V Deň vetra symbolicky odovzdané povolenie na výstavbu Veterného parku Pupin

DO ROKU 2023 NOVÝ VETERNÝ PARK V OBCI KOVAČICA V Deň vetra symbolicky odovzdané povolenie na výstavbu Veterného parku Pupin

Olinka Glóziková-Jonášová

V utorok 15. júna, práve na Svetový deň vetra, kompánia Enlight K2 Wind dostala stavebné povolenie na výstavbu Veterného parku Pupin v Obci Kovačica v rámci už jestvujúceho komplexu Veterného parku Kovačica.

Na úvod si pozreli videoprezentáciu o výstavbe nového Veterného parku Pupin: (zľava) Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, Miloš Colić, riaditeľ kompánie New Energy Solutions, a Ognjen Bjelić, pokrajinský tajomník pre energetiku, stavebníctvo a dopravu

Tentoraz bude veterný park vystavaný neďaleko dedinky Idvor. Idvor je rodným mestom srbského vedca Mihajla Idvorského Pupina, a preto sa nový veterný park pomenuje práve podľa jeho meno. V mene Pokrajinského sekretariátu pre energetiku, stavebníctvo a dopravu pokrajinský tajomník Ognjen Bjelić odovzdal stavebné povolenie Milošovi Colićovi, riaditeľovi New Energy Solutions, ktorá riadi Veterný park Kovačica. Na

Pozreli si aj tzv. kontrolnú izbu

slávnostnom odovzdávaní stavebného povolenia sa zúčastnil aj Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica.

Na úvod si menovaní pozreli krátku videoprezentáciu o Veternom parku Kovačica, ale aj o Veternom parku Pupin, ktorého výstavba by mala štartovať už začiatkom budúceho roka.

Podľa stavebného povolenia v rámci nového elektroenergetického objektu plánovaná je výstavba 16 veterných generátorov najmodernejšej technológie celkovej sily 95,5 megawattu. Výstavba Veterného parku Pupin by podľa plánu mala byť ukončená v druhej polovici roku 2023.

Pokrajinský tajomník pre energetiku, stavebníctvo a dopravu Ognjen Bjelić vo svojom príhovore zdôraznil, že za uplynulých 5 rokov na území AP Vojvodiny je investovaných 700 miliónov eur na výstavbu siedmich veterných parkov sily 398 megawattov. Podotkol tiež: „Pokrajinský sekretariát pre energetiku podporuje domácich a zahraničných investorov, ktorí prejavili záujem o vkladanie do veterných parkov. Schválenie nového Zákona o obnoviteľných zdrojoch energie je jasným signálom, že sú investori v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vítaní, a poukazuje na smer, ktorým sa uberá energetická politika Srbska.“ Okrem iného Bjelić prízvukoval, že bude príslušný sekretariát aj naďalej, v rámci zákonných predpisov a lehôt, vychádzať v ústrety investorom, ktorí prejavili záujem rozvíjať projekty, akým je napríklad v stanovenej lehote. Okrem iného vyzdvihol: „Pozeráme sa do budúcnosti zeleného Srbska a malými krokmi začíname spĺňať predpoklady odborníkov, že sa do roku 2040 až 40 percent celkovej energie bude vyrábať prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie. My v tom vidíme svoje miesto. Budeme sa snažiť prispieť k tomu zo súkromného sektora a budeme sa aktívne podieľať na dosiahnutí cieľa – zeleného Srbska,“ podotkol.

Na záver si obzreli Veterný park Kovačica.

Veterný park Kovačica, sily 104,5 megawattu, je druhým

Navštívili Veterný park Kovačica

tento v Kovačici.

Miloš Colić, riaditeľ kompánie New Energy Solutions, ktorá riadi Veterný park Kovačica, povedal, že је spolupráca s rezortným pokrajinským sekretariátom výborná, takže sú všetky povolenia na výstavbu úspešne vybavené, pritom aj podľa veľkosti v našej krajine a pozostáva z 38 turbín značky General Electric, vyrába elektrickú energiu pre 68-tisíc domácností a prispieva k zníženiu oxidu uhličitého o 250-tisíc ton ročne. Na výstavbu tohto veterného parku sa minulo 189 miliónov eur.

Týždeň

KOVAČICA Dom zdravia Kovačica má nový ultrazvuk

Olinka Glóziková-Jonášová

Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo v čele s prof. Dr. Zoranom Gojkovićom, podpredsedom pokrajinskej vlády a pokrajinským tajomníkom pre zdravotníctvo, daroval Domu zdravia v Kovačici nový ultrazvuk približnej hodnoty 5 miliónov dinárov, informoval Predrag Vinković, riaditeľ DZ v Kovačici. „Je to iba pokračovanie dobrej viacročnej spolupráce medzi Domom zdravia v Kovačici, Pokrajinským sekretariátom pre zdravotníctvo a Republikovým fondom pre zdravotné poistenie,“ podotkol.

Súčasne vybavený ultrazvuk je umiestnený na Oddelení rádiológie a už je k dispozícii pacientom, teda vyšetrenia pacientov sa na ňom už konajú. To, čo tento ultrazvuk má, v porovnaní s predošlým, je kardiologická sonda. Zadovažovanie jednotlivých zdravotníckych

Dom zdravia Kovačica má nový ultrazvuk

aparátov či pomôcok, akým je napríklad aj tento ultrazvuk, vedenie kovačického DZ považuje za veľmi dôležité, lebo tým sa prispieva k zlepšeniu služieb, ale aj k rýchlejšej diagnostike jednotlivých ochorení. Podľa slov riaditeľa tento druh ultrazvuku okrem DZ Kovačica majú zatiaľ Klinické stredisko v Belehrade a Všeobecná nemocnica v Pančeve, Oddelenie rádiológie. „Mimoriadna vďaka za dobrú, dlhoročnú a najmä úspešnú spoluprácu patrí aj Dragovi Terzićovi, riaditeľovi Republikového fondu pre zdravotné poistenie, liálky v Pančeve,“ uzavrel Vinković.

K SVETOVÉMU DŇU HUDBY Koncert na námestí Kovačice

O. Glóziková-Jonášová

Kovačickí a padinskí žiaci si v nedeľu 20. júna takmer trojhodinovým koncertom pripomenuli Svetový deň hudby. Kovačickým námestím sa niesli tóny z hudobných nástrojov mladých, nádejných hudobníkov v spoločnej organizácii Domu kultúry 3. októbra a ZŠ Mladých pokolení v Kovačici.

V rámci koncertu vystúpili žiaci hudobných škôl Josifa Marinković a v Zreňanine a Jovana Banđura v Pančeve, žiaci – hudobníci, ktorých pripravovali Pavel Tomáš ml., Pavel Tomáš st. z Kovačice a Mariana Marčeková z Padiny.

Prítomní sa mohli kochať v kráse rezkých tancov členov Folklórneho súboru pôsobiaceho pri Dome kultúry pod

Dievčenská spevácka skupina Žiacky orchester

vedením Željka Sucháneka, v speve dievčenskej speváckej skupiny pod vedením Pavla Tomáša ml., ako aj v prednese žiackeho orchestra pod vedením Pavla Tomáša st. Repertoár nedeľného koncertu bol bohatý: od klasickej, ľudovej či populárnej hudby po rockovú. Idea oslavovať Svetový deň hudby sa zrodila vo Francúzsku, má za cieľ propagáciu hudobného umenia, ako aj umožniť amatérom predstaviť svoje umenie verejnosti a poukázať na rôznorodosť štýlov. Sviatok hudby si pripomíname 21. júna. Niektoré krajiny ho oslavujú až niekoľko dní. V Kovačici si tento sviatok po prvýkrát pripomenuli pred dvomi rokmi. Organizátori dúfajú, že sa stane tradičným. Foto: z archívu ZŠ Mladých pokolení

Ľudia a udalosti

ZHROMAŽDENIE AP VOJVODINY Schválili opravný rozpočet na rok 2021

Danuška Berediová-Banovićová

Na ôsmom zasadnutí Zhromaždenia AP Vojvodiny, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 17. júna, pokrajinskí poslanci schválili revíziu rozpočtu na rok 2021. V pokrajinskom rozpočte bude o 2,3 miliardy dinárov viac, čiže úhrnne 77,5 miliardy dinárov.

Najväčšia časť prostriedkov z uvedených 2,3 miliardy dinárov bude využitá na kapitálové vklady, vlastne ukončenie objektu Kamenica 3 s PET strediskom, potom na ukončenie lokálnej cesty s regionálnym významom

Stapar – Sivac, ako aj na upravenie starého jadra Sriemskych Karloviec. Menšia časť vo výške 600 miliónov dinárov bude usmernená do rozpočtovej rezervy. Poslanci schválili aj rozhodnutie o plnení rozpočtu za rok 2020, o ktorom predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović povedal, že bolo kvalitné, na V pokrajinskom rozpočte bude o 2,3 základe toho, že už tri miliardy dinárov viac, čiže úhrnne 77,5 roky zaradom správa miliardy dinárov Štátnej revíznej inšti-

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

túcie bola pozitívna.

V pokračovaní zasadnutia bolo prijaté rozhodnutie zhromaždenia o priestorovom rozvrhu verejných stredných škôl na území AP Vojvodiny.

Poslanci zvažovali a schválili správu o práci a finančnom obchode Fondu pre utečencov, vysídlené osoby a spoluprácu so Srbmi v regióne za rok 2020.

Na tomto zasadnutí boli zvážené a schválené aj správy o obchodovaní fondu Európske záležitosti Autonómnej pokrajiny Vojvodiny za roky 2019 a 2020.

V cudzom oku vidia smietku a vo svojom brvno nepostrehnú

Anna Horvátová

Sám začiatok zasadnutia Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v piatok 18. júna v popoludňajších hodinách nasvedčoval mierny priebeh. Aspoň sa tak zdalo po druhý bod, pokým sa na rokovací program nedostali financie či prvý opravný rozpočet na rok 2021. Predtým niekoľko dní bol rokovací program 11. zasadnutia ZO Báčsky Petrovec rozšírený o dva body, ktoré sa dodali pri konci; počet bodov bol úhrnne 13.

Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia 25 prítomných výborníkov pristúpilo k pracovnému rokovaniu, začnúc s prvým bodom posúdenia návrhu a vynesenia uznesenia o konsolidovanom účtovnom závere rozpočtu Obce Báčsky Petrovec za rok 2020. Druhý bod – posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o prvom opravnom rozpočte na bežný rok vyvolal búrlivú rozpravu, pričom opozičný výborník nevyberal slová, ktorými poukáže na nesprávnosť konania vládnucej väčšiny. Na konto jeho rozjímania na nepravidelnosti v pôsobení obecného vedenia spred niekoľko rokov dozadu poukázal zástupca predsedníčky obce Srđan Simić, tiež výborníčka Dragica Pejkovićová, čo už vôbec nezodpovedalo opozícii. Ale na bezprávne zrážanie samozdanenia predsa nemožno neodreagovať, i keď to akoby nebola pravda, lebo opozícia v cudzom oku vidí smietku a vo vlastnom ani brvno. Dokonca ak sa nič nedeje, nie je dobre, v opačnom, ak sa niečo podniká, zdá sa, že je ešte horšie, lebo aj výstavba klziska narazila na nepochopenie a hundranie opozičníkov.

Po niekoľkominútovej prestávke body schvaľovali rýchlo, a to: posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o kúpe osobitných častí budovy na katastrálnej parcele 569/4, k. o. Kulpín, posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o odvolaní člena komisie pre uskutočnenie súbehu na voľbu riaditeľov verejných podnikov, ktorých zakladateľom je obec, posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o vymenovaní člena komisie pre uskutočnenie súbehu na voľbu riaditeľov verejných podnikov, ktorých zakladateľom je obec. Piaty bod priniesol posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o odvolaní člena Správnej rady Turistickej organizácie a následne aj vymenovanie nového člena. V ďalších bodoch sa odvolávali, a potom vymenúvali členovia školských výborov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom a Základnej školy Jána Čajaka v B. Petrovci. Ôsmy bod bol venovaný posúdeniu návrhu a vyneseniu záveru o návrhu na zmenu rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva,

Na Zhromaždení obce B. Petrovec sa hlasovalo väčšinou za schválenie bodov

ktorým bola utvorená komisia pre vedenie postupu a vynesenie rozhodnutí na žiadosti o vrátenie pozemkov. Posúdenie správy o práci predsedníčky obce a obecnej správy predchádzali posledným bodom posúdenia návrhu a vynesenia rozhodnutia o odvolaní člena školského výboru a voľby nového člena ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch, ako i posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o odvolaní úr. riaditeľa Turistickej organizácie Nebojšu Marušića a jeho opätovnej voľbe na funkciu riaditeľa.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD Pokračuje sa v rozvoji mesta: Nový Sad dostane štvrtý most

Danuška Berediová-Banovićová

Hlavným bodom 16. zasadnutia Zhromaždenia Mesta Nový Sad bola výstavba štvrtého mosta v Novom Sade. Návrh plánu generálnej regulácie mosta v predĺžení Bulvára Európy podporili všetci výborníci okrem výborníkov DSS, ktorí boli zdržaní. Zasadnutie sa uskutočnilo v piatok 18. júna vo veľkej sále Zhromaždenia AP Vojvodiny.

Milan Đurić, zástupca primátora Mesta Nový Sad, pred zasadnutím médiám povedal, že sa na rokovacom programe piatkového zasadnutia nachádzajú niektoré body, ktoré sú významné pre ďalší rozvoj Nového Sadu. Ako jeden z najdôležitejších strategických bodov pre mesto uviedol prijatie plánovacieho dokumentu, ktorý umožní výstavbu mosta v predĺžení Bulvára Európy s prístupovými cestami, vlastne realizáciu projektu, ktorý je uznaný ako projekt s nacionálnym významom. Vyhlásil tiež, že je poloha nového mosta v súlade s platným priestorovým plánom, ako aj so všetkými doterajšími generálnymi urbanistickými plánmi ešte od roku 1951, keď idea o výstavbe tohto mosta aj vznikla. „Most bude vystavaný v predĺžení Bulvára Európy, cez Rybársky ostrov, smerom k sriemskej strane, čiže Sriemskej Kamenici. Spojí Nový Sad so sriemskou stranou, ako aj s medzinárodnou cestou E-75 a budúcim Fruškohorským koridorom. Na tomto projekte sa aktívne a zrýchlene pracuje s čínskymi partnermi. Generálny projekt je už ukončený a Republiková revízna komisia vyjadrila pozitívnu mienku. Celková dĺžka mosta, spolu s nájazdovými rampami, bude 2,4 km a priečny profil mosta budú tvoriť dve vozovky s dvomi jazdnými pruhmi, obojstrannými pruhmi pre chodcov a cyklopruhmi,“ vysvetlil Đurić.

Ako druhý významný bod Đurić uviedol rozhodnutie, ktorým sa predáva viac ako 126-tisíc m2 v pracovnej zóne Sever 4 pre potreby realizácie investície japonského giganta Nidec. Dôležitým bodom rokovacieho programu bolo aj nadobúdanie nehnuteľností vo verejnom vlastníctve Srbska výstavbou verejného objektu so zvláštnym významom pre Mesto Nový Sad,

Návrh plánu generálnej regulácie mosta v predĺžení Bulvára Európy bol schválený väčšinou hlasov

a to je Botanická záhrada, ktorá sa bude nachádzať v predmestí Petrovaradínskej pevnosti. Đurić vyhlásil, že sa bude rozprestierať na rozlohe 4,2 hektára.

Milan Đurić, zástupca primátora Mesta Nový Sad

NOVÁ RADA MS KYSÁČ. Po voľbách do Miestneho spoločenstva Kysáč nasledovalo založenie Rady Miestneho spoločenstva. Utvorená je nová Rada MS Kysáč. Za predsedu je zvolený Ján Vozár a za podpredsedu Dejan Predojević. Spolu s ostatnými členmi v štvorročnom mandáte budú pokračovať s programom, ktorý by mal zrýchliť rozvoj Kysáča. Pre celú dedinu sú naplánované nové projekty. Na prvom mieste je výstavba kanalizačnej siete a urbanistická koncepcia priestorového usporiadania.

mo

Foto: z archívu MS Kysáč

ÔSME ZASADNUTIE KOVAČICKÉHO PARLAMENTU Všetky body jednohlasne schválili

Olinka Glóziková-Jonášová

Vutorok 15. júna vo veľkej zasadačke obecnej správy v Kovačici sa uskutočnilo ôsme zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica za prítomnosti 21 výborníkov, pokým 8 výborníkov sa zasadnutia nezúčastnilo. Zasadnutie viedol Stelian Balan, zástupca predsedu ZO Kovačica. Pred výborníkmi boli štyri rokovacie body a všetky boli jednohlasne schválené.

Pri prvom bode bolo schválené rozhodnutie o záverečnom účte rozpočtu Obce Kovačica za rok 2020, o ktorom sa zmienila Alžbeta Marková, vedúca Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu.

V druhom bode schválili návrh rozhodnutia o založení Komisie pre komasáciu v katastrálnej obci Debeljača. Tretí bod sa týkal schválenia návrhu rozhodnutia o vymenovaní členov Rady pre kultúru, vzdelávanie, mládež, šport a spoločenské činnosti. V poslednom, štvrtom bode schválili správu o uskladnení plánovaných a realizovaných aktivít z programu práce (za obdobie od 1. 1. 2021 do 31. 3. 2021) verejných podnikov a iných organizácií, na ktoré sa vzťahuje Zákon o verejných podnikoch a ktorých zakladateľom je ZO Kovačica.

O záverečnom účte rozpočtu Obce Kovačica za rok 2020 hovorila Alžbeta Marková, vedúca Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu

ZO ZHROMAŽDENIA VYNIKAJÚCE ŽENY NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN Zviditeľniť a posilniť ich

Danuška Berediová-Banovićová

Aby upútal pozornosť na umelecké, intelektuálne, vedecké, prekladateľské, osvetové a pedagogické aktivity žien, pokrajinský ombudsman vo štvrtok 17. júna usporiadal zhromaždenie pod názvom Vynikajúce ženy národnostných menšín.

Prítomných privítali zástupcovia pokrajinského ombudsmana pre rodovú rovnosť Snežana Kneževićová a pre ochranu národnostných menšín János Orosz. Kneževićová povedala, že tento a podobné zhromaždenia majú za cieľ zviditeľniť ženy a posilniť ich na ceste rodovej rovnosti a prekonávania stereotypov. Zdôraznila tiež, že ženy v našej spoločnosti ešte stále idú ťažšou cestou k úspechu, že je cesta k úspechu žien zo spoločenstiev národnostných menšín namáhavejšia a že je preto potrebné ich úspech zvlášť zvýrazniť. Orosz povedal, že cieľom pokrajinského ombudsmana je to, aby pripomenul a upútal pozornosť na niektoré ženy z týchto priestorov, ktoré zanechali svoje stopy, ktorých dielo prispelo k propagovaniu kultúry, zachovaniu identity, afirmácii a rozpoznávaniu jedného spoločenstva, a zároveň predstavuje aj integratívny faktor a je dobrým príkladom a podnetom iným ženám, aby kráčali tou cestou.

Na tomto zhromaždení bolo predstavených sedem žien zo šiestich národnostných menšín. O práci literátky Marije Đorđevićovej-Malagurskej a diele sochárky Any Bešlićovej hovorila Dr. Suzana Kujundžićová-Ostojićová, predsedníčka Národnostnej rady bunevskej národnostnej menšiny. Edvina Erdediová z Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny predstavila život a prácu herečky Ibi Romhányi. Slađana Teodorovićová z Národnostnej rady rómskej národnostnej menšiny predstavila prácu profesorky Dr. Marije Aleksandro-

Predstavili sedem žien zo šiestich národnostných menšín

vićovej. O Irene Kolesarovej, rusínskej divadelnej a filmovej herečke, hovorila Irina Hardi Kovačevićová. V mene Národnostnej rady rumunskej národnostnej menšiny Dr. Tatjana Petrika predstavila dielo Dr. Rodiky Petku, špecialistky medicíny.

Profesorka na Filozofickej fakulte Anna Makišová hovorila o práci vynikajúcej slovenskej lingvistky, prekladateľky, esejistky a pedagogičky prof. Dr. Márie Myjavcovej.

Profesorka Anna Makišová hovorila o práci prof. Dr. Márie Myjavcovej

NEZABÚDAJÚ NA SVOJE TRADÍCIE Báčskopalanskí Slováci váľali máj

Danica Vŕbová

Tradície, obyčaje a jazyk sú niečo, čo rozlišuje všetky národy. Na svoj pôvod a na tie slovenské tradície našťastie nezabúdajú ani Slováci z Báčskej

Momentka váľania mája

Palanky zoskupení pri tamojšom Miestnom odbore Matice slovenskej.

Táto hŕstka ľudí v čele s predsedníčkou Drahoslavou Čiefovou usilovne chráni pred zánikom slovenskú identitu v tomto mestskom prostredí, a tak sa pútavými podujatiami a programami snaží prilákať Slovákov, ktorí sú roztrúsení po celom meste.

Jedno z takých podujatí prebiehalo práve v nedeľu 20. júna, keď sa v Slovenskom dome v Báčskej

Palanke rozozvučal spev a tanec. Bolo to pri príležitosti váľania mája, zvyku, ktorý v Palanke úspešne zachovávajú a uskutočňujú.

Samotná udalosť bola otvorená spevom a tancom hostí z Pivnice, a to Folklórneho súboru V pivnickom poli

Slovenského kultúrno-ume-

Pivnickí folkloristi s organizátorkou podujatia Drahoslavou Čiefovou

leckého spolku Pivnica. Pre stále platné opatrenia vystúpili iba štyri páry tohto spolku, predvádzajúc choreografiu autora Janka Merníka Mám ja koňa Faku, s harmonikovým sprievodom Vladka Valentíka-Gonza. Tanečníci vystúpili na oduševnenie obecenstva, ktoré sa k nim postupne pridávalo pri ľubovoľnom tanci. Také roztancované ovzdušie pretrvávalo, až kým nenastala chvíľa váľania májového dreva. Vtedy zábava svoje pokračovanie dostala v sieni Slovenského domu, keď sa prítomným hosťom prihovorila predsedníčka MOMS Báčska Palanka Drahoslava Čiefová primeranými slovami. Nasledovala chutná večera a tanečná veselica pri skupine Kardio band.

Foto: Josip Švec

DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK KYSÁČ Prípravy na žatvu

Miroslava Ožvátová

Čoskoro žatva bude v plnom prúde. Počas obdobia žatevných prác a uskladňovania úrody hasiči vždy upozorňujú na zvýšené riziko požiarov. V sobotu 19. júna kysáčski hasiči mali aktivity počas celého dňa, o ktorých informoval veliteľ Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč Michal-

Obdobie pohotovosti je tu

-Milan Urban: „Letné mesiace a obdobie žatvy je obdobie našej pohotovosti. Keďže počas žatvy hrozia požiare, mali sme prípravy pred žatvou. V sobotu ráno začala prehliadka hasičských prístrojov, traktorov, kombajnov a iných strojov, ktoré pôjdu do žatvy. Vykonali sme i servis hasiacich prístrojov. Tie akcie prebiehali ráno a pracovali dva tímy. Popoludní sa dvadsiati príslušníci nášho spolku zúčastnili v pracovnej akcii upratovania Hasičského domu. Kosili sme trávu, zbavili sme sa odpadu, chystali hasičské kamióny a iné prístroje, ktoré nám budú potrebné na toto obdobie žatvy, tiež sme sa dohovárali, aké zmeny budeme mať.“

Urban nám povedal, že v ich spolku mali aj návštevu. „Prišli k nám dvaja podporujúci členovia – Slavko Matić, kultúrny pracovník a frontman skupiny Zbogom Brus Li, a Milan Kozomara, riaditeľ Boxerského klubu Vojvodina Nový Sad. Veľmi nás potešilo, že máme takých podporujúcich členov, ktorí si vážia naše úsilie a rozpoznávajú humanitárne dielo. So Slavkom Matićom sme urobili aj krátke reklamné video. Matić povolal všetkých, aby podporili hasičstvo a aby dali pozor, keď ide o vypaľovanie. Video

Slavko Matić a veliteľ DHS Michal-Milan Urban

bolo aj pozvaním na prehliadku dobrovoľných hasičských spolkov Srbska, ktorá sa uskutoční 27. júna na Námestí slobody v Novom Sade,“ uzavrel Michal-Milan.

Po pracovných aktivitách hasiči sa uvoľnili pri chutnom guláši.

Foto: z archívu Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč

Dvanásty ročník súťaže o cestnej premávke čo vieš o doprave?

Olinka Glóziková-Jonášová

Naši najmladší spoluobčania sú rovnoprávnymi účastníkmi v doprave. To, nakoľko je dôležitá a nevyhnutná ich edukácia o bezpečnosti v doprave, si uvedomuje rezortné ministerstvo, ktoré do vychovávateľského programu zakomponovalo oblasť, ktorá sa venuje bezpečnosti v cestnej premávke. Uvedomuje si to aj vedenie lokálnej samosprávy, resp. Rada pre bezpečnosť v doprave v čele s predsedom Stevanom Lazičkým a jeho zástupkyňou Marijanou Melišovou.

Predškoláci z územia Kovačickej obce si získané vedomosti z tejto oblasti overili v piatok 11. júna v súťaži Čo vieš o doprave?.

Spomenutá súťaž za účasti všetkých pobočiek PU Kolibri, pôsobiacich na území Obce Ko-

vačica, sa konala po dvanástykrát a vedomosti o pravidlách a základoch cestnej premávky si deti overili aj teoreticky, aj prakticky.

Teoretická časť súťaže

Teoretická časť, za účasti 4 kandidátov, obsahovala otázky, ale aj skladanie puzzle, doplňovačky, rozpoznávanie dopravných znakov a riešenie križovatiek, kým v praktickej časti jeden predstaviteľ z každej

Škôlkari PU Kolibri, pobočka v Padine, boli najlepší

skupiny, súhrnne zo siedmich, vozil bicykel na polygóne s prekážkami a dopravnými znakmi, podľa ktorých mal ukázať, ako sa má správať v doprave.

Praktická časť súťaže

Ich výkon hodnotila komisia v zložení: Stevan Lazički, Snežana Milićová a Damir Jevremović. Na záver súťaže vyznelo, že deti dobre poznajú oblasť bezpečnej dopravy a najlepšie to dokázali škôlkari pobočky v Padine, ktorí obsadili prvé miesto. Druhé miesto pripadlo škôlkarom z Kovačice a tretie škôlkarom z Idvora. Tí najlepší boli i odmenení. Škôlkari, ktorí obsadili prvé miesto, dostali prilby, druhí dostali kolenné a lakťové chrániče a tretí set svetiel na bicykel, kým Druhé miesto obsadili škôlkari PU z Ko vačice - fluorescenčné vesty a diplomy za účasť dostali všetci účastníci súťaže, úhrnne 28 detí. „Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica pri tejto príležitosti odovzdala aj primeraný darček v podobe polygónu s pravidlami cestnej premávky pre budúcich škôlkarov, ale aj žiakov základných škôl. Polygón je iba doplnok primeraným pomôckam, ktoré PU Kolibri už má a používa pri teoretickom a najmä praktickom výcviku škôlkarov. Polygón zabezpečila Agentúra pre bezpečnosť v doprave Republiky Srbsko z prostriedkov získaných z pokút,“ povedala Nataša Kostićová, zástupkyňa riaditeľky PU Kolibri v Kovačici, a dodala: „Polygón je veľkých rozmerov, tak zatiaľ iba uvažujeme o jeho umiestnení. Pravdepodobne bude mať miesto pred budovou Obce Kovačica, teda na plató, aby bol k dispozícii všetkým deťom z obce,“ uzavrela Kostićová.

V predchádzajúcich rokoch, čiže pred pandémiou, sa konala rovnomenná súťaž aj pre žiakov základných škôl. Tá však už druhý rok vystala, ale podľa slov Snežany Milićovej, zamestnankyne Rady pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica a iniciátorky usporiadania tejto súťaže v Kovačickej obci, obecná súťaž pre žiakov základných škôl sa uskutoční pravdepodobne na jeseň. Ďalšie stupne súťaže, ktoré organizuje Auto-moto zväz Srbska, v tomto roku nebudú uskutočnené pre pandémiu. Foto: z archívu PU Kolibri

STRETNUTIE DETÍ Z NOVÉHO SADU A KULPÍNA V očarujúcom ovzduší kulpínskeho múzea

Katarína Gažová

Muzeálny komplex v Kulpíne bol v sobotu 19. júna vhodným priestorom na kamarátenie detí z Nového Sadu a Kulpína. Hostia z Nového Sadu boli deti a ich vedúce zo združenia Kreativna radionica Maštalica. V Kulpíne ich privítali ratolesti z Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen s vedúcim Zoroslavom Zimom, ako aj členky Spolku kulpínskych žien. V parku pred miestnosťami kulpínskych spolkárok hostia z Nového Sadu pripravili páčivú minivýstavu pomenovanú Z Nového Sadu s láskou. V chládku stromov muzeálneho parku sedelo obecenstvo sledujúce spoločný program detí z Kulpína a Nového Sadu.

Program moderoval Zoran Mitić z Kulpína. Na úvod prečítal text o bohatých dejinách Kulpína a o živote samotnej dediny. Potom sa predstavili hostia z Nového Sadu zo združenia Maštalica. Sympatické deti recitovali verše Jovana Jovanovića-Zmaja, s ktorými, ako vysvetlili ich vedúce, vyrastali generácie novosadských ratolestí. Potom po recitáciách spoločne zatancovali a zaspievali detské pesničky. Z domácich sa recitáciou básne Stolček, prestri sa najprv predstavil tretiak Milan Majera. Sestry Anastasija a

Moderátor programu Zoran Mitić Simona Regodićové z Nového Sadu zaspievali dve piesne: Crven cvete a Sudbo moja. Báseň O vtáčikovi chocholáčikovi zarecitovala piatačka Mia Majerová. Text Boška Ivkova Reč na počet-

Po slovensky recitovala Mia Majerová ku predniesol Zoran Mitić, žiak záverečného ôsmeho ročníka kulpínskej základnej školy. Na záver spoločného programu detí z Nového Sadu a Kulpína vystúpila detská folklórna

Veselý tanec Tancuj, tancuj... detí z KUS Zvolen

skupina KUS Zvolen, ktorá v slovenských ľudových krojoch zatancovala slovenský ľudový tanec Tancuj, tancuj... Po vystúpení sa k nim pripojili aj kamaráti z Nového Sadu, ktorí sa tiež chceli naučiť tento páčivý tanec.

Hostia z Nového Sadu a domáci hostitelia potom šli na obchôdzku Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Nakoniec mali na nádvorí múzea spoločnú dielňu, počas ktorej skrášľovali medovníčky, ktoré im priniesli kamaráti z Nového Sadu. Ako darček každý účastník programu z Kulpína dostal od hostí skrášlené medovníkové srdce.

Ako nám povedali vedúce združenia Maštalica, do Kulpína prišli vďaka známosti a spolupráci s Jarmilou Dovičinovou. Tak sa v Kulpíne spoločne stretli deti slovenskej a srbskej národnosti, kamarátili sa, hrali spolu a učili sa uctievať nielen svoje zvyky a obyčaje, ale aj iné, čo je chvályhodné v dnešných časoch. Vtom im neprekážali ani jazykové rozdiely, ba naopak, našli si spoločný jazyk vďaka detskej úprimnosti a spontánnosti. Hosťom z Nového Sadu sa zvlášť páčili kulpínske ľudové kroje, ktoré im priblížili deti z KUS Zvolen, ako aj slovenské ľudové tance a spevy. S areálom kulpínskeho múzea boli tiež oduševnení.

Deti z Nového Sadu predniesli verše Jovana Jovanovića-Zmaja Srbské piesne predniesli Anastasija a Simona Regodićové z Nového Sadu Spoločne si zatancovali novosadské a kulpínske deti

Z MINULOSTI HAJDUŠICE (2) Zakúpenie pustatiny Pirindža

Pripravil: Vladimír Hudec

„Keďže je poloha zakúpenej zeme nízka a častým povodniam vystavená, boli obavy, že orať a siať budeme málokedy, ale aj žať a aj paša nejeden rok pod vodu sa dostane. K odstráneniu týchto možných nehôd bolo nevyhnutne potrebné našu Pirindžu krížom-krážom skanalizovať s hlavnou priekopou tiahnucou sa od neuzinskej cesty až po Begu (M. Teréziin prieplav) a pod násypom, ktorý oddeľuje Pirindžu od Begy, primeraný žľab umiestiť. Toto sme uskutočnili r. 1891 s nákladom 1217 zlatých.

Neskoršie, keď v našom južno-východnom torontálskom kraji na všetky strany boli navŕtané artézske studne a len takouto vodou aj ľudia, aj statok, aj hyd svoj smäd hasili, a pritom sa dobre cítili – dali sme r. 1896 aj my na našej pustatine takúto studňu vyvŕtať a tam hneď aj cementový válov pripraviť, čo nás stálo, rátajúc do toho aj materiál a ručnú prácu, zl. 312,55.

Dielo nad očakávanie sa vydarilo: voda chladná a v celom okolí tá najchutnejšia a najzdravšia; prúd taký mocný, že by bol v stave aj menšie mlynské koleso hnať, a premenený na elektrické svetlo, všetky hajdušické ulice osvetliť.

Veľká to výhoda takáto studňa, a pre tunajší národ neoceniteľné dobrodenie, a kto ocení dľa zásluhy to pohodlie, ktoré ona poskytuje? Pastieri pri napájaní statku, tak ako to pri obyčajných studniach býva, ani najmenej sa nemusia potiť a namáhať. Voda sama tečie do válova a statok, kedy sa mu zachce, ide piť. Ľud pracujúci v poli ľahkým spôsobom tou najlepšou vodou sa zásobí. Cestovatelia bez všetkých ťažkostí sa občerstvia a aj kone napoja. Pre parné mlátidlá potrebná voda, ľahkým spôsobom sa opatrí a strojník nemusí tak často kotly od soľnej násady, ktorú obyčajná voda zapríčiní, čistiť. Boli roky, v ktorých pre suchotu a horúčavy takmer všetky kopané studne vyschli, nech v ten čas niet našej znamenitej naša muka, naša pamiatka!

Aby sme sa týmto obavám dľa možnosti vyhli a toľkoročnej práci korunu na hlavu položili, dňa 19. apríla k vybaveniu tejto vážnej a pálčivej záležitosti predsedníctvom zvolaný bol

To, že tu skôr bol pasienok, pripomína iba kus nespracovanej, čiže neprenajatej pôdy

Majiteľ jediného koňa v Hajdušici Mićo Kirić si občas zabehne na studňu po sviežu vodu

art. studne na Pirindži, ľud by bol v poli žízeň trpel, statok na pustatinách bol by schudol a pre parné mlátidlá zďaleka by boli museli vodu dodávať.

Pri takej a toľkej vode, možno, že časom aj kúpele, močidlá atď. na našej Pirindži zariadime.

V posledných rokoch tráva na našej pustatine tak zhustla a zbujnela, bez toho, aby bola siata bývala – že na jedno jutro bezpečne dve dojky mohli sme dať, a aj takto ešte veľká zásoba trávy ostarela a 5 – 6 jutár na seno mohlo byť skosených.

Aj to správcom konzorcia v hlave vŕtalo: ako budú naši potomkovia spoločný majetok spravovať, ako jednotlivci hospodáriť, či nebudú časom zas povodne alebo prisuché roky nastávať, či sa tuná osadený ľud nerozíde, a ešte aj vojenské tábory môžu sa v tunajšom kraji rozložiť. A potom čo? Rakúsko-uhorská banka svoje nedostane, dane atď. načas nebudú odvádzané, naši potomkovia s exekútormi môžu mať do činenia. Pekný náš majetok môže ľahko prísť na bubon, a potom tam naša radosť, užší výbor. Dňa 19. apríla 1903 vydržiavaný užší výbor konzorcia Wilhelma Schifflera a spol. uzavrel, aby na deň 3. mája 1903 bolo zvolané valné zhromaždenie a týmto cieľom odobrenia a prijatia nasledujúci návrh bol predložený: a) banková požiadavka má byt do 1. októbra 1903 vyplatená; b) keď sa toto stane, hore uvedená požiadavka má byť etablovaná; c) dipl. merník pán Overmars má byť na účet konzorcia honorárom jednej koruny z jutra, vymeraním a parcelovaním Pirindže poverený: d) každý zo spolumajiteľov má dostať zo svojho podielu 3/4 ako oráčinu a 1/4 ako lúku (pasienok); e) pasienok má byť od ostatného komplexu oddelený, v kuse jednom a predbežne za 6 rokov ako paša upotrebený; f) aj táto čiastka reality má byť na parcele podelená a na pláne označená, s tým ale poznamenaním majiteľ patričnej parcely, poť. tohto zákonný dedič, za šesť rokov nemá právo túto rozorať, poť. pre seba požadovať; g) dôchodkom, ktorý sa za pašu docieli, má byť toto zapravené: manipulácia a bežné výdavky, daň, ob. trovy, regul. príspevok atď., v dobrom stave udržiavať studňu, kanalizačné jarky, žľab atď., a ak sa po zapravení tohto čo zvýši, to sa vynaloží na založenie rezervného fondu, poť. podelí ako dividenda: h) po namierení rak. uh. banky, zväzok konzorciálny má prestať; i) keďže aj po vyzdvihnutí konzorcia nebudú celkom odstránené všelijaké spoločné záležitosti. Utvorí sa akoby nové družstvo a na spravovanie tohto nového družstva s predsedom na čele má byť širší a užší výbor vyvolený. Širší má pozostávať z 15 a užší zo 7 výborníkov; j) pri voľbách a uzavretiach v čas val. zhromaždenia jedno jutro

zastupuje jeden hlas; k) z lona užšieho výboru má byť vyvolený: predseda, kníhvedúci, pokladník (možno v jednej osobe) a šafár

Emil Kolényi, evanjelický kňaz a kronikár života v Hajdušici

pre pustatinu; l) predseda zastupuje družstvo vnútri a verejne; m) kto s vyplácaním zaostane, toho nový podiel bude dávaný do árendy; n) odteraz nesmie sa na pustatinu voziť a tam držať alebo tlačiť: obilie, slama, pleva, kukurica atď.; o) svine len tak sa majú na pustatinu vyháňať, ak týmto zaujatá plocha jutra aspoň 24 korún čistého bude prinášať; p) toto uzavretie v priebehu 6 rokov len tak môže byť zmenené, ak majitelia 210 jutár to odhlasujú.

Dňa 3. mája 1903 vydržiavané valné zhromaždenie hore uvedený návrh až do posledného punktu jednohlasne prijalo. Predloženú zápisnicu, ako aj na toto sa vzťahujúcu zmluvu podpísalo a za členov širšieho výboru týchto spolumajiteľov vyvolilo: 1. Emil Kolényi, 2. Peter Schiffler, 3. Filip Weber, 4. Filip Schurr, 5. Kristian Litzenberger, 6. Henrik Hoffmann, 7. Johann Hanzmann, 8. Ludwig Hetzel, 9. Adam Moháč, 10. Ján Molnár, 11. Peter Kurz, 12. Jozef Kurz, 13. Martin Suda, 14. Pavel Sirka a 15. Friedrich Sohl.

Vyššie pripomenutý merník, po dvojtýždňovom vymeriavaní, dňa 19. júna bol so svojou prácou hotový, pridajúc k dosavádnej oráčine ešte 95 jutár a 915 štvorcových siah a namerajúc pasienku 77 jutár a oddal k tomu správe krásne korektne vypracované plány. 77 jutár bude predbežne dosť pre našich asi 140 kusov kráv, ostatných 231 bude za krátky čas zmenených na role prvej triedy. Parcely vraj nerovné, od 1 do 31 jutár. Veľké to ale pre celú obec dobrodenie, že sme túto nemovitosť pred 19 rokmi

Pirindžianska studňa, ako ju Hajdušičania dodnes volajú, tečie nepretržite 125 rokov

zakúpili, a za tento čas s Božou pomocou jej hodnotu o 80-tisíc korún zdvihli!

Teraz v tomto ohľade len tú žiadosť v srdci prechovávam, aby do 1. októbra zmienená banka bola vyplatená, t. j. aby sa korún 14845.94 do mojich pokladn. rúk dostalo, a korunou bude ozdobené naše 19-ročné dejstvovanie.“

Nuž a pasienok menom Pirindža takto fungoval do konca druhej svetovej vojny. Po vojne bol zoštátnený, ale mnoho rokov aj naďalej slúžil na pasenie rožného dobytka. So začiatkom dávania do prenájmu štátnej pôdy veľké poľnohospodárske podniky, predovšetkým niekdajší Agroživ, si dali za právo pasienok preorať a siať obilniny mimo licitácie. Nuž a neskoršie je používanie tejto pôdy vtesnané do legálnych rámcov a dnes sa ako štátna pôda na licitácii prenajíma poľnohospodárom. Bývalí majitelia sa v procese reštitúcie nikdy nedožadovali jej prinavrátenia. Iba studňa a betónový válov sú tam, kde boli aj v roku 1896. Studňa za uplynulých 125 rokov prestala tiecť iba raz, keď ju traktormi poškodili traktoristi spoločenského podniku Hajdušica.

V KOVAČICKEJ OBCI 25 NOSITEĽOV VUKOVHO DIPLOMU. V budove obecnej správy v Kovačici 15. júna sa uskutočnila slávnosť udeľovania odmien najúspešnejším žiakom základných škôl z Obce Kovačica a žiakom Gymnázia Mihajla Pupina. Prítomných na úvod privítal predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík. Základné vzdelanie s výborným prospechom skončilo 22 žiakov, ktorí sú nositeľmi Vukovho diplomu, a spomedzi gymnazistov toto uznanie si zaslúžili traja žiaci. Žiakom generácie ZŠ Mladých pokolení v Kovačici je Mihailo Pešić a nositelia Vukovho diplomu sú: Duško Galát a Nađa Lakičinová. Nositeľkami Vukovho diplomu ZŠ maršala Tita v Padine sú: Anja Ušáková a Natália Sojaková, ktorá je aj žiačkou generácie. Žiačkou generácie medzi žiakmi tohtoročnej generácie maturantov Gymnázia Mihajla Pupina je Danijela Filipovićová, pokým nositeľmi Vukovho diplomu sú aj Jarmila Hriešiková a Marek Karkuš.

ogj