09 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 9 /4532/

Štvrtá publikácia RŠÚ: o vierovyznaní a materinskej reči

2. 3. 2013

Konferencia venovaná Jurajovi Ribayovi

Odhalená pamätná tabuľa Ribayovi v Savinom Sele

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Okrúhly stôl o Ústave Srbska sa realizoval 20. februára v Zhromaždení Vojvodiny.

Jarná veľtrhová sezóna odštartovala 21. februára v Belehrade.

O. Filip

O. Filip

Pamätnú tabuľu znamenitému slovenskému jazykovedcovi Jurajovi Ribayovi, dar Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, postavili na budove Miestneho spoločenstva Savino Selo a slávnostne ju odhalili 23. februára.

J. Bartoš

Herci Divadla VHV v Báčskom Petrovci v piatok 22. februára zahrali nové predstavenie. Ide o inscenáciu hry Negativisti Romana Olekšáka v réžii Ivana Hansmana Jesenského.

J. Čiep

Ústredná oslava Medzinárodného dňa materinského jazyka v Srbsku prebiehala vo štvrtok 21. februára v Galérii Babka v Kovačici. Na snímke (zľava vpredu) sú Pavel Babka, riaditeľ obrazárne, Jasna Zrnovićová, generálna tajomníčka Národnej komisie pre spoluprácu s UNESCO, William Infante, stály koordinátor OSN v Belehrade.

J. Špringeľ

Štyridsiatu piatu samostatnú výstavu známej insitnej maliarky Zuzany Vereskej 19. februára v Galérii insitného umenia v Kovačici slávnostne otvorila Anna Tomanová -Makanová, predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny.

J. Špringeľ

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Piť či nepiť mlieko?

H

amletovská otázka s mliekom dva týždne čakala na odpoveď. Toľko času potrebovali štátne orgány, od rezortného ministerstva naďalej, aby patrične zareagovali a začali konať.

Aféra mlieko s aflatoxínom medzičasom zatienila všetky ostatné významné témy. O výsledkoch piateho kola bruselského dialógu Belehradu a Prištiny sa síce ani nedalo nadlho hovoriť. Dvojdňové stretnutie dvoch premiérov nebolo korunované žiadnou konkrétnou dohodou, hoci na programe mali niekoľko mimoriadne závažných tém. O osude paralelných inštitúcií na severe Kosova sa ani po piatom stretnutí premiérov Dačića a Tačiho nevie o nič viac než sa vedelo predtým. Vie sa len to, že sa uzhodli na ustanovení spoločenstva srbských obcí, avšak bez spresnenia detailov o spôsobe jeho fungovania.

Z druhej strany sa neustále opakuje, že rozhodnutie o určení dátumu otvorenia rokovaní s úniou závisí od výsledkov dialógu Belehradu a Prištiny a že čas na ich dosiahnutie je obmedzený – do 16. apríla. Vtedy totiž Európska komisia podá správu o pokroku Srbska v procese eurointegrácie.

Približne v tom istom čase, keď si premiér Dačić po piaty raz podal ruky s premiérom Tačim, vládna delegácia v čele s prvým podpredsedom vlády a ministrom obrany Aleksandrom Vučićom v Berlíne viedla rozhovory s vysokými štátnymi funkcionármi Nemecka. Tejto návšteve médiá venovali mimoriadne veľkú pozornosť najmenej z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že Nemecko má rozhodujúci vplyv na všetky rozhodnutia Európskej únie a že rokovania s najbližšími spolupracovníkmi nemeckej kancelárky Angely Merkelovej – pani Európy, ako ju mnohí s rešpektom nazývajú – sa považujú skôr za výsadu, ako za povinnosť. Po druhé preto, že sa prvému podpredsedovi vlády Vučićovi podarilo nadviazať a upevniť dobré vzťahy s Berlínom.

Nie div preto, že aj bývalý predseda Európskej komisie Romano Prodi nedávno konštatoval, že sa významné rozhodnutia už neschvaľujú v Bruseli, ale v Berlíne a Paríži. V tom a takom Berlíne si teda všim-

li pozoruhodný pokrok Srbska na európskej ceste, ale zároveň podotkli, že je ešte niečo, čo treba vykonať a čo je najvýznamnejšie pre občanov: reformy, ustanovenie vlády práva a boj proti korupcii.

Európska cesta Srbska, ako aj iných, predpokladá prispôsobovanie európskym štandardom vo všetkých oblastiach, včítane výroby a kvality potravín. V rámci zlaďovania s predpismi EÚ roku 2011 bolo znížené povolené množstvo aflatoxínu v mlieku, ale nie aj úroveň aflatoxínu v krmive. Slovom, zlyhala jednoduchá logika a prirodzené poradie ťahov, keďže jedno bez druhého nejde.

Poplašný zvonček musel zazvoniť vo chvíli, keď nadmerné množstvo aflatoxínu v mlieku objavili u susedov, v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku. U nás nezazvonil. Aspoň nie hneď. Veci nadobudli spád a početné politické konotácie, keď pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Goran Ješić upozornil, že ani naše mlieko nie je výnimkou. Minister poľnohospodárstva Knežević však tvrdil, že naše mlieko je neškodné. Vo všetkom videl len „kampaň, ktorá sa vedie proti srbskému poľnohospodárovi“ v réžii dovozcov a monopolistov, ako aj Demokratickej strany, „ktorá chce na každý spôsob znehodnotiť dobré výsledky ministerstva“.

O mlieku potom rokovali aj poslanci v Národnom zhromaždení Srbska a žiadali, aby sa zistilo, na kom je zodpovednosť. Jedni obviňovali vládu, druhí vinníka videli v európskych predpisoch, tretí v pôsobení rozličných záujmových skupín.

Kde je pravda o mlieku? Piť či nepiť mlieko, aspoň kým neprídu výsledky analýzy z Holandska? Čo s jogurtom, smotanou, tvarohom, syrom? Je možné, že sa aflatoxín objaví aj v mäse a vo vajíčkach?

Medzičasom inšpekcia zakázala výrobu mlieka na dvanástich farmách. Pre ich majiteľov a všetkých postihnutých aférou nie je podstatné, kto mal či nemal pravdu, ale kto nahradí miliónové škody. No najpodstatnejšie je zistenie, že naše rešpektovanie európskych štandardov netreba Európe, ale treba nám.

Aj na to, aby sme bez obáv vypili pohár mlieka.

Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

8. Bajšianske priadky šetci, a bolo ich tam určite viac než dvesto, čo Bajšanov, čo hostí z asi 30 prostredí nielen vo Vojvodine, ale aj v Maďarsku a Chorvátsku, prišli s chuťou hrať sa, zatancovať si, zabaviť sa; podaktorí i – s cieľom súťažiť. V telocvični Základnej školy Bratstva a jednoty v Bajši v sobotu 23. februára sa už o deviatej ráno, otváracím ceremoniálom, začali tradičné, v poradí ôsme Bajšianske priadky. Účastníci sa nielen dobre pobavili, ale aj prezentovali čo vlastné ručné práce, čo staré takmer zabudnuté náčinie známe v domácnosti spred troch – štyroch a viacerých desaťročí a nechýbali ani rozmanité súťaže. Organizátormi podujatia boli KUS Bratstvo a Miestne spoločenstvo Bajša. Pri „sedliackej“ peci sme si pohovorili aj s Ruženkou Suchánkovou (na snímke).

J. Bartoš

V

3

FÓKUS ŠTYRI VEĽTRHY V ROVNAKOM TERMÍNE

Od zájazdov po víno vyčajne sa vraví: Koniec dobrý, všetko dobré. V prípade súboru štyroch belehradských veľtrhov: cestovného ruchu, hotelovo-pohostinských vybavení, suvenírov a

Z

by sa každý, alebo aspoň väčšina bežných smrteľníkov, riadila nutkaním a nutnosťou dostať sa na neprebádané, z mnohých ciest, ktoré sú pred nimi.

kultúrne pamätihodnosti sú zložkou našej národnej, bohatej kultúry, – vyzdvihol pri otvorení 35. Medzinárodného veľtrhu turizmu, najväčšieho v juhovýchodnej Európe, minister kultúry a informovania Bratislav Petković. Kultúru ako svoju promočnú tému si zvolilo i Nemecko, tohtoročný partnerský štát veľtrhu. Štátny tajomník pre turizmus Goran Petković vyzdvihol, že je veľtrh príležitosťou zaslať odkaz, že je Srbsko krajinou spolupráce, aktívnou aj v medzinárodných organizáciách.

A že je taktiež ideálnym dejiskom na stretnutia podnikateľov so všetkými činiteľmi, čosi znamenajúcimi v turistickom a hotelovom podnikaní v

týchto končinách sveta.

O cestovnom ruchu dnes, jeho význame a perspektívach, sa na slávnostnom otvorení zmienil predseda Európskej asociácie turistických kancelárií Boris Žgompa. Len pár pozoruhodných údajov: turizmus je natoľko dôležitým odvetvím v krajinách Európskej únie, že tvorí od päť do dvadsaťpäť percent ich hrubého národného dôchodku. Hodnota jeho ročného obratu je viac ako 350 miliárd eur.

Má teda mnohé formy a mnohé možnosti. A je dobre, že si to čoraz viac uvedomujeme aj my. A aj konáme v duchu toho.

O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: IVAN STRAHINJIĆ, UMELECKÝ FOTOGRAF Z otvorenia jarného súboru veľtrhov vína, platí aj modifikácia – začiatok dobrý, všetko dobré. Najrozmanitejšie a najlákavejšie veľtrhové podujatia u nás zhromaždili medzi 21. a 24. februárom viac ako tisíc vystavovateľov z takmer päťdesiatich štátov, desiatky tisíc návštevníkov, stovky podnikateľských partnerov a účastníkov tematických a iných prezentácií.

Znie trochu divné, ale aj v podmienkach krízy, svetovej a našej, turizmus je odvetvím, ktoré sústavne napreduje a rastie. A stále láka a zamestnáva nové tváre. Možno preto, že je jeho mierou a hybnou silou ľudská zvedavosť, chuť cestovať a objavovať nové, zažiť zmenu. Ako-

Nuž nečudo, že pred stovkami cestovných kancelárií vládla skutočná tlačenica a ozajstný zhon, najmä tých, ktoré umožňovali letovanie na splátky. Na jednom mieste – celý svet.

Bohatá turistická ponuka a atraktívne destinácie už dávnejšie nie sú len výsadou a vymoženosťou vyspelých turistických krajín.

Aj Srbsko sa snaží priblížiť sa im a má aj čím. Veď je toto jubilejný rok, v ktorom si pripomíname 1 700 rokov Milánskeho ediktu. A je tu aj naša Vinča a Lepenski vir, Viminacium a Sirmium, Kalemegdan a Petrovaradínska pevnosť... Vcelku, celý rad objektov a jedinečných prejavov kultúrneho dedičstva. Všetky tieto

Objav a inšpirácia – Čo je naj v trojuholníku pohyb, fotografia, krása?

– Všetko to, lebo jedno bez druhého nejde. Takmer celý život trávim na cestách. Je to veľmi dôležité. Nedokážem pochopiť ľudí, ktorí v sebe nemajú ani zrnko zvedavosti. Cieľom poslednej z ciest po Srbsku bolo ukázať ho v plnej kráse, zvlášť tie menej známe oblasti. Fotografia mi v tom bola aj cieľom, ale aj prostriedkom: na zveč-

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (3)

Pozitívne a negatívne reakcie kážkou postupnej zmeny nálady obyvateľstva, týkajúcej sa vzťahu s EÚ, sú odpovede na otázku: Aké reakcie vo vás vyvoláva súčasný obraz únie? Vlani v decembri sa prvýkrát stalo, že negatívnych reakcií bolo viac ako pozitívnych: tých prvých 36 percent, druhých 34 percent, nerozhodných 30 percent.

Keď ide o celkový názor na naše začlenenie sa do únie, tak 37 percent anketovaných sa nazdáva, že by to bolo dobre, 31 percent mieni, že by bolo zle, kým to 32 percent opýtaných vidí ako ani dobré, ani zlé. Pre zástancov únie táto je v prvom rade cestou a prostriedkom k lepšej budúcnosti mladých. Na druhom mieste sa uvádzajú lepšie možnosti zamestnáva-

U

4

nia, na treťom možnosť cestovať kamkoľvek v rámci jej členských štátov. Odporcovia zase tomuto zoskupeniu štátov vyčítajú obrovský byrokratický aparát a obávajú sa rizika straty vlastnej kultúrnej identity.

Zaujímavé sú aj odpovede na otázku, či by naša krajina mala osoh zo vstupu do Európskej únie. Každý desiaty si myslí, že by mala veľmi veľký osoh, každý piaty, že by to bolo osožné, každý siedmy, že by bolo osohu toľko, koľko aj škody, každý tretí sa nazdáva, že by nám to vôbec neosožilo. Na pláne osobného angažovania sa v záujme vstupu do únie, tu je len každý tretí opýtaný ochotný dodatočne sa školiť, zmeniť si kvalifikáciu alebo sa zdokonaľovať, prí-

padne zmeniť doterajšie životné a pracovné zvyky. Až polovica by nechcela ešte nejaký čas žiť na neuspokojujúcej životnej úrovni.

Celkovo, ak sa pozerá podľa životného veku, možno si všimnúť, že mladšia a stredná generácia má omnoho pozitívnejšie reakcie na úniu ako tie iné. Najpozitívnejšie reakcie mali opýtaní vo veku 18 až 34 rokov. Ich 37 percent mali veľmi pozitívnu reakciu na EÚ a 28 percent reakciu ani pozitívnu ani negatívnu. Vo veku nad 55 rokov len 17 percent respondentov malo pozitívnu a dvojnásobne takú reakciu, ktorá je ani pozitívna ani negatívna.

V celom decembrovom prieskume treba ako veľmi pozitívnu kvito-

nenie okamihu, odtrhnutie od zabudnutia, priblíženie iným. Pohyb je, samozrejme, čosi, čomu by sa mali venovať všetci: lebo je zdravý, lebo zároveň prináša nové pohľady. Pre mňa je hybnou silou tvorby. Rovnako tak ako je jej podstatou potreba odhaľovať krásu, ktorú si iní veľmi nevšímajú, objavovať čosi nové a dať sa inšpirovať tým.

Zaznamenal: O. Filip vať hlavne skutočnosť, že si čoraz viac uvedomujeme význam riešenia problémov a realizácie reforiem pre vlastnú budúcnosť.

Najzjavnejšie to možno zistiť na príklade otázky, ktorej podstatou je, či si problémy vo vzájomných vzťahoch Belehrad a Priština majú riešiť aj bez ohľadu na EÚ. Až 62 percent opýtaných sú za, čosi nad 20 percent sa nazdáva, že sa s Prištinou netreba dohovárať o ničom okrem otázky štatútu Kosova, kým 17 percent respondentov nemá postoj k tomu.

Keď ide o reformy, tak je 66 percent anketovaných toho názoru, že by sme ich mali stoj čo stoj realizovať. Aj vtedy, ak by neboli podmienkou vstupu: v prvom rade v záujme lepšieho Srbska a nás samotných.

(Dokončenie v budúcom čísle: Najdôležitejšie reformy) O. Filip

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PROTEST V KOVAČICI POKRAČUJE

Stačí len kvapka, aby sa pohár prelial právne spravovanie odpadu si Kovačice). Trochu neskoršie prišli v čele s Lazarom Ružićom (LDP). žiada jeho zber zodpovedajú- opoziční výborníci, ktorí žiadali, Na Deň štátnosti 15. februára sa cim spôsobom, ako aj triedenie a aby sa usporiadalo ďalšie zasad- dosiahla dohoda medzi predstarecykláciu. Len to, čo sa nemôže nutie ZO, kde sa bude rokovať o viteľmi LDP a vedúcimi protestu, využiť, má zakončiť na depóniách. zrušení podrobného plánu bloku v ktorej bolo navrhnuté zrušiť Ale kdekoľvek bola zahlásená vý- 43, 44 a 45 v Kovačici a o roz- prvý bod rokovacieho prograstavba regionálnej depónie alebo hodnutí, ktorým sa zakáže vý- mu, schváliť deklaráciu, ktorú prevádzky na recykláciu odpa- stavba prevádzky na spracovanie sme my navrhli, a schváliť rozdu, občania boli proti, lebo nechcú nebezpečného odpadu na území hodnutie, ktorým by sa zakázala odpad vo svojom dvore. Tak je tomu už niekoľko rokov aj v Kovačici, kde je plánovaná výstavba takejto prevádzky.

Občania Kovačickej obce sa o tom rozprávajú už piaty rok, už niekoľkokrát protestovali proti jej výstavbe hovoriac, že sa to vzťahuje na továreň na spracovanie nebezpečných priemyselných odpadov, ktoré by mohli negatívne vplývať na zdravie občanov a ohroziť životné prostredie. Naposledy protest, ktorý sa začal 6. februára t. r., ešte stále trvá…

– Všetko sa začalo ešte koncom decembra 2012, keď Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a Ani chladný nedeľný vietor neprekážal demonštrantom v proteste ochranu životného prostre- (snímka z protestu 24. februára) dia vydal stavebnícke povolenie podniku Yunirisk, – analyzuje Kovačickej obce. Predseda ZO výstavba spomínanej prevádzky predseda obce Miroslav Krišan. – zvolal zasadnutie výborníkov na na území Kovačickej obce. Na Koncom januára trinásť výborní- 14. február t. r. Predtým, 10. fe- zasadnutí zo 16. februára Zdrukov Zhromaždenia obce Kovači- bruára, Obecná rada navrhla ženie poľnohospodárov Eurobaca podalo žiadosť, aby sa uspo- predsedovi ZO Puškárovi, aby sa nát v čele s predsedom Jánom riadalo zasadnutie ZO s rokova- počkalo so zasadnutím, lebo sa Husárikom odmietlo dohovor a cím programom, kde boli na- čakalo na zápisnice inšpektorov rozhodli sa zvolať zasadnutie ZO vrhnuté dva body: v prvom bode a tlmočenie ministerstva, ktoré na 17. február, po ktorom by sa sa malo rokovať o Návrhu roz- mali potvrdiť, či je možné schvá- protest skončil. Deň neskoršie hodnutia o zrušení podrobného liť tie rozhodnutia, ktoré opozícia som sa znovu rozprával s poľnoplánu Kovačice a v druhom bode od nás žiadala. Výborníci opozície hospodármi, kde som sľúbil, že žiadali schváliť rozhodnutie, kto- 13. februára t. r. poslali všetkým sme ochotní schváliť oba ich nárým by sa zakázala výstavba pod- výborníkom oznámenie, že uspo- vrhy, aj keď nie sú právne celkom niku na uskladnenie nebezpeč- riadajú zasadnutie ZO (na to ne- v poriadku. Títo zasa sľúbili, že ného podniku na území našej mali právo). Opozícia od 14. fe- traktory dajú preč spred budovy obce. Predseda ZO zvolal zasad- bruára a naďalej zahlasovala za- ZO, a tým protest skončia. Zanutie na 6. február t. r. a vtedy sa sadnutia ZO každý tretí deň, čo sadnutie ZO sme usporiadali tak, usporiadalo aj protestné zhro- nebolo podľa rokovacieho po- ako sme si mysleli, že bude najmaždenie poľnohospodárov a riadku a právne legálne, lebo len lepšie a návrhy poľnohospodárov občanov. Väčšina výborníkov ne- od 21. februára opozícia mala väčšina výborníkov (24) schválila. chcela hlasovať za navrhnutý ro- právo iba raz zvolať zasadnutie Teraz tí poľnohospodári, ktorí kovací program, lebo ten prvý ZO. Medzičasom sa konal nátlak žiadali od Kovačickej obce a výbod bolo zrušenie podrobného na výborníkov LSV a LDP s cieľom, borníckej väčšiny, aby tieto rozplánu Kovačice, ktorý vlastne ani aby sa pripojili protestu, a za to im hodnutia vyhlasovali, chodia po nejestvuje. V ten deň opoziční vý- ponúknu miesto predsedu obce. ministerstvách a sťažujú sa, že zaborníci podali hneď žiadosť, aby Vtedy sa jasne videlo, že cieľom sadnutie ZO nebolo legálne a sa do rokovacieho programu vsu- protestu nie je ani Yunirisk, ani iné samým tým ani schválené roznul bod, v ktorom by výborníci rozhodnutia, ale urobiť výbor- hodnutia, ktoré chcú teraz zrušiť. hlasovali za zrušenie všetkých nícku väčšinu, ktorá zmení vede- Všetko to ukazuje, že ide o niečo plánov (plán Crepaje a centra nie Kovačickej obce a zvolí nové celkom iné. Cieľom demonštran-

S

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

tov je ešte tri mesiace nechať svoje traktory pred budovou obce, čím by znemožnili uskutočnenie ďalších zasadnutí ZO, a samým tým by sa museli uplatniť predbežné opatrenia. Našťastie, v našom rokovacom poriadku píše, že zasadnutia ZO nemusia byť v budove ZO, ale sa môžu usporiadať v každej dedine našej obce, a traktory ak chcú, môžu ísť za nami. Celkove, celá táto situácia je zlá, napínavá, ľudia sa medzi sebou vadia, nenávidia, a to zodpovedá len tým ľuďom, ktorí chcú robiť nepokoje v jednej tichej obci, akou je naša. Bojíme sa, že sú organizátori protestu ochotní urobiť aj nejakú diverziu nad traktormi a tým ešte viac zdvihnúť tenziu.

Výborníci opozície zo začiatku zazlievali vládnucej väčšine, že ich nepozvali na zasadnutie ZO, ktoré bolo 19. februára v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax, neskoršie boli informovaní o tom, že sú oba ich návrhy rozhodnutia schválené.

– Výborníci opozície ešte stále neveria, že výborníci koalície pri moci schválili opozičné rozhodnutia, – zhodnotil výborník opozície Ján Husárik (Zelené jablko).

– Čakáme na odpoveď z Ministerstva pre lokálnu samosprávu, aby nám potvrdili, či sú schválené rozhodnutia právoplatné. Ak bude všetko v poriadku, tak potom s týmto najnovším rozhodnutím ZO budeme žiadať od príslušných pokrajinských a republikových orgánov, aby zrušili lokačné a stavebné povolenie na výstavbu Yunirisku. Keď zrušia povolenie, potom poľnohospodári s traktormi pôjdu domov a s protestom skončíme, – vyhlásil Ján Husárik, výborník ZO a jeden z vedúcich protestu.

Dúfame, že sa čoskoro problém okolo výstavby prevádzky na spracovanie odpadu v Kovačici vyrieši, že sa protest skončí a obec začne ďalej normálne fungovať v prospech svojich občanov. Veď Kovačica je naďaleko známa ako mierne, multinacionálne a zdravé prostredie, v ktorom žijú ochotní, dobrosrdeční a tolerantní ľudia.

A. Chalupová

5

FÓKUS ZASADALA SPRÁVNA RADA NVU HLAS ĽUDU

Snahy o zachovanie tiráže N a zasadnutí Správnej rady Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v pondelok 25. februára v Novom Sade pozornosť venovali vlaňajšej činnosti tejto ustanovizne, ako i redakčnej politike jej vydaní – Hlasu ľudu a Vzletu. Schválili aj plány ustanovizne a plány týždenníka Hlas ľudu a mesačníka Vzlet na bežný rok, ako aj správu Súpisovej komisie. Do Rady Vzletu namiesto Maríny Kriškovej vymenovali za členku študentku slovenčiny Ivanu Vozárovú z Kysáča.

Zasadnutiu Správnej rady (SR) predchádzali schôdzky Rady novín Hlasu ľudu (18. februára), Rady časopisu Vzlet (21. februára) a Dozornej rady NVU (pred zasadnutím SR), nuž členovia SR na svojom zasadnutí akceptovali aj mienky spomenutých telies.

O záverečnom účte ustanovizne sa prítomní členovia SR zmienili pozitívne, lebo sa hospodárilo racionálne. Vďaka tomu existujú i možnosti na zlepšenie hmotného statusu zamestnancov, a preto navrhli, aby sa to vykonalo v súlade s infláciou. Vzhľadom na potrebu za mladými kádrami navrhli urobiť niečo aj na tom pláne. V diskusii o bodoch rokovacieho programu sa zúčastnili všetci prítomní členovia SR: Milina Sklabinská, Mária Kotvášová-Jonášová, Veno Nechvátal, predseda Pavel Zima, ako i členovia z radu zamestnaných Oto Filip a Vla-

dimír Hudec. Na schôdzi boli prítomní i predseda Dozornej rady Juraj Červenák, riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, ako i šéfredaktori Hlasu ľudu Z pracovného ovzdušia na pondelkovom zasadnutí a Vzletu – Michal Ďuga a aj vlani spoliehal tak na prácu novinárov, ale aj Stevan Lenhart.

V rámci diskusie o vlaňajšej činnosti našej početných dopisovateľov. Členovia SR zvlášť doustanovizne sa poukázalo na to, že je v redak- cenili tzv. medailóniky osád, ktoré vychádzajú cii zmenšený počet novinárov, že sa činili na ich na poslednej strane a ktorými sa afirmujú zdokonaľovaní, ako i to, že upravili pracovné naše prostredia. Pochválili, že sa noviny nepriestory, a v tom sa bude aj ďalej pokračovať. uzatvárajú do úzkeho lokálneho rámca, ale priVynovili sa i základné prostriedky a inventúra nášajú aj texty o živote mimo našej menšiny. a začali sa i konania na zachovaní Neografie, s. Zhodli sa v tom, že dopisovateľstvo v Kovačis r. o, z Báčskeho Petrovca. Prítomní prízvuko- ci treba posilniť jedným novinárom.

O vlaňajšej redakčnej politike Vzletu sa tiež vali, aby sa v súvislosti s touto záležitosťou vypracoval biznis plán. V rámci rozpravy o za- hovorilo pozitívne a najmä o obnovení konchovaní tiráže odzneli návrhy, aby sa urobil roz- taktov s mládežníckymi časopismi Mak, Tinebor platenia a vzhliadla možnosť na zabezpe- reţea a Kužiš?!, s ktorými sa robí aj na spoloččenie kolportérov aj v menších prostrediach, do nom projekte – hudobnej CD kompilácii.

Pochvalné mienky odzneli aj o internetových ktorých treba častejšie odchádzať. Vytýčili aj potrebu ankety čitateľov, a to nielen o obsahu no- vydaniach Hlasu ľudu a Vzletu a o vydavateľskej činnosti NVU Hlas ľudu, a pritom schválivín, ale aj keď ide o platenie.

V rámci analýzy minuloročnej redakčnej li aj založenie novej edície Praktik. Všetko s ciepolitiky Hlasu ľudu bolo poukázané na potre- ľom zveľadenia ďalšej činnosti tejto ustanobu zamestnať mladé kádre, ako i pracovať na vizne.

E. Š. zachovaní počtu strán a čitateľov. Týždenník sa

ie náhodou, štvrtý zväzok úradN ných štatistických údajov zo sčítania obyvateľstva uzrel svetlo sveta práve 21. februára, v Medzinárodný deň materinského jazyka. Je to celkom v zhode s jeho názvom: Vierovyznanie, materinský jazyk a národnostná príslušnosť.

Z celého radu faktov o etno-kultúrnych príznačnostiach obyvateľstva viaceré si nemožno nevšimnúť.

Napríklad ten, že v roku 2002 slovenčina bola materinským jazykom 57 498 osobám, aby do roku 2011 ich počet klesol na 49 796 príslušníkov našej menšiny. Podobné trendy si možno všimnúť aj v prípade jazyka väčšiny srbčiny (6 620 699 – 6 330 919), ako aj pri iných menšinách. Výnimkou je bosniansky jazyk (134 749 – 138 871), rómčina (82 242 v roku 2002 k 100 668 v roku 2011), ako i ruština, kde je pomer 2 199 osôb hovoriacich touto rečou približne pred desaťročím k 3 179, koľko ich bolo podľa sčítania v roku 2011.

Približne dvojnásobne, z 83 775 na 39 463 sa zmenšil počet ľudí rozprávajúcich inými rečami (ukrajinčinou, čínštinou, gorančinou, češtinou...). V podstate ide o tie jazyky, ktoré menej od dve tisíce príslušníkov toho-ktorého etnika považuje za materinský. Na strane druhej, je až dvakrát viac ľudí, ktorí sa buď odmietli o materinskej reči vyjadriť, alebo ktorých

6

odpovede boli nečitateľné, prípadne sa nevzťahovali na materčinu. V roku 2002 ich bolo 63 877, pri poslednom súpise až 128 191.

V štruktúre obyvateľstva podľa vierovyznania si treba všimnúť, že napríklad protestantov v roku 2002 bolo 78 646, kým pri poslednom sčítaní 71 284.

Klesol i počet pravoslávnych a katolíkov, jedine sa zvýšil počet zástancov neveľkých, ostatných kresťanských vierovyznaní: z 2 191 na 3 211 príslušníkov.

Celkovo, viac ako šesť miliónov, presnejšie 6 079 396 ľudí v Srbsku sú pravoslávneho vierovyznania, na druhom mieste sú katolíci, ktorých je okolo 350 000, kým je moslimov viac ako 220 000.

Z ostatných konfesií si možno všimnúť rast počtu stúpencov východných náboženstiev: z 240 na 1 237 osôb. Za deväť rokov sa dvojnásobne zvýšil i počet ateistov: z 40 068 v roku 2002 na 80 053 osôb predvlani. Je viac i tých, ktorí sa nevyjadrili o svojej náboženskej príslušnosti.

Podľa predposledného sčítania, bolo ich 197 031, podľa posledného 220 735.

Fakty sú tu, po odpovediach, prečo sú také a nie onaké, zostáva pátrať. A ozrejmovať ich. Lebo sa v nich zrkadlia mnohé spoločenské pohyby, procesy, ale i problémy.

O. Filip

Ďuro Varga

Aj čísla vedia rozprávať

INÝ NÁHĽAD

NOVÉ ŠTATISTICKÉ ÚDAJE

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z OKRÚHLEHO STOLA O ÚSTAVE SRBSKA

Zmeny sú nutné J

e Ústava Srbska skutočne brzdou na ceste do Európy? Prečo ju načim aj ako ju meniť? Uvedené otázky dominovali okrúhlemu stolu, ktorý 20. februára v rámci projektu Kam kráča Srbsko usporiadali Vojvodinská politologická asociácia a redakcia novín Republika. Podujatie prebiehajúce v zasadačke číslo 1 Zhromaždenia APV otvoril podpredseda vojvodinského parlamentu Dušan Jakovljev hodnotením, že je zmena existujúcej ústavy veľmi aktuálna a nutná. Označil ju za realitu, ktorá sa musí udiať, ak nie pre politickú ochotu, tak pre potreby lepšieho, kvalitnejšieho života a žitia všetkých občanov.

Predseda Vojvodinskej politologickej asociácie prof. Dr. Duško Radosavljević mieni, že ani v roku 2006 neboli racionálnejšie dôvody vyniesť ústavu v existujúcej forme. A keďže je tento základný dokument štátu vždy tesne spätý so všetkými zásadnými politickými, ekonomickými a inými dianiami, jasné je, že sú dnes jeho rámce vlastne tesné pre mnohé, čo sa deje.

– Čo je lepšie, meniť niečo, čo je vlastne mŕtvym slovom na papieri, alebo sa snažiť zveľadiť Srbsko tak, že mu vypracujeme, obrazne vraviac, oblek, ktorý mu lepšie sadne? Odpoveď na túto dilemu je podľa Radosavljevića jasná.

Vychádzajúc z tézy, že je existujúca ústava protivojvodinská, proticivilizačná a protieurópska,

prečo načim meniť ústavu. To sa udeje kedy-tedy, keďže zmena ústavy v tejto chvíli nie je v agende tejto vlády. Ako je známe, tá si vytýčila iné témy ako priority: priblíženie sa Európskej únii a riešenie problému Kosova. Téma ústavy a jej zmeny zrejme príde na rad neskoršie. Účelom tohto okrúhleho stola je držať túto tému otvorenou, čo je veľmi dobre, nazdáva sa politológ Pavel Domoni.

Rôzne názory, dilemy, Z okrúhleho stola v Zhromaždení APV: otvoril ho východiská. Rôzne i popodpredseda Dušan Jakovljev hľady na pozíciu a stupeň predseda Vojvodinského klubu Đorđe Subotić po- autonómie Vojvodiny v rámci Srbska. Ako základný ukázal na súčasnú ekonomickú pozíciu Vojvodi- dojem však zostalo presvedčenie, že téma okrúny, ktorá je podľa neho autonómiou bez auto- hleho stola skutočne bola zásahom do stredu ternómie. Možnosť zmeny na lepšie vidí predo- ča. Okrem samotných debát potvrdil to i jeden, navšetkým vo federalizácii Srbska, v tom, aby po- vonok formálny prejav. Zriedkakedy sa totiž stákrajina mala zákonodarnú, justičnú a výkonnú va, aby táto zasadačka takmer praskala vo švíkoch: moc, aby nakladala s pôvodnými príjmami a vlast- pre množstvo účastníkov z radov pozície a oponými zdrojmi. zície, mimovládnych organizácií, expertov, štu– Potrebujeme dobrú ústavu predovšetkým dentov, novinárov. Viacerým z nich nepadlo ťažkvôli sebe: nie novú, ale lepšiu než je táto, ktorú ko, že celý okrúhly stôl strávili na nohách. Rovnako máme. Žijeme v Srbsku a potrebujeme dobrý zá- tak, ako iným možno padlo ťažko, že sa téma kladný zákon, ktorý lepšie upraví niektoré zásadné (zmien) ústavy ocitla vôbec na pretrase. vzťahy v ňom. To je podľa mňa kľúčovou príčinou, O. F.

K BOJU PROTI KORUPCII V BÁČSKOM PETROVCI

Plán integrity obcí ktuálnou úlohou obecných administratív, ktorú im naložila štátna aparatúra, je vypracovať obecné plány integrity. V nich sa zohľadnia inštrumenty, akými sa zabráni sústavnej korupcii. Tú nám ako štátu vo veľkej miere zazlieva Európska únia. Plány integrity obce treba vypracovať do 31. marca, bolo počuť na okrúhlom stole v piatok 22. februára v Báčskom Petrovci. Porada pod názvom: Podpora vo vypracovaní plánov integrít v šiestich obciach Juhobáčskeho obvodu sa konala vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Ide o rovnomenný projekt podnietený Nadáciou pre lokálne zveľadenie a demokraciu za podpory Misie OEBS v Srbsku.

Projekt podpory zahŕňa obce Báčsky Petrovec, Temerín, Žabalj, Beočín, Sriemske Karlovce a Vrbas, takže do Petrovca na okrúhly stôl pricestovali členovia pracovných skupín a predstavitelia obecných úradov z obcí, ktorí sa podieľajú na

A

2. 3. 2013

9 /4532/

vypracovaní spomenutých plánov. Lokálne plány integrít v 6 spomenutých obciach vypracujú v zákonnej lehote a prostredníctvom výmeny skúsenosti s obcami z juhozápadného Srbska. K tomu prospeje aj spolupráca s Agentúrou pre boj proti korupcii.

Príručku na vypracovanie plánu integrity v Petrovci predstavili Plán integrity je v podstate školiteľky z Nového Pazaru mechanizmus pre upevňovanie inštitučnej integrity a vzniká ako vý- inštitúcie. Ako bolo počuť, dôležitá hovorili sa aj predseda Obce Báčsky sledok samohodnotenia vystaveniu vlastnosť plánu integrity je tá, že Petrovec Pavel Marčok a pokrajinský inštitúcie rizikom pre vznik a rozvoj umožňuje zamestnancom, aby tajomník pre medziregionálnu spokorupcie. Plán integrity by mal ob- účinkovali v jeho vypracovaní a luprácu a lokálnu samosprávu Brasahovať opatrenia na zamedzenie, realizácii. Vzhľadom na to, že oni naj- nislav Bugarski. O postupe vyprazmenšenie a odstránenie identifi- lepšie poznajú praktiky lokálnej sa- covania plánu integrity hovorila mosprávy, v ktorej pracujú, svojimi odborníčka pre túto oblasť Malića kovaných rizík.

Vypracovanie plánov integrít je poznatkami a skúsenosťami naj- Plojovićová a podrobnejšie o schvadobrý spôsob, aby sa zhodnotila lepšie môžu identifikovať a zhod- ľovaní plánu integrity a vymenovaní kvalita regulatívu a jej uplatnenie, notiť riziká pre vznik korupcie a osoby zodpovednej pre jeho realitiež kvalita kádrov a praxe v usku- iných nedopatrení. K tomu môžu záciu hovorila Milena Ilićová z mesttočňovaní kompetencií lokálnej sa- navrhnúť i adekvátne opatrenia a skej správy Nový Pazar. mosprávy (spravovať správu, fi- aktivity na ich zmenšenie, resp. od- Ešte dva okrúhle stoly už v budúcich týždňoch usporiadajú aj v Žablji a vo nancie, verejné obstarávanie, kád- stránenie. Úvodné slová na porade podala Vrbase. re, informácie...). Je to prvý krok v J. Čiep smere zlepšenia kvality práce danej koordinátorka Darija Šajinová a pri-

HLAS ĽUDU

7

FÓKUS MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA JURAJ RIBAY (1812 – 2012) – ŽIVOT A DIELO

Mal by radosť z práce hŕstky nadšencov zácnu a plodnú medzinárodnú vedeckú konferenciu a stretnutie pri príležitosti 200. výročia úmrtia významného slovenského dejateľa, jazykovedca slavistu a kňaza Juraj Ribay 1812 – 2012 – život a dielo spoločne usporiadali: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Nový Sad, Katedra slovakistiky Filozofickej fakulty Nový Sad, Katedra slavistiky Belehrad a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Veľký podiel na organizácii a najmä vyprofilovaní vydareného vedeckého podujatia má Jaromír Linda (toho času pôsobiaci na Katedre slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade; ďalej: KSFiFUB). V piatok 22. februára na pôde ÚKVS odznelo trinásť príspevkov a po každom zo štyroch blokov nasledovala nadšená, objavná diskusia účastníkov z Česka, Slovenska a Srbska. Pre-

V

v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík im v piatok odovzdal čerstvo vytlačenú knižočku Juraja Ribaya Lepší vdovec než mládenec.

Prvý blok príspevkov zahrnul prejavy sústreďujúce sa na zbierkovú činnosť osobnosti, ktorou sa zaoberali účastníci konferencie: 1.

Agáta Klimeková (zo Slovenskej národnej knižnice v Martine) predniesla príspevok pod názvom Zbierkotvorná a bibliografická činnosť Juraja Ribaya; 2. Jan Pišna (Knižnica Strahovského kláštora v Prahe): Knihovna Jiřího Ribaye; 3.

Zuzana Čížiková (KSFiFU Belehrad): Staré české a slovenské tlače z Ribayovej knižnice v Országos Széchenyi Könyvtár v Budapešti; 4. Aneta Homzová (KSFiFUB): Libri Russici, Serbici et Valachici v knižnici Juraja Ribaya.

Druhý blok prezentovaných prác sa orientoval na Ribayov ja-

Spoločnými silami zachraňujú dielo Juraja Ribaya pred zabudnutím: časť účastníkov konferencie v ÚKVS

zentované a ďalšie príspevky, ktoré pribudnú po májovú uzávierku, zaradia do budúceho zborníka; má vyjsť tlačou do konca bežného roka. Účastníci „stretnutia ribayovcov“ – ako ho trefne pomenoval pán Linda – v sobotu 23. februára zaránky prehliadli Knižnicu Matice srbskej v Novom Sade a predpoludním sa zúčastnili na odhalení pamätnej tabule Jurajovi Ribayovi na budove Miestneho spoločenstva v Savinom Sele (niekdajšej Torži, kde Ribay naposledy žil a zomrel). Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra

8

zykovedný opus; o ňom hovorili: 5. Miroslav Dudok (Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, Katedra slovakistiky a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra slovanských filológií): Juraj Ribay a formovanie lingvistickej paradigmy v slovenskej a slovanskej slavistike na prelome 18. a 19. storočia; 6. Verica Koprivica (KSFiFUB): O nekim jezičkim pojavama u štampanim delima Juraja Ribaja; 7. Snežana Linda Popović (KSFiFUB): Doprinos Juraja Ribaja slovačkoj i češkoj paremiologiji. V dôsledku ochorenia au-

Jaromír Linda výborne vyprofiloval stretnutie ribayovcov

torov Michala Týra a Zuzany Týrovej neodznel ich príspevok Slovenské jazykové prvky v Ribayovej Moresnosti.

Literárna a ľudovýchovná spisba Juraja Ribaya bola témou 3. bloku, v ktorom sa predstavili: 8.

Víťazoslav Hronec (Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec): Pokus o interpretáciu Ribayovej básne Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. října 1782; 9. Jan Šimek (Pedagogické múzeum J. A. Komenského, Praha): Ribayove lidovýchovné spisy v kontextu osvícenské naučné literatury: Několik poznámek k předlohám „Pravidel moresnosti“ a „Katechismu o zdraví“. Za referát č. 10 označujeme anotáciu chystaného príspevku, ktorý priamo z nemocničného lôžka zaslal Miloš Kovačka (Slovenská národná knižnica, Martin): Tri Agendy Cžeské a tri slovenské katechizmy; prečítala ho Zuzana Čížiková.

V rámci záverečného štvrtého bloku si na Ribayovu korešpondenciu a iné oblasti pôsobnosti posvietili: 11. Ľubor Matejko (FFUK Bratislava – Katedra ruského jazyka a literatúry): Ku korešpondencii J. Ribaya a J. Dobrovského: nezachované, nedoručené a nikdy nenapísané listy; 12. Jiří Kroupa (Nadácia pre výskum kultúry v strednej Európe, Praha): Analýza nevydané korespondence Juraje Ribaye Fortunátu Durychovi; 13. Jaromír Linda (KSFiFUB): Prelegomena Ribayiana – Neznámý Juraj Ribay. Zo

zdravotných dôvodov nebol prítomný ani Andor Meszáros (Univerzita Piliscsaba, Katedra bohemistiky, Maďarsko), takže chýbal i jeho referát Ribayova díla v Arcibiskupském archivu v Ostřihomi.

Prítomných úvodom podujatia privítala riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská. Prihovorila sa aj predsedníčka NRSNM Anna TomanováMakanová, ako i evanjelický kňaz zboru SEAVC v Pivnici Ján Zahorec, ktorý má na starosti pivnickú fíliu Savino Selo. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík prítomným odovzdal čerstvé výtlačky útlej publikácie, príležitostnej básne Juraja Ribaya Lepší vdovec než mládenec.

Stretnutie uctievateľov a skúmateľov diela Juraja Ribaya – dovolíme si uzavrieť – bolo naskutku vzrušujúce a nesporne vrhlo hŕbu lúčov na život a dielo významného slovenského dejateľa.

Muž, ktorý predstihol svoju dobu, a o ktorom tak zanietene hovorili skúmatelia jeho života a diela (bez ohľadu na ich priznanie, že ešte stále veľa toho o ňom zostáva neznáme), by dozaista mal úžasnú radosť z ich mravčej práce a lásky, akou ho poctili a zrejme to aj naďalej hodlajú robiť. Preto sa právom tešíme na nové stretnutie ribayovcov, pri ktorom prezentujú vzácnu publikáciu a akiste vyrukujú s novými poznatkami o vzácnej osobnosti celoslovenskej vedy a kultúry.

Juraj Bartoš

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PAMÄTNÚ TABUĽU SLAVISTOVI JURAJOVI RIBAYOVI ODHALILI V SAVINOM SELE

Hold toržianskemu kňazovi a slovanskému dejateľovi lávnostným odhalením kaZačiatok zhromaždenia sa konal – Mienim, že tunajší obyvatelia, mennej dosky, hmotnej pa- v zasadačke Miestneho spoločen- ako i v širšom okolí, môžu byť hrdí miatky na počesť Juna Juraja Ribaya. V dobe, v raja Ribaya, na budoktorej žil, bol jedným z ve Miestneho spolonajznámejších osvietenčenstva v Savinom cov, etnológov, lingvistov, Sele, v sobotu 23. febibliofilov a bibliografov, bruára 2013 (na pravé bol zakladateľom knižnej poludnie) sa skončil kultúry nielen v slovendvojdňový duchovný skom, českom a maďarhold významnej osobskom prostredí, lež, svojinosti celoslovenských mi kontaktmi, aj v podkultúrnych dejín. V statne širších, európskych piatok 22. februára sa rozmeroch. totiž konala úspešná Anna Tomanová-Makamedzinárodná vedecnová v prívete (po sloká konferencia venovensky a srbsky) ocenila: vaná životu a dielu – Dobre je, že sa FilozoTabuľa Jurajovi Ribayovi na budove MS Savino Selo Juraja Ribaya (v Ústafická fakulta v Novom ve pre kultúru vojvodinských stva. Prítomných privítala (po slo- Sade a Filologická fakulta v BeleSlovákov v Novom Sade). Jej vensky a srbsky) riaditeľka ÚKVS Mi- hrade a profesori, odborníci, lingúčastníci a ešte zo 30 – 40 ľudí lina Sklabinská, a potom príjemný visti rozhodli posvietiť si na osobboli pri slávnostnom čine odha- pobyt v niekdajšej Torži zúčastne- nosť Ribaya. Mienim, že sme všetlenia pamätnej tabule. Ním boli ným poprial aj predseda Obce ci spolu urobili šľachetnú vec pre poctení mimoriadny a splno- Vrbas Milan Stanimirović, keď o. i. nás všetkých. mocnený veľvyslanec Slovenskej zdôraznil: SLOVO VEĽVYSLANCA Slovenský veľvyslanec Ján Varšo sa najprv po srbsky poďakoval predákom dediny a Obce Vrbas za podiel k slávnostnej udalosti a v pokračovaní predniesol pripra-

S

teľstvu bude pripomínať slovenského a slovanského dejateľa, ktorý v tejto báčskej obci pôsobil v období 1799 až 1812, a že u návštevníkov obce pohľad na tabuľu vzbudí záujem o život a dielo jazykovedca, vzdelanca a farára, ktorý popri kňazskom povolaní celý život venoval slovanskému a slovenskému písomníctvu.

V rámci programu významného podujatia Ribayovu báseň, ktorá začiatkom januára t. r. vyšla ako osobitná bibliofília (Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. října 1782) prečítali Hana Majerová (po slovensky) a Jaromír Linda (po česky). Medzi ich nadšenými prednesmi duchovnú pieseň Chcem žiť pre Krista precítene zaspievala Anna Zorňanová. V nasledujúcom bloku vokálne trio v zložení: Olivera Gabríniová (vedúca), Eleonóra Súdiová a Ivan Slávik páčivo zaspievalo (po latinsky a slovensky) náboženskú skladbu Spievaj Pánovi, duša... V závere programu vystúpili žiaci ZŠ Branka Radičevića v Savinom Sele, ktorí sa ako osobitný predmet učia slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry.

Pred odhalením pamätnej tabule bol program v zasadačke MS: Miroslav Dudok (zľava), Milina Sklabinská, Milan Stanimirović, Anna Tomanová-Makanová, Ján Varšo a Miodrag Šoškić

republiky v Belehrade JUDr. Ján Varšo a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová-Makanová.

Tabuľa obsahuje text v slovenčine a srbčine v nasledujúcom znení: Tu žil a skonal významný slovenský lingvista / a slavista Juraj Ribay / (1754 – 1812) / Ovde je živeo i preminuo značajni slovački / lingvista i slavista / (1754 – 1812) / Tabuľu venovalo Veľvyslanectvo / Slovenskej republiky v Belehrade. Pod textom v srbčine je vrytý Ribayov podpis v nemčine – Georgius Ribay.

2. 3. 2013

9 /4532/

– Slávnostné odhalenie pamätnej tabule pri príležitosti 200. výročia úmrtia Juraja Ribaya, slavistu, slovakistu, etnológa, publicistu, teológa, kňaza, všestranného muža v dejinách slovenského národa je veľkým skutkom nielen pre Slovákov, ale pre všetkých obyvateľov Savinho Sela, Obce Vrbas a celej Vojvodiny. Odhalením tabule, nádejám sa, odhaľujeme aj priateľstvo, ktoré potrvá.

Profesor na Univerite Komenského v Bratislave a Univerzite v Novom Sade Miroslav Dudok stručne (po srbsky a slovensky) osobitne podčiarkol:

HLAS ĽUDU

Potlesk si vyslúžili aj deti, ktoré sa učia slovenčinu v ZŠ v Savinom Sele

vený prejav po slovensky, v ktorom o. i. prízvukoval: – V mene Veľvyslanectva SR chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o to, že dnes môžeme odhaliť pamätnú tabuľu na budove Miestneho spoločenstva, k zhotoveniu ktorej prispelo Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku.

Verím, že domorodému obyva-

Mnohých dojali recitácie a pesničky detí, ktoré s nimi pripravili učiteľky slovenčiny Sabína Jovanovićová a náboženstva Anna Zbućnovićová. Po odhalení tabule nasledoval menší koktail a návšteva základnej školy v Savinom Sele.

Juraj Bartoš

9

SLOVENSKO ĽUBOSLAV MAJERA SA V MARTINSKEJ INSCENÁCII SNAŽÍ PRIBLÍŽIŤ DIVÁKOM VNÚTORNÝ SVET VHV

Viacvrstvové Záveje ž tri mesiace na doskách martinského Slovenského komorného divadla žije svoj úspešný život inscenácia s mimoriadne silným dolnozemským rukopisom. Záveje Vladimíra Hurbana Vladimírova v origi-

U

sopis Kod. Práve v tejto tretej rovine badať mimoriadny Majerov vklad.

Režisér sa netají tým, že k VHV ho viaže silné citové puto. S jeho Zemou získal diplom v Prešove v sezóne 1974/75, o martinskom návrate pre-

Vladimíra Hurbana Vladimírova stvárnil Michal Gazdík

nálnej úprave režiséra Ľuboslava Majeru okrem iného hovoria aj o často rozpačitom vnímaní našej menšiny materskou krajinou. Už v najbližšom čase by sme predstavenie mohli vidieť aj na vojvodinských javiskách. „Okrem pôvodného dvojitého významu názvu hry, závejov skutočných a metaforických medziľudských, prináša inscenácia ešte tretí význam – záveje, chlad, ktorý pretrvával medzi dolnozemským Slovákom Hurbanom a Slovákmi žijúcimi u nás,“ napísala študentka VŠMU Martina Mašlárová v recenzii pre divadelný ča-

VHV: Záveje Dramaturgia a hudba: R. Mankovecký, scéna: J. Ciller, kostýmy: E. Farkašová, réžia: Ľ. Majera, hrajú: J. Kožuch, M. Geišberg, N. Vladařová, K. Čičmanec, E. Gašparová, D. Zaprihač, Ľ. Krkošková, R. Rundová, M. Gazdík a ďalší.

to hovorí aj ako o metaforickom uzatváraní pomyselného kruhu či splácaní dlhu voči pazovskému autorovi.„Chcel som ukázať, ako sa Vla-

V POZADÍ ODSTÚPENIA HLAVY KATOLÍCKEJ CIRKVI

BY MOHOL FIGUROVAŤ AJ SLOVENSKÝ KARDINÁL

Znechutený pápež? ápež Benedikt XVI. nemusel odstúpiť len pre pokročilý vek a podlomené zdravie, ako znejú oficiálne dôvody. Podľa talianskeho denníka La Repubblica za jeho prekvapivým rozhodnutím mohla byť 300-stranová správa, ktorej spoluautorom je aj slovenský kardinál Jozef Tomko. Tá údajne hlave katolíckej cirkvi ozrejmila množstvo špinavého prádla v zákulisí Vatikánu.

Na začiatku všetkého bola aféra známa po názvom Vatileaks. Išlo o únik tajných dokumentov z pro-

P

10

stredia Svätej stolice, ktoré naznačovali korupciu a mocenské boje medzi vplyvnými kardinálmi. Nakoniec vatikánsky súd z vynášania citlivých informácií usvedčil pápežovho komorníka Paola Gabrieleho a odsúdil ho na jedenapolročné väzenie. Benedikt XVI. Gabrieleho neskôr omilostil. Ešte predtým však súbežne s oficiálnym vyšetrovaním poveril kardinálov Juliana Herranza, Salvatoreho De Giorgia a Jozefa Tomka, aby si aj oni posvietili na celý prípad.

dimír Hurban Vladimírov, ako výho- nádeje. Aj obrovskú túžbu, aby jeho nok štúrovskej a hurbanovskej rodi- hry uviedlo práve divadlo v Martine. ny, cítil na Dolnej zemi. Ako on, farár, Súdiac podľa doterajších odborosvetový a kultúrny pracovník, spi- ných a diváckych reakcií určite stojí za sovateľ, zápasil vo svojom vnútri, čo to hru si pozrieť. „Poctivá martinská ho trápilo,“ vysvetlil v rozhovore pre inscenácia oživuje neprávom zabúdenník Sme. Petrovský režisér patrí dané dielo Hurbanovho vnuka,“ namedzi najpovolanejších pre túto rolu. písala v Sme divadelná publicistka DáAko rodák z Dolnej zeme sa vo svo- ria Fehérová. Hádam ešte výrečnejšou jej kariére často ocitol v podobných je esemeska, ktorú z Martina do Pesituáciách ako VHV – či už ide o ume- trovca dostal režisér 21. februára lecké výzvy alebo vzťahy so Sloven- pred jedenástou večer, teda tesne po skom. jednej z repríz Závejov.„Dnes sme mali Majera spolu s dramaturgom Ró- krásne predstavenie, pomerne dosť bertom Mankoveckým v prvom rade divákov a spokojnosť,“ napísal mu jeoživili pôvodný Hurbanov text. Z ja- den z hercov Karol Čičmanec. vísk nám je totiž známa skôr skrátená podoba Závejov, upravená Jánom Borodáčom, jedným zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla.

Podľa Mašlárovej to bol krok v správnom smere. „Rozšírená verzia dôslednejšie vykresľuje postavy a ich vnútorné motivácie, najmä mamonársku túžbu po majetku a zabezpečení, Hlavní protagonisti: Nadežda Vladařová ktorá je príčinou ľudskej ako Katuša, Marek Geišberg ako Martin a bezcharakternosti,“ tvrdí Ján Kožuch ako gazda Paľo vo svojej recenzii. Ďalšie dramatické zásahy posuDobrou správou je preto, že insnuli do popredia samého autora hry. cenácia by mohla čoskoro zavítať Martinské predstavenie je koncipo- do Vojvodiny. „Aktuálne sa rokuje o vané ako divadelná skúška, pričom návšteve martinského súboru pri Záveje režíruje VHV. Zároveň na ja- príležitosti 110. výročia slovenského visku na diaľku, prostredníctvom hla- divadelníctva v Starej Pazove,“ presov z reproduktorov, komunikuje s zradil nám Ľuboslav Majera s tým, že dobovou kritikou. Reakcie na po- ešte treba dotiahnuť do konca orgavzbudivé slová Štefana Krčméryho, či nizačné podrobnosti. často ostré výhrady ďalšieho rodáka z Dolnej zeme, akademika Jána MráRastislav Boldocký za, odhaľujú jeho povahu, neistoty, Foto: B. Konečný Ako tvrdí novinárka údajne natoľko znedenníka Concita De chutili, že sa rozhoGregoriová, títo vypradol urýchliť svoj odcovali tristostranovú chod. Zakrátko odsprávu a odovzdali ju stúpil – ako prvý pápápežovi 17. decembra. pež po 600 rokoch.

Kardináli vraj odhalili Vyšetrovanie karcelý rad prehreškov vydinálov síce viedol sokopostavených pre83-ročný Španiel a látov. Nielen finančných člen Opus Dei Julian a korupčných, ale údajHerranza, ale podľa ne píšu aj o homosexutalianskych médií álnych orgiách a s tým 88-ročný Tomko, posúvisiacim vydieraním. Kardinál Jozef Tomko kiaľ ide o vplyv, za Podľa De Gregoriovej ním určite nezaotajná správa obsahuje„presnú mapu stáva. Rodák z Udavského pri Hukúkoľa a zlých rýb“ vnútri Vatikánu, mennom bol vraj v čase pontifikáčo je v biblickej symbolike označe- tu Jána Pavla II. dokonca aj na čele nie pre zlých ľudí. Ako ďalej tvrdí La vatikánskej kontrarozviedky.

Repubblica, Benedikta XVI. zistenia R. B. 2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S BORISLAVOM STOJČIĆOM, ČLENOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BOĽOVCE

Miestne spoločenstvo má byť servisom občanov sada Boľovce leží na uskutočniť. Ak sa predsa uskubrehu rieky Sávy, patrí točnia, predstavujú veľké nedo Mestskej obce Surčín a bezpečenstvo, a to najmä v od Belehradu je vzdialená zimnom období, keďže sa necelých 30 kilometrov. miestnosti vykurujú elektriPodľa posledného sčítania nou. občanov z roku 2011 v Bo– V uplynulom období Miestľovciach žije okolo 5 000 ne spoločenstvo takmer ani obyvateľov, z čoho je asi nejestvovalo, ale my sa teraz 30 percent Slovákov. Blízmienime zasadzovať, aby MS kosť Belehradu ako najbolo skutočným servisom takvýznamnejšieho hospomer 5 000 obyvateľov, ktorí tu dárskeho, kultúrneho a adžijú a pracujú, – prízvukoval ministratívneho strediska Stojčić. Podľa jeho slov členoSrbska umožňuje mladým via tohto orgánu lokálnej saľuďom navštevovať početmosprávy sa budú musieť vené stredné a vysoké školy v novať aj otázkam prenajímania hlavnom meste a ponúka i podnikateľských miestností, pestrú ponuku pracovných ktoré sú teraz prázdne a zamiest. Starší obyvatelia Bomknuté, aj riešeniu osudu taľoviec sa ešte stále zaobe- Budova MS Boľovce mojšieho Futbalového klubu rajú prevažne poľnohosPosavac, ktorého zakladatepodárstvom, v menšej miere neho spoločenstva Boľovce, súrne potrebovali inštalovať ľom je práve MS, ale teraz je v chovom dobytka. V Boľovciach ktorý má na starosti sociálnu semafory, – akcentoval náš rukách súkromníka, rovnako úspešne pracuje niekoľko sú- politiku a údržbu ciest. Keďže spolubesedník. ako aj čisteniu kanálov… kromných podnikateľov. Osada nová Rada MS Boľovce bola je predovšetkým známa podľa utvorená iba nedávno, v rozhovore s pánom Stojčićom sme sa zamerali predovšetkým na plány, ktoré si stanovili na bežný rok.

Keďže v tomto MS nemajú ani vlastný žírový účet, všetky plánované práce, ciele a úlohy musia dať na papier, zaslať do Mestskej obce Surčín a počkať na realizáciu.

Už po ceste do Takto vyzerá cesta smerujúca do osady Boľoviec sme si všimli, že asfaltka je vo veľmi zlom staV predškolskej ustanovizni Členovia RMS Boľovce sa prave, plná výmoľov a pracuje iba povinná pred- videlne stretávajú každý ponBorislav Stojčić iných nebezpečen- školská skupina detí, pokiaľ delok. Rada počíta jedenásť značných turistických poten- stiev. Nie div teda, že práve celodenný pobyt a jasličky ne- členov spolu s predsedom Deciálov. Na rieke Sáve je vybu- sanácia a oprava ciest sa na- majú, takže rodičia sú priam janom Petrovićom. dovaná Nautická dedina, čiže chádza na prvom mieste na nútení svoje deti voziť do predV Boľovciach majú vybudokomplex domčekov na vode zozname prioritných cieľov no- školskej ustanovizne v Jako- vanú vodovodnú a plynovú sieť, vhodných na oddych, kúpanie vého miestneho vedenia v Bo- ve. Medzi prioritné úlohy v Bo- hoci len málo občanov vlastní ľovciach Borislav Stojčić zaradil plynové prípojky, hlavne z toho a chytanie rýb. V okolí Boľoviec ľovciach.

– V strede osady by sme pre i sanáciu strechy na Dome kul- dôvodu, že je vysoká cena plysú aj lesy, rybníky a kanály.

O aktuálnej situácii v osade frekventovanú premávku a v túry. Strecha premoká a keď nu na vykurovanie. Kanalizačnú sme sa rozprávali s Borislavom záujme väčšej bezpečnosti vonku prší, v kultúrnom dome sieť zatiaľ nemajú.

Stojčićom, členom Rady Miest- všetkých účastníkov dopravy sa žiadne aktivity nemôžu A. Lešťanová

O

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

11

Z NAŠICH OSÁD V ALIBUNÁRSKOM LOKÁLNOM PARLAMENTE

Nemá kto hlasovať proti V

alibunárskom lokálnom parlamente sa všetko deje ako na bežiacom páse. Tak aj na dvanástom zasadnutí vládnuca koalícia (DS, DSS, SNS a LSV) za polhodinku absolvovala 16 bodov rokovacieho programu. To je celkom pochopiteľné vzhľadom na to, že v tomto lokálnom parlamente prakticky niet opozície, ktorá by kontrolovala prácu koalície pri moci, upozorňovala a navrhovala. Výborníci SPS ako jedinej opozičnej strany na zasadnutia spravidla nechodia, takže výborníkom vládnucej väčšiny nezostáva nič iné než hlasovať za návrhy, ktoré ich stranícki kolegovia pripravili na zasadnutiach Obecnej rady.

V súlade s tým štrnásť prítomných výborníkov vládnucej koalície jednohlasne schválilo zmeny zakladateľských dokumentov a programy práce VKP Univerzal v Alibunári, Usluga z Ban. Karlovca, Bunar z Vladimirovca a Sever z Ilandže, ako aj verejného dopravného podniku Alibunar a VP Stanogradnja, ktorý je týmto dokumentom premenovaný na Direkciu pre výstavbu a úpravu Obce Alibunár. Týmto sa zakladateľské dokumenty verejných podnikov zladili s novými zákonnými ustanoveniami. Výborník DS a pokrajinský poslanec Nedeljko Konjokrad pri tejto príležitosti povedal, že po príchode nových čelných ľudí komunálne podniky začali účinnejšie pracovať a že sa objavili aj nové idey zamerané na zvýšenie účinnosti práce, ktoré sa začínajú uskutočňovať. Zároveň oznámil, že vládnuca koa-

lícia uvažuje o tom, že všetky verejné podniky treba zjednotiť do jedného silného obecného p o d n i k u , Jednotné „za“: výborníci vládnucej väčšiny na 12. zasadnutí ktorý nielenže bude poskytovať komunálne služby konštatácia, že oblasť sociálnej ochrany je veľna území celej obce, ale sa bude zaoberať aj mi citlivá a že takmer 3 000 sociálne závislých výstavbou komunálnej infraštruktúry, resp. ka- osôb z územia obce nemôže čakať, kedy sa nalizačnej a vodovodnej siete, odvodňovacích problémy riešia, a preto od nového riaditeľa kanálov a iných objektov. Podľa jeho slov vlád- Zorana Prebiračevića očakávajú, že situáciu v nuca koalícia uvažuje o možnosti kúpy ne- Stredisku zakrátko zmení na lepšie. V súvislosti vyhnutných strojov na vykonávanie komu- so štrajkom, ktorý prednedávnom zorganinálnej činnosti, ktoré budú v obecnom vlast- zovali zamestnanci obecnej správy, predseda níctve, ale odovzdané na používanie komu- obce Dušan Jovanović povedal, že sa aj v obecnálnikom, s cieľom pozdvihnúť komunálne nej administratíve veci musia zmeniť a že musí služby na vyššiu úroveň a prekonať neprofi- jestvovať zodpovednosť na všetkých úrovtovosť tejto činnosti. Vyjadril nádej, že lepšia niach.

– Nemôže obecná správa byť domovom pre organizovanosť komunálnej činnosti prispetých, ktorí si nerobia svoju robotu. To isteže je aj k zamestnávaniu nových robotníkov.

Predtým než výborníci schválili program prá- spomaľuje rozvoj obce, a preto sme podnikce Strediska pre sociálnu prácu 1. marca na rok li opatrenia, ktorými presne určíme pôsobnosť 2013, predseda obce Dušan Jovanović, zá- a zodpovednosť všetkých zamestnaných v stupca predsedu Zhromaždenia obce Predrag obecnej správe s cieľom zavedenia väčšieho Belić a Nedeljko Konjokrad poukázali na niek- poriadku do práce obecnej administratívy, – toré problémy v práci tejto inštitúcie, za kto- zdôraznil o. i. Dušan Jovanović. vlh ré obvinili riaditeľa Dragana Đunisića. Odznela

VEĽKÁ PREZENTÁCIA OBCE VO VIEDNI

spolupráce obce s rakúskymi spoločnosťami je i veľký podnik Ajmax. Táto spoločnosť práve na území Obce Stará Pazova, na lokalite umiestnenej medzi dvomi autostrádami, čoskoro začne s výstavbou jedného z najväčších logistických centier v Európe.

Prezentáciu troch existujúcich, ako i ďalšej štvrtej ústrednej priemyselnej zóny, mali Nedeljko Kovačević, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, Milan Beara, predseda Rady MS Nové Bánovce, a Goran Savić, námestník predsedu obce pre ekonomický rozvoj. Po piatkovej prezentácii predseda Radinović na pozvanie Márie Števákovej, aktivistky Kancelárie Spojených národov pre Európu, navštívil aj túto eminentnú organizáciu.

Po návrate z Rakúska členovia vedenia obce vyhlásili, že prezentácia vo Viedni bola veľmi úspešná a že mnohí prejavili záujem o investovanie na území Obce Stará Pazova. Známy stavebný gigant Por už má dohodnutý termín príchodu na oficiálne rozhovory.

A. Lš.

Investujte do Starej Pazovy P

ri príležitosti Dňa štátnosti Republiky Srbsko v piatok 15. februára v slávnostnej sieni Diplomatickej akadémie vo Viedni prebiehala prezentácia hospodárskych, strategických a turistických potenciálov Staropazovskej obce. Toto veľké podujatie pod názvom Investujte do Starej Pazovy čelní ľudia obce zorganizovali vďaka pomoci Veľvyslanectva Srbska v Rakúsku a za podpory Uniqa poisťovne Z prezentácie Obce Stará Pazova vo Viedni a Raiffeisen banky. Na prezentácii obce sa zúčastnilo okolo 500 za- vo Viedni, za príležitosť predstaviť potenciály obce. O prezentáciu Staropazovskej obce, hraničných podnikateľov a diplomatov. Úvodný prejav mal Đorđe Radinović, pred- ktorú predstavili ako obec investícií a soliseda Obce Stará Pazova, ktorý sa poďakoval darity, veľký záujem vo Viedni prejavili poMilovanovi Božinovićovi, veľvyslancovi Srbska četní potenciálni investori. Dôkazom dobrej

12

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAžDENIA ObčANOV NA TéMU SAMOZDANENIA

V Petrovci (ne)bude nové samozdanenie ýždeň po tom, čo sa vedenie Rady Miestneho spoločenstva báčsky Petrovec stretlo s predstaviteľmi jednotlivých spolkov a združení ohľadom vyjadrovania sa o novom kole samozdanenia, predseda RMS Ján brna v pondelok 25. februára zvolal zhromaždenie občanov na rovnakú tému.

Na rokovacom programe zasadnutia sa ocitli iba dva body: posúdenie správy o realizácii samozdanenia v uplynulom období a posúdenie predbežného návrhu zdrojov, účelov a spôsobov zabezpečovania prostriedkov na ďalšie obdobie.

Niekoľko dní pred zasadnutím každá domácnosť v osade dostala brožúrku s pozvaním. V brožúrke sa uvádza, že v uplynulom 5-ročnom období v Petrovci sa nazbieralo 63,2 milióna dinárov z dobrovoľných príspevkov občanov. Z platov zamestnancov sa inkasovalo 49 mil., od poľnohospodárov 9 mil. a od remeselníkov a podnikateľov 4 mil. dinárov, spresnili pred záverom pondelkového zasadnutia, na ktorom predseda a podpredseda RMS bližšie objasnili, ako sa trovili zozbierané peniaze. Z celkovej sumy 65 % bolo určených na investície, 20 % na financovanie športu a kultúry v osade, 10 % na financova-

T

nie práce MS, 4 % na údržbu objektov MS a zvyšné 1 % na iné potreby. Investícia, ktorá si vyžiadala najviac peňazí, je nová športová hala včítane parterovej úpravy okolia, ako aj pokračovanie výstavby tribúny vo Vrbare. Menej

gister vodovodu, nové ekostudne, označovanie a dláždenie ulíc a nádvoria SVD a iné. Spolu sa preinvestovalo 222 mil. dinárov, takže peniaze zo samozdanenia vlastne tvorili iniciálnu vlastnú účasť pri väčších projektoch financovaných

Na zhromaždení občanov svoje si povedali aj občania, aj vedenie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec

sa minulo na kanalizáciu, nové parkoviská v osade, čistenie jarkov a odvádzanie atmosferickej vody, ako aj na vypracovanie projektovo-technickej dokumentácie, dláždenie trhoviska, prístupové cesty z poľa, detský park pri begeji, ohradu okolo časti cintorína, nový mostík cez begej, rozšírenie regionálnej cesty v strede osady, re-

z rozpočtu republiky alebo pokrajiny. – A kde je bazén? – spýtal sa predseda RMS nečakajúc námietky občanov na prioritu číslo 1 z minulého kola. Na to Petrovčania peniaze nemali, keďže by, podľa odhadov, na kúpalisko potrebovali 70 mil. dinárov.

Podpredseda Pavel Marčok povedal, že vyjadrovanie obča-

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Dožadujú sa revízie súdneho konania a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 22. februára výborníci prerokovali viac ako 60 bodov rokovacieho programu, takže zasadnutie potrvalo do nočných hodín. Stredobodom pozornosti bol súdny spor medzi Mestom Nový Sad a ATP Vojvodina.

Okrem iného rozhodli, aby sa mesto pred Najvyšším kasačným súdom Srbska dožadovalo revízie súdneho konania v spore s ATP Vojvodina. Dôvod je ten, že na základe rozhodnutia Hospodárskeho apelačného súdu Mesto Nový Sad má zaplatiť 1,3 miliardy dinárov ATP Vojvodina, a to na základe podpísanej zmluvy z roku 2006 o vý-

N

2. 3. 2013

9 /4532/

stavbe a premiestnení medzimestskej autobusovej stanice v Novom Sade. V piatok, keď Zhromaždenie mesta zasadalo, vypršala osemdňová lehota na dobrovoľné vyplatenie spomenutej sumy, kým v pondelok 25. februára na základe rozsudku podnik ATP Vojvodina mohol z mestskej pokladnice vybrať svoj dlh. Na zasadnutí preto navrhli, že sa dohodou s veriteľmi pokúsia odročiť splatenie dlhu dovtedy, kým sa neskončí revízia súdneho konania.

V rozprave sa opoziční a výborníci koalície pri moci navzájom obviňovali za skutočnosť, že mesto musí vyplatiť ATP Vojvodina spomínanú sumu. Výborníci opozície hlavne

HLAS ĽUDU

pripomínali, že sa v správe odbornej komisie neuvádza požiadavka na zistenie zodpovednosti tých, čo stáli pri podpisovaní zmluvy. Pripomíname, že komisiu formovali s cieľom zistiť fakty súvisiace s týmto súdnym konaním. Z druhej strany výborníci vládnucej koalície opozíciu obviňovali z toho, že v období, keď boli pri moci, nič nepodnikli v smere riešenia tohto problému.

Predsa sa však všetci zhodli na tom, že mesto a občania majú veľký problém, lebo suma, ktorú mesto musí zaplatiť ATP Vojvodina na základe súdneho rozsudku, sa vyrovná približne dvom ročným sociálnym rozpočtom.

nov o novom kole samozdanenia bude prebiehať od 23. marca do 21. apríla v miestnostiach MS. Ak bude schválené, navrhnuté nové samozdanenie (2 % zamestnanci a 23 kg pšenice z k. j. poľnohospodári) sa začne vyberať od júna. Peniaze by sa mali účelovo použiť na rekonštrukciu vodovodu, pokračovanie výstavby kanalizácie, nové jarky, úpravu skládok odpadu, asfaltovanie ulíc, dokončenie tribúny, dláždenie ulíc atď.

Do diskusie sa prihlásilo zo 10 prítomných, z ktorých sa väčšina kriticky zmienila o doterajšom hospodárení s prostriedkami alebo aj objektmi, na ktoré občania dobrovoľne vyčleňovali peniaze v minulých kolách samozdanenia. bolo aj pochvalných slov a konštruktívnych návrhov, ale aj úvah v tom smere, že ide o prežitok doby, že sa nezabezpečil mechanizmus rovnomerného zaťaženia všetkých, a že penzisti, ktorí neplatia, samozdanenie väčšinou vyhlasujú, lebo tvoria väčšinu vo volebnom telese.

Nakoniec vedenie RMS vyzvalo občanov, aby prišli do budovy MS, zúčastnili sa v referende, a tak vyjadrili svoju mienku.

J. Čiep Predtým ako sa dostali k tejto horúcej téme, výborníci schválili 63 bodov rokovacieho programu.

Okrem iného schválili rozhodnutia o zlaďovaní štatútov verejných a verejno-komunálnych podnikov s novými zákonmi, plány ustanovizní kultúry na tento rok a rozhodli, že treba pripraviť externú revíziu záverečného účtu vlaňajšieho rozpočtu.

Schválili aj záver o súdnom procese s deviatimi výborníkmi SNS, ktorí v priebehu minulého mandátu nevykonávali výbornícku funkciu, lebo im po prechode zo SRS hlavne do SNS vtedajšie zloženie Zhromaždenia mesta odňalo mandáty a vrátilo ich SRS. Zhromaždenie preto musí na každého výborníka vyčleniť priemerne milión dinárov, čo je spolu takmer 10 miliónov dinárov za štyri roky mandátu.

E. Š.

13

Z NAŠICH OSÁD V PADINE USPORIADALI PODUJATIE VÍNO, HUDBA, KLOBÁSY

Chutné, krásne, zábavné… ymnickou piesňou sa v sobotu 23. februára 2013 začalo tradičné spoločensko-labužnícke podujatie Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine Víno, hudba, klobásy. V sieni podniku Hole pri Pokroku sa minulú sobotu po devätnásty raz zhromaždili najlepší výrobcovia vína a klobás, milovníci dobrej ľudovej hudby a zábavy.

Na úvod podujatia domácich a hostí, ktorí prišli aj z iných prostredí, pozdravil padinský matičiar Janko Kolárik, ktorý zároveň výrobcom klobás a vína poprial mnoho šťastia v súťaži o naj výrobok. Tohto roku súťažilo devätnásť výrobcov vína a osem výrobcov klobás, ktorí nielenže takto verejne predstavili svoje výrobky, ale sa uchádzali aj

H

Posudzovacia komisia mala lákavú a neodolateľnú úlohu

dala na vzhľad, vôňu, chuť a spôsob údenia.

Osobitná komisia v zložení Ladislav Petrovič (predseda), Pavel Beška a Martin Mega, mala za úlohu zvoliť najsympatickejšiu dámu večierka. Po dlhšom „šacovaní“ komisia rozhodla, že tento prívlastok patrí Darine PoHm, ktoré je lepšie – biele či červené vínko? liakovej z Padiny. O dobrú zábavu a ľudovú hudbu, ktoo pekné odmeny. Tohto roku rou vábili hostí organizátor po prvýkrát najna tanečné pólepším udelil poháre. Výrobky dium, sa postahodnotili osobitné posudzorali padinskí huvacie komisie. V konkurencii dobníci Pavel Pevýrobcov vín najúspešnejší trovič a Vladimír podľa rozhodnutia odbornej Hudec. Ani tenporoty, v ktorej boli Padinčatoraz nechýbala nia Ján Strehovský (predseda), bohatá tombola, Ján Imro a vinár Svetozar Teku ktorej prispepić z Pančeva, bol Pavel Karas. li početní štedrí Druhú cenu získal Pavel Bešsponzori. ka a tretiu Miroslav Kukučka.

O tom, že sa Posudzovacia komisia hodorganizátorom notila farbu, bystrosť, vôňu a podujatie Víno, chuť vína. Keď ide o klobásy, hudba, klobásy podľa rozhodnutia komisie v aj tentoraz vydazložení Zlatko Šimák (predserilo na výbornú, da), Ján Gedeľovský a Janko svedčí skutočŠirka, najchutnejšiu klobásu nosť, že sa účastpriniesol Ján Kotváš, druhé níci a hostia pomiesto získal Michal Petráš a berali domov až tretie Pavel Petráš. Pri klobá- Titul najsympatickejšej dámy získala na svitaní. sach komisia najviac prihlia- Padinčanka Darina Poliaková A. Chalupová

14

Staropazovská obec Na tohtoročnom 35. Medzinárodnom veľtrhu turistiky v Belehrade na stánku Hospodárskej komory Belehrad v piatok 22. februára prebiehala prezentácia podujatia Šunka fest N° 3, ktoré sa uskutoční od 7. do 9. júna 2013 na bazénoch Športovo-rekreačného strediska Poseidon v Starých Bánovciach. Šunka fest N °3 sa pripravuje pod patronátom Obce Stará Pazova a organizátormi sú Turistická organizácia Obce Stará Pazova a Združenie Vojvođanski prozori Nový Sad. Cieľom podujatia je zväčšiť výrobu šunky a kvalitného údeného mäsa pre potreby domáceho a zahraničného trhu. x x x Členky Združenia pazovských žien, programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, už tradične usporadúvajú oslavy menín. V sobotu 23. februára v Klube VHV oslavovali Márie a Zuzany. Ani na tomto podujatí nechybovala dobrá nálada a slovenská ľudová hudba a pieseň. Meniny oslávilo 5 Márií a 6 Zuzán. a. lš.

Báčsky Petrovec Vo štvrtok 21. februára v miestnostiach Červeného kríža na Ulici kulpínskej 13 Miestna organizácia ČK v Petrovci zorganizovala prvú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Podľa slov tajomníčky MO ČK Jarmily Davidovićovej do akcie sa prihlásilo 95 darcov krvi, z ktorých deviatich odmietli zo zdravotných dôvodov. Nasledujúca akcia darcovstva krvi sa uskutoční vo štvrtok 28. marca a medzičasom lekári z Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu zavítajú aj medzi stredoškolákov v žiackom domove v Petrovci. xxx V miestnostiach Predškolskej ustanovizne Včielka v dňoch 22. a 23. februára v rámci programu neustáleho profesionálneho zdokonaľovania a rozvoja zrealizovali seminár pre vychovávateľky pod názvom Mechanizmy násilia – model účinnej intervencie. Školiteľky a autorky školenia boli psychologičky a psychoterapeutky Slavica Adamovićová-Zdravkovićová a Ljiljana Borđošková. Na seminári sa zúčastnilo 34 vychovávateliek zo všetkých štyroch pobočiek obecnej predškolskej ustanovizne.

J. Čiep 2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Veselé Bajšianske priadky B ajša. Skutočné semenište multietnickosti a multikultúrnosti. Dedina, v ktorej svorne žijú Maďari, Srbi, Slováci a v menšom počte aj príslušníci iných etnických spoločenstiev.

Zdieľa osud vojvodinských dedín: tíško starne, pribúdajú v nej prázdne domy, odchádzajú ľudia, Slovákov ubúda tobôž. Chuť zabudnúť občas na drobné denné mrzutosti, o veľkých nehovoriac, našťastie neodtiekla často kalnou Krivajou.

Pozvali nás, odišli sme. Po rokoch. Aby sme opäť pocítili teplo dlaní a priateľských pohľadov i slov, s ktorými nás privítali na teraz už tradičnom Bajšianskom préle, ôsmom v poradí.

Slovom sa o návšteve Bajše podrobnejšie zmienime inokedy; na tomto mieste nech hovoria fotografie, ktoré vznikli v sobotu predpoludním 23. februára na podujatí, ktoré usporiadal KUS Bratstvo Bajša s podporou Miestneho spoločenstva Bajša a Obce Báčska

Bajšianske prélo otvorila primátorka Báčskej Topoly Melinda Kókaiová-Merňáková

Topola. V telocvični Základnej školy Bratstva a jednoty ľudové výrobky, ale aj staré, definitívne zriedkavé náčinie a prístroje kedysi nevyhnutné v domácnostiach vystavilo množstvo Bajšanov a ich hostí z asi 30 prostredí vo

Vojvodine, ako i z Maďarska a Chorvátska. Domáci svojich hostí príkladne uhostili a v rozhovore a tanci sa s nimi bavili celé popoludnie...

Juraj Bartoš

Sladké produkty majstrov starého remesla

Takto sa pralo kedysi Sviatok na stole

Vyrobená s láskou

Jedna polička, tri obdobia, alebo: žehličky 2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

Živé pútače: moderátorky Lýdia Sakálová (vpravo) a Kristína Plochlová

15

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA LOVECKÉHO SPOLKU HLOŽANY

Úloha roka: adaptácia loveckého domu laňajší rok zostane v povedomí hložianskych poľovníV kov ako jeden z úspešnejších, dozvedeli sme sa na schôdzi zhromaždenia Loveckého spolku Hložany (ktorý 2. decembra 2012 oslávil 90 rokov činnosti). V piatok 15. februára na schôdzi zhromaždenia LSH jeho predseda Ján Zvarec osobitne privítal pokrajinského poslanca Jána Bohuša a zástupcu predsedu Obce Báčsky Petrovec Sinišu Stanivuka, ako i kolegov z poľovníckych spolkov z Petrovca, Kulpína a Maglića, respektíve predstaviteľov iných miestnych združení. Do roku 2012 LSH vraj vstúpil so 71 členmi a prijatí boli dvaja noví. Keďže si traja nevyplatili členské, členstvo im zaniklo. Doteraz si 15 z celkove 41 aktívnych lovcov, ako i štyria z 12 neaktívnych ešte stále nezaplatili členské na bežný rok, takže sa zhromaždenie uznieslo, že ak si nevyrovnajú dlhy, zanikne im členstvo. Jednohlasne bol prijatý aj záver, že členské na rok 2013 zostáva rovnaké ako vlani, t. j. 2 000 din, zatiaľ čo členstvo v Lo-

veckom združení Petrovec je 7 500 din (vlani 6 000).

V správe o činnosti orgánov LSH tajomník Ondrej Chlpka o. i. zdôraznil: „Splnili sme si naplánované záväzky a nemali sme väčšie ťažkosti v práci. Spokojní môžeme byť i s odstrelom diviny, najmä zajacov.“ Ako povedal správca lovu Miroslav Pavčok, členovia spolku sa prí- Záber z výročného zhromaždenia Poľovníckeho spolku Hložany kladne starali o divinu a celkove veľmi dobre gazdovali. ná, vyplynulo zo správy vedúceho adaptácia loveckého domu, t. j. reV referáte o. i. spresnil: „Na bažanta Michala Bohuša. V lige Južná Báč- konštrukcia krovu a priečelia, ako sme poľovali štyri týždne, uspo- ka hložianski strelci zakotvili na 2. i dokončenie parkoviska pred doriadali sme päťkrát poľovačku na mieste a vo finále Ligy Srbska hlo- mom. Pravdaže zase usporiadajú zajaca. Celkove bolo odstrele- žiansky celok zopakoval úspech z aj súťaž Lovecký kotlík, loveckú zábavu (9. marca – lístky sú vraj už ných 6 srncov, 6 diviakov, 288 za- roku 2007 – obsadil 1. miesto.

Pokiaľ ide o rozpočet, vlani LSH vypredané!), ako i bežné poľojacov, 16 sŕn, 7 laní, 96 bažantov.“ Žiaľ, ako povedal, vlani do volié- „otočil“ 1 208 000 din a plánova- vačky.

Ján Bohuš prisľúbil, že Rada ry s bažantmi vtrhli predátori a za- né príjmy na rok 2012, ako povehrdúsili zo sto kusov operencov. dal pokladník Ondrej Stupavský, MS Hložany v novom zložení tiež Okrem úspešných poľovačiek sú v sume 827 000 dinárov. Pe- bude podporovať činnosť LSH a LSH usporiadal aj vydarenú lo- niaze minú na údržbu objektov, ostatných hložianskych združení. veckú zábavu, tiež súťaž v streľbe starostlivosť o divinu a bežné ak- Úspešnú činnosť hložianskym podo asfaltových terčov pri príleži- tivity. Podľa slov predsedu Jána ľovníkom zaželal aj Dragan Đogo tosti Dňa Hložian. Strelecká sku- Zvarcu prioritu v realizácii plánu z LS Fazan z Maglića.

Juraj Bartoš pina bola inak mimoriadne úspeš- práce na bežný rok bude mať

VOĽBY V KYSÁČI

P

Zvolili nové dedinské vedenie Kysáči sa v nedeľu 24. feV bruára uskutočnili voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva, ako i na členov Dozornej rady Miestneho spoločenstva.

Na členov RMS sa kandidovalo 49 Kysáčanov, a na členov Dozornej rady 9. Občania hlasovali na Z volebného miesta v KIS Kysáč dvoch volebných miestach – v Kultúrno-informačnom ko Predojević, Anna Asodiová, Nestredisku Kysáč a v ZŠ Ľudovíta Štúra. deljko Lugonja, Anna Škuráňová, SveAko uviedli členovia volebnej komisie, tlana Kardelisová, Janko Pavlov, Ján vo voľbách sa zúčastnilo 1 414 voličov. Marčok, Ján Funtík a Miroslav FilipovKeď ide o voľby členov Rady MS, z Bato.

Vo voľbách členov Dozornej rady uvedeného počtu hlasovacích lístkov 58 bolo neplatných. Najviac hlasov zí- bolo 50 neplatných lístkov. Najviac skali a členmi Rady Miestneho spolo- hlasov získali a členmi Dozornej rady čenstva sa stali: Michal Zaťko, Ján Ma- MS sa stali: Michal Anušiak, Slobodan dacký, Miloslav Chrťan-Pizo, Ondrej Skakić a Marija Kecmanová.

E. Š.

Vrška, Ján Slávik, Michal Kardelis, Bran-

16

UGÁR

Bum-bum-bum! no, je pravda: u nás sa rozpútala urputná mlieková vojÁ na. Ale iba s jediným cieľom: uzavrieť ďalší víťazný mier.

Vraj máme opäť o krok menej k vysnívanej Európskej únii. My a naše znamenité býky možno áno, ale kravy, ktoré sa odvážili dávať mlieko obohatené aflatoxínmi – sotva. Bitúnky prahnú po ich šijách.

Uplynulú nedeľu zo 300 výrobcov mlieka protestovalo a vylialo hodne mlieka pred budovou vlády Vojvodiny. Správny skutok, ibaže správna budova je o takých 80 kilometrov ďalej (smer: juhovýchod). Že vraj platy máme už dávno rovnaké (nízke), ale zato je všetko dvakrát drahšie. Možno by nám v opačnom prípade bolo lepšie…

Na internetových spoločenských sieťach sa ocitla fotografia, 2. 3. 2013

na ktorej hŕstka sediacich mladých policajtov šermuje a mieri pištoľami, napodobňujúc kriminálnikov. No a? Veď stále platí: Mladosť – šialenosť. Tiež je z praxe známe, že medzi kriminálnikmi a policajtmi je často niť tenšia od vláska.

Taliani sú vraj sklamaní ťažkými rozhovormi o budúcej vláde. My sa preto radšej zaoberáme pitvami bývalej.

Remeslá v Nemecku údajne zachraňujú hospodárstvo; nuž, keď je už raz nemecké hospodárstvo ohrozené…

U nás hospodárstvo ani nie je až tak ohrozené ako remeslá, ale (hospodárstvo) ani malíčkom nehne na ich ochranu.

Sýria vraj potrebuje mier. Absolútne. Prečo by jej občanom bolo lepšie než n…

Bum-bum! jbš 9 /4532/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIcH OSáD PREZENTácIA FAKULTy Z BANSKEJ BySTRIcE

Z PADINSKÉHO SPOLKU ŽIEN

Fakulta pre budúcich diplomatov

Za predsedníčku zvolili Elenu Haníkovú

a pracovnej návšteve v báčskopetrovskom a kovačickom gymnáziu vo štvrtok 14. februára pobudla delegácia Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice na Slovensku. S cieľom získať

V

N

vensko po roku 1989 vstupom na medzinárodnú scénu ako samostatný subjekt medzinárodných vzťahov potrebovalo vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pre prácu v orgánoch štátnej správy, verejnej správy a samosprávy, ako i pre medzi-

Z prezentácie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice v petrovskom gymnáziu

študentov aj od nás, činnosť fakulty žiakom predstavili prodekani docenti PhDr. Branislav Kováčik a Peter Čajka. Túto návštevu a nadviazanie spolupráce s Právnickou fakultou v Novom Sade sprostredkoval JUDr. Jozef Zaťko z Východoslovenskej agentúry pre rozvoj.

Ako žiakom vysvetlili, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici patrí k akademickým pracoviskám, ktoré pripravujú odborníkov pre oblasť medzinárodných vzťahov, verejnej politiky a štátnej správy. Absolventi fakulty reprezentujú štát v inštitúciách Európskej únie, pôsobia v oblasti medzinárodných vzťahov, verejnej politiky a štátnej správy.

Fakulta vznikla v roku 1995 následkom potreby založiť a etablovať na Slovensku doposiaľ netradičné študijné odbory – politológiu, medzinárodné vzťahy a diplomaciu. Lebo Slo2. 3. 2013

9 /4532/

národnú spoluprácu a prácu v zahraničnej službe.

Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie zabezpečuje vzdelávaciu a vedeckovýskumnú činnosť v odbore medzinárodné vzťahy na bakalárskom, magisterskom a doktorandskom stupni a európske štúdiá na bakalárskom stupni. Na tomto odbore fakulta ponúka štúdium medzinárodných vzťahov aj v anglickom jazyku.

Katedra politológie zabezpečuje výučbu v bakalárskom, magisterskom, doktorandskom štúdiu v dennej a externej forme. Fakulta zároveň realizuje študijné programy vo francúzskom jazyku spolu s Univerzitou Versailles Saint-Quentin a Univerzitou champagne-Ardenne v Remeši, po absolvovaní ktorých môžu študenti FPVaMV získať francúzsky magisterský diplom.

J. Čiep

HLAS ĽUDU

tomto roku padinský Spolok žien oslavuje desať rokov obnovenej činnosti a deväťdesiat rokov od založenia spolku. Aj napriek tomu, že pracujú v malej, neadekvátnej a v zime studenej miestnosti, padinské ženy dosahujú pozoruhodné výsledky. Na nedávnom výročnom zasadnutí odznela správa o vlaňajšej činnosti, finančná správa a plán práce na rok 2013. Schválili aj demisiu doterajšej predsedníčky Anny Funtíkovej.

V správe o práci uviedli, že minuloročné aktivity sa konali dvojsmerne – jedny na domácej pôde, druhé na podujatiach v iných mestách, kam zvyčajne šiel menší počet členiek. Členky usporiadali aj výlet do Belehradu, kde si pozreli baletné predstavenie, ako aj návštevu etno dediny Stanišić a obchôdzku Bijeljiny.

Desať rokov od obnovenia spolku plánujú osláviť príležitostným koktailom, na ktorý pozvú aj hostí, ktorí sa nejakým spôsobom pričinili o zlepšenie

práce spolku. Ku Dňu žien sa plánuje odchod do divadla. V Padine sa uskutoční i regionálna súťaž v prednese prózy a poézie na odchod na Vansovej Lomničku. Plánujú i odchod na veľkonočný jarmok do Nadlaku. TV Kovačica podľa svojho scenára plánuje so Spolkom žien nahrávanie vianočných zvykov. Odchod na Slovensko sa má realizovať 16. mája a 22. júna. Členky spolku píšu projekty na získanie finančných prostriedkov a plánujú zorganizovať viacero dielní, výstavu, jarmok a už tradičnú tekvicovú zábavu. Uvažujú o návrhu vyrobiť tablo s fotografiami členiek.

Novou predsedníčkou spolku je Elena Haníková. V príhovore okrem iného vyzdvihla, že na zozname spolku je 28 členiek, ale aktívne sa do práce zapája len asi 20 žien. Zdôraznila, že by bolo veľmi vítané, keby sa do práce spolku zapojili aj mladšie osoby.

Ružena Kraticová

CYRILIKA A LATINKA MôŽU VEDNO! Označovanie liniek na autobusoch Mestského dopravného podniku Nový Sad a názvov niektorých kultúrnych inštitúcií v hlavnom meste Vojvodiny vyvolalo početné polemiky medzi politikmi a občanmi. Jedni sú za dôsledné (a výlučné) dodržiavanie Ústavy RS o úradnom jazyku, druhí sa zasadzujú za rovnoprávne použitie oboch písem.

Pravdaže, obe strany majú pravdu. Tak by bolo najlepšie. O tom, že cyrilika a latinka môžu spolu, svedčí aj tento plagát, ktorým Novosadčanov pozývali na schôdzu Zelených Srbska. Názov strany je napísaný cyrilikou, termín a miesto zasadnutia latinkou, čo môže iba prispieť k tolerancii v rovnoprávnom používaní oboch písem.

J. P.

17

Z NAŠICH OSÁD svojráznu krojovú skúšku, cieľom ktorej bolo zistiť, čo spolkári už mienia vystupovať v choreo- majú, a čo si grafii Kvetoslavy Mrđovej Hrom- len musia zanice, ktorú práve nacvičujú. Ide obstarať. Kroje o staré, najmä ženské ľudové uložené kdesi kroje, zdedené po starých Haj- v spodných zádušičankách, ktoré si ich oblie- suvkách, ktoré kali práve pri takýchto príleži- si už dávno tostiach. Na tieto priadky sa nikto neoblie- Na zdravie Zuzanám, ktorých teda možno pozerať ako na kol, sú týmto v Hajdušici takmer ani niet spôsobom vlastne zachované pred ničením. Zuzanské priadky zároveň poslúžili regionálnej televízii Banát z Vršca na nahrávanie polhodinového vysielania venovaného činnosti KUS Bratstvo a etno domu v Hajdušici, čo iste prispeje k promócii tradície a činnosti tunajších Slovákov. Za svojráznu kuriozitu iste treba považovať skutočnosť, že medzi vyše 30 prítomnými nebola ani jedna Zuzana.

Dokonca aj v celej osade, v ktorej sa skôr každá tretia či štvrtá žena volala Zuzana, dnes ich možno napočítať na prstoch jednej ruky.

Na priadky prišli aj mladí Hajdušičania vlh

V HAJDUŠICKOM MATIČNOM ETNO DOME

Zuzanské priadky matičnom etno dome v Hajdušici na Zuzany bolo skutočne veselo. Hajdušickí matičiari zorganizovali totiž vydare-

V

Dobrý deň, všetko najlepšie k meninám, vinšovali hostia

né priadky, na ktoré si zavolali aj hostí, členov KUS Bratstvo a členky združenia žien Oko (väčšinou ide o tých istých ľudí, pozn. vlh). Spolkári sa vyobliekali do ľudových krojov, v ktorých

PIVNIČANIA NA SLOVENSKU

Projekt Moja cesta k zdraviu Č

lenovia Ekologickej spoločnosti dedinského turizmu a rozvoja vidieka − Pivnica sa zúčastnili na projekte Moja cesta k zdraviu, ktorý realizovala mimovládna organizácia Mládež element budúcnosti v Košiciach. Projekt bol medzinárodného rázu a zahrnul tak krajiny, ktoré sú členmi Európskej únie, ako aj kraji- Účastníci projektu s vlajkami ny, ktoré v únii nie sú. Okolo projektu sa angažovalo kultúr, tak cez prezentácie krajín, päť tímov, každý s okolo 10 člen- ako aj cez priateľstvo účastníkov. mi, a to z Poľska, Bieloruska, Ru- Ďalším cieľom projektu bolo namunska, Srbska a zo Slovenska. učiť účastníkov niektorým výHlavným cieľom projektu bolo znamným princípom zdravej žibudovanie vzťahov medzi kraji- votosprávy, na čo mali priam nami a vzájomné spoznávanie ideálne podmienky v prekrásnej

18

prírode na kopcoch v okolí historického mesta Bardejov. Každý tím mal príležitosť prezentovať kultúru, dejiny, prírodné bohatstvá a charakteristiky národa a krajiny, z ktorej pochádza, a to na národných večierkoch organizovaných

každý večer, ako aj prostredníctvom portrétov jednotlivých krajín, ktoré kreslili. Projekt zahrnoval aj rôzne športové aktivity, v rámci ktorých prebiehali rozličné turnaje, olympiády, sánkovačky, prechádzky po prekrásnych slovenských kopcoch. Účastníci podnikli aj jednodňový výlet do Vysokých Tatier, ktoré boli prikryté prekrásnou bielou perinou výnimočne vhodnou na zimné zábavy.

Tím zo Srbska si počas realizácie projektu na Slovensku oddýchol od každodenných aktivít, získal nových priateľov zo zahraničia, naučil sa niečo nové a užitočné o iných krajinách. Členovia tímu sa takisto naučili, že naše telo je ako záhrada, o ktorú sa každodenne treba starať, aby bola pekná, zdravá a plná života. Členovia Ekologickej spoločnosti dedinského turizmu a rozvoja vidieka – Pivnica rozhodli, že sa pokúsia podobný projekt zorganizovať aj v Pivnici.

Mirko Vlček Foto: Iveta Šlemenderová

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PROJEKT SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Tradičný fruštik v Kulpíne ráve v Deň sv. Valentína vo štvrtok 14. februára kulpínske ženy realizovali projekt na tému tradičného raňajkovania v tejto dedine. Pri tejto príležitosti do Muzeálneho komplexu v Kulpíne pozvali predstaviteľky ženských spolkov z Báčskeho Petrovca, Hložian a Maglića, ako aj predsedníčku ASSŽ, potom predstaviteľov Múzea Vojvodiny v Novom

P

Videoprezentácia tradičných raňajok v podaní kustódky – pedagogičky Dragany Vujaklija

Sade, riaditeľku a žiakov základnej školy v Kulpíne, predsedu MOMS Kulpín, ako aj iných vzácnych hostí.

V mene organizátorov sa na úvod prihovorila predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová, ktorá ozrejmila, o aký projekt vlastne ide. Volá sa Zachovávanie raňajkovania na dedine a kulpínske spolkárky už majú skúsenosti so spracovaním tejto témy.

Cieľom realizácie projektu je poukázať na veľký význam raňajok pre naše zdravie a celkovú životosprávu. Ako predsedníčka uviedla, na základe štatistických údajov vieme, že

raňajkujú hlavne deti a starší ľudia, pričom veľká väčšina obyvateľstva neraňajkuje. Projekt je zameraný na spôsoby, ako motivovať ženy, ale aj mužov, aby si dali záležať na raňajkách, aby ich nepodceňovali a nevynechávali a aby ich chystali aj pre svoje Podujatie otvorili predsedníčka SKŽ (zľava) Katarína Zorňanová deti, čo všetkým spo- a riaditeľka Múzea Vojvodiny Agnez Ozerová lu zabezpečí zdravší fruštik v Kulpíne predstavila jeho autorka Draživot.

V roku osláv desiateho výročia pôsobenia gana Vujaklija, kustódka – pedagogička SKŽ toto podujatie sa realizuje ako prvé v rade Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Bola to naplánovaných aktivít. Slova sa ujala i riadi- ukážka raňajok ako najdôležitejšieho jedla teľka Múzea Vojvodiny v Novom Sade Agnez počas celého dňa, bez ktorého by sme ráno Ozerová, ktorá vyjadrila potešenie z úspešnej nemali vyjsť z domu.

V roku 2010 SKŽ už realizoval projekt Zachovávanie raňajkovania na dedine, a teraz v ňom pokračuje. Okrem videoprezentácie ženy na tvári miesta usporiadali i výstavu tradičných slovenských a srbských raňajok. Nechybovala ani výstava omaľovaných sklenených pohárov, ktoré vyzdobili žiaci kulpínskej základnej školy so svojou profesorkou výtvarnej kultúry Vericou Tanackovićovou. Výstavy zaradené do projektu otvorili A. Ozerová a K. Zorňanová.

Ukážka tradičného fruštika po kulpínsky Z tejto príležitosti členky Spolspolupráce tejto inštitúcie so spolkom žien v ku kulpínskych žien pre prítomných prichystali bohatý výber slaných a sladkých poKulpíne.

Samotný projekt za pomoci premietania chúťok.

K. Gažová ukážok na videobeame na tému Tradičný

HAJDUŠICKÝ MOMS NA NEDÁVNOM VEĽTRHU TURIZMU milovníkom starožitností a vidieckeho turizmu predstavil svoj etno dom. Mladý pár v slovenskom ľudovom kroji sa v tretí deň poprechádzal halami veľtrhu a návštevníkom ponúkal slovenské špeciality – makový a orechový rejteš a herovky, ako aj leták s fotografiami a základnými údajmi o etno dome (na fotografii). Okrem toho na stánku Turistickej organizácie Obce Plandište svoje ručné práce ako súčasť ponuky vystavilo združenie žien Oko. Potenciálnym návštevníkom okrem návštevy etno domu Hajdušičania ponúkli aj možnosť konzumovať tradičné slovenské jedlá a koláče v dedinskom ovzduší, v čom mienia tesne spolupracovať so ženským združením a Kultúrno-umeleckým spolkom Bratstvo. So záujmom návštevníkov o takú ponuku boli úplne spokojní a vyjadrili nádej, že to prinesie výsledky a že už v tomto roku uvítajú aspoň jednu výletnícku skupinu. Treba povedať, že prezentáciu finančne podporila Obec Plandište. vlh

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

19

Z NAŠICH OSÁD

SPOLOČNÉ DUCHOVNÉ PODUJATIA. Cirkevníci a cirkevné zbory Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi na území západného Sriemu už roky tesne spolupracujú na duchovnom pláne. Tak po usporiadaní konventov prvú akciu na tomto pláne v nedeľu 3. februára zorganizoval cirkevný zbor v Šíde, kde sa stretli cirkevníci z Erdevíka, Bingule, Sriemskej Mitrovice, Višnjićeva a Šídu (na snímke). Duchovný program pre hostí pripravil domáci cirkevný zbor, členovia ktorého spolu s farárkou Olinou Kolárovou predniesli tematické náboženské divadielko. Nasledujúce stretnutie sa uskutočnilo v utorok 12. februára v Erdevíku a venovali ho nadchádzajúcemu pôstu. Príležitostný program pripravil domáci zbor so svojím farárom Jánom Vidom. Okrem už spomínaných cirkevných zborov na stretnutie prišli aj cirkevníci z Lugu a Ľuby. Ďalšie stretnutie v nedeľu 17. februára prebiehalo v Binguli a cirkevníci ho venovali Zuzanám.

St. S.

KYSÁČSKI PENZISTI SA KAMARÁTILI PRI ČAJI. V piatok 15. februára kysáčski penzisti, členovia Miestnej organizácie penzistov invalidov práce, usporiadali tradičný čajový večierok. Bolo to posedenie pri čaji, sladkostiach a slaných pečivách, ktoré si sami pripravili a priniesli. Neprešlo však ani bez básní a príhovorov, o ktoré sa postarali najmä hostia. Prítomných privítal predseda organizácie penzistov Ján Vitéz, ktorý zarecitoval vlastnú báseň Keď naši z Hornej do Kysáča prišli. Na večierku sa hovorilo aj o 240. výročí príchodu Slovákov do Kysáča, nuž báseň zapadla do tohto kontextu, ako aj iné príspevky a básne, ktoré spestrili posedenie. Prihovorili sa Rastislav a Elena Surovci, Ondrej Marčok, Anna Legíňová a Ondrej Ďurovka. Odznel aj optimistický návrh zrúcať starý dom penzistov, ktorý je v zlom stave, a vybudovať nový. Cieľom večierka bolo kamarátenie a čaj chutil tým skôr, že si pri ňom babky pohovorili o starostiach, ktoré ich trápia (na snímke). Záverom večierka bola tombola, ktorú si pripravili vďaka sponzorom.

E. Š.

NEVESELÉ SPRÁVY Z LALITSKEJ MATRIKY

Pred oltárom len Vladka a Viliam L

aliť je jedna z tých dedín, v ktorých sa každoročne znižuje počet obyvateľov. Ani rok 2012 v tom nebol výnimkou. Stačí nakuknúť do matričných záznamov a už to máme.

Neveselú skutočnosť!

Lalitská matrikárka Zuzana Párnická ani vlani nemala mnoho roboty, keď bolo treba vykonať peknú záležitosť – zosobášiť snúbenecké páry. Vykonala totiž len štyri sobáše, jeden viac ako predvlani, a dva menej ako v roku 2010. Manželstvo uzavreli Jožef Novaković a Zorica Jovanovićová, ktorá mala iba 17 rokov, Dragoslav Virijević a Jelena Rimarová (mladucha je z R. Kerestúra), Dalibor Pivarev a Aleksandra Jovetićová, Viliam Šimek a Vladka Zorňanová.

Smútok oveľa častejšie navštevoval Laliť. Svedčí o tom 28 nových mien v knihe zosnulých, o šesť viac ako predvlani. Vlani zomrelo 11 mužov a 17 žien. Z tohto počtu devätnásti umreli doma, šiesti v somborskej nemocnici, a po jedna osoba v Sriemskej Kamenici, Odžakoch a Apatíne. Najstarší zosnulý Laliťan je Vujadin Vučenov (narodený roku 1920) a najstaršia Laliťanka Anna Va-

20

Jediný sobáš v lalitskom kostole: Vladka a Viliam Šimekovci sa sobášili 17. novembra 2012 lová (1918). Najmladší zosnulý Dušan Smišek bol narodený roku 1967 a najmladšia Mirosavka Vranješová (1962). Vlani sa ako dávno nie v Laliti udiali až tri rodinné tragédie. V januári Anna Benková pripravila o život manžela Jaroslava, neskoršie Zorka Brkljačová a Ján Ďurík skoncovali vlastné životy samovraždou.

Zdravotná sestra v lalitskej ambulancii Zdenka Stepanovová nám povedala, že sa vlani narodilo 11 nových Laliťanov, o jeden viac ako rok predtým. Športovým slovníkom povedané – výsledok je 6 : 5 v prospech chlapčekov. V roku 2012 v somborskej pôrodnici svetlo sveta uzreli: Marija Novakovićová, Aňa

Pavlisová, Bojan Molnár, Predrag Virijević, Aleksa Turčan, Teodora Ristićová, Novak Mišković, Jovana Stojkovićová, Ines Hrnčiarová, Dušan Pivarev a Milan Popović. Do štyroch lalitských rodín pribudlo druhé dieťa, kým sa v siedmich tešili prvému novorodeniatku.

V slovenskom evanjelickom zbore v Laliti každoročne zaznamenávajú úpadok členstva. Velebná pani farárka Viera Bátoriová pred oltárom zosobášila len Vladku Zorňanovú a Viliama Šimeka. Pokrstila štyroch chlapcov a tri dievčatá. V Laliti je už zvykom, že sa deti krstia po dovŕšení jedného roka alebo aj staršie.

Tak to bolo aj tentoraz, keď ku krstiteľnici priniesli iba jedného chlapčeka narodeného roku 2012, kým ostatní pokrstení boli narodení skôr.

Pri konfirmácii boli traja chlapci a jedno dievča.

Na slovenskom cintoríne vlani pochovali 19 evanjelických veriacich, čo je o päť viac ako rok predtým. Laliťania k večnému odpočinku vyprevadili šiestich mužov a až trinásť žien. Smrť najčastejšie brala koncom roka, keď za desať dní vyrvala spomedzi najmilších až šiestich obyvateľov Lalite!

2. 3. 2013

J. Pucovský 9 /4532/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Zväz Slovákov a Čechov v Juhoslávii Č

eskoslovenský zväz v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov bol založený 28. júna 1921 v Osijeku ako osvetové ústredie Čechov a Slovákov v novom štáte južných Slovanov.

Zakladajúcimi predsedami boli Dr. Ľudevít Mičátek, advokát z Nového Sadu, a Ing. arch. Jozef Hrčír, architekt z Belehradu.

Hlavným iniciátorom však bol Vojta Režný, redaktor Československých listov v Záhrebe, ktorý sa stal generálnym tajomníkom zväzu.

Sídlo bolo najprv v Záhrebe, potom v Novom Sade (u advokáta Mičátka) a po zamestnaní Vojtu Režného ako generálneho tajomníka v roku 1923 sídlo sa presťahovalo do Belehradu. Podpredsedom bol MUDr. Fran Smetánka, univerzitný profe- Vojta Režný sor v Záhrebe, a druhým podpredsedom Dr. Janko Bulík, advokát v Novom Sade (po smrti pána Mičátka).

Pomocným tajomníkom bol Karol Lilge, učiteľ – katechéta v Starej Pazove. Československý zväz mal užší a širší výbor, v ktorých boli zahrnutí členovia z Podunavskej a Posavskej bánoviny, ako aj z iných bánovín (z Mariboru, Banje Luky, Sarajeva, Ľubľany a Ćuprije).

Medzi zakladajúcimi členmi Československého zväzu bolo 30 ustanovizní, združení a jednotlivcov z celého štátu. Čestnými členmi boli vtedy aktuálni politici Československej republiky: Dr. Eduard Beneš, Dr. Milan Hodža, Adolf Prokůpek a Jan Šeba. Zväz sa financoval z členského a „národnej dane“ – vlastne z príspevkov len z Československa. Cieľom práce 2. 3. 2013

9 /4532/

združenia bol osvetový, kultúrny a hospodársky rozvoj Čechov a Slovákov v novom slovanskom štáte.

Ako k založeniu došlo? Po utvorení dvoch slovanských štátov: Československej republiky a Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov roku 1918, Slováci a Česi žijúci vo Vojvodine, Chorvátsku a Slovinsku sa ako menšina ocitli v úplne novom štáte.

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1921 bolo ich spolu 115 532, z čoho 62 680 Slovákov a 52 952 Čechov. Po prvých rokoch radosti z toho, že budú konečne žiť v slovanskom štáte, prišlo prvé rozčarovanie, keď bolo treba definovať spôsob výučby detí v materinskej reči: „Našou prvou prácou pri zväze bolo odstrániť nedostatky, ktoré hatili rozvoj našej ľudovej školy. Videli sme, že kým ich predostierali jednotlivci alebo jednotlivé korporácie, nebolo toho účinku, ako keď ich predniesli predstavitelia našich dvoch najvyšších ustanovizní: Slovenskej evanj. cirkvi a Československého zväzu. Ako vidíme, pole, kde sa tieto dve naše ustanovizne stretli v práci za národ, je ľudová škola a osveta,“ uvádza v článku Slovenská evanjelická cirkev Československý zväz v Juhoslávii Karol Lilge v roku 1928 (Evanjelický hlásnik, október 1928). Lilge v tomto článku zdôraznil aj osobnú snahu biskupa Adama Vereša o zachovanie slovenských ľudových škôl, respektíve slovenských tried na srbských školách.

Počas zakladania zväzu jeho čelní ľudia sa domáhali takých práv, aké v novoutvorenom štá-

HLAS ĽUDU

Zoznam členov z Podunajskej bánoviny

te získali Slovinci. Na túto tému redaktor Vojta Režný, generálny tajomník a II. jednateľ Čsl. zväzu v článku Československá jazyková menšina v Juhoslávii, uviedol (Ročenka Československého sväzu v Kráľovstve Juhoslovanskom 1931 – 1932): „Ako menšina Čechoslováci v Juhoslávii prajú si skutočne zachovať len svoj jazyk a národné zvyky a majú pritom zvlášť na mysli získané postavenie, ktoré v Juhoslávii majú Slovinci ako súčasť štátneho národa, hoci odchylná jazykom od jeho väčšiny.“ Tento zväz sa zaoberal nielen školstvom a ľud ov ýc h ovo u, ale aj sokolstvom, sociálnou a hospodárskou ochranou. Okrem bankárstva ( v z á j o m nýc h pomocníc) Čsl. zväz sa snažil vyvinúť družstevníctvo a Josef Hrnčíř priemysel. Tak napríklad Československá banka (založená v Daruvare) a pôsobiaca v Záhrebe v roku 1932 prejavila obdivuhodné schopnosti a za 10 rokov vyrástla medzi silné stredné ústavy (zapísala 7 miliónov dinárov kapitálu, 2 mil. vykázaných rezerv a 53 miliónov vkladu). Filiálky mala v Bjelovare, Daruvare, Iloku, Kovačici a Šíde. V správe o hospodárstve boli spomenuté aj Slovenská banka v Petrovci a Staropazovská banka.

Československý zväz mal svoje odbory, pododbory a sekcie, ktoré pôsobili až v 72 osadách (napr. Československá beseda v Skopje počítala 44 členov). Najaktívnejšie sekcie boli: Matica školská, Československý spolok žien a Spolok československých akademikov.

Avšak, tento zväz od samého začiatku narážal na problémy.

Okrem toho, že nebolo možné uspokojiť všetky územné potreby, v roku 1932 sa kriticky písalo o nedostatkoch v jeho práci. Výsledkom bolo založenie Matice slovenskej v Juhoslávii so sídlom v Petrovci. „Hoci postupný rozklad Zväzu trval od roku 1921 až po rok 1941, možno povedať, že predsa spravil hodne dobrého.

Udržal sa nielen preto, že ho podporovali československé inštitúcie, ale že ho viedli dobrí Česi a Slováci, udržal sa aj v osudných dňoch po roku 1938, keď pomoc krajanom bola pretrhnutá.

V tej dobe sa aj nesvári zanedbali, bola to doba, ktorú ťažko prežívali všetci vtedajší Česi a Slováci,“ uviedol v článku K 90. výročí založení Československého svazu Václav Herout v novinách Naše řeč.

Katarína Verešová

21

Láska

Rozprávka o láske

Láska, čo to je? e sa to kupuje?

Kde sa to berie, kd o vie, Je šťastný ten, kt orý miluje. kt n, te i cít sa ako rávne?

Pocítila som to sp ila som tajne. os pr , eť di ve Daj mi va ilo ť, Nauč ma, ako m lásky darovať. z e ako srdce svoj

O láske a priateľstve

N

edávny Deň za milovaných pr ipom nám ten krásny cit, ktorý každém enul chtí a skrášli ni u zošľaelen boli darčeky lásk deň, ale aj život. Aktuálne y, neraz možno ib viem, a symbolické a predsa vzácne Teraz, keď to už . Na tie darčeky . m je bu ku o de treba už ďa pá ti r t dn rá í ok zn ovu myslieť, lebo na st sa nám blíži Deň y ti dávam žien. A aj v tých Srdce svoje z lásk to dňoch, na to a zostávam. mto rozhraní februára a marca a navždy iba tvoj myslime na lásk u, úctu, priateľstvo, úprimno sť, rozdávajme cká, 8. ročník ich štedro – vr Dragana Privra ch ovato sa nám aj a v Jánošíku vrátia.

ZŠ T. G. Masaryk

Zamilovaný Zamiloval som sa.

Jednoducho sa to sta lo…

Len tak, znenazdajky , a srdce mi už len pre teba hralo.

Pohľady sa nám stretl i, hneď som si ťa všimo l.

Povedala si mi vtedy, že som ti jediný.

Ja uveril som, že iba so mnou cesto u života kráčať chceš.

Myslel som si, že hovoríš to, čo cítiš a srdcom vieš.

Stalo sa po krátkom ča se, že som z mesta odišie l, a … stratil som ťa, skôr než som ti do srd ca vošiel.

Po čase vrátil som sa k tebe, ale vtedy…

Po prvý raz videl som ťa s ním a musel som svojim oč iam uveriť.

Vzdychol som si, aj ke ď viem, že cítiš, ako mi srdce plače.

Dnes chodím ulicou sám , tam, kde som sníval, že sa budem prechád zať s tebou.

Teraz, keď je po všetko m, aj mne je to jedno…

Uznať musím, že ťa milovať navždy – už neskúsim.

Pre mňa si mohla byť jediná, keby tvoja láska nedo stala krídla.

Odišla si bez pozdrav u a mne v srdci zanech ala iba hlbokú ranu.

B

ola raz jedna začarovaná krajina. Začarovala ju zlá čarodejnica Mrzitvora , a to preto, lebo nenávidela lásku, ktorú ma li ľudia medzi sebou.

Predsa zostalo jedno zrnieč ko lásky, ktorému sa podarilo uniknúť pre d zlou čarodejnicou.

Cestovalo krajinou a vid elo všetku tú nenávisť medzi ľuďmi. Pred zlou čarodejnicou sa skrylo v jednej chalúpke. Bo lo tam malé dieťa a zrniečko lásky sa skrylo po d jeho mäkučkú dečku. Keď prišla jeho matka , zrniečko sa potešilo ohromnej láske, ktorou matka obklopovala svoje dieťa. A tak sa on i traja vybrali plniť ťažkú misiu. Cieľom im bolo všetkým ľuďom deliť lásku. Šli krajinou a de lili z nej všetkým ľuďom. Zostala im už len Mrzitvora. Dohodli sa so všetkými ľuďmi v krajine , že ju obkolesia, chytia a dajú do väzenia. Tak aj urobili. Potom každý človek pristupoval k nej a dával jej trochu zo svojej lásky, až sa z ne j stala najláskavejšia a najmilšia osoba v krajin e.

Teraz len láska a pokoj vlá dnu v krajine a všetci sú z toho nesmierne šťastní.

Tijana Šavoltová a Deina Mandáčová, 5. a ZŠ Jána Kollára v Selen či

Bez priateľov je

život smutný

ba som mala vôkol se d útleho detstva V v. ľo te ia pr a k lie iate mnoho detí – pr , ra st se , i vždy boli i brat ro mojej spoločnost e br do i som si vždy príbuzní, s ktorým e sa i hrávali. sm u obzumela a spol e nastúpilo žiacke Keď v mojom život užiaci. ol sp i e vládne eľmi sa stali moj aci. V našej tried at dobie, mojimi priat pi e sm už a i si, al íň m ra sa áhame si, díme Rôčik za rôčikom máme radi, pom sa pe ci ús et ne vš , po vo e ľst olu smútim sp krásne priate a u ch pe ús y o ab eto, každéh ím do školy. Aj pr spolu sa tešíme z a. Preto rada chod mojimi ed s tri la a bo oj m m je so y ká chu. Ta , aj preto, ab ila uč na vé ôžem m no ne ičo é stvá, ktor som sa tam všel , aj mnohé tajom že da av pr e, ám priateľmi. M bila. ť, lebo som to sľú ela. Môžem nikomu prezradi priateľkou je Dani ou pš jle na a u iateľmi je Mojou najvernejšo iť. Teraz vidím, že môj život s pr er ôv . ný zd ut ý a sm sa jej so všetkým ch by mi bol ťažk ni z Be ľ. ví ch ch plný radostný bová, 5. 1 Magdaléna Štau v Padine ZŠ maršala Tita

O

Brane Nikolić, 8. ročn ík ZŠ T. G. Masaryka v Já nošíku

22

Anna F. a Jana S. 2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 26.2.2013 15:08 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 5 (1839) 2. marca 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY CHRÁNIA DOMÁCU SÓJU

Svetlá budúcnosť GMO free sóje Sója patrí medzi najdôležitejšie plodiny na svete. Zaujíma špecifické postavenie v ľudskej výžive ako potravina, ako krmovina pre zvieratá a čoraz viac aj z energetického hľadiska. Sója je jednou z najstarších kultúrnych rastlín. Pochádza z Číny, kde sa pestovala už v 11. storočí pred n. l. V súčasnosti najväčším producentom sóje je USA, ďalej sú to Čína, Brazília, Argentína a Kanada, ale aj iné štáty, ktoré majú vhodné podmienky na jej pestovanie. j v Srbsku patrí medzi najvýznamnejšie pestované plodiny. V septembri minulého roku jej cena na domácej burze dosiahla historické maximum – 72 dinárov za kilogram.

Srbsko je európsky líder vo výrobe tejto olejniny nielen čo sa týka kvantity, ale aj kvality.

Ministerstvo poľnohospodárstva chce aj naďalej udržať túto pozíciu v Európe, a preto podpísalo medzinárodné zmluvy na Medzinárodnom veľtrhu Zelený týždeň, ktorý prebiehal prednedávnom v Berlíne. Štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva Danilo Golubović so svojimi kolegami z Rakúska, Chorvátska, Bavorska, Bosny a Hercegoviny, Maďarska, Slovinska a Švajčiarska podpísali Deklaráciu o prijatí technológie pestovania sóje, ktorá nie je geneticky modifikovaná (THE DANUBE SOYA DECLARATION). Cieľom tejto deklarácie je nastolenie novej politiky pri pestovaní sóje, ktorá má umožniť lepšie využitie prostriedkov osivových kompánií v Európe a tým znížiť závislosť na dovoze sóje, predovšetkým z Južnej Ameriky. Táto dohoda má obrovský význam aj pre Inštitút pre rastlinnú vý-

A

robu a zeleninárstvo v Novom Sade, ktorého odrody nemodifikovanej sóje sú na európskom trhu veľmi uznávané.

Asociácia Dunaj sója (Danube Soya) bola založená ako nezávislá, medzinárodná a neprofitová organizácia s centrálou vo Viedni. Hlavným cieľom asociácie je promócia pestovania geneticky nemodifikovanej (GMO free) sóje v podunajských krajinách ako základ pre výrobu vysoko kvalitných GMO free potravín a krmovín určených pre európsky trh. Pre domácich pestovateľov je to veľká šanca, ktorá ponúka široké možnosti. Podľa slov predsedu Asociácie Danube soya Matthiasa Kröna Srbsko a Vojvodina je jediná oblasť, ktorá produkuje dostatok sóje pre svoje potreby a aj pre vývoz. Sme aj centrum vedomostí a skúseností, šľachtenia, spracovania osiva a výroby vysoko kvalitných výrobkov zo sóje. Z toho dôvodu je Nový Sad centrum realizácie tohto projektu a Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo bude mať hlavnú úlohu s ohľadom na skúsenosti, vedomosti a sortiment, ktorý ponúka . Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena kukurice a sóje klesá a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 18. do 22. februára 2013 bol zaznamenaný ďalší extrémne nízky obrat, ktorý predstavoval iba 369 ton. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to až o tretinu menej. Intenzívnejšie sa obchodovalo s tovarom vyššej hodnoty – so sójou, sójovými výrobkami a s minerálnym hnojivom.

V uvedenom období sa vôbec neobchodovalo so pšenicou, ktorej cena sa pohybovala od 24,70 do 25 din/kg (bez DPH).

Aj keď je to v porovnaní s predchádzajúcim týždňom takmer o 5 % (viac ako 1 dinár) nižšia cena, kupci o pšenicu neprejavili záujem.

Pád ceny bol zaznamenaný aj na trhu s kukuricou. Predalo sa iba 89 ton z minuloročnej úrody. Priemerná cena bola 24,37 din/kg (22,57 bez DPH), čo je o 1 % menej ako v predchádzajúcom týždni. Po rovnakej cene sa obchodovalo aj s kukuricou z úrody 2011. Predalo sa 100 ton.

Výrazný cenový pád bol zaznamenaný aj na trhu so sójou. V uvedenom období sa predalo 48 ton po 56,50 din/kg (bez DPH).

V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je lacnejšia až o 1,50 din/kg.

Cena sójových výliskov sa nezmenila a pohybovala sa od 59,50 do 61 dinárov za kilogram (bez DPH).

Zaujímavá je aj situácia na svetových trhoch. Americká pšenica je teraz najlacnejšou na svete, a to stimuluje export. Rast cien kukurice a sóje bude brzdiť výhľad dobrej úrody v Južnej Amerike a dažde v USA. Podobne aj v USA je počasie dobré a dažde zvyšujú vyhliadky úrody (hoci priveľa dažďov môže skomplikovať žatvu). Ceny kukurice bude tlačiť nadol najnižšia produkcia etanolu od júna 2010. Kukurica je stále pridrahá na to, aby bol po nej väčší dopyt. Naopak, vlaha u veľkých producentov pšenice v USA (Oklahoma, Texas) len zmiernila sucho, čo bude tlmiť pokles cien.

Na novosadskej burze je veľmi dobrá ponuka minerálnych hnojív. Cena minerálneho hnojiva AN bola 35,00 din/kg a močoviny (UREA) 42,25 din/kg (ceny bez DPH). Ľ. S.

N

poljo2:0 26.2.2013 15:09 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

Z MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU BIOPRODUKTOV

AKTUÁLNE

Srbsko sa stalo členom UPOV

Biofach 2013 N

ajväčšia svetová udalosť zástancov ekologického poľnohospodárstva a biopotravín, jednoducho povedané biobranže, sa každoročne usporiada vo februári v nemeckom Norimbergu na Medzinárodnom veľtrhu biopotravín BioFach. V tomto roku od 13. do 16. februára súbežne s veľtrhom BioFach prebiehal aj Medzinárodný veľtrh prírodnej kozmetiky a wellness Vivaness a svetový kongres. Zúčastnilo sa na ňom vyše 2 400 vystavovateľov, z toho 200 na medzinárodnom veľtrhu Vivaness. Podujatia navštívilo vyše 40 000 návštevníkov.

Veľtrh na ploche 90 000 m2 výstavného priestoru návštevníkom a vystavovateľom ponúklo najšir-

ší pohľad na širokú oblasť biopotravín: od surovín, spracovateľských technológii, obalov až po konečný finálny produkt. Počas štyroch dní sa verejnosť mohla zoznámiť s ucelenou ponukou ekologického poľnohospodárstva od biopotravín (suroviny, ovocie, zelenina, pečivo, mäso, mliečne výrobky), bionápoje (šťavy, pivo, víno) až po prírodný spotrebný tovar (hračky, doplnky do domácnosti, darčeky).

Stále viac krajín z celého sveta svoje bioprodukty predstavuje v národných stánkoch. V tomto roku krajinou roka na veľtrhu bolo Rumunsko. Toto postavenie si zaslúžilo v minulých rokoch umiestnením sa v medzinárodnom rebríčku Top 20 vývozcov bioproduktov. Národný stánok Rumunska bol naozaj veľký, s pestrou ponukou. Zaujímavú ponuku prezentovali aj expozície ďalších krajín, ako je Čína, Kanada, Taliansko, Nemecko,…

V tomto roku premiéru mali Japonsko a Keňa. Na veľtrhu nechýbalo ani Srbsko. V rámci spoločnej expozície, ktoré zastrešovalo Združenie pre organické poľnohospodárstvo Serbia organica, s podporou Agencie pre zahraničné investície a promóciu vývozu Republiky Srbsko (SIEPA) svoje produkty prezentovali tri firmy: Zdravo Organic, DOO, zo Selenče, Lion Foods Co z Belehradu a Zadrugar z Ljubovije. Ing. Zdenko Kolár, komerčný manažér se-

24/II

lenčského Zdravo Organic, prezentoval bioprodukty selenčskej firmy, najmä 100 % prírodné ovocné a zeleninové šťavy.

Súbežne s veľtrhom prebiehal aj Kongres BioFach 2013, ktorého hlavnou témou boli predpoklady na udržateľné a pre budúcnosť spôsobilé hospodárenie. Tento kongres zahŕňal asi 150 akcií, na ktorých sa zúčastnilo približne 8 000 účastníkov. Je to najväčšia akcia svojho druhu na svete.

Obsahové zamerania kongresu v tomto roku plynule nadväzujú na vlaňajšiu hlavnú tému, a to je udržateľnosť. Témou kongresu bol aj význam spoločných hodnôt, partnerských jednaní, tvorby hodnôt a rozmanitosti vďaka regionalizácii a globalizácii. Kým konvenčný obchod sa roky snaží dosiahnuť čím lacnejšie potraviny, dnes je stredobodom pozornosti pridaná hodnota a dodatočný úžitok. Pritom nejde len o vlastnosti produktu, ale aj o spôsob výroby, spoločenské pomery a pracovné podmienky. Narastá dôležitosť sociálnej zodpovednosti. Prišlo k výrazným transformáciám hodnôt v poslednom desaťročí, čo vidno aj na rastúcom obrate obchodu fair trade. Stále väčší podiel produktov spravodlivého obchodu pochádza z ekologického poľnohospodárstva.

V tomto roku na veľtrhu bolo organizované aj stretnutie študentov, ktorý majú počas veľtrhu nadviazať kontakt s vystavovateľmi a možnými zamestnávateľmi.

Ing. Ján Tancik, PhD. foto: J. T.

Začiatkom januára 2013 sa Srbsko stalo 71. členom Medzinárodnej únie na ochranu nových odrôd rastlín (UPOV). Prijatie do tejto organizácie umožní lepšie umiestnenie sadivového materiálu a lepšiu ochranu domácich odrôd na zahraničnom trhu.

VOP je medzivládna organizácia so sídlom v Ženeve, založená na základe Medzinárodného dohovoru na ochranu nových odrôd rastlín na diplomatickej konferencii dňa 2. decembra 1961 v Paríži.

Vytvorením Konvencie UPOV z roku 1991 dáva táto medzinárodná únia členským krajinám predovšetkým smer, ktorým je potrebné vytvoriť národné zákony pre právnu ochranu rastlinných odrôd, a tým umožňuje zabezpečiť ochranu duševného vlastníctva v oblasti celej rastlinnej ríše. Z praktického hľadiska je vklad UPOV pre jednotlivé členské krajiny nezastupiteľný aj vo vytváraní skúšobných technických metodík na vykonávanie odrodových skúšok, tzv. DUS testov. Cieľom UPOV je zabezpečiť vykonávanie odrodových skúšok harmonizovaným spôsobom vo všetkých členských krajinách UPOV. Doposiaľ boli vytvorené skúšobné metodiky pre 230 rastlinných druhov, ktoré sú predmetom právnej ochrany na národnej úrovni jednotlivých členských krajín UPOV. Členské krajiny UPOV vďaka Konvencii z roku 1991 právne chránia odrody patriace približne k 2 010 rastlinným druhom. Šľachtenie rastlín patrí medzi základné odvetvie rastlinnej výroby, ktoré významnou mierou podmieňuje a ovplyvňuje rozvoj moderných pestovateľských a spracovateľských technológií a rozvoj poľnohospodárstva. Z tohto aspektu šľachtenie rastlín – ako cieľavedomá vedecko-výskumná činnosť bude mať nezastupiteľné miesto v ďalšom rozvoji rastlinnej výroby, a to nielen z hľadiska zabezpečenia výroby potravín, krmovín a surovín pre priemyselné spracovanie, ale aj z hľadiska tvorby a ochrany životného prostredia a zachovania biologickej rozmanitosti pestovaných rastlín. Ľ. S.

U

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 26.2.2013 15:09 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

nohospodárstva, o tom, že je ono ozaj dobrý základ na vypracovanie stratégie, jasné je, že sa na ňu je to tu: prvá konkrétna fáza najzloži- v nich bude na štatistickom stále čaká. Vzhľadom tejšej, najkomplikovanejšej a najkom- obraze počtu gazdovstiev podna nahromadené diplexnejšej úlohy pracovníkov Republiko- ľa veľkosti a štatútu, charaktelemy a problémy bolo vého štatistického ústavu (RŠÚ) v posled- ristikách a využívaní obrábanej by dobre, keby svetlo ných rokoch ukončila sa l. februára zverej- a obrábateľnej pôdy, na údasveta uzrela čím skôr: nením prvých výsledkov sčítania v poľno- joch o zavlažovacích sústavách najlepšie už v tomto hospodárstve. V časoch globálnej ekono- a používaní minerálnych hnoroku. Totiž existujúcu mickej krízy, svetu hroziaceho nedostatku jív, na otázkach o organickej výStratégiu rozvoja poľpotravín, vyčíňania klímy, domácich eko- robe na gazdovstvách, na prenohospodárstva, ktonomických a iných problémov, pochopi- hľade poľnohospodárskej techrá vznikla pred neceteľný je záujem nielen pôdohospodárov, ale niky a vybavenosti gazdovstiev, Vedúca sčítania lým desaťročím, v i celkovej verejnosti o stav, prierez a pers- na angažovanosti pracovnej v poľnohospodárstve roku 2005, doba už Dragana Markovićová pektívy odvetvia. Jednak preto, že nás v sily... riadne zvalcovala. A podstate živí, jednak treba sa prispôsobiť preto, že celé roky doaj zmenám, ktoré nastúsahuje také exportné pia v januári roku 2014 a výsledky, aké nemá súvisia s liberalizáciou žiadne iné. Netreba, poľnohospodárskeho samozrejme, zabúdať trhu. ani na okolnosť, že sa Už od l. januára budúposledný komplexný ceho roku dovoz poľnosúpis poľnohospodárhospodárskych (ako i priestva konal pred viac myselných) výrobkov z kraako polstoročím, dávjín Európskej únie má byť neho roku 1961. celkom voľný. Pre našich Rovnako tak, ako poľnohospodárov to znaprvé výsledky vlaňajmená, že musia zlepšiť kvašieho sčítania, ktoré litu výroby, aby boli konsa prednostne týkajú kurencieschopní na nápočtu gazdovstiev, ročnom európskom trhu. rozlôh poľnohospoPredpokladom toho sú dárskej pôdy, počtu a Z prezentácie prvých výsledkov väčšie vkladania do výroby, stavov dobytka a včiel, združovanie, lepšia orgaVšetkým tým sa prispeje k vzniku vhod- nizovanosť, rešpektovanie všetkých poných predpokladov, aby poľnohospodár- trebných štandardov... stvo dobre smerovalo v budúcnosti, na záAj keď sa odhaduje, že liberalizácia skomklade dlhodobej stratégie jeho rozvoja, ako plikuje podnikanie našich výrobcov, na i rozvoja vidieka. O jeho stratégii a jej zá- strane druhej príde vhod spotrebiteľom: meroch sa síce už dlhšie rozpráva, no stá- zrušenie cla spôsobí zlacnenie niektorých le zostávajú visieť vo vzduchoprázdne. produktov, a aj kolísanie cien bude omnoho Otázne je nielen čo, ale i kto sa tým bude menšie než dnes. Voľný dovoz stanovuje v prvom rade zamestnávať.

Prechodná dohoda o obchode a obchodPred niekoľkými mesiacmi je vládou za- ných otázkach Srbska a Európskej únie. Isložená Národná agrárna rada pozostávajúca tou útechou je, že pre časť našich poľnoz expertov. Jej proklamovaný cieľ bol roz- hospodárskych produktov, ktorých je okoanalyzovať existujúcu situáciu v poľno- lo dvadsať percent, bude aj po tomto terhospodárstve a na trhu týchto výrobkov, a míne platiť – až do vstupu do EÚ – režim, na základe tohto vypracovať správy a ná- vlastne istá úroveň colnej ochrany, špecivrhy podnetných opatrení na zveľadenie fické a sezónne clá. rozvoja poľnohospodárstva a potravinárAko vidno, naše pôdohospodárstvo a stva. Jej predseda Zaharije Trnavčević sľu- jeho prví aktéri, poľnohospodári, ako i boval vtedy, že stratégia bude vypracova- predstavitelia štátu, majú už dnes o čom dôná a zverejnená do konca novembra 2012. kladne a vážne rozmýšľať a konať. V tom Nestalo sa. Dokument takejto povahy sa všetkom je dobre aspoň to, že sa konečne, Čo všetko odhalia údaje? podľa všetkého skloňuje aj na druhej koľaji, zatiaľ štatisticky, vie, ako na tom vlastne počtu traktorov a niektorých iných všeo- v samotnom Ministerstve poľnohospo- naše významné odvetvie je. becných údajov, budú zaujímavé aj tie dárstva, lesníctva a vodného hospodárstva.

Zo slov Vincenta Degerta, vedúceho iné. RŠÚ ich bude sukcesívne zverejňovať (V budúcom čísle: v tomto, ako aj do konca budúceho roku, Delegácie EÚ v Srbsku, vyslovených na preVo svetle priemerov) prostredníctvom ďalších publikácií. Dôraz zentovaní prvých výsledkov súpisu poľO. Filip

PRVÉ VÝSLEDKY SČÍTANIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE (1)

Umožniť dobré smerovanie

A

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4_5:0 26.2.2013 15:11 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY ZÁHRADA

Ochrana bez chémie Zdravá zelenina, chutné ovocie vypestované bez pomoci chemických prípravkov. No kto by si na nich nepochutil? A najmä v dnešných časoch, keď každú chvíľu počúvame o nejakom potravinovom škandále. k máme doma aspoň kúsok pôdy – či už v záhrade, na terase, alebo na balkóne – môžeme si dopestovať vlastnú úrodu zeleniny, ovocia, korenín, liečivých byliniek, ktoré budú zdravé a chutnejšie ako tie kupované. Iba pri vlastnoručne dopestovaných plodinách si môžeme byť na sto percent istí, ako boli pestované, či boli postrekované, čím boli hnojené.

Ako ale zabezpečiť, aby naše rastliny nenapádali choroby a škodcovia a predčasne nezničili našu úrodu? Aby sme nemuseli siahať po chemikáliách, musíme sa naučiť, ako sa jednotlivé rastliny navzájom správajú, ako si pomáhajú a ako sa chránia.

Ak sa chceme vyhnúť používaniu chemických ochranných prípravkov, naša záhrada by mala odzrkadľovať voľnú prírodu. Vďaka rozmanitosti a previazanosti jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov nastáva rovnováha a nedochádza k nekontrolovateľnému premnoženiu rôznych škodcov a šíreniu chorôb.

A

žihľava, praslička, vratič, púpava, papraď, palina, štiav alebo z rastlín úžitkových: cesnak, cibuľa, rebarbora, chren, rajčiny, ríbezle.

Ochranný výluh pripravujeme: – za studena: ako macerát, takže čerstvé alebo sušené byliny zalejeme studenou vodou a vylúhujeme počas 12 – 24 hodín, prefiltrujeme a hneď použijeme na postrek; ako zákvas zelené časti rastlín zalejeme dažďovou vodou, nádobu prikryjeme a denne obsah premiešame. Dokiaľ zmes pení prebieha kvasenie. Zákvas obvykle riedime.

– za tepla: ako zápar čerstvé alebo sušené rastliny prelejeme horúcou vodou a necháme vylúhovať 24 hodín a zápar po odfiltrovaní spotrebujeme do dvoch dní; ako odvar čerstvé alebo sušené byliny najprv zalejeme studenou vodou a po 24 hodinách zmes privedieme do varu, varíme

RASTLINY SA CHRÁNIA NAVZÁJOM Aj tak možno nazvať systém ochrany úžitkových rastlín s využitím fy- Liečivý pre ľudí, aj rastliny – borák lekársky toncídnych látok iných rastlín, ktoré slúžia na ochra- 20 minút, necháme vychladnúť a nu pred hubovými chorobami i ži- spotrebujeme po prefiltrovaní do vočíšnymi škodcami. Tento pri- dvoch dní. ncíp môžeme realizovať dvomi Listové vošky sú veľmi častým spôsobmi. Prvým sú kultúry zme- záhradným škodcom. Sajú šťavu sí, ktoré zabezpečíme už pri or- najmä z mäkkých častí úžitkoganizácii výsadby či výsevu ra- vých i okrasných rastlín a výrazne stlín a poskytujú trvalú ochranu a ich oslabujú. Deformovaním listov prevenciu. Druhý spôsob fyton- znižujú aj intenzitu asimilácie, a cídnej ochrany uplatňujeme aj tým aj tvorbu dôležitých živín a zápreventívne až počas plnej vege- sobných látok. Niektoré druhy tácie špeciálnymi postrekmi či zá- užitočného hmyzu nám ich polievkami. Výluhy pripravujeme z máhajú likvidovať. Sú to, napr. voľne rastúcich rastlín, ako napr.: niektoré druhy ploštíc, muchy pe-

26/IV

PRÍLOHA

strenky, zlatoočká, uchále, lienka sedembodková. Pri premnožení vošiek už títo pomocníci nestačia, a tak im musíme pomôcť ekologickými postrekmi (nezničia rastlinu, len vošky). Účinný je, napr. krátkodobý (4- – 5-dňový) postrek zo žihľavového zákvasu zriedený v pomere 1 : 10. Na 1 kg čerstvej žihľavy (alebo 250 g sušenej) pridáme 5 l vody.

Podobne pôsobí nezriedený odvar z paprade. Na 1 kg čerstvej

mínaný roztok mazľavého mydla (10 litrov), do ktorého pridáme 1/2 l denaturovaného liehu, 1/2 lyžice octu a 1/2 lyžice vápna. Striekame bez zriedenia.

Proti voškám a ťažko zničiteľným moliciam účinkuje postrek z 200 g síranu hlinitého (relatívne ekologická chemikália) rozpusteného v 1 l vody a doplnenej do 10 l.

Proti obávanej monílii plodov a kvetov môžeme použiť nezriedený zápar z koreňa i listov chrenu.

Na 300 g dáme 10 litrov vody.

Univerzálny postrek proti hubovým chorobám, napr. jahôd a zemiakov je zákvas zo šupiek a listov cibule, cesnaku, štiavu a listov čiernych ríbezlí. Na 500 g čerLienku vo svojej záhrade vždy radi vidíme stvej zmesi (200 byliny (alebo 100 g sušenej) pri- g sušenej) pridáme 10 litrov vody. dáme 10 l vody. Pomôcť si môže- Postrek riedime 1 : 10. Proti hume aj nezriedeným záparom zo 75 bovým chorobám pôsobí aj odvar g rozsekaného cesnaku a cibule (v (variť 30 minút) 1 kg čerstvej prapomere 1 : 1) v 10 l vody. Tento zá- sličky (150 g sušenej) v 10 litroch par pôsobí aj proti hubovým cho- vody. Priľnavosť roztoku zvýši prírobám. Vhodný je aj nezriedený davok 1 % vodného skla. Riedime roztok z 200 g mazľavého mydla pred striekaním 1 : 5. rozpusteného v troche Aj odvar z vratiča je pomerne horúcej vody doplnený univerzálnou ochranou proti škoddo 10 litrov. livým činiteľom: 300 g čerstvého Veľmi nepríjemnými vratiča (30 g sušeného) varíme v škodcami sú húsenice 10 l vody. Nezriedený pôsobí prorôznych motýľov. Tu si ti voškám a škodlivým chrobámôžeme pomôcť ne- kom. Riedený 1 : 2 účinkuje proti zriedeným zákvasom z múčnatke, zriedený 1 : 1,5 chráni paliny: 300 g čerstvej rajčiny a zemiaky proti škvrnitospaliny (30 g sušenej) za- ti listov. lejeme 10 l vody. ÚčiZaujímavý postrek je zmes 1 nok zvýšime, ak pridáme litra srvátky a 1 litra vody. Pôsobí do hotového zákvasu 1 tiež proti chorobám listov i plodov % vodného skla (na zlep- rajčín. Opakuje sa každý týždeň. šenie priľnavosti). Účinkuje aj proti voškám, VZŤAHY MEDZI RASTLINAMI mravcom a škodcom jahôd. Na Ktoré druhy si pomáhajú a ktoochranu proti húseniciam mly- ré zase škodia? Tu sú najbežnejšie nárika kapustného môžeme dob- plodiny a ich vzťahy: re využiť otrhané zálistky z rajčín.

Cibuľoviny – cibuľa, cesnak, paStriekame dvojhodinovým ne- žítka, pór – podporujú rast a zdrazriedeným výluhom z dvoch hrstí vie ovocných stromov, kapustozálistkov v 2 l vody. Takisto môže- vitých a ľuľkovitých plodín, aj me využiť pri zbere rebarboro- mrkvy. Ich výrazná aróma odpuvých stoniek opadajúce listy na ne- dzuje rôzne druhy húseníc, vošky riedený postrek proti cesnako- a slizniaky. Nehodia sa však k fazuli, vým škodcom a voške makovej. hrášku a petržlenu.

Urobíme zápar z 50 g listov a 3 litPažítka – zasadená v okolí jare vody. Pri intenzívnej invázii hú- blone by po troch rokoch mala zaseníc môžeme použiť vyššie spo- brániť chrastovitosti jabĺk.

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 26.2.2013 15:11 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Kapustovité – kapusta, brokolica, cerým škodcom. Môžekaleráb, karfiol, ružičkový kel – ich me ich vysádzať po cerast podporuje kôpor, rozmarín lej záhrade. Ich korene alebo borák. Nesmieme ich však vylučujú prírodnú pessadiť vedľa ľuľkovitých plodín (raj- ticídnu chemikáliu tak čiak, paprika, zemiak...). silnú, že pôsobí aj nieStrukoviny – na koreňoch tý- koľko rokov. Nechtík má chto rastlín žijú baktérie, ktoré o niečo slabší účinok. viažu dusík a ten je dobrým hnoKapucínka priťahuje jivom pre niektoré rastliny, ale hmyzích predátorov a príliš silné pre iné. Dobre sa zná- tiež slúži ako lapač vošajú s kukuricou, tekvicami, uhor- šiek a iných drobných kami, jahodami, špenátom či ša- votrelcov. látom. Nevyhovujú však cibuľoviSlnečnica sa u amenám a kapustovitým druhom. rických Indiánov traČervená repa by sa nemala sadiť dične sadila vedľa kuv blízkosti fazule, lebo vzájomne kurice, čím posilňovala spomaľujú svoj rast. jej rast a úrodu.

Vratič odháňa pásavku zemiakovú Ľuľkovité – rajčiny, papriky, zeMuškáty a petúnie miaky, baklažán – prospieva im prí- slúžia ako lapače škodlivého hmy- kurica dosiahne výšku okolo 15 tomnosť mrkvy, cibuľovín, bazal- zu a môžu sa preto umiestňovať cm, nasejeme dokola na strieky, oregana. na okraje zeleninových záhonov. dačku popínavú fazuľu a tekvicu.

Chren – zvyšuje odolnosť zeLiečivé bylinky neliečia iba nás, Tieto tri plodiny si vzájomne pomiakov proti chorobám. ale aj rastliny vo svojom okolí. máhajú: – kukurica poskytuje faBorák zase láka do záhrady hmy- Nebojme sa teda primiešať medzi zuli priestor na šplhanie – fazuľa zích predátorov a medonosný zeleninu aj rôzne liečivky. dodáva do pôdy dusík, ktorý vyhmyz. Zároveň odpudzuje rôzživuje ostatné plodiny – tekvica, nych škodcov. Je teda ideálnym a DOBRÝ TIP ktorá sa plazí po zemi, zabraňuje nepostrádateľným spoločníkom Túto techniku pestovania vy- burine v raste, ochraňuje pôdu v záhrade. užívali americkí Indiáni a je po- pred vysušením a svojimi pichľaŠalvia láka do vými stonkami a listami záhrady medoodpudzuje škodcov. Môže nosný hmyz a sa pridávať aj štvrtá raodpudzuje stlinka, ktorá láka medoškodcov napánosný hmyz, ktorý zabezdajúcich strukopečí opelenie plodín. Môže viny. to byť napríklad pamajoMäta odpurán, borák, yzop, alebo šaldzuje mravce a via. vošky.

Vratič odpuAKO PROTI ŠKODCOM? dzuje väčšinu – Na strom, čo najbližšie hmyzu okrem pri záhrade treba zavesiť medonosného, vtáčiu búdku. Vtáky sú prinie je však určerodzenými nepriateľmi ný na konzumáhmyzu. ciu (je jedovatý). Palina dračia zvýrazňuje chuť zeleniny – Ak máme možnosť, vyPalina dračia budujme jazierko. Voda pri(estragon) – jej vôňa odpudzuje užívaná dodnes. Vytvoríme kopy láka žaby, ktoré si pochutia na väčšinu škodcov a tiež podporu- zeminy asi 30 cm vysoké s prie- slimákoch a iných škodcoch.

– Netreba vysádzať veľké ploje rast a chuť plodín rastúcich v jej merom 50 cm, v rámci ktorých blízkosti. funguje malý ekosystém. Základ chy jedného druhu, radšej preNechtík, aksamietnica (malá takejto kopy tvorí kukurica, ktorej miešajme viacero vhodných ruža) sú zázračné kvety proti via- zrná sú zasiate v strede. Keď ku- plodín dokopy, aby sa navzájom

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

chránili. Medzi plodinami by pôda nemala zostať holá, treba ju vystlať mulčom (slamou, pokosenou trávou bez semien, kompostom...). Takto vzniknú obydlia pre lienky a iné živočíchy, ktoré likvidujú škodcov.

Do zeleninovej záhrady je vhodné posadiť aromatické bylinky, ktoré škodcov odpudzujú. Medzi najúčinnejšie patria borák, nechtík, aksamietnica, kapucínka, vratič.

– Keďže pásavka zemiaková prežije zimu v pôde, najlepšie zabránime jej opätovnému výskytu na ďalší rok tým, že sa budeme pridržiavať osevného postupu, čiže budeme plodiny rotovať.

Každý rok treba zemiaky zasadiť na iné miesto v záhrade, čo najďalej od pôvodného miesta.

Existuje niekoľko rastlín, ktoré pásavku odpudzujú – napríklad šalvia a vratič. Treba ich zasadiť na okraj alebo priamo do zemiakového políčka.

Vhodné je medziriadky medzi zemiakmi mulčovať hrubou vrstvou slamy. Tá vytvorí priestor vhodný na život prirodzených predátorov pásaviek – lienok, bystrušiek a iných a zároveň zabráni preniknutiu pásavky zo zeme až k listom rastliny.

– Prirodzenými nepriateľmi slimákov sú žaby, ježkovia, jašterice, drozdy, sliepky a kačice.

Medzi rastliny, ktoré odpudzujú slimáky, patrí: cesnak, šalvia, nechtík, levanduľa, muškáty – môžeme z nich vytvoriť lem okolo rastlín, ktoré sú pre slimáky najpríťažlivejšie. Malé sadenice ochránime tým, že okolo nich postavíme hradbu z odrezaných plastových fliaš. Ďalšou účinnou obranou, ktorá odpudzuje slimáky, je bariéra z kávovej usadeniny, vlasov, srsti. Ľ. S. foto: internet

V/27

poljo6:0 26.2.2013 15:14 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA OVOCNÝCH STROMOV

Proti škodcom pred začiatkom vegetácie V ovocných sadoch škodcovia sú aktívni počas celej vegetácie, keď sa aj vykonáva najviac ochranných opatrení. No proti niektorým škodcom a chorobám účinné sú opatrenia aj pred začiatkom vegetácie, respektíve na začiatku vegetačného cyklu. ieto opatrenia sa vykonávajú proti škodcom, ktorí prezimujú na ovocných stromoch, čiže proti prezimujúcim štádiám, alebo v čase aktivácie týchto škodcov. V minulosti tieto opatrenia boli známe pod menom zimný postrek. Vykonávali sa často aj v zimných mesiacoch, keď boli na to priaznivé podmienky. V prvom rade to boli teploty nad 5 °C počas dňa.

Prípravky, ktoré sa vtedy používali pre zlé toxikologické vlastnosti, sú už zakázané. V dnešnej dobe sa robia podobné opatrenia, samozrejme, s inými prípravkami – ekologicky prijateľnejšími a v iných termínoch.

Aplikácie sú posunuté na neskorší termín: pred začiatkom vegetácie alebo na samom začiatku vegetácie, no názov zimný postrek ešte stále sa používa.

Toto opatrenie úplne nevyrieši problémy s jednotlivými škodcami, ale vo veľkej miere pomôže pri riešení problému. V intenzívnych sadoch, kde sa robí intenzívna ochrana, toto opatrenie sa môže v niektorých rokoch aj vynechať. V extenzívnych sadoch, kde sa vykonáva ochrana sporadicky, toto opatrenie má významnú úlohu.

T

KTORÝCH ŠKODCOV TÝMTO SPÔSOBOM MÔŽEME REGULOVAŤ?

Opatrenia vykonané pred začiatkom vegetácie, respektíve na samom začiatku vegetácie sú účinné proti: červcom (srb. štitasta vaš); štítničke nebezpečnej (srb. kalifornijska štitasta vaš) – Quadraspidiotus perniciosus; štítničke čiarkovitej (srb. zapetasta štitasta vaš) – Lepidosaphes ulmi; puklici slivkovej (srb. šljivina š. v.)

– Eulecanium corni; voškám (srb. lisne vaši): voške jabloňovej (jabukina zelena lisna vaš) – Aphis pomi, voške skorocelovej (brašnjeva vaš jabuke) – Dysaphis plantaginea, voške hniezdotvornej – Brachycaudus schwart-

28/VI

zi, voške broskyňovej (breskvina lisna vaš) – Myzus persicae; vlnačke krvavej (krvava vaš) – Eriosoma lanigera; méram (lisne buve): mére jabloňovej (lisna buva jabuke) – Cacopsylla mali a mére hruškovej (obična kruškina buva) – Cacopsylla pyri; roztočom (srb. grinje / pregljevi): roztočovi chmeľovému (srb. koprivina grinja / obični paučinar) – Tetranychus urticae, roztočovi

renia sa vykonávajú, ak sa populácia niektorého zo sledovaných škodcov nachádza nad prahom škodlivosti. Ten je pre jednotlivé druhy škodcov takýto: štítničky – 100 a viac štítkov, vošky na jabloni – 25 a viac vajíčok, vošky na slivke – 10 a viac vajíčok, méra jabloňová – 50 a viac vajíčok, méra hrušková – 2 a viac vajíčok, s tým, že sa kontroluje 25 vetvičiek, čiže spolu 5

od kvality postreku. Rastlina musí byť prekrytá postrekovou kvapalinou úplne, doslova musí byť okúpaná.

V štátoch strednej Európy sa používa prípravok Vektafid A. Tento prípravok má účinnú látku parafínový olej s prídavnou látkou Atplus 300 F. Tento prípravok po postreku vytvára nepriepustný film na vajíčkach a ďalších vývojových štádiách škodcov, čím sa zabezpečuje spoľahlivá ochrana proti nim. Vektafid A sa môže použiť spolu s prípravkom Thiovit (učinná látka síra) po pučení. Táto kombinácia má okrem vysokej účinnosti na prezimujúcich škodcov dobrý účinok aj proti primárnej infekcii múčnatky. V období pred pučaním stromov sa používa 3-percentná koncentrácia a v období po vypučaní až do kvitnutia 1percentná koncentrácia.

V období tesne pred začiatkom vegetácie sa aplikujú aj niektoré biologické agensy, čiže živé organizmy, prírodní nepriatelia niektoPrezimujúce štádiá (larvy) vlnačky krvavej na konároch jablone (foto: J. T.) rých škodcov. V tomto období sa aplikuje dravý roztoč viedenskému – Tetranychus vien- m dĺžky, puklica slivková – 25 a Typhlodromus pyri na ochranu nensi a roztočovi ovocnému viac lariev a roztočec ovocný – ovocných sadov a viníc proti (srb. crvena voćna grinja / crve- 1 000 a viac vajíčok. škodlivým roztočom z čeľadí Teni pauk) – Panonychus ulmi. tranichydae a Eriophydae. ApliKTORÉ PRÍPRAVKY POUŽIŤ, kácia je veľmi jednoduchá. RozČO TREBA UROBIŤ PRED KEDY A AKO? toče sa obyčajne dodávajú na POSTREKOM? V tomto období sa využívajú kúsku vlnenej látky, ktorá sa jedSkôr ako sa vykoná ošetre- prípravky na báze minerálnych noducho zavesí na konár stromu nie, treba urobiť kontrolu na- olejov. V Srbsku je zaregistrova- alebo ker viniča. Rozmiestnepadnutia ovocných stromov. Na ný prípravok Belol. Zaregistro- nie a presný termín aplikácie konároch, konárikoch a v štrbi- vané sú aj dva prípravky na báze dáva dodávateľ. Objednávky nách kôry sa nachádzajú rôzne minerálnych olejov + metation, tohto agensu musia byť v preddruhy hmyzu a roztočov, ktorí tu a to sú prípravky Oleo ultracid stihu, vykonávajú sa v januári – prezimujú. Táto kontrola sa robí 100-Ec a Oleo Suprathion. Kon- februári alebo aj skôr. V krajinách v čase pučania stromov. Odo- centráciu prípravku a termín ap- strednej a západnej Európy sa berajú sa vzorky 2- – 3-ročných likácie treba robiť na základe bežne využíva tento spôsob vetvičiek – celkovo 20 vetvičiek návodu výrobcu. Postrek treba ochrany najmä v ekologickom a dlhých 20 centimetrov. Pomo- vykonať vtedy, keď sú konáre a integrovanom systéme produkcou lupy sa zisťuje prítomnosť a kmene stromov suché a pri te- cie ovocia a hrozna. počet vajíčok, lariev alebo imág plote nad 5 °C (okolo 7 °C), aby prezimujúcich škodcov. Ich po- sme sa vyhli vymŕzaniu.

Ing. Ján Tancik, PhD. čet sa prepočíta na jeden meter Prípravok pôsobí kontaktne, a SPU Nitra, Katedra dĺžky vetvičiek. Ochranné opat- preto účinnosť prípravku závisí ochrany rastlín 2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 26.2.2013 15:12 Page 5

príloha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Chrípka je tu s nami! (1.) írus chrípky je super vec. Aspoň podľa školákov. Dokáže zariadiť čosi také úžasné ako chrípkové prázdniny. Ak však lapí nás a zloží ubolených do postele, už to také úžasné nie je. Dá sa mu vôbec ubrániť?

Podceňovaná choroba. Ešte včera ste boli úplne fit a dnes ste boľaví, unavení a úplne nanič? Vírus chrípky už spravil, čo má vo svojej kompetencii. To najlepšie, čo môžete urobiť, je zaliezť do postele a ostať v nej pár dní. Chrípka vie byť totiž zákerná.

Ak ju nevyležíte, môže vám to spočítať. Ľudia ešte stále nepovažujú chrípku za vážne ochorenie. Mnohým nestojí za zdravotnú dovolenku, podceňujú ju a riskujú tak svoje zdravie, aj zdravie iných. Chrípka patrí medzi ochorenia so závažnými zdravotnými a ekonomickými následkami.

V

Treba ju VyleŽať Najčastejšia chyba, ktorú robíme, je nadopovať sa liekmi či kombinovanými prípravkami, ktoré utlmia bolesť, zastavia na čas nádchu, znecitlivia hrdlo a vy máte pocit, že môžete ísť do roboty. V skutočnosti ste chorí, škodíte sami sebe aj iným, lebo roznášate vírusy ďalej. Treba si jednoducho pár dní poležať, inak hrozia rôzne komplikácie. Chrípkový vírus môže napadnúť pľúca a spôsobiť zápal pľúc alebo zápal priedušiek, ktoré sa môžu ešte skomplikovať bakteriálnou infekciou. Bakte-

riálna infekcia môže postihnúť aj prínosové dutiny alebo dutiny uší. leTí rýChlo, úTočí bleSkoVo Vírus chrípky je mimoriadne aktívny. Inkubačná lehota, teda obdobie od preniknutia vírusu do organizmu až do objavenia prvých príznakov, je veľmi krátka (18 až 72 hodín). Ak ho chytíme, hoci nás ešte nič nebolí, už ho môžeme šíriť ďalej. Viete, že pri kýchaní opúšťa vzduch naše ústa rýchlosťou 320 km za hodinu? Ale nedostáva sa ďalej ako 1 meter. Ak ste nablízku, máte smolu. Útočí bleskovo ďalej, šíri sa najmä pri kašli a kýchaní alebo aj pri bežnom rozhovore. Stačí, keď si pretriete oči infikovanou rukou, a máte chrípku, alebo odpiť z pohára kolegu či telefonovať z telefónu, do ktorého práve niekto kašľal a kýchal. čo Sa V náS deje pri Chrípke Vdýchnutý vírus sa dostane do priedušiek a pľúc, usadí sa na sliznici dýchacích ciest. Tam sa veľmi rýchlo množí, už po 4 až 6 hodinách sa zdvojnásobuje. Množenie vírusu po 48 hodinách slabne, ale postihnutá sliznica po-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (87)

Zdravý, čerstvý a čistý materiál ak zberu, ako aj sušeniu a úschove liečivých rastlín treba venovať stálu a veľkú pozornosť, aby tieto zodpovedali požiadavkám a neznehodnotili sa. V opačnom prípade práce spojené s tým vyjdú nazmar. Keďže v minulom čísle Poľnohospodárskych rozhľadov bolo uvedených prvých päť návodov týkajúcich sa zberu, v tomto sa treba zmieniť o tých ďalších, pozostávajúcich piatich. Čiže na rade je návod šiesty.

6. Kvety , listy, vňate sa ukladajú pri zbere zľahka do košov, prípadne do papierových vriec, aby sa neutlačili, nepolámali, nesparili.

Nesmú sa tlačiť do vakov, ani dávať do nepriedušných vreciek, napríklad igelitových, a tým menej vystavovať pôsobeniu slnečných lúčov, pretože sa už za chvíľu môžu spariť, následkom čoho očernejú a sú bezcenné. Mäkké plody sa spravidla zbierajú do smaltovaných vedier. Samozrejme, nepoškodených, aby neprišli do styku so železom. Plody s uvoľňujúcimi sa semenami sa ukladajú alebo zbierajú

T

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

na plachty a podobne, aby sa semená nevytrúsili.

7. Rastliny sa zbierajú len na známych a čistých miestach, teda nie celkom pri cestách a chodníkoch, kde sa môžu zaprášiť alebo znečistiť. Na zber je najlepšie využiť prvé slnečné dni po daždi, ktorý rastliny dobre zmyl. Nazbieraný materiál musí byť zdravý, čerstvý, čistý a bezchybný. Nesmú v ňom byť cudzie primiešaniny, či už organické časti iných rastlín (tráva, kúsky slamy, dreva), alebo anorganické časti, ako prach, piesok, hlina, kamienky a pod.

8. Každý druh rastlín, prípadne ich jednotlivých častí, sa musí zbierať oddelene do osobitných košov alebo vriec, aby sa rastliny nepomiešali. Pri zbere treba nechať vždy niekoľko jedincov nedotknutých a nezbierať zakaždým na tom istom mieste, aby sa rastlina nevykynožila.

9. Jedovaté rastliny sa nemiešajú ani nezbierajú súčasne s nejedovatými. Zberateľ

trebuje istý čas na to, aby sa zahojila.

To môže trvať až 2 týždne(!), preto sme počas tohto obdobia ohrození rôznymi infekciami, ktorým by sa zdravá sliznica dokázala ubrániť. Ide najčastejšie o baktérie, ktoré môžu spôsobiť napríklad zápal priedušiek, zápal pľúc, stredného ucha a iné ochorenia. očkoVanie? uŽ nemuSí pomôCť Podľa lekárov sa možno dať zaočkovať ešte aj teraz: aj v čase zvýšenej cirkulácie vírusov chrípky. V takom prípade však nemožno zaručiť, že neochoriete, keďže tvorba protilátok trvá 10 až 14 dní.

VieTe, Že...

Chrípkový vírus s obľubou napáda nepokojných, vystresovaných ľudí, ktorí sa z prechladnutia nevyliečia, ale jeho príznaky bleskovo zaženú liekmi.

Infikovaný človek je zdrojom nákazy pre ostatných už deň predtým, ako sa u neho rozvinú príznaky, a až sedem dní potom. Vírus chrípky je mimoriadne odolný proti vonkajším vplyvom, prežíva pri izbovej teplote v sekrétoch alebo zaschnutých kvapôčkach hlienu.

Chrípkový vírus je nevyspytateľný, tvorí vždy nové a nové mutácie.

Vírusy spôsobujúce chrípku a prechladnutie sú aj pre odborníkov stále nerozlúsknutým orieškom. Je ich vyše 200 a spolu s ostatnými vírusmi zamestnávajú vedcov na celom svete. Nájsť na ne očkovaciu látku je príliš zložité a vzdialené. nesmie mať otvorené rany na rukách, počas zberu nesmie brať do rúk jedlo ani veci, ktorými by si mohol preniesť jedovaté látky do úst, nosa, očí a pod. Ruky si po zbere treba vždy riadne umyť mydlom, pomocné nástroje dobre očistiť. Deťom sa nesmie dovoliť zbierať jedovaté rastliny a treba ich pred nimi prísne chrániť. Ochutnávať jedovaté rastliny je životu nebezpečné. Jedovaté rastliny viac-menej otrávia i vzduch v miestnosti, kde sa nachádzajú, i vodu, do ktorej boli namočené. Keby sa zjavili príznaky otravy ako je sucho v ústach, nervové rozrušenie, prípadne aj nepríčetnosť, vracanie a iné, treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc alebo zariadiť prevoz do nemocnice. Dovtedy, kým je postihnutý pri vedomí, je dobre, keď sa najprv dôkladne vyvracia.

10. Rastliny sa nesmú zbytočne poškodzovať, zberá sa iba potrebná časť. Pri ceste za zberom treba dbať na to, aby sa neničil ostatný porast, a nadovšetko treba šetriť prírodu.

Inak by sa mohlo narobiť viac škody ako osohu.

(V budúcom čísle: Sušenie ako spôsob konzervácie) Pripravil: O. Filip

Vii/29

poljo8:0 26.2.2013 15:22 Page 8

PoľnohosPodárske rozhľady

PRÍLOHA Čistiace triky s cibuľou

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vyčistí takmer všetko

Orechový medovník Suroviny: na cesto: 500 g múky, 2 vajcia, 2 lyžice medu, 200 g masla, 2 lyžičky sódy bikarbóny; na orechovú zmes: 125 g masla, 2 lyžice medu, 150 g práškového cukru, 200 g nasekaných vlašských orechov; na krém: 800 ml mlieka, 6 lyžíc múky, 150 g kryštálového cukru, 125 g masla.

Takto sa to vydarí: cesto: z preosiatej múky, vajec, medu, masla a zo sódy bikarbóny vypracujeme cesto, ktoré necháme aspoň hodinu odpočívať v chladničke. orechová zmes: maslo roztopíme v menšom hrnci, pridáme k nemu nasekané orechy, med a cukor. za stáleho miešania povaríme, aby sa všetky suroviny zjednotili. cesto rozdelíme na dve polovice, rozvaľkáme na veľkosť plechu a preložíme na plechy vystlané papierom na pečenie. na jednu polovicu cesta nanesieme orechovú zmes. Čisté cesto pečieme v rúre vyhriatej na

cibuli sa nachádzajú sírové zlúčeniny, ktoré sa na vzduchu premieňajú na štipľavé čistiace látky (preto nám aj slzia oči pri krájaní cibule).

V

180 °c približne 8 minút. druhé s orechovou zmesou 10 až 12 minút. Po upečení vyberieme z rúry a necháme úplne vychladnúť. krém: mlieko prevaríme, pridáme múku s cukrom a uvaríme na hustú kašu. necháme vychladnúť. zmäknuté maslo vyšľaháme dopenista a po lyžiciach doň zapracujeme vychladnutú kašu.

Plát bez orechovej zmesi natrieme maslovým krémom a navrch položíme druhý plát cesta. Pred podávaním necháme vychladiť a nakrájame na kocky.

PreČ s hrdzou najmä veci, ktoré skladujete vonku, ako krhly alebo gril, začnú časom hrdzavieť. určite vás vždy nahnevá, keď si hrdzou zašpiníte oblečenie. skúste zhrdzavené miesta pokvapkať cibuľovou šťavou, nechajte pôsobiť 24 hodín a potom umyte a vyčistite ako zvyčajne. táto šťava zaručene zničí všetku hrdzu. blyštiace sa zlato Po dlhšom nosení, aj vinou potu, stráca zlato postupne svoj lesk. Čerstvá cibuľa vám však pomôže vrátiť lesk prsteňom, retiazkam a podobne. zlato silno potrite kúskom čerstvej cibule a nakoniec preleštite jemnou handričkou.

Orechový krémeš Suroviny: na cesto: 8 bielkov, 300 g kryštálového cukru, 300 g mletých vlašských orechov, olej na potretie; na plnku: 8 žĺtkov, 200 ml mlieka, 1 balíček vanilínového cukru, 3 lyžice kryštálového cukru, 250 g margarínu, 200 g práškového cukru.

Takto sa to vydarí: cesto: zo štyroch bielkov vyšľaháme sneh, do ktorého pridáme 150 g kryštálového cukru a 150 g mletých orechov. cesto rozotrieme na plech vystlaný pomasteným papierom na pečenie. upečieme v rúre vyhriatej na 180 °c. Postup zopakujeme aj so zvyšnými bielkami, s cukrom a orechmi.

Plnka: v horúcom vodnom kúpeli vyšľaháme žĺtky s mliekom, vanilínovým a kryštálovým cukrom a povaríme do zhustnutia.

Čisté okná Často nás hnevajú špinavé okná – fľak sem, muška tam. okno viackrát pretrite polovicou čerstvo rozrezanej cibule a hneď sa bude lesknúť ako nové. starý domáci trik funguje pri všetkých silne znečistených oknách, napríklad keď máte okná smerom na frekventovanú cestu. týmto spôsobom sa rýchlo zbavíte aj prachu a sadzí usadených na oknách.

zmäknutý margarín vymiešame s práškovým cukrom a postupne zapracujeme do vychladnutého žĺtkového krému. jeden plát upečeného cesta natrieme plnkou a zakryjeme druhým plátom. Podľa chuti ozdobíme práškovým cukrom alebo čokoládovou polevou.

sPálené miesta drevo je veľmi citlivé. keď varíte a hrniec postavíte priamo zo sporáka na pracovnú dosku alebo stôl, kus dreva sa vám ľahko spáli. na takéto poškodené miesto si vytlačte šťavu z 1 až 2 cibúľ (najlepšie elektrickým odšťavovačom), miesto pokvapkajte a nechajte 12 hodín pôsobiť. šťava vybieli poškodené miesto.

Extra tip: toto funguje aj pri žehlení, ak náhodou niečo nechtiac spálite, ihneď to pokvapkajte cibuľovou šťavou a nechajte 30 minút pôsobiť. Potom zľahka osušte (napr. handričkou) a operte ako zvyčajne.

krok k ideálnej Postave

Nákupný zoznam vás zachráni!

N

echoďte nakupovať do supermarketu bez toho, aby ste nemali zoznam potrebných vecí! len vďaka nemu môžete ušetriť peniaze a zároveň spraviť prvý krok k ideálnej postave. ak si myslíte, že zoznam nákupu nie je potrebný, mýlite sa. na vlastnej koži môžete zistiť, že nielen pomáha ušetriť peniaze, ale vďaka nemu si ľahšie udržíte aj štíhlu líniu. nákupný zoznam vám totiž pomôže udržať si pevnú vôľu, ktorá je taká potrebná pri absolvovaní dié-

30/VIII

ty. Pomôže vám vyhnúť sa nárazovému kupovaniu rôznych lákadiel, sladkostí či dobrôt, ktoré sú také výhodné, pretože ich ponúkajú obchodníci v akcii. ak pokušeniam neodoláte, následok je zrejmý. kúpi-

te omnoho viac, ako je potrebné, a tak naozaj veľmi zhrešíte. skúste aj vy „chudý“ nákup: namiesto hotových produktov kupujte radšej čerstvé veci, napr. žiadny ovocný jogurt, ale prírodný jogurt a k nemu trochu čerstvého ovocia. tmavý chlieb nie je vždy celozrnný. tmavú farbu môže mať aj z cukrového farbiva. Preto si dávajte pozor na označenie, či ide o pšeničný alebo žitný celozrnný chlieb a podobne. bohužiaľ, na baleniach často chýbajú údaje o výživových hod-

notách. v tomto prípade vám pomôže zoznam prísad. Čím vyššie sú uvedené hodnoty tukov a cukrov, tým viac je ich aj v samotnom produkte.

2. 3. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 339 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

9 /4532/

hlas ľudu

K U LT Ú R A MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KOVAČICI

Jazyk – návyk na pochopenie, znášanlivosť a rozhovor j vo štvrtok 21. februára Galéria Babka k Medzinárodnému dňu materinského jazyka pripravila mimoriadne bohatý program. Návštevníkov známej obrazárne čakala výstava osemdesiatich miniatúr pod názvom Panónska miniatúra. Posolstvo Iriny Bokovej, generálnej riaditeľky UNESCO, o význame pripomínania si Dňa materinského jazyka na svetovej úrovni prečítali v štyroch jazykoch žiaci základných škôl v Kovačici a Debeljači. V hudobnej časti spievali a hrali na husliach a harmonike hostia z Rožňavy.

Riaditeľ Galérie Babka Pavel Babka úvodom podotkol, že sa toto podujatie uskutočňuje v Kovačici už po trinástykrát: „Kovačica je doslova a dopísmena v ten deň hlavným kultúrnym mestom Srbska. Za roky úsilia sa podari-

A

Pavel Babka, minister kultúry Bratislav Petković, Marina Ðorđevićová, asistentka v Nadácii pre mier a riešenie kríz, a predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan v predsieni Relaxu

päť – šesť náboženstiev, šesť úradných jazykov, ktorými sa dorozumievame v parlamente. Na zachovanie jazykov nielen vo Vojvodine potrebné je zadržať si svoju identitu a zároveň v ďalšom kroku podeliť ju s inými, svojimi susedmi.“ Ljubiša Antonijević, zástupca republikového ministra vzdelávania, vedy a technologického rozvoja poverený predškolským a školským vzdelávaním oznámil v Kovačici, že sa v srbských školách bude rovnoprávne vyučovať a vzdelávať i na bosnianskom jazyku, ôsmom v rečiach národností žijúcich na území Srbska: „Jazykovedci upozorňujú, že takmer každý deň zanikne vo svete po jeden jazyk. V Srbsku, našťastie, nie je tak, materinské jazyky podporujeme, staráme sa, aby nezanikli na rôzne spôsoby.“ Hostia z východného Slovenska O význame Medzinárodéreprezentovali v Kovačici Košice – ho dňa materinského jazyka hlavné mesto európskej kultúry 2013, a o tom, že si právom zaslúži Gemerské osvetové stredisko v oslavu, lebo sa „na malom Rožňave a Tašíkovo priestore pestuje materinský lo aj vďaka tejto akcii insitné umenie jazyk až v štyroch rečiach“ rozprávaSlovákov v Srbsku presadiť na Re- li i priatelia Kovačice, ktorí neboli prezentačnú listinu nehmotného kul- prvý raz pri tejto príležitosti v osade túrneho dedičstva ľudstva UNESCO.“ insity: William Infante, stály koordiPodpredseda vlády AP Vojvodiny nátor OSN v Belehrade, a Jasna Zrnoa pokrajinský tajomník pre kultúru a vićová, generálna tajomníčka Náverejné informovanie Slaviša Grujić rodnej komisie pre spoluprácu s hovoril o bohatstve, ktoré poskytuje UNESCO, ktorá otvorila i výstavu Terjazykový babylon v pokrajine: ra incognita – neznáma krajina. Ex„Vojvodina – to je aj dvadsaťsedem pozíciu nainštalovali Košice, Európsnárodov, dvadsaťsedem jazykov, kto- ke hlavné mesto kultúry v tomto rými hovorí tunajšie obyvateľstvo, roku.

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

venskom a srbskom jazyku, ako i choreografiu, ktorá je holdom najznámejšej Slovenke – Zuzane Chalupovej. Na poschodí školy pred programom otvorili výstavu Múzea jazyka a písma v Tršići Srbský jazyk a písmo v histórii autorky Dajany Ðedovićovej. Návštevníkom sa prihovorili kustódka múzea Ana Čugurovićová a riaditeľka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici Irena Hlebecová. Výstava po Kovačici poputuje i po susedných dedinách a obciach.

Príhovory na koktaile v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka mali Bratislav Petković, minister kultúry a informovania Srbska, Miroslav Krišan, predseda Obce Kovačica, a Marina Ðorđevićová, asistentka v Nadácii pre mier a riešenie kríz. Všetci konštatovali, že sa„v tejto juhobanátskej obci pestujú materinské jazyky nielen v základných školách a na gymnáziu, ale aj v médiách, kultúrnych ustanovizniach a občianskych združeniach, a preto právom zasluhuje mať podujatie takéhoto rázu“. V predsieni PRS Relax bola nainštalovaná výstava PhDr. Zuzany Drugovej Kovačica – medzníky v dejinách svetoznámeho mestečka. Čerešničkou na torte bola prednáška v kongresovej sieni Relaxu pod názvom Multikultúrne mestá panónskeho územia poprednej francúzskej historičky Catherine Horel. Okrem spomínanej riaditeľky Národného centra pre vedecký výskum (CNRS, IRICE) a prednášateľky na univerzitách vo Francúzsku, v Sorbonne, Štrasburgu

Kreatívna manažérka projektu Tašíkovo – Košický rozprávkový kraj a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave a Košického samosprávneho kraja Mgr. Helena Novotná spolu so šiestimi spolupracovníkmi v tíme spomínaného projektu 20. februára navštívili debeljačskú a kovačickú základnú školu. Deň neskoršie sprítomnila stručne tento projekt spolufinancovaný Európskou úniou i prítomným na slávnostnej oslave Medzinárodného dňa materinského jazyka: „Cieľom Tašíkova je sprítomniť, uchovať a uprieť záujem na kultúrne, historické a prírodné imanie gemersko-abovského regiónu prostredníctvom detí, obrátiť záujem na využitie potenciálu aktivít pre rodiny s deťmi, skvalitniť ponuku vo vidieckom turizme, rozšíriť a zlepšiť vzdelávanie detí v oblasti regionálnej histórie, geografie a kultúry. Ide o pilotný projekt Ko- O výstave Múzea jazyka a písma v Tršići hovorili šického samo- kustódka múzea Ana Čugurovićová a riaditeľka správneho kraja.“ kovačickej školy Irena Hlebecová Na oslave v Kovačici boli aj Alain Kundycki, veľvy- a v rakúskej Viedni, na prednáške sa slanec Belgicka v Srbsku, Dimitrije Ste- zúčastnil i Zoran Hamović, riaditeľ fanović, generálny tajomník Srbskej vydavateľstva Clio, ktoré už dve deakadémie vied a umení, ako i pred- saťročia sprístupňuje kultúrnej vestavitelia Veľvyslanectva Rumunska v rejnosti knihy srbských a zahraničných Srbsku. intelektuálov z rôznych oblastí. Vlani Pri príležitosti 210. výročia založe- aj Horelovej knihu Stredná Európa – od nia školy v Kovačici žiaci pripravili hos- myšlienky po dejiny. ťom zmes recitácií a spevov v sloJán Špringeľ

31

k U LT Ú R A ŠÍD

Oslávili Deň materinského jazyka utorok 19. februára v šídskom Gymnáziu Savu Šumanovića bola malá slávnosť k Medzinárodnému dňu materinského jazyka. Program usporiadali žiaci gymnázia, ktorí sa tu už druhý rok fakultatívne učia slovenčinu, a ich profesorka Anna kovárová. V realizácii im pomohli profesorka Žiaci gymnázia, ktorí sa učia slovenčinu, hudobnej kultúry ako členovia speváckej skupiny Ranka Pribičevićová Podľa slov moderátora prograa psychologička Ljubinka Radišićová. Program odznel v slo- mu tohtoročné oslavy venovali venčine, srbčine, ruštine, rusín- práve Slovákom a slovenskému čine a chorvátčine. k jeho pes- jazyku, lebo sa im v ich škole potrosti prispeli aj spevácka sku- darilo zorganizovať výučbu slopina žiakov šídskej Strednej ško- venčiny, a pritom aj založiť školsly Nikolu Teslu a spevácka sku- kú knižnicu. časť knižničného fonpina tamojšieho rusínskeho kul- du tvoria aj knihy v slovenskej túrno-osvetového spolku Ďuru reči od viacerých dobrodincov, ktorí nezamietli výzvu uverejnenú kiša.

vlani v Hlase ľudu.

Zvlášť sú vďační pani Vierke Madackej z Báčskeho Maglića, ktorú aj povolali na túto slávnosť, ale pre zdravotné problémy nemohla prísť. Medzi divákmi

V

Medzi divákmi v prvom rade aj verná milovníčka takýchto programov – 93-ročná Cvetanka Tubićová

sme však spozorovali Cvetanku Tubićovú, 93-ročnú starenku, ktorá si aj napriek vysokému veku

MOMS BáčSky PETROVEC

V ústrety matičným voľbám tvrtkový večer 21. februára v Dome MSS Ľudovíta Mišíka si výkonný výbor petrovských matičiarov určil za dátum na zasadnutie tohto telesa. Hoci v priebehu roka nezasadali často, predsa sa MOMS Báčsky Petrovec podarilo realizovať viaceré a niektoré zachodené podujatia.

Zo správy o činnosti za rok 2012, ktorú podala predsedníčka katarína Melegová-Melicho- Štefánikova sieň v Dome MSS Ľudovíta Mišíka je najčastejšie primalá, vá, v miestnej matičnej aby prijala všetkých záujemcov o matičné programy v Petrovci knihe je zapísaných 4 796 spoluobčanov a vlani matič- Aktivity tohto MOMS aj vlani boli žanovi, Cyrilo-metodský večiené členské zaplatilo 1 996 spolu- rôznorodé: petrovskí matičiari rok, zorganizovali mužstvo pre občanov. Vlani sa rozlúčili i s dlho- účinkovali v akcii Zima s knihou, matičný futbalový turnaj v Laliti. ročným aktivistom Jánom Janší- na seminári v Rumunsku, v Nad- V plnej miere sa aktivovali i v orkom, takže vo viacerých uliciach laku, prichystali program na ná- ganizovaní programov Slovenzostalo členské nezozbierané. Pe- mestí v rámci osláv Dňa Petrovca, ských národných slávností. Z jetrovský MOMS sa dohodol, že v koncert mladých talentov Jarné sene prichystali programy pre roku 2013 členské bude zbierať nôty, z čoho vydali i CD, prezen- Deň obce a pre pietnu spomienkolportérka Zuzana Stracinská. táciu knihy o maliarovi Ivanovi kri- ku martýrom slobody, potom aj

Š

32

nedá ujsť takéto programy. Ako hovorí: „Je to príležitosť spamätať sa na mladosť, detstvo a moje rovesníčky a priateľky Erky, Anky, katky a iných. Je to môj osobný kamienok do budovy pod názvom tolerancia, ktorú všetci spolu budujeme.“ V školských chodbách bola nainštalovaná výstava slovenských a rusínskych kníh z fondu školskej knižnice, ako aj výstava fotodokumentácie z návštev Bratislavy a

vôbec Slovenska, ako i slovenským osadám vo Vojvodine.

St. S. večierky venované výročiu Jána kvačalu a k narodeninám Pavla Grňu. Ani v minulom roku nevystal festival Spievajže si, spievaj...

Novinkou v práci MOMS je aj projekt Pulz meter. Ide o nezávislú produkciu v spolupráci s petrovskými gymnazistami, ktorú vysielajú na vlnách Novosadského rozhlasu.

Aj v roku 2013 si petrovskí matičiari naplánovali bohatú ponuku programov a na zasadnutí podali iniciálne návrhy na jednotlivé matičné uznania a ďakovný diplom. keď ide o zastúpenie do orgánov matičného ústredia, navrhujú tie isté osoby, ktoré sú tam i teraz. S tým rozdielom, že namiesto Viery Benkovej, ktorá zaďakovala, na členku do Správnej rady MSS navrhli Annu Hansmanovú.

Dohodli sa aj o dátume výročného zhromaždenia: na stredu 6. marca, ktoré – keďže uplynula štvorročná lehota – tentoraz bude i volebné a pozývajú všetkých petrovských matičiarov, aby sa na zasadnutí zúčastnili.

J. Čiep

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

K u lT Ú r a na SloVo S MárIou IVIčIaKoVou

Vyšliapané chodníčky Združenia petrovských výtvarných umelcov ačiatkom februára, ako každý rok doteraz od svojho založenia, členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov sa stretávajú na výročnom zasadnutí a bilancujú. V tomto roku volili i nové vedenie, lebo uplynuli štyri roky od založenia združenia. na čelo spolku si opäť zastala Mária Ivičiaková. ZPVu vedie od roku 2010, keď vystriedala prvého predsedu Ivana ribičića, ktorý po roku pôsobenia zaďakoval. Stretnutie umelcov sme využili na to, aby sme staronovej predsedníčke položili i niekoľko otázok.

Ako by ste zhodnotili obdobie od založenia vášho združenia?

– od februára roku 2009, keď sme založili združenie, práca petrovských umelcov z roka na rok naberala na intenzite. na začiatku sa k spolku hlásilo 16 výtvarníkov. už v prvom roku pôsobenia sme sa dvakrát predstavili obecenstvu spoločnými výstavami a vytýčili sme si organizovať aj prednášky pre členov, aby sme sa ako samoukovia bližšie zoznámili s maliarskymi technikami a vôbec s teóriou výtvarníctva.

Zo začiatku to nešlo ako po masle, ale potom v rozbehu už v prvom roku ste získali aj spolkovú miestnosť.

– Zo začiatku sme narážali na všelijaké problémy a mnoho vecí nešlo tak, ako sme si predstavovali. Po roku prišlo aj ku zmene vedenia. Svoj umelecký kútik sme predsa dostali na používanie od Miestneho spoločenstva. Bola to jedna miestnosť v budove tzv. starej Štátnej školy, takže sme sa tu uchýlili a upravili sme si ju tak, ako sme mohli a vedeli. Pokračovali sme aj s prednáškami nášho člena učiteľa Milana Vereša a neskoršie aj iných. Chopili sme sa prezentácie vlastnej činnosti na kolektívnych výstavách a začali sme chodievať aj do iných prostredí. Dokopy sme v druhom roku činnosti mali 4 výstavy, 7 prednášok a 18 iných stretnutí a zasadnutí. Môžeme povedať, že sa spolková činnosť petrovských výtvarníkov z roka na rok rozrastala.

V roku 2011 do náplne spolkovej činnosti pribudlo aj organizovanie prvého výtvarného tábora.

Z

2. 3. 2013

9 /4532/

– od začiatku sme začali nadvä- dovšetkým stojany a iné pomôcky na zovať rôzne kontakty s podobne maľovanie alebo výstavy. zmýšľajúcimi spolkami a osobami v Vlani, teda v roku 2012, ste okolí. aby sme získali peniaze na čin- predsa zase získali svoj kútik a činnosť, písali sme pronosť rozvíjali ešte jekty a prihlasovali sa vo väčšej miere. na granty. Po schvále– Vedenie obecní grantu z pokrajinnej Turistickej orgaského fondu sa nám v nizácie, ktoré sa prejanuári 2011 podarilo sťahovalo do vynorealizovať prvý výtvarvených priestorov, ný tábor pre ženy, z malo pochopenie aj ktorého ZPVu získalo pre naše združenie, aj prvé obrazy. okrem a tak sme na použikolektívnych výstav tie opäť získali našu naši členovia chystali aj miestnosť, ale teraz samostatné výstavy – vynovenú. K tomu tak sme sa tešili z výveľká zasadačka stav Vladimíra urbanvedľa je zariadená čeka a Samuela legíňa, Mária Ivičiaková, tak, aby mohla slúžiť neskoršie aj Márie čer- predsedníčka ZPVU ako výstavná sieň a venej. návštevníci si naše Ako to bolo s priestorom zdru- práce môžu pozrieť každý deň. S To ženia? dobre spolupracujeme a spoločne – Práve v tom období sme do- sme organizovali ďalšiu výtvarnú časne zostali bez miestnosti, lebo bu- dielňu, na ktorú sme si ako prednádovu renovovali pre potreby novo- šateľku pozvali Zuzanu Holúbekovú založeného Strediska rurálnej turis- z Kovačice. aj v tomto roku sme tiky. Využívali sme pekné jesenné po- účinkovali v rôznych programoch, na časie a stretali sa na maliarskych jarmokoch umenia, kolektívnych a dielňach v domácnostiach našich čle- samostatných výstavách, bienále nov. Malo to aj svoju dobrú stránku, výtvarných umelcov... V období rolebo sme sa ešte lepšie spoznali a po- kov 2009 až 2012 sa môžeme pokope sa nám výborne tvorilo. Mož- chváliť 15 výstavami a spoločne sme no povedať, že aj rok 2011 bol úspeš- absolvovali až 25 rozličných predný. napriek všetkému sme absolvo- nášok. aj počet členov vzrástol na 34. vali 5 výstav a po 10 prednášok a Teší nás, že činnosť ZPVu v tomto stretnutí. a každoročne sme pre štvorročnom období bola čulá, bospolok získavali nový inventár, pre- hatá a rôznorodá.

Celkovú aktivitu v minulom období kladne zhodnotilo aj zhromaždenie spolku. Čo možno očakávať od petrovských umelcov v tomto roku a do budúcnosti?

– Zachodenou praxou v spolku je prezentovať tvorbu našich členov. aj tohto roku plánujeme tri kolektívne výstavy, ktoré zvyčajne rozvrhujeme na 25. mája ku Dňu Petrovca, na prvý víkend v auguste v rámci Slovenských národných slávností, a potom aj v októbri, keď slávime Deň obce. Podľa možnosti budeme účinkovať aj v chystaní výstav jubilujúcich členov. Vedenie ZPVu sa postará, aby sa aj v tomto roku zorganizovali odborné stretnutia, kde záujemcovia získajú ďalšie výtvarnícke poznatky a zručnosti. Plánujeme účinkovať v rôznych podujatiach v našej obci a v okolitých prostrediach. Touto činnosťou zviditeľňujeme ľudové výtvarníctvo, ale účinkovanie na jarmokoch a trhoch je aj zdrojom finančných prostriedkov, tak pre jednotlivcov, ako i pre združenie.

Tohto roku sa chceme zamerať na ďalší výtvarnícky tábor pre deti a mladých. Pokúsime sa animovať aj ženy a dospelých, aby sme ich prilákali do združenia. ako sme to robievali doteraz, aj v budúcnosti podporíme rôzne podujatia a programy humanitárneho alebo ekologického charakteru.

So želaním, aby sa im darilo aspoň tak, ako doteraz, ale aj úspešnejšie, tiež aby propagovali dobré meno slovenského ľudového umenia v Petrovci, sme sa rozlúčili s predsedníčkou M. Ivičiakovou.

J. Čiep

DEŇ DVADSIATY ŠTVRTÝ.„Pekné ráno v Kovačici. Miestni nám vysvetľujú, kam ísť, aby sme sa skratkou dostali do Ečky...“ Je to jedna z denníkových poznámok známeho umelca fotografie Ivana Strahinjića, ktorý 33 dní pešo chodil vlani po Srbsku, fotil a písal, objavujúc neznáme zákutia a krásy.

Všetko to sa stalo súčasťou výstavy, ktorá prebiehala aj v rámci Medzinárodného veľtrhu turizmu v Belehrade. Tiež tematickej monografie, ktorá nedávno uzrela svetlo sveta a ktorých pár stránok sú na snímke.

O. Filip

HlaS ĽuDu

33

K U LT Ú R A REPREZENTAČNÁ VERNISÁŽ V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

So Zuzanou na Zuzany – (o) Zuzane uzana Vereská, popredná insitná maliarka z Kovačice, vyhlásila 19. februára na otvorení svojej 45. samostatnej retrospektívnej výstavy v Galérii insitného umenia, že jej to bola najkrajšia oslava menín doteraz.

A skutočne sa na slávnostnom otvorení výstavy malieb a grafík stretli takmer všetci jej najmilší a najbližší: rodina, susedovci, priatelia, maliari, žurnalisti, predstaviteľky

ňom až 65 reprodukcií maliarkiných olejomalieb. Jarmila Ćendićová rozprávala o výtvarnom diele autorky, zdôrazňujúc, že „Vereská svoj výklad a vnímanie sveta čerpá zo zobrazenia autentických, dávno zašlých čias vidieckeho prostredia, zahalených do farebného závoja slovenského étosu“. Podľa kunsthistoričky Ćendićovej ide o umelkyňu s bohatou fantáziou, ktorej tematická paleta nám vždy poskytne pohľad na niečo nové, originálne, jedinečné, no zároveň pretkané zvukom spomienok.

Mirjana Radenkovićová, generálna tajomníčka Kultúrneho a historického strediska Srbska kruna z Kragujevca, na vernisáži udelila Maestro Miroslav Ilić v družnom rozhovore so maliarke štyri sólistkou Annou Zlochovou a Nemčekovcami uznania: Prívesok z Rosičky Zlatú korunu, spolkov žien, kultúrna a politická eli- Majstrovský list za ochranu srbskej ta Belehradu, Vojvodiny a Šumadi- kultúry ducha, obyčají, jazyka a huje. Okrem reprezentačných malieb mánnosti, Hristodarje za prínos trvanechýbali ani nádherné slovenské lej hodnoty v oblasti insitného umea srbské piesne, kus recitačného nia Srbska a Slovoljubve za ochranu umenia popredného herca, ženy a a zachovávanie srbského kultúrmuži oblečení do slovenského kro- neho dedičstva. Gordana Plamenja, ktorý nechýba takmer na žiadnej jej olejomaľbe.

Slovom, umelecký synkretizmus – viac druhov umenia na jednom mieste.

Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia, pozdravila vzácnych hostí na 45. samostatnej retrospektív- Mirjana Radenkovićová zo združenia Srbska nej výstave Z. Ve- kruna udeľuje Zlatú korunu Zuzane Vereskej reskej a moderovala vernisáž. Anna Barcová-Žol- cová, riaditeľka Turistickej organinajová, kustódka kovačickej obra- zácie Srbska, poslala Zuzane Verezárne, informovala verejnosť, že je skej krásnu kyticu, ktorú jej odovzdal na výstave 34 grafík a 57 olejoma- Ján Pap. Riaditeľ Turistickej organilieb, z čoho je 24 z fondu Galérie in- zácie Obce Kovačica maliarke odositného umenia. Katalóg v sloven- vzdal aj dve fľaše vína v luxusnom skom, srbskom a anglickom jazyku balení. Víno je z produkcie sálaša v vyšiel v náklade 2 000 kusov a je v Debeljači a na nálepkách sú repro-

Z

34

dukcie malieb Zuzany Vereskej. Maliarka je „živým maskotom“ a nápomocnou rukou obom turistickým organizáciám na výstavách doma a v zahraničí.

ny spevák odspieval za sprievodu Rosičky oslávenkyni veľký hit a evergrín – Tebi. Anna Zlochová, speváčka, hudobníčka a dirigentka, narodená ako aj Z. Vereská v Padine a žijúca ako i maliarka v Kovačici, odspievala tiež dve primerané pesničky. A už na začiatku vernisáže znela aj hudobná gratulácia

O umeleckej tvorbe Zuzany Vereskej rozprávala Jarmila Ćendićová O MALIARKE Zuzana Vereská sa narodila 3. januára 1955 v Padine. Od roku 1980 žije a tvorí v Kovačici. Ako sama hovorí, samostatne alebo kolektívne vystavovala na piatich kontinentoch. Pestuje olejomaľbu, maľbu na skle, hodvábe, pastelovú kresbu, grafiku, akvarel, maľuje i na keramiku a zaujíma ju i úžitkové umenie. Už niekoľko rokov je známa širšej verejnosti i body artom. Symbolom jej tvorby sú červené vlčie maky a biele sedmokrásky.

Na 45. retrospektívnej samostatnej výstave vystavila i svoj prvý obraz, ktorý nakreslila na maminu spodničku. Prednedávnom ju čitateľky a odborná verejnosť časopisu Blic žena zaradili do finále, medzi desať naj žien Srbska v roku 2012.

Miroslav Ilić, spevácka ikona Srbska, sa zoznámil so Zuzanou Vereskou prednedávnom, keď spieval na slávnosti udeľovania cien Naj žena roku 2012, ktorú zorganizovala redakcia týždenníka Blic žena.

Z. Vereskej, ktorá bola vo finále tejto súťaže, prisľúbil vtedy príchod do Kovačice na jej samostatnú výstavu a sľub dodržal. Legendár-

od Rosičky: ľudovka Zuzanka, Zuzanka. Ku gratuláciám sa pripojil aj herec Ateliéru 212 Milan Mihailović Caci. Predniesol básne niekoľkých autorov, a potom i vlastnú, trochu pozmenenú báseň, napísanú pred dvomi desaťročiami: „prekrstil“ ju z Farebný strýko na Farebná teta.

Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a podpredsedníčka parlamentu AP Vojvodiny, otvárajúc výstavu okrem iného poznamenala, že Vereskú nepoznáme iba ako známu insitnú maliarku, ale i všestrannú umelkyňu – herečku, scénografku a tvorkyňu kostýmov, členku Scény Divadla VHV v Kovačici, poetku, členku Literárnej družiny Mateja Ambróziho a účastníčku mnohých ľudomilných podujatí.

Na slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnili i Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Martin Zloch, predseda Rady MS Kovačica a poslanec Zhromaždenia AP Vojvodiny, desiatka novinárov a okrem maliarkiných kolegov maliarov i hodne návštevníkov z Kovačice, Padiny, Belehradu a Kragujevca.

2. 3. 2013

Ján Špringeľ 9 /4532/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú r A PrEMIérA V PETrOVSKOM DIVADLE

Olekšákovi Negativisti o, čo si petrovskí divadelníci naplánovali realizovať v sezóne 2012/2013 ešte pred novým rokom, podarilo sa im skončiť a prezentovať teraz vo februári. Divadlo VHV v Báčskom Petrovci v piatok 22. februára premiérovalo inscenáciou súčasného slovenského dramatika a scenáristu romana Olekšáka (1978) Negativisti v réžii Ivana Hansmana Jesenského.

Na pozvaní bolo uvedené, že sa predstavenie neodporúča mladším od 16 rokov. Nešlo o háčik. Predloha Negativisti vznikla pred desaťročím a dotýka sa súčasného života mladých ľudí, na ktorých číhajú rozličné životné nástrahy a neresti spoločnosti, podnietené rýchlym tempom života a stratou komunikácie medzi gene-

T

ráciami. V hre sa stretávame s násilím, konzumovaním alkoholu a rozličných narkotických opiátov a vraždami, ako aj skupinovou psychózou, ktorá „melie“ mladého človeka. Ako to podotkol samotný režisér, tohtoročný čerstvý päťdesiatnik, odkazom hry je poukázať na to, že mládež predsa má výber, len treba povedať to zázračné „nie“, a tak sa nedostať do bezvýchodiskových situácií, ktoré zlomia vôľu človeka.

So súčasnými negatívnymi javmi v spoločnosti mládeže sa na javisku popasovali mladé sily petrovského divadla: Irena Ilićová (Daša), Mira Lainovićová (Zipi), Marína Dýrová (Jula), Ján Sklenár (Adam), Jaroslav Valentík (C), Branislav Ušiak (Braňa), Lýdia Diviaková (mama), kukláči: Ján Bohuš, Ja-

Kliknite si na ďalší Čaroslov kázalo sa, že to boli správne kroky a v správnom čase: takmer pred tromi rokmi 13. novembra 2010 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci na seminári pre žiakov základných škôl, ktorí sú členmi redakcií školských časopisov, vznikol spoločný časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine. Mladí tvorcovia – literáti, novinári, ilustrátori, krížovkári, technickí znalci – mali z neho veľkú radosť a už vtedy bolo jasné, že je toto iba začiatok niečoho pekného a užitočného. Už onedlho Čaroslov dostal elektronickú podobu a v takejto dimenzii pretrváva aj ďalej.

U

Práve vám chceme pripomenúť jeho najnovšie číslo. Ide o internetovú online verziu Čaroslovu číslo štyri a v nej skutočné bohatstvo. Je svojráznou rekapituláciou žiackych prác zo 4. seminára pre žiakov Rozprávali mi... zlomky spomienok z pera žiakov, ktorý 2. 3. 2013

9 /4532/

Narkotiká a alkohol v živote mladých aj na javisku petrovského divadla v hre Negativisti: Irena Ilićová, Branislav Ušiak a Ján Sklenár roslav Hlaváč a starší člen hereckého kolektívu Ondrej Brna.

K dobrému výkonu hercov v groteskných a komických situáciách na javisku dopomohla aj primeraná úpra-

V KULPÍNSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Besiedka ku Dňu zamilovaných tomto kalendárnom roku už po druhýkrát žiaci a učitelia ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne zorganizovali príležitostnú besiedku. Najprv to bola Halloween party a vo štvrtok 14. februára Valentínová party.

Na vydarenej žiackej besiedke vo

V

bol 1. decembra 2012 v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci. Odzneli tam skutočne hodnotné výskumné práce mladých bádateľov z desiatich základných škôl o perličkách, zaujímavostiach a vzácnych súvislostiach z minulosti svojho rodiska. Svojským spôsobom sprítomnili znovu časy svojich rodičov, starých rodičov, prarodičov, neváhali použiť aj citáty v stredoslovenskom či západoslovenskom nárečí.

A všetko to máte teraz na jednom mieste, poruke – na www.caroslov.rs.

Aj toto číslo internetového časopisu vyšlo za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, znovu je to prezentácia našich škôl a ich neúnavných a ambicióznych žiakov, ale niektoré príspevky môžu ešte ako pomôcť v príprave nejakej ďalšej seminárnej alebo slohovej práce.

A. F.

HLAS ĽUDU

va scény v tvare nakopených háld obleku, ktoré navrhla Barbora Galisová. Aj premyslená zvuková clona vo výbere Jaroslava Zimu.

J. Čiep

bol lásky. Pri dobrej hudbe a v dobrej nálade, ktorú si domáci a aj tí cezpoľní žiaci priniesli so sebou, sa všetci výborne bavili a oslavovali tento deň vyhradený pre lásku.

V kulpínskej základnej škole ku Dňu zamilovaných usporiadali aj žiacku

Hostiteľky z kulpínskej školy: (zľava) Sanja, Andrea a Petra s kamarátmi z Maglića sa tiež dobre bavili vestibule školy, ktorú v Deň sv. Valentína usporiadali žiacky parlament a všetci žiaci 7. a 8. ročníka za pomoci ochotných učiteľov a riaditeľky Jovanky Zimovej, privítali aj žiakov – predstaviteľov dvoch ďalších základných škôl z územia Báčskopetrovskej obce, a to ZŠ Jána Čajaka z Petrovca a ZŠ Đuru Jakšića z Maglića. Vstupné bola aspoň jedna časť odevu alebo nejaký módny doplnok červenej farby, sym-

poštu. Do schránky, ktorá bola niekoľko dní predtým vo vstupnej hale školy, žiaci vkladali svoje ľúbostné priania a želania. A potom práve v Deň sv. Valentína bola pošta podelená tým, ktorým bola adresovaná. Bola to pekná zábava, a pritom bola svojráznym avizovaním vydarenej večernej valentínovej besiedky. Takéto pekné podujatia plánujú usporadúvať aj do budúcna.

K. Gažová

35

K U LT Ú R A ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

Večierok venovaný jubileám j Spolok kysáčskych žien si prezentáciu knižných vydaní Zima s knihou zaradil medzi svoje tradičné aktivity. Tentoraz podujatie, čo popularizuje slovenské knihy, usporiadali v stredu 20. februára v Knižnici Michala Babinku.

Bolo to aj z príležitosti 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a 150. výročia založenia a 100. výročia obnovenia Čítacieho spolku v Kysáči. Predsedníčka SKŽ Ľudmila Berediová-Stupavská v uvítacom príhovore povedala, že Čítací spolok bol v Kysáči založený roku 1863 a obnovil ho Vladimír Mičátek roku 1913. Spomenula to aj preto, že svoju plnú činnosť v rámci Čítacieho spolku rozprúdil aj Spolok kysáčskych žien pod vedením dlhodobej predsedníčky spolku Eržiky Mičátkovej.

Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík na dôvažok povedal, že sa správa

A

Vítanie hostí a pripomínanie jubileí

o založení Čítacieho spolku v Kysáči spomína v januári 1863 v Pešťbudínskych vedomostiach, čo bolo teda v roku založenia Matice slovenskej. Z tých dôvodov podujatie Zima s knihou v Kysáči venovali tomuto jubileu a, pravdaže, predstavili všetky publikácie z vla-

ňajšej produkcie, ktoré vyšli od augusta 2012 do 15. januára 2013 v rámci SVC. Knihy, ktoré vyšli v ústrednej edícii Živý prúd, ale aj v iných edíciách, ženám, ako aj iným prítomným, predstavili riaditeľ V. Valentík a šéfredaktor knižných vydaní Víťazoslav Hronec, ktorý

sa zmienil aj o vydavateľskom pláne na tento rok. Ako povedal, je v pláne tohto roku publikovať aj 4 – 5 detských kníh. Medziiným bolo počuť i to, že vlani v SVC vyšli dve kuchárky, ako i to, že najpredávanejšou knihou („bestsellerom“) je Kuchárka Ľudmily Dankovej. Úryvky z predstavených kníh prečítali predsedníčka Stupavská a tajomníčka SKŽ Anna Čemanová. Pri tejto príležitosti riaditeľ Valentík kysáčskej knižnici, čiže knihovníčke Alene Uhlárikovej, odovzdal balík kníh. Nemohlo sa, samozrejme, nehovoriť o dlho pripravovanej a očakávanej publikácii o Kysáči, čo by sa malo dotiahnuť do konca v tomto roku.

Tým skôr, že si Kysáčania pripomínajú 240. výročie príchodu Slovákov do Kysáča.

Po vydarenom večierku sa prítomní ešte dlho bavili pri chutných zákuskoch z kuchyne usilovných spolkárok a záujemcovia mali možnosť kúpiť si niektoré z prezentovaných vydaní.

E. Š.

STARÁ PAZOVA

V knižnici dva zaujímavé programy oncom minulého a začiatkom Cenu Mešu Selimovića za tohto týždňa Ľudová knižnica rok 2012. O autorovi a jeho Dositeja Obradovića v Starej Pazove odmenenom románe hobola hostiteľkou a organizátorkou voril literárny kritik Vasa Pavdvoch zaujímavých programov. V ković. O významnú Cenu piatok 22. februára spolu s Turistic- NIN-u sa uchádzalo 164 diel, kou organizáciou Žabljak usporiadali večierok pod názvom Krásy Durmitora a severu Čiernej Hory na úpätí Fruškej hory. Za pomoci videoprezentácie, krátkych filPiatkový program v knižnici sa niesol v znamení tohtoročného mov, plagátov... hosveľtrhu turistiky; hostí vítala Nataša Filipová, úradujúca riaditeľka tia večierka – riaditeknižnice lia, resp. predstavitea je svojráznou trilógiou o udalos- doterajšej tvorby. Cena NIN-u za rok lia turistických orgatiach v 20. storočí. Autor ho písal tak- 2012 Aleksandrovi Gatalicovi bola nizácií z miest Žabljak, mer štyri roky a v románe je až 78 udelená 21. januára v Zhromaždení Pružine, Pljevlja a hlavných hrdinov.

Mesta Belehrad. A za tento román zíMojkovac prezento- Z pondelkového literárneho večierka: A. Gatalica je laureátom aj mno- skal autor aj jubilejnú 25. Cenu Mešu vali Staropazovča- (zľava) Aleksandar Gatalica a Vasa Pavković hých iných tak domácich, ako aj za- Selimovića. V konkurencii 95 titulov nom turistickú ponuku a potenciály týchto oblastí. ale ako povedal V. Pavković, ináč hraničných cien, a po románoch sa tento jeho román stal naj knihou V pondelok 25. februára hosťom predseda hodnotiacej poroty, ro- Nevidljivi, Vek, Linije života, Naličja, za rok 2012. Laureát A. Gatalica túto literárneho večierka v staropazovskej mán A. Gatalicu sa líšil od všetkých Kraj... Veliki rat je jeho najvýznam- odmenu, ktorú udeľuje spoločnosť knižnici bol Aleksandar Gatalica, au- ostatných románov, a to svojou nejším dielom. Ako bolo počuť na Novosti, prijme v utorok 5. marca v tor románu Veliki rat, za ktorý dostal umeleckou revíziou prvej svetovej pondelkovom literárnom večierku, Národnom divadle v Belehrade.

A. Lš. dve prestížne ceny – Cenu NIN-u a vojny. Román má takmer 500 strán práve tento román je vrcholom jeho

K

36

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A LÁSKA A VÍNO bol názov jedinečného podujatia – hudobnopoetického večierka a kostýmovanej performancie – usporiadaného 14. februára v Deň zamilovaných v padinskej pobočke Obecnej knižnice. Bola to idea padinských knihovníčok Evy Taubertovej a Zdenky Obšustovej. Mladí padinskí hudobníci v kostýmoch Daniel Cicka, Želko Kukučka, Vlastimír Povolný a Martin Labát (na snímke) tichou hudbou na gitarách a harmonike sprevádzali členov literárnej sekcie, ktorí čítali svoje práce a poéziu a prózu z tvorby známych slovenských spisovateľov Ladislava Ťažkého, Daniela Heviera a Michala Babinku. Milovníci pekného slova sa v príjemnom ovzduší s pohárom kvalitného vína započúvali do prednesu padinských básnikov Jána Hološa, Anny Kukučkovej, Michala Kukučku, Miroslava Halabrína, Anny Slivkovej, Aničky Strehovskej a Elenky Ďurišovej, a tak oslávili pekný valentínsky večer.

A. Chalupová

S JANKOM MAGLOVSKÝM, PREDSEDOM BOĽOVSKÉHO KUS SLÁDKOVIČ

me, – zdôraznil predseda J. Maglovský. S povolením tamojšieho Miestneho viac s Nádejmi spoločenstva a Mestpracujú Jarmila skej obce Surčín boZlochová a Milan ľovskí ochotníci skúHavran, kým nášky okrem vo svojej pomocnou rukou spolkovej miestnossú i všetci terajší a ti mávajú na i javisku bývalí tanečníci.

Domu kultúry. Me– Novými chodzitým tam už dlhšiu reografiami by dobu premoká stresme sa chceli cha a keď vonku prší, predstaviť na foltam sa nedá pracoJanko Maglovský klórnych festivavať. Ako povedal J. loch a divadelným predstavením na Maglovský, o tomto probléme sú intohtoročnej Prehliadke slovenskej formované i patričné orgány v obci, ochotníckej divadelnej tvorby Diva- ale zatiaľ nič nepodnikajú. delný vavrín, na čo sa už pripravujeA. Lešťanová

Aktivity sa úspešne rozbehli o troch rokoch prestávky mladí ochotníci z Boľoviec, členovia Kultúrno-umeleckého spolku Sládkovič, začali znovu pracovať. Starší členovia spolku im v začatých aktivitách poskytujú nesebeckú pomoc a podporu. Ako sa dozvedáme od Janka Maglovského, predsedu boľovského Sládkoviča, podľa nového štatútu z roku 2012 majú sedemčlennú Správnu radu v zložení: Marián Šajben, Víťazko Toman, Zdenko Častvan, Dejan Častvan, Vladimír Urban, Ďuro Benka a predseda Janko Maglovský.

A to, čo je azda po dlhej prestávke a takmer nečinnosti najdôležitejšie (výnimkou boli iba ojedinelá účasť na festivaloch), všetci majú v spolku pevnú vôľu pracovať.

– Aktivity sa úspešne rozbehli a máme toho času šesť sekcií: folklórnu, divadelnú, výšivkársku, marketingovo-technickú, vokálno-inštrumentálnu a skupinu Boljevački amaterski glumci BAG Teater, kde sa hrajú divadelné predstavenia po srbsky.

Pred asi tromi týždňami sme mali v Boľovciach konštitutívnu schôdzu, aby sme zistili, kto má vôľu v spolku pracovať. Nesmierne nás potešilo, že ohlas na túto schôdzu bol veľký a záujem o opätovnú prácu v Sládkoviči prejavilo okolo 60 ľudí. Už vtedy sme si určili i termíny skúšok a začali sme najprv pracovať s folklórom, – povedal nám predseda J. Maglovský, a doložil: – Toho času máme asi 50 tanečníkov, ktorých sme rozdelili do troch skupín. V prvej skupine Nádeje tancujú deti a žiaci nižších ročníkov základnej školy a je ich okolo 20.

Druhú skupinu tvoria stredoškoláci a môžeme sa pochváliť i aktívnou ta-

P

2. 3. 2013

9 /4532/

nečnou skupinou veteránov.

Ako sa dozvedáme od spolubesedníka, plánujú zase obnoviť aj divadelné predstavenie Trinásta hodina, ktoré režíroval Emil Toman a s ktorým sa Boľovčania zúčastnili na festivale Divadelné Šurany na Slovensku. V miestnosti spolku na poschodí Domu kultúry prebiehajú čítacie skúšky. Boľovčania sú známi i podľa skvelých vystúpení spevákov na početných festivaloch a v pestovaní tejto úspešnej tradície plánujú pokračovať. Toho času je prihlásených zo 10 spevákov, ktorí sú zároveň i tanečníkmi. Folklórnu sekciu vedú a naj-

Maslo, masť... spúšťame alebo roztopíme N a objasnenie dilemy, či sa masť, maslo a iné tuky spúšťajú alebo ich roztopíme, uvedieme najprv niekoľko významov slovesa spustiť: – uvoľniť tak, aby niečo kleslo a obyčajne usmerniť tento pohyb, napr.: spustiť oponu, kotvu, spustené závory, spustiť nohy (z postele); pes spustil chvost – ovesil; spustiť kolmicu na priamku; – dať unášať (prúdom), pustiť: spustiť loď na vodu; – uviesť do chodu: spustiť motor, spustiť výrobu – začať; spustiť streľbu; spustiť kohútik na zbrani – spôsobiť výstrel; – hovorovo začať nejakú činnosť (hrať, hovoriť...), dať sa do niečoho: spustiť krik, nárek, hudobníci spustili (tuš); rečník spustil – začal hovoriť; spustila naňho – začala ho hrešiť; – pri jednaní zľaviť z ceny: spustil mu 50 eur. V prenesenom význame znamená zmierniť niekoho: spustil zo svojich požiadaviek. Sú tu aj ďalšie významy, keď uprene pozeráme na niekoho, niečo: nespustí z očí, nespustí oči, oka, pohľad z dievčiny. Význam zvratného slovesa spustiť sa je nasledujúci: – pohnúť sa, dostať sa nižšie: spustiť sa zo stromu, spustiť sa na lyžiach, lietadlo sa spustilo nižšie; spustiť sa do doliny – zísť; spustiť sa na kolená. Povieme aj, že sa hmla spustila; – začať padať,

HLAS ĽUDU

tiecť, pustiť sa: spustil sa dážď; – vzdať sa, zanechať, opustiť, zriecť sa: spustil sa roboty, nespustil sa svojich zásad.

Hovorovo povieme aj takto: vo všetkom sa spustí na mňa – spoľahne sa. Pri mravnom úpadku, klesnutí osôb, povieme: chlapci sa v zlej spoločnosti spustili.

Z početných príkladov nám je jasné, že spojenie „spustiť masť, maslo...“ nezodpovedá pravdivosti.

Preto siahneme za slovesom roztopiť, čiže pôsobením tepla premeniť na tekutinu, rozpustiť: roztopiť maslo, masť, a tým dostaneme to správne znenie. Toto slovo použijeme aj pri prírodných javoch: slnko roztopilo sneh. Aj v prípade, keď dáme rozpustiť niečo tuhé, napr.: roztopiť cukor v káve. Zvratným slovesom roztopiť sa vyjadrujeme pôsobením tepla sa stať tekutým, rozpustiť sa: ľad, syr sa roztopil, ako i rozplynúť sa v kvapaline, rozpustiť sa: cukor sa v čaji rýchlo rozpustil.

Dávajme preto pozor aj pri kuchárskych receptoch, aby sme cukor a živočíšne tuky „nespúšťali“, ako ani tabletku vo vode. Na to sú v slovenčine tieto slovesá: roztopiť (sa), roztápať, rozpustiť (sa), rozpúšťať. ah

37

K U LT Ú R A

OZNAMY

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. Vo štvrtok 14. februára zasadala Správna rada Komorného zboru Musica viva. Hovorilo sa o aktivitách v minulom roku, o finančnom zabezpečení jednotlivých aktivít, o plánoch a podaných projektoch na tento rok.

V rámci akcie Milinko vám darúva, ktorú prostredníctvom sociálnych sietí rozvil Milinko Isaković z Loznice, naplánovali všetkým prvákom v Srbsku darovať známu rozprávkovú knihu Antoine de SaintExupéryho Malý princ. Do tejto akcie sa spontánne pripojili školy zo všetkých osád a miest a na potešenie detí knihy sa už distribuujú. Od pondelka 18. februára darček v tvare knihy bol prinesený aj pre všetkých prvákov Obce Báčsky Petrovec.

V sieni Slovenského vojvodinského divadla 23. a 24. februára opäť premietali filmy. Na repertoári počas oboch dní mali filmy Ninja korytnačky TMNT a domáci film Smrť človeka na Balkáne.

V stredu 6. marca o 18. hodine v Dome MSS Ľudovíta Mišíka sa uskutoční výročné a volebné zhromaždenie petrovského MOMS. Všetci matičiari sú vítaní.

J. Č-p

NOVÝ SAD. V stredu 6. marca v miestnostiach Starej fary v Novom Sade o 19. hodine bude ďalšie pravidelné mesačné podujatie novosadských matičiarov. V rámci akcie Zima s knihou okrem zamestnancov Slovenského vydavateľského centra hosťom večierka bude aj spisovateľ Ján Salčák. Úryvky z jeho poslednej knihy – poémy To čo sa vo mne a o mňa chvie prezentuje novinár a herec Rastislav Zorňan. Očakáva sa, že večierok spestria aj členovia zmiešaného spevokolu SKC P. J. Šafárika. jf KOVAČICA. Ženský spolok v Kovačici v sobotu 9. marca v reštaurácii Glamour od 20. hodiny usporiada tradičnú 56. Čajanku venovanú Dňu žien. Organizátorky sľubujú príjemný večierok s dobrou zábavou, so slovenskou ľudovou hudbou, kultúrno-umeleckým programom a – jedným prekvapením.

A. Ch. NOVÝ SAD. Sekcia pre kultúrno-zábavnú činnosť a zachovávanie tradícií SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade v sobotu 9. marca usporiada Krojovú zábavu s bohatou tombolou a odmenami pre najkrajšie kroje. Do tanca a na dobrú náladu bude hrať skupina Maks zo Selenče.

J. Slávik

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. februára 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1214/12, ktorým je schválený súhlas k štúdii.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení v predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a tam, kde je to možné, odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie.

3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

38

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12, podal prosbu o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom predpokladá sa odstraňovanie jestvujúcich objektov, výstavba nového objektu benzínovej stanice a vbudovanie nových oceľových nádrží na tekuté palivo s dvojitým ochranným obalom kapacity 2 x 40 m3, vložených do zeme, každý podelený na dve rovnaké časti, určených na bezolovnatý benzín, eurobezolovnatý benzín, eurodieselové palivo, dieselové palivo a jednej nádrže na TNG (30 m3).

Projektom sú plánované aj iné sprievodné objekty, ktoré sú vo funkcii práce celého objektu.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 8. februára 2013. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 11. februára 2013, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1214/12 z 11. februára 2013.

Rozhodnutím o vzdelávaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12, číslo VI-501-1214/12, z 22. januára 2013, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci doručila Správu číslo VI-501-1214/12 z 18. februára 2013 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa na rovnakú dal súhlas.

Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-153/11 z 3. decembra 2012, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SpOMIeNKA

SpOMIeNKA

SpOMIeNKA

na našu drahú mamu a starú mamu

na našu drahú

Dňa 11. februára 2013 uplynul rok, čo ma opustila moja starká

ZuZANu SACHTeROVÚ

eVu BALČeKOVÚ

rod. Hrkovú 11. 6. 1936 – 20. 2. 2009 – 2013 z Kovačice

rod. Križanovú 2003 – 2013 z Kovačice S hrdosťou a láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky navždy zachovávame a so smútkom žijeme.

Tvoji najmilší

Čas plynie, smútok zostáva a tá strata v srdci bolieť neprestáva.

Manžel Štefan, syn Jaroslav, nevesta Zuzana a vnukovia Jarko a Mirko

SMuTNÁ SpOMIeNKA na milovaného syna, manžela, otca a starkého

pAĽA peTRÁKA 23. 12. 1950 – 23. 2. 2012 – 2013 z Boľoviec Rok sa minul a my na Teba spomíname každý deň, každú chvíľu. Svojou láskou a svojimi skutkami si nám ukázal cestu, ktorou máme kráčať. Navždy zostaneš v našich srdciach a myšlienkach.

Zarmútení pozostalí: otec Pavel, manželka Verona, dcéra Anna Petráková s dcérami a dcéra Verona Abelovská-Petráková s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS FC Vujadina Boškova dočasná NSP 10 / NSPU 10, v Ulici novosadská cesta č. 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. februára 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-56/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS FC Vujadina Boškova dočasná NSP 10 / NSPU 10, schvaľuje ROZHODNuTIe 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS FC Vujadina Boškova dočasná NSP 10 / NSPU 10, v Ulici novosadská cesta č. 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS FC Vujadina Boškova dočasná NSP 10 / NSPU 10, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNeNIe Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odha-

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

DROBNÉ OZNAMY KupujeM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

KupujeM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie.

Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

ANNA MARuŠNÍKOVÁ rod. Kováčová 24. 9. 1913 – 11. 2. 2012 – 2013 z petrovca Ďakujem Bohu, že som Vás mala.

S láskou si na Vás spomína vnučka Mária Drieňovská s rodinou

SMuTNÁ SpOMIeNKA

ANNA LABÁTHOVÁ-FeKeTeOVÁ 1942 – 2. 3. 2000 – 2013 z petrovca Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú Anna a Vladimír

du vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS FC Vujadina Boškova dočasná NSP 10 / NSPU 10, v Ulici novosadská cesta č. 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy GSM 900 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z troch panelových antén typu K 742264 pre sústavu GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 35 ° (prvý úsek), 155 ° (druhý úsek) a 305 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS FC Vujadina Boškova dočasná NSP 10 / NSPU 10, číslo EM-2013-018/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS FC Vujadina Boškova dočasná NSP 10 / NSPU 10 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

39

OZNAMY SMuTNÁ ROZLÚČKA s našou mamkou

ALŽBeTOu HRIeŠIKOVOu rod. Stanovou 15. 12. 1939 – 15. 2. 2013 z Kovačice

SMuTNÁ SpOMIeNKA

SMuTNÁ SpOMIeNKA

na matku

na našu starkú

MÁRIu FILKOVÚ

MÁRIu FILKOVÚ

rod. Krajčíkovú 1940 – 2012 – 2013 z Kysáča

rod. Krajčíkovú 1940 – 2012 – 2013 z Kysáča

uplynul smutný rok, čo nie si s nami.

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabúdajú a v srdciach Ťa nosia

Na Teba si navždy bude spomínať V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho.

Nie si tam, kde si bola, ale si všade tam, kde sme my.

vnúčence Ivan a Vesna s manželom Andrejom

syn Ján

SMuTNÁ SpOMIeNKA na našu

SMuTNÁ SpOMIeNKA na manželku a mamu

Zarmútené dcéry s manželmi

SMuTNÁ ROZLÚČKA s našou mamičkou

ALŽBeTOu HRIeŠIKOVOu rod. Stanovou 15. 12. 1939 – 15. 2. 2013 z Kovačice už len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Tvoje vnúčatá: Anička, Lýdia a Miroslav

SMuTNÁ ROZLÚČKA so sestrou, švagrinou a ňanikou

ANNu ČeRVeNOVÚ

ANNu ČeRVeNOVÚ

7. 10. 1956 – 28. 2. 2011 – 2013 z Kysáča

7. 10. 1956 – 28. 2.

2011 – 2013 z Kysáča Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Syn Ivan s priateľkou Tinou

Manžel Ján a syn Ivan

SpOMIeNKA

SMuTNÁ SpOMIeNKA

Dňa 29. februára 2013 uplynulo päť rokov, čo nie je s nami

Dňa 28. februára 2013 uplynuli dva roky, čo ma opustila moja dcéra

ZuZANA pRIVIZeROVÁ

ANNA ČeRVeNOVÁ

rod. Geržová 1938 – 2008 – 2013 Čas plynie, ale spomienka na Teba, Tvoju lásku a dobrotu zostane v našich srdciach.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší: manžel Juraj, syn Ján, nevesta Mária a vnučka Martinka

SpOMIeNKA

rod. Klinková 1956 – 2011 – 2013 z Kysáča So slzami v očiach a boľavým srdcom každý deň si na Teba spomína otec Michal

SMuTNÁ SpOMIeNKA na tetku

ZuZANA pRIVIZeROVÁ ALŽBeTOuHRIeŠIKOVOu rod. Stanovou 15. 12. 1939– 15. 2. 2013 z Kovačice Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Sestra s manželom a deťmi

40

ANNu ČeRVeNOVÚ

rod. Geržová 1938 – 2008 – 2013 z Kysáča uplynulo päť rokov, čo je s nami iba v spomienkach, avšak navždy je v našich srdciach.

Tvoji najmilší: syn Juraj, nevesta Anna, vnučka Marína a vnuk Andrej

rod. Klinkovú 1956 – 2011 – 2013 z Kysáča Milovala si život a všetkých nás. Hoci si odišla a nieto Ťa medzi nami, v našich srdciach žiť budeš navždy.

Vesna s manželom Andrejom

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ SpOMIeNKA

SMuTNÁ SpOMIeNKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojou manželkou

uplynulo tridsať rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

ŽOFIOu pOVOLNOu jÁN FILKO

MÁRIA FILKOVÁ

1940 – 2009 – 2013

1940 – 2012 – 2013

8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 z padiny

z Kysáča Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von...

MICHAL MeLICH

V krátkom okamihu zmizlo tak mnoho: milá a usmievavá tvár, usilovné ruky, láska, dobrota, ktoré navždy zostanú v mojom srdci, a zvlášť láska k výučbe detí počas celého svojho života.

S láskou a úctou si na Vás spomínajú: Tvoj manžel Ján Povolný

dcéra Mária a vnukovia Denis a Boris

z Kulpína Trvalú spomienku si zachovávajú: manželka Zuzana, syn Ján a dcéra Anna s rodinami

SMuTNÁ SpOMIeNKA

SpOMIeNKA

SMuTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. februára 2013 uplynuli dva roky, čo nás opustila naša sestra a tetka

Dňa 1. marca 2013 uplynul rok, čo ma navždy opustila moja mama

s našou mamou a starou mamou

ANNA ČeRVeNOVÁ rod. Klinková 1956 – 2011 – 2013 z Kysáča

ANNA KÁMAŇOVÁ 1939 – 2012 – 2013 z pivnice

Čas rýchlo plynie, ale spomienky navždy zostanú.

Ty spíš, ale v našich srdciach navždy žiješ.

Čas plynie, smútok zostáva.

Tá strata v srdci bolieť neprestáva. už len kyticu z lásky Ti môžem na hrob dať, za všetko dobré ďakovať a ten večný pokoj Ti priať.

Sestry Mária a Zuzana s rodinami

Dcéra Katarína

BOĽAVÁ SpOMIeNKA

SpOMIeNKA na

ANNu KÁMAŇOVÚ

Nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa zachránime pred zabudnutím.

4. 4. 1939 – 1. 3. 2012 – 2013 z pivnice

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Tvoji najmilší: rodičia Michal a Jarmila, sestra Sandra s manželom Martinom a dcérenkou Adrijanou

Dcéra Anna Naďová s rodinou, vnučka Vesna so snúbencom a vnučka Jasna Milcová s rodinou

HLAS ĽUDU

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme.

S úctou si na Teba budeme spomínať.

Syn Zlatko s manželkou Zuzkou, vnučka Vesna Garajová s manželom Jurajom a deťmi Gabrielom a Terezou a vnuk Želko s priateľkou Tatianou Tomášovou

SMuTNÁ ROZLÚČKA s našou drahou priateľkou

13. 5. 1930 – 16. 2. 2013 učiteľkou z Kovačice

6. 12. 1984 – 5. 3. 2006 – 2013 z pivnice

9 /4532/

rod. jašovou 13. 5. 1930 – 16. 2. 2013 z Kovačice

eLeNOu ŠIpICKOu

ADRIjANA ŽIHLAVSKÁ

2. 3. 2013

eLeNOu ŠIpICKOu

„Slnko Ti už nebude svetlom vo dne a nebude Ti svietiť svit mesiaca, ale Hospodin bude Tvojím večným svetlom a Tvoj Boh bude Tvojou slávou.”

V spomienkach si Ťa zachovajú priateľky: Ďurišová, Gáliková, Liptáková, Kurajová, Koreňová a Šifelová

41

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou mamou

MILÁ MOjA MAMA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MÁRIA KuLÍKOVÁ

MÁRIOu KuLÍKOVOu

25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 z Kysáča

ANNOu ZeLeNÁKOVOu rod. Hložanovou 20. 8. 1922 – 10. 2. 2013 zo Silbaša

Rozdeľovala nás diaľka, a naposledy nás rozdelila Tvoja smrť. Vďaka Ti za všetku dobrotu, nehu a lásku, ktorou si ma aj na posteľnom lôžku naposledy obsypala.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Dcéra Anna s manželom Pavlom a deťmi Ušiakovci

V zármutku a žiali sa s Tebou lúči a vo svojom srdci si Ťa navždy uchová

pOSLeDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ A SMuTNÁ ROZLÚČKA

Tvoja dcéra Elenka

s našou milovanou

Milá naša starká, i keď nás rozdeľovala diaľka, s láskou si nás vždy čakala, a so slzami v očiach si nás pri odchode vyprevádzala.

Tentoraz sme Ťa prišli vyprevadiť na Tvoj večný odpočinok.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Tvoje vnúčatá Janík a Andrejka

pOSLeDNÁ ROZLÚČKA

MÁRIOu KuLÍKOVOu 25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 z Kysáča

MÁRIA KuLÍKOVÁ 1951 – 2013 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová rodina Ďurovková

SMuTNÁ ROZLÚČKA s našou priateľkou

Kto Ťa mal rád, nezabudne.

Kto Ťa poznal, spomenie si.

S úctou sa s Tebou lúčia a večnú pamiatku si na Teba zachovajú Tvoji: ujo a andika Vitézovci s rodinami Brnovou, Hájekovou a Kulíkovou

MÁRIA KuLÍKOVÁ 1951 – 2013 z Kysáča Tichú spomienku si na Teba zachovajú a nikdy nezabudnú Pavlínka a Braňo

SMuTNÁ ROZLÚČKA

pOSLeDNÝ pOZDRAV

so susedou

vrstovníčke

MÁRIOu KuLÍKOVOu rod. Macákovou 1951 – 2013 z Kysáča

MÁRIOu KuLÍKOVOu 1951 – 2013 z Kysáča už len kyticu kvetov na hrob Ti môžme dať, modlitbu tichú odriekať a za všetko krásne z lásky Ti ďakovať.

Priateľky Zuzana Lašánová a Anna Račková

42

MÁRII KuLÍKOVej Spomienku na Teba si zachovávajú susedovci a susedy: Surovci, Pixiadesovci, Madackovci, Tancikovci, Klinkovci, Fabianovci, Čapeľovci, Surovci, Sládokovci, Vrškovci a Ďurovková, Hrnjačká, Naďová a Gašparová

rod. Macákovej 25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 z Kysáča Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Tvoji vrstovníci – generácia 1951

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ ROZLÚČKA

SMuTNÁ SpOMIeNKA

Náhle a nečakane nás po krátkej a ťažkej chorobe opustila naša starostlivá mama

na rodičov

MÁRIA KuLÍKOVÁ

SAMueL CINKOTSKÝ

z Kysáča

1944 – 2003 – 2013 z Kysáča

Spomienku na Teba si vo svojich srdciach navždy zachovajú: syn Rastislav, nevesta Anna a vnúčatá Janík a Andrejka

MICHALA a ZuZANu ŠÚŠeRSKOVCOV z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si zachováva dcéra Zuzana s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

NAŠA MILOVANÁ

s mojou milovanou sesternicou

MÁRIA KuLÍKOVÁ

MÁRIOu KuLÍKOVOu

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka – tá zostane večná.

Tvoji: Jarka, Kuľo, Milan, Danijela a Vladimír

pre všetkých nás si bola „naša Mara“, osoba veľkého srdca a láskyplná ku všetkým nám.

Ten večný pokoj Ti prajeme a v spomienkach si Ťa zachováme.

SMuTNÁ ROZLÚČKA s našou spolusestrou a dlhoročnou členkou nášho spevokolu

MÁRIOu KuLÍKOVOu rod. Macákovou 25. 10. 1951 – 23. 2. 2013 z Kysáča

KupujeM staré a nové perie po výhodnej cene alebo mením za deky, vankúše a paplóny; 063/75132-45. pReDÁM nový dom v Báčskom Petrovci, ukončená stavba, bez ďalšieho vkladania (prípojky na elektrickú sieť, vodu a plyn); 061/313-38-93.

SpOMIeNKA Dňa 28. februára 2013 uplynulo 5 rokov, čo nás opustil manžel, otec a starký

Spevokol slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kysáči

4. 3. 1939 – 28. 2. 2008 – 2013 z petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SpOMIeNKA na rodičov

ŠTeFANA ČRIepKA

ZuZANu ČRIepKOVÚ

rod. peškovú 1930 – 2005 – 2013 z petrovca V myšlienkach ste stále s nami.

Dcéra Jarmila Šprochová s manželom Jánom

BOĽAVÁ SpOMIeNKA

jezu, spása duše mojej, k ňadrám svätým priviň ma, keď zdutých vôd prúdy hučia a srdce zastiera tma.

Dobre je Ti dôverovať! Ó, ja chcem vždy Tvojou byť, večne v nebi chcem Ťa vidieť, tu i tam len s Tebou žiť.

ONDRej SRNKA

1924 – 2012 – 2013

pOSLeDNÝ pOZDRAV kmotrovi

HLAS ĽUDU

manželka Anna a dcéry s rodinami

Tvoji Milan a Mário

DROBNÉ OZNAMY

9 /4532/

S úctou a láskou si na Teba vždy budú spomínať

25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 z Kysáča

25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 z Kysáča

2. 3. 2013

SpOMIeNKA uplynulo 10 rokov, čo nie je s nami náš manžel, otec a dedo

na starých rodičov

jÁNOVI ĎuRKOVI z Kulpína Tichú spomienku si zachovajú kmotra Zuzana a krstné deti

ŠTeFANA ČRIepKA

ZuZANA ČRIepKOVÚ

rod. peškovú 1930 – 2005 – 2013 z petrovca S vďakou a úctou Vaši vnukovia: Slavo, Boko a Vlasto s rodinami 1924 – 2012 – 2013

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 1. marca: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Veľké dobrodružstvá v jaskyni pračloveka.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – prípravy na Stretnutie v pivnickom poli, z evanjelizačného večierka v Petrovci, zo Salóna kníh na novosadskom veľtrhu, z opery Labutie jazero na ľade; z osád – o aktualitách v Miestnom spoločenstve Lug, o reštaurovaní starého nábytku; z poľnohospodárstva – o včelárstve v Hajdušici, o situácii v ovčiarstve; o Novinárka Anna Maľová počas vírusových infekciách a chrípke.

• O 20.45 KUMŠTÁREŇ: V relácii budú nahrávania príspevky o kultúrnych udalostiach vo februári: v teréne premiéra ochotníkov v Kulpíne a v Petrovci, oslava Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici a iné.

NEDEĽA 3. marca: • O 11.00 DÚHOVKA: Vysielanie bude venované menej známym športom: jadžentu a halovému veslovaniu. Pri príležitosti 20. výročia jadžentu v Temeríne založili Medzinárodnú asociáciu jadžentu a zmluvu podpísali predstavitelia Slovenska, Ruska, Rumunska, Maďarska a Srbska.

Na halovom veslovaní sa zúčastnili aj tímy zo Slovenska, a to z Pezinku a Banskej Bystrice a dosiahli pozoruhodné výsledky.

• 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná prevažne poľnohospodárskym témam z viacerých slovenských prostredí. Ústrednou témou bude príprava na sejbu cukrovej repy. Nebudú chýbať ani užitočné informácie pre poľnohospodárov. Vysielanie bude spestrené ľudovou hudbou.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h.

Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 3. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Sviatok všetkých jazykov sveta Chutné domáce špeciality Veľmi činná maliarka – Zuzana Vereská Utorok 5. marca 16.00 Rozhovor s Mgr. Helenou Novotnou, kreatívnou – 18.00 Klenotnica manažérkou projektu Tašíkovo Padinčanky si zvolili novú Piatok 8. marca 16.00 – 18.00 vodkyňu Klenotnica Žienky ako včielky Slovenský film: Organ Láska a víno – dve neoddeliteľČo nového v našom chotári? né slová Výber z programu TV Petrovec Čo nového v našom spoločenskom živote?

44

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 4. marca: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznie zmes ľudových piesní v podaní sólistov Rádia Nový Sad; Utorok 5. marca: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 6. marca: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú vojvodinskí ochotníci; Štvrtok 7. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaznejú ľudové piesne s tematikou o vtákoch; Piatok 8. marca: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 2. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – interpretácie spevákov z našich končín; NEDEĽA 3. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – džezová hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – renesančná a baroková hudba. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – zábery z Novosadského džezového festivalu. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 5. marca: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – barokové árie; STREDA 6. marca: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 1. do 7. marca Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 1. marca – Štyria bratia Sobota 2. marca – Bez stopy Anna Melichová, kožušníčka Pondelok 4. marca z Petrovca – Delta force once – Stratená hliadka Utorok 5. marca 20.00 Kolážová relácia Nedeľa – Pravá blondínka s vami Streda 6. marca 22.00 Film: Marley a ja – Úplná zverina 24.00 Záver vysielania Štvrtok 7. marca – Za mrežami 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Každý utorok o 20.15: Nedeľa 3. marca Dokumentárny film: Stratený 18.00 Hudobné blahoželania hrob kráľovnej Žofie 18.45 Hit dňa, Reklamy, Každý piatok o 18.15: Výber zostrih Molí z programu TV Kovačica 19.00 Zvon, prehľad udalostí Každú sobotu o 18.15: Výber týždňa z programu TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 V tajničke je meno a priezvisko spisovateľky z medzivojnového obdobia, ktorá sa vo svojej tvorbe snažila podať obraz spoločenského života na východnom Slovensku. Narodila sa v Krivanoch 1884 a umrela v roku 1940. autorka: ANNA 2. časť BIČIA- tajničky ROVÁ

ž. meno (Emanuela)

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 6. marca o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané nedeľné služby Božie, na ktorých sa Vojlovičania rozlúčili so svojím pánom farárom Martinom Bajzom, ktorý odteraz bude pôsobiť v cirkevnom zbore Kovačica II. Repríza v nedeľu 10. marca o 7.30 h.

Velebný pán Martin Bajza, farár kovačický 2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

dlaňami vpíšte udieral O O S

pond

ktorí 3. a 4. patria samohláska k sebe

druh lit. diela Olivera Vučo číslovka

poloparazit. rastlina vpíšte IST patrí vám

egyptský boh Slnka Bor

obvod druhé ja

Venezuela

eden

1. časť tajn.

nahromadilo

urobili jasnejším tona divné zjavenie

malá socha

posúdenie kvality

druh mediteránnej rastliny rieka vo Francúzsku

Valjevo

ozruta, silák

vesmír, kozmos

súhlas

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

selén

prvé písmeno

rieka AS v Etiópii HL DU vpíšte ĽU AP

Gibraltár vpíšte YN nula

ampér

alt

mesto vo Francúzsku dinár

prepáč

gram

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 8 – VODOROVNE: zapakuje, apo, etán, Babilon, utop, r, N, dik, lono, Neum, kov, UK, Al, Ve, tankoval, I, O, Miki, elko, t, S, ei, žart, starosta TAJNIČKA: JÁN BABILON Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu z 9. februára 2013 bolo: ELENA PETROVSKÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN LEKÁR, Ul. prvomájová č. 11, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT Junaković, kde predstavili knihu Barba Luka Kaliterna (prvý predseda NK Hajduk), autora Stjepana Jukića. Vystúpila aj klapa Florijan, ktorá zvíťazila na festivale dalmatínskej piesne v Splite roku 2011.

VOJVODINA – HAJDUK 1 : 2 (1 : 0) Pred zápasom v Apatíne výprava zo Splitu pobudla na kratšej náž dávno v športovej hale všteve Odžakov. Tam v ZŠ Žarka Zrenjanina v Športovo-podnikateľApatíne nebolo toľko diváskom stredisku Odžaci kov (asi 1 500) ako 17. feDragana Holcera, Ivicu bruára 2013, keď veteráni Šurjaka, Vilsona Džoniho, splitského Hajduka zohrali Blaža Sliškovića, Nikicu priateľský zápas s výberom Cukrova a ostatných futVojvodiny. Niekdajší „majstbalových velikánov, ale i ri z mora” do Apatína prizástupkyňu primátora cestovali s predstaviteľmi Mesta Split Ljiljanu VuSpoločenstva Chorvátov četićovú pozdravilo takTina Ujevića z Belehradu. mer 1 000 športovcov, Organizáciu tejto futbalošportových pracovníkov a vej senzácie podporili Zhroobčanov mesta a okolimaždenie obce Apatín a Obtých dedín. lastný futbalový zväz Som„Bolo mi veľkou cťou a bor. nekaždodenným pôžitVeteránov Hajduka deň Mužstvá veteránov Vojvodiny a Hajduka oduševnili obecenstvo v Apatíne predtým porazilo mužstvo (Foto: P. Smišek) kom byť aktérom zápasu v Apatíne, kde sme hrali s rovesníkov Belehradu 5 : 3. V Apatíne Spliťania boli úspešnejší, lebo pre- šetić, Šarenac. Tréneri: Branimir Knežević, niekdajšími velikánmi splitského Hajduka a reprezentácie Juhoslávie. Stretli sme sa s majkonali selekciu veteránov Vojvodiny 2 : 1 (0 : Slavko Zobenica.

HAJDUK: Budimčević, Cukrov, Pavković, strami z mora a pripomenuli si na časy, keď 1). Bývalí hráči novosadskej Vojvodiny, FK Nový Sad, kulského Hajduka, subotického Treskavica, Orlić, Šurjak, Branković, Ja- Holcer, Šurjak, Slišković a ostatní vzbudzovaSpartaka a klubov z Apatína, Sombora a Od- pundžić, Đokić a posila zo Spartaku Puhalak. li obdiv futbalových fanúšikov šírom Juhožakov do polčasu viedli 1 : 0 gólom Dedića, no Tréneri: Dragan Holcer, Ivan Gudelj. Na slávie,” zdôraznil Milivoj Jovkić, jeden z rehostia v pokračovaní gólmi Treskavicu a Pav- striedačke sedeli aj: Blaž Slišković a Vilson prezentantov Vojvodiny, niekdajší hráč kulDžoni. ského Hajduka, lalitskej Panónie, Odžakov a kovića obrátili výsledok.

Zápas viedli niekdajší rozhodcovia Prvej ligy najlepší strelec Somborskej oblastnej ligy v VOJVODINA: Miličević, Dedić, Tepavčević, roku 1989.

Tošić, Mićanović, Elez, Đukić, Jakovljević, Zoran Arsić a Dragomir Tanović.

Po zápase družba pokračovala v kúpeľoch J. P. Stanković, Bojković, Vojvodić, Jovkić, Ra-

FUTBALOVÝ SVIATOK V APATÍNE

Pozdravili „majstrov z mora”

U

cich postihne futbalová pohroma. No hráči Tatry sa nevzdávali, nastolili prudké tempo, ktoré prinieslo plody. V 78. min. Kavran z jedenástky skorigoval náskok hostí. V 90. min. Kohút rýchlo prenikol z pravej strany, odcentroval, v skrumáži v trestnom území Rumenčanov sa najlepšie vynašiel mladý Zdenko Jambrich a z 5 – 6 metrov pomedzi mnoho nôh trafil roh brány a vyrovnal na 2 : 2.

TATRA: Mucha, Kulík, Funtík, Đaković, Srnka, Badnjar, Kohút, Cvetić, Kavran, Baláž, Vuković. Hrali aj: Privizer, Budík, Jambrich.

Kohút (druhý sprava) uspokojil aj v úlohe obrancu V nedeľu 3. marca Tatra bude hosťovať V 67. min. Čobanov rýchly protiútok v Pivnici, kde sa stretne s domácou Slávihostí skončil efektným gólom a zvýšil vý- ou. sledok na 0 : 2. Vtedy sa zdalo, že domáPavel Pálik

NAPÍNAVÝ ZÁPAS KYSÁČANOV A RUMENČANOV

Susedovcom nestačilo ani 0 : 2 TATRA – JEDINSTVO 2 : 2 (0 : 1) j keď fúkal silný vietor, mrholilo, bolo veľmi chladno, asi 50 divákov neobanovalo, že prišlo na ihrisko Tatry. Sledovali sme dobrý, zaujímavý, tvrdý a vo finiši až dramatický futbalový zápas medzi domácim mužstvom a susedmi z Rumenky. Hralo sa akoby o body, ale korektne.

Rumenčania pricestovali s dvoma mužstvami a domácim chýbali až šiesti hráči: Keleman, Konstantinov, Fejdi, Daneček, Ožvát a Paunić. Väčšina vystala pre zranenie, ale to sa necítilo na trávniku.

Od začiatku oba celky hrali naplno, na oboch stranách bolo pekných, vydarených akcií a niekoľko streleckých príležitostí. Vedenia sa v 15. min. ujali hostia, keď Anušić krásnym lobom prekvapil Muchu a trafil opačný roh brány. O desať min. neskoršie po rýchlom protiútoku Cvetić sa ocitol sám pred brankárom Jedinstva, ale vypálil do neho.

A

46

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

ŠPORT HAJDUŠICKÍ ŠPORTOVÍ RYBÁRI

Chcú mať svoju rybársku vodu sobotu 23. februára 2013 v hajdušickom Dome kultúry bolo veV selo. Tam členovia hajdušického Zdru-

Nie je teda ťažko uzavrieť, že hajdušickí športoví rybári v tejto chvíli nemajú kde organizovať súťaže, ktorými sa – zvlášť medzi deťmi – snažia popularizovať športový rybolov. Z tých dôvodov už niekoľko rokov skúmajú možnosť spomínanú Guduru upraviť na jazero vhodné na športový rybolov a súťaže. Predtým sa však dožadova-

ženia športových rybárov Keder a ich hostia tradičnou rybárskou večerou zaznamenali koniec ešte jedného viac-menej úspešného roku. Po chutnej večeri a pri hudbe bieloblatskej skupiny Bell Ami sa spievalo a tancovalo do ranných hodín. Dva týždne skôr na valnom zhromaždení, ktoré zároveň bolo aj volebné, rybári zvážili minuloročnú činnosť.

V správe, ktorú podal predseda združenia Vladko Cepera, sa uvádza, že tradičné súťaže v chytaní rýb udicou na plavák pionierov, žien a dospelých vlani vystali, lebo ich nemali kde zorganizovať. V stojatej vode v bazéne, ktorá niekoľko rokov nie je osviežovaná novou, viac nieto rýb.

Jama Veľká Gudura na okraji dediny v dôsledku dlhotrvajúceho sucha úplne vy- Bude z tejto jamy jazero? schla, takže okrem toho, že nebolo kde súťažiť, vyšli nazmar aj po- li práva na dlhoročné používanie jamy, kusy o jej významnejšie zarybnenie. ktorá je štátnym vlastníctvom, avšak Konečne breh kanála D-T-D je až na- vlani z Ministerstva poľnohospodártoľko zarastený burinou, že nie je stva, lesníctva a vodného hospodármožný prístup k vode, a rybárske stva Srbska dostali negatívnu odpomiesta potopila voda, čo bolo zá- veď. Vraj tú jamu združenie môže zokladnou príčinou, že sa neuskutočni- brať do prenájmu ako každý iný poľla tiež tradičná súťaž v nočnom chytaní nohospodársky pozemok na licitácii na sumca. Prakticky jediným podujatím, obdobie troch rokov. To zrejme hajo ktoré je čoraz väčší záujem, bolo va- dušickým rybárom nezodpovedá už aj preto, že tri roky sú príliš krátke obrenie rybacej polievky.

dobie, aby sa do úpravy jamy vážnejšie vkladalo, lebo by ju neskoršie t a k ú

Vlani sa hajdušickým rybárom podarilo zorganizovať iba súťaž vo varení rybacej polievky upravenú mohol prenajať niekto, kto má viac peňazí, napr. na chov rýb. Z tých dôvodov upustili od úpravy Veľkej Gudury a pozornosť upriamili na tzv.

Malú Guduru, ktorá sa nachádza vedľa, a aj čo je menšia, vyhovuje potrebám športových rybárov. K tomu túto vodnú plochu vlastní Miestne spoločenstvo Hajdušica a rybárom ju poskytlo na dlhoročné používanie. Okrem toho MS vlani angažovalo svojich partnerov, ktorí svojimi strojmi čiastočne odbahnili dno, a tým jamu aj trochu prehĺbili a vyvŕtali artézsku studňu.

Takto sa začal uskutočňovať sen tunajších športových rybárov, aby as-

KOVAČICKÉ HRY V KOLKOCH V ZÁVEREČNEJ FÁZE

Kolkársky bál bude šestnásteho marca inulú stredu 27. februára 2013 v rámci Robotnícko-rekreačnoM športových hier na kovačickej štvordráhovej kolkárni prebiehala súťaž v jednotliveckej konkurencii žien. Muži v rovnakej súťaži zrážali kolky o deň neskôr. Populárne zápasy Ulica proti ulici sú na programe 1. marca, kým v pondelok 4. marca ešte budú súťažiť zmiešané štvorhry. Kolkársky bál je na programe v sobotu 16. marca v reštaurácii Slávia.

Prvú časť súťaže v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia posledné týždne od pondelka do štvrtka sledovalo sto – stodvadsať Kovačičanov.

Súperilo dvanásť mužských a desať ženských družstiev. Na konci súťaže Jano Tomáš z Brázdy zrazil najviac 2. 3. 2013

9 /4532/

kolkov (539), na druhej priečke bol Janko Haviar z Pekárne Niky (523) a na treťom mieste Martin Diňa z KMV Fagan (484). Zo slávistov je najúspešnejší Juraj Čerňoš, ktorý súťažil pre celok Kumovi (638), druhý Martin Suchánek (Reštaurácia Slávia – 529), tretí o kolok menej Miloslav Hrček (KMV Fagan – 528).

V konkurencii mužov prvé Pre Kolkársky klub Elkov súťažili bratia Ján miesto získal KMV Fagan (20 (prvý zľava) a Pavel Jonášovci a Jánov bodov), Brázda obsadila dru- syn Vladimír (v strede) hé miesto (18), tretie Kumovi (16), štvrté Okno (14), piate EKV deviate Obec Kovačica (8), desiate (12), šieste Pekáreň Niky (10), siedme Vkus (8), jedenáste In auto (6) a dvaElkov (8), ôsme Reštaurácia Slávia (8), náste Penzisti (4).

HLAS ĽUDU

poň jednu z tých dvoch jám pozmenili na rybársku vodu, čo im v perspektíve otvára možnosti na ďalšie aktivity. Teraz treba iba dočkať, aby sa budúce jazierko naplnilo vodou, a potom ho zarybniť, čo bude jednou z úloh v tomto roku. Nuž a od toho, či jedna studňa a dažde dokážu naplniť jazero, závisí aj osud ďalších súťaží. Keď ide o dráhu na kanáli D-T-D, na zasadnutí odznel návrh, aby sa ona očistila pracovnými akciami.

Väčšina však s tým nesúhlasila, lebo je to obsiahla práca, na ktorú združenie nemá síl. Ako najprijateľnejší odznel návrh, aby sa mužstvá skôr prihlasovali na súťaž a samy si pripravili miesto, na ktorom budú súťažiť.

Vo volebnej časti schôdze hajdušickí športoví rybári predĺžili mandát doterajšiemu vedeniu, v čele ktorého aj naďalej zostal Vladko Cepera.

V. Hudec Kolo pred záverom súťaženia žien najúspešnejšia bola Ľudmila Bírešová z Obecnej správy (373 zrazených kolkov), na druhom stupienku stála Zuzana Tomanová z celku Jánošík (341) a v tesnom závese za ňou bola Anna Kucháriková z družstva Annamária (339).

V súťaži žien kolo pred koncom Mix Uvita bola na prvom mieste (14), druhá Annamária (12), tretia Obecná správa (10), štvrtý Jánošík (10), piate Sestričky (8), šieste Čertice (8), siedmy Center (8), ôsme Invalidky práce (4), deviate Beti boop (4) a desiate Penzistky (2).

Ešte pred RŠH začala s bezplatnými cvičeniami kolkárska škola Slávie.

Tréningy vedie Pavel Bíreš a na tréningoch je 22 školákov zo ZŠ Mladých pokolení, z čoho dve dievčence. Kolkársky klub Slávia (ženy) sa znovu zapojí do súťaže od septembra.

Ján Špringeľ

47

ŠPORT BUDÚCNOSŤ HLOŽIANSKEHO FK BUDÚCNOSŤ

Práca s najmladšími A

j hložianska Budúcnosť zdieľa osud podmienečne povedané menších prostredí. Detí je čoraz menej, úmerne tomu znížili sa aj finančné možnosti. Do tretice, problém, ktorý „zabíja” futbal, väzí v skutočnosti, že kluby nemajú záväzok pestovať futbalový dorast. FK Budúcnosť vlani, zjari, mala až tri mladšie žiacke výbery, ako i tzv. pionierov; títo poslední prestali hrávať, lebo tréner Vladimír Huďan proste nemal nadostač hráčov.

S najmenšími pracoval Ján Murtin a žiacky celok (deti narodené roku 2002 a neskoršie), ktorý riadne súťažil v Lige mesta Nový Sad, vlani pomerne úspešne viedol Vladimir Lokić. Jeho zverenci zohrali 30 zápasov: 12 vyhrali, 17 prehrali, jeden sa skončil nerozhodne. Dali 91 a dostali 100 gólov.

O góly sa rozdelili: Miškovic 22, Uram 16, Zahorec 15, Mravík 13, Lokić 7… V drese Budúcnosti vlani nastúpili: Viktor Dubovský (brankár), Darko Lokić, Vladimír Miškovic, Igor Toma, Viktor Zaho-

rec, Ján Šepši, Miroslav Jakuš, Milan Bažaľa, Igor Jaško, Marína Čipkárová, ako i zopár mladších, ako napr. Zahorec, Žembery a iní.

V porovnaní s rokom 2011, vlani najmladší futbalisti Budúcnosti dosiahli priaznivejšie výsledky.

Za nimi stojí sústavná práca trénera, tiež ich pokrok na fyzickom a technickom pláne. Proste futbalovo rástli každým novým zápasom, čiže, rečou výsledkov, bolo to takto: 1) Mladosť Petrovec – FK Budúcnosť 7 : 5; 2) FKB – Indeks NS 0 : 4; 3) Novi Sad – FKB 4 : 0; 4) FKB – Futog 2 : 6; 5) Bolesnikov NS – FKB 7 : 1; 6) FKB – Krila Krajine Báč. Palanka 0 : 1; 7) Stari Grad Báč. Palanka – FKB 4 : 7; 8) Novi Sad – FKB 1 : 0; 9) FKB – dievčatá FKB 16 : 0; 10) FKB – TSK Temerín 4 : 2; 11) St. Grad – FKB 0 : 7; 12) Mladost NS – FKB 2 : 5; 13) FKB – Borac NS 8 : 1; 14) Jedinstvo Rumenka – FKB 1 : 1 (0 : 3 kont.); 15) FKB – Bečej 6 : 3; 16) dievčatá FKB – FKB 3 : 5; 17) FKB – Subotica 0 : 0; 18) FKB – St. Grad 3 : 0; 19) Mladosť – FKB 6 : 6; 20) St. Grad –

Žiacky výber FK Budúcnosť Hložany (2001 a mladší) s trénerom Lokićom FKB 4 : 2; 21) FKB – Jugović Kać 2 taktoval so sponzormi a doná: 3; 22) Novi Sad – FKB 2 : 1; 23) FKB tormi, obstarával nevyhnutný vý– Slavija NS 1 : 3; 24) Krila Krajine stroj pre šarvancov. Ako sme sa – FKB 3 : 0; 25) FKB – Sirmijum Sr. dozvedeli, zimné prípravy žiakov Mitrovica 0 : 14; 26) Bolesnikov – odštartovali v školskej telocvični.

FKB 3 : 0; 27) FKB – St. Grad 1 : 3; Vedenie k Lokićovi pridalo aj tré28) Fruškogorski partizan Bukovac nera Zorana Rodića z Čelareva.

– FKB 1 : 0; 29) FKB – Jedinstvo 1 Dozaista možno právom rátať s : 4; 30) Proleter NS – FKB 6 : 2. tým, že v jarnej sezóne hložiansKameňom úrazu boli a zostali ke futbalové „kohútiky” vyletia predovšetkým finančné pro- ešte vyššie. striedky. Vladimír Lokić nielenže robil trénera, ale zároveň konJuraj Bartoš

DRUHÝ ZÁPAS PIVNIČANOV

PRVÁ VOJVODINSKÁ VOLEJBALOVÁ LIGA

Odišiel len brankár Pavlíni

Nová výhra

SLÁVIA – KULPÍN 3 : 2 (3 : 1) utbalisti pivnickej Slávie trénujú trikrát v týždni pod vedením trénera Đuku Keravicu.

Hráčske kádre zostali prakticky nezmenené od jesennej polosezóny.

O jedenásť miest v mužstve Slávie sa uchádzajú: Jozef a Michal Žigmundovci, Ćutilo, Lamoš, Nímet, Baláž, Pintír, Kotiv, Babić, Séč, Milić, Ruman, Vasiljević, brankár Kašiković a Zorić (posily z FK Budućnost Parage), mladý brankár Jovanović (prišiel z Ratkova), Civčević (nový člen z FK Proleter R. Selo), veterán Šimon, ako i mladí hráči Vachula, Kuchta a Doroški.

Mužstvo opustil iba brankár Ivan Pavlíni, ktorý prestúpil do radov mužstva Odžaci.

Slávia zohrala už aj dva prípravné zápasy. Najprv prehrala v Laliti s Panóniou 3 : 2 a v nedeľu rovnakým výsledkom doma porazila Kulpín. Nepočetní diváci sledovali pekný futbal dvoch rov-

F

48

Santrač vsietil za hostí. Strelci boli účinní zvlášť v prvom polčase. Za domácich trafili Babić, vlastný gól hostí a Lamoš. U hostí sa presadili Fábry a Chalupka.

SLÁVIA: Kašiković, M. Žigmund, Lamoš, Nímet, Civčević, Kotiv, Milić, Pintír, Babić, J. Žigmund, Zorić. V druhom polčase hrali aj: Jovanović, Ćutilo, Baláž, Vasiljević, Šimon, Ruman, Milec, Vachula, Kuchta, Doroški.

KULPÍN: Stojčević, Haška, Škodák, Kozarov, S. Kolarski, Peťkovský, Lazičić, Stajić, Fábry, Santrač, ChaZ Pivnice do Odžakov: brankár Ivan lupka. Striedali: M. Kolarski, Pavlíni Burger, Šimo, Danko, Va(Foto: J. P.) siljev. nocenných súperov. Padlo päť Kulpínčania budú v nedeľu hosgólov, dvakrát cvendžali žrde, J. ťovať v Selenči. Žigmund trafil z radov domácich, Ján Šuster

VK BOTAFOGO – VK KULPÍN 1 : 3 alší zápas volejbalisti Kulpína hrali minulý víkend v Novom Sade. Tentoraz im súperom bolo novosadské mužstvo VK Botafogo, ktoré zdolali výsledkom 1 : 3.

V prvých dvoch setoch kulpínske mužstvo presvedčivo vyhralo. V treťom sa už príliš uvoľnili, a to ich priviedlo k neúspechu, aby sa v záverečnom sete v plnej miere vrátili zodpovedne do hry. Výsledky jednotlivých setov: 16 : 25, 15 : 25, 25 : 18 a 16 : 25.

VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Zima, Govorčin, Dudáš, Stančul, Kurjakov, Lačok, Zanfirović a Milutinović.

V sobotu 2. marca t. r. Kulpínčania si doma zmerajú sily s mužstvom VK Vest zo Šídu.

K. Gažová

Ď

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SNEMOVALI KULPÍNSKI POĽOVNÍCI

Dokončujú úpravu Poľovníckeho domu V

Poľovníckom dome v Kulpíne tamojší Poľovnícky spolok Fazan v sobotu 23. februára usporiadal výročné zasadnutie za masovej účasti členov a hostí. Predseda spolku Branislav Plachtinský otvoril pravidelné ročné stretnutie, na ktorom sumovali vlaňajšiu prácu a tiež prezentovali plány na rok 2013. Úvodom predseda združenia informoval, že sa rady PS Fazan posilnili novými členmi. Za riadneho člena prijali ev. farára v Kulpíne Jaroslava Javorníka. Na riadne členstvo sa chystajú aj Đorđe Govorčin a Marko Mladenović. PS Fazan má toho času súhrnne 63 členov. Z toho počtu 46 sú členmi poľovníckej sekcie tohto spolku, čo znamená, že všetci členovia nie sú aj poľovníci.

Poľovnícky spolok Fazan sa aj vlani venoval pestovaniu bažantov v zatvorených voliérach. Značná snaha bola upriamená aj na rozvoj dedinskej turistiky, k čomu, samozrejme, prispela výstavba nového Poľovníckeho domu v Kulpíne. Vlani na jar v snahe zvýšiť kapacity tohto objektu, ktoré časom nestačili na potreby prenajímania tohto priestoru, hlavne na svadobné veselice, nadstavali otvorenú terasu.

Zvýšili tak priestorové kapacity o dodatočných tridsať percent. Do 1. mája túto investíciu ukončili vďaka príspevku z obecnej pokladnice a aj ústretovosti Miestneho spoločenstva Kulpín. Z Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady Poľovnícky spolok Fazan vlani dostal

zvyšné prostriedky sľúbené pred niekoľkými rokmi. Tieto peniaze usmernili na opravu strechy objektu na miestach, kde premokalo, vydláždili časti Predseda PS Fazan Branislav Plachtinský (druhý zľava) podal vnútra domu, naniesli podrobnú správu o rozmanitej vlaňajšej činnosti spolku omietku, vystavali chodníky okolo Poľovníckeho domu, zhotovili tohto postupu sa budú cítiť v nasledujúcich nieschody na podkrovie. Pracovali aj na dokon- koľkých rokoch. Od komisie pre komasáciu si čení časti ubytovacích kapacít tohto objektu spolok žiadal pridelenie časti chotára vhodného na podkroví. Podarilo sa im upraviť spolo- na zalesnenie remíz pre divinu. V pláne na tenčenskú miestnosť a dva krásne apartmány, kto- to rok je i výstavba parkoviska pri Poľovníckom ré treba vybaviť nábytkom, a budú priprave- dome za pomoci lokálnej a miestnej správy. Zané na prevádzkovanie. Týmito prácami iba čias- pájanie nových členov a mladých ľudí do prátočne scelili výstavbu tohto objektu. Pravda- ce spolku je tiež jednou z priorít.

Revírnik Vladimír Haška ozrejmil práce a stav že, na dome je ešte dosť práce, lebo v podkroví treba dokončiť osem dvojposteľových izieb. loveckého revíru PS Fazan prispôsobené štyKeď ide o poveternostné podmienky, vlaňajší rom ročným obdobiam. Finančnú správu porok bol veľmi špecifický. Vo februári bola tre- dal pokladník združenia Ján Lačok. Vlani v poskúca zima a leto tropicky horúce. O divinu sa kladnici PS bolo 830-tisíc dinárov a trovy vykulpínski poľovníci v takých extrémnych pod- nášali 802-tisíc dinárov. Na rok 2013 si naplámienkach museli zvlášť postarať, pripraviť na- novali príjmy v sume 2 miliónov 250-tisíc didostač stravy a vody, čo vykonali na chvály- nárov. Úspešnú prácu do budúcna poľovníkom hodnej úrovni. Z loveckej turistiky tento spo- Kulpína popriali poľovníci z Kysáča. Po oblok získal v tejto sezóne, ktorá sa o mesiac skon- chôdzke dokončených ubytovacích kapacít Počí, zhruba 680-tisíc dinárov, čo zhodnotili ako ľovníckeho domu kamarátenie poľovníkov v pekný úspech. Predseda poukázal na to, že pro- Kulpíne pokračovalo pri chutnom paprikáši z cesom komasácie v k. o. Kulpín zničili až osem- diviny.

K. Gažová desiat percent remíz tohto spolku. Následky

STRETNUTIE ŠACHISTOV ŠÍDU A ILOKA

Rodí sa pekná družba V

sobotu 23. februára 2013 v Slovenskom dome v Šíde domáci ŠK Jednota usporiadal svoj prvý medzinárodný zápas s mužstvom ŠK Ilok z Chorvátska. Na tomto nekaždodennom podujatí sa zúčastnil aj predseda Zhromaždenia Obce Šíd Dr. Branislav Mauković, ktorý pozdravil hostí a poprial, aby taSúperi na prvých štyroch šachovniciach kéto stretnutia boli mostom na začiatku partií priateľstva medzi dvoma suŠíďania a ku, ktorého na prvej šachovnici vystriedal Misednými mestami, čo stáročia Iločania zo- roslav Baláž. predtým spájal občanov tejto Predseda ŠK Ilok Jure Šućurović (zľava) Predseda ŠK Jednota Petar Vojnović na záčasti Sriemu. Pritom predsedo- prijal darček od predsedu Zhromaždenia hrali zápas na ôsmich ša- ver povedal: „Nie je dôležité, kto vyhral, kto vi ŠK Ilok Juremu Šućurovićovi Obce Šíd Dr. Branislava Maukovića chovniciach, a potom zorganizovali rýchlo- prehral… Najimpresívnejší je dojem, že odovzdal príležitostný darček. ŠK Ilok súťaží v Tretej lige Chorvátska. Pred- ťahový turnaj, na ktorom sa zúčastnili domáci sme ľudia a priatelia, ktorí majú veľa toho seda Šućurović v príhovore pozval svojich hos- a hosťujúci šachisti, tiež aj občania Šídu, kto- spoločného, čo nás spája. Presvedčený titeľov na odvetnú návštevu a nové priateľs- rí vyjadrili ochotu zahrať si šach. Domáca Jed- som, že je toto iba začiatok peknej a úprimké stretnutie na jeseň, keď Iločania budú mať nota začala turnaj bez svojho najlepšieho ša- nej družby.” chistu, kandidáta na majstra Branislava RošS. Stupavský hroznovú oberačku.

2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

49

ŠPORT V TEMERÍNE ZALOŽILI MEDZINÁRODNÚ JADŽENTOVÚ ASOCIÁCIU

Slávnosť v kolíske jadžentu ilovníci jadžentu, rýchlej športovej hry, ktorú spoločne hrajú dievčatá a chlapci, sa znova stretli v Temeríne, kolíske Slovenský veľvyslanec Ján Varšo vyhlásil najlepších hráčov športu proferevuálneho zápasu sora Janka Pavlisa. Dôvodom všetkých piatich krajín: J. Nikola Vukašinović a Rodni Zavana sobotňajšie Pavlis, Ľ. Kleštinec, L. Hein- roš. Bola to svojrázna ukážka tohstretnutie (23. Podpísali dokument o MJA: Nataša Ivanovná, Loretta mannová, Z. Banská-Kec- to športu, keďže sa v hľadisku ocitfebruára 2013) Heinmannová a Janko Pavlis (zľava) seová a F. Ivanovič Sobianin. li aj viacerí hostia: veľvyslanec Slobolo zakladaV prvom roku pôsobe- venskej republiky v Belehrade nie Medzinárodnej jadžentovej ho Segedína prístupný akt skôr nia MJA sa dohovorili, že 7. a 8. JUDr. Ján Varšo, prvý tajomník Veľasociácie. Dokument o zaklada- podpísala Zuzana Banská-Kec- júna v Temeríne usporiadajú ja- vyslanectva Ruskej federácie v Bení asociácie podpísali predsta- seová. To isté urobil aj Ľubomír džentový turnaj, 29. augusta ja- lehrade Valentín Koljašev, predvitelia piatich krajín: Slovenska, Kleštinec, predseda Komisie pre džentisti budú hrať v Bratislave a seda Obce Temerín Vladislav Capík, Maďarska, Ruska, Rumunska a šport Matice slovenskej. Treba v polovici októbra sa predstavia aj tajomník pre šport Obce Temerín Srbska. ináč vedieť, že Asociácia pre škol- v ruskom Belgorode.

Milan Tepić a mnohí iní nielen z doV Temeríne pri príležitosti za- máceho prostredia, lež i z Nového kladania Medzinárodnej jadžen- Sadu, Beočína, Báčskeho Gradišta, tovej asociácie zohrali priateľský zá- Nadalju a Nového Miloševa. Slávpas Jadžentové hviezdy a Medai- nosť v kolíske jadžentu má byť listi za rok 2012. Výsledok bol 13 : ďalším podnetom na kliesnenie 24. Najlepší na zápase: Miloš Bajić novej cesty tohto športu medzi a Zorana Babićová. Najlepší strel- mládežou nie iba doma, ale aj za ci: Jovan Zeljković a Dragana Vuji- hranicami. ćová. Zápas viedli Srđan Pavlis, J. Pucovský

M

MEDAILISTI Najlepší hráč a hráčka Jadžentového pohára 2012: Miloš Vojin (Sirig), Sanela Kaszová (JP 93). Najlepší strelci tej istej súťaže: Jovan Zeljković (JP 93), Klaudija Matijevićová (JP 93). Najlepší hráč a hráčka Jadžentovej ligy Srbska 2012: Kristína Zavarošová (Sirig), Miloš Vojin (Sirig). Najlepší strelci tej istej súťaže: Jovan Zeljković (JP 93), Dragana Vujićová (JP 93). Medaily najlepším odovzdal profesor Janko Pavlis (v strede), ktorého vidíme v spoločnosti odmenených.

V Temeríne to urobili profesorka Nataša Ivanovná zo 43. školy v ruskom Belgorode, telocvikárka Loretta Heinmannová zo Školy Jozefa Gregora v rumunskom Nadlaku, profesor Janko Pavlis (JP 93), Nikola Vukašinović (JK Sirig) a Dragan Prokić (JK Gospođinci). V mene školy z maďarské-

50

ský šport Slovenska zaradila jadžent do riadneho programu práce na slovenských školách.

Prvým predsedom Medzinárodnej jadžentovej asociácie sa stal profesor Janko Pavlis, dvaja podpredsedovia sú Fedor Ivanovič Sobianin a Ľubomír Kleštinec. V Správnej rade sú predstavitelia

UPLYNULÝ VEĽTRH TURIZMU v Belehrade sa konal aj v znamení športu. Je celkom pochopiteľné, že na stánku Brazílie, usporiadateľa budúcich majstrovstiev sveta vo futbale, dominovala obrovská lopta. Za touto krajinou nezaostávalo ani Slovinsko, v ktorom sa v lete bude konať Eurobasket 2013. Návštevníkom to všetky štyri veľtrhové dni, od 21. do 24. februára, pripomínal najmä tento maskot zvečnený aj na snímke.

O. Filip 2. 3. 2013

9 /4532/

HLAS ĽUDU

Aktéri revuálneho zápasu v Temeríne: Jadžentové hviezdy – Medailisti 13 : 24

JADŽENTOVÝ DEŇ V TEMERÍNE

Nový krok do sveta P

ri dvadsiatom výročí športovej hry jadžent, ktorú vymyslel a patentoval profesor telesnej výchovy Janko Pavlis, v sobotu 23. februára 2013 v Temeríne podpísali dohodu o založení Medzinárodnej jadžentovej asociácie. Má to byť ešte jeden krok do sveta tohto športu, v ktorom spoločne hrajú dievčatá a chlapci. Svojím podpisom zakladanie Medzinárodnej jadžentovej asociácie

Dobre je, lopta ma netrafila

podporili predstavitelia Slovenska, Maďarska, Ruska, Rumunska a Srbska.

V temerínskej hale pri tejto príležitosti zohrali revuálny zápas družstvá Jadžentové hviezdy a Medailisti za rok 2012. Zvíťazili títo druhí výsledkom 24 : 13. Najlepším hráčom a hráčkam jadžentových súťaží v lanskom roku medaily odovzdal profesor Janko Pavlis.

J. Pucovský

Ako najlepšie zahrať?

Vyskoč, dievča, vysoko, vysoko...

Jadžent si zahrali aj Ruska Nataša Ivanovná (vľavo) a Rumunka Loretta Heinmannová (celkom vpravo)

BOĽOVCE Osada Boľovce na brehu rieky Sávy patrí do Mestskej obce Surčín. Od Belehradu je vzdialená necelých 30 kilometrov. Podľa sčítania z roku 2011 v Boľovciach žije asi 5 000 obyvateľov, z čoho je 30 percent Slovákov. Blízkosť Belehradu – významného hospodárskeho, kultúrneho a administratívneho centra Srbska – umožňuje mladým ľuďom navštevovať mnohé stredné a vysoké školy a ponúka i pestrú ponuku pracovných miest. Starší občania sa dodnes zaoberajú poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V Boľovciach úspešne pracujú niekoľkí súkromní podnikatelia a osada je známa najmä podľa turistických potenciálov. Na Sáve sa nachádza Nautická dedina – komplex domčekov na vode vhodných na oddych, kúpanie a chytanie rýb. Osada má vodovodnú a plynovú sieť, evanjelický a pravoslávny kostol, ambulanciu, kým kanalizačnú zatiaľ nemá. Členovia novej Rady MS Boľovce ako prioritné úlohy vytýčili úpravu ciest a čistenie kanálov, sanáciu strechy na Dome kultúry, inštalovanie semaforu v strede osady… Základná škola Branka Radičevića sa hrdí školským skleníkom a veľkou športovou halou.

A. Lešťanová