10 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 10 /4533/

13. zasadnutie NRSNM

9. 3. 2013

SVC na Salóne kníh

Naša téma: Ku Dňu žien

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Pracovné predsedníctvo a hostia pravidelného zhromaždenia vojvodinského kovospracujúceho odvetvia, ktoré prebiehalo koncom februára vo veľkej zasadačke pokrajinského parlamentu.

O. Filip

Najnovšími laureátmi Ceny Savu Šumanovića, ročne a tradične udeľovanej za umelecké dosahy vo výtvarnom prejave, sa v pondelok v Novom Sade stali sochárka Olga Jevrićová a výtvarný kritik Ješa Denegri.

O. Filip

Publikáciu o realizácii práv národnostných menšín a ochrane ľudských práv v Srbsku prezentovali verejnosti 27. februára v belehradskom mediálnom stredisku.

O. Filip

Súťaž o najlepšiu hložiansku klobásu, víno a pálenku spoločne zase zorganizovali Združenie poľnohospodárov Hložany a Miestne spoločenstvo Hložany v nedeľu 3. marca v kaviarni Pod lipami. Účastníkov bolo síce menej než vlani, ale pochúťok a dobrej hudby nechýbalo.

J. Bartoš

Členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka zachovávajú tradície.

V sobotu 2. marca v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove zorganizovali páračke – párali perie ako za starých čias.

A. Lešťanová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Kde je hranica?

A

flatoxín v mlieku je naša skutočnosť, ktorá sa nemení. Mení sa len jeho prípustná hraničná hodnota. Z 0,05 na 0,5 jedným ťahom vládneho pera. A naopak. Z 0,5 mikrogramov na kilogram mlieka späť na 0,05 mikrogramov.

Medzičasom za obeť „padli“ štyria riaditelia štátnych inštitúcií zodpovední za nepodnikanie žiaducich opatrení. O práci ministra poľnohospodárstva Gorana Kneževića, ktorý „korektne ponúkol demisiu“, sa ešte len bude rokovať. V rámci alebo na úvod čoraz istejšej rekonštrukcie vlády.

Otázku rekonštrukcie vlády nastolila Srbská pokroková strana. „Prvý variant je rekonštrukcia vlády, druhý vypísanie volieb,“ vyhlásil vicepremiér Aleksandar Vučić. V týchto dňoch, čiže do 15. marca SNS zhodnotí prácu všetkých deviatich svojich ministrov vo vláde, a potom navrhne ďalšie kroky.

V súvislosti s tým premiér Ivica Dačić povedal, že je vcelku spokojný s prácou svojho kabinetu, ale že sa vždy dá aj lepšie a možnosť rekonštrukcie vlády nezamietol. Ostatní koaliční partneri reagovali podobne. Všetci sa vyjadrili v tom zmysle, že by voľby v tejto chvíli neboli dobrým riešením a podporili ideu o prípadnej rekonštrukcii vlády.

Keďže aféra s aflatoxínom v mlieku zasiahla celý región a spolu so Srbskom sa o záchranu domáceho poľnohospodárstva usilujú aj okolité krajiny, situácia si vyžiadala dať hlavy dokopy. Tak sa v Belehrade stretli rezortní ministri Srbska, Chorvátska, Macedónska a Bosny a Hercegoviny, aby sa dohodli na budúcich krokoch a formách spolupráce. Pri tej príležitosti konštatovali, že máme veľmi kvalitné mlieko a potvrdili nutnosť prísnej kontroly. Štvorhodinové rokovania 4. marca v rámci šiesteho kola bruselského dialógu Belehradu a Prištiny nikomu nezlepšili náladu. Účastníci si podali ruky a rozišli sa bez konkrétnej dohody.

Dosiahli síce zásadnú zhodu v súvislosti s hlavnou témou rokovaní, čiže o utvorení spo-

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

ločenstva deviatich srbských obcí na Kosove a Metóchii, no ďalej od toho sa nedostali. „Vymenili sme si mienky, ale zostali rozdiely v súvislosti s charakterom spoločenstva obcí,“ vyhlásil premiér Dačić. Zdôraznil takisto, že Belehrad naďalej trvá na tom, že spoločenstvo má mať výkonné a zákonodarné právomoci.

Dačićovo dementi vyhlásenie kosovského premiéra Tačiho o dosiahnutí ústnej dohody o demontáži srbských bezpečnostných štruktúr s poznámkou, že Srbsko na Kosove nemá žiadne bezpečnostné štruktúry, ešte väčšmi zastrelo tieto témy a dilemy a vyvolalo dodatočnú konfúziu.

V oznámení z úradu vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej po trilaterálnom stretnutí sa uvádza, že sa dosiahol dobrý pokrok, hoci zostalo ešte hodne práce, ktorú treba vykonať do 20. marca, keď nasleduje ďalšie bruselské stretnutie.

Srbské štátne vedenie pred marcovým kolom dialógu zasadalo dvakrát za tri dni. Najvyšší štátni funkcionári vyjadrili očakávanie, že Európska únia si zachová nezaujatý postoj a že bude vplývať na Prištinu v zmysle robenia určitých ústupkov, pretože „stanovisko Prištiny sa od začiatku rokovaní neposunulo ani o milimeter“.

Ako čas plynie, bruselské stretnutia bývajú čoraz častejšie, bruselské témy čoraz zložitejšie, rokovania čoraz ťažšie. K tomu akoby vychýlené na jednu stranu. Priština neoblomne trvá na svojom, lebo vie, že si to môže dovoliť a – nemá čo stratiť. Belehrad v takto obmedzenom manévrovacom priestore kľučkuje od Ústavy po rezolúciu a platformu, so zrakom upriameným na tretiu stranu. Srbské obyvateľstvo na Kosove od dialógu očakáva predovšetkým riešenie každodenných existenčných problémov. Hoci sa možno nezdá, dosiahnutie udržateľného riešenia má rovnako veľký význam pre všetkých.

Anna Lazarevićová

Ženy a kvety ymbolom prejavu pozornosti a úcty k ženám sú okrem iného aj kvety. Veď žena oplýva mnohými hodnotami: krásou, eleganciou, kultúrou, je milujúcou matkou a manželkou, oporou v rodine, zasadzuje sa za mier... Bez ohľadu na dnešné modernejšie vnímanie 8. marca – ešte vždy sa tento sviatok oslavuje. Je to príležitosť vyjadriť vďaku príslušníčkam nežného pohlavia za ich dobrotu, starostlivosť a jedinečnosť. Každý muž má ženu, ktorú si váži, miluje alebo ju považuje za priateľku. Práve v Medzinárodný deň žien tú svoju lásku či úctu prejavuje kvetom alebo malým darčekom, ktorým poteší tú, ktorú má rád!

Jar sa už blíži a kvety lákajú, zvlášť tie exotické – napríklad orchidey. V ich objatí sme z príležitosti 8. marca odfotografovali Anetu Alexandru Ožvátovú z Kysáča, žiačku petrovského gymnázia.

E. Š.

S

3

FÓKUS

Dr. Vesna Petrovićová v úvodnom prejave projekt a publikáciu označila ako osožné, zdôrazňujúc, že stredisko hlavne kon- Z prezentácie najnovšej publikácie trolovalo uplat- o národnostných menšinách nenie odporúčaní, ktoré nezávislé inštitúcie za- kálne samosprávy nemajú ani kasielali lokálnym samosprávam v pacity, ani vedomosti, ani prozáujme lepšej realizácie práv ná- striedky a ani možnosti realizovať rodnostných menšín. Zástupca menšinové práva.

Zástupkyňa pokrajinskej republikového ombudsmana Dr. Goran Bašić v tomto kontexte ombudsmanky pre ochranu práv uviedol, že toto nezávislé teleso národnostných menšín Eva Vuvlani zaslalo 333 odporúčaní lo- kašinovićová ozrejmila význam kálnym samosprávam, z ktorých odporúčaní, vychádzajúc z prírealizovali dve tretiny, týkajúce sa kladov vzťahov medzi kultúrnymi predovšetkým individuálnych ustanovizňami a národnostnými práv občanov. Z 54 odporúčaní radami. Mladí výskumníci Nikola vzťahujúcich sa na ochranu práv Kovačević a Dušan Pokuševski sa menšín, väčšina nebola realizo- vo svojich výkladoch zmienili o vaná. Tie hlavne súviseli s úrad- viacerých skúsenostiach z práce v ným použitím jazyka, s postave- teréne.

Z ich a iných debatných príním a ubytovaním Rómov atď. Bašić problém hlavne vidí v znení Zá- spevkov vyplynul záver, že sú zákona o národnostných radách, v kony, garantujúce práva národjeho (ne)zladenosti s inými zá- nostných menšín v podstate dobkonmi, v okolnosti, že niektoré lo- ré, no neuplatňujú sa – pre rôzne

objektívne a subjektívne dôvody – v dostatočnej miere. Je to jednou z príčin narastajúcej etnickej dištancie v niektorých prostrediach, tak isto celého radu iných problémov. Treba si len spomenúť na diania súvisiace s voľbou bosniackej národnostnej rady. Tá napriek odporúčaniu, ktorého podstatou je odkaz: odstráňte nedopatrenia, ktoré zabrzdili konštituovanie rady, a viacerým iným upozorneniam, dodnes nepôsobí, hoci je šesťmesačná zákonná lehota na realizáciu opatrení, slovami obchodníkov, už dávno po záruke.

Píše sa rok 2013, čo znamená, že uplynuli až tri roky od vzniku problému, ako i to, že sa ďalšie voľby národnostných rád majú konať v podstate o rok a čosi, v roku 2014.

Tak na tomto prípade a príklade, ako aj na celom rade iných, jasné je, že by sa mnohé oveľa viac a lepšie realizovalo pri tesnejšej spolupráci nezávislých telies, štátnych orgánov, mimovládnych organizácií a iných zainteresovaných činiteľov, ako aj pri sústavnom školení všetkých ohniviek tejto reťaze a občanov samotných. V prospech toho všetkého táto publikácia vlastne aj je.

O. Filip

jedno percento), prípadne veľa alebo málo peňazí. Ďalšou, takmer tradičnou chybou sú nesprávne odpovede, keď ide o našich najväčších zahraničných finančných podporovateľov a prispievateľov. Tu až 35 percent opýtaných na prvej pozícii vidí Rusko, na druhom mieste EÚ (34 percent), na treťom Japonsko (27 percent), potom Čínu, USA, Nórsko. Skutočnosť je však taká, že výrazne najväčšiu účasť v rozvojovej pomoci Srbsku v rokoch 2000 – 2010 mala Európska únia a jej členovia s takmer 79 percentami úhrnnej pomoci, alebo s viac ako 4,5 miliardy eur. Na druhom mieste sú USA s 11 percent (630 miliónov eur). Nasledujú Nórsko, Švajčiarsko a Japonsko so sumami 182, 132 a 97 miliónov eur.

V prípade modelu budovania vlastnej budúcnosti Švajčiarsko zostalo konštantným vzorom. Je na prvom mieste s 29 percent hlasov opý-

taných. Na druhej pozícii je Nemecko s 23 percent hlasov, na tretej Rusko s 15 percent hlasov zástancov. Nasledujú Nórsko, Japonsko, USA, Čína, Poľsko, Brazília. Žiaden vzor nemá pár percent opýtaných, kým na túto otázku neodpovedalo 11 percent respondentov.

Hodne opýtaných sa hodne skepticky díva na budúcnosť Európskej únie. Takmer 30 percent ich sa nazdáva, že toto zoskupenie štátov bude narážať na čoraz väčšie problémy a pravdepodobne sa bude skôr uzatvárať než šíriť. Každý piaty dokonca ani nemá názor na tie dilemy.

Vcelku, o EÚ vieme o čosi viac ako predtým, zďaleka však nie ani dostatočne, ani všetko, čo je potrebné. Je to zrejme následkom stavu eurokompasov, ktoré práve máme. A ktoré treba rýchlejšie prispôsobovať pomerom našim a európskym.

Oto Filip

PUBLIKÁCIA O REALIZÁCII PRÁV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A UPLATNENÍ ODPORÚČANÍ NEZÁVISLÝCH INŠTITÚCIÍ K OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV V SRBSKU

V prúde premien N

eveľká, približne 70-stranová publikácia, ktorá vyšla v náklade 400 výtlačkov, uzrela svetlo sveta pred pár dňami. Konkrétne, na záver štvormesačného projektu Rast účinnosti a viditeľnosti nezávislých inštitúcií pre ochranu ľudských práv v Srbsku, ktorý financoval USAID cez Inštitút pre udržateľné spoločenstvá.

Projekt podporený Kanceláriou republikového ochrancu (práv) občanov, inštitúciou pokrajinského ombudsmana a Povereníkom pre ochranu rovnoprávnosti vznikol vlastne ako výsledok terénnej práce a odborných analýz výskumníkov Belehradského strediska pre ľudské práva. V prvom rade na základe návštev desiatich obcí a miest a rozhovorov s predstaviteľmi lokálnych samospráv a národnostných rád Maďarov, Albáncov a Bosniakov. Ohniskom záujmu bolo uskutočňovanie práv národnostných menšín v oblasti používania jazyka a písma, ako i prevod zakladateľských a riadiacich práv na ustanovizne kultúry.

Výkonná riaditeľka Belehradského strediska pre ľudské práva

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (4)

Najdôležitejšie reformy A

ko vám je iste známe, otázkou, ktorá sa pravidelne opakuje vo všetkých polročných prieskumoch verejnej mienky uvedeného druhu, je: Ktoré z reforiem sú podľa vášho názoru najdôležitejšie? Tu je suverénne na prvom mieste boj proti korupcii, ktorý ako najdôležitejší vidí až 45 percent opýtaných. Na druhom mieste je reforma justície, ktorú za podstatnú považuje 22 percent opýtaných, kým sú všetky iné zmeny ďaleko za nimi. Od reformy zdravotnej sústavy (osem percent), cez ochranu spotrebiteľov a reformu poľnohospodárstva (po štyri percentá), po lepšiu ochranu ľudských práv (tri percentá), reformu vzdelávania a ochranu životného prostredia, ktoré upútali pozornosť len pár percent anketovaných.

4

Napriek sústavnej prítomnosti európskych tém v bežnom živote, v politike, ako aj v médiách či v školách, nemožno povedať, že by o nich väčšina obyvateľstva vedela dostatočne. Dokladom je skutočnosť, že len tretina respondentov počula o niektorom projekte financovanom z európskych fondov. Hlavne o tých v oblasti reformy verejnej administratívy, justície a vnútorných vecí, ekológie, energetiky, rozvoja súkromného úseku, poľnohospodárstva, spoločenského rozvoja, prepravy a cezhraničnej spolupráce. Až 97 percent opýtaných nevedelo ani orientačne, koľko prostriedkov Srbsko ročne získava z EÚ fondov. Najčastejšími odpoveďami boli do 100 miliónov alebo viac ako 100 miliónov eur (po

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PROTEST V KOVAČICI JE DOČASNE ZASTAVENÝ

Ďalšie konania pod dozorom P

o 26 dňoch protestu poľnohospodári a občania Kovačickej obce v nedeľu 3. marca rozhodli dočasne zastaviť protest s cieľom umožniť Ministerstvu pre energetiku, rozvoj a ochranu životného prostredia vyšetriť právoplatnosť konania vydaných povolení, a potom ich zrušiť.

Organizátori protestu, poľnohospodári a opoziční výborníci v ZO Kovačica zo Skupiny občanov Zelené jablko, Slovenskej strany a Srbskej pokrokovej strany zhodnotili, že schválením rozhodnutia ZO 19. februára t. r. s cieľom vyriešiť tento problém sa niektoré veci zlepšili v prospech demonštrantov. Podarilo sa im zrušiť podrobný plán blokov 43, 44, 45 v Kovačici z roku 2009, ktorý, ako tvrdia, bol schválený v rozpore so Zákonom o strategickom hodnotení vplyvu na životné prostredie, bez vypracovaného strategického hodnotenia vplyvu na životné prostredie. Výborníci na žiadosť účastníkov protestu schválili aj rozhodnutie, že na území Kovačickej obce sa neplánuje

Sándor Egeresi predsedom Rady národnostných spoločenstiev a konštitutívnom zhromaždení, ktoré sa konalo v stredu 6. marca v Zhromaždení AP Vojvodiny, zvolili nového predsedu a podpredsedu Rady národnostných spoločenstiev. Sándor Egeresi, ako jediný navrhnutý kandidát, zvolený bol 14 hlasmi členov národnostných spoločenstiev a 10 hlasmi členov radov srbskej národnosti. Novozvolený predseda vyzdvihol, že bude poctivo a zodpovedne vykonávať povinnosti predsedu rady a že od členov očakáva konkrétne iniciatívy. Za podpredsedu rady členovia zvolili Dr. Životu Lazarevića, špecialistu športovej medicíny a bývalého riaditeľa Domu zdravia v Novom Sade.

J. Pániková

N

Poľnohospodári so svojimi poľnohospodárskymi strojmi už musia ísť na role (na snímke ako odchádzajú domov po 26-dňovom proteste) výstavba žiadnej prevádzky na dovy ZO, ale organizátori proteszber, spracovanie a uskladnenie tu Združenie poľnohospodárov nebezpečného odpadu a výstavba Eurobanát, Asociácia poľnohospodárov Južného Banátu a opotakej továrne nie je možná.

Protest proti výstavbe strediska ziční výborníci v ZO Kovačica rozna spracovanie, recykláciu a hodli, že o dva týždne usporiadajú uskladnenie nebezpečného prie- nové protestné zhromaždenie myselného odpadu na území Ko- občanov, nakoľko príslušné štátvačickej obce prebiehal od 6. fe- ne orgány nezrušia lokačné a stabruára pred budovou ZO Kovači- vebnícke povolenie belehradca. Poľnohospodári v nedeľu od- ského podniku Junirisk.

A. Chalupová pratali svoje traktory spred bu-

Z 13. ZASADNUTIA NRSNM

Znovu medzi bežnými problémami Č

lenovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zasadali po takmer piatich mesiacoch. Keďže v pondelok 4. marca zasadali po prvýkrát v tomto roku, zasadnutie malo prevažne schvaľovací charakter, a to výročných správ výborov NRSNM a spoluzakladateľských inštitúcií – Múzea vojvodinských Slovákov, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a NVU Hlas ľudu, ako aj Fondu pre vydavateľskú činnosť za rok 2012 a plány na bežný rok.

Počas uplynulého roku členovia NRSNM pracovali naplno. Organizácie, podpory, návštevy prostredí a mnohé iné aktivity, o ktorých sa pravidelne písalo v našom týždenníku, zamestnávali členov NRSNM počas celého roku. Okrem schvaľovania výročných správ hovorilo sa aj o aktuálnych problémoch.

Problém, s ktorým sa stretla Komisia pre učebnice Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a ktorý sa, pravdaže, týka aj všetkých iných, je 9. 3. 2013

10 /4533/

problematika vydávania učebníc v slovenskom jazyku. V katalógu učebníc na školský rok 2013/2014 chýbajú takmer 40 titulov – kníh v slovenskom jazyku, a sú to tituly, ktoré sú nevyhnutné pre vyučovanie. Komisia reagovala a poslala listy kompetentným inštitúciám, no odpoveď alebo nedostali, alebo bola negatívna. Je to závažný problém, ktorý sa netýka iba slovenskej menšiny, ale aj iných národnostných spoločenstiev, a zatiaľ je otázne, či v nasledujúcom školskom roku budú učebnice v jazykoch národnostných spoločenstiev.

Nerešpektovanie zákona o úradnom používaní jazyka a písma v niektorých prostrediach čoraz viac vystupuje do popredia. Konkrétne, čoraz viac sa vyskytujú tabule a pečiatky iba v cyrilike, čo, pravdaže, narúša práva menšín. Národnostná rada, ako ochranca práv menšiny, bude podnikať určité kroky, aby sa narúšanie či nerešpektovanie zá-

HLAS ĽUDU

kona zastavilo. Niektoré lokálne samosprávy tento zákon neuplatňujú ani v oblasti vzdelávania. Ani keď ide o financovanie. V súvislosti so Zákonom o národnostných radách lokálne samosprávy by mali financovať činnosť Národnostnej rady a zatiaľ si svoj záväzok spĺňa iba Nový Sad, Kovačica a Schvaľovanie prebiehalo Báčska Topola. Zo všet- viac-menej jednohlasne kého vyplýva iba jedno – musí sa vždy upozorňovať na zákon venskej tlače drasticky padá, odznel aj medzi členmi rady. V súvise s tým a „bojovať“ za svoje práva.

Keď ide o organizačné zabezpe- navrhli, aby sa tou problematikou čovanie podujatí s osobitným vý- osobitne zaoberal Výbor pre vzdeznamom pre slovenskú národ- lávanie.

Keď ide o informovanie, okrem nostnú menšinu, tie úlohy si na seba preberie Ústav pre kultúru iného bolo upozornené aj na to, že vojvodinských Slovákov, a to iba s práve prebieha verejná rozprava o jedným cieľom – aby sa o organi- Návrhu zákona o verejnom inforzáciu a realizáciu určitého poduja- movaní, takže tejto téme venujú aj jedno zo svojich nasledujúcich zatia nestarala iba jedna osoba.

Fakt, že počet odberateľov žiac- sadnutí.

J. Pániková kych časopisov, ale aj celkovej slo-

5

FÓKUS Z VOJVODINSKÝCH HOSPODÁRSKYCH POHYBOV

Združovanie ako trend etreba byť pesimistom: keď na sklonku 2011 vznikla štartovacia čiara pre nehatený novodobý rozvoj vojvodinského kovospracujúceho úseku, bolo zaiste dosť neveriacich Tomášov, ktorí nad takýmito zámermi iba mávli rukou. Výsledky a doba ich dementovali.

Vojvodinské kovospracujúce odvetvie alebo Vojvodina Metal Cluster (VMC) založilo 56 podnikov a pätnásť inštitúcií ako podporovatelia. Dnes je v jeho radoch 110 členov: 90 podnikov a 20 podporovateľov – inštitúcií.

Z toho je 86 percent z Vojvodiny, 12 percent z iných častí Srbska a dve percentá z EÚ. V posledný decembrový deň 2012 toto vojvodinské hospodárske odvetvie zamestnávalo 5 600 robotníkov a mohlo sa pochváliť celkovými príjmami v sume okolo 270 miliónov eur, z čoho hodnota exportu bola 79 miliónov eur.

Jadro jeho podnikateľskej filozofie je univerzálne platné: o trhu rozhoduje konkurencieschopnosť, o tejto zase zveľadenie inštitucionálnych kapacít, technologické inová-

N

Z pravidelného snemovania VMC v Novom Sade

6

INÝ NÁHĽAD

VIACROZMERNÝ FENOMÉN obchodovania s ľuďmi je natoľko náročný, že si vyžaduje sústavné angažovanie sa a koordinovanú spoluprácu celého radu štátnych inštitúcií a organizácií civilnej spoločnosti. Bolo to počuť na konferencii prebiehajúcej 27. februára v Belehrade, o projekte Lokálne spoločenstvá v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Realizujú ho mimovládna organizácia Atina (Atény) s Novosadským humanitárnym strediskom ako partnerom. Samozrejme, je doň zapojený ešte celý rad subjektov, republikových a pokrajinských orgánov a inštitúcií, stredísk sociálnej práce, zdravotných ustanovizní, kancelárií pre mladých, organizácií civilnej spoločnosti v Novom Sade, Sriemskej Mitrovici, Subotici, Kraljeve... Základným cieľom projektu finančne podporeného Európskou úniou je zveľadiť kapacity v rámci lokálnych spoločenstiev v dvoch smeroch: aktívnej účasti v prevencii, týkajúcej sa jednej z najväčších a najziskovejších globálnych kriminálnych aktivít, ako i chránenia obetí obchodovania s ľuďmi. Na snímke: Záber z prezentácie projektu.

O. Filip

parlamentu, za účasti popredných činiteľov vojvodinskej administratívy. Tak predseda Zhromaždenia APV István Pásztor podčiarkol, že je kovospracujúci komplex tradične silným vojvodinským hospodárskym odvetvím a že sa v záujme spoločného dobra možno a treba povzniesť nad úzkymi záujmami, lebo sa len spätí stávame celkovo silnej-

Ďuro Varga

cie, štandardizácia a certifikácia kvality, školenie zamestnancov, marketing, tempo a rozsah aplikovania európskych a svetových štandardov v podnikaní.

Združovanie je trend a jednotné nastupovanie hybnou silou napredovania. V znamení tejto premisy sa konalo i pravidelné zhromaždenie VMC vo veľkej sieni pokrajinského

šími a vplyvnejšími. Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin poukázal na potrebu zakladať klastre vo všetkých oblastiach vojvodinskej ekonomiky, podľa možností už v tomto roku, lebo nás takto rozkúskovaných cudzie veľké trhy vôbec nebudú brať do úvahy. Jeho kolega, pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski sa tiež zmienil o možnostiach vojvodinskej ekonomiky na cudzích trhoch, oznamujúc zároveň, že sa stratégia rozvoja APV bude zakladať na poľnohospodárstve, kovospracujúcom priemysle, energetike, strojníctve, úseku informačných technológií.

V tomto smere a duchu budú aj budúce, najmä tohtoročné aktivity vojvodinského kovospracujúceho odvetvia. A to znamená vznik celého radu nových rozvojových projektov: v oblasti novátorstva, projektovania a rozvoja súčasných výrobkov a služieb, štandardizácie a certifikácie, zadováženia nových vybavení, ekologickej výroby. Veď nielen železo, ale aj budúcnosť sa kuje za horúca.

O. Filip

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PO ROKOCH SA AKTUALIZUJE PROBLEMATIKA VLASTNÍCKEJ TRANSFORMÁCIE LOKÁLNYCH MENŠINOVÝCH ROZHLASOV

Prebudené obavy zo zániku menšinových lokálnych staníc R ozpráv na tému postavenia médií národnostných spoločenstiev bolo už neúrekom, a všetky sa podobajú ako vajce vajcu. Predstavitelia reprezentatívnych štátnych inštitúcií, novinárskych združení a organizácií, nezávislých expertov a predstavitelia médií národnostných spoločenstiev sa z času na čas stretnú na okrúhlych stoloch či debatách, aby diagnostikovali dobre známe choroby, ktoré sa už dlho neliečia a ktoré sú zo dňa na deň boľavejšie. Už roky, presnejšie od roku 2007, keď bola zastavená privatizácia lokálnych rozhlasových médií, sa diskutuje o procese vlastníckej transformácie lokálnych médií, rozvíjaní a zveľaďovaní mediálnych obsahov, potrebe po kádrovom posilňovaní menšinových (starých) redakcií, rozvoji a podpore médiám mimovládnych organizácií, o potrebe väčšej rôznorodosti a plurality (aj) menšinových médií, ako aj o obsahovej kvalite mediálnych produktov, ktoré ponúkajú súčasné médiá v rečiach národnostných menšín.

Diskusia vždy nasmeruje k najpálčivejšiemu problému, z ktorého potom vyplývajú už spomenuté symptómy, a ním je, samozrejme, nedostatok finančných prostriedkov. V celosvetovej finančnej, spoločensko-kultúrnej a morálnej kríze prvým terčom sú (okrem kultúry) médiá – menšinové zvlášť. Na nich sa šetrí vždy a najviac, – sťažujú si predstavitelia menšinových médií. Z druhej strany predstavitelia medzinárodných a štátnych orgánov, ako aj novinárskych združení opakujú svoj názor, že menšinové médiá nie vždy ponúkajú dostatočne kvalitné obsahy svojmu publiku vzhľadom na to, s akými finančnými prostriedkami nakladajú.

Takmer identický scenár sa udial aj v piatok 1. marca t. r. vo vojvodinskom zhromaždení, keď prebiehala rozprava pod názvom Diskusia o médiách v rečiach národnostných menšín, ktorú zorganizovali OBSE a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie. Náhodne alebo zámerne, novinárske stretnutie termínovo ladili v deň po zverejnení nového návrhu zákona o verejnom

informovaní, ktorý sa stal leitmotívom diskusie.

Na sesiách takého druhu sa vždy točíme dokola, a každá strana svoju melódiu pospevuje.

Avšak tentoraz scenár predpokladal aj náhly obrat: aktualizáciu pokračovania v procese transformácie lokálnych rozhlasov, ktorú prináša zverejnený draft mediálneho zákona, čím sa prebudili staré obavy zo zániku menšinových rozhlasových staníc. Autori navrhnutého zákona svätosväte tvrdia, že nový predpis garantuje udržanie existujúcich lokálnych menšinových RTV staníc pomocou národnostných rád národnostných menšín. Dve strany – dve pesničky, ibaže v danej chvíli dve strofy refrénu boli spoločné: túžba po zbavení sa strachu z porušovania práva na informovanie v materinskej reči na lokálnej úrovni v prípade neúspešnej vlastníckej transformácie a túžba po obmedzení politického vplyvu na redakčnú politiku.

Novinári a politici sa uzhodli ešte v jednom bode, ktorý zdôraznil profesor belehradskej Fakulty politických vied Rade Veljanovski: Mediálna problematika by mala byť obsiahnutá v mediálnych zákonoch, a nie rozhádzaná v zákonoch o lokálnej samospráve, o hlavnom meste, o národnostných radách národnostných menšín a pod. Ak sa s takým stanoviskom stotožní aj štát, a dúfame, že áno, v mediálnej zákonodarnej oblasti bude práce až-až.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PROF. DR. VESNA PETROVIĆOVÁ, VÝKONNÁ RIADITEĽKA BELEHRADSKÉHO STREDISKA PRE ĽUDSKÉ PRÁVA

POZNÁMKA

Netolerancia je vôkol nás

nohí príslušníci tzv. silnejšieho pohlavia svoje nežnejšie či krajšie M polovičky (ako ich sami označili) často

– Ako možno zhodnotiť súčasný stav ľudských, prípadne menšinových práv u nás?

– Ešte od roku 1998 vypracúvame komplexnú správu o stave ľudských práv, v ktorej sú zahrnuté i otázky práv menšín, zákonov, praxe. Ešte pred rokmi sme si všimli dve skutočnosti, ktoré nás znepokojujú. Prvou je, že sa menšiny navzájom nevšímajú a neakceptujú. Napríklad, osoby s invaliditou neuvažujú o problémoch, ktoré ako menšiny majú napríklad Rómovia. Alebo sa Rómovia nezamýšľajú nad tým, aké problémy trápia osoby inakšej sexuálnej orientácie. Vystal teda ten univerzálny prístup k ľudským právam. Je to čosi, čím by sa celý mimovládny úsek musel zaoberať oveľa viac než doteraz. Druhou záležitosťou je vzťah väčšiny k menšine. Zo všetkých našich správ vidno, že je prítomná netolerancia v spoločnosti napriek všetkým našim snahám o rozvoj ideí a praxe rozličnosti. Komunikujeme pritom s mladými ľuďmi, s lokálnymi prostrediami, s inými mimovládnymi organizáciami, no jediní, ku ktorým sa nemôžeme dostať, sú politici. A práve títo veľmi vplývajú na stav spoločnosti. Preto by nám museli zasielať osožné posolstvá, ktorými by sme sa mali riadiť. To sa, žiaľ, často nestáva. Práve naopak: v posledných dvoch desaťročiach ich odkazy zanechali výrazne negatívne stopy, o ktorých stále nevieme, koľko ešte budú pretrvávať. V zásade, všetko dodnes závisí od toho, kto je, ktorá strana, pri moci. A nie je dobre, keď všetko, takmer výlučne, závisí od toho.

Zaznamenal: O. Filip

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Ženy nie sú dobytok častujú práveže názvami podaktorých prevažne domácich živočíchov.

Jedni vedomí obsahu vyslovených slov, iní môžbyť bez toho, aby si uvedomili, že už tým páchajú násilie.

Podľa dokumentov Spojených národov násilie na ženách je vyjadrenie historicky nerovnakých vzťahov spoločenskej moci medzi mužmi a ženami, ktoré priviedli k diskriminácii a dominácii nad ženami zo strany mužov a k zamedzeniu úplného pokroku žien. Násilie v tomto kontexte je prekážkou na dosiahnutie rovnosti.

Na jednej strane sme svedkami skutočnosti, že ženy sú čoraz prítomnejšie (nie iba v zmysle kvantity, ale i kvality) na verejnej scéne. Nielen na teréne zábavy, kde už dávno vystupovali a vystupujú v úlohe objektov, ale aj na pôde spoločenského, t. j. kultúrneho, osvetového, vedeckého, ba i politického života. Na druhej strane (aký to paradox!) sa čoraz častejšie stávajú obeťami psychofyzického násilia mužskej časti populácie. Podľa údajov Spojených národov jedna z troch žien počas svojho života býva zbitá, znásilnená alebo podstúpi psychické trýznenie zo strany mužov. Za prvých deväť mesiacov roku 2012 v Srbsku až 29

žien zavraždili ich partneri (manželia, priatelia, milenci). Vtedajší alebo bývalí.

Pritom sú vraždy čoraz zbesilejšie, neľudskejšie. Strelná zbraň pripadá ako „darček z oblohy“ v porovnaní s ubitím k smrti, zaškrtením, dopichaním nožom... Psychické násilie (znevažovanie, podceňovanie, výsmech, častovanie oplzlými výrazmi, vyvreskovanie...) vyznieva temer nevinne v porovnaní s fackami, bitkou, znásilnením a usmrtením fyzicky v drvivej väčšine prípadov slabších žien zo strany mužov. Ktorí poruke zavše majú„silné argumenty“ na ospravedlnenie vlastných skutkov: obete (ženy) „sú vinné“, lebo boli neverné, nevážili si nadostač mužov, zle varili, neprimerane sa obliekali a správali vo verejnosti, nestarali sa o domácnosť...

Tieto a iné podobné kvalifikácie na konto žien vyslovujú muži (často za výdatnej pomoci alkoholu). Nijako si neuvedomujúc, že v 21. storočí až ani na dobytok by sa nemalo ísť palicou, nie to na ženy. Týždeň bez vraždy, ako najťažšej formy násilia mužov na ženách, v našej zamorenej spoločnosti, je prakticky vzácnou výnimkou. Žiaľ, čoraz zriedkavejšou. Zníženie frekvencie výskytu smutných dní a týždňov je v rukách mužov; haló, je tam niekto...?

J. B-š

7

FÓKUS ZAČALA SA VEREJNÁ ROZPRAVA O NÁVRHU ZÁKONA O VEREJNOM INFORMOVANÍ A MÉDIÁCH

Zachovanie alebo zánik médií národnostných spoločenstiev? dá sa, že naše štátne vedenie bude dôsledné, keď ide o uplatňovanie Stratégie rozvoja verejného informovania v rokoch 2011 až 2016, ktorá predpokladá odstúpenie štátu z vlastníctva médií. Návrh zákona o verejnom informovaní a médiách to potvrdzuje, keďže explicitne uvádza novú lehotu ukončenia vlastníckej transformácie médií. Čiže od 31. decembra 2014 republika, pokrajina, či lokálna samospráva nebudú môcť byť zakladateľom médií. Týka sa to hlavne lokálnych a regionálnych rozhlasových, resp. televíznych staníc, ktoré vysielajú program aj v re-

Z

čiach národnostných spoločenstiev, pre ktoré bola roku 2007 zastavená privatizácia.

Dopad takej štátnej orientácie sa bytostne týka národnostných spoločenstiev, ktoré s obavami privítali nové zákonné riešenia. Návrh zákona predvída, že štátne orgány nebudú vlastníkmi, čiže zakladateľmi médií, ale podľa princípu pozitívnej diskriminácie uvádza aj výnimky v prípade informovania v rečiach národnostných menšín. To znamená, že sa menšinové médiá nemusia privatizovať, ale sa môžu dostať do lona národnostných rád národnostných menšín. Avšak tieto in-

štitúcie by neboli ich priamymi zakladateľmi. Článok 30 (odsek 6) hovorí, že národnostné rady by v tom prípade založili ustanovizeň alebo nadáciu, ktorá by mohla byť vydavateľom médií. Predstaviteľ Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a člen pracovnej skupiny pre vypracovanie Zákona o verejnom informovaní Kalman Kuntić precizoval, že v rámci jednej takejto ustanovizne bude môcť koexistovať viacero médií, no bolo by žiaduce, aby niektoré zostali aj mimo, čím by sa zabezpečila pluralita ideí v médiách a vyhlo by sa koncentrácii médií. Také-

to zákonné riešenia predpokladajú aj zmeny iných zákonov, konkrétne Zákona o národnostných radách národnostných menšín v bližšej či ďalšej budúcnosti.

Predstavitelia národnostných spoločenstiev, ktorí sa 5. marca t. r. zúčastnili na prvej verejnej rozprave o návrhu zákona o verejnom informovaní vo vojvodinskom zhromaždení v Novom Sade, získali však iba hmlisté presvedčenie, že zákon nemá tendenciu zatvoriť menšinové médiá. Veľkou neznámou zostal aj spôsob financovania týchto médií, keďže predpokladané projektové financovanie nemôže byť dlhodobým udržateľným rámcom.

A všetci poznáme slovenské príslovie: Za málo peňazí málo muziky. Preto sa aj obávame odpovede, keď sa opýtame: Kam speje naše menšinové novinárstvo?

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

POZNÁMKA

Aflatoxíny – alfa a omega našich životov Z

NIČME TO, ČO NÁS NIČÍ. V Srbsku sa ročne vyprodukuje 27 000 ton akumulátorov, zo zahraničia dovezie alebo doma vyrobí asi 80 000 ton elektrického a elektronického odpadu, vyprodukuje asi 50 000 ton odpadových olejov. V závislosti od produktov, ich rôzne množstvá a percentá sa recyklujú, no ešte stále ich zostáva dosť, a to zamoruje prírodu. V porovnaní s obdobím pred pár rokmi, keď najvýraznejším problémom bola absencia separácie a spracovania nebezpečných odpadov, predsa sme sa pohli o čosi vpred. Pričinil sa o to i projekt Posilňovanie inštitucionálnych kapacít na riadenie nebezpečného odpadu, ktorý v uplynulých dvoch a čosi rokoch spoločne realizovali naše Ministerstvo energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia a Agentúra pre životné prostredie Rakúska, za podpory Európskej únie. Podľa tajomníka Dr. Slobodana Puzovića, ktorý nedávno v mene Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v Zhromaždení APV hovoril o doterajších výsledkoch projektu, jeho osobitným prínosom je vypracovanie národných plánov na riadenie viacerých druhov nebezpečných odpadov, zaškolenie odborníkov uplatňovať vysoké európske štandardy pri riadení nebezpečných odpadov, vypracovanie zoznamu odpadmi zamorených oblastí, ako i stanovenie priorít na ich sanáciu. Na snímke je záber zo zasadačky číslo 1 Zhromaždenia APV, v ktorej bola prezentácia ekologického projektu.

O. Filip

8

35 vzoriek 29 je zamorených. Vláda o toxíne v mlieku mlčala celé mesiace.

Ministerstvo uznalo nakazenie. Kto bude zodpovedať za mlieko. Legalizovali otrávenie aflatoxínom. Vriace mlieko. Mliečna fašizácia. Sporné mlieko stiahnu z predaja. Bývalá moc sabotovala národné laboratórium. EÚ: Srbsko nech vráti úroveň aflatoxínu. Arogancia moci.

Už aj časť titulkov z dennej tlače v období po 19. februári ilustruje chaos, ktorý naposledy zasiahol životy našincov. Príspevok píšeme v stredu ráno, teda zopár hodín predtým, než (by) mali byť oznámené výsledky analýz mlieka zo Srbska, ktoré urobili odborné laboratóriá v Holandsku. Vieme, čo bolo predtým; nemáme poňatia o tom, čo a ako bude potom.

Mliečny poplach sa začal pred troma týždňami, keď pokrajinský tajomník vo vláde Vojvodiny Goran Ješić oznámil, že z 35 výsledkov analýz mlieka, ktoré sa predáva na území Vojvodiny, až 29 je pozitívnych na aflatoxín. Republikový minister poľnohospodárstva Goran Knežević, pripíjajúc pohárom mlieka na zdravie, pred kamerami vyhlásil, že mlieko je v poriadku, ibaže je podozrivé… Nasledoval rad protirečivých ťahov vlády Srbska. Najprv padol povel odstrániť zamorené zásielky z políc v predajniach. Potom – v snahe ochrániť výrobcov mlieka, ako neskoršie oznámil minister Knežević, ktorí, len čo je pravda, trpia veľké škody – vláda zvýšila

povolenú hranicu prítomnosti aflatoxínu v mlieku z 0,05 mikrogramu na 0,5 mikrogramu. Kto neskúsil do polievky namiesto obvyklej jednej lyžice soli pridať desať, nech to vyskúša… Až po zásahu podpredsedu vlády Aleksandra Vučića (akože inak), čuduj sa svete, vláda Srbska vrátila famóznu nulu, čiže povolené množstvo aflatoxínu v mlieku je opäť 0,05 mikrogramu.

Bez ohľadu na to, ako sa celá záležitosť skončí, aká Pravda nakoniec vypláva na povrch zdevastovaného mlieka (čo v šechtári, čo v politických kalných vodách, čo v médiách), nemožno uniknúť pred myšlienkou, že bezpečnosť potravín u nás je, najjemnejšie povedané, príliš otázna. Je tomu totiž už takmer pol roka, čo (taktiež z Vojvodiny) zaznelo upozornenie, že vlaňajšia úroda kukurice je zamorená aflatoxínom. V decembri z podniku na kontrolu kvality SGS Srbska vyrukovali s tvrdením, že až 70 percent úrody je nakazené aflatoxínom. Vláda zostala hluchá a nemá. Rovnako zatiaľ nikto neobjasnil, čo sa stalo s prostriedkami (zhruba 5 miliónov eur), ktoré EÚ po roku 200 určila na nové laboratórium na výskum potravín v Belehrade. Ktorá, pravdaže, stále nefunguje… Akosi nemožno utiecť pred myšlienkou, že aflatoxíny, obrazne povedané, sú alfou a omegou našich zamorených životov.

J. Bartoš

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Bod, v ktorom záujmy výborníkov koalície pri moci a opozície viedli k rovnakému cieľu, sa vzťahoval na rozhodnutie o platoch a úhradách funkcionárov a výborpondelok 25. februára sa hlasovali rozhodnutie o finančnej níkov Obce Šíd. Schválili rozhoduskutočnilo ôsme zasadnutie podpore rodín, ktoré majú tretie nutie, že mesačná úhrada výborZhromaždenia obce Šíd, na kto- a štvrté dieťa, tým spôsobom, že níkov bude 10 000 dinárov narom sa zúčastnilo 37 z celkového im zabezpečia bezplatnú škôlku miesto doterajších 7 500 dinárov. počtu 39 výborníkov. Do roMaratónske, ale konkovacieho programu boli štruktívne rozpravy sa zaradené body, o ktorých viedli v súvislosti s plánmi sa obsiahle a vážne hovoripráce verejných podnikov lo, takže zasadnutie potrvana rok 2013. Treba vylo viac ako 9 hodín, od 9. zdvihnúť jednu udalosť, ráno do 18.15 večer. o ktorej sa predtým mohO uskutočnení obecného lo iba snívať, nie ju aj rearozpočtu v období od jalizovať. Vzťahuje sa na nánuára do decembra 2012 vrh opozície, aby spolu s informovala náčelníčka Jakoalíciou pri moci robili na dranka Nedićová; rozprava tom, aby z pokrajinskej trvala dve hodiny. V nasleúrovne zabezpečili fidujúcich bodoch zhromažnančné prostriedky pre denie rozhodlo poskytnúť jednotlivé programy v súhlas k rozhodnutiam o zmenách zakladajúcich ak- Predseda Zhromaždenia obce Šíd Dr. Branislav obci. V tejto súvislosti predseda obce Nikola Vatov verejných podnikov s Mauković a výborník Dejan Bulatović sić povedal: „Teší ma, že cieľom zladiť ich s platnými zákonmi. Po prvýkrát sa stalo, pre deti. Takisto pre ženy, ktoré nie počujem tieto slová a som ochotže na zasadnutí zhromaždenia sú v pracovnom pomere, zabez- ný spolu so všetkými výborníkmi, výborníci koalície pri moci a vý- pečia právo na úhradu, akú majú bez ohľadu na to, komu patria, spoločne pracovať na zlepšení borníci opozície jednohlasne vy- zamestnané ženy.

života občanov celej obce.“ Zaujímavé je i to, že sa výborníci pozície tiež kriticky vyjadrili o jednotlivých segmentoch plánov práce verejných podnikov a navrhli ich zmeny. Keď sa hlasovalo o schválení plánov práce, predstavitelia Demokratickej strany a Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny povedali, že bez ohľadu na to, že podporujú plány, v súlade so svojimi princípmi nebudú hlasovať za, ale sa zdržia hlasovania.

Po schválení plánov práce zasadnutie sa blížilo ku koncu, takže výborník Dejan Bulatović priniesol občerstvenie pre prítomných. Spoza rečníckej tribúny sa spýtal predsedu Šídskej obce: „Čo sa stalo s mojou tehlou?“ Zaznel potlesk a predseda Zhromaždenia obce vysvetlil, že sa otázka vzťahuje na tehlu s odkazom „Si zradca, vráť mandát“, ktorú neznámi páchatelia hodili cez okno do úradu Bulatovića. Doložil ešte, že tehlu odniesla polícia, ktorá tento prípad vyšetruje.

Záverom zasadnutia odzneli výbornícke otázky a návrhy.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

bral. Podobná diskusia sa rozprúdila aj v súvislosti s verejnými obstarávaniami obce v rokoch 2011 a 2012.

Okrem toho na zasadnutí obecného parlamentu rozoberali aj otázku zavedenia samozdanenia v Petrovci a uskutočnenia príslušného referenda, potom rokovali o správe o práci a o finančnej správe Direkcie pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti.

Schválili plán podrobnej regulácie Business parku v Petrovci a program údržby ciest a zimnej služby a vymenovali novú Komisiu pre prinavrátenie pozemkov a správu o uskutočnení volieb na členov Rady MS Hložany. Novým predsedom Komisie pre komasáciu sa stal Marko Govorčin z Kulpína. Záverom odzneli dve výbornícke otázky: Miloš Jojić sa opýtal, či sa z obecnej pokladnice môžu vyčleniť prostriedky na sanáciu budovy tzv. chudobinca v Petrovci, a Miroslav Pucovský položil otázku, či je petrovská čistička vo funkcii.

K. Gažová

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Približovanie opozície V

Horúce gaštany popálili a 9. zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu v piatok 1. marca prebrali 15 bodov rokovacieho programu. Najviac pozornosti venovali správe o audite finančných správ účtovej závierky rozpočtu a správnosti hospodárenia Obce Báčsky Petrovec za rok 2011 a spätnej správe predsedu obce, ako aj správe o uskutočnených verejných obstarávaniach v rokoch 2011 a 2012.

V súvislosti so správou štátnej revíznej inštitúcie obecný náčelník pre financie Boško Bogunović povedal, že vyvolala veľký mediálny rozruch. V Srbsku bolo sto subjektov zaradených do postupu revízie, pričom Mokra Gora a Obec B. Petrovec vyvolali najväčšiu pozornosť verejnosti. V marci 2012 bola Obec B. Petrovec oboznámená, že predmetom revízie bude záverečný účet obce za rok 2011. Revízia sa začala 1. ap-

N

9. 3. 2013

10 /4533/

ríla a ukončila 13. septembra 2012. Potom štátna revízna inštitúcia obci doručila najprv predbežný návrh správy, ku ktorej obec mala právo podať pripomienky. Nasledoval návrh správy o revízii, pričom ani jeden, ani druhý akt neboli prístupné širšej verejnosti. Konečná správa revízorov prišla v novembri 2012. Vtedy bola určená 90-dňová lehota, v ktorej obec mala podať odvetnú správu, cieľom ktorej bolo ukázať, že výkonná moc je v plnej miere pripravená akceptovať všetky odporúčania revíznej inštitúcie zhrnuté v 15 bodoch. V pokračovaní Bogunović vysvetlil, že sa na webovej stránke štátnej revíznej inštitúcie uvádzajú výsledky revízie v tejto obci, na základe ktorých sú podané priestupkové prihlášky na vtedajšieho predsedu Báčskopetrovskej obce Vladimíra Turana a vzťahujú sa predovšetkým na platy, počet zamestnan-

HLAS ĽUDU

cov obce a na postupy verejných obstarávaní.

Výborník Miloš Jojić v diskusii poukázal na nezodpovedné správanie vedúcich obecných oddelení, náčelníkov, ktorí mali vtedy predsedu obce upozorniť na nedopatrenia v práci výkonnej moci.

Karol Werle pripomenul, že sa Zákon o verejných objednávkach nerešpektoval už aj predtým a že teraz revízori konštatovali niekoľko drastických nesprávností, ktoré sa vzťahujú na veľké finančné prostriedky, a preto nie div, že proti bývalému predsedovi obce podali prihlášku. Pred báčskopetrovský obecný parlament vystúpil aj bývalý predseda obce Vladimír Turan. Povedal, že za štyri roky na poste predsedu sa menej zaoberal politikou a viac prácou. Potvrdil, že sa každému môže pozrieť do očí a že ani jeden dinár mimo platu do svojho a ani do cudzieho vačku z obce nezo-

St. S.

9

Z NAŠICH OSÁD ROZHOVOR S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BAJŠA KAROLOM LACKOVIČOM

Dedina starne, Slovákov je čoraz menej ajša je staré osídlenie. Prvé zmienky o nej datujú z roku 1462.

Podľa historika Jána Siráckeho Slováci sa do nej prisťahovali v rokoch 1754 a 1755. Už roku 1764 si založili slovenskú školu; srbská začala pôsobiť roku 1755 a 1774 i katolícka (maďarská); v tom období slovenské obyvateľstvo tvorilo väčšinu. Roku 1783 si Slováci obstarali pozemok pre modlitebnicu a faru. Okrem iných farárov tu pôsobil aj Štefan Homola. V roku 1971 slovenská škola za- Karol Lackovič (zľava) pri otvorení podujatia nikla; teraz sa výučba Bajšianske priadky na ZŠ Bratstva a jednoPodľa sčítania obyvateľov z roku ty koná len v maďarčine a srbčine.

Slovenčinu s prvkami národnej kul- 2002 v Bajši žilo 2 568 obyvateľov. túry fakultatívne vyučuje Elenka Rada Miestneho spoločenstva poBecskeiová, učiteľka na dôchodku, číta 15 členov. V jej čele je predsea bohoslužby v evanjelickom chrá- da Karol Lackovič. Rozhovor s ním me odbavuje farárka Marta Dolins- sme začali otázkou, či aj u nich do ká. V Bajši sa narodilo niekoľko zna- volieb RMS šli politické strany organizovane, alebo sa občania prípadne kandidovali bez politického predurčenia?

– Žiaľ, v tomto štáte aj peniaze možno ľahšie zabezpečiť vtedy, keď dedina má lepšie vzťahy s politickými štruktúrami. Necítime to však až natoľko, keďže radu tvorí dobrá kompaktná zostava.

– Aká je toho času národnostná štruktúra obyvateľstva v Bajši?

– V Bajši je asi 2 400 obyvateľov; národnostná štruktúra sa stále mení: Slovákov je vždy menej a menej, asimilácia je prítomná, takže máme 300 – 400 Slovákov v Bajši, Evanjelický kostol (pohľad z Ulice Zákovej) asi 1 500 Maďarov a približne 400 – 500 menitých osobností: Martin Kmeť – Srbov. Pôsobia tu tri cirkevné zbomuzikológ a hudobný pedagóg a ry: katolícky (maďarský), pravoskladateľ, Víťazoslav Hronec – spi- slávny (srbský) a evanjelický (slosovateľ, redaktor a editor, Alexander venský). Asimilácia zapríčinila aj to, Kelemen – architekt, a pôsobil tu aj že v evanjelickom chráme bohoEmil Klobušický – filmový priekop- služby sú najčastejšie v maďarskej reči, ale v poslednom čase sa raz za ník vojvodinských Slovákov.

B

10

mesiac konajú aj v sloven- tok je negatívny... skom jazyku. Pokúsime sa za– Ako je Bajša na tom z hľadischovať všetko, čo voľakedy ka infraštruktúry? bolo, ale bude to ťažké. Ne– Na tomto pláne sa máme dobmáme slovenskú školu, slo- re. Dedinu sme elektrifikovali už v venský jazyk s prvkami ná- roku 1946, v Bajši nie je jediná ulirodnej kultúry sa vyučuje len ca bez tvrdej cesty, v cintoríne je vyfakultatívne, a to nepostačuje. stavaný Dom smútku... Máme plyn, Keď zanikli slovenské triedy, teraz robíme nový vodovod, keprestala sa používať aj slo- ďže starý už nevyhovuje potrebám venčina na širšom pláne. a súčasným štandardom, lebo má – Čím sa na hospodárskom už asi 50 – 60 rokov, takže vymiepláne zaoberajú obyvatelia ňame celé potrubie.

Bajše?

– Ktoré združenia a spolky pô– Bajša je prevažne poľno- sobia v Bajši? hospodárska dedina. Nikdy tu – Civilná sféra je u nás na vysokej neboli dáke fabriky, ale mali úrovni a v rámci nej máme i celú pasme veľké poľnohospodárske letu podujatí. Veľkú aktivitu napodružstvo, ktoré zamestnávalo sledy vyvíja Etno spolok na ochra60 – 70 ľudí, teraz je však spri- nu tradičných remesiel v Bajši (zdruvatizované a robí tam pod- žuje Maďarov, Srbov i Slovákov s ciestatne menej ľudí. Osada in- ľom zachovať hmotnú a duchovnú klinuje k Báčskej Topole, sídlu obce kultúru), ako i Spolok vinohradníkov, (ktorá má 22 miestnych spoločen- ovocinárov a vinárov Kadarka. Sú tu stiev) vzdialenému takých šesť ki- ďalej: poľovnícky spolok, združenie lometrov; aj predtým, aj teraz tam pracuje väčší počet Bajšanov, a to predovšetkým v bitúnkoch.

– Čo pestujú poľnohospodári?

– Prítomná je predovšetkým klasická roľnícka výroba a je tu i zopár zeleninárov.

Bolo ich viac, ale keďže je na trhu lacnejšia zelenina z dovozu, viacerí ju už nepestujú Exponát zo zbierky etno domu na predaj. V dôsledku drahého výrobného procesu ich koniarov (zoskupuje zo desať – dvavýrobky nie sú konkurenčné. V de- násť milovníkov a majiteľov koní), dine sú aj dve-tri väčšie farmy doj- penzistov, darcov krvi (je ich 60 – níc a farmy na chov rožného do- 70), ktorí sú členmi organizácie Čerbytka. veného kríža v Báčskej Topole, – Sú toho času v Bajši remesel- máme Miestny odbor Matice sloníci? venskej, nemecké združenie, spolok – Je ich už len veľmi málo. Máme hasičov... dvoch kováčov a jedného autome– Čo Rada MS Bajša vysunula chanika. Staré remeslá vymizli a ľu- do popredia v pláne činnosti na dia nezakladajú malé podniky, lebo rok 2013? musia odvádzať vysoké dane. Sta– Na základe projektu medzihrarý pekár, ktorý piekol chlieb tradič- ničnej spolupráce fondu IPA získaným spôsobom, šiel do dôchodku; li sme prostriedky na dokončenie teraz máme dve pekárne, ale to je výstavby cyklistickej dráhy (4 km) už nová technológia... medzi B. Topolou a Bajšou. Okrem – Aj vaša dedina starne... toho, ako som už spomenul, pri– Áno. Už je tu asi sto starých oritným cieľom je dokončenie výprázdnych domov. Za posledné stavby nového miestneho vododve-tri desaťročia počet obyvateľov vodu a, pravdaže, podpora aktivít ciBajše klesol zhruba o tisíc. Mladí ľu- vilného úseku. dia odchádzajú, prirodzený prírasJuraj Bartoš 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD OBEC PLANDIŠTE

Z 8. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Bez GMO

Koaličná väčšina stále stabilná

a úvod 8. zasadnutia ZO Plandište výbornícka väčšina schválila Deklaráciu za Obec Plandište bez geneticky modifikovaných rastlín. Opozícia (URS) bola zdržaná, lebo taký dokument považujú za zbytočný vzhľadom na to, že zákonom už je zakázané pestovať GMO na území celého Srbska. Odborný spolupracovník v obci poverený poľnohospodárstvom Zoran Majkić vysvetlil, že do lokálnych samospráv prišla iniciatíva k schváleniu takých deklarácií, ktoré majú byť svojráznou podporou štátu, ktorý odoláva nátlakom na liberalizáciu GMO na území Srbska. Polemika sa viedla aj o

N

Rokovalo sa aj o programe hospodárenia VKP Polet v Plandišti, do ktorého je okrem iného zaradená aj činnosť zberu a prečisťovania odpadových vôd v Hajdušici a Plandišti, ale tu sú aj prekážky. Keď ide o Hajdušicu, prekážkou je povolenie na používanie, ktoré tento objekt nedostal ani po ročnej prevádzke, kým kanalizácia v Plandišti ešte stále nie je vo funkcii pre nedopatrenia počas výstavby, ktoré teraz odstraňujú. V rozprave bolo počuť, že kanalizáciu v Hajdušici, ktorá už rok nehatene funguje, treba čím skôr uviesť do legálnych rámcov a zveriť ju pod-

V ZO Báčska Palanka (zatiaľ) neprešli pokusy o zmenu koaličnej väčšiny – záber z 8. schôdze

resne za štyri hodiny výborníci v Zhromaždení obce Báčska Palanka zvládli až 22 bodov rokovacieho programu. V piatok 1. marca pracovali bez prestávky. Rozhodnutie o zmenách a doplnkoch k Štatútu Obce Báčska Palanka, ktorými sa o. i. umožňuje, aby v budúcich voľbách občania zvolili 41 výborníkov, teda o dvoch viac než ich je teraz, prijali bez diskusie. Akosi najviac sa iskrilo v rozprave o zmenách a doplnkoch k Stratégii rozvoja športu v obci na obdobie 2010 – 2014. Okrem Akčného plánu zamestnávania na rok 2013 väčšinou hlasov prítomných dali zelenú predloženým zmenám a doplnkom viacerých uznesení: o založení Fondu pre rozvoj poľnohospodárstva, o zmenách zakladateľských aktov verejných podnikov Komunalprojekt, Direkcie pre výstavbu Obce Báčska Palanka, Športovo-rekreačného strediska Tikvara a Televízie Báčska Palanka, ako i Verejného informačného podniku Rádio BAP. V diskusii o stratégii rozvoja športu v obci ubehlo čosi viac než celá hodina. Výborníci opozície, ale aj podaktorí z vládnucej koalície poukázali na neutešenú skutočnosť: šport v prostredí, v ktorom nikdy nebola núdza o vynikajúcich a úspešných športovcov, sa dostal na najnižšie konáre.

Predseda obce Bojan Radman aktuálnu chvíľu v tejto oblasti ocenil azda najvýstižnejšie: „Šport

P

Ešte stále bez povolenia na používanie: čistička odpadových vôd v Hajdušici

návrhu rozhodnutia o viacnásobnom zvýšení úhrady za ochranu a zveľadenie životného prostredia.

Opozícia totiž zazlievala vládnucej koalícii, že neprimerane zvyšuje poplatky vo chvíli, keď je v podmienkach hospodárskej krízy potrebné občanov a hospodárstvo oslobodiť od platenia zbytočných poplatkov. Predseda obce Milan Selaković však poznamenal, že ide o symbolické sumy, ktoré by nemali dodatočne zaťažiť občanov.

Cieľom zvýšenia poplatkov je, aby aspoň niečo zostalo aj obci, keďže v minulosti poukážka často bola drahšia od sumy, ktorú bolo treba zaplatiť. Odpovedal mu bývalý predseda obce Zoran Vorkapić, ktorý uviedol príklad, že táto úhrada pre podnikateľský priestor rozlohy 600 metrov doteraz bola 900 dinárov a podľa nového rozhodnutia bude až 7 200, čo vonkoncom nie je zanedbateľná suma.

9. 3. 2013

10 /4533/

niku Polet už aj preto, že si zariadenia vyžadujú sústavný dozor a údržbu, a nie iba denné prehliadky. V takom prípade by sa mohlo začať aj s vyberaním úhrady, a tak by obecný rozpočet, z ktorého sa teraz financujú výdavky čističky, bol významne odbremenený.

Výbornícka väčšina zvolila nových členov správnych a dozorných rád ustanovizní, zakladateľom ktorých je obec, ako aj volebné výbory pre voľby v štyroch MS, medzi nimi aj v Hajdušici. Odznela aj odpoveď na výbornícku otázku v súvislosti s prácou stomatologickej ordinácie v Hajdušici, v ktorej pol roka nikto nepracoval. V odpovedi plandištského Domu zdravia sa uvádza, že od 1. marca stomatológ v Hajdušici bude ordinovať raz týždenne.

V. Hudec

HLAS ĽUDU

je na kolenách, definitívne!“ Opozičníci kritizovali predložený návrh stratégie, tvrdiac, že „v praxi to neobstojí“ a spočitovali Dr. Brankovi Krsmanovićovi, ktorý ho v kocke predstavil, že „človek nepozná problematiku v každom klube... nepozná majstrov sveta...“ (Dragan Bozalo, SRS). Výborníci koaličnej väčšiny, uznávajúc, že sú problémy veľké, tvrdili (ako napríklad Goran Latković, SPS), že kritériá na realizáciu vytýčenej stratégie „predložia eminentní odborníci a dostane sa do rúk každého výborníka, ako i do každého klubu“.

V rámci 17. bodu rokovacieho programu hlasmi v tej chvíli všetkých 35 prítomných výborníkov prijali uznesenie o nadviazaní spolupráce (zbrataní) Báčskopalanskej obce s Obcou Zubin Potok. Ako je známe, prednedávnom delegácia Obce Báčska Palanka pobudla na návšteve v Zubinom Potoku, kde sa o spolupráci dohodla s vedúcimi tamojšej lokálnej samosprávy.

V diskusii k viacerým bodom rokovacieho programu vedúci výborníckej skupiny SRS Dragan Bozalo podotkol, že „obec nemá náčelníka obecnej správy“ a že „v obci neexistuje koaličná väčšina“. Pri hlasovaní sa ukázalo, že zatiaľ nemá pravdu, hoci, nakoľko je známe, boli a akiste ešte aj budú pokusy o prestavbu na pôde ZO Báčska Palanka.

J. Bartoš

11

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

Už prišla na rad rebilancia a rokovacom programe 13. zasadnutia alibunárskeho lokálneho parlamentu bola prvá tohtoročná rebilancia obecného rozpočtu, ktorou je určené, že obec bude nakladať s prostriedkami v sume 647,7 milióna dinárov, z čoho 604,5 milióna sú plánované príjmy a 43 miliónov prenesené prostriedky z minulého roku. Na základe tohto rozhodnutia obecná pokladnica bude o 88 miliónov plnšia než bolo plánované v decembri minulého roku. Ide vlastne o účelové prostriedky získané z vyšších úrovní moci, z prenájmu poľnohospodárskej pôdy, ako aj o úverové prostriedky na dokončenie začatých investícií. Predseda obce Dušan Jovanović vysvetlil, že obecné ve-

N

Bum-bum -bum! o nového na našich mliečnych cestách, pýtate sa, vážení a odpoveď poznáte aj sami: k starým dobrým problémom pribúdajú nové… Preto to dnes bude o inom…

V smederevských železiarňach sa zablyslo na lepšie časy. Oheň v tamojších vysokých peciach vraj zapraská už, pardon – až – v apríli. Že prečo nie skôr?

Preto, že lepšie horí, keď je teplejšie a že čím neskoršie ho zažnú, tým dlhšie bude tlieť, keď nie práve horieť.

Medzi päť najsmutnejších miest v našej veselej krajine istý belehradský denník zaradil Lebane. V tomto mestečku vraj roku 2011 na každých 1 000 občanov pripadlo až 239 nezamestnaných. Aké je len všetko relatívne… V istej krajine, ktorá vznikla rozchodom dvoch očí jednej hlavy čiže súštátia SČH, by mestečko Lebane akiste vyhlásili za najpríťažlivejšie… Nerobíš a si! Že vraj u nás – podľa doterajšieho doznania Daňovej správy – žije asi 2

Č

12

denie týmto splnilo sľub, ktorý dalo pri schválení obecného rozpočtu, že obec bude finančne podporovať fungovanie verejných komunálnych podnikov. Do budúcna totiž účty za strovený elektrický prúd na vodovodných zariadeniach a za analýzy vody z územia celej obce, bez ohľadu na status podnikov, bude platiť obec. Okrem toho touto rebilanciou sú zabezpečené aj prostriedky na fungovanie nedávno založeného obecného kultúrneho strediska.

V pokračovaní Zhromaždenie schválilo plán podrobnej regulácie pozemku na výstavbu veternej elektrárne Alibunár kapacity 175 MW, ktorú v katastrálnych obciach Seleuš, Vladimirovac a Novi Kozjak mieni stavať

P

spoločnosť WindVision Windfarm A so sídlom v Alibunári. Výborník DS a pokrajinský poslanec Nedeljko Konjokrad zdôraznil, že táto investícia je veľmi významná pre obec už aj preto, že si tu pracovnú príležitosť nájdu mnohí občania tejto obce, a treba očakávať aj významné daňové príjmy v obecnom rozpočte a tým aj väčšie možnosti investovať do kvalitnejšieho života občanov. Toto je už druhý veterný park, ktorý plánujú stavať v tejto obci. Prípravy na výstavbu prvého už významne pokročili, a v perspektíve treba očakávať aj druhý v chotári osady Lokve vedľa kanála DTD. Zástupca predsedu Zhromaždenia obce Predrag Belić (SNS) zdôraznil, že Srbská pokroková strana

podporí každú investíciu, a tak aj túto, ktorá je v prospech obce a jej občanov a zasadzuje sa za vytvorenie prajného ovzdušia pre nové investície. Zároveň upozornil, že treba byť obozretný a prihliadať na to, kto sú potenciálni investori, aby sa nezopakovali zlé skúsenosti s belehradským Interspidom a plánmi na výstavbu Strediska bezpečnej jazdy. V súvislosti s tým sa opýtal, v akej fáze je prinavrátenie pôdy, ktorú obec poskytla Interspidu na tú investíciu, a dožadoval sa zodpovednosti tých, ktorí tým činom spôsobili škodu obci.

Celkom na záver výborníci za nového člena Obecnej rady zvolili výborníka Đorđa Cvetkovića (DS), ktorému tým činom zanikol mandát výborníka. vlh

UGÁR

000 boháčov. Bez híkania prosím, ak sa vám máli; počet nie je konečný. Ako je dobre známe, zopár milionárov, v dôsledku extrémnej zapracovanosti, nestačilo zatiaľ daňovníkov poinformovať o svojom skutkovom majetkovom stave. Jednak preto, že nemajú času na plytvanie časom, tiež a najmä z toho dôvodu, že ide o ľudí skromných, po troche i hanblivých, ktorí sa neradi verejne exponujú.

Ako sa dozvedáme z tlače, istej panej v istom tunajšom Trestne-nápravnom stredisku, v dôsledku posvietenia na prípad(y) korupcie hrozí prepustenie z práce. Čo je len dôkazom skutočnosti, že lepšie je odhaliť napríklad polovicu mostíka, 5 – 6 metrov chodníka alebo cesty, či (a najmä!) povedzme ľudskú veľkosť vlastných nadradených, než napríklad takú korupciu...

Bumbumbum!

KAŽDOROČNE VO FEBRUÁRI, MESIACI KARNEVALOV, vojlovickí detvanovci organizujú maškarnú zábavu pre najmladších. Aj toho roku večierok v sobotu 16. februára splnil očakávanie organizátorov. Bývalý predseda spolku Miroslav Oravec s radosťou odovzdal kľúče od spolku maskám. Maškarný ples sa začal programom, ktorý pripravila organizátorka Tereza Veberová-Oravcová a v ktorom vystúpili žiačky baletnej školy a mažoretky z Pančeva a domáca divadelná odbočka SKOS Detvan. Nasledovala veselá prehliadka tradičných a netradičných masiek spojená s tancom, hudbou a dobrou zábavou. Odborná porota zvolila najlepšie masky, ostatným udelila diplomy a sladkosti.

Alena Gajanová

jbš

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA SÚŤAŽI O NAJLEPŠIE KLOBÁSY, VÍNA A PÁLENKY V HLOŽANOCH

Menej vzoriek a návštevníkov ožno preto, že predmenej kvalitné než predtým, chádzajúca zima „potakže v tejto skupine zlatú oberala vinohrady“ a kríza medailu nezískal nikto. Najvyprázdnila chlievy, môžlepšie biele víno majiteľky byť aj z iných dôvodov, len Jarmily Bohušovej ocenili posledné kolo tradičnej sústriebornou medailou; dvaja ťaže o najlepšiu hložiansku výrobcovia získali bronzové klobásu, víno a pálené, v ormedaily. Jeden z nich, Dalibor ganizácii Združenia poľKantár, ako povedal staronohospodárov Hložany a nový predseda Rady MS HloMiestneho spoločenstva žany Ján Bohuš, za odmenu Hložany, bolo podstatne odcestuje s hložianskou de„tenšie“ než predtým. Tri legáciou do partnerského osobitné komisie k posúmesta Holíča. Najlepšie čerdeniu mali len 10 vzoriek vené víno ocenené zlatou pálenky, 6 červeného vína medailou na súťaž priniesla a 4 bieleho, respektíve 23 najlepšiu hložiansku hrubú Jarmila Bohušová. vzoriek hrubej klobásy, za- urobil ján benka Predtým sme sa dozvedetiaľ čo vlani a predvlani to li, že „absolútnym víťazom“ bolo zhruba (takmer) po 30 vzoriek. medzi pálenkármi je Juraj Semártonský; 2.

S ohľadom na skutočnosť, že šlo o 7. roč- miesto patrí Jánovi Benšovi a 3. Adamovi Vlaník súťaže (čo ale organizátori nikde neuvá- dislavovi Stupavskému. Konečne, rozhoddzajú), bolo celkom reálne očakávať, že vy- nutím komisie, do Holíča pocestuje aj Ján hlásenie víťazov bude plynulé a jasné, pred- Benka (Ul. osloboditeľská) ako majiteľ najsa však akosi viazlo. Najhladšie bežalo oz- lepšej klobásy, za ktorú získal zlatú medailu. námenie o výsledkoch súťaže vinárov. Pred- Tá sa ušla aj jeho priamym konkurentom Jáseda posudzovacej komisie pre vína Branislav novi Hrubíkovi (Ul. Michala Pagáča – obsadil Plachtinský úvodom povedal to, čo akiste 2. miesto) a Jaroslavovi Kriškovi (3. miesto). mohli a mali povedať organizátori. V Hloža- Štyria majstri klobás si odniesli strieborné menoch doteraz v rámci tohto podujatia vyhlásili daily a piatim udelili bronzové. troch prvoumiestnených súťažiacich, zatiaľ Úvodom podujatia hostí privítali predsečo teraz uplatnili iný systém, podľa ktorého da ZPH Miroslav Kudron, ako i Ján Bohuš. Pred jednotlivé vzorky môžu byť ocenené maxi- a po vyhlásení výsledkov súťaže vyhrávalo málnym počtom bodov 50, pričom je mož- trio hudobníkov v zložení: Rastislav a Vlastiné udeliť viac medailí (zlatých, strieborných mír Struhárovci a Samuel Kováč. a bronzových), ako i osobitné poďakovania.

On tiež skonštatoval, že vlaňajšie vína boli Juraj Bartoš

M

Maškarný ples v Základnej škole jána čajaka v báčskoM petrovci. Tradične v období karnevalov a fašiangov v petrovskej škole chystajú maškarný ples pre žiakov. V organizácii Detského zväzu v piatok 22. februára sa v škole stretla hŕba veselých maskovaných detí a ich rodičov, ktorí sa postarali, aby sa na pódiu objavili všelijaké potvory, hrdinovia kreslených filmov, kovboji, indiáni, víly, čarodejníci, rôzni majstri... V piatkový podvečer medzi takmer 200 žiakmi nižších ročníkov, ktorí sa v škole predvádzali a spoločne zabávali, vládla číra radosť. Program včítane prehliadky masiek moderovali žiačky vyšších ročníkov. Na záver komisia, v ktorej boli profesori i žiaci, najprv vybrala desať najkrajších masiek (na fotografii), a potom aj tri najoriginálnejšie. Ako odmenu za účasť všetci dostali sladkosti a, pravdaže, tí najúspešnejší ešte aj darček navyše.

J. Č-p

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

svetový deň modlitieb báčskY petrovec. Vo viac ako 180 krajinách sveta aj tohto roku si veriaci pripomenuli ekumenický Svetový deň modlitieb. I v petrovskom evanjelickom kostole sa v piatok 1. marca zhromaždili veriaci a spoločne sa modlili. Rodičia konfirmandov prispeli čítaním posolstiev francúzskych žien, ktorých texty pod mottom Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma zneli v tomto roku na tento deň v celom svete. Francúzsko je známe tým, že celé storočia kolonizovalo iné krajiny a dnes má množstvo imigrantov, ale aj emigrantov.

Preto texty programu vyzneli aj trochu drsne, ale aj poučne. Program uviedol petrovský kňaz Vladislav Ivičiak a piesňami prispeli aj zmiešaný cirkevný spevokol a mládežnícky spevácky zbor pod vedením kantora Janka Siromu.

J. Čiep kUlpÍn. Program tohto jedinečného kresťanského sviatku oslovil i početných Kulpínčanov, ktorí aj tentoraz vyplnili farskú sieň. V príhovore kňaz hostiteľskej evanjelickej a. v. cirkvi Jaroslav Javorník privítal aj predstaviteľov ďalších cirkevných spoločenstiev v Kulpíne. Posolstvá francúzskych kresťaniek čítali rodičia konfirmandov, spieval evanjelický cirkevný spevokol a po prvýkrát sa predstavil novozaložený cirkevný orchester. Novinkou na tomto tradičnom večierku bolo i bohaté občerstvenie s čajom.

A. F. selenča. Ekumenický Svetový deň modlitieb si v Selenči v evanjelickom kostole spoločne pripomenuli príslušníci Slovenskej evanj. a. v. cirkvi a Rímskokatolíckej cirkvi. Texty a piesne predniesli členky a speváci cirkevných speváckych zborov oboch cirkví. Prihovorili sa aj zboroví farári: dekan Marián Dej v mene Rímskokatolíckej a zborový farár a senior báčsky Vladimír Valent v mene SEAVC. J. Berédi šÍd. V slovenskom evanjelickom kostole v Šíde na tradičnom modlitebnom večierku sa stretli cirkevníci Baptistickej, Rusínskej Gréckokatolíckej, Evanjelickej metodistickej a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde. Spoločne kázali Danko Čani, kazateľ Baptistickej cirkvi, Novica Brankov, farár Evanjelickej metodistickej cirkvi, a Olina Kolárová, farárka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi.

St. S.

13

Z NAŠICH OSÁD VÝROČNÁ SCHÔDZA SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

Jubileum obnovenia spolku ýročná schôdza spolkárky zapájajú Spolku kysáčdo rôznych projekskych žien bola v stretov, nadväzujú spodu 13. februára v luprácu s čoraz viamiestnostiach knižcerými inštitúciami, nice. Zúčastnili sa na organizáciami a nej mnohí predstaspolkami. Svedčí o vitelia kysáčskych ortom aj ich účasť na ganizácií, ustanovizní, najrozličnejších pocirkví, spolkov a kludujatiach nielen v bov. Náplňou sneslovenských promovania bola súvaha strediach, tiež vývlaňajšej činnosti a stavy a akcie, ktoré hospodárenia spolrobili v Kysáči aleku a plán práce na bo boli nápomocbežný rok. né pri organizovaní Pracovné predsedníctvo vlaňajšiu činnosť dalo pod lupu Hostí v mene spolpodujatí vo vlastnej ku, ale aj oslavného výboru 240. vý- formovala, že členky spolku mali dedine. Medzi najvýznamnejšie akročia príchodu Slovákov do Kysáča pred snemovaním volebné zasad- tivity kysáčskych spolkárok predsa privítala predsedníčka Ľudmila Be- nutie, na ktorom si zvolili staronové treba zaradiť organizovanie Dňa kyrediová-Stupavská. Úvodom pripo- vedenie. Potom už spomínala akcie sáčskej sármy, Dňa matiek a úspešmenula, že spolok tohto roku osla- a práce, ktoré vlani realizovali ky- nú účasť v súťažení v prednese povuje 10. výročie obnovenia. Obno- sáčske ženy. Náplň ich aktivít bola ézie a prózy. Minuloročnú činnosť vili ho 5. marca pred desiatimi rok- skutočne bohatá a všestranná a sot- SKŽ poznačila aj aktivita týkajúca sa mi z iniciatívy Zboru osvetových va je možné spomenúť všetko, čo vybavovania záležitostí ohľadom pracovníčok ZŠ Ľudovíta Štúra. Ju- ženy vlani podnikali. Ako bolo počuť, kúpy reprezentačného Ferkovho úlohou spolku je prezentovať de- domu tak pre spolok žien, ale i pre bileum oslávia 6. marca 2013.

Predsedníčka Stupavská tiež in- dinskú ženu ako súčasnú, nuž sa celý Kysáč. Tento dom by mal prerásť

V

Desaťročný spolok a osemročné podujatie polok vinohradníkov a vinárov Kulpín aj tohto roku usporiada tradičné podujatie Veľká noc v Kulpíne; zároveň oslávi desať rokov od založenia.

Organizačný výbor ôsmeho veľkonočného podujatia v Kulpíne zasadal vo štvrtok 28. februára. V miestnostiach podniku DEM prítomných privítal predseda výboru a predseda Spolku vinohradníkov a vinárov Michal Dovičin. Úvodom pripomenul, že ide o tradičnú akciu, v ktorej sa aktívne zúčastňujú takmer všetky kulpínske združenia, a že každý veľmi dobre pozná svoju úlohu. Tajomník vinohradníckeho spolku Radoslav Kolarski predstaviteľom Miestneho spoločenstva, muzeálneho komplexu, evanjelického cirkevného zboru, poľovníckeho a rybárskeho spolku, KUS Zvolen, ako aj predstaviteľom médií rozdelil harmonogram tohtoročnej akcie.

14

E. Š.

Dnes zábava v Ľube

ZASADAL ORGANIZAČNÝ VÝBOR PODUJATIA VEĽKÁ NOC V KULPÍNE

S

v etno dom s etno izbou. Ináč za bohatú činnosť sa kysáčskym spolkárkam na slávnostnom matičnom zhromaždení v rámci SNS dostalo Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií. Popri všetkom ženám zostalo času aj na odchod na Zlatibor, kde si oddýchli, aby v aktivitách mohli pokračovať s ešte väčším elánom.

Pokladníčka Mária Čemanová informovala prítomných na výročnej schôdzi, že vlani hospodárili pozitívne, a tajomníčka Anna Čemanová spomenula iba tie najdôležitejšie aktivity naplánované na tento rok. S poznámkou, že sa viaceré aktivity zopakujú a mnohé akcie pribudnú neplánovane, nuž ako každoročne, možno čakať, že kysáčske ženy zrealizujú omnoho viac než si naplánovali.

Na snemovaní odznela úvodom pieseň Daniely Đukićovej, kým na záver sa do snemovania aktívne zapojili i hostia, a to básňami a príhovormi.

Nešetrili pochvalnými slovami a popriali ženám aj naďalej horlivosť a nadšenie v predsavzatiach, ktoré si naplánovali.

V Poľovníckom dome v Kulpíne 23. a 24. marca sa budú odovzdávať vzorky domácich klobás a vína.

Odborné komisie zhodnotia vzorky súťažných klobás a vína (jedna pre víno, druhá pre domácu klobásu) vo štvrtok 28. marca v Poľovníckom dome. Aj tohto roku žiaci základnej školy budú omaľúvať veľkonočné vajíčka, s ktorými budú vítať hostia. Ústredná časť podujatia sa realizuje vo Veľkonočnú nedeľu 31. marca v muzeálnom komplexe. Na slávnostnom otvorení príležitostný program predvedie KUS Zvolen, a potom bude nasledovať udeľovanie diplomov oceneným výrobcom vína a klobásy. V pivničných priestoroch pod Galériou Poľnohospodárskeho múzea bude verejná degustácia vína a klobás. Spolok kulpínskych žien aj tohto roku pripraví výstavu koláčov.

om kultúry v Ľube ožije dnes, 9. marca. Vo večerných hodinách zábavu venovanú Dňu žien spoločnými silami usporiadajú tamojšie Slovenské združenie žien Ľuba a novozaložený spolok Sriemsky spomenar. Do tanca bude hrať skupina XL z Erdevíka. Ako nám povedal Dalibor Žiak, inak zakladajúci člen Sriemskeho pamätníka, chystajú aj divadielko, pre ktoré vraj text napísali sami, a zahrajú ho tak mladí, ako i starší Ľubania. Prv než sa začne zábava s tancovačkou, vystúpia aj ľubskí folkloristi (mládež a žiaci základnej školy). Koncept zábavy predpokladá aj večeru; predtým však, zrejme na nádvorí DK, bude skutočná zakáľačka.

Doteraz zábavy v Ľube usporadúvalo Združenie žien. Ako sme už písali, plne podporilo zberateľskú činnosť ľubských detí, ktoré v školskej budove zariadili etno izbu a prednedávnom založili aj samostatné združenie Etno spomenar. Obe združenia mienia prehlbovať spoluprácu a pomáhať si navzájom. Najbližšie spoločné podujatie, teraz už tradičný Etno deň usporiadajú o také 2 – 3 mesiace. Dovtedy, nádejajú sa, čo z prostriedkov získaných zo zábavy, čo s peňažnou podporou Miestneho spoločenstva, mienia vylíčiť spomenuté etno stredisko. Ľubské deti a mládež – čo do nápadov a podnikavosti – by vari mohli poslúžiť príkladom aj vrstovníkom v iných, podstatne väčších prostrediach. Žiaľ, iba s väčším oneskorením sme sa dozvedeli, že spolok pod názvom Sriemsky spomenar v Ľube založili v septembri 2012 a jeho predsedníčkou je Magdaléna Vukovićová z Nového Sadu.

K. Gažová

J. Bartoš

D

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Ženy v hlavnej úlohe A spoň jeden deň v roku ženy sa tešia pozornosti, akú si zaslúžia. Náplň Dňa žien sa však neustále mení a prispôsobuje dobe aj napriek tomu, že si trvale zachováva pôvodný cieľ – rovnoprávne postavenie žien v spoločnosti. V závislosti od širších

spoločensko-ekonomických podmienok rovnoprávnosť krajšej polovice sveta kolíše od takmer úplného zaznávania po takmer ideálne uznávanie. Vo vyspelých demokratických štátoch – u nás takisto – zákony nerobia rozdiely medzi občanmi (ani) na zákla-

SELENČA

Vo svete výšiviek Selenči prvá marcová nedeľa patrila etno sekcii, ktorá každoročne k 8. marcu pripravuje príležitostnú výstavu a umelecký program venovaný Dňu žien. Výstavu tentoraz pomenovali Vo svete výšiviek. Niesla sa v znamení osláv 255. výročia založenia osady, tridsať rokov činnosti etno sekcie a dvanásť rokov od založenia etno múzea v Selenči. Svoje práce na výstave vystavilo viac ako tridsať žien zo Selenče, ako aj hostky z Báčskej Palanky a Báčskeho Petrovca. Boli to výšivky vypracované rôznymi technikami, na rôznych materiáloch a zdobiace rôzne úžitkové predmety.

Presný počet vystavených exponátov sa organizátorky ani nesnažili zistiť, lebo etno priestor bol takmer primalý na to, aby všetky výšivky dostali zodpovedajúce miesto. Ako hostky sa na výstave zúčastnili aj predstaviteľky Spolku žien z Pivni-

V

ce, ktoré síce nepriniesli svoje práce, ale sa prišli iba pozrieť a svojou prítomnosťou podporiť výstavu v Selenči.

Výstava bola otvorená v etno priestore kultúrneho domu, kde sa najprv prihovorila vedúca etno sekcie Viera Strehárska, ktorá privítala hostky, návštevníkov a predsedu MS

9. 3. 2013

10 /4533/

Selenča Juraja Grňu. Okrem iného povedala, že etno sekcia doteraz zorganizovala vyše šesťdesiat príležitostných výstav s rozličnou tematikou. Krátko sa prihovorili aj predstaviteľky hosťujúcich spolkov žien Katarína Arňašová, Darina Valachová, Anna Valášeková a tajom-

stávajúcom z básní a hudby sa zúčastnili škôlkari a žiaci základnej školy.

Neskoršie odznel umelecký program venovaný blížiacemu sa sviatku 8. marcu. Program moderovala Malvína Zolňanová a v programe vystúpili recitátori, speváci, herci a tanečníci, žiaci základnej školy, škôlkari a členovia detskej tanečnej skupiny Medovníček Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára. Piesňou sa predstavila aj mládežníčka Leonóra Súdiová za hudobného sprievodu Tria Súdiovci. Báseň venovanú matkám prečítala hostka z Báčskeho Petrovca Anna Hansmanová.

Program režírovala Viera Strehárska a na príprave programu sa podieľali vychovávateľky Predškolskej ustanovizne Kolibrík, profesorky základnej školy, Anna Burčiarová, Ján Šimoni a Trio Súdiovci. Po skončení programu sa účastníci a hostia stretli na posedení pri občerstvení, ktoré pripravili usilovné členky etno sekcie.

J. Berédi-Ďuky

níčka Asociácie slovenských spolkov žien Mária Gašparovská. Svojimi prácami z papiera sa na výstave predstavila Mária Nosálová. V kratšom umeleckom programe pozo-

výbere poézie alebo prózy v prednese žiakov vždy sa tam o žene hovorilo ako o nositeľke života, matke. Ako povedala naša spolubesedníčka, žena je pilierom domácdých svet zostáva a nosti. Aj výchova detí som rada, že moji býje predovšetkým na valí žiaci na mňa nematkiných pleciach. zabudli. Často mi veŽena sa dokáže lepšie dia i zatelefonovať, Anna Balážová postarať o malé deti, opýtať sa, ako sa o starých a chorých, mám, alebo aj prísť za mnou domov vždy je schopná väčšmi sa obetovať. na družné posedenie pri káve aleV každodennom zhone a pod tlabo čaji, – povedala na úvod Anna kom povinností často si ani neuveBalážová, ktorá patrila medzi obľú- domujeme, ako rýchlo sa striedajú benejších osvetových pracovníkov dni, mesiace a roky. Na oslavu Mev pazovskej škole. Bývalí žiaci a ko- dzinárodného dňa žien by sme legovia si na ňu spomínajú iba po však nikdy nemali zabúdať. dobrom, lebo vždy bola pracovitou – To je sviatok všetkých žien a my a dobrou organizátorkou počet- členky Združenia pazovských žien ných žiackych programov a podu- si tento deň pravidelne pripomíjatí, ako je napríklad oslava Dňa sv. nane príležitostným programom, – Sávu a sv. Valentína, tiež vydarených prízvukovala Anna Balážová. V rozôsmomarcových programov. V jej hovore si zaspomínala aj na niek-

Vždy s úsmevom na tvári taropazovčanka Anna Balážová roky pôsobila ako odborná učiteľka srbského jazyka v tamojšej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka. Po 29 rokoch učiteľskej práce vlani ju kolektív školy spolu so žiakmi vyprevadil do zaslúženého dôchodku. Anna Balážová patrí medzi všestranné ženy a hoci už nepracuje v škole, aj naďalej je mimoriadne aktívnou členkou tak miestneho matičného odboru, ako aj SKUS hrdinu Janka Čmelíka a jeho programovej formy Združenia pazovských žien.

– Som čerstvou penzistkou a musím uznať, že mi žiaci veľmi chýbajú, najmä ich džavot, ich zvedavé oči.

No kolobeh života je taký, na mla-

treba primerane osláviť, od škôlky, cez podniky, po kluby penzistov. Komu sa 8. marca nechce oslavovať, môže si aspoň spomenúť, že ide o jeden z najvýznamnejších symbolov odvekého boja za lepší svet. Či už s červeným karafiátom alebo bez neho, ženy sú 8. marca v hlavnej úlohe.

A. La.

Z otvorenia výstavy Vo svete výšiviek

SO VŠESTRANNE AKTÍVNOU ANNOU BALÁŽOVOU ZO STAREJ PAZOVY

S

de rodu, ale v praxi sa to neraz vie zvrtnúť trochu iným smerom. Štatistika totiž hovorí, že ešte stále je pomerne málo žien pri vrchole pyramídy moci, čiže tam, kde sa schvaľujú rozhodnutia – od lokálnej po najvyššiu úroveň. U nás takisto: 30-percentné zastúpenie žien v parlamente je ešte vždy cieľ, ku ktorému spejeme. To však neznamená, že Deň žien ne-

HLAS ĽUDU

dajší Aktív žien v Pazove, z ktorého sa zrodilo terajšie združenie, tiež zdôraznila peknú spoluprácu, akú majú s inými spolkami či združeniami žien v rámci Asociácie slovenských spolkov žien. Zdôraznila pritom, že práve vďaka týmto aktivitám život ženy na týchto priestoroch, najmä nezamestnanej gazdinky, nadobúda bohatšiu náplň.

Anna Balážová je členkou Dozornej rady Asociácie slovenských spolkov žien a žiadnej roboty sa nebojí. Usiluje sa, aby sa kultúrne dedičstvo našich predkov späté so zvykmi a obyčajami prenieslo na mladšie generácie a z toho dôvodu členky Združenia pazovských žien organizujú vydarené tematické výstavy, ktoré verne znázorňujú niekdajší život staropazovských Slovákov. Primeraným svedectvom toho je aj etno izba – stála výstava v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove.

A. Lš.

15

Z NAŠICH OSÁD PIVNIČANKA V BELEHRADE

stali do slovenčiny. Len vtedy mi došlo, že priezvisko Baďura ľahko môže byť aj slovenské.

– Pivničanka v Belehrade, prostredníctvom WWF aj vo svete...

– Som profesorkou biológie, vysokoškolské vzdelanie som získala na Univerzite v Novom Sade. Vo Svetovom fonde na ochranu prírody som angažovaná vyše roka. Predtým som bola aktívna aj v iných organizáciách zaoberajúcich sa prírodou. Vlastne, v roku 2006 v prírodnej rezervácii Horné Podunajsko, kde sme usporiadali dobroSoňa Baďurová pri symbole WWF voľnícky kemp, sme nepočuli o Hlase ľudu, podal som sa spoznali s kolegom, ktorý prajej najnovšie číslo. coval vo WWF. Odvtedy vlastne – Sú to noviny, v ktorých datuje spolupráca s týmto fonpracujem, máme i elektronické dom. Aj práca v Hornom Poduvydanie... najsku, ktorá mi umožnila, aby – Veď ja to poznám, moji rodi- som dnes bola tam, kde som. čia sú roky odberateľmi. Som to- Čiže Horné Podunajsko a Bački tiž z Pivnice...

Monoštor sú začiatkom mojej Zo srbčiny sme sa rýchlo do- kariéry.

Svet plný tajomstiev K

rásne je chodiť len tak a stretnúť náhodu. Takú, akú dokáže zrežírovať len život. So Soňou Baďurovou, asistentkou na jednom z programov Svetového fondu pre ochranu prírody (WWF), ktorý sa zaoberá Dunajsko-karpatskou oblasťou, zoznámenie padlo celkom nečakane. Bolo to vo februári, v prvý deň ekologickej výstavy v Kultúrnom stredisku Belehradu venovanej Dunaju, Hornému Podunajsku, Arktiku, zisťovaniu vodového a ekologického odtlačku jedincov prostredníctvom nainštalovanej interaktívnej miestnosti. Po úradnom vyhlásení nasledovala konverzácia o ekovýstavách v Sombore a Novom Sade, environmentalistike, projektoch UNESCO, cieľom ktorých je vznik najväčšej chránenej prírodnej oblasti v Európe, vlastne rezervácie biosféry, ktorú má riadiť päť štátov, ako aj o globálnych ťažkostiach modrej planéty. Vedomý si okolnosti, že mnohí Belehradčania, najmä pracovníci medzinárodných organizácií, nikdy v živote

NAŠA TÉMA – Máte za sebou už niekoľko projektov?

– Najdôležitejším vlaňajším bolo obnovenie mokradí v Hornom Podunajsku. Ide totiž o to, že tam časom pre budovanie ochranných hrádzí došlo k veľkým zmenám v prírodnom stave ekosystémov. Zaúradovalo sucho, došlo k vysúšaniu viacerých častí tejto oblasti. Naším cieľom je prinavrátiť niekdajší stav: aby zase bol dostatok vody, močiarov a barín, vlhkosti v pôde. To je predpokladom biodiverzity, ktorou je táto oblasť mimoriadne bohatá. Len na ukážku: až polovica všetkých druhov rýb registrovaných v Srbsku je práve v Hornom Podunajsku. Je tam i obrovský počet vtáctva. Uvedené pásmo je jedinou močaristou oblasťou tohto druhu pri Dunaji v Srbsku. Je i jednou z deviatich ramsarských oblastí u nás.

– Čo pre vás osobne príroda znamená? Alebo, čo vás motivovalo upísať sa jej ochrane?

– Povedala by som, že príroda je ekológiou. To, o čo sa snažím, aj osobne, aj profesijne, je prispieť, aby sa pojem ekológie dostal do pozície, akú si skutočne zaslúži. Ekológia nie je to, s

mestnaním získa aj nevyhnutnú U nás na Balkáne však panuje fafinančnú samostatnosť. Stupeň lošná rovnoprávnosť. Žena totiž emancipácie žien však v značnej môže byť úspešná, ale si okrem miere závisí aj od vzájomnej dô- toho musí vykonať aj domáce very, lásky a pochopenia manže- úlohy, čiže poupratovať byt, uvaedzinárodný deň žien je dinách, ktoré sú finančne závislé la. Ja osobne som spokojná, za čo riť obed, oprať... Ženy s takými ustanovený v dávnom roku od manžela. Vcelku sa v spoloč- veľká vďaka patrí môjmu manže- normami správania vo väčšine 1910 na znak spomienky na de- nosti dnes omnoho viac dbá na lovi a celej mojej rodine. súhlasia, v dôsledku čoho sú zamonštrácie, ktorými sa ženy v rodovú rovnosť, ale sú to, žiaľ, ZUZANA ĐUKIĆOVÁ z Jáno- ťaženejšie od mužov. Vcelku si Chicagu dožadočasto iba deklarašíka: – Slovko myslím, že ženy vali lepšieho potívne snahy. Myemancipácia je u nás sú emanstavenia v sposlím si, že na zlepdnes veľmi zaužícipované, ale ločnosti. O tom, šení takého stavu vané a naň sa ešte stále je v akej miere sú ženy musia samy možno pozerať z mnoho tých, dnešné ženy na robiť, bojovať za rôznych uhlov. ktoré po tom týchto priestransvoje práva a za Zdá sa mi však, len túžia. Podľa stvách rovnosvoje miesto tak v že mnohé ženy mojej mienky právne s mužmi, súkromnom, ako ho nechápu v miera emancirozprávali sme sa aj v spoločenskom pravom zmysle. povanosti ženy s predstaviteľka- Zuzana Litavská živote. Musia byť Zuzana Đukićová Aj keď nie som Svetlana Marková v značnej miere mi krajšieho povytrvalé a arguhorlivou femizávisí od manhlavia z Aradáča, Jánošíka a Voj- mentmi brániť svoje stanovisko. nistkou, myslím si, že skutočne žela. Ak manžel má moderné nálovice. Hľa, čo nám povedali: Musia prejaviť sebaúctu – lebo ak emancipovaná môže byť iba žena, hľady, preberie časť domácich ZUZANA LITAVSKÁ z Aradáča: si neuctievaš sama seba, ani iní ťa ktorá je finančne nezávislá, teda prác, a tým pomôže manželke, – Myslím si, že ženy v dnešnej nebudú uctievať. Myslím si, že nezávisí od manžela. Mnohé ženy aby sa venovala svojej práci a kadobe sú emancipovanejšie ako ženy svoje práva málo využívajú, to pochopili doslovne a v mene riére. Takých je však pomerne skôr, ale ešte stále nie nadostač. To zvlášť právo na zamestnanie. kariéry a vlastnej nezávislosti sa málo. zvlášť platí pre menej vzdelané a Okrem toho, že tak dokáže svoju zriekajú aj najväčšieho daru na SVETLANA MARKOVÁ z Vojnezamestnané ženy, ženy na de- schopnosť a iné hodnoty, žena za- svete – byť manželkou a matkou. lovice: – Ženy dnes pracujú rov-

ŽENY Z ARADÁČA, JÁNOŠÍKA A VOJLOVICE MIENIA

Ženy (nie) sú rovnoprávne M

16

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA čím sa často stotožňuje, čiže ochrana životného prostredia. Je to veda skúmajúca vzájomné vzťahy živých bytostí, ako aj ich vzťahy s neživou prírodou. V tom je i vzťah človeka s jeho okolím.

– A tie motívy, ktoré vás viedli?

– Vyrastala som na dedine, takže som celý život vlastne obklopená prírodou. Stále čosi pobehovalo po dvore, najmä hydina, nemôžem nespomenúť, že pri Pivnici boli a sú lúky, polia, bariny. Na strednú som chodila v Sombore, ale každý víkend som trávila doma. Počas štúdií v Novom Sade domov som síce chodievala zriedkavejšie, ale som zato začala objavovať nové oblasti: Fruškú horu, Horné Podunajsko... Nové dni prinášali aj nové oblasti, nové záujmy. V tom zanietení a presvedčení ma upevnila aj študentská prax v Rakúsku, v národnom parku, kde som zistila, ako ochrana životného okolia môže fungovať. Že to všetko môže byť aj veľmi pekne zorganizované. U nás to ešte nie je prípad, no pracujeme, angažujeme sa na tom, mnohí a stále...

Oto Filip noprávne s mužmi, zarábajú a podnikajú. Avšak po pracovnom čase ich doma čakajú aj početné ženské práce – žehlenie, pranie, varenie, upratovanie... Žena je však oporou každej rodiny a nie nadarmo sa hovorí, že od ženy závisí, aká bude rodina. Myslím si však, že v našej spoločnosti, zvlášť v rurálnych prostrediach, je situácia s emancipáciou žien, žiaľ, veľmi ťažká. To, čo v domácnosti robí žena, je spravidla menej cenné od tzv. mužských prác, aj keď je tých ženských prác omnoho viac. Keďže som horlivou cirkevníčkou, môžem povedať, že v našej evanjelickej cirkvi žena je veľmi vážená a uznávaná, čo možno vidieť z rôznych príkladov. Toto moje zamýšľanie nad emancipáciou žien uzavriem slovami apoštola Pavla Galatským 3, 28: Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci sme Jedno v Kristovi Ježišovi.

V. Hudec 9. 3. 2013

10 /4533/

K OSLAVE MEDZINÁRODNÉHO DŇA ŽIEN

Sviatok prispôsobený dobe o vedomí mnohých žien Medzinárodný deň žien zakotvil ako sviatok s červenými karafiátmi, kultúrno-zábavnými podujatiami či výletmi.

Deň žien bol však − podľa slov mnohých účastníkov − skôr Zostali len spomienky – Anna sviatkom Halabrínová pre mužov, keď si mohli vypiť a ženám darovať praktické dary, ktorými im symbolicky odkázali, že patria do domácnosti.

MDŽ je spomienkou na štrajk newyorských robotníčok v marci 1908. O dva roky neskôr sa v Kodani konala Medzinárodná ženská konferencia, na ktorej sa zrodil nápad oslavovať Medzinárodný deň žien. MDŽ bol uznaný Organizáciou spojených národov (OSN) ako medzinárodný sviatok v roku 1975. − V období socializmu sa Deň žien väčšmi uznával. Okrem toho, že mi manžel so synom pripravili darček, večer sme s manželom chodili na zábavu do Kominkovej krčmy, na tanec do starej sály Domu kultúry alebo na muziku do Krizbajovej krčmy, ktorá stála oproti kostolu, − spomína si dôchodkyňa Anna Halabrínová z Padiny. − V minulosti sa ženám ne-

V

darúvali kvety, ale napríklad plátno na kacabajku, misky a podobne. Kvety som začala dostávať neskoršie, najčastejšie červený karafiát. Dnes je všetko podstatne inak, s manželom už nechodíme na zábavy, ale si predsa doma urobíme malú slávnosť. V minulosti môj manžel pripravoval darčeky aj pre susedy, ktorých je z roka na rok, žiaľ, čoraz menej, − povedala Halabrínová so smútkom v očiach. − V období socializmu Deň žien bol veľký sviatok, − hovorí Daniela Ďurašová, ktorá sa Venovať pozornosť pre lásku pri- niekomu treba sťahovala zo hocikedy – Daniela Slovenska a Ďurašová niekoľko rokov žije v Padine. − Cez Revolučné odborové hnutie na Slovensku sme vždy dostali po jeden kvet, bonboniéru, alebo iný darček a doma som tiež od najbližších dostala kvietok alebo čokoládu. V práci nám vedúci organizovali spoločný obed. V ten deň sa skôr skončil pracovný čas a čakalo sa na to, čo pripravia muži, ktorí sa obyčajne do konca slávnosti opili. V súčasnosti sa to zmenilo. Myslím si, že na to, aby sa žene venovala nejaká malá pozornosť, netreba čakať iba 8. marec, ale hocikedy si treba na ňu

spomenúť, teda vždy, keď človek to vo svojom srdci pocíti, hoci aj každý deň.

– Pamätám sa na časy, keď som bola žiačkou základnej školy, ako sme týždeň skôr chystali program ku Dňu žien a pripravovali darčeky pre mamy, – spomína si naša najmladšia spolubesedníčka Anna Koláriková. – Bola to ozajstná radosť, všetci sme sa tešili. Neskoršie, keď som sa stala členkou Spolku žien v Padine, ku Dňu žien sme organizovali tradičnú čajanku, ktorá pred piatimi rokmi zanikla. Dôvod je ten, že sme vážne pochopili význam pôstnej doby, v ktorej má byť spoločenský život poznačený tichom a pokojom. V našej domácnosti zostalo zvykom v ten deň obdarovať mamu a starú mamu j e d ný m červeným karafiátom.

Osláviť 8. marec – Deň žien znamená pripomenúť si rov- V pôstnej dobe treba skromnejšie nosť žien a oslavovať – Anna mužov a Koláriková predstaviť si svet, v ktorom si ženy a dievčatá môžu byť isté, že na ich názoroch, hodnotách a snoch niekomu záleží.

A. Chalupová

VÝCVIK Z OBLASTI RODOVEJ ROVNOSTI pre 25 zamestnancov verejných podnikov a obecnej správy prebiehal 20. a 21. februára v Starej Pazove. Predchádzala mu analýza stavu v tejto oblasti a iniciátorkou bola Nataša Jeftićová, členka Obecnej rady poverená oblasťou rodovej rovnosti (na snímke). „Podporíme všetky aktivity, výsledkom ktorých bude väčšia účasť žien v spoločenskom živote našej obce,“ zdôraznil Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý sa v budove ZO prihovoril účastníkom výcviku. Tréner Správy pre rodovú rovnosť pri Ministerstve pre prácu a sociálnu politiku Predrag Stošić vyhlásil, že cieľom dvojdňového výcviku je zveľadiť kapacity z oblasti rodovej rovnosti v záujme zlaďovania s predpismi Európskej únie. a. lš.

HLAS ĽUDU

17

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

Darčeky pre mamy V

Základnej škole 15. októbra v učiteľky Anky Nedićovej získali diPivnici škôlkari a žiaci svojim plom pri príležitosti Dňa sv. Vamamkám ku Dňu žien pripravujú lentína, keďže si najkrajšie okrášlizaujímavé darčeky. li učebňu. Ku Dňu žien žiaci písali Vychovávateľky Miluška Valen- práce na tému Ako sa moji starí rotíková, Marína Bélová a Tatiana dičia hrávali, v čom im pomáhali Macková so škôlkarmi chystali staré mamy. K tomuto sviatku gratulačné karty pre mamu, naj- chystali aj výtvarné práce na tému mladší sa učili spievať pesničky a ekológie a tri práce vo forme darrecitovať básničky. Pre mamy tiež čekov: hyacinty, srdiečka s fotoprichystali originálne farebné šperky z makarónov a srdiečka.

Svoje kreatívne schopnosti prejavili aj v robení košíčkov.

Triedu 1. 2 s dvanástimi žiakmi učí učiteľka Anna Hodoličová. Žiaci za pomoci gombíkov, ihly a nite, látky, pestrého papiera a pod. vystrihovali a šili gratulačné karty, ktoré potom vyzdobili aj peknými veršíkmi.

Tatiana Kolárová vo svojej 2. 1 triede má 14 žiakov a spoločne Štvrtáci s učiteľkou Natašou Mirkovićovou sa pochválili, že spolu s triedou a pohľadnicami

Prváci s učiteľkou Annou Hodoličovou začali pripravovať darčeky

Vychovávateľky Tatiana Macková (zľava) a Miluška Valentíková so škôlkarmi

grafiou a kvietky. Pripravili aj kolážovú výstavu – spoločne utvorili kyticu kvetov z rôznych nastrihaných tvarov a napísali báseň pre mamu.

Okrem toho sa učili recitovať básne ku Dňu žien a naučili sa spievať príležitostnú pesničku.

Nataša Mirkovićová učí 13 žiakov v 4. 2 triede. Koncom februára už mali pripravené originálne pohľadnice, jednu krajšiu ako druhú, a začínali chystať aj iné darčeky.

Jaruška Ferková

Tatiana Kolárová s druhákmi a hyacintmi

Páračky v Pazove Č

lenky Združenia pazovských žien, programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, zachovávajú tradíciu. V sobotu 2. marca v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove usporiadali páračky, na ktorých párali perie presne ako voľakedy. Členky tohto združenia, ktoré úspešne pôsobí takmer osem rokov, páračky usporiadali po prvý raz. Voľakedy vraj páračky bývali v každom dome a husi sa chovali všade tam, kde mali dcéru. Úspešné páračky Stužková ozdoba na vankúši Starodávna posteľná plachtička Ošklbané perie sa odkladalo a počas usporiadali i svojráznu pracovnú akciu na úpravu parádené postele. Okrem toho vyžehlili posteľnú dlhých zimných večerov sa páralo.

Usilovné Pazovčanky v dobrej nálade a pri spe- etno izby v Slovenskom národnom dome, kde ženy bielizeň – starodávne plachtičky a do vankúšov s ve dokázali, že tradícia párania peria v tomto pro- po páračkach husacím perím dopĺňali vankúše a rebrami sťahovali farebné stužky na ozdobu.

A. Lš. stredí predsa celkom nezanikla. V sobotu zároveň periny, ktoré rozkošne našuchorené zdobia vy-

18

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA K ôSMOMARCOVEJ VÝSTAVE ŽIEN V LALITI

Očarujúce krížikové vzorky P

rvá marcová nedeľa v Laliti sa niesla v znamení tradičnej ôsmomarcovej výstavy Združenia žien Matkino srdce. Lalitské ženy sa tentoraz rozhodli verejnosti predstaviť krásu krížikových výšiviek. Pri tejto príležitosti v lalitskom Dome kultúry všetko hýrilo pestrými farbami vyšívaných obrusov, uterákov, vankúšov a vankúšikov, rôznych súprav, mužských košieľ, ženských blúzok a iných predmetov.

Všetky tie krásne ručné práce zhotovili lalitské ženy, ich matky či staré matky.

Torty sa predali na dračku

Lalitské ženy na výstave prvýkrát návštevníkom ponúkli venčeky, košíky, labute, poháriky na ceruzy a iné drobnosti z papiera, ktoré zhotovili vlastnými rukami.

Výrobe týchto suvenírov sa naučili v rámci kreatívnej dielne v Báčskej Palanke.

Návštevníci mali možnosť obzrieť si, ale aj kúpiť rozličné pred- Na začiatku výstavy mety skrášlené servítkovou technikou stole s tortami vznikla opravdivá dračka a všeta pestrofarebné veľkonočné ky zásoby sa vypredali za necelú hodinu.

Najnovšiu výstavu žien si v peknom nedeľvajíčka. Zuzana Hrnčiarová sa predstavila omaľovanými nom slnečnom popoludní obzrel veľký počet návštevníkov z Lalite, ale aj hostky zo združení tekvičkami.

Ako to už býva, členky ZŽ žien z Báčskeho Gračca, Odžakov a Karavukova Matkino srdce napiekli až (ZŽ Koštana)... Možno by tých hostí bolo aj viac, desať tort, ktoré ponúkli na keby v rovnakom čase podobná výstava nepredaj návštevníkom. Ne- prebiehala aj v Selenči.

Laliťanky toho roku neusporiadajú ôsmomarnašla by sa hádam jediná osoba, ktorá v nedeľné po- covú zábavu, ale to neznamená, že svoj sviatok poludnie 3. marca 2013 pri- neoslávia. Členky ZŽ Matkino srdce sa stretnú vo šla do lalitského Domu kul- svojom dome, uvaria si paprikáš, napečú sladkosti túry, aby si nekúpila aspoň a budú sa pekne zabávať.

J. Pucovský kúsok nejakej sladkosti. Pri

V KYSÁČSKEJ LIENKE

Darčeky v duchu ekológie V

Predškolskej ustanovizni Lienka v Kysáči 8. marec je veľkým sviatkom. Deti sa spolu s vychovávateľkami naň s radosťou chystajú. Keď mamy a staré mamy prídu na oslavu, škôlkari im zarecitujú a zaspievajú, a to je v ich veku iste najúprimnejšie.

Vedúca vychovávateľka Anna Čižmanská hovorí, že pred sviatkom s deťmi s veľkou láskou pripravujú darčeky pre mamy. Pri-

tom dbajú, aby používali prevažne recyklovateľné materiály, keďže je kysáčska Lienka navrhnutá na zaradenie medzi ekologické škôlky.

Okrem niekoľkých mestských nateraz je iba škôlka v Kaći vyhlásená za ekologickú, nuž kysáčska Lienka bude druhou ekologickou škôlkou patriacou do PU Radosno detinjstvo mimo mesta Nový Sad. − Do budúcna budeme teda prihliadať, aby sa v ekologickom a environmentálnom duchu správali i rodičia. V ekologickom duchu k 8. marcu vyzdobíme aj škôlku, a to tak, že ozdoby vyrobíme z plastových Srdiečko pre mamu, pamiatka na celý život fliaš, ktoré 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

sa pôsobením detských rúk zmenia na srdiečka. K sviatku žien deti pripravia nielen recitácie, piesne a dramatizácie, ale v každej skupine realizujeme aj pracovnú dielňu. Mamy zapojíme do vysádzania kvetov vonku na dvore, aby sme si tak založili záhradku. Neskoršie urobíme domčeky pre vtáčatá, prípadne budeme v dielni spolu s mamami vyrábať niečo z odpadového materiálu, alebo niečo piecť z cesta, − hovorí vedúca vychovávateľka Čižmanská.

Praktický a jedinečný darček k sviatku – Okrem darčekov deti za pomoci vychovávateliek chys- rodného sviatku. Pre zamestnantajú pre mamy pozvánky na osla- kyne buď zorganizujú spoločnú vu 8. marca. Na programy ku Dňu večeru alebo ich potešia darčežien do škôlky spravidla prídu aj kom. Vlani napríklad dostali ruže staré mamy, tetky, dokonca i su- a básnické zbierky. Čižmanská si sedky. Keď je návštevnosť väčšia spomína, že sa v minulosti tešili aj alebo je väčšia skupina detí, pro- organizovanému odchodu na gram prebieha v telocvični, – zmie- predstavenie do SND v Novom Sade. Alebo si ženy z kysáčskej nila sa Čižmanská.

Keďže v PU Radosno detinjstvo Lienky samy urobili sviatok a čassú zamestnané väčšinou ženy, aj tovali sa večerou pri hudbe. Ženy samotná ustanovizeň dbá o pri- vedia, ako na to.

E. Š. meranú oslavu tohto medziná-

19

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

V KOVAČICKOM SPOLKU MAJÚ DNI ŽIEN

Rozmanito, bohato a neúnavne príspevky na sirotinec, cez jesenné a zimné obdobia sa pravidelne týždenne stretávali (a stretávajú sa dodnes), v druhej svetovej vojne pomáhali tak, že šili odev a štrikova-

Nadviazali aj spoluprácu s podobným spolkom z Holandska, boli nápomocnou rukou kultúrnym a spoločenským dejateľom pri rôznych príležitostiach, varili jedlá z tradičnej banátskej kuchyne, o čom vydali publikáciu, recitovali, účinkovali v nahrávaní dokumentárnych filmov a zúčastnili sa aj na početných sympóziách, konferenciách a pod.

Slovom, dielo členiek kovačického spolku bolo a zostalo rôz-

Kovačické spolkárky na výlete koncom šesťdesiatych rokov (prvá sprava je maliarka Zuzana Chalupová)

ž niekoľko desaťročí sa v Ženskom spolku v Kovačici veľa toho deje práve okolo Dňa žien. Členky odjakživa organizujú povestné čajové posedenia, rôzne programy a výlety a v súčasnosti sa zapájajú aj do nespočetných projektov. Spolok pôsobí už takmer deväťdesiattri rokov.

Spolok československých žien v Kovačici bol založený 4. júla 1920, aby sa staral o vzdelávanie a výchovu predovšetkým slovenských žien a pôsobil v kultúrno-osvetovej a spoločenskej oblasti. Už na za-

U

čiatku cieľom spolku bolo okrem iného „vytrhnúť slovenskú ženu zo spoločenského nezáujmu a prebudiť pozornosť o verejnú a spolkovú aktivitu“. Členky za viac ako deväť desaťročí realizovali aj ďalšie početné aktivity: propagovali ľudové umenie, organizovali kurzy zamerané na rodinné práce, sociálnu a zdravotnú problematiku, chystali rozličné výstavy, prednášky, kultúrnospoločenské podujatia, okrášľovali dedinu, podporovali dobročinné akcie, zbierali dobrovoľné

Speváčky na programoch k 8. marcu v spolku nacvičoval legendárny učiteľ Andrej Miháľ. Táto choreografia s vyšívačkami je doplnená spevom

li kapce pre bojovníkov, v bratovražednej vojne na priestranstvách bývalej Juhoslávie zase pomáhali utečencom...

K SVIATKU ŽIEN

Nezabúdať a netradične oslavovať eň žien je sviatok, tento sviatok žien nekeď sa ženám vezabúdali a aby sme si nuje osobitná pozorho pripomínali prenosť a symbolickým dovšetkým organizodarčekom alebo pekvaním rôznych osožným slovom vyjadruje ných aktivít. Konkrétvďaka za všetko, čo rone by to mali byť bia pre svoju rodinu, okrúhle stoly, potom podnik, v ktorom sú zatribúny, výstavy zamestnané, celú spoločmerané na aktívnu nosť. To je aj vhodná prácu žien, ich práva, chvíľa na zváženie uskurodovú rovnosť, ale aj točňovania práv žien v boj proti násiliu na žednešnej neblahej dobe. nách. Cieľom je odNa tom sa zakladá aj pútať sa od tradičných práca Rady pre rodovú Rodová rovnosť ako téma seminára pre ženy v Kulpíne spôsobov oslavy 8. rovnosť Obce Báčsky marca a vyhľadať moPetrovec, za predsedníčku ktorej v zy a edukácie, na ktorých sa neraz dernejšie spôsoby, zamerané na druhom štvorročnom mandáte zvo- hovorilo aj o oslavách 8. marca – ženy a ich práva, – povedala predlili Katarínu Zorňanovú z Kulpína. Dňa žien. Všetky tie poznatky a su- sedníčka Zorňanová.

– V práci Rady pre rodovú rovnosť gescie možno zhrnúť do osožných V súlade s tým minulý rok v spoBáčskopetrovskej obce sme doteraz uzáverov. V oblasti rodovej rov- lupráci s obecnou Turistickou orabsolvovali početné semináre, kur- nosti nám odporúčali, aby sme na ganizáciou ku Dňu žien pripravili pu-

D

20

norodé, prebohaté a vytrvalé. Nielen ku Dňu žien.

Ján Špringeľ Foto: z archívu autora

tovnú výstavu na tému ženy v športe. O právach žien v súčasnosti predsedníčka Rady pre rodovú rovnosť povedala: – Podľa zákona my ženy máme všetky práva, ale ich nadostač nevyužívame, a to z rozličných príčin.

Tak napríklad ešte stále na vedúcich postaveniach je omnoho viac mužov ako žien. Pritom je všeobecne známe, že ženy sú stĺpom rodiny, lebo majú zodpovednosť za deti, rodinu a jej budúcnosť. Aj na pracovných miestach sú zodpovedné a vytrvalé. Preto ešte stále treba pracovať na emancipácii žien v spoločnosti, aby boli naozaj rovnoprávne.

Záverom rozhovoru si Katarína Zorňanová, ktorá je už desať rokov penzistkou, zaspomínala na oslavy 8. marca v spoločnosti manžela a syna. V kolektívoch, kde pracovala, ženy sa z príležitosti 8. marca najviac tešili kvetom, spoločným výletom a posedeniam pri občerstvení.

9. 3. 2013

K. Gažová 10 /4533/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Žena konštruktívnejšia od muža P

ri príležitosti 8. marca – Dňa žien zaujímavé by bolo vrátiť sa do minulosti našich babičiek a pri písaných pamiatkach sa pristaviť nad údajmi, ktoré svedčia o začiatkoch zhromažďovania a činnosti spolkov našich žien pôsobiacich v každej slovenskej osade vo Vojvodine. Československý spolok žien začal aktívne pôsobiť takmer vo všetkých slovenských a českých osadách v rámci Československého zväzu v Kráľovstve Srbov, Chor-

chorvátčine), ktorý pravdepodobne bol schválený 1. júna 1920.

Text obsahuje 18 strojom klepaných článkov a jeden (19. čl.) dopísaný rukou. Z tohto dokladu vidno, že úlohou slovenského spolku bolo: „Vytrhnúť našu ženu zo spoločenskej pasivity, získať ju pre verejnú a spoločenskú prácu a informovať ju o jej právach a povinnostiach v štáte... Prostriedky a spôsoby pre to sú: vzájomne sa oboznamovať a samovzdelávať, organizovať vzdelávacie kurzy,

divadlami, výstavami šíriť známosť o slovanskom svete.

Podporovať dobročinné a výchovné účely na poli národnej osvety. Členovia sú riadni, zakladajúci, podporujúci a čestní.... Spolok spravuje: Ústredné zhromaždenie, ústredný správny výbor a ústredný dozorný výbor...

Zhromaždenie zvoláva predsedníčka a tajomníčka skrz časopis, osem dní pred zhromaždením rátajúc od uverejnenia s udaním rokovacieho programu. Zhromaždenie môže právoplatne uzavierať, keď je prítomná šesti- Ľudmila Hurbanová v trenčianskom na všetkých riadnych a žen- kroji roku 1928 ských zakladajúcich členov....“ Ľudmila Hurbanová bola pred- ké hrdinky. V období rokov 1910 – sedníčkou Ústredného spolku čs. 1913 bola členkou výboru požien do roku 1924. Venovala sa naj- bočky spolku Lipa, do roku 1918 mä organizácii výstav, divadel- podpredsedníčkou Spolku ev. žien ných predstavení, robila zbierky v Kysáči. V období rokov 1921 až 1923 pôsobila ako tajomníčka, a potom až po rok 1932 bola predsedníčkou Ústredného spolku čs. žien v Kráľovstve SCHS / JuhoŽenská spoločnosť: Ľ. Hurbanová (prvá zľava) a E. Mičátková slávii. Vo svojej práci do(tretia zľava) siahla pozoruhodné úspechy. vátov a Slovincov, neskoršie Ju- verejné čítania a prednášky s O ženskom angažmáne v hoslávie. Predtým sa tunajšie slo- diskusiami o jednotlivých téspoločnosti učiteľ Ferdivenské feministky zapájali do spol- mach týkajúcich sa práv a nand Klátik v článku Desať ku Živena, v rámci ktorého vy- povinností žien v spoločnosrokov ľudovýchovnej činchádzal ženský Letopis Živeny a v ti a štáte, zaobstarať knižnice nosti v roku 1933 zapísal: ktorom naše spisovateľky a ná- a čitárne, v ktorých by boli „Byť členkou ženského spolrodné pracovníčky publikovali vhodné knihy a noviny. Riadku na dedine nie je ľahkou svoje práce. V niektorých prostre- nou členkou sa môže stať vecou. Taká žena musí diach pred a počas prvej svetovej každá dievka, ktorá skončila zniesť väčšie tortúry ako vojny sa ženy zhromažďovali oko- školu alebo ktorej školské zámuž, a preto činnosť so želo spolkov evanjelických žien, aby kony nehatia vstup do takénami vyžaduje väčšiu popo založení Československého hoto združenia a každá žena, zornosť mužov. Pre domázväzu roku 1921 všetky slovenské ktorá pred vstupom do zdruci pokoj nemohol a nesmel a české ženy boli navzájom spo- ženia vyhlási, že schvaľuje muž ani len na prednášky jené s Ústredným spolkom čs. program združenia a že v žien v Kráľovstve SCHS. Medzi za- jeho duchu bude aktívne Eržika Mičátková (vpravo) a Milica Dodićová alebo do spevokolu chodievať. Naša žena telesnou kladajúcimi členkami bola Ľud- pracovať. Správny výbor tajmila Hurbanová (1878 – 1969), kul- ným hlasovaním prijíma alebo pre sirotinec v Kovačici, rozširovala silou a rozvitosťou nielenže sa vytúrna, osvetová a organizačná neprijíma novú osobu bez deba- slovenské knihy a časopisy, pri- rovnáva mužovi, ale ho mnoho ráz pracovníčka zo Starej Pazovy. ty....“ uvádza sa v tomto texte. pravovala rôzne osvetové pred- i predíde, a tým je i jej vplyv v dome silnejší, ako to býva inde.

Na základe zachovaných doV písomnej pozostalosti Ľudmily nášky pre ženy. kladov v písomnej pozostalosti Hurbanovej sa nachádza aj ďalší Tajomníčkou Ústredného spol- Dnes, keď žena má príležitosť zúĽudmily Hurbanovej dalo by sa po- text – Návrh na premenu stanov ku čs. žien bola Eržika Mičátková častniť sa na svojich besiedkach, vedať, že už pred založením Spol- Ústredného spolku čs. žien v Krá- (1872 – 1951), národná pracov- býva povolnejšia i voči mužovej ku československých žien (roku ľovstve SCHS. V ňom sa uvádza aj níčka, spisovateľka a prekladateľ- neprítomnosti v dome. Sú pred1921) jestvoval Spolok sloven- toto: „Cieľom spolku je slovanská ka z Kysáča. Aj ona veľa prispievala poklady, podľa ktorých sa dá uzatských žien. O tom hovorí kon- vzájomnosť v duchu slovanského do Letopisu Živeny a do iných várať, že je naša žena konštrukkrétny doklad – štatút tohto zdru- básnika Jána Kollára... Cesty k cie- časopisov s poviedkami a črtami tívnejšia od muža.“ Katarína Verešová ženia (písaný latinkou v srbčine / ľu: prednáškami, ochotníckymi s realistickým pohľadom na žens9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

21

Nech sú nám ! všetky šťastné a veselé atok, keď kvietkom, darnovu je tu ten krásny svi k milou pozornosťou ob čekom alebo akoukoľve spo , ľky ate pri , ré mamy, sestry darúvame naše mamy, sta k, žte bo ba chý ne u k tom lužiačky, učiteľky. Nech učený. A uvidíte – radosť zar de bu to ech úsp – úsmev všetci. z Dňa žien budeme mať

Z

7. a, ZŠ J. Čajaka Marína Turčanová, i v Báčskom Petrovc

Rozhovor so starou mamou

tam pochovaný. Stále jej vša k bolo divné, prečo všetky deti majú mladé mamičky a jej je už stará. Ke ď mala dosť oja stará mama sa chce rok ov, stará mama jej poved s nami ala pravčasto rozprávať o svojej minu- du: že v tom hrobe leží jej vlastná losti. Už nám vyrozprávala veľa príbe- mama a jej starej mame je to dcéra. hov a toto je jeden z tých, Žilo sa im vraj vtedy veľmi ktoré ma najťažko, a viac dojali. Je veľmi smutn pre to už ako 12-ročné dievča ý a je o jej začala detstve. chodiť robiť do poľa. Keď mala 16 roStarká mala veľmi smutn é det- kov, umrela jej stará mama, ktorá ju stvo a ten príbeh sa začína takto. odmalička vychovala, a tak zostala celEšte keď bola bábätko, umrela kom sama. Potom však stretla dobjej mama. Otec ju tiež zan echal a rého človeka, môjho starkého, s ktonechal ju so starými rodičm rým zostala dodnes. Vte i. Pody sa jej zatom v 2. svetovej vojne jej čal krajší a lepší život. zahynul dedo, a tak zostala v Ľutujem moju starkú, že opatere mala také svojej starej mamy. Moja ťaž ké a smutné detstvo, a nik starká si omu by spomína, že ešte kým bo la malá, som také niečo neželal. chodila so svojou starou Martin Paulíny, 7. a mamou raz týždenne do cin ZŠ J. Čajaka v Báčskom torína, Petrovci kde sa vždy vyplakali pri jed nom hrobe. Starká nevedela, kto je

M

Marína Marinko vová, 5. c, ZŠ J. Ča jaka v Báčskom Petrovci

Deň žien v mojej rodine aždé dieťa na svete chce iste u prek va pi ť svoj I . cu ar m 8. k matku ť by e ím až sn sa ď ke dobrí a pomáhať jej celý rok, predsa je tento sviatok zvláštny deň.

D et i svoj im matkám kupujú darčeky, no ja si ho pre svoj u Jaroslav Galádik, 7. c, ZŠ J. mamu zhotovím Čajaka v Báčskom Petrovci vždy sa m a. A sestra tiež. Keď j to všetdeň, s radosťou je príde ten krásny hránku na pohľadnicu a sc ko odovzdáme: ov. Naša teší kyticou kvet kvietky. Otec ju po že sme takí pozorní, a teší, mama sa vždy po eky páz budú naše darč ra te hádam sa jej aj šťasčiť. ň žien sviatok plný V našej rodine je De odchádzame k starpotom tia. Predvečerom darček. ávame pripravený m ž tie kej, pre ktorú marec. prajem veselý 8.

Všetkým ženám vá, 6. 3 so Alexandra Gala Padine v ta Ti ZŠ maršala

K

22

Silvia Grňová, 7. c, ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci 5. a, ZŠ J. Čajak Maja Častvenová, i vc v Báčskom Petro

a

Anna F. a Jana S. 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 5.3.2013 14:51 Page 2

M OzA i K a

roČníK Xiii Číslo 164 9. marca 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

K jubileu staropazovsKých divadelníKov

Do klenotnice divadelných múz Z

ačiatkom februára veľkolepými oslavami staropazovčania oslávili 110. výročie prvého divadelného predstavenia po slovensky v ich osade. pri tej príležitosti prichystali i dokumentárne výstavy, akadémiu a hrali viacero divadelných predlôh, na ktoré si pozvali početných hostí. na sklonku roku 2007, keď po dlhých „pôrodných mukách“ svetlo sveta uzrela kniha Storočie divadla v Starej Pazove s podnázvom Kronika Kataríny verešovej, autorka mi do venovania napísala, že mi jeden výtlačok knihy venuje ako kamarátovi „na čítanie a dopĺňanie“. a vskutku ma tým podgurážila, aby som knihu kriticky čítal a časom sa čo-to pokúsil aj doplniť. práve tento príspevok a publikovanie faksimile jednotlivých drobnotlačí, ku ktorým som sa dostal všelijakými spôsobmi, je pokus doplniť biele miesta v dejinách staropazovského divadelníctva niektorými neznámymi alebo menej známymi údajmi.

hoci sa pazovčania po prvýkrát verejne odvážili zahrať po slovensky divadelné predstavenie v rámci zábavy v krčme u Martina Kiršnera na hromnice roku 1903, tunajší slováci sa spoločensky stýkali a často zabávali s miestnymi srbmi. predovšetkým v rám-

ci Čitaonice. o jednej takej zábave svedčí aj pozvánka z 12. februára roku 1899, ktorú vytlačila tlačiareň Đorđa ivkovića v novom sade. v rámci tejto večernej zábavy s tancom ochotníci zahrali jednoaktovku Kostu trifkovića Polovica vody, polovica vína. v nej hrali adela rupová, ljubica petrovićová, n. janković a vulko Đukić. niekoľko pesničiek ako sólistka zaspievala vukosava Šimićová, donizettiho skladbu na klavíri štvorručne hrali ljubica a angelika petrovićové, kým

je pre nás zaujímavé, že verše jovana jovanovića zmaja deklamoval „julijo Kopčik“. hoci od roku 1902 slováci v pazove organizovali slovenské zábavy, objavili sme aj pozvánku na ko-

stýmovú večernú zábavu do Čitaonice, kde na Velika tri Jerarha v piatok 12. februára 1904 pazovská slovenka pozýva kamarátku eržiku Mičátkovú z Kysáča, aby sa na nej zúčastnila. v poradovníku zábavy sa uvádzajú tieto dobové tance (po srbsky): kolo, mazurka, tranblan, četvorka, valjka, seljančica, srpkinja, padekater a brza polka. zaujímavým sa nám zdal byť aj maličký letáčik z 1. mája 1904. ide o pozvanie na predstavenie Roztržití, ktoré ochotníci zahrajú na fare. zo samotnej jednoduchej tlače možno uzavrieť, že letáčik bol vytlačený v malej tlačiarni

vzájomnej pomocnice.

Graficky náročnejšie upravené bolo napr. pozvanie na divadelné predstavenie z 1. septembra 1906, keď domáci herci po druhýkrát zahrali divadlo domáceho, vtedy sa sľubne rozvíjajúceho 22-ročného dramatika vladimíra hurbana vladimírova (vhv), syna miestneho farára. slovenskí divadelní ochotníci zahrali „dedinský obraz v 3 dieloch“ hriech. to, že sa divadelníctvo v starej pazove už pred prvou svetovou vojnou rozvíjalo, nám napovedá pozvanie z 2. februára 1912, keď v pazove naraz zahrali tri veselohry. v nich účinkovalo dvanásť ochotníkov, z čoho polovica dievok a žien. od tých čias v pazove sa sústavne hrávali divadlá. jedna generácia nadväzovala na druhú a do vlastnej kroniky zapísali viac ako 300 premiér. aj v súčasnosti staropazovský divadelný súbor pracuje na plné obrátky a dosahuje mimoriadne úspechy. aj na štátnej úrovni.

Jaroslav Čiep

mozaika2_3:0 5.3.2013 14:52 Page 1

M O Z A I K A VSX J09I006.5+304328

Meno hviezdy C

elkom ecovsky, takmer fatálne, vstupujeme do tohto interview ako do inej dimenzie. Dôvod – nekaždodenný objav. Jedna hviezda našej galaxie v súhvezdí Raka je „dekódovaná“. Fyzikom, profesorom na petrovskom gymnáziu, Jaroslavom Grňom. Tomuto ochotníckemu astronómovi, zbratanému s hviezdami, ani astronomický úspech nevystal, keďže sa fakticky od mala snažil dovidieť ďalej – až po vesmírne nekonečno. Dočiahol si hviezdy, prihovorila som sa mu na úvod predtým než som ho požiadala o interview. To, o čo sa ostatní snažia iba abstraktne, metaforicky.

Našiel si tú svoju hviezdu. V duchu vlastnej senzibility a najmä v doméne publicistky emocionálneho typu som sa spolubesedníka márne pokúšala (vďaka metareáliám a metatémam) dostať z pozície vedeckej na dáku astrologickú. Exaktný fyzik verzus autorka tohto rozhovoru. Aká (meta)fyzika!

Viem, že to, ako ja dovidím až k hviezdam, bude predsa vyvrátené. Načim teda zabudnúť na odpovede na otázky toho druhu, ako sú ako sa dá načúvať hviezdam, je alebo nie je medzihviezdna rovnováha, je prípadne v nich niečo zapísané, ako sa cítia, keď sa na ne vyje, či hviezda hviezde podá rúčku, keď chodia spať(až) na koniec neba...

Hvezdár Jaroslav Grňa – fyzik, exaktne a tvrdo racionálne, s oboma nohami pevne na zemi, ktorá je mi hviezdou (Jacques Prevért), svedomito a prísne odpovedá, odmietajúc narážky, neracionálne či neexaktné predpoklady. Dokonca, ani len to autorke nedá za pravdu, že určitá konštelácia hviezd v určitom čase na nebi predpokladá nejaký dej, či predurčuje šťastie. Ani to, že od polohy hviezd závisí dáka výherná kombinácia, na lotérii, napríklad.

Ani to, že jasot hviezd udáva telefónne čísla kompatibilných osôb. Ako slušný pán sa vyhýba tieto povere nazvať laickými a čírymi beletrizovaniami. Sorry, pán Grňa, všetko v službách vydareného interview. Stojí len za svojím objavom. Ale vie aj zažartovať, a preto akceptuje duchaplnú poznámku, že novoobjavená hviezda by sa podľa jej nálezcu vlastne mala volať Jaroslava.

Z tohto konca sveta Okolnosti, ktoré tomuto interview predchádzali, boli skorože fatálne. Totiž predstavte si, keď sme 21. 12. 2012 prežili koniec sveta, ktorý tentoraz mal nastúpiť podľa mayského proroctva, dohodli sme si rozhovor. K nemu 14. februára 2013, na Valentína, i došlo.

Práve v deň, keď inak ostro sledovaný asteroid 2012 DA14 hmotnosti stotridsaťtisíc ton preletel v rekordnej blízkosti Zeme, v rovnaký deň ako ruský Ural zasiahla spŕška meteoritov spôsobujúc rozsiahle hmotné škody a zranenia viac ako tisícim osobám. I keď asteroid bol doposiaľ najbližšie k Zemi, riziko zrážky ne-

24/II

PRÍLOHA hrozilo. Takže rozhovor sa teda akosi prirodzene začal o tom, ako sme sa zase zo zahlasovaných katastrof dostali, ako sme vybŕdli z ďalších prípadných koncov sveta.

– Sme v životnom ohrození do konca sveta. Vlastne dokedy?

Odmalička v astronómii: Jaroslav a Miroslav Grňovci

– Prostredníctvom internetu sa môže plne kontrolovať, takže nemusíme fyzicky byť prítomní.

Počítač je stále zapojený. My sa cez zodpovedajúci softvér môžeme naň dostať, otvoriť observatórium, zapojiť teleskopy a z tepla domu snímať hviezdy. Na to sa používajú špeciálne astrokamery, tzv. CCD kamery. Má to svoje výhody, najmä dokumentačné, aj sa môže omnoho viac prvkov na fotografii zachytiť ako priamym pozorovaním. My fotíme hviezdy, aby sa potom tieto snímky spracovali na základe tých údajov, fotografií – ide o tisíce fotografií počas jedného pozorovania. Takto sa vynájdu určité objavy. Je tomu rovno rok, ako sme vo februári 2012 objavili novú premennú hviezdu: išlo o hviezdu, ktorá mení svoj jas.

Pozorovanie tejto premennej hviezdy sa konalo od 27. januára do 2. februára 2012. Celkove sme nasnímali 3 767 záberov s expozíciou 15 s.

Fyzicky sú to vlastne dve blízke hviezdy, ktoré sa otáčajú okolo spoločného strediska. Zhoda okolností je, že rovina otáčania hviezd je zhodná s rovinou našej ekliptiky, takže fakticky my vidíme, ako jedna hviezda druhú prekrýva.

Pri prekrývaní dochádza k malému úbytku celkovej intenzity svetla tej sústavy. My vidíme iba jednu hviezdičku, ktorá mení svoj jas. Samozrejme, voľným okom sa to nedá, ale keď sa tie snímky spriemerujú, keď sa určitým matematickým postupom obrobia, tak môžeme tú intenzitu svetla vnímať ako jednu informáciu.

Druhou informáciou je čas – znamená, ako sa

– Vie sa, že koniec sveta raz nastane, ak nás predtým teda konečne netrafí nejaký asteroid.

Bude to potom, keď Slnko už prejde svoj určitý vek, začne troviť zásoby paliva a začne sa, ako reakcia spaľovania vodíka a hélia, šíriť, zväčšovať. Tým sa aj na Zemi zvýši teplota. Voda sa vyparí, atmosféra sa osuší. To bude koniec sveta. Takže to bude jeden celkom postupný prechod, počas ktorého sa životné podmienky na Zemi budú meniť smerom k horšiemu: po nás.

Planéty typu Zeme sú už objavené, ale sú veľmi blízko slnka: tam život nie je možný, aspoň taký, aký my poznáme a žijeme, lebo by bolo príliš silné žiarenie. V rámci najnovších výskumov sa vyhľadávajú také planéty. Teda či jestvujú planéty na takejto vzdialenosti, na akej je naša Zem od Slnka. Ktovie kedy príde čas, že život na planéte nebude možný, čo môže znamenať koniec sveta, no to je zatiaľ v doméne fikcie.

– Takže ten definitívny koniec sveta kedy možno očaká- Astronómovia v plnom nasadení: pri spracovaní údajov vať?

– Slnko je teraz kdesi na polovici svojho ži- v čase menila tá intenzita. No a na základe tých votného veku. Osobne si myslím, že naša civili- vlastností sa môže určiť perióda. Potom ak by zácia omnoho skôr zanikne než sa začnú tie zme- sme chceli, mohli by sme napr. aj niektoré iné fyny na slnku. zikálne parametre tej sústavy hviezd zistiť. Tak– Pretože sa sami ničíme? že to bol taký prvý veľký úspech, s ktorým sme – Pravdepodobne. sa v astronomickej verejnosti presadili.

Prvé meniny premennej hviezdy No a potom sme v druhej polovici roka s Hvezdáreň Night hawk v Báčskej Palanke je Jankom vlastne verifikovali už známe veci. Ide od roku 2011 robotizovaná, diaľkovo ovláda- o to, že tak ako planéty krúžia okolo našej ná. A to znamená, že maximálne pohodlie hviezdy – okolo slnka, tak je už posledných demajú jej astronómi Jaroslav Grňa a Janko Mra- sať rokov známe, že aj okolo iných hviezd vo vesvík. míre krúžia iné planetárne telesá. A podobne ako 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 5.3.2013 14:52 Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA táto naša objavená premenná hviezda, tak aj planéta krúžiac zamyslenou čiarou popred hviezdu a nás, trochu zatmie, zakloní tú hviezdu. Tým teda hviezde, ktorej intenzita svetla je konštantná s časom, kým planéta popred ňu prechádza, trošku z tej intenzity svetla ubudne. To sa odborne volá tranzit, pasáž, prechod planéty popred hviezdny disk.

Niečo podobné sme mali, aj keď planéta Venuša zdanlivo prechádzala popred slnečný disk, lenže toto sa odohrávalo v našej sústave a toto je mimo slnečnej sústavy. Cez leto a z jesene sme teda mali úhrnne 45 zákrytov odpozorovaných. Bežne sme to zasielali na českú webovú stránku, na portál Českej astronomickej spoločnosti, kde je uvedený počet týchto tranzitov, ako aj naše mená.

Na základe poklesu intenzity na tej hviezde, periódy a dĺžky sa potom môže vyrátať aj aká je veľká tá planéta, na akej je vzdialenosti od hviezdy, pod akým uhlom je sklonená dráha tej hviezdy. Ďalšími analýzami sa môže zistiť, či tá planéta má, aj akú atmosféru, ale to je mimo našich možností: robia to profesionáli s veľkými teleskopmi.

Veľká vďaka patrí našim kolegom zo Slovenska. Ide o členov Astrofoto.sk zo Slovenska, ktorí nám vlani natrvalo darovali jednu astronomickú ccd astro kameru Astropix 1.4. Bez ich pomoci by sme ani neobjavili túto premennú hviezdu. Veľkú zásluhu o samotný objav má aj Gregor Srdoč z Rijeky. Ten už má na svojom konte desiatky premenných hviezd, aj odpozorovaných tranzitov. On nám vlastne dal podnet, aby sme sa v konkrétnej oblasti neba začali pozerať.

Ako aj ľudia, aj hviezdy majú meno, ale iba tie jasnejšie. Tie slabšie majú nejaké katalogické číslo v zozname. Nemôžeme ich my pomenovať, to robí medzinárodná astronomická spoločnosť. Tá hviezda bola známa. Obyčajne tie slabšie majú kód a následné číslice. Tieto im dávajú súradnice na nebi, kde sa nachádzajú. Táto naša hviezda od 9. februára 2012 nesie meno VSX J09I006.5+304328, ako to potvrdili z AAVSO – Medzinárodného strediska premenných hviezd (The Internacional Variable Star Index).

Dokonca potvrdenie o objave hviezdy prišlo aj z American Association of Variable Star Observers.

– V ktorom segmente neba, v ktorej galaxii sa hviezda nachádza?

– Je v našej galaxii na nebi v súhvezdí Raka, nevidí sa voľným okom. Je to relatívne slabá hviezdička a takých premenných hviezd možno ešte odhaliť.

Posledné dva mesiace nepozorujeme tranzity, snímame tú istú oblasť neba. Máme jednu hviezdu odpozorovanú a chceme vidieť, či ide o premennú hviezdu; ona je iného typu ako je táto objavená. To je na náhode, či to zistíme. Možno ide o exo planétu, čo by bolo ešte zaujímavejšie.

Mimozemské planéty sa takto hľadajú. Určitá časť neba sa z noci na noc sníma a ak nastane tranzit, teda malý pokles v jase medzi tými desiatkami 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

tisícami hviezd, a to by sa zopakovalo, tak bude možné povedať, že sme zase odhalili niečo nové.

– Získali ste nejakú licenciu za tento objav? Nejakú úhradu za to?

– Nie, nedostali sme žiadnu úhradu.

Tak ako niekto rád chodí do lovu, na rybačku, do divadla, my sa venujeme tomuto nášmu ako koníčku. To je neoceniteľné. Tešíme sa, že takýmto spôsobom možno prispejeme k väčšej popularite astronómie.

– Videli ste všetky hviezdy?! Koľko ich je?

– Nevideli sme všetky hviezdy. To, koľko ich je, sa presne nedá povedať. Hviezdy, Fotografia objavenej premennej hviezdy ktoré my na nebi v danej chvíli vidíme, sú tie, ktoré sú nám najbližšie, teda, ktoré sú – Je medzihviezdna rovnováha? Predv našom susedstve v našej galaxii. Samotná ga- určuje naše pozemské počiny? laxia má omnoho viac hviezd než ich my vidíme – Jedna galaxia sa má zraziť s našou galaxina nebi. Navyše nerátame ďalšie miliardy hviezd ou. Jedna vec je tá, že si my musíme uvedomiť, v ostatných galaxiách. že žijeme veľmi krátky čas aj na veľmi malom mieste vo vesmíre. Tie procesy, ktoré sa vo vesmíre odohrávajú priestorovo, ale aj časovo, sú omnoho väčšie. Ak sme na zemi pár miliónov rokov, čo je to v porovnaní s kozmickou škálou času? To je nič. A ako druhé hviezdy budú vplývať? Možno aj budú. Keby naše slnko zhaslo, tak by sme si ešte osem minút toho neboli vedomí. Čiže, len potom, po tých ôsmich minútach by sme videli, že zhaslo. Ten vplyv hviezd iných na nás, to je viac v rovine filozofickej, astrologickej, poetickej. Reálne existuje, ale, na naše šťastie, zatiaľ nie je taký, aby nás dáko výrazne ovplyvňoval.

– Konštantne ničíme obal zeme. Má to vplyv na hviezdy, sú v ohrození od nás, od ľudí?

– Na hviezdy nemá. Má vplyv na nás. My si všetko ničíme na tomto našom malom ostrovčeku vo vesmíre. Samozrejme, môže nastať nejaký vplyv. Napríklad, ak exploduje nejaká hviezda, to žiarenie bude zhubné... ak bude napríklad veľmi blízko nás, v našom susedstve. Na taJaroslav Grňa a Janko Mravík kých 100, 200, 300 svetelných rokov, to je ďale– noční sokoli ko, ale môže sa stať. Potom by to ovplyvnilo aj – Ste zástancom teórií, že jestvuje život v Zem tým, že by vysokoenergetické gama žiareiných galaxiách? nie zničilo možno celý život, planéta by bola ste– To určite áno. Inde vo vesmíre je život. Len je rilizovaná. Jestvuje toto nebezpečenstvo. Saotázne, či mi dakedy budeme vstave kontaktovať motné hviezdy nejaký špeciálny vplyv na nás s inými formami života, alebo sa aj stretneme a bežne, keď sa večer na ne pozrieme na nebi, nenebudeme ani vedieť o tom. Tak ako vieme, že ži- majú... vot na zemi je rôznorodý, tak predpokladáme, že Nakoniec, teda predsa! Dospeli sme k záveru, niekde existujú iné formy života. že aj ten najexaktnejší astrofyzik, akým Jaro– Nespozorovali ste pri snímkach hviezd slav Grňa je, sa občas predsa zahľadí do prípadne aj neidentifikované objekty, NLO? hviezd. Aj voľným okom, nezáväzne, naprík– Nie. Ale všetky doterajšie známe prípady tý- lad z balkóna kulpínskeho bytu. Nie je síce kajúce sa príchodu alebo pobytu mimozemšťa- prvý, lebo mnohí manželkám sľubujú hvieznov sú nie celkom opodstatnené: vo väčšine prí- dy z neba, no je jediný, ktorý jej jednu z nich padov sa to dá vysvetliť nejakým reálnym spô- aj „sňal“. sobom. Ostatné je v doméne senzačných práv.

A plne si je vedomý toho, že na zemi sú jeho – A čo satelity, ktoré veľmoci vysielajú, hviezdy, tie najjasnejšie, stálice, menom Ivona, ohrozujú hviezdy? Ľudmila a o štyri mesiace zažiari ďalšia. Meno – Nie, tie umelé satelity sú len na malých výškach tejto hviezdy zatiaľ neprezrádza. nad zemou, pár desaťtisíc kilometrov. Najďalej odišli tie voyagery, po hranicu slnečnej sústavy.

Annamária Boldocká Grbićová

III/25

mozaika4-5:0 5.3.2013 14:52 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

O KOVAČICKOM MAJSTROVI ŠTETCA

Z uhla kurátorky Krajanských zbierok SNM a predstavenie vojvodinskej, ale najmä kovačickej maliarskej školy, jej tradícií a osobností, treba poriadny kus nielen znalostí z oblasti insity, ale vyžaduje si to od autora i veľa času na to, aby sa aspoň okrajovo či v náznakoch a odlišnostiach výtvarného prejavu spomenuli všetci tí, ktorí na plátna pomocou pestrých farieb ukladajú zo všedného i sviatočného života svojej dediny.”– na úvod povedala predsedníčka Komisie pre spracovanie pozostalosti a postavenia Múzea Martina Jonáša Dr. Jarmila Gerbocová, kurátorka Krajanských zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave. „V Kovačici azda nenájdete dom, v ktorom by sa aspoň jeden z členov rodiny nesnažil pomaľovať štetcom a farbami plátno. Darí sa to viac-menej každému z nich. Sú slávni, či menej slávni, známi, či menej známi. A sú takí, ktorých meno a tvorba dostali punc jedinečnosti nielen doma, ale takmer po celom svete.

Meno Martina Jonáša (1924 – 1996), maliara, filozofa, neúnavného hľadača krásy nielen slova, ale i ducha človeka, ktorý svoje pozorovania okolitého sveta ukladal a zhmotňoval prostredníctvom farieb a štetca na plátna, ktoré získavali uznania už počas jeho života nielen v rodnej Vojvodine, ale i v početnom zahraničí, patrí nesporne k velikánom tohto druhu výtvarného umenia. Po

„N

rokoch, keď sa verejnosť s majstrom Jonášom rozlúčila, kedy sa definitívne za ním zatvorili dvere jeho ateliéru, štetce zostali nehybne ležať na poličkách medzi tubami farieb, nastal čas konať.

Konať v zmysle – zachráňme pred zabudnutím. Aby sa nielen meno Martin Jonáš, ale aj jeho tvorba, jeho prínos pre hlbšie hodnotenie celkovej slovenskej vojvodinskej insity nedostalo na okraj záujmu obdivovateľov tohto druhu výtvarného umenia a jeho hodnotite-

Podpísanie zmluvy sa usporiadalo vlani.

Na snímke: predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a maliarov syn Martin Jonáš.

Jonášova Modrá izba

Steny sú skrášlené olejomaľbami

26/IV

ľov. Aby sa s jeho pozostalosťou nestalo to, čo s tvorbou ďalšej významnej, už takisto nežijúcej vojvodinskej insitnej maliarky, Kovačičanky Zuzany Chalupovej. V tom zmysle začal prvé kroky realizovať Dušan Čaplovič, onoho času podpredseda vlády SR pre národnostné menšiny, kedy spolu s ministrom kultúry SR Marekom Maďaričom v rámci oficiálnej návštevy Srbska navštívili aj Kovačicu a v nej rodný dom Martina Jonáša. Na ich návrh a na základe rozhodnutia kompetentných sa jednoznačne rozhodlo – uvoľniť zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky finančné prostriedky na odkúpenie maliarovho rodného domu, odkúpenie pozostalosti a súčasne vyčleniť i financie na zreštaurovanie celého objektu s tým, aby si v konečnom dôsledku vytvorilo Múzeum Martina Jonáša.

–Koncom roka 2010 sa vytvorila odborná komisia na spracovanie pozostalosti Martina Jonáša. „Za Slovenskú republiku som bola do komisie navrhnutá ja, ako odborník a znalec Slovákov žijúcich na území Vojvodiny. Keďže som sa navyše osobne poznala s majstrom Jonášom a jeho manželkou Zuzanou, bolo pre mňa cťou pracovať na projekte s názvom Spomienka na Martina Jonáša. Ako kurátorka a kustódka zbierky Slovákov žijúcich v zahraničí na pôde Historického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave priniesla som do Kovačice špeciálny informačný systém na spracovanie múzejných a galerijných zbierok pod názvom ESEZ/CEMUZ (Centrálna evidencia múzejných zbierok), v ktorom pracujú nielen múzeá na Slovensku, ale začínajú sa v ňom pokusne orientovať aj krajanské organizácie, spolky a jednotlivci v zahraničí, uchovávajúce dokumenty i trojrozmerné reálie.”

– Pozostalosť majstra Jonáša je rôznorodá a mimoriadne bohatá. „Okrem vlastnej tvorby – olejomaľby, akvarely, tuše, perokresby, grafiky – zbierka obsahuje diela maliarov Vojvodiny a Srbska. Početné zastúpenie majú takisto maliari zo za9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 5.3.2013 14:52 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

hraničia. Majstrovstvo a estetika Jonáša sa prejavuje aj v množstve voľných grafických listov, grafických sérií, či cyklov, ktoré ho prezentovali na viacerých domácich, predovšetkým však zahraničných výstavách v popredných svetových galériách a výstavných sieňach. Skutočnosť, že Martin Jonáš bol nielen maliarom „par excellence” medzi maliarmi insity, či maliarmi naivného umenia (tento druh výtvarného umenia ako aj samotný jeho názov nie je jednoznačne definovaný výtvarnými teoretikmi), dokazuje jeho obrovský záujem o krásu ako takú vo všeobecnosti, o krásnu každodenného života.

Stovky a stovky keramiky nachádzajúcej sa nielen v interiéroch každej z izieb, ale i na povale domu a v zadnej prístavbe, sú toho dôkazom. Pri pohľade na hlinené glazované taniere hýriace pestrými farbami a tvarmi dolnozemských kvetinových motívov, sa človeku predstavia pred očami nekonečné polia zaliate slnkom, ktoré akoby sa v plnej intenzite rozlialo po celej rovinatej Vojvodine. Aj bábiky zo šúpolia, predstavujúce ženu vo všetkých jej každodennostiach doma i v práci na poli, výtvor manželky Zuzany, dotvárajú estetiku interiéru. Ako plynie čas na spracovaní majstrovej pozostalosti, tak v konečnom dôsledku sa rozhodlo o vlastníctve pozostalosti a celého objektu domu majstra Jonáša.

Vlastníkom sa stala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku so sídlom v Novom Sade. Ak chceme hovoriť o pozostalosti Martina Jonáša vcelku, musíme ju chápať v rôznorodosti toho, čo nám okrem toho najpodstatnejšieho – malieb, v rámci svojich záľub zanechal. Časť interiéru, tzv.

Modrá izba nielenže je skrášlená množstvom olejomalieb na stenách, je zariadená klasickým slovenským dolnozemským nábytkom bielomodrej farby s kovačickou Dr. Jarmila Gerbocová, kvetinovou orkurátorka a kustódka namentikou. V krajanských zbierok SNM ďalšej časti prechádzok po Jonášovom rodnom dome sa zrazu ocitneme akoby v inom svete. Miestnosť je zariadená mobiliárom z prelomu 19. a 20. storočia – skrinky, vitríny, stolík, stoličky, taburetky… Všade plno kníh, po stenách množstvo zarámovaných vyznamenaní, ocenení z domova, ale predovšetkým zo zahraničia. Vo 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

vitrínach medaily, nemí svedkovia uznaní za celoživotnú tvorbu pri majstrových jubileách. Priestor slúži Jonášovi súčasne i ako pracovňa, i ako oddychový kútik, kde zrejme tiež čerpal námety a inšpirácie na svoju tvorbu.

Ale vráťme sa k tomu najpodstatnejšiemu, prečo sa Slovenská republika rozhodla zachrániť práve pozostalosť a meno Kovačičana Martina Jonáša. V čom tkvie jeho jedinečnosť, neopakovateľnosť, originalita, odlišujúca sa nielen od maliarov jeho vrstovníkov, ale náznaky „jonášoviny” nenachádzame ani v jeho pokračovateľoch.

Jonáš zväčša zobrazuje človeka pri práci, nielen na poli, ale i na dvore, pred

Na pamiatku sa v Modrej izbe spoločne vyfotografovali aj predseda ZO Ján Puškár, veľvyslanec SR Dr. Ján Varšo a riaditeľka Galérie insitného umenia Mária Raspírová

Jonáš sa zaoberal aj drevorezbou

domom, človeka – majstra viacerých profesií, ale aj jeho chvíle odpočinku, radosti zo všedného života, jeho spojenie s prírodou. Mohutné upracované ruky, skôr dlane symbolizujúce roľníka rozsiahlych vojvodinských rovín, mohutné chodidlá, akoby dotvárali pohyb človeka s malou hlavičkou. Sám majster Jonáš hovorieval, že roľník „rozmýšľa rukami a nohami”, hlava mu netreba. Nemyslel to človečensky ponižujúce, skôr tým chcel povedať a potvrdiť skutočnosť, že národ, ktorý sa pred viacej ako 250 rokmi postupne presídľoval a kolonizoval vo viacerých etapách tieto územia, iba poctivou robotou sa dopracoval generáciami po dnešok.

Rôznorodá je pozornosť Martina Jonáša.

Zanechal nám veľkú knižnicu, v ktorej sa stretneme s vydaniami nielen slovenských autorov, ale je tu zastúpená aj prekladová literatúra, a čo je najpodstatnejšie: komplet-

né ročníky časopisov vydávaných na území Juhoslávie, ktoré sú zrkadlom vývinu slovenského etnika na území Vojvodiny. V súčasnosti sa spracúva maliarova bohatá korešpondencia, fotografie z rodinného života, množstvo fotozáberov z autorových prezentácií, výstav doma i v zahraničí, zvukové a filmové nahrávky s autorom pri príležitosti výstav, životných jubileí a iné.

–Martin Jonáš bol i skvelým archivárom, či dokumentaristom dejín svojej Kovačice. „Dôkazom toho je aj rukopisná pozostalosť, v ktorej dopodrobna čítame genealógie jednotlivých rodín miestnych kožušníkov.

Martin Jonáš, ako každý z nás, mal aj svoje koníčky: filateliu, numizmatiku, zbierku starých fotografií, pohľadníc. Pre zaujímavosť – dôsledne mal usporiadané staré fotografie takmer zo všetkých slovenských osád Vojvodiny. V rukopise sa našla dokonca aj kompletná zbierka autorových básní. Až definitívne spracovanie kompletnej pozostalosti, následne vytvorenie scenára a stálej expozície pre Múzeum Martina Jonáša, naplní jeho heslo, ktoré sme si dali na začiatku – Zachráňme pred zabudnutím. Postupne, ako odhaľujem Jonášove „tajomstvá tretej komnaty”, prichádzam na to, že tento človek je nielen velikánom vo svojej maliarskej insite, ale že je to osobnosť širších rozmerov, že je to naozajstný hľadač krásy, majster štetca a slova.

Za rozhovor ďakuje: A. Chalupová

V/27

mozaika6:0 5.3.2013 14:53 Page 11

M O Z A I K A PLÁNOVANIE KULTÚRNYCH AKTIVÍT V KOVAČICI

Autorské návrhy plus skúsenosti z minulosti K

prílohA nej škole pestujú tak kvalitnú hudbu, ako i spev, cestujú s programami do našich dedín alebo zahraničia, ak niekto predvedie kvalitný program, na tvári miesta vidia, čo znamená zožať potlesk obecenstva.

Na slovenské zvyky a obyčaje sa od roku 2007 učia najmladšie ratolesti počas príprav Detskej svadby. A nedá sa znovu neporovnať hudobné ohnisko s futbalom. Futbalové kluby Ajax Amsterdam a FC Barcelona majú najznámejšie futbalové školy, z Ajaxu vychádzajú supertalentovaní hráči, FC Barcelona sa vďaka vlastnej liahne nadaných futbalistov roky nachádza na výslní. V oboch kluboch, ako i v hudobno-spevavej Kovačici, sa dbá o rozvoj všetkých generácií. Čo Kovačici pri všetkom napočítanom chýba? Asi len, po vzore na Terchovcov, vlastný symfonický orchester!

ovačica onedlho dostane letné javisko, čo Na kvalitnú orskvalitní jej programovú kultúrnu ponuku ganizáciu každéa zmenší náklady na výstavbu dočasných de- ho podujatia sú jísk. Pri budúcich kultúrnych podujatiach na potrební cenní ľuotvorenom Kovačica má príležitosť čerpať tak dia. Ako je to v naz vlastných, ako i zo skúseností iných úspešných šich osadách? podujatí.

Naše tradičné kulV jubilejnom roku 2002 bol výborne vypra- túrne akcie sú veľcovaný harmonogram podujatí s názvami mi dobre usporiadvadsiatich štyroch celkov: Dvestoročná Ko- dané. Prívlastok vačica, Kovačica Kovačičanom, Svet v Kovačici, ale pre jednotlivú Tanečníci FS V šírom poli hruška Kovačica vo svete, Cirkevná Kovačica, Historic- osadu – literárna, na vlaňajšom Kovačickom októbri ká Kovačica, Kovačické zvyky a obyčaje, Hospodárska Kovačica, Školská Kovačica, Maliarska (insitná) Kovačica, Výtvarná (mimoinsitná) Kovačica, Hudobná Kovačica, Divadelná Kovačica, Filmová Kovačica, Knižničná Kovačica, Kovačica perom, Kovačica objektívom, Rozhlasová Kovačica, Televízna Kovačica, Multimediálna Kovačica, Záujmová Kovačica, Mládežnícka Kovačica, Športová (mimofutbalová) Kovačica a Je moŽNé ZAloŽeNie Futbalová Kovačica. Zámer bol predKovačicKého symfonicKého staviť Kovačicu po stránke histoorchestra? rickej, kultúrnej a turistickej, čo sa V posledných rokoch na Jánošíorganizátorom aj dosť dobre po- Spevácka skupina Sláviky v Galérii insitného umenia kových folklórnych dňoch v Terdarilo. chovej vystupuje Terchovský symdivadelná, výtvarná, hudobná, fonický orchester. Ide vlastne o zoskupenie viac ZíSKANé Domáce tanečná – sa však mení z desa- ako stovky hudobníkov a spevákov. Podľa A ZAhrANičNé ťročia na desaťročie. slov jeho vedúceho a kapelníka Ruda PatrnpoZNATKy čiaka v tomto jedinečnom orchestri je viac ako To, že je scenár akKoVAčicA – SemeNiSKo sto spevákov a muzikantov a vo svojom recií neobyčajne dôlehuDby, SpeVu A TANcA pertoári majú slovenskú ľudovú hudbu a piesžitý pre priebeh niekNajväčšie stredisko Slovákov v ne. Terchovský symfonický orchester účinkutorého podujatia, Banáte je nielen výtvarným, ale i je iba na Jánošíkových dňoch, a preto je ojesvedčí i ďalšia skvelá hudobným strediskom. Najnov- dinelý. akcia Kovačičanov – šie sa dôraz znovu začal dávať i na „Určite bol zážitkom Terchovský symfonicrôzne podujatia so tanečnú zložku súboru V šírom ký orchester. Vidieť tak veľa ľudí všetkých vesympóziami pod spopoli hruška. Kovačica je i mes- kových generácií – od detí po najstarších, ločným názvom Odtečkom výrobcov sláčikových ktorí tak veľmi radi a dobre spievajú, hrajú, lakaz predkov (16. – 20. nástrojov a známeho organistu. dia spolu a folklór majú hlboko v srdci, je úžasmája 2007), ktoré boli Atribút hudobné si zaslúžilo aj né,“ vyhlásila pre Pravdu diváčka Marína Pavopred dobre prevďaka najstaršiemu založenému velková. myslené. mužskému cirkevnému spevoPrípadný Kovačický symfonický orchester by Skôr si možno orkolu medzi vojvodinskými slo- mohol vystupovať jedinečne – iba na májových ganizátori športo- Na zvyky, obyčaje, hudbu, spev a ta- venskými osadami. Dnes má Ko- Dňoch Kovačice alebo neskoršie na tamojšom nec si v Kovačici zvykajú od detstva: vých podujatí brali vačica viac cirkevných spevoko- Dni žatvy. Vokalistov a hudobníkov má osada záber z vlaňajšej Detskej svadby skúsenosti z kultúrlov. Mestečko má ďalej vynika- insity „ako celý Banát súhrnne“. Treba iba nienych akcií. Dnes je to naopak. Liga majstrov júcich sólistov, hudobné a spevácke skupiny, koho, kto by sa chopil dirigentskej paličky v taUEFA vo futbale je v súčasnosti najorganizo- veľký počet žiakov, ktoré v Kovačici končia hu- kej nádhernej spevácko-hudobnej kapele. vanejšou výročnou súťažou, nielen v športe. dobnú školu.

Americký spevák a skladateľ Bob Dylan raz Prestížna súťaž je takou okrem iného, že sa pred V neposlednom rade sa veľká pozornosť ve- povedal: „Som hladný, dajte mi hudbu!“ Kokaždým zápasom doslova vie, čo sa kedy robí, nuje hudobnej a speváckej výchove detí. Prá- vačica je sýta. Živí sa viac ako dvestoročným a nik nezasahuje do pôsobnosti iných odbor- ve Kovačica je domovom dôležitých hudob- hladom po hudbe. Bez alebo s orchestrom, níkov poverených úspešne zdolať úlohu zo ných festivalov pokrajinského rázu: Rozo- možno už čoskoro. svojho odboru. spievané klenoty a Letí pieseň, letí. V základJán Špringeľ

28/Vi

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 5.3.2013 14:54 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A

Z TVORBY VOJVODINSKÝCH MILOVNÍKOV FOTOGRAFIE

Život vôkol nás iernobielym fotografiám neodzvonilo ani v modernej ére. Hoci je i samotné ich pomenovanie dosť nepresné, lebo by bolo výstižnejšie hovoriť o prácach s odtieňmi sivej, pretože zábery neobsahujú len

Č

bielu a čiernu farbu, ale zahŕňajú celú stupnicu sivých odtieňov, historicky sa zaužívalo a zostalo pomenovanie čiernobiele fotografie.

Ich autori, čo sa dalo postrehnúť aj na uplynulej expo-

ry, na kompozíciu obrazu, na prácu s linkami a krivkami, na hru svetla a tieňov, na výber a zmenu kontrastov.

Tvary pred- Tretia cena: Váš vodič, Đorđe Gavrilović, metov sa ako Nový Sad zložky lineárnej kompozície v tejto tvorbe zvý- neárnu, svetelnú a farebnú razňujú alebo utlmujú vedo- kompozíciu, aj tie prvé dve domou reguláciou, ovplyvňova- kážu spôsobiť zázraky, keď sa

Úsmev, Rade Živanović, Zreňanin

Hra, Zoltán Kemvis, Sombor

Slavko z Mokrina, Goran Stamenković, Bašaid

zícii Moje mesto, moji ľudia v galérii Kultúrneho strediska Belehradu, sa síce zriekli dominantného výrazového p ro s t r i e d k u, akým je farba, no nahradili to výrazným sústredením na Nocľah a cestovanie, Irina Miladinovová, Nový Sad formu: na tva-

Ružica M, Čedomir Milosavljević, Pančevo Človek, Mina Delićová, Senta

ním kontrastu. Významné je, samozrejme, aj kompozičné svetelné usporiadanie záberu z aspektu vnímania jeho obsahu ako čitateľného a zrozumiteľného. Hoci sa skladba snímky obyčajne súčasne opiera o li-

aktéri vyznajú v čiernobielom vnímaní sveta. Sú to niekoľké ukážky tvorby vojvodinských autorov, ktorí to umenie zvládli.

Oto Filip

Mozaiku číslo 164 pripravil Oto Filip 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 5.3.2013 14:54 Page 15

M O Z A I K A

PRÍLOHA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Roládová pita

Torta nad tortami

Suroviny: 8 kôr; Na plnku 1: (plnkou potrieme kôry pred pečením) 5 vajec, 1 dl oleja, 1 pohárik kyslej smotany, 500 g tvarohu, 1 kypriaci prášok; Na plnku 2: (plnkou potrieme upečené kôry) 1 pohárik kyslej smotany, 300 g tvarohu; pražská šunka.

Takto sa to vydarí: Plnka 1: Vyšľaháme vajcia (môžeme najprv bielky a potom pridať žĺtky), pridáme olej, smotanu, tvaroh a kypriaci prášok a dobre zjednotíme.

Plnka 2: Dobre zjednotíme smotanu s tvarohom.

Plech potrieme olejom a vyložíme papierom na pečenie. Položíme prvú kôru a potrieme ju 4 – 5 lyžicami plnky 1. Pokračujeme tak,

Suroviny: Na cesto: 3 x 5 bielkov, 3 x 10 lyžíc práškového cukru, 3 x 5 lyžíc mletých orechov, 3 x 2 lyžice múky; Na plnku: 1 l mlieka, 15 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, 9 lyžíc múky, 250 g práškového cukru, 250 g margarínu / masla, 150 g mletých orechov, trochu mlieka na zabarenie orechov, 200 g čokolády, 3 vrecúška vanilínového šľahačkového krému, 200 ml mlieka alebo minerálnej vody na šľahačkový krém.

Takto sa to vydarí: Cesto: Upečieme 3 cestá. Vyšľaháme 5 bielkov a keď dostaneme tuhý sneh, postupne pridáme 10 lyžíc práškového cukru. Potom zľahka primiešame 5 lyžíc orechov a 2 lyžice múky, ktoré sme predtým zmiešali. Dobre zjednotíme. Vyhrnieme na plech a pečieme asi 25 minút na 180 ºC. Pokým pripravujeme plnku, pečené cestá zakryjeme utierkou.

Plnka: 7 žĺtkov vymiešame s 10 lyžicami cukru a 9 lyžicami múky. Pridáme aj niekoľko lyžíc mlieka a za-

kým nestrovíme všetkých 8 kôr a plnkou potrieme aj poslednú ôsmu kôru; posypeme sezamom. Upečieme na 190 až 200 ºC. Upečené kôry prevrátime na väčšiu utierku a zvinieme do rolády (spolu s pekárskym papierom). Potom odstránime papier a natrieme polovicu druhej plnky. Na ňu naukladáme šunku a natrieme druhou polovicou plnky 2.

Zvinieme do rolády.

Roládu môžeme zakrútiť do fólie, odložiť na chladné miesto a na zajtra krájať na tenké pláty a servírovať.

varíme do zvyšného vriaceho mlieka.

Osobitne vymiešame 8 žĺtkov s práškovým cukrom a osobitne margarín.

Nakoniec všetko zmiešame: uvarený krém, žĺtky s práškovým cukrom a margarín. Plnku dobre zjednotíme. Do jednej tretiny plnky pridáme orechy, ktoré sme zabarili s troškou mlieka. Do zvyšnej plnky (dvoch tretín) pridáme roztopenú čokoládu.

Vyšľaháme šľahačkový krém s mliekom alebo minerálkou a plníme tortu. Na cesto natierame šľahačkový krém, tmavú plnku, cesto, šľahačkový krém, orechovú plnku, cesto, šľahačkový krém a tmavú plnku. Tortu ponatierame buď šľahačkovým krémom alebo tmavou plnkou.

BEAUTY

Nechty vás prezradia P

ohodlne sa usaďte a zahľaďte sa na svoje prsty. Možno sa dozviete o svojom zdraví niečo, čo vás prekvapí. Pekné ruky s pestovanými nechtami sú vizitkou nielen toho, ako dobre sa staráte o svoj vzhľad, ale aj toho, ako sa staráte o svoje zdravie. Aké sú vaše nechty?

Sú silné, hladké s jemným leskom, alebo sa lámu, majú ryhy a vlnia sa?

Biele fľaky: Sú veľmi časté a väčšina z nás si ich ani nevšimne.

Na vine ich môžu mať drobné poranenia nechta či nedostatok vitamínu H. Nachádza sa najmä v pečeni, vaječnom žĺtku, mrkve, hrachu, sóji, pšeničných klíčkoch a ovsených vločkách. Zvyknú sa vyskytovať pri zvýšenom strese či v tehotenstve. V menšom množstve prípadov môže za biele fľaky nedostatok vápnika.

Priečne ryhy: Sú sprievodným javom zle urobenej manikúry. Za nimi sa môžu skrývať stres a depresia. Priečne ryhy na nechtoch sa zvyknú objavovať po infekčných

30/VIII

ochoreniach či otravách.

Jemné podlhovasté ryhy: Vo väčšine prípadov patria k starnutiu.

U mladých ľudí môže prichádzať do

úvahy nedostatok vitamínov a minerálov či porucha látkovej premeny. Ak sú ryhy veľmi výrazné a prekáža vám to, radšej vyhľadajte odborníka. Žlté nechty: Poukazujú na to, že ich majiteľ je silný fajčiar, ale taktiež môžu znamenať kvasinkovú infekciu. Nejaký čas sa pozorujte, a ak sa nechty nezmenia, navštívte radšej lekára, ktorý stanoví presnú diagnózu.

Lyžičkovité nechty: Sú násled-

kom používania gumených rukavíc alebo chemikálií (ak pracujete v kaderníctve, čistiacich službách). Sú aj znakom toho, že nechtom chýbajú vitamíny a železo.

Lámavé a štiepajúce sa nechty: Často ich spôsobuje odlakovač s obsahom acetónu a nedostatok železa a zinku v potrave.

Nechty s drobnými jamkami: Ak sa vám ich objaví len zopár, ešte sa nemusíte znepokojovať.

Väčšie množstvo bodiek ako po ihle môže naznačovať ekzém či psoriázu.

Obhrýzanie nechtov: Podľa odhadov odborníkov týmto nepríjemným zlozvykom trpí asi 30 percent detí a dospievajúcich a 10 percent dospelých. Podľa psychológov môže byť obhrýzanie nechtov spôsobené rôznymi podnetmi. Predstavuje však istý druh upokojenia a uvoľnenia. Hryzenie nechtov je sprievodným javom či reakciou na stres či preťaženie organizmu.

Správna starostlivosť: Mnohým problémom so svojimi ne-

chtami sa vyhnete, ak budete dodržiavať niekoľko zásad: Pri práci v domácnosti a v záhrade noste rukavice, najmä keď používate čistiace prostriedky. Kožtičku okolo nechtov, ak sa dá, nestrihajte. Zabránite tak vniknutiu infekcií. Krémujte si ruky i nechty. Urobte si výživnú masáž z olivového oleja.

Zaujímavosti: Keby ste si svoje nechty nestrihali, mali by ste ich vo veku 70 rokov dlhé asi 2,5 metra.

Rýchlosť ich rastu závisí aj od ročných období, v zime rastú rýchlejšie ako v lete. Predpoludním vraj rastú nechty rýchlejšie ako popoludní, cez deň viac ako v noci. Aj vek zohráva určitú úlohu. Dojčatám a starším ľuďom dorastajú nechty najpomalšie. Dospelým ľuďom narastú nechty približne 1 mm týždenne.

Dôležité živiny: Pre zdravé nechty sú najdôležitejšie železo (mäso, strukoviny, listová zelenina), vápnik (mlieko, mliečne produkty, zelenina) a zinok (strukoviny, orechy a semienka).

9. 3. 2013

Pripravila: E. Šranková 10 /4533/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z TOHTOROČNÉHO VEĽTRHOVÉHO PODUJATIA

Knihy pre súčasnosť – smerovníky pre budúcnosť

dobie, ktoré nás navždy poznačilo. Zdôraznil, že srbský jazyk má sklon k expresívnejšiemu a drsnejšiemu vyjadrovaniu ako slovenský jazyk a okrem toho, srbský jazyk je priamo spätý s tým, o čom sa v románe hovorí.

Pravdaže, prihovoril sa aj autor románu, ktorý vyrozprával, ako román nastal. Zranenie nohy v roku 2002 ho podnietilo, aby začal písať. Striedali sa veta za vetou a vznikol román, ktorý vydalo Vy-

ovosadský veľtrh nato roku účasť SVC na knižplno štartoval so svonom salóne bola zamerajimi tradičnými podujaná na knihy vydané v obtiami. V posledný februádobí medzi dvomi salónrový deň bol otvorený mi, a je to spolu 20 titulov.

19. Medzinárodný knižPozoruhodné dielo Antoný salón, 18. výstava umelógia slovenskej vojnia Art expo a 9. veľtrh vodinskej prózy autovzdelávania Smerovníky. ra Víťazoslava Hronca Podujatia slávnostne v spolupráci s Banátotvoril podpredseda poskym kultúrnym cenkrajinskej vlády a pokratrom vydali aj po anjinský tajomník pre vedu glicky. Osobitne bola a technologický rozvoj predstavená kniha Dragoslav Petrović. V príMa, daj, nasmeši se hovore okrem iného po(No tak, usmej sa) auvedal, že veľtrh má oso- – Veľtrh je opravdivým smerovníkom pre tora Martina Prebubitný význam pre mla- mladých ľudí, – povedal v otváracom príhovore dilu, ktorú do slodých ľudí, ktorí sa majú pokrajinský tajomník Dragoslav Petrović. venčiny preložil Larozhodnúť, kde a ako dislav Čáni. Pri tejto budú pokračovať vo svojom chýbali ani početné odborné tri- príležitosti L. Čáni povedal, vzdelávaní. Zdôraznil, že pokra- búny a prednášky. že sa nastoľuje otázka, preKnižný salón aj v tomto roku čo autor, ktorý píše vo svojinská vláda a Novosadská univerzita po prvý raz v tomto roku zhromaždil početných spisova- jom materinskom slovenskom jazyku, túto knihu napísal po srbsky. Podľa jeho slov po prečítaní roSlovensko-srbská spolupráca: mánu sa zisťuje, že (sprava) autor Dušan Šimko a riaditeľ to, o čom sa v ňom Vydavateľstva Prometej Zoran hovorí, si vyžaduje Kolundžija srbský jazyk. Je to osud hlavného hrdinu, ktorý žije na prelome davateľstvo Prometej v Novom 20. a 21. storočia, v úzadí Sade.

Na hlavnom javisku knižného ktorého je znázornená časť našej minulosti a ob- salónu prítomných zaujala aj prezentácia knihy Gubio, knjiga doušnika (Gubbio, kniha udavačov), autora Dušana Šimka, slovenského autora žijúceho vo Švajčiarsku. Knihu vydalo Vydavateľstvo Prometej a zo slovenčiny Slovenská vojvodinská literatúra aj v tomto roku do srbčiny ju preložila Zdenka Vana knižnom salóne lentová-Belićová. Ide o knihu, ktorá sa v roku 2010 dostala do fiurčili desať odborov, ktorých teľov, vydavateľov, knihovnále súťaže Anasoft litera. O svoperspektíva a potreba na trhu je níkov a milovníkov písaného jej knihe D. Šimko povedal, že ju zatiaľ nesporná, a preto by sa štu- slova. Bohatú knižnú ponuku nenapísal so zámerom moralidenti mali riadiť podľa týchto zis- prezentovali známejšie a mezovať a odsudzovať udavačov, nej známe vydavateľstvá. Potení. „lebo nikto nevie, ako by sa spráV rámci veľtrhu vzdelávania krajinský sekretariát pre kulval, keby musel vyriešiť veľký prosvoju ponuku prezentovali štát- túru a verejné informovanie blém, a pritom sa stať zradcom“. ne a súkromné školy a Technická tradične prezentoval vydaPripomenul, že hrdinovia v jeho fakulta Mihajla Pupina v Zreňa- vateľstvá v jazykoch národrománe nie sú fiktívne, ale reálne nine usporiadala aj malú módnu nostných spoločenstiev, v historické osobnosti. prehliadku, na ktorej svoje mo- rámci ktorého svoje vydania dely – slávnostné šaty prezento- predstavilo aj Slovenské vy- Nechýbal záujem o množstvo titulov J. Pániková vali študenti odboru dizajn. Ne- davateľské centrum. Aj v tom- rôznych žánrov, kvality a cien...

N

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

31

K U LT Ú R A SNEMOVALI HAJDUŠICKÍ MATIČIARI

Činnosť podmienená peniazmi posledný februárový deň snemovali aj hajdušickí matičiari. Na výročnom zhromaždení, ktoré zároveň bolo aj volebné, v sieni Slovenského domu sa zhromaždilo viac ako 70 členov tohto MOMS. V správe sa okrem iného uvádza, že činnosť bola skromná a podmienená peniazmi, ale MOMS predsa dával hlas o sebe. Tak v prvej polovici roka zorganizovali dve vydarené promócie kníh hajdušických rodákov Kristijana Cesnaka a Oliny Kovarčíkovej, spoločnými silami s KUS Bratstvo a Spolkom žien Oko uhostili veľvyslanca Slovenskej republiky Dr. Jána Varšu a delegáciu NRSNM v čele s predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou, ktorí odhalili pamätnú tabuľu na Slovenskom dome. Bola tu i prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, v ktorej sú použité aj fotografie z matičného etno domu. Ináč v etno dome MOMS vlani uhostil nie-

V

Iba niekoľko dní po zhromaždení matičiari využili pekné počasie, aby upravili okolie svojho stánku, čiže zbúrali ošarpané pomocné objekty koľko organizovaných zájazdov, z čoho mal aj skromný zárobok. Ešte stále sa im však nepodarilo kúpiť ten dom. Z Plandištskej obce síce na tie účely dostali polovicu potrebnej sumy, čiže 200-tisíc dinárov, ale sa im nepodarilo zabezpečiť tú druhú polovicu peňazí.

MOMS PADINA

Analyzovali, informovali, navrhli…

Členovia MOMS sú spokojní s realizovanými akciami veľaďovanie kultúry v osade – to sú hodiny dobrovoľnej práce ochotných ľudí, ktorých je v dnešnej uponáhľanej dobe ťažko nájsť.

V Padine majú to šťastie, že sú ešte takí ľudia, ktorí obetujú svoj voľný čas na to, aby svojou činnosťou pomohli, potešili, urobili niečo užitočné v dedine. Dosvedčili to i slová predsedu MOMS v Padine Dušana Kereša na zasadnutí Správnej a Dozornej rady MOMS v piatok 1. marca. Keď ide konkrétne o činnosť medzi dvoma zasadnutiami, hlavne to bola príprava a realizácia zábavno-labužníckeho podujatia Víno, hudba, klobásy. Podľa mienky ma-

Z

32

tičiarov, aj napriek malým nedopatreniam, podujatie sa vydarilo a hostia boli spokojní. Predseda informoval prítomných aj o podaných projektoch na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a do APV. Projekty sa vzťahujú na všetky plánované matičné aktivity, cieľom ktorých je zachovanie slovenských zvykov a obyčají v Padine. Rokovalo sa i o kandidátoch na nového podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku pre Banát a o bežných záležitostiach v práci padinského MOMS. A. Ch.

Za významný segment činnosti hajdušickí matičiari považujú aj finančnú a organizačnú podporu Detskému folklórnemu súboru Lastovičky, ktorý pod vedením učiteľky slovenčiny Ľuboslavy Tomečekovej pôsobí v základnej škole. O význame tohto súboru najlepšie dosvedčí fakt, že takmer všetci tanečníci v KUS Bratstvo svoje prvé kroky urobili v Lastovičkách. Teda podporou detskému súboru MOMS nepriamo podporuje ochotníctvo v osade, a tým aj organizované pestovanie slovenského folklóru. Činnosť hajdušických matičiarov aj v tomto roku bude podmienená peniazmi, resp. ako bolo počuť, budú robiť iba to, čo si nevyžaduje peniaze a závisí výlučne od dobrej vôle matičiarov. Stredobodom činnosti aj na-

ďalej bude kúpa, úprava a prezentovanie etno domu. V tomto roku si tiež naplánovali, že v rámci občianskej výučby v škole, keď sa budú spracúvať ľudové tradície, obsah domu predstavia i žiakom základnej školy. Do plánu si zaradili i premiéru zbierky básní Oliny Kovarčíkovej, odchod na Detskú svadbu v Kovačici a aj naďalej budú podporovať DFS Lastovičky.

Mienia zorganizovať aj aspoň jedno divadelné predstavenie a – nakoľko je to vôbec v tomto národnostne zmiešanom a asimiláciou podlomenom prostredí možné – pokúsia sa vplývať na rodičov Slovákov, aby si deti zapisovali na hodiny slovenčiny.

Vo volebnej časti zasadnutia si matičiari zvolili novú Správnu radu MOMS. Predsedom sa stal Vladimír Hudec, zástupcom predsedu Miroslav Mamojka, tajomníčkou bude Vieročka Marčeková a pokladníčkou Anna Klinková. Správnu radu tvoria aj títo členovia: Ján Govda, Dr. Anka Hrašková, Milko Sedliak, Danica Vŕbová a Anna Černáková. Dozorná rada bude pracovať v zložení: Milko Hraško, Anđa Černáková a Rozália Hudecová. Predstaviteľom hajdušických matičiarov v Správnej rade MSS bude Paulína Blanková a delegátmi v Zhromaždení MSS Miroslav Hraško a Dr. Anka Hrašková. Pri tejto príležitosti hajdušickí matičiari navrhli zo svojich radov kandidátov na matičné ocenenia, ktoré sa slávnostne udeľujú na SNS. Nasledovalo skromné pohostenie, ktoré pripravili sami matičiari. vlh

STAROPAZOVČANIA V KOSOVSKEJ MITROVICI. Z iniciatívy Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v sobotu 23. februára predstavitelia kultúrnych inštitúcií a ustanovizní zo Staropazovskej obce navštívili Kosovskú Mitrovicu, s cieľom odovzdať pomoc tamojšiemu KUS Kosovski Božur, ktorému v minuloročnom požiari zhoreli ľudové kroje. Túto humanitárnu akciu podporila aj Obec Stará Pazova a v čele delegácie, ktorá do tejto časti Kosova odniesla ľudové kroje, bola Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova. Mladí folkloristi sa darčeku veľmi potešili (na snímke) a ľudové kroje im udelili Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, a Dragana Stevićová, predstaviteľka KUS Branka Radičevića zo Starej Pazovy. a. lš.

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú r A SeMiNár Verbálna KomuniKácia V PeTrOVci

Druhý ročník komunikácie organizácii výborov pre vzdelávanie a kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Divadelnej skupiny Štúdio v dňoch 22.

– 24. februára a 1. – 3. marca v Divadelnom klube VHV a v Modrom salóne Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci usporiadali ďalší ročník seminára Verbálna komunikácia s prvkami dramatic- Aktívna výmena nápadov: záber zo seminára kej výchovy. Podľa slov koordinátorky Svetluše Hla- Petrovca, Boľoviec, erdevíka, Kováčovej do školenia sa prihlásilo vačice, Padiny, Pančeva – Vojlo19 frekventantov. ide o učiteľov a vice, Pivnice a Selenče. Lektormi profesorov z Aradáča, Báčskeho seminára i tentoraz boli režisér

V

NAJLEPŠIA ŠKOLSKÁ WEBOVÁ STRÁNKA. Základná škola 15. októbra v Pivnici s riaditeľkou Tatianou Naďovou, úspešným profesorským kolektívom a usilovnými žiakmi už neraz získala významné uznania. Najnovšie im v januári na slávnosti usporiadanej na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade udelili ocenenie za najlepšiu webovú stránku v kategórii základných škôl. Okrem ZŠ 15. októbra v Pivnice toto uznanie tentoraz získala aj ZŠ Majšanski put v Subotici. Je to výsledok projektu Dni informatiky v školách Vojvodiny, ktorý sa už po piatykrát uskutočnil pod patronátom Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Jeho cieľom je podnietiť proces informatizácie vyučovania vo vojvodinských základných a stredných školách, ako i popularizovanie nových technológií vo výučbe a v mimoškolských aktivitách. Autorom webovej stránky prezentujúcej pivnickú základnú školu je profesor informatiky Patrik Malina (na snímke zo školského archívu druhý zľava).

J. Ferková

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Ján Makan, psychologička Dr. ružena Šimoniová-Černáková a herečka a slovenčinárka Anna Kovárová.

Podľa slov vedúcich seminára projekt je určený pre našich uči-

teľov, ale zúčastnili sa na ňom aj frekventanti, ktorí pracujú ako vedúci v detských divadelných sekciách v rámci spolkov. Účastníci na seminári získali teoretické a praktické poznatky z divadelnej tvorby, ktoré môžu uplatňovať pri nacvičovaní detských divadelných predstavení a zároveň môžu skvalitniť i svoju prácu v škole. Na seminári sa uskutočnili aj dielne, ktoré ilustrovali spôsoby, ako z detí vytvoriť tím, ako u nich rozvíjať kreativitu, uvoľniť ich a pod. efekty seminára bude vidno až po realizovaní divadelných projektov v školách, resp. v rámci spolkov.

Okrem skvalitnenia samotnej práce pri nacvičovaní detského divadla jedným z cieľov tohto podujatia je aj zvýšiť produkciu súborov na Detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď.

Seminár je akreditovaný zo strany Ministerstva vzdelávania a vedy republiky Srbsko a učitelia tak získali určitý počet hodín, resp. bodov, ktoré sú povinní získať počas školského roka.

J. Čiep

KRÁĽOVSKÝ FESTIVAL V PETROVCI. V pondelok 25. februára členovia divadelného krúžku ZŠ Jána Kollára v Selenči vystúpili s detským predstavením Kráľovský festival v réžii Anny Kolekovej pred obecenstvom v Báčskom Petrovci. Hostiteľmi im boli KUS Petrovská družina a ich divadielko v sieni SVD sledovali početní žiaci ZŠ Jána Čajaka. Selenčania preukázali vynikajúci herecký výkon, čo potvrdili aj spokojné tváre a potlesk obecenstva. Žiaci boli nadšení z tohto výletu aj preto, že mohli navštíviť i Galériu Zuzky Medveďovej (na snímke), kde si pozreli nezvyčajné sochy a obrazy a najstarší dom v Petrovci. So selenčskými divadelníkmi pracovali a na tento zájazd ich odviedli Anna Koleková, Vesna Kámaňová a Tereza Trusinová.

V. Kámaňová

33

K U LT Ú R A ZASADALA SPRÁVNA RADA GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA

ka výstavu výtvarných prác členiek galérie ku Dňu žien. Potom 17. marca otvoria retrospektívnu výstavu prác Ondreja Pilcha, mesiac ňajší rok v rozpočtovom prebytku neskoršie bude vystavovať Vasa 2 793 360 dinárov, tie peniaze sa už Dolovački z Bavaništa, profesor na čoskoro využijú na ďalšiu fázu prác Akadémii klasického maliarstva.

Okrem Jarného salónu a Noci na podkroví obrazárne.

Ceny vstupenky pre návštevní- múzeí v máji svoju menšiu časť prác kov Galérie insitného umenia sa ne- vyloží i Martin Pap, padinský insitbudú meniť v tomto roku. Za 150 ný maliar. V júli alebo v auguste Gadinárov návštevník dostane okrem léria insitného umenia vystaví práodborného výkladu kustóda v slo- ce svojich maliarov a za pomoci venskom, srbskom alebo anglic- Združenia Mihajla Pupina v slokom jazyku i čerstvý katalóg z vý- vinskom Blede. V septembri predstavy, prípadne katalóg stálej zbier- stavia školu insitného umenia z chorvátskeho Hlebinja. Október ky.

Z tohtoročných plánov obrazár- je tradične vyhradený na najznáne dvaja maliari už mali samostat- mejšie výtvarné podujatie – Kovačický október. Na november alebo december naplánovali organizáciu samostatnej výstavy Kataríny Karlečíkovej.

V krásnych priestoroch Knižnice Šabac otvoria Mačvania samostatnú výstavu Jánovi Glózikovi. Jeho sused a kolega Pavel Cicka už vystavuje v Art Samostatnú výstavu koncom roka bude mať caffe v Bratislave, čo Katarína Karlečíková nevidieť jeho maľné výstavy prác (Pavel Cicka a Zu- by uvidia Martinčania, začiatkom zana Vereská) a znovu sa galéria zja- apríla Myjavčania, v júli znovu v vila v rámci ponuky Turistickej or- Pálffyho paláci Bratislavčania a v ganizácie Obce Kovačica na veľtr- novembri bude vernisáž jeho mahoch cestovného ruchu v Bratisla- lieb v Rimavskej Sobote. Galéria inve a Belehrade. Na 7. marca na- sitného umenia bude mať spoplánovali v PRS Relax výročné zhro- luúčasť na príprave výstav oboch maždenie maliarov a v predsieni ta- maliarov.

Ján Špringeľ mojšieho kongresového stredis-

Bohatá činnosť a veľa plánov minulom roku Galériu insitného umenia navštívilo 14 200 turistov. Je to úctyhodný počet; a potešujúce je, že každý rok je hostí viac. Naša ustanovizeň bola vlani otvorená každý deň, od pondelka do nedele. Obrazáreň spolupraco-

„V

chýbali Jarný salón, Noc múzeí a Kovačický október. Nová bola expozícia Iný pohľad na insitné umenie.

Devätnásteho apríla minulého roku najznámejšia kovačická ustanovizeň kultúry dostala v Novom Sade Uznanie kapitána Mišu Anastasije-

Časť členiek Správnej rady Galérie insitného umenia

vala s 37 turistickými kanceláriami z nášho štátu a zo zahraničia. Hodne sme boli prítomní v písaných a elektronických médiách nielen v Srbsku, ale aj na Slovensku,“ zbilancovala z obsiahleho materiálu o minuloročnej práci kustódka Anna Žolnajová-Barcová na začiatku zasadnutia Správnej rady Galérie insitného umenia v Kovačici. Zasadnutie prebiehalo v stredu 27. februára a viedla ho Mária Hlavatá-Krišanová, predsedníčka rady.

Galéria insitného umenia v Kovačici v čele s riaditeľkou Máriou Raspírovou mala vlani rôzne výstavy a predstavila sa na rozmanitých podujatiach. Kvalitou a kvantitou. Účasťou na veľtrhoch cestovného ruchu v Bratislave a Belehrade začiatkom roku 2012 zabodovali nielen počtom návštevníkov a pracovných stretnutí s cestovnými agentúrami, ale i kontaktov so zbožňovateľmi insity. Mimo Srbska obrazáreň mala výstavy v Čiernej Hore (Herceg Novi, február) a na Slovensku (Rimavská Sobota, apríl; Banská Bystrica, jún).

Na tunajšej pôde vystavovali v Kragujevci, Guči, Užici a Zlatibore.

Samostatné výstavy z členov galérie mali Desa Petrovová-Morarová, Martin Markov, Ján Bačúr, Rozalija Markovová a Alžbeta Čížiková. Z tradičných kolektívnych výstav ne-

34

vića za najlepšiu obchodnú značku Srbska v roku 2011.

Vo finančnej správe sa okrem iného uvádza, že z donácií zo zahraničia (Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí) obrazáreň dostala na tlačenie katalógov pre Kovačický október a samostatnú výstavu Pavla Hajku v prepočtoch na srbskú menu 122 533 dinárov. Z predaja malieb, grafík, suvenírov a vstupeniek inkasovali 1 726 824 dinárov a z rozpočtu Obce Kovačica dostali 8 727 409 dinárov. Hoci Galéria insitného umenia skončila vla-

BANÁTSKA KULTÚRNA KARAVÁNA zo Zreňaninu zavítala aj do Kovačice – v sobotu 23. februára v Obecnej knižnici usporiadala príjemný literárny, hudobný a vínový večierok. Všestranná umelkyňa a novinárka Maja Pandurová (na snímke v strede) zo Zreňaninu sa predstavila svojou poéziou, výstavou obrazov a piesňou, ktorá vznikla na jej text, spisovateľ Bogdan Kukolj (na snímke sprava) zo Žitišta čítal svoje básne a Zreňaninčan Dragiša Živković (na snímke zľava), vinár a vinohradník, porozprával niekoľko zaujímavých príbehov o víne.

Mnohopočetní milovníci pekného slova, výtvarného umenia a vína z Kovačice, Pančeva, Idvora a iných prostredí využili túto príležitosť príjemne stráviť víkendový večer.

A. Ch.

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZO SPOLKU VOJVODINSKÝCH SPISOVATEĽOV

Udelili výročné ceny hromaždenie Spolku vojvodinských spisovateľov v nedeľu 3. marca okrem bežnej pracovnej časti malo aj slávnostnú.

Udelené boli tri výročné ceny a jedno uznanie – Cena za knihu roka, Cena za preklad roka, Cena Paľa Bohuša a špeciálna cena.

Cenu Paľa Bohuša členovia spolku stanovili v roku 2002 a jej doterajšími nositeľmi sú Víťazoslav Hronec a Michal Harpáň.

Tohto roku podľa rozhodnutia poroty v zložení Víťazoslav Hronec, Vladimír Valentík a Ladislav Čáni udelili ju spisovateľovi Zlatkovi Benkovi za knihu básní Keď

Z

po hrdinstve. Predseda komisie Víťazoslav Hronec povedal, že po dôkladnej analýze 40 titulov, ktoré vyšli v slovenskom jazyku v období rokov 2006 – 2012, členovia spolku rozhodli navrhnúť knihu Zlatka Benku na Cenu Paľa Bohuša, lebo predstavuje najvyšší úspech jeho básnickej tvorby. Podľa neho táto kniha patrí medzi najlepšie básnické knihy vojvodinských Slovákov. „Každá báseň v knihe je svojráznym kontrapunktom, v ktorom sa prepletajú v sláv-

nostnom tóne inkantácie, básnické obrazy, ktoré zachovávajú nespočítateľné scény aktuálnej civilizácie,“ povedal V. Hronec. Odmenený autor Zlatko Benka povedal, že kniha Keď po hrdinstve vznikla pred 20 rokmi a len dnes dostala akceptáciu, čo je podľa neho dobre, lebo je to dielo, ktoré prekonalo čas a zotrvalo.

Na zhromaždení informovali aj o prijatí nových členov do spolku a spomedzi slovenských spisovateľov novými členmi Spolku vojvodinských spisovateľov sú Katarína Hricová, Vladimír Valentík a Zlatko Benka – tohtoročný laureát Ceny Adam Svetlík.

Paľa Bohuša J. Pániková

LITERÁRNY VEČIEROK V KYSÁČSKEJ KNIŽNICI

STARÁ PAZOVA

So slovenským spisovateľom zo Švajčiarska

Kultúrny informátor na marec amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova – riaditeľ Vladimir Kerkez a hovorkyňa Dragana Stevićová – v pondelok 4. marca predstavili Kultúrny informátor na marec. Práve v tento deň v Galérii strediska otvorili výstavu obrazov Vladimira Došenovića, akademického maliara z Novej Pazovy, kým na 7. marca vo vstupnej hale divadelnej sály naplánovali otvorenie výstavy fotografií členov fotografickej odbočky Združenia výtvarných umelcov Leonardo z Nových Bánoviec. V nedeľu 24. marca v divadelnej sále v podaní SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV bude premiéra divadelného predstavenia Babylon, autorského projektu Miroslava Kožíka. O týždeň, v sobotu 30. marca, na programe je druhá divadelná premiéra Drahá naša profesorka autorky Ľudmily Razumovskej v réžii Aničky Balážovej. Na tlačovke hovoril aj Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, a pritom zahlásil obecnú a zónovú prehliadku recitátorov (9. a 10. marca), ako i obecnú prehliadku divadelnej tvorby tak pre deti, ako aj pre dospelých, ktoré budú v druhej polovici mesiaca. a. lš.

Z

Návštevníci si so záujmom vypočuli príhovor spisovateľa Dušana Šimka rámci osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a pripomínania si 100. výročia obnovenia, respektíve 150. výročia založenia Čítacieho spolku v Kysáči, v Knižnici Michala Babinku zorganizovali literárny večierok.

Hosťom bol slovenský spisovateľ a publicista Dušan Šimko, ktorý žije vo Švajčiarsku. Na večierku 4. marca prítomných, medzi ktorými boli spisovateľ Miroslav Demák a knihovníčka a prekladateľka Zdenka Valentová-Belićová, privítala knihovníčka kysáčskej knižnice Alena Uhláriková. V mene oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča hosťom a prítomným sa prihovorila predsedníčka Ľudmila BerediováStupavská a predseda MOMS Rastislav Surový si zaspomínal na rok 1955, keď v rámci mimoškolských aktivít mal na starosti vydávanie kníh pre občanov.

V

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Spisovateľ Šimko, narodený roku 1945 v Košiciach, potom hovoril o svojej životnej púti a emigrácii do Švajčiarska v roku 1968. Pripomenul, že mu Košice veľmi ležia na srdci, i keď tam už nie je 44 rokov, ale i to, že jeho matka bola Srbka, pôvodom zo Starého Sivca. Vo Švajčiarsku, v Bazileji, dokončil štúdium na prírodovednej fakulte a teraz je tam docentom. Kvôli vedeckému výskumu pôsobil aj v Ázii, Japonsku a Číne. Písať začal po nemecky roku 1973, no nie beletristiku, ale hlavne recenzie a reportáže. Návštevníci večierka v Kysáči sa dozvedeli aj o knižných vydaniach hosťa zo Švajčiarska: Maratón Juana Zabalu,Japonský diván, Šiesty prápor, Esterházyho lokaj, Exil v Bazileji a Gubbio, kniha udavačov. Posledná vyšla v maďarskom, českom a srbskom preklade, čo mala na starosti Z. V. Belićová. Úryvok z tvorby Dušana Šimku prečítala študentka slovenčiny Aneta Lomenová.

E. Š.

35

K U LT Ú R A JÁNOŠÍCKY UČITEĽ NA DÔCHODKU ONDREJ MEGA JE ÚPRIMNÝ

Chýbajú mi žiaci dborný učiteľ matematiky na dôchodku Ondrej Mega z Jánošíka vo svojej mladosti vonkoncom netušil, že sa stane učiteľom.

Avšak Človek mieni a Pán Boh mení, a tak sa aj mladý budúci študent namiesto na strojníckej fakulte ocitol

O

níctve. V júni roku 1968 som obhájil diplomovku a už v septembri som začal pracovať v škole. Cítil som povinnosť pomôcť, aby škola zastala na nohy, ale som plánoval, že po niekoľkých rokoch odídem do väčšieho prostredia. Osud však

Prvá generácia jánošíckych ôsmakov a medzi nimi aj Ondrej Mega (v hornom rade druhý zľava) základné školenie skončila v školskom roku 1961/62 na štúdiu matematiky. Po diplomovke sa vrátil do rodnej osady, kde počas celého pracovného veku mladých Jánošíčanov vovádzal do tajomstiev matematiky, ale podľa potreby aj fyziky, techniky a iných vied.

– Keď som ja bol žiakom, naša škola bola šesťročná a kto chcel skončiť osemročnú školu, musel to urobiť iba v susednej Ilandži, v dôsledku čoho mnohí vtedajší mladí Jánošíčania zostali bez úplnej základnej školy. Avšak rovno v roku, keď som ja bol šiestakom, riaditeľ školy Pavel Levársky pre našu školu vybojoval status osemročnej a moja generácia bola prvá, ktorá dva roky neskoršie skončila osemročnú školu. Hneď sa začalo masovejšie zapisovať i do stredných škôl. Ja som skončil strednú strojnícku školu v Pančeve a zapísal som sa na strojnícku fakultu v Novom Sade. Chcel som byť inžinierom a nikdy som nerozmýšľal o tom, že budem učiteľom. Riaditeľ Levársky ma však na začiatku môjho štúdia oslovil s prosbou, či by som nechcel študovať matematiku, lebo vraj škola potrebuje odborné kádre. Prisľúbil mi aj štipendium, a to pravdepodobne aj rozhodlo, aby som sa zapísal na matematiku, lebo som si bol vedomý, že rodičia nemôžu vyfinancovať moje štúdiá na stroj-

36

SPOLOČENSKÁ ČINNOSŤ Okrem práce v škole Ondrej Mega bol aj spoločensky činný.

Bol dlhoročným dopisovateľom Hlasu ľudu a zvlášť je hrdý na svoj prínos k výstavbe osady. Pochválil sa nám, že počas jeho mandátu predsedu Miestneho spoločenstva vyvŕtali studňu pre vodovodnú sieť, vykonali dôkladnú rekonštrukciu vodovodu, nainštalovali digitálnu telefonickú ústredňu, uviedli telefón do takmer každej jánošíckej domácnosti, vystavali Dom smútku a vykonali značnú časť príprav na výstavbu kanalizácie.

– Vcelku si myslím, že sme urobili mnoho, na čo som skutočne hrdý, – hovorí učiteľ na dôchodku O. Mega.

chcel, aby som v Jánošíku zostal natrvalo a v škole odpracoval 40 rokov, 3 mesiace a 16 dní, – hovorí a pokračuje ďalej: – Tri roky som vo výslužbe, ale sa ešte stále nemôžem uspokojiť s tým, že si viac nezastanem pred deti.

Chýbajú mi. Snažím sa tie myšlienky potisnúť do úzadia, ale to nie je ani trochu jednoducho. Aj keď som v mladosti nechcel byť osvetovým pracovníkom, teraz – keby som si

– Kedy žiaci boli nezbednejší: skôr alebo v novšej dobe?

– Žiaci mali vždy perličky. Predsa si myslím, že deti skôr boli samomal voliť povolanie – istotne by statnejšie a nepotrebovali pomoc som si znovu zvolil učiteľské. S deť- rodičov v učení. Boli sebakritické a mi som vždy mal dobrý vzťah, a teší vzájomne si poukazovali na chyby. ma, keď sa mi na ulici prihovoria. Na druhej strane si myslím, že dnešSpokojní som, že z nich vyrástli né deti sú príliš rozmaznané.

– Aká výchova detí je účinnejdobrí inžinieri, lekári, dobrí robotníci, šia: prísna alebo v rukavičkách? ale predovšetkým dobrí ľudia, o čo – Dieťa zrejme netreba trestať, ale som sa aspoň trochu aj ja pričinil.

Istý starý poradca ma ako mladého mu pekným spôsobom poukazovať učiteľa naučil, že musím robiť tak, na chyby. Nezhodujem sa však s aby som každého žiaka naučil aspoň tým, že dieťa vždy musí mať pravza dvojku, lebo, ako mi povedal, ne- du, a rovno takú situáciu máme vyučia sa všetci za lekárov alebo in- dnes. Skôr sa viac verilo učiteľovi. Ak žinierov, ale sa aj z tých priemerných učiteľ upozornil rodiča na správanie žiakov môžu stať výborní majstri, jeho dieťaťa, rodič mu veril. Dnes je dobrí robotníci. A je tomu skutoč- úplný opak. Čokoľvek dieťa povie, ne tak. Z mnohých mojich prie- rodič uverí dieťaťu a nie učiteľovi. To merných žiakov sa stali výborní nie je dobre. Okrem toho rodičia majstri, úspešní podnikatelia. Ško- skôr častejšie prichádzali do školy inda, že u nás sa ešte stále omnoho formovať sa o svojom dieťati ako viac cení diplom ako zručnosť. Na dnes. Chápem, že tempo života je každom kroku sa vyzdvihuje po- dnes rýchlejšie ako pred tridsiatimi rokmi, ale si myslím, treba po vysokovzže to rodičov nedelaných kádroch a ospravedlňuje, aby kvalitní majstri a rolepšie spolupracovali botníci akoby boli s učiteľom, riaditeľom, zaznávaní. Podľa pedagógom. mňa dobrí majstri – Tri roky ste na sú tiež opravdiví gédôchodku. Predponiovia, ibaže im to kladám, že máte omnikto neuzná. Spránoho viac voľného vame sa tak, ako by času ako skôr. Ako všetci museli byť vyho trávite? sokovzdelaní a na – Úprimne, teraz druhej strane si mám menej voľného nemá kto zastať k času, ako keď som bol stroju v továrni ale- Ondrej Mega zamestnaný. Mojím bo sadnúť na traktor záväzkom je vnučku a obrábať pôdu. Nie je každý schopný skončiť fakultu, nuž prečo ho nú- odviesť do škôlky a na poludnie ju doviesť domov. Staršia vnučka je tiť do niečoho, čo nie je preňho.

– Na čo si zo 40-ročnej učiteľskej šiestačka a občas ma poprosí, aby som jej pomohol. Okrem toho časkariéry najradšej spomínate?

– Je to dlhé obdobie na to, aby sa to pomáham aj iným žiakom, dovšetko zapamätalo. Bolo aj ťažkos- konca aj stredoškolákom, aby ľahtí, ale pekných chvíľ a spomienok šie zdolali učivo z matematiky a fyje omnoho viac. Spomínam si na- ziky. Nuž a okrem toho je celá dopríklad na to, že kolektív školy bol mácnosť prakticky na mne. Po smrti vždy jednotný. Navzájom sme sa rodičov, ešte kým som bol v prauctievali a vcelku sme mali aj dob- covnom pomere, som sa začal zarú komunikáciu so žiakmi. Vďaka oberať aj poľnohospodárstvom a tomu sme dosahovali skutočne teraz pribudlo ešte zemi, takže pekné výsledky, o čom svedčia aj mám skutočne mnoho práce. Nepočetné odmeny z rôznych súťaží. sťažujem si však, lebo aj napriek Rád si spomínam aj na rôzne žiac- tomu, že som v mladosti chcel odke nezbedy. Myslím si však, že deti ísť za prácou do mesta, vždy som sa skôr vedeli inak zabávať ako mal rád obrábanie pôdy. Dokonca dnes. Nemali počítače a mobilné te- človek keď odíde do dôchodku, lefóny a vymýšľali rôzne hry a ne- musí sa niečím zamestnávať, lebo zbedy. Neprešla hodina, aby sa ne- nie je dobre ani keď je toho voľnéstal nejaký zaujímavý, vlastne smieš- ho času veľmi mnoho. ny príbeh. Pravdaže, bolo aj tých neZa rozhovor ďakuje: príjemných chvíľ, ale sme ich vari V. Hudec vtedy ľahšie riešili ako dnes.

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S MIROSLAVOM BÁĎONSKÝM, UČITEĽOM V LUGU

Kartičky delia aj žiaci, päťky iba učiteľ U

čiteľ musí u detí vzbudiť záujem o to, čo ich má naučiť. Netreba na ne vrieskať. Mal by ovládať individuálnym plánom práce so žiakmi.

Deti nie sú rovnaké; podaktoré, keď prišli do 1. triedy, nevedeli ani poriadne chytiť ceruzku. Takéto myšlienky vyslovil Miroslav Báďonský, učiteľ Základnej školy Jovana Popovića v Suseku, oddelenia v Lugu, prv než sme spustili nahrávač a spýtali sa ho na úvod rozhovoru: – Ako to, že máte triedu, v ktorej sa spoločne učia prváci a štvrtáci; ujatý je predsa model, podľa ktorého sa spolu učia prváci a tretiaci ako i druháci a štvrtáci...?

– V období, keď moja dcéra študovala (teraz je učiteľkou v Erdevíku), aj sám som sa rozhodol pre doškolenie. S ohľadom na to, že sme do tried museli zapisovať aj deti s určitými poruchami, ktoré znemožňujú ich plynulý vývin, museli sme presedlať na inkluzívny spôsob vzdelávania. Nevedeli sme – ako na to. Pri písaní diplomovej práce obaja sme sa čiastočne zaoberali spôsobom práce s deťmi, ktoré majú osobitné potreby. Pri písaní diplomových prác sme sa dopracovali k záveru, že by bolo lepšie spojiť 1. a 4. triedu, alebo 1. a 2. než 1. a 3., respektíve 2. a 4.

– Prečo?

– Ak jednotliví žiaci nezvládli látku v 1. triede, v budúcom školskom roku, ako druháci, budú znovu počúvať tú istú látku spolu s prvákmi a určite sa im viac toho „nalepí“. Problém je iba vtedy, keď máme v triede prvákov a štvrtákov, ako práve teraz, lebo sú navzájom vekovo a intelektuálne pomerne vzdialení. Lež pravda je aj to, že štvrtáci s veľkou chuťou pomáhajú prvákom osvojiť si látku, ktorú sami zvládli v 1. a 2. triede. Inak terajší štvrtáci sú perfektná trieda: ako druháci a tretiaci všetci bez výnimky boli výborní žiaci. Mienim, že aj terajší prváci, ktorých na štarte „krášlila“ výrazná nedisciplína, budú taktiež vynikajúca generácia. Už aj preto, že vo štvrtákoch majú dobrý vzor.

– Vaši prváci sa vraj vyznačujú prehnanou živosťou. Ako ste sa s ňou vyrovnali?

– Ešte kým boli škôlkari, ich vychovávateľky hovorili, že takéto 9. 3. 2013

10 /4533/

čosi nikdy predtým nemali. Naskutku som mal s nimi na štarte aj sám riadne problémy v dôsledku ich hyperaktivity. Ešte horšie to bolo na hodinách angličtiny, keď sa polovica žiakov bezstarostne hrala. Ani čo by neboli v škole, zacvičili si na žinenkách, vyvreskovali, naháňali sa po triede... Chcel som kolegyni angličtinárke pomôcť, ale nevedel som ako. Napadlo mi, že to skúsim metódou futbalových rozhodcov: keď žiak dačo vyparatí, dostáva žltú kartu. Po druhej žltej nasleduje červená a kto ju dostane, zostáva v ten deň jednu školskú hodinu na doplnkovej výučbe. Najprv na doplnkových hodinách zostávali po dvaja – traja – štyria, neskoršie ich

dia sa teraz už zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom a obhospodarujú len menšie výmery. Mnohí odchádzajú za pracovnými príležitosťami do Talianska, na Slovensko a inde. Jedným z následkov prehlbujúcej sa neistoty je i menší počet detí.

– Môžete to nejako ilustrovať?

– Niekoľko rokov za sebou žiaci našej školy dostávali darčeky z Kresťanského evanjelizačného strediska v Petrovci. Vtedy sme v škole mali aj 80 žiakov a len v jednej triede – nie kombinovanej – bolo až 25 žiakov. Pracujem tu už 31 rokov a počet 80 žiakov klesol na 28 – v dvoch kombinovaných trie-

Žiaci 1. a 4. ročníka so svojím učiteľom

bolo menej a teraz už na doplnkové chodievajú značne zriedkavejšie.

Disciplína sa zmenila na nepoznanie; občas upratovačka vojde do triedy uprostred hodiny, nazdávajúc sa, že sme odišli, lebo je v triede úplné ticho. Teda riešili sme problém bez kriku a hádok: žlté a červené karty zapisujeme na oznamovaciu tabuľu...

– A oni to berú športovo...

– Presne tak. Stáva sa dokonca, že ani neviem, čo žiak spáchal a sám si zapíše „kartičku“. Rodičom sa pozdáva takáto metóda, nuž zvyknú povedať: „Keď si zaslúžili, nech zostanú na doplnkových...“ – Čo hovoria číselné ukazovatele, pokiaľ ide o počet žiakov v Lugu?

– Odkedy bola sprivatizovaná cementáreň v Beočíne, pracuje v nej len veľmi malý počet Lužanov.

Predtým ich tam bolo zhruba 100 a mali veľmi dobré platy. Tunajší ľu-

HLAS ĽUDU

dach... Hrozné!

– V školstve platí zásada: čím menšie prostredie, tým väčšie problémy. Ako sa s nimi vyrovnávate? Ako ste zásobení učebnými pomôckami?

– Pred 5 – 6 rokmi naši pokrajinskí funkcionári Anna TomanováMakanová a Martin Zloch nám pomohli zabezpečiť prostriedky na čiastočné zrenovovanie školy, tiež pri kúpe nábytku a učebných pomôcok. Teraz to ide ťažšie, aj v dôsledku všeobecnej krízy, nazdávam sa však, že máme pomerne dobré podmienky. Už tretí rok vykurujeme plynom. Pred takými ôsmimi rokmi sme mali prípad, že chlapci naháňali dievčence a strašili ich – hadmi, ktoré sami nachytali. Nevedeli sme, o aký druh hadov ide, až kým sme v istom časopise nezistili, že šlo o hady jedovaté, ktoré sa do učebne dostali s drevom na vykurovanie. Našťastie, ni-

Učiteľ Miroslav Báďonský

komu sa nič nestalo, ale prestali sme vykurovať drevom.

– Ako máte riešené stravovanie žiakov?

– Žiaci si prinášajú jedlo sami.

Naša škola je malá, neoplatí sa, aby sme zamestnali aj kuchárku, ako tomu bolo v päťdesiatych rokoch, keď žiakov bolo podstatne viac. Nemáme školskú jedáleň; žiaci jedia v triedach, ale vždy si po sebe upracú.

– Kto je okrem vás zamestnaný v škole v Lugu?

– V druhej kombinovanej triede, s tretiakmi a druhákmi pracuje kolegyňa Miluška Kolárová. Škôlkarov v predškolskej ustanovizni má pod dohľadom vychovávateľka Jarmila Melegová a upratovačkou je Anna Križanová. Pred 6 – 7 rokmi tu boli až štyria učitelia.

– Po absolvovaní prvých štyroch ročníkov základnej školy v Lugu žiaci chodia do vyšších ročníkov v Suseku. Ako na nich vplýva zmena prostredia, a to, že sa tam už musia učiť po srbsky?

– Vo vyšších triedach sa učia slovenčinu ako materinský jazyk – každý deň. Tento predmet vyučuje Ruženka Kolárová. Zmena, ktorú ste spomenuli (všetky predmety, okrem slovenčiny, sa vyučujú v srbčine) je pre deti najmä na štarte istým problémom, zato to majú ľahšie neskoršie v stredných školách.

– Sú žiaci v lužskej škole iba Slováci, alebo...?

– Nie. Už asi polovica prvákov je zo zmiešaných rodín, všetci však výborne hovoria po slovensky. Mám vo zvyku niektoré menej známe termíny v slovenčine povedať im aj po srbsky, najmä štvrtákom, ktorí to budú potrebovať vo vyšších triedach.

Juraj Bartoš

37

K U LT Ú R A

OZNAMY

Na facebooku m

ožno vyznie zbytočné, keď tu povieme slovko-dve navyše o najpopulárnejšej webovej stránke na nadväzovanie a udržiavanie kontaktov medzi ľuďmi. Avšak toto bude iný prístup k sociálnej sieti facebooku – z jazykovej stránky. Na sociálnej sieti – orientovanej súkromne alebo pracovne – každý používateľ si vytvorí vlastný profil, v ktorom napíše o sebe základné informácie.

Na základe týchto informácií sa nadväzujú vzťahy medzi používateľmi, ktorí sa spájajú do skupín. Vzájomnými prepojeniami používateľov a skupín vzniká sieť vzťahov, ktoré sú veľmi dôležité v praxi. Nevýhodou sociálnych sietí je fakt, že používatelia nemusia do svojho profilu vložiť pravdivé informácie a je to takmer nemožné zistiť. Výhodou je zase možnosť voľby jazyka alebo prezeranie fotiek na profiloch iných, či už písanie rôznych odkazov. Keď si teda otvoríme profil, pred nami sa objaví časová os – po slovensky, vremenska linija – po srbsky alebo timeline – po anglicky. Tu máme mož-

Chýrnik KYSÁČ. Na piatok 8. marca o 20. hodine Galéria SND v priestoroch Slovenského národného domu v Kysáči zahlásila Evergreen večierok.

E. Š.

DOBANOVCe. Aktív žien pri SKOS Šafárik v Dobanovciach v sobotu 9. marca o 16. hodine usporiada tradičné priadky a družbu. Sú to prvé priadky v novom Slovenskom národnom dome a pri tejto príležitosti bude aj prezentácia a koštovka vín Vinárne Kube so sprievodným kultúrno-umeleckým programom, tombolou a tancom.

STARÁ pAZOVA. Členovia Správnej rady MOMS Stará Pazova na zasadnutí, ktoré bolo v stredu 27. februára v miestnostiach Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, sa okrem iného dohodli, že sa výročné zhromaždenie tohto miestneho matičného odboru uskutoční v piatok 22. marca o 18. hodine v miestnostiach školy. a. lš.

BÁČSKY peTROVeC. Prvá repríza inscenácie Negativisti miest-

38

pOSLeDNÁ ROZLÚČKA s naším spolužiakom

nosť voľby, buď si zvolíme to, kde sa píše: nástenka – ak máme facebook ladený v slovenčine, zid – v srbčine a – wall v angličtine; alebo ak sa chceme dostať na svoj profil, klikneme na políčko domov – v slovenčine, početna strana – v srbčine, home – v angličtine.

Ak chceme vyjadriť, že sa nám niečo páči, vtedy šípku usmerníme na slová páči sa mi to – v slovenčine, sviđa mi se – v srbčine a like – v angličtine, a myškou tam klikneme.

Jednou z výhod je i písanie správ: ak sú to nejaké tajomstvá, vtedy si zvolíme políčko skrytá správa – v slovenčine, – poruka v srbčine a message – v angličtine. Akže to môže vidieť širšia verejnosť, napíšeme na nástenku.

V prípade, že chceme mať na nástenke túktorú fotku, nejaký odkaz, citát alebo pieseň, zvolíme si možnosť zdieľať – v slovenčine, podeli – v srbčine, share – po anglicky. ah

neho Divadla VHV v réžii Ivana Hansmana Jesenského sa realizovala v sobotu 2. marca na javisku Slovenského vojvodinského divadla.

J. Č-p BÁČSKY peTROVeC. Matica slovenská v Srbsku, MOMS Báčsky Petrovec a Spolok petrovských žien v sobotu 9. marca o 19. hodine vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec usporiadajú promóciu knižného vydania MSS Čarovná niť v ruke ženy.

BÁČSKY peTROVeC. V nedeľu 10. marca o 20. hodine vo veľkej sieni SVD študenti Akadémie umenia v Novom Sade zahrajú predstavenie T. M. Plauta Chvastúň v réžii Ľuboslava Majeru. a. f. pIVNICA. Multikultúrna umelecká dielňa Jovana Steriju Popovića v zakladaní (Pivnica, Ul. Miletićova č. 18) v nedeľu 24. marca v hostinci Andrea o 15. hodine usporiada performanciu par excellence To čo sa vo mne o mňa chvieJána Salčáka. Vstup je voľný, ale pre ohraničený počet miest treba si miesto rezervovať.

J. F.

SpOmIeNKA na otca a starého otca

BeNjAmÍNOm OpAVSKÝm 1929 – 2013 zo Starej pazovy S úctou a láskou sa s ním lúči generácia maturantov Petrovského gymnázia 1947/1948

ADAmA SuCHÁNeKA 11. 4. 1953 – 11. 3. 2012 – 2013 z Kovačice Tvoji: syn Adam s manželkou Zdenkou a vnučky Kristínka a Adrianka

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs DROBNÉ OZNAmY Kupujem a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82.

DÁm DO pReNÁjmu izbu pre dievča, ktoré študuje alebo pracuje v Novom Sade. Cena dohodou; tel.: 063/7123-878.

VYHLASujem za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Michal

Bobor, Ul. Jána Kollára 23, Padina. pReDÁVAm včely 20 úľov AZ, majú zberače peľu a 12 LR prázdnych úľov; tel.: 021/6043-023; mobil: 063/84-84258. pReDÁVAm mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/6350-088 od 7.00 do 21.00.

OZNÁMENIE Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBeH na dotácie organizáciám etnických spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie bežnej činnosti, projektov a organizovanie podujatí, ako aj na obstaranie vybavenia a investičné vklady organizácií etnických spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v roku 2013. Lehota podávania prihlášok je 22. marec 2013.

Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia etnických spoločenstiev so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo ktorých činnosť spočíva na zachovaní a zveľadení vzájomnej národnostnej tolerancie. Oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky sa nebudú rozoberať.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatkové doklady a informácie, alebo vyjsť na miesto samo, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov.

Prihlášky sa podávajú v dvoch exemplároch, s dvomi vyhláškami overenými a podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami možno si prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo na webovej adrese www.ounz.vojvodina.gov.rs.

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 11. marca 2013 uplynie rok od smrti môjho manžela

drahej tetke

ADAMA SUCHÁNEKA 11. 4. 1953 – 11. 3. 2012 – 2013 z Kovačice Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú, kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von.

S láskou si na Teba bude spomínať manželka Judita

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 23. februára 2013 nás navždy opustila naša ujčiná

s našou

MÁRII KULÍKOVEJ

MÁRIOU KULÍKOVOU

rod. Macákovej 1951 – 2013 z Kysáča Môj duch je zlomený, moje dni vyhasli, ostáva mi len hrob.

(Jób 17:1) Za všetko Ti ďakuje a v spomienkach si Ťa zachová rodina Koláriková z Padiny

ROZLÚČKA s tetou

ŽOFIA POVOLNÁ

ŽOFIOU POVOLNOU

8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 z Padiny

8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 z Padiny

S úctou a láskou sa s Tebou lúči

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Trvalú spomienku si na ňu zachová rodina Juricová

rodina Michala Vĺčeka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s mojou andikou

s andikou

rod. Macákovou 25. 10. 1951 – 23. 2. 2013 z Kysáča

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla s nami žiť.

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Tvoji: teta, Janko a Paľko Menďanovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na mojich drahých rodičov

ALŽBETU PALUŠKOVÚ

JOZEFA PALUŠKU

17. 7. 1926 – 23. 1. 2013

4. 1. 1926 – 4. 6. 2004

z Kovačice Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von...

S láskou a úctou si na Vás spomína dcéra s manželom

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich nenahraditeľných starých rodičov

ALŽBETU PALUŠKOVÚ ŽOFIOU POVOLNOU

ŽOFIOU POVOLNOU

8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 z Padiny

8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 z Padiny

Už len z lásky Ti môžem na hrob kvety dať, za všetko Ti ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Tichú a trvalú spomienku si s láskou a úctou na Vás zachová:

Tvoj švagor Mišo Vĺček

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

Pavel Petrovič s manželkou Katarínou a deťmi Pavlom a Katarínou

JOZEFA PALUŠKU

17. 7. 1926 4. 1. 1926 – 23. 1. 2013 – 4. 6. 2004 – 2013 z Kovačice Už len kyticu kvetov Vám na hrob môžeme dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Vás spomínať.

Vaši najmilší: vnuk Jaroslav s manželkou Jasminou a deťmi Tatianou a Jaroslavom Poliakovci

39

OZNAMY SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom a krstným otcom

s naším susedom

ONDREJOM DUDÁŠOM

ONDREJOM DUDÁŠOM

z Aradáča

1943 – 2013 z Báčskeho Petrovca

1943 – 2013 z Báčskeho Petrovca

S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

rodiny Makovníková a Melegová

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

ADAM SVETLÍK

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2013

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2013

BOLESTNÁ ROZLÚČKA s milovaným synom a otcom

DR. MIROSLAVOM KOPČOKOM 13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 z Petrovca Navždy si Ťa zachováme v našich srdciach.

Matka Katarína, syn Miroslav a dcéra Iveta

Tichú spomienku si zachovajú: Kocićovci, Kevenskovci, Makovníková, Tatliaková, Durgalovci, Rašetovci a teta Kevenská

BOLESTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s mojím bratom a ujom

DR. MIROSLAVOM KOPČOKOM

DR. MIROSLAVOVI KOPČOKOVI 13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 z Petrovca

13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 z Petrovca Na Teba si navždy budeme spomínať.

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

Starký a starká Mučajiovci

Sestra Ľuboslava so synom Ivanom

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA na

Dňa 14. marca 2013 uplynie päť rokov, čo nás opustila manželka, mama a stará mama

MILICA STOKIĆOVÁ rod. Petkaničová 24. 1. 1926 – 14. 3. 2008 – 2013 z Kovačice

ZUZANU KUCHTOVÚ

SAMUELA KUCHTU

19. 2. 1927 – 7. 3. 2008

22. 3. 1923 – 17. 1. 2013 z Pivnice

Uplynie päť rokov, čo si nás opustila, nie si s nami, našla si si svoj večný pokoj.

Ty aj naďalej žiješ v našich srdciach a žiť budeš zatiaľ, pokiaľ aj my žijeme.

Tvoj manžel Bogdan a vnukovia Dušan a Aleksandar

40

Vaši najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOLESTNÁ ROZLÚČKA

BOLESTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. marca 2013 nás navždy opustil môj manžel a náš otec a dedo

s naším drahým

ONDREJOM DUDÁŠOM

ONDREJ DUDÁŠ

24. 12. 1943 – 2. 3. 2013 z Petrovca

24. 12. 1943 – 2. 3. 2013 z Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachováme.

Odišiel človek, ktorého sme milovali a na ktorého sme sa mohli spoľahnúť a len čas môže zaceliť takú veľkú ranu. I keď telo je mŕtve, obraz a spomienky v dušiach zostávajú.

S Tebou sa lúčia

Sestra Zuzka s rodinou Melegovci, Černákovci a babka Miškólciová

Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu svatovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 26. februára 2013 nás opustila naša priateľka

ONDREJOVI DUDÁŠOVI

ZUZANA TÁRNOCIOVÁ

24. 12. 1943 – 2. 3. 2013 z Petrovca

rod. Korčoková 8. 4. 1933 – 26. 2. 2013 z Pivnice

S Tebou sa lúčia: svatka Stojanovićová, Marčokovci a Cerovskovci

Aj keď si nás opustila, v našich srdciach zostaneš navždy živá.

S láskou si na Teba budeme spomínať.

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ŽOFIOU POVOLNOU 8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 z Padiny Trvalú spomienku si na ňu zachová Boško Brajanovski s rodinou

Anna a Štefan Dingovci z Pivnice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším synovcom a bratrancom

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojou manželkou

ŽOFIOU POVOLNOU 8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 z Padiny

DR. MIROSLAVOM KOPČOKOM 13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 z Petrovca

V srdciach Ťa nosiť budeme a na Teba nikdy nezabudneme.

Ujo a ujčiná a bratranci Vladimír a Branislav s rodinami Abrahámovci

Pri tejto príležitosti ďakujem všetkým tým, ktorým nebolo ťažko 24. februára 2013 prísť na padinský cintorín vyprevadiť moju manželku Žofiu Povolnú na večný odpočinok. Zvlášť ďakujem pánovi farárovi Jánovi Cickovi za príležitostnú kázeň, pánovi kantorovi za úspešné vedenie nášho cirkevného evanj. a. v. zboru, o ktorom budú rozprávať mnohí ľudia prítomní na pohrebe z osád: Kruščica, Bela Crkva, Vršac, Gaj, Jasenovo, Banátska Subotica, Pančevo, Crepaja, Samoš, ako aj iných osád. Ďakujem Dr. Vinkovičovi a zdravotným sestrám v Padine, Dr. Miroslavovi Erdeljaninovi na oddelení chirurgie, Dr. Dudovi a ich zdravotným sestrám.

Tvoj manžel Ján

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

41

OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na mamu a starkú

na mamu

na starkú a prastarkú

MÁRIU VOZÁROVÚ

MÁRIU VOZÁROVÚ

rod. Medveďovú 18. 2. 1937 – 9. 3. 2012 – 2013 z Kysáča

rod. Medveďovú 18. 2. 1937 – 9. 3. 2012 – 2013 z Kysáča

Na jej lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú

Milovala si život a všetkých nás. Hoci si odišla a nieto Ťa medzi nami, v našich srdciach žiť budeš navždy.

dcéra Anna a vnukovia Bojan a Denis

Dcéra Milina a zať Ján Záborskovci

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRIU VOZÁROVÚ rod. Medveďovú 18. 2. 1937 – 9. 3. 2012 – 2013 z Kysáča S láskou si na Teba spomínajú: vnučka Anna Šimová s manželom Jánom a deťmi Gabrielou, Marianom a Denisou a vnučka Vlasta Francistyová s manželom Vladimírom a deťmi Ninou a Soňou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. marca 2013 uplynie sedem rokov, čo nás opustila manželka, mamka a starká

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu drahú a milovanú mamu

MARU CHRŤANOVÚ

ĐURĐA KOVÁČOVÁ DR. MIROSLAVOVI KOPČOKOVI 1958 – 2013 z Petrovca S úctou a láskou krstní rodičia Rastislav a Elena Surovci z Kysáča

rod. Harmádiovú 1930 – 2012 – 2013 zo Starej Pazovy kovačickú rodáčku

rod. Grozdanovská 11. 4. 1941 – 10. 3. 2006 – 2013 z Padiny Spomienku na Teba si navždy zachovávame.

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Tvoji: manžel Michal, dcéra Gordana a syn Vlado s rodinami

Tvoji synovia Zlatko a Martin s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

DR. MIROSLAVOM KOPČOKOM 13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 z Petrovca Nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa zachránime pred zabudnutím.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Tvoje Anna a Jarka

42

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ŠTEFAN BENKA 1956 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Krutý osud, čo vezme – nevráti.

Srdce neustále narieka za tým, koho stratí.

Oči viac nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokiaľ sme my živí, zostanú!

Tie nikdy neumierajú.

S veľkým žiaľom a bôľom v srdci si na Teba budú spomínať: manželka, matka a synovia Jaroslav a Zdenko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ŠTEFAN BENKA 1956 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí?

Kto stíši srdce, čo je v plači?

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

Osud nevráti, čo raz vzal.

Zostali len spomienky a hlboký žiaľ.

Jeho najmilší

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 8. marca: • O 19.30 v detskom vysielaní práve 8. marca k Medzinárodnému dňu žien mamám, starým mamám a všetkým ženám vinšom a piesňou zablahoželajú deti z Petrovca, Pivnice a Lalite.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z poľnohospodárstva – o najaktuálnejšej téme v mliekarstve: zvýšenom percente aflatoxínu v mlieku; z kultúry – o maliarke z Lalite, o knihe Miroslava Demáka, o knihe Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára, z udelenia Ceny Paľa Bohuša, o prípravách divadelnej premiéry SVD, z návštevy slovenského spisovateľa zo Švajčiarska Dušana Šimka v Novom Sade a o situácii v základnej škole v Lugu.

• O 20.45 SPEKTRUM: Relácia bude venovaná prípravám na tohtoročnú divadelnú prehliadku DIDA, ktorá bude prebiehať koncom marca v Pivnici.

NEDEĽA 10. marca: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vysielaní sa bude hovoriť o uplynulých desiatich rokoch pôsobenia Slovenského vojvodinského divadla.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Druhá nedeľná polhodinka televízneho vysielania po slovensky bude venovaná penzistom.

Odznie tu portrét Ondreja Šuľana, ktorý je pekárom v Kysáči už 40 rokov, príspevky z návštevy priadok a o zdraví.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 10. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Kultúrny život v Padine Konkurz pre športovcov Čajový večierok po 56krát Utorok 12. marca Oľa Glóziková-Jonášová, novinárka 16.00 – 18.00 Klenotni- Slovenskej redakcie, počas nahrávania v teréne ca Pol storočia v službe občanov Piatok 15. marca 16.00 – 18.00 Naše ženy v Nadlaku Klenotnica Humanita na dlani Slovenský film: Medená veža Čo nového v našom spoločenČo nového v našom chotári? skom živote?

Výber z programu TV Petrovec

44

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 11. marca: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznie zmes ľudových piesní v podaní sólistov Rádia Nový Sad: Michala Madackého, Jozefa Čecha a Pavla Pixiadesa; Utorok 12. marca: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 13. marca: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú vojvodinskí ochotníci; Štvrtok 14. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –ľudové piesne predvedú speváčky: Andrea Hrubíková, Andrea Koruniaková, Katarína Mosnáková, Katarína Veňarská, Vlasta Jovnášová a Vlasta Faďošová; Piatok 15. marca: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 9. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – ľudové piesne zo Slovenska; NEDEĽA 10. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – aktuálna populárna hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – husľové koncerty. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – nová hudba zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty –ľudová hudba; UTOROK 12. marca: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – symfonická hudba; STREDA 13. marca: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 8. do 14. marca Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 8. marca – O konci lásky Sobota 9. marca – Prepadnutie hrobky kráľa Tutanchamóna 1/2 Pondelok 11. marca – Odplata Utorok 12. marca – Da Vinciho kód Streda 13. marca – Iná láska Štvrtok 14. marca – Poirot – Nemý svedok 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 10. marca 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10 V tajničke je názov sviatku, ktorý je stanovený Klárou Zetkinovou a u nás sa oslavuje od roku 1914. autorka: medzi ľudská tajnička oblej grécke ANNA vrelou písmeno röntgen BIČIA- poludním bytosť vodou B ROVÁ a večerom

Dr. Ján Šuľan, nový predseda Spolku pre boj proti cukrovke v Obci B. Petrovec, sa zmienil o činnosti 22.00 Film: Prepadnutie hrobky Tutanchamóna 2/2 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Každý utorok o 20.15: Dokumentárny film: Prešovský krvavý súd Každý piatok o 18.15: Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu o 18.15: Výber z programu TV Pančevo

chytiť odspodu tantál sám

mestečko pri Palanke

chápanie. predstava

tepna, srdcovnica

objesť sa (pejor.)

mesto m. meno na severe medzinárodný Báčky štandard

vpíšte LA I

romb ž. meno Olivera

odborník v etike

urán

odskočenie Oliver Twist

vpíšte DONOS

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 13. marca o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok zo Svetového dňa modlitieb vo vojlovickom chráme Božom, ktorým v ten deň na návštevu zavítali cirkevníci z belehradského cirkevného zboru.

Repríza v nedeľu 17. marca o 7.30 h.

Anna Petráková, farárka belehradská, pred vojlovickým oltárom

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

atestácia solmizačná slabika

plemeno psov

v súlade

vpíšte ND

teplom sa rozpúšťa

4. a 1. samohláska

rovnako, jednako

onam

chválospev

odborník v ekológii AS HL DU ĽU

vpíšte AKÍ

tona Loznica

poopadúvala alt alt

Oliver Mlakar

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 – VODOROVNE: cestopis, imelo, OV, Ra, ist, O, B, VE, raj, ujasnili, soška, t, oleander, VA, Loira, áno, svet, Abai, Gi, A, O, Lyon, pardon, g TAJNIČKA: JOLANA CIRBUSOVÁ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7 z čísla 7 Hlasu ľudu zo 16. februára 2013 bolo: JURAJ MUČAJI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: PAĽO KOREŇ, Ul. Masarykova č. 11, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT POHÁROVÁ SÚŤAŽ V TLAKU NA LAVIČKE V PETROVCI

Vytlačili aj nad 200 kilogramov!

C

elé nedeľné poobedie 3. marca 2013 vzpierači z celého Srbska a okolitých krajín súťažili v Báčskom Petrovci v rámci prvého otvoreného Pohára Srbska v bench press, alebo po slovensky tlakového zdvihu na lavičke. Súťaž v petrovskej športovej hale zorganizoval GPC powelifting zväz Srbska. Športovci najsilnejších klubov silových športov z našej krajiny, z Chorvátska a Čiernej Hory

Najúspešnejšiemu pretekárovi Gavrilovi Gavrilovovi naložili 242,5 kg a zvládol to!?

KYSÁČANIA V PIVNICI

pricestovali na súťaž; zmerať si sily dvoma spôsobmi: s osobným výstrojom (špeciálne tričká) a bez neho. Do Petrovca zavítali prete- Petrovská Stena dobre zorganizovala súťaž a získala viaceré ocenenia kári klubov z Kinostných kategórií. Po troch pokusoch vytlačiť najťažšiu váhu v prihlásenej disciplíne sčítali výsledky. Nakoniec vyhlásili i najlepších športovcov, rozdelili diplomy, medaily a poháre.

Najsilnejšie mužské družstvo na súťaži mal klub Powerlifting z Belehradu a ženské Skala z Petrovca. Najsilnejší pretekár v absolútnom a v relatívnom súčte bol Gavrilo Gavrilov z Belehradu.

Bez výstroja zdvihol 205 kg a s výstrojom až 242,5 kg. Relatívne najsilnejším veteránom bez výstroja bol jeho otec Milivoj Gavrilov z Belehradu a s výstrojom Milan Vezmar, ktorý súťažil za Petrovčanov. Najsilnejším juniorom Tak sa mu to podarilo – najsilnejší junior v súťaži bez výstroja bol Stevan Vrzić z bez výstroja Stevan Vrzić Belehradu a v súťaži s výstrojom Mikindy, Vrbasu, Somboru, Zaječara, Báčskej To- roslav Ďuriš, petrovský Hložanec. Aleksandra Arpoly, Belehradu, Paraćinu, Kovilja, Nového butinu z Kuly vyhlásili za najsilnejšieho tínedžera Sadu a Kuly. Po prihlásení sa športovcov odvážili v oboch kategóriách, ako i Zdenku Senkovićovú ich a podľa pohlavia, rokov, hmotnosti 53 sú- z Belehradu v súťaži žien.

J. Čiep ťažiacich silákov rozvrhli do jednotlivých hmotpotom nevyužil dve príležitosti, na druhej strane nebol úspešný ani Babić. Víťazný gól Pivničania vsietili z jedenástky, lebo brankár Mucha nedovolene zastavil Babića. Penaltu iste premenil domáci brankár Kašiković. Zápas dobre viedol domáci rozhodca Valášek.

SLÁVIA: Kašiković, Pintír, Lamoš, Milec, Sivčević, Kotiv, Nímet, Česko, Babić, J. Žigmund, Zorić. Hrali aj: M. Žigmund, Ćutilo, Kuchta.

TATRA: Mucha, Paunić, Funtík, Badnjar, Đaković, Srnka, Kohút, Cvetić, Kavran, Daneček, Jambrich. Striedali: Peťkovský, Baláž, Keleman, Budík, Privizer.

V nedeľu Slávia Po tomto zákroku brankára Muchu nad Zorićom v 67. min. rozhod- uvíta Budućnost Paca Valášek odpískal penaltu za Sláviu rage.

(Foto: P. Pálik) Ján Šuster

Rozhodol brankár Kašiković SLÁVIA – TATRA 2 : 1 (1 : 0) o dlhšom čase v Pivnici hosťovalo mužstvo kysáčskej Tatry, kde si v priateľskom zápase zmeralo sily s domácou Sláviou. Pekné, slnečné počasie vylákalo na ihrisko vyše 100 divákov, ktorí sledovali pekný futbal dvoch rovnoprávnych súperov.

Prvú šancu na zápase zmaril Kysáčan Srnka, keď jeho strela hlavou skončila tesne vedľa žrde brány Kašikovića. Onedlho Zorić zahral rohový kop, hostia loptu odrazili rovno na nohu tohto hráča, ktorý prízemne odcentroval, a Nímet zblízka zo skrumáže rozvlnil sieť – 1 : 0. Do polčasu Pivničania nevyužili niekoľko šancí. V posledných chvíľach sa vo veľkej šanci ocitol aj Jambrich, ale jeho strelu Kašiković odrazil a Milec loptu vykopol z bránkovej čiary.

V 49. min. hostia založili peknú akciu a Peťkovský vyrovnal na 1 : 1. Hráč Tatry Cvetić

P

46

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

ŠPORT V ŠÍDE BOLI MAJSTROVSTVÁ VOJVODINY V CYKLOKROSE

Kopa medailí pre CK Jednota V

nedeľu 3. marca 2013 na pretekárskych terénoch CK Jednota v Šíde prebiehali Majstrovstvá Vojvodiny v cyklokrose pre všetky kategórie. Zúčastnili sa CK Nový Sad, CK Vojvodina, cyklisti z Bečeja, Rumy, pretekári CK Šíd a CK Jednota, ktorým sa pripojili aj cyklisti z Veteráni na štarte Báčskej Palanky.

Nedeľný deň bol krásny, slnečný, dosť svieži, ale dráha bola suchá, nie veľmi náročná pre pretekárov. Podľa očakávania najviac úspechov mali domáci cyklisti CK Jednota, ktorí v každej kategórii získali aspoň jednu medailu.

V kategórii najmladších zvíťazil Ognjen Đurašković (CK Jednota), druhý bol Vuk Mirilović

Do takého kopca – to je pre cyklistov nič

Tri najlepšie cyklistky: Rakićová, Trifkovićová, Topićová a Slobodan Radovanović, predseda CK Jednota (zľava)

(CK Nový Sad) a bronz získal Siniša Senić (CK Jednota). Medzi kadetmi prvé dve miesta obsadili Majkl Kováč a Miloš Harvilčak, obaja z domácej Jednoty, a tretí bol Marko Kasapović (CK Nový Sad). V ženskej konkurencii triumfovala Violeta Trifkovićová (CK Jednota), druhá bola Novosadčanka Milica Rakićová a Zorana Topićová

z Jednoty obsadila tretie miesto. Medzi juniormi prvé tri miesta pripadli cyklistom Jednoty. Získali ich týmto poradím: Aleksandar Roman, Bojan Ranisavljević a Slobodan Babić. Najviac na štarte bolo veteránov. V kategórii starších cyklistov od 30 rokov zvíťazil Novosadčan Branislav Matić, medzi staršími od 40 rokov najlepší bol Slobodan Radovanović, kým medzi najstaršími, a to nad 50 rokov života, prvý do cieľa vjazdil Miloš Barna (CK Šíd).

Týmito majstrovstvami sa skončila zimná sezóna v cyklokrose. O pár týždňov sa začne nová letná sezóna.

Ani schody nie sú prekážkou

S. Stupavský

V HLOŽANOCH ĎALŠIE DVA ZÁPASY

Hložanci nepoznajú prehru BUDÚCNOSŤ – SUSEK 2 : 1 (2 : 0) utbalisti hložianskej Budúcnosti v prípravnom období zohrali už päť zápasov, a to so silnými súpermi. Najprv porazili doma palanskú Bačku 3 : 1, potom v Báči „padla“ Tvrđava 6 : 2 a v treťom zápase Futog remizoval v Hložanoch 3 : 3, aj keď do polčasu domáci viedli 3 : 0.

Minulý víkend na ihrisku vedľa školy boli dva zápasy. V sobotňajšom meraní síl s Omladincom zo Stepanovićeva, členom Novosadskej oblastnej ligy, tréner Lukić v prvom polčase dal príležitosť výlučne hráčom z Hložian, s ktorými si súper ľahko poradil. V prvej časti bolo

F

9. 3. 2013

10 /4533/

0 : 0. Po zmene strán na trávnik vybehol najsilnejší tím Budúcnosti a hneď bolo aj gólov. Najprv si hostia sami strelili gól, a potom sa presadili Pavlis, Lukić, Leđanac a Trivunović – 5 : 0. Asi 50 spokojných divákov opustilo ihrisko v presvedčení, že sa Budúcnosti bude dariť aj v pokračovaní majstrovstiev.

K takému presvedčeniu iste prispel aj nedeľný triumf so Susekom. Bol to však tvrdší zápas, lebo jesenný majster Prvej ligy Nového Sadu bol vážnejším súperom. Vďaka dvom gólom Fejdiho domáci

HLAS ĽUDU

oslavovali výhru. Zvlášť pekný bol jeho prvý gól, kým za druhý veľké zásluhy patria asistentovi Leđancovi. Pred 150 divákmi tréner domácich vyskúšal všetkých hráčov, okrem na zranených Tankosića a Hataľu. Zápas viedla trojka Haška, Dudok a Zubac.

BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Čipkár brankári, Horvát, Ožvát, Majstorović, T. Ljubičić, Chovan, Molnár, Fejdi, Severíni, Trivunović, Đukić, Mandić, Lukić, Jeličić, Dragić, Pavlis, Drieňovský, Leđanac.

Ján Murtin

Dolaďuje streleckú formu: Ivan Fejdi (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. P.)

47

ŠPORT sennej časti VK Kulpín prehral prvý a posledný zápas. Kulpínčania súťažia tretí rok. Podmienkou je, aby mali ešte jednu selekciu, a tak sa VK Kulpín red ďalším zápasom VK Kulpín, v ktorom orientoval na kadetov. Tréner doma privítali VK Vest zo Šídu, v sobotu 2. poukázal aj na to, že terajšia zomarca 2013 sa konalo výročné zasadnutie klu- stava klubu mala aj výkyvy vo bu v miestnostiach kulpínskej základnej ško- výkonoch, lebo niektorí hráči ly. Vedenie klubu, hráčov a hostí privítal pred- odišli. Preto treba viac pozorseda VK Kulpín Todor Radanov. nosti venovať kadetom v doV správe tréner klubu Ján Lačok poukázal na to, hovore aj s rodičmi. že v Kulpíne nie je veľmi dlhá tradícia pôsobenia V základnej škole druhý rok volejbalového klubu. Preto hráči z Kulpína hrali pôsobí škola volejbalu. V nej s predtým v kluboch mimo dediny, a to hlavne v B. deťmi pracuje hráč prvého muž- Obetavá práca v klube nevystala: tréner Ján Lačok a predseda Todor Radanov (sedia zľava) Petrovci, Maglići, Sr. Karlovciach, B. Palanke a stva Ondrej Dudáš. Žiaci od 3. po Gajdobre. Organizovane sa volejbal začal hrať v 7. ročník trénujú trikrát v týždni. A zasa so ci. Záverom správy J. Lačok pripomenul, že deväťdesiatych rokoch v základnej škole. Z tej liah- žiakmi záverečných ročníkov, teda sied- prvá generácia volejbalistov vyšla z tunajšej ne talentov vyšlo mnoho volejbalistov Kulpína a makmi a ôsmakmi pracuje profesor Ján La- základnej školy v roku 1993. Teda toho roku niektorí z nich sú aj dnes aktívni hráči. čok. V hráčskych kádroch VK Kulpín sú hlav- je tomu už dvadsať rokov. Preto navrhol, aby ne domáci hráči a nie- sa na konci jarnej sezóny zorganizovala oslakoľkí Novosadčania. va jubilea, keď mužstvo VK Kulpín zohrá Jarná časť tohtoroč- priateľský zápas.

Finančná správa, ktorú podal predseda T. Raných majstrovstiev sa črtá ako úspešnejšia danov, potvrdila dobré hospodárenie klubu. pre tento klub, lebo Úspešné fungovanie tohto športového koKulpínčania majú hos- lektívu finančne podporili Obec Báčsky Peťovať iba trikrát. Je- trovec, Miestne spoločenstvo Kulpín a sponden súboj úspešne zori.

Predseda T. Radanov v mene klubu odovzdal absolvovali a čakajú ich ešte zápasy v Siri- ďakovné listiny Dr. Daniele Pašićovej, potom gu a Sr. Karlovciach. Dušanovi Govorčinovi, sponzorskej firme Map Plánujú na všetkých Soft a hráčom, ktorí sa rozhodli skončiť s akďalších zápasoch zví- tívnym volejbalom: Sašovi Čapeľovi, Arsenoťaziť, a tak sa upevniť vi Arsenovićovi, Nikolovi a Markovi Govorčina druhom mieste ta- novcom. V mene všetkých, tiež aj Obce B. Pebuľky Prvej vojvodin- trovec, sa vedeniu klubu, hráčom a občanom Prívrženci kulpínskeho volejbalu na výročnej schôdzi si pozorne skej ligy – skupina Kulpína, ktorí sledujú prácu VK Kulpín, poďavypočuli všetky správy centar. Podľa mienky koval D. Govorčin. Po výročnom zasadnutí naV sezóne 2012 – 2013 Kulpín začal hrať v trénera sú reálne šance na to, aby sa klub pre- sledoval zápas, v ktorom VK Kulpín zvíťazil nad Prvej vojvodinskej lige – skupina centar, bojoval do vyššej súťaže. To by si potom vy- VK Vest zo Šídu výsledkom 3 : 0.

K. Gažová kde bolo vcelku osem mužstiev. Vtedy v je- žiadalo vážnejší a angažovanejší prístup k prá-

SNEMOVALI VOLEJBALISTI VK KULPÍN

Darilo sa

P

KOLKY ŽIEN V PADINE

Zornička v najkrajšom svetle Z

áver zimného obdobia v Padine poznačili tradičné Robotnícko-športové hry kolkárok.

Kamarátenie padinských žien prebiehalo v príjemnom ovzduší, kde rekreantky trávili večerné chvíle v dobrej nálade. Zúčastnilo sa sedem družstiev, ktoré zrážali kolky o body. Štyri najlepšie celky zohrali semifinálové zápasy a potom finálový zápas. Ženy ešte raz dokázali, že vedia zrážať kolky. Zápasy boli kvalitné, zaujímavé a dramatické. Príjemne prekvapilo družstvo Spolku žien Padina, ktoré porazilo All Stars v boji o tretie miesto. O víťazovi tur-

48

Členky troch najlepších družstiev na kolkárskom turnaji v Padine

naja rozhodovali dve vyrovnané družstvá. Finálový zápas priniesol dramatický a zaujímavý priebeh v réžii oboch celkov. Rozhodovali posledné hody, lebo sa výsledok počas zápasu neustále menil.

Družstvo Zornička malo viac šťastia a zopakovalo vlaňajší úspech.

Na druhom mieste skončili Rybárky. Úspešným organizátorom turnaja bol KK Dolina. Okrem zlatých, strieborných a bronzových medailí tri najlepšie celky dostali aj spomienkové diplomy. Najlepšia hráčka turnaja je Anna Šajbenová (Zornička). Toto vydarené športové podujatie vyvrcholilo záverečnou zábavou pri hudbe a chutnej večeri.

Ján Bokor

9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

ŠPORT DIVÁCI V KOVAČICI NEVIDELI GÓLY

Iba šance v druhom polčase SLÁVIA – ŽAK 0 : 0 inútkou ticha si prítomní pred začiatkom zápasu uctili pamiatku na nedávno zosnulého fanúšika Slávie Jána Svetlíka, ktorý bol veľa rokov pravidelným návštevníkom na slávistickom štadióne a milovníkom turnajov v malom futbale.

Na začiatku komunikácie medzi Kovačicou a Kikindou bolo naplánované, že do„osady insity“ pricestuje OFK Kikinda.

Vojvodinský ligista mal Najväčšiu príležitosť na zápase zmaril slávista ale naplánovaný iný har- Jovanović (dres číslo 6) monogram príprav, takže do južného Banátu pri- treťom mieste a na tretej priečke sme aj tri kolá šiel druhý klub zo sídelného mesta severného Ba- pred koncom tohtoročných majstrovstiev,“ povedal Radivoj Stankov, funkcionár FK ŽAK Kikinda. nátu.

Futbalisti z Kikindy zohrali deň skôr pohárový „V sezóne 2008/09 sme ešte boli vo Vojvodinskej lige – východná skupina, z nej sme zo- zápas s Vojvodinou Bašaid, prehrali 0 : 1, a v Kostúpili do Oblastnej ligy Zreňanin a od sezóny vačici nehrali v najsilnejšej zostave.

Do prestávky mala miernu prevahu Slávia, ŽAK 2010/11 súťažíme v Obecnej lige Kikinda – Novi Bečej. V prvých dvoch sezónach sme zakotvili na skúšal neúspešne z občasných protiútokov. Je-

M

dinú zrelú šancu v tejto časti zmaril nováčik slávistov Ninić.

V druhom polčase dominovala Slávia, skôr šancami, ako výraznejšou hrou. Väčšie príležitosti zavlniť sieť mali Vukoje a Stojanović. Dvakrát z diaľky ohrozil súperovu bránu i kapitán Stanislav Dudáš. Najväčšiu šancu zmaril Jovanović. Obranca hostí vyrazil loptu na roh v hodine dvanástej. ŽAK hral poslušne pod taktovkou jeho trénera. V jednom momente v línii šestnástky úspešne zohrali zónovú obranu s piatimi obrancami, ďalší štyria boli medzi šestnástkou a stredovým kruhom a len ich hrotový útočník pred stredovým bodom, čím znemožňovali slávistom kvalitne prihrávať.

Zlatko Mršulov, tréner Kovačičanov, vyhlásil po meraní síl, že „hráčom Slávie chýba ešte sviežosť a úsilie bolo slabšie ako na predchádzajúcom zápase, keď slávisti vyhrali nad Jedinstvom Stević v Kačareve 2 : 0“. Dávno nebola lavička náhradníkov Slávie taká plná ako v dueloch s Dolinou, v Kačareve a najnovšie so ŽAK-om.

Posledný prípravný zápas zohrá Slávia 10. marca na vlastnom trávniku so susedným Spartakom z Debeljače. Súboj sa začne o 15. hodine.

SLÁVIA: Vasić, Ďuriš, Nestorovski, Vukoje, Ďurkovský, Stojanović, Vučetić, Bíreš, V. Dudáš, Ninić, S. Dudáš. Náhradníci: Andrić, Strakúšek, Válovec, Bakoš, Ilić, Jovanović, Chalupa, Mihálek, Širka, Vukoje, Turano.

Ján Špringeľ

KEĎ STRELCI NIE SÚ NALADENÍ

V Selenči bez gólov KRIVÁŇ – PANÓNIA 0 : 0 elenčský Kriváň trénuje už viac ako mesiac pod dozorom trénera a ešte stále aj aktívneho hráča Dragana Jovovića. Jeho zverenci dosiaľ zohrali už šesť kontrolných zápasov so súpermi z rozličných líg. Kriváň najprv hosťoval v susednom Ratkove, kde podľahol domácemu mužstvu Radnički 3 : 2. Potom prvýkrát v dejinách kriváňovci zohrali dva zápasy so somborským Metalcom, členom Medziobecnej ligy Sombor. V Selenči domáci zvíťazili 2 : 1, kým v odvete bolo nerozhodne 1 : 1. Odvetný zápas s Ratkovčanmi sa tiež skončil výsledkom 1 : 1. Pred týždňom Selenčania doma porazili Kulpín 2 : 1 (góly dali Petković a Anđelić) a v nedeľu sa súboj s lalitskou Panóniou skončil bez gólov – 0 : 0.

Laliťania trénujú kratšie, a preto zohrali aj o polovicu menej zápasov, iba tri. Doma porazili pivnickú Sláviu 3 : 2, na hosťova-

S

9. 3. 2013

10 /4533/

ní v Sonte zdolali domáce Dinamo 2 : 1 (góly dali Valent a Miličević) a v nedeľu remizovali v Selenči.

Na predchádzajúcich priateľských zápasoch Selenčanov a Laliťanov bolo hodne gólov, ale v nedeľu sa siete nevlnili. Nemôžeme povedať, že sa futbalisti oboch mužstiev neusilovali prekonať súperových brankárov. Skôr bude to, že obrany hrali istejšie od útočníkov v radoch oboch mužstiev, ktorí si ešte stále štimujú mušky.

Mužstvo Panónie v prvom polčase nebezpečne pohrozilo v 27. min., ale presnú prízemnú strelu Miličevića z voľného kopu, keď lopta prešla pomedzi nohy hráčov v múre, brankár Naď vyrazil na roh. Domáci v prvej časti prakticky ani nemali vhodnú príležitosť na skórovanie.

Aj v druhom polčase sa najviac hralo v strede ihriska. Iba v poslednej štvrťhodine domáci mali zvýšenú prevahu, Pavlović, Malina,

HLAS ĽUDU

Ani jeden pokus futbalistov Kriváňa pred bránou Panónie sa nevydaril

zvlášť Jovović a Anđelić z voľných kopov pohrozili Balašovi, ale sieť sa predsa nevlnila. Získali sme dojem, že je domáce mužstvo lepšie kondične pripravené. To neprekvapuje vzhľadom na skutočnosť, že Selenčania majú viac tréningov a zápasov od Laliťanov.

Zápas pred viac ako sto divákmi viedol Karol Faďoš.

KRIVÁŇ: Naď, Darko Pavlov, Strehársky, Dejan Mučaji, De-

jan Pavlov, Alexy, Dalibor Mučaji, Spasić, Kutenič, Anđelić, Lipták. V druhom polčase hrali: Petković, Dobrík, Malina, Krajinović, Pavlović, Vladislav, Jovović.

PANÓNIA: Balaša, Lepojević, Jolić, Bojić, Nikolić, Jovović, Vranješ, Rančić, Valent, Mitić, Miličević. Hrali aj: Dobrić, Kršić, Miloradov, Vuković.

J. Pucovský

49

ŠPORT ATLETIKA MÁ ČORAZ VIAC PRÍVRŽENCOV V ŠKOLE 15. OKTÓBRA

PRÍPRAVY PADINSKEJ DOLINY

Pivnickí žiaci „letia“ na trati

Hľadajú najlepšiu zostavu

ž niekoľko rokov sa pivnickí žiaci pravi- žiakov, pričom s piatakmi profesor Brňa robí delne zúčastňujú na pouličných prete- osobitne. Korektívna gymnastika je dôležitá. koch v Báčskej Palanke, kde sú bežecké drá- Úlohou strečingu je maximálne natiahnuť svahy dlhé 600 až 800 metrov. Pred siedmimi rok- ly a rozvíjať kĺbovú pohyblivosť pred začiatmi niekoľkí Pivničania prvýkrát odišli na Pe- kom behu. trovský maratón, kde dráhy boli už vážnejšie: Pracovné podmienky nie sú najlepšie. Najdvetisíc, štyritisíc, osemtisíc metrov. V po- väčším problémom je to, že mladí pivnickí atsledných dvoch rokoch profesor telesnej vý- léti nemajú bežeckú dráhu. chovy v ZŠ 15. októbra Janko Brňa chystá svo„Trénujeme na otvorených cestách, deti bežjich žiakov na ešte náročnejšie preteky. Tak sa ia v tričkách, ja idem za nimi na bicykli, nev roku 2011 prvýkrát vyskúšal Darko Šuster na dajbože, aby sa stala nejaká nehoda! PracuNovosadskom maratóne, kde trať štvrťmara- jeme na tom, aby sme mohli trénovať aspoň tónu dlhú 10 500 metrov prebehol za 54,45 na pivnických uliciach. Lebo, viete, nie je minúty, hoci je limit pre bežcov jeho veku dve jednoducho zabezpečiť dráhu dlhú 10 kilohodiny. Po tomto úspešnom pokuse nasle- metrov, aby vám neprekážali autá, kamióny... dovali vážnejšie prípravy viacerých pivnických Hlavne v jeseň, keď je zber poľnohospodáržiakov pre účasť na dlhšej dráhe. Potvrdilo sa, skych plodín, cesty sú maximálne preťažené,“ že profesor Brňa nechybil, lebo vlani štvrťma- upozorňuje na najväčší nedostatok profesor ratón v Novom Sade absolvovali piataci Da- Brňa. niel Blatnický a Miroslav Šuster, šiestak Rastislav Záskalický, ôsmaci Darko Šuster a Ljubomir Vukšić, ako aj petrovská gymnazistka Melánia Brňová. A všetci do cieľa dobehli spod jednej hodiny! „Žiaci sú výnimočne pripravení a niektoré kluby si všimli ich beh a výsledky. Tak im bežec a predseda ARK Fruška Gora Vladimir Rašković hneď v cieli zaslúžene gratuloval a zaujímal sa o ich atletickú budúcnosť. Sú totiž výhľady, že nie- Pivnickí bežci pred začiatkom vlaňajších koho z našich žiakov pretekov v Novom Sade pozve do ich atletickej Možno je východisko požiadať Pokrajinský školy v Novom Sade. Prakticky, mne je cieľom účasti pivnických žiakov na pretekoch No- sekretariát pre šport a mládež, ktorý podpovosadského maratónu, aby ich videl niekto z ruje výstavbu atletických dráh a areálov. Práväčších klubov a ponúkol im lepšie možnos- ve preto sa pivnickí atléti účasťou na pretekoch ti pre atletický rozvoj,“ hneď po pretekoch žia- v Báčskej Palanke, Petrovci, Novom Sade ril spokojnosťou profesor a tréner Janko chcú zviditeľniť, aby ľahšie a s väčším právom mohli požiadať o pomoc. Atletická tradícia v Brňa.

Na hodinách atletiky sa pravidelne zhro- pivnickej škole trvá už takých sedem – osem mažďuje 20 až 25 pivnických žiakov. Je to mi- rokov. Zatiaľ najväčšiu časť trov mladých atmoriadne pekný počet, keď vieme, že pivnická létov hradia rodičia a profesor. Škola zabezpečí škola má vyše 300 žiakov a z toho ani polo- poplatok za účasť, eventuálne niektoré cesvica nie je vo vyšších triedach. Už sa to po- tovné trovy. Na zaokrytí výdavkov by sa mohmaličky prenáša medzi žiakmi, tí starší povedia la podieľať aj Obec Báčska Palanka, veď pivmladším, ktorí sami prídu za profesorom, nickí bežci aj vlani v Novom Sade boli jedinými predstaviteľmi z tohto územia. O obetovaní sa nuž ich nemusí vyhľadávať.

Mladí atléti pracujú riadne a vážne. Striedajú rodičov hovorí aj fakt, že Záskalickovci mali sa tréningy v posilňovni a na trati trikrát v týžd- krštenie, ale predsa v tú nedeľu so synom prini, pred súťažami aj štyri razy. Tréning ne- šli na preteky do Nového Sadu!?

J. Pucovský spočíva iba v behu, sú to cviky primerané veku

U

50

ZEMUN – DOLINA 4 : 0

Slobodan Gigović (s loptou) v dueli s hráčom Banata adinská Dolina okrem namáhavých tréningov zohráva aj prípravné zápasy.

Prvý súper bol najslabší – Glogonj, ktorého Padinčania porazili na hosťovaní 8 : 0. V Kovačici v slávnostnom ovzduší susedia prekonali domácu Sláviu 4 : 2. Potom sa Dolina v Kačareve stretla s prvoligovým mužstvom Banat. Silný vietor bol veľkou prekážkou obom mužstvám a zápas sa skončil bezgólovou remízou 0 : 0. Ďalší zápas Dolina hrala v Belehrade, kde jej súperom bola Lokomotiva, člen Belehradskej zóny. Zápas mal dobrú úroveň a hostia vyhrali 2 : 1. Hosťovanie Padinčanov v Zemune a súboj s rovnomenným domácim tímom, ktorý bojuje o primát v Srbskej lige – skupina Belehrad, nebol úspešný. Domáci produkovali kvalitnú a účinnú hru a výsledok 4 : 0 v ich prospech hovorí najlepšie o tom, aký bol pomer síl na ihrisku.

V nedeľu s Vršcom Dolina bude mať generálnu skúšku pred majstrovskou odvetou v Srbskej lige – skupina Vojvodina. V prvom jarnom zápase o body Padinčania sa stretnú doma 17. marca 2013 s posilneným tímom pančevského Dinama.

P

Ján Bokor 9. 3. 2013

10 /4533/

HLAS ĽUDU

BAJŠA Najsevernejšia osada vo Vojvodine, v ktorej žijú Slováci, vlastne žili vo väčšom počte, je Bajša. Isté pramene nasvedčujú, že prišli roku 1753, ba i skôr (1720); podľa novších výskumov – až v rokoch 1754 – 1755, a to na majetok zemepána Stevana Zaka. Roku 1808 v Bajši žilo 521 Slovákov, r. 1835 ich bolo až 1 250. V 20. storočí, najmä na jeho začiatku, v dôsledku silnej maďarizácie, rapídne ubúdali: roku 1981 ich bolo 468, r. 1991 len 278 a podľa sčítania roku 2002 iba 162 občanov (z celkove 2 568 obyvateľov), čiže 6,3 % sa vyjadrili ako Slováci. Na ZŠ Bratstva a jednoty už dlhšie neexistujú slovenské triedy; slovenčina sa vyučuje fakultatívne.

Roku 2000 založili Miestny odbor Matice slovenskej; je tu i zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, ale bohoslužby sa konajú prevažne po maďarsky. Veľká väčšina Bajšanov sa zaoberá poľnohospodárstvom. Mnohí odchádzajú za prácou do Báčskej Topoly. V dedine je zaujímavý etno dom a slovenská etno izba; niekdajší Zakov kaštieľ je v pomerne zlom stave.

J. Bartoš