Hlas ludu 27/219 by NVU Hlas ľudu

K 30. výročiu Galérie Zuzky Medveďovej Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 6. 7. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4862/



Z obsahu

6. 7. 2019 | 27 /4862/

Uzávierka čísla: 3. 7. 2019

Predposledného júnového dňa v Starej Pazove prebiehal medzinárodný detsky festival folklóru Vidovdanské stretnutia, v organizácii tamojšieho KUS Branka Radičevića. Po usporiadanom defilé v strede mesta (na fotografii) nasledoval celovečerný koncert, na ktorom sa zúčastnili aj členovia staršej detskej tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. A. Lešťanová

Silný ľadovec v Jánošíku omlátil pšenicu a višne a poškodil porasty kukurice a sóje, pokým výdatné zrážky v Bielom Blate vážne ohrozili porasty pšenice, kukurice, slnečnice... V. Hudec

Pivnické ratolesti patrili nielen medzi najpočetnejšie súbory na XXIII. Južnoslovenských detských a mládežníckych slávnostiach v Dulovciach, ale aj medzi najlepšie tanečné súbory, ktoré na podujatí v tomto roku uvítali. Je to výsledok sústavnej a cieľavedomej práce s deťmi v SKUS Pivnica. K. Melegová-Melichová

V týchto dňoch cestná komunikácia M-24 medzi Kovačicou a susednou dedinou Debeljačou, čiže časť cesty medzi Kovačicou a Crepajou dostala nový asfaltový povrch. A. Chalupová

Sú ľudia, ktorým, ako sa hovorí, padla lyžica do medu, sú ale i takí, ktorým sa ujde sizyfovský údel. Niektorí pod váhou ťažkého kameňa stonú, ponosujú sa, kľajú, iní sa s ním pechoria stoicky. Hybký starček so srdcom mladíka Pavel Sucháň žijúci v Starej Binguli je príkladom, ako zo života upíjať po dúšku a s chuťou. J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Každé hrable...

ačiatkom bežného roku uplynulo celé storočie od narodenia znamenitého, dlho i zavrhovaného slovenského spisovateľa a novinára Ladislava Mňačka (29. januára 1919). Zároveň sa naplnilo i štvrťstoročie od jeho úmrtia (24. februára 1994). Jeho najznámejšie dielo je nesporne román Ako chutí moc. Pôvodne vyšiel roku 1968 a posledne aj v období praskania švíkov niekdajšej Československej socialistickej republiky (1990). Už sám názov hovorí, že ústrednou témou diela je – jej veličenstvo moc. Ktorá môže byť prostriedkom na realizáciu cieľa (verejne vytýčeného alebo utajeného t. j. „skrytého“), respektíve, môže ako taká sama sebe byť cieľom. Ktorého splnenie majiteľovi ergo majiteľom moci zabezpečí početné výhody. Akými sú trebárs peniaze či spoločenský rating, ku ktorému v súčasnosti patrí neodmysliteľný nadpriemerný výskyt majiteľa moci v médiách, vedúci na začiatku cesty „za hviezdami“ k ďalšiemu upevneniu pozícií a neskoršie rovnako sledovanému strmhlavému pádu z vŕšku pyramídy moci. Mňačko je síce už na druhom brehu pomyselnej rieky, jeho dielo ale zostáva na tomto brehu. Kde nie je núdza o kamene, o ktoré často zakopnú i najlepší priatelia, ktorých cesty sa následne odrazu skrížia. Niekto zostáva s nohami na zemi, iný, hnaný túžbou po moci, sa za ňou ženie hlava-nehlava, ak treba i cez mŕtvoly. Až kým sa aj sám (milovník či pán moci) neocitne medzi mŕtvymi. Keď sa ako taký, vo vedomí živých stane celkom zanedbateľným človiečikom. Ktorému, definitívne absentujúcemu, spočítajú jeho bezohľadné stúpanie smerom nahor zrovna tí, ktorí sa ho za živa báli, alebo mu, pretvarujúc sa, že sú mu lojálni, úspešne tlieskali a vo všetkom pritakávali. Zaliečajúc sa mu buď z vlastného presvedčenia, že sa v spoločnom člne s ním plavia tým najsprávnejším prúdom, alebo

z celkom osobných zištných dôvodov. Ktoré majú povesť často sa vyskytujúcej bylinky na nevyspytateľných, temer spravidla burinou oplývajúcich lánoch politiky a podnikania. Tú priam bez výnimky krášli krásne súkvetie menom korupcia. Ani vábivá čerešnička na torte; len do nej zahryznúť. A predsa... Pred prvým sústom koláča moci odporúča sa predsa len pozorne prečítať a pochopiť diela, akým je Mňačkov román Ako chutí moc. Ktorý poukazuje na absurdnosť totalitného režimu a pokrytecké maniére jeho prominentov. „Moc nie je ani dobrá, ani zlá. Moc sa môže stať dobrou i zlou. Záleží na tom, kto ju používa. Ako s ňou vie zaobchádzať.“ Tak vraví jedna z postáv uvedeného Mňačkovho románu. Nútiaca k poznaniu mravnej váhy majiteľa sekery, ktorou si konkrétny rubač (fiktívny a obzvlášť skutočný) kliesni cestu k moci. Aj vo vlastnom záujme by ten a taký „naháňač moci“ nijako nemal zabúdať na príslovie: Kto seje vietor, bude žať búrku. Je pravda, že nie je ľahko poddať sa takisto (pra)starej pravde, podľa ktorej Každé hrable hrabú k sebe, avšak, ten, kto si nárokuje udržať ich vo vlastných rukách dlhšie, by vari len mal myslieť aj na tých, ktorú hrabú menšími hrabličkami... Inak sa na vlastnej koži presvedčí, ako sa dejiny opakujú. Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Svetový mier slovami a dielom Yoko Ono 11 Budúcnosť Dunaja je i naša budúcnosť

MOZAIKA

24 Lalitskí režiséri a choreografi

28 Zvíťazila skupina Genova 43 Zase hrajú „naši chlapci” Na titulnej strane: Z programu osláv 30. výročia Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci Foto: Jaroslav Čiep 27 /4862/ 6. 7. 2019

Týždeň 

InPress

(Ne)spokojnosť Jasmina Pániková

na je veľmi spokojná! Približujeme sa k Európskej únii a v rovnakej chvíli si udržiavame priateľské vzťahy s Ruskom, SŠA, Čínou a UAE, reformy vo všetkých oblastiach takisto schvaľuje a zdá sa jej, že je život v Srbsku dnes istejší a bezpečnejší. Komu? Našej premiérke. A zrejme sa jej také niečo môže iba zdať... Akoby jej unikali početné novinové články a televízne debaty, ktoré svedčia o úplne opačnom. Žeby jej unikol údaj, že v minulom roku zhruba 19-tisíc občanov našej krajiny malo pracovné povolenie v Nemecku? Dnes pracovné povolenie, zajtra nemecké občianstvo. Samozrejme, premiérka je o všetkom veľmi dobre informovaná, lenže povedať niečo, čo by poprelo úspechy „svojej vlády“ bol by veľký nezmysel. Tak radšej chváliť a byť spokojný. A záväzne premlčať údaj o výške hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa. V opačnom by všetko padlo do vody. Zvyčajne, keď hodnotíme našu prácu, zvykneme zohľadniť aj tie negatíva, to, čo sa nám nepodarilo realizovať. Aspoň to robia ľudia, ktorým je sebakritika blízka. Tento pojem našej premiérke a vláde nie je známy. Prečo napr. naša krajina v úplnosti nesplnila ani jedno zo 17 odporúčaní telies Rady Európy pre boj proti korupcii? Premiérka hovorí: Urobíme, žiadny problém. A prečo ste doposiaľ nič nepodnikli ohľadom toho? Odpoveď nemáme. Niekomu zrejme vyhovuje, aby korupcia aj naďalej šírila svoje chytadlá a znemožňovala tak obyčajnému človeku normálny život. Na záver iba malá pripomienka: podľa údajov UNICEF-u 115-tisíc detí v našej krajine žije v absolútnej biede a z celkového počtu iba polovica detí chodí do základnej školy. Je tu miesta pre spokojnosť?

www.hl.rs

7 DNÍ

Nové mená vo vedení EÚ

ačiatkom júla boli počas dvoch dní zatvorené predajne, lekárne, pohostinské podniky a pekárne v štyroch obciach na severe Kosova (Kosovská Mitrovica, Zvečan, Leposavić, Zubin Potok). Bola to protestná reakcia hospodárov a podnikateľov proti reštriktívnym uplatneniam kosovskej vlády a stopercentným colným prirážkam na dovoz tovaru zo Srbska, ktoré boli uvedené pred siedmimi mesiacmi a ešte stale sú platné. O tamojšej aktuálnej kríze sa v stredu 3. júla v oznámení pre verejnosť zmienil aj prezident Srbska Aleksandar Vučić, ktorý situáciu označil ako dramatickú a poukázal na ghandiovský vzdor kosovských Srbov proti nátlakom kosovskej vlády. Na mimoriadnom summite Európskej Únie v Bruseli prezidenti a premiéri členských krajín navrhli do čela Európskej komisie nemeckú ministerku obrany Ursulu von der Leyenovú, ktorá vystrieda doterajšieho predsedu EK Jean-Claudea Junckera a bude ináč prvou ženou na tomto poste. Von der Leyenová je členkou nemec-

kej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a pôsobí ako ministerka obrany vo vláde Angely Merkelovej od roku 2013; predtým bola ministerkou práce a v určitom období sa o nej v Nemecku uvažovalo ako o možnej nástupkyni Merkelovej. Povolaním je lekárka a okrem nemčiny hovorí plynule aj anglicky a francúzsky. Novým šéfom európskej diplomacie má byť španielsky politik Josep Borrell, na funkciu predsedu Európskej rady bol nominovaný belgický liberál Charles Michel a šéfkou Európskej centrálnej banky by sa mala stať Francúzka Christine Lagardová. Tieto nominácie musí ešte potvrdiť Európsky parlament. Úvodné zasadnutie Európskeho parlamentu v Štrasburgu v utorok 2. júla poznamenali protesty poslancov z pravicových strán, zástancov brexitu a podporovateľov nezávislosti Katalánska od Španielska. Po úvodných slovách odchádzajúceho predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho nasledovala hymna EÚ – Beethovenova Óda na radosť, počas ktorej sa niektorí poslanci

odmietli postaviť a ďalší (prevažne z britskej Strany brexitu) sa otočili chrbtom. Po oficiálnom otvorení zasadnutia pokračovala činnosť europarlamentu, ktorý je po májových voľbách rozdrobenejší než predtým. V nedeľu 30. júna zomrela Borka Pavićevićová (1947 – 2019), významná juhoslovanská a srbská dramaturgička, kultúrna dejateľka a publicistka, jedna z popredných predstaviteliek liberálneho a pacifistického myslenia v našej krajine. Začiatkom 80. rokov bola zakladateľkou teátra Nová senzibilita, neskoršie sa zúčastnila v činnosti umeleckého hnutia KPGT, ako dramaturgička pracovala v divadle Ateliér 212 a v organizácii festivalu BITEF. Od roku 1994 viedla belehradské Centrum pre kultúrnu dekontamináciu, kde bolo usporiadaných vyše 5 000 kultúrnych a umeleckých akcií a podujatí. Ako publicistka bola autorkou mnohých článkov v novinách Danas a týždenníku NIN. Za svoju činnosť získala viac význámných ocenení v krajine a v zahraničí.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NOVÝ SAD AKO SYMBOL MIERU

Svetový mier slovami a dielom Yoko Ono Danica Vŕbová

loďou, takzvanou šajkou, kým Petrovaradínsku pevnosť symbolicky esť dní pred začiatkom 19. roč- zvolili za miesto, na ktorom sa tento níka festivalu Exit, dňa 28. júna pomník postaví, lebo reprezentuje usporiadali slávnosť odhalenia najväčšiu vojenskú pevnosť v týchto pomníka mieru One Day autor- končinách Európy. Toto významné ky Yoko Ono na Petrovaradínskej dielo, ktoré krášli nábrežie Petrovapevnosti. Umelkyňa sa nainšpiro- radínu, odhalili v deň stého výročia vala tradičnou srbskou vojenskou podpisovania Versaillskej zmluvy (podpísa ná bola 28. júna 1919) a oficiálneho ukončenia prvej svetovej vojny. Pomní k odhalili členovia novos a d s ké h o detského Pomník mieru One Day – biela loď, tzv. šajka autorky chóru MeYoko Ono lodies, pre-

mietané bolo aj video s pozdravom známej umelkyne, ktorá sa v závere svojho príhovoru takto zmienila: „Mier je našou mocou. Mier vo svete a mier so svetom. Mám vás rada!“ Na slávnosti sa zúčastnila aj premiérka Srbska Ana Brnabićová, ktorá sa poďakovala organizátorom, že v tento sviatočný deň promovujú mier a povedala: „Vidovdan je pre nás veľký a emotívny sviatok. So sebou nesie veľa víťazstiev, prehier a ťažkých čias. To, čo najviac potrebujeme, je mier. Je potrebné, aby sme vybudovali jeden inakší Balkán, a Nový Sad nám v tom pomáha.“ Prihovorili sa aj starosta mesta Nový Sad Miloš Vučević, zakladateľ festivalu Exit Dušan Kovačević, ako aj Vadim Smirnov, zástupca generálneho riaditeľa podniku NIS. Slávnostné podujatie sa začalo známou piesňou Imagine autora Johna Lennona, kým pri

NÁVŠTEVA DELEGÁCIE TRNAVSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

Konkretizovať spoluprácu Anna Horvátová

Bjelić a Neštický sa zhodli, že regionálna spolupráca predstavuje dôležitý faktor rámci otvorenia AER – Letnej kultúrneho, sociálneho a hospodárskeakadémie 2019 Zhromaždenia ho rozvoja obidvoch regiónov, takže európskych regiónov, pod hes- existuje veľký priestor na prehlbovanie lom Mladí sú budúcnosť, mladí sú Európa, spolupráce v oblasti hospodárstva, v utorok 2. júla pokrajinský tajomník kultúry turizmu a vzdelávania. Hostí pozdravil aj predseda Zhropre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu maždenia AP Vojvodiny István Pásztor, zdôrazniac, že sedemnásťročná spolupráca AP Vojvodiny a AER – Letnej akadémie je úspešná a plodná. Priateľské vzťahy a deDelegácia Trnavského samosprávneho kraja na prijatí v Zhro- jiny dvoch národov maždení APV (foto: Zoran Ivezić) otvárajú jedOgnjen Bjelić a tajomníčka pre kultúru, noduchšiu cestu k spolupráci, ktorá verejné informovanie a vzťahy s ná- by sa konkretizovala prostredníctvom boženskými spoločnosťami Dragana podnikateľov cez Rozvojovú kanceláriu Miloševićová prijali delegáciu Trnav- Vojvodiny, výmenou umelcov a umelecského samosprávneho kraja, v ktorej kých súborov na kultúrno-umeleckých boli podpredseda vlády Trnavského podujatiach, návštevami veľtrhových samosprávneho kraja Marek Neštic- podujatí, ako i inklúziou a výmenou ký, vedúca Oddelenia zahraničných študentov, a to cez prepojenie univerzít, vzťahov Petronela Ďureková a riaditeľ tiež sa zhodli Bjelić a Neštický. Na stretnutí je avizované, že spoluOdboru kultúry a športu Trnavského samosprávneho kraja Peter Kadlic. prácu na týchto úrovniach podporuje aj

• TÝŽDEŇ •

podpísaná dohoda o spolupráci medzi Trnavským samosprávnym krajom a Autonómnou pokrajinou Vojvodinou ešte v roku 2004, ktorá je široko definovaná a poskytuje možnosti spolupráce v početných oblastiach. Delegácia Trnavského samosprávneho kraja vyjadrila záujem o výmenu skúseností v súvise v titulom Európskeho hlavného mesta kultúry, na post ktorého, ako bolo nahlásené, bude kandidovať aj Trnava. Na schôdzi bolo uzavreté, že prvým krokom ku konkretizovaniu spolupráce by malo byť vypracovanie jasne definovaného akčného plánu, podľa ktorého by sa systematicky pôsobilo s cieľom praktických riešení v prospech oboch regiónov. Delegácia Trnavského samospráv-

odhaľovaní pomníka zaznela ďalšia známa pieseň zosnulého speváka Let It Be, obidve v prednese detského chóru Melodies. Po oficiálnej časti vystúpila aj kapela The Bestbeat, jedna z desiatich najúspešnejších a najlepších The Beatles tribute skupín. Pomník, čiže konceptuálnu inštaláciu One Day autorky Yoko Ono zrealizovali v rámci projektu Pevnosť mieru, pod ktorý sa podpisuje Nadácia Nový Sad 2021 – európske sídelné mesto kultúry. Iniciatíva Nadácie Exit Prvý svetový mier bola podporená Nadáciou Nový Sad 2021, Mestom Nový Sad a podnikom NIS cez program Spoločnosti spoločne. Na pomníku sú vypísané slová: Pri príležitosti začiatku mieru (28. 6. 1919 – 28. 6. 2019) a projektu Prvý svetový mier a Pevnosť mieru. Foto: Nadácia Exit neho kraja v čele s podpredsedom vlády Trnavského samosprávneho kraja Marekom Neštickým vedená predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuškou Lakatošovou v popoludňajších hodinách zavítala aj do Báčskeho Petrovca do Matice slovenskej. Po privítacích slovách predsedu Matice Jána Brtku, s pokrajinskou poslankyňou a podpredsedníčkou NRSNM Tatianou Vujačićovou, predsedníčkou Výboru pre informovanie NRSNM Annou Horvátovou, právnikmi Miroslavom Vitézom a Vladislavom Tárnocim, zaujímali sa o témy týkajúce sa nás vojvodinských Slovákov. Dotkli sa aj toho neblahého osudu – odchodu našich krajanov, tak študentov, ako i pracovníkov do Slovenskej republiky. Hostitelia im na záver návštevy v Petrovci ukázali aj priestory Galérie Zuzky Medveďovej, s nainštalovanou výstavou našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej z príležitosti 30. výročia galérie.

V Galérii Zuzky Medveďovej (foto: Svetluša Hlaváčová) 27 /4862/ 6. 7. 2019

Týždeň BOHATÉ KULTÚRNE LETO

Svetobežníci v Arlemme Ján Špringeľ

Milenković, Dragutin Mladenović a Milica Mladenovićová), violy vetovou športovo-zábav- (Lazar Miletić), kontrabasu (Goran nou značkou sú basketba- Kostić) a violončela (Stefan Popov listi Harlem Globetrotters. a Milutin Mladenović). Nebudú Srbská kultúrna a umelecká elita chýbať ani špecialisti pre spev čoskoro zavíta po desiaty raz do (Divna Ljubojevićová a Aneta Arlemmu. Ariljske letné muzicke Ilićová), klavír (Natalija Mladenovićová), flautu (Marína Nenadovićová) a gitaru (Aleksandar Hadži Đorđević). Medzi siedmymi narátormi je bezpochyby najzvučnejším účastníkom Matija Bećković. Kreatívne dielne nazvali tohto roku Fantázie. Predstavivosť na tanečnom workshope Speváčka s nádherným hlasom Divna Ljubopredstaví záujemjevićová na fotografii Dragany Selakovićovej com Vule Stefanoa múzické podujatie každoročne vić, krajinné umenie zvedavcom zoskupuje nielen hudobnú srb- maliar Nebojša Stepanović, kým skú smotánku. literárne večierky bude viesť Od 20. júla do 4. augusta kul- Dubravka Matovićová. Nebude túrne leto v mestečku vychýrenom po malinách bude prebiehať pre všetkých záujemcov zdarma v štyroch segmentoch: edukačný program, kreatívna dielňa, rozprávači a koncerty. V rámci Letnej školy hudby na Edukačnom programe prednášatelia budú Talentovaný pianista na zábere Milovana Ilića majstri na sláčikových nástrojoch: huslí (Stefan chýbať ani módna výrobňa. Čerešničkou na torte budú vo večerných hodinách hudobné koncerty. Na javisku sa budú striedať rozličné žánre a ich interpreti: Stefan Milenković, Kamerne orchestre Muzikon a MeNádejná huslistka na snímke Dragany Selako- tamorfozis, Katarína Pejaková, vićovej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Divna Ljubojevićová s chórom Melodi, chór Sonji Marinkovićovej, Barcelona Gipsy balKan Orchestra, Asim Sarvan Momentka autora Džumandžiho: Duo husa Priatelia, skupiny listiek Del Arno Bend, Ničim Podujatie umocňuje a propaguje aj expozícia kvalitných umeleckých fotografií z doterajších Arlemmov na Kvetnom námestí v Belehrade, cez cestu divadla JDP (niekoľko záberov z výstavy uverejňujeme na tejto strane novín). Nachádzame sa v roku významných výročí pre Slovákov žijúcich v Srbsku. Je možno príležitosť na prezentáciu toho najlepšieho z roku po vojvodinských mestečkách a mimo hostiteľských (usporiadateľských) miest? Zatiaľ je známe, že Karavána insity bude pokračovať. Určite v Belehrade, Snímka Bojana Bralušića počas Novom Sade a Niši a tohto roku možno aj – v Slovinsku. hudobného koncertu izazvan a Fish in Oil. Umelecká karavána Arlemmu trvá tohto roku od 1. júna do 24. augusta. Za 77 dní v desiatych mestách očakáva sa pol milióna návštevníkov. V júni štartovali na Kvetnom námestí v Belehrade a pokračovali v Novom Sade, Čačku a Zlatibore. Ko n co m j ú n a a začiatkom júla kultúrny sprievod zaleskne v Užici. Pred Ariljom sa budú kultúrne akcie a mestské atrakcie konať ešte v Ivanjici a po mestečku malín aj v Kosjerići a Valjeve. Telenor umožnil, aby si programy z Arlemmu mohli milovníci umenia pozrieť cez jeho Naj sieť.

Milica Đorđevićová je autorkou snímky Zvodná hudba

Podpora učiteľa na fotografii Tanji Draškićovej Savićovej • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Z 25. ZASADNUTIA ZO KOVAČICA

Za pol hodiny prerokovali Bez väčších rozpráv rokovací program Anna Lešťanová

Anička Chalupová

ýborníci lokálneho parlamentu v utorok 25. júna absolvovali dvadsaťsedem bodov rokovacieho programu 25. zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica.

Uzdíne. Správy o práci na toto zasadnutie ZO Kovačica zaslali Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica, Turistická organizácie obce Kovačica a kultúrne ustanovizne Galéria insitného umenia a Obecná knižnica v Kovačici. Zhromaždenie s 24 hlasmi „za” schvá-

Na zasadnutí ZO Kovačica sa zúčastnili iba výborníci zoskupení okolo koalície pri moci

Podobne ako aj na uplynulých schôdzach výborníci zoskupení okolo koalície pri moci sa zúčastnili na rokovaní bez prítomnosti výborníkov opozičnej strany, ktorí na zasadnutie neprišli. Na začiatku výborníci schválili rozhodnutie o záverečnom účte obecného rozpočtu za rok 2018, ako aj rozhodnutie o zadlžení Obce Kovačica kvôli investovaniu do kapitálových investícii v aktuálnom roku. Zelenú dostalo aj rozhodnutie o miestnych spoločenstvách na území Obce Kovačica, ako aj rozhodnutia vzťahujúce sa na VP Direkcia pre výstavbu obce Kovačica – v likvidácii za rok 2018. V ďalších bodoch rokovacieho programu 24 výborníci svojimi hlasmi podporili správu o práci a finančnú správu za uplynulý rok každého miestneho spoločenstva na území obce. Rovnako tak a bez diskusie schválili správu o práci a finančnú správu všetkých domov kultúry v Kovačickej obci: Mihajla Pupina v Idvore, Józsefa Attilu v Debeljači, Michala Babinku v Padine, Vladimira M. Fijata v Samoši, Mitu Živkova Lalu v Crepaji, 3. októbra v Kovačici a Doina v • ĽUDIA A UDALOSTI •

lilo informácie o stupni súladu plánovaných a realizovaných aktivít z programu obchodovania verejných podnikov, družstiev kapitálu a iných foriem organizovania, na ktoré sa vzťahuje Zákon o verejných podnikoch a ktorých zakladateľom je Zhromaždenie obce Kovačica za obdobie od 1. 1. 2019 do 31. 3. 2019. Zelenú dali aj novej komisii pre vypracovanie Návrhu ročného programu ochrany, údržby a používania poľnohospodárskych pozemkov na území Obce Kovačica na roky 2019 a 2020. Žezlo predsedu komisie dali do rúk Marijusovi Bulikovi, právnikovi z Uzdína, kým sa jeho zástupcom stala Draginja Nikolićová, právnička z Pančeva. Členmi sú Nikola Nikolić, Ing. poľnohospodárstva z Pančeva, Radovan Marković, poľnohospodár z Debeljače a Miroslav Pavlovski, geodetický technik z Opova. Za člena Školskej rady ZŠ Mihajla Pupina v Idvore vymenovali Idvorčana Borislava Žarkova, kým do školskej rady Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici zvolili Romancu Lupuleskovú z Uzdina a Vesnu Chalupovú z Kovačice.

vej schôdzi lokálneho parlamentu sa vzťahoval na opravné rozpočty všetkých miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce. Výborníci niektorých opozičných strán počas rozpravy mali pripomienky

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na 41. zasadnutí, ktoré sa konalo v utorok 2. júla vo veľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej budovy, za hodinu aktívnej práce absolvovali kompletný rokovací program pozostávajúci z 27. bodov. Väčšinou hlasov výborníkov schválené sú všetky body a okrem iného aj rozhodnutie o záZ pracovnej časti 41. zasadnutia ZO Stará Pazova verečnom účte Obce Stará Pazova za rok 2018 a správa k troveniu peňazí v miestnych poobecnej prokuratúry za minulý kladniciach. Podľa rozhodnutia rok. Na rokovacom programe boli staropazovského lokálneho parlaaj opravné finančné plány viace- mentu v nadchádzajúcom období rých verejných podnikov, ktorým bude vypísaný aj verejný súbeh na je zakladateľ ZO. V opravných fi- voľbu riaditeľa VP Toplana Stará nančných plánoch Strediska pre Pazova a potrebnú zelenú dostali sociálnu prácu Stará Pazova, Stre- aj zmeny a doplnky rozhodnutí diska pre kultúru Stará Pazova, Ľu- o názvoch ulíc takmer vo všetkých dovej knižnice Dositeja Obradovića, osídleniach obce. Nevystala ani Turistickej organizácie Obce Stará informácia o vykonanej jarnej sejPazova a predškolských zariadení be na území Obce Stará Pazova Poletarac Stará Pazova a Radost a ako vždy výborníci veľký záujem Nové Banovce vykonané sú iba malé prejavili o posledný bod rokovaciekorekcie niektorých statí. ho programu – výbornícke otázky Najväčší počet bodov na utorko- a odpovede.

HOSTÍ Z KOSOVSKEJ MITROVICE PRIJAL PREDSEDA BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE SRÐAN SIMIĆ. V sobotu ráno 29. júna hostí z Kosovskej Mitrovice, členov Futbalového klubu Rudar, ktorí pobudli v Maglići 28. júna na Vidovdanských slávnostiach, prijal predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić so spolupracovníkmi. Medzi návštevníkmi bolo 15 chlapcov – futbalistov 10-ročných a 15 chlapcov 12-ročných, samozrejme, v sprievode trénerov, pedagógov, ale s nimi pricestoval aj predseda Športového zväzu Kosova a Metóchie Goran Kovač a predseda FK Rudar Igor Uljarević. Po prijatí, odovzdaní darčekov a spoločnom fotení sa konal v Maglići futbalový turnaj, na ktorom si aj hostia zahrali. ah 27 /4862/ 6. 7. 2019

Ľudia a udalosti KOVAČICKÁ OBEC

Nová prikrývka pre cestu Kovačica – Debeljača Anička Chalupová

esty v Kovačickej obci pomaly, ale iste menia svoju tvár. Okrem novej cesty, ktorá do konca roka spojí obce Opovo a Kovačicu, do začiatku júla bola ukončená prvá fáza rekonštrukcie dvojprúdovej magistrálnej cesty M-24. Silné mrazy, oteplenie, hustá premávka a krutá pravda o tom, že sa už ani nepamätáme, kedy bola naposledy zrekonštruovaná cesta na relácii Kovačica – Debeljača – Crepaja, podnietili kovačickú lokálnu samosprávu, aby tentokrát zahryzla do problému hlbšie. Doteraz sa spomínaná cesta

držala so svojimi každoročnými záplatami, avšak v polovici tohto roku mala už povrch doslova ako sito. Odborníci upozorňovali, že je už načase dať jej novú prikrývku. Z iniciatívy Obce Kovačica a za finančnej pomoci ministerstva stavebníctva, dopravy a infraštruktúry začiatkom júna sa začala prvá fáza prác na rekonštrukcii cesty medzi Kovačicou a Debeljačou. Práce, pod ktorými sa chápe odfrézovanie asfaltových vrstiev, totiž odstránenie starého povrchu vozovky a rôznych nedostatkov v podloží, ako aj prestieranie nového modifikovaného asfaltu, vykonáva VP Putevi Srbije v spolupráci

Počas prác autá striedavo prechádzali z jednej aj druhej strany

Adekvátne značenie upozorňovalo účastníkov dopravy na rekonštrukčné práce

s firmou Strabag-Vojvodinaput Pančevo. Počas rekonštrukčných prác vozidlá striedavo prechádzajú z jednej aj druhej strany a prístup k tejto časti cesty je vyznačený adekvátnym dopravným značením.

Druhá fáza prác, kde sa má rekonštruovať ďalší úsek tejto magistrálnej cesty v časti od Debeljače po Crepaju, je podľa slov Milana Garaševića, predsedu obce Kovačica, naplánovaná na budúci rok.

Robotníkom Strabagu v práci neprekážali vysoké teploty ani upršané počasie

STARÁ PAZOVA

Upravuje sa Ulica Vladimíra Hurbana Anna Lešťanová

edzi frekventovanejšie ulice v Starej Pazove patrí Ulica Vladimíra Hurbana. Úprava prvej časti tejto ulice – od Karađorđovej ulice po Ulicu Adama Vereša je rozdelená do troch fáz. V týchto dňoch je úspešne ukončená prvá fáza a realizáciou tejto investície pred budovou Predškolského zariadenia Poletarac pribudlo 17 nových parkovacích miest. Vykonávateľom prác bol novobánovský stavebný podnik a hodnota prác je vyčíslená sumou milión sedemstotisíc dinárov. Tlačenice pred Poletarcom teraz budú omnoho menšie. Konečné riešenie daného problému možno očakávať až po realizácii ďalších naplánovaných

www.hl.rs

dvoch fáz – úprave ulice od Detského dispenzára Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja po Ulicu Adama Vereša a úprave časti od Karađorđovej ulice po centrálnu budovu doma zdravia. Rekonštrukciou prvej časti ulice sa z pravej a ľavej strany dostane okolo 50 nevyhnutných parkovacích miest, ktoré umožnia, aby doprava v Hurbanovej ulici bola menej zaťažená. Projekt spoločnými silami realizujú Obec Stará Pazova a MS Stará Pazova v spolupráci s dvomi tamojšími komunálnymi podnikmi. Počas realizácie prvej fázy úpravy ulice robotníci Vodovodu a kanalizácie pred budovou škôlky premiestnili vodovodné inštalácie, kým ich kolegovia z Čistoće parkovacie miesta vyznačili bielymi čiarami a inštalovali

Informačno-politický týždenník

Nové parkovacie miesta pred PU Poletarac v Starej Pazove

tam aj dve lavičky na sedenie. Členky združenia žien zo Starej Pazovy sa postarali, aby sa na tomto priestore našli i mini plochy s vysadenými kvetmi. Podľa slov Dragoslava Bonđiho, predsedu Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova, podaná je iniciatíva, aby

táto prvá časť Ulice Vladimíra Hurbana bola jednosmerná a odpoveď im majú dať patričné pokrajinské orgány. Celkový projekt by mal byť ukončený do konca roka, keď sa očakáva aj výstavba kanalizácie a nový asfaltový koberec, o čo sa postará Obec Stará Pazova. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINA

Spustili kampaň Povedz nie násiliu! Anička Chalupová

bec Kovačica v spolupráci s Obecnou knižnicou v Kovačici, pobočkou v Padine, v piatok 28. júna odštartovala kampaň Povedz nie násiliu! V práci prvej dielne, ktorá sa uskutočnila v miestnostiach Základnej školy maršala Tita v Padine, po úvodných slovách Marijany Melišovej, zástupkyne predsedu obce Kovačica, sa zúčastnili prednášateľky, predstaviteľky zo Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici. Na tému Násilie hovorila Tijana Banová, psychologička, ktorá vo svojej prednáške o. i. upozornila i na znepokojujúcu skutočnosť v našej spoločnosti, v ktorej je „čoraz nižšia empatia a čoraz vyšší stupeň tolerancie na násilie a násilné správanie

ako i väčšia krutosť a bezcitnosť.“ V druhej časti tejto akcie o Delikvencii rozprávala Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici. Na záver

Momentka z prednášky v rámci prvej dielne Povedz nie násiliu! (Zľava stojí) Marijana Melišová, (sedia) Tijana Banová a Dušanka Petráková

ŽIACI NA ZASLÚŽENOM VÝLETE. Žiaci padinskej a kovačickej základnej školy prednedávnom absolvovali zaslúžený výlet do Sriemskych Karloviec a na Fruškú horu. Po vyhodnotení súbehu Za čistejšiu a zelenšiu školu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia obe školy získali odmeny za zozbierané plechovky. Žiaci Základnej školy maršala Tita v Padine v čele s učiteľkou Máriou Kotvášovou sa každoročne zapájajú do tejto a podobných akcií. Tohto školského roku sa im podarilo zozbierať 155 kilogramov plechoviek, kým školáci kovačickej ZŠ Mladých pokolení, vedení profesorkou Evou Omastovou, v tejto akcii zozbierali 500 kg hliníkových plechoviek. Výlet, ktorý sa uskutočnil 20. júna,

Nezabúdať... Juraj Bartoš

Sú sviatky, ktoré zanikajú vedno so štátmi alebo miznú ruka v ruke so zmenou štátneho zriadenia. Taký je aj štátny sviatok 4. júl – Deň bojovníka, kedysi známy aj ako sviatok povstania národov Juhoslávie; oslavoval sa v nie• ĽUDIA A UDALOSTI •

prednášky Petráková porovnala štatistické údaje o zaregistrovaných situáciách delikvencie v Kovačickej obci v uplynulých rokoch. Tie údaje, podľa jej slov, z roka na

kdajšej Juhoslávii (FĽRJ, SFRJ, ZRJ). Ako spomienka na 4. júl 1941, keď v Belehrade vtedajšie politické byro Ústredného výboru Komunistickej strany Juhoslávie rozhodlo o začiatku ozbrojeného povstania. Za štátny sviatok 4. júl bol vyhlásený roku 1956; po rozpade SFRJ zanikol v jednotlivých jej niekdajších republikách; vláda

rok oscilujú. V rámci výchovných opatrení v roku 2016 bolo podaných 47 žiadostí o stanovisko sudcov pre priestupky, kým takých prípadov bolo v roku 2017 o 28 viacej. V uplynulom roku počet žiadostí bol 56. Nasledovné dve dielne v rámci kampane Povedz nie násiliu! sú naplánované v Padine na 11. júla so začiatkom o 10. hodine, keď najmladším účastníkom dielne o Konfliktoch budú hovoriť Gabriela Masáryková a Martina Hediová, mladé odborníčky z oblasti psychológie a 12. júla o Bezpečnosti na internete sa zmienia profesorka informatiky Darina Poliaková a školská pedagogička Anna Povolná. Dielne sa uskutočnia v miestnostiach padinskej školy so začiatkom o 20. hodine.

sa podaril vďaka podpore Fondu pre recykláciu plechoviek a Hnutia zalesňovateľov Vojvodiny. V rámci jednodenného výletu mladí Kovačičania a Padinčania navštívili Sriemske Karlovce, Ekologické stredisko Radulovački, Stražilovo, plavili sa katamaranom po Dunaji, absolvovali dielňu Spoznaj Dunaj, prechádzku lesom a niekoľko dielní v prírode. Na prvej fotke: dvadsaťčlenná posádka padinských žiakov, spolu s učiteľkami Máriou Kotvášovou a Ankou Tomekovou, na výlete. Na druhej fotke: kovačickí žiaci vedení prof. Evou a Elenou Omastovými, ktorí si užili zaslúženú odmenu. A. Ch. Foto: z archívov ZŠ

Republiky Srbska ho zrušila roku 2001. Spolu s ďalším sviatkom známym ako7. júl – Deň povstania národu Srbska. Ten vyhlásilo Národné zhromaždenie Srbska (27. 6. 1945) a oslavoval sa na území tejto republiky; aj ostatné juhoslovanské republiky mali svoj Deň povstania. V centre Hložian je pamätník padlým a obetiam Národno-

-oslobodzovacieho boja. Na ňom, okrem mien ľudí, ktorých odfúkol vojnový požiar sú i slová básnika: „... kto v pravde vedel umierať, neumrel, lebo ho živí v srdciach ponesú.“ Akoby ale v srdciach živých bolo čoraz menej miesta pre tých, ktorí vedeli v pravde umierať... Živí ani čo by zabúdali, že zabúdanie vedie k opakovaniu najhorších scenárov...

27 /4862/ 6. 7. 2019

Ľudia a udalosti POĽNOHOSPODÁRSKE PRÁCE V KULPÍNSKOM CHOTÁRI

Neprajný vplyv počasia Katarína Gažová

kulpínskom chotári poľnohospodári najviacej pestujú sóju a kukuricu. Časté spŕšky, zvlášť počas mája a júna, spôsobili meškanie poľnohospodárskych prác. Najprv sa oneskorilo sadenie poľnohospodárskych kultúr. Potom časté dažde a mokrá pôda znemožňovali, aby sa mohol načas urobiť postrek proti burinám. Mokrá pôda vyhovovala rastu burín na poliach. Po daždivom období ihneď nastúpili tropické horúčavy, čo bola veľká poveternostná zmena aj pre poľnohospodárske kultúry. Poľnohospodári sa snažili využiť

každú vhodnú chvíľu na postrekovanie a potom aj na páranie kukurice a sóje. Pre neprajné poveternostné podmienky často sa poľnohospodárom postrekovanie burín nepodarilo. Niektorí striekali aj trikrát a predsa neúspešne. V rozhovore s poľnohospodármi možno počuť ako je tento rok nevhodný na spomenuté kultúry a na to, aby si mohli obrobiť pôdu tak ako by si to priali. Napokon, na niektorých poliach so sójou sa objavili aj škodcovia v tvare letačiek, ktoré ničia porasty sóje, takže ešte aj to trápi poľnohospodárov. Našťastie nezachytili role so všetkými odrodami

V kulpínskom chotári: sója a kukurica

sóje, ale iba s niektorými. Taktiež tam, kde sa nepodarilo striekanie proti burinám a predovšetkým proti ambrózii a divému ciroku sa musí uplatniť klasické okopávanie a odstraňovanie buriny, aby sa nerozšírila ešte viacej. Keďže po

dažďoch prišli horúce dni poľnohospodári praktikovali okopávanie ráno kým sú nie vysoké teploty alebo predvečer, keď už trochu zachladí. Častejšie sa praktikuje iba postrekovanie burín, pokiaľ je okopávanie zriedkavejšie.

STARÁ PAZOVA

Najúspešnejší žiaci odcestujú na Korfu Anna Lešťanová

j tohto roku najúspešnejší žiaci v uplynulom školskom roku 2018/2019 zo základných škôl Staropazovskej obce odcestujú na grécky ostrov Korfu v rámci projektu Stopami našich predkov, ktorý realizuje Patriarchát Srbskej pravoslávnej cirkvi. Príležitosť, aby sa v projekte zúčastnili aj žiaci z Obce Stará Pazova je výsledkom viacročnej spolupráce tejto sriemskej obce s patriarchátom, presnejšie s pravoslávnym časopisom pre deti Svetosavsko zvonce.

Viac o tomto vzdelávacom projekte, ktorý sa tohto roku realizuje v dňoch 15. až 30. augusta hovorili na tlačovke usporiadanej v utorok 2. júla v budove ZO. Žiakov a ich rodičov o nadchádzajúcej zahraničnej ceste informovali Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Dimitrije Stikić, predstaviteľ Patriarchátu SPC, a Boško Milojević, predseda Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl v Staropazovskej obci. Ide o jedinečnú akciu, prostredníctvom ktorej sa žiaci na vzdelávací a praktický spôsob zoznámia s dejinami Prvej svetovej vojny, tradíciou, jazykom,

Spoločná fotografia účastníkov tlačovky vierovyznaním s osobitným dôrazom na uvedené historické obdobie pobytu srbského vojska na ostrove Korfu v rokoch 1916 – 1918. Na Korfu odcestuje väčšia skupina žiakov a tvoriť ju budú nielen najúspešnejší žiaci z Obce Stará Pazova a Mestskej belehradskej obce

Palilula, ale aj žiaci, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v odmeňovacej súťaži Svetosavsko zvonce na tému Korene a tiež aj žiaci z krajín regiónu. O krásnych dojmoch z pobytu na Korfe hovorili účastníci projektu z minulých rokov: Sergej Savić, Tamara Gengeľacká a Marko Kostić.

UDELENÝCH 30 AUTOSEDAČIEK. Dňa 25. júna vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Rada pre bezpečnosť cestnej premávky v čele s predsedom Obce Báčsky Petrovec a zároveň predsedom rady Srđanom Simićom zorganizovala kampaň týkajúcu sa použitia detských ochranných systémov, resp. detských autosedačiek. V rámci tejto akcie z Inštitútu pre bezpečnosť cestnej premávky z Nového Sadu zúčastnili sa predseda Slaven Manović so spolupracovníčkami Dunjou Manovićovou a Andrijanou Ćorićovou. Cieľom podujatia bolo, aby sa prostredníctvom interaktívnej edukácie predovšetkým rodičom poukázalo na správne použitie a montáž detských autosedačiek. Na záver prednášky odovzdaných bolo 30 homologačných detských autosedačiek a edukačné príručky pre rodičov. ah Foto: z obecného archívu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Budúcnosť Dunaja je i naša budúcnosť Runjo, Slobodan Garić, Petar Jelić a Tibor Feher; z Báčskeho Petrovoku 1994 Medzinárodná ca: Katarína Breuningová, Anna komisia na ochranu Dunaja Legíňová, Anna Struhárová, Mária vyhlásila 29. jún za Medzi- Struhárová a Ján Makan; z Kulpínárodný deň Dunaja. Odvtedy na Anna Babiaková a z Maglića si ho obyvatelia podunajských Savo Spremo. Z hložianskych krajín pripomínajú početnými výtvarníkov prišli: Branislav Galamboš, Karol Bartoš a Ján Miškovic. Prvý tvoril a poslední dvaja sledovali prácu najmladších členov ZVU Hložianska paleta, poskytujúc im vzácne rady. Takže sa s chuťou do maľovania pustili aj Anna Hrubíková, Máša a Nataša Galambošové, Sofija Katiaková, Martin Ekológovia a maliari: Anna Legíňová Semártonský, Simoa Ján Makan na Šranková a Tina a rozmanitými spôsobmi zacie- Zátrochová, ako aj Petrovčanky lenými na potrebu zlepšenia Bojana a Ema Kelečevićove a kvality vody v najvýznamnejšej Marta a Tina Milijaševićove. Výeurópskej rieke a na výstrahu tvarníkov oslovili predovšetkým pred devastáciou prírodných dunajské motívy. Podaktorých zdrojov. Tieto aktivity majú veľký predstavivosť zaviedla aj inam, význam, keďže podľa údajov čo ich diela prezradili hneď po Svetovej ochranárskej organizá- uzavretí (o 13.00) úspešného cie WWF Dunaj patrí k desiatim výtvarníckeho tábora. najohrozenejším riekam na Zemi, Pri kalnej dunajskej vode si čo je následok pribúdania rieč- predsa prišlo na svoje šesť špornych priehrad, znečisťovania kompletného dunajského ekosystému a narastajúcej ľudskej nesvedomitosti. Združenie ekológov Ekos z Hložian už niekoľko rokov zaradom v tomto kontexte usporaduje podujatie pod názvom Vráťme Dunaju blankyt neba. Tak tomu bolo aj v uplynulú nedeľu, keď Slovo o Dunaji povedali: Monika Bažaľová, k jeho úspechu prispelo Viera Turčanová, Máša Galambošová i Združenie výtvarných a Damian Fekete umelcov Hložianska paleta, MOMS Hložany a Zdru- tových rybárok. Ryby na udicu ženie ekológov Zelení z Báčskeho s plavákom od 10. do 12. hodiny Petrovca. lovili ženy z Báčskeho Petrovca Pri hložianskej čárde Kapor sa a Hložian; mimo konkurencie aj už o deviatej ráno zhromaždili traja základoškoláci z Petrovca výtvarníci z Báčskej Palanky: Miloš (Dávid Andrášik, Dávid Červený Juraj Bartoš

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Dunaj oslovil aj najmladšiu generáciu výtvarníkov

a Jaroslav Danko). Najviac vážil vstupnom príhovore menovite úlovok víťazky Miholjky Bažaľovej privítala podpredsedníčku Zhro(1855 gramov). Druhé miesto maždenia obce Báčsky Petrovec obsadila Mária Baďanová (1700), Annu Huďanovú, predsedu Rady na 3. skončila Zuzana Zátrocho- Miestneho spoločenstva Hložany vá (1410) a účinkovali aj: Zuza- Pavla Žemberyho a predstavitena Žemberyová, Mária Topolská a Aurela Šimudvarcová-Lučiová. Záverom vydareného podujatia (v príjemnom počasí, ale v spoločnosti nie práve príjemných komárov) odznel aj primeraný program. V sieni čárdy sa k prítomným prihovorila predsed- Ekosovci nedovolili účastníkom podujatia hladovať níčka Ekosu Viera Turčanová. Ozrejmila už tradičné podujatie, najúspešnejším rybárkam odovzdala odmeny a ostatným účastníkom ďakovné listiny. V programe vystúpili: študentka Monika Bažaľová a základoškoláci Máša Galambošová a Damjan Fekete. Prečítali niekoľko textov a básní o Dunaji a rybách, ako aj text spisovateľky Viery Benkovej: Dunaj, rieka života. Podujatie s ekologickou náplňou malo jasný odkaz: Nezabúdajme, že budúcnosť Dunaja je (aj) naša vlastná budúcnosť. Pravdaže, ako povedala vedúca hložianskych ekológov: „Týmto Pri vode komáre „brali“ lepšie než programom a týmito aktivita- ryby mi neočistíme Dunaj; je to na svedomí priamych vinníkov. Je ľa hložianskeho Verejného koto aj naša dlhodobá veľká ak- munálneho podniku Gloakvalis cia, zvlášť nás, Hložancov, ktorí Branislava Kelečevića. Bodku s ním vyrastáme. Nezabúdajme, za peknou udalosťou dali pri že sme si predsavzali vrátiť Du- spoločnom obede a v družnom naju dôstojnosť, vrátiť mu blankyt rozhovore pod prístreším čárdy neba.“ Predsedníčka Turčanová vo Kapor. 27 /4862/ 6. 7. 2019

Ľudia a udalosti ROZLÚČKOVÁ SLÁVNOSŤ ŽIAKOV ZÁVEREČNÉHO ROČNÍKA ZŠ Mladých pokolení v Kovačici sa uskutočnila v stredu 26. júna. Skôr, než malým maturantom udelili svedectvá o skončenom školení a najlepších odmenili príležitostnými darčekmi, žiakom a ich rodičom sa prihovorila Anička Bírešová, riaditeľka tejto kovačickej výchovno-vzdelávacej ustanovizne. Pred spoločným slávnostným tancom s rodičmi, odzneli i dojímavé príhovory triednych profesorov. Generáciu odchádzajúcich žiakov tvorili tri triedy (dve slovenské a jedna srbská). V nižších ročníkoch ich viedli profesorky triednej výučby Zuzana Svetlíková, Zuzana Petríková a Katarína Pavelová, kým ich vo vyššom stupni vyučovania viedli profesori Vlado Šimek, Anna Hrková a Miroslav Tomáš. Jednotlivcom v tejto slávnostnej chvíli udelili aj školské diplomy za účasť v rôznych školských odbočkách, tiež špeciálne diplomy za výnimočné úspechy žiakov z vyučovacích predmetov. Diplom Vuka Karadžića si zaslúžili žiaci Una Brtková, Patrik Pavel Cicka, Stefany Čerňošová, Denis Ďuriš a Igor Čížik, ktorý sa zároveň stal žiakom generácie. Na snímke Mlinarcek photo factory sú čerství maturanti kovačickej ZŠ. A. Ch.

LETNÝ TÁBOR MLÁDEŽNÍCKEHO ZDRUŽENIA YMCA. V organizácii mimovládnej organizácie YMCA Srbsko sa počas letných prázdnin tradične organizuje Letný tábor, na ktorom školáci – účastníci tábora v sprievode dobrovoľníkov YMCA, navštevujú petrovské inštitúcie, podniky, petrovský rozhlas, tiež navštívia predsedu Obce Báčsky Petrovec a jeho spolupracovníkov. Tábor trvá šesť dní a jeho účastníci sú deti vo veku 8 až 13 rokov z Báčskeho Petrovca a Kulpína. Každé ráno sa zoskupujú v miestnostiach združenia a na bicykloch sa vydajú na cestu. Cieľom tábora je kreatívnym a užitočným spôsobom využiť voľný čas počas školských prázdnin, predstaviť zdravý životný štýl a zároveň zoznámiť sa so svojím okolím. Tohtoročný tábor má okrem iného za úlohu prostredníctvom hry a zábavy sprístupniť deťom slovenskú tradíciu a kultúru návštevou rôznych slovenských inštitúcií v obci. Práve 27. júna jedna skupina táborníkov absolvovala návštevu obecných priestorov. V tomto týždni petrovskými ulicami pochoduje už druhá skupina. Deti vo veľkej sieni Zhromaždenia obce prijal predseda obce Srđan Simić s námestníčkou Jasnou Šprochovou. Spoločne im bližšie ozrejmili prácu lokálnej samosprávy a pohotovo odpovedali na otázky. ah Foto: z obecného archívu

POUGÁR

Bumbumbumbum-bumbumbum!

obrý deň, vážení dovolenkujúci i nedovolenkujúci! S cieľom nenarušiť vašu ničím nezapríčinenú dovolenku, z ktorej si práve začínate slastne ukrajovať, takisto s ešte zjavnejším cieľom nezabŕdať do ničím vyvolanej absencie vašej zaslúženej dovolenky, pozbavím vás dnes nudného prehľadu správ z domova zo sveta. Sústreďme sa spolu na to, čo tentoka-totoka, ...e naše sliepky a nie je kohút. Na odporné dobiedzajúce temer neviditeľné zjavne nepriateľskou

www.hl.rs

nenávisťou sršiace a hrozne uštipačné, pardon, bombardujúce, pardon, štípajúce-bodajúce letectvo. Nonono, len sa netvárte, že nemáte potuchy, o akom letectve je reč! Viete predsa veľmi dobre, čí pes sadlo zjedol. Takže už nešomrite a nechýrte hrozné chýry, že totižto Tí Naši Tamhore sú neschopní, alebo nezainteresovaní, respektíve, že nevedia, ako sa vyporiadať s otravnou lietajúcou pliagou! Práve, že vedia! Lež uznajte: vari by bolo múdre zbliaknuť prv než uderíme hada

Informačno-politický týždenník

tam, kde je najcitlivejší? Chce to, vážení, pokoj. Tí Naši Tamhore namojveru – veď aj sami to – a nie raz – povedali, ozrejmili a potvrdili, majú Obsiahly Skvelý Plán na Boj Proti Nepriateľskému Letectvu (OSPnBPNL). Prirodzene, je to ale plán tajný. Aby sa náhodou (nepriateľ predsa nikdy nespí, tobôž nie piata kolóna!) zlodejské nepriateľské letectvo o OSPnBPNL nedozvedelo a nerozpŕchlo na všetky strany sveta, ani kvapka gáforu na júlovom slnku. Skrátka, dovoľte si, milé dovolenkárky a milí dovolenkári,

Juraj Bartoš

vážené nedovolenkujúce a nedovolenkujúci, ničím zaslúžený, pardon, ničím nerušený odpočinok. Lebo, podčiarkujem, ako zodpovedný človek, ktorý nemá potrebu sa vám zaliečať, ja nie som podvodník, nepotrebujem kupovať vašu lásku ani dôveru, ako povedal aj náš pán prezident, zaoberám sa len vážnymi plánmi. Aký je konkrétne aj OSPBPL. Tak teda štípte pokoj..., pardon, spite pokojne! Lebo my plán máme a vieme si ho ustrážiť! Bumbumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AMERIČANKY V ŠÍDSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Získali dobrých priateľov Blaženka Dierčanová

v Srbsku s farárkou Petrovićovou prichádzali na služby do Šídu, kde meričanky z Minnesoty (Vir- ich domáci s potešením srdečne ginia) Christina Geisfildová uvítali. Jessi a Tina sa zoznámili s a Jessica Hillová pricestovali členmi zboru a stali sa časťou tejto do Belehradu v septembri minulého cirkevnej neveľkej rodiny. Najviacej roku, kde dobrovoľne pracovali mali príležitosť komunikovať s kanv Dennom pobyte pre sociálne torkou Natašou Kollárovou, ktorá ohrozené deti v rámci programu neraz bola aj tlmočníčkou, keď sa Young Adults in global mission dievkam chcel prihovoriť niekto – YAGAM, ktorá pôsobí v rámci zo seniorov šídskeho cirkevného Evanjelickej luteránskej cirkvi v Spo- zboru. Počas svojho pobytu mali jených štátoch. príležitosť zoznámiť sa lepšie a tak Počas práce v Belehrade sa zozná- sa Američanky po trochy naučili aj mili s farárkou Annou Petrovićovou, srbčinu a slovenčinu. ktorá je aj farárkou administrátor„Prišli sme ako dobrovoľníčky cez kou v šídskom SEAVC zbore. Mladé organizáciu a program YAGAM evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike, v rámci ktorého mladé osoby posielajú do celého sveta pomáhať kresťanským spoločnostiam, deťom, seniorom a bezmocným iných národov a kultúr. Páči sa mi v Srbsku, sú tu ľudia srdeční a pohostinní a pomáhajú si navzájom. To ma preKristina Geistﬁldová a Jessica Hillová v šídskom kvapilo a teším sa, cirkevnom zbore že som nadobudla takúto skúsenosť“, Američanky vyjadrili žiadosť zúčast- povedala dvadsaťtriročná Christina niť sa služieb Božích a pravidelne alebo Tina ako ju volali v Šíde, ktorá počas osemmesačného pobytu je inak sociologičkou.

Aj Jessi má iba slová chvály, získala tu dobrých priateľov a niekoľkých členov CZ v Šíde sa pokúsili naučiť rozprávať po „americky“. Najlepšie a najsympatickejšie to

Počas poslednej návštevy šídskemu zboru, počas Svätodušných služieb Božích Jessi a Tina predviedli krátky rozlúčkový a dojímavý program: spolu so šídskou kantorkou zaspievali pieseň Come Thou fount of every blessing po anglický, ale aj po slovenský. Najťažšie im bolo prečítať slová rozlúčky počas ktorých v kostole bola úplná tichosť

Pieseň na rozlúčku – Tina a Jessi

bolo s pánom kostolníkom Jánom Šusterom. Hoci tu boli pracovne, bolo času aj na návštevu niektorých známych historických a kultúrnych inštitúcií. V cirkevnom zbore tak organizovali pre svoje hostky návštevu Múzea Ilijanum, Pamätného komplexu Sriemskeho frontu, Galérie obrazov a. t. ď. „Sme tu po prvý krát a v rámci našej misie navštevujeme aj iné štáty po celom svete. Počas dielní s deťmi v Belehrade sme sa trochu naučili aj po srbsky“, zmienila sa mladá psychologička Jessy. Po čase návštev a milého kamarátenia prišla chvíľa rozlúčky.

a slzy si utierali tak mladé Američanky ako aj domáci CZ. Rozlúčka odznela v slovenskej reči, tak ako sa tu naučili. Za pekné slová poďakovala sa im dozorkyňa Zuzana Stupavská a odovzdala im darčeky. Po službách nasledovalo spoločné fotografovanie ako pamiatka na krásne prežité chvíle. Po návrate do Spojených štátoch amerických pokračujú v práci programu YAGAM. Tina na jeseň plánuje odcestovať do Japonska na trojročnú misiu. Ak sa im podarí v budúcnosti by znovu radi pricestovali do Srbska navštíviť dobrých priateľov v Belehrade a Šíde.

VIDOVDAN V MAGLIĆI. Od roku 1892 Srbská pravoslávna cirkev oslavuje 28. jún – Vidovdan ako cirkevný sviatok. A keďže sa aj Kosovský boj roku 1389 odohral práve na Vidovdan, prepletajú sa tu historické udalosti a ľudové presvedčenia a obyčaje. V Maglići si 28. jún uctievajú a tradične organizujú Vidovdanské slávnosti, pod organizáciu ktorých sa podpisujú členovia Rady Miestneho spoločenstva Maglić a obec Báčsky Petrovec. V tomto roku sa počas celého dňa ponúkali rozličné zábavné obsahy, animátori lákali deti, ktoré sa mohli vyskúšať ako rytieri. Oslava vyvrcholila návštevou cirkevných hodnostárov a vladyku báčskeho na bohoslužbách, ktorých privítali predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić a predstavitelia MS Maglić (na fotke Zorana Ivezića). Vo večerných hodinách sa milovníci folklóru mohli kochať v bohatom kultúrnom programe. V sobotu v Maglići zorganizovali futbalový turnaj. A. H.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4862/ 6. 7. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Návšteva hudobníkov z USA a spevákov zo Slovenska Anna Simonovićová

a sviatok Petra a Pavla, 29 júna, v staropazovskom evanjelickom kostole v rámci služieb Božích konal sa koncert hudobníkov z mesta Toledo v americkom Ohiu. Sviatok Petra a Pavla pre staropazovských cirkevníkov bol o to

orchestra z mesta Toledo z USA. Prítomných okrem staropazovského farára Igora Feldyho pozdravil aj farár Robert Johnson, ktorý priniesol pozdravy zo Severozápadnej americkej synody a stručne predstavil tento internacionálny orchester, čo precestoval kus sveta. Dvadsaťminútovým programom orchester oduševnil

Spevácky zbor z Oravy

Jedenásťčlenný orchester z mesta Toledo z USA

slávnostnejší, lebo pred službami Božími náboženské pesničky zazneli v podaní jedenásťčlenného

prítomných a potom sa zapojil do spevu náboženských piesní so všetkými prítomnými. Vo večer-

KONFIRMÁCIA V NOVOSADSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE. V druhú nedeľu po Svätej Trojici 30. júna do novosadského chrámu Božieho sa hrnulo viacej ľudí ako obvykle. Hlavným dôvodom bola konfirmačná slávnosť, skromná, ale veľkolepá. Tohto roku v zbore mali päť konfirmandiek, ktoré k tomuto slávnostnému činu priprával farár Vladimír Obšust. Mladé dievčatá potešili svojich rodičov, starých rodičov, krstných rodičov, príbuzných a známych, čo sa dalo vycítiť z usmiatych tvárí, keď pred oltárom na výbornú odpovedali na otázky o dejinách, poslaní cirkvi a evanjelickom učení. Na ten spôsob si konfirmandky potvrdili krstnú zmluvu, utvrdili sa vo viere, a keď od farára V. Obšusta prvýkrát v živote prijali sviatosť Večere Pánovej, stali sa dospelými členkami Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Novom Sade. Konfirmandky: (zľava) Valentína Francistyová (odpovedala po srbsky), Ema Stupavská, Ivana Veličkovićová, Dajana Ďurovková, Anastázia Korčoková s farárom Obšustom (v úzadí), okrem Slova Božieho všetkých v kostole potešili nábožnými pesničkami Boh náš je láska a Verím to pevne, ktoré ich nacvičil a hudobne sprevádzal Marek Stupavský. J. P- ský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ných hodinách sa orchester predstavil v kostole v Slankamenských Vinohradoch a počas zájazdu vystúpil aj v Padine, vo Vojlovici, v Báčskom Petrovci a Kulpíne. Okrem hostí z USA Staropazovčania toho istého dňa v kostole uvítali aj hostí zo Slovenska, spevácky zbor z Oravy, z niekoľkých dedín z okresu Dolný Kubín, (Jasenova, Párnica, Leštiny,

Dolný Kubín). Prítomných pozdravil tamojší farár Ján Gallo, ktorý spolu so staropazovským farárom mal na starosti aj služby Božie. Aj tento spevácky zbor pod vedením Kataríny Gallovej sa predstavil v Slankamenských Vinohradoch a v nedeľu zaspieval v staropazovskom kostole. V sobotu v kostole hostí spevom privítal domáci spevácky zbor Tília.

Z 36. STRETNUTIA EVANJELICKEJ MLÁDEŽE V PADINE. V sobotu 29. júna sa v Padine uskutočnilo 36. Stretnutie evanjelickej mládeže zo všetkých cirkevných zborov vo Vojvodine. Na stretnutí sa zúčastnilo zhruba 150 mládežníkov, vedených svojimi duchovnými pastiermi alebo katechétami, ako aj kantormi, ktorí s nimi nacvičili hudobné programy. V predpoludňajších hodinách sa v padinskom kostole najprv uskutočnili služby Božie s Večerou Pánovou, ku ktorej pristúpili všetci mládežníci a všetci účastníci služieb Božích, ktorých bolo vyše 200 (na snímke z archívu kňaza Jána Cicku). Neskoršie bol pre účastníkov usporiadaný chutný obed a po obede sa hostitelia s účastníkmi stretnutia poprechádzali krásnou padinskou Dolinou. So začiatkom o 16. hodine v padinskom kostole nasledovala ďalšia časť tohto stretnutia, ktorá obsahovala prezentačný program. Okrem mládeže z našich cirkevných zborov v programe vystúpili aj hostia zo SŠA, z mesta Toledo v Ohiu, ktorí zahrali inštrumentálne piesne. Stretnutie evanjelickej mládeže v Padine sa skončilo rozlúčkou na fare, kde si sľúbili, že aj naďalej budú pokračovať v šírení a zveľaďovaní duchovných hodnôt. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NEČAS V JÁNOŠÍKU A BIELOM BLATE

Vážne ohrozené porasty Vladimír Hudec

nedeľu poobede 23. júna okolo 16. hodiny Jánošík a okolie zasiahol silný nečas. Ľadovec veľkosti lieskovca, medzi ktorým boli aj ľadové hrudy veľkosti tenisovej loptičky, za krátky čas spôsobil značné škody. Je opravdivým šťastím, že veľké hrudy padali krátko, ale aj to stačilo, aby spôsobili určité škody na automobiloch a objektoch. Omnoho dlhšie však padal ľadovec veľkosti lieskovca, ktorý spôsobil škody na višniach, dozrievajúcej pšenici, kukurici, sóji. Keďže oberačka višní bola v plnom prúde, možno konštatovať, že ju ľadovec iba urýchlil a višne pooberal. To, čo zostalo, pestovatelia buď neoberali, lebo sa neoplácalo, alebo oberali a pozbierali do pálena, aby nevyšlo úplne nazmar. Svojráznou iróniou je, že ľadovec na ten spôsob ovocinárom skrátil opravdivé muky, ktoré počas oberačky mali s výkupcami a oberačmi, čo bolo základným dôvodom, že višne ešte neboli pooberané. Vo všetkom asi najlepšie pochodili pestovatelia, ktorí svoje višne poistili, takže od poistenia dostanú viac, ako keby višne pooberali a predali. Žiaľ, je ich veľmi málo. Okrem višní poškodené sú aj kukurica a sója, ale nie natoľko, aby sa nemohli zotaviť, takže jánošícki poľnohospodári predsa len môžu očakávať úrodu, pravdaže ak im to poveternostné podmienky v nastávajúcom období doprajú. NEČAS AJ V BIELOM BLATE Nečas vyčíňal aj v Bielom Blate. Síce nepadal ľadovec, ale boli časté

výdatné zrážky. Vraj za posledný mesiac v chotári tejto dediny napadalo zo 300 litrov vody, čo je takmer polročný priemer zrážok v normálnych podmienkach. Nuž a také množstvá vody bieloblatská močaristá pôda neprepúšťa do hĺbky, takže zostáva na povrchu a ohrozuje porasty. Od Miroslava Hromčíka sa dozvedáme, že je zničených najmenej 50 percent porastov slnečnice a kukurice. Všade tam, kde voda zostala stáť, porasty sú prakticky zničené. Na brehu vraj slnečnica a kukurica sú vysoké vyše metra a v doline vo vode takmer zastali s rastom. Pri tom pravdaže ani kukurica a ani slnečnica tam, kde stojí voda, ako tomu poľnohospodári povedia, nezatvorila listami rady, ktoré by mali spomaliť rast buriny, takže tá bujnie a čo nevidieť prerastie

V Jánošíku padal ľadovec väčší ako slepačie vajce. Našťastie krátko (foto: K. Staňová)

a zadusí kultúru. Problematická je situácia aj s pšenicou a jačmeňom, ktoré dozreli a mohli by sa mlátiť, ibaže na poli je voda a kombajny by určite zaviazli v bahne. Miestami pšenica už aj očernela, čo znamená, že stráca na kvalite. Tento posledný nečas je iba kvapka, ktorá preliala preplnený pohár trpezli-

Slnečnica na brehu pekná a bujná a v doline malá, zarastená do buriny (foto: M. Hromčík)

Pšenica dozrela, ale ju nemožno mlátiť, lebo je vo vode (foto: M. Hromčík)

Po vranách zostali iba dierky v zemi na mieste, kde rástla kukurica (foto: N. Kotuľač)

Listy na kukurici sú poškodené, čo by nemalo zanechať následky, skúsení sedliaci hovoria, že sa bude ďalej rozvíjať • ĽUDIA A UDALOSTI •

takže mnohí museli znovu siať alebo dosádzať. Inak od týchto zákonom chránených vtákov a tiež chránených škorcov jánošícki pestovatelia višní nemohli obrániť višne, ktoré zostali

vosti poľnohospodárov. Najprv sucho ohrozovalo pšenicu, ktorá zaostávala v raste a sedliaci sa obávali, že vôbec nevyrastie. Neskoršie májové dažde pomohli pšenici, ale nedovolili ukončiť jarnú sejbu sóje, slnečnice a kukurice, ktorá sa pretiahla až do prvej polovice júna. Na to všetko v Jánošíku vrany na mnohých miestach zo zeme vyberali porasty mladej kukuričky,

po jarnom mraze, keď vymrzlo asi 20 percent kvetov. Ničivú prácu, ktorú začal mráz a pokračovali v nej vtáky, asi dokončil ľadovec, ktorý tiež omlátil aj značné množstvá dozrievajúcej pšenice a zredukoval úrodu. V každom prípade výrobný rok v poľnohospodárstve určite bude rok na zabudnutie, rok keď sa počasie a iné okolnosti, na ktoré sa nemohlo vplývať (nie iba v Jánošíku, ale v celom Srbsku) v pravom zmysle slova sprisahali proti poľnohospodárom, ktorí sú už beztak finančne, ale aj psychicky vážne podlomení.

27 /4862/ 6. 7. 2019

Ľudia a udalosti AKTUALITY Z CIRKEVNÉHO ZBORU

Generálna oprava petrovského organu Jaroslav Čiep

ríchod Slovákov do Petrovca sa datuje r. 1745, keď na majetky Čarnojevićovcov, ktorým patril aj Petrovec, prišlo 128 rodín prevažne z Novohradskej a Hontianskej stolice, v menšom počte aj z Liptova, Oravy a Turca. Cirkevný zbor vznikol v r. 1783, takmer štyridsať

Počas kanonickej vizitácie v roku 1798 prišiel návrh na zakúpenie prvého organu. Na tento podnet sa v roku 1803 zabezpečil 11 registrový organ z mesta Opatia. Zmienky o tomto nástroji nachádzame v Stehlovej kronike, v ktorej sa uvádza, že bol nástroj opravovaný v roku 1855, organárom Karlom Kyseľom z Banskej Bystrice. Detailnejšie infor-

Po rozobratí píšťal zostala len drevená kostra

Traktúry nástroja, tónová a registrová sú mechanické s pomerne ťažkým chodom. Vzdušnice sú kužeľkové s registrovými kancelami, zoradené za sebou v hlavnej skrini organa. Píšťaly prospektu, ktoré boli zrekvirované počas 1. svetovej vojny, boli v r. 1924 nahradené novými, kvalitnejšími, vyrobenými z organového kovu firmou Brandl z Mariboru. Nástroj je v pôvodnom stave a dodnes na ňom boli vykonané iba bežné opravy čistenia a ladenia píšťal a montáž elektrického vzduchového čerpadla. Organ v Báčskom Petrovci je najväč-

ladila dvojica kantorov Juraj Nímet a Janko Siroma. „Reštitúciou zboru boli vrátené obrábateľné pozemky, práve z týchto prostriedkov sme sa na celocirkevnom konvente v januári rozhodli dať generálne opraviť aj organ. Pre tieto práce je relatívne málo odborníkov a pri zhodnotení situácie v krajine, rozhodli sme sa pre mladého odborníka Tibora Apra z Báčskej Topoly, žiaka budapeštianskej školy. Po Veľkej noci a slávnosti konfirmácie sme naposledy mohli počuť tento organ. Potom ho rozobrali. Tento odborník organ

Rozoberanie petrovského organu

rokov po tom, ako prišli do osady prví slovenskí osadníci. Dovtedy, do vydania Tolerančného patentu, sa schádzali po domácnostiach a tajne konali služby Božie. V r. 1783 si vybudovali modlitebňu a pozvali si prvého farára Ondreja Stehlu. O rok nato postavili kostol z pevného materiálu. Do dnešných, rozsiahlejších rozmerov bol prestavaný v r. 1823. Veža bola pristavaná až v r. 1863. Súčasnú podobu dostala pri úprave r. 1904.

mácie o tomto nástroji nie sú známe. Postaviť ďalší organ za 4 000 zlatých do kostola sa podujala česká firma Alois Hugo Lhota z Hradce Králové. Firma nástroj dokončila v r. 1896. Dvojmanuálový organ s pedálom obsahuje osemnásť registrov, mechanické spojky a kolektívy. Hrací stôl je zabudovaný do zábradlia chóru a obsahuje prospekt s atrapami napodobňujúcimi barokový pozitív. Organová skriňa je bohato zdobená v neobarokovom štýle.

Viac ako 1 600 píšťal poukladaných na laviciach

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dvojmanuálový organ s pedálom už v prízemí kostola

ším nástrojom v Báčskom evanjelickom senioráte a priestranný veľký kostol ponúka pekné akustické podmienky na kvalitnú interpretáciu organových diel. O tomto viac písal vo svojej vysokoškolskej odbornej práci jeden z bývalých petrovských kantorov Janko Siroma. Organ už však potreboval generálnu opravu, keďže je hlboko zasiahnutý červotočom. Petrovský farár Ján Vida nám povedal, že v rámci generálnej opravy petrovského kostola prišiel na rad aj organ. Doteraz nebolo nadostač finančných prostriedkov, aby sa doňho vkladalo. Čiastočne jednotlivé momenty, ktoré na ňom zlyhali,

zreštauruje za 45 000 eur a jednotlivé časti vráti do pôvodného stavu. Všetky píšťale (je ich viac ako 1 600) treba očistiť, momenty z kože v nich nahradiť novými, všetka drevená konštrukcia musí byť reštaurovaná, samotný mechanizmus klávesov nahradený, ako aj motor, ktorý nemá toľko sily, aby organ to, čo môže, aj vydal. V zmluve sme sa dohodli, že lehota vykonania týchto prác bude do 1. augusta 2020. Ústne máme prísľub, že to bude aj skôr, možno už pred Veľkou nocou organ bude zase inštalovaný a potom aj posvätený,“ povedal nám farár Ján Vida. Foto: z archívu zboru v Petrovci • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (19)

Treba meniť stereotyp?! DrSc. Ján Babiak

ok 1936 už neprešiel bez vojnových ťažení aj v Európe. Najprv Nemecko obsadilo demilitarizované Porýnsko, potom Taliansku bol starý kontinent malý a víťazne oslávilo svoj vojenský pochod do Abesínska, kým konfrontácia frankistov s republikánmi v Španielsku vyústila v občiansku vojnu. Formoval sa aj profašistický blok, a tí z druhej strany rozmýšľali ako formovať vojenskú protiváhu na toto zhubné pôsobenie. V Juhoslávii sa začalo so zoraďovaním do dvoch táborov, aj mnohonárodná Vojvodina začala s polarizáciou. A Slováci? Oni aj ďalej úspešne viedli politiku spájania dvoch štátov, a tak k nám príde Dr. M. Hodža, teraz už ako predseda československej vlády, aj z našich radov návštevy Československa sú častejšie, ale aj príchod hostí z pravlasti bude taký. V našich osadách Matica zvýši svoju aktivitu, aj matičné dni sa medzi našincami stávajú skoro pravidelnosťou. V takom celkovom zápale konali sa aj prípravy na 18. v poradí Slávností, pričom Slávnosťový výbor vyzval všetky slovenské divadelné a kultúrne spolky na to, aby dopomohli k spestreniu programu tohto nášho podujatia. Ale, už nie celkom ticho, objavila sa tu aj matičná opozícia, ktorej sa dosť toho v novej organizácii MSJ nepáčilo. To si žiadalo aj rozumnú odpoveď, lebo„keď ohmatáme tepnu duševného života celej našej slovenskej menšiny, neuspokojíme sa celkom s výsledkami matičnej práce.“ Aj prizná sa, že „bolo by to veľmi včas! Museli by sme byť veľmi slepí, keby sme nezbadali, koľko ešte prekážok musí Matica vo svojej práci vykonať, kým vzdelanosť nášho ľudu bude pozdvihnutá na približne uspokojujúcu úroveň.“ Pritom sa zdôrazní, „že smer matičnej činnosti nie je v súlade s chlebovými potrebami pracujúcich vrstiev národných..., že Matica pracovala a pracuje v záujme potrieb ducha celej našej menšiny, lebo je to pre nás ako menšinu, ktorá chce žiť svojím zvláštnym národným životom, potrebnejšie.“1 PRIEBEH SLÁVNOSTÍ Aj aspoň v štarte Slávnosti budú bohatšie, lebo v prvý deň sa začne futbalom, aj SŠK Petrovec porazí Sláviu

zakladateľa spisovz Kovačice 9:2 (5:1). Potom plenárna schôdza Školského odboru MSJ za nej slovenčiny, kultúrno-politického nie veľkej prítomnosti učiteľov prijala vodcu v boji o základné práva nášho správu o minuloročnej činnosti, udelili národa. Na spoločnom obede vedľa sa ceny za najlepšiu pedagogickú prá- zdravíc, senior J. Janiš prihovoril sa cu, prijal sa návrh stanov a zredukoval o pomoc na stavbu slovenského sipočet členov odboru. Ale konštatovala rotinca v Kovačici, keď sa aj zbierka sa až „zarážajúca nevšímavosť nášho vykonala. Poobede bolo sokolské cvičenie, učiteľstva o prácu Matice na poli školstva... Je to len príznakom veľkej kona ktorom sa okrem petrovského zúčastnili aj spolky mócie a ľahostajnosti z Kysáča, Kulpína o samých seba“, lebo: a Stepanovićeva. „Je v záujme lepšej buVečer A. Greisingerová dúcnosti slovenskej dala znovu prednosť školy a učiteľstva, divadelnej avantaby sa ono o prácu garde (bola podaná Matice na poli školStodolova predloha stva viacej zaujímalo Baking House Khuwich a ju napomáhalo.“2 and Comp.), ktorou Už večer Matica mala sa nemohla očakápredporadu užšieho vať úplná podpora výboru a Spolok ČS obecenstva, a tak sa akademikov výročné zhromaždenie. Mimo Mal prednášku o Štúrovi – znovu nastolila otázka, či vybrať to, čo cenia toho, mohlo sa pozrieť Stanislav Mečiar odborníci, alebo to, na výstavu krojov čo berie publikum. a ručných prác, ktorú postavil Spolok V druhý slávnosťový deň, ako to žien, kým sokoli sa postarali o výstavu bolo už obyčajou, dopoludnia sa všetkého, čo súviselo s bábkovým pôsobilo pracovne. Vyplnila ho Matica divadlom. V hlavný deň Slávností, začiatok svojou pracovnou časťou snemovania, zhromaždenia MSJ, pre zaujatosť no- na ktorom sa okrem bežnej proble-

Cvičenie sokoliek na SNS ’36

vého predsedu (Štarkeho) meškal. Aj jeho úvodné slová na matičnom snemovaní vyzneli tak skoro na cirkevnú nôtu. Kázeň? Či farárska rétorika. Veď to sa z lietadla vidí, že išlo o cirkevné móresy, čo sa aj na matičnom poli začali reflektovať. Predseda aj napriek tomu podčiarkne národno-kultúrne poslanie Matice, odmietne krízu v jej radoch a ukáže na smery možného pôsobenia. Potom nasledovala prednáška Dr. S. Mečiara o pôsobení nášho literárneho a národného buditeľa,

matiky potencovali otázky výchovnej, kultúrnej a sociálnej práce, koordinácie jednotlivých odborov a riadenia divadelných súťažení a matičných dní. Poobede bol športový súboj Petrovec - Subotica. Silného súpera si našinci vybrali. V hádzanej Petrovčanky hladko prehrali 1:8 (1:4), údajne ani poriadne tréningy nemali. Vo futbalovom stretnutí SŠK Petrovec začal solídne, ale nevydržal do konca a tak rezultát bol 2:4 (1:1). Vraj zmätok v hre porobilo tu aj lietadlo, čo

sa objavilo nad ihriskom a svojimi bravúrnymi kúskami rušivo vplývalo na hru. Vraj, preto prevaha domácich vyznela naprázdno. Škoda, to čo malo pomôcť Slávnostiam, odpomohlo futbalistom SŠK Petrovec. Na večerné divadelné predstavenie hložianski ochotníci prišli s predlohou Mařika Keď služobníctvo stávkuje. Predloha priemerná, ale hostia ju podali na vysokej úrovni, a preto divadelné predstavenie bolo divákom páčivé. Tak petrovské divadelné inovácie sa už druhý rok nepozdávali divákom a ako docenilo publikum, domáci ochotníci znovu hľadeli do chrbta tým, čo svoje dianie na divadelných doskách začali aspoň päťdesiat rokov neskoršie. Nebol to dobrý pocit a dlho potom vládla polemika, čo je cieľom divadla – či bezcennou predlohou získať sympatiu publika, alebo obetavo predlohami lepšej kvality dostať divákov na vyššiu úroveň. GENERÁLNE – PREDSA SPÁD SLÁVNOSTÍ Bez ohľadu na to, že Slávnosti svojím permanentným pôsobením prešli hranicu mladistvosti a zaplávali do vôd dospelosti, bolo od začiatku jasné, že tieto medzníkové „Slávnosti nemôžu sa prirovnať vlaňajším ani počtom účastníkov, ani významom...“, ale aj napriek tomu, že sa plnoletosť neoslavovala, aj „keď sme na Slávnostiach nejubilovali, jednako len mali sme veľkú radosť a spomínali sme si na účinkovanie duchovného vodcu slovenského národa Ľudovíta Štúra a jeho styky s Juhoslovanmi.“3 Aj napriek tomu, že Slávnosti hoci ani o makov máčik neboli programovo menej bohaté ako tie predchádzajúce, ba naopak, predsa neodzneli tým cvengom, ako to bolo vlani. Prečo to nebolo tak, je už osobitnou otázkou. Bol to dodatočný dôvod na rozmýšľanie, či koncept Slávností v chápaní širokého obecenstva nepredstavuje už prežitý stereotyp, spôsob konania, ktorý ani Matica ako nová národná inštitúcia, nemôže osviežiť. Tento problém v súhlase s časom, ktorý v žiadnom prípade nebol prajný, viedol v radoch organizátorov manifestácie k dileme, či je momentálny postoj k Slávnostiam len krátka únava na dlhej ceste pôsobenia na roli národa dedičnej, alebo je rezultát menšieho záujmu publika, ktoré si už žiadalo inovácie na zabehaný koncept národného dokazovania. Aj otázka sa kládla: Je organizačný a programový koncept, pre spomenuté dôvody potrebné vynoviť, dať mu nový nádych?

1 J. Ededy: Nemiešajme veci ducha s potrebami brucha. Národná jednota, Petrovec 1936, roč. 17, č. 31, s. 1-2. 2 -dy: Plenárna schôdza Školského odboru MSJ. Národná jednota, Petrovec 1936, roč. 17, č. 33, s. 3. 3 N. N.: Slávnostné otvorenie valného zhromaždenia Matice slovenskej s prednáškou spisovateľa Dr. Stanislava Mečiara o Ľ. Štúrovi a o jeho stykoch s Juhoslovanmi. Národná jednota, Petrovec 1936, roč. 17, č. 33, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4862/ 6. 7. 2019

DETSKÝ KÚTIK

ta Lucia Stajićová, 6. 1, ZŠ Ľudoví

Aňa Jambrichová, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Magdaléna Ristinová, 4. 2 ZŠ Bratstvo, Aradáč

Štúra Kysáč

Cestovanie obohacuje Cez letné prázdniny sa často cestuje. Odchádza sa k moru, k jazerám, na rôzne kúpaliská alebo do hôr. Možností je neúrekom. Cestovať možno na rôzne destinácie, spoznávať tak všeličo nové, objavovať krásu krajín, miest, ktoré sme dovtedy nepoznali. Cestovanie rozširuje naše obzory, obohacuje naše vedomosti. Umožňuje nám spoznávať nových ľudí, nadväzovať nové priateľstvá alebo upevňovať tie staré. Šteklí tiež našu zvedavosť, aby sme sa viac dozvedeli o tom mieste, kde trávime oddychové chvíle. Preto ak máte možnosť, cestujte a objavujte nepoznané. Katuša

Farby Čierna, fialová – farba moja milá, farby moje veselé! S vami vždy pekne je aj v najhlbšom lese! Oranžová, čierna, je tu aj zelená.

Jana Čižmanská, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

More – ako nebo modré. Žltá – ako slnko, hnedá – ako moje oko. Neďaleko sivá, nie je veľmi milá. Srđan Soják, 4. 2, ZŠ Bratstva a jednoty Biele Blato

Príroda vás všetky vlastní a z toho sme všetci šťastní. Milica Superová, šiestačka ZŠ Bratstva a jednoty Biele Blato

Marinela M eg ZŠ T. G. Ma ová, ôsmačka saryka, Ján ošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXI 6. júla 2019 ČÍSLO

238

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

V ÚSTRETY STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Dobrodinci a podporné združenie Jaroslav Čiep

bola stálou praxou, ktorá sa konala prostredníctvom Združenia domu a školy a rodičovskými poradami. Toto združenie bolo zorganizované ešte 24. mája 1929 za prítomnosti rodičov žiakov, občanov, u ktorých žiaci bývali, profesorského zboru a priaznivcov školy. Združenie sa zaoberalo tak finančnými otázkami, potrebami školy a organizovalo rodičovské porady, ako aj podnikalo iné akcie v prospech existencie gymnázia. Základnou úlohou združenia bola tesná spolupráca so školou, rodičmi žiakov, s prostredím a výchovný vplyv na mládež mimo školy. Ako zvláštna vloha združenia bola agitovať u občanov, aby svoje deti v čím väčšom počte orientovali na Slovenské gymnázium v Petrovci. Členovia tohto združenia boli: riadni, podporujúci, zakladajúci, dobrodinci a čestní. Riadni (interní) členovia

jednom z predchádzajúcich čísel prílohy Mozaika vyzvali sme čitateľov, že v prípade, ak majú nejaké materiály vhodné pre oslavu storočnice petrovského gymnázia alebo aj iných našich jubileí, aby sa nám ozvali. Naša čitateľka a dlhoročná petrovská profesorka anglického jazyka, teraz už vo výslužbe, Viera Kaňová nás upozornila, že v rodinnej pozostalosti opatruje diplom, ktorý udelili jej otcovi Karlovi Boldockému st. roku 1926 na jeho vtedajší obchod Bratia Boldockoví ako dobrodincovi za podporu Fondu chudobných žiakov. Na tieto účely národne uvedomelý obchodník Karol Boldocký (1899 – 1982) daroval 500 din., čo sa vtedy považovalo za sumu, akú dávali zakladatelia fondu. Boldockovci boli remeselníci a obchodníci. Dvaja bratia založili manufaktúru na výrobu a predaj hotových mužských oblekov. Brat Ondrej rýchlo umrel, tak Karol neskoršie podnikal sám. Obchod Boldockovcov bol vedľa kostola a dlho rokov zásoboval kvalitným oblekom nielen Petrovčanov, ale aj tých spoza chotára. V Pamätnici vydanej pri 50. výročí založenia petrovského gymnázia možno nájsť údaje o tomto fonde, ktorý povolilo Diplom dobrodincom štátne ministerstvo školstva roku 1925. Ten neskor- boli všetci profesori, žiacki rodičia, šie prerástol v združenie. Rodičovské občania, ktorí vydávali žiakom byt, porady škola častejšie organizova- a všetci súkromní žiaci. Podporujúci la rôznymi formami. Jedna z nich členovia boli ustanovizne, základné

Izola, staré stredomorské mesto Str. 20

Karol Boldocký st.

a stredné školy, rôzne združenia a organizácie, ako aj jednotlivci, ktorí vložili členský poplatok vo výške 25 din. ročne. Zakladajúci členovia boli tí, ktorí združeniu zaplatili členské vo výške 250 – 1 000 din. Dobrodinci mali zaplatiť naraz najmenej 1 000 din. Čestní členovia boli tí, ktorých členstvo na valnom zhromaždení združenie zvolilo za ich zvláštne zásluhy na pláne výchovy a väčšej hmotnej pomoci gymnáziu. Združenie domu a školy svoju činnosť vykonávalo prostredníctvom riadnych a mimoriadnych zasadnutí všetkých členov. Školský fond ako orgán Združenia domu a školy vyvíjal svoju aktivitu až po rok 1941, keď škola zastavila prácu pod nátlakom okupantov.

Črtali sa myšlienky ako o balkánskom Bejrúte Str. 21

Lalitskí režiséri a choreografi Str. 24

Mozaika NA CESTÁCH...

LETNÉ POHĽADNICE

Izola, staré stredomorské mesto Elena Šranková

ezóna dovoleniek je v plnom prúde. Na vlaňajší oddych si už iba spomíname. Aj vďaka fotografiám, ktoré sme si priniesli z tých najkrajších destinácií. Jednou z nich je Izola, staré stredomorské mesto v Slovinsku.

a občania Izoly sa roky zaoberajú rybárčením a vinárstvom. V tomto malebnom mestečku duch Mediterána cítiť na každom kroku. V Izole je obyvateľstvo pohostinné a v priebehu roka sa tu konajú najrozličnejšie podujatia a aktivity, športové, kultúrne a iné. K dispozícii sú i múzeá a galérie,

pobrežie Slovinska má len 46 kilometrov, nájdete tu vynikajúce a čisté štrkové, ale aj piesočnaté pláže s pozvoľným vstupom do Jadranského mora. Pláže sú pokojné, tiché a nepreplnené ľuďmi. Na plážach sú k dispozícii aj slnečníky a ležadlá, ktoré sa dajú prenajať za menší poplatok. Približne jeden a pol kilometra na západ od centra Izoly sa nachádzajú rôzne vodné atrakcie, ako sú napríklad tobogany a šmykľavky, dokonca si tu môžete zapožičať vodné skútre. Keď sa dosýta nabažíte mora, môžete zájsť do historického jadra v centre Izoly, Úzkymi uličkami popri domoch s pasktoré je veľmi zachované a má telovými fasádami

Izola

Z Kopra do Izoly vedie prekrásna cestička vedľa mora. Ňou sme sa vlani pešo dostali do Izoly, mestečka, ktoré zanechalo pekné dojmy, ale i túžbu vrátiť sa tam i tohto leta. Izola je osem kilometrov vzdialená od mesta Koper, ktoré je zároveň najväčším mestom na pobreží Slovinska. Izola sa nachádza na juhozápadnom pobreží Terstského zálivu

kde sa dozviete viac o umení, ale i remeslách a iných sférach života v Izole. V mestečku sa nachádzajú aj rôzne historické pamiatky a zachované paláce a chrámy, ktoré sú voľne sprístupnené a môžete si ich obzrieť a dozvedieť sa niečo viac o Slovinsku alebo slovinskej zaujímavej architektúre. Nachádza sa tu pláž vyhlásená za najlepšiu v Slovinsku. Aj keď

svoje čaro. Pritom sú všetky turistické miesta v okolí starého prístavu a v blízkosti Veľkého námestia (Veliki trg). Prechádzka z pláže do centra úzkymi uličkami popri domoch s pastelovými fasádami má svoje kúzlo. I keď turisti do Izoly mieria práve kvôli moru a plážam, ani po západe slnka v meste nie je nudno. Je tam niekoľko diskobarov, klubov, bufetov a diskoték. V lete, pravdaže, pracujú viaceré, ale ako počuť, ani mimo sezóny nie je na zahodenie navštíviť Izolu. Mestský rímskokatolícky kostol

Chodník vedľa pláže a parku

Prístav v Izole

HLAS ĽUDU | 6. 7. 2019 • 27 /4862/

NA CESTÁCH...

V SLNEČNOM HERCEGOVSKOM MOSTARE

Črtali sa myšlienky ako o balkánskom Bejrúte Samuel Medveď

eď v dávnych osemdesiatych rokoch cesta k čiernohorskému prímoriu tiahla v nočných hodinách cez Mostar k Dubrovniku a Herceg Novému, ani som netušil, že prejdú toľké roky a ja

vojnové konflikty boli zo strany chorvátskych síl usmernené na JĽA, pretože v Mostare, podobne ako i v Sarajeve, sídlili silné armádne jednotky (predovšetkým v oblasti letectva). Potom bojoval takmer každý s každým. Príslušníci chorvátskej enti-

Pohľad na starý most z reštaurácie Bristol

toto krásne hercegovinské mesto ty podporovaní HDZ (Hnutie za budem vidieť a navštívim ho v demokratické spoločenstvo) boli čase, keď ono bude mať za sebou najsilnejší. Čudná hercegovinská prežitú prekliatu hrozivú občian- nátura tak Chorvátov, či Srbov , sku vojnu, poznačenú otrasnými tiež aj Moslimov v tejto hrozivej obmestskými a uličnými zrážkami. Nevraživá občianska vojna začiatkom deväťdesiatych rokov, ktorá zasiahla Balkán a vyvolala rozpad SFRJ, mala svoj veľký dosah v Bosne a Hercegovine. Multinacionálna a multikonfensionálna oblasť niekdajšej Juhoslávie prežila to najstrašnejšie. Mnohí mestečko Mostar a vojnové prekliatie stotožňo- Pohľad z mahaly na obnovený starý most vali s tým, aké bolo v sedemdesiatych a osemdesia- čianskej pohrome vyvrcholila vtedy, tych rokoch v Libanone. Mostar keď napr. príslušníci mnohých rodín sa stal balkánskym Bejrútom. Prvé bojovali na viacerých stranách,

v troch vzbúrených vojnových formáciách. Tak napr. otec na jednej, starší syn na Karađozbegova mešita druhej a mladší Športové dejiny tohto mesta pona tretej?! značili predovšetkým Ivan ĆurkoV roku 1993 bol zo strany vić, futbalový brankár a pracovník, chorvátskych paravojenských basketbalista Dražen Dalipagić, tiež útvarov (HVO) zbúraný starý most. futbalové legendy FK Velež Dušan Most, ktorý spájal nielen dve strany Bajević, Enver Marić a Franjo Vlamesta, dve nábrežia Neretvy a aj dić. Tí mladší si iste spomínajú na ľudí, žijúcich, obyčajných, potulných Vahida Halihodžića a Blaža Sliškocestovateľov. Hanebná vyhláška vića. Velež nebolo také atraktívne paravojenského generála Slobomeno v juhoslovanskom futbale dana Parlaljka, ktorý po vyrieknutí ako Partizan, Crvena zvezda alebo trestu v haagskom medzinárodnom Hajduk. Čerpal hráčov a talenty zo súde verejne spáchal samovražsvojho prostredia a hercegovinskédu otrávením sa, že tento most ho okolia. Hral pekný futbal. nemal žiadny význam, bola nePosledná tohtoročná aprílová opodstatnená. Most bol vďaka medzinárodnému spoločenstvu rekonštruovaný a teraz slúži ako turistická atrakcia. Počas bývalého štátu SFRJ Mostar bol vyspelé nielen kultúrne a turistické mesto, lež aj hospodárske a ekonomické. Jemná mediteránska klíma umožňovala pestovanie hlavne viniča, tiež bol vyvinutý aj tabakový priemysel. Spomienky na Mostar viazané sú i ku kultúre, umeniu a predovšetkým k športu. Mesto, v ktorom sa narodili a pôsobili také mená, ako napr. Jovan Dučić či Aleksa Šantić, Stopy vojny... má svoju pýchu, hrdosť. Napr. už dávno nedeľa ma po dlhšom čase priviedla ospievaná Šantićova do tohto mesta. Pozrieť si dnešný Emina... Mostar. Boli tam húfy turistov. Keď ide o šport, A počasie ako vymyslené. Kým nemožno nespou nás zúrila skôr sychravá jarná menúť FK Velež, daždivá jeseň, Mostar ma dočkal ktorý toho času ako s pekným slnečným počasím. Bolo vyhostená sirota zo „iba“ takých dvadsaťpäť stupňov. strany mestských A Mostar je dnes fakticky nápolitických orgánov rodnostne podelené mesto. Na pôsobí v predmestí západný – prochorvátsky a výv sídlisku Vrapčići. Na mestskom chodný – moslimský... Srbov je v štadióne Bijeli breg hrá FK Zrinski. ňom pomerne málo...

III

Mozaika REPORTÉRI

PAVEL SUCHÁŇ ZO STAREJ BINGULE HOVORÍ...

Všetko mi v živote bolo dobré... Juraj Bartoš

oznámili sme sa v Slovenskom dome, pri oslave vysviacky evanjelického chrámu v Binguli. Len čo povedal, že vlastne žije v Starej Binguli, lístok na cestu do odľahlej dedinky, o ktorej sa medzi tunajšou, matičiarskym vokabulárom povedané Slovačou už ani nehovorí, bol vo vrecku. Využil som ho, konečne, toť pred troma mesiacmi. Najprv sme sa so spoluobčanom Štefanom

„Tu ja bývam...“

Čordášom stavili v Binguli. Tam už Pavel Sucháň (1934) na nás čakal u jedného z dvoch synov. Vydal som sa za ním s cieľom, aby mi pomohol identifikovať ľudí na fotografiách, ktoré vznikli pred viac ako 30 rokmi. Keď sme s už nebohým kolegom Jánom Čapeľom zablúdili do Starej Bingule, ktorej jednu časť tam volajú Pištinec. Ľudia na fotografiách, s ktorými som sa toť v marci chcel stretnúť, sú už na druhom svete, a tak som sa opäť dostal niekam inam... „Toto je škola; tam som chodil... Zapozdil som do školy, lebo prišla vojna a ja...“ Počúvam, čo vraví starec s hlbokými dobráckymi očami, ktoré sa na mňa dívajú priamo zo zbrázdenej tváre. Krášlia ju fúzy a obzvlášť tlmený úsmev. Zaujala ma jeho celkom pekná slovenčina, a tak sa mi zazdalo, že slovo „zapozdil“

nepoužil v zmysle dajakého tam zmeškania na školskú hodinu; akoby si v poslednej chvíli rozmyslel a povedal niečo iné, než mal prv na ume. Vzápätí nasleduje potvrdenie domnienky. oOo „Mne v štyridsiatom treťom roku zahynul otec aj brat, šestnásťročný. Od kozákov, vo vojne, 14. októbra. Dvadsať rokov neskoršie mi zahynul druhý brat, Adam, mladší od Andreja a starší odo mňa. Prevrhol sa koč s koňmi... Na ten istý deň po päťdesiatich rokoch (1993) zahynul aj môj bratranec Samuel, privalil ho traktor...“ Tak vraví rezký starec s chôdzou a mysľou muža v najlepších rokoch, kým autiak smeruje tam, kde Pavel Sucháň žije. „Nie je ďaleko... Koľkokrát som ja to zvládol pešo... Približne štyritisíc krokov v jednom smere. Cesta je taká... randavá; voľakedy bola slušná... Všade tu boli vinice, zo tristo ich bolo tu na Líci, teraz ich je sotva pätnásť. Áno, toto tu sa volá Líce, ja bývam na Líci... Voľakedy Stará Binguľa mala okolo 150 domov, teraz je ich 50 – 60, ale zo 20 je prázdnych...“ oOo Po štvrťhodinke hegania sme na tvári miesta. Pred nami je klasický sálaš. Stará ošarpaná budova s prístavbou na priečelí a exotickým komínom „ovenčený“ starou práčkou – aby sa vnútri nečmudilo... Vpravo je šopa, povedľa klietka, z nej breše neveľký havkáč. Vľavo je niekdajší chliev, udiareň a množstvo harabúrd. Dvor prekryla tráva, všade dokola vidno množstvo stromov; v diaľke sa belejú oázy zakvitnutých sliviek... Do pitvora kedysi vybieleného vápnom vstúpime dvermi, na ktorých je pridrôtovaný starý foťák. ...? „Skrytá kamera,“ zažartuje pán domáci. Vľavo v pitvore sú dvere do prednej izby; v nej je posteľ a skrinka. Vpravo je sporák, šamlík a dvere do zadnej izby. Vpredu stolička, sklepaná krátka lavička a neveľký stôl. Na

ňom takmer všetko, čo potrebuje sálašník. Sviečky, džezva, nádoby s kávou a cukrom, šálka, mandarínka. A fľaška, z ktorej si báči Paľko

Slovákmi, keď aj Rusíni – Jašterovci a Žmurovci. Mali tu až sedem domov, všetko to boli bratanci môjho starého otca, ale vymreli a prišli

Ďatelinu pokosí aj s deviatym krížikom na chrbte

chlipne, kým sa pozerá na najnovšie číslo Hlasu ľudu. „Bola tu aj sedliacka pec, aj elektrika; medzi prvými som ju mal... po čase stĺpy zhraneli, popadali, bolo načim obstarať nové...“ Vyjdeme znovu na dvor, kde nasleduje pokračovanie príbehu vďačného rozprávača...

sem z Bajše...“ Pravdaže, zájdeme aj k ručne kopanej studni. Je hlboká 25 metrov a vody je v nej asi tri metre. „Pred takými 20 rokmi sa troška zarúcala, tak som ju vyčistil...“ „Sám?!“ „Synovia ma spustili dolu na štránkoch; na jeden koniec som uviazal bilničku z koča a rukami som sa pridŕžal.“ Vody priam ľadovej sme neochutnali; vedro udrelo o dno studne, zamútila sa... Na rozdiel od vína, ktoré tu kedysi priam tieklo potokom. „Mal som aj 20 okovnákov; trochu som vypil a viac predal...“ Veruže. Vo víne je síce pravda, avšak skutočný poklad – je dobrá rodina. „Mám dvoch synov a dve nevesty. Obe sú Srbky, staršia je z Bosny, mladšia z Kosova. Rozumieme si. Mám Vojenská rovnošata Pavlovi Sucháňovi stále štyroch vnukov a jednu svedčí vnučku; dvaja sa oženili, mám teda aj dve „Dom je nabíjaný a má asi dve- nevestičky; jedna má troch chlapsto rokov! Nakoľko som počul, Su- cov, druhá dvoch. Čiže spolu je nás cháňovci sa sem pred vyše dvesto šestnásť. Ťažko sa už stretneme rokmi nasťahovali medzi prvými všetci, podaktorí sú na Slovensku...“

HLAS ĽUDU | 6. 7. 2019 • 27 /4862/ o O o Pokojným hlasom hovorí muž, ktorého osud švihal zo všetkých strán, ako šľahá rozbúrené more skaly na pobreží. Znášal svoj údel a znáša ho stoicky; nestoná, nesťažuje sa, skôr sa teší každému novému svitaniu a každému novému kroku, dotyku s rannou rosou, pohľadu na svoj sálaš, ktorý zďaleka pôsobí idylicky. Keby ale vedel hovoriť... Určite by spečatil slová svojho majiteľa, ktorý tu, uprostred dvora, pohládzaný príjemnými marcovými slnečnými lúčmi a vánkom, necháva prehovoriť vlastnú doráňanú dušu. Tá sa ozve hlasom tichým, aby sa, nebodaj, slová ani z olova nedotkli duší ľudí, ktorých pred časom, práve tu, na tomto mieste... „Počas vojny tu, od Vizića po Kuzmin, bolo nepriateľské vojsko; v Binguli boli kozáci, Belorusi. Švábi ich zajali pri Moskve a dali im možnosť: alebo budú bojovať pod ich velením, alebo ich zavraždia. Tak prišli až sem, taká väčšia jazdecká jednotka. Tamtou dolinou – bola jeseň, október – preháňali kone. Partizánov bol plný les. Raz tak začali do kozákov strieľať. Nemecké veliteľstvo rozkázalo naháňačku. Prenasledovali ich od Divoša po Erdevík. Zavčas rána prišli aj sem... Brat zahynul, padol tu...“ ukazuje Pavel Sucháň rukou na miesto hrôzy oného októbrového rána, keď v Starej Binguli padali ľudia ako zrelé bobule delovára... „Tu bola stajňa; otec sa ráno o piatej pobrali do humna, že odnesú koňom krmivo. Nič sa kozáci nepýtali, nič nepovedali, len strieľali... Tam otec aj padli – pri stohoch. Predtým sem dotiahli troch Divošanov a tiež ich tu zabili. Dnu nevchádzali; ja a druhý brat sme boli v chyži... Povraždili, a tájdu... Potom sa vrátili, zobrali nám dve dobre vykŕmené kobyly... Aj strýka by zabili, našťastie stihol som ho upozorniť, skryl sa a prežil... V našej dedine v ten deň zavraždili 27 ľudí. Ďalší dvanásti občania Starej Bingule zahynuli ako partizáni počas odboja.“ Ošarpané, doráňané veru po hroznej udalosti zostali duše ľudí, ktorí prežili zverské vyčíňanie tiežľudí... „Mama dostali otras nervov. Liečili sa, liečili, ale... Bola tu aj zem, ja som mal len deväť rokov... V Divoši nám bola miestna kancelária, počuli tam o mne, nielen o mne, a keď som mal 15 rokov, dali ma do priemyselnej školy v Novom Sade; vyučil som sa za zámočníka. Dovtedy som sa

mal okolo statku a domu, zem nám obrobili dobrí ľudia, otcovi pajtáši...“ Až Pavel vyrástol, odišiel na vojenčinu. Až sa vrátil, sedliačil. Hrdlačil od svitania do mrkania... „Mal som päť jutár pôdy na začiatku, zdravie ma slúžilo, robota sa darila a postup-

na to, ako mu rovnošata aj teraz svedčí. Dozaista sa v nej cíti o šesťdesiat rokov mladší... Odfotím si ho a – zavelím: Pohov! Vojak predo mnou vzápätí klepne pätou o pätu, pravú nohu uvoľní v kolene, vystrie ju, usmeje sa. Ešte povie, že

S pani farárkou Kolárovou v Slovenskom dome v Binguli

ne som dokúpil ešte dvadsať jutár. Medzi prvými nielen v dedine, ale aj v okolí som roku 1964 kúpil traktor, Ferguson. Keď synovia vyrástli, role som dal robiť im a ja som sa chytil oviec. Neskoršie moji začali pestovať kravy; predávajú mlieko... Aj doteraz viem strihať ovce; na súťaži v Zaječare som dostal ďakovnú listinu; zvykol som žartovať – reku je zo mňa diplomovaný strihač oviec...“ Nechá nás chvíľku stáť na dvore

ho Juhoslovanská ľudová armáda vyznamenala Medailou za vojenskú mravnosť... o O o Chmáry podchvíľou prekryjú spomenutý úsmev, reč uviazne, ako voz v plytšom blate, len čo sa spýtam: „A kedyže ste sa ženili...?“ „Ech... no, hajde... tridsať rokov už nežijeme spolu... Oženil som sa roku 1959 s dievkou tu zo susedného sálaša. Žili sme... bolo tu

Sucháňov sálaš na Líci

a vráti sa v plnej paráde. Skutočný partizán! V obnosenom dlhom vojenskom kabáte; oči sa mu len tak jagajú, ani odblesk slnečných lúčov v rannej rosnej tráve. „Slúžil som dva a pol roka dolu na Kosove, v Uroševci, v jazdeckej jednotke. Keď už bolo treba ísť domov a háby neprichádzali, lebo pošta nefungovala, poslali ma v uniforme.“ Vzpriami sa, vystrie hruď, hrdý

aj vína, aj hostí... takých, aj onakých, neporiadnych. Ja som hrdlačil a ona... oni... mali sa okolo nej... Aj som ich pristihol, aj bitka bola... Po 24 rokoch manželstva sme sa rozsobášili. Kým sme boli spolu, dokúpil som 15 jutár zeme a 8 som jej musel po rozsobáši dať. Našťastie dom... – lebo ja som bádal, len som čakal, kým sa synovia oženia – na syna som dom prepísal. Znovu sa

vydala, ešte je živá, ale nikdy som ju už nevidel.“ „Vy ste sa už potom neoženili...?“ „Au, nie; aj to mi stačilo!“ „Máte toho veru za sebou... Kedy vám bolo v živote najťažšie?“ „Po vojne... kým deti ešte neboli práceschopné, ľudia mi pomáhali... Odplatil som im; aj teraz si na nich zavše vďačne spomeniem, hoci sú nebohí. Nebol odev, obuv, mama po troche priadli, z plátna potom dali čo-to ušiť. Jedla sme mali nadostač, hladní sme neboli, nemôžem sa sťažovať; ani teraz sa neponosujem.“ „Čo vám je v živote najkrajšie, čomu sa najviac tešíte?“ „Všetko mi bolo dobré. Kdekoľvek som bol, dobre som sa cítil. Všade som dobre zapasoval, so všetkými som veľmi dobre vychádzal.“ „Videl som vás v kostole počas oslavy posvätenia kostola v Binguli. Chodievate na bohoslužby riadne?“ „Od istého času čítam Bibliu, školím sa; to je moja posledná škola. Je v tej knihe všeličo, čím aj tu dnes my žijeme... Nechodieval som do kostola; toto, čo poviem, som, žartujúc, pred časom povedal aj pani farárke Olinke Kolárovej. Tájdem, reku, do krčmy a vravia mi: „Šta ćeš tu, matori!“ Že, čo tu chceš, starý! Čo som mal robiť; hajde do kostola. Aj som sa tam pekne prihovoril: ,Som Pavel Sucháni, povolaný od pána Boha, aby som vstúpil do cirkevného zboru...' Hľadí, pozerá sa pani farárka, spýta sa: ,Kto vám to zložil?' No, reku – ja. ,Ste krstený?' Pravdaže, reku, som... Otec ma kedysi – tak vraveli – zaniesli do kostola ku krstu; mať – tá šli k nazarénom. ,A prečo ste nechodili do kostola?' Lebo som bol pastier; aj farári sú pastieri. Zase ona – že ako...? No, reku, mal som zhruba 180 oviec, nebolo času. A naskutku statok – to je záväzok. Koľko som len svadieb a rôznych veselí prepásol...“ o O o Ako je dobre stretnúť človeka, akým je Pavel Sucháň zo sálaša na Líci. Ktorý síce prepásol množstvo veselí, avšak najkrajšie veselie, aké je dané tuzemským bytostiam, akokoľvek občas prifarbené tmavými tónmi, konzumuje s veľkou chuťou, radosťou a vďakou. Márne doň búšili scylly a charybdy pri plavbe počas tých takmer celých deväť desaťročí. Človek, keď raz je naskutku človekom, zostáva ním, až kým raz, keď zakvitnú snežienky, či keď zrejú vinohrady, alebo až zasneží..., nepadne posledný raz. Tíško, ako bobuľa delováru...

Mozaika ÚLOMKY Z KULTÚRNEHO, UMELECKÉHO, OSVETOVÉHO A ZÁBAVNÉHO ŽIVOTA SLOVÁKOV V LALITI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Lalitskí režiséri a choreografi Juraj Pucovský

mieňujúc sa o kultúrnej minulosti lalitských Slovákov už v prvom pokračovaní seriálu sme napísali tvrdenie historika a profesora Michala Filipa, že 25. februára 1906 v školskej miestnosti na improvizovanom javisku Laliťania zahrali prvú divadelnú hru Kačena. Režisérom a nacvičovateľom zborových spevov bol učiteľ Samuel Kubica. Potom prišla divadelná prestávka, hádam najviac preto, že o účasť v divadle neprejavovali záujem herečky. Avšak v roku 1913 nastala zmena. Učiteľ Michal Kuchárik s mládežou nacvičil

čil niekoľko desiatok divadiel pre domáce obecenstvo, ale aj účasť na divadelných prehliadkach, kde Laliťania dosahovali pekné úspechy. O jednom úspešnom výkone sme sa dočítali v zápisnici SKOS Štefánik zo dňa 15. marca 1950 z divadelnej prehliadky v Laliti, ktorá bola desať dní predtým: Tajomník (M. Benka – pozn. autora) referuje o priebehu divadelných závodov a vyzdvihuje, že tak hostia, ako i členovia komisie a delegát Ústredia boli úplne spokojní s organizáciou čo bolo zvlášť vyzdvihnuté v Hlase ľudu. Divákov bolo asi 300. Plasman bol tento: 1. miesto Laliť s hrou Hora volá od M. Gontka, 2.

S predstavením Hora volá Laliťania doma zvíťazili na divadelnej súťaži 5. marca 1950. Réžiu mal na starosti učiteľ Michal Benka (stojí prvý zľava).

hru Bocian. Tak sa divadelné klbko začalo odmotávať. Podľa údajov učiteľa Michala Benku, ktorý roky chystal materiál pre monografiu o živote Slovákov v Laliti, po druhú svetovú vojnu sa režírovaniu divadiel okrem Kubicu a Kuchárika venovali ďalší lalitskí učitelia: Mikuláš Ťahún, Ján Strehársky, Ján Podhradský, Leopold Vanek, Štefan Uhrík a Emília Heinleinová pracovala najviac s deťmi. Pán učiteľ Benka tiež už pred druhou svetovou vojnou vyoral hlbokú divadelnú brázdu vo svojom rodisku. Bol nielen hercom, režisérom, ale i kostýmografom, šepkárom, maskérom a nezriedka sám inštaloval aj javisko. Nacvi-

miesto Selenča s hrou Podozrivá osoba od B. Nušića, 3. miesto Pivnica s hrou Chudobná rodina od Timravy, 4. miesto Torža (dnes Savino Selo) s hrou Pytačky od Čechova. Príjem bol 4 920 dinárov a výdavok 3 775 din. Zvyšok 1 145 dinárov, z ktorého sme dali Torži 800 din., Selenči 173 a Pivnici 172 din. Naše vecné výdavky boli vyplatené. O vtedajšej čulej, ale i kvalitnej divadelnej činnosti Laliťanov svedčí aj skutočnosť, že Michal Benka v sezóne 1950 – 1951 nacvičil až šesť predstavení: Mariša, Kamenný chodníček, Statky-zmätky, Hrúza, čiže Čary a kúzly, Mozoľovci a Ostrov mieru. A potom roku 1951 sa tento kultúrny dejateľ s rodinou natrvalo presťahoval do Nového Sadu.

Lalitské členky slovenskej besedy v roku 1955. V drepe choreografka Anička Tereková. Po Michalovi Benkovi divadelné- zaťom?! ho režisérskeho žezla sa chopili Ján V päťdesiatych rokoch sa v lalitMacko-Kantor, učiteľka Anna Va- skom SKOS Štefánik začalo intenlentová-Očenášová, učiteľka Emí- zívnejšie pracovať na folklórnom lia Heinleinová, učiteľ Ján Zorňan, poli. Dozvedáme sa o tom aj zo profesor Ján Fraňo, učitelia Johana zápisnice z valného zhromaždea Juraj Turčanovci, Štefan Čriepok, nia spolku, ktoré bolo 14. januára Ján Tancik starší, Pavel Cechmaj- 1951, kde sa okrem iného píše ster, Ján Bohuš, Zlatko Benka, Ján aj toto: Pavlis-Macík, Ján Zorňan-Pekár Pred pár rokmi jednu skupinu mladší, Dušan Benka, Dušan Pár- nacvičila besedu Anna Ďurčianska, nický, Jarmila Zorňanová, Dušan teraz Fraňová, za pomoci tajomníka Hrnčiar, Marína Párnická, kým Michala Benku, kým druhú sama najnovšie s deťmi začala praco- nacvičila študentka Anna Uhríkovať Jana Burčiarová. Je zaujímavé, vá. Vlani boli tri dni v Petrovci Anna že Laliťania z rôznych príčin nikdy Tereková, Zuzana Zajacová, žiak Ján nepožiadali o pomoc a radu našich Zorňan a žiak Michal Miháľ. Naučili popredných slovenských režisérov, sa tam besedu juhoslovanských Slonaposledy profesionálov. Škoda,

Tanečná skupina z roku 1969. Hore v strede je choreograf Ján Tancik.

že sa napríklad nikdy ani len neradili, niežeby angažovali v divadle nášho známeho režiséra Andreja Privratského, ktorý bol lalitským

vákov. Potom doma pod dozorom tajomníka nacvičovali tri kolá po štyri páry, ale jedno kolo bolo rozpustené, lebo nebude mať miesto na Sláv-

HLAS ĽUDU | 6. 7. 2019 • 27 /4862/

Domáca premiéra divadla Strídža spod hája 2. januára 1972, ktoré nacvičil Ján Tancik nostiach v Petrovci. Naša skupina a hrával divadlá. Neskoršie v zretanečníkov oblekom a tancom bola lých životných rokoch sa venoval medzi najlepšími, jej fotografia bola prácam choreografa a režiséra – uverejnená v novinách... ochotníka. Ján Tancik po učiteľovi Netreba osobitne zdôrazňovať, Benkovi najdlhšie zotrval v práci koľko mladým tanečníkom lalit- SKOS, neskoršie KUS Štefánik. Diského spolku znamenala príprava, vadlá nacvičoval v rokoch 1968 odchod a účasť na SNS. Boli to až 1976. Najčastejšie siahal po udalosti, ktoré sa do konca života veselohrách, obrazoch zo života

Učiteľka Anna Turčanová (druhá sprava) prebrala žezlo choreografky od J. Tancika

nezabúdajú. V domácom prostredí tanečníci najčastejšie vystupovali po divadelných predstaveniach. Tak bolo aj v dňoch 24. a 25. februára 1952, keď po predstavení Kamenný chodníček od Ferka Urbánka v Benkovom hostinci zatancovaná bola tretia zmes slovenských ľudových tancov. Ak sme uviedli, že po druhú svetovú vojnu divadlá, spevy a zriedkavejšie tance v Laliti nacvičovali učitelia, v povojnovom období sme svedkami, že sa do úloh režisérov a choreografov dostávali aj ľudia iných povolaní – roľník, holič, robotník, technik, študent... Najlepším príkladom je roľník Ján Tancik starší. Tento neúnavný ochotník odmladi rád tancoval

dedinského, lebo dobre vedel, že sa lalitský divák tomu najviac poteší. Spomenieme tu len niekoľko jeho úspešných inscenácií: Ženích, Strýko, Diabol v raji manželskom, Strídža spod hája, Starí zaľúbenec, Pacientka, Tá naša Marča, Ulička, Statočný valach, Myš... Divadlo sem, divadlo tam, ale tanec bol, veríme, okrem manželky Márie, ktorá bola jeho pravou rukou; šila kroje, navrhovala scénu, robila účesy dievčatám, vo všetkom ho podporovala, najvrelšou srdcovou záležitosťou Jána Tancika. Bol zakladateľom folklórneho súboru spolku v roku 1968 a tejto nie ľahkej, často nepríjemnej a nadovšetko peniazmi nehradenej práce na úkor vlastného voľného

času hlavne do neskorých nočných sku, kde predviedol 21 programov. hodín, sa vzdal presne po tridsiatich Medzi ochotníkmi panovalo vždy rokoch, roku 1998, keď vtedy už ovzdušie priateľstva, z ktorého KUS Štefánik oslávil 50. výročie neraz rozkvitli aj prvé lásky, a tak pôsobenia. spomedzi 180 členov uzavretých Pred dvadsiatimi rokmi sme pí- je 18 manželstiev! sali, že v posledný, štvrtý víkend sa Kratšie obdobie po otcových stolalitskí ochotníci, tanečníci, speváci pách choreografa kráčal mladší syn a hudobníci zapojili do osláv zlatého jubilea svojho spolku. V sieni lalitského domu kultúry sa v sobotu 26. septembra 1998 zopakovalo skvelé ovzdušie z rok predtým uskutočnenej divadelnej prehliadky. Pokladník vypredal 170 lístkov, ale v hľadisku sa ocitlo viac ako 200 ľudí, ktorí si chceli pozrieť celovečerný tanečný, spevácky a hudob- Lalitskú svadbu, ktorá prebiehala na lalitskom javisku 20. septembra 2003, nacvičila Ruženka Holičová ný program. Bol to vlastne retrospektívny Ján, potom s tanečníkmi úspešne koncert tridsaťročnej činnosti FS pracovala učiteľka Anna TurčanoŠtefánik pod vedením choreografa vá, určitý čas pôsobila Ruženka Jána Tancika. Úvodom bolo slovo. Holičová, vyskúšali sa Ján Tušiak, Konkrétne, úprimné, citovo prifar- Miroslav Supek, Anna Turčanová bené, a preto nie div, že rečníkovi z Čmelíkovej ulice, ale nevydrTancikovi vyhŕkli slzy radosti, keď žali dlho. Spomenieme aj to, že si zaspomínal na tie dni, noci a roky spolku pomohli aj Petrovčan Ján strávené s ochotníkmi. Najkratšie Pavlov-Huci a Kysáčan Ivan Slávik. povedané FS pod jeho vedením Naposledy je choreografkou Marína mal prvé vystúpenie pred lalitským Šimeková, ktorá skončila niekoľko obecenstvom 22. februára 1968. kurzov na Slovensku a s pozostalou Odvtedy sa v ňom za tri desaťro- mládežou v Laliti, ktorá má záujem čia vystriedalo 180 tanečníkov, o folklór, sa snaží, aby táto činnosť hudobníkov, spevákov, s ktorými nezanikla. nacvičil 40 choreografií. Súbor mal Snímky: autor, z archívu autora, O. Valent a J. Pap vcelku viac ako dvesto verejných (V budúcom čísle: Festivaly, vystúpení doma, v Chorvátsku, prehliadky a súťaže) Bosne a Hercegovine, na Kosove, desaťkrát hosťoval na Sloven-

Tanečná skupina KUS Štefánik z roku 1972

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

5 ČISTIACICH TRIKOV

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Najlepšie babské rady, ktoré vám uľahčia život!

Ovocný pohár Suroviny: 5 dl mlieka, 1 vanilínový puding, 3 lyžice cukru, maliny, ríbezle, broskyne Takto sa to podarí: Vanilínový puding a cukor rozmiešame s 1 dl mlieka a zavaríme do zvyšného vriaceho mlieka. Za stáleho miešania necháme puding zhustnúť. Na dno pohára nalejeme trochu pudingu a pridáme maliny. Necháme 5 minút v chladničke, vyberieme, nalejeme ďalšiu vrstvu pudingu, na ktorú pridáme ríbezle. Nalejeme i poslednú vrstvu pudingu a na ňu ukladáme nakrájané broskyne. Vrch ovocného pohára ozdobíme i malinami, i ríbezľami. Zdroj: recepti.com

BEAUTY

Riešte to!

voria sa vám na tvári biele bodky? Viete, z čoho vznikajú a ako sa dajú odstrániť? Dá sa nejakým spôsobom predchádzať ich vzniku? Problém, s ktorým máte starosti,

KRÁSA

Čo so striami?

zv. strie sú esteticky rušivé pruhovité kresby vznikajúce na miestach zvýšeného napätia kože. Najčastejšie sa objavujú v oblasti brucha, nad sedacími svalmi, na prsiach a stehnách, často tiež na chrbte v krížovej oblasti. Vznikajú častejšie u žien ako u mužov, v dôsledku trvalého porušenia elastických a kolagénových vlákien kože ich preťažením. Preto sa objavujú v období tehotenstva, ďalej pri náhlom zvýšení telesnej hmotnosti, často v puberte, keď dievčatá začínajú prudko nadobúdať vplyvom hormónov typické ženské tvary, ale i u chlapcov na chrbte, ak v priebehu roka veľmi rýchlo narastú do výšky. Okrem

ko si rýchlo poradiť s upchaným odtokom, zažltnutými záclonami či špinavým digestorom? Použite super čistiace triky bez chémie. Upchaný odtok. Na upchané umývadlo, ktoré neodteká, zaberie 1 prášok do pečiva a asi 1 dl koly. Lesklé okná. Okná bez šmúh a s krásnym leskom dosiahnete, ak ich vyleštíte dámskymi silónovými pančuchami (silonkami). Umyté okno nimi vyleštite.

ZBAVTE SA NEPRÍJEMNÉHO HMYZU

Vyhrajte vojnu s muchami! je vnútorný proces, ktorý sa nedá zastaviť vonkajšími vplyvmi. Mílie sú drobné zrnká rohoviny, ktoré sa vyskytujú nad úrovňou kože najmä v hornej časti tváre. Je to zhluk bielkovinových látok, predovšetkým keratínu. Ide skôr o estetický ako o zdravotný problém. Mílie sa odstraňujú v kozmetickom salóne pomocou sterilnej ihly.

mechanického napínania kože sa uplatňuje aj akási vrodená predispozícia kvality spojivového tkaniva. Farba strií je spočiatku tmavofialová, neskôr fialovočervená, potom ružovočervená. Po dlhšom období však úplne vyblednú (zbelejú) a vzniká jemná atrofia (stenčená koža pripomína cigaretový papier). Koža nie je už nikdy krásna ako predtým, ale napriek tomu sú strie oveľa menej nápadné ako v začiatočnom štádiu. Bohužiaľ, stále neexistuje spôsob, ako strie úplne odstrániť. Ak sú ojedinelé, prichádza do úvahy plastická operácia, ak ich je veľa, nie je možné robiť operačný zákrok. Jedinou možnou cestou je striám predchádzať, t. j. počas gravidity, ale aj v puberte je dôležité sledovať svoju váhu a krémovať telo výživnými krémami či kvalitnými pleťovými mliekami.

teplenie nám prinieslo nielen lepšie počasie, ale aj neželaných návštevníkov do našich

bytov. Aj keď na prítomnosť múch nie ste citliví, snažte sa ich z bytu dostať čo najskôr. Prenášajú totiž množstvo choroboplodných zárodkov a kontaminujú všetko, čoho sa dotknú. Práve muchy a lietajúci hmyz sú pre mnohých tým, čo dokáže pokaziť príjemné posedenie pri káve či akýkoľvek oddych. Navyše môžu prenášať množstvo chorôb, keďže im je prirodzené zdržiavať sa na smetiskách, výkaloch či hnijúcich potravinách. Ich telá sú teda plné baktérií a mikroorganizmov, ktoré prinášajú až k vám domov. Na jedinej nohe muchy sa môže nachádzať až 5 miliónov rôznych zárodkov. V boji s nimi však nie ste bezradní. Kontaminácii potravín zabránite tak, že ich budete udržiavať v uzavretých nádobách. Rovnako nenechávajte otvorený či odkrytý odpadkový kôš a neumyté riady, ktoré sú pre ne lákavé. Ak nechcete využívať chemickú ochranu vo forme insekticídov, môžete zvoliť rôzne prírodné alternatívy odpudzovačov či mechanickú ochranu vo forme sieťok. ODPUDZOVAČE A MUCHOLAPKY • Elektrický odpudzovač: najčastejšie ide o zariadenie určené na zasunutie do zásuvky; hmyz odpudzuje vďaka ultrazvukovým vlnám alebo tekutej náplni, ktorá sa postupne uvoľňuje do ovzdušia.

Mozaiku číslo 238 pripravil Jaroslav Čiep

Zažltnuté záclony. Okrem pracieho prášku pridajte do prania aj prášok do pečiva, slúži ako bielidlo. Škáry medzi kachličkami. Do vody nasypte kypriaci prášok, vymiešajte kašu a tú následne naneste kefkou na znečistené škáry medzi kachličkami. Nechajte pôsobiť asi pol hodiny a potom kachličky umyte. Špinavý digestor. Použite obyčajný citrón. Stačí, ak ním potriete lesklé plochy digestora a opäť sa bude lesknúť ako nový.

VIII

• Lapač hmyzu: elektronický lapač sa teší stále väčšej obľube; hmyz priláka vďaka UV žiarovke a následne ho paralyzujú kovovou mriežkou, ktorá ho spáli; prístroj je dobíjateľný. • Mucholapky a lepidlové lapače mucholapky sú najznámejšou a najlacnejšou ochranou proti muchám, no sú i najmenej estetické; lepšou alternatívou proti nim sú lepidlové lapače, ktoré je najlepšie umiestniť v blízkosti okien. STAVTE NA KVETY! • Najúčinnejšími prírodnými odpudzovačmi nepríjemného hmyzu sú bylinky, a to najmä bazalka, levanduľa, medovka, šalvia či mäta. • Vhodnou alternatívou sú aj muškáty či pelargónie, ktoré majú rovnako repelentné účinky. • Ak sa chcete proti hmyzu brániť prírodne, no nemáte čas starať sa o kvety, zvoľte si vrecúška so sušenými bylinami na oknách či v ich blízkosti. DAJTE DOKOPY OKNÁ • Sieťky na oknách i balkónových dverách sú ideálnym riešením, ako môžete vetrať bez obáv pred muchami či iným hmyzom; ak máte staršie okná a nechcete zbytočne investovať do sieťok, pripevnite na ne husto tkané záclony. • Štrbiny sú ideálnym miestom, kde hmyz sídli, preto sa ich snažte čím skôr opraviť či niečím vyplniť. • Prievan – ak vám vletí do bytu mucha, otvorte okná krížom, prievan tento hmyz neznáša.

Kultúra

GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Tri desaťročia činnosti našej vrcholnej inštitúcie Jaroslav Čiep

„J

a, akademická maliarka Zuzka Medveďová z Petrovca, celé svoje dielo, ktoré som vytvorila pod vysokým báčanským nebom a tak čudesne krásne kopiacimi sa oblakmi nad žatevnými poľami mojej Podhory a rodiska, teraz životom a prácou uzavreté, venúvam svojim drahým rodákom, Petrovčanom a krajanom v Juhoslávii. S veľkou láskou a zriekaním som ho vytvorila a do ich lásky ho porúčam, nech ho milujú s takou láskou, ako som ja milovala ich...“ Tieto slová Zuzky Medveďovej už tridsať rokov na kamennej doske v predsieni Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci vítajú návštevníkov galérie. Maliarka ich zanechala Petrovčanom a poetický nádych im dal básnik Pavel Mučaji. Múzeum vojvodinských Slovákov pri príležitosti osláv 30. výročia založenia Galérie Zuzky Medveďovej v pondelok 1. júla do výstavných miestností galérie v Báčskom Petrovci verejnosť pozval na vernisáž obrazov našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Galéria Zuzky Medveďovej bola založená v roku 1989 a za sebou má tri desaťročia pôsobenia, v rámci ktorých zaznamenala bohatú výstavnú činnosť, viac ako stovku samostatných, kolektívnych, spomienkových a retrospektívnych

z domova a zahraničia. Založenie GZM bolo vlastne podnietené maliarkinou smrťou roku 1985 a závetom celé jej maliarske dielo venované prostrediu, v ktorom vyrástla. V pôsobení galérie pre dejiny zostali zachované aj všetky úsilia, sprvu neartikulované snahy jednotlivých milovníkov umenia v Petrovci a potom v čase pôsobenia,

Po Zuzke pomenovať ulicu a vybudovať jej sochu, apeloval Pavel Čáni

teda od roku 1980, nie celkom pochopených aktivistov Galérie Blatno, ale aj predchádzajúca bohatá výstavná činnosť umeleckej zložky Národného múzea v Báčskom Petrovci. Medzi tunajšími Slovákmi si GZM vydobyla výsostné postavenie aj organizovaním

Komorný zbor Zvony zo Selenče

výstav, na ktorých vystavovali profesionálni, akademickí a insitní umelci, ako aj maliari – amatéri • KULTÚRA •

Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii (dnes v Srbsku) každý nepárny rok od roku 1991. V rámci

Z otvorenia výstavy Zuzky Medveďovej bienále galéria udeľuje Cenu Karola aleju pred kaštieľom v Kulpíne, Miloslava Lehotského za najlepšiu aby sa jej vybudovala socha v prisamostatnú výstavu a Cenu Cyrila rodzenej veľkosti. Lebo si to určite Kutlíka za životné dielo. Vo svojom zaslúžila. Zakladateľ a dlhoročný fonde galéria vlastní viac stovák aktivista v práci GZM Vladimír Vavýtvarných prác Z. Medveďovej, lentík sprítomnil tridsaťročný chod ale aj početné výtvarné diela ďal- galérie a charakteristiky nášho výších, predovšetkým slovenských tvarníckeho života za toto obdobie, autorov zo Srbska, vrátane úplnej možnosti jeho prezentácie a perpozostalosti po Oľge Garayovej- cepcie v širšej spoločnosti, vrátane -Babylonovej. školských osnov, kam sa tiež dostal Na pondelkovej vernisáži pri prehľad vývoja výtvarného života úvodnom slove toto sprítomnila Slovákov vo Vojvodine. O aktuálnej riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintí- expozícii povedal, že ide o Zuzkine rová a privítala aj politických a spo- najfrekventovanejšie obrazy, ktoré ločenských funkcionárov. sú vo vlastníctve GZM. „Roku 1986 sa časť bývalej základnej školy dala na používanie petrovskému domu kultúry a za účelom vytvorenia galérie boli adaptované bývalé učebne školy. Výstavný priestor bol utvorený adaptáciou miestnosti, v ktorej Medveďová K 30. výročiu GZM nechýbala ani torta prvý raz samostatPri tejto príležitosti spoluprane vystavovala v roku 1922. GZM bola slávnostne otvorená v sobotu covníkom galérie riaditeľka MVS 1. júla 1989. Prvá výstavná expozícia odovzdala ďakovné listiny. Tiež pozostávala z 54 zreštaurovaných redakciám, ktoré sústavne sledovali prác Zuzky Medveďovej z daro- jej činnosť. Česť otvoriť túto „jubivaného fondu,“ povedala Séčová- lejnú“ výstavu sa dostala predsedníčke NRSNM Libuške Lakatošovej. -Pintírová. Príležitostné pozdravné slová O to, aby vernisáž nezostala len na tomto podujatí vyslovili aj ve- na suchých slovách, prednesom dúci galérií v Kovačici a v Kysáči viacerých skladieb sa postaral Anna Žolnajová-Barcová a Michal Komorný zbor Zvony zo Selenče Madacký. Svoje slová verejnosti so svojím vedúcim Dr. Jurajom adresoval aj niekdajší riaditeľ MVS Súdim. Aká by to bola oslava bez a SVD, ktorý sa staral o chod galérie, torty? V priam tropickom počasí Mr. Pavel Čáni. Okrem iného vyzval prítomní na vernisáži si pochutnali verejných činiteľov, aby sa pričinili a na chutnej petrovskej dobošovej v Petrovci jednu ulicu pomenovali a občerstvili sa. Výstava obrazov po Zuzke Medveďovej a zároveň, Zuzky Medveďovej potrvá do 25. v strede Petrovca, podľa vzoru na októbra. 27 /4862/ 6. 7. 2019

Kultúra GITARIÁDA VOJVODINY KYSÁČ 2019

Zvíťazila skupina Genova Elena Šranková

dňoch 28. až 30. júna v Kysáči prebiehala Gitariáda Vojvodiny 2019, ktorá sa uskutočnila po piaty raz. Toto atraktívne podujatie aj ten-

ktoré sú jadrom festivalu rockovej hudby. Tohto roku súťažili bandy: Prvi red, Loud, Genova, Superego, Poriv, Two Fingers, Mad B, The Coll, Red Danger, Nemi pesnik, Depeto, Neman, Sanitarium a Bubamara bend. Ich výkony sledovala po-

Porota: (zľava) Srđan Nikolić, Darko Varga, Snežana Janjuševićová-Jevtićová a Pavel Drieňovský

Na porotu najkvalitnejšou hudbou zapôsobila skupina Genova

toraz prebiehalo na pomocnom ihrisku FK Tatra a začalo sa v piatok 28. júna súťažením demo bandov,

rota v zložení: Pavel Drieňovský, Snežana Janjuševićová-Jevtićová, Darko Varga a Srđan Nikolić. Podľa ich mienky najúspešnejšia skupina tohto roku bola Genova z Varaždina v Chorvátsku. Druhé miesto obsadil band Two fingers z Nového Sadu. Na treťom mieste je skupina Sanitarium z Belehradu. V pokračovaní gitariády v piatok vystúpili známe mená našej hudobnej scény Ritam nereda a Atomsko sklonište. V sobotu program Príhovor Dalibora Rožića, člena Mestskej pokračoval vystúperady pre kultúru Mesta Nový Sad ním Davida Kollara zo

Na druhom mieste Two ﬁngers

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Slovenska, po ktorom sa predstavil 10-ročný talentovaný bubeník Petar Milutinović. Víťazi, teda skupina Genova, tiež mali rezervovaný čas na vystúpenie, po ktorom nasledovalo udelenie prvej a druhej ceny. V mene organizátorov sa prítomným prihovorila Milana Arňašová, ktorá spomenula významnú podporu Mesta Nový Sad tomuto festivalu a zároveň udelila druhú cenu predstaviteľom skupiny Two fingers z Nového

M a vďaka spolupráci s festivalom Exit vystúpia na OPENS Future Shock javisku. Okrem toho vystúpia na festivaloch na Slovensku – v Bratislave a Košiciach, ako aj na festivale Bedem fest v Nikšići, s ktorými organizátori Gitariády Vojvodiny nadviazali spoluprácu. V sobotu 29. júna v pokračovaní druhého rockového večera sa o dobrú náladu postarali Ahtung bend, ktorý vystúpil na všetkých doterajších gitariádach, a potom

Momentka z udelenia cien najlepším bandom

Sadu. Prvú cenu skupine Genova z Chorvátska udelil Dalibor Rožić, člen Mestskej rady pre kultúru Mesta Nový Sad. Konštatoval, že v organizácii festivalu z roka na rok badať pokrok, ako aj to, že je partnerom na tomto projekte Fondácia Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry. Avšak, tohto roku novými partnermi sú i Opens Exit, ako aj partneri zo Slovenska. Víťazi Gitariády Vojvodiny 2019, skupina Genova, dostali od RTV Vojvodina (mediálny sponzor) možnosť nahrať singel v Štúdiu

i nestarnúca YU grupa. V nedeľu večer super zábavu utvrdili Hazel a Ðorđe David, takže milovníci kvalitnej hudby a skvelej zábavy aj tohto roku na Gitariáde Vojvodiny 2019 v Kysáči mali postarané o dobrú náladu a pozitívnu energiu. Na záver treba povedať, že sa Gitariáda Vojvodiny uskutočnila pod patronátom Mesta Nový Sad a partnermi na projekte boli Fondácia Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry, OPENS 2019 a EXIT festival. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Vidovdanské stretnutia 2019 Anna Lešťanová

edemnásty medzinárodný festival detského folklóru Vidovdanské stretnutia prebiehal v sobotu 29. júna v Starej Pazove v organizácii tamojšieho KUS Branka Radičevića. Na tohtoročnom festivale sa zúčastnili detské skupiny z Prijedora, Vršca, Lazarevca, Ečky, Mošorína, Surduku, Novej Pazovy a zo Starej Pazovy. V neskorých popoludňajších hodinách vedúci a predstavitelia súborov mali najprv prijatie u čelných ľudí staropazovskej lokálnej samosprávy v budove ZO. Hostí privítali a pozdravili Dragoslav Bonđi, člen Obecnej rady a pred-

seda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova, Ratomir Igrač, predseda hostiteľského spolku

B. Radičevića, a Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova a jeden zo zaklada-

Z vystúpenia detskej skupiny pazovského slovenského spolku

teľov tohto festivalu. Ináč tento festival je rozhodnutím lokálneho parlamentu zaradený medzi podujatia s osobitným významom pre Obec Stará Pazova. Po defilé v strede mesta nasledoval celovečerný koncert. Vidovdanské stretnutia 2019 v divadelnej sále slávnostne otvorila Dajana Kostićová, dlhoročná choreografka a aktivistka staropazovského KUS B. Radičevića. V programe vystúpili aj členovia staršej detskej tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka s choreografiou Ruženy Červenskej Keď som išov v noci po ulici a nacvičovateliek R. Červenskej a Kataríny Šašovej. Po koncerte účastníci festivalu sa kamarátili v miestnostiach Sokolského domu (vedúci skupín) a na dvore ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (mladí tanečníci).

KONCERT NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Študentský orchester z Ohio a zbor Credimus Jaroslav Čiep

slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vo štvrtok 27. júna návštevníci mali možnosť sledovať spoločný koncert orchestra z Ohio, ktorý prišiel na návštevu do Srbska, a obecného cirkevného spevokolu Credimus. Pastor Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike Robert Johnson pred dvoma rokmi pohostinsky pobudol v našom prostredí. Po

Orchester z Toleda v Petrovci

Z vystúpenia obecného spevokolu Credimus • KULTÚRA •

dvoch rokoch sa sem vrátil s cieľom prehĺbiť spoluprácu medzi dvoma evanjelickými cirkvami, ktorá pretrváva už štrnásť rokov. Ale tentoraz neprišiel sám. S ním prišli aj študenti – hudobníci z troch stredných škôl v meste Toledo v štáte Ohio. Toledo je mesto v severnej časti štátu Ohio v USA, pri západnom cípe Erijského jazera, pri hraniciach so štátom Michigan.

Rozkladá sa na 217,8 km2 a má populáciu 298 446 obyvateľov. Na pôde gymnázia hostí z USA, časť členov toledského symfonického orchestra, privítala riaditeľka Anna Medveďová. Ten sa petrovskému publiku predstavil skladbami z amerického kontinentu, ktoré vznikali v časovom rozpätí takmer dvoch storočí. Boli to skladby rôznych žánrov a hudobných štýlov. K samotnému orchestru sa pripojili aj pastor Robert Johnson a mladý huslista Martin Ján Javorník z Kulpína. Príhovory hostí a opisy skladieb simultánne prekladal Kulpínčan Vladimír Zima. V druhej časti programu tri piesne z vlastného repertoáru zaspievali členovia obecného báčskopetrovského cirkevného spevokolu Credimus pod taktovkou Anny Medveďovej. Okrem v Petrovci, orchester z Toleda vystúpil na celocirkevnom mládežníckom stretnutí v Padine. Hostia z Ameriky sa predstavili aj vo Vojlovici, v Starej Pazove, v Slankamenských Vinohradoch, ako aj v kulpínskom kostole.

27 /4862/ 6. 7. 2019

Kultúra XXIII. JUŽNOSLOVENSKÉ DETSKÉ A MLÁDEŽNÍCKE SLÁVNOSTI

Poslali ma naši k vašim... Katarína Melegová-Melichová

od týmto názvom odznel prvý koncert XXIII. Južnoslovenských detských a mládežníckych slávností, ktoré prebiehali v tomto roku v Dulovciach 28. a 29. júna. Odzneli pod záštitou predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja doc. Ing. Milana Belicu, PhD v organizácii obce Dulovce a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a s finančným prispením aj Fondu na podporu umenia, Regionálneho osvetového strediska v Komárne a početných sponzorov.

Už 23 rokov rozvíjame toto naše bohatstvo, snažíme sa ho zachovať v srdciach a mysliach a to prostredníctvom tých, ktorí ho jediní môžu preniesť do budúcnosti – prostredníctvom našich detí. Verím, že sa dnes a zajtra spolu presvedčíme, že sa nám v tomto úsilí darí...“ V rámci prvého koncertu prvým účinkujúcim súborom bol vlaňajší víťaz DFF Zlatá brána, čiže DFS Ratolesť SKUS-u Pivnica z Pivnice v čele s Jankom Merníkom a Vierkou Brňovou. Na dulovské javisko priniesli detské hry a tance Babka mi rozprávala. Po nich

Radosť pretrvávala aj po vystúpení

Úvodom starosta Duloviec Andrej Hamran privítal domácich a zahraničných hostí: predsedu NSK doc. Ing. Milana Belicu, PhD, vedúceho odboru kultúry a športu NSK Ľubomíra Kleštinca, prvého podpredsedu DZSČR a podpredsedu SZSZ Pavla Hlásnika, predsedníčku Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri MS a predsedníčku MOMS Petrovec Katarínu Melegovú-Melichovú, z Odboru strategicko-politického ÚSŽZ Milinu Sklabinskú, riaditeľku Regionálneho osvetového strediska v Komárne Vieru Vlčkovú, predsedníčku OZ Dotyk ľudskosti Máriu Katarínu Hrkľovú a podpredsedníčku Spolku Slovákov z Juhoslávie Oľgu Fejdiovú. V otváracom príhovore zdôraznil: „Slovensko je veľmi bohaté na tradičnú kultúru, na ľudovú pieseň, hudbu, tanec, rozprávky, ľudový odev a celý folklór. Na našom malom území sa koncentruje mimoriadne veľa tohto bohatstva.

www.hl.rs

nasledovali súbory: DFS Verešvarenček z Červeníka, DFS Naša fajta zo Storožnice z Ukrajiny, DFS Lúčik z Duloviec, DFS Radosť z Trenčína, DFS SKUS-u bratov Banasovcov pri Matici slovenskej v Josipovci v Chorvátsku, DFS Lipka z Bodonoša v Rumunsku, DFS Kobylka z Bratislavy a DFS Borinka z Nitry. Prvý koncert 23. ročníka Južnoslovenských detských a mládežníckych slávností sa skončil spoločným tancom Od kostola do mlyna. Program z úzadia moderovala samotná režisérka Lenka Konečná. Na záver piatkového programu vystúpili Slovenskí rebeli z Komárna s výborným folklórnym predstavením Na rováš!, ktorého režisérom je Jozef Černek, riaditeľ Domu MS v Komárne. V sobotu sa program začal krojovaným sprievodom obcou a pokračoval koncertom v amfiteátri Kvety nášho rodu, ktorý tiež mala na starosti režisérka L. Konečná.

Informačno-politický týždenník

Babka mi rozprávala v pivnickom predvedení

K hosťom z predchádzajúceho dňa pribudli predseda ÚSŽZ Ján Varšo a Anna Medveďová z Fondu na podporu umenia. Ján Varšo vo svojom príhovore vyzdvihol: „ÚSŽZ podporuje takého aktivity, pretože jednak motivujú mladých ľudí na folklór a slovenskosť a na druhej strane je to, že sa môžu zúčastňovať a prezentovať na takýchto podujatiach a je to aj akousi odmenou či ocenením ich celoročnej práce v oblasti folklóru.“ Potom nasledovalo vystúpenie detských folklórnych súborov, ktoré sa zúčastnili aj na prvom koncerte, ale aj DFS Sílešánek z Vinodolu a DFS Šurianček zo Šurian. Festival sa skončil vystúpením FS Fogáš z Ostravy,

zúčastnilo trinásť súborov zo Slovenska, z Českej republiky, Chorvátska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny. Na našich predstaviteľov – členov DFS Ratolesť z Pivnice – môžeme byť právom hrdí, lebo nás dôstojne, s obrovskou hravosťou a radosťou reprezentovali na tomto jedinečnom podujatí. A tak ako na prvom koncerte si členovia DFS Radosť z Trenčína svojou kvalitou vyslúžili dvojnásobné vystúpenie, v sobotu to boli členovia DFS Ratolesť z Pivnice. Bolo to pre nich a ich vedúcich ďalším uznaním. Slová vďaky a chvály treba adresovať aj organizátorom a šikovným a srdečným hostiteľom, čo ocenili všetci účastníci a návštevníci podujatia.

Najmladšie účastníčky festivalu – malé Dulovčanky

z Českej republiky. To, čo obom koncertom chýbalo, bola premyslenejšia a invenčnejšia koncepcia a réžia samotných koncertov. Sprievodným programom bola predajná stánková výstava tradičných remesiel na nádvorí základnej školy. Na tohtoročnom podujatí sa

Treba konštatovať aj to, že tak k organizátorom, ale aj k účinkujúcim bolo zhovievavé aj počasie a na rozdiel od extrémnych horúčav, aké vládli počas dní pred festivalom, počas neho bolo príjemných 25 či 29 stupňov C, takže aj záujem divákov bol primeraný. • KULTÚRA •

VÝSTAVA PORTRÉTY MÁRIE SLÁVIKOVEJ V KYSÁČI

Má vlohy na maľovanie ľudských podobizní Elena Šranková

piatok 28. júna v Galérii SND, v Slovenskom národnom dome v Kysáči, otvorili výstavu portrétov samoukej maliarky Márie Slávikovej. Na vernisáži o jej životnej a umeleckej púti, o jej tvorbe a obrazoch, o nej ako osobe a maliarke hovorili kolegyne Zuzana Ferková a Zuzana Petrušková, maliarky z Umeleckého spolku Michala Geržu, ako aj predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový. K umeleckému zážitku na otvorení výstavy básňou prispela Elena Surová, učiteľka na dôchodku. Početných prítomných privítal Michal Madacký, vedúci Galérie SND, a Michal Ďurovka, akademický maliar, sa zmienil o vystavených portrétoch. Okrem iného Ďurovka povedal: „Mária Sláviková je prvou samoukou maliarkou v Kysáči, ktorá sa seriózne venovala maľovaniu portrétov. Namaľovala až toľko, že je z toho nádherná samostatná

výstava.“ Z jeho slov sa prítomní na vernisáži tiež dozvedeli, že Mária Sláviková má veľké vlohy a talent na maľovanie ľudských

základe čiernobielych fotografií. Tie obrazy proste dýchajú minulosťou a zachovávajú spomienku aj na ľudí žijúcich na začiatku

Na vernisáži: (zľava) Zuzana Petrušková, Zuzana Ferková, Elena Surová, Rastislav Surový, Michal Madacký, autorka Mária Sláviková a Michal Ďurovka

podobizní. „Najhodnovernejšie a presvedčivo stvárnila podobizne svojich najbližších – manžela, syna a dcéry s ich rodinami. Samozrejme sú tu i starší príbuzní a známi, ktorých maľovala na

a v priebehu minulého storočia. Zaujímavé sú i portréty ľudí z iných kontinentov, už či filmovej hviezdy Jamesa Byrona Deana alebo neznámych černošiek. Biblické témy sú tiež nevyčer-

pateľnými možnosťami a inšpiráciami pre Máriu Slávikovú, aj pre svojrázne stvárnenia podobizní, už či Samsona alebo Daniela, márnotratného syna alebo Jefteho dcéry. A zaujímavé sú aj historické osobnosti, portréty Martina Luthera a jeho Kataríny, ako aj Milana Rastislava Štefánika,“ povedal na vernisáži kysáčsky akademický maliar. Treba povedať, že ide o jej druhú samostatnú výstavu, ktorá bude otvorená do 22. júla. Prvú samostatnú výstavu mala 13. októbra 2016, kým sa na bienále kysáčskych výtvarných ochotníkov v Galérii SND zúčastňuje pravidelne od roku 2011. Členkou Výtvarného krúžku Michala Geržu, ktorý prerástol v umelecký spolok, je od roku 2013. Vystavovala aj na bienále slovenských výtvarníkov amatérov v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, ako aj na niekoľkých spoločných výstavách doma a v zahraničí.

Výzva na Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2019

SLOVAK NAIVE ART IN SERBIA je názov výstavy obrazov a umeleckých predmetov súkromnej Galérie Babka v Kovačici, ktorá bola slávnostne otvorená v piatok 28. júna v Paláci národov v Ženeve, vo Švajčiarsku. Organizátorom tohto nevšedného podujatia je Stála misia Slovenskej republiky pri Organizácii Spojených národov v Ženeve, ktorá prezentuje výstavu ako svoj príspevok k 41. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva. Týmto obsahom poukazuje na možnosti zachovania a rozvoja kultúrnej identity menšín. Okrem zástupcov diplomatických zborov, pracovníkov OSN a zástupcov krajanských komunít výstavu svojou prítomnosťou poctili Blandie Blukacz-Loviseftová, vedúca oddelenia pre inštitucionálnu pamäť úradovne OSN, Juraj Podhorský, stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN v Ženeve, a Dejan Zlatanović, stály predstaviteľ Srbska pri OSN. Táto výstava Galérie Babka v Ženeve bude sprístupnená milovníkom insitného umenia do 12. júla. Na snímke z archívu Galérie Babka je momentka zo slávnostného otvorenia výstavy vo Švajčiarsku. A. Ch. • KULTÚRA •

Pozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 8. augusta 2019 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke o 20.00 hodine. Študenti, ktorí sa plánujú zúčastniť na stretnutí, sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo na telefónne číslo 021/780-248. Študenti, ktorí ukončili štúdium (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2018/2019, majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPoint-e. Povinná je prihláška do 31. júla 2019. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS 27 /4862/ 6. 7. 2019

Kultúra NOvÝ zväzok v rade nadlackých zborníkov

Úloha cirkvi v živote dolnozemských Slovákov Jaroslav Čiep

ultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku od roku 2009 organizujú v Nadlaku medzinárodnú konferenciu motivovanú podnetnými témami o ná-

rodnom, kultúrno-duchovnom, vzdelanostnom a spoločenskom pohybe Slovákov na priestore slovenskej Dolnej zeme a presadzovaní slovenskosti aj v kontexte celosvetového života zahraničných Slovákov. V dňoch 15. až 17. marca 2018 sa na pôde DZSČR konferencia uskutočnila už po desiatykrát, pričom počas jej úvodného večera sa uskutočnilo aj slávnostné odovzdanie Ceny Ondreja Štefanka. Na konferencii v Nadlaku sa aj tentoraz zúčastnili početní odborníci a vedeckí pracovníci z krajanského sveta s dôrazom na štáty Dolnej zeme a Slovenska. Vzhľadom na tému konferencie boli početnejšie zastúpení aj predstavitelia cirkví. Medzinárodná konferencia v Nadlaku v roku 2018 sa niesla v znamení témy Úloha cirkvi v živote dolnozemských Slovákov a zameriavala sa na viaceré okruhy problémov: dejiny cirkvi/cirkevná história, náboženská kultúra, konfesionalita a identita, konfesionalita

www.hl.rs

a etnicita, náboženská a etnická/ národnostná identita, interkonfesionálne vzťahy v prostredí cirkvi a komunít a aktuálna situácia cirkvi a religiozity. Do pracovnej časti konferencie referáty prihlásili okrem iných aj referenti zo Srbska, resp. pôvodom zo Srbska, teraz žijúci v zahraničí. V rovnomennom zborníku, ktorý v marci 2019 vyšiel k ďalšej konferencii v Nadlaku, svojimi štúdiami a príspevkami sú zastúpení: Michal Babiak („... Nebesá nám zostanú“), Katarína Melegová-Melichová (Bašty prepevnej viery a slovenskosti), Milina Sklabinská (Úloha cirkvi v zachovávaní a rozvoji národného povedomia slovenských komunít v zahraničí a jej podpora Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí), Vladimír Valentík (Oltárny obraz K. M. Lehotského v evanjelickom a. v. chráme Božom v Petrovci), Samuel Koruniak (Uplatňovanie a kultivovanie spisovnej slovenčiny v evanjelickom cirkevnom prostredí vo Vojvodine pred a počas medzivojnového obdobia), Janko Ramač – Daniela Marčoková (Začiatky dolnozemskej vojvodinskej evanjelickej a. v. školy v Kysáči (koniec 18. a začiatok 19. storočia)), Jarmila Hodoličová (Príspevky o cirkevnom živote vojvodinských Slovákov v publikácii Národný kalendár (1920 – 1944)) a Samuel Jovankovič (Kanonické vizitácie ako historický prameň). Okrem týchto referátov vojvodinských Slovákov sa priamo týkajú aj príspevky Borisa Michalíka – Miroslava Papa (Kontakty evanjelických cirkevných zborov vo Vojvodine), Renáty Hlavatej (Epištolárny štýl a jeho jazykové východiská vo vybraných kázňach (publikovaných časopisecky) u vojvodinských Slovákov), Júliusa Lomenčíka (Duchovný odkaz misionára Samuela Činčuráka v priestore slovesného umenia) a Ondreja Drugu (Ján Bulík a Samuel Štarke, vedúci predstavitelia slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii). A čiastočne

Informačno-politický týždenník

aj iné príspevky. Záverečná časť zborníka tradične je venovaná laureátom Ceny Ondreja Štefanka. V roku 2018 za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete ju získala Alžbeta Uhrinová-Hornoková z Maďarska

a za organizátorskú činnosť bola ocenená Vieroslava Timárová z Rumunska. Konferencia, ako aj samotný zborník značne pomôžu k vytvoreniu komplexnejšieho obrazu vplyvu cirkvi na život a národnostné povedomie slovenských komunít na Dolnej zemi.

IN MEMORIAM

Za Jurajom Valihorom 1949 – 2019 Smutní sme. Znovu sme sa stretli na cintoríne, znovu sme vyprevadili na večný odpočinok kolegu. Len nedávno sme sa rozlúčili s bývalým kolegom Michalom Juríkom a hľa, ohromila nás správa, že ešte jeden z plejády starých, ostrieľaných novinárov, Juraj Valihora, odchádza do našich spomienok. Áno, z plejády tých, čo na povestnú Zorničku vstávali o 4. ráno, prípadne aj skôr, aby správy na 6. stihli pripraviť. Z tých, čo nemali počítače, ale ich ráno čakala kopa ďalekopisom vytlačených správ, z ktorej museli aspoň pol hodiny driapať a triediť ich podľa oblasti a dôležitosti. Kolega Juraj však nemal to šťastie alebo nešťastie, akokoľvek, že dlho „zorničkoval“. Krutá choroba ho postihla, život mu visel na vlásku. Ale Juraj sa nedal. Bol ešte mladý a nadostač silný, aby sa zotavil. Nemoc mu síce naštrbila zdravie, ale aj tak sa svojho remesla nechcel vzdať. Pracoval, kým mohol a ako mohol. Svoju časť roboty si vykonal poctivo. Aj keď mohol ešte skôr odísť do invalidného dôchodku, nechcelo sa mu. Lákal ho stôl v redakcii, písací stroj Olympia, na ktorom písal síce pomaly, ale stále. Nepamätám si, žeby

niekedy zmeškal alebo zabudol odovzdať príspevok, ktorý mal za úlohu napísať. Novinárstvo ho bezpochyby zaujalo a mal ho rád. Nebyť podlomeného zdravia, oveľa viac by toho napísal a urobil pre poslucháčov Novosadského rozhlasu. Mal bohatý slovník a slovenčinou narábal výborne. Tichý, skromný, nenápadný, takého sme si ho zapamätali. Taký aj zostane v našich spomienkach. Nech mu je ľahká rodná pivnická zem. (Prečítané na pohrebe Juraja Valihoru v utorok 2. júla 2019 v Pivnici) _______________________ Juraj Valihora sa narodil 4. marca 1949 v Pivnici. V rodisku ukončil základnú školu a na petrovskom gymnáziu maturoval v generácii tisíceho maturanta. V štúdiách pokračoval na Belehradskej univerzite, kde na Filologickej fakulte vyštudoval etnológiu. V slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu pôsobil ako novinár v období 1978 – 1999. Odtiaľ zo zdravotných dôvodov odišiel do predčasného dôchodku. Po dlhej a ťažkej chorobe, vo veku 70 rokov, umrel v Rumenke v pondelok 1. júla 2019. Slovenská redakcia Rádia Nový Sad • KULTÚRA •

SCÉNA

Madonna ako Madame X. Na svojom novom albume Madonna sa postavila do roly vlastného alter-ega Madame X, čiže postavy s viacerými identitami, ktorá cestuje svetom ako tajná agentka, bojuje o slobodu a osvetľuje temné miesta. Tvorivú inšpiráciu na album Madame X (vydavateľstvo Interscope) známa speváčka vraj získala v portugalskom Lisabone, kde roku 2017 prišla žiť so svojím synom Davidom s cieľom zapísať ho do futbalovej školy. V tomto meste navštevovala domy viacerých tamojších hudobníkov, kamarátila sa s nimi a s niektorými aj pokračovala v spolupráci na nových skladbách. Album obsahuje 13 piesní v angličtine a v portugalčine a nateraz sú vybrané dva singly. Prvý je Medellín, pomenovaný podľa kolumbijského mesta, z ktorého pochádza Madonnin spolupracovník, spevák Maluma. Druhým singlom je pieseň Crave, v ktorej hosťuje americký rapper Swae Lee. V septembri Madonna začne koncertné turné v USA; od januára do marca 2020 bude vystupovať v troch európskych mestách: v Lisabone, Londýne a v Paríži.

NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY – VÝBOR PRE INFORMOVANIE

Výzva na podávanie žiadostí v oblasti informovania – produkcia Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zverejňuje výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2019 v oblasti informovania. Hlavným cieľom poskytovania dotácií ako súčasti verejného záujmu Slovákov žijúcich v Srbsku bude podpora produkcie s cieľom zveľadiť kvalitu v oblasti verejného informovania. Na výrobu televíznych, rozhlasových, printových, hraných, hudobných a iných obsahov v roku 2019 je vyčlenených 350.000,00 RSD. Možnosť uchádzať sa o tieto prostriedky budú mať jednotlivci, súkromné produkcie, mimovládne organizácie, združenia a asociácie. O prostriedky sa nemôžu uchádzať médiá financované štátnym a pokrajinským rozpočtom. Tieto médiá však môžu byť distributérmi podporených obsahov. Základnou podmienkou súbehu je verejný záujem tunajších Slovákov, kvalita a inovácia v oblasti produkcie. Distribúcia materiálov musí byť zaručená zmluvou medzi tvorcom a médiami, resp. vydavateľom. Prioritu pri hodnotení projektov budú mať inovatívne návrhy, ktoré oblasť produkcie programov v slovenskej reči pozdvihnú na vyššiu úroveň, a to predovšetkým svojou žurnalistickou kvalitou, jazykovou a technologickou vyspelosťou. Komisia Výboru pre informovanie NRSNM bude hodnotiť žiadosti. Súbeh bude otvorený do 31. októbra 2019. Pre dodatočné informácie zavolajte na tel. číslo: 021/422-989. Žiadosti treba odoslať na e-mail office@rada.org.rs a na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (pre konkurz VPI NRSNM) Bulevar Mihajla Pupina 1/V 21 000 Nový Sad NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY – VÝBOR PRE INFORMOVANIE

Výzva na podávanie žiadostí v oblasti informovania – jednorazové granty pre školenie a prax Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zverejňuje výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2019 v oblasti informovania. Hlavným cieľom poskytovania dotácií ako súčasti verejného záujmu Slovákov žijúcich v Srbsku bude podpora osobnej iniciatívy mediálnych pracovníkov a študentov na zdokonaľovanie sa doma a v zahraničí. Týmto spôsobom, na základe osobnej požiadavky podporíme aj volontérsku študentskú prax v tunajších médiách. Na tieto účely v roku 2019 je vyčlenených 70.000,00 RSD. Možnosť uchádzať sa o tieto prostriedky budú mať iba jednotlivci. Komisia Výboru pre informovanie NRSNM bude hodnotiť žiadosti. Pre dodatočné informácie zavolajte na tel. číslo: 021/422-989. Žiadosti treba odoslať na e-mail office@rada.org.rs a na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (pre konkurz VPI NRSNM) Bulevar Mihajla Pupina 1/V 21 000 Nový Sad NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY – VÝBOR PRE INFORMOVANIE

Ellefsonov sólový album. Známy predovšetkým ako člen metalovej skupiny Megadeth, basgitarista David Ellefson tiež hrá v projektoch F5, Altitudes + Attitude a Metal Allegiance. Práve vydal sólový album pod názvom Sleeping Giants, predstavujúci kolekciu nahrávok vytvorených s projektom F5 a s niektorými inými kolegami, akými sú John Bush (Armored Saint, ex Anthrax), Mark Tremonti (Alter Bridge), Ron „Bumblefoot” Thal (ex Guns N’ Roses) a DMC (Run DMC). Ellefsonovi čoskoro vyjde aj pokračovenie jeho autobiografickej knihy My Life With Deth. KONCERTY 13. júla, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Srpska Umeå Fest #8. Hrajú: Faim (hardcore punk, Denver, USA) Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

Výzva na podávanie žiadostí v oblasti informovania – web produkcia Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zverejňuje výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2019 v oblasti informovania. Hlavným cieľom poskytovania dotácií ako súčasti verejného záujmu Slovákov žijúcich v Srbsku bude podpora web produkcie s cieľom zveľadiť kvalitu v oblasti verejného informovania. Na tieto účely v roku 2019 je vyčlenených 100.000,00 RSD. Možnosť uchádzať sa o tieto prostriedky budú mať jednotlivci, súkromné produkcie, mimovládne organizácie, združenia a asociácie. O prostriedky sa nemôžu uchádzať médiá financované štátnym a pokrajinským rozpočtom. Tieto médiá však môžu byť distributérmi podporených obsahov. Prioritu pri hodnotení projektov budú mať kvalitné a inovačné obsahy od formy blogu, portálu, klasickej webovej stránky, advertisingu prostredníctvom spoločenských sietí (facebook, twitter, youtube..). Súbeh bude otvorený do 31. októbra 2019. Žiadosti bude hodnotiť komisia Výboru pre informovanie NRSNM. Pre dodatočné informácie zavolajte na tel. číslo: 021/422-989. Žiadosti treba odoslať na e-mail office@rada.org.rs a na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (pre konkurz VPI NRSNM) Bulevar Mihajla Pupina 1/V 21 000 Nový Sad

27 /4862/ 6. 7. 2019

Kultúra· Oznamy

Deti prišli domov „zarazené“ Anna Horvátová

lovesá zaraziť, zaraziť sa, zarazený sú spisovnými výrazmi. Nimi označujeme činnosť vraziť – zaraziť rýľ do zeme; tiež prudko zastaviť v pohybe: zarazil kone, zarazili ju v reči. Veľmi dobre nám je známa konštatácia: zarazilo mu dych, ktorou vyjadrujeme, že nemohol dýchať. Môžeme pacientovi zaraziť všetky návštevy – zakázať teda, alebo zabrániť. Aj matkine slová nás môžu zaraziť – alebo ešte silno a nepríjemne prekvapiť, zmiasť. Od prekvapenia vieme nehybne stáť, pričom na porovnanie použijeme tiež slovo zaraziť: stojí, akoby ho do zeme zarazil. Zvratné sloveso zaraziť sa použijeme v týchto situáciách: silno a nepríjemne sa prekvapiť, zmiasť sa: pri pohľade na ňu sa zarazil; zarazil sa nad takou rečou. Aj náhle sa zastaviť, zaseknúť sa: zarazil sa v chôdzi, v reči a tiež v situáciách, keď nemôžeme dýchať: dych sa mu zarazil. Okrem tu uvedených príkladov vo vojvodinskej slovenčine máme ešte jeden význam – „zarazíme sa

KRÍŽOVKA chorobou“, „zarazený chrípkou“, „deti sa zarazili na výlete“... Tento význam slova„zaraziť“ nachádzame iba v našej slovenčine, ktorý sa k nám dostal pod vplyvom srbských: zaraziti se, zaražena deca, keď prenesieme nákazu na zdravého. Tento význam spisovná slovenčina nepozná. Preniesť nákazu na zdravého, infikovať (sa) v spisovnej slovenčine vyjadríme slovesom nakaziť a zvratným nakaziť sa: nakaziť deti angínou, nakaziť sa chrípkou. Na vyjadrenie chorobného stavu ľudí aj zvierat, keď vlastne ide o chytľavú chorobu, ktorá sa prenáša z človeka na človeka, zo zvieraťa na zviera, nepoužijeme teda sloveso „zaraziť (sa)“, ale nakaziť, získať nákazu, infikovať sa. „Zarazené deti“ v spisovnom jazyku sú nakazené deti,„zarazené sliepky“ sú nakazené sliepky,„zarazené psy“ sú nakazené psy. Choroba, ktorá sa rýchle šíri, v je srbčine zaraza. V našej srboslovenčine máme preklad„záraza“, pokým v spisovnej slovenčine táto infekcia je nákaza; môžeme sa buď chrániť pred nákazou, alebo, v prípade, že choroboplodné zárodky vniknú do živého organizmu, podľahnúť nákaze.

ČÍSLO 27

V tajničke je meno a priezvisko básnika, prozaika, esejistu, prekladateľa a autora literatúry pre deti a mládež (1943).

Pripomíname si výročia v júli 2019 1. júla 1989 v Báčskom Petrovci bola otvorená Galéria Zuzky Medveďovej. Vlastní celkové dielo prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej, ktorá ho závetom darovala Petrovcu, ale aj ďalšie hodnotné výtvarné práce. Od roku 1991 v nepárnych rokoch usporadúva Bienále slovenských výtvarných umelcov v Juhoslávii (teraz v Srbsku). (Blahoželáme k 30. výročiu činnosti.) 4. júla 1974 v Sriemskej Kamenici zomrel slovenský vojvodinský básnik, literárny kritik, novinár a prekladateľ Michal Babinka. Ako novinár a redaktor pôsobil aj v redakcii Hlasu ľudu. Narodil sa 25. augusta 1927 v Padine. (Pripomíname si 45. výročie smrti.) 5. júla 1964 v Bratislave zomrel Milan Michal Harminc, slovenský architekt a staviteľ. Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z čoho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov pre príslušníkov všetkých konfesií. Narodil sa 7. októbra 1869 v Kulpíne. (Pripomíname si 55. výročie smrti.) 13. júla 1924 v Petrovci sa narodil Ivan Majera, novinár, redaktor, spoločensko-politický, kultúrny (predovšetkým divadelný) a športový pracovník. Bol prvým šéfredaktorom Hlasu ľudu a túto funkciu vykonával dvakrát. Zomrel 31. decembra 1991 v Novom Sade. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 – VODOROVNE: poznanie, odlomil, riava, UZ, O, TI, osa, brána, TV, ea, Amaro, nič, orol, I, otrava, nože, dal, Aneta, no, e, kari, Anka, les TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu z 15. júna 2019 bolo: TANCUJ, TANCUJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA SRNKOVÁ, Ul. slovenská č. 23, 21 211 Kysáč. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA· OZNAMY •

Oznamy

CHÝRNIK

BELEHRAD. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy Portréty autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, bude vo štvrtok 11. júla o 18.00 hodine v Belehrade (Galerija Beogradske tvrđave u Unutrašnjoj Stambol kapiji). E. Š.

BÁČSKY PETROVEC. Zbor SEAVC v Petrovci a MOMS Petrovec na piatok 5. júla o 19.30 hod. v evanjelickom chráme Božom v Petrovci zahlásili 20. Cyrilo-metodský večierok. A. F.

hlasludu.info www.hl.rs

SPOMIENKA

PAVEL PEŤKOVSKÝ

1923 – 1999 – 2019 z Kulpína

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú:

manželka, synovia Pavel a Samuel s rodinami a rodina po zosnulom synovi Jánovi

SPOMIENKA

na svojho manžela, otca a starkého

ONDREJA PATAFTU

1949 – 2004 – 2019 z Petrovca

Pri príležitosti nedožitej 70-tky a 15. výročia Tvojho náhleho odchodu spomíname si na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť. Manželka a dcéry s rodinami • OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a určovania rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Novosadski put III – NS171/ NSU171/NSL171

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 3

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu požiadavku na rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Novosadski put III – NS171/NSU171/NSL171, Ul. novosadski put číslo 162, na katastrálnej parcele číslo 3750/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. júna 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-230/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 3, v Ul. Turgeneva 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6900/26, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. júla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-316/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetného rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

MARKOU ŠIPICKY – ŠÁGIOVOU rod. Machovou 1. 3. 1937 – 20. 6. 2019 zo Starej Pazovy

hlasludu.info www.hl.rs

Keď vyschne slza posledná na tvári, poviem si tíško zbohom vám. Najkrajšia hviezda jasne zažiari. Obláčik modrý. Ja tam miesta mám. Tvoji: syn Pavel a dcéra Mária s rodinami 27 /4862/ 6. 7. 2019

Oznamy DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV mojej drahej a milej mame

ANNE LEGÍŇOVEJ

rod. Agárskej 18. 1. 1935 – 17. 6. 2019 z Kysáča, ktorá usnula v Pánu a pochovaná bola 19. 6. 2019. Kto zhladí smútok, čo nás tlačí? Kto zotrie slzy horké v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia, pečú? Vďaka Ti za úprimnú a nezištnú lásku, za radosť a šťastie, za podporu a požehnanie. Po ťažkom kríži, odpočívaj tíško v pokoji! S Tebou sa lúči Tvoja jediná dcéra Anička

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou a nenahraditeľnou mamou, manželkou a tetou

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. Narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Projektu Stanovenie vyvodeného stavu a pokračovanie v exploatácii ropy rozloženého plynu na exploatačnom poli Lokve. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2323_02 NS_Novi_Sad_Klisa_3 Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2323_02 NS_Novi_Sad_Klisa_3, Ul. Sentandrejski put 147b, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. júla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-323/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetnej štúdii. Do predmetného rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2019 uplynulo osem rokov, čo som zostal bez drahej matky

ANNOU LEGÍŇOVOU rod. Agárskou 18. 1. 1935 – 17. 6. 2019 z Kysáča

Kto stratí matkinu lásku, nikdy viac takú nespozná! Kto utratí životnú družku, s ktorou strávil 68 rokov spolu... je veľmi ťažké a boľavé. Kto umiera, neodchádza, ale zostáva s tými, ktorí ho mali radi. S Tebou sa s hlbokou poklonou lúčia dcéra Anička Legíňová, manžel Štefan, Kvetoslav Agársky a zosnulej sestrina dcéra Mária Kuzmićová so synom Milanom 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ANNY BERACKEJ

18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2019 z Vojlovice Mamko moja, čo ste ma na tento svet vyprevadili! Pekne bolo kráčať v ňom, pokiaľ ste boli živá. Teraz, keď je tomu už osem rokov, čo som bez Vás a môjho apka, vidím, aký je život ťažký. Napriek tomu, pokiaľ som ja živý, budem Vás zachovávať vo svojom srdci. Nech Vás anjeli ochraňujú. Na Vás neustále myslí a nikdy na Vás nezabudne Váš zarmútený syn Mirko • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 4. júla uplynulo 10 smutných rokov, čo nás nečakane opustil náš drahý manžel a otec

JÁN CINKOTSKÝ

14. 3. 1956 – 4. 7. 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Cestou života mal si s nami kráčať a teraz životné radosti s nami znášať. Aj po rokoch s láskou si stále spomínajú a na Teba nikdy nezabudnú

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

5. 2. 1934 – 3. 7. 2010 – 2019 z Kysáča

Manželka Zuzana a dcéra Elena Šranková s rodinou

ROZLÚČKA

na nášho otca

MICHAL NAĎ

Naše myšlienky sú stále s Tebou, veľmi nám chýbaš.

susedovci Chlpkovci so synom Miroslavom s priateľkou a dcérou Tatianou Javorníkovou s rodinou

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

MICHAL TÝR

JAROSLAVA LEŇU

5. 1. 1955 – 21. 6. 2019 z Pivnice

3. 7. 1970 – 3. 1. 2019 z Kulpína

Zostaneš v našich srdciach navždy.

SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2019 sme si so smútkom v srdci pripomenuli deväť rokov od chvíle, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec, tesť a starý otec

ZUZANA IVIČIAKOVÁ

JÁN IVIČIAK

3. 8. 1932 – 27. 6. 2004

rod. Čapeľová 11. 3. 1945 – 24. 6. 2019 z Kysáča S úctou si na nich spomínajú:

Skromný a láskavý si bol vo svojom živote, ale veľký vo svojej láske a dobrote. S úctou

Spomínajú deti: Igor a Nataša

svatka Stojanka Šusterová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo pol roka, čo nás opustil môj manžel a náš oco

JAROSLAV LEŇA 3. 7. 1970 – 3. 1. 2019 z Kulpína

Keď príde tá chvíľa, bolesť sa vkradne do duše a opantá nám všetky zmysly, je čas smútiť za tým, kto zanechal po sebe prázdne miesto, a nevráti sa nikdy späť... Manželka Jaroslava, syn Igor a dcéra Nataša • OZNAMY •

syn Ondrej, nevesta Snežana a vnúčence Andrej a Marína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

MICHALOM TÝROM 5. 1. 1955 – 21. 6. 2019 z Pivnice

Bolesťou unavený oči zavrel, srdce prestalo biť, hoci ešte chcelo medzi nami byť. My sme vedomí veľkej straty, lebo si bol oporou celej rodine. Vedel si poradiť, potešiť a za to Ti slzami za všetko ďakujeme. Tvoji najmilší: manželka Anka, dcéra Tatijana s manželom Željkom, syn Miško s manželkou Jelenou, vnučky: Nikolina, Sandra, Tijana, Teodora, vnuk Michal a svokra Žigmundová 27 /4862/ 6. 7. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. júla 19.30 Zostrih z Festivalu Zlatý kľúč z roku 2015, revuálna časť: koncert Jarmily Bohušovej 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 7. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 9. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V prvej časti relácie odznejú príspevky z našich dedín. Nasleduje Spektrum, v ktorom, aj napriek ukončeniu školského roku, sa bude hovoriť o stále aktuálnej školskej tematike.

Dúhovka. V prvej polhodinke nedeľňajšieho programu bude odvysielaný dokumentárny film o majstrovi architektúry Milanovi Michalovi Harmincovi a to pri príležitosti 55. výročia jeho úmrtia. Druhá nedeľná polhodinka je vyhradená pre Vysielanie pre penzistov. V ňom sú príspevky z návštev Jánovi Vozárovi, bývalému veliteľovi policajnej stanice Báčsky Petrovec, ktorý sa na dôchodku venuje výtvarnému umeniu, a Gordane Sklenarevićovej, ktorá sa zaoberá pestovaním kvetov viac ako 50 rokov. Je tu i príspevok z výstavy portrétov samoukej maliarky Márie Slávikovej, členky Umeleckého spolku Michala Geržu v Kysáči.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 7. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 5. júla – Geacina voľba Sobota 6. júla – Vysnívaný sused Pondelok 8. júla – Neznesiteľná krutosť Utorok 9. júla – Pasca pre turistov Streda 10. júla – Posledná misia Štvrtok 11. júla – Nástraha

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 7. júla Film: Snehulienka Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Sama na lásku Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 7. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Štartovali letné prázdninové dielne v kovačickej knižnici Prázdninové priatelenie detí v knižnici sa začalo aj v Padine Utorok 9. júla 16.00 V Padine spustili kampaň Povedz nie násiliu! Organizačný výbor Padinských dní kultúry stanovil termín konania sa podujatia na tretí augustový víkend Divadelné predstavenie: Comedia Del Arte Piatok 12. júla 16.00 Film: Martinko Klingáč Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport HAJDUŠIČANIA V PRVEJ JUHOBANÁTSKEJ LIGE

Sladká prehra KOLONIJA – HAJDUŠICA 3 : 2 (1 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania sa za posledných 20 rokov tretíkrát stali členmi Prvej juhobanátskej ligy. Postup si vybojovali v kvalifikácii s mužstvom Kolonija Kovin. Po výhre na domácom trávniku 2 : 0 v Kovine síce prehrali, ale s celkovým skóre 4 : 3 predsa získali právo súťažiť vo vyššej lige. Očakával sa tvrdý odvetný zá-

ľom stoj čo stoj vyhrať. To sa však nestalo. Zápas bol síce tvrdý, ale nanajvýš korektný a výsledok do konca neznámy. Nádeje domácich, že celkový výsledok obrátia vo svoj prospech, už v 2. min. prekazil rýchly Aleksandar Ružić, ktorý unikol svojim strážcom, prekonal brankára a studenou sprchou oblial vyše 300 divákov, ktorí si prišli pozrieť zápas. Domáci po tomto

Futbalisti Hajdušice pozdravili aj svojich nepočetných fanúšikov

pas v Kovine. Dokonca Hajdušičania sa dopočuli aj o tom, že domáci budú hrať špinavo, s cie-

góle museli trafiť až štyrikrát, aby postúpili. V súlade s tým domáci sa nevzdávali, obliehali bránu

Aleksandar Ružić si zaslúžil potlesk spoluhráčov

Melicha a v 22. min. gólom Simjanovića vyrovnali. V 37. min. po dueli s Mršićom nešikovne na plece spadol domáci útočník Mitković, vážnejšie sa zranil a skončil v nemocnici. Pri konci polčasu najlepší hráč zápasu A. Ružić z polovice ihriska znovu unikol a domáci obranca Mesaroš ho zvalil z chrbta. Rozhodca Ćirković z Vršca neváhal a ukázal mu cestu do šatne. Po zmene strán domáci, aj keď podstatne oslabení, pokračovali útočne vedomí si, že iba tak môžu dosiahnuť prajný výsledok. Už v 50. min. po nepozornosti obrany hostí mohli získať náskok, ibaže Melich dobre zakročil. Po tejto šanci hostia prevzali iniciatívu, mohli rozhodnúť o výsledku zápasu, ibaže najprv N. Ružić a potom aj Pavlovic, A. Lipták, A. Ružić nevyužili niekoľko skvelých príle-

žitostí. Nuž, keď nedáš – dostaneš, a tak v 75. min. domáci útočník Rajić priniesol radosť svojmu mužstvu a znovu prebudil nádeje, že môže získať priaznivý výsledok. Vtedy potrebovali ešte dva góly. Času ešte bolo, ibaže o tri minúty neskoršie najlepší na ihrisku A. Ružić urobil opravdivý zmätok v domácej obrane a druhýkrát prekonal domáceho brankára. Do konca domáci Deliblaćanin dal víťazný gól, ale to nestačilo aj na celkovú radosť, takže Hajdušičania celkom zaslúžene v dvoch zápasoch vyhrali a od jesene budú súťažiť v Prvej juhobanátskej lige. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Stojkovski, Folťan, Pavlovic (Petrović), Radović (Pejčić), A. Ružić (Ćulum), A. Lipták (Georgijevski), N. Ružić Foto: V. Maliar

MLADÍ ŠÍĎANIA V KVALITNEJ LIGE VOJOVODINY

Lekcia Novosadčanom! PROLETER (NS) – RADNIČKI (Š) 1 : 4 (0 : 2) Lazar Pavković

ionieri šídskeho FK Radnički aj v druhom zápase kvalifikácie o postup do Kvalitnej ligy Vojvodiny boli veľmi presvedčiví vo Veterniku, keď prekonali vrstovníkov superligistu novosadského Proletera. V prvom zápase Šíďania na svojom trávniku tiež ľahko prevýšili súpera ešte presvedčivejšie – 4 : 0. Tak dokázali, že vďaka kolektívnemu duchu, súhre a kvalite mužstva nie náhodou získali titul majstra PFL Sriemu. Na prvý gól mladých, bojovných • ŠPORT •

a kondične lepšie pripravených hráčov Radničkého, ktorého autorom bol Veljko Krtinić, sa čakalo 27 minút. Petaković bol strelcom druhého gólu v 39. min. – 0 : 2. Petaković strelil aj tretí gól za víťazov v 51. min. Výsledok skorigoval Vještica o tri min. neskoršie, ale cenný úspech potvrdil Radisavljević v 75. min. Víťazstvo 8 : 1 v dvoch zápasoch so superligovým novosadským Proleterom je veľký a hodnotný úspech mladého, kvalitného, húževnatého a nadovšetko účinného mužstva, ktoré sľubuje krajšiu budúcnosť

Pionierske mužstvo šídskeho Radničkého dosiahlo veľký úspech

šídskeho futbalu. Gratulácie patria nielen talentovaným futbalistom, ale aj ich skúsenému, neúnavnému a zasvätenému trénerovi Stankovi Logarušićovi, ktorého deti poslúchajú a preto od jesene budú hrať v Kvalitnej pionierskej futbalovej lige Vojvodiny. Zápas vo Veterniku sledovalo 100 divákov, viedol ho rozhodca

Csongor Szabó z Kuly, ktorý žltými kartami potrestal iba dvoch hostí, Narandžića a Radisavljevića. RADNIČKI: B. Dobrojević, Đuričić (Jovanović), Lužajić (Borojević), Poznanović, Opojevlić, Narandžić, Blagojević (Rajšić), Krtinić (Torbica), M. Dobrojević, Radisavljević, Petaković (Jovičić)

27 /4862/ 6. 7. 2019

Šport ZHROMAŽDENIE PAZOVSKÉHO FK JEDNOTA BEZ ODPOVEDE NA AKTUALITY

Jubileum v tieni záchrany Matej Bzovský

a prítomnosti dvanástich členov, nového príliš neznámeho vedenia po demisii, ktorú podal známy internácionál Michal Baláž, na schôdzi Zhromaždenia FK Jednota neposkytli prítomným konkrétne závery, keď ide o najvýznamnejšiu udalosť v bohatých dejinách klubu – oslavu sto rokov futbalu v Starej Pazove. Pravda, v návrhu finančného plánu je určených 700 000 dinárov na tieto významné aktivity, ale nič konkrétne na ktoré účely sa vyčlenia, lebo zájazd priateľského slovenského klubu z Dunajskej Lužnej asi nezapadá do programu osláv tohto veľkého jubilea. No program predsa zapadá do projektu výstavby

nového, moderného štadiónu alebo rekonštrukciu doterajšieho v strede mesta. Nemôže to byť predsa skromný darček k týmto oslavám, ktoré mali prebiehať od začiatku roka, ale sa medzičasom nič neudialo, čo

Do jesene by štadión Jednoty mal dostať nové rúcho

ÚSPECHY CYKLISTOV ŠÍDSKEJ JEDNOTY

Medaily z Erdevíka a Čačku Lazar Pavković

yklisti šídskej Jednoty dosiahli pozoruhodné výsledky na štátnych majstrovstvách v časovke (na chronometer),

by aspoň trochu zveličilo túto storočnú udalosť. Mala Jednota v minulosti veľa futbalových priateľov, s ktorými si mohla zahrať aspoň mini turnaj alebo vzájomný zápas. Pripomenieme iba

ktoré usporiadali v piatok 28. júna 2018 v Erdevíku, ako aj na Majstrovstvách Srbska v cestnej cyklistike v nedeľu 30. júna v Čačku. V konkurencii mladších dorasteniek Dunja Čobanovićová zís-

kala titul majstra v časovke, kým Sara Gavrilovićová obsadila tretie miesto. Dorastenka Valentina Vukovićová sa v Erdevíku ovenčila striebornou medailou a Anje Nikolićovej na hrudi sa zaleskol bronz. Medzi juniorkami Mária Tanciková bola druhá (strieborná medaila), kým tretie miesto obsadila tretie miesto (bronzová medaila). Na majstrovstvách v cestnej cyk-

Pivnicu, Selenču, Valjevo, Mladenovac, ale aj mnohé zahraničné kluby, s ktorými Jednota mala kontakty. Hosťovanie futbalistov z Dunajskej Lužnej predsa bude svojráznym pôžitkom. Predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova Goran Jović prisľúbil za podpory primátora mesta Đorđa Radinovića, že nový alebo zrekonštruovaný starý futbalový stánok v strede mesta prinesie veľký pôžitok milovníkom futbalu. Jasne tým, ktorí sa realizácii tohto projektu koncom tohto roka dožijú. Na schôdzi predseda Správnej rady Dragan Đurić pedantne a presne podal finančnú správu o jednoročnej činnosti, predostrel tiež program na budúce obdobie, ale najmenej sme sa dozvedeli o tom čo by malo byť späté s oslavami jubilea, lebo sme už skôr položili otázku: budú alebo nebudú? Foto: O. Filip listyke v Kraljeve mladšia dorastenkyňa Dunja Čobanovićová získala zlatú medailu a Lana Gavrilovićová bola druhá. V juniorskej konkurencii Emilija Đačaninová si zaslúžila striebornú medailu, kým Jovana Radovanovićová obsadila tretiu priečku. Slobodan Radovanović bol najrýchlejší veterán a získal zlatú medailu. Foto: RTV Kopernikus Šíd

VÝZVA na účasť na turnaji v malom futbale o Putovný pohár Jej Excelencie veľvyslankyne Slovenskej republiky. Turnaj sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2019. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s FK AŠK Aradáč. Turnaj sa uskutoční v sobotu 20. júla 2019 o 10.00 h na ihriskách FK AŠK Aradáč, Námestie bratstva č. 21, na prírodnej trávnatej ploche. Poplatok vynáša 2.500,00 din. pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 km, a 2.000,00 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je vzdialené viac ako 100 km. Poplatok treba zaplatiť na účet Matice slovenskej v Srbsku, číslo účtu 160-410006-18. Mužstvo tvoria: vedúci a hráči (desiati dospelí). Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2019 písomne alebo telefonicky na adresu: – Dejan Striško, predseda FK AŠK Aradáč, tel.: 065/9901-211 – Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/3526206 – Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Z cestných pretekov v Kraljeve

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan, v. r. • ŠPORT •

V ÚSTETY 19. MAJSTROVSTVÁM SVETA V BANÁTSKYCH ŠORACH V TOMAŠEVCI

Zopakuje sa Hitchcockovské napätie? Ján Špringeľ

„B

anátske šory sú výstavnou skriňou Tomaševca. Ale aj domáce derby vo finále XVII. majstrovstiev sveta Marijevo – Čoke môže byť ukážkou dynamizmu a napínavosti tejto od zabudnutia oprášenej hry,“ rozpráva jedným dychom Debel-

Hitchckock začínajú lepšie zeleno-bieli Marijevčania – ujímajú sa vedenia 4 : 0. Veľmi rýchlym tempom bielo-čierne Čoke obrátili skóre vo svoj prospech. Úradný hlásateľ už po polhodine hry hlási pol tisícovému davu výsledok 4 : 18. Marijevo vzápätí zažíva ďalšiu studenú sprchu na tropickom dni – 4 : 21. Dvadsať minút pred koncom

Prvý a vlaňajší majster sveta z roku 2001: Čoke Tomaševac

jačan Dragan Pavlović, ktorý sa už niekoľko rokov pokúša presadiť do mestečka jarmokov hru ktorú vtedajší drobizg pred polstoročím hrával v časti dediny bližšie Kovačici. Zatiaľ bezúspešne ale sa nevzdáva a finálový deň predvlani si na tvári miesta vychutnával plným dúškom: „V šesťdesiatminútovej dráme akú by nezrežíroval ani Alfred

sebavedomé družstvo Čoke už začína otáľať s hrou a kalkulovať. Zeleno-biely sa ale nevzdávajú, nastáva historický obrat. Záverečné minúty a sekundy prinášajú zápletku podobnú predvlaňajšiemu Super Bowle. Marijevo sa zachraňuje v hodine dvanástej a víťazstvo si vydiera najtesnejším skóre 22 : 21.“ Kameň zo srdca v tých chvíľach padol aj Aleksandrovi Rudićovi,

jednému z hlavných organizátorov svetového šampionátu. Nepopiera, že v mestskom finálovom derby v kútiku duše fandil Marijevu. Veď akoby aj nie. Bol dlhoročným kapitánom zeleno-bielych: „Máme o jeden titul viac od odvekého rivala Orlov z Orlovatu – 7 : 6. Orlovatčanov sme vyhrali v skupinovej fáze, hrali v zmenenej zostave, pre svadbu ich spoluobčana chýbalo až päť Orlov vrátane najlepšieho hráča a kapitána Lazića.“ Rudić pripomína, že čestnosť v tomto športe je prvoradá: „Jedno je však isté a dôležitejšie od mena víťaza: záverečný deň prebiehal férovo. Šesť minút pred

spokojní s rozsudkom rozhodcu a nechceli pokračovať v hre. Víťaza predminuloročného šestnásteho šampionátu rozhodlo meranie síl počas tohtoročnej Veľkonočnej nedele, zvíťazili Orly. Nielen na základe tohto detailu je jasné, že je byť majstrom v tejto starodávnej hre vecou prestíže a že sa na veľa rokov trojdňových a od tohto roku Horlivé fanúšičky Orlov z Orlovatu, šesťnásobného dvojdňových zápoleniach neraz majstra sveta bojuje ostošesť. záverečným hvizdom finále MS Predvlani bojovali v skupinovej pred troma rokmi v banátskych šo- fáze Šajkaši zo Žablja o to, kto rach Orly Orlovát – Čoke Tomaševac v prvej zostave vôbec bude, všetci (pri stave 15 : 14), hostitelia neboli chceli byť na ihrisku.“

MEMORIÁL VLADIMIRA VUJINA V ARADÁČI

Vyhrali Vladimirovi kamaráti Vladimír Gál

Aradáči od 21. júna do 2. júla 2019 prebiehal šiesty Memoriál Vladimira Vujina v malom futbale. Prihlásilo sa desať mužstiev z Aradáča, Zreňanína, Meleniec, Taraša... Poplatok za účasť činil 8 000 dinárov a finančne turnaj nebohého V. Vujina podporila aj matka Slavica. Tímy boli rozdelené do dvoch skupín, v každej hralo teda päť mužstiev. V skupinách hral „každý s každým“, takže do ďalších bojov nepostúpili iba najslabšie mužstvá. Vo štvrťfinálových zápasoch 30. júna sa stretli: Agencija Dane – Au• ŠPORT •

dax Bagljaš 2 : 0, Biciklica – Naj radionica Markoni 2 : 3, Vladimir Vujin – Caffe light 2M 4 : 1, Laminati classen – Drvara Senća 1 : 1,

Organizátor šorov: Aleksandar Rudić, bývalý kapitán Marijeva

na penalty 0 : 2, Semifinále sa hralo 1. júla a mužstvá dosiahli tieto výsledky: Agencija Dane – Vladimir Vujin 1 : 3, Naj radionica Markoni – Drvara Senća 0 : 0, po pokutových kopoch 2 : 3. Tak sa do záverečnej časti, ktorá prebiehala večer 2. júla dostali štyri mužstvá. V boji o tretie miesto Naj radionica Markoni Víťazné mužstvo Milana Vujina s pohárom. Na prekonala Agensnímke je aj jeho matka Slavica (stojí druhá zľava) ciju Dane 1 : 0, kým

vo finále tím Vladimira Vujina porazil Drvaru Senća 4 : 2, a tak vyhral na turnaji. Za tretie miesto Naj radionica Markoni získala 10 000 dinárov, mužstvu Drvara Senća patrí 30 000 dinárov, kým víťaz, mužstvo, ktoré nesie meno memoriálu si okrem 60 000 dinárov odnieslo aj pekný pohár. Po úspešne ukončenom memoriáli Aradáčania sa začali pripravovať na 23. Matičný turnaj v malom futbale o Putovný pohár jej Excelencie veľvyslankyne Slovenskej republiky Dagmar Repčekovej. Turnaj bude 20. júla 2019 v Aradáči. Hostitelia pozývajú všetkých milovníkov futbalu, aby si prišli pozrieť, ako hrajú naše matičné tímy, mladí ľudia sa kamarátia medzi sebou a aby pocítili pohostinnosť Aradáčanov.

27 /4862/ 6. 7. 2019

Šport V KULPÍNE PREBIEHA TURNAJ V MALOM FUTBALE

Príďte vidieť Miloša Krasića! Katarína Gažová

ž druhý rok za sebou letný turnaj v malom futbale usporadúva skupina futbalových nadšencov Kumovi – Kmotrovci v Kulpíne. Organizáciu tohtoročného turnaja majú na starosti predovšetkým Andrej Ďuga a Tatiana Stupavská a turnaj potrvá od štvrtka 4. júla do nedele 7. júla na ihrisku Futbalového klubu Kulpín. Poplatok za účasť mužstiev seniorov na turnaji je 6 000 dinárov. Rozhodcovia sú zo Savinho Sela. Záverečná časť turnaja bude v nedeľu 7. júla, keď po finálovom zápase udelia odmeny prvým trom mužstvám, najlepšiemu brankárovi, strelcovi a hráčovi turnaja. Budú to poháre ako i finančné odmeny.

Taktiež v rámci tohto turnaja bude aj detský turnaj v malom futbale, ktorý usporiadajú tiež na ihrisku FK Kulpín v nedeľu 7. júla

doobedu. Hrať budú deti ročníkov 2007/2008. Pre víťazov turnaja organizátori pripravili pohár, tiež aj pre najlepšieho brankára, strelca a hráča. Hráči druhého mužstva na turnaji dostanú jednodňové lístky do akvaparku v Báčskom Petrovci a pre mužstvo, ktoré získa tretie miesto zabezpečená je návšteva turistického komplexu Oáza v Hložanoch. Na detskom turnaji sa očakáZ vlaňajšieho udeľovania odmien: organizátor va účasť až 60 detí turnaja Andrej Ďuga (sprava) odovzdáva odmenu z Kulpína, Hložian, najlepšiemu brankárovi Igorovi Leňovi z Kulpína Kysáča a Pivnice.

Keď ide o turnaj seniorov vlani bolo 14 mužstiev. Do program turnaja v Kulpíne je zaradená aj tombola s početnými odmenami. Hosťom futbalového podujatia bude Miloš Krasić, naš známy futbalista, ktorý svoje prvé futbalové kroky urobil vo FK Rudar v rodnej Kosovskej Mitrovici, a ako štrnásťročný sa dostal do novosadskej Vojvodiny, potom hral vo veľkých zahraničných kluboch: CSK Moskva, v talianskom futbalovom gigante Juventus, v tureckom Fenerbahçe, poľskej Legii... Najviac zápasov za reperezentáciu zohral, keď šéftrénerom bol Radomir Antić. Toto tradičné športové podujatie v Kulpíne podporujú Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Kulpín, MOMS Kulpín, FK Kulpín ako aj početní súkromní sponzori. Organizátori pozývajú futbalových fanúšikov, aby si nenechali újsť zaujímavému futbalovému dianiu počas víkendu v Kulpíne.

FUTBALOVÝ TURNAJ PIONIEROV V PIVNICI

Trofej v rukách kapitána Olympique Ćopića Ján Šuster

inulú nedeľu na ihrisku Slávie v Pivnici bolo rušno. Prebiehal tam tradičný pioniersky turnaj v malom

futbale chlapcov narodených v roku 2008. Bolo to medzinárodné futbalové zoskupenie, na ktorom sa zúčastnili Fruškogorac z chorvátskeho Iloka, Spartak Subotica, Olympique Apatin, Li-

Víťazné mužstvo FŠ Olympique z Apatina na ihrisku Slávie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

der Odžaci, Petrika Nový Sad, Tvrđava Báč, Krila Krajine Báčska Palanka, TSK Temerín a dve mužstvá domácej Slávie. Hralo sa paralelne na dvoch ihriskách veľkosti 60 X 40 metrov, mužstvá tvorili 6 + 1 hráčov, zápasy trvali po dvadsať minút, každý tréner mal právo na jednu prestávku a ak Kapitán víťazného mužstva Milan Ćopić sa stretnutie skončilo ne- s pohárom rozhodne, hneď sa kopali V semifinále sa stretli Olympenalty. pique – Krila Krajine 2 : 0, Tvrđava Mužstvá boli rozdelené do – Petrika 2 : 1. V boji o tretie miesto dvoch skupín. Do štvrťfinále sa mužstvo Petrika prekonalo Krila prebojovali najlepšie štyri muž- Krajine 4 : 1. Vo finálovom zápase stvá z každej skupiny a vyzeralo apatinský Olympique bol lepší to takto: Olympique – Slávia I. 8 od báčskej Tvrđavy 1 : 0, a tak sa : 0, Fruškogorac – Krila Krajine 0 : stal víťazom turnaja v Pivnici. Tri 1, Tvrđava – Lider 1 : 1, na penalty najlepšie mužstvá: Olympique, postúpila Tvrđava, Petrika – Slávia Tvrđava a Petrika dostali poháre, II. 1 : 1, penalty lepšie kopali hráči ktoré im odovzdal podpredseda mužstva Petrika. FK Slávia Dalibor Milec. • ŠPORT •

FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

Mužstvo FK Budúcnosť Hložany pred zápasom s tímom FK Maglić 9. júna: (stoja zľava): tajomník Stanislav Srnka, Ľuboslav Hataľa, Martin Molnár, Vladimír Huďan, Emil Čipkár, Jovan Šoven, Igor Supek, Vuk Vučenović, Dejan Obradović, Viktor Dubovský, tréner Vladimir Tankosić, domovník Ján Murtín, športový riaditeľ Michal Hataľa; (v drepe zľava): Filip Katiak, Viktor Zahorec, Predrag Škrbić, Miroslav Jakuš, Trivo Ljubičić, Štefan Horvát, Dragan Familić, Nikola Đurikin

Zase hrajú „naši chlapci“ Juraj Bartoš

spolupracovníci a sponzori na čele s Jánom Bohušom, tvorcom idey stavania budúcnosti hložianskeho futbalu na cezpoľných v obehu bola aj možnosť zániku FK Budúcnosť. Zdra-

vodzovky v titulku k tomuto príspevku by vlastne ani nemali byť. Sú tam len preto, lebo predchádzajúce vedenie Futbalového klubu Budúcnosť pred niekoľkými rokmi opakovalo, že farby tohto kolektívu majú obhajovať predovšetkým domáci hráči t. j. – „naši chlapci.“ Správali sa ale v rozkole s vlastným heslom: za krátky čas nalanárili hráčov zo všetkých strán a čoskoro v určitom období Budúcnosť hrávala bez jediného hložianskeho Futbalisti Budúcnosti (v modrých dresoch) jediní dvakrát prekonali tím Maglića, majstra súťaže futbalistu. Keď vlani po ukončení jarnej časti majstrovstiev vo Vojvodinskej vé jadro vedenia predsa zostalo a na čele lige – severnej skupiny, odstúpil vtedajší s novým predsedom Vladimírom Huďanom predseda Ondrej Korčok a kotvy zdvihli aj jeho vysúkalo rukávy. Jeho členovia zhromaždili

Barážový zápas Hložancov s Bukovčanmi (16. júna) na štadióne Budúcnosti sledovalo • asi ŠPORT • 250 divákov

Z výročnej schôdze Budúcnosti 23. februára: tajomník Stanislav Srnka, predseda Vladimír Huďan, účtovník Juraj Takáč a pokladník Ján Benka (zľava)

hráčov, ktorí predčasne zavesili kopačky na klin, pozvali hŕstku mladých, talentovaných futbalistov, ktorí nemali miesto vo vlastnom klube. Roly trénera sa prijal Vladimir Tankosić a čoskoro sa ukázalo, že veru Hložanci po návrate do najnižšej súťaže majú na vyššie méty. Na tribúne síce ubudlo divákov zo susedstva, vrátili sa ale mnohí hložianski fanúškovia, ktorí si naskutku vážia – našich chlapcov. V jesennej časti Majstrovstiev Obecnej ligy Báčska Palanka Budúcnosť obsadila síce len 4. miesto, nakoniec však skončila na 2. priečke. V rozohrávaní o postup s tímom FK Omladinac Bukovac na hosťovačke uhrala remízu (1 : 1) a doma prehrala (1 : 3). Najmä následne nedostatku skúseností, ako aj kvôli absencii Familića (žlté karty) a dramatickej príhode spoľahlivého obrancu Marija Eraka, ktorý po úraze vysokým napätím skončil v nemocnici. Letná prestávka Hložancom nesporne prišla vhod. Treba pokojne rozanalyzovať poslednú sezónu a čím premyslenejšie naštartovať prípravy na nadchádzajúcu, či už s niekoľkými posilami zvonku alebo bez nich. V každom prípade by bolo dobre zrealizovať marcové predsavzatie – zabezpečiť vhodné osvetlenie ihriska, čo by umožnilo nočné tréningy. Na podvečerné viacerí futbalisti (žiaci a zamestnanci) nemôžu prichádzať.

V prípravnom zápase s celkom FK Borac Vizić (8. augusta 2018) konečne v dresoch Budúcnosti nastúpili prevažne Hložanci 50 /4833/ 15. 12. 2018

JÁNOŠÍČANIA A ICH HOSTIA

Bieloblatský spevokol v jánošíckom kostole

Usilovné Jánošíčanky dokázali, že vedia aj spievať – možno ich na rok uvidíme aj na festivale Tancuj, tancuj...

Vzdali hold višniam A Vladimír Hudec

j keď jánošícki pestovatelia višní nemajú mnoho dôvodov na oslavovanie, lebo im uprostred oberačky ľadovec omlátil zrelé plody, šiesty ročník podujatia tunajšieho ženského spolku Jánošíčanka Deň višní v posledný júnový víkend prebiehal v dobrej a veselej nálade. Program sa vlastne začal ešte v piatok veselicou pre mladých a pokračoval v sobotu detským kultúrno-umeleckým programom v sieni domu kultúry. Spoločnými silami ho pripravili žiaci základných škôl z Jánošíka a susedných dedín Jermenovci a Lokve. Najmladší sa početnému obecenstvu predstavili folklórom, piesňami a tancami, recitáciami v slovenskom, rumunskom a maďarskom jazyku. Ústredný deň podujatia bol v nedeľu 30. júna. Na trhovisku v strede dediny, kde sa nachádzajú aj miestnosti spolku žien Jánošíčanka, hostiteľky a ich hostky z Vojlovice, Hajdušice, Starej Pazovy, Kovačice Padiny, ako aj všetkých dedín Alibunárskej obce, v ktorých pôsobia ženské spolky, vkusne upravili stánky s výšivkami a inými ručnými prácami a jednotlivé spolky vystavili aj svoje výrobky z tohto obľúbeného ovocia. Prítomných najprv pozdravila predsedníčka združenia Miluška Chrťanová, po čom sa podnetnými slovami prihovorila aj náčelníčka Juhobanátskeho obvodu Danijela Lončarová a na začiatky činnosti spolku, ktorý si toho roku pripomína desiate výročie založenia, si

Návštevníci prejavili záujem aj o handrovky, ktoré priniesli Vojlovičanky

pôvodne plánované, nedozvedeli sme sa. Ako to už býva na takýchto podujatiach, na svojráznom ľudovom jarmoku bolo rušno. zaspomínala prvá predsedníčka, učiteľka na Návštevníci, ale aj niektorí pocestní (ktorí sa dôchodku Anna Kolárová. V kratšom programe pristavili, keď videli, že sa tu niečo deje) prejazatancovali, zaspievali a zarecitovali aj žiaci vovali záujem najmä o výrobky z višní – šťavu, základnej školy. Niekoľko pesničiek zaspievala lekvár, sladké. Hostiteľky všetkým hosťom aj spevácka skupina, ktorú pre túto príležitosť ponúkali aj pampúchy, pravdaže, s višňovým utvorili členky ženského spolku a na fujare lekvárom. Návštevníci si mohli kúpiť aj herovky zahral insitný maliar a výrobca tohto nástroja a višňové šišky, rôzne druhy pálenky, ale aj Juraj Ľavroš z Padiny. Svojou prítomnosťou ručné práce – výšivky, handrovky, papierové organizátorov a účastníkov poctil aj predseda pletené veci ozdobené dekupážom, tiež knihy. Niekto čo-to aj predal, niekto iba ponúkal, ale všetci sa pekne kamarátili. Pri tejto príležitosti usporiadali aj výstavu obrazov jánošíckych maliarov Anny Omastovej a Michala Nemca, ako aj ukážku etnoizby jánošíckeho spolku žien, v ktorej pre túto príležitosť nainštalovali kroje a čepce. Do programu zapadli aj nešporné služby Božie, na ktorých sa kratším programom predstavil spevoSvojím programom zapôsobili aj tí najmladší kol bieloblatského cirkevného zboru Elpis. Na svoje prišli aj milovníci rybacej polievky, obce Alibunár Dušan Dakić, ktorý nám o. i. povedal, že pestovanie višní v Jánošíku a okolí ktorí súťažili o titul najlepšej. V konkurencii je v expanzii a že sa obec bude snažiť vytvoriť 12 špecialít vyhrala polievka, ktorú pripravila prajnejšie podmienky, aby sa táto výroba zväč- ekipa v čele s Michalom Melichom. Nuž a po šila. Vyjadril presvedčenie, že sa to stane veľmi všetkom hostia a ich hostitelia sa presťahovali rýchlo, ale nechcel o tom nateraz verejne hovoriť. do kaviarne U Žiakov, kde pohostinné JánoNeúradne sa však dozvedáme, že v neďalekom šíčanky pripravili chutné stolovanie, bohatú Banátskom Karlovci sa bude stavať mraziareň. tombolu a o dobrú náladu sa postaral hudobník Prečo ju však nestavajú v Jánošíku, ako bolo z Kovačice Pavel Ďuriš.

Veselá družina si pochutnala na víťaznej rybacej polievke

Na ceste do Belehradu pocestní sa pristavili pri stánku Hajdušičaniek a kúpili si herovky a višňové šišky