Päť stoviek gólov v sieti

PRVÉ DESAŤROČIE ČINNOSTI Päť stoviek gólov v sieti

Ján Bokor

Silné a úprimné nadŕžanie bolo počuť dva dni, ako aj krik detí, ktoré v povestnej doline behali a naháňali koženú. Už desiatykrát Padinčania na svojom peknom štadióne FK Dolina organizovali tradičný futbalový turnaj pre mladšie kategórie futbalistov. Jubilejný turnaj ukázal, že organizáciu svojich podujatí organizátori zvládajú bezchybne. Do organizácie sa aktívne zapájajú rodičia detí školy futbalu, ktorá pôsobí pri FK Dolina. Tak ako po minulé roky, pomoc rodičov nikdy nevystala. Aj teraz vysúkali rukávy a upravili klubové miestnosti a okolie. Usilovné matky nešetrili vodou a dezinfekčnými prostriedkami, aby hostí dočkali v čistých miestnostiach, tým viac, nakoľko je koronavírus ešte stále prítomný. Muži sa venovali najmä prácam okolo ihriska, ktorých bolo veľmi veľa, lebo sa na turnaj prihlásil rekordný počet družstiev. Zastalo sa na čísle 56 a kto sa dovtedy neprihlásil, nemohol účinkovať, lebo kapacita ihriska, ako i časový limit diktovali počty. Na jubilejnom turnaji účinkovali deti z Belehradu, Pančeva, Kačareva, Glogonja, Banátskeho Karlovca, Plandišta, Vršca, Mužlje, Uljmy, Kleku, Vojlovice, Kovačice, zo Zvečky, Starčeva, Zreňanina, ako i domáci Padinčania.

Najmladší futbalisti účinkujú na rôznych turnajoch, kde získavajú množstvo pohárov a medailí. Školu futbalu navštevujú deti od 7 do 14 rokov. Padinská ŠF Dolina počíta i do sto chlapcov a medzi nimi sa nájdu i dievčence, ktoré majú rovnoprávne súťažiť s chlapcami. Úbor, prepravu na zápasy a iné potreby zabezpečili rodičia. Väčšie podujatia, ako bolo toto, podporovali i početní sponzori.

Pre širší záujem a kamarátenie s futbalovými školami, ktorých je čoraz viac, Padinčania sa rozhodli organizovať turnaj, ktorý jednoducho pomenovali Padina kup. Od idey na založenie uplynulo desať rokov kontinuálneho organizovania turnaja, ktorý sa stal veľmi obľúbeným medzi nádejnými futbalistami. Každoročne do Padiny prichádza viac družstiev z Banátu a zo širšieho okolia, ako i zo zahraničia. Na 10. jubilejnom turnaji, ktorý usporiadali 19. a 20. júna, súťažili mladí futbalisti narodení v rokoch: 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014. Podľa ročníkov boli rozdelení do 56 družstiev. Po silnej páľave na 6 zmenšených ihriskách deti predviedli peknú hru a zaujali divákov. Domáci sa snažili byť veľmi pohostinní. Od rána až do večera v Športovom stredisku Dolina vládla slávnostná nálada a bolo veľmi rušno.

V sobotu na ihriská vyšli malí futbalisti, a to presne 20 družstiev. Nakoniec najlepšie celky odmenili pohármi a medailami, ako i najlepších jednotlivcov.

V ročníku 2009 1. miesto obsadil Dinamo Pančevo, 2. miesto Proleter B. Karlovac a 3. miesto Glogonj. Sošku najlepšieho

Víťazné skupiny v generácii 2012 Odmeny zabezpečila Obec Kovačica Nevena Novakovićová, najlepšia brankárka v generácii 2010

brankára generácie získal Lazar Stojadinović (Dinamo Pančevo). Najlepším hráčom bol Andrej Bojković (Dinamo Pančevo) a najlepším strelcom Lazar Janković (Proleter B. Karlovac).

V ročníku 2011 1. miesto získal Mundijal – Pančevo, 2. miesto LEHEL Mužlja, 3. miesto Glogonj. Najlepší brankár generácie je Luka Janićijević (Mundijal Pančevo), najlepší hráč Aleksej Koso (LEHEL Mužlja) a najlepší strelec Uroš Vojtečki (Mundijal Pančevo).

V ročníku 2013 sa prvým miestom ovenčil FK Voju Gačića Pančevo, druhým Bečkerek Zreňanin a tretím LEHEL Mužlja. Brankár generácie je Strahinja Stojić (FK Voju Gačića), najlepší hráč Strahinja Vukadinović (FK

Voju Gačića Pančevo) a najlepší strelec je Krištof Kovač (LEHEL Mužlja). V nedeľu sa na turnaji zúčastnilo 36 družstiev, z ktorých odmeny získali: ročník 2012: 1. miesto Dinamo Pančevo, 2. miesto LEHEL Mužlja, 3. miesto Vojlovica – Stari Tamiš. Najlepší brankár bol Mateja Nikolić (Dinamo Pančevo), najlepší hráč Miroslav Hromčík (LEHEL Mužlja) a najlepší strelec Stefan Miroslav Hromčík, najlepší hráč v generácii Ivanovski (Dinamo 2012 Pančevo); ročník 2014: 1. miesto Lavovi Belehrad, 2. miesto Banat bull Zreňanin, 3. miesto Petlić Zreňanin. Najlepší brankár bol Andrija Despić (Lavovi Belehrad), najlepší hráč Petar Jelić (Lavovi BG) a najlepší strelec Aleksa Arsenac (Banat bull Zreňanin); ročník 2008: 1. miesto Mundijal Pančevo, 2. miesto FK Voju Gačića a 3. miesto OFK Klek Klek. Najlepší brankár bol Ivan Matić (FK Voju Gačića Pančevo), najlepší hráč Ognjen Radojčić (Mundijal Pančevo), najlepší strelec Strahinja Popov (Mundijal Pančevo); ročník 2010: 1. miesto FK Voju Gačića Pančevo, 2. miesto Banat bull Zreňanin a 3. miesto Proleter B. Karlovac. Najlepšia brankárka bola Nevena Novakovićová (FK Voju Gačića

ŠF Dolina, ročník 2008 Momentka zo zápasu najmladších

Pančevo), najlepší hráč Andrej Đurić (FK Voju Gačića Pančevo) a najlepší strelec Marko Bajić (Banat bull Zreňanin).

Odmeny pre najlepších zabezpečila Obec Kovačica a ostatné nezískali odmenu.

Z Kovačickej obce účinkovali iba Kovačičania, ktorí sa snažia oživiť prácu FK Slávia a vrátiť ju na správnu cestu.

Diváci na 6 ihriskách vide-

Matky sa starali o občerstvenie

potreby početní sponzori, bez ktorých by sa taký bohatý turnaj nemohol ani zrealizovať.

Pohostinná ŠF Dolina mala predstaviteľov vo všetkých ročníkoch, ale sa im nedarilo ako v minulosti, lebo tentoraz li úhrnne 56 družstiev, ktoré zohrali 133 zápasov a vsietili 512 gólov. Zápasy bez žiadnej poznámky viedli nádejní rozhodcovia z Pančeva, Kačareva, ako i aktívni hráči FK Dolina Padina.

ŠF Vojlovica, ročník 2012

ŤAŽKÉ OBDOBIE PAZOVSKEJ JEDNOTY Predsa sa zachránili

Matej Bzovský

Po skončení príliš napínavých futbalových majstrovstiev vo vojvodinskej skupine Srbskej ligy už dávnejšie málopočetní fanúšikovia Jednoty boli veľmi ustarostení, lebo konečná štrnásta pozícia v tabuľke so 49 bodmi nezabezpečovala záchranu. Muselo sa teda počkať na výsledok barážového, neistého stretnutia majstra ligy Mladosti GAT z Nového Sadu v súboji s Teleoptikom zo Zemuna, víťazom skupiny Belehrad. A tak im šancu na záchranu umožnili futbalisti z novosadského sídliska Bystrica, ktorí v odvetnom vzrušujúcom zápase na štadióne Zemunelo len horko-ťažko vyhrali 2 : 1, čo im umožnilo postup do Prvej ligy Srbska. Priaznivci Jednoty si konečne mohli vydýchnuť, čo predsa neprinieslo veľkú spokojnosť a priveľkú radosť, lebo si záchranu sami nemohli zabezpečiť v pravidelnom skončení tejto dosť silnej ligy, z ktorej malo zostúpiť až šesť mužstiev, no dozvedáme sa, že Stari grad z Báčskej Palanky podľa ešte neoficiálnej správy opúšťa túto ligu, čo by umožnilo záchranu aj subotickej Báčky 1901.

Po úspešnom skončení jesennej časti majstrovstiev boli náznaky, že sa umiestnenie v jarnom pokračovaní o stupienok – dva zvýši, čím by neboli ťažkosti so zostupom. Zrodilo sa však veľké sklamanie a rozčarovanie už po prvých siedmich jarných kolách, keď Jednota získala iba dva body a odrazu stroskotala na miesto ohrozené zostupom. Okyptené vedenie Jednoty sa v takejto zlej situácii rozhodlo meniť vedúceho odborného štábu Nenada Grozdića, bývalého štátneho reprezentanta, ktorý sa asi v tejto trénerskej úlohe nevynašiel. Vystriedal ho skúsený odborník Nenad Cerović z Nového Sadu, ktorý sa ihneď ocitol vo veľmi ťažkom položení. Dočkala ho zle zvolená zostava po odchode trénera Vadimira Livaju a viacero kvalitných hráčov z jesene. Nemal veľa na výber, kádrové zmeny sa nemohli urobiť, ale sa snažil zlepšiť, čo sa v danej situácii mohlo. Priniesol novú energiu, ale jeho tréningovému systému sa hráči ťažko prispôsobili. Nemal ani dostatočnú podporu užšieho vedenia klubu, okrem športového riaditeľa Michala Hrica, ktorý túto zodpovednú úlohu s oneskorením prebral.

Všetkým bolo jasné, že sa Jednota opiekla na vlastnom ohni. Urobili sa početné chyby, zvlášť v zabezpečení posíl, ktoré prišli z rôznych končín Srbska. Na ďalšie kroky boli zvedaví členovia správnej rady, ktorí sa prednedávnom konečne stretli v kompletnom zložení na neúradnej schôdzi, na ktorej sa dosť nesúvisle zaoberali ináč ťažkou situáciou v klube. Najľahšie bolo poďakovať sa trénerovi Cerovićovi, ktorý je najmenším vinníkom za kompletnú neprajnú situáciu po zimných prípravách a zlú selekciu hráčov, azda najhoršiu v bohatých dejinách klubu.

Dôležité kroky treba súrne podniknúť, najprv zabezpečiť nového vedúceho odborného štábu, a potom aj oveľa kvalitnejšie posily. Veľa práce

Početní nádejní futbalisti, ale bez dostatočnej podpory

je, aj keď ide o skvalitnenie infraštruktúry, lebo Jednota mala asi najhoršie podmienky v kvalitnej súťaži. Príliš zane-

Pomocný tréner Dragan Ogrizović

dbaná bola práca s mladými pokoleniami, vlastnou liahňou sa museli zaoberať nielen tréneri viacerých selekcií, ale aj sami rodičia početných detí, ktorí neprerušili činnosť ani v tomto letnom období na zanedbanej hracej ploche, ktorú mesiace nezavlažovali, lebo nemal kto zabezpečiť majstra na opravu zavlažovacieho systému.

Treba teda počkať na nasledujúce úradnejšie a zodpovednejšie zasadnutie správy klubu. Roboty je veľa, úlohy treba rozdeliť na všetkých členov vedenia a nie iba na športového riaditeľa Michala Hrica, ktorý skutočne nemôže sám zápasiť s početnými ťažkosťami a problémami, ktoré treba súrne vyriešiť. A či je terajšie vedenie schopné tieto naliehavé otázky vyriešiť, treba znovu počkať, a času je vskutku málo, lebo sú tu už nové majstrovstvá, ktoré odštartujú už v prvej polovici augusta.

SRBSKO, POMERNE MALÝ ŠTÁT SO ŠPIČKOVÝMI ŠPORTOVCAMI

Nikola Jokić – top 10!

Miroslav Benka

Svedkami sme svetových udalostí, ktoré naša krajina zažíva, keď ide o šport a športové aktivity. Jednou z posledných udalostí je víťazstvo Novaka Đokovića na poslednej svetovej súťaži Roland Garros a predtým však postúpenie Nikolu Jokića na svetový piedestál profesionálnej basketbalovej NBA ligy. svoj tím doviedol až do nále Západnej konferencie. Jokić patrí medzi 10 najlepších v rebríčku všetkých čias, medzi hráčmi NBA s najvyššou trojkovou štvorhrou, kde je popredným európskym hráčom. Je držiteľom rekordu v najrýchlejšom trojitom double (dosiahnuté za 14 minút a 33 sekúnd). Na Olympijských hrách v Riu 2016 získal aj striebornú olympijskú medailu.

Jokić sa narodil a žil v Sombore. Vyrastal

Nikola Jokić, dnes megahviezda (Foto: USA TODAY Sports)

Nikola Jokić (1995) je srbský profesionálny basketbalista v drese Denver Nuggets z Národnej basketbalovej asociácie (NBA), hrá strednú pozíciu. Je trojnásobným All-Star – NBA, ktorý bol dvakrát menovaný do tímu All – NBA (vrátane výberu prvého tímu) a získal cenu NBA za najužitočnejšieho hráča sezóny NBA 2020 – 2021. Vo svojej športovej kariére zastupuje aj srbský národný tím. S prezývkou Joker si Jokića vybrali Nuggets v druhom kole draftu NBA 2014. Za prvý tím NBA All-Rookie bol zvolený v roku 2016. V sezóne NBA 2018 – 2019, keď viedol Nuggets až do semi nále Západnej konferencie, získal prvé výbery All-Star a All – NBA First Team. V nasledujúcej sezóne opäť získal vyznamenania All-Star a All –NBA, pričom v dvojizbovom byte s jeho dvomi bratmi, rodičmi a babičkou. Jeho otec bol poľnohospodársky inžinier. Jokić si odmalička obľúbil basketbal, keď hrával so svojimi dvomi staršími bratmi, ktorí boli o desať rokov starší. Strahinja, najstarší brat, hrával basketbal v Európe, a Nemanja hrával vysokoškolský basketbal na univerzite v Detroite Mercy. Bratia sú kamaráti s bývalým hráčom NBA Darkom Miličićom. Jokić ako dieťa tiež miloval dostihy a ako amatér súťažil o vášeň, ktorú má dodnes.

Jokić hrával mládežnícky basketbal v KK Vojvodina Srbijagas, kde sa stal dominantnou osobnosťou. Postupne sa začal zaujímať aj o väčšie kluby. V lete 2012 podpísal zmluvu s KK Mega Vizura, hoci v prvej sezóne s tímom hrával v rokoch 2012 – 2013 väčšinou za ich juniorský tím. Ako 17-ročný hral v piatich zápasoch Srbskej ligy a dosiahol priemer 1,8 bodu a 2 doskoky za 10,2 minúty na zápas. V sezóne 2013 – 2014 strávil viac minút na ihrisku za seniorský tím. Vo viac ako 25 zápasoch Jadranskej ligy dosiahol priemerne 11,4 bodu, 6,4 doskoku a 2,5 asistencie na zápas. S tímom odohral tiež 13 zápasov v Srbskej lige a mal podobnú produkciu, priemerne 10,9 bodu, 6 doskokov a 3,3 asistencie na zápas. Jokića mnohí považujú za veľkého muža všetkých čias. Na stanovenie skóre svojich spoluhráčov využíva rôzne vzhľady a jedinečné dodávky. Je tiež považovaný pravdepodobne za najlepšieho ofenzívneho centrovho hráča v NBA, napriek tomu, že nemá ideálnu stavbu tela. Predvádza vynikajúce schopnosti rozohrávky, skórovania, povrchovej úpravy lakom a efektného vonkajšieho zásahu. Jokić má tiež svoj vlastný patentovaný podpisový ťah Sombor Shu e, ktorého meno vytvoril športový hlásateľ Nuggets Chris Marlowe na základe rodného mesta tohto športovca. Je to pohyb na dribling, ktorý končí tým, že Jokić skočí z pravej nohy a vyrazí sa vysoko klenutou strelou. Jokić prišiel s týmto krokom počas svojho zotavenia z poškodenia členka v roku 2017. Pre tento ťah a vysoký bod uvoľnenia Jokića majú súperi ťažkosti s jeho obranou. Tento ťah priniesol aj porovnanie s ikonickým jednonohým výstrelkom Dirka Nowitzkého.

Počas prvých rokov Jokić v Denveri býval v spoločnom byte so svojou vtedajšou priateľkou a dvomi staršími bratmi Nemanjom a Strahinjom. Jokić sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Natalijou Maćešićovou 24. októbra 2020 v rodnom Sombore. Dnes je megahviezda svetového basketbalu.

Miestny odbor Matice slovenskej v Starej Pazove

Ján Horvát

Prvý výbor Matice slovenskej v Starej Pazove bol založený 14. januára 1933. Pôsobil do okupácie Juhoslávie v roku 1941, ale počas vojny práca bola prerušená. V tom prvom pracovnom roku mal 51 členov. Po skončení vojny činnosť Matice slovenskej v Starej Pazove bola obnovená 13. mája 1945. Z tohto jej pôsobenia sa zrodila iniciatíva na výstavbu pomníka v mestskom parku národnému hrdinovi Jankovi Čmelíkovi. Pracovalo sa do Rezolúcie Informbyra a práca bola prerušená 22. augusta 1948. Počas tohto jej trvania zorganizovaných bolo mnoho prednášok.

Ďalšie obnovenie bolo v poslednej dekáde 20. storočia. Bolo to na výzvu v slovenskom týždenníku Hlas ľudu z 13. januára 1990. V Starej Pazove tu prvú výzvu zverejnil po nedeľných bohoslužbách v slovenskom evanjelickom kostole farár P. Andrášik. Zasadnutie bolo zorganizované v Divadelnej sále pri Slovenskom národnom dome 10. februára 1991 za účasti viac ako 500 prítomných. Po absolvovaní niektorých organizačných otázok pristúpilo sa k voľbe prvého Výkonného výboru, v ktorom bolo 17 členov: P. Andrášik, M. Demák, J. Dolinaj-Gajo, J. Filip st., J. Filip ml., K. Filipová, J. Horvát, Š. Hlavatý, P. Lazár, J. Miškovic, M. Poliovka, J. Poliovka, M. Ruman, J. Šipický-Sváko, A. Šilerová, K. Verešová a M. Žiga. Na zakladajúcom zasadnutí 12. februára 1991 v Slovenskom národnom dome (dnes Spomienková izba) bolo zvolené vedenie MOMS Stará Pazova. Prvým predsedom sa stal učiteľ Ján Šipický-Sváko, podpredsedom farár P. Andrášik, tajomníčkou sa stala K. Filipová, pokladníkom M. Ruman a vymenovaná bola aj trojčlenná Dozorná rada. Tak sa v slovenskom pazovskom verejnom živote zvolilo piate „koleso“: fara, škola, spolok, rádio a – Matica.

Jeden z prvých záverov v plánovaní práce bol spoločný nástup štyroch slovenských inštitúcií pred štátom. Slovenská evanjelická a. v. cirkev za pomoci MOMS zabezpečila hojnú humanitárnu pomoc v období sankcií. Druhý záver bol podnecovať vydavateľskú slovenskú činnosť v lokálnych rámcoch, aby sa povzbudila

Výkonný výbor staropazovského MOMS v roku 2010

slovenskosť, ktorá bola ohrozovaná. Bolo to vydávanie brožúrok. Ich počet od 1991 do 2005 je viac ako 20.

V roku 1994, a to 9. mája, pazovskí matičiari mali vzácnu návštevu zo Slovenska, z vtedy už samostatného štátu, a to predsedu Matice slovenskej. Počas tohto

stretnutia bola dohodnutá pomoc pre slovenský spolok. Okrem iného bol to prvý počítač, ktorý dostala jedna staropazovská slovenská inštitúcia. V tomto období boli menené niektoré názvy staropazovských ulíc. Návrhy z MOMS Stará Pazova do obce boli na 100 % prijaté.

V roku 1999 počas vojny Juhoslávie s NATO alianciou spolu s ústredím MSJ a cez MOMS Stará Pazova na Slovensko

z tohto prostredia bolo poslaných na výlet 48 detí. V roku 1997 prebiehala peňažná zbierka na kúpu domu v Báčskom Petrovci pre ústredie Matice slovenskej v Juhoslávii. Podľa výšky nazbieraných príspevkov Stará Pazova je na treťom mieste. V roku 1997 pod vedením staropazovského MOMS bol založený Festival slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem. Jeho „duchovným“ otcom bol pazovský spevák Juraj Kubečka a pod jeho taktovkou pár rokov bol festival realizovaný. Prvé stretnutia v malom futbale v rámci Slovenských národných slávností boli zorganizované v Starej Pazove pod patronátom MOMS. Od roku 2010 staropazovský MOMS je organizátorom Stolnotenisový tím MOMS Stará Pazova s predstaviteľmi matičného vedenia v roku 2010 stolnotenisového turnaja. V roku 2001 nový veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade M. Lajčák prvú návštevu slovenskej komunity v Srbsku realizoval tým spôsobom, že navštívil slovenský spolok a matičiarov v Starej Pazove. Nedá sa pri tejto príležitosti napočítať všetky podujatia tohto miestneho matičného odboru v neskorších rokoch. Nakoniec trochu štatistiky o počte členov: 430 (v roku 1991), 1 187 (1992), 1 500 (1994), 2 900 (1995).