Hlas 47 2013 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4570/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 23. 11. 2013 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Naša literatúra a jej percepcia na Slovensku

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Červený diamant z Tibetu

39 rybárov – 9 rýb!

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Médiá dokážu koexistovať 6 Všade dobre, doma najlepšie, alebo...? 8 Psy ako bezdomovci

9 SLOVENSKO 10 ĽUDIA A DIANIA 11 Asimilácii (ne)možno čeliť 15 Ruky si podali Buzitka a Lug 19 Jej Výsosť tekvica – strava a liek 21 Hold vďaky prvému biskupovi SEAVC Adamovi Verešovi v Lugu

22 DETSKÝ KÚTIK

Slávnostná akadémia z príležitosti 10. výročia inštitúcie pokrajinského ombudsmana prebiehala v utorok vo veľkej sieni Zhromaždenia APV v Novom Sade. (s. 4) O. Filip

22 Keď jesennú náladu nepokazí ani dážď

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 26 Nebezpečný skladový škodca – rušník skladový 28 Exotická nákaza z Afriky

31 KULTÚRA 31 Našla sa kniha pre každého 32 Otvorenejší pre spoluprácu 34 Tanec, divadlo a krásne slovo 37 Herečka Zuzana Tomášová

Nový chodník do starej vlasti (s. 15)

J. Bartoš

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Natrápili renomovaného hosťa 47 Hviezda zhasla, aby zažiarila 49 Prvá prehra doma 51 Dravce neboli dravé Autor titulnej fotografie: Andrej Meleg

Na stranách Hlasu ľudu prinášame i rozhovor s novou vedúcou Oddelenia slovakistiky v Novom Sade prof. Dr. Jarmilou Hodoličovou. (s. 36) J. Čiep

EDITORIÁL

Dieťa – jeho práva, ale aj ochrana

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

To, že aj deti majú svoje práva, je jasné ako polárna noc. Ako aj to, že ich treba uplatňovať, ale s dávkou miery a ostražitosti, lebo prax neraz ukázala, že aj tieto, ako aj početné iné, sú zneužiteľné.

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

etreba však zabúdať, že na prvom mieste je dieťa, ktoré je zraniteľné, a až potom treba uvažovať o tom, nakoľko a či sa tzv. detské práva ujali v spoločnosti. Lebo na malých jedincov číhajú veľké nebezpečenstvá – od fyzických, psychických, psychosomatických, až po virtuálne. Svetový deň detí, ktorý si 20. novembra pripomíname už dlhý rad rokov, je príležitosťou uvedomiť si, že v mnohých kútoch spoločnosti čupia nebezpečné pazúry, ktoré čakajú na vhodnú chvíľu, aby zaútočili na dieťa. Také pazúry často vyskočia aj z počítačovej obrazovky – priamo z internetu. Ako ochrániť naše drobčatá, ale aj tie staršie dcéry a synov od internetových nebezpečenstiev, ktoré sa ako huby po daždi rýchlo šíria, začnúc od detskej pornografie, pedofílie, manipulácie s drogami, či lákanie do extrémnych náboženských siekt? Po odpovedi pátrali aj na Národnej konferencii o bezpečnosti detí na internete a bezpečnom používaní IKT, ktorá sa uskutočnila začiatkom tohto týždňa v Belehrade. Hlavný odkaz konferencie určitým spôsobom podal námestník ministra pre telekomunikácie Nebojša Vasiljević, ktorý najavo „objavil“ dávno známu pravdu, ktorá hovorí o tom, že internet nie je virtuálny svet, ani útek od reality, ale je súčasťou našej každodennosti, ktorý má vplyv na deti, buďto dobrý, alebo zlý. Keď si toto každý z nás uvedomí, ihneď mu bude zreteľná náplň výchovno-osvetovej akcie keď ide o ochranu detí pri používaní internetu, ktorú treba naštartovať hneď, ak ste to ešte neurobili. Vzdelávanie, zvyšovanie povedomia tak u rodičov, osvetových pracovníkov, ako aj u samotných detí, medializovanie tejto problematiky. To sú základné kroky k zaisťovaniu bezpečnosti na internete, ktorými treba vykračovať rázne. Oporné zábradlia, čiže príručky, návody, dokumenty, tipy a zlaté pravidlá na webových stránkach už vybudovali mnohé inštitúcie, akými sú Ministerstvo vonkajšieho a vnútorného obchodu a telekomunikácií (www.kliknibezbedno.rs), Pokrajinský ombudsman (www.bezbedaninternet. ombudsmanapv.org), rôzne domáce mimovládne organizácie, akou je napríklad aj Novosadská novinárska škola s partnermi, a zvlášť osožnou je britská stránka www.getsafeonline.org. Na dôvažok podstatnú úlohu zohráva rodičovské určenie hranice – časovej, obsahovej, rozsahovej – používanie tohto masovokomunikačného prostriedku a stála kontrola či prítomnosť rodiča alebo dospelého príbuzného vedľa dieťaťa pri online spôsobe komunikácie, vzdelávania alebo zábavy. Čiže povedať: „Tu je hranica – stena, ktorú nesmieš ani prekročiť, ani obísť, ani zbúrať...“

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní.

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň 168 HODÍN

Snahy novembrové vonku pozorujúc, akoby všetko všetkému stálo v ceste. Nedostatok peňazí brzdí hospodárske zotavenie, nedostatok vôle a vhodných kandidátov o celé dva mesiace posunul zvolenie päťčlennej dočasnej správy Belehradu, ktorú povedie Siniša Mali a ktorá do dvoch mesiacov má vypísať voľby, nedostatok zodpovednosti poznačil pôsobenie Agentúry pre zahraničné vklady a promovanie exportu (SIEPA), pochybné mravy sa podpísali pod zmedializovanie nárokov, listov a očakávaní odsúdeného bývalého šéfa Štátnej bezpečnosti Radomira Markovića, chybné tézy badať v stratégii obhajoby na súdnom procese s majiteľom Delty Miroslavom Miškovićom, ktorý odštartoval pred niekoľkými dňami... Je tu ale i november v znamení inakších, rozmanitých

snáh a črtajúcich sa možností na ozdravné rezy. Air Serbia sa teší z príchodu nových krídiel, vláda, my a svet zo skutočnosti, že na nedeľných zopakovaných lokálnych voľbách v Kosovskej Mitrovici nebolo nepokojov a incidentov, no bolo lepšieho ohlasu Srbov. Cieľ v tomto prípade síce svätil niektoré nie celkom vyberané prostriedky, no najpodstatnejšie je, že sa prvý primátor novej väčšinovej srbskej Obce Severná Mitrovica bude v kosovskom systéme lokálnej samosprávy voliť v druhom kole l. decembra medzi kandidátmi občianskych iniciatív Srbská a SDP Krstimirom Pantićom a Oliverom Ivanovićom. Riadiac sa heslom, že je politika záležitosťou pragmatickou, taktiež presvedčením, že je zásadným cieľom procesu rokovaní dlhodobé a celkovo akceptovateľné

riešenie kosovského problému, Srbsko – čo sa kvituje i v správe generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona – počas uplynulého dialógu s Prištinou prejavilo veľa flexibility a ešte viac úsilia. I na utorkovej schôdzi Bezpečnostnej rady Spojených národov o Kosove premiér Ivica Dačić podotkol našu pevnú orientáciu na aktívne a konštruktívne pokračovanie rozhovorov s Prištinou na všetkých úrovniach, ako aj na uplatnenie doteraz dosiahnutých dohôd. To si vyžaduje nielen naše, ale aj dodatočné úsilie Prištiny. Lebo bez nastolenia systému vládnutia práva ťažko na Kosmete dnes hovoriť o ochrane ľudských, ešte menej o chránení menšinových práv. Tamojší život ako najnázornejšia skúšobňa, poznačená právnym a iným chaosom, to nedvojzmy-

selne potvrdzuje. Z 230 000 ľudí, ktorí túto oblasť opustili v roku 1999, sa vrátilo len 18 000, z čoho je len 4 000 tzv. stálych alebo udržateľných navrátilcov. Tak ako ani v láske, ani v bežnom živote sa ľudia nevracajú tomu, komu neveria. Tento trend je na Kosove príznačný zvlášť pre rok, ktorý pomaly už odpisujeme. Prameňom nádeje vo všetkom zostáva skutočnosť, že si nielen my čoraz tesnejšie spájame budúcnosť s eurointegráciou. Slušný život totiž ťažko existuje mimo Európskej únie. Je to maják, ktorý zatiaľ účinne tlmí a brzdí mnohé nepremyslené skutky politikov na okolí, uprednostňujúcich neistotu ako jedinú istotu – pre seba. Nie je ich v týchto končinách málo. Ale ani inde.

Istá sociologička skonštatovala, že moc je toxická, čo prakticky znamená, že osoby pohybujúce sa v toxickom prostredí musia byť predmetom verejnej kontroly. Názor opodstatnený, lebo keby tak nebolo aj u nás, tak by pokrajinský ombudsman počas uplynulého desaťročia neprijal až 7 266 podaní, z čoho sa až 85 percent podnetov vzťahovalo na narúšanie všeobecných ľudských práv. Ani by nebol iniciátorom viac ako stopäťdesiat konaní, či nezaslal takmer päťsto odporúčaní a

mienok rozličným orgánom správy. To, čo môže tešiť, a na čo poukázala pokrajinská ombudsmanka Anikó Muskinja Heinrich, je, že sa inštitúcia za tieto roky veľmi zviditeľnila, takže sa občania čoraz častejšie obracajú na ňu v záujme ochrany vlastných práv. Dôvera je opodstatnená: v dvoch tretinách prípadov sa odporúčania pokrajinského ombudsmana realizujú, čo je na úrovni európskych priemerov v členských štátoch EÚ, v ktorých inštitúcie verejného ochrancu práv majú omnoho dlhšiu tradíciu ako my. Ako inštitúcia, zaoberajúca sa otázkami ľudských práv, pokrajinský ombudsman po všetok tento čas badateľne prispieva k ich ochrane a zveľadeniu. Ako súčasný rytier modernej demokracie, ku ktorej stále spejeme.

Oto Filip

DESAŤ ROKOV INŠTITÚCIE POKRAJINSKÉHO OMBUDSMANA

Rytieri demokracie e to jasné: keby inštitúcia verejného ochrancu práv nebola potrebná, hádam by ani neexistovala. Keďže je súčasťou politickej sústavy vyspelých krajín, napríklad Švédska, už pár storočí, jasné je, nakoľko neprehliadnuteľný je jej skutočný význam, predovšetkým v nových demokraciách, akou je i tá naša. Zvlášť keď tie – ako to v utorok na slávnostnej akadémii pri príležitosti 10. výročia inštitúcie pokrajinského ombudsmana, ktorá bola v budove Zhromaždenia APV, vyzdvihol ochranca občanov Srbska Saša Janković – zdedia staré problémy – nevyvinuté inštitúcie, nevybudovaný právny štát, všetko umocnené nereálnymi očakávaniami občanov. V pozdravnom prejave účastníkom podujatia István Pásztor podotkol, že sú ľudské práva, demokracia a mier tri nevyhnutné činitele samotného historického

pohybu a procesu. Lebo bez uznaných a chránených ľudských práv nieto demokracie, tak ako aj bez demokracie nie sú minimálne podmienky riešiť zrážky pokojnou cestou. Za základnú úlohu tak ombudsmana, ako aj všetkých účastníkov verejného života v tejto dobe, označil vybudovanie takej politickej spoločnosti, ktorá bude pestovať občianske hodnoty slobody a zodpovednosti. A rovnako tak bude dôstojnosť človeka a občana považovať za nedotknuteľnú.

23. 11. 2013

O. Filip

47 /4570/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň STRETNUTIA, ROZHOVORY, NÁZORY: Mgr. IVAN SEČÍK, CSc., ŠTÁTNY TAJOMNÍK MINISTERSTVA KULTÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Médiá dokážu koexistovať nešné masovokomunikačné prostriedky sú skutočne širokou, vždy aktuálnou témou. Kým sú niektoré aspekty ich pôsobenia, akými sú sloboda, nezávislosť, žurnalistická etika, stálicami, iné sú zase novodobými fenoménmi, nad ktorými zostávajú visieť otázniky a na ktoré stále treba hľadať adekvátne odpovede. O prostriedkoch hromadnej komunikácie v digitálnej ére, s dôrazom na skúsenosti Slovenska, sme hovorili so štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Mgr. Ivanom Sečíkom, CSc., ktorý nedávno pobudol v Belehrade. – Súčasnú dobu mnohí hodnotia ako rozkvet širokých informačných možností, iní im zase oponujú tvrdením, že v podstate ide o nábehy k digitálnej anarchii... – Je to paradoxný jav, pretože sa na jednej strane ohromne rozmnožujú možnosti prístupu k informáciám, kým sa na strane druhej potom stávajú ľudia, bežní občania, zraniteľnejšími. Pretože, ako ukazuje aj posledná prax, viaceré, veľmi citlivé údaje sú vlastne rôznymi, či národnými alebo súkromnými spoločnosťami, spracované a je možné ich zneužiť. Takže v tom je ten rozpor, paradox tej doby. Anarchia súvisí s tým, že žiadne pravidlá, ktoré by sa dohodli povedzme na európskej úrovni, kýmkoľvek nebudú mať globálny charakter, sú vlastne neuplatniteľné. – Ako tieto problémy vnímajú vo vašej krajine? – My sa na Slovensku snažíme o taký záujem a zámer, aby internet podľa možností bol čo najslobodnejšou tribúnou pre občanov. No čím viac internet preniká do sféry klasických médií, tým viac musí podliehať nejakej sfére obmedzení. Týka sa to napríklad možností, ktoré globálna sieť poskytuje z hľadiska šírenia audiovizuálnych mediálnych služieb alebo programov, ktoré sú podobné televíznym progra-

23. 11. 2013

47 /4570/

mom. Čiže, pokiaľ plní takéto funkcie, tam budú musieť byť i nejaké obmedzenia, najmä na ochranu detí a mládeže. Lebo ukazuje sa, že mládež je veľmi aktívny účastník internetu a aj deti sa už od malička dokážu touto technikou v prvej miere zabávať a v druhej ju aj využívať. Ale o to sú aj zraniteľnejší. Preto musia byť na jednej strane aj právne aj nejaké technické možnosti ochrany, a na tej druhej, čo je tiež veľmi dôležité, musí byť aj vysoká miera zodpovednosti ľudí, ktorí robia s novými médiami. Určitá miera samoregulácie je absolútne nevyhnutná. Taká, aby sa zachovali všetky základné hodnoty ľudských práv v možnostiach prístupu k informáciám, ako i ochrana predovšetkým tých najslabších, detí a mládeže, pred negatívnymi obsahmi. – Akým spôsobom Slovensko v súčasnosti reguluje niektoré z uvedených javov, čiže aké telesá na to má? – Máme také štandardné regulačné orgány, ktoré sú bežné HLAS ĽUDU

vo všetkých demokratických európskych štátoch. V oblasti rozhlasu a televízie bol ešte v roku 1991 – 1992 vybudovaný regulačný orgán, ktorý sa volal Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie. Po určitej novelizácii zákona sa momentálne nazýva Rada pre vysielanie a retransmisiu. Je to nezávislý orgán vytvorený parlamentom, ktorého členov volia členovia parlamentu. To je hlavný orgán, ktorý vykonáva reguláciu na úrovni tzv. duálnych systémov vysielania. Čiže má dosah tak na verejnoprávny rozhlas a televíziu, ako aj na súkromné médiá. Voči súkromným médiám je tým základným regulátorom, pretože prideľuje licencie na vysielanie, kontroluje ich plnenie a má právomoci uplatňovať sankcie v prípade, že tieto médiá porušujú zákon. Existujú aj určité samoregulačné orgány, akým je Tlačová rada, ktorú vytvoril syndikát novinárov a združenie vydavateľov. V oblasti reklamy je Rada pre reklamu, ktorá tak isto

vychádza z európskych princípov etiky reklamnej tvorby a snaží sa ju aplikovať v našich podmienkach. Samozrejme, existujú aj klasické súdne orgány, pokiaľ dochádza k sporom. Médiá majú právo odvolať sa voči rozhodnutiu rady na súd, na ktorom je v konečnom dôsledku to, ako v danom prípade rozhodne. – Povráva sa, že jednou zo špecifík budúcej doby bude i zatlačenie printových médií a kníh novými médiami do kúta... – Poviem pravdu: nezdieľam tie názory. Bol som nedávno na jednej konferencii, kde austrálsky vedec rozprestrel ohromnú mapu sveta a ukázal, v akých časových obdobiach budú zanikať tlačové médiá. Podľa jeho prognóz v Amerike by to už malo byť v rokoch 2016 – 2018, potom postupne v Európe, niekedy v štyridsiatych rokoch tohto storočia by aj Afrika mohla byť tým zasiahnutá. Úprimne povedané, neverím tomu. Lebo tak ako moderné technológie nezničili knihu, tak isto internetové médiá nepotlačili klasickú tlač. Presvedčený som, že dokážu koexistovať, samozrejme, v úplne inej podobe. Už nikdy nebude asi také množstvo a systém rozšírenia bežných, hlavne tlačových médií, no som si istý a presvedčený, že sa zachovajú. Myslím si, že to nie je len otázka generačná. Ja som človek, ktorý využíva veľmi široko aj internet. Ale zas nič nie je nad to, keď si tie noviny otvorím a pokojne si pozriem a vidím napríklad aj ich grafickú úpravu. To je komplexný produkt, ktorý na televíznej obrazovke alebo inde nevidieť. Takže o tom to je. Tak isto viem, že teraz sú veľmi populárne elektronické knihy. Pre mňa je však zážitkom pri čítaní v pokoji i to prevracanie strán knihy, alebo táto ako umelecký výtvor, ktorý má svoju hodnotu. Lebo nie je to len akýsi technický systém... Oto Filip

TÝŽDEň SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

Všade dobre, doma najlepšie, alebo...?

Kam ďalej?

edzinárodný deň študentov sa oslavuje 17. novembra. Tento dátum nás podnietil zamyslieť sa nad otázkou, nad ktorou sa každoročne zamýšľajú mnohí skončení stredoškoláci – študovať doma alebo v zahraničí? Čo uprednostniť? Porovnávať, zvažovať a rozhodnúť. Každoročne mnoho vojvodinských Slovákov odchádza na štúdiá na Slovensko, kde tvoria najväčšiu skupinu zahraničných študentov. Počas októbrového stretnutia s ministrom školstva Slovenskej republiky Dušanom Čaplovičom predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić zdôraznil, že súčasne na Slovensku študuje okolo 500 našich študentov, kým na Novosadskej univerzite študuje zhruba 700 študentov – vojvodinských Slovákov. Počet študujúcich doma a na Slovensku je takmer vyvážený. Pravdaže, každý z nich má dôvody na to, prečo odísť študovať na Slovensko, prípadne zostať študovať doma. Karolína Kolárová z Jánošíka je študentkou farmaceutického inžinierstva v Novom Sade. Zapísala sa do srbského gymnázia, v druhom ročníku sa presunula do petrovského gymnázia a to najviac kvôli plánovanému odchodu na Slovensko. Počas stredoškolského štúdia bola medzi najlepšími žiakmi, avšak rozhodnutie padlo na štúdium v

Máme dve strany – spokojných s vyučovacím systémom v našej krajine, a tých, ktorí kvôli vzdelávaniu zašli za hranice. Aj jedni, aj druhí musia byť pripravení na to, že po ukončení štúdií môžu naraziť na určité ťažkosti, ktoré sa v našej (a asi nielen v našej) krajine stali každodennosťou. Buď môže naskočiť problém nedostatku pracovných miest alebo ak sa aj naskytne pracovné miesto, prípadná nemožnosť nostrifikácie diplomu získaného na Slovensku odborníka prinúti, aby pracoval ako neodborný. Podľa predsedníčky Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlany Zolňanovej najťažšie je nostrifikovať diplom sociálnej práce, lebo na našich fakultách nejestvuje ekvivalentný odbor. NRSNM intervenovala na patričných miestach, ale odpoveď nebola potešujúca. „Problémy s nostrifikovaním diplomov majú aj

Novom Sade. Vyučovanie na Technologickej fakulte vysoko hodnotí. Ako povedala, profesori sa im naplno venujú, prednášky a cvičenia sú na vysokej úrovni a ani raz neobanovala, že neodišla študovať na Slovensko. Iný prípad je s Branislavom Makanom z Petrovca, ktorý sa rozhodol vo vzdelávaní pokračovať na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej t e c h n i c k e j Ďalšia generácia štipendistov NRSNM univerzity v Bratislave. Uvažoval o študovaní iné odbory. Srbský minister školtohto odboru v Novom Sade, ale stva Tomislav Jovanović prisľúprevahu malo Slovensko, lebo sa bil, že v dohľadnej dobe schvália nachádza v EÚ. Podľa neho di- zákon, ktorý nostrifikačný proplom, ktorý získa v zahraničí, bude ces skráti na rozumnú lehotu, ale mať väčšiu hodnotu. Podobne sa zostáva otázkou, kedy sa to uskuzmieňuje aj Martin Zorňan z Kul- toční. Vedomí sme si toho, že pína, ktorý je toho názoru, že vy- väčšina vyštudovaných mladých učovanie v školách na Slovensku ľudí zostáva na Slovensku. Lepšie je kvalitnejšie než u nás, a to bol pracovné podmienky by ich určiaj dôvod, aby sa už po zakončenej te podnietili, aby sa vrátili, ale základnej škole zapísal na Stred- NRSNM nemôže na to vplývať. Kenú odbornú školu v Starej Turej. ďže im nemôžeme ponúknuť prá-

cu, nemôžeme vplývať ani na to, kde budú začínať svoje kariéry. Môžeme byť iba sponou medzi podnikateľmi zo Slovenska a u nás, ktorí by čoraz viac vkladali do nášho prostredia, čím by sa vytvárali pracovné podmienky pre všetkých vyštudovaných mladých ľudí,“ hovorí Zolňanová. Mnohí naši študenti sú štipendistami Slovenskej republiky, ale aj NRSNM každoročne finančne podporuje niekoľko domácich študentov rôznych odborov. V polovici novembra podpísala zmluvy s ďalšou skupinou štipendistov – so študentmi nemčiny, slovakistiky, žurnalistiky, práva a etnomuzikológie. Aj tento počin Národnostnej rady sa môže chápať ako svojrázny spôsob zamedzenia alebo aspoň „obmedzenia“ odchodu mozgov do zahraničia, čiže motivácie mladých ľudí, aby zostávali študovať a po-

tom aj pôsobiť v našej krajine. A finančná pomoc je vždy vítaná... Otázka, či dilema na túto tému nateraz je otvorená. Zostáva iba nádej, že naša krajina prekoná viacročnú hospodársku stagnáciu a umožní mladým ľuďom, aby získané vedomosti uplatnili tam, kde sa narodili – v Srbsku. Vtedy by sa domov vrátili aj tí, ktorí sú teraz za hranicami. Aká by to bola vyspelá krajina! J. Pániková

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň MALÉ A STREDNÉ HOSPODÁRSKE SUBJEKTY

Podpora ako opora akmer 25 zmlúv podpísali v polovici novembra v budove vlády APV predstavitelia malých a stredných výrobných hospodárskych subjektov, ktorí získali podnetné prostriedky na základe augustového súbehu Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Celková suma subvencií je 17 550 000 dinárov, z čoho je 10 550 000 určených na väčšie investície a 7 000 000 na bežné subvencie, prípadne zadováženie reprodukčného materiálu na výrobné potreby. Záujem hospodárskych subjektov bol skutočne veľký: o peniaze na stabilizáciu produkcie, modernizáciu výrobných procesov alebo zabezpečenie reprodukčných materiálov sa ich uchádzalo viac ako sto, no možnosti boli také, aké boli – skromné. Tým, čo neuspeli, zostáva čakať jar, čiže ďalšie podobné súbehy a nové kolá subvencií. – Úmerne vlastným finanč-

Aj malé kroky veľa znamenajú – Vzhľadom na viaceré prostriedky, ktorými váš sekretariát sústavne podnecuje vznik nových pracovných príležitostí, ako to hodnotíte a ktoré odvetvia sa v kontexte možnej zamestnanosti javia ako perspektívne? – Na úvod by som vyzdvihol, že sú všetky prostriedky, ktoré sa získajú od štátu, veľmi významné. Vláda Vojvodiny sa s dobrým úmyslom stále snaží pomáhať podnikateľom. V záujme toho naplánované je aj otvorenie Podnikateľskej kancelárie, kde týchto ľudí zoskupíme, budeme sa zaoberať ich návrhmi, žiadosťami, prostriedkami. V takejto situácii aj malé kroky znamenajú veľa, čoho sme si plne vedomí. Keď ide o zamestnanosť, tu si treba viac všímať hlavne spracovateľský a textilný priemysel. V prípade nových technológií zjavné je, že v nich je veľmi zastúpená recyklácia, ako aj výroba nových zo zrecyklovaných produktov. Nám sa to možno v tejto chvíli zdá trochu divné, ale je jasné, že v budúcnosti toho bude čoraz viac. Lebo aj Európa, aj štandardy Európskej únie podporujú recykláciu a spracovanie mnohých materiálov a tovarov, o ktoré trh prejavuje záujem. Zaznamenal: O. Filip

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

INÝ NÁHĽAD

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DRAGO ÐOKIĆ, NÁMESTNÍK POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA PRE HOSPODÁRSTVO, ZAMESTNÁVANIE A RODOVÚ ROVNOSŤ

nápady. Každá z približne sto súbehových aplikácií obsahovala idey, ktorými sa speje k rastu ziskovosti a tým aj zamestnanosti. Je to výbornou správou, ktorá dokazuje, že keď ľuďom ponúknete vhodný pod-

Ďuro Varga

ným možnostiam Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo sa snaží podnietiť výrobu a zaslať dobrý odkaz predstaviteľom úseku malých a stredných podnikov a podnikateľom. Títo majú veľmi dobré hospodárske

net, tak sú pripravení úspešne zrealizovať kvalitné projekty, – podčiarkol pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. Vedomý si toho, že by sa subvenčných prostriedkov na rast technicko-technologickej vybavenosti firiem, zlepšenie kvality výroby, podporu exportu a certifikovanej výroby, ako aj uvádzanie novátorstva, pýtalo omnoho viac, predsa ho i tie, ktoré podnikatelia v súčasnosti dostávajú, robia spokojným. Najmä kvôli tomu, že kríza núti spoločnosti trikrát pouvažovať o tom, do čoho vložiť každý získaný dinár. Pokrajinský tajomník Vasin to vyjadril konštatovaním, že nie je ťažko byť múdry s veľkými peniazmi pri veľkých projektoch. Treba totiž vedieť ako sa obracať s málo peniazmi na realizáciu sľubných projektov, ktoré môžu zaručiť zisky. A tých je vo Vojvodine dosť. O. Filip

TÝŽDEň KOMENTÁR

Psy ako bezdomovci nohí naši spoluobčania majú psov – miláčikov a strážcov. Tieto zvyčajne majú svoju adresu a svojho najlepšieho kamaráta, čiže majiteľa. Ale čo, keď sa zo psa stane bezdomovec? Stráži on aj

hlásime kompetentnej službe v lokálnej samospráve „problematického“ psa. Pri druhých dvoch možnostiach sa však javí problém. Kto nás uistí, že potulujúci pes má tú správnu výchovu, ak sa o takej dá hovoriť? Kto zaručí, že len čo ho privedieme do vlastného dvora, neuhryzne nás do päty? Ktoré oddelenie v obecnom dome je to „pravé“, ktoré má právomoc doriešiť problematiku túlavých psov a akým spôsobom, keď vieme, že aj naši miláčikovia majú svoje práva? Veľa otázok a takmer všetky zostávajú v tejto chvíli nezodpovedané. Lebo psychológovia psov neexistujú. Lebo nie každá lokálna samospráva má útulky pre opustené a neraz týrané zvieratá. Dokonca predpisy nehovoria ani v prospech psieho cestovania do zahraničia, čiže v prospech odvádzania túlavých psov do azylu v susednej obci... V. Dorčová-Valtnerová © Amaviael/StockFreeImages.com

vtedy občanov a ich príbytky, alebo aj zaútočí na nich? Odpoveď nemôže byť jednoznačná, lebo aj psy, podobne ako všetky živé bytosti na tejto planéte, sú aj priateľské, aj nepriateľské. Závisí len na akého na ulici nadídete. Či na takého, ktorý žmurká na vás, krúti chvostom a chce sa pritúliť, lebo ho predchádzajúci majiteľ doslova vykopol na ulicu, alebo za vami uteká a šteká s úmyslom rozdriapať vám nohavice. Často sa stretáme s takýmto javom. Raz sme ľahostajní, inokedy spolucítiaci, neraz aj vyľakaní. Ľúto nám je, že majitelia nechcú viac svojho miláčika. Bojíme sa o seba, a zvlášť o svoje deti, ktoré sa nevedia obrániť od (potenciálneho) útoku nahnevaného zvieraťa. Čo však s tým urobiť? Predísť tomu sa môže rozličnými spôsobmi. Po prvé, majitelia psov neurobia zo svojich najlepších priateľov bezdomovcov. Po druhé, ak máme možnosť, pritúlime túlavého psíka a povieme: Odo dnes si môj strážca a ja tvoj. Po tretie, pri-

TAKTONS 2013

Zvukári súťažili podľa nových pravidiel trnásty medzinárodný festival profesionálnych zvukárov Taktons prebiehal v dňoch 13. až 16. novembra v Novosadskom rozhlase. Ide o súťaž profesionálnych rozhlasových a televíznych nahrávok, v ktorej sa hodnotí všeobecná kvalita zvuku v nahrávkach. Tohto roku účinkovali verejné mediálne servisy z Macedónska, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Slovenska, Rumunska, Maďarska a zo Srbska. Prvé tri dni boli súťažného charakteru, keď odborná porota hodnotila snímky z úhrnne 16 kategórií zvukových nahrávok. Novinkou tohtoročnej súťaže bolo to, že všetky príspevky museli mať rovnakú úroveň hlasitosti, a to podľa štandardov Európskej rádiodifúznej únie. Na 14. Taktonse najúspešnejší boli zvukári z Rumunska, ktorí podľa zná-

mok jury vyhrali v šiestich kategóriách, verejný servis Vojvodiny získal tri ceny, Rádio-televízia Srbska a RTV Slovinsko dve a prvé miesto obsadili aj verejný servis Chorvátska, Maďarska a Bosny a Hercegoviny. Okrem súťažnej časti návštevníci si mohli pozrieť aj výstavu profesionálnych audio- a videovybavení, ktoré boli vystavené v štúdiu M Novosadského rozhlasu. V rámci podujatia, na ktorom si predovšetkým zvukári „zmerali” svoje zručnosti, na Fakulte technických vied prebiehala aj Druhá medzinárodná konferencia z oblasti akustiky a audiotechniky, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia z 11 krajín. Za ukončením festivalu svojráznu bodku položil koncert Orchestra Aleksandra Dujina a aradáčskych meškárok. M. Gašpar

ODMENA ZA KREATÍVNU FOTOGRAFIU ODCESTOVALA DO KULPÍNA. Vydarenú fotografickú gratuláciu k októbrovému výročiu hlasľudovcov zaslal stredoškolák Igor Červený z Kulpína, a tak sa zapojil do akcie Hlas ľudu v našom dome, ktorá bola aktuálna na stránke Hlasu ľudu v rámci spoločenskej siete Facebook. Nielenže sa zapojil, ale si zaslúžil aj odmenu. Za fotku pomenovanú Večer vnuka a babky s Hlasom ľudu získal fotoaparát. Navštívili sme Červenovcov a odovzdali odmenu Igorovi a jeho mladšiemu bratovi Borisovi, ktorý je na spomenutej fotke. Bratia sa darčeku potešili a s radosťou prezradili, že im fotoaparát bude spoločný. Igor sa fotografovaniu venuje ako záľube a neraz zašle fotky na fotosúťaže. Vysvetlil, že fotografovanie je svojráznym spôsobom aj súčasťou jeho školenia. Chodí do Technickej školy Milevy Marić Einstein v Novom Sade, odbor architektúra, kde je presné oko pri všímaní detailov nevyhnutné. Fotka, ktorú zaslal do Hlasu ľudu, vznikla ako výsledok chvíľkovej inšpirácie. Všimol si, že brat a starká spolu prezerajú najnovšie číslo Hlasu ľudu, a tak ich ihneď aj odfotil. Obaja bratia Červenovci vraj čítajú náš týždenník. Staršieho Igora zaujímajú predovšetkým osadové udalosti a mladšieho Borisa baví šport. K. Gažová 23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO PRAVICOVÉ SUBJEKTY SA VO VOĽBÁCH DO ÔSMICH SAMOSPRÁVNYCH KRAJOV DOKÁZALI PRESADIŤ LEN V BRATISLAVE

Ďalšie víťazstvo Smeru avicový Smer je naďalej presvedčivo najsilnejšou stranou na Slovensku, menej priaznivcov má práve v Bratislave. Záujem ľudí o politiku klesá, čo by mohlo zahrať do kariet extrémnejším politikom. Takto by sa skrátka dali zhodnotiť výsledky prvého kola župných volieb. A na tomto hodnotení zrejme nič nezmení ani druhé kolo, ktoré sa uskutoční už cez víkend, a to len v niektorých samosprávnych krajoch. Pokiaľ ide o voľby županov, Smer doslova valcoval. Z ôsmich samosprávnych krajov kandidáti s ich podporou nakoniec zrejme zvíťazia v siedmich. Juraj Blanár v Žiline, Peter Chudík v Prešove a Jaroslav Baška v Trenčíne si zabezpečili županský post už v prvom kole no-

vembrových volieb. Vzhľadom na vysoký náskok sa im zrejme po druhom kole pridá aj Tibor Mikuš v Trnave, Vladimír Maňka v Banskej Bystrici, Zdenko Trebuľa v Košiciach a Milan Belica v Nitre. Podobne to vyzerá aj v župných parlamentoch. Pravica dokázala akotak vzdorovať Smeru práve v Žiline, zatiaľ čo v Trnave boli ľavičiarom tradične silným súperom strany maďarskej národnostnej menšiny. Diametrálne odlišná situácia je v Bratislave. Tuná podľa všetkého zvíťazí doterajší predseda samosprávneho kraja Pavel Frešo z pravicovej SDKÚ – DS, keďže mu už v prvom kole k víťazstvu chýbalo len 1,5 percenta hlasov. Ľavica úplne pohorela aj vo voľbách do župného parlamentu. Smer získal

jediný mandát z celkovo 44, čím si výrazne pohoršil položenie oproti predchádzajúcim voľbám, keď mal až desať poslancov. V skutočnosti sa však žiadne výraznejšie prekvapenie nekonalo. Najviac rozruchu vyvolali voľby župana v Banskobystrickom kraji, kde do druhého kola postúpil krajný pravičiar Marián Kotleba. Politik, známy svojou protirómskou rétorikou a gardistickou uniformou, získal 26-tisíc hlasov a porazil dokonca aj bývalého pravicového ministra sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. „Keď chýba alternatíva, problémy sa neriešia, ako sa v bystrickom regióne neriešil rómsky problém, vtedy dostávajú priestor politici, ako je Kotleba,“ uviedol pre Plus 7 dní politológ Ján Baránek.

AKÝ DOPAD MAJÚ A BUDÚ MAŤ KLIMATICKÉ ZMENY NA ŽIVOT NA SLOVENSKU

Zvieratá sa sťahujú do výšok posledných týždňoch vedci zverejnili niekoľko poplašných scenárov týkajúcich sa globálneho otepľovania. Camilo Mora z Havajskej univerzity na základe počítačových modelov odhaduje, že už po roku 2050 budú extrémne horúčavy, ako ich poznáme dnes, úplne bežné. Podľa organizácie Climate Policy Initiative klimatické zmeny budú planétu ročne stáť až dve miliardy dolárov. Ďalší odborníci tvrdia, že do roku 2100 sa teplota na Zemi v priemere zvýši o viac ako dva stupne Celzia, čo je kritická hranica. Ako tieto zmeny môžu zasiahnuť Slovensko? Doktor prírodných vied Pavel Šťastný zo Slovenského hydrometeorologického ústavu zdieľa názor, že klimatické zmeny sa dotknú aj Slovenska. O predpovediach sa však nechce vyjadrovať. „Aj 95-percentý odhad je stále len hypotéza, ktorú dokáže overiť iba čas.“ K jasným záverom nám chýbajú presné dáta z minulosti, modely, ktoré to skúmajú, nedokážu zhodnotiť všetky vplyvy, stále presne nepoznáme vnútornú dynamiku

23. 11. 2013

47 /4570/

klimatického systému a nevieme ani predpovedať, ako sa k riešeniu vplyvov globálneho otepľovania postavia ďalšie generácie. Už dnes však môžeme na území Slovenska pozorovať výskyt živočíchov a rastlín, ktoré sa k nám dostali z juhu a našli tu nový domov. Zatiaľ tento presun nie je príliš agresívny a niekedy môže dokonca prinášať aj isté pozitíva. Napríklad teplomilné buky, ktoré nahrádzajú niektoré

HLAS ĽUDU

smreky v často smrekových lesoch, môžu priniesť do monokultúry potrebnú variabilitu. Naopak, napríklad svetlomilná zlatobyľ obyčajná má sklon úplne potláčať pôvodnú vegetáciu. Možno pozorovať aj výskyt rýb, ktoré vytláčajú tie pôvodné, podobne je to aj s lastúrnikmi. Z teplejších krajín k nám prilietajú aj nové druhy vtákov. Typickým príkladom je posun živočíchov a rastlín do vyšších nadmorských výšok.

Zaujímavé bolo sledovať aj to, ako si v hlasovaní bude počínať nový politický subjekt – NOVA konzervatívneho bývalého ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Ten zrejme nemá veľa dôvodov na radosť. Napriek nasadeniu viacerých známych tvárí strane sa podarilo obsadiť len skromných päť kresiel vo všetkých ôsmich župných parlamentoch spolu. Pravda, z výsledkov volieb nemožno vyvodzovať ďalekosiahle závery. Z jednoduchého dôvodu – účasť bola mizivá. K urnám sa dostavil len každý piaty volič. Nemusí pritom byť len celkové znechutenie politikou a politikmi. Podľa viacerých odborníkov sú kraje vytvorené umelo. „Ľudia sa s krajmi nestotožňujú,“ tvrdí politológ Martin Klus. „Historické Záhorie je rozdelené do troch krajov, Spiš do dvoch.“

Rastislav Boldocký Tak sa dostal aj kliešť do nadmorských výšok viac ako osemsto metrov nad morom, kde by sme ho predtým hľadali márne. V budúcnosti sa zrejme krajina nevyhne väčším extrémom v počasí. Obdobia sucha sa môžu predlžovať, zrážky by mali mať viac charakter náhlych búrok. Prílišné suchá a povodne tak budú pravdepodobnejšie. Klimatické pásma sa celkovo posunú. Na chladnom Liptove bude o niekoľko desiatok rokov taká klíma, ako je teraz v Podunajskej nížine. Pavel Šťastný uvádza, že otepľovanie zasiahne aj do rôznych podnikateľských aktivít. Napríklad na miestach pod 800 metrov nad morom neodporúča do budúcnosti plánovať prevádzkovanie lyžiarskych vlekov. Uživia sa tam skôr trate pre horské bicykle alebo akvaparky s pekným výhľadom na kopce. Teplotné pomery z Podunajskej nížiny by sa mali na Liptov a do iných severných oblastí dostať okolo roku 2075. Slovensko, ako sme ho poznali po dlhé stáročia, tak pre najbližšie generácie môže celkom zmeniť svoju tvár. (zp) Foto: TASR

ĽUDIA A DIANIA ČELNÍ ĽUDIA STAROPAZOVSKEJ OBCE NA MEDZINÁRODNOM STRETNUTÍ V NEMECKU

Podpísali memorandum o spolupráci dňoch 4. až 6. novembra sa Goran Savić, námestník predsedu Obce Stará Pazova pre ekonomický rozvoj a strategický marketing, so

Ministerka Eveline Lemke a námestník predsedu obce Goran Savić

spolupracovníkmi zúčastnili na medzinárodnom stretnutí pod názvom Circular economy week v nemeckom meste Birkenfeld. Cieľom tohto viacdňového podujatia, pod patronátom Ministerstva pre ekonomické otázky, ochranu klímy, ener-

gie a regionálneho plánovania Ne- mestami zo Srbska) a Inštitútom Ruma, Apatin, Lazarevac, Lajkovac, mecka a rezortnej ministerky Eveli- pre zelenú ekonómiu a IfaS inštitú- Osečina, Koceljevo, Knjaževac, Ivanne Lemke, bolo predstaviť najús- tom. Toto memorandum je jedným jica a Čačak), majú tesne spoluprapešnejšie príklady uplatnenia sú- z prvých krokov v projekte výstavby covať na príprave a schvaľovaní časných technológií v oblasti ob- siete zelenej ekonómie v Srbsku. Vý- Master plánu a stratégie projektu na noviteľnej energie, energetickej roba zelenej energie v Srbsku je používanie obnoviteľných zdrojov účinnosti a ochrany životného pro- veľkou šancou pre lokálne samo- energie. Konečným cieľom je aktívna účasť uvedených aktéstredia. rov memoranda v reOrganizátori tohto meštruktuovaní energeticdzinárodného stretnutia kého úseku v Srbsku a pre všetkých účastníkov podporovanie najmä súusporiadali aj obchôdzky kromného úseku na jeho viacerých lokalít, s rozličzapojení sa do výroby nými prístrojmi na výrobu energie zo zdrojov, ktoré zelenej energie v oblasti sú dostupné. Rhein – Hunsk, aby čím Tiež každá obec, resp. kvalitnejšie preniesli svomesto bude mať možnosť je drahocenné vedomosz budúcej výroby obnoviti a skúsenosti. Tam údajteľnej energie vytvoriť ne veľmi praktickým spôpodmienky na príjmy, sobom demonštrovali i Účastníci medzinárodného stretnutia mali možnosť ktoré sa potom po naveľkú použiteľnosť ener- obzrieť si aj solárne panely a veterné mlyny vrhnutom modeli budú gie vetra, energie biosprávy, lebo doteraz nebola orga- môcť reinvestovať i do projektov z masy a geotermálnej energie. V utorok 5. novembra sa konalo nizovaná spotreba jestvujúcich zdro- oblasti energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia. oficiálne podpisovanie zmluvy o jov. Obce a mestá, v rámci podpísaspolupráci medzi Obcou Stará PaA. Lešťanová zova (a ešte deviatimi obcami a ného memoranda (Stará Pazova,

ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA – PLÁNY A SKUTOČNOSŤ

Moderná trať Stará Pazova – Nový Sad o tri roky ekonštrukcia železničnej trate Stará Pazova – Nový Sad by sa mala začať v polovici nasledujúceho roka a ukončiť v roku 2017. Finančné prostriedky na túto investíciu v sume 300 až 350 miliónov eur sa zabezpečia z ruského štátneho úveru, vysvetlil nedávno novinárom Nenad Stanisavljević z podniku Železnice Srbska. Prízvukoval, že sa v súčasnosti intenzívne pripravuje projekt, keďže Obec Sriemske Karlovce konečne dala súhlas na definovanie trasy (stiahla žiadosť o výstavbu mosta). Do rámcov tohto projektu patrí výstavba železničného mosta na Dunaji v Novom Sade, kde práce meškajú, ako povedali, 19 mesiacov. Keď sa celá železničná investícia ukončí, na úseku medzi Belehradom a Novým Sadom vlaky budú jazdiť priemerne 120 km za hodinu, čo znamená, že novými vlakmi cesta z

Dvojkoľajová rýchlotrať v pazovskom chotári

jedného do druhého mesta bude trvať 40 minút. Pretože na úseku od Nového Belehradu po Starú Pazovu je už vybudovaná úplne nová dvojkoľajová trať, aj existujúce vlaky tu jazdia 100 až 120 km za hodinu, takže železničnú prepravu používa čoraz väčší počet občanov, najmä tí zamestnaní v belehradských podnikoch a úradoch.

Pazovskí študenti toho času častejšie cestujú vlakom aj do Nového Sadu, lebo sa vlaky čo do rýchlosti už teraz vyrovnajú autobusom, ibaže na tejto relácii vlaky neraz meškajú, hoci nie tak často ako skôr. Aj počet odchodov je väčší ako v minulosti: v priebehu dňa býva 20 príchodov a odchodov vlakov, čo sa vyrovná autobusovej preprave s tým, že je železničná

preprava už teraz trojnásobne lacnejšia. Témou železničnej a autobusovej prepravy sa 22. októbra zaoberali aj výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova. Podnetom k tomu bola výbornícka otázka Slobodana Popovića (SSS), ktorý nastolil nielen problém platenia autobusových perónových lístkov pre žiakov, ktorým obec prispieva na prepravu, ale chcel takisto vedieť, prečo Železnice Srbska a Obec Stará Pazova neprejavujú záujem o obnovenie linky Beovozu v tejto časti Sriemu (zrušená bola pred rekonštrukciou trate na tomto úseku). Je pravda, že pravidelne asi v hodinových intervaloch premáva jeden elektrický vlak na relácii Inđija – Batajnica, takže cestujúci, ktorí chcú ďalej pokračovať v ceste linkami Beovozu a BusPlusu (mesačný lístok v Belehrade platí pre všetky relácie) musia za prepravu elektrickým vlakom dodatočne platiť. Tak či onak, ľudia si pomaly zvykajú na lacnejšiu železničnú prepravu, o čom svedčia už teraz plné vlaky na relácii Inđija – Batajnica, a najmä na relácii Belehrad – Nový Sad. K. Verešová

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA SAVINO SELO

Z Torže do Savinho Sela tri roky uplynie šesť storočí od prvej známej písanej zmienky o dnešnej dedine Savino Selo (dnes územne patrí k Obci Vrbas). Dnešné meno jej dali kolonisti roku 1947, ktorí prišli prevažne z Čiernej Hory, tiež z Bosny a Hercegoviny, Macedónska a iných častí druhou svetovou vojnou vyčerpanej krajiny, takže vlastne bola a zostala„Juhosláviou v malom“ až do terajších čias. Najmä z hľadiska úpadku hospodárstva a obyvateľstva. Osada sa pôvodne volala Torža, po nemecky Torschau a Torscha, po maďarsky Torzsa. Na základe výmeru niekdajšej kráľovskej komory vo Viedni roku 1783 sa tam prisťahovalo 250 nemeckých rodín. Prišelci, využívajúc štátne benefíciá, čoskoro vybudovali pohľadnú dedinu s rovnými širokými vzdušnými ulicami, ekonomicky mimoriadne silnú. Postavili široko-ďaleko známe mlyny, tiež konopárne, tehelne, sódovkáreň, početné remeselnícke dielne, ba mali aj

elektráreň a všetky potrebné služby. Toržianska hlavná ulica široká 46 metrov, ktorú krášli štvorradové stromoradie, získala roku 1928 na výstave v Barcelone cenu za vzhľad. Práve v

Toržianski Švábi sa po oslobodení Juhoslávie museli odsťahovať. Doteraz o Torži a svojom živote v nej napísali niekoľko publikácií. Existuje aj jedna v srbčine: hovorí prevažne o Savinom Sele a spomínajú sa v nej, okrajovo, i Slováci. Podľa úradných štatistík teraz je ich tam 142 a celkove v Savinom Sele žije už iba 2 957 obyvateľov. V roku 1945 v Torži

Hlavná ulica v Savinom Sele iba zďaleka pripomína tú toržiansku

tom roku tam vznikol aj dobrovoľný hasičský spolok. Roku 1896 v Torži zapískal prvý vlak, o tri roky neskoršie sa v tamojšej pošte ohlásil telegraf a roku 1911 aj telefón.

bolo až 352 Slovákov a činili 22,90 % obyvateľstva, zato ale už o tri roky neskoršie, teda po plánovanej kolonizácii, hoci ich bolo 322, činili už iba 6,5 % z celkove 5 084 obyvateľov.

BANÁTSKI MATIČIARI NA PORADE V ZREŇANINE KONŠTATOVALI

Asimilácii (ne)možno čeliť émou okrúhleho stola predstaviteľov banátskych MOMS-ov, ktorý 13. novembra usporiadali v Zreňanine, bolo Asimilácia a ako jej čeliť. Matičiarov z Bieleho Blata, Aradáča, Vojlovice, Hajdušice, Kovačice, Padiny, Jánošíka a z ústredne v Petrovci pozdravil predseda zreňaninského MOMS Adam Markuš a vyzval ich, aby zabránili tomu, aby sa Slováci v ich prostrediach dostali tam, kde sú dnes zreňaninskí Slováci, kde okrem hŕstky Slovákov, ktorá sa zoskupuje v MOMS a cirkvi, iných akoby v tomto meste ani nebolo. V čulej diskusii banátski matičiari konštatovali, že medzi Slovákmi, najmä v národnostne zmiešaných prostrediach, je asimilácia skutočne vypuklý problém, čomu je asi na vine príliš nízke národnostné povedomie Slovákov. V súvislosti s tým bolo počuť aj celý rad príkladov, že sa deti, ale aj dospelí Slováci medzi sebou rozprávajú po srbsky, že si rodičia deti zapisujú do srbských tried, že v nacionálne zmiešaných manželstvách sa rodičia Slováci nesnažia svoje dieťa naučiť po slovensky. Bolo však počuť aj konštatácie, že na asimiláciu, čiže cel-

23. 11. 2013

47 /4570/

kové zmenšovanie populácie Slová- píšu do slovenskej alebo srbskej triekov v Srbsku vplýva aj nízka natalita dy. Ako príklad uviedli Jánošík, kde na jednej a veľká mortalita na druhej pracuje jedna z mála výlučne slostrane, čo sa ďalej negatívne reflektuje venských škôl v Srbsku a aj napriek na školy tím, že malý počet žiakov váž- tomu jednotliví rodičia svoje deti zane ohrozuje slovenské triedy, ale aj sa- pisujú do srbskej školy v Plandišti a namotné školy. Ako príklad vplyvu pro- liehania učiteľov a riaditeľa, aby to nestredia a politiky na nacionálne povedomie a tým aj na asimiláciu bol uvedený príklad riaditeľa školy Neslováka v prevažne slovenskom prostredí, akým je Kovačica, kde sa čoraz viac detí Slovákov zapisuje do srbských Z porady banátskych matičiarov v Zreňanine tried. Vyslovená bola mienka, že riaditeľ školy, ktorý nie je robili, vonkoncom neakceptujú. V Slovák, je ľahostajný voči týmto otáz- Hajdušici zasa riaditeľ, ktorý je čierkam a nepodnecuje povedomie u Slo- nohorskej národnosti, trvá na tom, aby vákov. Takéto tvrdenie iní popreli a deti so slovenským pôvodom nauviedli príklad škôl v Hajdušici a Ara- vštevovali hodiny slovenčiny s prdáči, kde riaditelia, ktorí tiež nie sú Slo- vkami národnej kultúry, ale väčšina rováci, svojou činnosťou podnecujú dičov tú možnosť rázne odmieta. Príkladov je zrejme mnoho, avšak pestovanie materinského jazyka. Zároveň konštatovali, že len od rodičov účastníkom tejto rozpravy sa nepoa ich povedomia závisí, či si dieťa za- darilo odpovedať na otázku, ako neHLAS ľUDU

Sú domnienky, že k toržianskym zemepánom ako bíreši, prípadne ako učni k tamojším majstrom dochádzali pracovať Slováci evanjelického vierovyznania z Pivnice, ktorí tam postupne (najmä po ukončení 2. svetovej vojny) zostávali natrvalo. Keďže ich bolo málo, nezaložili si vlastný cirkevný zbor; organizačne sú fíliou slovenského ev. a. v. zboru v Pivnici. Pivnickí ev. farár k nim prichádza v druhý deň Vianoc a Veľkej noci, tiež odbavuje pohreby a krsty. Stretávajú sa v malej modlitebnici v Ulici Janka Čmelíka (neďaleko terajšieho cintorína). Zariadili si ju v dome, ktorý roku 1989 kúpila pivnická matkocirkev. Hneď po oslobodení v toržianskej základnej škole sa vyučovalo aj po slovensky; slovenské triedy zanikli koncom päťdesiatych rokov 20. storočia. Začnúc školským rokom 1992/1993 v ZŠ Branka Radičevića sa vyučuje predmet slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry (pre žiakov 1. až 4. ročníka) a od školského roku 2011/2012 existuje aj výučba náboženstva po slovensky. Juraj Bartoš gatívnym javom, ktoré podnecujú asimiláciu, čeliť. Síce bolo počuť mienky, že Slovákov všetkých vekových štruktúr treba čím viac zoskupovať, rozprávať sa s nimi po slovensky, poukazovať na prednosti, keď človek ovládne viac jazykov, a keď sa školí v materinskom jazyku, zapájať Slovákov do rôznych aktivít v spolkoch a Matici, písať a hovoriť v médiách o potrebe pestovania národnej identity, usporadúvať rôzne edukačné posedenia... Pritom osobitný dôraz položili na úlohu cirkvi, ktorá na tomto pláne aj v minulosti mnoho urobila. Na druhej strane bolo však počuť aj príliš pesimistické mienky, že proti asimilácii ani nemožno veľmi bojovať, lebo tí, ktorí sú úplne ľahostajní voči svojej materčine a národnej identite, nečítajú slovenské noviny a nesledujú rozhlas a televíziu po slovensky, nechodia do kostola, nie sú zapojení do kultúrno-umeleckých spolkov a Matice, kým tí, ktorým sú materčina a slovenskosť sväté, čelia asimilácii aj bez toho, aby ich niekto na to upozorňoval. V. Hudec

ľUDIA A DIANIA v JÁNoŠÍKU

Rodinný biznis začína rozkvitať šeobecná neprajná situácia v našej krajine podnecuje čoraz viac nezamestnaných, hlavne mladých ľudí, aby začali svoje vlastné podnikanie. rozbehnúť svoj biznis sa rozhodli aj Jánošíčania, presnejšie rodina Špringeľová, ktorí začali pestovať kaly. za pomoci svojho otca Jána Špringeľa, ktorý vložil základné prostriedky do tohto projektu, vlastislav Špringeľ a jeho sestra Blažena Pečeničićová pomaly, ale iste rozbehujú toto rodinné podnikanie. v Jánošíku sa pestovaniu kvetov vo fóliovníkoch zatiaľ nikto nevenoval. Možno aj preto, lebo si väčšina myslí, že pestovať kvety je veľmi náročná práca, zvlášť takých, akými sú kaly. Avšak naši pestovatelia to popierajú. „Pravdaže, ak chcete mať pozitívny výsledok, musíte sa tomu venovať naplno. A to platí pri každej práci, nielen pri pestovaní kál,“ hovorí Blažena. „Najviac práce sme mali na začiatku. Najprv sme museli dobre vyhnojiť pôdu a až potom sme zasadili cibule kaly. Pravdaže, pred tým sme postavili fóliovníky a potom len zostalo čakať, či niečo vyrastie zo zeme. Kala je močaristá rastlina a vyžaduje si aj veľa vody a vždy mokrá zemina je vhodná na rast rôznej

buriny, takže pokým nezačali kvitnúť, každodenne sme museli plieť fóliovníky. Máme tri fóliovníky, dva sú dlhé 15 m a jeden 30 m, takže pokým

Krásny, elegantný kvet

sme zakončili prácu v tom poslednom, už sme sa mohli vrátiť do prvého.“ Prvých 500 cibúľ zasadili v minulom roku, v marci. Neskoršie zasadili ešte 250 a v marci tohto roku ďalších 1 500. Prirodzene, rozšírením počtu koreňov mohli začať zásobovať aj väčší počet kvetinárstiev.

Najprv zásobovali kvetinárstva v neďalekom Plandišti, Banátskom Karlovci a v Kovačici a dnes sa ich kaly môžu kúpiť aj v kvetinárstvach v Belehrade. Pestujú klasickú bielu kalu (zantedeschia aethiopica), ktorá rastie do výšky ponad 100 cm. Špringeľovcom sa podarilo vypestovať kaly výšky až 140 cm. Na základe výšky kaly by sa mala aj formovať cena, avšak väčšine kupcov je dôležitejší samotný kvet. Kvitnú dvakrát ročne a počas letných páľav sú v pokoji. Ak sa počas ... ale čoskoro prerastieme tieto zimy fóliovník hreje, už koncom vysoké kvety, – hovoria Hana februára majú kaly formované Špringeľová a Mihailo Pečeničić kvety. z jednej sadenice sa ročne môže dostať od 10 do 15 Iba na začiatku vložíte prostriedky na kvetov. Ako nám jánošícki pestova- kúpu sadeníc a potom sa ich počet telia povedali, kala nie je náchylná na prirodzene zväčšuje. Súčasne v troch fóliovníkoch peochorenia a odporná je aj na nižšie teploty, avšak treba byť opatrný. stujú viac ako 2 000 sadeníc a tento Stačí iba jeden silnejší mráz, aby počet plánujú rozšíriť. Nielen počet saspomalil proces kvitnutia. Samotná deníc, ale aj celkový sortiment. vyrárastlina nevymrzne, ale rozkvitne bajú aj kvetné aranžmány a uvažujú omnoho neskoršie. Priemerný vek sa- o tom, aby začali pestovať aj iné kvedenice je od 3 – 5 rokov, avšak počas ty – niektoré druhy ľalií a neskoršie aj tých rokov okolo koreňa sa vyvinú iné druhy kvetov, ktoré najčastejšie nové, ktoré sa rozsádzajú. Je to ďal- používajú v aranžmánoch. J. Pániková šia pozitívna vlastnosť tohto kvetu.

ÚSPech fIlAtelIStU z PetrovcA

Rybárskemu striebro v Slovinsku svojou zbierkou podňoch 12. až menovanou Rý21. septembra chlejší od svojho tiev Kranji v Slovinsku ňa. Ide o zbierku s bola špecializovatémou zo známená filatelistická výho komixu lucky stava s medzináluk. za túto svoju firodnou účasťou latelistickú zbierku Šieste okno Kranj získal striebornú 2013. Na nej účinmedailu. Pán rykovalo viac ako 50 bársky nám vysvevystavovateľov fitlil, že exponáty v latelistických zberámci maximum firateľov z chorlatelie musia byť kovátska, Slovinska, merčné, teda nie rakúska, talianska, Strieborné vyznamenanie také, ktoré vydáva Bosny a hercego- pre filatelistu z Petrovca pošta alebo filateviny, Macedónska a Srbska. výstava, ktorú tradične usporadúva fi- listické spolky, a u nás je príliš ťažko si ich zalatelistický zväz Slovinska, bola usporiadaná dovážiť. Keď ide o samotnú výstavu v Kranji, tematicky. v rámci šiestej skupiny, ktorú tvo- každý vystavovateľ mal možnosť v jednej virili aj tzv. maximafílie, na výstave účinkoval aj tríne prezentovať sa so 16 listami, ktoré tvozberateľ poštových známok z Báčskeho Pe- rili zbierku. J. Čiep trovca Ján rybársky. verejnosti sa predstavil

OKREM BOHATEJ PONUKY JEDÁL zo srbskej tradičnej kuchyne a špecialít z iných častí sveta v Starej Pazove sa v poslednom období predávajú aj slovenské pazovské špeciality vhodné na rýchle raňajky. Dozvedáme sa, že záujem o pazovské kífle, šušťovníky a lepníky stúpa, a to nielen v špecializovanej národnej kuchyni, ale aj v iných predajniach pečiva. kv

23. 11. 2013

47 /4570/

hlAS ľUDU

ĽUDIA A DIANIA NOVIN(K)Y V ROZHLASE A TV OBCE KOVAČICA

Znížiť ceny, zvýšiť sledovanosť eď v novembri 2001 začala s prácou mladšia sestra o tridsať rokov skúsenejšieho Kovačického rozhlasu, mnohí občania sa vyhýbali stretnúť sa s kamerou Obce Kovačica. O zjavení sa na obrazovkách či poskytnutí vyhlášky pre TV ani nehovoriac. Postupne sa ale z pionierov televíznej práce stali skúsení pracovníci a ich spoluobčania žiadne kultúrne či športové podujatie dnes nepovažujú za celkom úspešné, ak sa tam nezjaví aj novinár(ka) s kameramanom lokálnej RTV Obce Kovačica. Poľská spisovateľka Monika Szwaja napísala pred desaťročím, že je televízia ako návykový omamný prostriedok: keď sa raz vyskúša, môže zostať natrvalo v organizme. Platí to i pre Padinčana Jána Petráša. Stál pri zrode tejto juhobanátskej lokálnej televízie, je zamestnancom TV Obce Kovačica od jej začiatkov až dodnes, navyše čerstvo jej aj šéfuje. Riaditeľom RTV OK sa J. Petráš stal rozhodnutím Zhromaždenia obce Kovačica 6. septembra. Prvé novoty sa novému riaditeľovi osvedčili: „Znížili sme cenu dennej a týždennej inzercie o polovicu. Prvým dôvodom tohto kroku je, že máme nelegálnu konkurenciu v susedstve. Ďalším je, pravdaže, prilákať nových inzerentov. Popritom novinkou je i to, že za tú istú cenu má inzerent oznamy celý (týž)deň i na našej webovej stránke.“ Súčasná RTV Obce Kovačica má 17 zamestnancov. Okrem riaditeľa v stálom pracovnom pomere sú dve redaktorky, sedem novinárok, traja realizátori, dvaja kameramani a dvaja pracovníci v rozhlase. Pre TV pracujú i novinári na voľnej nohe. Program sa vysiela v štyroch rečiach: srbčine, slovenčine, maďarčine a rumunčine. Sledujú sa udalosti zo všetkých ôsmich osád Obce Kovačica. „Najčastejšie sa stáva, že malý počet zamestnancov vykonáva ešte aj dodatočnú robotu: kameramani sú aj šoférmi, realizátori pracujú na viacerých prácach v štúdiu, novinárky sú i hlásateľky a moderátorky programov, redaktorky a novinárky pracujú i v strižni, „rozhlasák“ občas vystrieda kameramana či realizátora a tak ďalej. Hociktorá naša zamestnancami omnoho početnejšia verejnoprávna TV, belehradská či novosadská, ak ju zaujíma niečo z našej

23. 11. 2013

47 /4570/

obce, prichádza neraz s celým štábom, aby odvysielala dve minúty. My najčastejšie zasielame na terén dvojicu: novinárku alebo redaktorku s kameramanom a vysielame širší príspevok,“ zdôrazňuje rozdiely J. Petráš.

Riaditeľ RTV OK Ján Petráš

Rozhlasový program v slovenčine sa vysiela každý deň, pre televízny program v slovenskom jazyku sú vyhranené tri dni v týždni po dve hodiny: každý utorok, piatok a nedeľu od 16. do 18. hodiny. Jedným z cieľov nového riaditeľa je aj naďalej dbať na jazykovú úroveň prečítaných príspevkov alebo vyslovených slov v TV, ako i na presnosť, jasnosť a stručnosť odvysielaných materiálov. Slovom, je ich vizitkou: „Už niekoľko rokov programy vo všetkých štyroch jazykoch môžu počúvať a pozerať prostredníctvom internetu aj ďalší poslucháči a diváci po

celom svete. Najviac sa tešíme ohlasom a prípadným podnetným kritikám našich ľudí dočasne pracujúcich v zahraničí. Za veľkou mlákou je najviac Uzdinčanov.“ Osemdesiat percent peňazí na svoje fungovanie dostáva RTV OK z rozpočtu Obce Kovačica. Zvyšných dvadsať z reklám, poprípade prenajímaním vysielacieho času. Televízia zo sídla banátskych Slovákov sa uchádza na takmer všetkých súbehoch o projekty – časovo a peňažne vyhranené plány či účelové relácie. Nebude inak ani v budúcnosti. „So súčasným priestorom na Jánošíkovej ulici sme spokojnejší ako s prvým v strede mesta. Máme aj dve nové scény. Prvá je pre ranný program, druhá pre serióznejšie rozhovory v štúdiu. A práve v prípadnom rýchlejšom obmieňaní scén priestranstva nikdy dosť. V blízkom zajtrajšku by sme chceli mať aj detský program, nové vysielania – napríklad o zvieratách, minúty vymedzené pre rady odborníkov a tomu podobne. Zatiaľ chýba aj iný program doobedu cez víkendy, aby sme sa vyhli reprízam,“ dopĺňa riaditeľ. Aktuálnosť TV príspevkov je tá, ktorou RTV OK rozmaznala divákov. Nie je to však na úkor kvality: „Zamestnanci majú málo času a najviac a najčastejšie pracujú na aktualitách a spravodajských žánroch. Aj napriek tomu máme kvalitnú dokumentárno-umeleckú publicistiku, ktorá bola ohodnotená aj TV odbor-

NA ZÁVER OSLAVNÉHO ROKA V KYSÁČI

Záverečný program 14. decembra slavný rok, keď si Kysáčania pripomínajú jubileum príchodu Slovákov do svojej osady, sa chýli ku koncu. Ako bolo počuť na spoločnom zasadnutí Oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a Správnej rady MOMS Kysáč, záverečný program sa realizuje 14. decembra za prítomnosti vzácnych hostí, ktorých si z tejto príležitosti naplánovali zavolať. Dovtedy bude ešte niekoľko podujatí. V nedeľu 24. no-

HLAS ĽUDU

vembra budú v kysáčskom kostole bohoslužby venované tomuto dedinskému výročiu. V Galérii SND bude 28. novembra vernisáž obrazov akademickej maliarky Márie Gaškovej, ktorá si pripomína 40 rokov umeleckej tvorby, kým v piatok 29. novembra je plánované podujatie Vzlet ku kysáčskemu jubileu v ZŠ Ľudovíta Štúra. Na posledný mesiac v roku je okrem záverečného programu plá-

níkmi doma a v zahraničí. V pondelok večer v hlavnom vysielacom čase máme ustálený termín pre šport. V piatok zase pre kultúru. No v prípade, že v ten deň prebieha zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, tak kvôli čerstvosti vysielame zábery zo zasadnutia,“ podčiarkol J. Petráš. Odnedávna si diváci z Padiny a Kovačice môžu pozrieť reláciu Slovo na týždeň, ktoré pripravuje ECAV na Slovensku. Ešte pred niekoľkými rokmi zasielala TV Obce Kovačica príspevky do TV Patriot. Spoluprácu na taký či onaký spôsob so Slovenskom sa bude snažiť riaditeľ Petráš obnoviť. Banátska lokálna televízia im ponúkne svoje vysielania dokumentárno-umeleckej publicistiky a podobne by lokálne TV zo Slovenska mali do osady insity cez internet zaslať svoje práce. „Na digitalizáciu sa, bez ohľadu na to, v ktorom roku sa v Srbsku začne realizovať, náležite pripravujeme. Nové technické zariadenie pre našu TV, ktoré má prísť do konca roka, už bude mať možnosť zľahčeného historického prechodu z analógového na digitálne TV vysielanie,“ zdôrazňuje riaditeľ. Kým bola sila signálu neobmedzená, TV OK si mohli vraj pozrieť aj v Slankamenských Vinohradoch či na belehradskej Karaburme. Dnes ich môže vďaka celosvetovej „pavučine“ pozerať celý svet. Autor množstva diel o manažmente Peter Drucker (1909 – 2005) napísal, že sú na začiatku 21. storočia hlavným zdrojom vedomostí a najdôležitejšie inštitúcie organizácie. Ako záverom prízvukoval, riaditeľ Petráš sa bude vo svojom mandáte snažiť, aby sa z RTV OK stala organizácia založená na znalostiach. Ján Špringeľ nované tradičné adventné batôžkové posedenie, ktoré 13. decembra usporiadajú penzisti invalidi práce. V tom mesiaci budú v škole prebiehať dielne súvisiace s predvianočnými obyčajami. V posledných dňoch tohto roku nevystane tradičná Novoročná estráda, ktorá bude 28. decembra v organizácii Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč. Korunou osláv by, pravdaže, mala byť premiéra kysáčskeho zborníka, ale ako bolo vidno na zasadnutí Oslavného výboru a Matice vo štvrtok 14. novembra, už málokto verí, že sa to podarí (tohto roku). E. Š.

ĽUDIA A DIANIA „Kovačica bola prvou osadou, v ktorej evanjelickej cirkvi v Srbsku bola prinavrátená odňatá pôda po druhej svetovej vojne. Kovačičanom bolo vrátených približne 42 hektárov pôdy. Dokopy sme presne dostali 73 láncov a 324 štvorcových siah. Na Marčekovom cviku prvý rok cirkevný zbor mali zasiatu iba pšenicu, druhý pestoval prvý rok okrem žita aj slnečnicu. V druhom roku mal cirkevný zbor Kovačica I iba kukuricu a cirkevný zbor Kovačica II kukuricu, pšenicu a slnečnicu,“ zdôraznil Pavel Babka, dozorca cirkevného zboru Kovačica I. Spoločná fotografia veriacich v poli

NA POZEMKU CIRKEVNÉHO ZBORU KOVAČICA I

Lámali kukuricu K

rištof Kolumbus vraj dostal kukuricu od karibských Indiánov a v roku 1493 ju dopravil na starý kontinent. Presne pol tisícročia potom sa Martin Jonáš, výtvarný objaviteľ, stal autorom návrhu, aby tejto kultúrnej plodine v kovačickom parku postavili pomník. Menej ako turistickú atrakciu, viacej ako hold komodite, ktorá uživila a dochováva nejednu vojvodinskú rodinu. Dve desaťročia po maliarovom návrhu cirkevný zbor Kovačica I organizoval zber kukurice na pozemku, ktorý spolu s cirkevným zborom Kovačica II pred dvoma rokmi dostali reštitúciou a na ktorom prvýkrát koncom apríla tohto roku zasadili práve kukuricu. „Zber kukurice na zrno vykonáva tridsiatka ľudí, desať kombajnov „moržuje“, štyri nákladné autá a pätnásť traktorov s vlečkami zbožie prepravuje do skladov,“ oznámil presné údaje v sobotu 26.

októbra Pavel Babka, dozorca zboru Kovačica I. „Tak ako sme my od našich pradedov zdedili lásku k dolnozemskej pôde, chceme podobnú priazeň odovzdať pokoleniam za nami. Nesmierne ma teší, že sa na takzvanej Országskej ceste v chotári Uzdina z tejto príležitosti zhromaždil tento pekný počet mladých ľudí, ktorí odpovedali na našu výzvu,“ konštatoval dozorca Babka. Reštitúciou dostali oba cirkevné zbory po takmer 38 láncov zeme. Poľnohospodársky výbor zboru Kovačica I vznikol roku 2011 a činí ho trojica roľníkov: Pavel Jaško ml., Ján Hriešik a Juraj Brtka. „Vlani sme na tomto pozemku mali pšenicu. Takmer na 21 ha plánujeme kukuricu zasadiť aj v nasledujúcom roku. Aj o rok budeme odzrňovať priamo v poli. Nemáme totiž toľko priestoru na uskladňovanie a aj čas potrebný pre uskladnenie do hambárov – sýpok by bol viacdňový. Po-

V KOVAČICKOM CUKROVARE

Sladký rekordný úspech C

ukrovar Jedinstvo v Kovačici vznikol v roku 1976 a s prvou výrobnou kampaňou začal roku 1979. V nej prácu našlo, zarábalo pre svoje rodiny, bezmála 400 robotníkov z celej Kovačickej obce. Noví majitelia, najprv MK Commerce z Nového Sadu (roku 2002) a neskoršie nemecká korporácia Sunoko (od roku 2006), vkladali do továrne, najmä na zveľaďovanie technologického procesu výroby cukru, ktorý už predtým dosť meškal za novšími. Odchodom nemeckej firmy Sunoko v roku 2010 továreň kúpil staronový majiteľ a riaditeľ MK Group Dragan Kostić, Svojou kvalitou konkuruje svetovým spracovateľom sladkého koreňa ktorý sa v decembri 2012 stáva jej zvýšené výrobné kapacity. Skôr dennú kapaci100-percentným majiteľom. Z roka na rok dobré výsledky v kampani pre- tu spracovanej cukrovej repy, ktorá sa pohykvapujú a naplno sa využívajú takmer o 50 % bovala okolo 4 000 ton, nahradili omnoho lep-

tom slnečnicu a roku 2016 sa na tejto pôde bude kosiť žito. Zasadili sme tri odrody kukurice na zrnový zber: Decalp 5783, As 54 a Agrister, všetky patria do skupiny FAO 500,“ zdôrazňuje Pavel Jaško, člen spomínanej trojice zástupcov, ktorí vedú a starajú sa o ornicu. „Očakávame, že výnosy dosiahnu deväť ton z hektára, keďže táto zem nie je tej najlepšej kvality a nemožno očakávať extra vysoké výnosy,“ poznamenal agronóm Jozef Horeš. „Výnosy zlatého zrna by boli v našom prostredí vyššie, keby sme mali zavlažovacie systémy. Na správne osivá, hnojivá a ochranu pred škodcami náš farmár dbá,“ dopĺňa poľnohospodár Adam Hriešik. Na otázku, či je kukurica potravina, krmivo alebo pohonná hmota, odpovedajú podobne, ako na otázku, či je šach športom, vedou alebo umením. Aj tak aj onak. Všetky odpovede sú správne. Ľudová múdrosť hovorí, že keď je veľa kukurice, je aj veľa vína. V tomto roku naši roľníci rozčarovaní tunajšou cenou kukurice by si priali, aby bolo viacej i – peňazí. Ján Špringeľ šie výsledky a dnes sa vyrába kvalitný cukor za relatívne nízke trovy. V tohtoročnej sezóne spracovania cukrovej repy je spracované 400tisíc ton sladkého koreňa, z čoho je ponad 50tisíc ton cukru, okolo 20-tisíc ton repových rezkov a 20-tisíc ton melasy. „Tohtoročná kampaň bola druhou v dejinách podľa toho, koľko bolo spracovanej repy,“ zdôraznil Srboljub Dinić, riaditeľ výrobného strediska v Kovačici. Kampaň spracovania cukrovej repy obyčajne trvá každoročne do 80 dní, v tohtoročnej je sladký koreň spracovaný za 70 dní, v ktorej okrem stále zamestnaných účinkovalo aj 135 sezónnych robotníkov. Po zakončenej kampani v týchto dňoch robotníci upravujú priestory v továrni a mimo nej a pripravujú ich na zimný spánok. Keď ide o investovanie, doterajší majitelia investovali doteraz viac ako 20 miliónov eur. Vlani peniaze vložili aj na kúpu uhoľnej kotolne, ktorá značne znížila náklady vo výrobnom procese. Takéto snahy celého kolektívu nezostali nepovšimnuté. Dnes sa kvalitný kryštálový cukor dostáva k zákazníkom aj mimo hraníc Srbska, do štátov EÚ. A. Chalupová 23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA ĎALŠÍ KAMIENOK DO MOZAIKY SPOLUPRÁCE MEDZI SLOVÁKMI DOLNEJ A HORNEJ ZEME

Ruky si podali Buzitka a Lug odpísanie zmluvy medzi obcou Buzitka v spomienok na predchádzajúce slovenskom Okrese Lučenec a vojvodin- stretnutie v Bajši a občerstvení ským Miestnym spoločenstvom Lug je ďalším nasledoval odchod do Buzitky. V krokom k čoraz členitejšej spolupráci medzi tamojšom Dome kultúry v slávSlovákmi v materskom štáte a krajanmi v nostnom ovzduší, umocnenom Srbsku. Dvadsaťčlenná výprava, v ktorej okrem hymnami Republiky Srbska a Lužanov boli aj Bajšania a Padinčania, navští- Slovenskej republiky, zmluvu o vila oblasť Novohradu počas uplynulého ví- spolupráci podpísali: starostka kendu. Zmluva medzi dvoma obcami je fak- obce Buzitka Elena Ševčíková, ticky pokračovaním Dámsky rozhovor Sloveniek z Buzitky, projektu pomenovaLučenca, Padiny, Lugu a Bajše ného Rozvíjanie Cyrilometodských tradícií leckom programe, ktorý sa začal vystúpením tamedzi MOMS Bajša a nečníkov a speváčok miestneho Folklórneho a Domom Matice slodivadelného súboru Dubkáčik. venskej v Lučenci. ProV sobotu výprava z Vojvodiny obhliadla najjekt napísala Asociáprv dedinku Buzitka, ktorá má 530 obyvatecia pre edukáciu a reľov. Prechádzku Lučencom s redaktorom čagionálny rozvoj (AERD) sopisu Lesník Vlastislavom Rezkom ukončila z Padiny a predložila v Novohradskej galérii a potom nasledovala ho Matica slovenská v skutočná lahôdka. Stretnutie s minulosťou, t. Srbsku pre bajšiansky j. návšteva rodnej obce spisovateľky Boženy MOMS. Cestu do obSlančíkovej-Timravy. O malej milej dedinke Polasti Novohradu vyfilichno, v ktorej sú domce prevažne z kameňa, nancoval Úrad pre Sloa žije v nich zo 140 ľudí, o 180-ročnej evanjevákov žijúcich v zalickej fare a starom evanj. kostole stručne, ale hraničí. Realizácia proznalecky hovoril tamojší starosta Pavel Kyseľ. Pani učiteľka Galadová do 1. triedy starej školy v Polichne „práve jektu speje k rozšíreniu prijala prváčikov“ z Vojvodiny Prítomných nadchlo Múzeum Timravy a dopriestoru pre vznik a slova im dych vyrazilo stretnutie s pani učiprehĺbenie spolupráce zúčastnených organi- predseda AERD Martin Markuš a podpredseda teľkou Martou Galadovou v starej škole z zácií a spolkov predovšetkým výmenou skú- Rady MS Lug Pavel Ziman. Okrem iných hostí čias Rakúsko-Uhorska a osobne ňou fantasseností a kultúrnych obsahov, samým tým i k boli prítomní aj predseda MOMS Bajša Dr. Sán- ticky zariadené štyri triedy zo štyroch histozblíženiu Slovákov na Slovensku a vo svete. dor Tótisaszegi a tajomníčka MS Lug Anna Če- rických období. Večer 16. novembra v kultúrAkoby bičom praskol, mihli sa dolnozemským lovská, tiež Padinčania: maliar Pavel Povolný-Ju- nom dome v Trebeľovciach dolnozemcov tri dni strávené na juhu Slovenska. V piatkový hás, spevák a harmonikár Pavel Kuľa, ako i šty- privítal starosta Štefan Šulek. Prv než sa prípodvečer 15. novembra ich srdečne privítala ria- ri členky 14-člennej ženskej speváckej skupiny. ležitostným programom predstavili hostia, viditeľka Domu Matice slovenskej v Lučenci Ale- Oni, spolu so žiačkou recitátorkou z Lugu Sarah- deli sme nadšené výkony tanečníkov a sólona Rezková. Po kratšom zoznámení, oprášení Malvínou Čelovskou vystúpili v kultúrno-ume- vých speváčok a spevákov Folklórneho súboru Jánošík z Fiľakova, tiež ľudovej hudby ĎateKeby nové priateľstvo odolalo zubu času linka pod vedením znamenitého primáša ako fiľakovský hrad... Ondreja Molotu. V nedeľu zaránky hostitelia svojich hostí zaviedli na omšu do rímskokatolíckeho chrámu vo Fiľakove (kázal páter Gabriel) a potom i na Fiľakovský hrad, ktorý sa spomína už v polovici 13. storočia. Hoci brány pre verejnosť v piatok zavreli, riaditeľ hradného múzea Atilla Agócs ochotne previedol návštevníkov jeho bohatými dejinami. Títo sa potom ešte vrátili do Ratky, kde jedna skupina (v komunitnom centre) bola i ubytovaná (druhá spala v hoteli Novohrad v Lučenci). Po rozlúčkovom obede, stále v krásnom príjemnom počasí, nasledovala bezpečná jazda domov. Pri nej nechýbali retrospektívne pohľady na pekný zájazd, rovnako ako pri početných stretnutiach „horných“ Slovákov s „dolnými“ nechýbala spontánnosť, srdečnosť a vzájomná úcta. Juraj Bartoš

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA chlejšie ako ide trh, ale ako aj vo všetkých iných krajinách, zdravotníctvo má svoje prorh na zahraničný trh. Je to jeden z pilierov pod- ko špecializovanou oftalmologickou spoblémy: je to i otáznikateľskej filozofie a úspechov bratislav- ločnosťou, ktorá je už desať rokov na týchto ka životnej úrovne. skej spoločnosti Unimed Pharma, špecializova- priestoroch, predovšetkým v Belehrade, hoci Čo sa týka našej firnej na liečbu a starostlivosť o zrak. Ako uvádza na musím podotknúť, že sme na tento trh vlastmy my sa venujesvojej stránke, to preto, lebo ne vyštartovali z Kysáča. O me len oftalmolóje zrak najdôležitejší zmysel niečo menej rokov ako v gii. Naše produkty človeka, ktorým prijímame Srbsku sme aj v Bosne a využívajú všetci paaž osemdesiat percent všetHercegovine, Čiernej Hore cienti rôznych vekých informácií a treba si ho a Macedónsku. Sme tu veľkových kategórií a chrániť zvlášť dnes. Predomi dobre prijatí, čo je v duskupín. Máme liečvšetkým pred zhoršujúcimi chu tradične priateľských Riaditeľ pre Srbsko Rastislav bu pre každého a sa negatívnymi vplyvmi vonvzťahov Slovenska a Sabo na každú terapiu, kajšieho a pracovného proSrbska.“ každú diagnózu. stredia, akými sú najmä rôzNa skutočnosť, že začínali s Najobľúbenejšie produkty súvisia so suchým ne druhy žiarení. Z produkkrajanmi, poukazuje i generálna okom – sú to umelé slzy, očné kvapky. V Srbsku, tov bratislavskej spoločnosriaditeľka spoločnosti pani RNDr. ktoré patrí k našim najlepším trhom v zahraničí, ti treba uviesť najmä umelé Elena Slučiaková: „Vtedajší ob- už máme pozíciu stabilnú. Znamená to, že počas slzy, rôzne prípravky na unachodný radca pán Štubňa nás pri- tých desiatich rokov sme si našli tu svoje miesto. vené a suché, podráždené, Generálna riaditeľka firmy viedol k našim krajanom Slová- Snažíme sa, stále napredujeme podľa možností začervenané a páliace oči, Unimed Pharma RNDr. Elena kom a tam nám odporučil i pr- a toho, čo nám dovolí trh. Nesnažíme sa meniť tiež výživové doplnky pre Slučiaková vého nášho zástupcu, ktorým osvedčené trendy, ani byť za každú cenu inovalepší zrak. bol Jaroslav Marčok.“ tívni. Hlavne sa snažíme držať krok s konkurenciou Regionálny manažér Dr. Dejan Kekezović pred Najviac však o slovenskej spoločnosti, dobre eta- a, samozrejme, prinášať nové produkty, ktoré si vyzačiatkom nedávneho podujatia na Zastupiteľskom blovanej u nás, mal na záver povedať jej riaditeľ, žaduje dané obdobie a ktoré sú pacientom poúrade Slovenskej republiky v Novom Belehrade, za uplynulé desaťročie v poradí štvrtý pre tento trebné,“ podáva stručnú genézu firmy jej riaditeľ ktoré Unimed Pharma usporiadala k 10. výročiu pô- trh, Rastislav Sabo:„Keď ide o naše pôsobenie na pre túto oblasť Rastislav Sabo. sobenia na našom trhu, podčiarkuje: „Sme vyso- srbskom trhu, myslím si, že rastieme trochu rýO. Filip

SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: UNIMED PHARMA, BRATISLAVA

Prvé desaťročie na našom trhu

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME (9)

Použitie internetu ebolo to ani tak dávno, keď údaje o informačno-komunikačných technológiách u nás mali ráz signálnej informácie. Pred niekoľkými rokmi tieto vystriedali základné štatistické ukazovatele o nich, následne i širšie tematické správy o tomto mimoriadne rýchlo sa vyvíjajúcom hospodárskom odvetví. Z pravidelnej ročnej publikácie Republikového štatistického ústavu s názvom Používanie informačno-komunikačných technológií v Republike Srbsko 2013 zameranej na domácnosti, jednotlivcov a podniky, možno ozaj získať dôkladný prehľad používania počítačov a internetu u nás. Viac ako 2 600 000 osôb používa každý alebo takmer každý deň počítač, kým o necelých sedem percent – ide o viac ako 200 000 osôb – v porovnaní s vlaňajškom stúpol počet používateľov internetu. Takmer 54 percent alebo 2 900 000 ľudí používalo internet v posledných troch mesiacoch, necelé tri percentá pred viac ako tro-

ma mesiacmi a 2,3 percenta pred vyše rokom. Až 41,5 percenta respondentov nikdy nepoužívalo globálnu sieť. Z tých, čo pravidelne používajú internet, je 81 percent ľudí s vyšším alebo vysokoškolským vzdelaním, 68 percent so vzdelaním stredoškolským, kým je 27 percent ľudí so základnou školou, prípadne i bez nej. Z aspektu pracovného statusu, globálnu sieť používa 100 percent študentov, 77 percent zamestnaných, takmer polovica nezamestnaných a každý piaty (20,5 percenta) z iných kategórií, ako sú dôchodcovia, vojaci etc. Na sieti je každý deň priemerne a približne každý tretí obyvateľ Srbska, teda nad 2 400 000 osôb. Viac ako štyri pätiny používateľov internetu alebo 82 percent sa k nemu pripája každý deň, kým dvanásť percent ľudí raz za týždeň.

Zaujímavý je aj údaj, že je okolo 93 percent tzv. internetovej populácie vo veku od 16 do 24 rokov aktívne na sociálnych sieťach, akými sú Facebook, Twitter, blogy. Rovnaké percento ľudí používa internet doma. Asi trikrát menej ľudí, čosi nad 30 percent, sa k nemu pripája na praco-

visku alebo v dome inej osoby, kým dosť málo ľudí, po niekoľko percent, to robí v internetových kaviarňach, vo vzdelávacích ustanovizniach, v hoteloch a na letiskách, prípadne v knižniciach. Internetové služby sú rôzne. Dvoma najčastejšími u nás, po ktorých siaha

po 70 percent ľudí, sú elektronická pošta, teda prijímanie a zasielanie e-mailov, ako aj čítanie a preberanie (download) online novín a časopisov. Takmer rovnako toľko ľudí (68 percent) je aktívnych na sociálnych sieťach. Dve tretiny ľudí na internete vyhľadávajú informácie, týkajúce sa vzdelávania a školenia, 63 percent zaujímajú informácie zdravotné a trochu viac od 60 percent tie o rôznych tovaroch a službách. Čosi viac od polovice ľudí telefonuje cez internet, čosi menej od toho vyhľadáva údaje na Wikipédii. Každá tretia osoba používa internetové služby vzťahujúce sa na dovolenky, cestovanie a ubytovanie. Približne toľko ich aj predáva tovar alebo služby prostredníctvom internetu. Každý štvrtý používateľ má globálnu sieť aj na to, aby na nej hľadal, prípadne sa cez ňu uchádzal o prácu: prihlasoval na rôzne súbehy, zasielal životopis. Internet je teda všade: aj globálne aj lokálne aj osobne.

23. 11. 2013

(V budúcom čísle: Služby verejnej správy) O. Filip 47 /4570/

HLAS ľUDU

ĽUDIA A DIANIA STARÁ PAZoVA

Volontérsky projekt proti chorobám závislosti P

očas prvého novembrového dňa v Staropazovskej obci usporiadali jednu z množstva naplánovaných aktivít, usmernených k mladým ľuďom, a najmä k mladým príslušníkom rómskej národnostnej menšiny. Ide o Mládežnícky volontérsky projekt Ži zdravo, drž sa pravo – nie chorobám závislosti (Živi zdravo, drži se pravo – ne bolestima zavisnosti), ktorý realizovalo Združenie občanov Pokrokoví Rómi zo Starej Pazovy v rámci programu Mladí sú zákon a za podpory Humanitárneho združenia Prijatel- Odkazy mladých volontérov ji zo Sriemskej Mitrovice ako rezortného strediska Ministerstva mládeže a skeho projektu podávané boli iba šťavy a voda. športu pre Sriemsky obvôd. Partnermi projektu Alkoholických nápojov nebolo a v sieni bolo sú obec Stará Pazova a Kancelária pre inklú- zakázané aj fajčenie. Cieľom tohto nevšedného žúru bolo zaslať ziu Rómov obce Stará Pazova. Na tematickom žúre vo veľkej sieni tzv. silný odkaz o zdravom spôsobe života a voľBielej budovy v Starej Pazove, usporiadanom be, ktorá stojí pred všetkými mladými ľuďmi. v rámci uvedeného podujatia, mladí Rómovia Realizáciou takýchto projektov sa dáva podmali príležitosť na svojich výkresoch nakres- pora povedať NIE chorobám závislosti. A azda liť a vypísať všetky negatívne aspekty, ktoré pri- jedným z tých hlavných odkazov pre mladých náša konzumovanie drog, alkoholu a tabaku. ľudí je, že sa pekne môžu pobaviť aj tí, ktorí neAko pomocný prostriedok v edukácii rozde- konzumujú tieto najčastejšie porušovatele lené boli letáky na tému škodlivosti cigariet, ľudského zdravia. a. lš. alkoholu a drog. Účastníkom tohto volontér-

Bum-bum-bum! Z

Verejného komunálneho podniku oznamujú, aby sa občania zapojili do celonárodnej kampane boja proti komárom, ktoré somáre sa… prepáčte: ktoré sa komáre aj v novembri správajú nadmieru zbesile. Otravujú v noci, ctení spoluobčania, nedajú vám v zaslúženej pohode sledovať naše krásne a krásne zahraničné televízne seriály a farmy a iné veľmi edukačné a veľmi reálne až nadreálne šou programy. Rovnako vám nedajú, vážení spoluobčania, vyspať sa dosýta predpoludním a popoludní, to jest pripraviť sa na nočné povinnosti. S tými a takými komármi náš Vé-ká-pé sa rozhodol raz a navždy skoncovať. Rátajúc s vašou vysokou občianskou uvedomelosťou a povestným patriotizmom Vé-ká-pé vás vyzýva k úprimnej a činorodej spolupráci za účelom víťazného ukončenia protikomárovej kampane. Predtým než sa do nej – o čom náš Vé-ká-pé z predom uvedených dôvodov absolútne nepochybuje – do Pé-ká zapojíte, upozorňujeme vás na možné protivlastenecké elementy, ktoré Pé-vé-é v snahe zmariť našu Pé-ká vás budú úporne bombardovať bacilmi, t. j. otázkami typu: Prečo Vé-kápé Pé-ká nenasadil v lete, keď bol tomu čas, há!? 23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

UGÁR

Tí a takí naši zlomyseľní spoluobčania, vážení, nevedia, alebo skôr vedieť nechcú, že náš Vé-ká-pé sa počas predchádzajúceho, ako i počas jemu predchádzajúcich liet práveže s patričným predstihom, a to veľmi zodpovedne a odborne a nanajvýš strategicky pripravoval na víťazný boj so snehovou kalamitou, ktorá Es-ká spravidla prichádza k nám, ako je dobre známe, v zimnom období alebo aj v zime. Iná je vec, že sa kvalitne pripravené strategické plány sem-tam kdesi zapotrošia, no tak... Čiže suma-sumarum, aby sa kamsi-kdesi nezatratili aj starostlivo prichystané strategické plány Pé-ká, t. j. Protikomárovej kampane, vyzývajú sa všetci občania dobrej a zlej vôle, aby sa do 31., áno, do tridsiateho prvého novembra bé-er (t. j. bežného roku) náležite vyzbrojili čo sprejmi, čo kladivami, motykami, možno i mucháčmi, a na pravé poludnie aby s chuťou vysúkali rukávy a vrhli sa na odpornú pliagu. Lebo len spoločnými silami vo včasne zrealizovanej Péká raz a navždy vykynožíme dobiedzavé krvižíznivé komáre, ktorým komárom odkazujeme: Smrť komárom, pokoj nášmu Vé-ká-pé! jbš

Padina Základná škola maršala Tita v Padine odnedávna svoj bežný vyučovací proces inovovala novou interaktívnou tabuľou. Je to v poradí štvrtá digitálna školská tabuľa pre ďalšiu odbornú učebňu, ktorú finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí s prostriedkami v hodnote 1 000 eur. Ku kúpe interaktívnej tabule dobrovoľným príspevkom prispeli aj rodičia, ktorí sa rovnako tak ako ich deti a učitelia veľmi tešia tomuto interaktívnemu systému vzdelávania. Túto tabuľu v padinskej škole používa bezmála 600 žiakov. x x x Začiatkom uplynulého týždňa v Padine štartovali práce na rekonštrukcii parkovacieho miesta a betónovaní prístupného chodníka, ktorý tiahne od Domu kultúry Michala Babinku po Športové stredisko Dolina. Práce v hodnote 229-tisíc dinárov podporila obec Kovačica. A. Chalupová

Kysáč Už roky sa v Kysáči usporadúva program Slnečná jeseň života, ktorým vnúčatá ďakujú svojim babkám a dedkom za ich lásku, starostlivosť a trpezlivosť. Na starosti ho má Miestna organizácia Červeného kríža a býva veľmi navštívený. Tradičný program nevystal ani tohto roku. V nedeľu 17. novembra vo veľkej sieni KIS Kysáč tie najkrajšie a najcitlivejšie básne a piesne recitovali a spievali žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra. Tancovali členovia KIS Kysáč a KUD Branka Radičevića. Snažili sa na všetkými spôsobmi vylúdiť úsmev na tvárach poznačených vráskami a šedinami. Zaželali starým rodičom, aby ich jeseň života prebiehala v zdraví, v kruhu najbližších a aby bola pokojná a slnečná. Najstaršiemu Kysáčanovi Mihajlovi Grubićovi (nar. 1. augusta 1917) udelili dar, ktorý prebrala jeho pravnučka. Aktivisti ČK sa postarali o organizáciu podujatia a body zahlasovali Anna Legíňová a Michal Francisty. E. Š.

Selenča Jeseň býva sychravá a chladná, ale táto bola veselá. V selenčskom Dome kultúry 13. novembra totiž prebiehal program venovaný starým rodičom a všetkým tým, ktorí oslavujú jeseň svojho života. Časťou svojich tvorivých síl sa obecenstvu predstavili žiaci ZŠ Jána Kollára. Veselá a príjemná atmosféra z kultúrno-umeleckého programu bola ozdobená aj chutným občerstvením, ktorým sa staré mamy chceli odvďačiť za všetky tie detské skvosty. VL

ĽUDia a Diania poBavenie SpolKároK

Takto to chutí po petrovsky 2 pri batôžku V

sieni Domu penzistov v Báč- ských Slovákov Milina Sklabinská, skom petrovci v nedeľu 17. no- asociácie slovenských spolkov žien vembra bolo veselo. o to sa posta- viera Miškovicová a miestneho cirrali členky Spolku petrovských žien, kevného ev. zboru farár vladislav ivikeď privítali početné predstaviteľky čiak. Spolkárky v rámci prezentácie príbuzných spolkov z celej vojvodi- zaspievali ľudové piesne nielen s trany a z iloka. pre ne a úradných hos- dičnými textami, ale aj prispôsotí prichystali nielen bohatý telesný, benými pre túto príležitosť. ako na ale aj duchovný pokrm. tuná pre- páse sa striedali spevy, skupinové a zentovali v poradí druhý spolkový receptár a usporiadali aj tradičnú batôžkovú zábavu. po privítaní predsedníčka SpŽ Katarína arňašová na začiatku úradnej časti vyzvala recenzentku Svetlušu HlaváčoČasť petrovských spolkárok, ktoré realizovali prezentáciu vú, aby prečítala svoje poa zábavu strehy o knihe receptov Takto váckymi zdatnosťami ca hrala skupina jána andrášika a to chutí po petrovsky 2, na čo sa program umocnili aj ženy sa zabávali a maškrtili nielen v mene Slovenského vojvospeváčky andrea Hru- z prinesených batôžtekov, ale aj z dinského centra ako spolubíková, andrea lačoko- bohatého stolovania, rozličných vydavateľa nadviazal vladivá a jarmila Kolárová, jedál, tradičných a moderných mír valentík. po svojráznom Krst receptára Takto to chutí po petrovsky 2 ktoré na harmonike maškŕt, o ktoré sa postarali miestkrste knihy tekvicovými sene spolkárky. miačkami zdar a hojnú čitateľskú sólové a vtipné aforizmy o vzťa- sprevádzal Zdenko Makovník. potom sa to roztočilo v ešte väčobec aj tomuto receptáru popriali v hoch žien a mužov v podaní peJ. Čiep mene Ústavu pre kultúru vojvodin- trovských spolkárok. Svojimi spe- šej miere, keď prítomným do tan-

Slnečná jeSeň života v petrovci

Pookriali srdcia seniorov „S

te našou studňou múdrosti, žina. Hodinový živý program plný symbolom pracovitosti, tradičných a moderných tancov, skromnosti a bohatých skúseností,“ recitácií, zaspievaných piesní v sótýmito slovami začal tradičný pro- listickom podaní alebo skupinovo gram, ktorý pod menom Slnečná je- nezostal bez ohlasu – sieňou sa po seň života pre starších spoluobča- každom realizovanom bode roznov chystá Miestna organizácia liehal úprimný a dlhotrvajúci počerveného kríža v Báčskom petrovci. aj tohto roku, v sobotu 16. novembra, sieň Slovenského vojvodinského divadla bola primalá na to, aby prijala všetkých záujemcov o toto podujatie. tradičMaličké páčivé tanečnice poriadne zvŕtali svoje ne v tematicky sukne ladenom programe svoje zručnosti starším spo- tlesk, ktorý si za svoje umelecké úsiluobčanom, ako i vlastným rodičom lie vyslúžili miestne ratolesti. a starým rodičom predstavili peprví sa so svojimi pesničkami a retrovskí škôlkari, žiaci základnej ško- citáciami o jeseni a babke a dedkovi ly, gymnazisti a aktivisti Kultúrno- na javisku predstavili lienky, Motýumeleckého spolku petrovská dru- liky a veveričky z predškolskej usta-

V Petrovci odteraz bude častejšie zaznievať aj fujara

novizne včielka. po nich sa zvŕtali tanečníci – žiaci základnej školy, jej mladšia a staršia tanečná skupina nezábudky, vystúpili i žiaci so slohovými prácami, prednesom básní, ako i tanečnice mladšej a staršej skupiny jazzového a baletného štúdia Diny Miklićovej. ani tohto roku nechýbalo vystúpenie dievčenskej skupiny Mustry s orchestrom. Gymnazisti sa v rámci tohto programu prihovorili básňou v podaní eleny vrškovej a piesňou, ktorú zaspievala andrea lačoková. nepovšimnuté nezostali ani choreografie a nacvičené piesne v po-

daní petrovských folkloristov. Svoje tanečné zručnosti predviedli detská tanečná skupina, spevácke zase dievčenská spevácka skupina a sólistka vladimíra Sabová. Svojráznou novinkou bolo vystúpenie detského orchestra Kukulienka petrovskej družiny, tiež jaroslava Marčoka s fujarou a fujaristami Miroslavom Spevákom, Matejom čánim a profesorom Michalom Struhárom, ktorý sa v petrovskom spolku podujal pracovať s dorastom v rámci orchestrálnej hudby.

23. 11. 2013

J. Čiep 47 /4570/

HlaS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA TEKVICOVÁ ZÁBAVA V PADINE

Jej Výsosť tekvica – strava a liek T

ekvica patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny vôbec a symbolom je jesene. Z niektorých tekvíc sú skvelé zubaté lampáše, ďalšie sú krásne také, aké sú – rôznofarebným, malým aj veľkým, či týmto čudne štruktúrovaným a vzorovaným plodom asi odolá len málokto, a z niektorých sa dajú pripraviť výborné jedlá. K ozajstnému sviatku sa minulý víkend podobala tekvicová zábava v Padine, ktorá v ten deň zoskupila milovníkov tekvicových pochúťok z mnohých prostredí vo Vojvodine. V nedeľu 10. novembra v popoludňajších ho-

túto akciu sa prihlásilo 12 súťažiacich kuchárok a posudzovacia komisia, ktorú tvorili aj Daniela Kováčová, Jaroslav Praskač, Anna Šimeková a Zuzana Melichová, rozhodli tretiu cenu udeliť Padinčanke Anke Kolárikovej,

Hostí na vchode vítal slamený pár naaranžovaný s tekvicami Spolok žien sa potešil obrazu, ktorý im venoval maliar Pavel Povolný-Juhás

Aranžmány a rytiny na padinských tekviciach zručnosťou Jaroslava Praskača

dinách v sieni Hole členky Spolku žien organizovali najprv prednášku o kvalite a zdravotnej úrovni ovocia a zelenín na trhu, ktorú mal na starosti Dipl. Ing. poľnohospodárstva Bogdan Garalejić, spolupracovník PSS Inštitútu Tamiš v Pančeve. Neskoršie v príjemne upravenej sieni dekorovanej rôznymi druhmi okrasných a jedlých tekvíc boli nainštalované dve výstavy. Na tému tekvíc svoju tvorbu ponúkli na obdiv nielen insitní maliari, členovia Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine: Ján Husárik, Pavel Povolný-Juhás, Dragan Petrović, Martin Pap, Michal Povolný, Biserka Petrášová, Ján Bačúr a Anna Kotvášová, ale aj majstri carvingových zručností: Jaroslav Praskač z Padiny, Pavel Chrťan z Kysáča a Mihalj Silađi z Debeljače. Skôr než sa začala tanečná zábava, spevácke skupiny domáceho a Ženského spolku z Kovačice pod taktovkou hudobníkov Vladimíra Hudeca a Janka Dišpitera predviedli zmes slovenských ľudových piesní a Bogdan Garalejić, predseda komisie, ktorá hodnotila najchutnejší zákusok z tekvice, prečítal správu o tom, ktorá kuchárka pripravila najchutnejšiu špecialitu z tekvice. Na 23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ľUDU

ktorá pripravila tortu z tekvice. Druhú cenu si vybojovala Rozália Naďová z Debeljače s tekvicovou pitou a najchutnejší zákusok z tekvice vyhotovila Branka Vranov z osady Sakule. Výborné výrobky z tekvíc okrem hostiteliek priniesli okoštovať aj členky spolkov žien zo Starej Pazovy, Kysáča, Bieleho Blata, Kovačice, Vojlovice, Dobanoviec, Vrdnika, Dolova, Uzdinu, Debeljače, Boľoviec, Aradáča, Ovče a z osady Sakule. Pred uvítacím prejavom podpredsedníčky Anny Kolárikovej a po príhovore predsedníčky padinského Spolku žien Eleny Haníkovej hostky mali príležitosť navštíviť padinské etno múzeum majiteľa Pavla Petráša a dedinský etno dom. Počas spoločenskej Tekvicovej zábavy sa podávala chutná tekvi-

cová polievka, ktorú pripravila osvedčená padinská kuchárka Mária Bokorová so spolupracovníčkami. M. Bokorová, kuchár Michal Kotváš a rodina Strehovská boli na tomto podujatí príjemne prekvapení uznaním a darčekom od padinského Spolku žien, ktoré dostali za úspešnú spoluprácu a nezištnú pomoc pri organizovaní tohto podujatia. Okrem tanca a degustácie špecialít z tekvice prítomní sa pobavili v spoločensko-zábavnej tombole, kde za malé peniaze mohli získať aj hodnotné odmeny. Padinské ženy i tentoraz ukázali svoju schopnosť, kvalitu a kvantitu v organizovaní jedného z najnavštevovanejších padinských podujatí, akou bola práve nedeľná Tekvicová zábava, ktorá z roka na rok prerastá do čoraz významnejšej dedinskej tradície. A. Chalupová OBROVSKÚ TEKVICU dopestovali tejto jesene Jozef a Zuzana Kardelisovci z Kysáča. Vysvetlili, že ide o voľakedajší druh, tzv. pánsku tekvicu, ktorá sa v minulosti masovo pestovala, a teraz sadia aj rôzne iné druhy. Tekvica váži 38 kilogramov a vyrástla v humne u ich syna Miloslava zo semiačok, ktoré dostali od bratranca Janka Surového. Ak tekvica vydrží do jari, tak Kardelisovci pripravia tekvicovú hostinu – upečú z nej starodávne rejteša a gerheňa pre všetky deti, ktoré chcú prísť na ochutnávku. M. Ďurovka

ľUDIA A DIANIA STAROPAZOVSKÁ OBEC – NOVÉ BÁNOVCE

Auto pre potreby domácej opatery P

redseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović v pondelok 4. novembra navštívil ambulanciu v Nových Bánovciach. Pri tejto príležitosti Dr. Nade Predićovej, šéfke ambulancie, odovzdal kľúče a automobil značky Fiat Punto. Vozidlo sa bude

resp. Domu zdravia v Starej Pazove. Preto sme sa rozhodli zabezpečiť automobil, ktorý umožní lekárom účinnejšie a rýchlejšie pracovať s pacientmi. Toto je iba jeden z aspektov pomoci a starostlivosti o občanov z územia našej obce,“ povedal predseda Radinović. Okrem Dr. Nady Predićovej na odovzdaní vozidla bol aj Dr. Rada Inđić, riaditeľ Domu zdravia Dr. Jovana JovanovićaZmaja v Starej Pazove, a zdravotníci novobánovskej ambulancie. Riaditeľ Inđić sa poďakoval predsedoPredseda Đorđe Radinović kľúče od auta odovzdal Dr. Nade Predićovej vi obce za hodnotnú donáciu a používať pre potreby domácej opa- celému obecnému vedeniu, ktoré tery a terénnej návštevy pacientov pocítilo potreby lekárov a občanov z územia celého Podunajska. a pomohlo, aby sa aj v tejto časti „Vieme, že veľký počet pacientov obce starším a chorým osobám – pre narušený zdravotný stav a sta- užívateľom zdravotníckej služby robu sú znemožnení prísť na pre- umožnila liečba a opatera doma. hliadky a kontroly do ambulancie, a. lš.

DO STAROPAZOVSKEJ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sa vo štvrtok 14. novembra dostala hodnotná donácia v sume 3 865 eur, ktoré boli zozbierané predposledného októbrového dňa na charitatívnom koncerte v Košiciach. Podľa slov Mgr. Róberta Matejoviča, charter presidenta Rotary klubu Košice Classic, ktorý slávnostne donáciu v škole aj udelil, koncert Komorného sláčikového orchestra svätého Đorđa bol mimoriadne úspešný. Vďaka dobrej spolupráci Rotary klubu Košice Classic s Rotary klubom Stará Pazova doteraz sa realizovali tri donácie, kým do tejto štvrtej donácie sa zapojil aj Rotary klub Belehrad Centar. Pri tejto príležitosti v školskej zborovni podpísané boli aj dve zmluvy o donácii z charitatívneho koncertu – medzi košickým a staropazovským RC a medzi RC Stará Pazova a základnou školou. Podpísali ich R. Matejovič, Milenko Jovičić, predseda RC Stará Pazova a Janko Havran, riaditeľ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (na snímke). Prostriedky sú účelové na rozvoj technickej infraštruktúry školy. A. Lš.

RETROSPEKTÍVA (6.)

Slovenské múzeum v Petrovci čaká návštevy S lovenskej verejnosti u nás je dozaista známe, že je v Petrovci založené a otvorené múzeum. I keď základ tvoria muzeálne predmety, ktoré boly zoskupené pre Oddelenie dolnozemských Slovákov múzea v Turč. Sv. Martine, iba štedrosťou a porozumením ľudovej moci a za pomoci Sväzu kult. – osvetových spolkov – odbočky pre Slovákov a „Vojvodinského múzea“ uskutočnil sa plán Ženského spolku v Petrovci – otvorené bolo múzeum zo sbierok členkýň, prevedených v Petrovci a po iných osadách slovenských vo Vojvodine, ako aj z príspevkov niektorých jednotlivcov a ustanovizní. Pravda, stav, v akom sa ono dnes nachádza, neuspokojuje nás ani po

stránke obsahovej, ani po stránke výberovej, ba ani úprava je nie taká, aká by mala a mohla byť. Sú ešte mnohé ťažkosti, ktoré sa musia prekonať, aby táto dôležitá kultúrna ustanovizeň dosiahla náplň a úroveň, ktorou bude dôstojne reprezentovať minulosť a prítomnosť juhoslovanskej Slovače. Minulosť trudnú, vyplnenú neustálym bojom o hospodársku postať, sociálne uplatnenie, kultúrne pozdvihnutie a politické práva, o ktoré ich obraly všetky vládne režimy Maďarska a starej Juhoslávie. Aj vďaka ľudovým vrchnostiam daný bol základ, a to dobrý základ pre vybudovanie tejto kultúrnej ustanovizne, ktorá sa bude stále zdokonaľovať za predpokladu, že

naša široká verejnosť pochopí jej význam a poslanie. Lebo medzi našim ľudom nachádzajú sa – neraz na povale za hradou, alebo niekde v kúte pohodené mnohé predmety muzeálnej hodnoty (staré knihy, záznamy, starodávne nástroje: moták, fajfiar, trlica atď.), ktoré treba zachrániť a nimi doplniť muzeálnu sbierku, aby nám vypuklejšie znázornily život našich predkov, ich zamestnanie, šatenie, ich četbu a ich snahy o povznesenie životnej úrovne. Oznamujúc našej verejnosti, že je múzeum sprístupnené pre návštevy ako jednotlivcov, tak i rôznych organizácií (školy, syndikáty, ľudová mládež atď.) ďakujeme predne všetkým organi-

záciám, predstaviteľom ľudovej moci, ako aj súdruhom a súdružkám, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili, aby sa nám toto podujatie podarilo, a zároveň vyzývame našu verejnosť, aby nám i naďalej v našej práci na zlepšení múzea nápomocná bola. Múzeum je otvorené: a) pre návštevy jednotlivcov v utorok, piatok a v nedeľu od 8 do 13 hodín. b) pre hromadné návštevy podľa dohody so sekretariátom.

23. 11. 2013

(Z čísla 76 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 8. októbra 1949 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová 47 /4570/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

spech Lugu.“ Pripomenúť treba, že v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoňa 15. novembra naplnilo sa 130 taktiež dával dôraz i na vzdelávanie náAkou vlastne slovanskom v slorokov od narodenia Adama Ve- roda. Nezáležalo mu iba na tom, aby osobnosťou bol ve a v obrazoch reša, prvého biskupa Slovenskej evan- bol jednotlivec veriacim kresťanom, Adam Vereš, prezrazostavovateľa jelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. Preto- ale aby slúžil kresťanom a svojmu ná- dí aj článok Michala Adama Vereša sa že sa o tejto významnej osobnosti v rodu. Mocka v rubrike Dov neautorizovanašich slovenských dejinách už dosť V cirkevných zboroch, v ktorých pô- pisy Evanjelického nom článku uvátoho uverejnilo v rozličných mono- sobil, snažil sa zabezpečiť najvhod- hlásnika (November dza: „Adam Vegrafiách a kronikách, napríklad v kni- nejšie možné podmienky pre školenie – december 1929, č. reš, ktorý nás he ilockého farára Dušana Sajáka a v detí (väčšinu aj založil). Vydal knihu Slo- 11 – 12), keď Adam hneď navštívil zborníku prác zo sympózia v roku venská evanjelická kresťanská cirkev a. Vereš ako ilocký farár [roku 1921], vy2009, pri tejto príležitosti uverejníme v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove pobudol vo fílii ilocmohol nám štátniektoré zaujímavé detaily z jeho za- a v obrazoch. kej cirkvi v Lugu, tesneho učiteľa. Ale čiatku úradovania na poste biskupa Adam Vereš bol neúnavný pracov- ne po jeho inštalácii SEAVC. ník v boji o slovenské práva na území v Starej Pazove. Portrét biskupa Adama Vereša s tým sme len trápenia mali.“ Adam Vereš sa narodil 15. no- Juhoslávie a predtým v Bulharsku a Predtým treba privembra 1883 v Starej Pazove z otca Srieme. Pretože perfektne ovládal pomenúť, že Slováci v Lugu dlhé roky „Prvo, načim mu bolo kurivo, druhô, Adama, notára, a matky Márie, rod. okrem materinskej slovenčiny aj srbči- zápasili s existenčnými problémami – posteľ, potom knihy, počtovací stroj, Kiršnerovej. S manželkou Boženou Ko- nu, chorvátčinu a nemčinu, ľahko bez vlastnej role, školy a existenčných školské obrazy atď.“ Práve ten„štátny učiteľ“ osem rokov povou mal päť detí. dokázal mierumilovným, no ráznym práv na nehnuteľnosti.„Dňa 6. októbŠkolil sa v Starej Pazove, v Ugri- spôsobom osloviť a zaviazať všet- ra šiel pán biskup prvý raz po svojej in- neskôr, ako sa uvádza v širšej správe novciach a v Zemune na gymnáziu. kých vtedajších vládnucich ľudí toho štalácii do fílie v Lugu... Táto malá, len M. Mocka, „privítal pána biskupa v mene školy a ďakoval mu, že práve pričinením jeho osnovala tam štátna slovenská škola, ktorá umiestnená je v modlitebnici a že jeho pričinením bol zakúpený pekný učiteľský byt“. „Pod samou slávobránou ustál v luteráku oblečený hložiansky slova kazateľ, p. Samuel Širka, ktorý ho vzletnou rečou privítal, vyzdvihujúc jeho zásluhy v každom ohľade na pokroku tejto obce, lebo nielenže zriadil cirkev a školu, lež vymohol tamojším občanom pred tromi rokmi, že mohli zakúpiť od ilockého panstva 72 jutár zeme, a teraz hľadá u vlády, čo sa v najkratšom čase i uskutoční – k udržiaMládenci na koňoch vítali nového biskupa (žiaľ, nevie sa, v ktorej osade) vaniu obce – vyše 400 jutár hory. Pán biskup poďakujúc sa hovoril, že Teológiu vyštudoval vo Viedni. Za fa- štátu. Takým spôsobom v novoutvo- 600 duší počítajúca, fília všetko mož- nielen jeho zásluhou, ale i zásluhou cirrára bol vysvätený roku 1906. Najprv renom štáte južných Slovanov za- né vykonala, aby ho čím krajšie doč- kevníkov je, ktorí jeho radu vždy popôsobil v bulharskej Gornjej Mitropole choval nielen slovenskú identitu, škol- kala. Desiati mládenci na koňoch a slúchali a pričinili sa, že im tá rada bola a okolitých osadách obývaných Slo- stvo, rovnosť, úctu, finančné zabez- predstavenstvo na štyroch kočoch osožná.“ Túto slávnosť poctili aj početní vákmi. pečenie slovenskej menšiny a ich dočkali ho už pred horou, zvanou CeOd roku 1909 pôsobil v nemeckom ľudské a národné práva v oblasti kul- rovača, kde ho pozdravil Michal Šku- Hložančania (pretože prví Lužania zbore v Krčedine (založil slovenskú túry a informovania. Samozrejme, za lec, ktorý už od mnoho rokov vedie prišli z tejto osady) s učiteľom Vladiškolu v Sl. Vinohradoch) a potom v svoj krátky vek nepodarilo sa mu spev, odbavuje bohoslužby a po- mírom Podhradským, ktorý pohosBeške, kde sa stal aj seniorom sriem- všetky svoje plány splniť, ale tam, chováva miesto farára. S týmto sprie- tinne pôsobil aj v Lugu. Pri tejto prískym. Roku 1921 prešiel do Iloku, kde pôsobil, značne uľahčil život svo- vodom pri ustavičnom strieľaní ma- ležitosti Podhradský nacvičil spevokol. kde oživil duchovný a osvetový život jim spoluobčanom. Preto sa právom žiarov a zvonení zvonov prišli do de- Po obede hložiansky cirkevný inševanjelických Slovákov. Roku 1925 na môže dnes pokladať, že bol aj veľkým dinky, kde... sa pohli k modlitebnici. pektor Michal Huďan vyzval prítomkonvente v Starej Pazove (po demisii dolnozemským slovenským diplo- Pred chrámom bola vystavená slá- ných, aby oferovali na cirkev v Lugu. Samuela Starkeho) bol zvolený za matom a vizionárom. O tom svedčia vobrána, pred ktorou ho dočkali škols- Zozbierané peniaze šli na kúpu harbiskupského administrátora a roku jeho obsažné listy / posolstvá v Evan- ké dietky na čele s pánom učiteľom mónia. Biskup Adam Vereš nežil dlho. Zo1929 i za biskupa. Inštalovaný bol 18. jelickom hlásniku v cirkevných zá- Vladimírom Hranilovićom, ktorý hoci septembra 1929. pisniciach a najmä v jeho (zatiaľ ešte je synom grécko-katolíckeho farára po mrel predčasne na cukrovku a tuPočas svojho farárskeho pôsobenia stále neuverejnených úradných a národnosti Chorvát, je jednako len berkolózu 2. novembra 1931 v 48. sa venoval duchovnej starostlivosti o osobných listoch a zošitoch) zacho- priateľom našej cirkvi a nášho národa, roku života. Pochovaný je v Iloku. Katarína Verešová cirkevné zbory a cirkev všeobecne, ale vaných v ÚA SEAVC v Starej Pazove. ktorý veľmi mnoho vykonal v pro-

Hold vďaky prvému biskupovi SEAVC Adamovi Verešovi v Lugu D

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ľUDU

očník, ský, 2. r nici in d a B Boris v Piv któbra ZŠ 15. o

Keď jesenn ú náladu nepokazí a ni dážď

Tea P ZŠ 15 udelková , . okt óbra 2. ročník , v Piv nici

eseň, kamar áti, nemusí byť iba smu ten dážď ra tná: veď sa z vyprší, aj te aj n vetrisko ra A kým si tie zp kvapôčky ve selo tancujú restane... dáždniku, m ô vu priniesla žeme sa tešiť z toho, že n po našom bohatú úro sa i škôlkari du ovocia a ám jeseň znoa žiaci z Pivn zelenin ice, i školáci že aj keď je z Petrovca. N y. A tešia vonku apísali nám, hrávajú, spie tak trochu mrcha poča sie, stále sa vajú, recitujú vraj radi , al e kresliť, ak n aj – kreslia. N ie jesennú ú už a čo v jese ro ň d u – chutné ovo vú zeleninu cie a zdra– a veselú je se nnú náladu svojej tvorb . Kúsok zo y nám poslal i.

Katarína Valentíková, 6-ročná škôlkarka z Pivnice

Sandra ZŠ 15. Činčuráková, októbr a v Piv 2. ročník, nici

Daniela Imreková, 5-ročná škôlkarka z Pivnice

Miroslav M učaji, 3. c, Z Š Jána Čajaka v B áčskom Pe trovci

Suzana Mandáčová, 3. c, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Anna F. a Jana S. 23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIII 23. novembra 2013 ČÍslo

23 /1857/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena kukurice a pšenice opäť rastie

Ľ. S.

AKTUÁLNE

dňoch 11. až 15. novembra 2013 bolo na Produkčnej burze v Novom Sade zaznamenané drastické zmenšenie obratu. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol 3,7-krát menší. Z druhej strany, čo je pre trh oveľa významnejšie, je skutočnosť, že ceny poľnohospodárskych komodít stále rastú. No v dôsledku slabého obratu jeho finančná hodnota bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižšia o 73,22 %. Aj napriek dobrej úrode pšenice, len štyri mesiace po jej zbere sa na domácom trhu stretávame so slabou ponukou. Dôvodom tejto neočakávanej situácie môže byť vývoz takmer 850 000 ton a stále rastúca cena pšenice, ktorá sa od začiatku dajú ďalšiemu rozvoju žatvy zvýšila o 35 %, takže predávajúci dúfajú, huby a produkcii aflaže bude ešte drahšia, a s jej predajom sa nepotoxínov, čo potvrdili aj náhľajú. Priemerná cena pšenice v uvedenom prvé výsledky vzoriek období bola 21,45 din./kg (19,86 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom odobratých z polí. V o 3,84 % viac. tohtoročnej kukurici sa Taktiež rastie aj cena kukurice. V priemeaflatoxíny nenachádzajú. re sa predávala po 15,96 din./kg (14,77 bez Aby sa nezopakoval miDPH). Od začiatku tohtoročného zberu nuloročný scenár, fytosanizdražela približne o 20 %. tárni inšpektori kontrolujú Na novosadskej burze sa obchoproces výroby, prepravu a dovalo aj so sójou, ktorej cena bola skladovania kukurice dôsled51,30 din./kg (47,50 bez DPH). nejšie. A práve jej skladovanie Európska komisia zverejnila je najdôležitejšia fáza. V tomto predbežné výsledky žatvy 2013 roku bola vytvorená Komisia a odhady na budúci rok, ktoré pre posúdenie stavu porastov predpokladajú nárast prokukurice a sledovania obsahu dukcie obilnín. Od začiatmykotoxínov v kukurici, ktorá ku októbra cena pšenice navrhla balík preventívnych na svetových trhoch mierne stúpa, naopatrení. Aby sa zabránilo vý- ale aj saopak cena kukuskytu aflatoxínov a iných myko- motné mlierice klesá. toxínov, pestovatelia a silá, kde karne. Tie sú ○ sa kukurica skladuje, stanovené povinné na zákopatrenia musia v plnej miere lade plánu sebakontroly vykonávať konuplatňovať. Hodnoty aflatoxínov v mlieku trolu odobratých vzoriek okrem prítomnosti škodlivých surového mlieka na všetkých látok a prímesí musí sledovať výkupných miestach a v mlie○ nielen nacionálny monitoring, karniach.

Mlieko a potraviny bez aflatoxínov Ľubica Sýkorová

Najbezpečnejší spôsob ochrany mlieka a mliečnych výrobkov pred kontamináciou aflatoxínmi je dôsledná kontrola krmiva podávaného zvieratám.

oncom minulého roka Srbskom otriasla aféra aflatoxín. Popísalo sa o tom veľa, vina za vzniknutú situáciu sa prehadzovala z hlavy na hlavu. Jedno je isté – aflatoxíny sú pre ľudský organizmus nebezpečné. Sú to karcinogénne látky produkované niektorými kmeňmi plesní Aspergillus flavus, A. parasiticus a A. nomius. Tieto plesne produkujú toxíny hlavne v orechoch, arašidoch a

krmive. V prípade, že je tráviaci trakt zvieraťa infikovaný aflatoxínom B1 z krmiva, prechádza do mlieka aflatoxín M1, ktorý je metabolitom aflatoxínu B1. V syroch vyrobených z mlieka kontaminovaného aflatoxínom je jeho obsah vyšší než v mlieku použitom na ich výrobu. Z Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Srbska oznamujú, že v domácich potravinách a mlieku sa hodnoty aflatoxínov nachádzajú v povolených hraniciach. Sledovaním stavu na farmách, kontrolou krmív pre zvieratá a uplatňovaním stanovených opatrení nebola zistená prítomnosť nadpriemerných hodnôt aflatoxínu M1 v surovom mlieku. Mliekarne na výkupných miestach od 1. do 20. septembra 2013 odobrali a skontrolovali 2 321 vzoriek mlieka. Doterajšie výskumy potvrdzujú, že náhle zachladenie a pokles teplôt v období dozrievania kukurice a jej zberu nezodpove-

Z obsahu Plne využívať vlastné výrobné možnosti

str. 3

Exotická nákaza z Afriky

str. 6

Krémová tekvicová polievka

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOHOSPODÁRI O BRZDÁCH VLASTNÉHO POKROKU

Kým štát nepretne gordický uzol…

Juraj Bartoš

ká je komplexná situácia v agrosektore, taký bol i tento pokus o preniknutie za ohradu, ktorá poľnohospodárov oddeľuje od istejšej budúcnosti a hmatateľnejšieho zisku z plodov získaných tvrdou prácou. Takáto myšlienka sa proste vnútila na záver 4. tribúny v rámci nedávnej 14. Futockej kapustiády, s témou Tradícia, miesto a úloha tradície v súčinnosti poľnohospodárov v regióne. Tak sa nám vidí, že hovorcom a diskutérom Účastníci 4. tribúny v rámci 14. Futockej kapustiády sa téma vyšmykla z rúk. Diskusia – My sme od začiatku s vami, finančných prostriedkov potrebsa rozvodnila, zostala v doméne všeobecného a skončila sa bez máte našu úplnú podporu. Po- ných na získanie certifikátov, ako pevných záverov týkajúcich sa skytujeme vám ju formou finan- aj výstavbu spracovateľských budúceho spoločného nástupu covania vašich podujatí, ako i kapacít. Miroslav Kiš zo Zväzu vzdelávania a primeranej litera- združení poľnohospodárov všetpoľnohospodárov. Stevica Marković z Brestovca túry. Naším cieľom je, aby sa do kých odvetví poľnohospodárskej pri Leskovci, kde inak pestujú akcie získania značky výrobkov výroby o. i. povedal: – Som hrdý na to, že v popredí azda najchýrečnejšiu papriku v s chráneným geografickým pôSrbsku, hovoril o pôsobení ta- vodom zapojilo čím viac poľno- nie sú peniaze a veľké plochy obrábanej pôdy, ale že aj na malých mojšieho združenia parcelách malé gazdovstvá môžu Leskovački ajvar. Ich zrealizovať svoje záujmy. Usilurovnomenný výrobok jeme sa o to, aby lokálne samopred štyrmi rokmi správy vedeli rozpoznať podobné získal certifikát, t. j. združenia, čiže skupiny občanov značku tradičného a vo vlastnej oblasti, lebo bez inchráneného výrobku. štitúcií to nejde. Zdôrazňujem, V tejto súvislosti pože je tiež mimoriadne potrebné, znamenal: aby nás sledovali médiá. Naším – Prišiel som k cieľom je, aby sme aj my boli tam, myšlienke, že ajvar kde sa rozhoduje. treba ochrániť, lebo pri jeho priemyselŠTÁT MUSÍ ZMENIŤ VZŤAH nej výrobe, tak sa K SEDLIAKOVI mi vidí, môže prísť V diskusii bolo počuť, že o o primát. My v obznačkovej Futockej kapuste ešte lasti Leskovca sme stále nie je dostatok informácií. známi ako znamenití O tom, čo ju činí osobitnou, vraj paprikári predovšetnevedia ani Novosadčania, lebo kým preto, že máme konzumentom nie sú primerane vhodnú klímu, veľký počet slnečných dní, Chce to nielen obdiv, ale aj činorodú štátnu sprístupnené relevantné informácie. Osobitne zarezonoval kvalitnú pôdu a vodu, starostlivosť názor, že u nás v oblasti poľnotiež kvalitné odrody papriky. Naše združenie určite hospodárov. Domnievame sa, že hospodárstva vládne „totálne bude pri zakladaní asociácie, či v tomto kontexte Futocká kapusta neupravený stav”, a že „jedine, ako sa už bude volať združenie má vyvodiace postavenie, a že keď štát rieši problémy, zbavíme by sa aj iní mali prizrieť na jej sa ich aj my, poľnohospodári”. tradičných výrobkov Srbska. Taktiež bolo povedané, že proste O certifikácii a podpore kom- výrobcov. Šešlija podotkol, že rezortný nie je prípustné, aby štát, keď petentných inštitúcií hovoril predstaviteľ Pokrajinského sek- pokrajinský sekretariát podporuje žiadate o certifikát, povedal: retariátu pre poľnohospodárstvo, poľnohospodárov – výrobcov „Daj peniaze!” Istý diskutér vodohospodárstvo a lesníctvo tradičných produktov prostred- akiste vyjadril mienku väčšiny níctvom súbehov na udelenie poľnohospodárov, keď – nie Miloš Šešlija.

bez rozhorčenia – skonštatoval: „Štát akoby zabudol, že táto krajina obstála vďaka sedliakovi! Päťdesiat rokov sedliak budoval Nový Sad a namiesto toho, aby teraz Nový Sad povedal poďme pomôcť sedliakovi, žiadajú 150 000 za posúdenie tradičného výrobku. Všetky tie asociácie, podľa mojej mienky, akokoľvek to znie vulgárne a hlúpe, zahmľujú situáciu.” V príbehu o lokálnej tradícii a tradícii regiónu si dobré meno už dávnejšie vytesal Milorad Jevđević z osady Mrčajevci, kde festival kapusty, ako pomenovali pôvodnú Srpsku kupusijadu, pustil korene roku 2003. Hovoriac o trojdňovom podujatí, ktoré má zhruba 150 000 návštevníkov, poukázal na to, čo by zrejme mohli využiť aj organizátori Futockej kapustiády: – Hospodársko-turistické podujatie Kapustiáda Mrčajevci vznikla z priania zoskupiť nielen pestovateľov kapusty, ale všetkých poľnohospodárskych výrobcov. Podstatou našej Kapustiády je súťaž vo varení svadobnej kapusty. Je to proste veľká lacná zábava, ale na našom podujatí si môžete pozrieť aj výstavu poľnohospodárskych výrobkov. Predstavitelia syndikátnych organizácií tu uzavierajú zmluvy s výrobcami o výkupe ich výrobkov a je tu aj výstava poľnohospodárskej mechanizácie, kde sa snažíme ukázať ľuďom predovšetkým niečo nové a neznáme. Záujemcovia si môžu taktiež pozrieť prostriedky na ochranu rastlín. ○

23. 11. 2013 • 47 /4570/

SLOVO MÁ: DEJAN ŽIDAN, PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER POĽNOHOSPODÁRSTVA A ŽIVOTNÉHO OKOLIA SLOVINSKA

Plne využívať vlastné výrobné možnosti Oto Filip

časné, reálne a ústretové plánovanie je jedným zo základných kameňov výrobných a podnikateľských úspechov. Uvedomujú si to najmä v Slovinsku, kde už dávnejšie platí to: pomôž si sám, i pánboh ti pomôže. Náturou seriózni, slovenskí pôdohospodárski experti v čele s pracovníkmi tamojšieho Ministerstva poľnohospodárstva a životného okolia sa už pred niekoľkými rokmi začali dôkladne zaoberať viacerými aspektmi budúceho sedemročného obdobia novej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a zmenami, ktoré táto v rokoch 2014 – 2020 prinesie. O strategických zámeroch, východiskách a prioritách slovinského poľnohospodárstva, akým je prvý pilier, poznačený podporou a subvenciami na základe rozlôh, a pôdohospodárska ekovýroba, tak isto iné podstatné opatrenia: sceľovanie a zavlažovanie pozemkov, rozvoj družstevníctva a jeho lepšia spätosť s obchodom, vidiecky rozvoj, školenie mladých poľnohospodárov a uvádzanie nových technológií, hovoril vlani pri príležitosti jubilejného 50. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu AGRA v Gornjej Radgoni vtedajší minister poľnohospodárstva a životného okolia Slovinska Franc Bogovič. Po ňom a nových parlamentných voľbách nastúpil nový minister poľnohospodárstva a okolia, zároveň i podpredseda slovinskej vlády Dejan Židan, s ktorým sa zase bolo treba porozprávať o súčasnom smerovaní významnej zložky slovinskej ekonomiky. Dejisko a príležitosť boli rovnaké – Gornja Radgona a AGRA, tentoraz 2013, dokonca i základná orientácia. Tak to už býva vo vyvinutých ekonomikách: ľudia sa menia, politika zostáva. A je to pozitívne, lebo vylučuje mož-

nosť, aby každých niekoľko rokov ktosi zase, v podstate zbytočne, objavoval teplú vodu. – Onedlho sa má začať uplatňovať nová poľnohospodárska politika Európskej únie, do ktorej sa v budúcom sedemročnom období majú vložiť desiatky miliárd eur. Zdá sa, že rokovania o nej neprebiehali hladko... – Pravdou je, že veľmi ťažké zlaďovania členov únie trvali celé štyri roky a že ani dnes nemožno dať bodku za nimi. Zrážky záujmov sú také, že dokonca i prvý rok nového sedemročného obdobia bude mať prechodný ráz. To prakticky znamená, že sa niektoré ustanovenia agrárnej politiky budú uplatňovať podľa starých, iné zase podľa nových zásad. Prvým kameňom úra-

– Ide o niekoľko významných nových opatrení, medzi ktorými je zvlášť povšimnutiahodná snaha podnecovať poľnohospodárske aktivity ľudí mladších od štyridsať rokov. Na takéto účely každý štát bude prispievať prostriedkami úmernými tým (ide o 25 percent), ktoré získal z európskych poľnohospodárskych fondov. Snažíme sa podnecovať aj rozvoj malých gazdovstiev rôznymi úľavami, zjednodušením postupu získavania potrebných povolení a súhlasov k subvenciám. Plánuje sa i zvýšenie rozlôh pod zelenými plochami, menenie štruktúry sejby, uvádzanie viacerých technologických opatrení, zvlášť u tých, ktorých obrábajú viac ako pätnásť hektárov pôdy...

Minister Dejan Židan

ne, alebo o 3,5 do 6,9 percenta menej ako predtým. Na vidiecky rozvoj sa má vyčleniť 1,1 miliardy eur. Platby budú lineárne. Jedna polovica sa upriami do oblasti s nevýhodnejšími výrobnými podmienkami, iné prostriedky zase na osobitné opatrenia, ako sú úprava pôdy a iné. Zo štátneho rozpočtu plánujeme na uvedené účely upriamiť ešte okolo tristo miliónov eur. – Mohli by ste na záver zosumarizovať základné smernice, ktorých realizácia nebude až taká bezbolestná. Vlaňajšie sucho v Slovinsku spôsobilo 56 miliónov eur škody, následné novembrové dažde ešte väčšie škody... – Snažíme sa mať viac rozlôh na organickú výrobu, tak isto na produkciu tovarov určených zámožnejším kupujúcim. Dôraz kladieme i na vinohradníctvo. Vyrábame okolo 50 – 60 miliónov litrov vína ročne, z čoho exportujeme okolo desať percent. Chceli by sme sa dostať k 30-percentnému podielu vývoSlovinský minister pri výmene poznatkov a skúseností s členmi Spolku agrárnych novinárov a predstaviteľov vojvodinských poľnohospodárov zu v rámci jeho celkovej produkcie. Čiže terajší – To je to, čo sa má realizovať export vín zvýšiť trojnásobne. Je zu bol pôvodný návrh, aby všetci poľnohospodári mali rovnaké v samotnom Slovinsku. Bude do- pravdou, že klimatické podmiensubvencie po hektári. Slovinsko, statok prostriedkov na stanove- ky vlani otriasli mnohými našiFrancúzsko, Rakúsko, Nemecko a né účely? mi plánmi a predsavzatiami a že niektoré iné krajiny sa dožadovali, – Všetci musíme nakladať s toľ- okrem nás zasiahli i iných členov aby poľnohospodári, pracujúci v ko prostriedkov, koľko máme. Na- únie. Práve preto je naším cieľom neprajnejších podmienkach mali ším šťastím je, že nie sú pre nás postupne zabezpečiť sebestačviac. Je to problém, ktorý musí- natoľko podstatné peniaze, ktoré nosť výroby, predpokladom čoho me vyriešiť do l. januára 2015, na máme, koľko tie, ktoré prichádzajú je maximálne využívanie vlastných kedy je stanovený začiatok plnej z európskych pokladníc a fondov. možností. V tomto smere počítaimplementácie novej poľnohos- Do nášho poľnohospodárstva sa me aj so spoluprácou so Srbskom, podárskej politiky EÚ. do roku 2020 má vložiť suma 2,2 ktoré má veľké poľnohospodárske – Oveľa podstatnejšie ako spo- miliardy eur. Z toho je na priame potenciály... – uzaviera slovinský ry je to, na čom sa členky doká- platby domácnostiam určených vicepremiér a minister Dejan Žizali zhodnúť... necelých 140 miliónov eur roč- dan. ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

chrana proti škodcom obilnín nekončí zberom. Aj pri ich uskladnení sa môžu vyskytnúť rôzne druhy hmyzu – presnejšie skladoví škodcovia. Jeden z nich je rušník skladový (Trogoderma granarium, srb. trogoderma žita; Coleoptera: Dermestidae). Môžu spôsobiť až 70-percentné poškodenie zŕn, čo má za následok nepožívateľnosť a nepredajnosť produktov. V tomto článku prinášame krátku charakteristiku škodcu, ktorý je zaradený do prvej stovky najinvazívnejších škodlivých druhov na svete.

23. –29. 11. 2013

POČASIE

ODKIAĽ K NÁM PRIŠIEL Rušník skladový pochádza z južnej Ázie, presnejšie z Indie, kde sa považuje za jedného z najdeštruktívnejších škodcov uskladnených výrobkov. Jeho bežný výskyt bol zaznamenaný v Afrike, v niektorých oblastiach Ázie a Európy. Z Egypta bol počas prvej svetovej vojny zavlečený do Anglicka, odkiaľ sa šíril ďalej. Tento škodca preferuje teplé a suché podmienky, živí sa obilím, múkou, krupicou, podzemnicou olejnou, ryžou, kukuricou, sladom, kokosovými orechmi a dokonca aj niektorými farmaceutickými preparátmi. Okrem skladov vyskytuje sa v kuchyniach, sladovniach, v použitých vreciach a v škatuliach so zvyškami zŕn.

AKO HO SPOZNÁME Dospelé imága sú podlhovasté chrobáky 1,6 mm – 3 mm dlhé a 0,9 – 1,7 mm široké. Samčeky sú hnedé až čierne s červenohnedými škvrnami na krovkách. Samičky sú o niečo väčšie a svetlejšie ako samčeky. Dospelé jedince sú pokryté chĺpkami. Larvy sú po vyliahnutí asi 1,6 mm dlhé, pričom môžu dorastať až do 6 mm. Zo začiatku ich vývoja viac ako polovicu dĺžky tela tvorí chvost (tvorený chĺpkami na abdominálnom segmente), larvy sú žltkasto-biele, hlava a chĺpky sú hnedé. Ďalším rastom sa chvost úmerne skracuje a farba ich tela sa mení na zlatú až červenkasto-hnedú. Vajíčka sa liahnu za 3 až 14 dní. Jedna samička znáša priemerne 50 – 90 vajíčok, ktoré sú voľne rozptýlené v hostiteľskom materiáli. Vývoj jedinca od larvy až po dospelé imágo môže trvať

(foto: internet)

Ing. Jana Bíliková, Ing. Ján Tancik, PhD. Katedra ochrany rastlín SPU Nitra

Dospelé imágo

(foto: J. B.)

Nebezpečný skladový škodca – rušník skladový

Larvy rušníka nájdené v zrnách pšenice 26 – 220 dní v závislosti od podmienok prostredia, pričom vývoj larvy prebieha cez 5 – 11 instarov. Optimálne podmienky pre jeho vývoj sú teploty od 18 – 35 ºC a vlhkosť vzduchu okolo 90 %. Do roka má 2 – 3 generácie. Medzi dôležité opatrenia na zistenie prítomnosti tohto škodcu v uskladnených produktoch patrí fyzická prehliadka uskladnených produktov, používanie potravinárskych návnad a feromónové pasce. Zamorený materiál obsahuje často len larvy, pretože dospelé jedince žijú iba 12 – 25 dní. Okrem živých lariev môžeme pozorovať aj ich exúvie, ktoré tu larvy zanechávajú. Netreba zabudnúť, že larvy môžu byť až v 3- až 6-metrovej hĺbke

uskladneného obilia, preto iba povrchová kontrola nie je postačujúca. OCHRANNÉ OPATRENIA V literatúre sa uvádza, že proti šíreniu rušníka skladového je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia: čistotu skladov, skladované obilniny pravidelne kontrolovať, mechanicky čistiť. Vysoké teploty nad 50 °C alebo pod 0 °C a vlhkosť pod 13 % škodcov ničia. Chemická ochrana sa robí fumigáciou. Podľa iných zdrojov patrí medzi ťažko hubiteľných chrobákov. Tento fakt je spôsobený tým, že je rezistentný voči insekticídom a môže prežívať dlhú dobu bez potravy. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 12˚

4˚ | 12˚

3˚ | 11˚

2˚ | 10˚

23. 11. 2013 • 47 /4570

OVOCINÁRSTVO

Červený diamant z Tibetu Ľubica Sýkorová

KOU-ČCHI-C´ (GOUQĬZĬ), lat. Lycium barbarum, goji, kustovnica čínska, srb. tibetanska brusnica godži – všetky tieto názvy predstavujú rastlinu, ktorej plody patria medzi najzdravšie na svete. Môžeme sa s ňou stretnúť aj na našich trhoviskách vo väčších mestách, alebo v predajniach so zdravou výživou.

j keď patrí medzi drahšie ovocie (100 g sušených plodov stojí 500 – 550 dinárov), pre svoje liečivé účinky si svojich konzumentov nachádza čoraz častejšie. Goji rastie predovšetkým v Číne a v určitých častiach Mongolska, no najdôležitejšie je územie v chránenom údolí himalájskych vrchov, a to v Tibete a Nepále. V Ázii je toto ovocie známe aj pod názvom „červený diamant“. Je pravidelnou stravou mníchov, ktorí ho uznávajú ako cenný dar prírody a aj vďaka ktorému sa dožívajú dlhého života.

Plody kustovnice čínskej sú už dlhšiu dobu pod drobnohľadom mnohých odborníkov a vedcov. Zistili, že goji je jedným z najbohatších zdrojov antioxidantov, ktoré neutralizujú voľné ra-

dikály spôsobujúce starnutie organizmu. V drobných červených plodoch objavili látky podporujúce náš imunitný systém. Goji obsahuje zložky s priaznivým účinkom na zrak a činnosť pečene. V plodoch sú prítomné aj fytosteroly, ktoré sa v medicíne využívajú pri liečbe rozličných zápalových ochorení a zvýšenej hladiny cholesterolu. Goji je takisto zdrojom 21 stopových prvkov (meď, selén, zinok, železo atď.), 18 druhov aminokyselín (histidín, leucín, valín atď.), veľkého množstva betakaroténu, vitamínov B, C, E. Taktiež je označovaný ako afrodiziak na zvýšenie vitality a pohlavnej aktivity. Goji bobule majú vlastnosti, ktoré pomáhajú kontrolovať hladinu cukru v krvi a chuť k jedlu. Taktiež obsahujú polysacharidy, ktoré môžu pomôcť predísť vzniku rakoviny, neutralizujú nežiaduce účinky chemoterapie a ožarovania. Polysacharidy môžu mať doplňujúce vlastnosti na glykoproteíny, ktoré podporujú rast a obnovu kože. Pri konzumácii je potrebné prihliadať na dávkovanie. Aj keď nie je presne stanovené, vedci odporúčajú, aby dospelí skonzumovali denne maximálne 30 gramov plodov. Toto drobné bobuľovité ovocie rastie na kroch vysokých od jedného do troch metrov. Ker je mrazuvzdorný do - 30 °C a darí sa mu predovšetkým na slnečných stanoviskách. Rastliny kvitnú od júna do augusta. Kvetenstvo obsahuje jeden alebo viac päťpočetných obojpohlav-

ných kvetov. Fialové kvety sa opeľujú rôznym hmyzom (včely, čmeliaky), alebo sú samoopelivé. Plody sú jasnočervené alebo oranžovožlté, podlhovasté až vajcovité, 2 cm dlhé. Dozrievajú

Odrody goji pochádzajúce zo šľachtenia originálnych ázijských rastlín skoro nastupujú do plodnosti, sú mimoriadne odolné a nenáročné na pestovanie. Čiastočne zaplodia už v prvom roku pestovania a plnohodnotnú úrodu prinesú v druhom roku po výsadbe. Pred výsadbou do vykopanej jamy o niečo väčšej než je koreňový bal pridáme kvalitný záhradnícky substrát a malé množstvo organického hnojiva. Po vysadení rastlinu dobre zalejme. Ker rastie veľmi rýchlo, v priebehu jedného roka vyrastie do výšky 150 cm. Keď dorastú bočné výhony na dĺžku 60 cm, mali by sme im zrezať vrcholy, aby sme podporili obrastanie rastliny novými výhonmi. Na

od júla do novembra. Ak dostane táto nenáročná rastlina dostatok slnka, rastie v jednoduchých podmienkach. Netoleruje však presolenú pôdu, ani pôdu s obsahom ťažkých kovov. Po zbere sa plody sušia na slnku, aby sa z veľkej časti zabránilo úbytku živín. Goji plantáže je možné zakladať takmer na každej ploche, ale výhodou je čisté prostredie bez priemyselnej alebo intenzívnej poľnohospodárskej výroby. Môžeme ho pestovať aj v záhradách či na balkóne. Dá sa pestovať aj jedna rastlina, lebo na opelenie nepotrebuje opeľovača.

druhý rok krík zrežeme na šesť hlavných vzpriamených výhonov, ktoré musíme vyviazať k drevenému kolíku. Počas extrémneho sucha by sme mali kríky raz do týždňa poriadne zavlažiť. Na jeseň sa musia odstrániť odumreté výhony. Veľmi dôležitým faktorom, pokiaľ ide o chuť a veľkosť plodov, je obdobie zberu a zavlažovanie. Čím dlhšie plody zrejú, tým sú sladšie. Najskorší čas zberu plodov by mal byť v polovici augusta, ale lepšie je o niečo neskôr. Okrem toho platí pravidlo: čím viac vody rastlina dostane, tým má väčšie plody. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

Exotická nákaza z Afriky Ľubica Sýkorová

oncom septembra tohto roku Rada EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli sa rozhodla vyčleniť 2,5 milióna eur pre boj proti rozšíreniu afrického moru ošípaných na územie Európskej únie. Niektoré členské krajiny únie sú znepokojené výskytom epidémie afrického moru ošípaných v Bielorusku. Rada ministrov schválila spomenutú sumu na riešenie tejto problematiky, hlavne na prevenciu a informovanosť, aby sa choroba nedostala na pôdu EÚ. Najviac sa v spomenutej otázke angažovalo Maďarsko, ktoré na Rade ministrov vyhlásilo, že sa cíti ohrozené touto prenosnou chorobou ošípaných. Africký mor ošípaných AMO (srb. afrička kuga svinja) je vírusová choroba sviňovitých. Na človeka nie je prenosná. Hoci jej klinické príznaky a patologický nález sú čiastočne podobné klasickému moru ošípaných (KMO), z imunologického hľadiska je odlišný. Už názov naznačuje, že choroba pochádza z Afriky,

kde ju diagnostikovali začiatkom minulého storočia. Prvý prenos na európsky kontinent bol zaznamenaný v roku 1957 v Portugalsku a neskôr v Španielsku. Najnovšie sa o nákaze AMO začalo v Európe hovoriť po roku 2007, po jej rozšírení v Gruzínsku,

V tomto roku jeho výskyt hlásia v Bielorusku. Africký mor ošípaných má oproti KMO výraznejšie príznaky. Infekcia sa šíri priamym kontaktom zvierat alebo kontaminovaným krmivom, vodou a prostredím. Vektorom vírusu

Arménsku a ďalších krajinách kaukazskej oblasti. Roku 2011 ju zistili v Ruskej federácii. Odborníci preto upozornili, že nemožno vylúčiť expanziu nákazy západným smerom, aj do Bieloruska a Ukrajiny. V krajinách Európskej únie sa africký mor ošípaných vyskytol v júli 2011 v Taliansku.

môžu byť aj kliešte. Ochorenie na AMO má akútnejší priebeh a spravidla sa končí úhynom zvieraťa. Často sa objavuje krvavá hnačka. Začiatok choroby sa prezentuje rýchlym zvýšením teploty viac ako na 42,2 °C a táto pretrváva približne 4 dni. Potom nastáva postupný pokles. Ostatné klinické

príznaky sa prezentujú v ďalších 2-3 dňoch vo forme depresie, celkovej slabosti, cyanózy, kašľa, krvavých hnačiek a zvracania, ospalosti, ochrnutia a približne na 7. deň nastáva úhyn. Liečba ochorenia nie je známa. Pitvou sa zisťujú rozsiahle krvácania vnútorných orgánov. Na rozdiel od klasického moru ošípaných, kde slezina býva normálnej veľkosti, pri africkom more ošípaných môže byť zväčšená 3-násobne a je tmavej až čiernej farby a drobivej štruktúry. Všetky pokusy vyrobiť vakcínu boli doteraz neúspešné. Možnosť prenosu AMO i do našich podmienok, pri súčasnom voľnom pohybe obyvateľstva, pri intenzívnom medzinárodnom obchode s mäsom a mäsovými produktmi, pri obrovskej emigrácii z Afriky do Európy a pri súčasnom stave veterinárno-zdravotnej kontroly, či už na hraniciach jednotlivých štátov, alebo EÚ, nie je vylúčená. Treba brať do úvahy aj premnoženie diviakov v určitých oblastiach a ich cezhraničnú migráciu. To nás musí bezpodmienečne viesť k vysokej obozretnosti a sústavnej príprave pre možný výskyt tejto veľmi nebezpečnej nákazy. Africký mor ošípaných je ekonomicky náročná choroba, nakoľko spôsobuje vysokú mortalitu postihnutých prasiat a ošípaných a jej likvidácia s následnými prísnymi ochrannými opatreniami je veľmi nákladná. ○

VEDELI STE?

Potraviny ohrozujúce zdravie psa Ľ. S.

okoláda – okrem kofeínu obsahuje aj alkaloid teobromín, ktorý psy nedokážu vylúčiť. Psa môže smrteľne ohroziť dávka mliečnej čokolády v množstve 50 až 60 gramov na kilogram jeho hmotnosti, pričom pri čokoláde na varenie, ktorá obsahuje vyššie množstvo kakaa, je nebezpečné aj menšie

množstvo. Štyri až šesť hodín po požití príliš veľkého množstva potravín s veľkým obsahom kakaa sa u psa prejaví zvracanie, preháňanie, triaška, kŕče, ochrnutie zadných nôh. Smrť nastane v dôsledku akútneho zlyhania srdca. Slané, korenisté, údené, vyprážané a mastné jedlá – zvyšky z obeda nepatria do psej misky, pretože môžu spôsobovať tráviace problémy. Môžu zapríčiniť

ochorenia pečene a obličiek, zápaly análnych vačkov alebo zhoršenie kvality srsti. Kosti – kŕmenie kosťami môže viesť k závažným zdravotným problémom prejavujúcim sa nechutenstvom, vracaním, zápchou a bolesťami brucha. Okrem toho kuracie kosti sa môžu rozštiepiť a poškodiť žalúdok alebo črevá psa. Sladkosti – najviac psom škodí látka xylitol, ktorá im zvyšuje

hladinu inzulínu, čo môže spôsobiť pokles hladiny cukru v krvi a ohroziť psovi život. Cesnak a cibuľa – vo väčšom množstve sú pre psy toxické. Otrava začína zvracaním a hnačkou, letargiou, neskôr chudnutím a anémiou spôsobenou krvácaním a sprevádzaná blednutím slizníc. Krmivo pre mačky – obsahuje viac proteínov, čo môže tiež viesť k zažívacím problémom. ○

23. 11. 2013 • 47 /4570/

ZDRAVIE A MY

krvi stabilnú až po celých desať hodín. Takto sa chránite pred cukrovkou typu II.

Zdravšia za 24 hodín: Tohto sa držte a uvidíte! (1.) Zo zahraničnej tlače

hcete sa dobre cítiť a byť fit? Keď každý deň ulahodíte svojmu telu, môžete sa bez väčšej námahy chrániť pred každodennými ťažkosťami. Nebojte sa, nemusíte svoj život hneď prevrátiť hore nohami. Sú to celkom jednoduché, no účinné tipy, ktoré vám pomôžu bojovať proti malým boliestkam a budú vás chrániť pred nepríjemnými civilizačnými chorobami. 6.50 POMALÉ VSTÁVANIE ŠETRÍ VÁŠ KRVNÝ OBEH Budík zvoní a vy stále neviete rozlepiť oči? Na vstávanie si vyčleňte pár pokojných minút. Keď totiž hneď vyskočíte z postele, zaťažujete zbytočne už od rána svoj krvný obeh. Dobrý tip: Ešte

v posteli si ľahnite na chrbát a bicyklujte nohami vo vzduchu približne dve minúty. To vás preberie, navyše si aj precvičíte svaly na nohách.

7.00 RANNÁ STUDENÁ SPRCHA VÁS OTUŽÍ A DODÁ ENERGIU Veľa žien si bez nej ráno nevie vôbec predstaviť. Vďaka prúdom chladnej vody vyjdú do nového dňa čerstvé a svieže. Chcete k

nim patriť aj vy? Potom je pre vás extra tip: nastavte sa na ľadový režim a po umytí sa osprchujte studenou. Začnite pri nohách a postupne sa prepracujte vyššie. Budete prekvapené, koľko síl a dobrej nálady sa vo vás objaví. Vďačným vedľajším efektom je posilňovanie imunitného systému, vírusom a baktériám nedáte žiadnu šancu. 7.30 SPRÁVNE RAŇAJKY CHRÁNIA PRED CUKROVKOU Svetlý toastový chlieb si nechajte na nedeľu, cez týždeň siahnite po celozrnnom, najlepšie ražnom chlebe. Ten udrží hladinu cukru v

8.00 NA BICYKLI DO PRÁCE – ZNIŽUJETE RIZIKO RAKOVINY PRSNÍKA Ak je to možné, do práce sa vyberte na bicykli. Podľa aktuálnej štúdie Výskumného centra rakoviny v Nemecku ženy, ktoré denne 25 minút bicyklujú, znižujú riziko rakoviny prsníka o viac ako jednu tretinu. Cestujete autobusom alebo vlakom? Žiaden problém. Vystúpte o jednu – dve zastávky skôr a rýchlym krokom pokračujte do práce. 10.00 MALÉ CVIČENIA ZABRÁNIA BOLESTIAM CHRBTICE Sedíte osem a pol hodiny za pracovným stolom a takmer sa ani nepohnete? Riskujete bolesti chrbta. Je najvyšší čas niečo s tým robiť! Pomôže malé cvičenie: Posaďte sa na stoličku, zdvihnite zľahka plecia a čo najviac vystrite chrbát aj nohy. Vystreté nohy pretláčajte, až kým sa vám neroztrasú, potom ich uvoľnite a položte na zem. Cvičenie niekoľkokrát zopakujte. ○

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (105)

Rozmarín lekársky a rumanček kamilkový Výber: O. Filip

náme je, že liečivé rastliny prinášali človeku úľavu dávno predtým, ako uzrela svetlo sveta tzv. komplexná zdravotná starostlivosť. Istý čas ich ľudia zavrhovali, dnes sa však k darom prírody čoraz častejšie vraciame. Metóda bylinného lekárstva nespočíva len v zmiernení príznakov choroby, ale podporuje organizmus v úsilí vyliečiť sa vlastnými silami. A tu sú i ďalšie dva lieky z najväčšej lekárne sveta. Rozmarín lekársky je vždy zelený poloker z čeľade hluchavkovitých, 10 – 50 cm vysoký, prútnato rozkonárený. Plody sa skladajú zo štyroch tvrdiek. Keď kvitne, tak zväčša v máji. Celá rastlina ostro vonia ako gáfor. Darí sa mu v záhradnej, mierne suchej, vápnitej a humóznej živnej pôde v chránenej polohe. Rozmnožuje sa zväčša vegetatívne odrezkami

sadenými neskoršie na jar alebo v lete do vopred pripravenej hriadky (odrezky sa v dobrej zemi hneď zakorenia). Vo veľkom ho pestujeme aj semenami, ktoré vysievame do pareniska. Neznáša príliš veľa slnka ani vody, je veľmi citlivý na mrazy. Cez zimu ho treba opatrovať v mierne teplých a vzdušných miestnostiach. Zbierame listy, prípadne aj nedrevnaté výhonky. Zošuchneme z konárikov a očistíme od primiešanín. Sušíme pri teplote do 35 stupňov Celziových. Schnú pomaly. Uschovávame dobre uzavreté a chránime pred svetlom a vlhkom. Z obsahových látok rozmarínu treba uviesť éterický olej, triesloviny, horčiny, živicu, saponíny...Používa sa v lekárstve (olej, masti a iné prípravky) a vo voňavkárstve (na kolínske vody a pod.) Podporuje trávenie, zvyšuje vylučovanie moču, povzbudzuje nervovú činnosť. Osoží aj

proti nadúvaniu (vetrom) a pri zníženom tlaku krvi. Zvonku (v liehovom výluhu – možno pridať i vňať ruty a gaštanový kvet) slúži na natieranie pri lámke (reume) a zápaloch sediaceho nervu (ischias). Rastlina je vnútorne vo väčších dávkach jedovatá. Môže poškodiť obličky. Nebezpečná je pre ťarchavé ženy. Rumanček kamilkový alebo ľudovo rumanček, harmanček, kamilky, je jednoročná bylina z čeľade astrovitých s tenkým vretenovitým koreňom. Kvitne od mája do septembra a príjemne vonia. Rastie na poliach a rumoviskách, pri cestách a plotoch. Najlepšie sa mu darí v uľahnutej, ľahko strednej vápnitej humóznej pôde na slnečnej, pred vetrom chránenej strane. Zbierame kvety, a to celé, práve rozvité úbory s krátkou, najviac 2 cm dlhou stopkou. Zber sa robí ručne, postupne, spravidla špeciálnymi česákmi. Ukladáme

VII

nestlačené a sušíme hneď v tenkých vrstvách pri teplote do 35 stupňov Celziových bez obracania. Usušené kvety necháme asi dva dni v kôpkach, a potom ich preosejeme a zľahka nasypeme do špeciálnych úschovných obalov. Harmanček je všeobecne osožná liečivá rastlina. Súčasť vetrovej čajoviny a viacerých iných liečivých prípravkov. Má i množstvo vlastných liekových foriem. Používa sa vnútorne i zvonku v rôznej úprave a pri rozličných chorobách (čaj len vo forme záparu, ktorý nesmie dlho stáť). Rumanček kamilkový netreba zamieňať s príbuznými alebo podobnými druhmi, napr. s margarétou a podobne. Rumančekový kvet určíme podľa znakov, akými sú príjemná vôňa, biele okrajové kvety a duté kvetné lôžko. Pestovanie a zber rumančeka sa vždy vyplácali. ○ (V budúcom čísle: Medovka a mäta)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Krémová tekvicová polievka Recept nám poskytla Mária Bokorová z Padiny Suroviny: Pre 4 osoby potrebujeme: 1/2 kg oranžovej tekvice (hokaido), okolo 3 – 4 l vody, jednu kocku slepačieho bujónu, 2 cibule, 2 – 3 strúčiky cesnaku, 2 stredne veľké zemiaky, 2 mrkvy; Na mäsové guľky: 200 g mletého bravčového mäsa, 200 g mletého hovädzieho mäsa, jedno vajce, strú-

hanku, menšiu cibuľku, soľ, korenie; Na dochutenie polievky: 200 ml kyslej smotany, čierne

Drobné rady pre lepšie zdravie Zo zahraničnej tlače

STARAJTE SA O SVOJE OČI áte problémy so zrakom? Bude to aj tým, že sa poriadne o svoje oči nestaráte. Tie takisto potrebujú dôležité látky, ktoré nájdete v keli i v špenáte. Aj naše oči starnú, a preto potrebujú zdravú výživu. Akákoľvek zelená zelenina, napríklad kel alebo brokolica, obsahuje dve dôležité látky pre oči – luteín a zeaxantín. Podľa lekárskych výskumov by sme mali dokonca denne zjesť asi 6 miligramov luteínu, čo je asi 50 gramov špenátu. Medzi zdroje luteínu a zeaxantínu patrí aj ružičkový kel, kučeravý kel a hrach. Ak tieto látky nedostávame v potrave, mali by sme si kúpiť výživový doplnok, ktorý ich bude obsahovať.

NA NÍZKY KRVNÝ TLAK POHÁR VODY A PÁR CVIKOV Trápi vás nízky krvný tlak a neviete, čo s tým? Je tu niekoľko rád, vďaka ktorým sa nemusíte cítiť zle. Ak máte nízky tlak, nikdy prudko nevstávajte. Večer si dajte k

posteli pohár vody a vypite ho poležiačky. Ešte v posteli začnite robiť naťahovacie a drobné gymnastické cviky, posilníte tok krvi a jej cirkuláciu. Namiesto kávy si dajte zelený čaj. Ideálna je striedavá sprcha. Vyhýbajte sa dlhému státiu na jednom mieste. Občas je dobré trošku sa aj rozčúliť. ○

korenie, soľ, vegetu“, bazalku a podľa chuti rozmarín; Prídavok do polievky: opražený, na štvorčeky pokrájaný chlieb. Takto sa to podarí: Tekvicu očistíme a nakrájame na malé kocky. Do hrnca dáme zovrieť vodu a pridáme slepačí bujón. Očistenú cibuľu a cesnak nakrájame nadrobno a restujeme

vo väčšom hrnci na rozpálenom oleji. Pridáme nakrájanú mrkvu, zemiaky a tekvicu, zalejeme horúcim vývarom a necháme zovrieť. Potom znížime na strednú teplotu a varíme 7 – 10 min., kým tekvica nie je mäkká. Rozmixujeme polievku ručným mixérom do hladka a necháme prevrieť. Krémovú polievku dochutíme kyslou smotanou, čiernym korením, vegetou, bazalkou a rozmarínom, prípadne dosolíme. Mäsové guľky: Zmiešame mleté bravčové a hovädzie mäso, pridáme jedno vajce a strúhanku, nadrobno pokrájanú cibuľku, dochutíme korením a soľou. Z uvedených prísad formujeme malé guľky, ktoré uvaríme vo vode. Uvarené povyberáme, necháme trošku uschnúť a pridáme ich do krémovej polievky z tekvice. Do polievky môžeme pridať opražený chlieb. ○

Vyrobte originálny darček!

Voňavé a farebné mydlá Zdroj: internet

eviete vybrať ten správny darček pre niekoho, kto vie oceniť originalitu? Čo tak pustiť sa do výroby voňavého mydla, ktorému môžete dať veľa vôní a farieb? Čo potrebujeme: mydlovú hmotu (tú môžeme získať tak, že nastrúhame zvyšky starých mydiel na strúhadle, dá sa však kúpiť aj v drogérii), farbu na

mydlovú hmotu, vonnú esenciu (napríklad tú, čo sa dáva do aromatických lámp), silikónové formičky na mydlá, väčší a menší hrniec alebo zaváraninový pohár, mušle, plátok ovocia, lístky ruže (na ozdobu), špajdle.

TAKTO POSTUPUJEME Pripravíme vodný kúpeľ: Do malého hrnca alebo pohára nasypeme mydlovú hmotu a do väčšieho hrnca nalejeme vodu. Tú ohrievame a udržujeme jej stálu teplotu. Menší hrniec alebo pohár s mydlovou hmotou vložíme do hrnca s teplou vodou. Hmota by sa mala rozpustiť asi za 10 minút. Pridávame farby: Pridáme vybranú farbu a špajdľou zmes premiešame. Nakvapkáme pár kvapiek vonnej esencie. Tekutú hmotu prelejeme do pripravených formičiek. Zdobíme. Ak chceme netradičný darček naozaj vyšperkovať, pridávame rôzne ozdôbky. Môžeme použiť plátky ovocia, levanduľu, mušle, čokoľvek podľa vlastnej fantázie. Necháme stuhnúť: Na tuhnutie nám postačí asi hodina. Svoje výrobky dáme na chladnejšie tmavé miesto a potom vyklopíme z formičiek. Hotové mydlá môžeme previazať mašličkami. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 357 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

K U LT Ú R A Z KNIŽNÉHO VEĽTRHU A VÝSTAVY V BRATISLAVE

Našla sa kniha pre každého dňoch 14. až 17. novembra v Incheba Expo Aréne v Bratislave prebiehal 21. ročník knižného veľtrhu Bibliotéka a 18. ročník výstavy vzdelávania a didaktických pomôcok Pedagogika. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil majiteľ a generálny riaditeľ Incheby Alexander Rozin, predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska Daniel Kollár, predseda SAV Jaromír Pastorek a minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič. Na veľtrhu 150 vystavovateľov z 11 krajín (Slovensko, Česko, Rusko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Srbsko, Rumunsko, Španielsko,

Záber z prezentácie knihy Dalimíra Hajka. Sedia (zľava): Dalimír Hajko, Etela Farkašová, Vladimír Valentík (foto: A. Meleg).

Autorky, ktoré sa zúčastnili na prezentácii antológie Plášť bohyne editorky Viery Benkovej. Stoja (zľava): Dana Podracká, Etela Farkašová, Hana Košková, Viera Benková, Zlata Matláková, Dagmar Maria Anoca a Miroslava Škvareninová Dudková.

Taliansko, Chorvátsko) vystavovalo nielen množstvo nových titulov rôznych žánrov, ale aj organizovalo besedy so spisovateľmi, prezentácie kníh, verejné prednesy, jedným slovom množstvo sprievodných podujatí, a to všetko na 6 350 m2. Cena Bibliotéky, ktorá sa v tomto roku udelila po siedmykrát za najlepšie knižné dielo ženskej autorky v minulom roku, dostala sa do rúk Lucii Piussi za knihu Život je dielo. S finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v tomto roku na spoločnom stánku dolnozemských Slovákov č. 306 v Hale D vystavovali svoje vydania Slováci z Rumunska, Srbska, Maďarska a Chorvátska. Okrem toho participovali v sprievodných podujatiach. Dolnozemský stánok navštívil predseda ÚSŽZ Igor 23. 11. 2013

47 /4570/

Furdík so svojimi spolupracovníkmi. Slovenské vydavateľské centrum malo prezentáciu knihy O súčasnej poézii vojvodinských Slovákov prof. Dalimíra Hajka, ku ktorej odborný posudok dala doc. PhDr. Etela Farkašová, PhD. Úvodom prítomných oslovil riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku prezentovala knihu doc. Miroslava Kmeťa Krátke dejiny vojvodinských Slovákov 1, ktorú odborne predstavil prof. PhDr. Ján Botík, DrSc. Obe prezentácie moderovala Mária Katarína Hrkľová. Odborný posudok pri prezentácii antológie Plášť bohyne, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku, mal literárny kritik Samuel Boldocký. O zrode hovorila ediHLAS ĽUDU

torka Viera Benková a svoje verše prečítali Dana Podracká, Etela Farkašová, Zlata Matláková, Hana Košková, Miroslava Škvareninová Dudková, Dagmar Maria Anoca, a verše Viery Benkovej predniesla predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, ktorá prezentáciu moderovala. O knihe, o zrod ktorej sa pričinila aj Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku, sa zmienil

nej skrinky a Miroslava Demáka – Magnólia z diamantovej hory. O vydavateľskej činnosti hovoril riaditeľ SVC Vladimír Valentík a prezentáciu moderovala Mária Katarína Hrkľová. Matičná delegácia (predsedníčka MSS K. Melegová-Melichová, V. Benková a S. Boldocký) mala besedu o živote vojvodinských Slovákov v osade Župkov (Okres Žarnovica), čo dohodol predseda Spolku slovenských spisovateľov Dr. Miroslav Bielik, ktorý toto posedenie aj moderoval. Hostí privítal starosta Župkova Ing. Ján Tomáš. V priestoroch tamojšej základnej školy okrem žiakov a kolektívu školy prítomní boli aj starostovia obcí celého mikroregiónu, členovia Jednoty dôchodcov Slovenska, poslanci obecného zastupiteľstva a rodičia. V úvode dvojhodinovej besedy vystúpili žiaci s krátkym programom, po čom matičiari prezentovali kultúru a zvyky Slovákov v Srbsku, matičné aktivity a odpovedali na početné otázky prítomných. Popoludnie sa zakončilo neformálnym posedením v knižnici školy, do ktorej hostia venovali matičné vydania. Pri stánku dolnozemských Slovákov na Bibliotéke sa pristavili mnohí návštevníci. Zaujímali ich nielen knihy a časopisy, ale aj život nás Dolnozemcov. Aj my sme si mohli napásť oči počas štyroch dní na toľkom knižnom jase a

Záber z besedy v Župkove. Zľava: Samuel Boldocký, Katarína Melegová-Melichová, Viera Benková a Miroslav Bielik.

jej riaditeľ Ivan Miroslav Ambruš. SVC prezentovalo nové knihy našich literátov Viery Benkovej – Exlibris morušových listov, Samuela Boldockého – Svedectvo doby, Martina Prebudilu – Príbehy z čier-

bohatstve. A dožičiť si priniesť podľa vlastného výberu útržok tejto krásy aj domov. Veď idú sviatky... Katarína Melegová-Melichová

K U LT ú R A NAŠE INTERVIEW: PROFESORKA DR. JARMILA HODOLIČOVÁ, VEDúcA ODDELENIA SLOVAKISTIKy V NOVOM SADE

Otvorenejší pre spoluprácu a začiatku októbra na univerzitách štartoval nový akademický rok. Tohto roku na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade kolektív zrealizoval voľby vedenia. Po šéfovaní prof. Dr. Michala Harpáňa vedenie našej vysokoškolskej inštitúcie na nastávajúce trojročné obdobie prebrala prof. Dr. Jarmila Hodoličová a jej zástupkyňou sa stala prof. Dr. Anna Makišová. Pre naše noviny sme vedúcu Oddelenia požiadali o rozhovor. Na úvod rozhovoru sme profesorku Hodoličovú poprosili, aby nám skrátka zmapovala aktuálny stav na katedre. – Okrem našich vysokoškolských pracovníkov od tohto roku máme novú lektorku slovenského jazyka a kultúry zo Slovenska profesorku PhDr. Martu Součkovú, cSc. Sú tu 4 riadni, dvaja mimoriadni profesori, dve asistentky magisterky a jedna ako master slovakistiky. Koncom minulého roku knihovníčka odišla do dôchodku a zatiaľ otázku pracovného miesta, ktoré po nej zostalo neobsadené, nemáme vyriešenú. Naším kádrom zastrešujeme oblasti slovenského jazyka a literatúry, dejiny slovenského národa a kultúrne dejiny Slovákov vo Vojvodine. Odborné predmety prednášame aj študentom žurnalistiky a germanistiky, ktorým je materinský jazyk slovenčina. Slovenčinu ako voliteľný slovanský jazyk si u nás volia študenti ruského a rusínskeho jazyka a literatúry, pokiaľ sa študenti srbskej filológie v kontakte so slovenskou filológiou slovenčinu učia vo všetkých štyroch ročníkoch, ale majú pritom povinné predmety z literatúry, kultúrnych dejín a z teórie a praxe prekladu. V každom akademickom roku sa na kurz slovenčiny ako cudzieho jazyka (začiatočná úroveň) zapíše veľký počet študentov z ostatných oddelení, ktorí potom pokračujú v učení slovenčiny na vyšších úrovniach. To znamená, že po srbsky prednášame slovenčinu, literatúru a dejiny na rozličných úrovniach približne šesťdesiatim študentom.

Aký je stav keď ide o študentov na Oddelení slovakistiky? – Pokiaľ ide o našich študentov, v prvom ročníku máme šiestich, v druhom ročníku ich je o čosi menej – sú tu traja, v treťom traja, vo štvrtom šiesti a na diplomových akademických štúdiách – master je pozoruhodný počet – osem študentov. V posledných rokoch máme skutočne veľmi dobrých študentov, ktorí si po ukončení štúdia spravidla nájdu zamestnanie. Niektorí naši študenti sa zamestnajú už ako diplomanti. Zdá sa, že najvypuklejším problémom u vás je to, že nie je doriešené miesto knihovníčky? – Od začiatku januára tu pracuje Ma. Tatjana Pintírová, ale nie je v riadnom pracovnom pomere. Pokiaľ ide o finančnú situáciu na fakulte, možno povedať, že sme na tom zle. Pracovné pomery aj na našom oddelení schvaľuje ministerstvo. Ide o dosť trápnu vec. Aktuálna knihovníčka poctivo pracuje ako knihovníčka a sekretárka oddelenia, ale pravidelný plat nedostáva. Nedávno sme o tomto informovali predstaviteľov NRSNM, ktorí nám vyšli v ústrety, a spoločne sme, ale iba dočasne, vyriešili financovanie tohto pracovného miesta z príjmov oddelenia a donácie Národnostnej rady. Všetky ostatné menšiny majú bibliotekára v stálom pracovnom pomere, takže veríme, že keď sa finančná situácia v krajine zlepší, pravdepodobne budeme môcť počítať so zamestnaním knihovníčky na neurčitú dobu. Aké sú finančné možnosti Oddelenia slovakistiky v súčasnosti? – Práca nášho oddelenia sa financuje zo štátneho rozpočtu prostredníctvom patričného ministerstva. Okrem toho naši vedecko-výskumní pracovníci sú spolu s kolegami Maďarmi a Rusínmi zapojení do väčších republikových a pokrajinských projektov. Tieto projekty trvajú spravidla štyri roky. Aktuálne projekty sú zmluvou obmedzené na obdobie od roku 2011 do roku 2014. Z finančných zdrojov, ktoré do-

stávame v rámci týchto projektov na materiálne výdavky, skvalitňujeme si pracovné podmienky, čiže zaobstaráme si občas nevyhnutné počítačové vybavenie, odbornú vedeckú a beletristickú literatúru, kancelársky materiál a iné.

Ako je to s „majetkom“ Oddelenia slovakistiky, zdá sa, že je tých kabinetov čoraz menej, študovňa sa rozpolila, byt pre lektora akoby zmizol... Ako v súčasnosti prebieha výučba na oddelení? – Dlhú dobu sme používali lektorský byt, ale už dva roky ho nemáme, takže lektori, ktorí prichádzajú k nám, sú ubytovaní v študentskom internáte Sajmište. Kedysi sme mali šesť kabinetov, teraz používame päť. Výučba väčšinou prebieha v kabinetoch, prípadne sa vyučuje v seminárnej knižnici. Kedysi to bola samostatná seminárna knižnica Oddelenia slovakistiky a teraz ju používame spolu s Oddelením romanistiky. Aké sú plány Oddelenia slovakistiky do budúcna v rámci našej slovenskej komunity a aj širšie? – Dohodli sme sa, že práca na našom oddelení bude tímová. chceme zvýšiť kolegiálnosť, toleranciu, vzájomnú pomoc a porozumenie. Na zasadnutiach oddelenia, ktoré máme najmenej raz za mesiac zverejníme všetky rozhodnutia a schválenia. Vzťahuje sa to predovšetkým na schválenie tém diplomových prác, na účasť

našich zamestnancov na jednotlivých vedeckých konferenciách, na sledovanie finančných prostriedkov na podúčte oddelenia a na projektoch, na zlepšovanie výučby, na pomoc usmernenú na študentov, ktorí dávno získali stupeň diplomanta, ale im zostali neukončené diplomové skúšky. Takých študentov máme čoraz viac a maximálne im vychádzame v ústrety, aby po dlhej časovej prestávke našli nadostač sily a prišli na oddelenie ukončiť štúdium. Plánujeme obnoviť prácu Slovakistickej vojvodinskej spoločnosti a do konca roka je potrebné obnoviť redakciu slovakistického zborníka. Pokiaľ ide o periodické vydania, môžeme sa pochváliť, že na celej fakulte iba naše oddelenie vydáva dva študentské časopisy: Čar(b)ológ, študentský časopis literárnych prác z detskej literatúry (práve vyšlo štvrté číslo), a slovenský študentský časopis Traf!. Animovaním študentov písať originálne práce a prezentovaním prác predovšetkým v časopise Čar(b)ológ si prajeme vytvoriť novú generáciu spisovateľov pre deti a podľa toho, ako vychádzajú nové knihy pre deti u nás, vidieť, že sme na správnej ceste. Zároveň je potrebné bližšie spolupracovať s národnými inštitúciami, akými sú NRSNM, úKVS, MSS, ASP a iné, práve kvôli tomu, aby práca kolegov a úsilie našich študentov boli čoraz viditeľnejšie. Pre nás, ako vedeckú inštitúciu, spolupráca s našimi kultúrnymi inštitúciami je nevyhnutná. Paradoxom je však, že sa o knihách zamestnancov na Oddelení slovakistiky veľmi málo vie. Verejnosť je nedostatočne informovaná o tom, že aktívne spolupracujeme s Literárnovedným ústavom Slovenskej akadémie vied, Pedagogickou fakultou a inými vedeckými pracoviskami v regióne a na Slovensku. Ako svojrázny chvost zostalo dokončiť publikáciu o polstoročí vyučovania slovakistiky na FF UNS, ktoré sme oslávili predvlani... – Na jej ukončení sa aktívne pracuje, lebo ju dopĺňame a rozširujeme o niektoré nové segmenty, ktoré prvotnou koncepciou neboli obsiahnuté. Verím, že ju čoskoro predstavíme verejnosti.

23. 11. 2013

J. Čiep 47 /4570/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NOVOSADSKÉ VYDAVATEĽSTVO PLATONEUM

Čaro čítania elehradský knižný veľtrh sa konal pred mesiacom, mnohé je už zabudnuté, no nie aj to najpodstatnejšie: odmenení. Do tejto kategórie sa zapísalo i novosadské vydavateľstvo Platoneum, ktoré spolu s Pokrajinským ústavom pre ochranu kultúrnych pamiatok získalo prestížnu, v poradí prvú cenu prof. Bogdana Kršića za najkrajšiu knihu. Je ňou dvojzväzkové dielo Srbskí maliari od 14. do 18. storočia autora Branislava Todića. Dušan Vujičić, riaditeľ a hlavný a zodpovedný redaktor uvedeného vydavateľstva, na otázku, aká je zásadná orientácia vydavateľského programu, odpovedá: – Predovšetkým sa snažíme prezentovať kultúrne dedičstvo srbského národa a národov žijúcich na priestoroch dnešného Srbska. – Akými kritériami sa pritom riadite? – ide o také dedičstvo, ktoré napriek všetkému pretrvalo do týchto čias, o ktorom mienime, že má hodnotu na úrovni európskych kultúrnych výdobytkov. Konkrétne, jednou z najkrajších knižníc, na ktorých sa práve angažujeme, je Svetové dedičstvo v Srbsku. Svetlo sveta uzrela monografia o Studenici, teraz pracujeme na Sopoćanoch. V pláne sú i iné diela vyplývajúce zo zoznamov svetového dedičstva. – Angažovali ste sa aj na dielach o kultúrnych pamiatkach Vojvodiny... – Je tu Lepa knjiga, ktorá vyšla v zime, taktiež knihy o vojvodinských hradoch a letných sídlach. – Môžete povedať čosi viac o diele, ktoré je našou najkrajšou knihou? – Sú v ňom zastúpení všetci srbskí maliari od začiatku štrnásteho do konca osemnásteho, prípade prvých desaťročí devätnásteho storočia. Nejde len o osobnosti všeobecne známe. Autor Branislav Todić objavil i niektorých, ktorí doteraz neboli ani známi, ani u nás či inde spo-

23. 11. 2013

47 /4570/

mínaní. Je to jedinečná encyklopédia, ktorej sa žiaden seriózny výskumník tohto obdobia nemôže vyhnúť. Autor do nej vložil vyše pätnásť rokov archívnych a iných výskumov, prie-

Riaditeľ Dušan Vujičić

skum stovky titulov odbornej literatúry, tak našej, ako i zahraničnej, mnohé iné zdroje. Všetky tieto stopy minulosti tematicky zhrnul a údaje o jednotlivých maliaroch ilustroval reprodukciami ich najkrajších prác. – Nemožno zabudnúť ani publikáciu k 300. výročiu Mitropolije v Sriemskych Karlovciach... – Sú v nej portréty jej cirkevných hodnostárov. Svetlo dňa

uzrela po veľtrhu a je jednou z úradných kníh veľkého jubilea. Aby som to zhrnul: zaoberáme sa hlavne popularizáciou tých pekných diel, ktoré nás dôstojne reprezentujú tak u nás, ako aj vo svete. – Naše kultúrne dedičstvo nemožno zredukovať len na oblasť výtvarníctva? – Je to pravda. Je tu aj dedičstvo literárne s textami, ktoré sú taktiež na vysokej úrovni. V januári zverejníme jedno z ukážkových diel barokovej literatúry, ktorého autorom je zaharije Orfelin. Vzniklo v polovici osemnásteho storočia a je dodnes dôkazom, že sa srbský národ skvele zaradil do vtedajšieho európskeho spoločenstva národov. Ukázal to napríklad tým, že barok prijal nielen ako umenie, ale aj ako spôsob života. – Vaše tituly smerujú zo Srbska do Európy. Je aj opačný smer takejto púte? – iste. Dokladom toho sú mnohé preklady. Jedným je veľmi čítaná História Talianska. Spolupracujeme s Goetheho inštitútom, s inštitútom Dantého Aligieriho, s inými prestížnymi inštitútmi Európy, ktoré sa tradične zaoberajú popularizáciou najkrajších európskych diel. Prekladáme najmä tie, ktoré nám odporúčajú. Pri našej, dosť na-

vrstvenej literatúre, nesmieme stratiť zo zreteľa, že okrem tých pekných, zábavných beletristických kníh musíme pestovať aj vážnu literatúru. Máme veľa kvalitných autorov, ktorých nikdy nesmieme zanedbávať. – Ako to však dokázať a mať hlavu nad vodou, keď je prostriedkov na to málo? – Nám sa to predsa darí, i keď s veľkým úsilím, stálym zriekaním sa. Je to problém inej povahy. Nejde len o dotácie. Tieto by mali byť viac odmenou ako sociálnou kategóriou. základným kritériom by mala byť nutnosť, potreba pomôcť na svet tomu dielu, ktoré si to vlastnou kvalitou ozaj zaslúži. Ktoré nás bude aj dôstojne prezentovať v cudzine, aj zároveň mať výchovný ráz. zdá sa mi, že sa mimo nášho vzdelávacieho procesu ocitlo čaro čítania. Dnes mladí majú nový štýl komunikácie prostredníctvom elektronických médií. Pre tento často zabúdajú všímať si čarovný svet knihy, ich odkazy do hĺbky a šírky, rozlet myšlienok. Mali by sme sa asi vážne dať do misijnej práce návratu k čítaniu v školách. Preto, aby sa nám nestávalo, že žiak skončí i tú strednú bez jedinej prečítanej knihy. A také prípady už boli... O. Filip

šPEciáLNE UzNANiE SKOS DETVAN

za zachovávanie tradície a obyčají retia súťaž a voľba najkrajšieho suveníru mesta Pančevo, ktorú organizuje Turistické združenie cestovného ruchu Pančevo, priniesla inovatívne a kreatívne riešenia vo všetkých ponúkaných kategóriách. Vyberali sa totiž tradičné, mestské, umelecké a multimediálne suveníry. Udelenie cien bolo 8. novembra v mestskom cafe klube cupe. Na konkurz sa prihlásilo vyše 50 diel a ručných prác z celého Srbska. Tentoraz odmenené práce boli len z Pančeva. zo-

HLAS ĽUDU

rana Vladu, riaditeľka turistickej organizácie, hovorí, že suveníry sú symbolom mesta, a preto sú veľmi dôležité pre podporu rozvoja cestovného ruchu. Okrem mnohých cien udelené bolo aj špeciálne uznanie. Odmena Strážcovia tradície za zachovávanie tradície a obyčají mesta odišla do rúk predstaviteľom SKOS Detvan z Vojlovice. Detvan existuje takmer 40 rokov, počas ktorých neustále prezentuje svoje slovenské ľudové piesne, tance, kroje a svoj materinský jazyk a identitu.

Počas udelenia cien vojlovický orchester hudbou spríjemnil náladu všetkým prítomným hosťom a domácim. V rámci osláv Dňa mesta Pančevo detvanovci po prvýkrát vystúpili aj na javisku Kultúrneho strediska v Pančeve a po srbsky predviedli divadelnú hru Nemôžem a nechcem zaplatiť. Nápady výhercov budú transformované do skutočných suvenírov a záujemcovia si ich budú môcť kúpiť v predajni turistického združenia. Alena Gajanová

K U LT Ú R A DRUHÉ MITROVDANSKÉ SLÁVNOSTI V LALITI

Tanec, divadlo a krásne slovo lani sa to začalo, tohto roku kova a lalitskí ochotníci KUS Štepokračovalo. Na sklonku fánika a KUS Branislava Nušića. Tatýždňa, keď lalitskí Slováci oslávili nečníci predviedli srbské tance z pamiatku posvätenia svojho kos- Báčky, Vranja, Leskovca, Kosovtola – kirbaj a Srbi si pripomenu- ského Pomoravia, Pirotu, Bosileli svätého veľkomučeníka Dimi- gradu, Šumadije a slovenské tantrija, Kultúrnoumelecký spolok Branislava Nušića usporiadal 2. MiMladučkí herci KUS Branislava Nušića sa predstavili úryvkami z Popanštenej kotrby (Foto: Jasmina) trovdanské slávnosti. Toto kultúrNa záver sa lalitskému obePo dve básne zarecitone podujatie trvavali žiačka Una Vukšićová censtvu predstavili členovia dilo dva dni, 9. a 10. a učiteľka Anna Hrnčia- vadla Kultúrneho strediska z Kuly, novembra 2013, ktorí zahrali ľúbostnú komédiu La rová. a zoskupilo veľký Druhý večer sa niesol v bambola autora Pitera Šefera a v počet ochotníkov. znamení divadelného réžii Dragana Ostojića. V prvý večer si Mitrovdanské slávnosti náumenia. Prví na javisko na svoje prišli mivyšli mladučkí herci no- plňou programu ospravedlnili lovníci tanca, piesvozaloženej divadelnej svoje poslanie a osviežili príliš ne a hovoreného sekcie KUS Branislava Nu- chudobný kultúrny život v Laliti. slova. V programe sa zúčastnili fol- Herecká dvojica z Kuly sa v komédii La bambola dostala šića, žiaci ZŠ Nestora Žuč- Programy pekne zaujali všetky ného a zahrali skeč Fa- generácie divákov, o čom svedklórne skupiny aj do takejto situácie... tálna hlúpa hlava autora čí fakt, že oba večierky všetky KUS Nikolu Teslu z Báčskeho Brestovca, KUS Ratka ce pod názvom Krčma. Mladá Aleksandra Popovića a úryvky z miesta v hľadisku boli obsadené. Pavlovića-Ćićka z Ratkova, KUS interpretka Katarína Benková Popanštenej kotrby Jovana SteriĐerdan zo Srbského Miletića, rozveselila obecenstvo piesňou ju Popovića, ktoré režírovala učiJ. Pucovský KUS Boru Stankovića z Karavu- Ej kad sam sinoć pošla iz dućana. teľka Ankica Benková.

VÝSTAVA V KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Doprava v našej osade plynulý týždeň v Kovačici zverejnili mená žiakov, ktorí sa zúčastnili na výtvarnej súťaži Doprava v našej osade. Výtvarnú súťaž v Základnej škole Mladých pokolení realizovali Rada pre bezpečnosť v doprave Zhromaždenia obce Kovačica a Komisia pre prácu s deťmi a mládežou v spolupráci s tamojšou ZŠ, ktorá zo všetkých výtvarných prác usporiadala bohatú výstavu. Na výtvarnej súťaži sa zúčastnilo viac ako 300 žiakov zo všetkých základných škôl z územia Obce Kovačica. Práce hodnotili dve posudzovacie komisie. V komisii, ktorá hodnotila techniku, akou bola spracovaná téma, boli Zuzana Vereská, insitná maliarka, Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného ume-

nia v Kovačici, a Saňa Bojkovićová, profesorka výtvarnej kultúry. Podľa ich hodnotenia odmeny získali: Martina Čížiková, žiačka ôsmeho ročníka ZŠ v Kovačici, ktorá si najlepšie poradila s farbami, tretiačka Mia Stevanovićová z Debeljače obsadila druhé miesto a iba o štipku slabšie namaľovala Jana Nemogová, žiačka štvrtého ročníka ZŠ v Padine. Odmeny zabezpečili Obecná knižnica, Galéria insitného umenia a Rada pre bezpečnosť v doprave. Odborná porota, v ktorej boli predstaviteľky Policajnej stanice v Kovačici Lýdia Sucháneková a Nataša Babincová-Špringeľová a novinárka Ivana Miloševićová, zvolila práce, ktoré najlepšie spracovali tému Doprava v našej osade.

Táto tradičná akcia každoročne priláka veľký počet mladých výtvarníkov (na snímke: časť výtvarných prác žiakov z Padiny)

23. 11. 2013

Prvú cenu získala Danijela Loćkićová, žiačka druhého ročníka ZŠ v Uzdine, druhé miesto obsadila Katarina Zirojevićová, piatačka z Crepaje, a na treťom mieste sa umiestnila Kovačičanka Anka Benková, žiačka piateho ročníka. Všetky aktivity Rady pre bezpečnosť v doprave, ktoré sa vzťahujú na rozvíjanie a rozširovanie bezpečnosti dopravy na lokálnej úrovni, finančne podporuje lokálna samospráva, ktorej podľa zákona patrí 30 percent finančných prostriedkov z inkasovaných pokút na území obce. A. Chalupová

47 /4570/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 16. MEDZINÁRODNÉ BIENÁLE INSITNÉHO UMENIA

Jagodina v Belehrade M

edzinárodné bienále in- lianska, Francúzska, Nemecka, sitného a marginálneho Dánska, Anglicka, Ruska, Jaumenia v Jagodine patrí spolu ponska, USA a Brazílie. s trienále Insita v Bratislave a Medzi vyvolenými prácami bienále v brazílskom Sao Paolo boli olejomaľby troch umelkýň medzi tri najznámejšie poduja- – členiek Galérie insitného umetia na svete keď ide o prehliad- nia v Kovačici. Zuzana Vereská ky tvorby „umelcov srdca a z Kovačice s maľbou Šťastná duše“. rodina, Desa Petrovová-MoraVernisáž diel prebiehala v rová z Pančeva s dielom Druhý Media stredisku Domu Vojska deň Vianoc v Sefkerine a AradáSrbska 12. novembra a výstava čanka Rozália Markovová s olev Belehrade potrvá do 12. de- jomaľbou Moja rodina. Na slávcembra. V domovskom Múzeu nostnom otvorení sa okrem Maliarka Zuzana Vereská (v strede) pred svojou maľbou insitného a marginálneho ume- spomínaných autoriek zúčast- v spoločnosti Alexandry Lašandovej (vpravo), tretej tajomníčky nia v Jagodine bude expozícia nila Mária Raspírová, riaditeľka Veľvyslanectva SR v Belehrade, a Márie Raspírovej, riaditeľky Galérie insitného umenia otvorená od 24. decembra 2013 Galérie insitného umenia. „S Múzeom in- niách veľakrát boli maliari z nado 31. januára sitného a margi- šej obce – z Kovačice, Padiny a 2014. nálneho umenia v Uzdina. Múzeum v Jagodine Na tohtoročný Jagodine chceme vlastní úctyhodný počet diel súbeh sa prihlásilo pokračovať v až 22 umelcov – bývalých a sú91 autorov zo šestúspešnej spolu- časných členov našej obrazárne. nástich krajín s 347 práci. Táto inštitú- Na budúci rok sme si naplánodielami. Medzinácia od svojho za- vali tematické výstavy o remerodné jury pod veloženia v roku selníkoch a remeselníctve. Jadením Dr. Nadež1960 organizovala godinská ustanovizeň príde vydy Musjankovej, vyše 600 samo- staviť diela s tou tematikou do historičky umenia statných, retros- Galérie insitného umenia a my zo Štátnej Treťjapektívnych, skupi- odcestujeme s vybranými maľkovskej galérie v nových, tematic- bami a intarziami do bývalého Moskve zvolil 92 kých a študijných Svetozareva,“ vyhlásila Mária diel 64 autorov zo výstav, ako i vý- Raspírová, riaditeľka Galérie inSrbska, Čiernej tvarných kolónií. sitného umenia. Hory, Macedónska, Bulharska, Slo- Aradáčanka Rozália Markovová pred vlastnou olejomaľbou Na spomínaných výstavách a kolóJán Špringeľ venska, Česka, Ta-

KYSÁČ

Odmenení najusilovnejší čitatelia kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra sa roky venúva pozornosť žiackemu čítaniu. Pri tej príležitosti sa usporadúva výstava písaniek domáceho čítania a udeľujú sa odmeny najusilovnejším. Tohto roku na súbeh prišlo 57 lektúr, ako ich žiaci zvyknú menovať. Udeľovanie odmien bolo 7. novembra v slávnostnej sieni školy. Hodnotila sa upravenosť písanky a rukopis, počet prečítaných kníh a kvalita opisu, ako i originalita ozdobovania písaniek a kreativita ilustrácií. Boli 4 kategórie: nižšie

23. 11. 2013

47 /4570/

Odmenení čitatelia s porotou a riaditeľkou HLAS ĽUDU

ročníky – slovenská; nižšie ročníky – srbská; vyššie ročníky – slovenská a vyššie ročníky – srbská. Zvíťazili Marína Šmitová, Spomenka Cimbaljevićová, Maja Vargová a Gabriela Bakićová. V komisii, ktorá hodnotila písanky, boli: knihovníčka Anna Škrbićová, ktorá zároveň bola i predsedníčkou komisie, a profesorky Anna Legíňová a Mariena Madacká. Z príležitosti slávnostného udeľovania odmien bol primeraný program. Prihovorila sa riaditeľka Anna Gašparovićová, ktorá navrhla, aby si deti k narodeninám kupovali knihy. Aj toto podujatie bolo v znamení osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. A. Legíňová

K U LT Ú R A K VÝSTAVE FOTOGRAFIÍ AMERIČANA BLAKE ANDREWSA V KULTÚRNOM STREDISKU BELEHRADU

Pravdivé lži V

o svojom stručnom životopise napísal, že ho ešte od čias dospievania na severnom pobreží Kalifornie, v dedinke vzdialenej asi dvadsať míľ od Pacifického oceánu, zaujímalo hľadať a zistiť, čo je za rohom. I dnes, keď fotí už pár desaťročí a je presne desať rokov fotografom z povolania pôsobiacim na voľnej nohe, sa nazdáva, že je práve zvedavosť najdôležitejšia pre zaoberanie sa akýmkoľvek, nielen fotografickým umením. Blake Andrews, ktorého zábery boli vystavené od 25. októbra do 20. novembra v galérii Artget Kultúrneho strediska Belehradu, je jedinečný tým, že sa nimi snaží parodovať skutočný svet, občas ho zosmiešniť, pohrávať sa s ideou

identity, znázorniť čosi spôsobom, ktorý je trochu nejasný, nedopovedaný, inakší od bežných pohľadov... Keďže to robí prostredníctvom čiernobielej fotografie, v tom treba hľadať i námet na názov podujatia: Malé biele lži. Hra slov a pojmov inšpirovaných momentkami všednej každodennosti. Tak si cez objektív všíma psa, ktorý trpezlivo čaká pri vchode do krčmy, mačku sediacu na aute, deti hrajúce sa na kovovej soche znázorňujúcej tvár, fádnosť betónovej pevnosti, basketbalistu, ktorý práve prudko zavesil loptu do koša... Tematicky je hlavne upriamený na klasické mestské zábery, ako sú ulice, zaujímavé stavby, počmárané múry, tváre okoloidúcich.

Uznáva, že mu celé roky trvalo, kým nezvládol niektoré lekcie z fotografovania. Napríklad to, čo vidíme, nemusí nutne byť totožné s tým, čo fotoaparát zaznamená. Alebo to, že je fotografia nielen dokumentom, ale aj čímsi viac od neho, lebo dokáže pohľad transformovať, že je jej čarom potešenie zo svedectva o novom, že záber môže človeka pomýliť, ak sa autor k objektu stavia dvojzmyselným spôsobom... Jeho snímky, i keď pomenované malými bielymi lža- Tvárou v tvár: dieťa a tvár mi, sú vlastne skôr pravdivé. Ibaže sú o tom, aký je v každom prípade plne reálny svet, keď ho Andrews mení do a kontrastný. Nútiaci nás trochu dvojdimenzionálnej čierno- hlbšie sa naň dívať a uvažovať bielej podoby. Je možno trochu o ňom. O. Filip inakší, než sme si to zvykli, ale

RECENZIA

Medzi poriadkom a chaosom (Maroš Krajňak: Entropia. Trio Publishing, Bratislava 2012) aroš Krajňak (1972) je rodákom z poľsko-slovenského pomedzia, z dedinky Vyšná Jedľová v Okrese Svidník. Vstúpil, možno lepšie povedané vletel, do literatúry debutovou novelou Carpathia v roku 2011. Hneď v tom roku bol totiž nominovaný do finále prestížnej literárnej súťaže Anasoft litera. Situácia sa zopakovala aj o rok, práve s Entropiou. Záujem o priestor a históriu slovensko-poľsko-ukrajinských vzťahov je súčasťou jeho profesiovej kariéry, nielen umeleckej, spisovateľskej. Autorovo vážne hranie sa s mnohovýznamovosťou začína už s titulkami jeho kníh. Prvotina Carpathia poukazuje nielen na geopriestor slovensko-poľsko-ukrajinských Karpát, ale tiež na kultúrne využitý názov vo filmoch o fiktívnych krajinách rov-

nakého názvu, prípadne aj na slávnu loď, ktorá prvá bola na mieste po nehode Titaniku. Teda motívy nedokonanej spásy, tajomstva, neznáma a nebezpečenstva, to všetko sa dá premietnuť aj na mapu spomínaného priestoru, ktorým sa nielen prehnala svetová vojna, ale aj zločiny občianskej vojny, v tomto prípade aj priamo susedské. A v skúmaní, až koronerovskom, jeho malých i veľkých dejín. Tých malých však viacej. Podobne sa môže vstúpiť i do Entropie. Názov sugeruje mieru neusporiadanosti, neurčitosti systému, v tomto prípade je skôr na mieste použiť slovné spojenie miera chaosu, dejinného, hodnotového, fyziologického, ktorý sa na spomínanom území odohráva. A rovnako tak jeho obraz. Magicko-realistické, či skôr surrealistické putovanie dvojice spravodlivých, ne-

poškvrnených, Buka a Forela, po stopách jedného vidieckeho zločinu − vyvraždení jedných susedov druhými. To putovanie má zbesilé tempo, je to vlastne beh po stopách postavy, ktorá o zločine vie najviac. Beh, let mystickou krajinou Karpát a západnou Ukrajinou. Beh, let dejinami tohto priestoru, od predhistórie až po súčasnú počítačovú generáciu. Bizarné situácie a postavy sú vbudované do celej cesty ich maratónu. Tu ožije podzemie a odhalí paralelný svet, do záhuby vedie zástupy Rómov ako falošný pištec a vyzýva ich, aby obetovali svoje deti. Obaja spomenutí pútnici odpočívajú pred koncom cesty spánkom na hladine Dnestra, kde ich ryby odspodu podopierajú, aby sa neutopili. Čas je pružný, let guľky z hlavne pušky môžeme sledovať vo veľmi spomalenom zábere, postavy cestujú časopriestorom medzi kontinentmi atď. Možno je hypertrofia takto stvoreného sveta až príliš opulentná, čitateľ sa musí v rozprávaní orientovať skôr emotívne než racionálne. Obrazy však nie sú o to menej sugestívne a zrozumiteľné. Apokalypsa jedného kúta Európy je nepopierateľná. Akoby v pozadí toho všetkého znela výstražná hrana, áno, tá hemingwayovská, ktorá varuje, že smrťou každého jedného človeka je nás menej. A nie je tým myslený prostý počet.

23. 11. 2013

Miroslav Zelinský 47 /4570/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A OSOBNOSTI DIVADELNÉHO ŽIVOTA V KOVAČICI

Herečka Zuzana Tomášová ivadlo v Kovačici na budúci rok oslávi storočnicu. Prvé divadelné predstavenie bolo 22. februára 1914, keď domáci ochotníci zahrali divadelnú hru Kubo Jozefa Hollého. Bola to veľmi významná udalosť pre Kovačičanov, lebo sa divadlá dovtedy hrali iba po maďarsky. Divadelné predstavenia boli v tom čase súčasťou spoločenských zábav usporiadaných najčastejšie pri príležitosti rôznych cirkevných alebo štátnych sviatkov a hrávali sa najčastejšie v krčmách, v Mlá-

mi sú Tajovského Matka, Kopčokov Krutý život, Stodolov Náš pán minister, Urbánkove hry Strídža spod hája a Krutohlavci, Hollého Kubo, Kákošova Májová noc a iné. Na 77-ročnú herečku Zuzanu Tomášovú, členku tohto skvelého hereckého tímu, si obecenstvo i dnes s láskou spomína, ale aj ona rada rozpráva o tých časoch, keď v sieni na divadelných predstaveniach nebolo žiadnej voľnej stoličky. Pamätáte si na vaše prvé divadelné kroky?

na cestu nám dali plný vandeľ mäsa a chleba, aby sme neboli hladní. Po takých krásnych výstupoch nám nebol žiadny problém ísť priamo do roboty a takí vyčerpaní pracovať celý deň. Stálo to za to. Na kovačických doskách, čo svet znamenajú, ste hrali takmer polovicu svojho života. Vtedy sa najviac hrávali klasické divadelné hry, pretrvávali komédie. – Áno, pravda je. Mienim, že to vtedy pre našich divákov bolo vhodnejšie, ako teraz tieto moderné trendy, nové divadelné prejavy, tzv. performancie. Vtedy sa ľudia lepšie cítili v divadle, ktoré nebolo príliš náročné. Bola to pre nich príležitosť ujsť od každodenných starostí, zabudnúť na pracovné záväzky a trošku sa uvoľniť. Avšak už 22 rokov som na dôchodku a 30 rokov ubehlo odvtedy, čo nie som zapojená do divadla. Teraz si s manželom občas pozrieme nejaké divadelné predstavenie. Stále menej im rozumieme, lebo sa podávajú v modernej forme. Ale naše krásne spomienky na časy, keď sme ako

blémy sme mali viac s ve d ú c i m i na pracovnom mieste. Pracovala som 26 rokov v továrni Vkus Zuzana Tomášová a mnohokrát sa stalo, že ma riaditeľ nepustil na skúšku alebo na výstup. Spomínate si možno na zaujímavé príhody z čias, keď ste ako dospelá herečka hrávali v divadle? – Na to si vždy s láskou spomínam. Napríklad v Erdevíku, v roku 1964, sme boli súčasťou programu kovačických hruškárov. Hneď, keď sme docestovali do tejto dediny, privítal nás nejaký opitý zvonár, ktorý nás všetkých vybozkával a potom utekal zazvoniť a oznámiť, že prišli Kovačičania s programom. V pamäti mi utkvela aj veselá príhoda z divadelných výstupov v Jánošíku. Cestovali sme najprv Herci detského divadelného predstavenia v réžii Marty Cickovej (1946) vlakom do Pandežníckom dome, Družstevnom – Herectvom som sa začala za- čeva, kde sme mali predome, v novom Dome kultúry a oberať ešte v školských laviciach, stúpiť na druhý vlak. podobne. Divadelné hry pripra- keď som bola žiačkou nižších roč- Keďže sme zameškali, vovali nielen členovia Čítacieho níkov. Pamätám sa, že koncom telefónom hlásili Jánospolku Pokrok, ale aj syndikátna štyridsiatych rokov s nami hrával šíčanom, aby prišli pre rada, deti základnej školy, žiaci ne- (vtedy Kovačičan a teraz známy nás na železničnú staúplného gymnázia v Kovačici, klavirista) Nikola Rackov so sestrou nicu v Pančeve. HostiSedliacke pracovné družstvo, fut- z Belehradu, Anička Šifelová, Eva telia neváhali a hneď balisti, požiarnici, Ženský spolok, Otaševićová, Mária Petrášová a iní. pre nás prišli na traktoĽudová mládež a železničiari. Detské divadielka nás nacvičo- roch. Tak uháňali s V polovici päťdesiatych rokov sa vali učiteľky Marta Cicková a sú- nami, že sa prášilo zo kvalitou vyčlenila herecká skupi- družka Bába. Niekoľko rokov ne- všetkých strán. Do Jána v čele s Jurajom Babkom, Mar- skoršie hrávali sme v divadelných nošíka sme docestova- Tomášová vo veselej scénke s Jánom tinom a Karolom Chrťanom, On- predstaveniach pre dospelých, li ako černosi, zapráše- Šifelom-Jovim – z vystúpenia v Belej drejom Tomášom, Máriou Brngá- ktoré nás nacvičovali režisér Karol ní po uši. Ja som si ge- Crkve (1978) rovou, Zuzanou Hriešikovou, Zu- Chrťan a Ján Makan st. Divadel- cele zahodila na chrbát zanou Babkovou, Jozefom Ben- né predstavenia sme totiž hrali a na hlavu, takže som bola trošku herci vystupovali v programoch, kom-Kúckym a Zuzanou Tomá- skoro vo všetkých slovenských čistejšia. Spomínam si aj na to, ako v ktorých záväzne spievali aj rozšovou. Táto skupina hercov bola dedinách v bývalej Juhoslávii. nás hercov z Kovačice privítali a hlasoví speváci (Lisková, Zdycha, činná celé desaťročie. Boli to všet- Boli sme i v zahraničí, v Rumuns- vyprevadili v Kysáči. Bolo to sku- Lenhart, Nemčekovci,...), budú ci výborní herci a populárni ko- ku, v Nadlaku, a na Slovensku, v točne na zapamätanie. Milí Kysá- pretrvávať až dovtedy, pokým mici, ktorých poznali takmer vo Martine. Mala som to šťastie, že mi čania nám po divadelnom výstu- budeme žiť. všetkých slovenských dedinách. manžel dovolil chodievať na skú- pe prichystali takú bohatú večeMenovaní na kovačickom javisku šky a hrávať divadlo, lebo iné ru a krásnu tanečnú zábavu, akú Za rozhovor ďakuje: nacvičili početné inscenácie, aký- ženy si to nemohli dovoliť. Pro- sme nikdy dovtedy nezažili. Aj A. Chalupová

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A eKOLOgicKá AKciA OčAMi UMeLcOV

KULPÍN

Na obrazoch vyrástli stromy

Inšpiratívne maľovanie kulpínskych motívov

pokračovaní akcie ekologického združenia Zelený kruh z Báčskeho Petrovca pod menom Ako rastie strom v sobotu 16. novembra v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec sa uskutočnil tematický výtvarný

dajnej výstave, ktorú zorganizujú v decembri. Výťažok z takto získaných a iných donačne získaných prostriedkov poslúži na kúpu sadeníc stromčekov pre školy. Vedúca združenia Zelený kruh Vierka Marčoková-cerovská nás

Po dvojdňovej práci v dielni maľovania sa účastníci v dobrej nálade spolu odfotili

priestoroch Muzeálneho komplexu v Kulpíne vo štvrtok 14. a v piatok 15. novembra Spolok kulpínskych žien v spolupráci s pedagogickou službou kulpínskeho múzea realizovali dielne maľovania na sklo. Účastníci dielní boli žiaci Základnej školy Jána Amosa Komenského, ktorí maľovali na tému Moja dedina. Dielne sú súčasťou projektu Zručnosťou, vedomosťou a skúsenosťou k rovnoprávnosti, ktorý realizuje

Stromy a lesy ako umelecká inšpirácia výtvarníkov v Petrovci

tábor. Bol naplánovaný ako jedna z projektových aktivít s primárnym cieľom zozbierať finančné prostriedky na nákup sadeníc, ktoré vysadia na nádvoriach základných škôl v tejto obci. Združenie Zelený kruh v spolupráci so Združením petrovských výtvarných umelcov animoval početných ľudových maliarov zúčastniť sa na tomto tábore. Okrem domácich snaživcov do Petrovca pricestovali umelci z Hložian a Kulpína, ako i skupina umelcov z Jakšića a okolia v susednom chorvátsku. Tým tábor dostal medzinárodný ráz. Dokopy ich tvorilo sedemnásť. Umelci v túto jesennú sobotu tvorili a trávili čas spoločne. Mimo tvorivých chvíľ našli si času na prechádzku Petrovcom a obzrieť si miestne galérie – Zuzky Medveďovej a Môj dom, ako i národopisnú výstavu Spolku petrovských žien. Dejiny evanjelického cirkevného zboru im v kostole priblížil miestny farár Vladislav ivičiak. Maliari, účastníci tohto podujatia, svoje namaľované obrazy ponechajú ekologickému združeniu, aby sa predávali na pre-

informovala, že rozposlali výzvu o donačné príspevky na viaceré adresy a finančné prostriedky už začali prichádzať na ich účelový účet. Do polovice novembra sa v rámci akcie nateraz nazbieralo 32 200 dinárov. J. Čiep

združenie žien z Kulpína a finančne podporuje Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a rodovú rovnosť. V rámci projektu sa počas novembra realizujú štyri dielne. Prvú dielňu pod názvom Duch žita usporiadali začiatkom novembra a maľovanie kulpínskych motívov na sklo bola druhá dielňa projektu. K. G. Foto: archív múzea

MILOVNÍCI VÝTVARNÉHO UMENIA mali v pondelok 18. novembra jedinečnú príležitosť vidieť ako v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru svoje umelecké dielo pred obecenstvom vytvára János Meszáros. Narodený je roku 1943 v Novom Bečeji a toho času žije a tvorí v Belehrade. Patrí medzi našich známych a vo svete tiež slávnych maliarov insitného umenia. Motívmi je viazaný za Vojvodinu a výhľady roviny. Známy je podľa obrazov, na ktorých sú znázornené kone a detaily zo sálašov. János Meszáros je maliarom optimizmu, sily a radosti zo života a jeho diela nikoho nenechávajú ľahostajným. Vytvorené dielo v pazovskej galérii je, ako povedal samotný autor, „ plné energie“. Obraz vytváral pred očami početných návštevníkov zopár minút (na fotografii) za prítomnosti tónov príliš silnej hudby. Tento nadovšetko tvorivý maliar doteraz usporiadal okolo 270 samostatných výstav a zúčastnil sa na vyše 1 000 kolektívnych výstav. Predstavil sa bohatým opusom 7 000 obrazov v Taliansku, Francúzsku, Nemecku, USA, Austrálii... Výstava Jánosa Meszárosa v Starej Pazove je otvorená do 9. decembra. a. lš.

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V KOVAČICKEJ A PADINSKEJ KNIŽNICI

Nové tituly, obsahy, diania becná knižnica v Kovačici sa deň čo deň stáva čoraz vzácnejšou a významnejšou inštitúciou nielen v Kovačickej obci, ale aj širšie. Čoskoro ubehne 20 rokov odvtedy, čo je transformovaná do samostatnej inštitúcie pod názvom Obecná knižnica v Kovačici. Predtým pôsobila pod menom Vzdelávací a čítací spolok Pokrok, založený v roku 1921. V súčasnosti má viac ako 1 000 členov, ktorí majú k dispozícii nielen celkový fond kníh s vyše 28 300 kníh v srbčine, slovenčine a v iných jazykoch, ale aj rôzV knižniciach v Kovačici a Padine sú čoraz obľúbenejšie letné ne iné printové a internetové oba zimné dielne sahy a pod. Pred niekoľkými torú zo 150 nových dňami ponuku kníh a DVD v slovenObecnej knižnice v skom jazyku. Z literaKovačici doplnili o túry pre deti je tu 58 nové knihy, časopinových titulov autosy a DVD. Ďakujúc rov: Gabriely Futovej, finančnej podpore Emílie Hubočanovej, Úradu pre Slovákov Jiřího Kahouna, Ľužijúcich v zahraničí, bomíra Feldeka a ktorý projekt podiných. Dospelým sú poril so sumou 2 zaujímavé nové ob000 eur, čitatelia v sahy z oblasti filozofie, Kovačici a oddeleprírodných a spolonia v Padine si Záber z podujatia Čarovný svet u nás v padinskej knižnici čenských vied, umemôžu vybrať nieknia, medicíny, dejín,

literatúry svetovo známych mien autorov: Beto Perez, Angela Wilkes, Boris Filan, Michael Connelly, Dominik Dán a iní. Ďalšie nové tituly 957 kníh v srbčine očakávajú z Ministerstva kultúry Republiky Srbska. Okrem čitateľov z Kovačice rovnakému počtu kníh v slovenčine sa tešia aj čitatelia v oddelení knižnice v Padine, ktorých je v súčasnosti nad 600. Padinská knižnica je zaujímavá aj tým, že jej členovia okrem prehŕňania sa v ríši literárnej tvorby a čítania kníh priamo účinkujú v rôznych významných akciách, ktoré knižnica organizuje. Jedna z nich sa usporiadala začiatkom novembra. Najprv bola dielňa, v ktorej mládežníčky výtvarne spracovali ľudový fínsky epos Kalevala. Neskoršie z týchto prác padinská knižnica usporiadala výstavu, ktorú obohatili čítaním krásneho písaného slova a hudbou. Okrem knihovníčok Evy Taubertovej a Zdenky Obšustovej, ktoré si vymysleli tému a obsah podujatia, na večierku sa zúčastnili verní členovia knižnice: Slaďana Šuľová, Elena Pavelová, Blažena Valentová, Anička Strehovská, Elena Ďurišová, Katarína Petrášová, Ivana Halabrínová, Renata Šimeková, Monika Cicková, Duško Ďuriš a Tijana Nemogová. A. Chalupová

DIELNE V KYSÁČSKEJ KNIŽNICI

Silné rozprávky pre odvážnych P o tom, čo knihovníci Juhobáčskeho obvodu absolvovali semináre pod názvom Silné rozprávky pre odvážnych a zvedavých, na rad prišli dielne v samotných bibliotékach.

Spomeňme, že ide o projekt Mestskej knižnice v Novom Sade, ktorý financuje Pokrajinský sekretariát pre kultúru APV a spočíva v edukácii, dielňach a kreatívnej tvorivosti detí základných škôl. Na starosti ho má

Pracovná atmosféra v rámci dielne (Foto: A. Uhláriková) 23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

detské oddelenie spomenutej novosadskej knižnice. Realizujú sa v pobočkách knižnice v spolupráci so školami. Cieľom dielní je vytvoriť čitateľské zvyky u detí, zvýšiť Usilovní prváci v kysáčskej knižnici počet členov kniž(Foto: A. Uhláriková) nice a vytvoriť koncepciu spoločnosti spočívajúcu na vok a básní, ale novým spôsobom a súčasných a pozitívnych hodno- kritickým spracovaním témy. Dielne tách. Pravdaže, chce sa vykonať aj potrvajú do konca novembra a v prprevencia násilia, diskriminácie, in- vej skupine, ktorá ich v Kysáči abklúzia detí s poruchami v rozvoji a solvovala vo štvrtok 14. novembra, žiakov marginalizovaných skupín. bolo 14 žiakov 1. 3 triedy so svojou Ako hovorí Alena Uhláriková, kni- učiteľkou Danielou Marčokovou. Po zakončení dielne deti, ktoré nie hovníčka Knižnice Michala Babinku v Kysáči, bibliotekári vedú dielne na sú začlenené do knižnice, majú možzáklade knihy Kto sa bojí vlka ešte?. nosť to urobiť, alebo si členské preKniha pozostáva z desiatich roz- dĺžiť a so sebou zobrať niektorú z právok a jednej básne, v ktorých sú kníh, čiže „silných rozprávok“. E. Š. využité motívy z tradičných rozprá-

K U LT Ú R A

OZNAMY

O slovách uzáver, záver, uzávierka edzi slovami blízkymi formou jestvujú určité významové rozdiely. Zámena jednej hlásky vo vyslovenom slove či písmene v napísanom slove znamená utvorenie nového slova alebo iného slovného tvaru. Všimnime si rozdiely medzi slovami daň a dar, alebo dav a slovesnými tvarmi dať, mať, dal, mal... K sémantickej (významovej) diferenciácii formálne blízkych slov dochádza aj pri slovách, ktoré sa vzájomne líšia predponou, v tomto prípade nie slovotvornou príponou. Napríklad medzi formálne aj významom blízkymi slovami záver a uzáver spočíva významový rozdiel. V konkrétnom

význame sa používa slovo uzáver; označujeme ním uzavierací mechanizmus, vlastne technické prostriedky: otočný uzáver, patentný uzáver, vzduchotesný uzáver. A používame ho aj v tomto prípade: fľaška má patentný uzáver, vodovodné a plynové vedenie má uzáver (nie záver). V abstraktnom význame, teda pri zhrnutí úvah a diskusií na konferenciách, poradách, rokovaniach atď. sa používa slovo záver, nie uzáver, ako aj pri poslednej, koncovej časti napríklad básne, článku; alebo na vyjadrenie priebehu niečoho: rokovanie sa blíži k záveru, závery porady atď. Záverom sa na konferencii urobí záver a nie

„uzáver“, a povie sa záverečné a nie „uzáverečné“ slovo. uzávierka je takmer rovnoznačný termín; je to uzáver: uzávierka potrubia. Predovšetkým však ním označujeme aj skončenie termínu dodania, uskutočnenia niečoho: uzávierka súťaže, redakčná uzávierka, resp. uzávierka istého čísla novín – toto slovo je veľmi zaužívané v procese výroby novín, pri ktorom sa musí prísne prihliadať na presne určený termín, teda termín uzávierky novín, ktorý sa musí dodržať. ah

DROBNÉ OZNAMY

Chýrnik STARÁ pAZOVA. Zmiešaný spevácky zbor Tília pod vedením Anny Đurđevićovej usporiadal v sobotu 16. novembra v divadelnej sále výročný koncert. Tento pazovský zbor sa domácemu obecenstvu predstavil bohatým repertoárom a koncertom si pripomenuli 12. výročie úspešnej práce. Hosťami koncertu tentoraz boli členovia Mestského tamburášskeho orchestra Stará Pazova pod vedením Mgr. Ljubinka Lazića, trio Máj v čele s profesorom Vladimírom Tirčanom, spevácka skupina Prima Vera v čele s Pavlom Kadlečíkom, dueto Alžbeta Jašová a Ján Filip (zaspievali pôvodnú staropazovskú ľudovú pieseň) a Marína Domoniová, flautistka. a. lš. BÁČSKY pETROVEC. Málopočetnému petrovskému publiku sa na javisku Slovenského vojvodinského divadla v nedeľu 17. novembra predstavili Staropazovčania. Vystúpili s autorským projektom Miroslava Kožíka – predstavením Babylon, ktoré má na repertoári Slovenské divadlo VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. oOo Pri príležitosti 150. výročia narodenia učiteľa, prozaika, redaktora a ústrednej osobnosti kultúrnej a osvetovej aktivity dolnozemských Slovákov Jána Čajaka (1863 – 1944) Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a Asociácia slovenských pedagógov v sobotu 23. novembra organizujú bohatý pro-

gram. V priestoroch základnej školy odznie slávnostná akadémia Všestranná a tvorivá osobnosť Jána Čajaka a v rámci nej prezentácia žiackeho filmu o tomto národovcovi a na školskom dvore Jánovi Čajakovi odhalia žulový pomník. Zároveň na petrovskom cintoríne položia na jeho hrobku kyticu kvetov. Vo večerných hodinách v Slovenskom vojvodinskom divadle odznie kultúrny program. BÁČSKY pETROVEC – ZVOLEN. S predstavením Helverova noc v réžii Richarda Sanitru herci Slovenského vojvodinského divadla hosťovali v Slovenskej republike a v piatok 15. novembra ho zahrali v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V nedeľu 24. novembra o 20. hodine na javisku SVD bude hosťovať súbor Novosadského divadla s predstavením Opera ultima. Predstavenie Opona nahor! Slovenského vojvodinského divadla v réžii Dušana Bajina v piatok 29. novembra o 20. hodine zreprízujú pred domácim publikom v Petrovci. j. č-p KuLpÍN. Na nedeľu 24. novembra o 14.30 v Muzeálnom komplexe v Kulpíne bude slávnosť venovaná patriarchovi Georgijovi Brankovićovi, pôvodom z Kulpína, pri príležitosti 200-ročnice pravoslávneho chrámu v Kulpíne. Organizátorom je Klub Kulpínčanov. V rámci podujatia bude odhalená busta patriarchu G. Brankovića v Aleji významných osobností, v strede Kulpína. K. G.

BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. KupujEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Na základe článku 20 odsek 1 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), v súlade s článkami 3, 4 a 5 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), ako i na základe článku 145 Zákona o všeobecnom správnom postupe (Úradný list SRJ, č. 33/97, 31/01) podáva OZNÁMENIE Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že nositeľ projektu SOUTH STREAM, s. s r. o., z Nového Sadu, Narodnog fronta 12, Ministerstvu energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia podal žiadosť o schválení súhlasu k štúdii o odhade vplyvov magistrálneho plynovodu Južná vetva na území Republiky Srbska na životné prostredie, ktorého dráha je definovaná lokalitným povolením číslo 350-01-00841/2013-05 z 13. 11. 2013, ktoré vydalo Ministerstvo stavebníctva a urbanizmu, evidované pod číslom 353-02-00813/2013-05 z 24. 5. 2013. Nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie sa môže vykonať v miestnostiach Ministerstva v Novom Belehrade, Omladinskih brigada 1, izba 426, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h, v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia, ako i na webovej stránke Ministerstva www.merz.gov.rs. Pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie sa podávajú v písomnej forme a doručujú Ministerstvu energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia, Omladinskih brigada 1, Nový Belehrad. Verejné rozpravy a prezentácie predmetovej štúdie budú v: * budove vlády Vojvodiny – press sieň v Novom Sade, Bulvár Mihajla Pupina 16, dňa 10. 12. 2013 o 12.00 h; * Mestskej správe mesta Zaječar dňa 11. 12. 2013 o 12.00 h, Zaječar, Námestie oslobodenia 1; * Ministerstve energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia dňa 12. 12. 2013 o 12.00 h – sieň protokolu, Nový Belehrad, Omladinskih brigada 1.

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS194, NSU194

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS194, NSU194, Ulica Petra Kočića č. 12, Veternik, na katastrálnej parcele č. 1671, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. novembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1012/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS194, NSU194, schvaľuje

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč, Ulica Ivanjdanska 79, v Begeči, na katastrálnej parcele č. 1382, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. novembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-982/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč, schvaľuje

ROZHODNuTIE

1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS194, NSU194, Ulica Petra Kočića č. 12, Veternik, na katastrálnej parcele č. 1671, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS194, NSU194, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč, Ulica Ivanjdanska 79, v Begeči, na katastrálnej parcele č. 1382, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy zdroja neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS194, NSU194, Ulica Petra Kočića č. 12, Veternik, na katastrálnej parcele č. 1671, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu K80010485 pre obe sústavy (GSM 900 a UMTS) pre každý zo všetkých troch úsekov. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 40 ° (prvý úsek), 130 ° (druhý úsek) a 230 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-165/13 z 9. septembra 2013, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS194, NSU194, číslo 1707/13-271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS194, NSU194, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, stanovené Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, č. 36/09), takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč, Ulica Ivanjdanska 79, v Begeči, na katastrálnej parcele č. 1382, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava. Pre systém GSM 900 sa používajú antény Kathrein K80010203 (úsek 1), dve Kathrein K730376 (úsek 2), a Kathrein K739623 (úsek 3). Pre systém UMTS sa používajú tri antény Kathrein K742215. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2, a konfigurácia vysielača základnej stanice pre UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 205 ° (druhý úsek) a 305 ° (tretí úsek) pre rozsahy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Begeč. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia a územného plánovania číslo: 35-00-00415/2011-07 z 1. marca 2011, ktorým sa povoľuje investorovi Podniku pre telekomunikácie TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, práce vykonané na postavovaní a používaní základnej rozhlasovej stanice (RBS) Begeč – NS55 Begeč, na časti katastrálnej parcely číslo 1382, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad, ktorá pozostáva z betónovej prístupovej platformy dimenzie 9,20 x 9,20 m, v rámci ktorého je sieťový anténový stĺp výšky 36 m, konštrukcia pre montáž kabinetu RBS, betónový základ pre potreby inštalovania elektrickej skrinky s výklenkom z prednej a zadnej strany a stĺp na osvetlenie. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč, číslo správy 1707/13-272 MK ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din.; 2. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; 3. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din.; 4. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din.; 5. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.; 6. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 7. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din.; 8. Samuel Medveď: 90 rokov petrovského futbalu, dejiny od vzniku klubu po dnešok, cena 200 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

SpOMIENKA

pOSLEDNÝ pOZDRAV

na kmotru a krstnú mamu

SpOMIENKA

starkej

Dňa 24. novembra 2013 uplynie 60 rokov, čo nešťastnou smrťou v škole umrel náš drahý

jANKO BARTOŠ 22. 3. 1942 – 24. 11. 1953 – 24. 11. 2013 z Kulpína

juLIANu BÉLOVÚ rod. Hodoličovú 1954 – 1993 – 2013 z pivnice

ZuZANE RuMANOVEj rod. Kráľovskej 11. 2. 1925 – 7. 11. 2013 z petrovca

Na neho si spomínajú brat Ondrej a brat Samuel s rodinou

Aj po dvadsiatich rokoch od Tvojho odchodu na večný odpočinok s láskou a úctou si na Teba spomínajú

Vnukovia s rodinami

Čérnovci z Čelareva

SpOMIENKA

pri príležitosti 15. výročia smrti

na rodičov a starých rodičov

juRAjA DuBOVSKÉHO DIpL. ING. pAVLA pAVLOVHO

ANNu DuBOVSKÚ

1922 – 1993 – 2013

rod. Matuskú 1926 – 2008 – 2013

1942 – 1998 – 2013 novinára RTVNS

z Čelareva

Spomienku na jeho nevšednú lásku, dobrotu a starostlivosť v srdci si chránia

Spomienka na Vás bude večne žiť, lebo si ju s láskou zachovávame. Na Vás si vždy s úctou spomínajú

Jeho Zuzana, Ľudmila a Tatiana s rodinou

Vaši najmilší

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ ROZLÚČKA Dňa 16. novembra 2013 na kulpínskom cintoríne sme sa rozlúčili s našou mamou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SpOMIENKA uplynul rok, čo nás navždy opustila naša milá

ZuZANA juRÍKOVÁ

ZuZANOu juRÍKOVOu

MÁRIA GAjINOV

rod. Chalupková

rod. Chalupkovou 1925 – 2013

1951 – 2012 – 2013 Naša mamostará navždy zostane v kvetinovej záhradke spomienok.

S láskou a úctou syn Michal s manželkou Gordanou

SMuTNÁ ROZLÚČKA

Vnučka Tatiana s manželom Pavlom a synom Matejkom

na môjho manžela, nášho otca, starého otca a dedka

Vďaka mame

ZuZANA juRÍKOVÁ

jÁNA FRANKu

rod. Chalupková

1938 – 2008 – 2013 z petrovca

rod. Chalupkovej

Ňaničku si v trvalých spomienkach uschovajú:

Nikdy na Teba nezabudnú: dcéra Zuzka, vnuk Miroslav a celá rodina Jonášová z Padiny

manžel Ivan, syn Davor a dcéra Vesna s rodinami

SMuTNÁ SpOMIENKA

pOSLEDNÁ ROZLÚČKA

ZuZANE juRÍKOVEj

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

rodina Chalupková a andika Zuzana so synmi Jánom a Pavlom a ich rodinami

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach. Tvoji najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMuTNÁ ROZLÚČKA

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

Dňa 16. novembra 2013 nás náhle opustil vzácny brat v Kristu, zborový pokladník

Nositeľ projektu PM Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysokého prízemia (VP), v Novom Sade, v Ulici Rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 2379, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 16. decembra 2013. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 17. decembra 2013 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Výzva čitateľom V súvahe ročníkov Hlasu ľudu a Vzletu sme zistili, že nám chybujú alebo sú v opotrebovanom stave staré ročníky. Preto vyzývame čitateľov, ktorí majú zachované noviny Hlas ľudu predovšetkým z rokov 1944 až 1960 alebo časopis Vzlet z rokov 1973 až 1975, aby sa nám ozvali. Ustanovizeň Hlas ľudu má záujem uvedené ročníky odkúpiť. Ozvať sa možno na tel. čísla 021/47-20-840, 062/762-940, na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, alebo písomne na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

ŠTEFAN SpEVÁK 27. 1. 1948 – 16. 11. 2013 z Lugu „Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho, ten vraví Hospodinovi: Moje útočisko, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam!“ Žalm 91, 1 – 2 S láskou sa lúči slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Lugu

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV sLOVENsKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového sadu na 48., pre územie subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM sA VYsIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 22. novembra: • O 19.30 v relácii odznie štvrtá časť z koncertu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2007. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú príspevky: z veľtrhu fakúlt v Petrovci, o aktivitách na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade a vysvetlené bude, ako možno sledovať vysielania z programu TV Vojvodina po slovensky prostredníctvom internetu. • O 20.45 SPEKTRUM: Vo vysielaní bude odvysielaný zostrih z tohtoročného Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči.

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ sAD PO sLOVENsKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h.

NEDEĽA 24. novembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude portrét Anny Majerovej, učiteľky a spisovateľky. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná erdevíckemu cirkevnému zboru, ktorý tohto roku oslávil významné výročie. UTOROK 26. novembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Nedeľa 24. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Slovo na týždeň Zabávali sa dôchodcovia Cirkevný spevokol Jána Čaploviča na humanitárnom koncerte Utorok 26. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Literárny večierok Ako život píše knihu Maďarský konzul po slovensky Čo nového v našom spoločenskom živote? Tatjana Bovdišová, novinárka slovenskej redakcie RTVOK

Piatok 29. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Postav dom, zasaď strom Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOsADsKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 22. do 28. novembra zostrih Molí Pondelok – sobota 19.00 Zvon, prehľad udalostí 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa Citáty 20.00 Kolážová relácia Nedeľa 19.00 Zvon, spravodajská s vami: výber z programu relácia Slnečná jeseň života 19.15 Kreslený film v Petrovci 19.30 Zahraničný denník 22.00 Film: Korenie lásky 20.00 Hit dňa, Reklamy 24.00 Záver vysielania 20.15 Filmy: Piatok 22. novembra Každý pondelok o 20.15: – Divoká noc Hudobný mix sobota 23. novembra Každý piatok o 18.15: Výber – Nepriestrelný plán z programu TV Kovačica Pondelok 25. novembra Každú sobotu o 18.15: Výber – Delta force one – Stratená z programu TV Pančevo hliadka Utorok 26. novembra – Foter je lotor streda 27. novembra – Unesený Štvrtok 28. novembra – O konci lásky 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 24. novembra 18.00 Hudobné Katarína Belániová, výšivkárka blahoželania z Pivnice 18.45 Hit dňa, Reklamy,

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

KRÍŽOVKA ČÍsLO 47 V tajničke je meno a priezvisko novinára, humoristu, publicistu, redaktora, zostavovateľa Národného kalendára, prekladateľa predovšetkým detskej literatúry narodeného 6. septembra 1923 v Petrovci. Pracoval v Hlase ľudu a odtiaľ odišiel do dôchodku roku 1983. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

časť mesta

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

sLOVENsKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 streda 27. novembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z detskej divadelnej súťaže v Základnej škole Bratstva-jednoty vo Vojlovici, na ktorej sa zúčastnili žiaci, ktorí sa učia slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. .Repríza v nedeľu 1. decembra o 7.30 h.

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

výrobok včiel

ad notam

značka Sudánu

tabuľka Taliansko

pomaly (hud.)

potrel masťou ampér osobné zámeno

prenajatá zem Nemecko jedna planéta

meter

borovica sladký

Venezuela

cvengot 2. časť tajničky

písmeno M (foneticky)

nula zápal sliznice

1. časť tajničky možno

šikovný postup

prvé písmená vzor

svietiaca častica

AS HL DU ĽU

smutná pieseň

spojka

ž. meno polovica (srb.)

elektrón

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

argón

internet (skr.) človek z Užíc tantál

neopotrebovaný vpíšte ELI

oná

dinár

karát

síra

potácal sa

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍsLO 46 – VODOROVNE: kolektor, Anita, bo, jaseň, lk, A, tratil, K, yn, oni, J, ihlan, pestre, A, osa, ara, se, O, ods, inovovať, anketa, A, lé, solil. TAJNIČKA: JEsENNÉ LIsTY správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu z 2. novembra 2013 bolo: JÁN KOsTRA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA LUBOTINA, Ul. bačka č. 13, 21 201 RUMENKA. BLAHOŽELÁME. správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT

Mužstvá Doliny a C. zvezdy pred zápasom

FUTBALOVÝ SVIATOK V PADINE

kde Gigović hlavou trafil žrď... Lopta sa odrazila na kopačku Stojanovića, ktorý ju upravil do siete – 1 : 0. Stojanović mohol domácim zabezpečiť dvojgólový náskok. Z hranice šestnástky dobre strelil, ale brankár Trkulja loptu zastavil a zachránil česť bledých Belehradčanov. Hneď potom hostia vyrovnali gólom Onjila, ktorý prízemnou strelou zdolal Mateka. Až po záver sa zvádzal rovnocenný boj a zdalo sa, že sa zápas skončí spravodlivou remízou. Hostia však gólom v 87. min. obrátili výsledok vo svoj prospech. Strelcom bol Savićević z penalty. Diváci pozdravili dobrú hru Doliny, kým s výkonom C. zvezdy neboli spokojní. Belehradčania neospravedlnili dobré meno klubu. Pomocný tréner hostí Bratislav Živković pochválil výkon mužstva Doliny a slabý výkon svojich hráčov ospravedlnil únavou v dôsledku silných tréningov. Tréner domácich Zoran Govedarica vyzdvihol dobrý výkon a úsilie svojich náhradníkov. Organizácia zápasu a správaRadišić dobre strážil Mrđu nie sa divákov lovnejším hráčom bol kapitán boli na úrovni a zaslúžili si vysokú Milijaš, ktorý uvoľnil Mrđu, ale známku. jeho strelu Jevtić chytil. Dolina sa DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Mepostupne zbavila tlaku Belehrad- mović, Karadžić, Radišić, Baščanov a vyrovnala hru. Spaskovs- tovanov, Plavšić, Spaskovski, ki sa z voľného kopu pokúsil pre- N. Kovačević, Vukmirović, D. kvapiť brankára Trkulju, no jeho Knežević. Striedali: Matek, Marstrela skončila v „múre“. Nervózni ković, Jovanović, Stajčić, Gigohostia si nevedeli prekliesniť ces- vić, Ivanišević, Stanimirović, tu k bráne a v závere polčasu Nedučić, Stojanović, Đoković. Krneta udrel Nikolu Kovačevića. C. ZVEZDA: Trkulja, Lazić, MiRozhodca Santrač z Vršca to dob- jailović, Krneta, Milijaš, Mirić, re videl a hráča zvezdy predčasne Mladenović, Gogić, Mihajlović, poslal do šatne. Dauda, Mrđa. Striedali: Vesić, Crvena zvezda podľa dohovo- Đorđević, Ahčin, Arauho, Đuriru s hostiteľmi v druhom polčase čić, Čikić, Savićević, Grujić, Johrala v kompletnom zložení. Oba- kić, Onjilo. ja tréneri na trávnik poslali viaceV sobotu Dolina v poslednom rých náhradníkov. Dolina bola zápase jesene uvíta mužstvo lepšia, organizovanejšie útočila. V BSK. Odložený zápas 14. kola 55. min. diváci pozdravili vedúci zohrajú 28. novembra s Metalgól Doliny. Bola to najkrajšia akcia, com v Gornjom Milanovci pod ktorú začal obranca Stanimiro- reflektormi. vić, loptu prihral Stajčićovi, tento krásne odcentroval pred bránu, Ján Bokor

Natrápili renomovaného hosťa DOLINA – CRVENA ZVEZDA 1 : 2 (0 : 0) rvé hosťovanie niekdajšieho európskeho a svetového majstra na ihrisku v Padine vyvolalo veľký záujem medzi milovníkmi futbalu v celom okolí. Na nie obyčajnom priateľskom zápase diváci na ihrisku pozdravili renomovaný celok z Belehradu, ktorý zriedkavo hosťuje v Banáte. Na ihrisku v povestnej padinskej doline asi 1 500 divákov vytvorilo sviatočnú náladu. Súperi mali všetky podmienky na dobrý výkon. C. zvezda neoduševnila, ba čo viac podala slabý výkon. Dolina bola podnikavejšia a natrápila hosťa. Domáci podobne ako aj v majstrovstvách inkasovali lacné góly a nezaslúžene prehrali.

Duel Plavšića a Milijaša

Sebavedomí hostia mali začiatočnú iniciatívu, ale bez výraznejších gólových šancí. Najusi-

Rozhodcovia s kapitánmi: D. Milošević, P. Čížik, D. Santrač, N. Milijaš, G. Beljin (zľava)

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

ŠPORT Sirig 0 : 3, Tatra – Fruškogorac 2 : 0, Čenej – Proleter 1 : 2, Sremac – Omladinac 1 : 2. Program 17. kola: Sofeks – Báčka, Slavija – Borac, Železničar – Futog, Omladinac – Šajkaš, Vinogradar – Sremac, Proleter – Fr. partizan, Fruškogorac – Čenej, Sirig – Tatra, Susek – Dinamo. Pavel Pálik V 8. min. Alargić z ľavej strany odcentroval a G. Grijak (7) loptu zaslal do siete. Góóóóóóól – 1 : 0 za Tatru.

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Nebolo ľahko... TATRA – FRUŠKOGORAC 2 : 0 (1 : 0) ysáčania k výhre nad muž- strany, odcentroval, let lopty postvom zo Sriemskej Kame- zorne sledoval G. Grijak a hlavou nice neprišli ľahko. Od začiatku vsietil gól. Do konca prvej časti oba celky hrali naplno, rýchlo a oba celky mali niekoľko príležitechnicky na pozoruhodnej tostí, ale výsledok sa nezmenil. úrovni. Konečne v 70. min. rýchly proTatra sa ujala vedenia už vo 8. tiútok Alargić skončil efektným min., keď Alargić prenikol z ľavej gólom a zvýšil náskok svojho

mužstva na 2 : 0. Vo finiši zápasu domáci mali ešte dve vyložené šance, ktoré G. Grijak a Kohút nevedeli premeniť. TATRA: Navala, Srnka, Kulík (M. Grijak), Ćupina, Đaković, Krstić, G. Grijak, Malešević, Alargić (Kohút), Cvetić, Vuković (Ožvát). Výsledky 16. kola: Šajkaš – Železničar 5 : 0, Futog – Susek 0 : 0, Borac – Sofeks 1 : 3, Fr. partizan – Vinogradar 1 : 1, Dinamo – Slavija 0 : 1, Báčka –

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Hviezda zhasla, aby zažiarila CRVENA ZVEZDA – SLÁVIA 2 : 1 (2 : 1) ýsledkový obrat vity vyrovnal Alen Delkić. deli málopočetní diMinútu pred prestávkou váci v Pavliši. Slávisti sa strieľal po rohovom kope ujali vedenia v polovici hlavou za chrbát Antapolčasu. Do prestávky ale nasijevića aj obranca Midomáci strelili dva góly zo loš Salapura. štandardiek – prvý z peV prvom polčase mali nalty a druhý hlavičkou miernu prevahu hostia. po rohovom kope. VýsleHostitelia boli bojovnejdok sa v druhom čase neší, aj na úkor fér plej. menil. Tri minúty pred záRozhodca Vladimir Raverečným hvizdom mal dosavljević z Pančeva obrovskú šancu z troch ukázal futbalistom zvezmetrov Angelovski. Mody štyri žlté karty, Kovahol streliť aj svoj druhý a čičanom dve. Predčasne pre hostí vyrovnávajúci pod sprchy musel slágól: mieril však nad. Slávia vista Marko Mosić, keď tak prepásla šancu po reudrel lakťom obrancu míze Slogy Plandište priTadića. Futbalisti z osady blížiť sa lídrovi iba na tri insity dohrávali 23 minút S hráčom menej mohli uhrať remízu: Miroslav body. s hráčom menej. Ďuriš (Slávia Kovačica) Slávisti skórovali aj bez SLÁVIA: Antanasijevykartovaného hrotového útoč- lovski a v 20. minúte bol stav 0 : 1. vić, Sachter, Jovčevski (Váloníka Bosnića. Z protiútoku na V 38. min. stopér Hornung hral ne- vec), Hornung, Čerňoš, Mosić, centrovanú loptu z ľavej strany po- chtiac rukou po páde v pokuto- Nestorovski, Petković, Ďuriš, hotovo a presne reagoval Ange- vom území. Z odpískanej penal- Mihálek (Andrić), Angelovski.

23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

V poslednom jesennom kole Slávia na domácom trávniku zohrá zápas so Slogou z Banátskeho Nového Sela. Rozdiel medzi susedmi je iba bod v prospech Kovačičanov. Ďalšie výsledky 14. kola: Partizan – Polet 2 : 2, Sloga (BNS) – Tempo 6 : 1, Vulturul – Mladost 0 : 1, Železničar – BAK 5 : 1, Jugoslavija – Vojvodina 2 : 0, Budućnost – Sloga (P) 2 : 2, Radnički – Kolonija 7 : 1. Ján Špringeľ 1. Sloga (P) 2. Radni!ki 3. "elezni!ar 4. Mladost 5. Slávia 6. Jugoslavija 7. Polet 8. Sloga (BNS) 9. C. zvezda 10. Kolonija (-3) 11. Vojvodina 12. Budu#nost 13. Partizan 14. Vulturul 15. BAK 16. Tempo

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

8 8 7 7 7 6 5 5 4 6 4 4 4 4 4 0

4 3 5 4 1 4 6 6 7 2 5 4 3 1 1 2

2 3 2 3 6 4 3 3 3 6 5 6 7 9 9 12

34 : 17 36 : 15 33 : 13 32 : 23 27 : 18 21 : 13 24 : 18 20 : 19 26 : 29 41 : 41 17 : 19 22 : 26 24 : 36 18 : 29 17 : 30 4 : 50

28 27 26 25 22 22 21 21 19 17 17 16 15 13 13 2

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Obe mužstvá spokojné

Namiesto výhry iba remíza

CRVENA ZVEZDA – SLOGA 1 : 1 (0 : 1)

PATRIZAN (U) – HAJDUŠICA 1 : 1 (0 : 0)

rđević (Strniša), Balbe mužstvá, ktoré jak, Simeunović, Bosa navzájom dobjanić. re poznajú, predviedVýsledky 13. kola: li pekný výkon a boGraničar – Index 2 : 5, jovali o každú loptu na Prigrevica – Mladost trávniku v Novom 1 : 0, Omladinac – Sade. Akcie sa striedali Vrbas 2 : 0, Cement – pred oboma bránaHajduk 3 : 0, Borac – mi, ale obrany hrali Jednota 2 : 2, Srboisto, takže sa strelci bran – Polet 1 : 1, C. pokúšali prekvapiť zvezda – Sloga 1 : 1. brankárov z diaľky. Program 14. kola: Domáci mali prvú Sloga – Graničar, Polet príležitosť skórovať, – C. zvezda, Jednota – no nepodarilo sa im Neudržali náskok: Srbobran, Jugović – prekonať brankára Er- Milan Kovačević Borac, Vrbas – Cedevíčanov Tojagića. V (Sloga Erdevík) ment, Mladost – 37. min. zľava zaútočil Malešević a prakticky z bránkovej Omladinac, Index – Prigrevica. Károly Vig čiary prekonal brankára Jovića – 0 : 1. Bolo to nemilé prekvapenie pre domáce obecenstvo a vnieslo nervozi1. Prigrevica 13 9 1 3 21 : 11 28 tu aj do radov mužstva C. zvezdy. Pre2. Omladinac 13 8 3 2 24 : 10 27 kvapuje však, že trochu neskoršie 3. C. zvezda 13 8 2 3 18 : 12 26 skúsený Baljak iba z dvoch metrov ne4. Vrbas 13 8 1 4 18 : 11 25 trafil sieť domácich. 5. Cement 13 7 3 3 23 : 13 24 V pokračovaní zápasu domáci za6. Sloga 13 7 3 3 20 : 12 24 útočili a už v 47. min. sa Petkovićovi 7. Index 13 6 4 3 17 : 12 22 podarilo výsledok vyrovnať. Oba celky do konca zápasu hrali pozorne a 8. Mladost 13 5 4 4 14 : 10 19 obozretne, nuž sa prakticky ani ne9. Srbobran 13 4 2 7 11 : 13 14 vyskytli šance na ďalšie góly. Pred10. Grani!ar 13 4 2 7 19 : 27 14 stavitelia oboch mužstiev po zápase 11. Jednota 13 4 1 8 13 : 19 13 uzavreli, že je nerozhodný výsledok 12. Polet 13 3 4 6 14 : 22 13 najreálnejší. 13. Hajduk 14 3 1 10 10 : 29 10 SLOGA: Tojagić, Kovačević, Ma14. Borac 13 2 3 8 12 : 21 9 lešević, Šajić, Pendo (Cvetičanin), 15. Jugovi" 13 2 2 9 14 : 26 8 Raičević, Miščević (Zoranović), Đo-

ž sa stalo nepísaným pravidlom, že Hajdušičania dobre hrajú, prevýU šia súpera, ale nedajú góly a tratia body.

Každému bod BORAC – JEDNOTA 2 : 2 (1 : 2) úboj dvoch mužstiev z dolnej časti tabuľky v Novom Sade nepriniesol víťaza. DomáS cemu Borcovi sa nepodarilo poraziť mužstvo zo Starej Pazovy možno aj preto, že jeho futbalistov zmýlilo rýchle vedenie súpera. Strelcom prvého gólu za Jednotu bol Stegnjajić v 7. min. Presne o dvadsať min. neskoršie Novosadčania predsa vyrovnali a strelcom bol Đorđević. Radosť domácich trvala len necelých 120 sekúnd, keďže v 29. min. Fabók rozvlnil sieť Jeličića. V druhom polčase sa domáci úplne presunuli do útoku a Đaković v 64. min. výsledok vyrovnal. V posledných chvíľach zápasu tento hráč zmaril šancu na výhru Novosadčanov. JEDNOTA: Mijatović, Šuša, Marković, Vasiljević, Stegnjajić, Milanović, Guša (Dragin), Stanković, Jezdić (Erceg), Šestović (Igrač), Fabók. Bz-ý

Tak tomu bolo aj v nedeľu v Uljme. Hosťujúci futbalisti objektívne boli lepším celkom počas celého zápasu, ibaže nevyužili strelecké príležitosti. Už v prvom polčase Kocevski bol zoči-voči s brankárom nepresný. Pekne strieľal aj Lečić, ale jeho strelu brankár Partizana Atanackov zneškodnil. Domáci celok hral podradnú úlohu a iba z pološancí pohrozil Melichovi. Po zmene strán sa hostia gólom Demseho v 59. min. ujali vedenia. Iba o pár minút neskoršie Kocevski zmrhal ešte jednu príležitosť a potom sa pred bránou Partizana nevynašiel ani Đukić. Na druhej strane domáci najvýhľadnejšiu príležitosť mali v 76. minúte. Pred bránou Melicha sa vytvorila skrumáž, v ktorej záložník Parizana Milojević simuloval faul očakávajúc, že rozhodca Sarka z Vršca ukáže na biely bod, ale sa tento nedal zmýliť. Dokonca Milojevićovi pre simulovanie ukázal žltú kartu, čo veľmi rozhnevalo domácich futbalistov. Z tlačenice, ktorá sa vytvorila vôkol rozhodcu, však kratší koniec ťahal už spomínaný záložník Partizana, ktorý dostal aj druhú žltú kartu a musel opustiť ihrisko. A keď sa vášne trochu zmiernili, domáci sa snažili zachrániť to, čo sa zachrániť dalo. V poslednej minúte, keď všetci už mysleli, že si hostia odnesú domov všetky tri body, mužstvu Partizana sa pošťastilo. Nikolin z tzv. mŕtveho rohu ihriska centroval lop-

tu pred bránu, táto oklamala celú obranu Hajdušice a ocitla sa v sieti – 1 : 1. Škoda, keby vydržali ešte tú minútku, Hajdušičania sa mohli dostať na tretie miesto, a takto sa musia uspokojiť so siedmou priečkou. HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Radulović, Maliar, G. Stojkovski, Pomorišac (Radak), Miksád (Demse), Anđelovski, Kocevski, Lečić, Pejčić (Đukić). Ostatné výsledky 14. kola: Karaš (J) – Dobrica 1 : 6, Jedinstvo – Vladimirovac 3 : 3, Dunav – Borac (VG) 2 : 0, Borac (VS) – Potporanj 1 : 1, Vinogradar – Partizan (K) 3 : 1, Ratar – Ševac 1 : 1, Karaš (K) – Hajduk 1 : 0 vlh 1. Borac (VS) 2. Dobrica 3. Partizan (U) 4. Jedinstvo 5. Dunav 6. Ratar 7. Hajdu!ica 8. "evac 9. Potporanj 10. Kara!(J) 11. Kara!(K) 12. Vinogradar 13. Hajduk 14. Borac (VG) 15. Partizan (K) 16. Vladimir. (-3)

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

8 8 7 7 7 7 5 6 6 6 6 4 4 5 2 2

4 3 3 3 2 2 7 4 2 1 0 5 4 0 1 3

2 3 4 4 5 5 2 4 6 7 8 5 6 9 11 9

22 : 16 47 : 20 23 : 16 20 : 16 30 : 25 28 : 24 24 : 16 25 : 19 19 : 20 27 : 32 21 : 34 27 : 35 22 : 19 20 : 24 20 : 41 22 : 0

28 27 24 24 23 23 22 22 20 19 18 17 16 15 7 6

PADINSKÉ DRUŽSTVO ZVÍŤAZILO V KOVAČICI na turnaji v kolkoch v rámci osláv Kovačického októbra. V preplnenej reštaurácii Slávia pred kolkárňou sa vytvorila opravdivá južanská fanúšikovská atmosféra. Nešetrilo sa potleskami, výkrikov bolo habadej, praskali aj nervy. Celok pod názvom PK Ľavroš bol najúspešnejší s výkonom 343 bodov. V tesnom závese za Padinčanmi skončil KMV Fagan (341), kým tretí bol Elkov (331). Zo žien boli najúspešnejšie Zvončice (295), tesne za nimi súťaž zakončili družstvá Anna Mária (288) a Čertice (279). V konkurencii mužov bolo dokopy šesť a v súťaži žien desať celkov, z čoho štyri z Padiny (hralo sa štyrikrát po 36 hodov). Deň predtým, v sobotu 26. októbra, prebiehala aj kolkárska súťaž v konkurencii dvadsiatky jednotlivcov (štyrikrát po 15 hodov). Medzi dámami skončila presvedčivo prvá Vieroslava Parasková (283), strieborná bola Anna Bírešová (262), kým bronz získala Katarína Marková (257). U mužov sa šampiónom stal Martin Diňa st. (279), pred Michalom Benkom (259) a Padinčanom Michalom Garafiátom (258). Susedky si držali palce: Padinčanky a Kovačičanky na kolkárskom turnaji. J. Špringeľ 23. 11. 2013

47 /4570/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Prvá prehra doma BUDÚCNOSŤ (H) – MLADOST (T) 1 : 2 (0 : 0) ložanci pred asi O štyri min. ne150 divákmi zaskoršie peknú akciu žili prvú domácu Ožváta a Leđanca koprehru celkom zarunoval gólom Ljubislúžene. Skúsený cečić-Mijić, hlavou prelok z Turije prišiel do konal brankára AđanHložian neprehrať a ského – 1 : 1. Zdalo sa, domov sa vrátil s že mužstvo Budúcplným ziskom. nosti potom zatlačí Do 20. min. sa súpera, ale vyzerá, že hralo v strede ihrisdomáci na to nemali ka, bez akýchkoľvek nadostač síl. šancí pred bránami. Rozhodca JovanoPotom prvú veľkú vić predĺžil zápas o príležitosť za domápäť minút. V 94. min. cich mal Zbućnović, Hložanci mali dvojale oblúčikom prenásobnú príležitosť, hodil brankára a Šokujúci záver: Štefan Hor- Ožvát zaváhal, ale sa bránu. V 22. min. vát (Budúcnosť Hložany) lopta odrazila Ljubibrankár Mladosti čićovi-Mijićovi, ktoefektne vybránil prízemnú strelu rého strelu obrana Mladosti pohoLeđanca. V 27. min. Leđanac kopol tovo blokovala... Lopta sa odrazila až loptu vysoko nad bránu súpera. na polovicu ihriska domácich, kde Hostia hrali skúsene, otáľali s hrou, čo nebolo žiadneho hráča Budúcnosti, im rozhodca Jovanović z Nového kanonier hostí sa zmocnil lopty, preSadu možno i trochu viac toleroval. kľučkoval aj Tankosića a dorazil lopV prvých sekundách druhého pol- tu do siete – 1 : 2. Domáci iba začačasu hostia poslali loptu do šest- li zo stredu ihriska a rozhodca hneď nástky domácich, ktorí neboli na to odpískal koniec zápasu. pripravení, a stredný útočník Ćuk preŽlté karty v radoch domácich dokonal Tankosića pre šokujúcich 0 : 1. stali Leđanac, Ožvát, Horvát a ZbućMužstvo Budúcnosti sa potom dlho nović. nemohlo dostať z nepríjemnej siBUDÚCNOSŤ: Tankosić, Hatatuácie a ich dlhé prihrávky iba ob- ľa, Mandić, Horvát, Zečević, Ljuľahčovali prácu obrane Mladosti. bičić-Mijić, Ožvát, Zbućnović, LeHostia priostrili hru, dostávali žlté kar- đanac, Lukić, Matić. ty a záložník Krivokapić v 73. min. viJán Murtin del i červenú kartu. (Foto: J. P.)

Nechtiac urobil penaltu: vpravo Milkan Latinović (Mladosť Petrovec)

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Začalo to už v 5. minúte... ŽSK – MLADOSŤ 6 : 0 (3 : 0) ikto z Petrovčanov si nenárokaval, že v Žablji so silným a v lige superiórne hrajúcim ŽSK Mladosť môže urobiť zázrak. No predsa nádej u petrovského fanúšika pretrváva aj vtedy, keď sa niečo objektívne nemôže udiať. Aj TSK má silné mužstvo a predsa ho Mladosť v Temeríne prekvapila pred mesiacom. Aj vtedy po odchode trénera Stevana Boboša mužstvo viedol profesor Ján Hansman. V Žablji Mladosť neraz nemohla vyhrať ani vtedy, keď mala silnejšie mužstvo. Pravda, málokto očakával až takýto výsledok, výprask. A začalo sa to už v 5. minúte. Lopta v trestnom území trafila obrancu Milkana Latinovića do ruky, ktorú držal vedľa tela. Ozvala sa rozhodcova píšťala, bola penalta, ktorú ŽSK prostredníctvom Mijića realizoval. Už vtedy bolo jasné, že je len otázka, koľko gólov v Žablji Mladosť inkasuje. Do polčasu sa sieť Fejdiho ešte dvakrát vlnila. Strelci boli Papović a ešte raz Mijić. Aj keď bolo očividné, že sú Žabaljčania silnejší, predsa i Petrovčania mohli prísť k slovu. Cerovský a Bubulj ešte v prvom polčase vyrazili sami pred brankára domácich, ale góly nestrelili. V druhom polčase sa hralo vyrovnane, no domáci vedeli využiť svoje šance a ešte trikrát vsietili. V tejto časti hry Mladosť prostredníctvom Zorića mohla aspoň zjemniť prehru. MLADOSŤ: Fejdi, Karanović, Krivák, Latinović, Kobilarov, Vrgović, Batinić, Anušiak, Zorić, Cerovský, Bubulj.

23. 11. 2013

47 /4570/

Na striedačke Mladosť nemala náhradníkov. Ako vidno, nehrali ani Ardalić, Trišić, Fábry, Jakuš, Torbica, Peťkovský, tak pre zranenia, ako aj pre tresty. Dorastenci Mladosti v Žablji prehrali 1 : 0. Výsledky 14. kola: Budúcnosť (H) – Mladost (T) 1 : 2, Borac – Tvrđava 2 : 1, Vojvodina (BG) – Budućnost (M) 0 : 2, TSK – Petrovaradín 1 : 0, Veternik – Mladost (NS) 3 : 1, Vojvodina (T) – Jedinstvo 3 : 1, Kabel – Sutjeska 2 : 0, ŽSK – Mladosť (P) 6 : 0. Program 15. kola: Mladosť (P) – Budúcnosť (H), Sutjeska – ŽSK, Jedinstvo – Kabel, Mladost (NS) – Vojvodina (T), Petrovaradín – Veternik, Budućnost (M) – TSK, Tvrđava – Vojvodina (BG), Mladost (T) – Borac. Samuel Medveď 1. !SK 14 2. Kabel 14 3. Borac 14 4. Veternik 14 5. Budu"nost (M) 14 6. TSK 14 7. Mladost (T) 14 8. Petrovaradín 14 9. Vojvodina (T) 14 10. Budúcnos#(H)14 11. Vojvodina(BG)14 12. Jedinstvo 14 13. Mlados#(P) 14 14. Tvr$ava 14 15. Mladost (NS) 14 16. Sutjeska 14

HLAS ĽUDU

13 11 8 8 8 8 7 6 5 5 3 3 4 3 3 2

1 2 2 2 1 1 2 2 3 1 4 4 1 2 1 1

0 1 4 4 5 5 5 6 6 8 7 7 9 9 10 11

38 : 5 35 : 12 35 : 18 31 : 18 25 : 18 17 : 15 29 : 25 17 : 23 18 : 24 24 : 37 17 : 21 12 : 22 15 : 32 19 : 25 18 : 40 15 : 30

40 35 26 26 25 25 23 20 18 16 13 13 13 11 10 7

DRUHÁ SRBSKÁ LIGA – SKUPINA SEVER

Keď skúsenosť posmelí... MLADOSŤ – VRŠAC 3 : 1 redchádzajúce stretnutie so súperkami Iton Srem Tempo v Sriemskej Mitrovici pozitívne ovplyvnilo volejbalistky Mladosti. Petrovčanky na tom hosťovaní nezískali ani set, no ďalšia skúsenosť ich posmelila a doma sa im znova darilo. Už v prvom sete zápasu s družstvom z Vršca si vypracovali viacbodový náskok a zaslúžene zvíťazili. Domácim sa len v druhom sete nepodarilo čeliť všetkým smečiarskym útokom hostiek, ktoré výsledok vyrovnali. Nasledovali potom

bezchybné podania a spoľahlivá obrana Mladosti, ktorá zvíťazila 3 : 1 aj napriek tomu, že nehrala v úplnej zostave. Petrovčankám sa podarilo zastaviť súperku, ktorá predtým hrala v gréckej a tureckej prvej lige a bola aj šampiónkou Srbska v plážovom volejbale. To len svedčí o tom, že je tímová hra predsa dôležitejšia než perfektné jednotlivky z druhej strany siete. O ďalšie body Mladosť bude bojovať v sobotu 23. novembra s družstvom Radnički v Kovine. VKM

ŠPORT

Náčelníčka Libuška Lakatošová so žiakmi z Golubiniec na hodine telesnej výchovy

V ZÁUJME ZVEĽADENIA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU

Nové lopty pre školy iakom Základnej školy 23. októbra v Golubinciach v stredu 13. novembra 2013 Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova odovzdala lopty pre basketbal, volejbal, futbal a há-

dzanú. Je to iba jedna z naplánovaných spoločných akcií obce a oddelenia, ktorými sa chce podporiť a popularizovať šport medzi žiakmi, s cieľom vypestovať zdravé zvyky a posilniť telesnú kondíciu.

Nové lopty pre základné a stredné školy v Staropazovskej obci

„Naša obec sa okrem údržby všetkých školských športových objektov stará aj o adekvátne športové vybavenie, so zámerom zlepšiť podmienky na uskutočnenie hodín telesnej výchovy a rekreácie v školách. Tentoraz sme pre všetky školy z územia Staropazovskej obce zabezpečili po päť súprav lôpt pre rôzne športy. Aj v nadchádzajúcom období sme si naplánovali podobné akcie, lebo nás

nesmierne teší, že vďaka dobrej spolupráci s osvetovými pracovníkmi, a najmä ich kvalitnej a obetavej práci so žiakmi v našom prostredí, dostaneme ešte mnohé mladé športové talenty,“ vyhlásila okrem iného L. Lakatošová. V týchto dňoch i v ostatných základných a stredných školách v Staropazovskej obci vykonali distribúciu pripravených súprav lôpt. A. Lš.

Z tretej penalty na zápase Valent druhý raz prekonal Đokića a obrátil výsledok na 2 : 1

1. Mladost 2. Lipar 3. Dunav 4. Törekvés 5. Jedinstvo (K) 6. Grani!ar 7. Rusín 8. A. "anti# 9. Panónia 10. Dinamo (-1) 11. Partizan 12. Metalac 13. Radni!ki 14. "ikara 15. Rastina (-1) 16. Jedins.(R)(-1)

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Tri penalty pre Panóniu! Domáce mužstvá v poslednom kole vôbec neboli pohostinné, lebo svojich hostí vyprevadili presvedčivými porážkami. Jediný bod na hosťovaní získal Aleksa Šantić v Sombore. Dunav zažil prvú prehru, vlastne debakel v Kruščići, čo domácim umožnilo potvrdiť titul jesenného majstra. Po triumfe nad Rusínom na druhom mieste skončil Lipar s rovnakým počtom bodov. Výsledky 15. kola: Lipar – Rusín 3 : 1, Mladost – Dunav 5 : 0, Rastina – Šikara 3 : 2, Törekvés – Jedinstvo (K) 4 : 1, Dinamo – Jedinstvo (R) 3 : 0, Graničar – Partizan 3 : 1, Panónia – Radnički 3 : 1, Metalac – Aleksa Šantić 0 : 0. PANÓNIA – RADNIČKI 3 : 1 (0 : 1) aliťania začali zápas so susedmi z Ratkova útočne, ale si víťazstvo vybojovali v poslednej štvrťhodine. V 3. min. brankár Đokić chytil strelu Valenta hlavou. V 8. min. obranca Radničkého zastavil rukou strelu smerujúcu na bránu a rozhodca Vasiljević z Odžakov prvýkrát ukázal na značku pokutového kopu. O niekoľko sekúnd neskoršie Mladenović však strelil vedľa ľavej žrde brány Đokića. V 10. min. Rančić netrafil prázdnu sieť!? V 15. min. sa radovali Ratkovčania. Aleksić unikol Mladenovićovi, prvú jeho

strelu S. Stojanović odrazil, ale Ratkovčan potom silnou strelou rozvlnil sieť domácich – 0 : 1. Do polčasu ešte po jednu príležitosť zmarili Rančić a Valent. Domáci sa potom trápili až do 72. min., keď Ratkovčan aj druhý raz zavinil penaltu rukou, a tentoraz Valent vyrovnal. O tri min. neskoršie záložník Radničkého zrazil Rančića v nezadržateľnom útoku pred svojou bránou. Lopta sa aj tretíkrát ocitla na bielom bode pred brankárom Đokićom, ktorého druhýkrát prekonal Valent. V 88. min. po krásnej prihrávke

Bojića naladený Valent strelil hetrik na záver sezóny. Obe mužstvá zápas skončili s hráčom menej, keďže rozhodca Vasiljević vylúčil záložníka hostí a domáceho Rančića. PANÓNIA: S. Stojanović, Pivarev, Jolić, M. Stojanović, Mladenović, Bojić, Lamoš, Rančić, Valent, B. Stojanović, Lepojević (Virijević). J. Pucovský

23. 11. 2013

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

47 /4570/

13 12 9 10 8 8 7 6 6 6 4 3 4 4 3 1

0 3 5 0 3 2 4 2 0 0 4 5 1 1 1 1

2 0 1 5 4 5 4 7 9 9 7 7 10 10 11 13

68 : 15 43 : 8 33 : 21 32 : 18 39 : 24 25 : 27 30 : 22 28 : 25 33 : 29 19 : 29 18 : 23 16 : 20 22 : 41 14 : 46 14 : 51 6 : 41

39 39 32 30 27 26 25 20 18 17 16 14 13 13 9 3

HLAS ĽUDU

Šport

Rybár Samuel Macko – hložiansky

Rybár Samuel Macko – lalitský

POSLEDNÁ RYBÁRSKA SÚŤAŽ SEZÓNY V LALITI

Dravce neboli dravé P

osledné zvonenie tohtoročnej rybárskej sezóny v Laliti prebiehalo v peknú, slnečnú a teplú nedeľu 17. novembra 2013 na kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj neďaleko dediny. Na 5. súťaži v chytaní dravých rýb (šťuka, sumec, zubáč, ostriež, ostračka, boleň...), ktorú zorganizovalo domáce ZŠR Lieň, sa zúčastnilo 39 športových rybárov z trinástich miest a dedín Vojvodiny a Srbska. Dravce tentoraz akoby neboli hladné. Množstvo pestrofarebných blyskáčov vo vode si vari ani nevšímali. Ryby slabo brali, najmä za prvé tri hodiny rybačky, lebo pretekári takmer všetok úlovok dostali na udicu, keď odbilo poludnie. Na súťaži úhrnne ulovili deväť rýb, presne o polovicu menej ako pred rokom. Najšťastnejší boli predsa tí rybári, ktorým sa podarilo niečo uloviť. Prvé miesto získal Dragan Krstić z Odžakov (chytil šťuku a zubáča), druhý bol Goran Teofilović z Lajkovca (zubáč) a tretí Vladimír Ďurčiansky z Lalite (zubáč). Najväčším úlovkom sa mohol pochváliť Dejan Zdravković z Futogu, ktorý z vody vytiahol šťuku dlhú 38 centimetrov. Najmladším rybárom pri vode bol jedenásťročný Maglićan Marko Serdar. J. Pucovský

Predseda ZŠR Lieň Janko Fábry (vpravo) meria uloveného zubáča Odžačana Nikolu Lončara

Chutnú fazuľu, ktorá utíšila hlad rybárov, aj tentoraz uvaril kuchár Jaroslav Valent-Saler

Vlaňajší víťaz Jaroslav Jakuš z Hložian vrátil do vody ulovenú šťuku

Odmenení rybári v Laliti: Goran Teofilović, Dragan Krstić, Marko Serdar, Vladimír Ďurčiansky, Dejan Zdravković (zľava)

Najmladší rybár na súťaži Marko Serdar z Maglića

SAVINO SELO Spomína sa už v súpisoch Báčskej župy roku 1416. Patrí do Obce Vrbas. Počíta 2 957 obyvateľov. Dedinu známu ako Torža roku 1783 osídlili Nemci. Povojnoví kolonisti prišli prevažne z Čiernej Hory a roku 1947 pozmenili názov dediny na Savino Selo (podľa národného hrdinu Savu Kovačevića). Toržianski Nemci vybudovali mlyny, tehelne, konopárne, rôzne dielne, ale aj dva kostoly: pre veriacich Nemeckej evanjelickej a. v. cirkvi, resp. Nemeckej reformovanej helvétskeho vyznania cirkvi. V prvom pôsobil slovenský farár, znamenitý slavista Juraj Ribay. Evanjelický chrám po oslobodení bol zbúraný, kým reformovaný je v čoraz povážlivejšom stave. Slováci sem prišli z Pivnice ako nádenníci a želiari. Roku 1919 ich tu žilo 119 a v súčasnosti je ich 142. Po oslobodení si založili matičný odbor. Z neho vyrástol KOS Jánošík. Aj ten dávno zanikol. Zopár Slovákov evanjelikov sa stretáva na Vianoce a Veľkú noc v modlitebnici. Organizačne sú fíliou slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Pivnici. V Základnej škole Branka Radičevića sa vyučuje predmet Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry a náboženstvo – po slovensky. J. Bartoš