16 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 16 /4539/

Naša téma: Ku dňu modrej planéty

20. 4. 2013

Makroekonomické trendy

NRSNM o informovaní

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Okrúhly stôl o verejno-súkromnom partnerstve ako rozvojovom potenciáli prebiehal v Kongresovom stredisku Novosadského veľtrhu.

O. Filip Asociácia slovenských spolkov žien v nedeľu 14. apríla v Petrovci usporiadala finálovú súťaž v prednese poézie a prózy pre ženy. Z regionálnych súťaží do finálovej súťaže postúpilo sedem účastníčok a odborná porota ocenila štyri: Danicu Vŕbovú, Ninu Chalupovú, Annu Hrnčiarovú a Miriam Murtínovú.

K. Gažová

Jedno zo štyroch kvalifikačných stretnutí medzinárodného detského projektu Žogarija bolo vo štvrtok 11. apríla v Kysáči. Účinkovali žiaci troch novosadských škôl. Zvíťazili domáci.

E. Šranková

Náhodní milenci nakoniec odišli k oltáru: Judy (Svetlana Gašková) a Bill (Ivan Privizer) z nového kysáčskeho divadelného predstavenia Dokonalá svadba R. Hawdona v réžii Jána Privizera.

E. Šranková

Dôkazom toho, že je v Selenči o zachovanie slovenskej ľudovej piesne a kroja postarané, je viac ako 60 spevákov – žiakov nižších (na snímke) a vyšších ročníkov základnej školy – na dvoch víkendových koncertoch tradičného podujatia Selenčské sláviky.

J. Berédi-Ďuky

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Dátumy a iné (ne)zhody D

átum nedostaneme, sklamane povedal prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić, keď vysoký hosť zo zahraničia zopakoval, že nie je podstatný dátum, ale dôsledné a dôkladné uskutočňovanie reforiem. Vzhľadom na ovzdušie, v akom prebiehalo ôsme kolo bruselských rokovaní, ako aj na skutočnosť, že sa dosiahnutie dohody o normalizácii vzťahov s Prištinou tesne spájalo s dátumom otvorenia rokovaní s Európskou úniou, dvojitý neúspech bol naozaj veľkým sklamaním.

Deklarácia o ochrane ústavných a zákonných práv Vojvodiny, ktorú schválila pokrajinská vláda, padla v takej situácii ako dar z neba. Koniec koncov, nič nedokáže lepšie odsunúť do úzadia, skryť či minimalizovať jeden problém ako nastolenie iného problému. Ak neexistuje, poďme ho stvoriť! V krajine, v ktorej inštitúcie právneho štátu fungujú odtiaľ potiaľ, čiže robia prevažne to, čo sa im povie, prikáže alebo naznačí, to nikdy nepatrilo k nemožným misiám.

Tak sa na mítingu pod názvom Stop štiepaniu Srbska v Novom Sade zhromaždil pekný počet „výletníkov“ z rôznych častí našej peknej vlasti. Zloženie pestré – od študentských a mimovládnych organizácií, cez rozličné združenia, včítane slovenského, po politické strany veľmi jasne definovaných cieľov, ktoré sa akože len pripojili a podporili spontánne protestné prejavy občanov Srbska. Protestovalo sa proti deklarácii a proti odštiepeniu, žiadala sa demisia predsedu vlády Vojvodiny Bojana Pajtića a – vypísanie mimoriadnych pokrajinských volieb. O tom to bolo.

V súvislosti s deklaráciou, okolo ktorej sa rozvírilo toľko prachu, sa nakoniec predsa ukázalo, že nie je ľahko vtesnať ju do predpokladaných separatistických rámcov. Aj tí, ktorým by to najväčšmi zodpovedalo, museli uznať, že žiadna secesia Vojvodiny sa tu nespomína. Neškodnosť dokumentu nesporne potvrdili aj iní odborníci a analytici. Nepodarilo sa im nájsť žiadne separatistické state, ani po prvom čítaní na webovej stránke, ani po druhom čítaní po zverejnení v printových médiách.

Sviatok krojov v Laliti aliť v to slnečné, príjemné sobotné popoludnie 13. apríla 2013 znova hýrila pestrými farbami. Postarali sa o to účastníci, presnejšie povedané hlavne účastníčky 6. krojovej zábavy, ktorú zorganizovalo domáce Združenie žien Matkino srdce. Lalitskému obecenstvu a početným hosťom svoje kroje, ľudové zvyky, pesničky či tanec predstavili spolky žien z pätnástich dedín a miest z celej Vojvodiny. Tak sme mali možnosť vidieť najviac slovenských krojov v rôznych obmenách, ale aj srbské báčske, vranjské, leskovské, jablanické, tiež ličské odevy z minulosti...

Najpočetnejší boli predsa domáci Laliťania, z ktorých pár v slovenskom tanci vidíme aj na titulnej strane.

J. Pucovský

L

Toto vydanie je prihlasené na audit

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

20. 4. 2013

16 /4539/

Za diskutabilnú vyhlásili len jedinú vetu, a to o slobodnej vôli občanov Vojvodiny, ktorí sa rozhodli za pripojenie Srbsku, ktorá tam aj môže, aj nemusí byť. Podstatou deklarácie nie je totiž štiepanie ničoho, tvrdia v DS, ale čosi celkom iné. Cieľom je zabezpečiť Vojvodine rozvoj v súlade s ústavnými a zákonnými ustanoveniami. Ani menej, ani viac. Ak rešpektovanie Ústavy a zákonov niekomu nezodpovedá, to je už trochu iná káva.

Nastolenie otázky populárnej „prestavby“ moci, ktorú koaliční partneri z republikovej úrovne dôkladne uskutočňovali všade, kde sa dalo, prišlo teda na rad aj na úrovni pokrajiny. Keď nešlo inak – DS vo vojvodinskom parlamente má 59 poslancov a spolu s koaličnými partnermi stabilnú nadpolovičnú väčšinu, – muselo sa siahnuť po iných prostriedkoch a spôsoboch.

Zaradenie deklarácie do rokovacieho programu zasadnutia vojvodinského parlamentu plánovaného na 10. apríl – vraj deň vzniku NDH (Nezávislého chorvátskeho štátu) – očividne pridalo vietor do plachiet zástancov „prestavby“ moci. Tento dátum vhodne prispel, aby sa zastrela podstata, ktorá spočíva v boji o moc. Ak výsledky vlaňajších pokrajinských volieb nezodpovedajú takým predstavám, tým horšie pre výsledky.

Keďže dátum zasadnutia pokrajinského parlamentu nebol podstatný, zasadnutie znovu odročili na inokedy. Podstatnejšia od toho je však odpoveď na otázku, prečo niekomu zodpovedá ďalšie schladzovanie vzťahov medzi republikovou a pokrajinskou vládou napriek zasadzovaniu za budovanie a fungovanie právneho štátu, rešpektovanie demokratických inštitúcií a zákonov. Takisto je podstatné aj pokračovanie dialógu Belehradu a Prištiny, ktoré sa tento týždeň v rámci dodatočného deviateho kola realizuje v Bruseli. A podstatný pre Srbsko je, samozrejme, aj dátum otvorenia rokovaní s Európskou úniou – ak je proces eurointegrácie naďalej cieľom číslo jeden, ako sa doteraz zdôrazňovalo.

Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3

FÓKUS RTV A RTVS PODPÍSALI DOHODU O SPOLUPRÁCI

Programová zložka – prioritná P

o presne dvoch deIsakov ocenil to, saťročiach spoluže dohoda práce medzi Rádiom umožní realizoNový Sad a vtedajším vať nielen konSlovenským rozhlasom krétne spoločné z Bratislavy partnerstvo programové obmedzi dvomi verejnosahy, ale aj štuprávnymi médiami v dijné a pracovné tomto roku dostáva širpobyty pre noší ráz. Dokladuje to podvinárov a redakpísanie dohody o spotorov oboch mélupráci medzi Rádio-tedií a pre členov levíziou Vojvodina a slovenských reRozhlasom a televíziou dakcií RTV aj poSlovenska, ktoré sa byty na Slovensuskutočnilo v utorok 16. ku s cieľom zdoapríla v Novom Sade. konaliť sa v sloGenerálni riaditelia RTV a RTVS Siniša Isakov a Václav Mika Generálni riaditelia pri podpisovaní dohody o spolupráci venskom jazyku. dvoch verejných serviPo podpísaní sov Siniša Isakov (RTV) a Václav zložka. „Naše médiá si budú vy- významného protokolu, pri ktoMika (RTVS) sa svojimi podpismi mieňať rozhlasové a televízne hu- rom boli prítomní aj veľvyslanec zaviazali pokračovať v dobrej spo- dobné a slovné programy vlastnej Slovenskej republiky v Belehrade lupráci a rozvíjaní vzájomných produkcie v slovenskom jazyku, Ján Varšo, predsedníčka Národkontaktov v oblasti rozhlasového resp. v jazykoch menšín, v ktorých nostnej rady slovenskej národa TV vysielania. Prioritou v rozví- vysielajú,“ ozrejmil náplň podpí- nostnej menšiny Anna Tomanovájaní spolupráce je programová sanej dohody Václav Mika. Siniša Makanová, riaditeľ TV Vojvodina

PREDSEDA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY ISTVÁN PÁSZTOR oznámil, že nevyhlási predčasné pokrajinské voľby, bez ohľadu na zbieranie podpisov a nedávny piatkový míting v Novom Sade, účastníci ktorého žiadali vypísanie volieb, stiahnutie Návrhu deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv Vojvodiny, ako i odstúpenie predsedu vlády AP Vojvodiny Bojana Pajtića. Na tlačovej konferencii prebiehajúcej 15. apríla v Zhromaždení APV Pásztor pripomenul, že vyhlásenie predčasných volieb je možné len v prípade, ak na to budú splnené zákonné požiadavky.

Vyjadril nespokojnosť s odmietnutím iniciatívy, aby sa odročilo rokovanie o Návrhu deklarácie o ústavných právach Vojvodiny. Keďže vláda AP Vojvodiny jeho iniciatívu odmietla, zvolané bude zasadnutie Výboru pre ústavné a právne záležitosti a o návrhu deklarácie sa má rokovať na prvom nasledujúcom zasadnutí Zhromaždenia AP Vojvodiny.

J. Pániková

4

Slobodan Arežina, riaditeľ Rádia Nový Sad Jožef Klem a zodpovedná redaktora Programu v slovenskej reči RNS Milina Florianová, spoločne navštívili aj Slovenskú rozhlasovú redakciu. Pri stretnutí so slovenským novinárskym kolektívom veľvyslanec Varšo odovzdal redakcii štyri počítače a štyri nahrávačky a ozrejmil, že finančné prostriedky vo výške 4 000 eur na ich kúpu získali zo Slovenskej rozvojovej pomoci.

Zodpovedná redaktorka Milina Florianová s potešením konštatovala, že tento dar uľahčí prácu novinárov, čím sa vytvoria priaznivejšie podmienky na výrobu kvalitnejších a modernejších programových formátov v prospech všetkých poslucháčov.

Oficiálnemu podpísaniu dohody o spolupráci predchádzala návšteva vedenia Rozhlasu a televízie Slovenska Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu, keď sa obe strany uzhodli, že existuje priestor na spoluprácu aj medzi týmito dvomi mediálnymi podnikmi.

V. Dorčová-Valtnerová

SEMIFINÁLE TRUBAČSKÝCH ORCHESTROV Vojvodiny a Belehradu pre účasť na Dragačevskom sneme bude tohto roku prebiehať 23. júna v Padine. Po troch úspešných ročníkoch v Kovačici štvrtá súťaž sa uskutoční v Padine. Súťažiť budú orchestre v pionierskej, mládežníckej a seniorskej konkurencii. Každá kapela má šesť minút v súťažnej časti, pričom najprv zahrá pôvodnú ľudovú pieseň, potom čoček. V semifinále v jednom meste môže súťažiť maximálne dvanásť kapiel. Minimálny počet hudobníkov v kapele je osem, najviac ich môže byť desať. Hlavný organizátor podujatia pre Vojvodinu a mesto Belehrad je Turistická organizácia Obce Kovačica. Kapely sa môžu prihlásiť do 15. júna. Na kultúrnej akcii Guča v Padine ako hostia vystúpia dychovky z Nemecka, Maďarska, Slovenska a Rumunska.

Na snímke je orchester Janka Jovanovića.

Ján Špringeľ 20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZO 14. ZASADNUTIA NRSNM

V znamení informovania D

ané je to dejinami: pred de- Vojvodina, ako aj v časopise Vzlet a siatimi rokmi 4. apríla v Starej týždenníku Hlas ľudu.

Pazove členovia Národnostnej rady Históriu a súčasné pomery v Sloslovenskej národnostnej menšiny venskej rozhlasovej redakcii prezložili prísahu a dali sa do húžev- zentovala zodpovedná redaktorka natej práce vypracovania štatútu a predsedníčka Výboru pre inforNRSNM. Z toho dôvodu sa v piatok movanie Milina Florianová. Za po12. apríla zasadnutie NRSNM konalo sledné dve desaťročia sa viackrát práve v Starej Pazove. menili vysielacie termíny a vysieNajviac pozornosti sa venovalo lacie vlny, čo sa, samozrejme, odinformovaniu – aktuálnej spolo- zrkadlilo aj na počet poslucháčov. čenskej téme podnietenej i ná- Takmer najväčším problémom reČlenovia rady podporili návrhy na zlepšenie situácie v slovenvrhom Zákona o verejnom infor- dakcie je kádrová situácia. Počet jej ských médiách movaní, tiež aktuálnou situáciou v zamestnancov neustále klesá a zaslovenských médiách. Na chystaný mestnávanie nových pracovníkov stručne podal genézu jej vývoja od resp. články prispôsobiť tejto zákon všetky národnostné rady im brzdia. Technické vybavenie je začiatkov po súčasnosť. Podotkol, dobe.

O probléme so zabezpečením zdieľajú takmer rovnaký názor, čiže uspokojujúce, vďaka donácii že by sa schválenie Zákona o vemajú početné pripomienky, ktoré NRSNM a agentúry Slovak Aid. Za rejnom informovaní a médiách, v učebníc v menšinovom jazyku, ako už zaslali Ministerstvu kultúry, in- jeden z prvých krokov k vyriešeniu terajšej podobe, veľmi negatívne fi- zdôraznila predsedníčka Výboru pre vzdelávanie PaedDr. Svetlana formovania a informačnej spoločZolňanová, presnejšie o skutočnosti a Kancelárii pre ľudské a mennosti, že chýba 22 titulov v katalóšinové práva. Z textu návrhu zákogu v slovenskom jazyku, informona vyplýva v podstate len málo poval aj Verejný servis RTS. Z Miniszitívnych vecí. Najpodstatnejšou terstva školstva, vedy a technoloje definovanie verejného záujmu. gického rozvoja vydavateľstvá doKladom je i to, že prebiehalo niestali sľub, že sa z republikového rozkoľko verejných rozpráv o ňom, počtu bude financovať tlač menšina ktorých sa zúčastňovali lokálne nových učebníc. Problém sa nasamosprávy, predstavitelia národskytol aj ohľadom zápisu do prvej nostných rád, verejných servisov triedy Gymnázia J. Kollára v Báčatď. Schválením zákona v naskom Petrovci v školskom roku vrhnutej forme najohrozenejšie by 2013/14. Navrhnutých je iba 60 boli lokálne médiá, pre ktoré by primiest a potrebné je uchádzať sa o vatizácia vo väčšine prípadov moh90 miest, teda o tri triedy v slovenla znamenať i zánik. Lebo nemajú skom jazyku, ako to bolo aj doteraz. svoje budovy, nemajú adekvátnu Preberali hlavne témy z oblasti informovania a školstva V minulom roku NRSNM vyhlátechniku, frekvencie sú otázne, rovnako tak ako by bol otázny i záujem tejto nemilej situácie členovia re- nančne odzrkadlilo aj na Hlas ľudu. sila základné školy v Kovačici, Pivbudúceho majiteľa zachovať do- dakcie považujú priame zapoje- V súčasnosti je situácia taká, že sa nici, Petrovci a Kysáči za inštitúcie terajšiu programovú koncepciu, nia sa NRSNM. Navrhujú, aby jej z predaja novín, reklám a projektov osobitného významu v oblasti povahu a rozsah vysielaní. Zdá sa predstavitelia navštívili vedenie z finančných potrieb zabezpečuje vzdelávania pre slovenskú národvšak, že boj o ich záchranu prebie- Rádio-difúznej ustanovizne Vojvo- zhruba 30 %, pokým sa 70 % za- nostnú menšinu. V tomto roku do ha len na jednej úrovni či pár úrov- diny s cieľom upozorniť na problém bezpečuje z pokrajinského roz- tejto skupiny pribudli ďalšie školy: počtu. O redakčnej politike, jej zá- ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ hrdinu ní. Možno to zistiť napríklad zo kádrov a iné problémy redakcie. skutočnosti, že Národnostná rada Problém deficitu kádrov má aj Slo- sadách a plánoch, ako i o novinkách Janka Čmelíka v Starej Pazove, ZŠ vyzvala lokálne samosprávy, aby vy- venská redakcia TV Vojvodina. Jej týkajúcich sa najmä využívania in- Jána Kollára v Selenči, ZŠ Jozefa jadrili svoj názor na lokálne médiá členka Jarmila Labátová-Štrbová sa ternetu zmienil sa zodpovedný re- Marčoka Dragutina v Hložanoch a v budúcnosti, ale – ozvena žiadna. zmienila aj o nedostatočnom do- daktor týždenníka Michal Ďuga. ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku. Do tejŽeby tieto médiá boli atraktívne len sahu TV signálov, pre ktorý takmer Aj zodpovedný redaktor časopisu to skupiny navrhli zaradiť aj ZŠ v (pred)volebnom období? – ako tretina pokrajiny nie je krytá. Veľkým Vzlet Stevan Lenhart hovoril o his- Jána Amosa Komenského v Kulpíbolo neraz počuť. Tak či onak, pred problémom je aj nejasne regulova- tórii časopisu, rozvoji, spolupráci s ne a ZŠ Bratstvo v Aradáči a v súlade NRSNM je predsavzatie zaoberať sa ná deľba predplatného medzi RTV inými časopismi a plánoch do bu- so Zákonom o národnostných radách čiastočne prebrať zakladai problémom komunikácie na tej- Vojvodina a Rádio-televíziou Srbska. dúcna.

Po výklade všetkých predsta- teľské práva nad uvedenými škoto relácii, snažiť sa spolu s lokálny- Obnoviť dopisovateľskú sieť, podmi samosprávami zachovať slo- poriť vlastnú umeleckú produkciu, viteľov médií odznel uzáver, že v lami.

Po podanej demisii predsedníčky venské médiá, ktoré majú už úcty- odborne zdokonaľovať a kádrovo súčasnosti je situácia najmenej hodnú tradíciu. omladiť redakciu – je to iba časť ak- povážlivá v NVU Hlas ľudu, aj Výboru pre kultúru NRSNM AnnaČlenovia rady pozornosť venovali tivít, ktorými by sa redakcia mohla keď ide o počet zamestnaných, márie Boldockej-Grbićovej členopodmienky práce a redakčnú via NRSNM na túto pozíciu zvolili aj aktuálnej situácii v slovenských dostať do lepšieho položenia. médiách – presnejšie v Slovenskej O situácii v NVU Hlas ľudu sa politiku, avšak všetky redakcie Zdenku Valentovú-Belićovú.

J. Pániková redakcii Rádia Nový Sad a Televízii zmienil riaditeľ Samuel Žiak, ktorý majú záväzok svoje vysielania, 20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

5

FÓKUS VEREJNO-SÚKROMNÉ PARTNERSTVÁ

Nevyužitý model rozvoja eď peňazí niet, nemusí sa rútiť svet. V dvojici sa i bremeno krízy ľahšie znáša a nesie. Názov takejto východiskovej hospodárskej formulky je verejno-súkromné partnerstvo. Jeho hodnota sa v Európskej únii v prvom desaťročí tohto storočia vyšplhala až na 250 miliárd eur, vyzdvihuje Tatjana Pavlovićová Križanićová, predstaviteľka USAID Projektu udržateľného lokálneho rozvoja. Poradca NALED Filip Filipović na nedávnom okrúhlom stole o Verejno-súkromnom partnerstve ako rozvojovom potenciáli, ktorý sa konal v Novom Sade, podotkol, že sa tento druh partnerstva doteraz u nás

K

veľmi neujal: hlavne pre nedostatok kapacít, vedomostí a skúseností lokálnych samospráv, taktiež pre zákonný regulatív, ktorý sa uvedenou tematikou začal serióznejšie zaoberať len na sklonku 2011.

Teraz je konečne tu i súbor viacerých, navzájom spätých zákonov, ktorý by mal podnietiť zdravý záujem o hospodársky udržateľné, ekologicky bezpečné a sociálne akceptovateľné verejno-súkromné partnerstvá na lokálnej úrovni. V tomto kontexte seba vidí i osem vojvodinských obcí, ktoré sa tohto roku majú uchádzať o riešenie niektorých z najväčších problémov v oblasti inf-

la druhá fáza projektu partnerstva, do ktorého je v Srbsku zapojených 32 obcí. Pre mestá a lokálne samosprávy tieto podujatia sú vhodnou príležiraštruktúry a tosťou zistiť, o ktoré oblasti je služieb obnajväčší záujem súkromného čanom. Im úseku. Doteraz je zjavné, že NALED a najväčšie šance dostať sa do USAID Prokruhu vyvolených budú mať jekt udržatie udržateľné lokálne projekteľného loty, ktoré zvyšujú konkurenkálneho rozcieschopnosť lokálnych savoja poskyt- Tatjana Pavlovićová Kri- mospráv a prispievajú k vzninú technic- žanićová ku nových pracovných prílekú pomoc pri vypracovaní konkrét- žitostí. Súkromný úsek najväčší zánych akčných plánov partnerstva a ujem investovať javí keď ide o prousporiadajú konferenciu s cieľom pri- jekty týkajúce sa recyklačného prielákať investorov. myslu, prípadne výstavby skládok Okrúhlym stolom prebiehajúcim odpadu. Veď žijeme v dobe ekolov Kongresovom stredisku Novo- gickej, no nie? sadského veľtrhu vlastne štartovaO. Filip

MECHANIZMY na sledovanie podnetného ovzdušia pre rozvoj civilného úseku prezentovali v belehradskom mediálnom stredisku 10. apríla. Pri tej príležitosti o pôsobení mimovládnych organizácií v posledných dvoch desaťročiach hovorila výkonná riaditeľka Občianskych iniciatív Dubravka Velatová, kým sa o náplni činnosti Kancelárie pre spoluprácu s civilným úsekom zmienila jej riaditeľka Ivana Ćirkovićová. Zvlášť prízvukovala potrebu prispôsobiť činnosť uvedeného úseku nárokom a potrebám terajšej a budúcej doby. Výkonná riaditeľka Balkánskej siete pre rozvoj civilnej spoločnosti Tanja Hafner Ademi v pokračovaní ozrejmila základnú funkciu uvedených grafov založených na štyroch zložkách: zásadách, štandardoch, indikátoroch, ako aj relevantných globálnych alebo regionálnych indexoch. Na snímke: Účastníci prezentácie v Belehrade. o. f.

FERTILITA (PLODNOSŤ) ŽENSKÉHO OBYVATEĽSTVA vo veku nad 15 rokov je názov 6. zväzku (z) predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva. Z jeho údajov vyplýva, že z celkového počtu žien, ktoré sú matkami, viac než polovica (57,46 percenta) narodila dve, 26,54 percenta jedno, kým necelých 12 percent tri deti. Každá štvrtá žena vo veku nad 15 rokov je bez detí. Kým je počet rodín, v ktorých je jedno dieťa, pri dvoch sčítaniach takmer rovnaký, počet rodín s dvoma deťmi o niečo stúpol, kým sa tých s troma a viac deťmi zmenšil. Napríklad v roku 2002 bolo 57 472 matiek s piatimi a viac deťmi, predvlani len 33 346. Najväčší počet detí na jednu domácnosť je v obciach Tutin, Sjenica a Novi Pazar (približne tri), najmenší v Obci Knjaževac, ako aj v belehradských obciach Vračar a Staré mesto, kde ich je približne, priemerne dvakrát menej v jednej domácnosti.

Na ilustračnej snímke: Deti z Ašane na celodennom pobyte v miestnosti základnej školy.

O. F.

6

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: FILIP FILIPOVIĆ, PORADCA NÁRODNEJ ALIANCIE PRE LOKÁLNY EKONOMICKÝ ROZVOJ (NALED)

Koniec improvizácií – Čo si ako právny poradca Národnej aliancie pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED) myslíte: v akej vývinovej fáze je verejno-súkromné partnerstvo u nás?

– Začal by som tým, že celý koncept tohto partnerstva bol u nás celé roky málo známy. Totiž ak by sme analyzovali doterajšiu prax, zistili by sme, že síce boli prejavy verejno-súkromných partnerstiev, ale sa tieto realizovali ako rôzne druhy improvizácií.

Keďže tie záležitosti neboli verejne regulované, následne ani verejní, ani súkromní partneri nevedeli presne, ako zvládnuť potrebné postupy. To vlastne znamenalo riziko tak pre verejný, ako aj pre súkromný úsek. Teraz je situácia dosť inakšia. Nazdávame sa, že celá táto zákonodarná iniciatíva, ktorej štart bol Zákon o verejno-súkromnom partnerstve, schválený pred dvoma rokmi, a ktorá pokračovala novým Zákonom o verejnom obstarávaní, tiež Zákonom o komunálnych činnostiach, bude kladným podnetom na rozvoj tejto formy spolupráce dvoch úsekov.

Zaznamenal: O. Filip

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

FÓKuS maKroeKonomicKÉ trenDy

Optimizmus bez krytia P

re stálu zaujatosť tzv. veľkými témami ekonomika je najčastejšie v druhom pláne. preto i jej pohyby, napredovanie či úpadky zďaleka nepútajú takú pozornosť ako citlivé spoločenské vrenie a vlny, ktorých sme dennodenne svedkami. ak január priniesol hospodárske rozčarovanie, tak február mal aspoň formálne predpoklady zabezpečiť akú-takú dávku optimizmu. odborníci ekonomického inštitútu na pravidelnej mesačnej prezentácii makroekomických výsledkov a trendov vyzdvihli dosť výrazný rast priemyselnej výroby – medziročne nad trinásť percent – no prehriate nádeje rýchlo

utlmilo vysvetlenie. porovnávací základ bol veľmi nízky, lebo nás práve vlani vo februári všetkých, od výroby po dopravu, na pár týždňov paralyzovali záveje.

Z druhých ukazovateľov si treba všimnúť posmeľujúci disperzívny rast priemyslu: od výroby elektrických vybavení, cez potravinársku produkciu po výrobu chemických produktov. na strane druhej, možno si všimnúť aj spomalenie rastu výroby motorových vozidiel, ktoré je vlastne hospodárskym ťahúňom. to všetko svedčí, že by sme sa nemali euforicky dívať na náznaky rastu, lebo je dôvodov na obozretnosť stále dosť. národná aliancia pre lo-

kálny hospodársky rozvoj (naLeD) poukázala 12. apríla, že sú vládne sľuby týkajúce sa odbremenenia hospodárstva stále v nedohľadne. v tomto roku zelenú nedostalo odstránenie žiadnej z parafiškálnych záťaží, akceptované sú len dve odporúčania naLeD, stagnujú aj iné opatrenia. podnikatelia sa stále sťažujú na bujnú byrokraciu, nekalé konkurencie, zbytočné úhrady a platby. povedané inak, problémom zostáva nereformované podnikateľské ovzdušie a verejný úsek. tak isto ako problém pretrvá prílev potrebného kapitálu. aj pri skromnom zvýšení hrubého národného dôchodku (dve percentá ročne), s relatívne dynamickým šesťpercentným rastom investícií (okolo 1,7 miliardy eur), so zachovaním vlaňajšej úrovne deficitu

tovarov a služieb, ako aj s nákladmi na splácanie dlhov, platobná bilancia by sa musela uzatvoriť na úkor devízových rezerv v celkovej sume okolo štyroch miliárd eur. to platí pre bežné okolnosti. v tých iných, spôsobených prípadným konečným prerušením rokovaní na relácii belehrad – priština, by sme sa ocitli v pozícii auta rútiaceho sa do zákrut bez bŕzd.

Lebo by sme pravdepodobne zostali bez značnej časti zahraničných priamych investícií, s horším medzinárodným ratingom, s vyššou cenou dlhu, s nevýhodnejšou pozíciou v rokovaniach s inštitúciami, ako sú mmF, Svetová banka... no to je pravdepodobne viac vo sfére politiky ako ekonomiky. Hoci ani to podstatu problému zásadne nemení.

O. Filip

Seminár o vyuŽití biomaSy v petrovci

Vo funkcii hospodárskeho rozvoja Vojvodiny S v mene obce prítomných na seminári privítal predseda pavel marčok. v mene veľvyslanectva Sr v belehrade na seminári sa zúčastnil ekonomický diplomat Ján Štark. na podujatí okrem predstaviteľov samosprávy z báčskeho petrovca účinkovali aj zástupcovia iných miest a obcí vo vojvodine: z nového Sadu, beo-

zname znižovania energetických nárokov budov, ako i o možnostiach financovania objektov

zariadených na báze obnoviteľných zdrojov.

J. Čiep

INÝ NÁHĽAD

eminár o biomase a iných obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý sa 10. apríla 2013 konal vo veľkej sieni báčskopetrovskej obce, spoločne zorganizovali obec báčsky petrovec, veľvyslanectvo Slovenskej republiky v belehrade a spoločnosť ati-trade ako dcérsky podnik aqua therm investu.

cieľom bolo oboznámiť prítomných s konkrétnymi možnosťami využitia biomasy ako zdroja tepla a s možnosťami financovania vkladov do tohto zdroja. Seminár bol zameraný na poznávanie konkrétnych možností využitia biomasy ako náhradného paliva pre zemný plyn a elektrinu, tiež na to, ako financovať investície do využitia biomasy a čerpať z fondov eÚ.

20. 4. 2013

16 /4539/

čína, Sombora, vršca, Srbobranu, Zreňanina, rumy a zo Županje v chorvátsku. prezentáciu na tému Biomasa – dôležitý prvok v hospodárskom a sociálnom rozvoji Vojvodiny mal odborník na túto oblasť milan Ďaďo, kým konkrétnejšie o Spaľovaní biomasy, technológii a jej aplikácii v praxi hovoril Jaroslav Žofaj, obaja inžinieri zo Slovenska. Seminár sa skončil diskusiou účastníkov o vý-

HLaS ĽuDu

Ďuro Varga

Biomasa a extrakty z nej v budúcnosti by mali zameniť aktuálne zdroje

7

Z NAŠICH OSÁD 10. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Konečne pretras bez otrasov V

iac ako 30 bodov rokovacieho programu 10. schôdze Zhromaždenia obce Báčska Palanka výborníci pretriasli takrečeno v pohode. V predchádzajúcu stredu pri začiatku práce chýbalo iba šesť zo 42 výborníkov. Prítomní opozičníci sa nezapreli: ku každej záležitosti, ktorá bola predmetom diskusie, mali poznámky, ale na rozdiel od niektorých predchádzajúcich schôdzí prevládla korektnosť.

Zhromaždenie obce väčšinou hlasov prijalo správu o finančnom hospodárení obecného fondu pre rozvoj podnikateľstva, ktorý v predchádzajúcom roku uchádzačom pridelil 22 úverov v celkovej hodnote 4 280 000 dinárov.

Podotýkame, že Ranko Marjanov

(DS) upozornil na nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a Dragan Bozalo (SRS) apeloval na zodpovedných, aby pretriasli, ako a na čo sa vlastne míňajú prostriedky fondu, vyčítajúc (v inej súvislosti) koaličnej väčšine „stranícke zamestnávanie“. Zelenú dostala aj správa o práci komisie pre udelenie štipendií žiakom a študentom v školskom roku 2012/2013. Ako odznelo, o prostriedky sa prostredníctvom súbehu uchádzalo súhrnne 153 žiakov stredných škôl, ako i 130 študentov. Pridelených bolo 48 žiackych štipendií (po 4 000 dinárov) a 72 študentských (po 5 000). Za jeden z vypuklejších problémov, na ktoré narážala komisia, ako povedala jej

Výborníci v laviciach Zhromaždenia obce Báčska Palanka na 10. schôdzi 10. apríla

predsedníčka a spravodajkyňa na tému Slavica Ajderová, považovali skutočnosť, že sa o prostriedky uchádzalo viac kandidátov, ktorí spĺňali podmienky, než bol počet určených štipendií. Z diskusie tiež vyplynulo, že nie je najjasnejšie, či pri pridelení štipendií komisia má zohľadniť sociálny aspekt žiadateľov alebo predovšetkým uprednostní ich úspech v škole (o čo orodovali niektorí di-

skutéri, ktorí zároveň navrhli, aby obec tým, ktorí to potrebujú, poskytla osobitnú sociálnu pomoc).

Hlasmi väčšinovej koalície ZO Báčska Palanka schválilo aj ďalšie správy týkajúce sa činnosti orgánov a telies lokálnej samosprávy, tiež verejných podnikov. Zároveň uvoľnili z funkcie členov viacerých ustanovizní, fondov a komisií a vymenovali nových.

J. Bartoš

Báčsky Petrovec

V ARADÁČI OTVORILI POLICAJNÚ POBOČKU. Na skromnej slávnosti v sobotu 13. apríla v Aradáči otvorili policajnú pobočku, ktorá bude fungovať ako úrad policajného oddelenia v zreňaninskom mestskom sídlisku Bagljaš. Cieľom je umožniť občanom Aradáča ľahší kontakt s políciou, či už ide o informovanie o pre nich dôležitých otázkach, alebo o uskutočnenie niektorých práv, prípadne o možnosť nahlásiť trestné činy. Otvorením pobočky Policajná správa v Zreňanine vlastne vyhovela iniciatíve MS Aradáč podanej na základe žiadosti občanov. vlh foto: www.zrenjanin.rs DLHÁ ZIMA, VEĽA SNEHU A DAŽĎOV zanechali stopy na vozovkách v Báčskom Petrovci a v nemalej miere dopomohla aj hustá premávka ťažkých nákladných áut. Zvlášť to vidno v strede osady, na regionálnej ceste od gymnázia po Vrbaru (na fotografii), kde sa asfalt na vozovke celkom rozdrvil a jazda centrom Petrovca je veľmi nebezpečná nielen pre motorové vozidlá, ale aj pre bicyklistov. V jarnom období pre cestárov bude hodne práce, iba je otázne, či bude z čoho zaplatiť ich prácu.

J. Č-p

8

20. 4. 2013

V nedeľu večer 21. apríla o 20. hodine vyprší lehota určená na vyjadrovanie občanov Petrovca o možnosti zavedenia samozdanenia na ďalšie päťročné obdobie, od roku 2013 do roku 2018. Referendum o samozdanení trvalo mesiac – od piatka 22. marca – a občania mali možnosť hlasovať za samozdanenie alebo proti samozdaneniu každý deň od 8. do 20. hodiny v budove Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec na Ulici Kollárovej číslo 3. xxx V utorok 13. apríla v budove Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec uskutočnili prezentáciu programu podpory malým a stredným podnikom v roku 2013.

Program zverejnilo Ministerstvo financií a hospodárstva s Národnou agentúrou pre regionálny rozvoj. Pre podnikateľov a občanov Báčskopetrovskej obce prezentáciu v spolupráci s lokálnou samosprávou vykonala akreditovaná Regionálna rozvojová agentúra Bačka, ktorá v rámci programu poskytuje technickú podporu. ~ J. Čiep

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŽOGARIJA V ZŠ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

Zvíťazili kysáčski žiaci Ž

ogarija je internacionálne podujatie, ktoré patrí medzi najznámejšie detské projekty. Idea pochádza zo Slovinska a realizuje sa ôsmy raz. V rámci projektu sa uskutoční 34 podujatí v Srbsku, ako aj v Slovinsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Macedónsku a Čiernej Hore.

Superfinále Žogarija – festival radosti bude v Taliansku, v Trieste 7. júna.

Jedno zo štyroch kvalifikačných podujatí v Srbsku sa realizovalo vo štvrtok 11. apríla v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. Kysáčski žiaci do súťaže vložili úsilie, pevnú vôľu a vytrvalosť, čo sa im oplatilo, lebo získali prvé miesto a postúpili do finále Srbska, ktoré bude v Belehrade 23. apríla. Súťažili s tromi novosadskými školami: ZŠ Vasu Stajića, ZŠ Đuru Daničića a ZŠ Nikolu Teslu.

Podujatie Žogarija je synonymom pestovania športového duchu a fair play hry, propaguje i toleranciu a ochranu životného prostredia. Pozostáva z niekoľkých zaujímavých disciplín.

Na jarnom slniečku sa všetci pekne bavili

Víťazný pohár v rukách kysáčskych žiakov Najprv v školskej kuchyni sármu, pampúchy a špenátový šalát ako zdravé jedlo pripravili Ema Makovníková, Ivona Arňašová a Michal Martinko. Nasledovali kvalifikačné zápasy vo futbale 3 na 3 a paralelne prebiehali kvalifikácie v hrách zručnosti. Spolu súťažili chlapci a dievčatá. Súčasťou podujatia je aj tanečné alebo hudobné vystúpe-

nie, nuž ako hostia vystúpili Lienkari a druháčky z kysáčskej školy. Žiaci novosadských škôl sa predstavili piesňami. V rámci otvorenia podujatia riaditeľka kysáčskej školy Anna Gašparovićová povedala, že si v Kysáči pripomínajú 240 rokov od príchodu Slovákov do tejto dediny. Prítomným sa predstavili aj známi športovci – basketbalista Zlatko Bolić a volejbalista Slobodan Boškan. Povedali, že si protivníka tak v športe, ako i v živote vždy treba vážiť. Najzaujímavejšou časťou boli finálové zápasy a

Z RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA LUG

Realizujú tri prioritné úlohy V

lani v novembri zvolení piati členovia Rady Miestneho spoločenstva Lug, ktorí hneď po voľbách začali s prácou, už v polovici januára podali demisiu a Lug zostal bez vedenia. Preto sa v polovici marca uskutočnili nové voľby a občania zvolili nových členov. Na konštitutívnom zasadnutí za predsedu Rady Miestneho spoločenstva Lug je zvolený Kristián Urban, ktorý sa tak po tretí raz stal richtárom. Za nami je tretina kalendárneho roku, takže teraz treba dobehnúť zmeškané a nedovoliť, aby sa so začatými prácami meškalo.

Predseda Rady MS Kristián Urban ozrejmil dôvody demisie predchádzajúcej Rady MS: – Najlepšie by bolo opýtať sa bývalého predsedu a bývalých členov. Ja môžem povedať len to, čo som počul od nich. V dedine nastala taká situácia, že tí ľudia, ktorí sa v novembrových voľbách nestali členmi rady, robili tlak na zvolených členov a zasahovali im do práce. Bývalý predseda to nechcel dovoliť, myslel si, že sa mu podarí čeliť tomu, ale nepodarilo sa, takže všetci podali demisiu. Teraz je oveľa lepšia atmosféra, oveľa zdravšie sú medziľudské vzťahy.

V dedine je veľa práce a najpodstatnejšie je zadovážiť finančné prostriedky.

– Teraz nás čaká veľa práce. Tie tri zmeškané mesiace boli vzácne, lebo sa vtedy robili finančné plány v Beočínskej obci. Tohto roku sme neprešli dobre práve z toho dôvodu, že rada nefungovala tak ako mala a peniaze nezadovážila. Teraz to treba na20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

praviť. Mali sme už rozhovory s predsedom obce a predsedníčkou Zhromaždenia obce Beočín, ako aj s predstaviteľmi všetkých podnikov, ktoré pracujú na dome kultúry, zariadení na zmäkčovanie vody a na kanalizácii. Na spoločnom pracovnom obede sme všetko dali na papier, aby sme zistili, čo robiť, aby sa všetko čo najskôr zakončilo.

Dom kultúry v Lugu už niekoľko rokov nie je vo funkcii, pretože sa rekonštruuje. Podľa slov predsedu Rady MS Kristiána Urbana práce by mali čo najskôr pokračovať.

– Dostali sme veľké sľuby. Len čo počasie dovolí, s prácou na dome kultúry sa bude pokračovať. Čo sa týka zariadenia na zmäkčovanie vody, tu je všetko pripravené a majú nám priniesť prístroje, aby sme projekt dokončili. Zostáva ešte jeden veľký problém, a to je kanalizácia, na výstavbu ktorej potrebujeme ešte dosť peňazí a budeme musieť postupne pokračovať vo výstavbe.

Keďže Lug zle pochodil v obecnom finančnom pláne, treba položiť otázku, ako potom zadovážiť peniaze na plánované projekty.

– Vždy existuje rozpočtová rezerva a predseda obce Bogdan Cvejić povedal, že nám týmto spôsobom vyjde v ústrety. Ide o to, že projekty, ktoré sú začaté, sa musia dokončiť. Pôjde to trochu ťažšou cestou, ale sme tu na to, aby sme to urobili.

Projektov je veľa a chceli by ich realizovať v najkratšom termíne. Predseda Rady MS Lug o tom hovorí s veľkým optimizmom.

hry, zvlášť súťaž v skákaní vo vreciach profesorov telovýchovy. Nechyboval ani kvíz, kde boli otázky zo zemepisu a dejín, ako aj zo športu. Ekotvorivé dielne tiež boli súčasťou a záverom usporiadali odmeňovaciu súťaž v zbieraní vrecúšok. Tak upozornili žiakov, aby dbali na čistotu okolia.

V Srbsku v rámci tohto podujatia kvalifikačné súťaže prebiehali v Niši, Kragujevci, Belehrade a Kysáči. Prvý pekný jarný deň v mnohom prispel, aby sa naozaj vydarili.

E. Š.

– Dom kultúry a kanalizácia sú kapitálne projekty a vyžadujú si veľa peňazí. Čo sa týka domu kultúry, máme zmluvu s firmou, ktorá tieto práce vykoná po strechu a na streche. Komisia pre verejné obstarávanie má teraz zvoliť firmu, ktorá bude ďalej pokračovať v rekonštrukcii podľa systému stavba na kľúč. Vo fonde pre kapitálové vklady máme ešte 14 miliónov dinárov na dokončenie domu kultúry. Verím, že už 5. októbra, keď oslávime Deň miestneho spoločenstva Lug, slávnostne otvoríme vynovený kultúrny dom. Keď ide o kanalizáciu, situácia je trošku komplikovanejšia, ale dokumentáciu máme schystanú a mienime sa uchádzať o prostriedky zo sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo. Dve tretiny kanalizačnej siete sú ukončené, zostalo dokončiť ešte tú jednu, takže to nie je až taký veľký problém, ako keby sme teraz len začínali.

Aj zariadenie na zmäkčovanie vody by malo začať fungovať a Urban hovorí, že tu je všetko vyplatené a projekt ukončený. Voda bude mäkšia a neuškodí ani ľuďom, ani prístrojom v domácnosti. Bude však drahšia.

– Rozmýšľali sme o tom, ako ľudia budú reagovať. Teraz je cena 30 dinárov za 1 000 litrov vody a myslíme si, že by nová cena prečistenej vody mala byť 60 dinárov. Verím, že to nebude problém a že bude fungovať.

Veľa práce je ešte pred novým vedením Miestneho spoločenstva Lug. Priority sú dom kultúry a kanalizačná sieť, čiže konštantné zlepšovanie životných podmienok obyvateľov.

Miroslav Gašpar

9

Z NAŠICH OSÁD MIESTNE SPOLOČENSTVO AŠAŇA

Vlastné piliere do budúcnosti ž to bolo zase tu: s istou dávkou zjednodušenia možno skonštatovať, že život pozostáva z odchodov a návratov. Platí to nielen v reláciách súčasných, ale i tých historických. Názornou ukážkou sú i Slováci v Ašani. Na sklonku 19. storočia prichádzali sem z Pazovy a inde, aby sa na rozhraní dvoch tisícročí vrátili späť do Pazovy, alebo šli ešte ďalej. Veľké sťahovanie ako stálica a pilier osudu. Život taký a onaký, plný obratov, spravidla dokáže upútať pozornosť navrátilca a pútnika, zvedavého na to, čo sa po rokoch zmenilo, čo zostalo rovnaké. Zastaviť sa, poohliadnuť a zamyslieť nad tým, odkiaľ a kam kráčame, je spravidla pre vnímavých ľudí objavné.

Piatková novinárska výprava do Sriemu sa konala v deň, keď predpovede počasia našťastie zlyhali: miesto dažďa slnko, na uliciach dedinky ruch svedčiaci o tom, že neomylne prišla jar. Ako-

U

v Obci Pećinci, zrekonštruovaný pravoslávny chrám, pomník národnému hrdinovi Vladovi Obradovićovi Kamenom, koše na separovaný domáci, menovite plastový odpad... Na strane druhej, cesty v dosť neblahom stave, zvlášť tie vedľajšie.

– Ašaňa je navonok taká istá ako pred niekoľkými rokmi, no čosi sa v nej i mení... Tú základnú otázku: čím sa obyvatelia dnes živia? – sme položili tajomníkovi MS Petrovi Gavrilovićovi.

– Poľnohospodárstvo bolo a zotrvalo ako základný zdroj príjmov: kedysi to klasické, dnes zeleninárstvo, najmä pestovanie melónov. Máme dvoch veľkovýrobcov, ktorí vyprodukujú stovky ton ročne, ako aj viac ako desať výrobcov menších. Takáto orientácia sa zjavila pred rokmi, najmä ďakujúc kvalitnej vode z artézskych studní, ktorej je dosť a od ktorej najviac závisí výroba.

Čo s budovou starej školy?

by z večera do rána úplne znenazdania nastal zlom: neobyčajnými vôňami vo vzduchu najkrajšie ročné obdobie naznačovalo, že konečne s ním treba vážne počítať.

Prvý dôkladnejší pohľad a prvá zástavka v strede dediny.

Budovy a cesty sú hlavne rovnaké ako pred rokmi, no nemožno si nevšimnúť i novinky: novú modernú školu, najkrajšiu

10

Doteraz veľkými výrobcami melónov boli i dediny Dobrinci, Kraljevci, Pećinci, no pre nedostatok vody už zostávajú v druhom pláne. Vlani napriek suchu pri Ašani melónov bolo hodne.

Predseda Rady MS Duško Mirković ho dopĺňa: – Napriek tomu, že sme v Obci Pećinci, na prstoch jednej ruky možno napočítať tých, ktorí tam pracujú. Väčšina zamestnaných

Duško Mirković

Petar Gavrilović

chodí do práce do Zemunu a Belehradu, s ktorými máme o niečo lepšie dopravné spoje. Ale i tie sú ďaleko od ideálnych. Na takých päť kilometrov od Ašane, na hranici obcí Surčín a Pećinci, je stanica menom Preka kaldrma, kde zastávajú prímestské autobusy. No problémom je, že za lístok z dediny po túto stanicu treba dať až 200 dinárov, kým za viacnásobne dlhšiu reláciu do Belehradu treba zaplatiť 240 dinárov.

– Mali ste vlani možnosť vybudovať nejaký nový infraštruktúrny objekt, napríklad investovať do ciest, ktoré to už naliehavo potrebujú?

– Ani nie, lebo nebolo peňazí.

Samozdanenie už nie je aktuálne, platby komunálnych potrieb sú regulované inak, takže sa financujeme tak, že z obce dostaneme prostriedky na niektoré potreby. Na tie bežné potreby si peniaze zabezpečujeme tak, že prenajímame niekoľko lokálov, ktoré tu máme..., – vraví predseda Mirković. Jeho názor zdieľa i tajomník Gavrilović: – Je to tak. V poslednom desaťročí sme mali väčšiu investíciu: stavali sme novú školu. Časť prostriedkov sme si zabezpečili sami, časť sme získali z pokrajiny, takže nám neraz, pri uchádzaní sa o prostriedky konkurenti vyčítajú: čo chcete, máte novú školu. Zabúdajú, že sú nám lokálne cesty v katastrofálnom stave a že sú vo všetkých miestnych spoločenstvách v obci lepšie ako u nás. V

iných miestnych spoločenstvách sa nemálo prostriedkov vložilo aj do úpravy stredu osady, nás nechali na koniec a dodnes na to čakáme. Meškajú i práce na kanalizácii, iných objektoch. Najväčšou investíciou v posledných dvoch rokoch je vnútorná úprava pravoslávneho chrámu, čo si vyžiadalo okolo 20 000 eur. Zabezpečili sme ich z obce, rôznych donácií. Plánujeme obnoviť i historicky zaujímavý pomník v neďalekom parku, na ktorom v celom povojnovom období, od roku 1946, stála i päťcípová hviezda i kríž. Zvlášť ak v jeho okolí vybudujeme letné javisko, čo tiež máme v pláne...

Ašaňa sa v posledných rokoch snaží budovať vlastné piliere, ťažiť aj zo svojej turistickej pozície, keďže je neďaleko Obedskej bary.

Preto pred niekoľkými rokmi začala organizovať pravidelné podujatie Gibaniciáda, má aj skvelý poľovnícky revír a aktívne miestne združenie lovcov, má i svoje zvláštnosti, ako je historický evanjelický, no riadne zanedbaný cintorín, má i niektoré dilemy, napríklad čo si počať s budovou starej školy, má i jeden potešujúci údaj: že sa po rokoch negatívnych trendov demografická karta vlani konečne obrátila: narodilo sa až 18 detí a zomrelo 14 občanov.

Strávili sme v tejto dedinke niekoľko hodín, neprebádali sme ju ani len spolovice. Ďalší podnet na nové návraty. Možno už začiatkom júna, keď dedinou po roku opäť začnú rozvoniavať gibanice...

Oto Filip

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŠIESTA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Krojovaná rodina sa rozrastá Z

roka na rok členky Združenia žien Matkino srdce majú veľké obavy, keď treba zorganizovať tradičnú krojovú zábavu. Raz stŕpajú od dažďa, inokedy od veľkej horúčavy. Tentoraz, 13. apríla 2013, sa im všetko podarilo tak, ako si priali. Šiesta krojová zábava prebiehala v Padinčanky sa vybrali na lalitský trh s gunárom peknom, slnečnom, príjemhostky z nových pro- krojoch ženy voľakedy chodili do nom počasí sobotňajšieho stredí, a to z Čelareva, Pa- cintorína, po vodu „na bezdán“, na popoludnia. diny, Silbaša a Slanka- trh... Ženy zo Srbského Miletića Účastníci kultúrneho pomenských Vinohradov. predstavili kroj zo Šumadije a juždujatia, ktoré sa v Laliti pekAko vidíme, krojovaná ného Srbska. ne rozbieha, v slávnostnom rodina sa v Laliti z roka Tri Pivničanky v pracovných krosprievode hlavnou Ulicou Ženy zo Slankamenských Vinohradov boli prvýkrát na rok rozrastá, čo nás joch ukázali, ako sa voľakedy hrsťomaršala Tita sa zo ZŠ Nesto- na krojovej zábave v Laliti môže len tešiť. vala pšenica, ručne pralo s„piestom“ ra Žučného dostali na náV dvojhodinovom programe na lavici a ako mladá žena zametadvorie Domu kultúry. Laliťania sa tak a miest Vojvodiny. Stretli sme tam už mohli kochať v kráse krojov z celej dobre známe tváre, pravidelné účast- ženy z Báčskeho Gračca predstavi- la na ulici pred domom. Štyri Silbaníčky krojových zábav v Laliti, ale aj li ličský ženský kroj, Etnosekcia zo šanky obecenstvu sprítomnili už Vojvodiny. zabudnuté bielenie plátna,„gazenie“ Úvodné slová patrili predsedníčblata „na váľky“, vyšívanie, a v akom ke Združenia žien Matkino srdce kroji ženy chodili na zabíjačky. Pár z Kataríne Benkovej, ktorá privítala Čelareva bol oblečený v krojoch, ktovšetkých účastníkov programu a ré teraz môžeme vidieť hlavne na fohostí. Potom sa radom prihovorili tografiách. Kysáčanky prišli v sviapredsedníčka Asociácie slovenských točných ženských a dievčenských spolkov žien Viera Miškovicová, krojoch, z ktorých jeden, sobášny, je predsedníčka Matice slovenskej v starý viac ako 90 rokov. Dve mladé Srbsku Katarína Melegová-Melidievčence z Kulpína ukázali, ako chová, predseda Rady Miestneho voľakedy družice v košoch znášali spoločenstva Laliť Nikola Krivokuća riad na svadbu. Ženy zo Slankaa predsedníčka Obce Odžaci Izabemenských Vinohradov sa hrdili v la Šerićová, ktorá krojovú zábavu aj krojoch, ktoré si ženy obliekali a otvorila. ešte aj dnes nosia podľa práce, ktoKrásu, bohatstvo a dokonca jedirú robia, a životného veku. Mladšie nečnosť svojich čo zväčša pracov– hrdšie, staršie – sukne tmavšie. Hloných, ale i slávnostných krojov, pek„Dobre som sa obliekla, aby mi na zabíjačke nebola zima,“ odkážianky tentoraz zaspievali dve piesnému počtu divákov predstavili ženy zala táto Silbašanka (prvá zľava). ne vyfintené v kartúnkach. Členky ZŽ a podaktorý muž z pätnástich dedín Selenče sprí- Koštana z Karavukova predstavili tomnila vo- vranjský kroj. ľakedajšie Najpočetnejší boli, samozrejme, priadky, Rat- domáci. Zaujímavý výstup ženy, kovčanky sa ktorá nosila koscom obed, mala vyobliekali Anna Hrnčiarová, ktorá s manželom do krojov Jaroslavom program aj moderovapôvodiacich la. Lalitskí škôlkari tancovali, pripoz Leskovca a jili sa im aj tanečníci KUS Štefánik, Jablanice. Pa- KUS Branislava Nušića a mladá spedinčanky šli váčka Katarína Benková. A potom na trh s gu- utíchol ruch na nádvorí DK... Účastnárom v kro- níci a hostia si mohli obzrieť výstajoch, ktoré vu obrazov Zuzany Hrnčiarovej. staršie ženy Zábava pokračovala vnútri, pri ešte aj dnes hudbe Cardio bandu a chutnej večeri. n os i e va j ú. Ženy tancovali, šantili, kamarátili sa a Staropazov- dohovárali o novom stretnutí, či už v Lalitská oblievačka v predvedení ochotníkov KUS Na uliciach Čelareva už nestret- čanky uká- Laliti alebo v inom prostredí.

Branislava Nušića nete takto oblečených ľudí zali, v akých J. Pucovský 20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

11

Z NAŠICH OSÁD

P

UGÁR

Bum-bum-bum!

V

V PIVNIČNÝCH PRIESTOROCH MIESTNEHO SPOLOČENSTVA občania Báčskeho Petrovca (na fotografii) si od utorka 26. marca mohli prebrať kolíky a tabuľky na označenie svojich pozemkov a parciel v stavebnej časti osady. Podľa pokynov predstaviteľov belehradského podniku Mapsoft, ktorý vykonáva práce nového premeriavania chotára a osady v rámci pokročilých prác komasácie, občania kolíkmi, tabuľkami a farbou vyznačia sklady medzi pozemkami, aby boli viditeľné aj pri fotografovaní zo vzduchu. Kde nebude možné pozemky premerať z lietadla, merači budú chodiť a fotiť sklady aj po petrovských uliciach.

J. Č-p

ážení občania, poskytuje sa vám, ajhľa na vedomie, dnes a iba dnes, tak ako každý týždeň – úplne zdarma – zopár téz týkajúcich sa kategórie krásy!

Usmejte sa, vážení, od ucha po ucho – prišla jar. Lastovičky už prileteli, hoci nám furt mešká… Dátum.

Ten Dátum! A nech mešká: v sladkom vyčkávaní tkvie jeho krása. Čím dlhšie čakáme na Ten Zázračný Dátum, tým bližšie máme k dátumu mimoriadnych volieb. V sladkom blížení je ich krása.

Ako vám je, vážení, ak nie z tváre miesta, tak hádam aspoň z médií známe, máme za nami ďalší víkend a ďalší míting. V mítingovaní je krásna krása. To, čo prichádza potom, je už iná pieseň; je to, čo urobila mačka onehdy „v jeseň”. To teda bola krása…!

Keď už sme sa dotkli médií: nie je pravda, že u nás existuje cenzúra. U nás sa len – z veľmi objektívnych dô-

vodov – podaktoré novinárske príspevky, alebo iba niektoré ich pasáže, nemôžu dostať pred oči verejnosti, lebo by ich dotyčná verejnosť mohla, nie je vylúčené, akceptovať nesprávnym, respektíve neobjektívnym spôsobom, nuž a potom... Beda kráse!

Ktosi nám toť chcel nahovoriť, že našu vlasť každý rok opustí vyše tridsaťtisíc občanov. Nie občanov, priatelia, lež vlastencov, áno, Vlastencov!

Ktorí Vlastenci opúšťajú rodný krb preto, a len preto, aby tam, široko-ďaleko od neho, lepšie pocítili jeho teplo a zatúžili vrátiť sa späť. Lebo v návratoch je kúzlo krásy. Že vraj, len ak je pravda, 52,3 percenta našich spoluobčanov, len čo ich zabolí hlava či zub, berie lieky, a to – na vlastnú päsť. V záujme šetrenia odporúča sa im, aby brali iba päsť… V šetrení je predsa krása nad krásami...

Bum-bum! jbš

V ÚSTRETY JUBILEÁM: 90 ROKOV NOVOSADSKÉHO A 80 ROKOV POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU (6)

Špecifiká najdôležitejšieho podujatia P

očas uplynulých desaťročí Novosadský veľtrh v podstate rástol a rozvíjal sa v rytme hospodárskeho pokroku krajiny, Vojvodiny a mesta, v ktorom sídli. Veľké priestorové, výstavné a iné kapacity, Kongresové stredisko, celý rad zariadení umožňovali a umožňujú, aby sa tisíce domácich a zahraničných vystavovateľov počas podujatí, ktorých sú aktérmi, v Novom Sade cítili ako doma, čo je prvým predpokladom, aby sa o rok sem zase vrátili.

Najväčším a najvýznamnejším z veľtrhov je ten poľnohospodársky a medzinárodný, ktorý v tomto roku oslávi osemdesiatku. Je to skutočne úctyhodný vek. Prebieha v polovici mája, najčastejšie na rozlohe 130 000 štvorcových metrov, prichádza naň medzi 1 500 a 1 600 vystavovateľov, z ktorých najčastejšie dve tretiny tvoria domáci a tretinu zahraniční. Netreba, samozrejme, zabúdať ani na stovky tisíc návštevníkov (medzi 300 000 a pol milióna), ktorí organizovane alebo individuálne počas ôsmich či deviatich májových dní prejdú cez jeho brány.

12

Z medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu: neodmysliteľnou súčasťou úspechu jednotlivých vystavovateľov sú uznania

Rôzne sú aj oblasti, ktoré zahŕňa, aj exponáty, ktoré núka, aj účastníci prichádzajúci k nám zo všetkých svetových rovnobežiek. K základným špecifikám veľtrhu patrí výstava poľnohospodárskej techniky a rôznych zariadení, účinkovanie výrobcov potravín a nápojov, kolektívne výstavy krajín regiónu, prezentovanie potravinárskych strojov a zariadení, štátne výstavy dobytka,

prezentácia agroinovácií v pôdohospodárstve, výstava organických potravín, účinkovanie spoločností z partnerských krajín (Rakúsko, Maďarsko, Portugalsko, Chorvátsko...), hodnotenie kvality okolo 4-tisíc výrobkov zaradených do tridsiatich tovarových skupín, ktoré sa začína vo februári a vrcholí v máji, hodnotenie hospodárskych zvierat, udelenie cien, ako Najlepší v agrobiznise...

Z pohľadu na štruktúru produktov v minulých rokoch ľahko možno zistiť, že doteraz najvýraznejšie miesto patrilo poľnohospodárskym strojom, vybaveniam a súčiastkam: 30 percent. Na druhom mieste boli potraviny a nápoje – 26 percent, na treťom dobytkárstvo – 10 percent.

Okolo šesť percent patrí potravinárskym strojom a zariadeniam, po päť percent rastlinnej výrobe a agrochémii, tiež toľko obalom a iným druhom ambaláže. Nasledujú priemyselné a stavebné stroje, účelové spracovateľské zariadenia, dopravné prostriedky, služby, priemyselné vybavenia, produkty ropného priemyslu, meracie inštrumenty. So skromným jedným percentom sú zastúpené organické potraviny a výroba biomasy. Vzhľadom na súčasné svetové a domáce výživové, ekologické a iné trendy, reálne možno očakávať, že už onedlho v budúcej štruktúre produktov účinkujúcich a vôbec účasti dôjde k zmenám.

(V budúcom čísle: Programy a partneri) O. Filip

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (3.)

Drevomodelársky svet majstra Klátika A

j pred niekoľkými rokmi, keď sme sa zoznámili v novosadskom Šafáriku, mal úsmev na perách a šibalský veselý pohľad. Už vtedy, po prvej prehovorenej vete, sme sa dovtípili, že majster Klátik, pôvodom Staropazovčan, už vyše päťdesiat rokov, ako sám hovorí, autochtónny Novosadčan, je veľký ľudomil.

Martin Klátik je vyučený drevotokár, priučený drevomodelár, zo záľuby ľudový spevák, celým srdcom matičiar. Je otcom troch synov, ktorí tiež pevne, ale jemne narábajú s drevom. Najstarší syn Eduard bol v dielni za „tokom“, keď sme prišli za nie mladým, ale iba čo do veku, majstrom Martinom na kus reči.

– S otcom je vždy veselo pracovať, – hovorí o svojom otcovi Eduard Klátik. – Neprejde deň, aby si pri práci nezaspieval. Takmer nikdy ho nevidno nahnevaného, dokonca ani keď ho niekto vyruší pri obede. Aj vtedy úsmev a pekné slovo daruje každému ná-

syn Eduard bez práce. Východisko videli vo vlastných, už vtedy zodratých a drevom voňajúcich rukách... A tak sa zrodila tokárska dielňa Klátikovcov. Zákazníkov si rýchlo získali. K dobrému menu prispela ich kvalitná práca.

Rozprávke o dielni predchádzalo takmer štyridsať rokov práce v dvoch podnikoch, ktoré vo výrobnom programe mali aj spracovanie dreva. Ešte predtým boli školy – najprv ľudová a neskôr učňovská v Starej Pazove.

– Začiatkom päťdesiatych rokov som sa vyučil za drevotokára, my sme tomu hovorili kolovratárstvo.

Dva roky som bol učňom u majstra Dubovského, ale on čoskoro umrel, a ja som si skúšku musel robiť v Inđiji.

Láska k drevu sa však zrodila ešte v detstve, keď ako malé chlapča vždy niečo stružlikal. Ako desaťročný z dreva vyrobil svoju prvú šachovú súpravu. Na nej sa s kamarátmi učili šachovať...

– Nielen tam sa prejavila moja

So synom Eduardom denne v zhode vytvárajú drevárske umelecké diela

vštevníkovi, úmyselnému či náhodnému.

Edo, ako mu otec hovorí, to na sto percent môže potvrdiť. Veď denne spolu trávia nielen rodinné, ale aj pracovné chvíle v tokárskej dielni Barok. Otvorili ju v rokoch deväťdesiatych, v čase, keď občianska vojna vstúpila na priedomie našej krajiny. Majster Klátik bol už vtedy na dôchodku, 20. 4. 2013

16 /4539/

zručnosť narábať s drevom, – pochváli sa majster Klátik na slnkom zaliatej terase pred dielňou. – V detstve sme s priateľmi často chodili do Brehov „budáriť“. A ja som vždy mal najkrajšiu „budárku“, čiže palicu, ktorú nosia budári.

Vlastnými rukami som ju modeloval, okrášlil...

I pred časom, keď sme sa zoznámili, aj teraz ho zdobia „zrobe-

HLAS ĽUDU

Majster Klátik so spevom stružliká

né“ ruky. Všimli sme si to, keď sme spolu zašli do dielne: majster s hrdosťou ukázať, čo šikovné ruky môžu za kratučký čas urobiť, my zo zvedavosti. Najprv našiel vhodný kus dreva. Zastal si k tokárskemu stroju, čiže sústruhu, akoby nik iný tam nebol. Začal drevo modelovať akoby v rukách držal nežné ženské telo...

– Nech sa páči, – podáva nám náš hostiteľ, – valček pre vás. A k nemu aj táto varecha na palacinky, keď budete pražiť palacinky pre manžela.

Obaja sme sa usmiali.

Majster Klátik sa v myšlienkach vrátil do minulosti, keď roku 1959 prišiel za chlebom do Nového Sadu. Bol mrazivý február, keď si sadol na bratov starý bicykel, aby sa dostal do mesta... Zamestnal sa vo firme, ktorá vyrábala štetky a v nej strávil polovičku svojho pracovného veku.

– Pre ľudské nesváry som odišiel z toho podniku, – dopĺňa informáciu Klátik, – a to do podniku Pobeda, kde som uplatnil svoje poznatky o drevomodelárstve zo študentských čias. V drevomodelárstve som sa našiel... Keďže som vždy bol ambiciózny, tak som sa zapísal na Technickú fakultu, kde som zotrval jeden rok.

Hm, zotrval... zotrval by som do konca, len peniažky nedovolili.

Už po prvom roku sa minuli všetky moje úspory, a tak som musel opustiť štúdium. Potom som si založil rodinu, narodil sa nám syn Eduard, potom aj dvojičky Daniel a Martin.

Jablká nepadajú ďaleko od stromu. Všetci traja synovia sú v súčasnosti drevárskymi majstrami – Eduard a Martin pracujú s otcom, kým Daniel si v Petrovci otvoril vlastnú stolársku dielňu. A darí sa im všetkým.

– Z drevotokárstva sa dá solídne vyžiť. Pravdaže, nie je to ako voľakedy, ale zákazníkov máme stále, – vysvetľuje Eduard. – Pomaly sa vracia do módy tzv. barokový nábytok s točenými nôžkami a ozdobami, chvalabohu. Najčastejšie vyrábame nôžky pre stoly a stoličky, pre schodiská, rôzne iné nábytkové ozdoby, hlavne pre firmu Janković enterijer.

– Naše výrobky, ohrady pre schody a terasy, sa dostali až do Uzbekistanu, – dopĺňa majster.

– Národné divadlo v Taškende sa hrdí našimi umeleckými dielami.

Rozmermi malé, ale veľké umelecké diela sú aj šachové figúrky, ktoré už šesť rokov vyrába pre šachový turnaj Zornička Open. Získajú ich vždy dvaja najlepší mladučkí šachisti v súťaži, ktorú organizuje časopis pre deti Zornička v čele so šéfredaktorom Pavlom Matúchom, s ktorým sa zoznámil v novosadskom spolku Šafárik dávno, už to pomaly ani pravda nie, že kedy... V Šafáriku je častým hosťom, lebo majster Klátik je aj horlivým matičiarom.

– V posledných rokoch som si všimol, že novosadskí Slováci akoby boli ponechaní osudu, idú dolu vodou, – prezradí nám svoje obavy o osud Slovákov v Novom Sade. – V iných slovenských osadách sú aj miestne spoločenstvá, aj spolky hybnou silou a podporou, keď ide o našu kultúru. V Novom Sade sme ponechaní sami na seba. Treba s tým niečo robiť, lebo tak sa mi zdá, že aj slovenská inteligencia sa oddelila od národa...

S takými dumami majstra Martina sa lúčime s tokárskou dielňou rodiny Klátikovej. Zamyslene vyrážame na Ulicu chilandársku s nádejou, že sa majster Klátik predsa mýli a že slovenský ľud a inteligencia v Novom Sade sú, či znovu budú jedno...

V. Dorčová-Valtnerová

13

Z NAŠICH OSÁD JARNÉ PRÁCE V PADINE

Poľné cesty, depónia, asfaltky sobotu 13. apríla 2013, aj keď V bolo trošku divné počasie, striedal sa slabý dážď a slniečko, Padinčania sa pustili do jarného upratovania.

O ôsmej hodine ráno pri Loveckom spolku Zajac a pri tzv. Jahodárni sa zhromaždilo okolo 60 poľnohospodárov s traktormi a poľnohospodárskymi prí- Do práce sa prví pustili padinskí poľnohospodári vesmi, ktorí sa neDruhá skupina Padinčanov, ktorí vlastnia malé skoršie vybrali do padinského chotára rovnať poľa veľké bagre (rýpadlá), na depónii na východe né cesty.

KYSÁČ

Pracovná akcia nedeľu 14. apríla Športovo-rekreačný spolok Smuđ v Kysáči usporiadal pracovnú akciu na V úpravu trávnika okolo rybárskej chaty na kanáli. Ide o pravidelnú akciu, ktorá býva vždy začiatkom jari, keď to počasie dovolí. Tentoraz ju usporiadali štvrtý raz, a to za pomoci Miestneho spoločenstva. Zúčastnili sa športoví rybári, početní členovia miestnych straníckych výborov, ako aj žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra, ktorých zorganizovala profesorka zemepisu Anna Vozárová.

Boli tu aj iní občania Kysáča, čiže ľudia dobrej vôle, ktorí chceli pomôcť upraviť nábrežie kanála.

Ráno o 8. hodine účastníci sa stretli na rybárskej chate ŠRS Smuđ, kde ich pozdravil predseda spolku Michal Harpáň. Minútou ticha vzdali poctu zosnulému členovi spolku Milovi Med-

z dediny smerom do Doliny upravovali a odpratávali veľké množstvá komunálneho odpadu.

Do tejto akcie sa zapojili aj majitelia veľkých stavebných podnikov so svojimi strojmi a robotníkmi.

V akcii plátania výmoľov na cestách v dedine sa zúčastnili robotníci Verejného komunálneho podniku Padina, pričom betón zabezpečilo Miestne spoločenstvo.

Miestne spoločenstvo Padina ako hlavný organizátor všetkých troch akcií pre všetkých účastníkov pripravilo chutný obed v miestnostiach bývalej Utvy. Traja kuchári Ján Vika, Pavel Petrovič a Michal Nemec si dali záležať, aby obed chutil a vyzeral rovnako dobre, ako aj vydarená spoločná práca Padinčanov, účastníkov dobrovoľnej a užitočnej akcie, ktorú nesebecky realizovali v prospech celej dediny.

A. Chalupová

veďovi.

Potom utvorili skupiny a rozdelili si pracovné úlohy. Nazbierali mnoho vriec odpadu, ktoré na depóniu odviezol kamión VKP Čistoća z Nového Sadu. Po vydarenej a dobre organizovanej akcii účastníci si oddýchli na chate, kde mali občerstvenie. Treba poznamenať, že ruky k tejto akcii priložili len dvaja členovia Rady Miestneho spoločenstva. Časť zúčastnených na akcii zriaďovania nábrežia kanála V poludňajších hodiTúto užitočnú akciu prácou vcelku podnách účastníci akcie sa vrátili do miestností ŠRS Smuđ, kde ich čakala chutná fazuľa. O prípravu porilo asi 50 osôb, včítane žiakov ZŠ Ľudovífazule sa postarali kuchári Pavel Kováč, Vladimír ta Štúra.

Vladimír Sabo Madacký a Pavel Medveď.

AKCIA KOVAČICKÝCH POĽNOHOSPODÁROV

Rovnali cesty, aby sa im ľahšie na roľu chodilo šak boli tu i skupiny mládencov, ktorí sa rozhodli vystriedať starších. Hoci si poľnohospodári roky žiadajú, aby im štát aspoň sčasti vynahradil výdavky na palivo, to sa dodnes nestalo.

Chuti do práce nechýbalo, a tak sa po úspešnej spoločnej práci účastníci akcie zhromaždili aj pri chutnej večeri, ktorú prichystalo Miestne spoločenstvo Kovačica.

radičnú akciu rovnania poľných ciest v Kovačici usporiadali aj T tohto roku, keď sa zhruba 80 poľnohospodárov so svojimi traktormi a prívesmi rozbehlo do úvratí kovačického chotára.

Miestne spoločenstvo Kovačica využilo prvé jarné dni a v spolupráci so Združením poľnohospodárov Eurobanát usporiadalo už obvyklé rovnanie poľných ciest. V piatok ráno 12. apríla 2013 sa na asfaltovej ploche na konci dediny pri „Tomanovej váhe” zhromaždili poľnohospodári zo všetkých kútov Kovačice s traktormi. Potom sa rozdelili do skupín, nasmerovali von z dediny a Účastníci akcie pred odchodom do poľa rozpŕchli sa do 14 častí domáceho Všimli sme si, že v akcii rovnania poľných ciest chotára. Asi o tretej popoludní poľné cesty boli bolo najviac účastníkov v stredných rokoch, avoblečené do nových jarných šiat.

14

A. Chalupová 20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Túžba po čistej vode a zelenej tráve Ž

ijeme v období, keď pôvodné „dary z neba“ prestávajú byť samozrejmosťou. Priezračný vzduch, liečivé slnečné lúče, čisté rieky a jazerá sa pomaly, ale iste menia na svoj opak a nadobúdajú vlastnosti pre človeka nebezpečných živlov. Preto sa okrem ekonomického, kultúrneho a každého iného rozvoja štátov a spoločností čoraz nástojčivejšie začína dávať dôraz aj na rozvoj ekologický, ktorý zahrnuje ochranu a zveľadenie životného prostredia v najširšom zmysle slova.

Problémov je všade veľa, u nás takisto. Tu je zvlášť vypuklý problém odpadu: kým v Slovinsku existuje jedna depónia a všetko ostatné sa recykluje, u nás existuje 180 legálnych a okolo 3 000 divokých skládok a triedenie odpadov je na nízkej úrovni. Štatistika ďalej hovorí, že ročne vyrobíme 10tisíc ton nákazlivého odpadu, 300-tisíc ton odpadu živočíšneho pôvodu, k tomu neznáme množstvo elektronického odpadu, s ktorým si nevieme poradiť. Na riešenie týchto problémov sa nestačí len deklaratív-

ne rozhodnúť, ale je potrebné do toho aj investovať, a preto mnohé z tunajších problémov zostávajú neriešené. Z druhej strany je tá dobrá skutočnosť, že máme niekoľko naozaj aktívnych ekologických združení, ktoré by časom mohli prispieť k zmenšeniu nevítaných následkov modernej doby v oblasti znečisťovania životného prostredia.

Ku Dňu planéty Zeme tentoraz sa na stranách Našej témy pokúsime ozrejmiť nielen problémy, ale aj snahy o ich riešenie.

A. La.

PLANÉTA ZEM SA STALA VÁŽNE CHORÝM PACIENTOM

Koniec ružových snov E

kológovia zvonia na poplach. Je nás čoraz viac a prírode sa venujeme akosi menej. Alebo v tých optimistickejších variantoch zďaleka nie dostatočne. Z akéhokoľvek aspektu sa dívali, desivých predstáv je viac než dosť.

Ak od začiatku ľudstva do polovice 20. storočia bolo treba asi desaťtisíc generácií, aby na svete žili dve miliardy ľudí, premnoženie ľudskej populácie nadobudlo také rozmery, že sa v októbri 1999 narodil šesťmiliardtý človek a už nás je necelé dva roky nad sedem miliárd. Stúpa počet ohrozených druhov živočíchov a rastlín, ktoré nevymierajú iba pre zhoršujúce sa životné prostredie, ale sa mnohé stávajú obeťou loveckej, zberateľskej a gurmánskej posadnutosti. Na medzinárodných trhoch sa ešte pred viac ako dvoma desaťročiami, v roku 1990, predali desaťtisíce primátov, milión divokých orchideí, tri milióny tropických vtákov, desať miliónov koží plazov, pätnásť mi-

liónov kožušín ulovených zvierat, viac ako tristopäťdesiat miliónov ozdobných tropických rýb.

Z rastlinnej ríše, bez ktorej by sme nemohli žiť, pretože je základom všetkej potravy, ktorú konzumujeme, a vzdušného kyslíka, ktorý dýchame, ohrozené sú nielen orchidey, Zlatibor: takýchto idylických záberov prírody je čoraz menej ale aj kaktusy, viaceré ihličnany, sekvojovec obrovský... Lesov, negatívne vplyvy hospodárskych ketoch, lebo ju ohrozujú mnohí, tých zelených pľúc, je nielen málo, odvetví, od energetiky po priemy- lebo problémy viaznu v ignorancii ale sú aj vážne poškodené. Väčšina sel, sopečné vulkány, slnečné erup- ľudí, lebo je Zem jedinečná. Preto sa stále využíva na hospodárske cie... desiatky iných nástrah obera- načim, aby si súbežne so všetkými účely a len medzi 10 a 20 percent jú ľudstvo o pokojný spánok. Lebo inštrumentmi a opatreniami poliz nich zabezpečuje ekologické a svoje okolie v žiadnom prípade tiky, akými sú inšpekcie, hodnoteochranné funkcie. Zamorenie vody, nezreparujeme. Ľahko sa môže nia, dozor, programy, kontroly, závzduchu a pôdy, tropické dažde, stať, že nebude ani čo, ani začo. Veď kony, investície... každý z nás položil ustavičné otepľovanie, absencia neobmedzené devastovanie prí- otázku: Ako prírode môžem pozariadení na zachytávanie škodlivín, rody dokáže mať také nepredsta- môcť ja? A odpovedal na ňu skutvypúšťanie do vzduchu miliónov viteľné následky ako neobmedze- kami. Len vtedy, keď sa životné prostredie stane záležitosťou všetton, tak plynných, ako i pevných lá- ná nukleárna vojna.

Napozajtra, 22. apríla je Svetový kých, možno očakávať viditeľné tok, stúpajúci trend exhalátov z automobilizmu, poškodené vodo- deň Zeme, ktorej osud nám nesmie zlepšenie. Alebo i krajšie sny o buvodné a kanalizačné potrubia, hro- byť ľahostajný. Lebo nám dáva po- dúcnosti.

O. Filip madenie odpadov každého druhu, traviny, ktoré nerastú v hypermar-

BOCIANY, KTORÉ SA KONCOM MARCA z teplejších krajov vrátili do svojho bydliska, akiste boli nepríjemne prekvapené chladným počasím a snehom. Rovnako ako meškala jar, meškalo aj tradičné podujatie, ktorým občania Bieleho Blata vítajú svoje bociany. Keď slnko konečne ohrialo šíru banátsku rovinu, najmladší Bieloblatčania sa spolu so svojimi učiteľmi, rodičmi a starými rodičmi vo štvrtok 11. apríla zhromaždili v strede osady, na Námestí dobrých bocianov, aby privítali tieto šľachetné vtáky špeciálnym programom vo všetkých bieloblatských jazykoch. Po spievaní Hymny pre naše bocianyTesa Superovová zarecitovala báseň o bocianoch, ktorú napísala žiačka Maša Melkerová, a potom divadelná družina učiteľky Vierky Hriešikovej-Vrškovej predviedla divadielko O nezvyčajných rybároch a priateľstve medzi žabou a bocianom (na fotografii), ktoré znie ako poučný ekologický príbeh. Tieto diania z neďalekého elektrického stĺpa sledoval aj pár zamilovaných bocianov. Na záver najmladší Bieloblatčania svojim priateľom bocianom zaželali dlhé teplé leto a mnoho potomkov. vlh foto: M. Nedeljkov

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

15

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Z HNUTIA ZALESŇOVATEĽOV NOVÉHO SADU ODKAZUJÚ

Príroda je len jedna – chráňme ju! lovek má v rukách silu, ktorú môže usmerniť dvomi spôsobmi – buď Č pozitívne ovplyvní kvalitu životného prostredia, alebo bude ničiť všetko pekné okolo seba. Každodenne sme svedkami, že sa naše okolie čoraz väčšmi znečisťuje, prírodné zdroje sa nadmierne čerpajú...

O tom, že nie všetko je také čierne, svedčia ľudia, ktorí sa starajú, aby sa všetko čierne či sivé zmenilo na zelené.

Títo tvoria Hnutie zalesňovateľov Nového Sadu, ktoré pôsobí už viac ako 50 rokov. Vzniklo v rámci veľkej akcie zalesňovania Srbska v roku 1960. Do konca 80. rokov akcie prebiehali naplno, no začiatkom 90. rokov, ako nám povedal koordinátor programových aktivít Hnutia zalesňovateľov Nového Sadu Aleksa Jeftić, pomaly sa strácala vôľa k serióznejšiemu zalesňovaniu, takže sa hnutie začalo orientovať na edukáciu občanov. Pričinilo sa aj o vznik štyroch parkov v Novom Sade, zlikvidovalo viac ako 30 divokých skládok v meste a na predmestiach, iniciovalo organizovanie podujatí, z ktorých sa niektoré stali tradičnými, ako Novosadská jar, Novosadská jeseň, Kvetinový trh atď. „Myslíme si, že sa význam ekológie musí deťom vsádzať do vedomia

Malú školu aranžovania a sadenia kvetov zatiaľ absolvovalo viac ako 3 000 detí (foto: Branko Vujkov) už v útlom veku,“ zdôrazňuje A. Jeftić. „Z toho dôvodu je naša edukačná činnosť zameraná predovšetkým na deti, pričom práca s deťmi predpokladá dobrú komunikáciu s profesormi. Nadviazali sme ju cez Aktív profesorov biológie, ktorý sme založili pred 20 rokmi. Každoročne organizujeme početné akcie, kde sa deti priamo v prírode naučia základné

veci o prírodných zdrojoch, ich význame a spôsoboch ochrany. Často počuť, že deti a mládežníci nie sú zainteresovaní o získavanie nových poznatkov o životnom prostredí. To nie je pravda. Keď organizujeme akcie, spolupracujeme s mnohými školami vo Vojvodine, takže s potešením môžem konštatovať, že deti s nadšením vpíjajú poznatky a prezentu-

STARÁ PAZOVA

Viac problémov ako dobrých vecí nečistenie ovzdušia, pôdy a vody vážne ohrozuje život na Zemi. PríZ roda nepozná administratívne hranice a jedinou cestou trvalo udržateľného rozvoja je harmonizácia požiadaviek ochrany životného prostredia.

Ako na to? Túto otázku si len zriedka kladieme, spravidla vtedy, keď v médiách vidíme katastrofické následky nesvedomitého konania, alebo keď sa z príležitosti Dňa ekológie či Dňa planéty Zeme zorganizujú primerané akcie. A potom, keď svitne nový deň, znovu ožijú naše staré zlozvyky. Keby však každý z nás urobil aspoň štipku, naše životné prostredie by nám to viacnásobne vrátilo.

Podľa mienky Michala Baláža, podpredsedu ekologického hnutia Ekosan v Starej Pazove, v súčasnosti je viac problémov a menej dobrých vecí. Najväčší problém v staropazovskom prostredí je malé percento zelených plôch v porovnaní s inými prostrediami v Srbsku.

– Žijeme v poľnohospodárskom prostredí, pôda je plná pesticídov, herbicídov, regulátorov rastu a iných

16

chemických látok. Vedomí sme si toho, že je dnešná technológia taká, ťažko je vrátiť sa k motyke pri obrábaní pôdy.

Nielenže je zem nasýtená chemickými látkami, ale sa pri striekaní znečisťuje aj vzduch.

Preto by bolo Častý obraz znečistenia v okolí našich miest dobre vedľa (foto: M. Baláž) ciest aspoň vy– Spomínam si na nedávnu akciu sadiť stromy, lebo na výstavbu ochranných pásem, aké často stre- rybárov, ekologického hnutia a hnutávame v západnej Európe, zatiaľ tia zalesňovateľov, keď sme čistili Ganemáme prostriedky. V snahe toto jićovu barinu, a pritom sme z nej a prekonať, aj v Združení poľnohos- z jej okolia odviezli niekoľko vlečiek podárov, kde som tiež činný, veľmi odpadu. Pritom je nesporné, že tam rozmýšľame o ekologickom poľno- by mohla byť krásna oáza vhodná na oddych a rekreáciu, len keby hospodárstve.

Druhý problém v staropazovskom sme trochu väčšmi dbali. Páčilo sa prostredí podľa nášho spolubesed- mi, že sa v tejto akcii zúčastnilo níka predstavujú odpadové vody, okolo sto milovníkov prírody a čistého prostredia a že takmer osemznečistené kanály.

jú vlastné idey o ochrane životného prostredia.“ V našej krajine nie je nadostač lesov a podľa pána Jeftića problém je v štáte, ktorý sa k vysádzaniu nových lesov stavia celkom nezainteresovane. „Za posledných 30 rokov sa opakuje, že je zalesnených iba 5 – 6 % územia Vojvodiny, hoci medzičasom sa stav zmenil a dnes je zalesnených 14 %. Teda štát nemá záujem ani len o to, aby aspoň sprostredkoval presné údaje. Ďalším problémom je nedostatok sadeníc na zalesnenie väčších plôch. Proste niet výrobcu, od ktorého by sa dalo kúpiť väčšie množstvo sadeníc naraz. Ďalšie problémy vznikajú pri výstavbe ciest.

Všade vo svete sa ku koncu výstavby pracuje na výsadbe stromov, ktoré boli počas trvania prác zničené. U nás však na prstoch možno spočítať stromy vysadené pozdĺž nových ciest. Na tieto problémy náš štát nereaguje.

Nesmieme však byť sebeckí, musíme myslieť aj na generácie po nás. A čo im zanecháme? Znečistenú pôdu, vzduch a vodu,“ konštatuje A. Jeftić. Členovia Hnutia zalesňovateľov sa nevzdávajú. V súčasnosti sú ich snahy zamerané na vznik nových zelených plôch v Novom Sade, zavedenie moderných zavlažovacích systémov a na edukáciu občanov o význame vody, ktorú každodenne zbytočne míňame vo veľkom množstve.

J. Pániková desiat percent účastníkov tvorili mladí ľudia. Práve mládežníkov musíme viac edukovať. K tomu aj nábrežie Dunaja je zanedbané, často sú tam porozhadzované odpadky a do Dunaja vypúšťame odpadové vody bez filtrovania. Jedovatý odpad v riekach ničí život nielen na mieste, kde sa vypúšťa, ale aj prostredie vzdialené stovky kilometrov. Ďalšia naša akcia bude zameraná práve na čistenie nábrežia Dunaja.

Aj tretí problém by sa dal riešiť vlastným príkladom, mieni M. Baláž: – Divoké skládky vznikajú iba z nedbanlivosti človeka. Hoci v našom prostredí máme ústrednú skládku odpadu, často sa stáva, že vôkol ciest na okraji mesta rastú kopy odpadu, smetí, plastových fliaš. Pred niekoľkými dňami som si všimol, že pri Petrovićovom sálaši niekto vysypal odpad živočíšneho pôvodu, ktorý je zvlášť nebezpečný. Pritom je jasné, že netreba veľa – iba toľko, aby každý z nás dbal na životné prostredie aspoň tak ako vo vlastnom dvore. Zo všetkého vyplýva, že netreba minimalizovať rôzne formy znečistenia a treba všemožne vplývať na vedomie iných – v záujme ochrany prírody a v prospech človeka.

A. Simonovićová

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA S PREDSEDNÍČKOU HLOŽIANSKEHO EKOSU VIEROU TURČANOVOU

Vplývajú na ekologické povedomie spoluobčanov Z

druženie ekológov Ekos Hložany (počítajúce zo 30 členov) sústavne oboznamuje verejnosť so svojou rozkonárenou činnosťou.

Zhodou okolností pri jeho tohtoročnom februárovom „snemovaní“ médiá neboli, pozvánky dostali, takže sme si s predsedníčkou Vierou Turčanovou o vlaňajšej činnosti a plánoch Ekos-u na bežný rok pohovorili neskoršie.

– Ako obyčajne na výročnej schôdzi Ekos-u sme žiakov prvého ročníka ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina prijali do nášho združenia a oni zložili tradičnú ekologickú prísahu.

– Na čo Ekos vlani dával osobitný dôraz?

– V rámci vzdelávacej činnosti usporiadali sme niekoľko prednášok.

Pripomenuli sme si Deň Dunaja, Deň lesov, Deň vôd a v rámci Dňa Hložian usporiadali sme podujatie venované Dňu planéty Zeme. Mali

Viera Turčanová

sme i zopár pracovných akcií; o. i. vysádzali sme stromky na Banšuli (pozemok z pravej strany cesty smerujúcej z centra osady k Dunaju, pri tzv. majeri – pozn. J. B.). Upozornili sme spoluobčanov na potrebu ničenia ambrózie, keď našu výzvu odvysielal Petrovský rozhlas.

– Nakoľko je známe, záujem o ekológiu zvyšujete aj formou rôznych súťaží...

– Áno. Vlani sme napríklad vypísali súbeh o najlepšie a najzaujímavejšie fotografie vo dvoch súťažných skupinách: krásy prírody, respektíve znečisťovanie prírody. Svoje fotografie zaslalo iba päť-šesť mladých Hložančanov, a to prostredníctvom Facebooku, nuž ale na začiatok to stačí. Fotky sme vyrobili a v škole z toho bola výstava. Odmeny sme udelili v Deň ochrany prírody 5. júna. Pri tej príležitosti profesor biológie Andrej Medveď z Petrovca mal prednášku pre žiakov ZŠ na tému Oboznám sa s vlastnou biodiverzitou. Zároveň sme všetkých účastníkov súbehu vyslali na jednodenný výlet na Cársku baru. V rámci neho navštívili aj etno dom v Bielom Blate a v Kovačici videli výstavu insitných maliarov.

PIVNICA

Chráňme skvosty našej roviny

– Ako dopadli súbehy o najkrajšie priedomia a dvory, t. j. kvetinové záhrady?

– Za posledné dva roky sme tieto súťaže neusporiadali. Keďže sa vyskytli isté problémy, priedomia a kvetiny vo dvoroch sme iba fotografovali a urobili sme výstavu fotiek.

– Plány na bežný rok zahrnujú bežné, už zachodené aktivity, alebo aj nové?

– Základom činnosti Ekos-u naďalej zostáva edukácia spoluobčanov, a to predovšetkým školopovinných detí; prízvukujem v tomto zmysle dobrú spoluprácu s našou základnou školou. Naďalej sa mienime zaoberať aj problémom odpadu. Budeme vplývať na vedomie a svedomie ľudí, aby čím viac dbali na separáciu odpadu a v spolupráci s miestnym komunálnym podnikom ho umiestnili na určené miesta.

Juraj Bartoš

Na práci sa podieľali Spolok pre ochranu a výskum vtákov Vojvodiny a Pokrajinský ústav pre ochranu prírody z N. Sadu. Cieľom projektu bolo prispieť k väčšej bezpečnosti bocianov na území Vojvodiny.

Hosť prezentoval aj prácu ústavu, svoj odbor a dokumentárne filmy, v ktorých spracúva ekologické témy, objavuje krásu prírody a ozrejmuje význam ochrany prostredia spolu s rastlinným a živočíšnym svetom. Oliver Fojkar režíroval vyše 15 dokumentárnych filmov. Jeho film Moj prijatelj štiglić z r. 2004 v Japonsku získal grand prix. Okrem tohto filmu k jeho obľúbeným patrí Rieka života. Záverom povedal: „Spoločným úsilím môžeme a musíme zachovať prírodu. Toto je pozvanie deťom a dospelým, aby sa vždy starali o životné prostredie.

Niekedy aj malé veci dokážu urobiť veľa. V našej rovine máme nádherné perly, ktoré treba zachovať pre budúce pokolenia.“ J. Ferková

pondelok 15. apríla v ZŠ 15. októbra v Pivnici privítali Mr. Olivera Fojkara z Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody, náčelníka oddelenia pre prezentáciu, edukáciu a vzťahy s verejnosťou z Nového Sadu. Stretnu- Účastníci programu s hosťom Oliverom Fojkarom (prvý sprava) tie, ktoré sa nieslo v znamení ochrany prírody, zorganizovali vznikol v rámci projektu, ktorý finančne podosvetoví pracovníci pivnickej školy Aleksandar porilo holandské veľvyslanectvo v Belehrade.

Pavić, Zuzana Valentíková a Anka Nedićová.

Svoju školu, v ktorej veľký dôraz venujú ekoMNOHO JE DÔVODOV, prečo sa o ochrane žilógii, žiaci predstavili príležitostným progravotného prostredia čoraz viac rokuje a píše. Tým zámom. Odznela pieseň Šťastné kompostéry, kladným je azda skutočnosť, že veľmi súvisí so všetktorej autorkou je štvrtáčka Patrícia Kmeťkokým v nás a vôkol nás: od zdravia, cez kvalitu života, vá, a spoločne komponovali profesorka hupo perspektívy. Práve preto by sa uvedenej ochrane dobnej kultúry Elenka Krošláková a žiaci 4. 1 mala venovať ešte väčšia, sústavnejšia pozornosť. Mutriedy. Vystúpili aj recitátori Valentína Imreková, seli by na to byť aspoň dva predpoklady: širšie zaMarko Mirkov, Patrícia Kmeťková, ako i Miropojenie tejto tematiky do školských programov a fislav Šuster, autor slohovej práce. Program monančné prostriedky. Týchto je u nás stále málo, no v derovali siedmačky Marcela Valentíková a ViEurópe, vlastne v Európskej únii, predsa sú. Je to ďalšnja Dragičevićová, ktorá prispela aj hrou na ší dôvod byť bližšie k tým, ktorí o nich rozhodujú. Prítamburici. roda je totiž len jedna. Na snímke: Niektoré z tematických publikácií o životnom prostredí.

Prítomní si so záujmom pozreli dokumenO. Filip tárny film O. Fojkara Bele rode moje ravnice. Film

V

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

17

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

NOVÝ SAD

KLIMATICKÉ ZMENY

Byť v správnej chvíli na správnom mieste K

Konať po novom N

životnému prostrediu sme často ľahostajní. Rovnica nevšímavosti a nezáujmu dáva výsledok nenávratnej straty. Keď to pochopíme, zväčša býva príliš neskoro. Planéta Zem je iba jedna, musíme myslieť na jej zajtrajšok.

Ekologické hnutie mesta Nový Sad vzniklo 21. apríla 1990. Riaditeľom tejto mimovládnej organizácie je Nikola Aleksić, ktorý ako výborník v niekoľkých mandátoch v Zhromaždení mesta Nový Sad propagoval a obhajoval ekologické záujmy mesta. Hovorí, že Ekologické hnutie Nového Sadu patrí medzi priekopníkov svetového úsilia v tejto oblasti a dnes má vo svojich radoch vyše 200 univerzitných profesorov a akademikov a spolu vyše 15-tisíc členov.

Od roku 1995 v Novom Sade sa každý rok tradične organizujú Eko konferencie. V nepárnych rokoch témou je Ochrana životného prostredia miest a prímestských sídlisk, v párnych rokoch sa rokuje o Zdravotne bezpečnej výžive. K výsledkom týchto medzinárodných konferencií patrí okolo 1 800 vedeckých prác. Od roku 2007 sa konferencie stali vedeckými.

Vďaka úsiliu Ekologického hnutia v čele s pánom Aleksićom krá-

sa niekoľkých novosadských parkov zostala neporušená, zachovaná je budova Sokolského domu, ako aj početné kultúrno-historické pamiatky mesta. Načas reagovali Nikola Aleksić vždy vtedy, keď sa urýchlený rozvoj mesta dostal do 1996 zabránilo premiestneniu rozporu s nevyhnutnosťou dbať sanitárnej depónie na Fruškú o ochranu životného prostredia. horu: – Treba niečo chcieť a byť v V súvislosti s výrazným a stále sa rozrastajúcim problémom správnej chvíli na správnom miesznečistenia vody vo Vojvodine Ni- te. Vtedy sme zorganizovali jednodňový výlet, spolu s viacerými kola Aleksić hovorí: – V mnohých domácnostiach univerzitnými profesormi sme nasa studne pozmenili na žumpy, a vštívili niektoré významné lokalitak sa prvá vrstva vody znečisti- ty na Fruškej hore, opustenú tela. Nemáme továrne na spraco- helňu v Petrovaradíne a starú lovanie odpadových vôd, iba Som- kalitu bývalej depónie, – spomína bor sa môže pochváliť takou ka- si Nikola Aleksić a dokladá, že pacitou. V Subotici sa napríklad uskladnenie odpadu patrí k pona jednu malú rieku napojilo trebám civilizácie, ale na to sú pocelé mesto, ktoré tam vypúšťa trebné aj civilizačné metódy.

Všetci máme výsostné ľudské odpadové vody. Mimo mesta je otvorená kanalizácia (fekálne právo cítiť sa členmi ekologicvody) a továreň to nemôže spra- kého hnutia, bez ohľadu na to, či covať. Problém odpadových vôd niekto má alebo nemá členskú vysvetľujeme teda ako jeden kartu. Namiesto záveru uvedieproces, a problém hromadenia me slová Nikolu Aleksića: „Nikto namiesto nás nič nevykoná, spobahna v riekach ako druhý.“ Druhým boľavým bodom je zlá ločnými silami musíme dbať o žisituácia s rozmiestnením a za- votné prostredie a bojovať za riadením depónií v celej Vojvo- jeho záchranu.“ Jaruška Ferková dine. Ekologické hnutie roku

ZDRUŽENIE EKOLÓGOV EKOS v Hložanoch v spolupráci s tamojšou Základnou školou Jozefa Marčoka Dragutina pri príležitosti Svetového dňa vôd 22. marca usporiadali zaujímavú ekodielňu. Aktivistky Verejného podniku Vody Vojvodiny Tijana Radulovićová, Nataša Škrbićová, Tijana Meštrovićová a Goran Stojaković pre žiakov 1. až 4. ročníka pripravili krásnu prechádzku „povedľa kanála“. Cieľom bolo zistiť, v akej miere žiaci poznajú jeho živočíšny a rastlinný svet. Nielen starší, ale aj najmladší žiaci sa pri improvizovanom kanáli cítili ako ryba vo vode a zaraz identifikovali vŕbu, brezu, bobra, korytnačku, kačicu, bociana, sumca… Zo svojrázneho ekokvízu mali ozajstnú radosť, práve ako ich učitelia a hostky z preukázaných vedomostí.

J. Bartoš

18

20. 4. 2013

avonok sú len jedným z aspektov životného prostredia, no hýbu sa v tom smere, že sa už stali hrozbou základným činiteľom života ľudí vo svete: vode, výrobe potravín, zdraviu, využitiu pôdy. Z viacerých komplexných scenárov možného vývoja klímy na Zemi a rastu skleníkového efektu atmosféry jednoznačne badať nebezpečný nárast teplôt. Ten je za posledné storočie priam dramatický a iste súvisí so zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov.

Z ich objemu asi tri štvrtiny tvorí oxid uhličitý, ktorého sa ročne na Zemi vyprodukuje okolo 30 miliárd ton, kým do atmosféry unikne zhruba osem miliárd ton. Tepelný režim planéty sa prudko mení a populačný scenár vážne upozorňuje, že klimatické ohrozenia ešte nepovedali posledné slovo. Čiže od zlého je aj horšie. Ak sú teploty prvý rizikový faktor, vývoj demografie druhý, tak tretím je vývoj urbanistiky. Väčšina budov, bytov a domov u nás je stále energeticky neúčinná. Ďalším, štvrtým rizikovým faktorom sú extrémne výkyvy počasia, ktorých svedkami sme boli i tejto zimy, od snehových kalamít po záplavové dažde.

Povedané stručne, i zmeny klímy si vyžadujú početné opatrenia, osobitnú cestovnú mapu obsahujúcu viaceré základné línie, ako je obmedzovanie otepľovania znížením emisií, prispôsobenie sa klimatickým zmenám, iniciatívy k rozvoju neškodných technológií, prispôsobenie financií a investícií tak, aby boli schopné podporiť zmiernenie klimatických zmien.

Netreba zabúdať ani na význam funkčnej krízovej infraštruktúry.

Stačí si spomenúť na február 2012 a vyvodiť z toho poučenia. Spoločenská zodpovednosť za kvalitu života na Zemi patrí alebo skôr závisí od všetkých – ako nevyhnutná súčasť reálneho každodenného života bez ohľadu na to, kde kto je.

Ešte včera bolo načase povedať: Už nie je na čo sa vyhovárať, treba konať. Lebo sa ľahostajnosť rýchlo (vy)pomstí.

O. Filip 16 /4539/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA PIVNICKÝ PRÍPAD NELEGÁLNEJ SKLÁDKY

Bez epilógu na obzore šeobecne je známe, že u nás je viac nelegálnych depónií ako legálnych. Vieme aj to, že v procese približovania sa EÚ naša krajina musí úspešne zdolať nakladanie s odpadom a implementovať základné princípy EÚ.

Národná stratégia na úspešné nakladanie s odpadom stanovila, že do konca roku 2019 Srbsko má mať 26 regionálnych depónií, resp. 12 do konca roka 2014. To v praxi znamená zrušenie početných lokálnych, legálnych i nelegálnych skládok alebo ich konverziu na transferové strediská, odkiaľ by sa odpad odvážal ďalej.

To sú pravidlá hry EÚ: ak sa chcete pripojiť k našej rodine, tak prosím, ale s čo menším počtom skládok. Háčik je v tom, že výstavba jednej regionálnej skládky

V

Miroslav Vlček pri skládke

Jaroslav Zajac

územia má byť najmenej 1 500 m.

Tá pivnická má však vlastnú adresu a prví susedia žijú na dva kroky, čiže len 100 metrov ďalej. Jednoznačný záver znie, že skládka musí von z dediny, čo sa má do-

dina začala s triedením papiera a plastu. „Na tieto účely v najbližšom období pre každú rodinu zabezpečíme vrecia rozličných farieb na rozdielne druhy odpadu,“ vysvetľuje riaditeľ Komunálneho podniku Jaroslav Zajac a dodáva, že zadovážia aj lis, aby roztriedený odpad pred odvozom mohli zlisovať. Plánujú zorganizovať aj prednášky na túto tému, aby občanov oboznámili s týmto spôsobom nakladania s odpadom, ktorý aspoň sčasti spomalí hromadenie odpadu na nelegálnej depónii. Uvažujú aj o angažovaní komunálneho strážcu a o premiestnení depónie na lokalitu terajšej šarhovne.

To trvá už niekoľko rokov, no epilóg prípadu pivnickej nelegálnej skládky ešte nie je na obzore. I keď lokálni ekologickí aktivisti oceňujú snahy lokálneho vedenia, predsa sa naďalej dožadujú premiestnenia skládky mimo dediny. „Táto skládka je nebezpečná z viacerých dôvodov. Pripomeniem iba ten, že sa tu hromadia ťažké kovy, ktoré znečisťujú pôdu, na ktorej sa okrem klasickej poľnohospodárskej výroby v poslednom čase začína uplatňovať aj organické pestovanie zeleniny,“ upozorňuje predseda pivnického ekologického združenia Miroslav Vlček.

V. Dorčová-Valtnerová

Pivnická skládka vždy ohrozuje zdravie ľudí, a keď horí – zvlášť

stojí vyše 20 miliónov eur, na čo naša krajina peniaze nemá, a zdá sa, že v tomto prípade nevie využiť európske predprístupové fondy.

Predpisy sme teda napísali, ibaže, čuduj sa svete, v ich uplatňovaní kuľháme. Pivnický prípad nelegálnej skládky je školským príkladom toho. Ani pol druha roka odvtedy, čo Pivnica dva týždne zápasila s horiacou odpadovou obludou (čítaj: skládkou) a hroziacou ekologickou katastrofou, problém nelegálnej skládky sa nedoriešil. Dôvodov je niekoľko a všetky pramenia v jednom – nedostatku financií.

Legislatíva jasne nakladá, že vzdialenosť skládky od obývaného 20. 4. 2013

16 /4539/

riešiť na úrovni obce, a nie Miestneho spoločenstva. Keby miestne vedenie to aj chcelo urobiť, skromný dedinský rozpočet mu nedovolí.

V novom zložení Miestneho spoločenstva a v Komunálnom podniku Komunal sú si vedomí toho, že úspešné nakladanie s odpadom predpokladá nielen prevenciu vzniku odpadu, jeho opätovné využívanie a recykláciu, ale aj prebúdzanie zatiaľ nízkeho povedomia občanov o ochrane životného prostredia a občianskej zodpovednosti. Preto sa začali riadiť výrokom „Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“ Konkrétne, ide o iniciatívu Komunálnej komisie pri MS Pivnica, aby každá ro-

HLAS ĽUDU

ŽIACI ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU v sobotu 6. apríla mali vydarenú jarnú pracovnú akciu, v ktorej na nádvorí školy vysadili stromky (na fotografii). Siedmaci a ôsmaci boli veľmi usilovní a vysadili spolu 22 tují a 20 brestov, na kúpu ktorých žiaci sami zabezpečili peniaze. Každý zo svojho vreckového dal, koľko mohol, a peňažnými príspevkami pomohli aj učitelia. Je to naozaj pekný príspevok jánošíckych žiakov k ochrane životného prostredia a k úprave nádvoria školy, ktoré sa takto stane ozdobou stredu osady. vlh foto: J. Takáč

19

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

NAPRIEK SĽUBOM ZNEČISŤOVATEĽOV V PANČEVE A VO VOJLOVICI

Naďalej veľmi páchne eľké továrne ako Rafinéria, Petrochémia a Dusikáreň vystavané v polovici minulého storočia v blízkosti Pančeva, resp. Vojlovice významne zmenili život občanov a vážne vplývajú na ich zdravie. Pančevo už roky preto pat- Muhamed Cimirotić Pavel Spišiak rí medzi najznečistenejšie mestá v Srbsku. Je ve- nebolo dosť, ale si okolie znečisťurejným tajomstvom, že v Pančeve, a jeme aj sami. Mnohí vyhadzujú odnajmä vo Vojlovici vysoké percento pad kdekoľvek, aj uprostred osady, pomerne mladých ľudí zomiera na v ktorej napriek sľubom ešte stále nerakovinu a iné zákerné choroby. vyrástlo zelené ochranné pásmo.

Rovnaké rozhorčenie pociťuje aj Nie náhodou teda je ochrana životného prostredia vždy aktuálnou dlhoročný predseda vojlovického FK témou. O vplyve tovární na zdravie Mladosť Muhamed Cimirotić, ktorý ľudí sa tu nikto nevyjadrí kladne. Tak s manželkou žije v byte na štadióne, napríklad Pavel Spišiak, poľnohos- a od Rafinérie ich delí iba jedno jutpodár, ktorý žije v susedstve Dusi- ro pôdy, čiže takých 200 metrov. Vraj kárne, hovorí, že plyny z továrne veľ- mohol by o tom rozprávať celý deň, mi nepríjemne páchnu a ľudia sú nú- ale hneď vystihol podstatu: – Na tení ich vdychovať: – Každé vedenie naše ihriská najprv dolieha znečistovárne nám sľubovalo, že postavia tený vzduch z Rafinérie, ktorá tu filtre a zastavia únik plynov do vzdu- predstavuje najväčší problém. Možchu. Možno niečo aj urobili, avšak no sú prvé vojlovické domy bližšie, iste ani zblízka toľko, koľko je po- ale tam sú aj stromy, ktoré ich aspoň trebné. Keby postavili filtre, istotne trochu chránia, a tu je úplne otvoby tak nepáchlo. Akoby nám ani to rený priestor. Keď je bezvetrie a k

V

Ivan Zafirović

tomu nízky tlak, benzén a iné škodlivé látky cítiť natoľko, že žiadna aktivita nie je možná. O potrebe zamedziť vypúšťanie škodlivých látok do vzduchu sa stále hovorí, ale mám dojem, že sa vonkoncom nič neurobilo. Ako páchlo pred dvadsiatimi rokmi, tak páchne aj dnes.

Najväčší paradox je v tom, že mladí ľudia, deti, rekreanti, ktorí na naše ihriská chodia športovať v záujme dodržiavania zdravej životosprávy, sú jednoducho nútení vdychovať škodlivé látky.

Známy vojlovický ekológ, špecialista ekologického manažmentu Ivan Zafirović hovorí, že znečistenie vzduchu sa najľahšie konštatuje čuchom, a preto občania najbúrlivejšie reagujú na nepríjemný pach,

kým sú iné tvary, ako je hluk, znečistenie vody a pôdy, erózia, nízke percento zelených plôch a lesov dosť zanedbané. Dokonca aj keď sa hovorí o znečistení vzduchu, nedostatočná pozornosť sa venuje zvýšenej koncentrácii častíc, čiže jemného prachu pod 10 mikrónov, ktorý je najnebezpečnejší pre zdravie ľudí.

– Myslím si, že aj keby sa kompletne zastavil únik odpadových látok z tovární petrochemického komplexu a iných priemyselných prevádzok, Pančevo by pre veľké sústredenie hazardných zariadení na veľmi malom priestore naďalej zostalo miestom nebezpečným pre život. Mesto napriek už viac ako 50ročnej prítomnosti tovární petrochemického komplexu ešte vždy nemá moderný plán ochrany pred chemickou haváriou. Musím však povedať, že tieto štandardné problémy ochrany životného prostredia do úzadia zatláčajú veľký ekologický problém celého Srbska, ktorý sa prejavuje aj v Pančeve. Ide o to, že sa veľmi ľahko mení účel pozemku, a tak sa strácajú veľké výmery poľnohospodárskej pôdy a lesov, kým na druhej strane máme čoraz viac devastovaných, zanedbaných a nevyužitých pozemkov.

V. Hudec

NÁVOD JE JEDNODUCHÝ: ten, kto recykluje, šetrí prírodné zdroje. Ak sa pozrieme vôkol seba, ani sa nám nebude chcieť veriť, koľko predmetov len v našej domácnosti začalo dožívať, koľko ich je nepotrebných. Odpadu je všade a skôr-neskôr sa ho treba zbaviť. Triedenie odpadu a recyklácia je jedným z osožných a vhodných spôsobov ako na to. Uvedomili si to už dávnejšie aj vo svete, takže pre toto odvetvie je príznačný rýchly rozvoj a ročný obrat presahujúci 160 miliárd dolárov. Tento úsek v súčasnosti zamestnáva takmer dva milióny ľudí, ktorí každý rok recyklujú nad 600 miliónov ton odpadového papiera, plastov, farebných kovov, skla, elektronického odpadu, textilu... Na snímke: Vizitkou človeka žijúceho na začiatku 21. storočia je i kopa odpadu. Našťastie, s pribúdaním množstva odpadu pribúda aj počet firiem zaoberajúcich sa jeho opätovným zhodnotením. Prejavilo sa to i na veľtrhu Eco expo.

O. F.

20

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Zemunský kostol – kultúrna pamiatka mesta Belehrad E

vanjelický kostol v Zemune sa architektonicky podstatne líši od ostatných tunajších evanjelických kostolov. Mnohí, včítane Zemunčanov, si myslia, že ide o židovský chrám – synagógu. Kostol sa vyznačuje osnovou, ktorá sa podobá trojlístku na rotunde so zvýraznenou apsidou (polkruhovým priestorom pre oltár pričleneným ku chrámovej lodi – altúriu) a dvomi bočnými krídlami, ktoré sú symetricky postavené vo vzťahu k centrálnemu vchodu. „Nad troma polováblovými strechami sa vzmáha kupola. Aj vnútro kostola s oltárom je zvláštne architektonicky zaranžované. Toto kompaktné architektonické riešenie pravdepodobne patrí škole architektov Hugu Erlicha a Viktora Kovačevića, tým skôr, že jedným uceleným spôsobom využili uhol križovatky v starej časti Zemunu,“ uvádza sa v Úradnom vestníku RS č. 108/05, keď tento zvláštny evanjelický kostol vyhlásili za kultúrnu pamiatku mesta Belehrad.

Ide teda o originálne a zriedkavé architektonické riešenie stvárne-

Olejomaľba Jana Žolnaja inšpirovaná zemunským ev. kostolom

né v dôsledne realizovanom modernistickom koncepte. „Tento kostol sa vyznačuje kultúrno-historickou a dokumentárnou hodnotou, ako svedectvo existencie a života jedného kresťanského konfesionálneho prostredia v období medzi dvoma vojnami v Zemune,“ uvádza sa na webovej stránke beograd20. 4. 2013

16 /4539/

skonasledje.rs.

Zemunský evanjelický kostol bol pravdepodobne vystavaný v rokoch 1926 – 1930, hoci sa zistilo na základe výkresu, že architektonický návrh vznikol už roku 1914.

Chorvátsky architekt židovského pôvodu Huge Erlich (1879 – 1936) sa k tomu podpísal pod niekoľko významných projektov budov, ktoré dodnes stoja v Záhrebe.

V zachovanom liste z 19. apríla 1921 evanjelický farár Schumacher píše seniorovi Adamovi Verešovi do Bešky: „Ukazujem Ti základňu môjho kostola. Narysoval ju podľa mojej idey architekt Rudolf Lubynski zo Záhrebu. Ľavá strana je kostol, pravá strana sú misijné miestnosti: veľká a malá sála, izby pre hostí, byt pre obecnú diakoniu a pre diakona, farára, farskú kanceláriu a iné. Bude to prvá výstavba v novej krajine; chcem ju počať na jar, lebo je po-

uspokojiť s menšou sumou peňazí. Tým sa môže vysvetliť skutočnosť, že zemunský evanjelický kostol na spomenutom uhle zostal bez plánovanej poschodovej fary.

Tento kostol architekti rysovali v roku 1921, čiže v období, keď v Kráľovstve SCHS definovali organizáciu Evanjelickej cirkvi. O tom svedčí nasledujúca konKresba možného zemunského kostola štatácia nemeckého fa- Rudolfa Lubynského rára Schumachera (ktoPo ujasnení idey osamostatnenia rého osobné meno sme, žiaľ, nezistili): „Obávame sa, že zámerom Nemeckej a Slovenskej evanjelickej Slovákov a spôsobom ich boja a. v. cirkvi zemunský farár Schumadošlo k nástrahám v našich ra- cher v nasledujúcom liste podotkol, doch. Mne jednoducho nechce že na svetovom zjazde (ktorý sa vojsť do hlavy, ako môže senior na- vtedy konal v New Yorku) majú obpriek záveru seniorského zhro- hajovať spoločné záujmy: „Pretože prof. Morehed a Sir Dickenson, člen anglického parlamentu, prídu do Zemunu s cieľom informovať sa o záchrane menšín v našom kráľovstve a pretože moja vec v Amerike beží, cez „veľkú vodu“ teraz nepôjdem.

Správu a návrhy som kongresu zaslal poštou. Ćiro (Cyril Abaffy) ma poprosil, aby som mu spravil predbežný návrh ochrany národných menšín v budúcich dištriktoch v rôznych rečiach,“ uviedol farár Schumacher v liste z 25. mája 1921 kolegovi Adamovi Verešovi do Bešky.

Uvedený kostol sa dodnes nachádza na uhle ulíc Bežanijska kosa, Prilaz a Ivićovej ulice. Po vyEvanjelický kostol v Zemune na pohľadnici sťahovaní nemeckých obyvateľov treba veľká. Ale preto potrebujeme maždenia predsedávať schôdzi, zo Zemunu roku 1945 kostol bol urmoc peňazí. Prosím Ťa rozpošli list ktorá uzaviera opačne od toho, čo čitý čas zamknutý. Neskôr slúžil všetkým zborom, aby zozbierali seniorát uzavrel. Či nás (Nemcov) potrebám Miestneho spoločenpríspevky a vysvetli im, o aký dô- Slováci jednoducho zradili alebo stva ako priestor pre spoločenský ležitý chrám ide. Väčšia čiastka, žiadajú likvidáciu starého senio- a kultúrny život mládeže. V roku pravdaže, príde z Ameriky...“ rátu? V tom prípade neexistuje 2003 Obec Zemun a Evanjelické náZ ostatných listov vidno, že ze- viacej náš seniorát, prestávajú boženské spoločenstvo podpísali munský evanjelický farár Schuma- všetky záväzky voči nemu, rovna- dohodu o prinavrátení kostola vecher prosil vtedajšieho sriemskeho ko pre Slovákov, ako aj pre ostat- riacim. Dnes sa v tomto kostole koseniora Adama Vereša o odporú- ných... Predtým by sme sa museli najú bohoslužby nielen v nemeckej, čanie pred odchodom do Ameri- stretnúť a povedať si, či máme ale aj v srbskej a slovenskej reči. V ky. Počítal so značnou finančnou spoločný seniorát alebo ho už ne- belehradskom (a teda aj zemunpomocou z USA, od Kráľovstva máme.“ Aj z ostatných archívnych skom) cirkevnom zbore po odSCHS a tunajších nemeckých a slo- dokladov možno zistiť, ako ťažko chode Mgr. Vladislava Ivičiaka do venských darcov. Finančné plány sa sa definovali spôsoby osamostat- Báčskeho Petrovca pôsobí slopodľa všetkého v značnom rozsa- ňovania evanjelicko-kresťanských venská farárka Anna Petrákováhu neuskutočnili, takže sa investor cirkví v zložito usporiadanom viac- Petrovićová.

– zemunský cirkevný zbor musel národnom štáte.

Katarína Verešová

HLAS ĽUDU

21

e Konečn

jar!

akukšili. Ak n že na e t o p j e sa je tíme, šetci sm alendára, tak zis ale mesiac, k k lý o e d c ž u e neme n m oneč e r čaká ročnú ja mky aj dlhšie. K iečkom, to h to tú jo sln a teplým e – pota – uznajt v plnej kráse: s rných kvetov. N ja la m iš u o r nám p vtáčikov, vôňo aprílov v tomto ce m šteboto ponúkame vám y a slohové prá s m ie o re n k k a s ý ít č v v v Bá rné jej u kútiku ja oly Jána Čajaka m o k s t De j šk ákladne u jari žiakov Z príchod o h é i. n c č v ich ne Petro ích naš osť z ko A na rad j od vás – ďalš aliarov a m čakáme tov: kresliarov, kamará a pisateľov.

V

Dajana Vrškov á, 5. a

osál, 5. a Daniel N

očujem jar Vidím, cítim a p

k ani veľbie, ktoré si člove . Spod ar je ročné obdo ke át kr i ľm ve je často mi neužije, lebo pekná sneka kú vy ky ýv ikr mäkkej bielej pr zelené booch sa rodí nové žienka. Na strom zo zimnésa íva a prebúdza hatstvo. Všetko ož sa pripravujú na svoj štart y ho spánku. Tulipán Bociany vidieť v diali, ako ií. óz pl ex h ýc en rv če dujú. Ovoci, a husi ich nasle sadoch. V sa k nám vracajú ný stromy v ovoc ch nári začali strihať tská pieseň radosti. de uliciach sa ozýva é najobľúbenejšie ročné Jar je moje druh lebo sa môžem zabávať lete, obdobie, hneď po i. m át ar m ka s Peter Čáni, 6. a

J

Čarovná jar príde zima a zaženie

en čo ko živé do teplých úkryLtov,všet každý človek, ba aj zviera,

Martin Turčan, 5. a

Tešíme sa jarnému slnie

čku

P

Tina Makanová,

5. a

o dlhej zasneženej zime priš la k nám pani Jar a so sebou priniesla usmiev avé slniečko.

Každé ráno, keď sa zobudí m, otvorím okno a pocítim peknú a príjemnú vôňu jari. Ráno, keď idem do školy, vidím pučiace stromy a rozkvitnuté sedmokrásky, fialky... Spo lu s prírodou sa prebúdzajú aj zvieratá a prilete li aj vtáky z teplých krajín. Usilovné včeličky vyl etujú zo svojich úľov a poletujú z kvetu na kve t. Na stromoch spievajú sláviky a deti sa vonku hra jú. veľa práce. V každej záhrad Ľudia na jar majú e sa usilovne pracuje. Nedočkaví poľnohosp odári chystajú pôdu na jarnú sejbu, hoci ešte stále hrozia jarné mrazy. Stromy sa začali obliek ať do zelených plášťov.

A ja sa teším, ako aj iné det i, že k nám prišla pani Jar. Ako je len teraz všade oko lo nás krásne.

Sára Čániová, 5. a

sníva čarovný sen o jari.

Zima našťastie už prešla a jar nám klope na dvere. Spolu s jarou prichádza natešené, usmiate, veľké, zlaté slnce, no najdôležitejšie je to, že prichádza teplo – teplo lásky. Priletujú k nám sťahovavé vtáky, sadajú si na stromy a štebocú si o svojich ďalekých cestách. Ich štebot vyláka von všetky zvieratá. Kvitnú prvé jarné kvety. Všetok tento zhon vyláka von deti.

Práve tu nám prichádza teplo lásky. Každý sa vtedy zamiluje.

Samozrejme, že ani ja nie som výnimkou. Poznáme sa s týmto chlapcom už oddávna, ale lásku mi vyznal len pred dvomi mesiacmi. Viem, že vtedy bola ešte zima, ale v tej chvíli pre mňa jar už bola v plnom prúde... Kamarátka mi prezradila, že môj milý má pre mňa nejaké prekvapenie, no nepovedala mi, aké, len to, že súvisí s jarou. Teším sa na to.

Nenadarmo sa hovorí, že je jar čarovná.

Vladimíra Sabová, 7. a

Anna F. a Jana S.

22

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 4/16/2013 2:49 PM Page 1

Nový Sad 20. 4. 2013 Ročník XXX Číslo 4/347 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VEDA K MEDZINÁRODNEJ VEDECKEJ KONFERENCII V MARTINE

Matica slovenská v národných dejinách V

Martine sa 26. a 27. februára tohto roku konala Medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Matica slovenská v národných dejinách a na nej odznel aj príhovor predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

Na túto vedeckú konferenciu organizovanú MS pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska a 150. výročia vzniku Matice slovenskej sa prihlásilo takmer 80 účastníkov z celého slovenského sveta. Niektorí z nich prišli až spoza veľkej mláky. Pracovalo sa v troch sekciách. Ja som mal tú česť viesť rokovanie I. sekcie – Slováci v zahraničí. Z toho dôvodu sa predovšetkým venujem práve jej.

Počas dvoch dní referáty týkajúce sa slovenského zahraničia prednieslo 22 účastníkov. Ich obsahom neboli len dejiny a historické skutočnosti, ale i informácie týkajúce sa dneška. Každý účastník mal možnosť vypočuť si to, čo ho najviac zaujíma alebo si voľný čas vyplniť prezretím výstavy Matica v národe / Národ v Matici. Príspevky odzneli na tému histórie Matice slovenskej a Slovákov v zahraničí, počuli sme o zahraničnej Matici slovenskej, Svetovom kongrese Slovákov, o vzniku a pôsobení Matice slovenskej v Juhoslávii, o vzniku a vývoji Matíc slovanských národov, o vzniku Matice slovenskej v Amerike, o Slovenskej lige v Amerike a Kanade, o slovakistike a cirkevnej spolupráci, o du-

chovnej starostlivosti pre Slovákov v zahraničí, ako aj o vzniku a vývoji časopisu Slovensko, ktorý je určený pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V hlavnom otváracom pléne odznel príspevok na tému Starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov v zahraničí, ktorý predniesol predseda ÚSŽZ Igor Furdík. Vedeckú konferenciu hodnotil veľmi pozitívne a podľa neho priniesla aj pre jeho prácu mnoho nových poznatkov a podnetov. Mno- Poslucháči konferencie

Pracovné predsedníctvo vedeckej konferencie s čestnými hosťami

hých zaujala aj téma Európske dimenzie Slovákov doma a v zahraničí, kde referujúci podal návod, ako získavať finančnú podporu z projektov dotovaných euro fondmi.

Podnetná bola aj diskusia, ktorá nasledovala na záver referátov. Otázky krajanov boli nasmerované k štátnej politike, k Matici slovenskej, k pomoci a starostlivosti o zahraničných Slovákov, na ktoré odpo-

Kladenie vencov na Národnom cintoríne

vedal po celý čas prítomný Igor Furdík, ako i predstavitelia MS. Hovorilo sa o grantovom systéme a podpore Úradu, o potrebe novelizovať zákon pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o slovenskom občianstve, o ďalšej podpore študentov a mladých ľudí pre štúdium slovenského jazyka, o duchovnej starostlivosti, o možnosti zabezpečiť príjem rozhlasu a kanálov slovenskej televízie v zahraničí, ako aj o vytvorení priestoru pre pravidelné vysielanie o živote a činnosti Slovákov v zahraničí.

Paralelne s konferenciou prebiehalo i sprievodné podujatie v Dome J. C. Hronského, ktoré zorganizovalo KM MS a Miestny odbor MS. Priestory dnešného Krajanského múzea sa zaplnili poslucháčmi, ktorí si prišli vypočuť prednášku popredného amerického Slováka, univerzitného profesora žijúceho v Ottawe, Mariána Marka Stolárika, ktorý pre-

zentoval svoje historicko-biografické dielo Kde sa cítim doma? Slovenské vysťahovalectvo do Severnej Ameriky (1870 – 2010). Možno o niečo viac ako samotná kniha vzbudilo pozornosť publika jeho autentické rozprávanie o živote emigranta v Kanade plné osobných zážitkov a postrehov. V závere sa rozprúdila živá diskusia a otázky hostí smerovali až k aktuálnemu stavu„slovenskosti“ v Kanade, k dnešnej emigrácii a momentálnej starostlivosti o Slovákov žijúcich v Amerike.

Počas priebehu konferencie sa nezabudlo ani na našich predkov a na martinskom Národnom cintoríne matičiari i hostia položili zosnulým spomienkové vence. Taktiež bolo pre účastníkov konferencie pripravené aj divadlo, ktoré bolo živým dôkazom toho, akí schopní sú krajania za hranicami domoviny.

Hra Záveje od Vladimíra Hurbana Vladimírova preniesla divákov do minulých čias a zožala patričný úspech.

Všetko to vypovedané i nepovedané na Vedeckej konferencii nahradí pripravovaný zborník, ktorý vydá Matica slovenská v dohľadnej dobe. Všetkým účastníkom konferencie nielen za prednášky, ale i za ich zapájanie sa do diskusií a vytvorenie príjemnej, pracovnej a priateľskej atmosféry, z ktorej vzišlo mnoho nových poznatkov a podnetov pre ďalšiu prácu, patrí úprimné poďakovanie.

Daniel Zemančík

obzory2:0 4/16/2013 2:50 PM Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (40)

Od kvázirovnoprávnosti po cirkevnú samostatnosť eď ide o evanjelické vierovyznanie na začiatku príchodu Slovákov do K Báč-bodrožskej stolice, možno hovoriť o dvoch obdobiach: tereziánskej a jozefínskej. Tereziánska bola pre evanjelikov krutá a predpokladala tri etapy.

V prvej novo prisťahovaní Slováci si po vzore katolíkov svojvoľne založili evanjelickú cirkev. Nasledovali represívne opatrenia a bohoslužby boli zakázané.

V tretej etape sa bezúspešne snažili vydobyť si právo na vierovyznanie.

Tolerančným patentom (Edictum tollerantiae) Jozefa II. vydaného 13. októbra 1781 štát si zastal na stranu slobody vierovyznania. V prvom jozefínskom období šlo o formálnu slobodu, keď nekatolícke vierovyznania sa iba tolerovali. Až v rokoch 1790 – 1791, teda po smrti Jozefa II., uhorský snem a cisár Leopold II. vyhlásili protestantov a ortodoxných za štátom uznanú vieru, čím sa vytvorili podmienky pre úplnú slobodu vierovyznania.

Na začiatku získavania slobody evanjelického vierovyznania boli najúspešnejší Petrovčania ako najpočetnejší a už vtedy speli k tomu, aby boli strediskom Slovákov na tom území. Hneď po povolení sa usporiadali ako cirkevný zbor. Mali už vyhotovený plán a rozpočet na výstavbu kostola, ktorý vypracoval architekt Jozef Kiš, a od panstva si vymohli pozemok. Cirkevný objekt začali stavať roku 1822.

Základy boli obdĺžnikového tvaru, v rozmeroch 19 x 9 siah (36,03 x 17,07 m), s kratšími stranami na východnej a západnej strane a s polkruhom. Objekt bol plánovaný ako modlitebnica, teda bez veže a zvonica mala byť vystavaná pred kostolom (vystavaná v roku 1786). Stavba modlitebnice bola zakončená v roku 1784. Paralelne sa podnikali kroky na príchod farára. Prvým bol Andrej Stehlo (Sztehlo), syn pilišského farára. Prišiel na sugesciu superintendenta banského okolia Jána Čerňanského. Tú zodpovednú a neľahkú funkciu prijal 18. augusta 1783 a do úradu ho uviedol peštiansko-békešský senior Ján Bartolomeides, ktorý vysvätil postavené základy modlitebnice. V najstarších cirkevných záznamoch vidno, že náklady na stavbu boli 33 944 zlatých (forintov)1 a zo zápisov superintendenta Martina Hamaliara, ktorý previedol kanonickú vizitáciu v petrovskej cirkvi dňa 23. sep-

tembra 1798, vidno, že „v chráme mimo stolíc a pavlače nachodí sa murovaný oltár, v ktorej prostriedku nachodí sa dutina, v ktorej umiestnený je kríž s ukrižovaným Spasiteľom.

Okrúhly, prenášateľný stolík slúži za krstiteľnicu. Kazateľňa je umiestnená nad spomenutou dutinou v strede oltára.“2 Na začiatku modlitebnica nemala krstiteľnicu a ani organ.

Bajša sa pred Tolerančným patentom nemohla považovať za artikulárnu osadu, takže aj to, čo si evanjelici v čase Márie Terézie vymohli od kaločského arcibiskupa Klobušického, im bolo zakázané. Po patente Jozefa II. listom Námestnej rady č. 4534 zo 4. júla 1782 im bolo dovolené konať cirkevné obrady a do Bajše si povolať na konanie služieb aj evanjelického kňaza z Pazovy.3 S takým riešením cirkevníci neboli spokojní a v roku 1783 si pre bohoslužby žiadali vlastného farára. Na ich žiadosť Námestná rada roku 1785 oboznámila Báč-bodrožskú stolicu, „že jeho Výsosť ráčila, zo svojej osobitnej milosti Evanjelickej obce v Bajši dovoliť vlastné vierovyznanie, a že Stolica má istú naučiť, a ju usmerniť, aby s udelenou slobodou nepreháňala“4. V roku 1786 im povolili používať spoločnú zvonicu. Vtedy bol vykonaný súpis evanjelikov v osade.

Prvá modlitebnica bola vystavaná pri potoku za mlynom grófa Zakóa, kde bol aj byt pre farára. Prvým farárom bol Ján Tomka (1785 – 1794) a po ňom Michal Pavel Slamaj (Szlamay)5.

Po odcudzení evanjelického chrámu v Selenči a odchode 120 slovenských rodín do Pazovy tým sa zaoberala aj kráľovská rada. Po Tolerančnom patente selenčskí evanjelici podali žiadosť na kráľovskú stolicu povolať si farára a učiteľa a vystavať cirkevné objekty. V listine bol aj plán a rozpočet modlitebnice a fary a súpis evanjelikov domkárov (93 rodín) a bezdomkárov (33 rodín). Tá prosba však z Kráľovskej komory prišla na cirkevné úrady v Kaloči až roku 1786. Katolícke arcibiskupstvo im hneď vyhovelo. Prvým farárom bol Juraj Plachý, predtým učiteľ v Hložanoch. Vysvätený bol za farára v Banskej Bystrici 5. septembra 1787 a v polovici septembra bol uvedený za farára v Selenči. Cirkevný zbor sa konsolidoval a vystavali cirkevné objekty: najprv roku 1788 bola postavená fara,

1 Viď o tom cirkevnú archívnu dokumentáciu, ale aj A. Čáni: Rozpomienka 1745 – 1995, II. časť, Petrovec 1991, s. 47 – 66. i Podľa J. Maliaka: Dejiny stavby petrovského chrámu. Kníhtlačiareň úč. spol. v Petrovci 1923, s. 3.

2 Dok. 203/1782, Archív Vojvodiny, BBŽ, 1780 – 1782, zv. 8.

3 Dok. 299/1785, Archív Vojvodiny BBŽ, 1783 – 1784, zv. 9.

4 Pozri o tom G. Ulmer: Posed Bajša, spahije i kmetovi 1751 – 1849. FF, Institut za istoriju, N. Sad 1986.

24/II

a potom aj škola. Nakoniec začali stavať aj modlitebnicu. Jej dimenzie boli 10 x 5 siah (19 x 9,5 m). Stavali z kúpených tehál, lebo im arcibiskupstvo nepovolilo páliť tehly vo vlastnom chotári. Podmienky boli podobné ako v Petrovci. Modlitebnica bola bez veže, ktorá bola pristavaná neskoršie. Krstiteľnicu zhotovil hrnčiarsky majster roku 1794.6 Hložančania mali najviac peripetií s povolením založiť si cirkevný zbor.

Kompetentné orgány vždy našli príčinu, aby žiadosť odmietli. Až roku 1785 komisia Báč-bodrožskej stolice uznala, že sú podmienky mať cirkev a platiť farára, ale na písomné potvrdenie čakali až do roku 1793. Už na základe ústnych posudkov vyslali Štefana Šomodiho a Pavla Slobodu po kňaza. Prvým farárom bol Peter Jesenský, ktorý prišiel 24. mája 1786 do Hložian a o šesť dní bol inštalovaný za farára. Vykonal to Andrej Stehlo. V Hložanoch bolo 512 duší. Roku 1787 vystavali aj modlitebný dom, ale pre nedostatok peňazí na chrám dlho čakali. Roku 1788 kúpili zvon. Bol ťažký 90 funtov.

V roku 1791 zo starých vojenských nemocníc pri Novom Sade kúpili stavebné drevo, tehly napálili s povolením futockého panstva a z pozostatkov neďalekého hradu Onagrium nalámali 116,5 siah kameňa. V roku 1792 sa zjednali s najlacnejším majstrom Jánom Tockelom, murárom z Nového Sadu, postaviť chrám za 300 zlatých. Majster peniaze prijal a pre nesváry s vedúcimi zboru prácu nechal. Nový majster Peter Weinhoffer z Futogu sa dohodol vykonať staviteľské práce za 500 zlatých. Z kameňa vystavali dolnú časť stavby (po obloky), a potom murovali tehlami. Murárske práce boli hotové v jeseň 1796, a potom tesár Pišpecký vyhotovil základ pre strechu. Tá bola z trstiny. Stavbu ukončili na Jozefa roku 1797 a posviacku vykonal Andrej Stehlo. V roku 1799 bol kúpený aj druhý zvon, ťažký 2 centy a ten bol už postavený na vežu7.

Kysáč mal to šťastie, že o pár rokov po jeho vzniku prišiel na moc Jozef II. so svojimi ediktmi tolerancie. Najprv využili ten, že sa v osade môže otvoriť škola, aj keď má menší počet obyvateľov ako bolo zákonom stanovené. Už v prvom roku pôsobenia žiadali o povolenie a keďže v roku 1784 bolo tam 105

slovenských rodín, aj tú podmienku splnili. V komplikovanej procedúre dostali povolenie zavolať si učiteľa, lebo bol počet katolíkov v osade malý. Prvým učiteľom bol Jozef Valentíni a od roku 1786 deti učil Štefan Záborský (Chovan). Ako dcérocirkev petrovskej matkocirkvi kysáčsky cirkevný zbor pôsobil od roku 1783 a od roku 1785 pracovali na osamostatnení. S prvým farárom Michalom Slamajom, ktorý začal pôsobiť roku 1787, nemali šťastie a roku 1794 musel osadu opustiť. Na jeho miesto prišiel František Jesenský a 16. marca 1794 bol uvedený do funkcie. Predtým bola na Šimandre vystavaná škola a 24. októbra 1794 stolica vydala povolenie pod číslom 1401 aj na stavbu kostola. V polovici júna 1795 bol slávnostne položený základný kameň.

V celom postupe bol osobitný ceremoniál8. Stavba kostola nebola zakončená v roku 1797, ale posviacka bola predsa vykonaná 1. novembra toho roku. Veža bola vystavaná roku 1799. Strecha bola z trstiny a faru vystavali na mieste šimandranskej školy.

Kulpínski Slováci si vo svojom organizovaní najmenej pomohli. Na otvorenie slovenskej školy sa zmohli v roku 1789. Prvým učiteľom bol Ján Lisý (1789 – 1796), a potom Juraj Rohoň, ktorý konal aj cirkevné povinnosti. Jej konsolidácia však nebola vykonaná až do roku 1822. Akoby im status dcérocirkvi postačil, aj napriek tomu, že podmienka počtu obyvateľov bola splnená už začiatkom 19. storočia.9 Tak vyzerali výdobytky našincov na duchovnom poli v prvých rokoch po Tolerančnom patente. S výstavbou a s farárom to šlo, ale s platením katolíckej cirkvi aj napriek osamostatneniu sa nedalo skoncovať. Ich naťahovačka so štátnymi orgánmi trvala až do roku 1791, keď bol ten záväzok zákonom zrušený. Bola tam ešte jedna výhoda.

V období povolenia evanjelickej cirkvi, osady Báč-bodrožskej stolice, vlastne našinci tohto vierovyznania patrili do Evanjelického dekanátu v Pešti. V roku 1791, keď bol v Budapešti realizovaný Evanjelický koncil, formovaný bol Báčko-sriemsky evanjelický dekanát, do ktorého patrili všetky slovenské a nemecké cirkevné zbory. Potom už šla starosť o cirkevníkov tohto vierovyznania inak a iným smerom.

DrSc. Ján Babiak

5 Pozri o tom V. Valent: Evanjelický a. v. cirkevný zbor. In: Selenča 1758 – 1998, Slovan – Kultúra, Báč. Petrovec 1998, s. 77 – 79.

6 S. Hnilica: Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Hložanoch 1786 – 1996. In: Hložany 2. Kultúra, Báč. Petrovec, s. 91.

7 Viď o tom F. Jesenský: Pamätnica historických zápisov... Archív evanjelickej a. v. cirkvi v Kysáči.

8 Viď o tom J. Babiak: Kulpínčania na krídlach Tálie. MOMS Kulpín, Kulpín 2007, s. 24 – 29.

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 4/16/2013 2:50 PM Page 4

ROZHOVOR MGA. JANKO SIROMA, KOSTOLNÝ ORGANISTA, A VELEBNÝ PÁN THMGR. VLADISLAV IVIČIAK

Splynuli s Petrovcom P

o horúcom lete a ešte horúcejšej jeseni na poli petrovského cirkevného zboru nastali nemalé zmeny. Petrovský cirkevný zbor tak uzavrel starú niekoľkoročnú kapitolu vo svojich dejinách so skromnou činnosťou a na pevných základoch začal budovať silný duchovný život.

Hneď po nastúpení do služby dvaja mladí ľudia poriadne rozvírili ustálenú hladinu v zborovej činnosti; proste pohli svetom.

Začiatkom septembra 2012 na oslovenie cirkevnej správy kantorské povinnosti začal vykonávať ostrieľaný organista MgA. Janko Siroma, pôvodom z Kovačice. V septembri prichádzal len na nedeľné služby Božie, a onedlho – 4. novembra, keď mu to povinnosti dovolili, podpísal aj zmluvu a nastúpil na uprázdnené miesto kostolného organistu, lebo hrou na kráľovskom nástroji učaril a navodil pravú slávnostnú atmosféru na službách. Od septembra do konca novembra, pokým sa na nedeľných službách Božích každú nedeľu striedali kazatelia, a teda pred uzavretím súbehu, na bohoslužbách dvakrát hosťoval aj farár ThMgr. Vladislav Ivičiak, pôvodom z Kysáča, aby po získaní väčšiny hlasov petrovských cirkevníkov do služby petrovského farára v prvú adventnú nedeľu 2. decembra 2012 aj nastúpil.

V tretiu adventnú nedeľu cirkevný spevokol, s ktorým už úspešne pracoval pán Siroma, a zborová správa srdečne privítali nového pána farára a popriali mu mnoho zdaru pri šírení evanjelia a kazateľskej činnosti – zvesti slova Božieho.

Svojím osobným príkladom títo dvaja mladí muži od prvého dňa zvýrazňovali ľudské hodnoty, a tak za krátky čas získali priazeň Petrovčanov. Po brilantnom Veľkonočnom chrámovom koncerte 31. marca a ešte niekoľkých vynikajúcich podujatiach poprosili sme ich o slovo.

Nedalo sa proste nezačať s vydareným posledným koncertom, ktorého umeleckým garantom bol MgA. Janko Siroma. V preplnenom kostole prítomní sledovali dôkladne koncipovaný program, ktorý priniesol silným dojmom pôsobiaci umelecký zážitok. Petrovský spevokol sa zaskvel v tom najkrajšom svetle – vy20. 4. 2013

16 /4539/

Ešte jedno nevšedné podujatie sa cez veľkonočné sviatky konalo, na Bielu sobotu Veľkonočné bdenie. Na otázky, kto je tvorcom idey aj v petrovskom kostole zorganizovať bdenie, odpovedal najprv pán farár: „Videl som to v Nemecku a v novosadskej katedrále − katolíckom Chráme mena Máriinho, pán kantor to videl v Česku a na Slovensku. Robia to aj evanjelické cirkvi v Nemecku a Amerike, a so súhlasom správy a pána biskupa chceli sme aj my tie svetové udalosti preniesť do nášho zboru.“

stúpilo veľké umelecké teleso, ktoré pán kantor dokázal zladiť aj v speve, aj v hudbe. Treba ale spomenúť aj Vianočný chrámový koncert, ktorý za veľmi krátky čas prichystali, a čo do kvality a počtu hostí sa vyrovnal veľkonočnému. Okrem toho bolo ešte zopár nádherných výstupov, o čom sa s dávkou skromnosti zmienil takto: „Čo sa týka tej umeleckej, hudobnej, resp. koncertantnej stránky aj v Kovačici som sa snažil toto podporovať. Moja mienka je taká, že cirkev okrem toho duchovna má sa starať, aby v yc h ováva l a ľudí, má ich povzbudzovať aj na kultúrnej rovine. To duchov- Z uvítania nového pána farára no a to umenie je úplne tesne prepojené, vlastne duVýsledok ich úsilia sa prejavil v bochovno sa sprostredkuje aj umením. hatej návštevnosti kostola. K tomu A ruka v ruke cirkev by mala pod- mal čo povedať aj pán kantor: „Proporovať takéto projekty, obzvlášť gram cirkevný sme riešili na základe keď máme napríklad aj v tomto cirkevných kníh a všetko v súlade s prostredí ľudí, ktorí to dokážu reali- agendou.“ zovať − aj spevákov, aj hudobníkov.

Treba spomenúť aj to, že týchto Dokonca máme tu aj mladé sily a dvoch prvých ľudí petrovského zbokeď sa to všetko dobre synchroni- ru tohtoroční konfirmandi jednozuje, vzniká prekrásna vec. Teší ma, ducho zbožňujú. Aj výkon, ktorý ak si myslíte, že sme to urobili na vy- verejnosti ukázali všetci spolu, to posokej úrovni. Priznám sa, chcel som tvrdzuje. Pán farár s prácou konfirukázať, že všetko sa dá, len sa treba mandov nemal veľkú skúsenosť. za to založiť, zorganizovať ľudí, mať Zato pán kantor v roku 1997 v Koideu, návrh, plán a už to ide. Toto vačici pracoval s konfirmandmi − vyvšetko tu roky bolo, len to bolo tre- učoval spev. Po troch rokoch pôsoba podnietiť. My sme prišli sem tak benia v rodisku šiel na štúdiá do Braby som povedal ako tabula rasa; za- tislavy, a tam tiež mal konfirmandov. čali sme budovať, a s postupom Povedali, že s nimi pracovali veľmi času sú tu aj vynikajúce výsledky. otvorene, snažili sa im vysvetliť všetSkúsili sme inovatívne ísť, ale dať ko, o čo sa zaujímali: „Aj napriek všetky poriadky služobné a všetky tomu, že je to pre deti v tom veku aj veci proste podľa cirkevného po- nepochopiteľná látka, snažili sme sa, riadku a agendy, ktoré stanovila cir- aby tie prednášky boli maximálne kev. Aj napriek tej nedôverčivosti, s pestré, aby sa striedali činnosti jedktorou som sa zo začiatku stretol, so nak v prednáškach slova Božieho, spevokolom sa mi výborne pracuje. jednak spev, potom sme im urobili Všetky pokyny, ktoré vyžadujem, aj takú videoprezentáciu, aby deti sa realizujú. No a keďže máme ta- nielen počuli, ale aby to aj cítili; kých 46 – 48 členov, spievame štvor- lebo keď je vizuálny kontakt s tým, hlasne.“ čo sa prednáša, zostane to upev-

HLAS ĽUDU

nenejšie v mozgu. A potom sme im šli aj na tie chuťové city,“ hovorí kantor a následne zdôrazňuje:„Všetko s cieľom, aby im to nadšenie, ktoré doteraz mali, vydržalo. Veľa sme do nich investovali, možno aj nad rámec niekedy, ale len s jedným jediným cieľom, aby tomuto cirkevnému zboru zostala nádej, zostala budúcnosť. Práve preto ich budeme motivovať aj naďalej.“ Roky sa mládeži nevenovala patričná pozornosť a o mládežnícke programy sa neprejavoval veľký záujem, jednoducho medzi mládežou sa nepropagovali náboženské témy. Cítiť tu veľkú medzeru, nezáujem, ba aj odmietavosť.

Im sa podarilo prilákať aj mládež vo Veľkonočný pondelok na mládežnícke služby Božie. Na toto pohotovo odpovedal pán kantor: „Keď som rozmýšľal o všetkých veľkonočných aktivitách, veľmi som chcel, aby aj mládež našla svoj kútik a svoj podiel na týchto sviatkoch a práve som chcel, aby aj im bolo umožnené svojským, teda mládežníckym, moderným spôsobom, a tak ako sa to robí v celom svete, osláviť Veľkú noc. Aby teda našla vo svojej cirkvi svoje miesto. Chcem sa držať toho hesla, aby každý človek, ktorý je v cirkvi, buď v Petrovci alebo inde, našiel svoje miesto v cirkvi, tak starší, ako aj stredné generácie, mládež a deti – jednoducho všetci, a tak sa vlastne realizovali tie mládežnícke služby. Pri tomto mi pomohla spolupráca s hložianskymi Kvapôčkami; tam sú vynikajúci hudobníci a keď sa spojili s našou mládežou, dobre to dopadlo. Samozrejme, bez podpory kňazov − petrovského a hložianskeho Jaroslava Kopčoka − by to nešlo.“ Vidno, že nič nenechávajú náhode. O plánoch do budúcna intenzívne rozmýšľajú. Chcú, aby po nich zostala trvalá pamiatka, aj taká v podobe tabla členov spevokolu a nahraním cédečka. Stojí to za to, lebo sem prišli ako misionári. V novom prostredí fascinovali svojou úprimnosťou a entuziazmom − splynuli s Petrovcom.

Za rozhovor vďačí Anna Horvátová Foto: Ján Kolár

III/25

obzory4_5:0 4/16/2013 2:51 PM Page 1

ROZHOVOR − Dalo by sa povedať, že majú. S talentovanými žiakmi pracujem na dodatkových hodinách a za posledných 5 – 6 rokov sme dosiahli pekné výsledky na súťaženiach. Na obecnej súťaži v Novom Sade moji žiaci ob2002 som sa ako absolventka zamestnala v sadili prvé, ako i druhé a tretie miesta a poZákladnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. stúpili i do vyššej úrovne súťaže. Najnovšie na Moja pani učiteľka chémie Zuzana Ožváto- medziobecnej súťaži v Novom Sade siedvá odchádzala do dôchodku, takže som za- mačka Tijana Peťkovská obsadila druhé miesčala učiť siedmakov a ôsmakov. Bolo to na 60- to. Musím uznať, že veľa času venujem tým dopercentný pracovný úväzok, nuž som si po datkovým hodinám a okrem nich sú tu i doukončení fakulty urobila licenciu, aby plnkové pre tých, som mohla robiť v škole. Skladala ktorým chémia som pedagogiku, psychológiu, meide trochu ťažšie. todiku a stala sa profesorkou chémie.

Robota s deťmi je – Podarilo sa vám teda zamestnať, pekná, darí sa mi hoci nie na plný úväzok, ešte pred udržať disciplínu a skončením fakulty. keby som sa mala − Robila som vtedy v škole dvakrát rozhodovať metýždenne. Ale ešte predtým, keď som na dzi pracoviskom fakulte „odpočúvala“ všetky skúšky, zav škole a na fakulčala som chodiť s mamou na trh, prete, bolo by to veľdávať a súčasne si aj zarábať. Neskoršie mi ťažké. Z drusom robila ako čašníčka, až kým som sa hej strany treba u nedostala po terajšie pôsobiská. Nedetí vyvolať západlo mi to ťažko. Dokonca keď som ujem o učivo. Nemala času, ochotne som pomohla svodávno sme najim rodičom. Potom, keď som začala ropríklad varili mydbiť v škole, a bolo to iba dva dni v týždlo, čo deti veľmi ni, zistila som, že odrazu mám dosť voľ- Dr. Marína Savićová chcú. Laboratóriá ného času. Nevedela som, čo s ním? V v školách sú však roku 2004 som sa preto rozhodla zapísať po- skromné, nemožno robiť náročnejšie experistgraduálne štúdiá. Magisterkou chemických menty. Je to škoda, lebo žiaci chcú experivied som sa stala o štyri roky neskoršie. Te- mentovať a zdá sa mi, že majú záujem o matika magisterskej práce bola rovnaká, ako vedy. aj pri doktorskej dizertácii, lebo sa zaoberám – Nemožno nespomenúť, že mimo záskúmaním a syntézou nových zlúčenín ako po- kladnej školy v Kysáči robíte na Prírodotenciálnych liekov a štruktúra je steroidná. Od vedno-matematickej fakulte. Tak vo výroku 2009 som začala robiť doktorát na Prí- skumnej oblasti, ako i so študentmi. rodovedno-matematickej fakulte Univerzity v − Na fakulte som začala s experimentálnou Novom Sade, na Departemente pre chémiu, prácou, ale robím aj vo výučbe so študentbiochémiu a ochranu životného prostredia. mi. Pravidelne, každý rok, robím s nimi cviDoktorskú dizertáciu Syntéza a antiprolifera- čenia z organickej chémie. K tomu som potívna aktivita nových D- skytovala pomoc pri vypracovaní 20 až 30 dihomo a D-seko derivátov plomových a 2 – 3 master prác študentom. androstanu som vypra- V roku 2006 ma na fakulte vymenovali za výcovala v laboratóriu pre skumníka praktikanta, aby som sa po oborganickú chémiu pod hajobe magisterskej práce stala výskumnímentorstvom Dr. Evge- kom spolupracovníkom. Angažujem sa v nije Đurendić, riadnej pro- rámci výskumnej skupiny a pracujeme na fesorky Prírodovedno- dvoch projektoch. Jeden financuje Minismatematickej fakulty v terstvo osvety a vedy RS a druhý sa realizuNovom Sade. Dizertácia je je v spolupráci s Univerzitou v Segedíne a je vypracovaná v rámci vý- financovaný Európskou úniou. Pri oboch skumov na projekte Syn- projektoch dôraz je na syntéze zlúčenín, téza, charakterizácia a bio- ktoré modifikujeme a meníme. Potom ich pologické výskumy steroid- sielame do Sriemskej Kamenice na Inštitút ných derivátov a ich mo- pre onkológiu, kde sa ďalej skúma, ako ničia lekulárnych agregátov. izolované kancerogénne bunky. Znamená to, – Vyše desať rokov že pracujeme na potenciálnych liekoch pre pracujete v kysáčskej malígne tumory. Podobný je i zámer toho euškole ako profesorka rópskeho projektu, ibaže sa materiál zasiechémie. Majú žiaci zá- la do Segedína, kde ide o trochu inšie výujem o tento predmet? skumy a testy, ale v podstate ide o antikan-

SLOVO MÁ DR. MARÍNA SAVIĆOVÁ Z KYSÁČA

V zlúčeninách chémie a života U

smievavá, zhovorčivá, príjemná, s úprimným srdcom a radostnou mysľou, takto by každý už po prvom kontakte ohodnotil Kysáčanku Marínu Savićovú, ktorú mnohí poznajú podľa dievčenského priezviska Závišová. Po dlhšom rozhovore a zistení, že je čerstvou doktorkou chemických vied, by uvidel, že napriek krehkému zovňajšku je silnou osobou, usilovnou, vytrvalou, chtivou, svedomitou, jednoducho múdrou mladou ženou, ktorá ráznym krokom kráča životom a vzorcami chemických vied.

– Dopracovať sa k titulu doktorka chemických vied iste nebolo jednoduché.

Predchádzalo tomu najprv školenie, a potom výskumy. Ako to s tou chémiou bolo vo vašom prípade? Kedy a kde sa to začalo? − Už v základnej škole, ktorú som ukončila v Kysáči, som mala rada prírodné vedy. Z tých dôvodov som si na Gymnáziu Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade zvolila prírodovedno-matematický smer. Čiže chémia sa mi zapáčila od toho času, čo som sa s ňou spoznala. Po ukončení gymnázia som vôbec neváhala. Roku 1996 som sa zapísala na fakultu a v roku 2003 som sa stala diplomovanou chemičkou. Neraz si spomínam na zaujímavý príbeh, či anekdotu, keď som zložila prvú skúšku, a prišla domov s desiatkou v indexe. Moji rodičia mi na to povedali, že sa nemusím toľko učiť, že ma nechcú obťažovať s výbornými známkami. A mne tá „moja“ chémia nebola až taká ťažká; darilo sa mi. V rodičoch som mala vždy veľkú podporu, lebo nikdy nerobili nátlak na mňa. Dodnes je tomu tak, čo sa týka ich podpory, napriek tomu, že som už dospelou osobou. V roku

Na seminári v španielskom meste Sitges

26/IV

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 4/16/2013 2:51 PM Page 2

ROZHOVOR ste ich na seminároch, dokonca aj mimo hraníc. − Štyri práce som zverejnila vo významných medzinárodných časopisoch kategórie M22 a M23 a jednu v našom srbskom časopise. Mala som účasť na viacerých vedeckých seminároch, dokonca aj mimo hraníc, a to v Macedónsku, Bulharsku a Španielsku. Každoročne sa zúčastňujem na početných domácich po- Rodičia ako nenahraditeľná podpora radách, kde prezentujeme výsledky výskumnej skupiny našej Ka- srdcovou záležitosťou. Rozprávam dobre po tedry pre organickú chémiu. Čo sa týka se- anglicky i po nemecky. Pravdaže, rada cestuminárov, musím spomenúť, že chodím aj na jem, ako všetci mladí, a zvlášť pekné spotie, ktoré sú v zmysle kontinuálneho zdoko- mienky mám na Paríž, Azúrové pobrežie, Barnaľovania učiteľov, čiže zbieram si potrebné celonu...

– Mnohí a najmä úspešní mladí ľudia, kredity. A čo sa týka fakulty, je to podobné, nuž vystačím chodiť aj na konferencie a prácu a šťastie hľadajú mimo Srbska. Sú možno plány, že aj vy tam budete pokrazjazdy toho typu.

– Je popri všetkých týchto povinnostiach čovať vo výskumnej činnosti? − Nateraz nie sú. Manžel Miodrag, tak času aj na záľuby, alebo som túto otázku ako ja, má rád Kysáč. I keď sme obaja prácou mala premlčať? − Mojou najmilšou záľubou vo voľnom viazaní za Nový Sad, ani raz sme neuvažovali čase je čítanie. Zvlášť v lete, keď mám viac voľ- o tom, že sa presťahujeme do mesta. Možného času, prečítam aj 10 kníh. K tomu rada no preto, že manželove korene sú tiež v Kychodím na Popovicu, kde sme si renovovali sáči. Jeho matka Mária Teplá, stomatologičchatu po manželovom dedovi. A zaujímajú ma ka, žije s manželom Todorom v Báčskej Paaj jazyky, bez ohľadu na to, že mám rada prí- lanke, ale je pôvodom Kysáčanka. O zahrarodné vedy a zvlášť chémiu, ktorá je mojou ničí sme síce uvažovali. Manžel mal vôľu vrátiť sa do Nemecka, kde mu žije sestra, a kde i sám žil 20 rokov. Ale stále máme nádej na lepší život v Srbsku.

Zvlášť ja som optimistka, nateraz tu mám dve pekné roboty, ktorých sa nechcem zrieknuť. Po doktoráte sú šance, že ma preradia buď na docenta alebo na vedeckého spolupracovníka, ale to nezávisí iba od mojich úspechov.

Sú mnohé faktory, ktoré na to môžu vplývať. Z druhej strany práca na vedeckom poli sa reguluje zmluvami, ktoré sa obnovujú každý rok a docentom na päť rokov. To znamená, že v prípade, že projekt viac nebude finančne krytý, aj moja práca sa skončí. Oba spomenuté projekty trvajú do roku 2014, potom začne nové projektové obdobie, takže mám nádej. Bez ohľadu na situáciu v štáte, vidím našu perspektívu tu. Tu sú i rodičia, ktorí stále pomáhajú. Možnosť, že v prípade straty roboty odídeme do Nemecka, je stále rezervným variantom.

S manželom Miodragom

cerogénne zlúčeniny. Na fakulte pracujem so 40-percentným pracovným úväzkom, ale sama si určujem tempo a čas potrebný na experimentálnu prácu.

– Na obhajobe doktorskej dizertácie 19. marca ste aj laikom prítomným na slávnosti priblížili význam svojej práce. − V chémii je normálne, že si výskumník niečo zamyslí, aj by si prial, aby sa to počas výskumu odohralo, ale neraz to nejde. Robí sa prvý, druhý, tretí krok, ale často sa treba vrátiť krok späť, rozmyslieť si, ísť v inom smere a stále dotvárať. Spokojná som, ako sa mi výskumy a práca na doktorskej dizertácii podarili, lebo mám až 43 zlúčenín, čo bola veľká robota, zvlášť ak máme na mysli, že ide o organickú syntézu. Kým sa získa zlúčenina, treba počkať, potom ju treba prečistiť, čo neraz trvá celý deň, dokonca dva. K tomu preverovanie čistoty zlúčeniny závisí od iných ľudí. Stane sa neraz, že sa pokazí aparát, čiže je to procedúra, ktorá nezávisí len od samotného výskumníka. Avšak musím uznať, že veľmi rada robím v laboratóriu, môžem tam stráviť aj celý deň. Sú pritom problémy, stáva sa dokonca i to, že nie sú chemikálie, čo zabrzdí výskum, ale situácia na našich fakultách je jednoducho taká. Napriek tomu musíme mať plány a rozmýšľať, čo a ako ďalej. Aj počas „varenia“ nových zlúčenín a písania doktorátu paralelne som robila na iných výskumoch.

– Ste autorkou i niekoľkých V laboratóriu na fakulte vedeckých prác a prezentovali

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

E. Šranková Snímky: archív M. Savićová

V/27

obzory6_7:0 4/16/2013 2:52 PM Page 9

VÝROČIA 30. VÝROČIE ÚMRTIA EMILA KLOBUŠICKÉHO

Hold filmárskemu pionierovi vojvodinských Slovákov inematografiu a ríla nahráva v televíziu zjavne spolupráci so možno ocharakteriSlovenskou rezovať ako zábavu 20. dakciou TV Vojstoročia. Svetové devodina. Podnejiny filmu sa začínajú tom mu boli časpísať prvým verejté rozhovory na ným predstavením túto tému s napohyblivých obrázším známym kakov pomocou premeramanom TV mietacieho aparátu Vojvodina JozeLumiérovho kine- Emíl Klobušický fom Maďarom, matografu v roku s ktorým aj blíz1895. O rok na to sa podobným ko spolupracuje na tomto vyspôsobom premietalo v Brati- sielaní. slave a Belehrade.

Ešte kedysi, pred takmer štyrVo Vojvodine, medzi tunajší- mi rokmi, sa aj ku mne „zatúlal“ mi Slovákmi, sa roku 1932 na tento námet, keďže sme sa s filmovú cestu vydal aj Emil Klo- jeho autorom snažili o získanie bušický, kulpínsky rodák, keď z akých-takých finančných projeho iniciatívy vo vtedajšej Ma- striedkov na nahrávanie dotici slovenskej v Juhoslávii zakladajú filmovú sekciu.

Na tohto slovenského vojvodinského filmového priekopníka sa často neprávom zabúda. Avšak Ján S t r u h á r, zodpovedný redaktor na dôchodku vo vtedajšej Televízii Nový Sad, pri našich stretnutiach sa často v rozhovore s profesionálnym zanietením vracia na nesporný význam Klobušické- kumentu o Klobušickom, čo ho. sa nám ale nepodarilo. V náUž roky sa snaží o priblíženie mete, čiže synopse zo 6. mája osobnosti Emila Klobušického 2009 sa uvádza základný po– cez novinárske príspevky či vahopis Klobušického: už v magazíne Rovina, alebo Emil Klobušický (Kulpín 15. 3. cez námet pre polhodinový 1908 – Bajša 21. 4. 1983), učiteľ dokument, ktorý sa počas ap- a priekopník filmovej produkcie

K

28/VI

a fotoprodukcie vojvodinských Slovákov chcel zvečniť krásu každodenného života. Intuícia, invencia a láska k ľudu boli hlavnými pákami jeho tvorby.

Nahrával a premietal spolu so spisovateľom Jánom Čajakom ml. v Pivnici, Kysáči, Novom Sade, Petrovci, Selenči a Kulpíne. Je málo zachovaných filmov, pretože ak sa počas premietania film roztrhol, tak ten kus zahodili.

Najvzácnejšie zábery sú odhale-

nie pomníka Svetozara Miletića v Novom Sade 1. 10. 1939, odhalenie pomníka obetiam prvej svetovej vojny v Pivnici a svadobné obyčaje v Selenči. Počas učiteľovania v Pivnici (1945 – 1961) založil foto a kino klub, žiakom prednášal o fotoaparáte a optike a prezrádzal tajomstvá o výrobe fotografie. Tento klub bol roku 1951 vyhlásený za najlepší vo Vojvodine. V technickom a teoretickom zmysle veľký význam mal aj farár Gustáv Babylon, ktorý prednášal o optike a objektívoch.

Emil Klobušický a Ján Čajak ml. po našich dedinách už roku 1932 premietali filmy pre žiakov a dospelých. Filmy si vypožičali z Hygienického ústavu v Záhrebe a v Novom Sade a z Československého veľvyslanectva v Belehrade, neskoršie pribudli aj jeho autorské filmy. Každému premietaniu predchádzala prednáška na rôzne témy poučné, hospodárske, ľudovo-výchovné a zo zdravotníctva. Za svoju výchovnovzdelávaciu filmovú činnosť dostal početné uznania. Čajakove spomienky na tieto filmárske počiny sú uverejnené v knihe Miscellanea z roku 1982: „Premietanie filmov na dedinách, kde nebolo kina – a v tom čase kín v slovenských osadách bolo málo – príchod filmárov na dedinu bol slávnosťou. Večierok odbočky Matice slovenskej sa začal pozdravom hostí, potom nasledovala ľudovýchovná prednáška z dejín, literárna alebo národohospodárska prednáška a na záver bol premietnutý film. Ľudia a hlavne mládež si filmy obľúbili a volali Klobušického, aby aj z ich prostredia nakrútil film. Zo života juhoslovanských Slovákov ja som navrhoval námety a napísal ‚scenáre‘, ktoré som prediskutoval s Klobušickým, a on ich potom realizoval podľa prírodných a časových podmie-

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

obzory6_7:0 4/16/2013 2:52 PM Page 10

ČASOPISY nok, či už išlo o oberačku chmeľu, žatvu alebo dedinskú svadbu. U divákov bol veľký záujem o filmy, lebo videli seba, známych a svoje deti.

Mali z toho radosť.“1 Klobušický s Čajakom nahrali rôzne významné udalosti, ale aj slovenské obyčaje a zvyky, akými sú Odhalenie pomníka padlým vo svetovej vojne v Pivnici, Sokolská slávnosť v Kysáči, Žatva v Kulpíne, Chmeľová oberačka v Petrovci, Povodeň v Novom Sade a pod.

O činnosť filmárskej dvojice Klobušický – Čajak sa istého času zaujímal aj filmový historik a publicista Štefan Vraštiak, ktorý dlhé roky pracoval v Slovenskom filmovom ústave (teraz Národné centrum pre audiovizuálne umenie) a v súčasnosti je generálnym tajomníkom Klubu filmových novinárov Slovenského syndikátu novinárov. Totiž Vraštiak roku 1969 spracoval tému Z dejín slovenskej kinematografie o filmovom podnikaní Matice slovenskej v Juhoslávii. Opieral sa pritom o zatiaľ neuverejnený rozhovor v písanej forme s Emilom Klobušickým a Jánom Čajakom ml., ktorý bol vedúcim filmovej sekcie pri Ľudovýchovnom a národopisnom odbore MSJ, založenej roku 1938.2 Čajak aj tento kamienok vo filmárskej mozaike opísal vo svojom texte: „Filmy, ktoré nakrúcal učiteľ Emil Klobušický, ochotne dal k dispozícii Slovenskému filmovému ústavu, ktorého pracovník Dr. Štefan Vraštiak ich osobne prevzal v decembri roku 1970 v Juhoslávii. V Novom Sade a Bajši – Báčke sa stretol s E. Klobušickým, ktorý našťastie zachoval tieto filmy. Z 200 m sa

zachovalo niečo cez polovicu, asi 150 m. Klobušický k zásielke napísal: ‚Filmy sú drahocenným dokumentom diania pred tridsiatimi rokmi, sú dôkazom prvých pokusov filmovania u nás v Juhoslávii v rámci Matice slovenskej.‘ Emil Klobušický po druhej svetovej vojne v roku 1946 založil Prvý pioniersky bioskop v Juhoslávii. V roku 1956 udelili mu plaketu za dlhoročnú prácu.“3 Štefan Vraštiak si v našom mailovaní na túto tému zaspomínal takto: „Osobne som sa stretol s pánom Emilom Klobušickým pred vyše 30 rokmi pri návšteve vtedajšej Juhoslávie. Pátrali sme vtedy po filmovom podnikaní Matice slovenskej v Juhoslávii, slovenských prisťahovalcoch na Dolnej zemi, hlavne Jána Čajaka ml. Počas návštevy som vyspovedal Klobušického, ktorý spomínal na to, ako filmovali a ako filmy premietali s veľkým diváckym záujmom na krajanských stretnutiach. Pán Klobušický nám daroval zachovalú kópiu filmu, ktorú vlastní Slovenský filmový ústav v Bratislave.“ Vraštiak zdôraznil význam Klobušického a Čajakových filmárskych pokusov, ktorý vidí v dokumentárnom spôsobe mapovania všedného života Slovákov vo Vojvodine. „V čase, keď sa na Slovensku takmer nefilmovalo, filmárske pokusy Klobušického a Čajaka, amatérskych fanatikov, zachovali pre históriu vzácne dokumenty o živote na sklonku rokov tridsiatych minulého storočia,“ dodal slovenský znalec filmu.

V. Dorčová-Valtnerová Foto: archív ÚKVS a rodinný magazín Rovina

1 Čajak ml., J.: Z dejín amatérskeho filmu Matice slovenskej v Juhoslávii. In: Miscellanea, Bratislava : Slovenský vydavateľ, 1982, s. 145 – 146 2 Struhár, J.: Emil Klobušický – náš prvý filmár. In: Rovina, č. 9, 2007, s. 17 – 19 3 Čajak ml., J.: Z dejín amatérskeho filmu Matice slovenskej v Juhoslávii. In: Miscellanea, Bratislava : Slovenský vydavateľ, 1982, s. 148

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Neveľké, zelené a najmä pútavé (Nový život, roč. 65, č. 1 – 2, 2013) laňajšiu retrospektívnu výstavu akademickej maliarky a sochárky Miry Brtkovej (v októbri v Novom Sade) vojvodinský webový časopis Art magazin kvalifikoval ako najlepšiu vo Vojvodine v roku 2012. Nie div, že sa šéfredaktor časopisu Nový život Adam Svetlík rozhodol prvé dvojčíslo 65. ročníka vizuálne spestriť práve jej prácami. Do obálky farby jarných tráv zabalil celý rad rôznorodých pútavých príspevkov vrátane vlastného„v roli úvodníka“ pod názvom Spomínanie. V ňom na niekoľkých príkladoch ilustruje problém ľudskej pamäti, respektíve vzťah literárnych autorov k žriedlu spomienok zakotvených vo vlastnej pamäti.

Zásah do stredu kvitujeme aj pri nahliadnutí do rubriky Chat. Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska udelila Cenu Pavla Országha Hviezdoslava za rok 2012 našej prekladateľke Zdenke Valentovej-Belićovej za preklady diel slovenskej literatúry do srbčiny. Zuzana Čížiková dobre mierenými otázkami umožnila odmenenej spolubesedníčke, aby verejnosti priblížila čaro„remesla“, na ktoré sa, žiaľ, orientuje málo našincov.

Modrý deň je názov cyklu pozostávajúceho z deviatich básní Viery Benkovej, ktorý čitateľa uvádza do rubriky Pulzovanie literatúry, prebúdzajúc v ňom všetko dobré, pekné, hrejivé. Tu kvitujeme aj radostný pocit zo skutočnosti, že Miroslav Demák opäť jazdí na svojom zázračnom literárnom tátošovi, a že z toho vzišla priam svetová poviedka Jedna smrť v Belehrade, ktorá si, mimochodom, vyslúžila 1. cenu na súbehu NŽ za rok 2012 a dočkala sa teraz aj časopiseckého života.

Do tretice sa v tomto bloku predstavila Andrea Speváková krátkym dramatickým útvarom pod názvom 17, príbehom s vôňou pretrvávajúcou od ďalekej minulosti po vzdialenú budúcnosť.

In memoriam. Rubrika, na ktorú sa sotva niekto teší. V januári 2013 odišiel

V

Samuel Čeman.

Novinár, pedagóg, publicista.

Jeho text pod titulkom Realita alterna magica alebo Sondy do meditácie (z roku 1997) si všíma moderný prejav v diele Víťazoslava Hronca a (najmä) Zlatka Benku.

Rubrika Studnička pamäť ponúka 23. časť Hroncovho Denníka.

Texty a kontexty obsahujú tri príspevky. V Malej eseji o slovách Mária Myjavcová, rozjímajúc o nenáležitých syntagmách „sekať trstinu“ a „čistiť sneh“ (ktoré používajú Slováci – nielen – v Bielom Blate a Starej Pazove), dospieva k záveru, že„súčasné generácie adeptov slovenčiny nevdojak nemajú sklon k únavnej práci v oblasti našej jazykovej kultúry“. Dodáva, že radšej by sa nemýlila; dovolíme si dodať, že sa, žiaľ, sotva mýli. Michal Harpáň je autorom príspevku Recepcia literárneho diela Milorada Pavića v slovenskej literatúre. Podpis Jany Kuzmíkovej prislúcha textu s titulkom K problematike vedomia v tvorbe Františka Švantnera. Štyria autori pre NŽ napísali štyri recenzie: Miroslav Dudok hovorí o publikácii Evy Tibenskej Slovenčina v zrkadle vnútorných a vonkajších vzťahov. Ivica Hajdučeková sa zmieňuje o publikácii Pavla Rohárika (nadlackého rodáka žijúceho v Banskej Bystrici) Terminológia remeselníckej výroby a jazyk štúrovského obdobia Slovákov v Nadlaku. II. a III. časť. Dalimír Hajko posudzuje zbierku poézie Martina Prebudilu Takmer o ničom, Viera Benková si posvietila na knihu Etely Farkašovej Pláne približne zapamätaného. Zelený zväzok NŽ uzavierajú Miscelaneá, t. j.

Slávnostný príhovor Michala Harpáňa pri preberaní titulu doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela, respektíve Správa súbehovej komisie Nového života v roku 2012 podpísaný šéfredaktorom Adamom Svetlíkom.

Juraj Bartoš

VII/29

obzory8:0 4/16/2013 2:52 PM Page 11

V ÝS TAV Y SPOMIENKY JEDNÉHO KRESLIARA ALEBO MOMO KAPOR OPÄŤ MEDZI NAMI

Tak sme sa hľadali K

ronikár Belehradu, publicista a maliar, reportér a románopisec, pútnik životom a rovnobežkami, autor diel Poznámky jednej Anny, Ada, Una, iných, ktorých vyjdenie sme často očakávali so zatajeným dychom... Lebo sme plnými dúškami a s nezvyčajným pochopením žili život jeho hrdinov, trávili s nimi dni na Ade, prechádzali sa Kalemegdanom, Belehradčanka vyhýbali sa úpornej košave, milovali a smútili. Uňho slnko nikdy či ilustráciami, ktoré plnými pľúcami dýchajú nebolo v kaluži a mladíci a dievnáznakmi a odkazmi. Aj keď ide o jeho veččatá v neprekonateľnej núdzi. nú Belehradčanku, aj v prípade jeho priaMôže existovať niečo krajšie, ako teľov, od Zuku Džumhura po Danila Kiša, aj rozdávať sa, dožičiť aj iným, hľa- Z ilustračnej tvorby keď ide o literárne, historické a iné osobnosti, dať sa a pomáhať si akými sú Mika Antić, Đura Jakšić, Branislav navzájom? Azda najNušić, Duško Radović, Njegoš... viac preto sú jeho príVýstava prác Spomienky jedného kresliabehy už dávno mara (z Čubury), ktorá trvala od 5. marca do 10. jetkom čitateľov apríla vo Veľkej galérii Domu vojska v Bemnohých generácií, lehrade, umožnila nám opätovné strety ktorým tak štedro roztak s ním, ako aj vlastnou mladosťou, nedával zmysel pre kránaplnenými nádejami a zlyhanými očakásu, mladosť, dobro... vaniami. Bol pri nej istým spôsobom aj on, Srdce Momu Kaako spomienka, úvaha či odkaz, ktorý so pora dotĺklo pred trospokojným úškrnom konštatuje: Nuž, nema rokmi, no nehovoril som vám, že život vie byť i ako kamožno povedať, že z meň tvrdý a ako to v ňom vlastne chodí... No centra pozornosti natešte sa, že je tu jar a s ňou nový život, nové Tri pomerne málo známe práce vždy odplával do nápady, nové vzťahy, nové komplikácie... ústrania.

Suverénny ako Síce ťažko si kresliar a ilustrázvykáme na tor, o čosi menej jeho neprísuverénny ako tomnosť, na maliar, Momo chvíle bez nám kresbou a jeho osumaľbou opäť pridom vlastlákal nezabudnuným a priateľné spomienky, teľov blíztým mladším kych mu zaumožnil načrieť farbených do romantiky kurzívok a doby, ktorej vládpríhovorov v li celkom iné hodnedeľnej Po- Matka a dieťa noty ako dnes.

Majster portrétov: Nušić a Jakšić litike, NIN-e, Keď sme si boli či inde. Osireli sme a zosmutnel nám aspoň čaro čistej hry s vierou v jej umeleckú a inú vedomí, že krása pretrvá a zotrvá ako pritrochu život, lebo nám Momo chýba svojím pravdivosť. To všetko iné, čím sa zaoberal a vilégium času, že je optimizmus náplasťou postrehom a optimizmom. Ako spisovateľ bol, môže, no i nemusí byť akceptované a na bolesť a nádej vlastnou sestrou mladosti. a maliar. Ako liečivý balzam. Ako autor, pochopené, tým ani nie je natoľko pod- Že je podstatné hľadať sa a nachádzať. ktorý úsporne a ústrojne spája tému so žá- statné.

Lebo tak láska, ako i priateľstvo či umenie Momu Kapora málokto z nás dokáže vidieť sú bralami, ktorými ani neprajníci nepohnú. nrom, dejiny so symbolikou, dej s nevyspytateľnou a rozkošnou belehradskou ži- len ako publicistu jedinečného, kvetnatého A preto si ich treba plne vychutnávať. V kažvotnou scénou, opisné s dialogickým, pro- štýlu. Rovnako ako slovom, zaujal nás na celé dej chvíli. stoduché s intelektuálnym a racionálnym, roky svojimi skicami, karikatúrami, pastelmi Oto Filip • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PAVEL CICKA VYSTAVUJE V LITERÁRNOM MÚZEU V MARTINE

Kovačica srdcom „v ernisáž malieb Pavla Cicku v Galérii literatúry a umenia Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine 4. apríla patrí určite medzi najkrajšie slávnostné otvorenia výtvarných výstav, na ktorých som sa zúčastnila,“ vyhlásila médiám po návrate z historického centra Turca kovačická kunsthistorička Jarmila Ćendićová.

O úspešný priebeh výstavy až sedemdesiatich troch olejomalieb kovačického maliara druhej generácie sa najviac pričinil PhDr. Jozef Beňovský, riaditeľ Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine. Expozícia k 35. výročiu maliarovej tvorby pod názvom Kovačica srdcom a farbami Pavla Cicku potrvá do konca apríla. „Obrazy sú zladené tak farbami, ako i tematicky či veľkosťou, a vystavené sú v inej sieni, nie tam, kde prebiehala vernisáž. Na rozdiel od

slávnostných otvorení výtvarných výstav u nás, v Martine sme počas jadrného a kvalitného takmer hodinového umeleckého programu za účasti hojného počtu milovníkov insity sedeli. Okrem príhovorov hostí a hostiteľov čítali sa poviedky istej Slovenky z chorvátskeho Iloku. Pre nás bol nezvyčajný i termín vernisáže – pätnásta hodina,“ prízvukovala Ćendićová.

P. Cicka v Literárnom múzeu v Martine vystavoval prvýkrát pred tromi rokmi s Pavlom Hajkom a Martinom Markovom na spoločnej výstave Kovačická trojka. „Po úspešne organizovanej výstave k jubileu 11. januára tohto roku v Galérii insitného umenia v Kovačici, kde som mal vystavené maľby z každého roku maliarskej tvorby, na Slovensku som sa rozhodol vystavovať iba diela od roku 2005. Nechcel som pre výstavu na Slovensku využívať ani vlastný fond, ani obrazy z fondu galérie, lebo maľby počas transportu často prechádzajú i neodbornými rukami,“ zdôraznil P. Cicka a doložil. „Časť obrazov, ktoré som verejne vyložil v Martine, sme premiestnili z Detvy, kde Ing. Jaroslav Macek a jeho priatelia organizujú kažPavel Cicka, člen Galérie insitného umenia doročne maliarsky tábor v Kovačici s pravidelnou účasťou

Záber z vernisáže v martinskom literárnom múzeu snK: (zľava) PhDr. Jozef Beňovský, riaditeľ lm snK, Jarmila Ćendićová, kunsthistorička, autor Pavel Cicka a mária raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia

maliarov z Padiny a Kovačice. Ináč v sídle Turca som videl známe, ale i nové tváre, a návštevníci nám hovorili, že sme do zasneženého Martina priviezli z juhu i kus umeleckého tepla. Organizácia tejto výstavy bola perfektná, budem si ju pamätať podobne ako tú v Slovenskom inštitúte vo Varšave, keď na slávnostné otvorenie výstavy Hajku, Markova a mňa prišli až traja veľvyslanci.“ Podľa riaditeľky Galérie insitného umenia Márie Raspírovej, ktorá tiež bola členkou výpravy z Kovačice, „každá výstava je autorským dielom, nejestvuje rovnaká a martinská bola zorganizovaná na vysokej úrovni“. Osada insity, mieni vedúca obrazárne, je na Slovensku vždy pekne prijatá, tak zo strany kultúrnej verejnosti, zberateľov a zbožňovateľov tohto druhu umenia, ako i písaných a elektronických médií. Katalóg výstavy P. Cicku v Mar-

tine pripravila Galéria insitného umenia.

Už v stredu 17. apríla odcestoval P. Cicka s kolegom a menovcom Hajkom na viacdňový výtvarný tábor do kúpeľov Prolom banja, kde bude osemnásť umelcov zo Srbska, Ruska a Ukrajiny. A pred salónom v Martine mal výstavu v Bratislave. Už začiatkom mája P. Cicka vystaví obrazy v Myjave a v júni i v Pálffyho paláci v Bratislave. Putovná výstava malieb s rôznorodou tematikou k jubileu maliara po krajine našich predkov sa skončí výstavou v Rimavskej Sobote. Vernisáž bude 15. novembra a potrvá až do polovice januára 2014. Medzi hlavným mestom Slovenska a salónom v Gemerskomalohontskom múzeu má maestro ponuky vystavovať i v Česku.

Ján Špringeľ Fotografie: autor (1) a z archívu P. Cicku

PetrovsKí výtvarní umelCi sa pravidelne stretávajú aj v rámci vzdelávacích kurzov, ktorých tohto roku už bolo viac. Naposledy si dohodli zraz v piatok 5. apríla v miestnosti, ktorú majú na použitie v rámci objektu obecnej turistickej organizácie. Na prednášku a zároveň aj výtvarnícku dielňu na tému olejomaľba si pozvali profesora Radovana Jandrića z Akadémie umení v Novom Sade. Sedemnásť členov združenia výtvarníkov si so sebou prinieslo i plátna, olejové farby a všetko potrebné pre maľovanie. Profesor Jandrić im názorne ukazoval základy techniky maľovania olejovými farbami (na fotografii), a potom mali možnosť aj sami prakticky sa zdokonaľovať v maľovaní prichystaného zátišia. Ukážku výsledkov ich školenia možno vidieť aj na spoločnej fotografii petrovských výtvarníkov so školiteľom Jandrićom (celkom v strede).

J. Čiep 20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

31

K U LT Ú R A Z PREZENTÁCIE KNIHY MAJERA

Majera – režisér, učiteľ a priateľ K niha Majera zostavovateľa Pavla Matúcha vyšla v roku 2011.

Aj po dvoch rokoch sa konajú jej prezentácie, lebo kniha o takom režisérovi a učiteľovi, akým je Ľuboslav Majera, si vyžaduje prezentáciu čoraz širšiemu kruhu ľudí. Vo štvrtok 11. apríla v Kultúrnom centre Nového Sadu sa zhromaždili herci, spolupracovníci, divadelní kritici, Spolupracovníci, kolegovia a priatelia študenti Akadémie umenia v Novom Sade a obdivo- ćová, Miroslav Fábry, či zostavovatelia práce Ľ. Majeru a v pria- vateľ knihy Pavel Matúch – všetteľskej, uvoľnenej atmosfére ho- ci hovorili takmer o tom istom, o vorili o spolupráci s týmto po- majerovskom štýle, ktorý je jedipredným režisérom. Goran Ibraj- nečný a rozpoznateľný, slovenský, ter, Radoje Čupić, Darinka Nikoli- srbský, vojvodinský a zahraničný.

Renomovaná divadelná kritička Darinka Nikolićová sa pozastavila nad otázkou, prečo Majera už dlhý rad rokov nerežíruje v Srbskom národnom divadle, a podľa nej jeho predstavenia ob-

sahujú silný emotívny náboj. O Majerovi sa pochvalne zmienil aj herec Radoje Čupić, ktorý s Majerom spolupracoval iba v dvoch predstaveniach, no, ako povedal, tá spolupráca poznačila jeho kariéru a herecký výraz. Práve Majera ho naučil to, čo iní nie: o etike a estetike divadla, a o tom, ako byť pokorný k práci.

Za jednoduchým pomenovaním knihy Majera skrýva sa mozaika osobne ladených textov, fotografií z predstavení a súkromného života. Zostavovateľ knihy Pavel Matúch zdôraznil, že knihu napísal preto, „aby sme ľahšie pochopili, koho máme medzi nami, avšak jedna kniha nestačí, aby sa spomenulo všetko dôležitejšie z Majerovho života“. Aj sám režisér sa poďakoval všetkým rečníkom a prítomným, „ktorí si prišli posedieť, usmiať sa jeden druhému, rozdeliť pozitívnu energiu a spokojne odísť domov“.

J. Pániková

DIVADELNÁ PREMIÉRA V KYSÁČI

Dokonalá svadba P

remiéra divadelného predstavenia Dokonalá svadba Robina Hawdona v réžii Jána Privizera zapôsobila na početné obecenstvo, ktoré vyplnilo veľkú sieň Kultúrno-informačného strediska do posledného miesta a silným potleskom na konci predstavenia odmenilo hercov. Hostia prišli z Petrovca, Kulpína, Pazovy a Pivnice. Premiéra bola v piatok 12. apríla, repríza o deň neskoršie. Hneď po nej divadelní ochotníci zbalili kulisy, kostýmy, a odcestovali na zájazd na Slovensko.

Organizátorom predstave- Ženský divadelný štvorlístok nia je Dušan Francisty, návrh scény a plagátu urobili Nenad Leskovac a ko- všetci herci boli presvedčiví. Javisková reč a lektív. Kostýmy tiež navrhol kolektív a úpra- jazyková kultúra boli na úrovni a výkony vyvu kostýmov urobila Mária Kohútová. O rovnané, ibaže by si (jednotlivé) roly žiadali technické záležitosti sa postarali Pavel Suro- trochu starších hercov. Scéna bola funkčná, vý, Ondrej Srnka, D. Francisty, Ivan Čief, On- kostýmy trefné, takže členom Ochotníckeho drej Gaško a N. Leskovac. Zvuk a svetlo mali divadla KIS Kysáč nieto čo zazlievať. Divadlo na starosti Dobroslav Filko a Ján Kulík, šep- sa hralo v dvoch dejstvách a bolo šité na mieru obecenstva takmer všetkých vekových kakárom bol Ivan Klinko. Čo sa týka hereckého tímu, ten bol už tegórií. Pekná ľúbostná komédia plná frmoosvedčený a zohraný. V Dokonalej svadbe hra- lu nikoho nenechala ľahostajným a mnohí sa jú: Denisa Miháľová (Ráchel), Ivan Privizer (Bill), pritom schuti zasmiali. Na ceste domov si neBranislav Čeman (Tom), Svetlana Gašková jeden divák možno uvedomil, že za smieš(Judy), Tatiana Klinková (Julie) a Ivana Vo- nymi scénkami sa vlastne skryli aj mnohé nezárová (Daphne). Až na menšie neistoty resti dnešnej doby: medziiným nevera a al-

32

Mužská časť divadelnej posádky

kohol. Alebo sú to už súčasti dnešného života, ktoré nie veľmi podliehajú kritike? Ba naopak, skôr sa v súčasnej spoločnosti propagujú, ako odsudzujú. V divadelnom predstavení k nevere prichádza tesne pred uzavretím manželstva, a tak k oltáru nakoniec pristupujú celkom iné páry, než sa to v príprave svadby plánovalo.

Diváci, súdiac podľa reakcie a potlesku, predsa boli viac naklonení oklamaným v tejto ľúbostnej komédii. Nech je to akokoľvek, kysáčske obecenstvo sa skutočne pobavilo na piatkovej premiére Dokonalej svadby.

E. Š.

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NEMÔŽEM A NECHCEM ZAPLATIŤ. Premiéra divadelného predstavenia Nemôžem a nechcem zaplatiť talianskeho autora Dária Foa v podaní divadelnej sekcie SKOS Detvan v sobotu 13. apríla vojlovických divákov príjemne prekvapila. Počas celého predstavenia smiechom a potleskom odmeňovali hercov. Adaptáciu a réžiu mala na starosti po prvýkrát herečka a režisérka Vladana Cvijanovićová a hrali herci: Katarína Kalmárová, Anna Beracká, Miroslav Oravec, Michal Spišiak, Martin Marko, Ivan Marko, Mirko Beracka a Michal Kalmár. Predstavenie je vtipná kritika politického, ekonomického a sociálneho systému v Taliansku, ale sú tu aj príbehy z nášho regiónu. Takže – smiať sa počas predstavenia je dovolené.

A. Gajanová

VOJLOVICA

Pestrý program detvanovcov T

radičná Vojlovická veselica tohto roku potešila mnohopočetné obecenstvo práve vo Veľkonočný pondelok 1. apríla. Hudobno-folklórny program moderovala Lýdia Marková a otvorili ho mládežníci cirkevného zboru príležitostnou básňou. Svojou detskou bezprostrednosťou a veselosťou detská folklórna skupina Perličky potom rozdávala radosť divá- Vo Vojlovici sa láska k tancu a tradičnému kroju pestuje kom. Alisa Oravcová a od malička

Miona Pavlovová sa okrem v tanci predstavili aj ako recitátorky.

Mužská a ženská spevácka skupina zaspievali dve nové zmesi ľudových piesní a pripravili ich so svojím vedúcim Vladimírom Kolárikom, ktorý vedie aj orchester. Na veselici nechýbal tradičný tanec Tapantoše, ktorí sa už dávno tancoval na svadbách, a vďaka ktorému sú Vojlovičania všade známi. Tanečníci okrem toho zatancovali aj zaujímavé choreografie z uplynulých ročníkov Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Umeleckým vedúcim folklórnych skupín je Michal Spišiak. Obecenstvo nešetrilo dlane. Za úsilie a krásne pripravený program odmeňovalo potleskom každý bod programu. Mirko Beracka príjemne prekvapil obecenstvo veľkonočným vinšom, ktorým program uzavreli. A pripomeňme, že hostia a účastníci programu boli odmenení farbeným vajíčkom.

Alena Gajanová

V PADINE

Pane, počuj môj hlas vo Veľkonočný pondelok M

ládežnícky cirkevný spevokol SEAVC v Padine pod vedením kantora Jána Petráša vydal v poradí tretie cédečko duchovných piesní a jeho promócia bola vo Veľkonočný pondelok 1. apríla v padinskom kostole.

Na prezentácii cédečka v rámci bohoslužieb prítomným sa najprv prihovorili padinský farár Ján Cicka, senior banátsky a farár cirkevného zboru Kovačica I Pavel Sklenár, farár cirkevného zboru Kovačica II Martin Bajza, jánošícky farár a administrátor v cirkevnom zbore Hajdušica Slađan Daniel Srdić, aradáčsky farár Vladimír Lovás ml. a bieloblatský kaplán Branislav Kulík. Na promócii boli aj predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan, predseda Zhromaždenia Obce Kovačica Ján Puškár, ako i členovia mládežníckeho cirkevného zboru Kovačica II pod vedením Jána Dišpitera a učiteľ náboženstva v kovačickej základnej škole Vladimír Grňa. Príprava CD Pane, počuj môj hlas! trvala niekoľko mesiacov a veľkú pozornosť venovali okrem 20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Obálka najnovšieho cédečka duchovných piesní mládežníckeho spevokolu

kvalite piesní aj produkcii, so snahou moderným spôsobom prezentovať hodnoty duchovnej hudby. Keďže žijeme v „digitálnej”

dobe, všetky piesne sú aj na internetovej stránke YouTube a týmto spôsobom sprístupnené širšej verejnosti.

Na cédečku je 15 piesní od tradičných duchovných po skladby pre mládež, všetky v prednese padinského mládežníckeho spevokolu a niekoľkých sólistov. Výber piesní, virtuálny orchester a aranžmány piesní mal na starosti kantor Ján Petráš a postprodukciu spoločne urobil s pánom farárom Jánom Cickom. Cieľom nahrávania a vydania CD je zachovať autentickosť dnešného spôsobu interpretácie a hudobného výrazu. Vlani rovnako vo Veľkonočný pondelok bola prezentácia CD staršieho cirkevného spevokolu v Padine. Preto velebný pán farár J. Cicka vo svojom príhovore podotkol, že by bol rád, keby takto pokračovali aj do budúcna: aby sa prezentácie podobných CD nosičov vo Veľkonočný pondelok v padinskom chráme Božom stali tradíciou.

O. Glóziková-Jonášová

33

K U LT Ú R A FINÁLOVÁ SÚŤAŽ ŽIEN V PREDNESE POÉZIE A PRÓZY

Krásne slovo zostáva v srdci U

ž šiesty rok v poradí Asociácia slovenských spolkov žien usporadúva súťaž v prednese poézie a prózy pre ženy. Finálové stretnutie sa tentoraz konalo v nedeľu 14. apríla v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci za pozoruhodnej návštevnosti milovníčok krásneho slova.

Pred začiatkom finálovej súťaže prítomných privítala predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová a sprítomnila prejdenú cestu

tentoraz chvályhodnú účasť žien, o čom svedčí aj to, že do finálovej súťaže postúpili až štyri kandidátky. Predsedníčka osobitne privítala prvú účasť žien zo Sriemu na tejto finálovej súťaži. Moderátorka podujatia Hana Majerová predtým ako sa začali prednesy súťažiacich, predstavila odbornú porotu v zložení: Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Miluška AnušiakováMajerová, profesorka triednej výučby, a Mária Kotvášová-Jo-

Finalistky tradičnej súťaže v prednese poézie a prózy: (zľava) Anička Strehovská, Anna Slivková, Anna Slamajová, Danica Vŕbová, Nina Chalupová, Anna Hrnčiarová a Miriam Murtínová

súťaže. V súvislosti s účasťou na tohtoročnej súťaži už na regionálnej úrovni pripomenula, že mali slabšie ohlasy v Báčke, predovšetkým u predstaviteliek mladšej kategórie, ale do budúcna sa budú snažiť túto situáciu napraviť. V Banáte mali aj

nášová, profesorka slovenského jazyka a literatúry.

V kategórii prednesu poézie žien do 25 rokov vystúpila iba jedna účastníčka súťaže: Nina Chalupová z Kovačice. Potom sa prednesom poézie predstavili tri finalistky vo veku viac ako 25 rokov:

Posledné konzultácie pred finálovou súťažou: predsedníčka ASSŽ s odbornou porotou

Anna Hrnčiarová z Lalite, Anička Strehovská z Padiny a Anna Slamajová zo Starej Pazovy. Po cituplných veršoch nasledovali prednesy prozaických textov. V tej prvej, teda v kategórii prednesu prózy žien do 25 rokov, sa publiku poklonila Danica Vŕbová z Hajdušice. V poslednej súťažnej kategórii – próza v prednese účastníčok ponad 25 rokov, vystúpili: Miriam Murtínová z Hložian a Anna Slivková z Padiny.

Kým odborná porota vyhodnotila prednesy, prítomným sa na tomto príjemnom nedeľnom stretnutí prihovorila spisovateľka Viera Benková a predstavila antológiu ženskej poézie Plášť bohyne, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku. Úryvky z knihy prečítala Hana Majerová.

Výsledky súťaže zverejnila predsedníčka odbornej poroty K. Melegová-Melichová: – Môžeme byť spokojní s tým, čo sme tu dnes počuli. Zvlášť vás treba pochváliť za výber či už po-

ézie alebo prózy, lebo si myslíme, že ste k tomu pristupovali skutočne inovatívne, že sa nám neopakovali texty z predchádzajúcich ročníkov. Na prednese ste pracovali tiež, lebo bol na vyššej úrovni. Jednoznačne sme sa rozhodli, že vo finálovej súťaži zvíťazili: Nina Chalupová z Kovačice a Anna Hrnčiarová z Lalite v prednese poézie a Danica Vŕbová z Hajdušice a Miriam Murtínová z Hložian v prednese prózy. Na súťaž Vansovej Lomnička, ktorá bude prebiehať v dňoch 19. a 20. apríla, odcestujú víťazky oboch kategórií súťažiacich ponad 25 rokov.

Každá z finalistiek tejto súťaže dostala diplom a cenné knižné odmeny. Aj tento ročník súťaže ASSŽ podporili: Matica slovenská v Srbsku, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.

K. Gažová

DO KONCA APRÍLA A V MÁJI bude mať Galéria insitného umenia v Kovačici veľa aktivít. Od 17. apríla tu svoje obrazy vystavuje Vasa Dolovački, akademický maliar z Bavaništa. Profesor Akadémie klasického maliarstva v Sriemskej Kamenici veľké formáty verejnosti prezentuje v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax a menšie maľby v spomenutej galérii. Od 18. mája v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade si návštevníci môžu pozrieť maľby Alžbety Čížikovej, najstaršej členky Galérie insitného umenia. V stredu 24. apríla o 19. hodine bude v knižnici v Šabci slávnostné otvorenie samostatnej výstavy malieb Jána Glózika (na snímke). Do Šabca cestuje aj orchester Rosička a predstavitelia Turistickej organizácie Obce Kovačica. Tretieho mája vedúce známej obrazárne otvoria v Myjave samostatnú výstavu obrazov Pavla Cicku, kým začiatkom mája v Galérii insitného umenia bude nainštalovaná expozícia malieb padinského maliara Martina Papa. Osemnásteho mája o 18. hodine budú slávnostne otvorené tradičné podujatia Noc múzeí a Jarný salón. Pre všetkých milovníkov insity brány galérie budú otvorené dokorán až do 2. hodiny ráno 19. mája.

J. Špringeľ

34

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A TRADIČNÉ KONCERTY

Selenčské sláviky stále rozdávajú radosť V

dňoch víkendu 13. a 14. apríla Selenčou sa niesla ľudová pieseň a hýrili tu ľudové kroje, dobre známe selenčské fodrošky, kašmerínky. V spomenutú sobotu a nedeľu tu totiž prebiehali koncerty Selenčské sláviky, o ktoré medzi najmladšími spevákmi tohto roku vládol veľký záujem. Sú to nesúťažné koncerty, na ktorých krojované deti spievajú ľu- Mladí Selenčania hrdo nosia ľudový kroj a radi spievajú slovenské ľudové piesne dovú pesničku za hudobného sprievodu orchestra, a ke- spoločne organizujú Základná ško- viska bola zverená členkám Etno ďže ich tohto roku bolo až 61, mu- la Jána Kollára a Komorný zbor sekcie a koncerty moderovala žiačseli byť znovu usporiadané dva Zvony a tohtoročné odzneli v zna- ka Veronika Šoškićová. O tieto konmení osláv 255. výročia založenia certy vládne veľký záujem aj obekoncerty.

Malých a mladých spevákov – osady. Pomoc pri organizácii kon- censtva, ktoré na oboch konceržiakov všetkých ročníkov ZŠ – spre- certov či zabezpečení darčekov toch sieň Domu kultúry vyplnilo vádzal desaťčlenný ľudový or- účastníkom poskytli aj Miestne takmer do posledného miesta a nechester Zvonivá cimbalovka, ktorý spoločenstvo Selenča, podniky šetrilo dlane, aby odmenilo a popôsobí v rámci Komorného zboru Slovan Progres a Zdravo Organic, smelilo mladých spevákov na jaZvony zo Selenče pod taktovkou Dom kultúry, Rádio Báčka, Juraj Be- visku. Medzi divákmi bol aj Juraj PaedDr. Juraja Súdiho. Koncerty rédi, MOMS Selenča. Úprava ja- Grňa, predseda Rady Miestneho

spoločenstva. Koncerty boli aj zvláštnou prehliadkou ľudových krojov a najmä kašmerínky tu speváčky ukázali takmer vo všetkých farbách. Zaujímavé je aj to, že sa ani jedna pieseň nezopakovala, takže aj na javisku odznelo 60 slovenských ľudových piesní. Predstavili sa hlavne sóloví speváci, ale vystúpilo aj jedno dievčenské dueto.

Deťom pri výbere pesničiek pomáhali mamy, staré mamy alebo súrodenci. Bolo počuť dobre známe pesničky, ale aj také, na ktoré sa už takmer zabudlo.

Z koncertov mali pôžitok všetci, tak deti, ako i dospelí, a sú skutočným dôkazom, že v Selenči ľudová pieseň a ľudový kroj majú zabezpečenú skvelú budúcnosť. Organizátori prisľúbili, že o rok tu bude ďalšie stretnutie s osvedčenými, ale i novými nádejnými spevákmi, ktorí sú ochotní zachovať slovenskú ľudovú pieseň a nádherný ľudový kroj.

Juraj Berédi-Ďuky

V ŠÍDE

Na začiatku osláv úcta a vďaka V

stredu 10. apríla Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota v Šíde začal s oslavami 100. výročia pôsobenia. Program bol v znamení úcty a vďaky Karoľovi Chovanovi, dlhoročnému aktivistovi, harmonikárovi a vedúcemu spolkového orchestra. Ešte v rokoch po druhej svetovej vojne bol K. Chovan zakladateľ orchestra a poslednýkrát si s ním zahral v polovici minulého roku. Keďže ťažko ochorel, správa spolku sa rozhodla ďa-

kovné uznanie, ktoré bude ostatným zaslúžilým členom odovzdané na slávnostnom zasadnutí v rámci ústredných osláv v septembri, odovzdať mu teraz. Desiateho apríla oslavoval 79. narodeniny a tento deň vedúci spolku a jeho orchester využili na to, aby mu zagratulovali k narodeninám, odovzdali mu ďakovný list a zahrali jeho obľúbenú pieseň. Pána Karoľa vyobliekaného v slovenskom kroji v jeho dvore pri obľúbenej piesni zaplavili emócie,

Účastníci 13. festivalu Rozospievaný Sriem na repríze v Šíde

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

a keď hudba stíchla, predseda SKUS Jednota Štefan Farkaš mu odovzdal ďakovný list. Šťastný jubilant sa snažil so svojimi hosťami a Predstavitelia spolku a orchester u Karoľa Chovana členmi orročia založenia a pôsobenia chestra stráviť čím viac času.

Vo štvrtok SKUS Jednota.

V sobotu 13. apríla v sieni Slo11. apríla v m i e s t n o s - venského domu prebiehala repríza tiach Slo- minuloročného 13. festivalu Rozov e n s k é h o spievaný Sriem, ktorý bol v Starej Padomu pred- zove. Aj na festivalovej repríze sa zúseda spolku častnili všetci speváci, a to z Boľoviec, Š.

Farkaš Dobanoviec, zo Starej Pazovy a uspor iadal Šídu. A tak prvé podujatie z bohatlačovku, na tého programu osláv šídskeho spolktorej novi- ku bol 13. festival Rozospievaný nárom pre- Sriem a posledným podujatím má dostrel celý byť jeho 14. ročník, ktorý sa bude kop r o g r a m nať v novembri v Šíde.

St. S. osláv 100. vý-

35

K U LT Ú R A LALITSKÍ MATIČIARI V UPLYNULÝCH ŠTYROCH ROKOCH

Mohli robiť trochu viac iestny odbor Matice slovenskej v Laliti patrí medzi tie, ktoré majú pekný počet členov, z ktorých sa do práce aktívne zapája iba hŕstka, predovšetkým čelných ľudí. Potvrdilo sa to aj na valnom a volebnom zhromaždení 24. marca v lalitskom Dome kultúry, na ktoré prišlo zo desať percent z celkove 250 lalitských Slovákov, ktorí si riadne platia členské. Poctila ich svojou prítomnosťou aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová.

Počas uplynulých štyroch rokov lalitský MOMS napriek všetkým ťažkostiam (málo peňazí, nezáujem členstva, miestne nesváry) snažil sa aktívne pracovať a zúčastňovať sa na čím väčšom počte podujatí. Laliťania sú pravidelnými účastníkmi Slovenských národných slávností. Stredobodom ich pozornosti aj v rokoch 2009 – 2012 boli celkové diania na SNS: účasť na Stretnutí študujúcej mládeže, slávnostnom zhromaždení MSS, ako aj na športových podujatiach a iných programoch. Najúspešnejšie je predsa mužstvo športových rybárov, ktoré vždy bolo medzi prvými troma na rybárskej súťaži. Okrem toho matičný futbalový tím z Lalite v Kysáči roku 2009 obsadil tretie miesto.

Na Slávnostiach roku 2009 sa svojimi obrazmi predstavila la-

M

litská rodáčka žijúca v Odžakoch Jarmila Demiterová. O dva roky neskoršie matičnými uznaniami boli odmenené učiteľka Anna Mravíková a dlhoročná kultúrna pracovníčka Mária Tanciková.

JAROSLAV MÚDRY PREDSEDA Za predsedu MOMS Laliť zvolili Jaroslava Múdreho. Podpredsedom je Ján Zorňan-Pekár, tajomníčkou Viera Zorňanová, pokladníčkou Zuzana Múdra. Správnu radu tvoria: Janko Benka ml., Ladislav Tamaši, Štefan Valent, Jaroslav Hrnčiar a Pavel Burčiar. Dozornú radu MOMS Laliť tvoria: Ján Tancik, Ján Bohuš a Jaroslav Párnický.

V domácom prostredí významná národno-kultúrna udalosť, na ktorej sa spolu s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov podieľal lalitský MOMS, bolo odhalenie pamätnej tabule na rodnom dome prvého akademického maliara z radov vojvodinských Slovákov Karola Miloslava Lehotského (1879 – 1929).

Lalitský MOMS v spolupráci s KUS Štefánik a Miestnym spoločenstvom vo februári roku 2010 sa aktívne zapojil do akcie zápisu

Katarína Melegová-Melichová, Dr. Ján Varšo a Ján Zorňan-Pekár (zľava) sledujú finálový zápas na 16. Matičnom turnaji v Laliti

Slovákov do osobitného voličského zoznamu. Neskoršie vo voľbách Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny mal aj svojho kandidáta, advokáta Jaroslava Tancika. V máji roku 2010 lalitskí matičiari medzi sebou uvítali a uhostili cyklistov zo slovenského CK Tvrdošín – Medvedzie.

Z vlaňajších aktivít chceme spomenúť najmä dve udalosti.

Prvá bola 1. apríla 2012, keď v Laliti usporiadali prezentáciu knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Najúspešnejšie podujatie v uplynulom štvorročnom období lalitský MOMS bezpochyby zorganizoval 21. júla 2012. Bol to 16. Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Sloven-

skej republiky v Belehrade, na ktorom sa zúčastnilo rekordných 16 mužstiev a 160 futbalistov.

Víťaznému mužstvu MOMS Aradáč pohár odovzdal veľvyslanec Dr. Ján Varšo.

Doterajší predseda Ján Zorňan-Pekár zdôraznil dobrú spoluprácu s ústredím MSS. Predsedníčke K. Melegovej-Melichovej sa zavďačil za pomoc a podporu lalitským matičiarom, Združeniu žien Matkino srdce, škole (za knižné dary) počas jej viacerých návštev Lalite. V domácom prostredí MOMS spolupracuje s MS, zborom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, ZŠ Nestora Žučného, ZŽ Matkino srdce, KUS Štefánik... Celkový dojem je, že lalitskí matičiari mohli v uplynulom období urobiť aj trochu viac.

J. Pucovský

NEDEĽNÉ NEŠPORNÉ SLUŽBY BOŽIE V HAJDUŠICKOM KOSTOLE boli venované mládeži. Nie náhodou, lebo, ako to vo svojom príhovore uviedol administrátor hajdušického cirkevného zboru a kňaz jánošícky Slađan Daniel Srdić: „Tak, ako stádo oviec nemôže byť bez jahniat, ani cirkevný zbor nemôže obstáť bez mladých ľudí,“ a vyzval veriacich, aby sa modlili za mladých. A že tieto dva malé zbory majú posily medzi mladými ľuďmi, potvrdil aj polhodinový program, ktorý z tejto príležitosti pripravil mládežnícky spevokol mladých evanjelikov z Jánošíka a Hajdušice (na fotografii). Za sprievodu mladých hudobníkov z Jánošíka odznelo deväť piesní, ako aj autorská pieseň Martiny Zríniovej z Jánošíka Vďaka ti, Pane. Aj keď piesne boli v trochu modernejšom rytme, než sme si zvykli počuť v našich kostoloch, Hajdušičania, ale aj viacerí Jánošíčania neskrývali pôžitok z nevšedného duchovného zážitku. Na záver Hajdušičan Daniel Hudec predstavil mládežnícky ekumenický tábor Taizé vo Francúzsku, kde v posledných rokoch letné prázdniny trávi čoraz viac mladých ľudí z našich zborov. vlh

36

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V NOVOSADSKÝCH GALÉRIÁCH

Chvíle súzvuku J

ar je konečne tu. Svedčia o nej stovky detailov, nielen tých z prebúdzajúcej prírody.

Postupne sa začne i turistická sezóna, pestrejšie a rozmanitejšie sú aj kultúrne obsahy, vrátane tých v galériách. Ak v zime prím v nich mali

Šumanović: Rôzne zábery, rôzne i námety

a hrali stále expozície, v prvej dekáde apríla ich do úzadia zatlačili dočasné výstavy. Stačilo len pár hodín na ocitnutie sa v nezabudnuteľne

úchvatnom víre obrazov, pohybu, farby.

Pričinili sa o to diela viacerých známych a menej známych maliarskych postáv, niekoľko bilancujúcich pohľadov na ich tvorbu, vycibrená umelecká reč v portréte, kresbe, krajinomaľbe, zátiší, maliarskej inštrumentácii farby a tvaru. Rôzne výtvarné výpovede autorov zväčša nám dosť známych, prípadne blízkych, pútajú návštevníka výrazovým bohatstvom, poetizáciou tém ich vnútorného sveta, rôz- Americký štýl – nemožno ho nezbadať nymi maliarskymi poňatiami, kliesnením nových ciest, te- zaplnila dielami s názvom Kresbou na obraz; matickým bohatstvom, nepreber- aj o výtvarnej galérii a zbierke Rajka Mamuzića, ktorú zdobia obrazy amerického autora nášho nými špecifickými hodnotami.

Diela rôzne, no každé akoby bolo pôvodu Milana Kešelja...

Nenačim žiadny sondážny prieskum na zisosobitným svedectvom výtvarného seizmografu svojej doby. A tým i inš- tenie, že je umenie studňou nevyčerpateľnou. pirujúcim a rozdávajúcim radosť, Dokazujú to každý týždeň nové autorské výkrásu, úvahy zo života. Platí to aj o stavy, prinášajúce pestrú výtvarnú artikuláciu, obrazoch v galérii Matice srbskej, kde siahajúcu tematicky od opustenosti existencie na druhom poschodí zase možno po prahnutie po šťastí, po zmysle života. Do gaobjavovať Savu Šumanovića a jeho parížske lérií sa stačí vydať. A vrátiť sa vnútorne bohatsúzvuky; aj o prácach v Spomienkovej zbier- ší, lebo ozaj je v nich čo vidieť, ale i zažiť.

O. Filip ke Pavla Beljanského, ktorá výstavný priestor

Narodeniny a výročia v apríli 2013 16 . apríla 1938 sa na Slovensku v Devínskej Novej Vsi narodil spisovateľ Rudolf Sloboda.

Zomrel v rodisku 6. októbra 1995. (Pripomíname si 75. výročie narodenia.)

19. apríla 1953 zomrel po ťažkej dopravnej nehode v Novom Sade Tibor König, novinár, publicista, spoločensko-politický a vedecký pracovník, jeden z prvých hlavných a zodpovedných redaktorov Hlasu ľudu. Narodil sa 5. júna 1922 v Báčskom Petrovci. (60. výročie smrti) 19. apríla 1823 sa na Slovensku v Skalici narodil Jozef Podhradský, básnik, prozaik, dramatik, redaktor, vydavateľ prvých slovenských časopisov pre deti a mládež vo Vojvodine Slávik a Zor-

nička. Pôsobil ako evanjelický kňaz v Budapešti, ako stredoškolský profesor v Novom Sade, Sombore, Leskovci a Belehrade. Zomrel 13. novembra 1915 v Jagodine. (190. výročie narodenia) 25. apríla 1943 sa v Petrovci narodil Samuel Boldocký, profesor petrovského gymnázia, literárny kritik, slovakista, matičiar, zostavovateľ antológií, autor a prekladateľ učebníc. (Blahoželáme k 70. narodeninám.)

27. apríla 1898 na Slovensku v Liptovskom Mikuláši založili vydavateľskú a kníhkupeckú účastinnú spoločnosť slovenských evanjelikov Tranoscius. (115. výročie založenia)

Tržný a trhový rídavné mená tržný a trhový sú obidve správne, avšak každé v iných súvislostiach, v inom výP zname. Preto sme na osvetlenie významu a stručný slovotvorný rozbor siahli po slovníku.

Prídavné meno tržný je utvorené od slovesa trhať, podobne ako ťažný – od slovesa ťahať. Spomenieme ešte jeden variant tohto prídavného mena – a to utvoreného od podstatného mena trh príponou „-ný“; podobne sú utvorené aj prídavné mená kožný, lodný, semenný... Aj prídavné meno nožný od podstatného mena noha je tak utvorené. Ako vidno, tu sme od slov trhať a trh dostali navonok úplne zhodné prídavné mená. Problém vzniká, keď napríklad narazíme na spojenia tržná produkcia

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

alebo trhová produkcia, tržná hodnota alebo trhová hodnota, a nevieme vylúčiť, ktoré sú v súvislosti s poľnohospodárstvom tie správne: sú to spojenia s prídavným menom trhový – trhová produkcia, trhová hodnota. Spojenie tržná rana nám jasne ukazuje, že ide o ranu spôsobenú trhaním a spojenie tržná hodnota zase, že ide o hodnotu týkajúcu sa trhu, a toto spojenie sa v Slovníku slovenského jazyka už hodnotí ako zastarané. Preto všade tam, kde sa má vyjadriť vzťah k trhu, odporúča sa používať prídavné meno trhový, už aj tým, že odborné názvy sú tým lepšie, čím menej závisia od súvislostí, v ktorých sa používajú. ah

Výzva na 43. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... akladatelia a organizátori srdečne vyzývajú slovenské spolky a ustanovizne kultúry, aby svoje tanečné, spevácke súbory a ľudové orchestre prihlásili na 43. FF Tancuj, tancuj...

Festival sa uskutoční 1. júna 2013 v Hložanoch.

Vyplnené prihlášky treba zaslať najneskoršie do 6. mája 2013 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II 21 000 Nový Sad (s poznámkou: prihláška na Folklórny festival Tancuj, tancuj...) alebo mailom na adresu: festivaly@slovackizavod.org.rs Právo účasti / výstupu na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... majú súbory s nasledujúcimi zložkami: ženská spevácka skupina, dievčenská spevácka skupina, mužská spevácka skupina, chlapčenská spevácka skupina, zmiešaná spevácka skupina, orchester, tanečná skupina. Ďalšie informácie môžete získať na tel. čísle 064 17 88 699 (Marijan Pavlov, koordinátor 43. FF Tancuj, tancuj...).

Z

37

K U LT Ú R A

OZNAMY

IN MEMORIAM

Oznamujte

MUDr. Ján Bulík (19. 4. 1929 Nový Sad – 15. 12. 2012 Pozdišovce) poobedňajších hodinách V na nedeľu 21. apríla v Dome smútku v Kovačici bude pohreb MUDr. Jánovi Bulíkovi, spoluzakladateľovi a aktivistovi Spolku Slovákov z Juhoslávie, kovačickému rodákovi a synovi JUDr. Jána Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii.

Matka Radmila Jánovi Bulíkovi ml. zomrela, keď nemal ani dva roky.

Otec, vedúca osobnosť juhoslovanských Slovákov, ho dal na výchovu starým rodičom a strýkovi do Kovačice. Základnú školu ukončil v Kovačici, gymnaziálne štúdiá v Pančeve, Báčskom Petrovci a Bratislave, kam sa presťahoval v roku 1946. V 2. svetovej vojne prišiel aj o otca. Počas vojny bola rodina Bulíkovcov prenasledovaná, otec bol zatknutý, odvezený do koncentračného tábora Mauthausen, kde bol v roku 1942 zavraždený.

Ján Bulík ml. vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1948 – 1953).

Počas štúdií patril medzi tanečníkov prvej generácie Folklórneho súboru Lúčnica (1950 – 1953). Postgraduálne skončil úplnú špecializáciu v zdravotníctve: 1. a 2. atestáciu z odboru gynekológie a pôrodníctva. Od roku

Chýrnik KULPÍN. Na piatok 19. apríla o 19.30 v priestoroch KUS Zvolen Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne avizoval výročné zhromaždenie.

K. G. BÁČSKY PETROVEC. Slovenské vojvodinské divadlo na piatok 19. apríla o 20. hodine zahlásilo vo veľkej sieni predstavenie Paradox autora Nebojšu Romčevića v podaní Divadla Stevana Sremca z Crvenky.

A. F. BÁČSKY PETROVEC. Na sobotu 20. apríla o 10. hodine v Dome Matice sloven-

38

1954 robil ako gynekológ v michalovskej nemocnici – 40 rokov – a ďalších 10 rokov v Sobranciach. Od 80. rokov MUDr. Ján Bulík žil v Pozdišovciach.

Doma i v zahraničí výrazne prispel k zviditeľňovaniu života a diela svojho otca JUDr. Jána Bulíka. Okrem iného prostredníctvom pamätných tabúľ a spoluorganizáciou vedeckého sympózia Odkaz predkov v Kovačici v roku 2007, keď aj vďaka jemu do Banátu pricestovala vedecká elita Slovenska v čele s historikom Jozefom Jablonickým.

Cez spolok, ale aj osobne s rodinou, MUDr. Bulík pomáhal vojvodinským Slovákom prejaviť sa v krajine ich predkov. Mal rád všetky osady vo Vojvodine, zbožňoval Padinu (často tam navštevoval rodinu) a Kovačicu, kde bol prítomný na mnohých výstavách a podujatiach. Bol i na znovuzaložení Miestneho odboru Matice slovenskej 16. decembra 1990.

S priazňou a rád sa rozprával nárečovou kovačickou slovenčinou, plynule hovoril po srbsky a jeho srdcovou záležitosťou bolo i čítanie týždenníka Hlas ľudu, ktorý roky odberal a čítal na východe Slovenska. Česť jeho pamiatke!

J. Šp.

skej v Srbsku Ľudovíta Mišíka je z volané 22. zasadnutie Správnej rady MSS a predsedov MOMS. J. Č-p PIVNICA. Multikultúrna umelecká dielňa Jovana Steriju Popovića v zakladaní v sobotu 20. apríla v Miestnom spoločenstve v Pivnici usporiadala ďalšiu prednášku Jána Salčáka z cyklu Čo dokáže pekné slovo na tému Prometeov syndróm.

J. F. BÁČSKA PALANKA. V nedeľu 21. apríla o 16. hodine v Slovenskom dome v Báčskej Palanke bude výročné zasadnutie Miestneho odboru Matice slovenskej.

E. H.

v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej rozhlasovej telefónie NS Termomont, v Ulici kysáčskej č. 84, na katastrálnej parcele číslo 3953/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Petrovaradín NS 158, NSU 158, v Ulici Tome Maretića, na katastrálnej parcele číslo 3580/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KONSING GROUP, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 181 / NSU 181 Donji Kovilj (Konsing), v Ulici Laze Kostića č. 16, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu SP Nový Sad Gas, z Nového Sadu, Ulica Teodora Mandića č.

21, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba plynovodu vysokého tlaku Báčska Palanka – Báč, s odbočkou do Obrovca a GMRS Obrovac. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Agroglobe, s. s r. o., z Nového Sadu, Národného frontu č. 23, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba priemyselnej koľaje Agroglobe s oddeľovaním zo staničnej koľaje č. 5 železničnej stanice Kukujevci, v km 105 + 196,33 železničnej trate Belehrad – Šíd a rekonštrukcia signálovo-bezpečnostného zariadenia pre potreby zabezpečenia oddelenej výhybky, na k. p. č. 4934, 5039, 4467/2 a 4467/5, k. o. Kukujevci, ZO Šíd. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Hospodárska spoločnosť PAPIR SERVIS FHB, s. s r. o., Umka, Ul. trinásteho októbra 1, Belehrad, Umka, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a balíkovanie odpadového papiera a kartónu, Ulica nová I b. č., na katastrálnej parcele číslo 4086, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2377_01 NS Nový Sad Novkabel Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2377_01 NS Nový Sad Novkabel, v Ulici priemyselná zóna b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. apríla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-193/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2377_01 NS Nový Sad Novkabel, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2377_01 NS Nový Sad Novkabel, v Ulici priemyselná zóna b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2377_01 NS Nový Sad Novkabel, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2377_01 NS Nový Sad Novkabel, v Ulici priemyselná zóna b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy GSM 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény typu K 742236 pre sústavu GSM 1800 a tri antény typu K 742215 pre sústavu UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS 2377_01 NS Nový Sad Novkabel, číslo EM-2013-042/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2377_01 NS Nový Sad Novkabel, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

39

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v sídlisku Stepanovićevo a tranzičného kolektoru od sídliska po zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v Stepanovićeve

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica

Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Stevana Branovačkog 3, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v sídlisku Stepanovićevo a tranzičného kolektoru od sídliska po zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v Stepanovićeve, na katastrálnych parcelách čísla: 545, 555, 670, 710, 844, 904, 906, 944, 1322/1, 1340, 1344, 1352/2, 1345, 1346, 1347, 1349, 1350, 1352/1 a 3383, všetky k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. apríla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-164/13, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Stevana Branovačkog 3, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v sídlisku Stepanovićevo a tranzičného kolektoru od sídliska po zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v Stepanovićeve, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba kanalizácie odpadových vôd v sídlisku Stepanovićevo a tranzičného kolektoru od sídliska po zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v Stepanovićeve na katastrálnych parcelách čísla: 545, 555, 670, 710, 844, 904, 906, 944, 1322/1, 1340, 1344, 1352/2, 1345, 1346, 1347, 1349, 1350, 1352/1 a 3383, všetky k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Stevana Branovačkog 3, Nový Sad, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré zistili iné splnomocnené orgány a organizácie a ktoré sú priložené k predmetovej žiadosti; – zabezpečí podmienky a vykoná opatrenia na znemožňovanie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v žiadosti, a zvlášť zabezpečí ochranu vôd v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10 a 93/12).

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Stevana Branovačkog 3, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v sídlisku Stepanovićevo a tranzičného kolektoru od sídliska po zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v Stepanovićeve, na katastrálnych parcelách čísla: 545, 555, 670, 710, 844, 904, 906, 944, 1322/1, 1340, 1344, 1352/2, 1345, 1346, 1347, 1349, 1350, 1352/1 a 3383, všetky k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. V priebehu postupu rozoberania žiadosti konštatované je, že sa projektom predpokladá výstavba kanalizačnej siete a tranzičného kolektoru od sídliska po zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v Stepanovićeve. Projektovaná kanalizačná sieť je dlhá okolo 7,5 km.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom verejného oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stepanovićevo.

V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokalitné povolenie, číslo V-353-556/12 z 12. júna 2012 vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebníctvo Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie priloženej so žiadosťou, po vykonanom postupe rozoberania žiadosti tento orgán zistil, že predmetový projekt sa nachádza pod bodom 14 podbod 14 – Potrubie na transport odpadových vôd – dĺžky viac ako 10 km, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže požadovať (Úradný vestník RS, č. 114/08), ale vzhľadom na to, že sa výstavbou kanalizačnej siete vyrieši sanitno-hygienický problém odvádzania odpadových vôd v Stepanovićeve, že sú vybrané najsúčasnejšie technicko-technologické rozhodnutia pre predmetový projekt, rozhodnuté je, že nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami definovanými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu výstavby a pravidelnej práce projektu nebudú sa zjavovať negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie (kvalita vzduchu, vody a pozemku).

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

40

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica, v Ulici Danila Kiša č. 7 a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1016, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. apríla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-186/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica, v Ulici Danila Kiša č. 7 a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1016, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica, v Ulici Danila Kiša č. 7 a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1016, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény AGISSON typu ADU 451602 po sektore pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 3 + 3 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 70 ° (prvý úsek), 170 ° (druhý úsek) a 310 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Very Pavlović.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica, číslo 0102/13-170 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Národného frontu č. 25 a, b, c, d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/41, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. apríla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-45/13, že odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, schvaľuje ROZHODNUTIE Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Národného frontu č. 25 a, b, c, d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/41, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Národného frontu č. 25 a, b, c, d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/41, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie výbavy základnej stanice so zodpovedajúcou štvorúsekovou anténovou sústavou. Pre systémy GSM 900 a UMTS používať sa budú tri panelové antény výrobcu AGISSON typu ADU 451602, s azimutmi 85 ° (prvý úsek), 230 ° (druhý úsek) a 335 ° (tretí úsek) ktoré budú nainštalované na rovnej streche budovy. Plánovaný štvrtý úsek (GSM 900 a UMTS) je rozdelený rozdeľovačmi (splitermi) na dve dual-band bidirekčné antény Kathrein K 738445 (slot 1 a slot 2), ktoré budú namontované v garáži objektu. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 3 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 2 + 2.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov a organizácií MS Liman III. V lehote stanovenej zákonom DMS GRUPA s. s r. o., pre elektronické inžinierstvo (inžinjering) Nový Sad, doručila informáciu o prerušení zmluvy uzavretej medzi DMS GRUPA, s. s r. o., pre elektronické inžinierstvo (inžinjering) Nový Sad a TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad.

Aj DMS GRUPA s. s r. o., pre elektronické inžinierstvo (inžinjering) Nový Sad, doručila mienku o podanej žiadosti, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Nahliadnutím do verejnosti dostupného zoznamu dokumentov konštatovali sme, že nositeľ žiadosti, nepriložil dokumenty, ktoré vlastní, a ktoré by nastolili otázku jestvovania predbežných podmienok na podávanie žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu, a to: 1. dokument, ktorým sa popiera, že je zabezpečený priestor na postavenie základnej stanice; 2. dokumenty, ktoré popierajú platnosť údajov v Odbornom hodnotení zaťaženia životného prostredia 95/1-42-1 z 8. januára 2013. Nejestvuje ani zodpovedajúci prehľad medzi doručenou dokumentáciou. V dôsledku uvedeného sme tej mienky, že zistené nedopatrenia nie sú „náhodné nedopatrenia“, ale pokus o nepravdivé podanie daného stavu. Žiadame preto, aby sa žiadosť o rozhodovanie, ktorú podal TELENOR, s. s r. o., Belehrad, odmietla, bez možnosti zopakovania.“ Okrem DMS GRUPA, s. s r. o., pre elektronické inžinierstvo (inžinjering) Nový Sad, svoje mienky doručili aj: Eftim

Jakimov, Vladimir Strezoski, Aleksandar Galović, Dragan Popović, Vladislav Vrtunski, Duško Bekut, Vladan Krsman a Ivana Popović, všetci majitelia bytov v bezprostrednej blízkosti lokality, na ktorej je plánované postavenie základnej stanice, a ktorí vyjadrujú svoj nesúhlas s postavovaním základnej stanice na uvedenej adrese.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-0201676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Na základe mienky Ministerstva energetiky rozvoja a ochrany životného prostredia číslo 011-00-0038/201305 zo 7. marca 2013 pre postavenie základnej stanice mobilnej telefónie v prípade postavovania antény vo vnútri objektu nie je potrebné žiadať urbanistickú dokumentáciu, pretože tento druh objektov nepodlieha vydávaniu stavebného / používateľného povolenia, a v súlade so Zákonom o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 –Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11 a 121/12).

S podanou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, číslo 2712/12-170 AR a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia lokálnej zóny základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta – výmeny, číslo 2712/12-170 AR / výmeny, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, konštatované je, že sa predmetový projekt plánuje v husto obývanej stavebnej zóne a že sa v bezprostrednej blízkosti plánovaného projektu nachádzajú dva objekty Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo.

Základná stanica mobilnej telefónie NS Narodnog fronta má celkovú účinnú silu žiarenia 3988,8 W (prvý úsek), 3771,6 W (druhý úsek), 2514,4 W (tretí úsek) a 79,3 W (celkový ERP štvrtého úseku), ktorá je väčšia od sily uvedenej v Listine projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08) – Listiny II bod 12 podbod 13 (Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), celkovej účinnej sily žiarenia viac ako 250 W).

Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej celkovou účinnou silou žiarenia zariadenia) kompetentný orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuovaný zdroj žiarenia.

Uplatnením zásad prevencie a opatrení (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník 135/04, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená tak, aby okrem iného predstavovala najmenšie riziko pre ľudské zdravie, štúdiou je potrebné dokázať, že sa pre predmetový projekt uplatní najlepšia dostupná technológia, technika a výbava.

Vzhľadom na uvedené a zvlášť na špecifickosť lokality a doručené mienky zainteresovanej verejnosti, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určitom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia zastavenia, zmenšenia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehody, a zabezpečiť sledovanie vplyvov zdroja žiarenia, čo jedine možno zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím.

Počas rozhodovania tento orgán bral do ohľadu aj doručené oznámenie, že prenajímateľ jednostranne zrušil zmluvu o nájme priestoru, avšak zmysel odhadu vplyvov nie sú zmluvné vzťahy (ak sa zmluva zruší, nositeľ projektu nebude môcť realizovať projekt na tej lokalite), ale stanovenie opatrení a podmienok s cieľom ochrany životného prostredia a zníženia negatívneho vplyvu projektu na tej lokalite, v prípade, že príde k jeho realizácii.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou

DROBNé OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82.

ANNOU KOCHANOVOU rod. Mučajiovou 1932 – 2013 z Petrovca Nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa v srdciach zachránime pred zabudnutím.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA S hlbokým žiaľom oznamujeme, že nás dňa 12. marca 2013 opustila naša milovaná mama a starká

MÁRIA BOLDOCKÁ rod. Tereková 1915 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Jej nekonečná láska, obetavosť a srdečnosť zostane navždy uschovaná v našich srdciach.

Dcéry Zdenka a Vierka a vnúčatá Karol, Marína, Pavel, Adela a Andrej

Tvoji najbližší

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

41

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás navždy opustila naša manželka, mama a stará mama

Dňa 18. apríla uplynul rok, čo ma navždy opustila moja milovaná sestra

SPOMIENKA na priateľku a kolegyňu

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2013 odbornú učiteľku z Padiny

ZUZANA MARINKOVOVÁ

ANIČKA ŠIMÁKOVÁ

rod. Drieňovská 24. 4. 1948 – 18. 4. 2011 – 2013 z Petrovca

rod. Žabská 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2013 z Padiny

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v srdciach zostáva.

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachováva

Manžel, syn a dcéra s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na

sestra Emília Ponigerová s rodinou z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Anna a Zuzana

SPOMIENKA Dňa 16. apríla 2013 bolo tomu jedenásť ťažkých a boľavých rokov, čo nás navždy opustila milovaná manželka, mama, starká, sestra a teta

KATARÍNA VÍZIOVÁ

Oznamujte v Hlase ľudu

2. 10. 1956 – 16. 4. 2002 – 2013 z Petrovca

021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Tichú a boľavú spomienku si na ňu zachovávajú zarmútení: manžel Ján, synovia Stanislav a Jaroslav s manželkou Marienou a synčekom Alexandrom a sestry s rodinami

ZUZANU MARINKOVOVÚ rod. Drieňovskú 24. 4. 1948 – 18. 4. 2011 – 2013 z Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou, starkou a prastarkou

Aj keď nie si viacej s nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

S láskou si na Teba vždy spomínajú: zarmútená mama a Tvoja sestra Anna Šardiová s rodinkou z Nemecka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

SPOMIENKA V týchto dňoch uplynulo 15 rokov, čo nás opustil

MÁRIOU LEŇOVOU JOZEF BOBÁČEK

1. 2. 1924 – 13. 4. 2013 z Kysáča

Odišla si tíško, niet Ťa medzi nami, ale pamiatka na Teba navždy zostane v našich srdciach.

1929 – 1998 – 2013 z Petrovca

Na neho si spomínajú

Zarmútená dcéra Mária a vnučky s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 16. apríla 2013 uplynuli dva roky, čo nás opustil manžel, ocko a starký

Jeho najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bývalým členom Výkonného výboru Miestnej organizácie penzistov invalidov práce v Kysáči

ONDREJ HEVERA PAVLOM ŠIRKOM 8. 12. 1943 – 2. 4. 2013 z Petrovca Na Teba a na Tvoju dobrotu a lásku ku všetkým si budeme s úctou spomínať.

Brat Ján s rodinou

42

ONDREJOM MACÁKOM

14. 8. 1942 – 16. 4. 2011 – 2013 z Petrovca Navždy Ťa uchovávame v našich srdciach a myšlienkach.

1947 – 2013 z Kysáča

S úctou si na Teba budú spomínať členovia Výkonného výboru a Dozornej rady

Tvoji najmilší

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 19. apríla 2013 uplynulo 5 dlhých a ťažkých rokov, čo ma náhle opustil môj manžel

na otca a starého otca

na otca

PAVLA ČAPU PAVEL ČAPO

1955 – 2008 – 2013 z Padiny

2. 4. 1955 – 19. 4. 2008 – 2013 z Padiny So žiaľom, láskou a bôľom v srdci si na Teba spomína

Sme bez Teba, ale v srdciach a myšlienkach si vždy s nami.

PAVLA ČAPU 1955 – 2008 – 2013 z Padiny

Žiješ v našich srdciach naďalej, i keď Tvoj hlas utíchol.

S láskou si spomínajú:

Dcéra Želka s manželom Pavlom

manželka Zuzana

SPOMIENKA

dcéra Tatjana, zať Vlado a vnučka Lea

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 21. apríla 2013 uplynie Dňa 18. mája uplynie 12 rokov, rok, čo nás opustil otec a dedo čo nás opustila mama a starká

PAVEL SPEVÁK

ANNA SPEVÁKOVÁ

1929 – 2012

rod. Balážová 1932 – 2001

ŠTEFAN LENHART 1950 – 2012 – 2013 z Kovačice

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachovávame.

z Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: dcéra Anna Chalupková s rodinou, vnučka Jasna Čániová s rodinou a vnuk Jaroslav

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Tvoji: manželka Katarína, dcéra Katarína, zať Martin, syn Vladimír a vnučky Alena a Martina

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom, švagrom a dedom

Uplynul rok, čo nás opustil náš drahý manžel, otec a starý otec

RADOVANOM ĐORĐIEVSKYM 27. 4. 1937 – 5. 4. 2013 zo Starej Pazovy

JURAJ JONÁŠ 11. 4. 1948 – 16. 4. 2012 – 2013 z Kovačice V srdci a v myšlienkach si vždy s nami.

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť s vďakou a úctou si spomínajú Tvoji najmilší

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

Odišiel si rýchlo a nečakane... a nechal nám smútok, spomienky a žiaľ.

Pri tejto smutnej príležitosti ďakujem všetkým tým, ktorým sa 7. apríla 2013 neťažilo prísť na staropazovský cintorín vyprevadiť môjho manžela na večný odpočinok.

Zvlášť ďakujem pánovi farárovi Igorovi Feldymu za príležitostnú kázeň, kantorovi a Anne Đurđevićovej, ako i Vladimírovi Majorskému za výbornú organizáciu pohrebu.

S Tebou sa lúčia a s láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželka Mária, Katarína Ďarmotská s manželom Michalom a deťmi Miškom a Zdenkom, Anna Filipová a ostatná rodina a známi

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 19. apríla: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaná ďalšia časť pod názvom Nevinné dravce.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: zo 14. schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, o 20. výročí pôsobenia Ekumenickej humanitárnej organizácie, o podpísaní zmluvy o spolupráci Rádio-televízie Vojvodina a Rozhlasu a televízie Slovenska; z kultúry – o divadelnej premiére vo Vojlovici, o kultúrno-umeleckom stredisku v Bajši, o výstave obrazov Alžbety Čížikovej v Novom Sade, o zájazde kysáčskych divadelníkov na Slovensko; z poľnohospodárstva – o jarnej sejbe v Srieme. Pozornosť bude venovaná reklame rodinného magazínu Dotyky.

• O 20.45 SPEKTRUM: Vysielanie bude venované ekológii a v štúdiu budú predstavitelia viacerých ekologických organizácií, ktorí predstavia ich aktivity na zachovávaní ekologického povedomia u občanov.

NEDEĽA 21. apríla: • O 11.00 DÚHOVKA:Vo vysielaní odznie reportážny záznam z Lalite, kde tamojšie Združenie žien Matkino srdce po šiestykrát usporiadalo krojovú zábavu. Ženy z 15 vojvodinských dedín na nádvorí Domu kultúry prezentovali prevažne pracovný odev našich starých mám.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná poľnohospodárom. Keďže sa pôda preschla a poveternostné podmienky dovoľujú prácu na poliach, o tom, čo a koľko plánujú siať tejto jari, sa zmienia roľníci.

• O 21.00 DOTYKY: Aprílový rodinný magazín bude venovaný Združeniu vinárov a vinohradníkov z Kulpína, ktoré si tohto roku pripomína 10. výročie pôsobenia. Vo vysielaní bude predstavená jeho činnosť a hosťami v štúdiu budú aj vinohradníci z Erdevíka a Aradáča.

Nebude chýbať hudba a odmeňovacia súťaž pre divákov.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Repríza DOTYKOV bude v pondelok o 4.00 h Prehliadka vín na podujatí Veľká noc a o 13.45 h. v Kulpíne 2013

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 20. apríla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – ľudovky zo Slovenska; NEDEĽA 21. apríla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – svetová hudobná produkcia. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – barokové árie.

• 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – slovenská populárna hudba. • 17.15 – 18.00 Portréty – ľudová hudba; UTOROK 23. apríla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – operné árie; STREDA 24. apríla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

44

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 21. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Oltárny krúžok žien v Kovačici Divadelné predstavenie Najlepší kamarát Utorok 23. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Jubileá pobočky Obecnej knižnice v Padine Kniha, najlepší priateľ človeka Svetový deň knihy a autorských práv Čo nového v našom spoločenskom živote?

Svetový deň knihy a autorských práv – 23. apríl Piatok 26. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 22. apríla: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 23. apríla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Jany Beňovej – repríza; Streda 24. apríla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – poslucháčov pobavia Hložanci a Kulpínčania; Štvrtok 25. apríla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – odznie zmes ľudových piesní v interpretácii Ľudmily BerediovejStupavskej a Želmíry Benkovej-Barbaričovej; Piatok 26. apríla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 19. do 25. apríla Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 19. apríla – Blade Dr. Pavel Čeman počas stretnutia Sobota 20. apríla kysáčskych lekárov – Zločinná vášeň 18.45 Hit dňa, Reklamy, Pondelok 22. apríla zostrih Molí – Som agent 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 23. apríla týždňa – Žoldnieri spravodlivosti 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 24. apríla s vami – Prekliate hrobky kráľa 22.00 Film: Najlepší ocko Tutanchamóna, 1. časť 24.00 Záver vysielania Štvrtok 25. apríla – Prekliate hrobky kráľa Každý pondelok o 20.15: Tutanchamóna, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Hudobný mix Každý piatok o 18.15: Výber Citáty, Reklamy, Zvon z programu TV Kovačica 23.00 Záver vysielania Každú sobotu o 18.15: Výber Nedeľa 21. apríla z programu TV Pančevo 18.00 Hudobné blahoželania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16 V tajničke je meno a priezvisko akademickej maliarky narodenej 12. augusta 1948 v B. Petrovci. Je členkou združenia úžitkových umelcov Srbska. Pôsobí ako umelkyňa na voľnej nohe.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 24. apríla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z volebného konventu, na ktorom si Vojlovičania zvolili nového zborového farára Branislava Kulíka. V pokračovaní bude nové divadelné predstavenie Nechcem a nemôžem zaplatiť.

Repríza v nedeľu 1. mája o 7.30 h.

Anna Beracká a Katarína Kalmárová v divadelnom predstavení

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 15 – VODOROVNE: lokalita, ubolená, tesalo, v, EC, Sakai, reči, Eka, áno, oduť, NS, T, yr, trov, ám, Ivo, aktá, volalo, r, a, Križan, Noe, laba TAJNIČKA: IVAN KRIŽAN Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13 z čísla 13 Hlasu ľudu z 30. marca 2013 bolo: VEĽKÁ NOC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA RUMANOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 21, 22 230 ERDEVÍK. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina na Dunaji bez úlovku Domáce mužstvá boli znova úspešnejšie, pričom jedinú výhru na hosťovaní dosiahli poslední Pančevčania. Pazovská Jednota remizovala v Beočíne a aj ďalej je najúspešnejším mužstvom jari.

Somborčania zažili katastrofu v Šíde. Sloga je znova vo vrchu tabuľky. ČSK Pivara porazila Odžačanov. V derby kola v Starých Bánovciach pri Dunaji vedúca Dolina zostala bez úlovku.

Výsledky 20. kola: Cement – Jednota 0 : 0, ČSK Pivara – Tekstilac 2 : 0, Srem – Mladost 1 : 0, Radnički (Š) – Radnički (S) 7 : 1, Palić – Dinamo 1 : 3, Sloga – Senta 2 : 0, B. Topola – Radnički (SM) 0 : 0, Dunav – Dolina 2 : 1.

Program 22. kola: Cement – Tekstilac, Jednota – Mladost, ČSK Pivara – Radnički (S), Srem – Dinamo, Radnički (Š) – Senta, Palić – Radnički (SM), Sloga – Dolina, B. Topola – Dunav.

DUNAV – DOLINA 2 : 1 (1 : 1) iváci na krásnom štadióne Dunava sledovali pekný a kvalitný D futbal. Padinčania sa z brehu Dunaja vrátili bez úlovku, aj keď podali dobrý výkon a mali šance, aby zápas neprehrali. Chýbal im však presný kanonier. Výsledok bol neurčitý do posledného hvizdu rozhodcu Nikolu Malidžana z Nového Sadu.

Práve to, čo chýbalo mužstvu Do-

liny, Dunav mal v úspešnom strelcovi Ašćerićovi, ktorý z troch šancí premenil dve a domácim zabezpečil minimálnu výhru.

Petar Ašćerić prvý gól vsietil v 14. min., keď loptu z rohu usmernil do siete Jevtića. Hráči Doliny necúvli a po slabom zákroku domáceho brankára Jovišića v 25. min. Kovačević vyrovnal výsledok. Do konca polčasu

Slobodan Gigović (prvý sprava) v boji s obranou Dunava Stajčić sa ocitol pred brankárom Jovišićom, ale kopol tesne vedľa brány.

Na druhej strane Ašćerić vypálil z diaľky, no brankár Jevtić výborne zareagoval a zachránil svoju sieť.

Súperi ani po prestávke nešetrili silami. Na ihrisku sa viedol veľký, ale korektný boj. V 56. min. Ašćerić využil nepozornosť Nedučića a prudkou strelou druhý raz rozvlnil sieť Doliny.

Hostia sa pokúsili výsledok vyrovnať, ale ich strelci nemali svoj deň. Aj šťas-

tie im obrátilo chrbát, lebo obranca domácich vyrazil loptu z bránkovej čiary. Padinčania i na tomto zápase mrhali bodmi, takže po tejto prehre vedúce mužstvo prvú pozíciu drží na tenkej nitke!

DOLINA: Jevtić, Čerňoš (Tiodorović), P. Čížik, Šćepanović, Ivanišević, Stajčić, Gigović, Kovačević, Karanfilovski (Nedučić), Memović, Antić (Đoković).

Ján Bokor

ZAČIATOK PRVÉHO PÄSTIARSKEHO KLUBU RING V BÁČSKOM Pazovčania neodišli SĽUBNÝ PETROVCI smutní Prvé medaily – zlaté!

CEMENT – JEDNOTA 0 : 0 mesta známej cementárne Staropazovčania sa vrátili nepoZ razení, znova bez inkasovaného gólu. Cenný bod im mnoho znamená a viac skutočne nemohli dosiahnuť.

Domáci zahrali veľmi obetavo, práve ako aj hostia. Obrana Jednoty mala veľa roboty zvlášť v prvom polčase, ale úspešne odolávala súperovi... Za príjemného počasia obe mužstvá hrali bez útočných zábran. Hostia boli v obrane opatrnejší, lebo mužstvo Cemen- Bod pre spokojnosť: ta útočilo s veľkým nasadením, ale Nikola Šaponja pred sebou malo neprekonateľnú prekážku, brankára Jednoty Ra- (Jednota St. Pazova) dojkovića. Tento fantastickými zákrokmi zachránil svoju sieť.

Na druhej strane sledovali sme len platonické pokusy hostí ohroziť tiež dobre stráženú domácu bránu. Pravda, mala Jednota dvetri príležitosti, ale ich jej strelci zahodili.

Po prestávke ihrisko ešte viac ožilo, prišli nové vzrušenia a malo sa na čo pozerať. Na konci hostia neodcestovali smutní, získali veľký bod. Najdôležitejšie je, že Pazovčania neprehrali, na piatich jarných zápasoch ešte neinkasovali gól, a to im mnoho znamená na ďalšej ceste v boji o záchranu.

JEDNOTA: Radojković, Šuša, Igrač, Lučić, Stegnjajić, Ilić, Žakula, Vladisavljević (Šaponja), Stojanov, Fabók (Mrkajić), Janković.

Bz-ý

46

eď v novembri lanského roku riaditeľ petrovskej záK kladnej školy Ján Brna povolil členom Pästiarskeho klubu Ring, aby trénovali v školskej športovej hale, asi netušil, že ich úsilie tak rýchlo urodí plodom.

Totiž o takých päť mesiacov, presnejšie 30. a 31. marca 2013 v Kikinde prebiehali Majstrovstvá Vojvodiny jednotlivcov v boxe, ktoré dvom mladým pästiarom z klubu Ring priniesli prvé zlaté medaily. Nimi sa ovenčili Ivona Martinková z Báčskeho Petrovca, ktorá sú- Mladí boxeri Ivona a Ján (sprava) na tréningu ťažila v juniorskej konkurencii do 60 kg, a Ján Medovarský z Kulpína, kto- ningu, presne vie vyčítať, čo očakávam od rý boxoval tiež medzi juniormi, ale vo vá- neho,“ hovorí Ružić spokojne, „kým Ivona má dobré tempo a veľmi dobrú stratégiu hovej kategórii do 75 kg.

Obaja pästiari sú nováčikovia v tomto v ringu.“ Inak Pästiarsky klub Ring je prvým košporte, keďže trénovať začali pred necelým polrokom. Ivona odmalička túžila po „päs- lektívom tohto druhu v Báčskom Petrovci. tiarskom“ vreci, kým sa Ján dal nahovoriť Nateraz v ňom trénuje zo dvadsať mladých kamarátovi, aby začali trénovať box v Pe- boxerov. Najtalentovanejší desiati toho trovci. Obaja sa zrejme rozhodli správne, času prechádzajú procedúrou registrácie, lebo talent v nich vidno. Takto nám pove- čo znamená, že musia vykonať záväzné a dal tréner Jovan Ružić, inak boxerský roz- kompletné zdravotné prehliadky, ktoré sú predpokladom na účasť na pästiarskych záhodca. „Ján je poslušný a vytrvalý boxer. Keď si pasoch.

V. Dorčová-Valtnerová pozrieme do očí počas zápasu alebo na tré20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

ŠPORT Sremac 3 : 0, Proleter – Železničar 2 : 2, Čenej – Sirig 0 : 1, Borac – Futog 0 : 1, Slavija – Vinogradar 2 : 1, Fruškogorac – Báčka 7 : 0, Tatra – Dinamo 1 : 1, Mladost – Fr. partizan 2 : 0.

Program 21. kola: Mladost – Susek, Fr. partizan – Tatra, Železničar – Sremac, Dinamo – Fruškogorac, Báčka – Slavija, Vinogradar – Borac, Futog – Čenej, Sirig – Proleter.

Pavel Pálik

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Vydreli bod!

TATRA – DINAMO 1 : 1 (0 : 0) ielen hráči, ale aj fanúšikovia Tatry v nedeľu očakávali istú výhru nad Dinamom z Budisavy, no na konci museli húževnato bojovať o bod. Počas celého zápasu domáci mali prevahu, celý rad vyložených šancí, ktoré zahodili.

Oba góly padli vo finiši zápasu.

V 82. min. Paćuk prenikol z ľavej strany, v trestnom území ho domáci zastavili faulom a rozhodca nariadil penaltu. Bola to prvá príležitosť za hostí, ktorú Paćuk iste premenil. Po tejto nepríjemnej chvíli domáci zosilnili tlak, v 85. min. Kohút dobre centroval z pravej strany a Peťkovský hlavou vyrovnal výsledok – 1 : 1. O chvíľku neskoršie delovku Paćuka z asi dvadsiatich metrov Mucha päsťou vyrazil spod žrde. V 90. min. Peťkovský sa ocitol sám pred bránou Dinama, ale víťazný gól nestrelil.

Zápas v Kysáči sledovalo asi 100 divákov, viedol ho Grmuša z

N

Okrem vyrovnávajúceho gólu Saša Peťkovský (vo výskoku) mal ešte dve takéto príležitosti Petrovaradína. Žlté karty dostali Cvetić (Tatra), Piljak a Zdravković (Dinamo).

TATRA: Mucha, Srnka, Funtík (Paunić), Đaković, Savić, Badnjar, Peťkovský, Cvetić, Kavran, Baláž (Keleman), Vuković (Kohút).

Vo štvrtok 11. apríla 2013 Tatra porazila v Begeči domácu Báčku 3 : 1. Góly dali Vuković (29. min.), Cvetić (55. min.), Kavran (61. min.) za Tatru a Pašćan v 63. za domá-

cich.

Kadeti porazili TSK z Temerína 7 : 0. O góly sa rozdelili Budík 3, Vukosav 2, M. Funtík a J. Vozár po jednom.

Výsledky 19. kola: Fr. partizan – Susek 4 : 0, Dinamo – Mladost 0 : 3, Báčka – Tatra 1 : 3, Vinogradar – Fruškogorac 0 : 0, Futog – Slavija 4 : 3, Sirig – Borac 4 : 1, Železničar – Čenej 2 : 0, Sremac – Proleter 0 : 4.

Výsledky 20. kola: Susek –

skrumáži bol najrýchlejší stredopoliar Grebenčanov a zavlnil sieť belasých. V 20. min. vyrovnal na 1 : 1 pekným gólom z voľného kopu Vlasto Dudáš. Tento futbalista VULTURUL (G) – SLÁVIA 1 : 1 (1 : 1) mohol otočiť skóre už o päť minút neskôr. Prudkou strelou trafil do brvna. ovačičania odcestovali na výV druhom polčase chod Banátu bez Ninića, Ďusa pokračovalo s riša (obaja žlté karty) a Ďurkovhrou v strede poľa, ského (zranenie). Tréner Slávie takže sa brankári v Zlatko Mršulov od začiatku príprav bráne väčšiu časť na jarnú sezónu nemá také stamerania síl nudili. rosti ako v jesennej časti majsSLÁVIA: Vasić, trovstiev, keď sa na tréningu zjaStrakúšek, Chaluvovala ani desiatka hráčov. V súpa, Nestorovski, Vučasnosti v slávistickom kádri lokoje, Stojanović, divod disponuje 24 futbalistami, Mihálek (Jovanoz čoho sú traja strážcovia siete. Disvić), Válovec (Saciplína na tréningoch, návštevnosť chter), Bíreš (Durna nich a počas odchodu na zágala), V. Dudáš, S. pasy vonku je väčšia.

Dudáš.

Slávia mala v Grebenci väčšiu Aj napriek tomu, iniciatívu v oboch polčasoch od že Vršcu zobrali tri hostiteľov. Domáci ale prví otvobody z predchádzarili skóre. Gól futbalistu Vulturula júceho kola (hral prov 10. min. sa podobal prvému ti Mladosti hráč so gólu, ktorý týždeň skôr Slávia inžltými kartami) a k kasovala od Plandišta. Po voľnom tomu lídra ešte pokope z ľavej strany brankárovi trestali odňatím ďalVasićovi sa podarilo na nerov- Slávia tejto jari nepozná prehru: Stanislav šieho bodu, výhrou nom trávniku vyraziť loptu, ale v Dudáš, kapitán Kovačičanov

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Prvá remíza Kovačičanov

K

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

nad Dobricou je United i naďalej hlavným favoritom o titul majstra, keďže druhý Polet a tretí Borac prehrali. Po výhre v Omoljici sa Crepajčania počtom bodov vyrovnali Slávii. Ďalšie výsledky 19. kola: Budućnost – Borac 1 : 0, Jugoslavija – Tempo 3 : 1, Dobrica – Vršac United 0 : 2, Mladost – Vojvodina 0 : 2, Sloga (P) – Sloga (BNS) 0 : 0, Radnički – Polet 2 : 1, BAK – Partizan 1 : 1.

Ján Špringeľ

47

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Tvrdí Sriemčania OMLADINAC – MLADOSŤ 2 : 0 (1 : 0) ladosť do Nových Bánoviec odcestovala s úvahou, že domáci možno budú hrať ostro, tak ako aj minulej jari, keď tam ťažšie zranili vtedajšieho kapitána Petrovčanov Janka Pavlisa.

Všetky predpoklady sa splnili. Domáci hrali pomerne špinavo, nadŕžal im aj rozhodca David Matić z Titelu, ktorý vo finiši k druhej žltej futbalistovi petrovských „modrých“ Borisovi Ardalićovi pripísal i červenú kartu.

Hralo sa na nerovnom a neupravenom ihrisku. Domáci prvý gól vsietili v 26. min., kým si výhru zabezpečili v samom finiši zápasu.

Za Mladosť mohol skórovať Kobilarov.

Mladosť: Radaković, Novaković (Milovanović), Kobilarov, Vrgović, Rupar (Stojiljković), Ardalić, Pavkov (Torbica), Fábry, Zbućnović, Sladojević, Kokanović.

Samuel Medveď

M

Chybu zaplatili prehrou SLOGA – BAČKA 0 : 1 (0 : 0) celom rade neúspešných jarných výsledkov Erdevíčania utŕžili prehru aj na domácom trávniku. Od začiatku obaja súperi hrali obozretne, rozhárane a robili časté fauly. Bolo aj mnoho nešportového správania sa, v čom vynikali hostia z Báčskej Palanky, čo vyvolalo búrlivé protesty obecenstva.

Domáci boli o štipku lepší od rivala, no nevyužili však niekoľko pekných akcií a veľkú šancu, ktorá sa im ponúkla. V presilovke domácich odcentrovanú loptu na päť metrov od brány obranca Palančanov zastavil rukou. Rozhodca Dejan Šćepanović z Kuly nepískal očividnú penaltu za Slogu! Menovaný aj ďalej dovoľoval hrubú hru a predstieranie zranení futbalistov Bačky.

V pokračovaní sa rozprúdila hra. Domáca obrana urobila veľkú chybu, keď jeden z hráčov vracal loptu Tojagićovi, využil to útočník Palančanov Stojčić a v 77. min. strelil víťazný gól.

V

Vo finiši pred bránou hosťa Bogunovića prebiehala skutočná futbalová dráma, ale gól sme nevideli. Delegát po zápase v zápisnici ani len nespomenul neobjektívne rozhodovanie a časté chyby rozhodcu Šćepanovića.

SLOGA: Tojagić, Milošević, Jovanović, Šajić, Miljković, Raičević, Kovačević (Vislavski), Simikić (Strniša), Simeunović, Pendo, Grković (Bojanić).

Výsledky 20. kola: Polet – Jugović 4 : 0, Sloga – Bačka 0 : 1, Srbobran – C. zvezda 0 : 2, Prvý máj – Crvenka 1 : 1, Index – Hajduk 2 : 0, Budućnost – Stanišić 2 : 1, Borac – Mladost (T) 2 : 2, Omladinac – Mladosť (P) 2 : 0.

Program 22. kola: Polet – Bačka, Jugović – C. zvezda, Sloga – Crvenka, Srbobran – Hajduk, Prvý máj – Stanišić, Index – Mladost (T), Budućnost – Mladosť (P), Borac – Omladinac.

Károly Vig

Musia byť spokojní MLADOSŤ – BORAC 0 : 0 utorok Mladosť zohrala zápas 21. kola jarnej časti súťaže.

Narazila na tvrdého súpera z novosadskej Klisy, ktorý bol určite spokojný so získaným bodom v petrovskej Vrbare. Hostia predsa majú za čím banovať a domáci musia byť spokojní, že v druhej polovici zápa- Igor Kokanović (vľavo s loptou) čoskoro odíde do zahraničia su neinkasovali a iste bude chýbať Petrovčanom niekoľko gólov.

V útoku sa snažil Igor Kokanović, ktorý Môžu len ďakovať priam bravúrnym zákrokom mladého brankára Aleksandra Radakovića. sa dvakrát ocitol v šanci, ale jeho prízemTento mladík aj na tomto zápase bránil aj né strely skončili vedľa brány. Treba povedať, že tento útočník znovu odchádza na to, čo mnohí videli v sieti.

V jednej chvíli domácich zachránila aj žrď, dočasnú (futbalovú) prácu do zahraničia, hoci i pri tej strele domáci brankár dobre za a že určite bude Petrovčanom v pokračovaní súťaže veľmi chýbať. V 8. min. Trišić traloptou siahol.

Tak sa zopakovala situácia zo zápasov s Haj- fil brvno a bola to prakticky aj najlepšia prídukom a s menovkyňou z Turije, keď hráči Mla- ležitosť domácich zdolať brankára Borca dosti v druhom polčase kuľhali a len vďaka Bjekića.

MLADOSŤ: Radaković, Fábry, Kobisvojmu brankárovi získali body.

V prvom polčase „modrí“ viac útočili. Bolo larov, Vrgović (Zbućnović), Rupar, Lavidno, že na hrote chýbal zranený Begečan tinović, Milovanović (Zorić), Trišić, Pavkov, ako aj Torbica. Stredný záložník Ardalić Kokanović, Sladojević, Stojiljković je trestaný pre vylúčenie na zápase s Omla- (Grujić).

S. Medveď dincom.

V

48

NAJMLADŠÍ – NAJLEPŠÍ. Aktivity v Kolkárskom klube Dolina v Padine neustále trvajú. Nedávno usporiadali súťaž o najlepšieho jednotlivca pod názvom Padina 2013. Súťažilo 26 mužov rozličného veku. Hlavné slovo mali najmladší kolkári, ktorí prebrali primát od skúsenejších hráčov.

Zvíťazil najmladší účastník Ján Vlček (282 kolkov). Striebornú medailu zavesili okolo krku Denisa Sváka – 272, koľko zrazil aj tretí Ján Kotváš. Novozvolený predseda KK Dolina Vladimír Sabo je s priebehom súťaže a výsledkami kolkárov spokojný. Povedal nám, že do kolkárne chodí čoraz väčší počet mladých ľudí, a preto sa KK Dolina nemusí obávať o svoju budúcnosť.

Mladí kolkári usilovne trénujú a čoskoro budú schopní vystriedať na kolkárskych dráhach starších kolegov.

Na fotografii: Ján Vlček, Denis Svák a Ján Sabo (sprava).

J. Bokor 20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Hosťom len odrobiny Päť víťazstiev domácich a dve remízy sú príznačnosťou 17. kola. Štyria uchádzači o titul majstra boli tentoraz veľmi účinní a svojim súperom strelili spolu 17 gólov. ŽAK bol najpresvedčivejší, Rusín a Törekvés vyhrali po 4 : 0, kým Odžačania po presvedčivom prvom polčase 4 : 0 v druhom inkasovali dva góly. Rastinčania dosiahli štvrtú jarnú výhru, kým sa to Šikare podarilo prvýkrát.

Výsledky 17. kola: ŽAK – A. Šantić 5 : 0, Rusín – Dinamo 4 : 0, Šikara – Jedinstvo (R) 1 : 0, Rastina – Panónia 3 : 0, Törekvés – Lipar 4 : 0, Odžaci – Dunav 4 : 2, Jedinstvo (K) – Metalac 2 : 2.

Program 18. kola: A. Šantić – Jedinstvo (K), Me- Nevydržal do konca: Vladimír Valent (Panónia Latalac – Odžaci, Dunav – Törekvés, Lipar – Rastina, liť) Panónia – Šikara, Jedinstvo (R) – Rusín, Dinamo Hostia hrali lepšie v prvom – ŽAK. polčase, keď v prvej polhodine Mitić, Miličević a Valent spálili RASTINA – PANÓNIA 3 : 0 (1 : 0) pekné šance. Tento posledný sa alitské mužstvo prehralo aj srbsko-maďarských hraníc pod- v 26. min. zranil, vyšiel z trávnidruhý zápas na hosťovaní. ľahlo domácemu mužstvu Ras- ka a na jeho mieste zahral náTentoraz na ihrisku neďaleko tina 1918. hradník Petrović. Pred koncom

polčasu Rastina vsietila prvý gól.

V druhom polčase domáci ešte dvoma gólmi zvýšili náskok a jediní v lige v jarnom pokračovaní majú maximálny účinok – štyri víťazstvá.

PANÓNIA: Balaša, Jolić, Kršić, Nikolić, Jovović, Bojić, Vranješ, Rančić, Valent (Petrović), Mitić, Miličević.

J. Pucovský

L

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Plánovali tri, získali bod HAJDUŠICA – POTPORANJ 1 : 1 (0 : 0) o zápasu s posledným na tabuľke Hajdušičania očakávali všetky tri body. Nikto nepochopil vážne úmysly futbalistov z dedinky Potporanj, ktorí po príchode do Hajdušice zahlasovali, že prišli vyhrať. Ako však čas plynul, ukázalo sa, že hostia neboli až tak ďaleko od pravdy.

Takmer počas celého zápasu sa hralo hlavne na polovici patriacej hosťujúcemu celku, ktorý sa však šikovne bránil a chránil vlastnú sieť. Na druhej strane

Z

hostia svoju šancu videli v rýchlych protiútokoch, ktoré Hajdušičania úspešne odvracali.

Predsa v 48. minúte domáca obrana poľavila a Melich kapituloval – 0 : 1. Tento gól však Hajdušičanov nezmýlil. Naopak čoraz nebezpečnejšie obliehali bránu Potpornja, čo sa im v 60. minúte oplatilo. Z pravej strany pekne centroval Lečić, na ľavej strane loptu prijal Hrudka, vrazil do šestnástky a brankár hostí bol bezmocný – 1 : 1.

Aj po tomto góle domáci celok dominoval na ihrisku, vytváral si šance, ale jeho útočníci, predovšetkým Kocevski a Hrudka strieľali hlavne mimo brány. Najlepšiu príležitosť priniesť svojmu celku všetky tri body mal Kocevski, ktorý z nepatrnej blízkosti kopol ponad bránu, a tak si mužstvá namiesto plánovaných troch rozdelili po jednom bode.

HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski (Csicsai), Mršić, Maliar, G. Stojkovski, Radak (Lečić), Pomorišac, Barbulović, Kocevski, Radović, Hrudka.

Ostatné výsledky 19. kola: Vinogradar – Hajduk 2 : 2, Borac (VS) – Partizan 2 : 1, Karaš (K) – Karaš (J) 1 : 1, Dunav – Borac (VG) 4 : 3, Jedinstvo – Vitorul 2

: 1, Budućnost – Crvena zvezda 1 : 1, Ratar – Ševac 2 : 0. vlh

ŠK JEDNOTA – ŠK LSK LAĆARAK 3 : 1. V pohárovej súťaži Šachového zväzu Vojvodiny v nedeľu 14. apríla 2013 v prvom úradnom zápase šídski šachisti dosiahli veľký úspech, keď porazili jedno z najsilnejších mužstiev v Srieme. Tento triumf si domáci šachisti vybojovali bez svojich dvoch najsilnejších hráčov Michala Baláža a Branislava Rošku, obaja sú kandidáti na majstra. Mladý Peđa Danilović a Zoran Marković na prvých dvoch šachovniciach remizovali, kým Milovan Milašinović a Goran Velečković porazili svojich súperov.

Na snímke vidíme šachistov dvoch mužstiev počas nedeľného zápasu v Šíde.

St. S.

20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

49

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Prvý nevyhral posledného BUDUĆNOST (P) – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 0 íder tabuľky sa poriadne zakopol na vždy nepríjemnom hosťovaní v PaLragoch.

Budúcnosť získala len bod, čo našťastie pred nedeľným derby jari nevyužil jediný konkurent na postup – Vojvodina z Tovariševa, ktorý doma tiež remizoval s Proleterom 1 : 1.

Na nerovnom ihrisku, ktoré len-len spĺňa podmienky na zohrávanie majstrovských zápasov, domáci najmä veľkou bojovnosťou, ale i obštrukciou hry nepríjemne prekvapili favorizovaných Hložancov.

Rozhodca Malinović bol osobitnou kapitolou zápasu, lebo toleroval simulovanie domácich, vykopávanie lopty

do okolitých dvorov a záhrad. Brutálny útok domáceho kapitána Alimpića na Pavlovića potrestal len žltou kartou, čo vyvolalo poriadnu revoltu na lavičke hostí a v početnom obecenstve, ktoré podporovalo Hložancov.

Hostia asi podcenili súpera, a preto veľmi málo ukázali na tomto zápase. V rozháranej hre a po faule nad Ljubičićom, ktorý nevidel len rozhodca, Gašić netrafil do prázdnej brány. V 18. min. po centri Pavlisa Leđanac hlavičkoval tesne vedľa brány. Ďalšiu šancu hostia mali v 31. min., keď Leđanac nastrelil brvno a odrazenú loptu Trivunović zblízka hlavičkoval do pravej žrde. V 37.

đanac a Fejdi mali po min. Fejdi pripravil dve šance, tento druhý šancu Trivunovićovi, trafil aj žrď. Lopta neno tento z desiatich chcela za chrbát domámetrov strelil ponad ceho brankára ani po pobránu. kusoch Pavlovića a náV druhom polčase hradníka Jeličića.

Hložanci dominovali Hráči domácej Buna ihrisku, ale len po dućnosti sa na konci tetrestné územie došili z neplánovaného mácich, ktorí občas bodu. Hložanci sú si sami panicky odkopávali na vine, že nevyhrali. loptu z ihriska. StávaŽlté karty dostali Horvát lo sa, že hosťujúci ná- Trafil žrď: Mirko Grňa a Pavlis, ktorí budú chýhradníci a fanúšiko- (Budućnost Parage) (Foto: J. P.) bať v derby s Vojvodivia preskakovali ohradu, hľadali loptu v záhradách, aby sa čím nou. Tento zápas v nedeľu o 16.30 hod. skôr mohlo pokračovať v hre. Keby pravdepodobne rozhodne o majstronebolo smutné, bolo by to smiešne! vi súťaže.

BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Horvát (DraDomáci len zriedka prechádzali na polovicu hostí, ale keď to urobili, Ljubičić gić), Ožvát, Severíni, Mandić, Đukić horko-ťažko zachoval čisté konto. V (Jeličić), Fejdi, Pavlović, Leđanac, Tri82. min. domáci hráč Grňa trafil ľavú žrď vunović, Pavlis (Majstorović).

Ján Murtin brány Budúcnosti. Do konca zápasu Le-

Všetko v prvom polčase

Nečakaná prehra

KULPÍN – BAČKA 2 : 1 (2 : 1) lhoročná rivalita dvoch susedných mužstiev a krásne jarné počasie prilákali na ihrisko vedľa kanála asi 150 divákov. Obecenstvo sledovalo opravdivý majstrovský a neurčitý zápas do samého konca na výborne upravenom trávniku.

Prví sa tešili hostia z Despotova. Po rohovom kope z ľavej strany strhla sa skrumáž pred bránou Kulpína a útočník hostí hlavou loptu zaslal do siete – 0 : 1. Potom zaútočili domáci a strela Santrača v 12. min. mihla vedľa brány.

V 21. min. mladistvý S. Haška zacentroval z pravej strany, lopta „sadla“ Trajanovićovi, ktorý silnou strelou vyrovnal výsledok. Striedali sa potom útoky na oboch stranách, v 43. Santrač využil šancu na radosť domácich – 2 : 1.

V druhom polčase hostia prví ohrozili bránu Kulpína, v 53. min. Trajanović vykopol loptu z bránkovej čiary a znemožnil súpera, aby vyrovnal. O minútku neskoršie Santrač nevyužil výbornú šancu, gólman bol bezmocný, ale jeho strela z asi siedmich metrov odletela nad bránu. V 57. min. domáci z jedného metra trafili žrď! V 65. min. Fábry vypálil ponad bránu. Ďalšiu šancu v 78. min. mal Peťkovský, aby sa o dve

SLÁVIA – MAGLIĆ 1 : 2 (1 : 2) SLÁVIA: Kašiković, M. Žigmund, Lamoš, Ćutilo, Sivčević, Baláž (Doroški), ktorom mužstvo z BáčPintír, Kotiv, J. Žigskeho Maglića nečakane mund, Séč, Zorić. zvíťazilo. Hostia vedeli vyMAGLIĆ: Karaužiť slabiny zadákov Slávie, čonji, Dmitrić (Vakým útočníci domácich sić), Vukašinović, zahadzovali šance.

Krainović, Landup, Už v 10. min. zadáci doAdamović, Preramácich Ćutilo a Sivčević dović, Marušić, Nikardinálne chybili, lopty Len čestný gól: Vladimir šić, Ivić, Danković. sa zmocnil Nišić a vedľa vyĆutilo (Slávia Pivnica) Zápas dobre viebiehajúceho Kašikovića rutinovane zaslal loptu do siete – 0 : 1. dol Petković z Čelareva. Žlté karty dostali Pivničania potom zatlačili súpera do Kotiv, resp. Nišić, Ivić, Preradović a Danvlastného trestného územia, mali aj tri ković.

Pionieri Slávie v Maglići porazili svošance, no strely Kotiva, Zorića a J. Žigmunda minuli cieľ. V 26. min. znova za- jich domácich rovesníkov 8 : 0. Góly dali útočili hostia, Ilić z veľkej diaľky prekva- Pintír 4, Sič a Benka po dva.

Výsledky 14. kola: Krila Krajine – pil slabo postaveného brankára Kašikovića – 0 : 2. Domáci sa aj ďalej usilo- Soko 4 : 0, Vojvodina – Proleter 1 : 1, vali, aby konečne v 36. min. Kotiv od- Budućnost (P) – Budúcnosť (H) 0 : 0, centroval pred bránu súpera, kde naj- Bački hajduk – Kriváň 2 : 2, Slávia – vyššie vyskočil Ćutilo a lopta sa ocitla v Maglić 1 : 2, Kulpín – Bačka 2 : 1.

Program 15. kola: Kulpín – K. Krasieti Maglićanov – 1 : 2.

Drvivú prevahu v druhom polčase ne- jine, Bačka – Slávia, Maglić – B. hajduk, využili Séč v 56. min., J. Žigmund v 76. Kriváň – Budućnost (P), Budúcnosť (H) min. a Pintír v 87. min., keď zblízka pre- – Vojvodina, Proleter – Soko.

Ján Šuster kopli bránu. kolo 150 divákov v peknom počasí sleO dovalo priemerný zápas, v

D

Priniesol výhru: Gojko Santrač (FK Kulpín) (Foto: J. P.) min. neskoršie ani Chalupkovi nepodarilo vsietiť, aby tak najkrajším spôsobom oslávil svoje 18. narodeniny.

Do konca zápasu viac nebolo šancí ani na jednej strane. Bol to ináč prekvapujúco fair a korektný zápas, v ktorom žlté karty dostali dvaja domáci futbalisti.

KULPÍN: Stojčević, S. Haška, Trajanović, A. Kolarski, Ivezić, Peťkovský, M. Kolarski, Fábry (Kozarov), Žakula, Santrač (Kajtez), Chalupka.

Gavra Govorčin

Nebyť Malinu...

BAČKI HAJDUK – KRIVÁŇ 2 : 2 (1 : 1) a horúcej pôde v B. N. Sele domáci sa ujali vedenia už v N 9. min., keď Agbaba vďaka nerovnému trávniku z tridsiatich metrov prekonal Krstića. Kriváň vyrovnal v 45. min. prostredníctvom Malinu. V prvom pol-

50

čase sa ťažšie zranil Jovović, ale zohral zápas do konca!

Malina bol strelcom aj druhého Dobrý strelec: Mário gólu hostí, kým v Malina (Kriváň Selenča)

78. min. vyrovnal Ilić.

KRIVÁŇ: Krstić, Dejan Mučaji, Jovović, Pavlović, Banjac, A. Strehársky, Petković, Spasić, Darko Pavlov (Alexy), Anđelić (Krajinović), Malina.

Michal Poliak (Foto: J. P.) 20. 4. 2013

16 /4539/

HLAS ĽUDU

VK Kulpín (horný rad zľava): Ján Lačok (tréner), Zare Govorčin, Boris Relota, Aleksandar Stančul, Siniša Petrušić, Marko Govorčin, Ondrej Dudáš, Zvonko Relota (člen správy) a Todor Radanov (predseda); v dolnom rade sú (zľava): Ljubomir Ljubojević, Bogdan Kurjakov, Stanislav Zima, Saša Čapeľa a Peter Lačok.

KULPÍNSKYM VOLEJBALISTOM UNIKOL POSTUP

Zlatý klinec v Karlovciach ulpínskym volejbalistom sa tejto jari naozaj K darilo, lebo všetkých sedem zápasov v Prvej vojvodinskej lige – skupina centar vyhrali!

Je to veľký úspech kulpínskeho volejbalu i napriek tomu, že sa nevydaril postup. Do Druhej ligy totiž postúpilo mužstvo Stražilovo zo Sriemskych Karloviec, ktoré získalo päť bodov viac od Kulpínčanov. Úspech zverencov trénera Jána Lačoka je tým väčší, ak máme na zreteli skutočnosť, že sú všetky kluby v lige okrem Kulpína z mestských prostredí. To znamená, že disponujú väčším rozpočtom a majú aj lepší hráčsky potenciál.

Záverečný zápas jarnej časti volejbalisti hrali 30. marca 2013 práve v Sriemskych Karlovciach so šampiónom Stražilovom. V prvom sete tohto neľahkého zápasu hostia z Kulpína dominovali, ale pri podávaní urobili až osem chýb a prehrali. V druhom sete nespokojnosť hostí vyvolali početné chyby rozhodcov na ich škodu. Konečne tretí set mužstvo Kulpína nedbalo na rozhodcovskú réžiu, podalo dobrý vý-

kon a výsledok bol 2 : 1. Posledné dva sety hostia zahrali priam perfektne a oba vyhrali. Výkon v záverečnom, piatom sete potvrdil, že má Kulpín nepoľavujúce a psychicky vyrovnané mužstvo. Výsledok posledného zápasu VK Stražilovo – VK Kulpín 2 : 3 – šampión ligy na kolenách, zlatý klinec Kulpínčanov na parketoch najväčšieho súpera!

Veľké zásluhy za úspešnú sezónu patria predovšetkým hráčom, ale aj skúsenému trénerovi Jánovi Lačokovi, ktorý veľmi odborne viedol mužstvo k jarným víťazstvám v napínavej sezóne.

Predseda VK Kulpín Todor Radanov banuje jedine za tým, že v jesennej časti majstrovstiev prehrali zápas s VK Šíd, čo ich znemožnilo, aby teraz oslavovali postup. Aj ďalej sa mienia spoliehať na skúsených a vytrvalých hráčov svojho klubu a veria, že sa im už v nadchádzajúcej sezóne podarí postúpiť do vyššej súťaže.

K. Gažová

Tejto jari bez prehry: kulpínski volejbalisti v zápase na domácej palubovke

Vždy pripravení blokovať smeč súpera

Ideme chlapci, zápas musíme vyhrať!

AŠAŇA Dedina v južnom Srieme, kdesi na polceste medzi Belehradom a Šabcom v rámcoch širších, prípadne medzi Dečom a Kupinovom, alebo Bečmenom a Obrežom v rámcoch lokálnych. Je v nej 426 domácností s 1 393 obyvateľmi, z ktorých je najviac Srbov. V roku 2002 z celkového počtu 1 488 obyvateľov bolo 38 príslušníkov slovenskej národnosti. Podľa posledného sčítania v Obci Pećinci, do ktorej s ďalšími 13 dedinami patrí, žilo v roku 2011 celkove 79 Slovákov, z ktorých najväčší počet v Ašani – podľa odhadov miestnych do tridsať osôb. Čisto slovenských rodín je len niekoľko, tých zmiešaných, v ktorých sú i príslušníci slovenskej menšiny – približne desať. Obyvatelia sa predovšetkým zaoberajú poľnohospodárstvom, zvlášť zeleninárstvom.

Viaceré rodiny sa vo veľkom venujú najmä pestovaniu najsladších zelenín – melónov, ktoré exportujú do európskych krajín. Ašaňa, ktorá sa nachádza neďaleko známej prírodnej rezervácie Obedská bara, sa snaží ťažiť aj z turistických potenciálov. Preto už niekoľko rokov organizuje pravidelné podujatie Gibaniciáda, ktorá sa tohto roku má konať 6. júna.

Z infraštruktúrnych objektov je v nej hlavne nová škola, vystavaná pred niekoľkými rokmi za pomoci APV. Chodí do nej približne sto žiakov a má i predškolské oddelenia s celodenným pobytom.

O. Filip