03 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 3 /4526/

19. 1. 2013

O kapacitách lokálnych samospráv

Desiate výročie zvolenia prvej Národnostnej rady

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Využívame čas efektívne? – odpovede na to možno objaviť v tejto publikácii, ktorú na rozhraní minulého a tohto roku vydal Republikový štatistický úrad.

O. Filip

S cieľom zoznámiť sa s prácou a plánmi Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, túto kultúrnu inštitúciu 10. januára navštívili čelní ľudia Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie – predseda Slaviša Grujić (na snímke druhý zľava) a jeho námestník Dragan Srećkov. Na tomto pracovnom stretnutí sa zúčastnila aj Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. A. Francistyová

Krása je v očiach toho, ktorý pozerá je názov 19. samostatnej výstavy obrazov insitného umelca Pavla Cicku, ktorú slávnostne otvorili v piatok 11. januára vo výstavných priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici. Usporiadali ju z príležitosti 35. výročia tvorby maliara. Na snímke: P. Cicka s manželkou Zuzanou a dcérou Jarmilou.

A. Chalupová

O vlaňajších aktivitách a tohtoročných prioritách Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu hovoril 11. januára v Novom Sade jeho tajomník Branislav Bugarski.

O. Filip

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Rezolúcia ako prejav jednoty N

ie platforma, ale rezolúcia. Namiesto dlho pripravovanej platformy o Kosove, Národné zhromaždenie Srbska schválilo Rezolúciu o základných princípoch pre politické rokovania s dočasnými inštitúciami samosprávy na Kosove a Metóchii. Za tento dokument, ktorý vo forme zdôvodnenia obsiahol aj prevažnú časť prezidentovej platformy a ktorým sa chcel zabezpečiť najširší spoločenský konsenzus, hlasovalo 175 poslancov vládnej koalície plus DS a SPO – DHSS, proti hlasovalo 19 poslancov (DSS a LSV) a 2 poslanci nehlasovali (LDP).

V piatich bodoch rezolúcie sa uvádza, že Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova a Metóchie, že sa treba usilovať o utvorenie bezpečných podmienok života pre srbské spoločenstvo a iné spoločenstvá na celom území Kosova a Metóchie, že v dialógu s Prištinou treba v súlade so stanoviskami rezolúcie spieť k všeobsiahlej dohode, že pokrok v dialógu a dosiahnuté dohody majú prispieť k eurointegrácii Srbska, a že všetky dohody s Prištinou sa majú dosiahnuť v dialógu s predstaviteľmi Srbov z Kosova a Metóchie.

Predstavujúc návrh rezolúcie premiér Ivica Dačić okrem iného konštatoval, že je „pravda, že my neuznávame Kosovo, ale aj to, že niekto iný vládne Kosovu, a preto musíme nájsť riešenie, ktoré uspokojí aj Srbov, aj Albáncov, ktoré bude spravodlivé, prispeje k mieru a stabilite v regióne, a Srbsku prinesie dobré meno a úctu, aby sme nezjednocovali najsilnejších proti sebe“. V pokračovaní oznámil, že v budúcich rokovaniach sa mieni zasadzovať za ustanovenie autonómneho spoločenstva srbských obcí, ktorého základné príslušnosti a vnútorné zriadenie bude predmetom rozhovorov. „Srbsko chce dosiahnuť pokrok v európskej integrácii a chce dostať dátum otvorenia rokovaní s Európskou úniou. Srbsko potrebuje pragmatickú politiku v záujme občanov, nazad sa už nedá, a preto je z rezolúcie vynechaná časť o tom, že nič nie je dohodnuté, pokiaľ všetko nie je dohodnuté, ako aj časť o prerušení technických rokovaní,“ uzavrel premiér Dačić.

Prezident Tomislav Nikolić v Národnom zhromaždení zdôraznil, že platformu navrhol preto, že doteraz sa na to ešte nikto neodvážil, a žiadalo sa dávno. Vyzval poslancov, aby nazbierali odvahu a podporili rezolúciu. „Ja nesiem svoj kríž, zoberte aj vy, páni poslanci, aspoň krížik. Ukážte silu parlamentu, keď sa rieši osud Kosova. Ak je vám ťažký dokonca aj krížik – hlasujte proti,“ povedal prezident Nikolić.

Dlhú, prudkú a dramaticky podfarbenú rozpravu vyvolal navrhnutý doplnok Demokratickej strany, ktorý vniesol ozajstný zmätok do parlamentu. Uvedeným doplnkom DS žiadala vrátiť text, od ktorého sa už predtým – ako bolo oznámené – v konzultáciách vlády a prezidenta upustilo. Tento „parlamentný manéver“, ako to nazval šéf poslaneckej skupiny DS Borislav Stefanović, mal ukázať, že existujú dve politiky a že v politike voči Kosovu a Metóchii medzi vládou a prezidentom sú rozdiely. Na túto snahu DS, ako aj na výsledky tejto „politickej performancie“, názory sa líšia, hoci analytici zhodne konštatujú, že DS svoju demokratickosť prejavila tým, že predsa hlasovala za dokument vládnej koalície.

Predstavitelia Srbov z Kosova jednotne privítali schválenie rezolúcie v Národnom zhromaždení a zhodnotili, že ide o úsilie Belehradu dospieť k pozitívnym a reálnym riešeniam.

V Bruseli odmietli komentovať text rezolúcie a osobitne zdôraznili význam pokračovania dialógu Belehradu a Prištiny.

Význam rezolúcie je v tom, ako povedal Jelko Kacin, spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko, že dialóg už nezávisí od ad hoc politickej vôle, ale je ustanovený ako trvalý politický princíp.

Pred ďalším bruselským stretnutím vo štvrtok 17. januára premiér Dačić vyhlásil, že sa v pokračovaní dialógu môže rokovať aj o kresle pre Kosovo v OSN, ale v takom prípade aj Kosovo musí niečo dať. „Srbsko je pripravené na všeobsiahly dohovor, avšak kompromis musí uspokojiť obe strany,“ povedal Dačić.

Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Žiaci znovu v škole kolské prázdniny sa skončili a žiaci sa v utorok 15. januára vrátili k svojim úlohám. Školské brány sa otvorili aj v Základnej škole maršala Tita v Padine. Už o siedmej hodine ráno húfy žiakov zo všetkých kútov dediny smerovali do školy. Tých najmladších žiačikov rodičia priviedli do školy pred trinástou hodinou.

Pokojne tam stáli pred školskou budovou a v dlhých zástupoch čakali na žiakov vyšších ročníkov, aby im uvoľnili učebne (na snímke). Pritom nedbali, že im studený vietor poriadne štípe ruky a líčka. Nech sa im darí práca na výbornú aj v tomto školskom polroku.

A. Ch.

Š

3

FÓKUS SVET V ROKU 2012 (5)

Všetko stále plynie šetko sa hýbe, točí, plynie, mení... Ako aj rok predtým, aj rok 2012 bol nabitý udalosťami. Taký zrejme bude i rok, ktorý sme začali krájať. Už teraz možno naznačiť niektoré diania, hlavne voľby, ktoré ovplyvnia svet v mesiacoch pred nami.

V januári sú to prezidentské voľby v Českej republike, ktorých prvé kolo prebiehalo minulý piatok a sobotu a ďalšie bude o týždeň. Občania Česka si prvýkrát volia hlavu štátu priamou voľbou. O dva dni, 21. januára, Washington bude dejiskom inaugurácie 57. amerického prezidenta Baracka Obamu. Slávnosť sa má niesť v duchu hesla Viera v budúcnosť USA. Od Obamovej druhej vlády voliči

V

čakajú, že bude úspešne vzdorovať prehlbujúcej sa ekonomickej a finančnej kríze. Dátum inaugurácie nie je náhodný: 21. januára uplynie presne 150 rokov od Lincolnovej proklamácie, na základe ktorej bolo zrušené otroctvo.

Január a február sa neobídu bez viacerých dôležitých vyjadrení sa voličov. Tie prvé, ktorých stanoveným dátumom je 22. január, sú parlamentné voľby v Izraeli. Majú rozhodnúť, akým smerom bude pokračovať izraelská politika, či už domáca, no najmä zahraničná. Pozorovatelia očakávajú víťazstvo strany úradujúceho premiéra Benjamina Netanjahu. To nie je len tým, že by ponúkala najlepší program, ale skôr následkom veľ-

kej výhody, že v krajine nemá zodpovedajúcu konkurenciu. Ak Netanjahu skutočne obháji post, dá sa očakávať, že ešte zosilní tlak voči Iránu, ktorý kritizuje pre jeho jadrový program, ako aj proti Sýrii.

Samozrejme, otáznymi ostávajú aj vzťahy s Palestínou a pásmom Gaza.

Približne mesiac po parlamentných voľbách v Izraeli sa budú konať aj tie v Taliansku: 24. a 25. februára. Táto krajina je pred vážnou križovatkou. Úradnícka vláda Maria Montiho sa skončila, napriek tomu, že priniesla viacero vážnych rozhodnutí, škrtov vo verejných financiách, ako aj reforiem, ktorých cieľom bolo ozdravenie verejných financií a záchrana ekonomiky krajiny, ktorá je jednou z najviac zadlžených v EÚ. O post talianskeho premiéra sa podľa všetkého bude opäť uchádzať kontroverzný Silvio Berlusconi, ktorý verí vo svoj úspešný co-

Za Samuelom Čemanom (25. 8. 1930 – 9. 1. 2013) ol osobnosťou v skutočnom zmysle slova: vynikajúcim perom, esejistom a úvodnikárom, pedagógom a publicistom, literárnym kritikom, rozhlasovým žurnalistom, šéfredaktorom a riaditeľom Hlasu ľudu, generálnym riaditeľom Obzoru. Predovšetkým však bol človekom s veľkým Č a dobrým šéfom nám, ktorí sme mali to šťastie novinársky vyrastať pod jeho dirigentskou paličkou. Ťažko povedať, či mu celé desaťročia srdce tĺklo skôr pre žurnalistiku, alebo pre literatúru. Sám vravieval, že to uňho vlastne ani nešlo jedno bez druhého, že vždy v živote tie perá dovedna dával. Lebo mu pero bolo vlastne osudom: novinárske, literárne, ale i to učiteľské a dopisovateľské, ktorým začínal. Na konci i to Zlaté, ako najvyššie uznanie Spolku novinárov Vojvodiny, ktoré získal v roku 2011, rovnocenne s osobnosťami, akými sú, prípadne boli, Bogdan Ibrajter, Mika Stevančev, Jovan Vajdl… Je to už raz tak, že sa uznania najvzácnejšie dostávajú spravidla vtedy, keď človeku riadne ubudlo zo sily a naliehavo ho trápi podlomené zdravie. No možno povedať, že sa im náš súdruh Čeman tešil úprimne a zo srdca, najmä Cene Hlasu ľudu, ktorú získal za životné dielo v roku 2009.

Napriek tomu, že sa život s ním nikdy nemaznal, že zažil viaceré osobné a iné tragédie, dokázal zostať svojský a spravodlivý, slovom

B

4

vzor. Aj počas približne desaťročného učiteľského pôsobenia v Šušare a vo Vojlovici, aj v rokoch 1962 – 1973, ktoré strávil v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, aj potom v Hlase ľudu, kde bol šéfredaktorom v rokoch 1973 – 1980 a 1984 – 1987, alebo aj riaditeľom 1974 – 1980.

Aj ako novinár, aj vo voľnom čase bol výrazne spoločensky angažovaný. Kultúra mu vždy bola srdcovou záležitosťou, či už na tých začiatkoch, keď pôsobil ako dopisovateľ, alebo v rozhlase, či neskoršie, v roku 1984, keď sa javí ako jeden z ideových tvorcov a stúpencov prílohy Obzory. Sústavne sa venoval i sebazdokonaľovaniu. Dokladom toho je ukončenie tak Vyššej pedagogickej školy v Belehrade, neskoršie aj Filozofickej fakulty v Novom Sade.

Netajil sa nikdy tým, že má emotívny vzťah k Hlasu ľudu: od toho dávneho roku zrodu 1944, keď ho ako štrnásťročný objavil v Petrovci, po všetky desaťročia, keď s novinami spolupracoval a pozorne vnímal ich pôsobenie. Zhodou rôznych náhod práve on sa v roku 1973 dostal k ich kormidlu v neľahkých časoch. Aby stabilizoval riadne otrasenú loď, ktorej problémy v plavbe spôsobilo dobové nepochopenie pre dobré idey, na ktoré nedozreli spoločenské a politické pomery a prax.

Hlas ľudu bol jeho stálicou rovnako tak, ako on bol živou ency-

klopédiou osožných poučiek a návodov, nezištne odovzdávaných nám mladým, o tom, ako sa zorientovať v rozvírenom spoločenskom mori, a pritom nesklamať dôveru čitateľa. Týždenník pozorne sledoval aj na dôchodku. Isté obdobie mu zdravie dovoľovalo písať dodnes pozoruhodné kritiky o nových tituloch našej literatúry, občas, no čoraz zriedkavejšie nás mohol navštevovať, no bez dobrej rady sme sa nikdy neobišli. Podanej úprimne a ľudsky, tak, aby nám nezabila vôľu a chuť, ale nás vzpružila do ďalšej roboty. Nenávidel frázy a epitetá, ktoré hodnotil ako samovraždu novinárstva a vždy tvrdil, že novinári predovšetkým musia hovoriť faktami. Po všetky tie uplynulé roky kvalita, zodpovednosť a presnosť boli jeho výsadou. Rovnako tak i pozícia autora, ktorý ako málokto iný dokázal dolovať z našej kultúry to vzácne, aby sa jej novými zlomkami kritického poznania odplácal. Autorsky a žánrovo pestrý, štýlovo zručný dával najavo, že je jeho zá-

meback, a mnohí veria, že kandidovať bude i Monti. Podľa niektorých agentúr, ten má, napriek narastajúcemu počtu demonštrácií a nepokojov súvisiacich s krízou veľkú podporu Talianov. Veria mu, že práve jeho kroky a opatrenia vyvedú štát z krízy.

Veľmi zaujímavé by mali byť aj prezidentské voľby v Iráne 14. júna. Rozhodnú, kto nahradí doterajšieho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý už tretíkrát nesmie kandidovať. Svet sa už dnes pýta, do akej miery zmení nový prezident politiku krajiny, ktorá má dlhodobý problém s Izraelom, ako aj s vlastným jadrovým programom, ktorý viaceré krajiny označujú za veľmi nebezpečný.

(Dokončenie v budúcom čísle: Budú sa úspešnejšie riešiť krízy?)

O. Filip

sadným vnútorným barometrom a teplomerom tvorby snaha, aby texty zneli ľudsky, obyčajne a prirodzene. A pritom pútavo. Je to však tá najvyššia méta.

Už aj v pokročilých rokoch sa stále zdokonaľoval, veľa čítal, vedomý si toho, že my novinári sme jednostaj na začiatku, v kruhu, z ktorého niet úniku. A pritom bol bardom, človekom, ktorý hoci nie veľmi nápadne, predsa do novinárstva dával celého seba. Tým významnejšou dávkou prispel k zveľadeniu nášho povolania. Bol osobnosťou, ktorá sa vždy mohla bez ostychu obzrieť a pozrieť dozadu a skonštatovať: žil som a robil tak, že to stálo za to. Ako autor, ktorý zanechal hlboké dobové stopy v našej publicistike, bude jej veľmi chýbať.

Najmä pre všetky tvorivé a inšpirujúce poznatky, ktoré nám zostali pri akýchkoľvek kontaktoch a spolupráci s ním.

Nám ostatným bude chýbať ešte väčšmi ako kolega a vzor. Ako symbol a maják. Ako človek, ktorý sa vždy riadil tým, aby to, čo robil, bolo dobré: ľuďom, prostrediu väčšiemu a malému. Aby bolo na osoh.

Zostáva nám po ňom veľké prázdno a nefalšovaný smútok. Občas aj krásne spomienky, kritiky a úvodníky ako dôkaz, že pretrvávame aj vtedy, keď fyzicky už tu nie sme. Taký je život: raz dáva, viac berie. Česť jeho pamiatke! A všetkému, o čo sme sa pri súdruhovi Čemanovi stáli lepšími, vnútorne a duchovne bohatšími.

19. 1. 2013

Oto Filip

3 /4526/

HLAS ĽUDU

FÓKUS K 10. VÝROČIU VOLIEB DO NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Aj na štarte boli roztržky roku 2001 skupina vládnych expertov pripravila návrh Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín. Bez toho, aby prešiel širšou verejnou rozpravou (iba čo niektoré mimovládky usporiadali zopár okrúhlych stolov), 26. februára 2002 ho schválilo Zhromaždenie Spolkovej republiky Juhoslávie, štátu, v ktorom sme vtedy žili. Na základe tohto zákona 5. júla 2002 boli vyhotovené Pravidlá o spôsobe práce zhromaždení elektorov pre voľby rád národnostných menšín. Prvú založili príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, potom Rusíni, a Slováci – po riadnych peripetiách – založili Národnostnú radu Slovákov v januári 2003. Jej úlohou bolo a je zachovávať, zveľaďovať a ochraňovať národnostné, náboženské, jazykové a kultúrne hodnoty a zvláštnosti slovenskej národnostnej menšiny v SRJ, neskoršie v súštátí menom Srbsko a Čierna Hora a naposledy v terajšom štáte – Republike Srbsku. Slovom Rada obhajuje záujmy, respektíve zastupuje tunajšiu slovenskú národnostnú menšinu v štyroch základných (pre zachovanie jej identity najvitálnejších) oblastiach, čiže na poliach kultúry, vzdelávania, úradného používania jazyka a písma a informovania.

Voľby do Národnostnej rady Slovákov v SRJ sa uskutočnili v sobotu 18.

V

januára 2003 v Štúdiu M v Novom Sade, za účasti 111 z celkove 127 zaevidovaných elektorov. Prítomní elektori hlasovali za jednu z dvoch volebných listín. Na oboch boli mená 29 kandidátov pre prvú zostavu budúcej NRS. Listinu A Báčka – Banát – Sriem zdôvodnil Ing. Juraj Červenák a na-

samotnom elektorskom zhromaždení bolo poriadne napäté, keďže predtým stroskotala idea utvoriť spoločnú volebnú listinu. Hlasovalo sa za listiny, nie za jednotlivých kandidátov. Úmerne počtu získaných hlasov bolo do NRS zvolených 20 členov z Listiny A (dostala 62 elektorských hlasov)

Záber z elektorského zhromaždenia v Novom Sade 18. januára 2002 vrhlo ju predsedníctvo Matice slovenskej v Juhoslávii. Listinu B Za budúcnosť opodstatnil Dr. Samuel Čelovský; podalo ju občianske združenie Fórum Slovákov. Na Listine A, ktorá preferovala územné zastúpenie v Rade, ako nositeľka figurovala Zuzana Lenhartová z Kovačice. Nositeľom Listiny B, ktorej tvorcovia uplatnili zásadu odbornosti kandidátov, bol Dr. Zoroslav Spevák. Ovzdušie pred a na

a 9 členov z Listiny B (39 hlasov).

Mandáty boli pridelené na základe poradia kandidátov na kandidačných listinách, takže sa členmi NRS z Listiny A stali: Zuzana Lenhartová z Kovačice, Mgr. Pavel Andrášik zo Starej Pazovy, Dipl. Ing. Pavel Zima z Kulpína, Rastislav Surový z Kysáča, Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice, Andrej Kardelis zo Starej Pazovy, Ľuboslav Majera z Báčskeho Petrovca, Dipl. Ing. Ju-

PRACOVNÁ NÁVŠTEVA V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Záujem o súvahu a plány odpredseda vlády AP Vojčinnosti ÚKVS – o portáli, vodiny a pokrajinský taktorý sa denne teší nájomník pre kultúru a verejné vštevám stovák záujeminformovanie Slaviša Grujić cov, o elektronickej dataso svojím námestníkom Drabáze kultúry vojvodinganom Srećkovom a podských Slovákov, o kapitálpredsedníčka Zhromaždenia nom diele Slováci v Srbsku APV a predsedníčka NRSNM z aspektu kultúry, o rade Anna Tomanová-Makanová usporiadaných podujatí, pobudli vo štvrtok 10. januávýstav, večierkov, a spora na pracovnej návšteve v menula aj novembrovú Ústave pre kultúru vojvodinkonferenciu Kreatívna Vojských Slovákov. Riaditeľka vodina – časť kreatívnej ÚKVS Milina Sklabinská hosEurópy. Pokrajinský taS osobitným záujmom si pokrajinský tajomník tí z pokrajiny najprv sprevá- Slaviša Grujić zalistoval v publikácii Slováci v jomník S. Grujić zdôrazdzala pri obhliadke miest- Srbsku z aspektu kultúry nil, že návštevou všetkých ností ústavu, kde im predstanárodnostných ústavov vila aktuálnu výstavu umeleckých po- publiky disponuje, aké má plány a pre kultúru chcú zmapovať nielen reartrétov významných slovenských osob- ako plánuje zviditeľniť kultúru vojvo- lizované projekty, ale hlavne ich plány, ností z Vojvodiny a príručnú knižnicu. dinských Slovákov v rámci programu ktoré majú byť dodatočným smerovHostí z pokrajiny zaujímala nielen Košice 2013 – európske hlavné mesto níkom v práci Ústavu pre kultúru Vojoblasť činnosti slovenského ústavu, kultúry. Hostiteľka M. Sklabinská ho- vodiny. Veľmi pochvalne sa zmienil o ale i akou podporou zo Slovenskej re- vorila o najvýznamnejších oblastiach knihe Slováci v Srbsku z aspektu kultú-

P

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

raj Červenák z Hložian, Ján Haník z Bieleho Blata, Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča, prof. Dr. Vladimír Valent z Belehradu, Samuel Boldocký z Petrovca, Miroslav Mikľan zo Starej Pazovy, Samuel Žiak zo Silbaša, Mgr. Ján Cicka z Padiny, Katarína Melegová-Melichová z Petrovca, Dr. Miroslav Pavlov z Nového Sadu, Zlatko Šimák z Kovačice, Pavel Turan zo Šídu a Martin Listmajer z Jánošíka; a z Listiny B: Dr. Zoroslav Spevák z Nového Sadu, Anna Tomanová-Makanová z Nového Sadu, Zlatuša Tótová zo Starej Pazovy, Karol Werle z Petrovca, Dr. Samuel Čelovský z Petrovca, Ján Vrška zo Starej Pazovy, Vladimír Valentík z Petrovca, Svetlana Zolňanová zo Selenče a Juraj Bartoš z Hložian.

Na zúženom priestore nie je možné spresniť vzdelanostnú vekovú a inú štruktúru Národnostnej rady Slovákov zvolenej z prvého pokusu.

Nedomnienok pred voľbami bolo veľa, zrážky dvoch táborov, ktoré sa uchádzali o prevahu v Rade, boli ostré a potrvalo, kým sa ako-tak vášne zmiernili. Týždenník Hlas ľudu sústavne informoval o prípravách na voľby Rady. Záverom už len toľko, že na ustanovujúcom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo v Starej Pazove 4. apríla 2003, členovia Rady za jej predsedníčku zvolili Annu Tomanovú-Makanovú a za podpredsedov Vladimíra Valenta, Máriu KotvášovúJonášovú a Vladimíra Valentíka.

Juraj Bartoš

ry a doprial aj ostatným národnostným menšinám také reprezentatívne vydania. Riaditeľka M. Sklabinská informovala i o početných prezentáciách tejto publikácie, o jej druhom doplnenom vydaní a o plánovanom predstavení aj v Košiciach. Hovorilo sa aj o podpore mnohých projektov nielen samotného ÚKVS, ale vôbec Slovákov vo Vojvodine prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. A. Tomanová-Makanová zdôraznila účasť víťazných slovenských súborov na prehliadkach a festivaloch na Slovensku, ale i záujem vojvodinských Slovákov o rôzne kurzy a semináre.

Predstavitelia pokrajinského sekretariátu podčiarkli význam zachovania rozličností národov žijúcich vo Vojvodine, ale i podpory podobných charakteristík a vyjadrili presvedčenie, že aj vďaka úsiliu ÚKVS na tohtoročnej prezentácii v Košiciach na ten najlepší spôsob budú predstavení nielen vojvodinskí Slováci a Vojvodina, ale i Srbsko.

A. Francistyová

5

FÓKUS – Náš deň môžeme v zásade rozdeliť na tri zložky: pracujeme prieboli dva denníky, merne sedem ktoré si všetci muhodín, z toho seli viesť: jeden pre asi tri hodiny na pracovný deň, druplatenej robohý pre deň voľna. te, okolo 3,5 hoAnketovaní museli diny na neplavlastnými slovami tenej, kým na každých desať miučenie odchánút vniesť, čo robi- Jovanka Stojanovićová dza pol hodiny li. Na základe toho denne. Druhú sme prišli k mnohým zaujíma- časť, ktorá zaoberá najviac hodín vým údajom.

– okolo jedenásť – možno zara– Na čo sa predovšetkým diť do kategórie s názvom osobvzťahovali? né potreby. Je v nej spánok, – Všímali sme si rozdiely v spô- osobná hygiena, stravovanie... sobe využívania času u mužov a Zostáva ešte šesť hodín voľného žien, priemerný čas strávený v času. platenej, ako i v neplatenej prá– Trávime ich najviac pri poci, spôsoby trávenia voľného čítači? času ľudí z rôznych vekových – Práveže nie. Hlavným sposkupín, to, ako využívajú čas ľu- ločníkom je televízny program. dia v meste a ako na dedine, čo Muži sú pred obrazovkami denrobia počas pracovného dňa a čo ne tri hodiny, ženy približne dve počas víkendu... a pol hodiny. Zaujímavým úda– V akej miere čas využívame jom je i ten, že ženy v robote, plaefektívne? tenej a neplatenej, trávia denne

VÝZNAMNÝ TEMATICKÝ PRIESKUM

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VLADICA JANKOVIĆ, PORADCA V ODBORE PRE SOCIÁLNE INDIKÁTORY REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU

Kopa osožných údajov – Čo vlastne znamená DevInfo, ktorý ste nedávno prezentovali verejnosti?

– Ide o skratku, ktorú by sme mohli preložiť ako rozvojové informácie. Je to vlastne báza údajov, týkajúca sa tohoktorého prostredia. Je aj silný nástroj umožňujúci organizované a účinné chránenie údajov na jednom mieste, ich ľahké a rýchle získanie zo základne a prezentáciu vo forme tabuliek, grafov, máp, profilov. Uvedené údaje, na základe ktorých sa dá sledovať spoločenský vývoj, sú na webovej stránke Republikového štatistického ústavu. Tam sa k potrebným faktom dá dostať klasickým spôsobom, alebo sa môže prebrať ich už hotový profil. Keď ide napríklad o bázu obcí, tak je tam až 142 indikátorov vzťahujúcich sa na rôzne oblasti: obyvateľstvo, hospodárstvo, zamestnanosť, zdravotnú ochranu, sociálne služby, infraštruktúru. To sú širšie tematické oblasti, ktoré sa potom delia na tie menšie. Napríklad vzdelávanie zahŕňa nielen predškolské alebo to v základnej škole, ale aj stredoškolské a vysokoškolské...

Zaznamenal: O. Filip

6

Ďuro Varga

yužívame čas racionálne a efektívne? Dokážeme túto drahú položku usporiadať tak, aby to malo význam? Uplatňuje sa známa deľba: osem hodín práce, osem spánku, osem hodín na voľné a iné aktivity? Viaceré odpovede na podobné otázky možno objaviť v publikácii Využívanie času v Republike Srbsku, ktorú verejnosti predstavil Republikový štatistický úrad koncom decembra v Belehrade. Tie základné fakty o nej poskytla jedna zo spoluautoriek pani Jovanka Stojanovićová.

– Už z názvu badať, že téma je zaujímavá...

– Ide o výsledok aktivít a ankiet, ktoré sa začali v roku 2010.

Samotný prieskum trval rok, od polovice februára 2010 do polovice februára 2011. Zahrnul viac ako 2 400 domácností alebo približne 6 500 osôb. Metodologicky, hlavným inštrumentom

INÝ NÁHĽAD

Ako trávime čas V

sedem a muži o hodinu menej. Z tých sedem hodín u žien sú len dve hodiny platené a až päť neplatených. U mužov je ten pomer štyri hodiny ku trom. Keď ide o chystanie jedál, žene to denne zaberie viac ako hodinu a pol a mužovi len šestnásť minút. Pri umývaní riadu ženy priemerne trávia 34 minút a muži len tri minúty denne.

– Vzhľadom na to, že takéto výskumy nie sú časté a sú dosť finančne a organizačne náročné, možno predpokladať, že ste spolupracovali aj s inými, zahraničnými inštitúciami...

– Samozrejme. Skúšobný prieskum sa konal v lete 2009 za finančnej pomoci Európskej únie.

Nemožno nespomenúť spoluprácu so Švédskou rozvojovou agentúrou, ako i Štatistikou Švédska, ktoré umožnili usporiadanie tematických seminárov a finančne podporili nielen aktivity v teréne, ale aj prípravu tejto publikácie. Za to sme im nesmierne vďační...

Oto Filip

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

FÓKUS STRETNUTIE V NOVOM SADE

Na využitie všetkých potenciálov tav a perspektívy lokálneho rozvoja boli hlavným námetom nedávnych rozhovorov, ktoré vo vláde APV v Novom Sade viedli pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski a riaditeľ USAID projektu Udržateľný lokálny rozvoj Hauard Okman.

– Ohniskom nášho záujmu sú lokálne samosprávy a plnšie využitie ich potenciálov, prioritou implementácia Vojvodinského štandardu, ktorým zvýšime ich kapacity, – podotkol Bugarski. Pre tých, ktorí možno nie sú natoľko zasvätení, Vojvodinský štandard obsahuje viaceré zložky, ktoré každá obec musí zdolať, ak si nárokuje stať sa úspešnou.

Prvou je vypracovanie strategických rozvojových plánov na obdobie rokov 2014 – 2020, druhou účinné fungovanie Kancelárií pre lokálny ekonomický rozvoj, tretím sústava 48 hodín (na riešenie žiadostí občanov), štvrtým adekvátna infraštruktúra, piatym certifikácia a jasné definovanie práv, záväzkov a príslušností obecných orgánov.

O prioritách hovoril aj hosť Hauard Okman. Najmä v tom kontexte, že ich

S

treba určiť podľa jednotlivých oblastí, napríklad v potravinárstve alebo v pôdohospodárstve, keďže je to jeden z prvých predpokladov, aby výsledky projektu, v čele ktorého je, boli badateľné a podnetné. Poukázal na potrebu uprednostniť projekty umožňujúce nové zamestnávanie, alebo podporu a zveľadenie existujúcich pracovných miest a pozícií. Práve rast počtu pracovných miest v podmienkach znepokojujúcej nezamestnanosti nám musí byť jedným z prvých predsavzatí, podčiarkol.

Zmieňujúc sa o celkovej spolupráci medzi USAID a pokrajinou, trvajúcou viac než desať rokov, Okman a Bugarski podotkli skutočnosť, že Vojvodina má mnohé výhody, ktoré sú vhodným a dobrým základom pre rast zahraničných investícií a vkladaní: od polohy, cez podmienky, po vyvinutú infraštruktúru, priemysel, poľnohospodárstvo. A to podľa nich znamená zvýraznenú potrebu priamej spolupráce investorov so všetkými zainteresovanými na tomto pláne: od predstaviteľov súkromného úseku po zástupcov a zástancov clusterov a podnikateľských združení.

O. Filip

POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE MEDZIREGIONÁLNU SPOLUPRÁCU A LOKÁLNU SAMOSPRÁVU

Návraty, pohľady, plány rah nového roku je tradične obdobím vrhania pohľadu P dozadu, ale i dopredu. Potvrdil to i pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski, keď 11. januára usporiadal v Novom Sade tlačovú konferenciu, na ktorej ozrejmil, že mesiace po vlaňajších voľbách boli veľmi rušné, dynamické, dakedy poznačené viacerými prestavbami moci na lokálnej úrovni, ako aj rôznymi tlmočeniami pozície, práv a záväzkov Vojvodiny.

Keďže je však príznačnosťou a orientáciou tohto pokrajinského vládneho kabinetu dívať sa do budúcnosti, dôraz dal na mnohé, čo sekretariát, ktorý vedie, plánuje realizovať v roku pred nami. Toho teda nie je vôbec málo. Je tu potreba konštantne predstavovať multikultúrne, hospodárske a turistické potenciály Vojvodiny, zvlášť v zahraničí, ako aj pokračovanie spolupráce so susednými, európskymi a mimoeurópskymi regiónmi s akcentom na jej konkretizáciu a stanovenie nových projektov.

Vojvodina má rozvetvené vzťahy s viacerými regiónmi v Rumunsku a Maďarsku, s Osječkobaranjskou a Vukovársko-sriemskou župou v Chorvátsku, so Zeničko-dobojským kantónom v Bosne a Hercegovine, s talianskou oblasťou Fruili Venezia Giulia, s Olomouckým krajom v Česku, s Trnavským na Slovensku...

Na domácej pôde, v lokálnych samosprávach, sa ako veľmi dôležité javí ďalšie uplatnenie a implementácia Vojvodinského štandardu a jeho zložiek. Dlhodobý význam má aj ďalšia certifikácia miest a obcí a rozvetvenosť inštitúcie Ochrancu práv občanov na územie celej Vojvodiny. Rovnaký význam platí aj keď ide o budúce súbehy a projekty, ktoré zrejme budú vo viacerých funkciách: vyrovnaného rozvoja, lepších služieb občanom, zveľadenia kvality žitia v lokálnych spoločenstvách, podpory a utuženia medziregionálnej spolupráce, dobrej susedskej spolupráce, dosiahnutia konkrétnych výsledkov dôležitých z aspektu napredovania Vojvodiny.

O. F.

LAUREÁTI: SLOBODAN JOSIMOVIĆ, ROČNÉ UZNANIE VLÁDY APV V OBLASTI RODOVEJ ROVNOSTI

Reagujeme spolu a koordinovane e mi veľkou cťou byť medzi vami, ktorí ste poskytli ob– J rovský prínos k dlhoročnému boju, ktorý generácie žien viedli a vedú za právo byť rovnoprávne s mužmi vo všetkých sférach verejného života. Aby sa jedna spoločnosť prejavila ako vyspelá a nediskriminačná, nestačí len aby deklarovala práva, ale ich musí aj účinne chrániť vo všetkých prípadoch, keď sa javí diskriminácia. Toto uznanie chápem ako ukážku, že sme ako štátne orgány na správnej ceste, a že naďalej na všetky prípady násilia musíme reagovať spoločne a koordinovane. Cena je zároveň aj posmelením, aby sme v budúcej práci stále prejavovali vysoký stupeň zodpovednosti a profesionality, – povedal 28. decembra vo vestibule budovy pokrajinskej vlády Slobodan Josimović, onedlho po prebratí ročného uznania v oblasti rodovej rovnosti.

Jeho životopis je už dnes pozo19. 1. 2013

3 /4526/

ruhodný, hoci nemá tak veľa rokov na životnom konte. Narodil sa 1974 v Zreňanine, diplom získal na Právnickej fakulte v Novom Sade, od roku 1999 pôsobí v Obecnej verejnej obžalobe v Zreňanine, kde je od roku 2005 zástupcom obžalobcu. Keďže už na začiatku kariéry prejavil osobitný záujem o poskytnutie ochrany obetiam domáceho násilia, v roku 2007 sa, z poverenia verejného obžalobcu, stáva iniciátorom nového, inovačného modelu medziúsekovej spolupráce inštitúcií na území mesta Zreňanin. Jeho alfou a omegou je, od januára 2008, stála a koordinovaná spolupráca medzi verejným obžalobcom, políciou, Strediskom pre sociálnu prácu a Priestupkovým súdom pri prípadoch rodinného násilia. Táto je už veľmi známa ako príklad dobrej praxe a účinného pôsobenia mestských a obecných inštitúcií v boji proti tomuto druhu násilia.

HLAS ĽUDU

To, čím sa zreňaninská prax líši od iných, je usporiadanie pravidelných stretnutí a zasadnutí predstaviteľov všetkých uvedených inštitúcií, pravidelná výmena údajov o javoch násilia, rozbor aktivít, ktorými sa na tieto reaguje, spoločné konzultácie a návrh opatrení, ktoré treba ďalej podniknúť.

Po vzniku spolupráce medzi úsekmi zistené je, že je najväčšou prekážkou pre obeť, zväčša ženu, ekonomická závislosť na páchateľovi násilia a teda nemožnosť dostať sa z ohrozenia. Zvlášť keď je tu dieťa, ktorému nedokáže samostatne zabezpečiť dennodenné potreby a existenciu. S cieľom prispieť k odstráneniu takýchto problémov Slobodan Josimović navrhol, aby pri Stredisku pre sociálnu prácu vznikol osobitný podúčet, vlastne Fond pre pomoc obetiam domáceho násilia. Ten pôsobí od júla 2009.

Po prebratí uznania Okrem praktickej angažovanosti v boji proti násiliu Josimović sa uvedenou problematikou zaoberá aj v rámci viacerých projektov, kde účinkuje ako spolupracovník alebo prednášateľ, tiež teoreticky: zverejňovaním odborných štúdií v oblasti ochrany pred násilím. Pritom stačí vlastné profesionálne vedomosti sústavne dopĺňať a zveľaďovať školeniami: tak doma, ako i zahraničí. I vďaka tomu je z neho dnes odborník na pohľadanie.

O. Filip

7

SLOVENSKO však musí mať mimoriadne závažné dôvody, ktoré nesmú byť svojvoľné. tajnili dokonca spôsob voľby, Prezident zalietali obvinenia z uplácačiatkom roka nia. Napriek všetkému koatúto možnosť lícia potrebovala na zvolenie využil, ale dôČentéša niekoľko ďalších kôl, vody, ktoré ten v hlasovaní uspel až v uviedol, časť júni 2011. verejnosti nePrezident Ivan Potom sa celá kauza pre- Gašparovič presvedčili. Na sunula z parlamentu k prejedenástich zidentovi. Ivan Gašparovič od za- stranách poukazoval najmä na čiatku mal s potvrdením Čentéša do chaotickú a neprehľadnú voľbu funkcie problémy. Dlhé mesiace generálneho prokurátora, avšak jej odsúval vymenovanie a ako jeden platnosť napriek všetkému ústavný z dôvodov uviedol podnety a sťaž- súd potvrdil. Na druhej strane hlanosti, ktoré sa v súvislosti s voľbou va štátu uviedla len pomerne málo dostali na Ústavný súd. V tomto konkrétnych výhrad voči samotnej smere bola kľúčová tá, ktorú podala Čentéšovej osobe. skupina poslancov, keď žiadala staVzniknutú situáciu dodatočne novisko k právomociam hlavy štá- zauzľuje nový pomer politických síl tu. Snažili sa najmä zistiť, či a doke- na Slovensku. Strany, ktoré genedy hlava štátu musí vymenovať rálneho prokurátora volili, sa mezvoleného kandidáta na prokurá- dzičasom dostali do opozície, zatiaľ tora. V októbri sa dočkali nie celkom čo súčasná vláda má na Čentéša jednoznačného stanoviska. Podľa rovnaký názor ako prezident. „Z Ústavného súdu sa Gašparovič síce hľadiska práva je už nepoužiteľný,“ musí v primeranej časovej lehote vy- uviedol premiér Robert Fico v dimenovaním zaoberať, ale môže skusnej relácii Slovenskej televízie. Čentéša aj nevymenovať. Na to Jeho strana Smer preto už hľadá no-

PREZIDENT IVAN GAŠPAROVIČ NEVYMENOVAL JOZEFA ČENTÉŠA ZA GENERÁLNEHO PROKURÁTORA

Nekonečná kauza P

rezident Ivan Gašparovič sa rozhodol nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Kauza, ktorá traumatizuje slovenskú politiku už vyše dvoch rokov, tak stúpila do ďalšej fázy. Opozícia chce podať návrh na obžalobu hlavu štátu za úmyselné porušovanie Ústavy SR, vládny Smer už hľadá ďalšieho kandidáta, zatiaľ čo sám Čentéš sa dovoláva spravodlivosti na Ústavnom súde SR. Voľba generálneho prokurátora takmer položila bývalú pravicovú koalíciu Ivety Radičovej. Hoci bol spoločným kandidátom vtedajších vládnych strán, Jozef Čentéš v prvom hlasovaní v parlamente v decembri 2012 neuspel a len vďaka neplatným lístkom sa víťazom voľby nestal dovtedajší prokurátor Dobroslav Trnka. Radičová v tom čase pohrozila demisiou, pokiaľ sa koaličným poslancom nepodarí Čentéša zvoliť. Ale až také jednoduché to nebolo, naopak. Vládni zákonodarcovia sa pri hlasovaniach museli navzájom kontrolovať, od-

vého vhodného kandidáta na generálneho prokurátora. Zatiaľ sa opozičné strany rozhodli iniciovať návrh v Národnej rade, aby podala na Ústavný súd obžalobu na prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy tým, že po roku a pol čakania rozhodol o nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora. Vzhľadom na pomer síl v parlamente iniciatíva nemá žiadnu šancu na úspech.

Zdá sa, že v celej kauze Ústavný súd predsa len bude mať posledné slovo. Sám Čentéš totiž podal sťažnosť voči svojmu nevymenovaniu, takže až po tomto verdikte bude ďalší vývoj jasnejší. Možno ešte závažnejšou je ale otázka, ako je možné, že jediná voľba vyvolala toľko rozruchu. Podľa viacerých analytikov je za všetkým zúrivý mocenských boj. „Tu nejde o osobu Čentéša, bohužiaľ, ani o demokratické pravidlá, ale ide o nervozitu určitých skupín a mocenský boj, ktorý presiakol do celej spoločnosti,“ uviedol pre server aktuálne politológ Eduard Chmelár. „Tu ide o kľúčový mocenský post, ktorý môže ovplyvniť dianie a vyšetrovanie veľkých káuz v tomto štáte,“ dodal Chmelár.

Rastislav Boldocký

STRANA SMER NAĎALEJ PRESVEDČIVÝM LÍDROM V PRIESKUMOCH VEREJNEJ MIENKY

PODĽA EUROSTATU SA NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU VYŠPLHALA NA 14,5 PERCENTA

Takmer každý druhý A

Málo práce S

j pol roka po parlamentných voľbách strana Smer – SD v prieskumoch verejnej mienky valcuje opozíciu. Ako na prelome zistila agentúra Median, ľavičiarov by v novembri a decembri volil takmer každý druhý Slovák vo veku 18 až 79 rokov.

Celkovo 1 146 respondentov prieskumu odpovedalo na otázku, koho by volili, keby sa voľby konali zajtra.

Smer – SD podporilo až 46,6 percenta opýtaných. Napriek impozantnému číslu je to asi trojpercentný pokles v porovnaní s prieskumom spred mesiaca. Ďaleko za vládnou stranou skončila pravicová KDH so ziskom 9,4 percenta a národnostne zmiešaný Most – Híd s takmer 9-percentnou podporou. Nasledujú Obyčajní ľudia a ne-

8

závislé osobnosti (OĽaNO) Igora Matoviča s 8,4 percenta. Na hranici zvoliteľnosti sa pohybujú ďalšie dve pravicové strany – SDKÚ – DS a Sloboda a solidarita (Sas). Naopak do parlamentu by sa nedostala maďarská SMS, ani národniari zo SNS. Median zisťoval aj to, aká by bola volebná účasť. Na voľbách by sa určite zúčastnilo len asi tridsať percent opýtaných, a 23,5 percenta by sa skôr zúčastnilo ako nie.

R. B.

Zdroj: Median

lovensko má piatu najvyššiu nezamestnanosť v Európskej únii. Nepomohol mu ani pomerne slušný rast ekonomiky v posledných rokoch. Podľa údajov Eurostatu sú horšie na tom najmä krajiny, ktoré tvrdo zasiahla hospodárska kríza. „Neprekvapí, že na čele rebríčka štátov s najvyššou mierou nezamestnanosti nájdeme zoradené krajiny, ktoré zápasia s dlhovou krízou – Španielsko, Grécko, Portugalsko a Írsko,“ citoval denník SME Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank Slovakia. Najhoršie na tom na konci novembra bolo Španielsko s 26,6-percentnou nezamestnanosťou, na opačnej strane rebríčka sú Rakúšania, kde na nezamestnaných pripadá len 4,5 percenta.

Podľa údajov Eurostatu na Slovensku nezamestnanosť dosiahla až 14,5 percenta, zatiaľ čo v rámci celej únie je bez práce 11,7 percenta obyvateľov. Ako vysvetlil Koršňák,

na tomto pomere hospodárska kríza veľa nezmenila. Od roku 2007 na Slovensku nezamestnanosť vzrástla o 4 percentá, čo je porovnateľné s 3,8-percentným nárastom v EÚ.

Ako pripomína agentúra TASR, to aj napriek tomu, že slovenská ekonomika po začiatočnom poklese veľmi rýchlo dobehla predkrízové úrovne. V období od konca roka 2007 bola pritom po Poľsku a Malte treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou EÚ.

Odborník nie je veľkým optimistom ani pokiaľ ide o ďalší vývoj. „Zvyšovanie nezamestnanosti môže pokračovať aj počas prvých mesiacov tohto roka, keďže rast ekonomiky pravdepodobne nebude dostatočný na tvorbu nových pracovných miest,“ tvrdí Koršňák, ktorý stabilizáciu, prípadne opätovný pokles nezamestnanosti očakáva v závere roka 2013.

R. B.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ROZPRAVA O NÁVRHU ROZPOČTU OBCE B. PETROVEC

Nový Sad

Cieľom je zvýšenie príjmov oncom roka 2012 v sieni Zhromaždenia obce B. Petrovec usporiadali verejnú rozpravu o návrhu obecného rozpočtu na rok 2013. Túto verejnú prezentáciu rozpočtu viedol zástupca predsedu ZO Spasoje Prodanov. O návrhu obecného rozpočtu ako o najvýznamnejšom dokumente, ktorý schvaľuje ZO, najprv hovoril predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Príjmy v sume 428,3 milióna predseda zhodnotil ako reálne a uviedol, že transfery z vyšších úrovní sa plánujú v sume 195 miliónov. Predseda obce konštatoval, že rozpočet je na jednej strane sociálne zodpovedný, a na druhej strane je aj investičný. Príkladom toho prvého je to, že žiacke autobusové lístky sú na 50 percent financované z obecného rozpočtu, na čo sa vyčlení 8,3 milióna din. Potom je to plánovaná výstavba domu pre denný pobyt najstarších občanov, na čo plánujú vyčleniť 3 milióny din. Na dotácie na tretie dieťa v rodine vyčlenia 3,5 milióna a pre novonarodené deti 2,1 milióna. Pre Predškolskú ustanovizeň Včielka je plánované zvýšenie o 14 miliónov v porovnaní s minulým rokom.

K

Pre Dom zdravia B. Petrovec, kde sa plánuje vybavenie laboratória, z rozpočtu vyčlenia ďalšie tri milióny dinárov. Na komasáciu v Kulpíne a v B. Petrovci je plánovaných 66 miliónov dinárov; na regulačné a územné plány priemyselných štvrtí a všetkých osád v obci je určených 11 miliónov. Pre obecnú direkciu sa plánuje 60 miliónov. Základné školy a GJK v Petrovci majú v návrhu rozpočtu tiež navýšenie, hlavne na investície. Záverom predseda vyjadril nádej, že sa v roku 2013 podarí realizovať investície, ktoré prispejú k rozvoju tohto prostredia.

O jednotlivých položkách návrhu rozpočtu sa podrobnejšie zmienil náčelník pre financie Boško Bogunović. Okrem iného vysvetlil, že z rozpočtu obce sa na komasáciu plánuje vyčleniť 25 miliónov a zvyšok do 66 miliónov dinárov sa plánuje zabezpečiť z iných prameňov. Z rozpočtu obce sa rovnako ako aj minulý rok budú subvencovať úroky na poľnohospodárske úvery, s cieľom podnecovať rozvoj poľnohospodárstva v obci.

Pre direkciu je súhrnne plánovaných 60 miliónov – 19 milió-

nov z rozpočtu a ostatné z iných prameňov.

V diskusii o návrhu rozpočtu Radomir Zotović vyjadril nespokojnosť s tým, že sa verejná rozprava neorganizovala v miestnych spoločenstvách, a že sa nezúčastnili predstavitelia spolkov a združení, lebo práve v športe a kultúre je ťažká situácia a len málo prostriedkov sa vyčleňuje na ich pôsobenie. Poukázal aj na prostriedky zo samozdanenia, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo, že sa nebudú do budúcna vyčleňovať v osadách obce. Pokrajinský poslanec a výborník ZO B. Petrovec Ján Bohuš konštatoval, že nikdy s návrhom rozpočtu nebudú všetci spokojní.

Treba sa však snažiť, aby sa príjmy z roka na rok zvyšovali. V súvislosti s investíciami v miestnych spoločenstvách poukázal aj na to, že podľa nového zákona miestne spoločenstvá sa už nebudú môcť uchádzať o prostriedky z pokrajinskej a republikovej úrovne, ale to budú robiť iba obecné inštancie. Záverom rozpravy predseda obce P. Marčok navrhol, aby výborníci ZO rozpočet v uvedenom znení podporili.

K. Gažová

V KOVAČICKEJ OBCI akcie organizovaného darcovstva krvi zvyčajne usporadúvajú jedenásťkrát v roku: po trikrát na základných školách v Kovačici, Padine a Debeljači a dvakrát na kovačickom gymnáziu, kde akcia naposledy prebiehala 19. decembra 2012.

Zúčastnilo sa spolu 49 žiakov a zamestnancov gymnázia. Z toho 43 dali krv (13 po prvýkrát) a 6 žiakov odmietli zo zdravotných dôvodov. Minulý týždeň Obecná organizácia Červeného kríža v Kovačici v spolupráci s Inštitútom pre transfúziu krvi v Belehrade usporiadala akciu darcovstva krvi v základných školách Mladých pokolení, Maršala Tita a Mošu Pijadeho. Podľa slov Jožefa Banjajiho z Obecnej organizácie ČK v akcii darcovstva krvi v Kovačici (na snímke) sa zúčastnilo 54 osôb, z čoho 48 darovalo krv, a medzi nimi bolo 5 nových darcov. V Padine sa prihlásilo 52 občanov (sedem nových darcov), z čoho 6 odmietli zo zdravotných príčin. V Debeljači krv darovalo zo dvadsať občanov.

A. Chalupová

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Komisia Zhromaždenia mesta Nový Sad pre oslavu sviatkov, udelenie uznaní a medzimestskú spoluprácu doma a v zahraničí zo 14 návrhov na udelenie Februárovej ceny navrhla 12: prof. Dr. Đorđa Petrovića, profesora Lekárskej fakulty, Radovana Mićića, odborníka v knihovníctve, Zdenka Popa, novinára, hlavného a zodpovedného redaktora TVV pre program v jazykoch národnostných menšín, Miodraga Petrovića, básnika a herca Srbského národného divadla, Mr. Stevana Divjakovića, skladateľa, Gigu Đuragića, maliara, Ilonku Mesaros, predsedníčku Združenia občanov Priateľstvo – Baratsag, Miodraga Mišu Blizanca, riaditeľa festivalu Srdcia v harmónii, predsedu Združenia občanov Viera, láska, nádej, predsedu a zakladateľa zmiešaného inkluzívneho chóru Ison, Miroslava Krstonošića, Dipl. Ing. architektúry, Dr. Srđana Mitića, špecialistu v Dome zdravia J. J. Zmaja, Oxanu Storožuk, primabalerínu Srbského národného divadla, Dimitrija Banjca, herca. xxx Novosadčania prvý raz v novších dejinách na námestí vítali aj Nový rok podľa juliánskeho kalendára pri hudbe populárnych bandov a ohňostroji.

Na podujatí v organizácii Mesta Nový Sad po bloku ľudovej hudby vystúpili skupiny Apsolutno romantično, Garavi sokak a Amajlija. Primátor Nového Sadu Miloš Vučević sa poďakoval účastníkom za prípravu programu bez úhrady a sľúbil, že takéto vítanie Nového roka sa v Novom Sade stane tradíciou. xxx V displejoch novosadských mestských autobusov cyrilika nahradila latinku. Podľa námestníka primátora Borka Ilića ide o dôležitý krok k zachovaniu kultúry, tradície a ducha mesta. Mieni, že zmena bude zaujímavá aj pre turistov a nebude im robiť problémy, keďže autobusy sú označené aj arabskými číslicami.

Výber: E. Š.

9

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBČANOV KULPÍNA

Za lepší život dediny R

ada Miestneho spoločenstva Kulpín pred koncoročnými sviatkami v Poľovníckom dome usporiadala zhromaždenie občanov, na ktorom prerokovali správu o práci na rok 2012, ako aj plán práce MS Kulpín na rok 2013.

V mene MS prítomných privítal predseda Rady Miroslav Čeman.

Za prítomnosti všetkých členov RMS, ktorá bola zvolená v májových voľbách, predseda pripomenul, že s prácou začali v júni 2012, takže za sebou doteraz majú polročnú prácu. Počas ozrejmovania finančného stavu poukázal, že z roku 2011 boli prenesené prostriedky v hodnote 2,859 mi-

ne, čo stálo 540-tisíc dinárov. Medzičasom sa v Kulpíne začali práce na výstavbe domu smútku na pravoslávnom cintoríne a toho času budova je pred pokrývaním.

Na tieto účely doteraz usmernili 1,5 milióna dinárov, pričom celá investícia bude stáť takmer 5 miliónov dinárov. Začalo sa aj betónovanie chodníkov na Ulici maršala Tita, kde je dokončených okolo 400 metrov. Nový chodník plánujú vybudovať až ku samému mostu cez kanál, kde je už smerom do Petrovca vybudovaná cyklistická dráha. Medzi Kulpínom a Petrovcom vedľa spomenutej cyklistickej dráhy vysadili aj stromky. Okrem

Občania na stretnutí s vedením Miestneho spoločenstva mali o čom diskutovať

lióna dinárov. Zo samozdanenia v roku 2012 (okrem decembra) zabezpečili 4,7 milióna dinárov. Z obecnej úrovne získali 442-tisíc a vlastné príjmy MS boli 367-tisíc dinárov. Súhrnne sa do pokladnice MS Kulpín v minulom roku vlialo 8,385 milióna dinárov. Prvou investíciou v roku 2012 bola výmena okien na budove základnej školy, na čo vyčlenili 2,2 milióna dinárov. Na líčenie miestností a nový nábytok pre MS Kulpín minuli 431-tisíc dinárov. Medzi prvé práce novozvolenej RMS patrí premiestnenie trhoviska z hlavnej ulice do dvora bývalej drevárne Jednoty, čo stálo 511-tisíc dinárov.

Ako pripomenul M. Čeman, trhový priestor bude zahrnovať až 20 predajných pultov a nateraz ich je tam zopár. Nasledujúca investícia v hodnote 1,5 milióna dinárov zahrnula výstavbu parkoviska na slovenskom cintoríne v Kulpíne. Ďalej sa pracovalo na dláždení priestoru okolo ekologickej stud-

10

Členovia Rady MS Kulpín na zhromaždení občanov

ktorý poukázal, že prostriedkov zo samozdanenia je málo, a preto sa treba orientovať na zabezpečenie prostriedkov z vyšších úrovní. Pochválil doterajšiu aktivitu vedenia MS a poznamenal, že je potrebné organizovať zhromaždenia občanov častejšie, aby komunikácia s občanmi prebiehala neustále, a nie iba pred voľbami. V súvislosti s komasáciou poukázal, že je nevyhnutné vykopať sieť kanálov v chotári, bez ktorých, podľa jeho slov, komasácia nemá význam.

Občania v rozsiahlej diskusii poukázali na najzávažnejšie otázky, ktoré trápia osadu. Ich pripomienky sa vzťahovali na to, že sa nekopú garády v osade, že pouličné osvetlenie nefunguje ako treba, že sú asfaltky v dedine poškodené, že nie je v poriadku, aby farma nosníc bola umiestne-

ná v samej osade. Hovorilo sa aj o nedoriešených majetkovo-právnych vzťahoch Domu kultúry, o povážlivom stave budovy KUS Zvolen, o kaštieli, ktorý má veľký význam pre osadu, o budove v strede osady, ktorá len špatí osadu, o komasácii, autobusovej preprave a mnohých iných otázkach.

Poukázali aj na to, že v porovnaní s inými osadami v obci Kulpín značne zaostáva už aj celkovým vzhľadom, a preto treba súrne konať. Okrem pripomienok odzneli však i pochvalné tóny. Tak Miroslav Zorňan povedal, že treba pochváliť polročnú prácu novej Rady MS Kulpín. Predseda Čeman záverom zhromaždenia optimisticky sľúbil občanom, že sa pousilujú postupne riešiť všetky miestne problémy.

K. Gažová

toho prostriedky použili na financovanie bežnej činnosti MS a k tomu, ako aj každý rok športu a kultúry.

PLÁNY A DISKUSIA Keď ide o plány práce na rok 2013 predseda Čeman povedal, že prioritou bude dokončenie pravoslávneho domu smútku. Ďalej je to vypracovanie projektovej dokumentácie na rekonštrukciu budovy v centre Kulpína. Plánujú aj úpravu parku a vykladanie chodníkov v centre betónovými dlaždicami (behatonom). Spomenul aj rekonštrukciu školských športových terénov, výstavbu ohrady na oboch cintorínoch. V pláne je aj dokončenie kanalizácie a rekonštrukcia vodovodnej siete, vypracovanie regulačného plánu a najbližšie sa plánuje výstavba troch autobusových zastávok už v prvom kvartáli tohto roku.

Do diskusie sa zapojil i člen Rady MS Kulpín Gavro Govorčin,

VIANOČNÉ BALÍKY V KULPÍNSKOM KAŠTIELI. Miestna organizácia Červeného kríža v Kulpíne v sobotu 22. decembra usporiadala vítanie dedka Mráza pre deti zo sociálne ohrozených rodín. Deťom v sprievode rodičov sa pred hlavným vchodom do Veľkého kaštieľa prihovorila dobrá víla, ktorá im vyrozprávala vianočnú rozprávku.

Dedko Mráz prišiel na koči, v ktorom bolo aj vrece s vianočnými darčekmi, ktoré deťom rozdelila tajomníčka Obecnej organizácie Červeného kríža B. Petrovec Tatiana Cerovská. Miestna organizácia ČK Kulpín pripravila pre deti zo sociálne ohrozených rodín 33 balíkov ku koncoročným sviatkom.

K. G. 19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD INICIATÍVA MESTSKEJ SPRÁVY V ZREŇANINE

Chcú prebrať správu nad Cárskou barou iadenie chýrečnej prírodnej rezervácie Starý Begej – Cárska bara neďaleko Zreňaninu a v bezprostrednej blízkosti Bieleho Blata vláda Srbska zverila Rybárskemu majetku Ečka, ktorý je vo vlastníctve súkromného podniku Mirotin grup z Vrbasu. V zreňaninskej mestskej správe však mienia, že je neprimerané, aby rezerváciu zaradenú do zoznamu prírodných bohatstiev chránených UNESCO riadil súkromný podnik a už niekoľko rokov sa dožadujú zmeny republikového rozhodnutia v tom zmysle, že vláda správu nad Cárskou barou zverí Mestu Zreňanin.

Poslednú takú iniciatívu Zhromaždenie mesta podnietilo na poslednom minuloročnom zasadnutí 21. decembra. Právny podklad našli v Zákone o lokálnej samospráve a v Štatúte mesta, kde je stanovené, že sa lokálna samospráva stará o ochranu životného prostredia a vynáša programy užívania a ochrany prírodných statkov a životného prostredia. V Zreňanine sú presvedče-

R

Zimná idyla Cárskej bary

ní, že by sa zverením starostlivosti o Cársku baru mestu zabezpečila lepšia ochrana a kvalitnejšie používanie a promócia prírodných a iných hodnôt tohto skvostu nedotknutej prírody.

V zreňaninskej mestskej správe Rybníku Ečka, resp. spoločnosti Mirotin grup zazlievajú nedostatočnú starostlivosť o rezerváciu, ktorá je ka-

nálmi a korytom Starého Begeja spojená s jazerami na odchov rýb, čo je podľa ich mienky svojrázny konflikt záujmov, lebo vraj počas výlovu rýb do Cárskej bary vypúšťa vodu a s ňou aj bahno z jazier, ktoré z ekologického hľadiska veľmi negatívne vplýva na život v rezervácii a Cársku baru mení na močiar. Rybníku vyčítajú aj to, že prostriedky od štátu ur-

STARÁ PAZOVA

Založili včelárske združenie a sklonku lanského všetci záujemcovia, ktorí roka v Starej Pazove sa chcú dozvedieť čosi založili Združenie včeláviac o včelách, včelárstve rov Jedinstvo. Predsedom a produkcii medu. Nie je je dlhoročný včelár Janko povinné byť naším čleBaláž. Toto novoutvorené nom, – povedal Janko Bazdruženie počíta 25 členov láž. Medzi prednášateľmi z územia Staropazovskej bude inak aj Naum Banobce. Združenie včelárov džov, magister včelárstva Jedinstvo bolo spoluorz Maradika, autor knihy o ganizátorom 3. festivalu včelárstve, a jeho predmedu, ktorý sa konal 27. náška odznie na tému škodecembra 2012 v Starej la včelárstva pre ženy.

Pazove.

– Včelárstvo je odbor Keďže včely v januári zameraný na chov včiel a potrebujú pokoj a včelári produkciu medu. Avšak nemajú prácu v úli či s samostatne nemôžeme úľom, pričom postačí iba pôsobiť, a preto v budúcobčasná kontrola stanonosti chceme nadviazať višťa, v organizácii tohto spoluprácu i s tunajšími združenia sa práve počas združeniami poľnohoszimných mesiacov v malej Med sa odporúča zaradiť do každodennej výživy podárov, ekológov, zalessieni tzv. Bielej budovy na ňovateľov, tiež s ovociNámestí Dr. Zorana Đinđića každú čević z Golubiniec, vynikajúci vče- nármi a zverolekármi, a to pre sobotu konajú edukatívne pred- lár známy nielen v Staropazov- spoločné dobro všetkých, – aknášky. Prvá prednáška bola 5. ja- skej obci, ale aj širšie. centoval predseda Združenia vče– Na prednáškach, ktoré začínajú lárov Jedinstvo. V samotnom mesnuára, kde na tému ekologické včelárstvo hovoril Slobodan Ivan- o 18. hodine, sa môžu zúčastniť te včelárstvom sa zaoberá okolo 30

N

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

čené na odčerpávanie bahna z koryta Starého Begeja nestrovil na uvedené účely. Ako argument na prebratie správy nad rezerváciou sa uvádza, že mesto má viac možností od súkromníka projektmi sa uchádzať a získať prostriedky potrebné na ochranu rezervácie.

V Rybníku zasa tvrdia, že ide o spoločensky zodpovedný podnik, ktorý utvoril zvláštnu pracovnú jednotku s 15 zamestnancami poverenými aktívnou ochranou rezervácie a zhromažďovaním a spracovaním údajov na vedeckovýskumné aktivity. Ďalej zdôrazňujú, že odbahnili časť koryta Starého Begeja a vybudovali priestor na odkladanie bahna. Okrem toho vystavali aj prírodovedný dom, v ktorom je umiestnená stála odborne spracovaná výstava venovaná Cárskej bare. Všetko to sú podľa ich mienky argumenty k tvrdeniu, že nejestvuje nijaký dôvod na zmenu rozhodnutia o spravovaní Cárskej bary.

Vlh (foto: M. Nedeljkov) ľudí, a preto do plánu a programu združenia na bežný rok zaradili aj výsadbu medonosných rastlín a drevín. Z rozhovoru s pánom Balážom sme sa dozvedeli, že sa mu podarilo dopestovať okolo 200 kusov evódie. To je malý atraktívny strom pochádzajúci z východnej Ázie. Evódia je známa ako včelí strom. Koncom júla, v auguste a v septembri je strom pokrytý množstvom veľkých plochých bielych súkvetí, pozostávajúcich z malých bielych kvietkov. Tieto kvietky sa postupne rozvíjajú práve v čase, keď kvitne veľmi málo iných stromov. Preto priťahuje veľké množstvo včiel a je vyhľadávaný chovateľmi včiel ako zdroj neskorého letného medu. Tieto včelie stromy, ako hovorí Janko Baláž, vysadil v okolí Slankamenu (v časti zvanej Janda), kde najčastejšie umiestňuje svoje úle a určité množstvo rozdelil aj priateľom, ktorí ich vysadili inde na svahoch Fruškej hory. Vedenie staropazovského združenia včelárov nadviazalo peknú spoluprácu so Zväzom včelárskych organizácií Srbska.

A. Lš.

11

Z NAŠICH OSÁD BINGUĽA V ZRKADLE ROKU 2012

Upratovali, dačo upratať nestihli inguľčania si, pri našej poslednej návšteve, pochvaľovali, že sa v ich dedine predovšetkým na komunálnom pláne v roku 2012 urobilo dosť.

Osobitne nám občania, pri letmom oslovení, prízvukovali kladnú, pre čistotu osady mimoriadnu významnú skutočnosť, že totiž každý pondelok komunálnici zo Šídu odvážajú odpad. Rovnako si vážia to, že – konečne – odstránili, presnejšie zamedzili ďalší rast doterajších divých skládok odpadu. Ako hovorí Ondrej

B

téme nadväzuje konštatáciou, že pri osade existovali štyri depónie, a to na miestach,„kde boli tehlovne”. Tri sú vraj už úplne uzavreté.

Obaja dodávajú, že vlani zjari v dedine pribudla sieť káblovej televízie a v októbri bola osada – vraj ako prvá v obci – plynofikovaná. Počas aktuálnej zimy Binguľčania síce ešte „palivom budúcnosti” nevykurujú, ale

Binguľčania sa starajú o svoje príbytky

Divokým skládkam odpadu vraj definitívne odzvonilo

na budúcu zimu iste mnohí tradičné pece nahradia plynovými.

Naši spolubesedníci tiež spomenuli, že vlani bola upravená školská sieň vhodná na spoločenské podujatia. Žiaľ, ani v Binguli vlani nebolo všetko práve ružové. Už dávnejšie pribúdajú staré prázdne domy a ubúda počet novorodencov; o tom si

V Slovenskom dome sa nič nedeje

Ondrej Zovko, Milko Rybár a Zlatko Záskalický v najstaršej časti evanjelického cintorína

Zovko, pri Šíde je ústredná depónia, takže sa tam odváža odpad zo všetkých osád obce.

Pri komplexe cintorínov (vedľa seba sú pravoslávny, katolícky a evanjelický) pomaly, ale iste zeleň prekrýva to, čo očiam nelahodí. V okolí a priamo na území depónie občania zasadili topole a briezky.

Zlatko Záskalický sa k tejto Čo píšu o nás v Hlase ľudu?

12

Kde sa podela energia, s akou Binguľčania pred rokom začali obnovovať svoj spolok?

však chceme s Binguľčanmi pohovoriť pri najbližšej nasledujúcej návšteve. Na tomto mieste nemôžeme nespomenúť, že akokoľvek usilovne v roku 2012 upratovali, dávali do poriadku osadu „zvonku”, do nového roku vstúpili so starým neriešeným

problémom znovuzaloženia Kultúrno-osvetového spolku Štefánik. Kde sa podela vlaňajšia januárová energia, s akou zahlasovali oživenie kultúrneho života v osade?

19. 1. 2013

Juraj Bartoš 3 /4526/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIcH OSÁD Z GYMNÁZIA JÁNA kOllÁRA v PetROvcI

počtu žiakov a priestoru, ktorým disponujú, a nie podľa účtov, ktoré im lokálna samospráva vynahradí. chceme sa správať raciomyslieť o tom, ako usporiť na ener- nálne, ale sa pripravujeme aj na giách. Najmä v zimnom období. v optimálne podmienky a štandarinternáte ročne býva takmer osem- dy, ktoré sa chystajú pre školy v nadesiat žiakov a k tomu ešte zo šej krajine a čoskoro sa aj budú dvadsať dospelých ich obsluhuje uplatňovať,“ zdôvodnil toto roza má na starosti pedagogický do- hodnutie riaditeľ školy. zor. Na ročnej úrovni v žiackom doAj správca žiackeho domova move sa minie príliš Ondrej koroš má veľa vody a energie. vlastný náhľad na Aby výdavky na tieto túto problematiku. účely boli čím nižšie, k Zástancom je tiež bežnému systému vyšetrenia energie a kurovania pridali ďalnezabúda vyší alternatívny zdroj zdvihnúť príspevok – slnečný systém. tepersonálu internáraz v značnej miere na tu, nielen pedagodohrievanie sanitárgický, ale aj majsnej vody a sčasti aj trov, ktorí sami zhona vykurovanie potovujú šatníky a užívajú solárnu enerskrine, vymieňajú giu. lamináty. Dokonca Riaditeľ gymnázia Správca žiackeho sami v úplnosti vyPaľo Belička v súvi- domova Ondrej Koroš novili nejednu slosti s tým povedal, umyváreň v bunže v čase rozhodovania o novej kách. Správca podporuje uvádzaomietke rozhodli ešte väčšmi pri- nie inovačných a vo svete dobre spieť k zatepleniu budovy inter- osvedčených postupov v šetrení nátu, a tak usporiť na vykurovaní. energiami. Preto privítal aj inšta„Plyn je stále drahší, takže sa pri- lovanie slnečných kolektorov a pravujeme na situáciu, keď školy ďalšie zatepľovanie budovy. budú dostávať prostriedky podľa nových štandardov a v závislosti od J. Č-p

Zvyšujú tepelnú účinnosť eď sme vlani v septembri na za- rach, hromozvodoch a omietke. čiatku nového školského roka Aj na objekte internátu za pozavítali do Gymnázia Jána kollára so sledných 15 rokov podnikli rôzne žiackym domovom v Báčskom Pe- úpravy. vykurovanie sa zmenilo na trovci, videli sme lešenia na budo- plynové, tiež adaptovali podkrovie ve internátu a majsžiackeho domova. trov, ktorí končili zaZmenšili počet veľtepľovanie budovy kých štvorposteľožiackeho domova. Závých izieb, priestor kladný kameň peprestavali a zariaditrovského žiackeho li viac menších budomova položili inak niek, a tak skvalitniv lete 1995 a v roku li podmienky býva1997 táto ustanovinia žiakov. Do kuzeň prijala prvých chyne zabezpečili obyvateľov. teda už paroelektrický kon15 rokov žiaci slovenvertor a namontoského gymnázia z cevali aj slnečné kolej krajiny majú možlektory. tie ročne nosť výhodne a kva- Riaditeľ gymnázia vytvoria 40 megalitne bývať a stravovať Paľo Belička wattov hodín tesa v žiackom domove. pelnej energie, čo vedenie školy a internátu sa pri- je ekvivalentom strovených 3 100 merane stará o zverený majetok, ale kubických metrov zemného plynu ho aj zveľaďuje. v minulých ro- ročne. vychádzajúc z myšlienky, že klakoch sa pracovalo na zatepľovaní pavilónu prírodných vied, vbudo- sických zdrojov energie nemáme vaní plastových okien na celej ško- nazvyš, na Gymnáziu Jána kollára le, novej streche, odkvapových rú- v Báčskom Petrovci už skôr začali

K

NA ROZDIEL OD PREDCHÁDZAJÚCICH ROKOV v Hajdušici tohto roku neusporiadali silvestrovský večierok, takže občania tejto osady nový rok vítali prevažne doma v spoločnosti svojich príbuzných a priateľov. Aj prevažná časť Jánošíčanov sa rozhodla Nový rok privítať doma, no na svoje si prišli aj milovníci spoločenského silvestrovania. O dobrú náladu v najveselšej noci sa postaral tamojší hostinský Michal Žiak, ktorý vo svojej reštaurácii zorganizoval vydarený silvestrovský večierok, kde medzi hosťami okrem Jánošíčanov bol aj významný počet Hajdušičanov. Pri hudbe orchestra Moco & Riči z Aradáča sa spievalo a tancovalo na slovenskú a srbskú ľudovú nôtu a organizátor po pol noci pre hostí pripravil svojrázne prekvapenie, keď priviedol trubačov, ktorí beztak veselú náladu pozdvihli (ako vidno aj na fotke autora) na ešte vyššiu úroveň. vlh

19. 1. 2013

3 /4526/

HlAS ĽUDU

DEDKOVIA MRÁZOVIA NA MOTOCYKLOCH. Návšteva dedkov Mrázov v Pivnici bola ozajstnou atrakciou pre tých najmladších.

Deti sa zvlášť potešili tomu, že im siedmi dedkovia Mrázovia prišli až pred dom a potešili ich darčekmi. Na túto skvelú ideu prišli členovia Moto-klubu Muger Riders v Pivnici, ktorí všetko zorganizovali a navštívili vyše 20 detí, ktorých rodičia sú členmi tohto klubu. Podobné akcie sa uskutočnili aj v iných mestách či dedinách, kde motocyklisti poukázali na svoju humanitárnu činnosť a na to, že sa práca ich spolkov neobmedzuje iba na motorkárske stretnutia, ale zahrnuje aj rôzne iné aktivity.

K. Imreková

13

Z NAŠICH OSÁD Z HAJDUŠICKEJ MATRIKY

že takmer všetci rodičia týchto detí tiež pochádzajú zo zmiešaných manželstiev. Povedzme však, že 5 vlani narodených detí má slorobu a nie je zaznamenaný ani jevenský pôvod, čiže buď rodičia den prípad násilnej smrti. Najalebo starí rodičia sú im Slováci a starší vlani zosnulý len od toho, ako ich roHajdušičan bol 89diča budú vychovávať, ročný Stojan Tasić, závisí, ku ktorému náa najstarší Slovák rodu sa v dospelom 84-ročný Michal veku pridajú.

Molnár. Najmladší Osudové áno v hajzosnulý bol utečedušickom matričnom nec z Chorvátska, úrade vlani vyslovili iba 53-ročný Tihomir 4 snúbenecké páry. Z Bundalo, ktorý na toho iba jedno manželnásledky zákernej stvo uzavreli dvaja Slochoroby umrel pováci, pokým ostatné tri čas pobytu vo svosú zmiešané a v nich jom rodisku, kde je buď jeden alebo obaja aj pochovaný. Dva manželia majú aj sloroky staršia bola venský pôvod. Žiaľ, iba najmladšia zosnulá dva manželské páry zosSlovenka, 55-ročtali žiť v osade. Jednému ná Anna Černákoz tých dvoch párov – V istej chvíli sobáš a krst: Pavel Cepera a Anna Sándorová vá.

Pavlovi Ceperovi a s kmotrovcami a zároveň aj krstnými rodičmi svojho Novorodeniat- syna Valentína (v náručí krstnej mamy) počas sobáša Anne, rod. Sándorovej, kom sa vlani tešili v v hajdušickom kostole – sa vlani narodil syn, siedmich hajdušicpokým ďalšie dva páry kých rodinách, čo je najviac za po- nevďačné hovoriť o ich národ- žijú v Padine a v Nemecku. sledných 5 rokov. V piatich rodi- nostnej príslušnosti. To tým skôr, vlh

Biely mor nepoľavil j keď je zoznam zosnulých Hajdušičanov omnoho dlhší od zoznamu novorodeniatok, predsa len rok 2012 v tejto juhobanátskej osade bol z demografického aspektu trochu prajnejší, keďže sa narodilo viac a umrelo menej ľudí ako v roku 2011. Poďme však radom.

Hajdušičania sa v roku za nami rozlúčili s 28 spoluobčanmi – dvanástimi ženami a šestnástimi mužmi, čo je o 3 menej ako v roku predtým. Keď ide o národnostnú štruktúru zosnulých, po prvýkrát sa stalo, že umrelo menej Slovákov než príslušníkov ostatných tuná žijúcich národov. Trinásti vlani zosnulí Hajdušičania boli totiž Slováci, deviati boli Srbi, štyria Macedónci a po jeden Maďar a Nemec. Väčšina, čiže 15 zosnulých v deviatom a ôsmom desaťročí svojho života, šiesti občania tejto osady sa dožili veku 60 až 70 rokov, a ďalší siedmi 50 až 60 rokov. Všetci umreli na nejakú cho-

A

ČLENKY SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN si v pondelok 7. januára pripomenuli 11. výročie obnovenia činnosti a zároveň oslávili sviatok Zjavenia Krista Pána. Zavolali si i hostí, predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku Katarínu Melegovú-Melichovú, petrovského farára Vladislava Ivičiaka a kantora Janka Siromu. Prítomných privítala predsedníčka spolku Katarína Arňašová. Piesne z Evanjelického spevníka za hudobného sprievodu pána kantora s nadšením spievali všetci spolu. Videoprezentáciu knihy o 90-ročnej činnosti Spolku žien v Petrovci, ktorej vydavateľom je Matica slovenská, ozrejmila zostavovateľka a predsedníčka MSS a MOMS Katarína Melegová-Melichová. Chutnú kotlíkovú fazuľu za pomoci členiek uvaril chýrečný petrovský kuchár Vladimír Dudáš. O pampúchy sa členky tiež postarali, upražili ich vyše 150. Večierok sa však neskončil večerou, ale sa prítomní ešte určitý čas pekne spolu zabávali.

Katarína Arňašová

14

nách uvítali dievčence a v dvoch chlapcov. Päť detí sú prvorodeniatka, jedno je druhé, a jedno je otcovi prvé a matke tretie dieťa.

Všetky tieto deti sú zo zmiešaných manželstiev a bolo by skutočne

SPOLOK DROBNOCHOVATEĽOV V KOVAČICI v nedeľu 13. januára 2013 usporiadal nádhernú 46. výstavu holubov, králikov a okrasnej hydiny. Na výstave bolo vyše 1 000 exponátov a špeciálnu výstavu venovali holubom bublákom. Najlepším drobnochovateľom posudzovacia komisia, ktorá počítala 7 členov, v čele s predsedom Lazarom Stančulom udelila šampiónske trofeje a diplomy. Úhrnne bolo 70 šampiónov. Šampiónom výstavy sa stal Ján Beška z Padiny. Padinčan Michal Petráš získal pohár a diplom za špeciálku holubov – bublákov. Tradičná výstava usporiadaná v starom mlyne na Čaplovičovej ulici v Kovačici, podľa slov predsedu spolku Pavla Hriešika, sa niesla v znamení 15 rokov od prvej výstavy holubov tzv. Špeciálky bublákov. Výstavu navštívili milovníci okrasnej hydiny, holubov a králikov nielen z Kovačice (na snímke tri generácie rodiny Hriešikovej), ale aj z iných miest vo Vojvodine.

A. Chalupová

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD K STOROČNICI BUDOVY SKOS DETVAN VO VOJLOVICI

Od krčmy po kultúrny stánok udovu, v ktorej dnes sídli SKOS budovu, miestnosti prispôsobili poDetvan vo Vojlovici, vystavali v trebám spolku a začali nacvičovať tandávnom roku 1912. Do druhej sve- ce, usporadúvať tanečné zábavy... tovej vojny v nej bol chýrečný hosti- Ich radosť však netrvala dlho, lebo už nec, Vojlovičanom známy ako Vóg. Bola to vlastne slovenská krčma, v ktorej – ako to pred vojnou na dedinách už bolo zvykom – usporadúvali divadelné predstavenia a tanečné zábavy. Jedno také predstavenie – Sprostredkovateľ sňatkov roku 1936 usporiadal aj Slovenský vzdelávací spolok vo Vojlovici. Predtým však predseda spolku Ján Bačáni zistil, že treba Budova SKOS Detvan opraviť javisko, čo spol- pred rokom 1975... kári hneď sami aj urobili. Boli to vlastne prvé práce, ktoré voj- v roku 1960 obecné lovickí Slováci vykonali na objekte, vrchnosti v Pančeve tento ktorý sa po mnohých rokoch stal ich priestor vyhlásili za Dom kultúrnym stánkom. Cesta k tomu kultúry, ktorý začali povšak bola tŕnistá. užívať všetci obyvatelia Počas druhej svetovej vojny kul- Vojlovice, nie iba Slováci. túrny život, samozrejme, ustal a v hos- Spolok zanikol a Slováci tinci sa usadilo veliteľstvo nemecké- svoju kultúrnu činnosť rozho vojska. Po vojne nositeľom kul- víjali v rámci Domu kultú... a dnes túrnych aktivít sa stal novozaložený ry, spolu s príslušníkmi MOMS. Matica však roku 1949 zanikla, ostatných tu žijúcich národov. Práca a práve v tom čase bol založený Kul- DK bola však onedlho podstatne obtúrno-osvetový spolok Slovákov vo medzená tým, že sa do veľkej siene Vojlovici. Od samého založenia sprá- chodili stravovať robotníci, ktorí stava spolku začala pracovať na tom, aby vali Dusikáreň.

B

bojoval prinavrátenie budovy Detvanu. Budova bola medzičasom znovu poriadne zdevastovaná, takže spolkári zasa museli vysúkať rukávy a pustiť sa do dôkladnej renovácie. Opravenú budovu slávnostne otvorili 3. februára 1979. Zásluhy za dobre vykonanú prácu patria tak početným Vojlovičanom, ktorí pracovali takmer výlučne

zdarma, ako aj vedeniu spolku, ktoré vynaložilo obrovské úsilie o zabezpečenie finančných prostriedkov. Nové rúcho stánku a prajné podmienky na prácu umožnili detvanovcom úspešné kroky na ceste zachovávania kultúrnych tradícií vojlovických Slovákov. Odvtedy a dodnes detvanovci sa svojho stánku už

Finančná situácia sa však začala čoraz väčšmi zhoršovať, takže sa roku 2007 v spolku museli rozhodnúť na nepopulárny krok a prenajať veľkú spolkovú sieň a kuchyňu súkromníkovi, ktorý sa zmluvou zaviazal, že tieto priestory každý deň po 17. hodine ponechá k dispozícii spolkárom. Prostriedkami z prenájmu a rôznych donácií roku 2011 v Detvane znovu vykonali dôkladnú rekonštrukciu strechy a upravili vedľajšie miestnosti pri malej sieni – kanceláriu, šatňu a toalety. Tak tento priestor zariadili pre rôzne menšie podujatia, posedenia, činnosť odbočiek, prijatie hostí, ktorí sa prostredníctvom tu vystavených fotografií a rôznych iných exponátov môžu oboznámiť s činnosťou spolku.

V etno štýle je dôkladne upravená aj vedľajšia budova, v ktorej je nainštalovaná stála etno výstava ozrejmujúca kus tradície tunajších Slovákov.

Konečne v jubilejnom roku 2012, čiže sto rokov od výstavby budovy, je skončené konanie, na základe ktorého SKOS Detvan z Republikového geodetického ústavu dostal rozhodnutie, že budova a pozemok vôkol nej je vlastníctvom spolku. Predtým sa ako majiteľ uvádzal KOS Slovákov z Vojlovice, hoci v nej určitú dobu sídlil aj vojlovický Dom kultúry. To inými slovami znamená, že vojlovickí Slováci sú konečne aj formálne svoji na svojom, čo im v nových spoločenských okolnostiach už nikto nemôže odoprieť. Túto sku-

Vo vynovenej malej sieni detvanovci cvičia, vyšívajú, spievajú, vítajú hostí spolok dostal vlastné miestnosti, čo sa im veľmi rýchlo aj podarilo, a roku 1950 dostali na používanie budovu niekdajšieho hostinca Vóg. Bola to veľká radosť, ale aj veľké trápenie, lebo budova bola vo veľmi zlom stave, takže bolo potrebné vynaložiť veľkú námahu, aby ju vrátili do použiteľného stavu. Usilovní spolkári však nezaháľali, ale priložili ruky k dielu, opravili 19. 1. 2013

3 /4526/

Po rokoch stagnácie kultúrny život vojlovických Slovákov sa znovu začal vzmáhať v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Roku 1975 bol založený SKOS Detvan. Vedenie spolku sa ihneď začalo dožadovať prinavrátenia príslušnosti nad budovou DK. Dosiahli to roku 1978, keď sa vtedajší predseda Detvanu Ján Válek stal úradujúcim riaditeľom DK, a z tej funkcie potom vy-

HLAS ĽUDU

Veľký počet vojlovických Slovákov sa dobrovoľne zapojil do rekonštrukcie kultúrneho stánku nikdy nevzdali a nedovolili, aby znovu bol zruinovaný. Naopak, každoročne v súlade s finančnými možnosťami budovu opravujú, renovujú, rozširujú, vynovujú nábytok... Slovom, snažia sa zabezpečiť čím lepšie podmienky na prácu ochotníkov.

točnosť, ako aj úctyhodné jubileum svojho kultúrneho stánku si koncom novembra minulého roku pripomenuli slávnostným koncertom.

V. Hudec foto: z archívu SKOS Detvan a autor

15

Z NAŠich OSÁd SVOJRÁZNA SúVAhA čiNNOSti V pRedchÁdZAJúcOm ROku

Rozmanité aktivity petrovskej pobočky YMCA o rámcov celosvetového združenia YmcA (Young men’s christian association, ktoré sa do slovenčiny prekladá ako kresťanské združenie mladých ľudí) patrí aj jedna tunajšia pobočka. ide o mladých aktivistov z Báčskeho petrovca, ktorí pobočku založili roku 2007.

D

mali na starosti 30 detí. každej skupine sme sa venovali jeden týždeň a pokúsili sme sa žiakom priblížiť prostredie, v ktorom žijú novým spôsobom. Zaviedli sme ich do rôznych podnikov a inštitúcií, kde doteraz nemali príležitosť nakuknúť.

Spolupracovali sme aj so Spolkom

Originálne a pestrofarebné novoročné pohľadnice petrovských žiakov

Veselé Hry bez hraníc v rámci Dňa Petrovca

Neskoršie si zariadili aj vlastnú kanceláriu a z roka na rok rozvetvovali svoju činnosť, pričom prostrediu ponúkli rozličné spôsoby užitočného trávenia voľného času pre žiakov a dospievajúcu mládež. Naposledy sme ich navštívili koncom decembra, keď usporiadali vianočnú kreatívnu dielňu pre žiakov nižších ročníkov, s ktorými zdobili novoročné pohľadnice. pri tej príležitosti sme vyzvali koordinátorku združenia hanu majerovú, aby ozrejmila činnosť petrovskej pobočky YmcA v roku 2012.

– už na jar, koncom mája, sme v rámci dňa petrovca spolu s obecnou kanceláriou pre mladých a združením e.Y.B.L. pre deti zorganizovali hry bez hraníc na Námestí slobody. pokiaľ sa animátori bavili s húfom detí, my sme tam postavili naše stánky a pre účinkujúcich sme prichystali i občerstvenie plus rôzne minikreatívne dielne. Okrem toho v ústrety Veľkej noci sme usporiadali dielňu na výrobu veľkonočných ozdôb. V školských telocvičniach sme pre záujemcov na jar a v jeseň organizovali tréningy aikido.

Ak sa nemýlim, aj v lete bolo združenie veľmi aktívne?

– V lete sme sa rovnako tak ako každý rok venovali žiakom, pre ktorých sme prichystali pobavenie cez prázdniny. pracovali sme s dvoma skupinami, spolu naši dobrovoľníci

16

petrovských žien, kde sme mali kreatívny kulinársky deň, pričom deti vypomáhali pri chystaní obeda, a tak získali základné zručnosti. cieľom bolo osamostatniť deti a naučiť ich príprave niektorých jedál.

Vaše združenie roky pomáha aj v príprave hudobného festivalu v Kulpíne...

– každé leto sa aktívne podieľame na organizácii kulpin festu, a tak bolo aj v tomto roku. úspešne sme dotiahli ku koncu dvojdňový punk-rock festival, na rozdiel od predchádzajúcich rokov aj počasie žičilo a fes-

tival nadobudol aj internacionálny ráz.

Mali sme možnosť vidieť, že sa venujete aj mladým mamičkám.

Je to novinka vo vašej práci?

– dve mladé tehotné ženy prejavili záujem o program pre budúce mamičky. V jeseň obe absolvovali program, v rámci ktorého sa oboznámili s premenami tela počas tehotenstva a s cvičeniami na uľahčenie pôrodu. pre ne sme zabezpečili odbornú poradkyňu kristínu paulínyovú. Obe účastníčky programu už majú deti, takže aj to bola zaujímavá a úspešná akcia.

Združenie propaguje cestovanie po svete a spoznávanie rôznych kultúr, k tomu aj vytváranie pracovných príležitostí...

– pre mládežníkov z našej obce sme v septembri prichystali infor-

mačný seminár, ktorý bol venovaný európskemu dobrovoľníckemu servisu (eVS) a mládežníkom od 18 do 30 rokov, ktorí prostredníctvom tohto programu môžu cestovať do krajín európy na obdobie do jedného roka. Je to príležitosť spoznať nových ľudí, naučiť sa cudzie jazyky a získať nové skúsenosti. Seminár moderovala ivana Wolfová z novosadskej organizácie Balkan idea a účinkovali aj dobrovoľníci zo zahraničia. petrovské združenie YmcA tradične na záver roka usporadúva vianočnú kreatívnu dielňu pre deti, ktoré pripravujú novoročné pohľadnice. Aj koncom decembra minulého roku vyše 50 žiakov nižších ročníkov z petrovca sa dobre bavilo s aktivistami YmcA. J. Čiep

Bum-bum-bum! znamuje sa občanom, že pred týždňom sa občanom neoznamovalo z najmenej niekoľko dôvodov.

Po prvé, poštár sa domnieval, že nová sezóna bubnovania sa začne v prvom týždni po Novom roku podľa juliánskeho, nie podľa gregoriánskeho kalendára. Po druhé, pougára postihol prípad opačný od prípadu, ktorý vlani zasiahol našich futbalových orlíkov. Po tretie, je za tým ešte štyri-päť dôvodov, poďme však k správam.

V Odžackej obci údajne nepoužívajú nový elektronický výstroj, ktorý by mal zabezpečiť elektronickú prácu obecnej administratívy...

O

P

Tak sa veru chráni verejný majetok!

Veď čo, keby sa dačo pokazilo?! Náklady na opravenie elektronického výstroja nie sú vonkoncom nízke.

Nie sú nízke ani výlohy na prípravu astronautov a predsa sa viac než 1 000 ľudí prihlásilo na súbeh istej holandskej firmy, ktorá mieni organizovať astronautov na let na Mars, píše denná tlač.

Prečo to, preboha, robia? – vrčia podaktorí známi. Veď si, hundrú, svet nevie poradiť ani s tými, ktorí sa stamodtiaľ už dávno dostali strmhlav.

Istý kocúr v Anglicku síce nevrčí, iba vrní. Pri pradení údajne vytvára hluk hlasnosti rovných sto decibelov, tak-

UGÁR

že sa vraj akiste dostane do Guinnessovej knihy rekordov.

Tak to je číra nespravodlivosť! V tej knihe predsa už dávno museli byť mená našich znamenitých pradiarov, ktorí omnoho hlasnejšie a vytrvalejšie a pravidelnejšie pradú – v každom predvolebnom období.

Na sklonku predchádzajúceho roka, ako je známe, vyhasol tunajší mladučký tabloidový denník San. Nie je to ani prvý ani posledný tunajší sen, ktorý trval celkom krátko.

Príjemné sny, priatelia…

Bum-bum-bum!

19. 1. 2013

jbš 3 /4526/

hLAS Ľudu

Z NAŠICH OSÁD INTERNETOVÉ OBCHODOVANIE, AUKČNÉ A BEŽNÉ ALEBO: LIMUNDO A KUPINDO

aukčným spôsobom. Pred necelými troma rokmi, keď začal existovať, na Kupinde ponuka pozostávala z približne desaťtisíc výrobkov. Dnes ich je viac než pol milióna. Inými slovami rast v tomto smere bol až posiaľ (suma je tajomstvom), ma- päťdesiatnásobný. Od začiatku prketa Eifellovej veže urobená zo zá- vým cieľom bolo mať stránku, na paliek, ktorá bola predaná za 33 000 ktorej každý návštevník objaví čosi, dinárov, alebo šesť PEZ figúrok, čo uspokojí jeho priania, vkus, potreby. Lebo nežiktoré tiež dosiahjú všetci v Beleli cenu vyše 30 hrade, Novom 000 dinárov. Keď Sade, Subotici, ide o štruktúru náNiši, kde sú obkupov, okolo 30 chodné reťazce percent sa na nej a kde sa dá zohpodieľajú zánať akýkoľvek toujemcovia z Vojvar. vodiny, ďalších 30 Čo však robiť, percent je z Beleak žijete niekde hradu a okolia, na juhu Srbska a kým je v stredste ženou, ktorá nom a južnom potrebuje toSrbsku približne pánky číslo 45?

40 percent zá- Prvá osobnosť Limunda Alebo ste muž, ujemcov. Najčas- Vladimir Nikolić ktorý chce mať tejšie sa stáva, že predajcovia z južného Srbska tovar anglický oblek? Na to je tu Kupindo predávajú do Vojvodiny, ako aj na- a jeho dvadsať kategórií tovarov: od odevu a obuvi, cez domáce spotopak.

Rázny rozvoj spoločnos- rebiče, po hudbu, telefóny, filmy, rôzti Limundo podnietil v máji 2010 ne zariadenia. Na Kupinde, ktorý vznik jej druhej zložky, špecifického pôsobí 24 hodín denne všetkých a univerzálneho obchodného domu 365 dní v roku, sa každých päť mimenom Kupindo. Šlo o následok nút predá jedna kniha, na každých priania veľkého počtu hospodár- desať minút jeden mobilný proskych spoločností ako právnych dukt, každú hodinu takmer tri výsubjektov, obchodov, veľkoobcho- robky v kategórii stroje a vybavenia. dov a predajcov, ktorí si priali mať Jeho predstavitelia ozrejmujú, že im portál, prostredníctvom ktorého je strategickým cieľom dosiahnuť budú predávať tovar bežným a nie milión výrobkov v ponuke, lebo sú

Stály rast ako trend dobe, keď je peňazí neporovnateľne menej než príležitostí minúť ich, každý sa vynachádza, ako vie. Rôzne burzy, blšie trhy, predaj z druhej ruky, dedenie oblečenia po starších súrodencoch, opravy, uskromňovanie sa, upriamenie na najnevyhnutnejšie... sú len daktoré zaužívané spôsoby, ako prežiť krízu, a pritom zostať celý. Významnú rolu v tom hrá od roku 2006 i spoločnosť Limundo zaoberajúca sa aukčným predajom cez internet.

Dnes sa deklaruje ako aukčná spoločnosť číslo 1 na Balkáne.

– Pred siedmimi rokmi sme štartovali tak, že sme najprv nemali žiadnu, potom sme mali len pár návštev na našej stránke, aby sme sa v súčasnosti dopracovali k viac než dvestotisíc návštev denne a k vyše sedemtisíc úspešných predajov každý deň. Účinkujú v nich hlavne fyzické osoby predávajúce veci, ktoré už nepotrebujú: staré platne, garderóbu, hračky, ozdoby, foťáky, knihy... – ozrejmuje pôsobenie firmy jej zakladateľ a riaditeľ Vladimir Nikolić. A naznačuje, že sa okrem bežných výrobkov pri takých kvantách tovaru dennodenne na tento špecifický trh dostávajú aj nezvyčajné veci: napríklad báger Džoa Bageristu, ktorý dosiahol najvyššiu cenu zo všetkých produktov do-

V

stovky tisíc členov obrovským potenciálom a trhom. Obchodovanie cez internet záujemcom umožňuje slušné regionálne krytie a je bežný jav, že sa tisíce výrobkov denne predáva na celkom opačnom konci Srbska. Každý mesiac sa na Kupinde registrujú ďalšie desiatky nových právnických osôb, dokonca aj tie, ktoré sami majú internetový predaj, a ktorým je zrejme zaujímavá logistika tejto firmy.

Limundo a Kupindo sú dnes organizáciami ziskovými, angažujúcimi približne päťdesiat pracovníkov, a sú medzi troma najlepšími zamestnávateľmi v kategórii malých podnikov.

– Limundo nie je všeliek, ale môže byť jedným z účinných liekov v kríze, ktorá na nás dolieha. Jeden starší manželský pár so skromnými príjmami si splnil životný sen – odcestovať na iný koniec sveta, do Peru v Latinskej Amerike – tak, že vypredal zbytočné veci cez Limundo.

Práve pre krízu uvažujeme napríklad aj o možnosti prenajímať tovar.

Veď načo by dakto kupoval vŕtačku, ak potrebuje vyvŕtať pár dier, ak si ju bude môcť požičať u nás na deň alebo dva? Zamýšľame sa aj nad tým, aby sme postúpili aj mimo hraníc Srbska. No prvým cieľom je, aby sme zotrvali ako stabilná spoločnosť v Srbsku, lebo je to prvým predpokladom prichystať sa kvalitne a dôkladne i na úspešný prienik na zahraničný trh... – uvádza Vladimir Nikolić na záver.

Oto Filip

ZO STAROPAZOVSKÉHO ZELENÉHO TRHU

Sviatky vyprázdnili peňaženky A

ko si konsolidovať rodinný rozpočet po vianočných a novoročných sviatkoch? To je otázka, na ktorú mnohí z nás iste nevedia dať odpoveď.

V akej miere uplynulé sviatky vyprázdnili peňaženky, bolo vidno i vo štvrtok 10. januára na staropazovskom zelenom trhu. Ponuka ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov a iného tovaru bola solídna, ale kupujúcich bolo veľmi málo. Predavači tovar zo svojich pultov ponúkali dlhšie než obvykle, aj cez obed, pričom obmedzené možnosti zákazníkov 19. 1. 2013

3 /4526/

najlepšie ilustruje príklad, ktorý sme videli na vlastné oči, keď staršia pani od istého zeleninára kúpila iba dve mrkvy. Vážili 180 gramov. Mrkva sa v druhý januárový štvrtok a trhový deň v Pazove predávala za 60 dinárov kilogram.

V druhej časti trhu predavači najviac ponúkali ovocie. Zamrzol im úsmev na tvári a z obavy, že tovar nakoniec budú musieť vrátiť domov, a kde ho uskladniť v zimnom období, pomaranče predávali za 100 dinárov kilogram, mandarínky, banány a citróny sa

HLAS ĽUDU

Ovocie a zeleninu treba dopestovať, ale je veľkým umením úrodu aj predať, a to najmä v januári – najdlhšom mesiaci v roku

mohli kúpiť za 120 dinárov kilogram. Na staropazovskom zelenom trhu sa ponúkali aj domáce koláče (600 – 650 dinárov kilo-

gram) hoci po maratónskych sviatkoch na ne takmer nikto nemal chuť. a. lš.

17

Z NAŠICH OSÁD S PAVLOM KADLEČÍKOM ZO STAREJ PAZOVY

Uskutočňuje svoje sny spešní ľudia sú často romantici, ktorí nosia v sebe svoje sny často už od detstva, a snažia sa ich zo všetkých síl uskutočniť.

Svoje sny začal uskutočňovať aj Pavel Kadlečík zo Starej Pazovy. Toho času je kantorom v pazovskom slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore a spolu s manželkou Milinou sa Pavel a Milina Kadlečíkovci postarali o prípravu nevšedného koktailu pre po- taurácie, kde sa četných hostí po prvom úspeš- denne chystalo nom stretnutí cirkevných spe- jedlo pre 2 500 vokolov zo Sriemu v 3. advent- ľudí – raňajky, nú nedeľu 16. decembra 2012 na obed, večera. Boli novej fare v Starej Pazove. Ten- však i také prípato studený bufet bol na výzor dy, že som mal na krásny, mal vynikajúcu chuť a starosti až 120 kuním po prvý raz Kadlečíkovci chárov, ktorých verejne prezentovali túto svoju som zoradil ako

nili početní hostia, medzi nimi aj predseda Obce Stará Pazova so spolupracovníkmi, na evanjelickej fare prebiehala slávnostná večera. O prípravu pôstnych jedál sa postarali manželia Kadlečíkovci.

– V tejto robote sa človek musí stále zdokonaľovať. Najnovšie som absolvoval ďalšie

Ú

cov, – povedal náš spolubesedník, ktorý vlastní aj medzinárodný kuchársky certifikát.

Kantorstvo je druhým snom, ktorý sa mu podarilo uskutočniť.

– To je môj duchovný pokrm, v tom som našiel seba. Rád spievam, hrám a oslavujem Pána Boha. Od detstva som chodieval na faru a bol som aktívny v radoch pokonfirmačnej mládeže, lebo pochádzam z rodiny, ktorá vždy patrila medzi veriacich, – uviedol. Aj počas vojenskej služby, keď bol niekde mimo Pazovy a keď mu bolo najťažšie, vždy bral harmoniku do rúk a hral…

Pavel Kadlečík je i členom pa-

Dielo šikovných rúk – jedlá na koktaile po prvom stretnutí spevokolov zo Sriemu v Starej Pazove

biele holuby a ktorí chystali jedlo napr. pre slávnostné bankety, zlety a iné príležitosti za účasti najJedna z prvých objednávok studeného bufetu vyšších vozručnosť. Na švédskom stole jenských a štátnych funkcionáservírované slané jedlá a chu- rov, – povedal Pavel Kadlečík a ťovky očarili krásou a chuťou dodal, že táto práca zahrnujúca každého, a preto sme nedávno vojenskú disciplínu bola ťažká a zavítali do tejto rodiny. Prvá nanajvýš zodpovedná.

Teraz ako penzista začal uskuotázka, samozrejme, znela, kde sa to pán Kadlečík naučil chystať točňovať svoje sny. Po prvé chcel také atraktívne jedlá s dekorá- svojim občanom umožniť, aby ciami z vyrezávaného ovocia a videli a ochutnali početné vynizeleniny? Kto by tušil, že ku- kajúce jedlá z jeho bohatého chárske umenie Pavla Kadlečíka jedálneho lístka, ktoré chystá s súvisí s jeho dlhoročným profe- veľkou chuťou a do ktorých vklasionálnym angažovaním pri vojs- dá svoju bohatú skúsenosť. V príprave jedál mu pomáha nielen ku.

– Teraz som na dôchodku, ale manželka, ale i celá rodina.

Po štedrovečerných bohopočas pracovnej doby som mal príležitosť byť aj vedúcim reš- službách, na ktorých sa zúčast-

18

odborné kuchárske zdokonaľovanie, ktoré pred asi dvomi rokmi zorganizovali v Novom Sade práve pre vojenských dôchod-

zovského zmiešaného speváckeho zboru Tília.

A. Lš.

NIČ A NIK nemôže mať také pestré farby ako príroda. V tomto januári, ktorý sa niekoľko dní častejšie obliekal do rúcha iných ročných období ako zimy, zažili sme všetko: trochu snehu, ale aj slnko, vietor, dážď... Našťastie aj nejeden pekný záber, aký je i tento nafotený vo Futockej ulici v Novom Sade 11. januára.

O. F. 19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD U MALIARA GLÓZIKA NEZVYČAJNÁ NÁVŠTEVA

Vinš pre Jána od – Taliana! „P

oznáš ma?“ opýtal sa lámanou srbčinou aj Jánova manželka Alžbeta, tak asi šesťdesiatnik kovačického vý- členka Kresťanských sŕdc, a tvarníka Jána Glózika pred jeho domom. Bolo na stole už rozvoniavali mesedemnásť hodín, druhý sviatok vianočný. dovníkové srdcia a iné viaMaestro bol chvíľku v šoku, v tme na Ulici Jan- nočno-jánovské dobroty pre ka Čmelíka videl tvár vlasatého bradáča s návštevu zďaleka. okuliarmi zavesenými okolo krku.

Osud hosťa z Rovinja sa „Musíš mi pomôcť,“ odpovedal maliar. „Oli- iste podobal osudu stoviek viero,“ začal trkotať temperamentný muž pred- či tisícov chlapov z bývalej stavujúc sa. Hostiteľovi náhle svitlo: po trid- Juhoslávie. Do pechoty v Tisiatich piatich rokoch zavítal k nemu kamarát, tovej armáde nastúpil ako s ktorým takmer rok a pol (1977 a 1978) trávil „bažant“ (srb. slang gušter) dni vojenčiny v kasárni Miku Mitrovića v Šab- s obavami, čo ho čaká v neci. Chorvát s taliansko-slovinskými koreňmi, Oli- známom prostredí Mačvy, viero Bolšec.

Dobrák od kosti a ohnivá nátura.

Prišiel Oliviero zablahoželať Jánovi k blížiacim sa meninám. Ale neprišiel sám.

V mercedeske sedela jeho životná družka, Talianka Marisola. Čoskoro sa manželská dvojica ocitla v maliarovom domácom ateliéri. Vzápätí sa zo štefanského koncertu v Bolšecovci z Talianska s maliarom Glózikom pri jeho diele Dvestoročná Kovačica v Galérii insitného umenia kostole vrátila odišiel však odtiaľ ako „mazák“ (srb. slang džomba) s menami desiatok nových priateľov zo všetkých krajov dvadsaťmiliónového štátu v adresári. Presvedčený, že k pozemnému vojsku by ho znovu mohli zavolať iba v prípade, že na veľkú Juhošku zasiahne cudzia útočná puška.

Keď začiatkom deväťdesiatych začali rinčať domáce zbrane, Oliviero sa rozhodol opustiť milovanú Istriu a zakotvil v mestečku Udine v Taliansku. V kraji Friuli, „z opačnej strany Triglavu“, si našiel „najprv faru, potom Maru“. Dodnes žije a pracuje na severe Talianska, montuje klimatizačné zariadenia a ústredné kúrenie. Manželka je Friulánka, riaditeľka školy, k tomu v Udine vlastnia aj turistickú ubytovňu. „Mladosť – pochabosť,“ zaspoOliviero a Ján v družnej debate v Glózikovom dome mínali si počas viachodinového 19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

rozhovoru u Glózikovcov a v Galérii insitného umenia Oliviero a Ján. Hostiteľ svoje výtvarné mimoškolské prvotiny namaľoval už v roku 1975. Dva-tri roky neskoršie sa dvaja samopašníci z Istrie a Banátu rozhodli na husársky kúsok v šabackej kasárni. Rozdrapili čistú posteľnú plachtu na polovicu, armádny koGlózikovci a Bolšecovci lega – stolár v Kovačici plátno zarámoval a Glózik pre Bolšeca namaľoval dve olejomaľby. „Ak tento článok bude čítať dakto z armádnych veliteľov, pôjdem na vojenský súd,“ zažartoval Ján.

Výtvarné dary pre Oliviera spolu s ním cestovali nielen do Chorvátska, lež i do Talianska.

Keďže jeho manželka neprejavila vrúcnejší vzťah k insitnému umeniu, Jánove maľby zdobili steny Bolšecovej turistickej ubytovne v stotisícovom Udine.

Roky sa míňali a s nimi sa rozšírila i celosvetová pavučina. Oliviera cez internet zistil, že podpis Glózik v jeho diári z vojenčiny zodpovedá podpisu dnes slávneho insitného umelca. Marisola a Oliviera čoskoro premiestnili „vojenskú“ tvorbu Jána Glózika z ubytovne do svojho súkromného domu. Bolšecovi sa pred polrokom podarilo zistiť Glózikov e-mail, ale keďže elektronická pošta už bola otvorená, maliar si myslel, že ide o korešpondenciu jeho syna – mail si ani neprečítal.

Bolšecovci sa pred Vianocami rozhodli na dlhšiu cestu. Po niekoľkodňovom oddychu v Grécku sa cestou zastavili v Macedónsku. Tam sa Olivierovi podarilo vysnoriť a stretnúť sa s ich ďalším spoločným kamarátom zo šabackej pechoty – Dončem Pecevom zo Skopje. Ďalší deň Oliviero a Marisola strávili v Belehrade, a potom sa zastavili aj v Kovačici. Raňajkovali u Glózikovcov, hostia z Apeninského polostrova zablahoželali umelcovi k meninám a zaspomínali si na ešte hodne maliarskych či huncútskych anekdot z mačvanskej kasárne.

Svetová komunikačná sieť sa tak stala spoľahlivým pomocníkom pri príprave opätovného stretnutia dvoch starodávnych kamarátov. A to práve v čase, keď vďaka sociálnym sieťam je osobných stretnutí čoraz menej.

Ján Špringeľ Foto: z archívu Galérie insitného umenia a z archívu Jána Glózika

19

Z NAŠICH OSÁD SPRÁVA Z KOVAČICKEJ MATRIKY

šených v inom štáte. Desať bolo zmiešaných manželstiev a z tohto počtu štyria ženísi alebo mladuchy sú zo SlovensNezaznamenala ani jeden príka, Švajčiarska a Austrálie. pad kovačických trojičiek. MizePrvý sobáš bol vlani 3. rákovci a Dragojlovci pátrali po februára, posledný 26. tom, kedy naposledy sa taký radecembra. Najviac sobádostný prípad stal v niektorej košov – päť bolo uzavrevačickej rodine, ale ani najstarší tých v septembri. Najobčania Kovačice im nevedeli o starší ženích je narodený narodení trojičiek nič povedať, ani roku 1944, nevesta roku len na základe toho, čo im roz1957, najmladší ženích je právali ich rodičia,“ doplnila Svenarodený roku 1990 a neVesna Svetlíková, matrikárka tlíková. vesta roku 1993. Matrina obecnom úrade v Kovačici Z tradičných mužských a ženkárky okrem obecného ských mien v Kovačici sú dve novorodené úradu sobášili i v PRS Relax a reštaurácii GlaAnny, jedna Katarína a sú tu aj po jednom Já- mour. novi, Martinovi a Michalovi. Vlani rodičia svoNa večný odpočinok z Kovačice alebo z tajim ratolestiam nedávali mená Mária, Eva, Al- mojšieho Domu smútku odišlo 113 obyvateľov žbeta, Judita, Zuzana, Andrej, Adam, Pavel, Ju- (v roku 2011 – 127). Zomrelo 62 mužov a 51 raj a Štefan, ktoré patrili medzi najčastejšie v 19. žien. V nemocniciach mimo Kovačice usnulo 30 a 20. storočí. Po dve najmladšie Kovačičanky na- osôb, z čoho 16 chlapov a 14 žien. Z 83 obyzvali Viktória, Tatiana a Teodora. Tu je aj Lucia, vateľov, ktorí zomreli v Kovačici, jedenásti nie Lára, Tiana, Elena, Aneta, Xénia, Sára, Iva, Kali- sú Kovačičania, deviati z nich zomreli v Domove na, Petra, Iskra, Nikolina, Maja, Olga, Lýdia, Mi- pre penzistov a staršie osoby Adam. chaela... Štyrom chlapcom dali meno Kristián Vlani usnulo jedno dieťa (narodené roku a po dvakrát Veljko a Vladimír, ako aj Strahin- 2002), najmladšia zosnulá žena bola narodená ja, Dominik, Konštantín, Viktor, Igor, Erik, Dávid, roku 1957, najmladší zosnulý chlap roku 1970.

Marek, Stefan, Aleksa, Ivan, Karol, Patrik, Oliver, Najstarší chlap bol narodený roku 1918, najstaršia Filip, Uroš, Matej, Damjan, Boban, Mateja... žena roku 1920. V januári zomrelo najviac – 15 Kovačičanov, z čoho od 1. do 7. januára až osem.

MENEJ ZOSNULÝCH, ALE AJ SOBÁŠOV Najstaršou Kovačičankou je Katarína LitavsDo obecnej matriky sobášených vlani pri- ká (1914). Podľa telefónneho zoznamu najbudlo 32 zápisov (v roku 2011 – 45). Z tohto poč- častejšie priezviská v Kovačici sú Cicka, Jonáš, tu v osade insity bolo 29 sobášov. Jeden záznam Lenhart, Svetlík, Toman, Suchánek, Zloch, Venastal po získaní štátneho občianstva Srbska a ňarský a Babka. dva zápisy sa vzťahujú na Kovačičanov sobáJán Špringeľ

Dievčence – chlapci 33 : 33 „P

o najmenej niekoľkých desaťročiach sa v Kovačici narodili trojčatá. Na rozdiel od predminulého roku, vlani sa narodilo viac detí, menej ľudí zomrelo, ale sa aj menej párov zosobášilo,“ konštatuje Vesna Svetlíková, matrikárka na obecnom úrade. Úradná osoba poverená vedením kovačickej matriky ďalej informuje, že výpisy z matrík narodených si už obyvatelia Obce Kovačica nemusia vyberať v tých obciach, v ktorých sa narodili, ale môžu ich dostať na obecnom úrade v Kovačici.

Na základe Zákona o matričných knihách, ktorý povoľuje osobám narodeným v zahraničí zapísať sa do matriky narodených v meste ich trvalého bydliska, vlani bolo 19 náhradne zapísaných do kovačickej matriky. V piatich prípadoch ide o deti narodené v zahraničí, ktorých aspoň jeden z rodičov má srbské občianstvo. V štrnástich prípadoch sú to obyvatelia republík bývalej Juhoslávie alebo zahraniční občania, ktorí v minulom roku dostali štátne občianstvo Srbska.

NAJPRV DVAKRÁT DVOJČATÁ, TERAZ TROJČATÁ Do 1. decembra 2012 sa v pančevskej, zreňaninskej a v belehradských nemocniciach narodilo 66 novorodeniatok (v roku 2011 – 64). Keď ide o pohlavie, narodil sa rovnaký počet nových občanov Kovačice: 33 dievčat a 33 chlapcov. Dragojlovci sa potešili trojčatám. Daniel, Damir a Danka uzreli svetlo sveta 1. októbra (predvlani sa v Kovačici narodili dvakrát dvojčatá). „Moja predchodkyňa Anna Hrková pôsobila ako matrikárka až po odchod do dôchodku.

iestna samospráva v Hložanoch už tretí rok zaradom z rozpočtu Miestneho spoločenstva, čiže zo samozdanenia vyčleňuje určitú peňažnú sumu na podporu rodičov novorodencov, a to s cieľom stimulovať ďalší prírastok obyvateľstva. V minulom roku do Hložian k súčasnému počtu zhruba Najmladší Hložančania s rodičmi, ktorých potešil darček MS 2 100 obyvateľov pribudlo deväť novorodeniatok, čo je šesť menej novorodenci druhé dieťa a v dvoch rodinách než v roku 2011. Vlani sa v Hložanoch narodilo prvé. Uvedieme ich mená v poradí podľa dátupäť chlapčekov a štyri dievčatká. V jednej rodi- mu narodenia: Andrej Dudok, Luka Nikolić, ne sa bábätko narodilo ako štvrté, v šiestich sú Nika Miljevićová, Nina Hrubíková, Dávid Makan,

Irena Krišková, Viktor Bećiri, Sergej Vindiš a Katarína Potfajová.

Rodičia detí narodených v roku 2012 dostali peňažný darček – 100 eur v dinárovej protihodnote, mamky k tomu aj čokoládu a deti balíček základných hygienických výrobkov. Toto podnetné stretnutie sa uskutočnilo koncom minulého roka, presnejšie v poslednú decembrovú stredu v kaviarni Pod lipami.

Do tejto akcie Miestneho spoločenstva v Hložanoch od začiatku prispieva aj Jarmila Bohušová z nadácie Jarmila.

Darčeky rodičom a deťom odovzdal predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš za prítomnosti predstaviteľov miestnej správy v čele s tajomníkom Michalom Hataľom a Jarmily Bohušovej, predsedníčky nadácie Jarmila. Po oficiálnej časti stretnutia nasledovalo spoločné posedenie. jčg-ová

20

19. 1. 2013

HLOŽANY

Darček pod vianočný stromček

M

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Blanka Maliaková – divadelníčka a publicistka lanka Fábryová, rod. Maliaková (1893 – 1964) bola publicistka a prekladateľka. Narodila sa v Iloku ako dcéra Jozefa Maliaka a Kataríny, rod. Čásarovej. Študovala v Prahe, Zittau, Záhrebe, Trenčíne, Balášskych Ďarmotách, Martine, Blatnici a Dačovom Lome.

Roku 1914 pracovala v detskej opatrovni v Iloku, v rokoch 1917 – 1918 vychodila úradnícky kurz v Záhrebe, ktorý uplatnila jeden rok ako úradníčka v Bogatići. Po prvej svetovej vojne bývala v Banskej Bystrici, Prievidzi a v Bojniciach, kde aj umrela.

Keď bývala v rodičovskom dome v Iloku, Blanka Maliaková sa venovala aj divadelnej činnosti. Ako sa uvádza v monografii skupiny autorov Slovenské divadlo v Iloku 1914 – 1945, Blanka Maliaková organizovala prvé slovenské divadelné predstavenie v tomto podunajskom meste a bola prvá ilocká režisérka, ktorá k Veľkonočnému pondelku 12. apríla 1914 nacvičila Urbánkovu veselohru Strašidlo.

Toto slovenské predstavenie bolo zaujímavé nielen preto, že bolo prvé v Iloku, ale

obecenstvo oduševnila scévysvetlila svojej pazovskej nografiou a kostýmami (najkamarátke v liste z 11. rozličnejšími ľudovými krojmája 1914: „Počiatkom femi), nemala taký vplyv na prbruára písala mi p. Havlivých divadelníkov v Iloku, že čeková, že jeden Horvát inšpirovaný inscenáciou Rozoznamuje v Savremeniku marína o necelý rok v Iloku Kukučínov Dom v stráni. uviedli podobnú inscenáciu Už vlani v Martine vyzvadiela Ferka Urbánka? ná súc ňou pracovala som „Prijmi srdečnú vďaku za na Kukučínovi, a teraz preTvoju láskavosť. Tvoj kroj tak sa čítajúc ten oznam Dra Ilenám zapáčil, že budem v ňom šića „da je Kukučin bio nerečniť a mienim si i sama cez kako bačen iz domovine i leto taký vyšiť,“ píše Blanka da je netragom izčezao u Maliaková tesne po prvom Ameriku“, dokončila som ja ilockom predstavení kamaKukučína a poslala do Obrátke Ľudmile Hurbanovej do zora. Škrelo ma to veľmi.

Pazovy. V ďalšom liste z 3. Blanka Maliaková Mrzelo ma, že chudáka mája 1914 Blanka komentuje: Kukučína do takého sveta „Ja musím s pravdou von, vo mne je to už prí- postavil... Pozháňala som teda všetko, kde čo liš vrodené, videla som v Prahe tú falošnosť, bolo od Kukučína i jeho osobné okolnosti. I kde ochotníkom sa tlieskalo, a ináč ich škan- Dra Vlčeka ocenenie v Dejinách slovenskej lidalózne skritizovali. Preto lepšia sa mi zdá teratúry, a potom predstavila som im Kukuchorvátska kritika. Tí povedia, ako je, a ten pa- čína ako nášho najlepšieho poviedkára, porovnávajúc ho s Kozárcom, a rozložila všetky jeho práce z Brača...“ Pravda, Blanka Maliaková Ľudmile Hurbanovej písala aj o dievčenských obavách a túžbach. V liste z 12. júla 1914 píše, že sa k vydaju nevie nijako odhodlať, i keď v pokračovaní spomína svojho budúceho manžela Dr. Jána Fábryho, s ktorým bola v Belehrade: „Bola by som rada videla Etnografické múzeum, no pre hrozné sarajevské udalosti nebol nám prístup umožnený.“ Posledný zachovaný list, ktorí Ľ. Hurbanovej písala, bol z Bogatića (v Mačve) z 23. augusta 1917, v ktorom opisovala kvety astry (ktoré vraj zbožňoval Vajanský) a delové výbuchy v blízkosti...

Blanka Fábryová-Maliaková sa venovala aj memoárovej a fejtonistickej publicistike, informatívnym článkom o oslobodzovacích akciách južných Slovanov v prvej svetovej vojne, o výšivkách, krojoch, ženskom hnutí... „Vo svojom románe Hlas krvi sa pokúsila o obraz života poprevratového Slovenska. Bola neúnavnou predstaviteľkou osvetového a Po prvom ilockom predstavení – Blanka Maliaková stojí prvá zľava v slavónskom kostýme ženského hnutia medzi Slovákmi na Dolnej (archív SKUS Ľ. Štúra Ilok) zemi a na Slovensku,“ uvádza vo svojom aj preto, že na scéne Chorvátskeho domu po- tričný vie, v čom sa má zdokonaľovať, a vie, článku Pozabudnuté v sponách minulosti auzornosť zaujalo skvostnými kostýmami. Po- čoho sa má chrániť.“ torka Viera Benková (článok uverejnený v Nárovnávajúc dejiny ilockého a pazovského Blanka Maliaková popri otcovi robila po- rodnom kalendári 2013), ktorá právom svoj divadelníctva a korešpodenciu Blanky Ma- mocnú redaktorku časopisu Domácnosť a ško- článok uzavrela faktom, že Blanka Maliakoliakovej a Ľudmily Hurbanovej, nemožno la, prekladala články a prózy zo srbochor- vá-Fábryová patrí, vedľa Eržiky Mičátkovej z nepostrehnúť spoluprácu týchto dvoch vátčiny do slovenčiny, do srbochorvátčiny Kysáča a Ľudmily Hurbanovej zo Starej Pasriemskych divadiel. Nemožno si takisto ne- preložila dielo Ľudmily Podjavorinskej. Uve- zovy, k prvým publicistkám na našej slovenpoložiť otázku, či pazovská premiéra Ur- rejňovala aj články o Elene Maróthy-Šoltésovej skej Dolnej zemi. bánkovho Rozmarína z 1. júna 1913, ktorá a Martinovi Kukučínovi. Čo ju k tomu viedlo, Katarína Verešová

B

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

21

Zimná idyla

l?

Prečo som sa vtedy tak bá

M

nohí ľudia hovo ria, že je zima hr ozná a studená.

M nohí ju preto návidia. nePre mňa je zima krásna idyla. Ke ď sa rozhliadnem po na šej dedine, všet ko je biele a všade je ticho. Možno počuť len deti, ktoré sa hraj miem ľuďom, kt ú v snehu. Nerozuorí nenávidia zi mu. Veď ľudia na dedine nemusia v zime ťažko pracovať v poli.

A v zime mám e aj krásne svia tky: najprv sú tu Mikul áš a Lucka, poto m Vianoce a Nový rok. N a Vianoce oslavu jeme narodenie Ježiša Krista. Deti reci tujú vianočné básne, a potom dostanú darčeky.

Môj braček a ja ozdobujeme vi anočný st ro m če k. Vlani sme u starej mamy ur neh aj je, aj nie je, sviatky de- bili ve oľk éh o snehuliaka, na kt cembrové a januárové boli šli pozr orého sa priie ť aj a su sedi a prešli, aj prázdniny... Ale zim niny, na ktoré sa a. V zime sú aj prázdzvlášť veľmi te tá kalendárna, aj tá opravdivá, ším.

Zima je krásne ro čné obdobie a m trvá stále, ako aj zimné témy pre si, že by yslím sa jej mali tešiť vš etci, lebo nám vaše slohové práce. Potvrdia prináša sv ia tk , y, ktoré ani jedno to aj naši kamaráti Daniela druhé ročné obdobie ne ek, m ntiš á.

Fra a slav Jaro r, Este y čk vlo ej ov eh sn o Ester Greksová, Tajomstv ktorí nám pomohli zo6. ročník ZŠ J. M. Dragu Det čný toro toh tin jiť kra stro celú a jú v kry H pre lo čky žanoch vlo é aždoročne v zime snehov ský kútik číslo 3. . om deť m tký vše osť rad jinu. Prinášajú tak al sneh. Na našom dvoBol chladný, zimný deň. Pad nahnevaný, lebo som mure ho už bolo veľa. Bol som ovať sneh. Zastal som na sel pomáhať otcovi odhadz a vtedy na moje studené, chvíľku, aby som si oddýchol čka. Bola rozkošná, biela, červené líce spadla jedna vlo Rozprávali mi. ke. Kým sa topila na motaká nádherná. Podobala sa čip .. , čka vlo to a Bol . tvo ms tajo jom líci, prezradila mi jedno dob í, ľud videla mnohých aždému z nás ktorá precestovala celý svet a rodičia alebo st , ako je mnoela vid arí rodi keď á, va stn li o svojom dets šťa mi veľ a rých i zlých. Bol tve alebo o nieč čia rozpráktorí sa majú radi stalo. Aj ja som jú, áha om, čo sa dávn pom m zájo nav si rí kto od mojich rodi ho ľudí, o čov a starých ro čul také príhod . Ozdobujú si domy, dvooce Vian na ujú rav dičov poprip sa y. ve a prá zda ky, výš Stará mama mi tak padala z rozprávala o tom ry, počula vianočné piesne. Ako tvo pestroožs li mn , ako sa v zime s na dzi me ľade a keď im zu u lúk na la pad kamarátmi kĺza lo sa jej, akoby novalo, naplnili hový násyp a sp si vrecia šúštinou no tajomstvo: Vedela, jed aj ela ved A . tov kve ch úš , urobili si sneťa farebný li sa z ne ako A y. ho ček . dar Po ne ené to rav do m prip í m sa ľud ov, a stará mam pretekali, kto pr že dedo Mráz má pre tých a vraj vtedy zlet mi rozprávala o tom, zaletela aj na Severela do ľadovej vo vý stihto m to vedela? Kým cestovala sve , ak dy o ju raz na výle chádzali sa po ju továreň na výrobu darte naháňala divá . Mama lese a mama vi ný pól, kde dedo Mráz má svo sviňa. Preatškri a de Víly a. la hŕb po m ich o hl al bol é divé prasiatk adkať, ale zjavila a. Chcela ich čekov. Darčeky boli všelijaké a sa ich mama a za prával o tom, ak čala ju naháňať. všetky darčeky pripravili aby ali, cov pra e ovn o usil ia on Otec mi rozkov a st rý ko pria , mň ký m boli malí, bo babka priviaza Mráz má aj pre li veľmi zlí, tak la o hrušku. Star načas. Prezradila mi, že dedko r, ich tvá ý na ot dla la ec zuvanku, keď so mi rozprával, ak ako mi spa m mala štyri ro o ma učil pochystaný darček. Od chvíle, rie. um ky že ko , . ela va O ved ť za ním takto: „J n začal a ja som ubehla už hodná chvíľa a ona a som malá veve rička, pýtam si ja mala opaA ja som mu vš aučenie: „Vždy, pon no jed a epl poš mi ak to do ručníčka...“ Pre povedala: „Ja so m nie veverička áhať iným a veď...“ A raz, ke , a ty si medkeď môžeme, musíme pom ď sme spolu ob zerali knihu so ratkami, keď sm nežiadať si za to nič späť.“ zviee prišli po oran nej nezostagutana, ja som zala prstom na Vtedy vločka zmizla a už po ukáňh , o tým a nad po hu ve troc da som la som: „Apko!“ mi kúpil hračku la ani stopa. Porozmýšľal Po tom v l orangutana... pokračova čo mi povedala a s chuťou som trey Daniela Jakušo edala, vžd vá, 8. ročník práci, lebo, ako to vločka pov ZŠ J. M. Dragu m. iný ť áha pom tina v Hložano cky ebe ba nes ch František Prokopec, 6. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

o bálo: neaždé dieťa sa v detstve niečoh . Ja som šov ulá Mik , iek Luc ov, jakých bob áľačky. zak na sa bál drdov, ktorí prichádzali vo všetsom il ver a y Mal som vtedy štyri rok zakáľačna to o Bol li. eda ko, čo mi rodičia pov i sme bol vnútri a naši ke u kmotričky Emy. My deti ma moja mama zavorodičia boli na dvore. Zrazu á jesť. No ale nečavol ma lala von. Myslel som, že drdov. Keď som ich vikalo ma jedlo. Čakalo ma šesť ekal som z dvora na del, dal som sa do plaču a zut a oni za mnou, s úmyulicu. Utekal som celou ulicou chytili, jeden z nich ma slom, aby ma zastavili. Keď som, že ma chcú zjesť. ma zodvihol na ruky. Myslel , videl som, že je to Keď si však človek zložil masku áľačku, a potom mi pomôj otec. Vrátili sme sa na zak hu zažartovať. Vtetroc ou vedali, že si chceli so mn plaču. dy som sa ešte raz pustil do túto príhodu, usmena em eni om prip si Vždy, keď é smiešne. jem sa, ale vtedy to nebolo tak Jaroslav Galádik, 7. c Petrovci ZŠ Jána Čajaka v Báčskom

K

Nazdar, kamaráti!

S

K

K

Pripravili: Anna F. a Jana S.

22

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 15.1.2013 12:44 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 2 (1836) 19. januára 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU Z PRODUKČNEJ BURZY

Kukurica drahšia, pšenica stabilná V

dňoch od 6. do 11. januára 2013 na Produkčnej burze v Novom Sade sa obchodovalo vo veľmi malom objeme, no komodity, s ktorými sa obchodovalo, boli v porovnaní s predchádzajúcim obdobím drahšie.

Cena kukurice v porovnaní s jej cenou v decembri bola vyššia o 4,06 %. Predávala sa po 26,41 din/kg (24,45 bez DPH), čo je o dinár viac ako koncom decembra.

Trh so pšenicou je aj naďalej stabilný. Jej cena bola 29,70 din/kg (27,50 bez DPH).

Sójové výlisky so 44-percentným obsahom bielkovín sa predávali po 61,20 din/kg (cena bez DPH), čo je v porovnaní s ich cenou z konca decembra o 1,18 % viac.

Vo svete ceny potravín klesli v decembri už tretí mesiac zaradom. Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pokles zároveň zaznamenali aj za celý rok 2012. Ako dôvod nižších cien potravín uviedla lepšiu koordináciu po kríze spred niekoľkých rokov a zároveň momentálne klesajúci dopyt. Informovali o tom agentúry AP a DPA. Situácia je tak podstatne lepšia než v polovici minulého roka, keď FAO ešte varovala pred možnou novou potravinovou krízou. V tom čase ceny začali v dôsledku extrémnych výkyvov počasia vo viacerých oblastiach sveta výrazne rásť. Najviac ich ovplyvnili najväčšie sucho v USA za posledných 50 rokov, ako aj sucho v Austrálii a Rusku a na druhej strane dlhotrvajúce dažde v Brazílii.

Koncoročné svetové zásoby sóje sa odhadujú na úrovni necelých 60 mil. ton, čo je o 4 milióny ton viac ako pred rokom. Pri kukurici je to 117,61 mil. ton. Ide o najnižšie zásoby od polovice 90. rokov. Pšenica by mala túto sezónu (končí v júni 2013) zakončiť so zásobami na úrovni 176,95 mil. ton. Aj tu pôjde o najnižšie zásoby od sezóny 2008/09. Ak sa porovnávajú medziročné zmeny zásob, tak najhoršie je na tom pšenica a kukurica (- 10 %). Pri sóji je zaznamenaný rast zásob o 7 %.

Cenami najdôležitejších poľnohospodárskych komodít zamiešali hlavne posledné týždne v roku 2012. Vyhliadky úrody sóje v Brazílii a Južnej Amerike sú zatiaľ veľmi dobré. Práve tento región drží vyhliadky zásob sóje na budúci rok v smere rastu, a to zmierňuje obavy z nízkych zásob v USA. Brazília by mala predbehnúť USA na pozícii jednotky v produkcii aj exporte sóje, avšak rizikom pre cenu na chicagskej burze je jar 2013, keď bude musieť USA uspokojovať celý dopyt, pretože juhoamerická úroda bude ešte

v zemi. Práve správanie sa obchodníkov v tomto období bude určovať ceny.

V decembri boli zrušené časti objednávok na americkú úrodu zo strany Číny, ktorá chce vyčkať na nižšie ceny juhoamerickej úrody, a to znížilo cenu. Ak sa táto situácia výrazne nezmení, ceny by nemali veľmi stúpať. Ak sa stane opak, či už z dôvodu potreby doplniť zásoby, alebo ak nastane zhoršenie počasia v Južnej Amerike, nízke zásoby v USA môžu zapríčiniť prudký rast cien.

Po kukurici je stále nízky dopyt, cena je stále relatívne vysoká, čo bude zvyšovať aj produkciu a znižovať dopyt – čo by malo následne znížiť jej cenu. Vyrábať etanol z takto drahej ku-

kurice nie je ekonomické, a preto možno očakávať nižší dopyt. Aj počet chovaných zvierať klesá, a preto aj tu dôjde k zníženiu potreby za touto komoditou. Štvorročný cenový vrchol pre pšenicu nastal v lete 2012. Následne jej cena poklesla, ale nie o toľko, ako pri sóji alebo pri kukurici. Cena pšenice v súčasnosti tiež klesá. Dôvodom je vyšší export Indie (druhý najväčší exportér) a vyššie očakávané úrody v Číne. To znamená, že dovoz do tejto najľudnatejšej krajiny nebude v roku 2013 rásť, a to ani napriek vyššej domácej spotrebe. Ľ. S.

poljo2:0 15.1.2013 12:45 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OVOCINÁRSTVO

Ochranný postrek proti kučeravosti broskýň Predtým, než sa na broskyniach začnú nalievať puky, treba ich ošetriť preventívne proti kučeravosti listov.

Postreky sa musia používať iba v koncentrácii predpísanej výrobcom. Kučeravosť spôsobuje parazit grmaník broskyňový Taphrina deformans. ri broskyniach je najzásadnejším ochranným zásahom postrek proti kučeravosti listov, ktorý robíme v jarnom období.

Ide o jeden jediný postrek, ktorý, keď sa aplikuje v správnom období, tak má 100-percentnú účinnosť. Okrem neho väčšina záhradkárov nevykonáva na broskyniach žiadne postreky, nakoľko ostatné choroby a škodcovia nezvyknú v bežných rokoch spôsobovať hospodársky významnú škodlivosť. Odporúča sa však aj preventívna ochrana proti voškám či monilióze.

Absolútna odolnosť proti kučeravosti zatiaľ neexistuje a aj pri odrodách, ktoré majú zvýšenú odolnosť proti tejto chorobe, sa odporúča ochranu vykonávať.

Kučeravosť broskýň je pre mnohých pestovateľov stálym postrachom. Patrí medzi najzávažnejšie hubové choroby. Jednou z príčin, prečo záhradkári majú strach z tejto choroby, je aj nedostatočná znalosť biológie patogéna – čiže huby Taphriny deformans, ktorej vyhovuje studené a vlhké počasie. Spóry sa šíria pomocou vetra alebo dažďa, padajú na výhonky a do puklín na kôre, kde aj prezimujú.

Pri silnejšom výskyte, pri ktorom je postihnutá väčšia časť listov, dochádza už koncom jari k opadaniu značného počtu chorých listov, čo máva za následok silnú redukciu počtu plodov alebo aj totálnu škodu. Je preto samozrejmosťou, že pestovatelia sa usilujú túto nebezpečnú chorobu potlačiť. Tu si treba uvedomiť, že patogén prezimuje spórami na kôre mladých konárikov a v púčikoch broskýň, sčasti ukrytý pod obalovými šupinami. Na jar pri pučaní broskýň sú spóry obyčajne dažďovými kvapkami zmývané do otvárajúcich sa pu-

PRÍLOHA

hrajú poveternostné podmienky vo fenofázach pučania až kvitnutia broskýň. Daždivé a vlhké počasie s dlhotrvajúcimi hmlami a s teplotami nad 10 °C výskyt choroby len podporuje. A ako sme už spomenuli, suché a teplé počasie jej výskytu bráni.

Jedinou možnosťou účinnej ochrany je chemický boj čiže postrek fungicídmi v pravom okamihu. Treba vystihnúť také obdobie vývoja púčikov, v ktorom sú infekčné zárodky dobre prístup-

P

24/II

kov. Tu v kvapke vody vyklíčia a pri teplote nad 7 °C infikujú mladé, ešte nerozvinuté lístky otvárajúcich sa pukov. Za suchého počasia sa infekcia nešíri, takže sa choroba nevyskytuje.

Staršie už rozvinuté listy veľkosti 1 až 1,5 cm sú proti infekcii odolné. V infikovaných listoch prebieha vývin choroby nezávisle od vonkajšieho prostredia, až na teplotu. Nemožno ho už potom ovplyvniť ani chemickým zásahom. Asi koncom mája vývoj huby končí, na vrchnej strane napadnutých listov sa z vreciek uvoľňujú askospóry. Tieto dopadajú na kôru konárov a letorastov, na šupiny pukov, kde pretrvávajú až do nasledujúcej vegetácie, aby za priaznivých podmienok počas pučania opäť vyvolali infekciu. Takto sa cyklus choroby opakuje.

Intenzita výskytu kučeravosti broskýň býva v jednotlivých rokoch rozdielna. Okrem odrodovej odolnosti rozhodujúcu úlohu tu

né účinku fungicídnych látok.

Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že toto obdobie býva v čase otvárania púčikov, keď sa začínajú objavovať a pomaly z púčika vysúvať špice lístočkov.

Pre voľbu termínu postreku je rozhodujúca fenofáza a nie kalendárny dátum. Vývin broskyne začína pučaním vegetatívnych pukov na jednoročných výhonkoch. O niečo neskôr (asi o 3 až 5 dní) začínajú pučať kvetné terminálne puky. Optimálny termín na ošetrenie proti kučeravosti je, keď sa začnú zväčšovať – nalievať terminálne puky, bez ohľadu na kalendárny dátum. Podmienkou je suché, bezveterné počasie, s teplotami 7 – 10 °C. Postrekovou zmesou musíme pokryť každý štvorcový centimeter kôry mladých konárikov a púčikových šupín. Úlohou chemickej ochrany je prerušenie reťaze infekcie zničením spór patogéna skôr, ako nainfikuje lístky otvárajúcich sa pu-

kov. Keď sú už lístky vypučané a príznaky choroby zjavné, akýkoľvek zásah fungicídom je už neúčinný a teda zbytočný.

Fungicídne ošetrenie sa vykonáva každý rok bez ohľadu na výskyt choroby v predchádzajúcej vegetácii. Postrek možno vykonať v širokom časovom rozpätí – na jeseň po opade listov, zvyčajne v novembri, alebo vo februári pred pučaním broskýň. Pri použití meďnatých fungicídov je účinnosť v oboch termínoch približne rovnaká. Ak sa rozhodneme pre predjarný postrek, termín sa spresňuje na štádium zväčšovania sa terminálnych pukov. Použitím účinného fungicídu a kvalitnou aplikáciou môžeme už jedným ošetrením uchrániť broskyne pred chorobou.

Ošetrenie po vypučaní broskýň už nie je potrebné. Podobne odtrhávanie napadnutých listov je zbytočným zásahom. Silne napadnuté stromy s predčasným opadom listov na podporu znovuolistenia prihnojíme slabšou dávkou dusíka so závlahou.

Na základné ošetrenie sa odporúčajú fungicídy na báze medi, napr. Kuprikol 50, Champion 50 WP. Pre ich dezinfekčný účinok na mrazové poškodenia, ako aj účinnosť proti bakteriálnej rakovine a chrastovitosti sú vhodnejšie pre jesenné ošetrenie. Na predjarné ošetrenie si zvolíme radšej niektoré z organických fungicídov, napr. Delan 700 WDC, Dithane DG, Novozir MN 80 alebo nám poradia v špecializovaných poľnohospodárskych lekárňach.

Druhé ošetrenie (asi týždeň po začiatku pučenia) sa odporúča iba v prípade, že neboli dodržané podmienky aplikácie a po vypučaní prevláda daždivé počasie.

Vtedy treba ošetrovať iba náchylné odrody broskýň niektorým z organických fungicídov. Vhodné sú postrekovače s väčšími otvormi, produkujúce väčšie kvapky zmesi. Ľ. S.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 15.1.2013 12:45 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PROF. DR. BRANKA LAZIĆOVÁ ZÍSKALA ROČNÉ UZNANIE VLÁDY APV V OBLASTI RODOVEJ ROVNOSTI

Za lepšie postavenie vidieckych žien U

znanie, ktoré získala na sklonku decembra, považuje za jedno z najmilších. A má ich ozaj dosť, tak za vedecké, ako aj za vzdelávacie, tiež odborné pôsobenie. Branka Lazićová, doktorka poľnohospodárskych vied, riadna emeritná profesorka Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade, na ktorej dva mandáty bola vedúcou Katedry pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, tiež dekankou v rokoch 1985 až 1989, je bezpochyby osobnosťou, ktorej výsledky a zásluhy nemožno obmedziť výlučne len na jednu, prípadne na pár oblastí.

– Ďakujem vám všetkým, ktorí ste práve tu, v budove pokrajinskej vlády. Nebudem pesimistkou, lebo to nie je môj štýl.

Keby bol opak, dnes by som tu azda nestála, lebo by som ani neprišla sem, ani nezískala túto cenu. Po toľkých rokoch môžem povedať, že verím v lepší zajtrajšok. Zvlášť keď sa pozriem na vás:

k založeniu špecifických, úradne akreditovaných Zimných škôl pre poľnohospodárskych výrobcov vo Vojvodine. Ich vznik označil začiatok rozvoja širokej oblasti školení a praktickej činnosti, upriamenej na posilňovanie pozícií žien v rurálnych prostrediach.

Celkovo by sa dalo povedať, že všetky svoje ekologické a agronomické výskumy, vedomosti a dlhoročné skúsenosti Dr. Lazićová celé desaťročia vkladá do rozvoja dediny a salašov, zachovania vojvodinských krajiniek a biodiverzity.

Osobitné miesto v tom má uspôsobenie žien zaoberajúcich sa organickou výrobou, aby v rámci multifunkčného pôdoCenu laureátke odovzdal pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, hospodárstva vyrábali tradičné, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin špecifické a úžitkové produkty. výroby, na organickú produkciu, níčka Zväzovej konferencie pre Lebo je to spôsob, aby vlastnými novými ekologickými vedomossú tu ženy z mnohých dedín an- aktivitu žien Juhoslávie. ťami realizogažujúce sa v početných odvetAj stručnejší vali ekologicviach a smeroch... Hodne toho pohľad na pôsoké a ekonosme vo Vojvodine dosiahli, najmä benie dozadu premické zisky, a prostredníctvom žen- zrádza, že jej s pritým sa hospoských organizácií pri- búdajúcimi rokmi dársky vyrovspievajúcich k rozvoju pribúdali i nové, návali s prínašich dedín. V pokrajine širšie záujmy. Preslušníkmi tzv. je za nami viac ako tisíc to sú najmä tie silnejšieho popodujatí vo vidieckych dve posledné dehlavia. prostrediach. Je to úcty- saťročia poznačeV záujme hodné číslo. Viedla nás né hlavne ekolotoho, v rokoch pritom láska k našej de- gickými progra2010 a 2011 dine, k našej rovine, k na- mami školení, ako Dr. Branka Lašim poliam, umožňujú- aj priamou angazićová bola ca nám dosiahnuť vý- žovanosťou v členkou prasledky, aké sú za nami... – rámci mimovláduvedenými slovami sa nych ekologických Prof. Lazićová počas príhovoru covnej skupiúčastníkom podujatia ny na vypralaureátka ročného uzna- a ženských organia alebo skôr Ceny vlády nizácií v Novom Sade a vidiec- covanie Predbežného návrhu APV v oblasti rodovej rov- kych prostrediach. Ako jedna zo stratégie na zveľadenie hosponosti prof. Dr. Branka La- zakladateliek mimovládky Zele- dárskeho postavenia žien vo Vojzićová prihovorila účast- ná sieť Vojvodiny realizovala v jej vodine, vlani účinkovala aj v zaníkom piatkovej sláv- rámci celý rad odborných pred- ložení siete Ženy vo vidieckom nostnej akadémie, pre- nášok a cvičení. Cieľ od samot- rozvoji Srbska s osobitným dôbiehajúcej 28. decembra ného začiatku bol jasný: aby ženy razom na definovanie cieľov a akv Novom Sade. na dedinách získali slušné zá- tivít tejto siete. Činná a čulá, o práŽeny ženám: aj v podobe kultúrnoNikdy nebola jedno- klady v oblasti organickej výroby, va žien bojuje súbežne na mnoumeleckého programu, v ktorom stranne zameranou: sú- tak isto mnohé ďalšie vedomos- hých frontoch. Najmä žien desólovým spevom účinkovala i Anna bežne so vzdelávacou a ti, ktorými si zlepšia vlastnú eko- dinských, ktorých pozícia je v Zorňanová (na snímke) vedeckou prácou, stačila nomickú pozíciu. Osobitne sú mnohom otrasená existenčnýste tu aj vy z organickej výroby, aj celé roky byť činná aj v spolo- pozoruhodné výsledky, ktoré do- mi podmienkami, v ktorých prapredstaviteľky Zelenej siete Voj- čenskom a kultúrnom živote: či siahla na pláne biozeleninárstva cujú a žijú. Lebo robia najviac a vodiny, aj moji zeleninári, od už ako podpredsedníčka Zhro- ako hodnotného a perspektív- zarábajú najmenej, čo je pomer, tých najstarších, po tých naj- maždenia obce Nový Sad, či ako neho povolania vidieckych žien. ktorý si žiada urýchlenú zmenu a mladších, z ktorých sa veľká časť podpredsedníčka ZhromaždeV rámci takejto orientácie ba- nápravu. upriamuje na ekologické systémy nia APV, prípadne ako predsed- dateľný je jej priekopnícky prínos Oto Filip 19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4_5:0 15.1.2013 12:46 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia obilnín v jesennom období – na čo si dať pozor (6) CIKÁDY

perzistentný. V literatúre sa uvádzajú aj iné druhy cikádok ako vektory tohto vírusu.

Cikády Auchenorrhyncha (srb. cikade) sú najOSTRÔŽKA PRIESVITNÁ častejšie polyfágy. Druhy, ktoré Telo dospelého jedinca je škodia na obildlhé 2 – 5 mm, štíhle, varianinách, sú drobbilne sfarbené. Samička je ný hmyz dlhý 1 žltohnedá, kým samček naj– 4 mm. Živia sa častejšie čierny. Krídla majú vyciciavaním priehľadné s výraznou čierštiav z pletív lisnou žilnatinou. Larva je beztov, na ktorých krídla, svetlohnedá, podobá sa objavujú sa na dospelých jedincov. svetlé škvrny.

Prezimuje v štádiu larvy v Poškodenia sa porastoch ďateliny. Na jar imámôžu zameniť s ga migrujú do porastov ovsa poškodeniami alebo jačmeňa, kde sú príspôsobenými tomné až do neskorej jesene. strapkami. HlavSamičky kladú vajíčka do stené škody spôsobiel hostiteľských rastlín. Má bujú prenosom Cikádka burinová jednu generáciu do roka. vírusových Škodí na obilninách a rôzochorení. Na obilninách, ako aj imága v polovici júna. na iných plodinách, sa vysky- Po dozretí obilnín mitujú od jari do jesene. V jeseň grujú do trávnych pozriedka spôsobujú významné rastov a neskôr na priame škody, ale rozšírenie ví- rastliny z výdrvu, a rusových ochorení priaznivo potom na vzchádzapodporuje dlhá a teplá jeseň. júce oziminy. Samičky Na obilninách sa vyskytuje kladú vajíčka pod epiviac druhov cikád, ale najväč- dermis lista. V stredší význam majú dva druhy: ci- nej Európe má dve kádka burinová – Psammotet- generácie počas roka. Škodí na obilnitix alienus (Cicadellidae) a ostrôžka priesvitná – Javesella nách, rôznych druhoch tráv, na kukurici pellucida (Delphacidae). a cukrovej repe. Škodlivým štádiom je imáCIKÁDKA BURINOVÁ go a larva. VyciciavaTelo dospelého jedinca je jú šťavy z pletív radlhé 3,5 – 4,5 mm, sivohnedo stlín, a tak ich oslasfarbené. Hlava má trojuhol- bujú. Oveľa väčšie Ostrôžka priesvitná níkový tvar, na temene s dvo- škody spôsobuje premi tmavými trojuholníkový- nosom vírusu zakrpatenosti nych druhoch tráv, ale aj na lumi škvrnami. Predné krídla sú pšenice – wheat dwarf virus cerne a ďateline. Imága a larspevnené a majú hnedo le- (WDV). vy sa živia vyciciavaním štiav, Toto vírusové ochorenie pat- čím čiastočne oslabujú rastlimované políčka. Larvy sa podobajú imágam, ale základy rí k hospodársky významným nu. Vážnejšie škody spôsobukrídel majú až od tretieho in- chorobám v strednej Európe. jú prenosom vírusov. Je vekHostiteľské rastliny vírusu z torom vírusu sterilnej zakrpastaru.

Prezimuje v štádiu vajíčka v obilnín sú jačmeň, raž a triti- tenosti jačmeňa, prúžkovitoslistoch obilnín a divorastúcich cale. Hlavným prenášačom je ti pšenice a drsnej zakrpatetráv. Larvy sa liahnu v máji a cikádka burinová, prenos je nosti kukurice.

26/IV

ŠKODY SPÔSOBENÉ VÍRUSOVÝMI OCHORENIAMI Straty spôsobené vírusovými chorobami sa v závislosti od podmienok prostredia pohybujú medzi 12 – 70 %. Väčšie straty sú pri jesenných infekciách v porovnaní s infekciou uskutočnenou na jar. V jeseň sú väčšie riziká infekcie vtedy, ak je jeseň dlhá a teplá, pretože umožňuje dlhotrvajúce nálety vošiek a cikád do porastov novozaložených obilnín.

Symptómy vírusových ochorení v jeseň ešte nie sú viditeľné, objavujú sa až na jar, ale rastliny infikované vírusom sú citlivejšie na nízke teploty.

Najčastejšie symptómy na obilninách sú žltnutie, chloróza listov, ktorá môže končiť nekrózou a zosychaním listov.

Pšenica často reaguje červeným alebo červenofialovým sfarbením listov. Výrazným symptómom je spomalený rast, niekedy až zakrpatenosť rastlín, zakrpatený je aj koreň. Niekedy sa môže prejaviť aj nadmerná tvorby odnoží. Na zníženie úrody najviac vplýva sterilita napadnutých rastlín, klasy sa vôbec netvoria alebo sú hluché. Potvrdenie viróz v začiatočných fázach možná je iba analýzami v laboratóriách.

PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie priamych a najmä nepriamych škôd spôsobených cikádami na obilninách je možné využiť takmer rovnaké agrotechnické opatrenia, ako sme spomínali pri voškách. To sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čím menším rozsypávaním zŕn, zaorávanie rastlinných pozostatkov po ža-

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 15.1.2013 12:46 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

tve, ničenie rastlín z výdrvu, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Základným opatrením v jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výdrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Znížiť prelet infikovaných populácií vošiek a iného hmyzu – verktorov viróz z porastu na porast zabraňuje aj vetrolam medzi pozemkami.

PRIAMA OCHRANA PROTI CIKÁDAM V JESEŇ A NA JAR Priama ochrana obilnín proti cikádam je tiež podobná ako ochrana proti voškám. Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu cikád podľa potreby aplikovať insekticídy. Ošetrenie možno zopakovať aj na jar proti mladým larvám, pretože intenzívnym cicaním ďalej prenášajú vírus. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi.

Proti ostrôžke priesvitnej sa odporúča robiť postrek na jar v ďateline, ak v minulom roku bolo viac ako 10 % rastlín napadnutých zakrpatenosťou ovsa. Ošetrenie porastov ovsa a jačmeňa sa odporúča v čase maximálneho preletu škodcu zo zimovísk (z ďateľovín).

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet

19. 1. 2013

3 /4526/

VÝŽIVA RASTLÍN

Prihnojenie ozimných obilnín Nízka intenzita hnojenia priemyselnými a organickými hnojivami v poslednom období nepochybne ovplyvňuje vývoj úrod ozimných obilnín. Dosahovanie stabilných úrod bolo, je a bude vždy otázkou správnej agrotechniky, ktorá zahŕňa celý rad pestovateľských opatrení, vrátane správneho hnojenia. rihnojenie ozimných obilnín dusíkatými hnojivami je v našej klimatickej oblasti veľmi dôležité a nevyhnutné agrotechnické opatrenie. Treba pripomenúť, že dusíkaté zložky z rôznych foriem minerálnych hnojív v rovnakom množstve aktívnej látky sú rovnako hodnotné. Vo výžive ozimnej pšenice má osobitné postavenie dusík, ktorý je popri agroekologických faktoroch prostredia limitujúcim činiteľom úrody za predpokladu, že aj ostatné živiny sú dodávané v optimálnych množstvách. Jednou tonou zrna a zodpovedajúceho množstva slamy prijme ozimná pšenica z pôdy 22 – 26 kg dusíka (N), 4,4 – 6,2 kg fosforu (P), 16,6 – 21 kg draslíka (K), 2,8 – 5,7 kg vápnika (Ca) a 1,2 – 3 kg horčíka (Mg).

Aplikácia N-hnojív je v porovnaní s ostatnými hnojivami produkčne najúčinnejšia, ale súčasne aj najproblémovejšia. Pri vysokých dávkach zvyšuje poliehavosť rastlín, znižuje kvalitu produkcie, akumuluje dusičnany a rastlinami nevyužitý dusík sa vyplavuje do vodných zdrojov. Relatívne dlhé vegetačné obdobie ozimnej pšenice a značná pohyblivosť minerálnych foriem dusíka v pôde, a s tým súvisiace možnosti strát dusíka, podnietili zaviesť systém delenej výživy pšenice dusíkom, ktorý sa považuje za

P

HLAS ĽUDU

regulátor úrodotvorného procesu. V zmysle správnej farmárskej praxe jednorazová dávka dusíka

nemá byť vyššia ako 60 kg/ha. Prihnojenie dusíkom pozitívne ovplyvňuje rast produktívnych odnoží, počet zŕn v klase, hmotnosť tisíc zŕn, ale aj zabezpečí najvyšší prírastok hmotnosti zrna na aplikovanú dávku dusíka.

Močovina sa môže používať pre všetky plodiny pestované na pôdach s neutrálnou a zásaditou /alkalickou/ reakciou, čo znamená, že hodnota pH musí byť 7 a viac. Väčšina pôd v našej oblasti sú neutrálne alebo alkalické, iba na menších plochách v povodí Dunaja bola zaznamenaná slabo kyslá reakcia. Na kyslých pôdach nie je vhodné aplikovať močovinu, ale dusíkaté hnojivá AN alebo KAN. Najpresnejšie a najdôkladnejšie určovanie množstva hnojiva potrebného na prihnojenie je mož-

né len na základe analýzy N-min pôdy na obsah minerálneho dusíka. Viacročné skúsenosti potvrdzujú, že najskôr sa prihnoja najroz vinutejšie porasty, a len o 10 – 15 alebo 20 dní porasty slabšie, ktoré boli neskoro posiate.

Dodržiavaním takéhoto spôsobu práce sa zabezpečujú minimálne straty dusíka z hnojív, pretože porasty v dobrom stave majú už dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý môže oveľa efektívnejšie prijať dusík z pôdy, čo nie je možné v prípade slabších porastov.

Prihnojenie porastov po snehu v minulom období dalo veľmi dobré výsledky. Hnojivo zároveň s topiacim sa snehom preniká do produkčnej oblasti koreňov prakticky bez strát. Treba si uvedomiť, že na jednorazové prihnojenie je potrebné aplikovať do 70 kg/ha aktívnej látky dusíka. To zodpovedá množstvu asi 150 kg/ha močoviny. Väčšie množstvá sa musia rozdeliť na dve dávky. Prvá dávka sa aplikuje vo februári alebo začiatkom marca a druhé prihnojenie sa robí o 15 až 20 dní. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 15.1.2013 12:46 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Vo svete čoraz viac podporované (2) júni 2007 schválili európski ministri pôdohospodárstva dokument, vďaka ktorému sa ekologické poľnohospodárstvo v Európskej únii posunulo výrazne vpred. Európske nariadenie o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušilo nariadenie z roku 1991, bolo menej komplikované a lepšie štruktúrované ako to, ktoré nahradilo. Nariadenie nadobudlo platnosť 1. januára 2009. Nadväzovalo na závery Európskej rady z októbra 2004 týkajúce sa Európskeho akčného plánu pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo – strategickej vízie o prínose ekologického poľnohospodárstva pre Spoločnú európsku poľnohospodársku politiku. Od prvého návrhu nového nariadenia v roku 2005 až do jeho konečného prijatia v roku 2007 prebiehali rokovania medzi Komisiou a členskými štátmi počas troch rôznych európskych predsedníctiev. Nové nariadenie, ktoré nadobudlo platnosť 1. januára 2009, je dobre štruktúrovanou legislatívou týkajúcou sa ekologického poľnohospodárstva a výroby. Vytvára základy pre trvalo udržateľný rozvoj ekologickej výroby v súlade so spoločnými cieľmi a princípmi pre všetky štádiá výroby, prípravy a distribúcie bioproduktov a ich kontroly.

Aj naďalej zohľadňuje obavy spotrebiteľov vo vzťahu ku geneticky modifikovaným organizmom (GMO), a to tak, že neumožňuje, aby boli výrobky obsahujúce GMO označované ako ekologické. V januári 2007 vstúpil v EÚ do platnosti nový dovozný režim pre bioprodukty, ktorý je súčasťou nariadenia, nenarušil však dovoz bioproduktov z krajín mimo EÚ. Usiluje sa zjednodušiť dovoz bioproduktov bez toho, aby sa znížila spoľahlivosť ich ekologického pôvodu. Dovozný režim umožňuje, aby sa výrobky z tretích krajín dostávali na trh v krajinách EÚ, iba ak sú vyrobené a kontrolované rovnakým alebo podobným súborom pravidiel.

Používanie ekologického loga EÚ je pre výrobcov v EÚ povinné, zatiaľ čo pre dovážané bioprodukty je dobrovoľné. Veľmi dôležitým pravidlom pre spotrebiteľov je označovanie novým logom EÚ, ktoré je povinné pre všetky vopred balené bioprodukty z EÚ na celom spoločnom trhu.

V súvislosti s trvalo udržateľným riadením súčasťou nového nariadenia je rešpektovanie systémov životných cyklov v prírode, čím sa udržuje a zlepšuje zdravie rastlín a zvierat, úrodnosť pôdy a kvalita vody; vysoká úroveň biodiverzity; zodpovedné využívanie energie a ochrana vody, pôdy a vzduchu;

V

28/VI

vysoké štandardy chovu zvierat uspokojujúce špecifické potreby spojené so správaním sa jednotlivých druhov. Druhý cieľ sa zameriava na produkciu vysoko kvalitných výrobkov pre spotrebiteľov. Tretí cieľ sa sústreďuje na produkciu širokej škály potravín a iných poľnohospodárskych výrobkov prostredníctvom procesov, ktoré neubližujú životnému prostrediu a zdraviu ľudí, rastlín alebo zvierat.

Starostlivosť o prírodu, ekologická rovnováha, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, voľba adaptovaných plemien – to sú niektoré z hesiel pre špecifické zásady ekologickej výroby na farmách.

Dôležitými zásadami pri spracovaní biopotravín a biokrmiva sú ekologické zložky, obmedzenie prídavných látok a pomocných technologických látok, zachovanie pravosti výrobkov a voľba biologických, mechanických a fyzikálnych spracovateľských metód.

AKO SA V EKOLOGICKOM POĽNOHOSPODÁRSTVE DBÁ O ZVIERATÁ?

Ekologickí farmári pristupujú k otázke potrieb svojich hospodárskych zvierat veľmi zodpovedne, vďaka čomu sa ich zvieratám dobre darí a sú zdravé. V ekologickom poľnohospodárstve sa teda kladie dôraz na kvalitu života zvierat a zdravie zvierat. Ekologickí farmári majú zákaz používať ako prostriedky prevencie syntetické látky či veterinárne liečivá. Zabezpečenie zdravého životného prostredia svojich zvierat je preto pre ekologických farmárov kľúčovou otázkou. Kvalita života zvierat je v ekologickej výrobe riešená na základe prevencie a dôsledného zdravotného manažmentu. Slová

PRÍLOHA „prevencia je lepšia ako liečba“ platia obzvlášť v oblasti chovu a šľachtenia. Ekologickí farmári uprednostňujú plemená hospodárskych zvierat s vyššou odolnosťou proti chorobám, prispôsobené miestnym podmienkam. Odolnosť proti ochoreniam sa u zvierat zvyšuje systematickou starostlivosťou: pastvou a vhodnými krmivami bez obsahu GMO, nižším počtom zvierat v chove a hygienickým ustajnením.

V prípade ochorenia či poranenia sa zvieratám poskytne urýchlená pomoc, takže zbytočne netrpia. Uprednostňujú sa lieky ako homeopatiká alebo výťažky z rastlín. Antibiotiká a iné veterinárne lieky sa používajú len vtedy, keď nie je iná možnosť liečby.

Kvalita života zvierat závisí na tom, či majú možnosť napĺňať svoje životné potreby a či ich prostredie je zdravé a bez stresujúcich vplyvov.

V ekologickom poľnohospodárstve sa preferuje otvorený chov, zvieratá majú k dispozícii vonkajšiu pastvu a dostatok voľného priestoru. Hydina má možnosť napĺňať svoje prirodzené potreby prachovým kúpeľom, plávaním v jazierkach či otvorenou pastvou. Navyše je hydina často chovaná v menších skupinách, čo jej umožňuje vytvárať si sociálnu hierarchiu.

Podstielka a krmivo sú prispôsobené konkrétnym potrebám jednotlivých druhov.

Napríklad pre hovädzí dobytok je vhodnejšia slama ako betón. Pre odpočinok musia mať zvieratá k dispozícii dostatok pevnej podlahy. Roštová a mriežková podlaha sa využíva len obmedzene.

V ekologickom chove dostávajú zvieratá ekologické krmivo, a to podľa konkrétnych potrieb. Mláďatá cicavcov musia mať zabezpečený pravidelný prístup k prirodzenému mlieku, najlepšie priamo od svojich matiek. Akékoľvek prípadné utrpenie zvieraťa musí byť čo najviac minimalizované. Dočasné uväzovanie alebo izolácia zvierat, skracovanie zobákov, odstraňovanie chvostov či rohov sú striktne regulované a umožnené len výnimočne, a to z bezpečnostných či veterinárnych dôvodov alebo v záujme kvality života zvierat.

(Pokračovanie) pripravila: Ľ. S.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 15.1.2013 12:47 Page 5

PRÍLoHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Zelený čaj, zázvor a kurkuma liečia artériosklerózu K

aždá choroba v sebe skrýva zákernosť. Občas je bolesť pozitívna v zmysle, že na ochorenie upozorní. Artérioskleróza však, žiaľ, patrí k chorobám, ktoré pacient spravidla spozoruje, až keď je už neskoro. Artérioskleróza „chodí“ ruka v ruke s anginou pectoris, arytmiou srdca, srdcovou nedostatočnosťou, infarktom myokardu a mozgovou mŕtvicou.

Kto s ňou má do činenia, tomu, laicky povedané, zhrubnú cievy a zúži sa ich priechodnosť. Čo nám môže pomôcť?

ZELEný čAj Je bombou v liečbe artériosklerózy, pretože znižuje hladinu zlého cholesterolu v krvi (cholesterolové plaky nebudú mať šancu usadiť sa na stenách ciev) a zvýši podiel dobrého

cholesterolu (ktorý „čistí“ usadeniny zo stien ciev). Okrem toho má pozitívny vplyv na krvný tlak, ktorý sa považuje za jeden zo spúšťačov tohto ochorenia. Aby bol zelený čaj účinný, odporúča sa ho piť k hlavným jedlám.

ZáZvoR Obsahuje tzv. gingeroly podobné aspirínu. Kto teda konzumuje zázvor, znižuje riziko upchatia ciev. Aby to bolo presné, odporúča sa denne konzumovať päť gramov zázvoru. Znižuje zároveň riziko mozgovej mŕtvice. Zázvorový čaj je hotový, ak jeho narezané kúsky zalejeme vriacou vodou. Dostať do tela ho možno aj inak, napríklad konzumáciou – s mäsom, zeleninou, v pečive či v jogurte.

KuRKumA Látky, ktoré obsahuje, majú podľa vedcov, ktorí ju podrobne skúmali, antioxidačné vlastnosti, vďaka ktorým chránia tepny pred škodlivým ukladaním tuku.

Stačia malé dávky kurkumy, aby pomohla. Pije sa ako čaj alebo používa v kuchyni ako korenina.

V jej prípade neplatí úslovie „všet-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (84)

Účinné látky rastlín astlina sa dnes používa na liečenie priamo iba v malej miere: postupne sa stáva priemyselnou surovinou. Moderná liečba dáva zväčša prednosť (ale nie vždy právom) účinným látkam získaným izoláciou z liečivých rastlín, ako aj látkam podobným, pripravovaným chemickou cestou (synteticky). Keďže sa rastliny používané vo farmácii triedia podľa účinných látok, ktoré ich telo obsahuje, z tohto hľadiska je ich štúdium predmetom viacerých vedných disciplín – biológie, biochémie, farmakognózie, v konečnom dôsledku aj medicíny. Analytické a syntetické výsledky práce týchto odborov sa v hojnej miere publikujú. Preto sa o obsahových

R

19. 1. 2013

3 /4526/

látkach liečivých rastlín možno zmieniť i výberovo a len veľmi stručne, v abecedne zoradených heslách.

Acetylcholín – dôležitá látka pri prenose nervového vzruchu.

Pôsobí aj na svalstvo a znižuje krvný tlak.

Alkaloidy – zásadité látky rastlinného pôvodu, ktoré majú silný, až toxický účinok na ľudský organizmus. Vyskytujú sa najčastejšie v dvojklíčnych rastlinách (morfín, kodeín, kofeín).

Aminokyseliny (prírodné) – stavebná zložka bielkovín. Delíme ich na nahraditeľné a nenahraditeľné (esenciálne). Organizmus ich nevie syntetizovať a treba mu ich dodať. Sú zásadité, kyslé a neutrálne.

HLAS ĽUDU

ko s mierou“. Aby sa v nej totiž prejavili jej artériosklerotické účinky, treba ju konzumovať veľa a často.

ZáZvoR, mEd A CitRón…

Ak si chcete do chladničky pripraviť hrejivú liečivú dobrôtku, tak kúpte citróny a zázvor.

Med iste máte doma. Umyté citróny nakrájame na malé tenké plátky. Tak isto aj očistený zázvor sa nakrája na tenké plátky a do zaváraninového pohára vrstvíme citrón so zázvorom. Nakoniec ho zalejeme kvalitným medom. Med je dobrý konzervačný prostriedok, takže takto pripravený pohár vám v chladničke vydrží aj 2 – 3 mesiace. Naložené želé je veľmi dobré na bolesť hrdla, a tak isto ho môžete piť ako horúci nápoj, ktorý vás príjemne zahreje. Stačí zaliať 1 polievkovú lyžicu želé horúcou vodou a máte chutný liečivý nápoj.

Antibiotiká – látky, ktoré brzdia rast mikroorganizmov alebo ich úplne zabíjajú. Sú produktom činnosti baktérií, plesní a húb – nižších rastlín.

Bielkoviny (proteíny) – sú základom života. Vyskytujú sa v živočíchoch a v rastlinách. Tvoria dôležitú súčasť potravy (živočíšne sú hodnotnejšie ako rastlinné). Prijímajú sa v mlieku, tvarohu, syre, vo vajciach, v mäse, obilných zrnách, ryži, zemiakoch, strukovinách.

Cukry (glycidy, sacharidy, uhľohydráty) – tvoria až tri štvrtiny hmotnosti suchého rastlinného tela. Sú veľmi častou a hojne zastúpenou obsahovou látkou bunkovej šťavy. Z jednoduchých cukrov je najčastejšia fruktóza (ovocný cukor), glukóza (hroznový cukor), sacharóza (repný a trstinový cukor) a maltóza (sladový cukor).

Z chemickej stránky sú to zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka.

Enzýmy (fermenty) – organické látky, ktoré umožňujú a urýchľujú chemické procesy v živom organizme (biokatalyzátory). Majú charakter bielkovín a pôsobia iba na určité látky.

Hormóny – zložité látky, ktoré v živom organizme vytvárajú žľazy s vnútorným vylučovaním a ktoré sa vylučujú do krvi alebo miechy. Tvoria sa najmä v živočíšnych organizmoch, v rastlinách iba zriedka (tzv. auxíny). Ich účinok je špecifický, pôsobia iba na určitý orgán.

Lecitíny – sú prítomné takmer vo všetkých rastlinných a živočíšnych bunkách ako najrozšírenejší fosfoglycerid. Tvoria súčasť liekov, ktoré ovplyvňujú látkovú premenu v nervovom tkanive, ako aj rast a vývoj.

(V budúcom čísle: Lipidy, škroby a vitamíny) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 15.1.2013 12:47 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Do vášho RecePTáRA

PRílohA PoRADŇA

Roláda s parmezánom a vajcami Suroviny: 700 g mletého mäsa, 3 varené vajcia, 100 g mortadely, 3 vetvičky rozmarínu, 3 kúsky chleba, petržlenová vňať, 50 g múky, 2 vajcia, 1 citrón, 50 g masla, 30 g nastrúhaného parmezánu, 50 ml bieleho vína, 1 kocka do polievky, 1 lyžica zmesi korenín (vegety), olivový olej, soľ a mleté čierne korenie.

Takto sa to vydarí: Chlieb namočíme do 100 ml vody. Do nádoby s mäsom pridáme 2 vajcia, okoreníme, osolíme, pridáme parmezán, mortadelu nakrájanú na kocky a nadrobno nakrájanú petržlenovú vňať. Chlieb vyžmýkame a pridáme k mäsu. Do nádoby nadrobno nastrúhame aj citrónovú kôru, osolíme, okoreníme a rukou dobre vymiešame. Kúsok priesvitnej fólie natrieme olivovým olejom a na ňu položíme zmes z mletého mäsa. Vopred obielené varené vajcia pokrájame na polovice a rozkrojenou časťou nadol nakladieme na jednu stranu mäsovej zme-

eplé vlnené veci sú T do nevľúdnej

si. Za pomoci fólie zvinieme roládu, fóliu odstránime a roládu posypeme múkou zo všetkých strán. Dáme opražiť na zohriatom olivovom oleji a roztopenom masle. Keď sa roláda začervená, prilejeme do nádoby na pečenie 100 ml vody, víno a kocku do polievky.

Pridáme do nádoby s roládou lístky rozmarínu, ktoré odtrhneme z vetvičky. Zatvoríme nádobu alumíniovou fóliou a pečieme v rúre 40 minút na 180 º C.

Diamantová torta Suroviny: 8 vajec; Na korpus: 8 lyžíc cukru, 2 lyžice múky, 200 g mletých lieskovcov, 1 pečivový prášok; Na plnku: 250 g cukru, 1 liter mlieka, 250 g karamelových cukríkov, 3 vrecúška vanilínového pudingového prášku, 250 g masla; Na ozdobu: 200 ml mlieka a 2 balíčky šľahačky.

Takto sa to vydarí: Pripravíme korpus: vajcia rozbijeme a na korpus použijeme bielky. Šľaháme ich mixérom a postupne pridávame cukor. Keď je sneh dobre vyšľahaný, pridáme múku, pečivový prášok, lieskovce a dobre vymiešame vareškou. Zmes rozdelíme do dvoch okrúhlych plechov vyložených papierom na pečenie. Pečieme 20 minút na 200 ºC. Pripravíme plnku: Do nádoby na sporáku dáme cukor, aby sa upražil, a miešame ho vareškou.

Do druhej nádoby so žĺtkami pridáme pu-

Aby bola vlna hebká, môžete na ňu použiť aj šampón na vlasy

dingový prášok a 300 ml mlieka. Dobre vymiešame. Zvyšné mlieko vylejeme do nádoby s karamelom (na sporáku). Pridáme aj karamelové cukríky (karamelky) a miešame lyžicou, kým sa zložky neroztopia. Nakoniec pridáme žĺtky vymiešané s pudingovým práškom a mliekom a miešame vareškou. Keď krém nadobudne potrebnú hustotu, zložíme nádobu zo sporáka. Mixérom vyšľaháme margarín dopenista. Pridáme vychladnutý krém a šľaháme, kým sa plnka nezjednotí. Na prvý korpus natrieme plnku, položíme druhý korpus a celú tortu potrieme plnkou. Mixérom vyšľaháme šľahačku s mliekom a tortu ľubovoľne ozdobíme.

zimy ako stvorené. Aby však ostali pohodlné a zachovali si hebkosť, potrebujú špeciálnu starostlivosť.

PRAnie v PRáčke Ak sa na štítku nachádza symbol prania v práčke alebo označenie „machine washable wool,“ môžete tento vlnený kúsok oblečenia pokojne oprať. Dobrý tip: Oblečenie z vlny vložte do návliečky na vankúš, tak si udrží formu.

PRAnie v Rukách Aby ste sa zbavili nečistôt, použite šampón na vlasy alebo špeciálny prípravok na vlnu. Troška glycerínu pri poslednom oplachovaní vlnu zmäkčí.

SPRávne Sušenie Opraté kúsky oblečenia zrolujte do veľkého froté uteráka a zľahka vyžmýkajte. Následne ich rozložte na iný uterák a nechajte vysušiť. veľA hRčiek Hrčiek na pulóvri sa zbavíte, keď ho dáte asi na hodinu vo vrecka do mrazničky. Potom hrčky už poľahky zošúchate.

DobRe vyžehlené Po tom, ako sa vám vlnené oblečenie rozťahá, sa vlákna dajú napraviť naparovacou žehličkou. Pri obyčajnej žehličke použite vlhkú handru alebo vreckovku a žehlite len na nízkych teplotách.

Pomóc, fľAk! Keď na obľúbenom kúsku z vlny nájdete fľak, pomôže vám nasledujúce: Na noc dajte zašpinený kus do vedra s 10 litrami vody a 500 g soli. Potom klasicky operte.

PRíliš mA škRiAbe! Dospel váš obľúbený sveter do štádia, že vlna na ňom spevnela a začala vás škriabať? Vyriešite to, keď oblečenie silno poskrúcate. Vlákna budú opäť pružnejšie a poddajnejšie.

Sneh, mráz a vietor spôsobujú červenanie kože. Dá sa tomu predísť? neh, mráz a vietor. Tieto tri neduhy v zime nielenže nepridávajú S na dobrej nálade, ale poriadne trápia našu kožu a sfarbujú ju načerveno. V zimných mesiacoch koža reaguje na chlad a mrazivé počasie začervenaním, podráždením a výrazným vysušením.

Ak je tento pobyt dlhodobý, dochádza k zbeleniu kože, lebo kapiláry sa v nej stiahnu, aby odchádzalo čo najmenej tepla. Najviac sú náchylné odkryté a vystupujúce časti tváre a končatín.

Tuhé myDlo je lePšie Následky zimného počasia môžeme zmierniť. Kožu na odkrytých miestach si treba chrániť vhodným oble-

30/viii

čením. Dôležité sú aj mastné krémy s vyšším obsahom lipidov. V prípade uší nezabúdame na dobrú čiapku, nos si natierame mastným krémom a ruky si schovávame do rukavíc. Na citlivú kožu alebo so sklonom k ekzémom nie sú vhodné vlnené alebo syntetické rukavice, ale s bavlnenou podšívkou. V zime sa tiež neodporúčajú tekuté mydlá na umývanie rúk, ktoré vysušujú a odmasťujú pokožku. nAjlePšie Sú bAvlnené biele PAnčuchy Viacvrstvové oblečenie je samozrejmosťou, ale nie sú pančuchy ako pančuchy. Aby sa koža netrá-

pila, uprednostňujeme bavlnené materiály skôr bielej farby, prípadne prírodný hodváb. Obmedzovať by sme mali silonky i vlnené látky, ktoré našu pokožku dráždia. Aby bolo aj vaše telo pripravené na jar, pokožku regenerujte už teraz.

Na noc je dobré si osviežiť ruky olejovým kúpeľom z olivového oleja a vody a po ňom ich natrieť mastným krémom. Mali by sme obmedzovať kúpanie a uprednostňovať skôr sprchovanie s olejmi, premasťovanie lipozómovými preparátmi a masťami, ktoré obsahujú výťažky z liečivých rastlín, napríklad z pupalky

dvojdomej, morských rias, palmového oleja či bieleho ovsa.

19. 1. 2013

PoľnohoSPoDáRSke RoZhľADy Príloha pre poľnohospodárov a dedinu číslo 336 Pripravujú: redaktorka ľubica SÝkoRová, novinárka elena šRAnková a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

3 /4526/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V KOVAČICKEJ GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

Výstava obrazov insitného umelca Pavla Cicku K

ovačických umelcov dnes poznajú v celom svete. Títo maliari sú básnikmi, rozprávkarmi a maliarmi zároveň. Ich obrazy očarúvajú nielen maliarskym kumštom, ale i príbehom. Teda i príbeh, i maľba sú nielen autentickým svedectvom či výpoveďou o živote v istom prostredí a v istom čase, ale aj oslavou každodenného života obyčajných ľudí. Jeden z tejto skupiny kovačických insitných maliarov je aj Pavel Cicka. Patrí do druhej generácie kovačických insitných maliarov a je členom tzv. Kovačickej trojky.

Má za sebou už množstvo samostatných, ale aj kolektívnych výstav doma a v zahraničí.

Výstavu slávnostne otvorila historička umenia Jarmila Ćendićová

Milovníkov insity očarila Cickova tvorba

V piatok 11. januára 2013 vo výstavných priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici insitnému umelcovi Pavlovi Cickovi slávnostne otvorili 19. samostatnú výstavu Krása je v očiach toho, ktorý pozerá, ktorou si maliar pripomenul 35. výročie svojej maliarskej tvorby. Hostí na výstave, kde je asi 70 obrazov, pozdravila riaditeľka Galérie Mária Raspirová. V hudob-

stavy P. Cicka sa okrem vystavenými olejomaľbami prihovoril milovníkom insity aj jednou príležitostnou básňou. Historička umenia Jarmila Ćendićová odborne hovorila o maliarovej tvorbe, a potom výstavu slávnostne aj otvorila.

Podľa slov výtvarného umelca Pavla Cicku výstava bude sprístupnená milovníkom insitného umenia do 27. januára.

Potom sa presťahuje na Slovensko, kde bude nainštalova-

Kovačickí Bohémi a orchester Rosička k slávnostnej chvíli prispeli piesňou

Namiesto maliarovej vizitky Pavel Cicka sa narodil v roku 1961 v Kovačici. Svoj maliarsky talent uplatňoval už v základnej škole a na gymnáziu, keď ilustroval školské časopisy Okienko a Stredoškolák. Prvýkrát sa so svojou prácou verejnosti predstavil na samostatnej výstave počas vojenčiny v Kruševci v roku 1978 a od roku 1986 je aktívnym členom Galérie insitného umenia. Patrí do druhej generácie kovačických insitných maliarov a má za sebou 18 samostatných a množstvo spoločných výstav v Srbsku, v Česku, na Slovensku... Ako spoluautor sa podieľal na maľovaní niekoľkých veľkých obrazov, ktoré sú vystavené v priestoroch Ministerstva kultúry v Bratislave, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, v Múzeu trúb v Guči... Dnes sa okrem maľovaniu venuje aj poľnohospodárstvu, preto v jeho dielach dominujú pohľady na kovačický chotár, polia a svojrázne postavičky hudcov, spevákov, poľovníkov, rybárov – inšpirujú ho ľudia, ich život, práca a zábava.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Autor výstavy Pavel Cicka – hrdý na svoju 35-ročnú prácu

nom okienku vystúpila mužská spevácka skupina Bohémi za hudobného sprievodu ľudového orchestra Rosička. Autor vý-

ná v Martine, na Myjave, v Bratislave a Rimavskej Sobote.

A. Chalupová

31

K U LT Ú R A SLOVENSKÍ VYDAVATELIA NA NAŠOM TRHU: JAZYKOVÉ VYDAVATEĽSTVO MIKULA, BRATISLAVA

Kľúč do sveta vedený názov si nemohol nevšimnúť návštevník belehradského knižného veľtrhu, ktorý čo len časť vlastnej pozornosti venoval výstavnému stánku slovenských kníhkupcov a vydavateľov. Ten názov totiž zdobil obálky početných slovníkov a iných populárnych publikácií známeho bratislavského alebo skôr petržalského vydavateľstva: učebníc angličtiny, taliančiny, nemčiny..., iných jazykových pomôcok.

– Skadiaľ tá orientácia práve na takýto Vojtech Mikula druh literatúry?

– bola prvá otázka prvej osobnosti vydavateľstva pánovi Vojtechovi Mikulovi.

– Zrodila sa ešte v roku 1992, teda pred vyše dvoma desaťročiami, keď som ako kníhkupec zistil, že nám chýbajú slovníky. Vtedy bola veľmi slabá zásoba u nás, zaoberalo sa tým hlavne štátne vydavateľstvo, ktoré vydávalo slovníkovú tvorbu, no na všetko nestačilo, takže som sa na to sám dal.

– Zrejme ste začali od svetových jazykov...

– Najprv som vydal nemecký slovník, potom francúzsky slovník, potom nasledovali mnohé iné. Dnes máme okolo sto titulov, ktoré sme vydali, a príznačnosťou je, že všetky sa museli prácne vyrobiť. Robíme to vo svojom rodinnom kolektíve: syn mi to zalamuje, jeho manželka je vyštudovaná slovenčinárka a kontroluje slovenčinu, kým autori kontrolujú cudzie jazyky. Všetky tie opravy, úpravy, korektúry robím ja, tiež samotný obchod. Takže titulov sme vydali ozaj veľa a jazykov máme zastúpených takmer dvadsať, presnejšie osemnásť.

– Je tu slovník chorvátčina.

Plánujete i srbčinu?

– Nielen plánujeme, ale skutočne by som to veľmi rád vydal. No

U

32

najťažšie je nájsť autora, o čo sa už dlhšie snažím. Máme spracovaný slovenský manuál, takže to vlastne treba preložiť, upraviť na reálie domáce, aby sadli na tú krajinu. Bol som tu pred dvoma rokmi a prišiel som zase, aby som sa nakontaktoval na niekoho, kto mi v tom pomôže.

– O slovníkoch sa hovorí i to, že môžu byť zaujímavejším čítaním než detektívka. Súhlasíte s tým?

– Plne. Keď sa ľudia pozerajú na to tak odbornejšie a hľadajú chyby, vždy sa v slovníku nájde nejaká. Veľmi ťažké je urobiť ich bezchybne. To sa vlastne ani nedá, lebo dakedy zaúraduje tá transkripcia, prepis z cudzieho jazyka, ktorá je často veľmi náročná, inokedy zmeny v jazyku a v reáliách, tretíkrát tlačia-

Slovníky na slovenskom stánku

renská chyba. Ale je to robota veľmi pekná. Keď sme robili španielsky slovník, tak známy profesor, najlepší hispanista v strednej Európe Ladislav Trup, vsúval doňho príslovia a porekadlá, z ktorých som sa naučil aj také veci, o ktorých som ani nevedel, že na Slovensku existujú. Napríklad prirovnania, aké tam dokázal uviesť. Čiže i slovníkmi sa jazyky obohacujú, a to je na tom zaujímavé a vzácne.

– Stačíte sledovať aj nové trendy, ktoré prináša globalizácia, ako je napríklad prienik angličtiny...

– Veľmi veľa sa jazyky obmieňajú v tom, že preberajú, hlavne z angličtiny, veľa slov. Je fakt, že kedysi som robil tie slovníky tak, že som

robil dotlače. Dnes musíme pozorne sledovať veľmi dynamický vývoj jazykov, čo si možno všimnúť zvlášť pri nových technológiách.

Teda nejdeme na dotlač, ale na nové vydania, ktorými sa snažíme zachytiť všetky podstatnejšie jazykové zmeny.

– A na záver, ako vám je u nás, v Belehrade?

– Cítim sa tu veľmi dobre. Naposledy, keď som tu bol, nemal som čas pozrieť si mesto, preto sa teraz usilujem čosi z toho nahradiť.

Boli sme včera v takej peknej starej mestskej štvrti na večeri. Samozrejme, voľné chvíle využívam i na dôkladnejšiu prechádzku mestom.

Oto Filip

ZO STREDISKA PRE KULTÚRU STARÁ PAZOVA

Programy na január a úprava šatne amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova prvú polovicu januára využili na hodnotenie početných decembrových kultúrnych dianí, ktoré úspešne realizovali. Za podpory Obce Stará Pazova organizátormi boli aj dvoch programov v posledný deň minulého roku: detského nového roku a verejného uvítania nového roka na námestí. O tom, čo v Stredisku pre kultúru Stará Pazova chystajú v druhej polovici januára, sme sa rozprávali s Draganou Stevićovou, hovorkyňou ustanovizne: – Toho času pracujeme na príprave nového dizajnu kultúrneho informátora a začali sme aj s úpravou šatne v divadelnej sieni. Ponuka kultúrnych dianí na január je tradične trochu skromnejšia, no veríme, že ich náplň osloví početných milovníkov výtvarného umenia,

Z

Chodba a miestnosti šatne sú olíčené a upravené

hudby, divadla atď., – povedala D. Stevićová.

V galérii strediska 21. januára sa svojimi výtvarnými prácami spoluobčanom samostatnou výstavou predstaví Zorica Opavská, pred-

sedníčka Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy. Koncert vážnej hudby na 24. január v divadelnej sieni pripravuje Mg. Ljubinko Lazić so spolupracovníkmi. Nevystanú ani programy venované

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PROGRAM V ŠÍDE

la aj deti zo ZŠ Sriemskeho frontu. Predstavili sa recitátori Anna Šusterová a Viktor Kolár, ktorí na minuloročnej Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov úspešne predstavili svoju školu. A po úspešnom vystúpení na detskom divadelnom festivale 3 x Ď v Starej Pazove mladí divadelníci z tejto príležitosti pripravili krátku scénku Spiace princezné. Účastníci koncertu uznali, že mali väčšiu trému pred vystúpením pred svojimi rodičmi a pred svojím obecenstvom, ako na festivaloch. To im bolo pohnútkou, aby sa prestavili v Alen Felťan, víťaz tom najkrajšom svetfestivalu Rozospievaný Sriem 2012 le.

St. S.

Minuloročný úspech ako úvod osláv novoročným sviatdomu 29. dekom a školským cembra. prázdninám žiaci ZáA program bol kladnej školy Sriemskeho ozaj pestrý a bofrontu a Gymnázia Savu hatý. Gymnazisti Šumanovića, ktorí sa fasa predstavili spekultatívne učia slovenčiváckou skupinou nu, spolu so svojimi roa tromi piesňami. vesníkmi zo Slovenského Sprevádzala ich kultúrno-umeleckého profesorka Ranka spolku Jednota pripraviPribičevićová a nali spoločný koncert. Je to cvičila ich profeAnna Kovárová, svojrázna retrospektíva učiteľka slovenčiny sorka Anna Kováúspešnej činnosti v mi- v Šíde rová. SKUS Jednonulom roku a úvod obta najprv predstasiahlej činnosti spolku v roku vili mladí tanečníci, a to tancom, 2013, keď si tento spolok pripo- s ktorým vystúpili na festivale mína 100. výročie pôsobenia,“ tý- Zlatá brána v Kysáči. Ale pravé premito slovami predseda SKUS Jed- kvapenie pre publikum boli vynota Vladimír Čáni privítal divákov stúpenia členov spolku, ktorí rev preplnenej sieni Slovenského prezentovali Šíd na nedávnom

„K

festivale Rozospievaný Sriem.

Teraz sa po prvýkrát svojmu obecenstvu predstavil aj víťaz festivalu Alen Felťan.

Spoluobčania ocenili jeho úspech a vrúcnym potleskom ho viackrát volali na javisko.

Neľutovali dlane ani pri vystúpení Maje Mackovej a Jeleny Nedićovej. Učiteľka Anna Kovárová pripravi-

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Užitočne strávené zimné dni odobne ako v uplynulom roku, aj tentoraz sa Obecná knižnica rozhodla usporiadať zimné dielne pre deti, s cieľom

P

školskej oslave svätého Sávu a koncom januára a začiatkom februára v Starej Pazove si členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV pripomenú jubiluem – 110 rokov od prvého divadelného prestavenia.

– Keďže je Stará Pazova hostiteľkou početných ochotníckych divadelných a iných prehliadok, festivalov a mnohých programov, ktoré majú nielen lokálny, ale aj širší regionálny a vojvodinský ráz, rozhodli sme sa upraviť šatňu v divadelnej sieni. Vďaka Obci Stará Pazova a Direkcii pre výstavbu Obce Stará Pazova, rekonštrukcia týchto miestností je v záverečnej fáze. V tejto rekonštrukcii sme mali aj niekoľko pracovných akcií, do ktorých sa okrem zamestnancov strediska aktívne zapojili i členovia technickej skupiny slovenského spolku.

Miestnosti sú olíčené, upravené je elektrické osvetlenie, nové rúcho dostala i podlaha... – uviedla okrem iného hovorkyňa strediska.

A. Lš.

19. 1. 2013

3 /4526/

užitočne im vyplniť zimné prázdniny. Niektorí žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici dni voľna využili na čítanie kníh, pravidelne navštevovali Obecnú knižnicu a prehŕňali sa tam v knihách, iní zasa účinkovali v zaujímavých zimných dielňach.

Obecná knižnica v Kovačici počas januára 2013 nielenže ponúkla deťom príjemný teplý kútik, ale im umožnila získať vedomosti, a pritom sa dobre pobaviť na troch zaujímavých dielňach. RealiBábkové divadlo v knižnici pripútalo pozornosť malých Kovačičanov zovala ich za pomoci mlaObecná knižnica v Kovačici nedých ľudí, odborníkov ochot- vou vytvárali krásne pozvánky a ných pracovať s deťmi. Prvú diel- obrazy z papiera. Poslednú diel- zabúda ani na svojich dospeňu pod názvom Palček a kamaráti ňu – Rozprávam ti rozprávku – lých čitateľov, pre ktorých zapre žiakov nižších ročníkov ZŠ a viedli sestry Lea a Mia Sabové, dovážila nové knihy a rôzne čapredškolskú skupinu viedli Dan- ktoré pomocou hry svetla a tône sopisy a zorganizovala aj počíka Hriešiková a Marína Bírešová, škôlkarov zaviedli do sveta roz- tačový kurz. Dvakrát týždenne ktoré s deťmi vypracovali báb- právok. Na realizácii týchto troch prebieha školenie záujemcov o kové divadlá podľa rozprávok dielní sa podieľali okrem riadi- zdokonalenie sa v práci na počíLev a myš, O troch prasiatkach a teľky Márie Ďurišovej, ktorá mala tači. Školenie vedie knihovník Škaredé káčatko. Vo štvrtok 10. ja- na starosti finančný podklad po- Obecnej knižnice, oddelenia v nuára odznela dielňa pod ná- dujatia, knihovníčky Jaroslava Crepaji, Mr. Slobodan Stevazvom Origami / Kviling, v rámci Pavlíková a Ružena Cicková v novski. ktorej žiaci vyšších ročníkov s čele s kolegyňou Annou TomaA. Chalupová vedúcou dielne Silviou Žolnajo- novou.

HLAS ĽUDU

33

K U LT Ú R A K VÝSTAVE TROCH MLADÝCH AUTOROV V KULTÚRNOM STREDISKU NOVÝ SAD

Majstri portrétu P

remýšľať nad plodmi tvorivej práce troch rôznych mladých autorov, zaoberať sa dilemou, čo ich rozdeľuje a čo spája, všímať si spôsob reagovania na portrét ako nosnú tému... Umožnila to jediná návšteva výtvarného salónu Kultúrneho strediska Nový Sad, ktorému od 24. decembra 2012 do 12. januára 2013 dominovali portréty, maľby, prípadne kresby alebo koláže autorov Mirjany Đošićovej,

Stefanije Mihajlovićovej a Dragana Vićentića.

Traja autori, tri rôzne spôsoby vnímania tvárí a figúr, tri druhy odkazov. A jeden spojovací moment – portrét – chápaný skôr v širšom, metaforickom, než v konkrétnom zmysle slova. Mirjana Đošićová má rada koláž a kresbu, kombináciu viacerých techník, zrkadlo a záhadu. Stefanija Mihajlovićová má blízko k kresbe, vyhranenej línii, ku kon-

Stefanija Mihajlovićová: Viac kresby ako maľby

S cieľom je vhodnejšie ako za účelom lová účel a cieľ sú zaradené do slovníkov slovenského jazyka, avšak predsa sme sa pri nich pozastavili. Účel vystihuje zámer, zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť, resp. cieľ; napríklad: vec (ne)spĺňa svoj účel, (uviesť) účel cesty. Slovom cieľ sa vyjadruje miesto, ktoré sa niekto usiluje dosiahnuť: cieľ cesty, doraziť do cieľa. Cieľ je aj predmet, ktorý sa má zasiahnuť, terč, napríklad: strieľať do cieľa, streľba na pohyblivé ciele, bomby zasiahli vojenské ciele. Je to aj účel, zámer, úmysel, napr.: humánne, politické, umelecké ciele; potom cieľ práce, výroby, života, napr.: sledovať osobné ciele, dosiahnuť vytýčený cieľ, mať za cieľ preskúmať niečo, ale aj také pre ľudí neraz príznačné – chodiť bez cieľa.

Keďže v printových médiách predovšetkým platí zásada, že všetko, čo je vytlačené, malo by byť bezchybné, upriamime sa tu na problém, ako vyjadriť cieľ, resp. účel. Vo verejných prejavoch neraz odznie predložka „za“ + účel, teda – za účelom, napr.: za účelom zlacnenia výroby, odišla za účelom vybavenia povolení na vstup, čo sa v slovenčine hodnotí ako nesprávne. Správne znenie je s predložkou „s“ + infinitív, teda s cieľom zlacniť výrobu, odišla s cieľom vybaviť povolenie na vstup. Na záver ešte raz: spojenie za účelom radíme vystriedať s cieľom. ah

S

34

Mirjana Đošićová: Okuliare a zvýraznené pery

Dragan Vićentić: Portrét, z ktorého akoby sálala hrôza

trastu, kým farbu vníma len druhoplánovo. Obraz autora Dragana Vićentića je charakterizovaný jednoznačnými, nie veľmi optimistickými alebo príjemnými odkazmi, umocnenými širokými a ráznymi ťahmi a expresívnosťou, bohatstvom farieb, ktorá chvíľami posúva do druhého plánu aj samotnú tematiku.

Napriek všetkej tej rozličnosti traja mladí umelci urobili komplexný výstavný celok. Už tým, že si dokázali nerušiť navzájom tvorivý priestor a kruhy a spolunažívať. A to sa nie vždy, ani všetkým v reálnom svete aj darí.

Oto Filip

JANUÁROVÝ VZLET ponúka kopu článkov, fotografií a zaujímavostí na pobavenie a poučenie.

Na titulnej strane je Aleksandar Popov (známejší ako Dr. Pop), spevák punkrockovej skupiny Atheist Rap na nedávnom Koncerte roka v Novom Sade (reportáž z tohto podujatia je na vnútorných stranách časopisu). Píše sa o výtvarnom tábore Makovička a žiackom seminári v Báčskom Petrovci, blížencoch z Kulpína a Silbaša, modelke z Padiny a mladej poetke z Pivnice.

Sú tu i pokračovania pravidelných rubrík Rozlety, Vaša tvorba, Info-svet, PC hry, Úrovne občianskej spoločnosti, Story a Filotínky, ako aj príspevky o filmovom umení (Hobit: Neočakávaná cesta, The Age of Stupid, A Fantastic Fear of Everything) a súčasnej hudbe (One Direction, The xx, Cannibal Corpse), tiež nové dobrodružstvá komiksového hrdinu Williama Henricha... Čítajte Vzlet!

S. L.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A K VÝSTAVE EROTIKA A MÝTICKÁ DEDINA KOVAČICA MALIARA PAVLA HAJKA, BELEHRAD 15. JANUÁR – 15. FEBRUÁR 2013

Magický zápas o zmysel

ktorého som si preto i zvolil, Draganovi Milenkovićovi, ktorého som si vybral, lebo dokáže pekne písať o erotike, poďakoval by som sa tiež Galérii insitného umenia v Kovačici za katalóg, Turistickej organizácii Kovačice a vám všetkým, ktorí ste tu..., – vyzdvihol autor na záver vernisáže.

Tézu, že je objavnosť mierou kvality a dosahov osobnostnej

edinečné kultúrne podujatie s vnímaní sveta v ten daždivý utor- nu bankovú inštitúciu. A hoci puncom dvojnásobného jubi- kový večer v exkluzívnych vý- som sa neraz priznal, že nie som lea: životnej šesťdesiatky a tvori- stavných priestoroch Národnej odborníkom na umenie, s hrdosvej štyridsiatky Kovačičana Pavla banky Srbska v Ulici Nemanjinej ťou sa priznávam, že mám veľmi Hajka. Primerane tomu i aktéri, pu- číslo 17 v Belehrade, mnoho ľudí rád kovačické insitné umenie: teblikum a interiér banky, ktorý v ten sa prišlo kochať v kráse približne maticky mi je zrozumiteľné, lebo utorok večer navodil skutočne päťdesiatich obrazov, taktiež povznášajúcu atmosféru. Spo- v hudbe orchestra Rosička, ločnými silami sa teda podarila ktorá vlastne odštartovala ozaj dobrá akcia. vernisáž.

Pavel Hajko – svojský, tematicUsporiadateľ výstavy Pavel ky viac sústredený než rozptýlený, Babka hovoril o svetových bohatý svojím nadhľadom, kolo- metropolách a inštitúciách, ritom, analýzou a obmenami rôz- v ktorých doteraz úspešne nych životných situácií Kovačice, organizoval výstavné poduskutočnej a tej duchovne svojej, jatie, tak isto o tom, do ktoa nielen tejto, už dávnejšie patrí k rých všetko končín a repreautorom, ktorých obrazy dokážu zentačných inštitúcií sa pre zrýchliť tep pozorovateľa. Je šťas- svoju kvalitu a jedinečnosť tím, že už celé desaťročia možno dostali Hajkove obrazy: MMF, obdivovať jeho široký rozlet vo Banka pre obnovu a rekonsvete umenia alebo odnedávna aj štrukciu... nenápadnú, no pozoruhodne bo– Tento človek, ktorý prvý Slová uznania: záber z utorkového otvorenia hatú životnú skúsevniesol erotiku nosť šesťdesiatnika, do insitného ume- odzrkadľuje život v podobnom individuality, Hajko potvrdzuje i ktorý vlastnú tvornia, je pre mňa naj- prostredí, v akom som aj sám vy- touto výstavou, reprezentačnou a bu nevnucuje, ale lepším maliarom rastal, pripomína mi mladosť vo retrospektívnou. Tak isto vlastnýnecháva, aby si poženy, lebo je preňho všetkých jej formách a farbách..., mi a špecifickými subjektívnozorovateľ samotný žena najkrajším mo- – podotkol Dr. Ján Varšo. kreatívnymi interpretáciami exisobjavil jej odkazy, tívom. Ako aj zem, Po veľvyslancovi sa slova ujal tenciálnych otázok a polôh, ako aj zákutia a tiene plné ako aj tekvica, ako aj dlhoročný redaktor Tanjuga, dob- unikátnosťou a neopakovateľvnútorného pohnukukurica. Len niekto, rý znalec japončiny a kovačické- nosťou vlastných námetov, symtia. kto má život rád na- ho umenia Dragan Milenković, bolov a farieb a spojitosťou medzi Jeho obrazy hotoľko ako Pavel Haj- podľa ktorého sa Hajko líši od nimi. voria zrozumiteľnou ko, kto má ženu toľ- iných insitných maliarov práve Aj keď pre faktickú obsažnosť a rečou, občas kom- Maestro Pavel Hajko ko rád ako on, do- venovaním sa erotike ako jednej veľký rozsah doterajšieho výtvarplexnou a metafokáže maľovať tak, zo svojich základných tém. Je na ného diela nie je možné tu a rickou, len ich treba chcieť a vedieť aby v nás vyvolal Stendalov syn- jeho obrazoch aj kohút, i niekto- hneď reflektovať všetky jeho dočítať. A aj keď ide o jeho obľúbe- dróm oduševnenia. Pán Hajko, ré druhy sladkej vášne, sú na nich minanty, nemožno nespomenúť, né námety: kohúta, dedinu, lásku, ďakujeme vám, že existujete s aj explicitné scény sexu, je tu že je Pavel Hajko aj v týchto rozem, symbiózu... vždy je to o čom- vašimi viac ako 1 500 maľbami, aj zmysel pre humor a grotesku, sú koch, ako aj v mnohých od toho si inom. Akoby vlastne šlo o dáky so špecifickým podpisom kohúta tu elementy fantastiky. A ako vra- dávneho 1973, keď v podstate zamagický zápas o skúmanie, hľa- označujúceho svetlo a život..., – ví Milenković, je tu zároveň i ne- čínal, stále priekopník hľadajúci danie zmyslu. Umocnený živou a podotkla guvernérka NBS pani skutočná duchaprítomnosť a po- zmysel, oráč mnohých dovčera sviežou farebnosťou, podneco- Jorgovanka Tabakovićová v prí- cit pre mieru. neznámych polí. Nie ich vzdialevaný a zaujatý poéziou okamihu vete hostiteľskom a usporiadaSamotný autor, ktorý sa po- ných parciel, ale lán uprostred v tej premenlivosti diania. Nech teľskom. sledný ujal slova, nehovoril veľa o života. Podrobne a zoširoka to kritici povedia, či ide o insitu ale– Ako ambasádor Slovenskej re- sebe: robili to obrazy dostatočne naznačil obrazmi, cez ktoré nebo o konkrétny expresionizmus, publiky v Srbsku som veľmi rád, že zaň. No pripomenul, že zhodou defiluje len on, ale i my všetci: tu alebo o ilustratívne a symbolické na začiatku roka môžem byť prí- rôznych okolností tri posledné a takí, akí sme. predstavy a vízie, alebo o čosi tomný na otvorení výstavy Pavla desaťročné jubileá tvorby oslávil Ktosi vravel, že čo do sveta poštvrté: divákovi radovému je azda Hajka z Kovačice, v priestoroch práve v Belehrade. šleš, to sa ti domov navráti. Pavel najpodstatnejšie to, že svojím cel- NBS pri príležitosti jeho šesťde– Maliar je tu na to, aby maľoval. Hajko do sveta už zaslal mnohé kovým vyznaním jeho maľby aso- siatročného životného jubilea a 40 No musí čosi aj povedať. Chcel by objavné a čarovné obrazy a odciujú v jeho psychike svieže pocity rokov umeleckej práce, a že mám som najprv vysloviť vďaku Ná- kazy, takže nie div, že je i jeho Koistoty, často i radostného vníma- tú česť otvoriť výstavu spolu s gu- rodnej banke Srbska, lebo mi tu vačica, vnútorná a skutočná, taká nia, tým i optimizmu. vernérkou NBS pani Jorgovan- umožnila vystavovať. Ďakujem aj pekná. Mýtická a mystická, no Mnoho pozoruhodných, chvá- kou Tabakovićovou. Dúfam, že Veľvyslanectvu Slovenska za účasť vždy jeho. A naša. lyhodných a pekných slov od- obrazy kovačických maliarov a otvorenie výstavy, Galérii Babka, znelo o Hajkovi, jeho tvorbe a umelecky obohatia túto centrál- lebo ide o dobrého manažéra, Oto Filip

J

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

35

K U LT Ú R A V BRATISLAVE

Predvianočné hody čiže Mikulášske dni ikuláš pre deti znamená predovšetkým radosť z darčekov.

Vlani zvlášť mali veľkú radosť žiaci zo slovenských škôl v Srbsku, najlepší recitátori, ako i učiteľky, ktoré svojou dlhoročnou prácou prispievajú k pestovaniu a zachovávaniu slovenského hovoreného slova.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s Centrom ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave v dňoch 5. – 7. decembra 2012 pre deti a učiteľov slovenských základných škôl v zahraničí zorganizovali Mikulášske dni v Bratislave.

V organizácii Matice slovenskej v Srbsku a za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa na tomto podujatí zúčastnilo 18 žiakov, a to odmenení recitátori vlaňajšej Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov a zvolení žiaci z jednotlivých škôl z Bieleho Blata, Lugu, Erdevíka, Ľuby, Šídu, Lalite, Starej Pazovy, Kysáča, Aradáča a Báčskeho Petrovca. Odmeneným recitátorom z rozhlasovej súťaže trovy hradila NRSNM v Srbsku. Účasť na tomto podujatí si svojou prácou zaslúžili aj uči-

M

Spoločná pamiatka z Dino parku

teľky triednej výučby Miluška Anušiaková-Majerová z Petrovca, ktorá viac ako dvadsať rokov vštepuje lásku k hovorenému slovu v materinskej reči žiakom, a pritom títo jej recitátori získavajú najvyššie štátne ocenenia, a učiteľka Milka Petrovičová z Padiny, ktorá bola odmenená za réžiu žiackeho divadelného predstavenia. Vedenie zájazdu mala na starosti predsedníčka Osvetovej komisie MSS profesorka Anna Medve-

K VÝUČBE SLOVENČINY V KOMBINOVANÝCH TRIEDACH

Má to aj svoje výhody ri poslednej návšteve Erdevíka zaujímalo nás, ako beží výučba slovenčiny, predovšetkým v kombinovaných triedach, v tamojšej Základnej škole Savu Šumanovića. Soňa Sládeková tretí rok pracuje ako učiteľka triednej výučby v kombinovanej triede, v ktorej spolu sedia prváci a tretiaci: – Mám päť prváčok a piatich tretiakov. To sú takmer výlučne deti slovenských rodičov. Rodičia žijúci v zmiešaných manželstvách si najčastejšie zapisujú deti do tried so srbským vyučovacím jazykom.

Spýtali sme sa, o. i., čo je dobré a čo nie je vhodné pri takomto spôsobe výučby...

– Dobré je napríklad to, že keď pracujem s prvákmi, tretiaci si môžu zopakovať to, čo sa učili ako prváci. Na druhej strane, keď pracujem s tretiakmi, prváci tiež počúvajú a získajú predbežné informácie o látke, ktorá ich čaká v treťom ročníku, ba občas sa aj sami zapoja priamo do výučby.

Niekedy prichádza k obojstrannému zapájaniu sa do výučby, najmä keď lát-

P

36

ku spracúvame formou hry. Nebolo by prirodzené, aby sa polovica triedy hrala a polovica mlčala a nečinne sledovala, čo robí druhá polovica žiakov. Funguje to dobre, ibaže si vyžaduje dodatočnú prípravu a organizáciu.

Učiteľka Sládeková hovorí, že sa na takúto formu práce orientovala v závere štúdia. Žeby na fakulte mali na to osobitnú prípravu?

– Nie, nemali sme prípravu. Môj otec je taktiež učiteľ (Miroslav Báďonský v Lugu – pozn. nov.), vyučuje v kombinovanej triede, takže ma to zaujalo, sama som vyhľadávala literatúru o tejto téme a rozhodla som sa napísať diplomovku o výučbe slovenčiny v kombinovaných triedach.

Sládekovej kolegyňu, učiteľku Ruženku Ďuríkovú poznajú už dávnejšie aj mimo rodnej osady a Sriemu, keďže žiačky a žiaci z jej „dielne“ bývajú úspešní na súťažiach zo slovenčiny a recitovania. Vyučuje slovenčinu vo vyšších ročníkoch v škole v Erdevíku a raz v týždni odchádza do vysunutých

ďová.

Perfektne pripravený program pobytu pre žiakov a učiteľov bol zaujímavý a predovšetkým zábavný, plný príjemných prekvapení a darčekov. Ubytovanie a stravovanie účastníkov bolo zabezpečené v Harmónii v Modre, kde prebiehalo aj Mikulášske pásmo bábkových inscenácií, workshop a všetkých zúčastnených čakali aj darčeky. Žiaci strávili príjemný deň na Detskej univer-

zite UK v Bratislave v spoločnosti žiackeho folklórneho súboru, v Bibiane pre nich pripravili animované a interaktívne aktivity a ďalšie darčeky.

Po obhliadke Bratislavského hradu žiaci si užili čaro Vianoc na Vianočných trhoch a pobyt v Bratislave sa im skončil zážitkom z divadelného predstavenia Muflón Anciáš. Pre učiteľov bol pripravený zvláštny a nanajvýš nekaždodenný program: prijatie u rektora UK v Bratislave, návšteva Židovskej náboženskej obci, prehliadka areálu Chatam sófer a synagógy v Bratislave a boli si pozrieť aj operu Aida v Slovenskom národom divadle. Darčeky pre účastníkov pripravila aj Matica slovenská: v deň odchodu im zorganizovala návštevu Dino parku a ZOO v Bratislave, zabezpečila CD nosiče a knihu s vianočnou tematikou. Účastníci sa domov vrátili plní zážitkov a dojmov z výnimočného pobytu v Slovenskej republike, pohostinnosti hostiteľov a z vynikajúcej idey a organizácie Mikulášskych dní.

A. M.

práce. Vždy je zaujímavejšie, keď je detí viac.

V erdevíckej škole vo vyšších ročníkoch, samozrejme, uplatňujú aj mimoškolské aktivity. Ruženka Ďuríková vedie folklórny súbor Zvončeky od jeho založenia („Už je plnoletý,“ – hovorí). Mnohí si dozaista spomenú, že práve erdevícke Zvončeky sa na festivale Zlatá brána v Kysáči roku 2011 ovenčili víťazným vavrínom. Urobila však aj dačo Ruženka Ďuríková (sprava), riaditeľka navyše: školy Gordana Pavlovićová a Soňa – Využila som skutočSládeková nosť, že nám pribudla oddelení v Ľube a Binguli, kde v niž- mladá kolegyňa (tu Ruženka priateľších ročníkoch vyučuje Slovenský ja- sky žmurkla na Soňu – pozn. nov.), a zyk s prvkami národnej kultúry – dve tak sme aj v Ľube založili folklórnu skuhodiny v týždni. pinu. Medzi nami: kujeme plány uro– Problém je, že detí je tam málo; biť v Ľube aj divadielko. v Ľube ešte ako-tak, od 1. po 4. ročník Nie je ťažké dovtípiť sa, že nie je ľahje súhrnne 9 žiakov v kombinovanej ké začínať niečo niekde, kde tomu nietriede, ale v Binguli mám len dvoch čomu už takmer vyschli korene. Predruhákov a štvrtáka. Ešteže sa nám pri- to takýmto snaživkám naskutku patpája sestrička jedného z nich, zatiaľ len rí uznanie a obdiv. škôlkarka, takže ju zapájame do hier, ktoré absolvujeme v rámci programu Juraj Bartoš 19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

ZASADALA VYDAVATEĽSKÁ RADA SVC

Adama Jonáša (MOMS Biele Blato), zbierka skladieb Juraja Súdiho, receptár Spolku petrovských žien zostavovateliek Márie Gašparovskej a Zuzany Medveďovej-Koruniakovej, už spomenutá antológia po anglicky, Kuchárka Ľudroku 2012 v Slovenskom vymily Dankovej, kniha Radovana davateľskom centre vyšlo Vlahovića a bibliofília Juraja Rispolu – teda tak v rámci stálych baya. edícií, ako i mimo edícií a mimo Do vydavateľského plánu na kompetencie vydavateľskej rady rok 2013 sa dostali aj nerealizo– 19 titulov. Je to o jeden titul vané tituly od vlani. V pomerne viac ako v roku 2011 a zachovaambicióznom pláne je 28 titulov li si aj periodicitu časopisov. a v rámci spoločných edícií sa Podľa slov riaditeľa SVC Vladimíra črtajú aj ďalších 5. V edícii Živý Valentíka je to úspech, s vydaprúd by mali vyjsť knihy Viery vateľským výsledkom je spoBenkovej, Samuela Boldockého, kojný a na svoj malý tím je hrdý, Samuela Čemana, Zuzany Čížilebo, ako povedal na 6. zasadnutí kovej, Víťazoslava Hronca, MartiVydavateľskej rady SVC v utorok na Prebudilu a Miroslava Šipické15. januára v zasadačke NRSNM ho a zaplánované sú nové tituly aj v Novom Sade: „Horší rok ako rok vo všetkých ostatných edíciách: 2012 za uplynulých päť rokov Korene, Mosty, Iní o nás, Bratislasme ešte nemali.“ va, Spectator, Zlatá lipa, Máj, VčielAj podľa záverečného účtu ka, Doktorské dizertácie, Vedecké SVC, ktorý sa vypracúva, badať, Spoločne o realizácii a návrhu nového vydavateľského plánu zošity, Slovníky. Národný kalendár že obrat prostriedkov na účte bol je aj teraz zaradený do plánu najmenší za uplynulých 5 rokov – zhruba 9,5 Výboru pre kultúru NRSNM tentoraz realizovali mimo edícií. Realizáciu minuloročného vydamilióna dinárov, čo sa vraj ešte nestalo vzhľa- v deviatich prostrediach, tradične vydava- vateľského plánu a návrh plánu na tento rok dom na objem práce. K tejto neblahej situácii teľskú produkciu predstavili na Novosadskom predostrel na zasadnutí šéfredaktor knižných prišlo preto, lebo z Úradu pre Slovákov žijúcich salóne a k belehradskému knižnému veľtrhu vydaní Víťazoslav Hronec a štart nového vyv zahraničí do vydavateľstva sa dostal zatiaľ naj- znovu pribudla bratislavská Bibliotéka, kam sa davateľského roku optimistickejšie zhodnotil menší finančný balík, odkedy úrad udeľuje pro- v novembri znovu chystajú. Jedným z najvýz- riaditeľ V. Valentík. Uznal, že ak vyjde znovu tých striedky – v porovnaní s rokom 2011 znížený namnejších počinov v roku 2012 je podľa štandardných 18 – 19 titulov, bude to vynikaaž o 60 percent. Ako povedal riaditeľ „relatív- slov riaditeľa vydanie Antológie slovenskej voj- júci úspech, tým skôr, že z Pokrajinského sene slušný počet kníh bol úradom podporený, vodinskej poézie zostavovateľa Víťazoslava kretariátu pre kultúru signalizovali značne ale iba sumou vo výške 400 do 500 eur, čo ab- Hronca po anglicky, čo je v rangu najdôleži- zvýšenú podporu, pripravená je aj kopa knižsolútne nestačí na vydanie knihy“. Pocítili aj pro- tejších udalostí desaťročia, aj keď v našej ve- ných projektov pre Úrad pre Slovákov žijúcich blémy s nedostatkom prostriedkov z Pokra- rejnosti to tak nevyznelo. v zahraničí. „Menej náročné projekty možno vyA ktoré tituly vlani vydalo SVC? V súbore sú- dáme aj na vlastné náklady, ak to bude možjinského sekretariátu pre kultúru, lebo aj z tohto zdroja dostali omnoho menej peňazí. Na časnej literatúry vojvodinských Slovákov vyšli né,“ smelo vyhlásil riaditeľ a zároveň zdôraznil, druhej strane sa poďakoval NRSNM, ktorá vy- zbierky básní Anny Balážovej, Miroslava Dud- že v roku pred nami sa viac venujú propagácii členila z vlastných prostriedkov na vydava- ka, Jána Salčáka, Jaroslava Supka, eseje Víťa- svojich vydaní, čiže divadelným slovníkom teľstvo milión dinárov, Ústavu pre kultúru zoslava Hronca a Michala Babiaka, v ostatných povedané postprodukcii. A podľa prísľubu riavojvodinských Slovákov, ktorý si v minulom edíciach tituly Jána Kvačalu, Jozefa Podhrad- diteľky Miliny Sklabinskej ani v tomto roku neroku zobral pod záštitu časopis pre literatúru ského, Martina Prebudilu, Miroslava Bielika, vystane podpora Ústavu pre kultúru vojvoa kultúru Nový život a vydavateľstvu pomohol mimo edícií kroniky Zuzany Hurtajovej a Ná- dinských Slovákov pri spoločných projektoch usporiadať Literárne snemovanie. Pochvalne rodný kalendár na rok 2013. Mimo kompe- a pri vydávaní Nového života. sa zmienil o akcii Zima s knihou, ktorú vďaka tencie Vydavateľskej rady vyšli: monografia A. Francistyová

Dosť ambiciózny nový plán

V

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 26. 12. 2012 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba amínovej prevádzky pre oddeľovanie CO2 z prírodného plynu, na k. p. č. 3026/1, k. o. Elemir, ZO Zreňanin.

Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Ulica národného frontu 12, z Nového Sadu.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 26. 12. 2012 schválil rozhodnutie o neprístupe k vypracovaniu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Silo pre obilniny Q = 8 x 2 150 t so sprievodnými objektmi, na k. p. č. 5462/2, k. o. Kovačica, nositeľa projektu Jednota, s. s r. o., z Kovačice, Ul. padinská b. č.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

37

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanke Maksimović – NS 161, NSU 161, v Ulici Ljubice Ravasi č. 1, na katastrálnej parcele číslo 2570/22, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERING-NSV 17, NSQ 17, v Ulici Put šajkaškog odreda č. 5 a, na katastrálnej parcele číslo 820/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad rozhodnutím číslo VI-501-896/08 z 27. júla 2009 dala súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk, ktorým sa predpokladá: podnikateľsko-stavebný objekt výšky P + 1 + Pk, manipulačné plochy, ohrady, ochranný múr, vonkajšia a vnútorná hydratačná sieť, kanalizačná sieť, separátor naftových derivátov, piezometer na sledovanie kvality podzemných vôd a stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom so strieškou, pozostávajúcou z podzemného rezervoára na TNG kapacity 30 m3, čerpadlo na pretáčanie TNG, duplex automat na plnenie autorezervoára TNG, pretáčacie zariadenie TNG umiestneného do ochrannej skrine a potrubia, ktoré spája uvedený výstroj.

Nositeľ projektu odstúpil od dokumentácie, na základe ktorej je vypracovaná štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie, ku ktorej je schválený súhlas vzhľadom na to, že okrem obsahov opísaných v štúdii namiesto podzemného rezervoára na TNG kapacity 30 m3 vbudovaný je rezervoár kapacity 25 m3, doložené sú dva podzemné dvojkomorové rezervoáre pre benzín a diesel po 50 m3 (2 x 25 m3) so sprievodným výstrojom, jeden multiplex pumpový automat na vytáčanie tekutých palív a jeden multiplex automat na vytáčanie tekutých palív a TNG a zmenená výška objektu na P + 2.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, a to tak, že o podanej žiadosti verejnosť informuje v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov oboznámené je MS Slana bara.

V lehote stanovenej zákonom určenej na verejné nahliadnutie, ažurovaná štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie projektu bola vystavená v priestoroch Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 26. decembra 2012.

Verejná rozprava a prezentácia štúdie sa konala 27. decembra 2012 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, o čom je urobená zápisnica z uskutočnenej verejnej rozpravy o ažurovanej štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie VI-501-852/12 z 27. decembra 2012, ktorá je doručená všetkým prítomným.

Pretože nebolo mienok s návrhmi na zmenu a doplnenie ažurovanej štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie v priebehu verejného nahliadnutia a po uskutočnenej verejnej rozprave, nebolo potrebné doručiť štúdiu nositeľovi projektu na zmenu a doplnenie.

Rozhodnutím VI-501-852/12 z 29. novembra 2012 o vzdelávaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie ažurovanej štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu zostavená je technická komisia na zhodnotenie predmetnej štúdie, ktorá prehodnotila ažurovanú štúdiu a po uskutočnenom postupe, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila Správu číslo VI-501-852/12 z 8. decembra 2012 so zhodnotením štúdie a návrhom, aby na rovnakú dal súhlas.

Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je ažurovaná štúdia vypracovaná v súlade s Rozhodnutím VI-501-852/12 z 18. septembra 2012 o určovaní rozsahu a obsahu pre ažurovanie štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad, Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné.

Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde – Oddelenie v Novom Sade v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k ažurovanej štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie palivom motorových vozidiel s podnikateľsko-stavebným objektom výšky P + 2 a strieškou, v Novom Sade, nositeľa projektu VUJANOVIĆ – PETROVIĆ GROUP, DOO, Nový Sad Nositeľ projektu VUJANOVIĆ – PETROVIĆ GROUP, DOO, Nový Sad, Ul. Dimitrija Davidovića 26, dňa 9. novembra 2012 podal tomuto orgánu žiadosť číslo VI-501-852/12 o schválenie súhlasu k ažurovanej štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie palivom motorových vozidiel s podnikateľsko-stavebným objektom výšky P + 2 a strieškou, na katastrálnej parcele číslo 1683/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. januára 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-852/12, ktorou je schválený súhlas k ažurovanej štúdii.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článku 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VUJANOVIĆ – PETROVIĆ GROUP, DOO, Nový Sad, v postupe rozhodovania o schvaľovaní ažurovanej štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie palivom motorových vozidiel s podnikateľsko-stavebným objektom výšky P + 2 a strieškou, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k ažurovanej štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie palivom motorových vozidiel s podnikateľskostavebným objektom výšky P + 2 a strieškou, na katastrálnej parcele, číslo 1683/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VUJANOVIĆ – PETROVIĆ GROUP, DOO, Nový Sad, Ul. Dimitrija Davidovića 26.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe ažurovanej štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v ažurovanej štúdii, kapitola 8 Opatrenia ochrany životného prostredia.

3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 ažurovanej štúdie Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu VUJANOVIĆ – PETROVIĆ GROUP, DOO, Nový Sad, Ul. Dimitrija Davidovića 26, podal dňa 9. novembra 2012 žiadosť číslo VI-501-852/12 na poskytovanie súhlasu k ažurovanej štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie palivom motorových vozidiel s podnikateľsko-stavebným objektom výšky P + 2 a strieškou, na katastrálnej parcele, číslo 1683/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

38

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

SÚBEH NA POVOLENIE ZÁRUK NA ZABEZPEČENIE DLHODOBÝCH ÚVEROV NA OBSTARANIE NOVEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ MECHANIZÁCIE A VYBAVENIA ZÁRUČNÝ POTENCIÁL JE DO 800 000 000,00 DINÁROV

1.

Základným cieľom vydávania záruk Záručného fondu AP Vojvodiny je vytvorenie predpokladov na ľahší prístup k úverovým líniám bánk, za priaznivejších podmienok ako sú trhové, ktoré sú určené na financovanie fyzických osôb – poľnohospodárov, ktorí sú nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, s bydliskom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, na obstaranie novej poľnohospodárskej mechanizácie a vybavenia.

2.

Podľa tohto súbehu záruka sa poskytuje na úvery povolené na obstaranie: – kombajnov, – traktorov, – iných samochodných poľnohospodárskych strojov, – prívesných poľnohospodárskych strojov a – vybavenia z oblasti výroby a uskladňovania obilnín, priemyselných, liečivých, aromatických a koreninových rastlín, ovocia, okrasných bylín, ako aj vybavenia pre mobilné sušiarne, vybavenia na zavlažovanie, vybavenia na ochranu proti živelným pohromám a dobytkársku produkciu.

Dôkladný zoznam vybavenia, ktoré môže byť predmetom úverovania, sa nachádza na stránke fondu.

Právo účasti na súbehu majú fyzické osoby – POĽNOHOSPODÁRI – nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, ktorí vyhoveli nasledujúcim minimálnym podmienkam: bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, otvorený účelový bežný účet v banke kreditorke a prihlásený v Správe pre agrárne platby ako účelový bežný účet registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva, menej ako 70 rokov života v deň splatenia poslednej anuity.

Tlačivo prihlášky na účasť na súbehu si možno vyzdvihnúť v úradovni Záručného fondu AP Vojvodiny v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11, 6. poschodie (Master stredisko Novosadského veľtrhu), v pracovný deň od 9.00 do 15.00 hod. alebo stiahnuť zo stránky Záručného fondu AP Vojvodiny.

Na zaokrytie trov uskutočnenia súbehu účastník súbehu má zaplatiť sumu 4 000,00 dinárov na bežný účet Záručného fondu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny číslo: 33517051-24.

3. Účastník súbehu k prihláške pripája aj nasledujúcu dokumentáciu: zúčtovanie predmetu úverovania, vyjadrené v eurách, ktoré vydal výrobca poľnohospodárskej mechanizácie / vybavenia alebo generálny zástupca, potvrdenie o statuse poľnohospodárskeho gazdovstva, ktoré vydalo Ministerstvo financií RS – Správa trezoru, fotokópiu karty účelového účtu, prihláseného v Správe pre agrárne platby ako účelového bežného účtu registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva, fotokópiu rozhodnutia daňovej správy o daňovom dlhu za posledných 12 mesiacov – z katastrálneho príjmu / skutočného príjmu podávateľa prihlášky a členov jeho domácnosti, potvrdenie daňovej správy, že sa vyrovnali všetky daňové záväzky podávateľa prihlášky a členov jeho domácnosti po deň odovzdania prihlášky, fotokópiu zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy, ak je zapísaná do registra gazdovstiev, dôkaz o registrovanej osevnej štruktúre v Ministerstve financií RS – Správe trezoru, fotokópie osobných preukazov podávateľov prihlášky a členov jeho domácnosti (obidve strany) alebo čipový výpis osobných preukazov, potvrdenie o príjmoch členov domácnosti, vyhlášku o spriaznených osobách (možno ju stiahnuť aj zo stránky fondu), potvrdenie bánk o sume obratu a priemernej sume na dinárových a devízových účtoch v predchádzajúcom roku a bežnom roku po deň odovzdania prihlášky, dôkaz o zaplatení trov uskutočnenia súbehu, ak účastník súbehu ako prostriedok zábezpeky navrhne spoludlžníka, doručuje Vyhlášku právnickej osoby o súhlase byť spoludlžníkom.

Právnická osoba, ktorá súhlasila byť spoludlžníkom účastníka tohto súbehu, odovzdáva nasledujúcu dokumentáciu: fotokópiu rozhodnutia o registrácii podnikateľského subjektu, overený podpis osôb oprávnených zastupovať (ОP tlačivo) a uznesenie o vymenovaní osôb oprávnených zastupovaním, fotokópiu karty vzorových podpisov v banke pre všetky otvorené podnikateľské účty, fotokópiu aktu o založení a štatútu, fotokópiu alebo čipový výpis osobného/-ých preukazu/-ov osôb oprávnených zastupovaním, fotokópiu aktu o pridelení DIČ, ak sa DIČ neuvádza v rozhodnutí o registrácii, fotokópiu rozhodnutia o zatriedení podľa veľkosti, potvrdenie o zápise do registra poplatníkov DPH, potvrdenie daňovej správy o vyrovnaní daňových záväzkov a iných verejných príjmov, fotokópie finančných správ za uplynulé tri roky, s poznámkami a správou auditora (stredné a veľké právnické osoby), hrubú bilanciu (v podobe bilancie) nie staršiu ako 60 dní odo dňa podpísania vyhlášky o súhlase byť spoludlžníkom, ak odo dňa zostavenia oficiálnej bilancie uplynuli viac ako tri

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

mesiace a syntetické karty kupujúcich, dodávateľov, krátkodobých a dlhodobých úverov, fotokópiu overených konsolidovaných finančných správ, ak patrí do skupiny spriaznených osôb, ktoré podliehajú zákonnému záväzku ich zostavovania.

Podľa tohto súbehu záruky sa vydajú za úvery, ktoré sa povolia podľa týchto podmienok: 4.1. suma úveru: od minimálne 5 000,00 eur do maximálne 100 000,00 eur v dinárovej protihodnote, podľa oficiálneho priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania, 4.2. fixná nominálna úroková sadzba 7,5 % na ročnej úrovni, 4.3. lehota splatenia úveru: do 7 rokov v rovnakých polročných anuitách, 4.4. zročnosť anuity: pre uvoľnené a používané úvery do 30. 4. bežného roka je prvá anuita zročná na platbu 15. 6. v tom istom roku, pre úvery uvoľnené a používané v období 30. 4. až 31. 10. v bežnom roku je prvá anuita zročná na platbu 15. 12. v bežnom roku, pre úvery uvoľnené a používané po 31. 10. v bežnom roku je prvá anuita zročná na platbu 15. 6. v budúcom roku.

Banka odo dňa uvoľnenia úveru do užívania po deň začiatku splácania úveru zúčtováva a vyberá úrok. 4.1.5. Splácanie anuít: koná sa v dinárovom ekvivalente eura, uplatnením oficiálneho priemerného kurzu NBS, ktorý platí v deň platby. 4.1.6. Úhrada za predčasné splatenie: 0 % 4.1.7. Úhrada za spracovanie žiadosti o úver: 1 % zo sumy povoleného úveru, jednorazovo, vopred.

5.

Podávateľ prihlášky ako prostriedok zábezpeky záväzkov na podklade vydanej záruky Záručného fondu AP Vojvodiny zabezpečí nasledujúce: blanko vlastnú zmenku s doložkou: – bez protestu a zmenkovými oprávneniami a (opačne), hypotéku 1. radu k poľnohospodárskej pôde bez bremien, v minimálnej sume 1 : 1,3 z hodnoty zaručenej sumy, ustanovenú v prospech fondu alebo hypotéku 1. radu k poľnohospodárskej pôde bez bremien, v minimálnej sume 1 : 1 z hodnoty zaručenej sumy, ustanovenú v prospech fondu, alebo záložné právo k predmetu úverovania ustanovené v prospech fondu, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iný samochodný a prívesný poľnohospodársky stroj alebo bonitne kvalitného spoludlžníka, určeného podľa interných postupov fondu, a záložné právo k predmetu úverovania, ustanovené v prospech fondu, a záložné právo k predmetu úverovania, ustanovené v prospech fondu, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iný samochodný a prívesný poľnohospodársky stroj alebo záložné právo k predmetu úverovania ustanovené v prospech fondu, ak podávateľ prihlášky na súbeh zabezpečí vlastnú účasť v minimálnej sume 40 % z hodnoty predmetu úverovania, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iný samochodný a prívesný poľnohospodársky stroj.

Iné inštrumenty zábezpeky sa určujú v súlade s politikou hospodárenia fondu.

Doklady nevyhnutné na ustanovenie hypotéky: výpis z pozemkových kníh (nie starší ako 8 dní) pre nehnuteľnosti, ktoré sú na území, na ktorom sú účinné pozemkové knihy súdu alebo odpis listiny nehnuteľností príslušnej služby pre kataster nehnuteľností (nie starší ako 8 dní) pre územie, pre ktoré je zriadený kataster nehnuteľností v podobe úplného zápisu, v súlade s platným predpisom, fotokópie (obidvoch strán) alebo čipový výpis osobných preukazov všetkých majiteľov, resp. spolumajiteľov nehnuteľnosti, fotokópia (obidvoch strán) alebo čipový výpis osobného preukazu manžela majiteľa, resp. manžela spolumajiteľa nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti vykonaný oprávneným súdnym znalcom, ktorý je zapísaný do Registra stálych súdnych znalcov pre oblasť poľnohospodárstva na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti, alebo odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorý vykonala daňová správa.

6.

Prihláška na účasť na tomto súbehu s pripojenou dokumentáciou bude v prípade pozitívneho rozhodnutia o povolení záruky aj súčasťou potrebnej dokumentácie na povolenie úveru na účely určené týmto súbehom.

Provízia za vydávanie záruky: 0,5 % ročne za sumu záruky v deň zúčtovania. Suma provízie sa bude znižovať, úmerne sume splatených záväzkov z úveru. Provízia sa zúčtuje každého 1. 6. a 1. 12. v roku. Provízia za prvý polrok sa zúčtuje a platí pred vydaním záruky.

Záruka sa vydáva na sumu povoleného úveru, navýšenú o sumu zmluvne dojednaného úroku a prípadného úroku z omeškania, po splatení provízie a ustanovení prostriedku zábezpeky.

Súbeh je otvorený po vyčerpanie záručného potenciálu.

Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať.

Dodatočné informácie možno dostať v pracovný deň v Záručnom fonde v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11, 6. poschodie (Master stredisko Novosadského veľtrhu) a na telefónnom čísle (021) 489-37-00.

Text súbehu a prihláška sú uverejnené na stránke Záručného fondu AP Vojvodiny: www.garfondapv.org.rs.

39

OZNAMY SPOMIENKA Uplynuli dva roky, čo sa s nami navždy rozlúčil

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil manžel a ocko

Dňa 18. januára 2013 uplynuli dva smutné roky, čo nás náhle a nečakane opustil náš milovaný otec

PAVEL BARTKO 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2013 z Kovačice

PAVEL BARTKO 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2013 z Kovačice

Čas plynie, ale spomienky na Teba v srdciach zostávajú. Ňanika a švagor a bratranci Ďurko a Janko s rodinami Miháľovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Do neba Ťa cesta zaviedla, myšlienky Ti zmietla. Spomíname si na Teba, tíško hľadíme do neba v nádeji, že nás vidíš a na nás myslíš.

Manželka Anna, dcéra Anička, Jasmina a syn Duško

PAVEL BARTKO 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2013 z Kovačice S láskou a úctou si na Teba spomínajú: Tvoje deti – dcéra Katarína a syn Pavel

PAVEL BARTKO 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2013 z Kovačice

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

BOĽAVÁ SPOMIENKA na svojho brata

V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: milá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré zostanú v našich srdciach.

PAVLA BARTKU 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2013 z Kovačice

Tvoji susedovci Jonášovci

PAVLA BARTKU 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2013 z Kovačice Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von.

Navždy zarmútení Tvoji rodičia

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12, podal prosbu o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h do 8. februára 2013.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas verejného nahliadnutia môžu podať sťažnosť a mienky o štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia budú 11. februára 2013 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 hod.

40

Sú stopy, ktoré nezmiznú, spomienky, ktoré nezblednú, rany, ktoré sa nehoja, a otázka: Prečo si tak náhle odišiel?

Trvalú spomienku si zachováva brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérou Ivankou

SPOMIENKA Uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278.

PAVEL BARTKO 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2013 z Kovačice Dni sa míňajú a my ešte neveríme, že nie si s nami. Čas lieči, hojí, ale zabudnúť na Teba nám nedovolí. Ňanika a švagor Svetlíkovci, bratranec Janko Svetlík s rodinou a sesternica Katka Koreňová s rodinou 19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA na nášho deda

SPOMIENKA Dňa 18. januára 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec, starý otec a dedo

MICHAL ŠUSTER 1934 – 2012 – 2013 z Pivnice

IVANA UHRÍKA 1929 – 2008 – 2013 veterinára z Petrovca Tvoji najbližší

Už len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Tichú spomienku mu venujú: manželka Anka a dcéry Anna a Zuzana s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Po kratšej chorobe dňa 23. decembra 2012 nás navždy opustila naša drahá manželka, mama a stará mama

KATARÍNA STOJKOVIĆOVÁ rod. Benková 1936 – 2012 zo Zemuna

S úctou a láskou sa s Tebou lúčia manžel Milenko, dcéra Zdenka a syn Srđan s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

so svojou manželkou

so svojou sestrou

Sú tomu štyri roky, čo nie je medzi nami náš milovaný manžel a otec

MICHAL CESNAK 4. 4. 1969 – 19. 1. 2009 – 2013 z Kovačice

MÁRIOU PÁLIKOVOU rod. Čorbovou 28. 7. 1946 – 11. 1. 2013 z Kysáča

MÁRIOU PÁLIKOVOU rod. Čorbovou 28. 7. 1946 – 11. 1. 2013 z Kysáča

V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho.

Nie si tam, kde si bola, ale si všade tam, kde som ja.

Zarmútený manžel Ján

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy budeme zachovávať a s úctou na Teba spomínať.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojou mamou

so svojou mamou

MÁRIOU PÁLIKOVOU 28. 7. 1946 – 11. 1. 2013 z Kysáča Vyhasol ešte jeden život.

Nijaká naša pomoc a láska nemohla to zastaviť.

Ruka smrti bola silnejšia, no v našich srdciach zostaneš navždy.

Odpočívaj v pokoji!

Dcéra Mária Marčoková s rodinou

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Brat Michal Čorba s rodinou

MÁRIOU PÁLIKOVOU 28. 7. 1946 – 11. 1. 2013 z Kysáča

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Dcéra Anna Madacká s rodinou

Pán Boh sa zľutoval nad Tebou a nad Tvojím utrpením a doprial Ti, nech odpočívaš v pokoji.

Navždy budeš žiť v našich srdciach.

Manželka Kristína, synček Kristián a dcérka Michaela

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho milovaného syna, brata a báčina

MICHALA CESNAKA 4. 4. 1969 – 19. 1. 2009 – 2013 z Kovačice

Pán Boh pozrel po svojej záhrade a našiel tam prázdne miesto. Pozrel dolu na zem a videl tam Tvoju unavenú tvár. Spustil svoje ruky na Teba a odviedol Ťa k odpočinku.

V srdciach Ťa nosia: zarmútení rodičia a sestra Anka s deťmi

41

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. januára 2013 uplynulo päť smutných rokov, čo nás opustil manžel a otec

Dňa 20. januára 2013 uplynie rok od smrti našej mamičky a pramamičky

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 20. januára 2013 uplynie rok od smrti našej mamičky

ZUZANY TORDAJIOVEJ 1930 – 2012 – 2013 z Petrovca

SAMUEL KOPČOK

ZUZANY TORDAJIOVEJ

2. 3. 1951 – 6. 1. 2008 – 2013 z Petrovca Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás.

Až prišla smrti tichá noc a dych sa zastavil, posledná to cesta z ciest, na ktorú si ma, Pane, pripravil.

S láskou a úctou si na Teba spomína

Manželka Anna, dcéra Daniela a zať Nenad

rod. Rumanovej 31. 3. 1930 – 20. 1. 2012 – 2013 z Petrovca Aj keď sme sa s Vami navždy rozlúčili, nikdy na Vás nezabudneme.

vnuk Pavel s rodinou

Vnuk Jaroslav s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul ťažký a boľavý rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

Dňa 20. januára 2013 uplynie rok od smrti našej drahej mamy, ktorá odišla k Pánovi

MARTIN ŠIRKA

ZUZANY TORDAJIOVEJ

31. 5. 1957 – 18. 1. 2012 – 2013 z Padiny

rod. Rumanovej 31. 3. 1930 – 20. 1. 2012 – 2013 z Petrovca

Len v našich srdciach večne žiť budeš.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji: manželka Katarína a dcéry Katarína Kukučková s manželom a deťmi Jankom a Katarínkou, Martina Halabrínová s manželom Zlatkom a Božena s priateľom Jankom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starým otcom

... Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí zomierajú v Pánovi... aby si odpočinuli od svojich prác.

Syn Pavel s manželkou Annou

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 19. januára 2013 je tomu šesť smutných rokov, čo nás navždy zanechal

JÁN TURČAN 6. 9. 1928 – 19. 1. 2007 – 2013 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

NEDELJKOM LOVREM 1939 – 2013 z Petrovca

Dennodenne nám chýba Tvoja podpora, starostlivosť a láska.

Zostáva nám iba spomienka na Teba a hrdosť, že sme Ťa mali.

S úctou a láskou si budeme spomínať na Teba.

Tvoji najmilší

Manželka Anna a syn Aleksandar s rodinou

42

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynie rok, čo ma navždy opustila moja mamička

Dňa 20. januára 2013 uplynie rok, čo nás opustila naša svatka

na

TOMÁŠA HRIEŠIKA – MÁŠKA 1956 – 1993 – 2013 z Kovačice Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš navždy žiť.

ZUZANA TORDAJIOVÁ

ZUZANA TORDAJIOVÁ

rod. Rumanová 1930 – 2012 – 2013 z Petrovca

Tvoji: mama, sestra Anna s dcérou Aničkou a rodina Havelová

rod. Rumanová 1930 – 2012 – 2013 z Petrovca

Na jej lásku a starostlivosť si s úctou spomína

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

vnuk Janko

Rodina Kolárová

SPOMIENKA Dňa 1. januára 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil

ŠTEFAN PINTÍR

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 20. januára 2013 uplynie rok, čo nás navždy opustila naša milovaná matka a stará matka

ZUZANA TORDAJIOVÁ rod. Rumanová 1930 – 2012 – 2013 z Petrovca

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

16. 7. 1932 – 1. 1. 2012 – 2013 z Pivnice S láskou a úctou si na neho spomínajú Jeho najbližší

POSLEDNÉ ZBOHOM Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

kolegovi

Syn Ján s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 18. januára 2013 uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš otec a apko

SAMUELOVI ČEMANOVI 25. 8. 1930 – 9. 1. 2013 redaktorovi na dôchodku

SAMUEL LEKÁR 23. 2. 1948 – 18. 1. 2008 – 2013 z Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú

S vďakou a úctou si trvalú pamiatku na neho zachová kolektív Hlasu ľudu

synovia Samuel a Daniel s rodinami

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 18. januára: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Raj na skale útočišťa.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z výstav insitného maliara Pavla Hajku v Národnej banke Srbska v Belehrade a Miry Brtkovej v Petrovaradíne, o plánoch Slovenského vydavateľského centra na tento rok, z 10. schôdze Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, o novom vydaní Ročenky Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi; z osád – o aktivitách staropazovského cirkevného spevokolu Tília; z poľnohospodárstva – o situácii v dobytkárstve a drobnochovateľstve v Pivnici. Nevystanú rady o tom, ako zostať zdraví v období chrípky.

• 20.45 SPEKTRUM: V termíne Spektra bude odvysielaná Kumštáreň, v ktorej budú sprítomnené decembrové kultúrne udalosti, a to: významné ceny, ktoré získali naši kultúrni dejatelia – Dr. Michal Harpáň a akademický maliar a grafik Mr. Pavel Čáni; zaujímavé výstavy a súvaha vydavateľskej činnosti Slovenského vydavateľského centra v roku 2012.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 21. januára: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznejú ľudové piesne v interpretácii Boženy Miklovicovej, Evy Poničanovej-Stojanovej, Gustáva Babiaka, Juraja Kubečku a Ľudového orchestra Rádia Nový Sad; Utorok 22. januára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 23. januára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z rôznych krajov; Štvrtok 24. januára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –zaznie zmes ľudoviek, ktoré predvedú sólistky Rádia Nový Sad; Piatok 25. januára: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková

NEDEĽA 20. januára: • 11.00 DÚHOVKA: Pri príležitosti 10. výročia založenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny bude odvysielaný príspevok o tejto najvýznamnejšej inštitúcii tunajších Slovákov.

• 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Vo vysielaní budú predstavení Mária Vestegová, 82-ročná Kysáčanka, ktorá ešte stále šije a vyšíva ľudové kroje, a Ján Roška, Petrovčan, ktorý sa zmieni o účinkoch liečivých exotických rastlín.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 20. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Výstava Pavla Hajku v Belehrade Slovenčina v padinskej základnej škole Utorok 22. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Aktivity penzistov v Kovačici Úspešná divadelná Pavel Hajko, maliar insity z Kovačice sezóna Slovenský film: Pieseň o sivom Čo nového v našom spoločenholubovi skom živote? Čo nového v našom chotári?

Piatok 25. januára 16.00 – Výber z programu TV Petrovec 18.00 Klenotnica

44

SOBOTA 19. januára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – zábery zo Slovenska; NEDEĽA 20. januára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – svetové populárne vydania. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – komorná hudba. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – hitparády. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 22. januára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – operné árie; STREDA 23. januára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 18. do 24. januára

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko insitnej maliarky narodenej roku 1955 v Padine. Samostatne vystavovala doma a v zahraničí. Od roku 1999 je členkou Múzea insitných umení v Jagodine. autorka: stalo ANNA obzor sa BIČIAbohatým ROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 18. januára – Dvojnásobné obvine- Ondrej Blažek, nový predseda nie Rady MS Pivnica Sobota 19. januára 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Hlboko v gangu týždňa Pondelok 21. januára 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s – Beštia z hlbín vami Utorok 22. januára 22.00 Film: Láska je len slovo – Ohnivý kruh 24.00 Záver vysielania Streda 23. januára – Špina Každý pondelok o 20.15: HuŠtvrtok 24. januára dobný mix – Vzdušný úder Každý utorok o 20.15: Doku21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, mentárny film Citáty, Reklamy, Zvon Každý piatok o 18.15: Výber z 23.00 Záver vysielania programu TV Kovačica Každú sobotu o 18.15: Výber Nedeľa 20. januára 18.00 Hudobné blahoželania z programu TV Pančevo 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Utorok 22. januára – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané najzaujímavejšie príspevky z roku 2012.

Repríza v nedeľu 27. januára o 7.30 h.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

román Emila Zolu

dinár

otočenie Tisovec ilínium prostriedok

na lakovanie

ohodnocoval vodca Hunov záhradka (chorv.)

rieka v Rusku

2. časť kelvin tajničky poplachom

priamo

vyzýval

hračka (nárečovo)

kolega (srb.) kruh tancujúcich vpíšte KADICA

vpíšte ZAT zápal sliznice

Oliver Twist

volt vŕtanie vpíšte REK

pole, lúka dramatické dielo kenský atlét Henry

tálium AS HL DU U Ľ

tona

malý orech onak patrí ockovi nižšia tarifa

Rumunsko uvar!

1. časť tajničky opytov. zámeno

meter máličko

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 – VODOROVNE: Čaplovič, idea, lov, satira, I, t, rk, hor, oko, Karl, tovar, bi, alas, pik, Ír, pita, asanoval, hadí, O, i, ovila, o, Ján, Anna TAJNIČKA: JÁN ČAPLOVIČ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51 – 52 Hlasu ľudu z 22. – 29. decembra 2012 bolo: VIANOCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ANDREJ TRNOVSKÝ, Ul. 7. júla č. 3, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT V KOLKÁRSKOM KLUBE SLÁVIA KOVAČICA

Veľa noviniek, hodne začiatočného elánu re Kovačičanov obľúbené Rekreačno-športové hry v kolkoch sa začnú v pondelok 21. januára 2013, týždeň neskoršie ako sme to plánovali, ale bude to pre všetkých osožnejšie,“ oznámil Želko Hriešik, novozvolený predseda Kolkárskeho klubu Slávia.

Kolkársky klub Slávia ako hlavný organizátor súťaže pracuje v týchto dňoch na softvéri, aby sa viac nespočetné výsledky nemuseli zapisovať ručne, ale modernými technológiami. Rovnako tak je v kalendári Kolkárskeho zväzu Vojvodiny v tretí marcový víkend prestávka v súťažiach, takže si usporiadatelia zvolili na 16. marca o 20. hodine tradičný Kolkársky bál.

Tri hodiny pred bálom zavolajú najstarších a najúspešnejších členov klubu – kolkárky a kolkárov – na koktail a zároveň im na znak vďaky udelia čestné členské knižky. Najstarším kolkárom je Pavel Tomáš. Na slávnosti bude aj hŕstka reprezentantiek z Kovačice.

Po jedenásť mužských a ženských celkov účinkuje na tohtoročných 51. RŠH. V konkurencii mužov budú súťažiť KMV Fagan, Elkov, Slávia, Penzisti, EKV, Pekáreň Niki, Kumovi, Okno, Brázda, Vkus a In auto. Chlapi budú súperiť každý pondelok, stredu a piatok. Na Pav-

„P

la sa, ako i minulé roky, pravdepodobne nebude súťažiť. Za účasť zaplatilo každé mužstvo po 10 000 dinárov. Ženské družstvá Mix Uvita, Anna Mária, Jánošík, Čertice, Sestričky, Betty Boop, Obecná správa, Stredisko pre sociálnu prácu, Invalidi práce, Penzistky a Spolok žien budú súťažiť každý utorok a štvrtok. Orga-

Željko Hriešik, nový predseda Kolkárskeho klubu Slávia Kovačica

Nové vedenie plánuje nákup nových kolkov už v lete

Kovačický kolkár Zlatko Mršulov je v súčasnosti i trénerom FK Slávia

46

nizátori zatiaľ nevedia, či predstaviteľky nežnejšieho pohlavia budú súperiť aj v sobotu. V tom prípade by na Hromnice nehádzali gule. Za účasť uhradilo každé ženské družstvo po 6 000 dinárov.

Takýmto tempom súťaže by sa prvá časť RŠH skončila začiatkom marca. Od 4. do 14. marca budú prebiehať populárne súťaže pomenované Ulica proti ulici, v štvorhre a v konkurencii jednotlivcov.

Na prednedávnom výročnom a volebnom zasadnutí okrem pred-

sedu Hriešika zvolili si slávisti i šiestich podpredsedov – Pavla Bíreša, Martina Chrťana, Martina Diňu, Tomáša Siromu, Miroslava Hrčeka a Pavla Zlocha, kým sa tajomníkom stal Jaroslav Žolnaj. Doterajší dlhoročný predseda plánuje v nasledujúcich mesiacoch dať dokopy archív a snímky z činnosti KK Slávia a vydať publikáciu o dejinách najstaršieho športu v osade insity.

Súťaž v Prvej vojvodinskej lige je po skončení jedenásteho kola vyrovnaná. Rozdiel medzi prvým (Spartak 024 Subotica) a ôsmym klubom (Džambo Invest Nový Sad) na tabuľke je iba štyri body. Slávisti sú na siedmom mieste, získali desať bodov, päť zápasov skončili so štítom, v šiestich dueloch prehrali (celková bilancia 5 0 6 45 : 43 10 135 : 129). Päť meraní síl hrali doma, šesť ako hostia. Nasledujúce 12. kolo (tretie v jarnej časti sezóny 2012/13), zohrajú slávisti 10. februára t. r. v kolkárni ŠPS Vojvodina v Novom Sade s domácim celkom Radnički. „Na leto sme si naplánovali pravidelné renovovanie kolkárne, kúpime i nové kolky a gule, čo nás bude stáť asi 300 000 dinárov. V období medzi rokmi 2013 a 2015 sme si vytýčili za cieľ na starom mieste celkom vynoviť automatickú modernú štvordráhovú kolkáreň,“ dopĺňa čerstvý predseda.

Záverom Hriešik povedal možno najdôležitejšie informácie. Po dvanástich rokoch znovu začala s prácou kolkárska škola pre školákov. Šestnásť chlapcov a štyri dievčence pod vedením profesora telesnej výchovy Urbana prichádzajú do kolkárne, kde ich cibria slávisti Bíreš a Čerňoš. Najmladší kolkár má jedenásť rokov. Po dvadsiatich troch rokoch znovu začne fungovať i ŽKK Slávia. Koncom sedemdesiatych a zvlášť začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dosahovali kolkárky rad úspechov i na štátnych majstrovstvách.

Ján Špringeľ 19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SLÁVISTI ŠTARTOVALI PRACOVNOU AKCIOU

Odteraz tréningy povinné ž druhý týždeň je v Športovo-re- časti priestoru, ktorý patril aj rozkreačnom stredisku Slávia ruš- hodcom, ale v kancelárii FK Slávia pri no. Renovujú šatňu slávistov, trávnik, kolkárni. Na nepoznanie bude vyonedlho vymenia aj všetky okná na zerať i stolnotenisová sieň, ktorú miestnostiach, ktoré patria ŠRS Slávia.

Pomáhajú starší a mladší ľudia, fanúšikovia, futbalisti a členovia Správnej rady FK Slávia. Vzletne a so zápalom.

Obliekareň a sprchy pre hostiteľský futbalový klub majú byť renovované najneskoršie do 27. januára 2013, keď futbalisti Slávie rozbiehajú prípravy na jarnú časť se- Časť zúčastnených na pracovnej akcii slávistov zóny, v ktorej budú v nedeľu 13. januára 2013 bojovať o obstátie v Prvej juhobanátskej lige. Priestory upravia na klubové priestory všetpre hostí a rozhodcov začnú obno- kých generácií FK Slávia. vovať začiatkom februára.

Na slávistickej súpiske je 22 hráZápisnice sa už nebudú klepať na čov. Trénerom Slávie aj v jarnej časpísacom stroji, ale na počítači. Nie v ti majstrovstiev bude Zlatko Mršu-

U

lov. Predseda klubu Stanislav Suchánek povedal, že tréningy musia byť záväzné pre všetkých hráčov.

Prestupové obdobie trvá do 8. februára. Brankár Joka sa chce venovať kariére rozhodcu. Možný je prestup pančevského strážcu siete Vasića, ktorý bránil aj pre Petrolul (Prvá liga Rumunska).

Do radov Jugoslavije Jabuka odišli Nenadić a Mihaljčić, z Pobedy Samoš prišli Mihálek a Širka. Z Unirey Uzdin sa vrátil Stojanović.

Staronovými futbalistami v slávistickom drese budú i bratia Dudášovci a návrat zahlásili i Hýl mladší a Poliak. Rokuje sa i s Aradáčanom Zakićom, bývalým kapitánom zreňaninského Proletera, v

jesennej časti futbalistom FK Rusanda Melenci. Koleski sa váha medzi Sláviou a Radničkim z Barandy.

Vedeniu klubu prisľúbili návrat aj kovačickí futbalisti, ktorí hrávajú pre Unireu, ale keď počuli, že je tréning povinný, rozhodli sa zostať v Uzdine.

Prvé tri prípravné zápasy zohrá Slávia mimo Kovačice: 10. februára v Debeljači so Spartakom, 17. februára v Sakule s Borcom, 24. februára v Kačareve s Jedinstvom Stević.

Opravdivou futbalovou lahôdkou po niekoľkoročnej prestávke bude otvorenie futbalovej sezóny v Kovačici, keď zohrajú susedské derby s padinskou Dolinou Padina, šampiónom jesennej časti majstrovstiev Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Desiateho marca bude v osade insity ďalšie susedské derby, prichádza Spartak Debeljača.

Prvé jarné kolo by slávisti mali zohrať 17. marca, ale tento údaj má ešte potvrdiť Výkonný výbor Oblastného futbalového zväzu Pančevo na zasadnutí v pondelok 21. januára 2013.

Ján Špringeľ

DVA OBRÁZKY Z PETROVCA

Vrbarová nostalgia M

inulé leto bolo príliš horú- rú viedla spomenutá dvojica, a ce. Priam pekelné páľavy na- potom neskoršie aj jej mladší kovádzali ľudí nájsť si úkryt niekde v legovia. Tento bazén odišiel do chládku a občerstvenie pri vode. spomienok koncom októbra roku Pohľad na túto plochu vedľa ne- 2010. dokončenej tribúny na ihrisku FK Pýtala sa ma moja suseda LýMladosť v petrovskej Vrbare, ktorá dia, ktorá už dlhé roky žije v blízbola niekoľko dní predtým ako kosti Paríža, keď videla fotku, kde sme ju vyfotografovali zahalená burinou a pripomínala nám časy, keď tu bolo kúpalisko. Ten bazén v dávnych rokoch minulého stoTu bol kedysi petrovský bazén ročia, ako to spomínajú tí najstarší v dedine, pričineuž takmer vy- vičkách pri rybníku, pod vŕbami poním sa Dr. Jozefa Šustera, schnutý rybník vedali aspoň na ten večer to fapodnikavého človeka, bol vo Vrbare. V ňom mózne ÁNO(?!). okrem toho v Bečeji prvým kedysi mnohí A rybník mal aj svoje čaro počas kúpaliskom vo Vojvodine. chlapci chytili tuhých zím, zimných prázdnin, keď Mnohé ratolesti predstaplné vedierka ry- bol ľadom okovaný. Petrovčania sa viteľov robotníckej triedy bičiek, ktorými sem chodili korčuľovať, aj družina urobili v ňom prvé plavec- Vo vrbarovom rybníku chlapci v lete chytali ryby a v zime potom doma po- hokejových nadšencov v čele s Paké krôčiky, a to vďaka vte- hrali hokej tešili svoje hlad- vlom Spevákom-Bratinom šermodajším súdruhom učiteľom, né mačičky a psí- vala s hokejkami pripravujúc sa na telocvikárom Štefanovi Kaňovi a sa nachádza táto mláka, v v Bodo- kov. V čase letných tancovačiek, súboje v Novom Sade, Subotici alePavlovi Melichovi, dnes už nebo- ni, či v Drágove (sú to časti pe- keď doznievala nostalgická hudba bo v Belehrade. hým. Každé leto tu roky pôsobila trovského chotára). A veru sa za- echovcov či Olympika, alebo Osaorganizovaná plavecká škola, kto- divila, keď som jej povedal, že je to melých, mnohé páriky si tu na laSamuel Medveď 19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

47

ŠPORT POPULARITA STAROPAZOVSKÉHO BASKETBALU NEUSTÁLE STÚPA

Čas zastaví iba ak v spomienkach asketbalová hra, ktorá si vyžaduje rýchle myslenie, dobré reakcie, techniku, koncentráciu, rýchly beh, špeciálnu obratnosť a vytrvalosť, sa stala veľmi obľúbeným športom staropazovskej mládeže. V hre medzi košmi stretáme žiakov, študentov, lekárov, inžinierov, novinárov, právnikov, statočných a veľmi známych robotníkov... Sú to početní športoví nadšenci, ktorí venovali prvému klubu Jednota a teraz Stará Pazova svoj vzácny voľný čas a prispeli k rozvoju a zveľadeniu tohto špor-

klubov Vojvodina a Proleter, čo bola vlastne prezentácia ženského basketbalu. Treba však povedať, že roku 1948 dve belehradské mužstvá na tej istej ploche v strede mesta zohrali tzv. propagačný zápas, ktorým mládeži, ale i starším predstavili tento dynamický šport medzi dvoma košmi, vtedy pripevnenými na drevených tabuliach.

s loptou pre hádzanú. Náš vtedajší profesor Ilija Radošević bol vytrvalý a práve s ním sme hrali basketbal takmer na každej hodine telesnej výchovy.“ Po prvom zápase, keď dosiahli remízu, chlapci zoskupení v BK Jednota až tri roky nepocítili chuť výhry! Láska voči tomuto športu bola však silnejšia ako horkosť prehry. Hráči zostali svorní až po chvíle, keď nastúpilo PRIEKOPNÍCI BASKETBALU strieborné či zlaté obdobie staNový šport oduševnil mno- ropazovského basketbalu. hých Staropazovčanov, hlavne Popularita tohto športu nemládež, a tak rozžal plameň ustále stúpala, striedali sa pekné a menej pekné chvíle, na ktoré si všetci radi spomínajú.

Tak si už nebohý Supica často spomínal na udalosť po zápase v Kule, zhruba spred štyridsiatich rokov. Hráči Jednoty do Kuly odcestovali vlakom a po zápase na odchod domov čakali na tamojšej železničnej stanici až do rána. Nemali peV mužstve BK Jednota hrali aj legendy juhoslovanského basketbalu Dragiša niaze na uspoVučinić (stojí štvrtý zľava) a Ljubodrag Simonović-Duci (v drepe prvý sprava) kojenie hladu a jeden z nich, ktotu. A to nie iba v pazovskom cho- nadšenia o basketbal nie iba v rý si z domu zobral batôžok, zo tári, ale na celej sriemskej rovi- tomto prostredí, ale aj v Srieme. žartu navrhol: „Kto skočí do kulne. Veď v Starej Pazove založili Pod vplyvom tamojších nad- ského kanála, dostane kus chleprvý Basketbalový zväz Sriemu šencov postupne zakladali via- ba so slaninou!“ Samozrejme, a na jeho čele bol autor tohto ceré kluby, najprv v Sriemskej že sa nikto neopovážil skočiť do príspevku.

Mitrovici, Šíde, Rume a neskor- kalnej vody, ale si predsa skromZačiatky basketbalu v Starej šie v ďalších mestách a dedinách. nú večeru bratsky rozdelili na Pazove datujú od 1. mája 1950. Priekopníkmi basketbalu boli rovnaké časti.

Z príležitosti prvomájových osláv Ivica Bijelić, Slobodan Milanovićna škvarovom ihrisku nádvoria Coba, Matej Bzovský, Vojislav BOHATÁ HISTÓRIA Sokolského domu zohrali prvý Knežević-Supica, Karol KerstingŠesťdesiatdva rokov života basketbalový zápas. Domáci hrá- Kari, Štefan Havran, Milan Ste- športu je dlhým obdobím, a preči si zmerali sily s novosadským panović, Dimitrije Gajić-Gaja a to nie je ľahké podrobne zachybasketbalovým klubom, ktorý ďalší. Jeden z nich, Karol Kersting tiť všetky udalosti z bohatej hisvtedy pôsobil v rámci známej to- nám pri príležitosti osláv 20. vý- tórie. Chceme predsa čitateľovi várne Kabel. Výsledok bol ne- ročia prezradil: priblížiť všetko to krásne, poučrozhodný – 33 : 33. Pazovskí ba„Tým istým, avšak trochu im- né, čo sa stávalo na ceste k úspesketbalisti nastúpili pod menom provizovaným basketbalom sme chu. Má to byť svojráznym poJednota, lebo sa tak menovali sa začali zaoberať začiatkom učením o minulosti, športovo všetky ostatné športové kolek- školského roku 1947/48 v nižších slávnej, ale ľudsky občas ťažkej. tívy v meste. V predzápase hra- triedach gymnázia. Nemali sme Za športom sa nechodí, príde li ženské družstvá novosadských zodpovedajúce koše a hrali sme nejako za človekom sám. Pri-

B

48

cupká k dieťaťu, vyrastá vedno s mladým chlapcom, zakotví v živote muža a čoraz častejšie i v živote ženy. Šport je jednou z radostí tohto sveta. Našiel si miesto v živote stámiliónov ľudí všetkých rás, bohatých aj chudobných, slávnych i neznámych. Tak je aj s basketbalom, typickou kolektívnou činnosťou, ktorá poskytuje aktérom k dispozícii nepočetné množstvo rôznych a nevyčerpateľných variácií.

Nebolo to inak ani v Starej Pazove. S rokom 1955 sa začínajú nové stránky v dejinách tunajšieho basketbalu. Priekopníci tohto športu prepustili svoje miesto na hracej ploche mladším, ale roky zostali ako funkcionári viesť klub. Priaznivci a hráči brigádnicky vybudovali v krátkom čase nové, oveľa krajšie ihrisko na mieste dnešného štadióna pre malé športy, povedľa Remeselníckeho domu, na ktorom Pazovčania oslavovali mnohé úspechy. Vtedy sa aspoň trochu zlepšili podmienky na tréningy a zápasy.

Významnejšie úspechy BK Jednota začala zaznamenávať po príchode vtedy veľmi známeho trénera Bogdana Cvejića-Bocu.

Aj najmladším sa venovala patričná pozornosť. Vtedajšie juniorky Jednoty získali prvé miesto na Majstrovstvách Vojvodiny. Žiaľ, na Majstrovstvá Juhoslávie neodcestovali, lebo nebolo možné zabezpečiť nadostač peňazí na prepravu hráčok, pre ktoré to bolo veľkým rozčarovaním. V tých rokoch aj juniori boli v špičke vojvodinského basketbalu, čo bolo náznakom prosperity pazovského basketbalu.

Nové generácie prinášali čoraz väčšie úspechy. Jednota sa prebojovala do Prvej ligy Srbska. V priebehu ďalších šiestich rokov v srbskom basketbale muži Jednoty si vybojovali významnú úlohu a kvalifikáciu o postup do silnej juhoslovanskej súťaže, čo im prinieslo ďalší úspešný krok. Po zrušení druholigovej súťaže obidva pazovské celky, mužský, ale i ženský, sa usadili v Prvej srbskej lige.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

ŠPORT ROKY ÚSPECHOV A SKLAMANÍ Nasledovali roky úspechov, ale i sklamaní. Medzi najväčšie úspechy ženského družstva patrí účasť v Prvej srbskej lige pred piatimi rokmi. Silná súťaž, neustále, dlhé a napínavé cestovania si vyžadovali oveľa viac finančných prostriedkov.

Opäť vďaka úsiliu ozajstných športových nadšencov prostriedky zabezpečili a ďalšia zmena generácií priniesla návrat do silnej druholigovej súťaže. Mužský tím tiež zaznamenával pozoruhodné výsledky najmä v období, keď v ňom Hráči Jednoty pozorne počúvajú slová známeho hrávali naše basketbalo- trénera Božidara Maljkovića (prvý sprava) vé legendy – Ljubodrag Simonović-Duci a Dragiša Vuči- ľudí, lebo je okrem futbalu a nástupcov, ktorým tento šport nić. Táto dvojica bola tým naj- volejbalu basketbal v Starej Pa- veľmi dlho zostal súčasťou žilepším vzorom mladým spolu- zove veľmi obľúbeným špor- vota.

V súčasnosti nadšenci zoskuhráčom a značne prispela k po- tom. Bohatá a veľmi úspešná pularizácii basketbalového špor- činnosť nezostala bez povšim- pení v BK Stará Pazova sa orientu v tejto časti plodného sriem- nutia zodpovedných športových tujú prevažne na prácu s mlaa spoločenských činiteľov. BK dými ľuďmi. Pracuje sa cieľaveskeho prostredia.

Presťahovanie basketbalu pod Jednota a teraz BK Stará Pazova dome a dlhodobo, čo iste pristrechu prinieslo ďalší rozkvet, bol viackrát ocenený, dožil sa ale početné ihriská a koše na uznaní za nezištnú, namáhavú a otvorenom stále lákajú mladých plodnú prácu zakladateľov a ich

NOVOROČNÝ ŠACHOVÝ TURNAJ V ŠÍDE. Najmladší šachový klub v Šídskej obci ŠK Jednota založili pred asi troma mesiacmi a jeho prvou významnejšou činnosťou bola organizácia šachového turnaja k oslavám Vianoc a Nového roku. Turnaj prebiehal 22. decembra 2012 v miestnostiach Slovenského domu v Šíde a na ňom sa zúčastnilo šestnásť šachistov, prevažne z územia Šídskej obce. Turnaj sa hral podľa švajčiarskeho systému. Zvíťazil kandidát na majstra Branislav Roška, člen ŠK Jednota (v strede), druhý bol Radivoj Milašinović (vľavo) a tretie miesto obsadil Goran Velečković (vpravo). Organizátori turnaja, ŠK Jednota a SKUS Jednota najlepším šachistom pripravili primerané darčeky.

St. S.

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

nesie ďalší rozmach basketbalu pri 45. rovnobežke. Dievčatá sú znova v silnej Prvej lige Srbska, kde sa upevňujú v strede tabuľky. Muži bojujú v regionálnej lige, ale ich cesta návratu bude asi dlhšia, lebo je nedostatok finančných prostriedkov veľkým problémom. Či však neprekonateľným?

Určite prídu nové skvelé chvíle, ale možno i sklamania, čo je tiež súčasťou každého športu a športovania.

V ošiali radosti a spomienok netreba zabúdať na tých, ktorí opustili „ihrisko života“, lebo v skromnosti a úprimnosti položili základy basketbalu v Starej Pazove. Nie sú to len základy športu, hry, ale aj súčasť kultúry a výchovy mladých ľudí.

Kari, Coba, Gajo, Boca, Supica, Zumba, Števo... Tieto a ďalšie mená zostali v trvalej spomienke staropazovských nadšencov basketbalu.

Matej BZOVSKÝ

HÁDZANÁRI SRBSKA V OSEMFINÁLE. Od štartu Majstrovstiev sveta hádzanárov v Španielsku (11. – 27. januára 2013) reprezentácia našej krajiny, vicemajster Európy, sa predstavila ako silný kolektív. Zverenci šéftrénera Veselina Vukovića prvých troch súperov v Skupine C v Zaragoze prekonali ľahko a presvedčivo. Najprv boli lepší od Južnej Kórey 31 : 22, potom premohli Bielorusko 34 : 28, do tretice položili na lopatky aj Saudskú Arábiu 30 : 20 (na snímke). V zápasoch s Poľskom a Slovinskom sa rozhodovalo o tom, z ktorej pozície naši postúpia do osemfinále. Kuriozitou tohto šampionátu je, že medzi 24 národnými výbermi je až päť reprezentácií z niekdajšej Juhoslávie. Okrem našich sú tam aj Chorváti, Slovinci, Macedónci a Čiernohorci. Hovorí to aj o vynikajúcej kvalite hádzanej, ktorá sa hrala v spoločnom štáte.

J. P.

49

ŠPORT SELENČSKÍ FUTBALISTI ZAKOTVILI V STREDE TABUĽKY

Kriváň mohol byť aj tretí utbalisti selenčského Kriváňa do majstrovskej sezóny 2012/13 v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda vykročili v 2. kole, lebo úvodný zápas s Kulpínom doma odročili na žiadosť hostí. Preto derby so Sláviou v Pivnici bol prvý jesenný

F

DVADSIATI V TÍME V mužstve Kriváňa v jeseň hralo dvadsať hráčov, dvanásť domácich a osem cezpoľných. Všetkých jedenásť zápasov zohrali len nováčik Grňa, Alexy a Anđelić. Desať zápasov v nohách má Jovović, deväťkrát na trávnik vybehli Krížov, Dejan Mučaji, Kutenič, Darko Pavlov a Pavlović, osem zápasov hrali Dobrík a Spasić, sedem súbojov majú Krstić, Mušikić a A. Strehársky, šesťkrát si zahral Banjac.

Brankár Naď strážil sieť na piatich zápasoch, Malina hral štyri zápasy, Lipták tri, Dalibor Mučaji a Dejan Pavlov po dva.

„OČERVENEL“ IBA KRSTIĆ Jedinú červenú kartu z radov Kriváňa v jeseň videl brankár Krstić spolu s Fabókom (Budućnost) po vzájomnej potýčke na zápase v Paragoch. Rozhodcovia selenčských futbalistov potrestali aj osemnástimi žltými kartami, ktoré boli rozvrhnuté takto: Spasić 3, Krížov, A. Strehársky, Jovović, Dejan Mučaji, Banjac a Anđelić po dve, Dobrík, Darko Pavlov a Mário Malina jedna karta.

jeseň Selenčania prehrali v Despotove s Bačkou 2 : 0. Záverom sezóny v Selenči zohrali odložený zápas Kriváň a Kulpín, na ktorom diváci videli najviac gólov.

Mužstvo selenčského Kriváňa v jeseň obsadilo siedme miesto Domáci vyhrali 4 : 3 hádam i to v Paragoch (0 : 2), kde v popreto, že v sledných rokoch Selenčania poprvom poldávajú dobré výkony. Zápas s čase získali Vojvodinou z Tovariševa, ktorá sa t ro j g ó l ov ý uchádza o najvyššie umiestnenie, náskok – 4 : priniesol tvrdú hru, ktorá do1. mácim priniesla bod (1 : 1), šesť Selenčania žltých kariet a ťažšie zranenie sú s jesennýMária Malinu po dueli s brankámi výsledkarom hostí. Útočník Kriváňa viac mi Kriváňa nehral do konca jesene, ale sa zohlavne spotavil a už pomaličky z vlastnej inikojní. Banujú však aspoň zápas Selenčanov o body, v kto- ciatívy tejto zimy pobeháva na za dvoma z rom hostia zle pochodili. Slávia, ihrisku.

Na hosťovaní v Novej Gajtroch nevyktorá v lete vypadla z Novosadhratých záskej oblastnej ligy, ľahko vyhra- dobre oslabený Kriváň utŕžil najla 4 : 1, najviac vďaka hetriku Žig- ťažšiu jesennú prehru, bolo 5 : 0 Kapitán Juraj Krížov ml., predseda Juraj Krížov st. a pasov na doza domácich. V 7. kole sa se- podpredseda Michal Poliak (zľava) na letnom turna- mácej pôde. munda.

Keby boli ji FK Kriváň premohli ALEXY EXCELOVAL nepodarilo vyhnúť prehre v Hlo- Bački hajduk a Krila Krajine, čo Na listine deviatich strelcov žanoch. Jesenný majster si pro- bolo reálne, jeseň mohli skončiť Kriváňa presvedčivo vedie Dostredníctvom Fejdiho a Lukića za- na treťom mieste. minik Alexy (na snímke), ktorý bezpečil výhru 2 : 0. Na druhej siete súperov trafil deväťkrát. strane Alexy nevyužil niekoľko J. Pucovský Pritom dosiahol i hetrik na zášancí streliť aspoň čestný gól. pase s Maglićom. Spasić bol V 9. kole Kriváň si gólmi Anstrelcom troch gólov, Mušikić, đelića a Spasića za hodinu hry zaMário Malina a Darko Pavlov bezpečil pekný náskok 2 : 0, ale boli dva razy úspešní, kým po potom obrana domácich dovojednom góle vsietili Dejan Mulila strelcovi mužstva Krila Krajičaji, Grňa, Pavlović a Anđelić. ne Maletinovi, aby sa dvakrát presadil (v 70. a 74. min.), a tak bod poputoval do Báčskej PaDomáca premiéra sa krivá- lenčskí futbalisti za predchá- lanky. Maglić bol v jeseň skuňovcom nevydarila, keďže ne- dzajúci neúspech „vypomstili“ točnou futbalovou „obeťou“ Sedokázali prekonať Bački hajduk, nad mužstvom Proletera z Kara- lenčanov, ktorí tohto súpera dektorý si bod (2 : 2) zabezpečil zá- đorđeva, ktorého prekonali 5 : 1. klasovali v pohárovom zápase 11 sluhou strelca Gajića v 90. min. O týždeň neskoršie i napriek : 0 a v majstrovstvách bolo „len“ Napokon v 4. kole prvá radosť, a obetavému výkonu Kriváňovi sa 5 : 0. Na poslednom hosťovaní v

50

19. 1. 2013

3 /4526/

HLAS ĽUDU

Vstávaj a hraj!

Ako z takejto tlačenice dať gól?

LOPTA V ZÁVOZE

Čierna jeseň nášho futbalu N ajprv o tom špičkovom, reprezentačnom futbale. Výberové mužstvo našej krajiny pod vedením šéftrénera Sinišu Mihajlovića začalo úspešne kvalifikáciu o postup na Majstrovstvá sveta v Brazílii roku 2014. Po získanom bode v Škótsku (0 : 0) Ivanović a červené „orly“ v Novom Sade vzlietli vysoko – rozdrvili Wales 6 : 1. Avšak potom nasledoval (ne)čakaný pád. Belgičania zvalcovali našich v Belehrade 3 : 0 a „červení“ rozčarovali aj v Skopje s Macedónskom, kde hostiteľ zvíťazil 1 : 0. Zverencom S. Mihajlovića teraz nezostalo nič iné, len sa pochlapiť a vyhrávať radradom do konca kvalifikácie. Nebude to ľahko, najmä nie na hosťovaniach v Chorvátsku a Belgicku. Prehra v súboji s výberom Igora Štimca v marci 2013 pravdepodobne natrvalo vyradí Srbsko z boja o postup na Mundial.

Ani našim klubom v jeseň nekvitli ruže na medzinárodnej scéne, lebo nikto z nich na jar nebude pokračovať v Lige Európy, niežeby v Lige majstrov. Na domácej scéne sa najlepšie darilo Partizanovi, ktorý má

Ešte raz bolo 0 : 0

šesťbodový náskok nad najväčším rivalom, Crvenou zvezdou. Málopočetní diváci v jeseň na našich trávnikoch sledovali slabý, neúčinný futbal. Iste je to aj následkom veľmi zlej finančnej situácie takmer vo všetkých kluboch Superligy Srbska.

Najhoršie je to v C. zvezde, ktorá sa zmieta vo veľkých dlhoch v sume niekoľko desiatok miliónov eur! Za to zatiaľ nikto nezodpovedal, kým v Kragujevci zatkli dvoch funkcionárov FK Radnički 1923, lebo údajne poškodili tento kolektív o 500 000 eur!?

Väčšina klubov našej futbalovej elity začala prípravy bez posíl zvučných mien, keďže na to nemajú peniaze. Naše kluby sú ešte stále prinútené správať sa takto: Predaj a preži! No zdá sa, že dnešné zahraničné transfery hráčov viac nie sú také výnosné ako skôr a sotva postačia na normálnu činnosť našich futbalových klubov. Preto ťažko očakávať, že sa jesenné mračná z domáceho futbalového neba v najbližšom čase roztrhajú!

J. Pucovský

Diváci na našich štadiónoch sa ťažko zriekajú pyrotechniky, za čo najviac doplácajú kluby, najmä na medzinárodných zápasoch

Na našich ihriskách sa zriedkavo radujú strelci

Vladimir Kovačević (červené tričko) sa po úspešnej polosezóne v drese Proletera mal vrátiť do radov Vojvodiny, ale zostal na Slanej bare

Pavel Hajko: Moja dedina, olejoma直ba, 90 cm x 70 cm, 2011