Hlas ludu 20/2019

Z veľtrhu na novom traktore Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 18. 5. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4855/

20



Z obsahu

18. 5. 2019 | 20 /4855/

Uzávierka čísla: 15. 5. 2019

Dňa 9. mája v zasadačke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade zorganizovali slávnostné podpisovanie zmlúv o pracovno-technickej spolupráci. Na základe týchto zmlúv NRSNM aj tohto roku poskytne finančnú podporu určenú pre činnosť organizácií a združení slovenskej menšiny v Srbsku a na vytvorenie optimálnych podmienok na ochotnícku činnosť v našich lokálnych prostrediach.

D. Vŕbová

V nedeľu 12. mája na starej fare v Kysáči bolo vydarené podujatie, v rámci ktorého si pripomenuli Deň matiek a predstavili brožúrku Ľudmily Berediovej-Stupavskej pod názvom Julinkine uspávanky. Túto knižku s podtitulkom Venček slovenských ľudových uspávaniek vydala Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v rámci Edície Praktik a vytlačila tlačiareň Artprint Media v Novom Sade.

E. Šranková

Výročný koncert Folklórneho súboru Klasy, ktorý úspešne pôsobí pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, sa uskutočnil v nedeľu 12. mája v tamojšej divadelnej sále. Na celovečernom koncerte pod názvom Ornamenty z našich osád vystúpili aj hostia z Vojlovice – členovia SKOS Detvan.

A. Lešťanová

Skupinka nadšencov turistiky zo Slovenska sa pred piatimi rokmi rozhodla, že prebicykluje Dunaj od prameňa k delte. Každý rok títo odvážlivci zvládnu jednu etapu jazdy povedľa hlavnej vodnej tepny Európy.

Začiatkom mája sa pristavili v Iloku (na snímke pred Slovenským domom) a Hložanoch...

J. Bartoš

Najväčšia veľtrhová udalosť v Srbsku a jeden z najvýznamnejších poľnohospodárskych veľtrhov v Európe prebiehal na novosadskom výstavisku od 11. do 17. mája. Už tradične dominovala výstava poľnohospodárskej mechanizácie a techniky najznámejších svetových a domácich výrobcov.

Tisíce návštevníkov si mohli prezrieť najaktuálnejšie novinky z oblasti agráru, dozvedieť sa o najnovších trendoch z oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, ochrany a výživy rastlín, organickej výroby či dobytkárstva. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Víťazstvo v tieni

T

ieň na Deň víťazstva nad fašizmom tohto roku vrhla nenávisť voči občanovi Srbska albánskej národnosti, ktorá sa začala prejavovať koncom apríla, teda nedlho pred oslavovaným dátumom. Ide o majiteľa pekárne v Borči, ktorého brat a zamestnanec sa (ešte pred dvomi rokmi) fotografoval v strede Belehradu napodobňujúc rukami dvojhlavého orla, čiže známy symbol z albánskej štátnej zástavy. Tá fotografia sa nedávno dostala na sociálne siete, čo bolo dostatočným podnetom pre nemalú skupinu tunajších extrémnych nacionalistov, aby sa zhromaždili pred tou pekárňou, vykrikovali hrozby a urážlivé odkazy proti Albáncom a ponechali tam svinské hlavy. Polícia síce sledovala, čo sa deje, ale jej reakcia bola v podstate pasívna a uzavrelo sa, že nebolo incidentov, lebo neboli rozbité okná a nikto nebol fyzicky zranený.

Majiteľ pekárne sa ospravedlnil za nepremyslený čin svojho brata (ktorého dokonca aj prepustil z práce) a usporiadal akciu solidarity, počas ktorej ako prejav dobrej vôle spoluobčanom ponúkal bezplatný burek. Líder Srbskej radikálnej strany (a ešte stále poslanec v republikovom zhromaždení) Vojislav Šešelj potom v televíznom vysielaní zlomyseľne poznamenal, že v tom bureku bolo mäso psov tulákov nachytaných v okolí pekárne… Azda by potom niekoho mali prekvapovať výsledky výskumov verejnej mienky, podľa ktorých až dve tretiny Srbov má negatívny postoj voči Albáncom? Celá situácia odzrkadľuje úroveň nacionálneho šovinizmu a xenofóbie, ktorá v Srbsku v poslednom období pod vplyvom niektorých politických škodcov znovu stúpa do nebezpečnej miery. A tak v samej podstate znehodnocuje antifašistickú ideu, na ktorej bola vznikla Socialistická federatívna republika Juhoslávia a ku ktorej sa verejnými proklamáciami (najmä v Deň víťazstva) hlási aj dnešné Srbsko.

Proti fašizmu je teda potrebné bojovať aj dnes a ten boj vôbec nesúvisí s parádnym napodobňovaním a politickým zneužívaním tradície dnes už nejestvujúcej Juhoslávie, ale s aktívnym odporom proti útočnému nacionalizmu, ktorý postupne zaplavuje tunajšiu spoločnosť. Na

skutočnosť, že naša krajina čoraz viac smeruje k politike krajnej pravice upozornil v nedávnom rozhovore pre FoNet aj spisovateľ Filip David a podľa jeho mienky sú v dnešnej srbskej politike prítomné niektoré charakteristické prvky fašizmu: populizmus, nacionalizmus, kult osobnosti, demagogickosť, konšpiračné teórie a označovanie inak mysliacich ľudí ako zradcov. Čoraz častejšie verejné prejavy extrémnej pravice Filip David chápe ako následok toho, že sa od začiatku 90. rokov a vtedajšej rétoriky vraj nič podstatne nezmenilo, lebo pri moci sú ešte stále tí, ktorí nás aj vrhli do konfliktov – pyromani, ktorí akože hasia požiare.

Vymaniť sa spod otravného vplyvu nacionalizmu, zúčtovať s vlastnou minulosťou a uznať vlastné chyby – na také kroky dnes ešte stále nie je pripravená ani naša, ale ani niektoré iné spoločnosti v regióne. Chorvátsky publicista Darko Kaciga sa zaoberá týmto problémom vo svojej krajine a počas návštevy Belehradu (kde prezentoval svoju novú knihu Suočavanje) v rozhovore pre noviny Danas o. i. povedal, že nacionálny šovinizmus nás všetkých v tomto regióne permanentne zožiera. Podľa slov Kacigu, chronický šovinizmus (v Chorvátsku ustaštvo a v Srbsku četništvo) najmä v neodlučiteľnom spojení s relígiou, ktorá ho posilňuje a definuje, predstavuje ťažkú, najťažšiu chorobu jednotlivcov, spoločností a štátov v tomto regióne. Túto chorobu vraj možno vyliečiť výlučne samostatne, v samom sebe, vo svojej dedine, kostolíku, hasičskom spolku, futbalovom klube a v národe, ale nijako krikom na suseda cez ohradu alebo štátnu hranicu.

Liek teda existuje. Lenže či sa nájde aj trpezlivosť a vôľa?

Stevan Lenhart Foto: Dragan Vojvodić (z umeleckej akcie Deadland)

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

14 Slzy lalitského poštára

43 Zblížila ich biela loptička a raketa

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Na titulnej strane: Aj na 86. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade výrobcovia ponúkali kúpu strojov za nižšiu, výhodnejšiu cenu.

Foto: Juraj Pucovský

6 Nikola Tesla – vo svojej a našej dobe

19 Inovácie a najmodernejšie technológie

30 Dobrá vôľa zvláda všetko

20 /4855/ 18. 5. 2019

3

Týždeň 

InPress

Legálne plagiáty

Nič bez prezidenta Juraj Bartoš

Jasmina Pániková

S

kutočne väčšina z nás má v tejto chvíli vo svojej rodine niekoho, kto končí základnú alebo strednú školu. Možno takisto väčšina z nás pripomína mladším členom rodiny, aby sa učili, dobre sa prichystali na skúšky, lebo… Lebo ak úspešne nezakončia základnú školu, nezapíšu sa do strednej školy, ak nebudú úspešní v strednej škole, nezapíšu sa na vysokú školu, nenájdu si dobré zamestnanie a tak dokola. Snažíme sa upovedomiť našich mladších, a potom zrazu šok! Mladší člen rodiny počuje v správach, že nemusíme vždy byť takí statoční, môžeme trochu aj klamať, alebo napr. odpisovať a napísať si tak celú dizertačnú prácu.

A potom sa formuje určitá komisia, ktorá, pravdaže, stanoví, že je práca odpísaná v rámcoch dovoleného. Ako potom vysvetliť ságu o statočnosti a férovej hre?

Najnovší dôkaz nevinnosti aktuálneho ministra financií potvrdil, že sa nemusíme vždy pridŕžať pravidiel.

Teda, ak ste minister. Pre obyčajných smrteľníkov to neplatí. Obyčajný študent musí podľa známych pravidiel uviesť zdroj každej citácie, a pán minister veru nie. Jemu je dovolené odpísať zhruba 7 % dizertačnej práce a zrejme je to v poriadku. Veď dopísal iba trochu… Pripomína to dávno vyrieknutú „hlbokomyseľnú“ výpoveď bývalého ministra stavebníctva, ktorý otvorene povedal, že trochu kradnúť je v poriadku.

Nie je minister financií jediným príkladom. Sú tu aj ďalší doktori, aj tí na verejných funkciách, aj tí menej známi, ktorí „úspešne“ budujú vlastné kariéry.

Všetci oni potvrdili, že sú šikovní pri odpisovaní. A keď radi odpisujú, spolu s odborníkmi v početných komisiách by mohli odpísať aj model správania sa, napr. z Nemecka, alebo Maďarska, kde sa takisto vyskytli plagiáty, no tie dizertačné práce boli zrušené a takí doktori pozbavení funkcií – nie povýšení, ako u nás.

4

www.hl.rs

7 DNÍ

C

ivilizovaný svet si 9. mája pripomenul Deň víťazstva nad fašizmom, t. j. jeho porážky. Severná Kórea v deň 74. výročia kapitulácie nacistického Nemecka odpálila (zase) zopár rakiet. U nás sa slávnosť v Niši pod názvom Obrana slobody, avizovaná na 9. mája (dátum známy aj ako Deň Európy), predsa konala „s malým oneskorením” teda 10. mája. Zrejme preto, aby bol pri nej aj prezident Srbska Aleksandar Vučić, ktorý deň predtým absolvoval samit balkánskych lídrov v Tirane. Následne Vučić vyhlásil: „Vchádzame do ťažkej fázy. Výsledky sú také, že nám bude čoraz ťažšie...” Inak je zaujímavé, že v rámci slávnostného defilé jednotiek Vojska Srbska a bojovej techniky bolo vidno aj ruský tank, ktorý Srbsko vraj ešte len má dostať na základe vojensko-technickej spolupráce medzi Ruskou federáciou a Srbskom.

Prezident Vučić stihol aj nedeľnú inauguráciu Stevu Penderovského, prvého prezidenta štátu s novým názvom Severné Macedónsko. V Skopje s nadšením vyhlásil, že na schôdzi Svätého archijerejského snemu Srbskej pravoslávnej cirkvi, pred vladykami „nadšenými” jeho príchodom, bude hovoriť o Kosove a Metóchii a budúcnosti Srbska.

Nakoniec to bolo trochu... Pred médiami (bez možnosti kladenia novinárskych otázok) oznámil, že je dôležité počuť stanoviská SPC ohľadne Kosova, aj keď sa líšia od štátnych. Patriarcha Irinej vyhlásil, že „prezident hrdinsky zápasí a nepochybujeme o jeho dobrých úmysloch.”

Domáce médiá v uplynulý týždeň informovali, že učiteľsko-vedecká rada Fakulty organizačných vied v Belehrade zotáznenú doktorskú dizertáciu aktuálneho ministra financií Sinišu Maleho uznala ako originálne vedecké dielo (trebárs obsahuje počet-

Informačno-politický týždenník

né pasáže bez udania zdrojov).

Vyšší súd v Belehrade určil 5 rokov väzby bývalému riaditeľovi spoločnosti Putevi Srbije (Cesty Srbska) Brankovi Jocićovi za prijatie mýta a zneužitie úradnej pozície. Veci sa pohli z mŕtveho bodu aj vo veci famózneho objektu na Kopaoniku. Základná prokuratúra v Bruse vzniesla obžalobu proti investorke Snežane Mitkovićovej. Ona síce roku 2017 získala povolenie na výstavbu montovanej kaviarne rozlohy 150 metrov štvorcových na Pančićovom vrchu, avšak sporná budova je takmer desaťkrát väčšia... Sentencia Predsa sa hýbe platí aj v prípade úspešnej akcie Oddelenia pre boj proti korupcii v Užici. Následne ktorej sa dostal do vyšetrovacej väzby predseda obce Požega Milan Božić a niekoľkí jeho spolupracovníci, upodozrievaní z toho, že rôznymi malverzáciami ochudobnili obecný rozpočet o 1 360 000 dinárov.

Zo súdnych siení ešte dve správy. Vyšší súd v Belehrade pozbavil obžaloby bývalého policajta Nikicu Ristića z podozrenia, že

spôsobil ťažké telesné poranenia Rankovi Panićovi, sympatizantovi Srbskej radikálnej strany, ktorá v júli 2008 v Belehrade organizovala protestný míting proti zatknutiu niekdajšieho prezidenta Republiky Srbskej Radovana Karadžića. Medzi 46 zranenými osobami bol aj Panić; podľahol zraneniu po 17 dňoch. Na potrebu súdneho epilógu tejto záležitosti opakovane upozorňoval aj prezident Vučić.

Ten istý súd naložil hlavnému a zodpovednému redaktorovi RTS zverejniť odpoveď predsedu Strany slobody Dragana Đilasa na neprimerané tvrdenia zástupcu primátora Belehradu Gorana Vesića.

V sobotu 11. mája sa v Belehrade konal 23. pochod Všetci ako jeden – 1 z 5 miliónov. Za účasti menšieho počtu občanov skončil pred budovou Predsedníctva Srbska, kde 4. mája protestujúci vyhlásili Slobodnú zónu, v rámci ktorej s občanmi hovoria o nahromadených problémoch.

Aj z piatkového protestného zhromaždenia v Novom Sade (tiež menej navštíveného) znovu zaznel odkaz, že sa opozícia na budúcich voľbách zúčastní iba, ak budú zabezpečené „férové a poctivé podmienky.”

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

VÝBOR PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NRSNM

Podpísali zmluvy o pracovnotechnickej spolupráci

Danica Vŕbová

V

ýbor pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vypísal súbeh, prostredníctvom ktorého sa slovenské vojvodinské združenia, spolky a organizácie uchádzali s projektmi o finančnú podporu. Návrhy posudzovacej komisie výbor akceptoval a udelil finančné prostriedky 37 uchádzačom. Dňa 9. mája usporiadali slávnostné podpisovanie 37 zmlúv o pracovno-technickej spolupráci, na základe ktorých NRSNM, v súlade so schváleným plánom a programom VÚPJP, aj

tohto roku poskytne finančnú podporu na ochotnícku činnosť a aktivity mimovládnych organizácií a združení. Podpisovanie zmlúv prebiehalo v zasadačke NRSNM, kde predstaviteľov združení, spolkov a organizácií vítali predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a predseda VÚPJP Vladimír Francisty. Lakatošová vo svojom privítacom prejave povedala, že NRSNM podporí všetky slovenské združenia, ktoré sú jej nápomocné. Kvitovala, že je viditeľný záujem o aktivity NRSNM, lebo na tento súbeh sa prihlásil veľký počet združení. Francisty vysvetlil ako súbeh fungoval, podal detaily

Podporili 37 projektov a pokyny, tiež informoval, že VÚPJP na tento súbeh vyčlenil 2 milióny dinárov, ktoré na základe prihlášok na súbeh rozdelil aplikantom.

Nebolo však možné udeliť presné sumy, ktoré si spolky žiadali, lebo VÚPJP chcel podporiť väčší objem združení v slovenských

prostrediach. Dodal, že všetky projekty musia byť vyúčtované do konca roka a musí byť presný prehľad, na čo sa prostriedky minuli – v opačnom prípade sa žiadosť združenia alebo spolku o finančnú podporu nebude brať do úvahy v nasledujúcom roku.

METODICKO-VZDELÁVACÍ KURZ V KOVAČICI

Rozšírenie obzoru vyučovania Ján Špringeľ

peň základných a stredných škôl, entrum ďalšieho vzdelá- Mgr. Oľga Syrová, lektorka pre vania Univerzity Komen- materské školy, Ing. Anikó Töröského v Bratislave má na ková, PhD., lektorka Informačnostarosti aj Vzdelávacie programy -komunikačných technológií pre pre krajanov, do rámca ktorých II. stupeň základných a stredných škôl a Mgr. Ľudmila Lašáková, lektorka pre I. stupeň základných škôl. Na seminári v Kovačici boli prítomní aj predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Janko Kolárik , koordinátorka VPV Svetlana ZolňaDebaty a výmena skúseností na prestávkach nová a jednou z hostiteliek bola tiež zapadol seminár pre učiteľov členka VPV a riaditeľka kovačica vychovávateľov, uskutočnený kého gymnázia Tatiana Brtková. od 10. do 12. mája na Gymnáziu Vedúca výjazdového kurzu Mgr. Mihajla Pupina a v Materskej škole Ľudmila Ábelová prízvukovala Kolibrík v Kovačici. špecifiká vzdelávacieho seminára Odborné prednášky prebiehali v Srbsku: v štyroch skupinách: troch kolek„Slovákov z Vojvodiny a učiteľov tívoch na gymnáziu a v jednej slovenských škôl v Srbsku nechoskupine v škôlke. Prednášali RNDr. díme vzdelávať, lebo sú to skutočMária Nogová, lektorka pre II. stu- ne zaučení vyučujúci, vzdelaní,

C

• TÝŽDEŇ •

chtiví vedomostí a k tomu i priebojní. Obdivuhodne prispievajú k udržaniu slovenského jazyka.

Skôr preto školiteľom prinášame rozšírenie obzoru vyučovania v súčasnosti na Slovensku. Ponúkame im možnosti, ako spestriť a skvalitniť každodennú prácu a ponúkame im návod ako na to.“ Manažérka vzdelávania pre krajanov, odborná zamestnankyňa Centra diaľkového vzdelávania Univerzity Komenského pokračuje: „Nechýbala ani diskusia v skuPodpísanie zmlúv. V rámci seminára sa podpisovali aj zmluvy o finančnej podpore, ktorú udeľuje Výbor pre vzdelávanie NRSNM. S predsedom VPV Jankom Kolárikom zmluvy o potrebnej podpore podpísali Základná škola maršala Tita v Padine a Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici. Týmto však nevyčerpali prostriedky – tie menšie prostredia (akými sú Lug, Slankamenské Vinohrady) predstavitelia VPV plánujú osobne navštíviť a udeliť prostriedky pomoci.

Mgr. Ľudmila Ábelová, manažérka Centra diaľkového vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave pinách o výbere učebníc a po odovzdávaní certifikátov a ukončení vzdelávania mali sme ešte aj rokovanie so zástupcami NRSNM. Inak témy volíme tak na základe požiadavok učiteľov a zozbieraní dotazníkov o tom, čo by bolo dobré priniesť, ako aj návrhov Výboru pre vzdelávanie NRSNM.“ Mgr. Ábelová zdôraznila, že sa cez tzv. projektové vyučovanie cibria pedagógovia aj na to, aby školáci modernej doby nemuseli veľa memorovať, ale napríklad aj učiť vizuálne cez myšlienkové mapy Tonyho Buzana a iné overené praxou dobré metódy, učiť sa od materskej školy a cez celé vzdelávanie hravou formou, logicky.

20 /4855/ 18. 5. 2019

5

Týždeň VÝSTAVA V NOVOSADSKOM KULTÚRNOM CENTRE

Nikola Tesla – vo svojej a našej dobe Danica Vŕbová

K

ultúrne centrum Nový Sad a Múzeum Nikolu Teslu z Belehradu usporiadali spoločnú výstavu s názvom Nikola Tesla – vo svojej a našej dobe (Nikola Tesla – u svom i našem vremenu). Záujemcovia o život a činnosť jedného z najvýznamnejších svetových vedcov si túto výstavu mohli pozrieť od 7. do 13. mája v klube

Tribúny mladých v novosadskom Kultúrnom centre. Výstavu spestrili a pozornosť návštevníkov si zaslúžili aj pracovné modely známych Teslových vynálezov, akými sú indukčný motor, známejší ako „Columbusové vajíčko“, jeho transformátor, ktorý predstavuje základ idey o bezdrôtovom prenose energie, ako aj maketa poslednej Teslovej laboratórie, známej veže na Long Islande.

Pracovná maketa Teslovej laboratórie na Long Islande

Výstavou bol zachytený každý aspekt Teslovho života Výstavu kompletovali aj panely, na ktorých sa záujemcovia mohli dozvedieť o osobnom a profesionálnom aspekte života Nikolu Teslu, začnúc od jeho širšej rodiny až po známe a menej známe vynálezy. Tesla však počas svojho života nikdy nezavítal do Nového Sadu, ale si toto mesto vedelo ceniť jeho osobnosť. Roku 1918 Nový Sad pomenoval jednu ulicu podľa neho, pokým sa mu roku 1936 pri príležitosti jeho 80. narodenín dostal titul čestného občana mesta Nový Sad. Už o dvadsať rokov neskôr

RIADITEĽKA KANÁLU 9 UKONČILA HLADOVKU

Hladom proti nespravodlivosti Juraj Bartoš

H

oci nie sú splnené všetkých deväť požiadaviek, ktoré predostrela pred kompetentné orgány, Maja Pavlovićová ukončila štrajk hladom trvajúci 23 dní. Po vyčerpávajúcej schôdzi na pôde vlády Srbska, kde ju konečne 7. mája prijala premiérka Ana Brnabićová, riaditeľka Kanálu 9 povedala: „Od tejto chvíle začínam jesť, ale ľudia, poďme toto riešiť...” Na schôdzi sa zúčastnili aj zástupcovia novinárskych združení, Regulačného telesa pre elektronické médiá (REM), Organizácie výrobcov fonogramov Srbska.

Kanálu 9 bol medzičasom odblokovaný účet (ale iba na 30 dní). Splnená bola aj druhá požiadavka: Ministerstvo telekomunikácií umožnilo Pavlovićovej podpísať dohodu s Verejným podnikom Emisiona tehnika i veze (Vysielacia technika a spoje), čím bola odstránená možnosť vypojenia signálu tejto televízii pred ukončením sporu, ktorý sa vedie pred Správnym súdom. Telekom Srbska splnil ďalšiu požiadavku: vrátil K9 do systému IPTV. Pavlovićová taktiež

6

www.hl.rs

dostala prísľub primátora Nového Sadu Miloša Vučevića, že K9 bude mať rovnoprávny prístup k prostriedkom z aktuálneho súbehu na spolufinancovanie médií, a že túto televíziu, ako uviedol týždenník Vreme, prestanú „šikanovať verejné podniky a ustanovizne”, ktoré riadia kádre Srbskej pokrokovej strany.

Pavlovićová verí, ako povedala, že ostatné požiadavky budú riešené spoločne s príslušnými inštitúciami.

Medzi nimi je i tá, ktorou hlava K9 žiada, aby ministerstvo spravodlivosti a Ústavný súd prednostne, v lehote jedného mesiaca, riešili všetky konania tohto média plynúce pred Správnym, Najvyšším kasačným a Ústavným súdom. Keby sa tak nestalo, Pavlovićová požaduje od ministerky Nely Kuburovićovej, aby z postu členky Vysokej rady súdnictva začala konanie proti porušovateľom práva K9 na „súdenie v rozumnej lehote”.

Ako je známe, Maja Pavlovićová najprv držala hladovku v Novom Sade.

Keď videla, že kompetentné orgány jej výzvy ignorujú, pokračovala v hladovke v Belehrade. Na spomenutej schôdzi sa premiérka do nej obula ako sršeň. Hoci

Informačno-politický týždenník

nakoniec prisľúbila, že urobí všetko v rámci svojich kompetencií, aby sa pozmenila situácia v oblasti fungovania lokálnych médií, predtým ostrým tónom „zabodovala”: „Keďže sú niektoré požiadavky splnené a niektoré nie sú, nevidím ako je možné splniť ich a keďže ste povedali, že neprerušíte hladovku, kým nebudú splnené, rozhodla som sa pozvať širší kruh ľudí, aby mi pomohli riešiť problém. Keďže nevidím žiaden právny mechanizmus na riešenie, či mám porušiť Ústavu a zákony? Nepodporujem štrajk hladom, to je istý druh vydierania, nedostali sme sa potiaľ, lebo je vláda otvorená pre rozhovory.”

Premiérka o. i. vyčítala hladovkárke, že si nespĺňa záväzky, neplatí poplatky a potom – žiada o pomoc. Poznamenala, že ona sama nie je kompetentná a nemôže vplývať na súdnictvo, avšak nevyjadrila sa vo veci koreňa problémov, ktoré trápia K9 a veruže aj iné lokálne médiá, ktoré ale nereagujú na tiesnivú situáciu. Pavlovićová poukázala o. i. na porušenie článku 187 Zákona o autorských a príbuzných právach.

Hovorila o tom, že boli vyrubené ne-

prvá škola v Novom Sade začína sa hrdiť Teslovým menom a roku 1992 aj jedno miestne spoločenstvo. Túto výstavu možno symbolicky ohodnotiť ako Teslovu prvú návštevu sídelného mesta Vojvodiny.

Riaditeľ KCNS Bojan Panaotović pri príležitosti otvorenia výstavy o. i. povedal: „Nepozerajme sa na Teslu iba ako na človeka srbskej národnostnej príslušnosti, lebo veľkí vedci, umelci a tvorcovia nie sú len súčasťou dedičstva svojho národa, ale celého ľudstva.“ úmerne vysoké úhrady za vysielanie a záväzky voči organizáciám pre ochranu autorských práv (písali sme o tom v príspevku Dlhuje televízia štátu, alebo štát televízii?, HĽ č. 18/2019), následne čoho bolo ohrozené hospodárenie K9. Premiérka jej spočitovala, že chce pozmeniť rozhodnutie súdu, pričom Pavlovićová jasne naznačovala, že je porušený zákon...

Vyznieva ako paradox, s ohľadom na to, čo o vlastných kompetenciách povedala Brnabićová, že nakoniec predsa prisľúbila pomoc. Avizovali ju aj zástupcovia Organizácie výrobcov fonogramov Srbska (OFPS) a Organizácie hudobných autorov Srbska (SOKOJ), ktorí prejavili ochotu hovoriť o riešení problému. Na schôdzu s nimi by mala spolu s Pavlovićovou z vlastnej iniciatívy ísť aj Olivera Zekićová, členka Regulačného telesa pre elektronické médiá (REM). Majúc na zreteli skutočnosť, že už zaniklo vyše sto lokálnych médií, osud K9 je vlastne zrkadlom starostlivosti (či „starostlivosti”) štátu o podmienky, v akých sa zmieta informovanie v Srbsku. Veď, o čom inom hovorí skutočnosť, že lokálne médiá obstanú len za predpokladu, že sú ochotné informovať (hm, informovať) v duchu požiadaviek úradnej moci, alebo (možno), ak sú na ich čele ľudia ochotní „vydierať” vlastné práva – hladom...

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE ALIBUNÁRSKEJ OBCE

Nové poplatky a úhrady Vladimír Hudec

R

utinovane, takmer bez diskusie, Zhromaždenie obce Alibunár na 28. zasadnutí v utorok 14. mája za necelú hodinu zdolalo 35 bodov rokovacieho programu. Najprv výbornícka väčšina bez rozpravy schválila nový rokovací poriadok zhromaždenia a hneď potom podala aj iniciatívu na ďalšiu zmenu štatútu obce, ktorý bol schválený pred dvomi mesiacmi. Ide totiž o to, že pri vypracovaní rozhodnutia o miestnych spoločenstvách v odborných službách obce zistili, že novým štatútom je určený o. i. aj spôsob voľby členov rady miestnych spoločenstiev a vzhľad hlasovacích lístkov, čo bi podľa Zákona o lokálnej samospráve malo byť regulované aktom o zakladaní miestnych spoločenstiev, nuž navrhujú, aby sa tie ustanovenia škrtali zo štatútu. Ďalej schválili zmeny rozhodnutia o lokálnych komunálnych

poplatkoch, ktorými sú stanovené tri nové poplatky, a to za vystavenie tabule s názvom firmy na podnikateľskom priestore, za motorové vozidlá okrem poľnohospodárskych strojov a za prostriedky na hru (zábavný park). Zároveň sú z tohto rozhodnutia škrtané poplatky za reklamu mimo podnikateľského priestoru, za používanie verejných plôch na podnikateľskú činnosť a za uskladňovanie stavebného materiálu na verejnej ploche. To však neznamená, že sa tieto poplatky už viac nebudú vyberať, iba že je ich vyberanie určené novým rozhodnutím o úhradách za používanie verejných plôch. Ďalším rozhodnutím sú určené úhrady za používanie verejných ciest prislúchajúcich Obci Alibunár. Týmto rozhodnutím je okrem iného určená úhrada za prekročenie dovolených dimenzií a hmotnosti vozidla, úhrada za vystavenie reklamy, úhrada za postavenie vodovodných, kanali-

SPOLOK PRE AFIRMÁCIU INVALIDOV FÉNIX v Starej Pazove oslávil v nedeľu 12. mája sviatok svojho domáceho patróna Vasilija Ostroškého. Slávnosť za prítomnosti hostí, členov a priateľov spolku prebiehala v miestnostiach Sokolského domu a uvítací prejav mala Jelica Despotová, predsedníčka spolku, ktorý pôsobí už 25 rokov. Najkrajšie piesne sa vraj spievajú s priateľmi nahlas. Tentoraz na pamiatku zosnulej Miry Vasiljevićovej, zakladateľky skupiny Đerdan, osobitný hudobný bod pre túto slávnosť pripravila jej dcéra Jasna Vasiljevićová-Milanovićová so svojou skupinou Ogrlica od bisera.

A. Lš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Zo zasadnutia alibunárskeho lokálneho parlamentu

začných, elektrických a telekomunikačných inštalácií na verejných cestách...

Hladinu trochu rozvlnil bývalý predseda zhromaždenia Siniša Gavrančić, ktorý toho času pôsobí ako nezávislý výborník, poznámkou v súvislosti s dávaním garancií obce na úverové zaťaženie VKP Univerzal sumou 10 miliónov dinárov. Tieto prostriedky Univerzalu umožnia normálne fungovanie, ohrozené nízkym percentom platieb za poskytnuté služby, čo je priamym následkom nízkej platobnej schop-

nosti občanov. Na zasadnutí odznela aj informácia, že občania toho času za komunálne služby Univerzalu dlhujú zo 60 miliónov dinárov. Gavrančić zazlieval VKP, že sa zadlžuje, namiesto toho, aby rôznymi opatreniami zvýšil percento platieb. Odpovedali mu predseda zhromaždenia Nedeljko Konjokrad a úradujúca riaditeľka VKP Univerzal Zorana Bratićová konštatovaním, že problémy v tomto VKP sú zdedené po predchádzajúcom obecnom vedení, ktorého súčasťou bol aj Gavrančić.

HLOŽANCI SA PÝTAJÚ, že (pre)čo sa (nič ne)deje. Stačí v pondelok odísť na trhovisko a budete počuť, čo ich trápi. Nedokončená ohrada cintorína (kde vraj opäť šarapatia psy bez majiteľov) a neohradená skládka odpadu. Nové jamy na asfaltových vozovkách v dedine, najmä v Ulici maršala Tita. Neadekvátne autobusové spojenie s Báčskym Petrovcom, kam zavše treba zájsť do daňového úradu, banky, domu zdravia... Pýtajú sa, prečo Hložany z obecného mešca nezískali investičné prostriedky. A prečo len pred lokálnymi voľbami a krátko po nich mohli test krvi absolvovať v Hložanoch. Tvrdia, že za posledné dva roky do dediny nič podstatné nepribudlo. Ba: dva rýchlostné displeje, nové tabuľky s názvami ulíc (v srbčine azbukou a v slovenčine) a predtým aj varovný nápis ŠKOLA (dvakrát), pôvodne po slovensky a potom “opravený” – cyrilikou...

J. B. 20 /4855/ 18. 5. 2019

7

Ľudia a udalosti SKUPINKE SLOVÁKOV SA SPĹŇA SEN

Na bicykloch od prameňa po ústie Dunaja

Juraj Bartoš

Č

o môžete očakávať od ľudí, ktorí prichádzajú z krajiny majstra sveta v cyklistike Petra Sagana? Na dohodnuté rande prišli presne. Prirodzene, na bicykloch. Štyri dámy (dve Zuzany, Katarína a Judita) a štyria páni (Daniel, Ivan, Juraj a Patrik – ten sa vezie v kombíku). Na malú milú spoločnosť sme počkali v Iloku. Po krátkom občerstvení v tamojšom slovenskom dome, kde ich profesor slovenského jazyka Vlatko Miksád oboznámil s dejinami mesta a Slovákov v Chorvátsku, spolu sme si obhliadli stredoveký hrad a presunuli sa do Hložian.

Pri chutnom obede v tamojšej Oáze za pár drobných (informácií o tejto dedine) sa dozvedáme, kedy, prečo a ako...

Strojca projektu, majiteľ firmy Wagon Service Ivan Gálik: “Predtým sme jazdili iba na krátke trate a od roku 2014 si plníme cieľ – zdolať Dunaj v celej dĺžke 2860 kilometrov, od prameňa až k delte.

Každý rok sa mu venujeme počas prvého májového týždňa a zatiaľ sa nám to darí.”

Majiteľ vydavateľstva Dajama a nakladateľ časopisu Krásy Slovenska Daniel Kollár: “Keďže nie sme typ ľudí, ktorí majú veľa času a nemôžeme počas roka celý mesiac tráviť na cestách, rozdelili sme si to podľa etáp. Postupne sme absolvovali úsek od Donaueschingen po Passau, potom úsek z Passau do Bratislavy, z Bratislavy do Moháča, teraz sme na ceste z Moháča do Belehradu. Na preskačku sme

Na odchode z Hložian

8

www.hl.rs

si predtým dali posledný úsek, ktorým Dunaj končí svoju púť – od Čiernej Hory (Pădrea Neagra) až po ústie do Čierneho mora. Na budúci rok nás čaká úsek Belehrad – Čierna Hora v Rumunsku; uvidíme, či si to dáme v jednom kuse, alebo na dvakrát.”

Daniel, ktorého na Vlatka a autora tohto textu nasmeroval staropazovský Bratislavčan Miroslav Demák, prízvukuje, že ich takmer husársky kúsok “nie je So staropazovskými priateľmi prvotne športová záležitosť, lež kochanie sa a vnímanie okolitej ozve aj Jurajova manželka Judita: krajiny a stretávanie sa s ľuďmi.” “Deti odrástli, bolo viacej voľného Funkciu kombíka ozrejmí riaditeľ času, a tak sme začali bicyklovať. logistiky Ivan: “Na väčšine podujatí Začali sme sa viacej stretávať na bol prítomný aj Patrik, náš riaditeľ bicyklových výletoch. Keď bicykludopravy... Na prvých dvoch nebol, jete, vtedy sa dobre rozmýšľa. Tak nuž sme Rakúsko riešili tak, že sme vznikla aj táto myšlienka.” šli vlakom z Bratislavy do Passau a späť sme jazdili. Lepšie je, keď je tu sprievodné vozidlo, lebo sem-tam niekto má horúčku, vyskytne sa i technický problém a takto máme menej starostí aj s batožinou...”

K prameňu celého podujatia má čo povedať aj Juraj: “Je tomu taNa ilockom hrade kých desať rokov, čo sme s Danom začali bicyklovať, Jej autor Ivan pridá ďalší kaale myšlienka ísť od prameňa k mienok do mozaiky: “Nemám rád ústiu Dunaja je vlastne Ivanov sen. kopce a tak mi napadlo, že keď sa On bol ten, ktorý rojčil o tom, ako pôjde povedľa Dunaja, kopce tam zjazdíme celú tú trasu...” Hneď sa nebudú. Predsa sme krásu kopcov zažili – v Nemecku a Rumunsku...”

Manželkinu myšlienku rozvádza Juraj: “Spája nás spoločný záujem o krásy Slovenska, turistiku, priateľstvo... Skupina vznikala postupne, nie jednorazovo, boli s nami aj iní a po čase sme zostali my. A Edko, ktorý tu nie je zo zdravotných dôvodov.”

Ten im zato ale pribalil fľašku jablkovice. A veru dobrej. Kompatibilnej s exkluzívou, ktorou nás práve častuje pani Judita: “Včera sme sa dohodli, že budeme pokračovať od Atlantického oceánu k prameňu Dunaja, čiže

Informačno-politický týždenník

trasou Euro Velo 6.” Na poznámku, že Vojvodina zrejme na nich pôsobí blahodarne, dodá: “Áno.

V Báčskom Novom Sele sme mali výborné ubytovanie. Inak v Srbsku máte pekné čitateľné tabule, s označením vzdialeností... Jedine nás riadne prekvapilo, keď sme 1. mája jazdili z Apatina, po hrádzi a tam sa hemžilo veľa áut; na Slovensku to nejde...”

Deň sa kráti, pasažieri na kolesách majú namierené do Nového Sadu, kde prespia a potom vyrazia – s medzipristátím v Starej Pazove – do Belehradu. Nemôžu zostať pozrieť si začiatok oslavy Dňa Hložian, tak im ešte ukážeme výstavu tunajších výtvarníkov a centrum dediny. Prv než ich usmerníme k Dunaju, patrí sa spýtať, prečo vlastne vo voľnom čase jazdia? “Ľudia vôbec na bicykloch jazdia radi a nás to baví o to viacej, že sme si predsavzali, že prebicyklujeme celý Dunaj, lebo je to druhá najväčšia európska rieka a tečie viacerými krajinami, kde stretávame veľa ľudí, veľa mentalít.

Keď navyše stretneme ľudí, ktorí majú slovenský pôvod, tak je to o to krajšie a zaujímavejšie. Už sme stretli dokonca aj Číňanov, ktorí jazdili na bicykloch až z Pekingu do Bratislavy, zažili sme tiež mládežníkov z Norimbergu, ktorým cieľová stanica bol Istanbul...”

Zopár dní pred vznikom tohto textu prišiel mail od Daniela Kollára. Zopár fotiek a informácia: „Zatiaľ sme prešli okolo 2 100 km od prameňa Dunaja po Belehrad, ale s takými zážitkami, aké máme z Vojvodiny, sme sa ešte nestretli; bola to zatiaľ moja najkrajšia bicyklovačka.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

S JÁNOŠÍCKYM POĽNOHOSPODÁROM NA AKTUÁLNE TÉMY

v zrne. Najväčšia výhoda dobytkárskej výroby je v tom, že na hŕbu dostanete väčšie množstvo peňazí, svoju osevnú štruktúru s ktorými sa dá vážnejVlastislav Kolár. šie podnikať. Netreba O čom sa so sedliakom pravdaže zanedbať ani rozprávať, ak nie o cenách významné množstvá jeho výrobkov. maštaľného hnoja, kto– Z peňazí z pšenirý je v rastlinnej výrobe ce vyplatím nájomné veľmi vzácny. za pôdu, kúpim palivo, Kolárovci hlavne roumelé hnojivo. Sotvaže bia sami. Vlastislavov sa zvýši na niečo iné. Zo otec Vladislav má na sóje a slnečnice tiež vystarosti dobytkárstvo plácam dlhy, takže vyzerá, Vlastislav s otcom Vladislavom, ktorý sa práve venoval a stará sa o mechanivýrobe novej brány že jediný čistý zárobok je záciu a Vlastislav sa kárstva.

Chovajú junce, takže tomu z predaja kukurice. Ale aj tá je lacná. venuje rastlinnej výrobe a višniam.

Hľa, nedávno som predal za 15,5 podriaďujú časť rastlinnej výroby.

Manželka Dijana, ako aj mnohé Jádin/kg. To je bieda. Treba dať 10 V tejto chvíli v maštaliach majú 17 nošíčanky si privyrába upratovaním juncov simentálskeho plemena. kg kukurice za liter paliva. Hanba! bytov v Belehrade, ale v sezóne Subvencie trochu pomôžu, ale to je Ceny sú však aj v tejto výrobe najjarných prác veru sadá do traktora veľmi málo. Pšenicu sme predali za väčší problém.

- Iba raz sa nám podarilo za junce a pomôže manželovi.

17 din, a teraz už stojí 23 din. Rovno - Boríme sa, ako vieme, a nateraz dostať 2,30 eura/kg. Potom sme preto som si začal stavať sklad, aby sa nám darí. Keby sme však obrábali už nedostali viac ako 2,10 €/kg, čo som mohol uskladniť výrobky a premenej pôdy, nedalo by sa z toho žiť. dať ich, keď mi cena zodpovedá. je pomerne nízka cena. Na druhej S mechanizáciou, ktorú vlastníme, Významný zisk očakávam z višní, strane 150 kilogramové teľa stoby sme síce mohli obrobiť aj viac, jí zo 500 eur.

My však kupujeme ktoré sú v šiestom roku a sľubujú ale náš chotár je malý. K tomu poľmladé sedemdňové teľce omnoho hojnú úrodu. Nie je ľahko, ale my z nohospodári zo susednej dediny poľnohospodárstva žijeme šiesti – ja lacnejšie, kŕmime ich práškovým Lokve nešetria, keď ide o nájomné, s manželkou a dvomi deťmi a moji mliekom, a tak si trochu zlacníme takže sa u nás za jutro pôdy platí výrobu.

Výhoda je pravdaže aj to, že rodičia. Máme síce aj iné príjmy, ale až 200 eur, čo významne zdražuje si dopestujeme kompletné krmivo poľnohospodárstvo je primárne. výrobu, – uviedol na záver mladý Kolárovci sa nezriekajú ani dobyt- a napríklad aj tú kukuricu predáme drahšie, ako keby sme ju predali jánošícky poľnohospodár.

Ťažko je, ale žijeme Vladimír Hudec

V

lastislav Kolár z Jánošíka patrí medzi mladších poľnohospodárov v tejto dedine. Spolu s otcom obrábajú zo 120 jutár vlastnej, ako aj prenajatej pôdy. Najviac pestujú sóju, lebo je vraj vďačná, niet s ňou mnoho práce a banátska rítska černozem jej zodpovedá. Kukuricu Kolárovci pestujú na omnoho menších výmeroch.

- S kukuricou je mnoho roboty a cena je nízka. Práve preto kukuricu nemrvíme, ale ju na šúľkoch uskladňujeme v hambároch a predávame podľa potreby, keď nám cena zodpovedá. Okrem toho zostanú nám šúľky, ktoré sú dobrým kurivom, a zvyšky predáme. Dokonca mnohí robotníci, ktorí pomáhajú pri uskladňovaní, namiesto mzdy žiadajú šúľky. Vlečka šúľkov stojí 1000 dinárov. Pestujeme pravdaže aj pšenicu, ale nie mnoho, trochu máme aj jačmeňa a slnečnice, ktorú hlavne sadíme do slatinnej pôdy.

Okrem toho na troch jutrách pestujeme višne a na ďalších piatich ďatelinu pre našu vlastnú dobytkársku výrobu, – predostrel nám

TRADÍCIU STAVANIA MÁJA Slováci v Šíde zachovávajú dodnes. Kým ešte nebola vybudovaná sieň spolku Jednota, májový strom sadili pred hostincom. Aj tohto roku sa mládež v posledný aprílový deň zhromaždila v miestnostiach SKUS. Mládenci predtým vo veselej nálade šli do lesa po strom, ktorý si predtým označili. Za ten čas dievky pripravili zelený veniec z brečtanu a ozdobili ho stužkami. Pred polnocou máj bol postavený (na fotografii) a búranie zorganizujú 9. júna, na Turíce. V minulosti mládenci aj dievkam pred domom sadili menšie máje, čo bolo znamením, že sa dievka onedlho vydá. Dnes sa dievkam máje zriedkavejšie sadia, ale ten pred SKUS Jednota býva každý rok. Zaujímavosťou je, že na území Šídskej obce tohto roku boli posadené až 4 májové stromy.

Okrem toho pred budovou SKUS Jednota v Šíde v posledný aprílový večer máj posadili aj chlapi z erdevíckeho KOS a z bingulského spolku Milana Rastislava Štefánika. Štvrtý posadili členovia rusínskeho spolku Ivana Kotljarevského v dedine Bikić do.

B. D. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STAVANIE MÁJA V KYSÁČI už niekoľko rokov organizujú členovia KUS Vladimíra Mičátka. Tak bolo aj v utorok 30. apríla, keď máj postavili pred budovou Slovenského národného domu. Text o tradícii stavania májov prečítala Anna Legíňová a báseň Máj Karela Hýneka Máchu zarecitovala Anna Asodiová. Pomoc pri stavaní mája poskytli kysáčski hasiči, a nechýbala ani pomoc ostatných prítomných, ktorí spoločne zaspievali pieseň Májové ruže štepené. I keď posledný aprílový deň bol daždivý, hŕstka milovníkov stavania mája prišla podporiť toto podujatie, ktoré bolo obnovené pred niekoľkými rokmi, s cieľom zachovať tento zvyk pred zabudnutím.

M. Ď.

20 /4855/ 18. 5. 2019

9

Ľudia a udalosti DEŇ ŠKOLY V PETROVCI

Žiacke divadielko Jaroslav Čiep

P

rofesori a žiaci Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci oslavu Dňa školy usporadúvajú každý rok inak. Kedysi sa školské narodeniny oslavovali v decembri, keď baťko Čajak mal aj naskutku narodeniny. Neskoršie sa školskú oslavu rozhodli presunúť na máj, mesiac mladosti, krásy a lásky, takže už viac rokov v druhý májový týždeň chystajú zaujímavé kultúrno-umelecké programy.

Niekedy aj pre širšie auditórium na javisku SVD, inokedy je oslava

v znamení športovej olympiády, či v podobe dielní pre žiakov podľa vlastného výberu. Tohto roku svoje narodeniny petrovská škola oslávila zase celkom inak. Najprv vo štvrtok 9. mája v športovej hale zorganizovali volejbalový zápas, v ktorom žiaci zdolali svojich učiteľov v pomere 2:1 v setoch. V piatok 10. mája na športových ihriskách zrealizovali Kros Rádio-televízie Srbska a večer v aule prebiehal kultúrno-umelecký program. Vlasta Werleová, riaditeľka školy, sa na úvod prihovorila slovami: „Veľa generácií predchodcov budovalo históriu našej školy, niektorí známi,

Na úvod sa prihovorila riaditeľka školy Werleová

Z ČERVENÉHO KRÍŽA V STAREJ PAZOVE

Založili Klub mladých dobrovoľníkov Anna Lešťanová

S

vetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca 8. máj si pripomenuli aj v staropazovskej obecnej organizácii.

V rámci týždňa Červeného kríža od 8. do 15. mája, ktorý tohto roku prebieha pod heslom Láska! Ja milujem Červený kríž, v Starej Pazove zorganizovali početné aktivity.

V miestnostiach Klubu pre starých a osôb s invaliditou v piatok 10. mája usporiadali stretnutie členov novoutvoreného Klubu mladých dobrovoľníkov Červeného kríža.

V miestnosti nainštalovali výstavu

10

www.hl.rs

Z divadielka Soľ nad zlato

menej známi aj celkom zabudnutí. Dovolím si tvrdiť, že naša škola zohrala v živote každého, kto ju navštevoval a v nej pôsobil, nezastupiteľné miesto.“ K tomu ešte pridala: „Verím, že naša škola bude aj naďalej hrdo niesť vlajku šírenia vzdelávania, bude úspešne vychovávať ďalšie generácie žiakov, aj napriek tomu, že z roka na rok zápasíme s menším počtom žiakov.

Našou ambíciou je uplatňovať nové formy a metódy práce, aby nám výučba bola zaujímavejšia a pútavejšia.“ V pokračovaní si prítomní mohli pozrieť program a

divadielko v podaní žiakov, ktoré vznikli z projektu Výmenný zájazd žiakov ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci so žiakmi ZŠ v Jelisavci. Išlo o jednodňový výchovno-vzdelávací projekt, koncipovaný ako stretnutie žiakov základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským z Vojvodiny (Srbsko) a Chorvátska.

Autorkami projektu sú Mária Andrášiková a Zuzana Maglovská a zrealizoval sa v Jelisavci a v Markovci. Tam petrovskí žiaci spolu so svojimi učiteľkami Jarmilou Pantelićovou, Janou Kopčokovou-Gániovou, Danielou Triaškovou a Marienou Stankovićovou-Krivákovou pripravili kultúrno-umelecký program pozostávajúci z piesní, divadielka Soľ nad zlato a baletu.

Neskoršie si tento program mohli pozrieť aj staropazovskí a kulpínski žiaci. Teraz v rámci Dňa školy napokon aj domáci Petrovčania.

lili spolupracovníkom a tým, ktorí pravidelne prispevajú k prezentácii činnosti tejto humanitárnej organizácie. Ďakovné listiny dostali predstavitelia tamojších stredných škôl, domu zdravia, občianskych združení a médií. Živan Radaković, tajomník Červeného kríža Stará Pazova, odovzdal toto uznanie i redakcii Hlasu ľudu za osobitný príspevok k realizácii cieľov Červeného kríža.

Toho času v Klube mladých dobrovoľníkov, ktorý bol utvorený v janu-

ári bežného roka, je začlenených niekoľko desiatok hlavne žiakov stredných škôl. Prácu s mladými dobrovoľníkmi v ČK zaradili medzi prioritné úlohy v nadchádzajúcom období.

žiackych prác na tému Krv – život znamená, a to v ústrety 11. máju, národnému dňu dobrovoľných darcov krvi v Srbsku. Pri tejto príležitosti najúspešnejších účastníkov výtvarného súbehu odmenili a odmeny tentoraz dostali: Vanja Sladakovićová z Golubiniec, Dejan Knežević z Vojky, Elena Popová a Sara Peno zo Starej Pazovy. Ďakovné listiny ude- Mladí dobrovoľníci, členovia novozaloženého klubu

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš Konfirmácia. V silbašskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore slávnosť konfirmácie usporiadali v prvú nedeľu po Veľkej noci 28. apríla. Konfirmované boli štyri dievčatá a piati chlapci.

Služby Božie vykonala farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Deti potvrdili svoju krstnú zmluvu a slávnostne boli prijaté za dospelých členov cirkvi, tiež po prvýkrát pristúpili k Večeri Pánovej.

R. K.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁVŠTEVA ZO SLOVENSKA V STAREJ PAZOVE

Spestrili oslavu Dňa školy Anna Lešťanová

U

ž tradične v prvej polovici mája žiaci a učitelia staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka usporadúvajú oslavu Dňa školy.

Aj k tohtoročnej slávnosti, ktorá prebiehala v piatok 10. mája v tamojšej divadelnej sále, žiaci za pomoci učiteľov prichystali program plný tancov, spevu a

básní.

Početných hostí, rodičov a priateľov školy v mene tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne privítal riaditeľ Janko Havran. V prvej časti programu sa predstavili dve skupiny škôlkarov z PU Poletarac, ktorí sa učia po slovensky a srbsky.

Potom nasledovali hudobno-spevácke a tanečné body v podaní žiakov školy. Nechýbal ani prednes krásneho slova a vydarené vy-

Žiaci Základnej školy Janka Čmelíka

STRETNUTIE MATURANTOV. V sobotu 4. mája v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića v Starej Pazove sa stretli bývalí maturanti, aby si slávnostne pripomenuli 50 rokov od ukončenia strednej školy.

Stretnutie prebiehalo v slávnostnej a nadovšetko príjemnej atmosfére v jednej z učební školy a prítomní si pri tejto príležitosti zaspomínali na nezabudnuteľné školské chvíle. Bývalí maturanti majú za sebou úspešné pracovné kariéry a hoci sú teraz už penzistami, nezabúdajú na svoju školu a bývalých spolužiakov. a.lš.

Foto: z archívu školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

stúpenie školského chóru a orchestra, tiež tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Predviedli aj ukážku z divadelného predstavenia Muva, Hostia zo Slovenska v Starej Pazove majú recitácie po anglicky nových priateľov a zaujímavý bod z rytmiky. stúpili hostia zo Slovenska. Oslavu V záverečnej časti programu vy- Dňa školy spestrili a s krátkym programom vystúpili žiaci Základnej školy Gejzu Dusíka a Základnej školy Štefánikova z Galanty, ako aj Základnej školy s materskou školou kráľa Svätopluka zo Šintavy. Pri tejto príležitosti Zlatica Gažová, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Galante, odovzdala na pamiatku darčeky Libuške Lakatošovej, predsedníčke NRSNM, a riaditeľovi ZŠ Havranovi.

Dvadsaťsedemčlenná výprava hostí zo Slovenska v Starej Pazove pobudla tri dni, a to od 9. do 11. mája. Okrem výletu do Belehradu hostitelia pre svojich hostí zorganizovali aj kratšiu obchôdzku po Starej Pazove.

KONFIRMÁCIA V EVANJELICKEJ METODISTICKEJ CIRKVI V KYSÁČI bola v nedeľu 5. mája 2019. Piati konfirmandi, štyri dievčatá a jeden chlapec, najprv odpovedali na otázky farárky Anny Pálikovej-Kunčákovej, ktorá ich aj priprávala na slávnostný čin prvého prijatia Večere Pánovej. K nekaždodennému ovzdušiu prispela ozdobená modlitebňa Elim, pieseň v prednese spevokolu Glória, ako aj spoločné spievanie piesní prítomných za použitia videobimu. Bohoslužby kantoroval Ján Funtík. V kázni si pani farárka za podklad zvolila slová z Prvého listu apoštola Pavla Timoteovi 6, 11-12 pričom odzneli mnohé užitočné rady, tak pre konfirmandov, ako aj pre ich rodičov, starých a krstných rodičov, súrodencov, rodákov a kamarátov.

M. Ď.

20 /4855/ 18. 5. 2019

11

Ľudia a udalosti DR. JÁN ŠUĽAN Z PETROVCA NA TÉMY NIE VEĽMI PRÍJEMNÉ, AVŠAK OSOŽNÉ A PROSPEŠNÉ

Čo všetko môže odhaliť farba moču?

Anna Horvátová

V

yšetrenie moču, lat. urin, je diagnostická metóda, ktorá relatívne ľahko a rýchlo odhalí veľké množstvo problémov so zdravím.

Moč nás informuje nielen o stave a funkcii močových ciest, ale aj o ľudskom organizme vcelku. Vyšetrenie moču má viac úrovní, podľa zložitosti a náročnosti na laboratórnu techniku.

Podrobnejšie sa o tejto tekutine zmienil Dr. Ján Šuľan, špecialista klinickej biochémie, zamestnaný v petrovskom Dome zdravia.

Aké testy vyšetrenia moču sa uplatňujú? „Testovacie papieriky sú základným orientačným vyšetrením moču. Ich výhodou je ľahká dostupnosť, nízka cena a možnosť rýchlych výsledkov.

Vyšetrenie spočíva v tom, že sa do vzorky moču ponorí papierik, ktorého koniec sa po styku s močom rôzne zafarbí vplyvom chemických reakcií.

Na toxikologické vyšetrenie posiela moč lekár, ak má lekár alebo rodič podozrenie u pacienta na zneužívanie drog, či iných psychotropných a iných návykových látok.“ Podľa zafarbenia sa môže odhadnúť kyslosť moču a prítomnosť určitých látok... „Správne, týmto sa odhaduje cukor – nález cukru v moči je varovné znamenie a mal by byť nasledovaný vyšetrením hladiny cukru v krvi. Pri normálnych hladinách cukru v krvi sa cukor do moču nemá vôbec dostať.

Jeho nález pri vyšetrení moču preto napovedá, že sú hladiny cukru v krvi neobvykle vysoké. To je typické pre cukrovku 1. typu aj 2. typu. Ďalšie vyšetrenie hladiny cukru v krvi umožní diagnostikovať cukrovku alebo ju vylúčiť. Ďalej bielkoviny – prítomnosť bielkovín v moči môže znamenať celý rad problémov. Môže sa vzťahovať na najrôznejšie ochorenia obličiek, infekcie močových ciest, nadmerný výskyt niektorých bielkovín v krvi a pod. Ak sa zistí ich prítomnosť, pacient sa podrobí ďalším potrebným vyšetreniam na zistenie príčiny.

Aj bilirubín či farbivo, ktoré vzniká z hemoglobínu po rozpade červených krviniek, sa môže objaviť v moči. Jeho nález v moči hovorí o narušenej schopnosti vylučovať bilirubín z tela žlčou, k čomu obvykle dochádza pri upchatí žlčových ciest.

12

www.hl.rs

Ďalšie sú ketolátky, ktoré v organizme vznikajú, ak organizmus hladuje alebo pri nedostatku inzulínu. Nájdeme ich v moči u zle živených ľudí (vo vyspelých krajinách ide typicky o alkoholikov) a u diabetikov s 1. typom, ktorým chýba inzulín.

Hemoglobín – testovacím prúžkom sa dá v moči nájsť aj hemoglobín, ktorý sa vyskytuje v červených krvinkách a vzniká tak podozrenie na výskyt krvi v moči. Príčin tohto stavu je naozaj veľa a pacient sa nevyhne ďalším špeciálnym vyšetreniam a prípadnej liečbe.“ Ozrejmite dôkladnejšie, čo znamená pH moču? „Laicky zhrnuté, mali by sme jesť menej živočíšnych bielkovín a jednoduchých sacharidov. Jedným z nepríjemných príznakov, ako zvýšená acidita či kyslosť, mení človeka, je podráždenosť. Nakoľko máme kyslý organizmus, možno zistiť vďaka indikačným papierikom, ktoré dostať v lekárni. Je to pH moču. Normálne pH moču je 5,0 – 6,0. Odchýlky od tejto hodnoty môžu byť spojené s infekciou močových ciest a sú tiež rizikovým faktorom vzniku močových kameňov (vysoké aj nízke pH).“ Povedzte niečo aj o hustote moču? „Hustota moču sa pomocou testovacích papierikov zistí len nepriamo a orientačne. Vypovedá o koncentrácii moču a o množstve látok v tekutine.“ Ako prebieha laboratórne vyšetrenie močového sedimentu? „Močový sediment sa získa tak, že sa vzorka moču vloží do odstredivky, a tam sa oddelia tuhé častice (sediment) od kvapaliny. Získaný sediment sa potom vyšetruje pod mikroskopom.

Informačno-politický týždenník

Výsledok je pomerne rýchlo k dispozícii a hodnotí sa prítomnosť a množstvo červených krviniek, leukocytov, epitelových buniek, kvasiniek, baktérií, kryštálov, valcov – sú to útvary vznikajúce v obličkách a ich nález môže sprevádzať celý rad obličkových chorôb.“ Čo hovoria znamenia jednotlivých farieb moču? „Penivý moč, resp. moč s bublinkami môže byť zase varovným signálom nadmernej konzumácie bielkovín, ktoré by ste mali obmedziť. Je obvykle výsledkom poruchy obličiek.

Tie filtrujú odpadové produkty, avšak nemusia byť schopné udržať proteíny v tele. Výsledok? Tieto časti sa môžu dostať do moču a vylúčia sa. Pena v tekutine moču môže byť prejavom edému, resp. nahromadeniu tekutiny medzi močovým mechúrom a hrubým črevom. Svetložltý moč naznačuje dostatočný pitný režim. Na druhej strane môže sa prejaviť aj vtedy, ak užívate lieky, ktoré sú močopudné a často z nich chodievate na toaletu.

Tento účinok môžu spôsobiť aj nápoje – káva či alkohol.

Tekutina moču, ktorá je tmavožltá, je ukazovateľom toho, že osoba je dehydrovaná. Každý si to všimne hlavne v predpoludňajších hodinách, keď je moč tmavší a postupne s pribúdajúcimi hodinami a konzumáciou stravy a tekutín nadobúda svetlejšiu farbu.

Ale táto farba vás môže upozorniť aj na problémy s pečeňou. Ružová a svetločervená farba moču je síce neobvyklá, no môže byť za ňou len konzumácia potravín – červená repa, černice, ríbezle, rebarbora či potravinárske farbivá, ktoré sú silné a môžu sa dostať cez obličky. Na druhej strane netreba to podceňovať. Vaše telo vám tým chce povedať, že v sebe máte infekciu, ktorá cestuje z obličiek ďalej močovým mechúrom a močovou trubicou. Za červeným močom sa však skrýva aj nádor alebo obličkové kamene. Najčastejšími dôvodmi červeného moču sú zápal močového mechúra

alebo infekcie močových ciest.“ Čo ešte signalizujú spomenuté farby moču? „Bez farby, priehľadný: vypili ste nadmerné množstvo tekutín. Svetložltá farba: ste zdravý a dodržiavate správny pitný režim. Tmavožltá: ste zdravý, no pridajte viac tekutín. Oranžová: neprijímate dostatok vody alebo za to môže potravinové farbivo. Pozor na ochorenie žlčovodov alebo pečene.

Tmavooranžová: nedostatok tekutín.

Hnedá: ochorenie pečene alebo chýbajúce tekutiny. Navštívte lekára, ak problém pretrváva. Ružová až červená: po konzumácii repy, čučoriedok alebo rebarbory. Alebo môže byť známkou ochorenia obličiek, nádoru, infekcie močových ciest, problémov s prostatou, otravy ortuťou. Modrá až zelená: zriedkavé genetické ochorenie, môžu byť za tým aj baktérie zodpovedné za infekciu močových ciest, potravinové farbivo alebo lieky. Penivý moč: prebytok bielkovín v strave alebo problémy s obličkami. To môže vyriešiť lekár.“ Ako vyzerá odber moču na vyšetrenie? „Ak si potrebujete urobiť u lekára vyšetrenie moču alebo vás lekár vyšetruje v rámci preventívnej prehliadky, potrebujete sterilnú skúmavku s uzáverom a budete požiadaní o odber vzorky ranného moču. Mal by to byť prvý moč, ktorý ráno človek vylúči a pri odbere by ste sa mali riadiť zásadou tzv. stredného prúdu. To znamená, že časť moču necháte voľne odtiecť a až potom odoberiete vzorku.“ Zápach moču je tiež dôležitým indikátorom pri jeho vyšetrovaní, nielen farba. „Farba zdravého moču je žltá, u koncentrovanej vzorky moču je hnedožltá. Môžeme hovoriť aj o odchýlkach vo farbe, ktoré vznikajú pri konzumovaní jednotlivých potravných článkov: − oranžovo-žltá je po mrkve, pomarančoch, karoténoch z potravy; − červená naznačuje prítomnosť krvi – hematúria; − bezfarebná – polyúria, zlyhávanie regulačnej funkcie obličiek; hnedá až čierna poukazuje na zvýšený obsah bilirubínu v moči; mliečnobiela – možné ochorenie obličiek s prítomnosťou tukov či bielkovín.

Správne, aj zápach moču je dôležitým indikátorom a pomáha pri diagnóze.

Tak slabý zápach je u zdravého človeka.

Zápach po acetóne môže znamenať ketonúriu, hladovanie; zápach po alkohole – otravy alkoholom; zápach po amoniaku – bakteriálna infekcia; hnilobný zápach – proteinúria; zápach po myšacine – fenylketonúria. Zakalený moč znamená tiež prebiehajúci chorobný proces v tele človeka.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

6. STRETNUTIE KEĎ SA NEVIDITEĽNÍ ZVIDITEĽNIA

Pookriali v chladnom dni Juraj Bartoš

S

cieľom prinavrátiť do povedomia rodín, z ktorých odišli, zabezpečiť im istý stupeň osobnej spokojnosti, Stredisko pre sociálnu prácu v Báčskom Petrovci zorganizovalo 6. stretnutie ľudí s mentálnymi poruchami z báčskopetrovskej obce, chránencov viacerých ustanovizní.

Po krátkom zoznámení na pôde SSP nasledoval odchod k Dunaju a kamarátenie pod prístreším hložianskej rybárskej chaty Kapor.

Prečo stretnutie má názov Keď sa neviditeľní stanú viditeľnými ozrejmuje riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová: “Keď ľudia odídu do ustanovizne pre sociálnu starostlicosť, zostanú jednoducho zabudnutí, proste vymiznú zo spomienok príbuzných a známych. Občas sa nás občania opýtajú, či sú ešte vôbec živí...”

Pri 6. stretnutí bolo približne 50 mentálne postihnutých osôb, chránencov a pracovníkov domovov pre duševne chorých v Starom Leci, Čurugu, Veterniku, Novom Bečeji a v Moravici. Prítomní si pozreli dokumentárny film Priče iz komšiluka (Príbehy zo susedstva), produkčného a režiséra Sinišu

Bosančića z Maglića. Je o tom, ako žijú obyvatelia Domova pre duševne choré osoby v Čurugu ich očami. Film uviedol pracovník domova v Čurugu právnik Marko Milićević. Cieľom dokumentu je upútať pozornosť verejnosti na potrebu starostlivosti a prinavrátenia pracovnej schopnosti chránencom tohto a iných domovov.

Riaditeľka Drakulićová povedala, že budúce stretnutie uspori-

Do programu zapasovali aj darčeky predovšetkým pán Jovica zo Zmajeva, správca čardy Kapor, potom

Účastníci stretnutia na čarde Kapor pri Hložanoch adajú v niektorom inom prostredí a podčiarkla: “Toto podporil

Spolok žien Slovenka z Hložian, taktiež hložiansky Komunálny

podnik Gloakvalis, ako i známy hložiansky majster na kotlíkové paprikáše Juraj Kuriš, ktorý nám je druhý rok zaradom nápomocný.”

Predtým, ako sa účastníci stretnutia pohostili, prihovorila sa im aj sociálna pracovníčka SSP Janja Bartošová. Predstavili sa niekoľkí užívatelia služieb jednotlivých ustanovizní sociálnej starostlivosti a riaditeľka Drakulićová všetkým podelila ručné práce, ktoré okrem múčnikov, ako dar SŽ Slovenka, priniesla jeho predsedníčka Viera Miškovicová. Ďakovné darčeky dostali aj hostky z Pokrajinského sekretariátu pre sociálnu politiku a demografiu AP Vojvodiny.

Počasie síce účastníkom 6. stretnutia (štvrtok 9. mája) nežičilo, deň bol chladný a sychravý, ale predsa pri ňom chránenci sociálnych ustanovizní spolu so svojimi príbuznými pookriali.

POUGÁR

Bumbumbumbum-bumbumbum!

A

jaj, ajajáj! Čo si to len, ľud môj, ľudisko nepodarené, znovu a zase spáchal!

Odmietol si Jeho Návrh! Hoci si ho (Návrh, nie Jeho, Jeho predsa vidíš každý deň v každom našom nadovšetko objektívnom televízore) ani nevidel, ani nepočul! A vari sa to tak robí?!

Odmietaš niečo (mimochodom priam perfektné) bez toho, aby si doň čo len nahliadol. Podľahol si, ľudisko jedno akési, akože „videniu” veľkej časti sveta.

Ktorá veľká časť sveta akceptuje dotyčný Návrh skreslene.

A ty, ľudisko-ľud, máš tak isto zahmlenú predstavu o celkom

• ĽUDIA A UDALOSTI •

jasnom Návrhu Na Riešenie. Len sa netvár, že nevieš, na Riešenie čoho. Jasné, že ide o budúcnosť kedysi najdrahšieho Slova...

Nuž tak, teda, ľud môj... kedysi môj..., keď ti nie je dobrý pán On, tak nech sa páči, behom-beh do Bieleho Mesta Na Vode, rovno pod ten tam vigvam pred tamojším Bielym Domom. Tam už na teba ťa – s otvoreným náručím, ako to už na väčšine začiatkov, keď nie práve na každom novom začiatku býva, – čakajú všetkých druhov Indiáni. Všetkými možnými bojovými farbami ponatieraní Apači, Cheyenovia, Čeroki, Mayovia, Mohikáni,

Komančovia, Siouxovia, Šaieni, Šošoni... Akoby ich jedna mater mala. Jedna mater mala, stanovať pred predsedníctvom Srbska prikázala. V zhode a jednote a porozumení a tolerancii nažívať a bojovať proti nespravodlivosti učila. Keď ich na občianske alias indiánske protesty s láskou a bázňou materinskou posielala.

Len tak sa zvysoka, Jemu vlastnou láskou a jemnocitom díva-pozerá On. A si húta: vari by som im mal – v tomto odpornom májovom nečase – poslať niečo na pookriatie. Lenže, čo ak im, než si chlipnú, napadne prísť na nevolanú návštevu?

Juraj Bartoš

Ako toť prednedávnom vhupli do Rádiotelevízora. Tak radšej dám postaviť veľký veľkolepý, najveľkolepejší v starších a novších dejinách štadión. Čo jeden. Sedem-osem. Ba nie.

Rovných šestnásť! Pre každé mužstvo široko-ďaleko Najsilnejšej siláckej, pardon, futbalovej súťaže. Nech sa tam pod tým vigvamom netlačia a nemoknú. A každý náčelník každého kmeňa dostane do správy jeden zo štadiónov. Aby bol aj vlk sýty, aj ovečky celé.

Bubumbum!!

20 /4855/ 18. 5. 2019

13

Ľudia a udalosti NEBOLA TO OBYČAJNÁ NEDEĽA 4. MÁJA 1980

Slzy lalitského poštára Štefan Hrnčiar, Pavel Terek, Anna Šimeková, Zuzana Ďurčianska ikdy nevieme, čo prinesie a Juraj Pucovský zavítali do každeň, od svitu do mraku. dého domu, v ktorom sa náš týžPravdaže, vždy si chceme denník neodberal. Prevažnú časť dopriať len to pekné, radostné, lalitských Slovákov nebolo treba šťastné... Život nám však prináša aj presviedčať, aby si predplatili náš rôzne problémy, ťažkosti a smutné týždenník, ktorý vtedy získal 56 chvíle. A nikdy, najčastejšie do nových čitateľov. Boli aj takí, hlavkonca života nezabúdame na ne poľnohospodári, ktorí hovorili, všetko to, čo sme zažili, čo nám že na čítanie novín nemajú času! rozradostilo alebo zarmútilo srdce. Úprimne povedali, že si občas Taká bola aj nedeľa 4. mája v nedeľu popoludní prečítajú 1980. Už predtým ako sa začali príspevky z Poľnohospodárskych služby Božie v slovenskom evan- rozhľadov, pokukajú športové jelickom kostole, do Lalite zavítali strany, ale „Hlas ľudu budú odozástupca šéfredaktora Hlasu ľudu berať, kým sú živí.“ Niektorí z nich Adam Rago a redaktor Vladimír ten sľub dodržali dodnes.

Dorča. Spolu s členmi Miestnej S TEKSTILCOM 0 : 0 konferencie Socialistického zväPo vydarenej akcii Hlas ľudu zu pracujúcich, ochotníkmi KUS do každej domácnosti Laliťania Štefánik a mládežníkmi zošívali vyprevadili svojich hostí. Viacerí lalitské ulice, aby realizovali ná- domáci sa ponáhľali k obedu, borovú akciu nášho týždenníka lebo popoludní sa na lalitskom Hlas ľudu do každej domácnosti. ihrisku hralo derby Somborskej V Laliti vtedy žilo približne 1 230 oblastnej ligy medzi domácou Slovákov v asi 300 domácnos- Panóniou a odžackým Tekstilcom. tiach. Hostia A. Rago a V. Dorča Zápas upútal veľkú pozornosť, a aktivisti Ján Zorňan, Ján Valent, v hľadisku bolo zo 300 divákov, Ondrej Terek, Milina Ďurčianska, obe mužstvá sa snažili vyhrať.

Michal Burčiar, Jaroslav Pap, kol- Odžačania body potrebovali na portér Ján Tancik st., Ján Tancik postup, kým Laliťania bojovali ml., Jaroslav Šimek, Štefan Mravík, o záchranu. Po veľkom boji sa Štefan Valent, Jaroslav Benka, zrodila remíza 0 : 0.

Keďže v Laliti v tom čase bolo len málo telefónov v súkromných domoch, v dohovore s vedúcou pošty Ivkou Ilinovou som dostal povolenie, že výsledky zápasov môžem hlásiť do slovens k e j re d a k c i e Novosadského rozhlasu v nedeľu večer. To znamená, že ma v určený čas, vždy v uniforme, hneď po zápase v budove pošty čakal lalitský poštár Đura Tamaši.

Tak bolo aj toho 4. mája 1980. Báči Đura, ako ho voPoštár Đura so svojou kapsou a bicyklom Juraj Pucovský

N

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lali všetci Laliťania, hneď vytočil číslo telefónu rádia a podal mi slúchadlo. „Dobrý deň, mám pre vás správu zo zápasu Panónia – Tekstilac,“ povedal som ako mnohokrát predtým a dostal odpoveď vyslovenú vzrušeným hlasom, ako

„Človek telefonoval zo Záhrebu, predstavil sa ako Đorđe Živanov, povedal, že pochádza z Lalite.“ Viac sme nemali čo čakať, aby sme zaslali športovú správu. Vykročili sme na ulicu a zamierili do neďalekej krčmy, oznámiť smutnú

V lalitskej pošte: vedúca Ivka Ilinová (sedí) a Đura Tamaši

nikdy dovtedy, tuším od redaktora Miroslava Forgáča: „Ohlás sa neskoršie, teraz nemám času!“ Zo slúchadla potom zaznelo len to známe tu-tu-tu-tu...

Nič netušiac poštár Đura si sadol na svoje miesto za stolom, ja zasa na lavicu pre ľudí, ktorí čakajú dlhšie na nejakú službu v poštovom úrade. Kým sme čakali na to „ohlás sa neskoršie“, rozprávali sme sa o rybačke, ktorá bola veľkou záľubou lalitského poštára. Neviem presne, koľko ubehlo času, keď zacengal telefón. Aha, volajú ma z rozhlasu, pomyslel som si.

ZOMREL TITO! Poštár Ďura Tamaši zobral slúchadlo ľavou rukou, priložil si ho k uchu a povedal: „Pošta Laliť, prosím?“ O chvíľku som počul hlas poštára: „Bože, to nie je možné.“ Trasľavou rukou položil slúchadlo na aparát, pravou rukou sňal poštársku čiapku, pritlačil si ju na hruď a začal plakať. Slzy sa mu stekali po tvári...“ Spýtal som sa ho: „Čo bolo, báči Đura? Čo sa stalo?“ Vzlykavým hlasom vykoktal: „Zo-zo-zomrel súdruh Tito!“ „Kto vám to hlásil?“

správu a „vyrovnať“ si účty za telefonát, ako sme to zakaždým robili.

Prišli sme rovno pred otvorené dvere hostinca, keď sa zatemnila TV obrazovka na šenku. O chvíľu sa objavil hlásateľ Miodrag Zdravković v čiernom obleku a s vážnym výrazom tváre. Chvejúcim sa hlasom začal čítať: „Zomrel súdruh Tito! To dnes večer oznámili Predsedníctvo ÚV ZK Juhoslávie a Predsedníctvo SFRJ robotníckej triede, pracujúcim, občanom, národom a národnostiam SFRJ...“ V hostinci zavládlo ticho, viacerí sa mlčky pobrali domov, medzi nimi aj my s poštárom. Odvtedy uplynulo viac ako 39 rokov, poštár Đura Tamaši sa roku 1999 vybral po stopách človeka, o ktorého odchode hádam prvý v Laliti zbadal, hlásateľ Miodrag Zdravković sa do večnosti presťahoval 11. mája 2017 v 90. roku života v rodnej Rgotine. To najboľavejšie postihlo krajinu, ktorú utvoril Josip Broz Tito a ktorú uznával hádam celý svet. Desať rokov neskoršie sa Juhoslávia rozpadla podľa najstrašnejšieho možného scenára: v neslýchanom násilenstve, v ohni a krvi vojny..

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S PREDSEDNÍČKOU ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN ANNOU HORVÁTOVOU výsledky – všetky kultúrne zložky

Vždy sú ústretové Anna Horvátová

O

chotnícka činnosť, angažovanie sa v prospech spoločnosti na dobrovoľnej báze, v súčasnosti je čoraz menej populárne. Existenčné problémy a súčasný urýchlený spôsob života nám nedovolia veľmi myslieť na ochranu a skvalitnenie kultúrneho dedičstva. Vo väčšine prípadov je to tak, ale výnimky predsa sú. Ešte stále sú ochotné osoby, združenia, ktoré pracujú, ako inak, na dobrovoľnej báze, pre zviditeľnenie a zveľadenie svojho prostredia. A žeby nemali pracovné povinnosti?! Veruže majú, ale je v nich niečo, čo sa volá dobrá vôľa a ochota pomôcť, urobiť, priložiť ruky, keď je to potrebné, veď ide o naše prostredie.

Všetko toto a svedomite, ochotne vykonávajú aj členky Združenia pazovských žien, samozrejme, zo Starej Pazovy. Všetky spolu a v čele s predsedníčkou Annou Horvátovou prikladajú ruky k spoločenským akciám, kultúrnym podujatiam, všade tam, kde treba, a vždy sú ústretové. Je to jedno, či v umeleckej časti, alebo keď treba pohostiť návštevníkov, účastníkov programov, bez nich neprejde ani jedno pazovské podujatie.

Anna Horvátová je predsedníčkou Združenia pazovských žien od roku 1994. Nie je to málo, za ten čas si vybudovali dobré meno a udržiavajú si ho. Vieme aj sami, k úspechu nie je ľahko prísť, ale stačí chybný krok, a zrúti sa to nadol. Práve toto nezaznamenali v tomto združení. Toľké roky a vždy sú na vysokej latke rebríčka, rovnako úspešné, ochotné. A ochraňujú si svoj jedinečný pazovský kroj.

Práve ony nedovolia, aby sa modifikoval, ako sa to robí bežne, je to veľkým negatívnym hitom, vo všetkých našich slovenských prostrediach. Pestujú si aj špecifický pazovský spev, je to nádherné pri vystúpeniach, keď sa vyobliekajú do pazovského kroja. Odkedy sa tá tradícia pestuje, hovorí predsedníčka Horvátová: „Keď naše združenie rozvinulo činnosť, bolo to na začiatku de• ĽUDIA A UDALOSTI •

väťdesiatych rokov, ihneď sme si založili aj spevácku skupinu. Veď kto iný bude pestovať náš typický spev, ak nie my.“ Z početných vystúpení vidieť, že sa ich spev páči aj verejnosti. Radi ich privítajú nielen v slovenských prostrediach, ale aj v okolitých srbských. „Naša činnosť je už zachodená. Spočiatku sme mali veru prestávky. Nebolo vždy dosť ochoty a dobrej vôle. Ale teraz je to už samozrejmé, nevieme si ani len predstaviť, že by sme prestali s prácou. Až roku 2003, keď vo Vojlovici

splývajú a pracujú ako jeden celok: Miestny odbor Matice slovenskej, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Združenie pazovských žien a cirkev. A výsledkom sú početné úspechy.

Ako sa vám darí na poste predsedníčky? „Nakoľko je to v našej moci, prispievame k zachovaniu kultúrneho dedičstva. Členské si platí 35 členiek, nie všetky sú aktívne, ale tak je to azda všade.

Predovšetkým si zachovávame kultúru, jazyk, oprašujeme staré zvyky a obyčaje, kroje – jedným slovom tradíciu, svojbytnosť, ktoré chránime pred zabudnutím. Práce je neúrekom, ale keďže chceme zachovať pre budúce pokolenia

Anna Horvátová (v strede) so Zuzanou Kováčovou a Annou Zdychanovou na Krojovej zábave v Laliti (foto: z archívu Združenia pazovských žien)

prebiehal FF Tancuj, tancuj... sme sa zmohli a povedali si, že chceme, aby aj pazovské piesne zaznievali na festivaloch, aj na večierkoch.

A dosiahli sme to spolu s pani učiteľkou Ruženou Červenskou, ktorá nás nacvičuje. Vtedy to pre nás bolo hybnou silou, dnes je už samozrejmosťou, aby sme boli súčasťou programu v Báčskom Petrovci, či už na Slávnostiach alebo na matičných podujatiach, v Selenči na večierkoch, nedávno na Krojovej zábave v Laliti, na dedinských podujatiach v okolí. Môžeme byť všetky spolu spokojné, že odvtedy až doteraz pôsobíme ako Ženská spevácka skupina pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka.“ Pre iné slovenské prostredia to nie je až také príznačné ako pre Pazovu a prináša to aj skvelé

aspoň kúsok minulosti, teda tých niekoľko predmetov, ktoré vlastníme, ukázať im, aby mali akú-takú predstavu, s trochu dobrej vôle sa nám to darí. Máme tu trochu staršie ženy, ktoré viac vedia, od ktorých sa aj my učíme. Tak povedzme tie pazovské panťušky, to už skoro nikto nevie robiť, preto som sa ja dala na to a môžem povedať, že som sa už zdokonalila.

Naše mamy pomreli, staršie ženy nemajú bohvieaký záujem, no prečo by to malo zaniknúť. K tomu je to súčasť nášho pazovského kroja a potrebné je na folklórne vystúpenia.“ Pazovský kroj a pazovská pieseň sú špecifické, iné, jedinečné. A také si ich aj pestujú, nedeformujú, nemodernizujú, ale v tom pôvodnom znení uchraňujú pred zánikom.

Svoju dlhoročnú spevácku činnosť korunovali cédečkom, pred takými tromi rokmi, na ktorom spievajú a capella výlučne pazovské piesne. „Na vystúpeniach speváckej skupiny zloženej z jedenásť speváčok, povinne sa obliekame do kroja. Pri výbere piesní prihliadame na to, aby to boli iba tie pôvodné piesne. Zapájame sa aj do súťaží, tak v rámci hudobnej tradície vo Zväze ochotníkov Vojvodiny sa zúčastňujeme už niekoľko rokov a pravidelne získavame odmeny a postupujeme do vyššieho stupňa súťaže. Treba spomenúť, že náš kroj aj odborníci hodnotia ako jediný pôvodne zachovaný. Veď ako môžete vidieť, k nášmu kroju nosíme kapce, panťušky, aj keď, ako sme spomenuli, čoraz menej je tých, čo to vedia upliesť, ale ešte stále sa vynájdeme, keď sa chceme hrdiť, ale ešte skôr, povedala by som, prezentovať kroj.“ O medzispolkovej spolupráci sa predsedníčka tiež zmienila: „Pozývame ženské spolky z iných prostredí k nám, potom im opätujeme návštevu. V zime si zorganizujeme priadky, na ktorých buď pradieme, tkáme handrošky, alebo sa venujeme iným ručným prácam.

Tu v etno izbe máme krosná staré, aj novšie, také menšie, na ktorých ženy tkali. Cez Asociáciu slovenských spolkov žien Vojvodiny predvlani sme organizovali dielňu tkania, štikovania, výrobu pupčokavých prusliakov (to je zvláštna technika pletenia), významnej časti nášho kroja, ktoré sa pletú na jednej ihličke. Až zo sedemnástich spolkov nás navštívili ženy, ktoré sa chceli naučiť našim technikám.

Aj sa im to podarilo. Ženy z Báčskej Palanky sa povedzme naučili robiť pupčoky. Keď ide o časti nášho odevu, v obchode nedostať nič, len plátno. Kapce sa vpletajú, ruže sa pletú, aj panťušky si samy pletieme, obštrikávame, obuvník ich len podšije. Prusliaky dakedy plietli remeselníci – štrikeri, ale neboli také, aké máme my, teraz už ani to nedostať.“ Časy sa menia, s nimi aj zvyky a spôsob života, jedno však nezaniká, láska k svojmu kroju, piesni, ani ochotnícka činnosť v združení.

Pokým je takýchto ochotníčok, na obavy zo zániku niet miesta.

Len tých mladších členiek je akosi pomenej.

20 /4855/ 18. 5. 2019

15

Ľudia a udalosti SNEMOVALI KOVAČICKÍ POŽIARNICI

Bojujú proti požiarom, šíria dobrú náladu Ján Špringeľ

N

Iniciátorom spolupráce medzi hasičmi z Kovačice a Ružinova bol Ing. Martin Hriešik, predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie, Kovačičan, ktorý žil v Bratislave, – potvrdil to v rozhovore pre médiá Nikolaj Gečevský, veliteľ bratislavského požiarnického zboru.

V hasičskej delegácii, ktorá prvýkrát v roku 1999 navštívila sídelné mesto Slovenska, bol aj učiteľ Jozef Šifel. Na zhromaždení porozprával úsmevné anekdoty, ako sa vo februári Kovačičania a v septembri Bratislavčania

a zhromaždení DHS Kovačica 11. mája sa zúčastnila osemdesiatka hasičov.

Okrem domácich prítomní boli aj požiarnici zo zbrataných zborov zo Slovenska a Slovinska: Bratislava – mestská časť Ružinov a DHS Smolnik – Ruše (12 km od Mariboru). Bratislavčania pricestovali so štvorčlennou delegáciou členov zastupiteľstva MČ Ružinov v čele s Ing. Marcelou Kulifajovou.

K tomu sa na snemovaní a zábave zúčastnili aj Pivničania, Aradáčania, Kysáčania, hasiči z Bieleho Blata, Pančeva, Kaća a predstavitelia všetkých požiarnických spolkov z Kovačickej obce.

Kamarátenie hasičov z Kovačice s požiarnikmi zo Slovinska trvá necelé desaťročie, s Ružinovčanmi presne dvadsať rokov. Spolupráca Slováka z Kovačice Časť pracovného predsedníctva a Slovinca z Ruše siaha ale do druhej polovice 20. priam sizyfovskou prácou dostoročia, keď sa dvaja hasiči zo stali k cieľu cesty. Ani jedným spomínaných dedín stali najlep- však v tom roku do žartu nebolo. šími kamarátmi v JĽA. Slováci a Slovinci podporujú

Delegácia zo Slovinska

nielen dobrovoľníkov, ale aj profesionálnu jednotku v Kovačici: každoročne prinášajú hasičskú a záchranársku techniku, hlavne výstroj a výzbroj. Tak bolo aj teraz.

Hostitelia sa odvďačili okrem iných darčekov aj umeleckými dielami Zuzany Vereskej.

Na výročnej schôdzi predseda DHS Ján Pavlík, vedúci Martin Košút, tajomník Vladimir Mađarev a najstarší člen Pavel Toman ozrejmili prácu hasičov z Kovačice v minulom roku a predostreli plány práce na budúce obdobie.

Predseda dozornej rady Željko Bolerác nemal poznámky k podaným správam.

Dobrovoľníci z Kovačice v roku 2018 úspešne zahasili dva požia-

re: jeden na dome, druhý na aute.

V oboch akciách sa zúčastnili po štyria hasiči. Keď ide o peniaze, do tohto roku boli v zisku 50-tisíc dinárov.

Povinnosť pomôcť v nešťastiach – pri požiaroch, záplavách, dopravných nehodách, zachrániť život, byť s rozvahou obetavý a statočný, sú vlastnosti, ktoré v rozhovoroch zdôraznil nejeden anketovaný hasič zo Slovenska, Slovinska a Srbska počas pobytu v Kovačici. A boli by radi, keby ich pomoc v budúcnosti bola potrebná čím menej. Preto usporiadajú zvýšený počet hasičských cvičení a popracujú aj na zásadách prevencie pred požiarom.

MATURANTI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA, IV. B triedy prírodovedno-matematického smeru, ktorí maturovali v školskom roku 1975/76, sa po ukončení školy stretli dvakrát po desiatich a po pätnástich rokoch, a potom nastala dlhšia, bezmála tridsaťročná prestávka. Priateľstvo však pretrvalo, čo potvrdili aj v sobotu 4. mája, keď sa bez ohľadu na to, že nešlo o okrúhle výročie maturity (43 rokov) znovu stretli v skutočne hojnom počte. Z 28 maturantov neprišli iba šiesti a dvaja – Samuel Bovdiš a Ján Peťkovský, žiaľ, už nie sú medzi nami. Prítomní si zaspomínali na zosnulých spolužiakov a triednych profesorov Pavla Chrťana a Vieru Boldockú, ako aj na iných profesorov. Spomienky na žiacke dni, nezbedy, anekdoty o profesoroch nasledovali jedna za druhou. Pochválili sa pracovnými kariérami, deťmi, vnúčatami.

Rozhovorom nebolo konca kraja. Rozišli sa v neskorých nočných hodinách so sľubom, že sa budú častejšie stretať, možno aj každý rok. Inak táto generácia maturantov petrovského gymnázia bola nanajvýš úspešná a prevažná väčšina skončila fakultu alebo vyššiu školu. vlh

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (12)

Predsa oklieštenie!

DrSc. Ján Babiak

V

novom juhoslovanskom štáte ani rozdelenie na bánoviny nešlo podľa národného princípu, ale podľa riečnej topografie.

Zakázané boli národné symboly, vlajky, erby, hymny, a všetko spelo k tomu známemu: Jeden národ, jeden štát, jeden kráľ!

V takých podmienkach ani to slovenské nemohlo progredovať.

Povojnové sľuby sa scvrkli na minimum a Slovákom nezostávalo iné, len pôsobiť podľa nejakej inercie a volať na pomoc Horniaky. Aj prišli, ale tak nenápadne. Už koncom roku 1929 bude tu hosťovať výprava slovenských učiteľov. Národná jednota sa pokúsi o dve čísla v týždni, ale nepôjde to. V celkovej orientácii pomôže politické pôsobenie Slovákov v Dunajskom bánstve pod vedením Dr. J. Bulíka, ale do Petrovca namiesto notára J. Dedinského príde M. Tomović. Aj ku kráľovi pôjde deputácia Slovákov, ale nič sa nezmení. Iba čo minister výučby schváli Slovenskú čítanku pre III. a IV. triedu a sľúbi, že o otázkach Slovákov a Čechov bude „zvláštne manipulovať“. Ten výraz manipulovať zvlášť bije do očí.

V Petrovci sa všetko kompenzuje bohatou kultúrnou činnosťou, ale začiatkom apríla oheň tu spustoší Pfeiferov mlyn, keď zhorelo hodne múky, potom nasledovala slabá úroda, a tak na žalúdok sa muselo znovu menej myslieť. Ale keď niet do brucha, aspoň zbudne na to, čo ide do hlavy. A tu sme už znovu pri Slávnostiach. Rozhodne sa, že bude sily na tie jednodňové a pondelok príde do úvahy, ak sa bude môcť vyplniť nejakým programom. Teda vidno tu už aj zmietanie našinca, ale tá naša húževnatosť znovu prekvapí a začiatkom júla slávnosťový výbor rozhodne, „že Slávnosti toho roku budú 10. a 11. augusta definitívne“, ale že je pre pocit slovenskosti potrebná aj „posila“ zo Slovenska – Dr. M. Hodža, ktorý by mal prísť pri príležitosti osláv 25. výročia jeho zvolenia za poslanca v kulpínskom volebnom okrese.

Orientácia Slávností bude otázna, lebo jedno pre svoj sviatok si želá našinec, a druhé mu núkajú tí silnejší, na jedno má vôľu, a to druhé mu nastoľuje nové spoločenské zria-

denie. Koho počúvať? Svoje vlastné chcenia, alebo tvrdé neúprosné požiadavky zhora, často neslovensky ladené. Tu by dobre prišlo naše predstavenstvo, ale zrušili ho vrchnosti.

A preto keď niečo nieto, potrebné ho je stvoriť. Ale čo? Ligu, zväz, alebo to, čo nám núka nová juhoslovanská politika? Predsa niečo, čo nás bude

nostnej siene gymnázia. Ústrednú reč na politickú nôtu mal Dr. J. Bulík a prednášku venovanú 25. výročiu zvolenia Dr. M. Hodžu za poslanca kulpínskeho okresu podal J. Čajak.

A keď reční baťko Čajak, ani bez paciek to nepôjde. Podbán Nikolić sa stretne s legionármi, predstaviteľmi podnikov a obcí. Na banket sa išlo do telocvične, kde bolo času na pobavenie, keďže pre dážď boli sokolské cvičby odročené.

Večer bolo divadlo. Sľúbené bolo, že sa program začne spie-

Nevyhnutná porada, hoci mimo programu Slávností: členovia Poradného výboru Slovákov Dunajského bánstva

znovu spájať! Treba to riešiť! Veď aj vaním hymny juhoslovanských pre to sú Slávnosti!

Slovákov, ale tento fakt v obsiahlej ZMOKNUTÉ KLASY SLOVENSKÉ správe o programe sa nespomína.

Začiatok Slávností zmaril krajan- Divadelné predstavenie M. Vranu ský dážď, ktorý trval od piatka až do Ferdo šéfom bolo zhodnotené ako nedele. Tak aj hospodárska výstava pre Slávnosti neprimerané a nedobola v značnej miere redukova- statočne nacvičené, ale obecenstvo ná a živočíšny drobizg bolo nutné sa veselilo a dobre zabávalo. sťahovať pod strechu – do miestAJ NEÚPLNÁ REALIZÁCIA, AJ ností gymnázia. Pre obilninárstvo, PREDĹŽENÉ SLÁVNOSTI záhradníctvo, kvetinárstvo a ovoV pondelok sa začalo zhromažcinárstvo to neboli problémy, ale deniami. O deviatej hodine rokoostatné do učební nešlo a výstavu vať bude Ústredný spolok žien, a doplnili výrobkami hospodárskej potom Spolok ČS akademikov, poškoly, zručnosťami silnený bratislavskou ženských rúk, žiackya pražskou odbočkou. mi prácami, tlačivom Okrem iného debatoKníhtlačiarne a vývalo sa aj o postavení robkami rádio-firmy pomníka generálovi Konrath zo Subotice.

M. R. Štefánikovi, ale Pre dážď aj návšteva neriešilo sa to. podbána M. Nikolića Poobede sa odobola v poradnej sieni hral tretí futbalový obecného domu. Tam zápas medzi rivalbez rečnenia sa neomi SŠK Petrovec bišlo a podbán pod– SK Vojvodina. Súper čiarkol, že „aj pán bán Vojvodiny mala byť Dunajskej bánoviny Vyniká medzi Slovákmi: slovenská reprezens najväčšou sympatiou Dr. Janko Bulík tácia, ale išlo vskutku sleduje všetko, čo slúiba o Thýra, hráča palanskej Slogy, ži hospodárskemu pozdvihnutiu kým ostatní hráči boli z radov SŠK. širokých vrstiev a zvlášte tých na Konečné skóre: 5:3 (0:3). dedine“1. Ale v tej zaliečavosti neZ plánovaného večerného prograzabudne vysloviť vďaku a uznanie mu nebolo skorože nič. Divadelné všetkým, ktorí túto výstavu pripravili. predstavenia boli posunuté na naPotom sa šlo na akadémiu do sláv- sledujúci víkend, a tak zostala iba

ľudová veselica s tanečnou zábavou.

Napr iek všetkému súvaha Slávností vyznela kladne. Niečo sa pre nepriaznivé počasie dalo pochopiť (napr. vynechanie sokolského cvičenia), ale pre okýptené finále Slávností v pondelok večer mnohým nebolo jasné, prečo bol divadelný program „odstrihnutý“.

Ale vynašli sa organizátori, vedeli, čo majú urobiť, aj ako realizovať to, čo sa chce. V priebehu týždňa dozrela idea, že v minulý víkend sa Slávnosti len začali, lebo že „nedeľa a pondelok to bol len začiatok, tento celý týždeň“ bude „slávnostné intermezzo a ďalšia nedeľa má byť vrcholom Slávností.“2 Tak na ten vrchol sokoli sa aj ďalej priprávali, sčasti aj divadelná sekcia Sokolskej jednoty. Ale futbalisti si svoje úspešne odpracovali, a tak bolo času sláviť pri pivečku. Preto padla aj kritika, „že alkohol a šport sú také dve protivy, ako trebárs svokra a zať“, aj sa povie, že „mnohí fanúšikovia mali česť v pondelok večer vidieť, ako sa niektoré naše hviezdy opili. Vyzeralo to, ako keby zápas bol hraný za pivo.“3 Keď prišla ďalšia nedeľa, sokoli si prišli na svoje, a priama detská otázka, „že prečo sme sa len učili cvičby, keď ich nemôžeme verejne ukázať“, vyšla navnivoč. Ale cviky nedopadli tak ako na Slávnostiach a pri divadelných jednoaktovkách Moja milá pani testiná a Strýko ľudožrút zostala naďalej dilema, čo by bolo lepšie: urobiť to v telocvični na SNS alebo o týždeň neskoršie.

Aj v analýze Slávností sa objaví nový pojem – kríza. Divadelná, aj organizačná v podmienkach vyššej moci, a tobôž tá hospodárska.

A všetko dokopy to nie je priaznivé.

Ani pre Slovenské národné slávnosti.

Ale Slávnosti sú už fenomén hodný úcty, a tak sa nedajú len tak ľahko modifikovať. Ba vynájde sa riešenie, aby sa tento nezvyčajný zhluk vynikajúcich našincov v programovej prestávke využil na rôzne v programe nezaevidované porady. Tak Poradný výbor Slovákov Dunajského bánstva bude debatovaťo kultúrnych a hospodárskych pomeroch Slovákov v týchto nových krízových okolnostiach.

V takom čase Slávnosti možno zaváhajú, v nových podmienkach sa možno skrčia, aj hlavu zohnú. Ale v novej podpore predsa pretrvajú a zachovajú sa ako charakteristické kultúrne podujatie Slovákov na týchto priestoroch.

1 N. N.: Naše národné slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1930, roč. 11, č. 65, s. 1.

2 N. N.: Neúplný a neúradný referát o slávnostiach o tom, čo bolo skôr a ešte „šakovo“. Národná jednota, Petrovec 1930, roč. 11, č. 66, s. 1.

3 Dr. Š.: Tiež športová udalosť. Národná jednota, Petrovec 1930, roč. 11, č. 66, s. 4.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

20 /4855/ 18. 5. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Príroda inšpiruje Počas jarných mesiacov máme iste najviacej radosti z prírody. Láka nás von nadýchať sa sviežeho vzduchu, vône kvetov a zelenej trávičky.

K prírode patria aj zvieratká, Igor Sklabinský, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica ktoré v prírode žijú alebo si ju vychutnávajú v domácom prostredí.

Prírodu a zvieratká nám nakreslili aj deti z Pivnice a Kysáča. Inšpiráciu čerpali z vonkajšieho prírodného prostredia a inšpirovali ich aj ich zvieratká – miláčkovia. O miláčkoch napísali vydarené verše žiaci z Bieleho Blata. Všímajte si krásu prírody, teraz je ten správny čas.

Emília Čemanová, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Katuša

Emil Melich, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Sliepka

dová, 1. 1 Viktória Čobr a, Pivnica br ZŠ 15. októ

Kristián Merník, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Pes

Môj pes sa volá Leo, nebojím sa s ním ničoho zlého.

Je dobrý strážca, ale aj radca. Čierno-bielej farby zúrivo vždy stráži.

Skáče dobre, a to nielen s loptou, je vlčiakom – beží vždy za mačkou.

Má desať mesací, všetko, čo chce, lapí.

Milujem ho veľmi, on je môj pes verný. Števko Straka, šiestak, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kot-ko, kot-ko-dák zdraví tak ten vták.

Moja sliepka dobrá pozerá sa na mňa a všíma si kedy vstávam, kedy idem do školy, či je ráno, či je večer, či mi všetko po vôli.

Nebojí sa nikoho a zdraví každého, To ver, po mne, sliepočka má mnoho dobrého. Často v rukách je tá mne, moja milovaná, keď ma zazrie, poletí k nebu už aj z rána.

Miroslav Vrška, šiestak ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Dávid Kľúčik, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVII 18. mája 2019

rozhľady

Číslo 9/1984

Z 86. MEDZINÁRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Inovácie a najmodernejšie technológie zabezpečujú konkurencieschopnosť Ľubica Sýkorová

11. mája sa v Novom Sade už po osemdesiaty šiesty raz otvorili brány jedného z najväčších veľtrhových podujatí – Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, ktorý zároveň patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske veľtrhy v Európe. Aj v tomto roku bola pre početných návštevníkov pripravená bohatá ponuka výrobkov, noviniek, informácií zo 61 krajín sveta. Bola predstavená najmodernejšia poľnohospodárska technika zahraničných a domácich výrobcov. Bohatá a zaujímavá bola aj veľtržná ponuka z iných oblastí domáceho a svetového agráru.

Z

a prítomnosti ministra poľnohospodárstva Branislava Nedimovića, domácich a zahraničných predstaviteľov a mnohých hostí v tomto roku veľtrh slávnostne otvoril primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević.

Počas siedmich veľtrhových dní sa predstavilo 1 518 firiem a organizácií z 32 krajín, ktoré prezentovali produkty a služby zo 61 krajín sveta.

Počet vystavovateľov na poľnohospodárskom veľtrhu v posledných rokoch neustále rastie. S rozvojom poľnohospodárskej prvovýroby sa musí zároveň posilniť aj agropriemysel a obchod, s cieľom čo najlepšie predávať domáce výrobky na trhoch po celom svete.

V tomto roku mal poľnohospodársky veľtrh po prvýkrát partnerskú krajinu – Taliansko a zaroveň aj krajinu priateľa – Tunisko. Účasťou takmer tridsia-

tich talianskych spoločností a firiem bolo pripomenuté desaťročie strategického partnerstva medzi Srbskom a Talianskom, ako aj 140. výročie nadviazania diplomatických

hovädzieho dobytka bola po prvýkrát organizovaná výstava genetických potenciálov, v rámci ktorej boli prezentované autochtónne plemená potrebné na zacho-

vzťahov medzi oboma krajinami. Z Tuniska sa na veľtrhu zúčastnilo 12 vystavovateľov, ktorí predstavili predovšetkým olivový olej a datle (srb. urme) vysokej kvality, ktoré sa vyvážajú do viac ako 80 krajín sveta.

V rámci Národnej výstavy

vanie biodiverzity. Po viac ako dvadsiatich rokoch bolo organizovaných 17 kolektívnych výstav. Po prvý raz bol organizovaný aj Deň ovocia.

Na Výstave potravín, v rámci ktorej bola predstavená ekologická výroba, výrobky s označením zemepisného

pôvodu a „Srbská kvalita“, ako aj remeselné pivovary, za podpory Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Srbska, Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo a mesta Nový Sad boli prezentované potenciály Srbska.

Výstava poľnohospodárskych strojov, ktorá každoročne láka najviac návštevníkov, bola organizovaná až na 35 000 metroch štvorcových.

Trh s poľnohospodárskou technikou v Srbsku ponúka poľnohospodárskym výrobcom veľký výber traktorov, kombajnov a rôznych strojov.

Už niekoľko rokov sú na domácom trhu zastúpení najznámejší svetoví výrobcovia poľnohospodárskej techniky.

Tí, čo na to majú, majú si z čoho vybrať. No ešte stále je veľa poľnohospodárov, ktorí si môžu dovoliť na najnovších modeloch akurát tak popásť oči.

Za uplynulých 86 rokov sa na poľnohospodárskom veľtrhu zúčastnilo viac ako 7 000 zahraničných a 100 000 domácich vystavovateľov a veľtrh navštívilo viac ako desať miliónov návštevníkov. ○

Z obsahu Pestovanie levandule (2): str. 2

Daždivé počasie vyhovuje šíreniu plesni cibuľovej: str. 3

Kvalitné organické hnojivo z pŕhľavy: str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Pestovanie levandule (2)

Ing. Štefan Tóth, PhD.

Založenie plantáže levandule vyžaduje kvalitne rozrobenú a dobre pripravenú, dostatočne uležanú pôdu. Pokiaľ to hĺbka ornice dovoľuje, tak základom je hlboká jesenná orba. Porast je možné založiť výsadbou priesad predpestovaných výsevom semien, či výsadbou zelených alebo zdrevnatených stonkových odrezkov. Porast levandinu (je to medzidruhový hybrid a semená nezarodí) sa zakladá len z vegetatívne namnožených odrezkov.

PESTOVANIE Pri zakladaní porastu výsevom je najprv potrebné dopestovať priesady, ide o rizikovejšiu, náročnejšiu a pomalšiu formu založenia plantáže. Klíčivosť semien levandule je nízka, na zvýšenie klíčivosti sa stratifikujú, osivo sa musí vyznačovať aspoň 80 % klíčivosťou. Počas 30 – 45 dní sa semená levandule vystavia pôsobeniu nízkych teplôt (3 – 5 °C) a vlhku. Na voľnej ploche je termínom výsevu začiatok novembra, keď sa na šírku medziriadkov 20 – 30 cm semená vysejú do hĺbky 0,5 – 2 cm, na 1 hektár sa pritom spotrebuje množstvo 5 – 9 kg osiva. Prípadne sa levanduľa vysieva na jar, klíči a vzchádza pomaly, pri teplote 15 – 20 °C do troch až piatich týždňov. Po vzídení sa rastliny jednotia na vzdialenosť 20 – 30 cm. Aby sa podporilo rozkonárenie priesad, tieto sa pristrihujú začiatkom aj koncom leta.

Dopestované priesady sa vysádzajú od polovice septembra do polovice októbra, resp. včas pred príchodom prvých novembrových mrazov, aby sa mladá výsadba mrazmi nepoškodila. Prípadne sa výsadba môže konať aj v marci. Neskôr je slnko už silnejšie a príliš vysušuje, pričom stúpajú nároky na závlahu výsadby.

Pri výsadbe sa priesadám skracujú korene a koreňový kŕčok sa ukladá na hlbšie o 4 – 5 cm.

Zaužívaným sponom výsadby levandule je 1 x 0,5 m, prípadne sa spon výsadby riadi rozmermi zberacieho kombajnu. Priesady sa môžu predpestovať aj v dostatočne veľkých zakoreňovačoch, takéto rastliny sa pri výsadbe vyznačujú uzavreným koreňovým systémom a lepšou ujateľnosťou výsadby. Pri rastlinách dopestovaných výsevom sa získava potomstvo, ktoré nikdy nie je úplne zhodné s rodičovskou generáciou. To sa pri levan-

20

duli pokladá za hlavné riziko a najväčšiu nevýhodu spojenú s rastlinami získanými výsevom.

Pri vegetatívnom množení odrezkami sa získavajú rastliny identickej kvality, ako je tá materská. Odrezky (o dĺžke 6 – 10 cm) sa odoberajú z ideálne 4 ročných a zdravých rastlín, na jar drevitý odrezok alebo v lete po odkvitnutí zelený odrezok. Spodná polovica odrezku sa zbaví listov a rez na spodnej ploche upraví na uhol 45°. Odrezky sa môžu ošetriť stimulátorom a zastoknú

do vhodného substrátu v zakoreňovačoch, kde do 3 – 6 týždňov zapustia korienky. Popri zálievke je počas prvých 2 – 3 týždňov dôležité udržať aj vyššiu vlhkosť vzduchu, aby odrezky listami strácali čo najmenej vody (pri vyššej vlhkosti vzduchu je výpar rastlín listami menší). Množenie levandule ďalšími spôsobmi (delenie celého trsu a potápanie konárikov) má z pestovateľského hľadiska praktický význam len pre záhradkárske účely.

ZBER Pri pestovaní na vysušený kvet či éterický olej sa porast levandule zberá v čase plného kvitnutia, čo obyčajne pripadá na koniec júna až začiatok júla.

Levanduľa kvitne síce dlhšie (jún – august), no v plnom kvitnutí je iba niekoľko dní, preto sa pri väčšej ploche začína zberať už skôr.

Menšie a strmé plochy sa zberajú doposiaľ ručne. Len pre úplnosť,

II

tou najšpičkovejšou kvalitou silice sa vyznačujú práve rastliny levandule voľne rastúce v tých najvyšších polohách. Zber väčších plôch vyžaduje samochodné zberače alebo upravené zberacie vozy s adaptérom na kosenie a ukladanie levandule. Pracovný výkon kombajnových zberačov levandule môže dosahovať tri ha za hodinu, pracovný výkon pri ručnom zbere levandule je veľmi nízky. V čase plného kvitnutia sú porasty levandule (je to medonosná rastlina) hojne navštevované včelami a zber sa pre priaznivejší obsah silice zvyčajne časuje do najteplejších hodín dňa, kedy je slnko najsilnejšie. Obe tieto skutočnosti (horúčava a včely) sťažujú ľudskú prácu pri ručnom zbere, pokiaľ je to možné, je vhodné návštevy včiel v tom čase zamedziť.

POZBEROVÁ ÚPRAVA Pri pestovaní na vysušené kvety je potrebné pozberané kvety dať ihneď sušiť, v tenkej vrstve na vzdušných a tienistých miestach pri teplotách do 35 °C. Neskôr potom nasleduje oddelenie kvetov a ich čistenie od ďalších častí rastliny. Pri pestovaní na vysušený kvet je pri výbere odrody okrem iného dôležitým ukazovateľom doby, počas ktorej si droga udrží farbu kvetu. Pri pestovaní na éterické oleje je potrebné kvety spracovať ihneď po zbere, ide o zaparenie pri destilácii vodnou parou. Silica kvetov je veľmi prchavá a pri dlhšej manipulácii s čerstvými kvetmi sú straty už významné.

Navyše, čerstvé kvety veľmi rýchlo podliehajú aj skorému skazeniu, keď silica (resp. následne éterický olej) získava rôzne

pavône. Už niekoľkohodinový prevoz dokáže čerstvú surovinu znehodnotiť, úbytok sa potom týka straty na kvalite a trhovej hodnote ťažko dopestovanej úrody. Spracovanie suroviny preto musí prebiehať v dostupnej vzdialenosti a kapacita sa musí zabezpečiť naisto. Je zrejmé, že účel pestovania levandule musí byť nevyhnutne doriešený vopred, podobne aj odpoveď na otázku – kam s produkciou.

Podľa úžitkových rokov poskytuje porast levandule úrodu 1 – 4 t/ha čerstvých kvetov, vzrastom mohutnejší hybrid levandin poskytuje väčšie súkvetie a môže dosahovať úrodu až 6 – 7 t/ha, no kvalita silice levandinu je nižšia (niekde je preferovaná).

Z porastu levandule v druhom roku je možné získať 3 – 6 l/ ha éterických olejov, v treťom roku to môže byť trojnásobok a v štvrtom roku štvornásobok.

V nasledujúcich rokoch plnej rodivosti poskytuje 20 – 25 l/ ha éterických olejov. Plná rodivosť silice a následne výťažnosť éterického oleja sú odrodovou záležitosťou a niektoré odrody poskytujú násobne vyššiu výťažnosť éterického oleja, ako sme uviedli.

Podobne odrodovou záležitosťou je aj kvalita silice, a teda aj kvalita éterického oleja. Pri výhradne vegetatívnom levandine si treba uvedomiť, že potomkovia sú v podstate vždy len tou istou jedinou rastlinou a rozsah obsahových zložiek preto nie je taký pestrý ako pri geneticky rôznorodých jedincoch levandule.

V roku nasledujúcom po výsadbe sa koncom mája rastliny levandule pristrihujú na výšku 8 – 10 cm, v ďalšom roku sa rastliny pristrihujú na výšku 15 – 18 cm.

Rezom sa podporuje tvorba kvitnúcich letorastov a tiež formuje tvar rastliny.

Jesenný rez tiež pomáha udržať tvar rastliny, pričom sa zamedzuje aj škodám rozlomením rastlín v dôsledku preťaženia dlhých konárikov snehom. Pri reze sa nezasahuje do už zdrevnatenej časti.

Počas pestovania spočíva obrábanie pôdy v kultivácii medzi-

20 /4855/ 18. 5. 2019 riadkov, a to dva-trikrát ročne, pričom raz za 4 – 6 rokov je vhodné skypriť aj podorničnú vrstvu (do hĺbky 40 – 60 cm).

Kultiváciou medziriadkov sa zasahuje proti burinám, použitie herbicídov je pri pestovaní levandule obmedzené. Aj použitie graminicídov sa zvyčajne deje v období, keď je levanduľa vo fáze mimo vegetačného pokoja a keď sa herbicídmi regulujú aj problematické trváce buriny zo širokolistových druhov.

Padanie klíčiacich rastlín je pri pestovaní priesad významným

komplexným (rôzni pôvodcovia) ochorením a je preto zaužívaný preventívny zásah. Voči vyskytujúcim sa pôdnym škodcom, ktorí poškodzujú korene levandule, môže byť podľa stavu potrebný zásah pôdnymi dezinsekčnými prípravkami. Na listoch a súkvetí levandule môže spôsobovať škody rôzny savý hmyz, zvyčajne to sú vošky. Z vírusových ochorení je najčastejším alfa-mozaika vírus, prenášaný hmyzom aj pracovnými úkonmi človeka. Napadnuté jedince sú ľahko rozpoznateľné vďaka nažltnutej farbe a defor-

movanému tvaru listov. Tieto jedince je potrebné likvidovať, aby sa zamedzilo šíreniu nákazy.

Z hubových chorôb sa na poraste levandule môžu objaviť rôzne škvrnitosti na listoch, voči ktorým sa fungicídne zasahuje skôr len výnimočne. Najzávažnejším ochorením levandule, ktorá pred polstoročím zdecimovala vtedajšie výmery a pred ktorou sa má na pozore každý pestovateľ, je fómová hniloba levandule. Ako to z uvedeného vyplýva, v tradičných oblastiach s dlhoročným pestovaním le-

ZELENINÁRSTVO

Daždivé počasie vyhovuje šíreniu plesni cibuľovej Ľubica Sýkorová

Pleseň cibuľová (Peronospora destructor) je vážne hubové ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä za daždivého počasia. Pri silnom napadnutí straty na úrode môžu byť až do 75 %. Okrem samotného napadnutia cibuli hrozí aj následné napadnutie sekundárnymi chorobami.

C

ibuľová zelenina je citlivá na výskyt chorôb a škodcov. Chemická ochrana prichádza do úvahy najmä pri pestovaní na veľkých plochách.

Huba, ktorá zapríčiňuje pleseň cibuľovú, sa vyskytuje všade tam, kde sa pestuje cibuľa, cesnak a pažítka, všeobecne vo vlhkých oblastiach. Napáda aj niektoré divorastúce druhy rodu Allium.

Prežíva v pôde (tu si môže zachovať životnosť až 6 rokov) alebo v cibuliach vo forme podhubia alebo trvalých výtrusov. Výtrusy prenáša vietor na iné rastliny a porasty. Nákaza sa šíri cez dýchacie prieduchy. Inkubačné obdobie trvá niekoľko dní.

Napadnuté sadzačky sa stávajú zdrojom infekcie, preto ich pred výsadbou musíme dôkladne skontrolovať a mäkké cibuľky odstrániť. Prvé príznaky choroby sa prejavujú vo forme žltkastých škvŕn na listoch, ktoré sú pokryté belavým a neskôr sivastým povlakom huby. Škvrny sa rýchlo šíria a splývajú. Napadnuté listy vädnú až odumierajú. Za vlhkého

počasia sa na škvrnách objavujú druhotné infekcie a škvrny sú pokryté sivofialovým povlakom čerňoviek alebo iných neparazitických húb. Poškodenie cibule plesňou otvára vstupnú bránu pre napadnutie bortritídami.

Kŕčik cibule nie je dobre uzatvorený a po napadnutí bortritídami podlieha hnilobe. Krčková hniloba prechádza tiež na suknice cibuľe. Napadnuté cibule sa zle skladujú, predčasne vybiehajú, zahnívajú a nepríjemne zapáchajú.

Rozhodujúci význam pre vznik a šírenie epidémie plesne má daždivé počasie alebo vysoká vzdušná vlhkosť. Najväčšie infekcie sa zistili v nočných hodinách a nadránom pri silnom orosení listov a vhodnej teplote.

Najviac bývajú napadnuté husté a zaburinené porasty. Preto sa odporúča pestovať cibuľu na otvorených slnečných polohách s dostatočným prúdením vzduchu, kde sa netvoria rosy a rastliny rýchlo oschnú. Nie je vhodné umiestňovať cibuľu medzi

plodiny, ktoré dosahujú veľkú výšku, napríklad kukurica alebo obilniny. Na pestovanie sú vhodné ľahké pôdy bohaté na humus, v starej sile, nie čerstvo hnojené

Porast cibule napadnutý plesňou cibuľovou maštaľným hnojom. Dôležité je tiež striedanie plodín. Aby nedochádzalo k šíreniu pôvodcov chorôb a škodcov, cibuľová zelenina by sa nemala pestovať po sebe najmenej 3 – 4 roky.

OCHRANA Veľký význam má skoré odstránenie burín, ktoré zvyšujú vlhkosť vzduchu medzi rastlinami. Za vlh-

III

vandule sa pre značný výpadok porastov levandule anglickej, už niekoľko rokov hromadne pristupuje k zakladaniu porastov levandinu, ktorý je podstatne odolnejší ako levanduľa.

Ukazuje sa, že úspechy šľachtenia na odolnosť sú a budú pre udržateľnosť pestovania levandule v krajinách južnej Európy životne dôležité. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo pestovanie levandule naberá na svojom rozsahu aj v netradičných krajinách.  (Koniec) kého počasia začíname s preventívnym chemickým ošetrovaním od polovice mája. Keď pretrváva daždivé počasie a je predpoklad epidemického šírenia choroby, pokračujeme v postrekovaní až do fyziologickej zrelosti vňate.

Ošetrujeme v 7 až 14-dňových intervaloch. Používame prípravky Curzate SM (0,25 %), Dithane DG, Dithane M 45, Novozir MN 80, Ridomil MZ 72 WP, Ridomil Z 72 WP (0,4 %), Acrobat MZ (0,3 %) – všetky s ochrannou lehotou 14 dní, Kuprikol 50 (0,6 %) s ochrannou lehotou 7 dní. Prípravok Ridomil má účinok kontaktný aj systémový a možno ho použiť len dvakrát za vegetačné obdobie.

Acrobat má tiež účinok kontaktný a systémový. Prípravok Curzate má účinok hĺbkový aj kontaktný.

Ostatné prípravky majú účinok kontaktný, to znamená, že sa používajú hlavne preventívne, pretože chránia povrch rastlín pred infekciou. Prípravky s hĺbkovým a systémovým účinkom liečia už napadnuté rastliny. Pri všetkých prípravkoch je potrebné použiť zmáčadlo (napr. Citowett 0,01 %). Zmáčadlo umožní vytvorenie ochranného filmu na rastlinách, čím sa zlepší účinok prípravku proti plesni.

Cibuľa sa musí zberať len s dobre uzatvoreným kŕčikom a najlepšie ihneď po zbere sušiť prúdiacim vzduchom, najmä keď sa zber robil za vlhkého a daždivého počasia. Tým sa predíde stratám pri skladovaní. 

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Mykoparazitické huby v ochrane proti chorobám

Ing. Ján Tancik, PhD

Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o to, čo jedia a o prostredie, v ktorom žijú. Sú čoraz menej ľahostajní, zaujímajú sa, aká je kvalita potravín, čo obsahujú. Nezaujíma ich už iba cena.

BIOFUNGICÍDY NA BÁZE MYKOPARAZITICKÝCH HÚB Používanie pesticídov sa týka nás všetkých, všetci sa s nimi stretávame, a to vtedy, keď jeme. S potravou prijímame aj pozostatky pesticídov. Znížiť zaťaženie prostredia pozostatkami pesticídov sa dá aj využívaním biologickej ochrany rastlín – využívaním biopesticídov. ČO SÚ BIOPESTICÍDY? Pod pojmom biopesticíd rozumieme určitý typ prípravku na báze živých organizmov: živočíchov, hmyzu, háďatiek, rastlín, húb, baktérií a vírusov alebo ich produkty. Z legislatívneho hľadiska možno termín „biopesticíd“ použiť len vtedy, ak je na daný účel zaregistrovaný, alebo ako sa tomu hovorí, autorizovaný.

Biofungicíd je biologický preparát používaný proti hubovým chorobám. Biofungicídy môžeme rozdeliť do dvoch skupín.

Prvá skupina sú biofungicídy na báze mikroorganizmov, sú to huby antagonistické k fytopatogénnym hubám a baktérie.

Druhá skupina sú biofungicídy na báze rastlín, výťažky z rastlín.

BIOFUNGICÍDY NA BÁZE HÚB Prípravky na báze mykoparazitických húb majú svoje špecifiká. Účinná látka týchto prípravkov je živý organizmus a aj preto je citlivá na mnohé vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú ich účinok (teplota, vlhkosť, kyslosť pôdy, slnečné žiarenie). Účinok biologických prípravkov (a tak aj prípravkov na báze húb) nemá okamžitý účinok. Najlepšie účinky dávajú vtedy, keď sa aplikujú preventívne. Používatelia biopesticídov musia dokonale poznať vlastnosti daného mikroorganizmu, aby vedeli, kedy je jeho aplikácia vhodná. Tiež sú

22

aj viaceré špecifiká pri aplikácii.

Huby neznášajú ultrafialové žiarenie, tak aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách alebo pri zamračenej oblohe. Pôdne huby treba zapracovať do pôdy alebo pokropiť vodou, aby sa vsiakli do pôdy. Ošetrenie pôdy treba vykonať pred sejbou plodín a potom nechať niekoľko dní, aby sa v pôde premnožili. Osvedčilo sa v niektorých prípadoch kombinovanie rôznych antagonistov a tiež aj striedanie chemických a biologických prípravkov.

maľujú vývoj. Väčšinou ide o kombináciu rôznych spôsobov súperenia.

Výhod pri používaní prípravkov na báze mykopatogénnych húb je niekoľko. V pôde pri vhodných podmienkach sú účinné aj niekoľko rokov. Ich používaním zabezpečíme čistejšie životné prostredie, čo má priaznivý vplyv na mikroflóru v pôde, pretože nedochádza ku kumulácii toxických látok, ako by to bolo pri používaní chemických prípravkov. Získavame

Jahody napadnuté plesňou sivou AKO VLASTNE JEDNA HUBA NIČÍ DRUHÚ, AKO SÚPERIA? Huby medzi sebou súperia rôznymi spôsobmi. V prvom rade ide o súperenie o priestor – vyhráva ten, kto prvý príde, kto skôr obsadí priestor. A obsadí ho ten, kto sa rýchlejšie rozmnožuje. Ďalej súperia tak, že priamo parazituje jedna huba na druhej. Tento jav nazývame mykoparazitizmus, hyperparazitická huba preniká do tela fytoparazitickej huby a živí sa na jej úkor. Tiež vylučovaním rôznych toxických látok, ktoré vylučujú do prostredia a nimi ničia iné huby, alebo im spo-

IV

zdravšie potraviny, a tým budú aj ľudia zdravší.

VYUŽÍVANIE BIOPESTICÍDOV VO SVETE V krajinách Európskej únie sa tieto prípravky využívajú bežne.

Najväčší pokrok pri používaní v praxi je v rozvojových krajinách: Indii, na Kube, v krajinách Latinskej Ameriky. Výskum v tejto oblasti je najvyspelejší v USA, Izraeli a Španielsku.

DRUHY HÚB, NA BÁZE KTORÝCH SÚ ZAREGISTROVANÉ BIOFUNGICÍDY Vo svete je viac desiatok druhov húb, na báze ktorých sú zaregistrované biofungicídy.

Spomenieme aspoň niektoré: Ampelomyces quisqualis, Aureobasidium pullulans, Coniothyrium minitans, Pythium oligandrum a Trichoderma harzianum a v krátkosti predstavíme tri z nich.

TRICHODERMA HARZIANUM Huby z rodu Trichoderma sú rozšírené v rizosfére vo všetkých druhoch pôd všade po svete. Kolonizujú korene rastlín a antagonizujú väčšinu fytopatogénnych húb. Vo svete je zaregistrovaný veľký počet prípravkov na báze niekoľkých druhov húb z rodu Trichoderma.

Najčastejšie používaný je T. harzianum. Je to pôvodne pôdna huba, ktorá je schopná prežívať aj na povrchu listov a znižovať tam výskyt fytopatogénnych húb. Mechanizmy účinku prípravkov na báze huby Trichoderma harzianum sú podobné ako u iných mykoparazitických húb, a to je parazitizmus. Spôsobujú lýziu a odumieranie hýf patogénnych húb. Produkujú prchavé a neprchavé metabolity potláčajúce rast patogénov a tiež súťažia o priestor a živiny s ostatnými hubami.

Trichoderma harzianum má široké spektrum účinku proti fytopatogénnym druhom húb z rôznych rodov, ako napríklad: Alternaria spp., Botrytis spp., Fusarium spp., Pythium spp., Sclerotinia spp. Prípravky na báze tejto huby sa osvedčili v ochrane mnohých plodín proti rôznym patogénom. Napríklad v ochrane mladých rastlín cibule proti chorobám, padaniu rastlín spôsobeným hubami z rodu Rhizoctonia, v ochrane viniča a jahôd proti plesni sivej spôsobenej hubou Botrytis cinerea, v ochrane cibule proti bielej hnilobe, tiež v ochrane kukurice proti chorobám klíčiacich semien a vzchádzajúcich rastlín – morením osiva atď.

PYTHIUM OLIGANDRUM Je mykoparazitická huba z ríše Chromalveolata a triedy riasovky. Pythium oligandrum sa bežne vyskytuje v pôde, odkiaľ je účinný kmeň aj izolovaný.

Popísaná bola v 30. rokoch 20. storočia americkým vedcom Drechslerom. Tento vedec v

20 /4855/ 18. 5. 2019 priebehu svojho štúdia zistil, že Pythium oligandrum je mykoparazit, ktorý napáda širokú škálu pôvodcov hubových chorôb rastlín. V 80. rokoch český vedec doc. Ing. Dáša Veselý, DrSc. začal hubu testovať pre poľnohospodárske využitie. Formulovaný produkt potom uviedla na trh firma Biopreparáty, spol. s r.o – Polyversum Pythium oligandrum za pomoci hydrolytických enzýmov rozkladá mycélium fytopatogénov, a takto získané živiny využíva na vlastnú výživu. Tento jav nazývame mykoparazitizmus.

Tiež sekundárne metabolity mykoparazitickej huby Pythium oligandrum stimulujú tvorbu morfologických a biochemických bariér v pletivách rastlín, ktoré pôsobia proti napadnutiu chorobami, čo nazývame indukcia rezistencie. Okrem toho, sekundárne metabolity mykoparazitickej huby Pythium oligandrum podporujú tvorbu rastových fytohormónov, čo nazývame rastová stimulácia.

Pythium oligandrum parazituje na fytopatogénnych hubách z rôznych rodov: Alternaria spp.,

Botrytis spp., Fusarium spp., Phoma spp., Phomopsis spp., Pythium spp., Phytophtora spp., Rhizoctonia spp., Sclerotinia spp., Verticillium spp.

Prípravok na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum nie je klasický fungicíd, a preto nie je možné ho aplikovať ako fungicíd – až po zistení príznakov choroby. Prípravok sa musí aplikovať preventívne – pred výskytom choroby, lebo po aplikácii prípravku spóry huby musia na živých pletivách najskôr vyklíčiť a až po rozrastení huby je táto schopná parazitovať na fytopatogénnych hubách. Účinnosť biologických prípravkov je závislá od správnosti aplikácie. Pri správnej aplikácii je možné udržať porast v dobrom zdravotnom stave.

Aplikáciu prípravku na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum môžeme robiť na viac spôsobov v závislosti od choroby. Aplikáciu morením suchou cestou robíme tak, že sa osivo namorí suchou cestou jednoduchým premiešaním osiva s prípravkom. Účelom je redukcia pôdnych patogénnych

húb, ktoré môžu napadnúť rastliny na začiatku vegetácie.

Aplikáciu morením mokrou cestou robíme tak, že určené množstvo prípravku je nutné rozmiešať v objeme 5 - 10 litrov čistej vody a vzniknutú suspenziu aplikovať do dvoch hodín v moričke striekaním na osivo. Tiež aplikácia sa môže robiť namáčaním sadeníc alebo koreňov rastlín tesne pred výsadbou. A napokon aj zálievkou a foliárnou aplikáciou.

Rozsah použitia prípravku na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum je veľmi rozsiahly. Používa sa pri ochrane pšenice proti fuzarióze klasov, repky proti fómovej a bielej hnilobe, slnečnice proti plesni sivej, bielej hnilobe, diaportovej škvrnitosti, tiež v ochrane zemiakov proti plesni zemiakovej, uhoriek proti plesni, viniča a jahôd proti botritíde.

CONIOTHYRIUM MINITANS Huba Coniothyrium minitans je vysoko špecializovaný mykoparazit napádajúci len skleróciá fytopatogénej huby Sclerotinia sclerotiorum. Identifikovaná bola v roku 1947 v USA. Vyskytuje

sa v miernom pásme. Prípravky na báze mykoparazitickej huby Coniothyrium minitans sa využívajú na dekontamináciu pôdy od sklerócií, na ktorých huba parazituje a úplne ich rozkladá. Účinok spočíva v tom, že huba preniká malými prieduchmi a cez poškodenia povrchovej vrstvy do vnútra sklerócií, na ktorých parazituje. Ich bunečný obsah využíva ako živnú pôdu a vytvára tu piknidy a konídie.

Výsledkom je totálna deštrukcia celej sklerócie, ktorá nie je schopná infikovať pestovanú rastlinu. Piknospóry Coniturium minitas prežívajú na skleróciách v pôde po dobu 1 - 2 rokov.

TERMÍN APLIKÁCIE Aplikáciu môžeme robiť vo viacerých termínoch: - po zbere silne napadnutého porastu repky alebo slnečnice, - keď pri mechanizovanom zbere kombajnom dochádza pri drtení slamy k rovnomernému rozmetaniu sklerócií na povrch pôdy - aplikácia sa môže robiť pred výsevom ozimej repky alebo slnečnice, ale zvlášť ich predplodín (jačmeň, pšenica). ○

múčnatke a plesni sivej.

Peronospóra je hubové ochorenie, ktoré napáda všetky zelené časti viniča. Najskôr ju zbadáme na listoch, na ktorých po infikovaní pletív vznikajú tzv. olejové škvrny. Sú to miesta, kde mycélium peronospóry prerastá pletivá listov, čo sa prejaví ako žltá škvrna na povrchu listov. Za krátky čas vyrastú na spodnej časti listu v mieste olejových škvŕn biele povlaky. V nich sa nachádzajú zárodky, ktoré sa prostredníctvom vetra rýchlo prenášajú aj na nenapadnuté zdravé kríky. Veľmi rýchlo dochádza k zamoreniu celého vinohradu. Najčastejšie k infekcii peronospórou dochádza za vlhkého daždivého počasia.

No k napadnutiu môže dôjsť i v prípade, keď sa na listoch zachytáva ranná rosa. Ideálnym počasím na rozvoj peronospóry sú teplé a vlhké dni. Proti peronospóre viničové kry chránime meďnatými prípravkami.

V tomto období sa začína aj liahnutie húseníc obaľovača pásového. Proti tomuto škodcovi musíme zasiahnuť dvakrát. Liahnutie totiž neprebehne naraz, ale počas niekoľkých dní. Ďalší postrek, ktorý robíme ešte pred kvitnutím viniča, je ochrana proti plesni sivej, známej aj pod názvom botritída.

Táto pleseň napáda strapku.

Prejavom choroby je opadávanie strapky. Objavia sa na nej drobné mokvajúce škvrnky, ktoré majú hnedé sfarbenie.

Počas kvitnutia sa neodporúča robiť vo vinici akékoľvek postreky. V tomto období sú kríky viniča najcitlivejšie. Po odkvitnutí by sme nikdy nemali zabudnúť vykonať ďalšie ochranné opatrenia. Hneď ako vinica odkvitne, ošetríme ju proti peronospóre. Ďalší termín, ktorý je z hľadiska ochrany veľmi dôležitý a ktorý by sme nemali nikdy vynechať je 10 – 14 dní po odkvete. ○

VINOHRADNÍCTVO

Ochrana viniča pred kvitnutím

Ľubica Sýkorová

Účinná ochrana viniča pred chorobami a škodcami závisí od množstva faktorov, medzi ktoré patrí aj použitie vhodného prípravku v odporúčanom termíne.

N

apríklad, jedným z prvých veľmi dôležitých predpokladov zvládnutia ochrany proti múčnatke je preventívne ošetrenie na zabránenie vzniku primárnych infekcií v púčikoch viniča. Každý rok pred kvitnutím viniča hroznorodého sa vykonáva kombinovaný postrek proti peronospóre, múčnatke a plesni sivej. Tieto choroby môžu vážne poškodiť nielen samotné kríky, ale ohrozená je aj hospodárska úroda. Preto musíme vinič proti nim preventívne chrániť.

Tesne pred kvitnutím sa vykoná kombinovaný postrek proti

peronospóre aj múčnatke, napr. prípravkami Ridomil Gold MZ 68 WG a Topas 100 EC. Systémový účinok týchto prípravkov zabezpečí dokonalú a dostatočne dlhú ochranu aj v prípade nepriaznivého počasia, ktoré môže spôsobiť predĺženie kvitnutia.

Na zabezpečenie dôkladnej preventívnej ochrany nevystačíme len s jedným postrekom.

Vinicu striekame aspoň dvakrát.

Prvým postrekom chránime vinič pred múčnatkou, peronospórou a obaľovačom. Druhý termín postreku je zameraný na ochranu proti peronospóre, obaľovačovi,

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZÁHRADA BEZ CHÉMIE

Kvalitné organické hnojivo z pŕhľavy Ľubica Sýkorová

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), ľudovo nazývaná aj žihľava, kopriva, je pre svoje chemické zloženie veľmi obľúbená nielen ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve, ale aj ako výborné kompleksné organické hnojivo v rastlinnej výrobe, či ako účinný insekticíd.

T

ekuté hnojivo z pŕhľavy je mimoriadne kvalitné organické hnojivo. Podporuje rast rastlín, tvorbu chlorofilu, posiľňuje prirodzenú obranyschopnosť rastlín voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Taktiež zvyšuje odolnosť voči hubovým chorobám a niektorým škodcom, najmä voči listovým voškám a roztočom – pavúčikom. Vysoký obsah mikro a makroelementov vplýva na rýchle pôsobenie tohto hnojiva na pestované rastliny.

Jeho účinky sa už o pár dní po aplikácii začnú pozitívne prejavovať na rastlinách. Obsahuje najdôležitejšie zložky pre rast rastlín – dusík N, fosfor P, draslík K, vápnik Ca, železo Fe, horčík Mg, vitamín C a A. Kvôli vysokému obsahu chlorofylu má žihľava aj antiseptické účinky. Hnojivo pripravené z pŕhľavy sa odporúča na používanie najmä v organickej

rastlinnej výrobe, v záhradách namiesto chemických hnojív a pesticídov, ktoré negatívne vplývajú na zdravie ľudí a na životné prostredie.

PRÍPRAVA VÝLUHU NA NIČENIE VOŠIEK A ROZTOČOV Na prípravu výluhu potrebujeme 1 kilogram pŕhľavy a 10 litrov dažďovky alebo odstátej vody

z vodovodu. Posekanú pŕhľavu namočíme do vody a necháme odstáť 12 až 24 hodín najlepšie na slnečnom mieste. S takýmto výluhom môžeme postrekovať

rastliny bez riedenia. Keďže tento prípravok nemá dlhotrvajúci účinok, rastliny musíme postrekovať niekoľko dní po sebe. Ak necháme pŕhľavu lúhovať dlhšie (3 až 4 dni), výluh musíme zriediť v pomere 1 : 50 (jeden diel pŕhľavy a 50 dielov vody).

PRÍPRAVA VÝLUHU NA PRIHNOJOVANIE Na prípravu potrebujeme 1 kilogram zelenej pŕhľavy a 10 litrov vody, najlepšie dažďovej.

Posekanú pŕhľavu namočíme do vody a na slnečnom mieste necháme vylúhovať 3 až 4 dni.

Tento výluh sa môže používať na zalievanie – prihnojovanie rastlín riedený v pomere 1 : 10.

Rovnaké množstvo pŕhľavy a vody môžeme nechať stáť aj dlhšie.

Keď sa roztok prestane peniť a bude tmavozelenej farby, proces je zakončený. Takéto hnojivo môžeme používať až do konca

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Biologickú rovnováhu si zabezpečuje sama príroda Ľ. Sýkorová

Nielen chemickými prípravkami môžeme bojovať proti najrozšírenejším škodcom ovocia, zeleniny či okrasných kríkov a kvetov – proti voškám. Sama príroda zariadila, aby sa život udržiaval v určitej rovnováhe. Najlepšou ochranou proti premnoženiu škodcov je biologická rovnováha v našej záhrade. Ak dôjde k jej narušeniu, môžu prejaviť nečakanú silu aj inak takmer neškodné živočíchy.

V

boji proti nim môžeme využiť možnosti, ktoré nám príroda sama ponúka. Sú to prirodzení nepriatelia pôvodcov chorôb a škodcov rastlín, ktorí pomáhajú udržiavať rovnováhu v záhrade.

V tomto období sa to na našich záhradách len tak hmýri rôznym hmyzom. Niektoré druhy sú užitočné, pretože sa živia škodlivým hmyzom, alebo na ňom

24

parazitujú, a tým obmedzujú počet škodcov. Medzi najznámejší užitočný hmyz patrí lienka sedembodková. Jej významná úloha spočíva v tom, že sa živí voškami, ktoré parazitujú najmä na listoch zeleniny. Lienka nakladie medzi kolónie vošiek kôpky žltých lesklých vajíčok, z ktorých sa po čase vyliahnu čierne alebo fialové larvy, ktoré sa hneď po vyliahnutí živia voškami, podobne

VI

ako aj dospelé lienky. Samička tohto druhu počas dvoch až troch mesiacov nakladie až 1 500 vajíčok. Každá vyliahnutá larva môže za dva až tri týždne zničiť aj 400 vošiek. Po zakuklení a premene na dospelého jedinca konzumuje lienka okolo 50 vošiek denne.

V boji s voškami nám pomáhajú aj pestrice. Ich larvy ničia vošku makovú, zelenú a ďalšie druhy.

Pestrice sa svojím vzhľadom

sezóny. Používa sa zriedené v pomere 1 : 10, alebo ak je silné aj 1 : 20. V tomto prípade proces namáčania trvá 1,5 až 3 týždne.

Pŕhľavový výluh prospieva zelenine a okrasným rastlinám.

Obsahuje veľké množstvo dusíka, preto je jeho aplikácia vhodná najmä v období intenzívneho rastu. Vhodný je na prihnojovanie rajčiakov, uhoriek, póru, tekvičiek, kapusty, papriky, zeleru, ruží, okrasných kríkov, letničiek, trvaliek, ovocných stromov a ihličňanov. Neodporúča sa zalievanie cesnaku, cibule, hrachu a fazule.

Pŕhľava sa zbiera pred kvitnutím. Na namáčanie používame drevené, plastické alebo betónové nádoby, nikdy nie plechové alebo kovové. Počas namáčania musíme výluh premiešať cez deň aspoň jedenkrát. Nádobu s výluhom treba umiestniť na odľahlom mieste, pretože môže zapáchať.

Počas zalievania musíme dávať pozor, aby sme nepoliali zelené časti rastlín, ale iba zeminu okolo koreňa. Rastliny nehnojíme za horúceho, slnečného počasia, ale skoro ráno alebo v podvečer.

Počas vegetácie zalievame jedenkrát týždenne. Neriedený výluh môžeme naliať do kompostu, čím urýchlime rozklad organickej hmoty a zvýšime obsah minerálnych látok.  podobajú na osy, pretože majú v zadnej časti jasné žlté pruhy. Ako aj z ich názvu vyplýva, sú pestro sfarbené. Dospelé jedince kladú vajíčka na rôzne, voškami napadnuté časti rastlín, najčastejšie však na spodnú stranu listov, ktoré sú skrútené v dôsledku cicania voškami. Z vajíčok sa liahnu asi jeden centimeter dlhé larvy, pre ktoré sú vošky potravou. Ďalším bojovníkom proti škodcom zeleniny a zemiakov je zlatoočka. Tento hmyz ničí vošky, strapky, roztoče a taktiež sa živí vajíčkami a larvami pásavky zemiakovej. Najrozšírenejším druhom zlatoočiek je zlatoočka obyčajná, ktorú spoznáme vďaka modrozelenému sfarbeniu, zlatistým očiam a dlhým tykadlám.

Samičky kladú vajíčka na listy zeleniny a zemiakov. O niekoľko dní sa z nich vyliahnu sivé larvy, ktoré svojimi ostrými hryzadlami chytajú škodcov, ktorým vysajú obsah tela. 

20 /4855/ 18. 5. 2019

TIPY PRE KRAJŠIE BÝVANIE

NAJ triky, ako udržať gril čistý

T

eplé počasie nás vyháňa do prírody, záhrad, na terasy a grilovacia sezóna je už v plnom prúde. Ak aj vás odrádza od vychutnania si pohody pri grilovaní to neskoršie upratovanie, máme riešenie.

AKO PREDÍSŤ ŠPINE • Aj keď sa už neviete dočkať vône grilovanej klobásky alebo mäska, s troškou prípravy môžete zabrániť tomu, aby odolná zaschnutá špina vôbec vznikla. Jednoduché, ale

• Aj keď si možno z toho uťahujete a človek v tom nevyzerá šik, zástery naozaj ochránia vaše oblečenie a okrem toho si do nej môžete aj utrieť ruky, keď budete potrebovať.

S NEČISTOTAMI RÝCHLO PREČ • Najlepšie gril vyčistíte, keď je ešte teplý a na čistenie použijete oceľovú kefku alebo špeciálny čistič na grily (pozor: nezabudnite si však ochrániť ruky pred vysokou teplotou rukavicami!).

efektívne: dajte si vedľa grilu tanier alebo nádobu, na ktorých budete odkladať mastných pomocníkov, ako napríklad kliešte na obracanie.

• Na grilovacom rošte sa nebudú tak veľmi usádzať zvyšky z grilovania, keď ho pred grilovaním potriete štetcom namočeným do jedlého oleja.

• Mäso a zeleninu pečte alebo poduste na grilovacích miskách. Typická chuť z grilovania sa pri tom nestratí, pretože cez malé dieročky v miskách dym prenikne do grilovaných potravín a krásne ich aromatizuje.

• Keď využijete jednorazový grilovací tanier, po použití ho jednoducho vyhodíte. Trvácne misky na grilovanie môžete nechať vyčistiť a umyť aj v umývačke riadu.

• Ak chcete gril očistiť až neskôr, zatiaľ grilovací rošt oviňte do mokrého novinového papiera.

• Nezabudnite sa zbaviť aj popola, ktorý necháte vychladnúť, potom opatrne pozbierajte, vyhoďte do koša a následne gril pretrite vlhkou handrou.

Potom ho vyšúchajte dosucha, aby sa na ňom netvorila hrdza.

Keď chcete úplne zabudnúť na uhlie a rady grilujete spontánne, určite skôr využijete elektrický gril. A pri väčšine elektrických grilov je väčšina grilovacích dosiek vhodná na umývanie v umývačke riadu alebo vďaka špeciálnemu vrstveniu sa dajú veľmi jednoduchým spôsobom vyčistiť. 

ZDRAVIE A MY

Ako posilniť imunitu

J

e vôbec možné posilniť si imunitný systém prirodzeným spôsobom? Dobrá správa je, áno, dá sa to. A nie je to vôbec zložité. Imunita je ochrana organizmu pred mikroorganizmami, alergénmi a parazitmi. Ľudia so zníženou imunitou bývajú často chorí, preto je dôležité imunitu posilňovať.

AKO PODPORIŤ IMUNITNÝ SYSTÉM? Prevencia je lepšia ako následná liečba, preto je dôležité mať imunitu v poriadku. Náš imunitný systém potrebuje vyváženosť, aby mohol fungovať plnohodnotne. Dá sa to dosiahnuť zmenami v našom jedálnom lístku a životnom štýle.

1. Cesnak. Jedným z najlepších jedál pre imunitu je cesnak.

Toto prírodné antibiotikum, antivirotikum s antibakteriálnymi a protiplesňovými účinkami pomáha organizmu brániť sa pred množstvom chorôb. Pravidelná konzumácia cesnaku redukuje zápaly, reumatoidnú atrtritídu, vysoký tlak, cholesterol.

2. Ovocie a zelenina. Zelená listová zelenina a ovocie sú superpotraviny na posilnenie imunity. S vysokým podielom kyseliny listovej pomáhajú upevňovať imunitný systém.

Nedostatok kyseliny listovej znižuje vylučovanie protilátok, ktoré bojujú proti infekciám.

Vitamín A v mrkve, sladkých zemiakoch a paprike umožňuje bielym krvinkám bojovať s infekciami intenzívnejšie. Vitamín C v paprike, papáji a brokolici pomáha pri vstrebávaní železa, vitamín E z orechov a hlávkovej zeleniny posilňuje organizmus ženy v tehotenstve.

3. Pomaranče, citróny a guavy.

Tieto plody sú plné vitamínu C. Okrem toho guavy sú plné vlákniny, ktorá chráni pred vysokým cholesterolom a srdcovými ochoreniami. Pomaranče sú tiež bohatým zdrojom medi, draslíka, vitamínov A, B9 a B1, karotenoidov, ktoré sú pre imunitný systém nevyhnutné.

4. Med. Lyžička medu denne je pre imunitný systém vynikajúca.

VII

Med je prírodný antioxidant s antibakteriálnymi a antimikrobiálnymi účinkami, chráni organizmus pred vírusmi, plesňami a baktériami. Med tiež upravuje trávenie a zmierňuje kyselinový reflux v žalúdku.

Zmierňuje zápaly hrdla, reguluje hladinu cukru v krvi a pomáha pri kašli a prechladnutí.

5. Zelený čaj. Veľkou podporou imunitného systému je aj zelený čaj. Obsahuje epigallocatechin gallate, typ flavonoidu, ktorý bojuje s baktériami a vírusmi a stimuluje vznik imunitných buniek. Tento čaj je tiež bohatý na antioxidanty. Pravidelné pitie je výborná prevencia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, infarktom a mozgovou príhodou.

6. Rakytník. Volajú ho rastlinou budúcnosti či kerom tretieho tisícročia. Latinský názov Hippophae rhamnoides pochádza zo starej gréčtiny a znamená lesklý kôň. Starí Gréci si všimli, že zvieratá, ktoré sa pásli v oblastiach, kde rástol rakytník, mali krásne postavy a lesklú zdravú srsť. Plody rakytníka, malé oranžové kyslé bobuľky, obsahujú vitamíny C, A, B1, B2, B6, E, K1 a F, pričom množstvo vitamínu C je v rakytníku až 25x väčšie ako v citrusoch. Účinnou zložkou tejto dreviny sú aj flavonoidy a karotenoidy.

Rakytník rešetliakový mimoriadne silno podporuje imunitu a obranyschopnosť organizmu, zlepšuje činnosť tráviaceho traktu, udržiava pokožku zdravú, hladkú a krásnu a posilňuje srdiečko. Toto „ovocie“ má trpkú chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému. No existujú aj kvalitné doplnky výživy pre dospelých aj deti, ktoré majú rovnaké účinky.

7. Kurkuma. Nedostatok vitamínu B6 nepriaznivo ovplyvňuje rôzne aspekty imunitnej odozvy ako schopnosť bielych krviniek dospieť a prerásť do jednotlivých typov T a B-buniek. Kurkuma obsahuje vitamín B6, ale aj minerály ako draslík, mangán a železo, ktoré sú dôležité pre fungovanie rôznych orgánov tela. 

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Mrkvová nátierka Suroviny: 150 g masla, väčšia mrkva, 80 g syra (ementál), 1 - 2 strúčiky cesnaku, lyžica horčice, 2 lyžice tatárskej omáčky, soli podľa chuti, 1 - 2 kyslé uhorky, čierne mleté korenie podľa chuti.

Takto sa to podarí: Zmäknuté maslo vymiešame s horčicou, pridáme pretlačený cesnak, najemno nastrúhanú mrkvu a syr. Premiešame, pridáme tatársku omáčku, soľ, korenie

a nakoniec najemno nakrájanú uhorku. Dáme zachladiť a podávame.

Tuniakovo-zemiakový šalát Suroviny: 2 zemiaky, 2 vajcia, cibuľa, konzerva tuniaka v oleji (185 g), 300 g jogurtu, 2 lyžičky horčice, 1,5 lyžičky worcesterovej omáčky, soľ a čierne mleté korenie podľa chuti, hrsť čerstvého kôpru, 0,25 dl oleja.

Takto sa to podarí: Zemiaky uvaríme v šupe a aj vajíčka na tvrdo. Cibuľu pokrájame na drobno. Zemiaky a vajíčka pretlačíme cez mriežku, pridáme jogurt, horčicu, olej, soľ, korenie a premiešame.

Následne pridáme aj tuniaka, kôpor a worcesterovú omáčku.

Zľahka premiešame a šalát necháme aspoň 1 hodinku postáť, aby sa chute pospájali.

Banánovník Suroviny: Na cesto: 60 g masla, 60 g oleja, 150 ml cukru, 3 vajcia, 4 - 5 zrelých banánov, 200 ml hladkej múky, 200 ml špaldovej polohrubej múky, vanilínový cukor, 2 lyžičky kypriaceho prášku, 150 - 200 ml mlieka, štipka soli; Na plnku: 500 g tvarohu, kondenzované mlieko a želatínový stužovač.

Takto sa to podarí: Cesto: Maslo, olej a cukor vyšľaháme,

postupne pridáme vajcia. Banány roztlačíme vidličkou. Do vaječnej hmoty pridáme múku, vanilínový cukor, soľ, kypriaci prášok a banány. Zamiešame a pridáme mlieko podľa potreby.

Plech (25 x 25 cm) vytrieme maslom a cesto rovnomerne rozotrieme. Pečieme vo vyhriatej rúre. Po vychladnutí cesto prekrojíme na polovicu. Plnka: Neuvarené kondenzované mlie-

ko (Salko) vyšľaháme s tvarohom (môžeme použiť mascarpone alebo mäkký tvaroh), pridáme želatínový stužovač pripravený podľa návodu (v troche mlieka ručne chvíľu miešame a potom pridáme do krému) a zašľaháme. Krémom natrieme polovicu koláča, priložíme druhú a potrieme zvyšným krémom. Necháme v chladničke stuhnúť.

Tvarohovo-šľahačková torta Suroviny: Na Cesto: 150 g hladkej múky, 150 g cukru, 4 vajcia, vanilínový cukor, 2 lyžice horúcej vody, 2 lyžice kakaa; Na plnku: 100 ml kyslej smotany, 120 g bielej čokolády, 200 až 250 ml smotany na šľahanie,

ku krajom formy, aby sa počas pečenia nespravil v strede hrb. Ešte jemne poklepeme plechom o pracovnú dosku.

Rúru vyhrejeme na 180 °C, cesto pečieme asi 25 minút.

Treba vyskúšať špajdľou, či

kremfix, 2 vanilínové cukre, 1,5 lyžice práškového cukru, 200 g tvarohu, 50 g masla; Na ozdobu: strúhaná čokoláda.

Takto sa to podarí: Cesto: Celé vajíčka vyšľaháme s cukrom do hustej peny. Počas šľahania pridáme horúcu vodu. Múku zmiešame s kakaom. Pripravíme si plech s priemerom 24 cm. Na dno plechu dáme pár kvapiek vody, na to papier na pečenie.

To preto, aby papier priľnul ku spodku formy. Do vyšľahanej hustej vajíčkovej peny po častiach pridáme preosiatu múku s kakaom. Zľahka ju metličkou zapracujeme do peny. Hotové cesto preložíme do formy, zo stredu sa snažíme dostať cesto

je cesto prepečené. Plnka: Do hrnčeka dáme kyslú smotanu, asi centimetrový plátok masla – nemusí byť. Zohrievame, kým sa maslo nerozpustí za stáleho miešania. Pridáme bielu čokoládu, necháme ju rozpustiť.

Do vychladnutej masy zamiešame tvaroh, vanilínové cukry a práškový cukor a vyšľahanú šľahačku. Lepšie je spraviť plnku deň predtým, ako budete plniť tortu, aby stihla dobre stuhnúť čokoláda. Korpus prerežeme na dve časti. Naplníme plnkou, ktorú natrieme aj na vrch torty.

Má to byť nahá torta, takže boky sú holé. Na vrch nastrúhame čokoládu.

Zdroj: varecha.pravda.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 485| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra

V KYSÁČI PREDSTAVILI VZÁCNU BROŽÚRKU

Julinkine uspávanky Elena Šranková

Č

lenky Spolku kysáčskych žien si v nedeľu 12. mája na starej fare v Kysáči pripomenuli Deň matiek a predstavili brožúrku Ľudmily Berediovej-Stupavskej pod názvom Julinkine uspávanky.

V prvej časti podujatia, ktoré na starú faru prilákalo veľký počet Kysáčanov, ale aj hostí z Dobanoviec, sa hovorilo o Dni matiek,

Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak brožúrku ocenil ako vzácnu, lebo uchováva naše kultúrne dedičstvo a je praktickou príručkou pre terajšie a budúce matky, aby vo svojom jazyku spievali uspávanky svojim ratolestiam. Ako riaditeľ povedal, vďaka za to, že táto publikácia uzrela svetlo sveta, patrí v prvom rade autorke, ako aj jej informátorke. Tiež redaktorke vydania Anne Francistyovej, redaktorovi knižných vydaní Jarosla-

Recitál piatačiek venovaný Dňu matiek ktorý sa oslavuje v druhú májovú nedeľu. Kysáčske spolkárky si tento sviatok pripomínali pravidelne po druhú svetovú vojnu a robia tak aj posledné dva, tri roky. O význame tohto medzinárodného sviatku prítomných informovala moderátorka Amadea Čemanová a potom piatačky recitálom – básňami a piesňami – ďakovali všetkým mamám za ich lásku a obetavosť.

Na začiatku druhej časti nedeľňajšieho programu – prezentácie Julinkiných uspávaniek – Amadea prečítala recenziu Mgr.art. Miliny Sklabinskej PhD. Prítomní sa dozvedeli, že je „publikácia zložená z troch segmentov – notového materiálu, dobového fotografického materiálu a etnografického textu. Spoločne majú za cieľ vrátiť čitateľa do doby, keď bola na prvom mieste rodina, jej rozrastanie a život, v ktorom vládli presné pravidlá, s cieľom dosiahnuť dostatok všetkého.“ • KULTÚRA •

vovi Čiepovi, Andrei Merníkovej-Šimonovej, ktorá mala na starosti grafickú úpravu, a Ervínovi Malinovi, ktorý upravil notové záznamy. Treba povedať, že Julinkine uspávanky – venček slovenských ľudových uspávaniek vydala Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu ako 6. zväzok v rámci edície Praktik a vytlačila tlačiareň ARTPRINT MEDIA v Novom Sade.

Fotografie v brožúrke sú z archívu Ľ. Berediovej-Stupavskej, ktorá zaplatila aj tlač tejto publikácie.

O knižnej produkcii Hlasu ľudu na večierku hovoril redaktor Jaroslav Čiep, ktorý povedal, že od roku 1995 ustanovizeň v rámci svojich kapacít okrem týždenníka Hlas ľudu a mesačníka Vzlet začala vydávať aj knihy. Prvou edíciou bola Z novinárskej kuchyne, potom pribudli edície Prameň, Praktik a Zvonec. Knižočka, ktorú v nedeľu v Kysáči predstavili, je tridsiata, čo vydali v rámci Hlasu ľudu, a štvrtá, ktorú predstavili v Kysáči. Tohto

Autorka Ľudmila Berediová-Stupavská (sedí) podpisuje čerstvé výtlačky brožúrky všetkým, čo si kúpili Julinkine uspávanky roku plánujú vydať ešte najmenej tri knihy.

Redaktorka Julinkiných uspávaniek Anna Francistyová pri tejto príležitosti povedala, že s autorkou na začiatku spolupráce riešili dilemu, ako zapísať uspávanky: či foneticky – podľa výslovnosti, alebo nie. Rozhodli sa neupravovať ich podľa transkripcie, lebo sa uspávanky „takto ľahko čítajú a niektoré sa možno naučíme aj spievať“. Ako povedala, v tejto útlej, ale vzácnej brožúrke si možno nájsť len to pekné z našej minulosti. Uspávanky, ktorých je 16, a dobové fotografie, ktorými sú ilustrované. Najmladšie účastníčky včerajšieho podujatia Luna Ďurovková z Kysáča a Ema Mali-

a informovala, že na titulnej strane brožúrky je jej informátorka – stará mama Julianna Mandáčová, rod. Vozárová (1921 – 2013) so synčekom Paľkom, ktorý ako trojmesačný umrel na zápal pľúc a ktorého vlastný otec ani nevidel, lebo boli vojnové roky. Tiež povedala, že časť uspávaniek prvýkrát publikovala v roku 2001 a nahrala ich aj v kysáčskom rozhlasovom štúdiu. Nakoniec zaspievala jej obľúbenú uspávanku Hájičky, beličky, za čo ju prítomní odmenili potleskom.

Riaditeľ Žiak odovzdal autorské výtlačky autorke, ktorá ich ihneď rozdelila dievčatám, účinkujúcim v programe. Mnohí prítomní si knižočku uspávaniek na tvári

Vykrojovaná Luna Ďurovková zaspievala uspávanku Hajinkaj, Anička z prezentovanej brožúrky nová z Nového Sadu potom na ukážku zaspievali dve uspávanky.

Autorka Berediová-Stupavská sa na záver okrem iného zmienila o zachovávaní starých fotografií

miesta kúpili a dali podpísať autorke. Po oficiálnej časti nasledovalo posedenie pri slaných a sladkých dobrotách, ktoré pripravili usilovné kysáčske spolkárky.

20 /4855/ 18. 5. 2019

27

Kultúra SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Posedenie so spisovateľkou Benkovou Jaroslav Čiep

P

etrovské spolkárky rady vítajú hostí. Aj spisovateľku Vieru Benkovú.

Nielen vtedy, keď jej tlačou vyjde nová kniha, ale aj na podujatí Zima s knihou. Tentoraz si vedenie a aktivistky Spolku petrovských žien zaumienili

narodeniny, privolila už druhý literárny večierok na jej počesť. Ten prvý sa uskutočnil ani nie pred mesiacom v sieni petrovského gymnázia a prichystali ho petrovskí matičiari a ÚKVS. Petrovské spolkárky prichystali spomenuté posedenie s poetkou a spisovateľkou Vierou Benkovou vo Hudobné intermezzo v podaní mladej flautistky

Vyšívaný vankúšik na pamiatku ako vďaka za neúnavnú prácu Viere Benkovej osobitne uctiť osemdesiate narodeniny svojom spolku v pondelok večer 13. spisovateľky, prekladateľky, publicistky, mája 2019. Ani silný lejak, ktorý sa kultúrnej pracovníčky a matičiarky spustil, nevplýval na hojnú návštevViery Benkovej. Táto ich spoluobčianka nosť večierka. V mene domácich žien s potešením vyhovela ich požiadavke, sa úvodom prihovorila predsedníčka a tak v roku, keď oslavuje svoje okrúhle SPŽ Mária Gašparovská a v príhovore si

STARÁ PAZOVA

Dva programy za dva dni Anna Lešťanová

V

je publikované toto dielo. B. Čeliković sa zmienil o činnosti a publikovaných knihách uvedeného vydavateľstva. V Deň víťazstva nad fašizmom (9. mája) a v dynamických politicko-spoločenských časoch, v ktorých žijeme, táto téma, ako mnohí skomentovali, je

Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove po veľkonočných a prvomájových sviatkoch znovu pokračujú s usporiadaním literárnych večierkov. Prvý program sa konal vo štvrtok 9. mája, a to z oblasti dejín a dokumentaristiky. Predstavená bola publikácia Mit o neprijatelju – Antisemitizam Dimitrija Ljotića autora Darka Gavrilovića.

O knihe, okrem historika prof. Dr. D. Gavrilovića, hovorili aj podplukovník Dr. sc. Milovan Subotić z Inštitútu pre strategický marketing v Belehrade a Borislav Čeliković, historik Z poetického večierka: (zľava) Tatjana Peroa redaktor edície Koreni vićová, Marija Kuzmanovićová a riaditeľka vydavateľstva Službeni knižnice Dragana Milašová (foto: z archívu glasnik, v rámci ktorého knižnice)

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zaspomínala aj na študentské časy, keď sa na hodinách slovenčiny zoznamovala s Benkovej prvotinou – knihou Májový ošiaľ, ktorou v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia spisovateľka vstúpila na naše slovenské vojvodinské literárne pole. Slovo dalo slovo, a tak sa v rozhovore s hostkou na pretras dostali nielen Benkovej knihy poézie, prózy, zostavené antológie, ale aj petrovské ulice a uličky, časti chotárov a vôbec obdobie života Petrovčanov, ktoré v pôvodnom tvare už nemožno zažiť.

To všetko však zostalo zachovanté v Benkovej publicistických príspevkoch.

Anna Hansmanová podľa vlastného výberu prítomným prečítala viacero Benkovej básní a vysvetlila, čo je to, čo ju oslovuje a podnecuje čítať jej poéziu.

Viaceré z prítomných žien sa Benkovú pýtali na skúsenosti z pátrania po minulosti Petrovca a po niekdajšom živote Petrovčanov. Hostka sa, ako to neraz

verejne robí, kriticky zmienila aj o dobe aktuálnej, o kladoch, ktoré prináša, ale varovala aj pred nástrahami, ktoré na nás ako národnosť v súčasnosti číhajú.

Aby všetko nezostalo iba pri vypovedanom slove, v rámci podujatia sa hrou na flaute predstavila žiačka Marta Milašinovićová. Neskoršie viacero pesničiek za klavírneho sprievodu Vladimíra Kováča zaspievala naša uznávaná speváčka Božena Bažíková, ku ktorej sa pridalo aj obecenstvo. Aj preto, že ich Bažíkovej výber piesní oslovil. Drahotína Dorčová pri tejto príležitosti ako vďaku za Benkovej dlhoročnú neúnavnú prácu nielen literárnu, ale predovšetkým na zviditeľňovaní Petrovca, oslávenkyni darovala vlastnoručne vyšívaný vankúšik, ktorý doteraz zachovávala zdedený po svojich predkoch. Slová vďaky vyslovili aj ďalší prítomní a pri občerstvení a vo voľnejšom rozhovore sa večierok v SPŽ predĺžil do noci.

ešte stále aktuálna a zaujala pozornosť návštevníkov. Mnohí využili príležitosť položiť otázku, eventuálne podiskutovať si o niektorých historických udalostiach s aktérmi večierka. Autor do knihy zaradil dostupný archívny materiál, čo dáva osobitnú hodnotu tejto publikácii, písanej zrozumiteľ- Na historické témy hovorili: (zľava) Borislav ným štýlom a z ktorej Čeliković, Darko Gavrilović a Milovan Subotić sa každý môže niečo dozvedieť z čias druhej svetovej vojny, kého gymnázia. O jej prvotine Kad pôsobenia Dimitrija Ljotića a jeho ti kaže Marija a o autorke sa zmienila hnutia. Podľa slov profesora Gavrilo- jej terajšia profesorka srbského jazyka vića„dejiny z nás musia urobiť lepších Tatjana Perovićová. Mladá poetka píše ľudí“ a nikdy sa nesmie zabudnúť na básne od 4. ročníka základnej školy a je nositeľkou viacerých literárnych historické udalosti.

Už na druhý deň – v piatok 10. cien. Do zbierky zhrnula svoju tvorbu mája v miestnostiach knižnice bol práve z rokov, kým ešte bola žiačkou ďalší literárny večierok. Predstavená základnej školy. Ako bolo počuť na bola básnická zbierka mladej autor- večierku, táto talentovaná a usilovná ky Marije Kuzmanovićovej zo Starej dievčina teraz už píše vycibrenejším Pazovy, žiačky 3. ročníka Karlovec- štýlom. Večierok hrou na gitare spríjemnil Petar Orošić.

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Ornamenty na javisku Anna Lešťanová

V

ýročný koncert Folklórneho súboru Klasy, ktorý úspešne pôsobí pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, sa uskutočnil v nedeľu 12. mája v divadelnej sále. Na celovečernom koncerte pod názvom Ornamenty z našich osád vystúpili aj hostia z Vojlovice – členovia SKOS Detvan.

vali viaceré choreografie, v ktorých vystúpili aj s mladšou folklórnou posilou. Na potešenie obecenstva predstavili sa aj pazovskí harmonikári David Forgáč, Danko a Alexej Mitnáverovci a Jaroslav Baláž, tiež sólistky Danuša Vestegová a Jaroslava Vršková-Opavská. Folkloristi premiérovo predviedli novú choreografiu pod názvom Na pazovskom tanci, s ktorou sa zúčastnia na tohtoročnom 49.

Roztancované Klasy Nedeľňajším koncertom si členovia Klasov pripomenuli 27. výročie pôsobenia a početnému obecenstvu sa predstavili tanečno-speváckym pásmom. Zatanco-

Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... 15. júna v Hložanoch. Tento pazovský folklórny súbor počíta 45 členov a v auguste ich očakáva umelecký zájazd na Slovensko, na

STARÁ PAZOVA

Oblastná prehliadka hudobnej tvorby detí A. Lešťanová

N

Obce Stará Pazova. Účastníci prehliadky súťažili v troch kategóriách: folklórna tradícia, folklór mladšia a staršia veková skupina. Výkony spevákov a taneč-

a základe dohody s predstaviteľmi Ústavu pre kultúru Vojvodiny hostiteľom jednej z oblastných prehliadok hudobnej tvorby detí – folklóru je i Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova. Prehliadka sa konala v nedeľu 12. mája v staropazovskej divadelnej sále a slávnostne ju otvorila Anđelka Maliová, predsedníčka Správnej rady Pazovskí tanečníci vystúpili v kategórii folklórna Zväzu ochotníkov tradícia • KULTÚRA •

Hostia z Vojlovice Hontiansku parádu.

Program bol krásnou ukážkou aj pestrosti krojov a ornamenty ľudovej výšivky boli premietané prostredníctvom videoprezentácie, o ktorú sa postaral Alexander Pop. Koncert režijne pripravili Zlatko Ruman, umelecký vedúci Klasov, a Vladislav Forgáč, vedúci spolkového ľudového orchestra, moderovala ho Zdenka Kožíková.

S bohatým programom tancov a piesní v podaní tanečnej, mužskej a ženskej speváckej skupiny sa predstavili hostia z Vojlovice – členovia SKOS Detvan. Predseda spolku Michal Spišiak v záverečnej časti programu na znak vďaky odovzdal knižný darček Libuške Lakatošovej, predsedníčke spol-

Jaroslava Vršková-Opavská ku Čmelík. Potom nasledovala spoločná pieseň všetkých aktérov koncertu Po nábreží koník beží...

kovej skupine bolo 6 skupín, kým v staršej ich bolo 7.

Aj v týchto kategóriách mal pazovský spolok hrdinu J. Čmelíka svojich predstaviteľov. Členovia KUS Branka Folkloristi z Kovačice na pazovskom javisku Radičevića zo Starej Pazovy níkov hodnotili selektori: Dušan sa na prehliadke nezúčastnili pre Trifunović, choreograf z Pančeva, žiacke výlety, preto vystúpia na a Damir Šipovac, etnológ z Báčskej oblastnej prehliadke v Čelareve Topoly. Okrem súborov z územia Staropazovskej obce na prehliadke o týždeň.

Po ukončení prehliadky selektori vystúpili aj skupiny z Inđijskej obce, v rozhovoroch s vedúcimi spevácTemerína a Kovačice. kych a tanečných súborov túto časť V kategórii folklórna tradícia oblastnej prehliadky v Starej Pazove bolo 6 skupín a medzi nimi vystúzhodnotili ako jednu z kvalitnejších. pili aj členovia SKUS hrdinu Janka Kto postúpi do ďalších súťaží, zveČmelíka a tanečníci Základnej školy rejnené bude po realizácii všetkých Mladých pokolení z Kovačice. Aj oblastných prehliadok. v kategórii folkloristov v mladšej ve20 /4855/ 18. 5. 2019

29

Kultúra S KULTÚRNYM DEJATEĽOM Z PADINY JANKOM KOLÁRIKOM

Dobrá vôľa zvláda všetko Anna Horvátová

K

ultúrne aktivity zošľachťujú nielen osobu, ktorá sa im venuje, ale aj celé okolie, dedinu či mesto. K tomu je potrebný aj kus dobrej vôle a ochota svoj voľný čas venovať spoločensky prospešným aktivitám. Takých nadšencov je v dnešných pohnutých a krízových časoch málo, lebo tá práca na kultúrno-spoločenskom poli nie je adekvátne uhradená a často vystavená ostrým kritickým narážkam. Nedbajúc veľmi na to, učiteľ nižších ročníkov padinskej Základnej školy maršala Tita Janko Kolárik, popri svojom povolaní zdokonaľuje kultúrny potenciál banátskych Slovákov v Padine. Potvrdzuje to aj ďalšia kniha, ktorej príprave sa práve venuje, – a v ktorej spracuje konkrétnejšie istú ľudovú tradíciu – keďže predchádzajúca či prvá v spoluautorstve so Zuzanou Papovou Padinské ľudové zvyky a obyčaje sa tešila skutočne veľkej popularite. Poznáme ho nielen ako autora či zberateľa ľudovej slovesnosti, ale aj ako ochotníka na matičnom poli, ako predsedu padinského Miestneho odboru Matice slovenskej, o činnosti ktorého takto hovorí: „Po dvoch rokoch môjho pôsobenia v čele Miestneho odboru Matice slovenskej môžem povedať, že máme ustálenú schému, z ktorej neznamená, že nemôžeme odbočiť, a vždy niečo nové aj zrealizovať, čo aj robíme, ale chcel by som tu zdôrazniť, že našou poznávacou značkou je podujatie Víno, hudba, klobásy, ktoré v tomto roku bolo až dvadsiate piate.

Toto tradičné podujatie sa z roka na rok teší hojnej návštevnosti.

Zameriavame sa aj na tú edukačnú činnosť, organizujeme rôzne prednášky buď zo zdravotníctva, poľnohospodárstva, či školstva, pripomíname si výročia našich popredných slovenských spisovateľov. V posledných rokoch sa náš MOMS najviac zameriava na vydávanie kníh. V príprave je ďalšie vydanie autora Janka Kolárika Svadobné zvyky a obyčaje. Doteraz sme vydali osem kníh. Posled-

30

www.hl.rs

ná bola 25 rokov činnosti MOMS Padina a Padinské ľudové zvyky a obyčaje, s vročením 2018, ktorej v tomto roku urobíme reprint. Aj naďalej sa budeme angažovať na vydavateľskom poli. Účinkujeme vo všetkých kultúrnych podujatiach v Padine. Spolupracujeme so všetkými našimi MOMS, ale tá spolupráca je najintenzívnejšia s banátskymi odbormi. Pod matičnou strechou nacvičuje Komor-

našou úlohou je tlačenie učebníc, tiež taká nie veľmi vďačná úloha, navrhujeme potenciálnych nositeľov štipendií, kde vždy býva oveľa viac prihlášok, ako je možné udeliť štipendií. K tomu sa uchádzame o rôzne projekty, v snahe zabezpečiť čím viac prostriedkov na činnosť a podporiť spolky a združenia. Na starosti máme organizačné záležitosti na výjazdové semináre na Slovensko, alebo tie,

V Krompachoch na festivale bryndzových halušiek; Janko Kolárik prvý sprava (foto: z archívu spolubesedníka)

ný zbor Viliama Figuša Bystrého.

Pravidelne sa zúčastňujeme na festivale v príprave bryndzových halušiek v Krompachoch na Slovensku. V priestoroch MOMS sídli už druhý rok Vysoká škola ekonomiky a manažmentu z Bratislavy.“ V aktuálnom zložení Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny je predsedom Výboru pre vzdelávanie; s takouto funkciou sa stretol po prvýkrát, no vynašiel sa: „V nových a k tomu neznámych úlohách sa nie vždy vynájdeme ako treba, veď každý začiatok je nie ľahký. Prvýkrát je prvýkrát, ale potom to už ide celkom fajn.

Funkciu predsedu som prebral iba 28. decembra a už máme za sebou výsledky. Dokonca ide o taký najkomplexnejší výbor, v ktorom je práce neúrekom, takže niet času na premýšľanie, treba byť flexibilný a konať. V našej kompetencii sú všeobecne povedané školy,

Informačno-politický týždenník

keď k nám pricestujú prednášatelia zo Slovenska. Tohto roku sme už jeden seminár absolvovali, bolo to v polovici marca v kulpínskej základnej škole, kde prednášateľmi boli profesori z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ďalšia taká akcia sa uskutoční teraz v máji v kovačickom gymnáziu, keď k nám zavítajú odborníci z Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa zameriame na projektové vyučovanie. Rozpísali sme aj výzvu na rozdelenie prostriedkov pre základné školy a občianske združenia, a bol tu ohlas nad očakávanie. S poľutovaním musím skonštatovať, že sme nemohli vyhovieť všetkým záujemcom, keďže nám proste suma nedovoľovala. Takou azda najdôležitejšou aktivitou je podpora žiakov na zápis do slovenských tried, kde oslovujeme a apelujeme na rodičov, aby

neukrátili svoje deti a dožičili im vzdelávanie v materinskej reči.

S tým cieľom navštevujeme základné školy, kde je ten problém zápisu otázny a kde sa rodičia v posledných rokoch rozhodovali – aby ich deťom bolo ľahšie a aby neboli až tak preťažené – pre srbský vyučovací jazyk a zanevreli na svoju materčinu. Túto akciu propagujeme aj prostredníctvom médií a aj tak sa snažíme ovplyvniť svedomie a zosilniť slovenské povedomie najmä u rodičov, aby nezanevierali na svoj slovenský pôvod, a aby sa nestratili. Náborovú rodičovskú poradu sme už realizovali v Erdevíku, kde, žiaľbohu, v novom školskom roku budú mať troch prvákov.

Tu prídu vhod aj školy v prírode, ktoré organizuje vláda Slovenskej republiky, a práve tie môžu byť takou motivačnou stránkou na zápis detí do slovenskej triedy.

Výbornou edukačno-výletnou túrou bude škola v prírode v lokalite Mýto pod Ďumbierom, kde pobudne tridsať padinských žiakov (druhákov, tretiakov) a desať jánošíckych, samozrejme, aj s učiteľmi. Každoročne sa tento kurz uskutočňuje; školy sa tu volia na základe poradovníka, teda prihliada sa na to, aby každý rok to bola iná škola. Máme aj také turnusy, na ktoré vysielame odmenených žiakov, buďto zo súťaže zo slovenského jazyka alebo z recitačnej súťaže. Na kurze Komunikačný kolotoč – zahrajme sa so slovenčinou sa zúčastnia stredoškoláci.“ Treba azda spomenúť aj aktívne pôsobenie nášho spolubesedníka pri cirkvi, či ako učiteľa náboženstva. Totiž, keď sa uviedlo vyučovanie náboženstva do škôl, Kolárik bol prvým učiteľom – katechétom. Na prezentovaní ukážkovej hodiny náboženstva boli prítomní predstavitelia Ministerstva náboženstva Srbska, biskup Samuel Vrbovský, senior banátsky Pavel Sklenár a farári.

Túto hodinu vysoko ocenili, takže ho oslovili, aby zrealizoval v Belehrade trojdňový seminár z hodiny náboženstva, na ktorom boli prítomní predstavitelia všetkých konfesií.

V knihe Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte bol jedným z informátorov pre Banát a pre Padinu.

• KULTÚRA •

NA PREMIÉRE KNIHY

Ako hrajú správni hráči? Vždy len správne!

Anna Horvátová

S

Taká bola aj premiéra, venovaná deťom. Po privítaní vzácnych hostí: Dr. Tatiany Vujačićovej, pokrajinskej poslankyne a podpredsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Svetlany Zolňanovej, členky Výkonnej rady poverenej vzdelávaním, Svetluše Hlaváčovej, predstaviteľky NRSNM,

stva, roztočilo sa koleso, ktoré spravovala moderátorka Irena Struhárová. Spievali deti deťom, škôlkari z Predškolskej ustanovizne Včielka, skupina Slniečka, ktorých nacvičili vychovávateľky Zora Sokolovićová a Alenka Pavelová, ktorá ich aj sprevádzala na harmonike. Do Ku kvalite večierka prispeli aj autorovi synčekovia programu tref- Marcel a Viliam (foto: Marína Šimáková-Speváková) ne zapadli deti, Struhár. Čo teda ešte povedať, ktoré prezentovali básne v knihe: správni hráči odohrali správne.

Andrea Danková, Ksenija a EmíNa večierku sme si vypočuli prília Vujačićové, Tomáš Negru a, hovory Jána Brtku, predsedu MSS, samozrejme, autorovi synčeko- Vladimíra Valentíka, riaditeľa SVC, via Marcel a Viliam Spevákovci. a vyzvali aj autora Speváka, aby sa V programe účinkovali aj speváci zdôveril, odkiaľ čerpá inšpiráciu, či a orchester – žiaci ZŠ Jána Čajaka, nás v tomto roku poteší s ďalšou ktorých nacvičuje profesor Michal zaujímavou knihou, čo by bolo

právni hráči nekvočia len pri počítači! Aké výstižné, ale aj pravdivé. Veď počítač ako oheň a voda, sú zlými pánmi a dobrými sluhami. Deťom treba voľnosť, príroda, pohyb, beh a nie vysedávať po celé dni pri počítači. Ako odborník v pedagogike, Dr. Zoroslav Spevák-Jesenský je jedným z tých, ktorý vystríha pred nebezpečným vplyvom počítača na psychu detí, verejne brojí proti tej chorobe súčasnosti a upozorňuje na Autor Zoroslav Spevák-Jesenský (stojí) katastrofálne ná- v rozhovore s autorkou programovej časti večierka sledky.

Najnovším jeho príspevkom čestného predsedu MSS Rastislava k tomuto problému dneška je Surového, predstaviteľov inštitúcií, kniha básní pre deti Správni hráči spolkov, Miestneho spoločennekvočia len pri počítači, ktorá tesne pred Novým rokom uzrela svetlo sveta v Slovenskom vydavateľskom centri v Báčskom Petrovci. Prostriedky na vydanie zabezpečila Matica slovenská v Srbsku, v priestoroch ktorej sa v pondelok 13. mája konala aj premiéra a v rámci edície Matičné súzvuky kniha aj vyšla.

Nezvyčajná kniha, nezvyčajný titulok, ešte nezvyčajnejšie technické doriešenie či dizajn. Lebo je to kniha iná, z edukačných prvkov prináša aj fotografie detí, zakomponované do ilustrácií, a čo Slniečka sa usmievali aj napriek tomu, že sa vonku lialo ako z krhly – škôlkari spievali je najdôležitejšie, básne pre deti, na výbornú (foto: Marína Šimáková-Speváková) plynulé, zrozumiteľné a poučné.

vítané. A nie je to veru zázrak, lebo autor je skutočným odborníkom v literatúre pre deti, môžeme sa tešiť na novú knihu, lebo básne pripravené sú. Dali sme si sľub, že to zhrnieme do knižnej podoby, a s ilustrátorkou Irenou Lomenovou znovu pripravíme nezvyčajnú knihu pre deti.

MÁJOVÚ VÝSTAVU v Galérii Miry Brtkovej, ktorá pôsobí pri Stredisku pre kultúru Stará Pazova, venovali dvom akademickým umelcom z Pančeva. Manželia Svetlana Karovićová-Deranićová a Zoran Deranić sa milovníkom výtvarného umenia predstavujú sochami a kresbami.

Vernisáž bola v pondelok 13. mája, kde sa o tvorbe umelcov pozitívne zmienil Zoran Čalija, člen Umeleckej rady galérie, ktorý výstavu aj otvoril.

Obaja autori sú členmi Združenia výtvarných umelcov Srbska a v Pančeve úspešne vedú školu výtvarného umenia. Výstava je otvorená do konca mesiaca a jej súčasťou sú aj dva farebné katalógy – osobitne o tvorbe každého autora. Na fotografii: (zľava) Zoran Čalija, Marjan Karavla, Svetlana a Zoran Deranićovci.

A.Lš.

• KULTÚRA •

20 /4855/ 18. 5. 2019

31

Kultúra ŠTVRTÝ DETSKÝ FESTIVAL ĽUDOVÝCH PIESNÍ V ŠÍDE

Teší záujem mladých spevákov Blaženka Ďierčanová

N

a tradičnom šídskom festivale Keď si ja zaspievam, ktorého 4. ročník odznel v nedeľu 12. mája v SKUS Jednota, sa zúčastnilo 16 sólistov zo siedmich sriemskych prostredí. Hostí, účastníkov a obecenstvo pozdravil predseda SKUS Jednota Vladimír Čáni. S potešením konštatoval, že sa aj tohto roku na festivale zúčastňujú sólisti z takmer všetkých slovenských spolkov v Srieme a že toto podujatie spĺňa svoj cieľ – zachovávanie identity cez slovenskú ľudovú pieseň.

Ako vďaku za dobrú spoluprácu s Orchestríkom zo Selenče, ktorý sprevádza účastníkov od samého založenia festivalu, predseda Čáni odovzdal darček vedúcemu Dr. Jurajovi Súdimu, ktorý potom otvoril festival. Orchestrík sa na úvod predstavil piatimi skladbami, s ktorými sa chystá na pokrajinskú súťaž v Báčskej Topole. Početné obecenstvo s nadše-

Na záver spoločná fotka ním sledovalo aj mladých interpretov a silným potleskom odmenilo ich úsilie. Spievali: Michaela Molnárová a Dana Košutová z Boľoviec, Tamara Melegová a Ivana Kolárová z Lugu, Adam Zajac a Vladimíra Matúšová z Iloka, Mila Petržľanová a Anđela

Farkašová z Bingule, Elena Lakatošová a Anita Bogdanovićová zo Starej Pazovy, Sára Činčuráková, Anđela Vukićová a Teodora Mocková z Erdevíka, Luka Valent, Hana Ćosićová a Stefan Trkulja zo Šídu. Všetci účastníci na festival prišli dobre pripravení a to

aj vďaka tým, čo ich na vystúpenie nacvičovali.

Festival bol aj tentoraz revuálneho charakteru, lebo je cieľ, aby deti nadobudli javiskové skúsenosti, zdolali trému a pekne sa kamarátili. Pre všetkých spevákov a členov Orchestríka darčeky zabezpečili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Matica slovenská v Srbsku.

Podujatie svojou prítomnosťou poctili i hostia: riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovac, zástupca náčelníka Obecnej správy Romko Papuga, predstavitelia slovenských spolkov z Boľoviec, Lugu, Erdevíka, Bingule, Starej Pazovy a Iloka, choreografi Ružena Červenská a Ján Slávik, s ktorými SKUS Jednota spolupracuje.

Podľa slov predsedu spolku Vladimíra Čániho, už počas týchto troch rokov, ktoré uplynuli od prvého festivalu Keď si ja zaspievam, vidí sa pokrok v kvalite prednesu spevákov, ktorí tu účinkovali viackrát. Aj v samotnom hostiteľskom spolku Jednota je veľký záujem detí o účasť na tomto podujatí, a to bol tiež jeden z cieľov festivalu. Mladučkí speváci, ako aj diváci sa už tešia na ďalší festivalový ročník v Šíde.

CATERINE HICKLEYOVÁ V KOVAČICI

Zmluva s diablom či vzťah k dobe a tvorcom?

V Ján Špringeľ

o februári 2012 v mníchovskom byte Gurlittovcov sa zmocnili nemecké colné úrady udivujúceho množstva (viac ako 1 400) neoceniteľných obrazov, kresieb a sôch, okrem iných aj Picassa, Chagalla, Matissa a ďalších majstrov. Hodnotnú zbierku odhadli historici umenia na miliardu eur. Poklad patril počas nacistickej éry Hitlerovmu šikovnému obchodníkovi Hildebrandovi Gurlittovi, ktorý po jeho smrti (1956) žiarlivo ochraňoval syn Cornelius. Gurlitt mladší (1932 – 2014), osamelý muž s problémami duševného zdravia, v jednom z mála rozhovorov pre médiá (týždenník Der Spiegel, 2013) dokonca tvrdil, že „starostlivosť o plátna zdedených po otcovi je jediným zmyslom jeho života.“ Anglická investigatívna novinárka a spisovateľka žijúca v Berlíne Catherine Hickleyová sa ponorila do archívov, uskutočnila desiatky rozhovorov, aby odhalila príbeh, ktorý v roku 2015 uzrel svetlo sveta aj v knižnej podobe pod názvom – v preklade do slovenčiny

32

www.hl.rs

debutom v Novom Sade v plnej Obecnej knižnici v Kovačici predstavili záujemcom toto dielo.

Prítomným sa na prezentácii v mestečku umenia prihovorili v mene organizátorov dvaja riaditelia – obrazárne Pavel Catherine Hickleyová, anglická Babka a knižnice spisovateľka žijúca v Berlíne O knihe sa zmienil aj Pavel Babka, Slobodan Stevaorganizátor príchodu delegácie gumentmi dobre preskúmanej oblasti novski – kým tlmočníčkou a knihe o temnom období nemeckých vydavateľstva Clio do Kovačice z angličtiny bola Nevena dejín aj otázku umeleckých kolekcií: je Gligorijevićová-Bugarčićo- zberateľ výtvarných súborov iba stari– Mníchovský skrytý umelecký poklad.

Vďaka riaditeľovi a hlavnému redakto- vá. Zložitú tému s prípadom, ktorý má nárom, milovníkom umenia s vrúcnym rovi popredného belehradského vyda- morálny a historický rozmer a v ktorom vzťahom k dobe a dielam, ktoré v tom vateľstva Clio Zoranovi Hamovićovi si je okrem iného i veľa právnych zvratov čase vznikali, alebo dobrý obchodník, publikáciu čitatelia a knihomoli histo- a prekážok, spracovala Hickleyová na ba aj kšeftár? rických dokumentov môžu prečítať od výbornú. Autorka uisťuje, že by sa podľa O záujme vnímateľov z Kovačickej minulého roku aj v srbskom jazyku. A medzinárodného práva ukradnuté obce o spomínanú tvorbu Hickleyovej vďaka dlhoročnému priateľstvu Ha- umelecké diela ako odcudzené kultúrne svedčí množstvo otázok, na ktoré aumovića s Pavlom Babkom riaditeľ Clia hodnoty mali okamžite vrátiť dedičom torka odpovedala viac ako polhodinu a autorka Hickleová zavítali 24. apríla vtedajších vlastníkov (najčastejšie ide počas premiéry, po ktorej nasledovala do Galérie Babka v Kovačici. Tesne o židovské rodiny). Spisovateľka Cathe- bohatá autogramiáda s predajom po premiére v Belehrade (23. apríla) rine Hickleyová pútavým žurnalistickým knihy. a niekoľko hodín pred autorkiným štýlom nastoľuje v dokumentmi a ar-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PREZENTÁCIE V BANSKEJ BYSTRICI

O vydavateľstve v Rumunsku a školstve Slovákov v Srbsku Katarína Mosnáková -Bagľašová

K

vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku, ktorá tohto roku oslavuje 25. výročie. Od založenia do roku 2008 túto inštitúciu viedol Ondrej Štefanko, po jeho smrti sa predsedom stal Ivan Miroslav Ambruš.

oncom apríla a začiatkom mája sa v Banskej Bystrici v organizácii Univerzity Mateja Bela konali dve úspešné akcie prezentujúce dejiny, kultúru a súčasný život dolnozemských Slovákov.

Bola to prezentácia Vydavateľstva Ivana Krasku z Nadlaku (s dôrazom na dve monografie autora Ladislava Lenovského) a prednáška PaedDr. Svetlany O knihe Ladislava Lenovského hovoril i Michal Babiak Zolňanovej. z Katedry estetiky FF UK v Bratislave Prezentácia Vydavateľstva Ivana Krasku v Nadlaku sa konala 30. apríla Na prezentácii v Banskej Bystrici sa a bola prvým oficiálnym predsta- v mene vydavateľstva zúčastnil Mgr. vením vydavateľskej produkcie Pavel Hlásnik, osvetový a kultúrny Slovákov v Rumunsku v prestížnej dejateľ Slovákov v Rumunsku a prvý ustanovizni, akou je Štátna vedecká podpredseda Demokratického zväzu knižnica v Banskej Bystrici. Vo svojom Slovákov a Čechov v Rumunsku. príhovore túto skutočnosť vyzdvihla Po všeobecnom prehľade činnosti aj riaditeľka ŠVK PhDr. Blanka Snop- Vydavateľstva Ivana Krasku nasleková, PhD. Svojou prítomnosťou dovali knižné premiéry monografií a príležitostným príhovorom poduja- Krátke dejiny dolnozemských Slovátie poctil aj rektor Univerzity Mateja kov autora Miroslava Kmeťa a Naši Bella v Banskej Bystrici doc. Ing. Vla- vo svete – Slováci južne od hranice dimír Hiadlovský, PhD. Vydavateľstvo Slovenska autora Ladislava LenovIvana Krasku vzniklo pri jednej z ského. Trojzväzkové dielo prof. PhDr. najvýznamnejších inštitúcií Slovákov Ladislava Lenovského, PhD. predžijúcich v Rumunsku – Kultúrnej a stavili doc. Mgr. Katarína Slobodová

podujatím prezentácie bola predajná výstava publikácií prezentovaného vydavateľstva.

O tri dni neskôr bola na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty UMB pre odbornú a širokú verejnosť zorganizovaná prednáška PaedDr. Svetlany Zolňanovej, koordinátorky Výboru pre vzdelávanie NRSNM v Srbsku. Prednáška Minoritné školstvo v Srbsku (so zameraním na výučbu slovenského jazyka) priblížila dejiny slovenského školstva v Srbsku, zákonné predpisy, učebné osnovy, možnosti vyučovania v materinskom jazyku, ako aj odborné zdokonaľovanie učiteľov a Strategický plán vzdelávania NRSNM. Prítomní si mali možnosť zalistovať v slovenských učebniciach zo Srbska a pozrieť videoupútavku, ktorou slovenská redakcia Rádio-televízie Vojvodina vyzýva deti zapísať sa do slovenských škôl.

Nováková, PhD., dekanka Filozofickej fakulty Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, a doc. PhDr. Michal Babiak, PhD. z Katedry estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. O svoje dojmy z výskumov na Dolnej zemi a príprave kníh sa s prítomnými podelil aj samotný autor. Krátky prehľad sťahovania Slovákov na Dolnú zem podal doc. PhDr. Peter Mičko, PhD. z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý potom detailnejšie rozanalyzoval trilógiu Krátke dejiny dolnozemských Slovákov. V závere nechýbal ani príhovor autora – doc.

PaedDr. Miroslava Kmeťa, PhD., pedagóga na Katedre histórie FF UMB a najnovšie aj predsedu novozaloženého Centra pre výskum dejín a kultúry Slovákov na Dolnej zemi.

Podujatie dvomi skladbami spestril huslista Z prezentácie Vydavateľstva Ivana Krasku Juraj Súdi, štuPrípravu a realizáciu oboch poddent Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici, a zaznela aj ujatí malo na starosti Metodické báseň Ivana Miroslava Ambruša centrum pre Slovákov žijúcich Byť Slovákom v prednese Kataríny v zahraničí Univerzity Mateja Bela Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá pod- v Banskej Bystrici. ujatie moderovala. Sprievodným

FOTOGRAFIE INŠPIROVANÉ DIELAMI UMELKÝŇ

Predstavili sa dvanásti autori Elena Šranková

V

priestoroch Národnej banky Srbska v Belehrade v stredu 8. mája otvorili výstavu fotografií Oponašanje vremena: delo – slika – reč.

Výstavu zorganizoval Ústav pre štúdiá kultúry a kresťanstva v spolupráci s Národnou bankou Srbska. Na výstave je 37 fotografií dvanástich autorov, medzi ktorými sú i fotografie kysáčskeho rodáka Jána Vala. Okrem neho vystavujú: Ana Vukašinovićová, Bojan Džodan, Vukica Mikača, Dejan S. Bogojević, Ivana Todorovićová, Katarina Kosanovićová-Lalićová, Miljana Stanojkovićová, Nenad Nedomački, Olivera • KULTÚRA •

Radmanovićová, Olja Simovićová a Slađana Pantelićová. Úlohou autorov bolo urobiť fotografie inšpirované dielami troch umelkýň: Mileny Pavlovićovej Bariliovej, Isidory Sekulićovej a Olgy Jevrićovej. Výstava je súčasne výsledkom výskumnej práce o tvorivých výrazoch umelkýň – inšpirácia s osobitným dôrazom na fenomény prázdna a filozofického ticha.

Na vernisáži na flaute a klarinete zahrali sólisti a stáli členovia Belehradskej filharmónie Snežana Pavićevićová a Mihailo Samoran. V mene Ústavu pre štúdiá kultúry a kresťanstva sa prítomným prihovorila Danijela Markovićová, podpredsedníčka ústavu. V mene

autorov sa spomenutému ústavu poďakoval a prítomným prihovoril J. Valo, a to týmito slovami: „Každý z nás umelcov svojím spôsobom predstavil prácu troch umelkýň, ktoré poznačili kultúru a umenie na týchto priestoroch. Každý svojím svetlopisom, čiže fotografiou, chcel vyzdvihnúť emóciu, atmosféru a formu umelkýň. Napodobňovali sme dobu prostredníctvom diel, slov a fotografií a nakoľko sa nám to podarilo, doceníte sami.“ O význame výstavy hovorila Prof. Dr. Divna Vuksanovićová, ktorá výstavu aj otvorila. Výstava bude otvorená do 22. mája.

Jedna z vystavených fotografií Jána Vala

20 /4855/ 18. 5. 2019

33

Kultúra

„No zbadajú, teraz keď sa im ja osvietim!“

SCÉNA

Anna Horvátová

N Rammstein – staronová nemecká tvrdosť.

Berlínčania Rammstein majú siedmy album, tentoraz však bez názvu, takže ho volajú aj Untitled.

Predchádzal mu singel Deutschland, ktorý sa objavil koncom marca, ihneď obsadil prvé miesta na tamojších hudobných rebríčkoch a k nemu nahrali aj videoklip s obrazmi turbulentných nemeckých dejín; o mesiac neskoršie vydali druhý singel Radio. Album obsahuje 11 skladieb a na obale je minimalistická fotografia zápalky, o ktorej symbolickom význame už jestvujú všelijaké interpretácie. Štýl Rammstein sa od začiatku označoval ako Neue Deutsche Härte (Nová nemecká tvrdosť) a skupina je okrem iného známa rôznymi kontroverziami a explicitnými videoklipmi. Spevák Till Lindemann však hovorí, že oni jednoducho posúvajú hranice a nemôžu za to, že niektorí ľudia nemajú radi posúvanie hraníc.

Prichádza Nick Garrie. Anglický spevák a gitarista Nick Garrie v mladosti nedosiahol žiadnu popularitu, ale dnes je považovaný za originálneho a významného autora. Ešte pred päťdesiatimi rokmi nahral album The Nightmare of JB Stanislas, ktorý súčasná hudobná kritika opisuje ako majstrovské dielo psychedelicko-barokového popu. Platňa v tom čase však nemala primeranú distribúciu a desaťročia bola vzácnou raritou medzi zasvätenými zberateľmi. V určitom období vystupoval pod menom Nick Hamilton a v polovici 80. rokov hosťoval aj na koncertoch Leonarda Cohena.

Dnes je ako sedemdesiatnik znovu činný ako Nick Garrie, pred rokom vydal album The Moon and the Village a v rámci aktuálneho turné bude vystupovať aj v Belehrade (19. mája, Sprat Bar) a v Novom Sade (20. mája, Firchie Think Tank Studio).

KONCERTY 18. mája, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Buč Kesidi (Pančevo) + Nemi Pesnik (NS) 18. mája, Múzeum Vojvodiny v Novom Sade: Vojvođanski Blues Band 18. mája, Dom mládeže v Belehrade: Šajzerbiterlemon Pripravuje: S. Lenhart

34

www.hl.rs

a podrazy, nadávky, nám usmernené netreba reagovať, ani v prípade, že sa sypú ani lavína?! Ale ľudia sme, dotkne sa nás to, a pomyslíme si: „Veď sa ti ja jedného dňa osvietim!“ Veď áno, v srbčine je na to sloveso osvetiti se: osvetiću se svima jednog dana.

Tieto medzijazykové homonymá nás občas vedia pomýliť. V slovenčine sloveso osvietiť znamená nie to isté, čo aj v srbčine, ale: zaliať svetlom, ožiariť, osvietiť: mesiac osvietil kraj, reflektorom osvietili dvor... Je celkom v poriadku povedať: Osvietila ho dobrá myšlienka, − čím vyjadrujeme stav: priviesť k pochopeniu niečoho, vnuknúť

dajme tomu rozum.

Osvetiti se teda neprekladáme ako „osvietiť (sa)“. Tak čo je tou správnou náhradou, keď niekoho chceme potrestať pomstou?!

V slovenčine na to máme slovesá pomstiť (sa), vypomstiť sa. Vykonať či vykonávať pomstu za niekoho, za niečo, potrestať pomstou je pomstiť: pomstiť (si) syna, pomstiť krivdu. Pomstiť sa znamená odplácať, odplatiť sa pomstou za krivdu, za zlo: pomstiť sa za poníženie, pomstiť sa na nevinných, pomstiť sa utláčateľom.

Odplatiť sa za niečo zlé, alebo vypomstiť sa, dokonavé sloveso, poslúži tiež na vyjadrenie nepríjemných následkov, či keď niekto spôsobí, alebo má nepríjemné následky: vypomstiť sa na nevinnom, vypomstiť sa za poznámku, vypomstiť sa za urážky. Aj chyby či nedostatky sa v živote vypomstia.

Pripomíname si výročia v máji 2019 4. mája 1919 v Ivanke pri Dunaji zahynul diplomat, vedec a politik Milan Rastislav Štefánik. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách. (Pripomíname si 100. výročie smrti.)

7. mája 1944 v Dolnom Tovarniku zahynul vojvodinský prvobojovník Jozef Marčok Dragutin. (Pripomíname si 75. výročie smrti.)

9. mája 1924 v Kovačici sa narodil Martin Jonáš, popredný slovenský insitný maliar.

Umrel 31. januára 1996. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.)

23. mája 1929 v Petrovci sa narodil Ján Kopčok, slovenský vojvodinský spisovateľ.

Zomrel 6. decembra 1993 v Novom Sade. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.)

26. mája 1989 v Starej Pazove zomrel Michal Filip, slovenský vojvodinský literárny historik a pedagóg. Narodil sa 7. januára 1915 v Starej Pazove. (Pripomíname si 30. výročie smrti.)

29. mája 1944 v Petrovci zomrel spisovateľ Ján Čajak. Narodil sa 19. decembra 1863 v Liptovskom Jáne na Slovensku. (Pripomíname si 75. výročie smrti.)

29. mája 1964 v Bratislave zomrel Andrej Mráz, slovenský literárny vedec. Narodil sa 28. novembra 1904 v Petrovci. (Pripomíname si 55. výročie smrti.)

16. Noc múzeí Sloboda Sobota 18. mája v Báčskom Petrovci 16.00 Sloboda farieb Dielňa pre deti a dospelých Združenie petrovských výtvarných umelcov (nádvorie Kultúrneho strediska) 16.00 Výstava fotografií Spoločná výstava Združenie petrovských výtvarných umelcov 17. 00 Tóny vo vzduchu Koncert mladých talentov (nádvorie Kultúrneho strediska) 18.00 Zbytočné informácie Družba tínedžerov v čitárni knižnice (Knižnica Štefana Homolu)

Informačno-politický týždenník

19.00 Posúvanie Otvorenie výstavy prác akademického umelca Jozefa Klátika Galéria Zuzky Medveďovej, Múzeum vojvodinských Slovákov 20.00 Tvorba na tvári miesta Samostatná výstava Mira Horváta z Kulpína Slovenské vojvodinské divadlo (vstupná sieň SVD) 20.30 Tri gvineje (divadelné predstavenie) Asociácia divadiel METANOIA Slovenské vojvodinské divadlo 22.00 Koncert LegoDuo Turistická organizácia Báčsky Petrovec (nádvorie Kultúrneho strediska) • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20

V tajničke je meno a priezvisko farárky, autorky modlitieb, básní, poviedok a náboženských príbehov pre deti (1932 – 1991).

Srbská republika Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev Bulvár Mihajla Pupina 16, 21000 Nový Sad Т: +381 21 487 4512, +381 21 487 4867 ounz@vojvodina.gov.rs

Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV číslo 14/15 a 10/17) a článku 24 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV číslo 37/2014, 54/2014 – i. uznesenie, 37/16 a 29/17), pokrajinský tajomník vypísal:

SÚBEH NA FINANCOVANIE ZVÝŠENIA KVALITY ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA – OBSTARANIA DODATOČNÝCH UČEBNÝCH POMÔCOK PRE ŽIAKOV S VÝVOJOVÝMI PORUCHAMI A INVALIDITOU NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH SO SÍDLOM NA ÚZEMÍ AP VOJVODINY V ROKU 2019

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 19 – VODOROVNE: prastará, lanovka, a, D, OT, Z, teror, Ma, Ivek, čaj, lojalita, Al, tap, ť, úponka, oco, táto, či, Marek, kahan, SN, O, Vlasto TAJNIČKA: ANDREJ ČIPKÁR

• OZNAMY •

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16/17 z čísla 16 – 17 Hlasu ľudu z 20. – 27. apríla 2019 bolo: VEĽKÁ NOC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA ABELOVSKÁ, Ul. vojvodinská č. 61, 21 211 Kysáč.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín - národnostných spoločenstiev (ďalej: sekretariát) v rámci tohto oddielu prideľuje 4 000 000,00 dinárov na zvýšenie kvality základného vzdelávania financovaním nákupu dodatočných učebných pomôcok pre žiakov s vývojovými poruchami a invaliditou na základných školách. Z celkového počtu 4 000 000,00 dinárov je vyčlenených 40 000,00 dinárov na obstaranie kompletu dodatočných učebných pomôcok pre všetky vzdelávacie predmety (okrem cudzích jazykov) a pre všetky ročníky základnej školy.

PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadosti Právo na pridelenie prostriedkov majú základné školy a školy pre vzdelávanie žiakov s vývojovými poruchami a invaliditou, ktorých zakladateľkou je republika, autonómna pokrajina alebo jednotka lokálnej samosprávy so sídlom na území AP Vojvodiny.

2. Kritériá na pridelenie prostriedkov Pri určovaní výšky prostriedkov platia tieto kritériá: – počet žiakov s vývojovými poruchami a invaliditou, – počet učiteľov pracujúcich so žiakmi s vývojovými poruchami a invaliditou, – odôvodnenie z hľadiska ďalšieho zvyšovania kvality základného vzdelávania.

SPÔSOB UCHÁDZANIA Prihláška sa podáva písomne, na jedinečnom tlačive, ktoré sa zverejňuje na internetovej stránke sekretariátu. Jedna právnická osoba v rámci jednej prihlášky sa môže uchádzať o viac kompletov dodatočných učebných pomôcok.

Spolu s prihláškou na súbeh sa podáva táto dokumentácia: ponuka na nákup dodatočných učebných pomôcok s dôkazom, že vybrané učebné pomôcky boli povolené Ministerstvom školstva, vedy a technického rozvoja Srbskej republiky, resp. Ústavom pre zveľadenie vzdelávania a výchovy.

Komisia nebude rozoberať: – neúplné prihlášky – oneskorené prihlášky – nedovolené prihlášky (prihlášky podané neoprávnenou osobou a subjektmi, ktoré nie sú určené súbehom) – prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom určené účely.

ROZHODOVANIE O ŽIADOSTIACH A SPÔSOB UCHÁDZANIA О pridelení prostriedkov užívateľom rozhoduje pokrajinský tajomník poverený úkonmi vzdelávania na návrh Komisie na uskutočnenie súbehu, ktorá rozoberá prijaté žiadosti.

Sekretariát si ponecháva právo od podávateľa žiadosti, podľa potreby, žiadať dodatočnú dokumentáciu alebo informácie.

Výsledky súbehu sa uverejňujú na internetovej stránke sekretariátu.

Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 24. máj 2019.

Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa podávajú na adresu: Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev – Súbeh na financovanie zvýšenia kvality základného vzdelávania – obstarania dodatočných učebných pomôcok pre žiakov s vývojovými poruchami a invaliditou na základných školách so sídlom na území AP Vojvodiny v roku 2019, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21000 Nový Sad. Tlačivo dotazníka sa môže prebrať od 15. mája 2019 na oficiálnej webovej prezentácii sekretariátu : www.puma.vojvodina.gov.rs .

Dodatočné informácie v súvislosti so súbehom možno dostať na telefónne číslo 021/487-4867 a 021/487-4512.

Pokrajinský tajomník Mihály Nyilas

20 /4855/ 18. 5. 2019

35

Oznamy VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším drahým manželom, otcom a starkým

OZNÁMENIE o podanej žiadosti rozhodovania o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik MARURI s. s r. o., Ćirpanova 1, Nový Sad, na základe oprávnenia Nositeľa projektu BS BLOK 41A, s. s r. o., Bulevar Zorana Đinđića 81/11, Nový Belehrad, podal žiadosť o potrebu odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu-stanice na zásobovanie palivom na rohu Temerinskej ulice a Put Šajkaškog odreda, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách číslo: 2424/2, 2739, 2737, 2736, 2734/2, 2728/1 a 2332/ k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNOM TURČANOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL SLAVKA

28. 5. 1920 – 6. 1. 2012 – 2019

16. 10. 1933 – 19. 4. 2019 žil v Begeči pochovaný v Báčskom Petrovci Tvoj život bol skromný. Miloval si nás všetkých, ale ťažká choroba Ťa od nás odlúčila, keď nám Tvoja láska a dobrota bola veľmi potrebná. Ďakujeme Ti za všetko.

Oco, nech Ti je ľahká Tvoja rodná zem.

Odpočívaj v pokoji.

ANNA SLAVKOVÁ

rod. Speváková 12. 6. 1925 – 2. 5. 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Vás spomíname.

Tvoji najmilší

Dcéra Mária a vnuk Daniel s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na krsniatko

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil náš vnuk

VLADIMÍR TOMIĆ

VLADIMÍRA TOMIĆA

1992 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

1992 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca Uplynulo desať rokov bez Teba a ešte stále nám chýbaš.

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Tvoji krstní rodičia Ďugovci

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Starká a dedo Lešťanovci a tetka Tomićová

SPOMIENKA

na milovaného vnuka

VLADIMÍRA TOMIĆA

2. 8. 1992 – 14. 5.

2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca Čas plynie, smútok zostáva a tá strata v srdci bolieť neprestáva.

Tvoja starká Franková • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na

SPOMIENKA

na mamu a starkú

ANNU ČELOVSKÚ

PAVLA LAČOKA

Tvoji najmilší

JÁN BENKA

rod. Bohušovú 1925 – 2006 – 2019 z Kulpína

1941 – 2007 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Si stále s nami.

V našich srdciach a spomienkach zostaneš navždy.

Dňa 7. mája 2019 uplynul rok, čo nás po kratšej chorobe opustil náš otec, apko a praapko

Sú ľudia, ktorí nám v živote znamenajú viac ako ostatní.

Preto je ťažké naučiť sa žiť bez nich.

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú

1933 – 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na neho spomínajú

syn Vladimír s rodinou

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na

ŽELMÍRU MAKANOVÚ rod. Činčurákovú 1965 – 2009 – 2019

na rodičov

JANKA MAKANA 1962 – 2015 – 2019

zo Silbaša Na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomínajú Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. mája 2019 uplynulo 10 smutných rokov od smrti nášho milovaného syna

MIROSLAVA BELIČKU 1940 – 2017

MÁRIU BELIČKOVÚ

rod. Šprochovú 1945 – 1999 z Báčskeho Petrovca

Aj po uplynutí dvoch až dvadsiatich rokov prázdnota v srdciach pretrváva.

Jedine tichá spomienka na Vás večne zostáva.

Syn Miroslav s manželkou Kseniou a deťmi Andrejom a Renátou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Oznamujte VLADIMÍRA TOMIĆA

1992 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

VIERKOU FUNTÍKOVOU rod. Šusterovou 1969 – 2019 z Kysáča

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou. Veľmi nám chýbaš, ale v myšlienkach si stále s nami.

Na Teba si s láskou spomínajú a v srdci Ťa nosia Tvoji rodičia a sestra Alenka s manželom a deťmi Števkom a Ineskou • OZNAMY •

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachovávame.

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Brtková s rodinou

20 /4855/ 18. 5. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. mája 19.30 Zostrih z FF Tancuj, tancuj... z roku 2017, 4. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 19. mája 9.00 Dúhovka 9.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 21. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V prvej časti relácie odznejú príspevky z rozličných slovenských prostredí. Tentoraz odznie riport i z vysunutého štúdia na 86.

Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade.

Dúhovka bude odvysielaná v mimoriadnom termíne – o 9.00. Bude v nej reportáž zo 4. festivalu slovenských ľudových piesní pre deti Keď si ja zaspievam.

Na tohtoročnom festivale v Šíde sa zúčastnilo 16 mladých interpretov zo sriemskych prostredí. Vysielanie pre dedinu (o 9.30) obsahuje príspevky o včelárstve, drobnochovateľstve a o jubileu kysáčskych požiarnikov.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa /Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 17. mája – Dvojnásobné obvinenie Sobota 18. mája – Challenger Pondelok 20. mája – Maska Utorok 21. mája – Prekliaty ostrov Streda 22. mája – Hrdinovia – záchrana Zeme Štvrtok 23. mája – Láska nepozná vojnu

21.45 Hit dňa, Moľa /Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 19. mája Film: Kung-fu panda Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: 15 minút Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

V najnovšom vydaní rodinného magazínu Dotyky bude predstavený „májový trojlístok“: výtvarníci z Kysáča, vinári z Aradáča a ženský spolok z Padiny.

Nedeľný večer v štúdiu divákom spríjemnia aj aradáčske meškárky. Do veselej spoločnosti v Dotykoch v nedeľu o 21.00 pozývajú redaktor Ján Čeman, moderátorka Anna Stanivuková a režisérka Milina Mošo.

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 19. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 22. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00.

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

Nedeľa 19. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici odznel metodickovzdelávací seminár pre učiteľov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským Snemovali kovačickí hasiči Utorok 21. mája 16.00 V behu RTS sa zúčastnili aj kovačickí základoškoláci Aj poľnohospodári z Kovačickej obce navštívili Poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade Keď zanikne kultúra, zanikne národ (Slovenské etnomúzeum Petráš) Piatok 24. mája 16.00 Film: Tri sestry Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Hostia pánmi na trávniku PARTIZAN – HAJDUŠICA 0 : 3 (0 : 2) Vladimír Hudec

V

dedinke Kajtasovo Hajdušičania ešte nikdy nevyhrali.

Vždy sa hralo tvrdo. Dokonca, vlani zažili aj nepríjemnosti a pred ukončením zápasu opustili ihrisko. Nedeľňajší zápas však bol inakší od všetkých doterajších.

Domáci boli korektní a hostia pánmi na trávniku.

Od začiatku sa hralo na bránu domáceho mužstva. Striedali sa

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Iskra nádeje tlie...

ZADRUGAR – MLADOSŤ 3 : 4 (2 : 3) Darko Sládeček

B

ieloblatčania zaznamenali prvú výhru na hosťovaní v tejto sezóne.

Zápas v Lazareve bol ťažký. Hralo sa vo veternom počasí, zápas poznačili početné prerušenia hry a nervozita na oboch stranách.

Pre hostí sa to dobre začalo. V 19. min. po sólovej akcii Kalapiš skóroval a dal vzpruhu svojim spoluhráčom.

Iba o pár minút neskoršie ten istý hráč zvýšil náskok hostí – 0 : 2. Domáci sa však nevzdávali a už v 24. min. gólom Jakšića skorigovali výsledok. V 29. min. po zákroku domáceho obrancu nad Poničanom, rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Gibarov – 1 : 3. Aj po tomto góle hostia hrali útočne, ale ani domáci sa nevzdávali, a v 40. min.

Pjevčević znovu skorigoval náskok hostí.

V druhom polčase sa hostia začali zahrávať pred vlastnou bránou, ale domáci to, našťastie, nevedeli využiť.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

V Binguli a Ľube radosť

Lazar Pavković

OFK BINGUĽA – BORAC ILINCI 2 : 0 (0 : 0). Vo férovom zápase Binguľčania zaslúžene zvíťazili vďaka gólom Stamboliju a Radičevića v druhom polčase.

JEDNOTA ĽUBA – JEDNOTA ŠÍD 3 : 2 (3 : 2). Ľubania už v 16. min. viedli 3 : 0, keďže P. Sremčić trafil v 1. min. a 12. min., kým tretí gól pridal Ćalić. Dumitrović v 18. min. a Janković v 37. min. skorigovali výsledok, ale hosťom sa v pokračovaní nepodarilo ani vyrovnať.

SREMAC BERKASOVO – ERDEVÍK 2017 1 : 0 (0 : 0). Vďaka gólu Milana Mijatovića v 85. min. skúsenejší domáci vyhrali, hoci predtým obe mužstvá nevyužili niekoľko šancí.

• ŠPORT •

šanca za šancou, ale ich útočníci Hajdušice zahadzovali. Sieť Partizana načal Aleksandar Ružić v 18. min., keď sa najlepšie vynašiel v skrumáži pred bránou domácich. Iba o štyri minúty neskoršie z rohového kopu pekne centroval Radović, v šestnástke najvyššie vyskočil Mršić a zvýšil náskok.

Aj po tomto góle hostia útočili, niektoré strely brankár kryl, iné skončili vedľa a A. Lipták k tomu nevyužil jedenástku. Na druhej Predsa v 60. min. rozhodca po zákroku Đurića odpískal penaltu za domácich.

Hostia protestovali, ale on svoju mienku nezmenil. Strelu Jakšića však Perišić kryl.

V 76. min. znovu penalta za domácich.

Tentokrát Karacsónyi vo vlastnej šestnástke hral rukou a Pjevčević vyrovnal – 3 : 3. V tej chvíli sa zdalo, že body zostanú v Lazareve, avšak 83. min. v protiútoku hostí domáci obrancovia faulovali Kalapiša v šestnástke a rozhodca Bikić aj štvrtý krát ukázal na biely bod. Tentokrát protestovali domáci. Dokonca Erić odstrčil rozhodcu a dostal červenú kartu. Z pokutového kopu, presný bol Poničan.

V 88. min. domáci zostali iba deviati keďže Pjevčević dostal druhú žltú kartu a tiež musel von z trávnika. Výsledok sa do konca nemenil a Bieloblatčania sa domov vrátili s troma vzácnymi bodmi, ktoré im priniesli nádej, že aj napriek všetkému môžu obstať. Teraz už majú iba o bod menej od predposledného ŽFK Banat zo Zreňanina.

MLADOSŤ: Perišić , Necsov, Paraľov, Poničan, Szabó, Đurić, Kalapiš, Gibarov, Goda, Šofranko (Kurunci – Horváth), Karacsonyi V nedeľu Mladosť uvíta mužstvo MSK z Mihajlova.

Aleksandar Ružić mal niekoľko príležitostí, ale využil iba jednu strane domáci v prvej časti nemali ani jednu príležitosť, takže brankár Melich bol celkom nezamestnaný.

Podobný pomer síl bol aj v druhom polčase, ibaže si domáci

vytvorili príležitosť, ale skončila mimo brány. Podobne ako v prvom polčase, hostia aj v pokračovaní zahodili ďalšie tri – štyri príležitosti. Konečne v poslednej min. zápasu Radović z okraja šestnástky presne strelil – 0 : 3.

HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Z. Lipták, Radović, Stojkovski, Folťan, Pavlovic, Pejčić (Petrović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Georgijevski) Ostatné výsledky 21. kola: Ševac – Jánošík 6 : 0, Karaš (J) – Sloga 3 : 2, Vojvodina – Karaš (K) 1 : 0, Dobrica – Budućnost 1 : 3, Borac (VS) – Ratar 2 : 0, Borac (VG) – Vinogradar 3 : 2.

Foto: V. Maliar

Najlepšie tejto jari AŠK – NAFTAGAS 5 : 1 (0 : 1) Vladimír Gál

A

ŠK zohral najlepší zápas tejto jari. Domáci si vytvárali šance, a preto je opravdivý zázrak, že sa prvý polčas skončil 0 : 1, lebo brankár chytal na výbornú. Prvú šancu mal Ďuríček, následne po centri Mijića z rohu Matejin hlavičkoval tesne vedľa brány. Hostia sa uzavreli pred vlastnou šestnástkou a domáci úporne obliehali ich bránu.

V. Gál centroval, ale sa Životin a Birmanac neporozumeli. Po prihrávke Mijića znova Životin strieľal vedľa. Nuž a potom nepozornosť Josimova prispela k vedeniu hostí z Elemira. Fodor z diaľky vypálil a krásnym gólom priniesol radosť svojmu mužstvu. Domáci aj ďalej útočili, Ďuríček, Števko, K. Gál, Mijić skúšali z diaľky, ale brankár sa nedal prekvapiť. V 45. min. hostia mali ešte jednu šancu, ale Kurtešan bol

obozretný.

Od začiatku druhého polčasu zahral Adamov a prispel k zvratu výsledku. Najprv v 60. min. umožnil Birmancovi, aby hlavou vyrovnal. V 64. min. už bolo 2 : 1. Znovu Adamov prihral Birmancovi, ibaže tento gól vsietil nohou. V 80. min. V. Gál bol presný z penalty zavinenej nad Striškom, o tri min. neskoršie v akcii V. Gála, Števka, Adamova a kapitána Ďuríčeka sa zvýšil náskok AŠK – 4 : 1. Posledný sa vyznamenal Striško, keď najprv trafil žrď a odrazenú loptu zaslal do siete.

AŠK: Kurtešan, Životin, Korać, Matejin, Josimov, Ďuríček, Birmanac (Striško), V. Gál, K. Gál (Adamov), Števko, Mijić Ostatné výsledky 23. kola: Bilećanin – Tamiš 1 : 2, Jedinstvo – OFK Klek 0 : 1, ŽFK Banat - OFK Gradnulica 2 : 2, MSK – OFK Stajićevo 5 : 1.

ŽIACKY BEH V BÁČSKOM PETROVCI. Tradičné športové podujatie Kros RTS podľa odporúčania a pokynov Ministerstva školstva Srbska, sa uskutočnilo aj tohto roku v piatok 10. mája, práve v Deň školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. V piatok predpoludním na atletickej dráhe žiaci (na snímke) bežali za zdravím. Súťažili aj žiaci, aj žiačky. Každý ročník osve, samostatne chlapci a dievčatá, na pre nich určenej dĺžky dráhy. Jedným z motivačných faktorov pre účasť žiakov na krose bola aj päťka z telesnej výchovy.

Aj žiaci petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom účinkovali na tomto podujatí. Pre zájazd petrovských gymnazistov do Nitry beh uskutočnili v rámci hodín telesnej výchovy v uplynulom týždni. Inak aj škôlkari sa zapájajú do tohto podujatia a vychovávateľky pre nich organizujú bežeckú súťaž. Druhým športovým podujatím v rámci oslavy Dňa petrovskej základnej školy bol aj volejbalový zápas medzi mužstvami profesorov a žiakov. Žiaci boli lepší a svojich profesorov zdolali 2 : 1 na sety.

J. Č.

20 /4855/ 18. 5. 2019

39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Spŕška gólov v Padine Ján Bokor

Je to vari už zvykom, že mužstvá z hornej časti tabuľky prehrávajú s tými, čo bojujú o záchranu. Tak teraz Dunav porazil dosiaľ vedúci Partizan z Gaja. Borac Starčevo vyhral nad Partizanom v Uljme a prebral prvé miesto v tabuľke. Strelci boli naladení, keďže rozvlnili siete až 42 ráz. Topiaci sa Vulturul v Grebenci vodnopólovým výsledkom porazil odpísaný Polet z Izbišta.

Výsledky 29. kola: Vojvodina – Jedinstvo (V) 2 : 2, Dolina – C. zvezda 4 : 0, Vulturul – Polet 8 : 4, Strela – Spartak 1911 3 : 4, Radnički – Potporanj 3 : 1, Dunav – Partizan (G) 2 : 1, Partizan (U) – Borac 2 : 3, Jugoslavija – Jedinstvo Stevic 2 : 1; Sloga bola voľná.

DOLINA – CRVENA ZVEZDA náskok. Rýchle útoky zmýlili hostí, 4 : 0 (2 : 0) v 8. min. Mamojka prvý raz rozvlnil boji o záchranu Dolina po- sieť brankára Stanića. Nasledovala razila priameho konkurenta. skrumáž v 11. min. pred bránou C. Vzácne body domáci získali zvezdy, a lopta po prízemnej strele ľahšie, než sa očakávalo. Hostia Kelečevića skončila v sieti – 2 : 0. z Pavliša podali matný výkon, neAj po prestávke domáci prejavili mohli čeliť domácim a všetko sa viacej vôle a bojovnosti, kým hostia ujasnilo už na začiatku zápasu. Do- nemohli úspešnejšie čeliť. V 47. min. lina veľmi rýchlo získala dvojgólový za centrovanou loptou najvyššie

V

vyskočil Forgić a hlavičkoval do siete nepozornej obrany Pavlišanov. Trojgólový náskok uspokojil fanúšikov. Hostia sa iba zriedka dostávali na polovicu ihriska Doliny. Domáci mali viac gólových šancí, z ktorých premenili iba jednu. Strelcom bol znova mladý Mamojka, ktorý skončil zápas tak, ako aj začal – gólom. Obecenstvo potleskom vypre- Strelec tretieho gólu Forgić vysoko skákal vadilo hráčov Doča (Kutálek), Mamojka, Forgić, liny z ihriska, ktorí zaznamenali najpresvedčivejšiu Kelečević (Radulović), Ilić, Ćirić V nedeľu Dolina odcestuje do jarnú výhru.

DOLINA: Bujaković, Magda, Izbišta, kde ju očakáva posledný Jovanov, Kolak, Popović, Hlav- Polet.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Kolektív nad jednotlivcami KRIVÁŇ – BUDÚCNOSŤ 1 : 3 (0 : 1) Ján Murtín

V

slovenskom derby v Selenči s trojbodovou korisťou vyšli šťastnejší Hložanci, tak sa plne revanšovali za domácu prehru v jeseni 1 : 4 a ešte aj predbehli Kriváň v tabuľke. Domáci mali prevahu, pekné šance, nastrelili žrď

Úspešný revanš: Martin Molnár (Budúcnosť Hložany) a brvno brány Vučenovića, ktorý vychytil svoj deň a hráčov súpera privádzal k zúfalstvu.

V 9. min. vysoký Obradović priviedol Budúcnosť k nečakanému vedeniu. V druhom polčase zásluhou domáceho brankára Naďa,

40

www.hl.rs

ktorého dve nepozornosti využili Molnár v 52. min. a Huďan v 54. min. a svojmu mužstvu zabezpečili trojgólový náskok – 0 : 3.

Náhradník Dalibor Spasić v nervóznom finiši, v 83. min. iba skorigoval výsledok na 1 : 3. Ešte raz sa ukázalo, že zohratý kolektív vo futbale je lepší ako individuálne hviezdy.

Rozhodca Latinović z B. Palanky mal hodne práce, žltými kartami potrestal domáceho Stoiljkovića a hostí Vučenovića, Fábryho a Šovena.

KRIVÁŇ: Naď, Milovanov, Strehársky, Pavlov, Cvijić, Alexy, Soldat, Stoiljković, Vučić, Vukmir (D. Spasić), B. Spasić (Ignjatović) BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Škrbić (Fábry), Molnár (Ľ. Hataľa), Đurikin, Šoven, Erak, Huďan (Jakuš), Familić, Čipkár (Zahorec), Horvát, Obradović (Ljubičić) Výsledky 22. kola: Kriváň – Budúcnosť 1 : 3, Neštín – Sloga 5 : 1, Mladost – Bačka 1945 3 : 2, Slavija – Borac 0 : 3, Bački hajduk – Bačka (D) 0 : 0.

V nedeľu Budúcnosť o 18. hodine uvíta silbašskú Našu hviezdu, kým Kriváň poputuje do Plavny, kde bude hrať so Slogou.

Foto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

TRI ŠTVRTINY KOVAČICKÝCH ŽIAČOK A ŽIAKOV sa zúčastnilo na tridsiatom Krose RTS 10. mája, vyhlásila po behu Anička Bírešová, riaditeľka tamojšej ZŠ Mladých pokolení. Viac ako štyristo školákov prvýkrát bežalo na antukovej atletickej dráhe Gymnázia Mihala Pupina: mladšie triedy po jeden kruh, staršie dva (na snímke).

Vedenie stredoškolskej vzdelávacej a výchovnej ustanovizne tak vyšlo v ústrety sesterskej inštitúcii. Vlaňajší beh sa konal na nádvorí základnej školy a bežalo sa striedavo na betóne a tráve, tento rok to bolo bezpečnejšie.

Predseda Aktívu pedagógov telesnej výchovy prof. Pavel Urban zdôraznil, že kovačické žiačky boli štvrté v pokrajine na tartane štadióna Karađorđe v Novom Sade. Charakteristika cezpoľných behov v Kovačici je i tá, že jesenné a jarné behy prebiehali dávno skôr, než sa úspešnej organizácie chopilo Rádio Belehrad za spolupráce s ministerstvami. Takmer tri desaťročia v Kovačici prebieha aj Spomienkový beh Janka Bulíka a pred druhým aj tretím polmaratónom zorganizovali taktiež bežeckú súťaž detvákov z celej obce.

J. Šp.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Nerozhodne najreálnejšie TATRA – SLOGA (E) 1 : 1 (1 : 0) Pavel Pálik

B

ol to dynamický a do konca napínavý zápas. Obojstranne sa hralo rýchlo, korektne a technicky vyspelo. Keď sa všetko spočíta, nerozhodný výsledok je predsa najreálnejší. Každé mužstvo nevyužilo aspoň po jednu veľkú šancu. Domácich v 72. min. zachránilo aj brvno.

Mužstvo Tatry sa ujalo vedenia veľmi rýchlo, už v 5. min., keď bol

strelcom Apić. Vyrovnal Stojšić v 56. min. presnou strelou z voleja, z asi šestnástich metrov trafil ľavý horný roh brány Buzadžiju.

Zápas v Kysáči sledovalo 200 divákov, viedol ho Samac z Futogu. Žlté karty dostali Ubović, Apić, Buzadžija a Grlica (Tatra), Grubiša, Bojanić a Domčić (Sloga).

TATRA: Buzadžija, Zirić, Mrđenović, Apić, Borovnica, Poštić (Grlica), Sapundžić (Subotin), Barić, Klaić, Nastić (Hornjik), Ubović

Dobrý zákrok brankára Tatry Buzadžiju SLOGA: Petrović, Đurkić, Vuković (Bojanić), Domčić, Kobiljski (B. Považan), Smiljanić, Grković, Cvijić, Grubiša, Ristić, Stojšić Výsledky 25. kola: Tatra – Sloga

Grmuša nevidel penaltu!

(E) 1 : 1, Jednota – Jugović 1 : 1, Prvý máj – Borac 5 : 2, Sremac – Podrinje 0 : 0, Radnički – Podunavac 3 : 1, Hajduk (B) – LSK 4 : 1, Sloga (T) – Hajduk (D) 3 : 1; voľný bol Hajduk (Č).

JEDNOTA – JUGOVIĆ 1 : 1 (1 : 1) Matej Bzovský

H

ostia z Kaću sa nepredstavili ako mužstvo, ktoré bojuje o titul majstra. Domáci si plne uvedomili význam zápasu, od začiatku zahrali bojovne a zodpovedne v obrane. Museli sa však uspokojiť s bodom, ktorý im nezlepšil aj ďalej zlé postavenie v tabuľke. Majú chudobných 31 bodov a aj ďalej im hrozí zostup do Sriemskej ligy.

Jednota sa ujala vedenia v 23. min., keď prvú strelu Tošića brankár odrazil, ale loptu vynaliezavého Bojića už nemohol kryť – 1 : 0. O chvíľu neskoršie

domáci mali príležitosť zvýšiť náskok, ale Vukmirović z desiatich metrov strelil ponad bránu.

Hostia z Kaću odpovedali protiútokmi. V 37. min. domáca obrana nedala pozor na pohyb veľmi dobrého Jakšića, ktorý po peknej individuálnej akcii vyrovnal výsledok. Do ukončenia polčasu sa domáci neustále a neúnavne snažili prekonať dobre stráženú obranu Jugovića, v 41. min. lopty sa zmocnil Milanović, no z vyloženej šance prestrelil bránu.

Zvýšená aktivita domácich v druhom polčase im priniesla dve dobré príležitosti, ale k zmene výsledku

Body pre záchranu RADNIČKI – PODUNAVAC 3 : 1 ( 0 : 0) Lazar Pavković

R

adnički v súboji s mužstvom Podunavac z Belegiša zaznamenal veľmi významné

víťazstvo v boji o záchranu. Domáci od začiatku zahrali obetavo, bojovne, a to sa im na konci aj oplatilo.

Prvý gól strelil skúsený Miloš

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Štyri minúty – a koniec!

Juraj Pucovský

D

omáce mužstvá v 19. kole dosiahli maximálny zisk. Odžacký Lider možno prekvapujúco presvedčivo porazil mužstvo Stanišića, s ktorým bojuje o druhé miesto. Mnohí nečakali neúspech ani Graničara v Báčskom Bregu. Dva • ŠPORT •

zápasy sa skončili kontumačne. Vedúci Borac získal body tak, že hostia z Bezdanu opustili ihrisko. Podobne bolo aj v dedine Telečka, kde lalitská Panónia neskončila ešte jeden zápas.

Výsledky 19. kola: Telečka – Panónia 3 : 0 kontumačne, Lider – Stanišić 5 : 2, Borac – Sport 3 : 0 kontumačne, Dinamo 1923 –

Pionieri Jednoty pred zápasom vyšli s hráčmi Pazovčanov a Kaćanov na ihrisko, na polčase zahrali medzi sebou a vyslúžili si potlesk divákov neprišlo. V 76. min. sa Bojić ocitol sám dok zápasu! v malom vápne hostí, nedovolene ho JEDNOTA: Jovišić, Subotić, Lukač zrazili, ale sa pišťala rozhodcu Grmušu (Igrač), Vukmirović, Delić, Živanović, z Petrovaradína neozvala. Vznikol Milanović, Bojić, Grubor (Đuran), dojem, že úmyselne režíroval výsle- Tošić (Mihajlović), Cvetanović Derajić v 24. min., na 2 : 0 zvýšil Krajnović v 49. min. a po treťom góle na zápase Derajića bolo jasné, že body zostanú v Šíde. Výsledok v 84. min. skorigoval Čelar.

Na Mestskom štadióne v Šíde bolo 100 divákov. Rozhodca Petrović zo Sriemskej Mitrovice ukázal sedem žltých kariet, štyrom

hráčom domácich: Teofilovićovi, Mirčetićovi, Derajićovi, Aperlićovi, a hosťom Beleševićovi, Mandićovi, Živkovićovi.

RADNIČKI: Ilić, Mijatović (Šuša), Aperlić, Vasić, Stojšić, Derajić, Krajnović (Bošnjaković), Mirčetić (J. Sarić), Matić, N. Sarić, Teofilović

Graničar 3 : 2.

TELEČKA – PANÓNIA 3 : 0 kontumačne V dedine Telečka ešte jedna kuriozita v réžii Laliťanov. Mužstvo Panónie vybehlo na trávnik iba so siedmimi hráčmi. Už v 4. min. vyšiel von Jovanović, takže za stavu 0 : 0 rozhodca Jovan Matić zo Sombora odpískal koniec zápasu.

Potom začal nový, priateľský zápas, v ktorom zahrali aj hráči, ktorí by od jesene mali hájiť farby Panónie.

Výsledok sme sa nedozvedeli. Jasné je však to, že klub založený pred 95. rokmi prežíva ťažké chvíle a ako sa to všetko skončí, hádam uvidíme po skončení tejto katastrofálnej sezóny.

Niečo sa musí drasticky zmeniť, ak Laliťania aj ďalej chcú mať jediný športový kolektív v dedine?!

PANÓNIA: Valent, Lazić, Stojanović, Terek, Stolić, Jovanović, Turčan V nedeľu Panónia uvíta Dinamo 1923.

20 /4855/ 18. 5. 2019

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

prudká strela skončila tesne vedľa ľavej žrde. V 89. min. rýchly náhradník Gluvić prebehol povedľa mladého Fejsu, prízemne odcentroval neskoršie po prihrávke Simića a kapitán Vrbasu z pravej strany Kulić hlavou trafil Martin Jovanović pravú žrď. Konečne v 27. min. loptu zaslal presne z tretieho pokusu M. Adámek tam, kde trafil aj Jatrafil – 2 : 0. Hostia o desať min. kuš v prvom polčase neskoršie skorigovali tak, že – 3 : 1.

Simić sprava prihral a Jakuš preMLADOSŤ: Leňa, konal svojho brankára Leňu. Šproch, Štefek, Potom dve dobré strely hostí vyrazil Leňa. V 42.min. Ožvát sa Okamih po vlastnom góle kapitána Vrbasu Martina Severíni (Gluvić), Jakuš, Beronja, Mipokúsil lobom, ale Martin Šmit Jovanovića (v sieti) lan Adámek (Stevan z dvoch pokusov odrazil loptu vyrazil prízemnú strelu Tešanovića Adámek ), Ožvát, Škrbić (Kobiz horného rohu brány Vrbasu. z voľného kopu, a Kulić čoskoro larov), Celin , Kaňa V poslednej min. prvého polčasu znova trafil žrď. No, potom doVýsledky 25. kola: Tekstilac M. Adámek mal až dve príležitosti, máci mali dobré šance, keď v 60. – Mladost (T) 4 : 0, Radnički (S) najprv sprava strelil vedľa žrde min. M. Adámek prehodil bran- – Crvenka 3 : 2, BSK – Sloga 2 : a potom unikol ľavou stranou, kára Latinovića, ale tento loptu 1, Tisa – Bačka 5 : 2, Budućnost ale jeho príliš slabú strelu brankár z bránkovej čiary vyrazil. V ďalšom – Bajša 2 : 0, Polet – Radnički Latinović bez problémov chytil. priebehu diváci videli pekný volej 1912 3 : 1, Mladosť (P) – Vrbas V druhom polčase Mladosť sa Ožváta a dobrý zákrok Latinovića, 3 : 1. začala brániť. Už v 47. min. Leňa neskoršie aj Kobilarova, ktorého

Množstvo šancí, štyri góly MLADOSŤ – VRBAS 3 : 1 ( 2 : 1 ) Samuel Medveď

B

ol to isteže najlepší futbalový zápas sezóny, ktorí diváci sledovali vo Vrbare. Najviac sa na začiatku tohto dynamického zápasu vyznamenal Milan Adámek, ktorý ľahko obehával strážcu Fejsu, prihrával spoluhráčom a sám nevyužil niekoľko veľmi dobrých šancí. Prví po rohovom kope už v 1. min. pohrozili Vrbašania, aby potom v priebehu 120 sekúnd M. Adámek mieril vedľa žrde.

V 11. min. práve Adámek prihral Ožvátovi, ktorý z hranice trestného územia trafil ľavý horný roh brány Latinovića – 1 : 0. V 23. min. Celin uvoľnil Kaňu, ale tento trafil brvno opustenej brány. O dve min.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Padli aj Báčania SLÁVIA – TVRĐAVA 3 : 1 (1 : 0) Ján Šuster

M

užstvo Slávie zaznamenalo ešte jednu výhru, tentoraz nad báčskou Tvrđavou, ktorá sa predstavila v solídnom svetle. Začalo sa to výborne pre domácich, keď už v 4. min. Kuchta prízemne a silne odcentroval, hosť Šomoši bol rýchlejší od Batinicu a spred neho trafil sieť svojho brankára. Tlak domácich neprestával, v 21. min. Sekeruš prihral voľnému Kuchtovi, ktorý zblízka netrafil. V 30. min. Báčan Agbaba sa zbavil dvoch strážcov, ale jeho strela odišla vedľa žrde brány Brňu. V 40. min. Slávia mala jedenástku, lebo hostia nedovolene zastavili Batinicu, avšak ostrú strelu Sekeruša brankár Vlajić kryl. V 45. min. rozhodca Jovica Jerilović z Apatinu ukázal druhú žltú kartu Erakovi a dovedna s ním pre nešportové správanie sa, z ihriska von poslal i trénera Tvrđavy Rajkovića.

Na začiatku druhého polčasu

42

www.hl.rs

dve šance nevyužil Batinica, nepresadili sa ani Petrović a Trivunović. Z protiútoku v 61. min. bol úspešný Šomoši a vyrovnal výsledok. Domáci potom všetko riešili za tri minúty. V 65. min.

Dva presné zásahy: Vlastislav Kuchta (Slávia Pivnica) Benka odcentroval, Trivunović vrátil loptu pred bránu, kde bol najrýchlejší Kuchta a dorazil

Informačno-politický týždenník

loptu do siete. Už v 67. min.

Batinica prihral do stredu, pri bližšom rohu malého vápna bol šikovný Kuchta, stanovil výsledok zápasu – 3 : 1 a potešil 200 domácich fanúšikov.

SLÁVIA: Brňa, Budić, Benka, Badinský, Ćorda, Efendić, Kuchta (Babić), Petrović (Kutenič), Sekeruš (Milec), Trivunović, Batinica

Výsledky 26, kola: Hercegovac – Kulpín 7 : 0, Polet – Vojvodina 4 : 1, Kula – Rusín 2 : 1, ŽAK – Krila Krajine 0 : 2, Odžaci – Radnički 1 : 2, Stari grad – Lipar 6 : 0, Borac – Budućnost 2 : 2, Slávia – Tvrđava 3 : 1.

V nedeľu Slávia bude hosťovať v Obrovci a Kulpín uhostí mužstvo Rusína.

KROS AJ V KYSÁČI. Ako to už tradične býva, aj kysáčski žiaci sa 10. mája zúčastnili v behu Kros RTS 2019 pod patronátom ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja. Kysáčske dievčatá a chlapci (na snímke tretiaci) mali z toho pôžitok, lebo telesnú výchovu a zvlášť beh zbožňujú!

A. Lg. • ŠPORT •

NOVOSADČANIA A SELENČANIA PRI ZELENÝCH STOLOCH

Spoločná fotka stolných tenistov STK Spin a Selenče

Ján Mandáč (obrátený tvárou) je pravidelným účastníkom týchto stretnutí

Zblížila ich biela loptička a raketa Rastislav Zorňan

každým možným spôsobom.

Tak sa zrodila aj idea, aby STK polupráca medzi selenčskými Spin, v ktorom Zlatko ešte stále stolnými tenistami a členmi pôsobí ako aktívny hráč, nadviazal novosadského STK Spin už spoluprácu so Selenčanmi. A stalo roky pretrváva. Pramení vlastne zo sa. Aspoň raz v roku Selenčania sa snahy šéftrénera stolnotenisovej zmobilizujú, pricestujú do Nového Sadu, s plným nasadením zabojujú proti silnejšiemu a kondične lepšie pripravenému súperovi. Pravda, ide o priateľské meranie síl, výsledky nikto ani nespomína, aj keď sa vedie úradná zápisnica zo zápasu o jednotlivých partiách.

Nedávno sa v stolnotenisovej hale Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina v Novom Sade znova ozývalo ping-pong, Zlatko Kesler s nádejným dorastom ping-pong... Hráči zo Sereprezentácie telesne postihnutých lenče v spotených tričkách, s našportovcov Srbska Zlatka Keslera pnutými svalmi usilovne poskakopomôcť svojmu rodisku. Ako človek vali okolo modrých stolov. Z druhej so silnými väzbami s rodnou Selen- strany boli členovia STK Spin v inčou, Z. Kesler podporuje stolný tenis validných vozíkoch, medzi nimi aj v tejto dedine finančne, hmotne a

S

• Štvorhra ŠPORT • mužov spinovcov a Selenčanov

Kamarátenie selenčských a novosadských stolných tenistov, ako to obvykle býva, epilóg malo pri spoločnom stolovaní. Selenčania zdôraznili, že vraj vedia poriadok, na návštevu nechodia s prázdnymi rukami. Priniesli dobroty pod zuby a hostitelia sa postarali o tekuté občerstvenie. Úsmevy na tvárach

špičkoví majstri hry s celuloidovou loptičkou a raketou, reprezentanti Srbska: Borislava Perićová-Rankovićová, Nada Matićová, Mitar Palikuća, Biljana Ubovićová... Selenčskí rekreanti sa veru nezahanbili. Pritom dobre urobili, keď si na pomoc pozvali svoje deti, ináč aktívnych stolných tenistov STK Selenča. Zo selenčských rekreantov a veteránov v Novom Sade hrali: predseda klubu František Čapanda, Jozef Slonka, Jozef Trusina starší, Ján Šampiónky v dobrej nálade: Nada Matićová Mandáč a Jozef a Borislava Perićová-Rankovićová (zľava) Trusina mladší.

Pomohli im mláa družný rozhovor svedčili o tom, dežníci: Sara Radaková z Čelareva, že aj toto bolo vydarené športovoAlen Slonka, Rastislav a Kristián -rekreačné a zábavné kamarátenie, Trusinovci, Marián Sabo, Dávid za ktorým nepoložili bodku. Ba, Čapanda a Davorin Stracinský. naopak...

50 /4833/ 15. 12. 2018

43

PAZOVČANKY VIEDLI 2 : 0, ALE PREHRALI 2 : 3

Prvý titul: volejbalistky Železničara z Lajkovca

Volejbalistkám Jednoty sa nepošťastilo triumfovať

Titul im nebol prisúdený!

skúsenejšie súperky plne využili chyby domácich pri podávaní, neistom blokovaní na sieti, ale aj neúspešnom chytaní podaných lôpt a smečov. športových nadšencov. Vytrvalé hráčky ŽeMatej Bzovský Po víťaznom lezničara vyhrali v treťom zápase zdĺhavej bode hostiek úževnatým volejbalistkám staropazov- série 3 : 1. Potom využili výhodu domácea poslednom skej Jednoty sa ani vo štvrtom pokuse ho prostredia a rovnakým výsledkom sa hvizde rozhodcu napínavých im podarilo vyrovnať mladé Pazovčanfinálových stretnutí v play-off na 2 : 2, keď ky so zvesenými nepodarilo získať okrem slabšieho výhlavami a slzami titul majsteriek Srbkonu hostkám z Pav očiach skončili ska. Po presvedčivo zovy i šťastie obrátilo napínavú sériu obsadenom prvom chrbát. piatich zápasov, mieste v Superlige Tak sa všetko vráktoré sa hrali s rekordným počtom tilo na začiatok. Rozkaždý tretí deň, bodov, tiež aj v dohodoval piaty zápas nepočítajúc denhrávaní v mini lige, v búrlivom ovzduší nodenné tréningy vytvorili si výbornú schátralej pazovskej a prípravy. Význam pozíciu na tabuľke haly za prítomnosa imperatív výhry pre koncovku súťaže. ti asi 600 divákov, za každú cenu ich V zápasoch playtak domácich, ale aj zlomil a nedožičil -off so ŽVK Železničar početných Lajkovča- Pohár si odniesli radosť, aby získali z Lajkovca, ktorý zo nov. Tlak na mladé Lajkovčanky prvý majstrovský štvrtej pozície štartodružstvo Jednoty bol titul Srbska. val, viedli 2 : 0. Najprv veľký, nervozita im akoMladé, smelé, vytrvalé a kvalitné volejvyhrali na domácej Radosť Pazovčaniek po výhre v Lajkovci, by zviazala ruky, zvlášť balistky nesmú podľahnúť apatii, lebo je keď získali náskok 2 : 0 ploche a potom aj v prvom sete, ktorý budúcnosť ich spojencom. Môžu a musia byť v perfektne upravehladko prehrali 13 : 25. hrdé na dosiahnuté výsledky, lebo predtým nom športovom stredisku v Lajkovci, ktorý V druhom boli blízko výhry, dlho mali náskok, už získali Pohár a Superpohár Srbska. má sotva 3 200 obyvateľov, ale aj početných ale im záver nevyšiel. V treťom sete oveľa Foto: Zoran Milić

H

Plné hľadisko v Starej Pazove

Boj o každú loptu

Kapitánka Jednoty Emilija Antanasićová s generálnym tajomníkom VZ Srbska Ivanom Kneževićom