05 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 5 /4528/

Rozhovor s prezidentom Tomislavom Nikolićom

2. 2. 2013

Moje mesto, moji ľudia

Akčný program zamestnávania

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Dunajský finančný dialóg v rámci Stratégie EÚ pre Dunajský región prebiehal 24. a 25. januára v Národnej banke Srbska.

O. Filip

Rozprávajme sa o Európe je názov debaty, ktorá 24. januára prebiehala v belehradskom Dome mládeže.

O. Filip

Keďže 27. január − Deň svätého Sávu – tohto roku bol v nedeľu, školy tradičné oslavy usporiadali v piatok 25. januára. V ZŠ Jána Čajaka v Petrovci v rámci príležitostného programu zorganizovali i kreatívnu výtvarnícku dielňu kaligrafie, koláže a výroby pečiatok.

J. Čiep

Na zdravie Pavla! – bol názov prezentácie druhého, pozmeneného knižného vydania knihy Prvé ulice a ôsmej samostatnej výstavy obrazov insitného maliara Pavla PovolnéhoJuhása z Padiny (na snímke). Usporiadali ich vo štvrtok 24. januára v Galérii Babka v Kovačici.

A. Chalupová

Členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka usporiadali v sobotu 26. januára tradičné priadky. Toto stretnutie bolo v poradí piate a Staropazovčanky si pozvali aj hostky z troch osád, s ktorými majú úspešnú spoluprácu: členky Združenia žien pri MOMS z Báčskej Palanky, Združenia žien pri MOMS z chorvátskeho Iloka a Združenie žien Matkino srdce z Lalite.

A. Lešťanová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Februárové hľadanie optimizmu N

ajdlhší mesiac v roku máme za sebou. Analýzy hovoria, že v januári nielenže trpíme na nedostatok peňazí, ale sme aj depresívnejší ako inokedy. Nastal teda február, ale inak sa nič nezmenilo.

Téma nových volieb odoláva všetkým skúškam a prekážkam. Neprejde deň, aby sa v médiách neobjavili špekulácie o tom, či sa chystajú mimoriadne voľby, kedy by mohli byť, prečo by mali byť...

Samozrejme, že nikto rozumný nemôže vylúčiť možnosť, že sa situácia naozaj zvrtne vo volebnom smere. Takisto nikto rozumný sa nerozhodne vypísať voľby bez vážneho dôvodu, len preto, aby niekomu niečo dokázal. Príležitostí na dokazovanie je všade inde viac ako dosť.

Strany na domácej politickej scéne sú však v strehu. Nie v očakávaní prípadných mimoriadnych volieb, ale v prispôsobovaní sa situácii po tých predchádzajúcich. Podľa všetkých prieskumov najsilnejšia – Srbská pokroková strana (SNS) stále zápasí s nedostatkom kvalitných kádrov. Ani napriek početným preletom z iných strán kádrová situácia sa tu veľmi nezmenila k lepšiemu. Najhoršie je, že tento problém sa netýka len SNS, ale sa tak či onak odzrkadľuje v živote celej spoločnosti a nás všetkých.

Ani úspešné bruselské rokovania, ani účinný boj proti korupcii nedokážu vplývať na rast životnej úrovne občanov. Všeobecná chudoba, rozšírená nezamestnanosť a nespokojnosť rodí pocit bezmocnosti, zúfalstva a beznádeje. Keď nastupoval do funkcie, premiérovi mnohí zazlievali, že príliš často spomínal zasadzovanie za sociálnu spravodlivosť, čo veľmi lahodilo uchu väčšiny. Neskoršie na tento cieľ takmer celkom pozabudol a zdá sa, že ani ostatní ministri sa nad témou chudoby a sociálnej spravodlivosti veľmi nezamýšľajú.

Nie div preto, že hoci v Srbsku máme najnižšie platy, ceny máme celkom „na úrovni“ a čoskoro ich budeme mať ešte vyššie: chystá sa zdraženie elektriny, potom aj komunálnych služieb, hneď nato aj potravín... Človek sa jednoducho nemôže zbaviť dojmu, že z úderného trojlístka v čele vlá-

dy zostali už len dva lístky. Ten tretí akosi zvädol spolu s ekonomikou a financiami.

Pred niekoľkými mesiacmi, keď nová vláda prebrala kormidlo, mnohým sa zdalo, že najväčšej podpore občanov sa bude tešiť premiér Dačić.

Keď sa potom chopil aj toho najhorúcejšieho zemiaka, tento dojem sa potvrdil v praxi. Jeho bruselské stretnutia jasne naznačili nový prístup k riešeniu kosovskej otázky, pričom priama súvislosť tejto témy s pokrokom Srbska na ceste do Európy pre zástancov eurointegrácie krajiny pôsobila veľmi sľubne.

Kedy presne nastal obrat, asi nikto s istotou nedokáže povedať. Možno vtedy, keď začala implementácia predtým dosiahnutých dohôd, zvlášť tej o integrovanej správe priechodov (hraníc). Alebo vtedy, keď sa v kabinete prezidenta začalo hútať a premýšľať o platforme. Tak či onak, premiérove bruselské stretnutia akoby zrazu stratili lesk.

Niektoré vyhlásenia z najvyššej úrovne sa dostali do protikladu s tým, čo premiér hovoril a robil.

A niektoré skutky na najnižšej úrovni dali za pravdu tým, ktorí približovanie Srbska Európskej únii nepovažujú za významný a vítaný proces.

Nie náhodou v tej chvíli na politické výslnie vyrazil prvý podpredseda a minister obrany Vučić ako ideový tvorca a realizátor boja proti korupcii.

Vtedy už mal za sebou otvorenie niekoľko významných prípadov a pred sebou pevný sľub, že to v nijakom prípade nemieni vzdať. Občania vždy prahnúci po pravde a spravodlivosti dobre, že netlieskali od radosti.

To ukázali aj výsledky nedávneho prieskumu verejnej mienky Cesidu a UNDP (Program Spojených národov pre rozvoj), podľa ktorých tretina občanov verí, že vláda dobre robí svoju robotu. Až štvrtina občanov je presvedčená, že úroveň korupcie začala klesať a 40 percent verí, že v tomto roku klesne ešte viac. Ak nič iné, Vučićov boj proti korupcii dáva ľuďom aspoň štipku nádeje, že čert nie je až taký čierny ako vyzerá. Hoci nám Európa vyzerá ďalej, než vskutku je.

Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Sviatky nes meniny majú Márie, sú Hromnice, no nie je to jediný súčasný sviatok. Včera svoj sviatok 1. február oslávil i Nový Sad. Vznikol ako spomienka na povestný 1. február roku 1748, keď Nový Sad získal štatút slobodného kráľovského mesta v Habsburskej monarchii. Od tých čias prežil skutočne závratné zmeny a premeny, rástol a šíril sa, no jeho obyvatelia si po všetky tie stáročia zachovali vzácnu spoločnú črtu: pokoj, vzájomné porozumenie a toleranciu, pocit príslušnosti k vojvodinskej metropole, bez ohľadu na to, akým jazykom rozprávajú a komu sa (ne)klaňajú. Nový Sad je jeden jediný, ibaže je každá z jeho ulíc inakšia. Medzi nimi i Futocká, z ktorej je i tento záber.

O. F.

D

3

FÓKUS DUNAJSKÁ STRATÉGIA A DUNAJSKÝ FINANČNÝ DIALÓG

Spoločné iniciatívy, programy a spätosť D

unaj: hlavná ulica Európy, rieka, ktorá nás spája. Tak isto podnet a príčina vzniku stratégie, zahrňujúcej štrnásť podunajských krajín od Nemecka do Čierneho mora, v ktorých žije viac než 115 miliónov ľudí. Vznikla zo spoločnej iniciatívy Európskej komisie a krajín Dunajského regiónu, predovšetkým v záujme lepšej integrácie v ňom, schválená je približne pred rokom a definuje jedenásť najdôležitejších oblastí spolupráce. A keďže sú Rakúsko a Slovinsko poverené koordinovaním prioritnej oblasti desať, zaoberajúcou sa témou inštitucionálnych kapacít a spolupráce, nie div, že v trojlístku usporiadateľov v poradí druhého Dunajského finančného dialógu v Belehrade, prebiehajúceho v Národnej banke Srbska (NBS) 24. a 25. januára, bola i Viedeň, okrem našej vládnej Kancelárie pre európske integrácie a NBS ako hostiteľa. Ako neprekvapuje ani to, že Slovinsko bolo zastúpené celým radom účastníkov.

Podujatie, ktorého prvým účelom bolo podnietenie dialógu medzi predstaviteľmi malých a stredných podnikov a prípadných investorov, zoskupilo celý rad medzinárodných expertov, zaoberajúcich sa možnosťami financovania projektov v tomto segmente hospodárstva, taktiež zástupcov fi-

nančných inštitúcií, ktorým konferencia poskytla možnosť, aby prípadným zákazníkom v priamom kontakte prezentovali inštrumenty, prostredníctvom ktorých je možné financovanie.

Otvárajúc podujatie guvernérka NBS Jorgovanka Tabakovićová dôraz kládla na nie veľmi prajnú pozíciu malých a stredných podnikov u nás, ktorú stoj čo stoj treba zlepšiť. Tieto, hoci zamestnávajú dve tretiny pracovnej sily a sú oveľa pružnejšie v prispôsobovaní sa nárokom a potrebám trhu, sa dosť ťažko dostávajú k úverom tunajším a zahraničným. Keď sa im to aj podarí, zväčša je to za nevýhodných podmienok: tak sú úroky pre ne o

Cieľ – obrat k lepšiemu I

4

Na uvedenej vlnovej dĺžke je i Akčný program zamestnávania na tento rok, stanovený a schválený pokrajinskou vládou 23. januára, na ktorý sú zabezpečené i prostriedky vo vojvodinskom rozpočte. Jeho prioritou je aktívna politika zamestnávania, zachovanie existujúcich pracovísk a podpora otvoreniu nových pracovných príležitostí, redukovanie vplyvu ekonomickej krízy na súčasné práce, vkladania do kádrov prostredníctvom skvalitnenia vzdelávania a školení prispôsobených ponuke a dopytu na trhu práce, presadenie sociálneho zapájania sa a praxe rovnakých možností na špecifickom vojvodinskom trhu.

Prostredníctvom Národnej služby zamestnávania majú sa realizovať subvencie zamestnávate-

ľom na otvorenie nových pracovných miest, ako aj na sebazamestnávanie. Onedlho by mala svetlo sveta uzrieť i Verejná výzva jednotkám lokálnej samosprávy na spolufinancovanie programov a opatrení aktívnej politiky zamestnávania, zvlášť školení, verejných prác, tiež programov pre praktikantov.

A keďže je podstatou všetkého výroba, treba dúfať, že na oblasť zamestnanosti pozitívne bude vplývať aj Program na zlepšenie stavu v ekonomike, podnikateľstve a remeselníctve, ktorý je v záverečnej fáze verejnej rozpravy. Cieľom je obrat k lepšiemu, na začiatok možno i skromný. V podmienkach krízy to je v danej chvíli azda jedine reálne.

O. Filip

O efektoch stratégie: Ognjen Mirić

AKČNÝ PROGRAM ZAMESTNÁVANIA V APV

nvestície a zamestnávanie sú dva azda najfrekventovanejšie pojmy, ktoré bolo počuť pri programových, rozpočtových a iných vyhláseniach predstaviteľov pokrajinskej vlády v uplynulých rokoch. Žiadna náhoda: jeden tesne súvisí s druhým a obidve sú predpokladom akého-takého rozvoja, tým aj o čosi lepšieho štandardu tunajších občanov.

Napriek všetkým denným politickým zámerom a slovám neprajníkov, vzťahujúcim sa na Vojvodinu, nemožno si nevšimnúť reč faktov: v pokrajine sa vyrába takmer 40 percent toho, čo exportujeme, tá má najmenší počet

štyri percentá vyššie ako v prípade väčších spoločností, a štyri z piatich firiem potrebujú i dodatočné záruky. Podľa nej prioritným cieľom dvojdňového zoskupenia musí byť posmelenie spoločných iniciatív, programov a projektov, v záujme skvalitnenia lokálnych ekonomík a širšej regionálnej spätosti. Treba to úprimne chcieť, lebo potom žiadne medze takéto procesy nezastavia. Hodnotiac ako pozitívnu skutočnosť pre Srbsko, že je zapojené do Dunajskej stratégie ako aktívny účastník, vyzdvihla, že nám to otvára možnosti a perspektívy prejaviť svoju európsku kapacitu a prostredníctvom spoločných projektov lepšie a rý-

chlejšie využívať prostriedky, ktoré sú k dispozícii.

Slova sa po guvernérke ujal Ognjen Mirić z Kancelárie pre európske integrácie, ktorý sa osobitne zmienil o účinkoch, výsledkoch a význame Dunajskej stratégie pre Srbsko. Tak isto o priebehu viacerých projektov financovaných európskymi prostriedkami.

– To, čo je pred nami, je implementácia a profilovanie dunajských projektov, významných nielen pre nás, – podotkol. – Tie sa vzťahujú na okolie Golubca (rekonštrukcia tamojšej pevnosti), Nový Sad (vznik vedecko-technologického parku), cezhraničnú srbsko-maďarskú, srbsko-rumunskú a inú spoluprácu…

Dunajský finančný dialóg, cieľom ktorého je lepšia spätosť a hľadanie možností účinnejšie využívať prostriedky na projekty, zrejme nezostane azda jediným prameňom a šancou na ich financovanie.

Totiž Európska únia plánuje založiť program, na začiatok ani nie tak náročný a štedrý, na financovanie Dunajskej stratégie, ktorý sa má začať uplatňovať od 1. januára budúceho roku. Tieto prostriedky aj Srbsko bude môcť využívať. Náznak a svedectvo rovnoprávnosti s členmi EÚ aspoň v tejto, dunajskej rovine. Zatiaľ.

O. Filip

zamestnaných v štátnom úseku, najmenší pokles priemyselnej výroby, najmenej nevyvinutých obcí v porovnaní s inými regiónmi, v nej sa realizuje až 45 percent všetkých zahraničných investícií a podľa časopisu Financial Times vlani bola štvrtým európskym regiónom podľa podmienok, ktoré ponúkala zahraničným investorom...

Nezamestnanosť, na rozdiel od mnohých iných krajov, kde sústavne stúpa, vo Vojvodine nestúpa už niekoľko rokov. Takýto stav je následok a výsledok veľkých a iných vkladov, nových technológií, viacerých programov a ďalších opatrení.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PREZIDENT NIKOLIĆ: VYUŽITIE STARÉHO DLHU VOČI ČESKO-SLOVENSKU NA PROJEKTY SLOVENSKEJ MENŠINY VO VOJVODINE STÁLE AKTUÁLNE

Kľúčové prístupové rokovania S

rbsko je spokojné so svojou slovenskou menšinou, a aj tá je spokojná so Srbskom, tvrdí prezident Tomislav Nikolić. V rozhovore, ktorý poskytol počas nedávnej návštevy Bratislavy, sa vyjadruje aj o otázkach európskej integrácie, Kosova či obchodnej spolupráce so Slovenskom.

– Nemecká kancelárka Angela Merkelová nedávno vyhlásila, že si vie nateraz predstaviť v únii už len jednu novú krajinu – Chorvátsko. Srbsku pritom začatie prístupových rokovaní Brusel vždy podmieňoval splnením politických podmienok vydania vojnových zločincov. Srbsko ich vydalo, no zdá sa, že sa objavuje nová podmienka: potreba normalizácie vzťahov s Kosovom.

Ako to vnímate?

– Srbsko bolo v ostatných rokoch skutočne konfrontované s viacerými podmienkami. Či už malo vydať vysokých politických a vojenských predstaviteľov, či implementovať európsku legislatívu, zlepšiť boj proti korupcii a kriminalite či reformovať súdnictvo. A teraz zisťujeme, že je ešte pod kobercom schovaná jedna podmienka. A to, že sa máme voči Kosovu správať ako voči štátu. Keď hovoríme, že nám to ústava nedovoľuje, že nechceme urobiť to, čo by neurobila ani jedna krajina vo svete, keď národné zhromaždenie prijme rezolúciu, že nikdy jednostranne neuzná nezávislosť provincie, potom nám povedia, že to od nás ani nevyžadujú.

– Otvorene nie.

– No podmienky z decembra minulého roku sú veľmi široko koncipované. Skutočne chceme, aby nám Európska únia vysvetlila, čo znamená, že nemáme Kosovu zamedzovať účasť v medzinárodných organizáciách. Prijali sme rozhodnutie, že sa Kosovo môže zúčastňovať na mnohých stretnutiach rovnoprávne s nami, no nedovolíme, aby sa stalo členskou krajinou OSN. Ak je normálne, že predstavitelia viacerých krajín nám otvorene hovoria, že niekto na nich vyvíja nátlak, aby jednostranne uznali vyhlásenie nezávislosti Kosova, potom ako môže byť nenormálne, že my nechceme jeho nezávislosť uznať.

– Budete o tom s úniou rokovať?

2. 2. 2013

5 /4528/

– Ak sa únia po vstupe Chorvátska nebude rozširovať na dlhší čas, nech sa aspoň dohodneme: začneme rokovania, a keď sa únia neskôr rozšíri o ďalšie krajiny, vstúpime. Splnili sme totiž kritériá na začatie prístupových rokovaní.

– A ak sa nezačnú?

– Potom by vymizol entuziazmus tak vlády, ako aj občanov Srbska. Jednoducho by prestala aj spolupráca s

Prezident Tomislav Nikolić úniou vo veciach, ktoré od nás vyžadujú. Nedá sa za pochodu vymýšľať nové podmienky. Preto sme aj prijali rezolúciu, a všetko, čo sme v nej napísali, nech vyžadujú. Ak sme tam nejaké podmienky vynechali, nech nám únia povie, aby sme videli, či je to v súlade s našou ústavou alebo nie.

Viete, chceme byť členom Európskej únie. A to dokonca v najťažšom čase, keď si niektoré členské krajiny dávajú referendum o výstupe z únie. Pritom niekedy si už aj šliapeme na atribúty srbského štátu, len aby sme splnili kritériá únie. To si zasluhuje uznanie.

– Ak teda únia neskôr príde s podmienkou vzdania sa Kosova, ako zareagujete?

– Takáto podmienka nikdy nemôže byť. Ako formálna podmienka nikdy neexistovala. Ak sa tak stane, bude nám jasné, že nás Európska únia nechce.

– Kosovo je do istej miery kolíska srbského dedičstva, no z hospodárskeho a politického hľadiska je pre krajinu udržiavanie Kosova dosť nákladné, nie?

– Na Kosove máme toľko majetku, toľko nerastného bohatstva a možností, že by sa Kosovo a Metóchia mohli financovať sami, nie zo srbského rozpočtu. Lenže problémom je, že sa to bohatstvo nevyužíva, stojí. Inštitúcie z Kosova privatizujú všetko, čo Srbsko vytváralo ako štát a zle tým disponujú. Aj preto predmetom rozhovorov s

HLAS ĽUDU

predstaviteľmi Kosova je, akú časť majetku má provincia spravovať.

– Napríklad?

– Zoberme si len bane v Trepči.

Ruda sa nachádza na území, kde prevažne žijú Srbi a spracúva sa tam, kde sú vo väčšine Albánci.

Niekto už musí pochopiť, že zisk z tohto konkrétneho podniku sa musí rozdeliť medzi obe strany.

Srbsko musí pomôcť Srbom žijúcim na Kosove, lebo nemajú prácu, nič sa tam nerobí, dokonca nemôžu obrábať ani svoje polia či lesy. Z tohto pohľadu Kosovo musí zostať dlhodobo pod medzinárodným dohľadom.

Nie je v poriadku, dokonca je takmer nemorálne, že albánske inštitúcie na Kosove môžu spravovať všetko; ony na to nie sú v súčasnosti ani pripravené.

– Dobre, zoberme to z druhej strany. Je Srbsko ekonomicky pripravené na vstup do únie?

Pretože ekonomika pribrzďuje v raste a rozpočtový deficit sa výrazne zvyšuje.

– Odpoviem protiotázkou: Dnes

by Grécko splnilo podmienky na vstup? Alebo Španielsko, Portugalsko?

– Nie, lenže majú šťastie, že už v únii sú.

– My sme malá krajina, ktorá s malým zadlžovaním sa dokáže udržať rozpočet bez akejkoľvek pomoci. Nám nikto nedaroval jediné euro a od Európskej únie to ani nevyžadujeme. Aj rokovania chceme začať bez toho, aby sa nám únia musela zaväzovať, že nám bude pomáhať. Nepotrebujeme to. Nám stačí, že budeme čerpať výhody zo začiatku prístupových rokovaní vo forme zvýšenej dôvery. Teda podnikatelia z Európskej únie prídu do Srbska investovať a produkty, ktoré v Srbsku vyrobia, budú vyvážať na trhy, na ktorých my máme výhody, kým ostatné krajiny únie nie. Príkladom je Ruská federácia, kam môžeme vyvážať takmer 80 percent výrobkov bez cla. Pritom pracovná sila je v Srbsku minimálne štyrikrát lacnejšia ako v Európskej únii. Ak k tomu pripočítame aj omnoho menšie výrobné náklady, je ľahké predstaviť si, aký zisk

môže mať podnikateľ, ktorý postaví závod buď na zelenej lúke, alebo investuje už do existujúcej spoločnosti. No aby prišiel, Srbsko musí byť nielen kandidátskou krajinou, ale aj odštartovať prístupové rokovania.

– Pokiaľ ide o pomoc, začali ste rokovať aj s Ruskom. To už je v Srbsku veľmi aktívne v plynárenskom biznise. Najnovšie rokuje aj o vstupe do oceliarní v Smedereve. Neobávate sa, že sa dostanete do područia Ruska?

– A kto je najväčší obchodný partner Európskej únie? Rusko. Prečo by sme sa mali báť?

– Obchodný partner je iné ako majiteľ.

– No dobre, ale predtým vlastnili Smederevo Američania. Nám je jedno, kto bude vlastníkom, dôležité je, nech závod funguje, nech tavíme železnú rudu a vyrábame plechy. Pre nás je dôležitá tak spolupráca s Ruskom, ako aj s Čínou. V dohľadnom čase dokonca uzavrieme so Spojenými arabskými emirátmi dohody o najväčších investíciách v Srbsku. Musíme hľadať priestor, ak by nás Európska únia nechcela.

– Slovenskí investori sú aktívni v Srbsku, napriek tomu vzájomná výmena je len okolo 500 miliónov eur. Kde vidíte možnosti?

– Slovenské investície v Srbsku zďaleka nie sú dostatočné. Ekonomické vzťahy nie sú na úrovni politických. Preto som sa aj chcel stretnúť so slovenskými investormi.

Srbsko ponúka výhodné možnosti pre investorov. Či už je to pri spomínanom využití Srbska pri reexporte tovarov do Ruska bez ciel, čo nikto v únii nemôže ponúknuť, nehovoriac o lacnej pracovnej sile.

– Keď tu bol pred dvomi rokmi premiér Cvetković, hovorilo sa aj o možnosti využitia starého dlhu Srbska voči Česko-Slovensku.

Pokročili v tomto rokovania?

– Áno. Hovorili sme o tom. Dlh sa reprogramoval, budeme ho splácať.

Spolu s úrokmi je vo výške 20 miliónov dolárov.

– Využije sa dlh na projekty vo Vojvodine, kde žijú Slováci?

– Áno, využije sa na slovenské projekty vo Vojvodine, na skvalitnenie života tamojšej slovenskej menšiny.

– Ste spokojní so slovenskou menšinou?

– Absolútne, a aj oni so Srbskom.

Slávka Boldocká

5

FÓKUS Z DEBATY NA TÉMU ROZPRÁVAJME SA O EURÓPE

štvrtou lepšie a prajnejšie podnikateľské ovzdušie.

Je názoru, že tou odpoje členstvo v vede miúnii záležitosnistra, ťou voľby kaž„ l e b o dej krajiny a m á m e nie osudu, že prianie a vstup znamená nutnosť rešpektovať Obálka Európskeho denníka stanovené záujem stať sa členom pravidlá a plniť určené záväzky, ako EÚ, lebo je únia naším aj možnosť mať osoh z práv a výhod najdôležitejším zahra- členstva. Zároveň odkázal stredoničnoobchodným part- školákom, že v našich pomeroch pránerom, lebo členstvo ce budúcnosti môžu byť najmä v obznamená určitý systém lasti poľnohospodárstva, strojárhodnôt v spoločnosti a stva, obnoviteľných zdrojov energie, štáte, ako aj vyšší štan- dopravy, nových technológií...

Hoci pôvodne stretnutie a debadard obyvateľstva.“ Vincent Degert tiež ta mali trvať hodinu a čosi, nakoniec hovoril o hodnotách, si vyžiadali približne dvakrát toľko slobodách a zásadách pôsobenia času. Nebyť záväzkov dvoch hlavúnie, ako aj o skúškach, ktoré sú pred ných aktérov, zrejme by trvali aj nami. Jednou je reforma justície, dru- dlhšie. Ozaj, koľko toho vlastne viehou boj proti kriminalite a korupcii, me alebo nevieme o Európskej treťou normalizácia vzťahov s do- únii?

O. Filip časnými inštitúciami moci v Prištine,

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: LEON KOVAČIČ, SPOLOČNOSŤ MISKANTUS, SLOVINSKO

Dôležitý nosič energie – V akom smere sa vyvíjajú aktivity ohľadom presadenia a širšej prezentácie ozdobnice čínskej (miskantu), považovanej za rastlinu budúcnosti?

– O tejto rastline sa rozpráva čoraz viac nielen v Srbsku, ale aj vo všetkých krajinách tohto pásma. Už sme založili Inštitút pre podunajský miskantus a v takmer všetkých štátoch bývalej Juhoslávie vznikajú rozvojové strediská, zaoberajúce sa širokými možnosťami využitia miskantu: tak v Srbsku, ako aj v Chorvátsku alebo v Slovinsku. Je tu aj viac projektov, ktoré sú práve vo fáze finalizácie a nasvedčujú tomu, že miskantus nielenže je rastlinou roka (ako vlani), ale sa stane i rastlinou tohto desaťročia. Napríklad preto, že okrem iných vlastností patrí k viacročným energetickým trávam, teda i k biomase, ako významnému nosiču a obnoviteľnému zdroju energie.

Zaznamenal: O. Filip

6

Ďuro Varga

Minister Obradović na debate ko študovať, zamestnať sa alebo sa zaoberať dobrovoľ- Rozprávajme sa o Európe podotkol, níckou prácou v Európskej únii, že je Srbsko podľa svojej vzdelávaktoré povolania sú najhľadanejšie, cej sústavy už (sú)časťou EÚ, ako aj čo by členstvo pre nás znamena- nutnosť permanentného, celožilo, kde práve sme, čoho sa musí- votného vzdelávania. Podľa neho, me zriecť, je tá cesta ozaj tá pravá pre nás...

– na desiatky uvedených a podobných otázok, ktoré im kládli stredoškoláci z Belehradu, Nišu, Leskovca a Čačku, odpovedali 24. januára v belehradskom Dome mládeže vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Vincent Degert a minister osvety, vedy a Z tematickej debaty technologického rozvoja Žarko Obradović. Príležitos- keďže rokovania o členstve potrvaťou k tomu bola prezentácia pu- jú niekoľko rokov, je veľmi dôležité, blikácie Múdra voľba – Európsky aby mladí boli informovaní o tomdenník 2012 – 2013, ktorého vy- to procese. Niektorí zo žiakov nastolili danie v srbčine financovala De- zase otázku, prečo sa toľko hrnieme legácia Európskej únie v Srbsku. do únie, keď aj tam viaceré štáty tráTento denník v 23 rečiach použí- pi viacročná kríza, čo spôsobilo, že va takmer päť miliónov žiakov v už pochybujú o oprávnenosti vlast27 členských štátoch EÚ a Srbsko ného členstva. „Preto, lebo inakšia a lepšia alterje aj ďalej jedinou krajinou mimo natíva vlastne nie je,“ bolo podstaEÚ, v ktorej vyšiel.

INÝ NÁHĽAD

Od reforiem po perspektívy A

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

FÓKuS cEZhRANičNá SPOluPRácA VuKOVáRu A PETROVcA

K JuBilEu NAšiNcA

Finále projektu Strediska rurálnej turistiky

Samuel Dubovský 85-ročný S

vojročný projekt cezhraničnej spolupráce medzi chorvátskom a Srbskom, konkrétne medzi mestom Vukovár a Obcou Báčsky Petrovec, pod-

D

Marína Speváková, Jasna Babićová a Majda Adlešićová predstavili priebeh úspešnej realizácie projektu a dosiahnuté výsledky. Prítomní na konferencii

Manažérky projektu zveľadenia vidieckej turistiky: Jasna Babićová (stojí), Majda Adlešićová a Marína Speváková na záverečnej konferencii v Petrovci

porený predprístupovým fondom EÚ, sa blíži ku koncu. Pred oficiálnym záverom tohto úspešného podujatia pomenovaného Formovanie strediska pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike, ktoré pohlo ustátu hladinu turistického ruchu vidieka a rozvírilo jeho prúd v týchto mestách, organizátori prichystali aj dve záverečné konferencie. Najprv vo Vukovári 25., a potom aj v Báčskom Petrovci v utorok 29. januára.

Obsahom prejavov organizátorov a úradných hostí – predsedu Báčskopetrovskej obce Pavla Marčoka a pokrajinského funkcionára Duška Radakovića – zdôraznili význam tohto projektu, dôležitosť posilnenia dobrých susedských vzťahov, zachovanie tradičných remesiel a tradícií nášho regiónu a aby vyjadrili vďaku všetkým partnerom, členom projektových tímov a účastníkom seminárov a dielní. Projektové manažérky 2. 2. 2013

5 /4528/

mali možnosť pozrieť si aj časti nahraného dokumentárneho filmu o projekte a účastníkom dielní záverom slávnostne udelili i certifikáty o úspešnom skončení dielní.

J. Čiep

amuel Dubovský už na Gymnáziu sa narodil 28. jabol aktívnym členuára 1928 v Penom literárneho trovci. Základnú škokrúžku Sládkovič. lu a gymnázium Neskoršie sa zaobeukončil v rodisku. ral literárnokritickou Najprv študoval rua prekladateľskou ský a srbochorvátčinnosťou, ako i sky jazyk na Vyššej tvorbou učebníc. Je pedagogickej škole autorom slovenv Novom Sade (1947 ských čítaniek pre – 1949) a neskoršie 5. ročník základnej Jubilant Samuel pokračoval v študoškoly a 3. ročník Dubovský vaní slovenčiny a stredných škôl, češtiny v Belehrade, kde štú- mnohých zväzkov školského čídium aj ukončil. Pôsobil ako pro- tania, ktoré zostavil, vybral a fesor na Gymnáziu a učiteľskej opatril sprievodným literárnoškole v Petrovci. Zároveň v ro- kritickým aparátom. Vypracoval koch 1949 – 1951 bol hlavným a aj koncepciu učebníc a príručiek zodpovedným redaktorom Na- slovenského jazyka a kultúry šich pionierov. V období in- vyjadrovania pre základnú výformbyra ho spolu so skupinou chovu a vzdelávanie, ktorá poslovenských študentov odsúdi- tom zažila a dodnes sa uplatli, a potom vo viacročnom väze- ňuje. ní pobudol v pracovnom tábore V spoločenskom živote sa Sav Bileći. Po návrate z tejto špeci- muel Dubovský osvedčil aj ako fickej „výchovno-vzdelávacej divadelný pracovník (režisér, veustanovizne“ v rokoch 1956 – dúci výboru ochotníckeho di1965 bol profesorom na Petrov- vadla), dokonca aj ako knihovník skom gymnáziu. V roku 1965 profesorskej knižnice na Gymprešiel do Nového Sadu do no- náziu. Roku 2005 mu vo vydavozaloženého Ústavu pre vydá- vateľstve Kultúra v Báčskom Pevanie učebníc, kde bol zodpo- trovci vyšla kniha Na Prokrustovedným redaktorom slovenských vom lôžku, kde si podobne ako učebníc. V roku 1989 odišiel do aj jeho kamarát Paľo Sabo Bohuš dôchodku. Dôchodcovské dni s trpkosťou zaspomínal na otrastrávil najprv v Petrovci, a po- né obdobie vo svojom živote. tom s podlomeným zdravím aj v J. Čiep Novom Sade.

AKREDITAČNÉ TELESO SRBSKA (ATS) v Európe a vo svete, význam podpísaných zmlúv: je to názov pravidelného ročného seminára, ktorý sa 24. januára konal v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade. O význame skutočnosti, že je náš akreditačný systém od 24. mája 2012 uznávaný v Európe a vo svete, hovoril štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva Dejan Krnjaić (na snímke), ako aj úradujúca riaditeľka ATS Jasna Stojanovićová. Podčiarkla, že sa ATS zaoberalo vlani 617 predmetmi, čo je o 45 percent viac než v roku 2009, keď ich bolo 424, a že o 30 percent stúpol i počet akreditovaných telies na hodnotenie celkovej zladenosti: v roku 2009 ich bolo 373, vlani 488. Keďže v súčasnom svete nároky na výrobcov týkajúce sa kvality tovarov a služieb neustále rastú, treba predpokladať, že úmerne tomu bude rásť i význam akreditácií a certifikácií. Tieto sú už dnes nevyhnutným predpokladom úspešného presadenia sa hospodárstiev a firiem na medzinárodných trhoch.

O. Filip

hlAS ĽuDu

7

FÓKUS SRBSKO-SLOVENSKÉ PODNIKATEĽSKÉ VZŤAHY

Hmotná istota je fundament nadstavby ožnosti na rozvoj slovenskoZaujímalo nás taktiež, ako bude srbských podnikateľských vyzerať akvapark v turistickej sezóvzťahov sú nesporne široké, ocenili ne 2013, na čo pán Štefánik hovoúčastníci fóra, ktoré sa touto témou rí: zamestnávalo na sklonku pred– Prvou prioritou je upraviť akchádzajúceho roka v Novom Sade. vapark tak, aby bol krajší, lepší a Dvoch účastníkov zo Slovenska útulnejší. Určite budeme robiť výsme oslovili s cieľom, aby nám sadbu stromčekov, prirodzený tieň povedali viac o vlastných skúse- s cieľom urobiť prirodzené pronostiach a prezentovali ich videnie stredie. Ďalšie, čo nasleduje, to sú možností zveľadenia spolupráce v skôr technické úpravy bazénov. Pooblasti podnikania. kiaľ ide o investície, robíme projekAk niekto môže hovoriť o kon- tovú prípravu a dokumentáciu, aby krétnych skutkoch na pláne reali- sme získali povolenia na ďalšie akzácie proklamovanej spolupráce v tivity, na ďalšie atrakcie; neskoršie by oblasti podnikateľstva medzi Slo- sme chceli zriadiť aj plavecký bazén, venskom a Srbskom, tak to je ak- o ktorom vieme, že chýba, je to však iste Stanislav Števeľmi drahá infánik, riaditeľ novestícia... Filozového akvaparku fia akvaparku od Petroland v Báčzačiatku bola, skom Petrovci, aby sme ponúkzároveň zástupli niečo, čo tu ca podniku Aqua ešte nie je, a to sú Therm Invest. Popredovšetkým prosili sme ho, atrakcie. aby skonkrétnil, Pravdaže sme na čo konkrétne sa riaditeľa Pemyslel, keď spotrolandu spýtali menul, že už aj na skúsenosti s majú plány na tunajšou povestnové projekty, nou „papierolóaké zatiaľ u nás giou“, o ktorej sa nie sú. vyjadril, že sa v Stanislav Štefánik – Máme v plánej už podstatne, v rámci akvaparku, robiť ďalšie ne ľahšie orientujú než na štarte proinvestičné objekty a budovy. Chce- jektu, a hovorí, že najväčšmi im žime, aby boli zelené a aby využívali vot komplikovali vlastnícke vzťahy: obnoviteľné zdroje. To znamená, že – Teraz je to už podstatne jedby sme radi ponúkli – ak sa tým noduchšie. Máte tu veľa vlastníkov niekto zaoberá – žeby to u nás mo- pozemkov, bolo to na začiatku náhol zrealizovať. Chceme naprík- ročné... Úrady povedzme nepozlad stavať veľké kongresové cen- nali termín bazénová termálna trum, ktoré by bolo energeticky rie- voda. Nevedelo sa, t. j. nemohli šené či už na solárne panely, či na sme sa s nimi dohodnúť, aké nageotermálne vody alebo na akú- stavenie zložiek v tej vode môže byť. koľvek inú obnoviteľnú energiu. Poznáte tu totiž len pitnú vodu a, saChceme tiež robiť ubytovacie za- mozrejme, v bazénoch nikdy neriadenia, ďalšie atrakcie, wellness môže byť kvalita pitnej vody, hoci centrum... a to všetko by sme naša voda, v akvaparku, je ešte chceli zrealizovať s čím menšími kvalitnejšia ako tunajšia pitná voda... negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Máme tiež v pláne s iný- CHCE TO DOBRÉ PRACOVNÉ mi – či už s mestom Nový Sad a zá- PRÍLEŽITOSTI Bývalý atašé vo Veľvyslanectve roveň aj s Báčskym Petrovcom – robiť ďalšie turistické projekty, ako Slovenskej republiky v Belehrade napríklad turistický vláčik, ktorý by Ing. Peter Jesenský je teritoriálnym mohol byť ako elektromobil, s manažérom v Odbore medzinátým, že by sme u nás vybudovali aj rodnej spolupráce Slovenskej dobíjaciu stanicu. Možností je na- agentúry pre rozvoj investícií a ozaj veľa, to sú skôr strednodobé obchodu SARIO. Je zaujímavé, že plány, ktoré by sa zrealizovali do sa nad budúcnosťou slovenskosrbského podnikania zamýšľa aj z päť rokov.

M

8

hľadiska neutešenej skutočnosti tu žijúcej slovenskej menšiny, ktorej poriadna časť najmladšej populácie – odchádza na Slovensko a odtiaľ sa nevracia: – Väčšina slovenskej mládeže, ktorá prichádza na štúdiá na Slovensko, dostáva štipendiá zo Slovenskej republiky s cieľom, aby keď sa vrátia, rozvíjali ekonomický rast v tomto regióne.

Srbsko je tridsať rokov v ekonomickom úpadku; nedivím sa mladým ľuďom, že sa nechcú vracať do neistoty, ale nostalgia za ich rodi- Peter Jesenský skom je veľmi silná a radi sa vracajú, pýtali sa ma, čo Slovensko urobí preto, aby sa títo mladí ľudia mohli vrátiť späť do Vojvodiny, do Srbska, aby mohli zrealizovať svoje schopnosti, ktoré získali počas štúdia na Slovensku.

Rozmýšľam veľmi veľa o tom, ako motivovať týchto mladých ľudí, aby sa vrátili naspäť. Neprekážajú nám na Slovensku, ale ide o to, aby tunajšia slovenská národnosť, slovenská reč, slovenské zvyky, ktoré ste si pred vyše 250 rokmi priniesli, zostali tu. To môže ísť len cez ekonomiku. Treba premyslieť a dopracovať sa k veľmi účinným strategickým projektom, ktoré by priniesli investície (tak ako to urobil akvapark v Báčskom Petrovci) a vytvorili by dobré pracovné príležitosti pre mladých, aby tu našli svoje uplatnenie, aby mohli rozvíjať svoj osobný talent, pracovné schopnosti a aby videli, že toto je ich vlasť, aby tu žili a tu si zakladali rodiny.

Aj cieľom Slovenskej republiky musí byť starostlivosť o národnostné menšiny. Viete, politika, ekonomika, kultúra, školstvo – to všetko je prepojené. To sú spoločné nádoby. Mal som príležitosť vidieť zblízka, keď som tu pôsobil, čo táto krajina potrebuje. Aj vďaka priateľom, s ktorými som sa stretával, získaval som skutočný obraz o tom, ale môžem pove-

dať, že stále nie som doma v tom, čo táto krajina a hlavne tento región potrebujú. Mám k nemu vypestovanú veľkú lásku, lebo som pochopil, že tunajší Slováci sú veľmi dobrí a pracovití ľudia. Želám si, aby sa tá archaická slovenčina, tie zvyky, tá kultúra zachovali. Ale to je možné len vtedy, keď tu mladí ľudia budú mať pocit istoty, bezpečnosti práce a pocit možnosti slušne žiť.

Hovoríme pánovi Jesenskému, že EÚ je spoločenstvo s otvorenými dverami, ktorými možno vstúpiť, ale (ešte ľahšie) odísť, čiže, zaujíma nás, ako tú druhú možnosť využívajú mladí ľudia na Slovensku...

– Bohužiaľ, aj Slovensko sa stýka s veľkou nezamestnanosťou. Pokiaľ sa poskytovali veľké výhody, ekonomický stimul, prichádzali k nám investori, ktorí dnes už odchádzajú do iných krajín. Prichádzali s cieľom vykorisťovania lacnej pracovnej sily a dosiahnutia čo najväčšieho ekonomického zisku, lebo v tom je podstata podnikania. Slovensko je z hľadiska rozvrstvenia regiónov veľmi rôznorodé: kým západné Slovensko, konkrétne Bratislavský samosprávny kraj, jeho životná úroveň sa už dá porovnať s rakúskymi regiónmi, smerom na východ to už slabne, životná úroveň klesá, pretože niet pracovných príležitostí; firmy, ktoré existovali pred revolučnými zmenami sa rozpadli alebo prešľapujú, pracujú s nízkym objemom pracovných síl. Následne tomuto mladí ľudia odchádzajú do západnej Európy, do Anglicka, Írska, Španielska, Nemecka, do Ameriky, Austrálie atď. Súčasná svetová hospodárska kríza zasahuje už aj krajiny EÚ, aj iné vyspelé krajiny a teraz sa mladí ľudia vracajú naspäť, lebo pracovných príležitostí v zahraničí ubúda, už tam nezarábajú tak, aby to pre nich bolo profitové, čiže vracajú sa a narastá nám počet nezamestnaných.

2. 2. 2013

Juraj Bartoš 5 /4528/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z JANUÁROVÉHO ZASADNUTIA ZO KOVAČICA

Najviac rozpravy okolo PRS Relax a Pavla v piatok 25. januára 2013 vo veľkej sieni budovy obecnej správy sa uskutočnilo 8. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci za necelé dve hodiny prerokovali všetky (dva) body rokovacieho poriadku.

Po úvodných slovách predsedu ZO Jána Puškára a Z januárového zasadnutia ZO Kovačica schválení zápisnice z predchádzajúceho zasadnutia zdôvodnením, že mnohí občania 36 výborníkov rokovalo najprv o Kovačickej obce sa ešte nedozveNávrhu rozhodnutia o podmie- deli o tom svojom práve. Vysvetnečnom odpise úrokov a spočíva- lenie v súvislosti s tým poskytla najní daňového dlhu z minulého roku. prv Ljiljana Žarićová, vedúca odOpoziční výborníci Zoran Sava- delenia obecnej správy, a potom aj nov zo Srbskej pokrokovej strany zástupca predsedu obce László Vi(SNS) a Ján Paul, predseda výbor- dacs.

Najväčší „prach” v zasadačke níckej skupiny Slovenská strana – Zelené jablko žiadali od lokálneho zdvihol druhý bod, v ktorom sa rovedenia predĺženie lehoty na od- kovalo o Návrhu rozhodnutia o pis aspoň do konca februára so vyradení majetku Podnikateľsko-re-

N

kreačného strediska Relax z podnikateľských kníh Fondu pre komunálnu výstavbu a stavebné pozemky Obce Kovačica. Aj pri tejto téme sa najčastejšie k slovu hlásila už spomínaná dvojica opozičných výborníkov – Z. Savanov a J. Paul, ktorým odpovede poskytli okrem zástupcu predsedu obce L. Vidacsa aj predstaviteľky obecnej správy Lj. Žarićová a Danka Grozdanovićová.

Obec Kovačica, Fond pre komunálnu výstavbu a stavebné pozemky v období rokov 2005 – 2011 bol investorom pri výstavbe Podnikateľsko-rekreačného strediska, ktorý bol Rozhodnutím o založení zverejneným v Úradnom vestníku Obce Kovačica číslo 11/2008 z 2. júna 2008 založený ako Verejný podnik Relax Kovačica. V podni-

kateľských knihách fondu sa so stavom posledného decembrového dňa roku 2012 uvádza suma doterajších vkladov v hodnote 407 120 677, 95 dinára. Obecná rada opodstatnila toto rozhodnutie ZO tým, že na základe Zákona o vyúčtovaní a revízii a Pravidiel o spôsobe a lehotách konania súpisu a zlaďovaní účtovníckej hodnoty so skutočnou hodnotou sa žiada preniesť hodnoty objektu do podnikateľských kníh VP Relax, ako bolo uvedené v návrhu rozhodnutia.

Opoziční výborníci žiadali, aby sa tento bod stiahol z rokovacieho programu, lebo niektoré veci, ako tvrdili, „neboli podľa zákonných predpisov”, že sa tejto práci treba odbornejšie a dôkladnejšie venovať, znovu vykonať súpis a zistiť hodnotu nehmotných vkladov, nehnuteľností, zariadenia a drobného inventáru, ktorý používa a spravuje VP Relax.

Aj napriek búrlivému reagovaniu opozičníkov výborníci z radov koalície pri moci Návrh rozhodnutia o vyradení majetku PRS Relax v Kovačici z podnikateľských kníh obecného Fondu pre komunálnu výstavbu väčšinou hlasov schválili.

A. Ch.

ZO SLÁVNOSTNÉHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Februárovú cenu dostal Đorđe Petrović lávnostné zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad sa uskutočnilo v piatok 25. januára.

Na ňom výborníci rozhodli o udelení Februárovej ceny mesta Nový Sad na rok 2012, ako i o zbrataní mesta Nový Sad s mestom Gomelj v Bielorusku.

Keď ide o Februárovú cenu treba povedať, že sa 1. február oslavuje ako Deň mesta Nový Sad, a to na znak pamiatky na tento deň z roku 1748, keď Mária Terézia hlavnému mestu Vojvodiny pridelila status slobodného kráľovského mesta. Vtedy sa slávnostne udeľuje i spomenutá cena, ktorú tentoraz dostal prof. Dr. Đorđe Petrović, špecialista ortopédie sánky, profesor Lekárskej fakulty v Novom Sade, za angažovanie a príspevok v zdravotnej, sociálnej, vzdelávacej a humanitárnej oblasti. Prof. Dr. Đorđe Petrović je medziiným iniciátorom a zakladateľom Služby domáceho liečenia a Preventívneho strediska. Zvlášť sa zasadzoval za projekty Monika (včasné a adekvátne liečenie masových chorôb) a Krajina živých (resocializácia liečených na choroby závislosti). Prispel k zlepšeniu podmienok života, ubytovania a zaopatrenia starých a sociálne ohrozených, zasadzoval sa za výstavbu nových, rekonštrukciu a vy-

S

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

bavenie jestvujúcich domov zdravia, zvlášť v sídliskách. Ťažko by bolo napočítať všetky jeho oblasti pôsobenia, ktorými zvýšil kvalitu zdravotnej a sociálnej ochrany v meste. Avšak jeho príspevok k zlepšeniu zdravia a kvality života občanov Nového Sadu nezostal nepovšimnutý. Dostalo sa mu najvyššie mestské uznanie, ktorého peňažná časť je tentoraz 120tisíc dinárov.

Na slávnostnom zasadnutí v Zhromaždení mesta tiež rozhodli o zbrataní Nového Sadu a mesta Gomelj, ktoré leží v juhovýchodnej časti Bieloruska a je strediskom Gomeljskej oblasti. Má 500-tisíc obyvateľov a je druhým čo do veľkosti a druhým najvýznamnejším kultúrnym strediskom Bieloruska.

Na piatkovom zasadnutí výborníci schválili demisiu Aleksandry Jerkovovej na funkciu výborníčky v Zhromaždení mesta Nový Sad a potvrdili mandát nového výborníka Stojana Nenadovića.

E. Š.

Nový Sad: Stromy, najmä mladé, sú pľúca mesta… o. f.

9

Z NAŠICH OSÁD BOLI SME V DOBANOVCIACH

Veľa začatých investícií, málo prostriedkov obanovce sa nachádzajú v V okolí Dobanoviec ležia až juhovýchodnom Srieme, 25 štyri veľké priemyselné zóny, v kilometrov na západ od Bele- ktorých si mnohí obyvatelia nahradu, hneď vedľa autostrády šli trvalé zamestnanie. V súčasBelehrad – Záhreb. Dedina pat- nosti sa Dobanovčania už menej rí do Mestskej obce Surčín, kto- zaoberajú obrábaním pôdy a rá je najmladšou obcou Mesta chovom dobytka. Mnohí sa staBelehrad. Podľa posledného sčí- li majiteľmi podnikov, tak na výtania obyvateľstva z roku 2011 v robu, ako aj na predaj tovaru. V osade žije približne 8 450 oby- Dobanovciach sú tri cintoríny, tzv. vateľov, prevažne Srbov, kým starý, nový a slovenský, a na kažSlovákov je presne 211. Väčšina dom je vystavaný Dom smútku.

Slovákov žije v časti osady znáPočas našej poslednej návštemej ako Maletince, do ktorej patria i ulice Janka Čmelíka a Vojvođanska. Medzi početnejšie slovenské rodiny v Dobanovciach patria Čapeľovci, Snidovci, Brnovci, Vitízovci, Kulíkovci, Karásekovci, Kohútovci, Križanovci...

Obyvatelia Dobanoviec majú k dispozícii predškolskú ustanovizeň, základnú školu, poštu, Dom zdravia, lekáreň, zverolekársku ambulan- Budova Miestneho spoločenstva Dobanovce ciu. V strede osady je i slovenská modlitebnica a vy vo štvrtok 24. januára o aktusrbský pravoslávny kostol. álnych témach sme sa rozprávaV osade je evidentný celkový li s predsedom Rady Miestneho rast počtu obyvateľov, vrátane spoločenstva Dobanovce Militzv. robotníckeho sídliska Ratka savom Markovićom. Do funkcie Mitrovića, v ktorom žije zopár ti- nastúpil v novembri lanského síc ľudí. Z tohto dôvodu jestvu- roka, takže sme sa v rozhovore júca vodovodná a elektrická sieť prevažne zamerali na plány na už nestačí. Nedostatok vody je bežný rok 2013. zjavný najmä v horúcich letných – Vedľa Základnej školy Stemesiacoch. Vodovod si vyžadu- vana Sremca sa začala stavať teje kompletnú opravu, rovnako locvičňa. Práce sú však zastaveako aj elektrická sieť, pre ktorú sú né pre problémy s dokumentápre veľkú spotrebu príznačné ciou a plánmi, no verím, že po ich časté výpadky prúdu. Plynová odstránení v roku 2013 výstavba sieť existuje v celej obci včítane bude pokračovať, – povedal náš Dobanoviec, hoci je pomerne spolubesedník a dodal, že výmálo domácností, ktoré vlast- stavba telocvične v Dobanovnia plynové prípojky. S výstavbou ciach je prioritou číslo jeden. kanalizácie tiež začali, no pre Kompletnú úpravu si vyžaduje aj ťažkú ekonomickú situáciu prá- budova Domu kultúry. Miestce museli prerušiť. V hlavných uli- nosti v tejto budove toho času ciach v Dobanovciach (od vcho- majú v nájme hlavne majitelia du do východu z osady) sú z pohostinských objektov. Len v oboch strán vybudované asfal- Slovenskom národnom dome v tové chodníky.

Dobanovciach existuje upravená

D

10

miestnosť s javiskom, kde sa môžu konať kultúrne a iné podujatia.

Ako aj všade inde, i v dobanovskom Miestnom spoločenstve najväčším problémom sú finančné prostriedky, lebo nemajú ani samozdanenie, a na

Spolubesedník nás ďalej informoval, že občania Dobanoviec v decembri minulého roka podali petíciu, aby Surčínska obec už n e b o l a mestskou obcou, ale skôr prímestskou, lebo v takom prípade by Milisav Marković mala lacnejvšetko, čo šie komunálne služby. potrebujú, V Dobanovciach sa v posledpeniaze si nom období čoraz častejšie stámusia pýtať vajú krádeže a vlámania zlodeod Mestskej jov do bytov, obchodov, predajobce Surčín. ných stánkov... Podľa slov predM i e s t n e sedu Rady MS jediným východis p o l o č e n - skom je otvorenie policajnej stastvo Doba- nice v Surčíne, čo sa i očakáva v novce nemá blízkej budúcnosti. – Potom si v l a s t n é budeme žiadať pobočku polízdroje prí- cie v našej osade a verím, že to jmov, ba ani pomôže zastať zlodejom do cesžírový účet. ty. Za posledných šesť mesiaRada MS cov v MS sme evidovali okolo 40 Dobanovce počíta 11 členov a vlámaní a krádeží. List o tom okrem predsedu má i podpred- sme zaslali Policajnému oddelesedu a tajomníka. niu v Surčíne. Zaujíma nás, čo – Práve predvčerom, čiže 22. podniknú ohľadom týchto nejanuára sme mali zasadnutie milých dianí v osade. Veríme, že členov rady. Keďže strecha na by prítomnosť polície v osade Dome kultúry premoká, nasta- vplývala i preventívne na bezli problémy so zásobovaním pečnosť ľudí a ich majetku, – elektrickou energiou. Rekon- prízvukoval M. Marković.

Frekvencia premávky a najmä štrukcia strechy patrí medzi väčšie investície v osade. S tý- nákladných vozidiel v osade je mito prácami sa začalo už skôr veľmi hustá. Výstavbou tzv. sriema po oprave strednej časti stre- skej gazely v tomto roku celková chy teraz treba pokračovať s situácia by sa zlepšila i v samotrekonštrukciou. O tomto sme in- ných Dobanovciach. V centre formovali patričné obecné or- osady a oproti budove školy je gány a práce by údajne mali za- benzínové čerpadlo, ktoré by sa čať s príchodom prvých pek- podľa členov MS muselo prených jarných dní, – akcentoval miestniť na inú lokalitu. Počas predseda Rady MS Marković. prečerpávania paliva v DobaAj budova, v ktorej sú miest- novciach vzniká hotový dopravnosti Miestneho spoločenstva, ný kolaps a k tomu aj samotná je veľmi stará, vystavaná v 60. blízkosť benzínovej pumpy predrokoch minulého storočia, a stavuje veľké nebezpečenstvo odvtedy nebola takmer vôbec pre žiakov v škole.

Anna Lešťanová upravovaná.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HOVORÍME S PREDSEDNÍČKOU ZHROMAŽDENIA OBCE BEOČÍN VIDANOU NEDIĆOVOU

Investujú do výrobných prevádzok ozpočet Obce Beočín na rok 2013 tvorí 510 miliónov dinárov. Prijali ho výborníci na schôdzi 18. decembra 2012. Ozrejmuje nám ho predsedníčka ZO Vidana Nedićová. Spýtali sme sa ju tiež na nedávne voľby do rád miestnych spoločenstiev v Beočínskej obci. Z rozpočtu by vraj mali kryť investície do infraštruktúry v rámci možností a zároveň má byť sociálne zodpovedný.

– Ktoré investície budú mať prioritu?

– V spolupráci so spoločnosťou Lafarge urobili sme projekt Biznis park, pred asi desiatimi rokmi.

Lafarge ako najvýznamnejší hospodársky subjekt na území obce má vybaviť infraštruktúru na rozlohe asi 20 hektárov. Úlohou obce je prilákať investorov – výlučne na výstavbu výrobných prevádzok. V tejto chvíli máme troch investorov, ktorí zamestnávajú asi 100 ľudí a sú výhľady na získanie ďalších.

Máme tiež priestor, ktorý sme vyhradili na zariadenie novej priemyselnej zóny. Na súbehu ame-

R

rickej organizácie USAID sme vlani získali prostriedky v hodnote 70 000 dolárov na vypracovanie projektu a vybavenie tejto budúcej priemyselnej zóny.

– Z ktorých zdrojov, na aký spôsob sa naplní obecná pokladnica?

– Orientujeme sa predovšetkým na otváranie nových pracovných príleži- Vidana Nedićová, predsedníčka ZO Beočín tostí, lebo časť zá– Áno, 25. novembra 2012 sa robku každého zamestnaného v Obci Beočín zostáva v obecnej po- uskutočnili voľby vo všetkých dekladnici. Snažíme sa zúčastniť na siatich miestnych spoločenstvách každom verejnom konkurze po- v Beočínskej obci, s výnimkou krajinskej a republikovej vlády a aj najmenšej osady Grabova. Tam sa tým spôsobom si zaobstarať pro- do volieb RMS prihlásil iba jeden kandidát, takže sme vypísali nové striedky.

– Koncom roka boli voľby do voľby. Prekvapilo, že novozvolený rád miestnych spoločenstiev predseda RMS Lug pán Vladimír Obce Beočín. Počuli sme o prí- Dudáš podal demisiu na post člepade v Lugu; ako to dopadlo na, respektíve predsedu RMS. V zápisnici zo schôdze RMS Lug sa inde?

BÁČSKA PALANKA

V snahe každému pomôcť miestnostiach Ľudovej knižnice Veljka Petrovića v Báčskej Palanke občanom je prístupný aj úrad obhajcu občanov, ktorého dvere sú otvorené dvakrát do týždňa.

Projekt Elektronický prístup ochrancovi občanov, ktorý finančne podporila vláda Nórska, zahrnul 10 knižníc v Srbsku, včítane báčskopalanskej.

Začal sa realizovať 20. Knihovníčka Ljiljana Jatićová júna 2011 a trval presne rok s tým, že službukonajúci v hodnutia nezačnú realizovať ďaltom čase dostávali určitú úhradu. šie pokračovanie projektu, ktoré Od konca júna 2012 knihov- je už naplánované.

O pomoc obhajcu občanov, níčka Ljiljana Jatićová po pracovnom čase v knižnici každý pon- ktorú v Báčskej Palanke sprodelok a stredu (po dve hodiny) stredkúva knižnica, sa uchádzajú pracuje v úrade obhajcu občanov nielen Palančania, ale i obyvateako volontérka. Hovorí, že tak to lia okolitých osád. Občanov najbude pokiaľ podľa nového roz- častejšie trápia otázky súvisiace so

V

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

uvádza, že to urobil z osobných dôvodov. Práca vo všetkých MS je sťažená, lebo ani v jednom nemajú miestne samozdanenie, takže sú prevažne odkázaní na to, čo im prostredníctvom obecného rozpočtu určí Zhromaždenie obce a ponechaní sú sami na seba, t. j. na uchádzanie o pokrajinské prostriedky.

– Máte doznanie o tom, prečo nie je dokončený dom kultúry v Lugu?

– Preto, že jeho výstavba je plánovaná z prostriedkov Fondu pre kapitálové vklady a že prostriedky neboli riadne usmerňované na účet vykonávateľa. Urobíme všetko preto, aby sa to dokončilo.

– Ani kanalizácia v Lugu nie je dokončená...?

– V období, keď sa koncipoval rozpočet, konali sa voľby v miestnych spoločenstvách. Dovtedajšia rada sa necítila povinná predložiť niektoré prioritné projekty, nová sa nezorientovala a tiež nedala žiadne návrhy. Finančný plán nová rada pripravila a malo by ho schváliť Zhromaždenie obce na najbližšej schôdzi.

Juraj Bartoš každý problém je riešiteľný. Podľa slov Lj. Jatićovej je potešiteľné, ak služby pomôžu hoci malému počtu ľudí. A prax ukázala, že pomohli.

stratou zamestnania, nepriaznivou ekonomickou situáciou a inými globálnymi problémami, ktoré sa Jaruška Ferková nie vždy dajú riešiť v krátkej lehote. Každý zákazník má právo na súkromie a žiaden rozhovor sa nezneužije. Úlohou Ljiljany Jatićovej je záujemcom sprostredkovať rozhovor s odbornou službou obhajcu občanov v Belehrade.

Ak problém patrí do kompetencie služby, občan vyplní tlačivo a spolu s potrebnými fotokopírovanými alebo skenovanými dokladmi všetko zasielajú do Belehradu.

Každá takáto služba, včítane fotokopírovania, skenovania a Nový Sad: Zimné kontrasty pod. je bezplatná. o. f.

V dnešnej dobe nie

11

Z NAŠICH OSÁD VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA MESTA ZREŇANIN GORAN KAURIĆ A TIBOR VAS

Znovu vo výborníckych laviciach ýborníkom v Zhromaždení mesta Zreňanin Goranovi Kaurićovi (DS) a Tiborovi Vasovi z Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny sú rozhodnutím Správneho súdu vrátené mandáty, ktoré im vládnuca väčšina v zreňaninskom zhromaždení odňala 21. decembra, na poslednom minuloročnom zasadnutí.

Vo vyhlásení Mestského výboru DS Zreňaninu sa v súvislosti s tým uvádza, že Správny súd takýmto svojím rozhodnutím potvrdil tvrdenie Demokratickej strany, že odňatie výborníckych man- Goran Kaurić z hovorne márne upozorňoval vládnucu väčšinu, že mu nemôže odňať mandát dátov týmto dvom výbor– Súd rozhodol v zákonnej leníkom je nelegálne a protizá- nila tesnú väčšinu v lokálnom konné. Goran Kaurić zároveň ob- parlamente, a zahlásil trestné pri- hote a ja sa do výborníckych lavinil vládnucu väčšinu, že nevy- hlášky proti zodpovedným a do- víc vraciam ako víťaz, čo som aj zahlásil, keď ma prinútili, aby berá prostriedky, len aby zachrá- žadoval sa ich zmeny.

V

STARÁ PAZOVA

som ich opustil, – vyhlásil na tlačovke Tibor Vas. – Zákonom je presne určené, v ktorých prípadoch sa výborníkovi môže odňať mandát, a v mojom prípade Zhromaždenie na to nemalo právo.

Znovu sa potvrdilo, že vládnuca koalícia nie je schopná zodpovedne riadiť mesto. Namiesto toho, aby sa zaoberali Zreňaninom a jeho občiankami a občanmi, zaoberajú sa vedľajšími vecami. Zodpovední za to musia zodpovedať tak, že podajú demisie na svoje funkcie.

Inak vládnuca väčšina (SNS a SPS) v zreňaninskom lokálnom parlamente Kaurićovi a Vasovi odňala mandáty so zdôvodnením, že nemôžu v tej istej chvíli v mestskej správe prijímať dva platy – funkcionársky, ktorý im ako bývalým mestským funkcionárom podľa zákona patrí nasledujúcich 6 mesiacov po ukončení mandátu, a výbornícky príplatok. vlh

dostač pancierov, pričom mnohé z jestvujúcich boli zastarané.

V mene Policajnej stazovská obec sa roznice Stará Pazova panciehodla zabezpečiť osem re prijal náčelník Zoran pancierov polícii v Obrenović, ktorý sa poďatomto meste. „My ich koval predsedovi obce a dnes udeľujeme nalokálnej samospráve. Zašim policajtom so žemestnanci obecnej správy laním, aby ich čím mea verejných podnikov sa nej používali. Ak sa i zriekli tradičných novoocitnú v situácii, keď ročných obedov, ktoré sa panciere budú musieť v posledných dňoch lanPredseda obce Đorđe Radinović (zľava) odovzdal použiť, chceme, aby panciere náčelníkovi staropazovskej polície Zoranovi ského roka neuskutočniim pomohli v ochra- Obrenovićovi li, a tým spôsobom zane ich životov,“ povedal bezpečili túto hodnotnú okrem iného Đorđe Radinović. to spôsob pomoci, lebo príslušníci donáciu pre policajtov.

Obecná správa sa rozhodla pre ten- polície v Starej Pazove nemali naA. Lš.

Panciere pre políciu P

redseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović v piatok 25. januára v miestnostiach Policajnej stanice policajtom odovzdal panciere. Táto hodnotná donácia obce prispeje k väčšej bezpečnosti polície v teréne počas vykonávania bežných pracovných povinností.

Obec Stará Pazova je prvá lokálna samospráva, ktorá zabezpečila panciere mimo Ministerstva vnútorných vecí.

Pre čoraz častejšie prípady, v ktorých príslušníci Ministerstva vnútorných vecí prišli o život, Staropa-

ŽIACI STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ A STREDNEJ ŠKOLY ANTONA SKALU a užívatelia Denného pobytu Iskorak (na fotografii) od 15. januára, čiže od začiatku druhého polroku školského roku 2012/2013 majú k dispozícii prepravu kombíkom, ktorá je zladená so začiatkom výučby, resp. práce denného pobytu. Asi 30 žiakom z územia Staropazovskej obce je uľahčená cesta do školy a späť. Kombík škola dostála od Delta fondácie a Obec Stará Pazova zabezpečila šoféra z obecnej správy. Okrem šoféra v preprave žiakom pomáha aj personálny asistent. Preprava je vcelku prispôsobená žiakom a užívateľom denného pobytu a ich individuálnym potrebám. Organizovaná preprava mnoho znamená aj pre rodičov, ktorí predtým museli sami sprevádzať deti do školy a denného pobytu. a. lš.

12

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ARADÁČ

Telocvičňu dokončia, ale kedy? radáčania v jatane DPH. Koncom raznil riaditeľ školy Valeri Dragan, nuári 2012 boli januára, čiže pres- zase všetko ide cez chrbát detí, čo najhrdší obyvatelia ne rok odkedy po- nie je dobre.

Odhaduje sa, že osemdesiat perSrbska – toho daždiložili základy telocvého dňa položili závične, vykonávateľ cent prác je vykonaných, hoci nie tak klady telocvične, po prác podal žiadosť kvalitne, ako sa očakávalo. Kvalita je ktorej túžili plných 100 Obci Zreňanin o 9 zvlášť otázna, ako zdôraznil riaditeľ rokov. Základy novémiliónov dinárov na aradáčskej školy, keď ide o strechu, ho významného obvykonanie doda- ktorá už teraz na viacerých miestach jektu položili vojvotočných prác a do- premoká! K tomu ani odvod podinský premiér Bojan končenie telocvič- vrchových vôd nie je práve najlepšie Pajtić a vtedajší prine. V obci založili riešený, ale aj to sa ešte dodatočne mátor mesta Zreňakomisiu, ktorá na dá upraviť, v opačnom prípade zmlunin Mileta Mihajlov za prítomnosti početných občanov Aradáča. Storočný sen sa mal stať skutočnos- Pred rokom položili základy ťou za 48 dní – tak písalo v zmluve. Vykonávateľom prác zmluvy vedúci podniku súhlasili. je inak podnik BM Kodeks Inžinje- Práce však nenapredovali očaring zo Zreňaninu. Práce sa však za- kávaným tempom a technické čali s 35-dňovým oneskorením, na vybavenie podniku sa ukázalo príčine ktorého boli poveternostné ako neadekvátne. V októbri prápodmienky, čiže nízke teploty a ce celkom zastavili. A vtedy sa vysoký sneh. Práce konečne štar- ukázalo, ako povedal riaditeľ škotovali koncom marca, ale telocvič- ly Valeri Dragan, o čo vlastne ide.

A ide – o peniaze. Keď sa totiž ňa nie je dodnes dokončená.

Na príčiny tohto meškania opý- podnik prihlásil na tender, asi si tali sme sa riaditeľa základnej ško- dobre neprepočítal, koľko to všet- Keď ju konečne dokončia, nová telocvičňa poteší Aradáčanov ly v Aradáči Valeri Dragana. Vysve- ko bude stáť. Keď minuli všetky tlil, že v dohovore so zamestnan- peniaze určené na výstavbu teloc- tvári miesta zistí, o ktoré dodatoč- vou sú stanovené penalty pre stavcami uvedeného podniku bolo po- vične, tak jednoducho prestali sta- né práce ide a či si vyžadujú spo- bárov. Najlepšie by bolo, keby k tom spresnené, že sa práce majú za- vať… mínanú sumu prostriedkov. Ak je tomu nedošlo a keby telocvičňa koAko sa v zmluve uvádza, sieň požiadavka reálna, práce by čo- nečne začala fungovať. čať prvého apríla a dokončiť poJano Zvara Moco sledného mája, s čím v dodatku mala stáť 27 miliónov dinárov včí- skoro mali pokračovať. Ako zdô-

A

PO VOĽBÁCH DO RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA HLOŽANY

Štyri ženy, päť mužov ôľou občanov s hlasovacím právom v budúcom zložení Rady Miestneho spoločenstva Hložany počas nasledujúcich štyroch rokov budú piati muži a štyri ženy. Z celkove zapísaných 1 760 občanov Hložian vo voľbách sa zúčastnilo 667, t. j. 36,89 percenta oprávnených voličov. Volebná komisia v čele s predsedníčkou Majou Červenákovou vraj skonštatovala, že voľby prebiehali regulárne, nikto sa nesťažoval na výsledky či priebeh.

O posty členov RMS sa uchádzalo spolu 17 kandidátov (11 mužov a 6 žien). Hlasovalo sa v nedeľu 27. januára na dvoch volebných miestach v budove Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina. RMS bude tvoriť deväť členov, t. j. občanov, ktorí dostali najviac voličských hlasov: 1. Ján Bohuš (narodený roku 1971,

V

2. 2. 2013

5 /4528/

súkromný podnikateľ, pokrajinský poslanec a doterajší predseda RMS – 470), 2. Dr. Anna Makišová (1961, univerzitná profesorka – 423), 3.

Ondrej Fekete (1966, poľnohospodár, člen RMS v predchádzajúcom období – 358), 4. Jelena Červenáková (1956, penzistka – 332), 5. Milina Zelenáková (1967, banková úradníčka – 288), 6. Ján Benko (1961, poľnohospodár, podpredseda RMS v uplynulom období – 280), 7. Rastislav Struhár (1973, robotník – 278), 8. Dipl. právnička Mária Kováčová-Kyseľová (1963, matrikárka – 277), 9. Ondrej Zahorec (1960, robotník – 269).

V utorok ešte nebolo známe, kedy sa novozvolení členovia RMS stretnú na ustanovujúcej schôdzi, na ktorej by mali zvoliť predsedu a podpredsedu. Ako nám povedal

HLAS ĽUDU

tajomník MS Hložany Michal Hataľa, doteraz ustanovujúcu schôdzu RMS zvolával jej predchádzajúci predseda.

V uplynulú nedeľu bol inak príjemný deň, takže po troche prekvapuje, že sa k voličským urnám nevybral väčší počet Hložančanov.

Po voľbách všetci postrehli predovšetkým skutočnosť, že po niekoľkých mandátových obdobiach sa konečne do RMS dostali aj ženy, a to hneď štyri. Inak RMS Hložany v roku 2010 do svojho štatútu zabudovala ustanovenie, podľa ktorého v deväťčlennej rade má byť minimálne tretina žien, respektíve členov opačného pohlavia, ale túto matematickú gymnastiku nemuseli uplatniť, keďže zo šesť kandidátok štyri získali nadostač hlasov. V budúcej rade teda budú dve dámy s

vysokoškolskými diplomami, banková úradníčka, penzistka, súkromný podnikateľ, dvaja poľnohospodári a dvaja robotníci. „Pod čiarou“ – ako sa zvykne povedať – bola tiež tlačenica, keďže penzista Pavel Baďan (doterajší člen RMS) zakotvil na 10. mieste s 267 hlasmi, a penzista Ondrej Stupavský na 11. mieste mal 262. Nakoľko nám je známe, dva dni pred voľbami občania (nie všetci) vo svojich poštových schránkach našli predvolebný text s podpisom penzistu Ondreja Stupavského a predvolebný afiš s menami a fotografiami 8 kandidátov (členov Demokratickej strany a ich sympatizantov). Stupavský zostal mimo hry a zo spomenutých sa do RMS nedostali Pavel Baďan a Andrej Bartoš; presadili sa: Ján Benko, Ján Bohuš, Milina Zelenáková, Anna Makišová, Rastislav Struhár a Ondrej Fekete.

Juraj Bartoš

13

Z NAŠICH OSÁD PRÁCE NA BUDOVE MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V KOVAČICI

Silbaš

Najprv zvonku, teraz aj zvnútra d minulého leta v bývalej budove Jednoty na kovačickej Masarykovej ulici vládne zhon.

Všade kopy stavebného materiálu, hukot strojov a buchot náčinia.

O

kultúrnych dianí presunúť do domu a dvora všetkých obyvateľov Kovačice. Výhodou je blízkosť stredu mesta a Galérie insitného umenia s ateliérmi maliarov,“ in-

Zastrešené javisko

Dvaja Padinčania – Miroslav Šimák a Ján Petrovič z padinského podniku Građevinar Petrovič už takmer vybudovali viacúčelovú scénu vo dvore spoločenského domu. Rozmery krytého javiska sú 16 x 8,5 m.

Od polovice mája tohto roku javisko sa stane dejiskom rozmanitých kultúrnych a umeleckých dianí: maliarskych a možno i sochárskych táborov, výstav fotografií a iných dokumentov na otvorenom, predaja úžitkového umenia a suvenírov v špecializovaných stánkoch, literárnych posedení, aj večierkov prózy a poézie, tancov, spevov, vystúpení orchestrov, rock a pop skupín, interpretov ľudovej a vážnej hudby, možno aj pantomímy či bábkového divadla, prípadne alternatívnej umeleckej tvorby. Pravdaže, buduje sa aj kompletná infraštruktúra vrátane stánkov na posedenie, podobných tým v ŠRS Slávia. „Rozhodne už nebudeme nútení platiť za montovanie javiska pri vystúpení rôznych hudobných skupín alebo počas tradičných podujatí, ako sú napríklad Kovačický október, Deň Kovačice 15. mája či Guča v Kovačici. Okrem toho, že to obec stálo peňazí, v tých dňoch (okrem v Deň žatvy) musela byť zastavená premávka.

Teraz sa pokúsime prevažnú časť

14

formuje Martin Chrťan, tajomník Rady Miestneho spoločenstva.

Prednedávnom začali budovať aj nový systém ústredného vykurovania kancelárií a oboch zasadačiek v budove. Práce vykonáva podnik Miša-term z Kovačice.

kúpe budovy. V tomto dome adresu však má až dvanásť združení. Po takmer polstoročí budova sa ide prvýkrát dôkladnejšie renovovať, takže bude na osoh všetkým spolkom.“ Len čo sa trochu ohreje, vybetónujú aj priestor pred scénou rozlohy 46 x 22 m, ktorý poslúži aj na menšie športové akcie, v zimných mesiacoch možno i ako klzisko. Miestne spoločenstvo má výbornú spoluprácu i s Turistickou organizáciou Obce Kovačica, takže od jari do jesene na betónovej ploche môžu prebiehať i turistické burzy rozličných tipov, výstavy drobnochovateľov, salóny zberateľov na otvorenom, šachové simultánky či rôzne -iády. Možností na využitie spoločenského domu v Kovačici je neúrekom. „Najviac peňazí zabezpečí Obec Kovačica, pričom tieto práce budú spolu stáť 15 miliónov dinárov. Z Pokrajinského sekretariátu pre kultúru je zabezpečených 1,9 milióna dinárov. Časť prostriedkov poskytli aj penzisti. V tomto roku plánujeme drevené obloky nahradiť novými z PVC, uchádzame

Budova Miestneho spoločenstva s vianočno-silvestrovskou výzdobou

„Niekdajšiu budovu Jednoty a(lebo) Bratstva (dvoch kovačických podnikov, pozn. aut.) vystavali v roku 1967. Miestne spoločenstvo Kovačica sa do týchto priestorov presťahovalo v roku 2007. Dvadsať percent z budovy plus spoločné priestory, chodby a zasadačky sú vo vlastníctve združenia penzistov, keďže dôchodcovia i peňažne prispeli ku

sa o donáciu z japonského veľvyslanectva. Rovnako tak máme naplánovanú rekonštrukciu elektroinštalácií v budove. Slovom, už o niekoľko mesiacov v Spoločenskom dome v Kovačici bude viac zábavných, ale i výchovnovzdelávacích podujatí,“ zdôraznil záverom Martin Chrťan.

Anketa realizovaná po sčítaní v poľnohospodárstve na náhodnej vzorke asi 9 000 domácností prebiehala od 14. do 31. januára 2013. Cieľom tejto pravidelnej aktivity Republikového štatistického ústavu je zhromaždiť čím spoľahlivejšie údaje o sčítaní poľnohospodárskych majetkov. Jedno anketové kolo prebiehalo aj v Silbaši, kde anketu robila Snežana Milakovićová z Báčskej Palanky, ktorá navštívila asi 60 silbašských domácností a bola spokojná so záujmom občanov o spoluprácu.

J. Ferková

Kysáč Odkedy Verejný komunálny podnik Čistoća v Kysáči organizovane odváža smeti, robí to v pondelok. Avšak od 13. februára 2013 platnosť nadobudne nový rozvrh odvozu smetí v Kysáči: v stredu a piatok.

V stredu od šiestej ráno komunálny odpad budú odvážať v týchto uliciach: Babinkovej, Slovenskej, Masarykovej, Benešovej, Štefánikovej, Gombárovej, Jesenského, Vojvodinskej a 13. októbra. V piatok od šiestej ráno komunálnici budú vyprázdňovať koše v uliciach: Jánošíkovej, Vinohradskej, Martinkovej, Železničnej, Štúrovej, Karadžićovej, Milana Tepića, Novej 1, Vojvodu Tankosića, Svätosávskej, Kardelisovej, Mládežníckej, Čmelíkovej, Prvomájovej, Hurbanovej, Kollárovej, Šrankovej, Marčokovej, Šafárikovej, Mičátkovej, a na námestí Komenského. Treba poznamenať, že viacerí občania Kysáča smetné koše nemajú a nie sú zapojení do organizovaného odvozu smetí. Ale nemožno zamlčať ani to, že po uliciach vidieť hodne odpadkov, najviac v okolí predajní, takže tamojší obyvatelia každodenne majú čo upratovať. Nielen oni, aj všetci tí, čo im záleží, aby dedina bola čistá.

E. Š.

Ján Špringeľ 2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Na priadkach v Pazove lenky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka usporiadali v sobotu 26. januára tradičné priadky. Členky tohto združenia priadky v Klube VHV organizujú vždy okolo Pavla, čiže koncom januára.

Tohtoročné stretnutie bolo v poradí piate a konalo sa v znamení malého jubilea.

Staropazovčanky si tentoraz na priadky pozvali aj hostky z troch osád, s ktorými rozvíjajú peknú a úspešnú spoluprácu. Na

Č

Pani farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová počas prednášky

Krumpľový paprikáš s mäsom prichystali členky kuchárskeho tímu; na fotografii: kuchárky Anna Slamajová, Anna Domoniová, Katarína Turanová, Katarína Havranová a členky vedenia združenia Anna Horvátová a Anna Balážová

Zaujímavú prednášku o histórii pôstneho obdobia na priadkach mala velebná pani Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka v Soľanoch.

V klube na priadkach kom, ktorá sa považuje za vládla dobrá nálada, ne- neoddeliteľnú súčasť priachybovala ani bohatá po- dok. V neskorých poponuka tradičných staropa- ludňajších hodinách sa zovských jedál. Na stole ženy bavili pri slovenskej Na šikovné ruky Márie Lotiškovej okrem slaných a sladkých ľudovej hudbe a piesni.

Anna Popová pletie malé panťušky z Palanky sa pozerá Emanuela jedál rozvoniavala aj vaA. Lešťanová Feldyová priadkach v Pazove boli členky rená kukurica posypaná maZdruženia žien pri MOMS v Báčskej Palanke, Združenia žien pri PRE SVOJICH MOMS z chorvátskeho Iloka a KOOPER ANTOV Združenia žien Matkino srdce z POĽNOHOSPODÁLalite. V mene hostiteliek na ROV a iných záujemsobotňajších priadkach ženám cov podnik Agro zdarnú prácu zaželala a srdečGrnja z Pivnice v ponne ich v tomto prostredí privídelok 28. januára v tala Anna Horvátová, predsedmiestnostiach Hasičníčka pazovského združenia. ského domu v SelenNa šikovné ženské ruky, ktoré či zorganizoval predvyšívajú, háčkujú, pletú… prišla nášku. Prácu podnisa do klubu pozrieť i Libuška Laku a možnosti spolukatošová, náčelníčka Oddelenia práce prítomným pre šport, mládež a kultúru predstavil tím odborObce Stará Pazova. Prejavila níkov v čele s Jánom potešenie z toho, že sa im na Brňom, ktorý tvoria priadkach v Pazove darí a že usiVladislav Nedić, Delovne zhotovujú pekné ručné jan Jovkić, Vladimir Tošić, Goran Popović, ako aj vedúca kooperácie v Selenči Ľudmila Streharská. O práce. Vďaka báčskopalanským prednášku tohto druhu v Selenči vždy vládne pozoruhodný záujem. Záverom prednášky poľnohospodári ženám aj v staropazovskom môžu položiť otázky, na ktoré im odborníci podniku Agro Grnja ochotne odpovedajú. Organizátor pre združení sa už naplno venúvaprítomných na prednáške prichystal aj primerané darčeky a občerstvenie. jú práci v dielni papierového J. Berédi-Ďuky pletenia.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

15

Z NAŠICH OSÁD Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV HLOŽANY

Dobré meno ďaleko počuť ložianski poľnohospodári merínu, Futogu... Mimochodom, pomenul, že mnohé aktivity ZPH dávno patria medzi po- predsedníctvo sa vlani stretlo 32- realizovalo spolu s MS, a osopredných aj v širšom okolí. V krát, iba formálne; neformál- bitne prízvukoval: „Plány sú vám poslednom období sú čoraz or- nych rozhovorov a dohovorov skromné, a to je dobre: málo pláganizovanejší a účinnejší nie- bolo tiež veľa. Predseda ZPH nujete, a veľa robíte.“ Ubezpečil len tam, kde sa cítia ako ryby vo Miroslav Kudron osobitne a me- ich, že bez ohľadu na to, kto vode, teda na roliach, ale aj na novite pochválil viacerých mla- získa(l) dôveru občanov vo voľpláne zviditeľňovania práce, ktorej cieľom je nielen vlastný profit, ale aj celkový pokrok a dobré meno prostredia, v ktorom žijú. Kto nesledoval ich vlaňajšiu činnosť, mohol sa o tom presvedčiť na ich výročnom zhromaždení v sobotu 26. januára v kaviarni Pod lipami, na ktorom všetko šlo ako po masle.

Tajomník združenia Juraj Semártonský podal správu o činnosti v roku 2012.

Z nej vyplýva, že hlo- Združenie poľnohospodárov Hložany usporiadalo výročné zhromaždenie žianski poľnohos- v kaviarni Pod lipami podári značnú pozornosť opäť venovali sebavzdelávaniu (usporiadali dých členov združenia a veľmi bách do Rady MS Hložany (v 12 prednášok, navštívili Poľno- kladne sa zmienil o spolupráci s nedeľu 27. januára), RMS aj v hospodársky veľtrh v Novom MS Hložany, obecnou direkciou, tomto roku poskytne pomoc Sade...). Zorganizovali aj tra- továrňou na výrobu asfaltu, KP ZPH. Predseda Báčskopetrovdičné podujatia: súťaž o najlep- Gloakvalis... skej obce Pavel Marčok vyjadril šiu klobásu, víno a pálené (vo fePokrajinský poslanec a pred- presvedčenie, že „Hložianska babruári), rovnanie poľných ciest seda Rady Miestneho spolo- bura je brand, o ktorom sa ešte (dva dni v marci, za účasti zo 90 čenstva Hložany Ján Bohuš pri- len bude hovoriť“ a dodal, že členov), poľnohospodársku zábavu (v Hasičskom dome, v marci), Deň kvetín (v rámci Dňa Hložian, v máji), Deň zeleniny (v auguste) a zúčastnili sa aj na itajte, vážení pri dnešnom bub- iste k tomuto názoru dospel na záprotestnej blokáde ciest v aprínovaní; zahryznite s chuťou do klade vlastných skúseností. li. S mnohými segmentmi svojej V Záhrebe vraj istý mladý muž toť práce členovia ZPH môžu byť mi- najkratšieho mesiaca, februára, a prednedávnom vpálil do istého moriadne spokojní, najväčšmi počujte, skrátka, čo nového…

Bum-bum! chrámu celkom nahý, vyvreskujúc ale zarezonovali uznania, ktoré Počuť tamhorevyššie vaše po- pritom: „Sex do škôl!” Nie je vylúzískal ich tradičný kvalitný produkt, paprika Hložianska babu- nosy; vraj ste beztak tenké peňa- čené, že neborák bol aj slepý, nuž si ra. Novosadský veľtrh ju vlani ženky a plytké vrecká počas počet- pomýlil inštitúcie... Štátna tajomníčka v našom Miuznal za autentickú a auto- ných sviatkov vyprázdnili natoľko, chtónnu odrodu a odmenil ju že by sa ich zďaleka zľakla aj kos- nisterstve obchodu vraj vyhlásila, že zlatou medailou a diplomom. tolná myš. Ale uznajte: necítite sa ľa- neráta so zdražením potravín. Tiež ZPH aktívne spolupracovalo s hulinko a tenulinko a šťastnulinko sa rada necháva prekvapiť. Že vraj zase raz prolongovali zaväčšinou miestnych spolkov a z toho, že nemáte čo minúť, a že čiatok výstavby plynovodu Južná združení, ale prehlbovalo aj spo- teda, keď nestrovíte – ušetríte?

Skúste, pre istotu, vážení, uveriť. vetva. Nakoľko je známe, záverečluprácu s organizáciami poľnohospodárov v susedných dedi- Vari pán prezident nepovedal, že ľu- né práce na jeho výstavbe zatiaľ nenách, tiež s tými z Kanjiže, Te- dia, ktorí veria v Boha, sú dobrí? Ak- meškajú ani jedinú sekundu.

H

obec zrejme bude „musieť, čiže chcieť uzrieť sa na Miestne spoločenstvo a podporiť váš spolok“.

Podľa údajov účtovníka Juraja Takáča prílev na žírovom účte ZPH bol 197 197 dinárov. Na žírovom účte sa im zvýšilo 24 368 din. Finančnú správu za uplynulý rok doplnila pokladníčka Jaroslava Šepráková. Uviedla, že ZPH malo aj celkom slušné vlastné príjmy (350 440 din) a že najviac do pokladnice napršalo zo zábavy (247 133 din). Poľnohospodári aj investovali: pre vlastné potreby sami urobili väčší stan a na materiál minuli vyše 88 000 din. Po odčítaní iných bežných výloh sa ukázalo, že v pokladnici zostalo 6 358 din.

Tajomník Semártonský tiež podal návrh plánu práce na bežný rok, ktorý zahrnuje viac-menej už spomenuté doterajšie aktivity. Najprv sú v pláne prednášky, koncom februára súťaž o najlepšiu klobásu, víno a pálenku, začiatkom marca Sedliacka zábava, potom rovnanie ciest...

Finančný plán na rok 2013 ráta s rozpočtom v hodnote 750 000 din.

Hložianski poľnohospodári spolu s hosťami bodku za vydareným výročným zhromaždením položili pri chutnom loveckom paprikáši.

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

V

16

P

UGÁR

Dobrá správa znie: skupina srbských chemikov vyrobila prach, ktorý zahasí každý oheň. Žeby nasledovala nevídaná nuda na domácom politickom javisku?

Vyšla príručka na správanie sa v mimoriadnych situáciách, a to v maďarčine, albánčine a rómčine; nie aj v slovenčine. My našinci – najzelenší konár stromu slovenského ju potrebovať – nepotrebujeme, lebo do mimoriadnych situácií neupádame a keď aj, tak si to ani všimnúť – nepovšimneme. Dobre nám tak!

Bu-bu-bu!!! jbš

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SELENČA

Snemovali hasiči elenčskí hasiči v nedeľu 27. januára usporiadali výročné a zároveň aj volebné zasadnutie. V miestnostiach hasičského spolku členov a občanov, ktorí prejavili záujem o činnosť tohto združenia, privítal predseda Ján Švec.

Jednohlasne zvolené pracovné predsedníctvo sa potom ujalo vedenia zasadnutia a ako prvý slovo dostal predseda hasičov, ktorý sa krátko zmienil o situácii v združení, stručne ozrejmil činnosť v minulom roku a plány na nadchádzajúce obdobie.

Nasledovala správa veliteľa roty Jána Horváta, ktorý povedal, že sa hasiči pravidelne zúčastňujú na súťaženiach hasičov, kde aj naďalej zaznamenávajú dobré výsledky. Rota sa v minulom roku zúčastnila na hasení dvoch požiarov, ktoré spôsobili iba menšiu hmotnú škodu. Problém mali s poplašnou sirénou, ktorá z neznámych príčin nefungovala pri poslednom požiari, a vyskytovali sa aj občasné problémy s vozidlom.

Zdôraznil aj to, že Selenčania si dávajú pozor pri uskladňovaní a nakladaní s horľavinami, výsledkom čoho je menej požiarov. To priamo súvisí s protipožiarnou prevenci-

S

ou, ktorú každoročne uskutočňujú v tomto spolku.

Finančnú správu podal tajomník Ján Ralbovský, ktorý uviedol,

Správna rada hasičského spolku v Selenči

že spolok úspešne hospodáril a na konci roka saldo na účte je pozitívne. Finančné problémy sa očakávajú aj v novom roku, ale hasiči majú nádej, že všetko naplánované úspešne realizujú.

Po správach nasledovala volebná časť zasadnutia. Prítomní zo

STARÁ PAZOVA

Ukončená úprava šatne amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova sa pustili do úpravy divadelnej siene. V prvej fáze je kompletne upravená divadelná šatňa, ktorú slávnostne dali do prevádzky vo štvrtok 24. ja-

Z

nuára. Práce finančne podporila Obec Stará Pazova a Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova.

Počas obchôdzky pekne upravených miestností šatne Nedeljko Kovačević, riaditeľ direkcie, po-

Takto teraz vyzerá divadelná šatňa 2. 2. 2013

5 /4528/

sedemnásť navrhnutých kandidátov do nového správneho telesa tajným hlasovaním zvolili jedenásť členov. Ide prevažne o členov, ktorí tu boli aj doteraz.

Záverom zasadnutia domovník v hasičskom dome Rastislav Lojdl informoval, že zaobstaral

HLAS ĽUDU

mobilné telefónne číslo, na ktoré občania môžu zavolať v prípade požiaru. Toto číslo bude stále vo funkcii a Selenčania by si ho mali dobre zapamätať. Tak teda v prípade požiaru okrem na už dobre známe číslo 193 možno zavolať aj na mobil: 063 193 1930.

V pokračovaní nasledovalo zasadnutie správneho telesa, na ktorom si členovia zvolili vedenie spolku. Staronovým predsedom spolku je Ján Švec, podpredsedom sa stal Fero Daniček. Veliteľ roty je Ján Horvát a jeho zástupcom Anton Trusina. Rastislav Rybársky je nový tajomník a jeho zástupcom je Ján Ralbovský. Úlohu domovníka bude plniť Rastislav Lojdl a kuriérom aj naďalej bude Ján Fodor. S pioniermi bude pracovať predseda Ján Švec.

Na zasadnutí bolo dohodnuté, že aj v tomto roku usporiadajú tradičný hasičský bál. Zábava bude 9. februára v Hasičskom dome a v ponuke je chutná večera, bohatá tombola a pobavenie pri živej hudbe, hasičskej dychovke a selenčskej skupine Šok bend. Realizujú aj preventívnu návštevu domácností a občanom dajú pokyny súvisiace so skladovaním a nakladaním s horľavinami.

Juraj Berédi-Ďuky

vedal, že finančné prostriedky na tieto práce neboli plánované rozpočtom, ale vzhľadom na to, že miestnosti boli naozaj v zlom stave, zabezpečili dodatočné peniaze v hodnote 300-tisíc dinárov. V mene lokálnej samosprávy na štvrtkovej minislávnosti Počas obchôdzky upravených miestností: sa zúčastnila Li- (zľava) Libuška Lakatošová, Vladimír Kerkez buška Lakatošová, a Nedeljko Kovačević náčelníčka Obecného oddelenia pre šport, mládež šatne: vylíčili steny a ozdobili ich a kultúru. Pri tejto príležitosti vy- obrazmi, opravili dlážku a elekhlásila, že obec aj naďalej mieni trické osvetlenie... Okrem toho prispievať k vytvoreniu čím lepších oznámil, že sa chystá adaptácia dipodmienok pre prácu ochotníkov vadelnej sály a v blízkej budúca kultúrnych dejateľov v meste. nosti by mali odštartovať aj elekVladimír Kerkez, riaditeľ Strediska troinštalačné práce. pre kultúru, ozrejmil, čo všetko vya. lš. konali v rámci úpravy divadelnej

17

Z NAŠICH OSÁD

18

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VÝSTAVA MOJE MESTO, MOJI ĽUDIA CEZ PRIZMU VOJVODINSKEJ FOTOGRAFIE

Okamihy bežné a nevšedné K

to nepozná zložitý a niekedy nevyspytateľný svet fotografickej tvorby a umenia, asi neuverí, že pri takom veľkom množstve nových a kvalitných záberov, ktoré sa deň čo deň, mesiac čo mesiac objavujú, možno zase zažiť pekné a riadne prekvapenia. Tak na stránkach printovej tlače, ktorým dominuje žurnalistická fotografia, Čo na tej snímke vlastne je? ako aj medzi obálkami tematických monografií a azda najviac v odborných Priatelia fotografických časopisoch.

Zábery ako reálne záblesky života sú rovnako nevyčerpateľné ako i život, takže o kráse najčastejšie rozhodujú vydarené a zvečnené okamihy jeho všedných a nevšedných chvíľ. Dokladom toho je i výstava najúspešnejších snímok časopisu pre kultúru fotografie ReFoto, ktorá prebieha v belehradskej galérii Artget od 18. januára do 6. februára. Na celoročnom súbehu sa zúčast- Dušica Dimšićová, Čerević: Láska je... nili tisíce autorov s tisícami snímok, z ktorých odborná porota zvolila pri- nielen z Nového Sadu, ktorých je bližne deväťdesiat najlepších. K úcte vojvo- najviac, ale aj zo Subotice, Kikindinským fotografom a fotografkám môže byť dy, Čerevića, Bašaidu, Zreňaninu, skutočnosť, že sú v tomto najužšom výbere de- Rumy, Srbobranu, Somboru... Ich siatky ich prác, a dokonca z troch prvých foto- úspech je o to väčší, ak sa na zregrafií druhú a tretiu cenu získali práve autori z teli má skutočnosť, že konkuNového Sadu. Druhú cenu získala Marija Er- rencia bola veľmi silná – okolo 3 deljiová za záber Žijeme spolu, tretiu Đorđe Ga- 500 fotiek – a že nesúťažili len dovrilović za fotku Váš vodič. Autori ďalších, pri- máci, ale i zahraniční autori, zväč- Plagát s víťaznou prácou bližne dvadsať vojvodinských fotografií, sú ša zo štátov bývalej Juhoslávie.

Druhá cena: Žijeme spolu 2. 2. 2013

5 /4528/

Dedina, zabíjačka, smútok, láska, šport, podujatia, príroda, nálada, vyčíňanie fanúšikov... – každá snímka je osobitným príbehom naznačujúcim a upozorňujúcim, že sa nám život nesmie zmeniť len na bezduché naháňanie za povinnosťami a súťaženie s krízou a stresom.

Sú totiž v ňom aj chvíle, ktoré načim vychutnávať a ak nie sú, treba ich hľadať alebo si ich aj vymyslieť. Lebo len tak nám tá mozaika osudu a dní bude pestrejšia, krajšia a pútavejšia.

Oto Filip

Rozmanitá tematika HLAS ĽUDU

19

Z nAŠICh oSÁD Z PeTRoVSKeJ MATRIKY nARoDenýCh

V roku 2012 ani 50 novorodeniatok ízka natalita a čoraz viac mien ako sú Milena, nemanja, Slađana je charakteristikou súčasnej demografickej štruktúry „slovenského“ Báčskeho Petrovca. To však nie je žiadnym prekvapením, keďže údaje zo sčítania obyvateľstva roku 2011 ukázali, že z

N

150 rokmi v Petrovci sa v priebehu roka narodilo aj vyše 300 detí. Vtedy aj napriek veľkej mortalite spôsobenej nákazlivými chorobami Petrovec prosperoval. V dvadsiatom storočí už badať úpadok, hoci ešte po sedemdesiate – osemde-

hoci sú občanmi Petrovca, podľa miesta narodenia sú všetci vlastne novosadčania, lebo sa narodili v novosadskej pôrodnici. V iných štátoch sa dávno ujala prax, že trvalé bydlisko rodičov sa dieťaťu píše ako miesto narodenia a do najbližšej

Matky s malými deťmi vlani v lete v strede Petrovca – takýto záber je z roka na rok zriedkavejší celkového počtu 6 669 obyvateľov až 7 % Petrovčanov žije v zahraničí a prevažne sú to mladí ľudia.

Aj tentoraz sme sa spoľahli na presné údaje o počte detí narodených síce v novom Sade, ale žijúcich v Petrovci, zapísané v evidenčnej knihe v detskej ambulancii miestneho Domu zdravia. V tejto evidencii, ktorú nám poskytla pediatrická sestra Anna Medovarská, je uvedené, že sa v roku 2012 narodilo 49 detí, z toho jedna rodina sa potešila dvojičkám, dievčatkám. Chlapcov sa narodilo 21, kým dievčat bolo trošku viac – 28. Pred 100 až

siate roky sa v Petrovci do roka narodilo deväťdesiat až sto detí. V novom miléniu s deťmi je to omnoho horšie. Situácia je povážlivá zvlášť v posledných rokoch, ako napríklad v roku 2009, keď sa narodilo iba 38 detí. Kvôli lepšiemu prehľadu uvedieme počet narodených detí v predchádzajúcich piatich rokoch, tiež počet chlapcov a dievčat. Roku 2011 v Petrovci pribudlo 62 nemluvniatok (24 : 38), roku 2010 – 58 (31 : 27), roku 2009 – 38 (23 : 15), roku 2008 – 63 ( 30 : 33) a roku 2007 sa narodilo 51 Petrovčanov (19 : 32).

ČLENKY SPOLKU P E T R O V S K ÝC H ŽIEN úspešne absolvovali mimoriadne aktivity súvisiace s jubileami – 90 rokov od založenia prvého Spolku žien v Petrovci a 10 rokov obnovenej činnosti.

V súčasnosti sa na svojich pravidelných pondelkových stretnutiach venujú výšivkám s veľkonočnými motívmi a slovenskou vzorkou, ktoré poslúžia ako darčeky, keď sa vyberú niekam na návštevu. Venujú sa i rohožkám, výrobe ktorých sa niektoré členky naučili počas pobytu v Málinci, a tomu naučili aj iné členky. Počas tejto zimy po prvýkrát v spolku zorganizujú i priadky, na ktoré chcú pozvať spolkárky z Pivnice.

K. Arňašová

20

pôrodnice sa chodieva zo zdravotných dôvodov. V petrovskej matrike narodených, ako nám to potvrdila matrikárka Mária Triašková, je iba 35 zápisov. Výlučne ide o náhradné zápisy osôb narodených v iných štátoch, ako sú Chorvátsko, Bosna a hercegovina, Slovensko, Taliansko a Kolumbia. Tieto osoby zväčša v dospelom veku podali žiadosť, aby sa evidencia viedla aj v Petrovci, buď

preto, že sú pôvodom odtiaľto, alebo sa sem prisťahovali bývať. Podľa predpisov, osoby, ktoré získali štátne občianstvo Srbska, sú povinné zapísať sa do matriky v meste bývania.

Zo 49 detí narodených roku 2012 slovenčina bude materinským jazykom pre 32. Mená, ktoré sa v súčasnosti dávajú novorodencom, už nie sú tradičné slovenské, ale prevažne moderné, až výhutné. Ani v roku 2012 v Petrovci nepribudol ani jeden Ján, Michal, Štefan či Samuel, ani jedna Anna, Mária, Zuzana či Katarína.

Pre dievčatá vlani najpopulárnejšie meno bolo hana – až tri dievčatá sú takto pokrstené, k tomu sú aj dve Ivony. Potom sú tu aj ďalšie mená: natália, Marína, naďa, Agnežka, Petra, Vlasta, Valentína, Miroslava, nina, Michaila, Ines a tiež Anđela, Lara, Klara, Sara, Milica, Dimitrija, Anastasija, Milena, Slađana, Suzana, Aleksandra a Dominika. U chlapcov sa niektoré z mien opakujú. Dvaja sú Marekovia a Ivanovia. Rodičia sa vlani chlapcom rozhodli dať i tieto mená: Pavel, Peter-Pavel, Martin, Matej, Filip, Miroslav, Leon, Andrej, Boris, Leo, Lukáš, Damián, ale aj nemanja, Damir, Stanislav, nenad a Marko.

Záverom uvedieme aj údaj, že úpadok obyvateľstva v Petrovci v roku 2012 je 50 občanov, ale obsiahlejší prehľad o spoluobčanoch, ktorí nás opustili, uvedieme v nasledujúcom čísle, ako aj prehľad matriky sobášených.

J. Čiep

V SND V KYSÁČI okrem rôznych zasadnutí, kultúrnych aktivít, výstav a osláv prebiehajú aj iné akcie. Tak nedávno usporiadali akciu vyšetrenia stavu krvných ciev neinvazívnou metódou pomocou TensioClinic arteriografu, ktorý meria endotelnú funkciu (AIx), rýchlosť šírenia pulzovej vlny (PWV) celou hlavnou artériou (aortou) a centrálny tlak v nej, ktorého včasné diagnostikovanie pomôže predísť infarktu alebo mozgovej porážke. Prehliadka je bezbolestná a bezpečná. Kysáčania si 15. januára 2013 prišli skontrolovať, v akom stave sú ich krvné cievy, a Dr. Svetlana Krstićová a sestra Renata Gogolaková vyšetrili vyše 20 občanov.

A. Legíňová

2. 2. 2013

5 /4528/

hLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Zábava veľké vlny hádže... k si niekto myslí, že prvá slovenská zábava s divadlom v Starej Pazove bola narýchlo pripravená a že dátum 2. februára 1903 bol len tak náhodne určený, veľmi sa mýli. Ani rok predtým, presnejšie 28. januára 1902, keď zábava (bez divadelného predstavenia) bola naozaj narýchlo zorganizovaná, nebolo to náhodou. Objasnenie dala vo svojej kronike Ľudmila Hurbanová. Bolo to z politických dôvodov, keď zástancovia Khoenovej maďarónskej strany, inak Srbi v čele s poslancom Nikolom Petrovićom začali znevažovať pazovských Slovákov, najmä farára Vladimíra Hurbana, ktorý vo volebnej kampani nadŕžal Aleksandrovi Sandićovi, profesorovi novosadského gymnázia srbského a oduševnenému hlásateľovi slovanstva.

ve keď v Sobotišti hrala divadlo.

Tým sa Jurkovičová-Hurbanová stala priekopníčkou divadelného umenia na západnom Slovensku, takže na jej pamiatku sa každoročne na festivale v Novom Meste nad Váhom udeľuje Kvet Tálie.

Aj sám Hurban ako študent Revúckeho gymnázia stál „na doskách, ktoré svet znamenajú“, a počas štúdií teológie v Roztoku určite chodieval do theatra. Po príchode do Pazovy aktívne sledoval prácu Srbského národného divadla v Novom Sade, takže roku 1884 sa stal členom organizačného výboru tohto prvého srbského profesionálneho divadla... Pretože bol estetik (čo vidno z jeho malieb a objednávok na zariadenie exteriéru a interiéru kostola a fary), veľmi mu záležalo na kvalite. Tú sa mu podarilo dosiahnuť aj prednesom prvého predstavenia Testiná do domu, spokojnosť von z domu, o čom sa podrobne píše v recenzii v Národných novinách zo 7. februára 1903.

Avšak príprava prvého pazovského predstavenia mala tiež svoje „tempo – rytmus“. O tom svedčia aj listy písané rukou Vladimíra Hurbana synovi Vladimírovi Konštantínovi Hurbanovi do Záhrebu, kde bol žiakom gymnázia: „Čo pýtaš, to Ti pošleme s februárovými peniazmi, v utorok po zábave. Dnes celý deň durkajú mažiare na oslavu „Zeusa“. Šestina dediny je s dvorom vo vyPozvánka – plagátik z roku 1904. tržení!“ List bol napísaTlačil Klimeš a Pivko v Liptovskom Sv. Mikuláši. ný 27. januára 2003. O dva dni neskôr (na záver Vladimír Hurban (1850 – 1914), druhého listu) otec píše synovi: „P. ktorý bol prvým režisérom pa- S. Zábava veľké vlny hádže...“ zovského predstavenia, divadlo v Archív SEAVC obsahuje veľký Starej Pazove mohol zorganizovať počet listov týkajúcich sa pazovaj skôr, keby bol chcel. Tento ského divadelného života. Medzi druh umenia si odjakživa veľmi zaujímavé patrí aj ten z 8. fevážil. Možno k tomu prispela aj bruára 1904, v ktorom Vladimír skutočnosť, že jeho otec Dr. Jozef Hurban svojej manželke AugusMiloslav Hurban sa do matky te (ktorá práve bola u rodičov ŠtúAnny Jurkovičovej zamiloval prá- rovcov v Bierovciach) opísal

A

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

hromničnú zábavu, na ktorej sa hrala Sirota od M. O. Horváthovej: „My sme Ti práve preto o divadle nič nepísali, aby si sa daromne nestarala. Aj o našu „odjekovu“ zábavu a Ľudkinu toaletu márne sa staráš. Látka to bola biela so štrá-

požičala. Ľudku Poliovkovky obliekli o 8. hodine a všetci sme sa dali zaviesť k Witmanovi. Potom šiel koč pre Dolinajovcov. Obidve dvorany boli nabité ľudom a všetkým tváre horeli od radosti. Dobrá vôľa všetkých nedá sa ani opísať. Ženské hrali v pazovských krojoch. Ľudka ako mať mladého zaťa vynímala sa výborne, no veru primladá na mať. Ľudia oči

Prví herci pazovského divadelníctva odfotení na farských schodoch 2. februára 1903

fikami a bola celkom primerane oblečená... Na divadlo pozval Vlček Báčku aj Sriem – proti našej vôli. My sme vždy tvrdili – netreba volať zo strany, no Vlček si nedal radiť. No z Báčky prišiel jediný učiteľ Štetka z Kysáča, švagor našej slečny učiteľky Boženy Kopovej. Druhí jediní hostia boli naši traja hostia: Ormis a Miloslav Križan s jeho manželkou. Večer 2. februára zastane fiaker a z neho vystúpia títo traja. Ľudka sa nič nenaľakala, bo o robení večere nemohlo byť reči. Ustanovené bolo, že budeme večerať po divadle v hostinci. Poslala si Ľudka pre Poliovkovú, ktorá jej aj šaty

nechávali na javisku a hltali každú reč. Záujem od začiatku do konca trval. Herci hrali nad očakávania dobre. Ustanovilo sa hneď, že sa bude hrať aj druhý raz vo fašiangovú nedeľu 14. februára...“ V liste sa v pokračovaní uvádza, že po predstavení bol ples, ktorý trval do zory. Okrem opisu nasledujúceho dňa Hurban cituje listy svojho syna Vladimíra Konštantína z Viedne (o jeho odchode na tamojšiu zábavu „v národe“) a píše aj o zadovážení dramatických textov.

Katarína Verešová

21

ame d ú b y Neza rázdnin na p viatky see mu ot s ď as ozd o, ke

šetky omutn áti, s ostŕhať v očné a n e r a m n p ni a via , ka bolo tromček spestrili preč... Ale em á e ťs jv in sú dobi krásn o naš atky li odz nám tak robiť, svi e. Tak ak a tému ísali n ktoré ôžem nedá elka, y? Nič sa ínať si m rí sa rozp ých sviat i t e v o s l t k m t u a k o , a n y vi sp by kú uply Padin ené: tský čné s voro tko strat amaráti z ninách a rový De práá je vše únavní k ch prázd vý febru imnými r ý iz p n š m m á i ý o z tento n ili pekn Daniela M str .A arčo koch nám spe áčania.

M razivá zim ková, 6. 2, ZŠ Ľudo ys tik ná noc na K víta Štúra i m ďale vK ca

A

kom severe .

Bol som v Aradáči hlavveľa pekných zážitkov. Bol som ez zimné prázdniny som mal aehr Bel v bol cestoval. Najprv som ne doma, ale trochu som aj l. hra tam sa som ne od deda Mráza. Pek de, a to v Igraonici pre balík , ktorý hráAradáči u Zvarovcov, u báčina v i bol e sm Najkrajšie mi bolo, keď m ja má veľmi rád ré piesne, ktoré zbožňujem. Aj va na gitare. Zahral mi niekto čil ma hrať piessme spolu hrali a spievali. Nau gitaru a učím sa na nej hrať. Nuž ckú gitaru. Páktri ele aj je more. Vyskúšal som si ne Smoke on the water a Krivo Do . džo ben ký eric ry a najviac am čia sa mi všetky báčinove gita el Chc . sne pie ré kto nie ce naučí ešte hovorili sme sa, že ma nabudú a ako on. rist gita rý dob ý tak by som byť Ivan Bokor, 2. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

C

Eva Kulík ov Tichá zim á, 8. 2, ZŠ Ľudovít ná pohod a na vidie a Štúra v Kysáči: ku.

Zimné prázdniny vu azvonil školský zvonček a zno c. laví ch lský ško do sme sa vrátili . hlo rýc hli ube iny Zimné prázdn Vianoce Najprv sme mali sviatky, a to a aj ja, ia teš a Nový rok. Deti sa im veľmi všeliam táv dos a lebo chodím palazovať tronám o bol šli, pre tky jaké darčeky. Keď svia

Z

ysáči:

Zážitky zo zimn ých práz dnin očas tých to prá

P

zdnin so Najradš m vstal, hn ej si spomínam n mal veľa peknýc eď som u h zážitko a tie z Via v. tek n som sveti elka a ob al k vianočnému oc. Keď som rán o divoval s by. Pod s s tr o m č eku. Zap om tie vš tromčeko ojil elija m den bol plný slad boli dva veľké d ké trblietavé ozd oarčeky od kostí a v Veľmi so dru rod m také mať. sa prekvapil a po hom boli playmo ičov. Jetešil, bil k Boli čov, za kto tam aj darčeky a lebo som už dávn ocky. o chcel peniažky ré som si o n ly a ešte kocky. Eš eskoršie kúpil no d starých rodite vú koch, ale bolo sa tr by som sa dlhšie tašku do škoe bavil pri b a chystať k Sesternic darč a a za pekn Anabela bola ob príbuzným palaz eov é palazov lečená ak anie som o babka ať. bola knih Z d a ima o o s Egypte a tal darče lej a s bra k, v pyra hrali šach trancami Saškom mídach. Potom ktorom sm a a do zhrom karty. Odtiaľ sm Miškom sme po p e šli ďae s bratra aždenia. B alazovan í n o vali, recit ovali a hra lo tam veľa detí a com Lukom odiš všetci spo li li na zvon už nás ča lu sme sp če ka iedeti sme li stará mama a S koch. Keď sme pri ebastián sa ďalej k š , Aleksa a li domov, rásne hra som ešte li. K Ma zá baľoval a bavu pri rozbaľo eď hostia odišli d teja. My omov, m j bračeko vaní darč al e ve. Aj on sa poteš kov, lebo som ro Rád si sp il každej zomínam hračke. na te a peknýc h zážitko nto deň plný hry, radostí v s mojim i príb Kris ZŠ marš tián Sjanta, 2. 1 uznými. ala Tita v Padine

bal sneh na zimchu monotónne, lebo nám chý mala zážitok som dsa pre né sánkovanie. Ale rodičmi na Slona snehu, lebo som bola s vať a korčuvensku. Naučila som sa tam lyžo . sne krá ľovať na ľade. Bolo nám vu spolu a Teraz sme so spolužiakmi zno nám pekné a zamôžeme si spomínať na to, čo prázdniny. ujímavé priniesli tieto zimné rovičová, 2. 1 Pet a taš Na ZŠ maršala Tita v Padine Februárový pozdrav od Anny F. a Jany S.

22

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 29.1.2013 14:09 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČ NÍK XLIII ČÍSLO 3 (1837) 2. februára 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Z PRODUKČNEJ BURZY

Potrebuje Srbsko GMO? súčasnosti medzi najviac využívané geneticky modifikované organizmy patria mikroorganizmy a rastliny. Kým diskusia a polemika okolo používania transgénnych mikroorganizmov je v mnohých štátoch zatiaľ skôr v štádiu tichého súhlasu, okolo genetickej modifikácii rastlín už dlhšiu dobu prúdi veľmi živá diskusia.

Názory verejnosti nútia vlády venovať čoraz väčšiu pozornosť legislatívnej úprave možností využívania GMO, postupov ich pestovania a zabezpečenia ochrany pred ich nežiaducim únikov do životného prostredia.

Kým USA a rozvojové krajiny považujú geneticky modifikované plodiny za bezpečné a nevynakladajú značné prostriedky na riešenie environmentálnych a zdravotných rizík, ktoré s nimi súvisia, Európska únia má už dnes prepracovanú veľmi kvalitnú legislatívu, ktorá chráni nielen jej obyvateľov, ale aj prostredie a krajinu, v ktorej žijú.

V Srbsku je momentálne pestovanie GMO zakázané. Ich používanie sa v Európe uskutočňuje iba kontrolovane a používať sa môžu len tie GMO, ktoré povolí príslušný štátny alebo európsky orgán. Veľká časť Európy sa používaniu GMO bráni a snaží sa zakazovať aj povolené

V

GMO. Neustále sa vyvíja tlak, najmä zo strany mimovládnych organizácií o zákaz ich používania.

Podľa názoru prof. Miladina Ševarlića Srbsko by malo obrovské ekonomické škody, ak by povolilo pestovanie a obchodovanie GMO. Len na základe nákupu geneticky modifikovaného osiva a rozdielu v cene medzi GM a geneticky nemodifikovaných komerčných výrobkov, štát by ročne prišiel o obrovské sumy. Podľa jeho slov Srbsko nemá ani jeden dôvod na zmenu zákonných predpisov v prospech kompánií, ktoré vyrábajú GMO, a je veľmi dôležité, aby aj naďalej zostalo zónou bez GMO. To by bola zároveň aj bezplatná reklama domácich poľnohospodárskych výrobcov nielen pre srbský, ale predovšetkým pre európsky trh. V náš prospech je aj rozhodnutie Komisie EÚ z 23. januára 2013 o pozastavení procesu schválenia GM potravinárskych siatin do konca jej mandátu v roku 2014. Pretože v Srbsku sú údajne viac ako štyri pätiny voličov proti zmene Zákona o GMO, aj politici by mali pri svojich ďalších krokoch na to myslieť. Ľ. S.

Nižšia cena pšenice, kukurica drahšia dňoch od 21. 1. do 25. 1. 2013 na Produkčnej burze v Novom Sade bol zaznamenaný obrat v minimálnych množstvách. Obchodovalo sa iba s prvotnými poľnohospodárskymi výrobkami v množstve 394 ton a aj to iba pre potreby spracovateľského priemyslu. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bolo toto množstvo o viac ako polovicu menšie. Táto doslova „mŕtva” situácia pokračuje už tretí týždeň v poradí a január 2013 z hľadiska historickej analýzy objemu obratu bude zaznamenaný ako jeden z najslabších.

Cena pšenice sa pohybovala od 27 do 27,50 din/kg bez DPH. Predalo sa iba 100 ton po 29,16 din/kg (cena s DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola lacnejšia o 1,45 %. Úplne odlišná situácia je na trhu s kukuricou. V uvedenom období ponuka bola veľmi slabá a dopyt obrovský. Predalo sa iba 100 ton po 26,68 din/kg (24,70 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 0,41 % vyššia cena. Ďalšia komodita, s ktorou sa na novosadskej burze obchodovalo, boli sójové výlisky. Predalo sa 22 ton po 73,20 dinára (61 dinárov bez DPH). Cena sójových výliskov je pomerne stabilná.

O sóju, ktorá sa predávala po 61,20 din/kg bez DPH, záujem nebol, aj napriek tomu, že v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola lacnejšia o 0,80 din/kg.

V uvedenom období sa na Produkčnej burze v Novom Sade najviac obchodovalo so slnečnicovými výliskami. Predalo sa 172 ton po cene 33,36 din/kg (27,80 din/kg bez DPH). Ľ. S.

V

poljo2:0 29.1.2013 14:10 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

Odborne a zrozumiteľne o Futockej kapuste Janko Červenski: Futoški sveži i kiseli kupus, Novi Sad 2012 rámci programu 13. Futockej kapustiády vlani v októbri prezentovali publikáciu, ktorú v náklade 500 exemplárov mesiac predtým vytlačil ABM Ekonomik Nový Sad. Neveľkú, ale vzácnu a aj na pohľad peknú knihu Futoški sveži i kiseli kupus (Futocká čerstvá a kyslá kapusta) prichystal Dr. Ján Červenský, odborník na šľachtenie zeleniny, vedúci Oddelenia organickej výroby a biodiverzity v Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade.

Pozorovaná publikácia nadväzuje na jej predchodkyňu toho istého autora s názvom Gajenje kupusa (Pestovanie kapusty); vyšla v roku 2011 a predstavili ju predvlani v rámci 11. Futockej kapustiády. Obidve vznikli ako výsledok viacročného sledovania aktivít futockých pestovateľov a spracovateľov kapusty, ktorým Dr. Červenský v ich úsilí na ceste k získaniu certifikátu výrobku

nu výrobu a spracovanie FK bazírujúce na výsledkoch vedeckých výskumov a sústavného pozorovania práce s FK priamo na kapustových záhonoch. Konečne, azda najvýznamnejšie pre zatiaľ 36 autochtónnych pestovateľov a spracovateľov Futockej kapusty sú ustanovenia o spôsobe označovania výrobkov pod názvom Futoški sveži i kiseli kupus, či už v podobe čerstvých hlávok, nastrúhanej kapusty alebo kapustných listov. Štandardná deklarácia je, ako sa uvádza, opatrená značkou Združenia výDr. Janko Červenský, autor vzácnych robcov a spracovateľov FK, publikácií o kapuste a to v srbčine a angličtine a pise. Jej cieľom je edukácia pes- obsahuje kontrolované meno tovateľov FK, zvyšovanie pove- pôvodu. FK má svoju erbovú domia o potrebe zachovania a značku. Uvedené sú aj ustanozveľadenia dosiahnutej kvality venia o tom, kto a pod akými tohto výrobku, ako i nevyhnut- podmienkami má právo na ponosť predstavovania FK formou užívanie názvu pôvodného výkapustiády, rôznych etno robku Futocká kyslá kapusta. veľtrhov a iných poduja- Môžu to robiť výlučne osoby, tí zameraných na pro- ktoré sú zapísané do Registra podukciu a reklamu ekolo- verených používateľov pôvodgicky čistých potravín, s ného názvu v Ústave pre intecieľom jej hladkého odbytu.

FUTOCKÁ SÁRMA V prvých štyroch staPol kilogramu hovädzieho tiach autor uvádza čitaa bravčového mäsa dobre teľa, respektíve prakticzmiešame so šálkou ryže, rozkého používateľa publitretými troma strukmi ceskácie do problematiky, naku, soľou, korením, vegektorou sa zaoberá. Potou, materinou dúškou a baskytuje len základné inzalkou – podľa vlastného vkuformácie o kapuste (Brassu.

Necháme odstáť.

Do väčsica oleracea) a jej výšej hlinenej nádoby dáme Titulná strana obálky knihy Futocká zname, o pôvode a geotrochu oleja a pokrájanú Fučerstvá a kyslá kapusta grafickej polohe, tiež o tockú kapustu uložíme na s kontrolovaným názvom a pô- jej botanických vlastnostiach; dno nádoby. Listy FK zakrúvodom bol naskutku pravou ru- historiátom vzácnej a vyhľadácame smerom k mäsu, zárokou. Publikácia Futoški kupus... je vanej zeleniny sa autor zaoberal veň ich rolujeme. Záviny do fakticky učebnicou, ktorá umož- v knihe o pestovaní kapusty. V nádoby ukladáme otočené ňuje preniknúť do tajov pro- nasledujúcich dvoch častiach smerom hore, aby sa neotdukcie Futockej kapusty (ďalej: sa zaoberá agroekologickými vorili pri podávaní. Údené FK), tak čerstvej, ako i spracova- podmienkami nevyhnutnými na mäso, rebrá a slanina vytvánej, čiže kyslej, respektíve kva- vypestovanie kvalitnej FK (hovorí rajú nezabudnuteľnú chuť. senej. Je fundamentom nad- o vlastnostiach pôdy a vplyve Po uložení sármových gučiek stavby tradície pestovania ka- tepla, svetla a vody), tiež poa údenín poukladáme na ne pusty vo futockom chotári, kto- ukazuje na nevyhnutné správne kapustové listy, zalejeme vorého začiatok je doložený ro- agrotechnické opatrenia. dou, pridáme 5 – 6 zŕn koreAkiste sú pre praktické uplatkom 1578, keď sa kapusta v nia. Varíme na miernom ohni tomto regióne spomína prvý nenie najdôležitejšie state v úlo3 – 4 hodiny. raz – v dobovom tureckom sú- he priamych návodov na správ-

V

24/II

KLOBÁSA Z FUTOCKEJ KAPUSTY 1 kg čerstvej Futockej kapusty nadrobno postrúhame, osolíme a necháme odstáť pol hodiny. 1 kg mletého bravčového mäsa ochutíme ako na klobásy (mletá sladká a štipľavá paprika, korenie, soľ). Podľa vlastného vkusu pridáme odstátu kapustu a miesime, kým nevznikne homogénna zmes. Ňou plníme čerstvé črevá na klobásy. Naplnené malé klobásky varíme pol hodiny a trochu ich dáme zapiecť. lektuálne vlastníctvo. Zadefinované sú aj ustanovenia o právach a záväzkoch poverených používateľov mena pôvodného názvu Futocká čerstvá a kyslá kapusta.

V záverečných častiach knihy je reč o ekonomických výhodách výroby Futockej neskorej kapusty (tzv. strnisková výroba) a je tu i deväť receptov na prípravu chutných jedál z kapusty (plnených kapustových listov čiže Futockej sármy, Futockej musaky, kapustnice, klobásy a pod.). Pred fotoprílohou znázorňujúcou pestovanie FK a rozsiahlym zoznamom literatúry, ktorou sa Dr. Červenský slúžil pri zostavení vzácnej odbornej publikácie, nachádzame zoznamy pestovateľov a spracovateľov FK s ich adresami. Treba skonštatovať, že hoci kniha čerpá z vysoko odborných poznatkov, tému, ktorú spracúva, autor podal spôsobom nanajvýš zrozumiteľným. Slovom publikácia Futoški sveži i kiseli kupus opodstatňuje dôvod vlastného vzniku, lebo terajším a budúcim pestovateľom a spracovateľom FK jasne lemuje cestu ku kvalitnému organickému výrobku, ktorému sa dostáva čoraz výsadnejšie miesto nielen na rodinných stoloch konzumentov vo Futogu a jeho okolí, ale aj v európskych a zámorských krajinách.

2. 2. 2013

Juraj Bartoš 5 /4528/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 29.1.2013 14:10 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

K 2. FEBRUÁRU: RAMSARSKÉ LOKALITY (NIELEN) U NÁS

V záujme ekologickej rovnováhy a zachovania biodiverzity ž celé roky si ľudstvo na dnešný deň pripomína významný dátum podpisu Ramsarskej konU vencie v roku 1971 v Iráne. Chvíle, keď Stály výbor Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam zvolil 2. február za Svetový deň mokradí. Zámerom bolo nielen pripomenúť si a osláviť podpísanie uvedeného prvého významného medzinárodného dokumentu na ochranu biodiverzity a špecifických biotopov, ale predovšetkým zdôrazniť význam mokradí na udržanie ekologickej rovnováhy a zachovanie biologickej rozmanitosti (biodiverzity). Samozrejme, cieľom bolo aj poukázať na funkcie a hodnoty týchto citlivých ekosystémov pre človeka a trvalo udržateľný rozvoj.

Myšlienka vyhlásiť Svetový deň mokradí vznikla pri oslavách 25. výročia Ramsarskej konvencie, aby si už o rok, teda v roku 1997, mnohé štáty pripomenuli 2. február rôznymi akciami a s veľkým ohlasom. V súčasnosti približne 180 členských krajín konvencie sa pravidelne zapája do osláv a podpory mokradí, prijíma národné alebo regionálne stratégie pre ich ochranu, poskytuje finančnú podporu pre ich výskum a predovšetkým múdre využívanie, prípadne obnovu, usporadúva programy, akým napríklad bol Adoptuj si mokraď, poukazuje na význam mokradí pre kvalitu a kvantitu vody a udržiavanie jej zásob ako limitujúceho faktora rozvoja...

Oblasť neďaleko Petrovaradínu Vo svete je dnes približne 1 800 ramsarských lokalít, v Srbsku ich v roku 2008 bolo deväť, z čoho až sedem vo Vojvodine: Obedská barina, Ludašské jazero, Starý Begej – Cárska barina, Slané Kopovo, Labudové okno, Horné Podunavlje a Zasavica. Odhaduje sa, že je v Srbsku dnes až dvadsať oblastí, ktoré spĺňajú nové Ramsarské kritériá. Prvou na tom zozname je Špeciálna rezervácia prírody medzi Koviljom a Petrovaradínom, ktorá ešte pred pár rokmi bola v postupe nominácie na novú ramsarskú lokalitu.

Zaujímavé je, že ochrana prírodného dedičstva vo Vojvodine má skutočne dlhú tradíciu. Jednou z najstarších chránených oblastí prírody vo svete je Obedská barina, čo možno zistiť z dátumu vzniku prvého právneho aktu o tom. Ten totiž datuje ešte do roku 1874. V snahe poukázať na význam týchto oblastí, Pokrajinský sekretariát pre ochranu životného prostredia začal pravidelne, ročne zverejňovať tematické publikácie o chránených pásmach u nás. Prvá je venovaná Starému Begeju – Cárskej barine.

Je tu aj publikácia Chránené oblasti vo Vojvodine, cieľom ktorej je prispieť k rozvoju ekoturistických obsahov v nich. V tomto smere vznikajú aj strediská pre návštevníkov, v ktorých sa títo môžu dozvedieť o všetkom, čo ich o špecifickostiach prírody týchto lokalít zaujíma, vymeniť si informácie a skúsenosti s inými milovníkmi prírody. Práve v tomto roku prvé takéto stredisko oslávi prvé desaťročie existencie. Vzniklo v Zasavici pri Sriemskej Mitrovici. Dnes ich je celkovo takmer pätnásť. Primerane mimoriadne bohatému prírodnému a kultúrnemu dedičstvu Vojvodiny, ktoré načim nielen chrániť, ale i sústavne zveľaďovať. Lebo je jedinečné a vzácne.

NA VLAŇAJŠIE SUCHO BUDEME DOPLÁCAŤ EŠTE DLHO

Skromnejší export, vyššie ceny ásledky sucha, tým aj badateľne skromnejšej úrody v porovN naní s rokom 2011, sa už začali viacnásobne prejavovať. Jedným z prvých signálov toho je spomalený export. Poradca predsedu Hospodárskej komory Srbska pre poľnohospodárstvo Vojislav Stanković vyzdvihuje, že pohyby v zahraničnoobchodnej výmene poľnohospodárstva a potravinárstva už v novembri začali naznačovať spomalenie tempa rastu vývozu a zvýšenie rastu dovozu. Počas prvých jedenástich mesiacov 2012 zo Srbska do sveta je vyexportovaných poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov v hodnote 2,5 miliardy dolárov a dovezených tovarov tohto druhu za 1,32 miliardy dolárov.

Hoci suficit má hodnotu 1,18 miliardy dolárov, predsa ho charakterizuje pokles v skúmanom období: čosi viac ako jedno percento.

Na diania v poľnohospodárstve poukázali nedávno i experti Ekonomického inštitútu, ktorých znepokojujú výrazné zmeny v spraco2. 2. 2013

5 /4528/

Experti Ekonomického inštitútu: Pred nami je ďalší ťažký rok vateľskom priemysle. Predovšetkým priam závratný, deväťpercentný pokles potravinárskeho priemyslu v novembri, najvyšší od októbra 2004. Má ho na svedomí nielen viacmesačné sucho a situácia na trhu, ale aj dovoz a konkurencia. Celý rad potravinárskych

HLAS ĽUDU

produktov z dovozu je lacnejší ako naše: napríklad zemiaky určitej kvality. Spôsobilo to, že export potravinárstva v novembri bol o deväť miliónov eur menší a dovoz o trinásť miliónov eur väčší než rok predtým.

Dr. Stojan Stamenković, redaktor časopisu Makroekonomické ana-

O. F. lýzy a trendy, očakáva, že onedlho nastúpi rast cien viacerých základných produktov, ktoré – ako v prípade mäsa – stagnovali alebo klesali v uplynulom období. Bol alebo aj je to následok širšieho zredukovania dobytčieho fondu pre následky sucha a vysoké výrobné náklady, ktoré v tejto chvíli spôsobilo dostatok tohto druhu tovarov na trhu. Ale skutočné cenové relácie sa prejavia onedlho, nielen keď ide o mäso, ale aj keď sa na zreteli majú iné, napríklad mliečne produkty.

Všetky, ktorých cena klesla pre sucho a nízky dopyt.

Príčiny rastu cien Dr. Stamenković vidí aj v monopoloch, veľkom rozdiele medzi výrobnými cenami potravín a cenami v priemysle a v obchode, ako aj v (ná)tlaku spotreby. Hoci sa prognózuje, že inflácia, ktorá v novembri a v decembri bola dokonca nulová (zhodou tej okolnosti, že zlacnenie jednej pätiny spotrebného koša anulovalo zdraženie jeho ďalších troch pätín), bude v tomto roku celkovo o polovicu menšia než vlani, zrejme nebudeme žiť bezstarostné dni. Príčiny sú už dlhšie zrejmé a známe.

O. Filip

III/25

poljo4:0 29.1.2013 14:13 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Hraboš poľný – škodca aktívny aj počas zimy H raboš poľný (srb. poljska volucharica) – Microtus arvalis je drobný hlodavec s dĺžkou tela 83 až 130 mm, dĺžka chvosta je 27 až 47 mm a hmotnosť 12 až 57 g. Farba chrbta je hnedosivá, brucha belavá.

Uši má široké a krátke, nohy krátke, pri pohybe sa mu brucho ťahá po zemi. Chvost má krátky, nedosahuje polovicu dĺžky tela. Hraboše sa v prírode rozmnožujú obyčajne od začiatku apríla do konca septembra. V stohoch slamy, ale aj na poli v podmienkach miernej zimy sa môžu množiť po celý rok, ale slabšou intenzitou. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti. Pohlavnú zrelosť mláďatá nadobúdajú po dvoch mesiacoch. Gravidita samičky trvá 3 týždne, počet vrhov je 3 – 6 ročne a má 4 – 9 mláďat. Teoreticky v ideálnych podmienkach päť párov hraboša poľného počas jedného roka môže dať až 6 miliárd potomkov. Na šťastie takéto podmienky v prírode nie sú. Populačná hustota 50 – 100 jedincov na hektár na jar sa do septembra zväčší na 1 200 až 2 400 jedincov.

EKOLÓGIA Hraboše sa vyskytujú zvyčajne na suchších biotopoch, najviac na or-

Hraboš poľný (foto: internet)

nej pôde, kde vyhrabávajú rozvetvenú sieť nôr v hĺbke 5 – 40 cm. Rozmnožovanie hraboša veľmi ovplyvňujú poveternostné podmienky.

Vyhovuje im teplá suchá jar, dlhá teplá jeseň a tiež suchá a nie príliš chladná zima s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou. Nevyhovuje im vlhká, daždivá a hmlistá jeseň a zima. Všeobecne im nevyhovuje vlhké počasie. Vo vlhkých rokoch sú časté rôzne epidémie chorôb. Chladné zimy im vyhovujú, sneh ich chráni pred chladom. Chladné zimy bez snehu im nevyhovujú.

26/IV

Vyhovujú im plodiny, ktoré po- škodenými koreňmi hynú a na tých BIOLOGICKÁ OCHRANA – skytujú úkryt a potravu po celý rok miestach rastú buriny, poškodené PODPORA PRIRODZENÝCH a kde nie sú ich nory poškodzované ovocné stromy sa sušia. V zimnom NEPRIATEĽOV hlbokou orbou. V minulosti boli pre období im neprekáža ani snehová Úspešne vykonané agrotechnichraboša vyhovujúce viacročné pokrývka, v nej kopú chodby. Obil- ké opatrenia pomáhajú predátorom krmoviny. Teraz mu vyhovujú obil- niny poškodzujú aj na jar a neskor- v biologickom boji proti hraboniny pestované v mošom. Vyorávaním sa hranokultúre a repka. V poboše dostávajú na porastoch repky majú hravrch pôdy a sú ľahkou boše dostatok potravy korisťou predátorov. na prežitie zimy. Rastliny Dlhodobo je potrebné repky poskytujú bohatú zvyšovať podiel drevín v potravu a hustý porast s krajine, ktoré nevyhovuveľkými listami až do jú hrabošom, ale umožmrazu chráni hraboša ňujú rozšírenie prirodzeproti prirodzeným nených nepriateľov, najmä priateľom. Populácia hradravých vtákov. Biologicboša v repke výrazne ká ochrana proti hrabolepšie prezimuje než v šom pomocou prirodzeiných plodinách. Od kvitne sa vyskytujúcich šenutia sa repka stáva neliem a dravcov je lákavá, vhodnou potravou a hraale v praxi ťažko uskuboš migruje do obilnín, točniteľná. Dravci môžu kde nachádza nadbytok Osídlené nory hraboša poľného v poraste pšenice brániť dočasne premno(foto: J. Tancik) potravy. Ak po obilnine ženiu hrabošov, ale iba v nasleduje repka a príprava pôdy je šie podhrýzajú steblá a žerú zrná z prípade, že krajina je vhodná pre ich minimalizačná, môže sa v repke sil- klasov. Poškodzujú aj rôzne druhy rozmnožovanie. V okamihu gradátráv, kukuricu v jeseň, ako aj korene cie populácie škodcov sa nedokážu ne premnožiť.

Na hraboše priaznivo vplýva aj za- a podzemné časti cukrovej repy, rýchlo rozmnožiť, a tak zabrániť burinenosť porastov a zavlažovanie, zemiakov a mrkvy. škodám spôsobeným hrabošmi.

Hraboše spôsobujú významné Preto je potrebné podporovať prineskorý zber a keď polia zostanú nezorané dlhšiu dobu po zbere a naj- škody pri premnožení, následkom rodzených nepriateľov aj mimo pomä minimalizačné spracovanie poškodení rastlín musí porast byť pulačnej gradácie hrabošov. preoraný. Typické pre hraboše je pôdy.

Hraboše majú veľa periodické premnoženie, ku ktoré- CHEMICKÁ OCHRANA prírodných nepriate- mu dochádza približne každých päť Účinná ochrana proti hlodavľov. Významné sú rokov po miernych zimách a su- com je len vtedy, ak sa robí pravidenné a nočné vtáky: chých letách. V niektorých rokoch sa delná kontrola výskytu hraboša a v sovy, sokoly atď. Líš- takmer nevyskytujú. prípade potreby následná aplikácia. ka denne skonzuPovolené prípravky je možné použiť muje 30 až 40 jedin- OCHRANA len dávkovaním priamo do nôr cov.

Ochrana proti hrabošom sa vyko- tak, aby k nástrahe nemali prístup náva agrotechnickými, biologickými voľne žijúce zvieratá a vtáctvo. PoŠKODLIVOSŤ a chemickými opatreniami. Z pre- trebu zásahu určujeme na základe Hraboš je široko ventívnych agrotechnických opatrení počtu používaných východov z polyfágny škodca, významné sú tieto: načas vykonaná nôr. Na jar aplikáciu vykonávame ktorý sa môže živiť na žatva či zber obilnín, kukurice, slneč- vtedy, ak zistíme už stredný výokolo 200 druhoch nice a sóje s čo najmenšími stratami. skyt hrabošov, a to je od 41 do 100 pestovaných a divorastúcich rastli- Po zbere je potrebné z pozemku použitých nôr na 1 ha pôdy. Najnách. Živí sa v priestore približne 15 odstrániť pozberové zvyšky – slamu, častejšie sa používajú prípravky s m okolo nory. Potravu prijíma počas listy z repy alebo vňať zo zemiakov. účinnou látkou fosfid zinku (Zn3P2) celého roka, najviac sa živí zelenými Podmietku urobiť hneď po žatve a alebo fosfid hliníka. Tieto prípravčasťami rastlín, kým podzemné čas- včas urobiť hlbokú orbu. Najúčin- ky patria k najnebezpečnejším látti a zrná konzumuje menej. V zim- nejšie opatrenie je načas vykonaná kam používaných vo voľnej príronom období sa živia mladými ra- hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búra- de, môžu ohroziť necielené orgastlinami obilnín alebo repky, v po- nie chodieb a mechanické ničenie nizmy, ako sú vtáky, cicavce, ale aj rastoch ďateliny a lucerny koreňmi mnohých jedincov. Oraním možno človeka, preto treba starostlivo doa v ovocných sadoch kôrou mladých zničiť 85 až 90 % populácie hraboša. držiavať všetky odporúčania uveovocných stromov. Zapríčiňuje vý- Správna príprava pôdy pred sejbou dené na etikete prípravku. znamné škody trvalého charakteru: ozimín tiež negatívne vplýva na jeho napadnuté rastliny pšenice a repky rozmnožovanie. Treba sa vyhýbať Ing. Ján Tancik, PhD. nemôžu regenerovať poškodené siatiu ozimín po sóji, slnečnici a cuSPU Nitra, Katedra časti, rastliny lucerny a ďateliny s po- krovej repe. ochrany rastlín 2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 29.1.2013 14:20 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

OKRASNÁ ZÁHRADA

Kedy rezať okrasné dreviny?

Najvhodnejší termín na zmladenie väčšiny druhov starších okrasných drevín je koncom zimy. Na kroch a stromoch bez listov na prvý pohľad rozoznáme choré a staré konáre, taktiež dobre vidíme príliš husté časti. ri reze väčšiny druhov okrasných drevín sa uplatňujú štyri základné spôsoby: presvetlenie, silný spätný rez, rez popínavých druhov a rez stromčekovitých tvarov.

P

PRESVETLENIE Patrí medzi najčastejšie uplatňovaný rez. Začína sa robiť vtedy, keď má drevina aspoň 4 až 5 rokov. Odstraňujeme najstaršie konáre tesne pri zemi. Zostávajúce mladšie s násadou kvetov neskracujeme, odrežeme iba prekrížené konáre. Odstránime najviac polovicu konárov. Ker je presvetlený a súčasne zmladený.

Rez by sa mal opakovať každé dva až tri roky. Tipy: Pri silnom presvetlení kvitne vajgela takmer od zeme; dulovec japonský režeme až po kvitnutí; opatrné presvetlenie potrebuje kalina tvarovaná ako stromček.

Termíny presvetľovacieho rezu: December až február: pajazmín, vajgela ružová, kalina obyčajná, drieň sibírsky, lieska obyčajná, tavoľník. Po kvitnutí: dulovec nádherný, ríbezľa krvavá, zlatovka (zlatý dážď), kéria japonská.

SILNÝ SPÄTNÝ REZ Mnohé dreviny, ktoré kvitnú v lete a na jeseň, majú kvety na mladých výhonkoch, ktoré narástli od jari. Každoročným spätným rezom všetkých konárov docielime rast nových výhonkov a bohaté kvitnutie. Každoročne odrežeme všetky konáre päť až dvadsať centimetrov nad zemou. Pri takom radikálnom reze odstránime až 80 % dreva. Rastliny potom nevyhoľujú a kvitnú už pri zemi. Na za-

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

chovanie typického tvaru kra skracujeme najviac konáre na obvode, najmenej v strede. Všetky sú potom silnejšie, nelámu sa tak ľahko ani pri nápore vetra. Druhy citlivé na mráz, napríklad vresovce, budleje, režeme až koncom marca. Tipy: Budleju silno režeme najmä po tuhej zime; stromčekovitá hortenzia po jarnom reze pri zemi v lete opäť zakvitne.

Termíny silného spätného rezu: December až február: tavoľník japonský, hortenzia metlinatá, hortenzia stromčekovitá, ľubovník, svíb biely, svíb výbežkatý. Marec: budleja Davidova, levanduľa úzkolistá, vres obyčajný. Po kvitnutí: slivka (Prunus tenella), vresovec bylinný mäsový, zanoväť.

REZ POPÍNAVÝCH DRUHOV Popínavé ruže a plamienok taktiež bohatšie kvitnú po pravidelnom reze. Režeme ich koncom zimy, keď už nehrozí silnejší mráz, ale najneskôr začiatkom jari.

Vtedy dobre rozoznáme zdravé drevo od poškodeného mrazom. Veľkokvetý plamienok režeme každé tri až štyri roky.

O polovicu skrátime asi polovicu výhonkov. Popínavé ruže kvitnúce viac ráz do roka kvitnú iba na nových, tohtoročných výhonkoch. Na mladších rastlinách silne skracujeme bočný obrast na dlhých výhonkoch.

Staršie rastliny, ktoré začínajú vyhoľovať, zmladzujeme podobne ako plamienok. Ruže, ktoré na dlhých, silných ohnutých výhonkoch kvitnú iba raz do roka, režeme hneď po kvitnutí, nie až na konci zimy.

REZ STROMČEKOVITÝCH TVAROV Stromčekovité tvary najčastejšie majú ruže a vŕby. Dobrý tvar malých korún udržíme iba pravidelným každoročným rezom. Dôležitý je najmä pre rastliny v nádobách. Príliš veľká koruna bez ošetrenia znamená nebezpečenstvo polámania alebo prevrátenia rastliny s nádobou. Termín rezu je rozdielny podľa druhov. Vŕby, ktoré sú okrasné aj listom, režeme vo februári a marci, tesne pred pučaním. Konáriky hrubé asi ako ceruzka skrátime až na päť centimetrov. Po reze zostane malá, guľovitá korunka s priemerom do dvadsať cm. Vŕby okrasné kvetom – bahniatkami, ktoré sa pestujú v previsnutej forme, režeme až po odkvitnutí, v apríli.

DRUHY, KTORÉ NEREŽEME Niektorým druhom okrasných drevín rez neosoží. Medzi ne patria: ihličnany, magnólia, sumach, japonský javor aj trpasličí, breza, buk, jaseň, brest a ďalšie. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 29.1.2013 14:20 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

ďoviek, stonôžok a chrobákov, ktoré vidíme, až po miliardy mikroskopických húb a baktérií voľným okom neviditeľných. Tieto stvorenia žijú pod našimi nohami, v pavučine, do ktorej patria rastliny vyrastajúce z pôdy, živočíchy konzumujúce rastliny a nakoniec ľudia, ktorí sa živia rastlinami a živočíchmi.

Vytvorenie 1 cm novej pôdy môže trvať až 500 rokov, no živú pôdu možno zničiť veľmi rýchlo, a to prostredníctvom erózie, znečistenia alebo nesprávneho obrábania. Z niektorých výskumov vyplýva, že používanie umelých hnojív a pesticídov môže ovplyv-

Dážďovky, huby, baktérie a mnoho ďalších organizmov rozkladá tlejúcu organickú hmotu a pôdne minerály, čím ich mení na živiny pre korene rastlín. Rastliny sa mikroorganizmom odplatia tým, že ich „kŕmia“ vylučovaním cukrov a enzýmov do pôdy prostredníctvom svojho koreňového systému.

Ekologickí poľnohospodári chápu, že práca s pôdou a prírodnými systémami má pri pestovaní plodín a chove hospodárskych zvierat zásadný význam. Snažia sa minimalizovať svoj vplyv na pôdny biotop zachovávaním pôdy v zdravom, úrodnom a prirodzenom stave potrebnom na produkciu plodín.

Ekologickí poľnohospodári sa vyhýbajú používaniu umelých hnojív a chemických syntetických pesticídov. Namiesto nich pestujú bôbovité rastliny, ako napr. ďatelinu, ktoré prirodzeným spôsobom viažu atmosferický dusík v pôde, čo je nevyhnutné pre vývin rastlín. Plodinám dodávajú živiny prostredníctvom kompostu a zeleného odpadu, ktoré pôdne or-

niť aj rozmanitosť života v pôde, jej chemické zloženie a zvyšuje závislosť od umelých hnojív potrebných na pestovanie plodín. V prírode prijímajú rastliny živiny väčšinou pozostávajúce z malých minerálnych častíc a rozkladajúcej sa organickej hmoty, ktoré tvoria pôdu. Rastliny prekvapujúco nemajú priamy prístup k väčšine minerálov a k iným základným prvkom nachádzajúcim sa v pôde, no vytvorili si dômyselné vzťahy s inými organizmami, ktoré žijú v pôde, a tak získavajú živiny potrebné pre svoj rast.

ganizmy rozložili na živiny, ktoré rastliny využívajú pri vývine. Poľnohospodári využívajú striedanie veľkého a pestrého množstva druhov plodín, čím poskytujú pôde dostatok času na „zotavenie“ medzi jednotlivými plodinami a pomáhajú zlepšiť jej štruktúru.

Na pokrytie holej pôdy po zbere úrody vysievajú plodiny na zelené hnojenie a podporujú živé ploty a menšie polia, čím chránia pôdu proti vetru, dažďu a strate živín.

(Pokračovanie) pripravila: Ľ. S.

Vo svete čoraz viac podporované (3) udí z celej EÚ čoraz viac zaujíma pôvod ich potravín a spôsob ich výroby. Je pre nich dôležitá pravosť potravín a s ňou súvisiace otázky, ako sú životné podmienky zvierat, používanie pesticídov, prídavné látky v potravinách a geneticky modifikované organizmy, tzv.

GMO organizmy. Chcú podporovať udržateľné poľnohospodárske systémy, ktoré minimalizujú následky produkcie potravín na životné prostredie, ako aj ich vlastnú uhlíkovú stopu. Zmyslom systému ekologického poľnohospodárstva je poskytovať zákazníkom čerstvé, chutné a pravé potraviny, pri výrobe ktorých sa berie ohľad na životné prostredie a prirodzené životné cykly. Prísne právne predpisy EÚ od roku 1991 tvoria jasný právny rámec pre výrobu a kontrolu ekologických potravín v celej Únii a dodávajú zákazníkom dôveru k ekologickým potravinám, ktoré nakupujú.

Ľ

BIOLOGICKÁ DIVERZITA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY Ekologickí poľnohospodári rešpektujú biologickú diverzitu a podľa možností ju zvyšujú. Pri zachovávaní úrodnosti pôdy a snahe udržať škodcov a choroby pod prirodzenou kontrolou sa viac spoliehajú na veľkú rozmanitosť voľne žijúcich zvierat, čiže na biologickú diverzitu poľnohospodárskej pôdy, než na chemické zásahy, ktoré majú potenciálne nepriaznivé účinky. Vyhýbajú sa napríklad používaniu umelých chemických insekticídov a fungicídov na ochranu proti škodcom a chorobám. Namiesto toho sa usilujú vytvoriť zdravú pôdu, na ktorej sa potom rodia silné, zdravé plodiny s prirodzenou odolnosťou proti škodcom a chorobám. Aktívne udržiavajú živé ploty a iné „nekultivované“ plochy na svojej pôde, čím podporujú prirodzené dravce živiace sa škodcami a ďalej zvyšujú úroveň bio-

28/VI

logickej diverzity poľnohospodárskej pôdy.

Používanie herbicídov je v ekologickom poľnohospodárstve zakázané. Ekologickí poľnohospodári namiesto nich na ochranu proti burine využívajú striedanie plodín naplánované tak, aby sa zmenšili problémy s burinou, ako aj výber vhodných druhov plodín a krmovín, ktoré sú v konkurencii s burinou úspešnejšie. Na boj proti burine slúžia aj včasné mechanické a fyzické metódy obrábania pôdy a odstraňovania buriny umožňujúce zachovať biologickú diverzitu na povrchu pôdy a v nej. Ekologickí poľnohospodári si však súčasne uvedomujú, že malé množstvo buriny ich plodinám neuškodí, práve naopak, môže poskytnúť domov pre živočíchy voľne žijúce na poľnohospodárskej pôde, ako sú nepriatelia škodcov. Preto nie sú prekvapením výsledky niekoľkých štúdií, v ktorých sa zistilo, že na ekologicky obrábanej pôde sa vo všeobecnosti nachádza viac druhov vtákov, motýľov, chrobákov, netopierov a divo rastúcich kvetín a v omnoho väčších množstvách.

PÔDA PRE ŽIVOT NEVYHNUTNÁ Pôda je jeden z najdôležitejších prírodných zdrojov na Zemi. Pôda je potrebná pre život na Zemi, poskytuje výživu rastlinám a tie zas slúžia ako potrava a zdroj kyslíka pre ľudí a živočíchy. Viac ako polovica známych druhov živočíchov a húb žije v pôde – od dáž-

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 29.1.2013 14:21 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Prechladnutie alebo chrípka? aždého dospelého postihnú za rok v priemere 2 až 3 chrípkové ochorenia, väčšina z nich v zime. Príčinou týchto chorôb nie je však chlad, ale málo otužilý imunitný systém nášho organizmu. Nie každý reaguje na prechladnutie rovnako. Zatiaľ čo niektorí potláčajú infekciu liekmi, iní zase odmietajú spomaliť. Pravdaže, ani jeden postup nie je vhodný a skrýva rôzne zdravotné riziká.

Ak ste typ USTRÁCHANÁ: Robí si zbytočné starosti o svoj zdravotný stav, aj keď má len malé ťažkosti, a má výborne naštudované všetky spôsoby liečby. Správna stratégia: Skúste trošku viac veriť vášmu telu a jeho samoliečebným schopnostiam.

Myslite pritom aj na prekonané infekcie: väčšinou bol strach z nich väčší ako samotná choroba. Aj prehnané starosti môžu oslabiť imunitný systém. Naopak, práve radosť a optimistický postoj k životu udržujú aj obranný systém v pozore. Tip pre zdravie: Pravdepodobne ste už v oblasti zdravia expertkou. Majte však na pamäti: menej je často viac. Takže skôr než vyskúšate všemožné terapie, mali by ste si uvedomiť, že na všetko je potrebný dobrý základ: vyváženou stravou, dostatkom spánku a prechádzkami na čerstvom vzduchu udržíte vaše telo v pohotovosti proti vírusom.

Predstavujte si so zavretými očami, ako prekypujete energiou a silou.

K

Ak ste typ PRIRODZENÁ: Uprednostňuje biopotraviny a bylinkové čaje, aj keď liečba prírodnými prostriedkami trvá dlhšie. Správna stratégia: Ak by sa počas liečenia prírodnými metódami príznaky zhoršili alebo by sa ani po 3 dňoch nezlepšili, mali by ste vyhľadať lekára a dodržiavať jeho rady!

Niekedy sú antibiotiká naozaj potrebné, zabránite nimi šíreniu bakteriálnej infekcie. A aj keď nemáte rada injekcie, lekári odporúčajú dať sa zaočkovať najmä ľuďom starším ako 60 rokov, deťom a chronicky chorým. Tip pre zdravie: Rastlinné prípravky nie sú vždy neškodné: radšej si pozorne prečítajte vedľajšie účinky v letáku a tieto prípravky kupujte zásadne iba v lekárňach, kde vám ich správne užívanie vysvetlí lekárnik.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (85)

Lipidy, škroby a vitamíny náme je, že sa väčšina liekov dostáva do organizmu ústami, sliznicou dýchacích ciest alebo kožou. Do celého tela sa rozvádzajú krvou. Liek si potom priam vyhľadáva ten druh buniek alebo tkaniva, na ktorom môže naplno rozvinúť svoj účinok. Podobne pôsobia aj účinné látky liečivých rastlín. K obsahovým zložkám uvedených rastlín patria aj nasledujúce: Lipidy (tuky a oleje) – stavebné a zásobné látky rastlín. Chemicky sú zlúčeninami glycerínu (glycerolu) s alifatickými (mastnými) kyselinami. V rastlinnej ríši vznikajú prevažne oleje, v živočíšnej ríši tuky (masť, loj, maslo). Nesprávnym a dlhým skladovaním (na voľnom vzduchu, vo vlhku a najmä na svetle a v teple) nastáva rozklad mastných kyselín a ich okysličovanie.

Minerálne (nerastné) látky – v rastlinách sa nachádzajú väčšinou v podobe soli s or-

Z

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

ganickými a anorganickými zlúčeninami.

Najznámejšia je kyselina kremičitá – zvyšuje vylučovanie moču a dodáva bunkovej blane krehkosť a pevnosť (podporuje aj hojenie rán). Vo vode je rozpustná iba čiastočne, lepšie sa rozpúšťa v alkohole a v éteri.

Mliečne šťavy – tvoria sa v mliečniciach a na povrch rastliny vytekajú prirodzeným otvorom alebo po narezaní. Na vzduchu tuhnú. Z obsahových látok mliečnej emulzie poznáme napr. kaučuk, tuky, vosk, živice a i.

Organické kyseliny – sú dôležité na vyrovnávanie vnútorného tlaku buniek. Majú spravidla kyslú chuť. Vyskytujú sa najmä v plodoch (ovocí).

Pektíny – skladajú sa z glukóz a galaktóz, nachádzajú sa v rôznom ovocí. Čistý pektín sa používa pri hnačkách, pričom účinkuje aj antisepticky. Pektíny urýchľujú aj zrážanie krvi.

Ak ste typ NETRPEZLIVÁ: Najpodstatnejšie pre ňu je okamžite vyzdravieť. Správna stratégia: Tabletka proti bolesti hlavy, pastilka proti bolestiam v hrdle – netreba hneď použiť to najsilnejšie. Vyskúšajte najprv dostať telo do poriadku jemnými metódami. Pozor aj pri užívaní liekov vo veľkom: mix rôznych látok môže viesť k nebezpečnému vzájomnému pôsobeniu medzi liekmi. Tip pre zdravie: Horúčku pod 39 stupňov neutišujte liekmi! Horúčka zvyšuje prirodzeným spôsobom odolnosť tela.

Ak ste typ VYTRVALÁ: Prechladnutie či chrípku nepovažuje za skutočnú chorobu.

Správna stratégia: Prechladnutie pre vás nie je žiadna choroba.

Napriek tomu chrípkové ochorenia nie sú neškodné. Keď ich nepreliečite, môžu sa tieto vírusy dostať krvným obehom napríklad do srdcového svalu a spôsobiť jeho zápal.

Tzv. myokarditída spočiatku nespôsobuje žiadne ťažkosti. Až po istom čase od infekcie sa cíti človek unavený, vyčerpaný, k tomu sa pridajú ešte aj symptómy ako búšenie srdca a podobne. Vtedy by ste si už mali naozaj odpočinúť a ostať v posteli! Tip pre zdravie: Pri prechladnutí spomaľte svoj životný štýl a doprajte telu oddych. To znamená: veľa spať a vynechať šport. Dôležité je aj to, aby ste sa čoskoro opäť neprepínali. Doprajte si niečo príjemné, napríklad kúpeľ s éterickými olejmi.

Saponíny – neutrálne glukozidy, ktoré sa hydrolýzou štiepia na cukornú zložku a necukorný aglykón sapogenín. Vodné výluhy saponínov sú penivé (odtiaľ dostali aj názov). Saponíny majú schopnosť znižovať povrchové napätie, čím zabraňujú usadzovaniu liečiva v roztoku. Majú škrabľavú horkú chuť, dráždia pokožku a sliznice a rozrušujú červené krvinky (sú hemolytické). Škroby – ukladajú sa v koreňoch, podzemkoch, hľuzách a semenách, teda v zásobných orgánoch rastlín. Sú energeticky významnou zložkou potravy človeka.

Vitamíny – vznikajú v rastlinnom tele. Sú nenahraditeľnou zložkou pri procese premeny látok a pri ovplyvňovaní základných životných funkcií organizmu. V súčasnosti poznáme vyše štyridsať rozličných vitamínov. Označujú sa veľkými písmenami. Nadbytok vitamínov môže niekedy škodiť organizmu.

(V budúcom čísle: Desatoro o zbere liečivých rastlín) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 29.1.2013 14:22 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPTÁRA

PRÍLOHA DROBNÉ RADY, VEĽKÁ POMOC

Kokosová roláda Suroviny: Na cesto – 3 vajcia, 3 lyžice práškového cukru, 3 lyžice horúcej vody, olej, 3 lyžice polohrubej múky, pol lyžičky kypriaceho prášku, jahodový džem; Na plnku – 1 margarín, 3 dl mlieka, 1 vanilínový puding, 1 vanilínový cukor, 300 g práškového cukru, kokos.

Takto sa to vydarí: Žĺtky, cukor a horúcu vodu vyšľaháme do peny. Pridáme múku s kypriacim práškom a sneh z bielkov. Zamiešame a vylejeme na plech vyložený papierom na pečenie. Upečieme pri teplote 150 stup-

ňov dozlatista. Na vychladnutú piškótu natrieme džem a plnku, ktorú sme si pripravili z margarínu, cukru a pudingu pripraveného z mlieka a pudingového prášku. Roládu stočíme, opäť potrieme plnkou a posypeme kokosom. Necháme v chlade stuhnúť.

Pralinkové rezy Suroviny: Na cesto − 12 vajec, 12 lyžíc práškového cukru, 12 lyžíc horúcej vody, 12 lyžíc polohrubej múky, 1 kypriaci prášok, 2 lyžice kakaa; Na plnku − 1 margarín, 300 g práškového cukru, 300 ml mlieka, 1 vanilínový puding, 1 vanilínový cukor, rum, kakao, džem, čokoládová poleva.

Takto sa to vydarí: 6 žĺtkov, 6 lyžíc práškového cukru a 6 lyžíc horúcej vody vyšľaháme 15 minút. Pridáme 6 lyžíc polohrubej múky s polovicou kypriaceho prášku a zľahka vmiešame tuhý sneh zo 6 bielkov. Cesto rozdelíme na dva plechy a upečieme. Rovnako si pripravíme ešte jedno cesto, do ktorého pridáme aj kakao a opäť upečieme dva pláty. Z mlieka, pudingového prášku a vanilínového

iškótové korpusy torty a rezy pečieme podľa veľkosti. Hrubšie pomaly pri nižšej teplote 180 °C, tenšie rýchlejšie pri vyššej teplote 230 °C. Do kvásku na kysnuté cesto nepridávame soľ, zastavila by sa činnosť kvasiniek a cesto by nevykyslo. Múku preosievame pri príprave všetkých druhov ciest a hmôt. Lepšie sa prekyprí a cesto je nadľahčené. Počas kysnutia sa cesto musí premiesiť dvaaž trikrát, kvasinky sa zregenerujú a kysnuté cesto je pevné a pružné.

Pri šľahaní smotanových krémov šľahačku dobre vychladíme na teplotu 6 až 8 °C, aby sa lepšie vyšľahala. Pri šľahaní dávame pozor, aby sa nám neprešľahala, táto chyba sa nedá napraviť. Ak budeme pracovať s vyšľahanou šľahačkou aj ďalej, nesmie byť úplne vyšľahaná.

Aby sa nám základný krém s použitím masla alebo tuku nezrazil, suroviny musia mať rovnakú teplotu. Ak sa nám stane táto chyba, krém mierne nahrejeme vo vodnom kúpeli a dobre vyšľaháme. Želatínu nevaríme, lebo stratí vlastnosť rôsolovatieť a zostane tekutá. Želé výrobky dobre vychladíme, aby želatína nevsiakla do korpusu. Pri varení želatíny vodu najskôr prevaríme, a potom primiešame vopred v studenej vode napučanú želatínu. Čokoládu nahrievame opatrne, nie pri vysokej teplote, aby sa nepripálila. Vo vodnom kúpeli nesmie byť príliš horúca voda, vznikala by veľká vodná para a kvapky by padali do rozpúšťanej čokolády.

Lístkové výrobky vaľkáme opatrne, aby sa nepoškodilo lístkovanie. Pečieme ich pri vyššej teplote na začiatku, potom dopekáme pri nižšej teplote, záleží to od druhu výrobkov.

P

cukru uvaríme hustý puding, ktorý necháme vychladnúť. Vymiešame margarín s práškovým cukrom a postupne vmiešavame chladný puding. Pridáme asi pol dl rumu a kakao a vymiešame hladký krém. Na tmavý plát natrieme polovicu plnky, prikryjeme svetlým plátom, ktorý natrieme džemom, opäť prikryjeme svetlým plátom, natrieme druhú polovicu plnky a dáme tmavý plát. Vrch koláča potrieme čokoládovou polevou.

STAROSTLIVOSŤ O VLASY

Šikovné rady špecialistov, ako chrániť vlasy v zime očas chladných mesiacov naše vlasy trpia. Suchý vzduch, mráz, strieP danie teplôt a čiapky, to všetko ich oberá o prirodzenú krásu. Správna starostlivosť je alfou a omegou zdravých a žiarivých vlasov. Šampón a balzam by preto mali obsahovať špeciálne látky, ktoré vyhladzujú poškodený povrch vlasu. Vaša hrdosť tak bude opäť hladká a iskrivá. Zaobstarajte si aj špeciálny krém či sprej, ktoré sa nanášajú každý deň do vlhkých vlasov a už sa neoplachujú. Ten ich bude ešte dodatočne chrániť pred nepriaznivými vplyvmi z vonkajšieho prostredia.

Aké pravidlá platia pri úprave?

Vlasy získajú nádherný lesk, keď si ich prameň po prameni prejdete žehličkou na vlasy. Podobnú službu vám však spraví aj fén. Pred úpravou si ich jemne prečešete riedkym hrebeňom a pred sušením vždy naneste ochranný termosprej. Teplo totiž vysáva vlhkosť, a tak ich vysušuje. To spôsobuje šupinatenie, lámanie a stratu lesku.

30/VIII

Ktoré produkty dodajú lesk?

Ako prvá pomoc sa odporúča lesk v spreji. Pri dlhých vlasoch, a je jedno, či rovných alebo vlnitých, použite vždy aj ľahký stylingový krém. Keď ho nanesiete do vlasov po fénovaní, zachytí ich štruktúru a postará sa tak o krásny prirodzený jas. Účinné sú aj šampóny a balzamy špeciálne určené na lupiny. Obsahujú látky, ktoré sa uložia okolo každého vlasu a chránia ho.

Okrem toho vyhladzujú aj často vysušený povrch. Súčasne sa tak postarajú o hladké vlasy plné lesku a odstránia prípadné problémy s pokožkou hlavy.

Ako ich správne fénovať?

Vlasy si vždy najprv jemne osušte uterákom tak, aby ste z nich len vysali prebytočnú vodu. Keďže dlhé fénovanie ich vysušuje a poškodzuje, fénujte ich len vlažným vzduchom a v 15centimetrovej vzdialenosti od hlavy.

Dlhé fénovanie vlasy vysušuje. Majú kaderníci nejaké triky na žiarivosť?

Po umytí vlasov si ich skúste opláchnuť studenou vodou. Vyhladíte tak povrchovú štruktúru, čo je základným predpokladom na ich zvodný jas. Okrem toho vlasy potrebujú raz za čas prestávku. Doprajte im preto pravidelne aj oddych – vtedy si ich sušte voľne na vzduchu a aspoň jeden deň nepoužívajte žiadne stylingové prípravky. Čo potláča prirodzený jas?

Tu je odpoveď jednoznačná. Vlasy prichádzajú o lesk, keď sa poškodia na povrchu, čím vznikajú rozdvojené končeky alebo šupinky po celej dĺžke.

Tieto neduhy ich nielenže oberajú o energiu a živiny, ale aj menia uhol lomu svetla, ktoré povrch vlasu odráža, a hriva tak stráca svoj jas. Preto je veľmi dôležité navštevovať kaderníka v pravidelných intervaloch. Ten vás podstrihnutím zbaví rozštiepených končekov, dokáže včas rozpoznať vlasový problém a efektívne ho odstrániť.

Ktorý strih im dá najlepšie vyniknúť?

Aktuálne veľmi populárne účesy, ako vyžehlené dĺžky či bob, nechajú pestované vlasy krásne zažiariť. Ale v podstate všetky strihy s rovnou štruktúrou podčiarknu krásu lesklých vlasov. Samozrejme, za predpokladu, že pokožka hlavy je zdravá.

2. 2. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 337 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

5 /4528/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V KOŠICIACH

KOVAČICKÁ INSITA V NEMECKU

Predstavené umenie insitných maliarov

Obrazy Zuzany Vereskej stredobodom pozornosti C

Organizátori a účastníci podujatia po slávnostnom otvorení výstavy: (zľava) maliar Ján Žolnaj, riaditeľka Verejnej knižnice Jána Bocatia Klára Kernerová, maliar Pavel Hajko, veľvyslankyňa Srbska v SR Radmila Hrustanovićová a riaditeľ Galérie Babka Pavel Babka (Foto: archív Galérie Babka) ošice sa od 19. januára 2013 stali európskou metropolou kultúry. V rámci veľkého projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 sa bude počas celého roka prezentovať nielen kultúra Slovenska, ale aj kultúra iných európskych krajín.

Počas otváracieho programu 19. a 20. januára sa v Košiciach predstavilo aj insitné umenie Slovákov zo Srbska: svoje umelecké diela prezentovala Galéria Babka z Kovačice v čele s jej riaditeľom Pavlom Babkom a maliarmi Pavlom Hajkom a Jánom Žolnajom. Vernisáž podporilo Veľvyslanectvo Republiky Srbsko v Bratislave, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Nadácia Babka. Okrem obrazov P. Hajku a J. Žolnaja výstava obsahovala aj ďalšie exponáty a obrazy ďalších umelcov, členov Galérie Babka, ktorých bolo vyše päťdesiat.

Výstavu, ktorá bola nainštalovaná v samom centre Košíc, vo Verejnej knižnici Jána Bocatia, slávnostne otvorila Radmila Hrustanovićová, veľvyslankyňa Srbska v Slovenskej republike, ktorá návštevníkom okrem iného povedala: „Ak radi naslúchate tichu, rovine, ak vás nadchýnajú nekonečné obilné a slnečnicové lány, ak máte radi zvuk huslí, krásu koní a zvierat na dedinskom dvore, ak ste ctiteľmi úprimného insitného umenia; ak máte potešenie z kvetov a slnka; ak radi snívate, ak radi milujete, ak vám je potrebná útecha, inšpirácia; ak ste si zachovali dieťa v sebe – ja viem, kam

K

2. 2. 2013

5 /4528/

máte zájsť, poznám to miesto. Tam sa veľké stáva ešte väčším, malé ešte menším, červené ešte červenším, ľudia ešte ľudskejšími. To je Kovačica. /.../ Preto Srbsko podporilo slovenskú insitnú maľbu a zaradilo ju na reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ako neoddeliteľné a veľmi hodnotné kultúrne dedičstvo Srbska.”

Výstavu vo Verejnej knižnici na Ulici hlavnej v Košiciach počas otváracieho programu navštívilo ponad 3 000 milovníkov výtvarného umenia.

A. Chalupová

MT veľtrh v Stuttgarte je najväčším štalovaná výstava obrazov, ako aj doeurópskym veľtrhom cestovné- kumentárny film o Kovačici a o maho ruchu, ktorý počas roka navštívi liarke, ktorý sa tam premietal. Nie div, vyše 200 000 návštevníkov. Predsta- že práve tento kútik jedného z pavivuje sa na ňom vyše 2 000 vystavo- lónov veľtrhu bol najnavštívenejší.

Podľa štatistických údajov Srbsko v vateľov z 96 krajín sveta.

Od 12. do 20. januára 2013 Turistická uplynulom roku navštívilo 48 458 organizácia Srbska spolu s Turistickou nemeckých turistov, čo je zvýšenie o organizáciou Vojvodiny po tretíkrát 5,9 percenta vzhľadom na rok 2011. účinkovala na tomto veľkom veľtrhu v Stuttgarte v Nemecku. V areáli výstaviska sa návštevníci mohli tešiť zo širokej palety ponúk z oblasti turizmu, aj z účasti cestovných kancelárií a zahraničných zastúpení rôznych štátnych agentúr, turistických organizácií či špecializovaných turistických operátorov z rôznych krajín sveta. Keď Už niekoľko rokov je výtvarná tvorba Zuzany Vereskej súčasťou turistickej ponuky Srbska. ide o turistickú ponuku Na snímke: Maliarka v spoločnosti Srbska, okrem toho, že generálneho konzula Republiky Srbsko Peru dôraz bol na veľké mes- Jankovića (vpravo) a jeho spolupracovníkov. tá, akými sú Belehrad a Nový Sad, zaujímavosti na rieke Dunaj Turistov najviac zaujímajú kultúrne paa dunajská cyklistická dráha a rôzne miatky, zvyky a obyčaje, umelecké známe kultúrne podujatia, návštevníci práce, výtvarná tvorba… A podľa sa mohli kochať aj v insitnom umení slov kustódky Galérie insitného ume– konkrétne vo fantázii farieb a nad- nia v Kovačici Anny Barcovej-Žolnačasovosti emotívne ladených ume- jovej vlani otvorilo dvere tejto kulleckých výjavov Zuzany Vereskej, jed- túrnej ustanovizne okolo 1 700 nánej z najznámejších insitných maliarok vštevníkov, z čoho bolo asi 700 neGalérie insitného umenia v Kovačici. meckých turistov.

A. Ch. Pútavosť stánku vyvolala tak nain-

BÁČSKA PALANKA

Spomienky na maliara

Momentka z piatkového ovzdušia v Mestskej galérii Mestskej galérii v Báčskej Palanke si v piatok 25. januára Spomienkami na Ferencza Einsenhuta pripomenuli 156. výročie narodenia tohto

V

HLAS ĽUDU

maliara. Príležitostný program zorganizovalo Múzeum mesta Kultúrneho strediska v spolupráci so Spolkom pre zachovanie dedičstva a zbierok Pa-

nonija a Ľudovou knižnicou Veljka Petrovića.

O F. Einsenhutovi mala prednášku historička umenia Olga Kovačev Ninkov, ktorá je aj autorkou prezentovanej monografie Život a dielo Ferencza Einsenhuta (1857 – 1903). F. Einsenhut sa narodil 26. januára 1857 v B. Palanke. Pôsobil mimo našich krajov a patril k vedúcim orientálnym maliarom svojej doby. Najznámejšia jeho maľba u nás je Boj pri Sente. Návštevníkom bola okrem monografie prezentovaná aj projekcia malieb tohto palanského rodáka. V Mestskej galérii pri tejto príležitosti nainštalovali výstavu replík Einsenhutových malieb, ktoré namaľovali báčskopalanskí maliari, a početným návštevníkom upútali pozornosť aj fotografie jeho originálnych diel.

Záujemcovia si výstavu a projekciu filmu budú môcť pozrieť aj v priebehu februára.

J. Ferková

31

K U LT Ú R A

AJ NA ÚZEMÍ STAROPAZOVSKEJ OBCE vo všetkých základných a stredných školách si v piatok 25. januára pripomenuli dôležitý dátum v školskom kalendári – slávnosť svätého Sávu. Príležitostný program pripravili aj žiaci a učitelia Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. O význame tejto školskej slávnosti hovoril riaditeľ školy Janko Havran. Zaujímavý program sa začal svätosávskou hymnou a bol v znamení pekného slova, hudby a scénky. Program si pozreli i početní hostia, medzi ktorými boli v mene lokálnej samosprávy Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru, a Milka Simićová, náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti, Matej Hadrík, predseda MOMS Stará Pazova, a predstavitelia viacerých inštitúcií a ustanovizní. V programe sa zúčastnili aj škôlkari slovenskej a srbskej triedy PU Poletarac, ktorí majú výučbu v miestnostiach tejto staropazovskej školy (na snímke).

A. Lš.

V PREPLNENEJ SIENI MLÁDEŽNÍCKEHO DOMUžiaci ZŠ Bratstvo v Aradáči v piatok 25. januára ku Dňu svätého Sávu pre svojich rovesníkov a rodičov predviedli vyše hodinový program. Po príhovore riaditeľa školy Valeri Dragana vystúpili najprv škôlkari, ktorých pripravili vychovávateľky Vierka Godová a Milana Novakovová. Potom svoj program predviedli žiaci nižších a vyšších ročníkov ZŠ. Nacvičili ich učiteľky Soňa Zahorcová, Tanja Jeftićová, Marija Kojićová, Olivera Molnárová, Jaroslava Števková, Jelena Sirarová, Tamara Kelemenová a Danijela Avramová, ktorá mala na starosti žiacky chór a sólo vystúpenia. V programe účinkovali aj žiaci vysunutého oddelenia Hudobnej školy Josifa Marinkovića zo Zreňaninu a na obecenstvo zvlášť zapôsobila mladá huslistka Filipa Janovská (na snímke). Bol to skvelý program, v príprave ktorého si dali záležať tak žiaci, ako aj ich učitelia.

Jano Zvara Moco

Školská slávnosť v Silbaši piatok 25. januára v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši oslávili Deň svätého Sávu a pri tej príležitosti slavský koláč posvietil pravoslávny kňaz Paja Alterov. Početným prítomným – žiakom, zamestnancom školy a ostatným Silbašanom, ktorí sa zhromaždili v novej školskej telocvični, sa prihovorili riaditeľ školy Đoka Milić a velebný pán farár Vladimír Lovás st., ktorý okrem iného žiakom zaželal veľa úspešných dní a dobrých známok.

V organizácii programu sa podieľali učiteľ náboženstva Aleksandar Baborac, profesorky srbčiny Dušanka Janjić a Radimirka Vuković a profesorka hudobnej kultúry Mirjana Radivojkov. Slávnostnými piesňami, básňami a prozaickými textami venovanými osobnosti a die-

V

lu svätého Sávu sa predstavili žiaci vyšších ročníkov. Đ. Milić, riaditeľ ZŠ bratov Novakovcov, ktorá má vysunuté oddelenia v susedných osadách Parage a Despotovo, svojim žiakom zaželal, aby boli najlepší ľudia a oslovil ich i takýmto svätosávskym odkazom:„Aby sa počet Silbašanov, Despotovčanov a Paražanov zvýšil.“ J. Ferková Momentka z obradu posviacky TRADIČNÁ OSLAVA DŇA SVÄTÉHO SÁVU sa v ZŠ maršala Tita v Padine v piatok 25. januára začala svätosávskou hymnou Uskliknimo s ljubavlju. Potom sa striedali básne, výroky a známe tóny hudobných skladieb týkajúcich sa tejto významnej historickej osobnosti. Žiaci nižších a vyšších tried spolu so svojimi učiteľmi tvorili auditórium, ktoré svojím potleskom odmenilo účinkujúcich. Textuálnu časť programu prichystala profesorka srbčiny Katarína Kotvášová a hudobnú profesor hudobnej kultúry Pavel Tomáš ml.

K. Kotvášová

32

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Svätý Sáva v petrovskej škole P

odobne ako vo všetkých školách v krajine, tak aj v Báčskom Petrovci sa ujala oslava školskej slavy. V ústrety Dňu svätého Sávu, ktorý je v školskom kalendári 27. januára, v piatok 25. januára v petrovskej základnej škole prichystali program. V aule ZŠ Jána Čajaka svätosávskym programom si posvietili na prvého srbského archiepiskopa, vlastným menom Rastka Nemanjića, neskôr svätého Sávu. Školský chór zaspieval svätosávsku hymnu a žiaci predniesli i primerané texty a aj názorne videoprezentáciou priblížili vývoj srbského jazyka cez storočia.

Potom vyhlásili najúspešnejších literátov a výtvarníkov, ktorí účin-

Na začiatok školský chór pod taktovkou profesorky hudby Marieny Stankovićovej-Krivákovej zaspieval svätosávsku hymnu

kovali v súťaži o svätom Sávovi. V rámci literárnych prác prvé miesto obsadila a darček z rúk riadite-

ľa školy Jána Brnu získala Sára Valentíková, žiačka 6. c triedy, druhá bola Petra Častvenová, tiež zo 6. c,

a tretia Maja Častvenová, žiačka 5. c triedy. V oblasti výtvarníctva najúspešnejšia bola Ester Chrťanová zo 7. b, druhé miesto obsadil Aleksandar Ristić z 5. d a tretí bol Vladimír Ededy zo 7. b triedy.

Po ukončení ceremoniálneho programu pre všetkých záujemcov prichystali výstavu literárnych a výtvarných prác, ako aj kreatívnu dielňu, kde sa žiaci a profesori mohli vyskúšať v tvorbe pečiatok, v tvorbe kaligrafického písma a v kolážovom stvárnení postavy svätého Sávu.

Ustálený slávnostný obrad posvätenia svätosávskeho koláča a koljiva sa tentoraz nekonal, lebo – ako nám vysvetlili – pravoslávny kňaz to koná iba v deň slavy, a tá je tohto roku v nedeľu, keď je v škole nepracovný deň...

J. Č-p

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI školskú slavu svätého Sávu usporadúvajú podľa tradičných pravoslávnych zvykov – krájaním koláča a liturgiou venovanou tomuto velikánovi srbskej duchovnosti a ochrancovi škôl. Tak tomu bolo aj tohto roku, keď najprv za prítomnosti početných priateľov školy, žiakov, profesorov a rodičov hajdušický pravoslávny kňaz Siniša Lakičin vykonal duchovnú časť slávnosti. Potom žiaci predviedli príležitostný kultúrno-umelecký program venovaný svätému Sávovi (na fotografii). Nuž a tak, ako je to zvykom, doterajší kmotor školy Vojin Kapona odovzdal kmotrovstvo rodine Jokićovej zo Starého Lecu, osady, v ktorej pôsobí vysunuté oddelenie hajdušickej školy. vlh

V KOVAČICKEJ OBCI bola oslava Dňa svätého Sávu vo všetkých základných školách v piatok 25. januára t. r. A už niekoľko rokov túto slávnosť venovanú velikánovi srbskej duchovnosti a ochrancovi škôl ZŠ Mladých pokolení a Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici organizujú spoločne. Hostiteľom bolo tohto roku gymnázium. Za prítomnosti početných žiakov, profesorov a hostí týchto dvoch škôl odznel žiacky program (na snímke je časť žiackeho chóru kovačickej základnej školy) s príležitostnými básňami, piesňami a nevystala ani svätosávska hymna. Duchovnú časť slávnosti vykonal kovačický pravoslávny kňaz Vlado Blagojević. Školská slava bola i tentoraz usporiadaná podľa tradičných pravoslávnych zvykov – krájaním slavského koláča a liturgiou venovanou svätému Sávovi.

A. Chalupová 2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

STAROPAZOVSKÁ PREDŠKOLSKÁ USTANOVIZEŇ POLETARAC v piatok 25. januára mala oslavu patróna sv.

Sávu (na fotografii). Na slávnosti v telocvični tejto ustanovizne prítomných pozdravila a privítala riaditeľka Milica Blešićová. Škôlkari Poletarca pripravili príležitostný program a medzi hosťami boli aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi, velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, riaditelia a predstavitelia verejných podnikov a ustanovizní. a. lš.

33

K U LT Ú R A STAROPAZOVSKí DIVADELNíCI HOSŤOVALI V PETROVCI

Výborná inscenácia Čechovovej Krčmy S

taropazovskí divadelníci nevystupujú tak často v Báčskom Petrovci, ale keď už prídu, tak skutočne excelujú, ako sa to stalo aj v sobotu 26. januára. Na pozvanie Divadla VHV z Petrovca Namosúrená, nevľúdna nálada vo forme malej v staropazovskej Krčme scény na javisku Slovenského vojvodinského di- ti robil stále to isté: na ten alebo vadla predviedli hru Krčma na hlav- onen spôsob zabíjal každú nádej. nej hradskej. Podľa Čechovovej hry Práve takú náladu si mali možnosť a poviedok scenár, totál dizajn a vý- pozrieť aj petrovskí divadelní priazber hudby podpisuje režisér Miro- nivci v pazovskej divadelnej insceslav Benka. Hru v sezóne 2010/2011 nácii. A v nej svoje mnoho rokov zíspoločne uviedli Slovenské divad- skavané skúsenosti na divadelných lo Vladimíra Hurbana Vladimírova, doskách prezentovali Mária ChleSKUS hrdinu Janka Čmelíka a Stre- bianová, Alexander Bako, Zdenko Kožík, Ján Šarkézy, Vladimír Vereš, disko pre kultúru Stará Pazova.

Už kedysi Lev Isaakovič Šestov na- Anna Poliovková, Mária Rumanová, písal, že Čechov je básnik beznádeje, Igor Piksla, Jaroslav Litavský, ako i ktorý vytrvalo, smutne, monotónne mladý Ivor Pokoracký.

J. Č-p počas celej svojej literárnej činnos-

NAJMLADŠÍ ERDEVÍCKI DIVADELNÍCI V ŠÍDE. V rámci projektu, ktorý podporuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, aby si detské divadelné súbory – účastníci minuloročného festivalu 3 x Ď v Starej Pazove – medzi sebou vymenili programy, vo štvrtok 24. januára mladí divadelníci SKOS Erdevík navštívili Šíd. V Slovenskom dome predniesli divadelné predstavenie Traja umelci a drak Samuel v réžii Ruženky Ďuríkovej a Sone Sládekovej. Ich hostitelia – najmladší divadelníci SKUS Jednota a Základnej školy Sriemskeho frontu, ale aj početní občania potleskom odmenili mladých hercov za ich scénické výkony. Samozrejme, že spoločné kamarátenie hostí s domácimi bolo úprimné, veselé a trvalo dlho.

St. S.

34

V SOBOTU 26. JANUÁRA V NOVOM ITEBEJI, mestečku v Obci Žitište, prevažne osídlenom príslušníkmi maďarského národa, sa začalo tradičné 32. podujatie Itebejski zimski susreti. Na pozvanie organizátora sa na ňom po prvýkrát zúčastnili aj ochotníci z Hajdušice, členovia KUS Bratstvo. Za sprievodu mladého hudobníka z Jánošíka Miroslava Bruka obecenstvu sa predstavili mužská a ženská spevácka skupina (na fotografii) a mládežnícka tanečná skupina. Otvárací program podujatia bol multinacionálny: spievalo sa a tancovalo po srbsky, rumunsky, slovensky a – pravdaže – po maďarsky. O to sa okrem Hajdušičanov postarali domáci ochotníci a ďalší hostia zo Žitišta, Tordy a Torka. V rámci tohto podujatia, ktoré bude trvať pol druha mesiaca, bude usporiadaná aj súťaž vo výrobe klobás, maškarný karneval, rôzne výstavy a iné akcie. Itebejski zimski susreti sa konajú s cieľom pestovať maďarskú kultúru a tradície, ale aj kvôli nadväzovaniu a pestovaniu dobrých vzťahov v tomto nacionálne zmiešanom prostredí. vlh

V STAROPAZOVSKEJ ĽUDOVEJ KNIŽNICI DOSITEJA OBRADOVIĆA v stredu 23. januára bol nevšedný poeticko-hudobný večierok. Hosťom večierka bol Stanko Holcer narodený roku 1975 v slovinskom Maribore, ktorý toho času žije a pracuje v Holandsku. Pazovskému obecenstvu sa predstavil zbierkou ľúbostnej poézie Nek živi ljubav (Nech žije láska). Táto kniha básní je jeho prvotinou a venoval ju matke a všetkým ženám na svete. O poézii S. Holcera hovoril básnik Dragan Janković z Rumy, kým na ukážku niekoľko básní z jeho tvorby za klavírneho sprievodu knihovníka Zlatka Pašku prečítala Stanislava Baková, gymnazistka zo Starej Pazovy. Moderátorkou tohto romantického poeticko-hudobného večierka (v knižničnom Oddelení pre dospelých romantiku vytváralo prítmie a zapálené sviečky) bola knihovníčka Daniela Damjanovićová. Pred programom každá návštevníčka dostala od autora červenú ružu. Na fotografii je momentka zo stredajšieho večierka: (zľava) Daniela Damjanovićová, Stanko Holcer, Dragan Janković a Stanislava Baková.

A. Lš.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

Pavel Povolný-Juhás srdcom píše, srdcom maľuje ak ako insitní mabola spoluorganizátorom liari, aj spisovatetohto pavlovského podulia sú dobrými znalcajatia. V mene NVU Hlas mi obyčají a tradícií a ľudu všetkých pozdravil a práve to zaznamenáautorovi zagratuloval riavajú na svojich maľditeľ Samuel Žiak. Hostí bách, o tom píšu vo privítal aj Pavel Babka, riasvojej literárnej tvorbe. diteľ hostiteľskej galérie, A tak zvečňujú tradičktorý túto kultúrnu udané kroje, práce na polosť moderoval. O tom, liach, rôzne stretnutia, ako sa zrodila prvá kniha, vtipné príhody z kažako vyzerala príprava a dodenného života a práca na jej podobne. vydaní, hovoVo štvrtok 24. jaril Ján Šimák, nuára 2013 vo výstavktorý bol v ných priestoroch Ga- Slávnostná chvíľa: (zľava) Ján tom období lérie Babka v Kovačici Šimák, Samuel Žiak, Pavel riaditeľom sa usporiadal 2. roč- Povolný-Juhás a Pavel Babka Hlasu ľudu a ník podujatia Na zdraje aj autorom vie Pavla!, v rámci ktorého odznela nu. V opísaných prídoslovu Na premiéra druhého zmeneného vy- behoch žánrovo stoprameni Padidania knihy Prvé ulice autora Pavla jacich najbližšie k pony. Úryvky z Povolného-Juhása z Padiny. Sprie- viedkam, dominuje knihy Prvé ulivodnou akciou bolo slávnostné poznávacia funkcia ce čítali dlhootvorenie jeho 8. samostatnej vý- nad estetickou, ale roční herci distavy. O autorovi recenzent Dr. Mi- súčasne sa využívajú vadelnej scéchal Týr okrem iného povedal: „V prostriedky a postuny DK Michala knihe autor opisuje konkrétne uda- py umeleckej literaBabinku v Palosti a konkrétne osoby. Sleduje ro- túry.” dine Milka PeVýstavu obrazov slávnostne Knihu Prvé ulice otvoril senior banátsky Pavel dinu Povolnovcov na ceste zo Slotrovičová a venska na Dolnú zem (začiatok 19. ako 8. zväzok v edícii Sklenár Janko Hološ. storočia) a v súvislosti s touto ro- Prameň vydala NoK náplni tohto dinou hovorí aj o iných prvých pri- vinovo-vydavateľská ustanovizeň nekaždodenného sviatku slova a sťahovalcoch, ktorí zakladali Padi- Hlas ľudu v Novom Sade, ktorá obrazu svojou prítomnosťou prispel

t

NaMieStO autOrOVeJ Vizitky Pavel Povolný sa narodil v Padine 18. novembra 1946 v Prvej ulici. V rodisku absolvoval aj základnú osemročnú školu. Je predovšetkým roľníkom, zaoberá sa chovom hydiny. Aktívny je na viacerých poliach. Bol jedným zo zakladateľov Ekologického hnutia Jedlička v Padine. Je insitným maliarom a vlastní aj minigalériu obrazov padinských a kovačických maliarov. Osobitnú úctu prejavuje k etnografii. Zaujímajú ho najmä ľudové kroje tunajších Slovákov, ale aj iných národov a národností. Prvýkrát rozhodne chytil pero do rúk ako vojak v Mostare roku 1966. Vtedy sa zrodili aj prvé príbehy o príchode a živote prvých Padinčanov. Po rokoch z toho vznikla prozaická práca Prvé ulice. aj vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a farár slovenského evanjelického cirkevného zboru Kovačica I. Hovoril o význame mena Pavel, o apoštolovi Pavlovi a jeho skutkoch a na záver slávnostne otvoril výstavu obrazov.

Na tejto premiére insitný maliar a spisovateľ Pavel Povolný-Juhás podelil hosťom niekoľko výtlačkov svojho druhého zmeneného vydania knihy Prvé ulice, ktorú doplnil vlastnými ilustráciami.

A. Chalupová

MOMS NOVÝ SAD

Cenný dar z Bardejova a základe kontaktov a sprostredkovania Michala Babiaka, docenta Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, predstavitelia miestnych matičných odborov zo slovenského mesta Bardejov a Nového Sadu v miestnostiach Starej fary v Novom Sade v piatok 25. januára t. r. symbolickým spôsobom nadviazali kontakty smerujúce k spolupráci a vzájomnej družbe.

Posolstvo o spolupatričnosti slávnostne podpísali v mene hosťujúceho MOMS jeho tajomník Ľuboš Sudimák a v mene domáceho predseda MOMS Jaroslav Feldy. Pri tejto príležitosti si hostia a domáci vymenili aj cenné dary. Novosadským matičiarom sa dostala zásielka 150 kníh symbolizujúca významné jubileá – 150. vý-

N

2. 2. 2013

5 /4528/

ročie vzniku Matice slovenskej a 1150. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Teda za každý matičný rok po jedna kniha. Podpredsedníčka novosadských matičiarov Jarmila Struhárová v mene hostiteľov hosťom odovzdala matičné a spolkové knihy: Na krídlach jubilea a Matičiarov a ich hostí slávnostne uvítali aj na fare, kde sa im prihovoril Minulosť dneška I a II a dary z velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. O ochotníckej činnosti skom kultúrnom centre P. J. Šafárika, vosadských Slovákov a zvlášť zdônovosadských Slovákov okrem pred- a matičiari Michal Hyža a Štefan Cic- raznil spoluprácu trojlístka – cirkev, Matica, spolok. Na pamiatku im odosedu MOMS, ktorý zvlášť prízvukoval ka.

Na pozvanie velebného pána Vla- vzdal zvukové zápisy v podobe CD spoluprácu s Nadáciou M. R. Štefánika v Bratislave a s matičiarmi z Če- dimíra Obšusta, farára novosadské- s nahrávkami cirkevno-spolkových renčian – rodného mesta Dr. Miloša ho, hostia navštívili aj miestnosti cir- spevokolov. Vzácna návšteva sa skonKrnu – hovorili aj Ján Slávik, organi- kevného zboru. Pán farár Obšust ich čila družným posedením a pohosjf zátor kultúrnych aktivít v Sloven- informoval o cirkevnom živote no- tením.

HLAS ĽUDU

35

K U LT Ú R A JÁNOŠÍK

S ambíciou a entuziazmom V

sobotu 12. januára sa v jánošíc- a zručnosti priložili k úspešnej prákom Dome kultúry konalo vý- ci spolku. ročné zasadnutie Slovenského kulPredseda spolku I. Listmajer hotúrno-umeleckého spolku Jánošík. voril o plánoch na rok 2013. OsoOkrem členov predsedníctva na za- bitne treba zdôrazniť, že si spolok sadnutie boli pozvaní aj všetci čle- chce pripomenúť 60 rokov od prnovia spolku, ako aj predstavitelia vého vystúpenia jánošíckych foliných organizácií a združení pôso- kloristov a 190 rokov od príchodu biacich v Jánošíku.

Po uvítacích slovách predsedu spolku Ivana LiVlani v hložianskom amfiteátri kvasili kapustu a za svoju stmajera podpredoriginalitu a scénickú zohranosť získali zlatú plaketu sedníčka Veronka Chrťanová podala venskej rodiny v Jánošíku. pre Slovákov žijúcich v zahraničí v správu o činnosti Všetko to sa podá cez Bratislave. spolku v roku 2012. prizmu starenky, ktorá Na zasadnutí sa hovorilo aj o tom, Vyzdvihla, že sposvojej vnučke rozpráva akým programom sa súbor predlok bol mimoriadne príbehy zo života, a tie staví na tohtoročnom FF Tancuj, úspešný, a to nielen potom tanečníci, spevá- tancuj... a prezradili aj to, že spolok preto, že si folklórna Veronka Chrťanová (prvá sprava) priblížila minuloročnú ci a hudobníci stvárnia dostal pozvanie na festival Očovská a mužská spevácka činnosť spolku na scéne. Takýto gala- folklórna hruda v Očovej na Sloskupina priniesli zlaté pásma z Fol- Slovákov do osady Jánošík. Pre tie- koncert si bude vyžadovať jednak vensku. Na záver Martin Listmajer klórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ale to oslavy folklórna skupina už začala dobré technické a scénické vyba- povedal, že plánuje v tomto roku vyaj preto, že sa im po prestávke po- nacvičovať program podľa scenára venie, jednak zohranosť mladých ta- dať knihu zvykov, obyčají a piesní z darilo opäť zorganizovať Medziná- Kataríny Mosnákovej. Galakoncert, nečníkov, ktorí sa vlastne po prvýkrát Jánošíka a že v jej prezentácii počírodný folklórny festival a prehliadku ktorý sa plánuje realizovať koncom púšťajú do takého obsiahlejšieho ta aj na účasť spolkárov. V neofispevákov slovenskej ľudovej piesne leta, bude spracovaný ako divadel- projektu. Preto sa už v novembri ciálnej časti bola večera a tanečná záV Šándore na bráne. Napočítala, na no-tanečné pásmo, ktoré zobrazí 2012 začalo s nacvičovaním no- bava, o ktorú sa postarali hudobníktorých podujatiach a festivaloch sa niekdajší priebeh zvykov a obyčají vých a obnovovaním starých cho- ci a speváci spolku. spolkári zúčastňovali, a poďakova- v jednom kalendárnom roku, ale aj reografií a v súčasnosti sa pripravuK. Mosnáková la sa všetkým, ktorí svoje vedomosti celkový kolobeh života jednej slo- je aj projekt na tieto účely na Úrad Foto: archív spolku

Z ČINNOSTI KYSÁČSKYCH MATIČIAROV

V ústrety oslavám V o štvrtok 24. januára v priestoroch Slovenského národného domu bolo zasadnutie Správnej rady MOMS Kysáč. V úvodnej časti schôdze sa kysáčski matičiari od predsedu Rastislava Surového dozvedeli, že MOMS Kysáč tak do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensku, ako i do Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny zaslal, respektíve zašle dva projekty, čiže požiadavky o prostriedky, a to na vydanie Zborníka prác Kysáč 1773 – 2013 a na oslavu 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Prítomní súhlasili s podaním týchto žiadostí.

V pokračovaní štvrtkového zasadnutia vymenovali členov redakčnej rady pre spomínaný zborník. Hlavným a zodpovedným redaktorom bude Vladimír Valentík z Báčskeho Petrovca a členmi redakčnej rady sú: Rastislav Surový, Michal Madacký, Ľudmila Berediová-

36

Stupavská, Michal Gombár, Zuzana Peťkovská, Michal Ďurovka, Ján Balca a Pavel Funtík. Keď ide o členov oslavného a organizačného výboru osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, vo štvrtok sa dohodlo, že vyzvú všetky relevantné subjekty v Kysáči, aby delegovali svojich predstaviteľov na členov oslavného výboru. Lehota je do 5. februára.

Kysáčski matičiari sa informovali i o blížiacich sa voľbách na základe listu z ústredia Matice slovenskej v Srbsku.

Určili si tiež orientačné dátumy na uskutočnenie valného zhromaždenia MOMS Kysáč: 17. alebo 24. februára.

Odzneli aj informácie o príspevkoch do Fondu údržby Slovenského národného domu, ako i o zbieraní a problémoch pri uberaní členského, s čím sa bude pokračovať 1. marca po uliciach.

E. Š.

AJ KYSÁČSKA ŠKOLA sa každoročne pripája k oslavám ochrancu škôl svätého Sávu.

Pro gra m , ktorý mu bol venovaný, sa uskutočnil v rámci bohoslužieb v pravoslávnom kostole.

Na starosti ich mal domáci kňaz Vinko Stojaković. Deti prichystal Bojan Peno, učiteľ výučby pravoslávneho náboženstva, a Anna Crveniová, profesorka hudby. Záverom všetci dostali koláč a koljivo a všetky deti, i srbské i slovenské, aj balíčky.

A. Legíňová

Chýrnik NOVÝ SAD. MOMS Nový Sad v stredu 6. februára o 19. hodine v miestnostiach Starej fary v Ulici Vuka Karadžića 2 uskutoční valné volebné zhromaždenie.

Po analýze ponúknutých správ matičiari navrhnú kandidátov do ústredných matičných orgánov, kandidátov na matičné ceny a preskúmajú aj možnosti o organizovaní sa penzistov Slovákov v tomto prostredí. j. f.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A – Na záver, ste na našom knižnom veľtrhu pravidelným hosťom?

– Pobudol som tu po veľmi sa alebo skôr sa vydlhom čase, hýbať tomu, aby lebo som naposme šli do projeksledy v Belehratov, pri ktorých nede bol v roku máme zavŕšenú as1986. Som tu s poň časť krytia nácieľom nadviakladov. Tie musia byť zať kontakty, kryté sponzoringom teda i rozšíriť vyalebo inak. A keď davateľské pole ide napríklad o popôsobnosti. Zastgraduál, tam sme Ing. Martin Farkaš tiaľ sú nám pripredovšetkým závislí na farmaceutických firmách. oritou české kraje a českí vydavateTeda, či si tie dajú nejaké reklamy ale- lia. Spolupráca tam funguje: okrem po bo si objednajú časť nákladu alebo sa slovensky vydávaných kníh vydávazviditeľnia inak. Takým to spôsobom me v niektorých prípadoch aj ich české verzie pre tamojší trh. Z iných funguje. veľtrhov chodievame do Prahy, kedysi – A európske projekty?

– Ako vydavateľstvo sa k nim sme chodievali aj do Frankfurtu. Myhlavne nedostávame. Väčšinou je slím si, že náš hlavný dôraz predsa nie to tak, že majú autori nejaké granty je dnes v účastiach na veľtrhoch, vypísané z ministerstva alebo z únie, lebo preklady robíme zriedkavo, len odkiaľ aj peniaze sú. V rámci toho z času na čas. Dnes sú možnosti zísmajú aj výstupy publikačné, ktoré kať ktorúkoľvek knihu ozaj široké, spolu realizujeme. Alebo sú to pro- takže nie je akútnou potrebou prajekty, kde participujú finančne iné or- videlná účasť na veľtrhoch..., – podganizácie, napríklad Liga proti rako- čiarkuje Ing. Farkaš.

O. Filip vine.

SLOVENSKÍ VYDAVATELIA NA NAŠOM TRHU: ING. MARTIN FARKAŠ, VYDAVATEĽSTVO OSVETA, MARTIN

Vynachádzame sa, ako vieme časoch ohrozeného štandardu kniha je často medzi prvými zložV kami súpisky potrieb, ktorých sa ľudia zriekajú. Ani čitatelia, ani autori, ale ani vydavatelia nemajú to dnes na ružiach ustlané: zvlášť tí, ktorí sa špecializujú na určité odvetvia odbornej alebo inej literatúry. Do tejto kategórie možno zaradiť aj Ing. Martina Farkaša, prvú osobnosť a majiteľa martinského vydavateľstva Osveta.

– Ste známym vydavateľstvom vo svete lekárskej literatúry. Ako je na tom s odbytom?

– Určite je to ťažké. Preto nám pri vydávaní odbornej literatúry musia pomáhať aj firmy, najmä pri knižkách pre lekárov. Horšie je to s učebnicami, tak s tými pre stredné školy, ako aj s učebnicami pre medikov, ktoré tiež robíme. Ich vydávanie je náročné a skutočne je ťažko produkovať ich vo väčšom rozsahu.

– Vzhľadom na to, že ide o literatúru špecializovanú, koľko titulov dokážete vydať za rok?

– Je ich dvadsať až tridsať. Treba naznačiť, že pri vydávaní učebníc spo-

lupracujeme s učiteľmi na vysokých školách. Sú tu aj učebnice pre ošetrovateľky, kde sú taktiež autori z vysokých škôl. Keď ide o postgraduál a odbornú medicínsku literatúru, tu sú nám na pomoci väčšinou praktici.

– Prekladáte odborné tituly aj z iných jazykov?

– Robili sme to v minulých rokoch, no bol to veľký finančný záber, takže v súčasnosti na to nestačíme.

Prekladali sme predovšetkým encyklopédie zo zahraničia, no teraz sa sústreďujeme väčšinou na našu odbornú, prípadne populárne vedeckú literatúru, akou je napríklad Malý atlas liečivých rastlín.

– O ktorý odbor lekárstva je vydavateľský záujem: chirurgiu, psychológiu, pediatriu, interné lekárstvo…?

– Nedá sa to jednoznačne povedať.

Siahame po tom, s čím nás oslovia.

Nie sme v situácii, aby sme si vyberali témy: keď príde za nami autor alebo autori s nejakou témou, zvážime to.

Samozrejme, tam to závisí od toho, či sú financie. Dnes sme nútení brániť

VO VÝTVARNOM SALÓNE KULTÚRNEHO STREDISKA NOVÝ SAD

Január v znamení grafiky odnota ich autentických grafických zápisov je vzácna, no nemenej dôH ležitá je i skutočnosť, že šlo o svojrázny a aktuálny prierez tohto segmentu umeleckej tvorby tak viacerých tunajších uznávaných autorov, ako i cudzích. Každý z nich sa od 14. do 25. januára vo výtvarnom salóne novosadského Kultúrneho strediska osobitným rukopisom vyslovoval k témam buď aktuálnym alebo osobne obľúbeným.

Podujatie usporiadané Strediskom pre Grafiku Nový Sad, ktoré v tomto roku oslávi prvú päťročnicu existencie, s názvom Art Link zahrnulo tvorbu šestnás-

tich autorov, z čoho približne polovice zahraničných. Z tých domácich vlastné grafiky prezentovali napr. Maja Erdeljaninová, Lazar Marković, Miloš Vujanović…, z autorov zahraničných Stefan Wehmeier, Ingrid Redlich-Pfundová, Stephen Juttner... Umelci rozličných zámerov a námetov, štýlov a výrazov, prislúchajúci aj rozličným generáciám. Práve to bolo koncepčne dobre: ako možnosť porovnávať sa, nazrieť do iných chápaní, procesov, materiálov, technológií... Slovom, vydarený grafický štart do tohto roka a jeho dní.

O. F.

Ktorú predložku použiť: „na“; „k“; „po“ ôznych jazykových prešľapov, nedopatrení by sme sa pevnou vôľou možno aj zbavili, keby sme nežili v prostredí, kde sa neR zaobídeme bez srbčiny. Avšak nie všetci majú ľahostajný postoj k slovenskému jazyku a nie všetkým je jedno, či idú na vodu alebo po vodu, či čítajú návod k použitiu alebo návod na použitie, či núkajú k pitiu alebo na pitie. Ísť na vodu alebo ísť po vodu Pri slovesách pohybu na označenie účelu, pre ktorý sa dej koná, sa v slovenčine nepoužíva predložka „na“, ani predložka „pre“. Používa sa iba predložka „po“, a tak správne to bude znieť: ísť po vodu, ísť po chlieb, chodiť po mäso, bežať po otca, poslať po lekára.

Návod k použitiu alebo návod na použitie Často sa stretáme s nenáležitými spojeniami návod k použitiu, informácie k použitiu, čo v spisovnej slovenčine neobstojí. Namiesto predložky „k“ tu treba použiť len a len predložku „na“, a tak spojenia správne budú znieť: návod na použitie, informácie na použitie.

Výtvarný salón: tam dýcha grafika 2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Čo si želáte k pitiu? alebo Čo si želáte na pitie?

Rovnako často sa stretávame aj s otázkou „Čo si želáte k pitiu?“ Tu sa treba pristaviť pri druhej časti tejto vety – k pitiu. Aj tu je predložka „k“ nesprávne použitá. A pretože v tomto prípade ide o účel, predložku „k“ treba nahradiť základnou predložkou na vyjadrenie účelu – predložkou „na“, teda: „Čo si želáte na pitie?“ Správne je aj znenie „Čo si želáte piť?“ Podobné chyby s nesprávnym použitím predložky „k“ sa robia aj v iných spojeniach, napríklad: lístok k státiu; správne má byť: lístok na státie. ah

37

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2, v Ulici Đerđa Molnara č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3392/40, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. januára 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1228/12, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2, v Ulici Đerđa Molnara č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3392/40, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2, v Ulici Đerđa Molnara č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3392/40, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu ADU 451602 po úseku pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 90 ° (prvý úsek), 180 ° (druhý úsek) a 330 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2, číslo 2911/12-270 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

38

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, Bulvár oslobodenia č. 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. januára 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1135/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, Bulvár oslobodenia č. 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o.

Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, Bulvár oslobodenia č. 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy. Anténová sústava bude pozostávať z jednej antény typu K 80010485 po sektore pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 90 ° (druhý úsek), 215 ° (tretí úsek) 280 ° (štvrtí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prva vojvođanska brigada.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, číslo 0810/12170 AR, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, zmeny – doplnky, číslo 0810/12170 AR zmeny – doplnky, z 21. decembra 2012, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu.

Odborným zhodnoteným zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191 a Odborným zhodnoteným zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, zmeny – doplnky dokázané je, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, preto nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svojho manžela a deda

Dňa 2. februára 2013 je tomu 5 rokov, čo nie je s nami náš drahý manžel, otec a dedo

JÁNA BAŽÍKA 20. 5. 1941 – 1. 2. 2011 – 2013 z Petrovca Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti pred dvoma rokmi povedali zbohom. Vietor slzy osuší, smútok však navždy ostáva na duši.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú: manželka Viera a dcéry Vierka Nvotová,Vlasta Stankovićová a Mariena Slavujová s rodinami

SPOMIENKA Dňa 22. januára 2013 uplynuli štyri roky, čo nás opustil manžel a otec

MICHAL BALÁŽ 1943 – 2008 – 2013 z Kulpína

Kto zomiera, neodchádza, ale zostáva v srdciach tých, ktorí ho milovali...

Manželka Milosava, dcéry Jarmila a Milotka, zaťovia Jánovia, vnuk Jarko a vnučky Marína, Janka a Ema

JÁN SÚDI 1936 – 2009 – 2013 z Kysáča So slzami v očiach na Teba si spomínajú: manželka Eva, dcéra Jaroslava s rodinou a Jaroslav a Anna s rodinami

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

PREDÁM byt – 70 m2 v Petrovci, Ulica národnej revolúcie; tel.: 063/711-39-46.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 18. 1. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Zariadenie na spracovanie frakcií ľahkých uhľovodíkov v Odžakoch, priemyselná zóna b. č., na k. p. č. 6073/4, k. o. Odžaci.

Nositeľ projektu je Standard gas, s. s r. o., Bulvár oslobodenia 92/IV, z Nového Sadu.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu VKP Vodovod a kanalizácia z Nového Sadu, Ulica Masarykova č. 17, podal žiadosť o súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba pásu technologického procesu spracovania vody v kruhu komplexu PPDB Štrand v Novom Sade. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad, Ulica rumenačka č. 110, do 14. 3. 2013. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písanej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu.

Verejná rozprava a prezentácia budú 15. marca 2013 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu NIS, a. s., NIS GAZPROM NEFT, Národného frontu 12 z Nového Sadu, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia systému pre zber a spaľovanie fluidu v prevádzke na prípravu a transport nafty a plynu Elemir, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Elemir, ZO Elemir. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS FC Vujadina Boškova dočasne NSP 10 / NSPU 10, v Ulici novosadská cesta č. 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

39

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. februára 2013 uplynuli štyri boľavé roky, čo nás opustila moja manželka a naša mama a mamička

Dňa 2. februára 2013 je tomu presne päť rokov, čo nie je s nami náš drahý manžel, otec a starý otec

ZUZANA MÁRKOVÁ

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 4. februára uplynie rok, čo nás opustil náš otec a dediko

MICHAL FILIP 1942 – 2008 – 2013 zo Starej Pazovy

23. 8. 1956– 1. 2. 2009 – 1. 2. 2013 z Hložian S láskou si na Teba spomíname a ďakujeme Ti za všetko, čo si nám v živote dala, za Tvoju lásku, dobrotu a radosť, ktorou si nás všetkých napĺňala.

Manžel Ján a dcéra a syn s rodinami

Čas plynie, ale spomienka na Teba je navždy živá.

S láskou si na Teba spomínajú: manželka Anna, dcéra Drahuška so synom Máriom a dcéra Martinka s manželom Jaroslavom z Kanady

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. januára 2013 nás navždy opustil náš Oli

so svatom Olim

ZDENO LONČAR

ADAM CICKA 29. 6. 1950 – 4. 2. 2012 – 2013 z Kovačice

Vo svojich spomienkach Ťa navždy budú zachovávať a s úctou si na Teba spomínať: dcéry Alexandra Králiková a Ľuboslava Rakonjac, zaťovia Jaroslav a Ljubiša a vnúčatá Dušan, Alexa, Iva a Viktor

BOĽAVÁ SPOMIENKA

19. 9. 1958 – 28. 1. 2013 z Petrovca

Dňa 4. februára 2013 uplynie rok, čo nie je s nami náš drahý brat a strýko

ZDENOM LONČAROM Navždy zostaneš v našich srdciach: Uta, Ksenija, Zdenko, Eka a Maška

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím zaťom

1958 – 2013 z Petrovca

ADAM CICKA 29. 6. 1950 – 4. 2. 2012 – 2013 z Kovačice

Rodina Majerová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

ZDENOM LONČAROM 19. 9. 1958 – 28. 1. 2013 z Petrovca

Spomienky sú silnejšie od zabudnutia.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú brat Pavel s manželkou Evou a neter Viera Zlochová s rodinou

ZDENOM LONČAROM 19. 9. 1958 – 28. 1. 2013 z Petrovca S úctou si na Teba bude spomínať apko Snida

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovajú

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujkom

1954 – 2013 z Padiny

ZDENOM LONČAROM Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachová rodina Bartošová

40

s naším švagrom

rodiny Snidová a Petrášová

MARTINOM MARKOVOM

19. 9. 1958 – 28. 1. 2013 z Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým žiaľom v srdci sa s ním lúčia: sestra Anna a švagor Pavel Križanovci s dcérami Aničkou a Snežkou s rodinou

MARTINOM MARKOVOM 30. 6. 1954 – 21. 1. 2013 z Padiny Odišiel si tíško, už niet Ťa viac medzi nami, ale v našich srdciach zostaneš navždy.

S Tebou sa lúčia: manželkina sestra Mária Petrášová s manželom Jánom a dcérou Máriou Galasovou s manželom Jánom a synčekom Vladkom

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

na manžela a otca

na zaťa

SPOMIENKA Dňa 6. februára 2013 uplynie rok, čo nás opustil náš švagor

JÁNA KOPČOKA 23. 10. 1948 – 6. 2. 2012 – 2013 z Petrovca

JÁN KOPČOK 1948 – 2012 – 2013 z Petrovca

JÁNA KOPČOKA

Dňa 6. februára 2013 uplynie rok od jeho tragickej smrti. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.

Spomínajú a nezabúdajú manželka a deti

Vo svojich spomienkach si ho zachováva starká Kaňová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojou mamou

so svojou mamou

so svojou mamou

1948 – 2012 – 2013 z Petrovca

Tichú spomienku mu venujú Trbarovci

JULIANOU BOLEHRADSKOU

JULIANOU BOLEHRADSKOU

JULIANOU BOLEHRADSKOU

rod. Kunčákovou 16. 3. 1931 – 26. 1. 2013 z Pivnice

rod. Kunčákovou 16. 3. 1931 – 26. 1. 2013 z Pivnice

rod. Kunčákovou 16. 3. 1931 – 26. 1. 2013 z Pivnice

S úctou a láskou si budeme na Teba spomínať.

S úctou a láskou si budeme na Teba spomínať.

S úctou a láskou si budeme na Teba spomínať.

Dcéra Anka Milcová s rodinou

Dcéra Juliana Kolárová s rodinou

Dcéra Katarína Andrášiková s rodinou

SPOMIENKA Dvadsať rokov nie je s nami náš drahý

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom, svokrom, dedom a pradedom

DUŠAN VLADISAVLJEV – DUDA 1927 – 1993 – 2013 z Kovačice

Spomienku na neho si s láskou a smútkom zachovávame.

JÁNOM DRIEŇOVSKÝM 11. 2. 1930 – 22. 1. 2013 z Petrovca

Manželka Dušanka, syn Boban, nevesta Mirjana a vnuk Vuk

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

MARTINOM MARKOVOM 30. 6. 1954 – 21. 1. 2013 z Padiny

Ťažko je bez Teba žiť, keď si tu ešte s nami mal byť.

Len ten, čo stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bôľ a žiaľ.

Zarmútení: manželka Katarína, syn Alexander a dcéra Natália s priateľom Michalom

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si ani povedať: „Zbohom, rodina moja.“ Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zhaslo oko, čo na nás dozeralo. Ďakujeme všetkým tým, čo nám vyjadrili sústrasť a nášho zosnulého prišli vyprevadiť na poslednú cestu.

Zarmútení: manželka Zuzana, syn s manželkou a vnukovia Vlastislav a Ľuboslav s rodinou

41

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. februára 2013 je tomu 20 rokov, čo nie je medzi nami naša milovaná sestra

s otcom a starým otcom

SMUTNÁ SPOMIENKA na zosnulú

JUDITA UHRINOVÁ rod. Hriešiková 27. 12. 1927 – 2. 2. 1993 – 2013 z Kovačice

JÁNOM FILIPOM 7. 11. 1941 – 23. 1. 2013 zo Starej Pazovy

Patrí Ti úprimná vďaka. S úctou si na Teba budú spomínať: syn Miroslav s manželkou Vierou a vnukovia Rastislav a Igor

S láskou a úctou si trvalú spomienku na Teba zachovávajú Tvoje sestry a Tvoji bratia s rodinami: Zuzana Králiková, Andrej Hriešik, Mária Balážová, Martin Hriešik, Alžbeta Garajová, Anna Urbaneková a Katarína Kováčová

1927 – 1993 – 2013 z Kovačice Na Tvoju lásku a starostlivosť si s úctou spomínajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s našou mamou

s našou mamou

spolužiačke

ANNOU NOVAKOVOU

ANNOU NOVAKOVOU

KATARÍNE STOJKOVIĆOVEJ

rod. Bažaľovou 28. 11. 1940 – 18. 1. 2013 z Petrovca

rod. Bažaľovou 28. 11. 1940 – 18. 1. 2013 z Petrovca

rod. Benkovej učiteľke na dôchodku zo Zemuna rodom z Petrovca

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Dcéra Svetlana s manželom Samuelom

Dcéra Vera s manželom Pavlom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou starkou

ANNOU NOVAKOVOU rod. Bažaľovou 1940 – 2013 z Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou starkou

ANNOU NOVAKOVOU

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú spolužiačky a spolužiaci Učiteľskej školy v Petrovci, generácia 1955/56

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou babkou

ANNOU NOVAKOVOU rod. Bažaľovou z Petrovca

rod. Bažaľovou z Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme.

S úctou a láskou v spomienkach si Ťa zachovajú

Vnúčatá Samuel a Anna s manželom Nikolom

vnučky Veronika a Marienka s rodinami

42

JUDITU UHRINOVÚ

Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás.

Pravnúčatá: Srđan, Nikola, Andrej, Ivan a Paulínka

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 31. januára 2013 uplynulo ťažkých a boľavých 10 rokov, čo nás bez slov rozlúčky navždy opustila naša milovaná dcéra

na milovanú sestru

OLIVERA BAŽAĽOVÁ

OLIVERU BAŽAĽOVÚ

rod. Mučajiová 22. 4. 1969 – 31. 1. 2003 – 31. 1. 2013 z Weissenburgu

22. 4. 1969 – 31. 1. 2003 – 31. 1. 2013 z Weissenburgu

Bože, dal si mi ťažký kríž, aby som niesla, ale ja nerepcem, len Ťa prosím, aby si mi dal sily, aby som ten kríž mohla niesť až do konca života.

Spíš, Olinka, ticho, tichučko. Dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je pokoj a láska len.

Na Teba si spomínajú

S bôľom v srdci a slzami v očiach si na Teba spomínajú

brat Vladko a andika Vierka s deťmi zo Silbaša

mama Julka a dedko Jozef zo Selenče

SPOMIENKA Dňa 31. januára 2013 uplynulo 10 rokov od smrti našej mamy

OLIVERY BAŽAĽOVEJ rod. Mučajiovej 22. 4. 1969 – 31. 1. 2003 – 31. 1. 2013 z Weissenburgu

Pred smrťou sme Ťa nemohli zachrániť, ale Ťa chránime pred zabudnutím. Večne budeš slza v našich očiach a boľavá rana v našich srdciach.

Zarmútené dcéry Michaela a Zuzana Bažaľové z Weissenburgu

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 1. februára: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Sabat bosoriek.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z Nového Sadu – z uvítania matičnej delegácie zo slovenského Bardejova, z Kysáča – o komunálnych voľbách, z Petrovca – o zveľaďovaní dedinskej turistiky, z Báčskej Palanky – z návštevy súkromného observatória, z Kulpína – z návštevy výšivkárky a z Belehradu – z evanjelického cirkevného zboru.

• O 20.45 SPEKTRUM: Hosťom v štúdiu bude Dr. Ondrej Krošlák, detský lekár z Báčskej Palanky. Zmieni sa o najčastejších detských ochoreniach v tomto období – vírusových a bakteriálnych infekciách, chrípke, šarlachu a ovčích kiahňach.

NEDEĽA 3. februára: • O 11.00 DÚHOVKA: Vysielanie z archívu pod názvom Vinica zrie z príležitosti jubilea – 100 rokov divadla v Starej Pazove.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Vysielanie bude venované poľnohospodárskym výrobcom a ich podnikaniu.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 3. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Aktivity penzistov Rekonštrukcia budovy MS v Kovačici Soľ nad zlato v Kovačici Utorok 5. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Hravé úlohy malých hercov Dievčence – chlapci Čo nového v našom spoločenskom živote?

Novinárka RTV OK Tatiana Bovdišová na otvorení výstavy obrazov a prezentácii knihy Prvé ulice Pavla Povolného-Juhása

Piatok 8. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Orlie pierko

44

Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 4. februára: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú Juraj Zdycha, Ján Žiga, Michal Zolárek a Juraj Topoľský; Utorok 5. februára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 6. februára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z Padiny, Šídu a Starej Pazovy; Štvrtok 7. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –ľudové piesne interpretujú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 8. februára: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 2. februára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – vysielanie venované Máriám; NEDEĽA 3. februára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – hudba aktuálna v minulosti. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – koncert Stefana Milenkovića. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – koncert z príležitosti 50 rokov od vydania prvého singlu skupiny The Beatles. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 5. februára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – novoročný koncert v synagóge; STREDA 6. februára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 1. do 7. februára

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, novinára, prekladateľa a profesora bratislavského Evanjelického lýcea (1769 – 1850). autorka: ANNA zmocnilo analógia irídium BIČIAsa ROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 1. februára – Dni hromu Zuzana Tárnociová, sudkyňa Sobota 2. februára – priestupkového súdu, zhodnotila Muž v ohni rok 2012 Pondelok 4. februára – Veľký záťah 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 5. februára – Takí istí týždňa špióni ako my 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 6. februára – Honba na s vami ponorku 22.00 Film: Nepodplatiteľní Štvrtok 7. februára – Pavučina 24.00 Záver vysielania lži 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Každý utorok o 20.15: Dokumentárny film: Tajomstvo leNedeľa 3. februára vočského podzemia Každý piatok o 18.15: Výber 18.00 Hudobné blahoželania z programu TV Kovačica 18.45 Hit dňa, Reklamy, zoKaždú sobotu o 18.15: Výber strih Molí z programu TV Pančevo

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 6. februára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Odvysielané budú pesničky pre deti.

Repríza v nedeľu 10. februára o 7.30 h.

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

časť klávesnice

arzén

AS HL DU U Ľ

Anna (exp.)

operadlo hral karty vpíšte IDÁ liter

Uroševac

north spojka

2. časť tajničky pozdrav Cézarovi karát

Oleg Lomonosov

alt štát vpíšte ASK

časový úsek, storočie

vpíšte RP 1. časť tajničky

vpíšte SŤ zomrie

hliník

jedno ročné obdobie

kovbojský povraz

AS HL DU ĽU

oslovenie muža srieň, inovať

presahovanie

druh hudby

padnutie

nakupuje

obvod

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

vpíšte mravouka radovať

dvojica ľudí najjasnejšia hviezda vpíšte PM

ž. meno Daniela západ vpíšte JAH

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 – VODOROVNE: Štefánik, Milan, hl, Te, Odra, Reno, rad, alarm, LK, S, kor sa, topánka, Ilona, č, set, Lada, L, kritik, ara, sova, vandal, l TAJNIČKA: MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 12. januára 2013 bolo: JÁN ČAPLOVIČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA DURCOVÁ, Ul. slovenská č. 31, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

strana46:0 1/30/2013 3:57 PM Page 8

ŠPORT JESENNÁ BILANCIA FK SLÁVIA

V Pivnici spokojní, ale…

A

ko je známe, futbalisti pivnickej Slávie po jednoročnej súťaži v Novosadskej oblastnej lige vypadli a minulej jesene znova zahrali v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda. V lete jedna časť hráčov opustila klub. Vedenie Slávie zmobilizovalo niekoľkých domácich futbalistov, prišli aj nováčikovia, takže tréner Đuka Keravica mal k dispozícii dosť dobrý káder. Pravda, znova sa potvrdilo, že jednotliví hráči neradi trénujú. To sa potom nepriaznivo odBUDEME AJ VOLIŤ V nedeľu 3. februára 2013 o 10. hodine v miestnostiach na ihrisku v Pivnici bude výročná a volebná konferencia FK Slávia. Pozývame všetkých milovníkov futbalu, aby prišli a prispeli k úspešnému snemovaniu nášho klubu.

FK Slávia zrkadlilo na zápasoch, no i napriek tomu vedenie a fanúšikovia musia byť spokojní s dosiahnutým v jesennej časti.

Začiatok bol pre Pivničanov dosť sľubný. Na prvom hosťovaní v Hložanoch slávisti podali veľmi dobrý výkon, dvakrát viedli, aby domáci v po-

sledných minútach výsledok vyrovnali. Prvý domáci zápas Slávia zohrala s Kriváňom a zaslúžene vyhrala 4 : 1. Potom prišlo hosťovanie v Maglići, kde piv- Jesenný cieľ dosiahli: mužstvo pivnickej Slávie zakotvilo v hornej časti tabuľky nické mužstvo v posledných rokoch dosahuje dobré Bački hajduk 2 : 1. Potom dobrý vý- toľko aj prehrala, raz remizovala a zívýsledky, a tak si aj teraz tam zabez- kon v Paragoch korunovali výhrou 2 skala 16 bodov. Gólový pomer je 20 : 0. V nasledujúcom zápase v Pivnici : 21. Tričko Slávie si obliekalo 22 pečilo výhru 2 : 0.

Po takomto mohutnom štarte sa sa hostia z Tovariševa predstavili vo hráčov. Všetky zápasy zohrali len len očakávalo, že koľko gólov v 4. kole veľmi dobrom svetle a zaslúžene Nímet a Vujaković. Nasledujú: Pavlív Pivnici inkasujú susedia z Despo- porazili domácich výsledkom 5 : 1. Do ni a J. Žigmund po desať, Séč, Ćutitova, ktorí boli dovtedy na posled- Novej Gajdobry Slávia odcestovala lo, Babić, Tankosić a Kotiv po deväť, nom mieste bez bodov. Na veľké pre- oslabená (zranenia, karty, pracovné Lamoš a Naď po osem, Rajčan (7), M. kvapenie Bačka si celkom zaslúžene povinnosti hráčov), a preto nie div, že Žigmund (6), Vasiljević a Baláž po päť, odniesla tri body po výhre 2 : 1. Bol utrpela prehru 4 : 0. V poslednom kole Milec (4), Milić, Pintír, Ruman a Záto najslabší výkon Slávie na domá- Pivničania doma nad mužstvom Pro- skalický po dva, kým raz hrali Čobrcom trávniku. Hosťovanie v Kulpíne letera z Karađorđeva viedli 4 : 1, po- da a Čásar.

Siete súperov v jeseň vlnili J. ŽigPivničanom prinieslo rovnocenný tom hostia v 70. min. opustili trávnik, zápas, nerozhodný výsledok za de- čo sa v dejinách futbalových súťaží v mund sedemkrát, Babić (6), Kotiv (3), Tankosić (2) a po jednom góle dali väťdesiat minút, aby v nadstave- Pivnici ešte nestalo!

Slávia zakotvila na piatom mieste, Séč a M. Žigmund. Jediný hetrik nom čase domáci vsietili dva góly.

Najslabší výkon za chotárom muž- ale keby mala trochu viac šťastia, ľah- vsietil J. Žigmund v stretnutí so Sestvo Slávie podalo v Báčskej Palan- ko mohla byť aj tretia, lebo nepo- lenčanmi. Rozhodcovia hráčom Sláke, kde prehralo s tímom Krila Kraji- trebne utratila niekoľko bodov. Cieľ vie ukázali 21 žltých kariet, kým po vedenia – miesto v hornej časti ta- jednej červenej karte videli Babić a ne 2 : 1.

Po troch prehrách Pivničania vy- buľky, je predsa dosiahnutý. Z jede- Ćutilo.

Ján Šuster hrali doma tesne nad mužstvom nástich zápasov Slávia päť vyhrala,

OSEMNÁSŤ HRÁČOV NA PRVOM ZRAZE

Slávisti začali ostošesť eď sme začínali prípravy s trénerom Jocićom, prvé, čo bolo, na to sa nielen dobre pamätám, ale mám i v záznamníku zapísané, je behať 42 kruhov okolo ihriska,“ zaspomínal si na vlastné futbalové chvíle súčasný predseda Slávie Stanislav Suchánek. V čase, keď dirigentskú paličku v polovici 90. rokov preberal Vlada Jocić, bývalý futbalista Partizana a Crvenej zvezdy, slávisti boli kandidáti o postup do vyššej súťaže. V nedeľu 27. januára 2013, keď začali hráči kovačického klubu s tréningami na jarnú časť majstrovstiev, bol pravdou opak.

Hoci sa Slávia nachádza v dolnej časti tabuľky Prvej juhobanátskej

ni, ale bude hrať i dôležitejšiu rolu.

Aradáčan Zakić do klubu nepríde a odchádza ešte i Koleski. Na prvom tréningu bol na skúške Ilić, Kačarevčan hrajúci v jesennej časti pre Že-

„K

46

Na prvom tréningu mal Zlatko Mršulov (stojí prvý zľava) k dispozícii osemnástich hráčov Slávie

ligy, Suchánek mieni, že sa s posilami Kovačica v lige nielenže zachrá-

lezničar Pančevo. Brankár Igor Vasić z Pančeva už za Sláviu podpísal, ako

i futbalisti, ktorí sa spomínali v prechádzajúcom príspevku (bratia Dudášovci, Mihálek, Širka). Prestupové obdobie trvá do 8. februára. Prvý tréning absolvovali osemnásti slávisti, čo sa dávno nestalo.

Prvú sľúbenú časť renovovania šatní, okien a dverí vedenie klubu zrealizovalo v plánovanom termíne.

Prvý zápas v jarnej časti šampionátu zohrajú zverenci trénera Zlatka Mršulova doma 17. marca s BAK-om Bela Crkva, posledný 16. júna s Partizanom v Gaji. V stredu 22. mája sa v osade insity zohrá obecné derby, keď Kovačičania privítajú Vojvodinu z Crepaje.

Ján Špringeľ

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

ŠPORT FUTBALOVÁ SMOTÁNKA V KOVAČICI

Najlepší tréner južného Banátu je Madževski V

sobotu 26. januára 2013 sa v nerskú prednášku. Na seminároch sobiacich v kluboch Prvej a Druhej ju- ná organizácia udelila Zoranovi MaPodnikateľsko-rekreačnom stre- trojhodinové ukážkové tréningy spo- hobanátskej ligy, kým B UEFA licen- dževskému, trénerovi padinskej Dodisku Relax stretla elita súčasného lu s prednáškami mali Miloljub Osto- ciu majú dvaja tréneri. Znepokojuje liny. Jeho pravá ruka, Kovačičan Dusrbského futbalu. Na štvrtej schôdzi jić, Miloš Paprica, Branko Ðokić a fakt, že v tomto období až pätnásti lo- šan Hýl dostal prednedávnom obVýkonného výboru trénerskej orga- Branko Babić-Sosa. Výklady na tému divodovia dostali trest za nepekné dobné uznanie za najlepšieho trénenizácie oblasti Pančevo boli prísprávanie sa počas meraní síl a ra obcí Kovačica – Opovo za rok 2012. tomní okrem iných i Miloljub museli platiť dvojtisícové pokuty Trénerská dvojica Madževski – Hýl priOstojić a Miloš Paprica, predse(jeden tréner až dvakrát). viedla Padinčanov k šampiónskemu dovia trénerských organizácií Podnikateľsko-rekreačné stre- titulu v jesennej časti majstrovstiev Srbska a Vojvodiny, superligoví disko Relax v Kovačici a tamojší Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Grafutbaloví rozhodcovia Dejan Futbalový klub Slávia budú naj- fiky insitných maliarov udelili predSantrač z Pavliša a Dejan Potopravdepodobnejšie čan z Vršca, ako aj väčšina tréhostiteľom organizonerov – členov Výkonného vývania školy pre B UEFA boru trénerského združenia z licenciu. Žiadosť o zdojužného Banátu. konaľovanie prejavilo Hostitelia rokovania – Ján zatiaľ 35 kandidátov z Šuľa (predseda trénerských orúzemia južného Baganizácií Futbalového zväzu nátu. obcí Kovačica – Opovo a obTrénerské združenie lastného FZ Pančevo) a Predrag Zoran Madževski (vľavo), najlepší tréner si na zasadnutí za buPerović (predseda športového a južného Banátu v minulom roku dúce najdôležitejšie futbalového zväzu Obce Kovaúlohy vytýčilo štyri ciečica) sa i minulý víkend pousilovali o Práca organizácie futbalových tré- le: pokračovanie školenia kvalitu z organizačnej strany, aby nerov mali aj Jano Šuľa a Dušan Hýl. futbalových trénerov, orprítomní odborníci boli spokojní nie- Na spomínaných kurzoch bolo prí- ganizovanie teoretických a len s priebehom schôdze. Po zasad- tomných 160 futbalových trénerov a praktických seminárov, Predseda srbských trénerov Miloljub nutí si okrem iného pozreli ukonče- 40 športových pracovníkov. práca na zlepšení disciplí- Ostojić (vpravo) a ďalší hostia sa potešili nú prvú fázu renovovaných miestV uplynulom období zorganizovali ny trénerov a organizova- i balíčkom Turistickej organizácie Obce ností FK Slávia. i dva výberové futbalové zápasy nie revuálnych futbalo- Kovačica, ktoré im odovzdal hostiteľ Ján Šuľa (vľavo) Od mája do konca decembra mi- mladších kategórií (reprezentácie vých zápasov, predovšetnulého roku trénerská organizácia zor- obcí Kovačica a Opovo a reprezen- kým mladších kategórií. sedom – Ostojićovi a Papricovi za ganizovala štyri odborné semináre tácie západného Srbska proti VojvoV slávnostnej časti zasadnutia Pla- dobrú spoluprácu s juhobanátskou (Pančevo, Kovin, Kovačica a Vršac), dine). Takzvanú C trénerskú licenciu ketu za najlepšieho trénera na území trénerskou organizáciou. kým v Plandišti zorganizovali tré- má v súčasnej dobe 46 trénerov pô- južného Banátu v minulom roku strešJán Špringeľ ANDREJ NOSÁĽ Z BIELEHO BLATA (na snímke) je výborný žiak druhého ročníka v bieloblatskej základnej škole a dobrý kamarát. Ako aj mnohí jeho rovesníci, rád má futbal a na školskom ihrisku často behá za loptou. Avšak aby to nebola iba obyčajná naháňačka za loptou, rodičia ho začlenili do Futbalovej školy FK Radnički v Zreňanine. Zreňanin možno nie je ani tak blízko Bieleho Blata, aby sa kvôli futbalu tam odchádzalo niekoľkokrát v týždni, ale ak sa niečo má rád, tak je hodno obetovať sa. Výsledok nevystal. Andrej sa veľmi rýchlo stal stálym členom mužstva generácie chlapcov narodených roku 2004, ktoré na záverečnom zimnom turnaji v malom futbale Zreňanin 2012 obsadilo druhé miesto. Vzhľadom na veľmi silnú konkurenciu, to vonkoncom nie je zanedbateľný úspech. Andrej týmto dokázal, že škola a šport môžu spolu. Ktovie, možno z Andreja jedného dňa vyrastie známy futbalista.

M. Nedeljkov

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

V TOM DÁVNOM R O K U 1923 pod heslom Len vpred, späť ani krok! v t o m t o dome v Ulici Ruda Hrubíka (vtedy tu sídlil hotel Ku chmeľu) v Petrovci založili Slovenský športový klub Petrovec (SŠK). Bolo to presne 13. mája 1923.

Teda tohto roku petrovský klub oslavuje 90 rokov od svojho založenia. Práve vo chvíli, keď píšeme tento text, sa akoby dvíhala „hmla“ nad osudom petrovského futbalu. Veľa sa povráva o tom, že klub pre nahromadené peňažné dlhy prestáva pôsobiť!? Vedenie Mladosti fakticky od leta nejestvuje. Je tu iba skupinka jednotlivcov, ktorá ako-tak v jeseň viedla klub. Situácia je veľmi zložitá a ťažko v danej situácii tvrdiť, či futbalisti odštartujú s prípravami pre jarnú časť súťaže.

Samuel Medveď

47

ŠPORT FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

S novým predsedom – za starým cieľom tarý cieľ“ sa volá – postup do vyššej súťaže. Hoci ho priamo do plánu činnosti na rok 2013 nezabudovali, táto myšlienka bola ešte ako prítomná na výročnej schôdzi Zhromaždenia Futbalového klubu Budúcnosť Hložany v stredu 23. januára 2013. V kaviarni Pod lipami okrem členov užšieho vedenia boli prítomní aj fanú-

„S

časti Budúcnosť pod vedením trénera Mirka Lukića z Čelareva zimuje na 1. mieste tabuľky. Hložančania vyhrali 9 zápasov a v dvoch dosiahli nerozhodný výsledok. Chuť prehry nepoznali, nastrieľali 42 a prijali 12 gólov. V osobitnom príspevku si inokedy posvietime na jesennú časť majstrovstiev. Zo správy sme sa tiež do-

O činnosti v uplynulej sezóne sa úvodom výročného zhromaždenia FK Budúcnosť zmienili tajomník Stanislav Srnka, doterajší predseda Ján Hrubík a účtovník Juraj Takáč (sedia zľava) šikovia, členovia klubu, tréneri a zopár hráčov. Zhromaždenie prijalo správy o činnosti a hospodárení, ako i plány na bežný rok, a za nového predsedu zvolilo Ondreja Korčoka namiesto Jána Hrubíka.

V prvej časti správy o vlaňajšej činnosti tajomník Stanislav Srnka sprítomnil celkom úspešnú jarnú časť súťaže v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda, v ktorej seniori Budúcnosti nakoniec obsadili 2. miesto a v barážových zápasoch o postup prehrali až v druhom kole, na penalty, s celkom ŽSK zo Žablja, takže sa im sen o postupe nesplnil. Čo nebolo – môže byť. O to skôr, že v jesennej

zvedeli, že pomerne úspešne si počínali aj najmladší futbalisti („kohútiky“), ktorí súťažili v Novosadskej oblastnej lige pod vedením trénera Vladimira Lokića.

Darilo sa aj veteránom, ktorí zohrali až 24 priateľských zápasov.

Budúcnosť v auguste zorganizovala Memoriál Jána Bučíka a stala sa víťazom prvého ročníka. Žiaľ, po niekoľkých vydarených sezónach, v dôsledku nezáujmu, nehrali pionieri (starší žiaci). Na druhej strane s činnosťou začalo dievčenské futbalové družstvo a viedol ho predseda Ján Hrubík.

Srnka prízvukoval, že veľké zásluhy za úspechy patria Miestne-

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Lastovičky v Petrovci STK B. TOPOLA II – STK MLADOSŤ 0 : 4 Lastovičky, ako to povedal čelný človek STK Mladosť Ján Lačok, zlietli do Petrovca v januári. Petrovskí stolní tenisti odštartovali druhú časť súťaže v Báčskej Topole presvedčivou výhrou.

Výsledky: Gori – Lomen 0 : 3, Jakáb – Turan 0 : 3, Kovács –Šramka 2 : 3, Jakáb / Egri – Turan / Lomen 0 : 3.

48

V nedeľu 3. februára 2013 bude v Petrovci stolnotenisový sviatok. Do Petrovca zavíta STK Unirea Uzdin, v ktorom hrá aj chýrečný Ilie Lupulescu, bývalý reprezentant Juhoslávie, ktorý na OH v Soule roku 1988 spolu so Zoranom Primorcom získal striebornú medailu. Zápas STK Mladosť – STK Unirea začne o 10. hodine v telocvični ZŠ Jána Čajaka.

S. Medveď

ZMENY VO VEDENÍ S najväčším pochopením zhromaždenie FK Budúcnosť uvoľnilo Jána Hrubíka z funkcie predsedu (na jeho požiadanie), keďže sa odteraz chce ešte viac venovať práci s dievčenským celkom ako tréner. Za nového predsedu FK Budúcnosť zvolili Ondreja Korčoka, niekdajšieho brankára a doterajšieho predsedu Dozornej rady, ktorý sa poďakoval za dôveru.

Na návrh Správnej rady zvýšili počet členov tohto orgánu z doterajších 9 na 13 členov, takže (staro)novú SR tvoria: Ondrej Korčok (predseda), Stanislav Srnka (tajomník), Michal Bohuš (športový riaditeľ), Ján Benka ml. (Ul. V. Vlahovića, pokladník), Ján Hrubík, Ján Bažaľa, Samuel Dubovský, Daniel Toman, Michal Potfaj, Ján Dierčan, Ján Zahorec (donedávny brankár), Vladimír Lomiansky a Stanislav Žembery.

Dozornú radu tvoria: Pavel Mravík (Ul. osloboditeľská, predseda), Ľudovít Dudok a Vladimir Lokić. mu spoločenstvu Hložany a Obci denie je hrdé na to, ako pracujú Báčsky Petrovec, a že finančnú všetky spolky a združenia v osade, pomoc poskytli aj početní spon- na ktorých činnosť MS vyčleňuje zori a donátori. Fiznačné účelové nančnú správu poprostriedky z miestdal účtovník Juraj Taneho samozdanekáč. Vlani sa na žíronia. Osobitne podvý účet klubu zlialo 1 čiarkol, že „mladí ľu366 000 dinárov, najdia okolo predsedu viac z rozpočtov FK pracovali kvalitObce Báčky Petrone“, dodal, že „iné vec 480 000, a MS osady nám môžu Hložany 410 000. S závidieť“, a uzavrel, ohľadom na nároky že „klub funguje poa prípadný postup zitívne“.

Všetky správy a (čo by si vyžiadalo aj Ondrej Korčok, nový plány prítomní záväzok založenia predseda FK Budúcnosť schválili jednohlasdorasteneckého celku), kiaže sa zvýšenie výdavkov, ne. Po úradnej časti nasledovala takže predpokladaný prijatý roz- neformálna debata o vlaňajšom a počet na rok 2013 tvorí 2,3 milió- najmä o roku, ktorý sa začal. Ako na dinárov. Vedenie ráta s polmi- sme sa dozvedeli, prípravy senioliónovými sumami z vlastných rov sa začnú 5. februára a majspríjmov a z rozpočtu MS. Od obce trovstvá odštartujú koncom maročakávajú 700 000 a od dobro- ca; dovtedy by Budúcnosť mala zohrať 10 prípravných zápasov. dincov 600 000.

Predseda Rady MS Hložany Ján Juraj Bartoš Bohuš povedal, že dedinské ve-

ŽENSKÉ DRUŽSTVO PK BANAT NAJLEPŠIE V ROKU 2012. Vo štvrtok 24. januára 2013 na slávnosti vo Vojvodinskom pästiarskom zväze v Novom Sade za prítomnosti nášho slávneho boxéra Zvonimira Vujina odovzdali poháre najúspešnejším v roku 2012. Pästiarsky klub Banat zo Zreňanina dostal pohár za najlepšie ženské družstvo v minulom roku. Trofej prebral predseda PK Banat Jozef Vrška (s pohárom). Vľavo je predseda Vojvodinského pästiarskeho zväzu Jovica Panić.

PK Banat 2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VO FK TATRA SA SNAŽIA PREKONAŤ KRÍZU

Plány sú pekné… nedeľu 27. januára 2013 FK Tatra mal výročnú konferenciu, ktorú pred viac ako 40 členmi viedol predseda Pavel Pálik. Zápisnicu z minuloročnej konferencie prečítal tajomník Ján Filko, správu o vlaňajšej činnosti podal predseda, správy z trávnika pripravili technický vedúci seniorov Ondrej Mucha a tréner kadetov Ondrej Uram.

Vlani bol ťažký rok, peniaze stále chýbali, ale vo FK Tatra plánované splnili. Zámer, aby v prvom mužstve hrala väčšina Kysáčanov, už dáva prvé výsledky.

Dnes v prvej jedenástke Tatry pravidelne hrávajú Mucha, Srnka, Funtík, Savić, Daneček, Kohút, Ožvát, Kulík… a ďalší mladí a talentovaní klopú na dvere najlepšieho mužstva. Záver je, že aj ďalej sa treba o to zasadzovať, zotrvať v práci a netrápiť sa, ak výsledky budú slabšie. V klube musia byť vedomí, že je to dlhodobá práca. V mužstve treba mať aj dvoch-troch cezpoľných hráčov, ale tí musia byť aspoň o polovicu lepší od domácich. Skonštatovali, že „keď sme chudobní, nech je to v klube podľa možností”.

FK Tatra je členom Prvej ligy Nového Sadu, kde vlani zohral 30 majstrovských zápasov. Z toho 15 vyhral, 5 remizoval a 10 prehral.

Vlani sa nehral iba futbal, ale mnoho urobili aj na údržbe objektov a ihrísk. Zrenovovali šatne, pripojili sa na elektrickú sieť z Vojvodinskej ulice a staré šatne spo-

V

Kysáčania si s ustarostením vypočuli slová o neblahej situácii vo FK Tatra

Gólový pomer je 53 : 32. Jesennú časť majstrovstiev Kysáčania skončili na 10. mieste s 22 bodmi. Z 13 priateľských zápasov Tatra 6 vyhrala, 3 hrala nerozhodne a 4 prehrala s gólovým pomerom 18 : 13. V jedinom pohárovom zápase s Fruškogorcom zo Sriemskej Kamenice v Kysáči domáci remizovali 2 : 2, a po penaltovom rozstrele boli vyradení (4 : 5). Ljubo Konstantinov vsietil 21 gólov, Ivan Ožvát 10 (hral len v jeseň), Daniel Kavran 9… Dorastenci Tatry jesennú polosezónu v Novosadskej lige skončili na 5. mieste.

ERDEVÍČANIA ZAČALI S PRÍPRAVAMI

Prvé miesto, prečo nie? utbalisti erdevíckej Slogy nechcú mrhať časom a na spoločnom zhromaždení 27. januára 2013 iba krátko s vedením analyzovali jesennú časť majstrovstiev. Získané skúsenosti mienia už na jar dobre využiť.

Na začiatku hráčov, vedenie a sympatizantov klubu pozdravil donátor Negovan Đorđević, ktorý zdôraznil, že vytvorili ideálne podmienky pre dobrú prácu, a preto sú optimisticky naladení keď ide o postup do vyššej súťaže.

F

2. 2. 2013

5 /4528/

Tréneri Mita Ninković a Vladimír Kolár dostali opätovnú dôveru, aby aj ďalej viedli Slogu do nových úspechov. Kapitán mužstva Jovica Đorđević nám povedal, že sa hráči Slogy navzájom dobre poznajú a usilovne budú vykonávať svoje úlohy. Dodal, že si s jednotlivými mužstvami ľahko poradia a ostatným mienia „vrátiť staré dlhy”.

Osobitne teší a motivuje všetkých v klube skutočnosť, že odišiel iba Branislav Čobanović, ktorý sa vrátil do radov šídske-

HLAS ĽUDU

jili drôtom popod zem, a tak vytvorili podmienky na výstavbu pomocného ihriska dimenzií 70 x 40 metrov a reštauráciu pripojili na vodovodnú sieť. Rozprestreli siete na zastavenie vysoko kopnutých lôpt, dokončili vykladanie trávnika mačinou, opravili tribúnu, ohradili ihrisko, ktoré teraz zaprávajú.

Klub úspešne zorganizoval rôzne zábavy, prvýkrát aj detský maškarný ples.

Vedenie klubu 15. januára 2013 zorganizovalo okrúhly stôl na tému: Ako vytvoriť podmienky na existenciu FK Tatra. Dostali prí-

sľub sponzorov a členov, že každý mesiac peňažne prispejú na činnosť a predsedníčka MS Kysáč Anna Vozárová povedala, že sa postará o pravidelné kosenie trávnika.

Kysáčsky klub vlani hospodáril dobre, lebo sa šetrilo na každom kroku a rok skončil so suficitom v sume 30 836 dinárov. Predseda Dozornej rady Michal Kokavec pochválil prácu Správnej rady Tatry v minulom roku. Plánované príjmy od sponzorov MS Kysáč sa ťažko realizujú, a preto v bežnom roku budú problémy ako vyfinancovať celkové aktivity.

V tomto roku by FK Tatra chcela aspoň dokončiť opravu šatní, vystavať pomocné ihrisko, dostavať sálu k reštaurácii, nainštalovať osvetlenie na severnej strane ihriska… Plánujú zorganizovať tradičný turnaj o Putovný pohár MS Kysáč, Matičný turnaj v malom futbale, a to v rámci osláv 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča. Toho roku začnú aj prípravy na oslavu 85 rokov pôsobenia FK Tatra (1929 – 2014). Plány sú pekné, ale budeme hrdí, ak klub vôbec prežije a aspoň časť plánovaných cieľov splní, zdôraznili na konci účastníci nedeľnej konferencie FK Tatra.

P. Pálik

ho FK Radnički. V Raičević, Jovanović, nedeľu sme sa doĐorđević, Simeunozvedeli, že do ravić, Pendo, Šajić, Vadov Slogy pristúsić, Kovačević… O pili Aleksandar dres jesenného viceGrković z beočinmajstra Vojvodinskej ského Cementu, ligy – západnej skuMiroslav Vislavski piny sa uchádza 27 z novosadského hráčov. Nie je dobre, Proletera, Dejan že bude chýbať Boris Strniša a Miodrag Považan, ktorý pre Maričić, obaja z In- Bude chýbať?: Boris chirurgický zákrok đije. O prvú zo- Považan (Sloga Erdevík) na kolene vystane z stavu mužstva Ercelej jarnej sezóny. devíčanov sa uchádzajú aj taDo začiatku majstrovstiev lentovaní hráči z dorastu. mužstvo Slogy zohrá desať konV radoch Slogy panuje mla- trolných zápasov, aby tréneri dosť a skúsenosť starších hráčov mohli každému hráčovi nájsť bude potrebná v ťažkých zápa- najlepšie mužstvo v tíme. soch. Mužstvo budú tvoriť hlavne títo hráči: Tojagić, Milošević, Károly Vig

49

ŠPORT DVE NEÚSPEŠNÉ SKÚŠKY PAZOVSKÝCH FUTBALISTOV

Začiatočné trápenie

útočníci nevedeli využiť viacero príležitostí.

Už druhá skúška dopadla trochu lepšie, aj keď Jednota narazila na veľmi dobre hrajúce mužstvo Zemun zo Srbskej

o sústavných a veľmi namáhaP vých prípravách, ktoré začali ešte v polovici januára, staropazovský člen republikovej ligy odštartoval s prvými skúškami. Tieto majú poskytnúť odpoveď, či sa jarné majstrovstvá spravidla oveľa ťažšie od jesenných privítajú so silnejším mužstvom. Všetkých v Pazove, pravdaže, Tréner Jednoty Dragan Macura (stojí prvý zľava) má na tréningoch 25 futbalistov, zaujíma, či Jednota z ktorých má utvoriť mužstvo súce vybojovať záchranu môže obstáť v silligové mužstvo Teleoptik, v ktorom hra- ligy – skupina Belehrad. Zápas sa hral v nej lige.

Na základe prvých zápasov sa ne- li najmä hráči, čo skúša tréner Vuk Ra- troch častiach, trikrát po pol hodiny a na môžu robiť predčasné uzávery, lebo šović. Zápas sa skončil výhrou domácich konci výsledok bol 6 : 2 (2 : 0, 3 : 1, 1 : 1). prípravy absolvuje až 25 hráčov. Veľa je 3 : 0. Noví hráči v mužstve Teleoptik sa Výsledok však neodzrkadľuje reálny tu nováčikov a z disponujúceho množ- zrejme chceli predstaviť v čím lepšom priebeh zápasu, ktorý zohrali za veľmi stva futbalistov treba urobiť kostru svetle, veľmi sa usilovali, práve ako aj no- chladného počasia.

Domáci útočníci sa oveľa lepšie premužstva. Prvá skúška bola v Športovom váčikovia v dresoch hostí. V prvej časti stredisku Zemunelo v Zemune, kde za Jednota bola vyrovnaným súperom, aj sadzovali, zvlášť v prvých dvoch častiach, súpera Pazovčania mali domáce prvo- keď prehrávala 2 : 0, ale nerozvážni keď päťkrát prekonali nováčika v bráne

rané peniaze nepostačili na jej publikovanie. V mene Dozornej rady Ján Dobrík prezentoval, že evidovali všetky príjmy a výdavky a nenašli nedopatrenia v účtoch.

Plán združenia na tento rok v podstate sa veľmi nelíši od toho, čím sa petrovskí rybári zaoberali aj v predchádzajúcom roku. Prítomní rybári na zhromaždení sa zhodli, aby výška členského zostala 400 dinárov a bolo počuť i obavy o ďalšie financovanie, lebo v marci vyprší doterajšie samozdanenie v Petrovci. A práve o podporu nového samozdanenia, odkiaľ svoj podiel dostávajú aj športové kluby a miestne združenia, sa Časť získaných pohárov, medailí a plakiet petrovprihovárali ských rybárov za chrbtami tajomníka Rastislava predseda Grňu (vľavo) a predsedu Samuela Kondača obce Pavel aj školu rybolovu, ktorú navštevovalo saťkrát 3. miesto, Marčok a 36 žiakov. Zúčastnili sa akcie Očisťme čo svedčí, že karapredseda Srbsko, aktívne účinkovali na oslavách sovci majú za seRady MiestDňa Petrovca a Hložian, ako i na Slo- bou úspešnú súneho spolovenských národných slávnostiach. Uví- ťažnú sezónu. čenstva BáčSkúsený rybár Ján Krajčík (vľavo) tali aj účastníkov riečnej regaty a orTajomník zdru- skúša, či kuchár Vladimír Dudáš uva- sky Petrovec ganizovali mnohé preteky rybárov ženia Rastislav ril chutnú rybaciu polievku Ján Brna. rôznych vekových skupín a v rozličných Grňa podrobnejNa záver kategóriách, akými sú pohárové súťa- šie uviedol financie, s ktorými nakladali výročného zasadnutia ani tohto roku že, súťaž o najťažšiu rybu, súťaž v love vlani. V pokladnici mali 556 000 diná- nevystala chutná rybacia polievka, kapra a Zlatý kotlík. rov, z ktorých im aj na tento rok zosta- ktorú uvaril známy kuchár Vladimír Petrovský dorast, ktorého očarila lo 88 000. Plánovali vydať aj knihu z de- Dudáš. rybačka, súťažil v Prvej vojvodinskej lige, jín petrovského združenia, ale nazbieJ. Č-p

ZŠR KARAS BÁČSKY PETROVEC

Súvaha roka 2012 a rozdiel od minulých rokov, keď petrovskí karasovci diskutovali o N nedostatku rýb, o pridrahých povoleniach a o inom, čo ich v danej chvíli trápilo, tohto roku výročné zhromaždenie Združenia športových rybárov Karas v Báčskom Petrovci uplynulo„podľa kostolného poriadku“. Rybári práve v nedeľu 27. januára 2013 predpoludním zasadali v petrovskej Vrbare. Okrem domácich členov na zasadnutie si pozvali aj hostí, kolegov rybárov z okolitých osád a predstaviteľov miestnej a lokálnej samosprávy.

Predseda Samuel Kondač na úvod všetkých prítomných pozdravil a podal súvahu práce ZŠR Karas za rok 2012. Zo správy vyplýva, že karasovcov bolo vlani 147, predali 108 rybárskych povolení pre dospelých, mládežníckych a seniorských ďalších 23, ako aj 20 denných povolení. Z obsahu prác možno spomenúť, že aj vlani kládli hniezda pre zubáče, dokončili výstavbu plôch pre rybárov nad vodou, ktorých je teraz dokopy až 74, svoje chaty omaľovali a pretreli lakom a primerane sa starali aj o pobrežie kanála, kde sú ich chatky, pri Pontóne a na Širine.

Pre tieto objekty podali aj žiadosť na ich legalizáciu a podarilo sa im aj registrovať klub podľa nového zákona o združeniach. Pre dorast zorganizovali

50

Jednoty Marka Mijatovića, posilu z Hajduka Beška. V tej časti obrana Jednoty zapôsobila dosť neisto. V poslednej časti to bolo už oveľa lepšie, keď nováčik zo Šídu Nemanja Mrkajić dvakrát trafil brvno a veľkú šancu nevyužil Nikola Žakule, ktorý zo 7 – 8 metrov nepresne strelil vedľa.

Keď vykonáme malú analýzu týchto dvoch zápasov v prípravnom období, celkový dojem je predsa priaznivý. Jasne, chýba súhra. Niektorí hráči sú iba na skúške, každý z nich sa usiloval predstaviť v priaznivom svetle, preto bolo aj dosť chýb, čo je celkom prirodzené.

V pláne sú ďalšie zápasy (Sinđelić Belehrad, Srem Jakovo, OFK Beograd...), po ktorých tréner Dragan Macura získa jasnejší obraz o možnostiach, predpokladáme, celkom novej zostavy. Je dosť času, aby sa nedostatky odstraňovali, tak v obrane, ako aj v útoku, v ktorom v jeseň chýbala lepšia realizácia. Preto príchod stredného útočníka Mrkajića zo Šídu mnohých potešil. A v útoku Jednoty budú i ďalšie nové mená.

JEDNOTA: Mijatović, Knežević, Šaponja, Šuša, Babić, Žakula, Ljubenović, Stojanov, Mrkajić, Vladisavljević, Ogrizović. Hrali aj: Mudrinić, Šestović, Stegnjajić, Fabók, Guša, Ožegović, Španović, Stanković, Bosanac.

Bz-ý

kde bol veľmi úspešný. Starší rybári účinkovali na 18 pohárových súťažiach, na ktorých ako celok po dvakrát obsadili prvé, druhé a tretie miesta. Vo Vojvodinskej lige Petrovčania obsadili 3. miesto.

Jednotlivci na pretekárskych dráhach deväťkrát obsadili 1. miesto, trinásťkrát 2. miesto a de-

2. 2. 2013

5 /4528/

HLAS ĽUDU

Znova na hŕbe: vedenie a futbalisti Doliny pred prvým tréningom v nedeľu 27. januára 2013

PADINSKÁ DOLINA ZAČALA PRÍPRAVY

Cieľ je titul! imná prestávka sa pre futbalistov padinskej Doliny skončila. Tréner Zoran Madževski zvestoval, že na prvý tréning v nedeľu 27. januára 2013 prišlo vyše tridsať hráčov.

Zoznam uchádzačov o tričko Doliny ešte nie je uzavretý, lebo niektorí futbalisti prišli iba na skúšku. Známe je, že z klubu odišli Ivan Ninkov do Ameriky a Aleksandar Stojanovski do Belehradu. Do Padiny sa vrátil Miloš Karanfilovski a nové mená sú aj Marko Tiodorović a Igor Smailović. Keďže prestupový termín ešte trvá, možné sú ďalšie zmeny.

Vedenie a tréneri Doliny veria, že sa kostra mužstva z jesene nezmení. Veď keď sú výsledky dobré, netreba nič meniť. A známe je, že vo FK Dolina nemajú problémy. Titul jesenného šampióna zaväzuje všetkých, aby pokračovali v práci, ktorá dáva dobré výsledky.

V príhovore to zdôraznili aj predseda Miroslav Kováč a športový riaditeľ Dragan Lukić, ktorí privítali hráčov na prvom tréningu. V Doline

Z

sa vždy spelo k lepšiemu. Tak je to i teraz, keď sú pred Padinčanmi nemalé záväzky. Vedenie a hráči hovoria, že budú pokračovať v doterajšej práci s jasne vytýčeným cieľom – za- Najprv rozcvička: D. Kovačević, S. Gigović a D. Memović – dobrí chovať prvé miesto strelci v popredí v tabuľke! Šance na to sú reálne. Dolina má sedembodový náskok nad najbližším súperom a lepší rozvrh zápasov ako v jeseň. Z prvých štyroch zápasov zverenci trénera Madžovského až tri hrajú doma. V Padine sú si vedomí, že sa k vysokému cieľu nedostanú ľahko. Hodno je pokúsiť sa a priložiť ruky k neľahkej práci. Tréningy Doliny na jarnú časť majstrovstiev Srbskej ligy – skupina Vojvodina budú prebiehať na domácom ihrisku. Plánujú zohrať šesť prípravných zápasov. Za súperov si zvolili tieto tímy: Radnički Kovin, Mladost Omoljica, Hajduk Belehrad, Lokomotiva Belehrad, Zemun a Vršac. Na nich preveria schopnosti hráčov, pokúsia sa dostať do formy a pripraviť mužstvo na neľahkú súťaž.

Plánujú a dohliadajú na tréningy: tréneri Dušan Hýl, Vladimir Rastović a Zoran Ján BOKOR Madževski (zľava)

Majú čo ukázať: (zľava) D. Kováč čaká šancu, že bude hrať, obranca J. Čerňoš sa úspešne zotavil a P. Čížik aj na jar mieni ľavačkou vlniť siete súperov

Usilovne trénuje a dobre stráži sieť: brankár Dejan Jevtić na prvom tréningu

DOBANOVCE Dobanovce sa nachádzajú v juhovýchodnom Srieme, 25 kilometrov západne od Belehradu, vedľa autostrády Belehrad – Záhreb. Dobanovce patria do Mestskej obce Surčín, ktorá je najmladšou obcou Mesta Belehrad. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 v osade žije okolo 8 450 obyvateľov. Najviac je Srbov, kým Slovákov je presne 211. Aj napriek ich malej početnosti usilujú sa zachovať svoj materinský jazyk a kultúru. Ináč v osade možno konštatovať celkový vzrast počtu obyvateľov, vrátane tzv. robotníckeho sídliska Ratka Mitrovića, v ktorom žije zopár tisíc ľudí. Vyžaduje si to preto kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu vodovodnej a elektrickej siete. Aj pokračovanie vo výstavbe kanalizácie, ktorá bola zamedzená ťažkou ekonomickou situáciou. Občanom je k dispozícii škola, predškolská ustanovizeň, Dom zdravia... Vôkol Dobanoviec sa rozprestierajú až štyri veľké priemyselné zóny a mnohí občania tam našli trvalé zamestnanie. Vďaka bohatej tradícii tamojšieho jazdeckého klubu, ulicami osady, najmä počas sviatkov, stretávame vyparádené kone, ktoré buď osedlávajú, alebo priahajú do fiakra a sú svojráznou atrakciou tejto osady.

A. Lešťanová