14 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 14 /4537/

V záujme zveľadenia bezpečnosti dopravy

6. 4. 2013

V Pivnici skončená 19. DIDA

Naša téma: K 10. výročiu NRSNM (2)

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Konferencia Zveľadenie spolupráce medzi štátnymi orgánmi a národnostnými radami národnostných menšín prebiehala 28. marca v Paláci Srbska v Novom Belehrade. O. Filip V rámci druhej veľkonočnej slávnosti uplynulý pondelok v evanjelickej modlitebnici v Savinom Sele recitovali tamojšie deti. Pán farár Ján Zahorec ich úsilie odmenil vkusnými darčekmi.

Za dlhodobé aktívne pôsobenie v oblasti edukácie pedagogických pracovníkov a podporu propagácii slovenského jazyka a kultúry v Srbsku PaedDr. Svetlane Zolňanovej, predsedníčke Výboru pre vzdelávanie NRSNM a riaditeľke ZŠ Jána Kollára v Selenči, uplynulý pondelok Dušan Čaplovič, minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky udelil ocenenie svätého Gorazda. A. Francistyová

J. Bartoš

Slávnostným vyhodnotením a udelením odmien a darčekov najúspešnejším divadelným súborom a jednotlivcom na Veľkonočnú nedeľu 31. marca v Pivnici doznel 19. ročník festivalu DIDA. A. Francistyová

K oslavám Veľkej noci sa v nedeľu 31. marca pripojil aj Spolok vinárov a vinohradníkov v Kulpíne ako organizátor populárneho podujatia Veľká noc v Kulpíne 2013. Hodnotili sa vína a klobásy a Michal Miškár z Kulpína (sprava) sa stal zlatým víťazom v kategórii výrobcov bieleho vína. K. Gažová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Bez dohody Belehradu a Prištiny A

ni po celodenných rokovaniach v utorok 2. apríla Belehrad a Priština dohodu nedosiahli. Rozhovory boli korektné, ale ešte stále zostali rozdiely v stanoviskách, vyhlásil premiér Dačić. Premiér Tači nevylúčil možnosť ďalšieho stretnutia v najbližšom čase, „ak sa Srbsko zhodne s našimi princípmi“. Vysoká predstaviteľka EÚ Ashtonová oznámila, že toto bolo jej posledné formálne stretnutie s oboma delegáciami a konštatovala, že medzera medzi postojmi oboch strán je „úzka, ale hlboká“. Pôvodne sa dosiahnutie dohody očakávalo už počas siedmeho kola 20. marca. Keď sa tak nestalo, nasledovalo aj ôsme kolo 2. apríla, aby sa premiéri Ivica Dačić a Hašim Tači za prítomnosti vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej znovu pokúsili nájsť spoločný jazyk a pokračovali v hľadaní východiska a udržateľného riešenia. Riešenie sa hľadá predovšetkým pre Spoločenstvo srbských obcí, ktorého existencia nikdy nebola otázna, ale bol a zostal veľmi otázny obsah a rozsah jeho oprávnení. Zatiaľ čo Belehrad insistuje na výkonných oprávneniach tohto spoločenstva (čiže asociácie, ako tomu hovoria v zahraničí), Priština ho skôr chce vidieť ako nejaké združenie, bez akýchkoľvek výkonných právomocí. Požiadavky Belehradu sa pred ôsmim kolom bruselského dialógu sústredili na oprávnenia v oblasti súdnictva a polície. Tieto požiadavky boli potom vyhlásené za minimum, pod ktoré Belehrad nemôže ísť. Z druhej strany výborníci štyroch obcí na severe Kosova – Zvečan, Kosovská Mitrovica, Zubin Potok a Leposavić – na spoločnom zasadnutí schválili záver o formovaní zhromaždenia severného Kosmetu „ako najvyššieho zastupiteľského a zákonodarného orgánu“. Jednoznačne sa pritom vyjadrili proti zrušeniu paralelných inštitúcií na severe Kosova.

Toto vydanie je prihlasené na audit

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Srbská delegácia tentoraz do Bruselu odcestovala posilnená vicepremiérom Aleksandrom Vučićom, ktorého prítomnosť mala „ukázať jednotu štátneho vedenia v úmysle dosiahnuť s Prištinou najoptimálnejšie riešenie“. Z druhej strany politickí analytici účasť Vučića v dialógu tlmočili ako spoľahlivý znak, že sa dohoda predsa dosiahne. Niektorí v prítomnosti vicepremiéra videli dôkaz, že medzinárodné spoločenstvo chce mať vážnejšieho garanta, zvlášť z hľadiska uplatňovania dohodnutého, od premiéra Dačića. Obdobie medzi siedmym a ôsmym kolom štátni funkcionári opisovali ako mimoriadne ťažké. Prvý podpredseda vlády Vučić ho dokonca videl ako „jedenásť dní pekla“, pričom sa tieto jeho slová chápali hlavne vo funkcii prípravy domácej verejnosti na to, čo by mohlo nasledovať. Hoci sa na pohľad zdá, že všetci chcú dohodu – Srbsko preto, aby získalo dátum na začiatok rokovaní s Európskou úniou, Priština preto, aby podpísala Dohodu o stabilizácii a pripájaní, vysoká predstaviteľka Ashtonová v záujme ďalšieho budovania vlastnej politickej kariéry – ich pozície nie sú ani zďaleka rovnaké. Utorkové rokovania trvali dlho do noci a prebiehali v napätom ovzduší plnom nedôvery. Novinári z Bruselu hlásili dokonca aj to, že zo zasadačky bolo počuť dosť zvýšené hlasy. V očakávaní ťažkých rokovaní sa už pred odchodom do Bruselu ich dramatickosť porovnávala s rokovaniami v Daytone a Rambuillett. Dramatické alebo nie, bruselské rokovania Belehradu a Prištiny zlyhali. Dramatickejšie od samého priebehu rokovaní sú však následky, ktoré toto zlyhanie prinesie. Ak sa, samozrejme, na poslednú chvíľu niečo nezmení, čo ešte stále nie je vylúčené. Iba ak sa vychválení vyznávači rešpektovania reálneho stavu nerozhodli hodiť flintu do žita a ponechať veciam voľný pád. Anna Lazarevićová

Helverova noc v Slovenskom vojvodinskom divadle nscenáciu Helverova noc Ingmara Villqista v réžii Richarda Sanitru zo Zvolena si na svoje konto ako 20. predstavenie pripisuje Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci. Po prvýkrát ho na vlastnom javisku uviedli na Bielu sobotu 30. marca. V predstavení sa v role Helvera vyskúšal Branislav Čeman a ako Karla Daniela Legíňová-Sabová, ktorých objektívom zachytila Hana Majerová. J. Čiep

FÓKUS VÝSLEDKY VÝSKUMU O KULTÚRNYCH POTREBÁCH OBYVATEĽOV

Vojvodinčania najradšej majú divadlo a kino V

Niektorí z účastníkov výskumu: Miroslav Keveždi, odborný spolupracovník Oddelenia pre mimovládne organizácie ÚKV, Vladimir Kopicl, riaditeľ Ústavu pre kultúru Vojvodiny, Milorad Ðurić, námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru, a prof. Dr. Žolt Lazar, jeden z autorov a realizátorov výskumu

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DR. SUZANA PAUNOVIĆOVÁ, RIADITEĽKA KANCELÁRIE PRE ĽUDSKÉ A MENŠINOVÉ PRÁVA

Dôsledne uplatňovať predpisy – Ktorý bol základný cieľ nedávneho stretnutia a dialógu predstaviteľov štátnych orgánov a národnostných rád? – Pre nás tie boli veľmi dôležité, lebo vlastne šlo o prvé stretnutie tohto druhu od založenia kancelárie pred približne siedmimi mesiacmi. Cieľom dialógu je vysvetliť, ozrejmiť, riešiť niektoré dilemy prítomné v každodennom fungovaní národnostných rád, poskytnúť odpovede na viaceré otvorené otázky, pokúsiť sa spoločne prispieť k čím lepšej práci a pôsobeniu národnostných rád. Kancelária pre ľudské a menšinové práva má v tom koordinačnú úlohu, lebo je ako služba vlády práve tým i poverená. Preto sme 28. marca zorganizovali prvú, no nie aj poslednú konferenciu s takýmto zámerom. Naším prianím je, aby sa všetky predpisy vzťahujúce sa na ľudské a menšinové práva v Srbsku, uplatňovali dôsledne. To je totiž základný predpoklad dosiahnuť európske štandardy v uvedenej oblasti, ku ktorým všetky spejeme. Zaznamenal: O. Filip

a spopularizované kultúrne inštitúcie, podujatia a produkty. Predbežné výsledky zvonia na poplach: takmer 70 percent anketovaných nikdy nebolo na džezovom koncerte, na opere a balete

INÝ NÁHĽAD

blémy v kultúre a nezladené výskumné metodológie na štátnej úrovni, ktoré potom rezultujú v nemožnosť porovnávať parametre výskumov z príbuzných oblastí. Často sa im pripoja spolitizované

skoro 60 a na koncerte vážnej hudby približne 50 percent. Vraj Vojvodinčania sa kultúrou sýtia pravidelne najčastejšie v kine (17 %) a v divadle (20 %), povedali výskumníci tohto projektu prof. Dr. Žolt Lazar a prof. Dr. Dušan Marinković. Po kvantitatívnom hodnotení v nadchádzajúcich mesiacoch bude pokračovať kvalitatívna analýza výsledkov výskumu, ktorá by mohla byť pomocným nástrojom na vytváranie kultúrnych politík v rámci štátnych a pokrajinských inštitúcií. Skenovanie existujúceho stavu v oblasti kultúrnych potrieb, ktoré naposledy bolo roku 2002, by sa malo stať praxou, a nie marginalizovanou a občasnou činnosťou. Teda je dobre, že sa otvorila táto truhlica. Kiežby len nechýbalo dobrých návrhov a možností na (aspoň) minimalizáciu negatívneho vplyvu spomínaných „zlých“ obyvateľov kultúrnej škridlice na naše kultúrne potreby. V. Dorčová-Valtnerová

Ďuro Varga

krajine, ktorá na štátnej úrovni nemá stratégiu v oblasti kultúry, neprekvapuje fakt, že kultúra je „vec“, bez ktorej sa môže. Na dôvažok, v štáte, v ktorom väčšina obyvateľov žije horko-ťažko, jednotlivci či rodiny na kultúrne pozdvihovanie rozhodne menej môžu vyčleniť z aj tak tenkej peňaženky. Keď si toto uvedomíme, nezostaneme zaskočení rezultátmi projektu Výskum kultúrnych potrieb vo Vojvodine, ktorý počas roku 2012 realizoval Ústav pre kultúru Vojvodiny a Stredisko pre sociologické výskumy pri novosadskej Filozofickej fakulte. Predmetom výskumu, o ktorom sa verejnosť dozvedela 27. marca v Novom Sade, boli potreby obyvateľov Vojvodiny za určitými kultúrnymi a umeleckými obsahmi, podujatiami a produktmi. Tento výskum otvoril Pandorinu skrinku. V nej si veselo po tmavých kuloároch nažívajú pro-

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z KONFERENCIE ZVEĽADENIE SPOLUPRÁCE MEDZI ŠTÁTNYMI ORGÁNMI A NÁRODNOSTNÝMI RADAMI NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Len dobré úmysly na zmeny nestačia A

ni po viac ako štyroch hodín konferenčného snemovania a rozbore celého balíku vnútorne súvisiacich otázok nie sú pravdepodobné jednoznačné odpovede na otázku, kam a ako sa najprv bude uberať súčasná spolupráca štátnych orgánov a národnostných rád menšín. Lebo problémov a dilem je toľko, že by nebolo od veci konferencie s tematikou z nadtitulku organizovať aspoň raz mesačne. Riaditeľka vládnej Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Dr. Suzana Paunovićová v pozdravnom prejave naznačila síce, že sa stretnutia na uvedenej relácii budú konať kvartálne, no otázne je, či takáto dynamika bude stačiť. Predsedajúci Koordinácie národnostných rád Borče Veličkovski pripomenul v Paláci Srbska v Novom Belehrade nielen skutočnosť, že ide o štyri základné oblasti ich pôsobenia, ale i to, že sa ich realizácia a pomery v podstate priamo týkajú približne 1,2 milióna príslušníkov menšín, koľko nás podľa sčítania (mimo Kosova, kde sa nekonalo) v štáte žije. Národný poslanec a predseda parlamentného Výboru pre ľudské a menšinové práva Meho Omerović skloňoval vo vstupnom prejave známu tézu, že sú naše zákony v podstate dobré, no slabá je ich implementácia. Bolo to v istom rozpore so slovami štátnej tajomníčky v Ministerstve spravodlivosti a štátnej správy Gordany Stamenićevej, ktorá zmieňujúc sa o právnom rámci pôsobenia národnostných rád vyzdvihla potrebu po zmenách a doplneniach Zákona o národnostných radách. O realizovaní práv menšín v oblasti vzdelávania a úradného používania jazyka a písiem v praxi hovorili predseda Národnostnej rady rómskej národnostnej menšiny Vitomir Mihajlović, predstaviteľka Národnostnej rady národnostnej maďarskej menšiny a poradkyňa pre úradné používanie jazyka Katinka Beretková, ako aj Vesna Ackovićová v mene Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja. Zo slov Beretkovej, ktorá hlboko začrela do 6. 4. 2013

14 /4537/

Meho Omerović

právnej problematiky, vyplynul celý rad evidentných kolízií rôznych zákonov umocnených absenciou podzákonných aktov, čo občanom často komplikuje získanie dokumentov, školenie, iné pôsobenie, súdne procesy... Zjavná je teda potreba po novom právnom rámci, ktorý bude jednotne tlmočený a účinne(jšie) uplatňovaný.

Stále sa málo poznáme a spolupracujeme, príkladom čoho je, že je pred rokmi podpísaná deklarácia či dohoda o spolupráci štátneho verejného servisu s národnostnými radami, ktorou sa mali promovať rozličnosti ako hodnoty a odstraňovať mnohé stereotypy o menšinách, stále v oblakoch, až na jedinú svetlú výnimku: RTS preberá rómske televízne vysielanie chystané v pokrajinskom verejnom servise. Tento druhý je celé roky v riadnych problémoch, bez budovy a dostatočných prostriedkov, kým sú menšinové redakcie a programy neraz v nerovnoprávnej pozícii s programami väčšinového národa. Okrem organizačných, produkčných, kádrových a iných

Z konferencie, ktorá 28. marca prebiehala v Novom Belehrade

Najkonkrétnejší a najkonštruktívnejší prejav mala predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová, na tému informovania v rečiach národnostných spoločenstiev. Po konštatácii, že sa už celé desaťročie zaoberáme informovaním, a pritom podstatný posun k lepšiemu nenastal, uviedla nie jeden, ale množstvo Damoklových mečov, ktoré mu visia nad hlavou.

HLAS ĽUDU

problémov je tu napr. i ten, že rozhlasový program nepočuť všade, kde by sa počuť musel. Ďalší Damoklov meč sa zavesí nad printové médiá v podobe nového Zákona o verejnom informovaní (v príprave), ktorého kladom je síce definovanie verejného záujmu, no záporom spôsob, ako sa k tomu dostať. Ide o tzv. projektové financovanie, z ktorého sa, čo ukazuje i skúsenosť bulharského menšinového titulu, ľahko vykľuje riadne olovené závažie. Naj-

horšie na tom môžu byť lokálne médiá, ktorých privatizácia by vo väčšine prípadov mohla znamenať nie tiché umieranie, ale srdcovú príhodu s nedozernými následkami. Lebo, ktorý súkromník bude mať záujem zachovať viacrečové programy, ak mu tieto naštrbujú koncept politického vplyvu alebo možného zisku? A čo sa vlastne má privatizovať, keď sú rozhlasové stanice väčšinou bez vlastných budov, s takou a onakou technikou? Dosť často sú majiteľkami len tradície, mena a frekvencie, ktorá dnes je, no zajtra možno ani nie. Všetko to nanucuje potrebu, mieni Tomanová-Makanová, hľadať taký model systémového financovania, ktorý bude v prospech a v záujme rešpektovania úrovne získaných menšinových práv. Lebo len deklarovanie úmyslov, bez konkrétnych opatrení na prospešné zmeny – nestačí. O financovaní činnosti národnostných rád hovoril predstaviteľ rumunskej Marcel Dragan, ktorý sa pritom snažil opierať o reč faktov. Alebo presnejšie o jeden ich aspekt. Na ilustráciu uviedol, že sa z čiernohorského rozpočtu na uvedené účely vyčleňuje 0,12 percenta, u nás len asi 0,025 percenta, i to na 17 percent obyvateľstva. Hoci je takáto relácia dosť skreslená, lebo nejde o všetky segmenty uplatnenia menšinových práv, podstatné je čosi iné. Totiž to, že na žiaduce zapájanie a účinkovanie príslušníkov menšín vo všetkých oblastiach spoločenského života treba o poznanie viac prostriedkov než sa vyčleňuje dnes. Tak isto viac spolupráce so štátnymi orgánmi, viac stretnutí, viac koordinovaného pôsobenia a spoločných aktivít, čo sa prízvukuje aj v záveroch konferencie. Len tak oznamované dobré úmysly pôjdu ruka v ruke s realizáciou nutných zmien. Oto Filip

FÓKUS NA CESTE DO SVETOVEJ OBCHODNEJ ORGANIZÁCIE (WTO)

Neprípustné váhanie by sa dostalo do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), A Rusko potrebovalo osemnásť, Čína viac ako pätnásť, Čierna Hora, Chorvátsko a Albánsko, každý z nich, okolo šesť rokov. V medzinárodnej organizácii zaoberajúcej sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami a riešiacej prípadné spory medzi nimi, je v súčasnosti 159 členov alebo viac ako štyri pätiny svetového obchodu či deväťdesiat percent finančných transakcií, kým o svojom členstve vo WTO práve rokuje 25 krajín, medzi ktorými i Srbsko. Samostatné rokovania o tom začalo ešte 15. februára 2005, neukončilo ich dodnes. Škoda pre ekonomickú sústavu štátu, zároveň s nemalou politickou dimenziou. Lebo členstvo, príznačné tým, že sa nezískava, ale realizuje systé-

movým prispôsobovaním medzinárodným obchodným pravidlám, umožňuje celý rad výhod: preferenčný vstup na trh 159 štátov, stabilitu hospodárskych podmienok nezávisle od prípadných zmien vnútropolitických pomerov, ochranu pred nelegálnymi hospodárskymi opatreniami iných štátov, zapájanie sa do procesu postupného redukovania cla, dodatočné prilákanie zahraničných investorov... Samozrejme, je tu i ten nevyhnutný moment, že je členstvo vo WTO podmienkou vstupu do EÚ. Keď je toľko za, tak čím vysvetliť to nie? Základná odpoveď sa dala vytušiť z pozdravného prejavu podpredsedu vlády a ministra obchodu Rasima Ljajića na nedávnom otvorení konferencie o skúsenostiach, našich a cudzích, v procese pristúpenia WTO prebiehajúcej v Hospo-

dárskej komore Srbska. Vždy keď sa u nás spomenie členstvo Srbska vo WTO, objaví sa v médiách dakto, kto ukáže prstom a povie: no, ten je za geneticky modifikované organizmy (GMO!). A pritom sa od nás hľadá len to, aby nebolo reštrikcií v oblasti obratu. Na nás je stanoviť spôsob kontroly a schváliť interné pravidlá, ktoré sú v našom záujme, podčiarkol Ljajić. Podľa zástupcu veľvyslanca Švajčiarska v Srbsku Jeana-Luca Oescha, vstup našej krajiny do WTO by znamenal, že sme upravili ekonomiku, že máme usporiadanú a transparentnú hospodársku sústavu, čo by znamenalo i nové zahraničné investície a väčší export. Nicolas Imboden, výkonný riaditeľ IDEAS strediska v Ženeve, vyzdvihol, že ani Švajčiari nemajú v láske GMO a že tieto podľa pravidiel niektorý štát môže zakázať, ale len vtedy, keď existujú vedecké dôkazy, že sú tieto organizmy škodlivé, čo sa zatiaľ nestalo. Ak je zákaz nemožný, možné sú praktické opatrenia, ako je zložitá

procedúra, trvanie na tom, aby tieto produkty boli jasne vyznačené, komplikovanie ich dovozu. V mojom štáte je zákaz výroby GMO a v obchodoch tento tovar pochádzajúci z inokadiaľ nemožno nájsť, lebo ho občania ani nechcú, ani nekupujú, vraví Imboden. O vlastných skúsenostiach v pristúpení WTO hovorili predstavitelia Ruska a Čiernej Hory, hlavne z aspektu zmien zákonodarstva a liberalizačných opatrení obchodnej politiky. Vzhľadom na to, že je WTO, po Svetovej banke a MMF, tretím pilierom globalizácie svetovej ekonomiky, základ zabezpečenia nehateného pohybu tovarov, ľudí a služieb v medzinárodných rámcoch, tak isto predpokladom integrácie svetového hospodárstva, netreba osobitne zdôrazňovať jeho význam. Zostáva konečne urýchlene konať v smere členstva v organizácii, v ktorej sme ešte pred rokmi aj mohli, aj mali byť. Oto Filip

AJ NOVOSADSKÁ FAKULTA TECHNICKÝCH VIED (FTV) PODPISOVATEĽKOU ZMLUVY O SPOLUPRÁCI V OBLASTI BEZPEČNOSTI DOPRAVY

K novým trendom a medzníkový, možno priam historický krok v oblasti bezpečnosti Z dopravy, označil minister dopravy Milutin Mrkonjić podpísanie zmlúv o podnikateľsko-technickej spolupráci s predstaviteľmi troch vysokoškolských ustanovizní, medzi ktorými je i Fakulta technických vied, verejným podnikom Putevi Srbije, Agentúrou pre bezpečnosť dopravy a Auto-moto zväzom Srbska koncom marca vo vláde Srbska. Týmito dohodami sa predovšetkým má umožniť transfer vedomostí z oblasti bezpečnosti dopravy k subjektom povereným jej zveľaďovaním. Cieľ je jasný – zmenšiť počet obetí a redukovať rozsah hmotných škôd, predpokladom čoho je, aby všetci, čo majú do činenia s touto oblasťou, zajtra ove-

ľa tesnejšie spolupracovali než dnes. Konštatujúc, že sa vláda bude maximálne angažovať na skvalitnení bezpečnosti dopravy, minister Mrkonjić poukázal, Podpisovatelia zmlúv vo vláde Srbska že je to závislé na troch záPodstatou budúcej spolupráce kladných činiteľoch: človekovi, vo- moto zväzu Srbska Aleksandar Nizidle a ceste. To prakticky znamená, kačević, keď prezentoval údaj za- je, aby si každý robil svoju robotu, že sa školenie o doprave má začínať hraničných expertov, že dopravné nazdáva sa námestník ministra už v detstve, že vozidlá treba riad- nehody ochudobňujú Srbsko až o Saša Mirković. Lebo, stabilný a bezpečný systém riadenia doprane kontrolovať a cesty kvalitne sta- miliardu dolárov ročne. Aby sa tieto otrasné štatistiky vy môže vzniknúť jedine tak, ak sa vať a udržiavať. Bez toho ťažko podostali do nižších polôh, uviedli odborníci budú zamestnávať rozstúpime vpred. Profesor na Dopravnej fakulte v aktéri stretnutia, treba pripraviť vojom, sledovaním a zveľadením Belehrade Milan Vujanić kvitoval nové zákony a podzákonné akty, tý- opatrení a iné subjekty ich uplatako kladné, že sa stav bezpečnosti kajúce sa skvalitnenia dopravy, chy- nením. Je to predpoklad vzniku dopravy v poslednom desaťročí stať programy a školenia kádrov za- lepšieho systému, čo je neľahsíce zlepšil, no stále sme na tom tri- ložené na najnovších technoló- kým predsavzatím, vyžadujúcim si krát horšie ako Švédi a iné vyvinu- giách, monitorovať stav, zisťovať i odborníkov, i energiu, i aktivitu, té krajiny. Jeho slová nepriamo po- príčiny negatívnych trendov, na- i čas. O. Filip tvrdil i generálny tajomník Auto- vrhovať východiská.

KOPA OTÁZNIKOV zostala visieť nad protokolom, ktorý v prvý deň Medzinárodného autosalónu v Belehrade podpísali minister financií a hospodárstva Mlađan Dinkić a generálny riaditeľ Fiat automobilov Srbska Antonio Cezare Ferrara (na snímke). Podstatou dokumentu je, že naši občania získavajú možnosť kúpiť Fiat 500 L (nacionale) za 10 900 eur (okolo 5 000 áut v tomto a budúcom roku, aj na päťročný úver), čo je o tritisíc eur menej od trhovej ceny. Dilem už od 22. marca bolo mnoho: zabezpečuje sa rozdiel v cene subvenciami štátu alebo preusmernením podnetov na zamestnávanie? Čo s tými, ktorí si auto kúpili predtým? V akej pozícii je kto na trhu? Uprednostňovanie Fiatovho modelu spôsobilo rozhorčenie a protesty Asociácie dovozcov áut, a blahosklonne sa naň nedívajú ani iné krajiny Európskej únie: takéto opatrenie by u nich bolo prísne zakázané, keďže sa chápe ako narúšanie konkurencie na spoločnom trhu. My sme ale tu, kde sme, orientovaní na rast produkcie a export za každú cenu. Kým sa v tom dosahujú pozitívne výsledky, kritiky akéhokoľvek druhu pravdepodobne zostanú v druhom pláne. O. Filip

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE RODOVÚ ROVNOSŤ ZHROMAŽDENIA APV

Malý tím a veľké výsledky stav pre rodovú rovnosť AP Vojvodiny pôsobí už deväť rokov. Jeho činnosť je mnohoraká, zameraná na uplatňovanie zásad rodovej rovnosti, monitoring postavenia žien, podporu rodovej rovnosti, vzdelávanie odborníkov v tejto oblasti... V utorok 2. apríla na zasadnutí Výboru pre rodovú rovnosť Zhromaždenia AP Vojvodiny prediskutovali Správu o činnosti uvedeného ústavu za rok 2012, podanú jeho riaditeľkou Vesnou Šijački. Jednou zo základných konštatácií je, že vlaňajšie pôsobenie ústavu bolo hlavne zamerané na organizovanie a Vesna Šijački, riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť (zľava), a Anita Beretić, pomocníčka realizovanie školení, výskumných, pro- pre rodovú rovnosť močných a vydavateľských programov. Niektoré aktivity organizovali po prvýkrát. Do dať vo forme projektu. Schválené sú dva promedzinárodnej kampane 16 dní aktivizmu jekty, z ktorých projekt Rovesníci a Rovesníčproti násiliu páchanému na ženách zapojili aj ky (Vršnjaci i Vršnjakinje) vypracovalo zdrukancelárie pre mladých, s možnosťou, že po ženie občanov Photo Expo z Aradáča. Novinkou bola aj účasť ústavu na podujatí ukončení seminára členovia uvedených kancelárií mali príležitosť vlastné návrhy a idey Noc múzeí. Programom Portréty dedinských vzťahujúce sa na boj mladých proti násiliu, po- žien vo Vojvodine, ktorý pozostával z niekoľkých

ŽENY SÚ OMNOHO ČASTEJŠIE AKO MUŽI NEZAMESTNANÉ, sú trikrát častejšie bez vlastných zdrojov príjmov, dvadsaťkrát častejšie ako muži sú domácimi, na troch mužov je len jedna žena spolumajiteľkou alebo majiteľkou súkromného podniku. Príslušníčok nežnejšieho pohlavia je omnoho menej než je to potrebné v biznise, politike, parlamente, športe, inde. Celý rad takýchto ukazovateľov, hodnotení, kategórií a pomerov obsahujú stránky nedávno prezentovanej štúdie Rodový barometer: rozvoj a každodenný život. Jej autorka Marina Blagojevićová Hudhsonová svoju publikáciu chápe ako bod, z ktorého možno tieto pomery a záležitosti zvážiť z iného uhla a meniť ich. Riaditeľka Kancelárie US Women v Srbsku Asja Vrbanová v belehradskom mediálnom stredisku zhodnotila jej štúdiu ako veľmi dôkladný, seriózny prieskum v záujme rozvoja lepšej rodovej politiky a uplatnenia potrebných opatrení v nej. Lebo žien je vo všetkých sférach verejného života stále málo. Na snímke: Podnikateľky na jednej z konferencií v Belehrade o doterajších účinkoch vládnych opatrení. O. F. 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

častí, výstavou fotografií Ženy na dedine, výstavou tradičných jedál a projekciou troch umelecko-dokumentárnych filmov predstavené boli spolky žien z Padiny, Kysáča, Bieleho Blata a Báča. Ďalšou novinkou boli dve nové edície vo vydavateľskej činnosti. Jedna je venovaná doktorandským prácam v oblasti rodovej rovnosti a ženských práv, s cieľom predstaviť odborníkov v tejto oblasti, kým je druhá zameraná na prezentáciu ženskej poetickej tvorivosti. Po štvrtýkrát usporiadali Veľtrh tvorivosti dedinských žien, ktorý prebiehal v Subotici, a zúčastnilo sa na ňom viac ako 150 ženských spolkov. Jedným z dôležitejších schválených podujatí je IPA projekt cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskom a Srbskom týkajúci sa podnikateľskej spätosti žien žijúcich vo vidieckych oblastiach. Projekt potrvá dvanásť mesiacov, počas ktorých osemdesiat žien absolvuje kurzy o informačných technológiách a spravovaní. Viaceré členky výboru mali pripomienky, že sa väčšina programov realizuje v Novom Sade. Keďže je ich cieľom zapojiť čoraz viac lokálnych samospráv, odznel návrh, aby sa niektoré programy zrealizovali aj mimo pokrajinskej metropoly. J. Pániková

UNIVERZITNÁ NOVOSADSKÁ JAR je v posledných rokoch priam nepredstaviteľná bez KONTEHU – veľtrhu podnikateľských možností a odbornej praxe. Tohtoročný, v poradí siedmy, prebiehal 3. a 4. apríla na Fakulte technických vied (FTV), za účasti predstaviteľov početných domácich a zahraničných spoločností. V uvítacom prejave dekan FTV prof. Dr. Rade Doroslovački kvitoval potešujúcu skutočnosť, že vyštudovaní odborníci z tejto fakulty čoraz menej odchádzajú pracovať do cudziny, keďže majú čoraz viac príležitostí zamestnať sa i doma, kým rektor Univerzity v Novom Sade prof. Dr. Miroslav Vesković študentom navrhol, aby sa už teraz snažili uvažovať podnikateľsky a nespoliehať sa na to, že im výlučne štát rieši problémy so zamestnaním. Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin, ktorý KONTEH 13 úradne otvoril, označil ho za najlepší model zamestnávania, ktorý u nás v súčasnosti existuje. Na snímke: Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin pri otvorení veľtrhu zamestnávania 3. apríla. O. Filip

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Najviac pozornosti venovali Progresu N

a desiatom zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu koncom marca výborníci prerokovali desať bodov rokovacieho programu. Najdlhšia diskusia sa viedla o správach Verejného komunálneho podniku Progres v Báčskom Petrovci. Na začiatku zasadnutia schválili iniciatívu výborníkov z Maglića k schváleniu predbežného návrhu uznesenia o zavedení samozdanenia na území Miestneho spoločenstva Maglić na obdobie od 1. augusta 2013 do 31. júla 2018, ako aj o forme a spôsobe priameho vyjadrovania sa občanov. Po posúdení a schválení finančnej správy za rok 2012 Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci na rad sa dostali správy komunálnych podnikov z územia obce. Bez rozpravy schválili správy o práci a finančné správy Verejného podniku pre komunálno-bytové práce Komunalac Maglić a Gloakvalis z Hložian. Schválili aj program hospodárenia podniku Komunalac a plán práce podniku Gloakvalis na bežný rok. O správe o práci podniku Progres Báčsky Petrovec sa rozprúdila dlhšia

Z lokálneho parlamentu v Petrovci: (vpravo) predseda ZO Rajko Perić

rozprava, v ktorej okrem iného povedali, že správa obsahuje veľmi málo textu a málo informácií pre taký podnik, akým je Progres. Správy o vodovode, kanalizácii, odvoze smetí sú podané iba niekoľkými vetami. Odznela i otázka, či arzén obsahuje iba voda z vodovodu v Kulpíne, alebo aj tá v Petrovci. Riaditeľ Progresu Vladimír Turan povedal, že v Petrovci voda obsahuje dovolené množstvo arzénu, kým v Kulpíne obsahuje o 18 percent viac. Výborník Karol Werle poukázal na to, že ekologické studne ako spôsob zadovažovania pitnej vody, ktoré sú také vychválené aj v Kulpíne, aj v Petrovci, sú vlastne zastarané, takže by sa nemali toľko propagovať. Ďalej poukázal, že vy-

stavať továreň zdravej pitnej vody iste nie je ľahko, ale podľa jeho mienky aj vedenie obce by malo viac na tom pracovať, lebo otázka pitnej vody je životne dôležitá pre občanov. Progres v tomto roku plánuje zvýšiť ceny komunálnych služieb o 15 percent, čo občania tejto obce – ako povedal K. Werle – musia vedieť. Výborník a predseda Rady MS B. Petrovec Ján Brna povedal, že ho teší, že sa konečne v parlamente začalo hovoriť o pitnej vode a vyjadril nádej, že sa na tomto pláne niečo aj urobí. Výborník a pokrajinský poslanec Ján Bohuš povedal, že je rekonštrukcia vodovodných sietí finančne náročná, ale sa na tom pracuje. Diskutovalo sa aj o kanalizácii, o ktorej sa v správe Progre-

su veľmi krátko píše, pričom ide o veľkú investíciu, ktorá si vyžaduje veľa prostriedkov, a výstavba ktorej v B. Petrovci trvá už roky. Predseda ZO Rajko Perić informoval, že je na kanalizáciu v Maglići pripojených už 600 domácností a o niekoľko mesiacov kanalizácia v tejto osade bude dokončená. Vedenie obce nedávno podpísalo zmluvy o zabezpečení ďalších prostriedkov na kanalizáciu v Báčskom Petrovci a Maglići. Výborníci sa v rozprave neraz pozitívne zmienili o neľahkej a svedomite vykonávanej práci robotníkov Progresu v teréne. Správy o práci a plány VKP Progres výborníci schválili. Zhromaždenie obce zvolilo predsedu a členov Rady pre verejnú bezpečnosť Obce B. Petrovec. Z funkcie úradujúceho riaditeľa Múzea vojvodinských Slovákov najprv uvoľnili a hneď aj znovu zvolili Mr. Pavla Čániho z Kulpína. Z funkcie členky Rady pre mladých uvoľnili Marínu Bohušovú z Petrovca a na jej miesto zvolili Anđelku Nišićovú z Maglića. V záverečnom bode schválili Plán podrobnej regulácie akvaparku v Petrovci. Miroslav Pucovský položil výbornícku otázku o tom, kto objednal a prebral dvojrečové tabule s názvami ulíc, v ktorých sú gramatické chyby. K. Gažová

OBEC BÁČSKA PALANKA

Vajatali hory, „stará“ koalícia jazdí ďalej V

o štvrtok 28. marca sa (ne)stal zázrak: výborníci v Zhromaždení obce Báčska Palanka na zopakovanej 9. schôdzi predsa z postu predsedu obce uvoľnili Bojana Radmana (Socialistická strana Srbska, čiže SPS). Namiesto neho za hlavu obce zvolili Aleksandra Đedovca (zo Srbskej pokrokovej strany, t. j. SNS), doterajšieho Radmanovho zástupcu. Azda preto, aby aj vlk zostal sýty, aj ovečky v košiari, Radmana (ktorý na štvrtkovej schôdzi podal demisiu na funkciu predsedu obce „z osobných dôvodov“) výborníci uvelebili do kresla, v ktorom dovtedy sedel Đedovac. Schôdza sa inak mala začať o desiatej, ale ani keď udrelo na poludňajší zvon, nebolo zrejmé, či sa výborníci vôbec„dotknú motyky“. Schôdza sa začala až po druhej popoludní a trvala do neskorých nočných hodín – bez výborníkov Demokratickej strany (DS). Hory teda taký mesiac vajatali zbytočne, okrem toho, že si dvaja

muži vymenili miesta; doterajšia koaličná väčšina v laviciach lokálnej samosprávy v Báčskej Palanke zostala nepozmenená. Koaličná väčšina v ZO, ktorú tvorili a aj naďalej tvoria výborníci SNS, SPS, Demokratickej strany Srbska (DSS), Dveri a Zväzu vojvodinských Maďarov (SVM), zostala naďalej v sedle. Bez ohľadu na to, že v polovici marca bola totiž podpísaná zmluva, na základe ktorej sa vytvára nová koalícia v zložení: SNS, DS, DSS, Hnutie socialistov (PS) a Strana vojvodinských Slovákov (SVS). Zmluva bola predpokladom na to, aby predseda ZO Mita Lačanski (DSS) zvolal 9. schôdzu na základe písomne podanej žiadosti 16 výborníkov. V jej odôvodnení uviedli, že „aktuálna koaličná väčšina utratila legitímnosť“, a že nová koaličná väčšina „umožní lepšie fungovanie lokálnej samosprávy“. Ukazuje sa, že podpísanú zmluvu odvial vietor fúkajúci z vyšších politických polôh. Tak či

Výborníci Srbskej radikálnej strany zatiaľ zostali mimo hier v zákulisí. Na rozdiel od iných, zasadačku takmer neopúšťali a trpezlivosťou sa im vyrovnal iba tlmočník Pavel Matúch (vpredu).

onak, len demokrati na tlačovke v predchádzajúci piatok oznámili, že sa dožadujú predčasných lokálnych volieb na území Báčskopalanskej obce. V dôsledku výmeny kresiel došlo aj k zmene zostavy Obecnej rady: v jej čele teraz je – v súlade so štatútom obce – Aleksandar Đedovac. Jeho zá-

stupcom je Bojan Radman a členmi sú: Siniša Ramić, Jovan Pantelić, Milorad Paripović, Stevan Jurić, Bojan Šikić, Spomenka Rokvićová, Divna Tankosićová, Maja Pilipovićová a Vojislav Zubac. Nasledujúca schôdza ZO Báčska Palanka sa vraj bude konať už o niekoľko dní. Juraj Bartoš

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŠÍD

Začína sa realizácia investičného programu K

eď na predminulom zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd oznámili, že talianski a ruskí investori prejavili záujem o investovanie do kapitálnych projektov na území obce, výborníci to prijali s určitými obavami, keďže ide o investície v hodnote asi 300 miliónov eur. Nedávno predseda ZhroPredsedovia: Branislav Mauković maždenia obce Šíd Dr. a Nikola Vasić Branislav Mauković povedal, že sú vytvorené prvé pod- 156-hektárový pozemok na výmienky na realizáciu týchto in- stavbu cukrovaru a prevádzky vestícií. V rámci toho Verejný pod- na výrobu biopalív v dedinke Banik pre bývanie a komunálne činci. Nájomné je 1 dinár za štvorslužby schválil príslušné rozhod- cový meter pozemku na obdobie nutia. Na základe jedného roz- 99 rokov. O tento projekt záujem hodnutia dajú do nájmu okolo prejavila firma Kris Consulting

JSC z Moskvy, ktorej teraz na podpis ponúknu zmluvu o prenájme. Druhé rozhodnutie sa vzťahuje na spresnenie ceny nájomného, tiež na dobu 99 rokov, pozemku v Erdevíku veľkosti čosi nad 3 hektáre na výstavbu mraziarne. Tretie uznesenie sa vzťahuje tiež na určenie ceny nájomného (tiež 1 dinár za štvorcový meter, na obdobie 20 rokov) pozemku v Šíde, v komplexe športovej siene, na výstavbu tenisových kurtov. Predseda Zhromaždenia obce ešte povedal, že delegácia Šídskej obce začiatkom apríla odcestuje do Milána v Taliansku s cieľom podpísať zmluvu o začiatku výstavby objektov v priemyselnej zóne v okolí Šídu. Podľa slov predsedu obecného zhromaždenia Branislava Maukovića týmto sa začína realizácia mimoriadne obsiahleho investičného programu, ktorý by mal podnietiť zamestnávanie veľkého počtu občanov tohto prostredia. St. S.

ZO STAROPAZOVSKÉHO VEREJNÉHO PODNIKU VODOVOD A KANALIZÁCIA

Sanácia havárie na regionálnej kanalizačnej sieti O

d polovice roka 2008, keď došlo k prvej havárii na kanalizačnom potrubí medzi Starou a Novou Pazovou, VP Vodovod a kanalizácia zápasí s problémami na regionálnej kanalizačnej sieti. Pre tento zdedený problém sa ihneď musí nájsť riešenie, odkazujú z podniku, pretože sa už viac nemôže odročovať, a treba čím skôr podniknúť adekvátne opatrenia. Podľa slov Miloša Grkovića, riaditeľa podniku, s problémom je oboznámené aj vedenie obce a čelným ľuďom je doručená aj kompletná dokumentácia s fotografiami o súčasnom stave priamo na teréne. „Vzhľadom na to, že ide o veľký problém, predseda obce už s ním oboznámil i patričné ministerstvo,“ zdôraznil okrem iného riaditeľ Grković. Tento predmet postúpili i príslušným súdnym orgánom, ktoré konajú previerku, prečo vlastne popraskalo kanalizačné potrubie na uvedenej čas6. 4. 2013

14 /4537/

ti kolektorského smeru. Čo sa týka plánu a programu práce tohto podniku, ktorý bol schválený na zasadnutí obecného parlamentu 20. marca, riaditeľ Miloš Grković povedal, že je ambiciózny, Miloš Grković ale sa bude realizovať postupne, na základe prioritných úloh a finančných prostriedkov. Najdôležitejšie je, ako uviedol, že sa im podarilo dlh podniku v hodnote 32 miliónov dinárov od jeho príchodu na túto funkciu a dodnes zmenšiť takmer o polovicu. V staropazovskom podniku Vodovod a kanalizácia vykonali i reorganizáciu s novou systematizáciou pracovných miest a dobrou manažérskou politikou, takže riaditeľ Grković mie-

HLAS ĽUDU

ni, že zdedený dlh do konca roka anulujú a že podnik bude v budúcnosti dobre a pozitívne hospodáriť. Tohto roku z prostriedkov na kapitálne investície plánujú vyvŕtať dve studne (v Starej Pazove a Novej Pazove), kým tretiu studňu vybudujú z vlastných prostriedkov. V pláne je rekonštrukcia vodovodnej siete a výmena potrubí. „Dôležitá je i kvalitná údržba fekálnej a dažďovej kanalizácie, ako aj údržba studní,“ pripomenul Grković a dodal, že si v bežnom roku naplánovali aj kúpu pozemkov pre nové pramene vody, potom inštalovanie videodozoru a kúpu cisterny na pitnú vodu. A. Lš.

PANČEVO rimátor mesta Pančevo Dr. Svetozar Gavrilović, odvolania ktorého sa pred pol druha mesiacom dožadovala opozícia v pančevskom lokálnom parlamente, pretože viac ako dva mesiace nechodil do práce, nedávno podal demisiu na funkciu. V oznámení Socialistickej strany Srbska, do ktorej teraz už bývalý primátor prislúcha, sa uvádza, že z funkcie odstúpil zo zdravotných dôvodov. Socialistická strana Srbska, ktorej na základe koaličnej dohody patrí miesto primátora, na zasadnutí vládnucej koalície (SNS, SPS, URS a DSS) za vedúcu osobnosť v meste navrhla Zorana Malobabića, ktorého na nedávnom zasadnutí Zhromaždenia mesta zvolili za riaditeľa VKP Hygiena. Malobabić sa nachádza na 35. mieste listiny SPS – PUPS – JS – SDPS a nie je výborníkom v Zhromaždení mesta. Aby mohol byť zvolený do funkcie primátora, najprv sa musí dostať do výborníckych lavíc, a to je možné iba v prípade, že všetci kandidáti, ktorí sa na listine nachádzajú pred ním, podajú demisiu. Zo Socialistickej strany Srbska odkazujú, že demisie potenciálnych výborníkov zabezpečili, avšak aj napriek tomu koaličná dohoda o novom primátorovi v pondelok 1. apríla ešte nebola dosiahnutá. Srbská pokroková strana (SNS) ako pilier koalície sa o tejto otázke chce konzultovať s vyššími straníckymi orgánmi a očakáva sa, že konečné stanovisko o návrhu SPS bude známe do konca tohto týždňa, čiže do 5. apríla.

vlh

Z NAŠICH OSÁD LSV) opozičná vládnucej koalícii v meste. Ako sa to prejavuje v spolupráci? – Na samom začiatku mandátu sme sa dohovorili, že nebudeme oberali poľnohospodárstvom, tomto roku by sa mala začať aj dô- prihliadať na politickú príslušnosť, umožňovala, aby svoje výrobky kladná rekonštrukcia ambulan- ale že sa všetci spolu budeme predávali na pančevskom trhu. cie, na ktorú mesto z rozpočtu vy- snažiť podmienky života vo VojloPoľnohospodárstvom a preda- členilo bezmála 10 miliónov di- vici pozdvihnúť na vyššiu úroveň, jom vlastných výrobkov na trhu si nárov. Vcelku myslím, že sme v pričom každý využíva nejaké svomnohí Vojlovičania na život zará- uplynulom období dostali om- je kontakty, bez ohľadu na ich bajú dodnes. Tým skôr, že v trans- noho viac ako mnohé iné mests- stranícku príslušnosť. Bezvýzformačných procesoch mnohí ké miestne spoločenstvá. To však namné je na tejto úrovni sa zazostali bez práce a že nezames- neznamená, že Vojlovica má zvý- oberať politikou, vyhrávať nejakú tnanosť je aj tuná vypuklý pro- hodnené postavenie. Koľko do- opozíciu a kritizovať vládnuce blém. štruktúry v meste. To tým Aj keď si zachovala deskôr, že doslova závisíme od dinský charakter, Vojlovimesta. Našou úlohou je upoca časom splynula s meszorňovať na problémy, ktotom, ktorému je aj admiré nás trápia, a dožadovať sa nistračne pripojená, takže ich riešenia, politikou nech dnes má status mestskésa zaoberajú na vyšších úrovho Miestneho spoločenniach moci. So spoluprácou stva. Tým sa líši od všets mestom sme vcelku spokých ostatných slovenkojní a keby v rozpočte bolo ských osád v Srbsku. viac peňazí, aj výsledky by – Vojlovica je úplne uriste boli ešte lepšie, – jedbanizovaná osada s komnotne vyjadrili svoju mienku pletnou komunálnou infnaše spolubesedníčky. raštruktúrou. Najnovšie – Znečistené životné sme dostali aj kanalizáprostredie je vleklým prociu, čím je riešený vleklý blémom Vojlovičanov. problém s odvádzaním Mária Borsosová (sprava) a Daniela Grujićová: Aké sú ingerencie MS na odpadových vôd. V tejto Neoplatí sa nám vyhrávať opozíciu tom pláne? chvíli najväčším problé– Veľmi obmedzené. My mom je nedostatok kanálov na staneme od mesta a koľko urobí- môžeme iba upozorňovať, že odvádzanie atmosférickej vody me, závisí predovšetkým od nás vzduch nepríjemne páchne, a oni v jednotlivých častiach osady, samých a od toho, akí sme úpor- nám odpovedajú, že hoci páchne, ktorý sa v poslednom období ní v dožadovaní sa riešenia jed- to ešte neznamená, že nám ohrosnažíme riešiť. Cesty vo všetkých notlivých problémov, – povedala zí zdravie, čo my v podstate neuliciach sú tiež v dosť zlom stave, podpredsedníčka MS Mária Bor- môžeme vedieť. Žiaľ, je to tak. To ale to nie je problém iba vo Voj- sosová. by muselo omnoho lepšie fungolovici. Ani v iných častiach mesta, – Má Miestne spoločenstvo vať, Vojlovičania by museli byť až na výnimku stredu mesta si- vlastné príjmy a na čo ich po- oveľa lepšie chránení. Veď my sme tuácia nie je o nič lepšia. V mest- užíva? prví na údere škodlivých látok. skej správe sa dožadujeme opra– Máme vlastné príjmy, ale ide Myslím si však, že to vonkoncom vy ciest, ale to je všetko, čo sami skutočne o symbolické sumy, kto- nezávisí ani od nás a veru ani od môžeme urobiť. Ostatné závisí ré mesačne neprevyšujú 40-tisíc Pančeva. Koncentrácia škodlivých od mesta a, pravdaže, peňazí. dinárov. Z tých peňazí hlavne pla- plynov v povetrí sa síce pravidelBola by však celkom iná situácia, tíme komunálne služby, údržbu ne meria a továrne v prípade zvýkeby sme mali vlastné príjmy. Domu smútku a podobné, – vy- šenej koncentrácie zmenšujú vyMusím však povedať, že po na- svetľuje tajomníčka vojlovické- púšťanie plynov do vzduchu. My stúpení do tejto funkcie sa nám ho MS Daniela Grujićová. však závisíme aj od poveternostpodarilo riešiť dva veľké problémy – Škoda, že nemáme viac. Po- ných podmienok, čiže od tlaku a – konečne sme z križovatky od- trebujeme napríklad nový počítač, vetra. Ak napríklad fúka vietor, stránili transformátor, ktorý vážne lebo starý už odslúžil svoje, aby veľmi rýchlo odfúka plyny, ale ak ohrozoval bezpečnosť dopravy, a sme mohli sledovať súbehy, písať je úplne ticho, bez vetra, a k tomu opravili sme vykurovanie v Spo- projekty, žiadalo by sa aj starý ná- je tlak nízky, plyny zostanú tu až mienkovom dome. Okrem toho bytok v sieni MS vymeniť..., ale to kým sa nerozložia a my ich, pravna štadióne FK Mladosť, na ihris- pravdepodobne bude musieť daže, vdychujeme. Myslím si, že by ku pre malé športy sme postavili počkať lepšie časy. Keby aspoň ten táto problematika mala byť príkrytinu s umelou trávou, a tým počítač.., – dodáva Mária Borso- snejšie regulovaná zákonom, ktosme dostali vhodnejšie ihrisko sová. rý by všetci museli prísne dona tréningy a športové aktivity – Rada MS je podľa politickej držiavať. mladých a predovšetkým detí. V príslušnosti členov (DS, LDP, V. Hudec

MIESTNE SPOLOČENSTVO VOJLOVICA

Vo všetkom závisia od mesta ôvodná osada predchodkyňa dnešnej Vojlovice menom Marienfeld založená je roku 1869 na nábreží Dunaja neďaleko Pančeva, keď na kráľovský príkaz sem prišlo 180 slovenských a nemeckých evanjelických rodín z Hajdušice. Dunaj však často plavil novozaloženú osadu, v dôsledku čoho štátne vrchnosti pod patronátom župana Torontálskej stolice, grófa Jozefa Hertelendyho roku 1881 založili novú osadu v bezprostrednej blízkosti Pančeva a pravoslávneho kláštora Vojlovica, ktorú pomenovali Hertelendy falva, čiže po slovensky Hertelenda. Po prvej svetovej vojne

Továrne a Vojlovičania – Keď ide o zamestnávanie, môžem povedať, že Vojlovičania nemajú veľký osoh z tovární umiestnených v bezprostrednej blízkosti. Určitý počet Vojlovičanov si síce našiel zamestnanie v niektorej z troch tovární, ale väčšina robotníkov je buď z iných častí mesta, alebo z iných osád. Na druhej strane nejaký osoh predsa len máme. Tak Dusikáreň pomáha Vojlovici tým, že poskytuje tepelnú energiu na vykurovanie ambulancie a Spomienkového domu a uvažujeme aj o tom, že rovnakým spôsobom zabezpečíme aj vykurovanie kostolov Slovenskej evanjelickej a Maďarskej reformovanej cirkvi. Keď ide o finančné donácie na rôzne podujatia, ako sú napr. Dožinkové oslavy, alebo na komunálnu výstavbu, továrne ich poskytujú prostredníctvom mesta, takže priamu finančnú pomoc, aspoň odkedy sme my na týchto funkciách, sme nedostali, – úprimne hovorí Mária Borsosová.

osada podľa kláštora dostala pomenovanie Vojlovica. Blízkosť mesta pre Vojlovičanov malo viacnásobné a najmä hospodárske výhody, lebo Vojlovičanom, ktorí sa odjakživa za-

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2013

Na počesť vína a klobás S

polok vinárov a vinohradníkov v Kulpíne v ne- odovzdali Branislav Plachtinský a Radeľu 31. marca v Muzeálnom komplexe v Kul- doslav Kolarski. Najviac bodov z bielych píne usporiadal siedme tradičné veľkonočné vín a teda aj zlatú medailu získalo biepodujatie venované predovšetkým úspešným vý- le víno Župljanka Michala Miškára z Kulrobcom kvalitného vína a klobás. Pivničná časť pína. Zlaté medaily získali aj Janko Hrupod Galériou kulpínskeho múzea bola aj tento- bík z Aradáča, Michal Dovičin z Kulpína raz príliš tesná na to, aby prijala všetkých ná- – dve, Podrum Aleksić z Vranja a Vinski vštevníkov Veľkej noci 2013, z ktorých mnohí pri- podrum Petrović z Báčskeho Petrovca. šli aj z viacerých iných prostredí. Účasť vinárov zo Keď ide o červené vína, zlatom sa ovenSlovenskej republiky na súťaži o najkvalitnejšie čili Zoltán Bohotski z Temerína, Vinarivína zabezpečila podujatiu medzinárodný cha- ja Vinat majiteľa Andreja Tóta z Erdevírakter. ka, Pera Sokol tiež z Erdevíka, Ján Bohuš Hostí na vchode vítali krojovaní žiaci s pestrými Predtým ako odznela finálová časť vyhlásenia z Hložian, Ján Hrubík z Aradáča a Mi- veľkonočnými vajíčkami víťazov súťažnej časti podujatia, početných hos- roslav Sokol z dediny Bikić Do. Za druh vína rosé menského usporiadalo niekoľko tvorivých dieltí privítal predseda kulpínskeho združenia viná- boli odovzdané tri zlaté medaily: Michalovi Do- ní. Ako v záverečnej časti Veľkej noci 2013 porov a vinohradníkov Michal Dovičin. Vyjadril po- vičinovi z Kulpína, Podrumu Aleksić z Vranja a Vi- vedala Dragana Vujaklija, kustódka – pedagogička tešenie, že sa podujatie organizuje už sedem ro- nariji Petrović zo Sr. Karloviec. Zlaté medaily za naj- Muzeálneho komplexu v Kulpíne, výsledkom spokov zaradom a že sa tento rok nesie v znamení kvalitnejšie klobásy dostali Ján Stracinský z B. Pe- lupráce so školou boli omaľované kraslice a rôzne papierové figúrky zvestujúce príchod jari, ktodesiateho výročia založenia vinárskeho spolku v trovca a Pavel Lomiansky z Kulpína. Kulpíne. Zhodnotil, že aj napriek tomu, že vlaňajší V ústrety podujatiu múzeum v Kulpíne v spo- ré vo Veľkonočnú nedeľu vystavili v muzeálrok bol vcelku neprajný pre vinohrady a výrobu lupráci so Základnou školou Jána Amosa Ko- nom priestore. Na znak vďaky za spoluprácu riaditeľke školy Jovanke Zimovej odovína, vinári na súťaž priniesli až 81 vzovzdala ďakovné listiny a všetkým príriek vína. Keď ide o klobásy, tých tomným popriala krásne veľkonočné tohto roku bolo až o 20 percent viac sviatky. ako vlani, teda spolu 61 súťažných Ako aj každý rok do podujatia sa akvzoriek. V zahláške udeľovania odtívne zapojili i členky Spolku kulpínmien pre najúspešnejších výrobcov skych žien. Tentoraz hosťom ponúkvína a klobás moderátorka programu li chutné torty. Početní hostia mohli Viera Dorčová-Babiaková oznámila, že nielen degustovať klobásy, kvalitné vína hodnotili dve komisie: jedna vína a sladké pochúťky, ale si aj pozrieť pre biele vína a druhá pre červené a výstavu kraslíc, ktoré ozdobili školárosé, kým osobitná komisia hodnotila ci. V umeleckej časti podujatia vystúpil klobásy. Hodnotiace komisie sa vínam KUS Zvolen: dievčenská spevácka rozhodli udeliť 15 zlatých medailí, 40 skupina s Michalom Čiliakom a mužsstrieborných, 24 bronzových a ešte ké spevácke trio Ondrej Maglovský, dve ďakovné listiny. A najkvalitnejším Vlastislav Zelenák a M. Čiliak Príúdeným klobásam komisia udelila 2 tomní hostia, ako aj priami účastníci, zlaté, 18 strieborných a 35 bronzových vedeli oceniť dobrú organizáciu veľmedailí a ešte šesť ďakovných listín. konočného podujatia v Kulpíne. Ceny v mene združenia vinárov Niet nad dobrú údenú klobásu – lákavá pochúťka pre každého K. Gažová ako organizátora podujatia víťazom na veľkonočnom podujatí v Kulpíne

A po klobáse kvalitné vína, o ktoré vždy vládne veľký záujem 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Torty, ktoré prichystali spolkárky – lákavé a chutné...

Z NAŠICH OSÁD

Bum-bum -bum!

K OKRÚHLEMU JUBILEU, 125. výročiu narodenia biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi (1933 – 1957) a predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii (1935 – 1941) Samuela Štarkeho, práve v deň jeho narodenín z podnetu petrovských matičiarov ako spoločné vydanie Spolku filatelistov a MOMS Petrovec do obehu sa dostala príležitostná obálka. Ide o druhú tohtoročnú filatelistickú obálku petrovských poštových zberateľov (prvá bola venovaná slovenskému sochárovi Jánovi Koniarekovi). V stredu 27. marca petrovská poštová pobočka na všetky zásielky uderila príležitostnú pečiatku, ktorú tiež vyhotovili petrovskí filatelisti. Aj týmto jedinečným spôsobom si v Petrovci spomenuli na tohto významného muža. J. Čiep

Vážení a vážni občania! Opäť sa nám paralelne rozbehli dve reálne šou: Farma a Veľký brat (raz neviem, prečo ich nezlúčia do jednej, ktorá by sa volala napríklad Veľký brat na farme. Môžbyť aj preto, aby sme sa menej zamýšľali nad RŠ, v ktorej už dávno aj sami účinkujeme… v podradných rolách. Poďme ale do sveta: Severokorejská kríza vraj zašla priďaleko, hovoria pesimisti; optimisti ale tvrdia, že nikdy nič nie je tak ďaleko, aby nemohlo byť ešte ďalej. Počuli ste, vážení, že v Taliansku vraj utvoria novú vládu? My to už máme za sebou, no a tak… čušíme a fučíme. Prezident Cypru, len ak je pravda, ukryl pred zdanením zanedbateľných 21 miliónov niečoho. My za takého hlasovať nebudeme. Ani náhodou! My nie…

UGÁR

V Anglicku, hovoria chýry, istý farmár začal vyrábať vodku, výlučne z mlieka, ktoré dáva 250 čiernych kráv. Aspoň je konzumentom nového nápoja jasné, z čoho sa im zotmie trebárs za bieleho dňa. Všade dobre, doma ale najlepšie; nuž teda, prosím: čelom vzad, alebo: kde ste boli obrátení lícami, otočte sa riťami, aj to razom! Každý mesiac, vysvitá vraj zo štatistík, u nás 4 000 ľudí zostáva bez práce. Nie je vylúčené, že teda každý tretí občan onedlho bude bez zamestnania. Čím sa práveže vytvoria predpoklady na masové zamestnávanie nezamestnaných. Zrejme vám je známe, že sú všetci občania pred zákonom rovnakí. Čo si myslíte: platí táto zásada aj z druhej strany zákona? Uvažujte, vážení, pokým čakáte na Dátum… Doparo… pardon: dopočutia. Bum-bum! jbš

V ÚSTRETY JUBILEÁM: 90 ROKOV NOVOSADSKÉHO A 80 ROKOV POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU (4)

Pár zaujímavostí z dejín eľtrh – to nie sú len úradné diania, výstavy, príchody a odchody delegácií, rokovania, zmeny… Každý veľtrh, či sa konal pred niekoľkými desaťročiami alebo nedávno, mal svoje zvláštnosti, špecifiká, spravidla i niektoré zaujímavosti, ktoré sa dostali do spomienok a kroník. Tak v análoch zostalo zapísané, že prvú výstavu plemenného dobytka v ďalekom roku 1931 usporiadala Akciová spoločnosť pre výstavy a veľtrh vzoriek. Návštevníci mali možnosť vidieť až 1 039 kusov rožného dobytka, ošípaných a koní. Výstava sa neobišla ani bez zverolekárskych liekov, dobytčích krmív, mliečnych výrobkov, semien, niektorých zariadení na chov. V prvých desaťročiach na veľtrhoch sa plánovite hodnotila kvalita dobytka. Najčastejšími uznaniami boli diplomy a poháre udeľované kráľom Aleksandrom a kráľovnou Marijou, Združením obchodníkov mesta, Poľnohospodárskou komorou Dunajskej banoviny a inými poľnohospodárskymi asociáciami. Zaujímavé je, že už v roku 1933 súbežne

Výstavné priestory a haly: takto boli plánované v roku 1954

s Poľnohospodárskym veľtrhom zorganizovali až tri sprievodné výstavy: ojazdených a starých motorových vozidiel, poľovníckych trofejí, ako i psov. Na veľtrhu dobytka zahraniční vystavovatelia prvýkrát účinkovali roku 1937: šlo o Bulharov, ktorí prezentovali osemnásť klietok hydiny. V tom istom roku sa konala i Spolková lovecká výstava, druhá prehliadka tohto druhu v Novom Sade. Vystavené trofeje odmenili zlatou, striebornou a bronzovou medailou, kým

v Poľovníckom hlásniku si mnohí čitatelia všimli údaj, že veľtrh a poľovnícku výstavu navštívilo okolo dvadsaťtisíc ľudí. Ďalším nezvyčajným údajom je, že nedlho po 2. svetovej vojne, v roku 1946, pokračovali poľnohospodárske výstavy: prvá bola putovného rázu, a preto umiestnená v jednom zo železničných vagónov. Veľtrhové diania neprebiehali teda len na klasických výstaviskách. Badať to i podľa dejiska prvého povojnového Veľtrhu kníh. Otvorili ho z ini-

ciatívy Mládežníckeho kníhkupeckovydavateľského podniku Mladosť 1. mája 1947 v priestoroch dnešného Divadla mladých v Novom Sade. Na stánkoch vo vestibule boli početné vydania účastníkov z Belehradu, Záhrebu, Ľubľany, Sarajeva, Skopje… Vlastné vydania prezentovala i Matica srbská a novosadský podnik Budúcnosť, ale aj Matica slovenská, Matica rusínska, Rumunský kultúrny zväz, Maďarský kultúrny zväz. Dvanásteho mája svoje práce návštevníkom čítali Desanka Maksimovićová, Jovan Popović, Milan Dedinac. Hoci pôvodne mal trvať do 15. mája, veľtrh pre početné žiadosti zainteresovaných zatvorili o desať dní neskoršie. A keďže knihy boli dosť lacné, znamenal i veľký komerčný úspech, lebo organizovane sem chodili žiaci z Belehradu, ako aj poľnohospodári z Báčky a Sriemu. K ďalším veľtrhom kníh došlo len po necelom desaťročí: roku 1956 v Záhrebe a r. 1957 v Belehrade, kde sa zase zhromaždili vydavatelia z celého štátu. (V budúcom čísle: Doba urýchleného rozvoja) Oto Filip

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z VEDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Prostriedky na začaté projekty redseda obce Báčsky Petrovec dobrú spoluprácu vedenia obce v na realizáciu komasácie na území Pavel Marčok a predseda Zhro- čele s predsedom Pavlom Marčo- obce a približne 15 miliónov má byť maždenia obce Rajko Perić na tla- kom so Zhromaždením obce, pre- spolu s prostriedkami z podniku čovke v utorok 26. marca hovorili o dovšetkým s cieľom zlepšiť pod- Vody Vojvodiny a obecnými prodoterajšej práci obce a zhromažde- mienky života občanov. O tom sved- striedkami vyčlenených na odvodnia, ako aj o získaných finančných čí aj uplynulé takmer ročné obdobie ňovanie chotárov. Predseda pripoprostriedkoch na menul, že bola podpírealizáciu začatých saná aj zmluva o subprojektov. vencovaní poľnohosPredseda zhropodárstva. Ide vlastne maždenia Rajko o subvencovanie úvePerić úvodom porovania a očakáva sa, vedal, že obec sa že zhruba sto poľnoprostredníctvom hospodárov v obci zísviacerých projekka tieto úvery. Predtov uchádzala o seda Marčok vyzdviprostriedky z Mihol, že sa výkonná moc nisterstva pre stazaoberá realitou na lovebníctvo a urbakálnej úrovni a snaží sa nizmus a že dva zodpovedne spĺňať projekty, ktoré sa úlohu, ktorú im zverili vzťahujú na kana- Z tlačovky v budove Obce B. Petrovec: predsedovia (sprava) občania. lizáciu, boli schvá- Rajko Perić a Pavel Marčok Otázky novinárov lené. V utorok 26. sa vzťahovali na výmarca vedenie obce a Ministerstvo pôsobenia nového obecného ve- stavbu kanalizácie a predseda R. Pepre stavebníctvo a urbanizmus pod- denia. Vyjadril spokojnosť s fungo- rić poukázal, že ide o veľké investípísali dve zmluvy o spolufinancovaní vaním koalície pri moci, ktorej pi- cie, ktoré sú finančne náročné a výstavby kanalizácie. Finančná hod- lierom je Demokratická strana, ako ktorých finančnú konštrukciu tvorí nota zmlúv je 10 miliónov dinárov, aj Socialistická strana Srbska – Jed- niekoľko zdrojov financovania. V čiže každý projekt má hodnotu 5 mi- notné Srbsko a partnermi sú LDP a súvislosti s pokračovaním prác na kaliónov. Ako predseda ZO vysvetlil, Slovenská ľudová strana. nalizácii v Petrovci P. Marčok uviepred mesiacom obec podpísala Predseda Báčskopetrovskej obce dol tri priority: čističku, vákuovú zmluvu s Ministerstvom pre prácu a Pavel Marčok poukázal aj na dobrú stanicu a sekundárnu kanalizačnú sociálnu politiku o financovaní prá- spoluprácu s pokrajinou. Tak Po- sieť. Zo získaných prostriedkov spoce geronto-domácich na území krajinský sekretariát pre poľnohos- lu s tými z obce sa bude dať urobiť obce a pripravený je aj ďalší projekt podárstvo, vodohospodárstvo a les- časť týchto prác. v tejto oblasti. R. Perić poukázal na níctvo vyčlenil 41,5 milióna dinárov K. Gažová

NOVÉ VEĽKOPLOŠNÉ REKLAMNÉ TABULE v Kovačici postavili 12. marca 2013. Na Ulici JĽA 136 z oboch strán stoja dve rozdielne tabule Turistickej organizácie Obce Kovačica. Smerom do Pančeva a Belehradu píše v srbskom jazyku v latinke Navštívte u nás. Vo forme piatich olympských kruhov na fotografiách je výrobca huslí Ján Nemček, Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax, Galéria insitného umenia, Debeljačské jazerá a podujatie Crepajský fiaker. Podobný vzhľad a rovnaký názov má aj tabuľa z ľavej strany smerom do Padiny, Zreňaninu a Nového Sadu. Okrem Relaxu a známej obrazárne tu sú ešte i fotografie národopisného motívu z Padiny, kostola v Uzdine a rodného domu Mihajla Pupina v Idvore. Peniaze na reklamné tabule Obec Kovačica získala z projektov, kým dizajn mali na starosti Pavel Sampor a Ivana Zovko z obecnej Turistickej organizácie. Rozmery oboch reklamných stien sú 5 m x 2,40 m. Ján Špringeľ

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Báčsky Petrovec Aj tohto roku pred Veľkou nocou aktivisti Združenia YMCA zorganizovali veľkonočnú kreatívnu dielňu pre žiakov 2. a 3. ročníka základnej školy v Petrovci. V sobotu 23. marca v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra spolu so žiakmi vyrábali veľkonočné ozdoby. xxx V pondelok 25. marca v sieni Obce Báčsky Petrovec prebiehalo zhromaždenie občanov, ktoré zvolala komisia pre komasáciu v petrovskej katastrálnej obci. Cieľom bolo oboznámiť občanov so spôsobmi označovania pozemkov v stavebnom rajóne, ako aj s prípravou na fotografovanie zo vzduchu, ktoré je plánované na začiatok apríla. O spôsoboch označovania parciel hovorili a názorne ukazovali predstavitelia podniku Mapsoft z Belehradu, ktorý vykoná práce nového premeriavania. J. Čiep

Nový Sad JGSP Novi Sad do svojej ponuky zaradil dve novinky. Tento podnik nedávno podpísal zmluvu s nákupným centrom BIG, ktoré sa nachádza na Sentandrejskej ceste v Novom Sade, o bezplatnej autobusovej preprave záujemcov, ktorá bude platná do konca mája. Autobusy premávajú v piatok, v sobotu a v nedeľu, zo Šafárikovej ulice od 10.00 do 21.00. Ďalšou novinkou v tomto podniku je bezplatný prístup internetu prostredníctvom wi-fi siete. Internet zatiaľ funguje iba v autobusovej čakárni. Názov siete je gsp-mas a heslo nie je potrebné uviesť. J. Pániková

Z naŠicH osÁd sLovo daLo sLovo: MiHaiL Mateski, GenerÁLny riaditeĽ spoLoČnosti GreentecH, novÝ sad

Surovín málo, zariadení dosť niečom sa treba prizrieť na kladňou sústavy recyklačného nom priemysle srbska. ide o topraktiky starých mám: nič nie priemyslu, ako aj na zlepšení exi- váreň na recykláciu odpadov plasje na zahodenie. iný čas, iné po- stujúcej technológie, tak v zmysle tových, podľa zásady z fľaše do fľamenovanie a mrav. Zbytočné sa zväčšovania kapacít, ako aj na še. Z fliaš sa získa granulát, ako podnes zbiera, triedi, recykluje a osvojení a zdokonalení nových lotovar, ktorý zase používame na zhodnocuje. chráni sa tým výrobu nových pet fliaš. životné prostredie, vytvára týmto sa uzatvára kruh, čo ucelený systém riadenia znamená veľkú úsporu pre odpadov, a pritom je tu i domáce podniky. tento granezanedbateľný hosponulát sa predtým zabezpedársky zisk. Za takú podčoval výlučne z dovozu, nikateľskú filozofiu, za zvetakže takto zahraničné suľadenie a recykláciu plasroviny nahrádzame domátových odpadov novocimi. iným pozitívnym mosadská spoločnosť Greenmentom je, že našim podtech na marcovom Medzinikom sa ponúka možnosť národnom veľtrhu ekolókúpy za výhodnejšiu cenu. gie eko expo získala uznanetreba zabúdať ani na zanie Zelený oscar. o technimestnávanie, lebo táto inke, možnostiach a limitoch vestícia otvorí nové prachránenia životného okocovné príležitosti pre prilia hovorí generálny riadibližne sto ľudí v továrni v teľ Mihail Mateski. Mladenove v obci báčska Riaditeľ Mihail Mateski na stánku Greentechu – Recyklačný priemysel počas ekologického veľtrhu v Belehrade palanka. nepriamo treba patrí k rýchlo sa rozvíjaočakávať aj širšiu zamesjúcim odvetviam umožňujúcim technológií. tretím aspektom je tnanosť v sieti zberateľov. slušnú zamestnanosť... spoločensky zodpovedné podni– V prípade poslednej kon– Firma Greentech pôsobí v kanie, informovanie detí a občanov štatácie sa opierate o skúsesrbsku od roku 2005. je súčasťou vôbec o význame recyklácie a nosti alebo ide o zistenia iného Green group, ktorá je v európe lí- ochrany životného prostredia. druhu? drom v spracovaní a recyklácii – Začiatok roka je za nami, – na základe vlani realizovanej pet fliaš, kde sa z odpadových očakávate niektoré zmeny v ankety máme relevantné údaje, že fliaš získavajú nové finálne výrob- podnikaní? v našej sieti zberateľov, ktorú tvoky. Môžem povedať, že sa od roku – pre náš podnik významné, že rí viac ako sto podnikov dodáva2005 neustále angažujeme na roz- v tomto roku realizujeme jednu z júcich nám suroviny, je stále alebo šírení zberateľskej siete, ktorá je zá- najväčších investícií v recyklač- občasne zamestnaných 1 500 až 2

Po novej streche nové okná V

Tohto roku budova petrovskej knižnice dostala nové okná

získali z grantu úradu pre slovákov žijúcich v zahraničí zo

Oto Filip točne schválený, peniaze sme získali až koncom roka, a potom sme vykonali verejnú objednávku. Zákazku získal podnik slovan zo selenče. vyhotovili 14 veľkých okien, ktorými nahradili tie staré, tak od ulice, ako aj zo dvora budovy knižnice. Majstri v súčasnosti ukončujú stavebné práce, ktoré sú nevyhnutné po osadení nových okien, včítane úpravy omietky a líčenia miestností. Hoci práce prebiehali vo všetkých knižničných miestnostiach, prácu knižnice, ako nám potvrdila i riaditeľka, neprerušili. aj napriek sťaženým podmienkam a všade samému prachu, zákazníkom sa predsa snažili vždy vyjsť v ústrety.

úprava budovy petrovskej kniŽnice

lani v lete bola vykonaná stavebná úprava strechy budovy takzvanej starej Štátnej školy v strede petrovca, kde v súčasnosti sídli knižnica Štefana Homolu, ako aj Galéria Zuzky Medveďovej. strecha bola v katastrofálnom stave a voda pretemokala do každej miestnosti v knižnici i v galérii, takže od konca júna do augusta prebiehala rekonštrukcia povaly celej budovy. v marci tohto roku práce na budove pokračovali a riaditeľka knižnice jarmila stojimirovićová vysvetlila, že tentoraz ide o výmenu okien. – peniaze na výmenu devastovaných storočných okien sme

000 robotníkov. Záver je, že každá nová prevádzka znamená i nových zamestnancov. veď aj my sme začínali skromne, s takými desiatimi zamestnancami, kým dnes tu máme až päťdesiat robotníkov. – Separovanie odpadov u nás existuje len pár rokov... – v roku 2009 je schválený súbor ekologických zákonov, medzi nimi i zákon o riadení odpadov, ktorý sa uplatňuje od roku 2010. to znamená, že každá lokálna samospráva je povinná realizovať primárnu selekciu odpadov. situácia sa zlepšuje, ale ešte je ďaleko od žiaducej. väčšina lokálnych samospráv nastúpila takú cestu, no stále nevkladá dosť do infraštruktúry zberu. ide o odpadové koše na primárne triedenie, kontajnery, vozidlá. na porovnanie uvediem, že u nových členov eú, ako sú rumunsko a bulharsko, je stupeň recyklácie pet fliaš a plastových výrobkov nad tridsať percent. v srbsku to vlani bolo takých pätnásť percent. Žiaľ, je tu i ten moment, že spracovateľské recyklačné kapacity v srbsku ďaleko prevýšili množstvá odpadov, ktoré sú k dispozícii. v krajinách, ako sú rakúsko, nemecko, dánsko, sa recykluje 50, 60 až 90 percent celkového baliaceho odpadu: plastov, skla, kovov, dreva. dobre by bolo, keby sme sa aspoň ako-tak priblížili tomu...

slovenska v hodnote 8 000 eur. podľa projektu, ktorý bol doda6. 4. 2013

J. Čiep 14 /4537/

HLas Ľudu

Z naŠich oSád Z vÝročneJ SchÔdZe SpolkU Žien Slovenka v hloŽanoch

Potrebujú vlastný priestor A

ko vyplynulo zo správy o činnosti na rok 2012, ktorú podala predsedníčka viera miškovicová, členky Spolku žien Slovenka v hložanoch sa venovali „zachovaniu tradície, kultúry a gastronómie, vzdelávacej a humanitárnej činnosti a navštívili početné vojvodinské prostredia“. tajomníčka Jelena červenáková hovorila o pláne činnosti na rok 2013. Zdôraznila, že spolok má problém s uskladnením vecí etnografickej zbierky, a preto: „Budeme apelovať na miestne spoločenstvo hložany, aby čím skôr zabezpečilo prostriedky na kúpu staršieho domu v dedine pre potreby etno domu.“ členky SŽS či už ako hostky „iba“ v roli „pozorovateliek“, alebo aktívne, teda prezentujúc vlastné výrobky (ručné práce, gastronomické pochúťky a pod.), pobudli vlani v Subotici, Báčskom petrovci, maglići, kulpíne, kysáči, novom Sade, Silbaši, pivnici, Báčskej palanke, Selenči, laliti, Ľube,

Začiatkom tohto roku v rámci SŽS začala pôsobiť aj spevácka skupina. Na výročnej schôdzi 25. marca 2013 vystúpili už tretí raz: Zuzana Fábryová, Anna Lačoková, Mária Francistyová, Anna Tkáčová, Anna Galambošová, Anna Hataľová. Na snímke: S nacvičovateľom Rastislavom Struhárom.

Starej pazove, Belehrade, dobanovciach, aradáči, kovačici, padine, Bielom Blate, ako i v zahraničí: v rumunskom nadlaku, chorvátskom iloku, maďarskom morahálome. v uplynulom roku nad-

viazali spoluprácu s Gerontologickým strediskom v Báčskej palanke, ktorému venovali kompletný hložiansky mužský kroj. Z celkove 437 939 dinárov, ktoré roku 2012 zakotvili v rozpočte

SŽS, sa zvýšilo 188 402. Finančnú správu predostrela spolková pokladníčka Zuzana Šranková, ktorá pripravila aj finančný plán na bežný rok, ktorý ráta s prílevom 615 000 din. tajomníčka Jelena červenáková podala plán práce na rok 2013. SŽS si okrem iného nárokuje na to, že podujatie hložianska kyslovka prerastie lokálne rámce a stane sa širším turistickým podujatím. po úspechu receptára varených jedál Slovenka plánuje vydať receptár vyprážaných a vypekaných. mieni tiež pokračovať v príprave publikácie o činnosti spolku a dopĺňať zbierku starých odevných predmetov a fotografií. predsedníčka miškovicová prítomným ukázala zviazaný výber textov z hlasu ľudu a z už neexistujúceho periodika naša reč o aktivitách Slovenky v období 2002 – 2012. odovzdala primerané darčeky zaslúžilým členkám bezpochyby najaktívnejšieho spolku, respektíve občianskeho združenia v osade. v rámci kratšieho kultúrnoumeleckého programu recitovali a spievali členky SŽS. Juraj Bartoš

Spoločne v ochrane práv dieťaťa v BáčSkom petrovci

Pestúnska starostlivosť S

tredisko pre zickom rozsociálnu právoji alebo cu a občania v poruchy v spolupráci s obsprávaní. cou Báčsky peich práva sa trovec v rámzabezpečucoch zákonných jú práve v možností a pestúnpredpisov sa skych rodiúspešne zapojinách, ktoré li do procesu v tejto obci pestúnskej staevidujú od rostlivosti. pri tej roku 1997. príležitosti 11. v súčasnosmarca 2013 vo ti je na úzeveľkej sieni Certifikáty o spôsobilosti stať sa náhradnou rodinou mí obce 16 pre deti získalo 12 rodín z územia Obce Báčsky Petrovec obce Báčsky pedetí v petrovec prebiehalo slávnostné ude- senosti v pestúnstve a teraz zno- stúnskom rodinnom ubytovaní. lenie potvrdení pestúnskym ro- vu absolvovali proces s cieľom v tejto obci pôsobí 13 pestúndinám z územia obce, ktoré úspeš- potvrdiť spôsobilosť, aby sa zis- skych rodín, z ktorých sa jedna ne absolvovali proces rodinnej tilo, či spĺňajú podmienky na špecializovala na dojčatá a urspôsobilosti. certifikáty im udeli- túto úlohu. pestúnstvo je, ako po- gentné ubytovanie. pre tieto roli predseda obce pavel marčok a vedala a. arseninová, miera diny stredisko pre sociálnu prácu riaditeľka Strediska pre sociálnu ochrany dieťaťa, jeho práv a zá- od apríla plánuje organizovať ujmov, ktoré vykonáva Stredisko aktívne poradenstvo a odbornú prácu aleksandra arseninová. tunajšie pestúnky už skôr na- pre sociálnu prácu. tieto deti pomoc. J. Č-p dobudli spôsobilosť, majú skú- často majú poruchy v psychofy6. 4. 2013

14 /4537/

hlaS ĽUdU

Nový Sad eľkonočné sviatky primerane oslávili aj novosadskí veriaci Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v čele s velebným pánom farárom vladimírom obšustom, ktorí sviatočné popoludnie 31. marca strávili na starej fare v miestnostiach Skc p. J. Šafárika. vo veľkonočnom programe vystúpil zmiešaný spevácky zbor pod vedením anny crveniovej, ako aj mládežnícky zmiešaný zbor agapé, ktorý vedie olivera Gabríniová. o veľkonočné texty sa postarali anna pilićová, andrea lomenová, olinka krošláková a aneta lomenová. Úvodné slová patrili Juliane Brtkovej a sólovým spevom prispela aj anna Zorňanová. deti pre svoje mamy a staré mamy aj tentoraz s radosťou na javisku predviedli veľkonočnú scénku a zaspievali dve pesničky. A. Lomenová

Z NAŠICH OSÁD HAJDUŠICKÝ POĽNOHOSPODÁR PAVEL CESNAK MIENI

Rastlinná výroba istejšia od dobytkárskej S ezóna jarných poľnohospodárskych prác len-len že sa nezačala. Keby počasie dovolilo, poľnohospodári by iste už skôr zapriahli svoje stroje a začali pripravovať pôdu na jarnú sejbu. Pre zlé počasie mali však trochu dlhšiu zimnú dovolenku a dosť času na kalkulácie, ako s pomerne málo peňazí založiť novú výrobu. Na aktuálne poľnohospodárske témy sme si pohovorili s hajdušickým poľnohospodárom Pavlom Cesnakom. Skôr si ako poľnohospodársky technik na život zarábal v poľnohospodárskom podniku Trudbenik a keď podnik skrachoval, pripojil sa otcovi v obrábaní pôdy. Svornou prácou dokázali významne zväčšiť svoje gazdovstvo. Po otcovej smrti Pavel zostal v poľnohospodárstve a v súčasnosti sa do práce snaží zapojiť aj syna Igora. Toho času obrába 91 jutár pôdy. Pšenicou obsial 35 jutár a ostatné obseje sójou a kukuricou. Na nadchádzajúcu sejbu sa, ako hovorí, dobre pripravil. Časť reprodukčného materiálu si zadováži za hotové,

ale sa vraj musí aj zadlžiť, lebo reprodukčný materiál zdražel. – Nedá sa nič robiť, pôdu treba obsiať, – hovorí. – Očakávam však, že zvýšenie ceny reprodukčného materiálu bude sprevádzať aj adekvátna cena pšenice, kukurice a sóje. V opačnom to bude opravdivá katastrofa. Dobré je iba to, že sa konečne odstúpilo od predaja reprodukčného materiálu za pšenicu či sóju podľa parít, ktoré boli veľmi nevýhodné a viacnásobne zdražovali celkovú výrobu. Toho roku si osivo, hnojivo a ochranné prostriedky možno zadovážiť s odročeným platením, pričom je cena viazaná k hodnote eura v deň výplaty. V snahe zabezpečiť väčšie výmery obrábacej pôdy náš spolubesedník prenajíma štátnu pôdu. Mieni však, že v procese prenajímania sa stávajú početné nespravodlivosti predovšetkým voči malým a stredným gazdovstvám, ktoré obrábajú do 50 hektárov. Zastáva mienku, že v danej katastrálnej obci by si pôdu mali prenajímať iba poľnohospodári, ktorí tu žijú, pričom by sa výmery na

V ZÁPADOBÁČSKOM OBVODE počas vlaňajšieho sčítania zaregistrovali 18 332 poľnohospodárskych gazdovstiev, ktoré vlastnia 185 000 hektárov pôdy. Na území štyroch obcí tohto obvodu (Apatin, Kula, Sombor, Odžaci) zaevidovali 30 000 kusov rožného dobytka, 156 000 ošípaných (na snímke chovateľ Ján Grňa v Laliti), 10 000 kôz, 25 000 oviec, 750 000 kusov rôznej hydiny a 14 500 včelích úľov. Poľnohospodári v tomto obvode vlastnia vcelku 11 000 traktorov rôznej veľkosti a sily. J. Pucovský

Pavel Cesnak

jedného poľnohospodára mali obmedziť. Tak by viacerí záujemcovia mali možnosť prenajať si pôdu. Uznáva však, že v Hajdušici to nie je možné, lebo by bolo príliš neracionálne kúskovať parcely rozlohy 50 a viac hektárov. Východisko vidí v združovaní poľnohospodárov a spoločnom vystupovaní na licitáciách. Pavel Cesnak sa orientuje výlučne na rastlinnú výrobu a o dobytkárskej výrobe zatiaľ neuvažuje.

– Dobytkárstvo je veľmi neisté, – hovorí. – Napríklad ešte pred niekoľkými mesiacmi sa ošípané predávali za 220, a dnes len za 150 din za kilogram živej váhy, pokým cena krmiva, predovšetkým kukurice, zostala nezmenená. Hotová strata! Podobne je to aj s mliekom. Skôr sme s otcom uvažovali o tom, že založíme malú farmu na chov juncov. Mienili sme, že si sami dopestujeme krmivo, že zarobíme viac ako z rastlinnej výroby, a k tomu budeme mať aj maštaľný hnoj. Tých plánov sme sa však vzdali z toho dôvodu, že trhom dobytkárskych výrobkov dominujú priekupníci, ktorí vydierajú dobytkárov. Uvažoval som o malej farme aj z toho aspektu, že na účet dobytka si možno prenajať viac štátnej pôdy, ibaže podmienkou je registrovaná farma, ku ktorej je cesta trnistá a veľmi drahá. Vcelku nebežím od dobytkárstva ako vyššej fázy poľnohospodárskej výroby, ale mienim, že sa v tejto chvíli po dinár omnoho jednoduchšie a ľahšie prichádza rastlinnou výrobou. V. Hudec

ČLOVEK MIENI, OKOLNOSŤ MENÍ. Jedna z nich – príčina ani nie je najpodstatnejšia – sa pričinila o to, že sa tento záber z fotoalbumu nedávnej Novosadskej jari ocitol len v tomto, namiesto v minulom čísle nášho týždenníka. Nikdy však nie je neskoro. Podstatné je, že jedným z povšimnutiahodných účastníkov prvého jarného podujatia na poschodí Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina boli i petrovské Zlaté remeslá (na snímke). –F– 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (1.)

Iný svet včelárov Čásarovcov Ten prvý je o niečo drsnejší: zápas o dennú dávku chleba, ktorý im dáva chov dobytka, rodinné neduhy, životné údery. Ale med lieči rany… sť za včelármi za daždivého dňa, to je dosť smelé, mnohí by povedali až nerozumné rozhodnutie. Kto však mohol predpokladať, že po krásnej slnečnej strede svitne pochmúrne, mokro-blatisté štvrtkové ráno. Dohovor je dohovor, a tak sme sa vydali na neďalekú cestu – do Pivnice. Cestu k domu včelárov Anny a Janka Čásarovcov sme poľahky našli – smer pravoslávny cintorín, potom doľava, a hneď doprava. Uvítanie bolo srdečné: – Poďte, vojdite, doma sme. Čakáme vás, – vyšiel Janko Čásar po nás až na ulicu. Keď sme vchádzali „núter”, akoby to povedali Pivničania, Janko Čásar namiesto klasického zoznamovania s úsmevom vysvetlil, že on bude hovoriť po pivnicky: – Vy vravte, a ja budem hovoriť. Aj tak sme si bezchybne rozumeli, a hneď aj potykali.

rých viedla učiteľka Milana Dragičevićová, majú pekné spomienk y. Hneď nám aj ukázali školské časopisy, v ktorých sa o tom ich čine písalo. – Veru sme im darovali dva roje, lebo jeden je ako ani jeden, najlepšie je za- Manželia Čásarovci si na spoluprácu čínať s tromi. so základnou školou spomínajú po dobrom Ale aj dva pre – Keď je rok naozaj dobrý, teda malých začiatočníkov celkom stačia. Dokonca sme im poskyt- keď je počasie vhodné na kvitli aj praktické rady na úspešné nutie stromov a kvetov, ako aj na prvé kroky vo včelárstve. Naši žia- ich opeľovanie, v jednom úli usici sú zvedavé deti: s veľkým zá- lovné včeličky vyrobia 40 až 45 kg. ujmom sa dali do toho. Pochvá- My v tejto chvíli máme asi 40 konlili sa nám, že včely sa im od- štrukcií na chovanie včiel, ale vďačili: o tri roky na to, ako sme nech vás to nemýli. Iba polovica z nich je tzv. výrobného charakteru, čiže dáva med. Druhá polovica je pomocná. Včely z pomocných úľov priletia na „výpomoc” v prípade potreby – ak je matka z výrobného úľa slabá a pod. Pre včely neplatí to naše, že človek je človeku vlkom. – Ale občas sa aj ony vzbúria, – hovorí Janko. – Stávalo sa nám, že tie z dolného rámu si rozmysleli, že sa im viac páči matka z horného, a tak si ju prilákajú k sebe, a svoju starú matku tým spôsobom zabijú. Keď niekto spomenie Aj napriek dažďu sme s Jankom Čásarom zašli k včelím úľom včely, ihneď nám zíde – Na webovej stránke pivnickej im dali včely, vyrobili 11 kg medu, na um ich dokonale organizovazákladnej školy som sa o vás do- – rozpráva Anna Čásarová, vče- né spoločenstvo, v ktorom sa vie, čítala, – odpovedám na nevyslo- lárka s dobráckym pohľadom, „kto pije a kto platí”. Čiže spôsob života včiel si vyžaduje dokonavenú otázku manželov Čásarov- čo mi hreje dušu. cov, – preto som za vami prišla. To je pekné množstvo, pomy- lú deľbu práce a spoluprácu ceVraj ste roku 2004 škole darovali slíme si, a hneď sa pýtame skú- lého včelstva. – Matka je základom včelstva, dva roje včiel, keď si zakladali sených včelárov, ktorí si včely a včelársky krúžok. med obľúbili ešte roku 1991, na tak ako je matka základom ľudUsmiali sa, na spoluprácu so množstvo medu, aké sa vypro- skej rodiny, – vysvetľuje včelárka Anna. Cítiť z nej akúsi hrdosť. školou a s malými včelármi, kto- dukuje v ich úľoch.

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Možno preto, že aj ona je matkou. – Jej jedinou úlohou je kladenie vajíčok (až 2 000 vajíčok denne). Niekoľko dní po vyliahnutí vylieta na snubný prelet, keď za ňou letia trúdy. Najrýchlejší a najsilnejší ju oplodí vo vzduchu… A potom sa z vajíčok liahnu robotnice a začína sa včelia práca: budovanie domu, výroba medu… Včelárstvo je zaujímavá činnosť, hovoria včelári. Čásarovci k tomu dodávajú, že ono vnímavému včelárovi poskytuje, okrem osohu (med, propolis), aj pocit pokoja, pohody a krásy. – Keď pracujeme okolo úľov, s včelami, akoby sme boli v inom svete…, – takmer spolu si nahlas vzdychnú manželia včelári. A nakrátko zostane ticho v miestnosti. Ale iba nakrátko, lebo moji hostitelia sú zhovorčiví. V inom svete, ale vždy spolu. Lebo okolo včiel sa najlepšie robí vo dvojici. – Medzi partnermi, ktorí spolu pracujú okolo úľov, musí jestvovať úplná dôvera, – pripomína Anna. – Dôvera a bystrý rozum. My zvyčajne robíme v bielom oblečení, včely nemajú rady túto farbu, a pri tichosti. Iba ak sa potrebujeme poradiť, prehovoríme. Alebo ak potrebujeme pomoc. Janko pokračuje v rozhovore: – Áno, prehovoríme, keď si navzájom pomáhame. Spomínaš si, žena moja, na tú príhodu, keď si v sukni šla ku včelám? Tie sa vám vzbúrili, také prchké včely sme raz mali, a vleteli Anke pod sukňu. Neviem, či si to viete predstaviť: veľa nahnevaných včiel pod sukňou?! Tie štípu ako dravce… – Čoby som si nespomínala! Doštípali mi celé nohy, šla som sa zblázniť. Doslova! Keby nebolo môjho manžela, ktorý na mňa vrieskal, aby som bežala do vysokej trávy, zdvihla sukňu a čupla si do trávy – včely vtedy odleteli, veru, veru… neviem, kde by som dnes bola…, – dopovie Anna historku. Ale ani taká nemilá udalosť ich neodradila od včiel. Skôr naopak. Len ich ešte väčšmi spojila, zvlášť tá silná dôvera. Práve preto zotrvávajú vo včelárstve už pomaly celé štvrťstoročie. Práve preto zotrvávajú v spoločnom boji menom život… V. Dorčová-Valtnerová

Z NAŠICH OSÁD V KYSÁČI K VEĽKEJ NOCI

dielňa, výstava, koláče... V

ústrety Veľkou chuťou. kej noci v Dielňa bola dobSpolku kysáčre načasovaná k skych žien uspoVeľkej noci, nuž riadali dielňu, účastníčky boli ktorú viedol inšpirované aj známy kysáčsky skutočnosťou, kuchár a carving že si primerane majster Pavel a trochu slávChrťan. Prítomnostnejšie než né ženy, ktoré obvykle vyzdoprišli tak z Kysábia veľkonočné ča, ako i z okolia, stoly. najprv len so záNa Bielu sona starej fare vládol záujem o prácu carving majstra ujmom sledova- pavla chrťana (vľavo) botu si kvetinoli zeleninové vé aranžmány aranžmány, ktoré vyrastali spod šikovných rúk pozrelo aj širšie obecenstvo na Starej fare, kde tohto nadšenca. Potom sa i samy zapojili do vy- spolkárky nainštalovali výstavu krojovaných rezávania jablka, mrkvy, zemiaka a inej zeleniny. bábok a organizovali tradičný predaj koláčov. TenPrisľúbili si, že v dielňach tohto druhu budú po- toraz sa im okrem kuchára a carving majstra prikračovať aj do budúcna, nuž možno očakávať, pojili aj iní remeselníci – umelci, a tak si na tváže sa dopracujú aj k zložitejším aranžmánom. Car- ri miesta mohli pozrieť aj výrobu kraslíc, tiež kúving majster Chrťan svoju vášeň k vyrezávaniu piť medovníčky, náušnice a keramický riad. vedel preniesť na ženy, nuž sa pracovalo s veľE. Š. Veľkonočné bdenie V petroVskom chráme boŽom. Na Bielu sobotu 30. marca vo večerných hodinách petrovských cirkevníkov potešil nový neopakovateľný zážitok. A to zase vďaka dvom ľuďom – farárovi Vladislavovi Ivičiakovi a kantorovi Jankovi Siromovi. Veriaci sa zhromaždili pred kostolom, aby potom so sviečkami v rukách – svetlo sviece je starým kresťanským symbolom nádeje na vzkriesenie mŕtvych a večný život – vstúpili do neosvetleného kostola, kde za trblietania sviečok sledovali priebeh služieb. Nádherne bolo aj vo Veľkonočný pondelok 1. apríla na mládežníckych službách Božích, ktoré aj keď odzneli na záver sviatkov jari, prítomných rovnako oduševnili. ah foto: j. i. ribičić k VeľkonočnÝm sViAtkom V pAdine usporiadali výstavu ručných prác členiek Ženského spolku a ich hostí. V malej sieni Domu kultúry Michala Babinku vo výstavných priestoroch návštevníkom ponúkli na obdiv krásne vyšívané obrazy a obrúsky, háčkované veci a ozdoby, perníčky, rôznofarebné kraslice, výrobky z dreva a iné. A. Ch.

padina V nedeľu 24. marca v Padine bola akcia vysádzania mladých stromov, s cieľom zachovať čistý vzduch, zdravú výživu, čistú a zdravú pitnú vodu a zdravé, čisté prostredie pre občanov tejto slovenskej dediny. Akciu vysádzania mladých agátov, amerických čiernych orechov, gledíčií, višieň, sliviek a iných druhov stromkov organizoval Verejný komunálny podnik Padina. Okrem zamestnancov VKP do práce sa zapojili aj členovia Poľovníckeho spolku Zajac, chovatelia oviec, mládežníci a iní občania Padiny. Podľa slov riaditeľa VKP Padina Miroslava Jakába mladé stromky (vyše 4 000 kusov), ktorých kúpu finančne podporil aj padinský podnik Pokrok, vysadili na miestach, kde sa začali rozširovať pasienky. Mladé agáty (1 200 kusov) zadovážil VKP a do výberu ovocných stromkov (800 kusov) sa zapojili padinskí ovčiari v čele so Želkom Kováčom. „Záujem o ovčiarstvo v Padine stúpa, takže je potrebné predísť tomu, aby ovčiari napásali ovce v blízkosti dediny,” povedal Jakáb a vyzval občanov, ktorí sa chcú pripojiť a finančne prispieť k akcii, aby sa čím skôr hlásili vo VKP Padina. Nasledujúcu akciu vysádzania stromov plánujú uskutočniť, keď bude trochu teplejšie. *** V utorok 26. marca v miestnostiach Základnej školy maršala Tita v Padine sa uskutočnila prednáška o spôsoboch pestovania trvalých a starodávnych ruží. Prednášku spoločne organizovali Miestne spoločenstvo a Spolok žien v Padine. O ružiach rozprával Mr. Radoslav Petrović z Belehradu, známy pestovateľ a majiteľ najväčšej zbierky ruží v Srbsku, a počúvalo ho viac ako päťdesiat milovníčok tejto najstaršej kultúrnej rastliny na svete, ktorá je všeobecne považovaná za kráľovnú kvetov. A. Ch.

slankamenské Vinohrady Po voľbách na členov Rady Miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady, ktoré sa uskutočnili 10. marca, novozvolení členovia so štvorročným mandátom sa stretli na konštitutívnom zasadnutí v sobotu 23. marca. Za predsedu RMS zvolili Janka Alexu a podpredsedníčkou sa stala Anna Vesteková. Na zasadnutí schválili aj správu o minuloročnej práci, ako aj finančnú správu. a. lš. 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Z NAšICH OSÁD V stredu 27. marca v priestoroch Strediska pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike usporiadali výstavu ručne vyrobených šperkov. Výstava bola rámci progravlastne mu Profesiovýslednalizácia lokálnych kom prásamospráv na sprace tvorivovanie mládežvých dielníckych servisov, ní, ktoré ktorý uskutočňuje prebiehali Stredisko pre právo februácu mládeže z Nori a marci. vého Sadu za fiNa nich sa nančnej podpory zúčastnilo Veľvyslanectva Ho13 mlalandska a Minisdých dievterstva pre mládež čat z Pea šport našej krajitrovca a ny, Kancelária pre žiačok pemladých Obce trovského Báčsky Petrovec gymnázia Účastníčky dielne prezentujú zástupcovi predsedu obce realizuje projekt výrobu šperkov z iných Buďme tvoriví – prostredí, nizovala kreatívne dielne, kde ktoré sú ubytované v žiackom Let’s be creative. Vedúca projektu Kristína Do- dievčatá mali možnosť sa naučiť domove. Výstava bola predajná stanová bližšie ozrejmila, že z pe- vyrábať šperky z polymérnej hli- a získané peniaze plánovali vetrovských mládežníkov práve ona ny a drôtu, tiež štrikovať a mode- novať Združeniu rodičov detí s absolvovala teoretickú časť pro- lovať z papiera podľa starej ja- osobitnými potrebami MY z Báčgramu a ako praktickú si zvolila ponskej techniky origami. Mlá- skeho Petrovca. Okrem vedúcej hore uvedený projekt. Za cieľ si ur- dežníčky sa pritom podrobnejšie projektu K. Dostanovej na otvočila zveľadenie možností kvalit- oboznámili s oblasťami, ako sú rení sa prítomným prihovoril zánejšieho trávenia voľného času dobrovoľnícka práca, mládežníc- stupca predsedu obce Siniša mladých ľudí z územia Báčsko- ke združenia a kancelária pre mla- Stanivuk. petrovskej obce. Zároveň zorga- dých. J. Čiep

PETROVSKÁ MlÁDEž REAlIZOVAlA ďAlší PROJEKT

Buďme tvoriví

OBEC STARÁ PAZOVA

Humanita v skutkoch Š

esťročné dievčatko Ivana Đorđevićová z Nových Bánoviec v apríli odcestuje na operáciu očí do Ameriky, a to vďaka nedávnej veľkej humanitárnej akcii, v ktorej sa zúčastnili mnohí známi športovci, speváci a početní ľudia dobrej vôle. V akcii zozbierali časť prostriedkov na Ivaninu operáciu, ktorá stojí 60-tisíc dolárov. Obec Stará Pazova sa pripojila k tejto humanitárnej akcii a s cieľom pomôcť malej Ivane vyčlenila 200-tisíc dinárov. S cieľom zabezpečiť chybujúce prostriedky Ivanini rodičia vyzvali všetkých ľudí, aby v súlade s možnosťami prispeli, a tak pomohli, aby sa ich dcére vrátil zrak. V Erste banke otvorili žírový účet číslo 340-31065720-79. Obec Stará Pazova je obcou solidarity a veľkého srdca, a preto sa zapojila i do ďalšej hu6. 4. 2013

14 /4537/

Ivana Đorđevićová

Slavica Obradovićová so synom Viktorom

manitárnej akcie pre Slavicu Obradovićovú z Novej Pazovy. Slavica je už 14 rokov ťažko

HlAS ĽUDU

chorá a najnovšie jej diagnostikovali cirhózu pečene, pričom jediným východiskom je transplantácia pečene, ktorá v Taliansku stojí 120-tisíc eur. Humanitárnu akciu pre Slavicu Obradovićovú podporili aj z Fondu princeznej Kataríny Karađorđevićovej. Akciu podporila i Obec Stará Pazova, a týmto vyzývajú všetkých ľudí dobrej vôle, aby peňažné príspevky pre Slavicu zaplatili na žírový účet Eurobank EFG 2502210000671200 (dinárový) a RS35250221000214121012 (devízový). A. Lš.

Báčsky Petrovec stredu 6. marca sa uskutočnilo výročné zhromažV denie Klubu poľnohospodárov. Na zasadnutí sa okrem iného hovorilo o uskutočnených zimných prednáškach agrárnych odborníkov a o jarnej úprave poľných ciest, bez ohľadu na to, že v Petrovci prebiehajú komasačné práce. xxx V nedeľu 10. marca v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec výročné zasadnutie realizovali členovia združenia Petrovillage. xxx V utorok 12. marca v rámci celonárodného varovného zhromaždenia Za Srbsko bez GMO proti legalizácii geneticky modifikovaných organizmov v našej krajine aj Zelení Srbska – hnutie pre Báčsky Petrovec predsedovi obce Pavlovi Marčokovi odovzdali deklaráciu o zákaze GMO na území Báčskopetrovskej obce, čiže návrh, ktorý na svojom území schválilo už niekoľko obcí v Srbsku. xxx Vo štvrtok 14. marca v Predškolskej ustanovizni Včielka po štvrtýkrát zasadala komisia pre predškolskú výchovu a vzdelávanie Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Oboznamovali sa s kalendárom podujatí pre vychovávateľky v bežnom roku a o možnostiach ich ďalšieho vzdelávania. x x x V piatok 8. marca v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom žiaci gymnázia spolu s profesormi prichystali primeraný program ku Dňu žien. V programe odzneli básne, piesne a aforizmy a udelili aj odmeny najlepším literátom zo súbehu literárneho krúžku Sládkovič pod názvom Keby nebolo tvojich očí. Najúspešnejší boli Miroslav Poničan a Boris Gabríni. xxx V sobotu 9. marca v miestnostiach Klubu poľnohospodárov i tohto roku členovia prichystali a realizovali ôsmomarcovú zábavu. Do tanca na dobrú náladu hrala dvojica hudobníkov Andrášik a Zelenák. J. Čiep

Z NAŠICH OSÁD V PADINE TRADÍCIA PRETRVÁVA

Od malička v náboženskom duchu iektoré rodinné zvyky v Padine už dávno zanikli, ale niektoré cirkevné zvyky sa v padinských rodinách zachovali dodnes. Aj v súčasnosti deti v rodine získavajú prvé poznatky o učení Písma Svätého. Rodičia posielajú svoje deti do Nedeľnej školy, aby od malička slúžili Pánu Bohu svojimi modlitbami a nábožným spevom. – V Padine bol najväčší počet žiakov, ktorí chodili do Nedeľnej školy a boli konfirmovaní a ktorí sa roku 2000 prihlásili na vyučovanie náboženstva Ján Kolárik, katechéta v Padine, má nesmierne rád prácu s deťmi v základnej škole, – povedal Ján Kolárik, ktorý na miesto ketića. Odvtedy mám v Nedeľnej deti. Na hodinách sa učíme a katechétu nastúpil roku 1995, keď škole na starosti konfirmačné a spievame aj rôzne piesne z detvystriedal dovtedajšieho učiteľa predkonfirmačné skupiny (okolo ského spevníčka (piesne pomáha 60 – 70 detí), ktoré učím látku pre- nacvičiť aj kantor Pavel Petrovič), náboženstva Jána Srnku. – Bol som ešte mladým učite- važne z Novej zmluvy, pričom kreslíme, a potom práce často aj ľom v padinskej škole, keď som sa používame rôzne aplikácie a iné zverejníme v našom cirkevnom ujal práce a záväzkov katechétu. pomôcky. Počas prípravy hodín časopise Padinské zvony. Okrem Hneď to leto som šiel na školenie používam Bibliu, biblickú históriu mňa tu je katechétom aj Michal pre budúcich katechétov do Fe- a rôzne náboženské príručky pre Vĺček, ktorý má na starosti pred-

školské a iné deti. Školský rok v Nedeľnej škole končíme exámenom, príležitostným programom na nešporných bohoslužbách v evanjelickom kostole v Padine. Z nazbieraných prostriedkov z milodarov zvyčajne organizujeme výlety. Boli sme už niekoľkokrát na Petrovaradínskej pevnosti, navštívili sme prírodnú rezerváciu Cárska bara a v súčasnosti deti túžia navštíviť (ani menej, ani viac) Francúzsko, – hovorí s úsmevom Ján Kolárik. – Okrem práce v Nedeľnej škole také štyri roky som učil náboženstvo v Základnej škole maršala Tita. Padinská škola bola vtedy, roku 2000, naozaj ukážková, lebo tu boli deti na hodinách náboženstva najpočetnejšie. V tom období sme mali aj hostí z Ministerstva náboženstva zo Slovenska, ktorí spolu s biskupom SEAVC a farármi z okolitých slovenských prostredí sledovali moju prácu s deťmi. V súčasnosti deti v škole náboženstvo učí katechétka Ingrid Tomečeková. Za úspešnú prácu s deťmi veľká vďaka patrí predovšetkým rodičom, ktorí svoje deti od malička vychovávajú v náboženskom duchu, – zdôraznil padinský katechéta. A. Chalupová

LUG

Papierové bociany privábili živé sté je, že na pohľad idylické sriemske dedinky zdieľajú osud priemernej vojvodinskej dediny 21. storočia. Starých prázdnych domov je čoraz viacej, práve tak ako i ľudí, ktorí odchádzajú: buď úplne preč z Lugu, prípadne dočasne „na zárobky”, alebo priamo na kopček za osadou, ktorý zdobia kríže a náhrobné pamätníky. Pri poslednej návšteve Lugu nadchli nás žiacke ručné práce. V jednej z dvoch učební sme si všimli bociany vyrobené z toaletného papiera. Pán učiteľ Miroslav Báďonský nám povedal: „V roku, keď ich deti urobili, v dedine sa narodilo viac detí než obvykle. Tak teraz žartujeme, že papierové bociany privolali tie skutočné…” Anna Čelovská, zamestnankyňa v Miestnom spoločenstve Lug, okrem iného robí aj matrikárku. Starostlivo zapisuje údaje o deťoch, ktoré sa narodia v novosadskej pôrodnici, a vedie knihy sobášených a zosnulých: „Aj u nás mortalita sústavne prevyšuje natalitu. Sú roky, keď zomrie 8 až 10 ľudí a narodí sa len 4 – 5 detí. Vlani to predsa bolo lepšie:

pribudlo sedem novorodencov: štyri dievčatá a traja chlapci. K potešeniu je fakt, že sme vlani v dedine mali štyri svadby a zapísala som aj dva ďalšie sobáše, kde aj nevesta, aj ženích sú z Lugu, ale sa zosobášili v Beočíne, lebo tam v istom pohostinskom podniku mali svadobnú veselicu (a v roku 2011 bol iba jeden). Pokiaľ ide o zosnulých, v roku 2012 ich v Lugu bolo súhrnne 12, medzi nimi aj traja, ktorí zomreli v novosadských nemocniciach. V súvislosti so svadbami sme sa dozvedeli, že zaniká tradičná svadba, ktorá sa usporadúva doma, so všetkými niekdajšími svadobnými obradmi. V posledných niekoľkých rokoch svadobné veselia bývali v Dome kultúry. Predvlani ho však zbúrali, nový ešte stále „nevyrástol”, nuž niekoľko svadieb Lužania usporiadali v prenajatých stanoch na ná- Pohľad na dedinku v údolí z cintorína dvorí DK. Čoraz viacej sa však orientujú aj mená: Nika, Anabela, Taňa, Samuel, Daniel, Anna beočínske reštaurácie. Menia sa zvyky, menia sa aj mená detí: vla- drej a Viliam. Juraj Bartoš ni narodeným v dedinke v údolí dali tieto 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

V pokračovaní svojej správy vtedajší biskupský administrátor podrobne opisoval aj komunikačné prekážky s aktuálnymi ministerstvami náboženstva, financií a vnútorných vecí ohľadom majeto rozpadnutí kových záležitostí, práv a povinRakúskoností farárov a katechétov, keď uhorskej monaride o penzijné a sociálne poistenie chie a vzniku Kráa vojenskú službu. Záverom sa ľovstva Srbov, vzdal hodnosti biskupského adChorvátov a Sloministrátora:„... poneváč bojovať na vincov vojvodinsdve strany mu je ťažko a trpko. Nekí Slováci sa ocitli dôvera a spôsoby boja, nedostatok hranicami oddemorálnej a materiálnej pomoci lení od krajiny mu znemožňujú, aby i naďalej zasvojich predkov. stával tento úrad. Ďalej vyslovil, že Tým sa aj Evanjenemôže brať zodpovednosť za lická cirkev dostaelaborát, lebo sa mu protiví.“ Za bila do nových poskupského administrátora navrhol merov. Otázka Adama Vereša, farára beščianskezriadenia cirkvi sa ho a seniora sriemskeho, ktorý tým pádom tiež vraj dokonale ovláda štátnu reč a stala aktuálnou. O má priateľské styky i s vplyvnými tom Pavel Škan- Slovenská evanjelická synoda v októbri 1925 v Novom Sade vládnymi osobnosťami. tík v článku Dejiny Na tom istom konvente slovenSlovenskej evanjelickej a. v. cirkvi stvovať (ešte) v Kráľovstve Srbov, plnenia povinnosti (písania ústaského evanj. a. v. dištriktu z roku v SFR Juhoslávii uviedol: „Vidieť to Chorvátov a Slovincov. Do názvu vy)“, na čo čakal tri a pol roka. K 1925 bol schválený aj Dočasný zobrali termín „dištrikt ([lat.] okres, tomu dodal: „Počiatkom roku 1924 aj z tej skutočnosti, že po vojne organizačný štatút slovenutvorená „Národná rada Dolno- obvod)“, a nie „biskupského evanj. a. v. dištriktu v zemských Slovákov“ na čele s Dr. stvo“, ako niektorí naKráľovstve SCHS. Podal ho Ľ. Mičátkom na svojich poradách vrhovali. Vtedy sa jasne Ján Dedinský, člen dištrikformuloval a schválil nápojednávala aj o cirkevných vetuálneho presbytéria. ciach, o budúcom zriadení cirkvi. vrh: „Konvent sa jedno„Čo boli Jeruzalemu jeho Ale už tu sa ukázali rozdielne mien- hlasne vyslovil, že je v hradby, to je cirkevná ústaky v tejto veci.“ Evanjelická cirkev zásade za slovenskú náva nám; my evanj. a. v. v rodnú evanj. aug. vyz. sa dovtedy opierala na ústavu z Kráľovstve SCHS máme doroku 1893, ktorá podľa mienky cirkev a že len v páde stavať starú ústavu, ktorá Dr. Ľudovíta Mičátka dopomohla ťažkostí, ktoré by vláda nášmu terajšiemu položeniu k tomu, že „do cirkvi našej pre robila, prijíma konvent a pomerom viac nezodponávrh p. Dr. Petrikovicha vzmáhajúcu sa maďarizáciu vlúdil vedá; podobá sa porúchasa svetársky smer, ktorý chcel cir- ohľadom autonómneným múrom Jeruzalema. ho slovenského dištrikkev úplne zotročiť“. My musíme konať dielo to; Preto bolo treba napísať novú tu v lone všeobecnej nečakajme od iného, aby juhoslovanskej evanj. ústavu. Lenže to nešlo ľahko. Predtým bolo treba ujasniť, a potom aj cirkvi a. v. so spoločnou Text dočasného štatútu Slov. evanj. a. v. dištriktu ho vykonal namiesto nás, aby nám pomáhal, my svodefinovať zásady a spôsoby fun- správou v najvyššej in- schváleného v júni 1925 v Starej Pazove jou silou – a pomocou Božsgovania cirkvi ako autonómnej štancii,“ doslovne sa kou zostavme si tú ústavu: priuvádza v zápisnici zo spoločného počalo sa pracovať iniciatívou báinštitúcie za nových okolností v novom slovanskom štáte, či už úplne cirkevného konventu v Pazove. čanského seniorálneho presyb- tom dbajme, aby ona cirkvi našej samostatne, alebo v spolupráci s Za biskupského administrátora téria na novej Ústave cirkevnej. ku dobru slúžila...“ povedal v úvoevanjelikmi iných etnických skupín. bol vtedy zvolený Samuel Starke, Kým bola práca hotová, bolo tre- de ďalšieho výročného konventu ba čakať a to trvalo až do mesiaca slov. evanj. a. v. dištriktu v KráľoPo utvorení troch slovenských farár petrovský a senior báčsky. Obdobie od utvorenia Sloven- augusta r. 1924. Medzitým hlásil sa vstve SCHS 7. septembra 1926 v seniorátov – Báčskeho, Banátskeho a Sriemsko-chorvátskeho sa ského evanjelického a. v. dištriktu Igor Br. Štefánik so žiadosťou, že Novom Sade Adam Vereš, biskuprozmýšľalo o jednotnom zriadení do schválenia ústavy bolo dlhé a chce predostrieť tiež jeden ela- ský administrátor. O rok neskôr osobitného slovanského alebo len navyše zahrnovalo obetavú prácu borát, a preto žiada oddelenie 22. septembra 1927 na konvente slovenského duchovného celku s nemalými prekážkami. Tak na- konventu. Smernice elaborátu Šte- Slov. evanj. a. v. dištriktu Adam Veevanjelikov. S tým cieľom bol 30. príklad biskupský administrátor fánikovho upoznal som v októbri reš navrhol, aby „sme si my sami júna 1921 v Starej Pazove zorga- Samuel Starke sa na dištriktuálnom 1924, a čakal som, že Štefánik Ústavu utvorili podľa nášho najnizovaný spoločný konvent troch konvente, ktorý bol 11. júna 1925 podľa daného sľubu svoj elaborát lepšieho vedomia a svedomia“. To slovenských evanj. a. v. seniorátov, znovu v Starej Pazove, sťažoval podrobnejšie vypracuje, rozmno- sa prakticky aj realizovalo tzv. vena ktorom bola určená admini- na protirečenia s ministrom ná- ží a rozpošle patričným na preštu- rejnou rozpravou vo všetkých troch stratívna forma a pod akým me- boženstva ohľadom „právomoci dovanie. Čakal som až do konca seniorátoch. Katarína Verešová nom slovenskí evanjelici budú je- tzv. Spravujúceho výboru a jeho roku 1924, ale sa ukázalo márne.“

Cirkevná ústava a jej príprava

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Radosť z Veľkej noci trvá nebola jarná a teplučká, amaráti, kalendárna Veľká noc nám na Veľký piatok veru nás ol ako sme očakávali. Ten sneh vôk uto veľkonočnou tako si o Pret viac pripomínal príchod Vianoc... ičné jarné sviatky. Možno reprízou ešte raz pripomenieme trad sa nás poteší. Pevne v to vesa aj to jarné slniečko zľutuje a pred z Predškolskej ustanoria aj naši usilovní kresliari a pisatelia v Báčskom Petrovci lka Včie e vizn a zo Základnej školy maršala Tita v Padine.

r 3-

Sergej Lovre, takme ročný, Petrovec

rová, Simona Sýko c ve o tr Pe á, 3-ročn

Veľkonočné sviatky v mojej rodine konočy deti máme veľmi rady veľ i súvinim s čo , tko vše a né sviatky ený Zel už v sí. Sviatočnú náladu cítime príly ško ej štvrtok, keď sú miestnosti naš e sm tok pia ký Veľ Na ležitostne ozdobené. u ano puk ia von dom aní doma. Už na svit stá všetko na kukuričkou, potom otec chy denia. Postu varenie huspeniny, čiže íle, keď so chv né obede sú moje obľúbe vajíčk a. me ľuje ma u mo sestrou a ma iť dob aj sviaUsilujeme sa čím krajšie vyz robíme kotočný stôl v jedálni. V sobotu . Po veľtku svia u láče k tomuto veľkém zame hád odc eľu ned v de konočnom obe sú iny vždy na prechádzku. V strede Pad deti peknás hračkári a cukrári, a to je pre návšterí pat ele ned ný zážitok. Zvyšok čkami. hra mi ený kúp i ým vám a hre s nov a o keď sa V pondelok prvý vstáva ock ešte také tky pozobúdzame, tak nás vše Keď je ou. avk voň rozospaté pooblieva lučký, tep ný, pek ok del Veľkonočný pon ou. vod Vetak nás vie prekvapiť a obliať stále buá, pel rím, že aj keď budem dos noc. kú Veľ vať avo dem s radosťou osl

ina

Tatiana Staňová, 2. 3, Pad

vec á, 5-ročná, Petro Sandra Kopčokov

Nikola Kondić, 5-ročný, Petrovec

Marína Kotvášová, 2. 2, Padina

Marta Marčeková , 2. 2, Padina

Maja Ondríková, 2. 2, Padina

Emili Valentová, 2. 2, Pad

ina

6. 4. 2013

Anna F. a Jana S. 14 /4537/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 2.4.2013 14:51 Page 2

M OZA I K A

ROČ NÍK XIII ČÍSLO 165 6. apríla 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

AJ AUTOVETERÁNOM STÚPA CENA

Niekto to rád niekdajšie A

j svet áut, ako aj všetky iné svety, má svoj lesk a biedu, návetria a zákutia, dnešok i zajtrajšok, úpadok i perspektívu. Mnohé z toho dalo o sebe vedieť plnými dúškami aj na nedávne ukončenom 51. Medzinárodnom autosalóne v Belehrade, ktorým sa doMajiteľ pri Fiatke 600 z roku 1962 vŕšili tri štvrte storočia od vzniku prvého takého podujatia v Mercedes vždy bol a zostal elegantný Srbsku. To, čo kedysi bola súčasnosť a skutočnosť, už dávno je minulosťou: aj z aspektu výkonov áut a skútrov, aj z aspektu dizajnu, praktickosti, použiteľnosti, ceny… Šťastím však vo všetkom je, že sa v nápore rýchlych civilizačných a motorových zmien nestratilo čaro niekdajšieTakéto motocykle a skútre vidieť zväčša iba na veľtrhoch a filme Historický autobus ho. Predovšetkým – Pre mňa bolo potešením vdýchnuť jej nový veku nad päťdesiatkou z Kragujevca. Iný pridáďakujúc dopravným nostalgikom, ktorých vidieť azda na každom významnejšom automobilo- život. Reštaurovaniu tejto Fiatky 600 som sa ve- va, že ho púť, ktorou sa zo starého robí (stavom salóne alebo veľtrhu. V metropole sa na noval pár rokov a tvrdím, že je kvalitnejšia ako ro)nové, napĺňa šťastím. Tretí vraví, že by si sklonku marca ocitli predovšetkým ďakujúc ktorákoľvek, čo práve vychádza z továrne… – svoje auto nepredal ani za cenu riadne prevyauto-moto klubu Veterán sídliacom na Voždovci. zdôveruje sa jeden z majiteľov autoveterána vo šujúcu tú nového. Starký, ktorý má na starosti prvý autobus v Srbsku z roku 1939, Takmer vždy, kde sa zjavia histopodotýka, že ho aspoň dvakrát denrické vozidlá, vzbudzujú riadny záne vetrá, utiera okná, snažiac sa, aby ujem a rozruch. Nad ich naleštenývždy bol čistý. Ďalší majiteľ autovemi kapotami sa snáď každému zateránu s istým opovrhnutím ukazuje staví dych, ich kúzlo je nielen v krána nablýskané autá neďaleko nás, se, ale aj v kvalite a vytrvalosti úmerhodnotiac ich ako krásu bez duše. nej zdolanému veku. Preto staré Údržba a renovácia historických vozy majú stále viac obdivovateautomobilov zrejme má a vždy bude ľov: veď sú názornými dejinami aumať stúpencov. A ešte keď sa na trhu tomobilizmu, alebo aspoň ich výobjaví auto z limitovanej série, tak znamnej časti v kocke. šťastiu tých, ktorí si ho môžu doAutoveterány sú síce drahé, nápriať, niet konca-kraja. Zvlášť ak je kladné na údržbu, takže nie každý si staršie ako iné. Všetko je o to lepšie, ale ich môže dožičiť. Majiteľom sú svoji drahšie… ráznymi domácimi miláčikmi, ktorým sa často venujú aj viac ako tým Dve podoby minulej elegantnej krásy O. Filip živým.

mozaika2_3:0 2.4.2013 14:52 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

SLOVO MÁ MARIJAN PAVLOV, ETNOLÓG Z KYSÁČA

sa na príspevkoch týkajúcich sa spomenutých dedín, prípadne Belehradu. Do druhého vydania bude pridané mesto Sriemska Mitrovica, kde som tiež robil terénny výskum. Na tejto knihe som sa podieostal sympatickým fešákom, ktorý sa od posledných ročníkoch sme sa ľal aj v spolupráci s Múdetstva vedel vynájsť v každej situácii. Dnes orientovali na to, čo každého zeom Vojvodiny v tom je mladým rodinným mužom, odborníkom v osobitne zaujímalo. Niektorí zmysle, že sme vyhľadáoblasti etnológie, tiež človekom rozmanitých sa zameriavali na muzeológiu, vali rôzne zaujímavosti a záujmov. Ako sa k tomu dopracoval a ako sa čo podľa mojej vtedajšej mienarchívne fotografie. Pravynachádza v súčasnosti, hovorí Marijan Pa- ky bola statická záležitosť. Skôr coval som v ústave aj na vlov, ktorého životná púť smerovala z Kysáča ma lákali terénne výskumy vypracovaní elektronickej cez Petrovec a Bratislavu – do Petrovca. Pro- plné kontaktov s ľuďmi, takže databázy a v súčasnosti sa stredníctvom Hložian. som sa orientoval na vedeckú podieľam na zveľadení jej − Po skončení základnej školy v Kysáči som činnosť v teréne. Robiť v kanobsahu. pokračoval v školení na petrovskom gymná- celárii, v uzavretom priestore, Petrovec je v súčasnosziu, kde Kysáčania vždy mali zvláštne (čítaj nie som určite nechcel. Iba neti Marijanovým bydliskom. veľmi obľúbené) postavenie a museli si tam skoršie som zistil, že sa dá robiť − Manželka je z Hložian, „vybojovať“ svoje miesto. V mojej generácii aj inak a že budem možno nieja z Kysáča, tak sme sa dosme sa pre túto školu rozhodli iba dvaja. kedy pracovať v múzeu. Avšak hodli, že budeme bývať Druhým žiakom bol Vladislav Ivičiak, toho času po vyštudovaní Marijan neronaprostred cesty, v PeMarijan Pavlov petrovský farár. bil ako etnológ. trovci. Tam som stretol koZdá sa, že sa im v Petrovci nevodilo až tak − Po ukončení štúdia som na Slovensku do- legyňu, tiež etnologičku Annu Séčovú Pintízle, keďže obaja zakotvili práve tam. stal zopár pracovných ponúk, ale išlo o skrom- rovú z Pivnice, žijúcu v Petrovci, ktorá robí v − Po gymnáziu som sa rozhodol študovať na ne hradené pozície. Odmietol som, lebo som Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Keď mi spoSlovensku. Prvé prijímacie skúšky sa nepodarili, potreboval komerčnú a lepšie hradenú prácu, menula možnosť pracovať v múzeu, hneď som tak som si urobil prestávku. Vrátil som sa do- aby som si mohol platiť nájom. Nerobil som sa rozhodol. Zároveň som sa dohodol s vemov a začal som robiť pri murároch. Pri fúri- v odbore, ale ako počítačový technik, vo fir- dením múzea, že si urobím štátnu skúšku kusku a miešačke som sa zaúčal tomuto remes- me, v ktorej sme sa starali o počítačové siete. tóda, čo trvalo jeden rok. Za ten čas som sa zozlu. Neskoršie som za námil s celkovým systémom fungovania múkamarátmi predsa odizea, od príchodu predmetu do múzea, cez šiel na Slovensko, robil spracovanie, určovanie hodnoty, konzervosom na stavbe, už ako vanie, vystavovanie, uskladňovanie v deposkúsenejší murár. Nezitári. Týmto procesom prechádza každý prakskoršie som si otvoril tikant a končí piatimi skúškami a vypracovaživnosť, bol som súním praktikantskej práce. Konkrétne som kromníkom, ale nespracoval zbierku 78 ručníkov z múzea v Báčtrvalo to dlho. V roku skom Petrovci. V Múzeu Vojvodiny som tak zí2001 som nastúpil na skal titul kustóda a môžem samostatne prafakultu. Vtedajšia fracovať ako odborník v hociktorom múzeu. jerka Hana Pešková, teMúzeum v Petrovci je stredobodom spolurajšia manželka, ma besedníkových záujmov. dobre nasmerovala na − Som členom Komisie pre ochranu kulštúdium etnológie a túrneho dedičstva Výboru pre kultúru NRSNM. hneď na prijímacej Jedným z cieľov tejto komisie, ako dokonca i skúške som usúdil, že Národnostnej rady bolo podporiť založenie to bude zaujímavé. Domúzea v Báčskom Petrovci, takže moja prakstal som sa na Filozotikantská práca kustóda bola robená aj z dôfickú fakultu v Brati- Práca v Múzeu vojvodinských Slovákov vodu založenia zbierky múzea. Každý múzeum slave, na odbor Etnomusí totiž mať spracované exponáty a zbierlógia a kultúrna antropológia. V ročníku sme Skúsenosti na túto prácu som získal počas štú- ky. Tie v Národnom múzeu v Petrovci sú dosť boli dvadsiati študenti a uznám, že sa poteši- dia ako brigádnik. Zostal som v tomto za- v zlom stave a teba ich dať do poriadku. Doli, že majú medzi sebou dolnozemského Slo- mestnaní dva roky. Nasledoval návrat späť, do dnes ohľadom toho spolupracujeme s Annou váka. Dokonca si to vážili. Srbska. a s kolegami z Múzea Vojvodiny. I sám sa hoO samotnom študovaní na Slovensku Ma− Po návrate zo Slovenska som začal spo- norárne angažujem v múzeu v Petrovci. Lebo rijan rozpráva: lupracovať s Ústavom pre kultúru vojvodin- aj keby zodpovedajúce priestory boli, treba ich − Na začiatku štúdia sme zdolávali všeo- ských Slovákov. Vtedy tam pracovali na kul- niečím naplniť. Existujúce predmety treba becnejšie veci, spoznávali sme kultúru Slo- túrnej mape, nuž som na základe terénneho upraviť, aby boli použiteľné. venska, ale aj iných tradícií. Potom sme zača- výskumu spracoval dediny Ašaňu, OstojićeČo najviac rozhodlo, že sa Marijan s manli chodiť na kolektívne terénne výskumy pod vo, Belehrad, potom Šíd, Hložany, Kysáč a Sil- želkou vrátili zo Slovenska? dohľadom profesorov. Zaúčali sme sa systé- baš. Pol roka som denne aktívne pracoval, a − Keď sme si určili priority a dali ich na vážmom výskumov, pokračovali sme so spraco- potom som pokračoval v spolupráci ako ex- ku, tak rozhodlo to, že obaja tu máme rodičov vaním získaných materiálov a produkova- terný spolupracovník. Údaje, na ktorých som a príbuzných. Chceme si založiť rodinu a ním prác. Neskoršie sme preberali Európu a robil, sú pretransformované aj do knihy Slo- chceme byť so svojimi blízkymi. Je to jednosvet, venovali sme sa rôznym kultúram. V váci v Srbsku z aspektu kultúry. Podieľal som duchšie ako byť sami v Bratislave. Keď prídu

Povolanie jedno, záľuby viaceré

24/II

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 2.4.2013 14:52 Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA

deti, aj rodičia by chceli pomôcť covali sme vždy s rovnakou energiou. Techs vnúčatami a na vzdialenosti nik patrí medzi najstaršie vysokoškolské 500 km sa ťažko pomáha. Preto umelecké folklórne súbory v Bratislave. Mal sme sa rozhodli vrátiť sa a dať i som šťastie aktívne v ňom tancovať, keď oslasvoj prínos k zveľadeniu slovoval 50. výročie založenia v bratislavskom venskej kultúry a enklávy. Snaha Istropolise. Vtedy som v súbore bol dva roky je, ale treba mať veľmi pevnú a pri 55. výročí som už bol tanečníkom v najvôľu a hlavne vydržať, zotrvať a lepšej forme. pozitívne myslieť, že bude lepšie. Súdiac podľa videonahrávky koncert bol Veď všetci chcú, aby sa mladí vrakrásny. Marijan bol v tancoch sólistom, a to cali, ale štát im nemá čo ponúkúspešným. Prezrádza i ďalšie pole svojho pônuť. Som späť v Srbsku 2,5 roka sobenia. a začal som rozmýšľať, že ne− S tanečným pedagógom Ferom Moronchám všetko tak a začnem súgom každoročne spolupracujem na organikromne podnikať v nejakej úplne zovaní tanečných domov na festivale Pohoda, inej sfére. Manželka ukončila na ktorom sa návštevníci okrem bežných dokonca dve fakulty. V Bratisla- Tanečné sólo a spev v Číne koncertov učia aj tancovať. Robil som záve pracovala v spoločnosti DELL stupcu manažéra v škole tanca a na organizácii a v Srbsku sa zamestnala tiež v silnej spoloč- viem. Po troch, až štyroch rokoch som mohol tohto veľkého podujatia sa zúčastňujem už nosti NIS. K tomu sme sa za tých 10 – 11 rokov povedať, že už tance z niektorých regiónov viac rokov. Ináč tanečné domy sa snažím pona Slovensku naučili na inú kultúru, zvykli na viem tancovať, aby som si po ôsmich rokoch maličky pretlačiť aj u nás. Som totiž i členom dovolil tvrdiť, že väčšinu tancov viem zatan- Komisie pre zveľadenie festivalov a kultúrnych európske normy a všeličo iné. S odborom, ktorý vyštudoval, súvisí aj Ma- covať dobre. podujatí a bol som v komisiách na festivaloch Vďaka folklóru Marijan si v praxi overil po- Zlatá brána a Tancuj, tancuj... rijanova pasia – folklór. Rozpráva o nej vtipznatky zo štúdií. ne. Marijan predsa prioritu dáva tomu, prečo sa − Mali sme šťastie, že sme boli dobrá par- vyškolil. − Tancovať som začal ako malý v Kysáči a pokračoval som na gymnáziu. Býval som v in- tia a mali sme dobrú vedúcu. Do Techniku pri− Napriek všetkému zatiaľ nemienim naternáte v Petrovci a patril medzi pionierov v budli i taneční pedagógovia, bývalí tanečníci cvičovať folklór, i keď by som na stavanie chointernátnom folklórnom súbore. Po nástupe z Lúčnice, ktorí vyštudovali tanec na Vysokej reografií mohol využiť svoje skúsenosti z tanna fakultu ma kolegyne, čo so mnou študovali, škole múzických umení. Priniesli nový duch covania. Ale treba najprv robiť výskum a poihneď ocenili ako folklórne nadaného. Zavo- a s vedúcou robili autentické choreografie na kiaľ nemám trvalé zamestnanie, nemienim si lali ma na konkurz do univerzitného folklór- základe pôvodných neho súboru Technik pri Slovenskej technic- tancov. Prispôsobili kej univerzite. Pamätám si, že som tam odišiel ich scénickej forme s v rifliach a topánkach a bolo mi priam ne- novým prístupom. Zauveriteľné, keď som videl, že ostatní prišli v špe- čali sme chodiť na súciálnej obuvi a primerane oblečení. Najprv sme ťaže akademických vypĺňali tlačivo, aj o tom, z ktorých regiónov súborov v rámci Slopoznáme tance, a potom som sa dostal pred venska, kde sme štypäťčlennú komisiu. Na otázku, čo som si pri- rikrát takmer zaradom pravil, som reagoval prekvapene. Riešili to tak, boli laureátmi. Počas že mi niečo ukázali a mal som to zopakovať. mojej doby tancovaNiečo sa podarilo, iné ani nie. Ešte som za- nia sme boli najlepspieval a poslali ma von, počkať na výsledok. ším akademickým súMarijan sa však vynachádzal aj v inakších si- borom na Slovensku a tuáciách. Zrejme zaúradoval jeho šarm a ihneď patrili sme dokonca medzi najlepšie vôho do súboru pribrali. − Na prvú skúšku som sa už obliekol špor- bec. Precestovali sme tovejšie, ale znovu chybne. Ostatní mali totiž celé Slovensko a mukožené tanečné topánky, dievčatá boli v suk- sím uznať, že ho poniach. Najprv bola rozcvička, čo trvalo hodi- znám lepšie ako Marijan v tanci z Čierneho Balogu nu, niekedy i dlhšie, takže som počas prvého Srbsko. Poznám všetky polroku zistil, že som vlastne začiatočníkom. regióny a podľa kroja viem určite rozoznať re- hľadať koníčky. V Petrovci som sa už vyskúPo ôsmich mesiacoch ma zaradili do prvého gión, a podľa detailov dokonca aj niektoré de- šal aj v divadelníctve, ale najskôr sa chcem vetanca a po roku som tancoval už vo viacerých. diny. Mám scestovanú Európu, lebo sme vy- novať odbornej práci. Pokúšam si nájsť zaDruhý a tretí rok som začal tancovať v každom stupovali v Maďarsku, Poľsku, Česku, Belgicku, mestnanie, a potom prídu na rad i záľuby. I tanci a postupne som ovládal inšie regióny. V Taliansku, Rakúsku, zopárkrát sme boli aj v keď som nikdy neplánoval, že budem prasúbore Technik boli študenti z celého Slo- Srbsku. Mali sme zahraničné zájazdy na dru- covať ako muzeálny pracovník, časom som venska, takže sa tancovali tance bratislavského hé kontinenty, boli sme v Mexiku a v Číne. Vi- dospel k tomu, že sa dá skĺbiť terénny výskum regiónu Vajnory, západného Slovenska, ale i del som a spoznal i kus tamojšieho sveta. V a práca v múzeu. Podporujem otvorenie klasické východniarske, horehronské, do- Číne sme tancovali na obrovskom námestí, múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom konca goralské a maďarské tance. Každý región na javisku obrátení k politickým funkcioná- Petrovci, chcel by som tam robiť ako odborje úplne iný charakterovo, štýlovo, výrazovo. rom, a za nami bolo 5-tisícové obecenstvo. ný pracovník, lebo mám na to i školu i štátKeď som do súboru nastúpil, myslel som si, že Boli prípady, že sme tancovali aj pre troch ľudí, nu skúšku. viem tancovať a po polroku som zistil, že ne- ktorí si to mohli dovoliť a zaplatiť. Ale tanE. Šranková 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

III/25

mozaika4-5:0 2.4.2013 14:53 Page 1

M O Z A I K A ŠPORT VO VÝTVARNÝCH DIELACH KOVAČIČANOV

Osada insity – obec športu

PRÍLOHA nášovho detstva v rovinatom Banáte. „Kde sa to, vlastne, náhlime?“ pýta sa Jonáš prostredníctvom osem grafík z tohto cyklu. Doba počítačov obrala a oklamala vtedajšie (aj terajšie) deti o čas hier. Pri príležitosti Medzinárodného roka športu a olympijských ideálov a stého výročia Prvého kongresu Medzinárodného olympijského výboru Ján Glózik, známy umelec strednej generácie maliarov insity, namaľoval olejomaľbu Olymp(ij)ský mier. Na obraze sa v popredí nachádza diskobolos, symbol športu a umenia. Za ním je chrám boha Dia, podľa jednej legendy zakladateľa olympijských hier a za chrámom boha Dia nachádza sa štadión. Podľa umelcových predstáv štadión sa zužuje, ako znak zbližovania národov a štátov na moderných hrách. Pavel Hajko, takisto afirmovaný maliar strednej generácie, v spolupráci s organizátormi a realizátormi projektu, autorom tohto textu a Alianciou Juhoslávia – Francúzsko namaľoval cyklus olejomalieb pod názvom Futbalové Francúzsko, venovaný Majstrovstvám sveta vo futbale roku 1998 vo Francúzsku. Galský kohút, symbol Francúzska a jeho svetovej federácie, sa na Hajkových obrazoch prepletá so symbolom jeho známych obrazov s kohútom z Banátu v prvom pláne. Znamenia sú rozpoznateľné už na prvej maľbe: futbalové slnko, ktoré sa budí nad kohútom na Eiffelovej

uhobanátska Kovačica je sídlo obce známej zvlášť podľa insitných maliarov z Kovačice, Padiny a Uzdina. Samotnú Kovačicu na svetovej výtvarnej mape označujú za jedno zo stredísk insitného maliarstva. Kovačičania začali tvoriť ešte pred druhou svetovou vojnou neorganizovane, začiatkom päťdesiatych rokov aj organizovane, nechtiac sa napojujúc na novoobjavené insitné ume- Rukou kolorovaná grafika Martina Jonáša Na paličke k Aničke nie začiatočníka – z cyklu Zimné radovánky colníka Henriho Rousseaua a už vtedy začatej Chlebinskej rom a hráčmi v pestrých dresoch. O tom insitnej školy. Keďže spomínaný trojlístok svedčia aj slová maliara Sokola, ktoré zaKovačica, Padina a Uzdin má aj bohatú špor- znamenal publicista Milivoje Mihajlović tovú tradíciu, sídlo obce preto ani v rám- pre knihu Sedliaci maliari z Kovačice (vycoch športu nemôže bez kultúrnych ob- davateľ Dom kultúry v Kovačici 1962). Jedným z autorov, ktorý sa na svojich sahov so športovou tematikou. Poľnohospodár Ján Sokol, ktorý spolu so plátnach v minulosti dotýkal šporstrojným zámočníkom Martinom Paluškom tovej tematiky, je i Ján Kňazovic tvorí zakladateľskú dvojicu kovačickej insity, (1925 – 1985). V prvej knihe, ktorá na prvej samostatnej práci vo farbách – pas- hovorí o tzv. Kovačickej skupine intele predstavil futbalové ihrisko s branká- sity Juhoslávia – umenie insitných (Jugoslavija – umetnost naivnih, vydavateľ PIZ Jugoslavija, Belehrad 1959) autora Ota Bihaljiho-Merina sa medzi prácami nachádza i čiernobiela reprodukcia Kňazovicovej olejomaľby z roku 1957 Na futbalovom ihrisku. V roku 1994 je vydaná mapa grafík doyena insity Martina Jonáša Zimné radovánky. Grafické listy boli úradne predstavené – prostredníctvom Slovenského olympijského výboru – okrem iného i na ZOH ´94 v Lillehammeri, čím sa Martin Jonáš vďaka tejto grafickej mape stal pravdepodobne jediným predstaviteľom Juhoslávie z oblasti umenia na Zimných Olejomaľba Jána Glózika Olymp(ij)ský mier olympijských hrách v Nórsku v období kultúrnej blokády. veži, má zasvietiť aj na modrom nebi vteBezprostredne po tom maestro Jo- dajších „plavih“. náš schystal pokračovanie grafickej V letných páľavách v druhej polovici 90. mapy pod názvom Hry (kovačických) rokov 20. storočia zavítali k Chalupovej maMaľba Pavla Hajku Futbalové Francúzsko hier s tematikou letných hier v čase Jo- tičiari z Rače. Zuzana chystala naplno vý-

26/IV

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 2.4.2013 14:53 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

stavu olejov v belehradskom Ruskom dome. Na obrazy menšieho formátu nakreslila futbalistov s nezvyčajným rozhodcom. Prísneho rozdeľovača pravdy vyzdobila do odevu renesančného romantika a namiesto rozhodcovskej udelila mu píšťalu ako hudobný nástroj. „Hundrú na mňa, že to tak nemá byť,“ sťažovala sa im. „Ale to tak má byť, je to Vaše videnie sveta vôkol nás, ako ste nám spomínali dávnu maľbu Koniec vojny, kde z lietadla padajúce kytice vystriedali ničivé granáty,“ presviedčal ju

Novak Ðoković so šamlíkom od vojvodinských Slovákov

v opak dakto z hostí citujúc Rúfusa, že ide o „svet prekrásnych omylov, bez ktorého by sme boli iba unavenými robotmi“. Pri príležitosti Majstrovstiev Európy v basketbale, ktoré prebiehali v Srbsku a Čiernej Hore, olejomaľbu na tému tohto populárneho športu nakreslila Zuzana Vereská. Niekoľkí insitní maliari pri príležitosti podujatia Odkaz predkov (2007) a dvoch sympózií (jedno bolo venované JUDr. Jánovi Bu-

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

líkovi) namaľovali, ako talentovaný kovačický atlét beží a preteká sa s vlakom, známym v banátskych slovenských osadách ako Padinská Anča. V rámci širšej turistickej ponuky Belehradu v predvečerných hodinách šiesteho júla 2009 malo byť na Univerziáde v Srbsku v strede vtedajšieho športového strediska Belville predstavené i insitné umenie Kovačice. Nestalo sa to a organizátori to odôvodnili prísnejšími opatreniami pre vtedajšiu chrípkovú pandémiu. Svetová raketa s naším šamlíkom Umelci a obyvatelia osád, v ktorých sa pestuje insita, sa chvália, že medzi zbožňovateľov slovenského vojvodinského insitného maliarstva a vlastníkov malieb patrí aj Pelé, najlepší futbalista sveta v minulom storočí. Najčerstvejší príklad je – najlepší športovec Európy v roNovak Ðoković so slovenským trénerom koch 2011 a 2012! Novak Ðoko- Mariánom Vajdom, ktorý si zastal na kovačický vić, ktorý je i jedným z najlepších šamlík športovcov na svete. Nole nacionale je tenisovou jednotkou Štátny výbor pre nehmotné kultúrne deuž druhý rok za sebou. Zverenec slo- dičstvo Srbska navrhol prednedávnom na venského trénera Mariána Vajdu do- zápis do Reprezentačnej listiny nemateriálteraz získal šesť grandslamových ti- neho kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO tulov. So Srbskom i Davisov pohár. Na osem návrhov z našej krajiny. Medzi nimi je i olympijských hrách v Pekingu si vy- Insitné umenie Slovákov v Srbsku. Výrazný pobojoval bronzovú medailu, na vla- diel na tomto výsledku má Pavel Babka, riaditeľ ňajších v Londýne bol srbským vlaj- Galérie Babka. Táto kovačická obrazáreň za pokonosičom. Je všestranný hráč. Kaž- moci Radmily Hrustanovićovej, veľvyslankydý povrch ovláda veľmi dobre. Bek- ne Srbska na Slovensku, venovala na spomíhend po čiare mu je najsilnejším úde- nanom podujatí omaľovaný šamlík Vieroslarom. Je rýchlejší, precíznejší, čerstvejší a vy Svetlíkovej Novakovi Ðokovićovi, Ďalším koncentrovanejší od svojich súperov, čo mu trom účastníkom tenisovej šou aj jej maľby. prináša výhodu v takmer každom súboji. Podporí Novak Ðoković, veľvyslanec UNICEF, Vynikajúci tenista s obrovskou sebadôve- snahu, aby sa insita Slovákov v Srbsku dostala rou a mentálnou silou, k tomu mimoriad- na listinu UNESCO? Jasot a úsmev vládcu svene slušne vychovaný mladík, šoumen s tového tenisu z darčeka z Kovačice svedčia, že raketou a bez nej, ľahko sa stal obľúbencom jednoznačne – áno. po celom svete. Nebolo inak ani 14. novembra 2012 v Bratislave na piatom Tennis Ján Špringeľ Classic vo vypredanom Národnom tenisoSnímky: Z vlastného archívu autora a archívom centre. vu Veľvyslanectva Srbska v Bratislave

V/27

mozaika6_7:0 2.4.2013 14:53 Page 11

m o Z a i K a

PRÍLOHA

K jubileu bisKupa, matičiara a národovca

Pred 125 rokmi sa narodil Samuel Štarke Meno Samuela Štarkeho natrvalo zostalo zapísané do dejín Slovákov vo Vojvodine. Ale v súčasnosti sa i záujemcovia na Slovensku poľahky dozvedia o tomto významnom mužovi. Pred 125 rokmi, presnejšie 27. marca 1888 v Mošovciach, sa narodil Samuel Štarke, evanjelický kňaz vo Vojvodine, národno-kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov, jeden zo zakladateľov Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a predseda jeho kuratória, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii, ako i predseda Matice slovenskej v Juhoslávii. rvého januára vojkaplána, aby nového roku 1915 po poldruhapo 53-ročnej službe a ročnom pôsopôsobení v petrovskej bení 3. marca cirkvi sa na dôchodok 1915 bol zvoutiahol farár juraj mrva. lený za farára. o dva mesiace neskorpríchodom šie po voľbe nového za farára do zborového duchovnécirkevného ho pastiera za petrovzboru v peského farára bol jedtrovci s. Štarnohlasne povolaný, už keho petrovec dlhší čas tu pôsobiaci, a petrovská kaplán a administrátor cirkev dosiahs. Štarke. bola to pre- Samuel Štarke (1888 – 1959) li svoj vrchol, lomová chvíľa, aby tenktorý bol urto agilný mladý muž zostal na čitou nadstavbou a získaných skúdolnej zemi. seností, nadobudnutých usilovnarodil sa v turci na slovensku nou a nezištnou prácou jeho predv remeselníckej rodine z otca ru- chodcov. mladý petrovský farár dolfa, klobučníka, a matky paulíny, svoje povolanie bral od začiatku rod. miškóciovej. Študoval v ban- vážne. na kázne sa svedomite priskej bystrici a v banskej Štiavnici. pravoval. bol znamenitým reční-

Poradný výbor Slovákov Dunajskej bánoviny (1929) – S. Štarke stojí tretí sprava

evanjelickú. a. v. teologickú akadémiu ukončil v bratislave. v štúdiách pokračoval v rostocku a v lipsku. Za kaplána bol ordinovaný v roku 1912 v budíne biskupom G. scholzom. po kratšom pôsobení na vrútkach v septembri 1913 prijal pozvanie petrovského cirkevného zboru a dal sa zvoliť za zborového

28/VI

kom a na mnohých cirkevných slávnostiach vždy pohotovým a vyhľadávaným kazateľom. po skončení prvej svetovej vojny 1918, keď sa kládli základy samostatného života vojvodinských slovákov v novoutvorenom Kráľovstve srbov, chorvátov a slovincov, ako roduverný slovák kňaz

Štarke zohral dôležitú úlohu pri organizovaní cirkevného a národného života slovákov v novom štáte. už v národnej revolúcii 1918 ako predstaviteľ slovenských politických a národných síl bol zvolený za člena Veľkej národnej skupštiny Vojvodiny, i za člena jej výkonného orgánu veľkej národnej rady. aktívne sa zapojil do prvých šíkov priekopníckej práce a zakladania vitálnych inštitúcií na obstátie tunajších slovákov. spolu s hŕstkou rovnako zmýšľajúcich národovcov sa dali do práce a postupne, hoci súčasne na viacerých spoločenských úsekoch, čelili nástrahám novej doby odlúčení od starej vlasti. na poli cirkevného organi- Titulná strana Národného kalendára zovania sa, na národnom pod- – prvých šesť ročníkov kalendára zostavil S. Štarke klade časom vznikla slovenská evanjelická a. v. cir- kého. prvého júna roku 1920 počas kev v Kráľovstve juhoslávii. slovenských národných slávností v predchádzalo jej založenie petrovci kuratórium rozhodlo, aby seniorátov a v roku 1921 i sa začali práce na stavbe budovy slovenského evanjelického slovenského gymnázia. Základný a. v. dištriktu, ktorý po čase kameň slávnostne položili 5. júna prerástol v krajinskú cirkev. 1922. pri tejto príležitosti predsev tom čase Štarke bol naj- da kuratória Štarke v príhovore s starší senior a ako taký sa stal potešením konštatoval, že po preaj prvým biskupským ad- konaní ťažkostí okolo príprav na ministrátorom novoutvore- stavbu, konečne budú mať svoju nej slovenskej evanjelickej a. vlastnú budovu pod vlastnou strechou. aj v neskorších rokoch spov. cirkvi v juhoslávii. veľký podiel mal aj pri za- lu s júliusom Kubánim bdelo dbal ložení a otvorení sloven- o prosperitu gymnázia. tento petrovský kňaz bol i hlavského gymnázia v petrovci a zaslúžil sa i o to, aby gym- nou hybnou silou pri zakladaní názium bolo v petrovci, a nie troch, azda najvýznamnejších inv novom sade. týmto spô- štitúcií vojvodinských slovákov so sobom bolo umožnené, aby sídlom v petrovci – vedľa slovenchudobnejší žiaci, väčšinou ského gymnázia podieľal sa na sedliacke deti, mohli navštevovať zakladaní Kníhtlačiarne úč. spol. a gymnázium, lebo do n. sadu by ich matice slovenskej v juhoslávii. po založení kníhtlačiarne roku rodičia sotva poslali. Gymnázium začalo pôsobiť 1. októbra 1919, keď 1919 bol členom jej prvého spraŠtarke ako predseda jeho kurató- vujúceho výboru a medzi prvotlače ria slávnostne uviedol do úradu pr- tohto podniku patrí aj jeho preklad vých prednášateľov. Gymnázium lutherovho malého katechizmu. najprv pracovalo v štátnej škole i v Keď bolo treba, chopil sa aj resúkromnom dome pavla boldoc- daktorstva a v rokoch 1920 až 6. 4. 2013

14 /4537/

Hlas Ľudu

mozaika6_7:0 2.4.2013 14:53 Page 12

PRÍLOHA

m o Z a i K a

1925 bol zostavovateľom prvých šiestich národných kalendárov, ktoré vychádzali v náklade 7 500 výtlačkov. už predtým prispieval do dolnozemského slováka a bol i krstným otcom pomenovania nového periodika – národná jednota, ktorá v rokoch 1920 – 1941 vychádzala v petrovci. už roku 1920 bol i členom mlyny a elektrická úč. spol. a členom dozorného výboru slovenskej sporiteľne v petrovci. po utvorení bánovín, roku 1929 aj slováci si z núdze utvorili poradný výbor slovákov dunajskej bánoviny ako celoslovenskú organizáciu, ktorá mala riešiť pro- Uvedenie do úradu biskupa S. Štarkeho roku 1933 v Petrovci blémy a potreby slovenskej menšiny v juhoslávii a Štarke bol jej ak- venská v juhoslávii, kde za pred- nezostali nepovšimnuté v radoch tívnym členom. na tejto vlne no- sedu bol zvolený dr. ján bulík a za cirkvi, a tak bolo samozrejmé, že po vého organizovania sa v auguste jedného z podpredsedov i s. Štar- smrti prvého biskupa adama ve1932 v petrovci vznikla aj matica slo- ke, ktorý čoskoro, roku 1935, po bu- reša bol zvolený za nového bilíkovom odstú- skupa. do úradu bol uvedený 3. pení, preberá mája 1933 a inštalovaný bol bipredsedníctvo a skupom vladimírom čobrdom zo ako čelný človek slovenska. na čele cirkvi stál plných maticu zastupu- 25 rokov. v tomto období petrovec je do roku 1941. sa stáva strediskom celkového námsj sa od svojho rodného a cirkevného života. cirzaloženia stala kevný a národný život sa rozprúdil hlavným hýbad- a práve v týchto časoch sa plne prelom národného a javil kollárovský odkaz, že národkultúrneho života nosť a nábožnosť sú sestry. slovenskej menpočas okupácie Štarke bol vyšiny. zdvihnutý z úradu, matičná čintakáto vše- nosť bola zastavená a roku 1944 v stranná činnosť a októbri bol spolu s mirkom penajmä duchovné trovičom a roľníkmi pavlom Kahodnoty a orga- ňom a ondrejom drozdom, runizačné schop- kojemníkom maďarského vojska, Pamätná tabuľa na vchode do nosti s. Štarkeho v odžakoch, odkiaľ sa vrátili prápetrovského gymnázia

Posviacka slovenského evanjelického sirotinca 19. novembra 1939 v Kovačici: príhovor biskupa Štarkeho

ve v deň, keď petrovec bol oslobodený. odchodom biskupa s. Štarkeho do výslužby 5. marca 1957 petrovec stráca aj biskupský úrad, lebo zvolením nového biskupa juraja struhárika biskupský úrad bol presídlený do nového sadu. posledné dva roky strávil v bratislave v kruhu rodiny, kde umrel 6. apríla 1959. pochovaný bol na bratislavskom cintoríne v slávičom údolí, na parcele číslo 55. neskoršie k nemu do hrobky pochovali i manželku annu Štarkovú, rod. burianovú, z vrútok (19. 1. 1893 – 1. 10. 1978), s ktorou bol v manželstve od roku 1915, a spolu mali 5 detí. J. Čiep Fotografie: zo súkromného archívu autora

Hrobka S. Štarkeho v Bratislave v súčasnosti

Mozaiku číslo 165 pripravil Oto Filip 6. 4. 2013

14 /4537/

Hlas Ľudu

VII/29

mozaika8:0 2.4.2013 14:54 Page 15

M O Z A I K A

PrílohA

iBA PrE lABUŽníkov

Ďuveč so špenátom suroviny: 1 cibuľa, olej, 1 kg špenátu, 2 malé šálky uvarenej ryže, 2 vajcia, 1 smotana, čierne korenie, vegeta. Takto sa to vydarí: Cibuľu nadrobno pokrájame a opražíme na oleji. Špenát obvaríme v slanej vode, scedíme a pokrájame. Ryžu uvaríme a scedíme. Vajcia vyšľaháme, pridáme smotanu a dobre spolu zjednotíme. Všetko spolu zmiešame – opraženú cibuľu, obvarený a pokrájaný špenát, uvarenú ryžu, vajcia vyšľahané so smotanou. Ochutíme soľou a vegetou podľa vlastnej chuti. Zapekaciu misu potrieme olejom, resp. masťou a vyhrnieme do nej pripravenú

hmotu. Navrch môžeme vyliať smotanu, alebo kyslé mlieko, ktoré sme vymiešali s vyšľahaným vajcom, ale aj nemusíme. Pečieme 20 až 30 minút na 200 ºC. Podávame samé, alebo servírujeme s mäsom ako prílohu.

BEAUTY

Pekná za málo peňazí Z a to, aby ste dobre vyzerali, nemusíte vyhadzovať celý majetok. Sú jednoduché triky na krásu, ktoré fungujú a skoro nič nestoja. Lámavosť nechtov vo veľkej miere ovplyvňuje aj stres. Zabrániť tomu môžete tak, že si nechty budete pravidelne lakovať vyživujúcim priesvitným lakom. Raz za týždeň si do čistých nechtov vmasírujte malé množstvo olivového oleja, dodá im chýbajúce živiny. Obohaťte svoj jedálny lístok o rastlinné oleje, celozrnné výrobky, orechy a listovú zeleninu, pretože sú bohaté na vitamín E. Ten vám nielen spevní nechty, ale zároveň aj vyhladí pokožku a dodá vlasom lesk. Kozmetické firmy ponúkajú špeciálne prípravky vo forme olejčekov či tyčiniek, ktoré si môžete pravidelne nanášať na nechty a nechtovú kožtičku. Nenoste ich dlhé, ale upravené na strednú dĺžku. Pilníkujte ich vždy jedným smerom, inak narušíte ich štruktúru a podporíte štiepivosť.

30/viii

Domáci lEsk Skoro prázdny rúž nevyhadzujte, ale zvyšky vyškrabte špáradlom, dôkladne zmiešajte s vazelínou a dajte do malej nádobky. Takto si vyrobíte ošetrujúci lesk, ktorý vyčarí na vašich perách jemný odtieň počas viacerých týždňov.

sTUDEná lYŽičkA nA PEkné oči Pri tmavých kruhoch pod očami a napuchnutých viečkach vám pomôžu tieto SOS tipy: Skladujte v chladničke 2 čajové lyžičky, ktoré si môžete v prípade nutnosti priložiť na 5 minút na viečka. Šok z chladu podporí tok lymfy a opuchy sa zmiernia. Alebo: použite plátky jablka, ktoré svojimi ovocnými kyselinami zjemňujú tmavé tiene. Okrem toho vitamíny A a C, ktoré obsahujú, napínajú pokožku. ÚsmEvom k sPokojnosTi Ak sa smejete, vaše telo automaticky produkuje hormóny

šťastia. Cítite sa dobre a aj tak vyzeráte. Skvelé je, že to funguje dokonca aj vtedy, keď nám do smiechu veľmi nie je. Jednoducho zdvihnite kútiky úst a váš mozog okamžite naštartuje program spokojnosti. mEDová mAskA vYhláDZA Zimou skúšaná pokožka má tendenciu vysychať. Účinný prostriedok je maska z medu. Zmiešajte 2 polievkové lyžice (PL) šľahačky s 2 PL medu a naneste. Mliečny cukor viaže vlhkosť, jemné vejáriky vrások sa vyhladia. Zmyte po 20 minútach teplou vlhkou špongiou. Podporíte tak aj prekrvenie. lAk vYhlADí oBočiE Pri neposlušnom obočí naneste trochu vlasového laku na starú špirálu, ktorou potom prejdite po obočí – drží super! ocoT DoDá vlAsom lEsk Všetko, čo je kyslé, dodáva lesk. Preto: opláchnite vaše vlasy po umytí zmesou z litra vody a 2 PL citróna alebo jablčného octu. Kyseliny vyhladia drsnú

vrchnú vrstvu vlasu. Trik: pri fénovaní dávajte pozor, aby prúd vzduchu prechádzal cez kefu vždy v smere k špičkám vlasov. Dodáte tak vlasom lesk. „sviEčkA“ UDrŽUjE mlADosť Ľahnite si a nohy vystrite do vzduchu, spolu s nohami zdvihnite aj zadok a boky si podoprite rukami. Vďaka ,,sviečke“ dostanú vaše bunky viac kyslíka a hormónové žľazy začnú produkovať telu vlastné, starnutie spomaľujúce látky. Vaša tvár bude hladšia a mladistvo svieža. mAsáŽ ProTi vráskAm Doprajte vašej citlivej krčnej partii aspoň raz do týždňa olejovú masáž. Zohrejte 4 PL olivového oleja vo vodnom kúpeli a vmasírujte ho plochou ruky zhora nadol. Pritom prechádzajte od brady cez uši a späť ku krku. Vitamíny A, C, E podporujú regeneráciu buniek, vyhládzajú línie a predchádzajú predčasnému starnutiu pokožky.

6. 4. 2013

Pripravila: E. Šranková 14 /4537/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

Rok v znamení jubilea NRSNM (2) snahe priblížiť vám činnosť nášho svojrázneho slovenského parlamentu, a to v roku, ktorý sa nesie v znamení jeho kontinuálneho desaťročného pôsobenia, ponúkame vám ďalšie rozhovory s kompetentnými

spolubesedníkmi. A je tu priestor aj na vaše mienky, ktoré sme zhrnuli do takej miniankety báčsko-banátsko-sriemskej. Keďže aj ten jubilejný rok je predsa obyčajný pracovný úsek s kalendárom plným rôz-

nych programov, aktivít, stále sledujeme aj bežné diania v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Aj tým spôsobom sa teda snažíme zviditeľňovať a propagovať jej činnosť. A. F.

S PODPREDSEDOM NRSNM VLADIMÍROM VALENTÍKOM

Snahy o podporu vo všetkých segmentoch ž od prvých dní pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Vladimír Valentík z Petrovca bol jej aktívnym členom. Stal sa prvým podpredsedom rady pre Báčku a na tomto istom poste je aj v druhom mandátnom období. K tomu už pri prvotnom plánovaní činnosti rady v rámci zadelených štyroch oblastí života vojvodinských Slovákov dostal kultúru. Preto nie div, že sme sa aj pri tejto príležitosti s pánom podpredsedom rozprávali práve o činnosti Výboru pre kultúru NRSNM (mimochodom v tejto chvíli je tento výbor bez čelnej osoby, lebo doterajšia predsedníčka podala demisiu). Ako to bolo s tým sledovaním a koordinovaním kultúry v našom národnostnom parlamente pred desiatimi rokmi? – Už pri založení Výboru pre kultúru sme sa snažili jej sledovanie rozdeliť, a to do kompetencií niekoľkých komisií. A mali sme aj komisiu, ktorá sa mala zaoberať sledovaním kultúrnej politiky v našich médiách. Nefungovala však, ale stálo to za pokus. V súčasnosti máme okrem komisií orientovaných na konkrétnu kultúrnu oblasť aj komisiu, ktorá má na starosti zveľaďovanie kultúrnych podujatí. Vlastne sme tam pred desiatimi rokmi začali od takého živelného kultúrneho javu jednej menšiny a podnes sme sa dostali po predsa nejakú systematizáciu a vypracovanie kultúrnej stratégie slovenského spoločenstva na týchto priestoroch. To je to podstatné, čo sa za uplynulých desať rokov v tejto sfére dialo. Nebolo to jednoduché, lebo samotný výbor pre kultúru neodštartoval ideálne. Napodiv rovno s týmto výborom sme mali najviac problémov. Prvým predsedom výboru bol Ľuboslav Majera, potom prevzala túto prácu Ľudmila Berediová-Stupavská, po nej po krátkom čase sa na čelo výboru dostal Miroslav Mikľan. Vtedy sa to nejako rozhýbalo, ale vďaka tomu, že sa aj

6. 4. 2013

13 /4537/

jednotliví člevenské v Srbsku, nikol. A tak Nový život vychádza aj novia výboru si zaslúži syste- ďalej, od roku 2007 má dokonca viac angažovali matické staranie zlepšenú kvalitu papiera a väzby, a a nenechávali sa o svoje dedič- čo je najdôležitejšie: má pravidelnú všetko iba na stvo a aj vďaka dvojmesačnú periodicitu. A vďaka predsedu. Tu N á ro d n o s t n e j Národnostnej rade sa takmer po 15 prišli aj prvé výrade, práve jej vý- rokoch náš časopis pre deti Zorničsledky. A výboru pre kultúru ka znovu vrátil na financovanie z vojsledky kvitujea ďalším iniciatí- vodinského rozpočtu. Teda už tam me aj ďalej, aj v vam, sa pristúpi- bol, ale v polovici 90-tych rokov bol tomto mandátlo k vyčleneniu z viacerých dôvodov z tohto zdroja nom období, múzea z kompe- vyčlenený... Podarilo sa nám predsa keď za predsedtencií Slovenské- ho tam vrátiť a podarilo sa nám, síce níčku bola vyho vojvodinské- len na základe projektov, ale predsa, menovaná Anho divadla. Teraz zabezpečiť i ročnú sumu na vydánamária Bolsa zabezpečujú vanie slovenských kníh na týchto docká-Grbićoprostriedky na re- priestoroch. Práve vďaka NRSNM sa Vladimír Valentík s čerstvým vá. vitalizáciu a reš- aj táto sféra v hodnej miere konsoDesať rokov výtlačkom veľkonočného čísla tauráciu vyhliad- lidovala. Hlasu ľudu Národnostná rada pomáha pri je aj dosť, ale nutého objektu, na nejaké historické kroky ani kde bude sídliť a plnohodnotne pra- organizovaní kultúrnych podunie... covať Múzeum vojvodinských Slo- jatí, figuruje ako konzultant pokrajinským sekretariátom pri sú– Mnohé veci ešte nie sú dopo- vákov. vedané a prekonané, ale snažíme sa. Keď ide o vydavateľskú činnosť, behoch pri udelení prostriedkov Tak, ako to aj zo zákona vyplýva a, tu tiež boli urobené vzácne kroky z oblasti kultúry, pričinila sa o pravdaže, v rámci našich možností, nápravy a o nich ako riaditeľ Slo- to, aby Slováci dostali nové kultreba vymenovať nielen inštitúcie venského vydavateľského cent- túrne stánky alebo existujúce reosobitného významu, ale aj podu- ra môžete kompetentne povedať. novovali a vzácna je pomoc našim jatia. Vieme totiž, že naše celomen– Veru, už pár rokov po založení kultúrnym reprezentantom pri šinové či celonárodnostné podujatia spočívajú hlavne na jednej osobe, či skupine entuziastov a na jednom prostredí. To je teraz aktuálny krok v NRSNM a podnietený na VPK: rozčleniť a presne určiť, kto organizuje, kto financuje, kto za čo a komu zodpovedá. Verím, že tento posun v organizovaní našich veľkých podujatí rýchlo dá aj výsledky. Nemôžeme zmapovať všetko, veď tých komisií v rámci VPK je až deväť, ale ktorú konkrétnu akciu Na Bienále akademických maliarov Národnostná rada motivuje by ste pri tejto príležitosti vy- profesionálnych výtvarníkov výkupnou cenou zdvihli? – Nuž napríklad Slovenské či Národné múzeum, ktoré bolo založené Národnostnej rady, v roku 2006, ča- odchode na festivaly v zahraničí. – Veľa našim ochotníkom znaroku 1949 a fungovalo vyše dvoch sopis pre literatúru a kultúru takmer desaťročí ako samostatná inštitú- zanikol. Keby sa nepodnikli niekto- mená aj to, že Národnostná rada hracia, odrazu – keď sa dostalo pod ré opatrenia, ako je založenie fondu dí víťazom našich folklórnych a dikompetenciu Domu kultúry – jeho Slovenské tlačené slovo v rámci Ná- vadelných festivalov reprezentačný činnosť začala upádať, a to chátranie rodnostnej rady a keby sa vydava- zájazd na podujatia na Slovensku. trvalo viac ako tri desaťročia. Také ná- teľská činnosť nevyčlenila z tlačiar- Spomínam si tiež z tých 90-tych rorodnostné spoločenstvo, ako je slo- ne Kultúra, pravdepodobne by za-

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A a kov, že vynikajúce či už divadelné či folklórne súbory boli takpovediac potrestané, lebo keď zvíťazili na prehliadke či festivale museli si zabezpečiť ďalšie nemalé prostriedky, aby mohli vycestovať a reprezentovať slovenskú vojvodinskú kultúru buď v krajine alebo v zahraničí. Je to vzácna novinka, ktorú rada uviedla, teda to financovanie prepravy na Slovensko. Predovšetkým tu mám na zreteli odchod folklórneho súboru na Podpolianske slávnosti v Detve, detského folklórneho súboru na detský folklórny festival v Dulovciach, víťazného divadelného súboru na Scénickú žatvu v Martine. Bol aj pokus nájsť adekvátny divadelný festival pre deti, kam by odcestoval reprezentant našej prehliadky 3 x Ď. Na tomto ešte popracujeme, lebo celoslovenský festival detského divadla nie je. Keď ide o Slovenské národné slávnosti, je známe, že sa ešte v minulom mandáte NRSNM spolu

NAŠA TÉMA s Maticou slovenskou v Srbsku – vtedy ešte MSJ – a Obcou Báčsky Petrovec pokúšala ich inštitucionalizovať. Zatiaľ to nevyšlo. Predsa, budú tohtoročné Slávnosti iné? – Mám pocit, že keď ide o organizačnú schému, budú veľmi podobné tým vlaňajším či predvlaňajším. Lebo ak by sa chcelo niečo systémové meniť, malo sa to začať už po skončení minuloročných Slávností... Ale vzhľadom na to, že Národnostná rada absolvovala desať rokov činnosti a pripomínanie tohto výročia bude vrcholiť práve počas Slávností, môžeme očakávať, že tento národný sviatok vojvodinských Slovákov bude obohatený o túto slávnostnú dimenziu. Nesmieme zabudnúť na Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý máme od januára 2009. – Vzniku tohto nášho ústavu predchádzala iniciatíva z jedného zasadnutia NRSNM, aby si Národnostná rada založila určité kultúrne stredisko. Uvažovalo sa o tom, aby sídlilo v kulpínskom kaštieli. Ale vzhľa-

dom na účel plánovaného strediska, povedali sme si, že by bolo lepšie, aby to bolo mesto, teda Nový Sad alebo aj Belehrad. To kultúrne stredisko by sa predovšetkým malo zaoberať prezentáciou slovenskej kultúry pre Neslovákov, teda jej zviditeľňovaním v širších rámcoch a nie iba v rámci slovenskej komunity. Na tom zasadnutí rada poverila mňa prípravami na založenie toho strediska. O rok sa však táto naša iniciatíva začala čiastočne alebo veľkou časťou kryť s iniciatívou AP Vojvodiny založiť okrem maďarského ústavu pre kultúru také ústavy aj pre ďalšie národnostné spoločenstvá. Tak iniciatíva NRSNM dostala svoju čiastočnú realizáciu v práci Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý už od prvej chvíle bol považovaný za výkonný orgán Výboru pre kultúru NRSNM. Teda Národnostná rada a pokrajina sú zakladatelia čiže zriaďovatelia ústavu. A po štyroch rokoch sme svedkami, že ÚKVS splnil očakávania našej verejnosti a zaplnil medzeru v oblasti kultúry a najmä keď ide o koordináciu a pre-

S PODPREDSEDNÍČKOU NRSNM

Mnohé otázky sú riešené uzana Lenhartová z Kovačice, podpredsedníčka NRSNM a členka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, pozitívne hodnotí desaťročnú prácu NRSNM. − Som podpredsedníčkou Národnostnej rady už druhý mandát a som na to veľmi hrdá, a to preto, že vďaka tomuto postu môžem ľuďom pomôcť, poradiť, usmerniť ich. Často zastupujem pani predsedníčku na podujatiach v Banáte, keď je znemožnená pricestovať. Doteraz sme navštívili všetky osady v Banáte, kde žijú Slováci – mali sme tam aspoň po jednom zasadnutí – s cieľom zmapovať situáciu v každom prostredí, oboznámiť sa s problémami, ale i pomôcť, koľko sa môže. Odvtedy ako máme Zákon o národnostných radách, vieme, ako máme fungovať, aké sú naše kompetencie. Mám pocit, že pozitívne pôsobíme vo všetkých oblastiach: vo vzdelávaní, v kultúre, informovaní a úradnom používaní jazyka a písma. Aj keď sa vynoria nejaké problémy, ľudia vedia, koho majú poprosiť o pomoc, vysvetlenie. Myslím si, že sme prítomní v každom našom prostredí, že proste podávame nápomocnú ruku všade tam, kde môžeme pomôcť. Výsledky práce NRSNM sú viditeľné vo

všetkých oblastiach nášho spoloV rámci NRSNM pôsobí od jej začenského života. Keď ide o kultúrne loženia aj Výbor pre vzdelávanie, diania, môžem pozitívne ohodnotiť ktorý svoje aktivity prezentuje cez prácu NRSNM, zvlášť keď ide o rea- činnosť členov v odborných tímoch lizáciu veľkých a významných pro- a aktívoch s cieľom zachovania a zvejektov, akým je založenie ľaďovania školstva v Múzea vojvodinských slovenskej reči. Slovákov v B. Petrovci, – Výsledkom snáh kúpa Pamätného domu Výboru pre vzdelávaMartina Jonáša v Kovanie NRSNM sa za počici. Naposledy, teda 4. sledných desať rokov marca, NRSNM schválila začala vyučovať slodôležité rozhodnutie, venčina v tých prokeď poverila Ústav pre strediach a školách, kultúru vojvodinských kde v minulosti postuSlovákov organizačným pom času prišlo k jej zabezpečovaním kultúrzániku, – pripomína nych podujatí osobitné- Zuzana Lenhartová, spolubesedníčka. – ho významu pre slo- podpredsedníčka Pomohli sme mnovenskú národnostnú NRSNM hým školám vo finanmenšinu v Srbsku. Sú to: covaní niektorých proFestival ľudových tanečných a spe- jektov, pri zabezpečení učebníc, pri váckych skupín a orchestrov Tancuj, vyučovaní slovenčiny, otváraní slotancuj..., Detský folklórny festival venských tried a podobné. S predZlatá brána, Festival slovenskej tra- sedníčkou Výboru pre vzdelávanie dičnej piesne Stretnutie v pivnickom Svetlanou Zolňanovou sme navštípoli, Festival slovenskej hudobnej vili všetky školy tak v Banáte, ako i v tvorby Zlatý kľúč, Festival slovenskej iných prostrediach, a snažili sme sa hudobnej tvorby pre deti Letí pieseň, im pomôcť. Často sme mali rozholetí, Prehliadka slovenských diva- vory i s rodičmi tam, kde sú problédelných súborov Divadelný vavrín a my pri zápise žiakov do slovenských Prehliadka detskej divadelnej tvor- tried. Pre školy, v ktorých sa slovenby 3 x Ď. čina vyučuje fakultatívne, každý rok

zentáciu vrcholných dosahov v tejto oblasti. Ešte slovko-dve na záver. – Ešte dlho by sme sa mohli rozprávať, lebo vo všetkých segmentoch kultúry cítiť podporu Národnostnej rady. Napríklad pri Bienále akademických maliarov rada okrem toho, že podporuje toto podujatie, uviedla aj tzv. výkupnú cenu. Tým nielenže motivuje výtvarníkov, ale vytvára si vlastnú zbierku súčasného výtvarného umenia. V oblasti literatúry Výbor pre kultúru podporil súbehy na poéziu a prózu pre deti i pre dospelých, pri prezentácii našej novej literatúry je to podpora akcie Zima s knihou, v divadelníctve sú to najnovšie dielne Verbálna komunikácia s prvkami dramatickej výchovy, sú tu muzikologické konferencie... Radšej nech sa nepúšťam do napočitovania, lebo na niečo môžem nechtiac zabudnúť. Verím, že sme v oblasti kultúry urobili dosť, že sa to v našich prostrediach cíti a že snahy a výsledky nevystanú ani v rokoch pred nami. A. Francistyová zabezpečujeme žiakom bezplatné učebnice. Pritom mnohí žiaci z našich škôl každoročne pobudnú na Slovensku, práve vďaka projektom a spolupráci so Slovenskou republikou a naši učitelia absolvujú tam užitočné semináre. Pochvalne sa môžem zmieniť i o učebniciach, ktoré píšu alebo zostavujú naši učitelia. Omnoho lepšie a ľahšie sa s nimi pracuje a zostavujeme i testy pre žiakov 8. ročníka. Vďaka NRSNM, ktorá už 10 rokov poskytuje štipendiá kádrom pre potreby našich škôl, môžem povedať, že takmer vo všetkých školách máme odborne zastúpené vyučovanie všetkých predmetov. Už 10 rokov pomáhame aj stredoškolákom, ktorí sa zapisujú na štúdiá na Slovensko. K racionalizácii školského systému sa snažíme pristupovať strategicky, premyslene a odborne, a tak zabezpečiť kvalitný vzdelávací systém uctievajúci práva a zákonné predpisy štátu, v ktorom žijeme. Veľmi dobre spolupracujeme s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a s inými inštitúciami na Slovensku, ako aj s Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie a Ministerstvom osvety Srbska, – povedala nám tiež podpredsedníčka Z. Lenhartová a na záver dodala: – Veľká pozornosť sa venuje spolupráci s ostatnými predstaviteľmi menšín, spoločne vystupujeme vo verejnosti a na úradoch. A. Chalupová

6. 4. 2013

13 /4537/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

ANKETA K NAŠEJ TÉME

Kompetencie nie sú len na papieri tom, do akej miery je pôsobenie NRSNM viditeľné v našich prostrediach, v ktorých oblastiach je zvlášť chvályhodné, prípadne, kde by ho bolo treba zintenzívniť, povedali nám oslovené spolubesedníčky v tejto príležitostnej ankete. KATARÍNA MELEGOVÁ-MELICHOVÁ, členka NRSNM a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku: – Pri 10. výročí fungovania NRSNM treba povedať, že z aspektu MSS sme od začiatku nevideli problém v mieste alebo prekrývaní kompetencií Matice a NRSNM, ktorá je orgánom vyplývajúcim zo zákona. Ako taká má zabezpečovať čím lepšie legislatívne, ale aj hmotné, kádrové a Katarína Melegovápriestorové podmien- Melichová ky pre všetky slovenské subjekty (teda aj Maticu), za ktorú prácu je aj štátom financovaná. Členovia NRSNM z matičnej listiny sa zapájajú do práce rady aktívne, plnohodnotne. Uvítali by sme preto, keby aj v NRSNM bolo viac pochopenia pre matičnú činnosť. Matica sa zapojila veľmi ochotne do akcie zápisu Slovákov do osobitných voličských zoznamov, nabáda rodičov zapisovať deti do slovenských tried, resp. na hodiny tzv. pestovania slovenčiny, matičiari prispejú ročne niekoľkými desiatkami podujatí ku kultúrnemu životu nás Slovákov, v dôsledku početnosti MOMS NRSNM získava vyššie prostriedky... Preto nemôžem pochopiť, prečo u niektorých členov rady je toľko neznášanlivosti voči Matici. Som názoru, že je na čase, aby sa v záujme nás, tunajších Slovákov, z rady ozývalo tak, ako sa do rady z Matice volá. J. Č-p

Mgr. GABRIELA GUB O VÁ - Č E R V E N Á , PhD., členka NRSNM, profesorka histórie a slovenského jazyka a literatúry v ZŠ 15. októbra v Pivnici: – Každá štátna inštitúcia národnostného rázu má význam pre tú-ktorú menšinu, pretože zoskupuje všetky jej potreby, čiže doze- Mgr. Gabriela Guborá na to, aby štát za- vá-Červená bezpečil prajné podmienky na uplatňovanie národnostných práv. Keďže pracujem v školstve, môžem zhodnotiť, 6. 4. 2013

13 /4537/

HLAS ĽUDU

že pre školy má NRSNM veľký význam. Tým, že pivnickú školu vyhlásila za inštitúciu osobitného významu v oblasti vzdelávania, NRSNM nejakým spôsobom garantuje, že v procese racionalizácie škôl nepríde k spájaniu našej školy s niektorou inou. Výbor pre vzdelávanie pomáha pri riešení najzávažnejších školských problémov, akou je napríklad aktuálny problém s učebnicami. Keďže prednedávnom našu školu vyhlásili za najúspešnejšiu základnú školu so slovenským vyučovacím jazykom v zahraničí, NRSNM nám darovala dva počítače. Čiže kompetencie v oblasti vzdelávania slovenská národnostná rada má nielen na papieri, ale ich aj uplatňuje. ELENA HLOŽANOVÁ, profesorka slovenského jazyka v ZŠ v B. Palanke: – Podľa môjho názoru funkciou NRSNM je zachovávanie národnostnej identity Slovákov v Srbsku. Vyzdvihla by som jej významnú úlohu v oblasti vzdelávania, keďže sme svedkami rýchlej asimilácie. Báčska Palanka je toho príkladom. Avšak snahy NRSNM o zachovanie slovenčiny budú már- Elena Hložanová ne, ak sa jednotlivci nebudú usilovať o jej zachovávanie. Predovšetkým mám na mysli rodičov, ktorých nepísaným záväzkom je naučiť svoje dieťa materinskému jazyku. Keď ide o konkrétnu činnosť našej Národnostnej rady, Výbor pre vzdelávanie platí profesorku slovenského jazyka, čiže mňa. Aj učebnice, ktoré sa používajú v základných školách pre vyučovanie slovenčiny ako voliteľného predmetu, sú darom NRSNM. Okrem toho každoročne finančne a vecne podporuje podujatie Stretnutie študujúcej mládeže. Tohto roku po prvýkrát zabezpečila aj časť finančných prostriedkov pre divadelnú produkciu v Palanke. O význame divadelných seminárov, ktoré organizuje, netreba ani hovoriť: je samozrejmé, že sú vždy vítané a osožné. V. Dorčová-Valtnerová VIERA TOMANOVÁ, profesorka triednej výučby v Boľovciach: – Na začiatku činnosti NRSNM sme jej pomoc v Základnej škole Branka Radičevića v Boľovciach, podobne ako aj v iných prostrediach, cítili v poskytovaní učebníc pre slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, v možnosti odborného zdokonaľovania nás učiteľov slovenského jazyka vďaka kurzom u nás a na Slovensku. Okrem učebníc pribudli potom do školy aj slovníky a slovenské knihy. Neskoršie sa

u nás začal realizovať projekt Zachovávanie slovenskej národnej kultúry v Boľovciach, v inštitučných rámcoch, ktorý rovnako ako Ambientnú výučbu slovenského jazyka v Boľovciach členovia NRSNM sústavne podporovali. V roku 2009 sme mali ich verejnú prezentáciu, na ktorej nám predstavitelia rady odovzdali slovenské slovníky a prenosný počítač. Už v roku 2010 vďaka sprostredkovaniu a pomoci Výboru pre vzdelávanie 50-členná skupina žiakov z Boľoviec a Dobanoviec pobudla v Škole v prírode vo Vy- Viera Tomanová sokých Tatrách. Potom sa v škole začalo s renovovaním a vybavovaním kabinetu slovenčiny, kde dnes pracujeme nehatene. Máme približne 50 žiakov, ktorí chodia na hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, organizujeme tradičné podujatie Deň Lucie v Boľovciach, kde nám NRSNM tiež pomáha, a umožnila nám aj nedávny zájazd našich malých divadelníkov do Erdevíka. A. Lš. VERONKA CHRŤANOVÁ, podpredsedníčka SKUS Jánošík: – V Jánošíku odjakživa jestvoval záujem o folklór a organizovanie folklórnych udalostí. Avšak malá osada, akou je Jánošík, nemôže sama z vlastných prostriedkov vyfinancovať väčšiu udalosť. Zatiaľ sme usporiadali dve väčšie podujatia. V roku 2005 sme mali možnosť organizovať FF Veronka Chrťanová Tancuj, tancuj..., ktorý (Foto: Michael Zríni) bol aj organizačne, aj finančne dosť náročný, ale NRSNM nám v tom finančne pomohla a festival odznel úspešne. V roku 2010 Jánošíčania oslavovali 200. výročie založenia osady a vďaka NRSNM spolok mal možnosť počas celého roka organizovať rôzne menšie podujatia a ústredné oslavy, čiže celovečerný koncert, ktorý odznel v októbri. Z tohto vyplýva, že spolok má úspešnú spoluprácu s NRSNM. Podujatí nebolo veľa, no jánošícki folkloristi sú povďační za každú podporu a som presvedčená, že aj do budúcna môžeme počítať s ich pomocou. J. Pániková

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

S PREDSEDOM VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NRSNM PAVLOM MARČOKOM

Práca náročná a zodpovedná j keď sa zdá, že je činnosť Výbo- Báč, Šíd, Hajdušica atď. Na sklonku a posúva dopredu. Skôr sme mali doru pre úradné používanie jazyka marca minulého roku sme v Obci klady v dvoch jazykoch a verím, že a písma vtesnaná do úzkych rámcov, Báčsky Petrovec mali slávnostnú sme na tej ceste, aby sme ich mali predsa tomu nie je tak. V rámci vý- prezentáciu príručky pre matriká- znovu, a verím, že sa nám to do boru pracuje šesť komisií, a to sú: Ko- rov Transkripcia priezvisk Slovákov konca mandátu aj podarí. Ide vlastmisia pre spone o celoštátnu záležitosť, luprácu s lokálale my ako výbor sa budenou samospráme zasadzovať o to, aby vou, Komisia všetky práva, ktoré sme zípre štandardy skali, boli uplatnené priaslovenčiny pri mo v teréne. Dnes máme úradnom poprávo svoje mená, názvy užívaní jazyka a ulíc atď. používať vo svopísma, Komisia jom materinskom jazyku. pre spoluprácu Táto príručka je dielo, na s Radami pre ktoré môžeme byť hrdí, aj medzinacionálako výbor, aj ako Národne vzťahy, Konostná rada, a čo je podmisia pre rozstatné, bude slúžiť aj ďalším voj civilného a generáciám. A dôkazom mimovládneho Predseda výboru Pavel Marčok vlani otvoril ďalší seminár toho je aj záujem iných sektoru, Komi- pre matrikárov v B. Petrovci štátov o vypracovanie prísia pre spoluručky podľa nášho vzoru. prácu s cirkvami a Komisia pre spo- vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny. Z radu aktivít treba spomenúť aj luprácu s mládežou. Už aj podľa ná- Príručka je významným prínosom to, že výbor poslal list Strednej polizvov komisií vidno, že tento výbor má pri úradnom používaní slovenského cajnej škole v Sriemskej Kamenici v veľmi široké pole činnosti. Spolu s jazyka a písma z toho dôvodu, že pro- súvislosti so súbehom na zápis nopredsedami spomenutých komisií blematika vydávania osobných do- vých žiakov v obciach, v ktorých sa schvaľuje všetky rozhodnutia a rokuje kladov v slovenčine v praxi ešte stá- úradne používa slovenský jazyk a písv súlade so schváleným plánom a le nie je riešená. Príručku vypracoval mo (Alibunár, Báč, Báčsky Petrovec, programom uplatnením legislatívy. tím v zložení: Dr. Anna Marićová, Báčska Palanka, Báčska Topola, BeoPrácu výboru nám ozrejmil aktuálny Dr. Michal Týr, Dr. Anna Makišová a čín, Nový Sad, Zreňanin, Kovačica, predseda Pavel Marčok, ktorý je zá- Mr. Zuzana Týrová. Práve Dr. A. Ma- Odžaci a Plandište), teda kde existuje roveň i predsedom Báčskopetrovskej rićová bola vedúcou tímu ako člen- potreba po policajných úradníkoch, obce. ka Výboru pre úradné používanie ja- ktorí hovoria po slovensky. Znalosť – Naša činnosť bola zameraná zyka a písma NRSNM a ako pred- slovenského jazyka je podmienkou okrem iného aj na oboznamovanie sedníčka Komisie pre štandardy slo- komunikácie medzi policajným úradobcí, ktoré nemajú založené Rady pre venčiny pri úradnom používaní ja- níkom a občanom a vzhľadom na to medzinacionálne vzťahy, aby to uro- zyka a písma. Výbor sa dožaduje, aby vznikla prosba, aby sa pri voľbe nobili na úrovni lokálnych samospráv, sa to, čo nám núka legislatíva, v te- vých frekventantov prihliadalo aj na teda každé zhromaždenie obce má réne uplatňovalo. Teda ide o možnosť túto skutočnosť. Výbor do budúcna mať aj takú radu. Navštevovali sme dvojjazykových dokladov a myslím plánuje aj stretnutie s Ministerstvom prostredia, kde žijú Slováci, ako sú si, že sa z roka na rok situácia zlepšuje vnútorných vecí ohľadom úradného

používania jazyka a písma v dokladoch. Ďalej výbor od všetkých obcí, v ktorých sa úradne používa slovenský jazyk, žiadal údaje o počte zamestnaných príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v orgánoch správy a vo verejných podnikoch na území tých obcí. Vlani sa uskutočnila aj prezentácia databázy AP Vojvodiny o úradnom používaní jazyka a písma v mestách a obciach pokrajiny. Táto databáza obsahuje údaje o počte a štruktúre zamestnaných príslušníkov národnostnej menšiny v orgánoch správy a verejných podnikoch, ktoré založila lokálna samospráva. Výbor usporiadal aj tretí seminár pre matrikárov vlani v B. Petrovci, ktorý pozostával z teoretickej a praktickej časti. Prednášky boli aj v slovenčine, aj v srbčine. Zaujímavá okrem prednáškovej časti bola aj prezentácia softvéru pre matrikárov. – Angažovaním sa členov tohto výboru boli zabezpečené prostriedky na vypracovanie symbolov slovenskej národnosti. Výbor tieto symboly udeľoval početným slovenským inštitúciám, lokálnym samosprávam, miestnym spoločenstvám, kde žijú Slováci. V tejto akcii plánujeme pokračovať aj ďalej. Z plánov spomeniem aj to, že náš výbor v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa snaží zadovážiť súpravu pre prekladateľov, ktorá by sa používala na simultánne preklady v lokálnych parlamentoch, kde máme Slovákov, – doložil na záver rozhovoru náš spolubesedník. K. Gažová

PREZENTÁCIA KULTÚRY A TURIZMU OBCE KOVAČICA v priestoroch Turistickej organizácie Srbska v Belehrade prebiehala v stredu 27. marca (na snímke). O umení a turistických možnostiach Kovačice poslucháčom priamo vo vysielaní Rádia Belehrad V tomto okamihu (U ovom trenutku) reportovala Mária Benková-Hriešiková. Náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a ekonomický rozvoj Obce Kovačica vzápätí trochu obsiahlejšie rozprávala o spomínanom i na predstavení ponúk. O Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax hovorila manažérka Snežana Magduová, kým o turistických potenciáloch Obce Kovačica a menovite Uzdina informoval početných novinárov a turistických pracovníkov Ján Pap, riaditeľ Turistickej organizácie Obce Kovačica. Riaditeľ uzdinského Domu kultúry Doina Marius Ramianc zoznámil hostiteľov a hostí s významným jubileom – 50. výročím insitného umenia Rumunov z Uzdinu. Na prezentácii sa zúčastnili i insitní maliari Sofia Jonascu, Ileana Oalde, Adam Mezin a Todor Jonascu. Tlačovku moderovala a výstavu slávnostne otvorila Sandra Vlatkovićová, PR manažérka Turistickej organizácie Srbska. Na výstave, ktorá v Ulici Čika Ljubinej 8 potrvá do 10. apríla, je vystavených 41 malieb. V tých istých priestoroch v roku 2011 expozíciu mali i členovia Galérie insitného umenia v Kovačici. J. Špringeľ Fotografia: Z archívu Turistickej organizácie Srbska

6. 4. 2013

13 /4537/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PREMIÉRA V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

plný lásky a dôvery, sa odohráva na pozadí vyhrotených spoločenských pomerov. Divák sa iba postupne dozvedá, že nejde o pomer manželský, sa k téme predstavenia ani o rodinný, ale iba o dve spriazvyjadril, že každý sme nené duše, ktoré sa stretli a spoiný a každý máme svo- ločne sa predierajú životom. Ich byt je emócie a nad všet- je scénicky riešený ako nejaká klietkým stojí láska medzi ka, čiže väzenie a zároveň aj ich útoľuďmi. Hoci to možno čisko, ich ochranný priestor pred znie pateticky, ale to vonkajším svetom. Komorná dráma Helverova noc je by malo byť omnoho dôležitejšie ako názory, jednoaktovka, ktorá prináša netyktoré vyhlasujú rôzne pické postavy, osamelú Karlu a postihnutého Helvera, kde hlavnej hrdinke na konci nezostáva iné východisko, ako vykonať vraždu z milosti a lásky. Spoločné spomienky a princíp detskej hry ako spôsob spolunažívania a komunikácie medzi osamelými protagonistami sú u Villqista obranným mechanizmom pred krutou realitou prichádzajúcou zvonku. Dvojica hercov na scéne dokázali po celý čas upútať pozornosť diváka, ktorý sa v čase krátkych „prePo úspešnej premiére: (zľava) režisér R. stávok“ v dynamickej Sanitra a herci D. Legíňová-Sabová a B. predlohe mohol pýtať: Čeman kde sa tu končí hra a začína realita? skupiny, − odkazuje režisér. J. Čiep V predstavení konfliktný pomer Foto: H. Majerová a J. Čiep dvoch osôb, Helvera a Karly, ale aj

Pre Helvera deň nesvitol plánovaných troch nových inscenácií tohto roku v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci v sobotu 30. marca priaznivci divadelného umenia mali možnosť pozrieť si prvú premiéru v produkcii tejto našej profesionálnej divadelnej inštitúcie. Na javisku premiérovo uviedli hru Helverova noc poľského autora Ingmara Villqista v réžii Osamelosť a útek pred drsnou skutočnosťou – Helver a Karla Richarda Sanitru zo Zvolena, ktorý podpisuje aj výber ko- kej stránky predstavenia o zvuk sa stýmov a návrh scény. V tejto ko- staral Vladimír Zima, o svetlo Zdemornej hre svoje divadelné talen- no Medveď a scénu vyhotovili Ján ty si overili Branislav Čeman z Ky- Pavlis a Ján Urbanček. – Ide o aktuálnu tému i pre dnešsáča v role Helvera a Daniela Legíňová-Sabová z Báčskeho Petrovca nú dobu a je to celospoločenská ako Karla. Je to 20. predstavenie v otázka nielen v jednotlivých krajiprodukcii SVD a v ňom spolupra- nách, ale aj v celom svete, čomu docovali s Divadlom Jozefa Gregora svedčuje paradigma na záver predTajovského vo Zvolene zo Sloven- stavenia, keď sa na obrovskej vlajskej republiky. Na predstavení v ke premietajú zábery maršov extoblasti výtvarných zložiek nápo- rémistických skupín z celého sveta. mocný bol Peter Petrinec, v oblas- Hlavný odkaz predstavenia by v ti pohybov a choreografie Soňa podstate bol, že netreba zabúdať na Capková a dramaturgicky spolu- osudy jednotlivcov a na individuapracoval Ján Chalupka. Z technic- litu každého jedinca. Režisér Sanitra

STAROPAZOVSKÍ DIVADELNÍCI OPÄŤ PREMIÉROVALI

Drahá pani profesorka o týždňovej prestávke členovia SD VHV Stará Pazova pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka opäť mali premiéru. V oslavnom roku, keď si pripomínajú 110. výročie založenia staropazovského divadelníctva, v sobotu 30. marca v divadelnej sále ponúkli divákom ďalšie predstavenie: Drahá pani profesorka. Autorkou súčasnej drámy je Ľudmila Razumovská, ktorá sa narodila v roku 1946 v Lotyšsku. Teológiu vyštudovala v Petrohrade. Toto je jej prvá divadelná hra a napísala ju v roku 1974. Tematika tohto diela šokovala vtedajšie Rusko a nebola v súlade s požiadavkami komunistického režimu Sovietskeho zväzu. Ministerstvo pre kultúru drámu ocharakterizovalo ako „nepravdivý a temný obraz sovietskej mládeže“ a

6. 4. 2013

14 /4537/

zakázalo ju ďalej tlačiť. Keď totalitná sila začala ustupovať, dráma dosiahla senzačný úspech a od roku 1983 pretrváva na divadelných doskách po celom svete. Na pazovskom javisku pod režijnou taktovkou Aničky Balážovej Drahú pani profesorku zahrali takmer všetci debutanti: Milan Varéni, Maja Domoniová, Vlasta Ikerová, Michal Topoľský. Iba Anna Kanášová (v predstavení profesorka) má divadelné skúsenosti: v divadle hrala ešte kedysi, kým bola stredoškoláčka. Anička Balážová, ktorej je toto samostatný režijný debut (predtým s kolegyňami zo školy režírovali detské predstavenie Rozprávka na dobrú noc), po sobotňajšej premiére nám povedala, že je s výkonom hercov a vôbec s celým divadelným sú-

HLAS ĽUDU

Päťčlenný herecký súbor nového divadelného predstavenia borom spokojná. „Tento text sa mi do rúk dostal pred 7 – 8 rokmi a stále som naňho myslela. Terajšia situácia je presne taká, akú tento text opisuje – správanie sa mladých, ich vzájomný vzťah, ich postoj k dospelým a vôbec k životu. Text ukázal na chyby, ktoré sa stávajú – čo-

raz viac sa tratia mravné hodnoty.“ Za týmto divadelným súborom je veľký kus práce a s prípravami na toto predstavenie začali vlani koncom novembra. Funkčnú scénografiu vypracovala technická skupina slovenského spolku. A. Lš.

K U LT Ú R A V PIVNICI SA SKONČILA 19. DIDA

predstavenie, snahy všetkých členov petrovského divadelného kolektívu ocenili silným aplauzom.

Triumfovali Palančania

V. Dorčová-Valtnerová ve základné veci v súvislosti s drámu Eleny Hložanovej Život je tradičným divadelným festi- čudo, ktorá sa spolu s Katarínou Mivalom v Pivnici sme vám už vy- šíkovou-Hitzingerovou podpisuzradili: teda 19. DIDA, ktorá ten- je aj pod réžiu. Ide o predlohu, ktotoraz prebiehala počas dvoch mar- rá spracúva tému odcudzenosti cových víkendov (začala sa 22. a trvala do 31. marca), sa skončila, a najviac úspechov na nej zožal divadelný súbor MOMS Báčska Palanka. Predtým, než si ešte lepšie posvietime na vyhodnotenie festivalu, ponúkame vám prehľad dianí na pivnickom divadelnom javisku počas posledných Príbeh o drakovi Samuelovi pobavil pivnické deti, ale aj dospelých (Foto: V. D. V.) marcových dní.

ŠTVRTOK 28. MARCA: ERDEVÍK, BÁČSKA PALANKA A BÁČSKY PETROVEC Deň, ktorý nasledoval po Medzinárodnom dni divadla, a pritom to bol Zelený štvrtok, na festivale DIDA priniesol tri rozličné predstavenia: od inscenácie pre deti 1 +, cez divadlo pre divákov od 7 po 77 rokov, až po divadelné stvárnenie určené pre divákov nad 16 rokov. Detská erdevícka divadelná produkcia početnému detskému obecenstvu ponúkla páčivé predstavenie Traja umelci a drak Samuel, ktoré spoločne pripravili ZŠ Savu Šumanovića a Slovenský kultúrnoosvetový spolok Erdevík. Profesorky slovenčiny Ruženka Ďuríková a Soňa Sládeková, ktoré podpisujú réžiu, s početným súborom naštudovali predlohu Miroslava Demáka a Milana Materáka o drakovi Samuelovi, ktorému traja umelci pomáhajú, aby hrdinským činom očaril dračicu Silviu. Bolo badať, že sú mladučkí herci na javisku takmer ako doma, za čo sa im pivnické obecenstvo odvďačilo úprimným potleskom. Druhé predstavenie oslovilo menšiu hŕstku divákov, ale iba preto, že sa hralo na malej (a chladnej) scéne. V komornej atmosfére palanskí herci predviedli autorskú

mietavosť nebolo cítiť. Petrovskí ochotníci pod režijnou palicou Ivana Hansmana Jesenského inscenovali tragédiu mladého slovenského autora Romana Olekšáka Negativisti, ktorú neodporúčajú divákom mladším od 16 rokov. To je dobrý ťah tohto mladého, ale nadaného hereckého kolektívu, keďže predloha prináša príbeh sfetovanej mládeže, ktorá sa droguje, pije, fajčí, hreší, a nakoniec pre drogu a pri droge zabíja. Veľavravné, poučné predstavenie, ktorého možno ani prvoradým cieľom nie je poúčať, ale pozorný divák aj taký dojem môže

medzi ľuďmi. V celom predstavení cítiť desivo dusnú atmosféru, v ktorej žije osamelý vdovec, ktorého až na nepatrné výnimky na výbornú zahral Jozef Chrček. Oň sa stará mladšia žena, čiže Emília Lazićová, ktorá by sa chcela s ním zblížiť. Ťarcha vdovcovej minulosti je príliš ťažká, aby k tomuto došlo. Trefne ladená hudobná clona, ktorú podpisujú Ondrej Pavčok, Ivan Šándor a Branislav Čeman, dokresľuje depresívne stavy protagonistu. Záver predstavenia predsa vyznieva optimisticky, keďže hlavné- Predstavenie Život je čudo obecenstvo ho hrdinu „prebu- podnietilo na zamýšľanie sa nad vlastnými dí“ synova choro- životmi (Foto: V. D. V.) ba, a tak urobí prvý krok do nového života. dostať. Výrazná scénografia pePetrovské Divadlo VHV pokra- trovským umelcom pomohla pri čuje v uvádzaní predstavení „al- stvárnení postáv, ktoré niektorí ternatívneho“ typu, ktoré naše herci, menovite Mira Lainovićová, „rurálne“ obecenstvo niekedy od- Ján Sklenár a Jaroslav Valentík, sudzuje. Ale výnimka potvrdzuje urobili až na závideniahodnej úrovpravidlo: na festivale DIDA od- ni. Milovníci divadla, ktorí sledovali

PIATOK 29. MARCA: ILOK, STARÁ PAZOVA A POPRAD Veľký piatok bol na divadelnom festivale bohatý, lebo ponúkol až tri predstavenia. V podvečerných hodinách sa obecenstvu predstavili žiaci Základnej školy Julija Be-

nešića z Iloku s dramaturgickou hrou pre deti a mládež Fruškohorský poklad autora a režiséra Vlatka Miksáda. Dej sa odohráva v areáli Fruškej hory. Ukrývajú sa tam tisícročné tajomstvá a mladí herci ich objavovali. Aj keď po tomto predstavení bol problém s technikou a ďalšie predstavenie hodinu meškalo, predsa si obecenstvo s oduševnením pozrelo choreodrámu Babylon. Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka a Slovenské divadlo VHV zo Starej Pazovy sa predstavili s dobre nacvičeným pohybovým divadlom, kde bolo vidno, koľko úsilia vynaložili. Každý pohyb bol dokonale nacvičený s hudbou a svetelnými efektmi. Miroslav Kožík, autor, režisér a herec, nám prezradil, že Babylon aktívne nacvičovali viac ako 4 mesiace. Divadlo COMMEDIA Poprad zo Slovenskej republiky zahralo potom drámu Neprebudený. V tomto predstavení účinkovali iba traja herci: hlavnú úlohu Ondráša stvárnil Michal Novák, kým ďalší dvaja herci – Dušan Kubaň a Vlado Benko – zahrali viac postáv, a pritom sa vraj dobre zabávali. V. Benko je aj režisérom a spolu s autorom poviedky Neprebudený Martinom Kukučínom aj autorom tejto dotvorenej divadelnej predlohy. SOBOTA 30. MARCA: KULPÍN A TISOVEC Kulpínčanom sa predsa podarilo zúčastniť sa na tomto festivale, aj napriek zdravotným problé-

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A mom v hereckom súbore, ktoré im znemožnili plánované vystúpenie minulý víkend. Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen zahralo čiernu komédiu Pohreb, ktorej autorom je Ivan Holub. Ide o tragikomédiu o medziľudských vzťahoch, lakomstve a peniazoch. Je to jednoduchý príbeh, ktorý znázorňuje trpký pocit sklamania, lebo práve medzi tými najbližšími v rodine vládne zlosť a lakomstvo. Divadelný súbor DAXNER z Tisovca, Slovensko, zahral drámu Záveje. Autorom tejto dobre známej drámy je Vladimír Hurban Vladimírov, kým réžiu podpisuje Marian Lacko. Hra sa odohráva počas ôsmich zimných dní, kde vyvrcholí tragédia ženy, ktorá svojmu mužovi nemôže dať dieťa a ktorej jediným slobodným rozhodnutím je vziať si život. Zvýrazňujú sa tu pocit lásky oproti chorobnej posadnutosti peniazmi.

rých bolo jedenásť, ale z nich pa- ľahkú úlohu, mnoho práce, ale k šan Kojnok ako gazda v Hurbanodinské predstavenie Zoznamka, nositeľom cien sa dostali jednoz- vých Závejoch. A na záver sa komisia jednopetrovské Negativisti a kulpínske načne: Pohreb sa uchádzali iba o postup Cenu Janka Čemana za auten- hlasne rozhodla, že Cenu za nana Palárikovu Rakovú. Členovia tické podanie života tunajších Slo- júspešnejšie predstavenie udelí komisie zdôraznili, že všetky tieto vákov si vyslúžil lalitský divadelný Palančanom, teda festival DIDA v Čadci na Palárikovej Ratri predstavenia kovej bude predstavoboli výnimočne vať ako najlepšie predkvalitné. Ďalších stavenie dráma Eleny osem predstaveHložanovej Život je ní spĺňalo všetky čudo, „lebo práve toto body pravidiel predstavenie spĺňa cieľ DIDA a samým samotnej prehliadky – tým súťažili o je to nový text znázorvšetky ceny. Sú ňujúci život dolnozemto 4 pôvodné ských Slovákov. Vzninové hry – tri kol na dielni Píšeš? Pínové texty zašem!, ktorú ako jednu hrali Novosadzo svojich akcií na podčania (Láska aleporu vzniku nových bo niečo iné...), kvalitných dramaticPalančania (Život kých textov usporadúje čudo) a Iloča- Petrovskí Negativisti – pozitívny odkaz (Foto: V. D. V.) va Ochotnícke divadlo nia (Fruškohorský poklad) a choreodrámu, čiže ne- súbor za predvedenú komédiu Janka Čemana“. Odmeneným predstaviteľom verbálne pohybové divadlo pri- Tango miliardo od Jana Hrubíka. Kvetoslava Imreková niesli Pazovčania (Babylon). Dets- Keď ide o nový text, komisia na- súborov a hercom odmeny udeké predstavenie okrem Iločanov vrhuje tri texty zo štyroch nových lil Ján Kmeťko, predseda OD J. ČeNEDEĽA 31. MARCA: priniesli aj Erdevíčania (Traja umel- predlôh (štvrtá je pazovská ne- mana, a aj program zatvorenia Dní ZATVORENIE FESTIVALU ci a drak Samuel). Boli tu aj tri za- verbálna predloha) zaradiť do kni- Janka Čemana moderovala KveA SVD hraničné predstavenia: z Maďars- hy Nová súčasná slovenská dráma toslava Imreková. Po verejných Vo sviatočnom nedeľnom veľ- ka (Naša mačička), zo Slovenska, z 2, ktorá by mala vyjsť k 20. jubilej- slovách vďaky nasledovalo ešte konočnom ovzduší v miestnos- Tisovca (Záveje) a z chorvátskeho nému festivalu DIDA. A Cenu za jedno predstavenie na počesť odtiach OD Janka Čemana, organi- Iloku. Komisia kvitovala aj opä- nový inscenovaný text pomenova- menených a ako veľkonočný darzátora i tohtoročných Dní Janka tovne hrané predstavenia nov- ný Život je čudo získala tentoraz Ele- ček všetkým milovníkom divadla: Slovenské vojvodinské divadlo z Čemana, bolo cítiť aj tichý smútok, ších autorov, ako sú Jano Hrubík na Hložanová. že je tomuto dvojvíkendovému (Tango miliardo – Laliť) a autorská Špeciálnu Cenu za autorský po- Petrovca uviedlo svoju čerstvú divadelnému kamaráčin udelili Mirosla- inscenáciu (premiéra bola pred 24 teniu koniec. Úradnú vovi Kožíkovi a au- hodinami) Helverova noc Ingmabodku za festivalom torovi hudby Miro- ra Vilquista v réžii Richarda SanitDIDA 2013 položili vo slavovi Bakovi za pa- ru. Na divákov zapôsobilo silne: aj veľkej a renovovanej dizovské pohybové a hereckými kreáciami, aj silou odvadelnej sieni. Hlavnú neverbálne predsta- kazu a spracovanej témy. No a tá neúradná bodka za úlohu v tejto časti festivenie Babylon. Cenu valového programu za dramaturgiu zí- festivalom sa potom položila v mala posudzovacia koskala Daniela Ono- miestnostiach hostiteľského dimisia, presnejšie jej hoddiová z Maďarska za vadla. Aj tento ročník Dní Janka notenie 19. festivalovépredstavenie Naša Čemana rovnomenné ochotnícho ročníka. V komisii boli mačička autora Vla- ke divadlo realizovalo za podZuzana Tárnociová, dimíra Hurbana Vla- pory dvoch pokrajinských sekretariátov (pre kultúru a verejné predsedníčka, Vladimír dimírova. Valentík a Mr. Zuzana Keď prišli na rad informovanie a pre vzdelávanie, Týrová, členovia. Podľa herecké ceny, členo- správu a národnostné spoločenslov Z. Týrovej, ktorá via komisie zdôraz- stvá) a Úradu pre Slovákov žijúsprávu komisie na za- Komisia mala znovu neľahkú úlohu: (zľava) Zuzana nili, že sa „brali do cich v zahraničí, za pomoci Zhrotvorení festivalu čítala, v Tárnociová, Vladimír Valentík úvahy iba predve- maždenia Obce Báčska Palanka a tomto ročníku bol re- a Zuzana Týrová (Foto: A. F.) denia hercov, ktorí početných inštitúcií, ustanovizní kordný počet súťažných hrali v predstave- a sponzorov. V nádeji, že tých inscenácií – jedenásť – a „hojné a dvojica Miroslav Demák a Milan niach, spĺňajúcich všetky body štedrých priateľov bude mať toto kultivované pivnické divadelné Materák (Traja umelci a drak Sa- pravidiel DIDA“. Najlepším her- jarné divadelné podujatie aj o rok, obecenstvo si malo možnosť po- muel). com festivalu DIDA 2013 sa stal Jo- všetci si na rozlúčku povedali: zrieť spolu až štrnásť divadelných A znovu podľa slov v hodno- zef Chrček z Palanky, druhú cenu Dovidenia na jubilejných 20. predstavení (spolu s nedeľným)“. tiacej správe „vzhľadom na počet získal Samuel Medveď za úlohu Dňoch Janka Čemana v roku Komisia sa podrobnejšie zaoberala a vysokú kvalitu súťažných insce- Ďura Cesnaka v novosadskej ve- 2014! A. Francistyová súťažnými predstaveniami, kto- nácií“ členovia komisie mali ne- selohre a tretiu cenu Tisovčan Du6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A OCENENIE RIADITEĽKE ZŠ JÁNA KOLLÁRA V SELENČI SVETLANE ZOLŇANOVEJ

Úcta edukácii a propagácii ustálenom termíne 25. marca je sviatok pedagogických pracovníkov, je to Deň učiteľov. V tento významný sviatok v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave prebiehalo slávnostné udelenie cien pedagógom z celého Slovenska, ale aj dvom zahraničným pedagogickým pracovníčkam. Najvyššie ocenenie takého rázu v Slovenskej republike – diplom a medailu sv. Gorazda za pedagogickú činnosť udelili aj Zuzane Medvegyovej zo Sarvaša, Maďarsko, a PaedDr. Svetlane Zolňanovej, riaditeľke ZŠ Jána Kollára v Selenči a predsedníčke Výboru pre vzdelávanie NRSNM. S. Zolňanová toto ocenenie dostala za jej dlhodobé aktívne pô-

Zo slávnosti v budove Národnej rady SR (Foto: archív NRSNM)

sobenie v oblasti edukácie pedagogických pracovníkov a podporu propagácii slovenského ja-

zyka a kultúry tak na Slovensku, ako aj vo Vojvodine. Navrhovateľmi ocenenia Sve-

BÁČSKOPETROVSKÍ INTERNÁTNICI SÚŤAŽILI

Folklór a hudba na vysokej úrovni

tlane Zolňanovej sú VPV NRSNM, Združenie slovenských vojvodinských vychovávateľov, Asociácia slovenských pedagógov a kolektív Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. K úprimným gratuláciám ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča, ako aj predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka sa pripojili aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a predsedníčka Výkonnej rady NRSNM Jarmila Ćendićová, ktoré sa tiež zúčastnili na slávnostnom udelení tohto významného ocenenia. Ku gratulácii sa pripájajú aj všetci kolegovia, slovenskí pedagógovia z Dolnej zeme. Vladislava Lovásová Klátiková, Malvína Zolňanová a dievčatá, ktoré aj spievali: M. Tárnociová a A. Banská. O postup do republikovej prehliadky súťažilo 12 internátov z územia AP Vojvodiny: okrem Petrovčanov boli tu žiaci z dvoch domovov z Nového Sadu, potom zo Sriemskej Mitrovice, Subotice, Zreňanina, Vršca, Sombora, Senty, Futogu, Kikindy a Ruského Kerestúra. Žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, ako nám to potvrdil správca internátu Ondrej Koroš, dôstoj-

Ruskom Kererokov nacvičuje Tatiana Kristúre 23. marváková-Amidžićová, profeca usporiadali 18. sorka telesnej výchovy a choStretnutie žiackych reografka. Terajšiu generáciu domovov Vojvodistredoškolákov nacvičila zmes ny v kultúrno-umeslovenských ľudových tancov leckej tvorbe. Na pod menom Bažalička. Podľa podujatí tohto typu, propozícií v súťažnej folklórnej tzv. domiáde, praskupine má byť 12 žiakov (6 videlne účinkujú aj párov) a v Kerestúre vystúpili žiaci petrovského Janko Kalko, Dávid Dinga, DaGymnázia Jána Kollára, presnejšie žiaci bývajúci v gymnaziálnom internáte. Neraz sa im na Päť speváčok petrovského tejto súťaži podari- gymnázia na javisku lo excelovať na pokrajinskej alebo aj na štátnej úrov- pokrajinskej súťaži obsadili druhé ni. Aj tohto roku v Ruskom Kere- miesto. Zmes slovenstúre výprava internátnikov petrovského gymnázia účinkovala v ských ľudových tvorení literárnych a výtvarníckych piesní petrovské prác na určené témy, predstavili sa internátničky napiesňami v predvedení populárnej cvičila profesorka hudby, tancovali džezový balet v hudobnej kultúry rámci súťaže moderných tancov. A Anna Medveďová to, v čom aj tohto roku vynikli, a trojhlasne ju zaposudzovaciu komisiu a obecen- spievali Ľudmila Folkloristi s choreografkou po vyhlásení výsledkov v Kerestúre stvo presvedčili, že sú dobre na- Ragová, Anna Becvičení, bol spev v súťaži etno a ľu- rédiová, Sára Krížová, Michaela libor Kmeťko, Daniel Deny Petrovič, ne reprezentovali túto stredodovej hudby a folklórny prednes. Aj Tárnociová a Andrea Banská. Ta- Boris Labát, Filip Rybár, Veronika Ko- školskú ustanovizeň. so spevom, aj v tancovaní na tejto nečnú sekciu na gymnáziu dlhý rad váčová, Iveta Makanová, Marína J. Č-p

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V PETROVSKOM EVANJELIcKOM KOSTOLE

Koncert k Veľkej noci P

o vydarenom Vianočnom koncerte v petrovskom evanjelickom kostole bolo ďalšie podujatie. Vo Veľkonočnú nedeľu 31. marca vo večerných hodinách odznel Veľkonočný chrámový koncert, ktorý do kostola prilákal hojný počet milovníkov duchovnej hudby a spevu. Po poldruhahodinovom navrstvenom programe, v ktorom sa striedali hudba, spev a slová ozrejmujúce tento radostný kresťanský sviatok, petrovskému farárovi Vladislavovi Ivičiakovi nezostalo nič iné iba sa poďakovať účinkujúcim na večierku za skvelé výkony, ktoré zohriali duše i srdcia prítomných. Okrem domácich náplň programu dotvorili aj umelci zo zahraničia i z okolia, z Kysáča, Kulpína, Báčskej Palanky a zo Selenče.

V rámci Veľkonočného chrámového koncertu vystupoval i domáci cirkevný spevokol pod vedením kantora a dirigenta MgA. Janka Siromu. Starší a novozaložený mladší kulpínsky spevokol viedla kantorka Miloslava Petrášová. Viaceré piesne zo svojho repertoára zaspievali aj speváčky Komorného zboru Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej a Anny Medveďovej. Korepetítor Vladimír Kováč okrem nich hudobne spre- Stále presvedčivejšie výkony petrovského spevokolu sú výsledok práce vádzal aj sólistku Ľudmilu Bere- s dirigentom Jankom Siromom diovú-Stupavskú a klaviristka Jana Zorjanová sprevádzala sólistku mom. V jednotlivých bodoch účin- posolstvá uvádzali moderátori proAnnu Struhárovú. Huslistka Margaréta koval aj dychový orchester SEAVc v gramu Ivica Grujić Litavský a Adela Benková a trubkár Miroslav Poničan Srbsku a korepetítori Marína cerovs- Obšustová z Aradáča. J. Čiep zahrali spolu s organistom J. Siro- ká a Dávid Gašparovský. Veľkonočné

STARÁ PAZOVA

Forgáč sa pousilovali, aby na veľkonočnom koncerte odzneli aj slovenské ľutoraz v podaní pazovských dové piesne, predtanečníkov vyvolali dlhotrnes krásneho slova, vajúci potlesk obecenstva. príležitostné scénky... Na tradičnom veľkonočPočetná dievčenská nom koncerte v Starej Paskupina FS Klasy na zove vystúpila detská taveľkonočný pondenečná skupina, Zmiešaný lok premiérovo predspevácky zbor Tília (s cirviedla novú choreokevnými a ľudovými pies- Na živej vode – dievčenská skupina FS Klasy grafiu pod názvom ňami), spevácka skupina Na živej vode, ktorú Združenia pazovských žien, det- mu Andrea Dvornická a Zlatko Ru- podpisuje Hana Rumanová. ský chór, FS Klasy. Režiséri progra- man a vedúci orchestra Vladislav A. Lš.

Veľkonočný koncert j tohto roku členovia staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka pripravili veľkonočný koncert. Pestrý dvojhodinový program odznel v pondelok 1. apríla v divadelnej sále. Na koncerte vystúpili všetky programové formy pôsobiace pri spolku, od tých najmladších po najstarších členov. S veľkonočnými sviatkami sú späté početné zvyky a obyčaje, akými sú napr. paničky, oblievačky..., ktoré i ten-

VERNISÁŽ OBRAZOV MÁRIE HLAVATEJ-PAVELKOVEJ

Keď obrazy rozprávajú o minulosti nedeľu 31. marca v galérii Domu kultúry Michala Babinku v Padine bol ozajstný sviatok pre milovníkov výtvarného umenia. Otvorenie 1. samostatnej výstavy obrazov Márie Hlavatej, rod. Pavelkovej, ponúklo milovníkom výtvarného umenia na obdiv 31 olejomalieb tejto maliarky a krásne piesne ženskej speváckej skupiny pod taktovkou harmonikára Pavla Karasa. Početných hostí nielen z Padiny privítala riaditeľka padinského Domu kultúry Anna Sládečeková a o výtvarnej tvorbe Padinčanky Márie Hlavatej-Pavelkovej hovorila historička umenia Jarmila Ćendićová. Výstavu slávnostne otvoril zástupca predsedu obce Kovačica Laszlo Vidač. S láskou, radosťou a nadšením Hla-

6. 4. 2013

14 /4537/

lom a pastelom. Okrem toho maľuje na tekvice a rôzne predmety v domácnosti. Obľúbené témy na jej obrazoch sú krajinky, život na dedine, domáce zvieratá. Bola účastníčkou mnohých kolektívnych výstav. „Jej obrazy sú inšpirované dedičstvom a životom na dedine,“ zmienila sa Dr. Gordana Blagojevićová, etnologička a antropologička, Autorka výstavy Mária Hlavatá-Pavelková vedecká spolupracovvatá začínala svoje prvé výtvarné níčka v Etnografickom inštitúte SANU. diela maľovať v roku 2000. Narodila sa „Výtvarné vyjadrenie a výber motívov roku 1955 v Padine, kde aj teraz žije a robia z nej autentickú predstaviteľku tvorí. Maľuje olejom na plátno, akry- slovenského insitného maliarstva v

HLAS ĽUDU

Srbsku. Táto maliarka inšpiráciu nachádza v každodennosti, ktorú na svojich plátnach znázorňuje s dostatočným pokojom. Rozličné scény zo sedliackeho života vyrozprávané sú harmonicky a znázornené živými farbami. Jej obľúbené ročné obdobie je zima, ktorá vyžaruje detskou úprimnosťou. Umelecké vyjadrenie M. Hlavatej-Pavelkovej je bezprostredné a zrozumiteľné,“ ocenila jej výtvarnú tvorbu Blagojevićová. Ako nám prezradila autorka výstavy, okrem háčkovania, vyšívania a iných ručných prác zaoberá sa aj technikou dekupáž a keď maľuje, tak má rada dedinské motívy, ktoré jej pripomínajú vlastné detstvo. V nedeľu podvečer si iste každý z návštevníkov výstavy odniesol pekné dojmy z autorkiných obrazov, ktorá sľúbila, že v maľovaní bude pokračovať. A. Chalupová

K U LT Ú R A TISOVČANIA V NOVOM SADE

Komédiou na upevnenie spolupráce ivadelný súbor Daxner z Tisovca na festivale DIDA v Pivnici v sobotu 30. marca vystúpil s predstavením VHV Záveje a v nedeľu 31. marca v sieni SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade so žánrovo inou, veselšou a súčasnejšou hrou – so situačnou komédiou Ladislava Smočka Čudné popoludnie Dr. Hvezdoňa Burkeho v réžii Mariána Lacku. Ide o to, že Dr. Burke, podnájomník u pani Todoriškovej, je k svojej izbičke, kde žije dlhé roky, veľmi pripútaný. Majiteľka sa však rozhodne zrušiť s ním podnájomnícku zmluvu: ide totiž vydávať dcéru Marínu a potrebuje viac priestoru pre nádejného zaťa. Marína, už stará dievka, má veľa nápadníkov, ale pán Burke si nevie predstaviť, že by Todoriškovcov opustil, a bráni sa odchodu zubami-nechtami. Táto

zamotaná situácia má predsa nečakaný úspešný koniec. Členovia DS Daxner na šafárikovskom javisku už neraz presvedčili divákov o svojich umeleckých schopnostiach. Tisovčania s novosadskou divadelnou odbočkou pri SKC P. J. Šafárika Situácie na javisku vyvolávali v hľadisku salvy smiechu (Foto: M. Rybár) totiž už roky udržiavajú skvelú spoluprácu a týmto stretnutím si ju mi alternatívneho divadla, s úspechom sa zúčastňuje na regionálnych i celoštátnych ešte viac upevnili. Ináč ochotnícke divadlo v Tisovci má už prehliadkach, ako aj na festivaloch v Poľsku, vyše 150-ročnú tradíciu (výročie oslávili Maďarsku, Srbsku a Česku. roku 2010). Dnes sa súbor Daxner venuje Aneta Lomenová súčasnému činohernému divadlu s prvka-

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE BRANKA RADIČEVIĆA V BOĽOVCIACH v stredu 27. marca žiaci, ich rodičia, osvetoví pracovníci a početní hostia z Mestskej obce Surčín si pripomenuli Deň školy. Tohto roku oslavy prebiehali vo vysunutom oddelení, v budove školy v Progare. Oslavy sa vydarili a svojou prítomnosťou ich poctili aj predsedníčka MO Surčín Vesna Šalovićová a predseda Zhromaždenia MO Surčín Stevan Šuša, ako aj riaditelia blízkych škôl. Na fotke je žiačka 3. 3 Martina Agarská, ktorá početným prítomným predniesla báseň po slovensky. a. lš.

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na apríl amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova v pondelok 1. apríla predstavili kultúrny informátor na tento mesiac. Okrem na ponuku bohatého filmového repertoáru a niekoľkých výtvarných výstav od apríla sa deti z územia Staropazovskej obce môžu tešiť aj na pravidelné divadelné zážitky. V organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a Kultúrno-osvetového spolku Nová Pazova každú sobotu o 12. hodine najmladší občania obce budú mať príležitosť pozrieť si rôzne divadelné predstavenia. V sobotu 6. apríla v slovenskom evanjelickom kostole bude koncert vážnej hudby hostí z

Nórskeho kráľovstva (Trondhem junior solist). V utorok 9. apríla v divadelnej sále v podaní Art centra Chlieb a hry bude divadelné predstavenie Rozprávka o vtákovi – Divadlo v obraze – obraz v divadle. V ten istý deň bude aj príležitostný program v divadelnej sále k Svetovému dňu Rómov. V nedeľu 28. apríla v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova bude obecná prehliadka detského folklóru a vo večerných hodinách výročný koncert Mestského tamburášskeho orchestra Stará Pazova.

ZÁHRADA – dejisko stretov prírody a umenia je názov skutočne zaujímavej výstavy Danijely Mladenovićovej (1979) zo Šabca. Prebiehala v prvej polovici marca v Galérii združenia výtvarných umelcov Srbska v Belehrade, pútajúc pozornosť návštevníkov zvlášť koloritom malieb a expresivitou výrazu. Výstava bola vlastne úvodnou súčasťou doktorandského umeleckého projektu autorky, ktorá vysokoškolský diplom získala na Akadémii výtvarných umení Belehradskej univerzity umení roku 2005. Doteraz mala sedem samostatných výstav a okolo dvadsať účastí vo výstavách kolektívnych.

a. lš.

O. Filip 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

Chýrnik Nie je na tom lepšie ani datív j pre tretí pád – datív je príznačné, že nám Slovákom na dolnozemských priestranstvách veru poriadne strpčuje život. Začíname sa tie prípony učiť ešte v nižších ročníkoch základnej školy, ale zaraz na to pozabudneme. Pýtame sa na neho otázkami „komu, čomu?“. V slovenčine sa spája s týmito predložkami: k, kvôli, napriek, naproti, oproti, proti, voči. V datíve pri podstatných menách ženského rodu skloňujúcich sa podľa vzoru žena má byť prípona „e“. Ilustrujeme to príkladmi: voňavku venujem mame, žene, Anne, Alexandre, Jane, Jaroslave, Ivane, Maríne, Kataríne, Petre, Tamare, Vlaste. V našom nárečí to tak aj povieme. Ale už v rovnakej situácii (teda v datíve) pri výslovnosti istých mien robíme chyby a vyslovíme ich nenáležite v tvare genitívu takto: darček venujem babky, mamky, tety, Anky, Marky, Marienky, Zdenky, Zuzky, Katky, Moniky. Tieto mená v správnom znení v datíve majú mať takúto podobu: darček venujem babke, mamke, tete, Anke, Marke, Marienke, Zdenke, Zuzke, Katke, Monike. Pri tvaroch skloňujúcich sa podľa vzoru ulica v tomto prípade nechybíme: darček venujem Andrei (s mäkkým i), Maji, Sani, Oli; tu nám spôsobuje problémy genitív, lebo nerozlišujeme tvary v genitíve a datíve. Na vyjadrenie cieľového vzťahu, smerovania ísť, smerovať v ústrety... používame vždy s datívom: idem v ústrety Anke, Marienke, Jarke, Zdenke, Katke... ah

AKADeMIK VLADeTA jeROTIĆ V STARej pAZOVe. Sieň Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića bola v utorok 5. marca primalá pre veľký záujem občanov o už šiestu návštevu akademika Vladetu Jerotića (na snímke). Známeho lekára, psychiatra, spisovateľa a akademika v krátkych črtách predstavila Nataša Filipová, úradujúca riaditeľka knižnice. Akademik Jerotić je i tvorivým publicistom a vydal početné knihy z náboženstva, psychoterapie, filozofie, psychiatrie. V prednáške na tému Otvorená a zatvorená sústava myslenia (Otvoreni i zatvoreni sistem mišljenja) podal aj úvahy, ktoré vždy boli a sú zaujímavé pre poslucháčov. Po prednáške tento známy profesor odpovedal aj na otázky prítomných. A. Lš. NAŠE UMENIE JE TAKM E R VŠADE. Je ho na všetkých svetových rovnobežkách, ako aj na výstavách, v galériách, súkromných a iných zbierkach. Úvahy v takomto smere podnietil pohľad na prácu Pavla Popa menom Párisov súd (na snímke), ktorá vznikla v roku 1989. Toho času krášli veľkú zasadaciu sieň Hospodárskej komory Srbska v Belehrade, spolu s ešte niekoľkými obrazmi popredných maliarov a grafikov. O. F.

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

BÁČSKY peTROVeC. Po premiére 30. marca a prvej repríze v rámci festivalu DIDA v Pivnici v nedeľu 31. marca druhá repríza inscenácie Helverova noc sa uvedie v sobotu 6. apríla v Slovenskom vojvodinskom divadle o 20. hodine. J. Č-p BIeLe BLATO. Valné zhromaždenie MOMS Biele Blato bude v sobotu 6. apríla o 19.30 v Dome kultúry. Po zasadnutí bude zábava pri hudbe skupiny Hat Music Band z Kovačice. Správna rada MOMS B. Blato pIVNICA. Multikultúrna umelecká dielňa Jovana Steriju Popovića v zakladaní v sobotu 6. apríla usporiada v sieni Miestneho spoločenstva o 9. hodine piatu prednášku Jána Salčáka z cyklu Čo dokáže pekné slovo, tentoraz na tému Autorský denník. J. F.

DROBNé OZNAMY KupujeM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. VYHLASujeM za neplatné vysvedčenie o ukončení Základnej školy Tomáša Garriqua Masaryka v Jánošíku v školskom roku 1987/88, na meno Martin Kríž.

OZNAMY SMuTNÁ ROZLÚČKA s našimi spolusestrami a dlhoročnými členkami nášho spevokolu

SpOMIeNKA uplynie rok, čo nás navždy opustil náš

jÁN TAKÁČ 1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 – 2013 z Kovačice

ANNOu HeVeROVOu

ZuZANOu ŠRANKOVOu

24. 1. 1942 – 20. 3. 2013 S úctou si spomínajú:

28. 10. 1934 – 21. 3. 2013 z Kysáča

manželka Milena a synovia Jaroslav a Janko

SMuTNÁ SpOMIeNKA na môjho najmilšieho brata

Spevokol slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kysáči

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMuTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. marca 2013 nás náhle a nečakane opustil drahý manžel, otec a dedko

so svatkom

jANKA TAKÁČA

ONDRej MACÁK

1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 – 2013 z Kovačice

5. 11. 1947 – 24. 3. 2013 z Kysáča

ONDRejOM MACÁKOM Na Teba si navždy bude s láskou spomínať

Na jeho obetavosť a dobrotu si navždy budú spomínať:

sestra Zuzana Vargová s manželom a rodinou

manželka Zuzana a synovia Miroslav a Rastislav s rodinami

SpOMIeNKA na môjho milovaného brata

5. 11. 1947 – 24. 3. 2013 z Kysáča S úctou si na neho budú spomínať svatkovci Durcovci

SpOMIeNKA

ROZLÚČKA

Dňa 5. apríla uplynulo desať rokov odvtedy, čo sme sa rozlúčili s našou mamou a starkou

s tetou

eLeNOu TuRČANOVOu

jANKA TAKÁČA ANKOu KOpČOKOVOu

1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 – 2013 z Kovačice Aj keď nie si s nami, nikdy na Teba nezabudneme, lebo Ťa navždy v srdciach nosiť budeme. Zarmútená sestra Eržika Jašková s manželom

rod. Forgáčovou 1921 – 2013 z Austrálie rodom z Kulpína

rod. Novakovou 1949 – 2003 – 2013 z petrovca S ňou sa lúčia

Na ňu si spomína

rodiny Triašková a Babiaková

dcéra Jasminka Stracinská s rodinou

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2191_02 NS Veternik 2 v Ulici Dragoslava Srejovića 62, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3453, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 13. 3. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Rekonštrukcia systému pre zber a spaľovanie fluidu v prevádzke na prípravu a transport ropy a plynu Elemir, na k. p. č. 3026/1, k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, NIS GAZPROM NEFT, Národného frontu 12, z Nového Sadu. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMÚTOČNé OZNÁMeNIe Dňa 20. marca 2013 nás navždy opustila naša mama a svokra

ZuZANA ŠRANKOVÁ 28. 10. 1934 – 20. 3. 2013 z Kysáča Na Teba si navždy s láskou bude spomínať syn Michal s manželkou Máriou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMuTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou a starkou

so starou mamou

ZuZANOu ŠRANKOVOu

z Kysáča

z Kysáča Na Tvoju obetavosť a dobrotu si navždy budeme spomínať.

S úctou si bude spomínať a nikdy nezabudne vnučka Sanja Hanikat s manželom Johnatanom

Dcéra Zuzana Anušiaková a vnukovia Miroslav a Vladimír s rodinami

SMuTNÁ ROZLÚČKA

Oznamujte

SMuTNÁ ROZLÚČKA

s naším milovaným otcom a dedkom

s manželom

v Hlase ľudu 021/47–20–840

ONDRejOM MACÁKOM 1947 – 2013 z Kysáča

a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

S úctou si na neho budú spomínať priatelia Anna a Michal Gombárovci

jOZeFOM VADINOM

29. 3. 1942 – 17. 3. 2013 zo Selenče utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Tvoji najmilší – syn Johann s manželkou a dcérami

pOSLeDNÝ pOZDRAV

29. 3. 1942 – 17. 3. 2013 zo Selenče Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote. Manželka Julka s deťmi a vnúčatami

SMuTNÁ ROZLÚČKA S hlbokým žiaľom oznamujeme, že nás 23. marca 2013 opustila

ZuZANA KRIVÁKOVÁ rod. pálenkášová 1932 – 2013 z petrovca a pochovaná bola 27. marca 2013 v Belehrade

pAVeL MAĎAR 1. 5. 1920 – 29. 3. 2013 z pivnice Zostávajú nám len spomienky. Dcéra Anna Krošláková s manželom Ondrejom a vnúčatá Zuzana Tárnociová, Zdenka Valentíková, Ivan Krošlák a Elena Krošláková s rodinami

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Neplačte, že som odišla. Ten večný pokoj mi prajte. Len v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte. S ňou sa lúčia zarmútení: brat Pavel Pálenkáš s manželkou Annou a rodiny Pálenkášová ml. a Andrášiková z Petrovca

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 5. apríla: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaná ďalšia časť pod názvom Chodníčkami Veľkej Fatry. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z premiéry SVD v Petrovci, z návštevy divadelného súboru z Tisovca v Novom Sade; z osád – o situácii v základnej škole vo Vojlovici, o výsledkoch hodnotenia vín a klobás z podujatia Veľká noc v Kulpíne; z poľnohospodárstva – o dobytkárstve. • O 20.45 SPEKTRUM: Vo vysielaní bude zostrih predstavení, ktoré sa zúčastnili a boli odmenené na 19. Dňoch Janka Čemana v Pivnici. NEDEĽA 7. apríla: • O 11.00 DÚHOVKA: Vysielanie bude venované 100. výročiu Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota v Šíde, aktivitám spolkárov v oblasti umenia, kultúry, folklóru, divadla a iným snahám tamojších Slovákov a Neslovákov na zachovávaní slovenskej identity. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná aktuálnym informáciám z poľnohospodárstva v našich prostrediach. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 7. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Pane, počuj môj hlas Pestré scénky z dedinského života znázornené na obrazoch Hudba je univerzálnym jazykom ľudí Záber z prezentácie cédečka

Utorok 9. apríla padinského mládežníckeho spevokolu SEAVC 16.00 – 18.00 Klenotnica Piatok 12. apríla 16.00 Prehliadka – 18.00 Klenotnica hudobno-folklórnej Slovenský film: Ružové sny tvorby detí Čo nového v našom chotári? Učené ženy Výber z programu Čo nového v našom TV Petrovec spoločenskom živote?

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 8. apríla: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólistky Rádia Nový Sad; Utorok 9. apríla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Jany Beňovej; Streda 10. apríla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 11. apríla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Jarmila Dobromirovová Cinkotská a Jarmila Zimová; Piatok 12. apríla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 6. apríla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – ľudovky zo Slovenska; NEDEĽA 7. apríla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – hit paráda. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – sláčikové kvartetá. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – slovenské vydania. • 17.15 – 18.00 Portréty – ľudová hudba; UTOROK 9. apríla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – symfonická tvorba; STREDA 10. apríla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 5. do 11. apríla Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 5. apríla – Bojovníci Sobota 6. apríla Ondrej Koroš, správca žiackeho domova – Sama proti mafii Gymnázia Jána Kollára, hovoril o účasti Pondelok 8. apríla žiakov na tohtoročnej domiáde – Ako ustrážiť dom 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Utorok 9. apríla s vami – Žraločia svorka 1/2 22.00 Film: Proroctvo Streda 10. apríla – Koniec sveta – Žraločia svorka 2/2 24.00 Záver vysielania Štvrtok 11. apríla – Vražedný omyl Každý pondelok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Hudobný mix Citáty, Reklamy, Zvon Každý utorok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Dokumentárny film: Česká cesta Nedeľa 7. apríla Každý piatok o 18.15: Výber 18.00 Hudobné blahoželania z programu TV Kovačica 18.45 Hit dňa, Reklamy, Každú sobotu o 18.15: Výber zostrih Molí z programu TV Pančevo 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 14 V tajničke je pomenovanie tradičnej divadelnej prehliadky v Pivnici. autorka: ANNA balans odev, kaluža Verdiho opera BIČIAoblečenie ROVÁ

nealkoholický (skr.)

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 10. apríla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané zábery z veľkonočných sviatkov vo Vojlovici, ako i tamojšom chráme Božom. Odvysielaná bude aj prvá časť z tradičnej veľkonočnej veselice. Repríza v nedeľu 14. apríla o 7.30 h. Jana Beracká, tanečnica detskej folklórnej skupiny Perličky 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

malá ikona

mäso z chrbtovej časti

romantický človek poťah na perinu druh likéru

najvyšší orgán štátu

domáce meno Alžbety

neprešlo procesom kalenia ostrov v Jadrane

vpíšte OKA

osob. zám.

vpíšte LALIA

volt

romb

šľachtický sluha jeden štát

ampér génius, velikán

alt 4. a 1. samohl.

melódia

tona na tú stranu

zlá vec vodík

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

vpíšte TČ

tajnička

vápnik (chem. zn.)

Jadranské more (medzinár.) vpíšte

otec (slovinsky) amerícium

IAA AS HL DU rieka v ĽU

Rakúsku

prichádza, chodí

riečny ostrov obvod

dlhá samohl.

čiastočne zlomené ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13 – VODOROVNE: simulant, on, povie, pásik, Kn, r, pešiak, Alica, do, N, sť, Ge, Ivo, pr, l, Severina, tratila, a, t, Z, DC, pevnina, Veľká noc TAJNIČKA: VEĽKÁ NOC Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu zo 16. marca 2013 bolo: SAMUEL DUBOVSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JAROSLAV HALABRÍN, Ul. Edvarda Kardelja 21, 26 362 JÁNOŠÍK. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina bez jarnej výhry Domácu výhru v tomto kole dosiahol len Palić, ktorý získal prvé jarné body. Polovica zápasov sa skončila nerozhodne, trikrát vyhrali hostia. Vďaka tretej výhre v slede Pazovčania sa najviac posunuli vyššie v tabuľke. Bez jarnej prehry sú aj Čelarevčania a Radnički zo Sriemskej Mitrovice. Padinská Dolina je ďaleko od šampiónskej formy a spolu so Sremom, šídskym Radničkim, Cementom a tímom Mladosti je bez jarnej výhry. Výsledky 18. kola: Cement – ČSK Pivara 0 : 0, Srem – Jednota 0 : 2, Radnički (Š) – Tekstilac 1 : 1, Palić – Mladost 3 : 1, Sloga – Radnički (S) 0 : 1, B. Topola – Dinamo 0 : 1, Dunav – Senta 0 : 0, Dolina – Radnički (SM) 1 : 1. Program 19. kola: Dolina – Cement, Radnički (SM) – Dunav, Senta – B. Topola, Dinamo – Sloga, Radnički (S) – Palić, Mladost – Radnički (Š), Tekstilac – Srem, Jednota – ČSK Pivara. DOLINA – RADNIČKI (SM) 1 : 1 (0 : 0) rtošivé počasie neznemožnilo milovníkov futbalu, aby Veľkonočnú nedeľu strávili na ihrisku Doliny. Pred zápasom pršalo, potom svietilo slniečko, takže boli dobré podmienky na hru. Hostia zo Sriemskej Mitrovice videli šancu po tomto dueli dostať sa na čelo tabuľky. Obaja súperi mali o čo bojovať, takže sa na ihrisku rozprúdil tvrdý boj. Význam zápasu akoby zviazal nohy domácim futbalistom. V prvom polčase sa hralo v strede ihriska, ale gólových šancí takmer ani nebolo. Iba naladený Pavel Čížik z voľného kopu zohrial dlane brankára hostí Relića, ale tento zachránil svoju sieť. Domáci brankár

nemal robotu, a tak sa na prestávku odišlo bez gólov. Po obrátke sa tempo hry zrýchlilo. Dolina viac útočila, no hráči Radničkého sa vyznačovali obetavosťou. Zvlášť vynikal brankár Nenad Relić, ktorý zneškodnil niekoľko prudkých striel. V 60. min. loptu z rohového kopu hlavou zachytil Prokić a upravil do siete bezmocného Jevtića – 0 : 1. Studená sprcha zasiahla domácich hráčov, ktorí sa potom pokúsili získať aspoň bod. Podarilo sa im to v poslednej minúte, keď sa v úlohe strelca ocitol obranca Memović a rozvlnil sieť výborného brankára Relića. Domáci sa museli uspokojiť s bodom,

Kapitán hostí Nikola Radovanović (vľavo) zastavil domáceho hráča Igora Smailagića (8)

lebo boli blízko k prehre. Hostia poľavili pred posledným hvizdom rozhodcu Utješanovića z Nového Sadu, ktorého rozhodnutia nevplývali na výsledok napínavého zápasu. DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, Karanfilovski (Šalipurović), Ivanišević, Smailagić (Spaskovski), Stajčić, Tripković, Kovačević, Memović, Antić (Gigović). Ján Bokor

Zatiaľ plnia cieľ SREM – JEDNOTA 0 : 2 (0 : 2) taropazovskí futbalisti pokračujú v sérii jarných víťazstiev. Nové mužstvo s kvalitnými posilami sa aj zo sriemskomitrovickej Promenády vrátilo s troma bodmi získanými po kvalitnom výkone s tvrdým a agresívne hrajúcim domácim Sremom, ktorý tiež bojuje o záchranu. Dobre motivovaní hostia sa nezľakli domáceho súpera. Od prvého hvizdu veľmi dobrého rozhodcu Đorđa Maksimovića z Inđije udávali tón hry a nehľadali dlho kľúč ako prekonať domáceho brankára Đuričića. Presnú prihrávku Miroslava Fabóka v 22. min. zužitkoval pohotový

Slobodan Živković pre zaslúžené vedenie 0 : 1. V ďalšom priebehu zápasu zverenci trénera Dragana Macuru dobre kontrolovali hru. Obrana bola neprekonateľná v čele s kapitánom Đorđom Šušom, kým si útočníci pripravovali ďalšie šance. V 37. min. bolo 0 : 2. Po premyslenej akcii celého útočného radu Nikolovi Žakulovi sa podarilo dopraviť loptu za chrbát bezmocného brankára. V druhom polčase domáci mali miernu prevahu, snažili sa prekonať veľmi spoľahlivého brankára Jednoty Radojkovića, ale sa pevná obrana hostí nedala prekvapiť. Pazovčania sa z pro-

Potvrdil výhru: Nikola Žakula (Jednota St. Pazova)

tiútokov pokúsili zvýšiť výsledok, mali na to dve príležitosti, ktoré útočníci zahodili. Staropazovčania zatiaľ úspešne plnia cieľ v boji o záchranu. Po nedeľňajšom úspechu sa do-

stali na desiatu priečku v tabuľke. Fanúšikovia Jednoty môžu byť spokojní s maximálnym jarným ziskom nového mužstva, od ktorého očakávajú nové výhry. Ďalšia prekážka bude na nedeľu doma – solídne mužstvo ČSK Pivara z Čelareva. Hneď potom v stredu nasleduje ťažké hosťovanie v Beočíne a zápas s Cementom, a potom aj zápas s domácim Tekstilcom v Odžakoch. Body z dvoch hosťovaní by iste prispeli k ďalšiemu posunu na majstrovskej tabuľke a istejšiemu úteku z nebezpečného pásma hroziaceho zostupom. JEDNOTA: Radojković, Živković (Janković), Igrač, Ivić, Lučić, Šuša, Stojanov, Stegnjajić, Žakula, Mrkajić, Fabók (Vladisavljević). Bz-ý

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Výhra nad favoritom RADNIČKI (B) – SLÁVIA 0 : 1 (0 : 0) ovačičania výborne odštartovali jarnú časť majstrovstiev, získali doteraz maximálny počet bodov. Časť zásluh o to má brankár Vasić, ktorý bol v Barande najlepším slávistom. Hostitelia boli favoritom. Po slabej hre a presvedčivej prehre vlani v Kovačici sa vzmohli na mužstvo, ktoré sa uchádza o vysoké umiestnenie. Prvú polhodinu mali územnú prevahu Kovačičania. Viac šancí o úvodný gól mal Radnički, dvakrát triafal do žrde. Po prestávke sa veľa toho nezmenilo. Mier- Hrotový útočník Slávie Ninić v akcii nu presilu mala Slávia, ale gól padol iba desať minút nić prihral na ľavú stranu napred záverečným hvizdom. Ni- biehajúcemu Jovanovićovi a

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Pod nohami iskrilo! OFK FUTOG – TATRA 1 : 0 (0 : 0) sobotu sa vo Futogu iskrilo a víťaz nebol známy do poslednej chvíle zápasu. Obe mužstvá hrali tvrdo, bojovne, no šancí nebolo mnoho. Domáci od začiatku nastolili prudké tempo, hrali často na hranici dovoleného, čo im rozhodca toleroval. Kysáčania vo väčšej časti úspešne čelili hostiteľom. Pred každou bránou sme videli po tri šance. Mucha mal v prvej štvrťhodine dva dobré zákroky, v 61. min. tiež, jedine v 50. min. sa mu nepodarilo vyraziť strelu hlavou Milisavljevića, po ktorej lopta skončila v sieti – 1 : 0. Z radov hostí Ivković dvakrát pohrozil. V 85. min. Ivan Ožvát z asi desiatich metrov dobre cielil, ale ho pritom faulom znemožnil, a pritom aj zranil domáci obranca. Vo finiši zboku nad bránu strelil aj Savić. Zápas vo Futogu sledovalo 50 divákov, viedol ho Joksimović z Nového Sadu a žlté karty dosta-

tento v šestnástke triafal presne. Podľa slov futbalových odborníkov z osady insity rozhodcovský trojlístok (Jokić, Konjević, Šain) v čele s hlavným rozhodcom z Vršca sa nepreslávil. Jokić mal chýb už v prvom polčase, kým v druhom predĺžil bezdôvodne duel až o šesť minút. Slávia v 18. kole na vlastnom trávniku zohrá 7. apríla stretnutie so Slogou z Plandišta. Meranie síl začína o 16. hodine. SLÁVIA: Vasić, Ďuriš, Strakúšek, Nestorovski, Vukoje, Stojanović, Válovec (Jovanović), Mihálek (Sachter), V. Dudáš, Ninić, S. Dudáš (Vučetić). Výhrou v Grebenci Vršac United

má už štvorbodový náskok nad Poletom z Izbišta a Borcom zo Sakule. Okrem Kovačičanov cenné body pre obstátie získala i Budućnost Banatski Brestovac v Dobrici. Ďalšie výsledky: Jugoslavija – Borac 0 : 0, Dobrica – Budućnost 2 : 4, Mladost – Tempo 0 : 0, Vulturul – Vršac United 1 : 3, BAK – Sloga (BNS) 1 : 1, Partizan – Polet 2 : 2. Ján Špringeľ

Kavran, Cvetić, Ivković (Ožvát – Savić), Daneček, Peťkovský (Kohút). Výsledky 17. kola: Dinamo – Susek 1 : 1, Báčka – Fr. par-

– Borac 0 : 2, Proleter – Čenej 2 : 1. Program 18. kola: Susek – Proleter, Čenej – Sremac, Borac – Železničar, Slavija – Sirig, Fruškogorac – Futog, Tatra – Vinogradar, Mladost – Bačka, Fr. partizan – Dinamo. Dorastenci Tatry v druhom jarnom majstrovskom zápase porazili novosadský Index 3 : 0. Góly dali B. Funtík, Vukosav a Ilić.

6. 4. 2013

14 /4537/

Pavel Pálik

Boj o každú loptu: Kavran (7), Cvetić a Ivković (celkom v úzadí)

li Rakita, Stelkić, Kostić, resp. Ivković. TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Fejdi, Badnjar,

HLAS ĽUDU

tizan 2 : 3, Vinogradar – Mladost 1 : 2, Futog – Tatra 1 : 0, Sirig – Fruškogorac 1 : 1, Železničar – Slavija 0 : 1, Sremac

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Tretíkrát 1 : 0 na radosť

Brankár Turijčanov Bajić dominoval vo svojom trestnom území

konočnú nedeľu vyhrali vo Vrbare nad svojou menovkyňou z Turije krásnym gólom z voleja Slobodana Sladojevića už v závere zápasu, v 87. min. Pri tomto góle nezištne asistovali Milovanović a Fábry. Pred začiatočným hvizdom rozhodcu aktéri zápasu a diváci minútkou ticha vzdali úctu prednedávnom zosnulému voľakedajšiemu predsedovi FK Mladosť Dr. Miroslavovi Kopčokovi. V prvom polčase sa hralo hlavne medzi dvoma trestnými územiami. Bojovalo sa tvrdo, ale v hraniciach fair-play. Mladosť sa pokúsila hrať vysokými loptami do šestnástky, čo dobre organizovaná turijská obrana úspešne zneškodňovala. Jedinú dobrú šancu sme zaznamenali v 45. min., keď Zorić triafal dolný roh, no lopta skončila tesne vedľa žŕdky za bránou.

POLET – SLOGA 1 : 1 (0 : 0) dvoch minútach nepodarilo udržať výhru, ktorú mali na dosah ruky. SLOGA: Tojagić, Miloobranu, nuž znošević, Zec, Simikić, Šajić, va vo finiši zápaVislavski, Đorđević su stratili dva (Strniša), Simeunović body. Tak bolo v (Bojanić), Jovanović, Rume, tentoraz Grković, Kovačević. aj v Sivci, kde sa Výsledky 18. kola: Ponamiesto výhry let – Sloga 1 : 1, Srbozrodila len remíbran – Jugović 0 : 0, Prvý za. máj – Bačka 0 : 2, Index Dlho sa hráči – C. zvezda 3 : 0, Borac – oboch mužstiev Hajduk 4 : 1, Budućnost snažili upraviť si Nevydržali: Nebojša rady, pričom hos- Simikić (Sloga Erdevík) – Crvenka 2 : 1, Omladinac – Stanišić 6 : 0, Mlatia občas vážnejšie pohrozili domácemu brankáro- dosť (P) – Mladost (T) 1 : 0. Program 19. kola: Mladosť (P) vi Đurišićovi. Na ťažkom, rozbahnenom trávniku diváci pravý futbal – Polet, Mladost (T) – Omladitakmer ani nevideli. Rozhodca De- nac, Stanišić – Borac, Hajduk – Bujan Galamboš zo Sriemskych Kar- dućnost, Crvenka – Index, C. zvezloviec sa v takých podmienkach da – Prvý máj, Bačka – Srbobran, Jugović – Sloga. dobre vynašiel. Károly Vig V druhom polčase rozhodnejší hostia prinútili hráčov Poleta, aby viac chybili, a tak sa už v 47. min. Grković zahral s obranou súpera a Sloga získala náskok – 0 : 1. Potom Sivčania zahrali lepšie s cieľom aspoň vyrovnať výsledok. Tréneri na trávnik poslali nové sily, takže sa striedali útoky na oboch stranách ihriska. Hostia z Erdevíka sa akoby uspokojili s minimálnym náskokom a jediný cieľ im bol, aby sa zápas čím skôr skončil. To sa im vypomstilo, keď v 88. min. brankár Tojagić nereagoval najlepšie na odcentrovanú loptu a nabiehajúci Furtula loptu zaslal do siete – 1 : 1. Hostia museli blahoželať Sivčanom za fair a korektnú hru, ale im je iste ľúto, že sa im v posledných

rdevíčanom sa nijako neE darí upevniť si

MLADOSŤ (P) – MLADOST (T) 1 : 0 (0 : 0)

etrovskí „modrí“ aj v treťom jarnom kole zaznamenali identicP kú výhru ako v prvých dvoch. Vo Veľ-

Dve minúty k výhre!

V druhom polčase Mladosť začala hrať ešte útočnejšie. Videli sme dva dobré pokusy domácich hráčov prekonať brankára z Turije. Najprv strážca siete hosťujúcej Mladosti dobre chytil strelu Branislava Zbućnovića, kým Zorićov už druhý pokus na zápase znovu skončil mimo brány. Hostia majú predsa za čím banovať. Totiž v 76. min. útočník Turijčanov prekabátil domácu obranu, ktorá akoby v tých chvíľach driemala. Avšak brvno brány bola tá šťastena, ktorá pomohla prekonať túto krízovú chvíľu domácich. Tak sa na konci predsa tešili domáci, lebo im už spomenutý gól priniesol ďalšie tri body, ktoré im sľubujú vyviaznutie z nebezpečného pásma v boji o záchranu. MLADOSŤ: Radaković, Latinović (Fábry), Kobilarov, Vorgović, Ardalić, Rupar, Torbica (Grujić), Sladojević, Milovanović, Zbućnović (Uzelac), Zorić. Samuel Medveď

OSOŽNÁ PREDNÁŠKA PRE KULPÍNSKYCH RYBÁROV

Loviť kaprov v čistej vode druženie športových rybárov Smuđ v Kulpíne v predposlednú marcovú sobotu v miestnosZ tiach základnej školy usporiadalo edukačnú prednášku. Početných členov tohto združenia, ako aj hostí z Báčskeho Petrovca a prednášateľov z Nového Sadu privítal predseda združenia Michal Koruniak. Témou zaujímavej prednášky pre rybárov boli lov kaprov a ochrana životného prostredia. O spomenutom hovoril Zoran Meleg, ktorý sa už dvadsať rokov zaoberá ochranou autochtónnych kaprov. Ako povedal poslucháčom, bohatú skúsenosť z oblasti rybárstva zhrnul do knihy o love kaprov súčasnými metódami, ktorú sa chystá vydať na jeseň bežného roku. Predsa dôraz na prácu v tejto oblasti Z. Meleg vždy dával predovšetkým na ochranu vôd. Táto práca, podľa jeho slov, nie je ľahká, lebo je pytliakov mnoho a tých, ktorí chránia vody, omnoho

menej. Práve preto je potrebné, aby sa rybárske kluby a združenia organizovali v snahe prekonať tento problém. Meleg zdôraznil, že je preto dôležitá edukácia, a práve preto on so svojimi spolupracovníkmi usporiadali už desiatky prednášok a plánujú v tom intenzívne pokračovať aj ďalej. Prednášatelia Zoran Meleg a Dušan Kevrešan (stoja sprava) Okrem Z. Melega hovoril aj zaujali pozornosť kulpínskych rybárov Dušan Kevrešan-Dukas, ktorý sa zaoberá edukáciou detí a starších v oblasti lovu rýb nu na tunajších vodách. Konkrétne prezradili to, ako a ochrany životného prostredia. Podľa jeho slov tie- nájsť vhodné miesto na lov kaprov a akú stravu pri to dve oblasti úzko súvisia, lebo je podmienka na love týchto rýb použiť. Rybári si pozorne vypočuli úspešný lov rýb čisté životné prostredie. Predná- osožné prednášky a získali nové poznatky, ktoré šatelia Z. Meleg a D. Kevrešan v pokračovaní odborne budú môcť vyskúšať. K. Gažová hovorili o love kaprov v podmienkach, ktoré vlád6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Body do Hložian SLÁVIA – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 3 (1 : 2) 34. min. J. Žigmund ušiel svojim strážcom a vedľa vybiehajúceho Ljubičića nici. Začalo sa to v pektrafil sieť – 1 : 2. nom slnečnom popoludní, aby sa v polovici V druhom polčaprvého polčasu spustil se tempo hry nesilný lejak s chladným klesalo, obe mužvetrom, čo potrvalo do stvá hrali útočne, konca zápasu. Všetko to aby v 64. min. odneprekážalo aktérom, centrovanú loptu aby zahrali pekne a Prihrával spoluhráčom: rýchly Fejdi z piauspokojili vyše 250 di- Ján Pavlis (Budúcnosť tich metrov upravákov. Pravda, viac sa Hložany) vil do siete a sta(Foto: J. P.) novil konečný výradovali fanúšikovia z Hložian, ktorých bolo hodne na zá- sledok zápasu – 1 : 3. Najlepšiu pase a výhru očakávali. šancu na zápase nevyužil v poV 5. min. sa v gólovej šanci ocitol sledných minútach domáci hráč J. Žigmund, ale jeho strela minula cieľ. Vasiljević, keď zaváhal a na konci V 7. min. Lukić strelil silne, no vyso- strelil do náručia brankára Budúcko nad bránu. O tri min. neskoršie Pa- nosti. Víťazstvo Hložancov je celkom zavlis z ľavej strany uvoľnil Fejdiho, ktorý tiež netrafil. V 17. min. roz- slúžené. Zápas s menšími chybami hodca Haška odpískal voľný kop za viedol Haška z Báčskej Palanky a jeBudúcnosť, Lukić kopol prízemne, dinú žltú kartu dostal domáci hráč lopta trafila jedného zadáka Slávie a J. Žigmund. SLÁVIA: Kašiković, Pintír, Séč skončila v sieti – 0 : 1. V 23. min. obranca Hložancov zahral rukou v trest- (Lamoš), Milec, Sivčević, Vasiljenom území, ale píšťala rozhodcu vić, Nímet, Kotiv, Babić, Zorić Hašku sa neozvala, čo vyvolalo re- (Baláž), J. Žigmund. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Đukić voltu domácich fanúšikov. Obranca Slávie Milec v 30. min. a (Majstorović), Ožvát, Pavlović, v prudkom daždi urobil veľkú chybu, Mandić, Trivunović, Fejdi, Severíni lopta sa ocitla v nohách Pavlisa, kto- (Dragić), Leđenac, Lukić, Pavlis rý prihral do stredu Lukićovi a sieť Ka- (Jeličić). Ján Šuster šikovića sa druhýkrát vlnila – 0 : 2. V ve ročné obdobia sa vystriedali počas D nedeľného zápasu v Piv-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

V blate je ťažko hrať HAJDUŠICA – VINOGRADAR 1 : 0 (0 : 0) ďalšiemu hráčovi Vinogradara Proševskému pre nebezpečný zákrok s oboma nohami. Domáci gradara z Gudurice futbalisti, teraz už výsa po rozmočenom znamne početnejší, sa ihrisku skutočne ťažsnažili využiť túto výhoko hralo. Od 4. min. du, nebezpečne oblieHajdušičania mali aj hali bránu hostí, ibaže číselnú prevahu, lebo po rozmočenom ihrisku rozhodca Žigić ukázal sa im nedarilo. V 80. mičervenú kartu obrannúte Hajdušičania zostacovi hostí Šumićovi, lebo ako posledný v Dva zápasy, dva góly: Jan- li bez Anđelovského, ktoobrane fauloval Ko- ko Hrudka (FK Hajdušica) rý pre ostrý zákrok vynacevského. Hajdušičania to nevyužili a dal hráčovi hostí, čo rozhodca Žigić počul a potrestal ho červenou kartou. na prestávku sa odišlo bez gólov. HAJDUŠICA: Melich, M. StojkovsPo zmene strán Hrudka už v 52. minúte priniesol náskok svojmu celku, keď ki (Mršić), Barbulović, Folťan, G. Stojpo sólovom útoku zaslal loptu za chrbát kovski, Pomorišac (Đukić – Csicsai), brankára hostí. Iba o pár minút ne- Lauric, Anđelovski, Kocevski, Radoskoršie rozhodca ukázal červenú kartu vić, Hrudka. užstvám domácej Hajdušice a M hosťujúceho Vino-

6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Kajtez dvakrát z penalty KULPÍN – KRIVÁŇ 2 : 1 (1 : 1) chladnom a dažSpasić mal výbornú divom počasí šancu, no jeho depred asi 100 divákmi lovku z asi piatich meKulpínčania boli trov domáci brankár úspešnejší od hostí Stojčević bravúrne zo Selenče. Tréner kryl. domácich Samuel V 55. min. M. KoBenka mal pred zalarski prepásol výčiatkom zápasu hodbornú príležitosť, o ne starostí, ako zodve min. neskoršie staviť mužstvo. Chý- Nechybil: Nemanja Kajtento hráč triafal brábali mu traja tresta- tez (FK Kulpín) nu zo siedmich mení hráči (S. Haška, trov, ale brankár KriKozarov, Ivezić), piati zranení (Fáb- váňa zastavil loptu na bránkovej čiary, Burger, Šimo, Vezmar, Zanfirović) re. a Lazičić, ktorý nemal povolenie leValili sa útoky domácich a v kažkára. Preto si tričko Kulpína musel dej chvíli fanúšikovia očakávali gól obliecť aj 47-ročný tréner Benka!? v sieti Selenčanov. V 75. min. obraKulpínčania od začiatku útočili, na hostí znova urobila chybu, rozale strelecké príležitosti sa zaveľa hodca bol aj druhý raz prinútený nenúkali. Prvú mali domáci v 16. ukázať na biely bod. Kajtez aj drumin., keď Chalupka strelil hlavou hú penaltu premenil a svojmu mužtesne vedľa brány. Zaútočili po- stvu zabezpečil zaslúžený triumf. tom aj hostia zo Selenče a v 26. min. KULPÍN: Stojčević, Žakula (Mipo rohovom kope z pravej strany linkov), Stajić, A. Kolarski, Trojapred bránou najvyššie vyskočil Pa- nović, Peťkovský, Kajtez, M. Kovlović a hlavou zaslal loptu do sie- larski, Chalupka, Benka, Santrač. te Kulpína – 0 : 1. To však nezmýliKRIVÁŇ: Naď (Krstić), Krajinolo domácich, zatlačili súpera a kri- vić, Dobrík, Pavlović, Banjac, A. váňovci v 38. min. nedovolene za- Strehársky, Alexy (M. Strehárstavili Chalupku, aby rozhodca Bos- sky), Petković, Mučaji (Lipták), nić okamžite a správne odpískal pe- Darko Pavlov, Spasić. naltu. Istým realizátorom najprís- Futbalisti Kriváňa vo Veľkonočný nejšieho trestu bol Kajtez – 1 : 1. pondelok v priateľskom zápase Pred koncom polčasu Selenčan prehrali s báčskou Tvrđavou 2 : 4. Oba góly za domácich dal Malina. Výsledky 12. kola: Krila Krajine – Ostatné výsledky 17. kola: Borac Vojvodina 0 : 3, Budućnost (P) – (VS) – Hajduk 2 : 0, Dunav – Po- Soko 0 : 3, Bački hajduk – Proletporanj 3 : 3, Karaš (J) – Jedinstvo ter 2 : 0, Slávia – Budúcnosť (H) 1 4 : 1, Budućnost – Borac (VG) 2 : 0, : 3, Kulpín – Kriváň 2 : 1, Bačka – Ratar – Vitorul 3 : 2, Ševac – CrveMaglić 4 : 1. na zvezda 1 : 1, Karaš (K) – Partizan, zápas pre rozmočené ihrisko od- Program 13. kola: Bačka – Krila Krajine, Maglić – Kulpín, Kriváň – ročili. vlh Slávia, Budúcnosť (H) – Bački hajduk, Proleter – Budućnost (P), Soko – Vojvodina. Zápasy sa začnú o 16. hodine. Gavra Govorčin

ŠPORT PRIJATIE PRE MALÝCH FUTBALISTOV

Chutila im čokoláda P

redseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović vo štvrtok 28. marca 2013 v budove ZO slávnostne prijal malých futbalistov (chlapcov narodených roku 2004), ktorí navštevujú školu futbalu FK Vojvodina. Na malej slávnosti sa zúčastnilo zo 20 nádejných mladých futbalistov zo Staropazovskej obce z úhrnne 170, ktorí chodia do tejto školy a usilovne trénujú. Predseda obce sa zvlášť zaujímal o podmienky trénovania v Starej Pazove. Na štvrtkovom prijatí boli aj tréneri, ktorí

predsedu Radinovića a Libušku Lakatošovú, náčelníčku Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova, poinformovali o dosiahnutých vynikajúcich výsledkoch malých futbalistov, ktorí za sebou majú aj zápasy s tímami až z jedenástich krajín, medziiným s rovesníkmi z Spoločná fotografia pred budovou ZO Stará Pazova Rumunska, Španielska, Macedónska, Bulharska… 2004 a selekciu FK Vojvodina Nový Sad hlavZoran Kovačević, tréner tohto roč- ne tvoria futbalisti zo Starej Pazovy a Starých níka a starších chlapcov narodených v Bánoviec,“ zdôraznil Zoran Kovačević. Koorroku 2003 v Starej Pazove, povedal, že dinátor Slobodan Grabovica okrem iného vlani malí futbalisti obsadili tretie povedal, že na území Sriemu Škola futbalu FK miesto na majstrovstvách Vojvodiny Vojvodina pracuje v Starej Pazove, v Starých v Minimaxi lige. V tomto roku si vďaka Bánovciach, v Šíde a v Laćarku. Pri tejto príležitosti prvý človek Staropadobrým výkonom vybojovali postup do semifinále Vojvodiny, a ak obsadia zovskej obce okrem iného zdôraznil, že vo futjedno z prvých dvoch miest, majú bale je najdôležitejšia tímová práca, dobrý výšancu zahrať na majstrovstvách Srbska. kon a futbalisti si majú navzájom pomáhať a Na tohtoročnom turnaji v Rumunsku pestovať priateľstvo. A práve vďaka finančnej nádejní futbalisti zo Staropazovskej podpore Obce Stará Pazova malí futbalisti boli obce obsadili štvrté miesto v konku- na turnaji v Rumunsku. Đorđe Radinović na záver dostal futbalovú loptu podpísanú týmito rencii 28 tímov. „Máme výnimočne talentovanú ge- malými talentovanými futbalistami. Malým futbalistom chutila čokoláda, ktorú dostali od predsedu obce A. Lešťanová neráciu chlapcov narodených v roku za Odžačanov, okrem Pjevića, v minulých rokoch úspešne hrali v drese Panónie. Bránu domácich na tomto zápase strážil Laliťan Pavlíni. PANÓNIA: Balaša, Jolić (Kršić), Mladenović, Nikolić, Jovović, Bojić, Lepojević (Vranješ), Rančić (Mudrinić), Miličević, Mitić, Valent.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Päťka v sieti Balašu! Rusín vyhral aj druhý jarný zápas a zostal na prvom mieste. Odžačania sa po kikse v Ribareve vypomstili nad susedmi z Lalite. Somborský ŽAK mal ľahkú robotu v susedstve so Šikarou, ktorá po polhodine prerušila zápas. Kolutské Jedinstvo po debakli v Laliti nepríjemne prekvapilo Liparčanov. Somborský Metalac nepotvrdil úspech z 1. kola. Výsledky 15. kola: Rusín – A. Šantić 3 : 2, Šikara – ŽAK 0 : 6, predčasný koniec v 30. min., lebo domáci zostali siedmi na trávniku, Rastina – Dinamo 2 : 1, Törekvés – Jedinstvo (R) nehrali, Odžaci – Panónia 5 : 1, Jedinstvo (K) – Lipar 3 : 2, Metalac – Dunav 1 : 1. Program 16. kola: A. Šantić – Metalac, Dunav – Jedinstvo (K), Lipar – Odžaci, Panónia – Törekvés, Jedinstvo (R) – Rastina, Dinamo – Šikara, ŽAK – Rusín. ODŽACI – PANÓNIA 5 : 1 (3 : 0) úboj obecných rivalov sledovalo 100 divákov. Už v prvom polčase bolo rozhodnuté o víťazovi, keďže uchá-

J. Pucovský

Bojovnosť nestačila: Nedeljko Mladenović (Panónia Laliť)

dzač o postup získal trojgólový náskok. Strelci za domácich boli: Moguš v 12. min., Pjević – 23., Zec – 30., Minčić

– 73. a Bojan Stojanović v 89. min., kým čestný gól za Panóniu vsietil Valent v 51. min. Je zaujímavé, že až štyria strelci 6. 4. 2013

14 /4537/

HLAS ĽUDU

Doline len bod. Duel Stajčića (červený dres) a Ožegovića, niekdajších spoluhráčov na zápase Dolina – Dinamo 0 : 0 v Padine. (Foto: J. Bokor)

Z dvoch jarných zápasov šesť bodov Mladosti! Petrovčania porazili aj FK Stanišić na jeho trávniku 1 : 0. Momentka je z jesenného zápasu vo Vrbare – 1 : 2. (Foto: J. P.)

ZIMA NA ZAČIATKU JARI

Chlad odložil futbal P

očasie ani tejto jari nežičilo futbalistom. Začiatok tohto ročného obdobia poznačili opravdivé snehové fujavice, dažde, teploty pod bodom mrazu a silný vietor. Podmienky priam ideálne na zimné športy a nie kotúľanie futbalovej lopty na trávniku. V takom ovzduší sa nemohli začať ani jarné majstrovstvá futbalistov, lebo by bolo ohrozené ich zdravie a beztak slabo obsadené tribúny štadiónov divákmi by ešte väčšmi zívali prázdnotou. Jarnú odvetu súťažné orgány takmer všetkých líg odložili o týždeň neskôr. Poveternostné podmienky sa trochu zlepšili, ale aj tak prvé zápasy mužstvá zohrali hlavne vo veternom, chladnom počasí, na rozbahnených ihriskách.

Po zimných prípravách každé mužstvo ide za svojím cieľom. Niektoré jasne dali na vedomie, že budú bojovať o titul, iné majú strach zo zostupu a najbezpečnejšie sú tímy v strede tabuľky. V každom prípade futbaloví fanúšikovia v našich dedinách očakávajú pekné výkony od svojich miláčikov a čím viac víťazstiev, gólov, bodov, športovej radosti... J. Pucovský

Staronový stredopoliar kovačickej Slávie Nenad Stojanović (prvý zľava), na zápase s BAK-om 2 : 0, sa pokúsi so spoluhráčmi vybojovať obstátie (Foto: J. Špringeľ)

Hložianska Budúcnosť (biele tričká) sa chystá obhájiť jesenný titul. Na snímke je záber z minulého zápasu v Kulpíne. (Foto: J. P.)

Kysáčania (modré tričká) zvalcovali Sirig 4 : 0, a pritom nevyužili množstvo šancí... (Foto: P. Pálik)

Futbalisti selenčského Kriváňa (modré dresy) budú spokojní, ak zakotvia v hornej časti tabuľky MOL B. Palanka – prvá trieda (Foto: J. P.)

Hráči kolutského Jedinstva (červený úbor) môžu vďačiť iba šťastiu, že v Laliti inkasovali „len“ osem gólov... Keby Panónia častejšie dosahovala takéto výkony! (Foto: J. P.)

VOJLOVICA Pôvodnú osadu, predchodcu dnešnej Vojlovice, menom Marienfeld založili roku 1869 na nábreží Dunaja vysťahovalci z Hajdušice. Pre časté záplavy však život tam nebol možný a v dôsledku toho štátne vrchnosti, pod patronátom župana Torontálskej stolice grófa Jozefa Hertelendyho, roku 1881 založili novú osadu v blízkosti mesta Pančevo a pravoslávneho kláštora Vojlovica, a pomenovali ju Hertelendy falva, čiže po slovensky Hertelenda. Aj keď si zachovala dedinský charakter, Vojlovica je dnes časťou mesta Pančevo, čiže mestské Miestne spoločenstvo. V jej nepatrnej blízkosti sa nachádzajú tri veľké továrne Dusikáreň, Rafinéria a Petrochémia, ktoré veľmi znečisťujú životné prostredie a priamo vplývajú na zdravie ľudí. V tých továrňach si zamestnanie našiel pomerne malý počet Vojlovičanov. Títo sa prevažne zaoberajú poľnohospodárstvom a pracujú v iných pančevských podnikoch. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 v Pančeve žije 1 354 Slovákov, z čoho asi polovica na území MS Vojlovica, kde svorne spolunažívajú s Maďarmi, Srbmi a príslušníkmi iných národov. V. Hudec