Hlas ludu 18/2019 by NVU Hlas ľudu

Životné jubileum Viery Benkovej Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 4. 5. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4853/



Z obsahu

4. 5. 2019 | 18 /4853/

Na Veľkonočnú nedeľu 21. apríla v sieni kovačického domu kultúry sa uskutočnil koncert kovačických spevákov slovenských ľudových piesní, ktorí sa zúčastnili na niektorom z uplynulých ročníkov festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Na snímke sú Eva Omastová s dcérou Ivanou a vnučkou Hanou Hriešikovými. A. Chalupová

Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpína usporiadalo tradičné veľkonočné podujatie už po 13. raz. Súťaž o najkvalitnejšie víno a klobásu mala aj tohto roku medzinárodný ráz a najúspešnejším výrobcom vo finále 21. apríla v Poľovníckom dome v Kulpíne udelili odmeny. K. Gažová

V Európe pred pár rokmi bola spustená informačná kampaň, ktorá pestovateľov upozorňuje na veľmi nebezpečnú baktériu Xylella fastidiosa. V Srbsku doteraz nebola potvrdená prítomnosť tejto baktérie na viniči ani na ostatných ekonomicky významných citlivých rastlinných druhoch, no podľa najnovších informácií, ktoré prichádzajú z okolitých krajín, neustále musíme byť na pozore, aby sme mohli včas zasiahnuť. Ľ. Sýkorová

Uzávierka čísla: 24. 4. 2019

Premiéra knihy Šport a športovci v Jánošíku 1937 – 2017 autora Martina Listmajera sa konala vo Veľkonočný pondelok 22. apríla v plnej sieni jánošíckeho domu kultúry. Hovorilo sa o športoch a športovcoch, ktorí nechali stopu v dejinách tejto malej banátskej dediny. Autor v monografii ponúka bohatú a významnú fotodokumentáciu ako obrázkové svedectvo. D. Vŕbová

V dome kultúry v Laliti v nedeľu 21. apríla prebiehal Veľkonočný program, v ktorom sa zúčastnili Orchestrík ZŠ Jána Kollára a Komorný zbor Zvony zo Selenče, tanečníci lalitského KUS Branislava Nušića, ženská spevácka skupina a tanečníci hostiteľského KUS Štefánik (na snímke). J. Pucovský

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Pravda je tam niekde

reba čítať depeše na WikiLeaks a bude nám jasné, ako funguje politika americkej vlády – približne takto sa vyjadril novinár a vojenský analytik Miroslav Lazanski v televíznom vysielaní pred niekoľkými rokmi, pravdepodobne by také niečo povedal aj dnes a s takou jeho konštatáciou by hádam väčšina súhlasila. V písomnej reakcii na nedávny článok novinára denníka Danas, v ktorom sa o. i. poznamenalo, že je blízky vládnucim kruhom v Srbsku, Lazanski odpovedal, že áno, on je blízky vláde svojej krajiny. A zároveň sa opýtal: „Mal by som azda byť blízky vláde niektorej cudzej krajiny?“ Medzičasom bol Julian Assange, publicista a zakladateľ internetového portálu WikiLeaks zatknutý v Londýne a hrozí mu extradícia do USA, kde ho čaká súdny proces za uverejňovanie tajných vládnych informácií. A Lazanskému bola v polovici apríla udelená Cena mesta Belehrad za novinárstvo. Prečo takéto porovnanie Lazanski – Assange? So zámerom nastoliť otázku, či by poslaním novinára malo byť hľadanie a bezpodmienečné odhaľovanie skutočnej pravdy alebo podporovanie vládnucich kruhov a presviedčanie verejnosti, že domáca vláda vždy má pravdu – ak nie pre nič iné, tak aspoň a len preto, že je „naša“? Jedna z odpovedí na nastolenú otázku by asi viedla k záveru, že princípy investigatívneho a záujmy provládneho novinára sú navzájom celkom protikladné... Webová stránka WikiLeaks bola spustená koncom roka 2006 a doteraz mala mimoriadnu ozvenu vo svete – vyzdvihuje sa najmä jej prínos v oblasti boju o ľudské práva a slobodu tlače, ako aj úsilie o zvýšenie transparentnosti činnosti vlád vo svete s cieľom boja proti korupcii, odhalenie utajovaných vojnových zločinov atď. O váhe tohto internetového portálu hovoria významné ceny a uznania, ktoré získal (napr. udelené mu boli mediálne ceny The Economist a Amnesty International, pokým Julian Assange bol vo viacerých médiách zvolený za osobnosť roka a v roku 2011 bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru), ale na druhej strane aj skutočnosť, že mnohí americkí politici jeho zakladateľa a šéfredaktora Juliana Assangea

považujú za štátneho nepriateľa číslo 1, digitálneho teroristu, zradcu a všeobecnú hrozbu pre štátnu bezpečnosť. V Pentagóne tvrdia, že on v protiamerickej činnosti spolupracuje s Ruskom, alebo ho opisujú ako Putinovho „užitočného idiota“. Sám Assange také tvrdenia popiera. Zakladateľ WikiLeaks je predmetom hnevu Pentagónu najmä od roku 2010, keď na svojom portáli začal uverejňovať dôkazy o zločinoch a krutostiach amerického vojska v Iraku a Afganistane. Je zaujímavé, že v tom istom roku sa dostal na červený zoznam Interpolu, lebo vo Švédsku bol stíhaný za podozrenie zo znásilnenia. Politický azyl mu roku 2012 poskytol bývalý prezident Ekvádora a odvtedy sa Assange nachádzal v ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Nedávne odňatie politického azylu malo za následok zatknutie Assangeho 11. apríla v Londýne a jeho ďalší osud je neistý, lebo USA podali žiadosť o jeho vydanie a chcú ho trestať za špionáž a spoluúčasť pri krádeži tajných informácií z vládneho počítača. Akokoľvek sa veci budú diať v nasledujúcom období, WikiLeaks a Assange už urobili revolučný posun vpred v boji o ľudské práva a slobodu tlače. Ovplyvnili a posmelili totiž početných novinárov, ktorých cieľom je hľadanie pravdy. Medzi nimi je aj slovenský publicista a občiansky aktivista Peter Weisenbacher, ktorý vo svojom článku Assange je hrdina uverejnenom na portáli Pravda.sk píše: „Julian Assange zverejnil na svojom portáli WikiLeaks viac dôkazov o korupcii a zločinoch ako ktorýkoľvek iný investigatívny novinár. Dokonca omnoho viac ako ktorékoľvek svetové médium. To je fakt, ktorý sa nepokúšajú oddiskutovať ani jeho najzarytejší odporcovia.“ Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Dlhuje televízia štátu, alebo štát televízii? 12 Ťažké životné školy absolvovala s úsmevom

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Nebezpečná baktéria môže ohroziť aj naše vinohrady

32 Výtvarný život má šancu 43 Obom bod prišiel vhod Na titulnej strane: Naša spisovateľka Viera Benková počas literárneho večierka, usporiadaného na petrovskom gymnáziu k jej 80. narodeninám Foto: Jaroslav Čiep 18 /4853/ 4. 5. 2019

Foto: wikimedia

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Týždeň 

InPress

Bedári

Protesty a(ko) Budúcnosť Srbska

Jasmina Pániková

ie, nemienime písať o známom románe francúzskeho spisovateľa Victora Huga, aj keď sa autor v ňom snaží poukázať na dve skutočnosti, ktoré sú prítomné aj v našej spoločnosti – sociálne problémy, s ktorými je spätá naša všeobecná chudoba a nedostatok zákonov. Zákony síce máme, ale je známe, že sa tie ťažšie uplatňujú. Aj agentúra Bloomberg nás zaradila medzi najúbohejšie krajiny sveta. Index ekonomickej biedy zostavili z dvoch údajov – rastu spotrebiteľských cien a nezamestnanosti, čo našu krajinu zaradilo na desiate miesto za rok 2018. Medzi neslávnymi top 10 krajinami sme už niekoľko rokov. V roku 2016 sme boli na siedmom mieste, rok neskoršie na ôsmom. Ak budeme postupovať rovnakým tempom, možno sa v roku 2030 značne posunieme od neslávnej desiatky. Možno to bude aj skôr, keďže náš prezident ešte v minulom roku predvídal, že v rokoch, ktoré sú pred nami, bude tak veľa pracovných miest a budeme musieť zamestnávať zahraničných pracujúcich. Ibaže rovnaké vyhlásenie mal prezident aj rok predtým a údaje o počte vysťahovalcov z našej krajiny hovoria, že sme ešte ďaleko od dovozu pracovnej sily. Aj keď tzv. index biedy hovorí jedno, naša vláda svojím počinom tvrdí niečo iné. Jej najnovšie rozhodnutie hovorí, že predsa nie sme takí chudobní. Milión eur na obnovu katedrály Notre-Dame nie je málo, no zrejme takých miliónov máme veľa, keďže ich tak štedro rozdávame. Máme aj na obnovu francúzskej katedrály, aj na obnovu našich nemocníc, ktoré sa podobajú tým z druhej svetovej vojny, a škôl, ktorých žiaci musia ísť von na toaletu. Alebo tieto domáce obnovy ešte počkajú? Predsa je dôležitejšie získať si priazeň európskych lídrov, alebo možno zabezpečiť si stoličku bližšie k francúzskemu prezidentovi na ďalšej oslave skončenia prvej svetovej vojny, než zabezpečiť lepší zajtrajšok svojim občanom.

www.hl.rs

7 DNÍ

ko sa blýskalo, dobre sa skončilo. Aj protest, aj míting. Aspoň formálne dobre. Podstata naďalej zostáva v polohe vrenia množstva otázok. Napríklad. Prečo niekto, kto má priamy prístup k drvivej väčšine médií a prostredníctvom nich sa deň čo deň obracia k občanom (prednostne tým s volebným právom), má neodolateľnú potrebu hovoriť tým istým občanom, presnejšie iba malému percentu z množstva, ktoré jeho prejavy môže sledovať v priamych televíznych prenosoch a/lebo v informatívnych vysielaniach? Koľko asi tak stojí a z akých zdrojov sa financuje zhromaždenie, na ktoré sa dostaví avizovaných 150 000 ľudí zo všetkých končín našej krajiny? Organizovane, autobusmi, so zabezpečenými obloženými chlebíkmi, minerálkou či šťavou, údajne aj tisíckou. Na rozdiel od niekoho, kto s občanmi môže komunikovať iba na ulici, pričom ten niekto, rovnako ako tí, ktorí ho chcú počuť, cestovné náklady musí uhradiť sám, a prepravcovia údajne odmietajú prenajímanie autobusov... Alebo: koľko je tých, ktorí sú na mítingu Budúcnosť Srbska tam z vlastného presvedčenia alias potreby a koľkí proste preto, že by sa im absencia mohla oplieskať o uši, napríklad tak, že by prišli o zamestnanie... Tak či onak len míting Budúcnosť Srbska v predchádzajúci piatok v Belehrade, čo do počtu účastníkov, prevýšil protest 1 z 5 miliónov uplynulú sobotu, ba i predchádzajúci, o týždeň skôr. Ten prvý z formálneho hľadiska zapôsobil akosi ucelenejšie; menej rečníkov stihlo povedať viac toho, čo chcelo. Jasné, že chceli predovšetkým presvedčiť prítomných (a ešte viac tých, ktorí jeho priebeh sledovali v priamom prenose niekoľkých televízií) o našej „nezničiteľnej jednote“. Prezident Aleksandar Vučić síce hovoril najdlhšie (45 minút), sotva ale občania počuli niečo nové. Pokiaľ ide o Kosovo, prízvukoval, že budeme rokovať, aj treba rokovať, zároveň všetkých vo svete upovedomil, že Srbsko, hoci si praje dialóg, nedovolí nikomu,

Informačno-politický týždenník

aby útočil alebo vyháňal srbský národ z jeho odvekej kolísky. Pred začiatkom oficiálnych výkladov účastníkov mítingu zabavili hudobníci a speváci: Aca Lukas, skupina Riblja čorba a hymnu zaspievala Mari Mari. Prítomní vztýčili heslá: Budúcnosť Srbska – Aleksandar Vučić, Svätosavie – srbská cesta do Európy, Republika Srbská je s Vučićom a pod. Prezident sa zhromaždeným občanom poďakoval za podporu a vzdal sa obligátnych ostrých slov na konto opozície. Premiérka Ana Brnabićová prízvukovala, že Srbsko nie je rozdelená krajina, ani rozdelená spoločnosť. Jednotu Srbska v prejave podčiarkol aj predsedajúci Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Milorad Dodik. Do politických sokov priamo na mítingu zabŕdol prvý podpredseda vlády Srbska a hlava SPS Ivica Dačić sentenciou, že Đilas, Jeremić, Obradović a Lutovac majú západné médiá, podporu západných krajín, ale iba jedno nemajú, chýba im len jedno, národ! Hovoril aj podplukovník na dôchodku Dragutin Dimčevski, účastník bojov na Košaroch počas agresie vojsk NATO. Prvý muž maďarskej diplomacie Péter Szíjjártó sa prihovoril po srbsky lichotivými slovami: „Všetkým je jasné, že je vaša krajina čoraz silnejšia. Zosilnela, lebo vaši lídri nezanedbali národné záujmy...“ O našich štátnych predákoch,

prirodzene, celkom inú mienku majú nielen ich politickí oponenti, ale aj riadna časť občanov. Ktorá sa hodlá naďalej zúčastňovať v protestoch 1 z 5 miliónov, keďže koalícia pri moci nesplnila vytýčené požiadavky z veľkého mítingu 13. apríla (uviedli sme ich v predchádzajúcom čísle nášho týždenníka). Lehotu na ich splnenie prolongovali do 4. mája. Zároveň bol založený tím pre dialóg s vládou. Ak k rozhovoru nedôjde, člen Zväzu za Srbsko Janko Veselinović vyhlásil, že protestujúci založia tzv. „slobodnú zónu“ neďaleko Národného zhromaždenia Srbska, v rámci ktorej bude pôsobiť slobodný národný parlament, ktorý utvoria výborníci lokálnych samospráv celého Srbska. Je isté, že prezident Vučić to nijako nemá na ružiach ustlané pred návštevami Číny, Ruska, ako i nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. V stredu, keď vznikal tento text, iniciatíva Ne da(vi)mo Beograd tiež chystala veľký míting – pri príležitosti 3. výročia smutno-známeho búrania v Savamale. Protesty sú, zdá sa, proste budúcnosťou Srbska. Len nevedno, či ide o preteky na stredné, alebo dlhé dráhy. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

HLADOVKA HLAVY TV KANAL 9 MAJE PAVLOVIĆOVEJ

Dlhuje televízia štátu, alebo štát televízii? Juraj Bartoš

ko v dňoch za nami informovali niektoré elektronické a printové médiá, majiteľka a riaditeľka TV Kanal 9 Maja Pavlovićová necelý rok po tom, čo podstúpila hladovku prvý raz, zase štrajkuje hladom a žiada o stretnutie s predsedníčkou vlády Srbska Anou Brnabićovou alebo hlavami Ústavného súdu, keďže sa tento súd, ako tvrdí, nevyjadruje k podaniam, ktoré vraj zasiela už tri roky. Čiže na dramatický ťah sa rozhodla následne bezmocnosti a nespokojnosti so skutočnosťou, že štát nemá záujem o riešenie problémov televízie, ktorá začala vysielať pred dvoma desaťročiami. Ako v Novom Sade vo februári v rámci debaty o predbežnom návrhu stratégie rozvoja sústavy verejného informovania v Republike Srbsku informovala Pavlovićová, K 9 ešte roku 2015 zažaloval štát za odňatie lokálnej frekvencie, tvrdiac, že nie je v súlade so zákonom fakt, že K 9

spláca desaťnásobne vyššie sadzby a poplatky za frekvenciu. Táto televízia totiž získala povolenie na používanie lokálnej frekvencie na obdobie 8 rokov, s možnosťou prolongovania raz toľko. Hovorí, že bola stanovená presná čiastka náhrady, neexistovalo žiadne ustanovenie, že je možné náhrady zvyšovať. Lenže, ozrejmila Pavlovićová a zverejnil pondelkový denník Danas, štát po 7 rokoch – v procese digitalizácie – lokálnym televíziám odňal lokálne frekvencie a žiadal, aby K 9 obstaral digitálny vysielač a transformoval sa – na regionálnu televíziu. Samým tým úhrnný poplatok bol zvýšený takmer na 600 000 dinárov za mesiac. Pavlovićová sa v rámci diskusie pri spomenutej februárovej diskusii odvolávala aj na článok 91 Ústavy Republiky Srbska, v ktorom je zakotvené, že daň a poplatky musia byť v súlade s ekonomickou schopnosťou poplatníka. Upozornila taktiež na to, že sú nezákonné minimálne úhrady, ktoré na konto autorských práv poberajú

OFPS (Organizácia výrobcov fonogramov Srbska) a SOKOJ (Organizácia hudobných autorov Srbska). Konanie, pre ktoré sa rozhodol K 9, vraj uviazlo na pôde Ústavného súdu, pričom apelačné súdy vynášajú rozsudky, na základe ktorých sú médiá povinné splácať náhrady. Hlava K 9 poukázala aj na článok 187 Zákona o autorských a príbuzných právach, ktorý v prípade sporu medzi používateľmi a organizáciou ohľadne výšky úhrady nakladá používateľom platiť úhradu podľa pôvodne určenej stupnice – až po zásadné riešenie sporu. Ozrejmila taktiež, že minimálne úhrady za hudobniny pre lokálne televízie nemôžu byť vyššie ako pre lokálne rozhlasové stanice, a predsa sú „aj desaťkrát vyššie“. Pritom sú, tvrdí štrajkujúca hladom, príjmy lokálnych rádií väčšie než lokálnych a regionálnych televízií a dodáva: „V súdoch absolútne neexistuje rovnoprávnosť médií pred súdmi; priestupkové, hospodárske, správne ústavné súdy po celé roky otáľajú s konaniami, po ktorých siahame, porušujú právo na spravodlivé konanie, na konanie v rozumnej lehote a právo na účinný opravný prostriedok. Na druhej strane, veľmi účinne riešia konania proti nám.“ Maja Pavlovićová uviedla príklad, keď daňová inšpekcia za šesť mesiacov ukončila konanie proti jej médiu tak,

Maja Pavlovićová že naložila stiahnuť peniaze z účtu K 9, a podčiarkla: „A naše žalobné konanie nie je ukončené ani po troch rokoch.“ Rozhorčená mediálna pracovníčka v predchádzajúci piatok poslala list premiérke a predsedníčke Ústavného súdu s požiadavkou na stretnutie. Ako uvádza Danas, medzičasom súdni konatelia zablokovali účet K 9 pre dlh vo výške 160 000 dinárov. Pritom vraj toto médium iba od jedného komintenta požaduje 1,6 milióna dinárov a hrozí mu aj stiahnutie vysielacieho signálu...

DRUHÉ ZASADNUTIE KLUBU PRIATEĽOV SRBSKEJ KULTÚRY

Významná iniciatíva Gustáv Murín

ňa 8. apríla v Bratislave sa po druhýkrát stretli členovia Klubu priateľov srbskej kultúry. Prítomných privítali krátkymi prejavmi guvernér Národnej banky Slovenska doc. Ing. Jozef Makúch, PhD., a pán veľvyslanec Srbska v Slovenskej republike prof. Dr. Momčilo Babić. Pri slávnostnom obede zakladajúci a noví členovia dospeli k záveru, že zloženie klubu je postačujúce, nakoľko nemá k dispozícii finančné a organizačné prostriedky, ale je voľným združením osobností podporujúcich vzájomné kontakty medzi Slovenskom a Srbskom na kultúrnej i vedeckej úrovni. Všetci zúčastnení prispeli svojimi diskusnými príspevkami k programu. Pán Stane Ribič informoval o plánoch Spolku Srbov na Slovensku, z ktorých je inštalácia busty Nikolu Teslu najzaujímavejšia, keďže môže byť podporená apelom klubu na vedenie RTVS, aby bola umiestnená vo vestibule Slovenského rozhlasu. Pán Miroslav • TÝŽDEŇ •

Demák upriamil pozornosť na výročie 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy, ktoré pripadá na rok 2020, takže je dosť času na podporu klubu tejto významnej udalosti. Pán Drahoš Daloš predstavil ním organizovaný festival Slavica v Nitre a prejavil záujem o srbské folklórne súbory. Pán Ľuboslav Moza prejavil ochotu spoluorganizovať výtvarné výstavy srbských umelcov na Slovensku (Bratislava, Martin, Piešťany a i.) s perspektívou recipročných výstav jemu známych slovenských výtvarníkov v Srbsku. Prof. Ľudmila Novacká ponúkla pánovi veľvyslancovi Babićovi možnosť prednášky pre študentov Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pán honorárny konzul Mojmír Vrlík navrhol možnosť organizovania koncertu v Martine a prihovoril sa za účasť srbského súboru na festivale Divadelná Nitra. Pán Ferdinand Devínsky upozornil na záväzok podporovať aj vedeckú výmenu medzi obomi krajinami.

Zakladajúci a noví členovia Klubu priateľov srbskej kultúry Pán Jozef Ciller upozornil členov klubu, že Martinské divadlo vystúpi v septembri vo Vojvodine s tým, že by mohlo odohrať dve predstavenia aj v Novom Sade. Pán Miroslav Bielik zhrnul aktivity Spolku slovenských spisovateľov v prospech literárnej výmeny medzi Srbskom a Slovenskom, ktorá sa už krátko na to realizovala v medzinárodnom projekte Tatranská literárna jar s centrom v Starom Smokovci. Tam sa odprezentoval aj významný literárny zborník Veľký pán Dunaj s účasťou aj srbských autorov. Pán Gustáv Murín informoval o

možnosti mediálnej prezentácie aktivít podporovaných klubom v Literárnom týždenníku a na SME-blog. Šéfredaktor stredoeurópskeho časopisu Dimenzie Mgr. Robert Matejovič ponúkol písomne prezentáciu a propagáciu spoločných aj individuálnych aktivít členov klubu na stránkach časopisu. Odznel aj návrh informovať o tejto klubovej iniciatíve Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade a požiadať ju o súčinnosť pre účasti členov klubu na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci v auguste 2019.

18 /4853/ 4. 5. 2019

Týždeň NA FILOZOFICKEJ FAKULTE V NOVOM SADE

Prednášky hostí zo Slovenska Danica Vŕbová

polovici apríla bolo rušno na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. V utorok 16. apríla tam zavítala bývalá lektorka PaedDr. Ľudmila Liptáková, CSc., profesorka na Pedagogickej fakulte

Bývalá lektorka Oddelenia slovakistiky prof. Ľudmila Liptáková z Prešovskej univerzity Prešovskej univerzity. V mene hostiteľského kolektívu ju privítala súčasná lektorka Eleonóra Zvalená. V pokračovaní odznela

prednáška profesorky Ľudmily Lip- š t u d e nt s ké tákovej Čo (ne)vieme o implicitných ho programu jazykových znalostiach dieťaťa?. Tu Erasmus. Po profesorka predstavila študentom krátkej diskusii a profesorom výskum riešiteľské- o rozličnostiach ho tímu, ktorý sa zaoberá touto školských sysproblematikou skúmajúc jazyko- témov v Srbsku vé znalosti detí prvého ročníka. a na Slovensku V stredu 17. apríla konali sa dve doc. Dr. Marína Martin Dorščák a Zuzana Chrťanová z Univerzity prednášky hosťujúcich profesorov Šimáková-Spe- Komenského v Bratislave z Katedry pedagogiky Filozofickej váková sa poJasna Uhláriková. Nasledovala fakulty Univerzity Komenského ďakovala prednášateľom. prednáška na tému Slováci v medziv Bratislave. Mgr. Martin Dorščák, Tretí deň prednášok (štvrtok 18. vojnovej Československej republike PhD., si zvolil tému Školský systém apríla) patril profesorom z Filozo(1918 – 1939) a vzťah Československa na Slovensku, kde predniesol jeho fickej fakulty Univerzity Mateja k dolnozemským Slovákom, o čom dlhodobý vývoj hovoril doc. PhDr. Peter a vlny zmien v Mičko, PhD. Na Mičkoňom. Jeho kovu prednášku nadvialegyňa, ináč kozal jeho kolega PhDr. vačická rodáčka Anton Hruboň, PhD., Mgr. Zuzana Chrktorého témou bola: ťanová, PhD., hoMenšina vo víre vojny: vorila o UniverziSlovenské komunity na te Komenského Dolnej zemi v rokoch v Bratislave, kto1938 – 1945 (politické rá si tohto roku a kultúrne zázemie). pripomína 100. Všetci prednášatelia výročie založezavítali na Filozofickú nia. Prítomným Peter Mičko a Anton Hruboň z Univerzity Mateja Bela v Banskej fakultu v Novom Sade priblížila možv rámci študentskej monosti uplatnenia Bystrici bility Erasmus. sa po ukončení tejto fakulty a Bela v Banskej Bystrici. Privítala o možnosti štúdia na nej v rámci ich vedúca Oddelenia slovakistiky

VÝSTAVA DIEL ĐURU JAKŠIĆA V NOVOM SADE

Medzi mýtom a realitou D. Vŕbová

Između mita i stvarnosti je výsledkom dizertačnej práce Dr. Snežany Miárodné múzeum v Belehrade šićovej, múzejnej poradkyne Galérie a Galéria Matice srbskej v No- Matice srbskej. Výstavu slávnostne vom Sade spoločnými silami otvorili 5. apríla v priestoroch Galérie usporiadali výstavu diel významného Matice srbskej a obsahuje viac ako srbského literárneho a výtvarného 40 diel tohto popredného umelca. umelca Đuru Jakšića (1832 – 1878). Expozícia je rozdelená na tri časti Výstava pod názvom Đura Jakšić: Jakšićovej tvorby: portréty, sakrálne a historické maľby. Umelcovo výtvarné dielo dopĺňajú kúsky jeho všestrannej tvorivej osobnosti: jeho literárne práce, listy, fotografie, archívny materiál. Tým sa kladie dôraz na prepájanie lyrického a výUrčitú časť výstavy zaberajú aj archívne materiály, tvarného umebásne, fotografie leckého výrazu,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čo je zvláštnosťou Jakšićovej tvorby. Súčasťou výstavy je aj multimediálna prezentácia ikonostasu z Chrámu svätého Prokopija v Srpskej Crnji, čo je vlastne jedno z prvých väčších diel tohto umelca Maľoval portréty významných osobností svojej doby ako začiatočníka. Nemožno ne šie dielo – portrét Devojka spomenúť dokuu plavom. mentárno-hraný Počas trvania tejto výstafilm Novosadské vy Galéria Matice srbskej dni Đuru Jakšića, ponúka rôzne sprievodné ktorý RTV nahraakcie pre dospelých, ale la v ústrety tejto aj pre tých najmladších výstave a v rámci – odborné interpretácie, nej sa premieta kreatívne dielne, edukačaj pre verejnosť. né programy atď. Výstavu Počas víkendu 18. určite netreba prehliadnuť a 19. mája milov– možno ju navštíviť do 21. níci tvorby Đuru júna v Novom Sade a poJakšića si budú Nad jeho autoportrétom tom bude postavená aj v mô c ť p ozrieť sa každý môže zamyslieť belehradskom Národnom jeho najznámejmúzeu. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti S RIADITEĽKOU STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE BÁČSKY PETROVEC BILJANOU DRAKULIĆOVOU

Úporná práca prináša plody Katarína Gažová

nuje Stredisko pre sociálnu prácu, máme 7 zamestnaúradných údajov vyplýva, ných. V marci nám právnik že koncom roka 2017 v Obci odišiel do dôchodku, takže Báčsky Petrovec bolo 12 864 sa teraz vynachádzame, obyvateľov. Stredisko pre sociálnu aby sme prekonali toto prácu sa medziiným zaoberá aj vákuum a dostali súhlas demografickými pohybmi a ako k zamestnaniu právnika, vysvetlila riaditeľka Drakulićová, bez ktorého naša služba v obci zaznamenali negatívny nemôže pracovať. Okrem prírastok bez ohľadu na všetky toho tu pracuje psychológ, opatrenia populačnej politiky. pedagóg, jeden sociálny V evidencii Národnej služby pre pracovník a jedného odzamestnávanie v obci je 436 ne- borného pracovníka nám zamestnaných. Keď ide o počet financuje obec, potom je tu penzistov v Báčskopetrovskej obci vedúca účtovníctva, jedna ich je 3 023, čo je veľký počet v po- zamestnankyňa v podarovnaní so súhrnným počtom teľni, máme dobrovoľníka občanov. Priemerný dôchodok je právnika a mastera soci27-tisíc dinárov. V doméne pôso- álnej služby na odbornej benia strediska sú aj staré osoby. praxi a získali sme ho proEšte stále nebolo stanovené, aký stredníctvom služby pre by bol ten najlepší spôsob starost- zamestnávanie. Podstata livosti o starých, či by to mala byť je v tom, že u nás všetci nejaká forma denného pobytu zamestnaní musia mať li- Biljana Drakulićová a starostlivosti. Ale musia pracovať cenciu, aby mohli pracovať o systematizácii a organizácii nana rozvoji tých služieb v spolupráci v sociálnej službe.“ šej práce. My sme už skôr žiadali s lokálnou samosprávou obce. Ktorým aktivitám ste sa veaj premiestnenie z budovy, kde Aká je štruktúra vašich za- novali vlani? pôsobíme. Dostali sme povolenie mestnancov? „Minulý rok sme mnoho pracopoužívať budovu bývalej obra„Keď ide o kádre, ktorými dispo- vali. Schválené boli nové pravidlá ny na nádvorí Policajnej stanice v Petrovci. V spolupráci s lokálnou samosprávou sme riešili majetkovoprávne vzťahy v súvislosti s touto budovou. V kontakte s ministerstvom sme dostali povolenie vypracovať projekt na adaptáciu budovy a prispôsobiť ju potrebám nášho strediska. V týchto vybavovačkách pokračujeme aj v tomto roku. Minulý rok naše služby užívalo 1 118 občanov obce. Vlani sme dosť času venovali digitalizácii všetkých údajov, ktorými disponujeme v služobnej evidencii. Naši užívatelia sa, pravdaže, vyjadrujú, či dovolia, aby sa ich údaje vniesli POKRAČUJE VÝSTAVBA KRUHOVÉHO OBJAZDU V STAREJ PAZOVE. do registra údajov a aby stredisko Po zimnej prestávke a premiestnení podzemných optických káblov, čo nimi disponovalo. Tak sa napríklad spomalilo výstavbu kruhového objazdu, práce toho času prebiehajú pracuje s rodičovským príspevkom naplno (na fotografii). Kruhový objazd budujú na štátnej ceste Belehrad pre matky po pôrode. Mali sme – Nový Sad, presnejšie na križovatke ulíc Masarykovej, Fruškohorskej vynikajúcu spoluprácu s Nadáciou a Vinohradníckej. Doprava v tejto časti Starej Pazovy je spomalená a Tijany Jurićovej a hodne prednákoná sa jedným jazdným pruhom, čo reguluje svetelná signalizácia. šok Igora Jurića o bezpečnosti na Kompletná rekonštrukcia by mala byť ukončená do začiatku leta internete, zvlášť pre deti a mladých a investíciu financuje Správa pre kapitálové vklady AP Vojvodiny. ľudí.“ Investorom je VP Putevi Srbije a práce vykonávajú podniky Sremput Ako je to s neustálym zdokoRuma a Beogradput. naľovaním vašich pracovníkov? A. Lš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

„Poukázala by som na určitú kontinuitu v edukácii pracovníkov sociálnej ochrany. Životné problémy našich užívateľov sú viacvrstvové a my sa preto v tejto oblasti musíme stále zdokonaľovať, aby sme vedeli s nimi pracovať a riešiť všetko to, čo ich trápi. Vlani sme organizovali okrúhly stôl na tému rodičovského práva v súdnych procesoch a o úlohe supervízora. Úporní sme aj v organizovaní stretnutí našich užívateľov sociálnej ochrany s inými, a to z Vrbasu, Báčskej Palanky a Báča. Vlani to bolo stretnutie na tému Keď sa neviditeľní stanú viditeľnými. Okrem užívateľov našich služieb prišli aj kolegovia zo stredísk pre sociálnu prácu v spomenutých prostrediach, tiež predstavitelia Pokrajinského ústavu sociálnej ochrany. Koncom minulého roka sme usporiadali edukačnú dielňu pomenovanú Zručnosti v práci s klientmi, s ktorými sa ťažko spolupracuje, na ktorej sa zúčastnili odborní pracovníci zo sociálnych stredísk z viacerých prostredí.“ Ako skvalitňujete svoje služby? „Stredisko pre sociálnu prácu má dobrú spoluprácu s civilným sektorom spoločnosti a takým spôsobom je možné skvalitniť aj naše služby pre našich užívateľov. Môžeme sa spoľahnúť na dobrovoľníkov z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave, ktorá má Vysunuté oddelenie Martina Luthera v Báčskom Petrovci. Študenti sociálnej práce majú možnosť pracovať ako dobrovoľníci v Stredisku pre sociálnu prácu, veľa toho sa z našich aktivít naučia. Dobrú spoluprácu má stredisko aj so združením penzistov. Snažíme sa im pomôcť, zvlášť tým, ktorí sú sociálne ohrození a nie sú natoľko smelí, aby prišli do nášho strediska. My im poskytujeme aj jednorazovú finančnú pomoc a máme aj iné tvary pomoci. V súvislosti s tým sme mali prezentácie v Báčskom Petrovci a v Maglići a spokojní sme s tým, ako sa situácia zmenila na lepšie. Doména našej práce je široká a ťažko je všetko napočítať.“

18 /4853/ 4. 5. 2019

Ľudia a udalosti S PEDIATRIČKOU TATIANOU VUJAČIĆOVOU Z BÁČSKEHO PETROVCA

Aké ochorenia najčastejšie trápia dnešné deti? Anna Horvátová

eď sa pozrieme dozadu, môžeme získať dojem, že skôr bolo tých ochorení menej, deti neboli až také citlivé, veď áno, neprežili ani bombardovanie. Nech však nehovoríme o znečistení našej planéty, nezodpovednom vzťahu ľudí voči životnému prostrediu, nadmernom používaní pesticídov, herbicídov. Ktoré ochorenia najčastejšie trápia naše deti ozrejmuje špecialistka pediatrie v petrovskom dome zdravia Dr. Tatiana Vujačićová: „Náchylnosť na infekcie u detí je prirodzená, najmä imunitný systém detí sa stále vytvára a preň je nevyhnutný aj kontakt s vonkajšími vírusmi a baktériami. Preto malé deti, do päť rokov, často trápia ochorenia. Sú to najčastejšie menej závažné infekcie a spôsobené vírusmi.“ Ktoré sú najčastejšie nákazlivé ochorenia? „Nádcha a zápaly dýchacích ciest patria k tým najčastejším nákazlivým ochoreniam. Stačí jedno dieťa s poriadnou nádchou v škôlke a je takmer isté, že ochorie ďalších desať. Vírusové ochorenia sa šíria vzduchom a inkubačná lehota je veľmi krátka (asi 4 – 5 dní). Túto infekciu spôsobujú takmer vždy vírusy a prebieha zvyčajne 4 – 5 dní. V tom čase je dieťa malátne, nechutí mu jesť, má nádchu, v noci sa zobúdza, môže aj chrápať. Medzi hlavné príznaky patria nádcha, bolenie hrdla, teplota, kašeľ atď.“ O čo vlastne ide, keď my povieme, že trhá na ucho? „Ide o zápal stredného ucha. U malých detí tieto zápaly bývajú veľmi časté a sú častou komplikáciou ochorení horných dýchacích ciest z nádchy. Medzi prvé príznaky patrí nepokoj, plač, bolesť v ušku, nádcha a často vysoká teplota. Ťažkosti sa zvyčajne zhoršujú vo večerných a nočných hodinách. Pri teplote sa podávajú antipyretiká a je nutné udržiavať priechodný nos, teda treba odsávať hlieny!“ Je zápal priedušiek nebezpečný? „Veruže. Zápal sliznice v prie-

www.hl.rs

duškách môže prísť po nádche, zápale nosohltanu a pod. Medzi prvé príznaky patrí kašeľ, ktorý je spočiatku dráždivý, neskôr suchý, zvýšená teplota alebo horúčka, čujné dýchanie. Dieťaťu môžete uľaviť tak, že zvýšite polohu v postieľke a tiež zvlhčovaním

spočiatku rehydratačný roztok a po 4 – 6 hodinách podávajte ďalej zvyčajnú výživu. Dojčenie nemá byť prerušené, naopak, je dobré dojčiť čo najčastejšie na udržanie hydratácie. U starších detí je v prvých dňoch dobre tolerovaná netučná strava (polievky, rožky, banány, ryža). Ak hnačka pretrváva u malých detí, vždy kontaktujte lekára.“ Čo v prípade, že sa objavia vyrážkové ochorenia? „Opäť sú to často vírusové záležitosti, ako napr. ovčie kiahne. Je to klasické detské ochorenie, ktoré sa prejaví výsypom hnisavých pľuzgierikov, ktoré svrbia. Svrbenie možno riešiť rôznymi spôsobmi – tekutým alebo práškovým púdrom. Pri ochorení je potrebný pokoj a izolácia od zdravých detí aspoň na 14 dní. V dnešnej dobe už je možnosť Dr. Tatiana Vujačićová, špecialistka pediatrie očkovania aj proti tej(Foto: zo súkromného archívu) to chorobe. Menej vzduchu. Bronchitída, čiže zápal často sa objavia vyrážky aj pri priedušiek je ochorenie dolných niektorých detských ochoreniach dýchacích ciest, býva spôsobený bakteriálneho pôvodu – šarlach. vírusmi, len občas baktériami. Je to infekčné ochorenie charakZápal priedušiek vedúcich do pľúc terizované horúčkou, zápalom môže mať chronický aj akútny mandlí a vyrážkou. Na jar a v jeseň priebeh. Lekára však vyhľadajte sa môžu prejaviť aj vyrážky na tele vždy, treba to liečiť, inak sa môže spôsobené alergickými reakciami, potravinovou, kontaktnou alebo skončiť naozaj zle.“ Deti si všeličo dajú do úst, inhalačnou alergiou. Aj v tomto ani nezbadáme. Nemožno ani prípade záväzne treba kontaktoneustále umývať ruky. Vie to vať lekára.“ zapríčiniť aj nepríjemné zvraMajú rodičia vo zvyku priviesť canie a hnačku. Venujme teda dieťa na preventívne prehliadpozornosť aj infekčným hnač- ky? kám a zvracaniu: „Do detskej ambulancie na„Ak má vaše dieťa vodnatú sto- šťastie okrem kuratívnych prehlialicu viac ako 3-krát denne, potom dok – na liečenie deti prichádzaje to hnačka. Inkubačná lehota jú aj na preventívne prehliadky. vírusových infekcií je krátka a trvá Význam preventívnej prehliadky napríklad pár hodín. Medzi prí- spočíva práve v tom, že sa včas znaky týchto infekcií patrí nechu- dozvieme pravdu o svojom zdratenstvo, bolesti brucha, horúčka votnom stave, teda ešte v čase, keď a zvracanie. Pri akútnej hnačke nepociťujeme žiadne zdravotné je potrebné straty tekutín a solí problémy, ktoré by si vyžadovali dopĺňať, takže dieťaťu podávajte návštevu lekára. Dodržiavanie

Informačno-politický týždenník

pravidelnosti preventívnych prehliadok je preto veľmi dôležité. K tomu u detí sú zväčša zabezpečované bezproblémovo, pretože v ranom veku dieťaťa je kontakt rodiča a lekára pomerne častý a počet prehliadok je vyšší ako v dospelom veku. Deti absolvujú do 1. roku života 7 – 9 preventívnych prehliadok. Tieto prehliadky u dieťaťa sú zamerané komplexne na jeho psychomotorický vývin a povinné očkovanie podľa schválenej očkovacej schémy. Očkovanie slúži na ochranu proti infekčným chorobám. V princípe funguje ako pomôcka, ktorá pomáha imunitnému systému naučiť sa zareagovať v prípade, keby sa stretol so skutočne vážnou infekciou. Očkovanie podľa schválenej očkovacej schémy je zákonne povinné. Patria tu vakcíny proti tuberkulóze, detskej obrne, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B, hemofilným a pneumokokovým invazívnym infekciám, MMR (osýpky, mumps – zápal príušných žliaz, rubeola – ružienka). Vďaka očkovaniu tieto ochorenia prakticky vymizli. Nemenej dôležité je aj pravidelné poradenstvo rodičom pri každej preventívnej prehliadke. Rodičia majú práve tu priestor na otázky týkajúce sa zdravotného stavu ich dieťaťa.“ Ako riešiť a ako zvládať ochorenia detí? „Upevňovať svoje či detské zdravie by sme mali ešte predtým, než sa na organizmus nejaká choroba ,nalepí'. Dôležitá je prevencia. Veľa rodičov stavia na prevenciu v rovine očkovania, rôzne výživové doplnky na podporu imunity. Určite to nie je jediná cesta. Posilňujte imunitu prirodzeným spôsobom, nech má dieťa dosť spánku, nech trávi čas na vzduchu. A nech sa dieťa nepohybuje v zafajčenom prostredí. Dym z cigariet ničí sliznice dýchacích ciest a tie sú potom náchylnejšie na to, aby ich obsadil nejaký vírus. V strave sa vyhýbajte sladkostiam a usilujte sa o vyvážený jedálniček plný vitamínov. Pre dobré zdravie je nevyhnutný i pokoj a pozitívna atmosféra v rodine.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA VEĽKÚ NOC V BAPTISTICKOM KOSTOLE oslávili víťazstvo nad smrťou a Kristovo vzkriesenie – úsvit nového kráľovstva vo Veľkonočnú nedeľu 21. apríla v predvečerných hodinách pásmom slova Božieho a prednesmi primeraných veľkonočných piesní. Slovom Božím poslúžil Pavel Kukučka a hudobnými bodmi a spevom starší spevácky zbor (na snímke), ako i mládežnícke zbory a orchester. Ježišovo vzkriesenie je víťazstvo života nad smrťou, prvý deň jeho kráľovského triumfu. Srdcia prítomných boli plné radosti. Vzkriesený Kristus žije medzi nami. Živý Kristus je naším veľkým víťazstvom. ah

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VEĽKONOČNÉ OBLIEVAČKY V KULPÍNE. Tradíciu oblievačiek vo Veľkonočný pondelok v Kulpíne zachovávajú mládenci z KUS Zvolen. Obnovili ju pred niekoľkými rokmi a aj tohto roku sa vyparádili do slovenských krojov, do rúk vzali vedrá s vodou a posadali si na vlečku s konským záprahom. V spoločnosti harmonikára Holúbeka z Petrovca a s piesňou, ktorá sa nesie celou dedinou, sa vybrali na oblievačky. Dievčatá ich už čakali a keď počuli spievajúcu veselú družinu, ako sa blíži k ich domu, vedeli, čo ich čaká. Chlapci vytiahnu dievča na dvor alebo na ulicu a všetci, koľko ich je, vylejú na neho vedro vody, takže je dievča do nitky mokré. Potom si s domácimi pripijú, porozprávajú sa, vezmú si omaľované vajíčka, ktoré dievčatá pre nich pripravili, a pokračujú ďalej. A tak celý deň. Dedinčania si pritom pochvaľujú, ako je to pekne, že zachovávajú tradičné veľkonočné zvyky. K. G.

18 /4853/ 4. 5. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Pôvodný detský ľudový odev Anna Lešťanová

rámci nedávnej medzinárodnej konferencie Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov – Paničke prebiehala prezentácia nielen oblečenia paničiek, lež aj tamojšieho pôvodného detského ľudového odevu. Veľkú pozornosť a obdiv účastníkov konferencie, hostí a prítomných v aule staropazovskej divadelnej sály vyvolali dve malé deti vyobliekané do ľudového odevu. Mateja a Lena Ćujićovci prišli s mamou Miroslavou a prababičkou Zuzanou Potranovou. Mateja má štyri roky a druhý raz bol vyobliekaný do staropazovského ľudového odevu. Mal peknú bielu košeľu s modrou výšivkou, na

nohách obuté pupčokavé kapce a panťuške. Na hlave hrdo nosil čierny klobúk. Jeho sestrička Lena čoskoro oslávi prvé narodeniny, ale tiež bola oblečená v detskom ľudovom kroji. Na našu otázku, ako sa zrodila idea obliecť také malé detí do ľudového odevu, zvlášť Lenu, prababička Potranová odpovedala: – Voľakedy takýto odev nosievali malé deti. Keďže odev máme pekne zachovaný v pôvodnom stave, rozhodli sme sa obliecť z tejto príležitosti aj naše dievčatko do pazovského kroja. V minulosti takéto sukničky, aké má na sebe Lena, nosili aj malí chlapci. Tieto sukničky ušila a pripravila moja už nebohá mama Zuzana Fabianová, a to príležitost-

ne, keď sa narodila moja prvá vnučka Milinka, teda Matejova a Lenina teta.“ O tento detský ľudový odev Zuzana Potranová sa stará s veľkou láskou a je nesmierne rada, že krásnu slovenskú ľudovú tradíciu zachovávajú nielen jej deti a vnúčatá, ale aj pravnúčatá. A tak sa svorne snažia zachovať minulosť pred zabudnutím pre budúce pokoZuzana Potranová s pravnúčatami Lenou a Matejom lenia. STRETNUTIE GENERÁCIE ŽIAKOV ´74 Z KULPÍNA po tridsiatich rokoch od skončenia základnej školy. Najprv sa na nádvorí Základnej školy Jána Amosa Komenského stretli bývalí spolužiaci, ktorí školu skončili v roku 1989. V slovenskej triede narodených v roku 1974 bolo 24 žiakov. Triednymi učiteľkami im boli Alžbeta Pucovská a potom Želmíra Vidová. V piatej triede táto menšia generácia bola spojená do jednej slovensko-srbskej triedy, kde ich bolo spolu 28. Vo vyšších ročníkoch triedne učiteľky im boli Jarmila Šprochová a Zuzana Peťkovská, ktorá sa zúčastnila aj na stretnutí v sobotu 20. apríla (tretia zľava). Na stretnutie prišlo 15 bývalých spolužiakov, ktorí odovzdali spoločný darček triednej Peťkovskej. Nasledovalo spoločné fotografovanie a chlapci svojim spolužiačkam darovali kvety. Na posedení v reštaurácii Lipa si zaspomínali na zašlé školské dni a spoločne sa pekne zabávali. K. G.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! Č ujte a počujte, dobrí ľudia! Čo vy na to, že keby sme sa mali k činu a zmohli sa na jedno veľké, najväčšie v najnovších a najstarších dejinách, re... refe..., áno, správne – referendum, há? Nie, nie, nie... Nie za zvýšenie platov, ani miezd, ani osobných a odosobnených dôchodkov. Ani referendum zacielené na vyplienenie korupcie nie, tobôž nie také – proti straníckemu vzdeláva..., pardon, zamestnávaniu. Mám na ume nie nemožné, lež celkom reálne referendum. Prostredníctvom ktorého referendíčka – referenda by sa národ a ostatní občania slobodne, ako tie vtáčky na halúzke, vyjadrili k

www.hl.rs

novému priam priekopníckemu spôsobu čo protestovania, čo mítingovania. Prečo by sa naša slávna aktuálna víťazná koalícia a naša temer tak isto slávna opozícia mali zhromažďovať osobitne? Však predsa len chodia, prechádzajú sa jedni, i tí druhí chodia a prechádzajú sa. Jedni v piatok, tí druhí v sobotu. Druhí papajú chutné obložené chlebíčky, aj tí prví by veruže papali. Tí prví prichádzajú vlastnými vozidlami, tých druhých privážajú v autobusoch, ešte im, proti vlastnej vôli, vraj, ponúkajú tisícku. Pritom by tak radi aj oni mítingovať na vlastné náklady. Z číreho patriotizmu. Z najčistejších pohnútok pomôcť k

Informačno-politický týždenník

povzneseniu aj inak sa povznášajúceho národného hop... hospodárstva. Tí prví sa v sobotu dívajú na vystúpenia tých druhých v priamych tévé prenosoch, aj tí druhí by sa v piatok radi pozerali na vystúpenia tých prvých. Ibaže. Piatok je, známa vec, zlý začiatok na začatie prenosov alebo natáčanie aspoň živých vstupov protestujúcich; kamery, kameramani, drony, dronomani v piatok majú voľný deň. Aby v sobotu mohli fungovať, akože aj fungujú na výbornú. Napadne vám, koľko len energie, čo energickej, t. j. telesnej, čo elektrickej minú i tí, i oní. A kebyže protestujú a mítingujú ruka v ruke spolu? Jáj, to by

bola nádhera! To by bola radosť! To by bol pôžitok z kvalitného vzájomného zoznámenia... Zo vzájomného pochopenia. To by padli bratské i sesterské objatia! Prečo nie i pusinky? Však sa tí naši politici a štátnici nabozkávajú, jedna radosť. Aj to s cudzími kolegami. A tu... so svojimi priam najbližšími priateľ..., súpermi. No, no, no..., len sa nemračme. Vari u nás na balkóne, pardon, na Balkáne, nie je možné aj nemožné? My to, vážení, len ak chceme, dokážeme. No tak teda, chcime! Pome – zvolajme na plné hrdlo Réfe-rendum! Réfe-ren-dum... ren-dum... Dum! Dumdumdum!!!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA VEĽKONOČNÚ NEDEĽU V KULPÍNE

Medzinárodné podujatie vinárov Katarína Gažová

radičné, tohto roku 13. podujatie Veľká noc v Kulpíne usporiadalo Združenie vinárov a vinohradníkov v nedeľu 21. apríla. Hold vínu a klobásam v Poľovníckom dome v Kulpíne vzdali početní zahraniční i domáci návštevníci tohto podujatia.

lebo sa na ňom so svojimi výrobkami zúčastnili aj záujemcovia zo Slovenska, Česka, Chorvátska, ako aj z viacerých prostredí Vojvodiny a z celého Srbska. Vyhodnotenie súťažiacich vzoriek vína a klobás bolo vo štvrtok 18. apríla. Vína hodnotili dve odborné komisie a klobásy jedna. Odmeny boli odovzdané

Krásna a voňavá paleta klobás pripravená na ochutnávku a hodnotenie

Najpočetnejšie v súťaži boli biele vína, o ktoré návštevníci prejavili veľký záujem

Podujatie otvoril predseda združenia kulpínskych vinárov Michal Dovičin a program moderovala Viera Dorčová-Babiaková. V konkurencii bolo 88 vzoriek vína a 72 vzoriek klobás. Podujatie nadobudlo medzinárodný ráz,

na ústrednom podujatí a túto prácu mali na starosti členovia združenia Radoslav Kolarski a Branislav Kuštra. OCENILI NAJKVALITNEJŠIE VÝROBKY V konkurencii spolu 88 vzoriek

Mladučkí tanečníci a speváci KUS Zvolen rozveselili prítomných • ĽUDIA A UDALOSTI •

vína biele vína, ktorých bolo v súťažnej časti najviac (55), získali 9 zlatých medailí, červené 4 a rosé jednu zlatú medailu. Ostatné vína boli ocenené striebornými alebo bronzovými medailami. V konkurencii bolo aj jedno ovocné víno, ktoré ocenili bronzovou medailou. Keď ide o klobásy (súhrnne 72 vzoriek) 12 výrobcov za ne dostalo zlaté ocenenia a ďalší strieborné a bronzové. Najviac bodov komisie dostalo biele víno Vinárne J. Bira a za červené víno, ako aj za rosé zlaté ocenenie získala Vináreň Aleksić. V konkurencii 72 vzoriek klobás najviac bodov komisie získali a prvé tri miesta v rámci zlatých cien obsadili: Daniel Gaža st., Milan Vida a Miroslav Stupavský. Keď ide o biele vína okrem spomenutých zlaté ocenenia dostali: Ján Gramblička, Vináreň J. Bira, Pivnica Tesáre, Daniel Čelovský a zasa dve biele vína Vinárne Aleksić. Zlatú medailu za klobásu dostali aj výrobcovia: Srđan Pujić, Daniel Gaža ml., Vladimír Vida, Pavel Cerovský, Igor Abrahám, Samuel Zima, Mirko Kosanović, Strahinja Bjelica a Michal Dovičin.

Každému návštevníkovi sa dostalo omaľované vajíčko a kto chcel, mohol prispieť na darčeky od žiakov kulpínskej základnej školy

Program celého podujatia bol spestrený kultúrno-umeleckými výstupmi najmladších zvolenovcov za hudobného sprievodu Zdenka Makovníka. Recitáciu o víne predniesol Zoran Mitić. Na vchode do Poľovníckeho domu v Kulpíne, kde podujatie prebiehalo, žiaci základnej školy podávali návštevníkom omaľované veľkonočné vajíčka, ktoré ozdobili v škole. Kamarátenie a dobrá nálada početných návštevníkov a účastníkov veľkonočného podujatia v Kulpíne pokračovala pri koštovke súťažiacich vzoriek vína a klobás. K nálade prítomných prispela i živá hudba.

18 /4853/ 4. 5. 2019

Ľudia a udalosti BABIČKA BELA JAŠČUROVÁ ZO STAREJ BINGULE

Ťažké životné školy absolvovala s úsmevom Juraj Bartoš

„To boli kozáci, Čerkezi; keď našli medzi agátmi, zastrelenénatrafili na rodiny s ruskými priez- ho... a kone behali... neviem, ako riamo z úzkej asfaltovej viskami, tak troška rozprávali ich potom pochytali... Stevana cesty hadiacej sa temer ešte po rusky a tie rodiny nechali na nebantovali a Chovanec... ktosi užšou Ulicou družstevnou ho upozornil, aby len mlčal a pokoji...“ hovorí báči Sucháň. vstúpime do priestranného dvo„Áno... Vlado Žmurov bol do- neukazoval sa, ale on... vyšiel von ra. Tu býva rodina Jaščurová. S mobran, vedel aj po nemecky, tak a už aj dostal guľku...“ Vladimírom a jeho manželkou tam, povyše Žmurovcov nikoho „Na všetko to si my spomíname, Slavicou ma zoznámil dobrý na tú hrôzu...“ nezabili a tu dolu veru pobili...“ človek, môj spoluobčan Štefan Malú nízku miestnosť s jej osa„Zavčasu, o piatej ráno...“ Čordáš, vlani v Hlo„U Vargov denstvom sa na chvíľu zmocní žanoch, na podujatí zabili štyroch hrobové ticho. Dunivá ozvena známom ako Deň mužov...“ hrozivých chvíľ; len aby sa už zeleniny. Jaščurov„A u Bo- nikdy nezopakovali... ci predávali krásne ďanovcov o O o šťavnaté sladučké piatich... „Prepáčte, zase ja len... Nerobroskyne. Keď ponárek sa len zumiem a chcel by som si dať vedali, že sú zo Statak ozýval... ujasniť... Keď sme tu boli v roku rej Bingule, ihneď strach vošiel 1981 s mojím, tiež už nebohým padol sľub, že ich ľuďom pod kolegom Jánom Čapeľom... zaraz navštívim. Teraz kožu...“ blúdili sme a raz počujeme, že sme, hľa, tu. Štefan „Veru... Tu sme v Pištinci, raz zase, že toto so svojím vnukom v susedstve je Stará Binguľa. Tak, reku, čo je Jarkom Parkánim, boli dvaja vlastne čo?“ Starobinguľčan bratia; jeden „A vieš, čo je?“ povie pani Bela, Pavel Sucháň, na mal deväť kým sa na ňu dívam uprene s dostretnutie s ktorým rokov, druhý korán otvorenými očami, akiste som sa chystal už devätnásť. aj ústami, len aby som ušami čím Priatelia raz a navždy: Bela Jaščurová a Pavel Sucháň hádam aj päť rokov Zabili star- lepšie zachytil jej ďalšie slová. a ku ktorému sa ešte vrátime hneď potom rozkázali: ,Deti a šieho a potom povedali: ,Ten „Tam, tá dolina, to je Pištinac. inokedy. ženy dnu!´ Mužov zastrelili na malý nemá mater, nemá otca...´ Ideme na Pištince – tak zvykneme Otvárame dverce a už sa ra- tvári miesta. Keď strieľali do môj- A zabili aj jeho. Marin otec vyšiel povedať; to sú, hľa, Pištince. A dostným sopránom prihovára ho apu, dedko si takto zakrývali von, že čo sa robí, kto kričí... Len toto tu, týchto zopár uličiek, toto neveľká sučka, strážkyňa domu rukami tvár... aby nevideli... Po- čo sa ukázal na ulici, hneď padol je Stará Binguľa.“ a gazdovstva. Všímam si najprv tom strieľali aj doň... iba kľakol a bolo po ňom...“ „Ale aj tam, v doline, ten Pištikošatú morušu, potom šopu, pod na kolená a padol... Tu vedľa boli „Nikoho sa na nič nepýtali... nec, či tie Pištince, aj tam sú ňou traktor a poľnohospodárske Kacerovci; tiež ich zabili... Otec ako zočili muža, hneď strieľali...“ domy, nie?“ stroje a prívesy, v úzadí chliev boli živý do večera, ale nemohli „A na Pištincach, môj svokor „Boli, boli... ale teraz už nie sú...“ so stodolou a kurín... Štefan nás ani vstať. Odtiahli sme ich pod tam mali chyžu, aj Chovanec... povie starká a jej pajtáš spresní: vedie k neveľkej chalúpke stoja- slivku, že ak zomrú, nech zomrú Bývali tam i Lazorovci, tí boli ke- „Teraz tam už býva len jedna žena cej oproti hlavnej stavbe. Dvere tu, na svojej zemi. Brat Miro, bol ľavní, išli orať zavčas rána... Miša so synom...“ sa otvoria, nasleduje srdečné 1938., mal sa okolo otca: ,Apo, zvítanie. „Ako si, báťa?“ prihovára hajde dnuka...´ Márne... Nevládali sa domáca pani Bela Jaščurová sa ani hnúť.“ nášmu sprievodcovi a svojmu „A vy ste sa na to všetko dívali...“ dobrému priateľovi ešte z det„Pravdaže... Aj na apu, aj na ských čias báčimu Sucháňovi. dedka, na strýka... Tak aj Paľovho „Dobre, a ty?“ „Dobre.“ „Dokedy otca, brata, všetkých... Ostala sa budeme stretať?“ „Neviem, dedina bez ľudí...“ teraz som ťa nevidela už dávno, Ukladá pani Jaščurová obrázok Paľo, sadni si...“ na obrázok... Jeden smutnejší, „Pán novinár, my sme veľkí bolestnejší ako druhý. Slzy... Tie pajtáši... od malička,“ vraví vzácny už dávno vyschli, spomienky na hosť. „Ja som tridsiaty tretí, on hrozné časy vyčnievajú z vedotridsiaty štvrtý...“ vraví ona. mia ako onehdy ruiny spálených Veľa pekného môže uškodiť, domov v susednej Binguli. Keď nuž a tak báči Paľo ihneď zatne život závisel od toho, či sa človek do živého. Vzápätí vytrysknú a v chúlostivej chvíli dokázal včas prúdom prúdia ani skaly ťažké vzdialiť z miesta hrôzy, slovom Musí do chlieva aj s poraneným prstom spomienky na isté krvavé ráno od štipky šťastia...

www.hl.rs

roku 1943 v Starej Binguli... „Rozprával som, ako zahynul môj otec... a jej otec rovnako...“ Pani Bela si povzdychne, ľavou rukou obozretne oblapí poranený prst na pravej ruke a pokojným hlasom vykladá príbeh, z ktorého v teplom marcovom ranom popoludní tuhne krv v žilách. „Vyhnali nás všetkých von a

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

„Otec mu zomrel a on nechce pripravený...“ robiť; spí aj do desiatej! Ona, Nikto nič, nuž sa ozvem prvý: chuderka, chodí aj na trh a on „Vodu. Domácu?“ „Prečo?“ „Lebo si tam hlivie... už je taký tučný... je dobrá. Tvrdá, ak sa dobre panemôže vojsť do kabíny traktora, mätám, ale chutná, sýta.“ „No tak ju strhol...“ dobre, vody u nás dosť. A vy, „Vieš, len nech ešte dopo- dedko – jednu pálenku?“ Oči nad viem...“ vracajú sa báči Paľo k fúzami, ba vari ešte aj samy fúzy myšlienke, ktorá mi nedá pokoj. sa usmejú širokým úsmevom: „Stará Binguľa je teraz to všet- „Práve to som chcel povedať!“ ko – Stará Binguľa, aj Pištinec. „Len ma nefoťte!“ uhýba prichoAle voľakedy sa to tam volalo diaca, kým nalieva voňavé pálené. Kuveždin a potom Pištinac; táto „Máte tu, vidím, nový kostol... dolina je teda Stará Binguľa a to Katolícky...?“ pýtam sa pani Belu. tam zostalo Pištinec, čiže všetko „Je pre celú dedinu. Lebo poje to teraz Stará Binguľa.“ Ešte som ani nestihol zavrieť ústa po tomto a takomto vysvetlení a Števko Čordáš prikladá pod kotlík ďalšie drievko: „Stará Binguľa dostala aj novú asfaltku, a Pištinec ju nemá.“ „Nemá... len tam trošku na brehu...“ dopĺňa myšlienku babička Jaščurovie. Kedy, reku, pýtam sa, bola urobená? Opýtaná odvetí: „Auuu...“ a jej kamarát dodá: „Á... je tomu veru Keby tak vedel hovoriť Jaščurov dvor... dvadsať rokov, keď nie aj viac.“ máhali všetci a kto chce, ide... „My sme sem prvý raz s včelami Ako sa hovorí – jeden Pán Boh, prišli roku 1986 a asfaltová už tu jedno všetko. Postavený bol pred bola,“ dodá Štefan. piatimi – šiestimi rokmi. Aj ja som „Keď onehdy sem dovážali doň chodievala...“ štrk, tak som povedala, že ne„Narodili ste sa tu, v Starej smie ani jeden kamión prísť a Binguli?“ odísť bez vyšívaného uteráka. „Tak. Bola som Žmurová a vyAž sem prišiel prvý autobus, tak dala som sa za Jaščura.“ „Jej otec boli kováč,“ dopĺňa som šoférovi dala obrus dlhý tri metre, aby vyzdobil autobus. Aj vyprávajúcu báči Paľo. kohúty sme so susedou zarezali, „A súrodenci?“ paprikáš navarili, aby si pamätali, “Brat zomrel roku 1945, sestru kedy prvá asfaltová cesta prišla som mala tiež, vydala sa do Šídu, zomrela pred 6 – 7 rokmi. Mala do Starej Bingule...“ „Veľká to veru bola radosť,“ som syna, ročník 1952, tiež žil v položí bodku za komunálnou Šíde; odišiel na jarmok do Rumy, kapitolou Pavel Sucháň. padol a zomrel... Vlani 3. novembra tomu bolo sedem rokov... Aj o O o „Moja úcta... Ako sa máte?“ jeho otec zomrel odrazu, 29. noMajiteľka rezkého hlasu Slavica vembra. Bolo načim tájsť po lieky, Jaščurová sa netají úprimnou nechcel, nešiel. Naše dievča malo radosťou z návštevy. „Čo si dáte? štyri roky; vravím jej: ,Tichšie tam Šťavu, pálenku, kávu...? Obed je pri dedkových dverách, možno • ĽUDIA A UDALOSTI •

zaspal...´ ,Mamka, dedko spí na podlahe...´ povedala... A naozaj tam ležal... mŕtvy...“ „Čo takto nohy, slúžia? Odchádzate do dediny na nákupy?“ „Ani keby som chcela... Obchod tu síce je, ale zavretý. Nemôžeme si tu už kúpiť ani chleba. Moji odchádzajú nakupovať do Divošu. A ja... starám sa o svine... Prasačka sa oprasila pred troma týždňami, má trinásť prasiec. Idem ich, predvčerom podvečer, nakŕmiť a tie furt len chcú vybehnúť von na dvor, také sú živé. Nepustím ich,

lež v tom vybehne sviňa, Bebana zašteká, sviňa pobehne, vráti sa, drgne dvercami, udrú mi ruku, odtrhnú necht...“ „To iste bolí...“ „A riadne, ale nešla som k doktorovi. Chcela som si to sama odstrihnúť, lenže sa mi to ľavou rukou nedarí, a tak teraz neviem, čo s ním... Obkrútila som ho vatou a obväzom... Ale do chlieva jednak musím...“ „Nemusíte,“ ozve sa Štefan. „Musím...“ „Ne-mu-sí-te,“ zopakuje. „Akože nemusím, keď oni sú po celý deň v robote...“ „Ne-kŕm-te tie svine vy...“ „Ale akoby som... Nemôžem, aby som ich...“ Hej, Števko náš, ty tu veru, myslím si, akokoľvek dobre chceš a sa usiluješ, nezmôžeš nič. To je už raz tak. Tetuška Jačšerovie je z onej tvrdej sorty. Robotnej. Od hlavy po päty. Od vidím – do

nevidím, od prvého plaču po posledný pohľad len sa lopotiť, makať, trápiť... s chuťou a láskou. „No vidíš... Chodiť nevládzu, ale kŕmiť svine... A keby len to. Aj kozy opatria...“ „Toť sa mi jedna okotila, vytiahla som dve mláďatá... A koľkým som len kravám pomohla oteliť sa...“ „Iba vlastným, alebo...?“ „Čoby... aj cudzím. I teraz, nedávno... Gazdiná ma volá a prikazuje, že musím teľa vracať naspäť, lebo vraj – ide chvost... Akýže späť! Len dajte povrázky, vravím. Pozrite sa, ako sa chuderka už natrápila, aké jamy tu vyhrabala, musíme to teľa dostať von! Keď sme zakončili robotu, chcela ma počastovať. Len nech sú, vravím, aj krava, aj teľa zdravé a živé...“ „Dobré školy zakončila, ako aj ja,“ uznanlivo pritakáva jej temer vrstovník. „Aj o statok sa vie postarať, aj zem obrábala...“ „Nuž a čo som mala robiť... Všade ma bolo, nebála som sa ani lesa, ani orať kopce, ani každé ráno na družstevné mi nepadlo ťažko. Na všeličo sa pamätáme a čoho sa ešte dožijeme, ani tušenia nemáme...“ „Tetuška, ale ako to, že tak dobre hovoríte po slovensky, a ste Rusínka?“ „Mala som, ako dievča, susedy Slovenky, tak som sa naučila... Viac som už zabudla po rusínsky. Keď bešedujem rusky, vec prehodzím tak – na slovensky.“ o O o Idúcky sme sa pristavili pri mládežníckom dome. Je ale riadne ošarpaný. „Vari sa tam nič nedeje?“ „Veruže už celé roky nič... A voľakedy v ňom bývali programy, schôdzky... Bolo tu detí... štyridsať žiakov; teraz do školy chodia dvaja.“ „V akej reči sa deti v škole učili?“ „Po srbsky. Tu boli len prvé štyri triedy. Po vojne málokto šiel ďalej do školy. Deti sa priahali do roboty, bolo načim obrábať zem...“ Pracovať, hrdlačiť, pasovať sa s tvrdým životom... Nemala to ľahké milá tetuška Bela Jaščurová. Ani v rokoch bosonohých, ani neskoršie, a nemá to ľahké ani dnes. Jednak jej tvár krášli jemný nenápadný úsmev. Ním nás privítala, ním nás i vyprevadila. Kiežby jej prischol navždy.

18 /4853/ 4. 5. 2019

Ľudia a udalosti PIVNICA

Výročie a koncert Anna Čásarová

eľkonočný koncert v Pivnici usporiadali v pondelok 22. apríla v kultúrnom dome o 18. hodine. Koncert sa začal modlitbou miestneho farára Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Jána Zahorca a moderovala ho Kvetoslava Imreková-Šusterová. Po modlitbe sa Miluška Macková v mene Komorného zboru Nádeje poďakovala všetkým prítomným a vyjadrila radosť, že sa zbory zišli v takom veľkom počte. Komorný zbor Nádeje, ktorý 22. apríla oslávil 15 rokov činnosti, ako prvý zaspieval päť piesní pod vedením Anny Stojnevovej, profesorky hudobnej kultúry na dôchodku. Každá členka KZ Nádeje na znak pozornosti dostala ružu a vedúca Anna Stojnevová dostala špeciálny darček na znak vďaky za dlhoročnú prácu v zbore. Košík s kvetmi darovali i Miluške Mackovej, ktorá je

hlavnou organizátorkou všetkých podujatí týkajúcich sa KZ Nádeje, ale i pivnickej kultúry všeobecne. V programe ďalej vystúpil Komorný zbor Zvony zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho, ako aj hostia zo Šídu, Kovačice, Nového Sadu a Starej Pazovy. Zaspieval aj evanjelický cirkevný zbor z Pivnice pod vedením Anny Stojnevovej a zbor z Kulpína pod vedením Ondreja

Komorný zbor Nádeje z Pivnice

Maglovského. Každý zbor dostal symbolický darček a diplom. Keďže sa v Pivnici organizuje seminár Nová pieseň, koordinátorom ktorého je Juraj Súdi, každý spomenutý zbor mal za úlohu zdo-

konaliť piesne, ktoré sa tam učili. Na Veľkonočnom koncerte zaspievali piesne Poklad, Toľko dôvodov, V nebi sa uvidíme a Poďakujeme. Koncert uzavreli modlitbou kovačického farára Martina Bajzu.

Zo spoločného vystúpenia účinkujúcich zborov

VEĽKONOČNÝ KONCERT V BÁČSKOM PETROVCI

Na oslavu Ježišovho zmŕtvychvstania Jaroslav Čiep

ásmo slov a piesní pri príležitosti veľkého jarného kresťanského sviatku v Petrovci už šiesty rok za sebou prebieha pod názvom Veľkonočný koncert. Aj tohto roku sa uskutočnil vo Veľkonočnú nedeľu (21. apríla) v slovenskom evanjelickom kostole. Na podu-

jatí sa domáci cirkevný zbor vždy postará o zošľachtenie ducha prítomného obecenstva. Toho bolo nadostač, takže diváci potleskom odmenili snahy mladých, ale i starších účastníkov programu. Po záverečnej modlitbe petrovský farár Ján Vida sa im poďakoval za účasť a uviedol, že ich bolo presne stodesať. Ako zvyčajne, aj na tohtoroč-

Najpočetnejší bol starší spevokol

Pásmo slova a piesní pred oltárom predviedli členovia Detskej besiedky

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nom koncerte vystúpili viaceré cirkevné zložky, čiže starší petrovský cirkevný spevokol a mladší spevokol, ako aj dychový orchester, všetci s vedúcou a zborovou kantorkou Slovenkou Benkovou-Martinkovou. Mladší Petrovčania z Detskej besiedky tiež predviedli pásmo slova a piesní. V programe pravidelne účinkuje aj Komorný zbor Musica viva s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou.

Pod jej taktovkou vystupoval aj žiacky zbor Základnej školy Jána Čajaka. Okrem toho žiaci základnej školy účinkovali aj ako žiacky orchester pod vedením profesora Michala Struhára. Príležitostnými textami sa okrem domáceho farára prihovorili Jasmina Simonovićová a Ján Andrášik. Citlivo na husľových strunách v rámci programu preberala a hrou obecenstvo rozcítila Marína Cerovská. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V KOVAČICKEJ KNIŽNICI

Výstava inšpirovaná tradíciami Veľkej noci Anička Chalupová

becná knižnica v Kovačici počas veľkonočných sviatkov ponúkla verejnosti na obdiv zaujímavú tematickú výstavu autora Pavla Petráša, majiteľa Slovenského etnomúzea Petráš v Padine.

Pohľadnice sú sprístupnené verejnosti v rámci veľkonočnej výstavy nainštalovanej v miestnostiach Obecnej knižnice v Kovačici. Riaditeľ knižnice Slobodan Stevanovski povedal, že vďaka úsiliu zberateľa Pavla Petráša expozícia pohľadníc predsta- Farebné artefakty zobrazujúce tradíciu oslavy Veľkej noci našich predkov vuje iba malú čiastPetráša nesmiernu ku veľkolepej a bohatej zbierky hodnotu, zahŕňa

Pavel Petráš, autor výstavy a zberateľ tradičnej materiálnej kultúry Slovákov na Dolnej zemi

Zbierkový fond Slovenského etnomúzea Petráš v Padine, ktorý počíta viac ako 15 000 exponátov, sa stal bohatším o ďalšie artefakty. Ide o historické pohľadnice zo začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia a rokov, keď si Padinčania písali s príbuznými a známymi pri príležitosti sviatku Veľkej noci.

Raritou na výstave boli aj takéto čiernobiele pohľadnice z tridsiatych rokov minulého storočia • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zdenka Obšustová, etnologička

vzácnych exponátov z minulosti Padiny. Výstava starých pohľadníc, ktorá má pre zberateľa Pavla

asi 80 exponátov. V korešpondencii z minulých rokov je zachytený spoločenský život ľudí v tejto slovenskej dedine a v rôznych mestách v zahraničí. Súčasťou výstavy je aj stará jedálenská súprava a tradičné jedlá chystané k Veľkej noci. O tematickej výstave inšpirovanej tradíciami Veľkej noci a o obyčajach spätých s týmto sviatkom etnologička Zdenka Obšustová Výstava obsahovala aj tradičné jedlá otvárajúc výstavu níc Pavla Petráša sú medziiným povedala:. „Na výstave pohľadaj motívy vynášania Moreny na Smrtnú nedeľu na Slovensku, motívy symbolov Veľkej noci, ako je voda, vajíčko, zajačik, prútiky, ratolesť... V exponátoch si môžeme všimnúť, že ich pôvod je zo Slovenska, Srbska, Juhoslávie, Nemecka, Austrálie a pod.“ Na záver podujatia sa milovníkom starožitností a zberateľom pekných vecí prihovoril aj sám autor výstavy Pavel Petráš, ktorý okrem obavy, že sa v budúcnosti o tieto veci nebude mať kto starať, všetkým účastníkom zaželal krásne a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov. Výstava starých pohľadníc na tému Veľkej noci bude otvorená počas otváracích hodín v Obecnej knižnici v Kovačici do konca apríla.

Symboly veľkonočných sviatkov na pohľadniciach boli rôzne

18 /4853/ 4. 5. 2019

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S BOĽOVČANMI

Neúnavní entuziasti Sládkoviča Anna Lešťanová

remiéra knihy Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme kolektívu autorov, ktorá sa prednedávnom konala v Starej Pazove, bola peknou príležitosťou na stretnutie so štyrmi členmi boľovského KUS Sládkovič: Vladimírom a Ruženkou Šajbenovcami, Annou Galovou a Janou Tomanovou. O aktuálnych kultúrnych dianiach v spolku Sládkovič v Boľovciach nám ochotne porozprávali Vladimír Šajben, bývalý predseda spolku (funkciu súčasného predsedu spolku vykonáva jeho syn Marián Šajben, známy hudobník – harmonikár), a Jana Tomanová. Náš spolubesedník Vladimír Šajben veľmi dobre pozná situáciu v boľovskom spolku a ešte stále je horlivým tanečníkom

v skupine veteránov. Ako uviedol, toho času sa intenzívne pripravujú na celodedinskú aktivitu – zdvíhanie mája, ktorú plánujú uskutočniť posledného aprílového dňa. Nápomocnú ruku pri organizovaní tohto tradičného podujatia im podali aj boľovskí poľovníci. Máj stavajú pred lo- Boľovčania v Starej Pazove: (zľava) Anna Galoveckým domom vá, Ruženka Šajbenová, Vladimír Šajben a Jana a v kultúrnom Tomanová programe na tomto podujatí ako aj členovia srbského spolku vystúpia tak folkloristi Sládkoviča, Branka Radičevića s hosťami.

VLANI V LALITI ANI JEDNO MANŽELSTVO

Sobášna matrika prachom zapadá! Juraj Pucovský

dkedy píšeme o demografických pohyboch v Laliti, s takým smutným, zvláštnym a znepokojivým údajom sme sa ešte nestretli. Ide o to, že vlani lalitská matrikárka Zuzana Párnická neuzavrela ani jedno manželstvo, takže kniha sobášených v matričnom úrade zapadá prachom! Pripomíname, že rok predtým sa v Laliti sobášili tri snúbenecké páry, kým v roku 2016 bolo uzavretých až desať manželstiev. Ako si vysvetliť túto neveselú skutočnosť? Hádam len tak, že v najmenšej dedine Odžackej obce za posledných niekoľko rokov počet obyvateľov náhle klesá. Odchádza mnoho, predovšetkým mladých ľudí, najviac do zahraničia, ako aj do väčších miest, a to nielen jednotlivci, ale aj celé, poväčšine mladé rodiny. Dedina rapídne starne, domy sa vyľudňujú a to, či sa niečo v budúcnosti zmení, ťažko odhadnúť,

www.hl.rs

ešte menej niečo optimistické povedať. K tomuto treba dodať, že matrikárka zaevidovala jeden rozvod relatívne mladej dvojice. Do úmrtnej matriky v roku 2018 pribudlo 24 nových mien, o dve viac ako predvlani, o päť viac ako v roku 2016, ale o tri menej ako v roku 2015. Dvojnásobne viac je zosnulých žien – šestnásť a osem mužov. Trinásť žien a jeden muž umreli doma, piati v nemocnici v Sombore, tri osoby v stacionári v Odžakoch, po jeden muž v Subotici a v Petrovaradíne. Najstaršia zosnulá je Gospava Vranješová, narodená v roku 1927, Pred oltárom lalitského evanjelického a najmladšia Ljiljana Pár- kostola vlani nebol ani jeden sobáš! nická (1964). Potešiteľné je, že sa narodilo Zdravotná sestra v dedinskej amjedenásť nových obyvateľov La- bulancii Sanja Popovićová nám lite, presne ako predvlani, ale až prečítala mená novorodeniatok: o sedem viac ako v roku 2016. Vukašin Mišković (už má brata),

Informačno-politický týždenník

Keďže kultúrny dom v Boľovciach je už niekoľko rokov v procese rekonštrukcie (začala sa v roku 2016), skúšky v zimnom období ochotníci Sládkoviča mávajú v miestnosti patriacej k tamojšej Nautickej dedine Biser. V lete, keď sálu nepotrebujú vykurovať, skúšky organizujú v loveckom dome, súčasťou ktorého je priestranná krytá terasa. Okrem folklórnej, speváckej a hudobnej sekcie boľovskí sládkovičovci svoju činnosť zamerali i na divadelnú sekciu. S malými hercami pracuje Jana Tomanová a toho času pripravujú divadelné predstavenie, s ktorým plánujú začiatkom júna vystúpiť na detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. V predstavení hrajú žiaci boľovskej základnej školy, kde táto mladá nádejná režisérka pracuje ako profesorka. S veľkou láskou vyučuje slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, teda pokračuje tam, kde veľmi úspešne začala jej mama Viera, tiež osvetová pracovníčka. Veljko Maksić (má brata), Teodor Krivokuća (prvé dieťa), Milija Milić (prvý syn), Melisa Kolundžićová (dvaja bratia), Dunja Stojkovićová (dve sestry), Valentína Turčanová (prvá dcéra), Kalina Popovićová (prvá dcéra), Kosta Lazić (prvý syn), Ljiljana Bačiková (má dvoch bratov) a Kristijan Jovanović, prvý syn šestnásťročných rodičov! Keďže matrikárka neuzavrela ani jedno občianske manželstvo, tak pred oltárom slovenského evanjelického kostola lalitská farárka Viera Bátoriová, ktorá 4. novembra 2018 skončila službu v tomto zbore, nevykonala ani jeden sobáš! Ináč v tomto kostole predvlani bol jeden sobáš, kým v roku 2016 si pred oltár zastalo päť párov mladomanželov. Pokrstené sú tri deti: Valentína Turčanová, Dávid Benka, narodený v roku 2013, a Viktor Šimek, ktorý prišiel na svet v roku 2017. Na lalitskom slovenskom evanjelickom cintoríne vlani bolo deväť pohrebov, o sedem menej ako rok predtým. Na večný odpočinok uložili šesť žien a troch mužov, pričom pohrebné počestnosti v duchu evanjelickej cirkvi vykonali šiestim zosnulým. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (10)

V znamení jubilea DrSc. Ján Babiak

ni v tom jubilejnom roku nešlo ako treba. Stranícka konfrontácia v štáte vyústila v Národnom zhromaždení v Belehrade atentátom P. Račića na delegáta ChSS a S. Radić podľahol ranám. Aj medzi našincami rozkol v SNS dopomohol k ešte väčšej roztrieštenosti a posunu doľava. Tak sa našinci „zbiehajú pod cudzie strechy a stadiaľ sa premeriavajú nepriateľskými pohľadmi. A zatiaľ zbíjajú sa nad ich hlavami ťažké mrákavy; z nich každú chvíľu môže padnúť rakva, ktorá hŕstku nášho národa zachlopí...“1. Ako vidno, Slovákom nie je na ružiach ustlaté a že „zoskupení pri Slovenskej národnej strane a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi vôbec nič nekonajú..., ale všetko, čo k nášmu prospechu smeruje, natískajú nám iní...“, hoci my sami „vieme najlepšie, čo nás bolí... Prečo nepomôžu pri vymáhaní agrárnej zeme... našich slovenských legionárov, aby neodchádzali jeden za druhým na Slovensko? Prečo nám neotvoria slovenské školy...? Prečo? Ľahká odpoveď, keď vieme dobre, že to, čo bolí nás, nebolí ich, a keď ich nebolí, čo je ich po nás“.2 Ani v centre slovenskosti – v gymnáziu nešlo to dobre. Centralizácia a hegemónia vládnych kruhov zamestnáva tu srbské odborné kádre. Znamenalo to prevahu nematerského jazyka vo výučbe a len zmena výbojného a prosrbsky naladeného riaditeľa Đurovića, liberálnym a flexibilným Stojadinovićom, dávala istú nádej na zastavenie stále rastúceho trendu posrbčovania nášho gymnázia. V takej situácii Slávnosti sa priam privolávali. V oslave desať rokov od konca prvej svetovej vojny očakávalo sa, že budú veľkolepejšie, a ako vypadalo, tenzie v štáte vyvolali aj obavy, či z tohto podujatia niečo bude. Ale rozmaznal sa našinec, nechce už len to kultúrne málo, to, čo už bolo, chce ešte viac a všetko v nových spoločensko-politických podmienkach. Keď v júli spoločenská tenzia trochu povolila, zjavili sa prvé signály, že Slávnosti predsa budú. Ešte predtým, koncom apríla a v máji, tak podľa inercie sa konali prípravy a začiatkom júna boli aj zasadnutia slávnosťového výboru. Náplň tohto nášho sviatku bola ešte dávno predtým už hotová, aj termín 1 2 3 4

organizácie Slávností sa presunul na prvý augustový víkend. Od trojdňových Slávností sa neodstúpilo a propaganda o nich sa rozšírila aj na neslovenskú tlač. A keď už prípravy boli pri konci, už len pozvanie na ne sa čakalo. Aj novosadský Vidovdan v slovenskom jazyku zapolitizoval: „Sestry a Bratia, ktorých volá slovenská krv medzi nás, buďte pozdravení! ... A buďte pozdravení aj Vy, ktorý prichádzate, lebo milujete Slovákov v dŕžave tejto. Viďte nás, akí sme... Tu len jedna idea žije, tu len jedno srdce bije..., príďte tam, kde Slovák z Báčky, Banátu a Sriemu činí „Parlament národa slovenského v SChS!“3 V celkovej organizácii aj Kníhtlačiareň vytlačila program jubilejných národných Slávností. V ňom sa už nazeralo zameranie na našu minulosť a národný odboj, oslobodenie, postoj a životaschopnosť v novom štáte, a tak sa Slávnosti už netrpezlivo čakali. ÚVODNÉ PODUJATIA A SLÁVNOSTNÁ ROZPOMIENKA V prvý slávnosťový deň sa začalo už len večer, keď v miestnostiach gymnázia Spolok ČS akademikov mal svoje valné zhromaždenie. Prezentovaná bola celoročná práca, ale správa dozorného výboru bola dosť kritická a aj voľba nového výboru nešla hladko. Druhý deň Slávností sa začal roľníckou poradou. Bola v hostinci A. Báďonského a hovorilo sa o potrebe stavovského organizovania, o hospodárskom položení a možnostiach kultúrnej výchovy nášho roľníka. Potom o 11. hodine v budove gymnázia s neobyčajným príležitostným pátosom, vecnou a výstižnou faktografiou podal svoj slávnostný prejav J. Čajak st. Aj na konci prejavu ešte pridal: „Hŕstka nás je, i to malá, všetci sme potrební, ani jeden je nie na ,odvyš’. Nie je dostatočne hovoriť: Som Slovák. Keď to povieš, hneď sa spýtaj: A či konáš i to, čo je tvojou slovenskou povinnosťou?! Preč s frázami... Práca, a to osožná práca nám je potrebná. Len tá nás udrží, spojí. Složne, veselo teda do práce.“4 Potom sa o jubileu zmienili aj hostia, poslané boli pozdravné telegramy a na záver podujatie vyznelo ešte vznešenejšie v speve hymny jedného a druhého národa. Poobede bolo sokolské cvičenie. Asi malo vyznieť veľkolepejšie, aj s účasťou hosťujúcich sokolských spolkov, ale pre situáciu v štáte sa to nedalo realizovať,

a tak cvičili iba petrovskí sokoli. Večer bola sokolská akadémia, na ktorej boli podané cvičebné zostavy, učiteľ Podhradský si spomenul na svoju mladosť, zaspievali aj slečinky Feríková a Majerová a zahrané bolo krátke divadelné predstavenie. Nakoniec sa všetko zakončilo tanečnou zábavou. MATICA ŠKOLSKÁ, FUTBAL A DIVADLO Nepriaznivá situácia v školstve a aféra s názvom slovenského gymnázia v roku 1927 vyvolali zomknutie radov našich učiteľov, a preto nie div, že školské otázky sa dostali do prvého plánu aj na Slávnostiach. Veď v pondelok celé doobedie na valnom zasadnutí Matice školskej sa diskutovalo o problematike slovenského a českého školstva v tomto štáte. Vyzdvihne sa, že len akcia ruka v ruke dvoch národov prinesie úspechy, povie sa aj o probléme, čo s rodičmi, ktorí bežia od školenia svojich detí, aj o úlohe učiteľov vo vychovávaní povedomých generácií. Preto sa navrhlo: aby sa v slovenských osadách založili lokálne odbory Matice školskej a pri ústrednej Matici učiteľská sekcia, aby sa prihliadalo na zakladanie slovenských škôl, resp. oddelení, tam, kde je to potrebné, aby sa dbalo na vybavenie škôl učebnými prostriedkami, knižníc so slovenskými knihami, aby sa usilovní žiaci dodatočne podporili, aby sa celkovo pomohlo k nehatenej činnosti slovenského školstva. Slávnostný banket bol v gymnaziálnej telocvični a v úvode bolo dosť reči o národnostnej otázke v komplikovanej spoločensko-politickej situácii, ale obed a nápoje predsa všetky kontrasty v náhľadoch zmierili. Poobede na jubilejných Slávnostiach sa začal aj súboj celku SŠK Petrovec s renomovanou novosadskou Vojvodinou. SŠK mal o dôvod viac v tom súboji sa dokázať, lebo bol vtedy prijatý aj do Juhoslovanského futbalového zväzu, a tak o všetko bol veľký záujem. Ale v ten pondelok počasie nežičilo a aj tí najhorlivejší fanúšikovia prorokovali dážď. V začiatku zápasu viedla Vojvodina, potom dominovali domáci, nakoniec na terén vbehla vyššia sila v tvare opravdivého dlhotrvajúceho lejaka a rozhodca Nikolić, pri rezultáte 2 : 3 (0 : 2), zápas prerušil. Po takom daždi bol problém narýchlo organizovať aj večerný program. Prichystané bolo divadelné predstavenie Deviata lúka od R. Jesenskej. Realizované bolo v narýchlo pripravenej in-door koncepcii. V skúpom

spravodajstve vidno, že predstavenie bolo harmonicky podané a ako herečka vynikla Z. Majerová. „SPRIEVODNÉ“ PODUJATIA A EFEKT SLÁVNOSTÍ Keď už ubehli desiate Slávnosti, na rade bolo aj ich vyhodnotenie. A hoci bolo jasné, že všetko sa realizovalo: podujatia, prednášky, zasadnutia spolkov, Matica školská, sokolské cvičenia, akadémia, divadlá, banket a zábavy, už sa ani nečakalo, čo o všetkom povie naša slovenská verejnosť. To vážnejšie bolo, aký ohlas o Slávnostiach letel ďalej od nášho etnika. Aj bolo nadšenia, lebo letel ďaleko a s ním aj propagácia zlomku nášho národa, od vojny odtrhnutého od svojho celku. Pravda, o Slávnostiach najviac písala slovenská a česká tlač v našej pravlasti, ale ako nikdy doteraz naširoko o Slávnostiach písali aj srbské, chorvátske, ba aj slovinské časopisy. Ale vďaka tomu dalo sa vedieť aj o tom, čo naše noviny, ba aj archívna dokumentácia premlčali. Tak napríklad novosadský Vidovdan písal, ako sa Slávnosti využili aj na niektoré politické manifestácie, lebo v nedeľu ráno bolo zasadnutie delegátov Sociálnodemokratickej strany, na ktorom bolo asi 200 delegátov z celej Vojvodiny. Po ňom vodcovstvo tejto strany malo aj banket a na Slávnostiach sa spomína aj incident v krážoch slovenskej politickej strany. Vrátila sa to politika na malé vráta aj na Slávnosti? Asi bude tak. Ale v tom najnebezpečnejšom tvare, keď si prsty do programu miešajú aj neslovenské politické strany, s cieľom maximálne vyťažiť aj zo slovenských priaznivcov pre svoje ciele. Podarí sa to? Asi nie, lebo stav širokého pluku ctiteľov tohto podujatia je tu jasný. Preto si našinec takéto manifestácie ani nevšíma, konečne ani ich vo svojich zápisoch neeviduje, a tak to budú skvosty bez lesku a kvety, čo plody nedajú. Nastolí sa však otázka, koľko také neželané manifestácie na Slávnostiach môžu tomuto nášmu podujatiu uškodiť. Asi nie mnoho a najmä nie podstatne, lebo slovenské cítenie na týchto priestoroch je už silné, aj prejavy toho cítenia mohutné, najmä na Slávnostiach, a tak takéto podfuky už asi stále narastajúceho kolosa nezrušia. To preto, lebo našinci už dávno docenili vplyv Slávností v ich pôsobení na roli národa dedičnej, a tak na takéto politické počiny tým váhavým našincom vedia povedať: Svojím neopovrhuj – na Slávnosti sa dostav!

Slovenská politika, Bratislava, 1927... L. Zgúth: Ale nám je len dobre! Národná jednota, Petrovec 1928, roč. 9, č. 31, s. 1. j...: Buďte pozdravení. Vidovdan, N. Sad 1928, god. 7, č. 466, s. 2. N. N.: Naše slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1928, roč. 9, č. 32, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18 /4853/ 4. 5. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Jarné kvety

Valéria Valihorová, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Jar

Na jar celá príroda ožíva. Mám rád jar, lebo mám vtedy narodeniny. Je teplejšie a môžeme sa vonku hrať mnohé hry, ako sú: futbal, basketbal, vybíjanú, schovávačky a chytačky. Na jar kvitnú aj kvety: fialky, narcisy, tulipány, sedmokrásky a púpavy. Môj oco chodí do poľa sadiť papriku, sóju a kukuricu. Moja mama, môj brat a ja sadíme do záhrady šalát, hrach, mrkvu, paradajky. Kvitnú stromy, rastie krásna zelená trávička, ktorú kosíme, aby nám bolo pekne upravené priedomie. Prichádzajú lastovičky a bociany z teplých krajov. Hrám sa s mojimi priateľmi Karolom, Filipom, Andrejom a Markom. Mám rád jar, lebo je teplejšie a celá príroda vonia.

Jar je najvoňavejším ročným obdobím. Keď vyjdeme von na svieži vzduch, ihneď pocítime tie opojné vône jari. A to nám krásne voňajú rozkvitnuté kvety, rozkvitnuté stromy, svieža zelená trávička a šteklia naše zmysly. Tá svieža a príjemná vôňa nás napĺňa radosťou a šťastím. Ona nám ihneď vytvorí omnoho lepšiu náladu. O kráse kvetov a rastlín nám písali aj žiaci zo Selenče a z Bieleho Blata. Vydarené ilustrácie kvetov, ktoré nás potešia svojou krásou a najmä svojou vôňou, nám zaslali žiaci z Pivnice. Jar je pestrá, svieža a voňavá, tak sa jej spolu tešme a všetkému tomu, čo nám ponúka. Katuša

Anna Dingová, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Soňa Holová, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Strom Náš strom je ako veľký dom. On je krásna rastlina, v srdci sa nám začína.

Vladimír Čapeľa, 4. b ZŠ Jána Kollára, Selenča Matea Papová, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Koruna stromu zelená, všetkým ľuďom odmena. Má mocnú haluz, z nej mnoho cerúz. Jeho stará kôra – konkurent dekóra. Na strome je hruška, má ju rada húska. Vedľa stromu mravec, všimol si ho starec. Pod ním je tráva, jednostaj zdravá.

Ivana Petrovićová, ôsmačka ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Strom – najlepšia rastlina, obľúbená drevina! Hermína Naďová, piatačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 4. mája 2019

rozhľady

Číslo 8/1984

Nebezpečná baktéria môže ohroziť aj naše vinohrady Ľubica Sýkorová

V roku 2015 Európa stála pred hrozbou najmasívnejšieho výrubu olivovníkov za posledné desaťročia. Stromy na juhu Talianska ešte v roku 2013 napadla veľmi nebezpečná baktéria Xylella fastidiosa (Sajlela fastidioza). Nákaza sa rýchlo šíri a ohrozuje milióny stromov. Zatiaľ neexistuje žiadna účinná liečba, ktorá by ju zastavila. Prečo spomíname toto ochorenie? Pretože baktéria napáda viac ako 350 druhov rastlín, predovšetkým vinič, ovocné stromy či liečivé bylinky.

oroba spôsobuje upchávanie vodivých systémov rastliny v koreňoch, stonkách, kmeňoch a v listoch, čím zabraňuje zásobovaniu rastliny vodou a živinami. Následne v krátkom čase celá rastlina odumrie. Ochorenie sa prejavuje usychaním listov a brzdením rastu. Jej výskyt by mal pre pestovateľov katastrofálne následky. Ide o karanténnu baktériu a je nebezpečná tým, že napáda veľký počet rastlinných druhov. Prenáša ju bodavý a hryzavý hmyz (rôzne druhy vošiek, komáre). V súčasnosti neexistuje žiadny postrek, ktorý by dokázal napadnuté sady ochrániť. V Európe už bola spustená informačná kampaň, ktorá pestovateľov upozorňuje na túto hrozbu. V prípade výskytu tejto baktérie každý štát je povinný postupovať podľa opatrení Bruselu, čo v praxi znamená zlikvidovať každú napadnutú rastlinu a všetky hostiteľské rastliny v okruhu sto metrov. Pod hostiteľskými rastlinami sa rozumejú tie, ktoré nie sú proti baktérii imúnne. Celkovo ich je v zozname viac ako dvesto. BAKTÉRIA MÔŽE NAPADNÚŤ

TIETO RASTLINNÉ DRUHY: – ovocné druhy: jahoda, broskyňa, čerešňa, višňa, slivka, marhuľa, hruška, malina, černica, čučoriedka, vinič, lieska, moruša, mandľa; – lesné druhy: jelša, javor, jaseň, platan, topoľ, dub, vŕba, brest; – poľnohospodárske plodiny: lucerna, amarantus, ovos hluchý, kapustovité druhy, slnečnica, cirok, ďatelina plazivá, vika; – okrasné druhy: fikus, fuchsia, ginko, brečtan, hortenzia, magnólia, myrta, oleander, oliva, vavrínovec (srb. lovor višnja); – iné druhy: medovka, ambrózia, citrusy, pupenec roľný, levanduľa, ibiš, rozmarín, majorán, skorocel kopijovitý, šalvia, baza, žihľava a množstvo ďalších voľne žijúcich druhov rastlín. ODKIAĽ POCHÁDZA? Prvýkrát sa o tejto mimoriadne nebezpečnej chorobe zmienil v roku 1892 fytopatológ N. B. Pierce. Preto je známa aj ako Pierceova choroba. Písal o nej ako o „záhadnej chorobe viniča“. Od roku 1884, keď bola prvýkrát pozorovaná v americkej Kalifornii, do roku 1900 museli zničiť 14 000 ha vinohradov. Dlho nebolo jasné, čo vlastne Pierceovu chorobu spôsobuje, ani ako sa prenáša.

Dnes už vieme, že jej pôvodcom je baktéria Xylella fastidiosa. O prvom oficiálnom potvrdení X. fastidiosi, ktorá je v Európe zaradená medzi karanténne škodlivé organizmy od roku 1981, informovalo v polovici októbra 2013 Taliansko. Nepotvrdené záznamy X. fastidiosa pochádzajú aj z Kosova (z roku 1998), no jej prítomnosť v Európe bola potvrdená až týmto hlásením z Talianska. Choroba sa dlho vyskytovala iba v Kanade, Mexiku a USA, v Južnej Amerike v Argentíne, Brazílii, Kostarike, Paraguaji, Peru a Venezuele. V roku 1994 bola prvýkrát zistená v Ázii na ázijských hruškách a v roku 2000 aj na viniči. PRÍZNAKY NAPADNUTIA Pre túto chorobu je charakteristické, že sa v rastlinách nachádza výlučne v drevnej časti cievnych zväzkov – v xyléme. Prenáša sa napadnutým rastlinným materiálom a hmyzom (Cercopidae, Cicadellidae), ktoré sa živia cicaním štiav zo xylému. Iné spôsoby šírenia zatiaľ nie sú známe. Podľa dostupných informácií nebezpečný patogén sa do Európy najpravdepodobnejšie dostal dovozom napadnutých rastlín okrasného kávovníka z

Kostariky. Na viniči je najtypickejším príznakom listová spála, čiže náhle uschnutie a zhnednutie okrajovej časti listovej čepele, zatiaľ čo susediace pletivo zožltne alebo sčervenie. Vyschnutie sa rozšíri na celý list, ktorý sa skrúti a opadne, no stopka zostane na výhonku. Tieto príznaky sa spravidla začínajú objavovať v neskoršom letnom období, keď sú rastliny vystavené vodnému stresu v dôsledku horúčav. Letorasty dozrievajú nepravidelne a sú na nich výrazné veľké plochy hnedého a zelenkastého pletiva. V ďalších rokoch po infekcii sa na kroch tvoria zakrpatené chlorotické letorasty. Infikované kry zriedka prežívajú jeden až dva roky od začiatku napadnutia. Príznaky na výhonkoch môžu pripomínať hubové poškodenie. Podľa zverejnených údajov Správy pre ochranu rastlín Srbska a laboratórnych analýz rastlinných materiálov pochádzajúcich z rôznych oblastí, v Srbsku doteraz nebola potvrdená prítomnosť tejto nebezpečnej baktérie na viniči ani na ostatných ekonomicky významných citlivých rastlinných druhoch. No podľa najnovších informácií, ktoré k nám prichádzajú z okolitých krajín, neustále musíme byť na pozore, aby sme mohli včas zasiahnuť. Jedinou praktickou metódou ochrany sú karanténne opatrenia. To znamená najmä identifikovať ohniská výskytu ochorenia a zabrániť jeho šíreniu z týchto ohnísk. ○

Z obsahu Semeno bohaté na olej: Str. 2

Pestovanie uhoriek na sieti: str.3

Škodcovia maku siateho (3): str. 4 a 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTOVANIE OLEJNEJ TEKVICE

Semeno bohaté na olej

Ľubica Sýkorová

Tekvica je spoločný názov pre niekoľko rastlinných druhov, ktoré patria do čeľade Cucurbitaceae. Najdôležitejšie pestované druhy tekvíc patria do rodu Cucurbita. U nás sa často pestuje osobitná forma obyčajnej tekvice Cucurbita pepo, ktorá sa nazýva olejná tekvica a pestuje sa kvôli semenu bohatému na olej.

oznáme dve formy olejnej tekvice: – olejná tekvica, ktorej jadierka sú obalené šupkou, – olejná tekvica s bezšupkovými semenami – holá, ktorej semeno je omotané pevnou blanou. Tento druh je oveľa vhodnejší na získavanie oleja než z tekvice so šupkou. Olejná tekvica nie je náročná na pôdu. Nevyhovujú jej pôdy príliš ľahké alebo pôdy ťažké. Nesmie sa pestovať po rastlinných druhoch z čeľade Solanaceae (paprika, rajčiaky, zemiaky, baklažán, tabak), pretože ich napádajú rovnaké ochorenia. Predplodinou nemôžu byť ani rastliny z čeľade Cucurbitaceae (uhorky, dyne, melóny) a ani lucerka. Najlepšou predplodinou sú obilniny. Po tekvici môžeme úspešne pestovať takmer všetky rastlinné druhy. Čo sa týka hnojenia, tekvica je veľmi „vynaliezavá“ rastlina, ale na dosiahnutie vysokých výnosov je nevyhnutné zabezpečiť jej dostatok živín. Organické hnojenie má významnú úlohu na kyslých a pieskovitých pôdach. Ak sa maštaľný hnoj aplikuje po celej ploche, odporúčaná dávka je 30 – 40 t/ha. Olejná tekvica má vysoké požiadavky na fosfor a draslík. V závislosti od druhu pôdy a obsahu živín odporúčané dávky sú tieto: N od 80 do 120 kg/ha, P2O5 od 90 do 130 kg/ ha a K2O od 120 do 150 kg/ha. Použitím preparátu na báze bόru zlepšujeme oplodnenie tekvíc a znižuje sa podiel prázdnych semien o polovicu. Olejná tekvica je teplomilná rastlina, ktorá sa seje koncom apríla alebo začiatkom mája, keď teplota vrchnej vrstvy pôdy dosiahne minimálne 12 °C. S cieľom dosiahnuť vysoké výnosy semena optimálna hustota porastu je

10 000 – 11 000 rastlín po hektári, čo sa dosiahne výsevkom 13 000 až 14 000 klíčivých zŕn/ha (4,5 – 5 kg semena/ha). Odporúčaná medziriadková vzdialenosť je 140 cm a vzdialenosť medzi rastlinami v rade 70 cm. Na pôdach dobre zásobených živinami sa uprednostňuje medziriadková vzdialenosť 70 cm a taká istá vzdialenosť aj medzi rastlinami. Na ťažších pôdach sa seje na hĺbku 3 až 5 cm a na ľahších,

pieskovitých pôdach na 4 až 6 cm. V zásobníku sejačky veľmi ľahko dochádza k upchaniu otvorov semenom, preto je vhodné zaprášiť ho grafitovým práškom. Počas sejby je nutné stále kontrolovať precíznosť práce sejačky. Olejná tekvica sa pestuje výlučne v čistom poraste, no skoršia prax – jej pestovanie ako medziplodina v kukurici – je tiež vhodná. Ako svojrázny prechod medzi medziplodinami a čistými porastmi, na každých 5 – 6 m pozdĺž celej parcely sa odporúča posiatie 1 – 2 radov kukurice, ktoré zabezpečujú špecifickú mikroklímu pre tekvicu, a zároveň slúži aj ako vetrolam. Olejná tekvica sa pestuje aj z priesad. Pri tomto spôsobe sa v úplnosti môže dodržať

spon, plody skôr dozrievajú a aj výnosy sú väčšie. Samozrejme, aj výdavky sú vyššie. OŠETROVANIE PORASTU V závislosti od zaburinenosti a stavu pôdy po sejbe sa robí medziriadková kultivácia. Vtedy sa zároveň rozbíja aj prísušok. Vo fáze 3 – 4 listov sa robí pri ručnej okopávke korekcia počtu rastlín na konečný spon. Existujú herbicídy, ktoré sa môžu používať na ochranu olejnej tekvice (preemergentne – po sejbe a pred vzchádzaním napr. Dual gold 960 EC v množstve 1,2 až 1,4 l/ha pri použití 200 až 300 l vody /ha), ale chemická ochrana nepatrí do koncepcie p e s t ova n i a bez použitia chemikálií. Vďaka obrovskej listovej hmote olejná tekvica v druhej polovici vegetácie vytlačí väčšinu burín. Olejná tekvica patrí medzi cudzoopelivé rastliny, opeľuje ju hmyz, ktorý priťahuje intenzívne žltá farba a vôňa kvetov. Kvôli prilákaniu insektov na parcelu popri nej sa môžu posiať rastliny, ako napr. facélia, slnečnica či horčica. Značne vyššie výnosy sa môžu dosiahnuť, ak sa počas kvitnutia zabezpečí dostatočne veľká populácia včiel. S tým cieľom je potrebné na 10 ha počítať najmenej s dvoma včelími úľmi (pozor pri eventuálnom používaní pesticídov). OCHRANA PRED CHOROBAMI A ŠKODCAMI V našich podmienkach nemá ekonomicky významné choroby

a ani škodcov. Pri konci vegetačného obdobia v prípade silných dažďov sa môže vyskytnúť hnitie plodov (pôvodca antraknόza Colletrotrichum lagenarium). V tomto prípade je vhodný preventívny postrek prípravkami Cineb a Benlate. Nebezpečné ochorenie olejnej tekvice predstavujú virózy. Chemické ničenie listových vošiek, ktoré virόzy prenášajú, dáva len čiastočné výsledky. Konečným riešením by bolo pestovanie odolných odrôd. V posledných rokoch je na trhu čoraz väčší dopyt po „ekologickom osive“. A olejná tekvica poskytuje práve možnosť ekologickej výroby bez použitia pesticídov. ZBER A POZBEROVÉ DOZRIEVANIE PLODOV Plody a semeno tekvíc dozrievajú 40 až 45 dní od kvitnutia samičieho kvetu, z ktorého sa vyvíjajú. Sušenie listovej hmoty neznamená, že je tekvica zrelá. Semeno a plody dozrievajú aj potom. Vonkajší vzhľad plodu môže poslúžiť ako indikátor fázy zrelosti semena a plodu. Kôra zrelého plodu sa len veľmi ťažko môže prepichnúť nechtom a plodová stopka je úplne suchá. Ak je semeno plné a pevné a ľahko sa oddeľuje od dužiny, môže sa začať so zberom. Pozberové dozrievanie plodov trvá 7 až 10 dní a robí sa len za slnečného, suchého a teplého počasia. Dozrievaním plodov na rastline sa dosahujú lepšie výsledky v porovnaní s dozrievaním pozbieraných plodov. Kvalita semena nie úplne zrelých plodov sa nemôže zlepšiť dozrievaním pozberaných plodov. Na pestovanie olejnej tekvice sa u nás najčastejšie používajú domáce odrody Olinka – bez šupky a Olivia – so šupkou, ktoré sú charakteristické vysokým výnosom čerstvých plodov (40 – 50 t/ha) a suchého semena (400 – 800 kg/ha), ako aj vysokým obsahom oleja v jadierkach (45 – 47 %). 

18 /4853/ 4. 5. 2019

ZELENINÁRSTVO

Pestovanie uhoriek na sieti Ľ. Sýkorová

Uhorky patria medzi obľúbenú a často pestovanú zeleninu. Podľa spôsobu použitia ich delíme na šalátové a nakladačky. Nastieľanie čiernej fólie alebo netkanej textílie zlepšuje ich rast a zvyšuje úrodu najmä v nepriaznivých chladných rokoch. Zakrytá pôda sa rýchlejšie prehrieva, lepšie udržiava teplotu a vlahu. Uhorky nespomaľujú rast, rýchlejšie zakryjú hriadku, skôr rodia, plody sú menej znečistené a tým aj čiastočne chránené pred infekciou.

áto zelenina si vyžaduje svetlé a teplé stanovisko s dostatkom pôdnej vlahy. Neznáša však pôdy s vysokou spodnou vodou a nechránené veterné stanoviská. Uhorkám prospieva kompost pripravený z mačiny, kvalitného hnoja a rašeliny, dobre znášajú tiež hnojenie čistým maštaľným hnojom. Vzhľadom na svoj popínavý vzrast sú ideálnou rastlinou na vertikálne pestovanie. Dokážu využiť akúkoľvek konštrukciu, po ktorej sa môžu ťahať. Najčastejšie ich pestujeme na sieti. Aj keď je tento systém o niečo nákladnejší oproti bežnému pestovaniu, má veľa výhod a náklady sa vrátia

veľmi rýchlo. Najväčšou výhodou je, že na malom priestore môžeme dopestovať viac uhoriek. Okrem toho rastliny majú lepší zdravotný stav, pretože ich listy rýchlo obschnú, ľahšia je aj ich chemická ochrana, plody nie sú znečistené zeminou. Aj zber plodov je jednoduchý a pohodlný, zberové obdobie je dlhšie a tým je aj úroda vyššia. Nosná konštrukcia je jedno-

duchá, zhotovená z drevených hranolov a latiek. Napríklad zvislé hranoly (40 × 40 mm) dlhé 150 cm upevníme do zeme asi do hĺbky 25 cm a na vzdialenosť 200 až 250 cm a navrchu ich spojíme latkou. Na stĺpiky a hornú latku upevníme sieť. Na jej zavesenie a uchytenie použijeme háčiky alebo klinčeky s väčšou hlavičkou. Pri zostrojovaní konštrukcie musíme prihliadať na hmotnosť rastlín, ktorá je veľká najmä pri šalátových uhorkách. Sadíme do radu asi 20 cm od

OCHRANA V MÁJI

Vinič treba pravidelne kontrolovať

Ľ. Sýkorová Peronospóra (Plasmopara viticola, srb. plamenjača) môže v daždivom roku spôsobiť na viniči veľké škody. Nástupy infekcií peronospóry, každoročne sa opakujúce s väčšou či menšou intenzitou, spôsobujú pestovateľom viniča veľké problémy.

bzvlášť nebezpečné sú skoré napadnutia, pri ktorých dochádza k poškodeniu súkvetí a mladých strapcov. V tom období infekcie bezprostredne ohrozujú samotnú úrodu. Nemenej významné je aj silné napadnutie listov, spočiatku identifikovateľné známymi žltozelenými olejovými škvrnami. V jeho dôsledku následne dochádza k redukcii asimilačnej plochy, čo sa prejaví výrazným znížením množstva a kvality zberanej úrody hrozna. Peronospóra viniča je spolu s múčnatkou najvážnejšou hubovou chorobou viniča hroznorodého.

Na rozdiel od múčnatky sa šíri hlavne za daždivého počasia. K prvým infekciám peronospóry môže dôjsť už pred kvitnutím alebo počas kvitnutia viniča, keď celé súkvetia bývajú napadnuté hubou. Súkvetie je najcitlivejšie práve pred kvitnutím, v priebehu kvitnutia, po kvitnutí a v prvej fáze tvorby bobúľ. Bobule strácajú farbu, neskôr hnednú až zoschnú. Rastom bobúľ citlivosť na nákazu klesá. Peronospóra patrí k najčastejším chorobám, preto si vyžaduje každoročne chemickú ochranu. Napáda listy, súkvetia, bobule a letorasty. Na listoch sa objavujú

žltkasté mastné presvitajúce tzv. olejové škvrny, na rube listu biele vločkovité povlaky. Škvrny neskôr usychajú a časť alebo celé listy nekrotizujú. Podmienky pre vznik peronospóry sa môžu vytvoriť pri vhodných meteorologických podmienkach. Predpokladom letnej epidémie peronospóry sú nadpriemerné zrážky v jarnom období. Podmienky na výskyt choroby vznikajú pri opätovných nadpriemerných zrážkach. Náchylnosť viniča na peronospóru silne ovplyvňuje kondícia kríkov, ktorá je podmienená výživou. Napadnutie chorobou podporu-

III

seba. Aby sme uhorky mohli ľahko ošetrovať a aj zberať, rady by od seba mali byť vzdialené 120 až 150 cm. Rastlinám vyštipujeme všetky vedľajšie výhonky do výšky 50 cm nad zemou. Úponky uhoriek sa na sieť prichytávajú slabo, preto ich musíme do očiek siete umiestňovať, až kým nedosiahnu vrchol konštrukcie. Potom ich cez vodorovnú latku prehodíme na druhú stranu a necháme tak. Starostlivosť spočíva predovšetkým v dostatočnej zálievke (rastlinu nikdy nenechajte zvädnúť) a odburinení okolia, prípadne v prihnojení. Uhorky potrebujú veľa vody. Najvhodnejšie zalievanie je podmokom, pri ktorom sa nezamokria listy, čím je menšia pravdepodobnosť vzniku hubových chorôb. Po oboch stranách radu uhoriek vykopeme jarčeky a napĺňame ich vodou. Po sezóne sieť očistíme od rastlín a odložíme. Konštrukciu rozoberieme a sieť obkrútime okolo jedného stĺpika a odložíme. Môžeme ju používať veľa rokov.  je nadbytok dusíka, nedostatok vápnika a iný nepomer vo výžive. Veľmi dôležité je vedieť, kedy a čím postrekovať. Termín postreku riadime podľa počasia. Preventívny postrek treba urobiť pred dažďom. Keď je zrážkové, tzv. vlhké obdobie, postreky robíme už pred kvitnutím, potom tesne po odkvitnutí a ďalšie postreky podľa charakteru počasia. Princípom je preventívna ochrana zelených častí. Podmienky na prvotnú nákazu sa vytvoria vtedy, keď za 24 hodín napadá viac ako 10 mm zrážok, minimálna teplota neklesne pod 10 °C alebo priemerná denná teplota pod 13 °C. Podmienkou druhotnej nákazy je 2 – 5 mm zrážok a trvanie navlhčenia listov pri teplote nad 10 °C aspoň 3 – 5 hodín. Preventívny postrek robíme tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a o 10 až 14 dní po odkvitnutí. Ďalšie ošetrenia sú potrebné len za daždivého počasia alebo po výdatných búrkových zrážkach. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia maku siateho (3) Ing. Ján Tancik, PhD.

úrodu o 50 – 70 %. Priame škody spôsobené krytonosom ČERVIVOSŤ MAKOVÍC sa zvyšujú ďalšími škodlivými Červivosť makovíc spôsobujú činiteľmi. larvy malého chrobáka – nosáPoškodenia na makoviciach nika, menom krytonos mako- umožňujú samičkám byľomora vicový (srb. siva makova pipa) makového nakladať vajíčka – Neoglocianus maculaalba, ale a tiež napadnutie infekciou aj larvy malého komára – by- hubami (Helminthosporium ľomora makového (srb. muva papaveris). Larvy byľomora mamakove čaure) – Dasineura kového sa vyvíjajú v makovici papaveris. a vyciciavajú šťavy z vnútorných Larvy krytonosa makovicové- stien makovíc. Napadnuté maho vyžierajú semená a vnútorné kovice sú zakrpatené, dávajú priehradky v makoviciach, čo menej hodnotné semená. Pri výrazne vplýva na zníženie silnejšom napadnutí, keď je v makovici niekoľko desiatok lariev, celá makovica býva zničená. Po rozrezaní makovíc sa medzi semenami môže nachádzať od 10 – 70 lariev. Sú oranžovej farby, dlhé 1,5 – 3 mm, beznohé a bez zreteľne diferencovaZ poškodených pletív nezrelých makovíc vyte- nej hlavy, čo je kajú rastlinné šťavy, ktoré na vzduchu tuhnú rozdiel v porova menia farbu z bielej na čiernu naní s larvami krytonosa makvality a kvantity úrody. V na- kovicového. Škodí tiež nepriapadnutých makoviciach sú žlté mo, zvyšuje možnosť šírenia larvy, dlhé 3 mm s diferencova- a intenzitu napadnutia makovíc nou hlavou. V jednej makovici hubami. môže byť 20 a niekedy aj viac KRYTONOS MAKOVICOVÝ lariev. V rokoch so silným naTelo imága krytonosa makovipadnutím škody môžu znížiť cového bez nosca je dlhé 3 – 4

mm, čiernej farby, obrastené vyžierajú vnútorné prepážky bledosivými šupinkami, ktoré a nezrelé semená v makovimenia sfarbenie na hornej ciach. V jednej makovici sa strane na bledosivú a dolnej nachádza viac lariev, niekedy na žltkastú. Na štíaj 10 – 20 kusov. Vývoj te má tri bledšie lariev trvá približne čiarky a na krov30 dní. Vyvinuté larvy kách za štítkom opúšťajú makovice je výrazná biela cez otvory, ktoré vyškvrna. Vajíčko je hryzú a zaliezajú do oválne, dlhé 0,7 pôdy, kde sa v hĺbke mm, bledožlté. 15 – 17 cm zakuklia. Vyliahnutá larva Prvé imága sa liahnu je dlhá 1 mm, žltá začiatkom septemlesklá. Dorastená bra, ale z pôdy vylielarva je dlhá 6 – 7 zajú až na jar. Škodca mm, belavej farby, Krytonos makovicový má jednu generáciu s červenohnedou za rok. hlavou. Telo je výrazne článPrezimujúce imága vyžierajú kované. ryhy do stoniek a mladých Prezimuje imágo v hlinenom makovíc. Ak požerky nie sú lôžku v pôde na poliach, kde príliš hlboké, poškodenia nie sa pestoval mak, alebo v prí- sú významné. Larvy sú oveľa rodných biotopoch s výskytom škodlivejšie. Larvy vyžierajú divých druhov maku. Na jar sa semená a vnútorné priehradimága objavujú začiatkom mája ky v makoviciach, čo výrazna divých druhoch maku. Ne- ne vplýva na zníženie kvality skôr, v čase kvitnutia, migrujú a kvantity úrody. Poškodené na mak siaty, na ktorom sa zrná menia farbu z bielej na živia vyhrýzaním dierok, jamiek žltkastú, neskoršie uschnú. Naalebo pozdĺžnych rýh do pukov, padnuté makovice sú deformomladých makovíc a stoniek. vané a väčšina z nich uschne. Z poškodených pletív nezrelých Mnohé z nich sú sekundárne makovíc vytekajú rastlinné napadnuté hubami. V rokoch šťavy, ktoré na vzduchu tuhnú so silným napadnutím škody a menia farbu z bielej na čiernu. môžu znížiť úrodu až o 50 – 70 Po oplodnení samičky kladú %. Priame škody spôsobené vajíčka do mladých makovíc tým krytonosom sa zvyšujú ďalšími spôsobom, že najprv vyhryzú škodlivými činiteľmi. Poškodedierku noscom do nej, a potom nia na makoviciach umožňujú do každej dierky nakladú len samičkám byľomora makového jedno vajíčko. Vyliahnuté larvy klásť vajíčka a tiež sú vstupnou

18 /4853/ 4. 5. 2019 cestou pre infekcie hubami škodlivosti nie je známy a ošet(Helminthosporium papaveris). renie insekticídmi treba vykoBYĽOMOR MAKOVÝ nať v uvedenej fáze v prípade Imágo byľomora makového výskytu imága, kým samičky je malý komár, telo má dlhé 1,5 nenakladú vajíčka do makovíc. – 1,8 mm, hnedočiernej farby. V praxi sa obyčajne postrek Horná časť hrude je čierna, vykonáva na samom začiatku bruško žlto-červené, nohy má kvitnutia, keď sa v poraste vybiele. Larvy sú oranžovej farby, dlhé 1,5 – 3 mm, beznohé a bez zreteľne diferencovanej hlavy. Prezimuje kukla v makoviciach. Na jar po aktivácii samičky kladú vajíčka do makovíc. Väčšina autorov uvádza, že škodca nemôže naklásť vajíčka do makovíc, ktoré nie sú poškodené krytonosom makovicovým. Niektorí byľomora zaraďujú k primárnym škodcom, lebo jeho larvy sa vyskytujú aj v makoviciach, ktoré neboli Škody na makovici spôsobené krynapadnuté iným fytofágnym tonosom makovicovým hmyzom. Vyliahnuté larvy sa živia cicaním na vnútorných skytnú prvé rozkvitnuté rastliny. stenách makovíc a zapríčiňujú Ochrana proti škodcom maku sa vytváranie hubovitého pletiva stala bežnou praxou v krajinách na týchto miestach. Dorastené strednej Európy. Tu sa proti larvy sa kuklia v makoviciach. krytonosovi makovicovému Škodca má jednu generáciu využívajú tieto prípravky: Nurell počas roka. D, Mospilan 20 SP, Cyperkill 25 Na napadnutých makovi- EC, Rapid a Proteus. ciach sú viditeľné symptómy Signalizácia ošetrení maku už po odkvitnutí. Makovice sú proti byľomorovi makovému deformované a zakrpatené. tiež nie je spracovaná a ochrana Keď rozrežeme napadnutú sa robí v rovnakom termíne ako makovicu, často môžeme spo- aj proti krytonosovi makovizorovať dva druhy lariev – už covému. Bolo dokázané, že ak spomínané larvy krytonosa sa robí správna ochrana proti makovicového, ktoré sú väčšie, krytonosovi makovicovému, beznohé, ale s dobre vyvinutou významne to redukuje aj nahlavou, a larvy byľomora, ktoré padnutie byľomorom makovým. sú menšie. MENEJ ZNÁMI ŠKODCOVIA Vzhľadom na to, že byľomor MAKU sa vyvíja aj na maku vlčom a poMak siaty napáda aj niekoľmerne slabo lieta, jeho výskyt je ko menej známych škodcov. silnejší na malých parcelách. Na Niektorí z nich v minulosti veľkých parcelách pri správnom sporadicky zapríčiňovali veľké striedaní plodín je jeho výskyt škody na maku, no v súčasnej obyčajne nižší. Na Slovensku a dobe sa ich škodlivosť prejav Českej republike napadnutie vuje len v malej miere. Medzi makovíc byľomorom bolo vždy týchto škodcov môžeme zaradiť výrazne nižšie ako krytonosom dva druhy hrčiarok: hrčiarku makovicovým. makovicovú – Aylax papaveris, hrčiarku makovú – Aylax minor OCHRANA Signalizácia ošetrenia proti (Cynipidae, Hymenoptera). krytonosovi makovicovému HRČIARKA MAKOVICOVÁ nie je rozpracovaná, a preto Telo má dlhé 2 – 2,5 mm, čierje potrebné pri hodnotení nej farby. Nohy žltočervené, tyjeho výskytu sledovať imága kadlá sú čiernohnedé. Dospelá pri žere na stonkách maku vo larva má valcovité telo, belavej fáze háčkovania až do výskytu farby, dlhé 2,5 mm. Larva je prvých mladých makovíc. Prah beznohá, s dobre vyvinutou

guľatou hlavou žltej farby a s tmavohnedými sklerotizovanými hryzadlami. Kukla je dlhá 2,3 mm, najprv je biela, neskôr tmavne. Kokón je svetlohnedý. Z prezimujúcich kukiel sa na jar liahnu dospelí jedinci. Samičky od apríla do júna kladú vajíčka do makovíc predovšetkým do divo rastúcich druhov maku. ŠKODLIVOSŤ Škodlivým štádiom sú larvy, ktoré premieňajú vnútro makovice na jednu veľkú hubovitú hálku s komôrkami lariev veľkosti 2 mm, ktoré vznikajú zo základu semena. Makovice sú zdeformované a napuchnuté. Hospodársky význam hrčiarky makovicovej pri silnom výskyte môže byť značný. Občas sa vyskytnú vo väčšom množstve a môžu zničiť celú úrodu. V literatúre sa uvádzajú významné škody na maku spôsobené týmto škodcom v 40. rokoch na Morave, keď zaznamenali tridsať percentnú stratu na úrode. Uvádza sa tiež, že hrčiarka makovicová môže spôsobiť vážne škody na porastoch maku v teplejších oblastiach. Výskyt tohto škodcu na maku

Dospelé larvy majú telo dlhé 1,5 – 2 mm, tvar a sfarbenie sú podobné predchádzajúcemu druhu. Prezimuje v štádiu kukly v hálkach v makoviciach a na jar v období kvitnutia maku sa liahnu dospelé jedince. Samičky kladú vajíčka do mladých makovíc divo rastúcich i kultúrnych odrôd maku. Vyliahnuté larvy napádajú semená v makoviciach a zapríčiňujú, že sú bázy semien premenené v čiaškovité hálky. Dorastená larva sa kuklí v hálke. Do roka má jednu generáciu. ŠKODLIVOSŤ Škodlivým štádiom je tiež larva. Na rozdiel od lariev hrčiarky makovicovej larvy hrnčiarky makovej vytvárajú hálky z jednotlivých semien. Napadnuté semená sa premieňajú v korálkovité (čiaškovité) hálky. Makovice napadnuté hrnčiarkou makovou nie sú zdeformované ani napuchnuté, priehradky vo vnútri sú zachované. Škodlivosť môže byť podobná ako pri predchádzajúcom druhu, až 30 % poškodených makovíc maku siateho. Viac napáda burinaté druhy maku. Škodlivosť je vyššia na pozemkoch zaburinených, zvlášť v rokoch, keď sa oneskorí tvorba makovíc na burinových druhoch maku. Výskyt tohto škodcu maku v posledných rokoch nebol zaznamenaný ani v Českej republike a ani na Slovensku. OCHRANNÉ OPATRENIA Ochranné opatrenia Hrčiarka makovicová spôsobuje deproti hrčiarkam nie sú formáciu makovicesom makovicovým rozrobené. Z agrotechnických opatrení silný v posledných rokoch nebol výskyt týchto škodcov môže obzaznamenaný. Vyskytuje sa medziť dodržiavanie osevného hlavne na burinových druhoch postupu a likvidácia burinových maku, takže je skôr užitočný makov. Chemická ochrana nie je spracovaná a žiadne chemické než škodlivý. prípravky nie sú registrované HRČIARKA MAKOVÁ Škodca je podobný predchá- v krajinách strednej Európy. dzajúcemu druhu. Telo hrčiarky Predpokladá sa, že v porastoch, makovej je 1,5 – 2 mm dlhé, kde sa riadne robí aplikácia zadoček žltočervený až gašta- insekticídov proti krytonosovi novo hnedý, hladký. Stredohruď makovicovému, bude iste silne je husto pokrytá chĺpkami. obmedzený aj výskyt týchto Tykadlá má hnedé, s tým, že škodcov.  samičky majú prvý niekedy (Koniec) aj druhý článok žltočervený.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Pestovanie levandule (1) Ing. Štefan Tóth, PhD.

K osobitým a obdivuhodným starým kultúrnym plodinám, ktoré dokážu výnimočne nadchnúť a navodiť veľmi srdečný vzťah tak u pestovateľov, ako aj u užívateľov, patrí levanduľa. Pestovanie levandule na rôzne účely v okrasných záhradkách má síce určitú tradíciu aj u nás, no jej skutočný potenciál sa stále zdá byť skôr nedoceneným a nevyužitým. Levanduľa je využiteľná na rôzne účely a prakticky na každý takýto účel sa pestuje odroda k danému účelu čo najvhodnejšia. Celosvetový počet vyšľachtených odrôd sa v súčasnosti ráta na stovky. Vážnejší záujem venovať sa tejto plodine si vyžaduje po prvotnom nadchnutí už dostatok odborných poznatkov, ktorých dôkladné zváženie môže prispieť k zodpovednému rozhodnutiu o pestovaní.

pomedzi niekoľko desiatok druhov levandule (lat. lavare znamená umývať, prípadne lat. livere znamená modrastý) je najviac pestovaným druhom levanduľa úzkolistá Lavandula angustifolia Mill. (syn. levanduľa anglická a levanduľa pravá), suchovzdorný hluchavkovitý poloker stredozemského pôvodu. Od 18. storočia bola levanduľa pravá šľachtená pre kozmetický priemysel prvotne najmä v Anglicku. Od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia je čoraz častejšie pestovaný aj medzidruhový hybrid levandule úzkolistej a levandule širokolistej (Lavandula angustifolia Mill. × Lavandula latifolia Medik.) označovaný ako Lavandula x intermedia a nazývaný tiež ako levandin (syn. levanduľa holandská a levanduľa francúzska). Aj v Provensálsku na juhovýchode Francúzka sa pestuje levanduľa anglická (pravá), resp. pre vyššiu rezistenciu proti chorobám sa pestuje aj levanduľa holandská (francúzska), a podobne je tomu tak aj v ďalších krajinách s rozvinutým pestovaním levandule. Hlavným účelom pestovania levandule (teda liekopisnou surovinou) sú buď vysušené kvety levandulae flos, alebo je to prírodný éterický či esenciálny olej aetheroleum levandulae, získavaný zo silice čerstvých kvetov (na rozdiel od vonných olejov syntetického pôvodu). Silica levandule sa ukladá v žľaznatých chlpoch kvetov, tradičná medicína používa tiež vňať.

Levanduľa hlávkovitá Lavandula stoechas L. (syn. levanduľa španielska a v názvosloví niektorých krajín znova levanduľa francúzska) sa vyznačuje menšími kvetmi a nižšou výťažnosťou esenciálneho oleja, preto nie je pestovaná na priemyselné účely ani vo Francúzsku, ani v Španielsku. Ide o jednu z trojice v staroveku najznámejších druhov (dvoma ďalšími boli levanduľa stopkatá a levanduľa zúbkatá, L. pedunculata (Mill.) Cav. a L. dentata L.), dnes je to skôr burina s hojnejším využitím v minulosti. Sú to dekoratívne rastliny rozšírené po celom svete, na rôznych miestach potom splanievajú. MNOHORAKÉ VYUŽITIE Účinnými zložkami levandule sú limonen, linalilacetát, linalool, gáfor, borneol, cineol, citronellol, geraniol, nerol, p-mentha-1,4(8)-dien, karyofén, herniarín, cedrén, kyselina rozmarínová, triesloviny, kumaríny, flavonoidy, steroly atď. Silica, resp. následne éterický olej levandule je na spektrum obsahových látok bohatší ako je to pri levandine, má plnšiu a sladšiu vôňu. Silica levandinu má vyšší obsah terpénov, obzvlášť gáforu. K farmakologickým účinkom éterického oleja levandule patrí uvoľňovanie kŕčov hladkého svalstva, podpora peristaltiky čriev a úprava trávenia, upokojujúci účinok a mnoho ďalšieho. Zvonku sa pre protizápalový, antimikrobiálny a bakteriostatický účinok používa ako antiseptikum, na dezinfekciu, zmierňuje kožné ochorenia, účinkuje proti

reume a rôznym bolestiam nervového pôvodu, psychickej prepracovanosti. Pridáva sa do kúpeľov, tiež vo forme obkladov, zábalov či vtiera sa skrz pokožku. Ako čaj z kvetov je silica rozšírená pre sedatívny

účinok, proti migréne, tiež na podporu činnosti žlčníka atď. Vysušené kvety sú známe aj ako odpudzovač molí a pre kulinárov sú známe tiež ako korenie. A, samozrejme, éterické oleje levandule patria k najcennejším zložkám rôznych parfumov, pokiaľ nie sú znehodnotené, a dosahujú tie najlepšie kvalitatívne ukazovatele. PESTOVANIE Levanduľa úzkolistá je trváci poloker dorastajúci do výšky 0,4 – 0,7 m s voľným výskytom v krajinách južnej Európy, v

krovitých stanovištiach v oblastiach v blízkosti Stredozemného mora. Tomu zodpovedajú aj nároky levandule na pestovateľské prostredie, ide o typickú suchomilnú rastlinu, xerofil. Za miesta pôvodného výskytu sú považované suché nezalesnené kamenisté úbočia. Tieto stanovištia pri pestovaní zodpovedajú teplým, výslnným polohám so stredne ťažkou pôdou a bohatou zásobou vápnika. Čím výslnnejšia poloha, tým vyššia kvalita silice levandule. Zatienené ani zamokrené parcely nie sú vhodné, inak na pôdne podmienky nie je levanduľa náročná. Kamenisté pôdy vyhovujú, no príliš ťažké a naopak ani príliš ľahké pôdy neobľubuje. Pestovaniu na zamokrených parcelách sa treba vyhnúť, prípadne takéto parcely je potrebné pred založením plantáže odvodniť. Hlboký kolovitý koreň levandule na zamokrených pôdach vyhníva. Korene levandule vyhnívajú aj na stanovištiach, kde v dôsledku vyššej vlhkosti vzduchu dochádza k rozvoju ochorení hubového pôvodu. Z hľadiska pôdnej reakcie sú vhodné pôdy s pH 6,5 – 7,5. Zimné mrazy levanduli škodia, no skôr iba výnimočne. Krátkodobo znesie aj tuhšie zimné mrazy, no dlhodobá tuhá zima bez snehovej pokrývky porast poškodzuje. Porast sa pred zimou môže chrániť prikrývaním. A podobne už vegetujúci porast dokážu tiež značne poškodiť aj neskoré jarné mrazíky. Pri zakladaní porastu levandule je potrebné brať do úvahy, že výsadba bude na danom mieste vegetovať po obdobie 15 – 20 rokov. Pred výsadbou je vhodné jesennou orbou zapraviť 30 – 50 t/ha maštaľného hnoja, z priemyselných hnojív 70 – 80 kg/ha P, 100 – 120 kg/ha K a 30 – 40 kg/ha N. Podobné dávky živín sa zapravia v medziriadkoch do pôdy aj na jeseň po zbere, prípadne 40 – 70 kg/ha N sa aplikuje na porast počas nástupu jari. V rokoch plnej rodivosti porastu, keď je spotreba živín vyššia, sa uvedené dávky živín zvyšujú.  Foto: Ľ. S. (Pokračovanie nabudúce)

18 /4853/ 4. 5. 2019

TIPY DO DOMÁCNOSTI

Nevábna vôňa z práčky?

k práčka nepríjemne páchne. Najčastejšie zápach spôsobujú nečistoty zachytené v práčke. Dnes sa totiž už často perie len pri nízkych teplotách. Preto prístroj tak raz za tri mesiace dajte prať naprázdno bez bielizne pri 95 stupňoch a do stredného priečinka na prášok pridajte pol litra jablčného octu a nepríjemného pachu sa zbavíte. Dvierka a nádobku na prášok nechávajte vždy otvorené. Ak práčka neodčerpáva vodu. Mnohokrát býva tento problém zapríčinený upchaním uzáveru, hadice (môže byť niekde pricviknutá alebo ohnutá), prípadne je upchané odtokové sitko. Na jeho prečistenie v prvom rade odpojte práčku z elektriny, pripravte si lavór na zachytenie vody a otvorte dvierka uzáveru, kade vedie hadica. Nechajte odtiecť zachytenú vodu, odstráňte sitko a očistite ho kefkou pod tečúcou vodou. Ak z práčky vyteká voda. Ak z práčky vyteká mydlová voda, dôvodom môžu

byť uvoľnené prípojky. Nachádzajú sa na zadnej stene práčky. Často stačí hadicu poriadne upevniť alebo dotiahnuť skrutky prítokovej hadice. Ak netesní nádobka na prášok, na vine sú hrudky z prášku – odstráňte ich rukou a potom nádobku vypláchnite vriacou vodou. Ak práčka vydáva divné zvuky. Ak neobvyklé hlasné zvuky pri praní nezapríčiňujú gombíky alebo zipsy na

oblečení, ktoré sa práve perie, je práčka pravdepodobne preplnená, čiže bubon v práčke nie je v rovnováhe. Železným pravidlom je: práčku napĺňajte iba potiaľ, aby sa tam vždy ešte zmestila vystretá dlaň. 

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Chcete byť šťastnejšia?

iektoré ženy kráčajú životom ľahko, akoby im osud nestaval do cesty žiadne prekážky, ale iba príjemné veci. Ako byť šťastnejší? Každý deň si opakujte tieto 3 vety: Som dosť silná na to, aby som to zvládla. Bol to síce zásah, ale ja mám v mojom živote tak veľa toho, čo funguje absolútne nádherne a za čo som vďačná. Je jedno, aké problémy ma ešte stretnú, nájdem riešenie. 7 trikov, ako byť šťastná vo všedný deň 1. Vytvorte si rituál na dobré ráno. Ihneď po tom, ako vstanete, pozdravte svoj obraz v zrkadle bodrým: „Ahoj, krásna pani!“ 2. Vytýčte si realistické ciele a na-

píšte si ich zoznam. Odfajkujte jeden za druhým a tešte sa, čo všetko počas dňa spravíte. 3. Je pre vás ťažké rozosmiať samu seba? Potom to skúste u iných – a nechajte sa tak strhnúť. 4. Uložte si pekné a veselé momenty do imaginárnej krabičky. Vyberte si ich vždy, keď vám je za nimi smutno. 5. Otvorte vaše srdce. Použite ho na to, aby ste odteraz ľúbili ešte viac: svoju rodinu, partnera, priateľov... a predovšetkým samu seba. 6. Plňte si sny! Nečakajte, že to urobí niekto za vás. Na čo máte chuť práve teraz? Tak si to doprajte. 7. Vedome si užívajte: doprajte si dobré jedlo, pohyb v prírode, tichú upokojujúcu hudbu na zaspávanie. 

ZDRAVIE A MY

Budete mať energie na rozdávanie

te unavené z toho, že ste stále unavené? Už vás nebaví riešiť, že nič nevládzete, a keď vyjdete na prvé poschodie, dychčíte ako lokomotíva? Jedálny lístok, ktorý vás naštartuje. Po období zimy, keď jedávame ťažšie jedlá a menej sa hýbeme, je potrebné telo vyčistiť. Je to možné predovšetkým zmenou stravovania. Do jedálneho lístka zaraďte viac zeleniny, uberte z mäsa a mliečnych výrobkov a nezabudnite zaradiť aj bylinky, ktoré môžu výrazne podporiť naštartovanie metabolizmu a zároveň doplniť telu všetky potrebné vitamíny a minerály. K najvhodnejším potravinám na prečistenie patria hlúbová, koreňová a listová zelenina, ako i strukoviny. Noste veci v rukách. To, koľko máme svalov, výrazne ovplyvňuje, koľko máme energie. Čím viac svalov, tým lepšie funguje náš metabolizmus a tým viac máme energie. Veci, ktoré zvládnete odniesť, odneste. Svaly posilňujú aj jogové a pilatesové cvičenia a výborná je aj práca v záhrade a chôdza. Naučte sa zhlboka dýchať. Spôsob, akým dýchame, má obrovský vplyv na našu biochémiu, obzvlášť na to, ako telo dokáže využiť tuky na spaľovanie. Základ tejto energie je fakt, že oveľa viac času trávime v „boji“ či aktivite ako predtým. Nie tak dávno sme ešte prebúdzali adrenalín (jeden z naj hormónov stresu) len vtedy, keď sme boli v ohrození života. No dnes ho vyvolávame neustále: pijeme kávu, žijeme pod tlakom, v strese. No telo nedokáže rozoznať adrenalín ako hrozbu od adrenalínu z 3 šálok kávy. Keď ste v „bojovom naladení“, telo sa obracia na najrýchlejší zdroj paliva a tým je glukóza. Cyklus potom vyzerá takto: zobudíte sa unavené, dáte si kávu, poobede ste nanič, siahnete po sladkom, vypijete štamperlík na uvoľnenie, potom nemôžete zaspať a zobudíte sa unavené. Potrebujete prepnúť metabolizmus na pomalšie, no výkonnejšie palivo a tým je tuk. Zlepšite si kvalitu spánku. Aj malá zmena dokáže veľké veci. Ak chcete upraviť metabolizmus, musíte sa dobre vyspať. Podľa anglických vedcov sú ženy, ktoré dostatočne dlho a kvalitne spia, štíhlejšie, vyrovnanejšie a majú viac energie ako tie, ktorým kvalitný spánok chýba. Osem hodín je základ. Vytvorte si rytmus zaspávania a ten dodržiavajte. Dajte si masáž. Únava môže vyplynúť aj z toho, že máte v tele zablokovaný prúd energie. Riešenie je príjemné – vyskúšajte niektorý z množstva druhov masáží: thajskú, ajurvédsku, klasickú. Výborné je aj akupresúrne uvoľnenie stuhnutých svalov v oblasti šije, ramien a krčnej chrbtice. Tieto časti trpia najmä pri sedavom zamestnaní a sem sa usádza únava, stres a prepracovanosť. Uvoľnia vás aj rôzne olejové terapie či masáž hlavy. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Mozzarellové guľôčky so slaninou Suroviny: 40 plátkov slaniny pancetty, 150 g mozzarelly, 250 g rukoly, balzamikový ocot, olivový olej, soľ, čierne mleté korenie Takto sa to podarí: Vezmeme dva plátky slaniny a položíme ich cez seba tak, aby tvorili kríž. Do jeho stredu umiestnime guľôčku mini mozzarelly. Slaninu pevne zatočíme okolo guľôčky a upevníme špáradlami. Na panvici ľahko potretej olejom osmažíme slaninu zo všetkých strán dochrumkava. Dôkladne umyjeme rukolu a

z jej listov na tanieri vytvoríme lôžko. Ešte teplé guľôčky položíme na lôžko z rukoly,

ochutíme olivovým olejom, balzamikovým octom, soľou a  čiernym korením.

Hnedé rezy s piškótami Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 10 kopcovitých lyžíc práškového cukru, 4 čokoládové pudingy, kypriaci prášok; Na plnku: ½ l mlieka, 2 vanilínové pudingy, vanilínový cukor, 250 g masla, 200 g práškového cukru, 1,5 dl instantnej kávy, rumu podľa chuti; Na polevu: 200 g bielej čokolády, 100 ml smotany na šľahanie; Na ozdobu: čokoládová poleva; Okrem toho: 2 balenia piškót Takto sa to podarí: Cesto: Upečieme 2 pláty, každý zo 4 vajec. Vyšľaháme bielky, pridáme cukor a vyšľaháme dotuha. Keď je sneh dobre vyšľahaný, pridáme žĺtky a zašľaháme. Pridáme puding s kypriacim práškom a zľahka premiešame. Vylejeme na plech vyložený papierom na pečenie a upečieme. Plnka: Z mlieka, pudingového prášku a vanilínového cukru uvaríme puding. Za občasného miešania necháme puding vychladiť.

Maslo vyšľaháme s cukrom do peny, po častiach pridáme vychladnutý puding a vyšľaháme. Pripravíme kávu, pridáme rum a v nej jemne máčame piškóty.

Na jedno cesto rozotrieme polovicu plnky, na plnku ukladáme máčané piškóty a na piškóty rozotrieme druhú polovicu plnky. Zakryjeme druhým plátom, vrch polejeme bielou čokoládovou polevou a ešte ozdobíme tmavou cik-cak. Necháme v chlade stuhnúť a pokrájame na rezy. Biela čokoládová poleva: Necháme zovrieť smotanu, stiahneme z plameňa a pridáme nalámanú bielu čokoládu. Miešame, kým  sa neroztopí. Zdroj: varecha.pravda.sk

Jahodové rezy Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 250 g polohrubej múky, 250 g práškového cukru, ½ balenia kypriaceho prášku; Na plnku: 2,5 dl mlieka, vanilínový puding, vanilínový cukor, 250 g masla, 250 g práškového cukru; Okrem toho: ½ kg jahôd, želatína Takto sa to podarí: Cesto: Bielky oddelíme od žĺtkov. Bielky vyšľaháme dotuha, po častiach pridávame cukor a šľaháme ešte aspoň 3 – 4 minútky, aby sneh bol tuhý. Potom na šľahači stiahneme stupeň rýchlosti na najnižší a zašľaháme žĺtky. Do múky zamiešame kypriaci prášok. Keď sú žĺtky dobre zašľahané, preosejeme múku s kypriacim práškom a metličkou ju zľahka zamiešame. Cesto vylejeme na 2 plytké plechy vystlané papierom na pečenie. Rozotrieme rovnomerne na celý plech a dáme upiecť. Rúru vyhrejeme na 200 °C a pri tejto teplote pečieme

10 – 12 min. Po upečení necháme pláty vychladnúť. Plnka: Z pudingového prášku a mlieka

uvaríme puding a za občasného miešania ho necháme vychladnúť. Medzitým vyšľaháme maslo s vanilínovým a práškovým cukrom. Vychladený puding spojíme s maslom a vyšľaháme. Väčšiu polovicu plnky natrieme na jeden plát, na plnku nakrájame kúsky jahôd, zakryjeme druhým plátom a natrieme zvyšok plnky. Na plnku nakrájame na plátky jahody. Podľa návodu pripravíme želatínu a zalejeme jahody. Zákusok necháme v chlade stuhnúť a pokrájame na rezy.

Kalimero zákusok Suroviny: Na cesto: 4 lyžice kryštálového cukru, 4 vajcia, 4 lyžice polohrubej múky, kypriaci prášok; Poleva 1: 200 ml vody, 100 g kryštálového cukru, 2 lyžice kakaa; Do plnky z odrezkov: 100 ml vaječného likéru, 500 ml smotany na šľahanie; Navrch: poleva alebo puding Takto sa to podarí: Cesto: Bielky a cukor vyšľaháme dotuha, pridáme postupne žĺtk y, polohrubú múku a kypriaci prášok. Cesto dáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Rúru vyhrejeme na 180 °C a pečieme 15 minút. Po vychladnutí z plátu povykrajujeme štvorce veľkosti asi 7 x 7 cm. Poleva 1: Vodu s cukrom rozvaríme a pridáme kakao.

Necháme vychladnúť. Plnka z odrezkov: Zvyšné odrezky cesta z vykrajovania rozmrvíme, pridáme polevu 1, vaječný likér, vyšľahanú šľahačku a zamiešame. Na dno každej formičky na dezerty dáme štvorec cesta a naplníme plnkou z odrezkov. Po

zatuhnutí v mrazničke (aspoň hodinu) vyberieme zákusky z formičiek a vrch polejeme ľubovoľnou polevou alebo pudingom pripraveným za studena. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 484| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

K ŽIVOTNÉMU JUBILEU NAŠEJ SPISOVATEĽKY

Viera Benková nesie na pleciach osem krížikov Jaroslav Čiep

OMS Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v stredu 17. apríla v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

riaditeľka gymnázia Anna Medveďová a po nej v mene organizátorov predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová a riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovcová. Potom sa už roztočil prichysta-

Viera Benková s dcérami Alexandrou a Alenou a zaťom Keesom

usporiadali večierok na počesť 80. narodenín významnej spisovateľky a ako to kritici už dlhší čas prízvukujú – prvej dámy našej poézie – ale aj prekladateľky, publicistky, kultúrnej pracovníčky a matičiarky Viery Benkovej. Program večierka, pod scenár ktorého sa podpísala Katarína Melegová-Melichová, začal príhovormi. Najprv sa na domácej pôde oslávenkyni a obecenstvu z početných vojvodinských prostredí a zo zahraničia prihovorila

ný bohatý a rozmanitý kultúrny program. Pri ňom nechýbali hudobné body a ukážky z bohatého diela našej spisovateľky. Odzneli aj slová kritikov, hodnotenia Benkovej publikovaných kníh poézie, prózy, detskej literatúry, beletrizovaných publicistických prác z dejín, ako aj bohatej zostavovateľskej práce viacerých antológií. Skúsená a ostrieľaná moderátorská trojica Miroslav Babiak, Miluška Anušiaková-Majerová a

Gymnaziálna Slávnostná sieň pred začiatkom večierka • KULTÚRA •

Viera Dorčová-Babiaková sa striedali pri prednese Benkovej veršov, úryvkov z prózy a publicistiky. V ich skvelom podaní si prítomní vypočuli úryvky aj z kritického postrehu Dr. Etely Farkašovej. Neskoršie aj úryvok V družnom rozhovore s redaktorom Hlasu z hodnotenia Dr. ľudu (foto: A. Jelenkovićová) Jarmily Hodoličojuhoslovanskými spisovateľmi vej Benkovej prózy pre deti. Na a predovšetkým spisovateľkatomto slávnostnom večierku si mi. Ozrejmila pritom i vlastné na Benkovej dielo posvietila aj kritické náhľady na náš literárny profesorka Annamária Boldocká- a spoločenský život a nevyne-Grbićová. Presne tak ako to vie ro- chala ani svoje bohaté životné biť: svojím vycibreným slovníkom skúsenosti. v poeticky ladenom príspevku. Okrem krásneho slova Vieru Katarína Melegová-Melichová sa Benkovú nadchýna aj hudba. Prepokúsila zohľadniť život a dielo, ale aj spoločenské a kultúrne snahy V. Benkovej a jej doteraz nepovšimnuté aspekty činnosti, iniciatívy a postrehy o národnom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine a v Srbsku. Na záver ve- Z úvodných príhovorov na slávnostnom čierka sa k slovu večierku dostala aj samotná oslávenkyňa. to organizátori na jej večierku Svojimi otázkami, aby čosi viac ponúkli verejnosti za priehrštie hovorila o sebe, ju na- hudobných skladieb. O ne sa povádzal redaktor Jaro- starali terajší gymnazisti. Na úvod slav Čiep. V. Benková si zaspievalo gymnaziálne spevácke v družnom rozhovore kvinteto. Potom sa predstavili zaspomínala nielen na klaviristi Martin Červený a Damián viaceré detaily zo svoj- Kalko, huslista Martin Ján Javorník ho života, z detstva vo a gitarista Matija Čičovec. svojej rodine, ale aj na Záver večierka patril blahožedávny Petrovec, na škol- laniam a vyznaniu slov priazne ské časy, keď sa školila V. Benkovej z úst predstaviteľov na petrovskom gym- spoločenského života u nás a v zanáziu. Počas rozhovoru hraničí, ako aj priateľov a ctiteľov sa presunuli na štúdiá, diela. Zástup gratulantov bol dlhý. na spoločenský život V. Benkovej zrejme priali, aby ju Slovákov v Belehrade. životná vitalita a umelecká inšpiBenková si zo závitov rácia neopúšťali, aby sa aj naďalej pamäte vytiahla aj spo- mohli tešiť na jej nové tvorivé mienky na jej stretnutia počiny. a zážitky s poprednými 18 /4853/ 4. 5. 2019

Kultúra S ANNOU BALÁŽOVOU, PREDSEDNÍČKOU STAROPAZOVSKÉHO MOMS

Vedie ich duch hurbanovský Anna Horvátová

slovenských vojvodinských prostrediach nie je natoľko zvýraznené prepojenie činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej, evanjelickej cirkvi, školy, spolku, ako práve v Starej Pazove. Ruka v ruke tu teda pôsobia MOMS, cirkev, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a najnovšie aj Združenie pazovských žien a RTV Stará Pazova. Takú vzájomnú spätosť ako práve tu nemožno kvitovať v iných prostrediach, čo, samozrejme, prináša výsledky a prosperuje nielen samotným Staropazovčanom, ale i celkovému prostrediu v zachovávaní slovenskej národnej identity, svojbytnosti a tradícií vôbec. Totiž aktivity súvisiace s jazykom, ako s jedným z hlavných atribútov samobytného národa, vyvrcholili 14. februára 1843 v Bratislave, kde bolo v kruhu najbližších štúrovských spolupracovníkov a zástancov slovenčiny prijaté uznesenie o nastolení spisovnej slovenčiny. Táto udalosť sa zapísala do dejín ako „deň vzkriesenia slovenčiny“, avšak následná kodifikácia slovenčiny sa uskutočnila 11. júla 1843 na Hurbanovskej fare, kde sa Štúr, Hurban a Hodža uzniesli na základných pravidlách novej spisovnej slovenčiny. Zároveň tu bola na podporu slovenčiny prijatá dohoda o založení spolku na vydávanie slovenskej spisby. Na tento podnet vznikol roku 1844 spolok Tatrín. A na túto udalosť sú Staropazovčania právom hrdí. Nie je ľahko v dnešných pohnutých časoch venovať sa prostrediu prospešným činnostiam, nezanevierať na verejný život, ale snažiť sa ho, nakoľko je to možné, rozhýbať a skvalitniť. Ale kde je vôľa, tam sa to, samozrejme, dá, vďačiac neúnavným nadšencom, vedeným hurbanovským nebojácnym duchom. Pramení to dokonca zo samotnej povahy človeka.

www.hl.rs

Tou hybnou pákou súčasného kultúrneho a spoločenského života v Starej Pazove je práve penzionovaná učiteľka, už šiesty rok predsedníčka pazovského Miestneho odboru Matice slovenskej, kultúrna dejateľka, aktivistka a organizátorka Anna Balážová, ktorá o činnosti tamojšieho Miestneho odboru Matice

nie pazovských žien. V prvých rokoch po obnovení MOMS bol veľmi činný. Nemožno povedať, že teraz nie je, ale v rámci svojich možností. Totiž vtedy školáci chodili z domu do domu a začleňovali celé rodiny. Teraz sa každý dobrovoľne prichádza začleniť, dokonca je to taká symbolická cena. Avšak usilujeme sa spoločne matičiari, členk y združenia, ktoré sú zároveň aj členkami miestneho odboru, aby sme si zachovali zvyky, obyčaje, tradíciu. Zvlášť aby sme prilákali čím viac detí do našej školy, lebo vieme, že všetky naše slovenské vojvodinské školy zápasia s počtom detí. Pre mňa je teraz, keď som na dôchodku, najväčším sviatkom ten štvrtok, keď odídem na Anna Balážová (Foto: A. Lešťanová) trh a keď sa môslovenskej mala čo povedať: žem porozprávať s Pazovčanmi, „Pazovský MOMS je znovu- zvlášť s mladými ľuďmi. Všetko zrodený na Hromnice 1991 na sú to moji žiaci, ktorí už majú Hurbanovskej starej fare, tak isto deti, a bez ohľadu na to, že sú zo ako bolo zrodené hurbanovské zmiešaných manželstiev, proste divadlo na Hromnice roku 1903 ich navádzam na to, aby vedeli vo vtedajšej Kiršnerovej krčme. svoj materinský jazyk, aby si zaMy Pazovčania sme veľmi hrdí pisovali deti do slovenských škôl. na Hurbanovskú starú faru a na Zo skúsenosti môžem povedať, Hurbanovcov vôbec, lebo, ako že sa deti vždy lepšie cítia, keď vieme, Štúr, Hurban a Hodža sa im učiteľ venuje, poprezerá im práve tu kodifikovali spisovnú každý deň tú písanku a dá tam slovenčinu. Náš Hurban je po- buď kvietok alebo päťku. tomkom ich rodiny a jeho mama Všetci spolu sa usilujeme, Výje zase zo štúrovskej rodiny. Od konný výbor MOMS, moje členky, založenia tam matičiari pôsobili, teda členky združenia, ktoré i keď sa to postupne menilo. sú všetky aj členkami Matice Moji predchodcovia vždy a mojou najväčšou podporou, hovorili, že Matica ako strešná a ja, aby sme vplývali na rodičov, organizácia, cirkev, škola a kul- aby si deti zapisovali do slotúrno-umelecký spolok je koč so venských tried. Veď keď nám štyrmi kolesami. Najnovšie ešte nič nechýbalo, čo sme zakončili máme aj to oje, a to rozhlas, čiže školy po slovensky, tak to dokážu už dnes rádio-televízia a Združe- aj naše deti či vnúčence. Hovo-

Informačno-politický týždenník

rím, a je to dokonca aj pravda, že sa oveľa lepšie budeme cítiť, keď si navzájom budeme môcť prehovoriť svojou materinskou rečou. Už teda z tohto vyplýva, že my matičiari dávame veľký dôraz na to, aby všetky naše slovenské deti, ale aj zo zmiešaných manželstiev, chodili do triedy so slovenským vyučovacím jazykom. Najmä v mojej triede som mala viac detí zo zmiešaných manželstiev. Teším sa, že sa nám to bolo podarilo.“ Matičných aktivít je neúrekom, najmä kto má vôľu a chuť do práce; okrem zachovávania slovenskej identity sú to... „Organizujeme matičné turnaje vo futbale, rybolove, pričom chystáme aj občerstvenie pre účastníkov. Tak jeden rok sme varili rezance. Istému účastníkovi veľmi chutili také neobsypané, no a keď uvidel tie makové, povedal: No a čo ja teraz budem robiť? Sú to také milé spomienky, vložené je veľa snahy a úsilia, ale pekné zážitky – tie zostávajú. Najväčším podujatím, ktoré organizujeme, je Rozospievaný Sriem. V posledných rokoch ruky k organizácii priložil aj náš spolok, a aj v tých našich sriemskych prostrediach, kde nie sú odbory, a ani toľko peňazí, snažíme sa, aby sa to cez spolky organizovalo. Býva to v októbri, ale keď už nemôže byť v dôsledku jesenných prác, posunieme na neskoršie. Keďže je to pri spolku, ženy tu môžu prichystať občerstvenie, všetko teda, čo je potrebné.“ Vedená heslom Na mladých svet zostáva naša spolubesedníčka by rada vidieť mladších členov, ktorí sa nie veľmi zapájajú do tej spoločenskej činnosti, kde treba dať mnoho, byť ochotníkom v každom zmysle slova a pracovať zdarma: „To je mojou výhodou, že pazovský MOMS má štyroch podpredsedov, z každej oblasti; sú to predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, riaditeľ školy Janko Havran, pán farár Igor Feldy a Alexander Bako. Je to dobre, lebo každý jeden aj verejnosť informuje o činnosti. Ale bola by som veľmi rada, keby sa moji kolegovia zo školy zapojili do práce, tak ako tie staršie generácie pred nami.“ • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Bohatý Veľkonočný koncert Anna Lešťanová

radične k veľkonočným sviatkom aktivisti staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka organizujú celovečerný koncert. Práve na Veľkonočnú nedeľu 21. apríla v divadelnej sále odznel ďalší program k tomuto veľkému kresťanskému sviatku. Na koncerte vystúpili takmer všetky programové formy pazovského slovenského spolku, od tých najmenších po najstarších ochotníkov, a ukázali, ako usilovne pracujú. Veľkonočný koncert sa niesol v znamení hudby, spevu, tanca a zvykov spätých s týmito sviatkami (najmä paničkami a oblievačkami), čo prezentovali na potešenie početného obecenstva členovia detských tanečných skupín a FS

Klasy. Na nedeľňajšom večierku úspešne vystúpili: tri detské tanečné skupiny, s ktorými pracujú choreografka Ružena Červenská

a nacvičovateľka Katarína Šašová, prvý súbor Klasov (i s posilou), ktorý pracuje pod vedením Zlatka Rumana, Miešaný spevácky zbor

Časť účastníkov Veľkonočného koncertu

Tília v čele s dirigentkou Annou Đurdevićovou, spevácka skupina Združenia pazovských žien, tiež dievčenská a chlapčenská spevácka skupina. Hosťom a domácemu publiku sa predstavili aj interpreti slovenskej ľudovej piesne Maja Gedeľovská, Jana Verešová, Alena Machová, Daniel Molnár, Andrea Rumanová (aj v duete s Emou Kočišovou), Alexandra Filková, Danuša Vestegová, Milinka Domoniová a harmonikári Martin Opavský a Pavel Kadlečík. Účastníkov koncertu na javisku sprevádzali dva orchestre pod vedením Alexeja Materáka a Vladislava Forgáča, ktorí spolu so Zlatkom Rumanom režijne podpisujú tento Veľkonočný koncert.

V KOVAČICKOM DOME KULTÚRY 3. OKTÓBRA

Koncert sólistov slovenských ľudových piesní Anička Chalupová

ri príležitosti veľkonočných sviatkov v nedeľu 21. apríla vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici odznel koncert kovačických sólistov slovenských ľudových piesní. Veľkonočný koncert domácich spevákov prilákal na sviatok v mestečku insity niekoľko stovák milovníkov slovenských ľudových piesní. Za hudobného sprievodu jedenásťčlenného slovenského ľudového orchestra v zložení:

Vladimír Kolárik (cimbal), Pavel Ďuriš (kontrabas), Jožef Kovač (viola), Patrik Cicka (harmonika), Pavel Tomáš st. (harmonika), Anna Ďurišová (flauta), Ivan Šandor, Una Brtková, Miluška Čuvárová a Kristína Cicková (husle) pod taktovkou Pavla Tomáša ml. na javisku sa vystriedalo zhruba 26 dospelých spevákov, účastníkov niektorého z uplynulých 53 ročníkov festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Po viacročnom časovom odstupe si znovu pred mikrofón zastali speváci: Pavel Tomáš st., iniciátor

Na záver koncertu vznikla táto spoločná fotografia účastníkov • KULTÚRA •

podujatia, Ján Harmády, Katarína Veselinovićová, Anna Kišová, Anna Dišpiterová, Ľubka Bolerácová-Poliaková, Zlatko Karlečík, Jarmila Jonášová, Marína Zdychanová, Anna Lenhartová, Jarmila Hajková, Lýdia Karkušová, Tatiana Jašková, Ján Bartoš, Gabriela Feketyová, dueto Katarína a Tereza Jonášové, ženské trio Eva a Anita Petrákové a Jasmina Horniačeková, Eva Omastová, Ivana Hriešiková s dcérou Hanou, tiež Želimír Chalupa s dcérou Valentínou, Jasmina Benková s dcérou Tatianou, Pavel Ďuriš s dcérou Aničkou, ako i Vlasta Pešićová za hudobnej podpory syna Mihajla, gitaristu. V doterajších dejinách festivalu Kovačicu na Stretnutí v pivnickom poli predstavovali aj títo speváci: Martin Šúlek, Ján Košút, Anna Glóziková, Anna Kucháriková, Michal Šiška, Mária Vargová, Anna Koreňová, Jozef Gages,

Pavel Tomáš st., iniciátor koncertu

Zuzana Gajanová, Martin Glózik, Katarína Parasková, Anna Tomanová, Viera Benková, Anna Králiková, Jaroslav Hriešik, Mária Bartošová, Zuzana Labátová, Anička Veňarská, Michal Cesnak, Ján Chalupa, Zlatko Hriešik, Marína Veňarská, Jaroslav Glózik, Ján Karkuš, Pavel Bíreš, Zuzana Križanová, Anna Širková, Martin Zloch, Jaroslav Nemček, Jarmila Palušková, Vladimír Galas, Vieroslava Válovcová, Juraj Šiška, Katarína Petríková, Vierka Telečanová, Michaela Marková a Kristína Cicková. Koncert kovačických sólistov slovenských ľudových piesní moderovala Anička Chrťanová.

18 /4853/ 4. 5. 2019

Kultúra VEĽKONOČNÝ PROGRAM V LALITI

Hudba, spev a tanec do daru otvoril Orchestrík, ktorý prvýkrát hosťoval v Laliti, ultúrno-umelecký spolok skladbou W. A. Mozarta Štefánik svojim spoluob- Dona nobis pacem (Daruj čanom daroval krásny nám pokoj), ktorú prvýkrát Veľkonočný program, ktorým si verejne zahrali. Nasledovali v nedeľu 21. apríla 2019 pripo- potom Grécka skladba, piemenul aj 100. výročie tragickej seň Srpkinja autora Isidora smrti Milana Rastislava Štefánika, Bajića, zmes slovenských ktorého meno už viac ako sedem- ľudových piesní a Ovo je Srbija. Pod taktovkou vedesiat rokov tak hrdo nosí. Krásu hudby, spevu a tancov dúceho Orchestríka Dr. Ju- Selenčský Orchestrík do Lalite priniesol aj novinku okrem hostiteľov početnému raja Súdiho sa predstavili rin Gašparovský a Sára Turanská, hral zmes slovenských ľudových obecenstvu rozdávali aj hostia: aj sólistka na tamburici Antónia z ktorých niektorí majú lalitské piesní. Obecenstvo búrlivým poOrchestrík ZŠ Jána Kollára a Ko- Trusinová a huslista Marek Škab- korene. Potom Dr. J. Súdi príjemne tleskom odmenilo najmladších morný zbor Zvony zo Selenče a tala. Po jednu pieseň zaspievali aj prekvapil a potešil hostiteľov, keď tanečníkov KUS Štefánik, aby ich nečníci lalitského KUS Branislava členovia Orchestríka Michaela umeleckej vedúcej Maríne Šime- tak posmelilo pri ich debutantNušića. Svoj krásny minikoncert Šimeková, Anna Pavlovová, Davo- kovej odovzdal do daru bustu skom predvedení detských hier. filozofa, astronóma, politika a geDomácemu spolku Štefánik toto nerála Milana Rastislava Štefánika bola generálna skúška pred odprinesenú zo Slovenska. chodom na podujatie Dedovizeň Po krásnej hudbe selenčského – Tokaj v Európe do Slovenského Orchestríka na javisko vystúpili Nového Mesta. Laliťania tam už tanečníci strednej skupiny KUS boli v roku 2014 a tentoraz okrem Branislava Nušića, aby sa pred- tanca a spevu položia veniec k pastavili srbským tancom z Banátu. mätníku Milana Rastislava ŠtefániZáverečná časť programu patri- ka, ktorý prišiel o život neďaleko la štefánikovcom. Staršia tanečná Bratislavy pri páde lietadla 4. mája skupina zatancovala tanec Červe- 1919. Mladučkým selenčským huné jabĺčko, s ktorým postúpila do dobníkom toto vystúpenie prišlo regionálnej prehliadky, a choreo- vhod pred účasťou na pokrajinskej grafiu Išlo diovča na vodu. Ženská súťaži žiackych orchestrov 19. spevácka skupina sa predstavila mája v Báčskej Topole. Najväčší niekoľkými žartovnými piesňa- pôžitok zo všetkého malo početné mi, kým ľudový orchester pod a spokojné obecenstvo v lalitskom Tanečníci KUS Branislava Nušića v tanci z Banátu vedením Miroslava Zorňana za- dome kultúry. Juraj Pucovský

STARÁ PAZOVA

Obecná prehliadka detského folklóru Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v sobotu 20. apríla prebiehala v Starej Pazove obecná prehliadka detského folklóru. Vystúpilo až 18 skupín – po 7 skupín v mladšej a staršej vekovej skupine a 4 skupiny v rámci kategórie ľudová tradícia. Tohtoročná prehliadka bola výnimočne úspešná a podľa rozhodnutia selektorky Dajany Kostićovej do ďalšieho súťaženia postúpilo až 15 skupín. V silnej konkurencii vystúpili aj tri detské tanečné skupiny staropazovské-

www.hl.rs

ho SKUS hrdinu Janka Čmelíka, s ktorými pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová. V troch uvedených kategóriách úspešne vystúpili s novými choreografiami a tým postúpili do oblastnej prehliadky detského folklóru, ktorá sa pre Staropazovskú a Inđijskú obec uskutoční 12. mája v Starej Pazove. Ako je naplánované, vtedy by do Pazovy mali pricestovať i tri súťažné tanečné skupiny z Temerína. Na spomenutej pazovskej obecnej prehliadke detského folklóru predstavitelia slovenského spolku Čmelík vystúpili s choreografiami: Nedeľné poobedie v Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

(ľudová tradícia), Hor ulicou ja pojdem (mladšia veková skupina) a Keď som išov v noci po ulici (staršia veková skupina).

Staršia detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka • KULTÚRA •

OBECNÁ PREHLIADKA DETSKÝCH TANCOV A SPEVOV

Ruža som ja, ruža… Jaroslav Čiep

rvý stupeň súťaže detských folklórnych súborov v Obci Báčsky Petrovec rad rokov má na starosti vedenie Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina. Aj tohto roku sa postaralo o jeho nehatený priebeh a úhľadný vizuálny rozmer. Ale že to možno už o rok bude inak, povedal pri otvorení predseda obce Srđan Simić. Avizoval, že toto podujatie môže dostať putovný ráz a bude sa striedavo organizovať vo všetkých osídleniach Báčskopetrovskej obce. Keďže patrónom prehliadky je petrovská lokálna samospráva, ona účastníkom zabezpečuje autobusovú prepravu. V stredu 17. apríla v Petrovci sa zišli nielen domáci, ale aj ochotníci z Maglića, Kulpína a Hložian. Každý súbor vo svojom vystúpení na javisku Slovenského vojvodinského divadla sa hodnotiaceho choreografa Jána

Hložančania cez hru osievali múčku... Slávika pokúsil presvedčiť, že má na to, aby ho posunul ďalej do oblastnej súťaže. Program moderovali Dajana Brnová a Marcela Gániová.

NA JAVISKU AKADEMICKÉHO DIVADLA V BELEHRADE

Fedor Teatar a Dve vône ruže Anička Chalupová

pondelok 22. apríla na javisku Akademického divadla v Belehrade vystúpili divadelné ochotníčky Fedor Teatra v Padine s divadelnou inscenáciou Dve vône ruže. Autorom predlohy je Emilio Carballido a réžiu, dramaturgiu, preklad a úpravu textu, scénu, kostýmy a výber hudby mal na starosti Fedor Popov. Divadelné predstavenie Dve vône ruže je príbeh dvoch žien, ktoré združili sily, aby sa vyhli úlohe obete.

„Zoznamujú sa vo väzenskej čakárni, kde prišli navštíviť svojich manželov. Spontánne zoznámenie a rozhovor na bežné témy vyústia do škandalózneho poznania, že vlastne čakajú na toho istého manžela...“ Dozvedáme sa o predstavení z bulletinu 49. Divadelného vavrína (2018). Hlavné roly stvárnili mladé padinské divadelné ochotníčky Fedor Teatra: Martina Tomášiková (Gabriela), Jana Galasová (Marlena), Tiana Nemogová, Anastázia Ondríková a Magdalena Štaubová (Animátorky). Zvuk a svetlo mal na sta-

NA JAVISKU VOJLOVICKÉHO SPOMIENKOVÉHO DOMU

Divadelná budúcnosť Detvanu Vladimír Hudec

o vojlovickom Spomienkovom dome v stredu 17. apríla diváci, žiaľ, málopočetní, mali príležitosť znovu si pozrieť dve divadelné predstavenia. Najprv sa divákom a selektorovi oblastnej detskej divadelnej prehliadky Miljanovi Vojnovićovi predstavil detský • KULTÚRA •

divadelný súbor SKOS Detvan predstavením Petar Pan, v srbskom jazyku, pre ktorý text napísala a predstavenie režírovala Alisa Oravcová. S týmto predstavením, ibaže po slovensky, detvanovci vlani vystúpili na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove, kde zvíťazili, a ako víťazi v máji odcestujú do Galanty na Slovensku. V druhej časti tohto divadelného

V oblasti zborového spevu sa v petrovskej základnej škole pracuje sústavne Ako prví na javisko vystúpili čle- lička pri KUS Zvolen z Kulpína. S ich novia detskej speváckej skupiny dorastom pracuje Zoroslav Zima. KUS Petrovská družina. Nacvičila ich Na záver súťažnej časti vystúpila Dr. Slovenka Benková-Martinková. stredná detská tanečná skupina KUS Potom piesne zo svojho repertoá- Petrovská družina z Petrovca, ktorú ra zaspieval Spevácky zbor žiakov nacvičili Jaroslava Peťkovská a Mirovyšších ročníkov ZŠ Jána Čajaka slav Horvát. V revuálnej časti vystú z Petrovca pod vedením profesorky pila aj mladšia skupina jaškićovcov Marieny Stankovićovej-Krivákovej. z Maglića. Keď ide o folklórne súbory, najprv Po zhodnotení výkonov, hoci ročsa zmesou hier predstavila detská ník ocharakterizoval ako skromnejší tanečná skupina KOS Jednota z Hlo- a vystúpenia nie celkom docvičené, žian. Nacvičil ich Jaroslav Kriška. Na- selektor Slávik pre oblastnú súťaž sledovalo vystúpenie staršej detskej do Čelareva dal zelenú všetkým skupiny KUS Đuru Jakšića z Maglića súťažiacim a školský chór z Petrovca pod taktovkou Miroslava Savića. bude vystupovať aj na republikovej Nevystalo ani vystúpenie DSS Baža- súťaži.

rosti Darko Svetlík. Predstavenie sledoval selektor Saša Latinović. Po predstavení sa režisér Fedor Popov so svojou divadelnou skupinkou zúčastnil na príjemnom priateľskom stretnutí s Marcom Antoniom Garcíom Blancom, veľvyslancom Mexika v Srbsku. Spoločná fotka herečiek a režiséra po úspešnom vystúpení bola ako čerešnička na torte večierka vystúpil mládežnícky divadelný súbor SKOS Detvan s predstavením Druhý v poradí. Aj toto predstavenie bolo v rámci oblastnej divadelnej prehliadky a sledoval ho aj selektor Saša Latinović. Autorka predstavenia Alisa Oravcová sa zaoberá aktuálnou problematikou migrácií mladých ľudí za prácou a lepším životom do zahraničia a dosť smelo upozorňuje na problém využívania robotníkov zo strany zamestnávateľov, ktorí od zamestnancov očakávajú otrockú prácu. Do všetkého sú zapojené aj mýtické postavy zo srbskej histórie kraljević Marko a vila

Ravijojla, ktorí sa snažia pomôcť mladým ľuďom. Zaujímavosťou je kombinovanie slovenského a srbského jazyka, keďže sú scénické dialógy v slovenčine a texty v hudobno-tanečných bodoch – v populárnom rep štýle – v srbčine. S týmto predstavením detvanovci vystúpili na tohtoročnom festivale DIDA a jeho autorka Alisa Oravcová dostala cenu za scénický pohyb a choreografiu. S obidvoma predstaveniami sa Vojlovičania uchádzajú o postup do pokrajinskej prehliadky a v rozhovore po predstaveniach sa selektori o nich vyjadrili kladne.

18 /4853/ 4. 5. 2019

Kultúra 25 ROKOV OD ZALOŽENIA HLOŽIANSKEJ PALETY

Výtvarný život má šancu Juraj Bartoš

takúto kontinuitu, akú máme teraz, bolo ťažké očakávať... poslednú májovú nedeľu Za to, že spoločná výstava uplynie celých 25 rokov hložianskych výtvarníkov od chvíle, keď vo vtedajšej vyrástla v tradičnú, môžeme kaviarni No 1, čiže v niekdajšej ďakovať práve maliarom, preNovej škole bola vernisáž Z pa- dovšetkým Jánovi Chlpkovi a lety hložianskych výtvarníkov aj Karolovi Bartošovi, ktorý (I.). Výstava, ktorú zorganizoval naposledy prevzal opraty nad Neformálny krúžok výtvarníkov v týmto podujatím.“ Hložanoch Pod Osvedčený priateľ (aj) Momentka z vlaňajšej jubilejnej 25. Hložianskej palety lipami, priblížila hložianskych výtvarníkov nie veľmi zainsa len trošku pomýlil. Vo zvláštnemu rozpoznateľnému práce hosťujúcich výtvarníkov teresovanej vevstupnom texte katalógu prvej výtvarnému prejavu. a organizovali v Hložanoch aj rejnosti obrazy spoločnej výstavy z roku 1994 sa Po založení neformálny krúžok výstavy maliarov a dokonca i fo14 hložianskych totiž jasne a odvážne uvádza, že Pod lipami postupne fungoval tografov z iných prostredí. Všetky maliarov. Autor hložianski výtvarníci – amatéri v rámci KOS Jednota, Miestne- výstavy, ktoré organizovali, opatprítomného sa pokúsia výstavu pomeno- ho odboru Matice slovenskej, rili katalógmi a na vernisážach do príspevku tesne vanú jednoducho Z PALETY potom zase ako sekcia spolku, programov zapájali recitátorov, pred jej otvoreHLOŽIANSKYCH VÝTVARNÍKOV až sa roku 2015 osamostatnil a hudobníkov a spevákov, dománím, pri ktorom 94 urobiť tradičnou. Zámer sa im pôsobí ako občianske združenie. cich i z okolia. Sami sa vyskúšali v okrem maliarov teda vydaril. Na druhej strane Výtvarný život sa zdynamizoval, rôznych výtvarných technikách a a účastníkov Vladimír Valentík-Vali mal prav- obzvlášť počas prvého desaťročia na kolektívnych výstavách viacerí krátkeho otvádu. Organizovaný výtvarný život obnovenia jeho organizovanej získali početné ocenenia. racieho prograv Hložanoch začal pulzovať zo formy, keď sa hložianski výtvarníci V rámci 4. ročníka výstavy mu bolo sotva dve desaťročia skôr než korene svojimi obrazmi, drevorezbami ZPHV roku 1997 na osobitných ešte zo desať Katalóg prvej pustila už tradičná Hložianska či pyrografiami prezentovali aj paneloch prvý raz sprístupnili spoluobčanov, spoločnej výsta- paleta. V roku 1973 alebo 1974 mimo Hložian: v Novom Sade, vydarené výtvarné práce žiakov priniesol z vte- vy hložianskych vznikla výtvarná skupina KaPaJa. Petrovci, Kovačici, Padine, Starej základnej školy. Presne o desať dajšej tlačiarne výtvarníkov (roku Založilo ju výtvarnícke trio: Karol Pazove, Pivnici, Karađorđeve, ako rokov neskoršie prišli na dobrý Kultúra v Báč- 1994) Bartoš, Pavel Báďonský a Ján i na Slovensku. Postupne sa od- nápad a hneď ho aj zrealizovali. skom Petrovci Miškovic, v tom období žiaci Keďže výtvarníkov postupne čerstvý katalóg. Jeho modrá far- základnej školy. Stretávali sa a ubúda, roku 2017 ZVU HP uspoba sa len tak lepila na prsty, čo spolu maľovali v improvizovariadalo prvú výtvarnú dielňu zrejme bolo dobré znamenie. nom ateliéri. Zriadili si ho v už pre žiakov základnej školy. Na piatok 3. mája v kaviarni Pod neexistujúcej prístavbe niekdajUkázalo sa, že medzi nimi sú lipami terajšie Združenie výtvar- šieho učiteľského bytu v centre niekoľkí naskutku talentovaní, ných umelcov Hložianska paleta Hložian. Určitú hmotnú podporu a tak nielenže prvá dielňa vyzahlásilo otvorenie už 26. ročníka na zadováženie maliarskych povrcholila spoločnou výstavou výstavy, ktorej názov od roku trieb im poskytol miestny Kulna sklonku roka 2017, ale práca 2000 znie – Hložianska paleta. túrno-osvetový spolok Jednota so žiakmi (pod vedením Karola Vlani, pri jej jubilejnom ročníku, a vtedajšia mládežnícka orgaBartoša, Miliny Balážovej a Jána výtvarný kritik Vladimír Valentík, nizácia. Neskoršie sa ku skupine Miškovica) stále pokračuje, čo ktorý s ňou žije od jej druhého KaPaJa pripojila Elena Pálešová je azda zárukou, že výtvarný ročníka, na úvod otváracieho a potom aj Jaroslav Kuriš... Keď život v dedine folklóru predsa prejavu o. i. povedal: dakedy v osemdesiatych rokoch Ján Chlpka: Mesiac pod nohami, len má budúcnosť. Že na tu „Keď pred 24 rokmi Juraj Bartoš 20. storočia „ateliér“ bol zbúraný, olej, 2011 spomenutých, ako i výtvarníkov, prvýkrát zhromaždil skupinu ma- organizované výtvarníctvo v Hloakými boli a sú: Samuel Miškovic, liarov a založil toto podujatie, ani žanoch zaniklo, avšak jednotlivci hodlávali na samostatné výstavy Juraj Galamboš, Vladimír Klasiček, sme netušili, že to tak potrvá, hoci pracovali aj ďalej. Samostatne Ján Chlpka, Branislav Galamboš, Paja Topolski, Vesna Bartošová a výtvarné umenie v Hložanoch vystavoval najprv Pavel Báďonský: Ján Bartoš, Zuzana Galambošová, iní, čoskoro dočiahnu: Sofia Kamá tradíciu. Nebolo to nóvum; v Hložanoch, ale aj v Petrovci Daniela Márková (teraz Triašková tiaková, Anna Hrubíková, Martin výtvarníci v Hložanoch pôsobili roku 1991 v Galérii Zuzky Med- – prvá hložianska akademická Semártonský, Elena Zvarcová, aj predtým, aj predtým úspešne veďovej; tamtiež mal roku 1993 maliarka), Milina Balážová... Hlo- Tina Zátrochová, Gabriela Gavystavovali a boli úspešne oceňo- prvú samostatnú výstavu aj Ján žianski výtvarníci sa nezdráhali do lambošová, Ivona Galambošová vaní na mnohých výstavách, ale Chlpka, ktorý sa dopracoval k expozícií vlastných diel zaradiť aj a ďalšie mladé výtvarné talenty.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VÝSTAVA SÔCH V STAREJ PAZOVE. Druhú časť Jarnej výstavy členovia Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy venovali sochám. Po prvý raz siedmi sochári vystavujú na spoločnej výstave, ktorú vo štvrtok 18. apríla slávnostne otvorila Zorica Opavská, predsedníčka ZVUSP (na fotografii). Opavská sa v krátkych črtách zmienila i o expozícii sôch. Ako povedala, vystavené diela zhotovili už afirmovaní umelci, nositelia početných odmien na súťaženiach. Sochy sú zhotovené z rozličných materiálov a mnohorakými remeselnícko-technickými prístupmi, čo ich robí silnými, páčivými a jasnými. Každý exponát výstavy charakterizuje duch a energiu jeho tvorcu. V aule staropazovskej divadelnej sály do 28. apríla si milovníci výtvarného umenia mohli pozrieť tieto zaujímavé diela autorov Rudolfa Cetinića, Dragana Đorđevića, Milorada Nikolića, Dragoslava Aleksića, Milana Krkovića, Milana Radumila a Pavla Opačića. V umeleckej časti programu vystúpil Borislav Protić, básnik a maliar z Golubiniec. A. Lš.

SCÉNA Ešte jedna kolekcia Rolling Stones. Nová zbierka hitov najznámejšej rokenrolovej skupiny má názov Honk (vydavateľstvo Promotone BV) a obsahuje piesne z každého štúdiového albumu Rolling Stones z obdobia od roku 1971, keď vyšiel ich deviaty album Sticky Fingers, až do roku 2016, keď im vyšiel album coverov Blue & Lonesome (na ktorom spracovali kusy bluesových hudobníkov, akými boli Buddy Johnson, Howlin’ Wolf a Willie Dixon). Kompilácia Honk je realizovaná v podobe 3 x CD alebo 4 x LP a zahŕňa 36 skladieb, pokým luxusné vydanie prináša dodatočných 10 koncertných nahrávok, na ktorých ako hostia hrajú známi hudobníci Dave Grohl (v piesni Bitch), Brad Paisley (Dead Flowers), Florence Welch (Wild Horses) a Ed Sheeran (Beast of Burden). V tomto roku by Rolling Stones mali pokračovať vo veľkom koncertnom turné No Filter, ktoré sa začalo v septembri 2017. Okrem štandardnej štvorky Jagger – Richards – Wood – Watts, v koncertnom zložení skupiny sú ešte aj basgitarista Darryl Jones (hrával aj s Milesom Davisom a Stingom) a klávesista Chuck Leavell (ex The Allman Brothers Band). Bad Religion na aktuálne témy. Kalifornskí punkrockeri Bad Religion vydali 17. album Age of Unreason (vydavateľstvo Epitaph) a na jeho realizáciu potrebovali trochu viac času než obvykle. Od ich predchádzajúcej platne totiž ubehlo šesť rokov a táto dlhšia prestávka bola zapríčinená aj samostatnou tvorbou speváka Grega Graffina (ktorý medzičasom nahral tretie sólové vydanie Millport). Bad Religion sa v textoch piesní obvykle zaoberajú politickými a sociálnymi témami – na novom albume napr. kriticky rozoberajú režim Donalda Trumpa a rozmach rasizmu, občianske protesty, úpadok strednej spoločenskej vrstvy a pod.

KONCERTY 7. mája, Dom mládeže v Belehrade: Still Corners (dream pop/synthpop z Anglicka) 9. mája, Sinagoga v Novom Sade: Božo Vrećo 11. mája, Elektropionir v Belehrade: Borghesia Pripravuje: S. Lenhart

• KULTÚRA •

„Tak im ugáďam, ale im je ťažko udovoľiť!“ Anna Horvátová

ad nadmerným množstvom novotvarov vo vojvodinskej slovenčine by sme sa mali vážne zamyslieť. Ako i nad skutočnosťou, že čoraz menej je tam tých čistých slovenských slov. Srboslovenské slová začínajú prevládať, čomu sme na vine my sami. V snahe byť moderný alebo niečo iné, alebo žeby to tá ľahostajnosť a nedbalosť naša?! Dovolili sme si aj takýmto tvarom vtisnúť sa do nárečovej podoby: „ugoďiť / ugáďať“ a „udovoľiť / udovoľávať“. Obidve podoby sú našským spôsobom poslovenčené srbské slová, teda zmäkčením a pridaním dĺžky. Ugađati / ugoditi a udovoljiti sú správne srbské slová, ktorým v našom materinskom jazyku nezodpovedajú tvary „ugoďiť / ugáďať“ a „udovoľiť / udovoľávať“. Niekomu urobiť po vôli, azda niet nad ten príjemný pocit, ktorý nevyjadríme slovom „ugodiť“, ale urobiť po vôli. Splniť niečie požiadavky je vyhovieť alebo nedokonavé vyhovovať a vo vetách je to takto: „Ani svätý by gazdovi nevyhovel.“; „Ťažko im je vyhovieť.“ Aj splniť, čo si vyžaduje, učiniť zadosťučinenie, je tiež vyhovieť: vyhovieť želaniu, pozvaniu, potrebám spoločnosti, alebo: „Všetkým vyhoveli, iba mne nechcú.“ Tie omyly „ugoďiť“ a „udovoľiť“ sú rovnoznačné v našom jazyku, lebo slovu „udovoľiť“ v slovenčine zodpovedá uspokojiť, ktorého významy sú tieto: − uspokojiť alebo vyhovieť: napríklad požiadavkám štrajkujúcich, uspokojiť nároky riaditeľa; − urobiť spokojným či upokojiť: uspokojiť veriteľa (výškou splátky), uspokojiť pacienta výsledkom operácie; − utíšiť (potrebu, túžbu): uspokojiť hlad po niečom, uspokojiť zvedavosť. Zvratné uspokojiť sa, stať sa spokojným, upokojiť sa použijeme v prípadoch: uspokojiť sa s málom, plačúce dieťa sa pri mame uspokojilo atď.

Riaditeľ NVU Hlas ľudu v súlade s článkom 38 Štatútu NVU Hlas ľudu zverejňuje

SÚBEH

na pracovné miesto novinára redaktora novín Hlas ľudu na neurčitý čas

Údaje o novinách Hlas ľudu: informatívno-politický týždenník v slovenskom jazyku, registrovaný v Agentúre hospodárskych subjektov pod číslom NV000020, vydavateľom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad a zakladateľom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Kandidát na pracovné miesto novinára redaktora novín Hlas ľudu má spĺňať nasledujúce podmienky: – štátna príslušnosť Republiky Srbsko, – vysokoškolské vzdelanie (VII-1 stupňa), – dva roky pracovnej skúsenosti na redaktorských alebo novinárskych prácach, – znalosť slovenského jazyka. K prihláške na súbeh kandidát má priložiť dôkazy o spĺňaní podmienok súbehu a kratší životopis. S kandidátmi, ktorí spĺňajú formálne podmienky, realizuje sa previerka kvalifikácií, vedomostí, schopností a znalosť slovenského a srbského jazyka v miestnostiach Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia č. 81/V, Nový Sad. Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia, od 4. mája 2019 do 19. mája 2019 (respektíve do 20. mája 2019; v prvý pracovný deň) Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu treba zaslať na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: Pre súbeh na novinára redaktora novín Hlas ľudu – neotvárať. Doklady musia byť v origináli alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

18 /4853/ 4. 5. 2019

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 18

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

V tajničke je pomenovanie sviatku, ktorý si pripomíname prvého mája.

Nositeľka projektu Silvana Miletić, z Nového Sadu, Ul. Kopernikova číslo 10, podala žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu – hala na výrobu drevených paliet a drevenej galantérie prízemnej výšky (P), v Rumenke, Štátna cesta IIA-113, na katastrálnej parcele číslo 47/10, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1482_01 NS_Novi_Sad_Promenada_Rooftop Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS1482_01 NS_Novi_Sad_Promenada_Rooftop, Bulvár oslobodenia 119, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. apríla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-180/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16/17 – VODOROVNE: volontér, epika, ja, ľak, ks, D, kraslica, át, papar, N, padol, O, plat, V, Co, ataky, bo, elán, nasoľ, ne, ovečka, CH, samia, tá TAJNIČKA: VEĽKÁ NOC

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 14 z čísla 14 Hlasu ľudu zo 6. apríla 2019 bolo: MARGITA FIGULI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN ŠIRKA, Ul. 2. októbra č. 28, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Petrovci 63. literárne snemovanie. V programe snemovania je udelenie Ceny časopisu Nový život za rok 2018, BÁČSKY PETROVEC. Slovenské v sobotu 4. mája o 11. hodine v Sláv- tiež príspevky a diskusia na tému vydavateľské centrum a redakcia nostnej sieni Gymnázia Jána Kollára 70 rokov Nového života a príspevky časopisu Nový život usporiadajú so žiackym domovom v Báčskom k životným jubileám Viery Benkovej (80), Michala Harpáňa (75), Víťazoslava Hronca (75), Jozefa Klátika (70), SMUTNÁ SPOMIENKA Miroslava Bielika (70) a Vladimíra na svojho milovaného brata Valentíka (60). a. f.



CHÝRNIK

JÁNA VLČEKA

9. 12. 1944 – 3. 5. 2018 z Padiny

STARÁ PAZOVA. Divadelné predstavenie Mira Gavrana Sve o ženama v réžii Alexandra Baka a v podaní členiek novopazovského Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića-Ćiru po premiére v Novej Pazove bolo zahrané v staropazovskej divadelnej sále vo štvrtok 18. apríla. Predstavenie si pozrel i selektor v ústrety Festivalu ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorý by sa mal uskutočniť v máji práve v Starej Pazove. a. lš.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. mája 2019 uplynulo 10 rokov, čo nás opustila naša milá

Brat môj, dňa 3. mája 2019 uplynul rok, čo si nás opustil. Ja navštevujem náš rodný dom, ale Teba v ňom nieto. Veľmi mi chýba Tvoja bratská láska, dobrota, ochota a úprimnosť. Odpočívaj v pokoji.

Tvoj brat Michal

SMUTNÁ SPOMIENKA

ALISA HAŠKOVÁ

na desiate výročie úmrtia nášho drahého

2003 – 2009 – 2019 z Kulpína

ThMgr. MICHALA KOLLÁRA 1946 – 2009 – 2019 farára báčskopalanského a seniora báčskeho

Čas nelieči bolesť, iba nás učí žiť s ňou. Spomínajú a nezabúdajú

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, spomienka na Teba nikdy nepominie. S láskou

Tvoji najbližší

Tvoji najmilší: Vierka a Patrik s rodinou

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nedožitú šesťdesiatku

ŠTEFANA OPAVSKÉHO

21. 5. 1951 – 28. 4. 2015 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva v našich srdciach. Na Teba nezabúdajú Tvoji najmilší

• OZNAMY •

Ing. VLADIMÍRA SUROVÉHO, PhD. 3. 5. 1959 – 28. 6. 2018

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, spomienka na Teba nikdy nepominie. Tvoji rodičia Rastislav a Elena a brat Miroslav s rodinou 18 /4853/ 4. 5. 2019

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA na syna

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

ONDREJA SĽÚKU 4. 5. 1964 – 14. 3. 2019 z Kulpína

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Trvalú spomienku na Teba si v srdciach zachovávame. Tvoji najmilší: sestra Mária s manželom Michalom a synom Igorom

ONDREJA SĽÚKU

4. 5. 1964 – 14. 3. 2019 z Kulpína Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach žiješ s nami. S veľkým bôľom si na Teba spomína

mama

SMUTNÁ SPOMIENKA na uja

ONDREJA SĽÚKU 4. 5. 1964 – 14. 3. 2019 z Kulpína

Ťažko je nespomenúť, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne. Večne zarmútení Tvoji: Zdeno, Mariena a chrobáci Ivan, Dávid a Dário Maľovci Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU268/ NSL268, NS – TC Promenada

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Drage Spasić – NSU257/NSL257, v Novom Sade, Ul. Drage Spasić 10, na katastrálnej parcele číslo 3720/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU268/ NSL268, NS – TC Promenada, v Novom Sade, na Bulvári oslobodenia číslo 119, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. apríla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-179/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 2

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 3

Podnik Telenor Common Operation, z Belehradu, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 2, Bulvár oslobodenia číslo 33, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4717, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. apríla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-57/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 3, v Ul. Turgeneva 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6900/26, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. apríla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-181/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho drahého syna

MIROSLAVA BENKU

SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho brata

na otca a deda

PAVLA ČELOVSKÉHO

MIROSLAVA BENKU

13. 9. 1964 – 6. 5. 2018

Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti pred rokom navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy s nami. Manželka s deťmi

TICHÁ SPOMIENKA

13. 9. 1964 – 6. 5. 2018 ktorý zomrel a pochovaný je v USA Rok bez Teba smutný a ťažký uplynul a za Tebou smútok neminul. To, že sa nevrátiš, dobre vieme, predsa Ťa v srdci naveky nosiť budeme. Navždy zarmútení Tvoji rodičia Michal a Zuzana

19. 1. 1925 – 1. 5. 2001 – 2019 z Kulpína

Spomienky neblednú. Tvoji: Marka, Filip a Dávid

SMUTNÁ SPOMIENKA

IVETKA VARGOVÁ

2002 – 2019 z Kovačice

MIROSLAVA BENKU

13. 9. 1964 – 6. 5. 2018

Život vyhasol bez posledného slova rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. V jednom okamihu si zavrel oči, srdce prestalo biť, aj keď si ešte stále chcel žiť. S láskou si na Teba bude spomínať Tvoj brat Miky s rodinou

SPOMIENKA

na mojich nenahraditeľných a milovaných jediného syna a manžela

Nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa chránime v našich srdciach pred zabudnutím.

Čas všetko lieči, ale nie aj bolesť v srdci, ktorú máme a cítime po tieto roky, odkedy si nás opustila. Navždy zarmútení rodičia a sestra Marína s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Tvoja tetuška, švagor a bratranec Darko

SMUTNÁ SPOMIENKA na syna a brata

MICHAL JURÍK

na krstné dieťa a bratranca

4. 12. 1944 – 14. 4. 2019 z Kulpína

JOZEFKA BABINCA

JOZEFA BABINCA

5. 4. 1970 – 27. 4. 3. 7. 1942 – 29. 10. 1989 2011 z Kovačice Kto umiera, neodchádza,ale zostáva žiť s tými, ktorí ho majú radi. Už len kyticu kvetov na hrob Vám môžem dať, za všetko dobré Vám ďakovať a spomínať. Zarmútená mama a manželka • OZNAMY •

JAROSLAVA BÍLEKA

JOZEFKA BABINCA

1. 5. 1978 – 17. 12. 5. 4. 1970 – 27. 4. 2016 – 2019 1989 – 2019 z Kovačice Na Vašu lásku a dobrotu si stále spomíname.

Generácia spolužiakov z gymnázia

hlasludu.info www.hl.rs

Rodičia a krstní rodičia Bílekovci a sestra a sesternica Marína s rodinou 18 /4853/ 4. 5. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. apríla 19.30 Zostrih z FF Tancuj, tancuj... z roku 2017, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 28. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 30. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer Vojvodina. Pravidelná relácia okrem bežných príspevkov uvedie záznamy z podujatí venovaných veľkonočným sviatkom: v Kulpíne bolo tradičné podujatie Veľká noc v Kulpíne, tamojší spolkári udržiavajú tradíciu oblievačiek, príležitostné koncerty odzneli v Starej Pazove a v Kovačici. Nevystanú ani príspevky z terénu o priebehu jarných poľnohospodárskych prác. V pokračovaní odznie mládežnícke vysielanie menšinových redakcií Pulz mladých.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 3. mája – Poslanie Sobota 4. mája – Denné svetlo Pondelok 6. mája – Protivné baby Utorok 7. mája – Príliš dlhé zásnuby Streda 8. mája – Zločin pátra Amara Štvrtok 9. mája – Kruh

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 5. mája Film: Medvedík Mandarínka Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Nevesta cez internet Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Dúhovka bude venovaná nedožitým 75. narodeninám redaktora Hlasu ľudu, spisovateľa a publicistu Vladimíra Dorču (1944 – 2005). Druhá nedeľná polhodinka je vyhranená pre Vysielanie pre dedinu.

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Nedeľa 28. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Koncert kovačických sólistov, doterajších účastníkov Stretnutia v pivnickom poli Keď zanikne kultúra, zanikne národ (výstava pohľadníc) Utorok 30. apríla 16.00 Úspech recitátorov z Kovačickej obce na pokrajinskej prehliadke Obecná organizácia invalidov práce usporiadala výstavu obrazov, ktoré vznikli na maliarskom tábore v Padine Divadelné predstavenie: Dve vône ruže Piatok 3. mája 16.00 Film: Rok na dedine Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Klesli na druhé miesto HAJDUŠICA – BORAC 1 : 2 (0 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania hrali slabo, zaslúžene prehrali a klesli na druhé miesto. Pravda je, že počas celého zápasu obliehali bránu hostí, ale ich útoky boli príliš jalové, s početnými chybami. Mužstvo Borca sa postupne uzavrelo pred vlastnú šestnástku a zameralo na protiútoky, čo sa rýchlo ukázalo ako dobrá taktika. Po jednom útoku a faule na pravej strane nasledoval pekný center pred bránou Stojanovského, domáca obrana slabo zareagovala, nuž útočník hostí, ktorý najvyššie vyskočil, ľahko priniesol ra-

dosť svojmu mužstvu. Po tomto góle hostia sa takmer výlučne bránili a do polčasu ešte iba dvakrát pohrozili. Na druhej strane útoky Hajdušice sa končili na okraji šestnástky, pokusy z diaľky neboli presné alebo sa lopta ocitala v brankárových rukách. Očakávalo sa však, že si po zmene strán domáci upravia rady a premôžu odpor hostí. Stal sa však úplný opak. Futbalisti z Vračevho Gaja v 65. min. využili ďalšiu nepozornosť domácej obrany a zvýšili náskok na 0 : 2. Iba o pár minút neskoršie Atila Lipták sa v skrumáži pred bránou Borca najlepšie vynašiel, skorigoval výsledok na 1 : 2 a priniesol nádej

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Prekvapenie v Zreňanine GRADNULICA – AŠK 2 : 1 (1 : 1) Vladimír Gál

radáčania nezačali dobre zápas v Zreňanine a umožnili domácim už v prvej štvrťhodinke dve šance, ktoré títo, našťastie, premrhali. Prvú šancu za AŠK v 20. min. mal Adamov, keď vybehol pred brankára Palfiho, ale tento jeho strelu kryl. O päť min. neskoršie Adamov strieľal z 18 metrov tesne vedľa brány. V treťom pokuse v 30. min. Adamov sa znovu

ocitol zoči-voči s Palfim, tentoraz bol úspešný – 0 : 1. V 35. min. príležitosť mal aj Apostolović, ktorý prekľučkoval obranu Gradnulice, potom aj brankára a loptu kopol vedľa brány. V poslednej minúte polčasu domáci vyrovnali – 1 : 1. V druhom polčase Aradáčania mali viac loptu na nohách, ale si šance nevytvárali. Najlepšiu príležitosť mal Apostolović, keď po asistencii Števka dobre strelil, ale Palfi ešte lepšie

domácim, že môžu obrátiť výsledok. Času bolo nadostač, plynul však veľmi rýchlo a domácim sa vonkoncom nič nedarilo. K tomu dopomohol aj rozhodca Petrović, ktorý nemal rovnaké kritériá, trochu nadŕžal hosťom, čo ešte viac znervóznilo domácich futbalistov. Vo finiši zápasu aj poškodil domácich, keď po faule nad A. Liptákom v šestnástke neodpískal jedenástku, nuž sa Hajdušičania museli zmieriť s minimálnou prehrou. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Pejčić (Stojkovski), Georgijevski (Maliar), Mršić, Folťan, Pavlovic, Radović (Petrović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić JÁNOŠÍK – RATAR 1 : 3 (1 : 0) Aj v nedeľu futbalisti Jánošíka hrali, pokiaľ mali sily. V prvom polčase boli lepším mužstvom a častejšie sa hralo pred bránou

mužstva z Kruščice. Po nevyužitých niekoľkých šanciach snahy sa im konečne oplatili vo finiši polčasu. V šestnástke nedovolene zastavili Babića, rozhodca Klepan z Alibunára oprávnene odpískal penaltu, ktorú premenil Caran. Po zmene strán hostia boli omnoho nebezpečnejší a v 56. min. výsledok vyrovnali. O desať min. neskoršie aj druhýkrát prekonali Radaka. V 87. min. Ratar dal aj tretí gól a zaslúžene si domov odniesol tri body. JÁNOŠÍK: Radak, Kotruc (Raškov), Karaman, Jakimov, Živanov, Milanović, P. Staňo, Caran, Babić, Ćirković (Lotrean), Sladaković Výsledky 18. kola: Budućnost – Vinogradar 4 : 0, Karaš (K) – Borac (VS) 3 : 1, Sloga – Dobrica 1 : 2, Ševac – Partizan 2 : 2, Karaš (J) – Vojvodina 1 : 0.

zachránil svoju sieť. Nuž a potom v 85. min. odrazená lopta po rohovom kope sa vrátila hráčovi, ktorý centroval. Tento chcel center zopakovať, ale to urobil tak, že lopta prekvapila brankára Kurtešana a ocitla sa v sieti. Po tejto prehre Aradáčanom zostali malé šance, aby v baráži hrali o postup. AŠK: Kurtešan, Birmanac (Životin), V. Gál, Ďuríček, Zakić (Nenin), Matein, Števko, Pajević, Apostolović, Mijić, Adamov (K. Gál) Výsledky 20. kola: OFK Stajićevo – Naftagas 2 : 0, OFK Klek – Zadrugar 3 : 0, Tamiš – MSK 3 : 3, Potisje – ŽFK Banat 6 : 0, Bilećanin – Jedinstvo 2 : 1; bieloblatská Mladosť bola voľná.

1. Potisje 19 2. Tamiš 19 3. MSK 18 4. OFK Klek 18 5. AŠK 19 6. OFK Stajićevo 18 7. Bilećanin 19 8. Zadrugar 19 9. Naftagas 19 10. OFK Gradnulica 18 11. Jedinstvo 18 12. ŽFK Banat 18 13. Mladosť 18

15 12 11 12 11 9 7 6 4 5 4 2 2

2 2 73 : 18 4 3 51 : 27 5 2 47 : 19 1 5 46 : 25 2 6 41 : 20 3 6 35 : 25 4 8 29 : 44 4 9 38 : 41 5 10 26 : 39 2 11 35 : 69 3 11 25 : 39 4 12 14 : 52 1 15 24 : 63

47 40 38 37 35 30 25 22 17 17 15 10 7

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Borac bezpečne prvý Juraj Pucovský

ápasy 16. kola nepriniesli žiadne veľké prekvapenie. Možno mnohí nečakali, že Jedinstvo Lemeš v dedine Svetozar Miletić príliš ľahko a presvedčivo prekoná odžacký Lider, ktorý donedávna sídlil na druhom mieste. Futbalisti Stanišića 1920 boli účinní v súboji s Dinamom 1923 z Báčskeho Bregu. Body z hosťovania si priniesli ďalší favoriti. Graničar v Bez• ŠPORT •

dane minimálnym výsledkom premohol domáci Sport a bezpečne prvý Borac z Báčskeho Gračca v Telečke prekonal rovnomenný domáci tím „len“ dvojgólovým rozdielom a má osembodový náskok nad Stanišićom. Výsledky 16. kola: Sport – Graničar 1 : 2, Stanišić 1920 – Dinamo 1923 4 : 0, Telečka – Borac 0 : 2, Jedinstvo Lemeš – Lider 2 : 0; voľní boli lalitská Panónia a Dinamo Sonta.

Futbalisti Borca (v bielom) tejto jari nestratili ani bod 18 /4853/ 4. 5. 2019

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Cenný úspech v Ratkove RADNIČKI – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 0) Ján Šuster

užstvo Slávie v susednom Ratkove pred 300 divákmi (asi tretina bola z Pivnice) si vybojovalo cenné víťazstvo. Pivnickí hráči boli lepší počas celého zápasu, vypracovali si množstvo šancí, z ktorých väčšinu nevyužili, ale víťazstvo si zaslúžili. Strelu Batinicu v 14. min. domáci brankár Andrijašević kryl, a potom aj Vlastislav Kuchta vybehol sám pred bránu, ale trafil do strážcu siete. Neskoršie pohrozil domáci Lazarević, no Brňa jeho strelu zneškodnil. Do polčasu Efendić v 39. min. trafil

ešte žrď. V 50. min. radosť hostí. Dobrý útok z pravej strany Vlastislava Kuchtu a Stojanova, ktorý prihral do stredu, na loptu nabehol Batinica a trafil – 0 : 1. V 74. min. Kutenič zacentroval z voľného kopu zľava pred bránu a Vlastislav Kuchta presnou hlavičkou strelil druhý gól. Zápas viedol rozhodca Gajić z Báča; žlté karty dostali Milan Mušikić (Radnički) a Trivunović (Slávia). SLÁVIA: Brňa, Stojanov, Benka, Nímet, Ćorda, Efendić, Vlastislav Kuchta (Kotiv), Petrović, Batinica (Babić), Kutenič (Vladimír Kuchta), Trivunović

SLÁVIA – KRILA KRAJINE 0 : 1 (0 : 1)

prešla za bránkovú čiaru predtým, ako ju vyrazil V mimoriadnom strážca siete. V 84. min. 22. kole pred 100 dirozhodca Đurđević z dedivákmi Slávia uvítala ny Aleksa Šantić poškodil Krila Krajine z Báčskej domácich, keď Kuteniča Palanky, prehrala faulovali v trestnom území, a druhú priečku preale namiesto očividnej pepustila tomuto súpenalty to bol iba voľný kop rovi. Kutenič v 30. min. spoza šestnástky. nastrelil žrď, o deväť SLÁVIA: Brňa, Babić, min. neskoršie Brňa Benka, Trivunović, Ćorvybránil nebezpečda, Kotiv (Nímet), Efennú strelu Markovića dić, Petrović, Batinica, z voľného kopu. V 41. Kutenič, Sekeruš (Vlamin. sme videli jediný Drží obranu: Dragan dimír Kuchta) gól, keď Đukić zacen- Ćorda (Slávia Pivnica) Výsledky 23. kola: troval pred bránu a PiBudućnost – Hercegovac lipović hlavou prekonal Brňu. 1 : 3, Lipar – Tvrđava 1 : 1, Radnički Brankár mužstva hostí Miloš Dra- – Slávia 0 : 2, Krila Krajine – Borac žić bol mužom zápasu, lebo vychy- 2 : 1, Rusín – Stari grad 1 : 1, Vojtal množstvo nebezpečných striel. vodina – Odžaci 4 : 0, Kulpín – ŽAK Domáci tvrdili, že v 79. min. lopta 4 : 1, Polet – Kula 3 : 0.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Penalta ako hrom! BUDÚCNOSŤ – MLADOST 5 : 1 (2 : 1) Ján Murtín

o Veľkonočnú nedeľu pred 200 divákmi Hložančania deklasovali ďalšieho súpera z dolnej časti tabuľky. Domáci diktovali tempo od začiatku, ale prvý gól padol z jedenástky, keď v 13. min. Molnár pekne prihral Jakušovi, tento bol rýchlejší od brankára hostí Petrovića, ktorý ho následne priam zvalcoval. Penalta ako hrom a Horvát bol presný – 1 : 0. Ďalšie šance nevyužil Čipkár, ktorý nastrelil brvno a žrď. V 29. min. po akcii Jakuša

a Čipkára Huďan delovkou zo 7 – 8 metrov rozvlnil sieť – 2 : 0. Už v 31. min. po nezodpovednom strážení súpera domáci dovolili Dimitrićovi skorigovať na 2 : Futbalisti Budúcnosti majú úspešnú sériu 1 a do svojich radov vniesť výsledkov za sebou trochu neistoty a nervozity. Tréner Tankosić v dru1. V 70. min. po faule nad priebojným hom polčase do hry zapojil Ljubičića Ljubičićom Familić parádnou strelou a Zahorca, ktorí priniesli rozruch z osemnástich metrov trafil ľavú šia zrýchlili akcie domácich. Z množ- benicu brány Petrovića – 4 : 1. Bodku stva šancí mužstvo Budúcnosti rea- položil mladý Zahorec, keď sa v srdci lizovalo iba tri. V 64. min. Šoven po šestnástky zbavil dvoch strážcov rohovom kope Ljubičića zvýšil na 3 : a presnou strelou z desiatich metrov

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Ľubanom nestačila iba vôľa JEDNOTA (Š) – OFK BINGUĽA 9 : 1 (7 : 0) Lazar Pavković a hosťovaní v Šíde futbalisti Bingule utŕžili vysokú prehru. Zo sto divákov videlo až desať gólov, ktoré za domácich strelili Kološnjaji 3, D. Janković 2, Đorđević, Hančovski, Dumitrović a Aleksić po jednom. Jediným strelcom za hostí bol Stambolija. JEDNOTA (Š): Stojadinović, Trlajić, Šumaruna, Šipka, Chrček

www.hl.rs

(Milutinović), Hančovski, Aleksić, Đorđević, Popović (Stojić), Kološnjaji (D. Janković), Dumitrović (Papuga) OFK BINGUĽA: Volić, Francuski (Sucháň), Šućak, Džever, Farkaš, Stanković, Rajić, Pajić, Radičević, Stambolija, Kramár

ERDEVÍK 2017 – SINĐELIĆ 1 : 1 (0 : 0)

Informačno-politický týždenník

Domáci futbalisti sa museli uspokojiť s bodom zo zápasu s mužstvom z Gibarca. Gól za hostiteľov dal Jelčić v 60. min. a o štyri min. neskoršie vyrovnal Marčetić. V 75. min. Erdevíčania vsietili regulárny gól, ujali sa vedenia 2 : 1, ale keď sa lopta už nachádzala na strede ihriska, postranný rozhodca označil postavenie mimo hry a Dimitrije Matić zo Šídu gól anuloval!

stanovil konečný výsledok – 5 : 1. Sériu zápasov so slabšími súpermi Hložančania zvládli výborne a teraz po prestávke ich čakajú zápasy s favoritmi súťaže. Rozhodca Rašović z Báčskej Palanky s pomocníkmi nemal ťažkú prácu, žlté karty dostal domáci Huďan a dvaja hostia. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Fábry (Zahorec), Jakuš (Ljubičić), Đurikin, Šoven, Erak, Huďan, Molnár (Škrbić), Čipkár (Ľ. Hataľa), Horvát (Miškovic), Familić Teraz je Budúcnosť voľná a potom uvíta najväčšie prekvapenie jari – FK Neštín. Výsledky 19. kola: Bačka 1945 – Bačka (D) 2 : 2, Maglić – Bački hajduk 3 : 0 kontumačne, Sloga – Slavija 5 : 0, Kriváň – Neštín 1 : 0, Budúcnosť – Mladost 5 : 1. Foto: J. Pucovský

ERDEVÍK 2017: Janković, Babić, Gérik, Cvijanović, Jelčić, Bojanić (Anđelić), Štrbac, Vezirović (Matijević), Pavlović (S. Šafárik), Zablaćanski, Cvetković

JEDNOTA (Ľ) – SREMAC 0 : 4 (0 : 2)

Futbalisti vedúceho mužstva v tabuľke z Berkasova aj v Ľube dokázali, že sú kondične lepšie pripravení a hráčsky kvalitnejší. Domácim nestačila iba vôľa, aby si vybojovali lepší výsledok. Góly dali Mijatović, Levaja, Marčetić a D. Vidović. JEDNOTA (Ľ): Mrkonjić, Mrđanović, Ganić, Petrović, Punoš, Ramić, Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić, Ćalić, Širadović • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

vanejšieho Milana Adámeka, ktorý rutinovane zareagoval. Do konca prvého polčasu útočili obe mužstvá. V 42. min. diváci videli peknú strelu hráča Bačky, keď Igor Leňa bravúrne loptu vyrazil nad brvno. V druhom polčase lepšie šance mali hostia, ale i domácim sa podarilo niekoľkokrát dobre zaútočiť. Domáci diváci sa nemohli načudovať, aký je Leňa dobrý brankár. V 48. min. vybránil strelu z ľavého horného rohu. Pri striedaní hráčov do útoku Mladosti sa dostali Gluvić a Kobilarov. Tento prvý z dvoch pokusov, hoci bol sám, z pravej strany nezdolal Stančića. Bolo to v 74. min. Predtým rozhodca Strahinja Kováč pre verbálny konflikt udelil druhú žltú kartu hráčovi hostí Dokićovi. Keď sa skupinka Petrovčanov tešila, že body poputujú Stratili dva body: Igor Leňa, brankár do Vrbary, domáci nečakane iba Mladosti Foto: J. Pucovský za päť minút vyrovnali! Najprv rohovom kope v 28. min. Jakuš v 85. min. Milovanović skorigoval využil zmätok v radoch domá- náskok hostí, a potom v 90. min. cich a skóroval – 0 : 1. Potom razantnou strelou z 25 metrov v 34. min. šancu spálil Škrbić. Gnjatović zdolal na tomto zápase V 38. min. už bolo 0 : 2 za hos- výborného Leňu. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, tí. Kaňa z ľavej strany vysunul uličkou na hrote najexpono- Štefek, Škrbić, Dokić, Beronja,

Jakuš, M. Adámek (Kobilarov), Ožvát, Kaňa (Gluvić), Poznanović Výsledky 22. kola: Mladost (T) – Radnički 1912 2 : 4, Bajša – Vrbas 1 : 1, Bačka – Mladosť (P) 2 : 2, Tavankut – Polet 1 : 0, Sloga – Budućnost 1 : 1, Crvenka – Tisa 2 : 0, Tekstilac – Mladost (A) 3 : 0, Radnički (S) – BSK 4 : 4.

rozhodcov v čele s Veljkom Gvozdenovom z Vršca, lebo im neuznal regulárny gól Forgića pre údajný ofsajd. Po prestávke sa hráči Doliny zahrávali s vlastným osudom, hrali rozhárane a nezodpovedne. Gólom Gurana prudkou strelou z voľného kopu hostia skorigovali na 2 : 1, ale zostalo nejasné, či lopta vôbec bola za bránkovou čiarou?

Domáci tvrdili, že sa od žrde odrazila do poľa. Revolta domácich fanúšikov nepomohla. Výhra Doliny odvtedy bola otázna, ale sa pre jej mužstvo predsa všetko dobre skončilo. DOLINA: Bujaković, Jovanov, Popović, Janjović, Forgić, Kelečević (Magda), Mamojka (Matuľa), Ilić (Radulović), Hlavča, Vasić, Ćirić

Za päť minút bod?! BAČKA – MLADOSŤ 2 : 2 (0 : 2) Samuel Medveď

ápas v Pačire priniesol zaujímavý a napínavý futbal, z ktorého pôžitok mali tak domáci diváci, ako i zopár Petrovčanov. V prvých minútach domáci dominovali na ihrisku a vytvorili si dve – tri dobré gólové príležitosti. Nebezpečne útočili z krídelných pozícií. Dve rýchle krídla, na prvej strane Viktor Živina a na ľavej Dimitrije Šaban dobre prenikali a hrozili zadákom hostí. V 10. min. tento prvý dobre strieľal, Leňa loptu len odrazil a domáci stredopoliar kopal nad bránu. O štyri minúty neskoršie Pačirčania kopali znovu nad brvno. V 20. min. Mladosť po chybe domácej obrany prvýkrát vážnejšie zaútočila, kapitán Ožvát tú možnosť nevyužil, strieľal tiež nad bránu. V polovici prvého polčasu hráči z Petrovca znova ohrozili bránu Stančića. Po

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Rozpútal sa boj o záchranu Ján Bokor

V posledných dvoch kolách mužstvá zaznamenali príliš nečakané a prekvapujúce výsledky. V zákulisí sa čoraz hlasnejšie povráva, že sú mnohé výsledky vopred dohovorené, no dôkazy o tom nejestvujú. Boj o záchranu sa naplno rozpútal, keďže stŕpa až polovica klubov. Výsledky 24. kola: Jedinstvo (V) – Partizan (G) 2 : 0, Potporanj – Borac 2 : 1, Spartak 1911 – Jedinstvo Stević 4 : 2, Sloga – Jugoslavija 1 : 0, Polet – Partizan (U) 4 : 3, C. zvezda – Dunav 2 : 0, Vojvodina – Radnički 3 : 2, Dolina – Strela 2 : 1. Výsledky 25. kola: Vulturul – Jedinstvo (V) 0 : 0, Strela – Vojvodina 5 : 0, Radnički – C. zvezda 5 : 1, Dunav – Polet 6 : 1, Partizan (U) – Sloga 1 : 1, Jugoslavija – Spartak 1911 1 : 3, Jedinstvo Stević – Potporanj 0 : 1, Borac – Partizan (G) 0 : 0; Dolina bola voľná.

1. Radnički 1912 2. Sloga 3. Tisa 4, Mladost (A) 5. Bajša 6. Vrbas 7. Crvenka 8. Tavankut 9. Radnički (S) 10. Mladosť (P) 11. Tekstilac 12. Bačka 13. Mladost (T) 14. Budućnost 15. Polet 16. BSK

22 20 22 15 22 12 22 12 22 10 22 10 22 7 22 9 22 8 22 7 22 7 22 6 22 5 22 4 22 5 22 4

2 0 65 : 11 62 5 2 49 : 25 50 3 7 38 : 24 39 3 7 39 : 28 39 6 6 31 : 17 36 4 8 42 : 38 34 9 6 33 : 26 30 1 12 29 : 39 28 4 10 29 : 41 28 4 11 21 : 26 25 4 11 22 : 34 25 6 10 44 : 46 24 6 11 29 : 42 21 6 12 12 : 28 18 3 14 22 : 48 18 4 14 26 : 58 16

DOLINA – STRELA 2 : 1 (2 : 0)

mimoriadnom kole stredtýždňa na ihrisku v Padine sa zišiel malý počet divákov. Pracovný deň vplýval aj na účasť hráčov. Hostia z Ivanova sotva zoskupili jedenástku a na striedačke nemali náhradníka. Domáci na tom boli lepšie, lebo pracovné záväzky • ŠPORT •

znemožnili iba Vladimira Kolaka. Domácim bola výhra potrebná ako liek na ranu. Úvod bol pre Dolinu sľubný, veštil ľahkú a presvedčivú výhru. Vďaka pekným gólom Janjovića v 21. min. a Kelečevića v 23. min. domáci viedli 2 : 0. Domáci sa hnevali na slabých

Hostia z Ivanova (v modrom) sa zamerali na protiútoky 18 /4853/ 4. 5. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Keď nedáš – dostaneš! TATRA – PRVÝ MÁJ 0 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

ysáčska Tatra a mužstvo Prvého mája z Rumy zohrali zaujímavý, pekný, až do konca napínavý zápas. Obojstranne sa hralo rýchlo a technicky na pozoruhodnej úrovni. Hostia mali viac loptu na nohách. Domáci však v prvom polčase nevyužili dve kolosálne šance, ktoré bolo, zdá sa nám, ťažšie nepremeniť ako streliť gól. V 21. min. Poštić z desiatich metrov netrafil do prázdnej brány a to isté v 30. min. dokázal aj Nastić. Tak to obvykle býva vo futbale, keď nedáš – dostaneš! Tentoraz sa to stalo aj Tatre, lebo v 59. min. inkasovala gól, ktorého autorom bol hosť Dobrić, a body odišli do Rumy. Zápas v Kysáči sledovalo 250 divákov, viedol ho rozhodca Pjevac

z Temerína, ktorý žltými kartami potrestal Poštića a Nastića (Tatra),

ako aj Radišića (Prvý máj). TATRA: Buzadžija, Zirić, Hornjak, Apić, Subotin, Poštić, Sapundžić (Grahovac), Barić, Klaić, Nastić (Grlica), Ubović Výsledky 22. Kola: Sloga (E) – LSK 5 : 2, Podunavac – Hajduk (D) 2 : 1, Podrinje – Sloga (T) 3 : 0, Borac (Š) – Hajduk (B) 1 : 1,

Hostia z Rumy (v červenom úbore) pred bránou Tatry

Jugović – Radnički 1 : 0, Hajduk (Č) – Sremac 0 : 5, Tatra – Prvý máj 0 : 1; voľná bola Jednota.

1. Jugović 21 14 4 3 27 : 14 46 2. Prvý máj 20 14 3 3 38 : 15 45 3. Podrinje 21 11 5 5 33 : 13 38 4. Sloga (E) 21 10 4 7 38 : 25 34 5. Podunavac 21 11 1 9 32 : 24 34 6. Sremac 20 9 6 5 24 : 15 33 7. Borac 21 8 8 5 29 : 20 32 8. Hajduk (B) 20 8 5 7 33 : 30 29 9. Hajduk (D) 20 9 1 10 33 : 18 28 10. Radnički 20 8 2 10 35 : 29 26 11. Sloga (T) 20 8 2 10 20 : 30 26 12. Tatra 21 6 6 9 19 : 19 24 13. Jednota 20 6 6 8 22 : 22 24 14. LSK 21 4 3 14 16 : 39 15 15.Hajduk (Č) 21 0 0 21 2 : 64 0

Grković sa zaskvel štvorkou SLOGA (E) – LSK 5 : 2 (2 : 2) Lazar Pavković

utbalisti Slogy presvedčivo porazili mužstvo LSK z Laćarka, ale svojím výkonom neoslnili a neustále čoraz viac rozčarúvajú svojich verných fanúšikov, ktorých tentoraz bolo na tribúne iba 100. Futbalové šťastie žičilo naladenému útočníkovi Aleksandrovi Grkovićovi, strelcovi štyroch gólov: v 17. min. z jedenástky, v 57. min., 62. min. a v 90. min. zápasu. Do listiny strelcov sa zapísal aj

B. Považan v 27. min. Presný za hostí boli Pisarević v 19. min. a Savić vyrovnal v 38. min. V 82. min. zápasu sa pri zákroku s cieľom znemožniť gól zranil veľmi dobrý brankár LSK Šivoljicki, ktorého z ihriska frenetickým aplauzom vyprevadilo objektívne domáce obecenstvo. Zápas v Erdevíku viedol rozhodca Bojan Graovac z Rumy, ktorý žltými kartami potrestal Domčića a Drobca (Sloga), ako aj Nenadića, Bosančića, Dronića, Vukotića, Vuletića a Maksimo-

Nešťastný finiš JUGOVIĆ – RADNIČKI 1 : 0 (0 : 0) L. Pavković

ápas medzi chvíľkovo vedúcim Jugovićom a šídskym Radničkim v Kaći mal dva rozdielne polčasy.

www.hl.rs

Domáci v prvom polčase mali niekoľko pokusov, ktoré brankár Ilić všetky poľahky zneškodnil. V polovici druhého polčasu domáci futbalisti nevyužili je-

Informačno-politický týždenník

vića (LSK). SLOGA (E): Petrović, Đurkić, Domčić, Smiljanić, Grković, B. Považan (Grubiša), Stojšić, Bajunović, Bojanić (Drobac), Ristić, Cvijić V sobotu 4. mája v Erdevíku budú hosťovať futbalisti Hajduka zo susedného Divoša. Foto: J. Pucovský

Streľba sa mu darila: Aleksandar Grković (Sloga Erdevík)

denástku. Predsa v 74. min. po voľnom kope najvyššie pred bránou hostí vyskočil Plavšić a tak domácim priniesol výhru. V posledných desiatich minútach hry dve šance za Radnički nevyužil Mijatović a jednu Krajnović, čo iba svedčí o tom, že hostia mohli odísť z Kaća so ziskom aspoň bodu. Zápas v Športovom stredisku

Siget sledovalo 500 divákov. Rozhodca Saša Samac z Futogu žltými kartami potrestal domácich Vučkovića, Plavšića a Vuletića, ako aj hosťa Mirčetića. RADNIČKI: Ilić, J. Sarić, Aperlić, Bošnjaković, Vasić (Mijatović), Derajić, Krajnović, Mirčetić, N. Sarić, Perović, Teofilović (Šuša)

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Obom bod prišiel vhod SLÁVIA – POLET 0 : 0 ešte tri kolá pre Polet, dve pre slávistov. Na prvé dva kluby čaká, ak budú úspešné, ešte ďalších šesť o Veľkonočnú slnečnú nedeľu v štvrťfinále, semifinále a vo finále si derby majstrovstiev v ŠRS Druhej juhobanátskej ligy – západ, Slávia nenechal ujsť veľký kde si skrížia zbrane najlepší zo počet fanúšikov: hostí a hostiteľov, severnej s najúspešnejšími z južnej časti. Porazený finalista má ešte jednu šancu o postup – s druhým tímom z Druhej juhobanátskej ligy – východnej skupiny. Idvor a Kovačica sa vo štvrťfinále vyhnú najlepším klubom z južnej časti, Banátskemu Brestovcu a Kovinu. O dve ďalšie pozície pre play-off budú do posledného kola bojovať iba tri kluby: Dolovo, Mramorak a Stari Tamiš. Miernu prevahu počas nedeľného zápasu mali hosNešťastná 13. minúta: ochranca siete hostí Mrčić zneškodnil strelu Bakoša tia, hostitelia však nevyuz bieleho bodu žili svoje šance. Na oboch Ján Špringeľ

a keďže v Prvej juhobanátskej lige Spartak nehral doma a Dolina bola voľná, aj Debeljačanov, Padinčanov, Crepajčanov bolo hodne na tribúne. Do konca majstrovstiev zostávajú

stranách bolo hodne hráčov, ktorí dostali žltú kartu. Nechýbalo veľa, aby najlepší hráč Poletu Srđan Stojković strelil gól už vo 8. minúte: predribloval obrancu domácich a vypálil zo sedemnástich metrov tesne vedľa horného ľavého rohu Kandića. V 13. min. obranca hostí hral rukou v šestnástke. Píšťalka rozhodcu Janjuša nezostala nemá. Prízemnú strelu Bakoša z penalty ale kryl Mrčić. Po výbornom centre z pravej strany Ivkovića Titor hlavičkoval v páde pred žrď v 25. min. Vzápätí gól z ofsajdu strelil Buzadžija. Po prestávke mal znovu dve zrelé príležitosti stredopoliar S. Stojković. Štvrťhodinu pred záverečným hvizdom strela S. Dudáša z voľného kopu skončila v rukách ochrancu siete Idvorčanov. V prvej zostave hostí bolo sedem hráčov z Belehradu, kým v prvej jedenástke domácich bolo šesť Kovačičanov. SLÁVIA: Kandić, Plvan, Jaško, Čerňoš, Bartoš, Bakoš, Bursać, Buzadžija, V. Dudáš, Svetlík, Ostojić; striedali: S. Dudáš, Tomáš, Čech

Z PERA MARTINA LISTMAJERA

Šport a športovci Jánošíka 1937 – 2017 Danica Vŕbová

v Jánošíku, o čom sa podrobnejšie dozvedáme už z jej predslovu, eľkonočný pondelok 22. ktorý po prívete obecenstva preapríla 2018 sa v Jánošíku čítala Martina Berzová. Autor túto niesol v znamení športu. knihu venuje všetkým jánošíckym Ďalšia kniha z pera Martina List- športovcom – bývalým, súčasmajera, monografia Šport a špor- ným, ale i zosnulým. tovci Jánošíka 1937 – 2017, mala V príhovore riaditeľa Slovenpremiéru v plnej sieni jánošíckeho ského vydavateľského centra domu kultúry. Ako možno vycítiť Vladimíra Valentíka, ktoré je aj a dokonca aj vyčítať z titulku, vydavateľom knihy, odzneli slová kniha je inšpirovaná športom chvály na účet autora. Valentík dodal, že je šport výmyslom 20. storočia a že naši starí rodičia zrejme nevedeli, čo je to šport. Futbal sa najmä pričinil k tomu, aby sa šport stal súčasťou našej každodenMonografiu predstavili autor Martin Listmajer, nosti. No táto moderátorka premiéry Martina Berzová a riaditeľ kniha nie je SVC Vladimír Valentík (zľava) • ŠPORT • iba o futbale.

Sú v nej zhrnuté aj iné športy, ktoré v Jánošíku zanechali stopy v jeho športových dejinách, a to: hádzaná, basketbal, šach, atletika, stolný tenis... Jánošík patrí medzi O najnovšiu knihu M. Listmajera Jánošíčania prejavili tie naše de- veľký záujem diny, ktoré majú svoju monografiu o športe návštevníkov aspoň chvíľkovo a ktorá je podľa slov Vladimíra navrátil do minulosti, rozdelil sa s obecenstvom o zaujímaValentíka jednou z najkrajších. Vo svojom príhovore Martin vé anekdoty, ktorých sa počas Listmajer kvitoval, že je kniha dlhoročnej osvetovej práce na predovšetkým obrázkovým poste učiteľa telesnej výchovy svedectvom zašlých čias. Od- a trénera hodne nazbieralo. Arkázal, že titulná strana patrí tým chívne fotografie, cez ktoré nás najúspešnejším športovcom. neformálne a úprimne viedol a Premietaním videomateriálu ktoré sú súčasťou zbierky, dávajú autor nás zoznámil s každým určité svedectvo o športovej trašportovcom, každým význam- dícii v Jánošíku, ktorá sa v tejto 50 početných /4833/ 15. 12.neistej 2018 dobe snaží obstáť. 43 nejším zápasom,

POTULKY ZA TITULKAMI: NA JARNOM TRHU V DEBELJAČI

Najlepšie z najkrajšieho: humor je neodmysliteľnou súčasťou každého panađuru v Srbsku

Víťazná kombinácia: kúpa plus rozhovor

Jarmok starý, ale jarý Ján Špringeľ

íše sa dátum 29. marca 2019. Je slnečné ešte ráno, tesne po deviatej. Na letnej ceste z Kovačice smerom do Debeljače veľká dopravná tlačenica. Hluk aj ruch. Defekt vyvoláva efekt: auto lokálnej RTV sa nedobrovoľne zasekáva sotva kilometer od viacjazyčnej tabule mestečka jarmokov. Kameramanka a fotograf okamžite vytasia svoje zbrane: prístroje na snímanie. A zvečňujú to, čo si všimli už cestou-necestou. Moderné tátoše mieria, dokonca letia k tretej (po Šabci a Rume) najuznávanejšej burze drobného spotrebného tovaru, medovníkových sŕdc, mechanizácie, domácich a hospodárskych zvierat. Vodiči pod drobnohľadom objektívov sa vezú na traktoroch, kamiónoch, v automobiloch, džípoch, limuzínach... Míňajú sa rýchlo poznávacie značky Pančeva, Zreňanina, Vršca, Nového Sadu, Rumunska. Voľakedy to bolo nenáhlivo. Za koňmi, na kočoch i na vozoch. Každoročne sa prvý Debeljačský jarmok koná v posledný marcový piatok. Roky, desaťročia, stáročia: od roku 1873. S kolegom, ktorý prichádza naliať palivo do auta, sme zhodní: „Na tohtoročnom úvodnom je nával, sťaby

Už na jar treba uvažovať o jeseni

sa hral dôležitý futbal.“ Výhoda motorového vozidla s logom RTV je aj tá, že sa môžete dostať priamo pred dočasnú kanceláriu riaditeľa verejného komunálneho podniku. Nebyť toho museli by ste parkovať široko-ďaleko mimo Jarmočiska a na miesto činu ísť pešo – pár minút. „Omnoho viac ako sme očakávali,“ s úsmevom od ucha k uchu nás víta v prechodnej úradovni správca VKP 4. októbra v Debeljači László Jóvér. Jarný jarmok spolu s augustovým patrí medzi najmasovejšie. Najviac návštevníkov, veľa predajcov, menej kupcov, prízvukuje prvý medzi rovnými organizátormi: „Hojne je dobytka, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch jarmokov. Kone, kozy, kravy, prasatá, jahnence – všetkého je nemálo. Viac je aj strojov a poľnohospodárskych súčiastok.“ Mnoho majú vraj aj ročných permanentiek, mnohí si rezervovali miesto, na stánkoch i mimo nich. K dobrému dojmu dopomohlo aj pekné počasie. Roky sa povráva, že keď prvý jarmok v Debeljači, tak – špatný čas. „Od tohto roku sme vyradili dva mimoriadne jarmoky, zostávajú iba marcový, júnový, augustový a novembrový. V posledných troch rokoch sme nemali zárobku, skôr straty na

Zrazu „hviezdy“

Nechýbala ani zelenina

mimoriadnych panađuroch. Mohli ste sa v pohode po jarmoku previezť nákladným autom. A nás to stálo rovnako keď ide o prípravy, angažovaných pracovníkov a v neposlednom rade aj o peniaze,“ dopĺňa riaditeľ Jóvér. Za čias hyperinflácie zorganizovali v jednom roku až deväť trhov. Dnes má Debeljača o dve pätiny menej obyvateľov ako pred desaťročím. „Je jasné: málo ľudí, menší zárobok, hromada možných kupcov, väčší džob. Aj pri jarmokoch platí, že často iba riskom prídeme k ziskom,“ zdôraznil na záver „primáš“ na Debeljačskom jarmoku.