07 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 7 /4530/

Výstava o klíme (aj) v Novom Sade

16. 2. 2013

16. Sriemska zakáľačka a klobasiáda

Odštartovala Zima s knihou

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Konferencia Obnoviteľné zdroje energie a energetická nezávislosť Srbska prebiehala 6. februára v konferenčnom stredisku denníka Danas v Novom Belehrade.

O. Filip

Slávnostné podpisovanie zmluvy medzi Obcou Stará Pazova a UNICEF (Detským fondom Spojených národov) sa konalo v stredu 6. februára vo veľkej sieni Národného domu futbalu v Starej Pazove.

A. Lešťanová

O možnostiach využívania európskych prostriedkov na podporu politiky informačných a komunikačných technológií hovorilo sa na tlačovej besede v priestoroch Fondu Európske záležitosti v Novom Sade.

O. Filip

Účastníčky projektu Ženská kreatívna karavána v rámci tvorivej dielne uhostil Spolok žien Slovenka v kaviarni Pod lipami v sobotu 9. februára. Prihovorila sa im Viera Miškovicová, predsedníčka SŽS. J. Bartoš

Čajový večierok, ktorý usporadúva slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Kysáči, je tradičným podujatím. Aj tohto roku sa v miestnostiach na fare (7. februára) početní veriaci a hostia pri čaji, ale aj pri spoločnom speve, duchovne pookriali.

E. Šranková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Len výsledky sa rátajú P

rezident Nikolić prejavil iniciatívu a 6. februára odcestoval do Bruselu na stretnutie s kosovskou prezidentkou Arifete Jahjaga. Musí na tých bruselských stretnutiach čosi byť, niečo také, čo im pridáva zvláštny šmrnc a lesk. Je síce pravda, že premiér Dačić po nich veľmi netúžil, keď mu vo vládnom „rozvrhu hodín“ pripadli, no časom sa ukázalo, že vďaka nim a dialógu aj sám získal podporu európskych a iných priateľov. A to už niečo znamená...

Bruselské stretnutie na prezidentskej úrovni neprinieslo nijaký konkrétny dohovor. Také čosi sa sotva aj dalo očakávať. Bolo to stretnutie významné predovšetkým v symbolickej rovine, na tom sa všetci zhodujú. Z rozdielnych strán odzneli však aj rozdielne hodnotenia. Tak prezident Nikolić vyhlásil, že išlo o protokolárne stretnutie, ktoré sa možno jedného dňa zmení na historické. Prezidentka Jahjaga v tom videla stretnutie dvoch nezávislých a zvrchovaných štátov. Najzaujímavejšie je to, čo v stretnutí – podľa denníka Politika – videla Ulrike Lunaceková, spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Kosovo: implicitné uznanie Kosova. Slovom, všetko je relatívne. Zvlášť keď sa vie, že dve strany na tomto prezidentskom stretnutí len ozrejmili svoje dobre známe stanoviská. A takisto sa vie, že vážne politické diskusie sa naďalej budú viesť medzi premiérmi Dačićom a Tačim, ktorých nasledujúce bruselské stretnutie sa má udiať na budúci týždeň.

Po stresových dňoch verejného priznania o kontaktoch s podsvetím premiér Dačić podnikol cestu do USA, kde okrem účasti na modlitebných raňajkách vo Washingtone absolvoval rad iných významných stretnutí. V rozhovore s riaditeľom FBI sa dohodli o budúcej spolupráci, v DEA (Agentúra pre boj proti obchodovaniu s drogami) si vypočul slová uznania Srbsku a jeho bezpečnostným službám za spoločne dosiahnuté výsledky v boji proti drogám. S generálnym tajomníkom OSN Ban Ki-moonom si pohovoril o postavení srbského obyvateľstva na Kosove. Navštívil aj svetoznáme vydavateľstvo Forbes. Pozorované v takom kontexte, ozveny minulých dní mu iste začali vyznievať aspoň trochu tichšie.

Z druhej strany väčšina politických analytikov hodnotí, že premiér Dačić zostal síce premiérom, ale jeho postavenie sa zmenilo. Nielen preto, že by sa mimoriadne voľby v každej chvíli mohli stať skutočnosťou, ale predovšetkým z toho dôvodu, že teraz je nad slnko jasné, kto má posledné slovo. A to nie je premiér. V takom kontexte vyzneli aj slová prvého podpredsedu vlády Aleksandra Vučića o dôvere k premiérovi. „Verím, že Dačić nespáchal nijaký trestný čin. Avšak to, čo ja verím, nič neznamená,“ povedal Vučić a doložil, že odpoveď majú poskytnúť štátne inštitúcie.

Zo širšieho pohľadu na situáciu vyplýva, že mimoriadne voľby nebudú vypísané predtým, než príde rozhodnutie o dátume otvorenia rokovaní s Európskou úniou. Bez ohľadu na to, aké bude. Dovtedy sa od premiéra naďalej očakáva tvrdá práca na normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny.

V tejto súvislosti treba povedať, že zahraničnopolitický výbor Európskeho parlamentu schválil text návrhu rezolúcie o pokroku Srbska v približovaní únii, v ktorom vyzval Európsku radu, aby čím skôr určila dátum začiatku rokovaní. Od Srbska sa pritom očakáva, že bude pokračovať v reformách a že dosiahne viditeľný pokrok v normalizácii vzťahov s Prištinou. Takisto sa zdôrazňuje, že rozdelenie Kosova neprichádza do úvahy, ale sa trvá na zrušení paralelných štruktúr v severnom Kosove.

V situácii, keď výsledky prieskumu verejnej mienky ukazujú, že 54 percent občanov za najväčší neúspech vlády považuje „boj za Kosovo“, premiér to nebude mať ľahké. Tým skôr, že ten istý prieskum potvrdil, že najväčšiu dôveru občanov má prvý podpredseda vlády (56 percent). Reformy podporuje 66 percent občanov, avšak za členstvo v Európskej únii sa vyjadrilo len 41 percent, čo je najmenej za posledných desať rokov.

Diskusie o hlavnej téme predchádzajúcich dní neprestávajú. Premiér po návrate zo zámoria uznal, že zo všetkého vyťažil poučenie pre budúcnosť. Občania tiež.

Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Protest občanov rotestné zhromaždenie nespokojných občanov proti výstavbe strediska na recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu na území Obce Kovačica trvá každodenne od 6. februára t. r. Ani chladné „mínusové“ počasie neprekáža poľnohospodárom, ktorí s poľnohospodárskymi strojmi stoja vo dne v noci pred budovou Zhromaždenia obce a odkazujú vedeniu lokálnej samosprávy a médiám, že zotrvajú v proteste, pokým sa nezastaví výstavba tejto prevádzky. Okrem väčšieho protestného zhromaždenia občanov, ktoré bolo v stredu 6. februára, podobný masový protest prebiehal aj v nedeľu 10. februára (na snímke), keď sa poľnohospodárom z Kovačice a Padiny pridali aj iní občania z okolitých miest.

A. Ch.

P

3

FÓKUS

NÁZNAKY OPTIMIZMU. Po viacerých mesiacoch neveľmi dobrých prišli i prvé inakšie, o čosi lepšie než predtým, ekonomické správy. Na nedávnej prezentácii 219. čísla Makroekonomických analýz a trendov (MAT) v belehradskom Ekonomickom inštitúte odznela konštatácia, že by po vlaňajšom poklese (2,9 percenta) priemyselná výroba mohla v prvom kvartáli stúpnuť o 2,5 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím vlani. Experti ale upozorňujú, že Srbsko súrne potrebuje nový aranžmán s MMF a že by prípadné mimoriadne parlamentné voľby boli katastrofou pre Srbsko, lebo by zhubne vplývali na ekonomické pohyby. Tvrdí to koordinátor výskumného projektu Stojan Stamenković, ktorý je názoru, že by voľby zastavili investície, čo by výrazne skomplikovalo zatvorenie platobnej bilancie. Inými slovami štát by sa musel ďalej zadlžovať, čo automaticky znamená prehĺbenie krízy. Redaktor MAT Vladimir Vučković sa nazdáva, že aranžmán s MMF potrebujeme už v marci, taktiež i rozhodné pokračovanie vo fiškálnej konsolidácii, keďže verejné financie musia zostať pod kontrolou. Na snímke: Stojan Stamenković a Vladimir Vučković.

O. F.

DO 15. MÁJA MOŽNO PREDKLADAŤ PROJEKTY na základe Programu na podporu politiky informačných a komunikačných technológií (ICT PSP), ktorý je zložkou Rámcového programu na podporu konkurencieschopnosti a inovácií (CIP). Rozpočet je 125 miliónov eur a súbeh je veľkou šancou pre nás, keďže aj našich podnikateľov považuje za rovnocenných s európskymi, uviedol 7. februára vedúci Úseku pre európske fondy pokrajinského Fondu Európske záležitosti Andrija Aleksić. Ďalšou výhodou je, že ide o donačné prostriedky, ktoré v prvom rade majú byť usmernené do oblastí, akými sú zdravotníctvo, energetická účinnosť, ochrana životného prostredia, internet a digitalizácia. Na snímke: Andrija Aleksić, oznamujúci, že Fond Európske záležitosti onedlho vystupňuje aktivity v teréne s cieľom maximálne prispieť k čím širšiemu využitiu európskych prostriedkov.

O. F.

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (1)

Príčiny naštrbenej dôvery Š

tatistika neklame. Tvrdenie, ktoré v uplynulých týždňoch neraz skloňoval riaditeľ Republikového štatistického ústavu Dr. Dragan Vukmirović, potvrdili i najnovšie výsledky prieskumov, týkajúce sa postojov obyvateľstva k európskej integrácii. Na tieto dosť výrazne vplývalo všetko, čo sa deje vôkol nás a u nás, od globálnej hospodárskej krízy, cez diania v Haagu po tie na Kosove.

Výsledok je známy: osempercentný pokles podpory eurointegrácie v období od júna do decembra. Čiže z anketovaných, ktorí sa zúčastnili v prieskume medzi 14. a 21. decembrom 2012, by sa 41 percent vyjadrilo ZA, odpovedajúc na otázku, či by na prípadnom referende podporilo vstup našej krajiny do Európskej únie. V decembri 2011 to za malo tesnú väčšinu (51 percent), pred necelými dvoma rokmi, v máji 2011, stúpencov eurointegrácie bolo nad šesťdesiat percent. Rekord je 73 percent, na sklonku 2009, čo zrejme súviselo aj s významnými ústretovými krokmi EÚ smerom k nám, na prvom mieste so zrušením víz.

Odporcov únie je v súčasnosti tesne nad tridsať percent, v hlasovaní by sa nezúčastnilo takmer dvadsať percent a nerozhodných alebo odmietajúcich sa vôbec k tomu vyjadrovať je osem percent.

4

V zozname hlavných príčin euroskepticizmu je niekoľko dosť vyrovnaných položiek.

Prvou je názor, že nám vstup do EÚ alebo nič dobrého neprinesie, alebo nám spôsobí viac škody ako osohu (14 percent opýtaných). Tesne za tým, po 13 percent odpovedí, je založených na téze, že nás neustále vydierajú a čímsi podmieňujú, prípadne na Budova na Novom Belehrade, v ktorej sídli delegácia EÚ v Srbsku tom, že ide o nepriateľov Zaujímavé je, že je len na konci súpisky týchto Srbska, ktorí nás bombardovali. Neverím im a nemám ich rád – je mienka jedenásť percent respondentov. dôvodov názor, že je vstup čosi nereálne, alebo ten, Menej od po desať percent odpovedí získali názory, že na tento nie sme prichystaní. V istom zmysle sloako je ten, že budeme žiť horšie, zadlžíme sa a hro- va možno ho brať i ako ilustráciu pomerne ojedizí nám hospodársky krach, prípadne tie, ktoré sta- nelého spôsobu uvažovania, opierajúceho sa vajú na téze, že EÚ nemá budúcnosť, že prídeme o viac na zistenie a reálny rozbor vlastných pomeidentitu, zvrchovanosť a nezávislosť a staneme sa ko- rov a možností, než na prednostné hľadanie prílóniou. Po niekoľko percent patrí odpovediam, že prí- čin (ne)úspechu u iných.

(V budúcom čísle: Najdôležitejšie činy proti treba hľadať vo vydieraní Kosovom a vlaňajšie udalosti) Haagom, alebo že by prípadné začlenenie do EuO. Filip rópskej únie znamenalo väčšiu nezamestnanosť.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZNOVU PROTESTUJÚ V KOVAČICI

Za zastavenie výstavby potenciálnej „ekologickej bomby“, či proti lokálnej moci? iekoľko desiatok traktorov v stredu 6. februára 2013 blokovalo cestu pred budovou N Zhromaždenia obce Kovačica z dôvodu zahláse-

padu, ktorý môže ohrozovať životné prostredie, zdravie a existenciu občanov Obce Kovačica.

Toto mimoriadne zasadnutie sa konalo na žiadosť 13 výborníkov v obecnom parlamente, ktorí búrlivo reagovali na rozhodnutie, kde sa tejto „ovrávanej“ továrni Yunirisk, d. o. o., Belehrad tesne pred novoročnými sviatkami dostalo povolenie na výstavbu recyklačného strediska na spracovanie priemyselného odpadu v

nej výstavby strediska na recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu na území obce. Protestné zhromaždenie občanov, na ktorom bolo prítomných niekoľko stovák občanov, organizovalo obecné Združenie poľnohospodárov Eurobanát a predstavitelia opozičnej strany v ZO Kovačica v čele s výborníkmi Jánom Husárikom (Zelené jablko), Jánom Paulom (Slovenská strana) a Zoranom Savanovom (Srbská pokroková strana). Protestnému zhromaždeniu občanov predchádzalo mimoriadne zvolané zasadnutie ZO, na ktorom výborníci koalície pri moci (DS, LSV, LDP, SSS, PUPS a ZVM) hlasovali proti návrhu rokovacieho programu.

Na 9. zasadnutí ZO, ktoré trvalo iba 10 minút, sa malo rokovať o Návrhu rozhodnutia o zrušení podrobného plánu Kovačice a všetkých iných, zhromaždením schválených plánovacích dokladov, ktoré sú v rozpore so Zákonom o stra- Členom Združenia poľnohospodárov Eurobanát sa pridali tegickom hodnotení aj poľnohospodári z okolitých miest vplyvu na životné prostredie, vlastne s rozhodnutím, ktoré je schvále- Kovačici, teda viacročná metamorfóza okolo výné bez strategického hodnotenia vplyvu na ži- stavby tohto strediska pokračuje. V stredu prívotné prostredie. V druhom bode sa malo roko- tomných účastníkov protestu, najmä poľnohosvať o rozhodnutí, ktorým by sa zakázala výstav- podárov, členov združenia, prišli podporiť členovia ba prevádzky alebo skládky na spracovanie ale- Poľnohospodárskeho združenia Banatski paori z bo uskladnenie nebezpečného priemyselného od- Crepaje a iní z okolitých miest, ktorým sa priho-

Minulú nedeľu účastníci sľúbili, že zotrvajú v proteste 16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Protest vedú predstavitelia opozičnej strany v ZO várali početní predstavitelia poľnohospodárov, podnikateľov, stúpenci opozičných strán… Podľa slov Nenada Manića, tajomníka Združenia poľnohospodárov Eurobanát, továreň na spracovanie nebezpečného priemyselného odpadu, ktorá doteraz získala všetky povolenia, ohrozí všetkých poľnohospodárov, najmä ich výrobky, ktoré nebudú môcť nikomu predať. „To je iba jeden z dôvodov, omnoho je dôležitejšie zastaviť výstavbu tejto prevádzky, ktorá je ozajstným a vážnejším nebezpečenstvom pre ľudí, ich zdravie a okolie.“ Niektorí účastníci – „pozorovatelia“ protestu povedali, že ani sami nevedia, prečo protestujú, niektorí sa zasa vyjadrili, že sa prišli pozrieť na „cirkus zdarma“. Aj keď sa protestné zhromaždenie občanov koná pred budovou obce, predseda ZO Ján Puškár tvrdí, že obec nevydala žiadne územné a stavebné povolenie na výstavbu tejto továrne. „Od nás účastníci protestu žiadajú, aby sme zrušili plánovacie rozhodnutia Obce Kovačica, ktorými by sa stali neplatné všetky už vydané povolenia. Tým by nastali veľké problémy vo fungovaní lokálnej samosprávy. My stojíme za tým, že sú všetky doklady schválené v súlade so zákonom, ale nakoľko inšpekcia republikového ministerstva zistí nejaké nesprávnosti, my urobíme to, čo sa od nás bude žiadať,“ povedal Puškár a dodal: „opozícia sa snaží vytvoriť ovzdušie s takým dojmom, kde sa všetko podobá tomu, že lokálna samospráva zastáva výstavbu tejto továrne. Je celkom opačne, nikto z nás nemá úmysel otravovať občanov našej obce, a preto sme všetko, čo je späté s výstavbou tejto prevádzky, dali do rúk odborníkom a kompetentným inštitúciám. Továreň na spracovanie nebezpečného priemyselného odpadu má mať za úlohu chrániť naše okolie od znečisťovania a nie ohrozovať naše zdravie“. Predseda ZO po zdôvodnení situácie zahlásil ďalšie zasadnutie obecných výborníkov na 14. február, keď sa znovu bude rokovať na túto tému.

Väčšie protestné zhromaždenie občanov sa usporiadalo aj v nedeľu 10. februára v popoludňajších hodinách pred budovou obce, kde účastníci sľúbili, že zotrvajú v proteste, pokým sa nesplnia ich požiadavky a konečne nezastaví výstavba tejto prevádzky.

A. Chalupová

5

FÓKUS POZNÁMKA

Z Koraćovho pohára vykypelo

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PROF. DR. MIODRAG HADŽISTEVIĆ, RIADITEĽ DEPARTMÁNU PRE VÝROBNÉ STROJNÍCTVO FAKULTY TECHNICKÝCH VIED

Urýchlené šírenie vedomostí – Školenie školiteľov je proces, ktorý sa u nás pravdepodobne neobíde bez pomoci a podpory Európskej únie?

– Absolútne. Je to pravdou: práve v predošlej fáze a v rámci TEMPUS projektov sme najviac vyvíjali koncept školenia školiteľov. Je to jednoducho spôsob, ktorý umožní rýchlejšie šírenie vedomostí. Aj stratégia rozvoja vzdelávacej sústavy Srbska stanovuje potrebu rozširovať poznatky a rôzne formy vedomostí, nielen v rámci vysokoškolských ustanovizní a na všetkých úrovniach, ale aj v rámci celoživotného vzdelávania. Práve školenie školiteľov, ako som už skonštatoval, podnieti urýchlené rozšírenie vedomostí. Keď ide o medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti, v rámci predchádzajúcich projektov, osobne som mal pozitívne skúsenosti s predstaviteľmi Rakúska, Slovenska a Poľska, kým v období pred nami očakávam takéto kladné skúsenosti aj pri spolupráci s Nemeckom.

Zaznamenal: O. Filip

6

Podstatne dôležitejšia je odpoveď na otázku: Čo podniknúť, aby sa podobné nešportové incidenty, ktoré môžu mať (akože ich v minulosti už aj mali) vážne a ďalekosiahle následky na šport v Srbsku, nezopakovali? Právom predseda Basketbalového zväzu Srbska Dragan Đilas vyhlásil, že „je najvyšší čas na to, aby sa všetci štátni a športoví činitelia zjednotili v boji proti násiliu a veľkému stupňu agresivity v hľadisku“. Upozornil tiež na neopodstatnenosť ťažkých slov predstaviteľov klubov, ktorí skrížili oštepy niekoľko dní pred inkriminovaným zápasom. Správne postrehol, že „problém chuliganizmu sa nezačal basketbalom, lež futbalom“ a že „vážne ohrozuje väčšinu športov, samým tým aj basketbal“.

Podľa Đilasa je nutné „meniť zákonný regulatív“. Tento záver sa vnucuje (pra)dávno. Niekoľko predchádzajúcich štátnych garnitúr obskakovalo okolo realizácie tejto idey ako okolo horúcej kaše a ne-

Juraj Bartoš

INÝ NÁHĽAD

končenie zápasu sa vyparili ako gáfor. Zase raz sa skutoční milovníci basketbalu, ozajstní športoví priaznivci, stali obeťami chuligánov, ktorí „v mene lásky“ voči klubom, ktorých mená kedysi mali vo svete cveng, nie prvý raz dosiahli svoj planý cieľ. Všetci vieme, čo sa dialo ďalej. Vedúci muži Basketbalového zväzu Srbska sa po asi hodinovom prerušení uzhodli, že zápas, ktorého stav v danej chvíli bol nerozhodný (49 : 49), finalisti štátnej pohárovej súťaže dokončia v pondelok večer – bez prítomnosti obecenstva, čo sa aj stalo. Mužstvo Crvenej zvezdy sa v danej situácii zorientovalo lepšie a zdolalo Partizan v pomere 78 : 69. Z čisto športového hľadiska zostáva hypotetická otázka: stala by sa C. zvezda naskutku víťazom, keby sa zápas skončil v nedeľu večer, s ohľadom na to, že na rozdiel od súperových hráčov, ktorí hrali čoraz kvalitnejšie, jej esá akoby opantala únava a dekoncentrácia?

Ďuro Varga

ravdaže: po doznení boja všetci generáli sú múdri. Po skončení športového zápasu všetci fanúšikovia vedia, prečo ich družstvo zvíťazilo; ešte lepšie poznajú korene prípadnej prehry. Všetkým nám je opäť jasné – ako už x-tý raz pri podobných príležitostiach predtým – po najnovšom incidente v športovej hale Jezero v Kragujevci. V ktorej sa v nedeľu večer 10. februára začalo hrať finále súťaže Pohár Radivoja Koraća v basketbale medzi belehradskými celkami Partizana a Crvenej zvezdy. Hrala sa 53. sekunda 26. minúty zápasu vyznačujúceho sa urputnou bojovnosťou, ale zároveň maximálnym športovým správaním hráčov oboch celkov, keď rozhodcovia náhle – museli prerušiť zápas.

Na ihrisko vtrhli osoby z hľadiska, tzv. fanúšikovia; je jedno, ktorého súpera. Na palubovku ako nečisté svedomie začali padať zapaľovače a iné tvrdé predmety, vrátane dymovej bomby! Podmienky na do-

P

malo sa k činu. Veľké reči sa viedli aj po chýrečnom prerušení futbalového zápasu medzi futbalovými výbermi Talianska a Srbska v Janove, kde tiež zaúradovali srbskí chuligáni. Nový zákon o športe, ktorý by o. i. reguloval prístup fanúšikov k športoviskám a umožnil vyrubiť rigorózne tresty všetkým, ktorí sa správajú mimo jeho paragrafov, dodnes neuzrel svetlo sveta. Či a kedy ho uzrie – je azda zapísané vo hviezdach.

V najbližšiu nedeľu opäť oproti sebe nastúpia basketbalové celky C. zvezdy a Partizana, tentoraz v súťaži tzv. Jadranskej ligy. Nová výzva na obzore. Ako sa skončí zápas na palubovke? A ten (kiežby sa bez neho obišlo) medzi príslušníkmi polície a chuligánmi? Kedy konečne rodičia s deťmi – bez obáv o ich bezpečnosť – budú smieť bez zábran na tvári miesta vštepovať svojim ratolestiam správny vzťah k športu a športovým kolektívom? Uplynulú nedeľu vykypelo – nielen – z Koraćovho pohára... Kiežby naposledy!

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

FÓKUS spoločnosti General Electric pre juhovýchodnú Európu, skonštatoval, že je chodníkom smerujúcim vpred zredukovanie využívania uhlia, expanzia obnoviteľných zdronál investorom, že jov energie, flexibilná energia je aj ochota, aj plynu integrovaná do obnopredpoklady súviteľných zdrojov, zvýhodnestavne vkladať do ná preprava a uskladnenie obnoviteľných plynu, energetická politika zdrojov. spätá s alternatívnymi pre– Prvým kontrolpravnými prostriedkami. ným bodom bude Výkonný riaditeľ Verano Morok 2015, lebo do torsu u nás Milan Vuksanović konca toho roku uviedol, že sú i elektrické autá očakávame päťsto jednou z vhodných možností megawattov z obsporiť energiu a chrániť životné noviteľných zdroprostredie. V tomto kontexte sa Zástupca veľvyslanca Izraela jov. V spolupráci s v Srbsku Eial Naor: využívame zmienil o úsilí firmy Peugeot, takmer dvadsať všetky možnosti zabezpečiť ktorá ročne predáva okolo dva obcí prichystali sme dostatok energie milióny vozidiel v približne sto verejnú výzvu na krajinách sveta, zamerať časť pridelenie viac než tristo lokalít na budo- produkcie aj na elektrické automobily a vanie mini hydroelektrární. Vláda schváli- skútre. Keďže je to stále dosť drahá záležila i dekrét o výhodných cenách na odkú- tosť, lebo za priemerné auto tohto druhu penie energie pochádzajúcej z obnoviteľ- treba vyčleniť okolo dvadsaťtisíc eur, naných zdrojov, – uviedol Trifunović. zdáva sa, že by v prvých rokoch ich doPodľa Milutina Prodanovića, koordinátora vozcom mal pomôcť aj štát. Lebo dlhodopre investície a exploatáciu v podniku bo ide o osožnú investíciu do výroby, ako Elektrohospodárstvo Srbska – Obnoviteľné aj do ekológie. zdroje energie, naše elektrohospodárstvo A keďže i finančná filozofia má vlastné záplánuje obnoviť pätnásť mini elektrární a konitosti, zostáva dúfať, že si kvalitné provybudovať ďalších osem, ktoré financuje z dukty vždy nájdu cestu k zákazníkom. Veď úverov Európskej banky pre obnovu a roz- aj za prvé mobilné telefóny bolo načim dať voj. najprv tisíce, potom stovky mariek. Dnes sú Veľmi osožné poznatky a skúsenosti o v podstate bežným spotrebným tovarom. možnostiach získať alebo šetriť energiu Možnože v tomto smere začne klesať i prezentovali predstavitelia veľvyslanec- cena áut na elektrický pohon. Veď je život tiev USA, Izraelu a Belgicka, taktiež via- plný (ne)čakaných prekvapení. cerých známych svetových spoločností.

Tak Gaetano Masara, generálny riaditeľ O. Filip

Z KONFERENCIE OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE A NAŠA ENERGETICKÁ NEZÁVISLOSŤ

Dohoniť zameškané ým my riešime čo aj ako, iní konajú. Tak Brazília už v roku 2008 vyhlásila plnú energetickú nezávislosť, Spojené štáty ju plánujú dosiahnuť do roku 2020, a mnohé štáty neprepásli ani neprepasú žiadnu príležitosť ťažiť z energie vetra, vody, slnka, – týmito slovami riaditeľ Konferenčného strediska denníka Danas Željko Pantić privítal 6. februára účastníkov prvej tohtoročnej konferencie v ňom, venovanej obnoviteľným zdrojom energie a energetickej nezávislosti Srbska.

Ako uviedli na nej, na splnenie strategického cieľa, ktorým je, aby 27 percent celkovej spotreby energie bolo z obnoviteľných zdrojov, potrebujeme investovať dve miliardy eur v budúcich siedmich rokoch.

Toľko načim na inštalovanie 1 092 megawattov kapacít používajúcich obnoviteľné zdroje: päťsto by malo pochádzať z veterných elektrární, po dvesto z malých a veľkých hydroelektrární, sto zo zariadení používajúcich biomasu, deväťdesiatdva z iných zdrojov. Veď je len vo Vojvodine takmer sedemdesiat väčších fariem, z ktorých len niekoľko zatiaľ vie zužitkovať biomasu.

Keď ich inštalujú, všetky tieto zariadenia by mali znamenať veľa pre stabilizovanie energetickej situácie, angažovanie domáceho priemyslu a znemožnenie ekologických problémov. Námestník ministra energetiky Srbska Dejan Trifunović podčiarkol na konferencii, že onedlho možno očakávať schválenie Národného akčného plánu pre túto oblasť, ktorý treba chápať ako sig-

–K

STOŠTYRIDSAŤ VYSTAVOVATEĽOV, z čoho päťdesiat zahraničných z trinástich krajín s bohatou tradíciou vo výrobe vína (Francúzska, Slovinska, Španielska, Grécka, Švédska, Rumunska, Bulharska, Macedónska...), viac ako dve tisíce štvorcových metrov výstavných priestorov v hale 2 Belehradského veľtrhu, stovky rôznych nápojov, ktoré prezentujú od 21. do 24. februára... Takto by znela tá najstručnejšia charakteristika nadchádzajúceho 4. Medzinárodného veľtrhu vína BEOWINE, podujatia, ktorého ústredným zámerom je, aby známy nápoj bol nielen náš popredný brand, ale i stály trend. O možnostiach, ako to dosiahnuť, hovorili v utorok na tlačovej besede v Hospodárskej komore Belehradu predstavitelia ministerstiev, hospodárskych komôr a samotných vinárov (na snímke).

O. Filip

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

7

SLOVENSKO SLOVENSKÉ PODNIKY JAVIA ČORAZ VÄČŠÍ ZÁUJEM O SRBSKÝ TRH

Miliónové investície ýrobca liečiv Imuna Pharm podnikateľa Juraja Kamarása má záujem svoju expanziu na Balkáne odštartovať kúpou srbského výrobcu liečiv. „Na Jugoremediju sme už podali oficiálnu ponuku,“ potvrdil. Záujem o prienik svojich aktivít na srbskom trhu pritom potvrdzujú viaceré slovenské spoločnosti.

Známy slovenský podnikateľ, s ktorého menom sú spojené také spoločnosti ako Hutné stavby development, Chateau Viničky, Metal Trade, Profit Investment alebo Imuna pharm, doteraz v Srbsku pôsobí skôr cez obchodnú činnosť či vo farmaceutickom, ale aj hutníckom sektore. Práve výrobca liečiv Jugoremedija v Zreňanine by mu pomohol etablovať sa tam aj vo výrobe. „Rozšírilo by to náš sortiment,“ podotýka.

Firma je pritom v súčasnosti v konkurznom konaní. Jej príbeh tak trochu pripomína príbehy výrobcov liečiv na Slovensku.

V

Po sprivatizovaní macedónskou spoločnosťou Jaka 80 sa k ziskovosti nevrátila, skôr naopak.

Súd tak zrušil privatizáciu a firma opäť hľadá investora. „Tabletková časť je v dobrom stave, s modernými technológiami. Roztoková bude potrebovať väčšie investície,“ spresňuje Kamarás. Ako tvrdí, firme by cez know-how Imunu pomohli preraziť na európske trhy. „Nám by to zas pomohlo odštartovať expanziu do Ruska, keďže Srbsko s ním má bezcolný režim,“ hovorí. Kamarás chce v Srbsku posilniť aj hutnícky biznis. „Máme záujem o spoluprácu s oceliarňami v Smedereve,“ dodáva. O tie sa po odchode amerického U.S. Steelu uchádza ruská zbrojárska spoločnosť Ural Zavod Vagon. „To je silný partner,“ dodáva.

Aj ďalšie firmy javia o Srbsko záujem. „Už sme so srbskými štátnymi železnicami prerokúvali možnosti pri pripravovanej mo-

dernizácii vagónov a s mestským dopravným podnikom v Belehrade zas obnovu a modernizáciu električiek. Sme schopní im nielen dodať nové vagóny či električky, ale im ďalej aj servisovať vagóny a električky nakúpené od iných výrobcov,“ podotkol Ivan Heimschild, zodpovedný za dcérsky podnik ŽOS Trnava v Srbsku Goša.

Vláda chystá výrazné investície do infraštruktúry, ako aj opravy koľajových zvrškov, z čoho by mohla profitovať aj Goša. „Zároveň by nám viac zákaziek umožnilo zvýšiť zamestnanosť,“ dodáva Heimschild. Dnes tam zamestnávajú okolo 450 ľudí.

Zvýšiť investície a počet pracovných miest o dvesto si trúfa aj výrobca ochranných pracovných odevov Bemaco v závode vo Valjeve. „Postupne získavame stabilné miesto na trhu,“ hovorí konateľ Ladislav Kovalský.

Tvrdý boj v tendri však nečaká len Kamarásovu Imunu pharm.

Ako podotýka pre HN obchodný riaditeľ SES Tlmače Dalibor Cúcor, v súčasnosti pracujú na prvej etape rekonštrukcie elektrárne v Kostolci. „No chceme sa na jar uchádzať v tendri aj o účasť na druhej

etape,“ dodáva. Firma má ambície vyhrať aj pri dodávkach kotla pre paro-plynový cyklus v rafinérii NIS. „Srbsko je po voľbách, takže s mnohými projektmi sa vyčkávalo, no po upokojení situácie to považujeme aj do budúcnosti za veľmi perspektívne teritórium,“ naznačuje.

Hoci krajina znížila výkupné ceny elektriny pri niektorých obnoviteľných zdrojoch energie, firmy ako Aqua Therm Invest, GGE či Energy System Group práve tu vidia priestor na rast. „Úspešnosť spočíva v schopnosti rýchlo sa prispôsobiť novým podmienkam,“ hovorí o znížení cien konateľ Energy System Group Miroslav Dian.

Firma podnikajúca s biomasou pôsobí v Srbsku už rok. Spoločný podnik na výrobu kotlov na spaľovanie biomasy v podobe balíkovanej slamy tam pritom len vlani odštartovala Aqua Therm Invest. „Do roku 2015 chceme na trh ponúknuť kotly do výkonu 500 kW na všetky druhy pevnej biomasy,“ hovorí šéf Jozef Laštík.

Firme je teritórium známe. Vo Vojvodine už prevádzkuje akvapark.

Slávka Boldocká

BRATISLAVA

Tradičné stretnutie Pazovčanov V

sobotu 9. februára v spoločenských priestoroch Slovnaftu vo Vlčom hrdle v Bratislave sa uskutočnilo 18. Stretnutie Pazovčanov žijúcich na Slovensku. Už na samotnom začiatku stretnutia v príhovore hostí veľvyslankyňa Srbska v Bratislave Radmila Hrustanovićová vysoko ocenila takéto stretnutia a

Záber zo stretnutia Pazovčanov

8

slovensko-srbské, ako i slovensko-slovenské vzťahy. Za Svetové združenie Slovákov v zahraničí sa prihovoril Stanislav Bajaník a v mene jeho predsedu Vladimíra Skalského odovzdal Ďakovný list prvému richtárovi, 100-ročnému Pazovčanovi Jánovi Materákovi. Potom nasledoval príhovor richtára Petra Poljovku a odo-

vzdávanie diplomov predchádzajúcim richtárom, ktorým sa srdečne poďakoval iniciátor a vytrvalý organizátor týchto stretnutí Miroslav Demák. Novým richtárom sa stal Zdenko Folťan.

Na tohtoročnom stretnutí sa zúčastnili nielen Pazovčania žijúci na Slovensku, ale aj ich rodáci, ktorí pricestovali zo Starej

Stanislav Bajaník odovzdáva Ďakovný list Jánovi Materákovi

Pazovy, Viedne, ako i Slováci žijúci na Slovensku z Bulharska, Rumunska, Maďarska a mnohí sympatizanti a priaznivci krajanov žijúcich na Slovensku. Na programe bolo okrem požívania originálnych špecialít a nápojov z Pazovy aj vyhlásenie gazdinej a gazdu roka za najlepšie klobásy, či štrúdle a rejteše, tiež bola bohatá tombola a účastníkom stretnutia hrala do tanca ľudová kapela z Pazovy – Pazovskí kacúri.

Viera D. Tapalagová 16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Zavádzajú poriadok v predškolskej ustanovizni N

a úvod 11. zasadnutia Zhromaždenia nia vo Verejnom podniku Turist, v ktorom obce Alibunár vo štvrtok 7. februára sa vraj tiež robilo mimo rozhodnutí zavýborníci verifikovali mandát Sergeja Si- kladateľa, resp. lokálnej samosprávy. monovića (DS) namiesto Zlatana Vujini- Schválili aj rozhodnutie o rodičovskom príća (DSS), ktorý je zvolený do obecnej rady. platku na prvé dieťa, podľa ktorého rodiOsobitnú pozornosť výborníkov vyvo- čom patrí jednorazová pomoc v sume 39 lal návrh na zmenu Správnej rady Pred- 000 dinárov. V prípade, že prvorodeniatškolskej ustanovizne Poletarac, ktorá sa, ka sú dvojičky, obe deti dostanú túto poako bolo počuť, dostala mimo kontroly lo- moc. Výborníci ďalej vymenovali radu kálnej samosprávy. Zástupca predsedu pre vzdelávanie a komisiu pre rodovú Zhromaždenia obce Predrag Belić na- rovnosť a dali súhlas k štatútu Strediska pre príklad uviedol, že obec na prácu tejto kultúru Obce Alibunár, čo vlastne znamená ustanovizne vyčlenila 51 miliónov diná- znovuzaloženie ustanovizne, ktorá prestala rov, kým rodičia prispeli iba s dvomi mi- pôsobiť v deväťdesiatych rokoch minulého liónmi, no aj napriek tomu obec ako zakladateľ nemohla vplývať na prácu ustanovizne. Poletarcu sa o. i. zazlieva, že sa vo voľbe nezúčastnili všetky prostredia, v ktorých pôsobia oddeČlenkou Výboru pre rodovú rovnosť sa stala aj výborníčka lenia škôlky, SNS Zuzana Đukićová že pracovný čas nebol primeraný potrebám rodičov, storočia. Na zasadnutí odznela aj inforktorí často museli odísť z práce, aby si pri- mácia, že po dlhšom čase sa vykoná súpis šli po dieťa... K tomu poznámky na prácu obecného majetku, čiže podnikateľského tejto ustanovizne mala aj pokrajinská priestoru, z nájmu ktorého možno prispieť osvetová inšpekcia a od patričných or- do obecnej pokladnice. V rozprave o vrágánov sa očakáva, že zistia skutočný stav. tení obci 618 hektárov stavebného poSprávna rada má deväť členov, po traja z zemku medzi Alibunárom a Ban. Karlovradov zamestnancov, rodičov a predsta- com uviedli, že tento pozemok pred šiesviteľov lokálnej samosprávy. timi rokmi vtedajšie obecné vedenie preVýborníci z funkcie uvoľnili doteraj- najalo belehradskej spoločnosti Intersšieho riaditeľa Strediska pre sociálnu prá- pid s cieľom výstavby strediska bezpečnej cu 1. marca Dragana Đunisića, pričom jazdy a turistického komplexu. Vtedy prokonštatovali, že sa pod jeho vedením jekt zhodnotili ako mimoriadne významStredisko zaradilo medzi najhoršie v ný, ktorý obec vymaní zo skupiny nevySrbsku. K ilustrácii odznel údaj, že sa tak- vinutých prostredí. Dnes sa však podmer kompletná pomoc sociálne ohroze- mienky, za akých bol pozemok prenajatý, ným osobám rozdeľovala prostredníc- hodnotia ako veľmi neprajné, takže obec tvom služby predsedu obce. Na takto vy- zrušila zmluvu o nájme a začala konanie platenú pomoc obec však musela zapla- za prinavrátenie pozemku obci, resp. za tiť dva milióny dinárov príspevkov, čomu jeho vyradenie z konkurznej masy, keďže sa dalo vyhnúť, keby pomoc vyplácali pro- v Interspide sa medzičasom začalo konstredníctvom Strediska pre sociálnu prá- kurzné konanie, aby sa nestalo, že pozecu. Za úradujúceho riaditeľa strediska je mok dostanú iní veritelia tejto belehradzvolený právnik Zoran Prebiračević (SNS). skej spoločnosti.

V pokračovaní výborníci schválili rozvlh hodnutie o začiatku konkurzného konafoto: www.alibunar.org.rs 16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Stará Pazova Prezentácia Obce Stará Pazova vo Viedni sa uskutoční pod patronátom Raiffeisen banky a Uniqa poistovne.

Vedenie Obce Stará Pazova v čele s predsedom Đorđom Radinovićom 15. februára odcestuje do Viedne, kde asi 500 zainteresovaným investorom predstaví hospodárske a iné potenciály tejto sriemskej obce. Toto podujatie zorganizuje Milovan Božinović, veľvyslanec Srbska v Rakúsku a uskutoční sa ku Dňu štátnosti Srbska. a. lš.

Inđija Rozhodnutím predsedu Zhromaždenia obce Inđija Aleksandra Kovačevića sú vypísané voľby na členov rád miestnych spoločenstiev Beška, Inđija, Krčedin, Ljukovo, Jarkovci, Maradik, Nové Karlovce, Nový Slankamen, Slankamenské Vinohrady, Starý Slankamen a Čortanovci.

Voľby sa uskutočnia 10. marca 2013 a lehota na podanie návrhov kandidátov na členov rád miestnych spoločenstiev je 1. marca. Voľby sa uskutočnia na základe Rozhodnutia o miestnych spoločenstvách a Rozhodnutia o radách miestnych spoločenstiev. Tak napr. do Rady MS Slankamenské Vinohrady sa volia piati členovia. a. lš.

Silbaš V piatok 1. februára v Silbaši usporiadali prvú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Akcia prebiehala od 8. do 10. hodiny v miestnostiach Domu zdravia. Na výzvu Miestnej organizácie Červeného kríža a Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu sa hlásilo 45 osôb, z toho 11 obyvateľov Paragov. Z uvedeného počtu tri osoby odmietli zo zdravotných dôvodov. Podstatné je zdôrazniť, že medzi prihlásenými boli aj traja noví darcovia.

Rastislav Kopčok

Zreňanin Primátor mesta Zreňanin Mr. Ivan Bošnjak odovzdal najlepším študentom a žiakom zmluvy o udelení finančných prostriedkov na školský rok 2012/2013.

Podmienky súbehu tohto roku splnilo 84 študentov a dvaja stredoškoláci. V nasledujúcich deviatich mesiacoch z mestského rozpočtu budú mesačne dostávať po 8 600 dinárov (študenti), resp. 4 000 (stredoškoláci). O prostriedky sa mohli uchádzať riadni študenti druhého a vyšších ročníkov z územia mesta Zreňanin, ktorí študujú o trove štátu, majú priemernú známku najmenej 9,00 a neopakovali ročník. Keď ide o stredoškolákov, o štipendiá sa mohli uchádzať žiaci, ktorí v minulom školskom roku na republikových súťažiach obsadili niektoré z prvých troch miest alebo účinkovali na medzinárodnom súťažení. Medzi odmenenými je aj Ľudmila Malová z Aradáča, študentka Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade, a Darko Karlečík zo Zreňanina, študent Akadémie výtvarných umení v Novom Sade. vlh

9

Z NAŠICH OSÁD S MIŠKOM GALÁDIKOM, ČLENOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BINGUĽA

Ponechaní na milosť Obce Šíd redseda Rady Miestneho spoločenstva Binguľa Marko Kramar tentoraz na nás nepočkal. Nenašli sme ho na pracovisku ani predpoludním, ani popoludní, takže sme v piatok 8. februára, s cieľom získať „osobný preukaz“ tejto západosriemskej osady, hovorili s členom RMS Miškom Galádikom. Pouličnú sieť plynového potrubia tu vraj dokončili vlani, koncom novembra.

Prípojky do domácností sa začnú zavádzať až keď dokončia výstavbu plynovodu vo všetkých osadách Šídskej obce a Obce Sriemska Mitrovica, hovorí náš spolubesedník a v súvislosti s otázkou zacielenou na dedinskú infraštruktúru dodáva: – Z toho, čo sme si zaplánovali na začiatku mandátového obdobia rady v terajšom zložení, zostalo ešte urobiť obrubníky k uličným asfaltkám a vymeniť elektrické stĺpy v polovici Hornej ulice. Jedno rameno dedinského vodovodu sme nasmerovali až k cintorínom, rovnako i asfaltovú cestu. Určili sme miesto, na ktorom postavíme dom smútku (medzi naším slovenským a katolíckym cintorínom), ale predtým tam musíme dostať aj elektrický prúd. Skrátka, teraz bude treba obstarať všetky potrebné povolenia.

– Kanalizáciu Binguľa stále nemá...

– Rozprávali sme sa na schôdzi aj o možnosti výstavby tejto tiež nadovšetko potrebnej investície, ibaže jej realizácia zatiaľ nie je reálna. Binguľa nemá samozdanenie a keďže vlastný zdroj príjmov nemáme, musíme čakať na almužnu z obce, ktorá napríklad platí účty aj za spotrebovaný elektrický prúd verejného osvetlenia v osade. Väčší je problém to, že nemáme ani lekáreň, a že lekár k nám do ambulancie prichádza iba dvakrát do týždňa.

P

KONEČNE ZAREGISTROVALI SLOVENSKÝ SPOLOK – Ktoré občianske združenia existujú v Binguli?

– Máme len Poľovnícky spolok a Futbalový klub OFK Binguľa. Penzisti síce majú svoje združenie, ale nie sú aktívni. Stretávajú sa, keď potrebujú riešiť niektoré existenčné záležitosti, napríklad, ako zabezpečiť drevo na zimu.

10

– Pred niekoľkými rokmi zanikol aj SKUS Štefánik...

– Vlastne, musím pripomenúť, že sa konečne podarilo zaregistrovať ho znovu, pod pozmeneným názvom: Slovenský kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika. Po veľkom úsilí predsedu Zlatka Záskalického podarilo sa odstrániť chybu, ktorú spáchala úradná osoba v obecnom orgáne, takže sme dostali list, z ktorého vyplýva, že SKUS M. R. Štefánika je zaregistrovaný 29. januára 2013, teda rok po tom, ako sme iniciovali jeho znovuzaloženie. Žiaľ, kým sme

aby spolkári zaplatili aspoň za elektrinu.

DEDINA JE V PODSTATE CHUDOBNÁ – Čím sa zaoberajú, z čoho žijú Binguľčania?

Miško Galádik v Slovenskom dome – Takmer výlučne sa zaoberajú poľnohos– Úradne čiže legálne iba istý podárstvom; 95 percent ľudí žije z mladý muž má autoservis; ostatpôdy, zamestnaných je sotva 12 – 18 ných majstrov by sme mohli zaradiť občanov. Medzi poľnohospodármi sú do sféry tzv. sivej ekonómie. Ani sa traja-štyria ako hovoríme lepšie si- nečudujem, lebo sú poplatky mimoriadne vysoké. Aj sám som uvažoval, že prihlásim podnik, ale žiadali odo mňa, aby som si zadovážil prevádzkový priestor rozsahu 40 štvorcových metrov a ďalších osem štvorcových metrov ako kancelársky priestor!? Znamená, treba vložiť štyri-päť tisíc eur do niečoho, čo nepotrebujem. Navrhol som, aby som platil paušálne penzijný a sociálny poplatok, ale darmo, takže som stratil chuť na súkromný podnik.

Staré domy v Binguli sa množia

tento doklad nemali, nemohli sme sa uchádzať o žiadne prostriedky. Najdôležitejšia zmena v štatúte hovorí, že v prípade zániku práce SKUS majiteľom nehnuteľností (budovy a dvora) sa stáva evanjelický a. v. cirkevný zbor v Binguli, nie ako bolo uvedené doteraz – Miestne spoločenstvo Binguľa. Zmena je úplne opodstatnená, lebo budovu kúpili binguľskí Slováci z vlastných peňazí.

– Usporiadate možno nové volebné zhromaždenie?

– Nie. Uzhodli sme sa, že v nasledujúcom období spolok bude viesť vedenie, ktoré sme zvolili vlani v januári. Ako sa mi dopočulo, zopár mladých chlapcov sa začalo stretávať, zakladajú vraj hudobnú skupinu. Podľa plánu mala by sa urobiť jedna miestnosť, ktorá by slúžila ako kuchyňa. Problém spolku je, že teraz sa už asi nebude môcť uchádzať o prostriedky na činnosť v roku 2013; náš cirkevný zbor pred pár dňami na účet spolku presunul 4 500 dinárov,

tuovaní gazdovia, ktorí obrábajú po vyše sto jutár pôdy. Rovno oni teraz prvý raz vylicitovali výmery, ktoré predtým používali nám neznámi nájomcovia a pod podmienkami nám taktiež neznámymi. Stávalo sa, že na vylicitovaných parcelách zasadili vinič a po dvoch rokoch tam zasiali – pšenicu?! Kto je, skade je dotyčný – nikdy sme sa nedozvedeli; hádam iba získal stimulačné a zobral nohy na plecia. A pôda je tu kvalitná, krásna...

Nakoľko som sa dozvedel, v bežnom roku sa viac bude dbať na odvodňovanie na zakladanie ovocných sadov. Tunajšia časť Fruškej hory je totiž vhodná na ovocinárstvo, čomu nasvedčujú aj skúsenosti dvoch – troch binguľských majiteľov jabloňových plantáží, ktorí kompletnú produkciu bez problémov vyvážajú do Ruska.

Väčších vinohradníkov a vinárov nemáme; hrozno ľudia pestujú a víno robia viac-menej pre vlastné potreby.

– Sú v Binguli remeselníci?

BINGUĽSKÁ MATRIKÁRKA ÚRADUJE V ERDEVÍKU – Čo to počuť o binguľských matrikách...?

– Zhromaždenie obce Šíd naložilo preniesť matriky z Bingule a Ľuby – do Miestnej kancelárie v Erdevíku.

Z iných miestnych kancelárií matrikárske knihy museli premiestniť do Moroviću, takže matrikárky z menších dedín teraz musia cestovať... Naša matrikárka Jasminka Pažinová od 1. februára povinne dva razy v týždni (v utorok a štvrtok) odchádza do Miestnej kancelárie v Erdevíku a trikrát v týždni zostáva v Binguli; ibaže zároveň u nás robí aj ako poštárka, čo znamená, že fungovanie pošty v Binguli sa skomplikovalo. Nie je jasné, čo obec týmto skutkom získala. Rozhodli sme sa na protest proti spomenutému riešeniu Zhromaždenia obce, a to formou petície, ktorú podpísala viac než polovica občanov Bingule s právom hlasu, ibaže ju v Obci Šíd – nemal kto prijať!?

– Ďakujeme za rozhovor, ktorý poodhalil veľké problémy malej dediny...

Juraj Bartoš

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V NÁRODNOM DOME FUTBALU V STAREJ PAZOVE

Zmluva obce a UNICEF o spolupráci lávnostné podpísanie zmluvy medzi Obcou ďakovala Bojana Jovićevićová, ktorá zároveň ozStará Pazova a UNICEF (Detským fondom Spo- námila ďalšiu spoluprácu prostredníctvom zajených národov) sa konalo v stredu 6. februára vo pájania škôl z územia obce do programu Škola veľkej sieni Národného domu futbalu. Zmluvu bez násilia. Na tejto slávnosti sa zúčastnila aj Bilpodpísali Đorđe Radinović, predseda Obce Sta- jana Lajovićová, koordinátorka Jednotky pre rá Pazova, a Bojana Jovićevićová, predstaviteľka prevenciu násilia v Ministerstve školstva, vedy a UNICEF. Touto zmluvou sa Obec Stará Pazova ako technologického rozvoja, ktorá prítomným riaprvá lokálna samospráva v Srbsku stala členom diteľom a predstaviteľom základných a stredných Klubu priateľov UNICEF, čo znamená, že prácu klu- škôl z územia Staropazovskej obce predstavila probu bude podporovať mesačnými peňažnými jekt Škola bez násilia. Doteraz na území obce iba príspevkami. Program Klubu priateľov UNICEF za- pazovská Základná škola Simeona Aranického zíhrnuje zveľadenie postavenia detí v Srbsku.

Pri tejto príležitosti Đorđe Radinović v úvodnom prejave okrem iného povedal: – Som rád, že Obec Stará Pazova – obec solidarity sa stala i priateľom UNICEF. Vytvorili sme tím, ktorý spoločnými silami prispeje k zabezpečeniu lepšej a krajšej budúcnosti pre deti v Srbsku.

Za podporu sa tejto Predstavitelia lokálnej samosprávy a škôl vo veľkej sieni lokálnej samospráve po- Národného domu futbalu v Starej Pazove

S

Z podpisovania zmluvy: Đorđe Radinović a Bojana Jovićevićová

skala certifikát Škola bez násilia a čiastočne sa tento program začal uplatňovať i v Základnej škole Nikolu Teslu v Nových Bánovciach. Pod patronátom obce sa v nasledujúcich troch rokoch všetky základné školy z územia obce majú zapojiť do tohto projektu.

Podľa slov Lajovićovej ministerstvo už ôsmy rok podporuje projekt Škola bez násilia, do ktorého je doteraz zapojených 251 škôl v Srbsku. Ďalej zdôraznila, že sa prostredníctvom prieskumov zistilo, že sú efekty práce oveľa väčšie, keď je celá lokálna samospráva zapojená do programu, a že dobrým príkladom je aj Staropazovská obec.

A. Lešťanová

POZNÁMKA

Sklamaní čitatelia S

VÝROČIE CHRÁMOVÉHO SVIATKU. Pravoslávni veriaci v Kysáči v utorok 12. februára oslávili 240. výročie chrámovej Slavy svätých troch jerarchov. Prítomní boli aj početní veriaci z okolitých osád a predstavitelia cirkví, ustanovizní, spolkov a združení občanov. V predvečer výročia v pondelok sa uskutočnili večerné služby Božie a v utorok predpoludním svätá liturgia. Najslávnostnejšou časťou osláv boli utorkové večerné bohoslužby, ktoré vykonali kňazi zo Zmajeva, Sirigu, Temerínu a Nového Sadu, odkiaľ prišiel i chór. Požehnali koljivo a prekrojili slavský koláč (na snímke). Kumom na chrámovej slave bol Ruško Tepić z Rumenky so svojou rodinou. Na záver domáci kňaz Vinko Stojaković ozrejmil dejiny Kysáča a pravoslávneho chrámu.

E. Š.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

távalo sa, že nám čitatelia zočivoči povedia aj to, čo si naskutku myslia. O našich novinách, o našich textoch a fotografiách. Keby vôbec nepochválili, keby mali iba a len kritické slová, neurazíme sa. Lebo predsa je ich výsostné právo zmieniť sa o našej, akože inak, verejnej práci a jej výsledkoch. O tom, čo my vyrábame a oni, ak chcú a môžu, kupujú, teda o našom produkte.

Jednak nás znepokojilo, ba riadne vykoľajilo to, čo nám pri nedávnej návšteve v Lugu priam pošepky povedala istá Lužanka a istý jej spoluobčan, odpovedajúc na našu otázku, či čítajú Hlas ľudu: – Už nie…

– Nie, prestal som ho kupovať.

Spoločným menovateľom odpovedí na našu logickú otázku, prečo (už HĽ nekupujú, t. j. nečítajú), bola téza, že sme istého ich spoluobčana, zhodou okolností donedávna predsedu Rady Miestneho spoločenstva Lug, ako povedali „prehnane a ne-

objektívne vychválili“. Slovom podaktorí Lužania boli (sú?) sklamaní z toho, že podpisovateľ (aj) tohto príspevku preniesol to, čo mu povedala úradná osoba, prvá hlava dediny Lug. Kde v novembri 2012 boli voľby do Rady Miestneho spoločenstva a kde v polovici januára 2013 kompletná Rada Miestneho spoločenstva, t. j. jej členovia – odstúpila/i. Voľby do RMS sa zopakujú a novinárom opäť len bude „súdené” stretávať sa a hovoriť s tamojším richtárom, akokoľvek sa už bude volať. Rovnako ako s jeho spoluobčanmi, ktorí si o jeho, rovnako ako o našej práci, môžu myslieť diametrálne odlišne.

Mimochodom v oddelení distribúcie NVU Hlas ľudu sme si overili: počet čitateľov v Lugu sa za posledný rok nezmenil, neklesol. Pred niekoľkými dňami v Lugu dokonca pribudol jeden nový čitateľ. Ako náplasť na určite neúmyselne spôsobenú ranu, o ktorej vyššie bola reč.

J. B-š

11

Z NAŠICH OSÁd ZdRUŽENIE EKOLÓGOV EKOS V HLOŽANOCH

naďalej budú zošľachťovať dedinu K

ebyže niekto Hložany nenavštívil povedzme celé desaťročie, teraz (najmä v letnom či jesennom období) by bol určite príjemne prekvapený zo súčasného výzoru dediny. O zmenu hložianskych ulíc k dobru sa pričinili najmä členovia tamojšieho Združenia ekológov Ekos. Nielenže sa poctivo starajú o časť verejných plôch v osade, ale, čo je najdôležitejšie, menia vlastné a povedomie spoluobčanov, ktorým následne čoraz viac záleží na estetických stránkach z ich záhradiek a priedomí. Aj na prvom tohtoročnom stretnutí (30. januára) ekológovia naznačili, že budú pokračovať v starostlivosti o životné prostredie a zošľachťovaní dediny, v ktorej a s ktorou žijú.

Aby videli, ako to robia v susedstve, zavolali si osvedčenú petrovskú ekologičku Máriu Maju Boldockú, ktorá im prostredníctvom videobeamu prezentovala Pohľady na petrovské dvory a záhrady. Bolo sa veru na čo pozrieť,

Mária boldocká sprostredkovala hložančanom pohľad na petrovské záhrady viera turčanová, predsedníčka ekos, hovorila o hložianskych priedomiach

veď aj početní Petrovčania sa príkladne starajú o životné prostredie, pričom, ako prízvukovala profesorka Boldocká, ich práca nie je súťažná, ale ukážková. O potrebe zvyšovania ekologického povedomia bola reč aj vo výkladoch ďalších dvoch hostiek z Petrovca: Vladislavy Vakanjcovej a majiteľky podniku Anin vrt (Annina záhrada) – Anny Oberovej, ktorá hovorila o

Novinka!!! hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára Kniha vyjde tlačou v marci 2013. Cena 400 din. Môžete si ju objednať v predpredaji za 350 din/kus.

Recepty, ktoré nájdete v tomto receptári, sme získali z dvoch prameňov.

Jednu časť nám poskytli členky Spolku kysáčskych žien, ktoré zozbierali recepty našich starých mám, aby zostali zapísané a zachovali sa pre mladšie generácie. druhú časť tvoria recepty, ktoré boli uverejnené v týždenníku Hlas ľudu v rubrike Do vášho receptára v rámci Poľnohospodárskych rozhľadov a v rubrike Iba pre labužníkov v rámci Mozaiky. Každý recept sme ilustrovali fotografiou a do receptára sme zahrnuli aj ilustračné fotografie, ktoré tesne súvisia s kuchyňou a prípravou jedál a sladkostí. Veríme, že sa vám pečenie s nami bude dariť a že budete mať radosť z vydarených koláčov.

E. Šranková

12

tom, ako skrášliť ploty, respektíve múriky oddeľujúce dvory od ulíc. Úvodom stretnutia sa prítomným prihovorila predsedníčka Ekos Viera Turčanová. Až poinformovala hostí o činnosti Ekos, zmienila sa kladne o výzore hložianskych priedomí, ilustrujúc svoje konštatácie zábermi z videobeamu. Skonštatovala, že v dedine je veľmi málo neupravených priedomí a

iných plôch a osobitne apelovala na spoluobčanov, aby počas sezóny kosili trávu aj pred prázdnymi domami. Upozornila, že už je možná výsadba okrasných a ovocných stromov a radila uprednostniť listnáče pred ihličnanmi, lebo sú tieto pre tunajšie prostredie primeranejšie a pôsobia prirodzenejšie. Tak isto upozornila na potrebu upratovania listov, ktoré ponechané v hŕbkach, t. j. v hrubších vrstvách ničia trávu.

J. Bartoš

najuŽší stred petrovca špatí o š a r pa n á budova bývalého súdu.

Už dlhší čas slúži na to, aby tu vyčíňali vandali, následkom čoho vidieť viaceré rozbité okná. Petrovčania túto budovu poznajú ako bývalý Základný súd v Novom Sade, Oddelenie v Báčskom Petrovci a gruntovnica. Predtým tu bola kníhtlačiareň, v ktorej sa okrem iného začali tlačiť aj noviny Hlas ľudu, o čom svedčia pamätné tabule na rohu budovy. Ešte pred prvou svetovou vojnou tu bol azda prvý petrovský hotel. Pomenovanie dostal podľa majiteľa – židovskej rodiny Köhn. Spoluobčania hundrú nad neblahým osudom budovy, lebo odkedy sa oddelenie súdu roku 2006 presťahovalo pod strechu obecného domu, tento priestor zíva prázdnotou.

Ako povedala obecná verejná právna zástupkyňa, dipl. právnička Katarína Rašetová, roku 1991 si tento pozemok zaknihovala pokrajinská samospráva. Od roku 2005 sa Petrovská obec viackrát dožadovala prinavrátenia majetku, zatiaľ bez kladnej odpovede. Zaujímavé je, že by sa aj Matica slovenská v Srbsku, ako posledný akcionár tlačiarne pred zoštátnením, v procese reštitúcie mohla dožadovať tohto lukratívneho objektu v strede osady.

J. Čiep

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUdU

Z NAŠICH OSÁD ŽENSKÁ KREATÍVNA KARAVÁNA AJ V HLOŽANOCH

Otvorené dvere nových možností V

Hložanoch sa pred týždňom dičných prvkov známych v do- z vlastnej produkcie). Kouskutočnilo tretie stretnutie mácnostiach, ako i remeselníc- sanovićová zdôraznila, že spolkov žien v rámci projektu Žens- kych produktov. Projekt bazíruje na na rozdiel od ženských ká kreatívna karavána organizácie nápade, aby organizácie, ktoré už spolkov družstvo Zemlja je Európske rozvojové centrum zo majú skúsenosti na tomto pláne, profitová oganizácia a preSriemskej Kamenice. Okrem členiek svoje aktivity predstavili organi- dostrela možnosť, aby Spolku žien Slovenka z Hložian v záciám, ktoré sú ešte len na štarte. spolkárky svoje výrobky kaviarni Pod lipami v sobotu 9. V tomto kontexte odznel výklad ponúkli na trhu prostredfebruára boli aj predstaviteľky žen- Kosanovićovej, ktorá sa netajila z níctvom jej družstva. Príských spolkov Vrdničanka z Vrdnika a Obrovčanka z Obrovca, tiež z Kulpína, Maglića a Petrovca. Projekt prezentovala jeho koordinátorka Jelena Ačanská.

Predsedníčka SŽS Viera Miškovicová poinformovala prítomných o hlavných smeroch činnosti hložianskych žien a Ljiljana Kosanovićová predstavila družstvo Zemlja z Nového Sadu.

Ako povedala Ačans- Účastníčky projektu Ženská kreatívna karavána v kaviarni Pod lipami v Hložanoch ká, cieľom projektu je sprostredkovať kontakty medzi mimoriadne pozitívnych dojmov z zvukovala, že sa Zemlja nemieni čím väčším počtom spolkov žien, toho, s čím sa predstavili členky SŽ skomercializovať a nebude sa riaktoré sa zaoberajú zachovávaním Slovenka, ktoré nainštalovali bo- diť vkusom súčasných spotrebiľudovej tradície vo Vojvodine. Ide hatú výstavu ručných prác (bábik, teľov, lež mieni naďalej sa zaobepredovšetkým o pestovanie tra- výšiviek, tkanín a iných materiálov rať výrobou a predajom tradičMAČKARE 2013 V GOLUBINCIACH. Na tradičnom podujatí Mačkare občania Golubiniec znázorňujú starodávne magicko-náboženské obrady, na ktoré si s osobitným nadšením chystajú primerané masky. Tohtoročné Mačkare trvali štyri dni, od 8. do 11. februára, a v rámci nich prebiehal i maškarný bál a karneval. Ako povedal Vlatko Ćaćić, predseda organizačného výboru, ide o jedinečné podujatie, na ktoré sa občania Golubiniec pripravujú počas celého roka a zároveň sa podporuje realizácia dvoch významných projektov v tejto osade – Bohatsvo rozličností a Golubinci – etno eko dedina. Toto podujatie sa stalo svojráznym brandom Golubiniec a Mačkare by v budúcnosti mali byť zaradené i do mapy karnevalových miest Európy. Organizátorom podujatia je chorvátsky kultúrno-osvetový spolok Tomislav a hlavným patrónom Obec Stará Pazova.

A. Lš.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Tkanie predviedla Zuzana Šranková

ných výrobkov osvedčenej akosti.

Tiež zdôraznila, že potenciálnym kupcom treba okrem kvalitného výrobku „pribaliť“ aj príhodný príbeh o jeho historiáte, o spôsobe výroby, používaní a podobne.

Po spoločnom vychutnávaní zákuskov, ktoré pripravili členky SŽS, nasledovala tvorivá dielňa, v rámci ktorej hostiteľky predviedli, ako vznikajú ich výrobky. Projekt Ženská kreatívna karavána uzavrú v sobotu 23. februára v Štúdiu M v Novom Sade veľkou predajnou výstavou všetkých spolkov zapojených do projektu.

Juraj Bartoš

P

UGÁR

Bum-bum-bum!

O

znamuje sa občanom, že sa im tu a teraz poskytne zopár odborných ozrejmení istých súvislostí súvisiacich s určitými aktuálnymi informáciami našej utešenej skutočnosti, v dôsledku čoho sa im vrele odporúča riadne natrčiť uši a čušať a fučať (ale len celkom tíško).

Mäso na tanieroch v našej krajine je vraj čoraz zriedkavejším kozmickým javom. Výborne, výborne, lebo, ako je vedecky dokázané, mäso na tanieroch sa pomerne rýchle kazí.

Takmer polovica potravín u nás, uviedli v dennej tlači, je bez kontroly. Vari niekto z nás má rád, keď ho kontrolujú?

Akiste sa aj potraviny cítia lepšie (a určite sa cítia aj ďalej), keď sú mimo kontroly.

Vistej pokrokovej európskej krajine namiesto hovädzieho mäsa konzumenti dostali na tanier mäso konské. Z čoho je nám tu a teraz zaraz ľahší a krajší život.

Každý tretí stredoškolák u nás na-

značil istý výskum, konzumuje opiáty a/lebo alkohol. Čo z toho vyplýva? Áno, správne: že sa dvaja ulievajú alebo skrývajú…

Medzi hŕbami hračiek pre detičky v našich predajniach okrem iných naposledy ponúkajú aj nasledujúce: „zlodej a auto”, „lupič bánk”, „vykrádač šperkov”. Všetko pre milé dospievajúce ratolesti… Nech si od rôčkov bosonohých rozširujú obzory, aby ich realita raz, nebodaj, neprekvapila.

V Srbsku sa údajne spotrebuje aj do 180 kWh (kilowatthodín) na jediný štvorcový meter (osvetľovaného) priestoru, zatiaľ čo v štátoch západnej Európy vraj minú menej než 100 kWh. Nuž, keď máme… Okrem toho, ktohovie, či by sa elektrina, keby sme si ju odkladali na neskoršie, nepokazila, trebárs ako mäso na tanieri…

Bum-bum! jbš

13

Z NAŠICH OSÁD SPOLOK ŽIEN SLOVENKA HLOŽANY

Naučili sa vyrábať bábiky U

silovné ženské ruky ani v zimnom období neoddychujú. Členky Spolku žien Slovenka v Hložanoch sa činia na všetky strany. Nestačí im to, čo už vedia (a nie je toho vôbec málo), lež stále prahnú po osvojení nových zručností. Naposledy 28. januára odštartovali tvorivú dielňu, v Handričková obuv rámci ktorej vyrábajú bábiky z prírodných materiálov. Ich projekt pomenovaný Hrajme sa o hračky, ako povedala predsedníčka SŽS Viera Miškovicová, podporili pokrajinské sekretariáty pre rodovú rovnosť, respektíve pre hospodárstvo, ako i Ústav pre rodovú rovnosť v Novom Sade. Okrem výroby bábok projekt predpokladá návrat k starým technikám tkania a iných metód spracovania niektorých tradičných materiálov s cieľom vyrobiť a predať úžitkové predmety.

Hložianske ženy strávili spolu Bábiky z handričiek už niekoľko pondelkových večerov a vyrobili množstvo hračiek a iných vlastný kumšt, vôľu a lásku. Výrobky výrobkov zo zdravých hygienic- nie sú drahé, ženy nezískajú z ich kých materiálov. Vložili do nich predaja hmotné bohatstvo, ale

Usilovné hložianske ženy zvyšujú výrobný sortiment

duchovne sú dozaista opäť raz – a o koľko! – bohatšie. I vnútorne silnejšie, vedomé, že keď chcú, môžu

SNEMOVALI KYSÁČSKI STAROBNÍ PENZISTI

Aktivity primerané možnostiam V sobotu 9. februára v priestoroch Slovenského národného domu prebiehalo výročné zhromaždenie kysáčskych starobných penzistov. Na zasadnutí sa zúčastnil značný počet nielen členov tejto miestnej organizácie, ale aj hostí z Mestskej organizácie starobných penzistov Nový Sad a penzistov z Telepu a Rumenky, s ktorými Kysáčania najviac spolupracujú. Treba, samozrejme, spomenúť aj hostí, ktorí prišli z miestnych spolkov, združení, inštitúcií, Matice a Miestneho spoločenstva.

Snemovanie prebiehalo tak, ako je to už zvykom. Predseda Pavel Medveď prečítal správu o vlaňajšej činnosti a zdôraznil, že penzisti v súlade s možnosťami realizovali aktivity zamerané na zvýhodnené zásobovanie svojich členov. Okrem toho 11-krát boli na jednodňových výletoch a evidovali členov, ktorí majú nároky na liečenie v kúpeľoch. Štyridsiatim starým a chorým členom s najnižšími príjmami odniesli balíky s ovocím, olejom a cukrom a pre všetkých členov zorganizovali očnú prehliadku. Okrem štvrtkových stretnutí zorganizovali zábavy s hudbou k 25. máju a 29. novembru. Keďže zábavy tohto druhu patria k tradičným, naplánovali si ich aj na tento rok, čo vyplynulo z programu, ktorý tiež prečítal predseda

14

Z pracovnej časti snemovania starobných penzistov. Uviedol, že penzisti sa nemienia vzdať aktivít, ktoré sa osvedčili v roku za nami. Chceli by k tomu nadviazať spoluprácu s penzistami z Petrovca, Hložian a Kulpína a mala by sa urobiť i sanácia čelného múra na Dome penzistov. Ako bolo počuť, v Miestnej organizácii starobných penzistov sa vlani hospodárilo dobre. Svedčí o tom nielen zvyšok peňazí v hodnote bezmála 72-tisíc, ale aj správa Dozornej rady,

dosiahnuť aj to, čo sa im donedávna videlo nedosiahnuteľné. Na ukážku prikladáme niekoľko fotografií s ich bábikami, hračkami a suvenírmi, čiže „panťuškami“, šálmi, vrecúškami, vankúšikmi, taštičkami, škatuľkami...

Záverom len dodáme, že okrem tvorivých dielní členky SŽS zase boli aj v Srbskom národnom divadle v Novom Sade, kde si pozreli predstavenie Ujež autora Branislava Nušića, vypočuli si niekoľko prednášok a – čo je ďalšie nóvum – založili vlastný komorný spevácky zbor, ktorý bude nacvičovať Rastislav Struhár.

Juraj Bartoš

ktorú podal predseda Ján Zaťko. V januári bežného roku k starobným penzistom pribudlo 18 členov.

Okrem pozdravných príhovorov a informácií o oslave 240 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča hostia mali i návrhy. Tí z mesta aj niekoľko užitočných informácií. Navrhli penzistom organizovať prednášky zo zdravotníctva, zapojiť sa do príprav na Olympiádu pre penzistov. Je tu možnosť učiť sa pracovať na počítači.

Penzistov zaujímal aj osud bezplatných mesačných lístkov na mestskú prepravu a informovali ich aj o tom, že sa v meste pripravuje organizovaný denný pobyt pre starších občanov.

Hovorilo sa aj o tom, že by penzisti v Kysáči – starobní a invalidi práce – mali viac spolupracovať. Účastníci sobotňajšieho snemovania iste neoľutovali, že prišli, lebo nielenže počuli, čo nového, ale sa v spoločnosti rovesníkov po schôdzi mohli pekne zabaviť.

E. Š.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŠÍD

sriemska zakáľačka a klobasiáda sobotu a nedeľu 9. a sÚŤAŽ V RÝCHLOM 10. februára v Šíde JEDENÍ PRAŽENÝCH prebiehala tradičná 16.

KLOBÁs V tejto kategórii sa už na Sriemska zakáľačka a začiatku predpokladalo, klobasiáda, ktorú orgaže minuloročný víťaz ani nizuje Slovenský kultúrtohto roku nebude mať no-umelecký spolok silnú konkurenciu, pričom Jednota zo Šídu. Do orvšeobecné sympatie diganizácie podujatia sa vákov získal Michal Belan aj tohto roku zapojila z Ľuby, ktorý má iba deväť obecná Turistická orgarokov. Konkurencia prednizácia. sa bola oveľa silnejšia, lebo V sobotu program sa k stolu pridal skúsený prebiehal vonku pred športovou halou, ako aj Tím Agropapuk – svetoví vnútri v miestnostiach rekordéri a minuloroční víťazi športovej haly a podľa verejného vyhlásenia moderátora programu podujatie pri práci. Veľký potlesk dosledovalo okolo 5 000 občanov a stalo mužstvo Janez zo hostí. Do programu boli zaradené tri Slovinska.

Moderátor upozornil didisciplíny: spracovanie mäsa, výrovákov, aby kontrolovali ba klobás, jedenie klobás.

V rámci prvej disciplíny povin- čas, a všetci boli rovnako nosťou každého tímu bolo čím rý- prekvapení, keď predstachlejšie rozobrať brava, spracovať viteľ tímu MS Gibarac ozdve šunky a dve polovice slaniny, vy- námil, že prácu skončili, kostiť lopatky, mäso zomlieť a uro- hoci ubehlo iba 3 minúty biť dve klobásy. Držiteľom sveto- a 17 sekúnd. Porota podvého a Guinnessovho rekordu a nikla revíziu roboty všetminuloročným víťazom je mužstvo kých súťažiacich a po Víťazi z mäsiarstva Janjić v práci Agropapuk z Kukujeviec, ktoré všet- dlhej prestávke oznámila, ko uvedené vykonalo za neuveri- že všetky tímy utŕžili priehrštie jedák Miroslav Atanasković z Tuteľné 4 minúty a 54 sekúnd, spolu trestných bodov a konečný výsle- rije. Súťažili spolu šiesti pretekári.

Okrem menovaných troch tu boli ešte Milan Lazić, Dušan Čeman a Želko Holub. Ako sa očakávalo, aj tohto roku najrýchlejšie jedol a zvíťazil Dušan Kulačanin z Vašice, ktorý nielenže zjedol klobásy z vlastného taniera, ale aj tie zvyšné z taniera konkurenta, keď tento už nevládal. V tanieroch bolo inak asi 750 gramov opekaných čer-

V

Záber zo súťaže v rýchlom jedení klobás s trestným časom, ktorý im porota pridala.

Tento rok súťažilo 5 tímov: Janez z Celja (Slovinsko) prišiel po prvý raz, Agropapuk z Kukujeviec, prišiel s cieľom prekonať svetový rekord, Mitin mlin sa tradične zjavuje na tomto podujatí, kým ďalšie dva tímy – Miestneho spoločenstva Gibarac a mäsiarstva Janjić – prišli s etiketou outsidera. Súťažné tímy pozdravil bývalý televízny hlásateľ Kamenko Katić, ktorý účastníkom zaželal pekné počasie a šikovnosť 16. 2. 2013

7 /4530/

dok znel takto: prvé miesto obsadilo mäsiarstvo Janjić zo Šídu (6 minút a 10 sekúnd), druhé miesto obsadil minuloročný majster Agropapuk z Kuku- Víťazné tímy s plaketami jeviec (6 minút a 22 sekúnd) a tretie miesto obsadilo MS stvých klobás, ktoré účastníci súGibarac (6 minút a 47 sekúnd). Ví- ťaže mali čím rýchlejšie zjesť. Víťaz ťaz v tejto kategórii dostal plaketu Dušan Kulačanin na odmenu doa hodinky, kým druhí a tretí dostali stal hodinky a pohár. Pohár získaplakety. li aj Miroslav Atanasković z Turije a

HLAS ĽUDU

Michal Belan ako najmladší súťažiaci.

PRÍPRAVA ČERsTVÝCH KLOBÁs V tejto kategórii sa na súťaž prihlásilo 13 skupín, ktorých úlohou bolo pripraviť čím chutnejšiu klobásu, ktorú členovia komisie po upečení aj ochutnávali. Členovia komisie Mišo Popović – predseda, Zvonko Majer a Rastislav Struhár – členovia, mala mimoriadne ťažkú úlohu, ktorú úspešne a bez pripomienok zdolali. Účastníci súťažili pod číslom, ktoré si sami zvolili, bez uvedenia mena. Keď komisia vyhlásila víťazov, uviedla, že prvé miesto obsadilo číslo 9, za ktorým sa inak skrýval Gojko Šuša zo Šídu. Druhé miesto obsadilo mäsiarstvo Janjić a tretie Abakus STK Partizan.

Treba povedať i to, že podujatie otvoril zástupca predsedu Obce Šíd Srđan Malešević. Medzi divákmi boli aj predseda obce Nikola Vasić, predseda Zhromaždenia obce Dr. Branislav Mauković a iní lokálni funkcionári.

Na rozdiel od minuloročnej kalamity tentoraz počasie žičilo aj účastníkom, aj divákom.

DRUHÝ DEŇ Druhý deň sa podujatie presťahovalo do priestorov Slovenského národného domu, kde prebiehala súťaž o najkvalitnejšiu údenú domácu klobásu. Na túto súťaž sa tradične prihlási veľký počet účastníkov – tentoraz ich bolo 39. Komisia za najkvalitnejšiu údenú domácu klobásu vyhlásila tú, ktorú priniesol Predrag Lemajić zo Šídu. Druhé miesto obsadil Štefan Farkaš a dve tretie miesta obsadili Branislav Vrabac a Mladen Lemajić, všetci zo Šídu.

Záverom 16.

Sriemskej zakáľačky a klobasiády pripravili posedenie pri zabíjačkovom paprikáši a veselicu s kultúrno-umeleckým programom v sieni Slovenského domu.

St. Stupavský

15

POLITICKÝ MARKETING

16

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

POLITICKÝ MARKETING

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

17

Z NAŠICH OSÁD NAKUKLI SME DO JÁNOŠÍCKEJ MATRIKY

Aj naďalej dominuje mortalita o, že počet ko a Suzana obyvateľov Buzášovci Jánošíka urýrozhodli aj chlene klesá, už pre tretie diesme viackrát ťa. Narodil sa konštatovali. im synček Jednou zo záLuka. kladných príčin Z evidenokrem čoraz prície jánošíctomnejších mikej matrikárgrácií sú aj neky sa však gatívne demodozvedáme grafické pohyaj to, že poby, čiže mortaličet zosnuta prevyšujúca lých aj vlani natalitu. Tak presahoval tomu bolo aj počet narovlani. dených. V Z osobitnej roku za nami evidencie, ktorú sa totiž so žijánošícka matri- Anna Valentová-Čriepková a Vladi- votom rozlúmír Čriepok v Jánošíku iba korunokárka Verona vali svoju lásku a žijú v Hajdušici čilo 16 JánoChrťanová pred šíčanov, čiže niekoľkými rokmi začala viesť iba rovnako ako v roku 2010, ale o 6 preto, aby nám mohla podať čím viac ako roku 2011. Z toho deviati správnejšie údaje, sa dozvedáme, zosnulí boli muži a sedem bolo že sa vlani novorodeniatku tešili v žien. Až na jednu Srbku všetci siedmich jánošíckych rodinách – boli Slováci. V deviatom desaťrodvom dievčatám a piatim chlap- čí svojho života umreli štyria, a vo com, čo je o dve deti viac ako v ôsmom piati Jánošíčania, pokým roku 2011. Trom rodinám sa vlani ostatní umreli vo veku, o ktorom narodili prvorodeniatka, ďalším zvykneme povedať, že je privčas trom druhé dieťa, zatiaľ čo sa Dar- na umieranie. Tak traja vlani zos-

T

nulí boli vo veku 61 až 70, ďalší traja mali 51 až 60 rokov, a najmladší vlani zosnulý bol 47-ročný Pavel Orgován, ktorý spáchal samovraždu. Najstaršia zosnulá občianka Jánošíka bola 89-ročná Katarína Staňová. Povedzme ešte i to, že posledný údaj o živote človeka – deň úmrtia jánošícka matrikárka zapísala k menu desiatich spoluobčanov, čo znamená, že umreli doma, pokým ďalší šiesti umreli v nemocniciach, kde sú aj zapísaní do matriky zosnulých.

V tejto juhobanátskej osade vlani pribudli štyri nové rodiny, ktoré po sobáši zostali žiť v Jánošíku. Medzi nimi aj rodina Kovačičana, jánošíckeho kňaza Slađana Daniela Srdića a Padinčanky Anny Bačúrovej, ktorí manželstvo uzavreli v pôsobisku manžela. Okrem toho dve nové rodiny založili dvojice z Jánošíka a jeden mládenec si životnú družku našiel v Jarkovci. Matrikárka Verona Chrťanová zosobášila ešte jeden jánošícko- hajdušický pár, ktorý sa po sobáši usadil v Hajdušici. vlh foto: z albumu rodiny Čriepkovej

PRIADKY V BAJŠI. V sobotu 23. februára 2013 Miestne spoločenstvo Bajša, Spolok pre ochranu tradícií Etno, KUS Bratstvo, Spolok pestovateľov viniča, ovocia a zeleniny Kadarka a ostatné združenia zorganizujú v poradí ôsme podujatie Priadky v Bajši. V rámci programu usporiadajú súťaž v mrvení kukurice, miesení cesta, súťaž o najlepšiu pálenku a iné zaujímavé aktivity. Na priadkach sa zúčastnia aj hostia z iných prostredí a zo zahraničia.

Daniel Sakál

V SOBOTU 9. FEBRUÁRA VO VEĽKEJ SIENI PETROVSKEJ novej fary usporiadali predpôstne mládežnícke bohoslužby. Vykonal ich Vladislav Ivičiak, farár petrovský, a Jasmina Kotasová-Medveďová, farárka báčskopalanská. Spev a pesničky mal na starosti kantor Janko Siroma. V bezmála dvojhodinovom programe odznela primeraná kázeň pána farára V. Ivičiaka ilustrovaná biblickými fotografiami, ktoré prítomní sledovali na videobeame, ako aj modlitba pani farárky J. Kotasovej-Medveďovej. Petrovskí mládežníci a budúci konfirmandi a mládežníci z Báčskej Palanky zaspievali pesničky, ktoré nacvičili s kantorom J. Siromom. Sieň na novej fare do posledného miesta vyplnili mládežníci, ich rodičia, starí rodičia a ostatní veriaci.

Ján Lačok Foto: Ján Ivan Ribičić

18

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ČAJOVÝ VEČIEROK V KYSÁČI

Obľúbené podujatie radičný duchovno-nábožný čajový večie- a pravoslávny kňaz Vinrok, ktorý usporadúva slovenský evanje- ko Stojaković. Predlický a. v. cirkevný zbor v Kysáči, patrí medzi sedníčka oslavného obľúbené podujatia v dedine. Tohto roku sa výboru 240. výročia uskutočnil vo štvrtok 7. februára v miestnos- príchodu Slovákov do tiach na fare. Ani tentoraz večierok neprešiel Kysáča Ľudmila Berebez hostí, ktorí pricestovali z Erdevíka. diová-Stupavská a Prítomných cezpoľných hostí, ako i domá- predseda MOMS Rascich veriacich, predstaviteľov kultúrno-spo- tislav Surový informoločenských ustanovizní, organizácií a spolkov privítal domáci velebný pán farár Ondrej Marčok. Velebný pán Ján Vida, farár v Erdevíku, ktorý zaopatruje i cirkevné zbory v Ľube, Lugu a Sriemskej Mitrovici, prišiel do Kysáča s predstaviteľmi erdevíckej cirkevnej správy. Pán farár Vida sa aktívne zúčastnil na čajovom večierku s pútavou zvesťou slova Božieho, v ktorej sa zameral na desať Božích prikázaní, s dôrazom na prvé tri. ... a chutný čaj na posilnenie tela Nasledovali príležitostné príhovory, básne a pozdravy. Zároveň vali o plánovaných oslavách dedinského jusa podával chutný čaj a slané a sladké pečivá. bilea. Nasledovala báseň učiteľky na dôPrihovorili sa pani farárka Darina Marčoková chodku Eleny Surovej. V mene Ekumenickej

T

Spoločné pesničky na posilnenie duše...

humanitárnej organizácie sa prihovorila Mária Párnická a v mene Evanjelickej metodistickej cirkvi Zuzana Macáková. Pozdravnými slovami sa prihovorili Dr. Mária Kováčová, predstaviteľka Domu zdravia, Anna Legíňová z Miestnej organizácie Červeného kríža, Dragoljub Brborić v mene organizácie penzistov invalidov práce a Zuzana Vučinićová v mene združenia starobných penzistov. Primerané básne a príspevky prečítali Zorica Pavlovová a Ilonka Krajčíková.

Zaspieval aj cirkevný spevokol pod taktovkou velebnej pani farárky Dariny Marčokovej. Spoločne tak všetci prispeli k tomu, aby tento večierok duchovne obohatil prítomných.

Pri Božom slove a hudbe kamarátenie kysáčskych a erdevíckych veriacich rýchlo plynulo, až sa duchovne posilnení rozlúčili.

E. Š.

SILBAŠ

Usporiadali kreatívnu dielňu V

Letnej škole ľudových remesiel v dedinke Látky pri Hriňovej na Slovensku vlani v dňoch 7. až 15. júla pobudli aj účastníci zo silbašskej Základnej školy bratov Novakovcov. Spolu so žiakmi Martinou Čobrdovou, Klaudiou Ruth Králikovou, Leontínou Beličkovou, Romanom Cinkotským a Miroslavom Čobrdom na Slovensko cestovali profesori Jarmila Križanová, Miroslav Hložan a Mariena Surová. Na tomto kurze absolvovali košikárstvo, drotárstvo, maľbu na skle, textilné techniky a pletivá. Už na začiatku školského roka v domácom prostredí začali usporadúvať prednášky, a tak získané vedomosti prenášať kolegom a žiakom. Jarmila Križanová a Miroslav Hložan aj na hodinách mimoškolských aktivít svojim žiakom priblížili zaujímavé techniky, ktoré sa vždy novým a originálnym spôsobom dajú využiť v praxi.

Vo štvrtok 7. februára J. Križanová a M. Hložan v školskej telocvični inštalovali vý16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

stavu predmetov z drôtu, textilu, skla, šúpolia, slamy a prútia. Okrem zaujímavých predmetov, ktoré vyrobili účastníci zo silbašskej ZŠ na letnom kurze, na výstave prezentovali aj práce iných žiakov nižších ročníkov (textilné bábiky, anjeliky zo šúpolia, originálne šperky a pod.). Na ukážku rozmanitých možností využitia Z kreatívnej dielne s učiteľkou Jarmilou Križanovou kreatívnych schopností časť výstavy zahrnula predmety zo šúpolia a sla- tilu, vlny, šúpolia, ale i pomocou plastovej mené obrazy dvoch Silbašanov – Zuzany hmoty. Všetci si nadšene vyskúšali svoje zručnosti a s prácou boli veľmi spokojní. ŽiaMedovarskej a Ivana Perišića.

Medzi účastníkmi nedávnej kreatívnej ci mali radosť z urobených predmetov, a dielne boli žiaci nižších ročníkov, ako i učitelia sa pochvalne zmienili o takýchto profesori triednej výučby zo Silbaša, Pa- dielňach, z ktorých získané poznatky teraz ragov a Despotova. Učiteľka Križanová prenesú i svojim žiakom v Paragoch a Desteoreticky vysvetlila a prakticky ukázala ces- potove.

J. Ferková tu k tajomstvám výroby predmetov z tex-

19

Z NAŠICH OSÁD NA SLOVO S JOZEFOM NAĎOM Z PIVNICE

Má dve veľké lásky a otázku, ku ktorej svojej láske má bližšie – k hasičstvu alebo lovu, Jozef Naď z Pivnice bez rozmýšľania odpovedá, že k obom má rovnaký vzťah. Dnes je najstarším aktívnym členom aj v hasičskom aj v poľovníckom spolku. V rozhovore začali oživovať obrazy z minulosti učarené početnými fotografiami...

Jozef Naď sa narodil roku 1935. Bol ešte dieťaťom, keď začal obdivovať členov hasičského spolku v rodnej osade. Cvičenia hasičov na neho silne zapôsobili a po čase jeho záujem o prácu v spolku postrehol vtedajší veliteľ Pavel Čásar. Silné želanie pomáhať ľuďom v nebezpečí sa začalo uskutočňovať. J. Naď sa ako sedemnásťročný začal zapájať do činnosti Dobrovoľného hasičského spolku a po návrate z vojenčiny ho prijali za riadneho člena. V tom čase sa stal aj členom poľovníckeho spolku. „Najnebezpečnejšie je byť nočným hasičom, keď sa treba pohybovať na neznámom teréne, elektrika musí byť vypojená a k tomu treba šikovne konať. Zo svojej hasičskej činnosti si spomínam na dva veľké nočné a

N

nebezpečné požiare – v Pivnici u Chrčekovcov v 80. rokoch minulého storočia, a v Silbaši u Krnáčovcov v roku 1999,“ zmienil sa o svojich skúsenostiach Jozef Naď Brko. Okrem prímena Brko získal ešte jedno – dedica, ako ho teraz populárne volajú v DHS. Pivnickí hasiči neraz pomáhali hasiť požiare aj v iných osadách. Keď začuje zvuk sirény, Jozef Naď je vždy medzi prvými pred budovou DHS. Tak sa správa dodnes, bez ohľadu na vek.

Jeho vitalita, chuť a snaha pomáhať sú rovnako silné. Tento neúnavný aktivista nadobudol početné skúsenosti z hasičských akcií, z hasenia malých a veľkých požiarov, ale i krásne spomienky zo súťaží, zaslúžené vyznamenania a medaily. Z toho má nádherné pocity a rovnako sa teší i z toho, že o činnosť DHS v Pivnici záujem prejavujú aj mladí členovia: „Veľmi sa teším, keď vidím mladšie sily, že sa zapájajú do činnosti DHS Pivnica a mojím odkazom pre nich je, aby vždy boli pripravení, aby vážne chápali každú úlohu, aby si z nás starších

V ORGANIZÁCII OBECNÉHO ODDELENIA PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, VODNÉ HOSPODÁRSTVO A LESNíCTVO v Starej Pazove v stredu 30. januára vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy sa konala prednáška pre poľnohospodárov. Najprv prednášali a užitočné rady poľnohospodárom pred jarnou sejbou poskytli odborníci zo Sriemskej Mitrovice, kým v druhej časti o bezpečnosti v doprave sa zmienili predstavitelia Agentúry pre bezpečnosť dopravy Srbska.

Na prednáške takisto predstavili Evidenčnú knihu rastlinnej poľnohospodárskej výroby, známejšiu ako Kniha polí, ktorú rozdelili poľnohospodárom (na fotografii).

A. Lš.

20

Hodoličovi, Michalovi Vlčekovi a terajšom veliteľovi Jozefovi Papovi.

Jozef Naď hrdo nosí svoju rovnošatu a od začiatku svojho pôsobenia v hasičskom spolku je vlajkonosič. Svoje záväzky vždy dokázal zladiť. Nepadlo mu ťažko, že 35 rokov mával službu počas festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Dbal o poriadok, aby nedošlo k požiaru, aj v kine a na tancoch, kde bol vždy prísny a mládež ho poslúchala.

Rovnako doma sa Jozef Naď cíti aj v Poľovníckom spolku Bažant, kde si tiež všetci členovia výborne rozumejú. S poľovníkmi ešte stále chodí na poľovačky. Obľúbil si najmä zimné poľovačky, spoločné raňajky v našej krásnej rovine, kamarátstvo. I keď je poľovníctvo príliš drahý šport, Brko hovorí, Jozef Naď pred budovou hasičského že sa ho nemieni vzdať. spolku v Pivnici Hrdý je na to, že aj v tombrali príklad. Netreba sa vždy to spolku je najstarším stále akpriveľmi náhliť, lebo môže to tívnym členom: byť nebezpečné, ale hlavne vždy „Necítim sa na 78 rokov, lebo treba dbať na pokyny veliteľa.“ roky sa veľmi rýchlo minuli. Ale Okrem P. Čásara, ako prvého boli krásne.“ veliteľa, J. Naď sa pochvalne zmienil aj o ďalších troch – Jánovi Jaruška Ferková

OBRAZ, aký u nás už nevidieť často. Aspoň tri rôzne dopravné prostriedky na malom priestore, alebo kôň akoby v zajatí troch áut.

Záber je nafotený na sklonku vlaňajška v Starej Pazove, neďaleko zberne sekundárnych surovín, alebo po našsky – pri jednom z odpadov pri železničnej stanici. A súvislosti nech si každý domyslí sám: od dobových po tie súčasné. o. f.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Lehotského sympatia rvý školený maliar z radov znášal Pirnerove pripomienky k vojvodinských Slovákov Karol jeho novému koloritu formujúMiloslav Lehotský (1879 – 1929) si cemu sa pod vplyvom Vlaha Bunaozaj vedel skomkovca, a tak sa zrodila plikovať život. Hoci v ňom idea pokračovať pochádzal zo šľav štúdiu vo Viedni. chtickej rodiny LeDlho sa tam nezdržal v hotských, narodil sa nedostatku finančných v Laliti ako siedme prostriedkov,” uviedol dieťa v rodine učiteo Lehotskom výtvarľa Lehotského. Poný kritik Vladimír Vatom čo nadobudol lentík. základné vzdelanie Od roku 1900, keď v Laliti, Sarvaši a sa vrátil domov do LaSombore prijatý bol lite a na Dolnú zem, K. na pražskú maliarsM. Lehotský začal svoj ku akadémiu, kde túlavý život. Chodiechodil do špeciálky Karol Miloslav val maľovať a vystaMaximiliána Pirnera, Lehotský vovať obrazy do rozvýborného pedaličných miest na Slogóga, ale pesimisticky založené- vensku a Morave, ako aj v Chorho maliara tmavého koloritu a vátsku. fantastických bytostí podsvetia. Údajne, keď bol roku 1903 v „Na farebnosť Lehotského ob- Martine, namaľoval Hurbana a razov však vplýval profesor Vlaho Mudroňa pre múzeum. Potom Bukovac, ktorý pracoval so svoji- usporiadal samostatnú výstavu mi študentmi v ateliéri vedľa Pir- v Mešťanskej Besede v Uherskom nerovho. Jeho kolorit, ktorý Le- Hradišti. Vystavil približne 50 svohotského lákal, bol v rozpore s Pir- jich najnovších prác. Roku 1912 K. nerovým, avšak Lehotskému boli M. Lehotský v Martine zakončil Pirnerove vízie blízke. Pirnerovo veľký obraz Viliama Paulínyho

P

Obraz Lehotského (webumenia.sk)

tragické chápanie života Lehotskému síce učarilo, ale z výtvarnej stránky omnoho významnejšia pre neho bola koncepcia farebného valéra budovaná na základe starostlivého pozorovania modelu. Na tej stope je možné hovoriť o Lehotského impresionizme, i keď sa problémom svetelnej analýzy nezaoberal. Vzhľadom na jeho zložitú povahu údajne ťažko 16. 2. 2013

7 /4530/

Tótha a namaľoval potom aj portréty Ambra Pivku a Pavla Mudroňa. Zakončil portréty Pavla Mudroňa a Svetozára Hurbana Vajanského a celofigurálny portrét Idy Hurbanovej.

V Starej Pazove je zachovaný Lehotského portrét Vladimíra Hurbana, ako aj zopár jeho listov adresovaných na farára Vladimíra Hurbana, na jeho syna Vladimíra

HLAS ĽUDU

Konštantína Hurbana (VHV), dcéru Ľudmilu Hurbanovú a na Marienu Galandovú (ktorá sa roku 1914 s rodinou presťahovala do Martina).

Kým v listoch adresovaných na oboch Vladimírov Hurbanovcov píše o svojich maľbách a výtvarných technikách, ako aj o tom,

Ľudmila Hurbanová

spálený, ale uložený bol do zbierky listov Ľudmily Hurbanovej.

O tom, že medzi maliarom Karolom Miloslavom Lehotským a spisovateľkou Ľudmilou Hurbanovou mohlo jestvovať dáke krásne puto, netreba veľmi pochybovať, veď obaja boli slobodní a boli aj rovesníci.

To prezrádza ďalší Lehotského list písaný desať rokov neskoršie. Vlastne, Lehotský ako štyridsaťročný človek rozmýšľal konečne „pristáť”.

Tú svoju žiadosť predostrel rovno Ľudmile Hurbanovej v liste z 1. júla 192… (posledná číslica je nečitateľná) z Martina do Sušaku (Chorvátsko), kde ona bola na návšteve u Kamenárovcov: „Škoda, že ste ma o tom neuvedomila už z Pazovy, že pôjdete do Sušaku… Bol by sa usiloval moje veci tak zariadiť, aby som Vás bol tam zastihol, kde by sa rád zotavoval a – prípadne i na dlhšie časy – dľa toho, ako by sa vec… v St. Pazove – ako to už predurčil Otec nebeský!. Tu sa nápadne premenili časy… chladné vetry neprestávajú a často prší, takže som ja súc slabý rekonvalescent – prechladol som, následkom čoho som sa neodvážil na dlhé cesty… Keby ste mohla tam dlhšie byť, tak bych som Vás vyhľadal…

Aká by to bola radosť!”

Tej radosti sa určite nedožili. Karol Miloslav Lehotský poslednýkrát za svojho života ako maliar verejne zapôsobil na výstave portrétov slovenských spisovateľov a dejateľov v Martine roku 1928 počas Národných slávností. Ústredné miesto v rámci expozície zaberal jeho obraz Slovenský heroizmus – Láska, jeho vízia Sama

prečo v Petrovci a Pazove nemôže prednášať ako profesor výtvarnej kultúry, dámam písal o niečom celkom inom. „Zdôveril som sa Vám ohľadom tej veci, vediac, že ste v úprimnom priateľstve s ňou a mysliac, že tým neunížim seba. Vy ako jej dobrá priateľka a mne dobroprajúca osoba iste ste jej niečo povedali (ja som to vycítil z jej jednania a výrazu). Ďakujem Vám pekne za vzácnu ochotu, ktorú ste tým preukázali mne.

Vzdor tomu ale, že jej nepohŕdanie mojimi citmi iste šťastím ma napĺňa – odpustite predsa!

Istá trpkosť dušu znepokojuje.

Presvedčený som, že som ja považovaný v duši tej osoby za duchovného Podpis maliara slabocha…” uviedol vo svojom emotívne ladenom liste Tomášika, autora hymny Hej, SloLehotský pani Mariene Galando- váci. vej do Pazovy roku 1912 z MartiZačiatkom roku 1929 sa prena. Žiaľ, v liste neuviedol, o ktorej sťahoval do Brna. Tu ochorel na záto tretej osobe píše. Záhadu však pal pľúc a zakončil svoju životnú rozlúštila posledná Lehotského púť 4. marca 1929. veta v tomto liste: „Spáľte tento list, prosím!” Tento list nielenže nebol Katarína Verešová

21

Moje obľúbené zvieratko

Môj papagáj

Kiki

veľmi potešil, keď videl deti, hneď hlasno hvízda ám rád všetky l. Je jedinečný, zvieratká, zvlá le bo po vie ve šť dať svoje men šteniatka, mač o, ale vie napo iatka, kuriatka dobň ale predsa mi ov , ať aj domáce je zo všetkých zvieratá: psíka, Naši padinskí druia. na m ov jm m ač čik ôj ilš ku ilá pa í m , i ko pa ác húta, sliepky, m m gáj, aj keď už rišli na rad vaši do orky a aj kranie je u nás. vu. Keď vé práce na túto Je veľmi krásny je slnečný deň, dňoch písali sloho to ch tý ch v tý e y áv a ab pr pe A ci aj e. st há on chce byť rý ám : ad hl kl av vo ed žl u pr nk to m u medzi ostatn á -o ra n žovú, te yri z nich tu aj ými zvieratkam lo h n ed o -ž lt kresy z Padiny vý tému, nuž vám št i tu a ch vt sú , é ed vo sť i a y st do sa s ni žlto -modrý. Je utočne to papagáj ale keď za mi rozpráva. V noci spí, zvieratok bolo sk ke jesto miesán hr ny sc m ej fa ov št , m po čn j á šesť rokov a volá sa pres- kohútom e svitať, kikiríka spolu s a z Kysáča. V naše k nám ich ne ako ja – Kiki šich miláčikov, ta . .

Ke ď sa st to aj pre ďalších va al členom našej rodiny, kú Veľmi som sa ných alebo opísa pili sme mu do s ním skamarát pošlite: nakresle m ke il, ale če kl ď ie k sme pre neho tk – u.

Myslím si, že ných. už doma nem m u ta m bolo miesta, musel pekne, lebo m ali i sme ho daro al hojdačku a vať. Dlho zrkadlo, mi chýbal a do ktorého sa ni stále pozeral. A kdy naňho ne si sa zabudnem. sebe veľmi pá čil, lebo keď sa sám videl v zrkadle, hneď Kristián Sjanta začal hvízdať.

Jedáva , 2. 1 slnečnicové se ZŠ maršala Ti miačka, ovos, ta v Padine proso, ale má rád aj ja bĺčko, mrkvičku a ka pustové listy. Vždy sa

M

P

sáči: ta Štúra v Ky ík, ZŠ Ľudoví čn ro 5. á, ov Ivana Srnk ore. na našom dv Husi a kohút

O kocúrovi Ďurovi ojím obľúbeným zvieratkom je kocúr Ďuro. Žiaľ, už viac nie je s nami, niekde odišiel a viac sa nevrátil. Bol hne- Andrejko Husárik, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine: do-bielej farby, vždy vystrájal a chcel sa Červený rak. hrať. Mal ma rád, aj moju sestru a vždy, Chcela b keď sme sa hrali, prišiel ku nám. Aj on mal svojy som m k ho priateľa, s ktorým si delil priestor na spánok. oňa ať .

Džeri psík – ik Je to môj druhý domáci miláč Všetky deti z našej ulice mali rady nášho kocúra. oje obľúb e til aj mačk né zviera je kôň, Veľmi mi je ľúto, že nás tak znenazdajky opus y ale má , psov obmojím páči, lebo a že sa viac nevrátil. On bol a zostane sa na ňom a papagáje. Kô m rada s ň sa mi a m zapísať d ôže jazd ľúbeným kocúrom. pekné ko o jazdeckej školy iť. Chcela by som Marián Kňazovic, 2. 1 vC n sa mám s e a naučila by so repaji. Majú tam ZŠ maršala Tita v Padine m sa tam tarať o ko ňa. Keď e aj to, ako a budem šte troch sa môcť u n s aras ta rať o koň dičov, ab a, popro tiem y mi jed sím ro n é chovať, č esať, ose ho kúpili. Budem d lá ho vať a čisti Teraz má ť Timi. Je z m doma miláčik mu stajňu. aa ple veľký a m mena šarplanin je to psík ac, je hne á rád zim dý u. volajú sa Šapica a Mám aj dve mač , Džoni. Sú ky, ja ich vžd veľmi mil y ch éa Mám nád ovám. e j, ž e sa mi mo a že jedn ja tú ého dňa budem m žba splní koňa. ať aj svojh o Zuzana ZŠ marš Hlavčová, 2. 1 ala Tita v Padine

M via Štyria psíko

va a rada psíko ždy som mal obľúbenými jimi stále sú mo štyroch Doma máme voch zvieratkami. d a ch veľkých psíkov – dvo é Fidu a Fidina roľk malých. Tie ve omov, kým boli d i sl ie n mala dičia pri tka a ja som ia en št é al spoešte m m so a ky. Rástl ro va d a ib y vted sto rozodičia mi ča lu s nimi. R čo som s nimi vym, právajú o to m bola malá. Fida so m ký , la strája si z nich eniatka, vždy št é al m a áv m . Teraz ve d o no aleb necháme jed . Práve Mázu a Luňu čili máme malú au n ch sme ich v týchto dňo na dvor. Všetci n ilí, vychádzať vo sú mi veľmi m a vi ko štyria psí ča do dvermi a keď stoja pre rídem zo škoyp kajú ma, ked i rada a verím, ľm ve ly. Mám ich a. ň m že aj oni ryková, 2. 1 Tijana Masa v Padine Tita ZŠ maršala

V

M

Andrejko Husárik , 1. 1, ZŠ maršala Tit a v Padine: Strašný a zelený din osaurus.

22

Anna F. a Jana S. 16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 2/12/2013 2:54 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 4 (1838) 16. februára 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nové úvery pre vojvodinských poľnohospodárov oľnohospodári vo Vojvodine sa môžu uchádzať o získanie úverov piatich úverových línií Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva.

Od 3. februára 2013 v rámci nového jarného cyklu budú poskytované úvery na zaobstaranie závlahových systémov, fóliovníkov, skleníkov, včelstiev, včelích úľov a včelárskych potrieb, úvery na založenie viacročných porastov viniča a potrebného vinohradníckeho príslušenstva, ako aj úvery na kúpu novej poľnohospodárskej techniky.

Aj v tomto roku sa bude pokračovať v znižovaní úrokovej sadzby, ktorá sa bude pohybovať od 1 do 2 % na ročnej úrovni. Úvery na zaobstaranie závlahových systémov budú schvaľované s najnižším – jednopercentným úrokom. Za ostatné úvery budú ročné úroky na úrovni dvoch percent. Celkový rozpočet schválený na tieto účely je 950-tisíc eur.

Nižšia cena obilnín a sóje šeobecný pád cien najvýznamnejších obilnín a olejnín na svetovom, ale aj na domácom trhu nebol v súlade s odhadmi najskúsenejších svetových analytikov a ani domácich odborníkov, ktorí sa týmto odvetvím zaoberajú. Kľúčové argumenty pre prognózu o raste cien a zmenšených zásobách základných poľnohospodárskych výrobkov vo svete, ale aj u nás, sú však aj naďalej aktuálne. Medzitým, znížený dopyt ako následok stále prítomnej globálnej ekonomickej krízy, ako aj otváranie nových trhov v krajinách Ďalekého východu, sú príčinou zníženia cien najväčších svetových vývozcov, s cieľom získať perspektívne najväčších svetových kupcov obilnín a olejnín.

V Srbsku sú ceny poľnohospodárskych komodít stále nižšie, pretože dopyt po nich je minimálny. V dňoch od 4.

2. do 8. 2. 2013 na Produkčnej burze v Novom Sade finančná hodnota obratu v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola o 23,05 % nižšia.

Cena pšenice sa stabilizovala na úrovni 28,62 din/kg (26,50 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to o 0,56 % menej.

S kukuricou sa obchodovalo po priemernej cene 23,30 din/kg (25,16 s DPH), čo je o 4,50 % menej ako v predchádzajúcom týždni. Aj keď je tohto tovaru u nás čoraz menej, ani takto slabá ponuka nedokáže zvýšiť dopyt na licitáciu vyššej ceny. Je len otázkou dní, kedy na domácom trhu nastanú problémy so zaobstarávaním kukurice z domácich zásob.

Najvýraznejší cenový pokles v uvedenom období zaznamenala sója. Jej priemerná cena bola 62,99 din/kg (58,32 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 2,96 % menej.

Na novosadskej burze sa obchodovalo so slnečnicovými výliskami, ktorých cena bola 35,76 din/kg (29,80 bez DPH), s minerálnym hnojivom NPK 9 : 15 : 15 po cene 41,04 din/kg a minerálnym hnojivom AN po 36,73 din/kg. Ľ. S.

V

P

Najviac prostriedkov – 400-tisíc eur je určených na zaobstaranie novej techniky, 300-tisíc eur na závlahové systémy.

Súbeh na zaobstaranie novej techniky, včelstiev, včelích úľov a včelárskych potrieb, na založenie viničových sadov bude otvorený do 3. marca 2013. Súbeh na zaobstaranie závlahových systémov, skleníkov a fóliovníkov bude otvorený, pokým sa nerozdelia všetky na to určené financie. Ľ. S.

poljo2:0 2/12/2013 2:55 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO POZORNOSTI BUDÚCIM ŠTUDENTOM

Nový študijný program vinárstvo na SPU v Nitre Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre určite už počul nejeden študent z Vojvodiny. Vzdeláva sa na nej veľa mladých ľudí, najmä študenti gymnázia z Báčskeho Petrovca a Kovačice.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre ponúka dnes na svojich šiestich fakultách štúdium v 41 programoch bakalárskeho, 28 programoch inžinierskeho a 21 programoch doktorandského štúdia. Ich nadstavbou je kvalitná cudzojazyčná príprava, prístup k informačným a komunikačným technológiám, výučba odborných predmetov v cudzích jazykoch, možnosť absolvovať časť štúdia na renomovaných zahraničných univerzitách. Kvalitu SPU potvrdzujú výsledky pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti, úspechy v oblasti medzinárodnej spolupráce, ale predovšetkým viac ako 63-tisíc absolventov, ktorí za šesťdesiat rokov opustili brány svojej alma mater.

Slovenská poľnohospodárska univerzita začne od nového aka-

O

demického roka 2013/2014 vychovávať odborníkov špecializovaných na vinárstvo. Nový akreditovaný študijný program vinárstvo budú môcť záujemcovia študovať na Fakulte biotechnológie a potravinárstva SPU. Študijný program bol pripravený s cieľom vychovať odborníkov v oblasti pestovania, ale predovšetkým spracovania hrozna až na finálne produkty.

ŽIVOČÍŠNA VÝROBA

Zaujímavosti zo sveta VYSOKÝ PRÍDAVOK KUKURICE KRAVÁM v pastevných systémoch s nízkym porastom, ktorý mal vyrovnať nedostatok energie v pastve, mal nepriaznivý vplyv na metabolizmus kráv. V porovnávacom pokuse na Vysokej škole vo Weihenstephan-Triesdorfe (SRN) boli dve skupiny kráv prikrmované denne 1 a 2 kg kukuričného šrotu.

Vyšší prídavok kukurice (2 kg) zvýšil dennú dojivosť z 25,3 na 26,4 kg mlieka, znížil však obsah tuku v mlieku z 3,85 na 3,50 %, takže množstvo mlieka korigovaného na obsah energie bolo v oboch skupinách rovnaké. Rozbor krvi tiež ukázal na vyššie zaťaženie látkovej výmeny dojníc s vyšším prídavkom kukurice. Nízky pomer tuku a bielkovín v mlieku poukazoval na acidózu pankreasu tejto skupiny kráv.

KVALITA MLIEČNEJ ŽĽAZY PRASNÍC sa s rastúcou veľkosťou

24/II

vrhov dostáva do popredia záujmu výskumníkov. Výskumy na Univerzite vo Wroclawi ukázali, že existuje veľká variabilita v stavbe ceckov a predovšetkým v obsahu protilátok v mlieku prasníc, a že kvalita mlieka závisí okrem iného aj od počtu mliečnych kanálikov v cecku. Počet kanálikov kolíše medzi jedným a troma v ceckoch jednej prasnice, existujú však rozdiely v podiele prasníc s rôznym počtom kanálikov v jednotlivých podnikoch. Mlieko z 3-kanálikových ceckov malo obzvlášť vysoký podiel protilátok (gamaglobulínov) 21 dní po odstave, zatiaľ čo na obsah protilátok v kolostre nemal počet kanálikov štatisticky preukazný vplyv. Množstvo protilátok závisí tiež od polohy ceckov na vemene. V spomínanom sledovaní bol najnižší obsah gamaglobulínov zistený v 4. páre ceckov, najvyšší v 6. páre.

Študenti absolvovaním študijného programu realizovaného v rámci prvého, bakalárskeho stupňa štúdia, v dennej alebo externej forme, získajú vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore spracovanie poľnohospodárskych produktov. Predmety, ktoré sú súčasťou študijných plánov, budú zabezpečované katedrami všetkých fakúlt SPU. Absolventi zíSKORÝ NÁSTUP RUJE PRASNÍC po odstave prasiatok je spojený s dlhšou rujou a väčšou veľkosťou vrhu v porovnaní s neskorým nástupom ruje. Prasnice, ktoré po prvom vrhu majú skorú ruju, nemusia mať však rovnaké prejavy ruje aj po ďalších vrhoch.

To preukázalo štvorročné sledovanie 3 300 rují 346 prasníc plemena nemecký landras a 669 prasníc – kríženiek tohto plemena s plemenom deutsches edelschwein v jednom podniku v Brandenbursku (SRN). Priemerná dĺžka odstavu bola pri týchto prasniciach 27 dní, priemerný interval odstav – ruja 4,3 dňa a priemerná dĺžka trvania ruje 49,8 hodiny. Podľa diagnózy ruje po prvom oprasení sa prasnice nedali s dostatočnou istotou priradiť do skupiny s krátkym, normálnym alebo dlhým intervalom odstav – ruja. Podľa tohto výskumu nie je preto na základe analyzovaných charakteristík možná účinná selekcia prasníc.

OPTIMÁLNA TERAPIA PROTI ZÁPALOM MATERNICE (endo-

skajú počas štúdia vedomosti týkajúce sa problematiky pestovania viniča hroznorodého, ale ich hlavným zameraním bude predovšetkým spracovanie hrozna vrátane súvisiacich činností. Študenti budú vzdelaní v oblasti základnej suroviny a technologických postupov výroby vín klasickými metódami, aj modernými technológiami. Zvládnu problematiku faktorov ovplyvňujúcich kvalitu vín, ošetrovanie a školenie vín, ich stabilizáciu a finalizáciu, ako aj kultúrne použitie vín. Dokážu hodnotiť a analyzovať hrozno, mušty aj vína inštrumentálnymi metódami. Významná pozornosť bude venovaná senzorickému hodnoteniu, marketingovej a ekonomickej oblasti. Absolventi bakalárskeho štúdia budú pripravení na prácu v oblasti vinárstva, ale budú môcť pokračovať v štúdiu aj v inžinierskom programe technológia potravín, prípadne ďalších príbuzných študijných programov. Ľ. S. metritis) kráv je už dlhé roky zverolekármi kontroverzne diskutovaná. Dr. M. Feldmann z Vysokej školy veterinárnej v Hannoveri (SRN) vyhodnotila všetky dostupné štúdie na túto tému a došla k nasledujúcim záverom: dávky prostaglandínu od 42. dňa po otelení prinášajú lepšie výsledky než lokálne nasadené antibiotiká alebo antiseptické prostriedky, rastlinné preparáty alebo enzýmy. Ani systematicky podávané antibiotiká (krvnou cestou) nemajú nad prostaglandínom prevahu, pokiaľ ide o klinickú liečbu alebo následné reprodukcie. Súčasné podávanie antibiotík s prostaglandínmi je možné odporučiť len pri zistení prítomnosti choroboplodných zárodkov, napr. Arcanobacterium pyogenes (zapáchajúci vaginálny sekrét). V tomto prípade sa odporúčajú i antiseptické prostriedky, ktoré však často dráždia stenu maternice. Liečenie endometritídy má význam až od 27. dňa po otelení, pretože pri pravidelnom cykle kravy je možné samovyliečenie. pripravila: Ľ. S.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 2/12/2013 2:55 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

BELEHRAD, NOVÝ SAD, NIŠ: AKCIE V ZÁUJME LEPŠÍCH KLIMATICKÝCH ZMIEN

Chrániť, sporiť a riadiť prírodné zdroje J

edna planéta. Jeden domov. Chráňme ho ležitosť zbadať, aký spolu. Je to základný slogan širšej ekolo- ekologický odtlačok gickej akcie, ktorá sa prvého februára začala nechávajú po sebe, v Belehrade, aby v polovici februára pokra- dozvedieť sa, ako sa čovala v Novom Sade a skončila sa v Niši. eko-správajú, čiže ako Usporiadatelia, čiže Svetový fond na ochra- ich životný štýl a zvyky nu prírody (WWF) a Coca-Cola systém v vplývajú na potenciál Srbsku objavili pomerne neštandardný, no Zeme absorbovať neúčinný spôsob pozdvihnúť povedomie ve- gatívne účinky našich Niet nad názorný príklad: obývačka a kuchyňa v záujme ekotestov rejnosti o klimatických zmerodných zdrojoch sú približne päťdesiat pernách a význame zachovania cent nad úrovňou, ktorú planéta dokáže modrej planéty. Zložkou poduzniesť. Skutočnosťou je, že i Srbsko žije nad jatí v Kultúrnom stredisku Besvojimi prírodnými možnosťami. Preto je veľlehradu neboli teda len envimi dôležité zmenšiť emisiu plynov, ktoré spôronmentálno-tematické výstasobujú skleníkový efekt, ako aj to, aby každý vy, stretnutia a rozhovory, ale aj z nás zmenšil spotrebu zdrojov, a tým prispel názorné praktické rady ako pok zachovaniu prírody. Klimatické zmeny sú jedlitikou drobných krokov a opatnou z najviac znepokojujúcich skúšok súčasrení dosiahnuť pozoruhodné nosti. Lebo ak budeme pokračovať takýmto úspory zdrojov a energií, zvlášť tempom, do roku 2050 budeme potrebovať prúdu a vody. Tak sa napr. prodve planéty na uspokojenie ročnej potreby prístredníctvom kvízu dalo dorodných zdrojov... – uvádza Duška Dimovićová, zvedieť, aké množstvá vody poriaditeľka programu pre Srbsko WWF. trebujeme nielen na hygienu, – Do tejto akcie chceme zapojiť čím väčší ale aj na určitý výrobok či služpočet občanov, s cieľom aby počuli praktické bu, cez fotografie prírodných Aby ľadovce nemizli tak rýchlo rady o zachovaní prírody, a následne ich kažkrás krajiny posmeliť zachovať si dodenne uplatňovaich čím dlhšie v pôvodnej podobe, prostredli, lebo len spoločnými níctvom tzv. zelených škôl pestovať správny silami môžeme realivzťah k životnému okoliu. zovať veľké zmeny... – Keďže radšej počuť ako prečítať, radšej vivyzdvihuje Milica Stedieť ako počuť a radšej zažiť ako to všetko, náfanovićová, predstavštevníci k dispozícii mali nainštalovanú časť viteľka Coca-Cola sysdomu, kde na tvári miesta mohli zistiť, ako tému. Je toho názoru, rýchlo a účinne sporiť energiu, tak zároveň že je úloha spoločvplývať na zachovanie prírody. Bola tu aj príností v tom veľmi dôležitá. To spôsobilo, že sa aj v tej jej experti už roky angažujú na zredukovaní ekologického odtlačku: zmenšením množstiev vody Z vlaňajších akcií ku Dňu Dunaja používanej na výrobu, aktivít. Lebo, každý z nás, dakto viac, iný me- tiež plastických obalov, uvádzaním nových banej, troví prírodné zdroje planéty. Tá spotre- lení, ktorých tretina je rastlinného pôvodu, inýba závisí od celého radu okolností: kde i ako mi opatreniami a iniciatívami.

Heslo Uvažuj globálne, konaj lokálne zrejbývame, ako cestujeme, stravujeme sa, vôbec me možno uplatniť aj v rovine environmenžijeme.

– Jedným zo zásadných cieľov tohto pro- tálnej. Kiežby ale akcií tohto druhu bolo časjektu je zveľaďovanie udržateľného riadenia tejšie a viac aj na iných dejiskách: v školách, prírodných zdrojov. Táto akcia je len jednou v domácnostiach, firmách a továrňach, miestšnúre podujatí, ktorými WWF spolu s Coca- nych spoločenstvách a mestách. Potom by Cola systémom globálne a lokálne poukazuje nám iste neviselo toľko ekologických a klina význam ochrany prírody, vynachádza a matických otázok a otáznikov nad vlastnou buuplatňuje praktické východiská na zachova- dúcnosťou.

Pred jedným z podujatí v Kultúrnom O. F. stredisku Belehradu nie životného okolia. Potreby ľudstva po prí16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4_5:0 12.2.2013 16:01 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY ŠKODCOVIA OBILNÍN V JARNOM OBDOBÍ

Muchy V jesennom období na obilninách môže zapríčiniť významné škody niekoľko druhov múch (podrad Brachicera, Diptera). Väčšina z nich škodí aj na jar na mladých rastlinách. Niektoré majú viac generácií a škodia aj neskôr počas vegetácie, najmä na klase. Sú to škodcovia, ktorí sa nevyskytujú často vo väčšom množstve, ale v prípade premnoženia môžu zapríčiniť výrazné škody. V strednej Európe sa najviac uvádzajú tieto dva druhy: zunčavka jačmenná (srb. švedska mušica) – Oscinella frit a zelenuška žltopása (srb. žuta žitna mušica) – Chlorops pumilionis.

PRÍLOHA

zriedka tvoria steblá. Napadnutie je väčšie na skoro vysiatych oziminách a na neskoro vysiatych jarných obilninách.

Na kukurici larvy prvej generácie spôsobujú vážne deformácie, následkom ktorých tieto rastliny hynú. V prípade veľkého výskytu môžu spôsobiť silné preriedenie porastu. Kukurica je napádaná najmä vtedy, ak je vysiata začiatkom mája.

Larvy druhej generácie sa živia základmi kvetov vtedy, ak klasy nie sú úplne vyvinuté, čo spôsobuje po vyklasení hlu-

ZUNČAVKA JAČMENNÁ kým spôsobom ako Dospelé jedince – mušky, larvy prvej generácie. majú telo dlhé len 2 mm, čier- Má tri generácie pono sfarbené, lesklé. Larvy sú čas roka. beznohé a bezhlavé, po vyliahnutí sú dlhé 1 – 1,5 mm, do- ŠKODLIVOSŤ Hostiteľskými raspelé larvy merajú 5 mm, sú stlinami zunčavky bielej farby, lesklé.

Dospelá larva prezimuje za jačmennej sú všetky listovými pošvami a vo vnútri druhy obilnín a kustebiel obilnín. Kuklí sa na jar a kurica, ako aj mnohé prvá generácia múch lieta od druhy pestovaných a konca apríla do začiatku júna. divorastúcich tráv.

Samičky kladú vajíčka na mladé Larvy prvej a tretej rastliny vo fáze 2 – 3 listov. Ta- generácie škodia na kéto rastliny poskytujú larvám mladých rastlinách v najlepšie podmienky na ich vý- jeseň, respektíve na Zunčavka jačmenná voj. Larvy prenikajú do rasto- jar. Samičky kladú vachosť hornej časti klasu. vých vrcholov raLarvy sa živia aj na klástlín, cicaním a vyluskoch a spôsobujú ich čovaním látok, ktoré zasychanie a žltnutie. sú toxické pre rastliLarvy sa tiež môžu živiť nu zapríčiňujú dena zrnách v mliečnej formáciu rastlín. zrelosti, keď klásky zoDruhá generácia stávajú čiastočne alebo múch lieta od konca úplne prázdne. Tento júna do konca ausymptóm sa nazýva vygusta a tretia od aubielenie klasov. gusta do konca októbra. Samičky OCHRANA druhej generácie Z agrotechnických kladú vajíčka za poopatrení odporúča sa švy mladých listov neskorá sejba ozimín a alebo na klasy. Vyskorá sejba jarín. Na loliahnuté larvy sa ži- Zelenuška žltopása kalitách, kde sa tento via základmi kvetov.

Ak klasy nie sú úplne vyvinuté, jíčka na rastliny vo fáze 1. – 3. škodca pravidelne vyskytuje, po vyklasení vzniká hluchosť listu. Vyliahnuté larvy sa vžie- sa odporúča zakladať hustejšie hornej časti klasu. Larvy sa živia rajú hlavným výhonkom sme- porasty, ako aj podporiť rýchly aj na kláskoch a spôsobujú za- rom dolu. Na poškodených ra- vývoj obilnín v skorých fázach, sychanie a žltnutie klasov. Lar- stlinách odumierajú centrálne aby rastliny čím skôr prekonavy sa tiež môžu živiť na zrnách listy a dajú sa ľahko vytiahnuť. li kritické štádium pri napadnutí v mliečnej zrelosti, keď klásky zo- Na báze listov sú viditeľné hni- (2 – 4 listy). stávajú čiastočne alebo úplne loby a čiastočne aj larvy. Rastprázdne. Tento symptóm sa na- liny bez odnoží hynú. Odnože- PRIAMA OCHRANA Problém pri priamej ochrane zýva vybielenie klasov. Larvy né rastliny tvoria mnoho potretej generácie škodia rovna- stranných výhonkov, ktoré len je dlhá doba kladenia vajíčok a

26/IV

skrytý spôsob života lariev.

Chemická ochrana proti 1. generácii škodcu sa vykonáva po vzídení do fázy 2 – 3 listov a proti 2. generácii 7 dní po vyklasení hlavného stebla. Ošetrenie je vhodné zopakovať po 8 – 10 dňoch.

ZELENUŠKA ŽLTOPÁSA Dospelé jedince, mušky, majú telo dlhé 3 – 4 mm, žltej, lesklej farby. Hruď je žltkastej farby s piatimi čiernymi pozdĺžnymi pásikmi. Na brušku je päť tmavých priečnych pásikov.

Krídla sú priezračné sivé a nohy žlté. Larva je beznohá a bezhlavá, meria 6 – 9 mm v dospelosti, žltkasto biela.

Má dve generácie do roka. Prvá generácia lariev škodí na jar na jarnej a ozimnej pšenici a na jarnom jačmeni. Druhá generácia lariev škodí na mladých oziminách, ale aj na pýre a kŕmnych trávach.

Larva prezimuje vo vnútri stebiel obilnín.

Larvy sa v marci kuklia a imága (mušky) lietajú od konca apríla po začiatok júna. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na horné listy. Vyliahnuté larvy prenikajú ku steblu pod klasom, do ktorého vyhrýzajú ryhu smerom dole až k najbližšiemu kolienku, kde sa aj zakuklia. Dospelé jedince druhej generácie sa objavujú od júla do septembra a kladú vajíčka na primárne listy ozimín a burín. Vyliahnuté larvy prenikajú do rastových vrcholov, spôsobujú zdurovanie listov, a potom zasychanie napadnutých odnoží.

Larvy tu prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Zelenuška žltopása sa vyskytuje v celej Európe. Prvá generácia lariev škodí na jar na jarnej a ozimnej pšenici a na jarnom jačmeni. Druhá generácia lariev škodí na mladých oziminách, ale aj na pýre a kŕmnych trávach. V prípade zvýšeného výskytu spôsobuje zníženie úrody o 10 – 20 %. Škodlivé výskyty sú len lokálne.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 12.2.2013 16:01 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Prvá generácia lariev škodí vyhrýzaním ryhy na steble od klasu smerom dole až k najbližšiemu kolienku, čo spôsobuje zastavenie rastu rastliny.

Klas zostáva úplne alebo čiastočne v listovej pošve. Klas na napadnutej rastline je buď prázdny alebo obsahuje zle vyvinuté zrná. Na prvom internódiu larvy žerom vytvárajú ryhu od klasového vretena až po prvé kolienko.

Druhá generácia lariev poškodzuje mladé rastliny v jeseň prenikaním do rastových vrcholov, čo spôsobuje zdurenie listov a následne odnože zakrpatievajú. Na jar prichádza k zahnívaniu a zasychaniu napadnutých odnoží. Napadnuté rastliny vytvárajú nové odnože.

OCHRANA Z agrotechnických opatrení odporúča sa neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín. Treba podporiť rýchly vývoj rastlín v jarnom období. Vyrovnané hnojenie fosforom a draslíkom zvyšuje odolnosť rastlín proti napadnutiu zelenuškou. Odporúča sa ničiť aj pýr plazivý a vydrv ozimín.

PRIAMA OCHRANA V niektorých rokoch treba ošetrovať vzchádzajúce porasty v jeseň proti náletom imág.

Na jar treba kontrolovať porasty v druhej polovici mája. Ak sa na desiatich odnožiach zistí viac ako jedno vajíčko alebo ak sa na sto steblách zistí desať vajíčok, teba robiť ochranu.

Využívajú sa insekticídy, ktoré sa používajú proti zunčavke jačmennej, čiže pyretroidy.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet

16. 2. 2013

7 /4530/

ZÁHRADA

Užitočné organizmy v záhrade Do povedomia a praktickej činnosti poľnohospodárov a záhradkárov sa aj u nás začínajú dostávať ekologické prostriedky a metódy ochrany rastlín. Ide napríklad o preparáty na báze Bacillus thuringiensis, ale aj o spôsoby zámerného využívania prirodzených nepriateľov v skleníkoch, vo voľnej prírode, prípadne v skladoch. e už známe, s akou rýchlosťou (či skôr pomalosťou) a výškou účinku pri nasadení bioprostriedkov môžeme rátať a za akých podmienok ich výhodne aplikovať. Nie všetky biologické prostriedky však môžu malopestovatelia v súčasnosti prakticky využívať. Často nebýva jednoduché mať ich v dostatočnej miere k dispozícii. Väčšine záhradkárov potom z biologických regulačných opatrení zostávajú iba šetrné agrotechnické zásahy.

Pestovatelia poznajú škody spôsobené roztočmi a roztočcami. Spoločným znakom týchto škodcov je, že sa rýchlo rozmnožujú (za rok mávajú päť až desať generácií). Dôsledkom obrovskej rozmnožovacej schopnosti je rýchle poškodenie až úplné zničenie napadnutých rastlín. Veľkou nevýhodou je aj to, že po dlhodobom používaní chemických prípravkov spomenutí škodcovia získali proti nim odolnosť.

Na základe poznania biológie škodcov a ich prirodzených nepriateľov sa podarilo vyvinúť a zaviesť do praxe moderné metódy ochrany ovocných sadov, vinohradov, jahodových výsadieb, dokonca i niektorých izbových rastlín.

Dôležité je to, že nepoškodzujú zdravie ľudí ani životné prostredie.

Významným predátorom roztočov, vošiek, drobných lariev a vajíčok hmyzu (motýľov) sú i dravé bzdochy. Vyznačujú sa pestrým sfarbením tela, ktoré je zhora dolu sploštené. Hlava prechádza v cho-

J

HLAS ĽUDU

bot s bodavocicavým orgánom.

Slovenské pomenovanie bzdochy pochádza od pachových žliaz, ktoré vylučujú odporne páchnucu tekutinu. Bzdochy patria medzi váž-

nych rastlinných škodcov. Živia sa cicaním štiav. Niektoré druhy parazitujú na teplokrvných organizmoch – vyciciavajú krv (ploštica posteľná).

Pomerne veľký počet druhov sú veľmi účinnými predátormi škodcov rastlín. Vyciciavajú roztočce, vošky, méry a drobné larvy a vajíčka niektorých motýľov (napr. obaľovača jablčného). Patrí sem lesklička hájová (Anthocoris nemorum), lesklička malá (Orius minutus) a Malacocoris chlorizans. Žravosť leskličky májovej dosahuje až 500 roztočcov.

V biologickom boji proti strapkám, roztočcom, moliciam a voškám v skleníkoch a fóliovníkoch sa komerčne využíva americká bzdocha Orius insidiosus.

Aj roztoč dravý (Typhlodromus pyri) patrí medzi významný prostriedok biologickej ochrany. Napáda mnoho druhov škodcov, ako sú roztočce, hálkovce a vlnovníkovce. Ak

ho vysadíme na rastliny, kde sa zatiaľ škodlivé roztočce nevyskytujú, živí sa peľom rastlín, mycéliom a spórami húb, prípadne vydrží aj dlhodobo hladovať a čakať na korisť. Výhodou roztočca je aj to, že bez problémov prezimuje v kôre drevín alebo viniča, vďaka čomu jedno nasadenie postačí na mnohoročnú ochranu. Zaujímavou a užitočnou vlastnosťou tohto druhu je odolnosť proti mnohým chemickým prípravkom na ochranu rastlín, ako napríklad proti múčnatke, peronospóre, plesni sivej, ale aj obaľovačovi jablčnému. Stačí však jediný postrek napríklad pyretroidom a úplne zničí vysadenú populáciu. Úspešná biologická ochrana je preto podmienená výberom pesticídov kombinovateľných s týmto roztočom.

Dravé roztoče sa dodávajú v špeciálnych plstených pásoch, v ktorých je niekoľko oplodnených samičiek.

Aplikujú sa v zime od decembra do konca februára. Pásy treba ihneď pripevniť na kmene rastlín alebo ich možno na krátky čas uložiť do tmy pri teplotách pod 10 °C. Na jar, keď sa teplota vzduchu zvýši, roztoče pásy opustia, začínajú sa rozmnožovať a kolonizujú postupne celý strom či ker viniča. Širšie uplatnenie v praxi našiel aj dravý roztoč Phytoseiulus presmilis v biologickom boji proti roztočovi chmeľovému na uhorkách, paprike, jahodách pestovaných pod sklom alebo vo fóliovníkoch. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 2/12/2013 2:57 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Vo svete čoraz viac podporované (4) ekologickom poľnohospodárstve sa vo všeobecnosti chová menej hospodárskych zvierat na hektár. Na jednej strane sa tým znižuje stres hospodárskych zvierat a riziko škodcov a chorôb týchto zvierat, na druhej strane to umožňuje zmenšiť mieru zhutnenia pôdy, a na to nadväzujúcej hrozby erózie pôdy.

Nepoužívaním syntetických chemických hnojív a pesticídov pomáhajú ekologickí poľnohospodári aj pri znižovaní rizika, že sa tieto chemické látky dostanú do jazier, riek, potokov a iných vodných zdrojov. A tým, že zlepšujú schopnosť pôdy zadržiavať vodu prostredníctvom techník, ako viacročné striedanie plodín a využívanie hnojív organického pôvodu pri tvorbe pôdnej štruktúry, napomáhajú znižovať plytvanie vodou pri zavlažovaní počas suchších mesiacov a hrozbu záplav v obdobiach vyznačujúcich sa väčším počtom zrážok.

V

ZMENA KLÍMY Súčasné poľnohospodárstvo prispieva k uvoľňovaniu skleníkových plynov do atmosféry. Približne 9 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ dnes pochádza z poľnohospodárstva (v porovnaní s 11 % v roku 1990), čo znamená, že sa poľnohospodárstvo nachádza na treťom mieste medzi odvetviami, ktoré vypúšťajú najviac emisií. Napriek tomu však poľnohospodárstvo môže poskytnúť riešenia celkových problémov týkajúcich sa zmeny klímy.

V nedávnych štúdiách sa ukázalo, že ekologické poľnohospodárstvo produkuje menej emisií skleníkových plynov ako konvenčné (neekologické) poľnohospodárstvo. Práve preto by mohlo zohrať svoju úlohu pri minimalizovaní vplyvov na zmenu klímy. V štúdii Výskumného ústavu ekologického poľnohospodárstva (Forschungsinstitut für Biologischen Landbau – FiBL)

28/VI

sa napríklad uvádza, že po prepočítaní na jeden hektár je produkcia emisií skleníkových plynov v ekologických systémoch o 32 % nižšia ako pri systémoch využívajúcich chemické hnojivá a o 35 – 37 % nižšia ako v prípade konvenčných systémov využívajúcich hnojenie maštaľným hnojom. Zistilo sa tiež, že pri ekologickom poľnohospodárstve sa do pôdy vracia priemerne o 12 – 15 % viac oxidu uhličitého než pri systémoch využívajúcich minerálne hnojivá. Pravdepodobne ide o dôsledok toho, že ekologické systémy sa snažia zvýšiť úrodnosť pôdy a obsah humusu prostredníctvom recyklovania maštaľného hnoja a zeleného odpadu a nie pomocou syntetických chemických hnojív a pesticídov, ktoré sú produktom energeticky veľmi náročných procesov.

EKOLOGICKÉ POTRAVINY – PRIRODZENÁ VOĽBA Záujem o ekologické potraviny a ekologické poľnohospodárstvo rastie v celom svete. Čoraz viac ľudí si uvedomuje skutočné prínosy, ktoré ekologické potraviny a poľnohospodárstvo môžu mať pre životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a vidiecke spoločenstvá. Ekologické

produkty ľahko nájdeme podľa etikety.

V skutočnosti je na mnohých zriadených trhoch v Európe a Severnej Amerike dopyt po ekologických tovaroch taký vysoký, že v súčasnosti pri mnohých komoditách vrátane ekologických mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny a mäsa prevyšuje ponuku. Všetky štatistiky dokazujú, že európski

spotrebitelia pripisujú stále vyšší význam zásadám ekologického poľnohospodárstva, keď nakupujú pre seba a svoje rodiny. Oceňujú, že ekologickí poľnohospodári sa snažia vyhnúť umelým „vstupom“, ako sú chemické syntetické hnojivá alebo pesticídy a namiesto toho pracujú s prirodzeným zvyšovaním úrodnosti pôdy tým, že používajú kompost, burinu odstraňujú mechanicky a likvidujú škodcov používaním biologických ochranných mechanizmov alebo vyberaním takých odrôd rastlín, ktoré sú odolné proti škodcom.

Mnohí spotrebitelia oceňujú skutočnosť, že ekologickí poľnohospodári kladú veľký dôraz na zdravie a dobré životné podmienky zvierat. Vyhýbajú sa bežnému podávaniu antibiotík a zabezpečujú, aby ekologicky chované zvieratá mali prístup na pasienky, vonkajšie výbehy alebo využívajú a rozširujú priestor príbytkov s cieľom minimalizovať stres týchto zvierat.

Spotrebitelia tiež uznávajú, že spracovatelia ekologických potravín nepoužívajú žiadne z množstva umelých dochucovadiel, látok zvýrazňujúcich chuť a vôňu, farbív a sladidiel, ktoré sa bežne používajú pri spracovaní potravín a sú čoraz častejšie spájané s alergiami a hyperaktivitou detí.

Ekologická výroba a spracovanie môžu pomôcť tiež omladiť vidiecke spoločenstvá. Ekologické poľnohospodárstvo, napríklad ekologické záhradníctvo, je vo všeobecnosti náročnejšie na pracovnú silu, čo znamená viac pracovných miest pre miestnych ľudí.

Ekologické poľnohospodárstvo sa vo všeobecnosti považuje za formu poľnohospodárstva, ktorá je najšetrnejšia k životnému prostrediu, funguje v harmónii s prírodou a pomáha chrániť prirodzené prostredie a vidiecku krajinu.

Toto všetko môže prispieť k rozvoju úspešného moderného vidieckeho hospodárstva, ktoré je obľúbené medzi ekoturistami, aj obyvateľmi.

Na záver treba len dodať, že geografická poloha Srbska predstavuje rámec pre medzinárodnú podporu organickému rozvoju poľnohospodárstva. V tomto okamihu plán rozvoja organickej výroby predvída, že plochy pod organickou výrobou do roku 2020 budú zaberať viac ako 20 % z celkovej rozlohy Srbska. Túto skutočnosť treba brať do úvahy pri vytváraní plánu ekonomického rozvoja krajiny. pripravila: Ľ. S.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 2/12/2013 2:57 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOhOSPODáRSKE ROZhĽADY

ZDRAVIE A MY

Aj deti majú migrénu ťažuje sa vaše dieťa na bolesť hlavy a vy mu neveríte? Aj deti môže postihovať ťažká chronická migréna. Migréna je vážny medicínsky problém, ktorý si svojich pacientov nevyberá podľa veku, často postihuje aj tých najmenších. Okrem bolesti hlavy trápia tieto deti aj mnohé nepríjemné sprievodné príznaky, ako je vracanie, závraty, precitlivenosť na svetlo a pod.

Diagnostika migrény u detí je ťažšia ako u dospelých a patrí do rúk skúseného odborníka neurológa.

S

AKO bOLí hLAVA DETI? Mladšie deti pociťujú pri migréne bolesť na oboch stranách hlavy, zatiaľ čo u starších detí a dospelých sa vyskytuje bolesť prevažne len na jednej strane. Trvanie záchvatov bolesti býva u detí obyčajne kratšie ako u dospelých a ich priemerná frekvencia je 1- až 2-krát za mesiac. Deti pociťujú pri migréne tlakovú bolesť hlavy. U dospelých je to naopak pulzujúca bolesť hlavy.

Najčastejšie spoločné príznaky u detí sú: pocit na vracanie, vracanie (takmer vždy a u každého dieťaťa), hnačka, zvýšená potreba na močenie, zvýšené potenie, pocit smädu, opuchy, slzenie.

Výskyt aury nie je taký častý u detí ako u dospelých.

U detí sú časté i periodické syndrómy, ako je cyklické vracanie, závraty, pocit zmätenosti (syndróm Alice v krajine zázrakov) a pod.

ENERGIA PRE SRDCE Koenzým Q10 sa nachádza v každej bunke ľudského tela. Je súčasťou potravy a svoje

uplatnenie našiel aj v kozmetike. Táto zázračná látka zvyšuje imunitu, odstraňuje únavu, zlepšuje vitalitu. A nielen to.

Koenzým Q10 sa tvorí v pečeni a organizmus si ho dokáže vytvárať v potrebnom množstve približne do 35. roku života. Starnutím sa jeho množstvo znižuje. Jedným z najlepšie preskúmaných účinkov koenzýmu Q10 je jeho schopnosť dodávať energiu na prácu srdca a posilniť srdcový sval. Jeho najvyššia koncentrácia je v orgánoch závislých

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (86)

Desatoro o zbere liečivých rastlín j keď sa to navonok nezdá, chystanie liečivých rastlín predsa a vôbec nie je jednoduchou záležitosťou. Totiž zloženie, množstvo a pôsobenie ich účinných látok závisia nielen od podmienok, v akých rastlina vyrástla, ale aj od toho, v akom čase ju zbierajú, akým spôsobom sušia a uschovávajú. Preto sa zberateľ, respektíve pestovateľ musí riadiť určitými zásadami. Aké je teda desatoro o zbere?

1. Liečivé rastliny môže zbierať každý, kto má o to záujem. Spravidla sa nevyžaduje osobitné povolenie, len súhlas vlastníka pozemku, na ktorom sa zbiera. Zriedkavejšie divorastúce rastliny môžu byť úplne (všetky časti) alebo čiastočne (napr. podzemné časti) alebo len územne (prírodné rezervácie a pod.) chránené a ich zber je zakázaný.

2. Zber v každom jednotlivom prípade vyžaduje určitý čas a spôsob, ktorý sa musí do-

A

16. 2. 2013

7 /4530/

hLAS ĽUDU

držať, aby z rastliny bolo čo najviac osohu.

Zber sa vykonáva vtedy, keď je obsah účinných látok v rastline alebo jej zbieranej časti najpriaznivejší. Zásadne sa zbierajú nadzemné časti, keď životné pochody v rastline vrcholia, pozemné časti zas v období tzv. vývojového pokoja rastliny, teda po ukončení vegetácie nadzemnej časti alebo pred jej obnovením.

3. Nadzemné časti rastlín sa zbierajú pri peknom a suchom počasí, keď nie sú na nich kvapky dažďa alebo rosy, spravidla predpoludním, kým ešte nie je horúčava, alebo keď je pod mrakom. Listy sa zbierajú spravidla pred začiatkom kvitnutia rastliny: nezakrpatené, zdravé, nepoškodené, bez škvŕn, čisté, nie príliš staré. Kvety sa zbierajú hneď, ako sa rozvijú, a to celé, alebo len lupienky – podľa potreby. Vňať sa zbiera spravidla vtedy, keď rastlina kvitne, alebo kvitnúť ešte len

od kontinuálneho prísunu energie. Patrí sem hlavne mozog, srdcový a kostrový sval, ale aj pečeň, obličky, pľúca, pankreas, spermie a placenta. Spolu s vitamínom E stabilizuje bunkovú stenu a má silné antioxidačné vlastnosti, t. j. tlmí reaktívne formy kyslíka škodlivé pre organizmus. Chráni DNA, lipidy a proteíny.

POMáhA PREDCháDZAť DEPRESIáM Táto zázračná látka upevňuje imunitný systém, odstraňuje únavu, znižuje hladinu „zlého“ cholesterolu, stabilizuje krvný tlak, pôsobí priaznivo pri alergii, astme a ochorení dýchacích ciest. Ďalej zlepšuje vitalitu, pomáha predchádzať depresiám, zastavuje paradentózu a používa sa pri liečbe porúch činnosti mozgu (Alzheimerovej chorobe, schizofrénii a pod.). Jeho užívanie nie je ohraničené vekom a hladina sa stanovuje individuálne. Keď sa pozrieme komplexne na mechanizmus a jeho účinok v ľudskom organizme, môžeme povedať, že je nevyhnutnou súčasťou života a je dirigentom orchestra ľudského organizmu.

ObÉZNYM ChýbA Výskumom sa zistilo, že obézni ľudia majú až o 50 percent menej koenzýmu Q10 v tkanive ako ľudia s normálnou hmotnosťou. Dokázalo sa tiež, že výrazne vyššiu hladinu tejto látky majú ľudia, ktorí veľa jedia, aj napriek tomu nepriberajú a zostávajú chudí. Koenzým Q10 totiž môže zvyšovať účinnosť metabolizmu v bunkách a tým stimulovať prirodzenú stratu hmotnosti.

Nedostatok koenzýmu Q10 vedie k poruchám: činnosti srdca, obličiek, pečene, plodnosti, zrýchlenému procesu starnutia. začína. Plody sa zbierajú, keď sú zrelé, prípadne keď ešte len dozrievajú, ak ide o také, ktoré sa pri dozretí ľahko uvoľňujú, rozletujú, vypadávajú. Semená sa vyberajú alebo vyklepú či vymlátia z čerstvých alebo viacmenej usušených plodov.

4. Podzemné časti rastlín: korene, podzemky sa zbierajú pri dvojročných alebo viacročných rastlinách na konci vegetácie, pri trvácich v jeseni, keď sa rastlina ukladá na zimný spánok, alebo na jar, keď sa z neho prebúdza, ale len po druhom alebo treťom, prípadne ďalšom roku života.

5. Kôra sa zbiera v jeseni, keď lístie opadne, alebo na jar ešte prv, ako sa listy rozvinú, spravidla, keď je vlhké počasie, lebo vtedy sa od dreva najľahšie odlúpne. Drevo sa zbiera na začiatku alebo na konci vegetačného obdobia rastliny, teda na jar alebo v jeseni z kmeňov a z hrubších konárov. Drevo nesmie byť spráchnivené, hubovité, nahnité a pod.

(V budúcom čísle: Zdravý, čerstvý a čistý materiál) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 2/12/2013 2:57 PM Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPTÁRA

PRÍLOHA DROBNÉ RADY, VEĽKÁ POMOC

Zapekané makaróny

Starostlivosť o podlahu

Suroviny: 300 g krátkych makarónov, 1 l jogurtu, 4 vajcia, 2 dl smotany, 200 g pražskej šunky, 200 g krémového syra (tvaroh), 120 g kačkavalju, 1 lyžica parmezánu, zmes korenín, oregano a olej.

Takto sa to vydarí: Pražskú šunku nakrájame na rezance. V hlbšej nádobe zjednotíme jogurt, vajcia, smotanu, krémový syr, parmezán, 3 lyžice oleja a nakrájanú pražskú šunku. Pripravenou zmesou polejeme makaróny, pridáme oregano a koreniny podľa chuti. Necháme odstáť 30 minút. Ohňovzdornú misu potrieme olejom a do nej vysy-

nohí z vás majú či už drevenú alebo plastovú podlahu už niekoľko rokov a dôkladne sa o ňu starajú. Nájdu sa však medzi nami aj nováčikovia, ktorí ju len nedávno dokončili.

M

peme pripravenú makarónovú zmes. Pečieme vo vyhriatej rúre na 200 ºC, kým sa nezačervená. Pred koncom pečenia posypeme nastrúhaným kačkavaljom a pečieme, kým sa syr neroztopí.

Pomarančové guľky Suroviny: 300 g mletých keksov, 100 g masla, 100 g práškového cukru, 2 menšie pomaranče, 50 g pomarančových želé cukríkov, 100 g brusníc, 60 g kokosu.

Takto sa to vydarí: Pomaranče dobre vyumývame, kôru nadrobno nastrúhame a šťavu vytlačíme. Mleté keksy polejeme šťavou, pridáme nastrúhanú kôru a premiešame. Osobitne vymiešame zmäknuté maslo s práškovým cukrom. Želé cukríky nakrájame na kocky. Vo väčšej nádobe zjednotíme keksy, maslo, želé cukríky a brusnice. Vymiešame rukou, aby sme

dostali hladkú hmotu, vhodnú na tvarovanie. Lyžičkou naberáme hmotu a rukou tvarujeme guľky. Obaľujeme ich v kokose a dávame do papierových košíkov.

V miestnosti s drevenou alebo plastovou podlahou je nižšia prašnosť a dojem z izby je veľmi pôsobivý. Aby to tak ostalo čo najdlhšie, musíme sa o takúto podlahu aj starať. Takéto podlahy sa čistia veľmi jednoducho.

Na bežné očistenie stačí vysávač, metla alebo mop (srb. džoger). Dôležité je, aby bola podlaha vždy čistá, pretože aj malé nečistoty môžu vplyvom chodenia spôsobiť na podlahe ryhy!

Zaschnuté nečistoty odstránime navlhčenou handrou.

Tiež je dobré nožičky na nábytku podlepiť filcovými podložkami.

Používajte zvlhčovač vzduchu. Relatívna vlhkosť vzduchu v miestnostiach s drevenými podlahami sa musí pohybovať medzi hodnotami 50 % až 60 %.

Ošetrujte drevenú podlahu aspoň 2x do roka čistiacim ochranným prostriedkom, ktorý zabezpečí lesk. Takéto ochranné prostriedky uľahčujú následné čistenie a zvýšia odolnosť proti poškrabaniu podlahy.

Výživná a lacná zelenina – nízkotučné tekvice A k rozmýšľate, ako by ste si obohatili svoj jedálny lístok, teraz je to správne obdobie na prípravu rôznych jedál z tekvice.

Môžete sa ich najesť do sýtosti, pretože obsahujú málo kilojoulov a veľa vitamínov.

BOHATé NA žiViNY Podľa oranžového zafarbenia dužiny môžete odhadnúť množstvo karoténu v tekvici. Čím je dužina tmavšia, tým viac karoténu obsahuje. Tekvice sú zdrojom železa, medi, draslíka a horčíka. ÚČiNKY NA TRÁVENiE Dužinu tekvíc tvorí prevažne voda a vláknina, ktoré priaznivo pôsobia na trávenie. Vláknina na seba viaže škodlivé látky z čreva a tie sa spolu s ňou ľahko vylúčia z organizmu. Tekvice záro-

30/VIII

dajte si záležať, aby ste ich uskladnili v suchom a chladnom prostredí. Vydržia vám tak až do jari. Počas celej zimy ich môžete pripravovať na sladko, aj na slano, dusiť, zavárať alebo plniť a zapekať. Dobrú chuť!

veň znižujú množstvo tukov v krvi a pôsobia močopudne, preto ich konzumáciu odporúčajú pri ochorení obličiek. 100 g tekvice má len 88 kJ. SEMiENKA NEVYHADZUJTE! Po spracovaní dužiny sa zamerajte na semienka, ktoré vám dodajú ešte viac účinných látok. Obsahujú skoro všetky stopové prvky, vitamíny skupiny B, vitamín C, draslík, fosfor, vápnik, železo, zinok a horčík. Môžete si

ich opražiť, nasekané pridať do zeleninových šalátov a múčnikov. Na organizmus majú regeneračný a omladzujúci vplyv.

TEKViCOVÁ šťAVA Rovnako pozitívne na naše telo pôsobí aj pitie šťavy z tekvíc.

Podporuje trávenie aj odvodňovanie organizmu. Odporúča sa pri chorobách močových ciest a zápche.

SKLADOVANiE V ZiME Ak máte veľkú úrodu tekvíc, 16. 2. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 338 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

7 /4530/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PIVNICA

Ďalší seminár zborového spevu K

omorný zbor Nádeje v Pivnici má za sebou ďalší úspešný seminár zborového spevu pod názvom Nová pieseň. Usporiadali ho v sobotu 9. februára a prednášateľom bol aj tohto roku známy hudobný pedagóg, dirigent a skladateľ PaedDr. Juraj Súdi zo Selenče a po prvýkrát toto školenie doplnil i orchester Zvonivá cimbalovka. Seminár trval jeden deň, záujemcovia si vypočuli zaujímavé prednášky a spoločne s orchestrom nacvičili šesť skladieb. Žiaľ, organizátorky tohto roku nedostali od nikoho finančnú pomoc, a tak si museli všetko sami zorganizovať a vyfinancovať. Ale

aj napriek týmto problémom seminár bol úspešný. Zúčastnilo sa na ňom asi 50 záujemcov, a to nielen členky Komorného zboru Nádeje, Na pamiatku aj spoločná fotografia s prednášateľom a hudobníkmi zo Selenče ale aj členovia Aj keď je takáto práca náročná a spevokolu Slovenskej evanjelickej lom pivnického zboru SEAVC a Jupre prednášateľa trocha aj vyčerrajom Súdim majú naplánovanú a. v. cirkvi v Pivnici s velebným pánom Jánom Zahorcom, farárom ich verejnú prezentáciu v chráme pávajúca, výsledky sa predsa vidia. pivnickým, tiež učiteľky zo Zá- Božom v Pivnici pri príležitosti Účastníci seminár zvládli na výborkladnej školy 15. októbra a ďalší veľkonočných sviatkov. Týmto nú, spolupracovalo sa im krásne a Pivničania. Skladby, ktoré nacvičili, spôsobom si zopakujú piesne zo veria, že v takomto školení zborosú nábožného charakteru, a Ko- seminára a zároveň ukážu spolu- vého spevu budú aj ďalej pokračoK. Imreková vať. morný zbor Nádeje so spevoko- občanom, čo sa tu naučili.

ČLENOVIA ZDRUŽENIA PETROVSKÝCH UMELCOV VOLILI

STARÁ PAZOVA

Staronová predsedníčka Mária Ivičiaková S

Stretnutie sriemskych MOMS 16. februára

taronová predsedne zhodnotili výšku níčka a takmer „odplánovaných aktivít. maľované“ vedenie z Teda i v roku 2013 predchádzajúceho obmaliari sa budú ubedobia v Združení perať zachodenými trovských výtvarných chodníčkami a rozšiumelcov nasvedčuje, že rovať pole pôsobsi väčšina prítomných na nosti. Ak budú mať valnom a zároveň i vomožnosť, i v tomto lebnom zasadnutí zhroroku zorganizujú 3 maždenia tohto spolku výstavy a výtvarný váži doterajšie snahy a tábor pre dorast.

Predtým ako preaktivity ich vedenia. Za- Nové vedenie petrovských umelcov: (zľava) tajomníčka Vlasta Triašková, pokladníčka šli k voľbe nového sadnutie sa uskutočnilo Katarína Legíňová, predsedníčka Mária v piatok 8. februára v Ivičiaková a podpredseda Vladimír Levársky vedenia, vypočuli si a schválili kumulamiestnostiach Turistictívnu správu o vlastnej činnosti od založenia do kej organizácie Obce Báčsky Petrovec.

Hoci na rokovacom programe mali až 14 bo- konca uplynulého roku. V nastávajúcom štvordov, umelci ho hravo zvládli za dobrú hodinku. ročnom období predsedníčkou bude aj naďalej Zaoberali sa i správou o činnosti a hospodárení, Mária Ivičiaková, podpredsedom sa stal Vladimír resp. finančnou bilanciou za rok 2012. O sebe dá- Levársky (túto funkciu zastáva od leta minulévali vedieť kedykoľvek sa im naskytla príležitosť ho roka), tajomníčkou bude Vlasta Triašková, na a predovšetkým sa prezentovali v rámci osláv Dňa poste pokladníčky Máriu Struhárovú vystriedaPetrovca, Slovenských národných slávností, v la Katarína Legíňová. Okrem spomenutých člerámci Bienále výtvarných amatérov a v rámci jar- nov združenia v Správnej rade sú aj Vladimír Urmočných podujatí. Prispeli k oslave jubilea člen- banček, Anna Struhárová a M. Struhárová. Doky Márie Červenej a zorganizovali aj 7 prednášok zornú radu budú tvoriť Ruth Petrášová, Samua dielní. Dokopy mali 140-tisíc dinárov, z ktorých el Legíň a Mária Báďonská.

Na schôdzi sa tiež spoločne dohodli, že výšku si aj do nasledujúceho roku preniesli trošku. Odzneli aj správy Dozornej rady o kontrole práce or- členského poplatku na rok 2013 nebudú meniť, gánov združenia a inventúrnej komisie. Potom sa takže pre dospelých členské zostáva 500 a pre mlaJ. Čiep dohodli o náplni práce v bežnom roku a finanč- distvých 250 dinárov.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

práva o minuloročnej činnosti (spolu s finančnou správou) a plán práce na rok 2013 (spolu s finančným návrhom) boli ústrednými bodmi rokovacieho programu na schôdzi Správnej rady MOMS Stará Pazova v piatok 8. februára v miestnostiach Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Uvedené správy členovia Správnej rady pazovského miestneho matičného odboru dostali vopred, v písomnej forme. Konštatovali, že ich práca v minulom roku bola ozaj veľmi čulá, dobre sa hospodárilo a všetky štyri správy boli jednohlasne schválené. Na margo minuloročnej činnosti vyslovená bola i malá pripomienka, že sa neurobilo dostatočne (hoci sa realizovalo zasadnutie s riaditeľmi troch pazovských stredných škôl) ohľadom zvýšenia záujmu tamojších stredoškolákov o fakultatívnu výučbu slovenského jazyka.

Tejto problematike a iným aktuálnym záležitostiam pazovskí matičiari venujú osobitnú pozornosť na nadchádzajúcich zasadnutiach.

Na piatkovej schôdzi pazovskí matičiari navrhli aj niekoľkých kandidátov z tohto miestneho matičného odboru na jednotlivé funkcie do ústredia Matice slovenskej v Srbsku. Dohodli sa aj, že v organizácii MOMS Stará Pazova sa v sobotu 16. februára o 10. hodine v miestnostiach staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka uskutoční zasadnutie predstaviteľov sriemskych MOMS. a. lš.

S

31

K U LT Ú R A O MATICI SLOVENSKEJ V SRBSKU S PREDSEDNÍČKOU KATARÍNOU MELEGOVOU-MELICHOVOU

Jednotne zachovávať to, čo ešte máme období minuloročných súvah a nastoľovania nových plánov nezabudli sme ani na Maticu slovenskú v Srbsku, ktorá sa práve vlani stala nositeľkou Ceny Obce Báčsky Petrovec.

Vzácne ocenenie prebrala aktuálna predsedníčka Katarína Melegová-Melichová, ktorú sme v týchto dňoch tak trochu vyspovedali.

– Videli sme, že ste v uplynulom roku mali v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka majstrov. Čo sa vám v týchto neľahkých časoch podarilo vynoviť?

– Vlani sme prakticky zakončili tretiu fázu zatepľovania matičného domu, takže môžeme s potešením konštatovať, že teraz už nielen od ulice, kde ľudia najlepšie vidia matičný dom, ale aj vo dvore sú okná a dvere vymenené. Na koniec sa to aj cíti, a to nielen ako tepelná, ale aj ako zvuková izolácia. Napríklad keď máme programy v Štefánikovej sieni, tak nás nerušia automobily, ktoré premávajú po tejto ulici. Bolo to už načase urobiť, lebo táto budova je storočná, a každý objekt podlieha skaze. Na tento účel sme dostali prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a musím konštatovať, že tento úrad v najväčšej miere podporil naše projekty. Musím však vyzdvihnúť aj podporu Obce Báčsky Petrovec, ktorá od obnovenia financuje plat tajomníka. Teraz sme dostali aj prostriedky navyše, na nevyhnutné materiálne trovy, lebo ani Matica nemôže byť bez toho, aby si platila elektrinu, telefón, vykurovanie. Pri tejto príležitosti však musím zdôrazniť, že také pochopenie, aké máme v tejto samospráve, sa nám neušlo v žiadnej inej. Do obecného finančného plánu na tento rok sa Matica dostala ako osobitná rozpočtová položka a je tam naplánovaných 900-tisíc dinárov, čo sa, verím, aj realizuje.

– Sú ešte niektoré veci na matičnej budove, ktoré treba renovovať, vymeniť?

V

32

– Treba povedať, že pri všetkých týchto výmenách okien a dverí prišlo aj ku poškodeniu fasády, lebo napríklad staré okná nemali hore sokel. Teda bolo by treba znovu natrieť fasádu a už dávnejšie potrebuje opravu balkón, ktorý nie je dosť stabilný. Hádam sa nám to podarí v tomto roku dokončiť, aby sme potom boli na viac rokov spokojní, čo sa týka budovy takej,

venských národných slávností a tých vieme, teraz už máme veľmi veľa, a máme – pravdaže – aj tradičný Matičný turnaj v malom futbale o pohár veľvyslanca Slovenskej republiky. Vlani bol v Laliti a bol mimoriadne úspešný, dokonca doteraz najmasovejší. Teší ma, že toto podujatie má už svoje renomé a o organizáciu tohtoročného turnaja už máme nie jedného, ale aj viacero zá-

školského roku chodíme do tých menších prostredí a rozprávame sa s rodičmi, aby si dali deti pri zápise do školy aspoň na hodiny slovenského jazyka ako voliteľného predmetu, ak už neexistuje možnosť výučby v slovenskom jazyku. Žiaľbohu, že je to do tejto kategórie zaradené, myslím si, že je to strašná neprávosť, keď si dieťa má voliť medzi zábavou a niečím, čo je v samom jeho bytí. Zákonodarca a Ministerstvo osvety si to nedomysleli a proti tomuto treba rázne protestovať. No a potom je tu i stretnutie slovenských učiteľov na Slovenských národných slávnostiach a vydávanie tematickej brožúry. K tomu sme vlani urobili projekt, aby sme deti, ktoré v niečom vynikli, poslali na Slovensko na Mikulášske či Vianočné trhy. Ukázalo sa to ako veľmi dobrý ťah, lebo treba aj na malých školách podnecovať deti, nech vedia, že ak budú navštevovať výučbu v Katarína Melegová-Melichová s redaktorom viacerých matičných vydaní profesorom Samuelom Boldockým (v strede) a minuloročným jubilantom, slovenčine a budú úspešné, budú aj odmenené. A spisovateľom Pavlom Grňom na premiére antológie Putá zeme v Dome to nielen dobrou známMSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci kou, ale aj takýmto výleaká je. Ale máme aj plány, a to ujemcov. Legislatívna komisia tom na Slovensko. Výlet bol veľprvýkrát teraz poviem takto ve- má na starosti nielen základné mi úspešný, lebo deti mohli virejne, že sa aj táto naša nád- akty Matice, ale – ako iste viete dieť to, čo za života ešte u nás herná povala upraví. Za pod- – práve beží akcia vracania ne- nevideli, ani by sa im pri takej predsedu Matice máme inži- hnuteľností a pôdy majiteľom, bežnej návšteve Slovenska taká niera architektúry, ktorý by vy- ktorým boli vyvlastnené. Táto možnosť nenaskytla. A pritom pracoval projekt a na základe naša komisia vypracovala po- nielenže dostali dary od organeho by sme žiadali prostriedky. trebné žiadosti, ktoré sú rezort- nizátorov vianočných trhov, ale Chcela by som to vidieť, ako ným orgánom dávno odovzda- aj Matica všetkým účastníkom priestory na ubytovanie, aby né, ale treba to stále sledovať a kúpila knihu s vianočnou teMatica mala aký-taký, čo aj malý posielať ďalšie doklady, že od tý- matikou a CD a umožnila im finančný zdroj, vďaka ktorému chto nárokov Matica neodstu- návštevu primeraných podujaby sa kryla aspoň údržba ma- puje. Komisia pre kultúrno-ume- tí. Pozastavím sa ešte pri protičného domu. lecké programy má na starosti pagačnej komisii. Chcem zdô– Poďme teraz do Matice naše programy v rámci Sloven- razniť, že jej predsedníčka vydnu. Ako sa darí ústrediu MSS, ských národných slávností. nakladá mimoriadne úsilie a z komisiám?

– Keď ide o matičnú osve- roka na rok sa jej darí, bez ohľa– Keď ide o osvetovú komisiu, tovú komisiu, tá koná sku- du na ťažkú ekonomickú situápropagačnú, kultúrno-umelec- točne šľachetnú misiu, ktorú ciu. Vidno to hlavne v ústrety kú, legislatívnu, športovú, mô- už niekoľko rokov sledujeme Slávnostiam a nebyť výsledkov žeme byť spokojní. Napríklad v teréne. tejto práce – pretože posledné športová má na starosti všetky – Áno, podľa plánov osvetovej roky z ÚSŽZ prichádzajú prošportové podujatia v rámci Slo- komisie hlavne pred koncom striedky po Slávnostiach a od 16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A nás sú to prostriedky ďaleko menšie – my by sme Slávnosti organizovať nemohli.

– Sú tu aj miestne matičné odbory, ktoré, veríme, tiež dobre vedia, aká je ich úloha.

– Vďaka tomu, že v každom prostredí sú ľudia ochotní robiť, že vidia význam takej práce, máme do roka na desiatky matičných podujatí v rámci nášho kultúrneho života. A keď si uvedomíme, o koľko nás je menej za týchto desať rokov, mali by sme byť jednotní v tom, čo nám je hádam úloha – v zachovaní toho, čo ešte máme. Ešte keď máme na zreteli, že často v čisto slovenských alebo vo väčších prostrediach čím ďalej, tým viac slovenských detí rodičia zapisujú do srbských tried, uvedomíme si, že nie je všetko dané

význam, ako si hlavne tá mužská časť populácie chce pripustiť. Aj dnes v práci ženských spolkov je veľa humanizmu a empatie s tými v našej spoločnosti, ktorí sa majú najhoršie. Ďalšia kniha je zborník prác k 80. výročiu Matice a bude to objemnejšia kniha, lebo bude mať zo 340 strán. Sú tam aj niektoré objavné momenty z práce našej Matice, z jej spolupráce s Maticou slovenskou na Slovensku. Sú tu aj matiční donátori, biografie všetkých predsedov a čestných predsedov Matice slovenskej v Juhoslávii, resp. v Srbsku, dôležité podklady z práce miestnych odborov, ktoré sme chceli v tejto knihe k matičnému jubileu mať. Sú to tri knihy vyfinancované z projektov, a je to realizácia plánu za rok 2012. Nakoniec je tu rukopis monografie o našom maliarovi Vladimírovi Urbančekovi.

Táto kniha je z plánov na rok 2013.

– Matica slovenská v Srbsku sa podieľa aj v príprave istého rozhlasového vysielania.

– Zúčastnili sme sa na súbehu Rádio-televízie Vojvodina, ktorý bol vypísaný začiatkom roku 2012.

Zmluva však bola podpísaná až v druhej polovici roka a Delegácia MSS vlani v bieloblatskej školskej knižnici po rozhovore s rodičmi mládežnícke budúcich prvákov (foto: J. Hromčíková) hodinové vysielanie Pulzzákonmi a nevyhnutným pro- škoda, že v roku jubilea sa ne- meter beží od novembra každú cesom asimilácie, ale za všeličo urobila nejaká konferencia, pre- poslednú stredu v mesiaci. Prisi môžeme aj sami. Tu vidím tože treba mať na zreteli, že žen- pravuje ho Matica v spolupráci so úlohu Matice a našich ochot- ský spolok to nie sú len stretnu- žiackym domovom v Petrovci. ných a obetavých členov, ale aj tia žien pri prednáškach či vo vy- Orientovali sme sa na deti, ktoré všetkých ostatných inštitúcií, šívaní, ako si to niektorí zo svojich sú tu, aby sme mali širokú škálu ktoré máme na úrovni sloven- pozícií zľahčujú. Nesmieme za- prostredí, pretože sme sa zameskej národnosti, pretože toto je budnúť, že roku 1922, keď sa rali na rôznorodé témy. Budeme už situácia, keď skutočne treba petrovské ženy začali organizo- to robiť do konca júna. Snažíme zvoniť na poplach. Ak sa to aj na- vať, v niektorých aj vyspelých sa sledovať aj ďalšie súbehy, aby ďalej bude vyvíjať týmto tem- európskych štátoch ženy nema- sme nejakým spôsobom získali pom, o takých tridsať rokov li ani hlasovacie právo... Treba prostriedky, lebo Matica má aj nám nebudú potrebné ani no- všetky tie danosti dať na papier, túto možnosť v stanovách. viny, rozhlas, televízia, ale ani aby sa nezabudlo, lebo si myslím, – Nechceme a nesmieme zaškoly. Vzácna je aj dobrá vôľa, ale že ženské hnutie má oveľa väčší budnúť ani na prínos predsta16. 2. 2013

7 /4530/

tí, čo majú v tom štatutárne či zákonné záväzky, ešte ako by mali skočiť na nohy a dať sa s veľkou vervou do roboty, lebo perspektívy nie sú dobré, skôr môžeme na budúcnosť hľadieť s veľkým pesimizmom. Ak sa budeme iba nečinne dívať do štatistík a konštatovať, že situácia je zlá, žiadny krôčik a žiadnu nápravu v dobrom smere neurobíme.

– Sledujeme a aj vlani sme evidovali plodnú matičnú vydavateľskú činnosť...

– Vlani sme vydali jedinečnú antológiu ženskej poézie, prakticky konfrontáciu poetickej Dolnej zeme a situácie na Slovensku, zostavovateľky Viery Benkovej Plášť bohyne. Druhá kniha je venovaná deväťdesiatke ženského spolku v Petrovci. Myslím si, že je

HLAS ĽUDU

viteľov MSS vo vedeckých konferenciách.

– Každý rok sa zúčastňujeme aspoň na dvoch vedeckých sústredeniach. Vlani to bola konferencia v Nadlaku a Stála konferencia pre Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensku. V Nadlaku sme boli s referátmi štyria z Matice a na Stálej konferencii som bola ja. Teraz nás koncom februára v Martine čaká vedecká konferencia k 150. výročiu Matice slovenskej, kde sa s referátmi zúčastníme dvaja matičiari. V marci to bude ďalšia vedecká konferencia na tému dolnozemských Slovákov v Nadlaku, kde sa zúčastníme z Matice traja. Teda aj týmto spôsobom sa snažíme Maticu slovenskú zviditeľňovať a prakticky ukázať, že máme vo svojich radoch ľudí, ktorí vedia podložene a výskumom sa dostať k faktom a dať to na papier, čo si myslím, že má tiež svoju váhu z aspektu nášho slovenského života.

– Na záver ešte pripomenieme, že rok 2013 je v Matici slovenskej v Srbsku volebným rokom.

– Áno, tohto roku v súlade s novými stanovami máme mať voľby v miestnych odboroch a v ústredí, teda čakajú nás celomatičné voľby. Vzhľadom na nové stanovy, ktoré sme si schválili pred tromi rokmi, toto sú nám prvé voľby. Toto je teda chvíľa, aby sa všetko zladilo. To neznamená, že aj napriek tomu, že MOMS a vedenie MOMS-u dobre fungovalo, musí sa zvoliť nové.

Môže sa len potvrdiť to staré, ale nech sa to funkčné obdobie prakticky ráta odteraz, aby sme mali jednotnú situáciu v celej Matici. To potom súvisí s navrhovaním podpredsedov, s voľbami do Správnej rady MSS, a tak ďalej. Proste, nech v tom máme poriadok. Preto prvé mesiace v roku budú patriť valným a volebným zhromaždeniam v miestnych odboroch, potom bude zasadať aj Správna rada MSS a nakoniec bude aj volebné zhromaždenie MSS. To je to, čomu sa venujeme v druhej polovici zimy a v prvých týždňoch jari. Potom sa spresnia ďalšie kroky a konkrétne zadelenia.

A. Francistyová

33

K U LT Ú R A ZO ZÁVEREČNÉHO OKRÚHLEHO STOLA K VÝZNAMNÉMU EKOLOGICKÉMU PROJEKTU NA FAKULTE TECHNICKÝCH VIED (FTN) V NOVOM SADE

Význam celoživotného učenia ž celý rad rokov sú početné odbory novosadskej Fakulty technických vied nielen priekopníkom, ale i vlajkovou loďou v realizácii mnohých environmentálnych projektov. Jedným z najnovších je i Pozdvihovanie povedomia o potrebe ochrany životného prostredia prostredníctvom školenia založeného na aktuálnych prístupoch v Európskej únii, ktorého vedúcim je popredný odborník v tejto oblasti prof. Dr. Janko Hodolič.

To, čím sa uvedený projekt líši od iných, Doc. Dr. Nenad podobných a príbuzných, je nielen za- Prof. Dr. Janko Simeunović meranosť na prax, ale i jeho komplexnosť. Hodolič Konštatujúc, že projekt úspešne splnil staPozostával totiž zo siedmich tematických kôl alebo kurzov s ozaj širokým uhlom záberu: riade- novenú misiu a cieľ, prof. Hodolič v nedávnom nie oblasti životného prostredia, ekodizajn a pozdravnom prejave k účastníkom okrúhleho udržateľný rozvoj v strojníckom inžinierstve, stola vyzdvihol, že je prvou mierou jeho úspešudržateľné riadenie odpadu, výrobok na kon- nosti veľký záujem uchádzačov a poslucháčov, ci životného cyklu, jeho demontáž a recyklácia, ktorých bolo alebo aj je približne 150, skutočoznačenie produktov týkajúcich sa ochrany ži- nosť, že školenia tohto druhu budú pokračovať, votného prostredia, znečistenie životného oko- ako aj výsledky ankiet a debát prebiehajúcich lia a možnosti odstránenia znečisťujúcich látok na každom zo siedmich školení.

– Ďakujem svojim spolupracovníkom, a hodnotenie životného cyklu výrobkov a sluúčinkujúcim v projekte kvalitnými prednážieb.

U

škami, ďakujem vám poslucháčom za trpezlivosť a záujem a zvlášť ďakujem Správe pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad, že finančne participovala v tomto projekte. Mám nádej, že sme všetci spoločne podnikli čosi dobré a osožné... – podčiarkol prof. Hodolič.

Zmieňujúc sa o potrebe rastu povedomia o význame stáleho školenia, ďalší účastník okrúhleho stola doc. Dr. Nenad Simeunović uviedol, že je to podmienené rastúcim množstvom vedomostí, skracujúcim sa časom, v ktorom o tie prichádzame, ako aj prehlbujúcou sa priepasťou medzi príslušnosťami záujemcov a nárokmi trhu. V tom možno objaviť azda podstatnú príčinu, že TIMEA – platforma pre kontinuálne školenie plánuje, aby do roku 2020 sedem percent obyvateľstva bolo zahrnutých niektorou z foriem uvedeného školenia.

Nás na podobnej ceste čakajú ešte mnohé skúšky a otrasy, keďže máme okolo 240-tisíc negramotných, okolo milión osôb neúplne gramotných a približne každý piaty žiak nekončí základnú školu. Ako výrazné posmelenie na ceste zdolávania takýchto problémov mohol by poslúžiť jeden z hlavných odkazov účastníkov: nemusí byť vo výhode ten, kto má, ale ten, kto sa chce učiť: neustále a bez časových a iných obmedzení.

O. Filip

MOMS NOVÝ SAD

Malé zmeny vo vedení iesňou Po nábreží v prednese zmiešanej speváckej skupiny SKC P. J. Šafárika sa v stredu 6. februára v miestnostiach Starej fary uskutočnilo pravidelné valné a volebné zhromaždenie MOMS Nový Sad. Prítomní hneď na začiatku zasadnutia odsúdili vandalský čin neznámych páchateľov, ktorí rozbili a odniesli tabuľu s nadpisom SKC P. J. Šafárika.

Po prezentácii obsiahlej správy o bohatej činnosti MOMS zo strany predsedu Jaroslava Feldyho a finančnej správy, ktorú podala predsedníčka Dozornej rady Katarína Tótová, nasledovala rozprava. Asi najväčší podiel v nej mali: Vladimír Obšust, Ján Brtka, Michal Hyža, Juliana Brtková a Martin Klátik. Spoločnou nitkou diskusie boli podnety, aby sa v takej práci pokračovalo aj ďalej, ale boli aj návrhy na jej zveľadenie, napr. vo vydavateľskej činnosti, v elektronickom informovaní, spolupráci s médiami, kultúrnymi inštitúciami. Diskutéri navrhujú zapájať viac mladých do matičnej

P

34

činnosti, zveľadiť spoluprácu so základnými školami, cirkvou, spolkom, s inými MOMS-ami, aj medzinárodnú spoluprácu a i naďalej sa starať o hrobky zaslúžilých Slovákov.

Po jednohlasnom schválení uvedených správ matičiari pristúpili k voľbám členov rád – správnej a dozornej. Šlo vlastne iba o nepatrné zmeny hlavne v zapájaní do práce prevažne mladých matičiarov.

Predsedníčkou MOMS sa stala Jarmila Struhárová, podpredsedom bude Jaroslav Feldy, za tajomníčku bola zvolená Aneta Lomenová a pokladníkom aj naďalej zostal Jaroslav Boldocký. Dozorná rada zostala v nezmenenom zložení: predsedníčkou je Katarína Tótová a členmi Ján Korčok a Karol Lačok. Novosadskí matičiari na post predsedníčky MSS navrhli Katarínu Melegovú-Melichovú a za podpredsedu MSS pre Báčku Vladimíra Feketeho.

Predstaviteľmi MOMS v Správnej rade MSS budú Katarína Holá a Jaroslav Feldy, kým záujmy MOMS Nový Sad v zhromaždení MSS budú

Na fotke Jaroslava Lačoka momentka z prednesu hymnickej piesne Po nábreží

obhajovať Michal Hyža a Zuzana Pavlovová. Keď ide o matičné uznania, novosadskí matičiari navrhli ďakovnú listinu udeliť Štefanovi Cickovi a osobitné uznanie za zásluhy na poli umenia a národných tradícií novinárovi Zdenkovi Popovi.

O aktualitách v MOMS Kysáč, MSS a v Matici slovenskej na Slovensku hovoril čestný predseda MSS Rastislav Surový a o rozptýlenie krásnym hovoreným slovom sa postarala Elena Surová. Novosadskí matičiari schválili rozhodnutie, ktorým podporili iniciatívu na priestoroch Starej fary vystavať budovu pre potreby všetkých sloven-

ských inštitúcií pôsobiacich vo Vojvodine. Túto iniciatívu treba postúpiť NRSNM, cirkvi a všetkým subjektom pôsobiacim na ochrane a zveľadení národnostných práv.

Ako základný zdroj financovania bola uvedená možnosť, aby sa dlhy Srbska Slovenskej republike valorizovali financovaním práve takýchto podujatí.

Na záver zhromaždenie splnomocnilo pracovnú skupinu, aby preskúmala možnosti organizovania sa a pôsobenia matičných, cirkevných a spolkových penzistov na území Nového Sadu. jf

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DIVADLO VHV SCÉNA V KOVAČICI

Prvé dve zahraničné vystúpenia ovačickí divadelníci majú za sebou ďalšiu úspešnú sezónu. Po K naštudovaní komédie Stevana Vasića, v ktorej sa komickým spôsobom predstavuje banátska každodennosť a mentalita v porovnaní s minulosťou, kovačickí herci vycestovali do zahraničia. Týždeň pred odchodom na zájazd skúšky pod dozorom režiséra – známeho srbského herca Milenka Pavlova prebiehali v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici intenzívne. Hra Falošné jednanie získala postupne sympatie divákov nielen na domácej kovačickej scéne, ale i vo Vojlovici a na Divadelnom vavríne 2012 v Kovačici. Čo je však mimoriadne významné – divadelníci ešte vlani dostali pozvania aj na hosťovanie do zahraničia.

V sobotu 2. februára 2013 protagonisti Falošného jednania odcestovali mikrobusom smerom do Popradu, aby sa v nedeľu v predvečerných hodinách predstavili obecenstvu v preplnenej sále Kultúr-

Spoločná fotka po vystúpení kovačických hercov na javisku v levočskom Mestskom divadle Tatra neho domu v Poprade. Predstavenie bolo zaradené do repertoára Popradských divadelných fašiangov, ktoré sa tohto roku nesú v znamení osláv 45. výročia založenia Divadla Commedia Poprad. Bol to výnimočný deň pre kovačických hercov, ktorých popradské obecenstvo dlhotrvajúcim potleskom niekoľ-

kokrát po zakončení predstavenia volalo na „klaňačku“. V pondelok 4. februára si toto divadelné predstavenie pozreli i milovníci divadla v Levoči. Predstavenie, ktoré splnilo očakávania, čoho dôkazom bolo i bezprostredné divácke nadšenie, sa usporiadalo v prekrásnej divadelnej sieni tamojšieho Mestského divad-

la Tatra. Po vystúpeniach sa hostitelia v čele so známym režisérom a zároveň hercom Divadla Commedia Poprad Vladom Benkom bavili v krátkych besedách so zástupcami kovačického hereckého kolektívu, v ktorom boli Zuzana Šipická, Miloslav Jonáš, Jaroslav Dudáš, Ján Chrťan, Milinka Čížiková, Ján Marko, Emil Nemček ml., Želimír Bartoš, Miloslav Zloch a autorka tohto textu v čele s Pavlom Jonášom, predsedom Rady Divadla VHV scény v Kovačici.

Ochotne priblížili svojim hosťom samotné lokality Poprad a Levoču a ich divadelnú históriu.

Týmto zájazdom na Slovensko sa hosťovanie hereckého kolektívu s predstavením Falošné jednanie nekončí, nasledujú predstavenia na domácej pôde, v slovenských osadách a v marci je na pláne zájazd do Rumunska. V novej sezóne kovačické divadlo už chystá nové divadelné predstavenie. Bude to komédia srbského autora Jovana Steriju Popovića, s ktorou bude znovu bojovať o priazeň obecenstva a odborných komisií na divadelných prehliadkach.

A. Chalupová

ARADÁČ

Z ČINNOSTI KYSÁČSKYCH MATIČIAROV

Pekná družba troch škôl

V ústrety oslavám ok 2013 je v Kysáči oslavným rokom, lebo si občania priR pomínajú 240 rokov od prí-

Mladí aradáčski divadelníci sú aj skvelí hudobníci hvályhodná akcia NRSNM v stretaní a kamarátení mladých divadelníkov, C účastníkov prehliadky 3 x Ď, mala svoje ďalšie pokračovanie v Aradáči v piatok 8. februára. V ten deň si v rámci nekaždodennej družby troch škôl v preplnenej Labátovej sieni diváci pozreli dve divadielka. Najprv mladučkí divadelníci ZŠ Sriemskeho frontu zo Šídu zahrali predstavenie Pampúšiky na ceste v réžii Anny Kovárovej, potom obecenstvo potešili žiaci ZŠ Savu Šumanovića z Erdevíka s divadielkom Traja umelci a drak Samuel v réžii Ruženky Ďuríkovej. Hosťom zo Šídu a z Erdevíka, ktorí ináč do Banátu docestovali v jednom autobuse, sa prihovoril pri návšteve aradáčskej ZŠ Bratstvo aj riaditeľ školy Valeri Dragan.

16. 2. 2013

7 /4530/

Po vydarených divadielkach, ktoré boli odmenené potleskom divákov, nasledovala zákuska. Pripravili ju rodičia členov aradáčskej divadelnej sekcie v tamojšej ZŠ.

Prekvapenie pre všetkých bol detský žúr, kde hostí a hostiteľov po prvýkrát zabávala aradáčska detská roková skupina Luda ekipa. Členovia skupiny sú vlastne mladí divadelníci. Celé toto stretnutie usporiadali členovia spomenutej školskej divadelnej skupiny za pomoci rodičov a učiteľky Zuzany Obšustovej. Ináč po vystúpení v Starej Pazove na prehliadke 3 x Ď aradáčski divadelníci už vyskúšali aj divadelné dosky v Padine a teraz plánujú vrátiť návštevu Erdevíčanom.

J. Zvara-Moco

HLAS ĽUDU

chodu Slovákov do tejto osady.

Z tej príležitosti si založili dva výbory: oslavný a organizačný, ktoré budú mať na starosti oslavu spomenutého výročia. Členov výborov zvolili na zasadnutí Správnej rady MOMS, ktoré bolo v utorok 5. februára. Okrem členov Správnej rady MOMS Kysáč prítomní boli i predstavitelia inštitúcií, cirkví a spolkov, ktorých neskoršie verifikovali na členov oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Všetci členovia Správnej rady MOMS sú tiež členmi oslavného výboru. Predsedníčkou je Ľudmila Berediová-Stupavská a zástupcom Ján Slávik.

Keď ide o organizačný výbor, predsedom je Michal Francisty a podpredsedom Dušan Francisty. Tajomníčkou výborov – oslavného a organizačného – je Anna Asodiová.

O rámcovom pláne a programe osláv prítomných na utorkovej schôdzi informoval predseda MOMS Rastislav Surový. Ako povedal, náplňou osláv budú výstavy tak umeleckých obrazov, ako i kníh, tla-

če a starých fotografií. Budú tu i ďalšie podujatia, ktoré sa realizujú v spolupráci s KIS, Spolkom kysáčskych žien, školou, škôlkou, cirkvami, združeniami a spolkami občanov, penzistami, podnikateľmi, Radou Miestneho spoločenstva a mestom Nový Sad. V pláne sú i stretnutia s lekármi, učiteľmi a inými pracovníkmi, ktorí žijú mimo svojej dediny, ale sú pôvodom z Kysáča, tiež stretnutia s občanmi Slovenska. Predseda Surový spomenul, že sa v rámci 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča oslávi aj 100. výročie kysáčskej knižnice. Medzi najdôležitejšie podujatia by mali patriť prezentácia Zborníka prác Kysáč 1773 – 2013 a záverečný program, ktorý je naplánovaný na november. Rozpočet na tieto ciele je nateraz nulový, avšak Kysáčania veria, že tak z projektov, ktoré napísali, ako i z iných prameňov a donácií získajú prostriedky na tieto ciele.

Na utorkovom matičnom zasadnutí spresnili dátum valného zhromaždenia MOMS Kysáč: v nedeľu 17. februára o 17. hodine.

E. Š.

35

K U LT Ú R A ZIMA S KNIHOU V HLOŽANOCH

V spoločnosti Jánošíka K

V. Valentík okrem iného zdôraznil význam spolupráce s inými vydavateľstvami, vyrátal všetky tituly, ktoré vlani SVC vydalo v rámci jednotlivých edícií a V. Hronec jemu

ompletnú vlaňajšiu vlastnú pro- davateľstvom Ivana Krasku v Naddukciu, ako i zopár kníh sloven- laku. V tej istej edícii predtým vyšiel ských vydavateľov (prevažne pre aj ďalší zväzok kapitálneho diela deti) predstavilo Slovenské vyda- Jozefa Podhradského Tragédia Tatvateľské centrum z Báčskeho Pe- ry. Hronec vyjadril názor, že po vytrovca v Hložanoch v pondelok 11. daní tejto drámy v úplnosti„sa zmefebruára v rámci vstupného kola ní mienka o mesianizme aj na Slotradičného podujatia Zima s knihou. Tretí raz zaradom ho SVC odštartovalo práve v kaviarni Pod lipami, na večierku, ktorý usporiadal Spolok žien Slovenka, v spolupráci s MOMS Hložany. O vlaňajšom opuse hovorili riaditeľ SVC Vladimír Valentík a redaktor knižných vydaní Víťazoslav Hronec. Zo 30 prítomných privítala predsedníčka SŽS Viera Miškovicová a predsedníčka MOMS Mária Bartošová- Zase dobre navštívený večierok Zima s knihou v Hložanoch Korčoková.

Ako povedal riaditeľ Valentík, SVC vensku“, a podčiarkol, že Podhradský svojským spôsobom prezentoval v uplynulom roku vydalo 20 kníh; je „jeden z našich najlepších básni- celý rad zaujímavých informácií týposledná s vlaňajším vročením vy- kov; vyrovná sa aj Paľovi Bohušovi, kajúcich sa vzniku, respektíve pošla pred asi dvoma týždňami a je to aj Babinkovi“. Po vydaní všetkých šty- zadia vzniku jednotlivých titulov.

Jánošík autora Gustáva Maršalla Pe- roch knižiek spomenutej drámy Okrem iného ozrejmil, ako skeptictrovského (vlani uplynulo 150 rokov bude treba, ako povedal, zorgani- ky očakával vydanie jeho Antológie od narodenia spisovateľa). SVC ju vy- zovať sympózium venovaný Pod- poézie vojvodinských Slovákov – po dalo v edícii Korene, spoločne s Vy- hradskému a jeho dielu. anglicky. O jej preklad sa postaral sil-

O vydaniach SVC hovorili Vladimír Valentík (zľava) a Víťazoslav Hronec

bašský rodák žijúci v Kanade Andrej Ušiak a SVC ju vydalo v kooperácii s vydavateľstvom Milorada Vlaovića z Nového Miloševa. Nadšene hovoril a hŕbou zaujímavých detailov Hronec okorenil aj súvislosti týkajúce sa publikácie Zuzany Hurtajovej Rytierske príbehy, uzavierajúc, že „možno aj terajšia zábavná literatúra o 200 – 300 rokov – bude klasika“.

Riaditeľ Valentík záverom večierka skonštatoval, že vydavateľský plán SVC na rok 2013 predpokladá vydanie súhrnne až 28 titulov. Úryvky z jednotlivých vlaňajších vydaní na úrovni predniesli: Jasmina Šepšová, Alena Pešková, Mária Bartošová-Korčoková a Miriam Murtínová.

Juraj Bartoš

V STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICI

Predstavili nový magazín Brifing Č

lenovia redakcie magazínu Brifing sa zaoberajú teoretickým, vedeckým a filozofickým prístupom k témam z kultúry a civilizácie. Dôraz dávajú na vzdelávanie a výchovu, mentálne zdravie a zaoberajú sa aj otázkami ochrany životného prostredia. Za okrúhlym stolom pod názvom Rozhovory o písaní v stredu 6. februára v miestnostiach staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Ob- Autori príspevkov: (zľava) Zlatko Paško, Stevan Đekić a Miradovića ho záujemcom priblí- roslav Macháč žili autori textov jeho druhého, februárové- vena Damjanovićová, Stevan Đekić, Srđan Đurđević a Miladin Lekić hovorili o svojich prího čísla.

Prítomným sa najprv prihovorili Nataša Fi- spevkoch. Do rozhovorov sa často zapájali aj lipová, úradujúca riaditeľka knižnice, a pro- ostatní účastníci tohto svojrázneho literárfesor Mr. Dejan Pavkov, hlavný a zodpo- neho večierka. Hovorili o ochrane životného vedný redaktor magazínu Brifing. Na ukáž- prostredia, o postavení žien v spoločnosti, o ku dva texty z magazínu prečítala herečka Ra- zbierke starých predmetov, ktoré sa môžu dica Stevanovová. Potom členovia redakcie stať i muzeálnymi exponátmi, a nevystal Aleksandar Pavkov, Nebojša Hafizović, Ne- ani prednes krásneho slova. Ako bolo počuť

na stredajšej premiére, magazín s takouto náplňou bol potrebný tomuto prostrediu. V časopise sú rubriky: Kolumna, Próza a poézia, Súčasná žena, Liečenie kultúrou (knihou, divadlom, filmom), Svet umelej inteligencie.

O svojej tvorbe a plánoch sa zmienili aj tamojší spisovatelia, resp. prekladatelia, ktorých diela sa už nachádzajú na policiach tejto knižnice. Hovorili Branka Pantelićová, Dajana Kostićová a Zlatko Paško.

A. Lš.

36

16. 2. 2013

Prvé dve čísla nového magazínu

7 /4530/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A K NEDOŽITÝM STÝM NARODENINÁM

Z rodinného albumu insitného maliara Martina Palušku rívrženci insitného umenia v Kovačici sa začali stretať ešte v tridsiatych rokoch minuléP ho storočia a v roku 1950 si v rámci Kultúrno-

zriekol. Pred druhou svetovou vojnou sa spolu s Jánom Sokolom začali maľovaním zaoberať vážne, neskoršie sa im pripojil pán majster Ján Strakúšek, Michal Bíreš a Vladimír Boboš. V roku 1950 založili Výtvarnú odbočku Kultúrno-osvetového spolku Pokrok. Ich prvé výstavy sledoval známy akademický maliar z Pančeva Stojan Trumić a radil im, aby nema- Vnučka Ilona Agárska (na fotke s manželom ľovali kópie pohľadníc, ale aby si každý a dcérkami) si často spomína na chvíle so starým maliar vytvoril svoj štýl, svoje typické mo- otcom Martinom

osvetového spolku Pokrok založili prvý výtvarný krúžok. Prví maliari začali maľovať zo záľuby, bez akéhokoľvek výtvarného vzdelania. Prví, ktorí sa chytili štetca a začali maľovať, boli Kovačičania Ján Sokol a Martin Paluška.

Martin Paluška sa narodil 14. februára roku 1913 v Kovačici, v sedliackej rodine. Okrem rodičov matky Evy, rodenej Imrovej, a otca Martina, mal aj súrodencov: brata Pavla a sestry Katarínu a Máriu. Základné vzdelanie (6 rokov) absolvoval v rodnej Kovačici, neskoršie skončil tri ročníky Remeselníckej školy v Kačareve (v tom období Francveld). Ako kvalifikovaný zámočník najprv pracoval v Pančeve, neskoršie v Belehrade. Po banátskych dedinách opravoval tlačiarky a vo Francvelde, u gazdu Morgeštena (aj počas druhej svetovej vojny, až pokým Morgeštena nezajali) vážil za jedného z najuctievanejších majstrov v okolí. O maľovanie sa Paluška začal zaujímať ešte ako žiak ZŠ, učitelia odhalili jeho talent, ktorý mu otvoril dvere aj na remeselníckej škole. Ako štrnásťročný chlapec zostal najprv Insitný maliar Martin Paluška v posledných rokoch bez otca a o tri roky mu umrela aj mat- svojej tvorby (1983) ka. Vynachádzal sa ako vedel, robil všelijaké roboty, k tomu omaľovával steny tlačiarky, tívy. K podobnej kritike sa pridali aj Oto Bihalji, na ktorých znázorňoval kone, drevené koče, „ta- Krsto Hegedušić, Milan Konjević, Milan Bašiligáše”... V škole v Kačareve kreslil grafitovou ce- ćević. V tých časoch sa im pripojili ďalší miruzkou, tušom, maľoval akvarely, neskoršie si lovníci výtvarného umenia Martin Jonáš a Ján kupoval tzv. farebné hlinky v prášku, ktoré mie- Kňazovic. V roku 1952 sa usporiadala prvá výšal s firnajzom, a tak maľoval na dosky. V roku stava kovačických maliarov sedliakov samou1938 sa oženil s Alžbetou Glózikovou a mal s kov. Dohodli sa, že od každého maliara vezmú ňou tri deti: Alžbetu (1938), Máriu (1940) a Mar- po jeden obraz a vytvoria fond obrazov pre ďaltina (1941). Boli to ťažké časy. Martin sa za- šie výstavy, ktoré sa v dejinách spomínajú mestnal v kovačickom mlyne a jeho manželka ako „Kovačický október”. Neskoršie sa im pribola domácou. V tom období, aj keď taký pojili prvé ženy maliarky: Alžbeta Čížiková, Eva mladý dožil srdcovú porážku, maľovania sa ne- Husáriková, Zuzana Chalupová a Katarína Kar-

lečíková. Kovačickým maliarom sa pridali aj Ján Bačúr z Padiny, Michal Pilch z Vojlovice, prichádzali školení maliari, mladšie generácie. Kovačické maliarstvo sa stáva „svetovo známe” a sám M. Paluška namaľoval viac ako 630 olejomalieb.

– Ako mlynár, starý otec odišiel do dôchodku, ktorý mu umožnil viac času na maľovanie,“ zaspomínala si Paluškova vnučka Ilona Agárska z Boľoviec, rodená Mičíková, v Kovačici. „S radosťou si spomínam na tie dlhé chvíle v lone môjho starého otca. Učil ma miešať tie čarodejné farby a vytvárať krásne maľované obrazy. Boli to prekrásne motívy: zima, ako sa na jar deti hrajú na lúkach, tlačenie žita, zber kukurice, svadby, „mašinhaus”, páračky... Bohatstvo jeho tvorby a nadšenie k maliarstvu prerušila smrť jeho mladšej dcéry Márie v roku 1982, čo mu spôsobilo veľkú bolesť a stratu a druhú porážku srdca. Taký nemocný pokračoval v maľovaní, pokým sa 4. decembra 1984 jeho boľavé srdce celkom nezastavilo.“ Pravda, Kovačica a svet zostali bez veľkého insitného umelca, ale jeho obrazy žijú aj naďalej, ozdobujú steny veľkých galérií v Moskve, Viedni, Paríži, Bruseli, Washingtone. Nachádzajú sa i v súkromných zbierkach všade vo svete. V depozitári Galérie insitného umenia v Kovačici je deväť obrazov insitného maliara Martina Palušku z rokov 1960 – 1984.

A. Chalupová

ČLOVEK ZADUMANÝ, zúfalý, opytujúci sa... Také sú mnohovravné a hlboké portréty autora z Kragujevca Bojana Otaševića (1973), ktoré zdobili výstavné priestory Kultúrneho strediska Nový Sad od 28. januára do 8. februára. Majster kresby, neveľmi nápadného pohybu a rytmu, koloritu cez využitie striedania čiernych a jasných tónov a rozlôh, dosiahol svojráznu a jedinečnú poetiku v grafickom výraze. Preto treba plne veriť, že jeho Rozhovor s priateľom, ako znel názov výstavy, bol úprimný a plný odkazov. Nie síce veľmi optimistických, no aj to je život…

O. Filip

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

37

K U LT Ú R A

OZNAMY

FEBRUÁROVÝ VZLET obsahuje: rozhovor s redaktorom mládežníckeho časopisu vojvodinských Chorvátov Kužiš?!, riport z medzinárodnej študentskej konferencie v Nitre, článok o výstave Postmoderna vo Vojvodine, cestopisnú reportáž o Banskej Štiavnici, ako aj príspevky o aktivitách mladých ľudí v našich prostrediach. Milovníkom siedmeho umenia odporúčame recenzie filmov Argo a Berberian Sound Studio, fanúšikov súčasnej hudby by mohli zaujímať portréty, recenzie a interview (Husky Rescue, Soundgarden, Zbogom Brus Li, Crystal Castles a Samčo, brat dážďoviek). Nechýbajú pravidelné rubriky Úrovne občianskej spoločnosti (témou je tzv. odliv mozgov), Info-svet, PC hry, Knihy, Rozlety, Vaša tvorba, Story a Filotínky, a je tu aj nová epizóda komiksu William Henrich...

Ilustráciu na obálke vypracoval slovenský kresliar Samuel Szabó. Čítajte Vzlet!

S. L.

Takto ochraňujem prírodu ýstavu najúspešnejších prác výtvarného súbehu Takto V ochraňujem prírodu slávnostne otvorili v sobotu 9. februára v kníhkupectve Bulevar Books v Novom Sade. Súťaž, ktorú organizoval Oddiel táborníkov Iva Lolu Ribara v Novom Sade, bola určená pre žiakov piatych ročníkov základných škôl na území mesta Nový Sad. Úlohou bolo svojím príkladom cez výtvarný odkaz poukázať na význam ochraňovania prírody a okolia, v ktorom žijeme. Miloslav Funtík, žiak 5. 1 triedy Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči, získal 3.

miesto odbornej poroty. Naším čitateľom je jeho meno už známe, lebo Miloslav mal výtvarné práce uverejnené i v Detskom kútiku. Jeho talent v kreslení sa teda už potvrdil. Okrem odmenených prác vystavené boli i ďalšie vydarené žiacke práce.

Medzi nimi výkresy štyroch žiakov 5. 2 triedy kysáčskej základnej školy, a to Filipa Červeného, Denisa Bažíka, Maríny Ožvátovej a Jovany Ćirkovićovej. Túto výtvarnú súťaž podporila Mestská správa pre ochranu životného prostredia.

E. Š.

KANCELÁRIA PRE MLADÝCH OBCE BÁČSKY PETROVEC

V krajine zázrakov šte vlani v lete a v podjeseň E obecný mládežnícky parlament, ktorý pracuje v rámci Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec, uskutočňoval rad programov – kreatívnych, ale i ekologických. Medzi nimi boli aj projekt Aktívni občania a ďalší vyplý- V publikácii sú aj reprodukcie vydarených vajúci z toho pr- plagátov grafičky Anny Máľachovej vého – V krajine zázrakov. V septembri z toho vznik- čas voľného času, čiže zväčšiť počet la prezentácia uskutočnených pro- programov pre mladých, v ktorých gramov a výstava mládežníckych získajú alebo si zvýšia vedomosti z prác v Športovo-rekreačnom a mlá- oblasti hudobného, výtvarného a dežníckom stredisku Vrbara. Zapo- úžitkového umenia. Záujemcovia si jením sa do uvedených aktivít mlá- v rámci výstavy mali možnosť podežnícka organizácia chcela zväčšiť zrieť aj fotografie a obrazy neafirpočet programov pre mladých z tej- movaných mladých výtvarných to obce, ktoré sa im ponúkajú po- umelcov z Báčskopetrovskej obce.

Začiatkom februára tohto roku sme postrehli, že sa Kancelária pre mladých pousilovala a ako trvalé svedectvo z tohto programu vydala aj brožúru v srbskom jazyku zahŕňajúcu prácu jedenástich mladých kreatívnych ľudí. V publikácii na kvalitnom papieri sú predstavené životopisy a práce hudobníka Stanislava Cerovského (1992), fotografov Hany Majerovej (1986), Igora Bovdiša (1986), Ivany Ilićovej (1988), Anny Struhárovej (1986), grafikov Anny Máľachovej (1986), Marcely Čániovej (1988), Anny Boćanskej (1991), Jany Uramovej (1985), ako i maliarov Davora Kolarského (1996) a Alexandry HorMiloslav Funtík pri odmenenej vátovej (1994). práci na výstave v Novom Sade J. Čiep (foto: M. Ďurovka)

Náväznosť či nadväznosť ýrazy nadväzovať / nadväzný / nadväznosť sa v jazykovej praxi často zamieňajú s výrazmi V „naväzovať / náväzný / náväznosť“. Tieto nejasnosti nás privádzajú do dilemy, ktoré termíny sú spisovné, resp. či možno obidve podoby používať rovnoznačne. Ako vidieť zo spracovania slovies, nadviazať / nadväzovať a naviazať / naväzovať vo význame začať rozvíjať, začať: nadviazať spoluprácu, známosť, diplomatické styky, ako aj vo význame nadviazať na tradície, na svojho učiteľa, za správne sa pokladá len sloveso nadviazať a jeho nedokonavá podoba nadväzovať a od nich odvodené nadväzný / nadväznosť. Pri týchto významoch sa podoby „ná-

38

väznosť / náväzný / naväzovať“ analogicky hodnotia ako nespisovné.

Sloveso naviazať má v spisovnej slovenčine celkom iný význam, a to viazaním zhotoviť, nahromadiť: naviazať uzly, naviazať vencov, naviazať veľa snopov, naviazať si batoh.

Výrazy nadväzovať / nadväzný / nadväznosť majú v súčasnej spisovnej slovenčine pevné miesto a ustálený význam. Namiesto nich sa nemajú používať podoby „naväzovať / náväzný / náväznosť“. Tieto slovesá sú aj formálne, aj významovo odlišné, a preto sa tento rozdiel medzi nimi má v reči aj zachovávať. ah 16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. februára 2013 nás navždy zanechal náš otec, starý otec a apko

s naším otcom a starým otcom

s dcérou a sestrou

SAMUEL BÁĎONSKÝ 15. 12. 1930 – 8. 2. 2013 z Kulpína

Spomienku na neho si zachovajú: dcéra Zuzana Peťkovská, vnučka Darina a vnuk Miroslav s rodinami

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 5. 2. 2013 schválil rozhodnutie o štúdii o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nových trás jestvujúceho ropovodu a plynovodu v zóne autostrády E-75 od km 108 + 000 do km 118 + 200 v novom energetickom koridore v širšom regióne Nového Sadu, nositeľa projektu VP Srbijagas z Nového Sadu, Ulica náMestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERING-NSV 17, NSQ 17 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERING-NSV 17, NSQ 17, v Ulici Put šajkaškog odreda č. 5 a, na katastrálnej parcele číslo 820/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. februára 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-5/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERING-NSV 17, NSQ 17, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERINGNSV 17, NSQ 17, v Ulici Put šajkaškog odreda č. 5 a, na katastrálnej parcele číslo 820/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERING-NSV 17, NSQ 17, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERING-NSV 17, NSQ 17, v

HLAS ĽUDU

15. 12. 1930 – 8. 2. 2013 z Kulpína

rod. Bažaľovou 28. 11. 1940 – 18. 1. 2013 z Petrovca

Syn Samuel s manželkou Annou a vnuk Branislav s manželkou Sabínou

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

7 /4530/

ANNOU NOVAKOVOU

Ten večný pokoj Ti prajeme a trvalú spomienku na Teba si zachováme.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

16. 2. 2013

SAMUELOM BÁĎONSKÝM

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Mama a sestra Zuzana s manželom

rodného frontu č. 12.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia.

Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, a zabezpečí realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Ulici Put šajkaškog odreda č. 5 a, na katastrálnej parcele číslo 820/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je dvojúseková anténová sústava. V každom úseku postavená je po jedna dualband panelová anténa typu K 742 264, ktorá pracuje pre GSM 900 a UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 (s rozdeľovačom, ktorý rozdeľuje východ zo základnej stanice na dve antény), a konfigurácia vysielača pre UMTS je 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 145 ° (prvý úsek), 275 ° (druhý úsek) pre systém GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERING-NSV 17, NSQ 17, číslo 2911/12170 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSM-INVEST INŽENJERING-NSV 17, NSQ 17, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

39

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na

na manžela

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 11. februára 2013 uplynul boľavý rok, čo ma navždy opustil môj otec

JÁNA PUŠKÁRA PAVEL KOLÁR

10. 2. 2005 – 10. 2. 2013 z Kovačice

1952 – 2012 – 2013 z Petrovca

PAVLA KOLÁRA

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

1952 – 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Večnú pamiatku si zachovávajú a s láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca a dedka

Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás.

Oco, Ty si bol človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty. Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne na Teba. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Manželka Katarína

Dcéra Mariena

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 11. februára 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil môj brat a švagor

Dňa 11. februára 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš ujo

PAVLA KOLÁRA 1952 – 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

PAVEL KOLÁR

PAVEL KOLÁR

1952 – 2012 – 2013 z Petrovca

1952 – 2012 – 2013 z Petrovca

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko dobré, čo si pre nás vykonal, ďakovať a spomínať.

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

S úctou si na Teba spomínajú

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Dcéra Blažena, zať Pavel a vnúčatá Vladimír a Veronika

sestra Zuzana a švagor Ján Kohútovci

Jasna, Vlasto, Vlastík a Martinko Šprochovci

SPOMIENKA Dňa 11. februára 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš ujo

PAVEL KOLÁR 1952 – 2012 – 2013 z Petrovca Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachovávame.

Mirka a Peťo Dudkovci

40

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na kmotra

na svata

PAVLA KOLÁRA

PAVLA KOLÁRA

1952 – 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

1952 – 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú

Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme.

kmotrovci a krstné deti Lekárovci

Svatovci Tordajiovci

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 13. februára 2013 uplynulo 5 rokov, čo nás navždy opustila naša mama a starká

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našu mamu a starú mamu

na našu starkú

MÁRIA JAMBRICHOVÁ

MÁRIU JAMBRICHOVÚ

rod. Páliková 1928 – 2008 – 2013 z Kysáča

rod. Pálikovú 1928 – 2008 – 2013 z Kysáča

Tí, ktorých milujeme, neumierajú, žijú v našich srdciach a spomienkach.

Na Teba si spomínajú Tvoja dcéra Mária Madacká s manželom Pavlom a vnuk Vladimír s rodinou

SPOMIENKA Dňa 16. februára 2013 sú tomu 3 roky, čo nás navždy opustila matka a stará matka

ERKA HRUBÍKOVÁ 1948 – 2010 – 2013 z Aradáča

Už len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Tichú spomienku Ti venujú: syn Pavel s manželkou Ankou a deťmi Paľkom a Marienkou

S láskou a úctou tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva syn Vladimir Jambrich s rodinou z New Yorku

SPOMIENKA Dňa 16. februára 2013 sú tomu 3 roky, čo ma navždy opustila manželka

EVU KOPČOKOVÚ 25. 8. 1929 – 9. 2. 2012 – 2013 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomíname a ďakujeme Ti za Tvoju dobrotu. Navždy zostaneš v našich srdciach.

Vnučka Maja s manželom Rastislavom a pravnúčatá Igorko a Ivonka

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

ERKA HRUBÍKOVÁ 1948 – 2010 – 2013 z Aradáča

V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho.

Nie si tam, kde si bola, ale si všade tam, kde som ja.

Zarmútený manžel Pavel

ZUZANU a JÁNA SELEŠTIANSKOVCOV 31. 10. 1930 30. 1. 1927 – 15. 6. 2010 – 15. 2. 2012 – 2013 – 2013 z Petrovca Trvalú spomienku si na Vás navždy zachovávajú syn a dcéra s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. februára 2013 po krátkej a ťažkej chorobe nás nečakane opustil

So smútkom v srdci sa lúčime s naším drahým synom, otcom, manželom a bratom

IVANOM DANKOM 1954 – 2013 ktorý umrel 6. 2. 2013 a pochovaný bol 8. 2. 2013 v Báčskom Petrovci.

Jeho najmilší: matka Zuzana, manželka Ljiljana, synovia Matej a Daniel, sestra Vesna s rodinou, ako aj ďalší príbuzní a priatelia

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

IVAN DANKO 1954 – 2013

DRAGAN MIOČ

Boľavá bola správa o Tvojej náhlej a nečakanej smrti a ešte boľavejšia rozlúčka s Tebou.

1956 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Kmotrovci Majerovci s dcérami Dankou a Ekou s rodinou

Trvalú spomienku na Teba si v srdci zachovajú Tvoji najbližší

41

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším synom

JÁNOM FIĽKOM 12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny

Odišiel si, zavrel oči, ktoré sa s láskou na nás pozerali.

Zamĺkli ústa, ktoré radosť rozdávali.

Niet už cesty, ktorá Ťa k nám privedie, a v našich srdciach Tvoja láska večne tlie.

Tvoji rodičia

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a syna

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278.

POTREBUJEM dvoch traktoristov, možnosť ubytovania v Despotove; tel.: 063/513-675.

PAVLA KOLÁRA

PAVLA KOLÁRA

1927 – 2000 – 2013

1952 – 2012 – 2013 z Petrovca

So slzami v očiach a boľavým srdcom každý deň si na Vás spomínam.

Ubolená manželka a matka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s bratom a strýkom

s naším

s naším

JANKOM FIĽKOM

JANKOM FIĽKOM

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny

JANKOM FIĽKOM Zostalo nám iba kytičku kvetov na hrob Ti položiť, so slzami v očiach na Tvoj obrázok pozerať, s veľkým žiaľom v srdci Ťa zachovávať a s úsmevom na Teba si spomínať.

Opustil si nás náhle a nečakane bez slov rozlúčky.

Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, ktorý naše srdcia nikdy nevylieči.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Brat Miroslav Fiľka s manželkou Annou a deťmi Kristínkou a Mirkom

Tvoji: mamička, apka a báči Ďuro

Tvoja teta z Pančeva

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším drahým

s naším drahým

s bratrancom

JANKOM FIĽKOM 12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny

JANKOM FIĽKOM 12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny Pán Boh rany hojí, odpočívaj nám v pokoji. Ten večný pokoj Ti prajeme.

Tvoji krstní rodičia Tomanovci

42

JANKOM FIĽKOM Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdajú a spomienku na Teba si v srdci zachovávajú

Ujo, andika a sesternica Jana Sládečekovci

bratranec Ján Sládeček s manželkou Martinou

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na

na suseda

na našu mamu a starkú

18. 12. 1959 – 16. 2. 2011 – 2013 z Pivnice

1952 – 2012 – 2013 z Petrovca

Tichú spomienku si na Teba zachovávajú:

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

susedovci Benkovci, Balážovci a Zimanovci

Manželka Anna, dcéry Tatiana a Anna a syn Andrej

SPOMIENKA

SPOMIENKA

Stále si v našich spomienkach.

Dcéra Mária a syn Ján s rodinami

na svojho manžela

SAMUELA MIKSÁDA

SAMUELA MIKSÁDA

SAMUEL MIKSÁDA

6. 2. 1950 – 20. 2. 2012 – 2013 zo Silbaša

6. 2. 195 – 20. 2. 2012 – 2013 zo Silbaša

Syn Darko s rodinou

rod. Bohušovú 14. 10. 1930 – 29. 1. 2012 – 2013 z Petrovca

SPOMIENKA

na svojho otca a starého otca

na svojho otca a starého otca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

MÁRIU ŠPROCHOVÚ

JÁNA PINTÍRA

PAVLA KOLÁRA

Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti pred rokom dali posledné zbohom.

Spomienku na Teba si s úctou a láskou zachováva syn Mirko s rodinou

6. 2. 1950 – 20. 2. 2012 – 2013 zo Silbaša Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať, modlitbu tichú odriekať a za všetko krásne z lásky Ti ďakovať.

Manželka Zuzana

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom a ockom

s milovaným ockom

JANKOM FIĽKOM 12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny

JANKOM FIĽKOM 12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si ani povedať: Zbohom, rodina moja.

Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zhaslo oko, čo na nás dozeralo.

Manželka Jasmina a dcéry Mišel a Nikol

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Šiel si na dlhú cestu a sľúbil si nám, že sa čoskoro vrátiš, avšak nevrátil si sa...

Ešte stále neveríme, že náš ocko spí s anjelmi.

Každá chvíľa bez neho nás bolí, každý diel nášho bytia ho nekonečne miluje.

Bez neho deň nie je dňom a noc nie je nocou.

Navždy budeš žiť v nás, lebo Tvoja krv našimi žilami prúdi.

Sme hrdé na to, že sme Tvojimi dcérami.

V našich srdciach budeš večne žiť.

Dcéry Mišel a Nikol

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 15. februára: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Blatnický matuzalem.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov na aktuálne kultúrne a poľnohospodárske témy: o aktivitách v našich školách, o úžitkovom umení, o drobnochovateľstve. Nevystane jedna zaujímavosť a minútky venované propagande rodinného magazínu Dotyky.

• O 20.45 SPEKTRUM: Toto vysielanie bude venované Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

NEDEĽA 17. februára: • O 11.00 DÚHOVKA: V prvej nedeľnej polhodinke bude odvysielaný zaujímavý záznam zo 16. Sriemskej zakáľačky a klobasiády, ktorú minulý víkend v Šíde s obecnou Turistickou organizáciou zorganizoval tamojší Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá nedeľná predpoludňajšia polhodinka vysielania po slovensky bude venovaná aktualitám predovšetkým z poľnohospodárstva.

• O 21.00 DOTYKY: Februárové vysielanie bude venované našej prvej rockovej skupine z Kysáča, ktorá začala hrávať v roku 1963. S kratšími prestávkami pôsobí dodnes, a tak sa svojím pôsobením zapísala do bohatej rock and roll tradície. Je to skupina Osamelí mladíci, ktorá nedeľný večer spríjemní divákom prednesom autorských a iných skladieb zo svojho bohatého repertoára.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Repríza Dotykov bude v pondelok o 4.00 h a o 13.45 h.

Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 17. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Aktivity Obecného združenia penzistov Chvála vínu Utorok 19. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenčina v cirkvi Klub Kreatornica Nahrávanie Gymko kvízu v štúdiu po roku činnosti RTV OK v Kovačici Čo nového v naSlovenský film: Keby som mal šom spoločenskom živote? pušku Čo nového v našom chotári?

Piatok 22. februára 16.00 – Výber z programu TV Petrovec 18.00 Klenotnica

44

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 18. februára: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznie zmes ľudových piesní v podaní Želmíry Benkovej a Kvetoslavy Benkovej; Utorok 19. februára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 20. februára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú Kovačičania a Kysáčania; Štvrtok 21. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú Jarmila Zimová, Miroslav Hemela a Ľudmila Berediová-Stupavská; Piatok 22. februára: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 16. februára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – dolnozemské ľudové piesne; NEDEĽA 17. februára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – inštrumentálna hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – barokové árie. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – džezový festival. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 19. februára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – vokálno-inštrumentálne skladby; STREDA 20. februára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 15. do 21. februára

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko (1919 – 1945) učiteľa, básnika, kritika, prekladateľa a novinára v denníku Slovenská jednota; jeho diela sú: Na cestách, V rozhraní nálad, Vojna, vojna, Z našich rovín. autorka: údermi ANNA 1. časť rozsiahla delila na vpíšte epická malé BIČIA- tajničky báseň NAN kúsky ROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 15. februára – Osamelý pomstiMichal Koruniak hovorí o činnosti teľ kulpínskych rybárov v roku 2012 Sobota 16. februára – Už sme tam Pondelok 18. fe19.00 Zvon, prehľad udalostí bruára – Ja, legenda týždňa Utorok 19. februára – Čierny 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s úsvit vami Streda 20. februára – Sluha 22.00 Film: Skúška života Jeho Veličenstva 24.00 Záver vysielania Štvrtok 21. februára – Divoká noc Každý pondelok o 20.15: Hu21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, dobný mix Citáty, Reklamy, Zvon Každý utorok o 20.15: Doku23.00 Záver vysielania mentárny film: Bitka pri Rozhanovciach Nedeľa 17. februára Každý piatok o 18.15: Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu o 18.15: Výber 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih z programu TV Pančevo Molí

ostrov (chorvátsky)

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 20. februára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Relácia Dobrý deň bude venovaná Dňu svätého Valentína, teda všetkým tým, ktorí milujú a sú milovaní.

Repríza v nedeľu 24. februára o 7.30 h.

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

tepná žila, srdcovnica

číslo jeden

poupratovalo irídium

priamo

vonku okrasná rastlina ubytuj sa v stane

možno, snáď

osobné zámeno európska rada

lutécium joule AS HL DU ĽU

mazúrium

španielska stena právne chránený vynález 2. časť tajničky

správca majetku plošná jednotka

erbium

druh bodavého hmyzu

alt spojka

sprav!

meter chem. značka striebra

v priebehu času

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

tantal klienti

vpíšte I L A spojka

ázijský nomád vpíšte JÁ

arzén

elektrón vpíšte ÓN

miestnosť na prijímanie návštev karát

ten, kto inkasuje

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 6 – VODOROVNE: podporil, email, d, TI, ein, S, rebro, zo, otok, lak, vkročila, sad, laik, k, Elena, áhl, Nole, r, choval, morský, á, onak, on TAJNIČKA: ELENA PETROVSKÁ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 Hlasu ľudu z 26. januára 2013 bolo: MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

Šport na Jar v mUŽstve LaLitskeJ panÓnie

Zase najviac Miletićanov imná prestávka sa skončila aj pre futbalistov lalitskej panónie. v nedeľu 10. februára 2013 hráči mali najprv dohovor s trénerom milojom vukovićom, a hneď potom vybehli na trávnik. predseda a zároveň ešte aj hráč panónie vladimír valent nám povedal: „na prvom tréningu boli štrnásti hráči. mužstvo sa podobne, ako aj každú polosezónu zmenilo, lebo niekoľkí hráči odišli, iní zasa prišli. na základe toho, čo Odvtedy, ako si tričko Panónie oblieka veľký počet cezpoľných hráčov, na som videl, myslím si, že lalitskej tribúne je čoraz menej divákov budeme aspoň trochu (Foto: J. P.) silnejší ako v jeseň. k Už druhú sezónu je príznač- pozícii trénerovi vukovićovi, najdispozícii máme 18 – 20 futbalistov. Deviati sú zo srbského nosťou to, že panónia má v muž- prv na prípravných a neskoršie aj miletića, traja z ruského kere- stve veľmi málo domácich hrá- na majstrovských zápasoch. vestúra, traja – štyria Laliťania, ešte čov, troch, najviac štyroch. v ne- ria, že by sa títo dvaja talentovaniekoľkí z okolitých dedín... pro- deľu na tréning prišli aj dvaja ní hráči o dva-tri roky mohli stať blém spočíva v tom, že v jeseň šestnásťroční Laliťania, Janko domácimi oporami mužstva. vedenie Laliťanov sa s trénejednotlivci boli zranení, prišli na turčan a miodrag virijević. klub začiatok príprav, ale nevedno, či plánuje poslať ich na špeciálnu le- rom vukovićom dohovorilo na kársku prehliadku, aby boli k dis- tom, aby dával dôraz na zohrábudú aj hrať.“

Z

vanie priateľských zápasov. hráči totiž budú mať tri tréningy v týždni a dva kontrolné zápasy, v stredu a v nedeľu. prvá skúška je už v nedeľu 17. februára v Laliti s mužstvom pivnickej slávie. v prípravnom období si lalitské mužstvo naplánovalo zohrať 9 až 11 zápasov. Už sa dohodli, že po dva zápasy budú hrať s pivnickou sláviou, selenčským kriváňom a Dinamom zo sonty. potenciálnymi súpermi sú aj omladinac Deronje, zadrugar srbski miletić, Bsk Bački Brestovac... predseda valent hovorí, že klub disponuje s dostatočným športovým úborom. prepravu na hosťovania autobusom im, ako aj všetkým klubom v obci, bude aj na jar hradiť Športový zväz odžaci. miestne spoločenstvo Laliť platí rozhodcov a delegátov na domácich zápasoch panónie. za ostatné trovy pôsobenia klubu sa vedenie vynachádza, ako vie. najčastejšie sú to príspevky od sponzorov, z ktorých platia aj cestovné trovy a minimálne úhrady hráčom z iných dedín, ktorých je v poslednom čase v panónii naozaj mnoho. a pritom niekoľkí veľmi dobrí domáci hráči nastupujú v B. gračci, pivnici, r. kerestúre...

J. Hrnčiar

v pivnici petrovského gymnázia

Cvičia, aby boli fit iaci petrovského gymnázia, ale aj profesori a ostatní zamestnanci už viac ako celý jeden rok majú možnosť počas pracovných dní zostať v dobrej fyzickej kondícii a k tomu sa aj dobre uvoľniť a zbaviť sa zvyšných kilogramov. a to všetko zdarma. o čo tu vlastne ide? teda budova petrovského gymnázia má okrem iného aj pozdĺž celej stavby starej budovy rozsiahle pivničné priestory, ktoré sa dlhý rad rokov používali ako majstrovské dielne.

Ž

46

v súčasnosti sú tam jedálne a učebne. okrem toho jednu časť pivničných priestorov dlhší rad rokov používal aj vzpieračský klub herkul. keď sa pred určitým časom vzpierači presťahovali do novovybudovanej športovej haly

pri základnej škole, tieto priestory gymnázium opäť zaplnilo súčasným náradím na cvičenie. ako sme sa dozvedeli od vedenia školy, tie už predtým získali z

grantov pokrajinskej administratívy. Lenže pre nedostatok adekvátneho priestoru, náradie uschovali do skladu. po uvoľnení priestorov miestnosť opäť zrenovovali, náradie porozkladali, a tak umožnili gymnazistom a profesorom aktívne využiť voľné chvíle. ako vidno na fotografiách, v posilňovni cvičia chlapci i dievčatá, ale aj profesori.

16. 2. 2013

J. Čiep 7 /4530/

hLas ĽUDU

ŠPORT SEDEMNÁSTEHO FEBRUÁRA O TRINÁSTEJ V KOVAČICI

Znovu derby Slávia – Dolina o niekoľkých rokoch si v priateľskom zápase znova zmerajú sily futbalisti klubov z Kovačice a Padiny.

Sedemnásteho februára o trinástej hodine bude na slávistickom ihrisku opravdivý futbalový sviatok. Úradne otvoria zrenovované miestnosti a šatne FK Slávia a Boj o každú loptu zároveň v Kovačici dres klubu z ich zohrá zápas presvedčivý jesenný mestečka nad súmajster Srbskej ligy – skupina Voj- perom zo susedvodina. stva.

Rivalitu Napätie pred a počas zápasu sa umocňuje aj fakt, takmer zakaždým dalo krájať. V Pa- že sú kluby z osád dine či Kovačici, na stretnutiach rovnakej obce. dorastov alebo seniorov. Bez ohľaV srbskom futdu na to, kto bol úspešnejší v mi- bale je belehradsnulosti alebo v súčasnosti. Bez zre- ké večné derby teľa na to, či šlo o priateľské, pohá- Crvena zvezda – rové alebo najčastejšie majstrovské Partizan, v Chorduely. Boli to zápasy plné napätia a vátsku majú derby obrovskej túžby mladších a starších Dinamo – Hajduk, fanúšikov oboch klubov po víťaz- v Škótsku mali – stve futbalistov, ktorí si obliekajú nemajú viac há- Bojovnosť na trávniku

P

dam iba dočasne derby protestantského Rangersu a katolíckeho Celticu.

Zo známych duelov je povestné aj istanbulské derby medzi „európskym“ Galatasarayom a Fenerbahce, klubom z ázijskej časti metropoly. Španielske derby Real – BarceOhnivo v hľadisku lona či grécke Olympiakos – Panathinaikos sú známe nielen vo futbale, ale i v basketbale. Možno najslávnejšie futbalové derby mimo starého kontinentu je v argentínskom Buenos Aires. River Plate je klubom z „Horniakov“, kým je štadión Boca Juniors, ale aj sociálne založenie obyvateľstva z dolnej časti veľkomesta iné. Ako vidno na záberoch z predchádzajúcich derby medzi Dolinou a Sláviou, vášnivo sa hrá a fanúšikuje aj na najväčšom „slovenskom“ derby mimo územia Slovenska.

Ján Špringeľ

Hložianskym veteránom futbal chutí ložianski futbaloví veteráni v predchádzajúcom roku absolvovali najplodnejšiu sezónu, keďže zohrali až 24 zápasov (z toho 2 na umelej tráve).

Nesporne im futbal, s pribúdajúcimi rokmi, chutí čoraz viac; veď hrali a trénovali temer bez (letnej) prestávky. Vlaňajšie výsledky prezrádzajú, že čím častejšie hrajú, tým sú ich výkony lepšie.

V roku 2012 hložianski starí páni dosiahli až 12 víťazstiev a zaznamenali po 6 remíz a prehier. Nastrieľali rovných 100 gólov a inkasovali 72, čo znamená, že diváci na ich zápasoch videli priemerne až 7 golóv. Škoda len, že ich kumšt najčastejšie videlo málo divákov; zrejme by mali pouvažovať o tom, aby o zápasoch na domácej pôde dopredu informovali verejnosť...

Pozrime sa na „jazdný poriadok“ veteránov FK Budúcnosť z Hložian v uplynulom roku: 1. zápas zohrali už 18. marca v Novom Slankamene, kde prehrali v pomere 2 : 1; 2.) 9. apríla: FKB – Slávia Pivnica 3 : 3; 3.) 14. apríla: Báčka Begeč – FKB 3 : 2; 4.) 21. apríla: FKB – Kulpín 3 : 1; 5.) 28. apríla: Tatra Kysáč – FKB 3 : 3; 6.) 12. mája: FKB – Báčka Begeč 6 : 2; 7.) 2. júna: FKB – Tatra 2 : 1; 8.) 6. júna:

H

16. 2. 2013

7 /4530/

FKB – AŠK Aradáč 8 : 7; 9.) 15. júna: FKB – Nový Slankamen 4 : 1; 10.)

23. júna: Kulpín – FKB 2 : 6; 11.) 30. júna: TSK Temerín – FKB 4 : 3; 12.)

7. júla: FKB – TSK Temerín 7 : 4; 13.)

21. júla: FKB – Slávia Pivnica 5 : 1; 14.) 12. augusta: Báčka Begeč – FKB 3 : 3; 15.) 18. augusta: Slávia Pivnica FKB 3 : 4; 16.) 6. septembra: FKB – Báčka Begeč 4 : 4; 17.) 15.

9.: Báčka Begeč – FKB 3 : 3; 18.) 22. septembra: FKB – Slovan Ostrov (Slovenská republika) 2 : 2; 19.) 1. októbra: FKB – Mladosť Petroland Báčsky Petrovec (ihrisko s umelou trávou) 6 : 4; 20.) 8. októbra: Mladosť Petroland – FKB (ihrisko s umelou trávou) 9 : 16; 21.) 13. októbra: FKB – ČSK Čelarevo 2 : 3; Veteráni FK Budúcnosť z Hložian v novembri 2012 prvý raz hosťovali v 22.) 27. októbra: ČSK Čelarevo – Aradáči. Nastúpili v nových dresoch, ktoré si obstarali sami. Horný rad, FKB 3 : 1; 23.) 4. novembra: Kulpín sprava: Benko, Benka, Adámek, Zahorec, Lokić, Šranka, Bartoš; dolný – FKB 1 : 2; 24.) 18. novembra: AŠK rad, sprava: Žembery, Horvát, Haška, Glamočak, Čipkár, Greksa.

Aradáč – FKB 3 : 2.

Najčastejšie hložianski veteráni zá- Piešťanoch na Slovensku), vlani v sep- vel Bučík, Pavel Mravík, Vladimír Lokić, pasili s vrstovníkmi zo susedstva, avšak tembri. Za najstaršie družstvo FK Bu- Stanislav Srnka, Ján Greksa, Ján Eliaš, Samnohí z nich prvýkrát videli Nový Slan- dúcnosť vlani hrali: Ján Benka, Ján Za- muel Šranka, Juraj Bartoš, Ján Hrubík, kamen, Temerín či Aradáč. V spomien- horec, Patrik Haška, Štefan Horvát, Mi- Trivun Ljubičić, Daniel Toman, Ján Dierke im trvale zostane kamarátenie so sta- chal Potfaj, Daniel Čipkár, Milan Adá- čan, Mirko Erak, Radoica Glamočak, Juraj Bartoš rými pánmi celku Slovana z Ostrova (pri mek, Stanislav Žembery, Ján Benko, Pa- Vladimír Meleg...

HLAS ĽUDU

47

ŠPORT PADINČAN V ČELE TRÉNEROV JUŽNÉHO BANÁTU

Futbal je viac od hry

zápas, vďaka sponzorom dnes klub hrá ligu,“ úprimný je Šuľa a pokračuje: „Viac finančných prostriedkov do mladších kategórií znamená klubovú budúcnosť. Dôkazom je aj najlepší športovec Obce Kovačica Pavel Čížik, zverenec vtedy chýrečnej FŠ Kovačica ´94. Súčasne najlepšie robia futbalové školy Miku Antića v Pančeve a

ano Šuľa má šport v malíčku. Futbal CHCEME ŠKOLENÝCH v srdci. Povolaním policajt, dušou TRÉNEROV futbalový tréner. Vlastní B licenciu Osem mesiacov je už aj v čele tréUEFA, školí sa pre A. Za dve desaťro- nerskej organizácie južného Banátu. čia bol lodivodom v siedmich kluboch, Zorganizovali za ten čas štyri odborúhrnne má viac ako 850 úradných zá- né a teoretické semináre, jednu trépasov na trénerských lavičkách. nerskú tribúnu. Na seminároch Pomáhal Spartaku Debeljača boli prítomné známe trénerské (2006/07) pri postupe do Srbskej ligy; esá a futbaloví funkcionári, akýs „jeho“ Dolinou postúpil do Vojvo- mi sú Miloljub Ostojić, Miloš Padinskej ligy (1998) a raz bol s ňou je- prica, Mile Tomić, Branko Babić senným majstrom (2003); FK Jánošík Sosa, Branko Ðokić, Nebojša Pezachránil v lige, keď z posledného trović a inštruktori pre mladšie kamužstva v tabuľke jesene vytvoril na tegórie Rastavac a Ðukanović. jar 2006 trestnú výpravu s deviatimi Zvýšili počet trénerov s licenciavýhrami. Prednedávnom od Športo- mi. Prvýkrát udelili členské knižvého zväzu Obce Kovačica získal pla- ky čestným členom. Prvý raz udeketu Športový pracovník 2012. lili i uznanie najlepšiemu koučo„Trénoval som ešte aj Sláviu Kova- vi roka. čica, dva pančevské kluby (Železničar „V nastávajúcom období pláa PSK) a Borac Sakule. Svoje mužstvá nujeme oživiť prácu trénerov v som viedol na priateľských dueloch aj obciach Alibunár a Bela Crkva. Jano Šuľa (prvý z pravej strany) vedie proti mužstvám Vladicu Popovića, Lepšie spolupracovať so školami. zasadnutie trénerskej organizácie južného Banátu Ljubišu Tumbakovića, Lacmanovića, Chceme o päť, desať rokov v naVučićevića... Úspechy v kluboch a tré- šom združení mať viac školenejších Stenli v Glogonji. Ich chovanci cestunerskú kariéru by som nedosiahol trénerov, byť uznávanejší a organi- jú i na medzinárodné zápasy, čo ocebez podpory mojej rodiny a kolegov zovanejší v práci, chceme odkukať sú- ňujem, lebo sa oni a ich pedagógovia z práce,“ zdôrazňuje úvodom päťde- časný európsky a svetový futbal, lebo môžu veľa naučiť o práci s deťmi či siatdvaročný Padinčan. len tak prilákame divákov na štadió- fungovaní klubu na tvári miesta.“ Pre Šuľu je, ako i pre milióny ľudí na ny,“ rozmýšľa Šuľa a s hrdosťou hovorí planéte, futbal najo vybojovanom FUTBALOVÉ ROZDIELY Šuľa má zaujímavé postrehy na dôležitejšou vedľajčine: šou vecou na svete. „Presadili sme voľakedajší a súčasný futbal a rozdiely Hrával ho v Doline myšlienku, aby sa medzi svetovým a srbským futbaod kohútikov až po školenie pre tréne- lom: „Skôr talentovaní futbalisti z dediseniorov. Počas škorov pre B licenciu lenia v Sriemskej KaUEFA uskutočnilo ny hrali v mestských kluboch. Dnes je menici bol v zostave v Kovačici. Organi- opak pravdou. Hráči z miest za afirtímu školy Paneho zátori budú Futba- máciou odchádzajú do dedinských Ðukića, neskôr si oblový zväz oblasti klubov. V súčasnosti nehrajú futbal taliekal i dres PartizaPančevo a Futba- lentovanejší chlapci, ale tí z bohatších na Tomaševac. lový zväz obcí Ko- rodín – to je jedným z problémov náTvrdí, že je v trévačica – Pančevo.“ šho športu dokopy. Osobne mám nerskej práci výborZ trénerov star- rád rýchly futbal, málo dotykový, hru ný vo fyzickej a psyšej generácie Pa- krátkych prihrávok, rýchlu výmenu chickej príprave futdinčan uznával miesta, keď je postavenie dôležité iba balistov, kým sa Miljanića, Boškova, na začiatku hry, lebo sa potom mení. zdokonaľuje v takVišnjevca, Ljupka Prečo srbský futbal viazne vzhľadom ticko-technických fiPetrovića a chor- na európsku špičku? Driblovanie a nesách. Prvý tré- Šuľa – držiteľ plakety vátsku dvojicu Mla- rýchlosť je v známych školách na stanerský diplom zí- Športovec roka 2012 dinić – Ivić. Medzi rom kontinente na prvom mieste. U skal roku 1990 v futbalovými diri- nás na desiatom, dvanástom.“ Keď ide o najlepších futbalistov, ktoÚstave pre telesnú výchovu Vojvodi- gentmi strednej generácie rešpektuny. Titul vyššieho futbalového tréne- je prácu Tumbakovića, Pižona Petro- rých mal príležitosť pozerať alebo ra získal v roku 1993. UEFA licenciu do- vića, Kuzeljevića a trénerov, ktorých ktorých umenie na trávniku zbožňosiahol v roku 2002. Vyššiu školu pre mal možnosť volať na semináre. V sú- val, zo zahraničných futbalistov je to trénerov a športových manažérov časnosti má chválu pre futbalové Španiel Juanito (známy zo zápasu zakončil v Novom Sade roku 2005. Vo zmýšľanie Stanojevića, Nikolića, Mi- Juhoslávia – Španielsko 0 : 1 – v roku FZ obcí Kovačica – Opovo bol najprv linkovića a Jankovića. Všetci vraj oni 1977 v Belehrade), zo slovenských hrátrénerom reprezentácie týchto obcí mali „pozhovenie, vedomosti a roz- čov Moravčík a zo srbských Dejan Stanković a Savo Milošević.

(1998 – 2000) a od roku 2005 až do- hodnosť“.

Na otázku, či je ťažšie byť futbalisdnes je predsedom trénerskej orga„Možnosti každého klubu závisia od nizácie spomínaného futbalového peňazí. V „Pupinovom“ Idvore desať tom alebo trénerom, odpovedá bez zväzu. rokov nezohrali ani jeden majstrovský zaváhania:

J

48

„Jednoznačne ťažšie je trénerovi.

Osobne si počas tých viac ako deväťdesiat minút takmer ani nesadnem na lavičku. Na trávniku je hráčov jedenásť a zlyhanie niektorého z nich sa tak necíti. Tréner ale musí vyjadrovať radosť a mať žiadosť prenášať vedomosti na mladšie kategórie. Prinesie mu to i veľa ciest po menej známych nových prostrediach a kamarátenie.“ TREBA MAŤ TRPEZLIVOSŤ Keby mal viac peňazí v oboch trénerských organizáciách, ktorými šéfuje, zasielal by trénerov do známych európskych klubov na učenie v ich kempingoch mladších kategórií a väčšiu starostlivosť by venoval aj futbalovo nadaným deťom. Často hovorí, že trpezlivosť ruže prináša: „Rodičom chýba strpenie počkať, či sa z ich ratolesti stane kvalitný hráč, ale hlavne nech sa stane dobrý človek, osožný pre spoločnosť. Na začiatku príprav hráčom zdôrazňujem, že všetci štartujú od nuly, najmladší, aj najstarší, a čas ukáže.“ Najmladší by podľa Jana Šuľu nemali byť otrokmi výsledkov. Vedúci ale od trénerov to vyžadujú. Často sa stávalo, že lodivod zaradí staršieho hráča do hry, tým činom vlastne škodí sám sebe. Vytvárať futbalistov je ľahšia a finančne menej náročnejšia metóda, ale keď odcestuje mladý futbalista na školenie, vzniká problém.

Spôsobov, ako získať informácie o súperovi, je, vraví, dnes veľa a všetky využíva v trénerskej drine: štatistické informácie z internetu, rozhovor s trénerom, ktorý naposledy trénoval tento klub, ďalej z novinových riportov a TV odročených prenosov lokálnych zápasov, zo spravodajcov zväzu – ktorí z futbalistov majú žlté či červené karty, priamym sledovaním súpera...

Padinčan chváli fanúšikov Doliny a o skalných všeobecne má vlastnú mienku: „Fanúšikovia u nás by radi zostavovali zostavy, ale neradi by za to zodpovedali.“ Záverom prezradil, čo by vo futbalovej hre zmenil: „Najviac nervozity medzi futbalovou verejnosťou je pri sporných fauloch v šestnástke a pri problematických postaveniach mimo hry. Mienim, že v budúcnosti ofsajd bude signalizovaný rozhodcom vyspelou technikou. Zostane tak faul v pokutovom území najpálčivejším problémom.“ Ján Špringeľ

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PREČO ARADÁČSKY AŠK UŽ DVA ROKY NEFUNGUJE

Športoví pracovníci, kde ste?

zanikli, ale na druhej strane aj kluby v omnoho menších dedinách žijú, lebo majú ľudí, ktorí nedovolia, aby zanikli,“ konštatuje Maksimović. „Ja znovu tvrdím, že základný problém sú peniaze a nie ľudia. V Aradáči nemá kto finančne podporiť klub,“ uporný je Mučaj. „Pavel, nie je všetko v peniazoch. Potrební sú ľudia, ktorí by sa starali o klub. Verím, že by sa potom aj peniaze našli. Samozrejme, muselo by sa maximálne šetriť, uskromniť sa a húževnato pracovať v prospech klubu, tak ako sa robilo skôr. V opačnom prípade to, čo Vladimír Gál robí s pioniermi v škole futbalu, nebude mať žiaden význam. Jeho námaha zrejme nie je márna. Učí deti, aby sa od malých nôh zaoberali športom, ale verím, že by aj on chcel, aby to, čo robí, bolo v prospech aradáčskeho futbalu. Ak však tie deti nebude mať kto prevziať, keď vyrastú z pionierskych nohavičiek, tak sa rozpŕchnu po iných kluboch, ktoré nie sú nič lepšie od AŠK, ibaže majú ľudí, ktorí o ne dbajú,“ uzaviera túto polemiku Siniša Kaluđerski.

Nech aj tento rozhovor povzbudí športových pracovníkov v Aradáči, ktorým je AŠK pri srdci, aby si dali hlavy dokopy a otvorili novú stranu v dejinách tohto, v minulosti úspešného športového kolektívu.

iacročná kríza v aradáčskom FK ze, vôkol neho bolo mnoho ľudí. ležitosť v zreňaninských kluboch, AŠK vyvrcholila pred dvoma Kde sú teraz, keď sa o peniaze tre- Proleter a Radnički. Verím, že by sa rokmi, keď klub prestal súťažiť a fut- ba potrápiť. mnohí z nich vrátili do radov AŠK, balisti sa rozpŕchli buď po klu„Aj ja si myslím, že omnoho väč- lebo tu by istotne hrali a tam, najboch v okolitých osadách, alebo ší problém je nedostatok športo- mä v Proleteri, konkurencia je veľjednoducho predčasne zakvačili vých pracovníkov, ktorí by praco- mi silná. Vonkoncom nie je dôležité, kopačky na klin s nádejou, že to je vali v klube. Nikto sa nechce prijať či by klub bol prvý, tretí, alebo predsa len dočasne. posledný. NajdôNa potulkách Aradáležitejšie je súťažiť čom, v pátraní po témach a vrátiť divákov na na písanie v Miestnej kanKopovo. V konečcelárii sme zastihli prednom dôsledku staviteľov troch generádôležité je, aby cií aradáčskych futbalisdedina videla, že tov. Boli to veterán Pavel sa tu niečo robí. Ja Mučaj, ktorý viac rokov nemôžem povebol i trénerom AŠK, Siniša dať, že by v tom Kaluđerski, dlhoročný prípade sponzori stredný záložník, ako aj istotne dali peposledný kapitán mužniaze. Ale ak ich stva Dalibor Maksimović, nikto neosloví... ktorý svoje najlepšie fut- AŠK nemá kto povzbudiť: Pavel Mučaj, Dalibor My len vykrikujebalové dni namiesto v Maksimović a Siniša Kaluđerski (sedia sprava) me, že nieto peAŠK trávi vo FK Omladiňazí. Možno pre nac Botoš. Všetci traja sú jednotní toho, aby zoskupil milovníkov klu- mňa alebo teba skutočne nieto v mienke, že je veľká škoda, že bu a utvoril nové vedenie,“ mieni peňazí, ale akže by oslovil niekto klub nefunguje, ale sa o príčinách Kaluđerski. „Akže by sa v klube tretí...“ – prečo je tomu tak –vonkoncom zišli vážni ľudia, ktorým možno „Keď som ja hral futbal, o peniaze nezhodujú: dôverovať, verím, že by sa našli aj nikdy nebola núdza. PD Aradáč bol „Myslím si, že základný problém sponzori a istotne by aj Športový skutočne štedrým sponzorom. V je v nedostatku peňazí,“ mieni zväz mesta Zreňanin vyčlenil urči- danej chvíli som mal sedem párov Mučaj. té prostriedky. O hráčov by von- kopačiek. Mohol som si vyberať, v „Financie istotne nie sú najväč- koncom nebola núdza. V Aradáči je ktorých budem hrať,“ zaspomínal ší problém,“ nesúhlasí Maksimović. mnoho chlapcov, ktorí vedia hrať si Mučaj. „Na polosezónu v tej najnižšej lige futbal. Medzi nimi sú aj viacerí „To boli prajnejšie časy. Dnes je V. Hudec je potrebné maximálne zo 150-ti- školení, ktorí čakajú na svoju prí- omnoho ťažšie. Mnohé kolektívy síc dinárov a to by pre dedinu nemalo predstavovať problém.“ SLOVENSKÉ TENISTKY V SEMIFINÁLE „A kde nájdeš tých 150-tisíc, keď POHÁRA FEDERÁCIE. Zverenkyne kapitána Miestne spoločenstvo nemá saSlovenska Mateja Liptáka si vízum vybrali v mozdanenie a v dedinskej ponišskej hale Čair, kde premohli družstvo kladnici nieto dinára,“ nedá sa MuSrbska, ktoré tentoraz nastúpilo bez Anny Ivačaj. novićovej a Jeleny Jankovićovej. Stav po „Mohlo by pomôcť poľnohossobotňajších dvojhrách (12. februára 2013) podárske družstvo, a verím, že by pred 2 000 divákmi bol nerozhodný 1 : 1. sa našli aj iní sponzori. Ibaže ich Daniela Hantuchová v prvom zápase ponemá kto osloviť,“ neupúšťa Makrazila nedostatočne zotavenú Bojanu Jovasimović. novskú 2 : 0 (7 : 5, 6 : 2). Potom Dominika Ci„Podľa mojej mienky organizácia bulková nad domácou debutantkou Vesnou klubu je základný problém, a ani Doloncovou viedla 6 : 4 a 5 : 4, ale po 126 mipotenciálni sponzori neprejavujú nútach hry odstúpila pre zranenie. Dvorec záujem o to, aby pomohli,“ zapája nišskej haly Čair opustila na nosidlách. sa do rozhovoru Siniša Kaluđerski.

O mimoriadne dôležitý druhý bod Sloveniek sa v nedeľu postarala Jana Čepelová (19 rokov), ktoSú teda dve príčiny nefungorú do družstva zaradili namiesto zranenej Cibulkovej. Jana v opravdivej tenisovej dráme (hralo sa 198 vania AŠK. Ktorý je podľa vašej minút) prekonala Bojanu Jovanovskú 2 : 1 (5 : 7, 7 : 5, 11 : 9). Postup fedcupového družstva Slovensmienky väčší? opytujeme sa naka do semifinále spečatila niekdajšia svetová päťka Daniela Hantuchová, keď presvedčivo prekonašich spolubesedníkov. la Vesnu Doloncovú 2 : 0 (6 : 3, 6 : 2). „Peniaze,“ úporný je Mučaj.

Slovenky (na snímke agentúry SITA po triumfe v Niši) zohrajú semifinále Fed Cupu s Ruskami na ich „Organizácia a nedostatok šporpôde 20. a 21. apríla 2013. tových pracovníkov,“ protirečí mu J. P. Maksimović. Keď klub mal penia-

V

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

49

ŠPORT VÝROČNÁ KONFERENCIA KYSÁČSKYCH RYBÁROV

Tri druhy povolení nedeľu 10. februára 2013 na výročnú pracovnú konferenciu Športovo-rekreačného spolku Smuđ v Kysáči, ktorú úspešne viedol predseda Michal Harpáň, prišlo viac ako päťdesiat členov. Referát o činnosti prečítal tajomník Milan Kulík, správu o pracovných akciách podal Ivan Ravza, o financiách hovoril Vladimír Na- Kadet Ivan Madacký bol najlepší vo (Foto: J. P.) sádi, ktorý zdôraz- Vojvodine

V

Vlaňajšie trofeje kysáčskych rybárov

a seniori ako družstvo obsadili 7. miesto.

V spolupráci so Základnou školou Ľudovíta Štúra úspešne pracovala aj škola rybolovu. Absolvovalo ju 32 mladých rybárov, pre

náli a v strede osady, ako aj pretekársku dráhu. Rybári úspešne zorganizovali súťaž vo varení rybacej polievky Zlatý kotlík 2012.

Na výročné zhromaždenie si kysáčski rybári pozvali aj predstaviteľov VP Vody Vojvodiny, ktorí podobne ako aj vlani neprišli!

Predseda Harpáň oboznámil prítomných členov, že ročné rybárske povolenie stojí 6 000 dinárov, jednodňové 1 000, ženy a starší ako 65 rokov musia zaplatiť 3 000, kým pionieri môžu rybárčiť zdarma, ale iba za prítomnosti osoby s rybárskym povolením. Povolenie si môžu kúpiť iba členoJunior Ján Menďan sa ovenčil štvrtým via spolku a členské Medzi hosťami znova nebolo predstaviteľov VP Vody Vojvodiny miestom v pokrajine (Foto: J. P.) stojí 400 dinárov. nil, že ŠRS Smuđ vlaňajší rok skon- tento rok, ktorý navrhol predseda ktorých zorganizovali aj súťaž. ČlePo skončení schôdze si všetci čil so suficitom v sume 10 600 di- Harpáň. Kysáčski rybári vlani po pr- novia spolku usporiadali aj ekolo- spoločne pochutnali rybaciu povýkrát súťažili v lige. Kadet Ivan Ma- gickú akciu na kanáli Dunaj-Tisa- lievku, ktorú prichystali známi kynárov.

Po kratšej diskusii prítomní jed- dacký obsadil prvé miesto vo Voj- Dunaj, pričom očistili viac ako 40 sáčski rybári. nohlasne schválili správu o minu- vodine v chytaní rýb udicou na pla- 000 štvorcových metrov nábreloročnej činnosti a plán práce na vák, junior Ján Menďan bol štvrtý žia. Upravili miestnosti chaty na kaPavel Pálik DRUHÝ HUMANITÁRNY TURNAJ pod názvom Športový deň pre Darka venovali Darkovi Jurkovićovi z Golubiniec, ktorý má odcestovať na nevyhnutnú operáciu do Rakúska. V organizácii Obce Stará Pazova turnaj prebiehal v sobotu 9. februára 2013 na troch lokalitách. V staropazovskej športovej hale Park usporiadali basketbalový turnaj a zúčastnili sa na ňom zamestnanci, resp. predstavitelia tamojších verejných podnikov a ustanovizní. Vo vojčianskej športovej hale volejbalový turnaj zohrali dievčence, kým v športovej hale v Starých Bánovciach bol turnaj v malom futbale pre chlapcov. V tejto humanitárnej akcii zozbierali asi 100-tisíc dinárov.

Na fotografii je momentka z basketbalového turnaja v Starej Pazove.

A. Lš.

50

16. 2. 2013

7 /4530/

HLAS ĽUDU

Tréning v prvej atletickej športovej hale u nás na Novosadskom veľtrhu

OBJEKTÍVOM HLASU ĽUDU

Športová retrospektíva P

Na zápase Tekstilac – Sloga 0 : 1 bolo pred bránami mnoho vzrušujúcich chvíľ

očas roka 2012 na športoviskách u nás bolo mnoho športových udalostí na rôznych úrovniach a rozličnej kvality. Súťažili tak aktívni športovci, ako aj rekreanti v početných športových disciplínach. Všade tam, kde sú športovci, je vždy rušno, zaujímavo, nepredvídavo, iskrivo a veselo. Vidíme to aj na našich fotografiách.

J. Pucovský

Slávnosti sa bez strelcov už viac nezaobídu

Na 16. Matičnom turnaji v Laliti futbalisti z Aradáča (modré tričká) obhájili titul získaný v Šíde

Petrovčan Pavel Ožvát (biely dres) bude Atraktívny duel futbalových veteránov i na jar oporou Hložancov v boji o titul Harmónia pohybov tanečnice, lipicána a jazdca

BINGUĽA Binguľa je priam idylická dedinka na južných svahoch Fruškej hory. Jej názov má alebo čiste turecký, alebo latinsko-turecký pôvod. V prvom prípade bin gula znamená miesto, na ktorom je tisíc prameňov, v druhom ide – o dva pramene. Binguľa patrí do Obce Šíd. Má predpokady na rozmach ovocinárstva a vinohradníctva, ibaže... Jej obyvatelia sa zaoberajú prevažne extenzívnym roľníctvom.

Nie sú priemyselné podniky, nie sú remeselnícke dielne; nie sú ani pracovné príležitosti... Vlani sa narodilo 6 detí; toľko bolo aj sobášov a zomrelo 10 občanov. Podľa sčítania obyvateľstva roku 2002 v Binguli žilo 906 občanov, z čoho 306 Slovákov. Viac bolo len Srbov (407), značne menej Chorvátov, Rusínov, Maďarov a iných. Slováci sa tu najintenzívnejšie osídľovali v rámci druhotnej migrácie (1857 – 1863) a dochádzali zo slovenských osád v Báčke. V Binguli je vysunuté oddelenie ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku (iba prvé 4 triedy), je poštový úrad, lekár prichádza len dvakrát v týždni, lekáreň nie je. Dedina má vodovod, uličnú sieť plynového potrubia a nemá kanalizáciu.

J. Bartoš