21 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 21 /4544/

Význam inovácií

25. 5. 2013

17. schôdza Zhromaždenia APV

Noc múzeí

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Turistický trh juhovýchodnej Európy – nové rozvojové možnosti je názov regionálnej konferencie, ktorá 15. mája prebiehala v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade.

O. Filip

Na uplynulom Medzinárodnom veľtrhu techniky v Belehrade tradičným účastníkom boli i firmy zo Slovenska. Vlastné výrobky a služby prezentovali v rámci národnej výstavy slovenského hospodárstva.

O. Filip

V nedeľu 19. mája sa v ZŠ 15. októbra v Pivnici uskutočnila republiková súťaž zo slovenského jazyka v školskom roku 2012/13.

Na snímke sú odmenení žiaci s riaditeľkou pivnickej školy Tatianou Naďovou (druhá sprava) a predsedníčkou komisie Dr. Annou Makišovou.

J. Ferková

Akademický maliar Michal Ďurovka z Kysáča po prvýkrát samostatne vystavuje svoje obrazy v petrovskej Galérii Zuzky Medveďovej. Vernisáž bola v sobotu 18. mája v rámci akcie Noc múzeí.

J. Čiep Stará Pazova je od 18. do 26. mája hostiteľkou 51. prehliadky ochotníckych divadiel Vojvodiny. Súťažnú časť otvoril domáci divadelný súbor SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV Stará Pazova s predstavením Babylon autorského projektu Miroslava Kožíka.

A. Lešťanová

Priateľstvo určite prekonáva všetky hranice – Padinčania s hostiteľmi v dedinke Řeka v Českej republike, kde pobudli v dňoch 16. – 19. mája 2013.

A. Chalupová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Zdolávanie dvojprúdovej závodnej dráhy Ž ivot na politickej scéne v Srbsku je sústredený do dvoch hlavných prúdov. Akoby sa všetko odohrávalo na dvojprúdovej závodnej dráhe. Jeden prúd sa týka normalizácie vzťahov s Prištinou a implementácie bruselskej dohody, druhý zahrnuje všetko ostatné, od politických a hospodárskych, cez cestné, vzdelávacie, zdravotnícke a kultúrne, po turistické a iné „ľahké“ problémy a otázky. Z času na čas sa stane, že niektorý problém z pestrého druhého prúdu pretromfne kosovskú tému a vyrazí vpred, ale len nakrátko.

Onedlho sa kosovské dilemy znovu vrátia na titulné strany a medzi úderné správy, akoby sme bez nich jednoducho nemohli. Čo, samozrejme, nie je pravda. Lebo keď riešenie kosovskej hádanky stratí aureolu životne dôležitej témy, to bude ďalší zo spoľahlivých znakov, že sa Srbsko zmenilo a postúpilo smerom k lepšej budúcnosti.

Akokoľvek, kosovský cyklus ešte stále nie je uzavretý, implementácia bruselskej dohody naráža na prekážky, ktoré sa žiada čím skôr riešiť.

S týmto cieľom sa v utorok v Bruseli znovu stretli premiéri Ivica Dačić a Hašim Tači za účasti vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej.

S rovnakým cieľom deň predtým najprv do Belehradu, potom aj do Prištiny pricestoval šéf nemeckej diplomacie Guido Westerwelle, ktorý zdôraznil, že sa žiada čím skôr dosiahnuť hmatateľné výsledky v implementácii „historickej dohody“ Belehradu a Prištiny. Len v takom prípade Nemecko potom bude môcť schváliť Srbsku dátum na otvorenie rokovaní s Európskou úniou. Času na rozhadzovanie niet, ako sme už neraz počuli z viacerých strán, keďže rozhodnutie o dátume padne na Vidovdan 28. júna. Historicky a symbolicky.

Ak ešte pred niekoľkými dňami vyzeralo, že hlavné prekážky implementácii bruselskej dohody kladú Srbi žijúci na severe Kosova, tu sa podľa všetkého pokrok dosiahol. Tak premiér Dačić vyhlásil, že vláda bude uplatňovať bruselskú dohodu bez ohľadu na stanoviská Srbov zo severu Kosova. „Nemôžu predsedovia obcí zo severu Kosova rozhodovať o osude celého národa,“ zdôraznil Dačić.

Narodeniny ajväčšia veľtrhová udalosť v Srbsku a jeden z piatich najvýznamnejších poľnohospodár2skych veľtrhov v Európe prebiehal na novosadskom výstavisku od 18. do 24. mája. Už tradične dominovala výstava poľnohospodárskej techniky najznámejších svetových a domácich výrobcov. Železné tátoše každoročne prilákajú najväčší počet nielen dospelých, ale aj tých najmladších návštevníkov. Ľ. S.

N

Toto vydanie je prihlasené na audit

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

25. 5. 2013

21 /4544/

Nová hamletovská otázka, ktorá sa má riešiť, sa teraz vzťahuje na poradie ťahov: či najprv rozpustiť existujúce inštitúcie na severe Kosova, a potom utvoriť nové, čo chcú iní, alebo ponechať tie existujúce, a len ich prispôsobiť novej skutočnosti, čo chce srbská strana.

Okrem hamletovských otázok, nedostatku inzulínu a niektorých iných liekov v lekárňach a študentských protestov proti ďalšiemu zvýšeniu školného, minulý týždeň sa osobitne skloňovali zvlášť ekonomické otázky. Na výslnie ich vyniesla návšteva delegácie Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorej cieľom – ako bolo vopred oznámené – bola analýza stavu srbskej ekonomiky, makroekonomických pohybov a realizácie rozpočtových plánov. Nie však aj uzavretie nového úverového aranžmánu.

Prednedávnom Ministerstvo financií a ekonomiky zverejnilo peknú správu, že Srbsko – podľa údajov z prvého kvartálu – vystúpilo z recesie.

O tom vraj svedčia aj štatistické údaje: priemyselná výroba sa zvýšila o 5,2 percenta a hrubý domáci produkt zaznamenal rast o 1,9 percenta. Háčik je len v tom, že v prvom kvartáli minulého roku HDP zaznamenal mínus 2,7 percenta. Z druhej strany treba uznať, že rast je rast, hoci spoľahlivejšie údaje na potvrdenie pozitívnych tendencií možno očakávať až po uzavretí druhého kvartálu.

Prekonanie recesie, ak sa potvrdí, je tá krajšia strana mince a našej ekonomickej situácie. Druhá strana svedčí o našej neveselej skutočnosti, ktorej žiadna štatistika nemôže pridať na kráse. Správy o úspešnom štarte bežného hospodárskeho roka sa poľahky rozplynú ako mydlová bublina pred faktom, že spomínané ministerstvo takmer nijako neprispelo k zvýšeniu počtu pracovných príležitostí a tým aj k rastu životnej úrovne občanov.

Vlani napríklad – to tiež hovorí štatistika – každý deň včítane víkendu bez zamestnania zostávalo 43 osôb a pre zamestnaných, ktorí zarábajú priemerne 350 eur mesačne, správa o prekonaní recesie aj tak veľa neznamená. Preto je významné nielen získať dátum, ale aj vážne popracovať na normalizácii všetkých oblastí života.

Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3

FÓKUS TURISTICKÝ TRH JUHOVÝCHODNEJ EURÓPY – NOVÉ ROZVOJOVÉ MOŽNOSTI

Región na jednej lodi e to prekvapenie, ale je to tak: celé roky tutrh úspešne odoláva náporom svetoJvejristický ekonomickej krízy. Nielen to – v globálnych rámcoch sa vyznačuje najdynamickejším rastom, kým sa v našom regióne pre kontinuálny progresívny rozvoj stáva čoraz dôležitejším segmentom tunajších ekonomík. Azda preto, že medzi prvými pochopil, že si nová doba pýta nového hosťa a nové obsahy, ďalšie atraktívne a autentické turistické destinácie, pestrejšiu ponuku, nové prvky mestského a vidieckeho turizmu, ako je napríklad ten s prívlastkom gastro, etno či eko, zdravotný, iný... O celom rade takýchto tém a prípadných výhodách spoločného regionálneho vystupovania a účinkovania hovorilo sa na v poradí 11. regionálnej konferencii Turistický trh juhovýchodnej Európy – nové rozvojové možnosti, ktorá prebiehala 15. mája. Usporiadateľom bol Mass Media International a dejiskom Kongresové stredisko Sava v Novom Belehrade.

Otvárajúc konferenciu, štátny tajomník pre turizmus Ministerstva financií a hospodárstva Srbska Dr. Goran Petković hovoril o viacerých opatreniach, ktoré podnikáme s cieľom, aby sa tunajší región stal kvalitnou a vytúženou turistickou destináciou, tiež o nutnosti odstrániť

niektoré nedopatrenia v tejto oblasti, ako aj o potrebe spoločne vystupovať a účinkovať, ak chceme prilákať viac hostí zo vzdialených krajín, zvlášť Indie, Číny, Brazílie… Zamýšľa- Dr. Goran Petković júc sa nad skutočnosťou, prečo je Čierna Hora medzi prvými siedmimi štátmi vo svete podľa tempa rastu turizmu, jej minister udržateľného rozvoja a turizmu Branimir Gvozdenović to vidí nielen ako následok jej prírodných krás, ale aj cieľavedomých akcií. Za tie najpodstatnejšie považuje prilákanie investorov s cieľom zveľadiť kvalitu existujúcich projektov a promóciu najlepších značiek a štandardov, vyzdvihujúc, že je investovanie do jednej krajiny príležitosťou ísť turisticky vpred aj pre jej susedov. Na nutnosť, aby všetci v regióne boli upriamení na rozvoj jeho úhrnnej turistickej ponuky, aby navzájom nesúperili, ale spolupracovali, poukázal aj námestník ministra Federálneho ministerstva životného okolia a turizmu Bosny a Hercegoviny Nedjeljko Babić.

Desiatky z približne tristo aktérov konferencie v rozprave vyzdvihovali možnosti udržateľného a konkurencieschopného rozvoja tunajšieho turizmu. Tie v prvom rade treba hľadať v racionálnom využívaní prírodných krás a zdrojov, zdôrazňovaní tradičnej pohostinnosti lokálneho obyvateľstva, zveľadení povedomia o potrebe zachovať autochtónne hodnoty, vo využívaní bohatého prírodného a kultúrno-historického dedičstva, v systémovom zveľaďovaní sortimentu a kvalitu celkovej turistickej ponuky. V tejto dobe turizmus neznamená len výhodu mať teplé more a dostatok slnečných dní. Je omnoho viac: ťažisko sa z tradičného chápania posúva v smere uprednostnenia iných turistických odvetví: k horskému, kongresovému, kúpeľnému a iným druhom. Je to šanca, v ktorej aj naše slovo možno počuť. Tým skôr, že v záujme ďalšieho napredovania turistických možností regiónu v polovici mája v Belehrade založili Úniu asociácií turistických cestovných kancelárií juhovýchodnej Európy. Táto by spoločnými programami mala lákať turistov najmä z ďalekých rovnobežiek. Netreba zabúdať, že vyšší turistický obrat znamená aj viac devízových prostriedkov, vyššiu zamestnanosť, tým aj ľahšie zdolanie krízy, ktorá si nevyberá. A to všetko všetci potrebujeme.

O. Filip

NOVOSADSKÝ VEĽTRH

Svet u nás, my vo svete ovosadský poľnohospodársky veľtrh netreba opisovať, treba N ho zažiť. A predtým celkom vážne pouvažovať nad tým, prečo poľnohospodárstvo vo všetkých podobách skloňujeme len v druhej polovici mája? Veď chlieb jeme celý rok, bez exportu plodín by sme boli ešte chudobnejší než sme a kvalitné potraviny potrebujeme tak dnes, ako i zajtra.

V prípade veľtrhov, tak novosadského, ktorý oslavuje úctyhodnú deväťdesiatku, ako aj poľnohospodárskeho, ktorý slávi nemenej významnú osemdesiatku, by bolo najlepšie, keby sa reč doteraz dosiahnutého a súčasných veľkých čísel – 1 500 vystavovateľov, 60 krajín – účastníkov, stovky tisíc návštevníkov, najnovšie výdobytky v oblasti potravinárstva, poľnohospodárskej techniky, rastlinnej a organickej výroby, dobytkárstva, priemyselných zariadení, agrárnych produktov a služieb atď. – čím rýchlejšie a dynamickejšie pretavovala do nových vyhliadok na napredovanie. A tie existujú.

Na niektoré z nich poukázal v piatkovom prejave na slávnostnej akadémii k deväťdesiatke v Novom

4

Sade prezident Srbska Tomislav Nikolić, keď konštatoval, že potraviny budú onedlho dôležitejšie od ropy.

Ako aj to, že Srbsko má obrovský poľnohospodársky potenciál, v rozvoji ktorého práve Novosadský veľ-

portný potenciál, má osobitne dôležitú pozíciu, podčiarkol prezident Nikolić. Konštatujúc, že je hrdý na Vojvodinu a na to, čo Srbsko v nej má, Nikolić na oslave jubilea veľtrhu podotkol tiež, že sa poľnohos-

Pred štartom veľtrhu: Danilo Golubović (štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva), Dr. Dragan Lukač (generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu) a Željko Kuprešak (veľvyslanec Chorvátska v Srbsku) trh bude hrať významnú úlohu.

Veľké projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry, energetiky, turizmu a poľnohospodárstva sú hybnou silou našej ekonomiky a zárukou budúceho rozvoja. A poľnohospodárstvo v tom všetkom, pre svoj ex-

podárom musí zabezpečiť stabilné hospodárske ovzdušie, pomoc adekvátnou daňovou politikou a primeranými subvenciami.

Za veľkú rozvojovú šancu Srbska považuje poľnohospodárstvo aj premiér Ivica Dačić, ktorý v sobo-

tu otvoril jubilejný poľnohospodársky veľtrh. Oznámil, že by Stratégia rozvoja poľnohospodárstva na roky 2014 – 2024 mala byť ukončená do konca roku, zladená so stratégiou EÚ a že je naším primárnym cieľom vznik konkurencieschopného poľnohospodárstva, zintenzívnenie vidieckeho rozvoja a výroby a produkcia potravín vysokej kvality.

Aj podľa slov ministra poľnohospodárstva Chorvátska – ktoré je tohtoročnou partnerskou krajinou veľtrhu – Tihomira Jakovinu – pôdohospodárstvo je strategickým odvetvím tak v Chorvátsku, ako aj v Srbsku.

Väčší osoh z toho však všetci budeme mať azda len vtedy, keď sa zlepší postavenie samotných poľnohospodárov, a všetkých, ktorí v tomto kole a odvetví sú: výrobcov, spracovateľov, potravinárov. Je to príležitosť napĺňať obsahom slová premiéra Dačića, vyslovené na sobotňajšom otvorení. Ich podstatou je, že v situácii, keď sú politické podmienky inakšie a na Srbsko sa zo sveta pozerajú inakším spôsobom, vznikla príležitosť využiť to a stať sa obrom v oblasti poľnohospodárstva.

Kiežby tieto veľtrhové slová a jubileá označili úspešný štart na takejto trase.

25. 5. 2013

O. Filip 21 /4544/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NA 17. ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Ochrana ústavných práv Vojvodiny, čiže schválenie deklarácie chválenie deklarácie, o S ktorej sa v médiách polemizovalo dva mesiace a ktorá bola na dennom poriadku vojvodinského zhromaždenia v pondelok 20. mája, nebolo otázne. Veď si navrhovateľ, teda vojvodinská vláda, respektíve jej premiér Dr. Bo- Dr. Bojan Pajtić ešte raz zdôraznil, že Vojvodina jan Pajtić, bol ve- už mlčať nebude domý, že pokrajinská vládnuca koalícia, ktorú zjed- ne uctievali jej ústavné a zákonné pránocuje Demokratická strana, má väč- va.

Možno sa predpokladalo, že po šinu v parlamente AP Vojvodiny.

Práve premiér Pajtić na 17. zasad- búrlivom dvojmesačnom období v nutí Zhromaždenia Vojvodiny pri ob- epizóde pod názvom Vojvodinská hajovaní potreby po schválení uve- deklarácia, jej parlamentné schvaľodeného návrhu deklarácie vyhlásil, že vanie bude iba „pro forma“. Ale to, čo Vojvodina nebude mlčať, ale bude po- predchádzalo samotnému stlačeniu kračovať v naliehaní, aby sa dôklad- zeleného alebo červeného tlačidla,

čiže hlasovaniu„za“ alebo „proti“, len málokto predpokladal. Možno to vedeli iba veľmi dobrí znalci našej politickej scény. Zdá sa, že aj samotní aktéri vojvodinského zhromaždenia zostali zaskočení, keď sa do rozpravy o návrhu deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv pokrajiny zapojilo takmer päťdesiat poslancov (z celkového počtu 120).

Poslanci sa striedali za hovorňou. Minúta za minútou takmer deväťhodinovej rozpravy pomaličky prechádzala, i keď mnohí z nich „prekardášili“ svoje tri minúty, koľko na poslaneckú diskusiu predpisuje rokovací poriadok vojvodinského zhromaždenia. Poslanci pozičnej politickej štruktúry, každý zo svojho zorného uhla, obhajovali poslanie tohto dokumentu. Protivní-

SLOVENSKÍ INVESTORI STAVAJÚ SOLÁRNU ELEKTRÁREŇ

Prvá vo Vojvodine, druhá v Srbsku bnoviteľné zdroje energie sú čoraz naliehavejším imperatíO vom dneška. Na Slovensku už jestvuje asi 850 solárnych elektrární s celkovým inštalovaným výkonom takmer 500 MW. Teraz slovenskí odborníci, vďaka dobrej slovenskosrbskej spolupráci, prišli aj do Vojvodiny odovzdať svoje skúsenosti.

Tak v Beočínskej obci 20. mája 2013 položili uholný kameň prvej solárnej elektrárne vo Vojvodine,

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

spoločnosť SOLARTEC SRB z Bratislavy. Investičná hodnota solárnej elektrárne vynáša cca 1 500 000,00 eur a zamestná piatich robotníkov.

Vystavaná by mala byť koncom júna a s prevádzkou začiatkom septembra t. r.

Na slávnosti kladenia uholného Milan Spodniak, jeden z vedúcich spoločnosti Prima energy, pre náš týždenník vyhlásil: „Toto bude vaša vojvodinská prvá solárna elektráreň a naša 54., pri výstavbe ktorej sme boli na Slovensku. Obnoviteľné zdroje sú trend nášho tisícročia, takže sa pokúsime tú energiu zachovať solárnym spôsobom. Verím, že do takých troch mesiacov už niekomu z tejto slnečnej energie zasvieti žiarovka.“

Ministerka Mihajlovićová si pri kladení uholného kameňa vysúkala rukávy a prvá lopata patrila práve jej

PRIMA ENERGY a SOLARTEC: investori a vykonávatelia prác sa dali vyfotiť po prvom úspešnom podujatí vo Vojvodine, ale sľubujú aj ďalšie

ci deklarácie opäť hromžili ukazovákom, že ide o secesionistické počínanie pokrajinskej administratívy.

Opozícia sa aj medzi sebou obviňovala za vlastizradu, čo je jej už dobre známou manierou.

A všetko to spelo ku koncu, ktorý sa očakával. Deklaráciu schválili, a to so silnou väčšinou: ZA návrh hlasovalo 75 poslancov vládnucej koalície, ktorú tvoria Demokratická strana, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny a Zväz vojvodinských Maďarov, kým PROTI bolo 21 opozičných poslancov.

Remarqueovsky povedané, na západe nič nového, teda v prípade našej pokrajiny, na severe nič nového, ani pokiaľ ide o dožadovanie sa mimoriadnych pokrajinských volieb a demisiu vojvodinského premiéra. Totiž pred samotným začiatkom zasadnutia predstavitelia opozície odovzdali petíciu za vypísanie volieb, ktorú vraj podpísalo 160-tisíc občanov. Hneď v ten istý deň premiérova poradkyňa Aleksandra Jerkov zvolala mimoriadnu tlačovú konferenciu, na ktorej vyhlásila, že ide o podvod, ktorý inscenovala Srbská pokroková strana a Srbská radikálna strana. Žiaľ, na politickom menu opäť intrigy, sprisahania, balamuty – ale aj na to si obyčajní ľudia zvykli.

V. Dorčová-Valtnerová

čím bol slávnostne zaznamenaný začiatok prác na jej výstavbe. Budúca elektráreň je umiestnená na Fru-

škej hore na lokalite Tancoš a bude sa rozprestierať na 2,5 hektára. Jej výkon bude 1 MW a pripojí sa do sústavy Elektrohospodárstva Srbska.

Výstavbu financuje investor – súkromná spoločnosť zo Slovenska PRIMA ENERGY a vykonávatelia prác sú tiež slovenskí podnikatelia,

kameňa boli prítomní, okrem investorov a vykonávateľov prác, aj ministerka energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia vo vláde Republiky Srbsko Zorana Mihajlovićová, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Ján Varšo, pomocník pokrajinského tajomníka pre energetiku a minerálne suroviny Vlatko Ratković, ako aj ich hostiteľ, predseda Beočínskej obce Bogdan Cvejić.

Pavel Matúch

5

FÓKUS EURÓPSKA ÚNIA PODPORUJE NAŠE INOVÁCIE

Veda v prospech hospodárstva ovátorstvo ako pilier stability a rozvoja, inovácie ako most medzi svetom vedy a biznisu a nové technológie ako vizitka úspechu na domácom a svetovom trhu. Treba ozaj viac dôvodov na opodstatnenie širokého záujmu mnohých spoločností o nemalé prostriedky projektu vzťahujúceho sa na podporu našich inovácií. Financuje sa z predprístupných fondov Európskej únie v celkovej sume nad osem miliónov eur a realizuje v spolupráci so Svetovou bankou.

Fond pre inovačnú činnosť v polovici mája prezentoval na veľtrhu techniky v Belehrade ročnú správu na vlaňajšok. Túto príležitosť zároveň využil aj na informovanie verejnosti o výsledkoch Projektu podpora inováciám v Srbsku, vlastne o kolektívoch, ktoré vlani získali financie cez Program včasného rozvoja, ako aj Program spolufinancovania inovácií.

Minister osvety, vedy a technologického rozvoja Dr. Žarko Obradović skonštatoval na prezentácii, že si možno všimnúť významnú účasť srbského vedecko-výskumného spoločenstva v oblasti novátorstva, čo je potvrdením, že sú inovačné idey, ako aj odborné a vysokokvali-

N

Z prezentácie ročnej správy Fondu pre inovačnú činnosť

Náročná a vďačná úloha – Bolo ťažké byť v čele celkového usporiadania a chodu už tradičného Festivalu vedy?

– Do príprav, zorganizovania a realizácie nášho podujatia bolo zapojených viac ako sedemsto výskumníkov, dobrovoľníkov, vôbec ľudí ochotných pomôcť nám, aby sme všetko potrebné zvládli. Bola to veľmi ťažká, náročná, zároveň vďačná práca. Mali sme pôžitok zo všetkého, čo sme robili, tak isto z možnosti tešiť sa z dojmov našich spoluobčanov a vôbec záujemcov o vedu. Veď výskumníkov poteší, keď sa občas ocitnú mimo vlastných laboratórií a ukážu okoliu, čo je vlastne to, čím sa zaoberajú. A prečo vlastné odbory natoľko milujú, že sú ochotní celý život sa bezvýhradne venovať oblastiam, ktoré si zvolili.

Zaznamenal: O. Filip

6

INÝ NÁHĽAD

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PROF. DR. VESNA CRNOJEVIĆOVÁ-BENGINOVÁ, RIADITEĽKA FESTIVALU VEDY

váciám. Len po roku skúseností Fondu pre inovačnú činnosť možno zistiť, že sú v Srbsku vysoko motivovaní podnikatelia, ktorí rozvíjajú zaujímavé technológie. Programy fondu sú na to, aby ich podporili a posmelili na ceste realizácie vlastnej vízie rozvoja a súťaženia na medzinárodnom trhu, uviedla úradujúca riaditeľka Fondu pre inovačnú činnosť Ljiljana Kundakovićová.

Táto inštitúcia, ktorá sa zaiste nemôže pochváliť dlhou tradíciou, sa zrejme osvedčuje. Zatiaľ úspešne

Ďuro Varga

fikované kádre pilierom dlhodobej ekonomickej stability a pokroku.

Fond pre inovačnú činnosť vlani úspešne k biznisu podnietil viacerých podnikateľov, keďže schválil celkových 2,6 milióna eur na financovanie dvadsiatich troch projektov. O tieto súťažilo viac ako dvesto spoločností. Podľa zástupcu vedúceho delegácie EÚ v Srbsku Adriana Martinsa potenciál na komercializáciu nových technológií v Srbsku existuje a treba očakávať, že uvedený fond spolu s vládou a súkromným úsekom bude pokračovať v budovaní stavby, zvlášť teraz, keď sú úspešne položené základy na podporu ino-

zvláda potrebu rozličnými finančnými inštrumentmi prispievať k rozvoju inovačnej činnosti, zvlášť prostredníctvom vzniku nových, prípadne zveľadením už existujúcich firiem, ako aj lepším presadením našich podnikov na medzinárodnom trhu, ale aj spestrením a rozšírením stykov medzi výskumom, technologickým rozvojom a hospodárstvom.

Medzi schválenými projektmi sú viaceré z Nového Sadu. Jedným je poverený Axon – Inteligentné sústavy. Ide o spin-off spoločnosť z Fakulty technických vied v Novom Sade, ktorej hlavná činnosť zahŕňa počítačové a softvérové programovanie. Na súpiske schválených projektov je aj ďalšia spin-off spoločnosť z Nového Sadu: DNET Inovačné stredisko pre informačné technológie, ktoré sa zaoberá dizajnom aplikácií pre mobilné telefóny poslednej generácie. TRK Inovacije je treťou spoločnosťou z Nového Sadu. Rozvíja elektronický prístroj na nahrávanie a odhalenie zvuku zvona interfónu.

Výskumom sa slovom medze nekladú. Je to ten prvý dôvod, prečo veda môže postupovať sedemmíľovými krokmi v smere budúcnosti.

A pritom pôsobiť aj v prospech hospodárstva.

O. Filip

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

FÓKUS KONFERENCIA MEDIA&CHANGE V TALIANSKEJ GORÍZII

Digitalizácia printových médií – už dnes! eskoro je pre tradičné hospodárenie v mediálnych podnikoch, ale nie je aj pre novinové vydavateľstvá, ktoré sa dokážu rýchlo transformovať do digitalizovanej

N

Jurij Giacomelli, generálny riaditeľ organizácie, ktorá usporiadala konferenciu Media&Change

podoby. To je uzáver medzinárodnej konferencie Media&Change, ktorú 17. mája v talianskej Gorízii zorganizovala slovinská mediálna spoločnosť Giacomelli Media.

Organizátori sa pokúsili formou dialógu dať odpoveď na pálčivú otázku: Je neskoro pre digitalizáciu

médií? Renomovaní odtu pre mediálne Hlavnej časti panelu predcháborníci na mediálne stratégie, tvrdí, že dzala debata o problematike menotázky sa uzhodli na riešenie pre spra- šinových médií, ktorá sa uskutočnitom, že sa novinové vodajské printo- la v Slovinskom vzdelávacom inštispoločnosti musia rýchvé spoločnosti túte SLOVIK. Hlavnými panelistami lo transformovať a prileží v digitalizácii boli redaktori slovinských novín Novi spôsobiť sa novej, digia integrácii, v roz- glas a Primorski dnevnik, vychádzatálnej realite, ak majú v širovaní a diver- júcich v Taliansku – Jurij Paljk a Igor úmysle existovať. Podľa zifikácii novino- Devetak. Táto debata poukázala na odborníkov, ktorí sa vej značky. Tomáš podobnosť problémov, s ktorými stretli v tomto talianBella, generálny zápasia aj talianske menšinové, aj skom pohraničnom riaditeľ slovenskej naše médiá: nedostatok mladých mestečku, médiá musia spoločnosti Pia- kádrov, folklorizácia materinského japrijať nové obchodné Dr. Dietmar Schantin tvrdí, no Media, ktorá zyka, odpor voči modernizácii a dimodely, ktoré im umož- že sa printové médiá už rozvinula systém gitalizácii… Zaujímavým faktom je, nia ďalšie zdroje prí- dnes musia podrobiť pallwall-u pre in- že sa ani v jednej chvíli nehovorilo o jmov, keďže náklad tak- digitalizačnej operácii ternetové vyda- nedostatku finančných prostriedmer všetkých printových médií v dlhodobej ekonomickej kríze klesá a znižujú sa aj príjmy z reklamy.

Hlavným cieľom panelu bola podpora rozvoja a výmeny poznatkov a skúseností, ktoré sú rozhodujúce pre riadenie zmien v mediálnom priemysle. O súčasných trendoch v mediálnom podnebí, kvalitatívnom a kognitívnom výskume spotreby Menšinové novinárstvo v Taliansku má rovnaké problémy ako médií, o novej žurnalistike a re- naša menšinová žurnalistika dakčnej transformácii, ako aj o nových zdrojoch príjmov hovorili mno- nia printových médií, si je istý, že mé- kov. Žeby ho v slovinských médiách hí skúsení experti. diá by mali využiť možnosť uvádza- v Taliansku nebolo?

Dr. Dietmar Schantin, zakladateľ a nia predplatného pre obsah on-line výkonný riaditeľ rakúskeho Inštitú- novinového vydania.

V. Dorčová-Valtnerová

V NRSNM V NOVOM SADE

Pomoc lokálnym rozhlasom lávnostné podpisovainformovanie v slovennie zmluvy o ďalšej skej reči. Pritom sa prispolupráci medzi lokáldŕžali kódexov novinárnymi rozhlasmi a Národskej práce a splnili si svonostnou radou slovenju úlohu na lokálnej úrovskej národnostnej menšini. Predsedníčka Makany sa uskutočnilo v piatok nová sa zmienila aj o ak17. mája v priestoroch tuálnej situácii v médiách.

NRSNM v Novom Sade za Povedala, že v rozpočte prítomnosti čelných ľudí Národnostnej rady tohto rozhlasových staníc Stará roku vyčlenili 700- až 800Pazova, Báč, Kysáč, Kovatisíc dinárov na podporu čica, Odžaci, Báčsky Pena prácu slovenských notrovec, Šíd a Zreňanin. vinárov v našich prostreNa úvod tohto poduja- Zmluvu podpísala i riaditeľka KIS Anna diach. Spomenula, že je tia predsedníčka NRSNM Chrťanová-Leskovac, lebo v rámci tejto dobre zachodená prax výAnna Tomanová-Maka- kysáčskej ustanovizne pôsobí najstaršia lokálna meny informácií medzi nová povedala, že v rám- rádiostanica rozhlasovými stanicami. ci Výboru pre informovanie sa už gram aj v slovenskej reči, s cieľom Vždy je totiž lepšie, keď o Slovádruhý rok snažia pomôcť lokál- motivovať ich, aby sa profesio- koch vieme, a tým spôsobom ich nym médiám, ktoré vysielajú pro- nálne a aktívne zasadzovali za homogenizujeme a vplývame na

S

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

zosilňovanie a spevnenie národného povedomia. Dobre je vedieť o tom, kto čo v ktorom prostredí robí. Je to tiež príležitosť vytvoriť dopisovateľskú sieť, ktorú môže využívať, ale aj využíva verejný servis, ktorý financujú občania. Tí majú právo vedieť, čo sa deje v jednotlivých prostrediach a s tým cieľom NRSNM chce pomôcť lokálnym médiám. Zároveň prispieť k zveľadeniu nášho rozhlasového informačného systému a pomôcť aj novinárom. Dopisovateľská sieť a výmena vzájomných programov je ich cieľom, a preto pokračujú s praxou, ktorú redakcie, ako i samotní poslucháči pozitívne zhodnotili.

Po podpísaní zmlúv sa pokračovalo v rozhovore o súčasnej situácii v lokálnych médiách vo svetle terajších a pripravovaných zákonov.

E. Š.

7

FÓKUS SLOVO MÁ: ING. MIRKO MALIK, MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Otváranie dverí nových trhov R oky prinášajú zmeny. Vlani spoločná expozícia slovenských vystavovateľov v rámci oficiálnej účasti SR s podporou Ministerstva hospodárstva bola na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade, tento rok spoločný stánok slovenských spoločností zmenil adresu. Od 13. do 17. mája sídlil totiž v hale 4 Medzinárodného veľtrhu techniky v Belehrade. Práve na ňom sa konal i rozhovor s predstaviteľom Ministerstva hospodárstva SR, hlavným štátnym radcom pánom Ing. Mirkom Malikom, ktorý pracuje na Odbore obchodnej bilaterálnej spolupráce.

– Potešujúcou okolnosťou je, že sa slovenské firmy opäť predstavujú v Belehrade. Zrejme majú záujem o náš trh...

– Srbská republika patrí medzi krajiny, s ktorými chce Slovensko naďalej rozvíjať intenzívne vzťahy. V rámci ministerstva máme stanovené určité teritoriálne priority, ktoré sa týkajú krajín bývalého Sovietskeho zväzu, a potom, samozrejme, aj krajín Balkánu, medzi ktoré patrí aj Srbsko. Vychádzame z toho, že tradícia našich, aj obchodných vzťahov, je dlhá a je veľmi dobrá. Chceme na tú tradíciu nadviazať a ďalej v nej pokračovať.

– V ktorých oblastiach sú najsľubnejšie možnosti spolupráce?

– Výsledky doterajších a posledných rokovaní ukazujú, že sa veľké možnosti javia hlavne v oblasti energetiky, ako aj v oblasti telekomunikácií. Chcem vám povedať, že na 10. a 11. júna pripravujeme, teda uskutoční sa schôdza medzivládnej zmiešanej komisie Srbska a Slovenskej republiky tu v Belehrade.

Verím, že i tematika energetiky a iných oblastí

spolupráce bude patriť medzi popredné v rozhovoroch najvyšších predstaviteľov obidvoch strán.

– Príznačnosťou dvojstranných slovensko-srbských vzťahov je stály rast ekonomickej spolupráce v posledných rokoch...

– Známe je, že krízové obdobie, tak ako aj pri iných krajinách, malo negatívny vplyv i na náš vzájomný obrat zo Srbskom. Ale zase od roku 2008 ten náš obrat rastie, a na naše potešenie je tá bilancia priaznivá. Je v prospech Slovenska, čo ukazujú nakoniec i čísla za rok 2012.

– Ako hodnotíte význam veľtrhov pre rozvoj ekonomických vzťahov?

– Naše ministerstvo má taký zámer, ktorého podstatou je, že v medzinárodných veľtrhoch a výstavách vidíme možnosť pomôcť slovenským firmám, hlavne pri prenikaní na nové trhy. Pomôcť im teda naštartovať, zveľadiť obchodné vzťahy s ďalšími krajinami. Aj táto oficiálna účasť u vás je s týmto zámerom.

V tomto roku úradných účastí budeme mať sedemnásť. Chcem len povedať, že tie veľtrhy neurčuje ministerstvo. My si uvedomujeme, že musíme pomáhať podnikateľom. To znamená, že predtým ako zhotovíme zoznam medzinárodných účastí, konzultujeme s centrálnymi a regionálnymi komorami, priemyselnými zväzmi. Tí nám postúpia reakcie podnikateľov ohľadom toho, do ktorých teritórií by chceli ísť, na ktoré podujatia, kde potrebujú pomoc, aby otvorili dvere. Len potom sa vytvorí zoznam tých teritórií a podujatí a hlásia sa podnikatelia. Mnohí z nich sú tu u vás

Hlavný štátny radca Ing. Mirko Malik pri prezeraní obsahu najnovšieho čísla Hlasu ľudu

po prvýkrát a veria, že im aj táto cesta pomôže širšie otvoriť dvere do Srbskej republiky.

– Jedným z prvých predpokladov kráčania vpred je i inakší postoj k výrobe, technike vôbec. Výraznú úlohu v tom má veda a výskum...

– Oblasť vedy, výskumu a inovácií je oblasťou, v ktorej Slovensko má veľké rezervy.

My sme si vedomí, že v Európskej únii v porovnaní s inými krajinami nie sme na tej úrovni ako ostatní, ale pracujeme na tom, aby sme v tejto oblasti urobili pokrok. Chcem povedať, že v najbližšom období budeme vypracovávať Stratégiu vonkajších ekonomických vzťahov SR na roky 2014 – 2020. Samostatnou kapitolou bude určite problematika vedy, výskumu a inovácií, kde chceme za pomoci štátu vyčleniť vyššie prostriedky, tým zároveň intenzívnejšie pomáhať slovenských podnikateľov. Lebo sme si plne vedomí toho, že investície do vedy, výskumu a inovácií zvyšujú konkurencieschopnosť našich výrobkov, tým aj uľahčujú prienik slovenských podnikov na tretie trhy...

Za rozhovor ďakuje Oto Filip

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA ASN

Novinári majú nové vedenie priestoroch redakcie Hlasu ľudu v Novom Sade vo štvrtok 16. mája bolo zasadnutie Zhromaždenia Asociácie slovenských novinárov. Prítomní boli členovia médií, ktoré informujú po slovensky, z Nového Sadu, Kovačice, Báčskeho Petrovca a Starej Pazovy.

Bolo to ináč výročné a zároveň aj volebné zasadnutie Zhromaždenia. V pracovnom predsedníctve boli Samuel Žiak, Jaroslav Čiep a Jasmina Pániková. Prítomní novinári najprv navrhli, a potom jednohlasne zvolili nových členov Správnej rady, ktorými sú: S. Žiak,

V

8

Záber zo Zhromaždenia ASN

Oto Filip, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Katarína Melegová-Melichová a Anna Jašková. Za členov

Dozornej rady navrhli a tiež jednohlasne zvolili Annu Simonovićovú, Vieru Dorčovú-Babiakovú a

Marínu Chorvátovú. Na čelné funkcie zvolili: Annu Jaškovú, ktorá je novou predsedníčkou ASN, a Jána Záborského, ktorý je novým predsedom Zhromaždenia ASN. Po voľbách si novinári pripomenuli význam tejto mimovládnej organizácie, ktorá sa zapojí do aktivít okolo vstupu do európskej integrácie. Asociácia aj v budúcnosti bude dbať na ochranu práv novinárov a na ich školenie. S tým cieľom treba ešte viac zveľadiť spoluprácu s Katedrou slovakistiky v Novom Sade a spieť k tomu, aby slovenčina v prostriedkoch informovania bola čím kvalitnejšia.

E. Š.

Foto: O. Filip

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO SLOVÁKOM HROZÍ ZA NEOHLÁSENIE POBYTU V CUDZINE DLHŠIEHO NEŽ TRI MESIACE POKUTA

Pomoc či šikanovanie? lovenskému občanovi, ktorý sa v zahraničí zdrží dlhšie ako 90 dní a svoj pobyt neohlási príslušným úradom, hrozí 33-eurová pokuta. Zákon s takýmto obsahom z dielne ministerstva vnútra vyvolal v uplynulých dňoch pod Tatrami veľký rozruch. Kritici mu vyčítajú, že zaváňa totalitou, podľa predkladateľov ide o opatrenie, ktoré je v záujme občanov. Legislatíva sa pritom môže týkať aj vojvodinských Slovákov, čo majú slovenské občianstvo.

Minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že zákon, ktorý parlament schválil v polovici mája, neprináša v podstate nič nové. „V znení zákona z roku 1998 bolo len slovo ohlásiť, odteraz sa to nahrádza slovami je povinný ohlásiť,“ vysvetlil na tlačovej besede. Ako ďalej tvrdí, snažili sa len zvýrazniť povinnosť ohlasovania, ktorá je podľa neho v konečnom dôsledku v prospech občana.

Ako príklad minister uviedol situáciu, keď človek po návrate z dlhšieho pobytu domov, zistil, že nemá nijaký majetok. „Keďže svoj po-

S

byt nenahlásil, nemali sme mu kam doručiť nariadenie o exekúcii. Ak by uviedol, kam ide, vedeli by sme, na akú adresu mu máme rozhodnutie poslať a on by sa už vedel podľa toho zariadiť,“ povedal. Novela má teda predchádzať prípadom, keď poškodený obviňuje štát, prečo ho neinformoval a rezort odmieta za to preberať zodpovednosť. „Vytvorením aktuálneho a živého referenčného registra občanov budú mať kompetentné úrady – obce, štátne orgány a súdy prehľad o občanoch kvôli efektívnejšiemu výkonu štátnej správy,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo vnútra. „Prehľad o počte občanov dlhodobo pôsobiacich v zahraničí nám umožní aj eliminovať prípady Slovákov dlhodobo žijúcich a zarábajúcich v cudzine, ktorí sú súčasne poberateľmi sociálnych dávok na Slovensku, nakoľko sa neodhlásili z miesta trvalého pobytu na Slovensku.“ Zmena zákona sa týka slovenských občanov s trvalým pobytom na Slovensku, čo sa zdržia v cudzine dlhšie než 90 dní. Tí budú mať po-

UŽ 9. ROČNÍK FESTIVALU NOVÁ DRÁMA POZNÁ SVOJICH VÍŤAZOV

Bodovali Martinčania I

nscenácia Sedem dní do pohrebu martinského Slovenského divadla v réžii Ľubomíra Vajdičku po prestížnom ocenení divadelné Dosky získalo aj Gran Prix májového festivalu Nová dráma. Rozhodla o tom v Bratislave medzinárodná festivalová porota, ktorá hodnotila najlepšie súčasné drámy na slovenských javiskách za rok 2012.

priestor všetkému tomu skôr zmienenému,“ vysvetlila verdikt pre Slovenskú televíziu členka poroty Kamila Černá.

Pri víťaznej hre je východiskom dramatizácie Petra Pavlaca román Jána Roznera Sedem dní do pohrebu, ktorý vyšiel v roku 2009 a stal sa Knihou roka na Slovensku. Rozner rozpráva o tom, ako prežil sedem dní, ktoré uplynuli medzi

Ďalší ocenení Zvláštnu cenu poroty získal inscenačný tím hry Jánošík 007 Mestského divadla v Žiline. Porota ocenila, že „prostredníctvom hravého pohľadu na jánošíkovský mýtus priniesol vtipnú a zároveň angažovanú generačnú výpoveď“. Ďalšiu zvláštnu cenu získala hra Holokaust Divadla Aréna. Čestná predsedníčka študentskej poroty Ľubica Krénová a účastníci Seminára mladej kritiky udelili Cenu študentskej poroty hre Róberta Mankoveckého a Doda Gombára www.narodnycintorin.sk. Inscenáciu, ktorú takisto uvádza martinské SKD, Gombár aj režíroval. Návštevníkom festivalu sa najviac páčila inscenácia Štúdia 12 – priestoru pre novú drámu a Divadla TUŠ 5chalanov.sk, ktorá získala Cenu divákov. „Skvelá predloha, výber predlohy, potom výborná dramatizácia, herecké výkony, no a nakoniec tá réžia, ktorá by akoby ustúpila a dala 25. 5. 2013

21 /4544/

smrťou a pohrebom svojej manželky, významnej slovenskej prekladateľky Zory Jesenskej, ktorú komunistický režim „vymazal“ zo slo-

HLAS ĽUDU

vinnosť ohlásiť to na príslušnom úrade v mieste pobytu a zároveň uviesť korešpondenčnú adresu. Od 1. januára 2014 podľa ministerstva bude možné dokonca aj ohlasovanie cez internet. Za nesplnenie povinnosti zákon predvída 33-eurovú pokutu. Tú však podľa Kaliňáka štát vo väčšine prípadov vymáhať nebude. „Nebudeme nijako kontrolovať, ako si túto povinnosť ľudia plnia. Sankcionovať ich budeme len vtedy, ak vznikne nejaká škoda,“ spresnil minister. Podľa denníka Pravda to znamená, že ten, kto neohlásil, že sa zdržiava v zahraničí a počas tohto obdobia mu vykradnú dom, poškodia majetok, alebo sa začne proti nemu exekučné konanie, si už nebude môcť uplatniť náhradu škody od štátu. Navyše dostane pokutu do výšky 33 eur.

Opoziční poslanci aj časť predstaviteľov mimovládneho sektora opatrenie tvrdo kritizovali. „Musíme sa z toho len smiať,“ uviedla riaditeľka nadácie Charty 77 Zuzana Szatmáry a zároveň odkázala ministrovi Kaliňákovi, aby „neblbol“. Opozičné strany SaS a Most-Híd proti zmene vystúpili a žiadajú prezidenta, aby zákon nepodpísal. Podľa nich ide o neprijateľný zásah do osobných slobôd občanov a úradné šikanovanie.

Rastislav Boldocký

venskej literatúry. Z nášho pohľadu je zaujímavé, že kostýmy mala na starosti dolnozemská rodáčka Marija Havran.

V súťažnej časti sa zúčastnilo osem inscenácií, čo je menej než v predchádzajú- Z inscenácie Sedem dní do pohrebu cich ročníkoch. „Vyberali sme z takmer päťdesiatich Divadlo Aréna a teraz nasleduje inscenácií. Po dlhých úvahách sme Martin.“ Aj 9. ročník festivalu bol skusa rozhodli zamerať na dramatické texty, pretože je to festival diva- točným sviatkom divadla, akýmsi delných hier a nie pohybového divadelným maratónom. Okrem fyzického divadla,“ vysvetlila den- súťažnej kategórie priniesol celý níku Pravda programová mana- rad sprievodných podujatí, diskužérka Dária Fehérová-Fojtíková. sií či workshopov. „Festival je veľmi Určite je povzbudivé, že až šesť sú- dôležitou príležitosťou na konfťažných inscenácií napísali slo- rontáciu tvorby slovenských divavenskí autori. Títo podobne ako v delných tvorcov,“ ocenila jeho riaprípade víťazného predstavenia diteľka, ďalšia rodáčka z Vojvodiny čoraz častejšie otvárajú citlivé témy Vladislava Fekete. „A tiež príležitosť, z národnej minulosti. „Čím ďalej, aby sme sa v úvodzovkách predatým viac reflektujú minulosť. Za- li vo svete – naše pozvanie prijalo oberajú sa Jánošíkom, holokaus- viac ako štyridsať divadelníkov a tom, národným cintorínom,“ tvrdí teoretikov zo zahraničia.“ R. B. programová riaditeľka. „Prvenstvo Foto: Braňo Konečný drží rôznymi témami bratislavské

9

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

DVE ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Prijatie ku Dňu darcov krvi V

pondelok 13. mája predseda Šídskej obce Nikola Vasić a predseda Zhromaždenia obce Dr. Branislav Mauković usporiadali prijatie pre predstaviteľov Združenia dobrovoľných darcov krvi, ktoré pôsobí pri Obecnej organizácii Červeného kríža.

Prijatie usporiadali z príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľného darcovstva, ktorý sa pripomína 11. mája.

V delegácii boli Dr. Slobodan Lalić, ktorý krv daroval 109-krát, Nada Borojevićová (63-krát), Slobodan Dobrovoľní darcovia krvi s vedúcimi Šídskej obce Bućko (72-krát), Marienka Mravíková (18- krát), Dušica Poletan (11-krát) a Ljiljana Če- vodov. Obaja boli prítomní pri dopravných nehodách, merlićová (6-krát). Predstavitelia Červeného kríža v v ktorých bolo okamžite potrebné dať krv pre popríhovore vyzdvihli, že Obecná organizácia Červe- stihnutých. Po tej prvej skúsenosti sa stali riadnymi ného kríža v Šíde mimoriadne úspešne pracuje na účastníkmi všetkých ďalších akcií. Marienka Mravíkopoli darcovstva a patrí medzi tie nepočetné obce, vá zase povedala, že účasť v darcovských akciách zdev ktorých sa zabezpečuje nadostač krvi pre potre- dila po otcovi Jozefovi Mravíkovi, ktorý krv daroval viac by pacientov v zdravotníckych ustanovizniach. V ak- ako stokrát. Nada Borojevićová uviedla, že sa darkyňou ciách darcovstva sa zúčastňuje 3 % obyvateľstva a krvi stala z iniciatívy riaditeľa podniku, v ktorom bola v minulom roku takto je zabezpečených 1 049 jed- zamestnaná.

Predsedovia Vasić a Mauković konštatovali, že na notiek krvi. V tomto roku v deviatich akciách, ktoré doteraz organizovali, zúčastnilo sa 292 dobro- úspešné pôsobenie Obecnej organizácie Červeného kríža môže byť hrdá celá Šídska obec a že lokálna savoľných darcov krvi.

Dvaja darcovia, ktorí majú za sebou účasť v naj- mospráva v budúcnosti mieni podporovať prácu tejväčšom počte akcií, Dr. Slobodan Lalić a Slobodan Buć- to organizácie v súlade s možnosťami.

St. S. ko, povedali, že krv začali dávať z úplne rovnakých dô-

VZÁCNA SKÚSENOSŤ – HIER NIKDY DOSŤ!

Kysáčania druhí v Srbsku! Š

portová súťaž pod názvom Žogarija prebiehala 23. apríla v hale Genex Impulse Hall v Belehrade. Ide o jeden z najznámejších a najväčších detských projektov v tejto časti Európy, ktorý nastal v Slovinsku pred ôsmimi rokmi a stal sa synonymom pre pestovanie fair play hry.

Tohto roku sa Žogarija loptarija pre deti od 8 do 11 rokov uskutočnila v 9 krajinách: v Slovinsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Macedónsku a Srbsku. Cieľom je roz-

víjať a podnecovať trpezlivosť a fair play v hrách s loptou, ale zároveň sa organizujú aj rôzne iné aktivity, ako sú spevácke a tanečné vystúpenia, kreatívne dielne, propagovanie zdravej výživy a ekologického povedomia. Projekt podporila UEFA, Ministerstvo mládeže a športu, Ministerstvo vedy, osvety a technologického rozvoja a Zhromaždenie mesta Belehrad.

Na terénoch v Belehrade súťažili žiaci ZŠ Lazu Kostića z Belehradu, ZŠ Mirka Jovanovića z Kragujevca, ZŠ učiteľa Tasu z Nišu a ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča.

Zúčastnil sa aj slávny športovec paraolympik Draženko Mitrović, čo deti veľmi potešilo. Šampiónmi sa stali žiaci Základnej školy Lazu Kostića z Belehradu. Kysáčania domov tiež prišli s pohárom – obsadili druhé miesto!

Na regionálnej súťaži v Taliansku, v Terste, Srbsko budú predstavovať žiaci ZŠ Lazu Kostića z Belehradu. Buďme féroví a držme im palce!

Vo futbale sa ostro hralo! Ožvát bránil a kľučkoval, ale sa nedalo!

10

Anna Legíňová

O bezpečnosti a GMO ýborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad zasadali v stredu 15. mája, a potom aj o dva dni neskoršie, 17. mája.

Na stredajšom zasadnutí stredobodom pozornosti bola bezpečnosť v Novom Sade. Zasadnutie bolo tematické a rozprava o záveroch na túto tému trvala štyri hodiny. Po nej predsedovia výborníckych skupín DS a LSV stiahli svoj návrh, lebo sa, ako povedali, schválenými zmenami zmenil zmysel záverov.

Výborníci potom rokovali o nových rovnošatách komunálnej polície, pričom sa tí z radov SRS dožadovali, aby bola podaná správa o dvojročnej práci tejto služby, na ktorú sa občania sťažujú.

Schválili tiež opatrenia na prevenciu násilia v školách, v ktorých sa medziiným stanovilo založenie koordinačného telesa, odborného tímu pre pomoc, tiež možnosť zamykania školského dvora, nosenie školských rovnošiat a občasná nezahlásená prehliadka žiackych tašiek.

Výborníci schválili i správu o realizácii projektov z oblasti politiky pre mladých významných pre Nový Sad. Diét za stredajšie zasadnutie sa zrieklo 47 výborníkov, a to v prospech Policajnej správy Nový Sad. Na zasadnutí, ktoré bolo v piatok 17. mája, schválili Deklaráciu proti používaniu, pestovaniu a obratu geneticky modifikovaných organizmov na území Nového Sadu, ktorú navrhla výbornícka skupina DSS. Po dvaapolhodinovej rozprave za návrh deklarácie hlasovali všetci výborníci okrem tých z radov LSV, ktorí sa na hlasovaní nezúčastnili.

Okrem toho výborníci schválili demisiu člena Mestskej rady povereného zdravotníctvom Petra Novakovića a na jeho miesto zvolili prof. Dr. Zoltana Horvata.

Schválili plány podrobnej regulácie niektorých blokov v Novom Sade, ako i osady Kać. Na zasadnutí tiež rozhodli na Belehradskú bránu postaviť repliku pamätníka oslobodzovacieho srbského vojska z roku 1918. Schválili správy o práci Stavebnej agentúry a Turistickej organizácie a troch úradujúcich riaditeľov po uskutočnených súbehoch vymenovali za riaditeľov. Riaditeľom Sterijovho pozorja sa stal Selimir Radulović, KIS Mladost Aleksandra Rajak a Strediska sociálnej práce Nenad Drašković.

E. Š.

V

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PADINČANIA V ČESKEJ REPUBLIKE

Nadväzujú spoluprácu s krajinami V4 P

adinčania sa v dňoch 16. až 19. mája zúčastnili na stretnutí krajín Vyšehradskej štvorky na hraniciach Slovenska, Česka a Poľska s partnermi tohto medzinárodného projektu. Vďaka tomuto stretnutiu, ktorého cieľom je nadviazanie cezhraničnej spolupráce v oblasti kultúry, športu, podnikateľstva a pod., Padinčania v čele s Martinom Markušom, predsedom Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina (AERD), sa spriatelili s českou obcou Řeka. Podstatná časť územia obce leží v malebnej horskej oblasti, spája chránené krajinné oblasti Beskýd a je jednou z dvoch obcí mikroregiónu s I keď nie sú drevorubači, v súťaži sa im darilo – (zľava) Martin najväčšou ponukou cestovného ru- Markuš, Ivan Barca a Jaroslav Žolnaj chu v oblasti horskej turistiky, rekreácie a odpočinku. V súčasnosti v plínach vyskúšali Kovačičania Ivan ktorý pri tejto príležitosti prezentoval obci Řeka žije 526 obyvateľov a v pre- Barca a Jaroslav Žolnaj a Martin Mar- aj svoju knihu Prvé ulice. Výstavu važnej časti územia sú chaty a ví- kuš z Padiny. Na pozvanie starostu slávnostne otvoril Miroslav Novák, obce Řeka Tomáša Tomeczeka, v hejtman Moravskoslezského kraja, a kendové domčeky.

Počas zájazdu hostia zo Srbska si miestnostiach obecného úradu sa o výstave a jej autoroch hovorili Dapozreli aj mestá Poľský a Český Těšín uskutočnila slávnostná vernisáž ob- niela Ďurašová a Darina Dudková. V a dedinku Třanovice, kde im dejiny razov insitných umelcov Anny Kot- programe Májovej veselice, ktorý preosady s okolím bližšie ozrejmil sta- vášovej a Pavla Povolného Juhása, biehal pod veľkorozmerným stanom, sa predrosta Jan Tomiczek. V stavila známa tejto dedinke žije česká speváčka okolo 1 000 obyvaHeidi Janku, teľov a za posledskupina Kabát ných 10 rokov z prorevival, rôzne jektov EÚ získala 8 tanečné a spe000 000 eur. vácke skupiny, Predstavitelia Paa za hudobnédiny boli hosťami na ho sprievodu podujatí Májová veVladimíra Huselice, ktoré prebiedeca vystúpili i halo v sobotu 18. členovia folmája v obci Řeka. V klórnej skupiny rámci programu sa Holubička pri zúčastnili v súťaži v Dome kultúry pílení a štiepaní dreMichala Babinva s názvom Forest Výstavou zo Srbska boli všetci príjemne prekvapení – starosta ku v Padine. Poman 2013, kde si obce Řeka Tomáš Tomeczek (druhý zľava) a hejtman četných hostí z zručnosti v 5 disci- Moravskoslezského kraja Miroslav Novák (tretí zľava) Česka, Poľska a Slovenska očarili krásne ručné práce a domáce tradičné koláčiky, ktoré v bohato upravenom stánku srdečne ponúkali členky padinského Spolku žien.

Na záver zájazdu sa zúčastnili na nedeľných bohoslužbách v evanjelickom kostole v Třanoviciach, ktoré viedol zborový farár Tomáš Tyrlík. Po reformačných trojjazyčných česko-poľsko-slovenských bohoslužbách sa domáci a hostia stretli pri spoločnom občerstvení, koláčoch, čaji.

Zájazd uzavreli spoločnými bohoslužbami v Třanoviciach A. Chalupová 25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

Padina Spolok žien z Padiny si v roku 2013 pripomína dve veľké jubileá − 90 rokov od založenia prvého ženského združenia a 10 rokov od obnovenia činnosti. V tomto jubilejnom roku okrem tradičných podujatí, ako sú výstavy, tortiáda, jarmok umenia, tekvicová zábava, súťaž v prednese poézie a prózy a iné 17., 18. a 19. mája realizovali Dni otvorených dverí. Pri tej príležitosti pozvali spoluobčanov, aby sa prišli zoznámiť s prácou spolku, pozrieť si výstavu bábik, bohatú fotodokumentáciu, ako i texty z novín o činnosti. Predávali tradičné padinské herovky, ktoré na tvári miesta pripravovali, ako aj rôzne iné zákusky, ktoré ženy schystali doma. Podujatie prebiehalo v Dome kultúry a zároveň bolo aj výzvou na začlenenie sa do spolku.

Ružena Kraticová

Silbaš Druhá tohtoročná akcia darcovstva krvi sa v Dome zdravia v Silbaši uskutočnila v utorok 14. mája od 11. do 13. hodiny. Na výzvu organizátorov – Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu a Miestnej organizácie Červeného kríža v Silbaši – do akcie sa prihlásilo 33 občanov Silbaša. Štyri osoby odmietli zo zdravotných dôvodov, takže krv darovalo 29 Silbašanov. Pri tejto príležitosti dve osoby dali krv po prvý raz ako noví darcovia. *** Paprčkiáda v Silbaši sa tohto roku uskutočnila v nedeľu 12. mája v organizácii Hasičského spolku. Na súťaž, ktorá prebiehala v Loveckom dome, sa prihlásili obyvatelia Silbaša a okolitých dedín – všetci odhodlaní navariť čím chutnejší paprikáš z paprčiek.

R. Kopčok

11

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Maratónska rozprava ajdlhšia bežecká disciplína sa dá zdolať za trochu viac ako dve hodiny. Rozprava o prvom bode rokovacieho programu na májovom zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica bola však viac než maratónska. Trvala tri hodiny a dvadsaťpäť minút! Výborníci rokovali (na návrh výborníckej skupiny LDP) o Návrhu deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Vládnuca koalícia a opozícia v úvodnom bode chvíľami triafali do čierneho, častejšie však tesne vedľa alebo úplne mimo. Zvolení zástupcovia ľudu používali „bodyčeky“ a„krosčeky“, dovolené i nedovolené zákroky. Debata občas zašla až tak ďaleko, že sa jeden výborník vládnucej koalície opýtal prítomných, či sa diskutuje o deklarácii, alebo o operácii, keďže okrem iného bolo reči aj o spomínanom lekárskom zákroku. Opozičníci mali na predchádzajúcich zasadnutiach neraz poznámku, že lokálna televízia nenakrúca celý priebeh rozpravy v obecnom parlamente. Na tomto zasadnutí kameraman bol prítomný takmer

N

do sedemnástej, keď sa maratónska schôdza skončila.

V rozprave o spomínanej deklarácii sa občas skloňovalo meno Bojana Pajtića, predsedu vlády AP Vojvodiny. Tak Miroslav Krišan, predseda Obce Kovačica, podčiarkol, že Pajtić mal a má zmysel pre rozvoj lokálnej samosprávy a že by bez jeho pochopenia mnohé kapitálne investície zrealizované vo Vojvodine v posledných rokoch zostali bokom. Z predstaviteľov opozície sa v rozprave viackrát zúčastnil Zoran Savanov zo Srbskej pokrokovej strany (SNS). Zdôraznil, že SNS je za autonómiu, ale v rámcoch Srbska a že rozpravou o schválení tohto dokumentu sa „odbočuje od pálčivejších problémov v spoločnosti, ktorých je veľa“.

Prvý bod a ďalších deväť bodov rokovacieho programu zhromaždenie schválilo väčšinou hlasov.

Do komisie pre vymenovanie riaditeľov verejných podnikov v Obci Kovačica vymenovali Máriu Benkovú-Hriešikovú, Zdenka Sokola a Dušanku Trajkovićovú. Debatovalo sa i o programoch práce verejných podnikov (VP Naš stan, VP

Z hlasovania na zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica

RTV Obce Kovačica, VP Relax a VKP Elán – všetci so sídlom v Kovačici, ako i verejných komunálnych podnikov z Padiny, Debeljače, Crepaje a Uzdinu).

Na poznámku výborníkov zastávajúcich mienku opačnú od mienky výborníkov z vládnucich strán, že sú „všetci riaditelia ustanovizní a podnikov členovia Demokratickej strany“, odpovedal Goran Bobić (výbornícka skupina DS), ktorý uviedol po troch riaditeľov základných škôl a domov kultúry, ako i riaditeľa gymnázia, ktorí nie sú členmi Demokratickej strany, hoci nevylúčil možnosť, že sú jej sympatizantmi.

V pokračovaní sa najviac debatovalo o Podnikateľsko-re-

kreačnom stredisku Relax. Výborník opozície Ján Paul (Slovenská strana) vyjadril mienku, že je vzhľadom na počet zamestnaných v Relaxe stále málo turistov, ak by sa prepočítali dni v roku a celkový zárobok či počet cezpoľných hostí. Lászlo Vidač v mene koalície pri moci prízvukoval, že je PRS Relax a rozvoj cestovného ruchu v Obci Kovačica jedným zo strategických cieľov Obce Kovačica, keďže sa v minulosti stávalo, že turisti podniknú návštevu kultúrno-historických pamätihodností v mestečkách obce bez toho, aby sa pristavili a dlhšie pobavili na niektorom podujatí, a tak minuli viac peňazí.

Ján Špringeľ

osôb, čiže spoločenských podnikov, ktoré väčšinou po konkurznom konaní prestali pracovať. Z toho dôvodu sa obecnej daňovej administratíve podariklade Zákona o správnom lo vybrať iba 16 percent dlhu týkonaní, z ktorých obecná chto subjektov. Vcelku prácu administratíva do konca obecnej správy ocenila ako dobroka riešila 1 795, a do rú a postoj zamestnancov voči tohto roku preniesla iba občanom ako profesionálny a 108 neriešených predkorektný. Uznala, že sú aj nedometov. Väčšina z neriešestatky, ale aj problémy, z ktorých ných predmetov sa týka spomenula potrebu po rýchlejprenajímania štátnej Náčelníčka Cvetana šom internete, legalizovanom pôdy, lebo ešte stále pla- Radulović-Kožokari softvéri, technickom vybavení s tí nájom podľa programu cieľom prepojenia všetkých z roku 2012, takže tie predmety ani nemohli byť miestnych kancelárií, čo sa podľa zákona má ukončené. Náčelníčka alibunárskej obecnej ukončiť do roku 2014. Zároveň vyjadrila očasprávy ďalej konštatovala, že sa úspešnosť kávanie, že uplatňovanie vlani schválených Praobecnej správy hodnotí aj úspešnosťou vo vy- vidiel o vnútornej organizácii a systematizácii beraní daňových a komunálnych poplatkov a pracovných miest a Rozhodnutia o obecnej v súvislosti s tým kladne zhodnotila prácu lo- správe prispeje k ďalšiemu zlepšeniu práce. V kálnej daňovej administratívy, ktorá vlani vy- obsiahlej rozprave výborníci vyslovili rad pobrala 74,2 percenta poplatkov. Ako svojrázny známok na prácu obecnej správy a potvrdili problém zdôraznila vyberanie dane z majet- nutnosť jej modernizácie. ku a poľnohospodárskej pôdy právnických V. Hudec

ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA ALIBUNÁRSKEJ OBCE

O obecnej administratíve keď umiestnená na záver rokovacieho programu 15. zasadnutia Zhromaždenia obce Alibunár v piatok 17. mája, Správa o práci obecnej správy bola stredobodom pozornosti výborníkov. Predtým výbornícka väčšina (opozícia – čiže výborníci SPS aj naďalej bojkotujú zasadnutia) jednohlasne a bez rozpravy schválila iniciatívu k vypracovaniu Stratégie rozvoja obce na obdobie rokov 2014 – 2020, založila radu pre vypracovanie tohto dokumentu, schválila rozhodnutie o založení Obecnej rady pre bezpečnosť, zvolila členov obecnej volebnej komisie, ako aj členov komisie pre prinavrátenie konfiškovanej poľnohospodárskej pôdy a schválila aj iné, väčšinou kádrové rozhodnutia.

Náčelníčka obecnej adminitratívy Cvetana Radulović-Kožokari informovala výborníkov, že na 90 systematizovaných pracovných miestach v obecnej správe pracuje 89 osôb. Z celkove 3 597 predmetov 1 903 bolo podaných na zá-

I

12

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V BIELOM BLATE

Kanalizácia − priorita nad všetky priority malebnej dedinke Biele Blato v strednom Banáte neďaleko Zreňaninu, ktorá je ako ostrov učupená medzi vodami najväčšieho rybníka v Európe Ečka a chýrečnej prírodnej rezervácie Cárska bara na jednej, a riekami Begejom a Tisou na druhej strane, sa končia masové migračné pohyby Slovákov na týchto priestoroch v devätnástom storočí. Osadu menom Eliesenheim roku 1866 založili Nemci, ktorí desať rokov neskoršie zutekali pred povodňami. Dedina zostala pustá a roku 1883 sa sem prisťahovalo 180 rodín Slovákov z Padiny. Ich potomkovia na týchto priestranstvách zotrvali až dodnes a práve tohto roku si pripomínajú 130. výročie tejto významnej udalosti. Dnešné pomenovanie osada dostala po prvej svetovej vojne. Život Bieloblatčanom odjakživa strpčovali voda a blato – rítska smolnica, ktorá sa lepila na bačkory ako smola a do ktorej kone a voly viazli po kolená a záprahové vozy po os. Samozdanením a vlastnou obetavou prácou si Bieloblatčania po druhej svetovej vojne začali zlepšovať podmienky života. Najprv, aby nemuseli chodiť po blate, vystavali betónové chodníky, a potom postupne začali pribúdať aj kamenné cesty, elektrická sieť, vodovod, dom kultúry, telefónna ústredňa. Okrem toho ambulancia, pošta, škola. Povedalo by sa, že majú všetko potrebné pre život na dedine. Čert, čiže voda však nespí a v posledných rokoch im znovu strpčuje život. Nejde však o vodu z riek, ktorú dávno vysokými násypmi skrotili a „uväznili“ vo vlastnom koryte, ale o odpadové vody z domácností. Spodné vody sú tu veľmi blízko povrchu zeme, v dôsledku čoho sa odpadová voda vylieva zo žúmp a ľudia ju odvádzajú buď do záhrad, alebo častejšie do kanálov na ulici, odkiaľ sa šíri nepríjemný pach. Práve preto jednou z prioritných úloh Miestneho spoločenstva Biele Blato v nasledujúcom období je výstavba kanalizácie na odvádzanie a prečisťovanie odpadových vôd.

– Myslím si, že Biele Blato musí súrne riešiť problém odpadových vôd. Vzdialení sme 600 až 800 me-

V

25. 5. 2013

21 /4544/

trov od prírodnej rezervácie Cárs- musíme uchádzať o prostriedky na sa dnes zaoberá 10 až 15 bieloka bara, takže by sme v žiadnom tieto účely inde, a keď ich dosta- blatských rodín, pokým ostatní prípade nemali odpadové vody neme, budeme cesty asfaltovať. V mladí ľudia pôdu, ktorú zdedili po vypúšťať do žúmp, ktoré sú pod- Direkcii pre výstavbu a údržbu svojich rodičoch, obrábajú popri zemnými kanálmi pospájané s re- mesta už majú projekty na vý- zamestnaní. Okrem toho určitý zerváciou. Na druhej strane, ako za- stavbu ciest v dvoch uliciach a v počet občanov sa zamestnáva na kázať občasezónnych prácach v nom používapoľnohospodárstve. nie kúpeľní, V poslednom čase si ktoré už dávno značný počet žien nanie sú luxus, šiel zamestnanie v noale potreba. Z vootvorenej továrni aspektu ochraspoločnosti Dräxlny prírodnej remaier v Zreňanine a v zervácie, z asprevádzke na spracopektu ochrany vanie rybieho mäsa životného prov rybníku Ečka. stredia tunajOkrem toho v rybníku ších občanov, pracuje aj značný poako aj z aspekčet mužov a početní tu turistiky, ktoBieloblatčania si prará sa tu začína covnú príležitosť našli rozvíjať, musev zreňaninských podli by sme mať Bez kanalizácie niet ani rozvoja turizmu: Zoltán Barna nikoch a inštitúciách. prioritu pri zíMnohí si však na život skavaní donácií na tieto účely, – ho- meste Zreňanin nám sľúbili po- zarábajú aj starobylým bieloblatvorí tajomník bieloblatského MS moc, ale na tom pláne sa aspoň za- ským remeslom – vysekávaním a Zoltán Barna. – S takými argu- tiaľ veľmi nepostúpilo. spracovaním trstiny. Pletená trstimentmi sme sa v pokrajinských Bieloblatčania sa odjakživa za- na, trstinové termoizolačné platne, fondoch už niekoľkokrát uchádzali oberali poľnohospodárstvom a slnečníky vyrobené v niekoľkých o prostriedky na vypracovanie pro- dobytkárstvom. Starší občania si bieloblatských prevádzkach a trstijektu, ale nepochodili sme. Keďže ešte stále spomínajú na čriedy nové strechy vystavané šikovnými bez toho základného dokumentu kráv, ktoré každé ráno odchádzali rukami majstrov z Bieleho Blata sú nemožno nič začať, novozvolená na pastvu a večer sa s vemenami známe aj za hranicami našej krajiRada MS rozhodla, že vypracovanie plnými mlieka vracali domov. ny. V hľadaní pracovnej príležitosprojektu vyfinancuje z prostriedkov Okrem toho chovali aj svine a, ti a zdroja príjmov viacerí občania samozdanenia. Keď teda budeme pravdaže, hydinu. Ešte pred dvad- svoju šancu videli vo vidieckej tumať projekt, budeme presne ve- siatimi rokmi ulice sa beleli kŕdľa- ristike a tej prispôsobili vlastné dieť, koľko peňazí potrebujeme a mi husí, ktoré chovateľom z predaja príbytky, v ktorých vítajú turistov, budeme môcť plánovať, ako uzav- mäsa a peria prinášali slušný zisk. výskumníkov, milovníkov prírody, rieť finančnú konštrukciu. Faktom Dnes je to všetko minulosťou. Skla- športových rybárov, slovom všetje, že v každom prípade do toho maní podmienkami na trhu mlie- kých, ktorí sem prídu na viac dní. musíme zahryznúť. ka a mäsa mnohí poľnohospodá- Žiaľ, mnohí mladí ľudia za lepším – Ďalším problémom osady ri sa vzdali dobytkárstva, takže a istejším životom odchádzajú do sú iste staré kamenné cesty? dnes zostali iba niekoľkí najúpor- väčších miest, dokonca aj na Slo– V osade máme 12 km kamen- nejší s väčším počtom kráv. Ani vensko a do Maďarska. Z týchto dôných ciest, vďaka ktorým nemusí- kŕdle husí sa už viac neprechá- vodov Biele Blato je dnes osada, me síce jazdiť po blate, ale čím ďa- dzajú osadou. Zákaz vypúšťania hy- ktorá neúprosne starne. V dedine lej, tým predstavujú väčší problém. diny na otvorený priestor v dô- dnes žije 1 370 obyvateľov, avšak Sú totiž veľmi hrboľaté, čo veľmi ne- sledku hroziacej epidémie vtáčej zo spolu 500 aktívnych domácgatívne vplýva na autá, najmä tie chrípky pred niekoľkými rokmi zni- ností zo 200 sú domácnosti, v ktomodernejšie, v dôsledku čoho vo- čil husiarstvo. Vcelku však neblahé rých žije buď jeden penzista alebo diči vždy, keď je to možné, keď je podmienky v poľnohospodárstve, dvaja penzisti, a preto aj tu, ako dosucho, jazdia vedľa cesty po tráve. neúrodná pôda ťažká na obrábanie konca aj inde v Srbsku, netrpezliNevyhnutne sa žiada na týchto zapríčinili svojráznu diferenciáciu vo očakávajú opatrenia štátu zacestách vybudovať novú asfaltovú medzi poľnohospodármi, takže merané na zachovanie a revitalivrstvu, ktorá je však veľmi drahá. dnes už nemožno povedať, že sa záciu dediny. Kým ešte nie je neAsfaltovanie jednej ulice stojí naj- väčšina Bieloblatčanov zaoberá skoro. menej 10 miliónov dinárov. My obrábaním pôdy. Poľnohospodártie peniaze, žiaľ, nemáme, preto sa stvom ako základným povolaním V. Hudec

HLAS ĽUDU

13

Z NaŠicH osád deleGácia Zo sloVeNsKa V sTareJ PaZoVe

Podpísali dohodu o spolupráci O

bec stará Pazova v stredu 15. mája podpísala dohodu o spolupráci s mikroregiónom Podunajsko zo slovenska zahrnujúcim obce Miloslavov, dunajská lužná, rovinka, Hamuliakovo, Kalinkovo a Most pri Bratislave. dohoda sa vzťahuje na rozvoj ešte intenzívnejšej spolupráce v oblasti kultúry, vzdelávania a športu.

Zmluvu podpísali Zo stretnutia v Starej Pazove starostovia uvedených obcí zo slovenska Milan Baďanský (Mi- zef schnöbl (Hamuliakovo), JUdr. Štefan loslavov), Štefan Jurčík (dunajská lužná), Jo- Božík (Kalinkovo), ing. František Mastný

(Most pri Bratislave), JUdr. Milan Bombala (rovinka) a Đorđe radinović, predseda obce stará Pazova.

Na slávnosti v budove Zhromaždenia obce stará Pazova hostí zo slovenska okrem predsedu obce privítala aj libuška lakatošová, náčelníčka oddelenia pre kultúru, mládež a šport.

V mene delegácie zo slovenska sa prihovoril Milan Baďanský, ktorý je zároveň i predsedom mikroregiónu Podunajsko, ktorý povedal: „V roku 2011 sme tu boli na návšteve a táto spolupráca sa začala tak nesmelo, aby potom vyústila do podpisovania zmluvy v roku 2012 v Bratislave. som veľmi rád, že sme dospeli až k dnešnému dňu, kde znovu môžeme pokračovať v ešte intenzívnejšej spolupráci. Teraz nás spája nielen dunaj a podpísaná dohoda, ale aj priateľské vzťahy a naši rodáci, ktorí sú tu.“ Zároveň sa poďakoval Jasmine Nasárikovej, staropazovskej rodáčke, ktorá prispela k začiatku spolupráce.

A. Lš.

VsTUPNé PodUJaTie osláV dňa PeTroVca

Zlaté ruky žien v Zlatých remeslách ž týždeň pred ústrednou oslavou dňa Petrovca, ktorá sa plánuje na sobotu a nedeľu 25. a 26. mája, odzneli niektoré vstupné podujatia. Tak v nedeľu 19. mája v priestoroch združenia Zlaté remeslá otvorili etnografickú výstavu.

Záujmové združenie Zlaté remeslá v Báčskom Petrovci pôsobí už štyri roky. V tomto krátkom časovom úseku, odkedy pôsobia, členovia Zlatých remesiel vyvinuli

čulú aktivitu. Hoci sa ich práci nedostala širšia podpora prostredia, predsa ich to neodradilo od usilovnej práce. „To, čo robíme, robíme preto, že v tom máme záľubu a že to chceme robiť, nie preto, že musíme,“ bolo počuť na výročnom stretnutí členov združenia a ich hostí v nedeľu 19. mája, ktoré otvorila predsedníčka anna opavská.

Mapujúc dosiahnuté výsledky v práci združenia tajomníčka anna legíňová ozrejmila náplň ich štvorročnej aktivity. Podotkla, že sa snažia zviditeľniť tvorivosť a kreativitu, ale i oprášiť zabudnuté remeslá, vdýchnuť im novú nádej a že slovenskosť zotrváva aj cez pestrosť výšiviek a práve vďaka usilovným ženským rukám. Z roka na rok združenie rozširovalo svoje pole pôsobenia. Účinkovali na rozličných podujatiach tak doma, ako aj za hranicami: v rumunsku, Maďarsku a na slovensku. Za sebou zanechávajú trvalú stopu a v najkrajšom svetle rozširujú dobré meno Petrovca. Členky doteraz každý rok účinkovali aj na prestížnej Medzinárodnej výstave ručnej tvorivosti (MirK), z ktorej si vždy priniesli za Prihovorila sa predsedníčka Anna priehrštie ocenení. Tak ich napadlo, že pre miestne oslavy priOpavská, pri nej sedí tajomníčka Anna Legíňová pravia výstavu početných pohá-

U

14

rov, medailí a diplomov, ako aj odmenených prác členiek združenia. odmenenými ručnými prácami vyplnili jednu miestnosť bývalej predajne v rámci výstavy a venovali ju

spoluobčanom. Za úsilie sa im poďakoval aj predseda rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Brna.

Výstavu si možno pozrieť každý deň od 17. do 20. hod. a počas dňa Petrovca od 14. do 22. h v Ulici kulpínskej 5 v Petrovci.

J. Čiep

ŠTVORLÍSTOK Z PETROVCA. Ďakujúc aj im, alebo skôr hlavne vďaka im, petrovská hrubá klobása je už dlhšie uznávanou značkou nielen doma, ale aj v zahraničí. Jej kvality sú si vedomí mnohí labužníci, gurmáni a hedonisti, no nielen títo. Štyria petrovskí výrobcovia chýrečnej klobásy: Ján Ušiak, Janko Kováč, Pavel Topoľský a Karol Horvát (na snímke) sa v pondelok, v sále číslo 4 Master strediska Novosadského veľtrhu, aj úradne stali nositeľmi Zlatých medailí za kvalitu v tovarovej skupine mäso a mäsové produkty. Zaslúžene. o. f.

25. 5. 2013

21 /4544/

Hlas ĽUdU

Z NAŠICH OSÁD V NEDEĽU PRI ŠAJBENOVEJ STUDNI V PADINE

Od pradedov k potomkom O

dovzdať dedičstvo predkov potomkom patrí k prvoradým cieľom podujatia Krojová zábava v Padine. Skvelú veselicu v nedeľu 19. mája od 18. do 21. hodiny zorganizoval Detský zväz a Základná škola maršala Tita. Pri historickej Šajbenovej studni tancovali staré mamy, mamy, dcéry a vnučky, spievali starí otcovia, otcovia, synovia a vnukovia. Väčšina najmladších bola vyparádená v slovenskom ľudovom kroji.

Zábava gradovala, keď zo štadiónu Doliny na ľudové veselie prišli i fanúšikovia padinského futbalového klubu, ktorí spoluobčanom zvestovali radostnú správu, že tri kolá pred koncom Dolina má trojbodový náskok nad druhoumiestneným tímom a obrovskú šancu na postup do Prvej ligy Srbska. Usilovní a neoblomní Pa-

dinčania vedia tvrdo pracovať, ale i úspešne zorganizovať rozptýlenie každého druhu, od futbalových radovánok po krojové zábavy.

Na veselici hrali tak osvedčení

kovačickí hudobníci, ako aj nádejní padinskí muzikanti. Časť tu prítom-

Najmladší Padinčania oduševnene prepletali nohami

Štvrtáčky v slovenskom kroji pri historickej viac ako storočnej padinskej studni: (zľava) Dajana Šimáková, Snežana Cicková, Martina Holúbeková, Iveta Hudecová a Dajana Slivková

ných padinských štvrtákov naučené dedičstvo svojich predkov prednesie o necelý mesiac návštevníkom Bratislavy, keďže sa spolu s Kulpínčanmi a Pivni-

čanmi prebojovali do medzinárodného finále divadelnej Supertriedy. Podľa slov Ladislava Petroviča, riaditeľa ZŠ maršala Tita v Padine, Krojová zábava by sa v budúcnosti mala stať tradičnou kultúrnou akciou. Základná škola v najslovenskejšej vojvodinskej osade na nasledujúci víkend oslávi Deň školy.

Ján Špringeľ

BÁČSKY PETROVEC

Ďalší úspech petrovských žien V

Spolku petrovských žien je v týchto dňoch rušno. Členky sa predovšetkým pripravujú na účasť na oslave Dňa Petrovca, kde prichystajú vyše 30 tort a za kotol svadobnej kapusty.

Okrem toho vo svojich miestnostiach privítajú návštevu z Málinca, svojich priateľov, u ktorých pobudli v októbri minulého roku.

V miestnostiach spolku sa k tomu pustili do upratovania, vynovujú kuchyňu, líčia steny, kladú nové obkladačky a podlahu. Intenzívne sa pracuje i na príprave receptára Takto to chutí po petrovsky 2.

Najväčšiu radosť petrovské ženy však majú zo 16 diplomov, ktoré získali na 43. MIRK, kde sa zúčastnili v dňoch 1. – 6. mája. Keďže sa na tom-

to podujatí zúčastnili po prvý raz, sú nesmierne spokojné s výsledkami, ktoré tam dosiahli. Z celej výstavy inštalovanej v aule Elektrotechnickej školy v B. Palanke Členky Spolku petrovských žien na výstave iba 9 vecí si dali vyhodnotiť, z ktorých až 3 dostali najvyššie mož- čivami. Prichystali 6 druhov pečív a všetky doné ocenenie Nivo, 5 vecí obsadilo prvé miesto stali prvé miesto.

K. Arňašová a jedna druhé. Zároveň súťažili i s tradičnými peKONFIRMÁCIA V BÁČSKEJ PALANKE. V nedeľu 19. mája, vo Svätodušnú nedeľu (na Turíce) mladí konfirmandi slávnostne potvrdili svoju krstnú zmluvu, a tým boli prijatí za dospelých členov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, keď po prvýkrát prijali Večeru Pánovu. Štyria konfirmandi Anastázia Kollárová, Boris Chrček, Samuel Kolár a Dávid Fodora ukázali, čo sa v rámci príprav naučili z náboženstva a dejín cirkvi. Konfirmačnú slávnosť za hojného počtu prítomných veriacich, rodičov, starých a krstných rodičov konala zborová farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Do palanského cirkevného zboru ich privítal dozorca Michal Ruman a do zborovej mládeže ich pozvali Michal Belička a Andrej Hložan.

E. Hložanová Foto: Andrej Medveď

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

15

Z NAŠICH OSÁD Tu u vás sme preto, lebo toto je vlastne taká ešte neoraná pôda, čo znavenských vystavomená, že je vateľov v hale č. 4 pre nás dosť belehradského veľveľká možtrhu. nosť vynas– Zo zoznamu nažiť sa rozúčastníkov vidieť, víjať a rozže ste u nás prbehnúť naše výkrát. Čím sa obchodné vlastne zaoberá- Ing. Igor Kertész aktivity u vás. te?

– Nám, – Navrhujeme a produkuje- ktorí v technike nie sme name prepäťové ochrany pre foto- toľko doma, ako by ste laicky voltické a iné systémy. Vyrábame vysvetlili, čím tá ochrana je? aj zvodiče bleskových prúdov – Prepäťová ochrana je vlastne na báze iskriska, kombinované elektroinštalačný prístroj do rozzvodiče bleskových prúdov a vádzačov, ktorý chráni zariadenia zvodič prepätia s inštaláciou do pred účinkami prepätia. Ono hlavných rozvádzačov, vhodný vzniká pôsobením blesku alepre rodinné domy, administra- bo rôznych spínacích udalostí v tívne a priemyselné objekty. Je tu priemysle, kde sú veľké motory aj množstvo iných výrobkov po- a rôzne napätie v sieťach. Pred týdobného rázu. Je to vlastne čes- mito nečakanými účinkami nás ká spoločnosť, ktorá má na Slo- vlastne chránia všetky tie prevensku obchodné zastúpenie. päťové ochrany.

SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU (1): SALTEK SLOVAKIA, BRATISLAVA

Je to pôda neoraná j vo svete techniky, v ktorom dlho vládlo akési ticho, nastupuje doba výrazných zmien.

Nielenže sa vracia záujem mladých o štúdium a uplatnenie v tomto odbore, ale sa súbežne rozširuje sortiment produktov, ktorými sa jednotlivé firmy snažia dobyť domáci a medzinárodný trh. Azda preto aj na veľtrhu techniky v Belehrade sa každý rok mení zoznam účastníkov, aj zo Slovenska. Jedným z nováčikov u nás bola v polovici mája firma SALTEK Slovakia, s. r. o., s centrálou v Bratislave a pobočkami v Košiciach a Žiari nad Hronom. Z vizitky firmy sa možno dozvedieť, že sa zaoberá výrobou a vývojom rôznych ochrán s plnou technickou podporou.

Práve z úseku tejto podpory je Ing. Igor Kertész, prvý spolubesedník na národnom stánku slo-

A

– V sortimente máte rôzne zvodiče prepätia pre rôzne napätia, tiež zásuvky, moduly pre dodatočnú montáž do prístrojov, strojov, zariadení. Kde všetko predávate tieto produkty?

– Hlavne na Slovensku. Keď ide o veľtrhy a účasť na nich, kolegyňa bola pred tromi rokmi v Maďarsku, a teraz by sme sa chceli presadiť aj na vašom trhu.

Kolegovia z Česka chodia do Frankfurtu, na tamojší medzinárodný technický veľtrh. Riadime sa tým, že sa u vás práve rozvíjajú také veci ako je fotovoltika. Pre veľa ľudí je to novinka, o ktorej veľa zatiaľ nevedia. No normy stanovujú a odporúčajú inštaláciu prepäťových ochrán aj do rozvádzačov u vás.

Z toho dôvodu sme sa vlastne zamerali na váš trh, samozrejme, s nádejou, že sa nám na ňom bude dariť, – podčiarkol už v prvý deň veľtrhového podujatia Ing. Kertész.

O. Filip

JAR V PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNI VČIELKA V KULPÍNE

KYSÁČ

Upravili vchod a trávnik K

Rovnali poľné cesty A

eď to počasie dovolí, deti s vychovávateľkami PU Včielka v Kulpíne trávia čas vonku na nádvorí. Na sviežom vzduchu deti šantia, hojdajú sa a zabávajú v detskom parku. Tejto jari, ako nás poinformovala vedúca vychovávateľka Alexandra Pucovská, si dali záležať na úprave dvora a priestoru pred vchodom do budovy.

– Teraz je to úhľadne vydláždená plocha, ktorá celkom zmenila vonkajší výzor budovy. Tie- Upravené nádvorie a vchod kulpínskej Včielky to práce sa nám podarilo vykonať za pomoci prostriedkov, ktoré doplniť pieskovisko, okolo ktorého ako ochrasme dostali z Miestneho spoločenstva Kulpín. nu rozmiestnili vrecia naplnené tiež pieDôkladne sme upravili aj trávnik vo dvore. Plo- skom. Keďže práce vykonali načas, na dvore chu sme najprv skultivovali a vyrovnali, a po- sa už rozzelenala mladá trávička. Ešte plánujú tom sme tam zasiali novú trávičku. Tieto na dvore namontovať ďalšie rekvizity na hru práce tiež finančne podporilo MS spolu s na- a zábavu škôlkarov. A na jeseň vysadia nové stromy a kríky. ším sponzorom, podnikom Panagra.

Z vlastných prostriedkov PU Včielka sa poK. Gažová darilo vybudovať ohradu okolo smetiska,

16

kcia rovnania poľných ciest v Kysáči bola v piatok 10. mája. Ako povedal Vladimír Peťkovský, predseda Klubu poľnohospodárov, ohlas bol tentoraz trochu menší než minulé roky. Účastníkov bolo 92 a príčin slabšieho záujmu bolo viac. Jedna z nich je aj skutočnosť, že sa robilo v pracovný deň, kým minulé roky akcie bývali v sobotu. S rovnaním ciest sa trochu dlhšie čakalo, lebo chceli, aby dážď navlhčil poľné cesty, aby sa neprášilo a samým tým aj ľahšie robilo. Čakať na dážď sa inak oplatilo a práca sa dobre darila. Mnohí poľnohospodári už však začali postrekovať svoje parcely, takže sa aj preto nezúčastnili v tradičnej akcii. Treba veriť, že ich už na rok bude viac, ako to bývalo skôr, lebo poľné cesty využívajú všetci a okrem toho, keď je akcia masovejšia, lepšie a rýchlejšie sa robí. Keďže priestory Starej fary, kde Klub poľnohospodárov má miestnosti, pre vlahu práve renovujú, posedenie s večerou po akcii bolo v Poľovníckom dome. S úpravou, čiže adaptáciou a zriaďovaním budovy Starej fary sú späté aj najbližšie plány členov kysáčskeho Klubu poľnohospodárov.

E. Š.

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SILBAŠ

ŠÍD

Roky v najkrajšej službe Stretnutie po 22 rokoch K V

ňazská konferencia Báčskeho seniorátu sa uskutočnila v stredu 15. mája v Silbaši za účasti dôstojného pána biskupa SEAVC Samuela Vrbovského, vznešených pánov seniorov Vladimíra Valenta – báčskeho, Pavla Sklenára – ba-

ský, ako i hostia a predstavitelia z domáceho zboru – dozorca, predsedníčka Oltárneho krúžku a ďalší. Týmto rozlúčkovým obedom, na ktorý prispeli aj početní sponzori, sa Silbašania chceli poďakovať za 21-ročnú službu svojmu pánovi

Vzácni hostia v silbašskom evanjelickom chráme

nátskeho a Jána Vinkoviča – sriemskeho. Prítomní boli aj farári a farárky z Bajše, Lalite, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Pivnice, Kysáča, Hložian, Aradáča a z cirkevného zboru Kovačica II. Na kňazskej konferencii, ktorej predsedom je Ján Cicka, farár padinský, sa rokovalo o aktuálnych otázkach v cirkvi, ako aj o nástupcovi velebného pána farára silbašského Vladimíra Lovása st., ktorý práve 15. mája oslávil 65. narodeniny a odišiel do dôchodku.

V tento slávnostný deň v Silbaši boli prítomní aj iní hostia: ev. kňaz Dušan Hučka (pôvodom z Padiny) spolu s delegáciou z Maškovej zo Slovenska (s týmto zborom Silbašania majú 30-ročnú duchovnú družbu), predstavitelia Báčskopalanskej obce Luka Stanić, náčelník, a Dr. Nebojša Kuzmanović, Radoslav Milošević, predseda obecnej bojovníckej organizácie, ako aj tajomníčka Biskupského úradu v Novom Sade Evka Hlavatá. Hostia si najprv pozreli evanjelický chrám, a potom nasledovala návšteva pravoslávneho kostola, kde ich privítal kňaz Paja Alterov, ktorý ich oboznámil s dejinami pravoslávnej cirkvi v Silbaši.

Spoločný obed v Loveckom dome zorganizovala správa silbašskej evanjelickej cirkvi. Príležitostnými slovami sa prihovoril dôstojný pán biskup Samuel Vrbov25. 5. 2013

21 /4544/

farárovi a jeho manželke Marke, ktorá v Silbaši bola zdravotnou sestrou a nedávno tiež odišla do dôchodku.

Počas svojej kňazskej služby sa pán farár Vladimír Lovás st., ako povedal, úplne odovzdal do rúk Hospodinových a bolo mu cťou pôsobiť v Silbaši. Pre náš týždenník ešte doložil: „Moje obľúbené verše z Novej zmluvy sú z Hymny lásky z 1. listu Korintským. Tento krásny, výstižný obsah, ktorý je jadrom Pavlovej teológie, by sme sa mali snažiť uplatňovať vždy, a prenášať novým generáciám.“ Jaruška Ferková

nedeľu 12. mája sa v Šíde stretli členovia cirkevných zborov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi zo Šídu a z Chorvátska, zo Solian. Bola to vzácna chvíľa, pretože sa na stretnutí znovu nadviazali kontakty dvoch cirkevných zborov, ktoré boli preruše- Farárky Svetlana Feldyová a Olina Kolárová né roku 1991 zaki cirkevníci si vybudovali dve čiatkom minulej vojny.

Po spoločných bohoslužbách modlitebnice, jednu v období v šídskom kostole, ktoré vyko- medzi dvoma svetovými vojnali Svetlana Feldyová, farárka nami koncom dvadsiatych rocirkevného zboru zo Solian, a kov minulého storočia a druhú Olina Kolárová, farárka cirkev- roku 1985. Toto spolunažívaného zboru v Šíde, hostia na- nie prerušila vojna v roku 1991, vštívili Slovenský národný dom. keď sa cirkevný zbor v SoľaTam ich domáci oboznámili s noch dočasne stal fíliou viaceprogramom osláv stého výročia rých evanjelických cirkevných pôsobenia spolku a zároveň im zborov v Chorvátsku a pred asi usporiadali hodinku spoznáva- desiatimi rokmi sa stal samonia dejín šídskych Slovákov a statným cirkevným zborom.

Počas minulých 22 rokov večinnosti slovenských kultúrrejné kontakty medzi dvomi nych spolkov v tomto meste.

V sieni v kostole domáci a zbormi boli zrušené a znovu hostia za pomoci farárok, cir- ich nadviazali v minulom roku, kevných kroník a spomienok keď delegácia zo Šídu pobudla starých cirkevníkov oživili mi- na návšteve v Soľanoch. Vtedy nulosť dvoch zborov. Zistili pri- sa dohodli na stretnutí cirkevtom, že od založenia matko- níkov, ktoré teraz aj realizovali. cirkvi v Šíde roku 1894 a po rok Ďalšie stretnutie si dohodli v So1991 cirkevný zbor v Soľanoch ľanoch 25. mája pri príležitosti bol fíliou šídskeho cirkevného cirkevnej slávnosti. zboru. Počas tohto spoločného St. S. pôsobenia a spolužitia solians-

EVANJELICI V SRIEMSKEJ MITROVICI OSLAVOVALI. Pre hŕstku Slovákov žijúcich v Sriemskej Mitrovici druhá nedeľa májová má osobitný význam, lebo si vtedy pripomínajú výročie založenia cirkevného zboru. V nedeľu 12. mája v popoludňajších hodinách sa v gréckokatolíckom kostole konali príležitostné bohoslužby, na ktorých evanjelická komunita veriacich oslávila 12. narodeniny svojho jestvovania v tomto prostredí. Slávnostnou kázňou poslúžil vznešený pán Mgr. Ján Vinkovič, senior sriemsky a farár boľovský, a liturgiou velebný pán Mgr. Ján Vida, námestný farár z Erdevíka, ktorý slúži aj v zbore Sriemska Mitrovica. Krátkym príhovorom prítomných pozdravil domáci farár gréckokatolíckeho zboru Vladislav Varga. Radosť domácich viery zväčšili delegácie cirkevných zborov z Erdevíka, Lugu, Bijeljiny, Dobanoviec, Boľoviec a Slankamenských Vinohradov.

Ján Vida

HLAS ĽUDU

17

Z NAŠICH OSÁD ich stavali pred domami dievok, ku ktorým prechovávali sympatie. V sobotu večer si nachystali vysoké drevá – drúky, na ktoré pripevnili zelené konáre z topoľa, agáta alebo niektorého iného stromu. Mama dievčaťa tavanie a váľanie mája v Laliti nikdy nebolo prichystala ručníky a pestrofarebné stužky na iba odvekou tradíciou, ale aj peknou de- ozdobu konárov, otec zabezpečil fľaše s vínom dinskou slávnosťou. Lalitskí Slováci sa tomu- a pálenkou, ktorými tiež ovešali zelený vrchoto ľudovému zvyku venujú na Turíce, čiže po- lec mája. Vysoké drevo potom mládenci vztýčas svätodušných sviatkov. V tejto dedine sa čili do výšin a máj sa nezriedka vypínal nad pätmáje vždy stavali v noci na Turíčnu nedeľu a násť metrov. Starší Laliťania si spomínali, že váľali vo Svätodušný pondelok podvečer. máje stavali bohatým dievkam pred domom „Žili“ prakticky len necelé dva dni. a chudobným pred kostolom, aby aj tieto mali V minulosti si nikto nemohol takmer ani radosť! predstaviť oslavu Turíc bez májov. Mládenci Váľanie májov vo Svätodušný pondelok kedysi bolo slávnosťou takmer pre celú dedinu. Stretli sa tam mládenci, dievky, ale aj početné mamy a staré mamy, ktoré prišli vidieť, s ktorým chlapcom ich dcéra či vnučka bude tancovať. Za vyhrávania najlepších hudobníkov zábava trvala niekoľko hodín, niekedy hlboko do noci. Mládenci pomaličky, postupne odkopávali drúk, až kým nezvalili máj. Ručníky potom vrátili dievčaťu, stužky si rozoMáj pred Benkovou krčmou roku 1973: tamburáš zo Selenče, Ján brali zvedavé deti a Žiak, huslista Juraj Zolňan – báči Ďurko, harmonikár Pavel Zajac, Ján Molnár, Michal Demiter, Jaroslav Valent-Saler (stoja zľava). fľaše, pravdaže, vyV drepe zľava: Ondrej Terek, Ján Benka, Miroslav Farkaš a Michal prázdnili chlapci, ktoĎurčiansky. rí máj zvalili.

TURÍČNA TRADÍCIA PRETRVÁVA

Lalitské máje

S

Máj pred Domom kultúry v Laliti mládenci tohto roku zvalili vo Svätodušný pondelok

Tradícia stavania májov v Laliti nezanikla dodnes. Každoročne v tejto dedine vidíme aspoň jeden operený drúk, najčastejšie pred Domom kultúry alebo pred Benkovou krčmou. Máje pred domami lalitských dievčat sú už len zriedkavosťou, hádam aj preto, že dnešné krásky sú najčastejšie mimo Lalite, alebo majú iné záujmy a záľuby. Dobre je, kým táto ľudová zvyklosť pretrváva, lebo sa aj tak v Laliti zachováva pamiatka na národné a kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali predkovia.

J. Pucovský

V NOCI MÚZEÍ sa v trochu inom svetle predstavil aj Rybací trh v Novom Sade. Na tomto najstaršom novosadskom trhu v sobotu 18. mája svoje produkty ponúkalo vyše 20 výrobcov. V horúcom, no príjemnom popoludní za sprievodu džezovej hudby Novosadčania si za výhodné ceny mohli kúpiť rôzne domáce výrobky, avšak tie kysáčske im asi najväčšmi chutili. Kysáčania pritom mysleli na všetkých – od zástancov zdravého stravovania po ozajstných gurmánov. Pestovateľ organickej zeleniny Vladimír Vozár s pomocníčkami chystal čerstvé šaláty, výrobca údenín Ján Funtík k svojmu stánku prilákal milovníkov slaninky, sviečkovice a slovenskej štipľavej klobásy. Členky Spolku kysáčskych žien na svoj malý stánok priniesli kysáčsku sármu a takmer 20 druhov sladkostí – jahodové a lieskovcové kocky, rožky – kroasany, banánovú roládu, krémové buchty a iné. Sladkosti boli nielen vzhľadom, ale aj chuťou lákavé a nie div, že o ne vládol najväčší záujem. Na snímke zľava: Vladimír Vozár so svojím tímom a členky Spolku kysáčskych žien.

J. Pániková

18

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NOVÝ SAD

Slnko a ruže J

e to už tradícia, ktorá sa osvedčila: okolie Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina v Novom Sade bolo zase pred týždňom najkrajšou časťou Nového Sadu. Pričinil sa o to ďalší pestrofarebný trh kvetov, o ktorom ťažko presne povedať, čo vlastne je to naj: ruža súťažila s muškátom, ľalia s nechtíkom, narcis s tulipánom... Je jasné, že po odkvitnutí krehkých poslov jari, ako sú snežienky, fialky či prvosienky, len teraz vlastne nastupuje ozajstná sezóna najúchvatnejších predstaviteľov rastlinnej ríše. Desiatky improvizovaných kvetinových predajných záhrad trefne dopĺňali stánky s inými jarnými potrebami, od kvetináčov po semiačka a priesady.

Nebolo ale vždy tak. Časy sa menia, akcie tiež.

Jeden zo starších členov Hnutia zalesňovateľov Vojvodiny, ktorý v tú horúcu sobotu pri vchode na trh vítal návštevníkov reklamnými papierovými čiapkami, si na chvíľku zaspomínal: – Keď sme pred takým štvrťstoročím s týmto podujatím začínali, mnohí sa na nás dívali, ani keby sme z neba spadli... Žiadna doba sa teda asi neobíde bez skeptikov: dnes niektorí rovnako reagujú, keď sa im pripomína, že nám je planéta riadne ohrozená, lebo sme degradovali mnohé prírodné zdroje, že sa zhoršili klimatické podmienky, že je základným predpokladom istejšej budúcnosti zodpovedné a racio-

Deň ako na objednávku

Kaktusy – ozaj pestrý výber

Stánok Spolku zalesňovateľov Vojvodiny 25. 5. 2013

21 /4544/

nálne využívanie energie.

Okrem uvedomenia si nebezpečenstiev treba vedieť, že ekológii pomôžeme a spolu dokážeme veľa, napríklad plnším a cieľavedomým využívaním slnečnej energie. S týmto cieľom v jedenástich mestách Srbska od l. do 19. mája prebiehali Európske solárne dni. Sú súčasťou celoeurópskej kampane, v rámci ktorej sa vlani uskutočnilo takmer 8 200 podujatí. Prvotriedny cieľ je podpora zvyšovania povedomia o obnoviteľných zdrojoch, najmä v súvislosti s foto- Keď červená dominuje... voltickou a solárnou energiou, ako i aktívne zapájanie verejnosti do aktivít všetkých terajších a budúcich potrieb ľudstva. V popularizujúcich využívanie energie slnka. To situácii, v akej sme, lebo sme za posledné dve stoznamená, že sa väčšinu májových dní vedú debaty ročia strovili takmer všetky zásoby fosílnych palív, o podobe energetickej politiky, sústredené na so- a to, čo máme, sotva vydrží do konca 21. storočia, slnko sa javí ako takmer jediné východisko. Od lárnu energiu, jej využitie a hlavné výhody.

Celkom pochopiteľné, keďže čistá slnečná neho síce i dnes pochádzajú všetky energie: geoenergia môže vo veľkej miere riešiť naše terajšie termálna, vetra, vĺn... no podstatné je čosi iné: lepa budúce energetické problémy. Veď Slnko je vlast- šie využívať existujúce a stále objavovať nové spône jadrovým reaktorom fungujúcim viac ako päť soby účinného využívania jeho energie. Tým skôr, miliárd rokov. Len malá časť jeho žiarenia, ktoré pri- že nás je na planéte stále viac.

O. Filip chádza na Zem, je neporovnateľne väčšia od

HLAS ĽUDU

V tónine kvetov - kvetináče

19

Z NAŠICH OSÁD PABERKY Z NAŠEJ MINULOSTI

Rodinné zvyky a obyčaje Padinčanov P

odoby rodinného života v Padine sa menili v závislosti od spoločenských a hospodárskych pomerov. V polovici 19. storočia počas Vojenskej hranice Padinčania žili vo veľkorodine, komúne, zádruge (nie všetci, boli aj rodiny jednoduchšieho zloženia).

Takúto rodinu tvorilo viacero bratov s rodinami, niekedy aj 3 – 4 generácie. Správu nad komúnou mal čeľadný otec, Po krste ktorý viedol hospodárstvo, finančné a náboženské záležitosti. Písomný záznam o živote v komúne zanechal Jozef Holúbek v knihe Z temného kúta, kde opísal veľkorodinu Miša Kuľu, ktorá mala 92 členov vrátane detí. V takejto rodine dievka pri vydaji dostávala periny, šatstvo v maľovanej truhle a jednu jalovičku. Žena mala na starosti domácnosť a výchovu detí, ktorá sa zakladala na kresťanských cnostiach. Okrem domácich prác žena pracovala aj v poli po boku muža v kopačke, žatve, lámačke. „Odchovávala hydinu, aby z nej mohla časť predať a kúpiť niečo pre deti. Iba vo výnimočných prípadoch si pýtala peniaze od muža,“ zdôrazňuje naša známa zberateľka prof. Zuzana Papová. „Koncom 19. storočia forma veľkorodiny zaniká, rozkladá sa, majetok sa delí. Začiatkom 20. storočia už stretávame menšie rodiny, ktoré sa po smrti rodičov delia. V dome obyčajne zostával najmladší brat, ktorý vyplácal ostatných. Počet detí sa pritom značne zmenšil na 3 – 4. Ak rodina mala iba dcéru, pupíľku, z domu ju nevydávali, ale si hľadali zaťa, ktorý príde na pristavke. Najčastejšie to bývali mládenci z chudobnejších rodín, alebo z rodín, kde mali viacerých synov. Po 2. svetovej vojne sa ľudia začínajú zamestnávať v továrňach v meste a rodinný život sa mení pod vplyvom mestského.

V každej rodine sa zachovávali rodinné a cirkevné zvyky. V každej domácnosti sa počas adventu a pôstu snažilo žiť v tichosti, bez kriku, ne-

20

Rodina Povolná roku 1918

a spev z Tranoscia vždy nacvičoval kantor. Deti sa chodili odpytovať v deň konfirmácie. Sviatočne vyobliekané, v nových šatách, dievčatá nosili ručník s furmou okolo krku a stužku na hlave. Chlapci si po prvýkrát obliekali nový oblek – háby. Najprv sa odpytovali od rodičov, starých rodičov, príbuzných. Dary boli skromné: látka na oblek, kostolná knižka, Pašie. Chodili pešo a do druhého zvonenia už boli u kantorov.

V posledných asi 20 rokoch sa dievčatá k spovedi obliekajú do bielych šiat, na hlave majú biely

chodilo sa na zábavy. Počas vianočných, novoročných, veľkonočných sviatkov chodili všetci členovia rodiny včítane detí do kostola, kým na ostatné cirkevné sviatky do kostola chodili len starší členovia rodiny.

Veľkým rodinným sviatkom sú krstiny. Asi týždeň po narodení dieťaťa rodičia pozvali krstnú mamu, ktorá spolu s pôrodnou babou išla do kostola pokrstiť, a to nielen v nedeľu, ale aj počas pracovných dní. V dome sa pripravila hostina, na ktorej okrem krstnej mamy bola aj najbližšia rodina. V súčasKonfirmačná rozpomienka z roku 1882 nosti sa deti krstia až keď trochu odrastú, často na venček. V súčasnosti sa deti chodia prvé narodeniny, a pripravuje sa v sobotu odpytovať od príbuzných veľká hostina. Rodičku a novorode- a v nedeľu iba od najbližších. Dary niatko navštevujú ženy najprv so sú v súčasnosti bohaté, ale nesmie sladkým, potom s jedlom a dieťaťu chýbať Biblia, Evanjelický spevník, prinášajú darček a peniaze do van- Pašie. kúšika.

K ďalším rodinným oslavám patNasledujúca rodinná slávnosť je ria meniny. Padinským chlapcom pri konfirmácia (spoveď) detí, keď naj- krste dávali najčastejšie mená: Ján, bližší príbuzní pri odpytuvaní obda- Pavel, Martin, Ondrej, Adam, Juraj a rujú konfirmandov. V minulosti sa dievčatám Anna, Mária, Zuzana, obed chystal iba pre najužší kruh ro- Eva, Juliana, Alžbeta a iné. Oslavodiny, dnes sa robia veľké hostiny. Ob- vali sa však iba tie mená, ktoré sú zadobie prípravy na potvrdenie krstnej písané v kalendári v zimných mezmluvy sa v minulosti menovalo siacoch. Na tieto sviatky domáci artikule. Výučbu vykonával pán farár obyčajne pozývali ženy na priadky

a páračky. Hostiteľ na talige podovážal ženy a deti (v zime i na saniach), ktoré pomáhali párať perie.

Večer prišli chlapi po ženy a deti, no oni sa bavili v inej miestnosti. Hosťom sa podával obed a bohatá večera.

Medzi príležitostné rodinné zvyky patrila aj oberačka hrozna a zaklávačka. Na oberačku sa pozývali príbuzní a priatelia. Vo vinici bývalo vždy veselo, radosť mali najmä deti.

Doma sa hrozno pomúľalo a stočilo sa sladké víno (mušt). Pri bohatej večeri sa často spievalo, žartovalo. Pri odchode domov sa domáci zavďačili hroznom a litrom sladkého vína.

Zaklávačky bývali najčastejšie v novembri a decembri. Deň pred zaklávačkou domáci zavolali najbližšiu rodinu. Počet pozvaných závisel od toho, koľko bolo bravov. Chlapi prišli včas ráno, ženy a deti neskoršie.

Brava opaľovali slamou. Chlapi robili s mäsom, ženy s črevami, ponúkli aj pomoc v kuchyni, kde sa varil obed a večera, piekli sadlové bagáne (pagáče) a salovníky s lekvárom. Na obed sa chystal paprikáš, na večeru sárma, pečené mäso a klobása. Domov sa každému zaklavárovi dával tanier s mäsom, klobásou a salovníkmi. Varila sa aj kaša.

K rodinným zvykom patrila aj móba – svojpomoc, ktorú si domáci volali najmä pri búraní starého a výstavbe nového domu, ako i pri niektorých ťažších poľnohospodárskych prácach.“ Niektoré rodinné zvyky už dávno zanikli. Celá bližšia a vzdialenejšia rodina, priatelia a susedovci sa dnes stretávajú najčastejšie na svadobnej hostine, ktorú pripravujú svadobní rodičia.

A. Chalupová

25. 5. 2013

Použité fotografie z archívu dediny 21 /4544/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Zakladateľ slovenskej bibliografie písal listy na Dolnú zem akladateľom slovenskej národnej bibliografie je Pavel Roy, evanjelický farár, ktorý pôsobil v Púchove a Adamovských Kochanovciach.

Pavel Peter Roy (1839 – 1909) základnú školu navštevoval v Novom Meste nad Váhom a v Starej Turej, gymnázium v Modre, a teológiu študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzitách v Lipsku, Erlangene a vo Viedni. Po vysvätení za kňaza bol kaplánom v Starej Turej. Svedčí o tom aj spisovateľka Kristína Royová v autobiografickom románe Za svetlom (1860 – 1888), kde uviedla, že v čase jej narodenia kaplánoval jej strýc Pavel Roy: „Tento strýc Paľko, ktorý, mimochodom, ma neraz pestoval a úprimne miloval, bol krásny človek, vysoký brunet – spevák bez páru… My deti sme veľmi želeli, keď prevzal faru v Púchove a

Z

tým milým našim krajom a rodiskom Vašim uznám – veď Slovák vždy do svojho i jak biedneho kraja túžbou hnaný žiada sa. Pekné by boli aj tie naše kraje, keby ten zvon slobody len tak na jeden bok nebil! Ale takto bije on len jako na poplach! Kdežto u Vás zvoní on na oba boky...“ V pokračovaní listu z Púchova opísal zradu istého Doh – Zocha, ktorý so svojou skupinkou útočili na neho tak, že ho chceli (citujeme): „mravne a finančne zničiť“.

V roku 1874 Pavel Roy sa s rodinkou presťahoval do Adamovských Kochanoviec, kde pôsobil ako farár do roku 1904. Istý čas bol aj konseniorom Trenčianskeho seniorátu.

Tuná nielenže bol výborný kazateľ slova Božieho, ale bol aj agilný národovec a ľudovýchovný pracovník. Ako sa uvádza v Prehľade bibliografie slovenskej a

Novoročná gratulácia z 31. decembra 1899

odišiel navždy z nášho domu.

Odišiel ako šťastný ženích krásnej Boženy Hurbanovej, ktorú sme predtým pozďaleč veľmi obdivovali, a potom, keď sa stala údom royovskej rodiny, vrele milovali.”

V Púchove sa zdržal krátko, sotva štyri roky. Tam zažil určité trpkosti, lebo v liste zo 17. septembra (žiaľ, bez uvedeného roka) Vladimírovi Hurbanovi do Pazovy napísal: „Teskno Vám za 25. 5. 2013

21 /4544/

bibliografie inorečovej autora J. Kuzmíka (Knižnica, 3 – 4, 1951 – 52, s. 45): „Rozširoval slovenskú literatúru a viedol ľud k jej čítaniu.

Bol obľúbený rečník a zaslúžil sa o zveľadenie školy v Adamovských Kochanovciach. Na vývin jeho osobnosti v mladosti vplýval hlavne starší brat August Július a neskôr Dr. Jozef Miloslav Hurban. Literatúrou sa začal zaoberať už na Bratislavskom lýceu, kde pracoval v lyceálnej knižnici. Spra-

HLAS ĽUDU

coval a uverejnil slovenskú tlačovú produkciu za roky 1869 – 73 (Letopis MS 1871 – 73) a registre k Cirk. listom z 1864 – 70, čím sa zaradil k zakladateľom slovenskej národnej bibliografie.” Roy prispieval ako dopisovateľ do Pešťbudínskych vedomostí a Národných novín. Článkami i seriálmi článkov z národného a náboženského života a histórie prispieval aj do časopisov Cirkevné lis- Rodinná fotografia Royovcov ty a Stráž na Sione.

Jeho manželka Božena Royo- opísal seniorálny konvent v Trenvá, rodená Hurbanová (1848 – číne zasadzujúci sa za práva slo1929) bola vlastne dcéra Dr. Jo- venských evanjelikov. Spomezefa Miloslava Hurbana a vlastná nul vtedy aj akúsi telesnú slabosť. sestra spisovateľa Svetozára Hur- Tá sa stupňovala natoľko, že v lisbana Vajanského a pazovského te z roku 1901 jeho manželka Bofarára Vladimíra Hurbana. V mla- žena súrne písala: „Minulý týždeň dosti bola veľmi aktívna ako za- mi viackrát kázal, aby som Vám kladajúca členka Živeny. Ich sy- správu podala o jeho stave so žianom bol básnik slovenskej dosťou, aby ste nás, zvláštne moderny, taktiež farár, Vla- však Jeho, zavreli do Vašich modlitieb, aby boj, ktorý podstupuje, dimír Roy. V Ústrednom archíve bol ukrátený a on čím skorej vySEAVC je zachovaná jedna slobodený z veľkého trápenia. rodinná fotografia Royovcov Nemoc jeho sa začala ako obya na základe doteraz uloženej čajne záduchom, no ale o taarchívnej pozostalosti je sys- kom stupni v akom sme ho netematizovaných 8 listov Bo- skúsili ešte. Dnes je už 10-ty deň, ženy a Pavla Royovcov. Z nich čo leží. Sila mu ubýva z hodiny na vidno, že sestra Božena Ro- hodinu. Dnes ráno si dal prislúžiť yová s bratom Vladimírom Večeru Pánovu…”

To bol určite dôvod, prečo faHurbanom si boli veľmi blízki a že si písali aj o tých na- rár Pavel Roy predčasne odišiel do jintímnejších veciach. Okrem dôchodku. V Melčiciach sa liečil gratulácie napr. k narodeniu prechádzkami a starostlivosťou o dcérky Ľudmily roku 1878 deti: „Náš Vladko sa vžil do theoBožena Royová v liste z roku lógie. Len vždy musí byť v strehu, 1891 podrobne opisuje rodi- že ich vyšmacnú, – bo všade, i nu a svoju matku Annu Hurba- tam šovinizmus netrpí Slováka. A novú, ktorá vraj, po otcovej smrti Váš Vladko, ako sa drží vo Viedni? často cestuje z Martina do Čáčo- Tam možno mu pokojnejšie štuva, Modry, Púchova... O vinici dovať…” uvádza v liste z roku píše: „V Modre, kde bývajú vese- 1904. Vladimír Roy teológiu totiž lé oberačky, je veľmi smutno. študoval v Prešporku, čiže BratiNešťastná filoxéra vinič už druhý slave.

Pavel Peter Roy posledné roky rok ničí. Švagor Minich, čo má peknú cirkevnú vinicu, čo ju on života trávil zvlášť nad knihami a sám vysadil dobrými sortami, zošitmi, keď spracúval slovenskú tlačovú produkciu. má už tretinu vypálenú...“ Pavel Roy v liste z roku 1896 Katarína Verešová švagrovi Vladimírovi Hurbanovi

21

Zelený svet , ktorý mám

rád

P

ekná téma n a kr však, kamarát eslenie, teraz, keď je te i? A zvlášť j ze n ás n e ú re ko lene vôkol m . Ve ď le n uznajte, ako nám už veľm i chýbali tie ze lené trávniky, parky, polia, keď sme sa ešte aj v jarn ová, 5. 2 ek lč om mesiaci V a ar m Ta apríli bielu snehovú museli pozerať na pokrývku... A sa dostalo na to pravé miest le všetko o, a takto vyzerajú nakre slené svete, ktorý m predstavy o zelenom ajú radi naši kamaráti a n e ú n av n í sp o lu p ra covníci zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči.

Aňa Kardelisová, 6. 2

Nina Fr ancisty ová, 5.

1

Maja Vargo vá, 5. 2

Jana Kardelisová

, 7. 2

Hana Teplá, 6.

2

Anna F. a Jana S.

22

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 5/21/2013 1:19 PM Page 1

Nový Sad 25. 5. 2013 Ročník XXX Číslo 5/348 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

IN MEMORIAM ZADLŽIL AJ NÁS DOLNOZEMCOV

Za profesorom Viliamom Marčokom (1935 – 2013) o zostane, keď sa človek pominie? Čím si zaplatil a zaistil teoretik „prievozné do večnosti“ (Rúfus)? Svojím dielom! A zostáva žiť v ňom a stále rovnako v pamäti ľudí „zaváži všetkým, čím je. /.../ Až narovná sa k pádu sklonené.“ (Rúfus) Univerzitný profesor, literárny kritik a teoretik Viliam Marčok po absolvovaní Vysokej školy pedagogickej v Bratislave začal svoju profesijnú a profesorskú dráhu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Po roku 1968 pre svoje postoje musel odtiaľ odísť, presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Slovenskom literárnom fonde. Zaujímavý je údaj, že začal ako básnik: V čase odletov (1963) a Iba vtáci (1965). Potom sa venoval pedagogickej a teoretickej činnosti. Vydal metodologicky významné knihy z folkloristiky Počiatky slovenskej novodobej prózy (1968), O ľudovej próze (1978), neskoršie Estetika a poetika ľudovej poézie (1980), kde sa prejavoval ako zástanca štrukturalistických teórií. O jednej z ďalších tém uvažovania v 80. rokoch hovorí kniha Socialistický realizmus dnes (1985). V decembri 1989 bol poverený vedením oddelenia teórie literatúry v bývalom Literárnovednom ústave SAV. Tu sa začal spolu s kolegami intenzívnejšie zaoberať postmodernou. V júli roku 1990 prechádza na Katedru slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty UK, a potom na Pedagogickú fakultu UK. Profesor Viliam Marčok bol etablovaný teoretik postmoderny v slovenskej kultúre a literatúre. Začínal ako štrukturalista, aby na sklonku života inklinoval k dekonštruktivistickým analýzam. Po roku 1989 prichádza k vlastnému vyrovnávaniu sa s premenami slovenskej a svetovej literárnej vedy.

Kniha V poschodovom labyrinte (2010) hovorí postmodernisticky o postmoderne. Autor sa v nej vy-

Č

rovnáva s postmodernou, a to na základe svetových myšlienok o nej a forma je tiež postmodernistická – používa naprieč celého textu citáty svetových filozofov, teoretikov, spisovateľov, čím sa vlastne ukazuje, ako funguje človekova schopnosť myslieť a vnímať. Okrem hore uvedených kníh, ku ktorým treba pridať monografiu o Milanovi Rúfusovi (1985), či knihu v koautorstve Biele miesta v slovenskej literatúre (1991), je autorom niekoľko desiatok vynikajúcich interpretácií literárnych textov rozličných autorov, z rôznych období a rôznych žánrov – časť z toho máme možnosť čítať v knihe Autori a ich svety (2006) a Rozhovory s textami (2011), kde koriguje dobové čítania smerom k upriameniu pozornosti na trvalejšie hodnoty diel. Charakterizuje ich otvorenosť prístupu a upriamenosť na literárny text. Bol teoretik s tvorivým nepokojom, a to permanentné hľadanie zmyslu diel rezultovalo schopnosťou veci usúvzťažniť, postrehnúť premeny významov a významových posunov. Bol typ analytický, overoval, hodnotil a prehodnocoval diela (súčasnej) slovenskej literatúry – jeho slovami povedané cieľavedome a suverénne išiel cestami slovenskej literatúry druhou polovicou 20. storočia ako znie podnázov populárnych a vo veľkej miere autorských Dejín slovenskej literatúry III. (2004, 2006). Písal veľmi pohotove, so zaujatím a zvedavosťou, veľmi sugestívne, a pritom nikdy nezabúdal na človečiu, autorskú a teoretickú obmedzenosť – aj popri tom, že bol veľkej erudície a múdrosti, bol skromný a myslel pritom aj na človečiu neodvrátiteľnú in-

dividuálnu smrteľnosť. Najmä v jeho posledných knihách sa tiahne vedomie o tom, že je náš pobyt tu časovo vymedzený a že dočasnosť nikoho neminie. O to viac si vážil každé vypovedané slovo a každý okamih v časnosti.

V novších knihách zostali stopy po jeho každodennej zmysluplnej práci, po nevysychajúcej tvorivosti a plánoch – v počítači čakali na spracovanie ďalšie nedokončené rukopisy z historickej poetiky, z literárnej teórie, elaborát o metodológii dejín literatúry a chceme veriť, na potešenie čitateľov, že uzrú svetlo sveta.

Tieto riadky, písané vo chvíli, keď sa ťažko nachádzajú slová na rozlúčku, musia byť tak trochu osobne ladené. V spomienkach si uchovávam niekoľko pre mňa vzácnych stretnutí s profesorom Marčokom. Duch tých krátkych rozhovorov stále znovu ožíva, keď si čítam profesorove knihy. Bol profesorom par excellence, vynikajúci a svedomitý pedagóg, ktorý značnú časť svojho pracovného veku venoval starostlivosti o mladé generácie literátov a učiteľov slovenčiny, záležalo mu na dorastajúcich a kultivovaných autoroch a čitateľoch, usmerňoval študentov na inakšie vnímanie textu, na jeho zažitie. Z pedagogickej praxe čerpal silu, ale i idey na svoje teoretické uvažovanie. Mala som tú česť v rámci postgraduálnych štúdií skladať u profesora skúšku z historickej poetiky a nikdy nezabudnem na náš rozhovor v Klube slovenských spisovateľov o postave sedliaka v našej próze a jej premenách (názorne to ilustroval na paralele čajakovci – Krivák). Pán

profesor mi odovzdal moju seminárnu prácu tak dôkladne opravenú, že už nebolo treba pridať ani čiarku a mohla ísť rovno do tlače.

Naše druhé stretnutie sa tiež spája s tým obdobím (rok 1995) a s kurzom o štrukturalizme. Profesor Marčok bol hosťom na Filozofickej fakulte v Novom Sade a pre všetkých doktorandov mal prednášku pod názvom O postmodernosti jednej ľudovej piesne. To už profesor Marčok na príklade tlmočil prechod a od štrukturalizmu k odkrývaniu hlbšieho „významového diania“ k dekonštruktívnemu čítaniu a postmoderne. Spomínam si len toľko, že som po prednáške zostala ohúrená spôsobom myslenia a uvažovania o takom takmer nijakom a naivnom texte ľudovej piesne Oliva, zelená oliva a nedokázala som vykoktať ani normálnu vetu uznania. Profesorov záhadný usmev hovoril, že išlo o najväčšie uznanie.

Naposledy som sa s profesorom stretla v ktorejsi literárnej uličke na vlaňajšom novembrovom veľtrhu kníh pod názvom Biblioteka 2012 tesne po tom ako sa vracal zo stánku, kde vystavovalo vojvodinské a nadlacké vydavateľstvo svoju dolnozemskú produkciu. Veď tá mu už dávnejšie ležala na srdci. Zadlžil aj nás dolnozemcov – svedčí o tom značný počet textov o nás – písal o Babinkovi, Hroncovi, Benkovi, Harpáňovi, Svetlíkovi…Tesne pred týmto stretnutím som si ho, tak ako aj ďalšia stovka ľudí, vypočula na stánku LIC pri príležitosti prezentácie novej Jarošovej knihy. Hovoril, ako vždy, veľmi zaujímavo, vzletne, o podstatných veciach literatúry a o aktuálnej literárnej situácii. Boli sme vtedy a aj teraz sme mu za to veľmi povďační. Videli sme a vedeli sme, že na veci dovidí a že nám to vďačne sprostredkuje. Prievozné do večnosti! Česť jeho pamiatke!

Zuzana Čížiková

obzory2:0 5/21/2013 1:20 PM Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (41)

Pivnica pred príchodom Slovákov oci oblasť dnešnej Báčky bola osídH lená od nepamäti, písaných zápisov o živote ľudí na tomto území je len od stredoveku. Trochu severnejšie od prvých tokov Jegričky, na území pivnického chotára, sa v polovici 13. storočia (v roku 1255) spomína osada Morhant, neskoršie Morhant-Szánto. Ešte aj v roku 1522 sa uvádza v dolnom západnom okrese Báčskeho komitátu ako malá dedinka – 5 rodín, ktoré platili tamojším pánom kontribúciu. V nepokojných časoch často menila lokalitu buď bližšie Odžakov, keď sa menovala Szántova, alebo k dnešnej Pivnici, keď mala už srbskú obmenu tohto mena (Szántovácz). Pôvod mena je maďarský a označuje ornicu. V čase Turkov patrila do Zomborskej náchie už ako Szántó, respektíve Szántova, ale harač neplatila1.

Pod menom Pivnica sa spomína v roku 1650, keď sprostredkovaním palatína Pálfiho bol Jánoš Gombkötö Zsolnai a jeho spoločníci uvedení do majetkov pre chotáre Nagyfin, Cziket, Ochak, Pivnicza a Veprovnicza2. Asi šlo iba o zakúp pasienkov, lebo aj v roku 1700 sa táto lokalita uvádza ako pustatina. Medzitým D. J. Popović píše, že počas tureckého panovania ako srbské osady boli aj Santovo, aj Pivnica3.

Po veľkom sťahovaní Srbov osada Santovo počtom zmohutnela, daň platila ako väčšia osada (12 fl.), aby v roku 1699 tam bolo 34 poddanských rodín.

Pre Pivnicu4 sú dáta z roku 1715, keď tam žilo 42 daňových poplatníkov, ale počet obyvateľov osciloval, a už v roku 1717 sa v daňovom zozname Pivnica spomína ako malá osada, v ktorej žili Maďari a Srbi.

Maďari si osadu menovali Pinszki a Srbi Pivnica. Vtedy tam bolo 15 srbských daňových poplatníkov a dedinským richtárom bol Ilia Starral. Meno Pivnica je asi srbského pôvodu a odvodzuje sa zo spôsobu vtedajšieho stavania zemľaniek, do ktorých sa vchádzalo ako do pivnice.

Keď sa v rokoch 1719 – 1721 konal súpis v Bajskom a Báčskom okrese, evidované boli aj osada Santovo, aj Pivnica5. V roku 1722 tieto dve osady splynuli, lebo sa v daňovom zozname spomínajú pod menom Pivnicza in Szántov. Vtedy tam bolo 84 manželských párov6. Medzitým Steltzer za ten rok pre Pivnicu uvádza, že tam bolo 145 domov, ale aj 6 farárov (čo je asi prehnaný počet,

vlastne počet z neskorších rokov).

V rokoch 1724 a 1727 vzal pivnický chotár od dvorskej komory do prenájmu na tri roky Mihály Billard a v roku 1725 bolo v osade 99 daňových poplatníkov.

Z roku 1728 je aj prvá pečať tejto osady s patričnými symbolmi a textom „Sig. Pagi. Pivnicsa“7. Potom osadu znovu poznačil pád osídlencov a v roku 1734 sa ešte spomínala ako Pivnicza, ale o dva roky neskoršie už ako pustatina Stará Pivnica (Ó-Pivnics). Niečo z nej predsa zostalo, aj v roku 1746 pravoslávny kostol vystavala, aj v archíve z roku 1751 možno nájsť popis výtržností, čo tam vojsko v januári a februári urobilo, keď tam malo svoj stacionár. Za ten rok možno v archíve nájsť aj daňové knižky Pivničanov a o rok neskoršie aj súpis celého majetku s menami poddaných a sumárnu štatistiku Pivničanov8. To, že Pivnica vtedy jestvovala, možno vidieť aj z dokumentu z roku 1763, keď bol vykonaný súpis pustatín v celom Báčskom komornom dištrikte a Pivnica sa tam nespomína.

Ale vrtošivosť tejto osady znovu zapracovala a v roku 1765 bola podaná prosba vrchnostiam v Baji o anulovanie záväzkov tejto osady, lebo v roku 1764 bolo v nej 25 daňových poplatníkov a o rok už ani jeden. Podobný list obecných sťažností prišiel aj v januári 1767 na patričné služby do Somboru.

Keď bola v roku 1768 zakreslená komorná mapa tej oblasti, konečne bolo jasné, že medzi Parabuťom (dnes Ratkovom) a Despontszentivanom (dnes Despotovom) leží dedina, ale Szántovác, ktorú občania chybne Pivnicou volajú a že sa v severozápadnej časti chotára, smerom k Lalite, nachádza pustatina menom Pivnica so 3 709 jutár zeme. Vtedy vyšiel aj návrh, že je v Pivnici nevyhnutné všetko stavať od začiatkov. Tí poddaní, čo sem prišli, povinní boli držať sa už stanovených predpisov, lebo 24. júla 1772 v rámci celkovej urbariálnej regulácie Márie Terézie formovaný bol Urbariál kamerálnej osady Pivnica s presne určenými urbariálnymi tabuľkami majetku a záväzkami poddaných. Bol to dokument na 31. strane9 a podobný bol vtedy uvedený v každej báčskej osade.

No o pár rokov sa uvidelo, že sú štátne požiadavky nad schopnosti poddaných a hneď v roku 1777, a v ďalších neúrodných rokoch šli sťažnosti na vyššie úrady so žiadosťou zmenšiť daňovú záťaž.

1 Podrobnejšie pozri F. Steltzer: Geschichte der Bacska. A. Herger, Neusatz 1883.

2 Pozri o tom I. Iványi: Bács-bodrog vármegye – Földrajzi és történelmi helynevtára, Szabatka 1907, zv. 5, s. 101 – 103, ale aj S. Borovszký: Bács-Bodrogh vármegye. Budapešť 1909, zv. 1.

3 D. J. Popović: Srbi u Vojvodini. Matica srpska, Novi Sad 1959, knj. 1, s. 174 – 175.

4 Niektorí autori uvádzajú, že je založená Srbmi 28. augusta 1690 päť kilometrov západnejšie od dnešnej.

5 Pozri dokument 115/1719, 92/1720 a 61/1721, Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, zv. 1, 1688 – 1742.

6 Podľa Iványiho a Borovského.

7 Pečať obce Pivnica. Ďalšia pečiatka známa je z roku 1744, na ktorej je vedľa symbolov naznačené len meno osady – Pivnicz, v roku 1769 – 1778 na pečati už píše Sig. Caral. Posson.

Pivcien a v rokoch 1821 – 1850 Com. Regio. Cam. Poss. Pivnicza. V rámci týchto pečiatok sym-

24/II

O rok neskoršie boli v obehu aj urbariálne vyšetrenia a v niektorých osadách (nie aj v Pivnici) boli záväzky daňových poplatkov niektorých jednotlivcov zrušené 10.

Bieda však nikdy nejde sama a ako následok neúrodných rokov v roku 1780 v celej Báč-bodrožskej župe vypukol hlad.

Rozhodnutím z 8. mája 1780 v Baji bola poskytnutá pomoc v žite a jačmeni všetkým postihnutým. Pravda, stanovený výnos zo štátnych zásob sa poddaným iba požičal. Bolo to nové zadlženie, ktoré poddaní museli vrátiť, a tak to bolo aj v Pivnici.

V tom istom roku v zmysle regulovania pravoslávneho vierovyznania vykonal sa aj súpis všetkých pravoslávnych kňazov v Dolnom báčskom okrese a v roku 1785 aj súpis taxalistov. Aj v Pivnici11. Na konci roka, 22. decembra 1785, s ohľadom na okolnosti a požiadavky poddaných, bola podpísaná nová urbariálna zmluva Pivničanov s Báčskou komornou administráciou12.

Už začiatkom nasledujúceho roku direktor srbských národnostných škôl v Sombore Avram Mrazović žiadal pomoc aj pre školu v osade Pivnica13.

Hoci sa zdalo, že pôjde všetko na lepšie, na obzore bola nová pohroma – vysoké vody. Ten prírodný živel tam nikdy nebol cudzí, ale tentoraz až 2/3 obrábacej zeme na jar a v lete bolo pod vodou a aj 2/3 jarnej sejby a ešte viac pasienkov na poťahu Laliť – Futog prišlo navnivoč. A tá pohroma neobišla ani domy. Z Futogu bola vyslaná komisia na čele s Jozefom Poljakom, podnáčelníkom, a jurasorom Matejom Késmárkyiom, ktorá vykonala súpis neobrobených sesií a zaplavených domov14. Povodeň sa zopakovala v roku 1787 a ako následok dlhej prítomnosti vysokých vôd v roku 1788 v južných častiach okresu zavládla epidémia horúčky a dyzentérie. Všetko to prispelo k novému odchodu Srbov.

Pivnický chotár pre tie dôvody nebol atraktívny ani pre zemepánov, ani pre poddaných. Žiaden z boháčov ešte od odchodu Turkov nenašiel záujem na jeho odkúpenie, takže chotár zostal v štátnom vlastníctve, teda bol komorným majetkom. Okrem toho táto časť Báčky nebola aktuálna ani pre Vojenskú hranicu, aspoň kým tu jestvovala (do roku 1750), lebo išla ako prvá branná línia v polkruhu Petrovaradín – Petrovec – Pa-

lanka, kým druhá, záložná hraničiarska zóna bola v širšom okolí Sombora (od Brestovca až po Stanišić). Na pomedzí týchto dvoch oblastí rozprestieral sa kamerálny majetok (kde patrila aj Pivnica).

Na ňom vtedy žili srbské rodiny, ktoré sa bavili hlavne stádochovom a len málo zeme obrábali. Najčastejšie žili kočovým spôsobom života a stavali si len chatrné domce bez dlhšieho viazania sa na jedno miesto. Tým sa ľahko vyhli aj štátnej daňovej politike, ktorá sa zakladala na trvalej poľnohospodárskej výrobe s presne stanovenými záväzkami poddaných.

Aby tento nedostatok poddaných kompenzovali štátne orgány do oblastí, ktoré určili ako priaznivé, nasťahovali nemeckých osídlencov. Pivnický chotár však nebol ani zďaleka primeraný pre nich, takže musel prísť niekto iný.

Okrem uvedených odpudzujúcich momentov tam v roku 1787 vypukla aj vojna. Rakúsko ako spojenec, na znak podpory Rusku, vypovedalo vojnu Turecku. Tak sa Báč-bodrožská stolica stala už pred výpoveďou vojny oblasťou veľkej akumulácie vojska – znášala priame následky, ktoré vojna prináša. Kým bolo Turecko samo, všetko vypadalo pre Rakúsko sľubne a turecké vojsko ťažko vzdorovalo rakúsko-ruskej presile na celom fronte. Keď im ako spojenec pristúpilo Prusko, veci sa začali na fronte meniť. Habsburská monarchia rýchle utratila to, čo za Dunajom získala, a Turci vtrhli aj do Banátu. Aj rok 1789 bol v európskych meradlách celkom nepriaznivý a vojna s Turkami sa nakoniec zviedla na vyčerpávajúce pozičné boje okolo Dunaja. Pre poddaných v Báč-bodrožskej stolici, ale aj v iných, čo boli bližšie k frontu, to znamenalo časté angažovanie v prácach na stavaní zákopov, oprave pevností, prepravy potravy pre vojakov a sena pre kone, výstavbe poľných nemocníc atď.

V takej situácii sa v južnej Báčke dosť ľudí rozbehalo na bezpečnejšie miesta a tie poloprázdne, akou bola Pivnica, sa ešte viac vyprázdnili. Ale na nápravu takého stavu a realizáciu zakresleného sťahovania vtedy nebolo času a štát pre vojnu nemal ani sily. Preto sa o nových migráciách začalo rozmýšľať a hneď aj konať, keď tenzia na tom území poľavila a mier, ktorým Rakúsko prakticky nič nezískalo, bol už celkom blízko. A vtedy do poloprázdnej osady Pivnica celkom nezvyčajným spôsobom prišli aj Slováci.

DrSc. Ján Babiak

boly najčastejšie boli: radlo, zobák, meč, vlajka (podľa I. Iványi, c. d., s. 102).

8 Pozri dokumenty 7/1751, 79/1751 a 162/1752, Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, zv. 2, 1743 – 1759.

9 Pozri dokument 399/1772, Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, zv. 5, 1772 – 1775.

10 Pozri dokumenty 259 a 260/1777, 66a/1778 a 233a/1778, Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, zv. 6, 1776 – 1778.

11 Viď dokumenty 264/1780 a 604/1785, Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, zv. 7, 1743 – 1759 a zv. 10, 1785.

12 Pozri dokument 1593/1785, Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, zv. 10, 1785.

13 Dokument 136/43 z 28. januára 1786, Sombor. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, zv. 11, 1786.

14 Pozri dokumenty: 136/1786 (fasc. 141), 121/1786 (fasc. 144) a 175/1786 (fasc. 147).

Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, zv. 11, 1786.

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 5/21/2013 1:20 PM Page 4

VÝROČIA výročie časopisu náš Život

Osemdesiat rokov organizovaného literárneho života Slovákov v Srbsku auguste 1932 pri príležitosti slovenských národných slávností po viacročných prípravách slováci vo vojvodine si založili Maticu slovenskú v Juhoslávii so sídlom v Báčskom petrovci. ako hovorili zakladatelia, ale aj jej nasledovatelia, cieľom založenia MsJ bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii“.

MsJ si hneď na začiatku svojej činnosti zakladala výbory, ktoré tvarovali národný a kultúrny život, ale budovala aj vlastnú knižnicu, v ktorej čoskoro bolo zo 5 000 kníh v sloven-

menovali náš život. ide o periodikum literárneho a kultúrneho rázu, ktorého nasledovateľom v súčasnosti a od roku 1949 je časopis nový život. sú to najstaršie slovenské literárne časopisy v slovenskom zahraničí.

Koncom tridsiatych rokov minulého storočia k nemu matičiari pridali ďalší literárny časopis venovaný deťom – Zornička. snahy vydávať literárny a kultúrny časopis sa prejavovali aj skôr, predovšetkým u študujúcej mládeže v tvare časopisu svit, ale tie neboli dlhého veku. Matičiari po založení MsJ získali vyše sto členov a podporovateľov a svoje pôsobenie rozšírili po jednotlivých vojvodinských dedinách v rámci miestnych odborov. s cieľom zintenzívniť vydavateľskú činnosť a osloviť predovšetkým kultúrnu verejnosť a učiteľov, rozhodli sa vydávať časopis náš život.

Jeho prvé číslo, májové, bolo vytlačené 27. apríla roku 1933 a dokopy tento ročník vychádzal v desiatich ročníkoch. Jeho periodicita sa ustálila v rokoch 1933 až 1940, a potom po oslobodení v rokoch 1946 – 1947. v prvých ôsmich ročníkoch bol to kvartálnik, pričom ročne vychádzali tri osobitné zošity a tretí bol dvojčíslom. v deviatom ročníku boli publikované štyri zošity a v povojnovom období v novom spoločenskom zriadení náš život už akoby tratil na obrátkach a v roku 1946 vyšli tri dvojčísla a v poslednom roku vychádzania, v roku 1947 vyšlo šesť čísel v jednom zošite. náklad časopisu sa pohyboval od začiatočných 1 000 a po vojne sa vyšplhal až do ohromných 6 000 výtlačkov. od začiatkov dušou a telom časopisu bol afirmovaný spisovateľ a učiteľ Ján čajak (1863 – 1944), ktorý sa v rokoch 1933 – 1938 podpisoval ako hlavný redaktor časopisu. v tom čase čajak Príhovor zodpovedného redaktora bol zároveň aj predsedom literárneho na prvej strane prvého čísla časopisu Náš život a národopisného odboru MsJ a cestou časopisu trval na zošľachtení literárnej skej reči. okrem toho matičiari si kúpili kameru, a vedeckej snahy mladých generácií. čajak nahrávali filmy o živote tunajších slovákov, o bol predtým i spoluzakladateľom Juhosloobyčajach, o slovenských národných sláv- vanského nakladateľského spolku v penostiach, a potom natočené filmy premieta- trovci, ako i zodpovedným redaktorom náli vo všetkých slovenských dedinách v Juho- rodnej jednoty, takže už okrem literárnych slávii. neskoršie sa MsJ stala aj zakladateľom mal bohaté aj publicistické skúsenosti, a tie a organizátorom divadelných predstavení a potom iba vsúval do časopisu náš život. Krúfestivalov, tiež organizovala aj divadelné sú- žok jeho najbližších spolupracovníkov tvoťaže tak pre dospelých, ako aj pre deti. rili: Dr. andrej sirácky, vtedy ešte len gymiba rok po založení, teda v roku 1933, MsJ naziálny profesor, Dr. Michal topoľský, Karol začala vydávať vlastný časopis, ktorý po- Lilge a ing. pavel vrbovský. neskoršie do re-

V

25. 5. 2013

21 /4544/

HLas ĽuDu

dakčného krúžku pribudli aj vedúci ostatných matičných odborov. práve to- Na záslužného učiteľa, poľský a po voj- spisovateľa a publicistu ne aj sirácky po- Jána Čajaka naša kultúrkračovali v redi- na verejnosť iste upriami govaní časopisu, pozornosť v decembri keď sa čajak pre tohto roku, keď sa dovŕši vysoký životný 150 rokov od narodenia vek redaktorstva tohto národovca vzdal. pre nedostatok finančných prostriedkov časopis nevychádzal v plánovanej periodicite, ale predsa zachytil pulz narastajúceho literárneho a kultúrneho života tunajších slovákov, ako i duch matičnej myšlienky. v desiatich ročníkoch vyšlo 44 čísel v 29 zošitoch. spolu bolo vytlačených 2 156 strán. pravidelnými rubrikami v časopise náš život boli články a úvahy, veda, umenie, Kritika, Matičné zprávy, Z národopisného odboru, Z našej minulosti, Zprávy a rozhľady a kritiky, alebo aj rozličné skĺbenia uvedených oblastí. okrem vlastnej tvorby vojvodinských slovákov na stranách nášho života sa propagovali aj inonárodné diela. pomerne veľa sú zastúpení spisovatelia zo slovenska, juhoslovanská literatúra, české diela, ruská a sovietska literatúra a inorečová literatúra, ale predovšetkým v interpretácii ich literárnych diel. na stránkach časopisu nechýbala ani ľudová tvorba, príspevky o hudbe, výtvarníctve, vedné príspevky, životopisy. obsiahol aj školstvo či hospodárstvo. okrem množstva príspevkov na stranách časopisu evidujeme veľký počet prispievateľov z rôznych prostredí.

Hoci väčšina slovenských vojvodinských novín a časopisov iba čaká na základné bibliografické spracovanie a faktografické súhrny, aby sme mohli časopisy ľahšie a lepšie využívať, časopis náš život je v tom výnimkou. predovšetkým zásluhou profesora Dr. samuela čelovského, ktorý v úplnosti zmapoval a „prečesal“ tento časopis. Z tohto vedeckého bádania potom vznikla aj publikácia Bibliografia časopisu náš život (1933 – 1940, 1946 – 1947), ktorú v novom sade roku 1984 vydalo vydavateľstvo obzor. v súčasnosti sa však, vedľa odborných štúdií Dr. čelovského, záujemcovia o tomto časopise môžu dozvedieť aj z publikovaných príspevkov Juraja speváka, samuela Boldockého a iných.

J. Čiep

III/25

obzory4_5:0 5/21/2013 1:21 PM Page 1

KNIHY

Propaganda očami historikov (Storočie propagandy. Slovensko v osídlach ideológií. Zostavili: Valerián Bystrický a Jaroslava Roguľová. AEPress : Bratislava 2005) Umelci sa majú vyhnúť zobrazovaniu hrôz vojny. Obrazy ranených, zvíjajúcich sa v kalužiach krvi a hromady mŕtvol neboli vhodné na glorifikáciu vojny.

István Zádor red nami je súbor vedeckých príspevkov pod názvom Storočie propagandy – Slovensko v osídlach ideológií. Celý jeden kolektív historikov analyzuje propagandu na území Slovenska v priebehu turbulentného a krvavého 20. storočia – zachytené je obdobie plné zvratov, prevratov a veľkej dynamiky – od prvej svetovej vojny až po začiatok úpadku komunistického Československa.

Kniha svoje spracovanie propagandy začína textom o prvej svetovej vojne Gabriely Dudekovej Hrdinskí vlastenci, barbarskí nepriatelia

P

Roku 1968 s Dubčekom

a nebezpeční vlastizradcovia a už samým názvom dáva najavo podstatu takmer každej propagandy. Práve keď sa – s príchodom fotografie, filmu a rozhlasu – propaganda stala modernou a rešpektovanou zbraňou, Slováci sa ocitli medzi nútenou lojalitou Rakúsko-uhorskému štátu a emotívnou panslavistickou solidaritou so Srbmi a Rusmi, ktorí im boli bližší a jazykovo príbuznejší od Maďarov. Jasné je, že v prospech svojho vojenského úsilia Rakúsko-Uhorsko muselo ten panslavizmus slovenského ľudu tlmiť, a robilo sa to práve tou novou zbraňou – propagandou v tlači.

Nasledujú dve kapitoly – Masy, idey a skryté túžby Juraja Benku a Boľševizmus verzus fašizmus Valeriána Bystrického – o ďalšom zdokonaľovaní techník propagandy počas Októbrovej revolúcie a stúpania dvoch nových ideológií – komunizmu a fašizmu. Propagačná bitka boľševizmus verzus fašizmus predstavovala svojrázny pästný zápas násilníkov pred zrkadlom. V mene prezentácie nového človeka a nového režimu jedno zlo sa chova-

26/IV

pirácií pre autonómiu Slovenska. Druhá svetová vojna priniesla Slovákom prvý samostatný štát pod vedením Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a jej vodcu Jozefa Tisu (Maroša Hertel: Celonárodná akcia s nádychom megalománie).

Tento štát bol len nemeckým satelitom a okrem dlhodobého mieru a pokoja vo vojnou spustošenej Európe – poznačil ho antisemitizmus a deportácie Židov, ktoré bolo treba národu nejako odôvodniť (Ivana Kamenec: Keď strieľajú aj slová). Propagandu v tom období charakterizoval mediálny (rozhlasový) boj dvoch vlád – profašistickej Tisovej a tej spojeneckej Benešovej v exile (Londýne). Keďže Slovensko ako štát – satelit muselo sledovať nemeckú politiku, propaganda v tomto období kričala (okrem iných) proti Poliakom (Igor Baka: Návrat odtrhnutých bratov) a Sovietom (Zoltán Katreba: Beštia z východu).

Povojnové obdobie by sa mohlo podeliť na viac častí. Najprv, hneď po vojne, kým ešte komunisti stalinistického typu (na čele s Klementom Gottwaldom) neprevzali úplnú moc v štáte, mohlo sa pochybovať o schopnosti komunistickej vlády odpovedať na znepokojujúce ekonomické otázky. Zápasilo sa o demokraciu a slobodu prejavu v parlamente, v tlači, na ulici, v obchodoch a pohostinstvách.

Ale po uchopení moci komunistickou stranou v priebehu roku 1948 vládna moc zastavila vydávanie kritických časopisov a prejavy nespokojnosti zostali len ako šepkanie, „čítanie medzi riadkami“ a grafity v toaletách tovární.

V ovzduší strachu začala sa meniť slovenská spoločnosť v duchu socialistickej mravnosti a antiklerikalizmu, industrializácie a moderni-

lo druhým, nenávisť sa chovala nenávisťou, pričom obsah bol obom takmer úplne rovnaký – kritika všetkého „starého, reakčného a nepokrokového“.

Medzivojnové obdobie (spracované z pera Mateja Hanulu, Lindy Dudášovej, Jaroslavy Roguľovej a Róberta Arpáša) označili procesy budovania nového stredoeurópskeho štátu – Československa. Propaganda sa v tom perióde vyvíjala v početných smeroch – rozvoj politických procesov, vznik politických strán, boj Slovenska a Slovákov o autonómiu v rámci nového štátu, ako aj v smere budovania nových mostov medzi dvomi národmi.

Problémy jestvovali aj s iredentickou propagandou a nemierením sa Maďarov s mierovou zmluvou z Trianona a s povojnovým osudom Maďarska (Miroslav Michel: Život kultu ukrivdenosti).

V medzivojnovom období máme aj zaujímavú „srbskú“ epizódu v propagačnom boji proti autonómii Slovákov. Text Natálie Krajčovičovej Srbský dobrodruh v tajných službách hovorí o pôsobení obskúrneho Srba, kapitána Todora Dimitrijeviča, ktorý sa na Slovensku zjavil roku 1923. Dimitrijevič bol pravdepodobne agentom pražskej vlády a svojimi polemikami v tlači a súdnymi spormi prispieval k diskreditácii a ku finančnému a nervovému vyčerpávaniu slovenských autonomistov, najmä tých, ktorých sa mu predtým podarilo vyprovokovať k súdnym sporom, ktoré boli sledované širokou verejnosťou. Medzi ostatnými Dimitrijevič mal akcie proti Andrejovi Hlinkovi, Jozefovi Budayovi a Martinovi Rázusovi, ale po štyroch rokoch – okrem toho, že ničil nervy svojim odporcom a okrádal ich o čas a peniaze – nedosiahol nič.

Predvojnové obdobie bolo poznačené bezmocnosťou mladého štátu pred útokmi nacistického Nemecka a vyplývajúce napätia doviedli do zväčšenia aš- Roku 1970 bez Dubčeka

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 5/21/2013 1:21 PM Page 2

Ú VA H A zácie ekonómie podľa sovietskeho modelu. Začal sa aj masový a ostrý boj Štátnej bezpečnosti proti disidentom (Peter Zelenák: Satira a šepkajúci oponenti, Michal Barnovský: Sľuby a realita, Jan Pešek: Bývalí ľudia a Natália Veselská: Strach – nástroj moci).

Konečne, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch prišla džezová hudba a po nej hneď aj rock and roll, mladí narodení po vojne vôbec nevypadli takí, akých ich komunistický režim očakával. Kapitoly Komunistický prevrat a populárna hudba (Lenka Bálintová), Múzy v službe politiky (Dagmar Podmaková) a Film a propaganda (Elena Londáková) hovoria o dianiach vo svete hudby, divadla a filmu v 50. a 60. rokoch 20. storočia na Slovensku.

Posledná kapitola (Stanislava Sikora: Šovinistický paškvil a zakuklený nacionalizmus) hovorí o znovuzrodených zrážkach medzi Propagandu (lat. propagare – rozširovať) literatúra definuje ako rozširovanie názorov a informácií s cieľom zmeny názorov, ovplyvnenia, vyvolania alebo zosilnenia určitých postojov alebo konaní. Sprievodným javom propagandy je často skresľovanie faktov.

Propaganda zvykne vytvárať zdanie vyššieho cieľa, využíva ľudské vášne, strach a nenávisť. Je úmyselná snaha o manipuláciu s postojmi, názormi alebo konaním ľudí – propaganda rozširuje pozitívne alebo negatívne myšlienky s cieľom nakloniť si verejnú mienku. Vytvára sa priaznivý vlastný obraz v ostrom protiklade s napr. barbarskými činmi a vlastnosťami nepriateľa. slovenskými autonomistami a českými centralistami, tentoraz vo svetle tézy z 22. zjazdu KSSZ O rozvoji a zbližovaní národov a národností z roku 1961. Bojovalo sa tak, že si Slováci žiadali „rozvoj“, kým si Česi žiadali „zbližovanie sa národov“, ale všetko to len prehĺbilo krízu v KSČ a začal sa proces, ktorý časom doviedol do rozpadu štátu.

Pri čítaní tejto knihy bude vás baviť aj to, že si často budete môcť pripomenúť množstvo prípadov, keď osud Slovenska a Srbska z hľadiska propagandy bol príliš podobný. Je to preto, lebo je propaganda ozajstne globálnym fenoménom, ktorý nepozná hranice a zachádza hlboko do ľudských psychologických štruktúr (napr. archetypálne obrazy o „nepriateľovi“).

Na záver môžeme súhlasiť so Sikorom, že propaganda má jednu, ale rozhodujúcu zlú stránku – takmer neustále opakuje falošné a nepravdivé idey, a tým vzbudzuje u ľudí nechuť, hnev a odpor. Krátkodobo a dočasne ona môže byť efektná, napríklad počas vojny, ale propaganda veľmi ťažko môže vymeniť realitu života a aj keď je možno na začiatku starostlivo utajovaná, skôr alebo neskoršie pravda vyjde najavo, hoci len ako grafit na stene toalety v kaviarni.

Janko Takáč

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

MYSLIEŤ A KOMUNIKOVAŤ

Budúcnosť prítomnosti V

mnohých spisoch, a to aj v tých náučných, stojí, že jeden z kľúčových rozdielov medzi človekom a ostatnými živými bytosťami je práve to, že človek myslí a komunikuje. Pravdepodobne je to tým, čo nás určitým spôsobom kladie na vrchol evolučného rebríčka ako najdokonalejšie bytosti. Je tam však ešte veľmi veľa priestoru pre diskusiu: či sme naozaj takí dokonalí, akými sa predstavujeme, alebo je to všetko iba relatívne a vlastne sme si ani nie vedomí toho, akými sme?

Predovšetkým je komunikácia tým, čo nás v tomto prípade a v týchto podmienkach skutočne kladie na vrchol reťazca. Ľudia sa rôznymi spôsobmi dorozumievajú už storočia, začnúc s kreslenými tvarmi na stenách jaskýň, potom hovorom, neskoršie písaním, či už na hlinené tabuľky, na kožu, na papyrus, alebo najnovšie na papier... Svedkami komunikácie sú tak hieroglyfy na stenách egyptských pyramíd, ako aj svetoznámy Epos o Gilgamešovi. Človek teda už od tých najstarších časov má potrebu komunikovať a vymieňať svoje myšlienky a skúsenosti. Najprv iba ústne a neskoršie i písomne. Istotne si tej skutočnosti, že iba to, čo je zapísané, zostáva trvalou pamiatkou, čiže zostáva navždy, boli vedomé aj staré národy. Iba to zostáva, ako svedok času, epochy, jednej alebo viacerých kultúr a dokonca i civilizácií. Preto si ľudia zdroje na zapisovanie údajov, mýtov a rozprávok neustále zdokonaľovali. V stredoveku, a to vo včasnom stredoveku, písať a čítať vedeli iba mnísi, boháči a cirkevná šľachta. Písanie a čítanie bolo teda zriedkavým privilégiom. Kniha ešte väčším. A prísť po knihu si vyžadovalo vynaložiť nadpriemerné sily. Knihy sa pritom prepisovali a proces, kým sa kniha ocitla v rukách, trval aj niekoľko rokov, ba i dlhšie. Vynálezy a inovácie Johanna Gutenberga v oblasti mechanickej kníhtlače boli revolučné, lebo celú tlač podstatne zlacnilo a urýchlilo. Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá celých kníh (predtým boli tlačené iba časti), a tak spôsobil v Európe informačnú explóziu. Časom sa to menilo a stále zdokonaľovalo. Keď Watt v polovici 18. storočia objavil parný stroj, priemyselnú revolúciu sa viac zastaviť nedalo. Všetko išlo čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Všetko sa stalo priemyslom. Tak aj tlačiarstvo a písanie kníh.

Dokonca dnes sme prišli až potiaľ, že fakticky už čoraz menej používame papier na písanie a na tlačenie kníh, novín, časopisov. Veď už takmer všetko to, čo sa tlačí na papieri, sa veľmi jednoducho môže nájsť aj v elektronickej podobe na internete. Ale komunikácia aj naďalej pretrváva. Jedine, že sa teraz tá spoločenská komunikačná sieť presúva do tej elektronickej, ale preto aj rýchlejšej a bezpro-

strednejšej formy. Okrem toho veď práve internet nám umožňuje až toľko, že si to naši, možno ešte vždy živí, predkovia nemohli ani len predstaviť. Dnes sa už môžeme rozprávať s niekým z Austrálie alebo z Kanady, a pritom ho aj vidieť, ako keby sedel s nami v tej istej miestnosti, čo je veľmi zaujímavé a pre staršie generácie ťažko pochopiteľné. Je to však možné, lebo nám to súčasná doba v plnej miere umožňuje. Už vtedy, keď bol vymyslený mobilný telefón, nebolo jasné, ako možno tele-

fonicky komunikovať, keď tam nie sú žiadne káble. A vlastne pravdepodobne si podobné otázky kládli ľudia aj v tom období, keď bol objavený ten obyčajný fixný telefón, ktorý sa toho času čoraz menej používa. Spomeňme si len, aké drahé boli mobilné telefóny už pred niekoľkými rokmi a aká je teraz ich cena, alebo jednoducho na to, že či by ste si vôbec vedeli predstaviť život bez mobilného telefónu, ktorý sa už nachádza nielen v každej domácnosti, ale ho už vlastnia všetci členovia domácností a práve vďaka nemu dokážeme byť všetci v každej chvíli prístupní. Dokonca jeho funkcie sú už do tej miery zdokonalené, že je veruže nie jednoduché ho ani obsluhovať, ale zároveň nám umožňujú nielen komunikovať, ale aj prostredníctvom neho pracovať. Veď teraz je už každý trochu serióznejší mobilný telefón opravdivým minipočítačom. A ako vieme, technické objavy takmer predbiehajú jeden druhého, takže je ťažko povedať, čo nás to očakáva už zajtra a nie o desiatky rokov. Mnohé udalosti, o ktorých sme predtým čítali v románoch, či pozerali vo filmoch o vedeckej fantastike sú dnes už dávno našou skutočnosťou.

Dokonca v niektorých segmentoch sme už tú nedávnu vedeckú fantastiku ďaleko prekonali.

Dokonca dnes je už čoraz ťažšie predpovedať, aká bude naša nasledujúca budúcnosť prítomnosti. Či novými objavmi viac my ju prekvapíme, alebo ona nás. Len trpezlivosť, veď to bude už zajtra…

Miroslav Gašpar

V/27

obzory6:0 5/21/2013 1:22 PM Page 9

V ÝS TAV Y K VÝSTAVE NOVÝCH ČLENOV KOLEKTÍVU BELGRADE RAW

Päť plus päť M

esto – objavné a tajomné, špinavé a umyté, vriace a opustené, moderné a chátrajúce… Jeho život, nálady a tajomstvá, zhon a ticho sú už štyri roky námetmi neveľkej skupiny fotografov. Na začiatkoch ich bolo pár, potom päť, teraz je ich desať. Členmi prvej päťky sú Darko Stanimirović ako predseda združenia, Luka Knežević-Strika, Andrej Filev,

Na vchode do chatrče

Nemanja Knežević a Milovan Milenković, druhej, ktorej výstava prác prebiehala v galérii Artget Kultúrneho strediska od 9. do 22. mája, Dejan Golić, Darko Marja-

nak v súkromnej réžii, jednak v početných formách vizuálnej a vôbec masmediálnej kultúry. O všadeprítomnosti fotografie v najrozličnejších možných tvaroch, podobách a príležitostiach je zbytočné sa vôbec zmieňovať.

Neveľký kolektív Belgrade Raw, za vznik ktorého skôr treba vďačiť náhode ako úmyslu, a ktorý sa najprv nevyznačoval nejakými veľkými očakávaniami alebo nárokmi, objavil po nedlhom čase, že dokáže zotrvať vďaka dvom momentom: jedným je, že ide o generáciu mladších autorov, druhým, s funkciou tvorivého lepidla, boli takmer totožné stanoviská k fotografii ako médiu, ktorým najlepšie možno dosiahnuť stanovený cieľ: dennodenne a subjektívne zachovávať pred zabudnutím život mesta, v ktorom sa narodili, žijú, pracujú. „Aj keď Belehrad môže pôsobiť ako uzavretý celok, v ktorom po

Mačka v (ne)dobrovoľnej izolácii

ničný turista vo vojenských nohaviciach, zadumaný robotník na prechode pre chodcov, mačka za sklom skrine, človek s bolesťami hlavy v električke. Všetkým týmto záberom nemožno v podstate odoprieť dokumentárny, často osobný ráz, no na strane druhej sú i vyvrátením zakódovaného ná-

zoru, že dokumentaristi spravidla pracujú sólo. Členov Belgrade Raw spája život mesta ako ich priama a stála inšpirácia, taktiež vzájomné a širšie rozhovory a debaty, spoločné práce a spoločné vystupovanie vo verejnosti ako nemerateľné zložky v tvorivom rozvoji každého z

Na prechádzke

nich. Za nimi je už niekoľko spoločných výstav, usporiadanie prvého Foto veľtrhu v Kultúrnom stredisku Rex vlani, viac projektov v spolupráci s Kultúrnym strediskom Belehradu, pred nimi prvá kniha fotografií, ktorej vydavateľom má byť slovinské nakladateľstvo Rostfrei Publishing.

Pri pohľade na ich tvorbu pozorovateľovi sa nevdojak v hlave vybavia slová chýrečného reportéra Egona Erwina Kischa, napísané približne pred storočím: že totiž nič nie je zaujímavejšie a senzačnejšie než doba, ktorú práve žijeme. Platilo to vtedy, platí aj dnes.

Oto Filip

Okamihy z predmestí

nović, Jelena Mijićová, Mane Radmanović a Dušan Rajić.

To, že fotiť možno takmer všetko a takmer všade je zaiste jedným z tých novodobých objavov a fenoménov, spôsobených prechodom z analógovej na digitálnu technológiu, ktoré, ako i celosvetová sieť, rok čo rok nachádzajú čoraz širšie uplatnenie: jed-

28/VI

určitom čase niet čo fotiť, je to omyl, známy dobrým fotografom,“ vyzdvihuje v mene Belgrade Raw Darko Stanimirović.

Takúto konštatáciu potvrdzuje čo len letný pohľad na ich motívy: okamihy navonok bežné, s čímsi predsa výnimočným. Je tam koberec pred chatrčou, zbytočné schody, polonahý starší zahra-

Kam vedú schody?

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 5/21/2013 1:22 PM Page 10

V ÝS TAV Y NADEŽDA PETROVIĆOVÁ: Z OBOCH STRÁN OBJEKTÍVU

novosadskej galérii, od 15. marca do 13. apríla v Dome Vojska Srbska v Belehrade, aby práve prebiehala v Nadeždinom rodisku – Čačku. Ďalšou destináciou sa stane Banja Luka.

Fotením, ktoré bolo donedávna málo známym aspektom jej pôsobenia, sa Petrovićová vážnejšie zaoberala ešte od študentských dní v Mníchove, všímajúc si nielen rozličné situácie, vlastné okolie, ale aj svoje rodinné zázemie. Podpísal sa pod to i vplyv rodiny, ktorá celé roky pestovala zvyk zaznamenávať dôležité životné chvíle vo fotografických ateliéroch. Preto sa tento rodinný album Petrovićovcov, ako aj autorské fotky Nadeždy Petrovićovej – z ktorých mnohé neboli nikdy doposiaľ vystavené alebo použité – i stali oporným bodom výstavy. Realizovaná je predovšetkým vďaka zberateľskému a inému úsiliu Dr. Jovanovovej, ale i vďaka spolupráci s predstaviteľmi rodinného legáta, početnými jednotlivcami a inštitúciami zo Srbska a Slovinska (Moderná a Národná galéria v Ľubľane), podpore Ministerstva kultúry a informovania Srbska a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie.

Fotografické prístroje ako stáli spoločníci Fotografie dobrovoľníckou prácou... Bola auto- Nadeždy Petrovićovej možno zhodrkou modernou a samostatnou, kto- notiť ako technicky vyspelé, zručné, rá umenie chápala ako poslanie, plné odkazov a symboliky. Je to v orientáciu na moderné ako formu prvom rade následok jej chápania osobnej a národnej emancipácie. ich poslania. Nejde toľko o potrebu Pomerne málo je známe, že bola zaznamenať skutočnosť, koľko o i úpornou a vášnivou fotografkou, snahu umelecky ju interpretovať. vlastne zakladateľkou či pionierkou Zachovať ju tak, ako ju ona vidí cez ženskej fotografie u nás, istým spô- objektív, či už ide o portrét súrosobom i vojnovou reportérkou. Tej- denca, alebo o rušné vojnové diato záľube sa s rôznou intenzitou ve- nie. Jej drámy, osobné a dobové, novala od čias základnej školy, cez zvečnené zábermi, spravidla majú mníchovské obdobie – keď si kúpi- pointu. Často je ňou pocit: osamela svoj prvý fotografický prístroj – po losti, zúfalstva, samoty, vyčkávaosudové angažovanie sa vo valjevskej nia..., prípadne odkaz alebo varonemocnici, v ktorej i umrela začiat- vanie. Kvalitou tohto aspektu vlastkom apríla 1915. nej tvorby sa Petrovićová úspešne Fotila, ale si i sama zastávala pred zaradila do skupiny významných objektív. Fotografka i model. Stadiaľ svetových ženských osobností, ktoi názov výstavy Z oboch strán objek- rých podpora na začiatku 20. stotívu autorky Dr. Jasny Jovanovovej, ročia mala kľúčovú úlohu pre vznik správkyne Spomienkovej zbierky ponímania, že je i fotografia umePavla Beljanského v Novom Sade. Ak- leckým dielom. Dejiny im dodnes cie nevšednej, ktorá sa konala od 31. dávajú za pravdu. januára do 10. marca v uvedenej Oto Filip

Vyhranená individualita a originalita a začiatkoch nášho moderného umenia sa jej vyrovná len málokto. V októbri tohto roku uplynie stoštyridsať rokov od jej narodenia, o dva roky sto rokov od predčasnej smrti. Osobnosti mnohostrannej, ktorá sa natrvalo zapísala do dejín tunajšej kultúry ako azda najvýznamnejšia srbská maliarka na začiatku 20. storočia, tiež ako žena, ktorá nielenže vynikajúco maľovala, ale aj za ten krátky čas žitia zvládla toho až-až.

Nadežda Petrovićová (11. október 1873 Čačak – 3. apríl 1915 Valjevo), poslucháčka, a potom i učiteľka kreslenia vo Vyššej ženskej škole v Belehrade, talentovaná žiačka, či prvá študentka novootvoreného ženské- Pozoruhodná biografia ho oddelenia (1896) Srbskej kresliarsko-maliarskej školy Cyrila Kutlíka, neúnavná cestovateľka, autorka, ktorá v roku 1900 mala samostatnú výstavu, jedna zo zakladateliek Prvej juhoslovanskej umeleckej výstavy v Belehrade, celý život mala rozvetvené záujmy: maľovala, ale i písala výtvarné kritiky, fotila, zaoberala sa Z čias vojenských spoločenskou a

N

Nadežda Petrovićová: Z tvorby výtvarnej, fotografickej a literárnej 25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

VII/29

obzory8:0 5/21/2013 1:23 PM Page 11

ROZHOVOR S PAVLOM SUROVÝM – EKONÓMOM A INFORMATIKOM

Muž s víziami do budúcnosti P

avel Surový je mladý 33-ročný muž pracujúci na Slovensku, rodom z Kysáča, ktorý už od malička vynikal svojou inteligenciou, zručnosťou a skromnosťou. Neustále mal vízie do budúcnosti, jasné ciele, ktoré si zakresľoval, a potom aj dosahoval. Mal v tom aj plnú podporu rodičov, a preto smelo kráčal za svojím cieľom.

Hneď na začiatku mu učarili informačné technológie. Už v ranej mladosti jeho túžbou bolo vytvoriť prvú internetovú stránku

OSCARA Design Angel za najlepšie logo v Európe na AdPrint Festivale 2012. Rok 2012 je pre neho významným tým, že zvíťazil vo dvoch súťažiach vo svete a jednej na Slovensku. Jeho práce sú publikované v 50 knihách sveta. Bill Gardner, jeden z najväčších autorít v oblasti dizajnu v Amerike, zaradí do tohtoročnej správy Logo Trends 2013 a logo Cen- Logo osláv 240. výročia príchodu Slovákov ter z úhrnne do Kysáča, ktoré Pavel kreoval, vyrobil 33 000 prác a daroval... aj prácu Pavla Surového. Ako pri- piráciu na svoje trefné práce?

– Napr. logo, dizajn a balenie na tom zdôraznil, práve Pavel je tým, kto urču- prémium kávy Kafa, ktorá bola je trendy na rok 2013. vo finále súťaže HiiiBrend v Číne, – Pavel, gratuluje- v Pekingu, som sa musel oboznáme k úspechu, Kysá- miť s celým cyklom kávy počnúc čania sú na teba veľmi od jej rastu až po konzumáciu a symboliku, preskúmať si všetky bahrdí...

– Ďakujem za gratu- lenia konkurencie... Ináč mojou lácie a musím pripo- inšpiráciou je samotná príroda, menúť, že som vždy, kvapky vody na zemi, asociácie na Logo Centrum – internetový katalóg firiem na každej súťaži, kam- predmety, okamihy... napr. mrkva pre Kysáč, čo sa mu aj podarilo. Ne- koľvek som odišiel, zdôrazňoval v ma inšpirovala na vytvorenie skoršie, ako talentovaný žiak pe- rozhovoroch (či s ministrom, po- úspešného twitter loga... Dostátrovského gymnázia, bol zvolený slancom, veľvyslancom alebo iný- vam asociácie z toho, čo vidím, a pre prácu vo Výskumnej stanici mi významnými osobnosťami), vždy sa zamýšľam nad tým, čo by Petnica, kde dôkladnejšie cibril že mám slovenský pôvod, že po- najlepšie komunikovalo s ľuďmi a vystihlo podstatu. svoje remeslo.

– Kto ti je vo všetkom tom vzoDnes je už, rom alebo kto bol tvojím vzomôžeme tak porom? vedať, na trochu – Nemám vzory, lebo by som iných chodníčpotom už nebol svoj. Sám som sa koch. Vyšliapal učil grafický dizajn a prežíval veľa ich však vlastnou prácou. Zí- Logo Vraniari skal diplom ekonóma a informatika. Od roku 1995 chádzam z Kysa zaoberá vypracovaním inter- sáča, a pritom netových stránok. V posledných ro- som vyprával o koch sa však špecializoval na mar- mojom rodisku, ketingového konzultanta pre za- ale aj o Báčhraničné firmy. Získal odmenu za skom Petrovci a Logo dizajn Sherlock – bezpečnostné dvere najlepšie multimédium Slovak s l o v e n s k o m Multimedia PRIX Award, Zlatý fond gymnáziu, o Kovačici a jej insitných pádov a úspechov. Bol som nepre najlepší e-shop DVDRENT na umelcoch, ako aj o celej slovenskej spokojný s prácou školených dizajnérov pri projektoch, a preto Slovensku a výherca je aj súťaže Hi- komunite žijúcej v Srbsku. iiBrand 2010 za najlepší brand – Hneď na začiatku tá zvy- som si povedal, že nemôžem sveta. Oprávnene si zaslúžil aj čajná otázka: skade čerpáš inš- strácať klientov kvôli neprofe-

Úspešný a mladý – Pavel Surový

sionálnosti, povrchnosti a nekreativite grafických dizajnérov.

Rád experimentujem, na veci sa pozerám v nejakom novom videní a štýle. Moje portfólio ma vyznačuje aj filozoficky, aj esteticky.

Jean-Paul Sartre povedal: „Človek je tým, čím sa stáva (čo zo seba urobí)!“ – Keďže si takým vychytaným dizajnérom a manažérom, Kysáčania ťa hneď využili na to, aby si účinkoval v príprave osláv výročia...

– S radosťou som prišiel do Kysáča na pozvanie predsedu MOMS Rastislava Surového, ako i predsedníčky oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča Ľudmily Berediovej-Stupavskej a urobil to, čo žiadali, lebo mám veľmi rád svoje rodisko. Vypracoval som 7 symbolov pre oslavy Kysáča a leták Kysáča. Pritom logo Vraniari je zaradené aj do americkej knihy Logo Nest B&W (Special Edition). Prišiel čas vrátiť našej dedine starú slávu a posunúť kultúru na ešte vyššiu úroveň.

Pavel Surový sa dopracoval k významným výsledkom vo svete dizajnu, ktorý neodpúšťa chyby, a kde panuje tvrdý boj, plný podfukov a niekedy aj sklamaní. Jeho pevný charakter a nadšenie, ale aj profesionálny vzťah k práci ho však umiestnili na vysoké priečky spoločenského diania.

Anna Legíňová Snímky: z archívu P. S.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PIVNIcA

Republiková súťaž zo slovenčiny nedeľu 19. mája v Základnej škole 15. októbra v Pivnici bola republiková súťaž zo slovenského jazyka, na ktorej sa zúčastnilo 39 žiakov z jedenástich základných škôl. Organizátormi sú Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja, Národnostná rada slovenskej národnej menšiny a Slovakistická vojvodinská spoločnosť. Koordinátormi boli profesori pivnickej školy Zuzana Valentíková a Patrik Malina. Súťaž otvorila Miroslava Šolaja, náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Báčska Palanka.

Kým žiaci robili testy, v pivnickej škole zasadal Aktív učiteľov slovenčiny, ktorého predsedníčkou je Mária Andrášiková. Vesna Kámaňová z Pivnice v prednáške Umelecký prednes poézie a prózy hovorila, ako postupovať v práci s recitátorom. Zuzana Lenhartová z Kovačice informovala o webovej stránke vo svetle príprav na záverečné skúšky pre ôsmakov.

Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová prezentovala program

V

na elektronické vysvedčenia a Alena Pešková z Ústavu pre učebnice podala zoznam kníh pre školy.

V aule školy bola nainštalovaná výstava Spolku žien z Pivnice Izba v minulosti a v slávnostnej sie- Odmenené ôsmačky: Tabita Vágalová, ni sa primera- Iva Mojovićová a Marína Imreková (zľava) ným kultúrnoumeleckým programom pred- né ôsmačky boli Iva Mojovićová (1. miesto) zo St. Pazovy, Tabita Vástavili pivnickí žiaci.

Neľahkú prácu v hodnotení galová (2. miesto) a Marína Imrežiackych testov mala porota v ková (3. miesto), obe z Pivnice. Riazložení Dr. Anna Makišová (pred- diteľka pivnickej školy Tatiana Nasedníčka), Mr. Zuzana Týrová, Ma. ďová odovzdala darčeky odmeJasna Uhláriková, Mariena Koro- neným žiačkam, každej škole, šová a Alena Pešková. Najlepšie kvetmi sa odvďačila profesorkám boli siedmačky Hana Čížiková (1. miesto) z Kovačice, Rebeka Majdlíková (2. miesto) z Padiny a tretie miesto si rozdelili Katarína Rumanová zo Starej Pazovy a Anna Pálenkášová z Padiny. Odmene-

JARNÝ KONCERT JUBILUJÚCICH ZBOROV ZVONY A NEVEN. V nedeľu 12. mája sa v Báči uskutočnil vydarený koncert jubilujúcich zborov: Komorného zboru Zvony zo Selenče, ktorý v roku 2013 oslavuje 20. výročie pôsobenia, a Mestského zboru Neven z Báča, ktorý si pripomína 15. výročie pôsobenia. Oba zbory spievali za hudobného sprievodu orchestra Zvonivá cimbalovka zo Selenče. Predstavili sa samostatne a v spoločnom prednese. Koncert sa niesol v duchu slovenských, srbských a svetových ľudových, staromestských piesní a šansón. Na koncerte účinkovalo aj trio Súdiovci. Sólové prednesy mali i mladí hudobníci zo Selenče, Báča a Bođan: Michaela Papová na husliach, Valentína Kovačevová na klavíri, Nenad Pušara na gitare, Emília Kovačevová na klavíri a Juraj Súdi ml. na husliach. jus

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

slovenčiny Vierke Papovej a V. Kámaňovej, ako aj štyrom pivnickým žiačkam, ktoré sa zapojili do súťaže v školskom roku 2012/13: M. Imrekovej, T. Vágalovej, Kristíne Vinkoviťovej a Želke Žihlavskej.

Odmenení žiaci pobudnú na 10-dňovom pobyte na Detskej krajanskej univerzite v Banskej Bystrici v dňoch 5. až 15. júla. Organizátorom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré v spolupráci s NRSNM finančne podporí cestu a pobyt. Finančne prispeje aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Republikovú súťaž podporili Zhromaždenie obce B. Palanka, Filozofická fakulta v N. Sade – Oddelenie slovakistiky, Ústav pre učebnice v N. Sade, a z Pivnice: MS, Spolok žien, cirkevný zbor, Ochotnícke divadlo Janka Čemana, SKUS Pivnica a početní rodičia.

Tento perfektný nedeľný deň si zaslúžil tú najlepšiu známku.

Jaruška Ferková

OBECNÁ PREHLIADKA HUDOBNO-FOLKLÓRNEJ TVORBY DOSPELÝCH prebiehala v sobotu 11. mája v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici v organizácii Kultúrno-osvetového spoločenstva Obce Kovačica. Z uzdinského Domu kultúry Doina sa predstavila folklórna skupina pod vedením choreografky Rodiky Sekešanovej a rumunský ľudový orchester v čele s hudobným vedúcim Linca Lincum. Z Domu kultúry Michala Babinku v Padine na prehliadke vystúpili mladšia mužská spevácka skupina (na snímke), ktorú nacvičil Janko Tomek, a ženská spevácka skupina pod vedením Pavla Karasa. Staršiu folklórnu skupinu (zatancovala tanec Horehronské dupáky) a mladšiu folklórnu skupinu (predstavila sa tancom Karička zamutovom) nacvičila choreografka Martina Papová a hudobným vedúcim je Ján Petrovič. Z Domu kultúry 3. októbra v Kovačici vystúpili MSS Rovina, ŽSS Sláviky a folklórna skupina Rozmarín. Mužská spevácka skupina vystúpila pod taktovkou umeleckej vedúcej Anky Zlochovej, výber piesní mal na starosti a skupinu nacvičil Emil Nemček ml. Sláviky nacvičil Ján Marko. Folklórna skupina vystúpila s tancom Kovačická záhradka, ktorý nacvičila choreografka Ivana Zovko a hudobným vedúcim je Ján Marko.

A. Chalupová

31

K U LT Ú R A MAGLIĆ DOSTAL SVOJ PRVÝ ROMÁN

Románové hľadanie identity a zúčtovanie sa s ňou námy výrok hovorí, že piatok – zlý začiatok, a iste sa vydavateľZ stvo Rosencrantz ním viedlo, keď v pondelok 13. mája v Maglići zorganizovalo premiéru románu Predraga Ðurića Kohabitacija – romantična priča o propasti Petog oktobra.

Teraz už aj románopisca Predraga Ðurića z Maglića naša verejnosť pozná predovšetkým ako lekárskeho vedeckého pracovníka, ktorý sa dlhé roky zaoberá témami, akými sú boj a prevencia aidsu. Avšak on je aj dlhoročný obdivovateľ, čitateľ, ba dokonca aj scenárista komiksov, a ako sa ukázalo – aj spisovateľom. „Román som písal niekoľko rokov, keďže som veľa skúmal, bádal, pátral po historických knihách, dokumentoch a archívoch. Historický výskum bol potrebný, pretože za jedným z hlavných protagonistov románu je prvobojovník revolúcie Piateho októbra, ktorý skúma mi-

nulosť Andreasa Avendera, predvojnového lekára a revolucionára,“ prezradil kúsok z románového diania samotný autor. Na prezentácii povedal aj to, že ak čitateľ v románe bude hľadať opis skutočného Piateho októbra, nenájde ho, keďže sa revolúcia z blízkej minulosti využíva iba ako symbol, a nie ako téma. „Je to generačný príbeh o hľadaní identity a o zúčtovaní sa s ňou,“ vysvetlil Ðurić a dodal, že každá generácia má „svoj piaty október“, s ktorým Autor románu Predrag Ðurić (druhý zľava) sa treba vyrovnať, a po- v rozhovore s režisérom Ľuboslavom tom vykročiť do budúc- Majerom po maglićskej prezentácii nosti.

Dragica Pantićová, ktorá je re- fascináciu z toho, ako súčasné dedaktorkou vydania, vyjadrila svoju jiny, zmiešané s osobnými a spolo-

V KOVAČICKEJ OBECNEJ KNIŽNICI je dnes 73 909 kníh a 2 862 užívateľov. Pätnásteho mája v knižnici oslávili osemnáste narodeniny a o deň neskoršie usporiadali netradičné oslavy dospelosti. Z knižnice, v čele s riaditeľkou Máriou Ďurišovou, oslovili kovačických gymnazistov, aby spoločne urobili program v priestoroch knižnice. Za jednu školskú hodinu sa bohatým a vydareným programom predstavili maliarka Tamara Šipická, recitátori Nina Chalupová a Martin Chrťan, speváčky Marija Trnjanac a Kristina Ateska, hudobníci Tanja Vujović a Ivan Vasić, prozaici a poeti s vlastnou tvorbou, a to Kristína Markov, Vlastimír Povolný a Saňa Strakúšeková (na snímke), ako i zamestnanec gymnázia Gabriel Babuc. Nechýbala ukážka z divadla Učené ženy Gymkoteátra. Program moderovali Anna-Andrea Holíková a Emília Vlajinová. Účastníci a diváci si na záver pochutnali na narodeninovej torte.

Ján Špringeľ

STARÁ PAZOVA

Bohatá produkcia organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v staropaV zovskej divadelnej sále prebiehali až dve prehliadky ochotníkov. V sobotu 11. mája bola obecná prehliadka pôvodnej tvorby dospelých a medzi účastníkmi vystúpila aj ženská spevácka skupina Združenia pazov-

32

ských žien pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Podľa rozhodnutia selektorky Dajany Kostićovej, choreografky zo Starej Pazovy, na oblastnú prehliadku, ktorá bude 16. júna v Obci Pećinci, postúpili všetci, ktorí sa zúčastnili na obecnej súťaži.

čenskými témami, priam vytekali zo spisovateľovho pera. „Dávna minulosť sa prostredníctvom osobnej povesti prepletá so súčasnosťou, všetko je zručne poviazané, dejiny jedného mesta, o ktorej hovoria ľudia, domy, cintoríny – a tým spôsobom nič nezostáva zakopané,“ povedala Pantićová. Inak tento román sa roku 2010 dostal do najužšieho výberu pre VBZ cenu za najlepší nezverejnený román.

Treba povedať aj to, že Ðurić ako veľký ctiteľ komiksového umenia vlani založil vydavateľstvo Rosencrantz, ktoré za neplný rok fungovania vydalo, okrem románu Kohabitacija, 9 komiksových albumov, čo sa hádam nepodarilo ani najväčším vydavateľom komiksov v Belehrade.

Ide o zaujímavú vydavateľskú koncepciu, o ktorej sa viac dozviete na www.rosencrantz.rs.

V. Dorčová-Valtnerová

GYMNAZISTOM JÁNA KOLLÁRA so žiackym domovom v Báčskom Petrovci sa v stredu 8. mája v slávnostnej sieni predstavil spisovateľ zo Slovenska Ľubomír Oláh. Večierok so spisovateľom moderovali profesorky slovenčiny Marta Pavčoková a Annamária Boldocká-Grbićová a prihovoril sa aj riaditeľ Paľo Belička. Autor doteraz vydal niekoľko básnických zbierok a píše aj prózu. V petrovskom gymnáziu predniesol niekoľko svojich básní. Autorove básne čítali i žiaci gymnázia a v prednese žiačok odzneli hudobné predely. Večierok uzavreli družnou debatou gymnazistov s Ľ. Oláhom, ktorý sa vyjadril o vlastných literárnych pohnútkach.

J. Č-p V nedeľu 12. mája Stará Pazova bola hostiteľkou oblastnej prehliadky hudobno-tanečnej tvorby detí Sriemu. V kategórii tradícia vystúpilo 5 skupín, a to z Vojky, Inđije a Starej Pazovy (SKUS hrdinu Janka Čmelíka a ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho). V kategórii mladších tanečných skupín selektori prehliadky Dajana Kostićová a Milovan Ognjanović, choreograf z Nového Sadu, si pozreli výkony členov 7 skupín z Inđije, Nových Karloviec, Bešky, Novej Pazovy a zo Starej

Pazovy (SKUS hrdinu Janka Čmelíka a KUS Branka Radičevića). Kategória starších tanečných skupín bola najpočetnejšia a v rámci nej vystúpili malí ochotníci z Inđije, Krčedinu, Čortanoviec, Belegišu, Surduku, Nových Bánoviec, Novej Pazovy, Vršca, Erdevíka (ZŠ Savu Šumanovića) a Starej Pazovy (SKUS hrdinu Janka Čmelíka a KUS Branka Radičevića). Výsledky z tejto oblastnej prehliadky budú zverejnené náhradne. a. lš.

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PIVNIcA

Super trieda V

sobotu 11. mája v Základnej škole 15. októbra v Pivnici bola prehliadka detských divadelných predstavení v rámci projektu zo Slovenska Super trieda, na tému Moja obec / Moje mesto. Projekt je realizovaný v súlade s myšlienkou – Všetky deti sú naše, a jeho cieľom je poukázať na to, že každému dieťaťu treba dať šancu. Svoje schopnosti si do pivnickej školy prišli vy- Žiaci z Pivnice – fotoarchív školy skúšať aj deti z iných škôl. Žiakov 6. 2 triedy ZŠ Mladých pokolení z Kovačice spre- ktorých nacvičili profesorky Tatjana Mitićová, Vevádzala profesorka Anna Hrková a predstavili rica Tanackovićová a Olivera Gabríniová. Žiaci sa hrou Ako vyzerá jeden deň Zuzany Chalupo- zo ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci prišli s profevej. Z padinskej ZŠ maršala Tita prišli žiaci 4. 2 sorkami Jarmilou Pantelićovou a Danielou Triatriedy s učiteľom Jankom Kolárikom a zahrali di- škovou a predviedli predstavenie Pobavme sa vadielko Smäd. Zo selenčskej školy Jána Kollá- všetci. Z troch základných škôl v Novom Sade ra pricestovali žiaci 5. b triedy s profesorkou Te- a z jednej v Čelareve, kde sa slovenčina vyučuje réziou Trusinovou a zahrali divadielko Priadky. ako voliteľný predmet, sa zúčastnili žiaci 1. – 8.

Z kulpínskej ZŠ Jána Amosa Komenského vy- ročníka s predstavením Náš kraj. Žiaci 4. 1 triestúpili žiaci 7. a triedy s predstavením Coolpin, dy ZŠ 15. októbra v Pivnici sa predstavili hrou

Kto je vinný a nacvičila ich učiteľka Anka Nedićová.

Detskú prehliadku Super trieda sledovala porota v zložení Ľuboš Zaťko, Martina Bodnárová, ktorí sú zároveň autormi tohto projektu, a Vladimír Dolinay. Organizačné záležitosti mali na starosti Veronika Dragúňová a Juraj cigáň a všetko fotoaparátom zvečnil Robert Kiss. Porota nemala ľahké vyhodnotiť žiakov.

Selenčská škola dostala cenu za udržiavanie tradície, padinská za etický rozmer spracovanej scény. Kovačičanov odmenili za silný námet, Kulpínčanov za hudobné a divadelné naštudovanie témy, Petrovčanov odmenili za herecký kolektív, základné školy z Nového Sadu a Čelareva získali cenu za originálnu pieseň a pivnická škola za celý scenár. Žiaci z Pivnice, Padiny a Kulpína vystúpia vo finále v Bratislave.

Prítomní a deti sa tešili a sobotňajší deň využili na kamarátenie.

Jaruška Ferková

STARÁ PAZOVA

Jedenásť predstavení z ôsmich predškolských ustanovizní Sriemu T

ohto roku hostiteľkou prehliadky detskej divadelnej tvorby Sriemu bola Predškolská ustanovizeň Radost z Nových Bánoviec. Prehliadku, ktorá sa uskutočnila v utorok 14. mája v staropazovskej divadelnej sále, otvorila Borislava Banjeglavová-Klátiková, riaditeľka hostiteľskej ustanovizne. Medzi početnými hosťami na prehliadke detskej divadelnej tvorby Sriemu bola v mene Obce Stará Pazova Milena Ljubinkovićová, školská inšpektorka.

Na prehliadke, ktorá mala revuálny ráz, sa zúčastnilo až osem predškolských ustanovizní z územia Sriemu. Boli to: PU Poletarac

Momentka z predstavenia Keď narastiem, budem... v podaní detí z pazovského Poletarca

Stará Pazova, PU Radost Nové Bánovce (s objektom v Belegiši), PU Vladu Obradovića Kamenného Pećinci, PU Dečija radost Irig, PU Boška Buhu Inđija, PU Poletarac Ruma, PU Pčelica Sriemska Mitrovica a PU Jelice Stanivukovićovej Šilje Šíd.

Zo 350 škôlkarov z celého Sriemu na pazovskom javisku zahralo jedenásť vydarených detských predstavení. Česť otvoriť prehliadku mali malí Staropazovčania a svojim rovesníkom v hľadisku sa predstavili divadielkom Keď narastiem, budem... Autormi textu a režisérmi predstavenia sú Snežana Brnjicová a Vojislav Žakula.

Počas prehliadky v aule divadelnej sály inštalované boli dve výstavy detských výtvarných prác a fotografií.

Malí herci v Pazove sa pekne bavili, kamarátili, hrali, šantili.

A. Lš.

NIELEN NIEKTORÝ SLOVNÍK, ale aj matematika dokáže byť zaujímavá ako detektívka. Dennodenne to potvrdzuje i podujatie Máj – mesiac matematiky. Trvá od 29. apríla do 29. mája a zorganizovali ho Stredisko pre promovanie vedy a Matematický inštitút Srbskej akadémie vied a umení. Do vedecko-populárnych akcií, ktoré súbežne prebiehajú v dvadsiatich mestách Srbska, sa vlani zapojilo okolo stotisíc žiakov, študentov, vôbec milovníkov poprednej exaktnej vedy. Očakáva sa, že tohto roku účastníkov matematických dielní, interaktívnych výstav, populárnych prednášok, filmových projekcií a verejných tribún bude i viac. Na snímke je záber z galérie niekdajšieho Obchodného domu Belehrad v strede metropoly, ktorá je tiež súčasťou akcií v znamení troch M – mája mesiaca matematiky.

O. Filip 25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

33

K U LT Ú R A NAŠI MALIARI NA VÝTVARNÝCH TÁBOROCH A VÝSTAVÁCH

Z juhu Srbska na západ Slovenska P

avel Hajko a Pavel Cicka sa deviatykrát zaradom zúčastnili na 18. výtvarnom a 8. sochárskom tábore v kúpeľnom mestečku Prolom Banja. Od 10. do 20. apríla účinkovalo tam pätnásť akademických maliarov a osem sochárov zo Srbska, Slovenska, Ukrajiny a Ruska. Kovačičania boli jediní reprezentanti insitného umenia. Kúpele Prolom Banja ako organizátori akcie zabezpečili pre umelcov okrem ubytovania a stravovania po tri plátna, farby, štetce a palety. Po dve maľby umelci venovali usporiadateľom, kým po jedna maľba zostala ich tvorcom. Pracovalo sa v ateliéroch a v prírode. Najväčšie percento ruských maliarov kreslilo krajinky v Obci Kuršumlija. Po zakončení kolónie usporiadali vernisáž prác, ktorú slávnostne otvoril

Hudobníci z DFS Kopaničiar na vernisáži obrazov Pavla Cicku

ruský maliar Aleksandar Filipov a prihovoril sa riaditeľ kúpeľov Zlatko Veljović. Podľa slov Hajka a Cicku na predchádzajúcich táboroch sa zúčastňovali aj umelci z Iránu,

Rakúska, Francúzska, Chorvátska a Belgicka.

Tretieho mája Mesto Myjava a Kultúrny dom Samka Dudíka privítalo hostí z Kovačice. V spomí-

VERNISÁŽ OBRAZOV MARTINA PAPA

Vybájená Padina P

odpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a výtvarný kritik Vladimír Valentík v piatok 10. mája v Galérii insitného umenia v Kovačici slávnostne otvoril 21. samostatnú výstavu obrazov insitného maliara Martina Papa z Padiny.

Namiesto umelcovho osobného preukazu: Martin Pap sa narodil roku 1960 v Padine, kde ukončil základné vzdelanie. Maliarstvom sa začal zaoberať v roku 1985.

Svoje olejomaľby po prvýkrát predstavil verejnosti roku 1996 v rodnej Padine, v rámci spoločnej výstavy obrazov mladých maliarov. O rok neskoršie usporiadal prvú samostatnú výstavu obrazov a odvtedy ich uskutočnil ponad 20, tak doma, ako i v zahraničí. Autorom je dvoch grafických máp − Zrno života a Tekvice. So svojimi obrazmi účinkoval i na mnohých spoločných výstavách a výtvarných táboroch. Žije a tvorí v Padine ako umelec na voľnej nohe.

34

„Výt varná tvorba Martina Papa je vycibrená, rozpoznateľná, vychádza z banátskej roviny a dedinského života, Z otváracieho ceremoniálu (na snímke: V. Valentík, ale nedá sa M. Raspírová a M. Pap) obmedzovať.

Je rozličná, ale má aj spoločné črty. hadný a podivný strom, ktorý vyTémou na jeho obrazoch je vy- rastá z veľkej tekvice,” medziiným bájená Padina. Svoju tvorbu ne- povedal Vladimír Valentík. Pap chal vedome inšpirovať tradič- na svojich novších obrazoch nanou symbolikou a mytológiou. maľoval aj podobizne svetoznáUž na začiatku výtvarnej tvorby na mych osobností ako sú: Mick Jagjeho maľbách sa objavil akýsi zá- ger, spevák skupiny Rolling Sto-

nanej kultúrnej inštitúcii za organizácie Vladimíry Jurenkovej bola vernisáž obrazov maliara Pavla Cicku pod názvom Kovačica srdcom a farbami. O insitnom umení z Dolnej zeme a tvorbe autora sa vyberanými slovami prihovoril bývalý vedúci KD Samka Dudíka Michal Maliarik. O tridsaťpäťročnej tvorbe člena Galérie insitného umenia z Kovačice a o kultúre vojvodinských Slovákov rozprávali Mária Raspírová, riaditeľka obrazárne, a Jarmila Ćendićová, kunsthistorička a náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Kovačica.

Záverom vernisáže sa prítomným poďakoval autor diel a vystúpili i domáci hudobníci a tanečníci z DFS Kopaničiar. Výstava v Myjave potrvá do 17. mája a počas leta by si ju mali pozrieť aj milovníci insity v hoteli Termál v Poľnom Kesove pri Nitre.

Ján Špringeľ Foto: archív GIU nes, v slovenskej vyšívanej košeli, známa Mona Lisa, maliarka Frida Kalho a pod.

Prítomným na podujatí sa prihovorila a hostí pozdravila riaditeľka ustanovizne Mária Raspírová, ktorá medziiným vyjadrila veľké potešenie, že práve obrazy tohto vynikajúceho padinského umelca budú v nasledujúcich niekoľkých dňoch skrášľovať steny galérie. Program niekoľkými tradičnými ľudovými piesňami spestril slovenský ľudový orchester Rosička.

Vo výstavnej časti Galérie insitného umenia je 21 Papových olejomalieb, ktoré budú sprístupnené milovníkom výtvarného umenia do 18. mája t. r.

A. Chalupová

PARÍŽ – BELEHRAD 2013 je názov kolektívnej výstavy, ktorá od 9. do 26. mája prebieha v galérii Emanuela Karlebacha v Zetskej 11 v belehradskej štvrti Skadarlija. Sú na nej diela (na snímke) šiestich súčasných a moderných autorov postkonštruktivistického a(lebo) priestorového smeru, medzi ktorými aj Vanessy Walletovej-Hardiovej, pôsobiacej v Prahe. Jej práca je dolu vpravo. o. f.

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A GALéRiA ZUZKy MEDVEďOVEJ

Maliar citu Michal Ďurovka účasťou podujatia Noc múzeí, do ktoS rého sa zapojilo Múzeum vojvodinských Slovákov, a súčasťou ktorého je Galéria Zuzky Medveďovej, bola ďalšia vernisáž obrazov v tejto našej prestížnej galérii.

Akademický maliar z Kysáča Michal ďurovka (1972) doteraz má za sebou 56 kolektívnych výstav doma i v zahraničí, Záber z otvorenia samostatnej výstavy olejomalieb ale i 13 samostat- Michala Ďurovku v GZM ných výstav v rôznych slovenských osadách a mestách. Vystavo- na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára a vyštuval v Hložanoch, Petrovci, Boľovciach, Padine, No- doval maliarstvo na Akadémii umení v Novom vom Sade, Aradáči, Kysáči, Báčskej Palanke a Sta- Sade. Patrí k mladšej generácii afirmovaných slorej Pazove. V poradí jeho štrnástu a zároveň i prvú venských vojvodinských výtvarníkov. Je člesamostatnú výstavu obrazov v petrovskej Galérii nom Zväzu združenia výtvarných umelcov VojZuzky Medveďovej otvorili v sobotu 18. mája. vodiny a vedľa maľovania sa zaoberá pedagoMichal ďurovka sa narodil v Novom Sade, zá- gickou činnosťou a publicistikou.

V Galérii Zuzky Medveďovej sa návštevníci po kladnú školu skončil v Kysáči, v školení pokračoval

prvýkrát stretávajú s komplexným výberom 50 olejomalieb M. ďurovku, ktoré reprezentujú vývin jeho maliarstva od roku 1997 dodnes. O podstate abstraktných obrazov maliara z Kysáča sa pokúsil hovoriť úradujúci riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. Svoje pocity a ako zažíva tvorbu M. ďurovku usporiadanú vo výstavných priestoroch petrovskej galérie návštevníkom prezentoval kurátor výstavy výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý túto výstavu obrazov otvoril.

O maliarovi jeho niekdajší profesori z gymnázia hovorili ako o umelcovi, ktorý sa orientoval na farbu ako základný maliarsky prvok a jeho doterajšiu umeleckú tvorbu dominantne poznačili abstraktné maliarske výjavy. Svoje emočné stavy maliar ďurovka na obrazoch vyjadruje prostredníctvom rôznych farebných tónov a odtieňov na plochách, ktoré vytvárajú určité kompozičné rytmy. A tak sa M. ďurovka vlastne snaží na svojich obrazoch zviditeľniť to neviditeľné z vlastného vnútorného života a sveta.

Samotný autor sa tiež rozdelil o pocity z prvej návštevy tejto galérie a zavďačil sa organizátorom za možnosť vystavovať v nej. Príjemný a hojne navštívený večierok hudobnými číslami – krásnym spevom a vlastnou piesňou dotvorila mladá kysáčska speváčka ivana Vozárová. Večierok moderovala Miroslava Blažićová. Výstava bude sprístupnená do 28. júna.

J. Čiep

NOC MÚZEÍ 2013 V PETROVCi

Poznáte ich? Sú to autori výstavy z muzeálnej zbierky starých fotografií: Anna Séčová-Pintírová a Marijan Pavlov

túru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská.

V pokračovaní večera v rámci Noci múzeí v malom parku pred SVD záujemcovia sa mohli bližšie podívať na jednotlivé planéty alebo mesiac. Umožnili im to členovia astronomickej spoločnosti Univerzum v Báčskej Palanke, profesor Jaroslav Grňa a Janko Mravík, ktorí tu nainštalovali astronomické teleskopy. Záujemcom odborne vysvetlili záhady vesmíru. Tohto roku im priblížili planétu Saturn, jeho prstene a Mesiac obiehajúci okolo Zeme.

Nakoniec o 22.00 hodine na javisku SVD reprízovo uviedli divadelné predstavenie Helverova noc v réžii Richarda Sanitru. V role Helvera hrá Branislav Čeman a v role Karly Daniela Legíňová-Sabová.

J. Čiep

fotografií bez serióznejšieho textového opatrenia z dôvodu, že sa autori nedopátrali po inventárnu knihu zbierky fotografií, kde sú detailnejšie údaje. Preto pomenovanie výstavy Poznáte ma? Cieľom autorov je vyprovokovať prevažne starších spoluobčanov, aby doplnili údaje o vystavených fotografiách.

Na vernisáži sa okrem autorov prihovárali riaditelia SVD ivana ilićová, MVS Pavel Čáni. Výstavu otvorila riaditeľka Ústavu pre kul-

siatka Samuela Boldockého a 150. výročie narodenia Jána Čajaka.

V rámci snemovania bude udelená Cena Nového života za rok 2012. Zdôvodnenie oceňovacej komisie (Katarína Hricová, Zdenka Valentová-Belićová, Ladislav Čáni) podá Z. Valentová-Belićová. Účastníkom s napísaným príspevkom cestovné výlohy budú hradiť organizátori.

Výstavy, hviezdy a divadlo o akcie Noc múzeí, ktorá sa po desiaty raz realizuje v Srbsku, D sa zapojilo Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. V sobotu 18. mája od predvečera až neskoro do noci prichystalo viaceré podujatia, aby animovalo návštevníkov.

Prvou akciou bolo otvorenie výstavy fotografií pod názvom Poznáte ma? V predsieni Slovenského vojvodinského divadla návštevníci mali príležitosť pozrieť si výber fotografií z etnologického fotoarchívu Múzea vojvodinských Slovákov. Fotografický archív tvorí tisícová zbierka fotografií prevažne zo slovenských osád vo Vojvodine, zväčša zo začiatku 20. storočia.

Výstavu tvoria rodinné fotografie ľudí rozličných spoločenských skupín v krojoch, ale i v civilnom obleku. Expozícia predstavuje dôležité momenty v živote človeka, ako sú rodinné obyčaje (krst, svadba a pohreb), pracovné príležitosti (práca v poli, stavba domu, zabíjačka a oberačka), tiež spoločenské a obchodné momentky.

Autori výstavy sú etnológovia Anna Séčová-Pintírová a Marijan Pavlov. Ako nám povedal M. Pavlov, ide o zväčšené printy muzeálnych

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

57. literárne snemovanie edakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, SloR venské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru NRSNM organizujú 57. literárne snemovanie, ktoré bude v sobotu 1. júna 2013 o 11. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci.

Témy tohtoročného snemovania sú Slovenská literatúra po skúsenosti postmoderny, Sedemde-

35

K U LT Ú R A KULTÚRNE PROGRAMY KU DŇU KOVAČICE

Skromnejšie, ale pestrejšie stupným programom tohtoročných osláv 211. narodenín Kovačice bolo piatkové divadelné predstavenie pre deti v sieni Domu kultúry. Herci Slovenského vojvodinského divadla (medzi nimi dvaja Kovačičania) v diele Jána Uličianskeho a v réžii Jana Čániho Štyria škriatkovia a víla pobavili najmladších školákov zo Základnej školy Mladých pokolení.

V

NOC MÚZEÍ Do podujatia Noc múzeí sa už štvrtý rok zaradom zapája Galéria insitného umenia v Kovačici. Od 18. hodiny 18. mája do druhej ho-

PREMIÉRA KNIHY O INSITE V Galérii insitného umenia bola v rámci slávnostného otvorenia výstavy Noc múzeí premiéra novej knihy Slavomira Vojinovića Sny vo farbách. Známy publicista z Mladenovca (1951) už niekoľko desaťročí píše do časopisov a vydáva knižky. Okrem prvej publikácie o tunajšom insitnom umení (Naiva v Srbsku, 1991) Vojinović je autorom desiatich kníh, z ktorých sú najznámejšie Kúpele v Srbsku, Vína v Srbsku, Významné kultúrne podujatia v Srbsku (kde zaradil aj festival Tancuj, tancuj...) a Kláštory na Kosmaji. V prepychovej knihe na 432 stranách au-

Sláviky zaspievali zmes nových nacvičených slovenských ľudových piesní

diny ráno 19. mája si túto obrazáreň pozrelo niekoľko stovák návštevníkov. V rámci Noci múzeí 2013 vystavovali Ján Strakúšek, Michal Povolný, Alžbeta Čížiková, Mária Vargová, Eva Husáriková, Katarína Karlečíková, Anna Lenhartová, Nada Koreňová, Desa Petrovová Morarová, Ján Bačúr, Ján Glózik, Pavel Cicka, Rozalija Markovová, Zuzana Vereská, Drago Terzić, Jozef Havjar, Štefan Varga, Ján Žolnaj, Anna Kňazovicová a hostia – insitní maliari z Guče: Zoran Koprivica, Miroslav Berbatović Berbat, Snežana Kostićová, Slavka Tošićová a Slobodan Koprivica. Podľa kustódky Anny Barcovej-Žolnajovej vystavených je 55 olejomalieb, intarzií, malieb na skle a drevorezieb. Pri tejto príležitosti vytlačili šestnásťstranový katalóg.

36

tor zaradil 91 súčasných insitných umelcov. Z tohto počtu podľa Vojinovića „takmer polovica patrí majstrom štetca z Kovačice, Padiny, Uzdina a iných miest, ktorí sú ale členovia Galérie insitného umenia“. V diele nie sú zaradení zakladatelia insitného umenia, iba súčasní autori (okrem nedávno zosnulého Martina Markova).

Na premiére knihy riaditeľka Mária Raspírová podotkla, že obrazáreň 15. mája oslávila narodeniny – 58. výročie vzniku vtedajšej Galérie sedliakov – maliarov.

Výrečný Drago Terzić z Opova, člen Galérie insitného umenia, sa vyberanými slovami zmienil o začiatkoch spolupráce maliarov a publicistu na tomto diele. Za spolupráce Jána Glózika Terzić vykonal, ako je to zvykom na Slo-

Maliari sa na slávnostnom otvorení Noci múzeí 2013 v Galérii insitného umenia zúčastnili v hojnom počte

vensku, aj krst knihy S. Vojinovića.

Podujatie Noc múzeí slávnostne otvoril S. Vojinović.

HRUŠKÁRI K NARODENINÁM Koncert Folklórneho súboru V šírom poli hruška prebiehal v sobotu 18. mája v priestoroch kultúrneho domu. V takmer plnej sieni vystúpili tak osvedčení, ako i noví speváci, hudobníci, tanečníci a orchestre. Program moderoval herec domáceho ochotníckeho divadla Miloslav Jonáš. K 211. narodeninám Kovačice spoluobčanom zablahoželal Martin Zloch, predseda Rady Miestneho spoločenstva. Na javisku sa striedali vydarené hudobné a tanečné body žiakov a tanečnej skupiny Rozmarín, speváckych skupín Sláviky, Rovina a Boemi, sólistky Mi-

chaely Markovej a orchestrov Rosička a novovzniknutého deväťčlenného mladšieho orchestra pod vedením Mgr. Pavla Tomáša. Po hodinovom programe na námestí pred budovou Domu kultúry bola usporiadaná Kovačická záhradka, na ktorej kovačicko-padinský orchester hral do tanca.

HUMANITÁRNY RÁZ PODUJATÍ Zdravotne postihnutej šesťročnej Tijane Tótovej z Padiny sú pre tri operácie v Rakúsku potrebné peniaze. Preto na rôznych punktoch počas Dňa Kovačice zorganizovali peňažnú zbierku pre liečbu mladučkej Tijany pod heslom Nedávam peniaze, dávam budúcnosť.

Ján Špringeľ

JEDEN Z NAJRUŠNEJŠÍCH PRIESTOROV na nedávnom veľtrhu techniky v Belehrade patril Ministerstvu osvety, vedy a technologického rozvoja Srbska. Skutočne rozmanitý a navštívený bol na ňom i výstavný stánok novosadskej Fakulty technických vied. Ponúkal mnohé obsahy, od experimentov do ukážok projektov a procesov.

Na snímke je prof. Dr. Janko Hodolič z FTN pri plagáte jedného zo svojich projektov. Záber je z 13. mája, prvého dňa veľtrhu.

O. F. 25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

K U Lt Ú R A SELENČA

Retrospektívny koncert V

selenčskom Dome kultúry v nedeľu 19. mája odznel tretí retrospektívny koncert lyrických skladieb festivalu Zlatý kľúč. Zrodil sa v Selenči v roku 1970 z iniciatívy odborného učiteľa hudobnej výchovy Z atmosféry retrospektívneho koncertu Jána Nosála.

Na koncerte v nedeľu odzneli odmenené skladby z obdo- výbore festivalu. ľudový orchester viedol Vabia rokov 1986 – 1996. Prípravu festivalu, vý- lentín Grňa. Vystúpili domáci speváci Pavel ber skladieb a prípravu orchestra urobil Ján Šimoni, Jarmila Papová, Leonóra Súdiová, Šimoni, ktorý dlhé roky bol v organizačnom bratia Juraj a Ján Súdiovci, Margaréta Ča-

stvanová, Mária Faďošová, Mária turanská a členovia Komorného zboru Zvony, ako i hostia Anna Zorňanová, Juraj Kubečka, Ivan Slávik a Rastislav Struhár. Na koncerte odznelo sedemnásť skladieb trinástich autorov.

Niektorí nie sú medzi živými a niektorí sú dodnes činní. Na výzvu organizátora na koncerte boli aj niekoľkí autori predvedených skladieb a predstavitelia kultúrneho a politického života tak Slovákov, ako aj Obce Báč a predstavitelia podnikov, ustanovizní a združení zo Selenče. Koncert bol v rámci osláv 255. výročia založenia Selenče. Organizáciu mali na starosti MOMS Selenča v čele s Jánom Šimonim a Združenie pre pestovanie kultúry, tradícií a umenia Selenča. Koncert hmotne pomohli MS Selenča, Obec Báč a niektoré podniky. Koncert moderoval Rastislav Zorňan.

Pred začiatkom koncertu si návštevníci mohli obzrieť etno izbu v Dome kultúry, ktorý má na starosti etno sekcia.

J. Berédi-Ďuky

VEľKÉ POtEŠENIE PRE DEtI

Spievankovo v Petrovci pievankovo je údajne rozprávková krajina plná hudby a dobrej zábavy. Kráľovná tejto krajiny vyslala dvoch zástupcov na zem Spievanku a Zahrajka, aby svojimi pesničkami šírili radosť a dobrú náladu.

Hrdinovia Spievankova sú známi aj tunajším slovenským deťom. tie mali ohromnú radosť, keď sa dozvedeli, že v utorok 14. mája naživo budú v sieni Slovenského vojvodinského divadla pozerať svojich veselých hrdinov. Radosť im umožnilo vedenie

S

Obce Báčsky Petrovec v čele s predsedom Pavlom Marčokom, ktorí sa postarali, aby ich zo Slovenska priviedli do Petrovca. Nebolo to jednoduché, lebo koncerty hudobníkov a zabávačov Márie Podhradskej a Richarda Čanakyho sú vypredané až do októbra.

Na začiatku iba tak jemne s hudobným ovocím Obľúbená dvojica malých i veľkých detí Spievanka a Zahraj- školy z Petrovca. Dobrá nálada sa sme malí muzikanti, Kolo, kolo ko tak zabávali škôlkarov z celej rozliehala sieňou a ako na sku- mlynské, Ťuki-ťuki, ťukalo, Keď si Báčskopetrovskej obce a pripojili točnom koncerte všetci spievali kamarát a iné.

J. Čiep sa k nim aj prváci zo základnej pesničky Rafaela Stonožka, My

KONCERT V KYSÁČI. Vo štvrtok 9. mája vo veľkej sále KIS Kysáč bol koncert Hudobnej dielne DO RE MI z Nového Sadu. Okrem hudobníkov sa predstavili mladšia a staršia detská skupina chóru Spomenak pod vedením Luny Ivetić, profesorky flauty (na snímke). Spomeňme, že Hudobnú dielňu DO RE MI založili pred piatimi rokmi ako pobočku KUS NIS Naftagas. Vtedy počítala 8 detí, kým dnes má bezmála sto žiakov.

Na koncerte v Kysáči frekventanti dielne predviedli program pre rozličné vekové skupiny a prezentovali základné hudobné zručnosti a vedomosti, ktorým sa naučili. Medziiným premiérovo a dojímavo predviedli autorskú pieseň Loď života venovanú deťom bez rodičovskej opatery. Ňou prejavili čisté a úprimné emócie voči tým, ktorým je potrebná pomoc. Ináč cieľom dielne je, aby jej členovia prostredníctvom hry a kamarátenia urobili prvé hudobné kroky. Programy sa realizujú v skupinovom a individuálnom vyučovaní, na husliach, gitare, harmonike a syntetizátore. Deti vyučujú skúsení profesori hudby s pedagogickou skúsenosťou, ako i s veľkým počtom získaných osobných a žiackych odmien a uznaní. Žiaci dielne DO RE MI doteraz mali koncerty v Novom Sade a pravidelne účinkujú na rôznych podujatiach venovaných najmladším. V Kysáči už vystupovali niekoľkokrát.

E. Š.

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ľUDU

37

k u LT Ú R a V STaReJ PaZoVe PReBIeHa 51. PReHLIaDka oCHoTNÍCkYCH DIVaDIeL VoJVoDINY

Osem predstavení v súťažnej časti O

tvorením výstavy Na počesť hercov, portrétov hercov Srbského národného divadla 1945 –1985 v aule divadelnej sály sa v sobotu 18. mája v Starej Pazove začala tohtoročná 51. prehliadka ochotníckych divadiel Vojvodiny. Prehliadku v divadelnej sále slávnostne otvorila Tanja Boškovićová, známa herečka.

Na slávnostnom otváracom programe, v ktorom vystúpili žiaci Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića z Vojky, sa zúčastnil Đorđe Radinović, predseda obce Stará Pazova. Prízvukoval, že táto lokálna samospráva nevkladá iba do hospodárstva, lež i do kultúry. odborný spolupracovník Ústavu pre kultúru Vojvodiny Vladimir Ris sa poďakoval Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a obci Stará Pazova za finančnú podporu 51. PoDV. V tohtoročnej vojvodinskej

V nedeľu na prehliadke vystúpili Šíďania – členovia Divadla Branislava Nušića a Kultúrno-vzdelávacieho centra s predstavením Soba za uspavanku; autorom textu a režisérom je Cvetin aničić

divadelnej produkcii bolo 50 predstavení a selektor Ratko Radivojević na túto prehliadku vybral osem najúspešnejších divadelných súborov, a to zo Starej Pazovy, Šídu, uzdinu, kovinu, Crvenky, Jašu Tomića, kuly a kruščića.

organizátormi prehliadky sú Ústav pre kultúru Vojvodiny, Zväz ochotníkov Vojvodiny, obec Stará Pazova, Zväz ochotníkov obce Stará Pazova a Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Výkony hercov na 51. prehliadke ochotníckych divadiel

Vojvodiny sledujú dve poroty – odborná porota (Sonja Stipićová, herečka, Vojislav Soldatović, režisér, a Dr. Svetislav Jovanov, predseda, dramaturg, všetci z Nového Sadu) a stála porota obecenstva (katarína a Zlatko Fábryovci, Nataša Filipová, Radica Števanov, aleksandar Petrović a Vladimír Hric).

Tri najúspešnejšie predstavenia podľa rozhodnutia odbornej poroty budú prezentovať Vojvodinu na republikovej prehliadke ochotníckych divadiel v kule. Súťažnú časť prehliadky otvoril domáci divadelný súbor SkuS hrdinu Janka čmelíka a SD VHV Stará Pazova s predstavením Babylon autorského projektu Miroslava kožíka. Po každom divadelnom predstavení sa v aule divadelnej sály vedú rozhovory, ktoré i tohto roku má na starosti Miloš Lazić, divadelný producent. Zväz ochotníkov obce Stará Pazova v spolupráci so Strediskom pre kultúru Stará Pazova každý deň vydáva bulletin.

A. Lešťanová

BIeLoBLaTčaNIa Na SLoVeNSku

Úspešný zájazd matičiarov a cirkevníkov ezabudnuteľné zážitky si bieloblatskí matičiari a cirkevníci priniesli zo Slovenska, z obce Nesvady, kde pobudli od 10. do 12. mája. Návšteva sa uskutočnila na pozvanie cirkevného zboru z Nesvád, zborovej farárky Márie Popićovej a Miestneho odboru Matice slovenskej Nesvady.

Nesvadčania pred rokom pobudli v Bielom Blate, takže toto stretnutie nebolo prvé, čo bolo vidieť zo srdečného zvítania pred evanjelickým kostolom v Nesvadoch. Hostitelia piesňou dočkali hostí zo Srbska, ktorých ubytovali v rodinách v Nesvadoch, ale aj v okolitých dedinách. V prvý deň pobytu Bieloblatčanov prijali na obec- Spoločná fotografia hostí a hostiteľov nom úrade, u starostu Jozefa Harisa, ktorý ich poinformoval o obci. Potom sa spolu po- čera a zábava pri hudbe kapely Matičiarik z Nových prechádzali dedinou a pozreli si Dom ľudových tra- Zámkov, ale aj bieloblatských hudobníkov.

V nedeľu program pokračoval v nesvadskom evandícií. Sobotné daždivé ráno nepokazilo dobrú náladu, ani program pobytu – odchod do Patiniec a vy- jelickom kostole na službách Božích, ktoré mala na stahliadkovú plavbu loďou po Dunaji. Sobotný večer bol rosti domáca pani farárka Mária Popićová. Predstavil v úplnosti matičný. ochotníci MoMS Nesvady pre Bie- sa i bieloblatský spevokol elpis a programom aj neloblatčanov predviedli divadelné predstavenie Sne- svadské deti.

Pri odchode a rozlúčke si Bieloblatčania a Nesvadhulienka, a potom dosky kultúrneho domu patrili biečania sľúbili, že nové priateľstvá, ktoré sa začali v miloblatským folkloristom. Bieloblatčanov privítala zánulom roku v Bielom Blate a upevnili pri tejto návšteve stupkyňa predsedu MoMS Nesvady eva Tóthová a v mene bieloblatských matičiarov sa za pohostenie po- v Nesvadoch, budú v budúcnosti prehlbovať a rozšiďakovala predsedníčka MoMS Biele Blato Jarmila rovať.

N

Hromčíková. Na javisku sa striedali básne, piesne, tance, ľudové rozprávanie, ktoré obecenstvo odmenilo dlhým a silným potleskom. Nasledovala spoločná ve-

38

Jarmila Hromčíková Foto: Tibor Pupak 25. 5. 2013

ÚSPEŠNÁ ESEJ O NÁSTROJOVEJ TVORBE STEVaNa STOJaNOVića MOKRaNJCa. Leonóra Súdiová, žiačka 3. ročníka Hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade, sa v školskom roku 2012/2013 zúčastnila na súbehu, ktorý vypísalo Združenie Mokranjac v Belehrade. Za svoju literárnu prácu na tému Inštrumentálna tvorba Stevana S. Mokranjca získala 1. miesto.

Táto oblasť tvorby srbského velikána hudby nie je vo verejnosti dostatočne prebádaná a esej, ktorú zaslala na tento súbeh, bola verejne citovaná na Stretnutí odborníkov – hudobných historikov. Toto stretnutie sa konalo 19. apríla v Hudobnej škole Dr. Vojislava Vučkovića v Belehrade. jus 21 /4544/

HLaS ĽuDu

k U lt Ú r a stará PaZOVa

Úspechy zamestnankýň Poletarca V

ychovávateľky v staropazovskej PU Poletarac si každodenne osvojujú nové poznatky z rozličných oblastí svojej práce (v teoretickej a praktickej rovine) a uplatňujú ich vo výchovno-vzdelávacom procese. Ich drahocenné skúsenosti si našli miesto v dvoch hodnotných publikáciách – v zásobníku Psychomotorika pre deti predškolského veku (v slovenčine) a v pracovnom liste Veseli vrtić –

pripremni predškolski program (v srbskom jazyku). realizáciu a tlač zásobníka finančne podporil Úrad pre slovákov žijúcich v zahraničí. V ňom sú hry, ktoré pripravili vychovávateľky z jednotlivých predškolských ustanovizní, V zásobníku sú i hry vychovávateliek z PU Poletarac zo Starej ktoré sa zúčastnili na akredi- Pazovy – (sprava) Anny Lešťanovej, Anny Potranovej, Olinky tovanom odbornom semi- Farkašovej, Miroslavy Havranovej a Miroslavy Živkovićovej nári. ten realizovalo Združenie učiteliek materských škôl vo Vojvodine a ur- vydavateľ kreativni centar uviedol nový pračený bol pre učiteľky materských škôl so slo- covný list pre škôlkarov a do jeho vypracovania venskou vyučovacou rečou pod názvom Súčasné chcel zapojiť čím viac predškolských ustanovizní trendy a inovácie v práci učiteľky materskej školy zo srbska. Z pazovského Poletarca v práci sa zúv oblasti rozvoja psychomotorických kompetencií. častnili vychovávateľky ružica kovačevićová, tatV zásobníku sú hry piatich vychovávateliek z PU jana radislavljevićová a koordinátorka Jelena daPoletarac zo starej Pazovy – anny lešťanovej, jevićová, ktorá je zároveň jednou z recenzentov. „Pracovný list Veseli vrtić dostal licenciu Mianny Potranovej, Miroslavy Havranovej, Miroslavy Živkovićovej a Olinky Farkašovej. Pazovské nisterstva osvety a môže sa používať vo vývychovávateľky – účastníčky seminára sú odu- chovno-vzdelávacom procese. Po prvý raz ševnené, že aj ich hry sa dostali do osobitnej ka- naša ustanovizeň bola priamo zapojená vo vypitoly zásobníka. s ich úspechmi je spokojná aj pracovaní nového pracovného listu pre škôlTrojčlenný tím z Poletarca, ktorý sa podieľal Jelena dajevićová, pedagogička ustanovizne. karov,“ akcentovala pedagogička Jelena dana príprave nového pracovného listu pre škôlkarov – (sprava) Ružica Kovačevićová, Počas našej návštevy tejto ustanovizne do- jevićová.

Jelena Dajevićová a Tatjana Radislavljevićová stala sa nám i ďalšia informácia. Belehradský A. Lš.

ZO ZákladnEJ škOlY Jána čaJaka V BáčskOM PEtrOVcI

Motív lásky ku Dňu školy T

ak ako každý rok, aj v tomto roku žiaci a profesori Základnej školy Jána čajaka v Báčskom Petrovci sa náležite pripravili na májovú oslavu dňa školy. deň školy skôr oslavovali v decembri, keď sa narodil učiteľ a spisovateľ Ján čajak, ktorého meno škola nesie od roku 1958.

Práve na oslavy 150. výročia narodenia Jána čaja- Novinkou v práci so žiakmi je aj dychový orchester ka a na programy, ktorými si toto významné jubileum budeme pripomínať, zboru speváčok, gitaristov či dychového orsa zameriame v tomto roku, zdôraznil riaditeľ ško- chestra a viac skupín ľudových tanečníkov a taly Ján Brna pri otvorení kultúrno-umeleckého pro- nečníc moderných tancov.

Pod scenár programu sa aj tohto roku podpísala gramu v piatok 17. mája v slovenskom vojvoprofesorka anna speváková, scénky prichystali dinskom divadle. na program si okrem hostí z okolitých osád a danka nakićová a Jasna Ožvátová, s tanečníkmi učiteľov vo výslužbe petrovskí učitelia a žiaci pracovali Zuzana Fabianová, Mariana topoľská a pozvali aj rodičov a príbuzných, ktorí do posled- anna lovásová, hudobné body nacvičili Mariena ného miesta vyplnili sieň. Všetci spolu mali mož- stankovićová-kriváková, samuel kováč a Michal nosť pozrieť si tematický program inšpirovaný pria- struhár. družba učiteľov pokračovala pri slávnostnej veteľstvom. Vo veselom žiackom programe sa striedali pesničky, recitácie, divadelné scénky a hu- čeri vo vestibule základnej školy.

J. Čiep dobné čísla buď jednotlivých žiakov alebo chóru, 25. 5. 2013

21 /4544/

Hlas ĽUdU

57. FESTIVAL HUDOBNÝCH A BALETNÝCH ŠKÔL – PANČEVO 2013.

Mladý, nádejný huslista Juraj súdi zo selenče, žiak 5. ročníka Hudobnej školy stevana Hristića v Báčskej Palanke, na 57. Festivale hudobných a baletných škôl v Pančeve získal 3. miesto. Jeho profesorka je Zorica tomaševićová a klavírnu korepetíciu mal na starosti Jovan Varga. Festival prebiehal od 8. do 14. mája a na ňom sa zúčastnili žiaci hudobných škôl z 58 miest srbska. Juraj je žiakom Zš Jána kollára v selenči. Za sebou má niekoľko úspešne zdolaných súťaží v školskom roku 2012/2013. jus

39

K U LT Ú R A ODMENENÍ KOVAČICKÍ ŽIACI

Uznania za literárne práce T

ajomstvo písmen spoznávajú žiaci v prvej triede, ale umenie zabaliť do písmen silu, ktorá pohne myseľ, to je dlhá cesta. Vykročili po nej účastníci tohtoročnej tradičnej medzinárodnej literárnej súťaže Račiansky jahodový kvet, ktorej organizátorom po 17-krát bol Miestny odbor Matice slovenskej v bratislavskej mestskej časti Rača a tamojší Okresný úrad.

Na medzinárodnom literárnom súbehu sa zúčastnili aj žiaci Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, ktorí získali niekoľko hodnotných odmien vo viacerých kategóriách. Na tému Z prázdninových potuliek písal a 3. miesto obsadil piatak Janko Farkaš. Pochvalné uznanie získala siedmačka Hana Čížiková za literárnu prácu na tému V kútiku

srdca. Na voľnú tému Rozprával mi starý otec písal piatak Darko Paúz a obsadil 3. miesto. Tretie miesto získala Kristína Kovarček o v á , Prihlásia sa na súťaž aj o rok. na snímke zľava: Hana ôsmačka, Čížiková, Darko Paúz a Kristína Kovarčeková ktorá písala na tému Čo Z kovačickej ZŠ prišlo oznámenie, že v dňoch dokáže pek- Rada číta, ešte radšej píše: prednedávnom bola 11. až 14. júna bude slávnostné né slovo? V Saňa Kráľovská odmenená žiačka vyhodnotenie súťaže a udelekategórii siedmeho ročníka nie cien, na ktorom sa zúčastní aj dospelých pochvalné uznanie sa Saňa Kráľovská, ktorá v súťaži spomínaná žiačka spolu so svodostalo do rúk prof. Márie Kotvá- Prečo mám rád slovenčinu, prečo jou profesorkou Máriou Kotvášovej-Jonášovej za literárne prá- mám rád Slovensko získala čest- šovou-Jonášovou, ktorá ju price More vody a Zajtra ráno o pol né uznanie. Z Úradu pre Slovákov pravovala. šiestej. žijúcich v zahraničí v Bratislave A. Chalupová

STARÁ PAZOVA

Deň školy Š

kolský rok 2012/2013 sa pomaly chýli ku koncu a v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka vo štvrtok 16. mája oslávili Deň školy. Slávnostný program bol v divadelnej sále a odznel v znamení hudby, tanca a pekného slova.

Na tradičnej májovej oslave Dňa školy sa zúčastnili početní hostia – predstavitelia lokálnej samosprávy, Miestneho spoločenstva, slovenských inštitúcií a ustanovizní v meste… ako i delegácia zo Slovenska – starostovia obcí z mikroregiónu Podunajsko zahrnujúceho obce

Z programu oslavy Dňa školy

Miloslavov, Dunajská Lužná, Rovinka, Hamuliakovo, Kalinkovo a

Most pri Bratislave. Hostí, priateľov školy, žiakov a ich rodičov, učiteľov

a bývalých osvetových pracovníkov na slávnostnom programe privítal riaditeľ Janko Havran. Okrem iného povedal, že i tento školský rok bol pre žiakov tejto školy úspešný. Pripomenul aj skvelé výsledky žiakov na početných obecných a oblastných súťažiach, ich angažovanosť v kultúrnom živote mesta, najmä v tanečných, recitačných a divadelných skupinách. Žiaci v programe ukázali iba malú čiastku toho, čo sa počas roka v škole naučili. Za pekný program žiakom a ich učiteľom sa v mene delegácie zo Slovenska poďakoval Milan Baďanský, starosta Obce Miloslavov a predseda mikroregiónu Podunajsko.

A. Lš.

PaDinSKý SPoloK Žien na PoDUJaTÍ noc mÚZeÍ. Už po druhýkrát sa v Noci múzeí v Novom Sade okrem iných spolkov zúčastnil i padinský Spolok žien (na snímke). Ústav pre rodovú rovnosť v aule budovy pokrajinskej vlády umožnil zorganizovať tematickú Výstavu bábok ženských dedinských spolkov vo Vojvodine. Spolok žien z Padiny sa zúčastnil s bábkami oblečenými v starodávnom a súčasnom kroji, ako i mladou nevestou. Vystavovali i bábky – suveníry, ktoré vyrábajú členky Spolku žien a bábiky zo šúpolia, ktoré robí Eva Mikulášová. Na tvári miesta Marína Mikulášová ukazovala, ako sa robia bábiky zo šúpolia. Keďže bola oblečená v slovenskom kroji, návštevníci preukázali veľký záujem a mnohí sa chceli aj fotiť. Predávali sa aj koláče, ktoré už tradične zhotovujú ženy tohto spolku. Ženy využili čas i na obchádzku Nového Sadu a pozreli si podujatia na otvorenom.

R. Kraticová

40

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

Chýrnik Minisukňa, mikroregión, makrokozmos, megakalória Z

ložené slová s prvou časťou mini-, mikro, makro-, mega- sa v slovenčine pomerne často vyskytujú. Ide tu o viac-menej medzinárodné termíny.

Mini- je prvá časť zložených slov s významom malý, drobný, krátky, napríklad minimóda, minimixér. A mini ako nesklonné prídavné meno (hovorové) znamená krátky, najkratší – typický pre krátku dámsku módu – opak maxi.

Mikro- je prvá časť zložených slov s významom malý, malé množstvo, napríklad mikroanalýza, mikrobus, mikrofotografia, mikroskop. Je to i predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca milióntinu, napríklad mikroampér, mikrometer, mikrovolt a pod. Novšieho pôvodu sú zloženiny, v ktorých je na druhom mieste domáce slovo: mikropoznámka, mi-

kropoviedka, mikrozáver a s mini-: minisukňa, minikabelka, minibus etc.

Makro- je prvá časť zložených slov s významom veľký, dlhý, vysoký – opak mikro-; napríklad makroanalýza, makrofyzika, makroklíma etc.

Mega- i megalo- je prvá časť zložených slov, obyčajne odborných termínov s významom veľký, nadmerný, mnohonásobný, násobný... napríklad megakalória, megalopola, megaspóra... a je aj predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca miliónty násobok. Čo je ešte príznačné a k tomu spoločné pre tieto zložené slová? Je to jednoduché, všetky tieto zloženiny, ako i tie neuvedené, sa píšu spolu, teda ako jedno slovo. ah

NOVÝ SAD. V rámci podujatia Dni slovanskej kultúry, ktoré sa uskutoční v dňoch 24. až 26. mája v organizácii Mesta Nový Sad, zúčastní sa aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý multimediálnym programom verejnosti predstaví kúsok slovenského sveta v Srbsku. Program bude v piatok 24. mája o 17.00 v miestnostiach ústavu, Ul. Njegošova 16/II/7, Nový Sad. BÁČSKA PALANKA, BÁČSKY PETROVEC, NOVÝ SAD. Sólistický koncert Mareka Stupavského, žiaka Hudobnej školy Isidora Bajića z triedy prof. Very Hofmanovej Momčilovićovej, bol v stredu 22. mája v Báčskej Palanke. V Báčskom Petrovci sólistický koncert M. Stupavského bude 28. mája v Gymnáziu Jána Kollára o 18.00 h a v Novom Sade 6. júna v Hudobnej škole Isidora Bajića, tiež o 18.00 h. ÚKVS

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 8. 5. 2013 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba priemyselnej koľaje Agroglobe s oddeľovaním zo staničnej koľaje č. 5 železničnej stanice Kukujevci, v km 105 + 196,33 železničnej trate Belehrad – Šíd a rekonštrukcia signálovo-bezpečnostného zariadenia pre potreby zabezpečenia oddelenej výhybky, na k. p. č. 4934, 5039, 4467/2 a 4467/5, k. o. Kukujevci, ZO Šíd, nositeľa projektu Agroglobe, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Národného frontu č. 23.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

ROZLÚČKA

SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 28. apríla 2013 nás navždy opustil náš otec a starký

na našu drahú manželku, matku a starú mamu

MÁRIU GAJINOVOVÚ rod. Čelovskú 1951 – 20. 11. 2012 – 2013 z Kulpína

PAULÍNA SELEŠTIANSKA Uplynulo šesť mesiacov, čo nie si medzi nami.

Spomienku na Teba si zachovávajú: manžel Ivan, dcéra Vesna s manželom Stankom a syn Davor s manželkou Darinou a deťmi Gabrielou a Alexandrom

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

rod. Miklovicová 1930 – 2013 z Petrovca Spomienku na Teba si zachová sestra Terézia

PAVEL SEVERÍNI 7. 4. 1929 – 28. 4. 2013 z Petrovca S úctou a láskou si na Teba budú spomínať synovia Pavel a Vladimír s rodinami

41

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou a starou mamou

ZUZANOU TOMÁŠOVOU rod. Suchánekovou 28. 1. 1929 – 12. 5. 2013 z Kovačice Večnú pamiatku si zachovajú a s láskou v srdci si na Teba budú spomínať Tvoji najmilší: syn Michal Tomáš a dcéry Zuzana Leňovská a Alžbeta Glóziková s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 27. mája 2013 uplynie päť rokov, čo ma navždy opustil manžel

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

PAVEL PÁLENKÁŠ 1946 – 2006 – 2013 z Petrovca

MICHAL JURÍK Na Teba myslíme v tejto chvíli, tisíckrát viac ako vždy…

Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

1920 – 2003 – 2013 S úctou si na manžela, ocka a starého ocka spomínajú manželka a syn a dcéra s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 28. mája 2013 uplynú dva roky, čo nás opustil manžel, otec a starký

MICHAL KORUNIAK

JÁN AGARSKÝ 23. 10. 1940 – 27. 5. 2008 – 2013 z Kysáča

1944 – 2011 – 2013 z Kulpína

ONDREJOM KRASNECOM Život bez Teba je smutný...

Manželka Milina

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 27. mája 2013 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil otec a starý otec

JÁN AGARSKÝ 23. 10. 1940 – 27. 5. 2008 – 2013 z Kysáča S úctou si na neho spomína syn Branislav s rodinou

5. 10. 1949 – 29. 4. 2013 z Hložian Spomienka na Teba zostáva večná.

Manželka Eva

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s apkom

ONDREJOM KRASNECOM

5. 10. 1949 – 29. 4. 2013 z Hložian Zanechal si nás v žiali. Vždy budeš žiť v našich srdciach a v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

5. 10. 1949 – 29. 4. 2013 z Hložian Spomienka na Teba zostáva večná.

Vnukovia Dáde a Danče, syn Vlado a Sneška

Dcéra Anna s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

23. 10. 1940 – 27. 5. 2008 – 2013 z Kysáča

Manželka, syn a dcéra s rodinami

ONDREJOM KRASNECOM

Dňa 27. mája 2013 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil otec a starý otec

JÁN AGARSKÝ

Čas plynie a spomienky na Teba navždy v srdciach zostávajú.

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

ONDREJOM KRASNECOM 5. 10. 1949 – 29. 4. 2013 z Hložian

ONDREJOM KRASNECOM S úctou si na neho spomína syn Jaroslav s rodinou

42

Zostaneš v našich srdciach navždy a spomienka na Teba zostáva večná.

Brat Ján s rodinou

5. 10. 1949 – 29. 4. 2013 z Hložian Rodiny Lukáčová a Chalupová z Kovačice

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kamarátom

Roky uplynuli, čo nás opustil náš manžel, oci a starký

so švagrom

VUKMANOM MEDOJEVIćOM

ONDREJ ČÁNI

9. 10. 1944 – 20. 5. 2013 zo Šídu

1931 – 2000 – 2013 z Petrovca

PAVLOM CHLEBIANOM 28. 2. 1943 – 10. 5. 2013 z Hložian

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Manželka a dcéra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

S ním sa lúčia kamaráti z Dunaja

SPOMIENKA

Uplynulo už päť rokov, čo nás opustil náš vrele milovaný a nenahraditeľný manžel, otec, svokor a starký

Namiesto gratulácie k Tvojim nedožitým 80. narodeninám so zármutkom si uvedomujeme, že sa nám nevrátiš. V našich srdciach budeš žiť, pokiaľ žijeme.

Viac nie si s nami, avšak aj naďalej nás hrejú spomienky na krásne chvíle s Tebou.

rodiny Lomenová a Forgáčová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA S hlbokým žiaľom oznamujeme, že nás dňa 20. mája 2013 opustil náš milovaný manžel, otec a dedo

JÁN ŠUSTER – ŠUCO 17. 5. 1933 – 24. 5. 2008 – 2013 z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

VUKMAN MEDOJEVIć PAVEL LISKA 1939 – 2006 – 2013 z Kovačice S láskou a úctou manželka Anna s deťmi

1944 – 2013 zo Šídu pochovaný v Novom Sade

Jeho nekonečná láska, obetavosť a srdečnosť zostanú navždy v našich srdciach.

Manželka Katarína a synovia Janko a Branko s rodinou

IN MEMORIAM

S láskou Tvoji: manželka Stojanka, syn Željko, nevesta Tatjana a vnučky Nikolina a Sandra

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Smrť je koniec života, ale nie aj koniec jednej nekonečnej lásky, ktorá v našich srdciach zanechala hlboké brázdy spomienok.

SPOMIENKA Na stretnutí generácie maturantov Gymnázia Jána Kollára v Petrovci – ročník 1976/77 zaspomínali sme si na zosnulých spolužiakov a profesorov zo 4. a

zo 4. b

ZDENA LONČARA FEDORA PRIVRATSKÉHO

IVANA HIELA MILINU KOLÁROVÚ – MAKOVNÍKOVÚ DR. MIROSLAVA KOPČOKA MILINU PÁLENKÁŠOVÚ – MIŠOVIČOVÚ ZLATU ZORňANOVÚ – HÁJEKOVÚ

Na moju dobrú mamu, svokru a našu starkú, jej veľké srdce, šľachetnú dušu a skromnú povahu nikdy nezabudne

Česť ich pamiatke.

dcéra Marka s rodinou

zo 4. c

NATÁLIU KOVÁČOVÚ, triednu profesorku MIRU JANDRIć – RADAKOVIć VERU ZONIć

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

MÁRIA ŠIMOVÁ 17. 2. 1928 – 24. 5. 2012 – 2013 z Kulpína

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 24. mája: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný seriál pod názvom Nízke Tatry.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov. Odvysielaný bude záznam z Poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade, z podujatia Noc múzeí a retrospektívneho koncertu lyrických piesní v Selenči.

• O 20.30 SPEKTRUM: Vysielanie bude venované prípravám na nadchádzajúcu Detskú divadelnú prehliadku 3 x Ď.

NEDEĽA 26. mája: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vyhradenom termíne bude odvysielaný dokumentárny film venovaný Emilovi Klobušickému, prvému slovenskému vojvodinskému filmárovi. Bol učiteľom v Kysáči, Kulpíne a Pivnici. Staral sa o výchovu, viedol deti k mravnosti, svedomitosti a iným ľudským hodnotám a s rovnakým zápalom ich zasväcoval do tajomstiev výroby fotografie.

• O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Májové vysielanie bude venované životu a dielu Martina Luthera a prezentované bude nové CD kovačického cirkevného spevokolu. Duchovné piesne zaspieva Katarína Kalmárová z Vojlovice a hajdušická evanjelická mládež.

Niekoľko slov venujú aj sviatku Zoslania Ducha Svätého na apoštolov.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Repríza Dotykov bude v pondelok o 4.00 a o 13.45 h.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 26. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Základná škola maršala Tita oslávila Deň školy Dni otvorených dverí Návšteva Domu kvetov Utorok 28. mája 16.00 – 18.00 KlenotElenka Haníková, predsedníčka Spolku nica Výstava Magdalény žien v Padine, sa zmieňuje o jubileách Tomanovej Slovenský film: Ružové sny Padinskí požiarnici oslavovali Čo nového v našom chotári? Čo nového v našom spoloVýber z programu TV Petročenskom živote? vec Piatok 31. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica

44

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 27. mája: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú Zuzana Čelovská, Michal Madacký, Želmíra Benková-Barbaričová a Ján Vozaf; Utorok 28. mája: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 29. mája: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 30. mája: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: odznejú ľudovky v interpretácii Rastislava Struhára, Kataríny Mosnákovej, Miroslava Hemelu, Kataríny Veňarskej a Miroslava Menďana Piatok 24. mája: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 25. mája: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 26. mája: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 28. mája: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 29. mája: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 24. do 30. mája Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 24. mája – Žaloba Sobota 25. mája Ján Brna, predseda Rady Miestneho – Prepadnutie v búrke spoločenstva, sa zmienil o oslavách Pondelok 27. mája Dňa Petrovca – Tajná misia 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 28. mája týždňa – Ako pavúk 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 29. mája s vami – Pasca pre turistov 22.00 Film: Bezpečné miesto Štvrtok 30. mája 24.00 Záver vysielania – Smrteľný následok 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Každý piatok o 18.15: Výber Nedeľa 26. mája z programu TV Kovačica 18.00 Hudobné blahoželania Každú sobotu o 18.15: Výber 18.45 Hit dňa, Reklamy, z programu TV Pančevo zostrih Molí

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 21 V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, básnika, prozaika a publicistu (1914 – 1984). Romány: Na brehu priezračnej rieky (1956), Námestie svätej Alžbety (1958)

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 29. mája o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o prípravách členov SKOS Detvan na nadchádzajúci FF Tancuj, tancuj...

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 17/18 z čísla 17 – 18 Hlasu ľudu z 27. apríla 2013 bolo: SVIATOK PRÁCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA CECHMAJSTROVÁ, Ul. maršala Tita č. 74, 21 425 SELENČA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Repríza v nedeľu 2. júna o 7.30 h.

25. 5. 2013

21 /4544/

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 – VODOROVNE: Ján Čajak, ara, lúka, rifle, cn, Mate, rev, O, anjeli, kula, vec, tí, para, ponorná, Or, svitá, kolo, Eol, akoby, RO, Z, mačky TAJNIČKA: JÁN ČAJAK

HLAS ĽUDU

45

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina klope na dvere Prvej ligy!

V 27. kole jedinú výhru na hosťovaní zaznamenali Odžačania, ktorí v Sriemskej Mitrovici nepríjemne prekvapili uchádzača o titul majstra. Taký výsledok prišiel vhod padinskej Doline, ktorá ťažko, ale predsa vyhrala nad pazovskou Jednotou a vážne klope na dvere Prvej ligy. Palić získal cenné body a svojho súpera – Cement posunul na dno tabuľky. Srem dosiahol šiestu remízu zaradom.

Staropazovská Jednota sa dostala do galiby, z ktorej ťažko vyviazne. Pančevčania pokračujú v sérii dobrých výsledkov.

Výsledky 27. kola: Palić – Cement 3 : 0, Sloga – Radnički (Š) 3 : 0, B. Topola – Srem 0 : 0, Dunav – ČSK Pivara 2 : 0, Dolina – Jednota 2 : 1, Radnički (SM) – Tekstilac 1 : 2, Senta – Mladost 0 : 0, Dinamo – Radnički (S) 2 : 1.

Program 28. kola: Cement – Dinamo, Radnički (S) – Senta, Mladost – Radnički (SM), Tekstilac – Dolina, Jednota – Dunav, ČSK Pivara – B. Topola, Srem – Sloga, Radnički (Š) – Palić.

DOLINA – JEDNOTA 2 : 1 (1 : 1) ekompletné mužstvo Staropazovčanov nemalo čo stratiť a v Padine nastúpili otvorene a nebojácne. Pokúsili sa prekaziť plány papierovému favoritovi a čiastočne sa im to aj darilo.

Hráči Doliny začali príliš ľahostajne, dovolili súperovi rozohrať sa a seba priviedli do ťažkej situácie.

Predsa veľmi rýchlo domáci, už v 10. min. z penalty, ktorú obrana hostí nepotrebne zavinila nad Đokovićom, získali náskok 1 : 0. Penaltu premenil Stajčić, a tak sa po dlhšom čase zapísal medzi strelcov.

N

Domáci sa uspokojili s vedením, čo využili pohybliví hráči Jednoty. Kapitán Živković a Vladisavljević robili starosti domácej obrane. V 30. min. P. Čížik fauloval Živkovića v šestnástke a dôsledný rozhodca Nikola Malidžan z Nového Sadu nariadil penaltu. Faulovaný Živković vyrovnal na 1 : 1.

Do konca polčasu Janković nevyužil šancu za hostí a Stajčićovu strelu brankár Mijatović nohou vyrazil na roh.

V druhom polčase obrana Jednoty dlho a dobre čelila útokom domácich. Vysokí obrancovia Mrkajić a Stegnjajić vyhrávali sú-

Záložník Doliny Milan Nedučić v tejto akcii trafil do brankára Jednoty Mijatovića

boje vo vzduchu. Húževnatá obrana Jednoty mala aj šťastie, lebo dve strely útočníkov otriasli brvno a žrď. Čoraz nervóznejší hráči domácich mrhali šance, Gigović aj trafil sieť, ale rozhodca gól anuloval pre postavenie mimo hry. Ako sa zápas blížil ku koncu, útočníkom Doliny pomáhali aj obrancovia.

Zvlášť Nedučić, P. Čížik a najlepší hráč Memović. Možno práve preto aj prišlo ku zmene výsledku. P. Čížik z voľného kopu odcentroval do šestnástky, kde najvyššie vyskočil Memović a hlavou prekonal Mijatovića – 2 : 1. Radosť fanúšikov Doliny bola ešte väčšia, keď po zápase zbadali, že Radnički prehral doma s Tekstilcom.

DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Ivanišević, Nedučić, Memović, Tripković, Đoković (Šalipurović), Stajčić, Kovačević, Ćirić (Gigović), Antić (Smailagić).

JEDNOTA: Mijatović, Živković, Šaponja, Ivić, Mrkajić, Milanović (Igrač), Stojanov, Stegnjajić, Janković, Vladisavljević (Fabók), Bosanac.

Ján Bokor

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Najsprávnejšie BORAC – TATRA 0 : 0 a zápase v Rakovci každé mužstvo malo iba po jednu šancu. V 72. min. Peťkovský zblízka trafil žrď a odrazenú loptu Jambrich z niekoľkých metrov hlavou poslal na bránu, ale domáci brankár Ivanović stačil strelu zneškodniť. V 89. min. odcentrovanú loptu z voľného kopu hráč Borca Marinković dobre hlavičkoval, no nebol presný. Počas celého zápasu v Rakovci sa hralo rýchlo, ale veľmi korektne, a deľba bodov je predsa najsprávnejšia.

Zápas sledovalo asi 50 divákov, viedol ho Sredojević z Nového Sadu, ktorý žltými kartami po-

N

46

trestal troch Kysáčanov – Savića, Danečeka a Cvetića.

TATRA: Mucha, Srnka, Funtík, Đaković, Savić, Cvetić, Kohút (Kulík), Račko (Jambrich), Kavran, Daneček, Peťkovský.

Mládežníci Tatry v majstrovskom zápase porazili novosadský Index 4 : 3. Góly za domácich dali Budík 2, M. Funtík a Vukosav.

Veteráni Tatry s celkom Vrbasu hrali nerozhodne 2 : 2.

Prvé mužstvo Tatry 22. mája malo na programe zápas 27. kola s mužstvom Čeneja na vlastnom trávniku.

Výsledky 26. kola: Susek – Futog 1 : 1, Sirig – Vinogradar 5 : 1, Železničar – Báčka 0 : 1, Sremac – Dinamo 1 : 3, Proleter

V Rakovci hráč Borca Marinković v 89. min. hlavičkoval nad bránu Tatry, a tak zostalo 0 : 0

– Fr. partizan 2 : 1, Čenej – Mladost 0 : 1, Borac – Tatra 0 : 0, Slavija – Fruškogorac 2 : 6.

Program 28. kola: Susek – Vinogradar, Futog – Báčka, Sirig

– Dinamo, Železničar – Fr. partizan, Sremac – Mladost, Proleter – Tatra, Čenej – Fruškogorac, Borac – Slavija.

Pavel Pálik

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

ŠPORT DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Nečakane ľahko vyhrali HAJDUŠICA – RATAR 5 : 1 (2 : 1) ajdušičania ľahšie než to očakávali získali ďalšie tri body. Vždy nepríjemný súper z dediny Kruščica sa tentoraz prejavil v príliš slabom svetle a domácim skutočne nebolo ťažko presvedčivo vyhrať. Od začiatku sa hralo na polovici ihriska hostí, ktorí sa bránili, iba ojedinelými protiútokmi ohrozovali bránu Hajdušice.

To sa im v 30. min. aj oplatilo. Využili neobozretnosť domácej obrany, prekonali brankára Đukića a ujali sa vedenia. Hajdušičania sa však nedali zmýliť. Iba Marko Lečić presnou strelou vyrovnal na 1 : 1 o pár minút neskoršie Lečić presnou strelou z 20 metrov vy- centroval, v šestnástke najvyššie peknú strelu Laurica, ktorý trafil rovnal, a potom v závere polčasu vyskočil Kocevski a hlavou loptu za- brvno a ďalšie výhľadné šance doslal do siete 3 : 1. Potom Radović vy- mácich útočníkov. Na druhej strane sieť hostí rozvlnil aj Kocevski.

Po zmene strán hostia akoby sa užil rýchly protiútok svojho celku a aj hostia dvakrát ohrozili Đukića. Bol úplne vzdali. Pred ich bránou sa zvýšil náskok na 4 : 1. Ten istý hráč to jedenásty majstrovský zápas zastriedali šance, z ktorých domáci tri pri konci zápasu uzavrel skóre toh- radom, vrátane aj posledné kolo jeaj využili. Najprv Barbulović pekne to zápasu. Zaznamenali sme ešte aj sennej časti majstrovstiev, ktorý

H

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Prehra, ktorá nebolí VRŠAC UNITED – SLÁVIA 3 : 0 (2 : 0) ovačičania odcestovali na zápas do Vršca bez šiestich hráčov, ktorí mali žlté, prípadne červené karty (Ninić, Vučetić, Stoja-

boli aj ďalší dorastenci Slávie Milosrdný a Bajić.

Podľa slov trénera Zlatka Mršulova majúc na zreteli fakt, že si veľa hráčov z prvej zostavy nemohli obliecť slávistický dres, hra Kovačičanov proti pravdepodobne budúcemu šampiónovi bola dobrá.

Hostitelia otvorili skóre v 20. minúte, keď zo štandardnej situácie hlavičkoval útočník FK Vršac United. Ďalší futbalista z útočnej dvojice domácich strelou z hranice pokutového územia stanovil konečný výsledok prvého polčasu.

Po prestávke mala Slávia niekoľko príležitostí, ktoré nevyužila. V poslednej minúte Brankár Kovačičanov Milan Andrić merania síl stredopoliar Vršca nović, Vl. Dudáš, Nestorovski a z protiútoku vsietil aj tretí gól pre Strakúšek). Na zápase s lídrom zo- svoj tím. Kým v predchádzajúcej sehral prvý zápas v seniorskom muž- zóne futbalisti z osady insity oba zástve Čech a na lavičke náhradníkov pasy s Vršac Unitedom vyhrali, v tej-

K

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

Hajdušičania neprehrali. Z toho 7 zápasov vyhrali a štyri hrali nerozhodne.

HAJDUŠICA: Đukić, M. Stojkovski (Csicsai), Mršić, Folťan, Radulović, Pomorišac, Lauric, Anđelovski (Radović), Kocevski, Lečić, Radak (Barbulović).

Ostatné výsledky 25. kola: Karaš (J) – Hajduk 3 : 3, Potporanj – Borac (VG) 2 : 1, Partizan – Vitorul 3 : 4, Vinogradar – Crvena zvezda 1 : 2, Borac (VS) – Ševac 1 : 0, Karaš (K) – Budućnost 2 : 6, Dunav – Jedinstvo 2 : 0. vlh

to sezóne prehrali aj doma (0 : 2), aj teraz vonku.

SLÁVIA: Vasić (Andrić), Ďuriš, Chalupa (Turano), Ďurkovský, Vukoje, Sachter, Mihálek, Válovec, Bíreš (Čech), Jovanović, S. Dudáš.

Po dueloch 25. kola v pásme ohrozenia sú okrem Dobrice ešte šesť klubov. Na tabuľkového lídra môžu v posledných piatich kolách zaútočiť teoreticky ešte len Polet Izbište a Borac Sakule. Oba kluby vyhrali na trávnikoch súperov. Ďalšie výsledky 25. kola: Vojvodina – Borac 0 : 1, Tempo – Sloga (BNS) 1 : 0, Budućnost – Polet 0 : 2, Jugoslavija – Partizan 0 : 0, Dobrica – BAK 2 : 4, Mladost –

Radnički 4 : 0, Vulturul – Sloga 0 : 0.

Ján Špringeľ

Obecná liga Šíd

Ilinciach, kde premohla domáci Borac výsledkom 3 : 0. O góly sa rozdelili Đorđević, Ištuk a Jovanović.

OFK Binguľa po veľkom boji na domácom trávniku remizovala s mužstvom Graničar z Jameny 3 : 3.

Strelci za domácich boli Rajić, Stambolija a Farkaš.

22. kole slovenské kluby konečne dosiahli pozoruhodné výsledky. Najúspešnejšia bola ľubská Jednota, ktorá doma porazila Sremac Berkasovo až 9 : 1. Tadić vsietil 5 gólov, Mrđanović 2, Nikolić a Cvetković po jednom. Šídska Jednota bola úspešná v

V

St. S.

47

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Napínavo do konca KRIVÁŇ – BUDÚCNOSŤ (H) 2 : 2 (0 : 1) ložanci pricestovali do Selenče bez niekoľkých hráčov prvej jedenástky, ktorí mali žlté karty, a preto domáci hľadali svoju šancu na dobrý výsledok s oslabeným súperom. Zápas sledovalo asi 300 divákov, ktorí hádam za posledných desať rokov nevideli takú bojovnosť a obetavosť hráčov Kriváňa.

Na začiatku sa hralo hlavne v strede ihriska. Selenčania sa z protiútokov pokúšali ohroziť bránu Budúcnosti, no príležitosti nevyužili Spasić, Malina a Darko Pavlov. Hostia zaútočili z ľavej strany, Jeličić sa pokúsil uvoľniť Fejdiho pred bránou, Alexy chcel odkopnúť loptu, ale to urobil tak nešikovne, že táto skončila v sieti Krstića – 0 : 1. Stalo sa to v 25. min. V 32. min. domáci očakávali penaltu, keď Trivunović ťahal za dres

H

rýchleho Darka Pavlova, ktorý spadol v trestnom území, ale rozhodca Vučković z Báča sa neozval.

Druhý polčas priniesol omnoho živšiu hru oboch tímov. Alexy a Kutenič prihrávali Malinovi, no tento netrafil. V 62. min. znova zaútočil Jeličić, ktorého pred trestným územím zrazil Banjac, dostal druhú žltú kartu, potom červenú a musel pod sprchy.

Hosťom skutočnosť, že mali hráča viac na trávniku, vliala nové sily a začali nebezpečne hroziť z krídelných pozícií prostredníctvom Fejdiho a Pavlisa. Práve táto dvojica sa postarala o presvedčivý náskok svojho mužstva. V 81. min. Fejdi odcentroval a Pavlis prekonal Krstića, ktorému sa lopta vykĺzla a skončila v sieti – 0 : 2.

Jednotliví diváci už vtedy začali opúšťať tribúnu v presvedčení, že je o víťazovi rozhodnuté. Tí, čo zostali, ešte silnejšie podporili kriváňovcov

a stal sa prakticky zázrak. V 85. min.

Jovović začal útok domácich, prihral Alexymu, tento uvoľnil Malinu a najlepší strelec Kriváňa vsietil – 1 : 2.

Hrala sa už 90. + 3. min., keď Spasić

Budúcnosť získala náskok v 25. min., keď Dominik Alexy (štvrtý sprava) nechtiac usmernil loptu do brány Krstića (Foto: Ďuky) potiahol útok z ľavej strany a krásnym lobom prekonal dovtedy spoľahlivého Tankosića – 2 : 2. Bola to veľká radosť pre domácich hráčov a obecenstvo, kým Hložanci rozčarovaní odchádzali zo Selenče.

BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Majstorović, Hataľa (Molnár), Severíni, Trivunović, Horvát, Fejdi, Pavlović, Jeličić (Chovan), Ožvát, Pavlis.

Michal Poliak

mund a Ruman, no ich strely predsa nepriniesli ani jeden Na druhej strane mužstvo gól. Poslednú príleSlávie sa zameralo na prožitosť mal Kuchta tiútoky, v 27. min. nalapred samým kondený Zorić unikol svojim com zápasu, no jeho strážcom, prihral Babićostrelu brankár Dukić vi, ale tento nebol taký vyrazil na roh. úspešný ako v 11. min.

Zápas viedol rozPo rohovom kope v 44. hodca Krneta z Báčmin. Milec hlavou mieril skej Palanky. Žlté nad bránu Budućnosti. karty dostali Séč, SivNaladený pre hru: V druhom polčase čević a Zorić u doLazar Zorić (Slávia hostia znova častejšie mácich, Maksimović Pivnica) útočili. Zaznamenali sme a Danilov dve u hostri neúspešné pokusy Fabóka, kým tí, ktorý preto musel opustiť trávnik. strely Danilova a Marjanova brankár SLÁVIA: Kašiković, M. Žigmund Kašiković zneškodnil. Keď v 73. min. (Kuchta), Séč, Milec, Sivčević, Nípo hrubom zákroku Danilova nad met (Ruman), Babić, Kotiv, LaSivčevićom rozhodca vylúčil hráča moš, J. Žigmund, Zorić (Doroški).

Budućnosti, domáci sa akoby zoVýsledky 19. kola: Bački hajbudili z driemot. Šance na zmenu vý- duk – Krila Krajine 1 : 3, Slávia – Busledku mali Zorić dvakrát, J. Žig- dućnost (P) 1 : 0, Kulpín – Vojvo-

dina 3 : 4, Bačka – Soko 5 : 3, Maglić – Proleter 3 : 3, Kriváň – Budúcnosť (H) 2 : 2.

V 20. kole budú hrať: Krila Krajine – Kriváň, Budúcnosť (H) – Maglić, Proleter – Bačka, Soko – Kulpín, Vojvodina – Slávia, Budućnost (P) – Bački hajduk.

úporný, prihral Burgerovi a tento šikovne vsietil – 1 : 2.

V 48. min. Kulpín vyrovnal tak, že Stajić z voľného kopu loptu zaslal pred bránu, Burger sa pokúsil hlavou skórovať, brankár odrazil koženú, ale Chalupka nechybil – 2 : 2.

Potom každé mužstvo nevyužilo po jednu šancu, Žakula za domácich. V 76. min. po výbornej akcii Tovariševčania znova získali náskok. V 84. min. hráči Vojvodiny prekvapili domácu obranu a strelili aj štvrtý

gól. V 86. min. Chalupku nedovoleným zákrokom zastavili v trestnom území a Santrač z penalty skorigoval na konečných 3 : 4.

Bol to kvalitný zápas, na ktorom rozhodca Malinović každému mužstvu ukázal po dve žlté karty.

KULPÍN: Stojčević, Haška, Stajić (Fábry), A. Kolarski (Trojanović), Ivezić, Peťkovský, Žakula, Abramović, Santrač, Kajtez (Chalupka), Burger.

Gavra Govorčin

Šťastná 11. minúta SLÁVIA – BUDUĆNOST (P) 1 : 0 (1 : 0) Svätodušnú nedeľu zápas v Pivnici sledovalo asi 200 divákov, v ktorom domáci získali cenné body v boji o záchranu v lige. Hneď na začiatku sa videlo, že sa hostia z Paragov nebudú iba brániť. Hráči Budućnosti zaútočili, v prvých desiatich minútach si vytvorili aj peknú šancu, ale brankár Kašiković znemožnil strelu Danilova.

A potom v 11. min. brankár Kašiković vysoko vykopol loptu do ihriska, obranca súpera Petrović ju nezasiahol, Zorić odcentroval a Babić vedľa obrancu Zelena rozvlnil sieť – 1 : 0. Tento gól nezmýlil hostí, ktorí aj ďalej útočili, takže sa trikrát vyznamenal domáci brankár Kašiković.

V

Časté zmeny výsledku KULPÍN – VOJVODINA 3 : 4 (1 : 2) rásne počasie, výborne upravený trávnik, na novej tribúne asi 250 divákov, medzi ktorými značná časť z Tovariševa, boli predpokladmi, že budeme sledovať dobrý futbal. Práve tak aj bolo.

Už v 10. min. ostrú strelu z pät-

K

48

KRIVÁŇ: Krstić, Petković, Jovović, Pavlović (Dobrík), Banjac, Anđelić, Alexy (Dalibor Mučaji), Kutenič, Darko Pavlov (Dejan Mučaji), Spasić, Malina.

nástich metrov brankár Stojčević vyrazil na roh. O dve min. neskoršie aj Santrač mal výbornú šancu, ale neprekvapil brankára. Nedorozumenie brankára Stojčevića a A. Kolarského v 27. min. využil útočník Vojvodiny a sieť sa vlnila – 0 : 1. Ten istý hráč v 35. min. z 25 metrov ostro vypálil, lopta za pomoci vetra zrýchlila let a bolo 0 : 2. Santrač bol v 45. min.

Ján Šuster

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

S otvorenými kartami MLADOSŤ – JUGOVIĆ 1 : 1 (1 : 1) ol to veľmi dôležitý zápas pre obe mužstvá. Mnohí si mysleli, keď videli na striedačke mužstva z Kaća iba jedného náhradníka, že hostia lacno predajú svoju kožu. No to sa tak nestalo. Jugović začal zápas s plným nasadením. Už v 6. min. pekným vo-

B

lejom z asi dvadsiatich metrov Kaćania prekvapili Radakovića a bolo 0 : 1.

Mladosť v tejto časti útočila. Do mužstva sa vrátil rekonvalescent Milan Pavkov a práve on v 25. min. peknými nožničkami zblízka matoval kaćského brankára Kneževića. Pred koncom prvého polčasu Mladosť prostredníctvom

Bez vôle a nádeje OMLADINAC – SLOGA 2 : 0 (0 : 0) užstvo erdevíckej Slogy tejto jari podáva striedavé výkony a nijako sa mu nedarí vyhrať niekoľko zápasov za sebou. Tréner Mita Ninković nedosiahol úspech ani na hosťovaní v Nových Bánovciach. Sloga v prvej časti znemožnila útočníkov domácich, ktorí robili chyby. Hostia nevedeli využiť slabú hru rivala, šance nepremenili Simeunović, Bojanić a Pendo.

V pokračovaní sa hralo útočnejšie, domáci boli agresívnejší a v 68. min. Mirosavljević z voľného

M

kopu z 25 metrov vsietil prvý gól.

Brankár Tojagić zle ocenil let lopty a bola to veľká radosť pre hráčov Omladinca. Do konca bolo ešte hodne času, aby aj Sloga zahrala lepšie a pokúsila sa aspoň vyrovnať, prípadne aj vyhrať. Avšak hostia urobili ďalšiu chybu a dovolili, aby rozhodca Batrić Aleksić v 75. min. vylúčil z hry Zeca. Desiati Erdevíčania hrali bez vôle a nádeje, akoby čakali len na koniec zápasu.

Hostitelia boli spokojní s minimálnym náskokom, ktorý si chránili. No predsa desať min. pred koncom nestrážený Pejčinović

PRI PRÍLEŽITOSTI DŇA KOVAČICE Kolkársky klub Slávia zorganizoval na vlastnej štvordráhovej kolkárni dvojdňovú súťaž družstiev. Minulú sobotu 18. mája 2013 súperili predstaviteľky nežnejšieho pohlavia. Prvé miesto získal celok Annamária. Druhú priečku si rozdelili Mix Uvita a Rybárky Padina, „bronzová“ pozícia patrila tímu Zvončice, kým PRS Relax (na snímke) skončil na siedmom mieste. O deň neskoršie súťažili aj muži. Šampiónom turnaja sa stal KMV Fagan (408 zrazených kolkov), vicemajstrom je celok Padinci (350), tretiu priečku si zaslúžil PK Ľavroš Padina (301). Pre súťažiacich kolkárov a členov vedenia sa v Kovačici týmto podujatím úspešná sezóna 2012/13 skončila. Prípravy na jesennú sezónu 2013/14 ale začnú čoskoro. Kolkársky klub bude mať od jesene znovu v lige aj ženský celok.

Ján Špringeľ

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

Stojiljkovića trafila brvno. Hneď potom hosťujúci brankár vybránil dobrú strelu Vrgovića.

V druhom polčase sa hostia akoby unavili. Mladosť viac útočila. Do hry vošiel aj Zbućnović a zmaril kolosálnu príležitosť, keď prudko hlavičkoval do zeme a lopta ponad brvno minula cieľ. V 80. min. na opačnej strane Jugović zblízka kopal tiež nad brvno.

Celkove možno povedať, že Mladosť mala bližšie k výhre.

Rozhodca Duraković zo Šídu bol

neistý, hoci podstatne neoškodil ani jeden celok.

Petrovčania do konca súťaže majú ešte tri veľmi ťažké zápasy, a to, koľko mužstiev opustí ligu, pravdepodobne sa bude vedieť až po skončení majstrovstiev.

MLADOSŤ: Radaković, Latinović, Novaković, Kobilarov, Rupar (Zbućnović), Ardalić, Torbica, Trišić (S. Grujić), Pavkov (Zorić), Vrgović, Stojiljković.

strelil aj druhý gól. Možno sa práve vďaka týmto bodom Omladinac zachráni v súťaži.

SLOGA: Tojagić, Vislavski, Zec, Strniša, Cvetičanin, Raičević, Kovačević, Milošević, Simeunović (Manojlović), Bojanić, Pendo.

Výsledky 27. kola: Index – Polet 2 : 1, Budućnost – Prvý máj 1 : 2, Borac – Srbobran 2 : 2, Omladinac – Sloga 2 : 0, Mladosť (P) – Jugović 1 : 1, Mladost (T) – Bačka 0 : 1, Stanišić – C. zvezda 3 : 1, Hajduk – Crvenka 3 : 3.

Program 28. kola: Polet – Hajduk, Crvenka – Stanišić, C. zvezda – Mladost (T), Bačka – Mladosť (P), Jugović – Omladinac, Sloga – Borac, Srbobran – Bu-

dućnost, Prvý máj – Index.

Samuel Medveď

Károly Vig

TURNAJ VETERÁNOV V KULPÍNE

Zvíťazila Budúcnosť sobotu 18. mája 2013 na ihrisku vedľa kanála v Kulpíne bolo rušno. Usporiadali 7. medzinárodný turnaj futbalových veteránov za účasti mužstiev z Riečky (Slovenská republika), pivnickej Slávie, hložianskej Budúcnosti a domáceho Kulpína.

V prvom zápase hostitelia a Riečka hrali nerozhodne 2 : 2. Po kopaní penált zvíťazili hostia 5 : 2. Druhý zápas zohrali Budúcnosť a Slávia, v ktorom boli lepší Hložanci 3 : 0. V boji o tretie miesto Kulpín premohol rovesníkov z Pivnice 2 : 1. Finále medzi Riečkou a Budúcnosťou sa skončilo 2 : 2. V penaltovom rozstrele úspešnejší boli Hložanci (5 : 3) a stali sa víťazmi turnaja.

Predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Rajko Perić odovzdal mužstvám poháre ako pamiatku na tento výborne zorganizovaný turnaj, ktorý podporili obec, MS Kulpín, Spolok kulpínskych žien a početní sponzori. Potom v Loveckom dome vedľa ihriska prebiehala družba účastníkov turnaja, ktorá potrvala až do rána.

G. Govorčin

V

49

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Pred bránou bezradne!

Dvaja zo štyroch uchádzačov o postup v nedeľu zažili nečakané prehry. Dunav premohol somborský ŽAK a Rusín pochodil ešte horšie v Sombore. Odžačanom sa prvým podarilo poraziť Rastinu po ôsmich výhrach za sebou. Aj Törekvés bol presvedčivý v dedine Aleksa Šantić. Laliťanom sa nepodarilo prekonať húževnaté mužstvo z Ribareva.

Výsledky 22. kola: A. Šantić – Törekvés 0 : 2, Odžaci – Rastina 4 : 0, Jedinstvo (K) – Šikara 4 : 1, Metalac – Rusín 3 : 0, Dunav – ŽAK 1 : 0, Lipar – Dinamo 2 : 1, Panónia – Jedinstvo (R) 0 : 0.

Program 23. kola: Panónia – A. Šantić, Jedinstvo (R) – Lipar, Dinamo – Dunav, ŽAK – Metalac, Rusín – Jedinstvo (K), Šikara – Odžaci, Rastina – Törekvés.

PANÓNIA – JEDINSTVO (R) 0:0 o výhre v Sonte nepočetné obecenstvo očakávalo nové víťazstvo doma nad Jedinstvom z Ribareva. Strely Valenta v 3. min. vedľa pravej žrde a Lepojevića nad bránu v 7. min. zahlásili útočnú hru domácich a góly v sieti súpera. Predsa najlepšiu príležitosť v prvej časti zmaril Va-

P

lent v 29. min., keď vybehol sám pred brankára Ćopića, chcel ho lobovať, ale tento loptu šikovne chytil.

Beztak oslabené mužstvo Panónie (chýbali Jovović, Mladenović, Kršić) druhý polčas začalo bez zraneného stredopoliara Mitića. Preto nie div, že domáci hrali rozhárane, útočníci pred bránou súpera pôsobili bezradne a bez fantázie. Predsa

Kapitán Panónie Vladimír Valent (v strede) ani z tejto príležitosti v 78. min. nedorazil loptu do siete...

Rančić, Valent, Lepojević, Milićević, Petrović a Nikolić nedokázali prekonať spoľahlivého brankára Ćopića ani z niekoľkých metrov.

Mohlo sa im to na konci plne vypomstiť, lebo Ribarevčania, ktorí v druhom polčase mali viac loptu v nohách, vo finiši dvakrát pohrozili. Brankár Balaša v 80. min. zastavil nebezpečnú prí-

zemnú strelu Humela a v 85. min. mal aj šťastie, lebo Kuridža z výhodnej pozície hlavičkoval vedľa brány.

PANÓNIA: Balaša, Lepojević, Jolić, Nikolić, Milićević, Bojić, Vranješ, Rančić, Valent, Mitić (Dražić), Petrović.

J. Pucovský

PREDNEDÁVNOM V STAROPAZOVSKEJ predškolskej ustanovizni Poletarac usporiadali jarnú miniolympiádu pre tamojších škôlkarov, a to pri príležitosti Svetového dňa hier. Deti z celodenného pobytu súťažili v početných hrách (horúce zemiaky, palacinky, chytanie rýb, minikros...). Z každej skupiny sa pretekalo desať detí, kým ostaní boli fanúšikmi (pozrieť fotografie). Najúspešnejším udelili odmeny, ktoré im prichystali vychovávatelia. Jarnú miniolympiádu v Poletarci mala na starosti odborná spolupracovníčka pre telesnú výchovu Sandra Molnárová a jej prvoradý cieľ je vštepiť lásku deťom k športu a zdravému spôsobu života. a. lš.

STRIEBRO ZO ŽABLJA DO PETROVCA. V rámci viacdňového podujatia Žabaljské dni okrem rôznych koncertov, výstav, predstavení, dielní, zorganizovali aj športové súťaže. Na volejbalovom turnaji senioriek sa zúčastnilo desať družstiev zo Srbska. Okrem hostiteliek (obsadili 3. miesto) o zlatý pohár v nedeľu 19. mája 2013 súťažili aj volejbalistky z Báčskeho Petrovca, Bečeja, Futogu, Vrbasu, Kikindy, Temerína, Sriemskych Karloviec a dva celky zo Sriemskej Mitrovice.

Najviac sa darilo VK Srem 1 zo Sr. Mitrovice, ktorý vo finále premohol petrovskú Mladosť 2 : 0 (28 : 26, 25 : 23). Petrovčanky (na snímke) si domov priniesli strieborný pohár a tešili sa aj z titulu pre najlepšiu hráčku turnaja, ktorý získala Anna Stojanovićová.

M. Ch.

50

25. 5. 2013

21 /4544/

HLAS ĽUDU

Traja najlepší pionieri: Pavel Pavlíni (3.), Denis Malina (1.) a Vladimír Gazáfi (2.) – zľava

Odmenení seniori: Jaroslav Káša (3.), Pavel Rago (tajomník Ikry), Jozef Ilčík (predseda), Pavel Mandáč (2.), Daniel Lojdl (1.) – zľava

RYBÁRI K JUBILEU SELENČE

Pekné predpoludnie pri vode N

a kanáli Dunaj – Tisa – Dunaj v nedeľu 19. mája 2013 vládlo opravdivé športové ovzdušie. Združenie športových rybárov Ikra zorganizovalo súťaž v love rýb udicou na plavák Selenča 2013, ktorú venovali selenčskému jubileu – 255. výročiu založenia dediny. O najlepšieho rybára súťažili siedmi seniori, kým medzi pioniermi boli siedmi chlapci a jedenásťročná Jasmina Gazáfiová.

Po trojhodinovom love predseda ZŠR Ikra Jozef Ilčík a tajomník Pavel Rago odvážili úlovky, vyhlásili najlepších, odovzdali im zaslúžené odmeny a diplomy.

V kategórii pionierov najviac zručnosti, ale i šťastia mal Denis Malina, ktorý sa stal víťazom. Druhý bol Vladimír Gazáfi a tretí Pavel Pavlíni. Medzi seniormi triumfoval Daniel Lojdl, druhé miesto obsadil Pavel Mandáč a na tretej priečke skončil Jaroslav Káša.

Pre všetkých pretekárov, ale aj ostatných Selenčanov a divákov, ktorí strávili krásne nedeľné dopoludnie v prírode, pri vode, chutný paprikáš uvaril Pavel Čús. Súťaž úspešne zorganizovalo selenčské ZŠR Ikra za podpory Miestneho spoločenstva Selenča, Obce Báč a podnikateľa Štefana Kováča.

Tajomník Ikry Pavel Rago zvlášť pochválil veľkú účasť detí, z ktorých predsa mnohí neprejavili odvahu zapojiť sa do súťaže pionierov.

Juraj Berédi-Ďuky

Nádejní rybári selenčského ZŠR Ikra

Aj vďaka tomuto kaprovi Pavel Mandáč získal druhé miesto

Mieň na udici Jána Kiša

Kuchárovi Pavlovi Čúsovi bolo veru teplo pri kotle...

Biele Blato Roku 1866 na území medzi dvomi riekami Tisou a Begejom vznikla nová osada – Eliesenheim. Prví obyvatelia boli Nemci. Tí však pre časté povodne v rokoch 1876 – 1877 zutekali a dedina zostala pustá, a roku 1883 sa prisťahovalo 180 rodín Slovákov z Padiny. Ich potomkovia zotrvali na tomto území až dodnes a práve toho roku oslavujú 130 rokov od tej významnej udalosti. Dnešné pomenovanie osada dostala po prvej svetovej vojne. V Bielom Blate žije trochu nad 500 Slovákov, čiže tretina celkového počtu obyvateľov. Svorne spolunažívajú s Maďarmi, Bulharmi, Srbmi a Rómami. Bieloblatčania sa odjakživa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Po druhej svetovej vojne sa ako stavebný materiál začína intenzívnejšie exploatovať a spracúvať trstina, ktorej je tuná neúrekom. Táto močaristá rastlina je dnes ochrannou značkou osady, ktorá je už známa aj ako multietnické, multikultúrne a multijazykové prostredie.

V poslednom čase je čoraz prítomnejšia etno a vidiecka turistika.

V. Hudec