Hlas 46 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4621/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 15. 11. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Novembrová jeseň

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Odišiel básnik veľkého srdca

Zhorkol cukor Crvenčanom

Z obsahu

15. 11. 2014 | 46 /4621/ Uzávierka čísla: 12. 11. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Kam sa dali potenciály 6 Záruky istoty 7 Vysoká kvalita života

9 NAŠA TÉMA 10 Najbohatšia štvrť v osade 11 Cintorín je plný zimných kvetín 12 Nech im je ľahká zem kovačická...

14 ĽUDIA A DIANIA

Prezentácia štúdie Pracovná sila a aktivity poľnohospodárskych gazdovstiev prebiehala 6. novembra v belehradskom mediálnom stredisku. (s. 5) O. Filip

14 Nový projekt – analýza vody Dunaja 20 Kreatívne v ústrety Vianociam 21 Nízke úroky na vysoké pôžičky

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Ešte raz o novinách a novinárskom remesle

23 OBZORY 24 Odišiel básnik veľkého srdca 28 V čom je skutočná hodnota človeka?! 30 Smäd po kráse

31 KULTÚRA 31 Pozitívne výsledky štvorročných diškurzov 33 Nebeská rieka tečie nanovo 34 V prospech študentov alebo fakúlt?

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Banátske derby Doline 47 Šok vo Vrbare 48 Líder sa nedal prekvapiť Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

V nedeľu 9. novembra členky Spolku žien v Padine zorganizovali tekvicovú fiestu Jej Výsosť tekvica – strava a liek, na ktorej boli okrem prednášky o nutritívnej a technologickej hodnote tekvice usporiadané i výstava obrazov a okrasných tekvíc, súťaž o najlepší zákusok z tekvice a zábava do rána. (s. 19) A. Chalupová

Jedenásty Festival Zuzany Kardelisovej, festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti, prebiehal vo veľkej sále KIS Kysáč od 7. do 9. novembra. Laureátom sa stalo predstavenie Play Karenina, voľná inšpirácia románom L. N. Tolstého v podaní Celkom malého divadla zo Starého Tekova a v réžii Petra Luptovského. (s. 36) M. Ďurovka

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

S čiernobielym bulletinom

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec



Roky a roky tak bývalo: tipovali sme, koľko bude účastníkov, koľko menej známych pesničiek, či speváčky budú hrdšie na prvom či na druhom súťažnom koncerte, či sa do Pivnice budeme predierať zasneženými cestami, či cez hustú hmlu...? Len o termíne festivalu sme sa nebavili. Ten nebol otázny. Teraz áno.

ovoríme, pravdaže, o Stretnutí v pivnickom poli. O našom najstaršom hudobnom festivale, ktorý už takmer polstoročie rok čo rok zachováva pred zabudnutím pôvodné ľudové piesne, pestuje u mladých lásku k ľudovému spevu a do povedomia kultúrnej verejnosti dostáva nové spevácke talenty. A takých 45 rokov vždy koncom januára. Potom sa to zmenilo... Festival vraj bude neskoršie... V apríli? V máji? Až v októbri? Nuž a keď nám pri otvorení vlaňajšieho podujatia v neobvyklom jesennom termíne sľúbili, že sa nasledujúci 49. ročník usporiada znovu v obvyklom januárovom termíne, viac sme sa potešili sľubu, že sa usporiada, ako termínu... Dočkali sme sa ho v novembri. Práve v týchto dňoch: od 14. do 16. novembra. Aj tentoraz, ako aj vlani, v súlade s novým organizačno-realizačným modelom zakladateľmi festivalu sú NRSNM a SKUS Pivnica, spoluorganizátormi Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Zhromaždenie obce Báčska Palanka. Festival si zachoval svoje štandardné zložky: dva súťažné koncerty (aj piatkový, aj sobotňajší sa začínajú o 19.00), záverečný koncert v znamení odmenených spevákov s revuálnou časťou (v nedeľu o 20.00), tanečné zábavy (v piatok a sobotu o 21.00 v SKUS Pivnica), poradu odborných porôt s účastníkmi festivalu a recepciu pre účastníkov (v nedeľu o 16.00 v malej sále SKUS Pivnica), zatvorenie podujatia (v nedeľu o 22.00 v miestnostiach SKUS Pivnica). Súdiac podľa prvej spoločnej skúšky s orchestrom môžeme sa tešiť na kvalitný festivalový ročník. Medzi zahlásenými 24 spevákmi je aj 6 účastníkov zo zahraničia. Dúfame, že prídu, lebo aj vlani sa prihlásili, a potom neprišli. Teší nás, keď okrem obáv o budúcnosť tohto nášho najstaršieho festivalu môžeme priniesť aj pekné správy. Takou je zahlásená verejná prezentácia nových nahrávok piesní z uplynulých ročníkov v revuálnej časti záverečného koncertu. Ide o spoločný projekt NRSNM a Rádia Nový Sad a piesne do rozhlasovej fonotéky nahrali deviati známi a odmenení speváci z pivnického festivalu. O finančnej stránke organizačných príprav festivalu sme sa veľa nedozvedeli (Budeme sa, vraj, o tom rozprávať po festivale...), ale neobvykle skromný – iba niekoľkostranový a čiernobiely – bulletin je jasným signálom, že peňazí nie je nazvyš... Keď však ide o zajtrajšok podujatia, vedúci SKUS Pivnica to majú jasno: 50. ročník Stretnutia v pivnickom poli plánujú usporiadať od 22. do 24. mája 2015 a jubileum festivalu umocniť výročím spolku, ktorý bol ako Súbor piesní a tancov V pivnickom poli založený 23. mája 1965. Dúfame, že sa im plán splní a že sa (aj) do pravidelného festivalového bulletinu (ináč bude to jeho okrúhle číslo 60) vrátia farby... Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  46 /4621/ 15. 11. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Hľadať

Anna Lazarevićová

ravdepodobne ste si už plne vedomí toho, čo znamená sloveso hľadať. Hľadanie síce nie je až také podnetné a stimulačné ako naša túžba, ale prakticky sa všetko začína práve hľadaním. Nie nadarmo sa hovorí, že v podstate človeka je neustále hľadať, či už ide o objavy, východiská alebo problémy. Sú však aj takí ľudia, ktorí vlastnia malú vôľu niečo nájsť, takže o nich vznikla mienka, že hľadajú ihlu v kope sena; ešte viac je však tých, ktorí márne, čiže zbytočne hľadajú, takže o nich sa hovorí, že hľadajú včerajší deň, teda ten, ktorý je už niekde ďaleko za nami. Okrem týchto neveselých príkladov z bohatej ľudskej skúsenosti, možno aj vlastnej, určite je všeobecne známy aj ten pocit, keď nám povedia, že tu nemáme čo hľadať, čiže, že na patričné miesto nepatríme. Alebo ešte konkrétnejšie, keď sa rozkričia na nás, že vraj čo tu hľadáme, čiže čo tam vôbec chceme, a ako si neuvedomujeme, že tam nie sme vítaní! Je jasné, že tieto významy slovesa hľadať nie sú ani vítané, ani žiadané a ani sľubné. Možno aj kvôli tomu jestvuje v našom jazyku a v našej skutočnosti aj ten podtext, keď má to hľadanie tzv. ironický ráz. A vlastne, hneď v tom okamihu si pravdepodobne ani neuvedomujeme, že sa tým ironickým podtextom bránime pred nevýhodnou a neprajnou situáciou. Napríklad, keď povieme, že kto čo hľadá, to nakoniec aj nájde, čiže zaslúži si všetko to, čo ho postihlo, aj trest. Podobný prípad je aj vtedy, keď slovesom hľadať vyjadrujeme skutočnosť, že každý rovného sebe hľadá, čiže obrazne povedané: vrana k vrane si sadá. A prečo o tomto teraz píšeme? Nuž preto, lebo sloveso hľadať je najfrekventovanejšie práve teraz pred a po volebnom období a, samozrejme, v hraničných politických situáciách, v ktorých sa práve nachádzame!

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Čosi pomedzi

Michal Ďuga



ahraničnopolitická aktivita Srbska a rozvoj dobrých regionálnych vzťahov tejto jesene zahrnul aj návštevu albánskeho premiéra Belehradu. Tak ako každá návšteva na najvyššej úrovni, aj táto bola dlhší čas vopred plánovaná a pripravovaná, zvlášť vo svetle skutočnosti, že ide o prvú návštevu tohto druhu po šesťdesiatich ôsmich rokoch. Naposledy sa srbsko-albánske rokovania viedli v júni 1946, keď Josip Broz Tito v Belehrade privítal Envera Hodžu. V súčasnej zložitej chvíli dodatočne zaťaženej incidentom s dronom a vlajkou na futbalovom zápase, v dôsledku čoho návštevu albánskeho premiéra posunuli na 10. november, belehradské stretnutie dvoch premiérov má mimoriadny význam. „Táto návšteva znamená nový začiatok a v tom zmysle dúfam, že sa pragmatické vzťahy Srbska a Albánska sústredia na zveľadenie nielen našich vzájomných politických a ekonomických vzťahov, ale aj na zveľadenie vzťahov v celom regióne,“ vyhlásil premiér Vučić doložiac, že problémy nemožno riešiť inak ako rozhovorom.



Po rozhovoroch medzi štyrmi očami, ktoré „neboli ani trochu ľahké“, premiér Albánska Edi Rama v prejave pred novinármi a televíznymi kamerami vyzval Srbsko, aby uznalo nezvratnú skutočnosť, že Kosovo je samostatný štát, ktorého nezávislosť doteraz uznalo 108 krajín. Reakcia premiéra Srbska Aleksandra Vučića bola nervózna a prudká. V odpovedi uviedol, že od hosťa neočakával provokáciu a zmienku o Kosove, tiež zdôraznil, že nikto nemôže ponižovať Srbsko, a pripomenul, že podľa Ústavy Kosovo je súčasťou Srbska. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi padol berlínsky múr. Keďže to nebol obyčajný múr, ani jeho pád 9. novembra 1989 nebol obyčajný. Ozveny pádu sa ako požiar rozšírili po celej Európe a na dôvažok ovplyvnili všetky budúce politicko-ekonomické vzťahy v celosvetovom meradle. Výročie pádu zlopovestnej stavby, ktorá od svojho vzniku roku 1961 delila mesto na dve časti a jeho občanov zaradila do dvoch znepriatelených táborov, si pripomenuli predovšetkým obyvatelia Nemecka, ale aj celej Európy. Koniec studenej vojny, ktorú berlínsky múr symbolizoval, otvoril novú kapitolu v rozvoji

krajín bývalého východného bloku. Včítane bývalej Juhoslávie, ktorej rozpad poznačili roky ozbrojených zrážok. Novovzniknuté samostatné štáty sa ešte stále usilujú dobehnúť zmeškané a chytiť krok s novou európskou dobou. Bez ohľadu na ekonomické problémy, s ktorými už dlhšie zápasí, Srbsko v poslednom období zaznamenalo pozoruhodný pokrok v rozvoji zahraničnopolitických vzťahov. Z krajiny, ktorá takmer nemala priateľov vo svete, sa postupne zmenilo na krajinu, s ktorou mnohí rátajú, zvlášť na regionálnom pláne, čiže v oblasti západného Balkánu. K zmene prispela predovšetkým jasná európska orientácia krajiny, ktorá medzi svoje najdôležitejšie rozvojové ciele zaradila pripojenie k Európskej únii. V tomto kontexte treba pozorovať aj otvorenie bruselských rokovaní a dosiahnutie Bruselskej dohody o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny, napriek tomu, že o jej význame a následkoch dodnes počuť rozdielne mienky. Od tej, že sa nič nezmenilo, po tú, že sa zmenilo všetko. Pokus o zblíženie dvoch krajín počas návštevy albánskeho premiéra Belehradu sa pre incident nevydaril. Netreba však zabúdať, že pád berlínskeho múru otvoril historické procesy, ktoré ojedinelé nefungovanie diplomacie nezastaví. Len predĺži.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ALEKSANDAR GAJŠEK, REDAKTOR, TELEVÍZIA ŠTÚDIO B

Trojlístok na nezabudnutie Oto Filip

– Ktorá z osobností, s ktorou ste sa rozprávali vo vysielaní Agape, a ktoré ste zaradili aj do knihy s rovnakým názvom, sa vás veľmi dojala? – Celkom iste najsilnejšou osobnosťou, s ktorou som sa rozprával, bol patriarcha Pavle. Je to čudesná

Informačno-politický týždenník

osobnosť, čudesná energia, ktorá takmer transformovala každého, kto sa ocitol v jej blízkosti. Podľa hĺbky emócií by som vyčlenil interview s Jelenou Genčićovou. Jej celkom akoby neskutočný životopis je pretavený teraz aj do písaného slova. Osobitne pochopiteľne vyzdvihujem jej vzťah k Novakovi Đokovićovi, ktorého

objavila, keď mal čosi viac ako päť rokov. Tiež to, ako vplývala na jeho duševný a intelektuálny vývoj, napríklad tak, že spolu s ním počúvala vážnu hudbu, čítala poéziu... Do tretice, je tu osobnosť, bez ktorej by seriál Agape neexistoval. Je to Vladeta Jerotić, človek, ktorý podľa môjho názoru nemá obdobu v našej kultúre, zvlášť keď ide o jeho intelekt či osvietenecké pôsobenie smerom k srbskému ľudu. V tom je absolútne neúnavný. A ďakujem mu, že je už desať rokov oporným stĺpom seriálu Agape. • TÝŽDEŇ •

PRACOVNÁ SILA A AKTIVITY POĽNOHOSPODÁRSKYCH GAZDOVSTIEV

Kam sa dali potenciály? Oto Filip

kým takmer každý piaty obyvateľ sa stále alebo občas angažuje v pôd sčítania v poľnohospodárdohospodárstve. stve uplynuli už dva roky, no Prof. Bogdanovová vyzdvihuje, že to neznamená, najväčší počet členov že za jeho výsledkami rodinných gazdovstiev možno položiť bodku. (47 percent) pracuje na Skôr opak je pravdou gazdovstvách rozlohy – väčšina z nich sa práod 2 do 10 hektárov ve dnes veľmi zíde pri a len o čosi menej (43 stanovovaní smerníc, percent) na najmennaznačujúcich, akými ších majetkoch rozlohy cestami sa naše dôledo dvoch hektárov. Už žité hospodárske odz tohto údaja je jasné, vetvie má ďalej uberať. že je veľkosť rodinných V tomto kontexte veľgazdovstiev na úrovni mi dobrým zdrojom akej-takej hospodárskej potrebných údajov je udržateľnosti, čo prakštúdia autoriek prof. ticky znamená, že sú Dr. Natalije Bogdano- Autorky štúdie profesorky Babovićová a Bogdanovová vlastne málo produkvovej a prof. Dr. Marije tívne. Pravdepodobne Babovićovej Pracovná sila a aktivity sociologické, demografické a iné aj preto, že je približne každý tretí poľnohospodárskych gazdovstiev, poznatky. Jedným zo základných je, majiteľ rodinných gazdovstiev vo ktorú v belehradskom mediálnom že napriek dynamickému procesu veku nad 65 rokov, čo naznačuje, stredisku prezentovali verejnosti deagrarizácie a demografickému že sa vlastnícka transformácia, kon6. novembra. vyľudňovaniu dedín, domácnosti krétne prenos na mladšie generácie, Vznikla v prvom rade preto, aby v Srbsku ešte vždy majú relatívne koná veľmi pomaly. Inými slovami, poinformovala zainteresovaných silné styky s poľnohospodárstvom dominuje tradičný kulturologický o aktuálnej situácii ohľadom prí- alebo dedinou. Priemerne každá model tejto transformácie – (z) stupnosti pracovnej sily na poľ- štvrtá z nich vlastní gazdovstvo, dedenie, ktoré je oveľa častejšie

nohospodárskych gazdovstvách, ako aj o druhoch príjmov, ktoré sa na nich realizujú. Zo štúdie vyplynuli zaujímavé hospodárske,

než deľba majetkov, prípadne ich kúpa alebo predaj. Najvýraznejšou zložkou poľnohospodárskej pracovnej sily na rodinných gazdovstvách v Srbsku sú členovia rodiny alebo príbuzní (56,3 percenta), medzi ktorými je najviac žien (až 63 percent). Celkovo, v našom poľnohospodárstve výrazne najdominantnejšiu úlohu majú domácnosti: 99,5 percenta. Tých pozostávajúcich pol percenta sú právnické osoby a podnikatelia. Celkový počet angažovaných osôb v tomto odvetví je 1 442 628, z ktorých je 98,2 percenta v úseku domácností. Základným záverom je, že hospodárske a iné ovzdušie, v ktorom prebiehala prestavba štruktúry nášho poľnohospodárstva, nebolo počas uplynulých dvoch desaťročí orientované na dynamickejšie reštrukturovanie a redistribúciu poľnohospodárskych zdrojov v záujme vzniku účinnejších a produktívnejších gazdovstiev. Je to jedno z prvých hodnotení, ktoré sa musí mať na zreteli pri definovaní nových politík a opatrení na podporu nášho pôdohospodárstva a vidieckeho rozvoja. Ak sa nechceme dostať k tomu, že už zajtra budeme nútení opýtať sa: Kam sa vlastne dali tie naše potenciály? A máme ich dosť.

POZNÁMKA

Na vlnách štrajkov Juraj Bartoš

ž celé dva mesiace štrajkujú advokáti Srbska, dožadujúc sa zmeny inak čerstvého Zákona o verejnom notárstve, ako i paušálneho zdaňovania. Pred časom štrajkovala polícia. Osvetári tiež oznámili, že v pondelok 17. novembra nastúpia k ďalšiemu štrajku v rámcoch určených zákonom. Jednodenný štrajk, ktorý by mal byť na programe každú stredu, usporiadali 5. novembra zdravotní pracovníci. Samozrejme, všetko sa točí okolo stenčujúceho sa štátneho mešca, ktorý aktuálna vláda Srbska mieni pred krachom zachrániť (aj) znížením platov zamestnancov vo verejnom úseku a dôchodcov, ktorých penzie • TÝŽDEŇ •

obnášajú nad 25 000 dinárov. Advokáti rázne a vytrvale bojujú za prinavrátenie istých kompetencií, ktorých boli pozbavení. Tie boli postúpené do príslušnosti verejných notárov. Podaktorí notári, zaznelo z radov pravotárov, zarábajú aj 100 000 eur za mesiac, pokým súdy zostávajú bez miliónových príjmov z overovania súdnych podpisov. Advokátov osobitne rozčertil minister spravodlivosti, keď vyhlásil, že sa obhajujú záujmy tajkunov. Zdravotníci sú nespokojní s vyhláškou týkajúcou sa zákazu zamestnávania vo verejnom úseku, keďže sa im, hovoria, objem práce zvyšuje a platy sa majú znižovať. Rovnaké kamienky v topánkach trápia aj osvetárov. Tak ako zdravotníci, dožadujú sa, aby ich odbor bol po-

zbavený záväzného desaťpercentného zníženia platov. Zasadzujú sa tiež za prijatie jednotných platových tried pre celý verejný úsek, ale aj o to, aby sa súrne začalo rokovať o osobitnej kolektívnej zmluve. Kam sa Srbsko, a my s ním, dostane na vlne štrajkov? Kto a koľko popustí v preťahovaní pomerne napätého lana? Pred asi desiatimi dňami požiadavky štrajkujúcich advokátov označil za opodstatnené osobne prezident Srbska Tomislav Nikolić. Zazlieval vláde, že zákonom o notároch udrela po vreckách občanov a štátu. Aj keby slová hlavy štátu vyzneli ako predzvesť ukončenia ošemetnej kauzy, vyhláška ministra, ktorý má v kompetencii sociálne záležitosti, zarezonovala ako výstraha.

Aleksandar Vulin totiž uznáva štrajk ako legitímny spôsob na obhajobu práv pracujúcich, avšak radí najprv vyčerpať iné možnosti, akými sú dohovor so zamestnávateľom či rokovanie so štátnymi činiteľmi. To je síce pravda, ale je pravda aj to, že zákonodarca pri príprave sporných zákonov nemusel obísť tých, ktorých sa zákony dotýkajú ako bič. Mohol a hádam aj mal návrhy zákonov postúpiť na verejnú diskusiu a pripomienky vypočuť a zvážiť prv, než zákony boli prijaté pomerne súrnym spôsobom. Ozaj nevedno, kto to lano popustí a kto a kedy a akým spôsobom urobí bác. V každom prípade na napnutú potvoru už dávno doplácajú najviac tí, ktorí – zatiaľ – neštrajkujú. Najchudobnejší. Lež čo ak aj oni...?

46 /4621/ 15. 11. 2014

Týždeň 3. REGIONÁLNA KONFERENCIA VENOVANÁ MÉDIÁM V JAZYKOCH MENŠÍN

Moderné – nevyhnutnosť v dnešnej dobe Jasmina Pániková

kým spôsobom môžu menšinové médiá v Srbsku zachovať svoje miesto na mediálnej scéne? Ako získať nových konzumentov a zachovať si aj tých starších? Pracovať samostatne, iba pre príslušníkov svojej národnosti alebo byť otvorený aj pre iných? Je to iba malá časť otázok, na ktoré sa pokúsili odpovedať účastníci tretej Regionálnej konferencie venovanej médiám v jazykoch národnostných menšín, Sumarizovali doterajšie výsledky a, dúfame, prijali nové idey ktorá sa niesla pod menom Nová doba & moderné médiá. Prebiehala a zodpovední redaktori. Pri tejto menšín držali krok s dobou, čo znav piatok 7. novembra v priestoroch príležitosti štátny tajomník Saša mená nevyhnutnú prítomnosť na denníka Magyar Szó a v organizácii Mirković zdôraznil, že uplatňova- internete. Avšak, nepostačí iba mať Heror Media Pont, Centra pre rozvoj nie nových mediálnych zákonov svoju webovú stránku či online vymenšinových a lokálnych médií sa pozitívne odzrkadlí v oblasti danie, ale aj komunikovať s čitateľmi a denníka Magyar Szó. financovania v médiách, ktoré pro- a obohacovať obsah aj správami Svojou prítomnosťou konferenciu pagujú verejný záujem. Pravdaže, týkajúcimi sa aj iných národnostpodporili aj Saša Mirković, štát- nemohol nespomenúť privatizáciu ných spoločenstiev, príp. prekladať ny tajomník Ministerstva kultúry médií. Ako povedal, z 500 firiem, správy do srbského jazyka. Nastoa informovania, Kalman Kuntić, ktoré by mali byť privatizované, ľuje sa otázka, ako to najúčinnejšie pomocník pokrajinského tajomníka zhruba 70 sú médiá, čo by sa podľa vykonať. Odzneli početné návrhy pre kultúru a verejné informovanie, neho mohlo neprajne odzrkadliť na a jedným z návrhov bol aj spoločný Luca Bianconi, prvý tajomník a šéf mediálnu scénu. portál viacerých menšín. Ako bolo politického sektoru Delegácie EÚ Bez ohľadu na vekový rozdiel povedané, menšinové médiá nie v Srbsku, ako aj riaditelia novino- účastníci konferencie sa uzhodli, že sú medzi sebou konkurencia ako vo-vydavateľských ustanovizní je potrebné, aby aj médiá v jazykoch médiá vo väčšinovom jazyku a spo-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Záruky istoty Oto Filip

evšedná návšteva v Hlase ľudu: prvá a pracovná. Hosťom redakcie toho 5. novembra bol projektový manažér Klaus Dahmann z nemeckej Deutsche Welle Akademie, zaujímajúci sa o postavenie a pôsobenie menšinových printových, ale i elektronických médií u nás. Lebo na projekty, ktoré má na starosti v Srbsku, sa patrí dobre pripraviť. Odpovede na mnohé otázky získal v rozhovore s predsedom Správnej rady Asociácie slovenských novinárov a riaditeľom

www.hl.rs

NVU Hlas ľudu Samuelom Žiakom, ako i Natašou Herorovou, prvou osobnosťou Heror Media Pont. Aby nebolo tak, že sme len my objektom záujmu, bolo mu treba položiť i otázku: – V čom sa líši pozícia novinára v Nemecku a u nás? – Myslím si, že je jeden z kľúčových rozdielov alebo záležitostí čisto finančnej povahy. Keď sa pozrieme na náklady na jedného novinára, obrazne na jeho cenu, tak si treba uvedomiť, že iba v prípade, keď ten môže zarobiť nejaký nadpriemerný plat, viac ako učiteľ

Informačno-politický týždenník

Klaus Dahmann, Deutsche Welle

v škole alebo napríklad úradník, umožní to, aby redakcie prilákali viac kvalifikovaných odborníkov, žurnalistov. Týmto spôsobom sa tak isto môžu zachovať existujúce alebo školiť potrebné kádre. Je to

ločné nastúpenie na internete by iba zveľadilo nielen médiá, ale aj spoločnosti, o ktorých by sa písalo. Áno, idea je vynikajúca, ale či je aj realizovateľná, keďže väčšina médií trpí na nedostatok kádrov, ktoré by sa tej práci mohli naplno venovať. Nedostatok kádrov je viditeľný aj v mládežníckych časopisoch, resp. v ich online vydaniach. Väčšina zodpovedných redaktorov týchto časopisov povedala, že sa takmer sami starajú o údržbu online vydaní, čo má za následok ich pasívny a neaktuálny vzhľad. Nie veľmi príťažlivý vzhľad iba pred rokom, dvomi mali aj niektoré online vydania denníkov a týždenníkov. Výhoda tejto konferencie je aj tá, že sa na nej každoročne sumarizujú výsledky a, samozrejme, zachytia aj niektoré nové idey. Ljubiša Lukić, riaditeľ spoločnosti ABC Srbija, povedal, že od predchádzajúcej konferencie sa štyri menšinové médiá stali časťou tejto spoločnosti, čo podľa neho predstavuje veľký úspech, keďže sa aj menšinové médiá stali rovnoprávnymi členmi, spolu s médiami väčšinového jazyka. Pozitívne ju oceňuje aj Nataša Heror, z Heror Media Pont. Ako povedala, aj keď tá práca nie je vždy viditeľná na prvý pohľad, skutočnosť, že túto konferenciu podporujú aj Ministerstvo kultúry a informovania, pokrajinská vláda, delegácia EÚ, profesionálne organizácie a ľudia zo sveta médií, svedčí o význame menšinových médií. i zárukou nejakej istoty, že sa udrží kvalita novinárstva. Myslím si, že v Srbsku budeme naďalej mať tie problémy, že novinári môžu byť pod nátlakom, lebo sú ekonomicky pod nátlakom, keďže im nemožno zvýšiť platy. Je to čosi, čo ja možno sebecky konštatujem, lebo je môj plat na nemeckej, nie na srbskej úrovni. V tomto, koľko sú novinári platení, vidím jednu z najväčších kľúčových otázok, ktorú treba riešiť v dohľadnom čase. Bez toho totiž nedokážeme udržať potrebnú úroveň, kvalitu novinárstva. Netreba len vrážať peniaze do školení na univerzitách, na semináre a iné, kým za ten čas novinári zostávajú platení toľko, koľko sú, najmä málo. A to ich potom núti odchádzať, hľadať a angažovať sa na iných robotách. Inde. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Vysoká kvalita života S

Zisk

ohodlie a pragmatizmus. Ťažko povedať, kedy o čo viac ide, no tieto dva pojmy sa môžu podpísať aj pod viaceré naše pracovné zvyky a praktiky. Na otázku, prečo zotrváva vo verejnom podniku, mimochodom v jednom z veľkých, ktorých zakladateľom je štát, jeden zo známych zo susednej ulice odpovedá, že preto, lebo niet nad štátnu službu. Pritom dosť často na svoju firmu nadáva, hlavne preto, že má skromný plat. – Tak prečo sa potom nepoobzeráš po inom, lepšie platenom zamestnaní, napríklad u súkromníkov, ktorých je vôkol tvojho domu dosť? – padla otázka. Odpoveď bola jednoduchá • TÝŽDEŇ •

Oto Filip a jednoznačná: – Lebo mi to nevyhovuje... Trvanie na vysvetlení súvislosti prinieslo odhalenie jeho postoja. Vraví, že vo svojej firme robí deň, kým ďalší deň má prestávku. Alebo robí deň i noc, a potom má voľno dva alebo tri dni. – Do mojej firmy, ktorá je v jednom z predmestí Belehradu, si chodím oddýchnuť, zašijem sa dakde, kde ma nenájdu, aby som nazbieral sily na súkromné fušky s murármi. Lebo tam za niekoľko dní zarobím, čo na pracovisku za mesiac, – ozrejmuje. Vraví, že štrajkovať nemieni, až potiaľ, kým sa ho nepokúsia obrať o plat, príspevky a príplatky, o iné. Medzi riadkami zostalo cítiť aj to známe: nikto ma nemôže platiť tak málo, ako málo môžem robiť. V štátnej službe, aspoň v niektorých jej segmentoch, sa to asi dakde ešte dá. Zatiaľ...

Karikatúra: Nikola Kostandinović (V budúcom čísle: Naše špeciality nie sú problémom)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

v nej dalo plávať. Lesy a zalesnené rozlohy už zaberajú okolo 35 percent rozlohy únie. Opätovným zjednotením Európy sa výrazne skvalitnili aj dopravné

komunikácie s tým cieľom, aby sa občania ľahšie pohybovali v celej únii. Preto aj existuje politika Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Ďakujúc nej sa zveľaďuje infraštruktúrna sieť, zlepšujú sa železničné spoje od Poľska po Fínsko, od Francúzska po Slovensko, od Grécka po Nemecko. Len jedna ukážka na ilustráciu: počet cestujúcich železničnou dopravou na relácii Viedeň – Bratislava stúpol za desať rokov z 20 000 až na 2 000 000 cestujúcich ročne. Ďakujúc podpore Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, štáty, ktoré sa stali členmi EÚ v rokoch 2004 a 2007, vložili v období rokov 2007 – 2013 štyridsať miliárd eur do najväčších TEN-T projektov. A ďakujúc viacerým zákonom o bezpečnosti, cestovanie sa stalo istejším. Napriek rastu počtu cestu-

Ďuro Varga

pravidla je zrkadlom úspešnosti každej politiky to, ako kvalitne vie vplývať na každodennú existenciu občanov. Politiku Európskej únie v tejto oblasti možno vystihnúť jedinou vetou: keď ste jej súčasťou, tak kvalita života stúpa. V prospech toho, štáty, ktoré sa chcú stať jej členmi, spolupracujú s úniou v oblasti energetiky, dopravy, boja proti kriminalite, ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín, klimatických zmien. Napríklad, vysoké environmentálne štandardy sa uplatňujú v celej únii, čo zmenšuje možnosť, aby bola zasiahnutá cezhraničným znečisťovaním alebo nedostatkom energií. Na zachovanie kvalitného životného prostredia sa vyčleňujú obrovské prostriedky. Nemožno si nevšimnúť, že únia celé roky aktívne pomáha Srbsku dosiahnuť žiaduce ekologické štandardy, zahŕňajúce napríklad zabudovanie filtrov do elektrární, zabezpečenie čistej pitnej vody, zveľadenie riadenia odpadov… Voda na takmer všetkých plážach v Európe, ako aj na tých pri väčšine riek a jazier, je dostatočne čistá, aby sa

júcich, počet príhod so smrteľnými následkami v železničnej doprave sa dvojnásobne zmenšil v období rokov 2006 – 2011 v prípade dvanástich krajín, ktoré sa stali členmi EÚ v rokoch 2004 a 2007. Keď ide o záležitosti pracovno-osobné, treba vedieť, že je najmenšia dĺžka materskej dovolenky v únii štyri mesiace a že sa v tom období matkám vypláca celý plat. Počas uvedeného obdobia obaja rodičia majú právo na túto dovolenku. V niektorých štátoch tento druh platenej dovolenky trvá i omnoho dlhšie: vo Švédsku obaja rodičia majú právo na 480 dní dovolenky v prípade narodenia, ale aj adopcie dieťaťa. Zamestnanci v Európskej únii majú právo na štyri týždne dovolenky ročne, ak sú angažovaní na plný pracovný úväzok. Dĺžka ročných dovoleniek je od dvadsať do dvadsaťpäť dní. Keď ide o sviatky, tak je aj tu situácia iná a odlišná: v Holandsku ich je najmenej – osem, kým ich je v Malte azda najviac – štrnásť.

46 /4621/ 15. 11. 2014

Týždeň K VÝROČIU SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA A UKONČENIA DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY

Udelili vyznamenanie vojnovým pilotom Pavol Vitko

inister obrany Martin Glváč udelil 28. októbra Pamätnú medailu k 70. výročiu Slovenského národného povstania a ukončenia druhej svetovej vojny in memoriam Arsenijovi Boljevićovi (nar. v Gornjej Gorici, okres Lješkopolje, kraj Podgorica 1904, zomrel v roku 1953) a Savovi Poljancovi (nar. v Maribore 1907, zomrel v roku 1966), niekdajším vojenským pilotom kráľovského juhoslovanského letectva, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní. Medaily v ministrovom mene odovzdal ich príbuzným na slávnostnej spomienke pred areálom leteckej základne Zmiešaného krídla Sliač veliteľ Vzdušných síl OS SR brigádny generál Miroslav Korba. Pred vstupom do areálu základne brig. gen. Korba a veľvyslanec Srbska Šani Demaku odhalili obom bojovníkom pamätnú tabuľu. „Obaja letci ako profesionálni dôstojníci juhoslovanského kráľovského letectva vzdorovali nemeckej presile už počas napadnutia ich krajiny na jar 1941. Po jej porážke boli zajatí a internovaní v nemeckých zajateckých táboroch vo viacerých mestách Európy,“ uviedol zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu Peter Šumichrast. Na Slovensku boli internovaní v Humennom,

Ilave a v Horných Obdokovciach, odkiaľ úspešne unikli po vyhlásení SNP. Už ako príslušníci povstaleckej armády sa v rámci legendárnej Kombinovanej letky napriek zastaranému leteckému parku zapojili do neľahkých úloh operačných pilotov. Preukázali pri tom veľkú odvahu a hrdinstvo. Štábny kapitán Poljanec bol 4. septembra 1944 pri Strečne zasiahnutý do nohy, napriek bolestiam a strate krvi však bojový let neukončil a zaútočil na nepriateľa. Na povstaleckom nebi obaja bojovali do 8. októbra 1944, keď boli na základe rozkazu sovietskych styčných orgánov presunutí k juhoslovanskej vojenskej misii do Moskvy a po ďalšom presune sa podieľali na oslobodzovaní svojej vlasti. „Vojaci národov bývalej Juhoslávie statočne bojovali proti fašizmu nielen na území svojej domoviny, ale prispeli k víťazstvu aj v iných krajinách. Tento deň je pre nás dňom hrdosti na pilotov z bývalej Juhoslávie, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní,“ povedal veľ-

vyslanec Šani Demaku. Zároveň sa úprimne poďakoval slovenskému rezortu obrany, Spolku Srbov na Slovensku a Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, ktorí sa slávnostnom podujatí a inštalácii pamätnej tabule podieľali. „Pripomínať si ľudí, ktorí neváhali nasadiť svoje životy proti fašizmu je našou povinnosťou. Spojenie síl koaličných krajín porážku fašizmu urýchlilo,“ zdôraznil brig. gen. Korba.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Gala Ladišić (18), pravnučka Arsenija Boljevića, ani Sava Poljanec (32), vnuk Savu Poljanca, ešte na Slovensku neboli. Z rozprávania síce vedeli, že ich predkovia bojovali aj v Slovenskom národnom povstaní, ale boli milo prekvapení, ako si ich uctilo Slovensko aj po 70. rokoch od vypuknutia SNP. Po prevzatí Pamätných medailí a odhalení pamätnej tabule sa ich emócie dali zhrnúť do dvoch slov: hrdosť a priateľstvo. • TÝŽDEŇ •

Naša téma 

Stav a význam cintorínov Juraj Bartoš

očiach slovenskej komunity v Srbsku akoby zostala v úzadí záujmu otázka cintorínov. Hoci cintoríny azda predsa len taktiež patria do korpusu hmotnej kultúry. Nebolo by teda prirodzené riadne si posvietiť na miesta posledného či večného odpočinku? Nenárokujúc si na hĺbku záberu, aký urobil trebárs Michal Babiak spolu s Ľubicou Bartalskou, keď roku 1998 vydali publikáciu Cintoríny Slovákov v zahraničí, urobíme si tu, na piatich stranách našich novín, prechádzku cintorínmi v Báčskom Petrovci, Pivnici, Starej Pazove, Ašani, Kovačici, Padine, Bielom Blate a Zreňanine. Jednotlivé príspevky sa sústreďujú predovšetkým na ich fyzický stav, informujú o tom, kto a ako sa v súčasnosti o cintoríny stará. Cintoríny, to sú stovky, tisíce, desiatky tisíc hrobov. V každom hrobe je pochované tajomstvo, celé malé dejiny. Mŕtvi počtom prevyšujú živých, ktorí sa „o nich“ starajú. Už podľa toho, aký vzťah k zosnulým mali, kým títo žili, respektíve v závislosti od hmotných možností a duchovných síl. I možnosti i sily o starostlivosť sú obmedzené, netreba osobitne objasňovať, čím a

prečo. Predsa vari len možno povedať, že v súčasnosti sú – aspoň tie novšie – cintoríny, respektíve hroby Slovákov v Srbsku v pomerne dobrom stave, že živí

prerástla burina a krovie, takže sa k jednotlivým hrobom proste nemožno dostať, ba po mnohých niet už ani stopy. Pritom v nie celkom ojedinelých

o mŕtvych príbuzných dbajú v rámci možností. Staré sú, žiaľ, v nejednom prípade na okraji, či už úplne mimo záujmu potomkov o „večné loviská“ svojich predkov. Pritom nehovoríme o tom, či im dali urobiť monumentálne rozkošné a teda drahé pomníky a či vázy naplnili umelými alebo živými kvetmi. Máme na ume skutočnosť, že najstaršie cintoríny (alebo ich časti)

prípadoch ide o miesta, na ktorých sú pochované významné osobnosti. Okrem popínavých rastlín na existujúcich pomníkoch, predovšetkým v národnostne zmiešaných prostrediach, v ktorých Slováci žijú v čoraz menšom počte, sa, prirodzene, udomácnila aj jazyková negramotnosť, ktorá by, kebyže nepôsobí smutne, vyznievala komicky. Keď napríklad čítame, že „pomník

PIVNICKÉ CINTORÍNY

podvihol (podvihla)...“ Nehovoriac o slovenských menách a priezviskách i o sprievodných informáciách, ktoré sú napísané – cyrilikou... Je hádam dobre a pekne, že pribúdajú rôzne etno domy, ktorých cieľom je zachovať pred zabudnutím staré náčinie a náradie, starý odev i staré zvyky a obyčaje tu žijúcich Slovákov. Prečo ale nezachovať aj staré cintoríny? Prečo dovoliť, aby sa miesta večného odpočinku pozmenili na miesta potupy? Ako je povedzme možné, že dnes nikto presne nevie, kde bol pochovaný niekdajší farár, podľa mnohých odborníkov i prvý spisovateľ z radov dolnozemských Slovákov, spoluzakladateľ učenej spoločnosti Societas Slavica Juraj Rohoň (1802 – 1831)?! Na východnom okraji hložianskeho starého cintorína leží (áno – leží, úplne skrytý pod trávou) pomník niekdajšieho učiteľa Daniela Kutlíka, ktorý zomrel v mladom veku (1863 – 1888). Na ňom nachádzame epitaf: Moja hranica života / ale nie lásky. Azda keby tej lásky voči zosnulým predkom (k súčasníkom taktiež) bolo o štipku viac a honby za hmotnými statkami menej, nerobili by sme gordický uzol z otázky: Kto tie cintoríny či hroby má dať do poriadku?! Trebárs majúc na zreteli iný epitaf, na inom, neslovenskom cintoríne: Kde si teraz ty / tu som kedysi bol ja / kde som teraz ja / tu budeš ty.

kto udržiavať a hrobové miesto je zanedbané, my z Komunalu sa ujmeme tej práce, dokonca dbáme na údržbu takých miest na oboch cintorínoch. Pomníky na pivnických cintorínoch sú rôzne: aj mohutnejšie, aj skromnejšie – podľa hmotných možností pozostaÚdržba delých. V našom prodinských cintostredí okrem sporínov v Pivnici menutých dvoch v prvom rade cintorínov sú ešte spočíva v kodva staré: tzv. švábsení zelených sky a židovský. Prvý plôch. Prázdsa nachádza na sane parcely ako mom konci Vojvomiesta pre budinskej ulici smerom dúce hrobky sa k Silbašu a židovský tiež pravidelne je umiestnený v Jaroslav Zajac, riaditeľ kosia. O okolie úzadí slovenskéKP Komunal v Pivnici samotných hroho Domu smútku. bov sa občania starajú sami. Pravdaže, už sa v nich nepochováva – Keď už hrob zosnulého nemá a, žiaľ, ani sa neudržujú.

V kompetencii komunálnych pracovníkov a cirkví Katarína Gažová

ivničania majú na pochovávanie zosnulých spoluobčanov dva aktívne cintoríny: slovenský a srbský. Keď bol založený Komunálny podnik Komunal Pivnica v roku 2006, do jeho kompetencie sa okrem iného dostala aj údržba cintorínov. – V našej osade máme dva osobitné cintoríny: pre slovenské a pre srbské obyvateľstvo. Slovenský je spoločný pre veriacich Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a ďalších • NAŠA TÉMA •

štyroch slovenských cirkevných spoločenstiev. Príznakom slovenského cintorína v Pivnici je to, že je podelený na dve časti: starú a novú, podľa kalendárnych rokov pochovávania zosnulých. V srbskom pochovávajú pravoslávnych spoluobčanov. Na oboch cintorínoch sú aj domy smútku. Na slovenskom cintoríne bol Dom smútku otvorený v roku 2004 a ten na pravoslávnom roku 2009. Spravujú ich cirkvi, – povedal riaditeľ KP Komunal v Pivnici Jaroslav Zajac.

46 /4621/ 15. 11. 2014

Naša téma PETROVSKÝ CINTORÍN

Najbohatšia štvrť v osade Jaroslav Čiep

osledný deň októbra a prvé dni novembra sú dni, keď aj petrovský cintorín proste „rozkvitne“. Petrovčania si vtedy – každý rok – uctievajú pamiatku na svojich zosnulých a na hrobky prinášajú množstvo živých kvetov. Keď ide o samotný cintorín, pred týmto súčasným existovali aj viaceré iné lokality, kde pochovávali tunajších občanov, napríklad na pozemku Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Pri kopaní základov domov aj na iných miestach nachádzali pozostatky ľudských kostí: v záhradách na Mikovom sálaši alebo na Ráckom kraji, kde sa traduje, že bol aj kostolík venovaný sv. Petrovi, podľa čoho údajne Petrovec dostal pomenovanie. Súčasný petrovský cintorín spravuje a upravuje Verejný komunálny podnik Progres. Nie je kompaktný, ani umiestnený na jednej lokalite. V Ulici Borisa Kidriča po pravej strane tiahne kúsok obrastený stromami a krovím, v ktorom badať aj náhrobné pomníky vypísané hebrejčinou. Je to už len pozostatok po tunajšom židovskom

Pohľad na novú časť petrovského cintorína

ňou, ale aj v rokoch neskorších. V tejto časti vyniká spoločná hrobka prvobojovníkov, do ktorej odstupom času premiestnili obesených chlapcov, martýrov, z roku 1941. Je tu aj viac hrobiek významných petrovských učiteľov a spoločenských pracovníkov, medzi nimi učiteľa, redaktora a priekopníka hospodárstva v Petrovci Samuela Šišku, otca chýrečného chirurga Karola Šišku. Jeho hrob sme po väčšej námahe a po odstránení polámaného krovia vedľa plota

Iba krovie a mach na hrobke Samuela Šišku

spoločenstve, ktoré v Petrovci v polovici minulého storočia vymizlo. Po pravej strane tej istej ulice sú tzv. Partizánske hroby. Tu sú pochovávaní Petrovčania predovšetkým počas druhej svetovej vojny, čiastočne aj pred

www.hl.rs

predsa len našli. Po Šiškovcoch, ako i po mnohých iných rodinách v Petrovci, zostala už len spomienka; ani ich hrobky nemá kto upravovať a ochraňovať. Známa je aj povesť o hrobke významného profesora Michala

Informačno-politický týždenník

Niektoré hrobky významných osobností sú umiestnené povedľa hlavných chodníkov. Prevažne sú tu pochovaní farári, učitelia, bohatší obchodníci, remeselníci i sedliaci. Pri obchádzke sme si všimli, že aj doska maliarky Zuzky Medveďovej je už takmer nečitateľná a treba ju opraviť. Hoci bolo plánované, že na novej parcele budú len kamene v tvare vankúšov a hrobky budú unifikované, po desaťročí aj na tejto, najnovšej, časti cintorína vidno, že chúťky pozostalých sú celkom rozličné a každý si hrobové miesto zastaval podľa vlastnej vôle, ale aj finančných

Godru, ktorá je dnes už celkom zničená v niektorej zo záhrad v Ulici jarmočnej a zmizol aj náhrobný pomník. Zostala len fotografia z roku 1928, keď si pamiatku na neho uctili úpravou jeho hrobky. Zosnulých v Petrovci už takmer 20 rokov pochovávajú z Domu smútku. Odvtedy na cintoríne pribudlo zo 3 000 hrobov a pribudla i nová parcela na pochovávanie. Keďže sa nikdy neurobil súpis náhrobných kameňov, ani hrobových miest, ako je praxou v okolitých krajinách, ťažko je zistiť, kto všetko je pochovaný na petrovskom cintoríne. Mnohé staršie kríže boli drevené, takže už spráchni- Hrobka Jána Čajaka je vždy príkladne veli, alebo nadpisy na nich upravená nie sú čitateľné. Podobne je to aj s množstvom jednodu- možností. Nebožtíkom sa tak chých kamenných krížov. Zaují- v čiernej zemi neraz dostáva premavosťou je, že na petrovskom pych, aký nemali ani za života. Už cintoríne je veľmi málo rodin- len letmý pohľad na petrovský ných krýpt. Inak cintorín je príliš cintorín nás ubezpečí, že na veľký a má niekoľko častí. Po tomto mieste sú pochované ľavej strane za Domom smútku aj mnohé milióny eur – v tvare sú staré hroby, mnohé sú už bez celých kamenných hrobiek alebo krížov. V pokračovaní, smerom náhrobných kameňov. Ani tie k Lesíku, sú novšie hroby, ktoré však nestoja všetky rovno, lebo končia až vedľa krížnej poľnej pozemok, na ktorom je cintorín, cesty. Parcely sú už vyplnené, kedysi bol močaristý, je tu často a preto hneď oproti kaplnke, po odmäk, takže mnohé pomníky, pravej strane vstupného chodní- ba aj celé hrobky, sa vykrivili už ka, otvorili novú parcelu. po niekoľkých rokoch. • NAŠA TÉMA •

STARÁ PAZOVA

Cintorín je plný zimných kvetín Anna Lešťanová

ačnúc týmto rokom, okrem riadnej činnosti, staropazovský Verejný podnik Čistoća má na starosti aj starostlivosť o zalesňovateľskú škôlku, údržbu ciest, kompletnú údržbu cintorínov a iné práce. Podľa slov riaditeľa podniku Milana Končarevića, najnovšie sa Čistoća stará o jedenásť cintorínov na území Staropazovskej obce. Doteraz mala na starosti iba dva najväčšie cintoríny – v Starej a Novej Pazove; o tie menšie v jednotlivých osadách úpravu a údržbu mali na starosti hlavne tamojšie miestne spoločenstvá. O kompletnú celoročnú údržbu cintorínov (upratovanie, kosenie trávy, odhŕňanie snehu atď.), predaj pohrebnej výbavy a ostatných pohrebných služieb, sa stará osobitná pra-

covná jednotka, v ktorej je zamestnané 19 ľudí. Riaditeľ Čistoće nám povedal, že je s aktuálnou situáciou na staropazovskom cintoríne spokojný, hoci, ako uviedol, „vždy to môže byť aj lepšie“. Ináč o kompletnej údržbe cintorínov a poskytovaní pohrebných služieb sa ani nechcel veľmi zmieňovať, lebo je to vraj „komplexná otázka“, ktorá si vyžaduje veľkú analýzu. V tejto svojráznej štúdii, ktorá sa má najprv nájsť pred členmi Obecnej rady a výborníkmi lokálnej samosprávy, bude zmapovaná situácia na Pohľad na staropazovský cintorín všetkých cintorínoch, predostretý plán rozšírenia naj- cintorína na nadchádzajúce obmä staropazovského mestského dobie a uvedené platné cenní-

AŠAŇA

ky pre všetky služby (napr. kto sa a skadiaľ môže pochovávať na cintorínoch na území obce, za akých podmienok, ak nebol občanom obce, či sú hrobové miesta kúpené zaživa, úprava areálov a domov smútku....). Avšak okrem bežnej údržby na staropazovskom mestskom cintoríne sa robia aj potrebné menšie a väčšie opravy tak, aby bol skutočne dôstojným miestom posledného odpočinku. S novými hrobmi pribúdajú aj nové chodníky, smetné koše, vnútorné rozvody vody… Nie všetci máme k miestu posledného odpočinku svojich blízkych rovnaký vzťah, nie všetci máme rovnaké možnosti starať sa o ich hroby. Predsa v týchto dňoch sme si na staropazovskom cintoríne všimli, že máloktorý hrob zostal pustý – neupravený a bez kvietka.

Niektorých život odvial späť do Starej Pazov y, druhých do Zemuna a Belehradu, tretích od dávneho do ďalekých roku 1892, krajín a krakeď do Ašane jov. A pri vojzo Starej Pavodinských dezovy prišiel Takmer ho nevidieť: pomník mografických prvý Slovák Dolinajovcom v starom evanjelickom pohyboch, Pavel Pod- cintoríne v ktorých už lavický. Okrem Podlavickovcov na takmer štvrťstoročia mortalita súsklonku predminulého storo- stavne víťazí nad natalitou, netreba čia žili tam už aj Zelenákovci, sa diviť, že si chuť počuť v Ašani Labátovci, Fabokovci, Gajdo- človeka rozprávať po slovensky vyšovci... Asi sa im dobre vodilo, žiada prejsť takmer celou dedinou. Ak nedominuje bežnej konverkeď už začiatkom dvadsiateho storočia v osade neďaleko zácii, slovenčina predsa dominuje Pećiniec bolo okolo 260 Slo- aspoň niekoľkým krížom na cinvákov. Po odchode zo sveta toríne na okraji osady. V tichu, netuzemského do toho iného, ďaleko koruny obrovského stromu, pochovávali ich na osobitnom tam už celé desaťročia alebo roky evanjelickom cintoríne, až do spolu spia Kováčovci s Hricovcami, roku 1957. Odvtedy dodnes im Madackovci s Dolinajovcami, Kadlepatrí vyhradená časť cintorína číkovci s Častvanovcami, Kolárovci pre pravoslávnych veriacich. s Nedelickovcami... Nuž čo, všetko Slovákov je však čoraz menej: podľa je relatívne. Ibaže sa zdá, že sú len posledného sčítania obyvateľstva smrť a cintoríny predsa trvalé a večné. v roku 2011 približne tridsať.

Kniha života a mŕtvych Oto Filip

rozprávajú smútiacim a návštevníkom svoje príbehy, bez toho, aby ich bolo treba podnecovať na to. Ani tie ašanské a slovenské nie sú žiadnou výnimkou. Zrkadlí sa v nich i život, i kúsky dvoch (19. a 21.) storočí a celé jedno (20.) sto-

áš, dnes už nebohý, kolega Pavel Kaňa nám na začiatkoch novinárskej kariéry radil, aby sme nové prostredie najprv spoznali cez návštevu jeho trhoviska. Druhý kolega, dávno už nebohý, Ján Miklovic, poukazoval vtedy na význam lokálnych krčiem na získanie prvých dojmov o novej dedine. Trhovisko, krčma, predajňa, družstvo... – každý má vlastné cestičky a nové spôsoby objavovania. Aj cintorín vie byť otvorenou knihou, lenže ju treba vedieť čítať: o osude, spôsobe života, problémoch, priemernom veku, národnostnej štruktúre obyvateľov. Občas je oveľa hodnover- Časť slovenských pomníkov nejšou než akékoľvek štatistiky či širšie demografické ukazovatele. ročie, osud, nie vždy pre tamojších Tam, kde navždy končia všetky Slovákov bezbolestný a ľahký. Veľa pozemské cesty, kríže a pomníky vody odtieklo neďalekou Sávou • NAŠA TÉMA •

46 /4621/ 15. 11. 2014

Naša téma CINTORÍN V PADINE

Domovom zosnulých, obrazom živých Anička Chalupová

intorín je večným domovom zosnulých, ale aj obrazom živých. Čisté krypty a hroby, pamätníky, kvety na hrobkách a vedľa nich, dô-

Hrobka farára Petra Kramára kladne upravené okolie… svedčia o piete živých k zosnulým. Padina je

rozdelená na štyri časti. Do piatej časti, tzv. piatého fertáľu, patrí cintorín, ktorý je založený roku 1839. O prvom padinskom cintoríne sa málo vie, podľa spomienok starších Padinčanov, umiestnený bol na rozlohe takmer 8 hektárov v časti osady známej ako Jahodárňa. Cintorín do obdobia pred druhou svetovou vojnou riadila Slovenská evanjelická a. v. cirkev a od roku 1945 bol poverený na spravovanie Miestnemu spoločenstvu, v súčasnosti Verejnému komunálnemu podniku Padina. Úcta voči zosnulému, hlboké duchovné, mravné a kresťanské presvedčenie sa aj u Padinčanov prejavuje spôsobom pochovávania, tvarom pomníkov, ako aj nadpismi na nich. Pre Padinu sú príznačné rodinné hrobky – krypty, ktoré datujú do dávnej minulosti. Veľkosť rodinnej hrobky závisela od majetkového

Padinský cintorín stavu a početnosti rodiny. Početnejšie a bohatšie rodiny stavali väčšie hrobky, do ktorých sa vmestilo až dvadsať truhiel. Dnes hrobky majú kapacitu

9 až 12 truhiel. Hlboké sú od 1,7 metra až 2,4 metra, s oblúkovým, „sklepovaným“ stropom, ktorý sa zvonku zasýpa zemou. Chudobná rodina svojho zosnulého pochovala do hrobu „pod bok“. Takto uložená rakva bola zachovaná pred priamym hádzaním zeme. Osobitná, začiatočná časť na padinskom cintoríne smerom od dediny patrila padlým bojovníkom a ich rodinám. Boli však vymedzené aj iné parcely: jedna v rámci cintorínového priestoru na pochovávanie detí a druhá tesne mimo cintorína – „na garáde“, kde pochovávali samovrahov. S rozvojom osady a stavaním rodinných hrobiek sa od takýchto zásad upustilo. Na cintoríne bol konečne roku 1998 vystavaný a 7. júna aj posvätený Dom smútku. Na tomto cintoríne sú medzi inými pochované aj mnohé, širšej verejnosti známe osobnosti: učitelia Albert Martiš, Pavel Belička, Ján Fakľa, evanjelickí farári Peter Kramár, Ján Jankovič, Gustáv Bujkovský a iní.

KOVAČICKÝ CINTORÍN

Nech im je ľahká zem kovačická… A. Chalupová

„J

edného dňa všetci tam za múrik pôjdeme,” hovoria starší Kovačičania. Starý, totiž prvý cintorín v Kovačici sa nachádzal v Jánošíkovej ulici, od Kúnovej jamy až po Hviezdoslavovu ulicu. Už neexistuje; zanikol v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes sú na jeho mieste trhovisko, hospodárske budovy a budova RTV Obce Kovačica. Založený bol v rokoch, keď vznikala aj sama osada. Keď roku 1802 prišli Slováci na toto územie, pozemky boli vymerané podľa plánu z Viedne. Presne bolo určené miesto na výstavbu obecného domu (stráže), kostola, fary, školy. Podľa zákonov cisára Jozefa II. bolo zakázané pochovávať mŕtvych okolo kostola. Pozemok na cintorín bol hodne vzdialený od osady z praktických dôvodov. Totiž často sa prejavovali choroby: mor, cholera, šarlach, tuberkulóza a pod. V starom cintoríne Kovačičania pochovávali mŕtvych

www.hl.rs

podľa určitých pravinú osobu v starom cintoríne diel. Osobitné miesta pochovali v roku 1967. V ňom boli vyhradené pre odpočívajú i mnohé významné zosnulých na infekčosobnosti, medzi ktorými boli né choroby, osobitné aj kňazi Martin Hamaliar, Matej miesta pre samovraa Július Ambrózyovci, Samuel hov, nekrstené deti, Paulíny, prvý kovačický učiteľ vojakov, osobitné Ján Šimek a ďalší. miesta boli pre výPodľa záznamov na pomníznamné osobnosti koch do nového cintorína sa (farárov, učiteľov…) začalo pochovávať roku 1900. a pre príslušníkov Niektoré staré zvyky pochováiných národností a Na novom cintoríne je aj hrobka Tomáša Hriešika Máška, vania už zanikli. V rohu nového vierovyznaní (napr. kovačického režiséra a divadelného herca cintorína oproti hrobárskemu Židov). Pochovávalo domu postavili domček, kde sa radom do hrobov, nikdy nie dvoch kami. Iba kňazi a bohatší dedinčania bývali máry, pohrebný voz, lopaty a nebožtíkov na jednom mieste. Hos- mali pomníky. Po príchode Židov do všetko iné, čo potreboval hrobár. Dnes podárskym rozvojom osady sa začal Kovačice pre nich vyhradili juhový- na tomto mieste stojí Dom smútku, objavovať nový typ pochovávania chodnú časť starého cintorína, tam si ktorý vystavali v roku 1988. Na novom do rodinných krýpt, umiestnených robili mramorové pomníky, lebo patrili cintoríne si večný odpočinok našli aj povedľa hlavných chodníkov na cin- medzi bohatších občanov. Údržbu mnohé významné osobnosti: seniori toríne. V nich sú neraz uložené celé cintorína mal na starosti cirkevný zbor, Ján Čaplovič a Karol Chalupka, mnohí rodiny, ktorých príslušníci zastávali dô- ktorý platil hrobárov. V rohu južnej učitelia, insitní maliari, kultúrni praležité funkcie v dedine (notár, richtár, časti cintorína bol vystavaný obytný covníci... gazdovia). Vtedajšie hroby najčastejšie dom pre hrobársku rodinu, ktorý slúži Použitá literatúra: označovali drevenými krížmi a tabuľ- svojmu účelu aj v súčasnosti. PosledKovačica 1802 – 2002

Informačno-politický týždenník

• NAŠA TÉMA •

BIELOBLATSKÝ CINTORÍN

Vkusne udržiavaný Vladimír Hudec

–C

intorín v Bielom Blate je starý toľko, koľko aj sama osada, – povedal nám bieloblatský kronikár Adam Jonáš. – O tom svedčí aj najstarší pamätník, ktorí datuje do roku 1884, teda postavený bol iba rok po príchode Slovákov. Pamätník je síce prelomený, ale vidno na ňom rok smrti a aj časť priezviska. V cirkevných matrikách sme zistili, že ten zosnulý bol dedinský notár Gustáv Belička. Cintorín v tejto osade je zvláštny tým, že je širokým chodníkom rozdelený na dve časti. Na ľavej strane sa pochovávajú Slováci evanjelici, Maďari, príslušníci Reformovanej cirkvi, ale aj občania pravoslávneho vierovyznania a Rómovia. Tieto hroby sú postavené v smere severovýchod – juhozápad, čiže rovnobežne s chodníkom a v smere vchodu do cintorína. Pravá strana chodníka je vyhradená pre príslušníkov rímskokatolíckeho vierovyznania. Tam sa v súčasnosti pochovávajú Maďari a Bulhari a skôr sú pochovávaní aj Nemci. Hroby sú postavené v smere juhovýchod – severozápad, čiže pod pravým uhlom s ohľadom na chodník. Administrátor bieloblatského cirkevného zboru Branislav Kulík vysvetľuje, že kedysi z aspektu cirkvi bolo veľmi významné, v ktorom smere bude hrob

umiestnený, a na to sa veľmi prihliadalo. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa však od tohto všeobecne začalo upúšťať, takže bieloblatský cintorín je zvláštny tým, že dodržuje tradíciu pochovávania v súlade s cirkevnými normami. Z významnejších osobností Vchod do cintorína na slovenskej časti bieloblatského cintorína je po- Novikovová, ako aj jeden z iniciátorov chovaný evanjelický kňaz zo začiatku obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, horlivý matičiar a národovec Ján Haník. Aj keď sa Nemci z Bieleho Blata dávno vysťahovali, na cintoríne sú ešte stále pamätníky, ktoré svedčia o ich živote na týchto priestranstvách, a sú starostlivo udržiavané. Totižto teraz už nebohý Michael Koleth, bieloblatský rodák, ktorý žil v Nemecku, pred viac ako desaťročím významne pomohol výstavbu Domu smútku v osade a MOMS sa na znak vďaky zaviazal, že zmapuje a bude udržiavať nemecké hroby. Okrem toho M. Koleth finančne významne pomohol aj činnosť MOMS Adam Jonáš našiel a ako a od matičiarov žiadal osobitnú pozorsvojrázny svedok doby zachoval nosť voči hrobu jeho matky. najstarší pamätník – Na základe tej zmluvy ja každo-

V EVANJELICKOM CINTORÍNE V ZREŇANINE

Miesto pre nové hroby (nie) je V. Hudec

Zreňanine je niekoľko cintorínov, okrem iných aj evanjelický, kde sa v minulosti takmer výlučne pochovávali zreňaninskí Slováci, Nemci – evanjelici a Maďari – príslušníci Reformovanej cirkvi. Na tomto cintoríne je o. i. pochovaný aj posledný zreňaninský ev. kňaz Ľudevít Jurányi. Na vchode do cintorína sa nachádza kostolík, ktorý roku 1895 vystavali Nemci evanjelici Karoly a Mária Hemboltovci. Kostolík je replika veľkého kostola Reformovanej cirkvi v strede • NAŠA TÉMA •

20. storočia a matičiar Juraj Kerďo, ktorému pred rokom cirkevný zbor a MOMS postavili nový pamätník. Okrem toho tu sú pochovaní aj povojnový učiteľ a dlhoročný riaditeľ základnej školy Martin Miksád, tiež učitelia Andrej Mlynárček, Pavel Dolinaj, učiteľka ruského pôvodu Nadežda

mesta a stavali ho dva roky neskoršie tí istí majstri. Manželia Hemboltovci sú pochovaní v hrobke pod kostolom. Kostolík je v súčastnosti vo vlastníctve zreňaninského evanjelického a. v. cirkevného zboru a používa sa ako dom smútku, v ktorom sa odbavuje pohrebný obrad. Pri prechádzke cintorínom v spoločnosti kurátora zreňaninského ev. zboru Ondreja Godu zisťujeme, že na pamätníkoch je mnoho slovenských priezvisk, avšak mnohé sú písané po maďarsky, čo je podľa slov nášho spolubesedníka následok masovej maďa-

ročne na Všechsvätých na ten hrob zanesiem kvety, – hovorí Adam Jonáš. – Predtým než sme s pánom Kolethom podpísali zmluvy, občas sa stalo, že občania pamätník na nemeckom hrobe odhodili nabok a na tom istom mieste pochovali svojich blížnych, lebo si to miesto zvolili pre svojho blížneho, prípadne pre seba. Teraz sa s tou praxou prestalo a pozostalé označené nemecké hroby hrobárka pravidelne udržiava, aby nezarástli burinou. Cintorín v tejto banátskej osade je v kompetencii Miestneho spoločenstva a je vskutku vkusne upravený. Hroby svojich príbuzných a priestor vôkol nich upravujú sami občania a robia to príliš svedomite, takže takmer žiaden hrob nie je zaburinený. Náš spolubesedník však svojim spoluobčanom Slovákom po troche zazlieva, že neprihliadajú na to, aby nadpisy na pamätníkoch boli vypísané v slovenčine, ktorá je aspoň približná spisovnej. Priestor, na ktorom nie je nikto pochovaný, staré neoznačené hroby, o ktoré nikto nedbá, ako aj priestor pred cintorínom je pozmenený na trávnik, ktorý sa pravidelne kosí. Cesta do cintorína je vysadená stromoradím sibírskeho brestu a pozornosť si zasluhuje aj brána na vchode do cintorína, ktorá pochádza z obdobia medzi dvomi vojnami.

rizácie na sklonku ktorého sa ich 19. a začiatkom 20. členovia, bez storočia. ohľadu na to, V súčasnosti je či si za miesto evanjelický cinplatili alebo torín v Zreňanine n i e, m ô ž u v kompetencii VKP pochovávať Čistoća i zelenilo. v tomto cinVidno však, že toríne. Nové komunálnici sem vedenie podneprichádzajú niku však príliš často. Cino tom nie je torín je uzavretý upovedomepre nové hrobové né, v dôsledku miesta a v ňom sa čoho jednotliuž pochovávajú ví zosnulí Sloiba občania, ktorí váci nemohli si skorej zabeztu byť pochopečili miesto. Za Kostolík na vchode do evanjelického vaní. Z týchrok tu pochovajú cintorína to dôvodov 20 až 30 osôb, prevažne Srbov. Je predstavitelia dvoch cirkví mienia azujímavé, že Slovenská evanjelická obnoviť dohovor, ale teraz ho aj a. v. cirkev a Reformovaná cirkev pred písomne potvrdiť, aby do budúcna pätnástimi rokmi s vedením VKP tunajší Slováci mohli byť pochovádosiahli ústny dohovor, na základe vaní v tomto cintoríne. 46 /4621/ 15. 11. 2014

Ľudia a diania (Ne)hrozí reštrikcia plynu ZO ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Vladimír Hudec

émou 21. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište bola zimná údržba lokálnych ciest, resp. zverenie tejto práce obecnému VKP Polet, ako aj cena, akú za tie služby obec zaplatí. S tým cieľom vládnuca väčšina schválila zmeny rozhodnutia o komunálnom poriadku, a potom aj cenník jednotlivých služieb, ktorý navrhla Dozorná rada VPK Polet. Rozhodnutie zdôvodnili tým, že angažovanie vlastného obecného podniku je omnoho lacnejšie ako angažovanie niektorého iného špecializovaného podniku. Opozícia, čiže výborníci Skupiny občanov My môžeme, my chceme však zapochybovali o tom, či je VKP Polet vôbec schopný vykonávať tieto práce vzhľadom na to, že nedisponuje ani zodpovedajúcou mechanizáciou, ani potrebnými robotníkmi, takže predsa bude musieť angažovať iného vyko-

návateľa. Riaditeľ podniku Polet Vladimir Kiseljev povedal, že podnik má k dispozícii jeden kamión, ktorý môže vyhovieť požiadavkám zimnej údržby ciest, a že na iné účely vskutku musia angažovať inú firmu. Zároveň informoval, že tento verejný podnik plánujú tak kádrove, ako aj technicky urobiť schopným na zimnú údržbu ciest. Zo strany opozície bolo ďalej počuť aj konštatáciu, že platenie službukonajúceho pre prípad, že bude padať sneh, a to v tomto období, keď teploty prevyšujú 20 stupňov, je rozhadzovanie peňazí a že zimnú údržbu ciest možno zorganizovať aj bez službukonajúcej firmy a za omnoho menej peňazí. Opozícia nastolila aj otázku hroziacej reštrikcie plynu, ktorú prostredníctvom obecného bulletinu oznámil predseda obce Milan Selaković. Ide totiž o to, že poľnohospodárska AS Polet Dužine obecnému dodávateľovi

VKP Polet za strovený plyn dlhuje 20 miliónov dinárov a tento zasa rovnakú sumu dlhuje VP Srbijagas a môže sa ľahko stať, že Srbijagas uplatňujúc avizovanú reštriktívnu politiku voči dlžníkom zastaví dodávku plynu pre VKP Polet. To o. i. znamená, že občanov, ktorí na vykurovanie používajú tento zdroj energie, očakáva buď chladná zima, alebo orientácia na iný zdroj tepelnej energie. Opozícia však vyčítala VKP Polet a obecnému vedeniu, prečo už skôr nepodnikli opatrenia, aby zimu nedočkali s takým dlhom, čo riaditeľ Poletu poprel, tvrdiac, že časť dlhu počas roka vybrali od dlžníkov a že očakávali, že značnú časť dlžníci zaplatia po žatve jesenných plodín, ale tieto očakávania sa neuskutočnili. Ubezpečil však prítomných, že aj naďalej mienia vynakladať úsilie, aby sa vyhli zastaveniu dodávky plynu. Zoran Vorkapić z postu jedného z vedúcich v AS Polet upozornil na nedopatrenia, ktoré

Rodina Černáková z Hajdušice svoj byt vykuruje plynom a znepokojene sleduje vývin udalostí

v minulosti spôsobili vznik dlhu a informoval, že majiteľ spoločnosti Đorđije Nicović prejavil ochotu prispieť k prekonaniu vzniknutej situácie a ak bude potrebné, pripravený je aj vlastnými zmenkami zaručiť, že spomínaný dlh bude vyplatený.

STARÁ PAZOVA

Nový projekt – analýza vody Dunaja Anna Lešťanová

budove Zhromaždenia obce Stará Pazova začiatkom novembra usporiadali ďalšie zasadnutie, na ktorom rokovali o projektoch, ktoré spoločne realizujú staropazovská lokálna samospráva, Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia a príslušné ministerstvo nemeckej pokrajiny Baden Vitemberg. V rozhovoroch s delegáciou nemeckého ISWA inštitútu sa zúčastnilo vedenie obce a členovia tímu, v ktorom sú predstavitelia rezortných obecných oddelení, verejných podnikov a inštitúcií z územia obce. V úvodnom prejave predseda obce Đorđe Radinović sa členom nemeckej delegácie poďakoval za profesionálny vzťah a účinnú prácu počas doterajšej spolupráce, ktorej výsledkom je úspešne

www.hl.rs

Dr. Birgit Schlichtigová, Jovana Husemanová a Dr. Bertram Kuch

ukončená štúdia Analýza spravovania odpadových vôd, biomasy a energie v obciach Stará Pazova a Inđija. Na základe tejto štúdie na území Staropazovskej obce toho času prebieha meracia kampaň zameraná na biologicko-chemickú analýzu odpadových vôd. Projekt, ktorý má prioritnú pozíciu medzi

Informačno-politický týždenník

EÚ projektmi, podporili tak vláda Nemecka, ako aj rezortné ministerstvo vlády Srbska. Päťčlennú delegáciu ISWA inštitútu (Institute for Sanitary Engineering, Water Quality and Solid Waste Management) viedli Dr. Birgit Schlichtigová, Dr. Bertram Kuch a Jovana Husemano-

vá. Na schôdzi v Starej Pazove 4. novembra odborníci z Nemecka predstavili nový Interreg program 2014 – 2020, ktorý Európska komisia zverejní na jar roku 2015. V programe sa zúčastní 14 krajín z regiónu, ktoré navzájom spája rieka Dunaj. Republika Srbsko, t. j. Obec Stará Pazova je jedným z partnerov v projekte a plánuje vystúpiť s projektom analýzy kvality vody rieky Dunaj, ktorý je tesne spätý s projektom budúcej čističky odpadových vôd. Analýzou by sa zistil skutočný stav vody Dunaja a to by zároveň bola prvá analýza tohto druhu vykonaná v Srbsku. Ako sa uvádza v oznámení, v tomto tíme okrem odborníkov z Inštitútu ISWA majú byť aj odborníci z PMF Univerzity v Novom Sade, ako aj predstavitelia univerzity z Maďarska, eventuálne Bulharska. Foto: Obec Stará Pazova • ĽUDIA A DIANIA •

NOVINKY PRE POĽNOHOSPODÁROV

Výhody pri registrácii traktorov a poľnohospodárskej mechanizácie Jaroslav Čiep

ovinky zverejnené v Úradnom vestníku Republiky Srbsko sa týkajú novelizácie Pravidiel o registrácii motorových a prívesných vozidiel. Odpoveď na otázku, o aké zmeny vlastne ide, sme vyhľadali v Policajnej stanici v Báčskom Petrovci, kde nám vysvetlenie poskytol vedúci stanice major Ján Vozár. – Z iniciatívy a prostredníctvom združení poľnohospodárov sme sprostredkovali, podali zdôvodnenie a, samozrejme, návrh, aby vláda zohľadnila možnosť dodatočného registrovania poľnohospodárskych strojov a prívesov. Výsledkom toho sú zmeny a doplnky Pravidiel o registrácii motorových vozidiel. Touto novelou poľnohospodári z územia Republiky Srbsko majú možnosť legalizovať všetky traktory, vlečky a poľnohospodárske stroje, ktoré používajú. Takto ich vlastne začle-

nia do legislatívneho remať žiadne problémy gulatívu. U nás na okienku vo verejnej doprave. poľnohospodári môžu poSúčasnou legislatívou dať žiadosť o legalizáciu je stanovené, že sa trakmechanizácie, ku ktorej tory a poľnohospodármajú pridať dôkaz, že sa ske stroje neregistrujú zaoberajú poľnohospokaždoročne, ale iba raz, dárskou výrobou, ako aj no majiteľ je každoročne osobnú vyhlášku o vlastpovinný obnoviť poistenie a tak sa chrániť pred níctve strojov dlhšie než nejakými väčšími výdav5 rokov. Touto vyhláškou kryjú nedostatok iných kami v prípade zavinedokladov (účty, zmluvy nia dopravnej nehody. o kúpe a pod.). Tiež treba Očakávame, že záujem pridať aj ostatné dokla- Na okienku policajnej stanice poľnohospodári poľnohospodárov, ale dy, ktoré sa podávajú pri teraz môžu registrovať aj traktory a stroje, ktoré i právnických osôb o tenregistrácii motorových doteraz nebolo možné registrovať to druh výhodného regisvozidiel, vrátane dokladov trovania vozidiel bude o technickej spôsobilosti vozidla, majú zadovážiť potrebné tlačivá veľký. Pod pojmom poľnohosresp. stroja, poistku, poplatky a potvrdenia, aby podali prihlášku, podárska výroba zákon obsiahol stanovené zákonom a kópiu osob- a my potom pomaly riešime tento ovocinársku, dobytkársku, zeleniného preukazu alebo výpis z re- problém našich poľnohospodárov. nársku, vinohradnícku a iné druhy gistra právnických osôb. Lehota Následne im vydáme registračné poľnohospodárskej výroby, ako na tieto úkony je dostatočne dlhá tabuľky, dôkaz o registrácii, čiže je včelárstvo, odchov rýb a iné. – do 31. decembra nasledujúce- dopravný doklad a nálepku. Po Chceme veriť, že do nasledujúcej ho roku. Takže poľnohospodári takom zaradení do sústavy mo- poľnohospodárskej sezóny všetky nemusia náhliť, ale si postupne torových vozidiel už viac nebudú stroje budú registrované.

DELEGÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA POBUDLA V CHORVÁTSKU

Najmladším rozdelili darčeky A. Lešťanová

elegácia Obce Stará Pazova nedávno pobudla na priateľskej návšteve Obce Ervenik v Republike Chorvátsko. Staropazovská obec už niekoľko rokov má výnimočne dobrú spoluprácu s niekoľkými obcami v Chorvátsku, medzi nimi i s obcou Ervenik, ktorá je jednou zo zriedkavých obcí s väčšinovým srbským obyvateľstvom. Ako informujú z kabinetu predsedu Obce Stará Pazova, prvý človek tejto obce Đorđe Radinović so spolupracovníkmi mal najprv stretnutie a rozhovory s predsedom Obce Ervenik Predragom Burzom v budove obce. Potom nasledovalo stretnutie s deťmi a žiakmi z Ervenika, čo bol i • ĽUDIA A DIANIA •

S deťmi z Erveniku

jeden z hlavných dôvodom tejto priateľskej návštevy delegácie Obce Stará Pazova.

Všetkým žiakom z uvedeného mesta Staropazovčania rozdelili darčeky, ktoré zabezpečila Srbská

pravoslávna cirkev, ako aj peňažné darčeky v hodnote 150 eur na žiaka, ktoré spoločnými silami zozbierali lokálna samopráva a podnikatelia z územia Obce Stará Pazova. Táto sriemska obec je jednou z najvyvinutejších obcí v krajine a podľa slov jej čelných ľudí má záväzok pomáhať i mestám v susedných štátoch, kde si srbské obyvateľstvo chráni svoju identitu a z ktorých mnohé rodiny prišli do Staropazovskej obce. Darčeky žiakom z Ervenika odovzdal Đorđe Radinović. Počas tejto návštevy delegácia Obce Stará Pazova mala stretnutie aj s cirkevnými hodnostármi monastiera Krka, kde sa nachádza Bohoslovecká fakulta sv. Troch Jerarhov, ktorá je duchovným sídlom pravoslávnych Dalmatíncov. Tam sa episkop dalmatínsky Fotije poďakoval za darčeky, ktoré Staropazovčania priniesli deťom. Foto: Obec Stará Pazova

46 /4621/ 15. 11. 2014

Ľudia a diania K UPLYNULÉMU VEĽTRHU VÔD

Voda, čo nás (ne)drží nad vodou Oto Filip

percent občanov konzumuje vodu oda – problém náš a celosveto- z mestských vodový. Jedna z podmienok života vodných systémov prírody a človeka ako jej nena- – u nás sa 151 vehraditeľnej súčasti. Životodarný a rejných podnikov strategický zdroj 21. storočia, okolo v 163 obciach zaktorého sa viedli a budú viesť nielen oberá vodovodom rozpravy, ale aj boje a vojny. Ochra- a kanalizáciou – Jeden z prvých usporiadateľov podujatí: na a zabezpečenie dostatku pitnej ktoré sú pod stá- Hospodárska komora Srbska vody, otázka čistoty povrchových lym dozorom, na a podzemných vôd si deň čo deň strane druhej nemožno prehliadnuť tribútori, predstavitelia vyše sedemvyžaduje sústavnú a stúpajúcu fakt, že každý štvrtý obyvateľ, naj- desiat vystavovateľov zo siedmich pozornosť. Veď voda je buď hybnou mä vo vidieckych prostrediach (1 krajín, činitelia vodohospodárskych silou rozvoja alebo brzdou progresu 260 dedinských vodovodov), má a lokálnych komunálnych podnikov akéhokoľvek spoločenstva – od vodu, ktorá sa vôbec alebo veľmi najčastejšie vyzdvihovali, že sú, pre rodiny po civilizáciu. zriedkavo kontroluje a ktorej kvalita ich význam, rozvoj a investície do vodohospodárskej oblasti národPotreba po nej stúpa, jej množ- je často povážlivá. stvá stagnujú alebo, čo je horšie, Následkom urýchleného rastu nými prioritami. Práve obrovský klesajú. Jej celková spotreba sa od spotreby vody, zmenšovania jej zá- rozdiel medzi finančnými potreroku 1950 až zdvojnásobila. Od- sob a čoraz výraznejšieho znečisťo- bami a reálnymi vkladmi do úseku haduje sa, že do roku 2025 až dve vania, je čoraz hlbšia priepasť medzi vôd počas uplynulých rokov vyústil u nás do toho, že tretiny ľudstva pocíti existujúce systémy pre vážny nedostatok nedostatočnú údržbu najdôležitejšej tekustagnujú a krachujú. tiny. Odborníci upoNie náhodou sa na zorňujú, že už dnes veľtrhu kvitovalo, že viac než 1,1 miliardy máme dosť probléobyvateľov modrej mov v riadení vôd, planéty nemá príktoré sú dôležitým stup k pitnej vode, štátnym a bezpečnost2,5 miliardy ľudí žije ným zdrojom. A že nás bez zabezpečených májové záplavy majú elementárnych sanidodatočne motivovať tárnych podmienok, k organizovanému kým približne päť a odbornému angamiliónov ľudí ročne Podmienkou kvality je adekvátna príprava vody žovaniu, tak v oblasti zomiera na choroby spôsobené zamorenou vodou. potrebami po vode a možnosťami riadenia vôd, ako aj na pláne ochraKeď ide o nás, v oblasti vôd sme uspokojiť ich. Prakticky to znamená, ny pred nimi. Meniť vzťah k vode, lepšie chápať medzi chudobnejšími oblasťami Eu- že sa jej existujúce zdroje a rezervy rópy. Na zásobovanie obyvateľstva musia chrániť a užívať udržateľným jej význam a úlohu v ekonomike, dominantne používame podzemné, spôsobom, v súlade tak s nárokmi zabezpečovať dostatok zdravej čosi menej povrchové vody. Z roč- zachovania životného prostredia, pitnej vody, rozvíjať vodohosponých množstiev, približne 700 mi- ako aj s vlastnými ekonomickými dárstvo a infraštruktúru, investovať do tejto oblasti, presadzovať princíp liónov kubických metrov, obyvatelia a sociálnymi možnosťami. skonzumujú štyridsaťpäť, priemysel Spôsobmi, ako to zvládnuť, sa znečisťovateľ platí, prispôsobovať a verejná spotreba okolo dvadsať od 4. do 6. novembra zaoberali sa zákonodarstvu a kvalite slupercent, kým sa až tridsaťpäť per- aktéri a účastníci Veľtrhu a Fóra vôd, žieb Európskej únie... úloh je síce cent stratí pri jej spracovaní a dis- výstavného podujatia vybavení a mnoho, no akékoľvek meškanie tribúcii. Otázku kvality vody možno technológií pre vodohospodárstvo, v ich realizácii nás už zajtra môže nastoliť vo veľkej časti Vojvodiny, ako i medzinárodného vedecko- dvojnásobne stáť. Inými slovami, v Pomoraví, v Šumadiji a v niekto- -odborného zoskupenia, ktoré sa čo sa musí, to nás neminie. A treba rých menších obciach. Zásobovanie konalo v Belexpocentre v Novom sa tomu venovať už oddnes, ak si sa líši, aj keď ide o infraštruktúru, Belehrade. Experti, zástupcovia ve- nárokujeme úspešne sa udržať nad aj keď ide o prístupnosť. Hoci 75 deckých inštitúcií, výrobcovia a dis- vodou.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Prostriedky na komasáciu. V pondelok 3. novembra v Novom Sade Branislav Bugarski v mene Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok podpísali zmluvy o udelení finančných prostriedkov. Tak Obec Báčsky Petrovec z Pokrajinského fondu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo získala 8 miliónov dinárov na realizáciu začatých projektov komasácie v katastrálnej obci Báčsky Petrovec, ako aj 11,6 milióna dinárov na realizáciu začatých projektov komasácie v katastrálnej obci Kulpín. xxx Podnikateľské raňajky. Siedme v poradí podnikateľské raňajky sa uskutočnili vo štvrtok 6. novembra v zasadacej sieni Podnikateľského a inovačného centra. Na tému daňových stimulov hovorila certifikovaná účtovníčka a súdna znalkyňa Dragana Galićová. xxx Vianočné trhy. Organizátori Vianočných trhov v Báčskom Petrovci vyzývajú záujemcov, aby prihlásili svoju účasť na tomto tradičnom podujatí. Vianočné trhy sa uskutočnia 20. a 21. decembra 2014 na Námestí slobody. Každému vystavovateľovi zabezpečia stánok a osvetlenie, ale pulty si účastníci zabezpečia sami. Rozvrh vystavovateľov na stánkoch určí organizátor. Nájomné je 500 dinárov za meter výstavného priestoru a prenájom stánkov bude platiť pre oba dni. Prihlásiť sa treba najneskoršie do 10. decembra. J. Č. • ĽUDIA A DIANIA •

TRADIČNÁ ZÁBAVA ŽIEN V PETROVCI

Batôžtek pokrmov a duchovných dobrôt Katarína Gažová

Margity Figuli o jazyku a o reči prečítala M. Gašparovská a báseň Miroslava Válka Slovo predniesla Katarína Arňašová. Úspešnú prácu spolkárkam a príjemnú zábavu všetkým prítomným vo svojom príhovore poprial aj predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Záverom programu petrovské spolkárky odovzdali svojim hostkám krásne

inný Spolok petrovských žien v nedeľu 9. novembra v Dome penzistov v Petrovci usporiadal tradičnú Batôžkovú zábavu. Pomenovali ju Batôžtek na stôl, a to aj z toho dôvodu, ako vysvetlila predsedníčka spolku Mária Gašparovská, že sa tentoraz rozhodli venovať aj samému významu slova batôžtek, predovšetkým z príležitosti tohtoročných jubileí písaného slova a viacerých našich ustanovizní a inštitúcií. V batôžku sa môže priniesť nielen jedlo, pokrm, ale aj to duchovné, ako je slovo a slová vôbec. Program podujatia prednesom páčivých pesničiek otvorila spevácka skupina spolku, ktorá pôsobí už niekoľko rokov. Po príhovore predsedníčky Márie Gašparovskej a privítaní hostí o samom význame slova batoh, batôžtek hovorila Zuzana Medveďová-Koruniaková. Trefné Hostky na Batôžkovú zábavu priniesli všelijaké myšlienky spisovateľky dobroty

Spevácka skupina petrovských spolkárok obohatila program podujatia

darčeky v tvare škatuliek zhotovených z pohľadníc, ktoré samy vyhotovili, a v ktorých boli ešte ďalšie darčeky. Na Batôžkovej zábave v Petrovci sa boli prítomné členky spolkov žien z Dobanoviec, Hložian, Kovačice, Kysáča, Lalite, Vojlovice, Pivnice, Starej Pazovy, Maglića a Selen-

če, ako aj predstavitelia Obce B. Petrovec a MS B. Petrovec. Nasledovalo pobavenie pri batôžkoch plných dobrôt, ktoré priniesli predstaviteľky spolkov žien, a potom pri hudbe Jána Zelenáka a Jána Andrášika, pri chutnej večeri a bohatej tombole. Bola to ďalšia vhodná príležitosť, aby sa spolky žien stretli, aby si navzájom vymenili skúsenosti a dobili baterky na ďalšiu činnosť.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť, že pokrajinská vláda sa nám zreštaurovať ráčila preto a len preto, lebo sa, ako je dobre známe, rekonštruovať nemusela, ale sa zrekonštruovať z vlastnej vôle v nevôli odhodlať – odhodlala. Kto tomuto neverí, strela mu do dverí! Ako je dobre známe, pred niekoľkými (týž)dňami náš pán minister v čiernom ancugu vyrukoval s ružovou vyhláškou: Sociálna pomoc nesmie byť trvalá kategória. O tr• ĽUDIA A DIANIA •

vanlivosti kategórie zamestnanosti sa, prirodzene, nevyjadril. Veruže otriasla tunajším svetom jeho vyhláška, podľa ktorej vyhlásenej vyhlášky osoby, ktoré požívajú sociálnu pomoc, budú povinné povinne brigádovať a/lebo sa budú musieť (pre)školiť. Keď tak neurobia, jasne a hlasne povedal pán minister, sociálna almužna, pardon, socpomoc, bude zrušená. Aj tento zázrak trval asi tak tri dni a sociálnici sa môžu zhlboka nadýchnuť, ak ešte

nevydýchli... naposledy. Už je totiž Tá Vyhláška Kocúrovi na chvost zavesená. Brigádnici, vpirijod! Lapať toho Kocúra! Advokáti nám teda ešte stále, hľa, čo je ako slza čistá demokratická slobodienka-sloboda, štrajkujú. Iba jeden nie. Volá sa Dik. Obhajuje naše Orly v kopačkách a býva v Holandsku. Povráva sa, že mu tunajší advokátsky cech, za trest, čoskoro naloží, aby sa presťahoval k nám. Ten teda zbadá, čí pes sadlo zjedol!

Záverom najvýbornejšia správa! Ako povedal pán minister, kompetentný pre oblasť energetiky, v našej krásnej krajine sa úplne normalizovalo zásobovanie ruským plynom. V období, keď ortuť v teplomeroch klesla na hrozivých asizhrubapribližnepresne 15 - 17 - 19 stupňov Celzia pod nu... pardon: nad nulou, ozaj hrejivá správa. Len aby v tejto ľadovni nezamrzla.

46 /4621/ 15. 11. 2014

Bum-bum!

Ľudia a diania

Dozvuky trojitých osláv v Binguli Juraj Bartoš

odišiel. Ďalej to robil náš dedinský majster Michal Kaňa so svojou partiou. Predsa sme kostol vybudovali ako druhý po vojne. Prvý chrám vystavali Slováci v Slankamenských Vinohradoch; ani im, ani nám však nedovolili urobiť kostolnú vežu. Vstupujeme do plnej siene, ktorá polohlasne len tak džavoce, prehodnocuje skončené poduja-

rekrásne slnkom nasýtené nedeľné poludnie. Z práve vysväteného evanjelického kostola, v ktorom sa pred chvíľou uskutočnili misijné slávnosti Sriemskeho seniorátu, pri ktorých si sriemski kňazi s dôstojným pánom biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Samuelom Vrbovským pripomenuli dni, keď Binguľa horela a keď všetky tri kostoly – evanjelický, pravoslávny a katolícky boli zrovnané so zemou, smerujeme do Slovenského národného domu, kam pani farárka Olina Kolárová ako hostiteľka pozvala všetkých

Kostolník Darko Bábeľa

len sedem rokov, keď Binguľa horela. Raz nevieme pochopiť, keď povie, že v noci sa báli partizánov a vo dne Švábov. Aj po oslobodení nasledovali nepríjemnosti, dodá, keď bolo treba stavať nový kostol... – Boli to riadne peripetie; nová moc najprv nedovolila stavať. Môj otec Samuel Galádik boli vtedy ako dozorca trikrát vo väzení. Keď už aj dostali povolenie, zhora nedovolili, aby okná pozerali na

Pani farárke Olinke Kolárovej pravicu podal aj vari najstarší prítomný cirkevník Pavel Sucháň a jeho sused Pavel Lovás

tie. Pozdravujme sa s kostolníkom Darkom Bábeľom, čerstvým mladým profesorom slovenčiny, ktorý v kostole mal výklad o tragických udalostiach, ktoré sa roztočili práve 2. novembra 1944. Teší nás, že vraví: „Pracujem v ZŠ v Erdevíku, namiesto učiteľky, ktorá je na materskej dovolenke.”

Prívetivé kuchárky – chutný obed: Marka Lovásová (zľava), Marka Galádiková, Ľubica Belanová, Miluška Turčanová

na obed. Pri vchode sa kuchárky skláňajú nad kotlom, naberajú do misiek príjemne voňajúcu nedeľnú slepačiu polievku. „Ako bolo na službách?” pýtajú sa rezko. Nemôžeme nepochváliť priebeh slávnostných bohoslužieb a šídsku pani farárku, ktorá sa stará aj o binguľskú fíliu. Ženičkám pri pochvale zasvietia oči. Pán dozorca Miško Galádik nás predo dvermi zoznamuje so Samuelom Galádikom, ktorý mal

www.hl.rs

Pavel Sucháň a tu so mnou je môj sused Pavel Lovás,” berie opraty do rúk starší z nich. „Novinár, hovoríš... Tak ti poviem, čo ťa možno bude zaujímať: ja som bohatý človek. Naozaj. Vieš prečo? Lebo mám dvoch synov, štyroch vnukov, vnučku, štyroch pravnukov – dvaja sa už postarali o nevestičky; naša rodina má šestnásť členov!” To je teda krásne a zriedkavé.

Binguľčania vítali hostí v predsieni vynoveného farského úradu

ulicu. Ešte väčšie ťažkosti nasledovali, keď majster z Vašice urobil slabý základ; prišla kontrola, museli zbúrať, čo postavili, a majster

Informačno-politický týždenník

Za dvermi vľavo jeden stôl, za ním dvaja starší ľudia. „Pravdaže, nech sa páči...” odpovedia vľúdne na otázku, či majú voľné. „Ja som

Zaraz sa dohodneme, že možno prídeme k nim na Pavla, prípadne vo februári, na oslavu narodenín. „Nech sa páči: komovica, hruškovica, slivovica, čo si dáte?“ To už dvaja rúči mládenci ponúkajú pohárik tuhého. Miško Belan, s ktorým sme si pred chvíľou podali ruky, vraví, že jeden z nich je nový predseda Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Štefánik. Aj on, aj Miško Galádik pochvaľujú aktuálne predsedníctvo v čele s Milom Horvátom, ktorý nám sľubuje, že nás pozve, keď usporiadajú dáku akciu. Okolo prechádza pani farárka Kolárová. Pán Sucháň vstáva, s úctou jej podá ruku a srdečne blahoželá k vydarenému programu misijných slávností, posviacky a pamiatky na dni, keď Binguľa utrpela ničivý úder. Nie je jediný, aj ostatní sú spokojní s priebehom dobre premyslenej a pevnou rukou vedenej udalosti. Právom. Kiežby sa im na vlnách pozitívnej energie z vydarenej trojitej udalosti darilo lepšie než doteraz. • ĽUDIA A DIANIA •

PADINSKÝ SPOLOK ŽIEN USPORIADAL PODUJATIE

Jej Výsosť tekvica – strava a liek Anička Chalupová

ôznofarebné, veľké či malé, bruchaté, nosaté, aj inak prapodivne tvarované a vzorované, tekvice patria k jeseni rovnako ako aj padajúce farebné listy. Z jedných sa dajú pripraviť chutné jedlá, z iných krásny dekoračný aranžmán. Na ozajstný sviatok sa preto podobala minulý víkend zorganizovaná tekvicová fiesta, na ktorej sa v Padine zhromaždili milovníci kuchárskych Tekvica – téma obrazov a umeleckých diel kumštov z viacerých prosne upravenej sieni, v ktorej sa kov predchádzajúcich ročníkov tredí vo Vojvodine. Spolok žien v Padine v ne- nachádzala aj výstava obrazov výtvarného tábora v Padine, ako deľu 9. novembra v reštaurácii výtvarných umelcov, účastní- aj umelecké diela z rôznych druhov okrasných a jedlých tekvíc, usporiadali tanečnú zábavu. Do tanca hrali padinskí hudobníci Vladimír Halaj a Darko Munćan. Na tradičnom stretnutí kuchárok, ktoré vedia vyhotoviť rôzne sladké a slané špeciality z tekvíc, tohto roku o titul naj-zákusok súťažilo 21 špecialít, ktoré pripravili členky spolkov žien z Lalite, Aradáča, Hajdušice, Hložian, Pivnice, Bieleho Blata, Starej Pazovy, Vojlovice, Kovačice, Crepaje, Idvoru, Uzdinu, Samoša a Tomaševca. Po chutnej tradičnej tekvicovej polievke členovia posudzovacej komisie, v ktorej boli Viera Miškovicová, predsedníčka Odmenené kuchárky s predsedníčkou hostiteľského spolku a Asociácie slovenských spolkov predsedníčkou posudzovacej komisie: (zľava) Violeta Mickovskážien, Violeta Mickovská-StefaStefanovićová, Elena Haníková, Dušanka Petrášová, Ruženka novićová, Dipl. technologička, Gálová a Zlatuška Žigová Hole usporiadal 6. ročník podujatia Jej Výsosť tekvica – strava a liek, ktoré začalo prednáškou o nutritívnej a technologickej hodnote tekvíc. Odbornú prednášku za prítomnosti početných hostí, medzi ktorými bol aj Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, mala Violeta Mickovská-Stefanovićová z Inštitútu Tamiš v Pančeve. Neskoršie v príjem- Krása tekvice ospievaná aj v slovenskej piesni – záber z programu • ĽUDIA A DIANIA •

a Dipl. Ing. Bogdan Garalejić z Inštitútu Tamiš v Pančeve, Anna Segedínska-Juricová z Pokrajinského fondu pre rozvoj neziskového sektoru, a Pavel Vereský, umelec a odborný kuchár z Kovačice, hodnotili vzhľad a chuť tekvicových zákuskov. Najlepšie sladké špeciality pripravili Zlatuška Žigová zo Starej Pazovy (3. cena), Dušanka Petrášová z Padiny (2. cena) a Ruženka Gálová z Aradáča (1. cena), ktorá aj vlani získala najvyššie ocenenie odbornej poroty. Na tekvicovej fieste odborná porota sa pochvalne zmienila aj o slanej špecialite, čiže o slanej tekvicovej kaši, ktorú pripravila Zorica Markovová zo Samoša. V programe účinkovali žiačky pa-

Členka posudzovacej komisie Viera Miškovicová

dinskej základnej školy a členky folklórnej skupiny SKUS Slnečnica v Padine, ktoré predviedli veselé scénky, zatancovali a zaspievali niekoľko slovenských ľudových piesní. Účastníci podujatia sa príjemne pobavili aj pri spoločensko-zábavnej hre, kde losovaním získali rôzne hodnotné odmeny. Pri vstupe na tekvicovú zábavu bola naaranžovaná výstava postávajúca zo sediacich bábkových postáv muža a ženy v padinských krojoch, ktoré nielenže vítali, ale aj domov vyprevádzali hostí tohto podujatia.

46 /4621/ 15. 11. 2014

Ľudia a diania BÁČSKY PETROVEC



Kreatívne v ústrety Vianociam Ján Lačok

lížia sa Vianoce, najväčší, najkrajší a najveselší kresťanský sviatok, na ktorý sa rovnako tešia aj deti, aj dospelí. V sobotu podvečer 8. novembra kúsok vianočného čara vykúzlili na petrovskej evanjelickej fare v rámci projektu Tradíciou do budúcna usporiadajúc tvorivú dielňu výroby vianočných pohľadníc zo slamy a servítok. Bola to prvá dielňa zo spolu šiestich, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcom období. Dielne budú prebiehať každú sobotu a posledná sa uskutoční 13. decembra. Prítomným sa na začiatku dielne prihovorila koordinátorka projektu Katarína Arňašová, ako aj pán farár Vladislav Ivičiak,

15. – 21. 11. 2014

POČASIE

ktorý vyjadril svoje potešenie, že sa tento projekt realizuje na cirkevnej pôde a že jeho cieľom je výmena skúseností

Kovačica

medzi staršou a mladšou generáciou, čo prispeje k rozvíjaniu lepšej komunikácie v oboch smeroch. Na tento kreatívny spôsob sa zároveň prispeje k lepšiemu porozumeniu medzi príslušníkmi rozdielnych generácií, pričom výsledkom ich spoločnej práce bude pekné dielo, ktoré poteší Záujemcov o výrobu vianočných pohľadníc nielen účast- bolo hodne

Výsledky oduševnili

níkov projektu, ale aj všetkých tých, ktorým sa dostane do rúk. Účastníci dielne pracovali v dvoch skupinách. Prvú sku-

KRÁTKE SPRÁVY

pinu mala na starosti Katarína Arňašová, ktorá vysvetlila a ukázala spôsob výroby pohľadníc zo slamy. V druhej skupine Jasna Đogo prítomným prezentovala proces výroby pohľadníc zo servítok. Všetci účastníci usilovne pracovali vyše dvoch hodín a výsledkom ich práce bol veľký počet jedinečných, pekných, zaujímavých vianočných pohľadníc. Prostriedky na realizáciu dielní získali na základe projektu, ktorý vypracovali Katarína Arňašova a Katarína Zelenáková. Predtým tieto členky petrovského Oltárneho krúžku žien na pozvanie EHO z Nového Sadu absolvovali kurz vypracúvania projektov.

SOS telefón. Zhromaždenie obce Kovačica v spolupráci s Edukačným strediskom v Zreňanine v druhej polovici októbra usporiadalo okrúhly stôl na tému Zlepšenie podpory ženám obetiam partnerského násilia za účasti predstaviteľov Strediska pre sociálnu prácu, súdnej jednotky, základnej školy, početných mimovládnych organizácií, Ženského spolku a pod. Pri tejto príležitosti prezentovali tzv. SOS telefónne číslo 0800101010 pre ženy – obete partnerského násilia, ktoré je denne k dispozícii od 10. do 22. hodiny. Ženy vystavené násiliu môžu bezplatne zavolať na uvedené číslo a dostať emocionálnu podporu, psychologické a právne rady a pod. xxx Uznanie. Na zhromaždení admirálov a generálov 29. októbra v Dome vojska v Belehrade slávnostne udelili uznania zaslúžilým jednotlivcom a inštitúciám, medzi ktorými je aj kovačická Galéria insitného umenia. Ďakovnú listinu v mene Zhromaždenia obce Kovačica prijal predseda ZO Ján Puškár. xxx Kreatornica. Koncom októbra sa uskutočnilo stretnutie členov Clubu Kreatornica, na ktorom odznela správa o doterajších aktivitách a k tomu prijali ďalších nových členov. Do tohto tvorivého klubu, v čele ktorého je jeho predseda Pavel Vereský, prijali týchto nových členov: Vesnu Juricovú a Ondreja Urbana z Padiny, Vioriku Magduovú z Ečky, Draženku Tomićovú, Veljka Brankovića, Pavla Adama Ďuriša a Vieroslavu Válovcovú z Kovačice, Jadranku Vojnovovú z Crepaje a Magdalénu Stankovićovú (Hekeľovú) z Nového Sadu. A. Ch.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

7˚ | 15˚

6˚ | 15˚

5˚ | 13˚

5˚ | 15˚

5˚ | 14˚

4˚ | 14˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Nízke úroky na vysoké pôžičky Katarína Verešová

zaniknutia po druhej svetovej vojne správcom bol podnikateľ Jozef Šipický Šágy. V roku 1930 správa vystavala vlastnú budovu banky (naproti školy Antona Skalu). Napriek ekonomickej kríze v rokoch 1928 – 1930 podľa záznamu Karola Lilgeho v Mo-

nahy a úvahy o tom, ako peniaze šetriť a požičiavať ľuďom, aby sa finančne a hmotne zmohli, vznikli čoskoro po príchode Vladimíra Hurbana z Hlbokého do Starej Pazovy, keď sa na vlastné oči presvedčil, ako rodiny hmotne klesajú, a to najmä po zadlžení u nešetrných úžerníkov Cincarov a Židov. Po päťročnom skúmaní bankovníctva a spôsobu fungovania vzájomnej pomocnice, rady vyhľadal v Čechách (v Prahe) a na Slovensku (v Turčianskom sv. Martine a Revúcej). Vzájomná pomocnica Cirkvi evanj. aug. vyznania Staro-Pazovskej bola založená 29. septembra 1882 na prvom valnom zhromaždení. Trochu skôr, 1. augusta 1882 v Starej Pazove bola založená srbská Zadruga pre vzájomnú pomoc a šporenie. To znamená, že súbežne Srbi i Slováci si založili peňažné ústavy. Pôžička z roku 1894 na 10 rokov Okrem farára Vladimíra Hurbana a dvoch učiteľov, Martina Kopčíka a Jána Kamená- nografii Stará Pazova (nákladom ra, zakladateľmi boli: Mišo Lazár, a tlačou D. Pažického na Myjave, Ondriš Lakatoš, Adam Dollinay 1932, s. 132 – 138), tejto banke a Ďuro Litavský. Dňa 19. novem- sa podarilo zachovať úspory mabra 1882 bolo zapísaných 98 logazdovstiev, takže sedliacke účastinárov s 360 účastinami po rodiny nadobudli ešte väčšiu 25 zlatých. Kým sa nenazbieral dôveru k banke. väčší kapitál, Pomocnica sa zadĺHoci doklady s údajmi, ktoré žila u záhrebskej vlády a v Slávia v monografii uviedol Lilge, sa banke. Pomocnica sa postupne v ÚA SEAVC nenachádzajú, čosi rozvíjala a 15. mája 1907 zmenila je predsa zachované. Najstarší názov na Pomocnicu s účastin- je list z Ministerstva vnútra (25. ným kapitálom 240-tisíc korún. 5. 1882) a Denník riaditeľstva Od toho roku Vzájomná pomoc- Vzájomnej pomocnice (1. 10. nica (ktorá sídlila na fare) mala aj 1882). Od roku 1890 v tejto slodvoch zamestnaných. Bankovým venskej evanjelickej pomocnici úradníkom bol Miloš Galanda mali úspory alebo si od nej brali a pokladníkom Ján Križan. Do pôžičky aj Neslováci z Nového roku 1910 správcom bol Vladimír Slankamenu, Nového Sadu, ČorHurban, potom Dr. Miloš Krno tanoviec, Pećiniec, Golubiniec, a Dr. Ľudovít Mičátek. V období Novej Pazovy. Vidno to z overokov 1911 – 1921 správcom bol rených dokladov. Vladimír Konštantín Hurban, Predpisy o termínovaných po ňom dva roky Konštantín vkladoch a úrokoch boli prísHurban, a od roku 1924 až do ne stanovené Chorvátskou es• ĽUDIA A DIANIA •

komptnou bankou (Kroatische escompte bank), o čom svedčí doklad z 12. 6. 1893. Z dokladov z konca 19. storočia taktiež vidno, že nie všetci klienti, ktorí si zobrali pôžičku s určitým úrokom, riadne ju splácali. Preto musel zasahovať Okresný súd. Zaujímavosťou je fakt, že

sa každá základnina vložená do pomocnice musela overiť v súde. Predtým ešte pred dvomi svedkami a správou spoločne podpísať. Štatistický ústav vtedajšieho štátu 13. 5. 1895 žiadal od Vzájomnej pomocnice dodatočné informácie ohľadom úspor občanov. Spytoval sa, či všetky hypotekárne pôžičky boli dané na pozemkový majetok alebo aj na prenajaté domy, či všetky hypotekárne pôžičky boli dané na území Sriemu, alebo sú aj také, ktoré boli poskytnuté mimo Sriemu, a do tretice, či naozaj bolo 10-tisíc forintov hypotekárnych pôžičiek vydaných s 5-percentnými úrokmi, ako bolo uvedené v štatistických dátach, alebo možno dotyčný úradník možno chybil pri popise údajov, takže by tých 10-tisíc forintov pôžičky patrilo pod osempercentnú úro-

kovú sadzbu. Správnu odpoveď vidno z dokladu. Zrejmé je, že záujemcovia o pôžičky v tejto banke dostávali výhodné úroky. Tak či onak v roku 1895 hodne osôb si od banky bralo úvery alebo malo úspory. Napríklad úspory na banku dali: Martin Vrška, Mišo Sklabinský, Mišo Klátik, Jozef a Juda Sládkovci, Jozef Tomić a Mišo Horvát zo Starej Pazovy, Jakob Jung, Filipa Hallera, Filip a Dorote Refartovci, Samuel Mayer z Novej Pazovy. Pôžičku si zobral, napríklad, Andráš Turan zo Starej Pazovy. Po otcovej smrti Vladimír Konštantín Hurban napísal list Zvolenke, ľudovej banke, s dátumom 15. 5. 1914: „Už za života môjho otca dozvedel som sa, že Vaša banka neprechováva k nám tú – povedzme dobrosrdečnosť, ako by sa to od slovenskej banky očakávať mohlo. Tunajší neprajníci nám pokazili úver. Poneváč sme ale presvedčení, že tu v Pazove bez slovenskej banky by naši ľudia boli úplne vydaní tým nepriateľom, usilovali sme sa s pomocou našich slovenských ústavov vydržať útoky a národu nášmu pomáhať. Že naša banka dobre robí, dokazuje to, že nielen tunajší a okolití Slováci s dôverou prichádzajú k nám, ale aj Srbi, radšie prídu k nám ako do ich srbských ústavov. Znak je, teda, že tu nie je žiadna národná nenávisť medzi nami, ale lokálne nepriateľstvo našich niektorých Srbov – kramárov proti národu slovenskému. Preto ma bolí, keď Vaša banka do nepriateľského pomeru dáva sa naproti nám, lebo spoluprácu chcete zrušiť kvôli jednej nepatrnej chybičke v dotazníku.“ Táto Staropazovská banka, ktorá filiálku mala aj Boľovciach, úspešne pôsobila do konca druhej svetovej vojny, keď ju zobral štát.

46 /4621/ 15. 11. 2014

Viktor Gubečka, 7. 2 ZŠ h. J. Čmelíka v S tarej Pazove

6. 1 acáková, Marína M Kysáči v ZŠ Ľ. Štúra

Ešte raz o novinách a novinárskom remesle

ocká, 6. 1 Iveta Ďarm ka elí ZŠ h. J. Čm ve zo a P j re ta v S

O týždenníku Hlas ľudu

no, noviny Hlas ľudu sú už sedemdesiatročné a keď sedemdesiatku naplnili, tak boli oslavy. K októbrovému sviatku ste prispeli aj vy svojimi prácami (zaslali ste nám ich skutočne veľa, za čo vám ešte raz ďakujeme), ale táto téma vás inšpirovala aj inak: veď novinár nie je len ten v redakcii novín, ale aj napríklad v televízii. A je to ešte atraktívnejšia pozícia, lebo ho diváci môžu vidieť a tak aj v každodennom živote spoznať. Nechcel by niekto z vás byť raz rovno na jeho mieste? Alebo napríklad byť moderátorom? Moderátorkou? Ale nezabúdajte, že aj v našej redakcii budeme potrebovať mladé sily...

Marína Martinková, 5. 1 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

las ľudu, to sú noviny, ktorým sa poteší celá rodina. Je to týždenník, v ktorom možno nájsť zaujímavé texty pre všetky generácie. Pre deti sú tu krížovky a Detský kútik, v ktorom sa nachádzajú slohové a výtvarné detské práce. Milovníci športu si tu nájdu výsledky a rôzne články o futbalových zápasoch, poľnohospodári odborné a osožné príspevky z tejto oblasti. Nikdy nechýbajú rôzne články o kultúre a o nedávnych udalostiach v našich osadách. Sú to noviny, ktoré číta celá rodina. Vždy, keď do nášho domu vstúpi kolportér, potešíme sa, lebo vieme, že vyšlo a „prišlo“ nové číslo Hlasu ľudu. Moja rodina už štyri roky odoberá Hlas ľudu a vždy sa potešíme novým zaujímavostiam a článkom v našom obľúbenom týždenníku. Katarína Murtinová, 7. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anabela Stošićová, 8. 2 ZŠ h. J. Čmelíka v Starej Pazove

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Odišiel básnik veľkého srdca Médiá sú pre ľudí

str. 2 str. 4

Živý bič pôsobí sviežo a v duchu času

str. 7

Nový Sad 15. 11. 2014 Ročník XXXI Číslo 11/366

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KULTÚRA Z AKTUÁLNYCH LITERÁRNYCH KRÁŽOV

O ocenení a knihe Etely Farkašovej Viera Benková

eď sa v Belehrade zatvárali brány na Medzinárodnom knižnom veľtrhu, v Bratislave sa otvárali brány na knižnej Bibliotéke. Ide o sviatok slova, knihy, ale aj o sviatok a radosť autorov, vydavateľov, ilustrátorov a, pravda, čitateľov. Mnohí dnes lamentujú, že sa málo číta alebo že nám je mládež zahľadená iba do počítača. A keď sa brány spomenutých, ale i vo svete usporiadaných, knižných slávností a výstav otvoria, ku knihe vystavenej priamo na stánkoch nahrnú zástupy. A tie zástupy sú i budúci mladí čitatelia, žiaci, ale veru i starší, ale i fanatici čítania. A práve na stánkoch spomenutých knižných výstav, teda na októbrovom Knižnom veľtrhu v Belehrade, ako i na nedávno usporiadanom bratislavskom, slovenskí autori mali svoje autorské besedy na stánkoch svojich vydavateľov alebo ako hosťujúci na literárnych besedách na samom výstavisku i na mnohých miestach priamo v meste. Čítali sa tam úryvky z novovydaných kníh, besedovalo sa s čitateľmi, predstavovali sa kritici, ilustrátori, vydavatelia. Tak sa v Belehrade predstavil aj slovenský spisovateľ Gustáv Murín v preklade do srbčiny a na spoločnom stánku Národnostných spoločenstiev Vojvodiny pri knihách nášho Slovenského vydavateľského centra sa viedla beseda s autormi o nových knihách vydaných na Slovensku vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, na ktorej sa zúčastnili aj autor Víťazoslav Hronec, riaditeľ SVC Vladimír Valentík, predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik, ako aj riaditeľ toho vydavateľstva Roman Michelko. A práve tá návšteva slovenskej delegácie na belehradskom veľtrhu a beseda s nimi o vydaných knihách

vo vydavateľstve SSS v Bratislave predpovedá nielen bohatšie roky vzájomnej srbsko-slovenskej, ale i slovensko-slovenskej, teda dolnozemskej knižnej a kultúrnej spolupráce. Deje sa to práve vydávaním kníh a výberov našich autorov na Slovensku a slovenských u nás, v renomovaných srbských vydavateľstvách, ktoré prejavili záujem o slovenských autorov a ich diela. A konečne, práve nedávno Spo-

lok slovenských spisovateľov na Dňoch Z premiéry knihy esejí Vrstvenie času Etely slovenskej Farkašovej na Bibliotéke 2014 v Bratislave literatúry (foto: A. Meleg) v Bratislave svojím ocenením za celoživotné slave, na stánku vydavateľstva Ivana Kraska z Nadlaku, čiže na dielo odmenil aj našu autorku... A keď si už spomíname na tieto spoločnom knižnom stánku dolnádejné naše možnosti, pripomeň- nozemských Slovákov, bola počas me i to, že na Bibliotéke v Brati- týchto výstavných dní veľmi živá komunikácia. Stánok finančne zabezpečuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dolnozemskí vydavatelia majú vďaka tomu z roka na rok možnosť nielen vystavovať vlastné knižné plody a predstavoNedávno, vať svojich autorov, ale aj kupovať presnejšie 23. nové knihy. októbra t. r. A práve na stánku Spolku slovenna Bratislavských spisovateľov, na Bibliotéke skom hrade v Bratislave, sa novou knižkou z rúk predseesejí Vrstvenie času predstavila aj du Národnej u nás veľmi známa spisovateľka a rady Slovenfilozofka Etela Farkašová, ktorá skej republiky už od roku 2009 upriamuje svoj Pavla Pašku zrak aj na tvorbu našich autorov prebrala filoa sleduje knižnú produkciu našich zofka a spisovydavateľstiev. Pri tej príležitosvateľka Etela ti o jej knihe hovoril spisovateľ, Farkašová, Počas preberania významného publicista, redaktor a toho času spolu s ďal- ocenenia (z archívu E. F.) aj riaditeľ Vydavateľstva Spolku šími šiestimi odmenenými významnými slovenskými osobnosťami, vysoké štátne slovenských spisovateľov Roman vyznamenanie: Za výnimočný prínos v oblasti literatúry a filozofie. Michelko. Nová kniha esejí FarkašoO jej diele a živote oslavnú besedu mal člen komisie Michal Babiak, vej prináša autorské úvahy o čase človeka, pravda, i s filozofickým ktorý pritom spomenul: „Básnikov a filozofov spája ticho. Aj jedni, aj druhí potrebujú rozmerom. Sú to úvahy i o ľudskej ticho, aby v nich mohlo vyzrieť slovo. Ticho je kyprá zem, do ktoré- tvorivej pamäti, v ktorej spomienky ho keď vložíš myšlienku, vyklíči rajský strom poznania dobra a zla. formou vrstvenie zanechávajú v nás Tie básnické a filozofické slová, to nie je nič iné ako kŕčovitá snaha hlboké stopy. Mnohorozmernosť a básnikov a filozofov pomenovať poznanie, ku ktorému sa dostali, neobsiahnuteľnosť času bola vždy ktoré objavili, ktoré im bolo zverené, ktoré vytušili, ktoré sa im zja- poprednou témou tejto citlivej vilo. Básnikov a filozofov kedysi volali prorokmi, je to staré remeslo, a veľmi vnímavej autorky; hoci sa pre ktoré musíš mať vlohy a učiť sa počúvať ticho, hovoriť iba vo mňa osobne citovo dotýka jej kniha chvíľach sviatočných, svojim plačom hýbať ľuďmi a svojou láskou spomienok zachytených v pavučine hýbať hviezdami. Básnikov a filozofov kedysi volali mudrcmi, lebo ich času od detstva až po dospelosť úlohou bolo svedčiť, posielali ich na tovarišské vandrovky na ostrov pod názvom Pláne približne zapamäPatmos, aby sa naučili objavovať začiatok i koniec; my smrteľníci taného (2012), ktorá je poznačená nedokážeme pozerať sa iba na dve vecí: na Slnko a na smrť – básnici mnohými vrstvami spomienok sťa navrstvená freska. a filozofi svojím remeslom to musia zvládnuť.“

Významné ocenenie pre Etelu Farkašovú

I N ME MO R IA M

15. 11. 2014 • 46 /4621/

ZA SPISOVATEĽOM PAVLOM MUČAJIM

Odišiel básnik veľkého srdca Samuel Boldocký Moje detstvo bolo ponuré a smutné Do kalúž života krv kvapkala z neho No keď som si myslel, že som sám na ceste Postretol som teba ešte smutnejšieho... (P. Mučaji: Ivanovi Kraskovi)

24/II

nedeľu 12. októbra 2014 z našich radov odišiel básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ, pedagóg a kultúrny pracovník Pavel Mučaji, ktorý svojou zbierkou básní Bojujúce srdce otvoril bránu slovenskej povojnovej (a tým aj súčasnej) poézii vo Vojvodine. Bol básnikom, ktorý sa dal unášať citom a i lyriku predovšetkým stotožňoval s citovosťou, takže neudivuje skutočnosť, že je v jeho poézii najfrekventovanejším slovom i symbolom srdce. Tento fakt osobitnú váhu dostáva najmä v súčasnom svete, ktorý má dostatok vzdelaných ľudí, vedcov i géniov, svete, ktorý v oblastiach vedy a technológie robí divy, avšak mnohé tradičné mravné, duchovné i estetické hodnoty i zmysel pre prirodzenú krásu sú v ňom na ústupe a namiesto božskej „cnostnej abecedy“ akoby stále viac holdoval „zlatému teľaťu“. Taký svet síce mnohým ľuďom, oslepeným leskom zisku, spotrebiteľskou horúčkou a inými lákavými civilizačnými lákadlami môže vyhovovať, ale nemôže byť opravdivým domovom, najmä nie duchovným, tých, ktorí poslanie civilizácie, i svoje, vidia v zmnožovaní dobra a ľudskosti a vedia sa nadchýnať veľkosťou a krásou „božských divov“. Medzi týchto druhých patril i básnik Pavel Mučaji, ktorého „ponuré a smutné“ (ako sám hovorí v motte citovaných veršov) a „bosonohé detstvo“ bolo určené osudom nádenníckych detí a mladistvý vek poznačený jazvami vojnových hrôz, čo v hodnej miere vplývalo aj na jeho básnický proﬁl a poéziu, ktorá je, už i preto, aj v súmrakoch duše i v bolestných záchvevoch srdca „tvárou obrátená k slnku“. Jeho mladistvý lyrický hrdina,

nesený krídlami dobovej utópie, sa s Bojujúcim srdcom, mladíckym egocentrizmom a wolkrovskou túžbou po boji za krajším svetom vrhá na „trosky sveta s krikom“, že ide „nový základ svetu klásť“ a pod Slnečným prístreším spieva dityramby slnku, poliam, brázdam, klasom, plodnosti života a anteovskej spätosti vojvodinského sedliaka so zemou. Avšak už v týchto „básnických snoch“ nemôže nevyjadriť aj tie svoje iné, pochmúrne, elegické nálady (tiež načrtnuté v motte), ktoré naznačujú jeho budúce „básnické dni“ a pramenia z vnútorného pocitu straty, z pocitu, že ho niekto neznámy okradol o niečo vzácne, čo mu patrilo alebo patriť malo: „Vtedy mi celý svet ako hračka patril / Vtedy

som niečo krásne stratil... – bol som mladý... / Ale sme láskou nežili, / ani sme vína nepili, ani som nikdy nevedel, / že srdce mám...“ V takýchto chvíľach blúdi osamelý za svojím snom a zahmlená je i jeho panteistická vízia prírody, lebo „vtáci k slncu ulietajú a studený vietor slnce na stromoch zháša“. Tie básnické dni, teda racionálne reﬂexie a rozjímania autorského lyrického subjektu v Mojej Itake nadobúdajú už určitejšie kontúry. Lyrický subjekt

sa v nej síce srdcom a dušou i naďalej nadchýna rodnou „Itakou“, ale jeho sen o arkadickom živote a svete mizne. Život sa mu začína podobať „bremenu v slnečnom údolí“ a „uplakanej žene“ a „závoj hmly padá na prístav“, čo ho hľadal v človeku. Zem sa mu zdá cudzou a ľudia odcudzení, osamelí, uzavretí do seba, chladní a navzájom ďalekí. Vidí sa mu, že človek „je príkrosť sama / a stále nesie v srdci nenávisť / ako ho vyhnali z raja“. Preto sa mu, nie náhodou, do vedomia tisnú otrasné osudy vojnou zasiahnutých ľudí a jej obetí, ktoré sa proti zlu sveta postavili snom o „krajšej budúcnosti“ ľudstva. V takých chvíľach si vzdychá s mamičkou Diviakovou, Seleštianskou i Ďugovou, ktorej „budúcnosť veľká všetko vzala a ktosi ju zranil smrteľne, lebo mala syna a bola mať“, a ten „ktosi“ jej „nechal z kvitnúceho syna len jeho úsmev na stene“ a žiali nad osudom Anny Víziovej, ktorú „márne čakali chlapci v Lesíku pri tanci“ aj ten, čo za ňou žiale pil, lebo „jej pieseň umrela pod slnkom červeným v poliach Slavónia“ atď.

Viera Benková

SMÚTOK Venované kamarátovi Paľkovi Mučajimu a všetkým tvorivým ľuďom... Ľudia sa pomaly vytrácajú z môjho okolia, miznú sťa suché listy na stromoch z jesene... Kam sa len podeli všetky blízke známosti, dni, mesiace, roky, vzácni priatelia a dôverné chvíle? Sťaby sa všetko zosúvalo do prepadliska tmy, zanechávajúc po sebe iba smútok a clivé žiale, ale i mnohé nejasné otázky a neúplné odpovede... Ľudia sa pomaly vytrácajú z môjho života, čas mi do srdca vpichuje priostré, kruté žiale, avšak navzdory týmto stratám spomienka na nich ešte prebýva vo mne a je sťa živý rozkonárený strom života... Báseň dokončená 12. októbra 2014, v deň úmrtia Pavla Mučajiho

HLAS ĽUDU • OBZORY

T VORB A Knut Ødegård

DIEVČINA V HODINÁRSTVE Podobné city a nálady, prameniace z rozporu medzi duchovným svetom autorského lyrického subjektu a svetom drsných životných daností i poklesnutých hodnôt – medzi jeho snom a dňom, ako i sebareﬂexie vlastnej životnej púte i poslania básnických odkazov otriasajú ním aj vo Visutých záhradách. Súčasný svet videný cez prizmu bás-

Foto: P. Matúch

Vtrhol som do hodinárstva, aby mi opravili hodinky. Spievalo to, tikalo a odbíjalo tam zo všetkých stien. Ručičky sa krútili odušu a ťažké závažia pendloviek behali hore a dolu, hore a dolu. Ohlušený som zajachtal, nemôžem sa už spoľahnúť na svoje hodinky. Poď, vyzvala ma dievčina s ňadrami, čo chichotavo poskakovali pod blúzkou, a zaviedla ma do najvnútornejšej komôrky. Jazýček jej kmital dnu a von a navôkol. Ťažko čokoľvek počuť, keď to tak tiká a odbíja, chichotala sa, kým moje hodinky si už tykali s jej stehnom.

KŇAZ Strýko Knut bol kňaz. Inak praktický človek, no latinčina mu bola španielska dedina. Zomrel po odchode na dôchodok, práve kopal základy pre nový dom, keď mu zlyhalo srdce. Bol viac elektrikár než kazateľ, všetky kázne začínal slovami: „Nie som žiaden rečník,“ a mal svätú pravdu. Nemohol svojich farníkov naučiť nič nové, mali svoje vlastné problémy s narodením, láskou a smrťou a pre také veci on nenachádzal slová. Zato sa naučil opravovať elektrické vedenie, teda navštevoval ľudí v ich domoch a odstraňoval skraty, vymieňal pokazené poistky, upevňoval lampy na strop či na stenu, a kamkoľvek prišiel, tam bolo svetlo. Z novonórčiny preložil Milan Richter

Knut Ødegård (1945) je významný nórsky básnik, esejista a prekladateľ. Študoval teológiu a ﬁlológiu na Univerzite v Osle a v Cambridge. Básnickú kariéru začal roku 1967a odvtedy vydal 35 kníh poézie, prózy a iných žánrov. Je jedným z najprekladanejších básnikov. Jeho verše preložili do 30 jazykov. Ødegård je prezidentom Akadémie Bjørnstjerne Bjørnsona a honorárnym konzulom Macedónska v Nórsku. Je držiteľom mnohých ocenení, vrátane tých najvyšších z Islandu a Nórska. Na Medzinárodnom festivale poézie Smederevská básnická jeseň, ktorý prebiehal od 14. do 16. októbra, mu udelili Cenu Zlatý kľúč Smedereva.

25/III

nickej duše lyrického subjektu tu už zjavne ukazuje svoju v podstate sebaničivú tvár, na ktorej je zánik tradičných hodnôt najpoznateľnejšou črtou. Avšak lyrický subjekt tu najbolestnejšie preciťuje zánik tepla vo vzťahoch medzi ľuďmi, zánik „lásky k blížnym“ a profanáciu duchovných hodnôt, no i napriek tomu svojich snov sa nezrieka, ani lásky k človeku a svetu. I keď sa ho bolestne dotýka skutočnosť, že „miesto nám je vymedzené len na kúsku chorej zeme“, v básňach Večer trojkráľový, Modlitbou Boha k ľuďom, vyzýva „pokolenia laboratórií“ nech „nerobia hanbu nebu a zemi, aby ich nemusel“ vyhladiť „ako Sodomovcov“ a vo Visutých záhradách všetkých pozýva na „múzickú hostinu“ v presvedčení, že „ak báseň v človeku príbytku nemá / zbytočne zišla z neba“. Profanizovaný svet je ale, poväčšine, hluchý pre božskú hudbu poézie; hostia na tú múzickú hostinu nepri-

chádzajú, čo v ňom vyvoláva tieseň a pocit osihotenosti, ako i potrebu uchýliť sa z tohto „údolia plaču“ k prozreteľnosti božského absolútna, v súlade so Žalmom 145. Uzavrúc Zmluvu s večnosťou, dostáva sa „na to miesto, tú čiaru, ten bod, kde zem splýva s Veľkým nebom“, keď ďalej už ísť nemožno. Možno sa iba vracať. Avšak vracať sa je možné iba v snoch a básnických víziách, lebo už niet „kolísky, v ktorej sme zaplakali, ani kahanca, čo po nociach bdel nad nami, ani chalúpky, kde sme prvé mlieko pili“. Aj „žitom zaviata Itaka“ zmenila svoju tvár. Jej polia spustli. Polia ochudobneli o ľudí, deti i kone. Aj vtáci priam vymizli, lebo do otrávenej zeme sa dnes sejú otrávene semená a jedovatými látkami sa postrekuje prakticky celé pole. I stromy v poli osihoteli a klasy a raždie z chotára nechodia už zbierať ani najchudobnejšie deti. Súčasný kosec, kombajnista, na rozdiel od koscov včerajších, sám skosí celé pole, ale prepeličatá sotvaže vykosí a traktorista škovránka, ak mu aj spieva, – nepočuje. Už i preto sa „to miesto, tá čiara, ten bod, kde zem splýva s Veľkým nebom“ predsa len prekročiť má i musí, a to nie iba v básni. Súčasný svet to prirodzene i robí, aj robiť bude, avšak počúvať a lúštiť nemé, často záhadné, ale veľavravné odkazy múdrosti i zeme i neba by sa nemali iba rozumom, ale i citom, aby svet nezostal svetom bezcitného chladu bez ľudskosti, teda aj základného zmyslu ľudskej existencie. V tom je i základný odkaz „snov“ i „dní“ básnika Pavla Mučajiho, ktorého odchodom do večnosti naša poézia zostala chudobnejšia o kúsok srdca a „básnickej duše“.

ROZHOVO R

15. 11. 2014 • 46 /4621/

SLOVO MÁ: Prof. PhDr. SAMUEL BREČKA, PhD., SLOVENSKÝ KOMUNIKOLÓG, PUBLICISTA, MEDIÁLNY ODBORNÍK

– Vráťme sa trochu na Slovensko a odbočme od menšinových problémov. V časoch, keď ste vy končili fakultu, existovala na Slovensku len jediná katedra novinárstva. Dnes sa žurnalistika vyučuje azda na siedmich či ôsmich – Jedným z odkazov vášho vysokých školách. Ako vydiskusného príspevku je, že svetľujete ten záujem, hoci je východisko v tom, aby tie sú si tí mladí ľudia vedomí, menšinové médiá boli čím bliž- že sa všetci nemôžu uplatniť šie k ľudu. Možno to pochopiť v novinárstve? – Viete, ja som učil na troch aj ako metaforu či súvislosť s názvom Hlas ľudu, ktorý školách, teraz som na štvrtej. bol prvým menšinovým peri- Učil som na Katedre žurnalistiky odikom svojho druhu v novej Filozoﬁckej fakulty Univerzity Komenského, učil som v Trnave Juhoslávii... – Neviem, ako vy pociťujete na Masmediálnej fakulte, teraz tú politiku Európskej únie. dokonca aj na Vysokej škole Tá podporuje takéto menšinové Goethe Uni v Bratislave, ktorá záležitosti, takže z tohto hľadis- tiež má Fakultu mediálnych ka ten trend multikulturalizmu a kultúrnych štúdií. A potom v Európe by toto mohol pod- som učil aj na svojej fakulte poriť. Ale konkrétne a bližšie na Paneurópskej vysokej škoúdaje o slovenskej menšine u vás le, ktorú som zakladal a štyri nepoznám, ani to, kde sú tam roky ju viedol. Áno, ja som problémy. Či sa ten počet oby- to tiež tak rátal, že sú okrem vateľov veľmi nescvrkáva, ako na Bratislavy a Trnavy tu aj Nitra, tom všetkom ste? Spomeniem Ružomberok, Prešov ako miesta, kde možno študovať žurnalistiku. Je toho skutočne veľa. Ale na niektorých z týchto škôl, predovšetkým na tých súkromných, študujú ľudia, ktorí už predtým vedia, že nikdy v živote nebudú pracovať v médiách. To bol, či jednoducho sa stal taký priemysel, že sa na niektorých vysokých školách produkovali diplomy. Chodili na ne ľudia, ktorí ich potrebovali, ako sú vojaci, úradníci, policajti, ktorí jednoducho potrebovali Pri prezentácii štúdie v Štúdiu M mať napísané to mav Novom Sade gister. Týmto pre nich napríklad slovenskú menšinu to končilo, takže to je jedna v Českej republike. Pri sčítaní vec. Druhá vec je, že stále ľudu 1961 sa k slovenskej národ- väčšie percento absolventov nosti hlásilo približne 400 000 nejde pracovať do médií, ale ľudí v Čechách. Teraz už asi niet robia ako hovorcovia, PR, čo takmer nikoho, keďže sa podľa im umožňuje mať lepší plat, posledného sčítania k Slovákom v marketingových agentúrach, prihlásilo veľmi málo ľudí a mys- keďže každá väčšia ﬁrma má lím, že zaniká aj jediná stred- svoje marketingové oddelenie. ná škola, zdá sa mi, že dakde Tam sa strácajú ľudia. Je to v Ostrave. Iné slovenské školy svetový trend: je čoraz menšie neexistujú. To je tam možno iný percento tých, ktorí zakotvia prípad, lebo podobnosť jazyka v novinárstve, v tlači, rozhlase českého a slovenského je veľká. a v televízii, kým stúpa a je dosť A mnohí Slováci, keď prídu do vysoké percento ľudí, ktorí idú robiť do inej sféry. Česka, sú zrazu Česi.

Médiá sú pre ľudí Oto Filip

26/IV

eno prof. Samuela Brečku je v slovenských a medzinárodných mediálnych kruhoch dobre známe. Narodil sa 6. decembra 1943, v pohnutom roku 1968 promoval na Katedre novinárstva Filozoﬁckej fakulty UK, následne celé štvrťstoročie pracoval v Novinárskom študijnom ústave v Bratislave. Pred dvoma desaťročiami bol riaditeľom kancelárie Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, od roku 1995 tajomníkom Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska. Spolu s Elenou Hradiskou a Andrejom Tušerom je jedným z odborných spoluzakladateľov Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy práva a od roku 2007 aj jej prvým dekanom... Je autorom diel Od tamtamov po internet, Média v Slovenskej republike, Dejiny mediálnej komunikácie, Médiá a novinári na Slovensku 2010, mnohých vedeckých monograﬁí, štúdií, niekoľkých vysokoškolských učebníc... Celé štvrťstoročie sa intenzívne zúčastňuje na početných medzinárodných seminároch, konferenciách a iných podujatiach, nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Nemecku, Fínsku, Veľkej Británii, Írsku, Taliansku, Francúzsku... Bol jedným z popredných účastníkov aj našej októbrovej medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie k historickým výročiam slovenskej tlače v Srbsku s príspevkom zaoberajúcim sa významom a postavením menšinovej tlače v čase globalizácie. To aj umožnilo stretnutie a rozhovor s ním v novosadskom Štúdiu M. – Pán profesor, okrem mnohých mediálnych oblastí, ktorými sa zaoberáte, mali ste aj dostatočné informácie o súčasných masovokomunikačných pomeroch u nás? – Mal som informácie, bol som tu. Myslím si, že to bolo pred

Prof. Dr. Samuel Brečka dvoma či troma rokmi, ešte keď som bol dekanom Fakulty masmédií na Paneurópskej vysokej škole. Pobudol som vtedy u vás na oﬁciálnej návšteve. A prostredníctvom študentov a doktorandov od vás som tú mediálnu problematiku sledoval, aby som nebol celkom mimo obrazu. Dokonca, mal som aj jeden odborný článok uverejnený v Hlase ľudu. – Aká je perspektíva menšinových médií v tejto ére globalizácie? Podnetom k tejto otázke je i váš príspevok na tunajšej konferencii. – Ja viem; tiež som sa nad tým zamýšľal, a preto som to i spomínal, tým sa zaoberal. Odborníci zo sveta sú takí optimistickí pokiaľ ide o túto záležitosť. I keď je mi jasné a viem veľmi dobre, s akým problémom napríklad zápasia slovenské médiá v Kanade či v Amerike. To, že postupom času už vychádzajú aj dvojjazyčne: slovensko-anglicky, alebo dokonca s prevažnou časťou v angličtine a menšou v slovenčine. To všetko závisí najviac od toho, ako sa tá národnostná menšina konkrétne drží. Ak sa dobre drží, tak je to, samozrejme, aj pre tie médiá dobre. Ale ak upadá, ak sa asimiluje, tak to nemá veľkú perspektívu potom ani v oblasti mediálnej. Veď tie médiá sú len pre ľudí. Keď to nemá kto z menšín čítať, tak kto to potom bude čítať. To je jasné.

HLAS ĽUDU • OBZORY

ROZHOVOR

SLOVO DALO SLOVO: MIROSLAV BIELIK, PREDSEDA SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV (SSS)

Vzájomné kultúrne obohacovanie O. Filip

Predseda SSS Miroslav Bielik

veľtrhu v Belehrade. Pri tej príležitosti autorovi odovzdal autorské výtlačky v mene vydavateľa – Spolku slovenských spisovateľov. – Vlaňajšok teda poznačilo podpísanie Zmluvy o spolupráci, tento rok je tu aj jej nová forma, napríklad spomínaná kniha Víťazoslava Hronca. Naše styky v literárnej oblasti zrejme majú sľubne sa rozvíjajúcu perspektívu? – Jasné. Práve to, čo sme začali minulý rok, aj čo je zakotvené i v Zmluve o spolupráci medzi Spolkom slovenských spisovateľov Na veľtrhovej utorkovej prezentácii a Združením s jubilantom Víťazoslavom Hroncom spisovateľov Srbska sa realizuje v tej edič- číme práve slovenským činným nej rovine. Jednak chceme v autorom tu v Srbsku, čo je prínašom vydavateľstve a v spolku kladom tejto spolupráce. Je to vydávať diela tunajších auto- vzájomné literárne, kultúrne rov, ale aj preklady srbských obohacovanie sa. Treba úprimautorov do slovenčiny. Už je ne poďakovať Slovenskému pripravený výber z básní autora vydavateľskému centru a tunajJovana Danilova v preklade ším majstrom pera, že nám Martina Prebudilu. V súčinnosti zo Slovenska otvárajú dvere s predsedom vášho združenia srbských priateľov. A potom máme aj v našich periodikách naopak, že ich môžeme takto vzájomné priestory pre publi- prezentovať aj v Bratislave na kovanie, máme tiež predstavu Slovensku.

– Na našom knižnom veľtrhu nie ste prvýkrát. Čím vás ten tohtoročný hlavne oslovil? – Belehradský veľtrh má svoju čarovnú atmosféru. Naša Bibliotéka je pomerne skromným veľtrhom, keď mám na mysli niektoré porovnania s veľtrhom vaším. Tu u vás je už istá, významnejšia tradícia. Treba povedať, že je tu v Belehrade badateľný ten prienik kultúr. Teraz bola čestným hosťom Čína s expozíciou neuveriteľne veľkolepou. U vás možno vidieť skrátka úroveň knižnej kultúry vo svete. To, čo na knižnom veľtrhu v Belehrade obdivujem, je, že sa zoznámim v podstate s trendom vývoja literatúry nielen v celoeurópskych, ale doslova v celosvetových reláciách. – Má tá nová tvorba dnes význam? Povedané inak: majú mladí ľudia na Slovensku záujem brodiť sa literárnymi vodami? Zvlášť vzhľadom na všetky ťažkosti, ktoré ich pritom očakávajú: od nepochopenia po problémy s vydávaním kníh? – Naše vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov otvára dvere mladým ľudom: úspešne debutujú, úspešne sa zapájajú do nášho časopisu Dotyky, ktorý im vytvára potrebný priestor. Boli sme toho svedkami aj nedávno, na Dňoch slovenskej literatúry, kde táto literatúra mala svoj zvláštny priestor, svoj čarovný svet. Môžem povedať, že nie je tu taká generačná izolácia. To sú prieniky postupné, objavovanie aj starších autorov. Samozrejme, aj to nadväzovanie, tá tradícia, napriek všetkým zvláštnostiam mladého veku, je. Veď aj my sme boli takí...

27/V

á bližšia, oveľa konkrétnejšia spolupráca spisovateľov dvoch krajín ako predtým, sa začala vlastne pred rokom, keď sa na sklonku októbra 2013 udiali dve medzníkové akcie. Najprv 24. októbra predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik udelil v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade preukazy SSS našim piatim spisovateľom: Ladislavovi Čánimu, Martinovi Prebudilovi, Adamovi Svetlíkovi, Vladimírovi Valentíkovi a Kataríne Hricovej. O deň neskoršie, 25. októbra, odštartovala nová fáza vo vzťahoch dvoch najvýznamnejších a najstarších spisovateľských združení Srbska a Slovenska. Ich prvé osobnosti Radomir Andrić a Miroslav Bielik podpísali vo Francúzskej číslo 7 v Belehrade Zmluvu o (ich) spolupráci, obsahujúcu jej oblasti a hlavné zásady. Jedným z prvých princípov je všestranné napomáhanie rozvoju srbsko-slovenských a slovensko-srbských kultúrnych vzťahov, recipročnému šíreniu literatúry, jej prezentácie a popularizácie v oboch priateľských krajinách. – Čo to konkrétne znamená? – Je vlastne možné, na základe súčinnosti Spolku slovenských spisovateľov – deväťdesiatročného a tradičného a veľkého Združenia spisovateľov Srbska – túto spoluprácu ďalej rozvíjať. Dohodli sme to na konkrétnych programoch v rámci podujatí, vydavateľskej činnosti, súčinnosti pri organizovaní festivalov. Myslím si, že to bude v prospech kultúry oboch národov, samozrejme, aj samotnej poézie, prózy a umenia, – podčiarkol vtedy Miroslav Bielik. To, že to myslí vážne, predseda SSS M. Bielik dokázal aj v tomto roku vydaním knihy Príkre svahy jubilujúceho autora Víťazoslava Hronca. Jej prezentácia bola 28. októbra t. r. na 59. Medzinárodnom knižnom

o spoločnej účasti na veľkých podujatiach pridunajských národov, ako je Festival poézie. – Tým sa to však nekončí... – Tešíme sa zvlášť na vydanie antológií, z ktorých je jedna pripravovaná Víťazoslavom Hroncom. Ide o autorov žijúcich tu vo Vojvodine, teda autorov slovenských v Srbsku. Je tu aj výber z diela majstra Jána Labátha. A sú tu aj preklady zo slovenčiny do srbského jazyka. Takýto projekt sa teraz posudzuje a verím, že získame podporu Ministerstva kultúry, aby sme ho mohli presadiť čím skôr. Čiže ide o zbierky Martina Prebudilu a Víťazoslava Hronca, ktoré už vyšli, ako aj o vydanie Danilových básní, či o výber z básní Viery Benkovej, ktorý prichystala Etela Farkašová na budúci rok. – Čo iné povedať než to, že aj literatúrou sme si blízki… – Áno. Za túto súčinnosť vďa-

KNIHY

15. 11. 2014 • 46 /4621/

V čom je skutočná hodnota človeka?! (Zora Hudíková: Hodnota tvorcu : Portrét spisovateľa Milana Ferka. Nový Sad : NVU Hlas ľudu, 2014) Anna Horvátová

28/VI

„P

opísať osobnosť tvorcu a proces tvorby je náročné. Osobnosť človeka je zložitý systém prvkov, ktorý má biologický základ, tvorba zas zložitý proces – oba sú podmienené internými aj externými podmienkami a faktormi. Človek a jeho správanie, ako aj podnety a motívy, ktoré ho k tomu vedú, zaujímajú ľudstvo odjakživa. Sú témami filozofie a náboženstva. (...) Osobnosť a život človeka je obsahom aj mnohých diel v literatúre.“ Týmto výrokom, ktorý je odcitovaný z úvodnej časti knihy, sa určite riadila aj PhDr. Zora Hudíková, PhD., autorka knihy Hodnota tvorcu : Portrét spisovateľa Milana Ferka, ktorá vyšla v bežnom roku v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu v Novom Sade a vytlačená bola v novozaloženej tlačiarni HL Print v Báčskom Petrovci, ktorá je vlastne nasledovateľkou tlačiarne Neografia a predtým chýrečnej Tlačiarne Kultúra. Pritom však treba pripomenúť, že majiteľom tlačiarne je NVU Hlas ľudu a že sa tým činom tlačenie kníh (a pritom aj novín a časopisov) znovu vrátilo do svojej kolísky, do Báčskeho Petrovca, skadiaľ roky slovenské slovo aj odchádzalo k čitateľom. Zora Hudíková je pre mnohých tunajších Slovákov nové meno v mediálnej či literárnej sfére. Absolvovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde obhájila aj dizertačnú prácu v odbore žurnalistika na Katedre žurnalistiky tej istej univerzity. Dlhé roky pôsobila v Slovenskej televízii v Bratislave ako lektorka mediálneho prejavu, rozvoja osobnosti tvorcu a komunikácie s respondentom. Spolupracovala a spolupracuje aj s inými verejnopráv-

nymi a súkromnými médiami – TASR, Slovenský rozhlas, VTV, Rádio Expres, Rádio Forte – a teraz už dúfame v tesnejšiu spoluprácu aj s našou Novinovo-vydavateľskou ustanovizňou Hlas ľudu, ktorá sa už načrtla vydaním tejto knihy. Je pritom zrejmé, že ide o prvý krok k tejto spolupráci,

čo nasvedčuje aj nedostatok niektorých základných údajov v imprese knihy, kde sa napríklad neuvádza ani len to, kto sa v nej podpisuje za vydavateľa, na čo do budúcna treba prihliadať a podľa možnosti doplniť knihu aj s inými potrebnými údajmi, ktoré by sa v imprese mali nachádzať, ako sú tie, kto mal na starosti graﬁckú a technickú úpravu, a určite by vydaniu knihy a jej vzhľadu len prospelo, keby mala aj redaktora vydania. Určite treba hneď na začiatku vysvetliť aj to zvýraznené na obálke, hneď nad titulom: Okamihy osudov. Ide totiž o pokračovanie projektu, ktorý sa začal na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, kde sa roku 2013 konala konferencia Otáz(ni) ky osobností. Vtedy dekan fakulty profesor Jozef Laikert, iniciátor konferencie, navrhol

pokračovanie projektu a vytvorenie súboru monograﬁí o slovenských osobnostiach Okamihy osudov. Toto je teda začiatok realizácie toho všetkého. Je v ľudskej povahe opýtať sa aj, prečo práve Milan Ferko?! V každom prípade správna voľba! A v knihe sa dozvedáme aj autorkine odpovede či opodstatnenie voľby: „Po prvé preto, že ide o veľmi plodného tvorcu. Milan Ferko vytvoril takmer 200 umeleckých diel. Po druhé preto, že jeho tvorba je rozmanitá – tvoril pre deti, historické prózy, literatúru faktu, divadelné či rozhlasové hry, poéziu, texty piesní, písal publicistické články, ale je aj spoluautorom Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky. Po tretie preto, že počas života prešiel rôznymi pracovnými pozíciami. Pôsobil ako šéfredaktor literárnych časopisov (Mladá tvorba, Slovenské pohľady). Svoj organizačný a budovateľský (v dobrom zmysle slova) entuziazmus nestratil, nevzdával sa, ani keď musel nedobrovoľne ísť na menej kompetentné pozície či „na voľnú nohu“.“ Nemožno spochybniť, prečo práve Milan Ferko; veď (ako je trefne uvedené v úvodnej časti knihy) „Milan Ferko prežil obdobie plné dynamických udalostí, ktoré boli sýtené rôznymi typmi emócií. Mnohé to nenechali chladnými. V publikácii poukazujeme na to, ako sa s nimi vyrovnal, ktoré vlastnosti a schopnosti mu v tom pomohli a ako sa to odrazilo v jeho tvorbe. Zároveň identiﬁkujeme, ktoré vrodené predispozície ho predurčili na takú činorodosť v oblasti tvorby“. Dokonca aj zámerom knihy bolo analyzovať osobnosť tvorcu na základe jeho kreatívnej produkcie. A skutočne bolo čo analyzovať, lebo, ako sa uvádza v záverečnej časti knihy, „Milan Ferko bol vo svojej literárnej tvorivosti

veľký talent, môžeme ho označiť až pojmom geniálny. Mal neobvykle rozsiahly záber tvorivosti – od kreativity postavenej na detailoch a faktoch až po neobmedzenú fantáziu. Mal maximálnu slovnú pohotovosť, ﬂexibilitu a ﬂuenciu, bol majstrom slova. Spájali sa u neho protichodné vlastnosti – či už v schopnostiach alebo vlastnostiach. Dopredu ho hnala najmä vysoká vnútorná energia a motivácia“. Slovenský národ môže a má byť hrdý, že mal také špičkové, všestranné, tvorivé osobnosti, akou bol Ferko. Človek širokého všeobecného vzdelania, o ktorom je čo písať, diela ktorého oslovujú; ktorý „mal vysokú vnútornú motiváciu, z tvorby mal potešenie, bavila ho, venoval sa jej vysoko nad rámec bežného pracovného času, nevzdával sa pri problémoch a prekážkach, ale hľadal riešenia“. V knihe sú starostlivo volené slová, ukladané vedľa seba s mimoriadnou obozretnosťou, čo hovorí o hodnote človeka – tak toho, ktorému je kniha venovaná, či ktorého dielo je tu spracované, ako i o zostavovateľke, ktorá nielenže zhrnula tvorbu Milana Ferka, ale psychologicky hodnotí jeho ako človeka mravného, veľmi presného, precízneho, detailistu, systematika, ktorý mal divergentné myslenie a veľkú fantáziu... Ako ušitý je tu na začiatku knihy citát Františka Palackého: „Cena človeka spočíva ani nie tak vo fyzickej a rozumovej sile a zručnosti, ako v mravnom správaní sa, v spravodlivosti a šľachetnosti; a... keby kto aj celý svet na ruby obrátiť vedel, nemôže byť ľuďom veľkým, ak zostáva nulou čo do mravnosti.“ V týchto neblahých časoch, keď je človek človeku viac vlkom ako priateľom, tieto Palackého myšlienky by nás mali sprevádzať životom.

DI VADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY

IMPRESÍVNE DIVADELNÉ PREDSTAVENIE STAROPAZOVČANOV

Živý bič pôsobí sviežo a v duchu času Janko Takáč

poznačuje tragikou a utrpením. Toto dielo je plné výrazných individuálnych osudov, a preto od roku 1927 dodnes zažilo veľký počet vydaní, mnohé divadelné, ako aj jednu ﬁlmovú adaptáciu. Literárna kritika hodnotí tento román ako kľúčový slovenský román, ktorý prinášal hlboký prienik do sveta hornooravskej dediny a jej kolektívneho vedomia. Predstavenie Živý bič bolo zahrané aj na 45. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín, ktorá sa usporiadala v Kovačici od 24. októbra do 2. novembra 2014. Ochotníci zo Starej Pazovy týmto predstavením ukázali, že je možné urobiť impresívne divadelné predstavenia s výnimočnými produkčnými momentmi, od scénoZáber z predstavenia Živý bič (Snímka: A. Chalupová) grafie s dvomi – tromi plánmi po inscenáciu s dvanástimi postavami, takže Ilčíčka, jej postava bola dosť 1), Vladimír Slamaj (Žandár 2), toto predstavenie podľa románu náročná. Ilčíčkino utrpenie ku Damir Pilipović (Štefan Ilčík) a Mila Urbana z tridsiatych rokov koncu z veľmi hlbokého smútku Marek Kožík (Dieťa). Vladimír minulého storočia pôsobilo svie- za stratenou rodinou prerastá v Ďarmotský bol výborný ako žo a v duchu času. zúrivú radosť a šialenstvo. Len majster zvuku a Vladimír Bako Réžia Aničky Balážovej bola trochu slabší výkon by pravde- ako majster svetla. Predstavenie Živý bič, ktoré monumentálna. Na javisku sme podobne zmárnil pôsobenie pozerali pôsobivý obraz jedného Ilčíčkinho tragického osudu. nacvičil súbor SKUS hrdinu Janka malého, sedliackeho a pracovi- Ďalšou vynikajúcou postavou Čmelíka Slovenské divadlo VHV v tého národa. Obraz mierumi- bol Jano Kúrňava. Výborne ho Starej Pazove patrí medzi skutočlovného a znášanlivého národa, zahral Miroslav Kožík. V pred- ne vrcholné produkčné výkony a ktorý sa nevoľky našiel medzi stavení ide aj o tragický charak- v priebehu celej prehliadky nám mlynskými kameňmi histórie. ter – on je spodinou človeka, – spolu s padinským Godotom Scénograﬁa bola bohatá a do- slaboch, žalobník, alkoholik, ale – slúžilo ako referencia na to, jemná a bolo veľkým pôžitkom v Kožíkovom výkone bola nejaká ako treba robiť a čomu treba sledovať diania na upravenom hĺbka, nejaké čudné opodstatne- spieť v súčasnej ochotníckej javisku. V prvom pláne bol sed- nie, také, ktoré nám nedovoľo- divadelnej produkcii.

29/VII

ok, ktorý sa pomaly končí, bol poznačený aj pripomínaním si storočnice prvej svetovej vojny – 28. jún 1914, keď mladý Gavrilo Princip zavraždil rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda, čo vyvolalo rakúsky zásah na Srbsko, a to dalo podnet na vypuknutie svetovej vojny. Nie je to frázou, keď povieme, že po ukončení Veľkej vojny svet viac nebol ten istý. Na novej mape Európy, rozpadom Rakúsko-Uhorska, vzniklo niekoľko nových štátov – pre nás boli najdôležitejšie Kráľovstvo Juhoslávia a Československo – kým po Októbrovej revolúcii začal svetom prúdiť nový duch – duch socializmu. Pre všetky národy, ktoré boli časťou „žaláru národov“, koniec tejto vojny označil aj koniec nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov. Ako aj mnohé iné národy, aj mobilizovaní Slováci, ktorí na rôznych frontoch bojovali v šíkoch rakúsko-uhorskej armády, sa po ukončení vojny už vrátili do vlastného štátu. Traumy vojny sa potom stali inšpiráciou mnohých vrcholných literárnych diel, akými sú: Zbohom zbraniam E. Hemingwaya, Cesta do hlubin noci L. F. Célina alebo Na západe nič nového E. M. Remarqua. Tá v podstate protivojnová literatúra – začnúc osobnými alebo skúsenosťami malej skupiny ľudí – hovorí najviac o tom, že vo vojne nieto racionality, idealizmu a ani romantiky či hrdinstva. Milo Urban (1904 – 1982) – slovenský prozaik, prekladateľ a novinár – písal poviedky, novely a romány a bol jedným z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry. Jeho najvýznamnejšie dielo – román Živý bič – je zároveň aj najvýznamnejším románom o prvej svetovej vojne v slovenskej literatúre. Zaznamenáva otrasnú drámu obyvateľov slovenskej horskej dediny Ráztoky, postavených zoči-voči strašným udalostiam prvej svetovej vojny. Vojna zasahuje všade a všetkých

liacky dom s priedomím a dedinská studňa ako centrum diania a stretania ľudí. Po boku, notársky úrad – kancelária, symbol imperiálnej moci monarchie a sídlo lokálneho byrokrata, ktorý fakticky rozhoduje o živote a smrti občanov. V úzadí, v druhom pláne, dvere dedinskej krčmy – z ktorej občas niekoho z postáv vyhodia von, aby tam, vonku, kde ho nik nepočuje, zvracal svoj hnev a svoju zlosť – ktoré predstavujú to dno, tú jamu zúfalstva toho ľudu. Postavy boli dobre opodstatnené a dosť expresionistické. Bolo tiež dosť vidno, že sú herecké výkony, pohyby a gestá predtým dobre premyslené. Vynikala Anna Kanášová ako

valo dožiť Kúrňavu ako zločinca. Ozajstnou negatívnou postavou je Notár Okolický a herec Igor Piskla ho dobre odohral, ale tak, že šlo pritom len o obyčajného chrapúňa. Notár v podstate predstavuje byrokraciu, tvrdú moc štátu, ktorý tomuto ľudu zdiera aj kožu z chrbta, aby sa ako-tak podporili vojnové úsilia rozpadajúcej sa ríše. V románe je Okolický trochu komplexnejšia postava, aj keď je zaťatý, jemu sa predsa trasú ruky po každej zrážke so sedliakmi. On rozumie, že v jeho „sprostých, lúpežných skutkoch niet ani trošku pánskej virtuozity a galantnosti“, ktorú by – ak chce mať nespornú autoritu – jeden štátny služobník vlastniť musel. Nakoniec, druhou najdôležitejšou postavou v tomto diele je Adam Hlavaj, odohral ho dobrý Zdenko Kožík, zbeh z ruského frontu. Hlavaj je ten človek, ktorý do dediny prináša duch „strašidla, ktoré blúdi Európou“, a stane sa iskrou vzbury národa žiadostivého slobody. V predstavení ešte hrali aj Janko Šarkézy (Matej Kramár), Maja Domoniová (Eva Hlavajová), Jaroslava Klinková (Krista Domoniová), Milan Mutić (Ondrej Koreň), Miroslav Ruman (Žandár

VÝ T VA R NÍC T V O

15. 11. 2014 • 46 /4621/

NOVÁ EXKLUZÍVNA MONOGRAFIA O MALIAROVI A AKADEMIKOVI LJUBOVI POPOVIĆOVI

kladateľstvo Paideia a Parížsky kruh, autormi – okrem už spomínaného Milana Komnenića (Slovo o duchovnom súčine a súkromných zbierkach) – i iní dobrí znalci umenia: Sreto Bošnjak (Ljuba, maliar šíriaci hranice výtvarného univerza), Dejan Đorić (Ljubov ra j a p e klo , hrôza pôžitkov) a Francúzska Anne Tronshe (Svet stolov a suterénov). Záverom publikácie, obsahujúcej reprodukcie desiatok jeho malieb, sú údaje o biograMaestro v Belehrade fii, bibliografii, samostatných výstavách, monografiách a filmografiách o Ljubovi Popovićovi, ako aj stručné biografie autorov textov. Prihovárajúc sa účastníkom podujatia počas pobytu v Belehrade, maliar ozrejmil, prečo spravidla odmieta všetky ceny. Nazdáva sa, že možno odmeňovať spisovateľov, aby sa ich knihy lepšie predávali, kým o maliaroch mieni, že sú v jednom cechu a že

Smäd po kráse Oto Filip

30/VIII

en prvý deň tretej dekády októbra bol veľkým a významným dátumom pre naše výtvarníctvo, vôbec kultúru. Spôsobila to prezentácia exkluzívnej monografie o veľkom maliarovi Ljubovi Popovićovi s názvom až jednoducho výstižným Ljuba. Spisovateľ Milan Komnenić ho označil za pravdepodobne nášho najväčšieho žijúceho maliara. „Poukázal by som na tri momenty, skutočnosti, ktoré tak názorne vykresľujú obraz tohto umelca. Je to myšlienkový, takmer filozofický prístup vlastnej tvorbe. Potom tá imaginácia, predstavivosť, ktorou sa ešte od študentských čias na Akadémii umení v Belehrade do tejto chvíle vyznačoval a ktorú niektorí dávali do súvislosti so surrealizmom, s poetikou imaginárneho. Treťou je úplná odovzdanosť, koncentrovanie všetkých svojich síl na kresbu, na ťah štetcom, na obraz, z ktorých na niektorých pracoval celé roky. Je to mimoriadne zriedkavé v časoch, keď u mnohých iných autorov obrazy vznikajú aj za pol hodiny. Jeho diela sú

V znamení kontrastov

rozpoznateľné, nech sú kdekoľvek. Je to čosi sťa poézia Vaska Popu,“ uviedol Komnenić v príhovore účastníkom akcie v belehradskom mediálnom stredisku. Ljubomir Ljuba Popović, narodený roku 1934 v Tuzle, oslávil 14. ok-

Pestrosť ako príznačnosť štýlu chopenie medzi mocou, ktoroukoľvek u nás, a kultúrou. Veď Srbsko má až osemsto titulov našich autorov preložených len do francúzštiny. Len si predstavte, aká je to knižnica. Moc veľmi zriedkavo alebo nikdy nespomína slovo kultúra vo svojich prejavoch. Kultúra je v podstate bytím, podstatou jedného národa. Ak ho chceš zničiť, tak mu zober kultúru a bude po ňom,“ podčiarkol, uvádzajúc, ako sa niekoľkí naši

Obálka monograﬁe tóbra jubileum – osemdesiatku. Vyše polstoročia, od roku 1963, keď sa mu tunajšie chápania a hranice stali tesnými, žije a pracuje v Paríži. Má za sebou stovky výstav, už celé desaťročia patrí k vrcholom našej výtvarnej tvorby, je mimoriadne uznávaný od Belehradu cez Paríž po New York. Príznačnosťou jeho výtvarnej poetiky je priam nezničiteľná túžba po kráse. Najnovšia monograﬁa je v poradí desiatou o ňom. Vydavateľmi sú na-

Maliar a jeho dielo nemajú právo byť lepšími alebo horšími od tých vedľa nich. „Je mi veľmi ľúto, že existuje nedorozumenie alebo nepo-

jednotlivci v Paríži pokúšajú brániť naše hodnoty. Ako aj to, že je aj najnovšia monograﬁa jedným zo spôsobov boja...

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra Pozitívne výsledky štvorročných diškurzov Z KONFERENCIE NA FILOZOFICKEJ FAKULTE V NOVOM SADE

konferencie nielen v Európe, ale aj v zámorí. Keď ide o literárne diškurzy kolegovia analyzujú a skúmajú nielen najlepších autorov, ktorí prekračujú rámce svojej komunity, ale zapájajú aj najnovšie teórie, ktoré sa rodia v rámci nášho projektu a v rámci početných projektov v krajine

a vo svete,“ povedal M. Dudok. Vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová podotkla, že už v roku 2011 si stanovili témy, na ktorých neskoršie pracovali. Výsledky ocenila ako pozitívne. Každý realizoval to, čo si naplánoval, tým spôsobom, že uverejňoval svoje práce, či už doma, v zahraničí alebo na konferenciách. Koordinátorka projektu a vedúca organizačného tímu Ma. Jasna Uhláriková nám ozrejmila, že za štyri roky na projekte pracovalo okolo 30 účastníkov, čo ho zaradilo medzi najväčšie projekty, ktoré sa teraz realizujú na Filozofickej fakulte. Ako povedala, určitým spôsobom projekt bude pokračovať, keďže sa jednotliví účastníci tej problematike venujú už dlhšiu dobu, ale vo forme, v akej prebiehal štyri roky, sa skončí v tomto roku. Korunou tohto projektu bude zborník prác, ktorý by mal vyjsť koncom tohto mesiaca. Bude to zborník vedeckých prác z jazyka, literatúry a o kultúre. Sú to práce, ktoré už boli niekde publikované a v zborníku budú uverejnené v modifikovanom variante. Avšak to nie je prvý zborník, ktorý vydali. Prvý vyšiel v roku 2012 a boli to práce, ktoré prezentovali na prvej projektovej konferencii.

stratégie a metódy rozvoja čítania s porozumením. Okrem 32 vyučovacích hodín (prednášateľkami boli Darina Bačová, Mária Onušková a Eva Líšková) účastníci absolvovali i 8 hodín náučnej exkurzie

do Pezinka, kde skúmali jeho históriu, súčasnosť a významné osobnosti, tiež historické a kultúrne pamiatky Bratislavy a pozreli si aj historickú výstavu z 1. svetovej vojny na Bratislavskom hrade.

Jasmina Pániková

rojekt Diškurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe, ktorý sa realizuje na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade a financovalo ho Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja Srbska, sa dostáva do záverečnej fázy. Z tohto dôvodu, ako povedal vedúci tohto projektu prof. Dr. Miroslav Dudok, zorganizovali aj konferenciu, ktorá na Filozofickej fakulte prebiehala vo štvrtok 6. novembra. Na konferencii sumarizovali výsledky štvorročnej práce každého člena výskumného tímu, ktorý tvoria lingvisti a literáti z oddelení slovenského, rusínskeho a maďarského jazyka a literatúry. „Na dnešnej konferencii sumarizujeme výsledky každého jednotlivca a do zborníka sme zaradili tie práce členov tímu, ktoré oni sami považujú za nosné témy,“

Vedúci projektu prof. Dr. Miroslav Dudok a koordinátorka Ma. Jasna Uhláriková

hovorí prof. Dudok. „V projekte dominujú lingvistické témy rôznej orientácie. Nastolených je niekoľko hypotéz, ktoré sa overujú, a niekoľko modelov skúmania menšinových jazykov, ktoré sú zaujímavé aj pre svetovú verejnosť. Potvrdzujú nám to aj početné pozvania na

OZNÁMENIE Z NRSNM

Na kurze v Modre

dňoch 12. až 17. októbra devätnásť profesorov škôl zo Srbska (Báčsky Petrovec, Kulpín, Hložany, Kysáč, Padina, Kovačica) sa zúčastnilo v Študijnom a kongresovom stredisku CĎV UK v Modre-Harmónii v Slovenskej republike na kurze pod názvom Rozvoj čitateľskej gramotnosti vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry. Účastníkmi boli aj profesori škôl z Maďarska, Ukrajiny, Chorvátska a Rumunska. Všetky trovy späté s kurzom, okrem cestovných trov a zdravotného poistenia, účastníkom zo Srbska hradila NRSNM. • KULTÚRA •

Cieľom programu bolo získanie kompetencií potrebných na riadenie vyučovacieho procesu, v ktorom sa má rozvíjať čitateľská gramotnosť žiakov podľa nového vzdelávacieho štandardu. Okrem tohto na kurze sa frekventanti učili ako aplikovať požiadavky vzdelávacieho štandardu na čítanie s porozumením, ako tvoriť úlohy na podporu porozumenia umeleckého a vecného textu, ako plánovať spôsoby hodnotenia úspešnosti žiaka v čítaní s porozumením a plánovať vhodné

46 /4621/ 15. 11. 2014

Kultúra KRAJANSKÁ LITERATÚRA...

... vzácna súčasť Bibliotéky 2014 Monika Necpálová

risto šesťdesiatpäť dní v roku sa autori, vydavatelia i čitatelia pripravujú na jedno z nápaditých podujatí Bratislavy. Knihy si na štvordňový novembrový bál odievajú najkrajší šat. Podaktoré sa rodia špeciálne kvôli veľtrhu a do mesta pod Devínom prichádzajú mladučké dvoj-, trojdňové knižočky. Zdobia poličky Incheby, no ešte krajšie, tak ako každé novorodeniatko, aj ony sú najpôvabnejšie v číchsi dlaniach. A tak si ich z ruky do ruky podávajú návštevníci Medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka. Podobný sviatočný zrod mali aj tri detské knižky Slovenského vydavateľského centra z BáčskeMichal Harpáň (druhý sprava) „v objatí“ svojich dvoch nových kníh, ktoré zostavil Michal Babiak ho Petrovca, ktoré ako najnovšie pod vydavateľským dohľadom Vladimíra Valentíka a Ivana Miroslava Ambruša publikácie vystavovalo vyda- (Foto: A. Meleg) vateľstvo v spoločnom stánku vydavateľskej ca Pannonica je z vydaní Jeho texty sú prejavom toho, činnosti dolnozemských Kultúrnej a vedeckej spo- čím sa zaoberal ako vysokoškolský Slovákov pod hlavičkou ločnosti Ivana Krasku. Zo- pedagóg. V knihe Scripta manent Kultúrnej a vedeckej spostavovateľom oboch kníh sú štúdie, ktoré boli publikované ločnosti Ivana Krasku. je pokračovateľ profesora v Dejinách slovenskej literatúry Počas veľtrhu tak čiHarpáňa Michal Babiak. Za II. To je jeho videnie slovenskej tatelia mohli spoznať živej diskusie, ktorej sa zú- literatúry, najmä tej medzivojnovďaka účasti krajanov častnili obaja páni, prišlo vej, ktorú prednášal na vysokých aj slovenskú literatúru i na veselé spomienky. Veď školách v Belehrade, Novom Sade, z Rumunska, Maďarska, tvorba Michala Harpáňa Banskej Bystrici, Segedíne. „Bol Chorvátska a Srbska. pramení zo života literár- som taký putujúci profesor, s veľKrajanské vydavateľnej kritiky. „Kritik je hneď kým kufrom. Človek má všelijaké stvá sa bratislavskému po autorovi centrálnym povinnosti a záľuby. Niektoré texpubliku prihovorili na bodom aktuálneho lite- ty, ktoré sú uverejnené, som bol dvoch prezentáciách. rárneho diania. Dobrému povinný napísať, ale keď už som Tie okrem už každoročliterárnemu vedcovi sláva sa do nich pustil, povinnosť sa ných hostí prilákali aj sa väčšinou dostáva až stala záľubou. Niektoré texty som mnoho mladých študens odstupom. Okamih času písal z vnútorného potešenia,“ tov. Otvárací deň veľtrmusí dozrieť, aby dokázal vyznáva sa Michal Harpáň. Čitateľ hu 6. novembra patril načúvať hlasu literárneho iste v oboch knihách postrehne prezentácii aktuálnych vedca,“ rozpráva o svojom nádych jeho esejistiky. knižných vydaní Slovenučiteľovi Michal Babiak. No baliac ďalší kufor, tentoraz ského vydavateľského Michal Harpáň sa za svojej z Bibliotéky, nesieme sebou do centra, ktoré v Bratislave kariéry priblížil slovenskej Vojvodiny vôňu slovenskej knihy. predstavil jeho riaditeľ i českej literárnej vede, Tej, čo sa rodí z odkazu cyriloVladimír Valentík, a Vyktorá sa v priebehu rokov -metodského. Tej, čo ju píše národ davateľstva Ivana Krasku otvárala aj západnému holubičí. Tej knihy, jedinej, ktorá v Nadlaku pod vedením Vydania Slovenského vydavateľského centra svetu. „Keď ako redaktor má silu zvolať pod svoje krídla Ivana Miroslava Ambru- na Bibliotéke Nového života začal do- Slovákov z mnohých kútov zeme ša. Piatková prezentácia chádzať do Bratislavy, vždy do Bratislavy, aby spoločne listoniesla slávnostný nádych sedem- príležitosti jeho životného jubi- si odnášal aj výdatnú porciu slo- vali vo svojej bibliotéke a vložili desiatin. Slovenskej čitateľskej lea. Knižné dielo Scripta manent venskej beletrie i literárnej vedy,“ do nej o rok zas novú slovenskú obci boli predstavené dve knihy vydalo Slovenské vydavateľské približuje osobnosť profesora tvorbu. Lebo v nej sa rodí nielen Michala Harpáňa, ktoré vyšli pri centrum a publikácia Ars poeti- Harpáňa M. Babiak. osud národa, ale aj človeka.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VYDAVATEĽSTVO PERFEKT, BRATISLAVA

Nebeská rieka tečie nanovo Oto Filip

tačí, aby si ju človek zobral do rúk a začal listovať stránky úchvatných rozprávok pre deti a mládež menom Nebeská rieka našej autorky Grozdany Olujovićovej narodenej v Erdevíku roku 1934 – v preklade Mirjany Šišolákovej a hneď sa mu vyjasní, prečo cesty tohto titulu museli na sklonku októbra smerovať práve do Belehradu. Kde inde než do spoločnosti iných najkrajších kníh Slovenska na veľtrhovom stánku Bibiany. Mgr. Zuzana Katrušinová, redaktorka, ozrejmuje na ňom i pár základných údajov o slovenskom vydavateľstve Perfekt, v ktorom Nebeská rieka uzrela svetlo sveta. – Vydavateľstvo vzniklo pred 25 rokmi, takže má už tradíciu na Slovensku. Vydáva literatúru faktu, pôvodnú literatúru, detské knižky, príručky, časopis Fifík...

Mgr. Zuzana Katrušinová

– Na našom knižnom veľtrhu ste s knižkou Nebeská rieka... – Sme veľmi hrdí na ňu, lebo má svoj osud. Mala vyjsť na Slovensku pred štvrťstoročím, no prišla Nežná revolúcia v roku

UPLYNULÝ MEDZINÁRODNÝ KNIŽNÝ VEĽTRH v Belehrade mal mnohé dimenzie: výstavnú, nákupnú, ukážkovú, premiérovú... Stredobodom pozornosti boli, samozrejme, knižné tituly rôznej náplne a formy. Na sklonku tohtoročného októbra si pozorný návštevník alebo vydavateľ mohol všimnúť i početné tituly, ktoré vyšli z výrobných dielní tlačiarne HL Print: historické, súčasné, beletristické, jednorečové alebo aj vo viacerých rečiach. Jedným z trhákov bola i kniha Selindžer (na snímke), ktorá tiež uzrela svetlo sveta v Petrovci. O. F. • KULTÚRA •

1989 a všetko sa akosi zmenilo. Rukopis ostal preložený v šuflíku prekladateľky Mirjany Šišolákovej. Ilustrátorkou je pani Katarína Vavrová, popredná slovenská výtvarníčka, ktorá ako jediná z ročníka Albína Brunovského dostala zadanie diplomovej práce knižnú tvorbu. Vlastne ilustrácie k Nebeskej rieke boli jej diplomovou prácou. Pre zmenu režimu kniha vtedy, keď mala, ako som to už povedala, nevyšla, lebo sa ju nepodarilo vydať. Začali sa vydávať komerčné veci a toto sa nejako odsunulo bokom. Len po 25 rokoch uzrela svetlo sveta. Čiže začala tiecť nanovo tá Nebeská rieka. – Mali ste ešte niektoré preklady zo srbčiny do slovenčiny? – Toto je naše prvé vydanie tohto druhu, no máme chorvátske preklady. Také čerstvé, ako sú napríklad diela Zvonimira Baloga.

Od neho máme dva preklady. Prvou knižkou boli také vtipné poviedky. Teraz sme veľmi hrdí, lebo sa nám podarilo vydať jeho knihu Bontón alebo Veselý lexikón o tom, ako sa vyhnúť trapasom. Je to taký lexikón slušného správania, veľmi vtipne napísaný. Je skvelý. – Vydavateľstvá dnes to nemajú finančne na ružiach ustlané... – Ja to vnímam tak, že človek musí mať rád knihu, musí ju milovať. Samozrejme, že je ťažké sa udržať dnes na trhu, ale pri dobrej vôli a dobrej ceste k tomu čitateľovi sa to asi dá. – Boli ste už predtým u nás? – Nie, naše vydavateľstvo do Belehradu nechodilo. Vďaka Grozdane Olujićovej sme sem prišli: aby som sa s ňou stretla osobne a aby som jej knižku mohla dať priamo do ruky. Aby sa potešila a aby sme my videli tú spätnú väzbu. Dúfam, že to nebol posledný preklad a že sa nám ešte podarí, možno aj od pani Grozdany, niečo ďalšie vydať...

NOVEMBROVÝ VZLET prináša obsiahly článok na tému práve ukončenej prehliadky Divadelný vavrín a reportáž z osláv 150 rokov slovenskej vojvodinskej tlače a 70 rokov týždenníka Hlas ľudu. Možno čítať aj príspevky z kovačického a petrovského gymnázia, správy z padinskej školy a portrét mladej výtvarníčky z Kysáča. Píše sa o aktualitách a zaujímavostiach z oblastí informačných technológií (Windows 10), počítačových videohier (Wooden Sen’Sey), filmového umenia (Gone Girl, Mali Budo) a súčasnej hudby (Stromae, Liv Kristine, Tindersticks). Pokračujú pravidelné rubriky Rozlety, Vaša tvorba a Pohľadnica, nechýbajú ani svetové zaujímavosti, móda, horoskop, krížovka, komiksové dobrodružstvá Kocúra Igora… Na titulnej strane je fotokoláž s herečkami Radicou Števanovou a Jasminou Kováčovou, čiže Anđou a Maricou z divadelného predstavenia Podozrivá osoba. Čítajte Vzlet! 46 /4621/ 15. 11. 2014

Kultúra SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

V prospech študentov alebo fakúlt? Jasmina Pániková

Nezabudli sme ani na vojvodinských študentov, ktorí študentských rokoch väčštudujú na Slovensku. Majú šina zvykne hovoriť, že aj oni podobné problémy? sú najkrajšie roky v živote Isteže majú, ale... mladých ľudí. Áno, možno aj Annamária Pavelková sú najkrajšie, ale predsa nie z Padiny je študentkou je všetko ideálne. Okrem poprvého ročníka na Fakulte vinností na fakulte študentov chemickej a potravinártrápi aj ďalší problém – finančskej technológie Slovenné náklady. Nie sú rovnaké na skej technickej univerzity všetkých fakultách, ale jedno v Bratislave. Hovorí, že si majú spoločné – každoročne sa musela zaplatiť jednorazonielen zväčšuje ich počet, ale sa vý poplatok za prijímacie aj zvyšujú. Nie všetci študenti konanie, preukaz študenta majú to šťastie, aby sa o ich a sú tu aj mesačné výdavky finančných problémoch trápili Anna Zorňanová (tretia zľava) spolu s novou generáciou štipendistov NRSNM na ubytovanie v internáte, ich rodičia. Mnohí z nich musia stravovanie v študentskej Zaujímalo nás, či takéto pozi- jedálni, cestovné náklady na MHD okrem študovania aj pracovať ale- náklady, ktoré musia platiť počas bo občas si privyrobiť na určitých celého roka. Podnietené týmto tívne zmeny môžu očakávať aj atď. Ako povedala, má to šťastie, brigádach. Je tu aj ďalšie riešenie protestom alebo aj vlastným študenti Univerzity v Novom Sade. že je štipendistkou vlády Slovenna doplnenie študentskej peňa- uvedomením si, že sú náklady Sanja Subotićová-Gantarová, spo- skej republiky a štipendium zatiaľ ženky – štipendiá a študentské skutočne vysoké, vedenie Uni- lupracovníčka pre študentské po- pokrýva všetky náklady, takže kredity. Uchádzať sa o štipen- verzity v Belehrade rozhodlo, radenstvo a profesijný rozvoj, nám s väčšími finančnými problémami dium, pravdaže, nesie so sebou aj aby fakulty v Belehrade začali potvrdila, že sa na nasledujúcej sa nestretla. určité podmienky, pokým o kredit už od tohto mesiaca uplatňovať schôdzi Rady Univerzity v Novom Nie všetci študenti z našej krajiny nie sú také rigorózne podmienky, isté zmeny. Napr. študenti už Sade očakáva schválenie rovnaké- získali štipendium vlády SR. Niekto ale ak študent nezakončí štúdium nebudú platiť zápis ročníka, zápis ho rozhodnutia. Ako povedala, ho nezískal pre určité dôvody a iný v danej lehote, výšku kreditu musí semestra, prvé dve prihlášky na ide o spoločnú iniciatívu univerzít zase preto, lebo jeho študijný odskúšku, prihlásenie a obhajobu v Novom Sade a v Belehrade, iba bor vláda Slovenska nepodporuje. vrátiť a, pravdaže, s úrokmi. Tohtoročný akademický rok záverečnej skúšky atď. Práve na je rozdiel v tom, že Rada Beleh- Jarmila Juricová z Padiny patrí na univerzitách v našej krajine tieto náklady študenti míňali radskej univerzity zasadala skôr do tejto druhej skupiny. Študuje ako Rada Novosadskej univerzity. učiteľstvo ruského a španielskeho Tomuto rozhodnutiu sa istotne jazyka a je študentkou druhého poteší viac ako 40-tisíc študentov, ročníka. Keď ide o platenie, skúšky ktorí študujú na niektorej zo 14 a zápis semestra sa neplatia. Povinnovosadských fakúlt. ná je zaplatiť iba ubytovanie v inAnna Zorňanová z Nového Sadu ternáte a keďže nemá štipendium, je jednou zo študentiek Novo- ako nám povedala, ubytovacie sadskej univerzity a študuje na výdavky, ako aj tie každodenné, Akadémii umení, odbor etno- pravdaže, pokrývajú rodičia. muzikológia, a takto sa zmienila: Ak porovnáme rozhodnutia „Som študentkou tretieho ročníka univerzít v našej krajine a na Sloa bez ohľadu na to, že som sa do- vensku, možno uzavrieť, že na Horstala na rozpočet, predsa musím niakoch to skutočne majú lepšie zaplatiť početné náklady. Iba na rozpracované. Menej finančných zápis a overenie semestra musím nákladov a eventuálne štipendium minúť 11 500 din. V treťom ročníku vo veľkej miere prispievajú k zvemáme 11 predmetov, skôr sme ľadeniu študentského štandardu. mali aj viac, a každá skúška stojí Univerzita v Belehrade zatiaľ uká– Štipendium vlády SR zatiaľ postačí, – hovorí Annamária Pavelková. 200 din. A, pravdaže, ak potrebu- zala, že bude pracovať v prospech (foto: z archívu A. P.) jete potvrdenie alebo hocijaký študentov. Uvidíme, ako to bude iný dokument, musíte ho najprv na Novosadskej univerzite, avšak bol poznačený študentskými najviac peňazí. Tak ako skôr, aj zaplatiť. Už po druhýkrát som ak je to spoločné rozhodnutie protestmi. Štartovali na Univer- do budúcna sa bude naplácať štipendistkou Národnostnej rady oboch univerzít, bolo by absurdné, zite v Belehrade a neskoršie sa zápis do prvého ročníka, prihlá- slovenskej národnostnej menšiny aby sa neuplatnilo aj na novosaduskutočnili aj v Niši a v Novom senie skúšky mimo stanoveného a spokojná som, že štipendium ských fakultách. V očakávaní zaSade. Protest študentov sa v naj- termínu, zmena témy záverečnej postačí aspoň na pokrytie jednej sadnutia Rady Univerzity v Novom čiastky výdavkov.“ väčšej miere vzťahoval na vysoké práce a výroba diplomu. Sade zostaneme optimistami.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

11. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ V KYSÁČI

Zvíťazila Karenina Michal Ďurovka

tyri kvalitné divadelné predstavenia súťažili na 11. festivale Zuzany Kardelisovej, festivale ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie

prihovoril predseda Tibor Kubička. Na vlaňajšom festivale Cena Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy sa dostala do rúk Márii Koruniakovej z Kulpína, ktorá mala česť otvoriť tohtoročný festival. Odborná porota v zložení: Tibor

z Hriňovej zahralo inscenáciu Maje Zdurnej-Fabrikovej Metamorfózy ženy, v réžii samotnej autorky a zároveň protagonistky. V posledný deň festivalu sa predstavilo Divadlo VHV, scéna pri Dome kultúry 3. októbra z Kovačice s hrou Carla Goldoniho Starý frfloš, v réžii Jána Makana. Na vyhodnotení festivalu predseda poroty T. Kubička povedal, že divadelný Festival Zuzany Kardelisovej má svoje tematické zameranie a tomu bola prispôsobená aj tohtoročná dramaturgia a výber titulov. Štyri inscenácie uvedené na festivale naplnili jeho zámer a ohlas divákov bol adekvátny, aby podporil zmysluplnosť organizovania takéhoto festivalu. Na záver 11. ročníka tohto festivalu môžeme s radosťou konštatovať, že záujem o divadlo zo strany tvorcov a divákov je stále živý, preto má význam takéto divadelné slávnosti organizovať aj do budúcna...

Maja Zdurná-Fabriková v presvedčivej monodráme bola udelená dlhoročným účastníkom festivalu – Divadelnému súboru KUS Zvolen z Kulpína za inscenáciu hry Divadelná komédia. Cenu Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie žen-

Kysáčski ochotníci v otváracom ceremoniáli a poslanie ženy v spoločnosti, ktorý prebiehal vo veľkej sále KIS Kysáč v dňoch 7. až 9. novembra. Organizátorom bola Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, ktoré

Kubička, režisér z Martinského divadla zo Slovenskej republiky, Zuzana Tárnociová, herečka a režisérka z Báčskeho Petrovca, a Michal Ďurovka, akademický maliar a novinár z Kysáča, mala príležitosť pozrieť si 4 súťažné

Kovačičania zapôsobili tak hrou, ako i kostýmami skej postavy na festivale udelili Maji Zdurnej-Fabrikovej za úlohu v inscenácii Metamorfózy ženy Hriňovského divadla. Laureátom 11. ročníka FZK je inscenácia Play Karenina v podaní súboru Celkom malé divadlo zo Starého Tekova, v réžii Petra Luptovského. Na počesť odmenených a záver festivalu, ktorý vyfinancovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a finančne podporil Úrad pre Slovákov žiTibor Kubička, Zuzana Tárnociová, Michal Čiliak júcich v zahrania Anna Širková po vyhodnotení festivalu čí zo Slovenskej republiky, Slovenské vojvodinské Špeciálna cena za prínos Festivalu Zuzany Kardelisovej s odporúčaním divadlo Báčsky Petrovec zahralo hru na účasť na Festivale Aničky Jurko- Branislava Nušića Podozrivá osoba, v vičovej v Novom Meste nad Váhom réžii Alexandra Baka. Osobitná cena KIS Kysáč sa dostala Anne Širkovej za postavu Marcolíny v kovačickej inscenácii Starý frfloš.

Kulpíčania aj tentoraz rozveselili kysáčske obecenstvo vydalo i primeranú brožúru venovanú prvým desiatim ročníkom festivalu. V piatok na poludnie pietnou pamiatkou pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom cintoríne hŕstka ctiteľov si uctila herečku a režisérku, podľa ktorej je tento festival pomenovaný. Večer v úvodnom otváracom ceremoniáli v réžii Jána Privizera účinkovali kysáčski divadelní ochotníci. Konferencierom festivalu bol Branislav Čeman a v mene poroty sa • KULTÚRA •

predstavenia a po každom predstavení sa viedli rozhovory. V piatok vystúpil Divadelný súbor KUS Zvolen z Kulpína s hrou Bengta Ahlforsa Divadelná komédia v preklade Petra Kerlíka a v réžii Jána Chalupku. V sobotu boli na programe dve predstavenia zo Slovenska. Celkom malé divadlo zo Starého Tekova sa predstavilo voľnou inšpiráciou románu Leva Nikolajeviča Tolstého Play Karenina, v réžii Petra Luptovského a Hriňovské divadlo

46 /4621/ 15. 11. 2014

Kultúra

V Aradáči znovu hrajú divadlo Ján Zvara

piatok 31. októbra sieň Kultúrneho centra v Aradáči bola primalá na to, aby prijala všetkých, ktorí majú radi divadlo. V ten večer im totiž divadelnú lahôdku pripravili domáci ochotníci – členovia Divadelnej sekcie Branislava Vierga a bola to predpremiéra predstavenia Jána Hrubíka pod názvom Láska alebo niečo tomu podobné. Ako nám povedal autor predlohy J. Hrubík, ide o rodinné vzťahy viac generácií, o konfrontácie zvykov a záľub. Niekto si vraj žije vo svete televíznych noviel, niekto za pomoci alkoholu uteká z reality, ďalší žijú tak, ako im to niekto prikázal, či ako sa od nich očakáva. A predovšetkým sa vytráca vzájomná komunikácia medzi ľuďmi. Jednoducho

– na scéne sme v ten večer videli, a Verona Ábelovská-Petráková čo sa môže stať, keď sa isté príbe- (moderátorka). Réžiu podpísali hy presťahujú do obývačky obyčajnej rodiny. Tie situácie nám pomohli predstaviť si osvedčení herci: Adam Šťastný (Pankrác Bečkerecký), Jaroslav Čapeľa (Servác Bečkerecký), Helena Bartošová (Žofia Bečkerecká), Jarmila Bartošová (Jurina Bečkerecká), ako i mladé herecké sily Vladi- Úspešný návrat po ôsmich rokoch mír Gages (Bonifác Bečkerecký), Martina Hanusová Ján Hrubík a Ján Zvara, ktorý mal (Una), Pavel Kokavský (policajt), na starosti aj výber hudby, o zvuk Vladimír Ábelovský (moderátor) sa postaral Jano Gages, o svetlo

Janko Vierg, masky zhotovila Anna Zvarová a šepkárkou bola Jarmila Gagesová. Bolo to pekné predstavenie, ktoré si aradáčske obecenstvo s radosťou pozrelo, tým skôr, že nasledovalo po až osemročnej prestávke. Posledný raz totiž aradáčski ochotníci hrali pred vlastným obecenstvom v roku 2006 a bola to tiež inscenácia predlohy J. Hrubíka Podbaj tak, aby ju nebolelo. Len tešiť nás môže, že sa znovu vzchopili a že do hereckého kolektívu pribudli aj nové mladé sily. Po úspešnom vystúpení v Kovačici na prehliadke Divadelný vavrín doprajeme im aj ďalšie nielen reprízy, ale aj nové premiéry a úspechy. Premiéra tohto predstavenia bola v Aradáči v sobotu 8. novembra.

PROJEKT VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

dom, napríklad starý otec, nejaká strynka v rodine, alebo to bola jednoducho nejaká blízka osoba, kvôli ktorej alebo z úcty k nej sa deti rozhodli učiť sa i slovenský jazyk,” vysvetlila Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. S potešením tiež konštatovala, že na hodiny slovenčiny nechodia len žiaci so slovenským pôvodom. Je to dobrým dôvodom na to, aby sa vynaložili ďalšie úsilia pri odporúčaní slovenského jazyka aj ako jazyka prostredia, nielen ako materinského jazyka. Treba teda rozmýšľať aj o uvádzaní ďalšej formy vyučovania slovenského jazyka v školách. Slovenský jazyk sa možno naučiť aj prostredníctvom športu: Podľa predpokladov a pláúčastníci sobotňajšieho stretnutia na malom futbalovom ihrisku Športového strediska Slávia nov Výboru pre vzdelávanie NRSNM tento projekt básňami, pokým bude pokračovať aj si deti z Čelareva na budúci rok, čo a Nového Sadu závisí od toho, aký pre túto príležitosť bude záujem detí aj pripravili básne a v iných slovenských slovenské piesne, prostrediach. Bolo ktoré sa naučili na by žiaduce, aby sa hodinách sloventakéto stretnutia zočiny. pakovali počas roka „Počas tohto výniekoľkokrát, aby sa v letu sme sa dozveňom vystriedali všetci deli, že je ešte detí žiaci, ktorí chodia na s nejakým ďalším Na konci krásne stráveného dňa sa výletníci osviežili hodiny slovenského slovenským pôvo- na kúpalisku Relax jazyka.

Aj my sa učíme po slovensky Anička Chalupová

ýbor pre vzdelávanie NRSNM za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v sobotu 8. novembra v Kovačici realizoval projekt Aj my sa učíme po slovensky. V projekte, ktorý je zameraný na popularizáciu vyučovania slovenčiny s prvkami národnej kultúry, sa zúčastnili deti z Vojlovice, Šídu, Čelareva a Nového Sadu (ZŠ Branka Radičevića, ZŠ Kostu Trifkovića a ZŠ Ivana Gundulića). V rámci tohto jednodenného výletu v Kovačici, kde sa žiakom prezentovala nielen slovenská reč, ale aj slovenská kultúra a ľudová tradícia, bezmála stovka detí spolu so svojimi profesorkami slovenčiny navštívili Dom insitného umelca Martina Jonáša, zoznámili sa a kamarátili so žiakmi tamojšej ZŠ Mladých pokolení. Svojim hostiteľom predviedli aj primeraný program. Deti zo Šídu sa predstavili úryvkom z jedného detského predstavenia, Vojlovičania krátkou scénkou a dvoma

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

FESTIVAL ZBOROVÉHO SPEVU VILIAMA FIGUŠA-BYSTRÉHO

Petrovčania na festivale v Bystrici Jaroslav Čiep

o Banskej Bystrice v Slovenskej republike sa znova prinavrátil tradičný špičkový festival zborového spevu. Mesto Banská Bystrica v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a Národným osvetovým centrom Bratislava po niekoľkých rokoch odmlky pre milovníkov zborového spevu pripravilo jedinečný zážitok. V meste pod Urpínom svoje interpretačné umenie 7. a 8. novembra 2014 predstavilo štrnásť speváckych

Zbor Musica viva spieva v radničnej sieni v Banskej Bystrici

Close Hramony Friends na záver festivalu zborov

zborov, z toho štyri boli banskobystrické, deväť z iných krajov Slovenska a jeden zbor so zahraničnou účasťou. Všetci títo speváci privítali návštevníkov 34. ročníka Festivalu zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého. Zahraničný spevácky zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca v Srbsku, ktorý sa predstavil v Bystrici, je partnerským zborom domáceho speváckeho zboru Collegium Cantus, v čele ktorého je dirigent PaedDr. Milan Pazúrik, CSc. Návštevníci si mohli počas dvoch festivalových dní vypočuť tri koncerty, ako i súťaž siedmich miešaných speváckych zborov. Spevácke výkony súťažiacich hodnotila odborná porota, ktorá ocenila najlepšie zbory v rámci troch pásem – zlatého, strieborného a bronzového. Absolútnym víťazom festivalu sa stal Miešaný spevácky zbor Konzervatória Jána Levoslava Bellu z Bystrice. • KULTÚRA •

Vyhlásenie výsledkov zborovej súťaže sa konalo na galakoncerte v sobotu 8. novembra v radničnej

ho. Festival sa z pôvodne regionálneho podujatia stal jedným z najvýznamnejších svojho druhu na Slovensku. V roku 1990 začal festival s prizývaním zahraničných účastníkov. Pravidelnými hosťami boli poprední hudobní skladatelia zborovej tvorby, muzikológovia, interpreti a publicisti. Zájazd petrovských spevákov v piatok obsiahol aj návštevu chránenej pamiatky UNESCO artikulárneho dreveného ev. kostola v Hronseku, v sobotu Stredoslovenského múzea a iných pamätihodností Bystrice a v nedeľu dielňu ľudového umelca hrnčiara Gustáva Virága v Slovenskej Ľupči. Na záver pobytu na Slovensku Komorný zbor Musica viva sa zúčastnil aj

podujatia vystúpila aj známa a cappella vokálna skupina Close Harmony Friends a svojím vystúpením oduševnila všetkých prítomných. Festival zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého s medzinárodnou účasťou dal počas viac ako troch desaťročí priestor a možnosť účinkovať 18 000 spevákom všetkých vekových kategórií a 215 zborovým tele- Významné artefakty z dejín mesta a okolia sám z mnohých sú zachované v Stredoslovenskom múzeu štátov Európy, v tzv. Matejovom dome

Hlavné bystrické námestie v novembri

Cikkerovej sieni, kde sa úvodom predstavil aj petrovský zbor, ako i víťaz súťaže miešaných speváckych zborov a na záver vydareného

Spojených štátov amerických či Juhoafrickej republiky. Od roku 1992 nesie meno hudobného skladateľa Viliama Figuša-Bystré-

na službách Božích v susednom Lučatíne, kde ich privítal farár Ján Jakuš a kde petrovský zbor tiež vystupoval.

46 /4621/ 15. 11. 2014

Kultúra  RECENZIA

Návrat do budúcnosti Gustáva Murína (Gustav Murin: Povratak u budućnost. Zo slovenčiny preložila Zdenka Valentová-Belićová. Zreňanin : Sezam book, 2014) Zdenka Valentová-Belićová

ustáv Murín sa narodil roku 1959 v Bratislave, kde aj dnes žije. Písať začal v osemdesiatych rokoch a v tom období založil Klub mladých dramatikov (1985) a Kruh mladých autorov (1986). V deväťdesiatych rokoch bol redaktorom almanachu mladých spisovateľov strednej a východnej Európy. Ako samostatný editor zastupoval časopis Playboy na Slovensku (1994). Diela Gustáva Murína sú preložené do 49 jazykov, takže ho poznajú aj v krajinách, akými sú: Afganistan, Cyprus, Egypt, Grónsko, Chorvátsko, India, Taiwan, Ukrajina, USA a iné. V rokoch 2000 – 2002 bol predsedom Slovenského P.E.N. klubu. Na Slovensku je zvlášť populárny jeho seriál kníh o mafii. Návrat do budúcnosti Gustáva Murína je jemne ironická kritika spoločnosti, zobrazená cez príbeh hlavného hrdinu, ktorý sa po dlhých rokoch vracia z cudziny do rodného sídliska. Budúcnosť je pretenciózny názov sídliska, ktoré je budované ako vzorové v socialistickom Československu a bolo simuláciou (ako dokonca mnoho toho v tom období) spoločenského rozvoja. V tom čase bolo všetko veľké, grandiózne, monumentálne a betónové, ale človek, ktorý aj naďalej bol malý, jednoduchý a prostý, bol menej skazený – aspoň ho autor takého vidí. To však nemusí byť pravda. Toto sídlisko vzniklo v čase, keď sa noviny, ktoré zriedka písali pravdu, volali Pravda a kiná mali názvy ako Partizán a Mier. Keď sa na veľkých slovách nešetrilo. Keď sa budovalo na pracovných brigádach a viac sa verilo v dobrovoľnosť, ochotníctvo, volontérsku prácu ako

www.hl.rs

v peňažnú hodnotu tej istej práce. Absencia dobrovoľnosti a volontérstva nebola vítaná. Toto sídlisko patrí do čias, keď sa o politických hodnostároch nehovorilo otvorene, keď sa hovorilo pošepky, keď nebolo možné počuť jednotlivé hlasy a kolektívna mienka bola jedine správna. Ak sa vám aj toto zazdalo povedomé, nebudem vás presviedčať, že nemáte pravdu. Sídlisko, v ktorom Nášhrdina odrastal, je projektované tak, že človek v ňom mohol pokojne celý život prežiť a nevyjsť z neho. Od predškolských ustanovizní po továrne a kluby dôchodcov. Je to prostredie, ktoré sa stále nachádza na hranici medzi urbánnym a rurálnym. Prostredie s celým radom nevydarených ubanizácií rurálnej mentality, budované na základe vízie určitého pretenciózneho génia. Metaforu vizionárskeho prestrelu toho génia predstavuje monumentálne betónové schodisko, ktoré doslovne nevedie nikam a ktoré nik nikdy nepoužil okrem Nášhohrdinu, ktorý sa na ňom snažil o vytriezvenie po jednej pitke. Paradoxne Nášhrdina v tom a takom sídlisku rástol s nutkavou potrebou zutekať a zachrániť sa. Po návrate do rodiska Nášhrdina sa vyrovná s dvomi protirečivými pocitmi. Z jednej strany ho trápi nostalgia za minulosťou, detstvom, za pohodlím, ktoré poskytovalo socialistické spoločenské zariadenia, z druhej strany kritizuje negatívne následky toho istého spoločenského pohodlia. Z jednej strany priznáva, že vtedy platili spravodlivejšie sociálne riešenia, z druhej strany zdôrazňuje, že je také usporiadanie samo o sebe neslo-

Informačno-politický týždenník

bodné, čo zároveň znamená nespravodlivé. Akoby spisovateľ bol v neustálej dileme, či má socialistickú minulosť svojho štátu do neba chváliť alebo ju má pochovať.

Kritika represívnej totalitnej spoločnosti v slovenskej literatúre nie je novou témou. Zdá sa, že toto obdobie pre tú krajinu a ten národ bolo najtraumatickejšie. Tou témou sa zaoberali: Anton Baláž, Stanislav Rákus, Vincent Šikula, Dominik Tatarka, Dušan Šimko... Celá generácia zakazovaných spisovateľov, ktorí sa po demokratických zmenách v spoločnosti nemohli dočkať, aby o tomto otvorene prehovorili. Toto dielo a Gustáv Murín ako spisovateľ sú o niečo iní. Po prvé ide o mladšieho autora. Nielen podľa roku narodenia, ale aj poetikou. Jeho názory sú od tejto generácie zdedené, ale on sa neuspokojuje len s ozrejmovaním problémov spomenutého obdobia, ale nám poskytuje komparáciu spoločnosti komunizmu a spoločnosti konzumizmu.

Dilema, pred ktorou sa hlavný hrdina nachádza, je ako nájsť zmysel v nezmyselnom svete a on si zaumienil, že ho nájde práve návratom do svojho rodiska a hľadaním niečoho, presnejšie niekoho, v koho dúfa, že stretne v piatok trinásteho. Deň tej očakávanej udalosti naznačuje osudovosť tohto predsavzatia, aj keď je použitie tohto dátumu v umení klišé. Udalosť, ktorá sa v románe spája s týmto dátumom, je viac groteskná a tragikomická. Zmysel, ktorý Nášhrdina prišiel nájsť do rodiska, mu uniká a práve tu ho nenachádza. Naraziac na takýto svet, celý hodnotový systém Nášhohrdinu sa zrúti. Nejde tu len o jeden systém hodnôt. Naruší sa jeho systém hodnôt, ktorý získal ako dieťa vyrastajúc v Československu, naruší sa systém hodnôt, ktoré získal v Amerike, a definitívne zaniká systém hodnôt, ktorý si vybudoval ako jednotlivec, ktorý dôverne pozná rozdiely týchto dvoch svetov. Na základe všetkého spomenutého spisovateľ, človek a predovšetkým čitateľ môže uzavrieť, že žiaden systém hodnôt človeka nemôže zachrániť od utrpenia, obyčajného ľudského rozčarovania, ako aj to, že nejestvuje spravodlivé spoločenské zariadenie, v ktorom víťazí humánnosť a solidarita. Toto dielo je tragikomédia, z ktorej sa hrdina pokúša dostať ako morálny víťaz, ale, žiaľbohu, spisovateľ pritom občas upáda do moralizovania, ktoré v Srbsku, v ktorom sa náhle otvárajú existenčné otázky a kde sa chudoba v krátkom čase viackrát znásobila, kde je kvalita života jednotlivca bezcenná a irelevantná, kde panuje surový stranícky boj o moc, nevídaný poltrónizmus, hlavné slovo majú peniaze magnátov, v ľuďoch sa podnecujú najnižšie pudy, v Srbsku, ktoré sa podobá klietke s hladnými zvieratami, takáto jemne ironická spoločenská kritika pôsobí ako citronáda v chládku v albánskej cukrárni. Foto: O. Filip • KULTÚRA •

Vidíme sa zajtra Anna Horvátová

ýrazy vidíme sa zajtra, vidíme sa v Bešeňovej sú gramaticky aj logicky nesprávne. Ide o tvary prítomného času, ktorými sa vyjadruje súčasný, prebiehajúci dej. Budúci dej sa v slovenčine od nedokonavých slovies vyjadruje analyticky, čiže spojením tvaru budúceho času slovesa byť s neurčitkom príslušného slovesa – budeme sa vidieť (zajtra, v Bešeňovej), alebo prítomníkovými tvarmi dokonavých slovies, ktoré vyjadrujú dokončený, uzavretý, ohraničený dej, a preto nemôžu vyjadrovať aktuálnu prítomnosť: uvidíme sa zajtra, uvidíme sa v Bešeňovej. Tvar vidíme sa na označenie deja v budúcnosti, ktorý sa v súčasnosti vo veľkej miere používa v médiách, ale rovnako aj v bežnej komunikácii, je ovplyvnený anglickým výrazom see you, − takto sa na facebooku v podnetnej diskusii zmienil prof. PhDr. Valér Mikula, CSc. Keďže sú aj v našej špecifickej slovenčine nadmieru rozšírené nenáležité tvary slovesa vidieť, a nesprávny tvar „vidíme sa“ na ozrejmenie rozdielu a na znemožnenie v komunikácii používať nelogickosti, z Krátkeho slovníka slovenského jazyka preberáme niektoré významové rozdiely slovenských slovies vidieť a uvidieť. Sloveso vidieť má veľa významov, je to: – mať schopnosť vnímať zrakom: – dobre, slabo vidí, dravce vidia aj v noci, na jedno oko nevidí; zrakom vnímať: vidieť z vlaku krajinu; je tma, nič nevidím; vidím sa v zrkadle; berie, čo vidí – teda všetko; videl kus sveta – veľa cestoval; odtiaľto nevidím Tatry; bolo vidieť, že družstvo prospe• KULTÚRA •

ruje; – vybavovať si v mysli, predstavovať si: vidieť pred sebou celý svoj život; vidieť sa olympijským víťazom; – stret(áv)ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa vídavali každý deň; dávno sme sa nevideli; do videnia dovidenia. Sloveso vidím možno použiť aj namiesto slovies chápať, posudzovať: vidím veci komplexne, ja to vidím takto; ako i namiesto zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: vidím, že sa usiluje; a namiesto pokladať, považovať: vidím v niekom (ne)priateľa, vidím v tom zradu. Brať ohľad, dbať je synonymum pre vidí len seba; je bezohľadný, nikoho nevidí; (ne)rád vidí niekoho, niečo (ne)mať rád; rád, ochotne videl každého; nerád vidí, keď sa niekto oneskorí. Upozorňujeme ním aj na niečie konanie, na situáciu ap.: vidíš (ho), ako sa rozhadzuje! vidíte, čo som povedal! Obracia sa aj na pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): vidíš, vidíš, prečo neposlúchneš?! Alebo sa vyjadruje spamätanie sa, naozaj: vidíš, to je dobrý nápad; vidíte, skoro som zabudol. Zdať sa, javiť sú tiež synonymá: vidí sa mu to podozrivé; tak sa mi vidí, že... alebo nazdávam sa, mám dojem alebo obyčajne v zápore (ne)páčiť sa, (ne) pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nevidí. Sloveso uvidieť má tieto významy: – zrakom postihnúť, spozorovať, zazrieť: v hmle nič neuvidí; opäť uvidíme známe miesta; – zistiť, presvedčiť sa: uvidíme, čo nám povedia; alebo len neprestaň, uvidíš (čo bude)! dostaneš!; − uvidieť sa (s kým), stretnúť (sa): kedy ťa uvidím? už sa so mnou neuvidíš. Aj na vyjadrenie to sa ešte uvidí – nie je to ešte isté, alebo uvidím(e), čo a ako – teda rozhodnem(e) sa podľa okolností.

DOKUMENTÁRNA VÝSTAVA V STAREJ PAZOVE. V sobotu 8. novembra vo vstupnej hale divadelnej sály otvorili výstavu pod názvom Srbsko a Srbi na filme v prvej svetovej vojne. Bola to prvá z naplánovaných akcií v rámci osobitného týždňového programu pripomínania si 100. výročia začiatku prvej svetovej vojny v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova. Výstavu pripravil Archív juhoslovanskej kinotéky a jej autormi sú Aleksandar Erdeljanin a Božidar Marjanović, ktorý v sobotu v Starej Pazove prítomným – a hlavne pazovským žiakom – vyrozprával, ako táto výstava vznikla. Jelena Đogatovićová demonštrovala, ako sa na osobitnej tabuli a za pomoci súčasnejších mobilných telefónov môžu vidieť aj niektoré boje z prvej svetovej vojny. V mene organizátora program moderoval Alexander Bako (na snímke s B. Marjanovićom). A. Lš.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Literárny večierok v knižnici. Pri príležitosti 100. výročia začiatku 1. svetovej vojny belehradské vydavateľstvo Itaka v tomto roku vydalo knihu Raspeće Srbije (antologické texty zahraničných autorov o Srboch a Srbsku vo Veľkej vojne – súčasníci, účastníci, svedkovia). V monografii, ktorej zostavovateľom je Ratomir Rale Damjanović, sú práce vyše osemdesiat autorov. Toto hodnotné literárne dielo v organizácii staropazovskej Ľudovej knižnice

Dositeja Obradovića predstavili pazovskému obecenstvu na večierku vo štvrtok 6. novembra. V úvodnej besede sa prítomným prihovoril akademik Miro Vuksanović a hosťami literárneho večierka okrem R. R. Damjanovića boli aj Mr. Đorđe Malavrazić a Mr. Novo Tomić. V hudobnej časti programu vystúpili Marija a Dušica Radivojevićové zo Starej Pazovy. A. Lš.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Pri príležitosti 70. výročia založenia XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády z Múzea vojvodinských Slovákov zahlásili na štvrtok 13. novembra o 19. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci prednášku s videoprezentáciou autorky Čarny Milinkovićovej, kustódky Múzea Vojvodiny v Novom Sade. Múzeum vojvodinských Slovákov

STARÁ PAZOVA, KOVAČICA, BÁČSKY PETROVEC. V rámci zájazdu po Vojvodine Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) zo Slovenskej republiky usporiada bohatý hudobno-tanečný program pod názvom Krížom-krážom v troch našich prostrediach: v Starej Pazove (štvrtok 13. novembra), v Kovačici (piatok 14. novembra o 19. hodine v Dome kultúry) a v Báčskom Petrovci (sobota 15. novembra o 18. hodine v SVD). A. F.

46 /4621/ 15. 11. 2014

Kultúra • Oznamy VÝSTAVA V PAZOVSKEJ GALÉRII

Pod vodou – nad vodou Anna Lešťanová

ovembrovú výstavu v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru venovali unikátnej keramike, ktorú

figúry v pohybe) otvoril akademický maliar Marjan Karavla, odborný spolupracovník pre výtvarné umenie v Stredisku pre kultúru. Milica Jakšićová (1975) získala diplom na Fakulte úžitkového umenia Unikátna keramika v galérii v Belehrade – odbor keramika – kde ukon- na Fakulte úžitkového umenia celku. Milovníci výtvarného čila i master štúdiá. Vysta- v Belehrade a po prvý raz ich umenia sa v nich môžu kochať vovala na kolektívnych v Starej Pazove predstavuje v do 2. decembra. výstavách tak v našej krajine (Belehrad, Gornji Milanovac, Majdanpek, Petrovac na Mlavi, Stará Pazova), ako aj v zahraničí (Portugalsko). Bola účastníčkou medzinárodných výtvarných táborov a práObec Báčsky Petrovec v dňoch 20. a 21. decembra 2014 na Námestí ve za seriál umeleckých slobody v Báčskom Petrovci zorganizuje podujatie Vianočné trhy. prác Pod vodou – nad Podujatie teda v tomto roku bude trvať dva dni. vodou bola odmenená Vyzývajú sa záujemcovia, ktorí plánujú vystavovať na Vianočných diplomom Združenia výtrhoch, aby sa prihlásili. Prihlášky s tlačivom o podmienkach účasti si možno tvarných umelcov úžitkozadovážiť v budove Obce Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, v stredisku pre vého umenia a dizajnérov služby na okienku č. 1, v miestnostiach Turistickej organizácie, Ul. Maxima Gorkého 17, alebo na webovej stránke: www.backipetrovac.rs. Srbska (ULUPUDS). Unikátna keramika M. Prihlášky je možné doručiť osobne, e-mailom alebo poštou najneskoršie Jakšićovej zo Starej Pazovy na do 10. decembra 2014. pondelkovej vernisáži prilákala početné publikum do galérie Adresy, na ktoré treba doručiť prihlášky: strediska. Ako povedala autorka, vystavené umelecké diela Obec Báčsky Petrovec vznikali v rámci jej master práce služba predsedu obce

VÝZVA

Milica Jakšićová

zhotovuje tamojšia umelkyňa Milica Jakšićová. Slávnostné otvorenie bolo v pondelok 3. novembra a samostatnú výstavu prác M. Jakšićovej pod názvom Pod vodou – nad vodou (ľudské

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Ul. Molijerova 6/4, Nový Sad, podala žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrickým a elektronickým odpadom, v Ulici industrijska, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ul. Kollárova 6 21 470 Báčsky Petrovec opstina@backipetrovac.rs

Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec Ul. Maxima Gorkého 17 21 470 Báčsky Petrovec turizambackipetrovac@gmail.com V prípade nejasností alebo akýchkoľvek informácií môžete nás kontaktovať na telefónne číslo: 021/780-247 každý pracovný deň od 7.30 – 15.30 h. Vopred sa tešíme na spoluprácu s vami. S úctou organizačný tím podujatia pre technickú časť a komunikáciu s vystavovateľmi • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

na mamu a starkú

na otca a starkého

ZUZANU MAKANOVÚ

MICHALA ČELOVSKÉHO

rod. Tordajiovú 1929 – 2013 – 2014 z Petrovca I keď Pán pretrhol života niť, Ty v našich srdciach zostaneš žiť.

1926 – 1984 – 2014 z Kulpína

V tichosti spomienok na Teba si spomínajú syn Michal, dcéra Anna, vnuk s deťmi a vnučka s rodinou

Tvoji najbližší

DROBNÝ OZNAM BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 4. 11. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba plynovodu vysokého tlaku Báčska Palanka – Báč, s vetvou pre Obrovac a GMRS Obrovac, nositeľa projektu Verejného podniku Srbijagas Nový Sad, v Novom Sade, Ul. národného frontu č. 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou Správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milovaných rodičov a starých rodičov

MIŠA ČEMERSKÉHO

a ZUZANU ČEMERSKÚ s ktorým sme sa rozlúčili s ktorou sme sa rozlúčili pred rokom pred ôsmimi mesiacmi 4. 11. 2013 19. 3. 2014 zo Starej Pazovy

Ten večný pokoj Vám prajeme a krásne spomienky na Vás, ktoré sú stále prítomné v našich srdciach, si natrvalo zachovávame. Zarmútení: syn Michal s manželkou Jelicou, vnučka Anna a vnuk Saša • OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu | 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo šesť boľavých týždňov, čo nás opustila milovaná manželka a maminka

MÁRIA MARTINOVIĆOVÁ rod. Šifelová 7. 6. 1948 – 30. 9. 2014 z Kovačice

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Manžel Duško a dcéra Anička

SPOMIENKA

ANNA BARTOŠOVÁ 22. 9. 1934 – 18. 11. 1994 – 2014

JÁN BARTOŠ

18. 3. 1933 – 7. 11. 2007 – 2014 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku na svojich rodičov si zachovávajú dcéra Anna a syn Ján s rodinou 46 /4621/

15. 11. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

ZUZANOU PAŽITNAJOVOU

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. októbra 2014 nás po ťažkej chorobe navždy opustil manžel, otec, starý otec a pradedko

1940 – 2014 z Hložian

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. S nádejou na večný život s Tebou sa lúči dcéra Viera

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

PAVEL SEČ 13. 5. 1934 – 28. 10. 2014 obchodník z Pivnice

Preto neplačte, že som odišiel, ten večný pokoj mi prajte a v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte... S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať. Manželka Zuzana, syn Zlatko a dcéra Vierka s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN ČÚS

13. 11. 1964 – 1989 – 13. 11. 2014 z Petrovca

Z príležitosti nedožitých 50. narodenín si na Teba s láskou a úctou spomína rodina Triašková

PAVEL CHOVAN 15. 5. 1955 – 11. 11. 2014 z Hložian

SPOMIENKA

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú rodičia, sestra s rodinou a ostatná rodina a známi

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ZUZANOU ČERNIVEC

rod. Babiakovou 3. 3. 1949 – 6. 11. 2014 z Petrovca

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2014

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2014 z Aradáča

S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

ZUZANA ČERNIVEC rod. Babiaková 1949 – 2014 z Petrovca

Na Tvoju šľachetnosť, obetavosť a nesmiernu lásku nikdy nezabudneme. Tvoji najbližší

Vždy zostaneš v našich srdciach, myšlienkach a spomienkach. Sestra Mária Benková s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANE ČERNIVEC

rod. Babiakovej 3. 3. 1949 – 6. 11. 2014 z Petrovca Zostaneš navždy v našich srdciach.

SVOJEJ MAME Bola si našou oporou vždy, keď sme to potrebovali. Vypočula, povzbudila a posunula si nás vždy dopredu. To robia úžasné mamy. Bola si jednou z nich.

Sestra Anna Pekárová s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji: Taňa, Dana a Željo

ZUZANA ČERNIVEC rod. Babiaková 1949 – 2014 z Petrovca

Posledný pozdrav našej obetavej starkej. Tvoje vnúčence: Ines, Maksim, Igor, Aleksej a Marko

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA A SPOMIENKA Dňa 29. októbra 2014 nás navždy opustila naša matka a 2. decembra 2014 bude 9 rokov, čo nás opustil náš otec

ZUZANA BRTKOVÁ

ĎURO BRTKA

3. 12. 1924 – 29. 10. 2014

27. 7. 1920 – 2. 12. 2005 z Kovačice

Hrdí sme na Vás. S úctou si spomínajú:

POSLEDNÝ POZDRAV

synovia Juraj, Martin a Ján s rodinami

SPOMIENKA

na manželku, mamu a starkú

svojej manželke, mame a starkej

ZUZANU SIRÁCKU rod. Uramovú 2009 – 2014 z Petrovca

Čas plynie, roky pribúdajú, v srdci Ťa nosia a na Teba si spomínajú: manžel Ján, syn Ján s manželkou Jozefínou a vnučky Hana a Petra Siráckovci

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANE ČERNIVEC

Dňa 28. októbra 2014 svoju životnú púť ukončila moja sestra a naša ňanika

1949 – 2014 z Petrovca

ZUZANA HRKOVÁ

20. 3. 1920 – 28. 10. 2014 z Kovačice

Navždy zostaneš v našich srdciach. Manžel Slavko, dcéry Tatiana a Daniela a syn Željko s rodinami

• OZNAMY •

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachová rodina Hrková – Adam, Zuzana, Stanislav a Lýdia s rodinou

46 /4621/

15. 11. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. novembra 19.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 2003 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 16. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 18. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o digitalizácii, o zápise do jedinečného registra vozidiel, o Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči, o koncerte Ervína Malinu v rámci Jazzového festivalu a o Batôžkovej zábave v Petrovci.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dotyky – rodinný televízny magazín bude venovaný pančevskému sídlisku Vojlovica. Hostia v štúdiu budú hovoriť o hospodársko-komunálnych problémoch, o duchovnom živote a bohatej kultúrno-osvetovej TV STARÁ PAZOVA činnosti. Nevystane ani recept a o dobrú náladu sa postarajú sólisti Utorok – sobota a skupiny za sprievodu vojlovického 17.00 Správy orchestra. 22.00 Správy

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Zahraničný denník Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 14. novembra – Splnený sen Sobota 15. novembra – Sieť Pondelok 17. novembra – Tornádo v New Yorku Utorok 18. novembra – Stiahni ma do pekla Streda 19. novembra – Sex po raňajkách Štvrtok 20. novembra – Traja nindžovia zasahujú 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.30 19.50 20.00

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Utorok 18. novembra 16.00 Krížom-krážom aj v Kovačici Čo nového v našom chotári? Piatok 21. novembra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Južná pošta Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 16. novembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z Jesenných listov 22.00 Film: Tisíc slov 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Nedeľa 16. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Aj my sa učíme po slovensky

Viera Turčanová, nositeľka Osobitného verejného uznania Obce B. Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 46 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, novinára a učiteľa (1901 – 1949). autorka: ANNA oddalo sa bývalá tekutina 2. časť kyslej Sarajevo BIČIA- spánku TV chuti tajničky ROVÁ

síra

vpíšte OP ampér Oleg Lomonosov

spojka

etylalkohol

romb argón

1. časť tajničky

obdobie vývinu

meter

astát

Streda 19. novembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 23. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

kráčala časť vlečky

Celzius

Bor

lacnosť vpíšte

osob. zámeno

prvá spoluhláska

IJÁ rada (srb.)

náplň

zívanie H ĽU LAS (chorobné) DU otec

Atília spojka

tenzia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

hudobné vydávala dramatické silný hlas dielo

lúpežný čin

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. konanie

TELEVÍZIA PANČEVO

tesla

alt

vpíšte PSR vypúšťacie zariadenie

elektrón

hudobná skupina

urán

obvod

tona

citoslovce smiechu

tvorca

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45 VODOROVNE: sužovať, laik, nad, N, von, VR, ekológia, čo-to, lčh, npa, soko, ák, tabak, jalová, a, el, šalom, S, re, NK, Eva, Dana, ňadrá, ok TAJNIČKA: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 25. októbra 2014 bolo: ZLATÝ KĽÚČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MIROSLAV BENKA, Ul. Zmaj Jovina 38, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

46 /4621/ 15. 11. 2014

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Banátske derby Doline Ján Bokor

Vedúca Senta nepoľavuje a po výhre v Šíde sa priblížila na krok k titulu jesenného majstra. Padinská Dolina prerušila sériu nerozhodných výsledkov a v zápase so zreňaninským Banatom oslávila víťazstvo. Čelarevčania zostali v konkurencii o primát, lebo doma úspešne preplávali Dunav. V boji o hornú časť tabuľky temerínska Sloga získala len bod v stretnutí so sriemskomitrovickým Radničkim. Bačka 1901 horko-ťažko porazila posledný Tekstilac a doplnila si skromnú bodovú zásobu. Podobne to urobili i Novopazovčania a Prigrevičania, ktorí doma získali cenné body. Vršac a somborský Radnički kotvia pri dne tabuľky. Výsledky 13. kola: Prigrevica – Dinamo 3 : 1, Radnički (NP) – Vršac 3 : 1, Bačka 1901 – Tekstilac 3 : 2, Radnički (Š) – Senta 0 : 3, Cement – Radnički (S) 3 : 2, Banat – Dolina 1 : 2, Sloga – Radnički (SM) 1 : 1, ČSK Pivara – Dunav 2 : 0. Program 14. kola: Dinamo – Dunav, Radnički (SM) – ČSK Pivara, Dolina – Sloga, Radnički (S) – Banat, Senta – Cement, Tekstilac – Radnički (Š), Vršac – Bačka 1901, Prigrevica – Radnički (NP). BANAT – DOLINA 1 : 2 (1 : 1)

va chvíľkovo najlepšie banátske kluby zohrali prestížny zápas. Zápas sa hral na štadióne Mirka Vučurovića v rodnej dedinke hodinkára svetoznámej značky Nivada a hlavného sponzora FK Banat. Dosť zanedbané ihrisko v Banátskom Dvore nebolo prekážkou, aby súperi zohrali dobrý a zaujímavý zápas. Okolo 150 divákov videlo mnoho mladých hráčov, ktorí sú perspektívou oboch mužstiev. Všetci sa chceli predstaviť v najlepšom svetle a maximálne sa usilovali. Dôvodov na dokazovanie bolo mnoho. Hráči Banatu chceli prerušiť sériu prehier a zastaviť neustály pokles na rebríku. Dolina s novým kormidelníkom Milanom Stojanovským, ktorý vystriedal Vladimira Popova, chcela prerušiť remízy a vyhrať. Rivalita je tým väčšia, lebo v Doline hrajú i hráči zo Zreňanina, niekdajší členovia Banatu. Bohatá minulosť súperov a dlhoročná spolupráca boli tiež podnetom na výhru v derby. Padinčania od začiatku zápasu boli lepším celkom, útočili organizovanejšie a nebezpečnejšie. Stredopoliari Šarenac a Čigoja diktovali rýchle tempo, zasielali lopty pred šestnástku domáceho brankára Đurića. Spaskovski zľava a Stojanov sprava centro-

www.hl.rs

vali Šušnjarovi, ktorého domáca obrana dobre strážila. Dolina sa ujala vedenia v 33. min. Čigoja zobral loptu domácemu obrancovi, prihral Šarencovi, ktorý ju šikovne upravil do siete. Na prestávku sa predsa odišlo s nerozhodným výsledkom, lebo usilovní hráči Banatu vyrovnali. Centrovaná lopta preletela vysokých stopérov Doliny Nedučića a Vukotića, čo využil skúsený Rikanović a hlavičkoval ju do siete bezmocného Trivunovića – 1 : 1. Po prestávke sa súperi snažili zmeniť výsledok. Pokusy domácich končili mimo brány alebo v rukách spoľahlivého brankára Trivunovića. Dobré a premyslené útoky Doliny dvakrát skvele zneškodnil brankár Đurić, keď

Pavić vbehol pomedzi obrancov Banatu a hlavičkoval do siete prekvapeného Đurića – 1 : 2

sa v šanciach ocitli Stojanov a Čigoja. V závere zápasu hostia prišli k cieľu a zaslúžene sa tešili z víťazstva. Náhradník Đoković z voľného kopu centroval do skrumáže, Pavić vbehol poza domácich obrancov a dorazil loptu do siete nepozorného brankára Banatu, ktorý teraz slabo zakročil. V B. Dvore sa hralo veľmi korektne a rozhodca Srđan Jovanović z Vršca dobre viedol zápas. Hráčov Doliny treba pochváliť, že osem kôl zaradom neprehrali zápas. DOLINA: Trivunović, Pavić, Nedučić, Vasić (Đorđević), Šarenac, Čigoja, Vukotić, Veličković, Šušnjar, Spaskovski (Đoković), Stojanov (Ivanišević). Foto: P. Rohárik

1. Senta 13 10 2. ČSK Pivara 13 9 3. Dolina 13 6 13 6 4. Sloga 5. Cement 13 5 6. Dunav 13 6 7. Dinamo 13 6 8. Radnički (SM) 13 4 9. Prigrevica 13 4 10. Radnički (NP) 13 4 11. Radnički (Š) 13 3 12. Banat 13 3 13. Bačka 1901 13 4 14. Vršac 13 3 15. Radnički (S) 13 2 16. Tekstilac 13 0

2 2 5 5 6 2 2 6 3 3 5 5 2 4 4 2

1 28 : 6 32 2 19 : 6 29 2 19 : 10 23 2 16 : 11 23 2 16 : 14 21 5 11 : 14 20 5 10 : 14 20 3 17 : 12 18 6 14 : 15 15 6 19 : 22 15 5 10 : 13 14 5 9 : 12 14 7 12 : 18 14 6 11 : 17 13 7 13 : 21 10 11 9 : 28 2

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský JEDNOTA ĽUBA – NAPREDAK VAŠICA 4 : 6. Ľubania vynaložili maximálne úsilie, aby v poslednom kole jesenných majstrovstiev dosiahli úspech na domácom trávniku. Gavrilović, Mrđanović, Ruman a Punoš vsietili štyri góly. To však nestačilo, lebo hostia z Vašice domáceho brankára prekonali šesťkrát, a tak domáci aj napriek dobrému výkonu zostali rozčarovaní.

Informačno-politický týždenník

OMLADINAC BATROVCI – HAJDUK VIŠNJIĆEVO 2 : 1. Gól Chrčeka pre Hajduk v Batrovciach stačil iba na minimálnu prehru na rozlúčke Višnjićevčanov s uplynulou polosezónou. SINĐELIĆ GIBARAC – JEDNOTA ŠÍD 6 : 0. Mužstvo, ktoré v jesennej časti majstrovstiev bolo najpríjemnejším prekvapením, na záver v Gibarci zažilo katastrofálnu prehru. Zápas OFK Bikić a OFK Binguľa odročili na žiadosť Bikićanov pre zájazd ich mužstva na Slovensko. • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Šok vo Vrbare MLADOSŤ – MAGLIĆ 2 : 3 (0 : 2)

Samuel Medveď

becné a susedské derby vo Vrbare prinieslo zaujímavý futbal. Hostia z Maglića prekvapili domácich už v samom úvode zápasu. Hráči v zelených tričkách vedeli, čo chcú, a na konci odchádzali šťastní domov zo sídla obce. Petrovčania na tomto zápase hrali bez Trišića, Hašku, Milenkovića a D. Babiaka. Záložník Igor Stojimirović už dlhší čas pre zdravotné problémy nenastupuje. Maglićania majú starší, ale skúsený celok, v ktorom sú aj futblisti, ktorí hrávali i v Petrovci (Vukašinović, Đukić, Matijević, Santrač... a vedie ich tréner Bogdanović), dosiahli to, čo si naplánovali. Na hrote mali Gojka Santrača, skúseného kanoniera, ktorý využil všetko to, čo mu spoluhráči pripravili, a troma strelami matoval domácich. V 12. min. Maglić viedol 1 : 0. Znelo to príliš šokantne pre domácich, ktorí akoby na nohách mali okovy a takmer do konca polčasu nič neurobili. Prítomná bola i príliš veľká nervozita, možno i strach u domácich futbalistov. V 40. min. sa znova prejavil Santrač a jeho spoluhráč Mladen Stojković, ktorý presnou prihrávkou z opačnej strany, priam z takých šesťdesiat metrov mieril na svojho útočníka a tento vedel presnou strelou po zemi trafiť dolný roh. Bolo to 0 : 2. Finiš prvého polčasu priniesol dve dobré šance domácich. Najprv sa Mijin z pravej strany z „mŕtveho“ uhla dostal do pozície strieľať, lenže jeho strelu brankár Vezmar chytil. Potom Torbica z ľavej strany prihral Jovanićovi, ktorý mieril nad brvno. V 50. min. Pavlis nastrelil žrď. Mladosť ináč v tej časti začala hrať o štipku lepšie. V 64. min. na ľavej strane hosťujúcej šestnástky Pavlis realizoval Torbicov center a domáci dostali nádej, že môžu urobiť i niečo viac, zvlášť keď rozhodca Počuč vylúčil Karačonjiho. Najlepšiu príležitosť nevyužil Torbica, predtým po voľnom kope loptu bránkar z Maglića len krátko vyrazil a domáci útočník namiesto toho, aby ju zblízka dorazil do siete, otočil • ŠPORT •

sa s ňou a hosťujúci obrancovia mu ju vzali. V 82. min. znova sa vyznamenal Santrač, keď využil dobrú prihrávku Marka Preradovića a dosiahol hetrik. O tri minúty neskoršie Mladosť krásnym gólom Stefana Milićevića výsledok skorigovala. Potom hostia začali otáľať s

hrou a rozhodca do nadstaveného času započítal iba tri minúty. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Vuković, Jakuš, Rupar, Jovanić (Milićević), Torbica, Severíni, Mijin, Pavlis, Đukanović (Očoveji). MAGLIĆ: Vezmar, Adamović, Stojković, Milanović, Karačonji, Krajinović, Matijević, Đukić, Santrač (Jovanović), Ivić (N. Preradović), M. Preradović (Vukašinović). V predzápase domáci dorastenci vyhrali 1 : 0. Výsledky 13. kola: Mladosť – Maglić 2 : 3, Vojvodina –

Hráči Mladosti (modré tričká) ťažko nachádzali cestu k bráne Vezmara

Sutjeska 1 : 2, Krila Krajine – Hajduk 1 : 1, Titel – Proleter 2 : 2, Kulpín – Mladost radost 3 : 4, Obilić – Budućnost 1 : 1, Bečej – Stari grad 4 : 0, Tvrđava – Borac 2 : 0. Program 14. kola: Maglić – Borac, Stari grad – Tvrđava, Budućnost – Bečej, Mladost radost – Obilić, Proleter – Kulpín, Hajduk – Titel, Sutjeska – Krila Krajine, Mladosť – Vojvodina.

1. Bečej 13 11 2. Mladost radost 13 10 3. Hajduk 13 6 4. Borac 13 7 5. Titel 13 6 6. Proleter 13 6 7. Tvrđava 13 5 8. Sutjeska 13 5 9. Vojvodina 13 5 10. Maglić(-1) 13 5 11. Kulpín 13 5 12. Mladosť 13 2 13. Budućnost 13 2 14. Obilić (-1) 13 2 15. Krila Krajine 13 2 16. Stari grad 13 2

1 3 5 1 2 2 4 3 2 1 0 5 4 5 4 4

1 45 : 5 34 0 37 : 16 33 2 22 : 12 23 5 24 : 15 22 5 20 : 16 20 5 24 : 22 20 4 15 : 20 19 5 18 : 19 18 6 20 : 13 17 7 17 : 33 15 8 21 : 42 15 6 18 : 24 11 7 15 : 23 10 6 11 : 19 10 7 14 : 28 10 7 7 : 21 10

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Podobne ako v Temeríne SUSEK – TATRA 2 : 0 (2 : 0)

Pavel Pálik

omáci futbalisti od začiatku zahrali naplno a už v 4. min. sa ujali vedenia. Pavlica prenikol z pravej strany a zboku prekonal mladého brankára Munjasa. V 13. min. Šodić a v 28. min. Krajajić po rýchlych protiútokoch mali veľké šance, ale brankár hostí smelými zákrokmi do nôh suseckých útočníkov znemožnil, aby skórovali. V 41. min. Krajajić prenikol z ľavej strany, únik skončil efektným gólom a už vtedy stanovil konečný výsledok. Po prestávke Kysáčania vyrovnali hru a v 51. min. Milunović prekľučkoval aj domáceho brankára Borojevića, ale jeho strelu obranca Suseka stačil vykopnúť spred bránkovej čiary. Vo finiši zápasu oba celky mali po dve príležitosti, ktoré nevyužili.

Celkove pozorujúc víťazstvo domácich je celkom zaslúžené. Zápas sledovalo asi 50 divákov, dobre ho viedla Zorica Ilićová z Futogu. Žlté karty dostali Kulík, Fejdi a Budík. TATRA: Munjas, Srnka, Kulík, Lukić, Fejdi, Červený, Jambrich (Budík), Martinko (Vozár), Kohút (Alargić), Milunović, Bojan Trojanović. Dorast Tatry v sobotu v Kysáči s prvým v tabuľke Veternikom remizoval 2 : 2. Góly dali Funtík a Jurás. Pionieri Tatry prehrali v Kysáči s celkom Krila Krajine z B. Palanky 0 : 9. Výsledky 14. kola: Susek – Tatra 2 : 0, Fr. partizan – TSK 6 : 1, Sirig – Slavija 2 : 4, Mladost – Sofeks 1 : 0, Vinogradar – Petrovaradín 2 : 5, Veternik – Jedinstvo 1 : 0, Šajkaš – Dinamo 0 : 0, Futog – Proleter 1 : 1. Program posledného 15. kola: Sofeks – Vinogradar, Slavija –

Mladost, Proleter – Susek, Dinamo – Futog, Jedinstvo – Šajkaš, Petrovaradín – Veternik, TSK – Sirig, Tatra – Fr. partizan.

1. Veternik 2. Proleter 3. Slavija 4. Petrovaradín 5. Šajkaš 6. Susek 7. Fr. partizan 8. TSK 9. Sofeks 10. Mladost 11. Dinamo 12. Sirig 13. Futog 14. Jedinstvo 15. Tatra 16. Vinogradar

46 /4621/ 15. 11. 2014

14 11 14 9 14 7 14 7 14 7 14 7 14 7 14 7 14 6 14 5 14 5 14 4 14 4 14 3 14 2 14 2

1 2 34 : 13 34 4 1 30 : 14 31 4 3 26 : 14 25 4 3 25 : 16 25 3 4 25 : 15 24 2 5 29 : 19 23 2 5 29 : 20 23 1 6 19 : 24 22 3 5 29 : 19 21 2 7 18 : 19 17 2 7 15 : 21 17 3 7 16 : 25 15 2 8 19 : 29 14 2 9 13 : 27 11 2 10 17 : 37 8 1 11 14 : 46 7 47

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Líder sa nedal prekvapiť HAJDUŠICA – SLÁVIA 1 : 3 (1 : 0)

Jeden z početných útokov Slávie pred bránou Hajdušice Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice do zápasu s favorizovaným mužstvom Slávie vošli úplne uvoľnení a vedomí si toho, že sotva môžu čeliť lídrovi na tabuľke. Predsa potajomky očakávali, že práve oni môžu prekvapiť mužstvo, ktoré tejto jesene ani raz neprehralo. Začiatok zápasu však patril hosťom, ktorí sa snažili

min. futbalistov Slávie a početných fanúšikov, ktorí si do Hajdušice prišli pozrieť tento zápas, obliala studená sprcha. Radović z autu zahodil loptu pred bránu hostí, kde najvyššie vyskočil Anđelovski a hlavičkoval pre 1 : 0. Do konca polčasu sa potom hralo hlavne na strede ihriska, bez vyložených šancí, s niekoľkými pokusmi z diaľky Radovića a Đapu na jednej a Gigovića na druhej strane.

Strelu Petkovića z penaty Melich zneškodnil

čím skôr vsietiť gól. Už v prvých minútach Petković skúšal Melicha z diaľky, ale lopta odišla nad bránu. Iba o pár minút neskoršie Vukajlović z nepatrnej blízkosti trafil vonkajšiu časť siete. Domáci sa však postupne zbavili tlaku a už v 15. min. Radović sa z diaľky pokúsil prekvapiť brankára Slávie Krstića, ale všetko zostalo iba na peknom pokuse. Nuž a potom v 20.

www.hl.rs

Po zmene strán sa uskutočnilo to, čoho sa fanúšikovia domáceho celku najviac obávali. Kovačičania všetky sily usmernili do útoku. Už v 51. min. Čížik pekne strelil z diaľky, ale Melich ešte raz potvrdil svoje kvality. Aj Petković sa ocitol sám pred brankárom, no jeho strela hlavou skončila mimo brány. Na druhej strane v 57. min. Hrudka vyrazil sám pred Krstića, ale tiež strelil vedľa. Hneď potom Čerňoš silne mieril

Informačno-politický týždenník

z diaľky presne do brankára Hajdušice. Neúčinnosť vlastného mužstva prinútila trénera Slávie Mršulova, aby novými hráčmi osviežil útok, čo sa ukázalo ako správne. Iba o pár minút po tom, ako vybehol na trávnik, Bíreš v 66. min. využil neobozretnosť domácej obrany a vyrovnal. Len čo pohli zo stredu ihriska, pohrozili aj Hajdušičania. Radović pekne kľučkoval, prihral Zambovi, ktorý z okraja šestnástky strelil nad bránu. Bola to vlastne aj posledná príležitosť Hajdušičanov, na ktorých bolo vidieť, že im ubúdajú sily. V 70. min. Bíreš unikol po pravej strane, vrazil do šestnástky, brankár Melich neobozretne zakročil a rozhodca Milosavljević z Kovina právom ukázal na biely bod. Petkovićovu strelu z pokutového kopu vinník penalty však zneškodnil a prebudil nádej Hajdušičanom, že môžu vyťažiť prajný výsledok. Avšak ďalší náhradník v radoch Slávie Ďuriš v 77. min. túto nádej úplne zmaril, keď v šestnástke najvyššie vyskočil a priniesol náskok svojmu celku. Aj po tomto góle slávisti obliehali bránu Hajdušice, ale sa domáci s posledným vypätím síl šikovne bránili. A keď už všetci očakávali koniec zápasu, Čížik v 92. min. silne vypálil z takmer 30 metrov a lopta vedľa neobozretného Melicha skončila

v sieti pre konečných 1 : 3. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Barbulović, Pomorišac (Ružić), Stojkovski, Folťan, Đaković, Anđelovski, Đapa (Zambo), Radović, Hrudka (Petrović). SLÁVIA: Krstić, Poljak, Čížik, Čerňoš, Radenković, Petković, Labudić (Ďuriš), Vulišić, Antić (Šahter), Gigović, Vukajlović (Bíreš). Výsledky 13. kola: Mladost (O) – Jugoslavija 7 : 1, Radnički – Budućnost 0 : 2, Hajdušica – Slávia 1 : 3, Crvena zvezda – Mladosť (V) 2 : 0, Partizan – Omladinac 1 : 1, Jedinstvo Stević – Polet 2 : 3, Vulturul – Sloga 1: 0, Vojvodina – BAK 2 : 2.

1. Slávia 13 12 1 2. Vojvodina 13 8 3 3. Polet 13 8 1 4. Radnički 13 8 1 5. Mladosť (V) 13 8 0 6. BAK 13 6 3 7. Jedinstvo Stević 13 6 2 8. Mladost (O) 13 5 2 9. Sloga 13 5 1 10. Partizan 13 4 3 11. Crvena zvezda 13 4 2 12. Hajdušica 13 4 1 13. Omladinac 13 3 4 14. Jugoslavija 13 4 1 15. Budućnost (-1) 13 3 1 13 2 2 16. Vulturul

0 48 : 6 37 2 25 : 13 27 4 35 : 19 25 4 23 : 11 25 5 26 : 21 24 4 22 : 24 21 5 33 : 31 20 6 23 : 21 17 7 21 : 26 16 6 23 : 21 15 7 17 : 24 14 8 15 : 24 13 6 24 : 36 13 8 22 : 39 13 9 18 : 46 9 9 9 : 22 8 • ŠPORT •

MEDZIONECNÁ LIGA SOMBOR

Zhorkol cukor Crvenčanom Juraj Pucovský

Radnički z Ratkova vyhral v Rastine a získal titul jesenného majstra. Metalac nepríjemne prekvapil Partizan v Kupusine. Šikara naplnila sieť kolutského Jedinstva a zakončila na druhej priečke. Aleksa Šantić doma iba remizoval s mužstvom Dinama, ktoré neprehralo ani na siedmom zápase zaradom. Hráči lalitskej Panónie podali možno najlepší výkon tejto jesene, položili na lopatky mužstvo z „najsladšej“ dediny, a tak polosezónu neskončili na poslednom mieste. Výsledky: Panónia – Crvenka 2 : 0, A. Šantić – Dinamo 1 : 1, Rastina – Radnički 2 : 6, Partizan – Metalac 2 : 3, Šikara – Jedinstvo (K) 7 : 0. Voľné bolo Jedinstvo (R). PANÓNIA – CRVENKA 2 : 0 (0 : 0)

uselo uplynúť 60 rokov, aby futbalisti z „najsladšej“ dediny zohrali majstrovský zápas v Laliti. V našom archíve sme totiž našli údaj, že lalitská Panónia v septembri 1954 doma porazila gólmi Lazića a Demitera z penalty vtedajší Spartak z Crvenky 2 : 1 (0 : 1). V nedeľu pred malým počtom divákov domáci boli znova úspešnejší. Po bezgólovom prvom polčase

o víťazovi sa rozhodlo v pokračovaní. V 60. min. J. Turčan zobral loptu súperovmu hráčovi, prihral Valentovi, ktorý obišiel dvoch obrancov Crvenky a prvýkrát prekonal brankára. V 73. min. Valent úspešne spracoval dlhú prihrávku Mladenovića a sieť hostí sa vlnila druhý raz – 2 : 0. Rozhodca Boškić z Odžakov v 75. min. oprávnene vylúčil z hry

domáceho Jovanovića a jedného Crvenčana, ktorý sa navzájom výučtovali hlavou a lakťom. A potom v 79. min. hráči Crvenky opustili ihrisko, ktorých znervóznilo to, že domáci vykopli loptu ďaleko za múrik ihriska!? Nevieme, čo by im za taký počin povedali ich Na záver najlepšie: Vladimír Valent slávni predchodcovia, ktorí v modrom drese (Panónia Laliť) dlho hrávali v silnej Druhej lige – západ a aj v Prvej lige nie1. Radnički 10 8 1 1 37 : 10 25 kdajšieho spoločného štátu pod 2. Šikara 10 6 3 1 28 : 10 21 názvom SFR Juhoslávia?! Možno preto, že má takých hráčov, klub 3. Aleksa Šantić 10 6 2 2 21 : 11 20 z „najsladšej“ dediny sa dostal na 4. Dinamo 10 5 4 1 18 : 9 19 najnižšie futbalové konáre v bo- 5. Partizan 10 5 2 3 23 : 16 17 hatých dejinách! Zhorkol cukor 6. Metalac 10 5 0 5 16 : 14 15 Crvenčanom. 7. Jedinstvo (K) 10 5 0 5 20 : 24 15 PANÓNIA: Stojanović, Virijević 8. Crvenka 10 2 3 5 11 : 19 9 (Stolić), Jovanović, M. Turčan, Jovović, Jolić, J. Turčan, Mlade- 9. Jedinstvo (R) 10 1 2 7 6 : 22 5 nović, Valent, Malinović (Ďur- 10. Panónia (-1) 10 2 0 8 8 : 40 5 čiansky), Veličković. 10 1 1 8 17 : 31 4 11. Rastina

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Napriek kopancom a bitke – vyhrali! POTISJE – AŠK 0 : 1 (0 : 1)

Suzana Kokavská

Po prestávke bolo jasné, že domáci nemajú v úmysle férovú hru, radáčania na posledný zápas takže jediný strelec na zápase už tejto jesene do Knićanina odišli v 51. min. musel opustiť ihrisko v dobrej nálade s jediným ciepre zranenie. O tri minúty neskôr ľom – vyhrať a dočkať jar v hornej Korać dostal žltú kartu pre ostrý časti tabuľky. Nedbali na upozornezákrok a hádku s hráčmi súpera. nia o nepriateľsky naladených doV polovici polčasu, keď tento Aramácich hráčoch a fanúšikoch. Hrali dáčan zareagoval na provokácie smelo a organizovane. Domov sa z obecenstva, dostal druhú vrátili so všetkými troma bodmi, žltú a jasne červenú kartu. ale aj s dokopanými nohami a Trochu neskoršie Rajčedoudieranými hlavami?! vićovi rozbili hlavu v dueli Aradáčania začali útočne . Už vo vzduchu. Nasledoval aj v 5. min. Birmanac prebehol po nebezpečný zákrok na Apopravej strane, vyrazil pred bránu, stolovića, ktorého domáci ale jeho úmysel prihrať lepšie hráč Mihajlović vytiahol z postavenému Vesinovi brankár ihriska a žiadal od rozhodzneškodnil. Nasledovalo ešte niecu, aby zápas pokračoval. koľko výhľadných príležitostí, Hostia však všetko vydržali ibaže strely Aradáčanov končili a domov sa vrátili s troma vedľa brány, alebo ich brankár bodmi. Po zápase tréner zneškodnil. V 26. min. Birmanac AŠK Dušan Mijić pochválil znovu vynikol. Striško na polosvojich hráčov a povedal, vici ihriska patriacej AŠK stratil Mladý a talentovaný: Jovan Birmanac že je hrdý na hru a spráloptu, ale talentovaný 17-ročný (v bielom drese vľavo) vanie sa.

• ŠPORT •

Birmanac ju veľmi rýchlo odňal hráčom Potisja, prebehol s ňou pol ihriska, vyrazil pred brankára a vedľa neho zaslal loptu do siete, a tak sa stal najlepším strelcom AŠK tejto jesene. Za ten čas domáci futbalisti komentovali rozhodnutia rozhodcu, sácali ho, a on im všetko to toleroval.

AŠK: Kurtešan, Gál, Striško, Birmanac (Josimov), Ďuríček, Bredšnajder, Rajčević, Mijić, Vesin, Korać, Apostolović. Ostatné výsledky 11 kola: Naftagas – Omladinac 2 : 1, Rusanda – Proleter 2006 1 : 1, OFK Gradnulica – Borac 0 : 1, ŽFK Banat Bagljaš – Lehel 0 : 0, OFK Klek – Banat 0 : 2 Foto: I. Pančić

1. Banat 11 2. Proleter 2006 11 3. Rusanda 11 4. Lehel 11 5. AŠK 11 6. Naftagas 11 7. OFK Klek 11 8. ŽFK Banat Bagljaš 11 9. Borac 11 10. Potisje 11 11. Omladinac 11 12. OFK Gradnulica 11

46 /4621/ 15. 11. 2014

8 6 6 5 5 4 5 4 4 3 3 1

3 3 1 3 1 4 1 2 1 3 1 1

0 21 : 2 27 2 35 : 7 21 4 20 : 14 19 3 14 : 9 18 5 19 : 14 16 3 18 : 16 16 5 19 : 21 16 5 14 : 17 14 6 10 : 22 13 5 14 : 12 12 7 10 : 26 10 9 2 : 36 4 49

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Bod v rukách Zeljkovića SLOGA – BUDÚCNOSŤ 0 : 0

Károly Vig

red nepočetnými divákmi v Erdevíku domáca Sloga a hložianska Budúcnosť zohrali prvý zápas v dejinách. Obe mužstvá prejavili veľkú bojovnosť, vytvárali si šance, ale ich strelci nevyužili. Simeunović viackrát odcentroval pred bránu, no loptu nemal kto spracovať. Rozbehli sa trávnikom aj hostia z Hložian a po jednom Čože je to penalta?: Dragan Zeljković zákroku sa zranil spo- (Budúcnosť Hložany) ľahlivý brankár Slogy Tojagić, ktorého v bráne úspešne žltých kariet. Videli ich domáci vystriedal Savić. Ináč v prvom hráči Simeunović, Šarić, Grković polčase útočník Budúcnosti Matić a Považan, ako aj hostia Sivčević (na striedačke), Đekić, Trivunović, nevyužil dve šance. S plynutím času obe mužstvá Zeljković a Matić. V najdramatichrali čoraz nervóznejšie, takže kejších chvíľach brankári oboch bolo viac faulov a prichádzalo mužstiev prejavili veľkú istotu. V pokračovaní zápasu domáci k častým prerušeniam hry. Rozhodca Kedžo ukázal až deväť diktovali tempo. Hostia z Hložian

Znova rozčarovali JEDNOTA – KABEL 0 : 0

Matej Bzovský

ďalšom kole nie veľmi silnej Novosadsko-sriemskej ligy Jednota pripravila nové rozčarovanie svojim nepočetným fanúšikom. Po prehrách v predchádzajúcich kolách prišla len nová chudobná remíza, ktorá nepriniesla žiadny pokrok v tabuľke. Zápas s mužstvom z novosadského Štrandu sa viac podobal priateľskému zmeraniu síl. Nebolo premyslených akcií, chýbala idea v hre, hráči sa ťažko a zriedkavo dostávali do šancí. V 38. min. sa mohla Ustrážil sieť: Marko Mijatović vlniť sieť Novosadčanov, (Jednota St. Pazova)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa stiahli na svoju polovicu s cieľom zachrániť aspoň nerozhodný výsledok. V 88. min. rozhodca Stefan Kedžo z Nového Sadu odpískal penaltu v prospech domácich. V hľadisku nastalo ticho. Domáci hráč Vlaisavljević dve min. pred koncom zmaril veľkú šancu, lebo jeho strelu z bieleho bodu brankár Zeljković vyrazil na roh, a tak svojmu mužstvu zabezpečil bod. To prinieslo veľkú radosť hráčom hostí, kým domáci môžu len banovať, že nezískali tri body. SLOGA: Tojagić (Savić), Šarić, Radin, Bojanić, Jelčić, Raičević, Kovačević, Nedić, Považan (Vlaisavljević), Simeunović, Grković. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, Batinić, M. Kobilarov, Alić, Bjelajac, Panić, Trivunović, Matić, Lukić (Uroš Joksimović), Obradović (N. Kobilarov). ale nie zásluhou domácich futbalistov. Vtedy stredný obranca Kabela Sapanjoš nešikovne zachytil loptu, ale na šťastie svojho mužstva ona odišla tesne vedľa brány Elesina. V ďalšom priebehu zápasu futbalisti Jednoty sa snažili pripraviť si aspoň nejakú príležitosť, ale ich strely odchádzali mimo brány. Ani v druhom polčase sa nič podstatné nezmenilo. Videli sme iba sporadické útoky, pričom bol viac zamestnaný domáci brankár Mijatović. Všetky pokusy a nebezpečenstvá mužstva Jednoty prichádzali od oveľa aktívnejšieho Furtulu, ktorý bol znova dobre strážený. Ostatní útočníci domácich boli celkom bezmocní. JEDNOTA: Mijatović, N. Bojić, Marković, Šuša, Stegnjajić, Jelović, Gačić, Furtula (Šestović), Ivančević, Igrač (Dimić), Mačak (Milaković).

Výsledky 13. kola: Sloga – Budúcnosť 0 : 0, Kupinovo – C. zvezda 3 : 1, ŽSK – Graničar Sremac 4 : 2, Jednota – Kabel 0 : 0, Hajduk – Mladost 2 : 0, Index – Omladinac 0 : 1, Borac – Ljukovo 1 : 1, LSK – Jugović 2 : 0. Program 14. kola: Budúcnosť – Jugović, Ljukovo – LSK, Omladinac – Borac, Mladost – Index, Kabel – Hajduk, Graničar Sremac – Jednota, C. zvezda – ŽSK, Sloga – Kupinovo. Foto: J. Pucovský

1. Omladinac 2. ŽSK 3. Kabel 4. Borac 5. Mladost 6. LSK 7. Ljukovo 8. C. zvezda 9. Sloga 10. Budúcnosť 11. Jednota 12. Index 13. Graničar Sre. 14. Kupinovo 15. Hajduk 16. Jugović

13 11 13 8 13 7 13 7 13 6 13 5 13 5 13 4 13 4 13 4 13 3 13 3 13 3 13 2 13 2 13 2

1 4 3 2 4 3 3 5 5 3 4 3 2 5 4 4

1 29 : 8 34 1 24 : 10 28 3 19 : 7 24 4 24 : 10 23 3 21 : 15 22 5 17 : 23 18 5 14 : 21 18 4 16 : 17 17 4 13 : 17 17 6 13 : 16 15 6 12 : 16 13 7 12 : 16 12 8 14 : 21 11 6 10 : 17 11 7 15 : 25 10 7 15 : 28 10

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Prvá prehra STK VOJVODINA 2011 – STK MLADOSŤ 4 : 3

S. Medveď

etrovskí stolní tenisti v Novom Sade prehrali prvý zápas tohto roku. Výsledky jednotlivých partií: Šijačić – Turan 3 : 1, Vlaisavljević – Šramka 2 : 3, Ujfaluši – Lomen 3 : 1, štvorhra Šiška/Šijačić – Lomen/Turan 1 : 3, Šijačić – Šramka 3 : 0, Ujfaluši – Turan 0 : 3, Vujčin – Lomen 3 : 1. • ŠPORT •

Z najkrajších kníh Slovenska

Z VEĽTRHOVÉHO FOTOALBUMU

Tá najkrajšia záhrada Oto Filip

íňania o knihe vravia, že je sťa záhrada, ktorú si možno dať do vrecka. Tisíce najpestrofarebnejších kvetov v nej čitateľa lákajú dnes, rovnako alebo ešte väčšmi ako pred storočím či dvoma. Napriek modernej dobe, všetkým jej výdobytkom, tá láska úporne pretrváva, nadobúda stále nové podoby a rozmery. Dokázal to aj uplynulý, v poradí 59. Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade (26.10. – 2.11.2014) zoskupením viac ako 970 vystavovateľov, z ktorých 483 priamych. Netreba, samozrejme, zabudnúť ani 77 priamych vystavovateľov z cudziny: od Číny ako čest-

ného hosťa po desiatky ďalších z približne dvadsiatich krajín. Podujatie neznamenalo len knihy: bolo nim aj až 866 programov prichystaných vystavovateľmi a inými, desať výstav, takmer 165 000 návštevníkov. Všetko to sledovalo 1 021 akreditovaných novinárov. Pripravili nám alebo do sveta zaslali na tisíce správ, rozborov, recenzií, rozhlasových vysielaní, televíznych relácií... V tom obrovskom mori kníh bolo si treba zvoliť i niektoré nám blízke: tituly slovenské či tie iné, vytlačené v Petrovci. A bolo ich mnoho. Zlomok z nich je i na týchto niekoľkých snímkach najnovšieho knižného fotoalbumu. Aby sme si ich pripomenuli, alebo aspoň nezabudli na ne.

V dobrej veľtrhovej nálade: Dobrica Erić

Čo nového na knižnom trhu? – riaditelia Hlasu ľudu a HL Printu Samuel Žiak a Bojan Višić

Vytlačil ich HL Print Veľký záujem o jeho podpis: čínsky spisovateľ Zhao Lihong

Vydavateľstvo Partenon: kedysi ich bolo päťdesiat, už je 120 otázok a odpovedí Vladetu • ŠPORT Jerotića•

Účastníci, 2013

2013

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Festival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí

Odmenení, 2011

Súťažná časť, 2011

Tento festival sa po prvý raz uskutočnil 27. apríla 1991 v Základnej škole maršala Tita v Padine. Pri jeho zrode bol učiteľ hudby Pavel Tomáš st. z Kovačice, ktorý sa aj dnes aktívne podieľa na jeho usporadúvaní. Zo začiatku mal iba lokálny ráz, neskoršie sa stal oficiálnym podujatím s celomenšinovým významom, na ktorom sa v súčasnosti zúčastňujú deti z celej Vojvodiny. Má za cieľ podnecovať hudobnú tvorbu rozličných žánrov vokálno-inštrumentálnej hudby pre najmladších, vydavateľskú činnosť, ako aj sprístupňovanie jestvujúcej hudobnej literatúry v slovenskej reči. Festival sa uskutočňuje spravidla začiatkom decembra vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Sólistov sprevádza veľký detský chór a orchester a odborná porota hodnotí tak nové skladby, texty, ako i interpretáciu. Organizátorom festivalu je Dom kultúry 3. októbra, ZŠ Mladých pokolení a Združenie hudobných umelcov Rosička, podporovateľmi podujatia sú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ministerstvo kultúry, informovania a informačnej spoločnosti, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Obec Kovačica. Anička Chalupová

2012

Detský spevácky zbor, 2012

2013

Revuálna časť, 2011