04 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 4 /4527/

K 10. výročiu NRSNM

26. 1. 2013

Naša téma: Národnostná štruktúra obyvateľstva

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Predstavitelia Ekonomického inštitútu prezentovali koncoročné makroekonomické analýzy a trendy v polovici januára v Belehrade.

O. Filip

Zelení Srbska – Hnutie pre Báčsky Petrovec svoje zakladacie a zároveň výborové zhromaždenie realizovali 21. januára a na ňom si zvolili obecné vedenie.

J. Čiep

Premiéru knihy Životne priče političarki iz Vojvodine autorky Dijany Subotički zorganizoval Ústav pre rodovú rovnosť z Nového Sadu v čele s riaditeľkou Vesnou Šijački (na snímke sedí druhá sprava) v piatok 18. januára v budove Zhromaždenia APV v Novom Sade.

J. Ferková

V sobotu 19. januára Spolok žien Ruža z Aradáča usporiadal tradičné, 15. v poradí podujatie Aradáčska tortiáda, na ktorom zvolili najkrajšiu a najkvalitnejšiu aradáčsku a najkrajšiu vojvodinskú tortu.

V. Hudec

Výstavu umeleckých diel Miry Brtkovej otvorili v miestnostiach Nadácie Brtka / Kresoja v Novom Sade – Petrovaradíne vo štvrtok 17. januára.

E. Šranková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Na prezidentskej úrovni O

krem širokej palety politických tém a významných politických či iných problémov občania sú nútení sústavne sa zaoberať verejnými prejavmi rozdielnych stanovísk najvyšších štátnych funkcionárov. Najnovšou ukážkou takých nediplomatických manierov je nedávne reagovanie prezidenta Nikolića na návštevu zo susedného Chorvátska. Chorvátsky premiér Milanović pricestoval do Belehradu, aby sa s premiérom Dačićom pokúsili obnoviť vzťahy medzi dvoma krajinami, od ktorých – ako sa zdôrazňuje – závisí stabilita celého regiónu. Milanović stretnutie nazval „resetovaním vzťahov“ Belehradu a Záhrebu a návštevu pokusom zistiť, „či by sa nedalo lepšie“. Minulosť nemôžeme zmeniť, ale môžeme vplývať na budúcnosť, povedal Dačić.

Pokiaľ sa premiéri oboch susedných krajín snažili odmraziť vzťahy, ktoré v posledných mesiacoch zamrzli na kosť, prezidenta trápili iné starosti. Tak si na tlačovke pre zahraničných novinárov otvoril srdce. Nebolo mu totiž jasné, prečo do Belehradu prišiel najprv premiér Milanović, a nie prezident Josipović. Potom si položil otázku, či je návšteva zo Záhrebu úprimná, alebo je len v záujme blížiaceho sa vstupu Chorvátska do EÚ. A ešte zdôraznil svoju ochotu stretnúť sa s prezidentom Josipovićom, ako aj s inými regionálnymi štátnikmi.

Niektoré vyhlásenia prezidenta Nikolića v prvých mesiacoch po nástupe do funkcie sa mohli pripísať nedostatočnej skúsenosti v obnášaní najvyššej štátnej funkcie. Hoci ani vtedy nie celkom a nie bez riadnej dávky pochopenia a dobromyseľnosti. Neskoršie prestrelky už všetci bez rozdielu mohli pripísať len nedostatku diplomatického umenia, bez ktorého politika jednoducho nefunguje. Ani politik nedosahuje výsledky.

Samozrejme, že nezhody na najvyššej úrovni, medzi prezidentom a premiérom zvlášť, podnietili analytikov k lúšteniu hádanky, čo sa za tým skrýva. Ozajstný konflikt, hlboko rozdielne názory, alebo len obyčajná nemotornosť a žiarlivosť? Niektorí dokonca mienia, že nejde o nič z toho a vlastne o nič podstatné, takže veci netreba zbytočne dramatizovať. Iní zasa napätie vo vzťahoch premiéra a prezidenta považujú za vítané, ako neja-

ký korektor, ktorý prispeje k zachovaniu správneho smeru. Vysvetlení je viac ako dosť, ale málo takých, ktoré by objasnili, ako takto vzniknutú škodu zmenšiť na najmenšiu možnú mieru, prípadne celkom sa jej vyhnúť. Zvlášť v krajine, v ktorej ultrapravičiari zverejňujú zoznamy nespôsobilých médií, mimovládnych organizácií a jednotlivcov, pália vojvodinskú zástavu a vytvárajú atmosféru linču bez toho, aby štátne orgány rýchlo a účinne reagovali, čiže aby robili svoju robotu.

Na štvrtom bruselskom stretnutí sa znovu ukázalo, že dialóg Belehradu a Prištiny sa navrstvuje a rozvíja. Počas rokovania premiérov Dačića a Tačiho za prítomnosti vysokej predstaviteľky EÚ Ashtonovej sa po prvý raz otvorila otázka severného Kosova. Ako osobitný bod. Na predchádzajúcich troch stretnutiach sa síce hovorilo o jednotlivých problémoch, ktoré súvisia so severom Kosova, kým na nedávnom januárovom stretnutí sa tejto téme venoval osobitný bod rokovacieho programu.

Nedlho potom sa riešila aj „typická balkánska dráma“ okolo nelegálneho pomníka bojovníkom OVPBM v centre Preševa, o ktorom sa už dlhšie hovorilo. – Ide o typickú balkánsku drámu, ktorú treba riešiť v súlade s vládou práva a venovať sa významnejším veciam, – vyhlásil v tejto súvislosti zástupca námestníka amerického štátneho tajomníka Philip Riker.

Po určitom období hľadania kompromisného riešenia, pomník odstránili z preševského námestia. Príslušníci žandarmérie pomník v nedeľu ráno pokojne a pozorne zbalili a odviezli do skladu, kde počká ďalšie rozhodnutia. V Preševe občania usporiadali protestné zhromaždenie, na Kosove svoju nespokojnosť prejavili ničením náhrobných kameňov na srbských cintorínoch. V Kosovskej Vitine zbúrali pamätník protifašistickým bojovníkom, ktorí padli v druhej svetovej vojne, čo odsúdili dokonca aj v Prištine.

Na juhu nič nového, povedal by niekto. No niečo je nové, niečo sa zmenilo. Nebyť toho, iste by sa nerobili prípravy na prvé stretnutie na prezidentskej úrovni.

Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

Obmeny januára k rok bude pokračovať tak ako sa začal, tak sa na jeho konci budeme chytať za hlavu. Lebo napriek všetkým predpovediam, že nás čaká tuhá zima, január priam ukážkovo naznačil, že prognózy treba brať s rezervou. Minulú sobotu teploty boli ešte pod bodom mrazu, v nedeľu sa sneh stopil, v pondelok, keď vznikol tento záber pri Futockom trhu v Novom Sade, bolo takmer pätnásť stupňov. V lete či zime kvety sú však vždy krásne. Prvými medzi nimi sú mimózy, ktoré sa sem dostali z prímoria, z Herceg Nového ešte 6. januára. Ako prvá predzvesť krajších dní a jari.

O. Filip

A

3

FÓKUS SRBSKÝ PREZIDENT TOMISLAV NIKOLIĆ ZÍSKAL V BRATISLAVE UISTENIE, ŽE SLOVENSKO NAĎALEJ NEUZNÁ KOSOVO

Vzorová menšina M

imoriadna spokojnosť so slovenskou menšinou vo Vojvodine rezonovala počas oficiálnej návštevy srbského prezidenta Tomislava Nikolića v Bratislave. Ten so svojimi partnermi hovoril aj o obchodnej spolupráci dvoch krajín, vstupe Belehradu do Európskej únie či otázke Kosova. Ministri zahraničných vecí Miroslav Lajčák a Ivan Mrkić zároveň podpísali dvojstrannú zmluvu o medzinárodnej cestnej a osobnej nákladnej doprave. „Slovenská republika závidí Srbsku slovenskú národnostnú menšinu,“ zdôraznil prezident Ivan Gašparovič po rokovaniach s Nikolićom. „Je lojálna k svojmu štátu, a pritom si zachováva všetky svoje národné tradície – kultúrne a spoločenské.“ V podobnom duchu sa vyjadrila aj srbská hlava štátu. „Srbsko je hrdé na svoju slovenskú národnostnú menšinu.

Naša ústava je trochu inak koncipovaná. Sú v nej zakotvené kolektívne práva menšín a sú vyššie, ako stanovujú najvyššie kritériá Európskej únie,“ zdôraznil.

Tomislav Nikolić sa poďakoval Slovensku za podporu na ceste Belehradu do EÚ, ako aj pri snahe o dohodu s Albáncami na území Kosova. Slovenský prezident ho zasa uistil o jej pokračovaní. „Nie sme za nové podmienky vstupu do EÚ, ale aby sa dôsledne plnili tie, ktoré existujú,“ vysvetlil. Pokiaľ ide o otázku Kosova, podľa Gašparoviča ho Slovensko v súlade s medzinárodným právom naďalej neuzná.

Zároveň ale pripomenul, že ide o súčasť Balkánu, kde žijú nielen Srbi, ale aj Albánci. „Slovensko sa neodvracia od pomoci sociálnych programov a ekonomickej pomoci Kosovu a myslím si, že z tejto pozície a z tohto pohľadu to chápe aj Srbsko,“ konštatoval.

Ročná vzájomná obchodná výmena dvoch krajín sa dnes pohybuje na úrovni 500 miliónov eur. Štátnici sa zhodli, že celkom nezodpovedá výborným politickým vzťahom medzi Belehradom a Bratislavou. Srbský prezident by si želal, aby už o rok bola aspoň dvojnásobná. Gaš-

Prezidenti Tomislav Nikolić a Ivan Gašparovič počas privítacieho ceremoniálu pri príležitosti oficiálnej návštevy (foto: SITA)

parovičovi odovzdal aj štátne vyznamenanie Radu Srbskej republiky za rozvíjanie a upevňovanie mierumilovnej spolupráce a priateľských vzťahov Srbska a Slovenska.

Tomislav Nikolić v Bratislave bol aj pri obede u premiéra Roberta Fica a detailnejšie rokoval s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom o otázkach európskej integrácie a Kosova. Nie je pritom protokolárnou zvyklosťou, aby sa prezident na svojej návšteve v za-

SVET V ROKU 2012 (6)

Budú sa úspešnejšie riešiť krízy? krem mnohých dopredu známych udalostí, ako je napríklad júnový samit G8 v Severnom Írsku, narodenie kráľovského dediča – prvého dieťaťa princa Williama a vojvodkyne Catherine – vo Veľkej Británii v tom istom mesiaci, vstup Chorvátska do EÚ 1. júla, samit G20 v Rusku v septembri, parlamentné voľby v Nemecku na jeseň a mnohých iných, jasné je, že sa pokojne môže stať, že v priebehu roka 2013 sa vyskytnú aj iné, dokonca také, ktoré budú mať v konečnom dôsledku podstatne vyšší význam.

Prognózy svetových analytikov týkajúce sa globálnych trendov nie sú optimistické. Naznačujú, že žiadna zo zahraničnopolitických otázok nebude pre globálnu bezpečnosť, ekonomiku a politiku dôležitejšia než úspešné čelenie USA a Európy svetovej kríze. Odhaduje sa, že by hrubý spoločenský dôchodok eurozóny mohol stúpiť len o pol percenta, že sa Nemecko a Francúzsko ťažko posunú od nuly, kým Grécko, Španielsko a Portugalsko naďalej bude trápiť re-

O

4

cesia. V USA by situácia mohla byť o čosi lepšia, s dvojpercentným rastom, no to je málo, aby sa zachovalo doterajšie renomé Západu. Postupné americké sťahovanie z globálnych záležitostí do ohniska pozornosti vysúva druhú najväčšiu ekonomiku sveta – Čínu. Znamená to, že aj Washington aj Peking musia podniknúť ťažké kroky v definovaní nových vzťahov veľkých síl prispôsobených pozícii Číny na svetovom trhu.

Keď ide o bezpečnosť, najkritickejšie rozhodnutie bude súvisieť s možnosťou spolupráce USA a Ruska na sústave protiraketovej obrany, ktorej budovanie plánuje tak Washington, ako i Moskva. Táto téma zrejme bude kľúčová pre vzťah Ruska so Západom, ako aj pre budúcnosť kontroly jadrového zbrojenia. Nakoľko sa spolupráca realizuje, bude to dobré, ale ak nie?

Okrem posunov a presunov moci netreba zabúdať ani na staronové krízy, zvlášť tú na Blízkom východe. Oblasť od Maroka po Irán je tak či onak vystavená následkom arabskej jari.

hraničí stretával so šéfom diplomacie danej krajiny, čo svedčí o tom, že Lajčáka vnímajú na Balkáne ako renomovaného politika so znalosťou problematiky regiónu.

Počas návštevy šéfovia diplomacie Mrkić a Lajčák podpísali zmluvu o cestnej a osobnej nákladnej doprave, ktorá by mala zjednodušiť a zlacnieť autobusovú a kamiónovú dopravu medzi dvoma krajinami.

Rastislav Boldocký

Islamisti sa dostali do opozície a presadzujú sa v moci. Z náboženských hnutí sa stávajú politické strany a liberálne sily sa pokúšajú zachovať doterajší vplyv. Čoraz výraznejšie sa na povrch dostáva celé stáročia pretrvávajúca zrážka sunitov a šiitov, otriasajúca pásmo od Iraku do Sýrie, od Jemenu po Saudskú Arábiu.

V izraelsko-palestínskej zrážke si možno všimnúť, že je všeobecne ujaté východisko podľa návodu založeného na existencii dvoch štátov dnes len mŕtvym slovom na papieri. Pozorovatelia diania na indickom podkontinente si kladú otázku, ako India a Pakistan, ale i Irán a štáty centrálnej Ázie zareagujú na oznámené sťahovanie USA z Afganistanu. Okrem regionálnych a iných kríz svet výrazne trápia i klimatické zmeny.

Zdá sa, že je podstatou odpovede na otázku budú sa úspešnejšie riešiť krízy, skutočné a hlbšie uvedomenie si ich možných následkov. S každým otáľaním východiská budú zložitejšie, následky komplikovanejšie. Svet je však len jeden a spoločný. Práve taká by mala byť i zodpovednosť oň.

Oto Filip 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

FÓKUS K 10. VÝROČIU ZALOŽENIA NRSNM

Desaťročné prístrešie vojvodinských Slovákov aložená bola v nepriaznivých rokoch. Rozvíjala sa v dobe búrlivých politických zmien a v priebehu desať rokov sa stala vyspelou inštitúciou. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) bola založená 18. januára v roku 2003. Príslušníci slovenskej národnosti využili právo založiť si zastupiteľskú inštitúciu, ktorá mala právo spravovať štyri závažné oblasti – oblasť informovania, vzdelávania, kultúry a úradného používania jazyka a písma. Zákonom bola určená činnosť NR, v ktorom sa uvádzalo, že NR okrem zastupovania a predstavovania národnostnej menšiny môže vplývať na proces rozhodovania alebo rozhodovať o všetkých otázkach týkajúcich sa národnostnej menšiny a má právo zakladať ustanovizne, ktoré by prispeli k zveľadeniu položenia a života menšiny. Politické zmeny, ktoré v našom štáte boli

Z

priek všetkému naša Rada vytrvala. Integrovala sa do kultúrnej a spoločenskej verejnosti a získavaním čoraz väčších kompetencií rozširovala svoje pole pôsobenia.

Ako je to dnes? Už celých desať rokov NRSNM spolupracuje s lokálnymi samosprávami, kde deleguje svojich predstaviteľov do rady pre medzietnické vzťahy, zúčastňuje sa v spravovaní predškolských ustanovizní a základných škôl, schvaľuje učebnice, je zakladateľom alebo spoluzakladateľom NVU Hlas ľudu, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, prebrala časť zakladateľských práv nad Gymnáziom Jána Kollára v Petrovci, Galériou insitného umenia v Kovačici a Múzeom vojvodinských Slovákov. Obnovili činnosť Asociácie slovenských novinárov, spolupracujú s Asociáciou slovenských pedagógov, založili Aktív riaditeľov a Fond pre vyda-

V čele NRSNM od začiatku pôsobenia – Anna Tomanová-Makanová

Sú príkladom hodným nasledovania (foto: O. Filip)

časté, viedli k voľbám, k novým ústavám a všetko to následne ovplyvňovalo činnosť národnostných rád a inštitúcií, ktoré sa zaoberali problematikou ľudských a menšinových práv.

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny okrem iných ťažkostí na začiatku svojho pôsobenia zápasila aj s nedostatkom financií. Prvé dva roky jej činnosť poznačili nedostatok miestností, techniky, kádrov... Členom NRSNM určite nebolo ľahko pracovať v takých nepriaznivých podmienkach, no ako povedala predsedníčka Anna Tomanová-Makanová, vďaka Rádiu Nový Sad a niekoľkým členom, ktorí mali odvahu a vytrvalosť každodenne zápasiť s problémami, činnosť sa rozprúdila. Reformy v štáte, rozvoj demokratickej občianskej spoločnosti ovplyvňovali práva menšín, ktoré zase ovplyvňovali národnostné rady. Na26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

vateľskú činnosť v slovenskom jazyku Slovenské tlačené slovo... Jednoducho povedané NRSNM je prítomná pri zakladaní celého radu združení, aktívov, ustanovizní, a to iba s jedným cieľom – mať čoraz viac odborníkov, ktorí budú prispievať k zachovaniu nášho povedomia, identity, kultúry a jazyka.

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny dnes predstavuje inštitúciu, ktorá má na zreteli celomenšinové potreby vo všetkých oblastiach. Intenzívne spolupracuje so Slovenskom, s predstaviteľmi Slovákov z okolitých krajín, s medzinárodnými inštitúciami a aktívne sa zapája do procesov schvaľovania a navrhovania zákonov.

Zákonom o národnostných radách, ktorý bol schválený v roku 2009, sa spresnili kompetencie Rady a určené je aj financovanie. Fi-

nancujú sa z republikového a pokrajinského rozpočtu a NRSNM časť financií už roky usmerňuje na adaptácie školských budov a miestností kultúrno-umeleckých spolkov a domov kultúry, finančne podporuje študentov, ktorí patria do skupiny deficitných kádrov. Od samého založenia sa podieľa aj na poli edukácie. S cieľom držať krok s dobou privádzajú odborníkov zo Slovenska, ktorí zaúčajú nielen vychovávateľov a učiteľov, ale aj novinárov, choreografov, divadelníkov, matrikárov atď.

Podporujú umeleckú činnosť a všetky celomenšinové podujatia. Desaťročná bohatá činnosť bola neraz príkladom iným národnostným radám, ako treba pracovať, a preto možno povedať, že NRSNM splnila očakávania.

K jubileu Rada plánuje vydať Pamätnicu, v ktorej bude prezentovaný rozvoj tejto inštitúcie, za pomoci NVU Hlas ľudu usporiadajú foto-výstavu, ktorá bude putovného rázu, Slovenská redakcia RTV Vojvodina pripravuje dokumentárny film o činnosti Rady, spustená bude nová dvojjazyčná webová stránka a v znamení jubilea bude aj otvárací program Slovenských národných slávností... Úvodom osláv jubilea bola aj tlačová konferencia, ktorá sa uskutočnila v piatok 18. januára a na ktorej predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová stručne prezentovala desaťročnú činnosť, a zúčastnili sa na nej aj podpredsedovia, predsedovia jednotlivých výborov NRSNM a predsedníčka Výkonnej rady.

J. Pániková

5

FÓKUS SCHÔDZA VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM

O vlaňajšej a tohtoročnej činnosti a rokovacom programe Výboru pre kultúru Národnostnej rady N slovenskej národnej menšiny, ktorý za-

Z pracovného ovzdušia členov Výboru pre kultúru NRSNM

ZO SCHÔDZE VÝBORU PRE INFORMOVANIE NRSNM

So (staro)novými projektmi v novom roku N

a prvej tohtoročnej schôdzi členovia Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa venovali finančnému plánovaniu na rok 2013 a projektom, ktorými sa plánujú uchádzať o prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

O prostriedky sa výbor bude uchádzať tromi projektmi: digitalizácia archívu Rádia Nový Sad, dokončenie digitalizácie časopisu Zornička a formovať presscentrum.

Osobitná pozornosť bola venovaná pálčivej udalosti, ktorá sa, pravdaže, uskutočnila koncom minulého roka, no udalosť bola takého rázu, že nemožno na ňu nezareagovať. Na Štedrý večer po odvysielanom Denníku namiesto piesní, ktoré sa uvádzajú pomedzi dve vysielania, odvysielaný bol krátky videoklip o

6

význame Vianoc, no nie v slovenčine, ale v srbčine. Príspevok, v ktorom sa hovorilo o pravoslávnom vierovyznaní, bol odvysielaný po každých správach v jazyku menšín. Národnostná rada v čele s predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou vyjadrila svoj nesúhlas s takou koncepciou programu a od riaditeľa RTV Vojvodina Slobodana Arežinu dostali odpoveď, že určite došlo k chybe v realizácii vysielania.

Podľa neho ide o televíznu miniatúru francúzskej produkcie v srbskom dabingu. Členovia sa uzhodli, aby sa určilo, kto je zodpovedný za to, že sa skrátil termín určený pre program menšín a že také vysielanie bolo zaradené do programu a žiadajú aj verejné ospravedlnenie, a to iba s jedným cieľom, aby sa taká chyba nezopakovala.

J. Pániková

kajú zveľadenia festivalov, ktoré si zvolili v tomto roku za prioritné. Bude to v prvom rade prieskum verejnej mienky o festivaloch a skvalitnenie marketingového materiálu. Predseda Komisie pre vydavateľskú činnosť Vladimír Valentík informoval, že na tento rok naplánovali štyri aktivity: spoluprácu pri vydávaní Dolnozemského Slováka, Literárnu poradu a udelenie Ceny Nového života, podporu vydavateľskej činnosti (10 knižných titulov) a zabezpečenie prostriedkov na vyplácanie autorských honorárov a stimulovanie literárnej tvorby. Predseda

INÝ NÁHĽAD

misie pre hudobnú činnosť Milina Sklabinská spomenula 9. Konferenciu muzikológov a hudobných odborníkov, Zborník prác z 8. muzikologickej konferencie, Letný zborový kemp, Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny. V plánoch tejto komisie je i postprodukcia festivalu Letí pieseň, letí, podpora mladých talentov a našim festivalom. Predsedníčka Komisie pre zveľaďovanie festivalov a kultúrnych podujatí Katarína Mosnáková povedala, že si v dôsledku vlaňajšieho nulového rozpočtu minuloročné plány presunuli na tento rok. Tie plány sa tý-

Ďuro Varga

sadal vo štvrtok 17. januára, stredobodom pozornosti boli vlaňajšie výročné správy, ako i plány a programy práce komisií a samotného výboru.

Výročné správy komisií a Výboru pre kultúru za rok 2012 prítomní schválili jednohlasne. Viac pozornosti usmernili na činnosť, ktorá ich očakáva v roku pred nami. Predseda Komisie pre výtvarnú činnosť Pavel Čáni povedal, že sa bude pokračovať v praxi usporadúvania výstav a pripomenul, že sa za 10 rokov pôsobenia NRSNM výtvarná činnosť dostala tam, kde si to zasluhuje. Je medializovaná a prostriedky sa oveľa ľahšie získavajú. Výstavy sa robia aj v zahraničí, predovšetkým na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Predseda Komisie pre literárnu činnosť Martin Prebudila avizoval tretí ročník literárnej súťaže Čo dokáže pekné slovo, ako i tie, čo realizujú v spolupráci s redakciami časopisov Nový život a Zornička. Spomenul i spoluorganizáciu 57. literárneho snemovania a účasť na knižných veľtrhoch v Belehrade a v Bratislave. Vedúca Ko-

Komisie pre divadelnú a audiovizuálnu činnosť Ján Makan do popredia tohtoročnej aktivity vysunul podporu divadelnej produkcie pre dospelých, ako i tej pre deti. Spomenul tiež kreatívnu podporu produkcie v zmysle odbornej supervízie a s cieľom zápasiť o kvalitu. Predsedníčka Komisie pre ochranu kultúrneho dedičstva Anna Séčová-Pintírová povedala, že budú pokračovať s odborným spracovaním predmetov v Múzeu vojvodinských Slovákov, venujú sa výstavnej činnosti a prezentovaniu muzeálnej činnosti. Dôraz dajú na Noc múzeí, ako i na kreatívne a edukačné dielne v rámci Noci múzeí.

Po schválení plánov práce na rok 2013 sa členovia výboru zamestnávali návrhmi na členov do organizačnosprávnych rád pre hudobno-folklórne, ako i divadelné festivaly. Predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Annamária Boldocká-Grbićová potom informovala o projektoch, ktorými sa budú uchádzať na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Pred zasadnutím Výboru pre kultúru bola schôdza Správnej rady Fondu pre vydavateľskú činnosť v slovenskej reči Slovenské tlačené slovo, kde schvaľovali Správu o činnosti fondu za rok 2012 a plán činnosti s finančným plánom na bežný rok.

E. Š.

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

FÓKUS POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE HOSPODÁRSTVO, ZAMESTNÁVANIE A RODOVÚ ROVNOSŤ

konkurencieschopnosti, verejnosúkromné partnerstvo, certifikácia, skvalitnenie dopravy, zlepšenie elektronických komunikácií, rozvoj vojvodinskej dediny, využitie prístupných finančných fondov a zdrojov, ako aj riešenie problému tzv. sivého hospodárstva.

Program obsahuje aj celý rad podnetov, ktoré budú uvedené cez aktivity vlády Vojvodiny a iných pokraPokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav jinských inštiVasin (v strede) na schôdzi Správnej rady túcií. Ich cieHospodárskej komory Vojvodiny ľom je pozície Vojvodiny, ktoré sú základom môcť hospodárstvu prostrednícvzniku jedenásť strategických sme- tvom úverových aranžmánov, zarov na zlepšenie hospodárskeho bezpečiť isté výhody pre malé a ovzdušia. Týmito sú: afirmovanie stredné podniky, ako aj pre remesociálneho dialógu, širšie uplat- selníkov, podporiť opatrenia na nenie novátorstva, otvorenie tzv. prilákanie zahraničných investorov, zelených pracovných miest, zdru- zlepšiť podmienky vkladaní dožovanie subjektov s cieľom vyššej mácich spoločností, silne podnie-

Program na dlhšie dráhy A

j krátkymi krokmi možno zdolať dlhú cestu. Porovnanie nie je náhodné. Napriek tomu, že nedisponuje ani početnými, ani mnohorakými nástrojmi, možnosťami a prostriedkami na zlepšenie neblahej ekonomickej situácie, Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo verejne prezentoval pred dvoma mesiacmi, konkrétne 23. novembra 2012, návrh Programu na zlepšenie stavu v oblasti ekonomiky, podnikateľstva a remeselníctva.

Dokument vznikol ako plod viacmesačnej spolupráce s mnohými inštitúciami a expertmi, bez nárokov meniť to, čo sa nedá, ale so zjavnou ambíciou zlepšiť stav všade, kde sa to dá, opierajúc sa o totálnu spoluprácu všetkých subjektov, ktoré k tomu môžu prispieť. Vychádza zo zhodnotenia súčasného stavu v ekonomike Srbska a rozboru ekonomickej po-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ZORAN JANČIĆ, NÁMESTNÍK RIADITEĽA REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU

Starší a mladší obyvatelia – Keď ide o vek obyvateľstva, ktorý údaj bol pre vás osobitne zaujímavý?

– Ten súvisí s priemerným vekom obyvateľov podľa národnostnej príslušnosti, čiže s tým, aký je ten u jednotlivých národov, prípadne menšín v Srbsku. Ide vlastne o to, že je národný korpus Srbov jedným z najmladších v štáte. Starší sú aj Chorváti, aj Nemci, aj Rusíni, aj Slováci, aj Macedónci, aj Maďari. Jediní, ktorí sú mladší, sú Bosniaci, Moslimovia, Rómovia a Albánci. Sú tu aj Goranci, ktorých je ale veľmi málo. Je to zaujímavý údaj, že je väčšinový národ v štáte v podstate mladší ako mnohé iné národy a menšiny žijúce v ňom.

Zaznamenal: O. Filip

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

tiť účelové združovanie prostriedkov pokrajinských inštitúcií a lokálnych samospráv.

V uplynulých týždňoch v mnohých obciach predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo na stretnutí s hostiteľmi hovorili o ich konkrétnych ekonomických podmienkach, problémoch, návrhoch. Zámer verejnej rozpravy trvajúcej do konca januára je jasný: zlepšiť text dokumentu s cieľom, aby sa ten stal spoločným programom, samozrejme, na dlhšie dráhy, všetkých podnikov a inštitúcií, ktoré majú do činenia s ekonomikou. Program 26. decembra získal podporu členov Pokrajinskej ekonomicko-sociálnej rady, hovorilo sa o ňom i koncom decembra aj na tribúne Trh práce vo Vojvodine 2013: skúšky a odpovede, kde pokrajinský tajomník Miroslav Vasin poukázal, že je jeho cieľom úspešnejšie čeliť hospodárskym ťažkostiam. V prvom rade tak, že sa vojvodinskej ekonomike jeho opatreniami umožní širší manévrovací priestor na rozbeh a rozvoj.

Oto Filip

71. VÝROČIE NOVOSADSKEJ RAZIE. V Novom Sade na nábreží Dunaja pri spomienkovom pamätníku Rodina si v utorok 23. januára pripomenuli 71. výročie Novosadskej razie. Početným prítomným sa prihovoril primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević. V duchovno-modlitebnej časti komemorácie pamiatku na obete razie vzdali Srbská pravoslávna cirkev v čele s episkopom báčskym Irinejom a Židovské spoločenstvo s besedou vrcholného rabína Srbska Isaka Asiela. K pamätníku Rodina vence a kytice položili viaceré delegácie a medzi nimi i námestník premiéra vlády Maďarska Tibor Navračić a veľvyslanci Maďarska a Izraela v Srbsku. Pamiatke na strašný zločin boli venované aj vence, ktoré do vĺn Dunaja z lode riečneho námorníctva Vojska RS spustili prvý podpredseda vlády RS Aleksandar Vučić a primátor Vučević (na snímke). Členky Kola srbských sestier aj tohto roku ponúkali koljivo a pogaču. Pri pripomínaní si 71. výročia Novosadskej razie boli prítomní početní Novosadčania, ktorí so sviečkami v rukách vzdali úctu všetkým tým, ktorých dávneho roku 1942 pohltili chladné vlny Dunaja.

V mene Sokolského domu v utorok odštartoval aj Pochod živých v organizácii Memoriálneho spolku Racija 1942 a prešiel tou cestou, ktorou boli na Štrand odohnané obete razie. Nasledovalo odhalenie spomienkovej tabule na známom novosadskom kúpalisku, kde zavraždili najväčší počet Novosadčanov.

E. Š.

7

FÓKUS MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY

Štyri aspekty reforiem e to jasné: ak sa chce úspešne dostať zo slučky skromného rastu a vysokého dlhu, Srbsko súrne potrebuje rázne štrukturálne reformy. V tomto kontexte dvoma najväčšími skúškami sú realizácia účinnej fiškálnej konsolidácie, ktorou by sa vysoký verejný dlh dostal na udržateľnú úroveň a základ, ako aj štart hospodárskeho rastu. Problém je však v tom, že sú obidva tieto zámery mimoriadne späté: vysoký verejný dlh dusí rast a absencia rastu zase znemožňuje fiškálnu konsolidáciu. A aby všetko bolo ešte komplikovanejšie, reformy si žiadajú i čas, ktorého vlastne niet.

Vyžadujú si aj veľké úsilie a politickú smelosť, keďže sa ich výsledky neprejavujú hneď, ale len o pár rokov, neraz prízvukuje Dr. Stojan Stamenković z Ekonomického inštitútu.

Bez reforiem však nemožno.

Príkladom úspešnosti sú tie v Holandsku v roku 1980, ktoré umožnili vysokú zamestnanosť, alebo vo Švédsku v roku 1990, ktorých výsledkom je viac ako dvadsaťročný stabilný rast, tiež zásadné reformy v baltických kraji-

J

nách alebo na Slovensku, podčiarkuje stály predstaviteľ MMF v Srbsku Bogdan Lisovolik. Je toho názoru, že zmeny musia byť založené na špecifickostiach tohoktorého štátu a dôkladnej znalosti pomerov v ňom, že sa opatrenia musia prispôsobovať daným okolnostiam a trvať stále, že najprv treba začať s opatreniami štrukturálnymi, lebo si vyžadujú čas potrebný na prejavenie ich plného potenciálu.

Prekážok na ceste rastu je u nás dosť. Prvé súvisia s trhom práce (vysoká nezamestnanosť) a mali by sa riešiť prostredníctvom reformy Zákona o práci a sústavy kolektívneho rokovania. Na druhom mieste je penzijná sústava, v ktorej načim redukovať deficit dôchodkového fondu a zlepšiť pomer pracujúcich a penzistov, na treťom je potreba zabezpečiť hospodársku udržateľnosť verejných podnikov a zmenšiť úlohu štátu v tomto úseku (okolo 1 300 podnikov s 280 000 zamestnanými), na štvrtom podnikateľské ovzdušie.

Je pravdou, že sú nedávno racionalizované mnohé parafiškálne náklady, ale je tak isto pravdou, že

Dr. Stojan Stamenković (vpravo): východiskom sú zásadné reformy

je zbytočných výdavkov ešte stále dosť. To negatívne vplýva nielen na bežné hospodárenie podnikov, ale aj na investície do nich. Účinky uvedených zmien budú najvýraznejšie, ak tieto budú zladené a konať sa v tom istom čase. Je to nevyhnutné aj pre okolnosť, že sme z dvadsať krajín strednej, východnej a južnej Európy vlani mali aj najväčší rozpočtový deficit, aj najmenší ekonomický rast. Spolu s Maďarskom a Albánskom máme aj najväčší verejný dlh. V podmienkach veľ-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Nerobiť rozdiely medzi jazykmi vádzanie cyrilských nánom použití, keď ide o srbský jazvov v displejoch autozyk, jedine cyrilské písmo. Takbusov mestskej hromadnej že v tejto časti sú takéto opatdopravy v Novom Sade pútarenia opodstatnené: príslušné lo v uplynulých dňoch nemaorgány majú povinnosť používať lú pozornosť tunajšej a širšej na verejných nápisoch písmo, verejnosti. Bol to podnet naktoré je v úradnom použití. Ale vštíviť inštitúciu pokrajinskétá veta a toto ustanovenie majú ho ombudsmana a isté súviaj druhú časť, ktorá predpisuje, slosti ozrejmiť v rozhovore s že aj jazyk menšiny môže byť v Evou Vukašinovićovou, záúradnom použití. Keďže vieme, stupkyňou pokrajinskej že sú v Novom Sade okrem ombudsmanky poverenou srbčiny aj maďarský, slovenský ochranou práv národnostných Eva Vukašinovićová a rusínsky jazyk, ako aj ich písma menšín. v úradnom použití, tak by – ak – Časť verejnosti prekvapilo uvedené by sme boli dôslední – na všetkých verejných uvádzanie názvov na autobusoch v cy- nápisoch mali byť názvy, v tomto prípade dorilike. Ako to komentujete? pravné smery, vo všetkých rečiach, ktoré sú – Verejnosť iste nie je v dostatočnej mie- v úradnom použití. Chcem ešte povedať, že re oboznámená s predpismi. Totiž od Ústa- pokrajinský ombudsman, z úradnej povinvy schválenej v roku 2006 v Srbsku je v úrad- nosti, odštartoval konanie a zaslal list Verej-

U

8

mi skromného rastu, vysokého verejného dlhu a deficitu, ekonomická politika musí skutočne rázne reagovať. Lebo alternatíva fiškálnej konsolidácii nie je.

Tak je v zásade koncipovaný i tohtoročný štátny rozpočet. Je to krok v dobrom smere, ktorý by mohol byť i lepší, keby širšie zapojil niektoré opcie sporenia a strednodobú stratégiu prispôsobovania sa nezakladal na dosť optimistickom scenári rastu. Kríza totiž stále trvá.

Oto Filip

nému mestskému dopravnému podniku Nový Sad, aby sa vyjadril k uvedeným konštatáciám, v ktorom sme uviedli i očakávanie, že bude konať podľa príkazu ombudsmana. V liste sa odvolávame na záväzky vyplývajúce z našich a medzinárodných záväzkov: z príslušnej medzinárodnej zmluvy, Ústavy, dvoch zákonov týkajúcich sa ochrany práv a slobôd národnostných menšín a úradného používania jazykov a písem, ako aj z pokrajinského parlamentného rozhodnutia vzťahujúceho sa na toto používanie. Je to päť imperatívnych predpisov, ktoré nás zaväzujú, aby sme aj menšinové jazyky rovnako pestovali a chránili, ako aj jazyk väčšinového národa. Všetky štyri jazyky sú v Novom Sade v úradnom použití, takže nik nemá právo robiť rozdiely medzi nimi. Okrem týchto opatrení ohľadom dopravného podniku plánujeme kontrolovať aj tabule na uliciach.

Možno zbadať, že je na nich asi pol názvov v cyrilike, pol v latinke, no nikde nie sú iné jazyky, ktoré sa úradne používajú, – podčiarkuje Eva Vukašinovićová.

O. Filip 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ných výborníkov. V rozprave poukázali, že práve preto, že sa tieto priority v realizácii bežného samozdanenia zanedbali, občania stratili dôveru a v ťažkej ekonomickej situácii sa sotva poslednom, štvrtom roku rozhodnú dobrovoľne vkladať svojho pôsobenia aktuálne do spoločného fondu. Odznel zloženie Rady Miestneho sponávrh, aby aj dôchodcovia záločenstva Báčsky Petrovec sa väzne platili samozdanenie, a za musí chytiť za pasy aj s probléním ihneď aj vysvetlenie, že zákon mom zavedenia nového sato nepripúšťa. Ďalší návrh bol, aby mozdanenia. Preto vo štvrtok miestny bazén, ktorý bol lákad17. januára realizovali 19. zalom pri minulom vyjadrovaní obsadnutie tejto miestnej samočanov, vynechali zo zoznamu, správy. Namiesto v sieni MS keďže je evidentné, že nemá šantentoraz sa stretli v zasadačke cu realizovať sa. Väčšina rozhodZhromaždenia obce Báčsky Pela, že ho netreba vyradiť, iba potrovec, iste aj preto, lebo si na zasunúť nižšie na rebríčku priorít, sadnutie zavolali aj spoluobčaprianí a potrieb Petrovčanov. Odnov, ktorí sedávajú v laviciach loznel aj údaj, že sa za posledných kálneho parlamentu. Ústred5 rokov do pokladnice vlialo 63 nou témou rokovacieho promiliónov dinárov, na základe gramu bol návrh predbežnej Časť výborníkov lokálneho parlamentu z Petrovca a členovia Rady MS čoho sa v Petrovci investovalo iniciatívy k zavedeniu nového sa- Petrovec na spoločnom zasadnutí 250 miliónov, čiže každý dinár z mozdanenia. tohto zdroja pomohol k získaniu V prvom bode členovia Rady MS Petrovec koordinovanie týchto prác bude mať na sta- ďalších 4 dinárov z projektov. Najviac finančschválili uzáver, že občanom Petrovca na- rosti komisia, ktorú tvoria 15 členovia RMS a ných prostriedkov je vložených do výstavby vrhnú zavedenie samozdanenia na nasledu- výborníčka Drahotína Dorčová. športovej haly a úpravy jej okolia. Prítomní sa Bežné samozdanenie štartovalo v apríli zhodli, že výšku samozdanenia treba v návrhu júce 5-ročné obdobie, teda na obdobie rokov 2013 až 2018. Predseda RMS Ján Brna vyzval 2008 a vyprší koncom marca 2013. Predbež- zmenšiť na 2 % a úmerne tomu treba o 1/3 prítomných výborníkov, aby tiež podporili túto ný návrh nového samozdanenia je v podsta- zmenšiť aj príspevok poľnohospodárov. Neiniciatívu, ale z prítomných 6 – 7 výborníkov te doslova prepísaný z toho predchádzajúceho treba takisto uvádzať priority, ale urobiť iba iba Rastislav Denďúr a J. Brna (zároveň aj čle- dokladu. Výška samozdanenia je 3 % zo zá- zoznam potrieb a pozornosť predovšetkým venovia RMS) sa podpísali pod túto iniciatívu. robkov pracujúcich, 1,5 % dobrovoľnej účas- novať dokončeniu kanalizácie a rekonštrukcii Táto téma by mala vrcholiť v období 8. až 15. ti dôchodcov a 34 kg pšenice z k. j. ročne pre vodovodného potrubia. marca na referende. Predtým však predlože- poľnohospodárov. V ponúknutom materiáli sa Záverom členovia RMS Petrovec schválili rozný dokument má posúdiť obecný parlament medzi prioritami uvádza výstavba bazéna vo hodnutie o dočasnom financovaní MS Petroa slovo budú mať aj samotní občania na ve- Vrbare a pokračovanie výstavby kanalizácie, vec v prvom kvartáli 2013. rejnej rozprave. Na zasadnutí sa tiež zhodli, že čo vyvolalo vyše hodinovú rozpravu prítomJ. Č-p

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BÁČSKY PETROVEC

Zostrihnú si Petrovčania krídla?

V

DARKO JURKOVIĆ Z GOLUBINIEC SA CHYSTÁ NA OPERÁCIU

Humanitárna akcia pokračuje C hodil som, budem chodiť (Hodao sam, hodaću) je názov veľkej humanitárnej akcie, ktorá sa realizuje z iniciatívy Obce Stará Pazova. Akcia je venovaná Darkovi Jurkovićovi z Golubiniec, ktorý nevyhnutne potrebuje operáciu v zahraničí.

Vďaka početným úspešným akciám doteraz sa pre Darka podarilo nazbierať okolo 600-tisíc dinárov, no úhrnne je potrebných asi 13-tisíc eur. Okrem lokálnej samosprávy do akcie sa zapojili aj početné podniky, organizácie a jednotlivci.

Darko Jurković je po ťažkom dopravnom nešťastí pripútaný k lôžku a na operáciu do Viedne by mal

26. 1. 2013

4 /4527/

odcestovať spolu s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom v polovici marca. O Darkov pobyt v Rakúsku sa postará veľvyslanec Srbska v tejto krajine.

Už začiatkom februára lokálna samospráva usporiada Športový deň, v rámci ktorého majú paralelne prebiehať tri rozdielne humanitárne turnaje. Z kabinetu predsedu Obce Stará Pazova vyzývajú všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa zapojili do tejto veľkej humanitárnej akcie. Žírový účet Darka Jurkovića je: VOJVOĐANSKA BANKA AD NOVI SAD 355000000558077503. a. lš.

HLAS ĽUDU

PREDSEDA OBCE STARÁ PAZOVA ĐORĐE RADINOVIĆ pobudol v Kosovskej Mitovici, kde spolu so svojimi hostiteľmi uvítal Nový rok podľa juliánskeho kalendára. Toto podujatie na severe Kosova zorganizovala práve Obec Stará Pazova a medzi účastníkmi bol aj riaditeľ vládnej Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Aleksandar Vulin. Predseda obce Đ. Radinović na Kosove pobudol na pozvanie členov KUS Kosovski Božur, ktorí asi pred mesiacom navštívili Starú Pazovu. V nadchádzajúcom období sa očakáva podpísanie listiny o zbrataní medzi obcami Stará Pazova a Kosovská Mitrovica. Na fotografii: Predseda Staropazovskej obce Đ. Radinović (prvý zľava) v Kosovskej Mitrovici.

A. Lš.

9

Z NAŠICH OSÁD V ARADÁČI, NAJSTARŠEJ SLOVENSKEJ OSADE V BANÁTE

Potreby väčšie než možnosti radáč je najstaršia slovenská osada v Banáte, do ktorej Slováci prišli pred bezmála 230 rokmi.

Skôr to boli dve osady, Slovenský a Srbský Aradáč, ktoré sa po druhej svetovej vojne zlúčili do jednej osady, v ktorej dnes žije zo 3 500 obyvateľov, prevažne Slovákov a Srbov. Občanom je k dispozícii slušná komunálna infraštruktúra – chodníky, cesty, vodovodná, elektrická, plynová, telefonická sieť, k tomu aj škola, pošta, ambulancia, siene pre spoločenské podujatia, dva domy smútku... Dalo by sa teda uzavrieť, že občania tejto osady majú všetko, čo je potrebné pre kvalitný život.

– Je to tak, ibaže všetky tie objekty sú už dosť staré a vyžadujú si opravu. Myslím tu predovšetkým na cesty a chodníky, ktoré sú vo veľmi zlom stave. Z nových infraštruktúrnych objektov nutne potrebujeme kanalizáciu, ako aj asfaltovanie dvoch zvyšných kilometrov ciest, ale vari by sme si najprv mali dať do poriadku to, čo už máme, – povedala nám predsedníčka Rady MS Mária Bredšnajderová.

Potreby sú však jedno a možnosti niečo celkom iné. V Miestnom

A

Aradáču, ale voči všetkým osadám správa naozaj macošsky, v dôsledku čoho sme za posledné štyri roky v osade urobili len veľmi málo. Fakticky sme robili iba to, na

Nie sú optimisticky naladení: (sprava) Mária Bredšnajderová, Anna Godová a Zdeno Poničan čo sme peniaze dostali z pokrajiny, a to je odbahňovanie kanálov a rovnanie poľných ciest. Po početných nedorozumeniach a vďaka prostriedkom z AP Vojvodiny podarilo sa nám vystavať aj nový Dom smútku na pravoslávnom cintoríne.

VOĽBY NA ČLENOV RADY MS Práve počas našej návštevy v aradáčskom Miestnom spoločenstve uzavreli postup kandidovania na členov Rady Miestneho spoločenstva a na členov Dozornej rady. Predseda volebnej komisie Zdeno Poničan nás informuje, že kandidatúru na člena Rady MS vytýčilo 22 kandidátov, z ktorých občania vo voľbách 3. februára zvolia siedmich členov RMS. Do Dozornej rady sa kandidovali štyria kandidáti, ktorí sa uchádzajú o tri miesta v tomto orgáne. spoločenstve totiž už niekoľko rokov nemajú samozdanenie, a tým ani vlastné príjmy, takže pri riešení problémov sú odkázaní výlučne na mesto Zreňanin.

– Na základe mojej štvorročnej skúsenosti v tejto funkcii môžem povedať, že tie problémy sú priam neriešiteľné, – hovorí ďalej aradáčska richtárka. – Počas môjho mandátu v osade sme neasfaltovali ani meter cesty, aj napriek tomu, že z mesta viackrát sľúbili, že práve naše ulice sa chystajú asfaltovať.

Myslím si, že sa mesto nielen voči

10

dzať o peniaze na výstavbu kanalizácie, potrebujeme hlavný projekt.

Ten však stojí 2,5 milióna dinárov, ktoré my nemáme a sotvaže ich od mesta dostaneme. Podľa mňa, tu

– Údržba vodovodu a plynovodu je v kompetencii príslušných zreňaninských verejných podnikov, ktoré sa snažia zabezpečiť kontinuálne zásobovanie vodou a plynom. Žiadalo by sa však azbestové vodovodné rúry vymeniť za nové, ale to, žiaľ, nikto nespomína, – pokračuje tajomníčka MS Anna Godová, a zvažuje, že sú veľmi malé šance, že sa v Aradáči v dohľadnej dobe začne stavať kanalizácia.

– Už máme vypracovaný ideový projekt, ale aby sme sa mohli uchá-

by ani samozdanenie nepomohlo, lebo v osade je iba zo 200 zamestnaných, ktorí by samozdanenie platili. Penzisti sú zákonom oslobodení od platenia a nejestvuje ani účinný mechanizmus, ako tento poplatok poberať od poľnohospodárov.

Aradáčania si odjakživa na živobytie zarábali obrábaním pôdy a chovom dobytka. Pestujú hlavne kukuricu, slnečnicu, pšenicu a v dobytkárstve sa zamerali hlavne na výrobu mlieka, hoci vždy odchovajú aj určité množstvo ošípaných pre trh. Nepriaznivé podmienky na trhu mlieka a mäsa aj v tejto osade vplývali na významný pokles počtu kráv a svíň, ale aj napriek tomu počet tých, ktorí zostali verní tejto výrobe, nie je malý. Mlieko predávajú hlavne do mliekarne, hoci mnohí zostali verní dlhoročnej tradícii a svoje mliečne a mnohé iné výrobky predávajú na zreňaninskom trhu. Mnohí Aradáčania do deväťdesiatych rokov minulého storočia boli zamestnaní v zreňaninských priemyselných gigantoch, a keď tieto továrne v tranzičných procesoch skrachovali, zostali na ulici. Keďže sa nové továrne otvárajú veľmi pomaly, jedným z vypuklejších problémov tejto dediny je nezamestnanosť. Toho času vraj iba

200 až 300 občanov je v legálne nadviazanom pracovnom pomere, pričom ešte určitý počet pracuje, ako sa tomu povie – načierno. Najviac Aradáčanov si zamestnanie našlo v novootvorených zreňaninských továrňach. Súkromným podnikateľstvom a remeselníctvom sa tu zaoberá pomerne malý počet ľudí. V priebehu uplynulých dvoch desaťročí viac Aradáčanov svoju šancu videlo aj vo vinohradníctve, výrobe kvalitného vína a kvalitných klobás, v novšej dobe aj vo výrobe suvenírov, ktoré úspešne prezentujú na rôznych podujatiach s jediným cieľom, aby všetko to jedného dňa uplatnili vo vidieckej turistike.

Budova základnej školy v Aradáči je novšieho dátumu, pochádza z roku 1980 a dobre je vybavená učebnými pomôckami nevyhnutnými v modernom výchovno-vzdelávacom procese, ktorý sa tuná koná v srbskom a v slovenskom jazyku. Začiatkom minulého roku začali riešiť aj vleklý problém telocvične, ale jej výstavba sa dostala do závozu, lebo vykonávateľ prác dokončenie výstavby podmieňuje dodatočnými finančnými prostriedkami. Aj zdravotná služba v osade je slušne organizovaná a uskutočňuje sa v budove pomerne novej ambulancie. Aradáčanom je lekár k dispozícii každý deň aspoň v jednej, a občas aj v dvoch zmenách. Stomatológa však nemajú stáleho.

Vcelku však naše spolubesedníčky hodnotia, že rozvoj Aradáča aj napriek blízkosti mesta stagnuje, čo je svojrázny paradox vzhľadom na nepísané pravidlo, že osady v blízkosti väčších miest sú vo výhodnejšom postavení než tie vzdialenejšie. Na vine je akiste aj dosť neblahá situácia v samom meste, ktoré tiež zápasí s veľkou nezamestnanosťou, v dôsledku čoho ľudia aj odtiaľ odchádzajú do väčších stredísk, ako je Nový Sad a Belehrad, dokonca aj na Slovensko. O plánoch na nadchádzajúce obdobie Mária Bredšnajderová nechcela hovoriť, lebo mandát Rady MS, v čele ktorej stála za posledné štyri roky, vyprší začiatkom februára, keď vo voľbách zvolia nové vedenie osady, ktoré si potom určí plán svojich aktivít.

V. Hudec

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA V TURIZME

Regionálne stredisko v Kovačici ďaka projektu Oživenie cez- ského sekretariátu pre medzihraničného cestovného ru- regionálnu spoluprácu a lokálnu chu prostredníctvom obnovených samosprávu je už na účte. služieb miestnych komunít máme Všeobecným cieľom projektu šancu naplno afirmovať Kovači- je zvýšenie ekonomickej koncu a jej turistické potenciály. Re- kurencieschopnosti v pohraničgionálne stredisko by malo byť v nej oblasti srbského a rumunKovačici,“ zdôraznila Mária Ben- ského Banátu. Úlohou aktérov je ková-Hriešiková, náčelníčka od- podporiť cezhraničný cestovný delenia pre hospodárstvo, malé ruch a prírodné, kultúrne i hishospodárstvo a ekonomický roz- torické zdroje v prospech miestvoj Obce Kovačica. nych komunít cez najnovšie služAko žiadateľ v projekte cez- by. Plánujú vytvoriť aj webový hraničnej spolupráce Srbsko – portál a spoločnú turistickú daRumunsko vystupuje Regionál- tabázu. ne stredisko pre inovácie a trans„Projekt zahrnie historické obNáčelníčka Mária Benkováfer technológií Asociácia Tehim- lasti Banátu z oboch strán: dve v Hriešiková puls z Temešváru. Ich partnerom Rumunsku a severný, stredný a je Regionálne centrum pre spo- južný Banát v Srbsku. Hoci sa táto To by sa čoskoro malo zmeniť na ločensko-hospodársky rozvoj oblasť vyznačuje významným lepšie,“ prízvukuje vedúca oddelenia v Obci Kovačica.

Banát so sídlom v Pri písaní tohto proZreňanine. Jedným jektu žiadateľ a partner z partnerov RCR Bavyužili podobné a nát je i Obec Kovačiosvedčené skúsenosti ca. regiónu Južné Tirolsko. „Oblastné cenPäť hlavných turistictrum pre rumunskú a kých kategórií v projeksrbskú časť Banátu te Oživenie cezhraničnébude sídliť v budove ho cestovného ruchu provedľa Podnikateľskostredníctvom obnoverekreačného stredisných služieb miestnych ka Relax, ktorú Kokomunít sú športová a vačičania volajú Lodobrodružná turistika, vec alebo Rasadnik. kultúrny cestovný ruch, Ide o stavbu, v ktorej kúpeľná a zdravotná tuv posledných rokoch ristika, mestský a visvoje priestory mali diecky cestovný ruch. kovačickí lovci, rybáDvanásti odborníci z ri a táborníci, ale buverejného a súkromnédovu používal i FK ho sektoru, siedmi z RuSlávia. Po rekonmunska a piati zo štrukcii by sa budova Srbska, tvoria tím, ktorý mala vrátiť do pômá poskytovať odborné vodného stavu,“ doporadenstvo a podpopĺňa náčelníčka. Podrovať projektovú skupiľa slov BenkovejHriešikovej pro- Kovačica patrí medzi najnavštevovanejšie turistické nu pri realizácii plánovaných aktivít. V tomto striedky na úpravu destinácie v juhozápadnom Banáte – kovačický kostol v zime tíme je i náčelníčka Máspomínanej budovy zabezpečí Obec Kovačica. turistickým potenciálom v po- ria Benková-Hriešiková.

O spomínanom projekte zaFinančné zdroje vyčlenené na dobe prírodných parkov, minetento projekt sú v hodnote 300 rálnych a termálnych kúpeľných mestnanci Turistickej organizácie 000 eur, pričom väčšia časť pe- stredísk, kultúrneho dedičstva Obce Kovačica čoskoro budú inňazí odchádza partnerom z Ru- vidieka a mestskej turistiky, au- formovať návštevníkov bratimunska. Kovačická obec z pro- tori projektu poukázali i na ne- slavského a belehradského veľjektu dostane 17 000 eur, ktoré dostatky v oblasti infraštruktúry, trhu cestovného ruchu. Predúčelovo použijú na zariadenie re- na deficit súvisiacich databáz tým vedúci PRS Relax navštívia gionálneho centra: na kúpu po- turistických atrakcií, produktov, obdobnú turistickú burzu v Ľučítačov, videoobrazovky, nábyt- služieb, ako aj na menší počet pô- bľane.

Ján Špringeľ ku. Časť prostriedkov z Pokrajin- vodných turistických výrobkov.

„V

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

Pivnica – Selenča DOO Agro Grnja z Pivnice aj v novom roku svojím kooperantom v Selenči a v iných prostrediach ponúka spoluprácu. Pre poľnohospodárov zabezpečia kvalitný osevný materiál, ochranné prostriedky, umelé hnojivá, ako aj odborné rady. Tohto roku v Selenči má začať s prácou aj nové výkupné stredisko. Okrem toho podnik aj tejto zimy zorganizuje odborné prednášky pre poľnohospodárov, ktoré v Selenči začnú 28. januára za účasti odborníkov z rôznych oblastí.

Podnik Agro Grnja na týchto prednáškach predstaví poľnohospodárom ponuku na bežný rok a na poľnohospodároch je, aby sa rozhodli o spolupráci. Bližšie informácie Selenčania môžu získať v predajni Agro Grnja v Selenči u vedúcej Ľudmily Strehárskej.

J. Berédi-Ďuky

Stará Pazova V organizácii Oddelenia pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Obce Stará Pazova sa vo štvrtok 17. januára vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove uskutočnila prednáška o družstevníctve. Prednášku mal profesor Dr. Miladin Ševarlić z Inštitútu pre agroekonómiu Poľnohospodárskej fakulty Belehradskej univerzity. Početní poľnohospodári a občania z celej obce mali tak možnosť dozvedieť sa trochu viac o dejinách družstevníctva vo svete a u nás. Profesor dôkladne ozrejmil aj súčasný spôsob združovania poľnohospodárskych výrobcov do roľníckych družstiev. a. lš.

Kysáč Nový rok 2013 vítali aj v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Úvodom sa prihovoril predseda MOMS Rastislav Surový. Za skromný poplatok 500 din Kysáčania a ich cezpoľní hostia si mohli pochutnať na dobre známej sárme tety Hlaváčovej a iných slaných a sladkých pochúťkach. K dobrej nálade prispela hudba z cédečka, čo je dôkazom, že sa nový rok môže vítať skromne, bez veľkých výdavkov.

Hostia na večierku boli prevažne starší, kultúrne sa bavili a zaželali si mnoho zdravia, šťastia a dobrej nálady.

A. Legíňová

11

Z NaŠicH osáD niektorí hlasľudovci, keď sa občas z iných médií dozvedia, čo sa udialo nielen na ZŠ jMD, ale aj v Miestnom spoločenstve Hložany. veď tuálne u nás v dedine... nás takmer dva roky nezaNovinárovi nezostalo volali na schôdze Rady Ms, iné, než sa zatváriť, že čiže, ani na tie, v rámci ktonepočuje, alebo objasniť, rých bola reč o realizácii prečo Hlas ľudu „nič neplánov a míňaní „dedinpíše...“ ských peňazí“. Žeby to bolo – správne. Máte pravv záujme avizovaného zvidu: o Detskom týždni diteľňovania vlastnej činsme nepísali a bolo trenosti a najmä nakladania s ba, rovnako ako sa pýtaprostriedkami občanov Hlolo písať o iných progra- Aj v Hložanoch sú žiačky, ktoré rady čítajú. Fotka žian? vari je favorizovanie moch, ktoré pripravili vznikla pri našej poslednej návšteve ZŠ JMD – jednotlivých médií v súlade usilovné učiteľky a uči- pred dvoma rokmi. s tunajšou platnou legislatelia so svojimi žiakmi tívou? pri rôznych príležitostiach. a viete, noch deje. Nevieme, lebo nás nepravda je taká, že občania majú volajú, ba poznám najmenej jed- právo na informovanie nielen v obprečo sme nepísali?

– Neviem... viem len, že deti si za- ného novinára, ktorému je vstup dobiach predvolebných kampaní slúžili, aby boli v novinách. Z iných do ZŠ jMD zakázaný, hoci neviem (čo priamych, čo skrytých), ale neprečo, o to skôr, že pri školských pretržite. tak isto ako médiá majú dedín píšete...

– Zase máte pravdu, len ne- programoch takmer spravidla býva právo na prístup k zdrojom inforviem, či viete, že zvyčajne nevieme, a informuje lokálna televízia... mácií pod rovnakými podmienpani predavačka sa zháčila. Zos- kami. kedy a čo sa v Základnej škole jozefa Marčoka Dragutina v Hloža- tala prekvapená rovnako ako poJuraj Bartoš

pReČo „iGNoRUjeMe“ UDalosti v HloŽaNocH

Ako sa do hory volá... päť sme sa, hľa, ocitli v období bilancovania vlaňajšej činO nosti. Znovu a zase volajú novinárov na výročné schôdzky združení, spolkov, klubov... v Hložanoch sme vlani boli pri snemovaní všetkých tamojších organizácií spolkového života, s výnimkou azda tých, ktoré alebo výročné schôdze neabsolvovali alebo nás na ne nepozvali. o činnosti občianskych združení v tejto osade, podobne ako v iných, sme informovali aj inak po celý rok. a predsa... akosi na sklonku jesene v istej hložianskej predajni istá predavačka so zjavným úmyslom, aby jej slová zakotvili aj v ušiach prítomného novinára, hovorí kolegyni: – Hlas ľudu nenapísal ani slovko o Detskom týždni v našej škole. Nikdy nepíše o tom, čo je ak-

acH, tie ÚČtY!

Nový váNok Na lokálNej politickej scéNe

Pozor na sumy

Zelení Srbska – Hnutie pre Báčsky Petrovec

krem oznámených zdražení komunálnych služieb, občanov O Nového sadu a okolitých sídlisk v januári dočkali aj iné prekvapenia. pravdaže, nemilé. po vianočných a novoročných sviatkoch, keď poštári začali roznášať účty, občanov šokovali najmä tie, ktoré prišli z vkp informatika Nový sad. Do celkovej sumy na týchto účtoch bolo totiž započítané aj poistenie majetku dvoch poisťovní. to, pravdaže, vyvolalo rozruch medzi občanmi, a tak sa pri okienkach informatiky začali vytvárať rady. kým sa čakalo na rad, odzneli viaceré ostré, neraz aj nepekné poznámky. poznámky boli síce celkom na mieste, lebo aj doteraz na účtoch bola uvedená suma poistenia, ale osobitne, len v podobe ponuky. pritom šlo o ponuku celkom inej poisťovne. každý, kto si poistenie chcel zaplatiť, mohol to dobrovoľne urobiť. a ten, kto nechcel zaplatiť, nemusel. chceme teda povedať, že nikto nemá nič proti poisteniu, naopak, veď je iste užitočné, ale by predsa malo zostať dobrovoľnou záležitosťou. takto, nanútené, vyvolalo celkom opačný účinok a poisťovne, ktoré si to dovolili, si urobili skôr negatívnu reklamu. Na problém pohotovo zareagovala tv vojvodina, keď vo svojom vysielaní upozornila občanov na sumu poistného na komunálnom účte, ako i

12

na to, že ak túto sumu už omylom zaplatili, a nechcú sa poistiť, prostriedky môžu dostať naspäť. Zároveň upozornili, že ak poistné teraz zaplatili, ono sa objaví aj na ich ďalších účtoch, ale že ho aj potom môžu odmietnuť a nezaplatiť. obyvatelia Nového sadu väčšinou odmietli zaplatiť sumu poistného a bolo to jednoduché. stačilo na okienku informatiky povedať, že účet chcú zaplatiť bez poistenia. trochu inak to bolo v sídliskách, napríklad v kysáči, kde účty možno zaplatiť jedine na okienku pošty. Niekoľko dní, keď to bolo aktuálne, pred poštou sa o inom ani nehovorilo. problém sa riešil buď v spolupráci s poštovými úradníkmi alebo vypísaním novej poukážky. Mnohí sa dokonca rozhodli ísť do mesta, priamo na okienko informatiky. avšak boli aj takí, čo si „novinku“ na účte ani nevšimli, s vedomím, že to, čo príde, treba zaplatiť. potom, čo sa v rade pred poštou dozvedeli o podfuku, predsa zareagovali a trošku zmenšili výdavky z domáceho rozpočtu.

Nezostáva iná rada, len si každý účet pred zaplatením dobre preštudovať a každé „prekvapenie“ nejakým spôsobom riešiť. starším môžu pomôcť deti alebo vnúčence, zvlášť ak treba vypísať nový účet, respektíve sporný účet zaplatiť v meste.

E. Š.

rý tiež prišiel do petrovca, je národným poslancom v republizaložení občania v kovom parlasrbsku sa tiež začali mente. prítomzdružovať a pôsobiť i ným na zhropoliticky. podľa tohto maždení sa prinázoru na ekológiu hovoril aj podnestačí sa teda iba usipredseda strany lovať o čistejšie okolie, Mr. Goran Čaale voľky-nevoľky sa bradi. musí vystúpiť aj na po uskutočpolitickú scénu. ako není volieb do povedali na zakladapetrovského výjúcom a volebnom boru, ktoré mala zhromaždení 21. ja- Uroš Kutri, predseda Zelena starosti podnuára v sieni Zhro- ných Srbska – Hnutia pre predsedníčka výmaždenia obce Báč- Báčsky Petrovec konného výbosky petrovec, ekologické združenia nedokážu odstrániť ru Zelených srbska ljiljana Milanvšetky problémy, ktoré politici ne- kovićová, predsedom sa stal Uroš účelnými predpismi a nevynáša- kutri, podpredsedovia sú anđelka ním systémových zákonov na Nišićová a stanislav cerovský, kým ochranu životného prostredia do- funkciu tajomníčky bude zastávať tatiana Boldocká. predsedom výkážu každodenne spôsobiť. práve preto sa v tejto novej vlne konného výboru sa stal Darko stopolitického aktivizmu Zelených janović a členmi výboru sú aj Marísrbska rozhodli založiť i obecné na kondačová, Marko Mladenović, výbory. Hnutie pre Báčsky petrovec Milan Miljanić a Daniel stojanović. príznačnosťou zloženia petrovje v poradí pätnásty výbor tejto strany založený vo vojvodine. Niek- ského výboru Zelených srbska je to, toré výbory už majú aj svojich zá- že priemerný vek členov je iba 21 stupcov v lokálnych parlamentoch rokov.

J. Čiep a predseda strany Mr. ivan karić, ktoodľa vzoru organizovania v iných P krajinách ekologicky

26. 1. 2013

4 /4527/

Hlas ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD DEMISIE ČLENOV RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA LUG

V malej dedinke v údolí poriadne sa kúdolí...

S práva ako hrom! Kompletná Rada Miestneho spoločenstva Lug, zvolená vo voľbách 25. novembra 2012, podala demisiu na schôdzi v utorok 15. januára 2013.

Prečo?

Odpoveď na logickú otázku čumí za siedmimi zámkami. Nie celkom sme sa k nej prehryzli. Po daktorých členov RMS, ktorí zaďakovali, sme sa nedostali vôbec, iní súhlasili iba s telefonickým rozhovorom a priali si nespájať ich mená v novinách s tým, čo, voľky-nevoľky, povedali.

Podobne ako niekoľkí ich spoluobčania, ktorých sme tiež oslovili v tejto súvislosti. Dôvody, ktoré členov RMS viedli k spomenutému počinu, sa rôznia. Oslovení viac-menej tvrdia, že za ním väzí niečí zámer a obštrukcia, spomínajú tiež strach, neistotu, nedôveru, spolitizovanosť... Čo sa vlastne udialo?

Na šiestej schôdzi RMS Lug predseda Rady Vladimír Dudáš proste povedal, že odstupuje z postu predsedu a členstva v RMS. Jeho predchodca v richtárskom kresle Kristián Urban sa vraj s ním solidarizoval a po ňom sa členstva v Rade vzdal aj podpredseda Karol Bažík a členovia Anna Kukučková a Vladimir Tót.

Demisie nezdôvodnili písomne.

Ako sa dozvedáme, nie je za tým rozkol v dôsledku skutočnosti, že traja členovia naposledy zvolenej

Rady sú členmi Demokratickej strany (DS) a ostatní dvaja sú z tábora Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV), respektíve Združených regiónov Srbska (URS). Údajne je v pozadí „prípadu“, o. i., tlejúca neznášanlivosť medzi expredsedom, ktorý predtým bol členom viacerých politických strán, a miestnymi „staroosadlíkmi“ v DS. Urban sa domnieva, že predsedom Rady mal byť on, lebo vo voľbách dostal najviac hlasov; štatút RMS však nezakotvil takú zásadu, a tak sa presadila Žeby toto bol kameň nesváru? opcia, ktorej cieľom bolo Rozostavaný dom kultúry v Lugu. zvrhnúť ho z postu prvého muža osady. Ostatní členovia, koľko rokov hovorí, že „sú kúpené ako i mnohí spoluobčania mu za- filtre pre odmäkčovač vody miestzlievajú, ako hovoria,„podozrivú mi- neho vodovodu, ktoré nikto nevinulosť“. Vyčítajú mu predovšet- del“ a tvrdia, že „obec dala peniaze kým, že z jeho iniciatívy bol zbúra- na výstavbu domu smútku v lužný starý dom kultúry, ktorý, – ako skom cintoríne, ale ten objekt nevravia – celkom vyhovoval potre- existuje“. Pripisujú mu rôzne prebám neveľkej dediny; stačilo ho vraj chmaty, ako i vyhrážky usmernené len poopravovať. Nie je vylúčené, na jednotlivých členov RMS...

Sám Urban, ktorý jediný bol tvrdia podaktorí Lužania, že sa na stavbu nového, pre potreby ne- ochotný stretnúť sa a hovoriť s veľkej dediny príliš veľkého a dra- nami zoči-voči, vyvracia všetky obhého, orientoval zo súkromných dô- vinenia a podozrenia spoluobčavodov. Vyčítajú mu tiež, že už nie- nov, označuje ich za klebety a tvrdí,

STARÁ PAZOVA

Založili Sociálno-ekonomickú radu K

onštitutívne zasadnutie Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova sa konalo v stredu 16. januára v malej sieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića.

Radu tvoria po traja predstavitelia lokálnej samosprávy (Nataša Jeftićová, Marina Ljubinkovićová, Nada Stojancová), Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova (Rade Erceg, Zorislav Lazić, Svetlana Keserová) a Únie zamestnávateľov Srbska – zamestnávatelia Starej Pazovy (Jovo Bjelić, Vladimir Ćulaja, Slavko Božanović). Na konštitutívnom zasadnutí za predsedajúceho Sociálno-ekonomickej rady na obdobie jedného roka vymenovali Radeho Ercega, ktorý je inak pred26. 1. 2013

4 /4527/

Rade Erceg (stojí), predsedajúci Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova, počas príhovoru na konštitutívnej schôdzi

seda Obecnej rady ZSS. Jeho zástupkyňou je Marina Ljubinkovićová a tajomníkom v nadchádza-

HLAS ĽUDU

júcom štvorročnom období bude Milenko Vučinović, doterajší predseda Rady pre zamestnávanie.

že „konal v súlade so zákonnými predpismi“. Tvrdí, že dom kultúry nie je dokončený predovšetkým „v dôsledku nepriaznivého počasia“, a že súvisí aj s prerušovaným prílevom prostriedkov z investičného fondu.

Pokiaľ ide o dom smútku, ako vraví,„nemohla byť vôbec reč o prísune prostriedkov z obce na jeho výstavbu, keďže neexistuje ani projekt na tento účel“.

Tak či onak, len ostatní členovia sa vraj na neobľúbený krok rozhodli predovšetkým z toho dôvodu, že „nechcú byť hračkou a nevidia možnosť, ako normálne pôsobiť“, zatiaľ čo ich oponenti tvrdia, že to vzdali preto, „lebo nevedia ako vlastne funguje miestne richtárstvo“. Ako sme sa náhradne dozvedeli, nové voľby do Rady Miestneho spoločenstva Lug sa uskutočnia 10. marca. Nakoľko vieme, nikto z piatich ľudí, ktorí odstúpili, okrem Kristiána Urbana, sa nemieni opäť uchádzať o post člena RMS. Pomyselný dym, ktorý sa vznáša nad dedinkou v údolí, dozaista hrozí vzplanutím požiaru s dlhodobými následkami. Stále je čas na utlmenie vášní a na zmierenie. Len či (ne)zainteresovaní aktéri frašky, ktorá Lugu a jej občanom nerobí dobré meno, vôbec majú o to záujem...

Juraj Bartoš

Na zasadnutí boli aj početní hostia a medzi nimi Goran Savić, námestník predsedu obce, ktorý novozvoleným členom rady poprial zdarnú prácu. „Sociálno-ekonomická rada Obce Stará Pazova môže počítať s podporou Pokrajinskej sociálno-ekonomickej rady,“ povedala Milina Tušiaková, tajomníčka pokrajinskej rady.

Zároveň pochválila Staropazovčanov, že sa im podarilo založiť Sociálno-ekonomickú radu napriek komplikovanej zákonnej procedúre.

Na konštitutívnej schôdzi schválili rokovací poriadok, vymenovali členov kolégia rady a hovorili aj o témach, ktoré by sa mali ocitnúť na rokovacom programe prvého zasadnutia Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova.

A. Lš.

13

Z NAŠICH OSÁD SPOLOK KULPÍNSKYCH ŽIEN DESAŤROČNÝ

Pracujú v prospech prostredia U behlo desať rokov odvtedy, čo sa 4. februára 2003 kulpínske ženy stretli v miestnostiach Základnej školy Jána Amosa Komenského a založili Spolok kulpínskych žien. Za predsedníčku zvolili Katarínu Zorňanovú, ktorá na tejto funkcii zostala dodnes. Keďže je rok 2013 rokom jubilea tohto spolku, spýtali sme sa predsedníčky, ako ho plánujú osláviť. Najprv sme však v rozhovore ozrejmili aktivity spolku v uplynulom, deviatom roku pôsobenia.

– Vlani začiatkom roka, presnejšie 4. februára, sme na výročnej schôdzi prezentovali plán práce, ktorý sa nám podarilo v úplnosti realizovať. Okrem naplánovaného sa spolkárkam podarilo usporiadať aj jednu tematickú výstavu. K veľkonočným sviatkom sme sa rovnako ako roky predtým zapojili do náročného podujatia Spolku vinárov a vinohradníkov Veľká noc v Kulpíne. K oslavám Dňa Kulpína sme prispeli výstavou monogramov z našej minulosti a v októbri sme mali výstavu Pozdrav z Floridy. Vlani v lete sme sa po prvýkrát zúčastnili na stretnutí podnikateľov v Petrova-

Kulpínske spolkárky s predsedníčkou Katarínou Zorňanovou (druhá zľava) na koncoročnej akcii mládežníckeho združenia Terra podávali občerstvenie

radíne. Na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci sme mali vlastný stánok, ako aj v decembri na Vianočných trhoch. Zúčastnili sme sa na mnohých podujatiach aj v iných prostrediach. Na sklonku roka 2012 sme u nás v spolku mali prednášku pána farára Jaroslava Javorníka o adventnom období. Nechybovala ani dielňa na prípravu vianočných a novoročných venče-

kov a celkom pri konci roka sme sa zapojili do akcie mládežníckeho združenia Terra z Kulpína.

K DESAŤROČNICI PÔSOBENIA Treba spomenúť, že začiatkom minulého roka kulpínske ženy realizovali výstavu vyšívaných kuchárok, ktorú ako projekt financoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Práve táto výstava bola

podnetom k realizácii už dlhšie plánovaného receptára, čiže kuchárky Spolku kulpínskych žien, ktorá bude ilustrovaná práve vyšívanými kuchárkami, čiže nápismi z nich. Práve v roku oslavy desaťročnice pôsobenia spolku receptár na tému zachovávania raňajkovania na dedine uzrie svetlo sveta. Plánované je, že to bude koncom marca 2013. Podporu projektom spolku schválili dva pokrajinské sekretariáty, a to pre rodovú rovnosť a pre poľnohospodárstvo. Okrem receptov na prípravu raňajok plánujú vydať i recepty na slané a sladké kysnuté pečivá, rôzne koláčiky, starodávne i súčasné.

– V súvislosti s obsahom tohto receptára sme oslovili i naše kolegyne z Riečky na Slovensku, s ktorými máme dlhoročnú spoluprácu práve v oblasti pečenia koláčov. Perličkou receptára budú teda recepty z Riečky, ktorým bude venovaná jedna časť tejto kuchárky. Názov receptára bude Moja kuchárka na rôzne spôsoby. Okrem toho k výročiu plánujeme vydať brožúrku o desaťročnej ceste Spolku kulpínskych žien. Do nej, pravdaže, zaradíme i prácu popredných žien z Kulpína v povojnovom období a dodnes, povedala pani Zorňanová.

K. Gažová

P

UGÁR

Bum-bum-bum!

GYMKO KVÍZ DESAŤROČNÝ. Už desiaty rok kovačické Gymnázium Mihajla Pupina v spolupráci s lokálnou radio-televíziou a za finančnej pomoci predsedu obce organizuje televízne vysielanie, súťaž vedomostí Gymko kvíz. Pracovný dohovor a výber súťažných párov usporiadali 16. januára 2013 v štúdiu RTV OK. Súťaž sa bude niesť v znamení veľkého jubilea kresťanstva, 1 700 rokov od vynesenia Milánskeho ediktu. Tohtoročný seriál Gymko kvízu pre žiakov základných škôl bude pozostávať zo siedmich televíznych vysielaní, z čoho štyri budú kvalifikačné, dve polufinálové a jedno finálové. V každom vysielaní vystúpia dva súťažné celky. V kvíze účinkuje sedem základných škôl z územia Kovačickej obce.

A. Chalupová

14

Dáva sa na známosť!

V polovici januára zdravotníci zaevidovali trinásť pacientov chorých na prasaciu chrípku. S ohľadom na množstvo prasacinky skonzumovanej v období zdupľovaných sviatkov, ako i na všetky (po)odhalené svinstvá, nie je to až také strašné, ale predsa: pozor na zdravie!

Podaktorých poslancov istej politickej strany zachvátila choroba známa ako prelet z vlastného hniezda do cudzieho. Vraj to tesne súvisí so skutočnosťou, že predák dotyčnej strany sa pokúsil o vydobytie titulu najlepšieho pästiara regiónu.

V dennej tlači tvrdia, že podaktorí naši politici rozpútavajú vzájomné prestrelky. Prirodzene… Keď už raz nikto neútočí zvonku a bojovať sa, predsa, patrioticky patrí!

Za ruský plyn vraj platíme najviac zo všetkých krajín v regióne. Tak prečo, doparoma, zlé jazyky neúnavne tvrdia, že našou krajinou lomcuje kríza, a že sme – chudobní!? Že vraj dve ministerstvá vlani mimo predpísanej procedúry nakúpili sardinky za 40 miliónov dinárov. No a? Hlad je predsa – čertu brat!

Istého občana Kikindy vraj daňovníci vyhlásili za mŕtveho. Ale zato úradná štatistika vyhlásila viac než sedem miliónov ľudí – za živých. Čierna správa pre milovníkov pijatiky: budúci zákon vraj umožní patričným orgánom odňať auto vodičom spitým na mol. Otázka znie: Ako sa, prepánajána, neboráci, dostanú domov pešky?

26. 1. 2013

jbš 4 /4527/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z 15. ARADÁČSKEJ TORTIÁDY

Najväčšmi chutila zlatá ruža Č

lenky Spolku žien Ruža z Aradáča majú za sebou ďalšiu sladkú fiestu. V poradí 15. tortiádu zrealizovali v sobotu 19. januára, keď aj zvolili najkrajšiu a najchutnejšiu aradáčsku a najkrajšiu vojvodinskú tortu. Na podujatí aradáčskych žien sa aj v tomto roku zúčastnili ich kamarátky z Kovačice, Padiny, Lalite, Silbaša, Hajdušice, Bieleho Blata, Hložian, Pivnice, Zreňanina, ako aj členky aradáčskeho Združenia žien Roda, a miestneho Združenia občanov Harmónia. V dobrej nálade sa im pripojil aj primátor mesta Zreňanin Mr. Ivan Bošnjak so spolupracovníkmi a predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Mi-

Pripravili pekné a chutné torty – účastníčky aradáčskej tortiády, v drepe zľava víťazky: Elenka Hučoková, Anna Čapková, Anna Koláriková a Tereza Hudecová

viac páčila torta egypt, ktorú priniesol Spolok padinských žien.

Osobitnú a veľmi neľahkú úlohu mala degustačná komisia, ktorá hodnotila chuť, kvalitu a vzhľad aradáčskych tort. Po pozornej degustácii predsedníčka komisie Dr. Gordana Matejinová uznala, že to skutočne nemali ľahké, už aj preto, že museli ochutnať každú z dvanástich tort, ale aj preto, že o najkrajšej a najkvalitnejšej torte rozhodovali nuansy. Predsa konštatovali, že niektoré torty boli priveľmi sladké, čo priamo vplývalo na ich konečnú známku. V súvislosti s tým predsedníčka komisie poradila domácim, aby do budúcna do tort dávali menej cukru, a potom vyhlásila najlepších. Tretiu cenu za vzhľad komisia udelila Zuzane Števkovej za malinovú tortu. Druhé miesto obsadila torta búrlivé

Egypt

Zlatá ruža

Vtáčie hniezdo

škovicová, ktorí sa v úvodnej oficiálnej časti prihovorili prítomným aktivistkám ženských spolkov. V programe vystúpili aj chýrečné aradáčske meškárky.

Na tejto sladkej fieste boli všelijaké pekné a sladké torty, o ktoré sa postarali Aradáčanky: kokosová – vyhotovila ju Anka Milićevićová, biely anjel – Zuzana Petráková, búrlivé more – Tereza Hudecová, švarcvald – Zuzana Bartošová, tropikano – Anka Benčíková, frajla – Kristína Jonášová, capri – Milinka Hucková,

26. 1. 2013

4 /4527/

divá ruža – Ruženka Gálová, vianočná hviezda – Zuzana Godová, zlatá ruža – Elenka Hučoková, pomarančová – Mária Platiša-Backová a malinová – Zuzana Števková. Bok po boku s nimi stála aj torta vtáčie hniezdo Laliťanky Anny Čapkovej, egypt zo Spolku padinských žien a nesquik – Hajdušičanky Vieročky Marčekovej. Ši- Búrlivé more kovné kuchárky, ktoré vyhotovili tieto opravdivé malé umelecké hniezdo Anny Čapkovej. Obecendiela, potom aj hodnotili ich vzhľad stvu, čiže prítomným hosťom v araa najviac hlasov dali torte vtáčie dáčskej Labátovej sieni sa však naj-

HLAS ĽUDU

more Terezy Hudecovej a titul najkrajšej aradáčskej torty získala zlatá ruža Elenky Hučokovej. Najkrajšia torta podľa mienky degustačnej komisie bola aj najkvalitnejšia a najchutnejšia. Druhú cenu udelili Ruženke Gálovej za divú ružu a tretiu znovu Zuzane Števkovej za malinovú tortu. To, že torty boli príliš sladké, početným hosťom veľmi neprekážalo – po chutnej večeri si s chuťou zamaškrtili, a o to, aby nazbierané zbytočné kalórie v tanci spálili, sa na tomto vydarenom večierku postarala bieloblatská skupina Bell Ami. torty ochutnával aj: V. Hudec

15

Z NAŠICH OSÁD Z PADINSKEJ MATRIKY

Deťom dali aj tradičné mená Anna, Pavel, Andrej a Juraj a začiatku nového ja, Juraj, Želko, Steroka je zvykom lisfan, Viliam a Toni. tovať v matrikách. S Na porovnanie uvevedúcou Miestnej kandieme, že v minucelárie matrikárkou Zulom roku sa narozanou Kotvášovou dilo 54 detí, teda o konštatujeme, že Pajedno viacej než v dinčanov z roka na rok roku 2011. V roku ubúda.

2012 roku v dvoch V roku za nami sa v rodinách sa tešili pôrodniciach v Pančedvojičkám. ve, Zreňanine a BeleZo spolu 24 uzahrade narodilo 54 detí, vretých manželz toho 28 chlapcov a stiev 20 sobášov 26 dievčat. Okrem bolo v Padine a 4 v toho v padinskej mazahraničí. Do knitrike vlani je zapísané hy sobášených sú Dvojičky Stefan a Nataša Samporovci sa narodili 28. aj jedno dieťa narodené decembra 2012 zapísaní predovšetroku 2006 v Rusku, ako kým Padinčania, ale aj dospelé osoby, ktoré sa naro- Ruta, Teodora, Tina, Klaudia, Ivo- sú tu i dvaja ženísi z Debeljače, jedili v zahraničí, štyri z Ukrajiny, a na, Naďa, Nataša, Ema, Maja, Ta- den z Jarkovca a dvaja zo zapo jedna z Bosny a Hercegoviny, mara, Bianka, Tijana, Sofia, Niko- hraničia, z Nemecka, kým medzi Slovenska, Slovinska a Rumuns- lina, Lýdia a Dina. Chlapcov po- nevestami jedna je zo Zadru ka. Rodičia si pre svoje deti zvo- menovali Darko, Denis, Dário, (Chorvátsko) a jedna z Kupusiny. lili väčšinou moderné, zriedka Dávid, Jonatán, Pavel, Sebastijan, Do manželstva vstúpila iba jedtradičné mená. Dievčatá dostali Matea, Vladimír, Andrej, Jakub, na maloletá mladucha. Mladomená Aňa, Anna, Gabriela, Anita, Marjan, Adrián, Viktor, Teodor, manželia, ktorí sa sobášili v roku Noema, Leontina, Staša, Sara, Márko, Daniel, Aleksandar, Mati- 2012, mali od 17 do 65 rokov. Že-

N

nísi mali priemerne 32 a nevesty 29 rokov.

V padinskej matričnej knihe v roku 2012 je zaznamenaných aj 14 rozvodov, čo je o 5 viac než v roku 2011. Keď porovnáme minulý rok s rokom 2011, zistíme, že v minulom roku bolo o 6 sobášov menej než v roku 2011 (30). Údaje ďalej svedčia, že v Padine vlani bolo viac smútku ako radosti. Zosnulo 64 osôb, z toho 32 mužov a toľko i žien. Jeden Padinčan zomrel v Kanade a 18 usnuli v Pančeve, Kovine, Vršci, Ade, Melenciach, Belehrade a v Kovačici. Tri osoby boli pochované v Padine (narodené v Padine), ale trvalý pobyt mali v Ďurdeve, Pančeve a v Uzdine. Najstarší Padinčan, ktorý usnul v roku 2012, bol Paľo Urban, narodený roku 1926, a najmladší mal iba 17 rokov. Najstaršia Padinčanka bola Anna Dudášová, rod.

Matuľová, narodená roku 1922.

Najnovšie údaje z padinskej matriky hovoria, že najstarším Padinčanom v roku 2013 je Ján Valenta, narodený roku 1917, a najstaršou Padinčankou je Eva Dišpiterová, rod. Brngárová, narodená roku 1921.

A. Chalupová

Z PREDNÁŠKY O ANTIBIOTIKÁCH V HLOŽANOCH

Prísne dodržiavať odborné pokyny rednášku o antibiotikách niekdajšia hložianska (a čelarevská) lekárnička, teraz dôchodkyňa, Mária Kyseľová začala konštatáciou, že Zákon o zákaze vydávať antibiotiká bez lekárskeho receptu, ktorý schválili pred rokom, je mimoriadne dôležitý a treba ho dodržiavať. Jej výklad zacielený najmä na nebezpečenstvo z rezistentnosti baktérií si so záujmom vypočulo zo dvadsať členiek Spolku žien Slovenka v pondelok 21. januára v kaviarni Pod lipami.

V pokračovaní uvádzame údaje, ktoré môžu byť vhod chorým ľuďom.

Zvýšenie odolnosti baktérií zapríčiňuje nenáležité používanie antibiotík, čiže neadekvátnu starostlivosť o vlastné zdravie. Donedávna si občania kupovali a konzumovali antibiotiká a iné lieky podľa vlastného dobrozdania,

P

16

bez lekárskeho vyšetrenia a bez receptu. Až sa im zazdalo, že „už sa vyliečili“, prestali ich brať, uložili do zásuviek a znova siahli po nich, keď sa choroba vrátila; často po vypršaní lehoty použiteľnosti. V súvislosti s týmito zhubnými zvykmi a s náležitým používaním antibiotík, čiže liekov, ktoré znemožňujú vývoj baktérií v organizme, lekárnička Kyseľová odporúča: – Nebrať lieky bez lekárskeho receptu, respektíve konzultácie s lekárnikmi. V období používania je nutné správať sa prísne podľa po- Mária Kyseľová kynov lekárov, čiže brať antibiotiká presne podľa predpísa- táto vyprší, liek stráca „silu“ a bakných časových úsekov (na kaž- térie môžu „silnieť“, t. j. vyvíjať sa, dých šesť, osem, alebo dvanásť takže oneskorená dávka lieku má hodín...). To z toho dôvodu, že kaž- slabší vplyv na vyvinutú baktériu. dý liek má dobu účinnosti; keď Predpísaný liek nestačí používať

dva-tri dni, ale taktiež podľa pokynov lekára; najčastejšie sa odporúča brať ho 7 – 10 dní. Ak sa stav chorého nezlepšuje, odporúča sa znovu navštíviť lekára.

Mimoriadne dôležité je správne načasovať dávky liekov (najčastejšie sú to sirupy), ktorými liečime deti, keďže ich organizmy sú menej odolné než u dospelých ľudí. V tomto kontexte Kyseľová upozornila na možnú škodlivosť niektorých liekov, akým je napríklad Garamycin, ktorého používanie môže viesť k poruchám sluchu. Okrem iného ozrejmila vynález a význam penicilínu, osobitne podčiarkujúc, že penicilínové preparáty sú najmenej toxické. Dodala, že ľudia musia predovšetkým dbať na správnu výživu a starať sa o vlastné zdravie, skôr než ho stratia.

Juraj Bartoš

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Koľko nás je?

R

epublikový štatistický ústav sukcesívne zverejňuje údaje z posledného sčítania obyvateľstva, ktoré sa v Srbsku usku-

točnilo v októbri 2011. Medzi týmito číslicami sa skrývajú spoľahlivé odpovede na viaceré naše otázky, predovšetkým na tú najčastejšiu: Koľko nás je? Nedávno zverejnené údaje o národnostnej štruktúre obyvateľstva prinášajú výsledky na úrovni jednotlivých obcí,

o čom hovoríme aj v príspevkoch na stranách Našej témy. Ich spoločným menovateľom je skutočnosť – až na niektoré výnimky – že znepokojujúce demografické pohyby pokračujú a že je nás zasa trochu menej.

A. L.

NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Smernica a zdroj N

a úvod trocha štatistík ako na tom sme a ako to môže byť ďalej. Lebo štatistické údaje vravia jasnou rečou, v duchu toho: fakty sú sväté, interpretácie voľné. Štatistika totiž zasahuje aj do dejín, aj do demografie, aj do rozvoja, aj do plánovania, aj do stratégií, aj do politiky vôbec. Samozrejme tam, kde sa to chce a vie.

Prvý zväzok výsledkov predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva nie náhodou bol venovaný práve národnostnej príslušnosti. Dokladom jej významu je i skutočnosť, že v sčítaní účinkovalo približne tisíc anketujúcich – príslušníkov menšín, že anketové lístky boli aj v rečiach menšín a že sa samotná akcia konala za výdatnej finančnej a inej podpory EÚ (približne 15 miliónov eur) a Spojených národov.

To preto, lebo je rozvoj dobrej štatistickej sústavy a získanie kvalitných údajov veľmi dôležité pre každý štát, zvlášť ten, ktorý si praje vstúpiť do Európskej únie. Štatistika je veľmi významná v oblastiach, akými sú hospodárstvo, financie, sociálna a národnostná politika, kde je mimoriadne potrebné, aby dobré a porovnateľné

údaje plnili úlohu smerníc pri stanovení premís a trás uvedených politík. Práve preto experti sčítanie považujú za chrbticu celej štatistickej sústavy.

– Na moci, na vedení je, aby vhodným spôsobom spracovalo a použilo získané údaje, využilo ich čím účinnejším spôsobom pri stanovení ekonomických, sociálnych, regionálnych a iných politík.

Z prezentácie zväzku na tému národnostnej príslušnosti Napríklad z aspektu poskyobyvateľov – Antonio Gomes (tretí zľava) tovania pomoci oblastiam, ktoré sú menej vyvinuté. Zvlášť osôb, ktoré sa dvojako vyjadrili: teľov – u Slovákov za uplynulé deúdaje týkajúce sa etnickej prí- ako Srb – Čiernohorec, Maďar – saťročie je to 6 271 osôb – niekslušnosti obyvateľstva podľa obcí Juhoslovan, Srb – Róm. Ústavou torých, najmä Rómov, Bosniakov, a miest sa môžu veľmi dobre vy- zagarantované právo nevyjadriť sa Rusov a Nemcov je viac.

A keďže každé preto má aj svoužiť a doplniť ďalšími konkrétny- o národnostnej príslušnosti vymi opatreniami v záujme zveľa- užilo 160 346 osôb. Ako Vojvo- je prečo, nemožno uprieť skudenia národnostných stratégií, – dinčania, Šumadinci, Belehrad- točnosť, že štatistické údaje môžu vraví vedúci operácií v Delegácii čania a podobne sa cíti 30 771 byť veľmi hlbokým zdrojom poľudí, kým kategória národnostná znania. Na začiatok stačí si zalisEÚ v Srbsku Antonio Gomes.

Niekoľko základných a zaují- príslušnosť neznáma pozostáva z tovať v súpisoch a porovnať námavých poznatkov pripomenie- 81 470 mien. Niektorí z nich sa de- rodnostnú štruktúru obyvateľme na záver. V poslednom sčíta- klarovali ako Indiáni, iní ako Eu- stva v posledných niekoľkých desaťročiach. Alebo si všimnúť príní sa 83 percent obyvateľov vyja- rópania, mimozemšťania.

Vo Vojvodine žije 67 percent rodné pohyby obyvateľstva v podrili ako Srbi, najmladšou populáciou sú Rómovia a 21 etnických Srbov, trinásť percent Maďarov a slednom polstoročí. Odpovede spoločenstiev má nad 2 000 oby- tri percentá Slovákov. Kým väčši- sú tu, treba len chcieť siahnuť po vateľov. Menej od toho je Aškali- na etnických spoločenstiev za- nich...

Oto Filip ovcov, Židov, Čechov, Egypťanov, znamenala pokles počtu obyva-

NOVÝ SAD

Vcelku viac, Slovákov menej daje o tom, že sa počet Slovákov v Srbsku znížil, sú už všetkým dobre známe. Medzi dvomi sčítaniami obyvateľstva počet Slovákov klesol o 6 271, čo veľmi jasne ilustruje túto skutočnosť.

Prevažný počet Slovákov v Srbsku (95,4) žije vo Vojvodine (50 321), kde sa ich počet znížil o 6 316. V Belehrade je Slovákov menej o 95, avšak o 140 sa zvýšil počet Slovákov žijúcich v strednom Srbsku.

Poďme však trochu bližšie, čiže do Mesta Nový Sad, kde podľa sčítania obyvateľov z roku 2002 žilo 7 230 Slovákov a kde podľa sčítania z roku 2011 žije 634 príslušníkov tejto národnost-

Ú

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

nej menšiny menej. Nový Sad spolu s Petrovaradínom má 341 625 obyvateľov, z čoho je najviac Srbov – 269 117. Slovákov v samom meste Nový Sad a v Petrovaradíne žije spolu 6 596. Keď si bližšie posvietime iba na mesto Nový Sad, bez Petrovaradínu, zistíme, že mesto spolu so sídliskami, ktoré patria do jeho rámcov, má 307 760 obyvateľov. Z toho Srbov je 241 789 a za Slovákov sa vyjadrilo 6 393 občanov. V samom meste žije 1 780 Slovákov a v sídliskách žije 4 613 Slovákov. Domnievame sa, že najväčší počet z toho žije v Kysáči, o čom však nemáme údaje. Keď ide o väčšinový národ, tak v samotnom meste žije 250 439 Srbov a v okolitých dedinách prislúchajúcich

mestu Srbov je 44 731. V meste Nový Sad s Petrovaradínom žije spolu 13 272 Maďarov. V samom Novom Sade žije 9 735 Maďarov a v okolitých sídliskách 2 902. Ako sa uvádza v tlači, aj počet príslušníkov tejto národnostnej menšiny sa medzi dvoma súpismi znížil. Keď ide o Mesto Nový Sad, uvedené údaje môžeme pozorovať aj vo svetle skutočnosti, že ide o jednu zo zriedkavých obcí, v ktorých je zaznamenaný pozitívny prírodný prírastok i pozitívne migračné saldo obyvateľov.

Medzi štatistickými údajmi o vekovej štruktúre obyvateľov nachádzame aj údaje o tom, že v Kysáči žije 2 502 mužov a 2 589 žien, čiže spolu 5 091 obyvateľov. Žije tu 4127 dospelých občanov a ich priemerný vek je 41,7 roka. Najpočetnejší sú tí, čo majú 45 až 49 rokov (382) a najmenej je najstarších, čiže občanov, ktorí majú ponad 85 rokov (51).

E. Š.

17

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA V BANÁTSKYCH OBCIACH

Viac iba Rómov a nerozhodných ZREŇANIN PANČEVO V administratívnom a priemyZ publikácie Republikového štatistického ústavu Obyvateľ- selnom stredisku južného Banátu stvo Srbska podľa nacionálnej podľa posledného sčítania žije 123 štruktúry sa dozvedáme, že na 414 občanov. Z toho je najviac území mesta Zreňanin v súčas- Srbov – 97 499. Nasledujú Macenosti žije 123 362 obyvateľov. Z dónci, ku ktorým sa tuná hlási 4 558 toho 91 579 je Srbov. Potom na- občanov. Ďalšiu skupinu tvoria tí, sledujú Maďari, ktorých je 12 350. Nasleduje skupina občanov, ktorí sa nevyjadrili o svojej národnostnej príslušnosti – 4 695, ako aj skupina tých, ktorí sa vyjadrili na základe regionálnej príslušnosti – 3 366. Na území najväčšieho banátskeho mesta žije 3 410 Rómov, 2 161 Rumunov a 2 062 Slovákov.

Najviac Slovákov žije v Aradáči, Bielom Blate a v samom meste Zreňanin, avšak údaje o národnostnej štruktúre obyvateľov jednotlivých osád Republikový štatistický ústav nezverejnil. V Počet obyvateľov Jánošíka klesol pod tisíc Zreňanine v menšom počte žijú ešte aj Nemci, Mace- ktorí sa o svojej národnostnej prídónci, Chorváti, Čiernohorci, Al- slušnosti nevyjadrili – spolu 4 278 bánci, Rusi, Bulhari, Moslimovia a občanov, potom Maďari – 3 422 a Rumuni – 3 173. Na základe regioostatní, ktorých je spolu 2 334.

Z webovej stránky Mesta Zre- nálnej príslušnosti sa vyjadrilo 1 ňanin sa ďalej dozvedáme, že 185 Pančevčanov. V počte 500 až pred desiatimi rokmi na území 1 000 v Pančeve žijú Chorváti mesta žilo 132 051, čiže 8 689 ob- (880), Juhoslovania (586), Čiernočanov viac ako pri poslednom horci (529), Bulhari (501), a v počsčítaní obyvateľstva. Za posled- te do 500 aj Moslimovia (414), ných deväť rokov počet Srbov sa Nemci (196), Slovinci (120), Bosniaci zmenšil o 7 215, Maďarov o 1 (102), Goranci (84), Albánci (68)...

Podľa najnovšieho sčítania oby861. Počet Juhoslovanov, ktorí roku 2002 po Srboch a Maďa- vateľov v Pančeve žije 1 411 Sloroch tvorili najpočetnejšiu skupi- vákov, ktorí takmer výlučne žijú v nu (2 559), teraz však klesol na samom meste Pančevo včítane 592. Rumunov je menej o 350 a Vojlovice, ktorá má status mestSlovákov o 242. Na druhej strane ského miestneho spoločenstva. rómske spoločenstvo je tuná po- Pred deviatimi rokmi, čiže roku četnejšie o 939 osôb, a o 1 280 sa 2002 sa k slovenskému národu zväčšila aj skupina občanov, kto- hlásilo 1 407 Pančevčanov, z čoho rí sa o svojej národnostnej prí- 833 žilo vo Vojlovici. Počet Slovákov v Pančeve sa teda zvýšil o 4. slušnosti nevyjadrili.

V ostatných štyroch obciach stredného Banátu žije 66 Slová- ALIBUNÁR V Obci Alibunár podľa sčítania kov, z čoho najviac v Obci Sečanj z roku 2011 žije 20 151 obyvate(52).

18

ľov, čo je o 2 803 menej ako pred deviatimi rokmi. Srbov je najviac – 12 234, ale o 1 446 menej ako v roku 2002. Zmenšil sa aj počet Rumunov, ktorých v roku 2002 tuná žilo 6 067 a pri poslednom sčítaní 4 870, čiže o 1 206 menej. Aj v tejto obci sa zvýšil počet Rómov

nátskej obci podstatne zmenšil. Pri sčítaní roku 2011 sa k slovenskému národu prihlásilo 965 občanov, čo je o 230, resp. bezmála o 20 percent menej ako pred deviatimi rokmi. Tomu na vine je predovšetkým negatívny prírastok, ako aj migrácie.

zo 657 v roku 2002 na 833 deväť rokov neskoršie. Početnejšie etnické spoločenstvo v tejto obci tvoria ešte len Maďari, ale aj ich počet klesol z 309 v roku 2002 na 227 v roku 2002. O svojej národnostnej príslušnosti sa nevyjadrilo 344 obyvateľov, kým ďalších 64 občanov sa vyjadrilo podľa regionálnej príslušnosti. V skupine nad 100 obyvateľov v obci žijú ešte iba Macedónci – 115, pokým v skupine do 50 príslušníkov sú Juhoslovania (47), Chorváti (43), Čiernohorci (37), kým Albáncov, Bosniakov, Bulharov, Nemcov, Moslimov, Rusov... je spolu 121.

Vyše 95 percent Slovákov žijúcich v tejto obci žije v Jánošíku.

Roku 2002 v tejto osade žilo 1 073 Slovákov a ďalších 122 žilo v ostatných osadách. Takáto štruktúra sa podstatne nezmenila ani v roku 2011. Aj ďalej veľká väčšina Slovákov z územia Alibunárskej obce žije v Jánošíku, ibaže sa celkový počet Slovákov v tejto juhoba-

PLANDIŠTE V jednej z najmenších obcí vo Vojvodine – v Obci Plandište podľa posledného sčítania žije 11 336 občanov, čiže o 2 041 menej ako v roku 2002. Z toho 5 868 občanov je Srbov (- 1 672), 1 280 sa vyjadrili ako Maďari (- 339) a ďalších 1 042 ako Macedónci (- 270).

Rumunov je 784 (- 181), Rómov 281 (+ 12), a ostatných, čiže Albáncov, Bulharov, Juhoslovanov, Nemcov, Slovincov, Chorvátov... a tých, ktorí sa vyjadrili podľa regionálnej príslušnosti, je spolu 266. Pritom je podstatne menej občanov, ktorí sa vyjadrili ako Juhoslovania. V roku 2002 ich bolo 300 a pri poslednom sčítaní iba 16.

Na druhej strane významne sa zväčšil počet tých, ktorí sa o svojej národnostnej príslušnosti nevyjadrili – 1 027 (+ 786), ale aj tých, ktorí sa vyjadrili podľa regionálnej príslušnosti – 83 a ktorých roku 2002 bolo iba 7.

V Obci Plandište žije spolu 616 Slovákov. Najviac v Hajdušici, ale v poslednom období bol zaznamenaný rast počtu Slovákov, hlavne prisťahovalcov zo susedného Jánošíka, v dedinke Jermenovci.

Predsa aj napriek tomu celkový počet Slovákov v tejto juhobanátskej obci v porovnaní s rokom 2002 klesol o 109, a teraz na území obce žije spolu 616 Slovákov. Najviac aj naďalej v Hajdušici, ale aj v Jermenovciach, Plandišti a v ostatných osadách obce. Na území juhovýchodného Banátu podľa posledného sčítania obyvateľov v Obci Vršac žije 147, a v Belej Crkve ďalších 16 Slovákov.

Vlh

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSáD

NAŠA TÉMA SČÍTANIE OByVATEľSTVA V OBCI BáČSKy PETROVEC

Pokles počtu Slovákov o 9 percent ž v predbežných výsledkoch sčítania obyvateľov z roku 2011, ktoré zverejnili približne pred polrokom, sa uvádzalo, že v súčasnosti v Obci Báčsky Petrovec žije 14 254 obyvateľov, čo nasvedčovalo, že ide o pokles počtu obyvateľov o 427 v porovnaní s počtom zo sčítania z roku 2002.

Bolo prezentované aj to, že v obci je 6 024 domov a 5 031 domácností, čo znamená, že priemerne v každej domácnosti žije iba 2,8 osoby. V samotnom Petrovci domov bolo 2 851 a domácností 2 414.

Podľa syntetických údajov, ktoré prednedávnom zverejnil Republikový štatistický úrad, hore uvedené údaje sa nezmenili, ibaže máme spresnené údaje o tom, že počet osôb v obci, ktoré boli predmetom sčítania, bol 14 254 a že počet obyvateľov v obci je 13 302, kým 794 osôb sa nachádza v zahraničí. V sídelnom meste obce podľa tohto prehľadu žije 6 669 obyvateľov, z čoho 6 063 v domove a 486 za hranicami.

U

Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva roku 1948 evidovali 73 140 (1,12 %) príslušníkov slovenského spoločenstva, roku 1953 Slovákov bolo 75 027 (1,08 %), roku 1961 – 77 837 (1,02 %), roku 1971 – 76 733 (0,91 %), roku 1981 – 73 207 (0,79 %), roku 1991 – 66 772 (0,85 %), roku 2002 – 59 021 (0,79 %) a podľa posledného sčítania roku 2011 krivka počtu Slovákov opäť klesá a zastavila sa na čísle 52 750 (0,73 %), z čoho drvivá väčšina – 50 321 žije v pokrajine Vojvodine. Keď to ďalej rozčleníme, v regióne Báčka nás je 26 048, v Banáte 16 119 a v Srieme 10 289 Slovákov.

V Obci Báčsky Petrovec podľa najnovšieho sčítania 13 418 osôb (6 777 žien a 6 641 mužov) sa z hľadiska národnostnej príslušnosti vyjadrilo takto: Slováci – 8 872 (4 513 žien a 4 259 mužov), Srbi 3 512, Chorváti 91, Maďari 74, Juhoslovania 58, Albánci 26, Rusíni 17, Čiernohorci 16, Moslimovia 13, Macedónci 12, po 10 Nemcov a Slovincov, 6 Ukrajin-

Výsledky sčítania obyvateľstva Republikový štatistický úrad vydáva aj v knižnej podobe

cov, po 3 Bosniaci, Bulhari a Rusi, 20 ostatných, 538 sa nevyjadrili.

Z celkového počtu 109 obyvateľov vyjadrilo iba regionálnu príslušnosť a v rubrike Neznáme sa uvádza ešte 17 osôb žijúcich v Báčskopetrovskej obci. Na komparáciu uvedieme údaj, že v roku

V KOVAČICKEJ OBCI

O 2 616 obyvateľov menej rámci sťahovania slovenských osadníkov na Dolnú zem, po porážke Turkov na týchto priestranstvách, roku 1802 bola založená Kovačica. Osadu založili Slováci, ktorí sa po povodniach v Bardáni najprv presťahovali do Ečky, kde však neboli spokojní s postojom zemepána. Preto sa rozhodli odísť ešte ďalej na juh, na Vojenskú hranicu, kde po vyhnaní Turkov boli výhodné životné podmienky. Kovačica mala na začiatku pod 1 000 obyvateľov.

Podľa sčítania obyvateľstva na Vojenskej hranici z roku 1808 v Nemecko-banátskom regimente bolo 1 516 Slovákov, čiže takmer 2 percentá z celkového hraničiarskeho obyvateľstva v tomto regimente.

Počet obyvateľov v Kovačickej V Padine a v Kovačici bol roky približne rovnaký počet obci časom stúpal. Podľa najnov- Slovákov (na snímke malí tanečníci, členovia folklórnej šieho sčítania Obec Kovačica má skupiny padinskej školy)

V

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ľUDU

2002 sa k slovenskej menšine v tejto obci hlásilo 9 751 občanov, teda pokles je 879 osôb, čiže 9,01 %.

Podľa príslušnej mapky znázorňujúcej obce vidno, že Báčskopetrovská obec je v súčasnosti jediná obec s väčšinovým slovenským obyvateľstvom v Srbsku. Percento Slovákov v tejto obci je 65,4, kým za ňou nasleduje Obec Kovačica s účasťou Slovákov 41,8 % a Obec Báč s 19,8 % slovenského obyvateľstva.

Na záver si posvietime aj na vekovú štruktúru obyvateľstva Obce Báčsky Petrovec. Zo spolu 13 418 obyvateľov tejto obce vo veku 0 – 4 rokov je 618 detí, 5 – 9 rokov 652, 10 – 14 rokov 671, 15 – 19 rokov 741, 20 – 24 rokov 741, 25 – 29 rokov 920, 30 – 34 rokov 879, 35 – 39 rokov 864, 40 – 44 rokov 895, 45 – 49 rokov 936, 50 – 54 rokov 1 037, 55 – 59 rokov 1 192, 60 – 64 rokov 1 064, 65 – 69 rokov 610, 70 – 74 rokov 609, 75 – 79 rokov 539, 80 – 84 rokov 302, 85 a viac rokov má 148 občanov. Počet plnoletých občanov je teda 11 019 (82,12 %) a priemerný životný vek občanov Obce Báčsky Petrovec je 42,3 roka.

J. Č-p

25 274 obyvateľov, čo v porovnaní so sčítaním z roku 2002 znamená pokles až o 2 616 osôb.

Podľa slov Slavice Vukojičićovej z oddelenia pre sčítanie obyvateľov Republikového štatistického ústavu v Belehrade, konečné výsledky predvlaňajšieho sčítania obyvateľov sa pomaly sukcesívne zverejňujú a všetko by malo byť známe do konca roka 2013.

Z aspektu národnostnej štruktúry v Kovačickej obci je najviac Slovákov, úhrnne 10 577, čo tvorí 41,8 percenta obyvateľstva. V porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi (Slovákov vtedy bolo 11 455 – v Kovačici 5 697 a v Padine 5 575) počet Slovákov klesol a teraz je ich o 878 menej. Nasledujú príslušníci srbského národa (8 407), občania maďarskej národnosti (2 522), rumunskej (1 543), rómskej (806), macedónskej (74), juhoslovanskej (62), albánskej (59), chorvátskej (48), čiernohorskej (34), nemeckej (14) a iných národností.

Tentoraz sme sa sústredili iba na údaje o príslušníkoch národov a národnostných spoločenstiev, ktoré sú najviac zastúpené v Kovačickej obci. V tejto súvislosti treba uviesť i to, že sa pri sčítaní v roku 2011 až 854 občanov nevyjadrilo o svojej národnostnej príslušnosti, 101 občanov sa vyjadrilo k regionálnej príslušnosti, 28 patria do skupiny „iné” a 95 do skupiny „neznáme”.

A. Chalupová

19

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD ŠÍDSKA OBEC

O jednu dedinku menej odľa údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2011 v Šídskej obci je o 385 slovenských duší menej ako v roku 2002. K spresneniu uvedieme číslice, ktoré hovoria, že v samom meste Šíd a v 18

P

ho storočia, po druhej svetovej vojne, vo Višnjićeve žilo asi 150 slovenských duší, Vašica a Sot tiež veľa nezaostávali, lebo tam bolo asi po 100 slovenských duší, kým celkový počet Slovákov v obci dosaho-

Divadelný súbor Slovenského čítacieho spolku v Šíde, ktorý roku 1929 zahral divadelné hry Strašidlo a Starý zaľúbenec

Žiaci štyroch ročníkov Slovenskej základnej školy v Šíde roku 1942

dedinách prislúchajúcich tejto obci v roku 2011 žilo 2 136 občanov, ktorí sa vyjadrili ako príslušníci slovenského národa. Keď to porovnáme s výsledkami sčítania z roku 2002, keď sa 2 521 občanov hlásilo k slovenskej príslušnosti, teraz je tu o toľko menej Slovákov ako ich dnes majú Binguľa, Višnjićevo, Vašica a Sot spolu.

V ani nie tak dávnych dejinách, v päťdesiatych rokoch dvadsiate-

val približne 3 500. Podľa sčítaní obyvateľstva z toho obdobia Slováci tvorili takmer 10 % obyvateľstva v obci. Dalo by sa povedať, že to boli zlaté časy, lebo sa slovenská kultúra a reč rozosievali prostredníctvom kultúrno-osvetových spolkov, ktoré aktívne pôsobili v takmer každej dedine so slovenským obyvateľstvom. Divadelné predstavenia pravidelne nacvičoval každý spolok, aspoň jedno ale-

bo dve do roka. Folklórne skupiny, spevácke skupiny a orchestre pôsobili pri každom spolku, rovnako ako aj knižnice a čitárne. Tie časy sa však minuli. Dnes počet Slovákov v tejto časti Sriemu klesol na 6,25 %.

V Obci Šíd je sedem osád, v ktorých dodnes Slováci žijú v značnom počte. Sú to: Šíd, v ktorom žije asi 815 Slovákov, Erdevík, v ktorom je asi 720 Slovákov, Binguľa, kde žije asi 260 Slovákov, Ľuba, v ktorej žije asi 245 Slovákov a ktorí sú v tejto osade väčšinový národ tvoriaci vyše 50 % obyvateľstva osady. Vo Višnjićeve žije asi 45 Slovákov, v Sote 24 a vo Vašici 20 Slovákov.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

V meste žije 5 212 Slovákov odľa najnovšieho sčítania obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo v októbri 2011, v Srbsku dnes žije 52 750 Slovákov. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že asi 10 percent príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny žije práve v Starej Pazove – 5 212. Na základe výsledkov zverejnených v brožúrke o národnostnej príslušnosti (údaje podľa obcí a miest) Republikového štatistického úradu najnovšie údaje o národnostnej štruktúre na území Staropazovskej obce nám poskytla Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo Obce Stará Pazova. „Tieto výsledky poukazujú na viaceré činitele. Tak napr. na to, že počet obyvateľov na všetkých skúmaných úrovniach klesol. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 na území Srbska žilo 7 498 001 obyvateľov, kým podľa najnovšieho sčítania v našej krajine žije o 311 139 oby-

P

20

vateľov menej. Menší počet obyvateľov je evidovaný i v sriemskom obvode – roku 2002 tu žilo 335 901 obyvateľov a v roku 2011 ich počet bol 312 278, čiže o 23 623 obyvateľov menej. Rovnakú tendenciu poklesu počtu obyvateľstva máme aj na území Staropazovskej obce. V roku 2002 Suzana Ilićová tu žilo 67 576 obyvateľov a podľa posledného sčítania obyvateľstva v obci žije 65 792 obyvateľov, čo je o 1 784 ľudí menej,“ povedala náčelníčka Ilićová.

Z aspektu národnostnej štruktúry v Staropazovskej obci najviac je príslušníkov srbského národa – 54 516, čo činí 82,86 percenta celkového počtu obyvateľstva. V roku 2002 toto percento vynášalo 81,16.

Treba povedať, že sme od príslušných orgánov lokálnej samosprávy nemohli dostať údaje o presnom počte Slovákov v jednotlivých dedinách. Ospravedlnili sa tým, že tieto údaje sú považované za úradné tajomstvo. Tu prezentované údaje sú výsledkom prepočítania percentuálneho zastúpenia Slovákov v celkovom počte občanov danej dediny.

Na základe skutočnosti, že za deväť rokov, koľko ubehlo medzi dvoma sčítaniami obyvateľov, počet Slovákov v Šídskej obci klesol o 15,30 %, pohľad do budúcnosti a predpokladané pohyby nie sú veľmi optimistické. Tak niektoré očakávania hovoria, že v novom sčítaní v roku 2021 počet Slovákov v Šídskej obci klesne pod 2 000 duší.

St. Stupavský

V porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi (v roku 2002 Slovákov bolo 8,87 percenta) sa počet Slovákov v Staropazovskej obci zmenšil o necelé percento. V samom meste Stará Pazova žije 5 212 Slovákov, čiže 7,92 percenta. Nasledujú príslušníci chorvátskeho (1 336), rómskeho (1 193), maďarského (131) a macedónskeho (179) národnostného spoločenstva. „Našu pozornosť tentoraz zaujali iba údaje o príslušníkoch národov a národnostných menšín, ktoré sú najviac zastúpené v obci. V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že napr. v roku 2011 až 2,79 percenta obyvateľov (1 883) v Staropazovskej obci sa nevyjadrilo o svojej národnostnej príslušnosti, kým roku 2002 sa vyjadriť nechcelo 1,72 percenta obyvateľov,“ zdôraznila Suzana Ilićová.

A. Lš.

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Slováci v Južnej Amerike N

epriaznivé hospodárske, sociálne, národné alebo náboženské pomery často nútia obyvateľstvo sťahovať sa z jednej do druhej oblasti v rámci toho istého štátu, alebo vysťahovať sa do celkom iného štátu. Vojvodinskí Slováci neboli ani v tomto výnimkou.

Najprv si vyhliadli pustatiny v Bulharsku, kde si založili majere, potom si prácu hľadali v iných európskych krajinách, až sa koncom 19. storočia za „businessom“ vybrali na americký kontinent.

Vysťahovalectvo do Ameriky bolo zo všetkých najpočetnejšie. Podľa údajov ThDr. Rudolfa Koštiaľa, významného kultúrneho a cirkevného dejateľa, ktorý určitý čas pôsobil medzi slovenskými vysťahovalcami v Amerike, okolo milióna vysťahovalcov Slovákov žije v Spojených štátoch amerických, v mestách New York, Washington, Pittsburgh, Cleveland, Chicago a v ich okolí. V Kanade ich je najviac v meste Toronto, kým v Južnej Amerike Slo-

chíve SEAVC v Srbsku dalo by sa však uzavrieť, že sťahovanie na južný americký kontinent z týchto krajov začalo pravdepodobne aj skôr. Tak napríklad 16. septembra 1896 správca Kr. kotarskej oblasti Stará Pazova zaslal evanjelickému farárovi oznam doručený (no najprv prepísaný) z kr. zemaljskej vlády ohľadom vysťahovania obča-

Kostol v S. Peňa, Argentína. (Foto: Vydavateľstvo Osveta, Martin)

Slovenský evanjelický kostolík v San Bernarde (Foto: Vydavateľstvo Osveta, Martin)

váci vo väčšine žijú v Argentíne, v oblasti Chaco. „Po zavedení obmedzujúcich prisťahovaleckých kvót zo strany americkej vlády roku 1921 a 1924 obrátil sa prúd našich vysťahovalcov do Francúzska, Belgicka, a potom do Južnej Ameriky, najmä do Argentíny a Brazílie,“ uvádza vo svojej knihe Slovenskí evanjelici v zahraničí teológ Rudolf Koštiaľ.

Na základe jedného dokumentu zachovaného v Ústrednom ar26. 1. 2013

4 /4527/

List správcu kr. kotarskej oblasti z roku 1896

nov tejto oblasti do Brazílie. V tejto „vyhláške“ vláda so sídlom v Záhrebe občanov informuje, že brazílska vláda rozhodla podporiť hmotný rozvoj tým spôsobom, že vo svojej krajine nasťahuje väčší počet prisťahovalcov. V rámci toho, vraj, finančne podporí tie imigračné spoločenstvá a tých agentov sprevádzajúcich čím väčší počet imigrantov. „Tak, napríklad, spoločnosť Compagnia metropolitana dostáva za

HLAS ĽUDU

každého dospelého prisťahovalca po 6 L, a za deti menej. Preto sa tie spoločnosti snažia privábiť čím väčší počet ľudí. Agenti tých spoločností sa domáhajú aj neprípustným prostriedkom, sľubujúc všetko možné, dokonca aj to, čo vláda a zamestnávatelia nemôžu splniť. Totiž brazílska vláda nepreberá žiadnu zodpovednosť za takých agentov. Preto sa prisťahovalci cítia oklamaní,“ uvádza sa v starom rukopise.

Tento list podrobne vysvetľuje motívy brazílskej vlády, spôsob práce agentov, ako aj situácie, do ktorých sa naši vysťahovalci dostávajú. Prízvukuje sa, že naši vysťahovalci sa tam nemôžu dožadovať žiadnych práv: „Okrem týchto ťažkostí, problém predstavujú klimatické podmienky, najmä v tropických krajoch Brazílie. Jedine, kde naši ľudia môžu prosperovať, sú oblasti Parana, Santa Katarina, Rio Grande Do Sul... Avšak prisťahovalci, ktorí nepoznajú ani jazyk, ani obyčaje, bývajú agentmi odvedení do tých krajov, kde sa najčastejšie stávajú otrokmi. V najnovšej dobe ich odvádzajú do San Paula na ohromné plantáže

kávy, kde vládnu ohromné horúčavy. Pretože na to naši ľudia sú nie zvyknutí, ľahko ochorievajú...“ V závere tohto dokladu sa odporúča, aby farári a iní verejní štátni činitelia tieto informácie prenášali občanom zainteresovaným o prácu v Brazílii.

O tom, či tieto a podobné štátne verejné vyhlášky vplývali na slovenských vysťahovalcov tej doby, nezostalo mnoho údajov. Na webovej stránke diaspora.sk sa uvádza, že v medzivojnovom období 20. storočia žilo v Brazílii zhruba 4 500 Slovákov. Jednu časť tvorili slovenskí roľníci zo slovenských obcí v Rumunsku, ktorí sa v Brazílii usadili po 20. rokoch minulého storočia. K nim sa neskôr pridali Slováci z Juhoslávie, ako aj zo Slovenska. Títo sa prevažne usadili vo veľkomeste Sao Paulo, vo vnútrozemí štátu Sao Paulo, najmä v meste Santo Anastasio, neskôr aj na severe štátu Parana v meste Londrina a Cambé. Začiatkom tridsiatych rokov si pri meste Cambé založili vlastnú obec, ktorú nazvali Bratislava. Po roku 1948 dosť Slovákov reemigrovalo na Slovensko. V rokoch 1947 – 1951 sa v Brazílii usadilo vyše 100 Slovákov exulantov, prevažne vo veľkomeste Sao Paulo, z ktorých mnohí dosiahli pozoruhodné výsledky ako podnikatelia. Jedinou organizovanou formou ich pôsobenia v súčasnosti je folklórny súbor Radosť.

Vojvodinskí Slováci sa usadili aj v Argentíne, v oblasti Chaco.

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1990 žilo tam okolo 700 slovenských rodín. Prevažná väčšina z nich je pôvodom z Bulharska, Srbska (Stará Pazova, Padina a Boľovce) a Rumunska (Nadlak a Semlek).

Katarína Verešová

21

oš Želo Fit

Po zo pa vsky

Andrej B r

tka

u úto pestrú januárovú výstav privám c prá h svojich najkrajšíc í spolupravili kamaráti a naši usilovn Janka inu hrd ZŠ 2 4. zo i pracovníc páči: sa h Čmelíka v Starej Pazove. Nec ch aný kov opa sa neopakovateľná krá ky. ovs paz motívov po

T

Marko Klátik

Nina He tzelová

udecová Valentína H

Maja Ged eľovsk

á

ová Maja Kiš

22

Anna F. a Jana S. 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 22.1.2013 14:21 Page 1

Nový Sad 26. 1. 2013 Ročník XXX Číslo 1/344 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A ZÁZNAM Z LITERÁRNEHO VEČIERKA VENOVANÉHO DVESTOROČNICI ÚMRTIA JURAJA RIBAYA

Úprimné vyznanie – začiatok našej modernej poézie lani 31. decembra uplynulo dvesto rokov od smrti Juraja Ribaya. O rok bude 260 rokov od narodenia tohto významného slovenského osvietenského dejateľa, literáta, publicistu, jazykovedca, bibliografa, etnografa, ľudovýchovného pracovníka a organizátora vedeckého života a výskumu, zároveň evanjelického kňaza. Už vo februári Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v spolupráci s Filozofickou fakultou v Novom Sade usporiada medzinárodnú vedeckú konferenciu venovanú nášmu významnému slavistovi. Na pôde ÚKVS sa 4. januára 2013 uskutočnil literárny večierok, na ktorom o Ribayovi hovoril Víťazoslav Hronec, redaktor knižných vydaní Slovenského vydavateľského centra. Docent Jaromír Linda z Prahy, toho času pôsobiaci na Filologickej fakulte v Belehrade, sa zmienil o tom, ako vznikla Ribayova báseň Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. října 1782. V rámci programu večierka bola aj premiéra rovnomennej čerstvej bibliofílie Juraja Ribaya (obsahuje i slovenskú verziu básne – Úprimné vyznanie pri harmonike u pána Rennera v Prahe 25. októbra 1782, v preklade Ľubomíra Feldeka).

Vydalo ju SVC. Víťazoslav Hronec sa zmienil predovšetkým o básnickom aspekte tvorby Juraja Ribaya: – Juraj Ribay zomrel v dnešnom Savinom Sele (vtedy to bola Torža) ako evanjelický farár kážuci po nemecky. Do Torže prišiel 6. decembra v roku 1798, takže údaj v mojej Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie, kde sa uvádza, že tam prišiel roku 1799, je nepresný. Doštudoval v Jene a roku 1782, keď sa odtiaľ vracal domov, pobudol v Prahe. /.../ Mal nejakú harmoni-

V

ku, ktorú odniesol opraviť nejakému pánovi Rennerovi. Vtedy načrtol do svojho notesu báseň, o ktorej sa 160 rokov nevedelo, že existuje. Keď som začal zostavovať knihu Poézia vojvodinských Slovákov, v roku 1972, odišiel som do Szécsényiho knižnice v Budapešti; vedel som, že Ribay písal básne, mňa však zaujímala predovšetkým Rohoňova antológia z Ribayovej pozostalosti, ktorú mi tam aj oxeroxovali. Prečítal som všetky verše, ktoré napísal Ribay, poprezeral som všetky hŕby jeho slovníkov v rukopise; na ich margá si písal štvorveršia, ale žiadnu vynikajúcu báseň, ktorú by som mohol zaradiť do antológie, som tam nenašiel. Všetko to boli klapancie, veršovačky, ktoré nemali nijakú literárnu hodnotu. Až som konečne naďabil na malý notes a v ňom, okrem iného, na básničku Upřimné myšlení... Keď som ju prečítal, zostal som z toho zarazený, lebo to bola moderná báseň. Povšimol som si, že je jasne pod vplyvom barokovej poézie. Čo v nej bolo také zvláštne? To, že sa zjavujú tie zvláštne emócie známe z barokovej poézie – láska, nenávisť a súcit – ale autor v tejto básni nevysúva sám seba do popredia, nezjavuje sa ako lyrický subjekt. Podnes si myslím, že to je báseň, ktorá môže byť vo funkcii modernej básne a kdesi som aj napísal, že sa nám nič lepšie ani nemohlo stať na začiatku našej poézie, ako takáto báseň.

Pravdaže, nebolo mi jasné, ako mohol niekto napísať takú báseň, ak vôbec nebol básnikom. Až kedysi roku 2001 som našiel údaj, že sto rokov po Ribayovi v Torži pôsobil ako evanjelický kňaz znovu jeden Slovák, volal sa Gustáv Adolf Famler (narodil sa roku 1851). Napísal po

nemecky Dejiny evanjelickej cirkve v Torži. Knižku som našiel v Matici srbskej a zistil som, že v jednej kapitole hovorí o Jurajovi Ribayovi. V jednej-dvoch vetách spomína, že „to bol prudký vášnivý chlap, ktorý sa so všetkými ľuďmi okolo seba prel, stále viedol vojny a ťaženia so všetkými ľuďmi, s ktorými sa poznal“. Tak mi došlo, že taký tvrdý 28-ročný chlap mohol napísať aj jednu takú báseň. Stále mi však nebolo všetko jasné. Až keď som začiatkom tohto storočia začal čítať básne z nášho mládežníckeho časopisu Vzlet (chystajúc antológiu básní uverejnených v tamojšej rubrike Rozlety), zistil som, že ozaj je možné, že niektorí chlapci a dievčatá, ktorí sa nikdy nestali básnikmi, napísali veľmi slušné, ba vynikajúce básne. Teda áno, je možné, že niekto, kto sa nestal básnikom, môže v mladosti, v jednom okamihu, v nejakých zvláštnych okolnostiach, napísať či načrtnúť dobrú báseň. Táto Ribayova báseň stojí na začiatku našej poézie.

Bibliofília Úprimné vyznanie... je hádam jediná kniha, ktorá Ribayovi vyšla za posledných sto

rokov, okrem jeho korešpondencie s Dobrovským, ktorá vyšla v Prahe roku 1913. Pravdaže, bolo by treba vydať i jeho obrovský slovník, z ktorého chybuje, zdá sa mi, prvý hárok...

Docent Jaromír Linda sa sústredil na súvislosti okolo vzniku básne, respektíve hovoril o podnetoch na jej vznik a o mechanikovi Rennerovi: – V básni, presnejšie v poznámke pod čiarou, ako správny vedec, Ribay uvádza: „Renner, najväčší mechanikus v Prahe, on harmoniku pri verejnom nahliadnutí len zbežne prezrel a vlastným úsilím a na vlastné náklady ju v krátkom čase vyhotovil, vylepšil a takmer znova vynašiel.“ Ribay totiž bol v istý októbrový deň svedkom dákeho verejného divadla. Bol pritom aj pán Renner a videl tam hercov, ako hrajú na dáku harmoniku.

Preto, že bol bystrá hlava a sa zaujímal o techniku, mechaniku a iné veci, odišiel domov a nielenže urobil kópiu harmoniky, akú videl, ale ju aj vylepšil. Ako ju vylepšil, netrúfam si povedať, je však zaujímavé, že v pražských novinách z konca 19. storočia sa reklamuje harmonika značky Renner. Antonín Renner bol profesorom na istom gymnáziu v Prahe, učil predovšetkým matematiku. Sedel však prevažne vo svojej dielni a neustále niečo vyrábal. Vieme, že sa narodil v tom istom roku ako Ribay, nuž ako vrstovníci zrejme chodili spolu aj na pivo a môžbyť pri jednej z takých príležitostí vznikla táto báseň.

Juraj Bartoš Prítomný text je vlastne skrátený prepis zvukového záznamu výkladov V. Hronca a J. Lindu.

obzory2_3:0 22.1.2013 14:22 Page 4

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (37)

Posturbárske kritériá určovania veľkosti poddanských usadlostí a výšky daňových poplatkov zemepánovi o zrušení Vojenskej hranice v Báč-bodrožskej stolici bol dopyt po poddaných naozaj aktuálny. Aj spôsob udeľovania pozemkov bol tým podmienený. Začalo to najprv voľným záberom, ale aj každoročným odoberaním zeme tým, ktorí zobrali väčšie plochy ako ich v skutku mohli obrobiť. Neskoršie, s prílivom nových poddaných, sa ukázalo, že tento spôsob záberu pôdy treba bližšie regulovať. Vystriedalo ho periodické rozdeľovanie pozemkov danej obce, s postupným prechodom z trojpoľného na dvojpoľný spôsob obrábania. Nakoniec to vyústilo do deľby celého chotára podľa veľkosti gazdovstva (počtu príslušníkov a stavu dobytka). Tak v Petrovci deľba bola na štyri skupiny (veľký gazda, stredný, malý a celkom malý gazda), pričom sa aj orná plocha delila v pomere 6 : 4 : 3 : 2 žiniek a v podobnej proporcii sa delili aj lúky.

V Kysáči to podelenie išlo na tri skupiny (pôda, ornica v pomere 25 : 9 : 3 a pasienky, lúky v pomere 20 : 10 : 5 jutár)1.

Ale napriek tejto transparentnosti pre presnosť v evidencii, aj určovania daňových poplatkov, prax nútila na ďalšiu transformáciu pojmových a mierových veličín. To preto, že sa v rôznych regiónoch veľkosť pôdy delila podľa toho, koľko ju jednotlivec môže obrobiť za jeden deň, alebo koľko prešporských meríc osiva sa v nej môže stroviť. Na zmenu týchto pomerne subjektívnych kritérií prinútil aj neskorší vzrast výrobných prostriedkov, ťažného dobytka, ale aj počtu obyvateľov, ako i merkantilná politika, akú zastupovala Mária Terézia.

Keď sa urbárskou reguláciou vykonala jednotná výmera celkovej obrábacej plochy (zemepánskej, cirkevnej, erárnej) v celom Uhorsku, pristúpilo sa na exaktnejšie riešenia v parcelovaní obrábacích plôch. Chotár osady bol podelený na sesie, usadlosti, ktoré už podľa plodnosti zeme obsahovali 32 – 44 (v priemere 38) jutár zeme a 11 jutár lúk (zvyšok sa používal ako spoločný pasienok). Usadlosti obyčajne boli podelené na menšie celky (3/4, 2/4, 1/4, 1/8), s možnosťou, že bohatší „gazdovia“ mohli získať aj viac ako jednu usadlosť. Mimo toho určité množstvo týchto usadlostí bolo udelené cirkevným organizáciám (farárovi a učiteľom), ale aj obecným funkcionárom, teda osobnostiam, ktoré boli oslo-

P

bodené platenia daní (Sessiones et Fundi immunes).

Keď ide o majetkové obsadenie, urbariálny prístup v celkovej evidencii predpokladal celý rad rubrík s evidovaním prideleného majetku poddaným a na základe toho povinností poddaných v robotovaní (kuluku), platení podielu z úrody (najčastejšie deviatok, ale aj iný), domového poplatku (Census domesticus) a dane z domácich výrobkov zemepánovi. Daňoví poplatníci sú delení (a takým poradím aj evidovaní) v troch kategóriách: vlastniaci dom a pozemok (domkári – zemkári), domkári – nádenníci (inquilini) a podnájomníci – nádenníci (subinquilini).

Vychádzajúc z urbárskych súpisov (Tabella urbarialis) v osade Petrovec (1772) a Kysáč (1790) vidno, že aj napriek jednotnému, nie však celkom identickému princípu evidencie nehnuteľností a daňových záväzkov sú v týchto osadách prítomné aj dve orientácie. Hlavne v Petrovci bola základná miera delenia pozemku 1/8 usadlosti, kým v Kysáči to bola 1/4 usadlosti (teda 2-krát viac). Aj prítomnosť väčších obrábacích plôch je v Petrovci zriedkavejšia (častejšia u Srbov) a len dve rodiny (Labátová a Bohušová) mali ponad 20 jutár zeme na obrábanie. V Kysáči je dominantný počet tých, ktorí obrábali 1/4, ale aj 1/2 usadlosti, ale je značný počet gazdov, čo obrábali ponad 50 jutár alebo až 1,5 sesie. To znamená, že v Petrovci išlo o dominantne malé parcely obrábacej pôdy, čo nebol prípad s Kysáčanmi (viď o tom tabuľku 1).

Tabuľka 1: Prezentácie veľkosti pozemkov a daňových poplatkov podľa urbariálnych súpisov v Petrovci (1772) a Kysáči (1790)

Urbariálne kritérium pre 1/8 usadlosti ornice bol 4,75 jutra a pre lúky 1,37, kým kritérium pre všetku zem vynášal okolo 7 jutár (viď Petrovec), a pre Kysáč ten kritérium bol 17,1 jutra pre ornicu a 4,95 pre lúky (spoločný priemer

1 Pre obsiahlosť problematiky tuná bude pozornosť venovaná iba našincom v týchto osadách.

24/II

22,05 jutra). To znamená, že Petrovčania mali viac ornice a menej lúk od urbariálneho priemeru, ale viac zemi sumárne, kým Kysáčania mali menej ornice a viac lúk, ale sumárne skoro identické množstvo, aké predvídal urbár.

Za majetok, ktorý dostali od zemepána, boli povinní platiť daň v povinnej práci na zemepánskom majetku, v podiele zo svojej úrody, domestikálny cenzus a podiel z niektorých domácich výrobkov: priadza (vo funtoch), spolu pre celú osadu stanovené množstvo masla (v holbách), počet kapúnov, sliepok a vajec. Ako to bolo v prípade Petrovčanov a Kysáčanov, prezentované je v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Prezentácie daňovej záťaže podľa urbariálnych súpisov v Petrovci (1772) a Kysáči (1790)

Do tabuľky nie je vsunutý poplatok v natúre z úrody, ktorý v prípade Petrovca vynášal 1/9, respektíve 1/8 pre Bodoň, kým pre Kysáčanov vynášal sumárne 1/9 (v skutku, ale v rozpätí od 1/7 do 1/10 celkovej úrody).

Nie je uvedený aj census domestica, jednoducho preto, že platil pre všetkých rovnako – 1 zl. Okrem toho Kysáčania platili ešte podiel (2,44) z vyrúbaného dreva.

Analýza tabuliek (1 a 2) ukazuje, že Kysáčania mali po rodine zhruba dvakrát viacej pozemku ako to mali Petrovčania. Vychádzajúc z tabuľky 1, bola by to prednosť v prospech našincov v Kysáči, lebo v relatívnom zmysle obyvatelia Kysáča mali až trikrát viac zeme a v absolútnom zmysle dvakrát viac zeme po rodine ako Petrovčania.

Konzultácia tabuľky 2 však ukazuje, že si tú svoju prednosť títo občania zaplatili dvakrát väčšou daňou v povinnej práci na pánskom a všetkými ďalšími daňovými poplatkami z domácich výrobkov. Tak to zhruba vypadlo po tom už známom – aký majetok, taká daň.

Konzultácia s normatívom zo segmentu povinnej práce2 však hovorí, že si Petrovčania nadpracovali viac ako to predvídal urbár, a to nad 1/3 predpísaných povinností. Kysáčania tu prešli lepšie a zhruba 10 %

2 Podľa urbára Petrovčania si mali odrobiť 6,5 dňa v

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

obzory2_3:0 22.1.2013 14:22 Page 5

K u lt ú R a menej boli na pánskom ako museli.

Keď ide o domáce výrobky, na ne si zemepán veľa nenárokoval, veď žiadal od poddaných iba 1/5 ich záväzkov keď ide o maslo a 1/3 počtu kapúnov a sliepok v Petrovci, vlastne 1/3 holieb masla a 2/3 počtu hydiny keď ide o Kysáčanov. Namiesto toho si však nárokoval na niektoré iné výrobky.

Keď ide o peňažné daňové povinnosti, tam už bola kontrola ľahšia, ibaže tých peňazí poddaní nikdy nemali, koľko bolo potrebné.

Teda aj napriek presným, aj prísnym predpisom, platným na celom území Uhorska, už známa a často spomínaná „zemepánska gymnastika“ platila aj ďalej. Sústava urbárskej regulácie spätá s veľkým počtom rôznorodých daňových povinností v natúre, ale aj priamej práce „na pánskom“, dala sa ťažko zrealizovať tak presne ako to predpisy naznačovali. Zdá sa, že to úradníci na pánskom majetku, s povolením zemepána alebo nie, vedeli ešte ako využívať.

Ešte keď sa to v summa summarum nejako vyrovnalo, lebo aj v prípade Petrovčanov, tak ako aj v prípade Kysáčanov sa môže hovoriť o svojráznom balansovaní na hranici legislatívneho, tak sa to dalo aj potrpieť.

V opačnom prípade to už inak mohlo ísť...

Poddaní však vždy vedeli, že čo nezaplatia na moste, preplatia na mostíku. Mimo takejto komplikovanosti výhoda nového systému evidencie majetku a splácania záväzkov bola tá, že všetko bolo zapísané, aj evidované na niekoľkých inštanciách v štátnej správe, a tak by sa potom aj možné zemepánske manipulácie mali zviesť na minimum. V každom prípade aj preverovanie správnosti deľby zeme a zbierania dane týmto bolo uľahčené, čo potom rešpektovali aj zemepáni. Z bezohľadného využívania poddaných vykonal sa krok bližšie k tomu ľudskému, bez ohľadu na to, aký bol zemepán alebo poddaný. A potom bol aj život znesiteľnejší.

DrSc. Ján Babiak 26. 1. 2013

4 /4527/

vyznajú, lebo tu nie sú doma, ale trčia kdesi za rohom realiaždý z nás je príbety, niekde, hom. Kráča vedený kde to vlastniťami, ktoré mu niekto ne ani neexistrčil do ruky, ako labystuje. Alebo rintom, aby sa občas zaáno, jestvuuzlili v sieti iných príbeje. Cítia aj nehov. Plánovať uzlíky sa cítia sa v bezpodobá presviedčaniu pečí, vnímaroztatáreného psíka, aby jú tykadlá, chodil značkovať len záopatrné, konmi navrhované rohy Martin Kasarda akoby náa kúty. Svet je len náhoda fungu- hodné prekračovania do zóny, v júca podľa fyzikálnych zákonov ktorej sa dva svety na seba len poplatných v tomto vesmíre. Ale ak zerajú a nevedia, či sa vidia, vnímá človek vôľu, môže náhody as- majú, čo si môžu dovoliť a čo nie. poň trocha ovládať. Alebo sa nechá Teraz môžu byť kdekoľvek v ovládať náhodami. priestore strednej Európy, keby si Niekde v bizarných uličkách s vypli zvuk, nevnímali striedajúcu menami domorodých literátov a sa latinku a azbuku na nápisoch, hrdinov Jovana Zmaja, Mite Ruži- ale sledovali len miestnu archića, Svetozara Miletića či Lazu Te- tektúru: kombináciu neoklasicizmu lečkého sa prevaľuje balkánska neskorého rakúsko-uhorského stanáhodnosť, vykúka spoza rohov s viteľstva a totality betónového maskami pripomínajúcimi karne- funkcionalizmu 20. storočia, akú vival. Ale nie ten turistický, benátsky dieť v Brne, Linzi, Györi, Trnave, a štylizovaný, ale karneval v jeho ar- zjazvenú rokmi vojen a politicchetypálnej stredovekej sile, keď sa kých experimentov. Architektúru prevrátil svet hore nohami, keď sa lacných riešení sklenených priečelí aspoň na jeden deň mohlo a sme- obchodov s nepasujúcou polo žiť mimo pravidiel. Akurát, že v mpéznosťou barokových kostotomto meste sa karnevalu zapáči- lov, ktoré ako zázrakom prežívajú lo, život sa tu stal súčasťou veľké- protivenstvá ľudskej nenávisti. Bliho a permanentného divadelného kajúce upútavky dneška a za mapredstavenia, v ktorom si karne- skami schované poklady minuvalové masky zobrali na seba po- losti. dobu obyčajných, bežných ľudí.

Vnímajú hlasy mesta, dýchajú atDvojica sa stráca a nachádza sa mosféru pulzujúcu na balkánskej v uličkách mesta, v ktorom je ona strane sveta, prostredia živočíšpo prvý raz, oslobodená od všed- neho, plného postavičiek s fyzinosti, ohraničená časom intenzív- ognómiou pripomínajúcou už iné nejším ako celý život. On sem cho- svety nepokojnej a vášnivej zóny dí rád, za zbierkou kamarátov, kto- v odstrkovanom kúte Európy. Marí sú z iného sveta, majú vôňu sky ľudí. Na pódiu na námestí vypoľa a jazyk zabudnutý v izolácii a hráva miestna džezovo-folklorisčasovej slučke. A pritom žijú svo- tická skupina zmes srdcervúcej je životy v krajine podobajúcej sa balkánskej melódie a nepokojnéveľmi roztatárenému kolotoču, ho rytmu pripomínajúceho váktorý spustil zlomyseľný kolotočiar šeň, ktorá pôsobí ako plač nad a nechce ho zastaviť. zakázanou láskou, ale rovnako Objavovanie, neistota. Možno dobre môže znamenať modlitbu nervozitu, chvenie, vzrušenie toh- pred skokom z mosta. Skok z mosto miesta spôsobuje, že krehučká ta a zakázaná láska sa, pravda, niť, ktorá má byť sprievodcom la- nevylučujú. byrintom, sa správa po svojom, Vnímajú žobrajúce otravné ciakoby nemala byť bezpečnou gánčence, ktoré natŕčajú ruky, vibrzdou, ale mapou, ktorá vedie. diac pred sebou turistov, jav v Podvečerné mesto rozosmieva ná- tomto kúte sveta skôr výnimočný, hodných tulákov svojím tvrdo- ako pravidelný. Odrazu sa oni stáhlavým rytmom, v ktorom sa ne- vajú exotickou výnimkou, ktorá

MARTIN KASARDA

Ruka

K

HLAS ĽUDU

potrebuje ochranu pred tragickým rozmerom mesta, ktorý sa vydriapal spod našuchorenej všednosti. Akási tuláčka či žobráčka, možno mama či strážkyňa ulice odháňa deti od dvojice. Zabočia mimo hlavnej ulice. Za rohom skromne, ale predsa vysvieteného centra je odrazu život znova vo svojej nenakašírovanej, drsnej podobe s postriekanými grafitmi na stenách a odpadkami pohádzanými v zónach nikoho. Radšej sa vracajú na centrálnu Ulicu Zmaj Jovinu, medzi roľníkov – včelárov, ktorí z celej vojvodinskej pokrajiny, ako tomu hovoria miestni Slováci, ktorí tu žijú storočia vo vlasti mimo vlasti, posťahovali svoju medovú úrodu a prišli na festival usilovnosti hmyzu predstaviť sa svojimi dobrotami. Medový stánok vedľa medového stánku na promenáde, chvenie hľadania vlastnej tváre mesta, ktoré nechce byť provinčné, ale so slamou na topánkach si nevie a možno ani nechce poradiť.

So stmievaním narastá vnútorná energia mesta, v ktorom majú nad ľuďmi stále moc neviditeľné sily prechádzajúce v príliš silných energetických vlnách. V tomto meste môže človek rovnako ľahko dôjsť na vrchol extázy ako vyskočiť z okna na 16. poschodí a pritom rozumom ani nebude vedieť pomenovať, prečo sa stalo jedno či druhé. Karneval predsa v sebe musí obsahovať aj Masku smrti. Takej smrti, ktorá dáva život vo večnom, opakujúcom sa a pritom stále inom kolobehu.

Z pešej zóny na Ulici Zmaj Jovinej vchádzajú do dvora, v ktorom sa dekadencia rozpadajúcej sa ríše spred storočia snúbi s nežnou eleganciou vidieckeho južanského posedenia pod stromami. Rozložité lipy na nádvorí si určite pamätajú časy, keď Gavrilo Princip, vo vzdušnou čiarou možno takých 200 kilometrov vzdialenom Sarajeve zastrelil Rakúsko-uhorskú monarchiu. Magické živé stromy pretrvávajú, nerozbitné večné štáty hynú a odchádzajú na smetisko dejín a do masových hrobov, ktorých zápach je cítiť len v slovách.

V miestnych slovách je ten pach prítomný, veď Vukovár je vzdiale-

Pokračovanie na strane 6

III/25

obzory2_3:0 22.1.2013 14:22 Page 6

K u lt ú R a Dokončenie z 3. strany

ný len nejakých 80 kilometrov. Aj keď tú nedávnu agresívnu a bratovražednú vojnu domáci zamlčiavajú spôsobom, že by sa tu Sigmund Freud uživil ako psychoterapeut vytesňovania obsahov z jazyka. Všetci sa snažia zabudnúť na dejiny. Tie tu aj tak existujú len v takej forme, v akej sa práve rozprávajú, len s takými pravdami, ktoré si práve chce pamätať ten, kto ich rozpráva. Aj pamäť môže mať karnevalovú masku. A môže mať karnevalová maska pamäť?

Ten ambivalentný pocit možného a nemožného, sna a skutočnosti, života a smrti, živočíšnosti a duchovnej energie sa sústreďuje tu, pod stromami, na jednom mieste, vo dvore, o ktorom netušia, že patrí medzi najvychýrenejšie miesta spoločenského života, medzi magické body, cez ktoré sa vchádza do iných dimenzií. Zaujímavé, Alica musí ísť do krajiny zázrakov cez skriňu, rovnako ako deti do Narnie, čaro východu do iného sveta sa deje z uzavretého priestoru reality. Taký je Západ. Ktorý potrebuje prejsť cez bránu do iného sveta, oddeleného od reality. Mágia rozprávaní toho stredoeurópskeho sveta je obrátená: tu človek nevychádza z reality cez bránu do iného sveta, tu prosto iný svet jestvuje ako súčasť toho reálneho, v ostrovčekoch, do ktorých sa vchádza prirodzene ako do súčasti skutočnosti. Čarovné domy, perníkové chalúpky, Faustovské príbytky, magické jaskyne pokladov, priestory, kde sa koncentruje vášeň, energia, čarovanie. Ale len pre tých, ktorí to vnímajú.

Vo vzduchu medzi lipami je cítiť chvenie energií. Neuvedomujú si to rozumom, pretože to sa ani nedá uvedomiť si, ale zámky v ich telách, správaní, gestách reagujú na novú situáciu. Tok reči je vzrušený, jazyky sa v tomto cudzom, magickom, vzrušujúcom svete preplietajú. Je tu bezpečne, hoci okolo je svet, v ktorom cítiť pach síry, ešte stále sa vlní vzduch po dopadoch bômb kropiacich nezmyselne túto zem, strhávajúcich mosty, ktoré ľudia potrebujú. Z trosiek sa ťažko stáva a aj keď niektoré fasády už dýchajú novosťou, aj keď sa na hlavnú ulicu už

28/VI

nasťahovali globálne značky rozliezajúce sa ako pleseň po zabudnutom kúsku chleba, stále cítiť, že dych starého sveta, ktorý tu už nie je doma, ale ešte nie je na cintoríne. Keby zmizli, nikto ich tu nenájde, pretože stopy tu miznú ako kamene pod hladinou rozčerenej vody majestátneho Dunaja.

Smejú sa, aj keď cítia zimomriavky, vzrušujú sa smrťou, ktorú dnes prežili spoločne, keď sa nečakane ocitli v aute na ceste z Kovačice na železničnom moste uprostred nekonečnej roviny pri Orlovate. Nečakaná situácia, keď šofér, držiac sa cesty, vyliezol na most, v ktorom sa na chvíľu spojila jednokoľajová železničná trať a okresná cesta do jedného prúdu.

Tie tri či štyri sekundy, keď mali pod sebou, pred sebou a za sebou len koľaje, na moste boli pražce trate pokryté akousi bizarnou zelenou plastovou hmotou, a žiadnu cestu, im pripadali ako nekonečno. Bez varovania vyleteli na železničnú trať a v perspektíve videli len svoje pokračovanie na koľajniciach.

Dookola si premietali výkrik ich slovensko-srbskej sprievodkyne „ježišikriste“ a ruky letiace k ústam.

Ten pohľad na železničnú trať, na ktorej sa rútia namiesto vlaku.

Akoby spomalený záber, ako keď v Matrixe Neo zastavuje rukami letiace náboje, ale toto nebol film, toto bola skutočnosť rozsekaná na tisíce filmových políčok.

Stretnutie s vlakom by znamenalo istú smrť. Nazvali ten most mostom ruskej rulety. Neexistuje, nemohol a nemôže existovať. Možno hneď po tom, ako ťa prepravil cez extatický zážitok iného prežívania času, prestal jestvovať. Opäť a opäť si premietali, ako prebiehali tie stotiny sekúnd, nájazd z rozkošnej vidieckej roviny s poľami a močiarmi na most, kde sa odrazu na koľajniciach fatálne vystavili útoku železného obra bez jedinej šance uhnúť, iba ak vyskočiť z auta rovno do rieky Tamiš, ktorá sa lenivo kľukatí bažinatou rovinou medzi Tisou a Dunajom. Smejú sa a vnímajú, že vstúpili do iného sveta, že zažili iniciačný akt, ktorým sa otvorili nové krajiny. Nebezpečné, magické, ale lákavé.

Medzi stolmi sa objaví žobráčka, či veštica, ktorá chce hosťom čítať z rúk. Zdá sa, že je to tá istá starena, ktorá odháňala žobrajúce cigánčence. Počuje ich hovoriť inak,

ako domácou rečou a mení svoju srbčinu za prekvapujúco dobrú slovenčinu, isto, zaprášenú tokom času, ako slovenčina na Dolnej zemi je, ale chce veštiť aj im. Jemu.

Chytí pravou rukou zospodu mužovu pravicu, ale keď sa pozrie na jeho dlaň, ľavou rukou jemne potlačí prsty a zatvorí mu päsť. Ospravedlňuje sa, prepáčte, že som vyrušila, a pozerá sa prenikavými zelenými očami mužovi do tváre.

Vyzerá, ako by bola naozaj preľaknutá, vystrašená, akoby v dlani nevidela smrť, ale niečo, čo prekračuje hranice všedného, každodenného, čo je silnejšie, čo je nositeľom energie. Akoby to nehrala, aj keď si hneď predstavil, ako toto napínavé divadielko s osudom rozohráva pri každom vnímavejšom zákazníkovi, aby si vyžobrala viac. Jeho pravá ruka je stále v rukách veštice, ale zdá sa mu, akoby jej ruky ľadovateli, kým jeho stále viac horela a nabíjala sa. Máte to vo vašich rukách, povedala, pošepkala. Celý život som tušila, že vás napokon stretnem. Možno mi už umrieť s čistým srdcom. Uklonila sa, akoby bol nejakým majstrom tajného rádu, pustila ruku a odkráčala, ale tak nečakane, rýchlo, akoby zmizla v podchode rýchlosťou zhasnutia žiarovky. Ani nečakala na drobné. Čašník ukazuje za tieňom, čo zostal stáť pri nich po žobráčke a ťuká si po hlave. Každý deň tu chodí, rozumejú, ludača, dodáva v srbčine, bláznivá ženská. Opäť vnímajú to neustále prelínanie podivných energií, zovretých na miestach, kde na prvý pohľad vyzerá všetko tak obyčajne.

Prechádzajú upokojujúcim sa mestom, aj sa náhlia, aj sa boja toho, čo sa nocou otvára. Chrliče na rímsach kostolov sa nepochybne pozerajú a sledujú všetko, čo sa deje na ulici. Nite príbehov sa začínajú zauzľovať. Zatiaľ tancujú ako kobry vedené píšťalkou svojho indického čarodejníka, ale už tancujú čarovný vlnivý tanec zbližovania sa, ovíjajú sa a púšťajú v náznakoch. Zaliezajú do reštaurácie na Dunajskej ulici, ktorá sa schováva v klenbách ďalšieho z dvorov. Vlastne mala to byť len prestávka na vychladnutie, odčarovanie, strávenie tej mágie. Len ľahký drink a dobrú noc. Pri odchode sa odrazu obsluhujúci pán premení na galantného staro-

módneho čašníka ako vystrihnutého z kaviarne dvadsiatych rokov minulého storočia a trošku pripomínajúceho elegantnú verziu Drakulu. Úslužne chytá do svojej dlane pravú ruku ženy, predpisovo sa predkláňa a prikladá si ju k perám.

Akoby sa prepojili elektrické oblúky, ruka, tentoraz ženy, sa dostane do fyzického kontaktu so svetom, ktorý sa pohybuje mimo pravidiel reality, bežného, možného. Staromódne gesto prišlo zo sveta, ktorý predsa už neexistuje, aj keď sa prediera späť, vstáva ako odložená nostalgická fotografia z čias, ktoré nejestvujú.

Kvapka, ktorá spustila vodopád, netelesná prítomnosť iného vykríkla v kŕči svoju potrebu otvoriť bránu do toho druhého sveta.

Celá tá hra s energiami priestoru a času spôsobuje, že zažívajú pocity pripomínajúce čosi ako déjà vu, v ktorom vedia, že čosi už prežili, a vedia, čo by malo nasledovať, boja sa toho, ale uvedomujú si nevyhnutnosť.

Nočný Dunajský park nepôsobí ako labyrint. Zvuky áut ešte živého Bulváru Mihajla Pupina, ktorý sa o park obtiera jednou stranou, dávajú najavo, že piatková noc sa nekončí. Nastal čas miestnych mladíkov na nočné prechádzky motoriek a rýchlych áut pripomínajúcich tak reálnosť a módnu rýchlosť nášho 21. storočia. Akoby potrebovali čosi dohnať, čo uniká medzi prstami. Noc je vlažná, akoby neskoro letnou atmosférou chcela vynahradiť neistý deň, ťahajúci sa k dolnozemskej nostalgickej jeseni. Svetlá žiaria inak, akoby sa pohybovali v sne, po každom kroku objavujú nové priestory, iné pohľady, ktoré si doteraz nevšimli. Muž akoby ovládol odrazu svojou aurou svet dvojice, akoby ho riadil, chránil ich pred jeho zlomyseľnosťou. Drží sa ho ako bezpečného hromozvodu.

Keď dvojica pred pár hodinami kráčala po Dunajskom parku, bol všedný, ako mestské parky bývajú, s deťmi, kačičkami. V noci jazierko uprostred trávy hrá obľúbenú hru každého jazierka, ktoré má temnú minulosť. Zrkadlí pod nočnou hladinou tiene ľudí, ktorí v ňom strávili posledné minúty svojho života a otlačili svoju tvár navždy do vody. Zostali tam ich tiene.

So zimomriavkami na chrbte

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

obzory2_3:0 22.1.2013 14:22 Page 7

K u lt ú R a prechádzajú na Slnečné nábrežie.

Regulovaný Dunaj ich vedie ďalej, voda zrkadlí nový Varadínsky most, ktorý hrá svoju očarujúcu hru s farebnými svetielkami. Pamätá si, ako na tom moste visela pred pár rokmi, keď ešte nežiaril, tabuľka linky prvej pomoci s nápisom: predtým ako sa rozhodneš, zavolaj.

Dnes tam nie je. Možno by linku psychologickej pomoci potrebovali. Petrovaradínska pevnosť na druhej strane Dunaja pôsobí ako strážca, ktorého úlohou je bezmocne sa prizerať. Po Dunaji sa plaví nočná neosvetlená loď, pôsobí ako pašerák, lenže zvuk lodného motora je nenápadný asi ako úlisný starec na detskej diskotéke.

Možno len nemá svetlo. Alebo má nemé svetlo.

Odrazu sa pred nimi na Slnečnom nábreží, namiesto slnka osvetlenom pouličnými lampami, zjaví postava, ktorá pripomína vešticu či žobráčku z reštaurácie pod starými lipami. Poďte, volá ich, nasledujte ma. Chcú vedieť prečo.

Majú svoje spanie na 16. poschodí jedného z takzvaných dôstojníckych vežiakov s výhľadom práve na nábrežie. Niektoré veci sa neodmietajú, smeje sa starena a chytí muža znova za ruku. V nočnom meste, na nábreží Dunaja, ich ťahá do podivne vyzerajúcich dverí, ktoré vedú priamo do oporného múru nábrežia. Napriek slovnému odporu nasledujú starenu, ktorá ich ťahá priam magnetickou silou. Dvere sa otvárajú. Za nimi je chodba, z hlbín počuť pomalšiu, ale tanečnú hudbu. V chodbe stojí čašník, ktorý pobozkal pred pár desiatkami minút ruku žene, a akýsi bodyguard s maskou hlavy buldoga. Vlastne tá maska vyzerá tak realisticky, akoby to bola živá hlava psa.

Ruky, ukážte ruky. Obidvaja zisťujú, že majú na svojich pravých rukách symbol viditeľný len pod ultrafialovým svetlom, ktoré na chrbty ich rúk chlapík zasvietil.

Galantný čašník a starena odvádzajú dvojicu chodbou do útrob.

Tu sa končí karneval, hovorí starena, odložte si svoje tváre a vstúpte do vášho vlastného sveta.

Chodba sa mení na podivný priestor čohosi, čo pôsobí na prvý pohľad ako divoký nočný klub.

Vitajte v Raji, hlása nápis nad štylizovanou vstupnou bránou, ktorú tvoria dva stromy obkrútené veľ26. 1. 2013

4 /4527/

kými hadmi. Plazy sa pomaly hýbu a sledujú očami prichádzajúcich návštevníkov. Jeden z hadov má v papuli jablko. Priestor je slabo osvetlený, prakticky svietia len fialové a ružové svetlá na zemi, nad ktorými sa do výšky členkov prevaľuje pomalý, lenivý dym. Všetci pôsobia, akoby chodili po oblakoch. Svieti ešte niekoľko klietok, v ktorých sú rozostavené sporo odeté tanečnice zvíjajúce sa v hypnotickom rytme elektronickej hudby. Zvyšky oblečenia, ktoré na sebe majú, sú pokryté reflexnými prvkami, takže keď na nich krúžiaci reflektor zasvieti, trblietajú sa vo vzduchu. Keď sa na nich lepšie zadíva, zdá sa mu, že to ani nie sú ľudské telá, ale akési výsledky výskumnej práce kohosi, kto vytvára dokonalé repliky ľudí určených na predvádzanie dokonalých telesných proporcií.

Postavy, ktoré sa nočným klubom prechádzajú, rozprávajú, vlnia v rytme, popíjajú, pôsobia ako nočná mora niekoho, kto skúma mytologické postavy. Pri bare postáva kôň s ľudským telom a rozpráva sa s ozrutným jednookým kyklopom. Barmanom je šesťruký, indicky vyzerajúci človiečik s neprítomným pohľadom. Žena pokrytá perím na nohách pripomínajúcich pštrosa obradne prekráča okolo nich ťahajúc za sebou dlhý chvost. Harlekýn s polovicou smejúcej sa tváre a s polovicou smutnej tváre ju sprevádza a skáče cez ňu tak, aby mu videla raz veselú a raz smutnú tvár. Odrazu sa pred nimi zjaví kozel a sprevádza ho temer trpaslík s vytaseným ohromným pohlavným údom.

Priapos meno moje, klania sa. Nechcete sa vrátiť do svojich tiel? Môžeme vám ponúknuť nektár, smeje sa a odrazu prichádza dievčina s hadmi namiesto vlasov a ponúka dva miniatúrne poháriky s tekutinou pripomínajúcou svojím pohybom hustejší olej. Trvá to len hodinku, šepne starena, bezpečné.

Droga funguje veľmi rýchlo, odrazu cítia, že sa ich telá prispôsobujú prostrediu, prestávajú vyzerať ľudsky, cíti, akoby mu rástla levia hlava, v pravej ruke sa mu objavuje modrý chladný oheň, druhou rukou si pridŕža hermelínový plášť, ktorý splýva po zem. Žena sa mení na Palas Athenu, odetú v splývavých panensky bielych šatách, držiacu v jednej ruke kopiju

HLAS ĽUDU

a v druhej váhy. Na pleci jej sedí chameleón.

Rozsvieti sa pódium, ktoré doteraz stálo v tme. Trojica bytostí pripomínajúcich netopiere krížené s vikinskými bojovníkmi spúšťa halucinačné blues, kvílivé, plné akejsi zmesi radosti a bolesti, litánií, ale aj energie. Celý priestor sa pohybuje zároveň s hudbou, ktorá je hlučná, ale nie ohlušujúca. Ich vnímanie je ostré, spomalené, ale zároveň halucinačné. Ocitajú sa pri obrovskom akváriu, z ktorého predstavenie sledujú morské panny s rybími chvostmi namiesto nôh. Čašník a starena ich volajú ďalej. Prechádzajú otvorom pripomínajúcim ženské lono do ďalšej časti priestorov, hudba je menej hlučná, kvílivá elektrická gitara akoby brnkala presne na tie miesta v mozgu, kde vyvoláva ďalšie a ďalšie vibrácie. Muž so svetlom v ruke prináša do priestoru novú farebnosť a ako prechádza, postupne zažína sviečky, stovky sviečok. Steny labyrintu ožívajú, obrazy kopírujúce tantrické polohy a odovzdávanie energií medzi mužom a ženou sa neustále hýbu. V priestoroch labyrintu, ktorým kráčajú, narazia občas na podivné bytosti a dvojice milujúce sa s živočíšnou chuťou, v neraz anatomicky nepravdepodobných polohách a spojeniach.

Vchádzajú do haly, v ktorej hrá stále halucinujúca hudba. Svetlo z jeho ruky stúpa k stropu a rozsvecuje stále väčší priestor. Jedna milujúca sa dvojica odrazu vybuchuje a mení sa na oheň stvárňujúci telá. Sledujú fascinovane milovanie sa ohňa. Odrazu sa na oheň mení aj ďalšia dvojica v inej časti haly. Priestor začína pulzovať novými a novými ohňami, iskra akoby preskakovala z dvojice na dvojicu a každý ďalší zapaľuje ďalšiu. Teplota stúpa, ale ohne nepália. Až teraz sa odhaľuje ohromná veľkosť priestoru, ktorý pôsobí ožiarený plápolajúcimi mileneckými dvojicami ako nekonečný.

Staromódny čašník a veštica sa pred ich očami už milujú, láskavo, vášnivo pritisnutí k sebe vybuchujú a menia sa na oheň. Každý z plameňov horí vlastným svetlom, vlastnou farebnosťou a odtieňom. Dotykom rúk sa aj oni premieňajú na plamene.

V miestnosti plnej ohňov občas niektorý z ohňov zhasne akoby ná-

hodne a na zemi sa zjavia znova telá. Čierna postava sa vznáša medzi ohňami a občas čímsi, čo veľmi pripomína kosu, pretne pri zemi plamene. Telá miznú, svetlo sa pomaly stráca. Odrazu sa menia do svojej vlastnej podoby. Namiesto sály plnej milujúceho sa ohňa vidia len telá, údy oddelené od trupov, hlavy, ktoré sa stratili.

Niektoré trupy sa ešte hýbu, ruky sa samy plazia po zemi, hľadajú, komu patria. Hlavy žmurkajú, z úst im vytekajú sliny a krv. Namiesto tancujúcich tantrických obrázkov sú na stenách nastriekané grafity a obscénne slová.

Starena a čašník sú ako pohodené handrové bábiky pri ich nohách.

Utekajú von z haly. Na mieste tanečného parketu je prázdno, len upratovačka zberá zvyšky podivných zvierat do kontajnera.

Zastavili sa až na druhej strane Dunaja. Na nábrežie sa pozerajú z Petrovaradínskej pevnosti, akoby ich mala ochrániť od podzemia. Je slnečné ráno, most spájajúci dva brehy už nebliká, mesto majú pri nohách. Dunaj je živý, tichý, jeho voda chráni. Aj tak sa cítia neisto, akoby zem pod ich nohami tvorili pohyblivé piesky, akoby duniaca hudba včerajšieho večera stále rozochvievala zem. Neveria, že noc sa udiala. Nevedia nájsť ani len náznak dverí, ktoré ich včera pohltili. Matne si pamätajú na nočný klub, ako sa do neho dostali, ako z neho unikli, už nie. A ani nevedia, či v ňom naozaj boli. Prechádzajú sa po ateliéroch, ktoré majú podivné maliarske postavičky vybudované v útrobách pevnosti.

Vchádzajú do miestnosti, v ktorej má autor bizarné obrazy pestrofarebného amazonského pralesa. Zdá sa im, že niektoré zo zvierat pripomínajú nočné divadlo. Sú to portréty zvierat v nás? Občas sa vidíme v zrkadle, hovorí maliar. Niekedy na fotografiách.

Možno vo filme, alebo v karikatúre či na portréte. Kedy sme to my?

Vidíme svoj povrch, gestá, výzor, strapaté či uhladené vlasy, vidíme, ako nás vidia iní a vlastne ani tak nie. Dokonca aj keď nás odfotia či nafilmujú nahých, len vnímame údy, nečakané kúsky tiel, chutné či nechutné záhyby. Z obrazu však neviete, čo sa schováva vo vás, hovorí maliar. Maľujete aj ľudí, alebo len zvieratá? Maľujem masky zbavené ich tvárí.

VII/29

obzory4_5:0 22.1.2013 15:38 Page 1

ČASOPISY

Na mediálnom poli nový odborný elektronický časopis (CASCA, elektronický časopis pre spoločenské vedy, kultúru a umenie, roč. 1, č. 1, 2012. http://www.journal.casca.org.rs/casopis/) j napriek všeobecne zaužívanému názoru, že publikovanie v tlači je dôveryhodnejšie a o elektronickom publikovaní vládne mienka, že je to len svojrázna improvizácia publikovania, v prospech elektronického publikovania hovoria rýchlosť elektronického publikovania, flexibilnosť elektronických zdrojov a, čo je azda najdôležitejšie, menšie náklady ako pri tlačenom publikovaní. Avšak odborné časopisy, ktoré sa zameriavajú na aktualizovanie vedeckých a odborných poznatkov, sú azda najbežnejšou formou odborného publikovania v skutočnosti simulovanej pomocou počítačovej techniky. K tomu zohrávajú aj významnú úlohu v procese formálnej komunikácie. Keďže sú médiá, predovšetkým masmédiá a populárne nové médium – internet hlavnými diseminátormi informácií, samým tým vplývajú aj na verejnú mienku. Online vydania sa už tešia veľkému záujmu. Vedomí si týchto predností, aj v rámci mimovládnej a neprofitovej organizácie CASCA (Centre for Alternative Social and Cultural Activities) – po slovensky Centrum pre alternatívno-spoločenské a kultúrne pôsobenie – ktorá zhromažďuje odborníkov zaoberajúcich sa cez vedeckovýskumnú činnosť problémami súčasnej, spoločenskej, kultúrnej, informačnej a médiovej politiky na priestranstvách juhovýchodnej Európy, sa rozhodli na smelý edičný počin, o to však opodstatnenejší, vydávať elektronický časopis, resp. zborník ve-

A

deckých a odborných diel, recenzií, kritík a reportáží v rámci interdisciplinárneho prístupu humanistickým a spoločenským vedám, ako i umeniu. Časopis pre spoločenské vedy, kultúru a umenie CASCA Journal je virtuálnou realitou. Založený je s cieľom zachytiť široký diapazón tém a kritických analýz v súlade so žánrovou, teoretickou a odbornou rozmanitosťou, ktoré budú tvoriť jeho korpus rozdelený do tematických celkov. Vychádza raz ročne v decembri. Hlavnou a zodpovednou redaktorkou je MA Karla Lebhaft z Univerzity v Zadre (Chorvátsko), Oddelenie pre dejiny umenia.

V časopise sa zverejňujú teoretické a metodologicko-analytické príspevky autoriek a autorov z rozličných krajín, z čoho vyplýva, že aj texty sú publikované viacjazykovo s krátkym resumé, takže časopis nadobúda medzinárodný ráz.

Do prvého čísla sa z vyše päťdesiat prác dostalo iba štrnásť odborných diel, ktoré si

Hravý let ponad latku (Nový život, roč. 64, č. 11 – 12, 2012) osledné číslo časopisu Nový život 11 – 12 za rok 2012, ktoré uzaviera jeho 64. ročník, sa nám dostalo do rúk v polovici januára 2013. Na titulnej strane ho spestruje maľba Deň akademického maliara Jána Agarského zo Starej Pazovy. Práce vlaňajšieho jubilanta, päťdesiatnika, nachádzame aj na vnútorných stranách časopisu, ktoré uzatvárajú reprodukcie najnov-

P

26/IV

ších knižných vydaní Slovenského vydavateľského centra, na poslednej strane obálky.

Do čísla nás vovádzajú dve básne Milana Rúfusa: Michelangelo a Sú cesty,

z hľadiska prísneho recenzentského výboru profesorského tímu prevažne z Belehradskej univerzity, ako i z iných univerzít, svojou odbornosťou zaslúžili byť publikované. Čo bolo vlastne pohnútkou na prezentovanie časopisu? Pri sledovaní módnych trendov vo vydavateľstve, tento svojrázny časopis zaujal svojimi odbornými článkami, štúdiami a kritikami, a ako je už spomenuté, širokospektrálnosťou, ale nemenej dôležité je aj to, že ak slovenskí autori prejavia záujem, ich články budú zverejnené aj v slovenčine. V prvom čísle nie je zverejnený článok v slovenskom jazyku, avšak opodstatnene tu spomenieme mená autorov – expertov, ktorí publikovali v tomto prvom čísle a ihneď vysoko nastavili latku odbornosti. Úspešnú dráhu časopisu vytrasovali títo naši a zahraniční vedeckí pracovníci: Graham Stott, Irina Strout, Ivana M. Todorović, Novak Malešević, Srđan Srdić, Alison Novak, Ernest A. Hakanen, Barbara Jovanović, Kristijan Obšust, Tamara Micković, Josipa Bubaš, Dubravka Lazić, Karla Lebhaft a Dušan Miletić.

Je chvályhodné predovšetkým to, že do časopisu prispievajú mnohí kompetentní autori a autorky, pričom sa osobitný dôraz kladie na afirmáciu mladých autorov a autoriek, ktorí sa zaoberajú výskumnou prácou z rozličných oblastí, ktoré sa zvádzajú pod široký fundus spoločenských vied, kultúry i umenia, a preto si zasluhujú patričnú pozornosť čitateľskej verejnosti. anna horvátová

obe z Antológie slovenskej poézie 20. storočia Víťazoslava Hronca. Rubrika Rozkoš z textu prináša úvahu vo funkcii úvodníka pod názvom Umenie a logika z pera Olivera Bakoša, profesora na Katedre estetiky FFUK v Bratislave.

Viera Benková si tentoraz do rubriky Chat pozvala spisovateľku Danu Podrackú a je z toho interview s titulkom Písanie je niečo, čo nás poznačí, písanie je stigma, rana v nás, dar pre iných... Nasleduje rubrika Pulzovanie literatúry a v nej cyklus 14 básní Podrac-

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 22.1.2013 15:38 Page 2

KNIHY

Lístok na malý spoločenský večer (Viera Benková: Plášť bohyne. Výber z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a zo Srbska. Báčsky Petrovec : Matica slovenská v Srbsku – Nadlak : Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku, 2012) emôžeme a ani nemusíme vedieť všetci všetko a o všetkom. Ale keď nejaká situácia v náznakoch dostane neskôr pred nami hmatateľnú podobu, tak to človeka poteší. Pred rokom v časopiseckom čete Etely Farkašovej a Dagmar Márie Anoca Na veci sa treba pozerať aj ženským okom pri zmienke o vzťahoch medzi slovenskou literatúrou v Rumunsku (resp. Vojvodine) a na Slovensku a o zatiaľ vydaných spoločných antológiách nás zaujala vyhláška rumunskej spisovateľky: „Zrodila sa už aj iniciatíva so ženskou poéziou, uvidíme, či sa nájde pochopenie pre takýto projekt.“

Rok ubehol ako voda a do rúk sa nám priamo od editorky Viery Benkovej dostal 280stranový Výber z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a zo Srbska pod tajomným, ale skvostným názvom Plášť bohyne. Ako náplasť na tichú ženskú zvedavosť. Tak predsa sa to pochopenie našlo... Ale editorka v úvodnom príhovore spomína i „dlhý krok od

sna k realizácii vyhliadnutého výberu“, aj dilemy a otázky, ktoré prezrádzajú i neľahkú cestu k pochopeniu u vydavateľa. Našťastie tento ženský titul za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj ako 3. zväzok vo svojej edícii Matičné súzvuky vydala Matica slovenská v Srbsku z Báčskeho Petrovca v spolupráci s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku v Nadlaku.

Keďže pri výbere autoriek zaradených do tohto výberu rozhodoval iba vkus zostavovateľky V. Benkovej, otvárame ho tak trochu s ostychom, akoby to bola jej zásuvka. Posmeľuje nás však ženská zvedavosť, ženské právo nakuknúť aj do autorkinej kabelky, aj od editorky ponúknutý kľúčik od šuflíka. A v tej zásuvke: 195 básní 23 poetiek zoradených časovo – teda od debutu najstaršej zvolenej autorky po nástup tej najmladšej. Niet predelu podľa ich materských krajín, podľa tematiky, žánrového zaradenia – všetky sú spolu v jednom kole, aj keď si editorka už pri koncipovaní výberu bola vedomá rozdielnosti vo vývoji literatúr v regiónoch z Dolnej zeme a na Slovensku. Predsa s potešením zisťuje, že všetky autorky čerpajú z tej istej jazykovej studničky slovenčiny a v mnohom sú si vraj

kej pomenovaný Písanie je láska, vo výbere Benkovej. S potešením konštatujeme, že po dlhšom období je tu i debutantka v Novom živote: študentka filozofie Svetlana Gašková z Nového Sadu, ktorá doteraz uverejňovala v časopisoch Vzlet a Sládkovič.

Jej štyri krátke prózy (Nič nie je navždy, Oheň zhasol, Vzduch som predala, Zem mi zvlhčuje), ktoré navzájom súvisia, naznačujú, že autorka má zmysel pre postrehnutie problémov a pre ich literárne stvárnenie. Len teda pokračovať!

V ďalšej časti časopisu si všímame príspevok Dudkov mytologický Celebes, v ktorom si Marína Šimáková Speváková posvietila na výber z básnickej tvorby čiže na zbierku Miroslava Dudka Celebes, Celebes

(Báčsky Petrovec : SVC, 2012). Michal Babiak v texte Ticho, ktoré spája hovorí, z hľadiska fungovania dvojitosti, o spoločnej básnickej zbierke Wiliama Wordswortha a Samuela T. Coleridgeho Lyrické balady.

Posledný, tretí príspevok v rubrike Texty a kontexty, Prechyľovanie priezvisk – teória a prax, podpisuje Anna Makišová.

V rubrike Studnička pamäť nachádzame záznamy Jána Labátha opatrené spoločným titulkom Moje ovídiovské Epistulae ex Ponto Štyri listy domov. Nasleduje časť 56. literárne snemovanie. V rámci nej je najprv rozbor Márie Myjavcovej pod názvom Literatúra pre deti v Medovníku – znamenitý vydavateľský počin, v ktorom autorka venúva pozornosť publikácii Jarmily Hodo-

N

Autorky pod Plášťom bohyne Do antológie sa dostali tieto poetky: Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Anna Svetlíková, Anna Dudášová, Viera Benková, Mila Haugová, Hana Košková, Etela Farkašová, Mária Litavská, Mária Fazekašová, Zlata Matláková, Dagmar Mária Anoca, Margita Dobrovičová, Dana Podracká, Anna Ondrejková, Mária Bátorová, Viera Prokešová, Taťjana Lehenová, Ivica Ruttkayová, Anna Rău-Lehotská, Katarína Hricová, Eva Fábiánová, Anna Karolína Dováľová a Miroslava Dudková.

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

blízke a podobné. Tú radosť iste pocíti pri čítaní tejto knihy aj každý čitateľ a nevdojak si ich všetky predstaví na nejakom spoločnom literárnom večierku... „Poslala som ti včera list / ktorý sa mi dnes vrátil“ (L. V. Gavorníková), „nie vždy sa udeje / zázrak / fazuľového zrna, / alebo aspoň / nie vždy / si jeho svedkyňou“ (E. Farkašová), „Dostala som chuť / na malý spoločenský večer; / len pre vybranú spoločnosť. / Na dvere vešiam ceduľky: / Nerušiť! / Nie sme doma. / Spíme a maľujeme! / ... Zatvorené pre všetkých!“ (T. Lehenová). Len tešiť nás môže, že pre všetkých potenciálnych čitateľov vstup do tejto vybranej spoločnosti zatvorený nie je.

Výber autoriek a ich konkrétnych básní ani náhodou nemienime spochybňovať (Ukážky z tvorby V. Benkovej do antológie vybrala D. M. Anoca.), lebo našej najpoprednejšej poetke absolútne dôverujeme. Vašej pozornosti odporúčame i editorkino stručné zoznámenie sa s každou „vyvolenou“ autorkou a poznámku D. M. Anoca o výtvarnej tvorbe Márie Štefankovej. Je to prvá slovenská akademická maliarka v Rumunsku, neúnavná kultúrna aktivistka a pritom sa venuje maľbe, grafike, exlibrisu, knižnej ilustrácii, aplikovanej tvorbe. Práve táto dáma dotvorila antológiu Plášť bohyne o výtvarnú zložku. Jej čierno-biele ilustrácie sú tiež nadčasové a plne korešpondujú s ponúknutými veršami.

Slovom, ide o príjemné, zaujímavé, nielen ženské čítanie a veríme, že sa v tejto vybranej dámskej spoločnosti každý záujemca bude cítiť dobre.

A. Francistyová ličovej Medovník Chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti (SVC, 2012).

Nasledujú príspevky Martina Prebudilu: Zomierajú zimomriavky na vstupe do druhého desaťročia 21. storočia a Zuzany Čížikovej: K novším literárnokritickým reflexiám literatúry pre deti a mládež vo Vojvodine. Štyri príspevky nachádzame v rubrike Recenzie (píšu: Etela Farkašová, Anna Marićová, Samuel Boldocký a Pavel Čáni) a tri v Miscelaneách (Vladimír Valentík, Ján Zambor, Miroslav Kaňa). Slovom, ani posledné dvojčíslo vlaňajšieho ročníka časopisu Nový život sa nešmyklo, hravo sa dostalo ponad pomerne vysoko nadstavenú latku. j. b.

V/27

obzory8:0 22.1.2013 14:27 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO PAVEL HAJKO: UMELEC HĽADANIA, HRY A HÁDANKY

Sny v obrazoch J

tohto chlapca obrazy pozrieť...

Znalec jeho diela Dragan Milenković si všíma, že Hajkove obrazy nie sú jednoduché. Lebo on má zmyslel pre detaily, pre rozprávku a väčšina jeho malieb má veľa vedľajších príbehov, častých a príznačných pre japonských umelcov erotických grafík šunga z neskorého stredného storočia. Sú to v podstate dobre zladené kompozície.

– Pavel Hajko je jedným zo zriedkavých maliarov, ktorý krásu života dokázal takýmto spôsobom predstaviť, zasielajúc pritom odkaz, že sú láska, krása a umenie tým, čo môže zachrániť tento svet... – prí- Pavel Hajko pri jednom z najobľúbenejších obrazov zvukuje i guvernérka NBS Jorgo-

e originálny, optimistický a obrazný. Už roky nám ponúka obrazy súčasnosti a predobrazy (možnej) krajšej budúcnosti. Ukazuje možnosti a cesty, ktorými by sme sa mali a mohli uberať. Umne a vynaliezavo, pôsobivo a mnohotvárne naznačuje, že hľadať zmysel a krásu života treba predovšetkým v láske. Z obrazov Pavla Hajka sa možno riadne namaškrtiť náladou, krásou a pohľadom: na hru, symbol, farbu, kohúta, ženu, oblohu, erotiku, výjavy sexu...

Prezrádza, že retrospektívna výstava k dvojnásobnému jubileu: životnému a tvorby, ktorá práve prebieha v Národnej banke Srbska, je súbežne začiatkom a koncom. Bodkou za jednou a štartom ďalšej fázy hľadania.

– Už sú tu náznaky nových tém, nové techniky. Človek ako chodí, tak sa stále učí: vždy objavíme čosi nové, azda modernejšie, čo možno využiť, – vyzdvihuje, aby s úsmevom pridal: – Maliari stále kradnú jeden od druhého. Žiak Martina Jonáša, taktiež pokračovateľ v jeho diele.

– Keď som bol mladý a začal som kresliť, nevedel som, čo to je. Tak som zobral obrazy a odišiel k Mar- Na štarte novej fázy Tam, kde ani kohút nezakikiríka... tinovi Jonášovi s otázkou: Pán majster, povedzte mi, čo to je: je to insita alebo nie vanka Tabakovićová, naznačujúc, že ide o bou a dnes skôr naznačuje, kde pramení veľtok, ktorý aj jeho hľadanie nesie. Je prednostne je? Nepovedali nič, až na to: Paľko, vieš čo, ty svojrázne sny v obrazoch. ďalej rob, ako robíš, a bude to. Zrejme sa mu Vedomý si toho, že vyčerpať komplikovanú v ňom samotnom, manifestujúc sa význammoja tvorba páčila. Usúdil som podľa toho, že problematiku vzťahov seba a okolia, syner- ným prepojením tvorivej usporiadanosti a keď ho známe osobnosti od nás a zo sveta na- getiky a chaotiky, je úlohou v podstate ne- mysle plnej rozletu, obsahujúcej mnohé asvštevovali, často im pripomenul: Choďte si aj možnou, Pavel Hajko po všetky tie roky za se- pekty harmonickosti a krásy. Údiv narastá pritom ako to dokáže robiť: vždy inak, aj keď sú to neraz variácie známej témy. Lebo ide o do virtuozity dovodenú zručnosť, nevyčerpateľnú tvorivú invenciu, okázalú pestrosť, farebnosť a dekoratívnosť, o osobné, vyhranené a vybudované reflexie z viacerých strán, vkomponované do približne dvetisíc obrazov, koľko odhaduje, že ich dodnes namaľoval.

Každý z nich je v podstate unikátny, nezuniformovaný, svojrázny a harmonický. A v každom z nich sa inšie zrkadlia premeny, čosi jeho, ale i naše, známe a blízke, plné paralel a kontrastov, taktiež večných tém, hýbajúcich človekom od nepamäti.

Záber z vernisáže – kopa milovníkov kovačickej insity aj v Belehrade Oto Filip • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A OTVORILI VÝSTAVU PRÁC MIRY BRTKOVEJ

Výšivky ako umelecká komunikácia Výstavu za prítomnosti veľkého počtu ctiteľov Brtkovej umenia otvorila riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská. Medziiným povedala, že by sa ustanovizeň, akou je ústav, nemohla zaoberať programami súčasného umenia ne-

priestoroch NaV dácie Brtka /

Kresoja v Novom Sade – v Petrovaradíne vo štvrtok 17. januára otvorili výstavu umeleckých diel Miry Brtkovej. Na úvod sa návš te v n í k o m Z vernisáže: (zľava) Milina Sklabinská, Vesna prihovorila Oli- Latinovićová, autorka Mira Brtková a Olivera vera Jankovi- Jankovićová ćová a priblížila im výstavu pod názvom Práce s pazovské výšivkárky stvárnia výšivkou. Vystavené výšivky Miry umelecké dielo, na základe Brtkovej sú vypracované v spolu- vlastného citu o kolorit. Mira práci so Slovenkami v Starej Pazo- Brtková sa výšivkou zaobeve a moderným spôsobom vraj ob- rá od včasných 70. rokov. novujú prax vyšívania ako umelec- Kým začiatočné výšivky boli kého stretnutia. Lebo dôraz pri tej vraj často lineárneho cha- Rozhovory pri výšivkách spoločnej práci je na vzťahoch a ko- rakteru, čiže výšivka formomunikácii počas práce na špecific- vala rôznofarebnú líniu, ktorá tiah- byť umelcov podobných Mire Brtkokom umeleckom diele. Umelkyňa la povrchom tkaniny občas me- vej. Lebo jej široká umelecká duša, Brtková vo vyšívaných prácach ako niac smer a lomiac sa v určitom ryt- ktorá si všíma a vizualizuje najskrykolektívnom umeleckom diele dáva me, teraz výšivky kryjú celú plochu tejšie a najhlbšie hodnoty toho, čo je vôkol nej, pridala novú hodnotu náčrt obrazu, podľa ktorého staro- plátna.

STARÁ PAZOVA

aj samotnej slovenskej kultúre. V tej nespútanej imaginácii elementy slovenskej kultúrnej tradície, zvlášť tie typické pre Starú Pazovu, dostávajú nový výraz. Ako povedala riaditeľka Sklabinská, všetko sa deje vďaka nekonečnej senzualite Miry Brtkovej, ktorá uznáva potenciál a špecifickosti jednej menšinovej kultúry. Elite tejto kultúry sú potrebné práve kozmopolitické osobnosti, akou je Mira Brtková, ktorá každým svojím dielom pripomína, že umenie ako dokonca i život nepoznajú hranice.

Spoznávanie a uctievanie vlastnej tradície je iba predpokladom načúvať potrebám svojho okolia a otvárania sa voči iným.

Vesna Latinovićová, kurátorka výstavy, priblížila výstavnú činnosť Nadácie Brtka / Kresoja a medzinárodnú spoluprácu, ktorá sa rozvíja vďaka tejto nadácii a osobnosti, akou je Mira Brtková.

E. Š.

humanitárnych akcií. Z. Opavská žije a pracuje v Starej Pazove a je predsedníčkou Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy.

Prvú samostatnú výstavu Zorice Opavskej v Starej Pazove otvoril Milan Pjevac, dlhoročný kultúrny dejateľ v Staropazovskej obci.

Okrem iného povedal, že iba talentovaní ľudia sa zaoberajú umením a do skupiny nadaných zaradil aj Záber zo slávnostného otvorenia výstavy: (zľava) autorku týchto Vesna Opavská, autorka Zorica Opavská, Vladimir 18 vystavených o l e j o m a l i e b, Kerkez a Milan Pjevac ktorá návštevníbytia, svoj úprimný výraz. Jej obra- kom prostredníctvom umeleckých zy vyžarujú optimizmom a láskou k diel „vyložila svoju dušu“. Samoživotu. Kreslením sa Z. Opavská (na- statná výstava aktov a portrétov Z. rodená v Temeríne) zaoberá veľmi Opavskej v staropazovskej galérii je dlho, kým maliarstvom výlučne po- otvorená do 7. februára. Pondelsledných 15 rokov. Základom ma- kovú vernisáž hudbou a tancom liarskeho remesla sa naučila od ne- spestrili Ivana Bukurecká (klasická bohého Franju Sotelija, známeho in- gitara) a latinskoamerickým tanđijského maliara. Doteraz vystavo- com – salsou tanečníci Mário Macho vala na vyše 150 kolektívnych vý- a Darija Pačaninová. Súčasťou výstavách, účastníčkou je početných stavy je aj farebný katalóg. táborov a výtvarných salónov, ako aj A. Lš.

Akty a portréty Zorice Opavskej utorkou prvej tohtoročnej výstavy v Galérii Strediska pre A kultúru Stará Pazova je práve Staropazovčanka Zorica Opavská. Slávnostné otvorenie jej prvej samostatnej výstavy v Starej Pazove bolo v pondelok 21. januára. Početných milovníkov výtvarného umenia najprv privítal a pozdravil Vladimir Kerkez, riaditeľ strediska.

O umeleckej tvorbe Z. Opavskej odborne hovorila Vesna Opavská,

magisterka maliarstva. „Z postáv na olejomaľbách si Zorica vytvorila svojich priateľov, a my sme tu dnes na to, aby sme sa s nimi zoznámili…“ povedala V. Opavská, a dodala, že zoznamujúc sa s vystavenými postavami, zoznamujeme sa i so Zoricou, ktorá nám venúva časť svojho

V umeleckej časti programu vystúpili aj tanečníci Darija Pačaninová a Mário Macho 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

31

K U LT Ú R A – Ktorí autori sú najprekladanejší?

– Z tých mladších, hovorím to o prekladoch aj do teľov, tá je bezplatiných jazykov, je ná. Stánky sú podpoto Pavol Rankov. rované Ministerstvom Na zozname najkultúry a naši praprekladanejších je covníci sa snažia účinaj Daniela Kapitákujúcim uľahčiť aj ňová, Michal Honiektoré veci súvisiarecký, Pavel Vilice s prezentáciou a Mgr. Miroslava Bilačičová kovský... Najdôpodobne. Dostali sme ležitejšie je však ponuku zo srbskej strany, aby sme to, že si na základe prezentácie nasa stali čestným hosťom vášho veľ- šej literárnej tvorby inde zahraniční trhu, no keďže sme v tomto roku už partneri vytvárajú obraz o úrovni čestným hosťom v Prahe, tak sa tie kníh vydávaných u nás, tak isto prerokovania posunuli do hladiny rokov hľad o tituloch, ktorí prichádzajú do 2014, prípadne 2015. No určite by to úvahy na koprodukčné vydania alebola zaujímavá výzva, aj keď musím bo ako vhodné tipy na preklady povedať, že jedným z významných do cudzích jazykov. Je to aj cieľ excieľov LIC je podporovať preklady pozície: aby rôznorodými exponátpôvodnej slovenskej literatúry v za- mi poskytla predstavu o zaujímahraničí. A práve na tomto teritóriu sa vých dielach nielen vydavateľom, nánám tých prekladov darí hodne. vštevníkom, autorom, prekladateKrajiny bývalej Juhoslávie vedú v ľom, grafikom, ale aj našim krajaprekladaní pôvodných slovenských nom. Svedkami toho sme boli aj tu titulov. Štatút čestného hosťa by to v Belehrade... ešte viac umocnil.

Oto Filip

SLOVO DALO SLOVO: Mgr. MIROSLAVA BILAČIČOVÁ, LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM, BRATISLAVA

Zviditeľňovanie pôvodnej tvorby O

d monitorovania cez reflexie po propagáciu súčasnej slovenskej literatúry – takto by sa dali zhrnúť základné úlohy Literárneho informačného centra (LIC), štátnej príspevkovej organizácie v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Predstavitelia LIC sú v posledných rokoch takmer pravidelnými účastníkmi najznámejšieho Medzinárodného knižného veľtrhu u nás. Medzi nimi i manažérka, ktorá má na starosti podujatia tohto druhu, pani Mgr. Miroslava Bilačičová.

– Okrem Belehradu, kde inde prezentujete a reprezentujete slovenskú literatúru vo svete?

– Literárne informačné centrum pod záštitou Ministerstva kultúry organizuje okrem iného i účasť slovenských vydavateľov na medzinárodných knižných veľtrhoch. Treba vyzdvihnúť, že je ročný plán veľtrhov vytipovaný z takmer 80 me-

dzinárodných veľtrhov vo svete na základe prieskumu medzi vydavateľstvami a ďalšími subjektmi knižnej kultúry. V roku 2012 sme v Belehrade účinkovali len v rámci stánku Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska, no boli sme aj na iných podujatiach: v apríli 2012 na Londýnskom knižnom veľtrhu, v marci v Bologni, na veľtrhu špecializovanom na detskú knihu, v tom istom mesiaci aj na parížskom Salone du livre. V máji vlani sme boli na Světe kníh v Prahe, kde v máji tohto roku budeme čestnými hosťami. Sú tu aj Thessaloniky v Grécku, tiež Budapešť v susednom Maďarsku. Kľúčovým je však veľtrh vo Frankfurte nad Mohanom, ktorý je vlastne zavŕšením vydavateľského roku, lebo je na jeseň.

– Aké sú vlastne podmienky v prípade slovenských vydavateľov?

– Keď ide o účasť našich vydava-

NOVÝ SAD

Kniha o siedmich vojvodinských političkách V

piatok 18. januára v Novom Sade v budove Zhromaždenia AP Vojvodiny Ústav pre rodovú rovnosť z Nového Sadu usporiadal premiéru knihy Dijany Subotički Životne priče političarki iz Vojvodine (Životné príbehy političiek z Vojvodiny).

Autorka v knihe predstavila sedem vojvodinských političiek z rôznych prostredí: Olenu Papugu, Juditu Popović, Aniko Žiroš-Jankelić, Vesnu Bijelić-Francuski, Đurđinu Jerinkić, Gordanu Bulatović a Stanislavu Hrnjak. Čitateľovi sprístupňuje nielen ich politický, ale aj súkromný život – detstvo, výchovu, školenie, vierovyznanie, rodinu a pod. Pozornosť venuje aj rodovej rovnosti. Z recenzie Marije Srdić sa okrem iného dozvedáme, že D. Subotički „dokázala využiť novinárske schopnosti, ako aktivistka so získanými akademickými vedomosťami podáva obraz aktuálnych vojvodinských političiek doteraz nezvyčajným spôsobom“. Kniha vznikla ako výsledok projektu združenia občanov PostPesimisti Kikinde. Dijana Subotički porozprávala

32

Autorka Dijana Subotički

o vzácnych skúsenostiach, ktoré získala, kým pracovala na tejto svojej v poradí tretej knihe Životne priče političarki iz Vojvodine. Je to zároveň materiál pre jej doktorskú dizertáciu.

Program moderoval Radovan Vlahović, riaditeľ Vydavateľstva Banátske kultúrne stredisko, z Nového Miloševa. Obe recenzentky prof.

Dr. Svenka Savić a Marija Srdić sa aj pri tejto príležitosti pochvalne zmienili o knihe. Na premiére knihy sa

Z premiéry knihy v Zhromaždení APV

prítomným prihovorili aj predstavené političky: republiková poslankyňa O. Papuga, dve pokrajinské poslankyne A. Žiroš-Jankelić a V. Bjelić-Francuski a podpredsedníčka Zhromaždenia obce Kikinda G. Bulatović. Ženy politicky angažované nemajú vždy ľahké životné úlohy a svoje postavenie si musia samy vybojovať. Kniha D. Subotički určite posilní ženy, keďže mnohé sú veľ-

mi schopné političky. Riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť Vesna Šijački v príhovore informovala o dvoch výskumoch zaoberajúcich sa problematikou žien v politike, ktoré ústav usporiadal v rokoch 2008 a 2012.

Záverom programu si početní prítomní pozreli dokumentárny film Desať rokov Strediska pre rodové štúdiá Univerzity v Novom Sade.

Jaruška Ferková

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

Spresnený program osláv divadla S

lávnostným otvorením tografií, ktoré výstavy Divadelné korene vznikli v obdov Starej Pazove v sobotu 2. febí rokov 1903 bruára na slovenskej evanje– 2013. Naplálickej fare (o 18. hodine) v Stanovaná je i výrej Pazove sa začne ústredný stava kostýprogram osláv 110. výročia mov. Nebude prvého divadelného predvšak štandardstavenia. Vystavené budú doná, ale divadelklady tak z prvých divadelné kostýmy z ných zábav v Starej Pazove, jednotlivých ako aj z divadelných hier Vlapredstavení si dimíra Hurbana Vladimírova oblečú členo(VHV). via SKUS hrdiAko sa dozvedáme od Ľudmila Hurbanová a Ferdinand Vlček, herci prvého nu Janka Čmepredstavenia z roku 1903, na oslave 50. výročia divaAlexandra Baka, člena Orgalíka a SD VHV. V delnej činnosti v Starej Pazove v roku 1953 nizačného výboru osláv, poprograme osláv tom v divadelnej sieni odznie bava v slovenskej reči s divadel- je i divadelné predstavenie Miromultimediálny program (o 19. nou hrou Testiná do domu – spo- slava Benku Dni zo snov Einsteihodine) venovaný tomuto vý- kojnosť von z domu. V deň výročia novcov (Kalendárium jednej lásky) znamnému jubileu. Oslavy budú staropazovského slovenského di- Art centra Chlieb a hry. teda na Hromnice, práve v deň, vadelníctva budú otvorené aj ďalDo štvordňových osláv sú nakeď 2. februára 1903 bola v Starej šie dve výstavy (v predsieni di- plánované i predstavenia z aktuPazove (v krčme u Martina Kirš- vadla a Slovenského národného álneho repertoáru SD VHV. V nenera) zahraná prvá divadelná zá- domu), a to výstavy plagátov a fo- deľu 3. februára (o 20. hodine) na

STARÁ PAZOVA

Čulá aktivita a dobré hospodárenie N

a prvom tohtoročnom zasadnutí členov staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka vo štvrtok 17. januára v miestnostiach Klubu VHV odznela informácia členiek Dozornej rady. Skonštatovali, že v roku za nami sa v slovenskom spolku dobre hospodárilo a pripomienky na prácu nemali ani členovia inventárnej komisie. Členovia správy spolku boli informovaní aj o dotáciách z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V roku 2012 v úrade boli schválené na základe mimoriadnej dotácie projekty Technickej skupiny,

Tanečníci detských skupín SKUS hrdinu Janka Čmelíka

FODAP, FS Klasy, redakcie Pazovského kalendára a projekt, ktorý sa

týka detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď. Na štvrtkovej schôdzi boli

programe je autorský projekt Miroslava Kožíka Neresti ľudstva, v nasledujúci deň si milovníci divadla pozrú divadelné predstavenie A. P. Čechova Krčma na hlavnej hradskej v réžii Miroslava Benku, kým ústredné oslavy staropazovského divadelníctva uzavrú tí najmladší s predstavením H. Ch. Andersena Rozprávka na dobrú noc v réžii Andrey Dvornickej, Aničky Balážovej a Libušky Simendičovej.

– Stará Pazova bude v tomto roku hostiteľkou až troch veľkých divadelných prehliadok. Po týchto ústredných oslavách v Pazove bude aj Prehliadka slovenskej ochotníckej tvorby Divadelný vavrín (v apríli), Prehliadka ochotníckych divadiel Vojvodiny (v máji) a Prehliadka detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (v novembri). V pláne je aj náš tradičný Memoriál Juraja Ondríka (v decembri) a všetky programy budú v znamení nášho divadelného jubilea, – prízvukoval spolubesedník A. Bako.

A. Lš. schválené správy o činnosti všetkých programových foriem spolku v roku 2012 a plány práce na rok 2013. V pazovskom spolku sa tvorilo a pracovalo po celý rok a správy o minuloročnej činnosti programových foriem boli vzhľadom na ich čulú aktivitu a dosiahnuté výnimočné výsledky aj pochválené. Kratšie súvahy o činnosti, s dôrazom na plán práce na bežný rok podali predsedovia jednotlivých foriem. Na schôdzi sa hovorilo aj o prípravách na oslavy 110. výročia slovenského divadla a v sobotu 26. januára členky Združenia pazovských žien v miestnostiach spolku uskutočnia tradičné priadky. a. lš.

PRVÉ SLOVENSKÉ DIVADELNÉ PREDSTAVENIE v Kovačici bolo usporiadané 22. februára 1914, keď domáci ochotníci zahrali divadelnú hru Kubo od Jozefa Hollého. Teda február je pre ochotnícke divadlo v Kovačici významným mesiacom z pohľadu histórie a zvlášť o rok, keď sa navŕši úctyhodné 100. výročie prvého predstavenia v predvedení kovačických hercov ochotníkov. Vzhľadom na túto skutočnosť sa 16. januára 2013 konala schôdza terajších i skôr aktívnych hercov a milovníkov divadla (na snímke), ktorí rokovali o príprave a vydaní publikácie o vzniku a histórii ochotníckeho divadla v Kovačici. Schôdzu viedol predseda Rady Divadla VHV scény v Kovačici Pavel Jonáš. Teda v tomto roku bude v Dome kultúry v Kovačici veľa práce: okrem bežných aktivít bude treba zabezpečiť prostriedky tak na realizáciu projektu 100 rokov divadelníctva v Kovačici, ako i na prípravy Prehliadky slovenskej divadelnej tvorby Divadelný vavrín, ktorá bude v jubilujúcom roku 2014 prebiehať v Kovačici.

A. Chalupová 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

33

K U LT Ú R A JEDEN PIATOK V NÁRODNEJ RADE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Tam, kde sa píšu dejiny Z

ačiatkom januára 2013 občania Slovenskej republiky si pripomenuli 20. výročie vzniku samostatného slovenského štátu. K historickému dátumu i tentoraz prezident Ivan Gašparovič udelil najvyššie štátne vyznamenania vynikajúcim osobnostiam, usporiadané boli aj ďalšie primerané akcie a nedávno bola vydaná i príležitostná strieborná minca.

Tiché oslavy tohto 20. výročia sa začali už vlani: totiž Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992, účinnosť nadobudla 1. októbra 1992 – až na niekoľko článkov, ktorých realizácia bola podmienená zmenami ústavných pomerov československej federácie.

Tie nastali 1. januára 1993 oficiálnym vyhlásením štátnej samostatnosti a suverenity Slovenskej republiky.

A rovno minulú jeseň, keď sa naplnilo a príležitostne začalo spomínať to okrúhle výročie – presnejšie v piatok 5. októbra 2012 – v hlavnej parlamentnej budove (a o pár dní aj v reprezentačných priestoroch na Bratislavskom hrade) mali česť pobudnúť frekventantky odborného seminára Aktuálne otázky printovej a televíznej žurnalistickej tvorby z Vojvodiny. A presne tak, ako každý občan Slovenskej republiky môže prísť na prehliadku Národnej rady SR a oboznámiť sa s procedúrou a pravidlami parlamentnej práce, aj nás sedem novinárok zo Srbska sme mali možnosť pozrieť si budovu parlamentu, rokovaciu sálu, priestory parlamentných výborov. A bol to skutočne zážitok na celý život.

Aj vďaka ústretovému a ochotnému Ľubomírovi Adamišinovi, pracovníkovi komunikačného odboru Národnej rady SR, ktorý každú zastávku pri tejto nezabudnuteľnej obchôdzke prichutil zaujímavosťou, perličkou...

– Najväčšou výhodou vašej dnešnej návštevy je to, že dnes nezasadá Národná rada. Preto vás môžem zobrať aj priamo do rokovacej sály, čo by počas zasadnutia neprichádzalo do úvahy, – prihovoril sa nám na úvod. – Aj keď neuvidíme poslancov, aspoň si vyskúšame poslanecké a ministerské stoličky či kreslá. Plánovali sme vám ukázať aj priestory štátnej reprezentácie na Bratislavskom hrade, ale dnes to

34

nebude možné, lebo tu máme veľké stretnutie desiatich premiérov krajín Európskej únie. Pravdepodobne už v pondelok...

Vo vstupnej tzv. Hurbanovej sieni hlavnej parlamentnej budovy je vitrína so štátnymi symbolmi Slovenskej republiky, a to sú štátny znak, štátna vlajka, pečať a hymna.

– Na tomto štátnom znaku je asi najzaujímavejšie to, že ho mal jeden z poslancov v rukách, keď sa pred 20 rokmi konal slávnostný podpis našej ústavy neďaleko odtiaľto v Hradnom paláci na Bratislavskom hrade.

Bol slávnostne vyrobený pre tú slávnostnú a historickú príležitosť, keď sa konštituovala Slovenská repu-

Hlavná parlamentná budova na Námestí Alexandra Dubčeka 1 v Bratislave. Národná rada SR má však reprezentačné priestory aj vo svojej historickej budove na Župnom námestí a na Bratislavskom hrade.

Ak jesto v Hlavnej budove Národnej rady SR posvätné miesto, tak je iste tu – v Hurbanovej sieni pri štátnych symboloch, kde sa i tieto kolegyne pri odchode ešte raz zastavili

blika. Práve pred mesiacom sme si pripomenuli 20. výročie tejto udalosti, – citujeme pána Adamišina a znovu si pripomíname to historické miesto, na ktorom sme len nedávno stáli... – Potom je tu štátna pečať.

Všimnite si, máme tu dokonca vystavené dve pečate: na jednej je starší názov nášho parlamentu, ktorý pretrvával ešte od Hurbana a Štúra – Slovenská národná rada – a na druhej ten najnovší – platný od októbra 1992 – Národná rada Slovenskej republiky. Ústava SR, ktorú tu vidíte, je však iba kópia. Aj originál je v tejto budove, ale na bezpečnejšom mieste... Ukázať vám ho, žiaľ, nemôžem. A verejnosť ho môže vidieť, iba keď skladajú sľub poslanci alebo prezident.

Sú tu i tri ďalšie dôležité dokumenty: zjednodušene povedané súhlas poslancov so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie,

súhlas so vstupom do NATO a vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky z júla 1992. Zaujímajú vás ďalšie zaujímavosti? Údajne už v ten istý deň, keď slovenskí poslanci schválili tento dokument o suverenite krajiny, vtedajší československý prezident Václav Havel odstúpil z funkcie... Potom vraj už udalosti nabrali rýchly spád: už o šesť týždňov bola prijatá nová Ústava SR a v novembri ústavným zákonom bola daná posledná bodka na vznik nového štátu.

V Hurbanovej sieni na čelnom mieste je i bronzová busta predsedu prvej Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana. Je tu i dátum: september 1848. Vtedy vznikol historický prvý slovenský parlament. Nie však v Bratislave, ani nikde na Slovensku, ale vo Viedni...

Hurbanovými najbližšími spolupracovníkmi, dnes by sme poveda-

li podpredsedami, boli Štúr a Hodža.

A obzreli sme si aj vlajku, ktorú títo uvedomelí štúrovci čiže národní dejatelia používali. Mnohým by sa aj dnes páčila, lebo tam nie sú ypsilony! Neďaleko na kovovej doske na stene okrem dokumentov z Moravskej ríše a ďalších historických fotografií a dokladov je aj originál textu šesťstrofovej básne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa neskôr stala slovenskou hymnou.

Znovu zaujímavosť: od roku 1918 iba jej prvá strofa bola súčasťou hymny Česko-slovenskej republiky, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky roku 1993 sa stali štátnou hymnou jej prvé dve strofy...

Presúvame sa na poschodie, ale cez sklené steny dovidíme takmer Rakúsko. A náš sprievodca nešetrí zaujímavými informáciami: – Keby ste sa za socializmu chceli odtiaľto, z petržalskej strany, dostať do Rakúska, mohli vás aj zastreliť.

Dnes Bratislavčania chodia cez víkend do Rakúska – na bicykli...

V zasklených výstavných vitrínach sme videli aj – teraz už vzácne – slovenské mince, bankovky. A vraj: pred uvedením eura na Slovensku, čo bolo 1. januára 2009, posledná slovenská 20-korunáčka bola na veľkej súťaži vo Francúzsku, teda v západnom svete, vyhlásená za najkrajšiu bankovku na svete... Ako sa nepochváliť takým úspechom?!

Krásnou ozdobou vstupného priestoru rokovacej sály je kolekcia sedem tabuľových olejomalieb na dreve. Autor je akademický maliar Albín Brunovský, súbor diel má názov Slovensko a jednotlivé drevené

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A platne sa volajú: Balada, Vysťahovalci, Zimná rozprávka, Slovenský raj, Vojna, Záhorácka modlitba a Divadlo sveta.

– Táto je venovaná Slovákom, ktorí sa z vlasti odsťahovali. Hlavne sa myslí na tých, čo odišli žiť do Ameriky, – dlhšie sa zastavil náš pán sprievodca pri olejomaľbe Vysťahovalci. – A v prvej polovici 20. storočia boli prípady – hlavne na severnom a východnom Slovensku – že doslova celé dediny odchádzali do Ameriky. Pravdaže, z ekonomických dôvodov, pre chudobu. Na platniach je mnoho symboliky: napríklad tu dolu akoby varovanie pre tých, čo odchádzajú za more: pozor, aby ste neskončili, ako tí na Titanicu, aby ste nestroskotali...

Zastali sme pred jednými zatvorenými dverami: – Vy ste novinárky a toto je miesto, kam nevstupujú ani novinári: tu naši poslanci môžu mať istotu, že ich žiaden novinár nezastaví s nejakou otázkou, môžu sa naozaj slobodne porozprávať. Ináč novinári sa môžu slobodne pohybovať po chodbách, prihovoriť sa poslancom a ministrom, pýtať si vyhlášku.

Dvere na kabinete, kde zasadajú výbory Národnej rady, sa nám však otvorili. A zistili sme čo-to o zasadacom poriadku: pod štátnym znakom sedí vedenie výboru, teda predseda, prípadne i tajomník, členovia výboru sú rozdelení na vlád-

nie sú nejaké výnimočné záležitos- siace na dve ti, prezident má právo raz ročne hodiny, keď sa verejne vystúpiť pred poslancami analyzuje práNárodnej rady s tzv. Prejavom o ca tajnej služstave republiky. Predsedajúci par- by a vojenské lamentu môže byť predseda alebo obranné spraniekto zo štyroch podpredsedov, vodajstvo. ktorí sedia po jeho ľavej a pravej straVedúci sene. A je tu perlička týkajúca sa ak- minára nám tuálneho mandátneho obdobia: vybavili aj – V tomto volebnom období na- stretnutie s vestala veľmi zaujímavá situácia, že zo dúcim Kanceštyroch podpredsedníckych miest až Ľubomír Adamišin pri tabuľových olejomaľbách na troch miesvo vstupnom priestore rokovacej sály tach máme ženy. To sme lárie Národnej rady Slovensko za tieto dve desaťročia sunikdy v histórii Viktorom Stromče- verenity dosiahlo a urobilo?

– Je toho skutočne veľa: vstúpili nemali. A čo sa kom. Kancelária NR týka zastúpenia SR vykonáva všetky sme do Európskej únie, zviditeľnili žien medzi poorganizačné, od- sme sa vo viacerých európskych slancami, vyborné a technické fórach. Veľký úspech je už to, že techádza nám to úlohy späté s čin- raz iba s občianskym preukazom na 18 percent: nosťou parlamen- môžeme cestovať až na koniec Euzo 150 poslantu a jeho výborov a rópy, do Lisabonu, to nikdy nebolo, cov tak 25 či 26 Vedúci Kancelárie Národnej jeho vedúceho me- – povedal okrem iného náš ďalší príje dám... nuje a odvoláva jemný hostiteľ. rady SR Viktor Stromček Plné dojmov opustili sme po tomKým sme tak sám predseda NR. to prijatí reprezentačné sídlo Slov nemom úžase skúšali kreslo pred- Nuž a aktuálny vedúci Kancelárie NR sedu parlamentu Pavla Pašku, re- SR si v tom októbrovom piatko- venskej republiky. Pri odchode nám zortných ministrov, miesto pri reč- vom zhone našiel času i na dámsku pribalili aj propagačné materiály. níckom pulte, počuli sme od pána vojvodinskú návštevu a vo svojom Po ďalšie dojmy a fotozábery priamo Adamišina aj toto: Na Slovensku sa kabinete ochotne odpovedal na z historických miest spätých s prácou neujalo to známe pravidlo, ktoré pla- naše otázky. Hovoril i o blížiacich sa Národnej rady SR sme sa vrátili už po tí v mnohých štátoch západnej Eu- oslavách 20. výročia samostatného víkende. Usmiaty pán Ľ. Adamišin rópy, že pravica sedí vpravo a ľavica slovenského štátu a v súvislosti s tým nás ochotne sprevádzal i priestormi vľavo... No a na balkóne, na tých naj- i o dosť nepraktickom termíne vý- Hradného paláca na Bratislavskom hrade. Hradný palác je však od roku 2008 vo veľkej rekonštrukcii, len niektoré siene sú pre reprezentačné potreby sprístupnené. Je tu i 145 poslaneckých kancelárií – iba predseda a štyria podpredsedovia Národnej rady majú svoje sekretariáty priamo v hlavnej budove. Ale historických miest, dokonca okien je stále dosť. Napríklad pri jednej zastávke nám pán sprievodca prezradil: – Pri tomto okne bol 30. októbra 1968 podpísaný ústavný zákon o vzniku československej federácie.

To bol posledný pokus zrovnoprávniť postavenie Čechov a Slovákov v spoločnom štáte. S odstuZa rečníckym pultom je presne sedem miest pre pozvaných členov vlády. Ako ušitých pre nás. pom času sa ukázalo, že neúspešný...

Tak sme ich využili na fotografovanie: (zľava) Anna Struhárová, Anna Horvátová, Jasmina Pániková, A my teraz už vieme, kedy a kde Anna Simonovićová, Olja Tordayová, Anička Chalupová a Anna Francistyová. presne sa udiali ďalšie historické nych a opozičných poslancov, a tak lepších miestach sedia vraj noviná- ročia – 1. január. Veď kvôli oslavám udalosti: boli sme na tvári miesta aj sedia. ri, potom sú tam miesta pre diplo- musia do Bratislavy cestovať po- presne na 20. výročie historického A už sme boli v tej majestátnej ro- matov, úradníkov a pre širokú ve- slanci zo všetkých regiónov Slo- osamostatňovania slovenského kovacej sále. Pán Adamišin nám rejnosť. Všetky zasadnutia sú totiž ve- venska... V dohovore s preziden- štátu.

A. Francistyová ukázal, kde kto sedí, kde je naprík- rejné, tajne sa tu rokuje len výni- tom sa termín ústredných osláv nielad miesto pre prezidenta štátu. Ak močne – možno raz za tri – štyri me- kedy aj trochu koriguje. A čo všetko Foto: autorka, J. Füle, A. Ch. a O. T. 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

35

K U LT Ú R A NÁVRH UČITEĽKY ANNY VALENTOVEJ

Materinský jazyk v škôlkach určiť zákonom čiteľka slovenčiny v Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom U Blate Anna Valentová šesť rokov bojovala o to, aby sa s vyučovaním slovenčiny začalo už v škôlke. Mieni, že to pomôže, aby sa deti, resp. ich rodičia ľahšie rozhodovali deti pri zápise do školy prihlásiť do slovenskej triedy.

– Uvedomila som si, že jednou z príčin, že sa deti zapisujú do srbskej a nie do slovenskej triedy, je aj tá, že v škôlke základné poznatky o všetkom, čo budú potrebovať v prvej triede, dostávajú v srbskom jazyku. Na základe toho potom rodičia uzavierajú, že deťom bude ľahšie, ak sa už v prvom ročníku zapíšu do srbskej triedy, – hovorí. – Pokúsila som sa to zmeniť tak, že som s povolením riaditeľa v škôlke dvakrát týždenne organizovala hodiny slovenčiny. Prvý rok som robila zdarma, druhý rok sme na základe projektu na to dostali peniaze z APV, tretí rok som so škôlkarmi znovu robila iba na vlastné potešenie, štvrtý rok moju prácu finančne podporila Matica slovenská, a potom znovu zdarma. V roku 2012 môj projekt podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V rámci toho projektu naša spolubesedníčka okrem hodín slovenčiny v škôlke zorganizovala aj dva výlety so škôlkarmi a žiakmi, ktorí sa v bieloblatskej škole učia po slovensky. Navštívili Padinu, Jánošík, Boľovce, Dobanovce a na jar, keď bude teplejšie počasie, ich očakáva ešte jeden výlet.

Mohli tam vidieť, ako sa v tých osadách vyučuje slovenský jazyk, koľko žiakov chodí na slovenčinu, spoznávali slovenskú kultúru a obyčaje v tých prostrediach. Okrem toho peniazmi z projektu si kúpili didaktický materiál,

knihy a iné pomôcky pre hodiny slovenčiny. Konečne v snahe priblížiť najmladším Bieloblatčanom slovenčinu učiteľka Valentová za finančnej podpory Matice slovenskej zorganizovala aj odchod bieloblatských žiakov na tohtoročné Slovenské národné PRÍRUČKA Anna Valentová v rámci projektu vypracovala a vytlačila aj svojráznu didakticko-metodickú príručku pre hodiny slovenčiny v škôlke, v ktorej sú zahrnuté mnohé pre škôlkarov primerané a poučné rozprávky, básničky, pesničky, detské hry, hádanky, vyčítanky, príslovia, porekadlá... Príručku dostal každý škôlkar – toho roku ich je 17 – ktorý chodí na hodiny slovenčiny. Naplánované je, aby príručka bola škôlkarom vypožičiavaná na jeden školský rok, takže ju bude môcť používať niekoľko generácií. Má poslúžiť ako pomôcka vychovávateľke vo výučbe, ale aj rodičom, ktorí budú môcť s deťmi doma aj samostatne pracovať. slávnosti v Petrovci a na Detskú svadbu v Kovačici. Námaha nebola márna.

– Dva roky predtým než som začala toto robiť, do slovenskej triedy v prvom ročníku v bieloblatskej škole sa nezapísal ani jeden žiak, – hovorí. – Teraz už máme nových a nových žiakov.

Síce nie ich je mnoho, ale aj dvaja či traja z pätnástich, koľko ich je priemerne v generácii, je úspech. Tým skôr, že maďarský štát finančne motivuje deti, aby sa zapisovali do maďarských tried,

VEDIEŤ VIAC o iných možno rôznymi spôsobmi: stretnutiami, rozhovormi, publikáciami...

Autorom jednej z kníh, ktorá výstižne a v kocke dokáže srbskému čitateľovi priblížiť dejiny Slovenska od najstarších čias po toto tisícročie, je historik Dr. Dušan Kováč, už celé desaťročia pôsobiaci v Slovenskej akadémii vied (SAV).

Jeho prácu Istorija Slovačke vydala vlani Vojvodinská akadémia vied a umení – v spolupráci so SAV – zo slovenčiny ju preložil profesor Samuel Boldocký a svetlo sveta uzrela vďaka pomoci celého radu našich inštitúcií, prostredí a firiem, ktoré to finančnými príspevkami umožnili. Na snímke je titulná strana knihy.

O. F.

36

Bieloblatskí škôlkari so svojou učiteľkou Annou Valentovou a učebnicami, ktoré si kúpili z prostriedkov získaných z projektu čo, žiaľ, má efekty aj v niektorých slovensko-maďarských rodinách.

Anna Valentová v spolupráci s Výborom pre vzdelávanie NRSNM sa pokúsila na tieto účely zadovážiť prostriedky aj v lokálnej samospráve v Zreňanine. Aj keď odvtedy ubehli tri roky, odpoveď nedostali. To hádam aj preto, že zákon lokálne samosprávy, ktoré sú zakladateľmi predškolských ustanovizní, nezaväzuje v škôlkach organizovať hodiny materinského jazyka.

– Rovno preto si myslím, že by táto problematika musela byť regulovaná zákonom, lebo podobná situácia ako v Bielom Blate je aj vo Vojlovici, Hajdušici, Erdevíku, Boľovciach... Zákonom by totiž mal byť určený záväzok lokálnej samosprávy, aby v škôlkach v multietnických prostrediach organizovali aj hodiny materinského jazyka

a na to z rozpočtu vyčlenili prostriedky. Skúsenosti z mojej šesťročnej práce ma ubezpečujú, že je to z aspektu pestovania materinského jazyka skutočne nevyhnutné. Ak to zostane v rámci pravidla môže sa a nemusí, tak z toho nebude nič. Ja som napríklad na začiatku nového školského roku prešla pracovať do Jánošíka a v Bielom Blate som iba končila realizáciu projektu, takže teraz záleží od práce kolegyne, ktorá prišla na moje miesto, či v škôlke aj ďalej budú hodiny slovenčiny. Bola by však veľká škoda, aby sa s tým prestalo. Ak sa však ona o to nepričiní, tak v týchto okolnostiach to nikto od nej nebude žiadať. Niečo však možno robiť z lásky, ale nie všetko, – uzaviera príliš sklamane učiteľka Anna Valentová.

V. Hudec

ZASADALI STAROPAZOVSKÍ MATIČIARI

Na obzore výročné zhromaždenie MOMS lenovia Správnej rady MOMS Stará Pazova na schôdzi v piatok 18. Č januára v miestnostiach Klubu VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove najprv minútkou ticha vzdali úctu zosnulému Jánovi Šipickému, čestnému predsedovi pazovského miestneho matičného odboru.

Keďže rok 2013 je pre Maticu slovenskú v Srbsku volebným rokom, členovia Správnej rady zaujali stanovisko, že v tomto miestnom matičnom odbore neuskutočnia predčasné voľby, ale pracovať budú do vypršania ich štvorročného mandátu, teda do konca novembra bežného roka. V blízkej budúcnosti ich oča-

káva výročné zhromaždenie, na ktorom ústrednými bodmi bude správa o minuloročnej činnosti a plán práce na rok 2013.

Na piatkovom zasadnutí členovia Správnej rady podali aj návrhy na nositeľov matičných uznaní z tohto prostredia, ktoré udelia počas tohtoročných Slovenských národných slávností a hovorilo sa i o monografii školstva, ktorá sa chystá v Starej Pazove. Totiž Základná škola hrdinu Janka Čmelíka je jednou z najstarších základných škôl vo Vojvodine s 240ročnou dlhou a bohatou výchovno-vzdelávacou prácou.

A. Lš.

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČICKÍ ŽIACI V PETROVCI

Divadielko a návšteva školy A

ko svojrázne pokračovanie toho, čo sa profesorky základných škôl teoreticky naučili na dramatickom divadelnom seminári pod patronátom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, vznikali divadelné predstavenia v školách, kde sa pozornosť venovala mladým divadelne nadaným žiakom. Viaceré z týchto predstavení sa potom zúčastnili aj na prehliadke 3 x Ď v

Starej Pazove. Aby to nezostalo iba na dvoch – troch reprízach, školskí pedagógovia sa za pomoci rady rozhodli navzájom sa ponavštevovať a svoje skúsenosti prezentovať nielen doma, ale aj za chotárom.

Tak v sobotu 19. januára na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa domácemu žiackemu publiku predstavili mladí divadelníci z ko-

Na pôde základnej školy návštevu v mene hostiteľov privítali riaditeľ Ján Brna a profesorky slovenčiny

Záber zo žiackeho predstavenia Kovačičanov v Petrovci

vačickej Základnej školy Mladých pokolení. Divadelný dorast Kovačice si zahral časti zdramatizovanej prózy Márie Kotvášovej-Jonášovej Samí dobrí žiaci. Žiakov nacvičili profesorky Anna Hrková a Eva Poliaková-Hrková.

Ako nám povedala jedna z frekventantiek seminára, profesorka slovenčiny Jarmila Pantelićová z Báčskeho Petrovca, petrovskí žiaci majú v úmysle 14. februára so svojím predstavením Prvá láska opätovať návštevu v Kovačici.

Predtým však už 29. januára do Petrovca zavítajú aj mladučkí herci zo Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a predstavia sa divadielkom O dvanástich mesiačikoch.

Po sobotňajšom divadelnom predstavení s tematikou blízkou deťom školského veku hostí z Kovačice – 20 žiakov a profesorky A. Hrkovú a Darinu Poliakovú – petrovskou základnou školou previedol riaditeľ Ján Brna a Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom riaditeľ Paľo Belička. Kovačickí žiaci si z Petrovca odniesli za priehrštie spomienok a krásne dojmy.

J. Čiep

Tá obyčaj, ten obličaj, ten klenot, ten čaj... etreba azda osobitne zdôrazňovať, čo slová v titulku znamenajú. Z významovéN ho hľadiska tieto podstatné mená nemajú spo-

O TRHOVEJ A KONZUMNEJ SPOLOČNOSTI, v ktorej je tovar všetko, svedčia aj fotografie Borisa Lukića vystavené od 14. januára do 2. februára v Malom výtvarnom salóne v Novom Sade. Hoci je jeho námetom navonok láska, aj tá je v zajatí trhu a konkurencie, kde sa každá či každý snažia presadiť stoj čo stoj. Aj pózami, akými sú tieto...

O. Filip

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

ločné takmer nič, avšak na poli gramatiky je tomu trochu inak, v čom má zamiešané prsty, tak ako v nespočetných príkladoch, aj srbčina.

Keď hovoríme o ustálenom spôsobe či zvyku, vtedy myslíme na (tú) obyčaj – je to podstatné meno ženského rodu, napr.: domáca, národná obyčaj; alebo určité práce vykonávame podľa starej obyčaje. Aj pri skloňovaní tohto podstatného mena sa robia časté chyby, a to zrejme preto, lebo v srbčine je toto podstatné meno v mužskom rode – (taj) običaj, čo preniklo ako nenáležitý tvar aj do nášho jazyka.

Obyčaj skloňujeme takto: genitív (jednotné číslo) – (od) obyčaj-e, datív a lokál – obyčaj-i, inštrumentál – obyčaj-ou, nominatív (množné číslo) – obyčaj-e, genitív – obyčaj-í, datív – obyčaj-am, lokál – obyčaj-ach, inštrumentál – obyčaj-ami. Na ľahšie rozlíšenie gramatického rodu tu ponúkame väzbu = tá obyčaj a ten obličaj. Obličaj (ten) je síce knižné, zastarané slovo – je to tvár, ale dobre poslúži ako slovná hra

na správne vyjadrenie gramatických súvislostí.

Aj pri podstatnom mene klenot si zvykneme vymeniť gramatické rody. Podstatné meno (ten) klenot je mužského rodu, ako aj synonymá šperk, skvost, a nie ženského rodu – (tá) klenota, ako to možno občas počuť vo verejných prejavoch zvlášť v množnom čísle – v klenotách – čo sú výtvory charakteristické pre náš jazyk.

Rovnaký prípad je i s podstatným menom mužského rodu (ten) čaj. Tento nápoj či odvar z kvetov, plodov, listov čajovníka alebo byliek iných liečivých rastlín často počuť aj nenáležite – v ženskom rode, teda ako (tú) čaj.

My v bežnom rozhovore zvykneme povedať: „Ten jeho obyčaj je zvláštny.“; „Tá pieseň je skutočnou klenotou.“; „Tá čaj mi chutila.“ V spisovnej slovenčine takéto vety neobstoja, lebo podstatné mená nie sú v prislúchajúcom gramatickom rode. Správne je to takto: „Tá jeho obyčaj je zvláštna.“; „Tá pieseň je skutočným klenotom.“; „Ten čaj mi chutil.“ ah

37

K U LT Ú R A Občianske združenie Supertrieda ako organizátor podujatia v spolupráci s Európskym hlavným mestom kultúry Košice 2013 zabezpečí ubytovanie na dve noci, stravu a program v rojekt Krajanská Supertrieda sa meste Košice a v okolí. Základná uskutoční 5. júna toho roku v škola Mladých pokolení zabezpečí rámci Európskeho hlavného mesta cestovné náklady. Kovačičania vraj kultúry – Košice 2013,“ srdečne pomajú naplánované, ako by ich júnozval kovačických školákov v liste vá účasť na východe Slovenska mala Mgr. Vlado Dolinay, hlavný organivyzerať. Predstavia svoje maliarmi zátor projektu. preslávené mestečko ich ikonou z Program Supertriedy na celoslodruhej polovice 20. storočia – Zuzavenskej úrovni sa hlavnému organou Chalupovou. Podrobnosti nám nizátorovi projektu a jeho pomoczatiaľ nechceli prezradiť. níkom podarilo zaradiť do EurópKovačické deti v roku 2011 spolu skeho hlavného mesta kultúry Košice s rovesníkmi z Maďarska a Ukrajiny 2013. Jeho finále naplánovali na dva týždne účinkovali v Bratislave a 24. mája vo východoslovenskej meČastej-Papierničke, aj na premiérotropole. vej Letnej supertriede. Spokojné boli „Témou tohto ročníka je Moja de- Na vlaňajších akciách najčastejším motívom kovačických tak deti a vychovávatelia zo všetkých dina alebo Moje mesto. Deti si vy- tanečníkov bola „Zuzana Chalupová“ (druhá z pravej strany) účinkujúcich prostredí, ako i Mgr. myslia svoj projekt o vlastnej dedi- a „jej deti“. Zabodujú podobným spôsobom i v Košiciach?

Martina Bodnárová a Mgr. art. Ľuboš ne či meste, Zaťko, ktorí kde sa školia. spolu s Mgr. Môžu skúDolinayom mať reálie, zorganizohistóriu, prívali úvodný rodu a tomu ročník. Tépodobné. mou zážitPotom o svokovo-vzdejej obci a aklávacieho tivite vymysprogramu lia a nacvičia boli vtedy predstavenie, médiá, fotos ktorým grafia, dibudú reprevadlo, film a zentovať svohudba. ju dedinu či Jurko Jonáš s knihami Kovačičanov alebo knihami Základná Kovačičania vedia tancovať i zahrať divadielko mesto, školu, o Kovačici vo Verejnej knižnici Michala Rešetku škola Mlarovnako úspešne doma aj v zahraničí, na javisku i na p r í p a d n e v Trenčíne. Sľubuje, že bude účinkovať i na Superdých pokootvorenom priestore triedu v eu- triede v Európskom meste kultúry Košice 2013. lení sa priponovaná nejaká hlásila na krajanskú Supertriedu i vlani do Brarópskom projekte Supertrieda. vlastná pieseň či tislavy. Témou malo byť divadlo a scénické umeStanú sa súčasťou veľkej detskej hudba. Pre naše deti nie. Tá sa ale v minulom roku nezrealizovala ani rodiny, ktorá koncom mája a zaby to nemal byť pro- v prvom júnovom, ani v druhom októbrovom čiatkom júna 2013 starému blém, lebo okrem termíne: kontinentu predstaví Slovensko toho, že sme známimo Slovenska. Preto sa teším „Vlani nastali personálne zmeny na Úrade pre mou dedinou podľa Slovákov žijúcich v zahraničí a bolo adminina inovatívne nápady aj od krainsitného umenia, stratívnym problémom zrealizovať akúkoľvek janov z rôznych štátov,“ dopĺňa veľa drobizgu sa za- formu Supertriedy. Cieľom nám bolo, aby Suúdaje Dolinay. pája do spevu a pertrieda mala predovšetkým úroveň. JednoTriedne učiteľky žiakov v Záhudby už na Detskej ducho, nechceli sme ho realizovať „na kolene“, kladnej škole Mladých pokosvadbe, potom ako ale kvalitne,“ odôvodnil Dolinay. lení v Kovačici hovoria, že podškoláci do rôznych mienkou zapojenia sa je, že Pred zimnými prázdninami v ZŠ Mladých pohudobných sekcií, kolení usporiadali vydarené literárno-scénické celé predstavenie pripravia deti ale veľa „mladého pásmo, kde predstavili svojich žiakov – laureásamy. Učiteľ je len „pomocnípokolenia“ navšte- tov početných literárnych súbehov doma a na kom“, ktorý žiakov v ich úsilí vuje v našom Dome Slovensku, kde škola účinkovala v roku 2012. V usmerňuje. Deti si pripravia kultúry i zreňaninskú týchto dňoch s detským divadlom navštevujú scénu, kostýmy i námet a scepobočku hudobnej niektoré slovenské prostredia vo Vojvodine a aj nár: školy,“ potvrdzujú ar- v kovačickom Dome kultúry si školáci budú „Podmienkou zapojenia sa Darina Čechová v roli Zuzany gumentmi záujem môcť pozrieť zopár divadielok z minuloročnej je, že predstavenie musí obsa- Chalupovej na podujatí Dvestodesaťročná Kovačica o odchod do výcho- detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď v Starej Pahovať výtvarnú zložku – napríklad úplne vytvorená vlastná scéna a kuli- doslovenskej metropoly pedagogičky kova- zove. sy, aj hudobnú zložku, kde musí byť zakom- čickej školy.

Ján Špringeľ

MLADÉ POKOLENIA V EURÓPSKOM HLAVNOM MESTE KULTÚRY

Kovačičania pôjdu do Košíc „P

38

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZO SELENČSKÝCH MATRÍK

Viac odchodov než príchodov R

ok 2012 obyvateľom Selenče priniesol viac smútku ako potešenia. Svedčia o tom aj údaje zapísané v selenčských matrikách. Vlani zomrelo 63 občanov, z čoho 39 žien a 24 mužov. Stal sa aj taký smutný prípad, že manželia Kočondovci, ktorí v roku za nami oslávili 50. výročie manželstva, umreli takmer naraz, najprv Štefan a na druhý deň Mária. Ako uviedla matrikárka Anna Berediová, najmladšia Selenčanka, ktorá zomrela na sklonku roka, Jozefína Kaňová bola narodená roku 1982.

Najstaršia, Anča Daničeková, bola narodená začiatkom mi- Tá veselšia povinnosť matrikára – sobáš nulého storočia (roku 1919). V roku za nami Selenča- latinského jazyka Ján Vadina.

Manželstvo v Selenči vlani nia sa rozlúčili aj so známym mäsiarom Jozefom Alexym, a uzavrelo iba 11 párov, dve mlanečakane ich opustil i profesor duchy sa vydali do Báčskeho Pe-

VOĽAKEDY FOTOGRAFIE BOLI NIELEN ZRIEDKAVÉ, ale aj cenné. Dnes tie staré zábery predstavujú vzácne svedectvo o živote a dobe minulej. Na fotke z tridsiatych rokov minulého storočia je zvečnená svadba – začínačka v Silbaši v zimnom období. Svadobné hostiny sa vtedy usporadúvali spravidla doma. Dary, ktoré mladomanželia dostávali, boli skromnejšie než dnes. Zdá sa, že dokonca aj ľudia boli spokojnejší, trpezlivejší a väčšmi si rozumeli...

J. Ferková 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

trovca, po jedna do Báča, Nového Sadu a Vajsky, a jeden ženích prišiel z Lalite. Z druhej strany treba uviesť údaj, že sa v

roku za nami rozviedli tri manželské páry.

V matrike narodených selenčské bábätká nie sú zapísané, pretože sa narodili v Novom Sade. Vieme však, že ich bolo iba 13, plus 3 dievčatká narodené v zahraničí, v Čile, Česku a v Nemecku.

Treba ešte doložiť, hovorí selenčská matrikárka, že 53 občanov Selenče v roku 2012 podalo žiadosť o získanie preukazu zahraničného Slováka.

– Záverom možno konštatovať, že sa veľmi málo detí narodilo, bolo menej sobášov a viac pohrebov, z čoho možno uzavrieť, že sa mladí dnes ťažšie odhodlajú vstúpiť do manželstva a tomuto svetu darovať potomkov. V roku 2013 oslávime inak 255 rokov od založenia Selenče, o ktorú by sme sa mali patrične starať a nedovoliť, aby zanikala, – zdôraznila Anna Berediová.

J. Berédi-Ďuky

DO KYSÁČSKEJ ŠKOLY DEDKO MRÁZ dávno nezavítal. Preto veľkým prekvapením pre deti bol dedko Mráz, ktorý prišiel až z Loznice. Deti ho nespoznali a len keď si strhol masku, zistili, že to je obľúbený animátor Filip Dišić, s ktorým sa už poznajú z Gučeva, kde pobudli v škole v prírode. Filip sa s deťmi veľmi pekne bavil a najkrajšie bolo to, že im rozdelil čokoládky, ktoré im kúpili pani učiteľky.

Najväčšmi sa im potešili prváčikovia!

Anna Legíňová

39

K U LT Ú R A MIROSLAV MACHÁČ

Narodeniny eď ma dnes dopoludnia, hneď po lekárskej vizite, pozvala mobilom moja vnučka Lara, a tým svojím štebotavým hlasom sa ma opýtala, či prídem v sobotu na jej narodeniny, tak som sa potešil, že sa to nedá opísať. Pocítil som akési teplo pri srdci. V tej chvíli akoby zmizli všetky moje bolesti zapríčinené chorobou, ktorá ma priam nehybného vrhla do postele, a tak teraz ležím v nemocnici v jednej izbe spolu s niekoľkými ťažko chorými pacientmi.

Cítil som sa šťastným a súčasne i hrdým na to, že mám takú veľkú vnučku, ktorá si myslí na mňa.

Okrem nej mám aj vnuka Daria, ktorý je trochu mladší od Lary. Od veľkého šťastia nemohol som sa opanovať a nepochváliť sa nemocničnému susedovi, ktorý ležal na lôžku vedľa mňa. A keď k môjmu lôžku pristúpila sestra pripojiť ma na infúziu, začal som o svojich vnúčatách rozprávať aj jej, až kým ma nezdolal sen.

Keď som sa zobudil a otvoril oči, uzrel som Laru. V prvej chvíli som si pomyslel, že sa mi to iba sníva,

K

ale keď som počul „ahoj, dedo“, pochopil som, že je to skutočnosť.

Hneď mi dala veľkú čokoládu a povedala, aby som ju zjedol, že potom vyzdraviem a budem môcť prísť na jej narodeniny. Ja som sa jej s úsmevom poďakoval a sľúbil, že vyzdraviem a na narodeniny určite prídem. Iba vtedy som zočil Daria, ktorý stál za Larou so zamračenou tvárou, že je v druhom pláne. Dal mi noviny, ktoré riadne čítavam, a opýtal sa ma: – Dedo, prečo ty tak dlho spíš?

Vediac, že by Dario všetko rád vedel, ale i preto, aby ma svojimi nespočetnými otázkami zbytočne neunavoval, zať a dcéra ho, aj keď mu to nebolo po vôli, vyviedli na chvíľu do chodby, aby som sa najprv mohol na pokoji porozprávať s Larou.

Lara sa hneď pochválila, že bola u zubára.

– Lara, je to možné? Naozaj?

– Áno, dedo, hľa, pozri si ten zub, čo som si opravila.

– Výborne! Vyrozprávaj mi, ako bolo.

– K zubárovi ma odviedol ocino...

– Dobre, aspoň si sa nebála.

– Ale kdeže! Ocino bol taký vyľakaný, ako keby jemu mali vytrhnúť zub!

– A ty?

– Ja som sa vôbec nebála.

Viac ako ja sa bál ujo doktor. Stále sa ma opytoval, či ma bolí. Ja som mu odpovedala, že nie, a keď mi svojimi otázkami zunoval, tak som mu povedala: – Ujo doktor, nie je dôležité, či bolí, lebo ja chcem byť pekná!

Ocino a ujo doktor sa na to zasmiali a prestali sa báť.

– Bravó, Larinka, všetka česť.

Som na teba hrdý. Aj máš byť pekná!

Vtedy k môjmu lôžku, odsotiac zľahka Laru, pristúpil aj Dario: – Dedo, som ti už povedal, že už viac nenosím plienky?

– Je to možné, Dario?

– Áno, dedo. Teraz nosím gate ako všetci dospelí muži!

– Blahoželám, Dario, veď aj na tebe vidieť, že si už veľký chalan.

Za Martinom Markovom, maliarom banátskej roviny 30. 6. 1954 – 21. 1. 2013 o ťažkej chorobe vo veku nedožitých 59 rokov v pondelok 21. januára 2013 v ranných hodinách v Padine zomrel známy padinský insitný maliar Martin Markov.

Insitný umelec Martin Markov patril do strednej generácie maliarov – členov Galérie insitného umenia v Kovačici. Narodil sa 30. júna 1954 v Pančeve. Základnú školu ukončil v Padine a remeselnícku v Ade. Pracoval v oddelení továrne lietadiel Utva v Padine. Výtvarnou tvorbou sa začal zaoberať v roku 1977, keď namaľoval prvý obraz a od roku 1979 sa maliarstvu venoval naplno. Namaľoval vyše tisíc obrazov. Prvú výstavu obrazov mal v Padine roku 1981. Štyri roky neskoršie sa stal členom Galérie insitného umenia v Kovačici. Okrem v Srbsku, kde svoje obrazy vystavoval hlavne v Belehrade, samostatné výstavy mal aj v zahraničí. A to najmä na Slovensku, kde jeho obrazy obdivo-

P

40

vali v Bratislave, Žiline, Modre, Topoľčanoch, Lučenci...

Okrem individuálnych výstav jeho obrazy videli milovníci insity na desiatkach kolektívnych výstav po celom svete, napríklad v Kuala Lumpure, Chicagu, Paríži, Tel Avive, Sydney, Melbourne, Montreale, Ottawe, Washingtone... Martin Markov niekoľko rokov vystavoval s kovačickým maliarom Pavlom Hajkom a Pavlom Cickom, s ktorými si vytvorili výstavnú trojicu a dali jej názov Kovačická trojka. Podobne ako viacerých maliarov kovačickej insity aj Martina Markova inšpirovala rozsiahla banátska rovina a jej kolorit, tiež život a práca Slovákov žijúcich na týchto dolnozemských priestranstvách. Na jeho plátnach prevahu majú farby zrelých plodov z banátskych rovinatých tichých

Keďže v izbe, v ktorej som ležal, jednému pacientovi začalo byť zle, službukonajúca sestra všetkých návštevníkov poprosila o prepáčenie a poprosila ich, aby vyšli von. Rozlúčil som sa s dcérou a zaťom a Dario odchádzajúc zvolal: – Dedo, rýchlo ozdrav, – a Lara na to doložila, – aby si mohol prísť na moje narodeniny.

Z toho, čo sa udialo potom, pamätám si iba to, že mi sestra znovu dala infúziu. Prebudil som sa, keď podávali večeru. Nebol som hladný práve tak, ako nie som už dva-tri dni. Bolesť som už necítil, ale som mal dáky pocit, akoby som sa vznášal vo vzduchu. Pýtal som sa sám seba, či je to od šťastia, alebo od niečoho iného.

Keď po určitom čase prišiel službukonajúci lekár, aby ma prezrel, ticho, aby som ja nepočul, pošepol sestre: – Sotvaže sa dedo dočká rána.

Predsa, nie som si istý, či som to dobre počul... Kým toto píšem, ešte nesvitá.

polí, do ktorých bol priam zamilovaný, a preto ho nazvali aj maliarom banátskej roviny. Svojou výtvarnou tvorbou Martin Markov zanechal hlboké stopy insitného umenia v rodnej Padine, obohatil insitný duch umenia, a tak zviditeľnil nielen seba, Galériu insitného umenia v Kovačici, ale aj insitné umenie všetkých Slovákov na Dolnej zemi.

Na komemorácii, ktorá sa konala v Dome kultúry Michala Babinku, zazneli príhovory maliarových spolupracovníkov a priateľov: riaditeľky DK Anny Sládečekovej, riaditeľky Galérie insitného umenia v Kovačici Márie Raspirovej, predsedu Združenia výtvarných umelcov Smäd Jána Husárika a kolegov maliarov Pavla Povolného-Juhása a Dragu Terzića.

Pochovaný bol 22. januára t. r. na padinskom cintoríne. Česť jeho pamiatke!

A. Chalupová 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Pavel Povolný Juhás

Prvé ulice (úryvok)

Kdesi pod Tatrami sud im bol spečatený. Ibaže nevedeli o tom. Písal sa začiatok devätnásteho storočia. Tu, v srdci stredného Slovenska z každého kúta kričala bieda. Tvrdá práca, ťažký pot, krvavé slzy chudoby. Poddaní stále do väčších dlhov a biedy upádali. Pre to všetko z hornatých oblastí Slovenska prúdili na Dolnú zem každoročne rieky poddaných a želiarov. Akoby ich priam viedlo prianie: nie živoriť, ale ŽIŤ.

V to včasné pondelkové ráno z Povolnovho dvora vyrazil záprah. V malom dvojkolesovom drevenom vozíku, čo ho chudý koník ťahal, sedela mladá žena. To Kata, Paľova žena, k vysokým pasienkom vo Vŕškoch zamierila.

Viezla sa dlho. Hrboľatá cesta otriasala jej telom. Dušu jej hriala myšlienka na stretnutie s Paľom. Nevidela ho celý týždeň. Toľko toho mu má povedať... Bičom švihla po koníkovi, aby zrýchlil krok. Hoci vedela, že na Vŕšky dorazí iba popoludní, predsa ponáhľala. V hlave sa jej rojili myšlienky. Nevedela, ako s predsavzatím, čo jej dlhšie vŕta v hlave, vyjsť pred Paľa. Bola si totiž vedomá aj jeho prísnosti, aj lásky k rodnému kraju, či k čriede rodinných oviec, čo ju s radosťou pasie... Uvedomovala si aj vlastné zúfalstvo. Predsa sa pevne rozhodla, že v tento pondelkový večer so všetkým pred manžela vyrukuje.

Kým sa rozhodla, čo a ako mu povedať, koník sa už dostal na úzku, trávou prerastenú cestičku neďaleko cieľa. S týždňovkou pre Paľa sa mu hore na svah ťažko šlo.

Na vŕšku sa rysovala koliba z prútia. Pri nej sárnik z haluzí. Prišla do cieľa. Privítal ju sivý pes, uviazaný o stĺp. Radostne zabrechal. Behal vľavo-vpravo, koľko mu povraz dovoľoval. Vyplašil vtáčence, čo neďaleko zobali zrná. Na stĺpe bola zakvačená hore dnom dojovňa. Na druhom si Kata všimla kožku, ktorá sa kolísala na vetre. „Paľo zaklal ovcu. Bude mäsa! Dobre, že kožku zavesil vysoko na stĺp. Psy ju nedočiahnu a v noci nedotrhajú,“ uvažovala, tešiac sa zo zručnosti manžela.

Zoskočila z vozíka. Vypriahla koňa a pustila ho voľne pásť. Pristúpila k radostnému psíkovi, pohladkala ho a hodila kúsok chlebovej kôrky. Hlasom sa s ním maznala: – Kde máš gazdu? Už mal byť pri kolibe.

A už aj stúpala vyššie. Vyšplhala sa na kameň, dala ruku nad čelo a rozhľadela sa naokolo. Pohľadom skúmala, či uvidí manžela s ovcami.

Na sever – chrbty a stráne vrchov, mohutné jedle, pomedzi ktoré prúdi horský vzduch.

Akoby ho priam cítila na tvári. Pomedzi bralá tiahli riedke obláčiky – ako hmla. Na juh ro-

O

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

vina. Nedozerná šírava, kde sa nebo spája so zemou.

Paľa s ovcami nevidela. Sústredila sa na juh. Už pár dní jej to slovo nedalo pokoja. Počula čosi, čo jej vzbudilo záujem, rozžalo iskierku nádeje. Mnoho nad tým premýšľala. Pevne sa rozhodla dnes večer rozdeliť svoje plány s manželom: vidiny nového domova, nového života. Tam kdesi, kde zem dávajú zadarmo, či za bagateľ. Zunovalo jej byť nevestou v početnej rodine Povolnovcov. Pôdy mali málo, len toľko, aby si zeleninu mohli zasadiť. A bola to família veľká... Piati ženatí a detí mnoho. Devätnásťčlennú rodinu živili prevažne ovce. Mali sa najmä okolo nich. Chlapi chystali seno na zimu, pásli ovce. Ženy priadli, štrikali, tkali, váľali súkno na odev, robili bryndzu, vyrábali kože. Domáce výrobky predávali vo Zvolene a iných mestečkách. Do odľahlejších sa nepúšťali. Koníky im totiž boli slabé. Báli sa, že dlhšiu cestu nezdolajú.

Rodina žila svorne. Synovia poslúchali otca.

Denne rozkazoval, čo kto bude robiť. Iba nevesty sa kedy-tedy poškriepili. Jeden zo synov vždy musel byť pri ovciach na vyšších pasienkoch, vzdialených niekoľko desiatok kilometrov, ba ešte viac. To znamenalo vidieť si manžela raz za týždeň. Kate sa to nepáčilo. A ani iným nevestám.

Paľo bol najmladší zo synov. Rozvážny a pracovitý, najviac si uctieval otcove slová a rodinnú zhodu. Aby predišiel ďalším nesvárom, prihlásil sa sám ovce pásť. Kata musela mlčať. Vedela, že ju manžel má rád. Ale uvedomovala si aj jeho rodinné putá. Neprítomnosť v rodine Paľo sa snažil čiastočne vynahradiť ženinými návštevami. Chodila každý pondelok, prenocovala u neho, a v utorok sa vracala domov. Usmiala sa Kata v duchu, keď jej mysľou prebehlo, že je práve pred ňou tá pondelkovo-utorková noc.

Bola z toho šťastná.

– Jaj, beda, ako si ja tu stojím! – zašomrala si. – Slnko sa níži a ja mám ešte veľa roboty.

O chvíľu všetky ovčie kože vyhádzala z koliby a vyvesila ich na sárnik. Zobrala zadymené pavničky, posypala ich popolom, aby ich mohla dobre vyšúchať. Už aj utekala k potoku vyumývať ich. Aj sama sa umyla, osviežila po celodennej ceste. Potom vybrala hrudovne, poprekladala syr do dreveného čabríka, v ktorom ho zajtra ráno odvezie domov.

Zrazu sa ozval pes. Vystrela sa. Načúva...

Pravdaže... Počuť hrkot zvoncov a bľakot oviec.

Ponaprávala si geceľu, ručník odviazala a znovu zaviazala. Pristal jej ku tvári opálenej slnkom, z ktorej sálala radosť. Vedela, že čoskoro bude

v Paľovom objatí. Začala utekať dolu, skade sa počul hrkot bronzov a zvoncov. Keď dobehla k ovciam, musela zastať. Prechádzali tak tesne okolo nej, že jej zaprášili bosé nohy, ktoré si v potoku vyumývala. Nedbala. Len čím skôr sa stretnúť s Paľom. O chvíľku mu padla do náruče.

– Čo ti tak srdce bije? – pýtal sa.

– Neviem, – šepkala Kata. – Zasa si sa neoholil, – s nemou výčitkou mu pozrela do očí.

– Ako sa majú deti?

Sú zdravé?

– Sú. Anička v týchto dňoch začala chodiť! Držím ju len za kabaňu a ona chodí ako motovidlo. Už aj rozpráva: Mama – ňaňa. A Katka sa hrá, stále je na ulici s deťmi. Často ťa spomína. Chcela ísť so mnou. Ale ako ju vziať?

Cesta je dlhá. Pohla som sa ráno pred svitaním. Ešte spala. A celý deň sa hegať po tej nerovnej ceste... A aj noci sú tu chladné. Aby nám nedajbože neprechladla. Chcela ti ukázať sandálky, čo jej apa kúpili. Upokojila som ju, že ich vezmem a ukážem ti ich. A ver som ich zabudla, – hlasne sa zasmiala. Pozrela Paľovi do očí. Očakávala aspoň úsmev. Len prikývol hlavou. Akoby chcel povedať, že to nie je chyba.

O chvíľu ovce už boli v sárniku. Kata rozkladala ohník. Zohnutá doň fúkala. Nakládla ho v jarku. Hrniec s baraním paprikášom sa hrial.

A dymilo sa všade okolo neho. Vystrela sa, pozrela na Paľa. Stál opretý o palicu obidvoma rukami, na ktoré si položil bradu. Po pastiersky. Čierny okrúhly klobúk mu bol nízko na čele.

– Rozprávaj mi ešte o deťoch. Veď som ich už päť týždňov nevidel. Anička na mňa asi už zabudla. Tak by som ich chcel vidieť! – dodal o chvíľku potichučky.

– Tak vidíš, tvoji bratia sú každý večer s deťmi a ty... ty trpíš za všetkých. Aj so ženami sú...

Povedala to tónom, aký Paľovi nebol známy.

Poznal si ženu dobre. Veď sú spolu už toľko rokov. Toto neveštilo nič dobrého. Asi sa zase pohádala s nevestami. Ale potom by sa mu žalovala hneď z príchodu. Ide zrejme o niečo iné. „Čosi sa v nej odohráva. Ale čo?“ Zavalil sa znovu na palicu. Rozkročil sa tak, že sa zdalo, akoby stál na troch nohách. Dlho sa bez slova díval na Katu, ktorá miešala jedlo.

(Druhé zmenené vydanie knihy Pavla Povolného Juhása Prvé ulice ako 8. zväzok v edícii Prameň vydala v týchto dňoch Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, Nový Sad. Premiéra bola vo štvrtok 24. januára 2013 v Kovačici.)

41

K U LT Ú R A

OZNAMY MILOVNÍCI KNÍH,

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din; 2. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din; 3. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din; 4. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 5. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din; 6. Kvetoslava Benková: Výročné zvyky, IV. časť, notové zápisy slovenských ľudových piesní, vinšov a kolied, cena 500 din;

7. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din; 8. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din; 9. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20840, fax: 021/47-20-844 alebo 063/47-2084; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

SMuTNÁ SpOMIeNKA uplynul ťažký a boľavý rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

MARTIN ŠIRKA 31. 5. 1957 – 18. 1. 2012 – 2013 z padiny

Len v našich srdciach večne žiť budeš.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji: manželka Katarína, dcéry Katarína Kukučková s manželom Jánom a deťmi Jankom a Katarínkou, Martina Halabrínová s manželom Zlatkom a Božena s priateľom Jankom

BOLeSTNÁ SpOMIeNKA Dňa 21. januára 2013 uplynulo smutných 25 rokov, čo nás opustila milovaná dcéra, sestra a tetka

ANNA HORVÁTOVÁ DROBNÝ OZNAM KupujeM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/71673-82. pReDÁM dom v Báčskom Petrovci, Ulica Janka Kráľa, na pozemku 27 árov (8 „kvadrátov”) – na dve ulice; telefón: 021/780-110.

17. 3. 1965 – 21. 1. 1988 – 2013 z petrovca Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo Tvoja námaha má odmenu.

Spomienku na Teba si s úctou a láskou zachovávajú Tvoji najmilší

SMuTNÁ SpOMIeNKA uplynie pre nás už 7 smutných rokov, čo viac nie je s nami

pLANINKA GOVORČIN 21. 7. 1947 – 28. 1. 2006 – 2013 z petrovca

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840

SMuTNÁ ROZLÚČKA s milovaným synom, bratom a strýkom

a 021/47–20–844

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

inzercia@hl.rs

Tvoji najmilší

SMuTNÁ ROZLÚČKA s

ANDRejOM BABjAKOM 1952 – 2013 z petrovca

ANDRejOM BABjAKOM – FAFROM 1952 – 2013 z petrovca

prestalo biť srdce, ktoré milovalo a bolo milované. pretrhol sa zväzok lásky, a na to, čo sme spolu prežívali, nám už zostanú len spomienky.

S láskou a úctou si na neho budú spomínať:

Odišiel si náhle a predčasne.

S úctou si na Teba budeme spomínať.

mama Katarína a brat Miroslav s dcérou Mirkou Susedovci a priatelia

42

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SpOMIeNKA Dňa 29. januára 2013 uplynú dva roky, čo nás opustila naša milá starká

MÁRIA BOLDOCKÁ rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1. 2011 – 2013 z Nového Sadu

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme.

Navždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach.

BOLeSTNÁ ROZLÚČKA Dňa 17. januára 2013 v 89. roku života v pánu usnula naša starostlivá mama, starká, babka a ňanička

SpOMIeNKA

s milovaným manželom, otcom, dedom a pradedom

ANNA ARŇAŠOVÁ rod. Bovdišová 12. 5. 1923 – 17. 1. 2013 z petrovca Človek odchádza, už sa nevracia a predsa tu zanecháva vždy niečo po sebe, niečo, čo môže zostať jedine po človeku.

Navždy si Ťa zachováme v našich srdciach.

Všetci Tvoji najmilší

Dňa 22. januára 2013 uplynuli štyri roky, čo nás navždy opustil manžel a otec

pOSLeDNÁ ROZLÚČKA

SAMueLOM LeŠŤANOM 5. 8. 1926 – 19. 1. 2013 zo Starej pazovy

Tvoji najmilší

SpOMIeNKA už 15 rokov si s nami len v spomienkach

„Blahoslavení sú všetci, ktorí v pánu umierajú.

Oni od svojich prác odpočívajú.“ Antifóna Zarmútení: manželka Katarína, dcéra Mária Dobroňovská s dietkami, dcéra Anna Jašová s rodinou a Pavel Vrška s manželkou a dietkami

jÁN SÚDI 1. 6. 1936 – 22. 1. 2009 – 22. 1. 2013 z Kysáča

SMuTNÁ SpOMIeNKA Dňa 22. januára 2013 uplynuli dva roky, čo nás opustila mama a manželka

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo byť, nebolo lieku, aby si ešte mohol žiť.

S láskou a úctou na neho si spomínajú manželka Eva a dcéry Jaroslava Ferková a Anna Častvenová s rodinami

SMuTNÁ ROZLÚČKA Dňa 17. januára 2013 nás navždy opustil

DR. SAMueL KRIVÁK 1929 – 1998 – 2013

ALŽBeTA MuCHOVÁ

S láskou si na Teba spomínajú

1966 – 2011 – 2013 z Kulpína

Tvoji najmilší

SpOMIeNKA na zosnulú

Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás.

Dcérka Saška a manžel Ján

SpOMIeNKA na našich rodičov

SAMueL KuCHTA

ANNu LOMeNOVÚ

22. 3. 1923 – 17. 1. 2013 obuvník z pivnice

rod. Kulíkovú 1. 2. 1929 – 26. 1. 2008 – 2013 z petrovca

Aj naďalej bude s nami žiť v najkrajších spomienkach.

Dcéry Zuzana a Katarína s rodinami

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

V trvalej spomienke si ju zachováva zarmútená rodina

ROZINu MALINOVÚ

jÁNA MALINu

1930 – 2003 – 2013 1927 – 1984 – 2013 zo Selenče Vaši najmilší

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 25. januára: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Okamihy skazy a ticha.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – predstavené bude nové CD aradáčskych meškárok; z osád – o založení obecného výboru Zelených Srbska v Báčskom Petrovci, o novinkách na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára, o integrácii žiakov s invaliditou v Kysáči, o výšivkárstve a šperkárstve a o aktuálnej téme – koľko je Slovákov v Srbsku po poslednom sčítaní obyvateľstva; z poľnohospodárstva – o aktuálnych prácach na poliach; zo športu – o aktivitách vo volejbalovom klube v Kulpíne.

• O 20.45 HORE-DOLU: Vo vysielaní budú portréty huslistu zo Starej Pazovy a maliara z Báčskeho Petrovca. Bude aj zmienka o vplyve reklamy na diváka a príspevok o tom, ako vzniká hudba v pohybovom divadle.

NEDEĽA 27. januára: • O 11.00 DÚHOVKA: Pod názvom Víťazný pád odznie seriál o osude báčskeho chmeľu, chmeliarstva a chmeliarskej kultúry, ktoré v dejinách mali vzostupy a pády. Vysielanie je venované všetkým víťazom chmeliarstva, ktoZ nahrávania Dúhovky v niekdajšej sušiarni rí už patria do lechmeľu u Pavla Tordajiho v Petrovci gendy.

• 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: V januárovom vysielaní Boh náš je láska odznie záber z vianočných koncertov, bude predstavená Ročenka SEAVC a odznejú duchovné piesne sólistov a speváckych zborov. Pozornosť sa venuje aj významu sviatku Troch kráľov.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu a o 5.30 h.

Zmena programu vyhradená.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 26. januára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – piesne zo Slovenska; NEDEĽA 27. januára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – svetová produkcia. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – výberové skladby romantizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – slovenská produkcia. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 29. januára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – operné árie; STREDA 30. januára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

44

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 28. januára: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 29. januára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – zostrih zo 14. festivalu hudobnej tvorby pre deti Letí pieseň, letí 2012 – repríza; Streda 30. januára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z rôznych krajov; Štvrtok 31. januára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –ľudové piesne interpretujú Zuzana Kámaňová Papová, Anna Zlochová a Michal Funtík; Piatok 1. februára: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 27. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Budova MS v Kovačici bude mať nový vzhľad Humanita na dlani Utorok 29. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Čarovný svet origami Neresti ľudstva Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 1. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Zvony pre bosých Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Záber z výstavy Pavla Hajku v NBS v Belehrade – guvernérka NBS Jorgovanka Tabakovićová v rozhovore s novinárkou Slovenskej redakcie RTV OK Oľou Glózikovou-Jonášovou

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 25. do 31. januára Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4 V tajničke je meno a priezvisko slovenského astronóma, politika, generála francúzskej armády (1880 – 1919). autorka: mesto ženské ANNA štátny vo BIČIA- majetok Vojvodine meno ROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 25. januára – Profesorka Anna Hrková o dojmoch Čert vie, prečo z návštevy kovačických žiakov Sobota 26. januára – v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci Invázia Pondelok 28. januára 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Scherlock týždňa Utorok 29. januára – Super 20.00 Kolážová relácia Nedeľa hrdina s vami Streda 30. januára – Jediný 22.00 Film: Gróf Monte Štvrtok 31. januára – MasaChristo ker na strednej škole 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Každý utorok o 20.15: Dokumentárny film Nedeľa 27. januára Každý piatok o 18.15: Výber 18.00 Hudobné blahoželania z programu TV Kovačica 18.45 Hit dňa, Reklamy, zoKaždú sobotu o 18.15: Výber strih Molí z programu TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 30. januára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o novej rozhlasovej relácii v slovenskej reči v Rádiu Pančevo Z dedinky za Dunajom.

Repríza v nedeľu 3. februára o 7.30 h.

26. 1. 2013

4 /4527/

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

HLAS ĽUDU

solmizačná slabika

koleso

súhlas dusík

hral sa otáčajúce sa voľne okolo osi

3. časť tajničky hlásnica (skr.)

1. časť tajničky

doktor rieka v Poľsku orkánsky vietor

telúr AS HL DU 2. časť U Ľ tajničky

zástup

značka francúz. auta

obraz Leonarda da Vinciho lovecký klub

poplach

síra

Ružomberok výkrik toreadora

pokor sa! druh hlodavca

vyčkával

obuv číslo

ženské maďarské meno

korálový divné ostrov zjavenie značka ruského auta romb

časť zápasu v tenise auto škola

papagáj

ten, kto kritizuje rádium nočný vták dinár

bezohľadný ničiteľ pamiatok

liter

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 – VODOROVNE: zhodnotil, Ob, Atila, rovno, K, ihračka, zat, kolo, OT, katar, niva, vrt, Tl, dráma, oriešok, t, ockov, Anna, var, kto, málo TAJNIČKA: ANNA KOTVÁŠOVÁ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2013 bolo: NOVÝ ROK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ANDREJ TOMÁŠ, Ul. Dr. Janka Bulíka č. 129, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT ZVOLILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV ROKA V ŠÍDE

piatok 18. januára 2013 v sieni Zhromaždenia Obce Šíd tradične vyhlásili najúspešnejších športovcov roka 2012. Najlepším športovcom roka 2012 v seniorskej konkurencii je kajakár Nemanja Stanivuković, člen KK Filipa Višnjića z Višnjićeva, viacnásobný majster Srbska a reprezentant.

Treba zdôrazniť, že tentoraz slávnosť, kto- Odmenení športovci s obecnými funkcionármi rú zorganizovali Obec Šíd a Rádio Šíd, prebiehala v znamení špor- Stupavská, Snežana Radojčićová, Miljana Dutovcov šídskeho CK Jednota. Traja srbskí re- jakovićová a Tijana Babićová, ktoré tento klub prezentanti z tohto klubu – Violeta Trifkovićo- znova doviedli do druhej ligy. Ich tréner Dragan vá, Aleksandar Roman a Mihajlo Radovanović Danguzov získal uznanie za najlepšieho šporzískali najvyššie uznania vo svojich kategóriách. tového pracovníka.

Najlepším športovým kolektívom je šídsky FK Violeta je športovkyňou roka, Aleksandar je najlepším mladým športovcom a Mihajlo je naj- Radnički a najúspešnejšie mužstvo z miestneho spoločenstva je FK Sinđelić Gibarac. Cenu zílepším telesne postihnutým športovcom.

Po dvoch rokoch stolné tenistky šídskeho Par- skalo aj Gymnázium Savu Šumanovića za úspetizana druhýkrát získali uznanie za najlepší chy jeho športovcov v rámci súťaží školskej športový kolektív. Najviac sa o to zaslúžili Taňa olympiády a stolnotenisového družstva, ktoré

viedli Taňa Stupavská a Snežana Radojčićová pod dozorom profesorky Jarmily PetrovićovejZahorcovej.

Najúspešnejšia mladá športovkyňa je Milanka Gavrilovićová z KK Filipa Višnjića z Višnjićeva. Za najlepšiu základnú školu vyhlásili ZŠ Sriemskeho frontu zo Šídu. Ocenenie za najúspešnejšiu organizáciu športových podujatí svojich členov získali Hnutie pre ochranu rieky Bosut a šídsky Jazdecký klub Graničar 2011.

Za výsledky dosiahnuté v stavbe a údržbe športových objektov odmenili UFK Partizan a šídsku Futbalovú školu OFK Radnički. Odmenu za životné dielo získal Milanko Ćurčić, novinár a publicista, ktorý celý svoj pracovný vek až po odchod do výslužby venoval športu a informovaniu o športových udalostiach, predovšetkým o futbale a hádzanej v šídskom prostredí.

Na slávnosti vyhlásenia najlepších športovcov sa zúčastnil predseda Obce Šíd Nikola Vasić a zablahoželal laureátom, predseda Zhromaždenia Obce Šíd Dr. Branislav Mauković, členovia Obecnej rady a všetci lokálni funkcionári.

St. Stupavský

Ljubinka Radišićová, Violeta Trifkovićová (CK Jednota), Taňa Stupavská, Snežana Radojčićová (stolné tenistky) a Jarmila Petrovićová-Zahorcová (stoja zľava)

Tréner CK Jednota Slobodan Radovanović, Violeta Trifkovićová, Mihajlo Radovanović a Aleksandar Roman (zľava)

Najviac odmien cyklistom V

Tréner Dragan Danguzov (v strede) so svojimi stolnými tenistkami Taňou (vľavo) a Snežanou (vpravo)

ZA ORGANIZÁCIE ŠACHOVÉHO ZVäZU VOJVODINY v dňoch 9. až 13. januára 2013 prebiehal 20. Vojvodinský šachový festival mladých. Na festivale v Dome žiakov stredných škôl v Subotici sa tentoraz zúčastnilo 129 malých šachistov z celej pokrajiny. Pozoruhodné úspechy tam dosiahli i siedmi členovia Šachového klubu Bánovce – Dunav (na fotografii), ktorí dôstojne reprezentovali Staropazovskú obec. Všetci nádejní šachisti, ktorí obsadili prvé miesta v jednotlivých kategóriách, budú predstavovať Vojvodinu na kadetskom festivale Srbska, ktorý sa uskutoční koncom apríla a začiatkom mája. Medzi najúspešnejšími zo ŠK Bánovce – Dunav boli Marija Stankovićová (obsadila prvé miesto v kategórii dievčeniec do 8 rokov), Miloš Stanković (získal prvé miesto v kategórii chlapcov do 10 rokov) a Nada Trajkovićová (prvá v kategórii dievčeniec do 10 rokov). a. lš.

46

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NAJLEPŠÍ ŠPORTOVCI JUŽNÉHO BANÁTU A OBCE KOVAČICA

V znamení dynastie Lupulescu Z

(1988 a 1998 v zmiešanej štvorhre a 1990 vo štvorhre). Dokopy štrnásť cenných kovov z ME, MS a OH od 1986 až po rok 2000.

a tri dni minulého týždňa bola dvakrát slávNAJVIAC LAUREÁTOV Z PADINY nosť vyhlásenia najlepších športovcov južA KOVAČICE ného Banátu a Obce Kovačica. V stredu 16. januára Z 24 ocenení sa do rúk Padinča2013 v reštaurácii Santa Lucia v Pančeve volili najnov a Kovačičanov dokopy dostalo lepších športovcov medzi ôsmimi obcami. Oceaž trinásť. Najlepší mužský seniorský není boli i športovci z Obce Kovačica. Cena mlakolektív je FK Dolina Padina, jesendé športové nádeje sa dostala do rúk aj Renata ný šampión Srbskej ligy – skupina Jovnáša ml. a Filipa Šiteova, futbalistov FK Slávia Vojvodina. Najlepší kadet je i tohto Kovačica a FK Spartak Debeljača. Jovnáš dva týždroku Jegor Mikuláš z Karateklubu ne skôr podobné uznanie dostal i z Futbalového Dolina Padina (dvakrát najlepší – na zväzu Kovačica – Opovo.

Pohári Miloša v Soko Banji a na PoMedzi zaslúžilými športovými pracovníkmi hári Srbska v Belehrade). laureátom je i Antal Takács z Kolkárskeho klubu Padinský futbalový tréner Ján Spartak Debeljača. V rokoch, keď Debeljača bola Šuľa získal uznanie v kategórii Šporna výslní juhoslovanského kolkárskeho športu v tový pracovník. Jeho práca je očioboch konkurenciách a zo Spartaku Debeljača si Izabela Lupulescuová (druhá zľava) má iba trinásť rokov vidná v Združení trénerov FZO Kooblieklo reprezentačný dres veľa kolkárok a kol- a už zaplnenú izbu medailami, pohármi a inými vzácnymi vačica – Opovo, vlani i ako predsekárov, niektorí z nich sa stali i majstrami sveta či stolnotenisovými uznaniami. V Pančeve jej cenu du Združenia futbalových trénesvetovými rekordérmi a zaradení sú do prestíž- odovzdala Marinika Čobanu, pokrajinská tajomníčka rov južného Banátu a člena Výkonneho Lexikónu telesnej výchovy a športu (JLZ Mi- pre šport a mládež ného výboru ZFT Futbalového zväroslava Krležu, Záhreb), neúnavný zu Vojvodiny. Najlepšou školou na základe bodoTakács bol v klube ich hlavnou vania vo ôsmich športoch (stolný tenis, plávanie, vopodporou a oporou. lejbal, basketbal, športový rybolov, malý futbal, háIzabela Lupulescuová kráča po dzaná a atletika) je v minulom roku ZŠ maršala Tita stopách svojho strýka Ilie Lupuz Padiny. lesca. Vyhlásili ju za najlepšiu kaKovačičan v službách padinského futbalu detku južného Banátu a Obce KoPavel Čížik je najlepším športovcom Obce Kovačivačica, ako i najlepšiu športovkyňu ca a zároveň najlepším seniorom. Pochádza z liahObce Kovačica. V minulom roku ne chýrečnej Futbalovej školy Kovačica ´94. Už ako bola najlepšia v obci, regióne, pošestnásťročný (2004) si obliekol seniorské slávistické krajine a štáte. Zabodovala i na tričko. S FK Glogonj vydobyl postup do II. ligy, v Sparznámych súťažiach v Rumunsku a taku Debeljača hrával Záhrebe. Prvé miesta získala na vo Vojvodinskej a Majstrovstvách Srbska pre mladšie Srbskej lige, pre Radkadetky (v dvojhre a vo štvorhre) a Laureáti z Obce Kovačica po nički Šíd si obliekal dres na TOP 12 Srbska pre kadetky. Re- slávnostnom vyhlásení najlepších vtedajšieho druholigisprezentovala štát na Majstrovstvách športovcov južného Banátu sa fototu a v súčasnosti je jedEurópy pre kadetky, získala strie- grafovali spolu so športovými ným z najlepších futbabornú medailu zo šampionátu Bal- funkcionármi Obce Kovačica listov Doliny. kánu (družstvá). NajV kategórii juniorov je lepšia bola aj na laureátom Bojan Vukeškolských majstrolić z Karateklubu Kovavstvách Srbska. Pred čica (strieborný a bronniekoľkými dňami zový medailista na Majssa jej podaril ďalší trovstvách Srbska). MeKovačičan Pavel Čížik (stojí v strede), husársky kúsok: ako dzi športovými nádešportovec roka 2012 Obce Kovačica trinásťročná získala jami aj obecnú cenu zídeviate miesto na Todor Lupulescu. Viac skal Kovačičan Renato Jovnáš ml.

TOP 12 senioriek ako dvadsaťpäť roOsobitné uznania pre rozvoj športu získali pri príSrbska! Na listine kov bol tajomníkom ležitosti 50. výročia stredoškolského vzdelávania v najlepších kadetiek STK Unirea Uzdin, osade insity Gymnázium Mihajla Pupina a pri príSrbska je presvedčiokrem iného i v zla- ležitosti 80. výročia založenia Kolkársky klub Slávia vo prvá. tých časoch uzdin- Kovačica. Pracovníci v kovačickom kolkárskom Rodina Jovnášová: starý otec, vnuk Renato Lupulescuová je a syn Renato (stoja zľava) ského pingpongu. športe, Ján Jonáš a Jano Žolnaj, prvý ako viacročhlavnou„vinníčkou“, Ocenenie Zaslúži- ná alfa a omega tohto športu a druhý ako vzácna že v piatok 18. januára v Podnikateľsko-rekreač- lý športovec sa dostalo do rúk stolnotenisovej le- elektrotechnická nápomocná ruka kolkárom a kolnom stredisku Relax na vyhlásení najlepších gendy Ilie Lupulesca. Ilie od jesene minulého roka kárňam (v Kovačici, Padine, Debeljači) sa bezpochyby športovcov Obce Kovačica v konkurencii kadet- si znovu oblieka tričko Unirey. Je trojnásobným zaslúžili o údaj, že v posledných dvoch desaťročiach ky – družstvá, získala pohár aj so svojimi spolu- strieborným medailistom z najznámejších súťa- kolkársky klub a rekreačno-športové hry v kolkoch hráčkami zo STK Unirea Uzdin. Cenu dostal v ka- ží (OH 1988 a MS 1987 vo štvorhre a MS 1991 nezanikli. tegórii Športový pracovník i Izabelin starý otec družstvá) a trojnásobným majstrom Európy Ján Špringeľ

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

47

ŠPORT

Len najmladší a najstarší hrajú futbal v Aradáči lani tomu boli dva roky, čo v Aradáči zanikla činnosť Aradáčskeho športového klubu (AŠK), ktorý svojimi výsledkami na trávniku veru vypísal zopár pekných kapitol v osade pri Tise. Presnejšie dedina zostala bez seniorského futbalu. V poslednom období si občas zahrajú len futbaloví veteráni, niekdajší aškovci.

Ohník záujmu o futbal udržuje žiacky celok, s ktorým obetavo pracuje tréner a dlhodobý výborný hráč Vladimír Gál. Podľa neho futbal tu (takmer) zanikol preto, že osada zostala bez samozdanenia: – Futbalové kluby aj vo väčších prostrediach narážajú na čoraz väčšie, predovšetkým finančné problé-

V

oceňuje vlastné schopnosti: – Keby boli peniaze, mohli by sme začať hrávať; konkrétne ja už nie, je však nadostač chlapcov, ktorí majú záujem o futbal a hrať ho určite vedia. Bolo by to mladé, ale perspektívne mužstvo.

Akiste je vám známe, že Aradáčania dvakrát zaradom vyhrali turnaj v rámci Slovenských Veteráni AŠK, alebo (len) starí páni z Aradáča? Vladimír Gál v drepe (druhý sprava)

Zápasy na aradáčskom futbalovom trávniku, ktorý je inak v zlom stave, sú už skutočnou raritou

my. Nie je Aradáč jediná dedina v Zreňaninskej obci, kde sa už nehrá futbal. Konkrétne u nás klub prestal pôsobiť po tom, čo sa občania na referende vyjadrili proti zavedeniu, t. j. obnoveniu samozdanenia, takže vyhasol dôležitý finančný zdroj pre fungovanie klubu.

Vladimír nemá zloženú trénerskú skúšku, ako hovorí, aj vlastnou vinou, ale aj zásluhou okolnosti, že keď to chcel urobiť, na výzvu Obecnej futbalovej organizácie Zreňanin sa prihlásili iba štyria záujemcovia a aby sa kurz rozbehol, potrebovali aspoň desať kandidátov, takže do ďalšieho...

S ohľadom na to, že hrával aj vo vyšších súťažiach, a to aj pod taktovkou kvalitných trénerov, veľa toho sa naňho„nalepilo“, ten by aj teraz mohol hrať prím aj v silnejších celkoch, povedali nám jeho spoluhráči aktuálneho celku veteránov a aj sami sme sa o tom presvedčili. Hoci na otázku o prípadnom oživení AŠK, skromne

48

ner spresňuje: – Pracujem s deťmi narodenými v rokoch 2000 až 2005, ale súťaž nehráme, iba čo sme sa prihlásili do Minimaksi ligy v Zreňanine, ktorej zápasy sa hrávajú v nafukovacej hale.

Medzi žiakmi narodenými roku 2003 je aj mimoriadne talentovaný Jan-

Tribúny AŠK Aradáč osihoteli... budú tomu už tri roky

národných slávností a je priam paradox, že nemáme futbalový klub! Za náš celok nastúpili práve chlapci, o ktorých hovorím.

Neboli sme priamo pritom, ale počuli sme len pekné veci o mladučkých futbalistoch z Aradáča. Ich tré-

ko Jonáš. Súhrnne trénuje 20 – 22 detí. Pracujem i so staršími 8 – 9 chlapcami, z ktorých piati nastupujú za FK Banat (hrá v Prvej lige Srbska) a traja za FK Proleter (Vojvodinská liga). Aj to sú vynikajúci hráči. Napríklad Virmanac hral už šest-

násťkrát v tričku reprezentácie Vojvodiny. Trénujeme tri razy v týždni a chlapci k dobru majú aj jeden zápas.

To je pekne počuť, s ohľadom na skutočnosť, že keď aškovci hrali posledné zápasy, zhruba polovicu hráčskeho kádra tvorili hráči zvonku. Základňa je tu, vôľa a futbalový kumšt nechýbajú, je však otázne, ako dlho futbalový fanatik Vlado Gál vydrží, respektíve kedy dohorí športový zápal mladým dospievajúcim ľuďom. Hrať futbal je krásne, ale bez motívu, aký je súťaž, kontinuované zápolenie, budúcnosť najobľúbenejšej„vedľajšej veci na svete“ v Aradáči je viac než neistá. Preto sa spolubesedníka záverom rozhovoru pýtame, či vôbec dakoho kompetentného v Aradáči zaujíma budúcnosť AŠK. – Nie, nie, nienie-nie... Tí, ktorí by koľko-toľko mohli pomôcť, sú totálne nezainteresovaní o futbal. Nezaujíma to ani Miestne spoločenstvo, ani prípadných donorov; situácia je veľmi ťažká...

Ozaj: vzbĺkne raz z tlejúceho ohníka, ktorý udržuje hŕstka ľudí, plameň skutočnej vášne a záujmu o futbal v Aradáči?

Alebo je azda pre mládež zdravšie potĺkať sa po kaviarňach a vysedávať pri nevyhnutnom počítači?

Juraj Bartoš

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

ŠPORT ÚSPEŠNÉ ROKY SK TATRA V KYSÁČI

Dobre robili, presne triafali trelecký klub Tatra Kysáč mal v nedeľu 20. januára 2013 výročnú S volebnú konferenciu, ktorú pred viac ako štyridsať účastníkov viedol predseda Marián Martiš. Činnosť počas uplynulého štvorročného obdobia (2009 – 2012) ohodnotili ako veľmi úspešnú. Kysáčski strelci súťažili v troch ligách a nevystali ani z pohárovej súťaže. Strelkyne SK Tatra boli druhé vo Vojvodine a v rámci Srbska obsadili tretie miesto. V konkurencii jednotlivkýň – kadetiek Ivana Kreková bola dvakrát a Martina Grňová raz majsterkou Srbska, kým Anna Madacká získala tretie miesto. Titulom majsterky Vojvodiny sa tiež ovenčila Ivana Kreková. Pionieri, kadeti a seniori súťažili s premenlivým úspechom.

SK Tatra kúpil štandardnú vzduchovú pušku pre športovú streľbu, prislúchajúci výstroj a čiastočne zrenovoval strelnicu. Strelci úspešne zorganizovali tradičný októbrový turnaj a vlani medzi sebou uhostili aj veľvy-

slanca Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Jána Varšu. Tatra v roku 2012 získala Zlatú plaketu Dr. Janka Bulíka Matice slovenskej v Srbsku. Kysáčsky klub a jeho trénera Michala Daniela Strelecký zväz Srbska odmenil bronzovým terčom.

Z Výročnej volebnej konferencie SK Tatra: sedia zľava Michal Daniel (tréner), Marián Martiš (predseda) a Vladimír Grňa (tajomník)

Nádej a šampiónka: mladá strelkyňa Veronika Danielová a viacnásobná medailistka Ivana Kreková (zľava)

Za uplynulé štyri roky SK Tatra zbohatol o 19 nových pohárov a 25 medailí. Strelci strovili asi 500 000 dinárov, ktoré dostali z pokladnice Mesta Nový Sad, od sponzorov, rodičov a členov klubu. V nadchádzajúcom období plánujú upraviť priestor pred klubom, pokračovať v renovovaní strelnice, kúpiť ešte dve štandardné pušky a päť pištolí. V máji majú

naplánovaný zájazd do Martina a chystajú sa aj na odvetnú návštevu Martinčanov.

Na záver konferencie Mariánovi Martišovi zverili nový mandát predsedu, Vladimír Grňa zostal na poste tajomníka a Michal Daniel bude aj ďalej trénerom.

S nimi budú pracovať ešte dvaja členovia Správnej rady SK Tatra – Pavel Kreko a Vladimír Francisty. Dozornú radu tvoria: Miluška Pixiadesová, Pavel Bagoňa a Michal Kardelis.

P. Pálik

PIONIERSKA LIGA FUTBALISTIEK VOJVODINY

STAROPAZOVČANIA UŽ NAPLNO TRÉNUJÚ

Dievčatá vo futbalovom nadšení

Posily pre krajšiu jar

ielen chlapci, ale aj dievčatá z Báčskopetrovskej obce súťažia vo futN bale. Práve príslušníčky nežnejšieho pohlavia z Hložian a tamojší FK Budúcnosť iniciovali a umožnili dievčatám hrať futbal. V nedeľu 20. januára 2013 v športovej hale v Báčskom Petrovci sa uskutočnilo ďalšie kolo vojvodinskej súťaže pionierok narodených v roku 1998 a neskoršie.

Ako sme sa dozvedeli od predsedu hložianskeho klubu a zároveň i trénera Jána Hrubíka, v lige súťažia družstvá Úspešný zákrok domácej brankárky z Kikindy, Subotice, Bečeja, Hložian, Nového Sadu a Tomaševca. Každú nedeľu v inom Najprv hrali vo Feketići, potom v Ďurdeve, v Žablji meste sa stretnú a zohrajú medzi sebou po tri kolá, a štvrté kolo bolo v Petrovci, kde hostiteľky boli mladokopy jedenásť zápasov, ktoré trvajú po 20 minút. dé Hložančanky. V nasledujúci týždeň pocestujú do Kikindy, potom aj do Kanjiže a Tomaševca.

Predseda Hrubík nám prezradil i to, že rozmýšľajú o založení jedného ženského klubu na úrovni Obce Báčsky Petrovec. Dovtedy rady hložianskej Budúcnosti posilnili niektoré hráčky z Petrovca a jedna Kulpínčanka. V doterajšej súťaži sa Hložančanky nachádzajú v strede tabuľky, azda by mohli aj viac, ale trénujú iba raz v týždni.

Futbalistky hložianskej Budúcnosti s trénerom Jánom Hrubíkom J. Čiep 26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

rípravy futbalistov Jednoty, ktorí hrajú v Srbskej lige – skupina Vojvodina, odštartoP vali ešte pred dvoma týždňami. Prebiehajú v domácich podmienkach, na vlastnom štadióne, ako i na umelom trávniku a tiež v hale Domu futbalu Športového strediska FZ Srbska. Úvodné tréningy zimných príprav absolvovalo 25 hráčov pod vedením trénera Dragana Macuru.

Do príprav sa zapojili aj viacerí nováčikovia. Zatiaľ je isté, že bránu Jednoty bude strážiť Marko Mijatović, ktorý prišiel z Hajduka Beška, kým zo šídskeho Radničkého, resp. superligového mužstva Donji Srem Pećinci prestúpili stopér Vuk Babić a stredný útočník Nemanja Mrkajić. Na pravidelných tréningoch sú aj ostatné posily, medzi nimi aj dvaja veľmi kvalitní hráči zo Superligy Srbska, ale ich mená klub ešte neoznámil. Je isté, že Jednota bude mať oveľa silnejšie mužstvo, aby sa dostala z nebezpečného pásma a pripravila väčšiu radosť v minulom období dosť rozčarovaným fanúšikom.

Prvý prípravný zápas Jednota zohrala vo štvrtok v Zemune s Teleoptikom, nasledujúci v sobotu tiež v Zemune s tamojším srbskoligistom, kým si 9. februára zmeria sily so Sinđelićom v Belehrade. Z vlaňajšieho kádra v mužstve nebudú Đorđe a Goran Lukićovci, Saša Stefanović a Predrag Pejčinović (odišli do Nových Bánoviec).

Brankára Lazara Jovišića cesta odviedla na nábrežie Dunaja, do Starých Bánoviec. Kopačky o klin zavesili bývalý kapitán Nenad Dragin a Nenad Jovišić.

Bz-ý

49

ŠPORT dobne je to aj s Odžačanmi, hoci tí častejšie robili veľké problémy susedovcom. Napokon Liparčania druhýkrát, a to v tom istom roku v Laliti vyhrali štvorgólovým rozdielom. dvtedy ako 19.

Minulá jeseň vo FK júna 2011 mužPanónia zostane pastvo Panónie premätná podľa toho, že si hralo doma rozhotričko tohto mužstva obdujúci zápas poliekalo dvadsať futbasledného kola o polistov. Z toho počtu iba stup do Somborskej štyria sú Laliťania (Vaoblastnej ligy s Gralent, Farkaš, Tatomirov a ničarom z Gakova (3 Obradov), kým sú ostat: 5), lalitský futbal sa ní šestnásti spoza chovybral zostupnou tára, zo Srbského Milecestou. Majstrovskú tića, Odžakov, Ruského sezónu 2011/12 v Kerestúra a Doroslova!?

Medziobecnej lige Práve preto zápasy PaSombor Laliťania nónie sledoval čoraz skončili na 11. miesmenší počet divákov, te s 27 bodmi. O nič V mužstve Panónie iba dvaja Laliťania: Obradov (stojí druhý sprava) a Valent (drží loptu) ktorých na tribúne a vôúspešnejšia nebola kol ihriska minulej jeani minulá jesenná sene takmer nikdy nebopolosezóna, v ktorej lo viac ako niekoľko demužstvo Panónie nesiatok. prinieslo veľa radosti Kam sa podeli Laliťania svojim nepočetným z mužstva Panónie? Väčfanúšikom. Opäť ješina odišla do iných kludenáste miesto, desať bov, v ktorých majú lepzískaných bodov z šie podmienky na vlastný možných 39! rozvoj, môžu mužstvu Do novej sezóny viac prispieť na trávniku, mužstvo Panónie vya tam si ich aj väčšmi vákročilo takmer bez žia!? K tomu jednotlivci žiadnych príprav, ak pre zranenie museli prednepočítame kontrolčasne ukončiť kariéru a tí né zápasy so selenčmladší spravidla zneským Kriváňom a pivchutení, že málo hrávali, nickou Sláviou. Skufutbalu povedali zbotočnosť, že na lalithom. Jedno je však isté: skom trávniku počas klub sa v minulosti ľahko leta nebehali futbalis- Miroslav Farkaš sa v 7. kole vrátil na trávnik zriekal domácich hráčov ti, sa rýchlo a neprí- pomôcť svojmu mužstvu Výnimka: Bojić bol v jeseň najlepším a angažoval cezpoľných, jemne odzrkadlila na hráčom Panónie ktorým farby FK Panónia jesenných výkonoch lalitského Šikarou 6 : 1, v Sombore so ŽAK-om iste nie sú pri srdci!

4 : 1, v dedine Aleksa Šantić 3 : 0 a 8) a Lipar (0 : 4).

Lalitského fanúšimužstva.

J. Pucovský ka najviac škrú práve tieto tri kaPanónia minulú jeseň produko- v Báčskom Monoštore 4 : 0.

Domáca bilancia je polovičatá: tri tastrofálne prehry. Ani tí najstarší vala slabé výkony, tak doma, ako aj za chotárom. Z hosťovaní si zve- výhry, tri prehry. Body v Laliti pre- milovníci futbalu v Laliti sa neparenci trénera Miloja Vukovića pri- nechali Rastina (3 : 1), Dinamo zo mätajú, že Panónia voľakedy od Runiesli iba jeden bod, z Ribareva, kde Sonty (4 : 2) a somborský Metalac sína inkasovala osem gólov, najmä s domácim Jedinstvom remizova- (4 : 2). Na ihrisku Panónie sa ešte nie v majstrovskom zápase. Poli 1 : 1. Domáci síce vyrovnali v nad- ako hostili Odžaci (0 : 6), Rusín (2 : stavenom čase, údajne z postaveIBA ŠTYRIA Z LALITE nia mimo hry. Ostatných šesť záDres Panónie si v jeseň obTOJIĆ – 5 GÓLOV pasov lalitský tím prehral: v Kolute liekali: Tatomirov, MladenoStredopoliar Tojić vsietil 3 : 2, v Svilojeve 2 : 1, v Sombore so vić, Jovović, Janković, Radinajviac gólov – päť. Valent vojević, Bojić, Nikolić, Tojić, štyrikrát prekonal brankáŠTYRI ČERVENÉ KARTY Rančić, Marjanović, Valent, rov súpera, Rančićovi a StanV jeseň ich dostali StankoBalaša, Stanković, Ňaradi, kovićovi sa to podarilo po vić (so ŽAK-om a Metalcom), Petrović, Obradov, Stajčić, trikrát, dva razy skóroval Tatomirov (Jedinstvo Kolut), Ćirić (!?), Bogdanović, FarMarjanović, raz sieť vlnili Valent (Rusín). kaš.

Bogdanović a Bojić.

NEÚSPEŠNÁ JESEŇ FUTBALISTOV PANÓNIE

Kam sa podeli Laliťania?

O

50

26. 1. 2013

4 /4527/

HLAS ĽUDU

DETSKÝ MAŠKARNÝ PLES V KYSÁČI

Rastú noví tatranci Tatra v Kysáči prvýkrát, a to veľmi úspešne, zorganizoval detský maškarný ples. Asi 40 detí pod maskami sa zabávalo viac ako tri hodiny v klubových miestnostiach na ihrisku. Úspešnou moderátorkou veselého programu bola žiačka Jana Kardelisová. Deti hádali hádanky, hrali pantomímu, kráčali stratenou cestičkou... Nakoniec Xéniu Kulíkovú vyhlásili za najveselšiu účast-

FK

níčku zábavy a Martin Chrťan dostal odmenu za najoriginálnejšiu masku. Všetky deti prijali do členstva FK Tatra. Najmladší Kysáčania prisľúbili, že o rok oslávia 80 rokov, ako ich predkovia začali organizovať maškarný ples v rámci tamojšieho športového kolektívu.

Aj takto, hľa, v Kysáči rastú noví tatranci.

Pavel Pálik

Zatancuj si so mnou, holubička...

Pozrite sa, dievčence, naši futbalisti

My sme najkrajšie Ja som dobrý strelec

Moderátorka maškarného plesu Jana Kardelisová

Pirát – najoriginálnejšia maska Martina Chrťana

Xéniu Kulíkovú odmenili za najveselšiu masku

ARADÁČ Aradáč je najstaršia slovenská osada v Banáte, do ktorej Slováci prišli pred bezmála 230 rokmi. Skôr to boli dve osady – Slovenský a Srbský Aradáč, ktoré sa po druhej svetovej vojne splynuli do jednej osady, ktorá je dnes urbanizovaná. Občanom je k dispozícii dobrá infraštruktúra – chodníky, cesty, vodovodná, elektrická, plynová, telefonická sieť, ale aj škola, pošta, ambulancia, siene pre spoločenské činnosti... Aradáčania si odjakživa na živobytie zarábali obrábaním pôdy a chovom dobytka, a tak je tomu aj dnes. Blízkosť mesta však po druhej svetovej vojne mnohých orientovala aj na zamestnanie v zreňaninských priemyselných gigantoch. Mnohé z nich však stroskotali a robotníci, ktorí zostali na ulici, sú prinútení nájsť si nové zamestnanie.

Niektorí z nich, ale aj mnohí iní, v posledných rokoch svoju šancu vidia aj vo výrobe kvalitných vín, klobás a suvenírov, ktoré úspešne prezentujú na rôznych podujatiach, so zámerom, aby všetko to jedného dňa uplatnili vo vidieckej turistike.

V. Hudec