01 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 1 /4524/

Hospodárske pohyby vo Vojvodine

1. 1. 2013

Otvorili novú telocvičňu v Silbaši

V tomto čísle: nástenný kalendár na rok 2013

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Tradičná novoročná recepcia pre novinárov prebiehala 20. decembra vo vestibule vlády Vojvodiny.

O. Filip

Základná škola bratov Novakovcov v Silbaši dostala novú modernú telocvičňu, ktorú vo štvrtok 20. decembra slávnostne otvoril predseda vlády APV Dr. Bojan Pajtić.

Vzácneho hosťa, ako aj všetkých ostatných, na vchode vítali chlebom a soľou.

J. Ferková

Piate Svetové bienále študentského plagátu konajúce sa v aule Master strediska Novosadského veľtrhu otvoril zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Milorad Đurić.

O. Filip

Vo štvrtok 20. decembra v Galérii insitného umenia v Kovačici bolo slávnostné otvorenie 67. samostatnej retrospektívnej výstavy Alžbety Čížikovej, najstaršej kovačickej maliarky. Na snímke je záber z vernisáže: (zľava) A. Farkašová, A. Čížiková, J. Ćendićová a M. Raspírová.

J. Špringeľ

V roku za nami kovačický zmiešaný cirkevný spevokol (na snímke aktuálni členovia spevokolu s vedúcim a kantorom Jánom Nemčekom) oslávil 75. výročie pôsobenia. K úctyhodnému jubileu vydali cédečko a vypracovali si aj tablo.

A. Chalupová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Beh na dlhé dráhy s prekážkami D

o nového roku 2013 Srbsko vstupuje tak s nádejou, ako aj s obavami. Nádej je opodstatnená – veci sa pohli z mŕtveho bodu. Rovnako opodstatnené sú však aj obavy, lebo veci sa len zriedka dajú riešiť bez viac či menej bolestivého prekonávania prekážok.

Najvýraznejšou charakteristikou predchádzajúceho roku v Srbsku boli voľby, parlamentné a prezidentské. Tak jedny, ako i druhé priniesli zmeny – nového prezidenta a novú koalíciu pri moci. Po takmer dvanástich rokoch bez Demokratickej strany. Po prvých sto dňoch oťukávania a prípravy terénu pokrokársko-socialistická vláda začala trasovať smery svojho pôsobenia, ktoré sa najvýraznejšie prejavili v trojuholníku Kosovo – ekonomika – boj proti korupcii. Možno nie práve v uvedenom poradí, ale s tromi hlavnými piliermi: premiér Dačić, prvý podpredseda vlády Vučić, minister financií a ekonomiky Dinkić. Zároveň vláda jednoznačne potvrdila dôslednú rozhodnosť pokračovať v eurointegrácii štátu. Či už zhodou okolností alebo podľa nejakej historickej logiky, predseda vlády a Socialistickej strany Srbska sa pustil do lúskania vždy rovnako horúceho kosovského gaštana. S plným vedomím o úlohe socialistov koncom minulého storočia, Dačić šikovne spravil z núdze cnosť, prebral zodpovednosť a odišiel do Bruselu na prvé stretnutie s Tačim. Potom nasledovalo aj druhé a tretie, ale tie už nemali taký cveng. Väčší význam nadobudli pochvalné reagovania, zvlášť z Európskej únie a USA na skutočnosť, že dialóg pokračuje v dobrom smere.

Na rozdiel od sveta, na domácej pôde sa názory na riešenie kosovského problému naďalej rôznia. Pomoc v prekonávaní týchto rozdielov chcela zabezpečiť platforma o Kosove. S týmto dokumentom prezident Nikolić najprv oboznámil predsedov opozičných strán (DS, LDP, DSS, SVM) a predstaviteľov kosovských Srbov, ale všeobecná podpora sa nedosiahla. Viacerí analytici k tomu tvrdia, že platforma sťaží pozíciu Dačića v dialógu. Asi preto sa Dačić zasadzuje za trochu ohybnejší prístup, za určenie východiskových bodov a za možnosť prispôsobovania v súlade s rozvojom situácie.

V roku za nami Srbsko v ekonomike dosiahlo neslávny rekord. Zaznamenalo najväčší pokles hospodárskej aktivity, najvyššiu infláciu a k tomu aj najväčšiu nezamestnanosť v celom regióne. Koncom roka na zozname nezamestnaných bolo 755 442 osôb. Spolu s rastom deficitu a štátneho dlhu to sú hlavné hospodárske problémy, na riešenia ktorých nestačí len mať dobrú vôľu. Prvým konkrétnym krokom v smere inakšieho prístupu je schválený štátny rozpočet na rok 2013, ktorý – ako bolo povedané – nie je síce ideálny, ale znamená nový spôsob počítania a zvlášť míňania štátnych peňazí. To predovšetkým znamená, že sa rozpočtový deficit zmenší o polovicu a že sa zastaví rast verejného dlhu. Bude to zároveň veľká skúška pre nositeľov ekonomickej politiky, od ktorých sa očakáva, že uskutočnia žiaduce reformy a podniknú opatrenia na anulovanie následkov krízy.

V roku 2012 vláda podnikla prvé vážne kroky v mimoriadne významnej oblasti boja proti korupcii. Po afére Agrobanka, Nibens grupa, Nuba invest a iných, nasledovala tá najväčšia: Delta Holding. Zatknutie „najväčšieho srbského kapitalistu“ Miroslava Miškovića vyvolalo nemalý rozruch a reagovania doma i v zahraničí. Hoci všetky politické strany bez rozdielu podporili snahy prvého podpredsedu vlády a ministra obrany Aleksandra Vučića, často sa zdôrazňuje, že túto významnú prácu charakterizuje príliš veľké náhlenie s riadnou dávkou improvizácie. Preto sa v najbližšom období žiada schváliť adekvátne systémové riešenia a stratégiu, aby sa nestalo, že boj proti korupcii zostane bojom jedného človeka. Tu sa žiada zabezpečiť účinné pôsobenie inštitúcií a právneho štátu.

Keď sa všetko spočíta a odčíta, pre Srbsko minulý rok nebol ani trochu ľahký. Naopak, bol to ťažký rok a podľa všetkého ani tento nový, do ktorého sme práve vstúpili, nebude oveľa ľahší. Evidentné však je, že si Srbsko do nového roku vnieslo nový prístup k vedeniu štátnej politiky, ktorý síce neodstráni všetky naše obavy, ale nádejam poskytne akú-takú oporu a podporu.

Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Namiesto novoročného prípitku iadne prípitky, teda ani svadobné, narodeninové, k podnikovému jubileu, k promóciám a – pravdaže – ani tie novoročné by nemali byť vážne, ani zdĺhavé. Teda k slávnostne ozdobenému poháru na našej prvej tohtoročnej titulnej strane len tento pekný príležitostný vinš: Želajme si v novom roku dobrých ľudí vždy po boku.

Zdravia, lásky plný dom a spokojný život v ňom.

A. Francistyová

Ž

3

FÓKUS SVET V ROKU 2012 (3)

Protesty a tresty T

ak ako v živote, ani v zahraničnej politike nie je všetko alebo biele alebo čierne. Každé za a proti má vlastných stúpencov a odporcov. Platí to i o predpovediach.

Tí, ktorí im veria, s potešením kvitujú, že sa viaceré, vyslovené na štarte vlaňajška, naplnili. Napríklad tá, že sa Putin opäť stane prezidentom Ruska, alebo to, že americký prezident Obama zostane v Bielom dome, či tá, že protesty vo viacerých arabských krajinách budú pretrvávať. Tí, ktorí im neveria, uvedú ako hlavný tromf, že sa žiaden, dlho oznamovaný, zánik sveta 21. decembra 2012 nekonal. Ani sa Európa nezblížila. Hlbšia integrácia Európskej únie skôr stagnuje, než postupuje vpred. Akoby aj nie pri toľkých problémoch.

Vidieť to aj z návratov do mesiacov za nami. V uliciach španielskych miest 12. marca desiatky tisíc nespokojných protestovali proti reforme zákonníka práce. Vzhľa-

dom na mnohé problémy a protesty v Grécku, Španielsku, Veľkej Británii, Chorvátsku a inde český prezident Václav Klaus vyhlásil, že je EÚ ako Rím pred svojím pádom.

Predseda Európskej komisie José Barroso zasa skonštatoval, že je starý kontinent v najhoršej finančnej kríze od roku 1945. Nič z toho však neprekazilo, aby sa EÚ (ne)stala laureátkou Nobelovej ceny za mier. Koncom marca pozornosť svetovej verejnosti pútala cesta pápeža Benedikta XVI. na Kubu, sankcie, ktoré prezident USA Obama uvalil Iránu, vyhlášky amerického prezidentského kandidáta Mitta Romneyho, že je pre USA Rusko nepriateľom číslo jeden. V prvý aprílový deň si mnohí všimli, že sa navŕšilo dvadsať rokov od začiatku krvavých vojen na Balkáne, ktoré vlastne boli vyvrcholením rozpadu (niekdajšej) Juhoslávie. V tom istom mesiaci sa navŕšilo aj sto rokov od tragédie Titanicu, ku kto-

rej došlo 14. apríla 1912 a v ktorej o život prišlo približne 1 500 cestujúcich. V Pakistane sa zrútilo lietadlo s vyše 130 pasažiermi na palube, Vladimir Putin skončil pôsobenie ako ruský premiér (prezidentskú prísahu zložil 7. mája a o deň neskoršie sa Dmitrij Medvedev stal novým ruským premiérom), prezident Barack Obama začal prezidentskú kampaň, kým vo Francúzsku finišovala kampaň na voľbu nového prezidenta. Týmto sa 6. mája stal Francois Holland.

V máji sa aj v Egypte konali ďalšie voľby, no – podľa mnohých najkrajší mesiac roka – nevniesol veľa optimizmu. Samovrah v Jemene 21. mája zabil približne sto a ranil tristo osôb, a v Sýrii došlo k masakre, v ktorej tiež bolo okolo sto obetí. No najtragickejšie je, že medzi nimi bolo i viac ako tridsať detí vo veku do desať rokov. Tretieho júna pri havárii lietadla v Nigérii zahynulo 150 osôb, v Sýrii celý šiesty vlaňajší mesiac naďalej vrelo a bývalého egyptského prezidenta Mubaraka odsúdili na doživotné väzenie.

HOSPODÁRSKE POHYBY V APV

Otázniky nad perspektívami A

j keď uplynulé schôdze Správnej rady, ako aj Zhromaždenia Hospodárskej komory Vojvodiny (HKV) poznačili otázky týkajúce sa dátumu nadobúdania platnosti nového zákona o komorách, vypracovania stratégie rozvoja poľnohospodárstva, viacerých organizačných a iných zmien v budúcom pôsobení, predsa otázkou všetkých otázok bol rozbor a stav hospodárskych pohybov vo Vojvodine v období január – október 2012. Dôležitý jednak preto, že od ekonomiky natoľko všetci závisíme, ako i preto, že ide vlastne o posledný kontrolný pohľad pred schválením koncoročných bilancií na sklonku februára 2013. O tom, kde sme, čo sme i akí sme všetci dobre vieme. Alebo skôr cítime na vlastnej koži.

Potvrdzuje to i štatistika. Pokles hospodárskych aktivít, zhoršenie takmer všetkých významnejších ekonomických parametrov, nestabilné zotavenie sa z pretrvávajúcej finančnej a ekonomickej krízy a obavy z novej vlny problémov, zlá poľnohospodárska sezóna, veľké sucho, rast svetových cien potravín

4

Kde sme a čo nás čaká zajtra? – časť členov Správnej rady HKV na nedávnej decembrovej schôdzi

a ropy, pokles domáceho a exportného dopytu, nízka úroveň investičných aktivít, zostrenie menovej politiky, stúpanie DPH a akcíz vo štvrtom kvartáli. Je to celkový rám, v ktorom sa obrazy striedali v závislosti od toho, ako zruční boli jednotliví majstri, alebo aké predispozície mali jednotlivé segmenty ekonomiky.

Jedným z málo potešiteľných údajov je, že priemyselná výroba vo Vojvodine za prvých 10 mesiacov stúpla o skromných 0,6 percenta (celkovo v Srbsku klesla o viac ako tri percentá) v porovnaní s rovnakým obdobím vlani, že sa zvýšilo krytie dovozu exportom o viac ako šesť percent, a že je výrazný suficit v zahraničnoobchodnej výmene

Začiatkom júna Veľká Británia oslávila 60 rokov od nástupu kráľovnej Alžbety II. na trón, v polovici júna francúzski socialisti zvíťazili na parlamentných voľbách, kým sa koncom júna konala ďalšia vrcholná schôdzka EÚ.

Nakoľko je to s prírodou vážne, ukázalo sa aj na rozhraní dvoch polrokov, ale aj v októbri: v Indii na sklonku júna pred povodňami utieklo asi milión ľudí, stred a juh Európy zasiahli tropické horúčavy a USA najhoršie sucho za posledných 56 rokov. V auguste si zemetrasenie pri iránskom Tabrizi vyžiadalo 250 mŕtvych a 1 500 ranených, kým v druhej polovici októbra hurikán Sandy najprv zabil v karibskej oblasti viac ako dvadsať ľudí. Potom si koncom októbra vyše sto mŕtvych zanechala po sebe táto superbúrka na východnom pobreží USA. Stadiaľ sa potom presunula do amerického vnútrozemia. Spôsobila nesmierne hmotné a iné škody.

(V budúcom čísle: Jedinečný zoskok) O. Filip agrárnych produktov Vojvodiny so svetom. Na strane druhej, tej chmúrnejšej je napríklad to, že ceny sa zvýšili o takmer trinásť percent.

A počet nezamestnaných: 200 503 osôb bol omnoho väčší nebyť viacerých programov pokrajinskej vlády na zredukovanie počtu ľudí bez práce. Priemerný zárobok v októbri bol 40 000 dinárov bez daní a príspevkov, alebo o 6,5 percenta nominálne viac a 4,8 percenta reálne menej než v októbri 2011.

Zo základných vojvodinských makroekonomických ukazovateľov, údajov znázorňujúcich stav tovarovej výmeny so zahraničím či obrat tovarov v maloobchode, percent vzťahujúcich sa na hýbanie cien a inflácie, zo smerovania menovej politiky, ako i stavu v oblasti zamestnanosti a zárobkov, jasne vyplýva názor, že je i tunajšie hospodárstvo dosť choré, našťastie nie však natoľko vážne ako naša celková ekonomika. Preto sa roku pred nami nemožno vlastne ani veľmi tešiť. Lebo zdravotný stav tunajšieho pacienta najprv treba stabilizovať viacúčelovými a komplexnými, dosť boľavými reformami, a len potom ho začať uzdravovať. A to potrvá.

O. Filip

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE

V druhom školskom polroku už práca v novej telocvični Základnej škole bratov Novakovcov v Silbaši predseda vlády AP Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić vo štvrtok 20. decembra slávnostne otvoril novú telocvičňu. Prítomní boli úradujúci Momentka zo slávnostného otvorenia telocvične a jej posviacky riaditeľ Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady APV Ne- če, náčelník školskej správy pre financie Milan bojša Malenković, predseda Obce Báčska Pa- Panić, riaditelia a predstavitelia niekoľkých zálanka Bojan Radman, predstavitelia lokálnej sa- kladných škôl, predseda MS Silbaš Danilo Pejak, mosprávy, ako i hostia z projekčnej kancelárie miestny evanjelický kňaz Vladimír Lovás a ďalAtelje z Temerína a Slovan Progresu zo Selen- ší. Posviacku telocvične vykonali pravoslávni

V

kňazi Paja Alterov zo Silbaša, Slavko Protić z Paragu a Nikola Temerinac z Despotova.

S výstavbou telocvične začali roku v 2008. Škola získala prostriedky vo výške 33 miliónov dinárov z Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady a vykonávateľom prác bol Slovan Progres zo Selenče. Telocvičňa je veľkosti 800 m2 a výstavba bola ukončená v roku 2012. Narýchlo po jej ukončení získali i povolenie používať ju.

Predseda vlády APV Dr. Bojan Pajtić upozornil na jej slávnostnom otvorení, že je toto už 87. objekt, ktorý pokrajinská vláda vystavala za niekoľko uplynulých rokov. Je zrejmé, že ona najväčšiu radosť prinesie žiakom, a preto pri tej príležitosti zdôraznil: „Cieľom pokrajinskej vlády je, aby deti vyrastali zdravé, aby nové telocvične vo Vojvodine prospeli k zveľadeniu rurálnych prostredí, a preto bude pokrajinská vláda aj naďalej vkladať prostriedky do takýchto objektov.“ Podľa slov riaditeľa ZŠ bratov Novakovcov Đoku Milića táto moderná telocvičňa bude mať nemerateľný význam nielen pre žiakov tejto základnej školy, ale aj pre športovú činnosť mládežníkov, a tým bude mať i veľký význam pre samotný Silbaš.

J. Ferková

ZO ZASADNUTIA VPK NRSNM

ZO ZASADNUTIA VPI NRSNM

Kandidáti, financie, festivaly...

Podpory aj na konci roka

vyčajne bohatý rokovací program Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sľuboval niekoľkohodinové zasadnutie. Členovia výboru sa v stredu 19. decembra zaoberali otázkami návrhu kandidátov na Cenu Ústavu pre kultúru Vojvodiny a Plaketu NRSNM, informovali o finančnej podpore detskej divadelnej produkcie, no tie najpálčivejšie otázky sa týkali problému organizovania a fungovania celomenšinových kultúrnych podujatí Slovákov v Srbsku.

Na ceny Ústavu pre kultúru Vojvodiny navrhli týchto kandidátov: na Medailu kultúry za multikultúrnosť a interkultúrnosť režiséra Jána Makana, na Medailu kultúry za celkovú tvorbu / dielo akademického maliara Pavla Čániho a na Medailu kultúry za ochranu kultúrneho dedičstva Annu Tomanovú-Makanovú. Na Plaketu Národnostnej rady za prínos v oblasti kultúry navrhli SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, hudobníka Pavla Tomáša st., maliara Milana Súdiho, Pavla Čániho, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Divadelnú odbočku KIS Kysáč a Štúdio hereckej tvorby.

V tohtoročnom finančnom pláne výbor mal po prvýkrát schválené financie na podporu divadelnej produkcie pre deti a pre dospelých. V tomto roku bolo nacvičených dvanásť detských predstavení a výbor jednohlasne schválil sumu vo výške 200-tisíc din roz-

Z

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

deliť na dvanásť rovnakých častí. Keď ide o podporu divadelnej produkcie pre dospelých, pre ktorú je vyčlenené 400-tisíc din, divadelná komisia navrhla a výbor schválil podporiť tieto divadelné súbory: ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici, MOMS Báčska Palanka, Dom kultúry 3. októbra v Kovačici, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Padinské ochotnícke divadlo Nová scéna, KUS Jána Kollára v Selenči a Divadlo VHV v Báčskom Petrovci. V súvislosti s financiami odznel aj návrh, aby sa taký fond formoval aj na budúci rok, z ktorého by sa podporili kultúrno-umelecké spolky.

V minulom roku boli schválené propozície ako realizovať festivaly celomenšinového významu. Určené sú orgány festivalu: organizačno-správna rada, programová rada a koordinátor, ktorý by mal byť zamestnaný v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Avšak ďalej od tohto schválenia sa nedostali. Keďže nemali vymenovaných členov orgánov festivalu a ani koordinátora, v tomto roku tri festivaly spoločne zorganizovali NRSNM, ÚKVS a lokálne samosprávy, resp. kultúrno-umelecké spolky. Určité nedostatky ukázali, že nefungovali ako jeden celok. Z toho dôvodu už začiatkom nasledujúceho roku sa bude musieť formovať organizačno-správna rada, ktorá bude pozostávať z troch členov, ktorí budú poverení NRSNM, a dvoch členov poverených lokálnou samosprávou.

Jasmina Pániková

a 11. schôdzi Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá sa uskutočnila v piatok 21. decembra, členovia výboru sa, pravdaže, zaoberali financiami, ale aj návrhmi kandidátov na Cenu a Plaketu Národnostnej rady, a rozoberali situáciu v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad. Na minulej schôdzi sa členovia zhodli, že zvyšnými financiami podporia výrobu filmu o Národnostnej rade, výrobu rozhlasovej hry pre deti a lokálne rozhlasové stanice. Vzhľadom na to, že v tohtoročnom finančnom pláne výboru nebola plánovaná podpora Asociácie slovenských novinárov, resp. Asociácie lokálnych rozhlasových staníc, časť financií bude usmernená aj na ich účty.

Počas štyroch mesiacov, od septembra do decembra, v rámci projektu medziredakčnej spolupráce do Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad bolo zaslaných 134 príspevkov sedem rozhlasových staníc. Na tieto účely bolo určených 280-tisíc din, túto sumu rozdelia na počet príspevkov a na základe toho budú určité sumy zaplatené rozhlasovým staniciam, čím sa preruší prax, aby všetky stanice boli podporené rovnakou peňažnou sumou.

Keďže by každý výbor NRSNM mal navrhnúť kandidátov na Cenu a Plaketu Národnostnej rady, členovia VPI navrhli na Cenu NR redakciu týždenníka Hlas ľudu, a na Plaketu NR za prínos v oblasti informovania Samuela Miklovica a Jána Kováča.

J. Pániková

N

5

FÓKUS VOJVODINSKÝ EXPORT A IMPORT

ktorý dokáže potešiť, je intenzívnejšie zmenšenie dovozu – o viac ako 11 percent – čo spôsobilo, že sa vojvodinský zahraničnoobchodný deficit zmenšil o tretinu. Na rozdiel od vlaňajška, keď dovoz bol krytý vývozom o čosi nad 72 per-

tie náročnejšie. Štruktúra dovozu sa výraznejšie nezmenšila od vlaňajška a aj jej dominujú reprodukčné materiály: takmer 78 percent. Každý deviaty dinár vo vývoze sa zabezpečil exportom kukurice, na druhom mieste je cukor:

ožno je to hľadanie ihly v kope sena, možno je to ilúzia v búrlivých časoch premien hľadať čosi, čo by väčšina z nás rada pomenovala hospodárskou istotou.

Ale staré istoty sa nenávratne stratili. A nových je málo.

Vystriedali ich neistoty v mnohých oblastiach: od politických po ekonomické. Zahraničnoobchodná výmena nie je žiadnou výnimkou. O jej výsledkoch v prvých troch kvartáloch 2012 hovoril na nedávnom stretnutí s novinármi prebiehajúcom v tlačovej sieni vlády Vojvodiny pokrajinský tajomník pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin (v strede). Uviedol, že celková zahraničnoobchodná výmena pokrajiny so zahraničím mala hodnotu čosi nad sedem miliárd dolárov, alebo o osem percent menej ako pred rokom. Z toho hodnota vývozu bola 3,1 miliardy dolárov

M

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: BORIVOJ ERDELJAN, DLHOROČNÝ ZAHRANIČNOPOLITICKÝ KOREŠPONDENT POLITIKY

Kombinácia vášne a remesla – Po viac ako polstoročí strávenom v novinárstve vyčítali ste si dakedy rozhodnutie stať sa novinárom?

– Samozrejme, že nie. Nikdy. Viete, ako sa vraví: raz novinár, vždy novinár. Také jednoduché porovnanie by mohlo byť s budíkom, tým starodávnym, na natáčanie. Čiže musí si človek vždy natáčať tú pružinu, lebo ak to raz prestane, tak sa zastavia aj hodiny. Tak je to aj s novinárstvom. Ak prestanete robiť to, čo ste raz začali, je koniec. Žurnalistika je kombináciou vášne a remesla, vzdelávania a skúseností. Teraz je čoraz častejšie tu čosi, čo mňa s toľkými rokmi praxe za sebou trochu mýli. Nakoľko viem, v Srbsku je už takmer dvadsať fakúlt, akadémií a iných ustanovizní, na ktorých možno študovať novinárstvo. To nikam nevedie. Vlastne, zavadzia povolaniu tým, že do žurnalistiky húfne vstupujú ľudia, ktorí mienia, že im len papiere, teda diplomy na to stačia. Keďže novinárčenie nie je jednoduchá robota a ešte zložitejšie je z neho žiť, tak z povolania rýchlo zutekajú. V štýle, dnes som novinár, zajtra som manažérom, napozajtra chodím na lane, o tri dni vyberám zajace z kalapu. Nie sú to ojedinelé prípady, ale skôr jav, ktorý, žiaľ, poznačuje túto dobu a naše povolanie.

Zaznamenal: O. Filip

6

Ďuro Varga

Málo istôt

3,2 percenta celkového vývozu.

Ako sa zdôraznilo na schôdzi, jednou z prvých tendencií do budúcna by muselo byť zmenšenie množstva reprodukčných materiálov odchádzajúcich do zahraničia a rast tovarov širokej spotreby, ako aj základných výrobných prostriedkov, ktoré odchádzajú na svetový trh.

Najväčším zahraničnoobchodným partnerom sú nám členské štáty EÚ (okolo 58 percent), potom členovia CEFTY (takmer 25 percent). Vojvodina najviac vyváža do Rumunska, Nemecka, Bosny a Hercegoviny a Talianska, a dováža z Ruska, Nemecka, Talianska a Číny. Práve táto posledná, obrovská krajina je veľkou príležitosťou zvýšiť vývoz. Za predpokladu, že jej ponúkneme dostatok kvalitných a certifikovaných výrobkov a že na jej trhu budeme nastupovať organizovane, v rámci klasterov. Lebo sa ako jednotlivé firmy tam ťažko presadíme, odkazuje pokrajinský tajomník Miroslav Vasin.

Oto Filip

INÝ NÁHĽAD

alebo o 3,5 percenta menej ako v období január – september 2011, čo je údaj, ktorý neteší. Faktom,

cent, teraz je krytý s viac ako 80 percent. Je to kladné, no povážlivá je štruktúra exportu. V takmer 70 percentách ide o reprodukčný materiál, čo slovníkom ekonomickým znamená výrobky skromného stupňa spracovania, ktoré sú, samozrejme, hodne lacnejšie ako

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V NOVOM SADE UDELILI CENY DR. ZORANA ĐINĐIĆA

Odmeny za prácu, vedomosti a optimizmus V

priestoroch vlády APV v Novom Sade vo štvrtok 20. decembra slávnostne udelili tradičné ceny Dr. Zorana Đinđića najlepším mladým výskumníkom, študentom a autorom najúspešnejších diplomových, master alebo magisterských prác z oblasti filozofických a sociologických vied.

Slávnostný nádych tomuto podujatiu dali jednak výnimočné výsledky laureátov a jednak prítomnosť vzácnych hostí. Prestížne uznanie už deviaty raz udelili pod patronátom vlády Vojvodiny.

Prítomných pozdravil a ceny zdôvodnil podpredseda vlády Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj prof. Dr. Dragoslav Petrović. Pritom

spomenul, že výbor pre udelenie odmien mal ťažkú úlohu, lebo až 1 050 mladých ľudí splnilo podmienky kandidovania za ceny.

Odmenu Dr. Zorana Đinđića pre mladého vedca a vynálezcu za výnimočné výsledky v oblasti vedy a výskumnej práce z územia AP Vojvodiny predsedníčka Fondu Dr. Zorana Đinđića Ružica Đinđić udelila Jovane Grahovac, docentke na Technologickej fakulte v Novom Sade. Odmenu za najlepšiu diplomovú master alebo magisterskú prácu z oblasti filozofických a sociologických vied za rok 2012 dostal Lazar Atanacković z Filozofickej fakulty v Novom Sade a cenu mu udelil predseda Srbskej akadémie vied a umení,

– ZA NAMI JE ŤAŽKÝ ROK, plný problémov. Nielen preto, že sa konali voľby, ale hlavne kvôli tomu, že nám treba (do)riešiť početné otvorené otázky. Tiež preto, že to, čo riešiť načim, potrvá dosť dlho. Pri hodnotení mediálnej scény vo Vojvodine jednou z najčastejších odpovedí je koľko peňazí, toľko aj hudby, čo znamená, že nie je nám ľahko a nebude nám oveľa ľahšie ani v budúcnosti.

Treba ale povedať aj to, že sme v uplynulom roku nadviazali dobrý kontakt s početnými médiami, – vyzdvihol podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić (v strede) v pozdravnom prejave k účastníkom tradičnej novoročnej recepcie, ktorá sa 20. decembra konala v aule vlády Vojvodiny. Za trojlístok otvorených otázok, ktorými sa treba plne v roku pred nami zaoberať, označil tie, ktoré súvisia s mediálnou stratégiou, ako aj otázky regionalizácie a privatizácie médií.

O. Filip

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Laureáti prestížnych cien a vzácni hostia

akademik Dr. Nikola Hajdin. Najlepšou študentkou Univerzity v Novom Sade sa stala Ivana Kuzminac z Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade a cenu jej odovzdal predseda vlády APV Dr. Bojan Pajtić.

V mene odmenených za prestížne odmeny, ktoré pozostávali

zo slávnostnej plakety a finančnej časti, sa poďakovala a prítomným prihovorila Jovana Grahovac. Spomenula si na slová Z. Đinđića, že je základom úspechu vkladanie do vzdelávania, lebo len vedomosti sú základom rozvoja.

E. Šranková

JUHOSLÁVIA OD ZAČIATKOV AŽ PO KONIEC je názov výstavy, ktorú otvorili v Múzeu dejín Juhoslávie začiatkom decembra. „Kým jedni tvrdia, že Juhoslávia bola opravdivým rajom, iní presviedčajú, že bola väznicou národov.

Pravda je niekde uprostred,“ povedal výstižne záhrebský historik Dr. Hrvoje Klasić (na snímke druhý sprava) na vernisáži v Belehrade. Kustódka Múzea dejín Juhoslávie Ana Panićová (druhá zľava) prízvukovala, že cieľom výstavy bolo viac ako sedemdesiatročnú históriu štátu južných Slovanov predstaviť moderným, atraktívnym a objektívnym spôsobom. Výstavu slávnostne otvoril minister kultúry a informovania Srbska Bratislav Petković (prvý sprava). Salón o velebenej a popieranej krajine bude základňou pre budúcu stálu expozíciu Múzea dejín Juhoslávie. Desať juhoslovanských fenoménov na 1 600 m² si návštevníci budú môcť pozrieť do 3. marca 2013. Na výstave spolupracovali historici a muzeológovia zo všetkých krajín bývalého spoločného štátu.

Ján Špringeľ

DO POZORNOSTI!!!

Vážení čitatelia Hlasu ľudu, výrobný proces novín si vyžiadal, aby toto číslo vyšlo s určitým predstihom, hoci ide vlastne o prvé riadne novoročné číslo, ktoré však už tradične vychádza s dátumom 1. januára. Vzhľadom na túto skutočnosť nasledujúce, druhé pravidelné číslo novín, vyjde s dátumom 12. januára. Ďakujeme za porozumenie.

Red.

7

SLOVENSKO ROZDELENIE ČESKOSLOVENSKA POZITÍVNE VNÍMA VÝRAZNEJŠIA VÄČŠINA SLOVÁKOV. KONEČNE.

Dvadsať rokov po a Silvestra Slováci okrem príchodu nového roku oslávia aj dvadsiate výročie samostatnosti. Podľa prieskumov verejnej mienky sa im podarilo vnútorne vyrovnať s rozpadom Československa a väčšina z nich nezávislosť vníma pozitívne.

Hoci sa práve teraz čoraz naliehavejšie vynára otázka, ako je to naozaj s tou suverenitou.

Rozdelenie Československa sa často uvádza ako príklad civilizovaného rozchodu dvoch krajín. Ale zďaleka to nešlo tak bezproblémovo a jednoznačne, ako sa teraz, s odstupom času, môže zdať. Väčšinu obyvateľov rozpad zaskočil, už vôbec s ním nesúhlasili. „Nech žije samostatné Slovensko, v novom roku do útoku,“ zakričal niekedy začiatkom roku

N

1992 sused z vyššieho poschodia na internáte. Potom svoj výkrik presne o polnoci opakoval deň čo deň. Nielen my ostatní sme ho vnímali tak trochu ako exota, ale som presvedčený, že ani on sám veľmi neveril v možnosť skorého naplnenia svojho sna. No udalosti nabrali rýchly spád. Voľby, vyhlásenie zvrchovanosti a hlavne dohoda Vladimíra Mečiara a Václava Klausa o rozchode. Na svoju ruku, bez referenda. Ale inak to zrejme ani nebolo možné, proti rozdeleniu krajiny bolo v tom čase až 65 percent Slovákov a podobné nálady panovali aj za riekou Moravou.

Aj neskôr, keď sa nepotvrdili katastrofické predpovede o slabej životaschopnosti nového štátu, pohľad na rozdelenie sa

menil len veľmi pomaly. Ale predsa. V najnovšom prieskume Inštitútu pre verejné otázky tak opäť figuruje položka 65 percent. Tentoraz označuje počet Slovákov, čo rozdelenie schvaľujú. Pokiaľ však ide o Česko, tu sa toto číslo stále pohybuje pod päťdesiatpercentnou hranicou.

Samozrejme, v takýchto prípadoch vždy ide len a len o subjektívne názory a pocity. Objektívne porovnanie je nemožné z jednoduchého dôvodu – nemôžeme vedieť, čo by sa dialo, ak by spoločný štát zotrval. Na druhej strane ekonomické ukazovatele napovedajú, že rozdiel v životnej úrovni medzi Českom a Slovenskom sa za dvadsať rokov dramaticky nezmenil. Podľa údajov Poštovej banky Slováci pri porovnateľných cenách stále zarábajú len 80 percent priemernej mzdy Čechov.

V predvečer osláv samostatnosti sa do popredia tlačí otázka, ako je to naozaj s tou slo-

venskou nezávislosťou. Nie však na Prahe, ale na Bruseli. Európska únia v snahe popasovať sa s ekonomickou krízou čoraz viac prehlbuje integráciu, a to na úkor národných štátov. Povráva sa dokonca o jej federalizácii. Spoločná mena a hranice sú už dávnou realitou, Brusel má čoraz väčší dosah na rozpočtové výdavky členských krajín, európski politickí lídri sa len pred niekoľkými dňami dohodli na bankovej únii. Slovensko ako malá krajina v tomto smere zrejme veľmi na výber nemá. „Vláda sa nebude vyhýbať žiadnym diskusiám o prehlbovaní integrácie. Považujem to za nástroj, ktorý môže pomôcť Európe, eurozóne,“ uviedol v polovici decembra premiér Robert Fico. „Nemám chuť sa vybíjať v teoretických diskusiách o suverenite. To sú teoretické úvahy, ktoré dnes nemajú miesto.“ Rastislav Boldocký

STREŠNÁ ORGANIZÁCIA ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV OSLÁVILA OKRÚHLE JUBILEUM

nová generácia, ktorá by mala chuť štafetu v plnej miere prijať.“ Skalský za výzvu označil nové fenomény, ako sú sociálne siete či internetové rádiá. „Týmto všetkým trendom sa treba svet za posledných desať rokov pre- nielen prispôsobiť, ale treba ich vziať šiel určitými turbulenciami a do- ako príležitosť,” zdôraznil pre náš spel. „I v ustálených komunitách, týždenník.

Galavečeru predchádzali slávako je tá vojvodinská, došlo k zmenám, v komunitách oveľa mladších nostné služby Božie koncelebrovaboli o to búrlivejšie. Máme dnes vý- né generálnym biskupom ECAV Mirazný nový fenomén novodobých lošom Klátikom a pomocným bimigrantov v krajinách, ako sú USA, skupom Bratislavskej arcidiecézy JoVeľká Británia, Írsko či Nemecko, zefom Haľkom, ktorý má v slovenskej rímskokatolíckej cirkvi Slovákov žijúcich v zahraničí na starosti.

V rámci kultúrneho programu vystúpili krajanskí umelci, z Vojvodiny sa spevom prezentovala Katarína Mosnáková, ktorú na harmonike sprevádzal Ondrej Maglovský.

Hostia z Vojvodiny: Katarína Mosnáková Svetové združenie a Ondrej Maglovský Slovákov v zahraničí ktorí vnímajú krajanstvo celkom je strešnou organizáciou sloveninak, mnohí sa ku koreňom ani do- ského sveta, ktorá združuje 98 najstatočne nehlásia a je našou úlohou významnejších spolkov, kultúrnych ich modernejšou formou pritiah- a duchovných inštitúcií a ďalších nuť,” vysvetlil. „V iných komunitách organizácií na štyroch kontinenzasa dochádza ku generačnej vý- toch.

R. B. mene funkcionárov a niekde chýba

Životaschopné združenie vetové združevzali záštitu. Podľa nie Slovákov v ďalších oficiálnych zahraničí za desaprejavov združenie ťročie svojej exispočas uplynulého tencie dokázalo desaťročia dokázaudržať jednotu lo svoju opodstatmedzi krajanskými nenosť a životaspolkami zo štyschopnosť. roch kontinentov „Za vôbec naja získalo rešpekt väčšiu hodnotu doma aj v zahranisom aj v príhovore čí. Odznelo to konoznačil, že Svetové com decembra na Vladimír Skalský združenie Slováslávnostnom prokov v zahraničí dograme pri príležitosti desiateho vý- kázalo združiť a po desať rokov svoročia združenia v starej budove Ná- jej existencie udržať jednotu medzi rodnej rady SR na bratislavskom najvýznamnejšími zložkami dvojŽupnom námestí. miliónovej slovenskej komunity bez „Slovenskú komunitu v zahraničí ohľadu na rôzne generačné skupiny, považujem za integrálnu súčasť slo- konfesie, politické presvedčenie, vyvenského národa. Moje doterajšie sťahovalecké, emigračné či novostretnutia s vami ma utvrdili v tom, dobé migračné vlny, alebo príslušže Slováci žijúci v zahraničí si často nosť k autochtónnym enklávam,“ i napriek nepriazni okolia a ko- zhodnotil pre Hlas ľudu predseda merčnému tlaku na kultúru, dokázali SZSZ Vladimír Skalský.„Z 27 krajín Euudržať svoje národné povedomie, ja- rópskej únie a z o čosi viac tam žijúzyk, tradície,“ odkázal v liste prezident cich národov má podobné organiIvan Gašparovič účastníkom podu- zácie len 15, z čoho môže prameniť jatia, nad ktorým spolu s predsedom aj naše zdravé krajanské sebavedoparlamentu Pavlom Paškom pre- mie,“ dodal. Podľa neho krajanský

S

8

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADALI VÝBORNÍCI STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Obecný rozpočet vyše štyri miliardy dinárov Ú

stredným bodom 6. zasadnutia šinu hlasov. Na návrh Obecnej rady predstavuje iba zoznam krásnych Zhromaždenia obce Stará Pa- rokovací program doplnili deviatimi želaní, že je nereálny a neuskutočzova v sobotu 22. decembra 2012 bol bodmi, ktoré sa vzťahovali hlavne na niteľný. Tieto konštatácie poprel Vonávrh rozhodnutia o obecnom roz- kádrové zmeny v ustanovizniach, jislav Đekić, náčelník Oddelenia pre počte na rok 2013. Ako povedal Mi- zakladateľom ktorých je ZO Stará Pa- financie. Povedal, že rozpočet je amloš Crnomarkobiciózny a rozvić, predseda vojový a že sa v ZO, rozhodnutie roku 2013 v mali doručiť reObci Stará Pazortnému mizova očakáva nisterstvu do 25. príchod mnodecembra 2012. hých, najmä zaZasadnutie hraničných intrvalo sedem vestorov. Celkohodín a až polový objem rozvicu času výborpočtu je 4 354 níci venovali 425 000,00 dischvaľovaniu zánárov a výborpisnice a rokoníci ho väčšinou vacieho prograhlasov schválili. mu. Návrhy tak Momentka zo zasadnutia ZO Stará Pazova, na ktorom sa rokovalo o Programy výborníkov SRS obecnom rozpočte na rok 2013 hospodárenia a Srđu Komazeca finančné plány a Dejana Mitrovića na stiahnutie zova. Po doplnení rokovací program verejných podnikov Direkcia pre vývšetkých 30 bodov rokovacieho pro- pozostával z 39 bodov. stavbu Obce Stará Pazova a Čistoća gramu, ako aj šéfa výborníckej skuV rozprave o návrhu rozpočtu tiež vyvolali čulú rozpravu. Na otázpiny SSS Slobodana Popovića na Obce Stará Pazova na rok 2013 sa zú- ky výborníkov odpovedali Nedeljko stiahnutie 7. bodu rokovacieho pro- častnili početní výborníci z radov Kovačević, riaditeľ direkcie, a Đukan gramu – o lokálnych komunálnych opozície. Uviedli okrem iného, že je Rakonjac, riaditeľ Čistoće. Prograpoplatkoch, nedostali potrebnú väč- stanovený v sume vyše 4 miliárd a že mom hospodárenia Direkcie pre vý-

stavbu Obce Stará Pazova na rok 2013 sú naplánované celkové príjmy v sume okolo 2,7 miliardy dinárov, z čoho okolo 40 miliónov sú donácie medzinárodných organizácií, kým príjmy z predaja majetku a z poskytovania služieb naplánovali v sume 45,7 milióna dinárov. V rozprave o Verejnom komunálnom podniku Čistoća sa najviac hovorilo o počte zamestnaných, o Parking službe, o vyberaní peňazí za odvoz smetí z domácností a podnikov... Po rozprave oba programy a finančné plány dostali zelené svetlo výborníkov.

Na 6. schôdzi staropazovského lokálneho parlamentu výborníci sa zaoberali aj početnými kádrovými zmenami. Tak namiesto Vesny Trbovićovej za úradujúceho riaditeľa Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova vymenovali Milana Subotića z Belegiša. Namiesto Mirjany Žakulovej novou úradujúcou riaditeľkou Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića sa stala Nataša Filipová zo Starej Pazovy. Na schôdzi vymenovali aj početných nových členov správnych, dozorných a školských rád.

A. Lš.

ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE SCHVÁLILO OBECNÝ ROZPOČET

20 miliónov vyššia než v rozpočte na rok 2012. Vorkapić to zhodnotil ako neprípustné rozhadzovanie peňazí v období hospodárskej krízy, čo bolo aj základným dôvodom, prečo výbornícka skupina URS rozpočet nepodporila. Okrem týchto poznámok bolo počuť konštatácie, že na základe jednotlivých položiek možno uzavrieť, že v budúcom roku sa neplánujú žiadne infraštruktúrne investície. To sa predovšetkým vzťahuje na miestne spoločenstvá, keďže prostriedky vyhradené miestnym správam sú určené výlučne na krytie bežných výdavkov.

V pokračovaní výborníci jednohlasne schválili rozhodnutie o právach a službách v sociálnej ochrane, rozhodnutie o taxíkovej preprave, ktorým sú spresnené podmienky na zaoberanie sa touto činnosťou, a rozhodnutie o ochrane poľnohospodárskej pôdy, siatin, dlhoročných sadov, poľných ciest a kanálov pred škodami, ktoré je vlastne predpokladom na založenie hájnickej služby. vlh

Na platy dvojnásobne viac peňazí N

a začiatku 6. zasadnutia Zhromaždenia Plandištskej obce v utorok 18. decembra 2012 výborníci opozície (URS) mali poznámky na obsah zápisnice z predošlého zasadnutia, v ktorej sú uvedené iba schválené dokumenty a mená diskutérov bez uvedenia podstaty ich diskusie. V súvislosti s tým žiadali, aby do budúcna výbornícke skupiny dostávali cédečká s nahrávkou zasadnutia, čo výbornícka väčšina odmietla.

Stredobodom pozornosti na tomto zasadnutí bol obecný rozpočet. Výbornícka väčšina najprv schválila druhú rebilanciu rozpočtu na rok 2012, ktorá, podľa slov vedúceho rozpočtovej služby Józsefa Borosza, vyplynula z toho, že sa uskutočnili príjmy vyššie od plánovaných. Namiesto plánovaných 30 miliónov z prenajímania štátnej pôdy obec inkasovala 42 miliónov a do obecnej pokladnice sa vlialo aj 11 mil. dinárov 1. 1. 2013

1 /4524/

z cezhraničnej spolupráce so susedným Rumunskom. V súlade s tým obecný rozpočet na rok 2012 vynáša 401,97 milióna dinárov.

Hneď potom výbornícka väčšina schválila aj obecný rozpočet na rok 2013. Podľa tohto rozhodnutia do obecnej pokladnice sa vleje 445,6 mil. dinárov. Vyše polovice, resp. 258 miliónov sa usmerní na pôsobenie obecnej správy. Ďalších 11,8 milióna je stanovených na fungovanie výkonných a zákonodarných orgánov obce a zvyšných 175 miliónov má byť rozdelených ostatným priamym a nepriamym užívateľom rozpočtových prostriedkov. V súlade s tým na splácanie verejného dlhu obec vyčlení 9,2 milióna, trom tunajším základným školám sa dostane 39,3 milióna, z čoho hajdušickej škole patrí 7,3 milióna dinárov. Predškolské ustanovizne môžu počítať s 32,8 milióna, z čoho hajdušická škôlka dostane 2,93 milióna. Na sociálnu ochranu je sta-

HLAS ĽUDU

novených 7,3 milióna, na kultúru, čiže kultúrne stredisko a obecnú knižnicu spolu 10, a na šport 5 miliónov dinárov. Dvanásť miestnych spoločenstiev pôsobiacich na území tejto obce v budúcom roku z obecnej pokladnice dostane spolu 25 miliónov dinárov. Z tohto finančného koláča hajdušické MS dostane 2,3 milióna dinárov. Konečne OO Červeného kríža, združeniam občanov, náboženským spoločenstvám a politickým stranám bude rozdelených 11 miliónov rozpočtových prostriedkov.

Opozícia pochválila novú formu prezentovania rozpočtu, ktorá umožňuje presnejší prehľad rozvrhnutia prostriedkov. Odzneli však aj kritické slová, ktoré sa týkali predovšetkým významne zvýšených prostriedkov na osobné dôchodky funkcionárov a zamestnaných. Tak výborník URS Zoran Vorkapić konštatoval, že táto položka je dvojnásobne, čiže o vyše

9

Z NAŠICH OSÁD HODNOTENIE ROKA 2012 A PLÁNY NA NOVÝ ROK 2013 V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Obec veľkého srdca a občianskej solidarity ok 2012 bol pre Staropazovskú obec aj napriek aktuálnej ekonomickej kríze úspešný. Po utvorení novej lokálnej moci v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom všetky aktivity boli usmernené k ďalšiemu rozvoju obce na všetkých úrovniach. O tom, ako hodnotí rok 2012 a ktoré sú to najvýznamnejšie plány na rok 2013 rozprávali sme sa s pánom predsedom Radinovićom v piatok 21. decembra Đorđe Radinović lanského roku, v jeho kabinete v budove staropazov- nej chvíli najväčšmi potrebovali.

O tom, že je Stará Pazova obcou ského Zhromaždenia obce.

Za mimoriadne dôležité v roku veľkého srdca a občianskej soliza nami, po prevzatí moci, pred- darity, svedčia mnohé akcie, na seda obce považuje poskytovanie ktorých sa zúsociálnej a inej pomoci občanom častnil aj sám Staropazovskej obce, ktorí to v da- predseda Đorđe

R

dobnejším rodinám, ktoré žijú na území Staropazovskej obce. V Kostolci sme podpísali zmluvu o kúpe 1 200 ton uhlia pre najohrozenejších.

Distribúciu uhlia úspešne vykonala obecná správa a po dve tony uhlia dostalo spolu 600 domácností, – povedal náš spolubesedník.

Obec Stará Pazova vždy vyšla a vyjde v ústrety početným jednotlivcom, ktorí potrebujú rôzne druhy pomoci. Až 60 osôb v roku 2012 dostalo od obce jednorazovú materiálnu pomoc. Obec priložila

stúpiť operáciu v zahraničí. Doteraz sme na tieto účely v spolupráci s tunajšími verejnými podnikmi a jednotlivcami veľkého srdca zozbierali okolo 350 000 dinárov. V pláne máme usporiadať ešte tri humanitárne turnaje v malom futbale a jeden koncert.

Koncom februára a začiatkom marca Darko Jurković by mal byť operovaný vo Viedni. S ním do Rakúska pôjdem aj ja a tam mu nevyhnutnú pomoc a podporu poskytne i veľvyslanec Srbska vo Viedni, – prízvukoval Đorđe Radinović.

K Svetovému dňu dieťaťa lokálna moc zabezpečila pomoc pre jedenásťčlennú rodinu Kormošovú zo Starej Pazovy, v ktorej rastú až šiesti súrodenci. Pred vianočnými a novoročnými sviatkami staropazovská lokálna samospráva zabezpečila balíky pre

Momentka z novoročného programu v škole Antona Skalu

Radinović. A tých akcií bolo neúrekom...

– V roku za nami Obec Stará Pazova osobitnú pozornosť Predseda obce s náčelníčkou Oddelenia pre venovala sociálšport, mládež a kultúru Libuškou Lakatošovou (zľava) a s úspešnými dievčencami z fitnes klubu, nemu prograktoré na svetových majstrovstvách v roku 2012 v mu a formám Štajerskom Hradci získali medaily pomoci najchu-

10

ruku aj tam, kde bolo treba nazbierať značné peňažné prostriedky na nevyhnutné operácie a liečby v zahraničí.

– Nedávno sme uskutočnili humanitárny basketbalový turnaj pre Darka Jurkovića z Golubiniec, ktorý následkom ťažkého dopravného nešťastia zostal pripútaný k lôžku. Aby sa znovu postavil na vlastné nohy, Darko musí pod-

všetky deti zo sociálne ohrozených a živiteľských rodín. Tesne pred týmto rozhovorom Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi navštívil žiakov Základnej a strednej školy Antona Skalu a prítomné boli aj deti z denného pobytu Iskorak. Pre všetky deti obec zabezpečila darčeky, ktorým sa najviac potešili azda tí najmladší – žia-

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ci prvých ročníkov základnej ško- PLÁNY NA NOVÝ ROK 2013 lok, ako aj domov smútku vo V tomto roku plánujú aj veľké ly. Na znak vďaky žiaci predsedo– Rok 2012 bol pre nás veľkou všetkých osadách obce. investičné akcie, a preto nie návi venovali príležitostný novo- skúsenosťou, pretože hospo– Našou prioritou bolo, je a hodou obecný rozpočet na rok ročný program. dárska kríza nás postavila pred bude, že chceme pracovať v pro- 2013 vynáša vyše štyroch miliárd – Osobne ma veľmi teší, že sa nové skúšky. Počas uplynulého spech občanov obce. V roku 2013 dinárov. Po otvorení štvrtej prienám podarilo zabezpečiť pro- obdobia sme zodpovedne hľa- sme si naplánovali ďalší rozvoj myselnej zóny na veľmi atraktívstriedky pre najúspešnejších žia- dali odpovede na otázky súvisia- obce, či už v oblasti zmenšenia ne- nej lokalite v Obci Stará Pazova kov z územia obce v uplynulom ce s našimi rozpočtovými mož- zamestnanosti, rozvoja zdravot- očakávajú príchod mnohých zaškolskom roku 2011/2012. Na nosťami, aby sme neohrozili zá- níctva, školstva a ostatných oblastí hraničných investorov a známych tieto účely sme vyčlenili 1 390 kladné povinnosti obce. V roku ekonomického a spoločenského európskych spoločností. Nadvia000 dinárov a s takouto peknou 2013 pred nami je úloha dokon- života, – povedal pán Radinović. zané dobré kontakty s viacerými tradíciou odmeňovania tých najúspešnejších mienime pokračovať aj v budúcnosti, – akcentoval pán Radinović a dodal, že obec vždy vyšla v ústrety aj početným kultúrnym a športovým pracovníkom a ochotníkom počas usporadúvania početných podujatí a zájazdov. Tak napríklad na pomoc ochotníkom z Kosovskej Mitrovice Predseda obce Radinović so vzácnymi hosťami na prehliadke 3 x Ď. Po slávnostnom otvorení detskej divadelnej na obnovu ľudo- prehliadky v Klube VHV usporiadali koktail. vých krojov, ktoré im zhoreli v požiari, Obec Stará Pazova vyčlenila 219 čiť hodne projektov, ktoré priPlánom a programom práce veľvyslanectvami v Belehrade 000 dinárov. Podľa slov pána pravujeme a chceme realizovať. Direkcie pre výstavbu Obce Stará (slovenským, nemeckým, rakúpredsedu obec vždy podporovala Pred nami je teda kus roboty, Pazova na úpravu slovenského skym, izraelským...) a mimo našej a aj naďalej bude poskytovať ktorý sme pripravení a odhodla- evanjelického kostola je pláno- krajiny v budúcnosti sa budú iba pomoc a podporu pri usporadú- ní zvládnuť, – povedal v druhej vaných 4 190 000 dinárov. Do zveľaďovať. Podľa slov predsedu vaní početných podujatí typic- časti rozhovoru o plánoch na rok tejto sumy sú započítané aj pro- obce v spolupráci s Obcou Inđija kých pre tamojších príslušníkov 2013 prvý človek Staropazovskej striedky na dokončenie úpravy v pláne je utvorenie regionálneho slovenskej, ale aj podniku kanalizácia a z finančiných národnostných ných prostriedkov z EÚ sa má vymenšín. V tejto súvistavať čistička odpadových vôd. O slosti treba povedať, tomto predseda obce Đorđe Raže obec bola patródinović mal už rozhovory i s Gonom zahraničných ranom Ješićom, pokrajinským tazájazdov ochotníkov jomníkom pre poľnohospodárSKUS hrdinu Janka stvo, lesníctvo a vodné hospoČmelíka a prispela aj dárstvo. Nevystane ani sanácia k usporiadaniu 19. regionálneho kanalizačného koprehliadky Detskej lektorského smeru v dĺžke štyroch divadelnej tvorby 3 x kilometrov. Medzi prioritné úlohy Ď a iných podujatí a patrí aj výstavba a úprava cestnej programov. infraštruktúry a mnoho iných plá– Namiesto slávnov a projektov, ktoré prispejú k nostného obeda v celkovému zveľadeniu obce a k posledný decemlepšiemu životu občanov. brový deň pre za- Distribúcia uhlia v Staropazovskej obci – Do nového roku chcem všetmestnancov lokálnej kým občanom úprimne zaželať samosprávy tentoraz sme roz- obce. Medzi prioritné úlohy pán novej fary. V nadchádzajúcom veľa zdravia, spokojnosti v kruhu hodli, že tieto značné finančné Radinović zaradil založenie so- období sa má vykonať i rekon- rodiny, úspech v pracovnom žiprostriedky usmerníme na iné ciálneho podniku (sociálne ohro- štrukcia ľudovej kuchyne v Starej vote, lásku a optimizmus, – noúčely. Zabezpečíme totiž osem zení a práceschopní ľudia budú Pazove a v dohode so združe- voročnou gratuláciou predseda pancierov pre príslušníkov miest- pestovať zeleninu a ovocie na ním penzistov sa má uvoľniť a za- Obce Stará Pazova Đorđe Radinej polície, – pripomenul pán majetkoch starých ľudí, ktorí už riadiť i jedna miestnosť na umiest- nović ukončil rozhovor. nevládzu pracovať), výstavbu škô- nenie bezdomovcov počas zimy. predseda.

Anna Lešťanová 1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

11

Z naŠIcH oSÁD ZaSaDaLo ZHroMaŽDenIe MeSTa ZreňanIn

Obštrukcia opozície iate zasadnutie Zhromaždenia mesta Zreňanin sa začalo v piatok 21. a skončilo v sobotu 22. decembra. na úvod výborník LSV bojan kostreš, ktorý sa nezúčastnil na predchádzajúcich zasadnutiach, zložil slávnostnú prísahu. Potom sa na scénu dostali jeho stranícki kolegovia, ktorí podali vyše 120 návrhov na doplnenie rokovacieho programu. Dožadovali sa zaradenia rôznych informácií, podávali iniciatívy, nastoľovali problémy, búchaním dlaňami o stôl nedovolili rečniť predsedovi výborníckej skupiny SnS Dušanovi Šijanovi... Vládnuca väčšina ich návrhy jednohlasne odmietla, avšak to všetko si vyžiadalo celý jeden deň, takže predseda Zhromaždenia radovan bulajić po schválení rokovacieho programu v pôvodnom znení vo večerných hodinách prerušil zasadnutie, ktoré pokračovalo v sobotu bodmi, ktoré aj boli dôvodom svojráznej obštrukcie práce lokálneho parlamentu.

Mandátovo-imunitná komisia po zadovážení mienky Ministerstva regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy odňala totiž mandát, a vládnuca väčšina to

P

Ľudské práva Výborník LSV Tibor Vas využil svoje právo a návrh na doplnenie rokovacieho programu povedal po maďarsky, čomu, pravdaže, väčšina výborníkov nerozumela a dožadovala sa prekladu do srbčiny.

Predseda Zhromaždenia však krátko povedal, že na to nejestvujú podmienky, takže ho T. Vas upozornil, že okrem srbského v Zreňanine sú úradne používané aj maďarský, slovenský a rumunský jazyk a že sa podobné nedopatrenie stalo aj pri skladaní prísahy, keď nebol zabezpečený text prísahy v maďarskom jazyku. Zároveň sa opýtal, prečo na vedúcich funkciách v meste nieto príslušníkov menšín, a oznámil, že o tomto, ako povedal, porušovaní ľudských práv informuje medzinárodné inštitúcie. potvrdila, predsedovi výborníckej skupiny DS Goranovi kaurićovi a výborníkovi LSV Tiborovi Vasovi so zdôvodnením, že nemôžu v tom istom čase 6 mesiacov po odchode z funkcie

poberať funkcionársky plat, ktorý im podľa zákona patrí, a zároveň byť výborníkmi v mestskom Zhromaždení a dostávať výbornícky plat.

Toto vyvolalo ostré reakcie V konflikte záujmov alebo nie: Goran Kaurić opozície. Go- a Tibor Vas ran kaurić poV pokračovaní vládnuca väčvedal, že ide o zavedenie parlamentnej diktatúry, pokým Tibor šina schválila rozpočet Mesta Vas odňatie mandátov zhodno- Zreňanin na rok 2013, ktorý til ako právne násilenstvo. na ob- ohodnotila ako reálny, racionálranu týchto výborníkov si za- ny a úsporný. Plánované je, že sa stal aj predseda výborníckej sku- do mestskej pokladnice vleje piny SrS Saša Santovac: „Je na- 5,2 miliardy dinárov. Primátor ozaj neprirodzené, aby radikál Zreňanina Ivan bošnjak zdôrazbránil ligistu, no ja nebránim nil, že prvú časť rozpočtu tvoria ich, ale spravodlivosť, lebo tu kapitálové výdavky užívateľov vskutku ide o politické a právne rozpočtových prostriedkov, kde násilie,“ povedal. bolo počuť aj je zaradená aj realizácia začatých vysvetlenie, že obštrukcia s veľ- projektov z predchádzajúceho kým počtom doplnkov rokova- obdobia, ako je výstavba obcieho programu vlastne bola je- chádzky okolo mesta a továrne diným spôsobom, ako poukázať na prečisťovanie vody. „Z rozna nespravodlivosť spáchanú počtu sa však bude vkladať aj do voči dvom výborníkom. Títo však spoločenského života, zdravotoznámili, že použijú všetky le- nej ochrany, miestnych spologálne právne možnosti na do- čenstiev, s cieľom zlepšiť podkazovanie toho, že im mandát mienky na život ľudí, a to zvlášť nesmel byť odňatý. Po tomto vý- na dedine,“ povedal bošnjak a zaborníci DS a LSV opustili zasad- hlásil šetrenie v mnohých segnutie a z radov opozície v sieni mentoch.

V. Hudec zostali iba štyria radikáli.

DIeLňa Z obLaSTI PoDnIkanIa ŽIen V PeTroVcI

Platforma podnikateliek Srbska P

rvá dielňa v procese tvorby platformy podnikateľstva žien v Srbsku pod názvom Ženské podnikateľstvo – motor pre nové pracovné miesta v juhovýchodnej Európe sa uskutočnila začiatkom decembra v Podnikateľsko-inovačnom stredisku v báčskom Petrovci. Dielňa prilákala zo 20 predstaviteliek nevládneho a akademického sektoru pôsobiacich v oblasti rozvoja podnikania žien v Srbsku.

Ich cieľom bolo podnietiť významnú iniciatívu a dohodnúť sa o prvej fáze prípravy Nacionálnej platformy pre rozvoj podnikania žien v Srbsku ako budúceho partnera vlády a vládnych úradov,

12

ktoré sú zodpoje vytvoriť národné vedné za zabezplatformy a siete pečenie podmieaktérov z vládnenok hospodáreho, mimovládnenia v našej krajiho, hospodárskene. ho a akademickéTúto iniciatívu ho úseku, ktorí sa podnietili v rámpodieľajú v práci ci regionálneho v uvedenej oblasprojektu na úrovti. ni juhovýchodnej ako povedala európy, ktorý vedúca akadémie štartoval v apríli v ženského podniZáhrebe a bude kateľstva Jana raprebiehať nasle- Jana Radakovićová dakovićová, účastdujúce tri roky. níčky dielne sa Do realizácie je zapojených 9 zoznámili aj so stavom podnikrajín z regiónu vrátane Srbska. kania žien v Srbsku, ako aj s prícieľom projektu okrem iného stupom európskej únie cestou

aktu o malom podnikaní (Small business act). Príležitosť prezentovať svoje doterajšie výsledky v práci mali podnikateľky zo združení podnikateľov zo Subotice, kikindy, Sombora, Inđije, báčskeho Petrovca, belehradu, kragujevca, kruševca, Užica a nišu. o svojej práci hovorili aj úspešné podnikateľky – veľvyslankyne ženského podnikateľstva, ako aj predstavitelia akademickej pôdy, ktorí rozvíjajú ideu podnikateľstva v rámci vyučovacieho programu univerzít v novom Sade, belehrade a kragujevci.

1. 1. 2013

J. Č-p 1 /4524/

HLaS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

P

UGÁR

Bum-bum-bum!

O

JÁNOŠÍCKY MASKOVÝ BÁL. Aj tohto roku na bále v kaviarni T. N. T. platil zvláštny dress code – kreatívny, originálny a nerozpoznateľný. Malí účastníci na kamarátenie s dedom Mrázom prišli maskovaní na bosorky, vojakov, cigánky, Nindža korytnačky... Niektoré masky boli v súťaži vyhlásené za najkrajšie: štvrté miesto obsadila bosorka Marinela Megová, tretie robot Samuel Supek, druhé snehuliak Martin Pánik a prvé miesto kominárik Davor Buzáš. Volili sa i najkrajšie žiacke novoročné výkresy a dedo Mráz balíkmi potešil všetky deti. Podujatie podporili viacerí sponzori a organizátorom bálu bolo Združenie občanov Polka z Jánošíka, ktoré získalo dotácie z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, a to za nepretržité organizovanie interkultúrneho detského podujatia v Jánošíku.

J. Pániková

znamuje sa občanom, že sa občanom dáva na známosť!

Bum-bum!

Vinšuje sa občanom, pri príležitosti aktuálneho vítania Nového roku, že sú, hľa, opäť o jeden rok starší. Zároveň sa konštatuje, že im, občanom, tak i treba, keď sa ho už raz dožili.

Bum-bum!

Rok 2013, majte na zreteli, vážení občania, obsahuje v sebe magickú trinástku; buďme teda pripravení na fúru nových magických zážitkov, aké sa nám akiste ani len neprisnili. Predsa ale – hlavy hore! Aj keby sa nám už na opaskoch nezvýšili dierky na priťahovanie opaskov, majme na ume skutočnosť, že rok nový, na rozdiel od roku, ktorý fičí do minulosti, nie je prie-

stupný, z čoho logicky vyplýva – čo? Veru tak, máte pravdu: že prípadné magické radovánky potrvajú o celých 24 hodín kra-kra… kratšie; áno: kratšie než vlani! Takže to zvládneme hraví a zdraví!

Bum-bum!

Záverom k úvodu bubnovania v novom roku už len toľko: prajem vám, vážení, v mene pougárskej brandže, aby vás, priatelia, so starým rokom opustili staré problémy a nešťastné príbehy, na aké bol výdatný rok 2012. S vedomím a hlbokým presvedčením, že do roku 2013 vstupujete s nádejami na nové starosti a nové, nie práve najšťastnejšie udalosti, prajem vám zo srdca srdečného srdečne, aby sa vám – nádeje v tomto zmysle nesplnili. jbš

Zdravotným pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veľa zdravia a radosti v novom roku 2013

DOM ZDRAVIA

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA STARÁ PAZOVA

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

51 – 52 /4522 – 4523/

H L A S Ľ U13 DU

Z NAŠICH OSÁD ĎALŠIE TURISTICKÉ PODUJATIE V BIELOM BLATE

Plánujú svetové majstrovstvá v sekaní trstiny T rstina je svojráznou ochrannou značkou Bieleho Blata.

Jej sekaním a spracovaním si v minulosti na život zarábala takmer každá bieloblatská rodina.

Dnes sa veci majú celkom inak.

V posledných rokoch kombajny na sekanie trstiny citeľne uľahčili túto prácu, takže ručné sekanie a náčinie, pomocou ktorého sa odjakživa robilo – zvláštna malá kosa, či po bieloblatsky vagov, pomaly, ale iste odchádza do dejín. Je pravda, že nie všetci spracovatelia trstiny môžu mať kombajn a že šikovní sekáči sú ešte stále vítaní, ibaže dnes je čoraz menej mladých ľudí, ktorí chcú robiť s trstinou a na život si zarábajú inak. Z týchto dôvodov Turistický spolok z Bieleho Blata rozhodol zorganizovať nekaždodenné podujatie – svetové majstrovstvá v ručnom sekaní trstiny.

– Týmto chceme zachovať pred zabudnutím ručné sekanie trstiny, ktoré tvorí súčasť tra-

prírodný a zdravý stavebný materiál.

K tomu chceme pomôcť, aby sa sekáči a spracovatelia trstiny z rôznych častí krajiny, prípadne aj zo zahraničia navzájom spoznali a vymenili si skúsenosti, – povedal predseda spolku István Pozsár. Účasť na plánovanom podujatí prihlásili sekáči trstiny z Mužlje, Utrine, Čuruga, Ludašu, Bečeja, Gardinoviec, Balatonu v Maďarsku, a, pravdaže, aj viaceNamáhavá práca mladých ľudí neláka: Sekanie rí domáci. Podľa propozícií súťaže trstiny v močiaroch vôkol Bieleho Blata každé mužstvo, dície Bieleho Blata. Zároveň chce- ktoré tvoria dvaja členovia, má za me popularizovať trstinu ako úlohu nasekať 15 snopov obje-

mu 100 až 105 cm a poskladať ich na hŕbku, tzv. chalchu. Odborná porota bude známkovať hrúbku, pevnosť a čistotu snopov, upravenosť a čistotu strniska, výzor chalchy, ako aj originálnosť, vzhľad a dekoráciu trstinárskych raňajok, ktoré si každé mužstvo má priniesť.

Toto jedinečné podujatie bolo naplánované na sobotu 15. decembra, avšak snehová metelica odradila aj otužilých trstinárov.

Nízke teploty síce tejto práci neprekážajú. Naopak. Trstinu je najlepšie sekať, keď je chladno a barina zamrznutá. Vo vysokom snehu však trstinu sekať nemožno, takže organizátori súťaže boli nútení podujatie odročiť.

Predseda bieloblatského turistického spolku I. Pozsár nás informoval, že sa túto zaujímavú ideu pokúsia zrealizovať v polovici januára 2013, keď sa očakáva chladné počasie, ale bez snehu. vlh

Všetko najlepšie v novom roku 2013, veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody praje vám

MIESTNA ORGANIZÁCIA ČERVENÉHO KRÍŽA V SELENČI v spolupráci s Ústavom pre transfuziológiu krvi z Nového Sadu 19. decembra zorganizovala tretiu akciu dobrovoľného darcovstva krvi v roku 2012. Akcia prebiehala v miestnostiach základnej školy a spolu sa zúčastnilo 31 darcov, pričom jedného darcu odmietli zo zdravotných dôvodov. Ako aj v predošlých, tak aj v tejto akcii sa zjavili noví darcovia. Tentoraz to bola Ivana Prokopcová. Všetci účastníci dostali primerané darčeky za prejavenú solidaritu. Akciu pripravil tajomník Miestnej organizácie ČK Štefan Tomšík.

Juraj Berédi-Ďuky

14

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Trblietavá krása sviatočných aranžmánov V ústrety koncoročným sviatkom kulpínske spolkárky si už rad rokov spoločne chystajú vianočné a novoročné aranžmány. Ochotne im v tom radami pomáhajú kvetinárky Zuzana Ožvá-

tová a Daniela Krajčíková z kvetinárstva Flória v Báčskom Petrovci. Šikovné ženské ruky vedia vyčariť krásne kombinácie z pestrých jagavých ozdôb a zelených vetvičiek.

Staré známe sa stretli v dielni aranžovania ikebán, do ktorých vniesli svoju bohatú obrazotvornosť. Na úvod zručné kvetinárky Zuzka a Danka iba stručne vysvetlili, čo je v tejto

kreativitu boli hrdé a s radosťou tieto aranžmány použili na skrášlenie vlastných príbytkov alebo ich s láskou darovali niekomu blízkemu.

Kulpínčanky s vydarenými ikebanami, ktoré sa im za odbornej pomoci kvetinárok podarilo vytvoriť v rámci dielne v miestnostiach ženského spolku. Na svoju

Odborníčky z Flórie potvrdili, že tohto roku je módna ružová a cyklámenová farba v kombinácii s bielou.

Zlatá je tiež v trende, a potom aj tyrkysová a modrá tiež v kombinácii s bielou. Novinkou tohtoročného aranžovania je spájanie viac men-

SILBAŠ

Vábivé medovníčky D

ve mladé dievčiny Marka Čelovská a Andrea Makanová zo Silbaša sú najlepšie kamarátky a majú mnoho spoločných záľub. Okrem toho, že sú spolu v silbašskom ochotníckom divadle APS, sú veľmi usilovné a majú blízko i ku zhotovovaniu sladkých špecialít. Na medovníkovú ideu prišla Markina mama Valika už roku 2011. Dievčatá sa pustili s chuťou do práce, na internetových stránkach si našli početné

kreatívnej tvorbe in. Voňavé vetvičky ihličnanov a farebné ozdoby všetkým ihneď pripomenuli neopakovateľné ovzdušie zimných sviatkov, v ktorom sa im dobre robilo.

recepty, a dopracovali sa aj k vlastným medovníkovým špecialitám. Prezradili nám, že koláčiky tohto druhu musia obsahovať potrebné zložky, ktoré dajú zvláštnu chuť, a priMarka Čelovská (zľava) a Andrea Makanová tom vábia tvarom a so svojimi medovníkmi výzdobou. Už v spomínanom roku 2011 si so svojimi zákazníkom. Koncom roka 2012, výrobkami začali raziť cestu k tesne pred vianočnými sviatkami,

ších guliek do jedného strapca. Platí to aj pre stromčeky, kde sa odporúčajú veľké gule, strapce menších a umelé kvety väčších formátov, ako je napríklad červená vianočka alebo drobnejšie kvietky zviazané do kytičky.

K. Gažová

sa znovu pustili do pečenia medovníkov. Zručné ruky mladých dievčat sa i tentoraz dopracovali k rôznym tvarom a originálnym ozdobám. Svoje sladké výrobky predávali aj na silbašskom trhu.

Niektorí zákazníci dievčatám prezradili, že ich prvé medovníčky spred roka majú ešte stále odložené. Mnohí si zasa po ochutnávke prišli po ďalšie v pekných baleniach. Podľa Andreiných a Markiných slov medovníkovým koláčikom ťažko odolať, a preto ich treba konzumovať, a nie odkladať.

Jaruška Ferková

V EVANJELICKOM KOSTOLE V SELENČI 21. decembra 2012 bolo rušno. Správa cirkevného zboru najprv do kostola priviezla jedličku, a potom ju spoločne zdobili. Je už dlhoročnou praxou v tomto zbore, že kostol počas vianočných a novoročných sviatkov zdobí veľký, krásne vyzdobený stromček. Dozorca evanjelického a. v. cirkevného zboru Juraj Javorník prezradil, že jedličku zboru darovala rodina Bujzášová z Ulice 14. VÚSB. Pod jedličkou na Vianoce deti zvyčajne predvedú príležitostný program na vianočných bohoslužbách.

J. Berédi-Ďuky

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

15

Z NAŠICH OSÁD AKO SNEHOVÚ KALAMITU PREŽILI V BANÁTSKYCH OSADÁCH

stala, ale medzičasom silná košava naviala metrové záveje, takže sme sa ANĐELKA ČERNÁKOnemohli vrátiť VÁ z Hajdušice si na túto domov. Zostali zimu bude dlho spomínať, sme v ustanolebo sa jej odchod do právizni a pokračoce v Ustanovizni pre opavali v práci, lebo teru duševne chorých v suani druhá zmesednom Starom Leci zme- Anđelka Černáková na nemohla prínil na opravdisť do roboty. vé dobrodružstvo. – VLADISLAV KRÍŽ, naftár z JánoHlavnou cestou po od- šíka, aj počas chladných dní a v silbočku do St. Lecu som nej košave musel obchádzať nasa nejako dostala. Cesta ftové vrty: – Táto práca nepozná bola očistená, ale pre zimu. Do práce sa prepravujeme ušliapaný sneh sa mu- podnikovou prepravou, ale sa stalo, selo veľmi obozretne a že kombi pre vysoký sneh neprišiel, pomaly jazdiť. Odbočka tak sme museli ísť niekoľko kilodo St. Lecu bola však metrov pešo. Na obchôdzku vrtov aj zahataná hŕbou snehu, tak možno ísť len pešo, bez ohľadu ktorú cestári zanechali, na sneh po kolená. Našťastie, dobkeď čistili magistrálnu re sme vybavení kvalitným odecestu. Len keď na križovatku prišli aj vom a obuvou, no pred silnou koďalší zamestnanci našavou nič nepomášej ustanovizne, neha. Tá veru preniká jako sa nám podarilo do kostí. Nuž a po taprekážku zdolať, ale kej práci potom ešte mali sme pred sebou bolo treba doma odešte asi kilometer jazhádzať sneh, nachody cez neočistený vať svine a hydinu, sneh. Pol cesty sme pripraviť zabíjačku... zvládli, ale ďalej sme Slovom, ani v zimnemohli. Viazli sme nom období niet oddo snehu, jeden drudychu. Našťastie, pred hého vyťahovali... Vladislav Kríž niekoľkými rokmi Bolo to hotové trásme si zaviedli ústredpenie. Nakoniec sme sa museli spia- né vykúrenie, čo nám významne točkou jeden za druhým vrátiť na uľahčuje vykurovanie domu a zahlavnú cestu a ísť domov. Podobná bezpečuje dostatok tepla v celom situácia sa zopakovala aj pár dní ne- byte. skoršie. Tentoraz som sa do práce doV. Hudec

Sneh poriadne zohrial chrbát ima a veľký sneh v decembri spô- buď kúpime nové kurivo, alebo sa sobil početné problémy predo- preorientujeme na plyn. všetkým vodičom a cestárom, avšak JÁN MARKUŠ, poľnohospodár z s veľkými množstvami snehu zápa- Bieleho Blata, hovorí, že v týchto sili aj v každej domácnosti. Veľké pro- dňoch mal mnoho práce, takže aj blémy mali aj zamestnanci, ktorí za napriek zime chrbát mal celkom prácou cestujú do iných miest, ako mokrý. – Veľké množstvá snehu aj tí, ktorí aj za takých drsných pod- bolo treba poodmienok museli pracovať vonku. O hadzovať nielen z tom, ako prežili nedávnu snehovú chodníkov na ulici, kalamitu, hovoria občania Aradáča, ale aj vo dvore k Bieleho Blata, Hajdušice a Jánošíka. chlievom, kurínu, MÁRIA HUČOKOVÁ-KLINKOVÁ, šope s kurivom. Kevychovávateľka na dôchodku z Ara- ďže dlho vialo, túto dáča, sa na zimu nesťažuje a hovo- prácu musel oparí: – Mne sa zima páči, a nerobí mi kovať, a keď koproblém ani veľké množstvo na- nečne prestalo papadaného snehu. Teraz je tomu čas, dať, sneh z dvora a ak po daždi prichádza slnko, tak aj sme fúrikom vyvá- Ján Markuš po zime prichádza jar, a znovu bude žali do záhrady a všetko inak. Bolo aj na ulicu, aby sme zadosť chladno, no tebezpečili voľný prieraz je už teplejšie, stor na zabíjačku. Dom ibaže na všetky strainak vykurujeme hlavny čľapká voda z tone drevom a šúľkami. piaceho sa snehu.

Halúzky zo stromov a Teplo mi je však aj viniča kúrime v sedokolo srdca, lebo v liackej peci, ktorú sme týchto dňoch očasi zachovali kvôli trakávam syna zo Slodícii, ale sčasti aj preto, venska. Trochu sa len že je praktická, lebo v obávam, aké bude Mária Hučoková-Klinková nej možno spáliť aj to, počasie, keď bude čo by sme museli zacestovať, a preto pohodiť. Tu u nás napazorne sledujem predpoveď počasia. dalo vyše 50 cm snehu, ale vietor S vykurovaním nemáme problémy, miestami urobil záveje aj do 80 cm. hlavne používame drevo a šúľky, a Našťastie, cestári robili dobre, takže odhadujem, že nám zásoby po- cesta do Bieleho Blata iba pol dňa trvajú do konca januára. Potom nebola zjazdná.

Z

ŠTVRTÉ ZASADNUTIE RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V KOVAČICI sa uskutočnilo 21. decembra 2012. Členovia sa oboznámili s novým Rozhodnutím o založení miestnych spoločenstiev na území Obce Kovačica. Týmto uznesením obecného parlamentu a na základe Zákona o lokálnych samosprávach, ako i po rozhodnutí Ústavného súdu sa mení spôsob volieb, systematizácia pracovných miest a fungovanie miestnych spoločenstiev. Rada rozhodla, že od 1. januára v Miestnom spoločenstve majú byť zamestnaní iba dvaja pracovníci – tajomník a komunálny referent. Schválila aj dve rozhodnutia o začiatku verejného obstarávania menšej hodnoty: na dokončenie výstavby letného javiska a na geodetické práce v ďalšej fáze výstavby kanalizácie. Členovia RMS schválili i žiadosť Futbalového klubu Slávia o povolenie renovovať takzvanú malú sieň budovy Športového spolku Slávia. Niekdajšiu stolnotenisovú a karate sálu vďaka nemenovanému sponzorovi opravia, vymenia okná a obnovia aj hygienické zariadenia. Záverom sa členovia RMS pozitívne zmienili o Správe predsedu Rady MS Kovačica Martina Zlocha (na snímke v strede) o práci MS v roku 2012 a o plánoch na rok 2013. Prvú časť výstavby kanalizácie ako najväčšej investície zrealizovali zatiaľ na 70 percent. Druhú väčšiu investíciu, spomínanú letnú scénu, by mali slávnostne otvoriť už na jar.

Ján Špringeľ

16

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIch OSÁD Z KONFeReNcIe PODNIKAteľOV V OBLAStI ceStOVNéhO Ruchu

Zostane kanál priepasťou medzi akvaparkom a Petrovcom?

M

ožnosti a nevyh200 osôb, vrátane nutnosť spoluprábrigádnikov a exce podnikateľských subternistov. Potenjektov na území Obce cioval, že v nasleBáčsky Petrovec v obdujúcich rokoch lasti cestovného ruchu a treba využiť konv iných oblastiach prekurenčnú výhodu, pojených s touto dynaže ide o prvý akvamicky sa rozvíjajúcou park tohto druhu v činnosťou znel názov krajine a vyzval prvej pracovnej konmiestnych podniferencie, ktorá sa vo kateľov, aby si spoštvrtok 13. decembra ločne popracovali Stanislav Štefánik, uskutočnila vo veľkej na komplexných generálny manažér sieni Zhromaždenia akvaparku Petroland balíkoch pre cezobce Báčsky Petrovec. poľných hostí, ktocieľom konferencie bolo poskytnúť ré by zahrnovali nielen kúpačku, ale informácie o možnostiach využitia aj stravovanie, ubytovanie, resp. vyveľkého potenciálu návštevníkov užitie ďalších služieb turistickej a Petrolandu, vzájomnej spolupráci kultúrnej ponuky, ktorá reálne exia spoločných investíciách. stuje. treba ju len zviditeľniť, aby

mepisnej polohy obce a siete kanálov nedoriešené zostali položky infraštruktúry: cesty, elektrika, voda, kanalizácia, tak v osadách, ako i v priemyselných štvrtiach a k tomu aj turistické destinácie sú v zlom stave, zanedbané. Iniciatívy lokálnej samosprávy smerujú k opatreniam na podporu malého a stredného podnikania, otvoreniu kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj a príslušného fondu pre rozvoj podnikania. Úradujúci riaditeľ turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec Dario Adamović zmapoval súčasný stav cestovného ruchu v obci, vrátane ubytovacích priestorov, kultúrnych a historických pamiatok, a ako novinku vyzdvihol vypracovanie turistickej mapy.

Vedúci oddelenia marketingu a obchodu akvaparku Petroland Branislav Kevenský prezentoval možnosti spolupráce podnikateľov, majiteľov ubytovacích kapacít, tO, lokálnej samosprávy a akvaparku. Sem patria spoločné Pokus o spoluprácu s miestnymi podnikateľmi v záujme zveľadenia ponuky letáky, dotykoV mene organizátorov prítom- všetko nezostalo za kanálom a vá informačná obrazovka, interakných privítal generálny manažér ak- aby sa do osady nekotúľali iba tívna reklama, predaj suvenírov, tuvaparku Petroland Stanislav Šte- omrvinky. ristický informačný punkt, balíčky vífánik, ktorý zhodnotil prvú sezónu Predseda Obce Báčsky Petrovec kendových pobytov v kúpalisku, kúpaliska a predostrel plány ďal- Pavel Marčok v príhovore prízvu- odmeňovacie súťaže, zľavy pre nášieho rastu. Podstatou jeho výkla- koval, že Petrovec aj v minulosti vštevníkov, online objednávky podu bol pokus navzájom sa pospá- mal odvetvia, v ktorých vynikal. V bytu, dvorové degustácie tradičjať a urobiť z osady Petrovec des- súčasnosti obec má šancu vyniknúť ných výrobkov, aktivovanie turistináciu cestovného ruchu. Štefánik v oblasti turistiky a poskytovania tického vláčika. Lebo, ako povedal prezradil, že v prvej sezóne od služieb.

Kevenský, iba zážitok je to, čo dokáže mája do septembra cez brány kúVedúci oddelenia pre hospo- ľudí vrátiť späť do Petrovca. paliska prešlo 190-tisíc návštevní- dárstvo, urbanizmus, komunálnoV dlhšej diskusii prítomní dospeli kov a cez internet si 50-tisíc pozrelo stavebné a inšpekčné činnosti Ján k záveru, že kanál medzi kúpalimožnosti ubytovania v Petrovci. Ich Jovankovič v prednáške zhodnotil skom a osadou nesmie byť hranipredpoklad je, že tržba zo vstup- hospodársky potenciál Obce Báč- cou, a že túto bariéru treba preného a pobytu na kúpalisku v tom- sky Petrovec, do ktorého patrí pre- konávať spoločnými aktivitami. V to roku bola 2,5 milióna eur, z dovšetkým poľnohospodárstvo, prospech záujemcov o budovačoho ich podnik získal polovicu. Do potravinársky, chemický a kovoo- nie novej destinácie a značky na reklamy vložili 75-tisíc eur a v roku brábací priemysel, pokým oblasť mapke cestovného ruchu – Pe2013 plánujú investovať ďalších cestovného ruchu v tejto chvíli je trovca.

120-tisíc. Na kúpalisku pracovalo zo otázna. Okrem perspektívnej zeJ. Čiep 1. 1. 2013

1 /4524/

hLAS ľuDu

Kysáč V Roľníckom družstve v Kysáči 17. decembra 2012 zorganizovali akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Po prvýkrát sem zavítal tím z Belehradu, z Inštitútu pre transfuziológiu a hematológiu VMA v čele s Dr. Rajkom Graovcom. V tejto akcii krv darovalo 39 humánnych ľudí z Kysáča. Dozor mali na starosti aktivisti ZOČK z Kysáča v čele s tajomníčkou Annou Gombárovou. x x x

Nový Sad Slávnostné udeľovanie uznaní darcom krvi usporiadali 14. decembra 2012 v reštaurácii Romanov v Novom Sade. Bolo to zároveň aj záverečné posedenie so spolupracovníkmi v oblasti dobrovoľného darcovstva. V úvode sa prihovorila koordinátorka DDK ČK Nového Sadu Milica Balunovićová, predsedníčka Mira Govorčinová, tajomník mestskej organizácie Strahinja Gobeljić a Josip Bošnjaković z Ústavu pre transfúziu krvi Vojvodiny. Odznel aj príhovor Miodraga Đukića, predsedu klubu eminentných darcov, ktorí krv darovali viac ako 100-krát. Na zasadnutie boli pozvaní aj aktivisti z Kysáča, a to Kvetoslav Agarský a Anna Legíňová. x x x V dňoch 10. a 12. decembra 2012 v miestnostiach Červeného kríža Nového Sadu prebiehal seminár na tému poskytovania prvej pomoci, ktorý viedol Siniša Blašković. Zúčastnili sa na ňom profesori novosadských základných škôl, strednej školy z Futogu, ako i profesori z Kysáča Nemin Feleć, Želka Madacká a Anna Legíňová. Podľa najnovších pravidiel každá škola musí mať aspoň dvoch osvetových pracovníkov, ktorí sú vycvičení poskytnúť prvú pomoc nielen žiakom a kolegom, ale aj každému inému, ak je to potrebné.

Anna Legíňová

17

Z NAŠICH OSÁD MICHAL HEKEĽ – ZNÁMY KOVAČICKÝ KRAJČÍR

Šijací stroj – radostí zdroj otvaže jestvuje dospelý Kovačičan, ktorý ma s odcudzeným žltým zlatom videl a aspoň raz neprekročil prah krajčírskej diel- riadne vyšibal bičom. Roky neskoršie ne Michala Hekeľa. Na rohu ulíc Janka Bulíka som si už ako krajčírsky pomocník – kala Čaplovičovej zľava stojí výklad, vpravo scho- fa, zarábal prácou u roľníkov počas tladíky. Po vstupe do miestnosti, vpravo od čenia žita pri metaní snopov. Raz i u spodverí, pastva pre oči pre tých, čo tvrdia, že šaty mínaného farmára. Keď som mu vtedy robia človeka. Vo dvoch radoch na vešiakoch vyrozprával môj dlhoprstý príbeh na zavesené vlastnoručne (vy)robené odevné jeho roli, v očiach sa mu zaleskli slzy.“ predmety, pánske a dámske spolu. Nohavice, Pán majster zažil na vlastnej koži a na obleky a saká. Sukne, blúzy a kostýmy. Časť tvári miesta ľudovú múdrosť: učeň – mupatrí aj šatstvu, ktoré treba opraviť. Prešiť a zo- čeň. šiť. Skrátiť, zúžiť, predĺžiť. „Pred Vianocami a Silvestrom sa kažV úzadí krajčírska šablóna. Oproti na stene dý rok robilo ostošesť, doslova od svitu veľké zrkadlo. Pri ňom, na strednom stole, elek- do mraku. Raz nám o 23. hodine zhasla trický šijací stroj. Vpredu pracovný pult so že- elektrina. Aby sme nemrhali časom, hličkou. Na dvoch stenách desiatky majs- majstri nás poslali na povalu moržovať trov(sk)ých šiltoviek. Zôkol-vôkol v košíkoch kukuricu,“ spomína si na časy, keď mua škatuliach drobnosti, čo z majstra krajčíra ro- sel veľa a veľmi namáhavo pracovať. bia profesionála: ihly a špendlíky, nite a nožnice, náprstky a krajčírske kriedy, gombíky a UČŇOVSKÉ ROKY zipsy. A v neposlednom rade prírodné a synKrajčírska dielňa Širka – Šifel bola v blíz- Michal Hekeľ v každodennej práci tetické tkaniny. kosti rohu takzvanej Druhej ulice a ŠiSrdečné slová pána „Krása do času, cnosť na večnosť. Statočnosti majstra v modrej rova pokore som sa naučil od nazarénov. Rodičia nošate, s neodmyslimojej prvej manželky – obchodníčky boli teľnou kravatou a nenazaréni,“ prízvukuje. vyhnutným krajčírTakmer všetky tri armádne roky strávil v Pirote. skym metrom okolo Výnimkou bol len jeden štvrťrok, keď na Kosokrku sa usilujú usmerve budovali cestu Kačanik – Prizren. Bol vedúci niť pozornosť návštevremeselníckej roty a zároveň vykonával krajčírsku níkov a zákazníkov v robotu pre vojakov. Mnohí sa tam od neho nainom smere. Na skvostučili základné či majstrovské švy a stehy. Právom ny šnajderský predmet je hrdý aj na tri medaily zaradom, ktoré získal v v rohu dielne – voľaarmádnom behu na 400 m: najprv zlatú na krajkedajší šlapací šijací skej súťaži v Pirote, neskôr takisto zlatú na restroj značky Fischer. publikovej v Niši a krátko potom aj striebornú „Moja prababička na celoštátnej armádnej súťaži v Skopje.

Anna Hekeľová, za sloKrajčír Hekeľ vlastnil prvú Zastavu 750 v osabodna Pausová, bola de insity: dvornou krajčírkou krá„Preprava chorých do nemocnice bola neľovskej dynastie Obreraz sťažená a vždy som rád pomáhal ľuďom. novićovcov koncom Pán majster je hrdý na šlapací šijací stroj, ktorý bol na srbskom V známej Fiatke – Fićovi sa jedno dieťatko do19. a začiatkom 20. sto- kráľovskom dvore Obrenovićovcov a ktorý používala konca narodilo. Žiaľ, jedno dieťa nám na cesročia, u kráľa Alek- jeho prababka te do nemocnice umrelo, bolo vážne choré.“ sandra a jeho manželZa spoločenské a pracovné zásluhy bol vyky Dragy. Vyrastal som v krajčírskej rodine, ke- rokého chodníka. Dvor výrobne susedil s dvo- znamenaný Zlatou medailou. K uznaniu sa ďže aj môj otec a jeho bratia boli remeselní- rom Nazarénskeho zhromaždenia. Ten mladým dopracoval dlhoročnou úspešnou prácou, ale ci, ktorí šili odevy. Nečudo potom, že som aj zamestnancom občas slúžil ako – úkryt. aj usilovnosťou, organizačnou schopnossám pokračoval v ich šľapajach,“ usmieva sa „Aj za čias socializmu sa mohol pocítiť „ka- ťou, rozhľadenosťou, smelosťou a obetapán majster. pitalistický“ spôsob zmýšľania. Majitelia diel- vosťou. V päťdesiatych rokoch spolu s otcoMišo Hekeľ sa narodil roku 1934. Názorne vy- ne nemohli všetkých nováčikov prihlásiť štá- vým bratom Jozefom Širkom, najvýznamsvetľuje biedu, v akej v detstve žila väčšina jeho tu. Z desiatky holobriadkov som iba ja bol u nejším učiteľom šnajderov, založili Krajčírsku rovesníkov vo vojnových rokoch: nich prihlásený. Keď prichádzala prísna kon- dielňu Pokrok (volala sa Napredak pozn. „Ako deväťročné decko z chudobnej rodi- trola, zmobilizovali sme sa a čo nevidieť moji aut.). Roku 1960 sa táto zlúčila s už spomíny som s rovesníkmi chodil do gazdovských rovesníci zmizli. Využili šikovné gymnastické nanou dielňou Širka – Šifel do jednej výrobdomov vymieňať jablká za šúľky kukurice. Hlad zručnosti a čo nevidieť sa ocitli z druhej stra- ne, ktorú nazvali Sloboda. je ale čertu brat. Raz som jedno jabĺčko zjedol. ny múrika,“ obrazne si spomína uznávaný reChutilo mi, dal som si aj druhé a tretie. Vzápätí meselník.

SPOMIENKY NA SLOBODU som si pohútal na mamičkin hnev a rozhodol Michal Hekeľ tvrdí, že je pre krajčírske reŠesťdesiate roky boli zlaté v dejinách krajsom sa ukradnúť šúľky z jedného poľa. Gazda meslo zvlášť významná prísnosť a presnosť. čírstva juhozápadného Banátu. Majstra Hekeľa

S

18

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD vo vojvodinskom parlamente zvolili aj do Komisie pre medzinárodné vzťahy.

Vďaka zlepšenej doprave Kovačičania si potom začali kupovať konfekčný odev v neďalekom Pančeve a Belehrade. Zlom nastal začiatkom sedemdesiatych rokov. „V roku 1973 bol tu u nás vystavaný obchodný dom. Objavili sa v ňom obleky za 4 000 dinárov, pričom sme ich my v Slobode šili za 4 500. Čoskoro v Kovačici otvorili aj cukrovar a silo. Moji spolupracovníci – vrstovníci ma poprosili: „Mišo, si aj politicky činný, vplývaj na to, aby sme sa prekvalifikovali a zamestnali v týchto podnikoch.“ Tak aj bolo, starší šli do dôchodku, z mladších krajčírov sa stali remeselníci iného zamerania, ale mňa nechceli. Povedali, že som potrebnejší občanom obce ako krajčír. Z bývalého kolektívu v novej Slobode zostal iba Ján Križan,“ podčiarkuje Hekeľ.

Majster šnajder strávil dva a pol roka v Paríži u brata Juraja: „V meste svetla som si zdokonalil, vycibril remeslo. Žid, u ktorého som pracoval, mi ponúkol, aby som po ňom prebral dielňu, len aby som zostal pracovať vo francúzskej metropole.

Za mnou do Paríža prišla i manželka. Žiaľ, ocho-

blém prepravy strojov sme riešili na pracovnom obede. Zadrania chceli dvesto vagónov žita, zavolal som riaditeľovi susednej Sitry a o pár dní už 35 nákladných áut uháňalo smerom na chorvátske prímorie. Niekoľko kamiónov naspäť nešlo prázdnych. Priviezli kúpené stroje.“ Sloboda mala koncom osemdesiatych až 185 zamestnancov.

Neraz pracovali i v troch zmenách.

Zásobovali 27 predajní a k tomu mali päť vlastných. Po jednu v Kovačici, Belehrade a Banji Luke a dve v Sarajeve. Iróniou osudu sklad v hlavnom bosnianskom meste mali neďaleko trhu, kde na začiatku občianskej vojny v Bosne a Hercegovine vybuchla bomba.

V ZDRUŽENÍ PENZISTOV Ako aktivista v združení penzistov sa spolu s dvomi desiatkami ďalších dôchodcov pričinil o to, aby penzisti dostali vlastný stánok. „Usporiadali sme verejnú zbierku. Nazbierali sme sumu v hodnote Michalov otec a šiesti bratia – všetci krajčíri

Záber zo začiatku práce Módnej konfekcie Sloboda v roku 1985

rela. Vrátili sme sa domov, manželka Mária mi umrela mladá.“ Z krajčírskej dielne v roku 1985 vznikol podnik Módna konfekcia Sloboda. Pán majster bol aj pri tom: „Podnik sa rozrastal, stará budova, kde sme skôr sídlili, bola zbúraná a nové priestory na starom mieste tesné. Pre novú výrobnú halu sme potrebovali nové stroje. Cestoval som s Pavlom Litavským vlakom do Zadra. Známa chorvátska firma bola sesterskou firmou talianskeho podniku, od ktorého sme chceli zadovážiť stroje. Pro1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

27 500 eur. Miestne spoločenstvo kúpilo časť budovy bývalej Jednoty a my máme vlastné priestory, čiže kancelárie na bežnú činnosť a miestnosť pre občasné zábavy. Bol som práve po operácii srdca, ale aj napriek tomu som zvládol akciu na Tretej ulici a medzi bohatšími dôchodcami. Tušil som, že ma neodmietnu,“ rozpráva pán majster o husárskom kúsku kovačických dôchodcov.

Začiatkom deväťdesiatych rokov precestoval vo dvojici celú Európu a vychýrené destinácie Ďalekého východu. Okrem nátury tunajších

ľudí asi najdôveryhodnejšie pozná mentalitu Nemcov a Francúzov: „Vojvodinskí Slováci sú mimoriadne pracovití, no predsa by som bol rád, keby tuná žijúci obyvatelia od nich niečo odkukali. Nemci a Francúzi veľakrát merajú a iba raz strihajú, nielen v krajčírstve.“ Dodnes jarý krajčír má stále dosť zákazníkov.

Meria im šírku pliec, obvody pŕs a pása, dĺžku rukávov, obvod bokov, dĺžku šiat alebo nohavíc. Počas kariéry pracoval s rôznymi textíliami: s bavlnou, polyestrom, jemnou vlnou, česaným umelým hodvábom, krepom, obojstrannou látkou, čipkou, kožušinou, kožou, zamatom, priehľadnými látkami...

V súčasnosti zväčša k nemu chodia tlstejší ľudia, ostatní si obleky nájdu buď v obchodoch, alebo na blších trhoch. Chodia aj zákazníci, ktorí potrebujú nejakú opravu. Šije na elektrickom stroji, ktorý si zadovážil z Francúzska. Občas, keď je to potrebné, pomôže mu i druhá životná družka Katarína. Keby teraz mal kopu peňazí, vedel by, kde ich investovať: „Jednoznačne do vedy. Veda je hybnou silou spoločnosti. A keď ide o príslušníkov mojej rodiny, radil som synom Zlatkovi a Jaroslavovi, aby investovali do kúpy pôdy, čo sa vždy oplatí, tak v minulosti, ako i teraz. Poslúchli ma.“ V živote za ničím nebanuje. Hovorí, že mal správne rozhodnutia v náležitých chvíľach. „Kto má pokoj, zdravie, chleba, ten má všetko, čo mu treba,“ odkazuje mladým ľuďom horlivý čitateľ nášho týždenníka Michal Hekeľ.

Pán majster.

Ján Špringeľ Foto: autor a z archívu majstra Hekeľa

19

Z NAŠICH OSÁD

ČLENKY ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI sú aktívne počas celého roka. Okrem toho, že sa zúčastnili na rôznych tematických výstavách a zábavách, v uplynulom období realizovali aj niekoľko projektov. V uplynulých dvoch mesiacoch Ženskému spolku sú schválené tri projekty. Letné dielne pre deti je názov projektu, ktorý im schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v hodnote 600 eur. Ženský spolok z týchto prostriedkov kúpil rúru na pečenie koláčov podľa starých a už pomaly zabudnutých receptov. Ďalším významným projektom bol Etno jarmok a Tortiáda, ktoré každoročne usporadúvajú v rámci Kovačického októbra a na ktoré Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo vyčlenil 60 000 dinárov. Na tretí projekt, ktorý sa v týchto dňoch končí, Pokrajinský ústav pre rodovú rovnosť vyčlenil 80 000 dinárov, z ktorých Ženský spolok kúpil krosná na tkanie a usporiadal dvojtýždňovú dielňu, v ktorej účinkovalo zo desať žien. Vedúcou dielne bola Verica Tomovská z Kovačice (na snímke za krosnami s účastníčkami dielne).

A. Chalupová

OBČANIA HAJDUŠICE A JÁNOŠÍKA odjakživa mali blízko k sebe.

V adventnom období sa tradične stretávajú aj členovia evanjelických cirkevných zborov z týchto dedín. Vlani Hajdušičania boli v Jánošíku a tohto roku v tretiu adventnú nedeľu Jánošíčania zavítali do Hajdušice. Do tretice sa im pripojili aj cirkevníci z tiež blízkej Vojlovice. Hostí privítal administrátor hajdušického cirkevného zboru a farár jánošícky Slađan Daniel Srdić a príležitostnou kázňou v ústrety najväčšiemu kresťanskému sviatku – Vianociam sa prihovoril farár vojlovický Martin Bajza. Dve piesne zaspieval jánošícky spevokol Glória. Kamarátenie pokračovalo v hajdušickej zborovej sieni pri občerstvení, ktoré pripravili členky Oltárneho krúžku žien. Pri tej príležitosti Jánošíčanka Anna Cesnaková (na fotografii druhá sprava) na znak spomienky na 15. výročie úmrtia svojho manžela Michala, hajdušického rodáka, predsedníčke Oltárneho krúžku žien v Hajdušici Vieročke Marčekovej (prvá sprava) odovzdala biele slávnostné oltárne rúcho, ktoré sama ušila, a venovala hajdušickému cirkevnému zboru. vlh

ZA KRAJŠIU OSADU. V akcii ozeleňovania Silbaša v piatok 7. decembra sa okrem organizátorov – Silbašského mládežníckeho klubu (SOK) zúčastnili aj členovia ochotníckeho divadla APS a žiaci biologickej sekcie ZŠ bratov Novakovcov. Na vchode do Silbaša smerom od Nového Sadu zasadili 60 stromkov sibírskeho bresta v dĺžke 350 m. Pre sadenice tohto druhu sa rozhodli kvôli ich rýchlemu rastu. Akciu podporili viaceré firmy a jednotlivci a organizátori veria, že týmto položili pevný základ budúceho ozeleňovania. Želali si skrášliť aj stred osady, ale pre nedostatok sponzorov sa ich plány tentoraz nevydarili. Možno už na budúci rok uskutočnia nielen tieto, ale aj niektoré iné plány.

J. Ferková

V DEŇ OSVETOVÝCH PRACOVNÍKOV učitelia a žiaci na Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate si každoročne vymenia úlohy – učitelia sa ocitnú v žiackych laviciach a žiaci v úlohe učiteľov za katedrou. Nie sú to však jediné výmeny. Žiaci sa napríklad veľmi dobre vynachádzajú aj v úlohe školníka, upratovačky, tajomníka, pedagogičky. Predsa najlákavejšia je funkcia riaditeľa. Tohto roku sa v úlohe riaditeľa ocitol Darko Kuchárik (na fotografii), ktorý vo svojej „žiadosti o pracovné miesto“ uviedol, že vie, ako sa na tejto funkcii treba správať, lebo mu je vykonávanie riaditeľskej funkcie koníčkom!

M. Nedeljkov

20

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

„Aký je to divný šum? / Zvedavé je publikum? / Veď dnes máme Hromnice / vidím plné lavice –/...“. Báseň Vla1926, a pietnu bádimír 1944 na fare je seň dedkovi J. M. obsažná. Opisuje nielen Hurbanovi nechal seba, sestru, cirkevníodloženú v archíve. kov, všetkých hostí, ale Volá sa 17. III. 1817 – aj okolnosti, za akých 17. III. 1943. Básňou oslavoval meniny 16. sa 9. januára 1940 januára 1944: „... Pre navždy rozlúčil s Vladimír Hurban ťažké, vojenské časy, / matkou: „Matka, Vladimírov neboli však spevu hlapresladké meno! / sy, / ani tanec, ani reč – Buď vždy pochváleno! / Matka, pre- / lebo dnes má právo meč! / Našej krásne meno, / buď od nás osláve- piesni býva koniec, / bol tu Sľúka a no! / Matka meno skvostné / v blyš- dal veniec / farárovi na pomoc: / tiacej žiare milostné. / Mať, moja mať, Jemu vďaka, – dobrú noc!“ VHV básne písal, aby svoj kruh kamarátov zabával, a satirické preto, aby poukázal na javy a mravy. Medzi satirické patria: Odkaz slovenskému poetovi, Keď som v hexametroch básnil (Ó, štvrtok, ohavný maznáčik) a niekoľko tematicky ladených veršov venovaných pazovským Sta-

VHV bol aj básnik? ladimír Konštantín Hurban (1884 – 1950), evanjelický farár v Starej Pazove a slovenský dramatik známy pod pseudonymom VHV (Vladimír Hurban Vladimírov), písal aj básne. Akoby aj nie, keď jeho krvou prúdila tvorivá sila zdedená z otcovej i maminej strany – Hurbanova a Štúrova. Lenže tie svoje básne, okrem vo Vlastnom životopise uverejnenom v roku 1933 v Národnej jednote (náhradne v knižnej podobe bol uverejnený v roku 2003, vydavatelia pazovský zbor SEAVC a

V

večierky a divadelné predstavenia.

Pretože melódia kupletu je všeobecne známa, bolo treba príležitostne napísať text. Tak nastali jeho kuplety: „Ima nešto trulo u danskoj državi“ (sokolská oslava roku 1928), Športový klub Štefánik (výnimočne – kuplet pre áriu z Gejše), Len choďte trochu na jasle – pôjde ako po masle! (kuplet pre Silvestrovskú zábavu): „Ach, ja úbohý človiečik / dobrý večer prajem / čujte moju múdrosť / skôr ako sa najem. / V tomto svete ide všetko / ako kto vám platí / preto v každej práci / toto treba znati....“. Sú tu aj kuplety:„Upitnik?(kuplet na plakate s upitnikom)“ a Sto dukátov odmena! (spievalo sa medzi výstupmi rovnomennej jednoaktovky): „Od dávnych čias až po dnešok v okršleku sveta / veľmi známa a pravdivá býva táto veta: / že peniažky svetom vládnu / ľudia berú – druhí kradnú / za zlatom sa chriapu všetci / by ho mali v svojom vreci...“ Nastoľuje sa otázka, kto napísal známy pazovský divadelný kuplet:

VHV (stojí) s kamarátmi vo farskej záhrade

MOMS), nikde inde neuverejnil.

V Hurbanovej pozostalosti sa nachádza 20 básní, z toho jedna je v próze pod názvom Tri úsmevy.

Na rozdiel od strýka Vajanského a bratranca Vladimíra Roya, Vladimír Hurban Vladimírov nemal až takú bohatú a „ohybnú“ slovnú zásobu, a ani poetiku. Okrem čestných výnimiek ako napríklad v zbierke krát- Báseň VHV kych lyrických básní Piesne staromládenecké (Ešte raz, Ne- pochop s velebou—- / Dnes, áno môžem zato, Dievčatku, Upomenutie, dnes – keď sa lúčim s Tebou...“ Prečo? a Spoznanie), VHV písal pietMedzi príležitostné možno zarane, príležitostné a satirické básne a diť tri veršované príhovory: Tu je už veršované texty pre kuplety. náš Národný dom (1928), Vladimíra Svoju báseň Pred pomníkom Sve- 1944 na fare a recitáciu z príležitostozára Hurbana Vajanského prečítal ti 25. výročia Slovenského ochotna Matičnej slávnosti v Martine roku níckeho divadla v Starej Pazove: 1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

Na výlete (zľava) Ján Paško, Milan Žarnovický, Hana Hurbanová, VHV a šofér

pavičanom a richtárovi (keď násilne zrúbali farskú jedličku a z farskej záhrady spravili uličku):„Hymnu chcem zaspievať / nie celkom maličkú, / za hrsť oslávenia, / že nám Pazovčania / spravili uličku... / Nastal zástoj krátky: / v uličke – záchody... / a povozy tiahnu / a žaby sa liahnu / dľa pazovskej módy...“ Keďže výborne hral na klavíri, Vladimír Hurban Vladimírov písal texty (a možno aj melódiu) pre pesničky.

Povráva sa, že niektorí hudobníci s jeho pomocou niektoré (dnes pazovské ľudové) piesne vynôtili. Avšak, VHV vari najradšej písal kuplety pre

„... Stojme zmužile bok o bok / hrávať budeme každý rok!?“ Na základe listovania Hurbanových dokladov možno tvrdiť, že tento kuplet odspievaný v roku 1903 na Hromnice nenapísal VHV (pretože vtedy bol vo Viedni na štúdiách), ale jeho otec Vladimír Hurban, ktorý podľa svedectva VHV vo Vlastnom životopise, bol prvým pazovským režisérom. V análoch nachádzame zmysel pre humor aj starého pána farára Vladimíra Hurbana, ktorý tiež napísal zopár vtipných príležitostných básní.

Katarína Verešová

21

Krásny nový ti! rok, kamará na Nový ovorí sa: Ako rok. A lý ce rok, tak po toročný sme prvý toh može ď ke s vašou po Ivana Hrubíková a Ive Detský kútik ta Pagáčová, 5. ročník , ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hlo poľahky, chce žanoch cou dotvorili lu o sp to tá ám me veriť, že n ďalších 51 aj í rž d vy ca prá a spoh a nec vám – ý a týždňov. Ted ar ám – je zd n lu s vami aj n 365-dňový úspešný nový Paulína Častvano e vá, 7. a, ZŠ Jána Ko im rok 2013! iatky v z v llá

H

v Petrovec a s

Selenči

ne. to tu nádher Petrovci a je v sce im y, áv m tr ro u st biele, ždy zim osneh. Všetko je kt á j, ad ge p ď Be . ke ou šť Zvlá bielou perin ko je pokryté utý, a deti sa ty, domy. Všet býva zamrzn , tí es ám n ri p ma veľmi rý preteká po ť. Minulého roku bola zi nkovali, za kĺ sá ia tam chod átmi sme sa ar m ka S . la aj bie chladná, ale . kov a kĺzali sa ríležitosti Vianoc býlia u eh sn robili zp tí es na nám vystuKaždú zimu sa a na nich aj program, kde y , hrah jú tr šu é n čn vi jú koledy, vajú Viano va ie Sp . ca ov Petr tí je všetko pujú aj deti z ch. Na námes žiari. Tak jo o tr ás n ch jú na všelijaký čnými svetielkami, všetko o ozdobené vian . ku fam, ro to h k krajšia a dú bolo aj to je z roka na ro ci ov tr Pe v a Zim šia. ude ešte kraj že tentoraz b sk n štia a, 5. c Gabriela Sele na Čajaka ZŠ Já etrovci v Báčskom P

ra

V

Anka Kočondová, 7. b, ZŠ Jána Kollára v Selenči

d Petrovec po

snehom

lý biely. Mne e Petrovec ce m zi v je ď ke , e. Pred každým om rád najkrajší v zim ec ov tr Pe ehového e tn je vlas uliaka alebo sn jú... Aj eh sn eť di vi om lyžu druhým dom ujú, sánkujú, ici sa deti guľ ul e, lietajú a kr N n u a. b , lík ci as trp y snehulia d vž msú re ija vo ú všel ké zi v našom d e sa mi stávaj m m zi so V . m ty to p o lo p , snehové l pod ľad o ad p re p m ke , z so bava je ď né havárie: ra s... Najlepšia zá no si il zb ro a sa pošmykol . aj táto dolu brehom sa sánkujeme sa nezabúda. Len dúfam, že y m zi to ké Na ta .c Filip Lukáč, 5 bude takáto. i vc ro Pet ka v Báčskom ZŠ Jána Čaja

S

Viktória Fačarov á

, 6. b, ZŠ

Jána Ko ll

ára v Se

lenči

Na vaše zásielky aj naďalej čakajú A. Francistyová a J. Strakúšeková

22

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 24.12.2012 12:43 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 1 (1835) 1. januára 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU POĽNOHOSPODÁRSTVO V ROKU 2012

Za nami je ťažký rok Je január 2013. Nenápadne sme sa prehupli do nového roku. Prežili sme aj údajný decembrový koniec sveta, takže teraz sa môžeme na chvíľku zastaviť a pozrieť sa, aký bol pre poľnohospodárov ten možno povedať až hektický rok 2012.

Európskej únii v súčasnosti predstavujú výdaje na poľnohospodárstvo okolo 40 % ročného rozpočtu EÚ. Poľnohospodárstvo bolo už do začiatku ústrednou politikou Únie. Posledná revízia spoločnej poľnohospodárskej politiky prebehla v roku 2003. Po pristúpení 12 nových členských štátov v rokoch 2004 a 2007 sa ale jasne ukázalo, že bude potrebovať ďalšie úpravy. Jej nová podoba bude predstavená na začiatku roka 2014. Európsky parlament, Komisia a členské štáty stále rokujú aj o podobe budúceho viacročného finančného rozpočtu na obdobie rokov 2014 – 2020. Ten okrem iného stanoví limity pre výdavky na poľnohospodársku politiku.

Ani v EÚ však nie je všetko ružové. Aj tu farmári stále bojujú s politikmi. Protestujú najmä proti nespravodlivo nastaveným dotačným schémam spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ, ktoré majú pretrvať aj v novom programovom rozpočtovom období 2014 až 2020. Návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2014 až 2020 so žiadnym sľúbeným vyrovnaním dotácií nepočíta. Sľub EÚ o rovnakých podmienkach už neplatí a s tým sa farmári najmä z krajín, ktoré ako posledné pristúpili k EÚ, nechcú vyrovnať. Aj tu je situácia pre väčšinu poľnohospodárov veľmi zložitá.

Aj keď je Srbsko od členstva v EÚ ešte ďaleko, pre čerpanie dotácií z predprístupových fondov musíme spĺňať určité podmienky. Situácia v poľnohospodárstve je ale aj u nás stále napätá. Poľnohospodári si rok 2012 budú pamätať po viacerých problémoch. Nielenže krajinu zasiahlo katastrofálne sucho, v dôsledku čoho boli nízke úrody, aj poľnohospodárska politika bola v chaose. Názor väčšiny poľnohospodárov je, že okrem matky prírody uplynulý rok im sťažil aj nezáujem samotného štátu o toto významné hospodárske odvetvie. Stále sme ďaleko od rôznych sľubov a plánov daných mnohými politikmi, od finančných prostriedkov z predprístupových fondov EÚ. Ani dobytkári nie sú spokojní s nie práve adekvátnou štátnou politikou. Pomoc prišla, ale dosť neskoro, v čase, keď krmoviny sú oveľa drahšie ako v lete.

Finančná kríza zasiahla všetky odvetvia a všetky štáty. Peňazí je málo a požiadaviek veľa. Ako spravodlivo rozdeliť peniaze na poľnohospodárstvo? Ako odbremeniť poľnohospodárov od byrokratického zaťaženia? Ako ich podnietiť, aby používali ekologickejšie postupy? Ako podporovať mladých farmárov? Ako zabezpečiť jednoduchšiu kontrolu výroby a zaistiť spravodlivé ceny? A ako môžeme konkurovať svojimi produktmi na svetovom trhu? To všetko a oveľa viac bude musieť riešiť vláda v nastávajúcom období. Bude musieť zaistiť podporujúce prostredie pre farmárov, prijať množstvo konkrétnych opatrení, ktoré budú reagovať na potreby aj drobných poľnohospodárov. Ľ. Sýkorová

V

poljo2:0 24.12.2012 12:43 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY RASTLINNÁ VÝROBA

Aktuality zo sveta POČET POĽNOHOSPODÁRSKYCH FARIEM V EÚ STÁLE KLESÁ odľa výsledkov sčítania v odvetví poľnohospodárstva v EÚ poklesol medzi rokmi 2003 a 2010 počet fariem o 20 %, zatiaľ čo výmera celkovej poľnohospodársky využívanej pôdy sa znížila len o 2 %. Priemerná veľkosť farmy v EÚ sa zvýšila z 12 (2003) na 14 hektárov (2010). Najväčší podiel fariem bol v Rumunsku, Taliansku, Poľsku, Španielsku, Grécku, Maďarsku a Francúzsku.

Okrem Malty a Švédska poklesol v sledovanom období celkový počet fariem vo všetkých členských štátoch EÚ. Najväčší podiel poľnohospodársky využívaných plôch bol vo Francúzsku (27,1 mil. / ha), nasledovalo Španielsko, Nemecko, Veľká Británia, Poľsko, Rumunsko a Taliansko.

Poľnohospodársky využívané plochy sa v období od roku 2003 do 2010 zredukovali v 19 členských štátoch EÚ, medzi inými aj na Slovensku, a to o 9,4 %.

P

VPLYV OBSAHU ZINKU A BÓRU NA KONCENTRÁCIU MEDI, MANGÁNU A ŽELEZA V LISTOCH KUKURICE Mikroelementy, ako napríklad zinok /Zn/, mangán /Mn/ a železo /Fe/, sú dôležité pre biochemické reakcie, ktoré prebiehajú v kukurici pri jej raste a vývine. Pre stanovenie koncentrácie medi /Cu/, Mn a Fe v listoch kukurice a ich vzájomnú interakciu boli vo Fars, v Iráne, v rokoch 2009 – 2010 vykonané dva poľné pokusy. Pokusy zahŕňali 4 úrovne hnojenia bórom (0,3 a 6 kg/ha) pridaním do pôdy a bór aplikovaný formou listovej výživy (v koncentrácii 0,3 %) a 5 úrovní hnojenia zinkom (0,8, 16 a 24 kg/ha) aplikovaného do pôdy a foliárne (v 0,5 % koncentrácii). V rámci základného hnojenia bol dodaný dusík v dávke 180 kg/ha (vo forme močoviny), fosfor v dávke 70 kg/ha vo forme trojitého superfosfátu (so 46 % P2O5) a draslík v dávke 75 kg/ha vo forme síranu draselného (s 50 % K2O). Výsledky ukázali synergizmus medzi zinkom a me-

24/II

ďou. Pri foliárnej aplikácii zinku sa zvýšil obsah medi v listoch, kým aplikácia zinku do pôdy nemala taký výrazný účinok. Prítomnosť vysokej úrovne bóru v pôde pozitívne ovplyvnila obsah železa v listoch. Aplikácia bóru vo forme listovej výživy bola tiež oveľa efektívnejšia ako aplikácia do pôdy. Bol tiež zistený antagonizmus medzi železom a zinkom.

PRÍLOHA

uspokojení dopytu po potravinách. Výsledok práce bol prezentovaný v časopise American Journal of Agricultural Economics. Ide v nej o prepočet nákladov na vyprodukovanie miliardy ton biomasy. Výsledkom je dobrá aj zlá správa. Tou dobrou je, že USA budú schopné v roku 2030 produkovať 600 až 900 miliónov ton biomasy. Tou zlou je, že to bude stáť oveľa viac peňazí, ako sa pôvodne predpokladalo. Plánovaný objem biomasy bude možné dať dohromady len vtedy, keď sa poskladajú výťažky všetkých oblas-

Ozdobnica čínska

Vysoká dávka zinku do pôdy (24 kg/ha) pôsobila ako zábrana zvýšeniu hladiny železa v listoch pri aplikácii bóru. Ako sa ukázalo, listové analýzy sú oveľa efektívnejšie pri diagnostike deficitu mikroelementov v porovnaní s pôdnymi rozbormi, pretože ich obsah závisí od mnohých faktorov (vývojové štádium rastliny, klimatické podmienky, prijateľnosť živín v pôde, závlaha atď.).

MILIARDA TON BIOMASY, ALE ZA AKÚ CENU? Pred časom si v USA vďaka politickému rozhodnutiu stanovili cieľ, že do roku 2030 nahradia 30 % spotreby ropy biopalivami. Nakoľko je táto predstava reálna, riešili na University of Illinois. Tím odborníkov na poľnohospodárstvo preveroval, či bude dostatok plochy na pestovanie plodín pre produkciu biopalív pri súčasnom

tí, kde je možné poľnohospodársku činnosť realizovať, a nebudú sa brať ohľady na náklady. Ďalšou podmienkou je, že sa vo veľkom začnú pestovať netradičné plodiny. Jedná sa predovšetkým o plodiny, ktoré vynikajú vysokou produkciou. Jednou z nich je ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis). V poslednej dobe však odborníci začínajú vkladať viac nádej do prosa prutnatého. Predstavy o pestovaní energetických plodín vychádzali najskôr z ekonomicky najrentabilnejších plodín, v relatívne optimálnych podmienkach. Ako však narastie potreba biomasy, zvyšovať sa budú aj náklady. Pestovanie sa celkovo predraží, pretože sa budú musieť využívať aj pozemky s horšími pôdnymi a klimatickými podmienkami. Bez trvácich tráv s vysokou produkčnou schopnosťou by sa miliardu ton biomasy vyro-

biť nepodarilo. Nemilým zistením je, že sa náklady na biomasu budú pohybovať okolo 140 dolárov za tonu, kým väčšina doteraz realizovaných prepočtov dospela k nákladom v rozmedzí 40 – 50 dolárov za tonu. Podľa názoru niektorých odborníkov sú aj tieto prepočty správne, ale reálne sú len na najbližšiu dobu a blízke, tzv. „mäkké“ ciele. Čím viac sa budeme blížiť k vytýčenej hranici produkcie biomasy pre plánovanú náhradu 30 % ropných palív, tým rýchlejšie budú rásť aj náklady na pestovanie a zber. Zatiaľ je ale všetko v začiatkoch a výroba prvej generácie biopalív sa iba rozbieha. Využíva sa pritom predovšetkým kukurica.

Politika energetickej nezávislosti a bezpečnosti, ktorú USA prijali v roku 2007, sa ale čoskoro zmení. Po roku 2015 sa bude môcť z obilia vyrábať len 56 000 000 000 litrov etanolu. K tomuto direktívnemu opatreniu USA pristúpilo preto, lebo sa ekonómovia báli, že by sa USA zo závislosti na rope stali postupne závislé na dovoze potravín.

Navyše je tu aj ďalší problém. Opakované pestovanie obilnín „obohacuje otca, ale ochudobňuje syna“.

Okrem toho zhoršuje aj kvalitu vody. To všetko prispeje k tomu, že budúcnosť patrí najmä vytrvalým trávam. Uplatní sa aj celý rad špecifických plodín. To budú musieť akceptovať aj spracovateľské linky, a tým sa konečný produkt zase predraží. A čo Európa? Pre Európu stanovila záväzné ciele v používaní energie z obnoviteľných zdrojov smernica Európskej komisie č. 28/2009. Podľa nej by sa mal do roku 2020 dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ 20 %. Výhľad počíta s tým, že energia z biopalív dosiahne v roku 2020 až 8,5 %.

Zatiaľ čo dnes v spotrebe biopalív v EÚ dominuje bionafta, za desať rokov by mal naopak prevažovať bioetanol.

1. 1. 2013

pripravila: Ľ. S. 1 /4524/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 24.12.2012 12:44 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZAHRANIČNOOBCHODNÁ VÝMENA POĽNOHOSPODÁRSKYCH PRODUKTOV APV

Bilancia so skromným znamienkom plus plynulý rok poľnohospotrend, ktorý poznačí i prvý štvrťrok dárom iste nezostane v 2013. Aj u nás. tých najlepších spomienkach.

Naše narušené bilancie a pokles Katastrofálne sucho ako návýroby primárnych poľnohosposledok klimatických vplyvov a dárskych kultúr – kukurice o asi zmien, včasné jarné mrazy, 45 percent, sóje o 42 percent, nedostatočné agrotechnické cukrovky viac ako 30 percent... – opatrenia, ťažké ekonomické budú vplývať tak na cenu a dopyt, podmienky, ako aj celý súbor ako aj na trendy rastu vývozu v iných limitujúcich činiteľov roku 2013. Tento sa iste nedokánatoľko negatívne vplývali na že udržať na doterajšej úrovni. výnosy a poľnohospodársku Stručne – možno očakávať ďalší produkciu vôbec, že ozaj ťažneľahký poľnohospodársky rok. ko zistiť skutočné hranice a doRáznejší obrat by mohol nasahy spôsobených škôd. Len stúpiť len v prípade skvelej súhry podľa odhadov lokálnych saviacerých okolností: priazne pomospráv zmenšenie výnosov časia, inakšieho postoja štátu, ako následok sucha obralo väčších vkladaní, premyslenejšej Vojvodinu o viac ako miliardu politiky, zásadných reforiem... Háeur. dam sa i to dostane dakedy aj k Exportnými a inými ukazovateľmi sa nedávno zaoberali i členovia V závislosti od druhu, obil- Správnej rady Hospodárskej komory Vojvodiny (na snímke) nám. Ak nie naraz, tak aspoň po nín sa urodilo aspoň o pár čiastkach. Lebo i tie môžu prídesiatok percent menej ako v nov dolárov alebo o približne je menej. Projektované ceny pše- padne znamenať aký-taký posun roku 2011. Keďže je rok 2012 v osem percent viac než v roku nice, kukurice a sóje na globálnej vpred. podstate za nami, treba očakávať, 2011.

Oto Filip úrovni už stúpajú od júna a je to že skutočné následky klimatickej Na takéto výsledky zrejme vplýkataklizmy pocítime len v roku vali tak množstvá niektorých obilpred nami. Ako sa povedalo na nín a produktov z nich, tiež iných jednom zo zasadnutí prebieha- poľnohospodárskych výrobkov, júcom nedávno vo vláde APV, na ako aj stúpanie dopytu po určiktorom sa robila súvaha hospo- tých našich výrobkoch na zahradárskych výsledkov v období ja- ničných trhoch, taktiež pokles nuár – október, uplynulé zvýšenie dopytu domáceho. Možno si naexportu kukurice napriek jej zre- príklad všimnúť, že v treťom kvardukovanej výrobe, znamená, že sa táli priemerné ceny pôdohospodo cudziny predali aj zásoby z re- dárskych produktov na burze v zerv. Čiže najťažšiu situáciu treba Chicagu výraznejšie stúpli: o 36 očakávať tesne pred novou úro- percent v prípade pšenice, o 26 dou 2013. A ani dovtedy nebude percent keď ide o kukuricu, o takvšetko celkom ľahko a pohodové. mer 18 percent v prípade sóje.

Napriek všetkým otrasom, voj- Zvýšili sa aj ceny mliečnych vývodinské pôdohospodárstvo do- robkov, mäsa a oleja, kým ceny kázalo čosi takmer nemožné, no cukru klesli. azda len v segmente zahraničnoPre nízku úroveň výroby, ktorú EKOLOGICKÉ PROGNÓZY nie sú veľmi potešiteľné hlavne preto, že ľudobchodnej bilancie. Táto je totiž spôsobilo enormné sucho a obstvo na možnosť vlastnej záhuby (zbrane, vojny, krízy, spory...) vydávalo a pozitívna. V prvých desiatich me- medzené a skromné zásoby pševydáva astronomické finančné čiastky, kým na ochranu životného prostredia siacoch 2012 hodnota zahranič- nice, kukurice a sóje, reálne celv porovnaní s tým veľmi málo. Tento pomer by sa musel obrátiť, lebo nemôže noobchodnej výmeny agrárnych kovo možno očakávať rast dopybyť naším cieľom len udržať súčasný stav a nedopustiť zhoršenie životnéproduktov pokrajiny bola 1,5 mi- tu po potravinách. Nízka úroveň ho prostredia. Treba sa nám ho vždy snažiť zlepšiť, ak si nechceme ohroziť liardy dolárov alebo o 0,2 percenta zásob a zlé podmienky, v ktovlastnú existenciu a budúcnosť. Vyžaduje si to veľa finančných prostriedkov, viac ako v rovnakom období 2011. rých sa kládli základy novej výroveľmi veľa dobrých nápadov, obrovské snahy, rozumných ľudí a predovšetkým Kladný je však údaj, že hodnota by – aj vo väčšej časti juhovýstálu výchovu v tomto smere. Jedným z jej spôsobov sú i tematické publivývozu stúpla o viac ako tri per- chodnej Európy bolo veľké sucho kácie, ako je i táto (na snímke) o chránených oblastiach vo Vojvodine. Zacentá a je vyjadrená sumou 1,2 poznačené vysokými teplotami, sadzuje sa za čistú prírodu a všímanie si krás Fruškej hory, Zasavice, Deliblatskej miliardy dolárov, kým dovoz bol kým na strane druhej, v južnej piesočiny, Jegričky... Svetlo sveta uzrela v roku 2012, ďakujúc spoločnému menší o takmer desať percent, Amerike boli extrémne časté dažúsiliu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, staviteľstvo a ochranu žisvedectvom čoho je suma nece- de sledované hurikánmi – možno votného prostredia, Mestskej správe Nového Sadu pre ochranu životného lých 300 miliónov dolárov. To očakávať ďalšie náhle zmeny na prostredia a Hnutiu zalesňovateľov Nového Sadu. vlastne znamená, že je suficit v svetových burzách. Inými slovami, O. F. tomto odvetví takmer 900 milió- potraviny budú drahšie, lebo ich

U

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4:0 24.12.2012 12:42 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia obilnín v jesennom období – na čo si dať pozor (5) VOŠKA OVSENÁ Telo neokrídlenej živorodej samičky je štíhle, vretenovité, dlhé 1,3 – 3,3 mm, najčastejšie žltozelenej, ale môže byť aj zelenej alebo červenkastej farby. Tykad-

Voška ovsená

lá sú hnedožlté s tmavším koncom. Nohy sú žlté, konce stehien a holení tmavšie. Okrídlená živorodá samička je trochu menšia, podobná neokrídlenej, ale s výraznou kresbou na brušku. Vajíčka sú po nakladení zelené, neskôr čierne.

Voška ovsená je monocyklický druh, jej vývin prebieha bez zmeny hostiteľskej rastliny. Prezimuje v štádiu vajíčka na oziminách a na rôznych trávach. V porastoch obilnín sa objavuje na začiatku steblovania pšenice, v apríli.

Vošky žijú najprv na listoch a po vyklasení prechádzajú do klasu, a tu sa stávajú dominantným druhom. Prvé okrídlené jedince sa objavujú hlavne koncom mája a v júni. Najintenzívnejší nálet na obilniny prebieha krátko pred alebo počas klasenia. V priebehu roka má niekoľko generácií. Táto voška sa vyskytuje najmä na okrajoch polí, populácia môže byť 3- až 4-násobne väčšia na okraji poľa ako v strede poľa.

Priama škodlivosť tejto vošky sa prejavuje pri premnožení predo-

26/IV

všetkým cicaním na klasoch. Nepriama škodlivosť je vysoká, a to najmä prenosom vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV).

VOŠKA TRÁVOVÁ Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2 – 3 mm, vajcovitého tvaru žltozelenej farby s tmavším pozdĺžnym pruhom na chrbtovej strane.

Okrídlená živorodá samička sa podobá na neokrídlené, ale má hnedú hlavu a hruď.

Voška trávová patrí medzi dicyklické druhy vošiek. Vajíčka prezimujú na primárnom hostiteľovi, a to sú ruža, niekedy jahoda alebo repík lekársky. Sekundárnymi hostiteľmi sú obilniny a rôzne druhy tráv. Na obilninách sa

Voška čremchová

objavuje v máji, pričom najpočetnejšia je od polovice júna, potom populačná hustota klesá. Vyskytuje sa takmer výhradne len na listoch. V jeseni prelieta opäť na primárne hostiteľské rastliny, na

ktoré kladie vajíčka, ktoré prezimujú. Do roka má niekoľko generácií. Škodlivosť tejto vošky spočíva väčšinou v cicaní štiav na vrchnej strane listu a na steblách, v klasoch sa vyskytuje len ojedinele. Pri premnožení dochádza k deformáciám a žltnutiu listov. Nepriame škody vznikajú prenosom vírusov, najmä vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV) a vírusu mozaiky kukurice (MMV).

VOŠKA ČREMCHOVÁ Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2,4 – 2,8 mm, je oválne, trávovozele- Voška ovsená né s tmavozelenou mramorovanou kresbou.

Hlava je svetlohnedá (pri okrídlených formách spolu s hruďou čierna). Tykadlá sú takmer čierne, tretí článok je žltý.

Chvostík je čiernohnedý. Nohy sú svetložlté, chodidlá a koniec holení sú čierne.

Patrí medzi dicyklické vošky. Primárnou hostiteľskou rastlinou je čremcha obyčajná (Prunus padus). Sekundárnymi hostiteľskými rastlinami sú obilniny (najmä jačmeň siaty, ovos siaty, pšenica letná a kukurica siata), ale aj niektoré druhy tráv. Vývin na sekundárnych hostiteľských rastlinách je podobný ako pri voške trávovej, ale vyskytuje sa hlavne na spodných častiach listovej čepele a v listových strukoch.

Okrem priamej škodlivosti prenáša na obilniny aj mnohé vírusy. Je považovaná za najvýznamnejšieho vektora vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV).

OCHRANA PROTI VOŠKÁM – PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie priamych, ako aj nepriamych škôd spôsobených voškami na obilninách je možné vplývať viacerými agrotechnickými opatreniami, ako sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čím menším

rozsypávaním zŕn, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie rastlín z výdrvu, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Významné je, aby porasty obilnín nesusedili, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného.

Základným opatrením v jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výdrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Znížiť prelet infikovaných populácií vošiek a iného hmyzu – vektorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami. Pri pšenici môžeme pri slabšej infekcii dopad choroby eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, pri jačmeni toto opatrenie má menší efekt.

1. 1. 2013

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra Foto: internet 1 /4524/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 24.12.2012 12:44 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KVETINÁRSTVO

Anjelské trúby – kvitnúca krása Na rozdiel od príbuzných divo rastúcich durmanov, ktorých kvety smerujú nahor, sú na brugmansiách (Brugmansia) alebo tiež durmanoch (Datura) zavesené ako zvon. Konkrétne druhy sa líšia tvarom a zložením okvetných lístkov, vôňou a predovšetkým farbou. taroindickým ľudovým názvom dhattura bol pôvodne pomenovaný durman metelový (Datura metel). Toto slovo bolo prebraté do latinského názvoslovia a botanici ním začali označovať celý rod Datura. Pomenovanie je veľmi vžité, ale botanici dospeli k názoru, že drevité durmany boli už veľmi dávno vyčlenené do samostatného rodu Brugmansia.

Okrem slovenského názvu durman sa teda pri týchto rastlinách môžeme stretnúť s dvoma latinskými názvami, a to Datura a Brugmansia a s ľudovým pomenovaním anjelské trúby.

K najznámejším pestovaným druhom patrí napr. Brugmansia sanguinea s nádherne červenými kvetmi, ktoré však nevoňajú. Naproti tomu bielo kvitnúca Brugmansia x candida a Brugmansia x insignis so žltým až dočervena sfarbeným kvetenstvom vydávajú sladkú opojnú vôňu, ktorá sa najmä večer rozširuje po šírom okolí. Brugmansie pochádzajú hlavne z teplých oblastí Južnej Ameriky. Rastú ako

S

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

kríky alebo stromy, ktoré dosahujú výšku až 5 m. Do Európy sa dostali v druhej polovici 16. storočia zásluhou španielskych moreplavcov.

Datury patria v stredoeurópskych podmienkach k neskoro kvitnúcim rastlinám, takže nám svojimi gigantickými kvetmi osladzujú život od neskorého leta až do prvých mrazov. Mnohé však môžu nasadiť kvet ešte po druhýkrát, keď ich prenesieme do zimnej záhrady.

Vzhľadom na to, že brugmansie nie sú zvyknuté na naše zimy, môžeme ich pestovať iba vo väčších nádobách (s priemerom nad 30 cm), ktoré cez leto umiestnime vonku a na jeseň prenesieme do nevykurovanej miestnosti. Na zdarný rast potrebujú humóznu a zároveň dobre priepustnú (najlepšie muškátovú) pôdu, dostatok vlahy a pravidelné prihnojovanie pomaly rozpustnými hnojivami. Tieto rastliny dávajú prednosť oslneným miestam, poprípade polotieňu, nemali by však byť vystavené prudkému vetru. Ideálne je, keď môžeme kvetináč v záhradke zapustiť do zeme. Rastliny na balkóne treba výdatne zalievať.

Na prezimovanie je vhodná svetlá chodba, kde sa teplota pohybuje medzi 10 až

15 °C. Dá sa využiť aj tmavá pivnica s tým, že rastlina príde úplne o všetky listy, ale na jar jej znovu narastú. Zimné záhrady nie sú úplne ideálnym miestom pre celú zimnú sezónu, pretože odkvitnuté rastliny s uvädajúcimi listami nevyzerajú pekne. V tejto dobe treba zálievku obmedziť na minimum.

V lete si na listoch datury rady pochutnávajú húsenice, v zime na ňu majú chuť roztoče a vošky. Chemická ochrana je prakticky jedinou možnosťou ochrany.

Všetky datury je možné úspešne množiť semenami alebo odrezkami, ktoré odoberieme na konci leta a necháme ich zakoreniť v pohári s vodou. Ľuľkovité rastliny a datury obzvlášť obsahujú prudko jedovaté alkaloidy, ktoré sa však dajú tiež využiť v medicíne. Napomáhajú i pri uvoľňovaní kŕčov a dajú sa použiť pri liečbe astmatických chorôb. Majú i halucinogénne účinky a pri predávkovaní môžu spôsobiť smrť. Indiánski kúzelníci ich využívali ako rastliny navodzujúce „spojenie s Bohom“ alebo tiež ako afrodiziakum.

Ako každá rastlina, aj pri najväčšom rastovom útlme potrebuje na rast vodu. Podľa prostredia a teploty, pri akej durman prezimujeme, je nutná zálievka minimálne raz za dva týždne (8 – 12 °C) alebo raz za päť až sedem dní pri teplote 15 °C a viac. Rastliny sú citlivé aj na preliatie, hlavne mladé majú tendenciu zahnívať. Zásadou je, že zemina musí byť vlhká, nie mokrá. V prípade, že na zálievku v zime pozabudneme, rastliny sa postupne od rastového vrcholu zbavujú zelených, jednoročných konárikov, ktoré odumierajú a lámu sa. Ak uschnú až po dvoj- a viacročné drevo, rastliny sa dostanú do akéhosi latentného stavu, v ktorom sú schopné vydržať buď do najbližšej zálievky, alebo až do jari.

Ak dvoj- a viacročné rastliny na jar vyzerajú ako uschnuté, treba ich presadiť, zaliať a byť trpezlivý. Ak na dotyk nie je telo rastliny úplne suché, čoskoro prekvapí násadou lístkov z každého púčika. Podľa odrody, počasia a substrátu rastlina po čase poteší až trojmetrovými výhonkami. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 24.12.2012 12:46 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁSTVO

Vo svete čoraz viac podporované (1) Hodnota odvetvia ekologického poľnohospodárstva sa v USA a v Európskej únii odhaduje približne na 40 miliárd eur a toto číslo každý rok rastie. Iná je situácia u nás. Ekologické poľnohospodárstvo v Srbsku ešte nestihlo zapustiť hlbšie korene. j keď sa v poslednom období situácia mení, stále sme iba na začiatku. Medzi farmármi je málo zainteresovaných, lepšie povedané málo tých, ktorí sa naozaj zaoberajú ekologickým poľnohospodárstvom (organickým, biopoľnohospodárstvom).

Jedným z hlavných nedostatkov tohto odvetvia poľnohospodárstva je nízky stupeň vedomostí, ktoré sú obmedzené aj v konvenčnej výrobe a slabá informovanosť.

Srbsko má prírodný potenciál pre ekopoľnohospodárstvo, ako aj pre ostatné spôsoby poľnohospodárskej výroby, ale len veľmi nízke percento poľnohospodárskych plôch je zaradených do ekologického poľnohospodárstva.

Ekologické poľnohospodárstvo a výroba zaznamenala v nedávnej minulosti naozaj nebývalý rozmach, vrátane rastúceho počtu ekologických prevádzkovateľov – čo je skupina zahŕňajúca poľnohospodárov, výrobcov, spracovateľov… Úcta k životnému prostrediu a zdraviu pôdy bola vždy jednou z priorít ekologických poľnohospodárov a je mimoriadne dôležitá pre nás všetkých.

Preto ekologické poľnohospodárstvo uprednostňuje obnoviteľné zdroje a recykláciu. Okrem toho pri chove hospodárskych zvierat berie ekologické poľnohospodárstvo osobitný ohľad na zdravie a blaho zvierat, ako aj na prísne regulované používanie krmiva. Ekologické poľnohospodárstvo rešpektuje aj vlastné metódy životného prostredia na kontrolu škodcov a chorôb pri pestovaní plodín a chove hospodárskych zvierat. Zakazuje alebo obmedzuje používanie chemicko-syntetických pesticídov, chemických hnojív, rastových hormónov, antibiotík a genetických modifikácií. Ekologickí poľnohospodári používajú namiesto toho celý rad techník, ktoré podporujú ekosystémy a znižujú znečistenie.

Európa má najväčší a najprepracovanejší trh ekologických produktov na svete.

Vysoká úroveň rastu tohto trhu spôsobuje, že mnohé sektory trpia nedostatočným

A

28/VI

zásobovaním, takže nedostatok miestnej produkcie sa musí vyrovnávať dovozom.

Nosným princípom ekologického poľnohospodárstva je hospodárstvo zladené s prírodou, s dôrazom na ochranu životného prostredia, kvalitu života zvierat a vytvárajúce nové príležitosti v prospech vidieckeho obyvateľstva.

Namiesto umelých náhrad využíva ekologické poľnohospodárstvo prirodzené zdroje. Zakázané sú geneticky modifikované organizmy (GMO). V záujme kontroly dodržiavania noriem ekologického poľnohospodárstva sú výrobcovia každoročne podrobovaní inšpekciám. S narastajúcou informovanosťou verejnosti o výhodách ekologickej výroby a jej hodnoty nastáva postupný rozmach ekologického sektora.

Okrem toho, že ekologické poľnohos-

podárstvo nám zabezpečuje potraviny a nápoje, môže tiež stimulovať spoločenský a ekonomický rozvoj prostredníctvom: trvalo udržateľného rozvoja vidieka, pracovných príležitostí, vytvárania väzieb medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

Vďaka každoročnému približne 10 % rastu trhu ekologickej výroby sa zvýšil potenciál potravinového zásobovacieho re-

PRÍLOHA ťazca i vidieckeho obyvateľstva. Najvýraznejšie sa to prejavuje v ekonomickom zisku poľnohospodárov, spracovateľov, distribútorov i maloobchodu. V krajinách, kde je ekologické poľnohospodárstvo na vysokej úrovni, priaznivý vplyv pocítili aj iné vidiecke ekonomické odvetvia, či už priamo alebo nepriamo súvisiace s týmto sektorom. Nárast ekonomických aktivít znamená viac pracovných príležitostí a väčší potenciál vidieckych oblastí udržať si populáciu či pritiahnuť nových obyvateľov.

Prvé nariadenie Európskej únie týkajúce sa ekologického poľnohospodárstva bolo vypracované v roku 1991 a realizované v roku 1992. Jeho zavedenie bolo súčasťou reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a vyvrcholením procesu oficiálneho uznania ekologického poľnohospodárstva v členských štátoch EÚ.

Ekologické nariadenie stanovilo základné pravidlá pre rastlinnú výrobu, spracovanie biopotravín a ich kontrolu. Nariadenie sa každoročne dopĺňalo a jeho záber sa rozširoval. Ďalšie pravidlá boli napríklad prijaté v rokoch 1992 a 1995, ktoré umožňovali vytvorenie jedinečného loga pre sektor ekologického poľnohospodárstva a riešili technické záležitosti ako napr. označovanie a dovoz. Ďalším dôležitým míľnikom bol rok 1999, keď Rada prijala nariadenie, ktoré zaviedlo podrobné pravidlá Spoločenstva pre chov ekologických hospodárskych zvierat a zakázalo GMO v ekologickej výrobe. V dôsledku tohto neustáleho pozmeňovacieho procesu sa dosiahla komplexnosť pravidiel starého nariadenia, avšak tieto pravidlá sa zároveň stali veľmi zložitými a náročnými na pochopenie a interpretáciu. Z tohto dôvodu bolo nové ekologické nariadenie vytvorené takým spôsobom, aby sa ekologická legislatíva stala transparentnejšou a aby ju bolo možné ľahšie pochopiť.

(Pokračovanie) Ľ. S. 1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 24.12.2012 12:46 Page 5

príloha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Estrogény s nami mávajú po celý život. Skroťte hormóny.

C

hcete schudnúť, ale nedá sa? Máte nutkanie rozbiť pohár a pozabíjať všetkých naokolo? Ste spomalené, zimomravé a stále unavené.

Môžu za to hormóny.

Sú nevyhnutné na správne fungovanie organizmu, no občas si s nami robia, čo chcú.

Predmenštruačný syndróm, popôrodná depresia, neskôr menopauza, ubúdanie kostnej hmoty, strata pamäti, to všetko môžeme pripísať prudkým výkyvom v hladine ženských hormónov. Po štyridsiatke sa naše telo preprogramuje a produkuje ich stále menej. Značný pokles hladiny estrogénu a progesterónu môže spôsobiť tie nevysvetliteľné šialené zmeny nálad, ale aj rôzne závažné zdravotné ťažkosti.

Načo SÚ NáM EStrogéNy? Estrogén je najdôležitejší ženský hormón, ktorý zabezpečuje krásne oblé ženské tvary, čistú pokožku, ale aj správnu hladinu cholesterolu. Tento hormón je nevyhnutný pre ženský reprodukčný systém, zdravé kosti a srdce, ovplyvňuje aj kľúčové funkcie mozgu ako pozornosť, verbálnu, priestorovú a krátkodobú pamäť. Jeho ubúdanie spôsobuje rednutie kostí, osteopo-

rózu, návaly horúčavy a depresívne stavy v klimaktériu, srdcovo-cievne problémy, únik moču a aj problémy s pamäťou.

KEď príDE KliMaKtériuM Azda každá žena sa najviac obáva, čo sa stane, keď príde menopauza. Ako ju prežiť a nezblázniť sa? V noci nemôžete spať, cez deň vás zalievajú návaly horúčavy, ste podráždená, máte slzy na krajíčku. Nepríjemné nočné potenie, poruchy spánku, depresie, problémy s močením, bolesť pri sexuálnom styku a výkyvy krvného tlaku často znemožňujú ženám normálne existovať. uMElé horMóNy: áNo či NiE? Ženy v menopauze majú často dilemu.

Dať si naordinovať hormonálnu substituč-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (83)

Dávkovanie a účinky edzi neinformovanými ľuďmi je podnes rozšírený mylný názor, že liečba rastlinami nemôže škodiť. Mnohí pacienti na takýto náhľad už ťažko doplatili. Vonkajšie príznaky ako je napríklad kašeľ aj pri rôznych ochoreniach môžu byť rovnaké. Iba dôkladným odborným vyšetrením, založeným na vedeckých poznatkoch, možno zistiť správnu diagnózu, a tak určiť liečbu, ktorá môže viesť k uzdraveniu.

Pri pití čajov je veľmi dôležité aj ich dávkovanie. Tak čaje napomáhajúce látkovú premenu, prípadne i čaje používané pri zvápenatení tepien, pri

M

1. 1. 2013

1 /4524/

vysokom krvnom tlaku, pri niektorých ženských chorobách atď. sa pijú viac-menej cez deň po dúškoch (aj od smädu), spravidla nalačno. Čaje utišujúce bolesti, proti hnačke, nadúvaniu (vetrom) a pod. sa užívajú teplé, podľa potreby jednorazovo, v menších dávkach (asi 1 dl). Preháňavé (pudivé) čaje a čaje upravujúce stolicu sa pijú v menších jednorazových dávkach teplé večer (účinkujú po 8 – 16 hodinách), prípadne aj ráno nalačno. Čaje proti črevným parazitom (hlístam a pod.) sa pijú jednorazovo večer pred spaním a ráno nalačno nesladené (medzitým sa nesmie jesť).

HLAS ĽUDU

nú liečbu, alebo radšej nie? Predpísané hormóny síce pomôžu, ale možno za cenu rakoviny prsníka či infarktu. Celý rad klinických štúdií sa už roky snaží odpovedať na otázky, do akej miery je hormonálna liečba menopauzy prospešná a nakoľko môže byť pre ženy rizikom. Jednoznačnej odpovede, ktorá by každú ženu na sto percent presvedčila, sa tak skoro nedočkáme. V žiadnom prípade sa hormóny nemajú podávať preventívne, ak žena nemá skutočne vážne klimakterické problémy. Každá by sa sama mala zamyslieť nad tým, aké závažné sú jej ťažkosti, a až potom, na základe odporúčania lekára, sa rozhodnúť pre typ liečby. Pri ľahšej forme sa môže začať liečba fytoestrogénmi, sú to rastlinné hormóny, ktoré sa správajú podobne ako estrogény produkované organizmom. poraďtE Si aj bEz lEKára, jEDztE potraviNy S fytoEStrogéNMi Medzi potraviny s obsahom fytoestrogénov patria sójové bôby, sójová múka, tofu, zemiaky, celozrnné obilniny, zelená fazuľka, jablká, mrkva, čerešne, cesnak, datle, ľanové semienka, aníz či fenikel. Šaláty a pokrmy z červenej repy prinášajú ženám trvalejšiu úľavu ako syntetické hormóny. Potraviny s obsahom bóru zvyšujú hladinu estrogénu, sú to najmä jablká, orechy, hrušky, hrozno, broskyne, mandle, med, hrach, šošovica. Vysoký obsah selénu zase pomôže znížiť návaly tepla, podporí činnosť štítnej žľazy a tvorbu estrogénu. Selén nájdete v morských rybách, celozrnných obilninách, sóji, fazuli a vo vajciach.

Čaje uľahčujúce odkašlávanie sa niekedy sladia a pijú teplé jednorazovo: najlepšie večer, ale v domácom prostredí aj cez deň. Antireumatické čaje treba piť teplé večer pred spaním (spôsobujú potenie), možno ich mierne sladiť. Potopudné čaje sa pijú jednorazovo čo najteplejšie, no nie horúce a podľa potreby (obvykle na lôžku), sladené. Upokojujúce čaje sa užívajú teplé, jednorazovo v čase potreby a čaje podporujúce spánok sa pijú večer a možno ich aj sladiť.

Domáce zdravotné čaje, napríklad zo zmesi jahodových, černicových a malinových listov alebo z usušených jablkových šupiek, ako aj tzv. posilňujúce čaje (obsahujúce vitamíny), sa užívajú vždy čerstvo pripravené, a to jednorazovo – zvyčajne po jedení, teplé a sladené.

Účinky čajov sa prejavujú individuálne, nie u každého a nie vždy rovnako. Čo jednému osoží, druhému môže škodiť.

Preto sa nesmie piť liečivý čaj bez uváženia, ani si na niektorý druh netreba príliš zvykať. Pri pití však treba zachovávať pravidelnosť, a to po celý čas, kým choroba neprejde. Inak sa má dodržať zásada, že liečivé rastliny, z ktorých sa pripravujú najmä rozličné domáce čaje, je z času na čas vhodné striedať, aby účinky boli rozmanitejšie a celkovo všestrannejšie. Liečivé čaje je potrebné piť po dohode s lekárom. Platí to najmä pre chorých na srdce alebo na obličky, ako aj pri chorobách, pri ktorých je nevyhnutné denný prívod tekutín regulovať.

(V budúcom čísle: Účinné látky rastlín) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 24.12.2012 12:48 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Šunková roláda

Kardinálov koláč

Suroviny: 200 g plátkov šunky, 150 g plátkov tvrdého syra, 3 vajcia, 0,5 kg tvarohu, 2 PL (polievkové lyžice) mlieka, 1 ČL (čajová lyžička) horčice, 1/2 ČL soli.

Takto sa to vydarí: Vajcia uvaríme natvrdo, necháme vychladnúť a olúpeme. Pokrájame ich nadrobno a roztlačíme vidličkou. Pridáme tvaroh, mlieko, horčicu, soľ a plnku dobre premiešame. Šunku rozložíme na potravinársku fóliu tak, aby sa okraje prekrývali a vznikol veľký plát. Plát natrieme plnkou a na ňu rozložíme plátky tvrdého syra. Striedame, kým neminieme všetku plnku a syr. Nakoniec plát opatrne zrolujeme pomocou fólie, preložíme do alobalu a uložíme do chladničky.

Špenátová roláda Potrebujeme: 400 g mrazeného špenátu, 100 g hladkej múky, 3 vajcia, 2 strúčiky cesnaku, mletý muškátový oriešok, 125 g masla, 1 črievko topeného syra, 2 vajcia uvarené natvrdo, 1 cibuľa, 1/2 červenej a 1/2 žltej papriky, tuk na potretie papiera na pečenie, mleté čierne korenie, vegeta, soľ.

Takto sa to vydarí: Špenát rozmrazíme a dáme do misy, pridáme žĺtky, múku, prelisovaný cesnak, dochutíme mletým muškátovým orieškom, 1/4 ČL soli a premiešame. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh a opatrne ho vmiešame do špenátu. Špenátovú zmes rozotrieme na vymastený papier na pečenie a pečieme pri 180 °C asi 12 až 15 minút. Cesto nepečieme príliš dlho, aby sa roláda pri zrolovaní nepolámala. Upečené špenátové cesto zrolujeme aj s papierom a necháme vychladnúť. Medzitým nadrobno pokrájame uvarené vajcia. Maslo so syrom vymiešame do peny. Do plnky pridáme nadrobno nasekanú cibuľu, nakrájané vajcia a papriku, všetko spolu premiešame. Plnku dochutíme mletým čiernym korením, vegetou a soľou. Vychladnuté cesto rozvinieme, potrieme plnkou a roládu zvinieme. Zabalíme do fólie a dáme do chladu stuhnúť, potom ju nakrájame na plátky.

Suroviny: Cesto: 50 g polohrubej múky, 1 PL prášku do pečiva, 10 vajec, 290 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, práškový cukor na posypanie. Plnka: 500 ml šľahačkovej smotany, 1 stužovadlo šľahačky, 5 PL slivkového lekváru.

Takto sa to vydarí: 1. Dve vajcia, 8 žĺtkov, 80 g kryštálového a vanilínový cukor vyšľaháme do hustej peny. Potom jemne zapracujeme múku s kypriacim práškom; 2. Z 8 bielkov a zo zvyšného cukru vyšľaháme tuhý sneh. Plech vyložíme papierom na pečenie a cukrárenským vreckom naň striedavo vytláčame pásy cesta a snehu.

Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 ºC približne na 20 minút. 3. Upečený vychladnutý plát rozrežeme na polovicu. Jednu časť natrieme slivkovým lekvárom a šľahačkou vyšľahanou so stužovadlom. Zakryjeme druhou polovicou plátu a posypeme práškovým cukrom. zdroj: internet

Nápady na zemiakové šaláty, ktorým neodoláte ovoročné sviatky sa u mnohých spájajú najmä s chutným jedlom. Nudí vás tradičný zemiakový šalát? Oživte svoj jedálny lístok!

N

S jAbLKAmI Päť stredne veľkých v šupke uvarených zemiakov olúpeme a nakrájame na kolieska. Dve väčšie jablká olúpeme, odstránime jadierka, nakrájame na kolieska a spolu s 2 nadrobno nakrájanými kyslými uhorkami pridáme k zemiakom. V miske zmiešame 150 ml kyslej smotany s 1 natvrdo uvareným a nadrobno pokrájaným vajcom, s 1 čajovou lyžicou (ČL) horčice, so štipkou soli a s niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy. Smotanový dresing zmiešame so zeleninou a šalát necháme v chlade odstáť.

SO SLANINKOu V slanej vode uvaríme 1 kg ze-

30/VIII

miakov v šupke spolu s 1 polievkovou lyžicou (PL) rasce a 1 bobkovým listom. Po uvarení zlejeme, ošúpeme a nakrájame na malé kocky. K zemiakom pridáme 5 nadrobno nakrájaných sterilizovaných uhoriek. Z 250 ml zeleninového vývaru, 1 PL kryštálového cukru, 125 ml oleja, 125 ml vínneho octu, 1 PL soli, mletého čierneho korenia a 10 nasekaných šalotiek (malých cibuliek) pripravíme dresing, ktorý nalejeme na zemiaky a dáme na 3 hodiny do chladu. Šesť plátkov slaniny nakrájame na kocky, opečieme na panvici a zamiešame do šalátu.

S bANÁNmI Tri stredne veľké zemiaky ošúpeme, nakrájame na malé kocky a 10 minút povaríme v osolenej vode. Dva banány ošúpeme, nakrájame na kolieska a pokvapkáme trochou citrónovej šťavy. Zemiaky

zlejeme, necháme vychladnúť a v mise zmiešame s banánmi. V malej miske zmiešame téglik bieleho jogurtu s korením karí, nasekanou petržlenovou vňaťou a 2 prelisovanými strúčikmi cesnaku. Nálev pridáme k zemiakom spolu s 2 nasekanými zelenými cibuľkami.

Dôkladne premiešame, podávame vychladené.

PRE DETI Približne 500 g zemiakov uvaríme v šupke, 3 vajcia uvaríme natvrdo. V mierne osolenej vode uvaríme 3 mrkvy, 3 petržleny a 1 stredne veľký zeler. Do misy najprv na drobnejšie kocky nakrájame vychladnuté a olúpané zemiaky, postrúhame uvarenú zeleninu a vajce. Na tento základ pridáme 1 pohár tatárskej omáčky a dôkladne zamiešame. Podľa chuti osolíme, okoreníme a pokvapkáme citrónovou šťavou.

S KAPuSTOu Približne 1,5 kg v šupke uvarených zemiakov ošúpeme a nakrájame na kolieska. Menšiu hlávku kapusty, 2 ošúpané cibule a 2 zelené papriky najemno nastrúhame. Zo 150 ml octu, 80 g kryštálového cukru a 1 PL konzervačného prípravku na zeleninu uvaríme nálev, ktorý necháme mierne vychladnúť. Do nálevu primiešame 150 ml oleja a nalejeme na šalát. Dáme aspoň na 2 hodiny do chladničky.

1. 1. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 335 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

1 /4524/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 5. SVETOVÉ BIENÁLE ŠTUDENTSKÉHO PLAGÁTU

Fenomén novej vlny ú mladí, no dosiahli taký stupeň majstrovstva v umeleckom stvárňovaní súčasnosti, problémov človeka a doby, až im to možno závidieť. V poradí piate Svetové bienále študentského plagátu, ktoré sa začalo 18. decembra vo vestibule Master strediska Novosadského veľtrhu, je nielen jedným z najdôležitejších projektov tunajšej Akadémie umení, ale

S

tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Milorad Đurić, ktorý výstavu úradne otvoril. Riaditeľ Novosadského veľtrhu Goran Vasić prízvukoval na vernisáži, že veľtrh, jedna z najstarších a najuznávanejších inštitúcií vo Vojvodine, poskytne podporu mladým tvorcom rovnako tak, ako rozvíja služby a vzťahy keď ide o svet podnikateľov.

Vystavené plagáty rôznych obsahov a námetov naznačujú, že tvorivý potenciál ich autorov na všetkých svetových rovnobežkách neklesá. Práve naopak. Preto už teraz možno predpokladať, že neubehne dlho, kým hviezda nejedného zo študentov (ne)začne žiariť s intenzitou

Z utorkovej vernisáže

rebitelia. Je au- tám a hodnoteniam... Ďatorským die- kujúc vlastnej zložitej úlolom, plným he, keďže je aj prostriedznakov a ná- kom komunikácie, aj formou, znakov, preja- umeleckou vom modernej umožňujúcou masovú rekomunikácie produkciu, schopnou kochápanej uni- munikovať na niekoľkých úrovniach, plagát sa plne Víťazné dielo študentky Iwony verzálne.

Cichyovej z Poľska – Súčasné afirmoval počas 20. stoumenie je aj ročia. Podnes má budúcnosť, stálice na nebi tohto druhu umednes druhom lebo je účinný a pružný komuni- nia. Nová vlna sa čoraz nástojčiO plagát sa zaujímajú najmä mladí stáleho a otvo- kačný prostriedok s mimoriad- vejšie hlási k slovu. Aj to úspešne. reného dialógu a postavenia sa nym umeleckým potenciálom..., – Oto Filip je i podujatím širšieho, medziná- zoči-voči iným umelcom, hodno- vyzdvihol zástupca pokrajinského rodného umeleckého významu.

Dokladom toho je kvalita a poJEDNÝM ZO ŠTYROCH minuloročných čet prác – približne tisíc – autorov nositeľov Ceny za životné dielo tradične z krajín z takmer všetkých kontiudeľovanej Združením univerzitných penentov: od Číny po Irán, od Poľdagógov a vedcov pod záštitou Pokrajinska po Grécko. Študentom našej ského sekretariátu pre vedu a technoloakadémie to umožňuje zistiť, ako gický rozvoj vlády APV je prof. Dr. Dušan pracujú ich kolegovia na iných Todorović z Akadémie umení v Novom svetových univerzitách a akadéSade. Ďalšími tohtoročnými laureátmi sú miách, zveľadiť vedomosti, poprof. Dr. Nenad Petrović (Pedagogická fainformovať sa o nových grafickulta v Sombore), akademik Teodor Atakých a výtvarných trendoch, zísnacković (Fakulta technických vied v Nokať nové podnety pre vlastnú vom Sade) a prof. Dr. Radmila Kolaková (Letvorbu. kárska fakulta v Novom Sade). Špeciálnu Plagát ako pomerne plaketu za mimoriadne výsledky v oblasnovší vizuálny fenomén sa inti vedecko-výskumnej práce získala (potenzívne menil v posledných desthumne) Dr. Milena Dalmacija, ktorá pred tragickým odchodom vo vlaňajšom požiari pôsobila ako saťročiach, hlavne v závislosti od docentka na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade. Na slávnostnej akadémii, ktorá bola účelu, podmienok vzniku a re5. decembra v Zhromaždení APV, predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić podotkol, že je nesmierne produkcie, aby sa v posledných hrdý na skutočnosť, že takmer 3 800 vedcov a výskumníkov žije a pracuje vo Vojvodine, čo je obrovrokoch stal moderným koncepský potenciál. Na snímke je jedna z rozmerných malieb laureáta prof. Dušana Todorovića, vystavená tom verejnosti, v ktorej sú členopred veľkou sieňou Zhromaždenia Vojvodiny. via spoločnosti definovaní nielen O. Filip ako pozorovatelia, ale i ako spot1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

31

K U LT Ú R A PREDSTAVUJEME MLADÚ VŠESTRANNE ČINNÚ VOJLOVIČANKU MARÍNU HRÍBOVÚ

Svet v objektíve je plný tajomstiev arína Hríbová, študentka, budúca vychovávateľka z Vojlovice, je všestranne činná a takmer celý svoj voľný čas venuje novinárstvu, práci s deťmi a mládežou v evanjelickom cirkevnom zbore a v Matici slovenskej. Pritom má stále so sebou fotoaparát, ktorým zvečňuje život vôkol seba. V rodine jej preto často hovoria, že sa veľmi podobá na svojho starého otca Jána Petríka, ktorý vraj tiež vždy behal s fotoaparátom, zbieral staré fotografie, bol dopisovateľom Hlasu ľudu a Evanjelického hlásnika a určitý čas bol aj kantorom vo vojlovickom cirkevnom zbore.

to druh prejavu. Uvedomila som si, že sa fotografiou možno zaoberať aj iným spôsobom, teda nie fotiť iba denné udalosti, ale vytvárať aj umelecké fotografie. Dokonca uvedomila som si, že sa v tomto živote mnohé veci pominú, mnohé okamihy zmiznú, a fotografia zostáva aj po nás, ako dokument doby. Nateraz je fotografovanie iba mojou veľkou záľubou.

O výstavách a prípadnej komercializácii som nerozmýšľala. Síce v miestnostiach nášho MOMS sme príležitostne vystavili moje fotografie vytlačené na počítači a päť mojich fotografií si našli miesto na výstave profesionálnych fotografov Zväzu fotografov Srbska v budove mestskej správy v Pančeve.

Marína Hríbová: Nikam bez fotoaparátu Marína vraj najradšej fotografuje deti a mládež v slovenskom ľudovom kro- vávateľky. Okrem toho ako katechétka spolu ji, lebo si myslí, že aj takým s A. Gajanovou a, pravdaže, tamojším kňazom spôsobom možno prejaviť Martinom Bajzom už niekoľko rokov vojloslovenskosť. Fotoaparát má vickým deťom a mládeži vštepujú lásku ku vievždy pri sebe. Svet začala re a Pánu Bohu.

– Deti, mládež a viera sú tri moje veľké lápozorovať cez jeho objeksky a keď sa tomu venujem, tak som to skutív, čoraz viac si začala všítočne ja. Práca s deťmi ma napĺňa a umožňuje mať a zvečňovať okamihy v prírode a vôbec svet vôkol mi, aby som mala pozitívny vzťah a pohľad na seba. Na otázku, aký je svet svet vôkol nás, – hovorí. – Ľúto mi je, že to pozorovaný cez objektív, mnohých neláka a nebaví. Niekedy na stretnutiach mládeže máme iba troch mládežníkov, odpovedá: Mladí v slovenskom ľudovom kroji sú jej nekonečnou – Svet je plný tajomstiev, inokedy zasa desiatich, ale my sa im vždy nainšpiráciou (foto: M. Hríbová) ale krásny, keď objektívom plno venujeme. Tu sme na to, aby sme ich zachovali, aby neodišli nejakým iným neNovinárstvom sa začala zaoberať roku 2005, želaným smerom. Nevyhnutné je v dekeď sa z televíznych obrazoviek v relácii TV Panťoch a najmä v mládežníkoch povzbučevo v slovenskom jazyku svojim spoluobčadiť takú vieru, aby chodili do cirkvi aj ponom prihovorila po slovensky Dobrý deň, vátom, keď vyrastú z mládežníckeho veku. žení diváci. Neskoršie začala prispievať aj do Cirkvi sú potrební už teraz a nie keď odímládežníckeho časopisu Vzlet, do Roviny a du do výslužby. Jesto však mnoho mlaEvanjelického hlásnika. Píše hlavne o vojlodých, ktorí ako deti chodili na nábovických Slovákoch a ich živote s jediným ženstvo, ale teraz na stretnutia mládeprianím, aby sa o Vojlovici a tunajších Slováže nechodia. Ale ani my a ani pán farár koch počulo aj za hranicami jej chotára. Do na tom pláne nemôžeme nič urobiť. Láspráce na príprave vysielania Dobrý deň ju ka ku viere vychádza predovšetkým z romotivuje želanie, aby sa v asimiláciou podlodiny. Potrebné je, aby rodičia deti zamenej Vojlovici slovenský jazyk pestoval a zasielali na náboženstvo a keď budú vidieť, chovával, a jedným zo spôsobov je, pravdaže, ako je tu, verím, že aj zostanú. Snažíme aj ten, že Slováci aspoň raz v týždni budú sleOn „akože“ nevie, že sa ho fotografuje... (foto: M. sa mládežnícke stretnutia a mládežnícdovať televízne vysielanie vo svojom jazyku. Hríbová) ke služby prispôsobiť ich veku, aby im to Spolu so svojou kolegyňou Alenou Gajanovou bolo zaujímavé. a redaktorkou Evou Nagyovou to robia s veľ- skúmame svoje okolie, keď sa v okamihu Na záver rozhovoru nás zaujímalo, v čom vidí kým zápalom za skutočne symbolickú úhra- gombíček zastaví a navždy zaznamená zvedu. davé pátranie, vytvárajúc fotku, v ktorej sa strie- Marína svoju budúcnosť – v novinárstve, foAko následok novinárčenia spontánne sa dajú pohľady, city, pohyby, dychy... Svet cez ob- tografii alebo vychovávateľskej práci.

– Najprv musím zakončiť školu, potom buzrodil aj záujem o fotografiu. jektív sa rozlične zažíva. Objektívom prúdi tep– Najprv som fotila rôzne programy, dožinky lo a nádej, kým vyhľadáva tvary a zvláštne po- dem rozmýšľať, čo ďalej. Zatiaľ nemyslím na a ľudí, ako ilustráciu k mojim novinárskym prí- hyby ukazujúc kontrasty a svetlo sveta, ktorý budúcnosť. Teraz som tu a teraz chcem niečo urobiť. A čo bude zajtra, o to nech sa postará spevkom. Nuž a keď som sa roku 2010 v No- sa točí vôkol nás. vom Sade zúčastnila na seminári o fotograDeti sú veľkou Maríninou láskou, čo po- zajtrajší deň.

V. Hudec fovaní, vzbudilo to vo mne iný záujem o ten- tvrdila aj tým, že si zvolila povolanie vycho-

M

32

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KUS BRANKA RADIČEVIĆA V KYSÁČI

Oslávili výročie pôsobenia rvé výročie pôsobenia Kultúrno-umeleckého spolku Branka Radičevića v Kysáči oslávili jeho členovia koncertom v sobotu 15. decembra vo veľkej sále KIS Kysáč.

Početnému obecenstvu sa niekoľkými tancami predstavila folklórna sekcia KUS Branka Radičevića, ktorú úspešne nacvičuje choreograf Sava Vulić. Za pomoci hostí, ktorých si k oslave pozvali, jubilanti predstavili folklórnu tradíciu z rôznych častí našej krajiny. Na javisku sa striedali tance z Pirotu, Mačvy, Vranja, Ponišavlja a Šumadije. Okrem tanečníkov hostiteľov vystúpili kultúrno-umelecké spolky Mladost z Čeneja, Svetozara Markovića z Obrovca, ako aj DFS Vienok

P

Tancuj, tancuj... v predvedení folkloristov KUS Branka Radičevića

Kultúrno-informačného strediska Kysáč. Sólovým spevom sa predstavila Sekulina Ristićová a v

duete zaspievali Biljana a Staša Vučinićové. Vlastnú báseň Stretnutie pod Ostrogom, ktorá dobre

S PÚCHOVČANMI O 19. PREHLIADKE 3 X Ď 2012

Zostane tvorivosť, láska k jazyku, vzťah ku kultúre Starej Pazove v dňoch 16. až 19. novembra 2012 bola 19. Prehliadka detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. Výkony malých hercov hodnotili odborná porota a detská porota. Už niekoľko rokov v odbornej porote členom je i Peter Hudák, režisér z Púchova, zo Slovenska. Zaujímala nás jeho mienka o uplynulej prehliadke.

– Na prehliadke bolo 14 predstavení a je výnimočná v tom, že na javisku bolo veľa detí. Na nej sa zúčastnilo, čo je veľmi pozitívne, vyše 300 detí. Je pravda, že väčšina divadiel, ak nie všetky, mali mnohé problémy s divadelnou réžiou. Niektoré aj s výberom témy, – povedal P. Hudák a doložil, že sa na prehliadke 3 x Ď prejavila túžba pracovať s deťmi, z ktorých sálala veľká energia a chuť byť na javisku, rozprávať sa po slovensky a pestovať slovenskú kultúru. – Pre mňa je to veľmi pozitívne, lebo na Slovensku nemáme ten problém, že by sme sa museli starať o slovenčinu... – akcentoval pán režisér. Podľa jeho slov vždy, keď príde do Vojvodiny a do Srbska, obdivuje tunajšie slovenské deti, ako pracujú s jazy-

V

1. 1. 2013

1 /4524/

kom, i keď sa mnohé ani nestretnú s materskou krajinou.

– Na predstavenie sa treba dívať z viacerých uhlov. Jedna je tá divadelná zložka a druhá tá pedagogická, ktorá je minimálne rovnocenná, ak nie ešte podstatnejšia, pretože, keď tie deti vyrastú, možno ani desatina z nich sa nebude venovať herectvu, ale vo všetkých zostane tvorivosť, láska k jazyku, vzťah ku kultúre... zážitky z kolektívnej práce, z kamarátenia sa na javisku, či už vo vlastnom súbore alebo s kamarátmi z Peter Hudák v divadelnej sieni iných súborov. A toto sú po Prehliadke detskej divadelnej veľmi podstatné zložky, – tvorby 3 x Ď prízvukoval spolubesedník, a pritom – alebo o pani Nespokojnej práve v zdôraznil, že podstatné v divadelnej réžii Petra Hudáka. A čo majú nopráci je zachovávanie jazyka a do- vého v tomto divadle?

– Detské divadelné štúdio stať deti k tvorivej práci, keď všade vo svete víťazia počítače a interne- Ochotníček sa deťom venuje od roku 1971 a vystriedalo sa tu netová doba.

Na počesť odmenených zahrané smierne množstvo generácií detí. Na bolo predstavenie Detského di- prehliadke ste videli deti, ktoré boli vadla Ochotníček z Púchova Ach, jaj prvý raz na javisku, v podstatne to

HLAS ĽUDU

zapadla do adventného obdobia, prečítala Zorica Pavlovová. Program moderovali Biljana Vučinićová a Danijela Ristićová. Prítomných na programe pozdravil predseda spolku Dragan Kovačević a poďakoval sa tým, čo im počas roka pôsobenia pomáhali. Zavďačil sa aj organizátorom početných podujatí v Kysáči, že ich pozývali na programy, a tak prispeli k pestovaniu ich tradičného folklóru.

Na záver programu jubilujúci tanečníci KUS Branka Radičevića obecenstvo prekvapili slovenskou choreografiou Tancuj, tancuj..., čo prítomní pozdravili potleskom. Po programe kamarátenie spolkov pokračovalo na posedení, kde sponzorom a iným priaznivcom folklóru udelili ďakovné listiny.

E. Š. bola ich prvá hra, kde mali väčší priestor prejaviť sa. Zhodou okolností je tam i moja dcéra, a je to veľká náhoda, lebo ja som ju do toho netlačil. Sama prišla s tým, že ju to zaujíma. Keďže sa ja venujem divadlu, asi sa ten vzťah vybudoval prirodzene.

Ako nám povedal hneď po slávnostnom zatvorení detskej divadelnej prehliadky v Starej Pazove, jeho predstava o jeho úlohe v celkovom divadelnom dianí je, že divadlo pociťuje ako platformu, na základe ktorej môžem pomôcť deťom zorientovať sa v živote. – Byť pedagógom, učiť ich, aký je život vonku... Na javisku sa snažíme navodiť situácie, ktoré oni v živote možno neskôr stretnú. Na javisku si tie situácie vyskúšajú a v živote vedia ľahšie, efektívnejšie a správnejšie rozhodnúť.

V Ochotníčku si hovoria o ľudských hodnotách, priateľstve, rebríčku hodnôt... A práve táto hosťujúca hra bola, ako uviedol pán režisér, o chamtivosti a o nenažranosti človeka. – Pre mňa je toto už 4. či 5. generácia hercov, ktorú vediem.

Mnohokrát som si povedal, že už nemám silu a už ani neurobím lepšie predstavenie, nech robia mladší.

Ale deti mi za to stoja, aby som s nimi pracoval. Od nich dostávam veľa podnetov na ďalšiu prácu... – zdôveruje sa porotca prehliadky 3 x Ď zo Slovenska.

A. Lešťanová

33

K U LT Ú R A NOTICKA Z ĽUBĽANY

Naši v Bežigradskej galérii hodiac krížom-krážom zasneženou predvianočnou Ľubľanou s cieľom vychutnať čím viac výtvarných výstav – lebo

C

Maja Poljancová

ktoré pôsobili dojmom sklenej steny, oslovovala silnými, expresívnymi farbami. Keď som si ju pozrela zblízka, zistila som, že to vlastne nie je klasický grafický list, lež ide o vizuálnu poéziu. Je to dielo, ktoré vskutku vzniklo štvorručne. Ten koho zvábil dizajn a farby Lidije Starc, nezostal ľahostajný ani voči vtipnému textu, doň vpísanému. Teda parafrázujem Mihu Avanza, lebo nemám poruke umelca, ktorý by mi to prebásnil: Ako napíšeš básničku To sa udeje takto: / najprv si nahromadíš veľké množstvo vecí / predmety z prechádzok / z listov a titulov / potom také slová, ktoré sú príjemné / ktoré príjemne znejú / pravicaskazica / kapascofom / ljubadeklicaživžav / potom si sadneš za písací stroj / a povieš: / básnička prikry sa.

Keďže bola Maja Poljancová, čerstvo diplomovaná grafická dizajnérka, nápomocná kustódovi galérie a moja spolubesedníčka,

väčšinu z nich na rozhraní dvoch rokov vystriedajú novými – zašla som aj do štvrte Bežigrad, kde sú dve inštitúcie toho druhu. Pomenovali ich podľa kraja, kde sa nachádzajú. Teda, zvábili ma Bežigradské galérie.

Vo Vodovodnej ulici, v Bežigradskej galérii číslo 2 som sa neviem koľký raz oduševňovala minimalistickými krajinkami ticha, zredukovanými na prítomnosť vtákov Vladimira Makuca, kam som šla plánovane. Aj keď išlo len o malý výstrižok z maestrovej tvorby – s ktorou sa presne pred rokom mali príležitosť zoznámiť aj čitatelia Hlasu ľudu – priala som si ju vidieť, lebo šlo poväčšine o diela, ktoré neboli vystavené na vlaňajších veľkých retrospektívnych výstavách toho autora.

Do rovnomennej galé- Z tvorby Jozefa Klátika rie číslo 1 som, priznám sa, vôbec nemala namierené, lebo som sa nebola vopred za- celkom náhodou oblečená do faujímala, čo tam prezentujú. Do nej rieb, akoby vypožičaných z diela, ma vskutku zvábila grafika, ktorá o ktorom tu hovoríme – červenookoloidúcich cez veličizné okná, pomarančovej a modrej – keď si

34

zastala povedľa, pôsobila ako jeho tretia zložka. Škoda by bolo nezachytiť ten okamih objektívom.

A nemôžem nepodeliť sa s čitateľmi ešte s tromi vizuálnymi zážitkami. Niežeby si to nezaslúžili aj ďalšie exponáty výstavy pomenovanej Pečate a grafiky vo vizuálnej poézii, ktorá zahrnuje práce z tej oblasti zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Prevažne umelcov z územia bývalej Juhoslávie, ale aj z niektorých Písal sa dávny rok 1976 iných krajín.

No priznám sa, predovšetkým ideológie. Dať pečať nie je samo ma oslovila prítomnosť NAŠICH na sebe účelom, cieľom. Čím viac tej exkluzívnej výstave. Najprv sa výtlačkov urobíme, tým viac vplými z jednej vitríny prihovorila vame na zmenu chápania skuznáma tvár so slovami napísaný- točnosti, identity a chápania umemi na tričku: Glad to see you. Bol to leckého.“ Vskutku bola to výstava reprekolega z Dnevniku, redaktor kulzentatívnych diel z oblasti umetúrnej rubriky a známy novosadský výtvarník Andrej Tišma.

Aj ja sa veru teším, že sme sa tu stretli, povedala som si v duchu, prizerajúc sa na pečať s jeho podobizňou, na ktorej bol napísaný ten vtipný prívet, a d re s o v a ný vskutku každému, kto sa Vtipný prívet – Andrej Tišma na to dielo pozrie. Ale neodoprela som si ani leckej pečate a grafiky vo vizuálhlasný komentár: „To je môj No- nej poézii z obdobia, keď tá tvorvosadčan!“ Pravdaže, to vzbudilo ba bola v apoteóze. Preto nemožno nespomenúť aspoň ešte pozornosť prítomných.

A potom som pokračovala už niekoľko mien. Napríklad: Franci len nahlas, aby aj iní počuli: „Hľa, Zagoričnik, Denis Poniž, Slavko tí tam dvaja podpísaní pod tými Matković, Katalin Ladik, Bogdanpečaťami sú mi priatelia, spiso- ka Bogdanović, Eugenio Miccini, vateľ a výtvarník zo slovenskej Guglielmo Achille Cavellini, Jiri enklávy vo Vojvodine, Víťazoslav Hanek Kocman. Zo dvesto origiHronec a Jozef Klátik.“ V katalógu nálov. A z vystavených diel anovydanom pri príležitosti výstavy, nymných autorov je tu predoo ktorej sa tu hovorí, čítam text všetkým serigrafia Ježiš s červenou ďalšieho našinca – Jaroslava Su- hviezdou. Dielo, ktoré vtedy, keď peka – z roku 1984, pod názvom vzniklo – písal sa rok 1980 – možRubber Stamp art – umelecká pe- no ani nemohlo byť podpísané. čať. Z neho citujem: „Degradácia Zaznamenala: moci pečate je degradáciou moci Milina Vrtunská umenia ako slúžky relígie, štátu – 1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

K U LT ú R A Z UDELENIA CIEN ČASOPISOV NOVÝ ŽIVOT A ZORNIČKA

Nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny posun K

oniec decembra je už tradičným termínom vyhodnotenia súbehov časopisu pre literatúru a umenie Nový život a časopisu pre deti Zornička. Osvedčených spisovateľov, ale aj tých začínajúcich odmenili v piatok 21. decembra 2012 v úrade Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Na úvod riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík vyjadril spokojnosť s počtom súťažných príspevkov, čo podľa neho svedčí o tom, že záujem o literatúru každoročne stúpa. O záujme o súbeh sa podobne zmienila aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá okrem iného zdôraznila aj význam časopisov Zornička a Nový život a ich možnosť zakomponovania do výučby žiakov nižších ročníkov, resp. gymnazistov a študentov. Zároveň pri tejto príležitosti boli odovzdané aj autorské výtlačky novej knihy No tak, usmej sa autora Martina Prebudilu.

Po stručnom prehľade dejín súbehu časopisu Zornička predsedníčka komisie Dr. Jarmila Hodoličová skonštatovala,„že záujem o dets-

Vojvodinská literatúra má budúcnosť: odmenení autori a členovia komisií

kú literatúru neklesá, ba naopak, je stále väčší. Nielenže jestvuje záujem, ale aj literárna úroveň prác je na vyššej úrovni, ako bola kedysi“. V dejinách literatúry pre deti autormi boli v najväčšej miere učitelia. Možno povedať, že to aj doteraz pretrváva, lebo najviac príspevkov na súbeh poslali práve študenti slovenčiny a už vyštudovaní učitelia a profesori slovenčiny. Rozhodnutím komisie, ktorá pracovala v zložení Jarmila Hodoličová, Martin Prebudila a Pavel Matúch, v kategórii poézie udelené boli ceny nasledujúcim autorom:

prvú cenu neudelili, druhú dostala Mária Vršková za báseň Adeline narodeniny a tretiu Daniela Chorvátová-Báďonská za báseň Zaľúbený snehuliak. V kategórii prózy prvú cenu udelili Miroslavovi Demákovi za krátku prózu Kto je najsilnejší, druhú cenu získali Katarína Mosnáková za prózu Keď si slnko, dážď a vietor zašoférujú a Anička Tomášová za poviedku Koniec s matematikou. Tretia cena sa dostala do rúk spisovateľke Márii Kotvášovej-Jonášovej za prózu Ako vonia škola a Jánovi Žolnajovi za poviedku Melónová kôra.

Keď ide o tvorbu pre dospelých, v mene komisie prof. Dr. Adam Svetlík povedal, že Slováci vo Vojvodine píšu literatúru, a optimisticky skonštatoval, že naša slovenská vojvodinská literatúra predsa neumrela. Svedčia o tom početné príspevky, ktoré boli zaslané na súbeh. Z básnických príspevkov komisia, ktorá pracovala v zložení Vladimír Valentík, Víťazoslav Hronec a Adam Svetlík, vysoko zhodnotila a prvú cenu udelila Viere Benkovej za básnický cyklus Modrý deň.

Druhú cenu dostal Martin Prebudila za básnický cyklus Tri bodky v dvoch vytiach, pokým tretiu cenu udelili Michalovi Bírešovi za básnický cyklus Komplikované blúdenie. Za najlepší prozaický príspevok komisia ocenila poviedku Jedna smrť v Belehrade autora Miroslava Demáka. Druhú cenu získala poviedka Pruhy autorky Andrey Spevákovej, pokým tretiu cenu neudelili, čo podľa A. Svetlíka naznačuje značný kvalitatívny predel medzi odmenenými prózami a ostatnými príspevkami, z ktorých niektoré navrhli uverejniť vo Vzlete, v Novom živote a Hlase ľudu.

Jasmina Pániková

PETROVSKÁ MLÁDEŽ V úSTRETY SVIATKU

Cool;turne Vianoce T

rochu nového a sviežeho vánku do ustátej kultúrnej ponuky v Báčskom Petrovci vliali nádejní a predovšetkým mladí kreatívni ľudia z tejto osady a okolia v predvianočnom programe. Uskutočnili ho vo štvrtok 20. decembra na javisku veľkej siene Slovenského vojvodinského divadla ako neformálna skupina cool;tura. Pre rovesníkov, ale aj ostatné obecenstvo pripravili svoj-

ský vianočný program.

V podstate aktivistky mládežníckeho združenia YMCA oslovili petrovských gymnazistov, aby sa pokúsili sublimovať svoje záujmy a umelecké schopnosti práve v kreatívnom programe v predvečer sviatku sviatkov. K nim sa potom pridali aj ostatní tvoriví mládežníci. Vyzvali mládež, aby sa zapojili do písania scenára, tiež vyzvali nádejných her-

It`s Christmas time – je čas Vianoc, radujme sa, veseľme sa 1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

V továrni na výrobu vločiek je vždy rušno

cov, spevákov, hudobníkov, tanečníkov, dizajnérov, výtvarníkov a organizátorov, aby skĺbili svoje tvorivé nápady, a potom im pomohli vytvarovať do spoločného vystúpenia.

Túto výzvu napodiv prijalo veľké množstvo mládežníkov, a tak vznikol navrstvený program ladený k Vianociam.

Divákom z javiska ponúkli vianočné piesne, moderné tance, krátke scénky o továrni na výrobu snehových vločiek a o chudobných priateľoch, ktorí žobraním prídu k pe-

niazom na kúpu stromčeka. Program bol veselý a publikum oslovili humorne ladené čísla. Snahu a výkon nad 30 účinkujúcich obecenstvo odmenilo veľkým potleskom, lebo pre to, čo na javisku stvárňovali, žiaci si sami napísali scenár, predlohy a choreografie. Práve tak, ako to v programoch ladených k Vianociam býva, poslaním i tohto cool;turneho večierka bolo veriť v dobrotu človeka, lásku a vtedy sa potom dejú i zázraky.

J. Č-p

35

K U LT Ú R A SLOVENSKÁ EVANJELICKÁ A. V. CIRKEV V KOVAČICI

Cirkevný spevokol 75-ročný

Ženský cirkevný spevokol v 70. rokoch minulého storočia s farárom Karolom Chalupkom

ovačica má medzi Slovákmi založený najstarší cirkevný spevokol v Banátskom senioráte. V dejinách nachádzame údaje, že pri cirkvi bol pôvodne založený mužský cirkevný spevokol, z ktorého sa neskoršie vyvinuli niekoľké spevácke telesá a ďalšie spevokoly v Kovačici. Z prvotného spevokolu vzniklo až 7 rôznych speváckych zborov:

de v Kovačici zišlo okolo 40 dospelých mužov úradne potvrdiť svoje želanie, aby bol založený cirkevný spevokol. Jozef Janiš, vtedajší senior banátsky, a Andrej Miháľ, riaditeľ školy a kantor, túto iniciatívu už na štarte podporili a dokázali sa ako dobrí vedúci novozaloženého spevokolu. Predsedom spevokolu sa stal Juraj Mikuš, Andrej Miháľ bol prvým a Jozef Šifel druhým dirigentom. Dušou spevokolu bol Andrej Miháľ, ktorý veľmi pedantne viedol aj knihu členov spevokolu až po rok 1942, keď spevokol oslávil svoje piate výročie. Zaznamenané je, že vtedy v spevokole bolo až 54 mužov. Poznávacou značkou čleZmiešaný cirkevný spevokol na minuloročných turíčnych oslavách nov boli čiapso vznešeným seniorom banátskym Pavlom Sklenárom ky s hudobzmiešaný cirkevný spevokol, dievčenský cir- ným odznakom a osobitné preukazy vytlakevný spevokol, spevokol cirkevného zboru čené v tlačiarni Samuela Murtina v Kovačici.

Kovačica II, ženská spevácka skupina Kres- Riaditeľ školy Andrej Miháľ ešte v roku 1919, ťanské srdcia, zmiešaný zbor Prúdy, spevokol hneď po príchode do Kovačice, ako mladý cirkevného zboru Kovačica I a ženský spe- učiteľ vštepoval nielen žiakom, ale aj občavokol pri zbore Kovačica I. nom lásku k hudbe a piesňam. V škole okrem Dňa 16. februára 1937 sa na farskom úra- náboženstva spev bol veľkou záľubou. Na svo-

K

36

jom začiatku kovačický spevokol spieval štvorhlasne a vďaka pôsobeniu Andreja Miháľa boli to roky veľkého kultúrneho a hudobného rozmachu osady. Po jeho odstúpení spevokol viedli zboroví kantori Ján Nemček st. a Ján Paluška. V roku 1966 vznikol dievčenský spevokol, ktorý pod vedením Jána Bartoša nacvičoval trojhlasné piesne. Neskoršie prerástol do ženského spevokolu, potom spolu s mužským tvorili zmiešané hudobné teleso, ktoré sa stalo známe evanjelickému svetu aj za hranicami vtedajšej Juhoslávie.

Svojimi výstupmi príjemne zapôsobili v Slovinsku, Poľsku a Česku v roku 1976. V takomto zložení vystupovali neskoršie na stretnutiach spevokolov v Petrovci (1981), Starej Pazove (1991), Padine (1998) a iných slovenských prostrediach. V roku 1987 zbor oslávil 50. výročie založenia, v tomto roku si pripomína 75. výročie svojej činnosti. Ináč po ukončení svojho pôsobenia v spevokole Ján Bartoš, bývalý kantor, svoju funkciu odovzdal Jánovi Nemčekovi ml. – súčasnému zborovému kantorovi. „Spokojný som s úspechom spevokolu, znie to stále lepšie a lepšie,” ozrejmil situáciu súčasného speváckeho zboru kantor J. Nemček ml. a dodal: „Nie je to ľahká práca, lebo ani jeden z členov zboru nepozná noty. Piesne nacvičujeme štvorhlasne a skúšky mávame v nedeľu po nešporných službách, na večierkoch, obyčajne dvakrát v týždni.“ Kantor Ján Nemček Eva Čechová je členkou cirkevného spevokolu od roku 1966, do dievčenského spevokolu začala chodiť ako 17 – 18-ročná dievka. „Pamätám sa, že spevokol založili kantor Ján Bartoš z iniciatívy pána farára Karola Chalupku. O rok potom, čo spevokol začal pôsobiť, sme sa predstavili cirkevníkom na Biskupskom úrade v Novom Sade, neskorEva Čechová šie v Kysáči. Keď som sa vydala, zapojila som sa do práce ženského spevokolu, ktorý bol založený hneď po pôsobení mužského spevokolu. Nacvičovali sme piesne trojhlasne.” „Na detské služby som začala chodiť odmalička a pobožné pesničky nás učili ešte doma náš starý apka,” spomína si Mária Koreňová, ktorá začala spievať ešte ako 16-ročná, a dodala: „V nedeľu bývali plné lavice detí 1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A a dnes, žiaľ, tomu už dlhé roky nie je tak. Ženský spevokol bol založený ešte v roku 1974.” Členka jubilujúceho zmiešaného spevokolu Mária Svetlíková (69) sa zapojila do práce spevokolu ešte v roku 1978, po tom, Mária Koreňová ako navštívila služby Božie v kostole na Vianoce, kde členovia spevokolu spievali „ako anjeli”. „Ten prekrásny spev ma inšpiroval a podnietil, aby som sa aj ja zapojila do jeho činnosti.” „Teraz sa viac spieva zo spevníka a nie ako skôr – z Tranoscia,” vysvetlil nám Štefan Svetlík, ktorý do spevokolu vstúpil v roku 1995.

Mária Svetlíková „Okrem toho, že spievame, vždy si nájdeme aj času na kamarátenie, schádzame sa, keď niekto oslavuje meniny, narodeniny, ochraňujeme si kamarátstva oddávna, na niektoré spoločné zážitky si pamätáme podnes.” Ľudový spevák a z iniciatívy svojej manželky od roku Štefan Svetlík 2000 aj člen cirkevného spevokolu Juraj Zdycha povedal: „Kto spieva cirkevné piesne, ten sa dvakrát modlí.” Ľudia v spevokole nie sú vyberaní, ale aby všetci spievali na slávu Božiu, každý je vítaný. Podľa slov kantora Jána Nemčeka pre toto jubileum spevokol nahral na CD 13 cirkevných piesní, z ktorých bude usporiadaný slávnostný koncert v chráme Božom v januári Juraj Zdycha 2013. K jubileu si vyhotovili i tablo so všetkými členmi súčasného spevokolu. Je to darček k sviatkom všetkým cirkevníkom, ľuďom dobrej vôle a predovšetkým podnet členom spevokolu, aby aj naďalej pokračovali v tejto krásnej tradícii.

A. Chalupová Snímky: autorka a cirkevný archív 1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

STARÁ PAZOVA

Knižné darčeky pre škôlkarov red vianočnými a novoročnými sviat- veľmi peknú spoluprácu s riaditeľkou Nakami sa do staropazovskej Predškolskej sarikovou a zároveň prečítala sprievodný ustanovizne Poletarac dostali hodnotné pozdravný list z Miloslavova. Riaditeľka knižné darčeky a detské gratulácie s vý- M. Blešićová prostredníctvom Lakatošovej kresmi z osady Miloslavov zo Slovenska. Totiž pazovským škôlkarom krásne darčeky zaslali z tamojšej Materskej školy, v čele ktorej je riaditeľka Bc. Jasmina Nasariková, pazovská rodáčka.

Knižné darčeky z Miloslavova vo štvrtok 20. decembra 2012 pazovským škôlkarom odovzdala Libuška Lakatošová, vedúca Oddelenia pre šport, mládež Knižným darčekom a gratuláciám sa deti z Poletarca veľmi potešili. a kultúru Obce Na snímke so škôlkarmi: (stoja zľava) Anna Lešťanová, Libuška LakaStará Pazova. Obec tošová a Milica Blešićová Stará Pazova a Miloslavov majú podpísanú zmluvu o spolu- zaslala z Poletarca do Miloslavova nielen práci v oblastiach kultúry a športu a tou- opätovné pozdravy, ale i darčeky pre najto akciou sa len upevnila. Knižným darče- mladších. kom sa deti zo slovenskej skupiny vo „Do tejto spolupráce so zahraničím nie štvrtok veľmi potešili a spokojnosť netaji- sú zapojené iba deti zo slovenských skupín, la ani ich vychovávateľka Anna Lešťanová. ale všetky predškolské skupiny v PoletarDo škôlky sa im okrem rozprávkových ci a naplánované sú aj ďalšie podujatia, kníh dostala aj odborná literatúra. Práve vý- napr. spoločné výstavy detských prác a fomenou literatúry sa podporuje i rozvoj tografií atď.,“ vyhlásila Lakatošová. V Povzdelávania a paralelne sa stavia i most spo- letarci sú ináč štyri slovenské a dve zmielupráce medzi Slovenskom a Srbskom. šané skupiny detí.

Riaditeľka Poletarca Milica Blešićová pri A. Lš. tejto príležitosti povedala, že nadviazala

P

MOMS STARÁ PAZOVA

O plánoch a projektoch lenovia Výkonného výboru MOMS Stará Pazova na schôdzi v stredu 19. decembra 2012 v matičnej kancelárii rokovali o súbehu Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova pre sufinancovanie, organizovanie kultúrnych a iných podujatí, ktoré sú v záujme Obce Stará Pazova na rok 2013. Prítomní sa zhodli, že prostredníctvom tohto súbehu sa budú uchádzať o prostriedky na detské divadelné predstavenie, oslavu výročia príchodu Slovákov do Pazovy, na tradičný stolnotenisový turnaj a reprint publikácie

Č

Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch, ktorú zostavil Adam Vereš, evanjelický biskup v roku 1930.

Na zasadnutí odznela i kratšia súvaha 13. festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem, ktorý odznel v sobotu 8. decembra 2012 v Starej Pazove. Správu podal Miroslav Pap st., predseda organizačného výboru. Matičiari sa zhodli, že sa festival aj napriek snehovej kalamite vydaril. a. lš.

37

K U LT Ú R A SAMOSTATNÁ VÝSTAVA ALŽBETY ČÍŽIKOVEJ

Bohatý opus, rozpoznateľný (ruk)opis „C

hcela by som, aby si ma našich i svetových umemladšie generácie pamätali leckých metropolách podľa maliarskej ruky, keď sa po- (Belehrad, Záhreb, Mizrú na obraz, aby ihneď vedeli, že láno, Turín, Viedeň, Mníide o moju tvorbu, bez pozerania chov, Singapur...). Má sa na podpis v dolnom pravom za sebou i rad účastí na rohu,“ povedala Alžbeta Čížiková rôznych akciách humana slávnostnom otvorení jej 67. sa- nitného rázu. Po jej mostatnej retrospektívnej výsta- umeleckých stopách sa vy. Najstaršia kovačická maliarka už niekoľkokrát mala výstavy vlastných diel v rodnom mestečku. Samostatne vystavovala tak v bývalých, ako i v súčasných priestoroch Galérie insitného umenia.

Na vernisáži v Kovačici 20. decembra 2012 údaje zo životopisu umelkyne prítomným Maliarke gratulovala k výstave i jej mladozrejmila Mária Raspí- šia sestra a maliarka Eva Husáriková rová, riaditeľka Galérie insitného umenia. A. Čížiková sa pobrala i sestra Eva Husáriková. narodila 7. apríla 1936 v remeselKunsthistorička Jarmila Ćendiníckej rodine v Kovačici. Strednú ćová zdôraznila na vernisáži, že je správnu školu zakončila v Panče- Alžbeta Čížiková „všestranná ve. Pracovala ako účtovníčka v Ko- umelkyňa, keďže nemaľuje iba vačici a od roku 1989 je dôchod- olejomaľby na plátne, ale i kresby kyňou. temperou, pastelom, akvarelom, Do maliarskej odbočky Pokroku ju spolu s Paulínou Koreňovou prijali – keď ešte nemala ani osemnásť rokov – 27. januára 1954. Prvýkrát verejne vystavovala v tom istom roku, necelý Olejomaľba A. Čížikovej Oberačka z roku 1987 rok pred založením Galérie sedliakov – malia- sklomaľbu a keramiku“. Ćendićorov v Kovačici. Na jej začiatočné vá taktiež prízvukovala, že nemaliarske (k)roky vplývali najviac storka insity z motívov maľuje „učiteľ“ Martin Jonáš a rodák Mar- krajinky, na ktorých sa ako lajttin Paluška. Po niekoľkoročnej motív zjavujú slnečnice, úspešne prestávke pravidelne maľuje od robí pastelové portréty, animaroku 1965 a pravidelne vystavuje listické motívy a interiéry. od roku 1966.

Retrospektívnu výstavu malieb Prvú samostatnú výstavu mala A. Čížikovej slávnostne otvorila v roku 1972. Už veľa rokov vlastní Anna Farkašová, riaditeľka Streaj ateliér v pasáži, kde v susedstve diska pre sociálnu prácu Obce sídli aj jej strešná obrazáreň. Na Kovačica. Popriala známej Kovasvojom konte má i samostatné a čičanke ešte veľa kreativity a diel kolektívne výstavy v mnohých na radosť milovníkov insity v

38

Alžbeta Čížiková vo svojom ateliéri

Srbsku a vo svete. Vernisáž spestrila hudbou a spevom Rosička a vianočnými a duchovnými piesňami i cirkevný spevokol pod vedením Jána Marka. V mene kolegov maliarov umelkyni gratuloval kyticou kvetov Pavel Cicka. Kvety

nosť, od žiarivých a čistých farieb až po jemné nuansy. Medzi jej najznámejšie olejomaľby patria tie pod názvom Život a Banátske svadby. „Najčastejšie som témy naberala a čerpám i ďalej z dedinského života. Z veselíc z našej krčmy, ktorú sme vlastnili na rohu Širokého chodníka a Piatej ulice, z kovačických zvykov a obyčají vrátane Vianoc a Veľkej noci ako najvýznamnejších, dedinského života doma a na roli, žatevných prác a zbere jesenných plodov zeme, obyčají susedných národov v našej obci. Inšpiratívnych tém bolo vskutku neúrekom,“ podčiarkla Čížiková.

Nerada predáva svoje maľby. Za výtvarnú tvorbu získala niekoľko prestížnych ocenení. „Každé uznanie či cena poteší.

Predsa mám niekoľko hodnotnejších medzi mne rovnými: v

Na vernisáži duchovné piesne zaspieval mladší spevokol cirkevného zboru Kovačica II pod vedením Jána Marka

tulipány je názov aj prvej maľby, ktorú namaľovala v roku 1954 A. Čížiková, a v nasledujúcich týždňoch vystavila dielo v Galérii insity.

Podľa slov kustódky Anny Žolnajovej-Barcovej vo fonde Galérie insitného umenia je 29 jej olejomalieb. V obrazárni sú v dvoch výstavných priestoroch vystavené všetky maliarkine diela z vlastnej základiny a 54 ďalších, z ktorých je najviac vo vlastníctve A. Čížikovej, ale i rodín Hriešikovej, Čechovej, Liptákovej, Obce Kovačica a kovačického cirkevného zboru. K výstave, ktorá bude trvať mesiac, Galéria insitného umenia vytlačila i katalóg.

Odborníci tvrdia, že tvorba A. Čížikovej obsahuje majetnú fareb-

roku 1979 som získala medailu za maliarske diela v holandskom Amersfoorte, desaťročie neskôr v Debeljači najjagavejší kov na medzinárodnej výstave ručných prác, kolekcií a umeleckých obrazov, v roku 1993 špeciálnu cenu na najvýznamnejšom podujatí insitného umenia u nás – 6. bienále juhoslovanského insitného umenia v Jagodine, ocenenie na 17. medzinárodnej výstave insitného umenia v portugalskom Lisabone, znovu v Jagodine na 9. bienále v roku 1999 ocenenie za celkové dielo a v roku 2002 v Belehrade prvú cenu za najlepšiu miniatúru na súťaži Insita v miniatúre,“ záverom zaradom počítala najvýznamnejšie vlastné ceny umelkyňa.

Ján Špringeľ

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DOBANOVCE

Bohatý víkend v Slovenskom národnom dome ulý sviatočný rej nálade ozdo- MOMS Dobanovce nevystal ani kratruch počas bovali vianočný ší kultúrno-umelecký program a mapredposledného stromček a kama- škarný ples. decembrového vírátili sa s Brankom V nedeľu sieň SND v Dobanovciach kendu – v sobotu Milićevićom-Koc- bola primalá pre obecenstvo, ktoré 22. a v nedeľu 23. kicom, známym si prišlo pozrieť spoločný tanečnodecembra 2012 – hercom a tvorcom spevácky koncert dvoch dobanovvládol v Slovendetských vysiela- ských spolkov – KUS Budućnost 1984 skom národnom ní. V organizácii a SKOS Šafárik. Dievčenská spevácdome v Dobaspolku Šafárik a ka skupina slovenského spolku zanovciach. Prebiespievala niekoľko slohalo tu až niekoľvenských ľudových piesko vydarených ní. Týmto koncertom sa Dievčenská spevácka skupina programov. upevnila spolupráca meSKOS Šafárik Najprv zo 40 dzi aktivistami dvoch tamalých členov výtvarno-kreatívnej tieto účely. Potom mojších spolkov. Po kondielne malo stretnutie s 8 akade- nasledovalo kamacerte dobanovskí šafárimickými maliarmi z Belehradu. Všet- rátenie mladších kovci odcestovali do Beci účastníci tohto a iných programov členov všetkých lehradu na koncert skudo Slovenského národného domu sekcií, ktoré pôsopiny Kolo, v ktorom propriniesli novoročné balíky, a tým sa bia v rámci dobafesionálne tancuje ich zapojili do veľkej humanitárnej akcie novského SKOS Šachoreograf Vlado Radona území Mestskej obce Sučín pre fárik. Malí tanečníci, nić. pomoc chorým a sociálne ohroze- divadelníci, speváci, a. lš. ným deťom. Akademickí maliari boli výtvarníci... – spolu (Snímky: foto Joca) tiež štedrí a nechali svoje obrazy na zo 150 detí – v dob- Organizátori podujatí a malí členovia slovenského spolku

Č

TRADIČNÝ VIANOČNÝ KONCERT V SELENČI

Na javisku vyše 200 účastníkov nedeľu 23. decembra 2012 v sieni Domu kultúry v Selenči odznel vianočný koncert duchovných piesní pod názvom Pánovi spievame spolu. Je to už tradičný koncert, ktorý Komorný zbor Zvony

V

znel zbor a orchester ZŠ Jána Kollára Zvončeky. Na javisku sa potom striedali triá, kvartetá a zbory zo Selenče, zo susedného Báča, z Vajsky a zbor Agapé z Nového Sadu. Tradične sa na koncerte zúčastňujú zbory

Zbor Ozvena Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Selenči a orchester Zvonivá cimbalovka venujú na konci roka svojim spoluobčanom, ale aj všetkým milovníkom duchovných piesní a zborového spevu. Potlesku obecenstva sa tešili tak jednotlivci, ako aj zbory a orchestre.

Najprv sa predstavili tí najmladší Selenčania – členovia orchestra pomenovanom Orchestrík. Potom od1. 1. 2013

1 /4524/

Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a Rímskokatolíckej cirkvi zo Selenče, ako aj pravoslávne zbory z Báča. Na javisku nechýbali ani malí vinšovníci. Slavica Stredojevićová-Jefimija zo Sriemskej Mitrovice sa tiež pravidelne zúčastňuje na tomto koncerte. Repertoár účastníkov bol ladený v duchu nastávajúcich vianočných sviatkov a spievali sa klasické sklad-

HLAS ĽUDU

by, ľudové piesne, koledy a skladby súčasných autorov. Koncert sa skončil dojímavou scénou, keď viac ako dvesto účastníkov zaspievalo skladbu Tichá noc, svätá noc a slovenskú koledu Daj Boh šťastia tejto zemi. Diváci spokojní opúšťali sieň Domu kultúry plní dojmov. O technickú stránku koncertu sa postaral Božidár Ralbovský a program moderovala Mária Nosálová, členka Komorného zboru Zvony. Koncert finančne podporili Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča a ZŠ J. Kollára.

Na koncerte boli okrem predstaviteľov kultúrneho a politického života v Selenči aj predstavitelia Obce Báč. Zásluha patrí určite všetkým, ktorí priložili ruky k organizácii koncertu, ale najviac hlavnému koordinátorovi PaedDr. Jurajovi Súdimu, ktorý nielenže organizačne prispieva koncertu, ale nacvičí aj veľkú časť účinkujúcich zborov. Vianočný ekumenický koncert je koncert, ktorý zbližuje účastníkov a šíri pozitívnu energiu medzi účastníkmi rôznych konfesií a národov a národností. Organizátori koncertu na záver prisľúbili, že „keď bude zdravia, tak aj o rok bude takýto koncert v Selenči“.

Juraj Berédi-Ďuky

DECEMBROVÝ SALÓN alebo novoročná predajná výstava prác členov Združenia výtvarných umelcov Srbska zhromaždila v galérii v Ulici kniežaťa Mihaila 37 v Belehrade desiatky obrazov a grafík rôznych štýlov, zámerov a autorov, časť ktorých je i na snímke. Prebiehala v druhej polovici decembra.

O. F.

39

K U LT Ú R A (ROZ)HOVORY: AGNEZA TRPKOVSKÁ, DOM DOBRÝCH SPRÁV heslo: Naše je len to, čo iným po-

V tme sa nenájdeme ovosadčanka, asi jediná, ktorá ného mesta sa náš projekt dobrých takmer štvrťstoročia strávila správ umiestnil na druhom mieste. ako redaktorka tlačovej agentúry Odišla som z pozície redaktorky v Tanjug. A bola jej zahraničnopoli- Tanjugu, aby som sa mu venovala, tickou korešpondentkou z Prahy a lebo o ňom snívam azda viac než Bratislavy. Aby sa podve desaťročia. Zatom roky venovala hostiaľ som len ja zapodárskej problematike mestnaná: iní sú ako zástupkyňa redakdobrovoľníci, špičtora ekonomickej rekoví prekladatelia, dakcie v našej najznánovinári, kameramejšej tlačovej agenmani, fotoreportéri, túre. Úspešná, pracovizhromaždení okolo tá, plná nápadov. Sločohosi, čo tak chýba vom – Agneza Trpkovsnášmu mediálnemu ká. Podnes stúpenkytrhu. Neupriamujeňa najrozšírenejšieho me sa na ružovú Alfa a omega projektu a základného novinár- dobrých správ: Agne- stranu skutočnosti, skeho žánru: správy. za Trpkovská len ukazujeme, že Lebo informácie hýbu táto, okrem tej nesvetom. Náhodné stretnutie na gatívnej, má aj inú, pozitívnu stránjednom z koncoročných veľtrhov v ku.

Belehrade sa nemohlo obísť bez – A to prakticky znamená?

– Že nie sme otrokmi termínov, rozhovoru.

– Sme pri dome dobrých správ, že sú námetmi našich príspevkov ktorého ste zakladateľkou a hlav- tzv. bežné témy a obyčajní ľudia, že nou a zodpovednou redaktor- sa venujeme hospodárstvu, že sa upriamujeme na akcie. Slovom, kou. O čo vlastne ide?

– Je to spoločnosť založená v ja- naše sú tie témy, ktoré si iní nenuári 2012, ktorej webovú stránku všímajú veľmi, ako je napríklad sme odštartovali 11. septembra. podnecovanie návratu mladých Podporilo nás Mesto Belehrad. ľudí na dedinu. Stručne, základným Uchádzala som sa s podnikateľ- zámerom je informovať ľudí o ským plánom na samozamestná- všetkom, čo im v tejto chvíli môže vanie. Z dvadsať kandidátov z hlav- pomôcť. Ukážkou toho je i naše

N

skytneme. Dennodenne zverejňujeme aj niektoré pekné myšlienky, prezentujeme sociálne, mládežnícke a žiacke podnikateľstvo. Budeme zverejňovať príspevky aj vo viacerých rečiach, lebo nám každý dinár, ktorý do nás vložia dobrí ľudia alebo spoločnosti podporujúce túto formu informovania, príde vhod. Aby sme mohli častejšie a viac upozorňovať aj na naše mimoriadne talenty, na mladých vedcov, ktorí by sa do Srbska museli vracať, nielen z neho odchádzať.

– Pri tých kvantách senzačných správ o kriminalite, vraždách, nehodách, drámach... darí sa vám presadiť s takýmto konceptom? Lebo ktosi povedal, že v hustej tme ľudia sa ťažko nachádzajú a zbližujú...

– Už máme veľmi peknú podporu, hoci je len pár mesiacov pôsobenia za nami. Povšimnutiahodné je, že si takýto projekt nevyžaduje veľké investície na štarte: na začiatok načim hlavne veľa ochoty, stôl, počítač a telefón. Všetko robíme sami. Už sa kopa ľudí do projektu zapojila. A viaceré zahraničné stránky, napríklad vo Francúzsku, zverejnili, že takáto stránka existuje v Srbsku. Podporuje nás i internetové spoločenstvo, rovnako tak, ako i my podporujeme všetky malé podnikateľské projekty iných.

Z AKTIVÍT ZDRUŽENIA ŽIEN JÁNOŠÍČANKA

Propagácia višní a ľudového kroja lenky Združenia žien Jánošíčanka rok 2012 končia s niekoľkými významnými projektmi, pričom posledné dva sa týkajú ich najnovších aktivít – výroby suvenírov. S projektom, ktorý sa vzťahuje na vyhotovenie krojovaných bábik, sa uchádzali na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na súbehu Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a rodovú rovnosť získali prostriedky na usporiadanie dielní na zaúčanie mladých Jánošíčaniek do výroby slovenského ľudového kroja. „Keďže sú tieto dva projekty podobné, možno povedať, že sa navzájom dopĺňajú. Chceme vyrábať suveníry – bábiky, ktoré budeme obliekať do jánošíckeho ľudového kroja. Cez dielne plánujeme zručnosti a technike ozdobovania krojov na-

Č

40

Zuzana Mikulková už ušila niekoľko krojov.

Pravdaže, vyobliekané bábiky bude treba aj zabaliť do vhodného balenia, ale aj to sme si už vybavili. Rozhodli sme sa pre plastové obaly, ktoré sme už zaplatili a čoskoro ich máme aj dostať,“ ozrejmila podpredsedníčka združenia Viktória Kolárová. Šikovné ruky Zuzany Mikulkovej ušili prvé Avšak nie je vždy obleky pre bábiky všetko ružové. Združeučiť aj mladšie generácie. Zo získa- nie už dlhšiu dobu zápasí s nedoných prostriedkov sme kúpili dva ši- statkom miestností pre prácu. Nájacie stroje, obyčajný a overlock, radie, ktoré vlastnia, je umiestnené žehličku, látky, stužky, čipky... Kúpi- na troch rozdielnych miestach. Jedli sme aj bábiky a členka združenia na časť sa nachádza v základnej

– Iní pomohli vám, vy pomáhate iným...

– Je to tak. Zvládame to konkrétnymi radami, zverejňovaním adries a linkov na všetky možné súbehy. To preto, lebo mnohí ešte stále nie sú informovaní, kde čo môžu získať: najmä prostriedky a školenia. Keď stránka bude aj v angličtine, tam zverejníme aj údaje o krásnych turistických a iných vymoženostiach Srbska. Dobrá a osožná idea, pekná správa – to je naša parketa. Lebo ľuďom už riadne lezú na nervy správy zlé. Tým možno vysvetliť, že sa nám pripájajú mnohí novinári s príspevkami.

Chápem to ako malé fundamenty, tehly vbudované do nášho spoločného domu.

– A budúcnosť?

– Vidím ju v rubrike Mosty, prostredníctvom ktorej by som chcela pospájať všetky podobné projekty vo svete. Vo Francúzsku, Rusku, USA, inde..., všade sú ľudia podobne alebo rovnako zmýšľajúci ako my. Dúfam, že sa mi podarí pospájať nás. To je moja vízia. Nie je to vôbec ľahko: je toľko titulov, toľko problémov a drám vôkol nás, ktoré mnohí chápu ako spôsob udržať sa na mediálnom trhu, zvýšiť náklad. My sme sa vybrali ťažšou cestou: zverejňovať pozitívne správy, podnecovať to dobré v ľuďoch, inšpirovať ich k pekným, osožným skutkom. Stojí to za to.

Za rozhovor ďakuje: Oto Filip škole, druhá v súkromnom dome, ktorý im majitelia dočasne dali na používanie, tretia v miestnosti Domu kultúry, ktorú už začali zriaďovať a v ktorej plánujú stálu výstavu. Kúpou strojov, bábik a materiálu pribudla aj ďalšia, teda štvrtá časť majetku, a tá je zatiaľ umiestnená v dome V. Kolárovej.

Rok 2012 bol pre združenie viacmenej úspešný. Úspešne zorganizovali Višňové dni, uspokojivo propagovali višňové výrobky, získali dotácie, realizujú nové projekty, ale z druhej strany nie je doriešená otázka miestností, v ktorých by sa členky mohli naplno venovať svojim aktivitám. Keby sa združenie usídlilo na trvalej adrese a keby sa podarilo do bohatej činnosti zapojiť aj iných spoluobčanov, najmä pestovateľov višní, mohli by konštatovať, že sa ich snahy oplatili.

Jasmina Pániková Foto: V. Kolárová

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V KULPÍNE NA SKLONKU ROKA

Privítali dedka Mráza red sviatkami sme navštívili kú radosť a vítali ho pesničkami škôlku a školu v Kulpíne, aby a krásnymi vianočnými veršíksme videli, ako sa deti tešia na mi. Sympatický deduško si zaraz Vianoce a na príchod dedka Mrá- získal náklonnosť ratolestí, a tak za.

V útulnej kulpínskej škôlke sa detičky spolu s vychovávateľkami veselo chystali na príchod bielobradého deduška s darčekmi vo vreci. Predtým než prišiel, všetci spolu si pozreli veselé divadielko Keď hračky robia nedobizeň v predvedení divadelnej skupiny Željko Veseljko z Nového Sadu. Z príchodu dedka Mráza deti mali veľ- Škôlkari vo veselej nálade očakávali dedka Mráza

P

Žiaci základnej školy pripravili príležitostný program

ani tí najmladší škôlkari neplakali, ale sa náramne tešili aj jeho prítomnosti, aj balíkom, ktoré im podelil.

Pred Vianocami aj v základnej škole v Kulpíne žiaci a učitelia

usporiadali príležitostný program. Pozostával z krásnych vianočných pesničiek, veršíkov, divadelných scénok. Nálada bola veselá, predvianočná a, pravdaže, všetci spolu sa tešili na príchod deda Mráza.

K. Gažová

TRADIČNÁ AKCIA STREDISKA SOCIÁLNEJ PRÁCE V KOVAČICI

V Kovačickej obci je 44 detí bez rodičovskej opatery, ktorým rodinné teplo zabezpečujú pestúnske rodiny vo všetkých osadách obce. Spoluorganizátormi tohto krásneho podujatia boli Miestne spoločenstvo Patredisko sociálnej práce v taktovkou učiteľa hudby Pavla dina, padinská škola a Spolok Kovačici aj tohto roku uspo- Tomáša st., v divadielku, rytmi- žien v Padine, členky ktorého pre riadalo tradičné vítanie deda ke a recitačnom pásme, ktoré na- deti nachystali koláče. Vďaka Mráza pre deti bez rodičovskej cvičili učitelia Božana Papová a sponzorom prichystali 164 balíkov s hračkami, školskými pomôckami, rôznymi sladkosťami a podobne. Najväčšou odmenou pre všetkých bol radostný lesk v očiach detí. Balíky dostali aj deti zo sociálne ohrozených rodín v obci. „Toto podujatie sa už tradične koná niekoľko rokov a Na záver programu spoločná fotografia detí s účastníkmi podujatia mnohí darcovia, sponzori a opatery umiestnené v pestún- Ján Kolárik. V programe s čaro- donátori už ani nečakajú na výskych rodinách. Toto pekné stret- dejníckymi hrami sa predstavil zvu prispieť k tejto akcii, ale to nutie usporiadali v stredu 19. de- manželský pár Family Nađ z De- robia z vlastnej vôle a iniciatívy. cembra 2012 v telocvični Zá- beljače a darčeky za pomoci Veríme, že v tejto humánnej trakladnej školy maršala Tita v Pa- členov motto klubu Nameless Ri- dícii budú pokračovať aj naďalej,“ dine, na ktorom sa o veselé a ders z Kovačice rozdelil dedo vyzdvihla riaditeľka Strediska krásne vítanie deda Mráza pri- Mráz, ktorého výborne zahrala sociálnej práce v Kovačici Anna činili predovšetkým žiaci, ktorí maskovaná padinská herečka Farkašová. vystúpili v žiackom zbore pod Anna Širková.

A. Chalupová

Balíky pre deti bez rodičovskej opatery

S

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

ŠTEDROVEČERNÉ BOHOSLUŽBY v evanjelickom chráme v Silbaši prebiehali v dojímavej nálade. Členky Oltárneho krúžku žien urobili v kostole pod jedličkou Betlehem v prirodzenej veľkosti. Tí najmenší členovia silbašského zboru do chrámu vošli za sprievodu azda najkrajšej vianočnej piesne Tichá noc a so svietiacimi kahančekmi v rukách, symbolicky predstavujúcimi svetlo, ktoré do našich sŕdc prináša dieťatko Ježiš. Po skončení bohoslužieb všetci spolu sledovali nádherný ohňostroj, ktorý pripravili otcovia našich polazuvárov. Podľa slov niektorých starších Silbašanov bol to ohňostroj, aký Silbaš ešte nezažil.

Vladislava Lovásová Foto: Jana Žiaková

41

K U LT Ú R A

OZNAMY

Omyly z retrospektívy „U činilo sa mi, že som na ulici videla Jarku...“ „Už sme si povedali, že sa budeme správne vyjadrovať, ale ty zase len po svojom. Tak učiniť sa ti nemohlo, mohlo sa ti zazdať alebo sa ti zdalo. Vieš, že je štvrtkom a piatkom v laliťskej škole.“ „Počkaj, počkaj, predsa sme sa naučili, že namiesto nesprávnych pomenovaní dní v týždni povieme takto: vo štvrtok, v piatok alebo použijeme bezpredložkové spojenie každý štvrtok, každý piatok alebo každú sobotu... Aj prídavné meno laliťský je nesprávne, správne má znieť lalitský! No ja už musím ísť na vodu.“ „Ohó, ty mňa tu učíš, ako mám povedať správne po slovensky, a ty... nejdeš na vodu, ani pre vodu, ale po vodu. A ak som ťa urazila, ja sa prepačujem.“ „Tu som ťa, drahá moja, čakala, ako môžeš také voľačo tresnúť, vraj ja sa prepačujem. Takto treba povedať: Ja sa ospravedlňujem, alebo jednoducho prepáč. Mala by si sa mi poďakovať na dobrej rade.“ „Toto je ale neuveriteľné, aj to sme už niekde prečítali, že sa treba poďakovať za

dobrú radu, za porozumenie, za pochopenie, za darčeky, za kávu... A ja ešte zabudnem navolať mamu!“ „Čo ty tu mne rozprávaš, jedno ma učíš a druhé zle povieš, ty nemáš prehľad v tejto oblasti, lebo sa nehovorí navolať, ale zavolám mame alebo zatelefonujem mame.

Pridbaj na vyjadrovanie, aj na názory iných.“ „Slovo pridbať nie je spisovné, necifruj, ale povedz jednoducho: Nedbá na názory iných. Ešte si nedostala žiaden dopis na to tvoje vyjadrovanie, aká nepravda?!“ „Ty si myslíš, že všetko vieš, a vraj dopis, v slovenčine je správne list a slovo nepravda v tomto prípade vystriedaj slovom nespravodlivosť.“ „Čo si si prehodila kabát cez rameno, radšej sa samoiniciatívne pusť do zdokonaľovania.“ „Ja som si prehodila kabát cez plece, nie cez rameno. Do zdokonaľovania sa pustím, len nie samoiniciatívne, ale z vlastnej iniciatívy. A ty sa len pozri, ako si tu, hľa, napísala... načo ti je tu čiarka, to má byť takto bez čiarky: V Novom Sade 13. októbra 2013. A aby si Anne nevynadala; použi ja-

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195, v Ulici Dr. Đorđa Joanovića 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. decembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1127/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195, v Ulici Dr. Đorđa Joanovića 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS – Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice

42

zykový prostriedok litotes, nie litores, v novinách zle písalo. Ponášaj sa kultúrne.“ „V novinách bolo zle napísané; ja sa budem kultúrne správať a nie ponášať. Nebriguj sa za mňa!“ „Nemám rada tých, ktorí sa správajú povýšenecky. Nič nevieš, ten srbizmus vystriedaj takto: Nemaj starosť o mňa! alebo Netráp sa o mňa! Ešte len toto nech ti poviem, vieš, že deti brali účasť na vianočnom programe. Aj ja som bola, taká som vystála.“ „Nepovie sa, že brali účasť, ale mali účasť, zúčastnili sa alebo účinkovali v programe.

A chceš povedať, že si jamu vystála?! Zrejme si sa unavila?! Vystáť s dlhým „á“ znamená napríklad stáť celé hodiny za pultom, vystáť jamu v snehu, státím získať lístky do kina, vytrpieť, pretrpieť veľa trápenia, ako aj to, že sa napríklad susedovci nemôžu strpieť. A vystať s krátkym „a“ je nebyť prítomný – vystať z práce; zvýšiť sa, ostať – napríklad na rukávy nevystalo látky; byť schopný urobiť niečo – povedzme odo mňa a od teba všeličo vystane...“ ah

mobilnej telefónie NS – Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195, v Ulici Dr. Đorđa Joanovića 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu K 80010485 po sektore pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 190 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Detelinara.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195, číslo 0810/12270 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Oznamujte

SMUTNÁ SpOMIENKA

v

Dňa 29. decembra 2012 uplynul rok od smrti môjho manžela, syna a nášho otca a apka

Hlase ľudu

jAROSLAVA KRÁLIKA

021/47–20–840

24. 4. 1961 – 29. 12. 2011 – 2012 z pivnice

a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Tvoj život zrazu zhasol bez slov rozlúčky.

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť.

Nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú: manželka Anka, mama, dcéra Jarmila s manželom, vnúčik Damián, dcéra Kvetoslava s manželom a syn Jaroslav

SMUTNÁ SpOMIENKA na našich rodičov

DROBNÝ OZNAM KUpUjEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82.

ĽUDMILU

jÁNA

a

20. 12. 1948 – 26. 12. 2007

26. 3. 1948 – 24. 3. 2009

KOVÁČOVCOV z petrovca

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Čas plynie, roky sa minú a Vy aj naďalej žijete v našich srdciach.

S láskou a úctou si na nich spomínajú ich najmilší: syn Ján a dcéra Jana s rodinou

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Standard gas, s. s r. o., Bulvár oslobodenia č. 92/IV z Nového Sadu, podal žiadosť o odhad rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Zariadenie na spracovanie širokej frakcie ľahkého uhľovodíka v Odžakoch, priemyselná zóna b. č., na katastrálnej parcele 6073/4, k. o. Odžaci. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku doručiť v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 17. 12. 2012 schválil rozhodnutie o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Centrum pre recykláciu priemyselného odpadu, ktoré má vlastnosti nebezpečných materiálov so zbernou stanicou pre sekundárne suroviny v Kovačici, na katastrálnej parcele č. 7122/1, k. o. Kovačica, ZO Kovačica, nositeľa projektu Yunirisk, s. s r. o., Ulica Simina č. 18.

Rozhodnutie o súhlase je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia.

Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, a zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou.

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din; 2. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din; 3. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din; 4. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 5. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din; 6. Kvetoslava Benková: Výročné zvyky, IV. časť, notové zápisy slovenských ľudových piesní, vinšov a kolied, cena 500 din; 7. Mária Kotvášová-Jonášová:

Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din; 8. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din; 9. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840, fax: 021/47-20-844 alebo 063/4720-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

43

OZNAMY pOSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou kmotrou a krstnou mamou

s milovaným otcom a dedom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovaným otcom a dedom

MARTINOM KARKUŠOM

MARTINOM KARKUŠOM

16. 7. 1947 – 13. 12. 2012 z Kovačice

ZUZANOU pRIVIZEROVOU 1936 – 2012 z Kysáča S úctou a láskou v spomienkach si Ťa zachová rodina Kyseľová

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom.

Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

S láskou a úctou sa lúčia:

16. 7. 1947 – 13. 12. 2012 z Kovačice

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

dcéra Marka, zať Adamko a vnukovia Milko a Mirko Bolerácovci

BOĽAVÁ SpOMIENKA

TICHÁ SpOMIENKA

Uplynul ťažký a boľavý rok, čo ma opustil môj manžel

na svojich rodičov

Syn Martin s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

MARTINOM KARKUŠOM

jÁN HEDI 13. 4. 1944 – 26. 12. 2011 – 2012 z padiny

MICHALA Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života.

1910 – 1997 – 2013

a

ZUZANU 1910 – 1993 – 2013

NAĎOVCOV zo Starej pazovy

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva manželka Zuzana

Za Vašu rodičovskú starostlivosť a obetavosť večne vďačí

SMUTNÁ SpOMIENKA

SMUTNÁ SpOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil otec a starý otec

jÁN HEDI 13. 4. 1944 – 26. 12. 2011 – 2012 z padiny

Cestou života mal si ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je to bolesť a žiaľ.

S láskou si na Teba spomínajú: synovia Ján a Miroslav s manželkami a deťmi

44

16. 7. 1947 – 13. 12. 2012 z Kovačice

Už len kvety Ti z lásky na hrob môžem dať,modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci na Teba spomínať.

Tvoja manželka Marka

dcéra Mária Turčanová s rodinou

na nášho švagra

SMUTNÁ SpOMIENKA na nášho otca, manžela a starého otca

SAMUELA ČÁNIHO obchodníka z petrovca 1992 – 2012

pAVLA SELEŠTIANSKEHO Smutnú spomienku na Teba a Tvoju manželku, moju milovanú sestru a našu tetku Boženu Miklovicovú-Čániovú budeme si navždy zachovávať.

1996 – 2012 z petrovca Smutnú spomienku na Teba nosíme v našich srdciach a ona sprevádza každý náš krok.

Rodina Seleštianska

Zarmútená rodinka

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SpOMIENKA Dňa 15. decembra 2012 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil náš drahý manžel a otec

SMUTNÁ SpOMIENKA

SMUTNÁ SpOMIENKA

na drahých rodičov a starých rodičov

na rodičov

jÁN BRTKA 1941 – 2002 – 2012 z Kovačice

Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás.

Manželka Anna a dcéra Anička

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

ZUZANU TOMANOVÚ

jÁNA TOMANA 1929 – 1989 – 2013

rod. Galasovú 1930 – 2012 – 2013 z padiny Tichú a boľavú spomienku si na Vás zachováva syn Pavel s rodinou

ZUZANU TOMANOVÚ

jÁNA TOMANA

11. 4. 1929 – 1. 1.

1989 – 1. 1. 2013 rod. Galasovú 26. 3. 1930 – 2. 1.

2012 – 2. 1. 2013 z padiny S láskou si na Vás spomína syn Ján Toman

SpOMIENKA

SpOMIENKA

na rodičov, starých a prastarých rodičov

na drahých rodičov a starých rodičov

MARTINOM KARKUŠOM 16. 7. 1947 – 13. 12. 2012 z Kovačice Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme.

S Tebou sa lúči manželkina sestra Zuzana s manželom Adamom a deťmi Cickovci

ZUZANU TOMANOVÚ

jÁNA TOMANA 1929 – 1989 – 2013

rod. Galasovú 1930 – 2012 – 2013 z padiny S úctou a láskou si na Vás spomína dcéra Anna s rodinou

ZUZANU TOMANOVÚ

jÁNA TOMANA

1929 – 1989 – 2013 rod. Galasovú 1930 – 2012 – 2013 z padiny Boľavú spomienku na Vás si zachováva dcéra Zuzana s rodinou

BOĽAVÁ SpOMIENKA Dňa 6. januára 2013 uplynie šesť mesiacov, čo nás opustila moja manželka, naša mama a stará mama

„Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po jeho cestách.

Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk, blažený budeš a dobre sa Ti povedie.

ALŽBETA GARAjOVÁ rod. Matúchová 28. 3. 1934 – 6. 7. 2012 – 6. 1. 2013 z Kovačice

Hľa, takto dôjde požehnania muž, ktorý sa bojí Hospodina.

Nech Ťa požehná Hospodin zo Siona.”

V našich srdciach žiješ stále.

Na jej dobrotu, obetavosť a lásku si budú navždy spomínať a ďakovať jej najmilší: manžel Ďuro Garaj, syn Juraj Garaj a dcéra Dr. Eržika Chalupová so synom Eduardom

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

45

R T V PA N O R Á M A Z­PROGRAMOV­SLOVENSKEJ­REDAKCIE­ TELEVÍZIE­VOJVODINA­ TVV­program­vysiela­na­nasledujúcich­kanáloch: pre­územie­Nového­Sadu­na­48.,­ pre­územie­Subotice­na­40.­a­pre­územie­Vršca­na­39.

PROGRAM­SA­VYSIELA NA­DRUHOM­PROGRAME­TVV PIATOK­28.­decembra:­ • O 19.30­v detskom vysielaní odznie príspevok z detského cyklu My rastieme nakrútený vlani v kysáčskej škôlke. Hovorí sa v ňom o zime a zimných radovánkach. V pokračovaní budú predvedené koledy detí zo Starej Pazovy.

• O 20.00­ v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z vianočného koncertu zo Selenče, z výstavy prác Pavla Čániho, o Pazovskom kalendári; z osád – z našich dedín o vianočných a novoročných sviatkoch, o vyzdobenej Kovačici a vyzdobenom Kysáči, o renovovaní kinosály v Pivnici a záznam z návštevy Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu; z poľnohospodárstva – o situácii v ovocinárstve.

• O 20.45­ HORE-DOLU: Vysielanie bude venované najpozoruhodnejším príspevkom v uplynulom roku.

NEDEĽA­30.­decembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude zostrih z posledných novoročných Dotykov, v ktorých vystúpili odmenení speváci hudobných festivalov.

• 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Sviatočné chvíle divákom spríjemnia vianočné príspevky a melódie. Nevystane záber z výstavy kresťanských symbolov a z vianočných trhov, na ktorých vystavovali kresťanské združenia, a nebudú chýbať ani vianočné medovníky.

• O 14.30 bude odvysielaný portrét akademického maliara a profesora výtvarnej kultúry Jána Agarského pod názvom Emócia zakódovania na plátne.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h.

Zmena programu vyhradená.

Z­PROGRAMU­TELEVÍZIE­OBCE­KOVAČICA Program­sa­vysiela­na­kanáli­52 Nedeľa 30.­decembra 16.00­–­18.00 Klenotnica Kronika týždňa Štefanský koncert v Kovačici Otvorte mi krásnu bránu Utorok­ 1.­ januára 16.00­–­18.00 Klenotnica Novoročný program RTV OK Piatok­ 4.­ januára 16.00­–­18.00 Klenotnica Slovenský film: Červené víno I – II Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Ján­a­Eva­Nemčekovci­pri­nahrávaní vianočného­vysielania­Medovníkové Petrovec Vianoce

46

Z­HUDOBNÉHO­PROGRAMU­RÁDIA­ NOVÝ­SAD­PO­SLOVENSKY­ vo­výbere­hudobnej­redaktorky­ Maríny­Kaňovej Program­sa­vysiela­na­vlnovej­dĺžke­ 100­a­107,1­MHz Pondelok­31.­decembra: 17.20­– 18.00­Zo­starých­zásuviek­– vyprevaďte starý rok so sólistami a Ľudovým orchestrom Rádia Nový Sad; Utorok­1.­januára: 17.20­–­18.00­Stretnutie­– novoročné vinše; Streda­2.­januára:­4.00­–­4.40­Stretnutie, repríza; 4.40 –­5.00 Hudobné­okienko­– zaznejú evergríny; 17.20­–­18.00­Na­ľudovú nôtu­s­ochotníckymi­súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z rôznych krajov; Štvrtok­3.­januára:­17.20­–­18.00 Slovenská­ľudová­hudba – zaznie zmes ľudoviek; Piatok­4.­januára: 17.20­–­18.00 Z­vašich­listov­– výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ­VYSIELANIA­NA­VLNÁCH RÁDIA­NOVÝ­SAD pripravuje­hudobná­redaktorka­ Slovenka­Benková-Martinková SOBOTA­29.­decembra: • 17.15­–­18.00 Piesne­naše­– piesne o dobrej nálade; NEDEĽA­ 30.­ decembra:­ •­ 00.00­ –­ 1.00­ Polnočné­ dozvuky­ – tohtoročné hity zo svetovej produkcie. •­ 15.30­ –­ 16.00­ Zo­ sveta hudby­ – Straussove valčíky. •­ 16.05­ –­ 17.00­ Hudobné­ hodiny­ – slovenská produkcia. •­­17.15­–­18.00­Portréty­– slovenská ľudová hudba; UTOROK­1.­januára:­•­23.00 –­24.00­Ozveny­z­koncertných­siení – známe piesne a árie; STREDA­2.­januára:­­•­00.00­–­1.00­Je­čas­pre­hudbu – populárna hudba.

Rádio­Stará­Pazova­24­hodín­s­vami Program­v­slovenskej­reči­sa­vysiela­ na­vlnovej­dĺžke­91.5­MHz Internet­rádio­–­www.rsp.co.rs­každú­ sobotu­celú­noc­po­slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok­–­piatok­18.00­–­21.00:­18.00­Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00­Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota­ 15.00­ –­ 21.00:­ 15.00­ Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05­Zvončeky, detské vysielanie, 16.30­Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30­ Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa­ 7.00­ –­ 10.00:­ 7.00­ Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30­ Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05­Hudba a aktuality

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ­TELEVÍZIA program­vysiela­na­kanáli­60

Program­sa­vysiela­na­kanáli­55;­ www.tvpetrovec.com;­ Program­od­28.­decembra­do­3.­januára Pondelok­–­sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok­ 28.­ decembra – Nebojsa Sobota­ 29.­ de- Rastislav­Struhár­(v­strede),­riaditeľ­ cembra – Sokoliar To- Sústavy­Petrovec,­na­posedení­ s­pracovníkmi­a­penzistami­podniku máš Pondelok­ 31.­ destrih Molí cembra – Myšia rozprávka; Sva19.00 Zvon, prehľad udalosdobné trapasy tí týždňa Utorok­ 1.­ decembra­ – Fil20.00 Kolážová relácia Nedemový maratón ľa s vami Streda­2.­decembra – Filmo22.00 Film: Kubo vý maratón 24.00 Záver vysielania Štvrtok­3.­decembra­– Bojové hry 2 Každý­ pondelok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Kleno- Hudobný mix ty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania V­piatok­a­v­sobotu­o­18.15: Nedeľa­30.­decembra­ Z programu TV Kovačica a TV 18.00­Hudobné blahoželania Pančevo 18.45­ Hit dňa, Reklamy, zo-

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA­ČÍSLO­1 V­tajničke­je­sviatok­1.­januára. autorka: ANNA snehový BIČIA- panák ROVÁ

majúci vydanie veľkú tajnička kredit borovicový elektrón vpíšte NIR porast cenu

kto sa zasnúbil chodí

nový (prísl.)

vpíšte GŤ

nestarnúca melódia vpíšte CN

byť samopašný, hýrivý

oblok

Uroševac

north

vpíšte OIÝ

balil

ono časť domu

malá lopata osob. zám. osa

vpíšte IKA ampér

Kotor náčinie na šitie

tona tadeto vpíšte OTE Keňa argón

stánok

Z­PROGRAMU­RÁDIA­OBCE­KOVAČICA Program­sa­vysiela­na­vlnovej­ dĺžke­93,2­MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00­–­19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00­ a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00­a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15­a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ­REDAKCIA­ TELEVÍZIE­PANČEVO Program­sa­vysiela­ na­kanáli­39 Utorok­1.­januára­a­streda­2.­januára­–­kolážová­relácia­DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané najkrajšie slovenské ľudové a moderné piesne a tance.

Repríza v nedeľu 6.­januára o 7.30 h.

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

nedobre

nebeské AS teleso HL DU ĽU Vrbas

železnica

hora škola

domce v poli s pozemkom

alt

ROZLÚŠTENIE­ KRÍŽOVKY ČÍSLO­ 51/52­ –­ VODOROVNE: ojazdila,­ keper,­ ek,­ ožil,­ kov, visela,­A,­aš,­nahor,­lk,­ona,­e, RK,­KN,­L,­Vianoce,­isto,­elo,­At, la,­ep,­luteráni,­osa,­Alas­ TAJNIČKA:­­VIANOCE Správne­ rozlúštenie­ KRÍŽOVKY­ 49­ z­ čísla­ 49­ Hlasu­ ľudu­ z­ 8. decembra­2012­bolo:­ĽUDOVÍT­FULLA.­Odmenu­–­knižné­vydanie­z produkcie­NVU­Hlas­ľudu­za­správne­rozlúštenie­uvedenej­krížovky získala:­ VIEROSLAVA­ MAREKOVÁ,­ Ul.­ starčevačka­ č.­ 77,­ 26­ 000 PANČEVO­–­VOJLOVICA.­BLAHOŽELÁME. Správne­ rozlúštenia­ aj­ naďalej­ zasielajte­ DO­ 10­ DNÍ­ ODO­ DŇA VYDANIA­ NAŠICH­ NOVÍN na­ adresu:­ NVU­ Hlas­ ľudu,­ Bulvár oslobodenia­ 81/V,­ poštový­ priečinok­ 234,­ 21­ 000­ Nový­ Sad,­ PRE KRÍŽOVKU,­alebo­mailom­na­adresu:­obsustova@hl.rs

47

ŠPORT SÚVAHA ŠPORTOVÉHO ROKA 2012 S MINISTERKOU ALISOU MARIĆOVOU. Úspechy srbského športu v uplynulom roku boli témou príhovoru ministerky mládeže a športu Alisy Marićovej na novoročnom koktaile pre novinárov dňa 24. decembra 2012 v budove vlády Srbska v Belehrade. Ministerka Marićová poznamenala, že s potešením sledovala účasť srbských športovcov na vlaňajších olympijských hrách v Londýne, ako aj na mnohých iných medzinárodných majstrovstvách, tiež pripomenula, že naša krajina bola v minulom roku hostiteľom dvoch hádzanárskych majstrovstiev Európy – mužských a ženských. Vyjadrila osobitnú vďaku novinárom, ktorí informujú verejnosť o úspechoch srbského športu.

Na fotografii je ministerka mládeže a športu Alisa Marićová (vľavo) počas príhovoru.

S. Lenhart

V PLANDIŠTI ZVOLILI ŠPORTOVCOV ROKA

Podnetné odmeny malej Obci Plandište nemajú obecného rozpočtu, a vyjadril špičkových športovcov a nádej, že 5 miliónov dinárov, koľšportové kolektívy, ale na špor- ko je na šport určené v obecnom tových snaživcov nezabúdajú. rozpočte na rok 2013, postačia na Naopak. Každoročne už vyše 20 to, aby sa dosiahnutá úroveň rokov vyhlasujú najúspešnejších športu zachovala a prípadne aj športovcov vo všetkých kategó- pozdvihla. riách, a tým podnecujú ľudí na to, Po podnetných slovách predaby sa zaoberali športom a re- sedu obce Milana Selakovića a po kreáciou ako predpokladom na kratšom kultúrno-umeleckom zdravý spôsob života. Tak tomu programe a predstavovaní všetbolo aj v sobotu 22. decembra na 17. vyhlásení najlepších športovcov, ktoré, ako aj v predchádzajúcich rokoch, úspešne zorganizoval Športový zväz Obce Plandište.

V úvodnom príhovore predseda zväzu Jovica Selaković vyjadril uspokojenie nad dosiahnutými výsledkami zvlášť v školskom športe, v ktorom dve mužstvá z územia obce obsadili druhé a štvrté miesto na republikovej úrovni, čo je o. i. aj výsledok prá- Nádejný strelec Slobodan Brezičanin ce s mladšími ka- s tajomníkom ŠZO tegóriami v kluboch. Pripomenul, že sa financo- kých športových kolektívov a povanie športových kolektívov viac- dujatí v roku 2012, na svoje prišli menej zredukovalo na podporu z aj najúspešnejší. Za najúspešnej-

V

48

ší športový celok vyhlásili dievčenský futbalový celok ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici, ktorý na tohtoročnej žiackej Olympiáde obsadil druhé miesto, čo je najväčší úspech v dejinách školského športu v tejto obci. Špeciálne uznanie porota udelila ZŠ Dositeja Obradovića z Plandišta za druhé miesto v ma- Obecná a hajdušická nádejná futbalistka lom futbale na Marija Ždrnja prijala uznanie od tajomníka súťaži o Pohár to- ŠZO Milana Puđu lerancie APV a 4. miesto v ženskej konkurencii na šević a najlepšou juniorkou voštátnych majstrovstvách v ba- lejbalistka Ljiljana Obradovićosketbale. Uznanie za najúspeš- vá. Konečne za najlepšieho senejšieho športového pracovníka niora v roku 2012 porota vyhlásila sa dostalo do rúk predsedovi ŽBK Radovana Selakovića z FK Sloga Sloga Plandište Radoslavovi Ste- Plandište a za najlepšiu seniorku fanovskému. Najlepším tréne- karatistku Marinu Jovanovićovú. rom je Dragan Šipka z FK Sloga Najúspešnejší športový kolektív v Plandište. Futbalovou nádejou roku za nami bol celok Ženského roka v mužskej konkurencii sa basketbalového klubu Sloga v stal Dejan Škundrić a v ženskej Plandišti. Špeciálne uznania sa dostali konkurencii Hajdušičanka Marija Ždrnjová, nádejný karatista je jubilujúcim športovým kolektíLuka Veličkovski, basketbalista vom FK Solunac z Banátskeho Marko Ružić a basketbalistka Sokolca, ktorý vlani oslávil 75 roNađa Ćordová, ako i strelec Slo- kov založenia, a mládežníckemu bodan Brezičanin z Hajdušice. FK Plandište, ktorý oslávil 10 roNajlepším juniorom v roku 2012 kov existencie. vlh sa stal karatista Aleksandar Ivo1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA MARGO ZAČIATKU DRUŽBY FUTBALOVÝCH VETERÁNOV OSTROVA A HLOŽIAN

Piatok – na dobrý začiatok hruba sto dní uplynulo odo dňa, kedy si ruky podali noví (a nielen športoví) priatelia, niekdajší futbalisti hložianskeho Futbalového klubu Budúcnosť a Telovýchovnej jednoty Slovan z Ostrova na Slovensku. Nebolo im treba veľa na to, aby sa skamarátili a sľúbili, že sa budú stretať každý rok striedavo – na Dolniakoch a Horniakoch. Tak sa ukazuje, že piatok 21. septembra 2012, keď starí páni z Ostrova zavítali k vrstovníkom do Hložian, bol dob-

Z

Vedúci výpravy Ostrovčanov Dušan Valko starší nám onehdy rád povedal zopár slov o družbe a ich dedine: – Prvýkrát sme v Hložanoch, respektíve v Srbsku.

Chceme nadviazať družbu s kolegami veteránmi z Hložian. Takéto vzťahy už máme s veteránmi v istej dedinke v Maďarsku, pri Budapešti a plánujeme zavolať Hložančanov k nám v máji alebo v júni 2013. Obec Ostrov je vzdiale-

Ostrovčanom sa v Hložanoch páčilo; momentka pred návratom domov, pri jazere Oázy MB

ná šesť kilometrov od kúpeľného mesta Piešťany a má 1 200 – 1 300 o b y v a t e ľ o v.

Náš Futbalový klub Slovan

V zápase veteránov FK Budúcnosť a TJ Slovan šlo do tuhého

už bolo treba ísť späť. Pochvaľovali si ubytovanie v bungalovoch Oázy MB i chutné jedlá, ktoré im hostitelia pripravili v kaviarni Pod lipami. Ukázalo sa, že hoci „sú z Európy“, nie sú príliš nároční; veď, ako povedali, prišli predovšetkým preto, aby získali nových kamarátov a zahrali si futbal. Pri rozlúčke nám Bernard Svetlík, inak tréner áčka TJ Slovan, povedal, že obec Ostrov v roku 2013 oslávi 900 rokov od založenia a na

rý začiatok na peknú a (ako sa vyjadrili „obe zúčastnené strany“) dlhodobú spoluprácu.

Veteráni dvoch celkov v sobotu zohrali prvý vzájomný, naskutku priateľský zápas: výsledok 2 : 2 hovorí za všetko. Potom sa do neskorých nočných hodín pobavili v rozhovore a pri speve.

Tuhé nechýbalo ani pri zvítaní v kaviarni Pod lipami

Po zápase, v ktorom sa noví priatelia rozišli priateľskou remízou (2 : 2), si podali ruky a povedali: – Dovidenia v Ostrove!

1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

hrá siedmu triedu. Ľudia sa – podobne ako v Hložanoch – zaoberajú poľnohospodárstvom.

Hosťom zo Slovenska sa páčilo, ako ich Hložanci prijali. Ľutovali iba ak to, že, ako povedali, málo toho videli. Čas, pravdaže, rýchlo letel, nuž... Iba čo sa trochu poprechádzali hložianskymi ulicami, pozreli sa na Dunaj „pod Hložanami“, pooháňali koženú a

Dušan Valko st.: – Pekne nás prijali Hložanci!

otázku, aké dojmy z Hložian si odnáša, dal najlepšiu možnú bodku za krásnym stretnutím: – Dojmy? Najsilnejší dojem je taký, že vy ste viac hrdí na to, že ste Slováci ako my. Uvedomili sme si to až teraz, keď sme odišli šesťsto kilometrov ďalej od rodiska...

Juraj Bartoš

49

ŠPORT VYHLÁSILI ŠPORTOVCOV ROKA V STAREJ PAZOVE

Vzácne odmeny za dosiahnuté výsledky

Zoran Romac – športovec roka 2012 Obce Stará Pazova

Hádzanárky Max sportu – najlepšie družstvo v uplynulom roku

edysi to robilo Rádio Stará Pazova, teraz staropazovská RTV už 46-krát vyhlásila športovcov roka, ako i najúspešnejších športových funkcionárov a špor-

ni dosiahli výnimočné výsledky. V obci pôsobí viac ako 60 športových spolkov a vyše 3 000 aktívnych športovcov. Komisia v zložení: Libuška Lakatošová – vedúca pre šport a mládež v Zhromaždení Obce Stará Pazova, Dragan Bursać a Miloš Lazić – redaktori RTV Stará Pazova mali nie ľahkú prácu, aby na základe predložených návrhov dospeli k najreálnejšiemu rozhodnutiu.

Za najlepšieho športovca vyhlásili Zorana Romca, člena Odmeny najlepším udelili Libuška Lakatošová KBV Fanatik Staa Jovica Gagrica rá Pazova, ktorý sa stal vicešamtové kolektívy v obci. Tradičnú piónom Európy v kombat savate. slávnosť usporiadali v slávnostnej Na druhom mieste skončil Luka sieni reštaurácie Mihajlović v No- Spremo, majster sveta v kickbovej Pazove. Boli pri tom početní xe pre juniorov. Hádzanárky stašportovci, športoví pracovníci, ropazovského klubu Max sport hostia a predstavitelia lokálnej sa- právom získali titul najlepšieho mosprávy, v čele s predsedom družstva v roku 2012.

Obce Stará Pazova Đorđom RaV kategórii pionierov laureátom dinovićom. sa stal Marko Mihajlović, člen staOrganizátori zdôraznili, že ne- ropazovského karateklubu, za bolo ľahké určiť najlepších v roku ním sa umiestnil Boško Trivić, ka2012, keďže – aj naprieky finanč- ratista novopazovského KK Mlaným ťažkostiam – športovci vla- dost. Medzi juniormi sa vyzna-

K

50

Starej Pazovy. Epiteton najúspešnejšieho trénera patrí Nenadovi Vanićovi, učiteľovi novopazovských futbalistov, ktorí súťažia v Prvej lige Srbska.

Pochválenia odišli na adresy až menali Zoran Jakšić (získal 5. miesto v súťaži o Svetový pohár šesť športových klubov, a to sú: FK v strelectve) a Marta Bírešová, Radnički Nová Pazova, Ženský reprezentantka Srbska (zúčast- volejbalový klub Omladinac Nové nila sa na Majstrovstvách Európy Bánovce, FK Dunav Staré Bánovpre juniorov v Bologni); obaja sú ce, Šachový klub Banovci Dunav členmi Streleckého klubu Jed- a špeciálne uznanie sa ušlo futnota-Trap. Za najlepšieho špor- balistom starobánovského FK Dutovca invalida vyhlásili Michala nav. Cenu Medius special udelili Aleksandrovi Inđićovi za obsadené ôsme miesto na svetových majstrovstvách juniorov v Aténach.

Vzácne uznania získali aj: Jovana Risovićová, členka juniorskej a seniorskej hádzanárskej reprezentácie Srbska, členka klubu Max sport Nová Pazova, Stefan Aleksandrovski za tretie miesto na juniorských ME v strelectve v Bologni, volejbalistka Bojana Martinovićová, členka superligového VK Jednota Stará Pazova, a Marko Gajić, futbalista novopazovského Radničkého.

Vyhlásenie športovcov Michal Tót dosiahol pekné výsledky roka sa konalo v slávv basketbale a atletike nostnom ovzduší a poTóta, reprezentanta Srbska v ba- kračovalo primeraným zábavným sketbale, ktorý je zároveň i úspeš- programom. Odmeny v mene orný atlét. Marko Petković sa oven- ganizátorov udelili Libuška Lakačil titulom najlepšieho funkcio- tošová a Jovica Gagirca, riaditeľ nára, a to v oblasti hádzanej, za- RTV Stará Pazova.

M. Bzovský tiaľ čo najlepším rozhodcom vo Foto: Zoran Milić volejbale je Zoran Radovanović zo 1. 1. 2013

1 /4524/

HLAS ĽUDU

VOĽBY V SRBSKOM VEĽKOKLUBE

Nový prezident Dragan Džajić o Futbalovom klube Crvena zvezda prvýkrát od jeho založenia sa tohto roku uskutočnili dvakrát voľby za predsedu klubu a na májových voľbách i za klubové zhromaždenie, na ktorých právo voliť a byť volení malo niekoľko tisíc členov, ktorí si platia členské. Spomínané spôsoby priamych volieb sa tak uskutočnili prvý raz v jednom klube z krajín bývalej Juhoslávie a po vzore na Barcelonu a Real Madrid. Okrem španielskych veľkoklubov a Crvenej zvezdy priame voľby majú ešte len portugalská Benfica Lisabon a nemecký Schalke 04 Gelsenkirchen.

Rozhodnutím Správnej rady klubu prvé voľby prebiehali v dňoch 27. až 29. mája, druhé 17. a 18. decembra. Na májových voľbách sa volilo na určených volebných miestach po väčších srbských mestách, na decembrových iba v Media stredisku štadióna Crvenej zvezdy. Počas druhých volieb a hlavne pre zlé počasie v predchádzajúcich dňoch využili voliči húfnejšie príležitosť hlasovať i elektronickou

V

poštou. Na prvých voľbách zvolili voliči za nového predsedu Vladana Lukića, kým po jeho nedávnej rezignácii na post prezidenta za nového predsedu bol zvolený Dragan Džajić.

Na belehradskej Marakane v sobotu 22. decembra Zhromaždenie Futbalového klubu Crvena zvezda za prítomnosti členov parlamentu – klubových legiend, fanúšikov, veteránov a elity zo spoločenského, kultúrneho a športového života Srbska verifikovalo rezultáty volieb za prezidenta srbského veľkoklubu. Novým predsedom v nasledujúcich piatich Zábery z prvých volieb z volebného miesta rokoch bude Dragan Džajić. číslo 6 v Pančeve Ján Špringeľ Dragan Džajić (30. 5. 1946, Ub) je najlepším futbalistom Juhoslávie dvadsiateho storočia. Hrával na poste ľavého krídelného útočníka, bol vynikajúcim driblérom a strelcom. Hráč klubov Crvena zvezda Belehrad (1963 – 1974, 1977 – 1978) a Bastia (1975 – 1977). Reprezentoval 85-krát, kapitánom bol 53-krát, dal 23 gólov. Účastník MS 1974, OH 1964 a ME 1976.

Na ME 1968 získal v reprezentačnom drese druhé miesto. Hral spolu päťkrát vo výbere sveta a Európy.

S CZ Belehrad bol Džajić päťkrát štátny majster, štyrikrát držiteľ národného pohára, získal tri dvojité koruny, zisk Stredoeurópskeho pohára, raz semifinalista Pohára európskych majstrov. V drese známeho belehradského klubu zohral 590 zápasov, vsietil 278 gólov. Najlepší futbalista Juhoslávie päť rokov zaradom (1966 – 1970). Vyhlásený je za tretiu hviezdu Crvenej zvezdy.

Po ukončení aktívnej športovej činnosti sa Džajić stal funkcionárom (technickým riaditeľom a predsedom) vo FK Crvena zvezda (1978 – 2004). Belehradčania pod jeho funkcionárskou taktovkou hrali finále Pohára UEFA (1978/79) a získali Pohár európskych majstrov (1990/91) a Interkontinentálny pohár (1991).

Nový predseda Dragan Džajić

Na druhých voľbách bol prítomný aj člen zhromaždenia Bora Ðorđević Na snímke z druhých volieb: Jovan Šurbatović, generálny sekretár Futbalového klubu Belehradu, a legendárny futbalista Vladimir Petrović Pižon