Radivoje Civrić, P. R. Zemné práce v stavebníctve KOP Civrić, Ul. Nemanjina č. 55, z Banátskeho Karlovca. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 24. 11. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu pre rekonštrukciu magistrálneho plynovodu 10, OS KP – US Tisa – úsek POČM Bašaid – POČM Melenci – linková časť, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok výskumu a výroby, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

SINIŠA JAVORNÍK

28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 z Nového Sadu

Otec Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 17. 11. 2020 schválil rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku ako stavebného materiálu z ložiska Padina pri Kovačici. Nositeľ projektu je Unogradnja B. B, s. s r. o., Belehrad, Ul. vojvode Stepe č. 178, z Belehradu. Rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na telefónne číslo: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

MIROSLAVOVI KRAJČÍKOVI – BEBOVI 1973 – 2020 z Kysáča

od priateľov:

Trmbasa, Fokyho, Yda, Kija, Mirca – kumeho, Šaniho, Bakyho, Šoneho, Galeho, Voza a Kráľa

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 12. decembra 2020 sme si pripomenuli prvé výročie úmrtia nášho drahého zosnulého

PAVLA KAŇU 1. 3. 1959 – 12. 12. 2019 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený oči zavrel, srdce prestalo biť. Osud to najdrahšie nám vzal, len bolesť v srdciach, smútok a spomienky nám ponechal. Len ten, kto niekoho navždy stratí, vie, čo je bolesť a žiaľ. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, v našich srdciach budeš navždy žiť. Matka Zuzana, brat Miroslav, dcéra Marína, syn Pavel s manželkou Lýdiou, syn Andrej a manželka Viera 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so synom a bratom

Dňa 8. decembra 2020 sme sa rozlúčili s našou nenahraditeľnou mamou, starkou a prastarkou

VLADIMÍROM OŽVÁTOM

MÁRIOU STRACINSKOU

12. 12. 1960 – 9. 12. 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

navždy zarmútené mama a sestra s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

rod. Čániovou 1934 – 2020 z Báčskeho Petrovca V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach. Tvoji najmilší: dcéra a syn s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

MICHALOVI VLČEKOVI 28. 5. 1936 – 28. 11. 2020 z Padiny Viackrát sme sa žartovne „hádali“, že koľkokrát si Ty ako profesionálny vodič mohol obísť svet. Nikdy sme to nedoriešili. A potom... v priebehu niekoľkých dní si mal cestu do nemocnice a návrat v čiernom vozidle priamo do cintorína. Tvoj život zhasol. Svet sa zrušil. Na Tvoju lásku, usilovnosť, dobrotu a pomoc nikdy nezabudnú: syn Michal s manželkou Annou, vnuk Mišo s manželkou Katarínou, vnučka Katarína Lukićová s manželom Čedom a vnuk Ján s priateľkou Danou • OZNAMY •

MICHALOVI VLČEKOVI 28. 5. 1936 – 28. 11. 2020 z Padiny Už navždy odišiel ten úsmev a radosť pri každom našom stretnutí. Dcéra Anička Juricová s manželom Jánom, vnučka Jana s manželom Vladimírom, vnučka Jarmila s manželom Jurajom a pravnuk Jurinko 51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

VLADIMÍROM OŽVÁTOM 12. 12. 1960 – 9. 12. 2020 z Báčskeho Petrovca

ANNA MARČOKOVÁ

MICHAL MARČOK

rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach.

S láskou si na Vás spomínajú Manželka Jasna a syn Miroslav syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 5. decembra 2020 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná mama, starká a prastarká

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. decembra 2020 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná mama a starká

Dňa 5. decembra 2020 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustila milá a dobrá sestra, švagriná a tetka

MÁRIA TURANOVÁ

rod. Triašková 1942 – 2015 - 2020

Navždy zostávaš v našich srdciach a láska k Tebe nikdy nevyhasne. Dcéra Jaroslava Rumanová s manželom Jankom, vnukovia Janko s manželkou Annou a Jaroslav s manželkou Jelenou a pravnučka Iva

rod. Triašková 1942 – 2015 - 2020

V našich srdciach láska k Tebe nikdy nevyhasne. Syn Vladimír s manželkou Milinkou a vnuk Fedor s manželkou Zdenkou

rod. Triašková 1942 - 2015 - 2020

S láskou v srdciach si na ňu spomínajú: brat Pavel Triaška s manželkou Vlastou a Stanislav Banić s rodinou z USA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojou mamou a starkou

mojej mame

s našou sestrou

ZUZANOU GAŽOVOU

ZUZANE GAŽOVEJ

rod. Martuliakovou 5. 10. 1950 –4. 12. 2020 z Hložian Márne Ťa naše oči hľadajú,márne po tvári slzy stekajú. Ťažko bude bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Zarmútená dcéra Zuzana, vnuk Ján s rodinou a vnučka Mária

MÁRIA TURANOVÁ

www.hl.rs

rod. Martuliakovej 5. 10. 1950 –4. 12. 2020 z Hložian Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si milovala nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Zarmútená dcéra Mária a vnukovia Miroslav a Vladimír

Informačno-politický týždenník

ZUZANOU GAŽOVOU

rod. Martuliakovou 5. 10. 1950 –4. 12. 2020 z Hložian S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

brat Ondrej s rodinou, sestra Mária s rodinou a rodina po zosnulom bratovi Jurajovi • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred deviatimi rokmi, tesne pred vianočnými sviatkami, nečakane nás opustil náš nenahraditeľný

Dňa 17. decembra 2020 uplynuli štyri smutné roky, čo nás navždy opustil náš syn, brat a ujo

JANO SUSEKÁR

SINIŠA JAVORNÍK

JAROSLAV BÍLEK

1972 – 2011 – 2020 z Aradáča

Roky bez Teba ticho plynú... Ty však navždy miesto máš v našich srdciach, myšlienkach a v každom jednom dni.

SPOMIENKA

28. 5. 1971 –21. 12. 1987 z Nového Sadu

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 z Kovačice

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná.

Čas lieči, rany hojí, ale zabudnúť nedovolí. Večne budeš boľavá rana v mojom srdci.

Navždy nám budeš chýbať. Tvoji najmilší

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s členkou nášho cirkevného zboru a spevokolu

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Uplynulo desať rokov, čo nás opustila naša drahá

s našou dobrou susedou

MÁRIOU STRACINSKOU

ANNA ĽAVROŠKOVÁ

ANNOU KOCKOVOU

rod. Čániovou 1934 – 2020 z Báčskeho Petrovca

rod. Labátová 9. 3. 1929 – 18. 12. 2010 – 2020 z Aradáča

25. 11. 1936 –8. 12. 2020 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Spevokol SEAVC v Kysáči

Mama

Tvoji rodičia a sestra Marína s rodinou

manžel Pavel, syn Pavel s manželkou Zuzanou, vnučky Iveta Jelinek a Hana Kos s manželmi a pravnúčatá Diana, Juraj, Peter a Leon

Tichú a trvalú spomienku si zachovajú

susedovci: Kopčokovci, Vrbovskovci, Rybovičovci, Cerovskovci a Fábryovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, ocko a starký

Dňa 12. decembra 2020 uplynul rok, čo nás opustil náš drahý

na nášho zosnulého svata

JÁN IVIČIAK

1951 – 2018 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútení: manželka Milota, dcéra Kvetoslava, vnuk Milan a syn Zdenko • OZNAMY •

PAVLA KAŇU

PAVEL KAŇA

1959 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Večný pokoj Ti prajeme a na Teba nezabúdame.

V našom smútku žije.

Mama a brat

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Svatovci Sýkorovci

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. decembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 20. decembra 10.30 Festival spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli z roku 2019, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00) Utorok 22. decembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. Keď v roku 1920 Elena Petrikovičová zoskupila skupinu Kovačičaniek s uvedomelým cieľom, určite si ani netrúfala, že založený spolok slovenských žien bude nepretržite činný celých 100 rokov. Meniaca sa doba neublížila ušľachtilému účelu Ženského spolku v Kovačici, ktorý súčasne spočíva v zachovávaní a zveľaďovaní lokálnych tradícií, zvykov a šírení dobrého mena tunajších Sloveniek. Najnovšie vysielanie bude práve o nich – o kovačických šikovniaciach, podľa ktorých je pomenovaná primeraná monograﬁa spolku vydaná k tomuto významnému jubileu. Dotyky. Keď v roku 1954 bratia Nemčekovci založili v Kovačici sláčikový orchester, ani netušili, že toto ľudové teleso zožne také úspechy na domácej a zahraničnej hudobnej scéne. Od roku 1984 pod názvom Rosička orchester získal početné ocenenia na festivaloch a kultúrnych podujatiach a nahral niekoľko CD. Pred 15 rokmi, keď oslávil 30-ročnú dráhu, televízna redakcia nahrala s jeho členmi rodinný magazín. V roku, keď si pripomíname ich štyridsaťpäťku, príležitostne bude odvysielaná repríza.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 20. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 23. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 18. decembra – Na Vianoce nepečiem Sobota 19. decembra – Vianoce bez Santa Clausa Pondelok 21. decembra – Vianočné prázdniny Utorok 22. decembra – Láska prichádza na Vianoce Streda 23. decembra – Vianočná koleda Štvrtok 24. decembra – Čas plný zázrakov

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 20. decembra Film: Laurina vianočná hviezda Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Najkrajší vianočný darček Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 20. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Duchovný príhovor na štvrtú adventnú nedeľu Utorok 22. decembra 16.00 Divadelné predstavenie: Karolínine Vianoce Kreslený ﬁlm: Vianočné pátranie Piatok 25. decembra Vianočné posolstvá Medovníkové Vianoce Vianočné zvyky a obyčaje 16.00 Kreslený ﬁlm: Ježišovo narodenie Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport STAROPAZOVSKÁ JEDNOTA NA 8. MIESTE SRBSKEJ LIGY – SKUPINA VOJVODINA

(Ne)spokojnosť s jesennou sezónou

K stému výročiu futbalu v Starej Pazove FK Jednota (vľavo) hrala zápas s bratským MŠK Púchov zo Slovenska a potom postúpila do Srbskej ligy – skupina Vojvodina

Matej Bzovský

ento rok priniesol priaznivcom futbalu v Starej Pazove radosť z postupu do vyššej súťaže, zároveň aj splnenie už dlhoročného sna pre návrat Jednoty tam, kde bola pred niekoľkými rokmi – do Srbskej ligy – skupina Vojvodina.

Roky sa už stará, aby hracia plocha bola čím kvalitnejšia: Ján Kiš-Kile pred začiatkom kosenia trávnika • ŠPORT •

Po trápnom prerušení súťaže vo Vojvodinskej lige – južnej skupine v dôsledku krízy vyvolanej vírusom Covid-19 postup do novej silnejšej súťaže bol nečakaný, priam raketový a papierový. Pazovským modro-bielym úvodný zápas vyšiel dobre. Možno i nečakane po skvelých prípravách v úvode jesenných majstrovstiev Pazovčania si priniesli tri body z horúcej pôdy z dediny Sakule. Domáci Borac si neskoršie upravil rady a dosahoval priaznivejšie výsledky. Novoutvorená zostava Jednoty potom vyhrala v nasledujúcich kolách dva veľmi dôležité zápasy nad mužstvami, ktoré sa vážne uchádzajú o titul majstra. Najprv na domácej pôde porazili Dinamo 1945 z Pančeva, a potom na lopatky položili i jesenného majstra, novosadskú Mladost GAT. Uplynulá časť jesenných majstrovstiev bola však v tieni záverečnej remízy s mužstvom skromných možností, Slobodou z dediny Novi Kozarci, ktorá je-

Najviac starosti obranám súperov robili: Slavoljub Đokić...

... a Nenad Perović

seň ukončila v nebezpečnom pásme. Bola to šokujúca strata dvoch drahocenných bodov, čo definitívne pokazilo plánované jesenné umiestnenie. Nebyť tohto debaklu, Jednota by jesennú etapu skončila o krok vyššie. Po tejto nečakanej deľbe bodov pazovské mužstvo skončilo prvú časť majstrovstiev s 28 bodmi, keď sedem zápasov vyhralo, rovnaký počet hralo nerozhodne,

päťkrát prehralo a gólový pomer je pozitívny – 28 : 22. No netreba plakať nad rozliatym mliekom, ale realite sa pozrieť do očí, lebo je táto maratónska súťaž v tejto lige oveľa ťažšia ako predošlá, v ktorej bolo menej členov. V dlhej zimnej prestávke načim dôkladnejšie analyzovať minulé, najmä záverečné výsledky, lebo z posledných troch zápasov Jovišić

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Šport Zreňaninu. Na tomto zápase aj fortúna obrátila chrbát, lebo hostitelia nevyužili nariadenú jedenástku, a pred posledným hvizdom zmarila aj stopercentnú šancu, keď sa lopta odrazila od žrde. Veľkú radosť priniesla výhra nad ďalším uchádzačom o postup do Prvej ligy Srbska, Radničkim 1912 zo Sombora, keď Jednota produkovala jeden

S rozhodcom si niekedy treba aj vysvetliť veci: kapitán a brankár Jednoty Lazar Jovišić

a spoluhráči získali len bod a súperi im boli Omladinac (Nové Bánovce), Sloga (Čonoplja) a už spomínaná Sloboda. Práve tieto zápasy priniesli ponaučenie, že sa v tejto lige nesmie nikto podceniť, ale každý zápas sa musí zohrať s plným nasadením. Predsa keď sa všetko triezvo analyzuje, na niektorých plochách Jednota získala možno i neča-

Pre koronavírus aj na tribúne Jednoty bývalo len málo divákov s osobitným povolením

Bez neho sa nemôže: fyzioterapeut FK Jednota Miroslav Farkaš

z najlepších výkonov minulej jesene. Na viacerých zápasoch sa potvrdilo, že Jednota má kvalitné mužstvo, ale jedna vec sú slová a druhá skutky. O víťazovi na trávniku rozhodujú góly a práve pre slabšiu realizáciu niektoré zápasy výsledkovo nevyšli, takže keď sa všetko spočíta, fanúšikovia môžu, ale aj nemusia byť spokojní s konečnou jesennou bilanciou. Tréneri Vladimir Livaja a Dragan Ogrizović sa chceli

za chotárom opierať o dobre organizovanú a pevnú obranu, a potom z rýchlych protiútokov, hlavne prostredníctvom dvoch kanonierov – Slavoljuba Đokića a Nenada Perovića ohrozovať bránu súperov. V záverečných dvoch zápasoch obrana však nefungovala spoľahlivo pre zranenie stopérskej dvojice, Nemanju Kačara a Igora Vasovića. Predsa vo väčšej časti jesene mužstvo vzadu pôsobilo kompaktnejšie, ale smerom dopredu vyznievalo príliš jalovo. V šestnástke sa hralo ako-tak, ale keď sa pripravila záverečná príležitosť skórovať, útočníci sa často trápili, ako prekonať súperovho brankára. V zimnej pauze vedenie Jednoty sa musí zaoberať aj niektorými pálčivými otázkami, zvlášť keď ide o pravidelnejšie financovanie všetkých aktivít

Najlepšie je, keď tréner Vladimir Livaja pokojne sleduje zápas

kané remízy, čo dosť vplývalo na relatívne dobré umiestnenie. Jasne, mohlo sa aj viac. Fanúšikov najviac zaboleli prehry v Bečeji, kde mužstvo inkasovalo až štyri góly, tiež v Banátskom Novom Sele, odkiaľ sa odcestovalo s minimálnou prehrou, kým veľké rozčarovanie prišlo z domácej prehry v súboji s Radničkim zo

www.hl.rs

Budúcnosť Pazovčanov: pionierske mužstvo opäť bolo najlepšie v Srieme

Informačno-politický týždenník

v klube. Či pribudnú noví kvalitní hráči, ťažko je v tejto chvíli niečo určité povedať. Skôr príde k odchodu niektorých hráčov, nuž preto treba venovať väčšiu pozornosť hráčom z domácej liahne. Na začiatku jesennej karavány pozornosť sa venovala Marinkovićovi a Trivunovićovi, bolo i ďalších talentov, ale týchto mladých, nádejných hráčov v klube zanedbali a niektorí z nich opustili tím, čo by sa v budúcnosti nemalo tolerovať. Problémov je teda dosť a v klube nemôžu v zime pokojne rozmýšľať.  Snímky: autor a J. Pucovský

1. Mladost GAT 2. Radnički 1912 3. Vršac 4. Dinamo 1945 5. Tisa 6. Radnički (Z) 7. Prvý máj 8. Jednota 9. Stari grad 10. Borac 11. Bečej 1918 12. Feniks 1995 13. Omladinac 14. Hajduk 1912 15. Sloga 16. Bačka 1901 17. Kozara 18. Sloboda 19. Dunav 20. Vojvodina 1928

19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19

15 10 10 10 9 9 7 7 9 9 8 8 6 7 7 6 6 2 2 1

2 6 6 3 4 4 8 7 1 1 3 3 8 4 4 4 3 5 4 4

2 3 3 6 6 6 4 5 9 9 8 8 5 8 8 9 10 12 13 14

48 : 11 37 : 14 27 : 12 29 : 22 33 : 25 28 : 23 19 : 14 28 : 22 25 : 19 24 : 24 32 : 32 28 : 29 24 : 16 33 : 28 24 : 28 25 : 32 28 : 45 15 : 45 14 : 48 9 : 41

47 36 36 33 31 31 29 28 28 28 27 27 26 25 25 22 21 11 10 7

• ŠPORT •

NA MARGO PETROVSKEJ FUTBALOVEJ JESENE

Doma vyhrať a vonku ako bude!

Mužstvo Mladosti, ktoré začalo posledný jesenný zápas vo Vrbare s palanským tímom Krila Krajine – 1 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

ladosť skončila jesennú súťaž v majstrovskej sezóne 2020/21 na štvrtom mieste. Je v spoločnosti šiestich mužstiev, ktoré v uplynulých mesiacoch najviac ukázali na trávniku. Petrovčania ináč v minulom nedohratom ročníku pre núdzový stav vyhlásený v polovici marca zakotvili na siedmom mieste, po výhre v Pačire (1 : 0)

a prehre (1 : 3) v Apatine. Škoda, že majstrovstvá boli prerušené pre nebezpečný vírus Covid-19, lebo Mladosť sa v zime dobre pripravila, aj keď predtým klub opustili Malidžan a Mrđan. Mužstvo zohralo až sedem zápasov a dosiahlo tieto výsledky: Krila Krajine 4 : 1, Budúcnosť Hložany 3 : 3, Borac Nový Sad 7 : 0, Fruškogorac Sriemska Kamenica 0 : 3, C. zvezda Nový Sad 3 : 2, Tatra 2 : 1 a Jedinstvo

Brankár Igor Leňa vo Vrbare na deviatich zápasoch inkasoval iba dva góly, s Hercegovcom z penalty a so Srbobranom • ŠPORT •

Druhý gól Igora Plavšića na zápase s Obilićom z Nového Kneževca – 6 : 0 (3 : 0)

Rumenka 2 : 2. Postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina si konečne zabezpečila prvá Sloga z Čonoplje, tiež druhý Stari grad z Báčskej Palanky a ako tretia si postup „kúpila“ Tisa z Adorjanu, hoci bola štvrtá, keďže pred ňou tretiu priečku držala apatinská Mladost. Futbalisti Mladosti s prípravami začali 9. júna. Aj predtým ešte v máji niektorí hráči z vlastnej vôle samostatne trénovali. Tréneri Karakaš a Đukić mali k dispozícii väčší výber hráčov. Klub opustili Vukanović, Grlica, ktorí v jarnej

časti zhodou okolností málo hrali, a do Kulpína sa vrátil Igor Valentík. Reaktivovali sa Rupar a Zbućnović. Zo zahraničia sa vrátil Kobilarov, ktorý trochu v prípravách aj hral. Mladosti bol potrebný náhradný brankár a ideálnym riešením bol veterán Milovan Vučić, ktorý už dlhšie žije v Petrovci. Klub posilnili Stamenković z Rumenky, vrátil sa i Stanić, Mrđan sa navrátil späť z Borca zo Šajkaša, potom prišli z Nového Sadu Kavčić, Brajković a Stojaković. Aljoša Zorić, ktorý hral v Tatre, predtým aj v novosadskom FK Kabel, prišiel druhýkrát do

51 – 52 /4938 – 4939/ 19. – 26. 12. 2020

Rupar a Čiep vybehli na ihrisko dvakrát, kým Milovan Vučić stál medzi žrďami na zápase s Tekstilcom v Odžakoch iba posledných 22 minút. Mladosť zo sedemnástich zápasov 10 vyhrala, 2 remizovala a 5 prehrala, získala 32 bodov s gólovým skóre 41 : 16. Strelcami boli: Ožvát a Kaňa (po sedem gólov), Stojaković (4), Zorić, Đaković a Plavšić (3), Jakuš, Kto je silnejší: Nebojša Zagorčić (v modrom) Petej, Brajković a Stoa Aleksandar Bajat (Hercegovac) jisavljević (2), kým sa raz na listinu strelcov Mladosti. Vrátil sa aj mladý Siniša zapísali: Kavčić, Stanić, Beronja, Petej, ktorý v Petrovci bol náhradIvetić, Stamenković a Mrđan. ný gólman a zo Silbaša prišiel ako Z ligy nikto nezostúpil. Zo Suboútočník, kde sa aj v Mladosti na tickej oblastnej ligy postúpili Njetomto poste osvedčil. goš z Lovćenca, Obilić z Nového V letnom prípravnom období Kneževca a Srbobran, kým zo petrovské mužstvo zohralo tieto Somborskej oblastnej ligy pribudli zápasy: Bečej 2 : 1, Tisa Adorjan mužstvá Hercegovca z Gajdobry 2 : 3, Budúcnosť Hložany 6 : 2, C. a Vojvodiny z Tovariševa. zvezda Nový Sad 4 : 2, Slávia PivModrí dobre štartovali. Hneď ich nica 3 : 1, Jedinstvo Rumenka 1 : 3. mnohí s Vojvodinou z Báčskeho V jesennej časti si dres Mladosti Gradišta považovali za hlavných na všetkých sedemnástich zápaašpirantov v boji o primát. V prsoch obliekli: Leňa, Jakuš a Ožvát, vých dvoch zápasoch Mladosť porazila Njegoš 4 : 0, kým hneď potom na hosťovaní v Pačire deklasovala domácu Bačku až 5 : 1. Mužstvo Hercegovca bolo vždy nepríjemným súperom, v ňom hrajú dvaja skúsení veteráni Račić a Ivelja, ktorí vystriedali na desiatky klubov aj v zahraničí. Nakoniec Mladosť a Hercegovac remizovali vo Vrbare 1 : 1 a bola to prvá strata bodov modrých doma. Neskoršie v Petrovci hrali s me-

novkyňou z Apatina 0 : 0. A tak to petrovské ošúchané pravidlo: Doma vyhrať a na hosťovaní ako bude, sa v úplnosti nesplnilo! Mladosť v posledných rokoch neraz prináša body aj spoza chotára, nuž tí, čo tak staromódne rozmýšľajú, sú vo veľkom omyle?! Treba povedať, že po nešťastných domácich remízach klub opustili vždy rebelant Petar Mrđan (prestúpil do susedného Kulpína) a mladý, ale nie najvynaliezavejší Zagorčić si obliekol dres mužstva Krila Krajine z Báčskej Palanky. Hráči Stanić a Stamenković mali Brankár Hercegovca rýchlejší: Vladimír Lukáč chytil loptu pred Sinišom Petejom

Sedemkrát trafil: kapitán Mladosti Pavel Ožvát a obranca Crvenky

smolu, lebo sa vážnejšie zranili, a preto veľkú časť súťaže nehrali, kým spoľahlivý obranca Darko Babiak musel ísť za školskými povinnosťami na Slovensko. Petrovčania si okrem z Pačira priniesli plný zisk aj zo Sombora (1 : 3) a z Vrbasu (1 : 3). Doma deklasovali Vojvodinu Tovariševo (7

Lopta bola vonku: Igor Kaňa (Mladosť) a Zoran Terzin (Obilić)

Šproch, Stojaković, Kaňa a Đaković majú na konte o zápas menej, Beronja a Zorić hrali pätnásťkrát, Kavčić a Ivetić vybehli na trávnik štrnásť ráz, nasledujú Fábry (13 zápasov), Stojisavljević (12), Petej a Brajković (11), Plavšić (9), Stanić (7), Babiak (4), Stamenković, Đokić, Zagorčić a Mrđan hrali trikrát,

www.hl.rs

Najmladší diváci petrovskej Mladosti sedia nad hlavami náhradníkov apatinskej Mladosti

Informačno-politický týždenník

: 0), Crvenku (6 : 0) a Obilić (6 : 0). Najsladšia však bola tesná výhra 1 : 0, keď Mladosť po dlhšom čase v opravdivom derby porazila susedovcov, ČSK Pivara z Čelareva. Škoda, že Mladosť stratila body na hosťovaniach s čelným tímom Vojvodiny v B. Gradišti, Bajši, Odžakoch a dokonca aj v Turiji. Najslabší výkon Mladosť podala v Tavankute, kde tiež stratila tri body. Na jar Mladosť bude mať o jeden zápas viac na hosťovaní. No treba vedieť, že najlepšie mužstvá: jesenný majster Vojvodina, Bajša, Tekstilac, Mladost (T) aj Tavankut prichádzajú do Vrbary. Bolo by veľmi dobre, keby sa splnilo želanie petrovských fanúšikov: doma vyhrať... Snímky: J. Pucovský

1. Vojvodina (BG) 2. Bajša 3. Tekstilac 4. Mladosť (P) 5. Mladost (T) 6. Mladost (A) 7. Tavankut 8. Hercegovac 9. Krila Krajine 10. ČSK Pivara 11. Bačka 12. Radnički 13. Njegoš 14. Srbobran 15. Vrbas 16. Crvenka 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

12 11 10 10 10 7 7 6 6 6 6 6 5 4 4 4 4 1

2 5 5 2 2 9 5 5 4 4 4 3 3 5 3 3 1 3

3 1 2 5 5 1 5 6 7 7 7 8 9 8 10 10 12 13

40 : 10 38 : 12 34 : 14 41 : 16 36 : 21 30 : 16 22 : 16 25 : 21 25 : 26 22 : 23 26 : 29 21 : 31 22 : 35 23 : 28 19 : 39 19 : 42 27 : 55 10 : 46

38 38 35 32 32 30 26 23 22 22 22 21 18 17 15 15 13 6

• ŠPORT •

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018