Aktivity počas celého roka

VÝROČIE ODDELENIA SLOVAKISTIKY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE V NOVOM SADE Aktivity počas celého roka

Miroslava Ožvátová

Vtomto roku si Oddelenie slovakistiky na Filozo ckej fakulte v Novom Sade pripomína 60 rokov výučby slovenského jazyka a literatúry na tejto fakulte. Počas celého roku organizujú sa rôzne aktivity, ktoré sú súčasťou celoročných osláv. Oslavy začali prednáškou doc. PaedDr. Ivice Hajdučekovej z Katedry slovakistiky, slovanských lológií a komunikácie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Aktivity budú pokračovať na jeseň. Naplánované sú prednášky významných profesorov zo slovenských univerzít a dve veľké medzinárodné konferencie. V októbri bude prebiehať prvá konferencia v spolupráci s Pedagogickým ústavom Vojvodiny a bude mať interdisciplinárny charakter. Ďalšia konferencia bude slovakistická konferencia a zároveň bude ústrednou oslavou, ktorá zapadne aj do osláv Dňa Filozo ckej fakulty 1. decembra.

Pri tejto príležitosti sme o rozhovor požiadali vedúcu Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasnu Uhlárikovú, ktorá nám priblížila dejiny a činnosť oddelenia.

Odkedy sa na Filozofi ckej fakulte v Novom Sade vyučuje slovenský jazyk a literatúra?

„Najprv sa slovenský jazyk a literatúra začali vyučovať na Vyššej pedagogickej škole. Potom prišlo k reorganizácii vysokoškolského vzdelávania a štúdium slovenského jazyka a literatúry sa prenieslo na Filozofickú fakultu. Skupiny študentov z Vyššej pedagogickej školy a skupiny študentov z Filozo ckej fakulty splynuli a za medzník založenia slovakistiky vo Vojvodine sa považuje akademický rok 1961/1962, keď sa slovenský jazyk a literatúra začali vyučovať na Filozo ckej fakulte.“

Ktoré osobnosti sa zaslúžili o založenie slovakistických štúdií?

„Dôležitou osobnosťou v tom období bol profesor Michal Filip, ktorý vtedy pracoval na Filozo ckej fakulte v Belehrade, v súčasnosti je to Filologická fakulta. Učil slovenčinu a češtinu. Ako

Jasna Uhláriková, vedúca Oddelenia slovakistiky

(foto: z archívu spolubesedníčky)

Pazovčan mal kontakty s petrovským gymnáziom a tunajšími intelektuálmi. Podnecoval petrovských gymnazistov, aby prejavili záujem o štúdium slovenského jazyka a literatúry. Na jeho podnet bol založený tento študijný odbor.“

Kto učil na Oddelení slovakistiky?

„Učitelia, ktorí začínali pracovať na našom oddelení, boli Ján Kmeť, vtedajší riaditeľ ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, Daniel Dudok a Michal Palov, ktorý bol učiteľom metodiky. Neskôr pribudli Mária Myjavcová, Michal Harpáň a Jozef Valihora. V ďalších rokoch, ako sa utvárali nové kádre, pribúdali aj posily na Oddelení slovakistiky. V 70. rokoch to boli Anna Marićová, Michal Týr a Jarmila Hodoličová, potom Miroslav Dudok a Samuel Čelovský. V 80. rokoch na katedru prišli Anna Makišová, Adam Svetlík a Michal Babiak, ktorý neskoršie odišiel na Slovensko. V najnovšom období na katedre sa zamestnali Marína Šimáková Speváková, Zuzana Týrová, Daniela Marčoková a ja. V minulom roku sme dostali posilu, asistentku Annu Margarétu Lačokovú.

V podstate sa za týchto 60 rokov na Oddelení slovakistiky vystriedalo takmer 20 učiteľov. V súčasnosti máme 8 učiteľov, medzi ktorých patrí aj lektorka slovenského jazyka a literatúry PaedDr. . Eleonóra Zvalená, ktorá je v poradí 12. lektorka. Niektorí z lektorov pobudli u nás aj viackrát. Od našich posledných osláv, keď sme si pripomínali 50 rokov od založenia slovakistiky, prišlo k istým kádrovým zmenám. Do dôchodku odišli profesori J. Valihora, M. Týr, M. Harpáň, S. Čelovský, M. Dudok, J. Hodoličová a predčasne nás opustila aj profesorka A. Marićová.“

Akými zmenami prešli slovakistické štúdiá dodnes?

„V prvých rokoch sa slovenčina študovala v rámci Katedry pre východoslovanské a západoslovanské jazyky. Vedúci tejto katedry bol profesor Petar Đorđić. To bolo stupňovité štúdium, kde prvý stupeň trval dva roky a druhý stupeň tiež dva roky. Toto stupňovité štúdium trvalo do roku 1972, keď sa katedra, ktorú viedol profesor Đorđić, rozdelila na dve osobitné katedry. Tak vznikli Katedra slovenského jazyka a literatúry a Katedra ruského jazyka a literatúry. K ďalšej reorganizácii prišlo o niekoľko rokov, keď Katedra slovenského jazyka a literatúry získala nový názov v roku 1976 a odvtedy sa volala Slovakistický ústav. V roku 1993 bol Slovakistický ústav premenovaný na Oddelenie slovakistiky.

V súlade s Bolonskou deklaráciou od školského roku 2006/2007 sa vyučovanie na Oddelení slovakistiky realizuje ako štvorročné základné štúdium s možnosťou pokračovania v jednoročnom master štúdiu. Toto štúdium zároveň umožňuje pokračovať vo vzdelávaní na doktorandských štúdiách. Od roku 2006/2007 sa zme-

Legát Michala Filipa

nilo niekoľko akreditácií a pri každom ďalšom akreditačnom kole sa snažíme meniť študijný program. Niektoré predmety sa vyradia a iné pribudnú v súlade s potrebami moderného vzdelávania, ale aj pragmatickými potrebami a tendenciami. Pracovníci katedry učia aj študentov z iných odborov, ktorí si môžu vybrať slovenčinu ako voliteľný predmet.“

Kde sa uplatňujú študenti po skončení štúdia slovenského jazyka a literatúry?

„Po absolvovaní slovenského jazyka a literatúry sa naši študenti predovšetkým uplatňujú ako učitelia v školách a v médiách. Treba zdôrazniť, že absolventi slovenského jazyka a literatúry sú nevyhnutnou zložkou každej sféry nášho kultúrneho života. To znamená, že mnohí z nich sa uplatňujú v kultúrnych inštitúciách. Pracujú vo vydavateľstvách, ako jazykoví redaktori, alebo ako zostavovatelia učebníc pre základné a stredné tunajšie školy. Sú aj spisovatelia, prekladatelia a súdni tlmočníci. V našom verejnom živote slovakisti sú všade potrební.“

Čo nám môžete povedať o medzinárodnej spolupráci so vzdelávacími inštitúciami a inými ustanovizňami?

„Výmeny študentov a pedagógov so zahraničnými univerzitami sa realizujú predovšetkým v rámci rôznych mobilít. Najčastejšie je to program Erasmus plus. Študenti môžu pobudnúť jeden mesiac, jeden semester alebo aj celý školský rok na niektorej slovenskej univerzite alebo aj v iných krajinách. Rovnako tak aj učitelia môžu pobudnúť na niektorej fakulte v zahraničí, najčastejšie desať dní alebo

Ústredná oslava zapadne aj do oslavy Dňa Filozofickej fakulty

dva týždne, kde v rámci týchto mobilít majú možnosť vyučovať na tých fakultách. Rovnakým spôsobom aj my často privítame svojich kolegov aj študentov z iných krajín. Niekedy sú to nielen výmeny takéhoto druhu, ale aj aktivity a spolupráca v rámci rôznych projektov. Takýmto spôsobom k nám prichádzajú významné osobnosti, profesori alebo spisovatelia. Cieľ je, aby sa našim študentom predstavili svojím dielom.

Okrem výučby sa učitelia a študenti neustále zúčastňujú na celofakultných aktivitách, ako sú napríklad Deň materinských jazykov, Deň slovanskej písomnosti, Európsky deň jazykov, Deň otvorených dverí a iné.“

Ako sa realizuje vedeckovýskumná činnosť Oddelenia slovakistiky?

„Vedeckovýskumná činnosť je nevyhnutná súčasť nášho povolania. Realizuje sa predovšetkým, čiže podporovaná je rôznymi projektmi. Oddelenie slovakistiky v poslednom čase realizovalo až štyri vedeckovýskumné projekty rôzneho rangu. Dva projekty sú domáceho charakteru, jeden je republikového a ďalší je financovaný z pokrajinských prostriedkov. Máme aj dva medzinárodné projekty. Jeden z nich je bilaterálny a realizujeme ho v spolupráci s kolegami z Katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Zameriava sa na dynamiku a perspektívy súčasného slovenského jazyka. Najväčší projekt, ktorý v súčasnosti realizujeme, je tiež medzinárodný, ale aj multilaterálny projekt pod názvom Sebaidentifikácia v multietnickom prostredí ako prostriedok etnickej tolerancie, alebo stručne Ja som. Realizujeme ho s kolegami zo Slovenska, z Rumunska a z Chorvátska. Hlavným riešiteľom projektu je Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a našimi partnermi sú aj kolegovia z Rumunska – z Teoretického lýcea Jozefa Kozáčka v Bodonoši a zo Slovenského kultúrneho centra v Našiciach. Cieľom tohto projektu je vytýčiť prvky kultúrnej, jazykovej a etnickej identity, ktorá podnieti príslušníkov slovenského etnika na Dolnej zemi vyvíjať pozitívny vzťah voči inakosti a vnímať prvky svojej vlastnej identity. Výsledkom tohto projektu by mala byť didaktická príručka, v ktorej budú prepojené slovenské nárečia a slovenská tradičná kultúra. V rámci tohto projektu sa uskutočňujú rôzne návštevy a školenia.“

Aký stav má dnes slovenčina vo Vojvodine?

„Jazyk je jedným z najpodstatnejších prvkov zachovania národnej a kultúrnej identity. Celý náš verejný život je inštitucionalizovaný a máme možnosť výučby po slovensky. Naša slovenčina je iná ako tá na Slovensku. Interferenčné vplyvy sú prirodzeným javom, keď niektoré etnikum používa svoj materinský jazyk v inom etnickom prostredí. Po takmer troch storočiach udržujeme si náš jazyk a snažíme sa ho uplatňovať v našom prostredí tak v nárečovej podobe, ako aj v spisovnej. Nárečová podoba jazyka si udržuje dobrú úroveň, ale mali by sme sa neustále podnecovať a využívať možnosti zdokonaľovania sa v znalosti jazyka. Bez jazyka nebude ani nás, ani kultúrnych obsahov, médií, kníh alebo folklórnych festivalov.“

Knižnica

Od začiatku sa vytvárala bohatá slovakistická knižnica, kde ako prvá knihovníčka pracovala Anna Papugová, na jej miesto potom prišla Anka Ostojinová a po nej Tatiana Pintírová, ktorá tu pracovala bez úhrady. V súčasnosti v knižnici pracuje Anda Almažanová. V slovakistickom knižničnom fonde je viac ako 14 000 kníh a k tomu treba dodať Legát Michala Filipa, ktorý má okolo 3 000 kníh.

Knižnica Oddelenia slovakistiky podporuje realizáciu výučby a vzdelávania študentov, ako aj vedeckú činnosť zamestnancov univerzity. Osobitným celkom a zároveň súčasťou knižnice Oddelenia slovakistiky sú Legát Michala Filipa (knihy poručené v závete), ako aj časť osobnej knižnice Víťazoslava Hronca, ktoré sú vzácnym prameňom pre výskumníkov. Veľkú časť vlastnej knižnice daroval Filozofickej fakulte a Oddeleniu slovakistiky Dušan Šimko. Najväčší počet publikácií poskytlo knižnici Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Najstaršia kniha, ktorú vlastní Seminárna knižnica Oddelenia slovakistiky, je Breuis & perspicua explicatio Psalmorum Dauidis. Decas octava, Tvbingæ: Apud viduam Vlrici Morhardi, 1568. Autorom je Johann Brenz (1499 – 1570). Sú to výklady žalmov Dávidových 79 – 100 a napísaná je v latinskom jazyku. Kniha je raritná, patrí do archívneho materiálu a má osobitný spôsob uchovávania a používania. Patrí do Legátu Michala Filipa a bola vytlačená v Nemecku.

KEĎ SÚ SPOLKÁRKY A SPOLKÁRI NEÚNAVNÍ Selenčou sa znovu ozývali piesne

Anna Berédiová

Dievčenská spevácka skupina Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára v Selenči nahrala ďalšiu zmes ľudových piesní a k tomu spolu napríklad aj teraz je dievčenská spevácka skupina bohatšia o nové členky, ktoré sa zapojili po úspešných doterajších projektoch. Ich ochota a dobrá vôľa láka aj iných, a preto sa skupina stále rozrastá. V najnovšom vispätné reakcie spoluobčanov boli sťa občerstvenie. Slnečný deň im prial, a tak sa dievčenská mladosť a krása niesli celou Selenčou. Z videa vidno, že sa často menilo miesto nahrávania. Jaroslav Berédi, vedúci speváckej skupiny, ktorý je aj kameramanom a videoproducentom, s dievkami sa dohodol na scenári a scénografii, a tak na videu zazname nali budovu Miestneho spoločenstva a starodávne domy rodín Gašparovskej, Govda. Keďže toto video bolo náročnejšie, sama príprava a nahrávanie trvali dlhšie, no konečný výsledok stál za to.

To, čo však nevidno, je úsilie všetkých, ktorí pomohli v realizácii videa. Nácvik a natáčanie zvuku vždy majú na starosti vedúci speváckej skupiny Jaroslav Berédi a Juraj Súdi mladší, ktorí spolu s Jurajom Berédim-Ďukym nahrávajú matrice. Audioprodukciu má na starosti Juraj Súdi ml. Nemožno nespomenúť estetickú stránku celého videa a šikovné ruky, ktoré sa o to pričinili. Sú to staré mamy a mamy, ktoré vždy pripravia kroje a vyzdobia svoje dcéry a vnučky. Selenčský spolok tiež finančne podporujú aj Obec Báč, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, AP Vojvodina, Národnostná rada slovenskej

Speváčky a spolkári, ktorí pomáhali pri nahrávaní

s hudobníkmi znovu natočili aj video, tentoraz pod názvom Tečte prúdom. Aj toto video, ako aj tie doterajšie, zdieľali na sociálnych sieťach.

Ich aktivita a ochota nezostáva nepovšimnutá. Usilujú sa prezentovať svoj pôvod a tradíciu v tom najlepšom svetle, čo im vždy prinesie nové plody. Tak deu bolo zapojených šestnásť dievčeniec, ktoré boli oblečené do selenčských kašmerínok.

V prvý deň nahrávania defilovali po celej dedine, a pritom si spievali. Selenčania boli z toho nadšení a takmer z každého domu sa vynorili hlava, dve a obdivovali ich. Dievkam, hoci aj bolo teplo, pozitívne

Scénka: (zľava) Bernard Govda, Ján Junčoviar, Alena Alexyová a Jasmina Junčoviarová

Trusinovej a Nosálovej. Z tých dôvodov možno pokladať nové hudobné video aj za pohľadnicu, v ktorom je dôstojne reprezentovaná nielen spevácka skupina a KUS Jána Kollára, ale celá dedina Selenča. Dodatočné scénky vo videu nahrali neskôr, kde sa pripojili aj známi divadelníci Jasmina a Ján Junčoviarovci a ďalší člen spolku Bernard národnostnej menšiny, ako aj súkromné podniky a Selenčania. Všetkým, ktorí nesebecky podporujú Selenčanov a spolok, patrí úprimná vďaka.

Záujemcovia si môžu vyhľadať video na facebookovej stránke KUS Jána Kollára, na verejnej stránke kusjanakollara.org, ako i na ich Youtube kanáli. Foto: Jaroslav Berédi

FESTIVAL DOMÁCEJ DRÁMY A DIVADLA STERIJOVO POZORJE Tália – opäť medzi nami!

Miroslav Benka

Najväčší regionálny divadelný festival 66. Sterijovo pozorje prebiehal pod heslom Zlu vremenu, uprkos (Zlým časom naprieky) a trval od 18. do 26. júna. Všetky vystúpenia festivalu sa hrali naživo pred publikom a v plnom rozsahu v dôsledku zmiernenia opatrení spôsobených pandémiou koronavírusu. Festival otvoril popredný srbský herec Svetozar Cvetković, ktorý prízvukoval, že Novému Sadu a Srbskému národnému divadlu sa podarilo zachovať „jedinú jasnú temnotu našej minulosti ako zálohu pre súčasnosť, ale aj budúcnosť nielen scénického umenia, ale našej existencie a duchovnej identity“. Naďalej v tichosti divákov pokračoval: „Tma, v ktorej svietia StuMira Furlan, Nebojša Glogovac a ďalší velikáni našej „sterijovej“ scény...

Program 66. Sterijovho pozorja začal vystúpením Chorvátskeho národného divadla Ivan pl. Zajc z Rijeky s inscenáciou srbského medzivojnového dramatika Branislava Nušića Pani ministerka v réžii Tatjany Mandićovej Rigonat. Vo výbere teatrológa Milivoja Mlađenovića diváci v súťaži o ceny si mohli pozrieť ďalších deväť divadelných hier zo Srbska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.

Podľa prózy Dobricu Ćosića Deľby v úprave Spasoja Ž. Milovanovića a v réžii Juga Radivojevića vzniklo dielo v koprodukcii Srbského národného divadla v Novom Sade, Národného divadla v Niši a Národného divadla Priština

Sviatok pre milovníkov divadla v Srbskom národnom divadle v Novom Sade

picovci – Mira a Bojan a Stevan Šalajić, Pero Kvrgić a Radko Polič, Dušan Jovanović a Ljubiša Ristić, Dejan Mijač a Voja Brajović, Dušan Kovačević a Zijah Sokolović a Haris Pašović a Mustafa Nadarević, Paja Gardinovački a Peca Nikola Petrović – zanechávajúc svoje stopy svetla… a Predrag Ejdus a Goran Stefanovski.“ V tomto dlhom rade velikánov, ktorí „svietia v tme“ boli okrem iných spomenutí aj Renata Ulmanski, Mira Banjac, Mirjana Karanović, Milena Dravić a Dragan Nikolić, (so sídlom v Gračanici), autorský projekt Andraša Urbana Divadlo rytierov Lake male v Kosztolányi Dezső Divadla zo Subotice sa zúčastnilo v rámci programu Druhá scéna (v rámci o -programu) s hrou Poetika sledovania, ktorú tiež režíroval Urban. Súčasťou súťažného programu bola aj hra Aleksandra Popovića Kus petlić v réžii Milana Neškovića a v podaní Národného divadla / Népszínhász/ Narodno kazalište v Subotici. Podľa prózy Mešu Selimovića inscenáciu Derviš a smrť v dramatizácii a réžii Dejana Projkovského si pozreli diváci v produkcii Národného divadla Republiky Srbskej z Banje Luky, inscenáciu Olgy Dimitrijevićovej Rádio Šabac v podaní Mestského

divadla Šabac, naďalej autorskú inscenáciu Ak sa dlho pozeráte do priepasti podľa rovnomenného románu Enesa Halilovića v úprave a réžii Zlatka Pakovića, produkovanú Regionálnym divadlom Novi Pazar / Kultúrnym centrom Novi Pazar, jedinečnú inscenáciu Filipa Grujića Veľká hospodárska kríza v réžii Marka Čelebića v produkcii Srbského národného divadla a Centra pre rozvoj vizuálnej kultúry z Nového Sadu, predposlední vystúpili umelci projektu podľa prózy Vladimíra Tabaševića Ticho tečúce Mississippi v réžii Ivicu Buljana, (umeleckého vedúceho a režiséra Chorvátskeho národného divadla v Záhrebe) a v produkcii Belehradského činoherného divadla a na koniec v rámci súťaže bola zaradená inscenácia tiež podľa prózy bosnianskeho básnika a prozaika Darka Cvijetića Schindlerov výťah v dramatizácii a réžii Kokana Mladenovića v produkcii Komorného divadla 55 zo Sarajeva.

V medzinárodnom programe Kruhy, ktorý bol zredukovaný na región z dôvodu následkov pandémie vírusu korony, boli uvedené tri inscenácie, pričom dve boli vybrané do programu Druhá scéna. Mlađenović zaradil do nesúťažného programu Kruhy hru Hotel Zagorje – autorský projekt Anice Tomićovej a Jeleny Kovačićovej podľa románu Ivany Bodrozičovej v podaní Mestského činoherného divadla Gavela zo Záhrebu. Naďalej hru Damira Mađarića Chlapec hovoril Bohu v réžii Sama M. Strelca, v podaní Chorvátskeho národného divadla z Osijeku, a hru Almira Baševića Kŕkanie žiab v réžii Aleša Kurta a v podaní Národného divadla v Tuzle. Vo výbere Druhá scéna (v rámci o -programu) sa Svetozar Cvetković (foto: Nenad Mihajlović) okrem Urbanovej Poetiky sledovania objavila aj hra Maje Pelevićovej Ako keby sa koniec ani zďaleka nezmiernil, ktorú režíroval Nikola Zavišić a produkovalo ju divadlo Bitef z Belehradu. Po minuloročnom Sterijovom pozorji, ktoré sa udialo s časovým posunom a za osobitných pandemických opatrení, nazdávajme sa, že tohtoročné pozorje, na radosť milovníkov scénického umenia, sa dobre skončí (lebo tento text vznikol po jeho otvorení). Len aby sme v hanbe nezostali pred časom, ktorý je pred nami, pred tými, čo prídu po nás! Je prekvapujúce, koľko bolo uvedených inscenácií spracovaných podľa prozaických diel. Nemáme nadostač dramatických hier súčasných autorov? Alebo veci, ktoré sa nám naposledy dejú, si ťažko môžeme vyhľadať v klasickej literatúre – juhoslovanskej či srbskej?! Treba počkať na perá analytikov a teatrológov, ktorí hádam presnejšie túto pálčivú otázku, dúfajme, posúdia. Zdroj: internet

KONCERT DUCHOVNEJ HUDBY V PIVNICI Slávnostne a vznešene

Miroslav Pap

Komorný zbor Nádeje v Pivnici sa už celé desaťročie venuje prezentácii najmä duchovnej hudby doma a v zahraničí. Členky zboru sa každoročne podieľajú aj na organizácii seminára Nová pieseň, ktorého kvantita a kvalita každoročne stúpa, čo odzrkadľujú aj výsledky. V minulom roku však 11. seminár nebolo možné organizovať pre celosvetovú pandémiu. Z toho dôvodu sa členky komorného zboru rozhodli zrekapitulovať posledný jubilejný seminár, vlastne prezentovať jeho výsledky na koncerte, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 20. júna v pivnickom Dome kultúry. Všetkých prítomných na začiatku privítala Miluška Macková, predsedníčka Komorného zboru Nádeje. Následne sa slova ujala Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá medziiným dodala: „Mojím potešením je, že som v Pivnici. Po prekonaní koronakrízy opäť pokračujeme s našimi aktivitami, a tak aj s týmto koncertom, ktorý sa koná už desiatykrát. Chcem vám iba odovzdať jedno matičné heslo, ktoré je významné pre všetkých nás – Stretávajme sa, aby sme na seba

Členky Komorného zboru Nádeje a zároveň hlavné organizátorky koncertu

Aj celé javisko bolo primalé (foto: Z. Mandáčová) nezabudli...“

Boli privítaní aj hostia: Anna Čásarová, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva v Pivnici, Anna Horvátová, podpredsedníčka Matice slovenskej pre Báčku a predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM, Juraj Súdi, podpredseda Matice slovenskej pre Báčku, a Ján Zahorec, pivnický evanjelický farár, ktorý sa v úvodnej časti aj pomodlil. Na koncerte vystúpili: Komorný zbor Nádeje, pivnický, novosadský a selenčský evanjelický spevokol Ozvena a Komorný zbor Zvony zo Selenče. Každý zbor a spevokol interpretoval dve piesne a na záver všetci účinkujúci spoločne zaspievali piesne, ktoré sa naučili na zatiaľ poslednom seminári Nová pieseň, a boli to: Takto stojím, Duša moja chváli Hospodina, Haleluja, celý vesmír spieva a Domov. Uvedené piesne spevákov naučil Dr. Juraj Súdi, ktorý odborne vedie seminár už celé desaťročie. Na záver programu sa pomodlil selenčský evanjelický farár Miroslav Poničan.

Koncert podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Obec Báčska Palanka. Podujatie moderovala Kvetoslava Imreková-Šusterová. Treba však skonštatovať, že azda o koncert najzaslúžilejšie sú členky Komorného zboru Nádeje, ktoré spolu so svojimi rodinami majú na starosti organizáciu duchovného koncertu už dlhé roky.

Výzva pre fotografov amatérov

Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára v rámci osláv 75 rokov od založenia spolku vyzýva všetkých fotografov a najmä členov spolkov a súborov vojvodinských Slovákov, aby zobudili svoje umelecké schopnosti a aby zastavili čas v tom správnom okamihu.

Selenčský spolok oslávi 75 narodeniny v roku 2022 a ako jedno zo sprievodných podujatí naplánovaná je aj výstava fotografií. Výstava nebude súťažného charakteru a téma je ROZPRÁVALA MI STARÁ MAMA. Projekt finančne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Cieľom výstavy je zoskupiť milovníkov fotografie, vytvoriť tematickú zbierku fotografií z Vojvodiny a umožniť fotografom, aby sa navzájom zoznámili a vymenili si skúsenosti a znalosti.

Celé výročie spolku bude prebiehať v duchu tejto témy. Žáner fotografií nie je určený. Téma je dostatočne široká a umožňuje umelcom rozmýšľať a tvoriť.

Fotografie treba zaslať do 30. novembra 2021. Treba ich zachovať v čo najväčšom rozlíšení, aby bolo možné vytlačiť ich bez straty kvality. Jeden fotograf môže poslať maximálne 3 fotografie.

Každá fotografia musí byť v JPEG formáte a okrem toho treba poslať niekoľko údajov: názov fotografie a krátky ľubovoľný popis. Týmto popisom môžete skrátka vyrozprávať príbeh spätý s fotografiou. Potrebné je uviesť meno a priezvisko autora / -ov, trvalé bydlisko, dátum narodenia a názov spolku alebo súboru, ak je členom. Ak sú na fotografii osoby, potrebné je, aby súhlasili so zverejnením, a pokiaľ sa s tým zhodujú, poslať zoznam ľudí. Potrebné údaje môžete poslať vo formáte .docx (MS Word), .txt (klasický Poznámkový blok – angl. Notepad), alebo ich uviesť v maile, z čoho musí byť jasne naznačené, ktoré údaje sa vzťahujú na ktorú fotografiu.

Svoje fotografie môžete zasielať na e-mailovú adresu

foto-vyzva@kusjanakollara.

org.

GALÉRIA SND V KYSÁČI Samostatná výstava Zuzany Ferkovej

Miroslava Ožvátová

Aktivity v Slovenskom národnom dome v Kysáči pokračujú. V piatok 18. júna bola otvorená tretia samostatná výstava insitnej maliarky Zuzany Ferkovej.

Po úvodných slovách Michala Madackého, vedúceho Galérie SND, o výtvarnom prejave Zuzany Ferkovej sa zmienil akademický maliar Michal Ďurovka. O jej tvorbe povedal: „Zuzana Ferková je maliarkou,

ktorá najprv začala omaľovávať krčahy, taniere a kolovraty. Neskoršie začala maľovať aj na plátne. Podobne ako insitní maliari v Kovačici a v Padine na svojich obrazoch úprimným spôsobom podáva zábery dedinského a sedliackeho života. Na tejto samostatnej výstave znázorňuje sálaše, práce v poli, ľudí v krojoch a dedinský život, aký jej zostal v spomienkach z detstva. Stvárňuje ho príťažlivými farbami. Na obrazoch sa dá všimnúť maliarsky výraz, ktorý rozpráva príbehy z dedinského života Kysáčanov. Inšpirovaná spomienkami, pestrým koloritom maľuje žatvu, Štedrý večer, bohato zdobené interiéry so sedliackou pecou, handrovkou a omaľovanými stenami, s vyšívanými vankúšmi a pestrými Zdravica pri otvorení výstavy Zuzany posteľami. Maľuje Ferkovej (autorka druhá sprava) aj zimné radovánky a domáce zvieratká. Motívy čerpá z každodenného života. Úprimným maliarskym štýlom pripomínajúcim omaľované cirkevnou skupinou aj zaspievala. Báseň venovanú Zuzane Ferkovej napísala a prečítala Anna Legíňová. Zo sprievodné-

Pestré motívy z každodenného života

taniere stvárnila matku s bábätkom, priadku s kolovratom, sánkovačku, starodávny dom a nechýbajú ani svojrázne zobrazenia biblických motívov a najnovšie aj portrétov vnúčat. Ako i sama povedala, robí takým spôsobom, akým ju Pán obdaroval.“

Slova sa ujala aj Anna Páliková-Kunčáková, ktorá so svojou ho katalógu sme sa dozvedeli o životopise maliarky, ktorý pripravila Anna Asodiová. Uvádzame časť jej prednesu: „Zuzana Ferková, maliarka, ochotníčka, sa narodila 20. mája 1956 v Kysáči. S talentom sa narodila a vždy mala blízko k umeniu. Najväčší talent, ktorý dostala do vena, je zobraziť krásu Božieho diela na umeleckom plátne.“

Z PREZENTÁCIE KNIHY MÁRIE KOTVÁŠOVEJ-JONÁŠOVEJ V PADINE

Keď príde čas aj v Padine

Olinka Glóziková-Jonášová

Vo štvrtok 17. júna v slávnostnej sieni padinskej základnej školy sa uskutočnila prezentácia zatiaľ poslednej knihy autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej pod názvom Keď príde čas.

Prezentáciu moderoval svojským spôsobom skvelý padinský divadelník a umelec Janko Hološ. Vo forme interview a intuitívneho rozhovoru sprevádzal našu viackrát odmenenú spisovateľku skvelou jazdou vlastným dielom. O samej knihe sa predovšetkým zmienila autorka, kým o jej tvorbe hovorila recenzentka prezentovanej knihy Dr. Zuzana Čížiková, ktorá tiež svojsky ohodnotila uvedené dielo z odbornej stránky.

Krátke scénky prichystané na základe textov z knihy predviedli

žiaci padinskej základnej školy a nacvičila ich Zuzana Valentová. Až v tom ich prednese bolo vidno, nakoľko sa autorke podarilo preniknúť do sŕdc predovšetkým detí, pre ktoré je uvedená kniha napísaná. Avšak úsmev na tvári všetkých prítomných svedčil o tom, že sú knihy Márie Kotvášovej-Jonášovej napísané aj pre tých starších, ktorí si možno uznajú, že v nich Autorka vo forme interview prezentovala svoju stále žije to dieťa. najnovšiu tvorbu Hudobné body na gitare predviedol Erik Jurica.

Pod organizáciu prezentácie sa podpísala Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine. Na záver sa slova ujala aj knihovníčka Zdenka Obšustová, s tým, že zdôraznila význam tvorby Kotvášovej-Jonášovej,

Nakoniec možno zopakovať slová, ktoré bolo počuť od autorky, keď povedala, že sa rada podelila o svoju knihu s ľuďmi vôkol seba aj napriek koronavírusovej situácii, v ktorej sa nachádzame. Lebo je vraj smutné, keď spisovateľ zostane so svojou knihou sám. Mali sme príležitosť presvedčiť sa, že ani s touto svojou knihou, deviatou v poradí, autorka nezostala sama.

PRVÝ DETSKÝ TÁBOR ZDRUŽENIA PETROVSKÝCH VÝTVARNÍKOV Náročné, ale poučné

Katarína Gažová

Združenie petrovských výtvarných umelcov na nádvorí v blízkosti svojich miestností v príjemnom chládku v sobotu 19. júna usporiadalo peknú a užitočnú aktivitu. Bol to prvý detský tábor pre starších účastníkov. Podujatie bolo humanitárneho charakteru a predsedsklo na tému slovenský ornament. To, čo dnes vytvoria, budeme predávať, ponúkneme verejným inštitúciám a súkromníkom. Zozbierané prostriedky poskytneme deťom s osobitnými potrebami v Petrovci a v Kulpíne. Pozvali sme žiakov z Petrovca, Hložian, Kulpína, Maglića, a kto mohol, ten sa zúčastnil dnešného detského tábora. Dnes tu tvoria deti

Praktické pokyny účastníkom dala Anna Legíňová

níčka združenia Mária Struhárová nám ho bližšie ozrejmila. – Rozhodli sme sa nejakým spôsobom pomôcť deťom s osobitnými potrebami. Keďže my ako združenie nemáme na to dosť prostriedkov, napísali sme projekt do Telekomu, ktorý nám schválili, čo nás veľmi potešilo. V

tábore je to dnes práca s deťmi od 12 do 18 rokov. Maľujú rôznymi technikami na drevo, textil a na

z Petrovca, Maglića, zo základných škôl, tiež žiaci petrovského gymnázia, aj deti s osobitnými potrebami. O samotnom projekte, vďaka ktorému sa tento tábor realizoval, hovorila Tatiana Milina Turanová: – Projekt detského tábora nancuje Telekom Srbska. Ide o to, že naše združenie každý rok pomáha deťom s osobitnými potrebami. Tohto roku máme zmenšené prostriedky z našej obce, tak sme sa rozhodli napísať projekt aj na tieto účely. Ide o tvorivú dielňu, v ktorej deti robia na slovenskom Aj člen združenia petrovských výtvarníkov Ján Makan pomáhal deťom pri práci ornamente, a to na plátne, skle, lopárikoch, na taškách, a potom tie predmety budeme predávať. Všetky získané prostriedky dáme Združeniu MY v Báčskom Petrovci a Združeniu Objatie v Kulpíne ako humanitárnu podporu deťom s osobitnými potrebami.

O technikách práce počas tábora bližšie povedala Anna Legíňová. – Deti dnes pracujú na dreve, textile a na skle, takže používajú farby na textil, keramiku a akrylové farby. Chceli sme, aby deti vyskúšali, ako sa s každou farbou robí, ktorá je jednoduchšia a ktorá

Dejanovi Šuľanovi z Kulpína pri maľovaní asistoval otec

luprácu s našimi školami, takže sú tu deti aj slovenské, aj srbské, aby sme mali multikultúrne ovzdušie pri takejto tvorivej práci. Keďže máme limitovaný počet účastníkov, dnešného tábora sa zúčastnilo okolo 30 žiakov.

Žiaci z Maglića pracovali tiež na slovenských ornamentoch

náročnejšia technika. Priniesli sme im hotové predmety omaľované slovenskou ornamentikou ako pomôcku a ukážku. Môžu si to pozrieť, aby sa im ľahšie robilo, a tie slovenské ornamenty na už spomínané predmety sme im aj pripravili. Sú to predsa náročnejšie techniky, prvýkrát sa s nimi stretajú. Ale je dôležité, aby si ruky nacvičili a mohli to potom aj inokedy doma skúšať. Máme veľmi dobrú spo-

Podujatie príhovorom otvorila predsedníčka ZPVU Mária Struhárová. Pokyny k práci im dali

Maliarka Anna Nosálová zo Selenče pri tvorivých deťoch

Tatiana Milina Turanová a Anna Legíňová. Deťom sa práca dobre darila a organizátori im zabezpečili i osvieženie a spoločný obed.

V BÁČSKOM PETROVCI Nová príležitosť pre mladých sólistov

Pripravila: A. Francistyová

Nový detský festival slovenských piesní a populárnej hudby pod názvom Na krídlach piesní odznel v sobotu 19. júna vo veľkej sále Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Koncert usporiadal Komorný zbor Musica viva na čele so svojou dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou.

Cieľom tohto podujatia bolo umožniť mladým začínajúcim spevákom vyskúšať svoje hudobné schopnosti i v žánri populárnej (zábavnej) detskej hudby priamo na javisku. Klenotnica slovenských populárnych detských piesní je vo Vojvodine veľmi bohatá, avšak nedostatočne prezenSade. V súčasnosti máme Festival populárnych piesní pre deti Letí pieseň, letí v Kovačici, ktorý túto klenotnicu každoročne obohacuje. Treba z nej čerpať a spievať, aby sa na pekné pesničky nezabudlo.

Na spomenutom sobotňajšom programe odzneli piesne Vladimíra Kováča z Báčskej Palanky, Juraja Berédiho, Jaroslava Berédiho, Juraja Súdiho staršieho a mladšieho zo Selenče, Maríny Kaňovej a Ľuboslava Majeru z Báčskeho Petrovca, Anity Hlavatej z Padiny, Kataríny Válovcovej z Padiny, Tomáša Kmeťa zo Slovenskej republiky.

Vystúpili deti z Petrovca – škôlkarky Marína Laćarková, Ema Povolná, Lilia Michaela Dítě, žiačky prváčky ZŠ Jána Čajaka Luna Vivien Dítě, Nina

Vzácna skúsenosť: vystúpenie na veľkom javisku

Emília Tárnociová – piatačky a Martina Kováčová – šiestačka. Hložančanka Petra Dobríková, štvrtáčka, tiež zapôsobila pekným prednesom. Z Kovačice prišli dve speváčky: Hana

Pamiatka z prvého festivalového ročníka

tovaná. Mnohí skladatelia tu prispeli svojou inšpirujúcou hudbou, čerpajúc námety zo zbierok slovenských spisovateľov z Vojvodiny a zo Slovenska. Tomuto hudobnému žánru sa aj v minulosti venovala patričná pozornosť, najmä na Súťaži o slovenskú hudobnú tvorbu v Selenči, potom aj v Petrovci, neskoršie na Zlatom kľúči v Selenči, na Poptóne v Novom Častvenová a Rea Šušerská a druháčka Monika Demrovská, všetky spolu tvoria skupinu Perličky. Ďalšie speváčky z Petrovca boli sólistkami a zároveň aj sprievodnou skupinou ostatným sólistom – Lára Hricová, Anita Fábryová, Simona Sýkorová (v Kovačici v minulom roku získala 3. cenu za interpretáciu), Lenka Hodoličová, Lea Šimová, Barcová, šiestačka, ovenčená 1. cenou za interpretáciu na festivale Letí pieseň, letí v roku 2020, a Katarína Válovcová, tiež šiestačka, ktorá spievala svoju vlastnú skladbu Tajomstvo. Na festivale Letí pieseň, letí vlani získala 2. cenu za interpretáciu. Hosťami koncertu boli mladí muzikanti – trio Martina Sklabinská, štvrtáčka z Kulpína (syntetizátor), Toni Lakatoš, siedmak z Kulpína (gitara), a Milan Hansman, siedmak z Petrovca (gitara). Väčšina piesní odznela za sprievodu nahrávok z počítača, ale niektoré vyzneli za sprievodu živého prednesu. Na syntetizátore hral Vladimír Kováč a sólistov zo Selenče Patrika Jochu a Andreja Pavlova sprevádzal Orchestrík pod taktovkou Juraja Súdiho st.

Organizátor Komorný zbor Musica viva sa k tomuto podujatiu dopracoval vďaka nančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pomoci Matice slovenskej v Srbsku, ktorá zabezpečila knihy pre účastníkov koncertu. Javisko vyzdobili pracovníčky súkromného kvetinárstva z Petrovca a profesorka výtvarnej kultúry v ZŠ J. Čajaka Daniela Triašková. Obecenstvo privítala organizátorka podujatia Mariena Stankovićová-Kriváková, festival otvorila predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová a na záver sa všetkým ešte raz poďakovala a zdôraznila, aký význam pre našich mladých spevákov má ďalšia možnosť verejne vystupovať. Všetkým účastníkom boli udelené diplomy za účasť a primerané darčeky. Koncert moderovala Viera Dorčová-Babiaková.

Foto: z archívu M. S. Krivákovej

VýKLAd NoVých KNíh

Zdenka Valent Belić: Apocrypha by Lilith (ISBN 978-86-7103-556-9)

Jaroslav Čiep

Básnická zbierka našej tvorivej prekladateľky, poetky, esejistky a autorky pre deti Zdenky Valentovej-Belićovej (1975) z Nového Sadu napísaná pôvodne po srbsky Apokrifi po Lilit i druga prokletstva vyšla tlačou vlani začiatkom roka. Vydalo ju Brankovo kolo pôsobiace v Sriemskych Karlovciach a v Novom Sade. Ide o druhú knihu pôvodných básní Zdenky Valentovej-Belićovej vydanej po srbsky, po knihe Éterizácia = Eterizacija (2018), ktorú uverejnila dvojjazyčne, paralelne aj po slovensky, aj po srbsky. Vlani v auguste Zdenka Valentová-Belićová sa s touto zbierkou básní stala aj laureátkou ceny Brankovho kola Stražilovo. Získala jednu z troch rovnoprávnych cien za najlepšiu básnickú zbierku uverejnenú v Brankovom kole. V druhej polovici minulého roka tlačou vyšla aj slovenská verzia odmenenej zbierky básní Valentovej-Belićovej, pomenovaná Apokryfy podľa Lilit a iné zatratenia. Vydal ju Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave s vročením 2020. Teraz svetlo sveta uzrela aj v anglickom preklade zo srbského originálu ako Apocrypha by Lilith v preklade Smiljany Pixiadesovej a Julije Grahamovej. Práve ako aj srbský a slovenský variant, aj v preklade do angličtiny obsahuje štyri cykly básní: Apocrypha by Lilit, Meetings, D(ark) a Prefece for the Present. Dokopy je v tejto zbierke publikovaných 37 básní. Záver knihy tvoria posudky z pera dvoch recenzentov: Ladislava Čániho The Femine Principle from the begining of the world a Nenada Grujičića An amalgam of poetic and philosophical. Zbierku básní Apocrypha by Lilith vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Táto brožovaná kniha rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, v rozsahu 80 strán a v náklade 150 kusov, vyšla s vročením 2021. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.

chýRNIK

BÁČSKY PETRoVEc. Jubilejný 25. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty odznie v sobotu 26. júna o 18. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Organizátorom je MOMS Petrovec.

A. F.

SELENČA. V nedeľu 27. júna o 19. hodine sa v evanjelickom kostole v Selenči uskutoční prezentácia videa V Hospodina dúfali naši otcovia, ktoré vzniklo zo vzájomnej spolupráce medzi lalitským a selenčským cirkevným zborom a venované je storočnici osamostatnenia SEAVC v Srbsku. V rámci programu budú účinkovať: zborový spevokol z Lalite, zborový spevokol Ozvena zo Selenče, Komorný zbor Zvony zo Selenče a Komorný zbor Nádeje z Pivnice.

VUKoVcI PETRoVSKÉho GYM-

NÁZIA JÁNA KoLLÁRA. Každé vynaložené úsilie býva odmenené dobrými známkami a na konci určitého vzdelávacieho obdobia aj vhodnými odmenami, v tomto prípade Diplomom Vuka Karadžića. V tomto školskom roku Vukov diplom na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára získali títo maturanti: Xénia Medovarská, Sára Obuchová, Daniel Miháľ, Miloslav Denďúr, Valentína Hudecová, Katarína Ďurčianska, Martin Ján Javorník a Martin Pavčok.

ah

Foto: z FB stránky GJK

Vieme, ako gratulujeme: za, na alebo k...?

Anna Horvátová

Gratulovať, blahoželať, blahopriať – sú veľmi frekventované slovíčka, ktorými zo srdca vyjadrujeme želanie všetkého dobrého, alebo vyslovujeme radosť pri príležitosti sviatku, životného jubilea, narodenín, menín, pri nejakom významnom výročí, rodinných oslavách, pri dosiahnutí úspechu, pri urobení prijímacích skúšok, k vymenovaniu do funkcie či pri narodení syna, dcéry, pri politickom víťazstve ap.

Ale dávajme pozor, aby sme sa ani tu neovplyvnili veľmi nám blízkou srbčinou, lebo deň čo deň kontaktujeme aj po srbsky. A keď niekomu úprimne vyslovujeme želanie všetkého dobrého, povedzme to takto: „Blahoželám ti, kolegyňa, k získaniu titulu ma-

IN MEMORIAM

gisterky.“ či „Gratulujem ti k získaniu titulu žiaka generácie.“ Nie sú správne vety typu: „Gratulujem na úspechu.“ alebo „Prajem vám všetko dobré za narodeniny.“ Iba väzba s predložkou „k“ je správna.

Podbajme na správne slovné spojenie, nedajme sa ovplyvniť inými rečami, lebo to uberá na kvalite vyjadrovania, znehodnocujeme tým predovšetkým náš materinský jazyk a dokonca nie je ani uchu lahodné. Pretože s tými predložkami máme vždy trampoty, nepoužijeme ich správne, treba si zapamätať hlavne toto: v slovenskom jazyku ďakujeme ZA: za darček, za kávu, za pomoc; ideme PO: po chlieb, po lekára, po noviny; blahoželáme K: blahoželáme k ukončeniu štúdia, k zloženiu skúšky, k Vukovmu diplomu...

Mišo Hrudka

6. augusta 1954 – 20. júna 2021

Vnedeľu 20. júna v nočných hodinách vo veku 67 rokov v Hajdušici nečakane umrel Mišo Hrudka, dlhoročný člen a predseda KUS Bratstvo v Hajdušici.

Mišo Hrudka sa narodil 6. augusta 1954 v Hajdušici, kde skončil základnú školu. Zaoberal sa poľnohospodárstvom, tak rastlinnou, ako aj dobytkárskou výrobou. Bol aj hudobníkom, hral na harmonike a v Kultúrno-umeleckom spolku Bratstva a jednoty bol od jeho založenia roku 1978. Bol vedúcim orchestra a korepetítorom. Po obnovení činnosti spolku roku 2004 bol zvolený za predsedu novozaloženého KUS Bratstvo. Túto funkciu zastával nasledujúcich 13 rokov, čiže do roku 2017. V tom období spolok zaznamenal čulú aktivitu a okrem iného úspešne zorganizoval aj Folklórny festival Tancuj, tancuj..., a tak bolo primerane oslávené 200. výročie založenia Hajdušice a príchodu Slovákov do tejto banátskej dediny.

Smrť Miša Hrudku zastihla na funkcii predsedu Rady Miestneho spoločenstva v Hajdušici, ktorú zastával v dvoch mandátnych obdobiach. Bol zakladateľom Združenia penzistov, invalidov práce a občanov, s ktorým organizoval kamarátenia penzistov a početné humanitárne akcie.

Mišo Hrudka bol pochovaný v nedeľu 20. júna na hajdušickom cintoríne.

Česť jeho pamiatke.

vlh

IN MEMORIAM

Pavel Fabjan-Fabe

1962 – 2021

Staropazovská športová rodina je opäť chudobnejšia o jedného chtivého a vzácneho člena. Už nie je medzi nami Pavel Fabjan-Fabe, ako ho priaznivci futbalu volali. Z radov Jednoty, kde ako dieťa začínal svoju futbalovú kariéru, neskoršie voľakedajšieho obľúbeného RK Lifam, odišiel do nenávratna. Tíško usnul 18. júna 2021 po ťažkej a zákernej chorobe. Bol jedným z posledných styčných dôstojníkov z úspešnej a nezabudnuteľnej éry staropazovského futbalu. Fabe bol známy charakteristickou postavou zo slávnych čias tunajšej obľúbenej hry na zelenej ploche. Po skončení bohatej činnosti v susednom Futbalovom klube Dunav v Novom Slankamene pokračoval rekreačne na poste strážcu siete. Všetko však s veľkou chuťou, obetavosťou a sebazriekaním. Jeho futbalový život poznačilo veľa tréningov po napínavej práci v kedysi chýrečnom pazovskom podniku Lifam. Rodinné záväzky predsa nikdy nezanedbával a rodina, ako i ostatní známi, si ho veľmi uctievali. Ako školák hrával v útoku, ale ho najviac lákala úloha brankára. Neskôr prešiel do radu kohútikov Jednoty, odkiaľ sa trasovala jeho futbalová cesta. Voľný čas venoval rybárčeniu na Dunaji v Slankamenských Vinohradoch, no najviac času po odchode do núteného dôchodku trávil ako zručný majster mäsiarskeho remesla. Mnohým pomohol a urobil, čo by druhí nemohli, práve preto si ho všetci bez rozdielu vážili. Po sebe zanechal nenahraditeľnú stopu nezištnej práce v Lifame, neskoršie i na iných poliach.

Pohrebná počestnosť zosnulému Pavlovi Fabjanovi bola v pondelok 21. júna na staropazovskom cintoríne. Na večný odpočinok ho vyprevadili bližšia a ďalšia rodina, početní známi a priatelia z podniku Lifam a zo sveta futbalu. Česť jeho pamiatke!

M. Bzovský

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 26

V tajničke je meno a priezvisko kultúrneho pracovníka a vydavateľa Dolnozemského Slováka.

autor: JÁN BAŽÍK

hrada na moste

parazitická rastlina časť tela sediacej osoby

mužské meno 1. časť tajničky

Šabac

HLAS ĽUDU

pond ťažkosť, bremeno spôsob konania

osmium

pohyb odrazom nôh

takto

ulica

druh krivky oviť osušená tráva

dno, spodok nobélium Taliansko rúrka hlavné mesto Turecka

na tomto mieste

astát dievka

treskot seknutie

perina indium

selén

argón

a iné

biely šport bralo

Sarajevo všetko v poriadku

predložka nad rádius lesné zviera

Pančevo

krík severský jeleň terbium 2. časť tajničky ampér

stonal

časť hlavy

MILOVNÍCI KNÍH

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže– Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 – VODOROVNE: hlavička, o, koniec, DM, zdar, nad, Er, l, oral, asi, strek, Es, Ti, trakt, áno, klam, r, bv, Ela, prah, oj, bradáč, E, redaktor

TAJNIČKA: MARTIN LISTMAJER

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 19. júna 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: DANIELA LEŠŤANOVÁ, Ul. Branislava Mokića č. 8, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu EKO – SANIT, s. s r. o., Čenej, Salaš 101 B, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Uvádzanie nových kategórií bezpečného odpadu do jestvujúceho zariadenia na spracovanie bezpečného organického biorozložiteľného odpadu metódou usmerneného kompostovania – skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu spôsobom R3 a R13, na katastrálnej parcele číslo 2935/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu EMERALD HILL, s. s r. o., Nový Sad, Bulvár vojvode Stepe 52, ktorého splnomocnením zastupuje Projekčné byro EKO LOGIC JASMINA SARATLIĆ PR NOVI SAD, Šumadijska 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu – dielne na výrobu nábytku výšky prízemie (P) a nadzemnej nádrže pre TNG kapacity 3 m3, v Ul. donje zemlje b. č., na katastrálnej parcele číslo 8919/5, k. o. Futog, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-375/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu STEEL-IMPEX, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Vihorska 35, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zvýšenie kapacity skladovania bezpečného odpadu a uvádzanie spracovania – opätovného využívania bezpečného dopadu na lokalite STEEL-IMPEX, s. s r. o. – MPP Pobeda Industrial, s. s r. o., Ul. Rade Končara 1, na katastrálnych parcelách č. 496/1, 496/40, 496/41, 496/42 a 496/43, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad,

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-328/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu CONTINENTAL AUTOMOTIVE SERBIA, s. s r. o., Nový Sad, Ul. narodnih heroja 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného komplexu za elektronické diely / súčiastky, Rímske šiance b. č., v Kaći, na katastrálnych parcelách č. 4469, 4468, 4467, 4466, 4465, 4464, 4463, 4462, 4461, 4460, 4459, 4471, 4472, 4473, 4474, 4475, 4476, 4496/1, 4497/1, 4498/1, 4499/1, 4500/1, 4501/1, 4502/1, 6627, 6628 a časť 6626/1, k. o. Kać, Mesto Nový Sad.

Výrobný komplex na výrobu elektronických montážnych dielov / súčiastok pre automobilový priemysel pozostáva z: výrobno-podnikateľského objektu, vrátnice 1, vrátnice 2, technickej budovy, skladu chemikálií a nebezpečného odpadu, nekrytého skladu, stanice na splyňovanie kvapalného dusíka, nádrže na požiarnu vodu, porubového mosta, meracej a regulačnej stanice, prípojkovo-rozvádzacieho zariadenia, ciest, manipulačnej plošiny a parkoviska.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-376/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 11. 6. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba miešača na výrobu pneumatík továrenského komplexu Linglong so sprievodnými infraštruktúrnymi objektmi, na k. p. č. 19249, k. o. Zreňanin I, nositeľa projektu Linglong International Europe, s. s r. o., Zreňanin, Ulica kráľa Aleksandra I. Karađorđevića 2/IX zo Zreňanina.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia.

Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia de nované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Rozhodnutie a Štúdia o odhade vplyvov, ku ktorej je poskytnutý súhlas, zverejnené sú na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs. Kompletnú dokumentáciu o vykonanom postupe odhadu vplyvov možno dostať na žiadosť podanú v písomnej forme a doručenú na adresu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina č. 16, Nový Sad. Republika Srbsko Obec Stará Pazova

OBECNÁ SPRÁVA

Číslo: 111-6/2021-III Dátum: 17. júna 2021 Stará Pazova, Svätosávska 11 tel.: 022/310-170

Podľa článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 113/2017 – iný zákon a 95/2018) obecná správa Obce Stará Pazova zverejňuje nasledujúce

OZNÁMENIE

Zverejňuje sa verejný súbeh na obsadenie výkonných pracovných miest v Obecnej správe Obce Stará Pazova.

Oznam o verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke Obce Stará Pazova: www.starapazova.rs. Zástupkyňa náčelníka Milena Diković, diplomovaná právnička

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu CENTRUM PRE RECYKLÁCIU, s. s r. o., Belehrad, Tome Buše 14 – Pobočka Regionálne stredisko Nový Sad, Privrednikova 3, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zväčšovanie jestvujúceho zariadenia na spracovanie – uskladňovanie a opätovné využitie bezpečného odpadu, ktoré sa nachádza v Ul. privrednikovej 3, na katastrálnej parcele číslo 480/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 19. júla 2021.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 20. júla 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu ROMA COMPANY HOSPODÁRSKA SPOLOČNOSŤ PRE OBCHOD, VÝROBU A SLUŽBY, s. s r. o., Zemun, Milana Rešetara č. 11, ktorého splnomocnením zastupuje GMP GRAMONT-NS, s. s r. o., Nový Sad, Tihomira Ostojića č. 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského komplexu – distribučného centra s internou cestou, hydrotechnickými inštaláciami, vodovodno-hydrantovou sieťou celkovej dĺžky 71,00 m, vodovodno-hydrantovou sieťou celkovej dĺžke 312,50 m, fekálnej kanalizácie celkovej dĺžky 65,00 m, atmosférickej kanalizácie celkovej dĺžky 140,50 m a ohradou celkovej dĺžky 213,00 m, v pracovnej zóne Sever IV, na katastrálnej parcele číslo 1570/3 a častiach parciel 1570/2, 1571/5 a 3231/5, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový sad.

Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie zápalistých a horiacich tekutín v príslušnom balení regálne poskladaných (olejové a nitro farby, olejové a nitro riedidlá, laky, ľanové laky, primery, škárovacie hmoty a moridlá) v objekte číslo 5 celkovej kapacity 108.000 l, to jest 108 m3 a skladovanie ostatných chemikálií (nezápalné tekutiny a pevné materiály: lepidlá pre keramiku a fasády, hladiace a škárovacie hmoty, polodisperzie a disperzie, fasádne omietky a maltové podklady na vodovej základni, laky na báze vody, krepové pásky, fólie, nástroje a stroje na maľovanie) celkovej kapacity 1597 t v objektoch čísla 1, 3, a 4, pokiaľ objekt číslo 2 predstavuje spravujúcu budovu výšky P+1 s administračnou časťou, priestorom na vystavovanie výrobkov spoločnosti a časťou pre robotníkov.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamy

Súrne potrebujeme predavača novín

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

TRVALÁ SPOMIENKA

ONDREJ KOLÁR

1958 – 2021 z Pivnice

Ďakujeme Ti za lásku, obetavosť, starostlivosť, za všetko krásne. Mal si rád život, všetkých nás. Chránime si Ťa v našich srdciach.

Manželka Miluška a syn Zdenko a dcéra Adrijana s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN URAM

6. 8. 1968 – 12. 6. 2011 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomína

navždy zarmútená mama

ROZLÚČKA

s

JÁNOM SABOM

28. 1. 1959 – 6. 6. 2021 z Kovačice

Nech mu je večná česť a sláva. Pamiatku na jeho život si zachovávajú

spolužiaci b triedy a generácia 1958

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s

JOZEFOM SPIŠJAKOM

1945 – 2021 z Vojlovice

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Odišiel si od nás, my sme zostali v žiali, no vždy budeš v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Spi tíško, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

Tvoji: manželka Lyda, dcéry Marjena a Magdaléna, syn Michal, zaťovia Zoran, Juraj a Darko, nevesta Eva, vnúčatá Miroslav, Marína, Magdaléna, Boris a Michaela a pravnukovia Strahinja a Stefan

SMUTNÁ SPOMIENKA

Rýchlo uplynuli roky bez Vás

ŽELMÍRA SVIRČEVIĆOVÁ

rod. Hriešiková 1956 – 2011 – 2021

MÁRIA HRIEŠIKOVÁ

rod. Zorianová 1928 – 2016 – 2021

Na Vašu lásku a starostlivosť nezabúdame a spomienky na chvíle prežité s Vami si v srdciach zachovávame.

Rodiny Svirčevićová a Hriešiková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 14. júna 2021 nás opustil syn, brat, ujo a strýko

DANIEL PAULÍNY

19. 2. 1969 – 14. 6. 2021 z Báčskeho Petrovca

Napriek nášmu úsiliu nenašiel sa liek proti Tvojej bolesti.

Zostaneš navždy v našich spomienkach.

Tvoja matka, sestra Anna a bratia Ján a Gabriel s rodinami SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš drahý manžel, oci a dedko

Dipl. Ing. JAROSLAV FELDY

1949 – 2016 z Nového Sadu

Tichú a trvalú spomienku si zachovávajú:

manželka Anna, syn Igor, dcéra Jarka, nevesta Svetlana a jeho radosti: Ivo, Dada, Emka a Beni

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 14. júna 2021 opustil nás náš otec

DANIEL PAULÍNY

19. 2. 1969 – 14. 6. 2021 z Báčskeho Petrovca

Vo svojom boji nebol si víťazom, ale na Tvoju dobrotu nezabudneme.

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.

Synovia Marko a Filip a Ljiljana

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

PAVLA MELICHA

1947 – 2018 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Uplynuli už tri roky, čo nie si s nami. Často si na Teba spomíname a krásne spomienky si zachovávame.

Tvoji: manželka Anna, dcéry Anna a Mária a vnukovia Ján, Peter a Matej SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. júna 2021 nás opustil môj manžel, náš otec, starý otec a prastarý otec

MICHAL KYSEĽA

7. 4. 1943 – 5. 6. 2021 z Kysáča

V duši sa zotmelo, v srdci je chlad, veď odišiel niekto, kto život mal tak rád... Spomienka na Teba bude súčasťou nášho života.

Manželka Zuzana a dcéra Zuzana Ožvátová s rodinou SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

ONDREJA LABÁTA

1942 – 2006 – 2021 z Báčskeho Petrovca

I keď už dlhých 15 rokov nie si s nami, navždy zostaneš žiť v našich spomienkach.

Tvoji najmilší

RTV Panoráma

TELEVÍZIA VOJVODINA 2

Piatok 25. júna

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 27. júna

10.30 Zostrih z detského koncertu Selenčské sláviky z roku 2018, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 29. júna

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota

18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Okrem iných zaradené sú i príspevky zo 65. Literárneho snemovania, zo stretnutia so slankamenským včelárom a z družby kulpínskych a novosadských detí. Dúhovka. Odvysielaný bude portrét kulpínskeho rodáka Michala-Mikiho Vidu z roku 2008, ktorý v posledný júnový deň oslávi životné jubileum. Do povedomia tunajšej kultúrnej verejnosti sa dostal vďaka vystúpeniam na divadelných doskách, ale aj ako spevák a hudobník. V Novosadskom rozhlase nahral 12 piesní. Ako herec hrával v kulpínskom a petrovskom ochotníckom divadle, vyskúšal sa aj ako režisér a roky bol oporou podujatiam v rodisku. Boh náš je láska. V náboženskom vysielaní budú odvysielané zábery z inštalácií novozvolených seniorov Báčky, Banátu a Sriemu.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň

18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 27. júna

19.30 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 30. júna

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:

Piatok 25. júna

– Sebachlebskí hudci

Sobota 26. júna

– Leto hrôzy

Pondelok 28. júna

– Abeceda vraždy – Vražda na univerzite

Utorok 29. júna

– Šípy vášne

Streda 30. júna

– Volanie o pomoc

Štvrtok 1. júla

– Preteky so slnkom

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 27. júna

17.00 Film: Posledný jednorožec 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nepremožiteľné zlo 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok

20.00 Hudobný mix

Každý piatok

18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu

18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok

17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok

18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota

15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa

7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia

Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému

Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne

– každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TV OBCE KOVAČICA

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 27. júna

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Padine bol uplynulý víkend opravdivý futbalový sviatok Snaha pomôcť iným medzi našimi ľuďmi stále prítomná

Utorok 29. júna

16.00 Divadelné predstavenie: Človeče – nehýb sa Kreslený lm: Lazár žije

Piatok 2. júla

Film: Pani Zima Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota

8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa

8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Šport

ÚSPEŠNÍ SELENČSKÍ A KOVAČICKÍ STOLNOTENISTI Každoročne stúpajú na rebríčku

Miroslav Pap

Selenčskí stolní tenisti sa za posledné roky dostávajú medzi najvyššie hodnotené kluby na území celej krajiny. Svoju kvalitu hry potvrdili aj na tímových majstrovstvách Srbska pre mladších kadetov, ktoré sa konali 6. júna v Novom Sade. Zaujímavou skutočnosťou je, že selenčská zostava patrila medzi najmladšie. Na majstrovstvách súťažilo spolu desať skupín.

Za selenčský STK hrali: Kristián Trusina, Dávid Čapanda, Lazar Marin a Pavle Petržľan, ktorých na majstrovstvá pripravovala Nada Banjac, trénerka Stolnotenisového klubu Selenča. Pod jej vedením

Selenčania na 3. mieste (foto: STK Nový Sad) Kovačičanky obsadili 1. miesto (foto: STSV)

klub za posledné roky dosahuje pozoruhodné úspechy doma a v zahraničí.

Na majstrovstvách v Novom Sade si selenčskí stolnotenisti vybojovali tretie miesto po úspešnom zvládnutí belehradského STAK výsledkom 3 : 2. Na prvom mieste sa umiestnili kadeti z Nového Sadu, ktorí porazili súperov z Vršca 3 : 2.

Na rovnakých majstrovstvách súťažili aj dievčence v rovnakej vekovej kategórii. Favoritkami a víťazkami majstrovstiev sa stali stolnotenistky, kadetky kovačickej Slávie ’96, ktoré aj 15. mája obsadili prvé miesto na majstrovstvách Srbska pre kadetov a kadetky. Na majstrovstvách získali prvé miesto porazením súperiek z Horgoša 3 : 0, čím dokázali svoju kvalitu a potvrdili úspechy z mája. Za Sláviu ’96 hrali: Jana Havelová, Maja Vaňová a Aleksandra Motorožesku.

ČOžE jE TO PäťdESIATKA Učarila im žltá loptička (alebo dvojsmerná autostráda priateľstva)

Pavel Hansman

Takzvanú diaľnicu medzi Báčskym Petrovcom a Báčskou Palankou vybudovala skupina bývalých futbalistov, volejbalistov a stolných tenistov. Aktívne trovenie energie vymenili za rekreačnú a väčšiu loptu za menšiu žltú. Ich začiatky na antuke neboli veľmi sľubné, dokonca úsmevné. Žlté loptičky lietali ako lastovičky za muškami. Ten čas majú dávno za sebou a teraz už tenisti z Palanky a Petrovca žlté podávajú, forhendujú a bekhendujú na celkom slušnej úrovni.

Vedia to aj vrabce na agátoch a holuby na kostolnej veži, že je tenis individuálny šport, ale oni už desaťročia pôsobia ako celok. Hlavným vinníkom a projektantom už spomenutej diaľnice bol a zostal projektant z povolania Vladimír Fekete. Jediný neprehral ani jeden zápas. Keď prehrali Petrovčania, tak bol Palančan, kde pracoval, býva a užíva penziu, a keď prehrali Palančania, tak bol Petrovčan, kde sa narodil a

Veteráni ako aborigéni: (zľava) J. Havran, V. Fekete, M. Potran, N. Kolarov, P. Dogandžić, P. Belička, G. Novicki, P. Hansman a M. Gatalo

ukončil strednú školu.

Inak každé ich stretnutie sa začínalo privítaním a známou piesňou Ej, javor, javor, javor zelený… Tak bolo i uplynulú nedeľu v Petrovci, kde veteráni z Petrovca a Palanky hrali svoj päťdesiaty zápas. V úvodnom prejave pred dažďom a záverečnom pri prestretom stole, štrngajúc pohármi, starší páni konštatovali, že nevedia, čo ich čaká zajtra, ale na sto percent sú si istí, čo bolo zaujímavé dvadsaťpäť rokov dozadu.

Pieseň Cukor jedla, kávu pila… a iných sto ďalších neboli bodkou, ale dvojbodkou, čiže základom ďalšieho stretnutia na známej diaľnici.

Foto: M. Hansman