Hlas 18 19 2017 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Zhubné následky národnostného rozkolu

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 6. – 13. 5. 2017 | CENA 100 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

/4749 – 4750/

18 – 19

Z obsahu

6. – 13. 5. 2017 | 18 – 19 /4749 – 4750/

Uzávierka čísla: 11. 5. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Využívame možnosť, ktorá sa nám naskytla 9 Ďalšie kapitálne investície 11 Zlé, ešte horšie, alebo i lepšie?

14 SLOVENSKO 14 Viac peňazí pre krajanov

15 ĽUDIA A UDALOSTI 17 Matrikári (ne)majú čo robiť 19 S mestom Kirchheim unter Teck bratsky 20 Dobanovčanka, ktorá miluje bylinky

Na výročnom a zároveň i volebnom zasadnutí zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku v sobotu 29. apríla v Petrovci predstavitelia 27 miestnych matičných odborov zvolili vedenie MSS na ďalšie mandátne obdobie v čele s predsedom Jánom Brtkom z Petrovca. (s. 6) A. Francistyová

aj lipicany

31 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 31 Prezentácia moderného poľnohospodárstva 31 Cena sóje naďalej rastie 33 Produkty a skúsenosti

39 KULTÚRA 39 Koža – prírodná, reálna, šokujúca 41 Umenie je záhadná vec 44 Používame ich každodenne

Deň Hložian je 3. mája. Občania tejto dediny ho so svojimi hosťami náležite oslávili uplynulý piatok a sobotu. Najživšie a dozaista aj najpestrejšie bolo na trhovisku, kde sa konal tradičný Festival kvetín. (s. 18) J. Bartoš

50 DETSKÝ KÚTIK 50 Májové farby, vône, radosti

52 RTV PANORÁMA 54 OZNAMY

58 ŠPORT 65 Dresy a lopty do daru 66 Vďaka mame zráža kolky 67 Športový Deň Hložian Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáčová

Aj druhý ročník Detského festivalu slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam bol nesúťažný. Prebiehal v sobotu 6. mája v Šíde a vystúpilo v ňom 14 mladých spevákov zo Sriemu za sprievodu Orchestríka zo Selenče. (s. 46) S. Stupavský

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Príbeh rozlúčkových darov Znovu sa aj v našich národnostných rámcoch potvrdil de Gaullov výrok, že je politika nebezpečná vec, a preto by nemala byť (iba) v rukách politikov. Nepoznala som francúzskeho štátnika Charleho de Gaulla (1890 – 1970), uznáte, celkom z objektívneho dôvodu, ale, žiaľ, poznám našich politikov, ktorí spôsobujú celonárodnostné otrasy. Ale poďme radom.

ísal sa rok 2011 a v ňom zlato a jelene, NRSNM a APV. Neuveriteľná kombinácia vraj v hodnote okolo 400-tisíc dinárov, ktorú časť verejnosti ani s maslom nemohla stráviť. Ale čo to vlastne komunita Slovákov v Srbsku dostala ako menu počas prvomájových sviatkov 2017? Kým iní oslavovali Sviatok práce, predák politickej strany Slováci vpred! a člen NRSNM Pavel Surový nezaháľal. Vyzval predsedníčku NRSNM Annu Tomanovú-Makanovú (z radov DS), „aby okamžite odstúpila, t. j. podala demisiu v NRSNM“ z dôvodu „nehospodárneho nakladania“ s peniazmi daňových poplatníkov v NRSNM. A to na tlačovej konferencii, ktorá bola zorganizovaná počas predprvomájového víkendu len pre TV Petrovec (o dva dni sa obrátili aj na iné médiá), o čom Hlas ľudu ihneď informoval vo svojom online vydaní. Slováci vpred! totiž obvinili predsedníčku NRSNM z neúčelového míňania finančných prostriedkov NRSNM v roku 2011 v prípade rozlúčkového daru pre veľvyslanca SR v Belehrade Igora Furdíka, ktorý v roku predtým skončil misiu v Srbsku. Vraj minula 407-tisíc dinárov z pokladnice NRSNM na kúpu zlata, čo sa evidovalo vo finančnej správe Výboru pre kultúru a Výboru pre vzdelávanie. Pre koho sa kupuje zlato z prostriedkov daňových poplatníkov? Nuž „pre spolupracovníkov z verejných ustanovizní a APV, s ktorou rozlúčka (s veľvyslancom, pozn. a.) bola spoločne usporiadaná, mala na starosti APV“. Možno pre niekoho znie ako exotika alebo filmový scenár, ale rozlúčkovým „darom pre veľvyslanca bola poľovačka na trofejného jeleňa, slávnostná večera a ubytovanie pre pána veľvyslanca v lovisku počas poľovačky. Koľko to spolu vynášalo, Národnostná rada nemá údaje. Časťou NRSNM v tom boli špeciálne dary pre spolupracovníkov z APV a verejných ustanovizní, ktorí umožnili zorganizovať a realizovať poľovačku“, uvádza sa v liste NRSNM, adresovanom P. Surovému. Ale tu sa príbeh nekončí, skôr začína. „Demisiu na post predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny podávať nemienim,“ odpovedá Tomanová-Makanová Surovému v obsiahlom komentári pre Hlas ľudu, ktorý sme v úplnosti zverejnili v online vydaní v utorok 9. mája. O tom, prečo sa šlo poľovať na trofejného jeleňa, predsedníčka NRSNM vraví: „Počas svojho päťročného mandátu veľvyslanec Furdík nadväzoval, rozvetvoval a rozširoval spoluprácu so Srbskom, AP Vojvodinou, ale i s NRSNM. Bol

našou nápomocnou rukou, dobrým poradcom a dobre vedel zvážiť a oceniť naše potreby a vždy bol ochotný lobovať pre nás, aj keď ide o finančné prostriedky z Rozvojového fondu SlovakAid, aj keď ide o malé granty Veľvyslanectva SR v Belehrade.“ V liste spomína niektoré projekty podporené uvedenými inštitúciami v hodnote viac ako 800-tisíc eur, ktoré vybavil spomínaný veľvyslanec. „Už len takéto letmé spočítanie hodnoty projektov, ktoré pomohol zrealizovať veľvyslanec Igor Furdík, spolu s tými, ktoré finančne podporila AP Vojvodina, nás oprávňuje tvrdiť, že NRSNM [...] oprávnene ocenila prínos veľvyslanca Igora Furdíka, ako i všetkých tých pracovníkov pokrajinských a iných orgánov, ktorí svojou činnosťou a lobovaním prispeli k realizácii doteraz nevídaného množstva projektov zameraných na skvalitnenie postavenia slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku,“ tvrdí Tomanová-Makanová. „Na odovzdávanie darov sa možno dívať ako na preukázanie poďakovania odchádzajúcim veľvyslancom za všetko, čo urobili pre vylepšenie vzťahov medzi materskou krajinou a slovenskou národnostnou menšinou v Srbsku,“ mieni sociológ Jovo Bakić. Pravdaže, aj on si všimol situáciu, ktorej charakteristika obsahuje aj slovíčko „ale“. „Ale môže sa položiť otázka, či drahé dary majú zmysel, ak sa vie, že príslušníci slovenskej menšiny, aspoň podľa informácií, ktoré mám, nie sú bohatí. Kladie sa otázka účelovosti míňania peňazí, t. j. či je možné, že sa obmedzené prostriedky nemohli múdrejšie využiť. Poďakovanie veľvyslancom sa môže aj inak a skromnejšie vyjadriť. Nakoniec môže sa nastoliť aj otázka tak morálnej, ako aj právnej zodpovednosti, lebo aký súvis môžu mať Výbor pre kultúru a Výbor pre vzdelávanie so zlatými náramkami a poľovačkou na trofejného jeleňa,“ pokúša sa doriešiť dilemu profesor Bakić. Vo veci tohto prípadu všeličo nesedí. Okrem morálnej, resp. možnej právnej zodpovednosti, aj to, že sa časť verejnosti hrá na prokurátora, sudcu, aj kata. Podobné úkony očakáva aj od novinárov. No na vyšetrovanie a vynášanie rozsudkov v našej krajine ešte stále existujú kompetentné orgány. Lenže verejnosť, ani novinári nimi nie sú. Zverejniť údajné kauzy treba, ale v prvom rade oprávneným štátnym orgánom, akým je Agentúra pre boj proti korupcii, prokuratúra, súd. V našom štáte zákony veľmi dobre poznajú zásadu prezumpcie neviny, čiže informovať treba, aj mechanizmus verejného pranieru aktivovať, ale nie aj rozsudky vynášať.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Týždeň 

InPress

Chmáry nad Balkánom

Z opice alebo...?

Oto Filip

Jasmina Pániková

posledných dňoch podaktorých našich akademikov, profesorov a lekárov trápi veľký problém – revízia Darwinovej teórie. Niektorí z nich tvrdia, že sa táto teória nezakladá na dôkazoch. Istý chirurg v penzii tvrdí, že sa teória zakladá na špekuláciách, fantázii, omyloch a nepravde. Určite rovnako nad tým uvažujú aj tí, ktorí podpísali petíciu. Prvé informácie o samotnej petícii šokovali. Vraj 52 členov Srbskej akadémie vied a umení podpísalo petíciu. Žeby toľko akademikov verilo, že sme nevznikli z opice, ale že má v tom prsty vyššia sila? Neskoršie vysvitlo, že chýrečnú petíciu podpísali iba dvaja akademici. Darwin a jeho teória sa v našej verejnosti neocitli po prvýkrát pod lupou. Ešte v roku 2004 vtedajšia ministerka školstva zverejnila dekrét o vynechaní Darwinovej teórie evolúcie z učebného plánu a programu pre biológiu vo ôsmom ročníku. Jej počin bol označený za bizarný, no bývalá ministerka sa aj tentoraz ozvala a tvrdí, že teória uráža pravoslávnych veriacich. A ostatných? Asi sú veriaci iných konfesií spokojní, alebo pre široko rozhľadenú bývalú ministerku neexistuje nikto iný, iba pravoslávni. Darwinova teória – áno alebo nie, nie sme na to experti, ale ak sa iba trochu pozrieme vôkol seba, uvidíme, že tento vedec mal predsa pravdu. Ibaže evolúcia sa nevydarila u všetkých. Určitý počet našich spoluobčanov, od tých na najvyšších funkciách po obyčajných občanov, sa aj dnes správa ako zviera, z ktorého sme vraj vznikli. Vzhľadom na ich dennodenné nevysvetliteľné a normálnemu ľudskému rozumu nepochopiteľné počiny príkladov je neúrekom. V tomto prípade by možno bolo najlepšie uplatniť jeden z Murphyho zákonov: Nediskutuj s hlupákom – ostatní by si vás mohli pomýliť.

www.hl.rs

168 HODÍN

en dojem neklame: čas je skutočne špirálou, skrúcajúcou sa v opakujúcich sa rytmoch a v nových návratoch, kde zažívame déjà vu. Ako inak označiť všetko, čo sa práve deje na Kosmete a v súvislosti s ním, no i vôbec na Balkáne. Stabilita a multietnické spoločenstvo na Kosove naďalej zostávajú ilúziou. Nielen preto, že sú vzťahy jeho obyvateľov poznačené hlbokou nenávisťou a pomery stále na okraji výbuchu, ale najmä preto, že sa Priština veľmi ťažko zbavuje rúška nedotknuteľnosti, neústupčivosti, vlastných nárokov. Skutočnosť, že francúzska justícia nedávno prepustila kosovského expremiéra Ramusha Haradinaja, len zintenzívnila mocenské chute a unisónne volania Tirany, Prištiny, dokonca aj niektorých vedúcich albánskych dejateľov na juhu Srbska po veľkom Albánsku. Do tohto scenára zapadli i vyhlásenia niekdajšieho predstaviteľa OBSE a šéfa misie overovateľov na Kosove Williama Walkera, smutne známeho podľa kauzy Račak, ktorá poslúžila ako zámienka pre útok na SR Juhosláviu. Okrem neho k tlmočeniu veľkoalbánskych nárokov a záujmov sa pridal i niekdajší medzinárodný sprostredkovateľ, fínsky diplomat Martti Ahtisaari.



Na strane jednej je dobre, že masky konečne padli a ukázali ich pravé tváre, no, žiaľ, cena za to bola ozaj tragická. Nielen pre Balkán, pre Európu, ale i celkovo. Ani v susednej Bosne a Hercegovine, pripomínajúcej virtuálny štát pod polokoloniálnou západnou správou, ešte stále nemožno odhadnúť, aká bude dlhodobá vízia budúcnosti. Lebo sa stále zmieta najmä medzi unitárnymi a separatistickými nárokmi, alebo aspoň prianiami jej troch národov. Aby všetko počas tejto vrtošivej jari bolo ešte horšie, je tu aj macedónska otázka a už riadne vyhrotené problémy, týkajúce sa predovšetkým určenia vládneho kormidelníka na nové funkčné obdobie. To sa nedávno dokonca neobišlo bez násilia v Sobranji v Skopje. Najnovšie udalosti v Macedónsku jasne naznačili, že je jeho udržateľnosť a stabilita na sklenených nohách, ako aj to horšie: že sa zrážky a nekontrolované násilie po rokoch prestávky opäť vracajú na politickú scénu Balkánu. I preto sú tie mrákoty na jeho juhu čoraz hustejšie. Globálne, hlavne pre albánsku otázku, ktorú mnohí chápu ako načasovanú bombu s výbuchom odročeným na niektorú inú chvíľu. V takomto chápaní nie je ďaleko od pravdy, že sú všetky zintenzívnené, navonok nepremyslené vyhláse-

nia, zvlášť tie o možných nových deľbách a hraniciach, vlastne akýmsi verbálnym testom, ako kto z veľkých na ne zareaguje. Hlavne Západ, ktorý si na týchto priestoroch už docielil to, čo si zaumienil: raz politickými intervenciami, inokedy financiami, dokonca i bombami. Zdá sa, že ten stráca záujem zaoberať sa nami. Skôr sa dnes podobá na flexibilného učiteľa, ktorý nepokojným žiakom, keď si veľa toho dovolia, pohrozí prstom, nevhlbujúc sa veľmi do toho, kto čo stvára v triede. Zabúdajúc pritom, že skutočná chaotizácia Európy vyštartovala z Balkánu, zvlášť po samovyhlásení takzvaného kosovského štátu. Je aj taký názor, že najhoršie správy sú tie najlepšie. Že médiá a ľudia neustále prahnú po zlých správach o zrážkach, katastrofách, vraždách, biede, nešťastí, nie toľko preto, že sa tie dobre predávajú, ale skôr preto, že sú pre mnohých potvrdením faktu, že v boji o prežitie sami neklesli k zemi. Aby ich to omamné zistenie, založené na skutočnosti, že sú obeťami vždy tí iní, robilo spokojnými. Čo však ak sa pre domino efekt dejinné karty zase obrátia a nešťastie sa začne opäť valiť aj na tieto rovnobežky? Zdá sa, že to na Balkáne nie je celkom nemožný scenár. Veď je toľko rôznych zápaliek pri sene.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SANDRA IRŠEVIĆOVÁ, ZDRUŽENIE OBČANOV MALIN

Za zdravé okolie Oto Filip

– Ako by ste stručne definovali ekologický feminizmus, ktorý je jednou zo základných foriem vášho pôsobenia? – Som toho názoru, že je ekofeminizmus bojom za život. Nezho-

Informačno-politický týždenník

dujem sa s tými teóriami, ktoré vychádzajú z dualizmu žena a príroda. A potom ekologický feminizmus len venujú prírode alebo ho spájajú s ňou, zdôvodňujúc to skutočnosťou, že žena je tá, ktorá rodí. Druhým dualizmom

je muž – kultúra správania, tvrdiaci, že muži ničia prírodu. To absolútne nie je pravdou. Tak ženy, ako aj muži dnes chcú piť čistú vodu, vdychovať čistý vzduch. Preto mienim, že ekologický feminizmus je bojom nás všetkých o zdravé životné prostredie. • TÝŽDEŇ •

S RIADITEĽKOU GJK ANNOU MEDVEĎOVOU

Využívame možnosť, ktorá sa nám naskytla Katarína Gažová

V Gymnáziu Jána Kollára v školskom roku 2015/2016, keď do funkcie riaditeľky nastúpila Anna Medveďová, sa začali zmeny v zmysle pokusov o otvorenie nových odborov v tejto vzdelávacej inštitúcii z dôvodu znižovania počtu zapísaných žiakov. Štatistické údaje, svedčiace o tom, že pred 10 rokmi bolo zhruba 400 žiakov a v aktuálnom školskom roku je ich 223, varujú, že je potrebné niečo podniknúť v smere zvýšenia počtu žiakov a zabezpečenia existencie samotného gymnázia. Na túto tému sme hovorili s riaditeľkou Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v B. Petrovci Annou Medveďovou. Čo podľa vašej mienky vplýva na znížený počet žiakov v petrovskom gymnáziu? – Vlani sme zmapovali stav, koľko je žiakov v záverečných ročníkoch základných škôl so slovenskou vyučovacou rečou. Bolo ich úhrnne 375 a teraz je to o 65 žiakov menej. Na taký stav v prvom rade vplýva klesajúca natalita, a potom aj situácia, v ktorej sa zhruba 40 žiakov v jednom školskom roku zapisuje do stredných škôl na Slovensku, vlastne odchádzajú tam celé rodiny. Každý žiak má právo rozhodnúť sa, kde bude pokračovať v stredoškolskom školení a pre nás je to predsa varovanie, že treba niečo meniť a niečo pridávať aj na našich školách, aby sme aj my ponúkli širšie možnosti vzdelávania. Žiaci v poslednom čase prejavujú záujem o odborné stredné vzdelanie. My ako slovenské učilište máme sledovať záujem našich budúcich žiakov a ponúkať im možnosti, o ktoré prejavujú záujem. O ktoré odbory žiaci prejavujú záujem, keď ide o gymnázium? – V prvom rade sú to informačné technológie. V minulom školskom roku sme sa uchádzali o otvorenie nového odboru informačných technológií. Zamerali sme sa na možnosť pre talentovaných žiakov v počítačovom gymnáziu, teda aby • TÝŽDEŇ •

sme si zachovali gymnaziálny charakter. Vlani nám to nebolo povolené, podobne ako aj iným štátnym gymnáziám, ale veríme, že v rámci reformy gymnázia sa plánuje toto zmeniť. No doba si vyžaduje ku gymnaziálnym odborom pridať aj niečo nové. Vedení skutočnosťou, že deficitný je aj odbor kuchársky, a podľa toho, koľko žiakov sa zapisuje aj zo slovenských škôl buď do Nového Sadu alebo aj na Slovensko, začali sme rozmýšľať v tom smere, aby sme sa orientovali aj na tento odbor.

tímom kompetentných ľudí, kde sme hovorili o tom, čo a ako by sa dalo podniknúť v tejto chvíli, čo by bolo aj pre nás najvýhodnejšie a čo nám môžu umožniť. S pokrajinou sme tiež mali o tom viackrát rozhovory. Získali sme aj mienku Výboru pre vzdelávanie NRSNM o otvorení nových odborov v GJK, aj Matica slovenská v Srbsku bola oboznámená, takže v spolupráci so všetkými spomenutými štruktúrami sa snažíme problematiku nových odborov doriešiť. Predsa prvoradý je záujem žiakov a z toho musíme

Anna Medveďová, riaditeľka Gymnázia Jána Kollára v Petrovci

Keď ide o otvorenie nových odborov, s kým spolupracujete? – Všetky kroky, ktoré podnikáme, robíme v prvom rade v spolupráci s lokálnou samosprávou. Na podnet Ministerstva školstva bola zmapovaná situácia v našej obci, ktoré kádre sú nám potrebné. Mali sme tiež Aktív riaditeľov na regionálnej úrovni v Báčskej Palanke, kde boli predstavitelia z Úradu pre zamestnávanie, Hospodárskej komory Belehrad, riaditelia škôl a predstavitelia lokálnych samospráv. Hovorilo sa o tom, ktoré školy by mohli mať ktoré stredoškolské odbory a podrobne sa táto problematika analyzovala. Mali sme aj prijatie na Ministerstve školstva v Belehrade a stretnutie s vedením ministerstva a celým

vychádzať. Aby sme im dali kvalitné gymnaziálne vzdelanie, ktoré umožní postúpenie na vysoké školy. Na to máme podmienky a kompletné kádre. K tomu pridať ešte odbory pre žiakov, ktorí neplánujú študovať na vysokých školách, a ukázať, že sme schopní zorganizovať aj tú prácu v škole. Snažíme sa zastaviť pokles počtu žiakov, či vlastne ten počet zvýšiť. Malé gymnáziá v Srbsku a najmä u nás vo Vojvodine, ku ktorým patríme aj my, vedľa gymnaziálnych otvorili mnohé iné odbory a teraz fungujú a pracujú a zachránili sa pred zatvorením. K akým konkrétnym zmenám príde od septembra? – My sme tohto roku požiadali o odbor administrátor počítačových

sietí, a to je vlastne elektrotechnický odbor štvorročný, a tiež kuchárskeho technika, čo je trojročný odbor. Z týchto požiadaviek nám schválili túto druhú, teda kuchársky odbor. Už máme potvrdené, že od septembra budeme mať v škole i tento odbor. Máte potrebné kádre na otvorenie kuchárskeho odboru? – Pre triedu v kuchárskom odbore maximálny počet žiakov môže byť 30, ale ak je 15 žiakov zapísaných, odbor sa otvorí. Potenciálnych záujemcov o tento odbor už máme. Naše gymnázium má kádre pre všetky predmety. Profesori, ktorí sú Neslováci, majú certifikát zo slovenského jazyka. Kuchársky odbor sa bude vyučovať v slovenskej vyučovacej reči. Kádre na tento odbor máme, je to turizmológ, doktor z oblasti výživy ľudí, kuchár so skončenou vysokou školou a aj profesori biológie a chémie budú tu učiť niektoré predmety. Aj kuchárka v žiackom domove má skončený piaty stupeň, takže bude mať na starosti prax. Ako komentujete priebeh okrúhleho stola o slovenskom školstve, ktorý bol 11. apríla na gymnáziu? – Dobre je, že sme mali ten okrúhly stôl o nových odboroch. Hlavne ma teší, že som aj ja mala možnosť prezentovať skutočný stav v GJK, o čom iste širšia verejnosť nevedela. Mienky o nových odboroch boli aj za, aj proti, ale my musíme konať, ako nám diktuje doba a ekonomická situácia dneška. Ku gymnaziálnym odborom pridáme ďalšie podľa podmienok, ktorými disponujeme, a možností, ktoré sa nám naskytli. Veríme, že sa naše rozhodnutie uberie správnym smerom. Pracujete na prezentovaní školy? – Aj teraz pred zápisom žiakov budeme prezentovať naše gymnázium vo všetkých slovenských školách. Vlani sme prvýkrát zorganizovali aj Deň otvorených dverí v škole. V tomto roku je naplánovaný na 20. mája, keď si všetci záujemcovia od 9.00 h do 17.00 h budú môcť pozrieť našu školu a zoznámiť sa s podmienkami, v akých pracujeme. Aj žiacky domov a následne sa oboznámiť s možnosťami, ktoré ponúkame žiakom. O kvalite dokonca hovorí sama inštitúcia.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Týždeň VOĽBY V MATICI SLOVENSKEJ V SRBSKU

V ďalšom mandáte predsedom bude Ján Brtka Anna Francistyová

Lakatošová, Pavel Baláž (členovia) a Zdenka Chaakmer 10 hodín snemovali lupková (zapisovateľka). matičiari v Báčskom Petrovci Pracovalo sa podľa trochu v sobotu 29. apríla: najprv vymeneného rokovaciev Dome MSS Ľudovíta Mišíka ho programu, aby chod bolo zasadnutie Správnej rady zasadnutia bol plynulejší. MSS a predsedov MOMS, potom Dlho potrval a konfúzne v zasadacej sieni Zhromaždenia vyznel začiatok volieb, obce riadne výročné a zároveň lebo kompetentní zistili, i volebné zasadnutie zhromažže je na zasadnutí zhrodenia MSS. maždenia MSS prítomPrvé sobotňajšie matičné zaných viac delegátov, ako sadnutie viedla predsedníčka to predpisy nakladajú. Katarína Melegová-Melichová. Pri Podľa slov Pavla Turana, pravidelnom schvaľovaní výročpredsedu legislatívnej ných materiálov dlhšiu diskusiu VOĽBÁM PREDCHÁkomisie MSS, mohlo sa si vynútila niektorým členom DZALI UJASNENIA to vysvetliť tak, že niekto chýbajúca položka so špecifi chce toto zhromaždenie Na 22. riadnom výročkáciou trovenia donácie od Ľu- nom a zároveň i volebzneužiť. Keďže Správna dovíta Mišíka v hodnote 10-tisíc nom zasadnutí zhromažrada MSS pred niekoľkýeur. Záležitosť bola vysvetlená, denia MSS boli prítomní Ján Brtka, nový predseda MSS mi hodinami rozhodla, že ale ukázalo sa, že niektorým delegáti z 27 MOMS, ako voliť môžu toľkí prednepríjemným situáciám by sa i hostia, ktorých privítala stavitelia jednotlivých dalo vyhnúť, keby bola lepšia doterajšia predsedníčka miestnych matičných Prvé predsavzatia komunikácia medzi matičnými Katarína Melegová-Meodborov, ako pred orgánmi a jednotlivcami vo ve- lichová. Osobitnými príV prvom vyhlásení pre Hlas ľudu predseda Ján dvoma mesiacmi na dúcich pozíciách. Neprimerané hovormi auditórium oslo- Brtka povedal: riadnom výročnom zatóny i slová na účet doterajšej vili Igor Vencel, zástupca – Predsavzal som si čím skôr navštíviť všetky sadnutí zhromaždenia predsedníčky K. Melegovej-Me- vedúcej Veľvyslanectva miestne matičné odbory, s osobitným dôrazom MSS v Kysáči, tak sa aj lichovej ju prinútili v istej chvíli SR v Belehrade, Libuška na tie, kde treba obnoviť činnosť. Ale najprv sa pracovalo. vzdať sa nároku na matičnú hod- Lakatošová, republiková stretnem s doterajšími predsedami obnovenej Do volebnej komisie nosť čestný člen MSS. Takmer poslankyňa, Anna Toma- Matice slovenskej v Srbsku, a to aj preto, aby som boli zvolení: Anna Bajednohlasne však toto jej gesto nová-Makanová, predsed- im povedal, že dvere Matice sú pre nich stále lážová z MOMS Stará bolo odmietnuté (tým skôr, že na níčka NRSNM, Augustín otvorené. A už mám pozvanie zo Slovenska, aby Pazova (predsedníčtento post ju navrhol petrovský Lang, predstaviteľ Úra- som navštívil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahra- ka), Mária Andrášiková MOMS), lebo prítomní schválili du pre Slovákov žijúcich ničí, tiež z Veľvyslanectva Slovenskej republiky z Petrovca a Zlatko Šikompletný návrh kandidátov na v zahraničí, a Ján Šuľan, v Belehrade... mák z Padiny (členovia). matičné hodnosti Následne boli prečítaa uznania. Pritom Surový. V príhovoroch né listy prof. Dr. Jána Kišgeciho, bolo zdôraznené, že Predsedníctvo MSS konštituované odznelo i želanie, aby že odstupuje z kandidatúry na doterajšia predsedV pondelok 8. mája 2017 bolo v Dome MSS Ľudovíta zasadnutie malo „zdra- funkciu predsedu MSS, a Pavla níčka v uplynulých Mišíka v Báčskom Petrovci prvé zasadnutie predsedníctva vý a pozitívny priebeh“ Surového, že odstupuje z kandidvoch mandátoch Matice slovenskej v Srbsku. Nový predseda MSS Ján Brtka a poďakovanie dote- datúry na funkciu podpredsedu dobre prezentovala si podľa Stanov MSS z podpredsedov MSS zvolil svoj tím. rajšiemu vedeniu MSS MSS z Báčky. Nasledovali príhoMaticu a maximálne Podpredsedom pre Banát a zároveň i zástupcom predse- v čele s predsedníčkou vory s prezentáciou vlastného si spĺňala záväzky du MSS je Branislav Kulík z Vojlovice, podpredsedom pre K. Melegovou-Meli- programu kandidátov na predspäté s funkciou. Sriem je Janko Havran zo Starej Pazovy a podpredsedom chovou za sk velú sedu MSS: Jána Brtku a Ľudmily Schválené sprá- pre Báčku je Vladimír Fekete z Báčskej Palanky. Aj ostatní prácu, úsilie udržia- Berediovej-Stupavskej. Odznela vy o činnosti MSS podpredsedovia zvolení na volebnom zhromaždení MSS vať matičnú činnosť i kratšia diskusia, ktorá v rokoa finančnej správy, budú môcť sledovať zasadnutia predsedníctva MSS. a zvlášť vzácne počiny vacom programe nebola. Vytiež správy Dozorv oblasti školstva. zdvihujeme dva akcenty z nej: nej rady a inventúrnej komisie predseda Zhromaždenia obce B. Zasadnutie viedlo pracovné žiaduca depolitizácia Matice by za rok 2016 boli predložené (a Petrovec. Na schôdzi bol privíta- predsedníctvo v zložení: Katarína sa mohla prejaviť aj tak, že sa MSS bez diskusie schválené) neskôr ný i pokrajinský poslanec Pavel Rašetová (predsedníčka), Libuška nezúčastní s osobitnou listinou

www.hl.rs

v ten deň i na zasadnutí zhromaždenia MSS. Na schôdzi členov Správnej rady a predsedov MOMS bol ustálený návrh kandidátov na matičné funkcie (predseda a podpredsedovia) a tu sa prvýkrát so svojimi víziami práce MSS predstavili kandidáti na funkciu predsedu MSS: podnikateľ Ján Brtka z Petrovca a profesorka Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Hlasovalo sa trikrát...

kandidátov v ďalších voľbách do NRSNM, a nech si zvolený predseda vyberie zo svojho plánu tú časť úloh, ktoré za štyri roky môže realizovať. HLASOVANIE MALO TRI KOLÁ Potom sa pristúpilo k voľbám a hlasovalo sa tajne. Pripravených bolo 87 lístkov, hlasovalo 81 matičných delegátov. Vďaka získaným hlasom predsedom MSS v ďalšom štvorročnom mandátnom období sa stal Ján Brtka z Petrovca. Získal 42 hlasov, kým druhá kandidátka Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča získala 39 hlasov. Voľby podpredsedov MSS prebiehali dvakrát, lebo po prvom kole traja kandidáti na funkciu podpredsedu z Báčky (z úhrnne šiestich) mali rovnaký najväčší počet bodov, a volilo sa iba dvoch. Na základe druhého kola tajného hlasovania v nasledujúcich štyroch rokoch podpredsedami MSS budú: z Báčky Jaroslav Čiep (Báčsky Petrovec) a Vladimír Fekete (Báčska Palanka), z Banátu Branislav Kulík (Vojlovica) a Jarmila Hromčíková (Biele Blato), zo Sriemu Nataša Kolárová (Šíd) a Janko Havran (Stará Pazova). Členmi Dozornej rady MSS (tiež na základe tajného hlasovania) sa stali: Željko Čapeľa (Dobanovce), Pavel Baláž (Kovačica), Michal Šranka (Kysáč), Jarmila Pálenkášová (Báčsky Petrovec) a Ján Bagľaš (Aradáč). Ich náhradníkmi sú: Pavel Kukučka (Boľovce), Miroslav Pap (Stará Pazova), Ján Kolár (Báčsky Petrovec), Ján Krivák (Belehrad) a Ján Meleg (Báčsky Petrovec). Členovia zhromaždenia schválili potom uznesenie o udelení matičných hodností, matičných uznaní, osobitných uznaní, ďakovných diplomov a Plakety Dr. • TÝŽDEŇ •

Janka Bulíka. Udelené budú na slávnostnom zasadnutí zhromaž-

byť neregulárne, si iste posvietia patričné matičné orgány. List verejnosti od Jána Gubu, podpredsedu MOMS Pivnica, zverejňujeme aj v našom týždenníku. K Sťažnosti na regulárnosť volieb na predsedu Matice slovenskej v Srbsku, ktorý kandidátka na predsedníčku MSS Ľudmila Berediová-Stupavská medzičasom zaslala legislatívnej komisii MSS a Dozornej rade MSS, sa pre Hlas ľudu vyjadril Pavel Turan, predseda legislatívnej komisie MSS. Podľa jeho slov sťažnosť nie je dobre adresovaná, lebo za regulárnosť volieb z 29. apríla 2017

zodpovedá volebná komisia; na sťažnosť mala sťažovateľka právo na tvári miesta (pri čítaní hlasov mohla mať svojho pozorovateľa, prípadne po vyhlásení výsledkov – ak s nimi nebola spokojná – mohla si žiadať ešte jedno spočitovanie hlasov z hlasovacích lístkov), respektíve v lehote 24 hodín po vyhlásení výsledkov. Mohla teda využiť všetky mechanizmy v súlade so zákonom a v určených lehotách. Netreba, pravdaže, zamlčať prípadné podozrenia v správnosť postupov v matičnej činnosti, ale na všetko sú tie správne cesty a spôsoby.

LIST OHĽADOM ZNEUŽITIA MÔJHO MENA A MOMS PIVNICA

Na volebnom zhromaždení MSS Týmto potvrdzujem, že MOMS v Pivnici je nečinný už niekoľko rokov, jeho predsedom je Dr. Jozef Valihora a podpredsedom Ján Guba. Pred voľbami ma poctili návštevou aktivisti z B. Petrovca p. Ján Brtka a Ján Kolár. Rozprávali sme sa o oživení činnosti MOMS-u Pivnica a účasti na volebnom zhromaždení MSS, ktoré potom bolo v B. Petrovci 29. apríla 2017. Menovaní nežiadali podporu na ich nomináciu. Vyzval a poprosil som osobne mnohých Pivničanov, aby sa zúčastnili zhromaždenia, ale som dostal zápornú odpoveď od všetkých. Žiadny spolok či organizácia v Pivnici nemajú záujem o matičnú činnosť. Deň pred zhromaždením mi v telefonickom rozhovore Michal Spevák st. dal návrh, aby som predsa prišiel do B. Petrovca a na listinu predstaviteľov MOMS Pivnica napísal moje meno a údaje, a potom pre ešte dve osoby, ktoré sa nezúčastnia zasadnutia, a ďalšie dve osoby z B. Petrovca. Po zvážení situácie som sa rozhodol neúčinkovať na

denia MSS počas Slovenských národných slávností. Záverom aprílového výročného a volebného zasadnutia zhromaždenia MSS odzneli príhovory niekoľkých matičiarov, ako i nového predsedu Jána Brtku a doterajšej predsedníčky Kataríny Melegovej-Melichovej, ktorá vyjadrila nádej, že sa novému vedeniu podarí Maticu dostať medzi inštitúcie osobitného významu. Doterajšie domáhania sa tohto statusu boli vraj odmietnuté.

Zhromaždení MSS, lebo by to bola manipulácia. S neúčasťou som telefonicky oboznámil ústredie MSS v sobotu niečo po 9.00 h (skôr nikto nebral telefón) na volebnom zhromaždení. Znamená to, že Pivnica nemala účastníkov a MOMS Pivnica a ja osobne sme nikomu nedali právomoc, aby v mene nás hlasoval. Moje meno a MOMS Pivnica – boli neoprávnene zneužité. Týmto listom oboznamujem verejnosť a MSS, tiež MOMS-y v našich dedinách, verejné prostriedky informovania v slovenskej reči o voľbách nového vedenia MSS. Neobviňujem nikoho, ale viac s takým konaním MSS nechcem mať nič spoločné. Blahoželám novému vedeniu MSS a prajem mnoho zdaru v práci. Pivnica 2. mája 2017 Za napísané riadky zodpovedný: Ján Guba, v. r.

Iný uhol reality Nikola Petkov

A POTOM... Od volieb uplynuli dva týždne a neboli bez dozvukov, ktoré rozvírili matičnú hladinu. Na niektoré momenty z volebného zasadnutia zhromaždenia MSS, ktoré by mohli 18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Týždeň CELKOM OSOBNÝ POHĽAD

Apríl, máj a my... Viera Benková

ňa, ako dlhoročnú kultúrnu dejateľku na poli roli dedičnej, posledné udalosti, ktoré sa udiali najmä v radoch matičných (a dejú sa, ako sa dozvedáme, aj v Národnostnej rade!) navádzajú na hlboké zamyslenie. Ale poďme postupne: Na poslednom výročnom a volebnom zhromaždení petrovského MOMS-u sa na listinu Správnej rady tohto MOMS-u všemožne chceli dostať iba krátkodobí noví členovia, ktorí o prácu v Matici nielenže predtým neprejavili ani trochu záujmu, ale si ju ani nevážili. A práve svojím netaktným až agresívnym konaním na tomto zhromaždení aj mňa, ako dostatočne trpezlivú a chápavú osobu, keď ide o medziľudské vzťahy a verejnú prácu, doslova vyprovokovali k tomu, aby som sa vzdala doterajšieho členstva v Správnej rade MOMS-u. Zo schôdze som demonštratívne odišla. Avšak rozoštvávanie ľudí vyvrcholilo na volebnom zasadnutí Matice slovenskej v Srbsku, ktoré sa konalo 29.

apríla 2017. Tam sa hŕstke prítomných delegátov, o ktorých pravdivú informáciu v Hlase ľudu zverejnil v týchto dňoch Ján Guba, predstaviteľ MOMS Pivnica, podarilo zmanipulovať voľby a ovplyvniť ich výsledok. Tieto posledné udalosti veľmi jasne hovoria o tom, v akej spoločnosti žijeme, a že kedysi vysoko hodnotená nezištná matičná činnosť (alebo akákoľvek iná) v prepolitizovanej nezdravej atmosfére súčasného života sa ocitá na poslednom hodnotovom rebríčku, na ktorom čestnosť a práca veru nič neznamenajú... Mám obavy, že pri takýchto praktikách sa aj existencia tunajších Slovákov dostane na bludné chodníčky, z ktorých sa len ťažko vymoceme! Veľký český básnik Karel Hynek Mácha sa do dejín literatúry zapísal nesmrteľnou básňou Máj: Byl pozdní večer – první máj – večerní máj – byl lásky čas... Táto báseň ma naviedla hlboko sa zamyslieť nad skutočnosťou, ktorú práve žijeme a v ktorej, ako sa zdá, je stále menej lásky a empatie medzi ľuďmi, krajina-

mi, civilizáciami, náboženstvami... ba do popredia sa priam divošsky tlačí agresia a správanie, ktoré nie je ani ľudské, ba ani civilizačné. Ale čo človek vôbec vie, či to nie je práve odveta prírody, ktorú sme hlboko ranili, pred ktorou sa pýšime, že sme pánmi sveta, a keby človek vypočítal, že vesmír je vo veku miliardy rokov a človek, v porovnaní s týmto výpočtom, iba vo veku niekoľkých sekúnd! Tak čo môžeme od človeka aj očakávať?! Myšlienky, ktoré ma k tejto úvahe vôbec priviedli, hoci je toto iba môj osobný uhol pohľadu, týkajú sa aj našej skutočnosti, nášho spoločenského a národnostného života. Z mesiaca na mesiac sa presviedčam, že sa ľudské hodnoty strašne menia, práca už nemá taký význam ako mala kedysi, robotníkov (Práve o tom som rozmýšľala teraz l. mája!) akoby z našej spoločnosti vymizlo, ak nemáš vyblýskané auto, účet v banke, nosíš sa s posledným trendom módy, peniaz je pánom sveta, na empatiu človeka k človeku sa už dávnejšie pozabudlo, všetci píšu ódy na krásu tela, velebia mladosť a svojich starých rodičov sa rýchlo zbavujú a odvážajú kamsi do neznáma atď. A na to, že sa naša ľudská spoločnosť stáva neurotická a chorá, upozorňujú dennodenne lekári a vedci, veď sa ľudstvo takmer

úplne vzdialilo od prírody a normálneho života. Tak ani nie div, že láska k svojeti je, podľa vyznania mladších generácií, prežitkom, ako je prežitkom aj členstvo a práca v našej Matici (a zdá sa, že sa i Národnostná rada má pred verejnosťou z mnohých prehreškov vyznávať a jej vedenie sa má pred verejnosťou ospravedlňovať). Po posledných udalostiach na výročnom a volebnom zhromaždení v sobotu 29. apríla, keď sa o pár dní neskôr zistilo zneužitie volebných listín, chovanci, agresívna bezduchá mládež sa zabávala z recesie pomocou bývalých artefaktov. Preoblečení na zväzákov, pionierov, niesli plagáty a transparenty s vtedajšími heslami. Mladým to už nič nehovorí. A pre nás je to taká čudná nostalgia. Boli to dôležité matičné voľby a po čase sa ukázalo, že boli zmanipulované... Rezignujem a osmutnievam zo spoznania, že rýchlo podliehame neduhom doby a takto rýchlo strácame svoje kvality ako národnosť, ktorá sa dokázala práve prácou, čestnosťou a gramotnosťou. Viem, že zmeny v živote musia byť, aj že sa striedajú mesiace a roky a nikdy sa nepodobajú na tie odchádzajúce, ale niektoré poučky z minulosti by sme si predsa len mali všimnúť a nepodľahnúť sláve a politike.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade v spolupráci s Fakultou úžitkového umenia a Fakultou výtvarného umenia, Strednou školou pre dizajn, BIBIANOU a Kovačickou obcou usporiada dňa 13. mája 2017 od 10.00 h do 15.00 h DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ

NAKRESLITE NÁM SVOJ SEN Ctení rodičia, milé deti, pozývame vás, aby sme spoločne kreslili kriedami po betóne, farbičkami po papieri alebo po tvári

Najlepšie práce budú vystavené na výstave, ktorú zorganizujeme v spolupráci s kanceláriou UNICEF v Srbsku

Ponúkame vám ešte mnoho zaujímavých obsahov, koleso šťastia, slovenské pivo a rošt, langoše, animované ﬁlmy a ﬁlmy pre deti, kultúrno-umelecký program a naďaleko známe kovačické insitné umenie

VÍTAME VÁS VEĽVYSLANECTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY, Bulvár umenia 18, Nový Belehrad 8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

PODPÍSALI ZMLUVY O VYKONÁVANÍ PRÁC

Ďalšie kapitálne investície Danuška Berediová

Novom Sade vo štvrtok 4. mája vedenie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny s Kultúrnym centrom Aradáč v Aradáči, Slovenským kultúrno-umeleckým spolkom Milana Rastislava Štefánika v Binguli, slovenským evanjelickým a. v. cirkevným zborom v Zreňanine, Kultúrno-umeleckým spolkom Mladosť v Lugu a Miestnym odborom Matice slovenskej v Bielom Blate podpísalo zmluvy o vykonávaní prác a technickej spolupráci. V mene NRSNM zmluvy podpísala predsedníčka Anna Tomanová-Makanová a v mene užívateľov finančnej podpory Anna Bagľašová (Aradáč), Milko Horvát (Binguľa), Vladimír Lovás (Zreňanin), Anna

Čelovská (Lug) a Jarmila Hromčíková ne získal podporu v sume 200-tisíc (Biele Blato). dinárov na začiatok projektu výTieto prostriedky boli vyčlenené stavby Mládežníckeho centra a Sloz pokrajinského rozpočtu a NRSNM a Výbor pre úradné používanie jazyka a písma ich takto rozdelili: Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate získal milión dinárov na začiatok výstavby Matičného domu v Bielom Blate, Kultúrne centrum Aradáč 523-tisíc dinárov na záverečnú fázu rekonštrukcie Slovenského domu, Kul- Do Bingule 193-tisíc dinárov na úpravu fasády na Slovenskom dome túrno-umelecký spolok Mladosť v Lugu dostal 300-tisíc venský kultúrno-umelecký spolok dinárov na ukončenie prác na no- Milana Rastislava Štefánika v Binguli vom kultúrnom dome. Slovenský 193-tisíc tiež na ukončenie rekonevanjelický cirkevný zbor v Zreňani- štrukčných prác tamojšieho spolku.

ZASADAL AKTÍV RIADITEĽOV ŠKÔL S VYUČOVACÍM JAZYKOM SLOVENSKÝM

Zachováva sa jestvujúci stav Elena Šranková

ku v slovenskej triede. V Jánošíku vyprevadia 7 ôsmakov a prijmú 9 ktív riaditeľov základných prvákov, kým v Padine budú tri a stredných škôl s vyučovacím triedy prvákov s 56, resp. 57 žiakmi. jazykom slovenským zasadal V Kovačici bude počet prvákov v priestoroch Národnostnej rady najmenší doteraz, lebo do slovenslovenskej národnostnej menšiny ských tried plánujú zapísať 34 detí v piatok 5. mája v Novom Sade. a úhrnný počet prvákov je 51 – 52. Dôraz dali na aktuálV Petrovci sa zasa počet nu situáciu v školách so detí v budúcom školslovenským vyučovaskom roku zvýši v pocím jazykom v duchu rovnaní s aktuálnym príprav na nasledujúci školským rokom, lebo školský rok. Zmapovali zapíšu do slovenských nielen súčasný stav, ale tried 49 a do srbskej aj problémy, pri rieše9 žiakov. Čo sa týka ní ktorých očakávajú škôl v Erdevíku, Arapomoc NRSNM a Podáči, Slankamenských krajinského sekretaVinohradoch, Lugu riátu pre vzdelávanie, a Hložanoch, ktorých správu a národnostné riaditelia neboli na zamenšiny – národnostsadnutí aktívu, možno né spoločenstvá. Ako Pracovne na schôdzi Aktívu riaditeľov v Novom Sade očakávať, že tieto školy bolo počuť od riaditebudú žiadať súhlas k ľov škôl staropazovskej a kysáčskej, dosť žiakov rómskej národnosti. otvoreniu slovenských (dokonca situácia ohľadom budúcich prvá- V Selenči podľa predbežných úda- i kombinovaných) tried s menším kov je v týchto školách takmer jov budú mať úhrnne 26 prvákov počtom žiakov od 15. rovnaká. V Pazove očakávajú, že a v Pivnici 23 v slovenskej triede a 6 Na schôdzi sa nastolila aj otázka sa do slovenských tried zapíše v srbskej. V lalitskej škole očakávajú zatvárania špeciálnych tried a in30 a v Kysáči 29 budúcich žiakov. 3 – 4 prvákov a v Silbaši len 1 žiač- tegrovania týchto detí do riadnych

• TÝŽDEŇ •

Dúfajú, že to v konečnom dôsledku budú po dve triedy. V Kulpíne bude 15 prvákov v slovenskej triede, nuž im nebude potrebné povolenie na otvorenie triedy s menším počtom žiakov. V selenčskej a pivnickej škole je zasa situácia vo veci počtu žiakov podobná, pretože tu majú

Celkovo ide o 2 216 000 dinárov. Týmito prostriedkami sa vyrieši problém priestorov v Bielom Blate a Matičný dom sa začne stavať na pozemku, ktorý cirkev poskytla na používanie. V roku 2014 NRSNM kúpila dom v Aradáči pre potreby ochotníkov a prostriedky budú určené na záverečné fázy rekonštrukcie objektu a na podobné účely finančné prostriedky budú použité aj v Binguli. Dom kultúry v Lugu otvorili v roku 2014 a tieto prostriedky sa použijú na kompletné upravenie scény. Výstavba Mládežníckeho centra v Zreňanine nebude určená iba pre Banát, ale pre celú cirkev, kde sa okrem detí budú môcť stretávať aj iné organizácie. Podpisovaním zmlúv sa končí projekt podpory lokálnym prostrediam a týmto si Výbor pre úradné používanie jazyka a písma splnil plán na tento rok vo veci kapitálnych investícií. tried. Pozornosť sa tiež venovala kádrovým otázkam, keďže je evidentné, že učitelia zápasia so znižovaním noriem. Keď ide o stredné školy, hovorilo sa o otvorení nových profilov tak v petrovskom gymnáziu, ako i v kovačickom. Pozitívnou informáciou je, že v kovačickom gymnáziu pracujú na verifikovaní nového odboru technik informačných technológií. Na schôdzi okrem riaditeľov škôl boli prítomné i Biljana Kašerićová a Milinka Chrťanová, úradujúce námestníčky pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie... Nakoniec uzavreli, že situácia v školách nie je až taká alarmujúca, lebo sa všetci maximálne snažia aspoň zachovať jestvujúci stav, keďže ho už nemožno zlepšiť. Uzhodli sa, že pomoc v riešení možných problémov ohľadom otvorenia tried s menším počtom žiakov budú v nasledujúcom školskom roku hľadať v uvedenom sekretariáte. Ako bolo počuť na schôdzi Aktívu riaditeľov, republiková súťaž zo slovenského jazyka pre základné školy bude 27. mája v Kulpíne a pre stredoškolákov 28. mája v petrovskom gymnáziu. Na záver sa prítomní riaditelia oboznámili s kalendárom tohtoročných podujatí a schválených programov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre krajanov.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: MILAN ŠOLAJA, RIADITEĽ VOJVODINSKÉHO IKT KLASTRA

Treba to mať čierne na bielom Oto Filip

aké správy ozaj potešia. Napríklad tá, že sa v oblasti informačno-komunikačných technológií Nový Sad už zaraďuje medzi najdôležitejšie strediská v tejto časti Európy. Čo vlastne znamená, že sa naším vývozným tromfom stávajú aj softvéry, ku vzniku ktorých obrovský prínos má tunajšia Fakulta technických vied, ako aj viaceré počítačové spoločnosti, ktoré vznikli pri nej alebo aj mimo nej. Je to vhodný podnet porozprávať sa s riaditeľom Vojvodinského klastra informačno-komunikačných technológií Milanom Šolajom na tému, kde vlastne na tej ceste modernizácie sme. – Možno treba začať konštatovaním, že je podnikateľstvo tesne späté s oblasťou, v ktorej sa angažujete? – Iste a absolútne je. Veď bez vedomostí nemožno dosiahnuť nič. Istý múdry človek dávno povedal, že ak chcete zmeniť svet, vedomosti sú tou najlepšou pákou, nástrojom, ako to dosiahnuť. Ide teda o nové poznatky a možnosti, o školenia, o rôzne spôsoby, ktorými možno ľuďom pomôcť získať nové vedomosti. Všetko to ale musí byť kombinované s praxou. Je to ten najlepší návod: teoretické poznatky preveriť v praxi, teóriu posilniť praktickou činnosťou v záujme získania zručností, nevyhnutných na to, aby ste boli produktívni natoľko, aby vás podnikateľ chcel zamestnať. Podstatne v tom všetkom je i byť inovatívny, vytvoriť čosi nové, vlastné. – Často sa rozpráva o vzniku ovzdušia, v ktorom by všetci mali mať rovnaké príležitosti. Ako sme my na tom? – Ak sa rozprávame o podnikateľstve, takéto podmienky či ovzdušie ešte stále nie sú. V posledných rokoch sú síce určité posuny vpred, no tie nie sú vlastne veľmi späté so systémovými opatreniami. Systémovo, za nami je rok podnikateľstva, rozpráva sa aj o desaťročí podnikateľstva, no všímam si, že je hlavným nástrojom na podporu podnikateľstva úverovanie, čo je

www.hl.rs

dosť veľký nezmysel. Tým totiž, ktorí plánujú vyštartovať s biznisom, nie je potrebný úver, ktorý bude garantovaný hypotékou a kto vie, čím všetko iným. Oni potrebujú

je práve suma vkladaní do informačných technológií na jedného obyvateľa. V Srbsku je to len 62 eur. Na porovnanie, v susednom Chorvátsku ide o sumu približne dvesto eur, v Európe až osemsto eur, čo znamená, že vážne meškáme. To, čo by sme museli podniknúť, je zvýšiť tieto vklady. Lebo investovať do informačných technológií znamená kupovať potrebné vybavenia, vkladať do softvérov. To znamená aj zvyšovať konkurencieschopnosť, to znamená, že sa nové technológie používajú v rôznych sférach spoločnosti, a tým ju robia pokročilejšou, lepšou. Tým sa vlastne dosahujú potrebné štandardy, vrátane tých európskych, ku ktorým spejeme. Tá suma vynášajúca okolo 150 eur na jedného obyvateľa by nám nemala byť cieľom, ale len štartovacou pozíciou, aby sme mohli ako-tak držať potrebný krok so svetom. Uvedená suma je práve tou sumou, ktoré všetky krajiny, ktoré v roku 2004 vstúpili do Európskej únie, mali ako minimálnu úroveň vkladaní na jedného obyvateľa. Investície tohto

– O aké kádre vlastne ide? – Poviem to tak, že sú všetky odborné informačno-technologické kádre deficitné. Toho, čoho je presvedčivo najmenej, sú seniori. No seniorom sa človek nestáva toľko na základe získanej kvalifikácie, koľko na základe doterajších skúseností. Ale chýba aj čosi, čo sa často neuvádza. Tým sú kádre iných povolaní a s rôznymi zručnosťami, no pôsobiace v informačných technológiách. Ide o odborníkov, ktorí sa napríklad venujú predaju v informačných technológiách, marketingu v nich, riadeniu ľudských zdrojov... – Keďže onedlho nastúpi obdobie zápisov do škôl a na fakulty, možno sa zmieniť o tom, kde záujemcov zapísať. Preto, aby získali potrebné zručnosti, mali možnosť zamestnať sa, boli na trhu a preň viditeľní a zaujímaví? Milan Šolaja – Jasné je, že nie je ľahké rozhodrizikový kapitál. No my v Srbsku ešte núť sa, čo študovať. V zásade by sme stále nemáme trh s takýmto kapitávšetci najradšej robili čosi, čo máme lom, čo znamená, že treba zmeniť rád, čo platí i pre mladých ľudí. právny rámec. V tom smere, aby sa Druhou najlepšou vecou je mať rád umožnilo súkromnému kapitálu to, čo robíte. Treba na zreteli mať, že mať záujem investovať miesta na štúdiách pre indo start-up spoločností, formačné technológie nie namiesto toho, aby svoje je dosť pre všetkých, ktorí prostriedky vkladal do náby to chceli. Je to priam kupu rolí, nehnuteľností drastická zmena, posun alebo do obchodovania. v porovnaní s obdobím – Takéto vaše zmýšpred siedmimi rokmi, keď ľanie a názory nie sú sme stredoškolákov musenové... li narádzať, aby študovali – My v IKT oblasti sme informačné technológie. boli zapojení do vlaňajšieTo viac nerobíme, lebo ho vypracovania stratégie je záujem o to skutočne rozvoja informačného veľký. Ale problém je na priemyslu v Srbsku, ktorá druhej strane: tzv. úzkym je schválená počas jesene hrdlom je nedostatok Milan Šolaja (prvý zľava) s podpredsedom pokrajinskej 2016. Snažili sme sa ozaj vlády Ivanom Đokovićom na jednej z odborných miest na fakultách, absenprispieť k nej. Zostáva konferencií koncom apríla v novosadskom hoteli Park cia vzdelávacích kádrov, vidieť, aký bude akčný nedostatok miestností, plán, čo sa doň dostane, aké budú druhu sú výborným indikátorom vybavení a podobne. Sú to problésmery uplatnenia, implementácie vyvinutosti spoločnosti a ekono- my, ktoré treba riešiť na dlhé dráhy. miky. Jednou zo záležitostí, ktorou Moja rada mladým generáciám by stratégie. – Máme uznávané vedecko- sa zaoberáme dnes, je mapovanie znela: venujte sa čomukoľvek, čo -technologické parky, úspešných toho, čo z IKT kádrov chýba Srbsku. súvisí s novými technológiami. Lebo inžinierov, mnohé nápady. Ale Ide o to, aby sme identifikovali všet- ak v súčasnom svete neovládate to všetko sa stále neprejavuje ko, o čom sa v tejto sfére už roky tieto technológie, bez ohľadu na v evidentnejšom raste hrubého rozprávame. Aby sme čierne na to, ktorú robotu máte alebo sa ňou bielom mali zistené, že absentujú zaoberáte, vy nedokážete byť ani národného dôchodku... – Jedným z logických ukazova- také a také kádre, také či onaké použiteľní, ani konkurencieschopní, teľov vyvinutosti niektorého štátu programy. ani dobre platení.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Z VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA NOVINÁROV V IVANJICI

Zlé, ešte horšie, alebo i lepšie? Oto Filip

a médiá Nino Brajović. Poukázal na až drastický pokles prostriedkov eby sa hľadali povolania, ktoré vyčleňovaných na informovanie, sa z kedysi lukratívnych stali badateľný aj zo skutočnosti, že sa zaznávanými, tak by tunajšia namiesto dožadovaných dvoch publicistika na takomto rebríčku percent z lokálnych rozpočtov na pravdepodobne obsadila prvé informovanie nároky znížili na jedno miesto. Mnohé z príčin prepadu percento. Otázne je, či sa aj to dodo hlbín krízy obsahuje aj rozsiahla siahne, keďže z niektorých výpočtov správa o činnosti Združenia novi- vyplýva, že sa na uvedený účel prienárov Srbska (UNS) v období máj merne odvádza len 0,37 percenta. 2013 – máj 2017, ktorá dominovala Čo inými slovami znamená, že by na volebnom snemovaní novinárov tieto sumy bolo treba takmer trojv Ivanjici 6. mája. Renásobne zvýšiť. formy, ktorých účinky V dlhom, takmer štyčasto míňali cieľ, poridsaťminútovom predlitické a ekonomické nese správy o štvorročnátlaky, cenzúra a aunej činnosti, ktorý by tocenzúra, čoraz ťažšie pokojne mohol trvať ekonomické postavenia až do nedeľného rána, novinárov a médií – len predseda Výkonného za dva roky privatizácie výboru UNS Petar Jeokolo tisíc žurnalistov remić dôraz položil na a mediálnych pracovzmeny novinárskeho níkov zostalo bez ro- Nový predseda kódexu, z ktorých je boty – ohrozenie bez- Vladimir Radomirović podstatnou tá, že je pečnosti, stupňujúce s novinárskym povolasa útoky a hrozby... Je to len časť ním nezlučiteľná práca v PR a marketoho, čím publicistika žila doteraz tingových agentúrach, agentúrach a žije i v súčasnosti. Samozrejme, pre lobbing, štátnych orgánoch a sluší sa povedať i slovo do vlastných inštitúciách, ako aj v politických radov, konštatujúc, že vinu netreba stranách. Keďže sa základná uplyhľadať len u iných. Veď nemožno nulá činnosť vzťahovala na vznik prehliadnuť otázku častého narúša- a schválenie nových mediálnych nia profesionálneho kódexu, honbu zákonov a transformáciu, zdôvodza ziskom za každú cenu, priam do nené je, prečo ich UNS nepodporil. očí bijúcu v prípade tabloidov, ne- Poukazoval totiž, že bez stanovenia dostatočné profesionálne a odborné minimálnych finančných predpoškolenie, súhlasné pritakávanie zámerom niektorých majiteľov a financiérov... Kde sme a čo sme ako členovia Združenia novinárov Srbska (ne)dosiahli, najlepšie ukázal už sobotňajší štart víkendového snemovania v Ivanjici. Menovite chvíle, keď v pozdravnom prejave doterajší podpredseda združenia Zoran Stanojević vyzdvihol, že počas posledných niekoľkých desaťročí, odkedy sa zaoberá novinárstvom, situácia v ňom nebola nikdy dobrá. Zároveň Štátny tajomník Nino Brajović nikdy nebola až natoľko zlá, akou je práve v súčasnosti. Také- kladov na pôsobenie médií, zvlášť to hodnotenie nepriamo potvrdil tým lokálnym hrozí zánik. To prax, i štátny tajomník pre informovanie žiaľ, v mnohých prípadoch aj po-

• NA PULZE DNÍ •

tvrdila. Ďakujúc nedopovedanosti niektorých ustanovení, rozličnému chápaniu ducha a slova zákona, inakšiemu tlmočeniu zo strany ministerstiev a agentúr, dochádzalo aj k viacerým kauzám, z ktorých sú najznámejšie tie s RTV Vranje či RTV Kragujevac v hlavných rolách. Aj pri projektovom spolufinancovaní mediálnych obsahov verejného významu dochádza k rozličným skratom, takže sa už vynorili na desiatky otázok a problémov, na ktoré by si mala viac posvietiť nová mediálna stratégia na roky 2017 – 2022.

vplyv novinárov na schvaľovanie zákonov, ako aj za získanie statusu úradnej osoby pre žurnalistov, tiež za uvedenie ich licencií. Tieto označil za možný spôsob čeliť niektorým nekalým javom, ako je napríklad plagiátorstvo na internete. Na volebnom snemovaní, ktorého sa zúčastnilo približne stotridsať delegátov v mene približne dve tisíce členov UNS, zvolené je aj jeho nové vedenie, v čele ktorého je šéf protikorupčnej webovej stránky Pištaljka Vladimir Radomirović. Vo vstupnom prejave zdôraznil, že

Časť účastníkov snemovania

Osobitnou kapitolou sú útoky, urážky, hrozby a nátlaky na novinárov, ktorých každý rok bolo viac ako sto. Podčiarkujeme registrovaných, čo znamená, že nie i všetkých. Hoci bol zahlásený ako osobitný bod rokovacieho programu, v sobotu sa osobitne nekonala nadovšetko potrebná rozprava o postavení novinárov. Ich pozícia sa v približne päťdesiatstranovej práve vyjadruje základnou konštatáciou, že sú novinári spokojní so svojou robotou – asi by ju bez toho ťažko vôbec robili v takýchto podmienkach – no zďaleka nie aj svojím spoločenským a veľmi zlým finančným postavením, v prvom rade podpriemernými platmi. V rozprave Miomir Filipović zo Sriemskej Mitrovice poukázal aj na niektoré pozitívne aspekty privatizácie. Napríklad na to, že sú lokálne Sriemske noviny kvalitnejšie ako predtým a dokonca majú i päť nových príloh pre dediny. Kosta Garić z RTS sa zasadil za väčší

sa mieni angažovať na posilnení pozície združenia, na zveľadení spolupráce so združeniami v regióne, ktoré o to prejavia záujem, na zasadzovaní sa za to, aby sa dve percentá vyčleňovalo z ročných rozpočtov na lokálne médiá. Tak isto za to, aby sa dôkladne preskúmali všetky okolnosti zavraždenia novinárov, vrátane tých, ktorí zahynuli na Kosmete, ako pri útokoch na RTV v NATO bombardovaní v roku 1999. Skutočnosť, že sa ocitol v čele UNS a na čele jeho štyridsaťčlennej správy, zhodnotil ako veľkú česť. Mnohí prítomní kolegovia zaiste súhlasili aj s jeho konštatovaním, že je novinárstvo jedným z najkrajších povolaní. Škoda len, že sa mnohí iní, od ktorých závisí jeho postavenie, správajú v duchu: Ja nič, ja muzikant. Čo je dakde dokonca ten lepší prípad. Reálnejší a horší je ten, keď sami prispievajú k jeho úpadku. A to ozaj rozmanitými formami vplyvu, ktorými každá politická, hospodárska a iná moc v neobmedzených množstvách disponuje.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Týždeň DEBATA MLADÝCH EURÓPANOV KU DŇU EURÓPY

Vedomí si predností a nedostatkov Jasmina Pániková

vať o budúcnosti únie a hodnotiť jej doterajšie počiny. Debatu spoločne zorganizovali Zhromaždenie APV, Fond Európske práce AP Vojvodiny a Kancelária EÚ Info stredisko

Európe a Európskej únii dnes už nemáme možnosť počuť hovoriť iba starších politikov. Čoraz viac sa do verejnej debaty zapájajú aj mladí, ktorí neraz nešetria ani politikov, ani ich rozhodnutia. V predvečer Dňa Európy Zhromaždenie AP Vojvodiny privítalo predstaviteľov Regionálnej siete mladých z 11 európskych regiónov. Medzi nimi boli mladí politici, členovia regionálnych parlamentov Trápia ich takmer rovnaké otázky mladých, ako aj mládežníckych organizácií. Počas štyroch v Novom Sade. dní debatovali o aktuálnych otázIba pred niekoľkými mesiacmi kach v únii a v utorok 9. mája v Zhro- predseda Európskej komisie Jeanmaždení APV mali možnosť debato- -Claud Juncker prezentoval päť

možných scenárov budúcnosti únie. Jedným z nich je aj viacrýchlostná EÚ. Naša spolubesedníčka Katalin Arany z Maďarska možnosť realizácie tohto scenára nehodnotí pozitívne. Ako povedala, v prípade jeho uskutočnenia hrozí nebezpečenstvo, že štáty východnej a centrálnej Európy budú na okrajoch Európskej únie, zatiaľ čo by bázu tvorili Francúzsko, Nemecko a tie štáty, ktoré sa nachádzajú na samotnom západe. Takisto zdôraznila, že občania Maďarska nemajú jasný prehľad o fungovaní únie ako inštitúcie. Mieni, že je únia príliš ďaleko od obyčajných občanov a s tým aj súvisí jedna z výziev – priblížiť ju občanom. Keď

ide o vzťah mladých k EÚ, mieni, že mladí sú si vedomí možností, ktoré ponúka členstvo v EÚ, najmä tých, ktoré sa týkajú vzdelávania a využívania fondov. Ale takisto aj to, že sa o nich rozhoduje bez toho, aby boli priamo zapojení. Na rozdiel od Maďarska, v Chorvátsku je situácia trochu inakšia. Povedal nám to Vedran Kašić: „Mladí v Chorvátsku konečne začínajú budovať svoju politiku a participovať v rozhodovaní. Uvediem iba jeden príklad. Na lokálnych voľbách v každej lokálnej jednotke musí byť 20 % mladých, v opačnom strany musia platiť určité pokuty.“ Bez ohľadu na to, z ktorého štátu mladí prišli, dilemy a očakávania boli takmer rovnaké. Jedno je však isté – aj do tejto oblasti je potrebné v čoraz väčšej miere zapájať mladých ľudí.

FESTIVAL EURÓPSKEHO FILMU A RYTMUS EURÓPY

Oslava Dňa Európy a Dňa víťazstva nad fašizmom Danuška Berediová

pondelok 8. mája v Kultúrnom stredisku Nového Sadu otvorili 6. Festival európskeho filmu, ktorý potrvá do 15. mája, keď budú premietať 18 filmov zo Srbska, Slovenska, Belgicka, Rakúska, Bulharska, Chorvátska, Cypru, Dánska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Grécka, Talianska, Litvy, Holandska a Portugalska. Organizátormi festivalu sú Delegácia Európskej únie v Srbsku, EÚ Info stredisko a v spolupráci s ambasádami členských krajín EÚ. Cieľom festivalu je obecenstvu predstaviť kvalitnú umeleckú produkciu a zároveň umožniť výmenu kultúrnych hodnôt s európskymi krajinami. Tento festival sa tradične začína počas osláv Dňa Európy a následne sa v máji a v júni uskutoční v piatich mestách – v Novom Sade, Niši, Leskovci,

www.hl.rs

Film hovorí o najstaršej generácii tatranských nosičov, ktorí zásobujú vysokohorské chaty. So stovkou kíl na chrbte sa brodia v snehu, stúpajú lavinóznymi svahmi, odolávajú búrke i víchrici. Ich remeslo nie je len prácou a zárobkom, ale i cestou k vnútornému pokoju. Negotine a Šabci. priblížil tento film venovaný Vyso- Film odhaľuje, prečo si vybrali taFestival otvoril vedúci sekto- kým Tatrám a viac ako storočnej kýto spôsob života a prečo ostali ru operácií Delegácie Európskej tradícii nosičov.„V Alpách sa zásoby poslednými mohykánmi na euúnie v Srbsku Nicolas Bizel. Po na chaty prenášajú vrtuľníkmi a rópskom kontinente. A možno aj núti zamyslieť sa nad krátkom videopríspevku vlastným nákladom, pod názvom 60 rokov od ktorý všetci nosíme. Rímskych zmlúv, festival Deň Európy sa oslasa začal premietaním vuje 9. mája, ale záronajocenenejšieho srbveň aj Deň víťazstva nad ského filmu v minulom fašizmom. Študentské roku Rušňovodičov denník kultúrne stredisko Nový (Dnevnik mašinovođe) auSad už jedenásty rok tora Miloša Radovića. Tento v tento deň zorganizofilm bol v minulom roku valo podujatie Rytmus srbským kandidátom na Európy. Podujatie Oscara v kategórii Najlepší zahrnuje rad kultúrcudzojazyčný film. nych akcií, od výstav, O deň neskôr bol prePríhovor vedúceho sektoru operácií Delegácie EÚ okrúhlych stolov, konmietaný slovenský dokuv Srbsku Nicolasa Bizela certov a diskusných mentárny film Sloboda pod nákladom, v réžii Pavla Bara- na Slovensku sa táto tradícia za- programov po veľký koncert na báša. Pred filmom sa prítomným chovala, čo ma nesmierne teší, Námestí slobody v Novom Sade. prihovoril Michal Hrušík, 3. tajom- a bol by som rád, keby sme túto Na tohtoročnom koncerte vystúpili ník Veľvyslanectva Slovenskej re- zvláštnu tradíciu zachovali ešte skupiny Urban and 4, Ničim Izazvan, publiky v Srbsku. Divákom skrátka ďalších sto rokov,“ povedal Hrušík. The Soulmates a Deep Steady.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

65-ROČNÁ SLOVAKISTIKA NA KATEDRE SLAVISTIKY V BELEHRADE

Bohaté dejiny so zaistenou budúcnosťou Jasmina Pániková

zväzovej republiky. Aj v minulom roku, v novembri, uzavretá bola ďalšia dôležitá dohoda medzi dvomi štátmi. Ide o program spolupráce v oblasti vzdelávania na obdobie rokov 2016 – 2020, ktorý, ako povedala Ing. Čamborová, dáva priestor na realizáciu vzdelávacích foriem vo vzájomnej spolupráci, ako i štipendijných pobytov pre študentov a vedeckých pracovníkov.

Kolman a okrem pedagogickej činnosti sa zaoberal aj prekladom a prispieval k budovaniu kultúrnych a literárnych vzťahov medzi Juhosláviou a Československom,“ povedala v prednáške Čížiková.

ubileá sú vždy vhodnou príležitosťou na pripomenutie si minulosti, zváženie dosiahnutého a uvažovanie nad budúcimi plánmi. V stredu 10. mája si na Katedre slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade pripomenuli 65. výročie založenia slovakistiky na tejto katedre a zároveň aj 140. výročie založenia katedry. Okrem zamestnancov katedry a študentov toto významné jubileum poctili aj hostia zo Slovenskej republiky: Ing. Katarína STRUČNE Z DEJÍN Čamborová z Ministerstva školO histórii a súčasstva, vedy, výskumu a športu nosti belehradskej SR, doc. PhDr. Miloslav Vojtech, slovakistiky so zaPhD., z Filozofickej fakulty UK meraním na osoby, Časť študentov, ktorí sú spravidla Neslováci v Bratislave, Mgr. Michaela Moša- ktoré poznačili jej ťová, PhD., zo Studia Academica vývin, hovorila Dr. Zuzana Číži- Zdôraznila, že o vyučovaní sloSlovaca a ďalší. ková. „V medzivojnovom období venčiny do roku 1946 neexistuSympózium otvorila vedúca sa pravdepodobne prezentovali jú údaje. Iba predpokladajú, že Katedry slavistiky Dr. Ksenija Kon- vedomosti o slovenskom jazy- slovenský jazyk a literatúra boli čarevićová. Blahoželala všetkým, ku v rámci širšieho slavistického zastúpené v rámci štúdia odboru ktorí prispeli a prispievajú k roz- odboru, napr. v rámci predmetu slavistiky. Z roku 1949 pochádza voju slovakistiky odporúčanie pre na Filologickej všetky slavistické fakulte a zároveň katedry v Juhoslávii, vyjadrila očakádo ktorého boli zaravanie, že rozvoj dené aj slovakistické a stavanie mospredmety – dejiny tov spolupráce jazyka, súčasný jazyk medzi katedrou a literatúra. a početnými uniMedzníkom v deverzitami budú jinách belehradskej pokračovať aj slovakistiky je prív budúcnosti. chod prvého lektora Pozdravy a sločeského a slovenvá vďaky z Minisského jazyka Miterstva školstva chala Filipa v roku priniesla aj Kata1952. Študovali tu rína Čamborová. aj mnohí slovenskí Pripomenula, činitelia, spisovateže Le k to rát Dalibor Sokolović, Miloslav Vojtech, Zuzana Čížiková, lia, profesori, medzi slovenského Katarína Čamborová a vedúca Katedry slavistiky Ksenija ktorými sú: akadeKončarevićová (zľava) jazyka a kultúmik Ján Kmeť, prof. ry vznikol na Katedre slavistiky Historická gramatika a na Katedre Dr. Daniel Dudok, prof. Dr. Mária v akademickom roku 1996/1997, východoslovanských a západoslo- Myjavcová, prof. Dr. Michal Týr, a to na základe dohody v oblasti vanských jazykov a literatúr, kde spisovateľ Pavel Mučaji, poetka vzdelávania, kultúry a športu mesa študovali ruský, poľský a český Viera Benková... dzi vládou Slovenskej republiky jazyk. Vtedy na katedre pôsobil aj V 80. rokoch sa začala aj intenzíva vládou vtedajšej Juhoslovanskej lektor českého jazyka Dr. Otokar nejšia spolupráca s novosadskými • TÝŽDEŇ •

slovakistami, keď začali pôsobiť profesori prof. Dr. Michal Harpáň, prof. Dr. Miroslav Dudok, prof. Dr. Michal Týr a neskoršie prof. Dr. Adam Svetlík. Od roku 1996/1997, keď bol založený lektorát, dodnes sa na poste lektorov vystriedali: Marta Gáfriková, Emil Horák, Juliana Beňová, Miriam Stašková a súčasne je lektorkou Helena Ľos Ivoríková. SLOVAKISTIKA DNES V súčasnosti slovakistiku vyučujú Z. Čížiková, Dr. Dalibor Sokolović, Stefana Paunovićová-Rodićová a niektoré predmety učí aj Jaromír Linda, profesor bohemistiky. Sú tu aj mladé posily, v ktoré zamestnanci dúfajú, že sa aj úradne stanú členkami kolektívu. Nimi sú Ana Žikićová a Mgr. Marína Hríbová, PhD. Slovenský jazyk, literatúra a kultúra sa dnes vyučuje ako jednoodborové štúdium. Od roku 2002 si študenti slavistiky môžu voliť slovenčinu ako druhý slovanský jazyk, resp. literatúru. Slovakistické predmety sa ponúkajú aj ako voliteľné pre študentov iných odborov. Ročne sa na štúdium zapisuje 14 študentov, ktorí sú spravidla Neslováci. Dr. Čížiková zdôrazňuje, že začínajúci študenti nemajú ani základné poznatky o slovenčine, avšak už na konci druhého ročníka dokážu komunikovať na úrovni základnej komunikácie. „Naši študenti sa veľmi plynule naučia hovoriť po slovensky, a ich prednosťou je aj to, keďže sú Neslováci, že nemajú ani vplyv nárečia a srbčiny,“ vysvetľuje Čížiková a dokladá, že naplno využívajú aj študijné pobyty na Slovensku a takisto v Českej republike, čo, pravdaže, pozitívne vplýva na ich osvojovanie si jazyka. V súčasnosti je na študijnom pobyte viac ako sedem študentov.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Slovensko Viac peňazí pre krajanov

ČORAZ VÄČŠÍ ZÁUJEM O PREUKAZ SLOVÁKA ŽIJÚCEHO V ZAHRANIČÍ, NAJMÄ V SRBSKU A UKRAJINE

Rastislav Boldocký

lováci v zahraničí dostanú o 200-tisíc eur viac na svoje aktivity. Aj toto odznelo koncom apríla na stretnutí nedávno založenej Rady vlády Slovenskej republiky pre krajanské otázky. Ako informuje rezort diplomacie na svojej internetovej stránke, jej členovia sa okrem dotácií venovali aj otázke vydávania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Radu, ako svoj stály poradný orgán pre strategické usmerňovanie činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zriadila vláda SR v septembri minulého roku. Predsedá jej minister Miroslav Lajčák a členmi sú štátni tajomníci rezortov diplomacie, školstva, vedy, výskumu a športu, kultúry, vnútra a financií.

Členom Rady je aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Ján Varšo. „Slováci v zahraničí dostanú o 200-tisíc eur viac na svoje aktivity a trend zvyšovania bude v ďalších rokoch pokračovať,“ zdôraznil na stretnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáš Parízek. Zároveň potvrdil spolu s predsedom ÚSŽZ Jánom Varšom, že ÚSŽZ bude viac pomáhať pri organizovaní kultúrnych podujatí našim krajanom v zahraničí. Rada sa tiež pozitívne vyjadrila k ambícii posilňovať projekty pre školy a vzdelávacie centrá s vyučovaním slovenčiny, ktorých súčasťou je aj poznávanie Slovenska v rámci detských a mládežníckych letných krajanských táborov a škôl v prírode.

Ako sa uvádza na oficiálnej stránke ÚSŽZ, dotačná komisia schválila krajanom na rok 2017 finančnú pomoc vo výške 754 378,80 eura. „Bolo schválených 457 dotácií a 353 žiadostí o dotáciu bolo zamietnutých,“ uvádza ÚSŽZ. Ak to porovnáme s údajmi z roku 2016 zverejnenými na tej istej stránke, je to naozaj nárast o takmer 200-tisíc eur. Treba však povedať, že v predchádzajúcich rokoch mala celková výška dotácií skôr klesajúcu tendenciu, napríklad v roku 2013 bola na úrovni z roku 2017. Preto by krajanov mal tešiť najmä prísľub ďalšieho zvyšovania pomoci. Mimochodom, medzi významnými prijímateľmi dotácií na rok 2017 sú tradične aj Slováci zo Srbska, najmä dve naše najväčšie inštitúcie. Komisia ÚSŽZ schválila

V BRATISLAVE BY MALI KRAJANIA DOSTAŤ SVOJ DOM, AKÉ MAJÚ SLOVÁCI PO CELOM SVETE

Ambiciózne Centrum slovenského zahraničia R. Boldocký

ultúru, históriu, ale aj gastronómiu krajanov. Toto všetko by malo v lukratívnych priestoroch v centre Bratislavy už o dva a pol roka návštevníkom ponúkať rodiace sa Centrum slovenského zahraničia. „Naším cieľom je, aby v hlavnom meste Slovenskej republiky bola trvalo prítomná kultúra Slovákov zo zahraničia. Už preto, že stále nie je ani zďaleka dostatočné povedomie o 1,5 – 2 miliónoch Slovákov, ktorí žijú vo svete, za hranicami Slovenska. Dolnozemskí Slováci najdlhšie, až tristo rokov, mnohí iní i celkom krátko, pretože aj dnes odchádzajú za prácou, štúdiom či láskou,“ vysvetľuje pre Hlas ľudu Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktoré je iniciátorom celého projektu. Podľa Skalského má byť súčasťou centra expozícia histórie zahraničných Slovákov, ale i priestory, kde sa bude prezentovať živá kultúra, teda folklór, divadlo, hudba či literatúra. Nemala by chýbať ani galéria

www.hl.rs

Vladimír Skalský: Plánované sídlo centra zatiaľ nemôže prezradiť, pôjde však o nádhernú historickú budovu

predstavujúca krajanských výtvarníkov. „No a za dôležité, i z hľadiska samofinancovateľnosti prevádzky, považujeme, aby tam bola i krajanská reštaurácia, prípadne obchodík s výrobkami zo slovenského sveta. Podobné inštitúcie majú aj niektoré iné diaspóry a s ohľadom na to, aké veľké percento slovenského národa žije v zahraničí, určite si ju zaslúžime aj my!“ zdôrazňuje Skalský, podľa

Informačno-politický týždenník

ktorého v centre budú vo výraznej miere prítomní aj Slováci zo Srbska. „Myslím si, že krajanská reštaurácia sa bude osobitne opierať o gastronómiu dolnozemských Slovákov, teda i o sármu či klobásu, aby som uviedol príklady, z Vojvodiny. Nepochybne jedným z najžiadanejších artiklov budú aj obrazy z Kovačice či Padiny. A v neposlednom rade v tomto centre sa môžu kultúrne vyžiť aj tí Slováci z Vojvodiny, ktorí dnes žijú na Slovensku. A tých je veľmi veľa.“ Generálna rada SZSZ zriadila Centrum slovenského zahraničia vlani v októbri, hneď ho za strategickú prioritu označilo aj uznesenie Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Koncom apríla Výkonný výbor SZSZ posunul projekt do ďalšej fázy a už v najbližších týždňoch by ho mali predložiť zodpovedným vládnym inštitúciám. Prioritou je pritom získať adekvátne priestory, pričom združenie už má vyhliadnutú mimoriadne reprezentatívnu budovu. „Adresa je ešte s ohľadom na prebiehajúce rokovania neverejná, ale sídlom centra by mala

Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny 33 projektov v celkovej výške viac ako 48-tisíc eur. Pokiaľ ide o jednotlivé projekty, Národnostná rada získala najviac za otvárací program Slovenských národných slávností – 5 000 eur. Matica slovenská v Srbsku – či už samostatne alebo prostredníctvom miestnych organizácií – získala takmer 35-tisíc eur za 33 projektov. Najväčšia jednotlivá dotácia má výšku 10-tisíc eur a týka sa podpory slovenského školstva v Srbsku. V ďalšej časti zasadania členovia Rady zobrali na vedomie rapídne rastúci záujem o vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí v minulých rokoch. ÚSŽZ vydal 2 207 osvedčení v roku 2016, pričom najviac krajanom zo Srbska a Ukrajiny, čo predstavuje bezmála dvojnásobný nárast oproti roku 2015. Stúpajúci záujem o osvedčenia pokračuje. Len za prvý štvrťrok tohto roka evidujeme už 588 žiadostí. byť podľa našich plánov nádherná historická budova, národná kultúrna pamiatka, v absolútnom centre Bratislavy. Každý Bratislavčan okolo nej bežne chodí,“ hovorí predseda SZSZ. Pokiaľ ide o náklady na kúpu a rekonštrukciu priestorov, Vladimír Skalský predpokladá sumu do dvoch miliónov eur. „Pri nadobudnutí budovy počítame s podporou Slovenskej republiky, a to celkom isto mimo bežný grantový program Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Práve preto sa obraciame na novozriadenú Radu vlády pre krajanské otázky, pre ktorú by to mohlo byť najzásadnejšie rozhodnutie za dobu jej dosiaľ krátkej existencie,“ zdôrazňuje predseda SZSZ a zároveň vyjadruje nádej, že prevádzku centra budú potom schopní hradiť z príjmov. „Žiadať o granty plánujeme len na jednotlivé konkrétne kultúrne či vzdelávacie aktivity v centre. Práve tak je to i v prípade slovenských domov po svete, vrátane toho v Prahe, ktorého som riaditeľom.“ No a ako je to s časovým harmonogramom projektu? „Predstavujeme si, že do konca roka by mala vzniknúť zmluvná základňa, nasledovať bude rekonštrukcia budovy a bol by som rád, ak by sme ju slávnostne otvorili do konca mandátu terajších orgánov Svetového združenia Slovákov v zahraničí, teda pred koncom roku 2019,“ odhaduje predseda SZSZ. Foto: z archívu VS • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

O súbehoch na riaditeľov komunálnych podnikov Elena Šranková

povolebné rozdelenie koristi a že sa len zopakuje situácia, keď za riaditeľov boli vymenovaní čle-

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 28. apríla výborníci okrem iného rozhodli o vypísaní verejných súbehov na riaditeľov v siedmich verejno-komunálnych podnikoch. Ide o podniky Vodovod a kanalizácia, Tržnica, Gradsko zelenilo, Čistoća, Informatika, Put a Športovo-podnikateľské stredisko Vojvodina. K rozhodnutiu o vypísaní súbehov prišlo preto, že uplynul rok od vymenovania terajších úradujúcich riaditeľov Výborníkom sa prihovoril i primátor Miloš Vučević v týchto mestských podnikoch. Kritické slová na vypisovanie súbe- novia SNS a koaličných partnerov. hov adresovali výborníci z radov Ako poukázali, urobilo sa tak aj na SRS, DS a hnutia Už bolo dosť. Ich vtedajšom piatkovom zasadnutí, mienka je, že sú súbehy vlastne keď za riaditeľku Strediska pre

STARÁ PAZOVA

sociálnu prácu vymenovali Dobrilu Čačijovú, doterajšiu úradujúcu riaditeľku tohto strediska. Ináč okrem vymenovania tejto riaditeľky na zasadnutí mestského parlamentu vymenovali členov školských výborov v niekoľkých školách, tiež členov správnych a dozorných rád v kultúrnych ustanovizniach, agentúrach a podnikoch. Pred zasadnutím primátor Miloš Vučević zahlásil kádrové zmeny aj v čele Mestskej správy pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad, keďže Správny inšpektorát Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy naložil zmeniť náčelníka správy Vladimira Balabana a jeho zástupcu Dejana Šijaka. Spomenutí sú totiž vymenovaní bez potrebných

kvalifikácií, pracovnej skúsenosti a súbehu. Ako primátor tiež zahlásil, že sa v máji na Zhromaždení mesta bude rokovať o záverečnom účte mestského rozpočtu za rok 2016, po čom bude nasledovať opravný rozpočet. Na zasadnutí koncom apríla výborníci schválili i podrobný plán regulácie časti Vojinovo v Sriemskej Kamenici, zmeny plánu generálnej regulácie Futogu, vypracovanie podrobného plánu regulácie priestoru v predĺžení Leptirovej ulice vo Veterniku a vypracovanie zmien plánu generálnej regulácie Bukovca. Stredobodom pozornosti na zasadnutí boli i zmeny rozhodnutia o lokálnych komunálnych poplatkoch, zmeny rozhodnutia o verejných parkoviskách na území Nového Sadu a správy o vlaňajšom podnikaní a investičných aktivitách niektorých komunálnych podnikov. Vlaňajšiu správu o práci bytovej agentúry, ako i o práci Verejného právneho zastupiteľstva Mesta Nový Sad tiež schválili. Rokovali aj o programe práce a rozvoja Domu zdravia Nový Sad na tento rok.

menul, že miestne spoločenstvá stratili svoj zmysel jestvovania, keď utratili zdroje financovania. Podľa slov predsedu Radinovića takého rozpravy boli iba politizovaním, a to všetko v ústrety nadchádzajúcim voľbám do rád miestnych spoločenstiev. Väčšinou hlasov kameraman, ktorý nebol úradne dali finančné prostriedky na výborníkov tieto body predsa prihlásený v odbornej službe investície. Blažo Popović, výbor- dostali potrebnú zelenú, ako aj ZO a nemal povolenie na na- ník DS, správu MS Stará Pazova správy o vlaňajšej práci inštitúcií a ustanovizní, ktorým je hrávanie zasadnutia. Z 27 zakladateľom ZO. bodov rokovacieho poNa rokovacom poriadriadku výborníci tentoraz ku boli i kádrové zmenajväčšiu polemiku viedli ny. Namiesto Branislava ohľadom schvaľovania Gavrana, ktorý podal správ, vrátane finančných, demisiu, za novú výboro vlaňajšej práci miestníčku vymenovali Ilijanu nych spoločenstiev. Za Crnomarkovićovú, marečníckou tribúnou sa nažérku bezpečnosti, zo striedali hlavne výborStarej Pazovy z Volebnej níci z opozičných strán listiny Ivica Dačić – Soa v rozprave o minuloročcialistická strana Srbnej práci MS Stará Pazova Matúš Krajči, starosta obce Belá (sprava), a Ján ska. Tajným hlasovaním Slobodan Ilić, výborník Filip, asistent pre medzinárodné vzťahy (sedia v prvom rade), počas návštevy Starej Pazovy namiesto Petra Preočazo skupiny Moja Pazova, povedal, že je ona neviditeľná. zhodnotil ako formálne dobrú, nina, ktorý rezignoval, za novéZároveň zazlieval vedeniu, že ale podstatne zlú, kým Srđo ho člena Obecnej rady zvolili nemali viac projektov a nehľa- Komazec, výborník SRS, pripo- Gorana Vranješa.

V lokálnom parlamente delegácia z Belej Anna Lešťanová

elegácia obce Belá zo Slovenskej republiky, ktorá v dňoch 25. až 28. apríla pobudla na pracovnej návšteve v Obci Stará Pazova, sa zúčastnila v stredu 26. apríla i úvodnej časti zasadnutia ZO Stará Pazova. Výborníkom tohto lokálneho parlamentu sa prihovorili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Matúš Krajči, starosta obce Belá. Hovorili o spolupráci medzi dvoma obcami pri vypracovaní spoločných projektov k získaniu prostriedkov z Európskej únie. V pokračovaní schôdze, na návrh predsedu ZO Gorana Jovića, obecnú zasadačku opustil • ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Ľudia a udalosti PO LOKÁLNYCH VOĽBÁCH V ODŽACKEJ OBCI

Pokrokári môžu sami Juraj Pucovský Výsledky predčasných lokálnych volieb v Odžackej obci, keďže štvorročný mandát výborníkov mal vypršať v decembri 2017, potvrdili primát Srbskej pokrokovej strany aj v tomto prostredí. Listina tejto strany a jej koaličných partnerov pod názvom Aleksandar Vučić – Rýchlejšie, silnejšie, lepšie získala 7 734 hlasov, čiže 54,39 %. Je to lepší výsledok ako v decembri 2013, keď pokrokárov podporilo 48,17 % voličov. Na základe týchto výsledkov SNS získala 16 výborníckych miest v Zhromaždení obce Odžaci. Podľa zoznamu na listine kandidátov na výborníkov mandáty získali: Latinka Vasiljkovićová (Odžaci), Goran Đaković (Odžaci), Vlasko Grujičić (Ratkovo), Tijana Stamenkovićová (Karavukovo), Stevan Gergelj (Bogojevo), Jasmina Valentová (Odžaci), Sandra Pribićová (Srpski Miletić), Dušan Božanić (Bački Brestovac), Miroslav

V KOVAČICI

Kondić (Odžaci), Biljana Danilovová (Deronje), Goran Ignjatović (Odžaci), Dobrivoje Stojiljković (Karavukovo), Rajko Popović (B. Brestovac), Lidija

a preto získala päť miest v lokálnom parlamente. Výborníkmi socialistov budú: Jelena Lopušinová (Odžaci), Mirko Cerović (Laliť), Zdravko Poznić (B. Gračac), Nikola Pavlović (Karavukovo) a Miloš Milutinović (Ratkovo). Skupina občanov Odžaci môžu lepšie (1 185 hlasov, 8,33 %) bude mať dvoch výborníkov: Vladimir Košutić (B. Gračac) a Dobrislav Prelić (Ratkovo), práve ako aj Srbská radikálna strana – Dr. Vojislav Šešelj (973 hlasov, 6,84 %): Milan V Laliti najviac podpory získali socialisti; Ćuk (B. Gračac) a Dragan vďaka tomu aj výbornícky mandát Ilić (Karavukovo), ako Mirko Cerović aj Demokratická strana Jovanovićová (S. Miletić) a Milica – Aleksandar Dikić (967 hlasov, Trkuljová (Bački Gračac). 6,80 %): Aleksandar Dikić a Izabela Listinu Ivica Dačić – Socialistická Šerićová, obaja z Odžakov. strana Srbska, ktorá sa tentoraz Príznačnosťou volieb, ktoré presamostatne zúčastnila volieb, pod- biehali 23. apríla 2017, je to, že sa porilo 2 653 voličov alebo 18,66 %, prvýkrát do najvyššieho orgánu

moci dostali predstavitelia Skupiny občanov Odžaci môžu lepšie (na listine boli viacerí členovia rôznych strán v minulosti), a po trojročnej prestávke aj radikáli budú mať dvoch výborníkov. Viditeľný je aj značný pokles popularity Demokratickej strany, ktorá sa v decembri 2017 tešila dôvere 17,14 % voličov, kým tentoraz to bolo skromných 6,80 %. Jedine Skupina občanov Už bolo dosť – Saša Radulović nebude mať zástupcov v parlamente, lebo jej dôveruje iba 372 voličov, alebo nedostatočných 2,62 %. Kto si vskutku sadne do výborníckych lavíc z navrhnutých kandidátov z uvedených listín bude známe iba po konštituovaní obecného zhromaždenia v Odžakoch. Niektorý z kandidátov sa môže zrieknuť mandátu, ktorý mu verifikovala obecná volebná komisia v Odžakoch, a potom ho vystrieda niekto iný z listiny. Na základe dosiahnutých výsledkov volieb je jasné iba to, že Srbská pokroková strana môže samostatne viesť obec, lebo má väčšinu – 16 výborníkov z celkove 27 miest v ZO Odžaci. Ako sa jej to bude dariť, všakže zbadajú občania.

začala druhá fáza projektu. Konferencie v Relaxe sa okrem členov lokálnej samosprávy v čele s predsedom obce Milanom Garaševićom zúčastnili aj predstavitelia Strediska pre sociálnu prácu s vedúcou Dušankou Petrákovou, ktorá hovorila o ťažkostiach a výzvach v projekte. Skôr než sa poďakovala Zlepšenie služieb sociálnej ochrany nia rozličných sociálnych služieb rodičom detí, početným sponzorom pre osoby s invaliditou, ktorý spoloč- v spoločnosti. Hodnota projektu a všetkým tým, ktorí svojím dielom ne realizujú Stredisko pre sociálnu je 173 000 eur, s tým, že EÚ pri- a aktivitami prispeli k úspešnosti prácu v Kovačici a Obec Kovačica, spieva so 156 000 eur a 17 000 eur projektu, mladí s invaliditou – užívatelia služby pod vedením desa začal realizovať v decemfektologičky Miliny Kotvášovej bri 2015. V prvej fáze projektu predviedli krátky príležitostný adaptovali budovu (tzv. bývalý program. Ten vyvolal príjemné zvonársky dom vo vlastníctve pocity a dlhotrvajúci potlesk. SEAVC) v Ulici Čaplovičovej, Okrem užívateľov tejto služv ktorej sa nachádza sociálne by, ktorí sú denne od 8. do 16. zriadenie s denným pobytom. hodiny zapojení do aktivít, Kapacita je určená pre desať projektom sú obsiahnutí aj mladých osôb s invaliditou vo traja pracovníci, jeden šofér, veku od 15 do 30 rokov. Je to ktorý prepravuje mladých vlastne prvá služba sociálnej ochrany venovaná mladým Z prezentácie projektu: predstavitelia Obce s invaliditou na denný pobyt a späť domov. Dve odborníčky ľuďom s invaliditou z územia Kovačica a Strediska pre sociálnu prácu – zdravotná sestra a defektoloobce. Projekt je financovaný z IPA programu EÚ v rámci sociálnej Obec Kovačica vyčlenila na platy gička sa tiež starajú o aktivity v služinklúzie najohrozenejších skupín, zamestnaného personálu. Zaria- be. Projekt Zlepšenie služieb sociálnej vrátane rómskej národnostnej men- denie s denným pobytom oficiálne ochrany pre osoby s invaliditou potrvá šiny, prostredníctvom ustanove- otvorili začiatkom februára, čím sa do decembra 2017.

Pre zvýšenie kvality života osôb s invaliditou Anička Chalupová V rámci konferencie 3. mája 2017 bol prezentovaný projekt Zlepšenie služieb sociálnej ochrany pre osoby s invaliditou v Kovačici. V sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax za prítomnosti účastníkov v projekte, rodičov detí s invaliditou, početných dobrodincov a hostí prezentovali doterajšie výsledky nového projektu, zámerom ktorého je zvýšiť služby v nedávno otvorenom Dennom pobyte pre mladých s invaliditou. Na úvod konferencie sa prihovoril koordinátor aktivít Daniel Magdu. Kovačická obec je jednou z päťdesiatky miest a obcí, v ktorých otvorili špecializované zariadenie podporujúce sociálnu inklúziu osôb s telesným nedostatkom. Projekt

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PLANDIŠTE – HAJDUŠICA

nepracuje viac ako dva dni v týždni. K tomu jednotliví matrikári sú presunutí na iné pracovné miesta. Tak napríklad aj matrikár, ktorý v Hajdušici úraduje dva dni, má na starosti ešte dve dediny. Na v Hajdušici pripojiť k matrike v de- miestnej kancelárii nieto práce pre našu otázku, ako sa v takej situácii dine Stari Lec, inak dvojnásobne jedného človeka na plný pracov- bude uplatňovať právo Slovákov na menšej od Hajdušice. Na túto tému ný úväzok. Nuž a dôvod, že sme úradné používanie jazyka a písma, sme sa rozprávali s náčelníčkou Hajdušicu pripojili k matričnému náčelníčka obecnej správy odpoobecnej správy Aleksandrou Oda- úradu v Starom Leci a nie napríklad vedala: vićovou-Makovou a náčelníčkou opačne, je výlučne v tom, že v tej – V podstate ani nie sme povinní Oddelenia pre všeobecné a správne matrike je omnoho viac zápisov, zabezpečiť úradné používanie javeci Lenucou Bogdanozyka a písma, keďže počet vićovou. Slovákov, ale aj Maďarov – V tejto chvíli máme 8 a Rumunov, neprevyšumatričných území, napriek je 15 percent celkového tomu, že máme 12 dedín, počtu občanov obce, ale a v perspektíve by sa to, ako neutekáme od toho, aby to odporúča Ministerstvo sme v prípade potreby zapre štátnu správu a lokálnu bezpečili osobu, ktorá má samosprávu, malo zviesť na znalosť slovenčiny a pomôjedno matričné územie so že, aby sme vyhoveli danej sídlom v Plandišti. Dôvody žiadosti. sú predovšetkým v zmen– Treba však vedieť, že za šenom počte občanov, posledných päť rokov sme s čím tesne súvisí aj zmennemali ani jednu požiadavšený rozsah prác. Okrem Ak bude potrebný prekladateľ, zabezpečíme ho: ku, aby hociktorý doklad toho od 1. marca znač- Aleksandra Odavićová-Maková (vľavo) a Lenuca bol vydaný v slovenskom, ná časť prác matrikárov, Bogdanovićová ale ani v rumunskom či predovšetkým overovanie maďarskom jazyku. Skôr podpisov a fotokópií dokladov, je najmä do matriky zosnulých, keďže možno bol potrebný matrikár výlučne v kompetencii notárov, čo v tej dedine v tamojšej ustanovizni Slovák, Maďar, Rumun preto, že prispelo k viacnásobnému zmenše- sú natrvalo ubytované duševne starší ľudia nevedeli dobre hovoriť niu rozsahu prác matrikárov. Okrem choré osoby, ktoré tam aj umierajú. po srbsky. Dnes tomu už nie je toho máme aj virtuálneho matrikára, Iné dôvody vskutku nejestvujú. tak. Tých starších, ktorí nevedeli vďaka čomu si výpisy z matrík a poDanej situácii v tejto obci prispô- po srbsky, je čoraz menej a mladí tvrdenie o štátnom občianstve mož- sobili aj systematizáciu pracovných hlavne vedia aj po srbsky, takže no objednať elektronicky a dostať miest, ktorou o. i. zredukovali počet ani konverzácia s matrikárom nie poštou na domácu adresu. Všetko to matrikárov, takže ani v jednej deje problém, – konštatuje na záver vplývalo na to, že ani v jednej našej dine, okrem v sídle obce, matrikár Lenuca Bogdanovićová.

Matrikári (ne)majú čo robiť Vladimír Hudec

dchodom matrikárky Anky Cvetićaninovej do dôchodku roku 2013 miesto matrikára v Hajdušici zostalo uvoľnené, avšak namiesto toho, aby zamestnala iného matrikára, obecná správa v Plandišti to doriešila tak, že trikrát v týždni v hajdušickej miestnej kancelárii úradoval matrikár zo susednej dediny Stari Lec. Pritom však zanevrela na záväzok, aby v tejto MK bolo zabezpečené úradné používanie slovenského jazyka, ktorý je v tejto obci rovnoprávny so srbským, maďarským a rumunským. O dva roky neskôr na otázku NRSNM, prečo tam nezamestnali matrikára, ktorý aktívne používa slovensky jazyk, odpovedali, že v súlade so zákonom o maximálnom počte zamestnaných patričnej komisii ministerstva každý mesiac podávajú žiadosť o súhlas na zamestnanie zodpovedajúceho pracovníka, ale súhlas nedostali. V odpovedi sa ešte uvádza, že len čo súhlas dostanú, v Hajdušici zamestnajú matrikára so znalosťou slovenského jazyka. To sa však dodnes nestalo. Naopak. Ďalšia degradácia matričného úradu v tejto dedine sa udiala na sklonku minulého roku, keď obecné zhromaždenie rozhodlo matriku

ŠÍD

Iba sedem a pol milióna dinárov Stanislav Strupavský

ávno sa minuli časy, keď v Miestnom spoločenstve Šíd mali ročný rozpočet na úrovni jednej tretiny celkového obecného rozpočtu. Boli to časy, keď sa platilo samozdanenie a keď v Šíde bolo Dr. Krsto Kureš, cítiť aj vidieť intenzívny predseda Miestneho spoločenstva Šíd komunálny rozvoj. Vy• ĽUDIA A UDALOSTI •

budovali mnohé spoločenské objekty, školy, dom zdravia, dom pre penzistov, športovú sieň a vystavali aj ústredné potrubie kanalizácie a na neho napojili všetky domácnosti v meste Šíd. Dnes sa na tie časy iba spomína. Miestne spoločenstvo Šíd živorí na zhruba 7 miliónoch

dinárov, ktoré plánovali na činnosť v roku 2017 a z toho asi 5 miliónov na platy a súvisiace trovy zamestnancov. Na činnosť zostalo iba asi 2 milióny dinárov. Tieto peniaze určili na údržbu lavičiek v parkoch a úpravu detských ihrísk v meste asi 46-tisíc dinárov, na úhradu činnosti predsedu asi 485-tisíc a na čistenie a udržiavanie riečky Šidiny cez mesto 600-tisíc dinárov. Týmto sa činnosť tohto najväčšieho Miestneho spoločenstva v Šídskej obci na rok 2017 aj vyčerpáva. Je zrejmé, že bez miestneho samozdanenia nieto ani činnosti Miestneho spoločenstva, ale miestne samozdanenie predsa môžu zaviesť len samotný občania a oni to nateraz nepodporujú. Kým sa nerozhodnú inak, pre miestne spoločenstvá by mohlo byť neskoro.

KRÁTKE SPRÁVY

Selenča Voľby v Miestnom spoločenstve. Predseda Zhromaždenia obce Báč Borislav Antonić rozhodol vypísať voľby na členov do rád miestnych spoločenstiev v Selenči a Bođanoch. Zhromaždenie obce Báč 27. apríla rozhodlo o formovaní komisií, ktoré tieto voľby zrealizujú v nedeľu 28. mája. Kandidáti do 12. mája majú podať svoje prihlášky s podpísanou podporou najmenej dvadsiatich spoluobčanov s hlasovacím právom a stálym bydliskom na území MS. Z uchádzačov si občania Selenče potom zvolia trinástich nových členov RMS. J. B.-Ď.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Ľudia a udalosti DEŇ HLOŽIAN SIEDMY RAZ

V tieni volieb do RMS Juraj Bartoš

oku 2011 Rada Miestneho spoločenstva Hložany vyhlásila 3. máj za Deň Hložian. Ani pri siedmom sviatkovaní nechýbali hostia z obecnej a pokrajinskej úrovne i z partnerského mesta Holíč na Slovensku. Prvý raz Hložany navštívila aj veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková. V piatok a sobotu 5. a 6. mája tu usporiadali celý rad rôznorodých podujatí. Neobišli sa bez prvkov podenkovej politiky, čomu nasvedčuje aj náš širší príspevok na portáli www.hl.rs. Tohtoročné oslavy Dňa Hložian odštartovali v piatkový podvečer v knižnici Miestneho odboru Matice slovenskej. Matičiari a cirkevníci

Zarečnili si v Dome kultúry: Dagmar Repčeková, Rastislav Caletka, Anna Tomanová-Makanová, Srđan Simić, Ján Bohuš a Miroslav Vasin

o nej výtvarníčka Zuzana Galambošová a výtvarný kritik Vladimír Valentík (širšie v rubrike Kultúra).

práce. Vstupný text o nej prečítala novinárka Jasminka Činčuráková-Galambošová. Ondrej Stupavský-Endy poinformoval skrátka o výstave starých fotografií z jeho

sky Petrovec Srđan Simić vyjadril nádej, že obec naďalej bude mať dobrú spoluprácu s Hložanami. Slová uznania pre doterajšieho hložianskeho richtára a jeho spoluobčanov mali Anna Tomanová-Makanová, Rastislav Caletka, Dagmar Repčeková a aktuálny podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny Miroslav Vasin. Medzi prítomnými na oslavách bol aj novozvolený predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. V rámci kultúrno-umeleckého programu vystúpili ochotníci miestneho Kultúrno-osvetového spolku Jednota: speváčky, mladšia a detská tanečná skupina a recitátorka Monika Bažaľová. Folklórne čísla sa striedali so vstupmi hlavy MOMS Márie Bartošovej-Korčokovej. Prečítala texty o činnosti Združenia poľnohospodárov, Požiarnického spolku, Poľovníckeho spolku, Spolku žien Slovenka a KOS Jednota, nie aj o cirkvi, škole, matičiaroch, darcoch krvi, penzistoch, ekológoch, rybároch, športovcoch... Združenie poľnohospodárov

Milovníci kvetín nepolitizovali. Nakupovali.

sprístupnili výstavu Kniha kníh – Spolok žien Slovenka pripravil Biblia, najmä pričinením Ondreja výstavu Práce po zakáľačke: vareZahorca, ktorý pripravil aj katalóg. nie mydla, kaše a ostatné domáce Expozícia zahrnula viac než 50 starých cirkevných kníh a iných exponátov. O Biblii hovoril hložiansky ev. farár Jaroslav Kopčok. Prihovorili sa aj odchádzajúci predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš a viceprimátor Holíča Rastislav Caletka. Výstavu otvorila veľvyslankyňa Dagmar Repčeková. V Dome kultúry nainštalovali tri výstavy. 24. Hložiansku paletu predstavilo Združenie výtvar- Hložianska budúcnosť: Najmladší tanečníci níkov Hložian. Zmienili sa v rezkom tanci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Žilo sa ťažko, ale s úsmevmi; ani teraz sa nežije ľahko, ale kde vymizli úsmevy?

rozrastajúcej sa zbierky. Všetky tri výstavy otvorila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Ústrednou časťou aj tohtoročných osláv Dňa Hložian bola slávnostná schôdza Rady Miestneho spoločenstva Hložany v piatok večer v Dome kultúry. Prítomných privítal predseda RMS Ján Bohuš, ktorý oznámil, že nekandidoval do RMS vo voľbách, ktoré budú 21. mája. Starosta obce Báč-

Hložany v sobotu popoludní, spolu so SŽ Slovenka a Združením ekológov Ekos, usporiadalo tradičný Festival kvetín – s veľkým počtom kvetinárov a kupujúcich návštevníkov. Rýchle sa vypredali dobošky – pre súťaž ich napiekli členky SŽ Slovenka. Najlepšie sa vydarila torta víťazky Márie Uramovej. Ženy podávali aj hložiansku kyslovku a poľnohospodári ponúkali jedlá z roštu. Osviežením podujatia bola (súťažná) ukážka prípravy kytíc. Uvilo ich šesť žiačok Strednej poľnohospodárskej školy vo Futogu a zvíťazila Anita Timková. O piatkových súťažiach poľovníkov, rybárov a šachistov informujeme v športovej rubrike. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Bratsky s mestom Kirchheim unter Teck Jaroslav Čiep

mlúv o partnerstve Obec Báčsky Petrovec má už niekoľko, najviac s mestami v Slovenskej republike. Nie každodenná udalosť v rámcoch lokálnych samospráv v našej krajine sa udiala v piatok 5. mája vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Vtedy slávnostne zmluvu o partnerstve podpísali zástupcovia Báčskopetrovskej obce a mesta Kirchheim unter Teck z Nemecka. Ide o mesto v Baden-Württembergsku, 35 km od

Touto zmluvou sa vytvoril nový rámec priateľských vzťahov vo všetkých kultúrnych a podnikateľských sférach Obce Báčsky Petrovec a mesta Kirchheim unter Teck, medzi občanmi, komunálnymi podnikmi, organizáciami a združeniami. Cieľom uzavretého partnerstva je vzájomne rozvíjať spoluprácu a vytvárať partnerské vzťahy v rôznych oblastiach. Úvodom tejto slávnostnej chvíle prítomní si pozreli dokumentárny film o dejinách niekdajšej vedľajšej dedinke Bulkes, súčasný Maglić, v ktorej do ukončenia druhej svetovej vojny väčšinové obyvateľ-

Prvá lastovička: slávnostné podpísanie zmluvy o partnerstve

Stuttgartu v dištrikte Esslingen, stvo tvorili práve Nemci. Okrem ktoré má plochu 40,47 štvor- vedúcich lokálnych samospráv v cových km a v ktorom podľa Srbsku a v Nemecku prítomným v sčítania obyvateľstva z konca sieni Zhromaždenia obce Báčsky roka 2015 žije 40 094 obyvateľov. Ide o nekaždodennú udalosť už aj preto, že je to prvá lastovička, čiže zmluva tohto druhu medzi hociktorou obcou v Srbsku a niektorým mestským zastupiteľstvom v Nemecku. Delegáciu v mene Obce Báčsky Petrovec pri podpísaní zmluvy zastupoval predseda obce Zvyšky niekdajšieho bulkeského Srđan Simić a v mene nemeckého cintorína mesta Kirchheim unter Teck zmluvu o partnerstve pod- Petrovec sa prihovorili aj predseda písala starostka mesta Angelika Rady Miestneho spoločenstva Matt-Heideckerová. Maglić Dr. Rajko Perić a vedúci • ĽUDIA A UDALOSTI •

Labáth a o plynulý chod a lepšie chápanie prednesov svojím prekladom zo srbčiny do nemčiny a naopak sa postaral profesor Branislav Síč. V podvečerných hodinách výprava z Nemecka a ich petrovskí hostitelia, vedenie Obecnej rady

Vence a kytice na pamätníkoch niekdajších obyvateľov v Maglići

Vlasteneckého združenia Bulkes Wilhelm Bauderer. Toto združenie je utvorené z niekdajších Nemcov, tzv. Švábov z Bulkesa a ich potomkov. Oni vlastne iniciovali styky a vzájomné návštevy. Tie dnes vyvrcholili podpísaním zmluvy o partnerstve. Samotný Bauderer je jeden z niekdajších obyvateľov Bulkesa, presídlenec do Nemecka, ktorý okrem materčiny veľmi dobre ovláda aj slovenčinu a srbčinu. – My Bulkešania v súčasnosti žijeme v rôznych krajinách. Nášmu stredisku je už viac ako polstoročie patrónom mesto Kirchheim unter Teck. Tam mnohí naši krajania po strate svojej rodnej hrude roku 1945 našli možnosť prichýliť sa a bez žiadnych statkov začať dôstojne žiť nový život. S týmto mestom máme dobré styky a mesto nás ochraňuje a pomáha, hoci už všetci my nežijeme v ňom, – vyzdvihol Bauderer. Členovia Obecnej rady mesta Kirchheim unter Teck, ktorí pricestovali v delegácii s mešťanostkou, sa petrovskej verejnosti zavďačili ďalšími darčekmi. Tie sa týkali predovšetkým základných škôl v Maglići a v Báčskom Petrovci, pre ktoré prichystali šekové poukážky v hodnote po 500 eur. Uvedenie slávnostného programu mal na starosti Rastislav

a Zhromaždenia obce, sa presunuli na starý nemecký cintorín a k spomienkovej platni tohto cintorína z roku 2008. Vedľa nej je aj pamätník civilistom, ktorí v rokoch 1845 – 1948 svoj posledný odpočinok našli mimo rodnej dediny na území Sovietskeho zväzu a Vojvodiny. Ten na počesť niekdajších obyvateľov Bulkesa dali vystavať členovia vlasteneckého združenia roku 2011. Na domácej pôde hostí privítal predseda Rady Miestneho spoločenstva Maglić R. Perić. Po ďalších príhovoroch predsedu Báčskopetrovskej obce, starostky Kirchheimu a predsedu vlasteneckého združenia nasledovali príležitostné bohoslužby po nemecky, kladenie vencov k pamätníkom, krátky program v podaní žiakov maglićskej základnej školy a príhovor riaditeľky školy Darinky Milanovićovej. Predstavitelia Vlasteneckého združenia Bulkes a delegácia mesta v sobotu 6. mája pobudli aj v Bačkom Jarku, kde sa pridali k Združeniu podunajských Švábov v Nemecku. Tí prichystali spomienkové stretnutie pri pamätníku nevinných obetí nemeckej menšiny v rokoch 1944 až 1948 na tomto mieste. Pri tej príležitosti v Jarku nechybovali ani najvyšší predstavitelia štátnej a pokrajinskej moci, ako i veľvyslanec a predstavitelia vlády Nemecka.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Ľudia a udalosti KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU

Dobanovčanka, ktorá miluje bylinky aj lipicany Vladimíra Dorčová -Valtnerová

udia, ktorí sú akoby urobení z rastlinného cesta, alebo sú len veľkí milovníci rôznych, aj zdravých, špecialít, dali by si palacinky z pohánkovej a prosovej múky, doma dopestovanej špargle a domáceho kozieho syra aj vo dne, aj v noci. Vedia to, o čom hovorí ľudové úslovie, že májová zelinka je každá dobrá. A z aprílových zeliniek, akou je aj spomínaná špargľa, aj listy púpavy, mladej ďatelinky, kôpru atď., je dobrý každý šalát. Palacinky a šalát, ktorý pripravila Ružena Kohútová z Dobanoviec, veru dlho nezostali na stole. Keď sme zdravé jedlá dojedli, bez výčitky svedomia, že sa priberie, alebo že si, nedajbože, zvýši riziko na srdcové ochorenie, hor sa, hop sa – do roboty. Hoci málokto peniaze jazykom vyseká, predsa na novinársky chlebík sa musí zapriahnuť – jazyk. Pani Ružena, kde ste získali poznatky o tom, čo nám príroda dáva, a že my žijeme v šablónovitom presvedčení, že rôzne druhy trávy alebo buriny nie sú jedlé? zaznie otázka, takmer nedokončená... „Vravela som, že si dnes zamknem ústa a pre noviny nepoviem nič!“ hlasno sa usmievajúc povie Ružena Kohútová, členka Aktívu žien SKOS Šafárik. Ale po jednom úprimnom „prosím vás“ situácia sa mení. Vychádzame na dvor Slovenského domu v Dobanovciach, sadáme si na trávu, načúvať púpave a pastierskej kapsičke. A rozprávať sa. DIVINA PODĽA BYLINKÁRKY RUŽENY Ružena Kohútová patrí medzi tých zberateľov byliniek, ktorí jedlé divé rastliny oberajú aj v lese, aj na lúke, aj na spolkovom dvore, aj doma, v záhrade, kde má jednu časť vyhradenú pre trávu, ktorú môžu „pásť“ ľudia. O necelý polrok

www.hl.rs

na narodeninovej torte sfúkne sedem sviečok, symbolizujúcich sedem životných desaťročí. Vplyv sedemdesiatročných radostí i starostí nevidieť na jej vráskach, aj lesk v očiach zrkadlí životnú energiu a odhodlanosť. Drahé značkové krémy na tvár určite nepoužíva, ale... „Neviem, ja to takto robím!“ odtrhne rozkvitnutú púpavu (v prvej polovici apríla ich bola plná tráva) a pohryzká jej stebielko. Ale mladé púpavové listy sú jedlé a vynikajúco chutia ako šalát. Teplú vodu teda nevymyslíme, ale jedlé stebielko púpavy pre niekoho teplou vodou môže byť. To odkiaľ viete, že je v po– Štiav je prospešný pre srdce, riadku zjesť aj púpavu, aj − hovorí Ružena Kohútová. fialku, aj...? Skočí do trávy, pod nohami „Mali sme tu v spolku prednášku o zdravej výžive, máme družbu so zašuchoce pastierska kapsička. zberateľmi byliniek z Belehradu, V ruke nosí burinu, ktorú by ani

Jeden z mojich lipicanov… (Foto: Petar Dešić)

chodíme s nimi aj na Kosmaj, ale chodia aj k nám, tak z rozhovoru s nimi, taktiež o týchto veciach veľa čítam. Ja som povolaním kuchárka, a stále ma zaujíma odhaľovať nové veci, nové jedlé rastliny. Teraz vám prinesiem, čo by ste istotne nikdy nejedli!“

Informačno-politický týždenník

len na um nezišlo jesť. „Lipkavec a repica! To je také dobré, keď sa uvarí, vo včasnú jar, to je taká zdravá polievka. A chutná. Môžete zozbierať aj púpavu, divý štiav, žihľavu, mladú ďatelinku naveky... To všetko je okolo nás, preto som chcela,

aby sme si sadli do trávy pri rozhovore... Doma v záhrade mám jeden kúsok s týmito divými a zdravými rastlinkami, vôbec ich nepostrekujem.“ A to ste sa odnedávna začali stravovať zdravo? Prírodne...? „Ale, ale! Milujem ja, aj jem, aj šunku, aj klobásku, milujem všetko. Ale všetko, čo je z mäsa, jedávam iba v malých dávkach. Mám rada mäso každý deň, ale maličičké kúsky, napríklad šunku na kocôčky a iba v maličkých dávkach, a s tým ,voľačím’ – nejakými bylinkami. Ako aj tie palacinky, čo vám tak chutili – s pohánkou a špargľou, ale aj kúštik syru. Vždy kombinujem rastlinnú ,divinu’ s niečím mastným, lebo všetko, čo dostávame z rastlín, sa ľahšie v organizme pospája, keď je tam aj mastná látka. Organizmus vtedy má ,hasnu’ z prírody.“ Sediac na nepokosenej tráve, vdychujúc vône dedinskej prírody, nevdojak sa zbystrí aj myseľ. Špiritizujúc v duchu o tom, že nemusí každý byť nutricionistom, aby vedel pomenovať látky, ktoré nám dáva príroda a ktoré náš organizmus potrebuje, všímame si, ako poľahučky plynie rozhovor s Ruženou Kohútovou, ktorej sa často pýtajú, či je vegetariánkou (a ona tým nie je). Psst...! Aj ona hovorí, že stačí načúvať svojmu telu: pošepne nám všeličo. Vykríkne, keď treba dodať energiu, zvlášť, keď sa jar prebúdza. Prvé zeleniny a vôbec jedlé bylinky, ktoré prichádzajú na jar, sú najlepšími motormi na vyprodukovanie energie po zimnej bdelosti ľudského organizmu. Napríklad špargľa, rastlina, za ktorú na trhovisku zaplatíme celé bohatstvo. • ĽUDIA A UDALOSTI •

A tak ľahko sa pestuje v záhrade. Aspoň tak hovorí zberateľka jedlých rastlín z Dobanoviec. „Špargľu pestujem viac ako pätnásť rokov. Pri nej mám najradšej to, že na jar príde prvá. Zvlášť je bohatá minerálmi, káliom... Ja nie som nutricionistkou, aby som vedela, čo presne náš organizmus potrebuje, ale viem, čo mne robí dobre, čo moje telo potrebuje, aby sa na jar občerstvilo, aby som mala síl na všetku jarnú robotu. A sily mi dáva jarná žihľava, púpava, to všetko mám v tráve pri storočnom viničnom ,čokote’, ktorý ani nepostrekujem. Tam je tráva, ktorú jedávam. No tráva... my vravíme tráva, ale to sú skôr zeleniny, ako sú zeleninami tie rastliny, ktoré zasadíme.“

iba moja sestra vedela, že som ho kúpila. Prekvapenie bolo veľké – koňa doviedli aj s fiakrom! Hoci sme ho asi o desať rokov predali, predsa sa tá konská rodina začala rozrastať. Urobili sme stajňu, kúpili dva nové kone vnukom, potom vnukovia vyrástli, tí kúpili ďalšie dva a v jednej chvíli sme mali päť koní v stajni. Teraz mám len štyri.“ Všetky štyri Kohútove kone sú lipicany a majú svoj pôvod. „S rodokmeňom prišli aj ich mená: Zoro a Batosta a Montaura aj... juj, Gajtan,“ pri vymenovaní zastane. „Jaj, s tými menami. Keď tak prídem ku Montaure, vravím jej: Ružena a lipican (Foto: Petar Dešić) Gajtana, choď ďalej. A ona stojí, nehne sa, lebo nie je Gajtana,“ né políčko. Veľa z tých rastlín sa som musela...“ hovorí kuchárka smeje sa naša spolubesedníčka. nedarilo u nás, naša pôda a klíma z Dobanoviec. „Vnukovia aj jazdili, aj priahali, im nezodpovedali. navštevovali Novosadský veľtrh V mnohých reštaurás nimi, ale teraz sú kone KUCHÁRKA, KTORÁ RADA ciách som robila – v Bamoja starosť – dvaja EXPERIMENTUJE tajnici, Belehrade, Ugrivnukovia išli za prácou S BYLINKAMI Štiav má antioxidačné, antibakteriálne a an„Tridsať rokov som robila ako novciach, Dobanovciach. do zahraničia, do Abu tikancerogénne účinky. Je bohatý na vitamíny kuchárka vo firme, vo veľkom ob- Pre jednu som dokonca Dabí a do Rakúska...“ C, E, K, A a vitamíny skupiny B. Zároveň je jeden chodnom reťazci, a ako kuchárka priprávala pečenú papso smútkom v kútiku z najlepších zdrojov železa, ktoré pomáha som sa naučila všeličo, bola som riku, ajvar a konzervovaoka konštatuje Ružena. pri zápche, ochoreniach krvi, kožných probotvorená k novým poznatkom. nú, nakladanú zeleninu a Ale vy a vaše lipilémoch, reumatizme a poruchách trávenia. Voľakedy, keď tu v 90. rokoch bol ovocie, v reštaurácii... Tam cany ste hviezdami Je tiež výborný na odstránenie ťažkých kovov prítomný UNPROFOR, náš podnik som dozerala na domáce v internetovom svete, z tela, napríklad olova, arzénu a ortuti. od nich dostal semiačka, keďže rezance, mlynce, vanilkona Facebooku, − prisme mali vo firme aj záhradu, vé koláčiky, labky... Vskuthovárame sa nakoniec a pestovali sme si sami. Všetky ku je každá reštaurácia iný príbeh,“ POLEŤTE TÁTOŠE: LIPICANY pri výstave fotografií Petra Dešića Lipicanské kone neraz v ľud- v Slovenskom dome, pristaviac sa ,unproforove’ semená, pre nás hovorila naša spolubesedníčka. Ružena Kohútová má za sebou skej predstavivosti symbolizujú pri fotografii, na ktorom sú hlavní nových rastlín (boli z Holandska), som zasiala na také pokusné políč- 30 rokov pracovnej stáže. „Z toho ušľachtilosť a cnosť, aké môžu mať aktéri Ružena Kohútová a jeden ko. Aj z toho som sa veľa naučila. som až desať rokov v prvej zmene iba zvieratá. Lipicany a iné kone z jej lipicanov. (aj zvieratá) majú dobrý ňufák na „Moje kone sú pokojné, takže takýchto ľudí. Ak nepatria medzi ako Petar chcel, tak sme pózovali. klbko dobrých duší, ľudia by sa Lenže fotograf k nám prišiel znenemali približovať k zvieratám. nazdajky, tak sme ani kone, ani ja K lipicanom už vôbec nie, lebo neboli ani upravení, ani učesaní. taká symbióza je vopred prehra- Smial sa, vravel, že sa nemusím tý boj. Ružena Kohútová si už richtovať. A ja mu na to: Veď sa vyše jedného desaťročia dobre do stajne ani nepatrí richtovať!“ rozumie s koňmi najstaršieho xxx kultúrneho plemena v Európe. „Som narodená Dobanovčanka „Nateraz máme kone – lipicany, a tu som bola aj vydatá. Veľmi dve kozy a vnukove psíky staffor- mladá som ovdovela, mala som dy, aj mačky, pravdaže,“ počíta, dvadsať sedem rokov, dcéra vtečo všetko patrí do jej zvieracej dy mala šesť. Ale potom som sa množiny. „S koňmi je robota. Kone už nevydávala...“ vypíjame druhú sme mávali voľakedy, a potom šálku čiernej kávy a pohľad kotví na sme určitý čas nemali. Keď sa mi zrobených rukách Ruženy Kohútonarodil najstarší vnuk (a mám ich vej. Zodraté ruky svedčia o usilovne dvoch, aj jednu vnučku), vravela a zodpovedne vykonanej robote na som, že ak dcéra bude mať prvé pracovnom mieste a v domácnosti. Ružena Kohútová v bohatstve prírodného zdravia dievča, kúpim jej klavír a ak bude Vrásky, ktorých má dosť, však nehoKtorú časť z rastliny jesť a ako ju robila v jednej firme, a potom od chlapec, kúpim mu koňa. Tak aj voria o tom, že ju život nešetril. Na pripraviť, čo s čím ide. Ale učila štvrtej popoludní som nastupo- bolo. Keď sme oslavovali vnu- Ruženinej tvári vrásky rozpriadajú som sa aj od jedného agronóma vala do práce v druhej reštau- kove prvé narodeniny a krstiny, príbeh triumfu vyplneného života, z Dobanoviec, ktorý sa prišiel rácii. Vtedy, v tých najhorších darovala som mu šesťmesačného hoci cesta životom nebola ružami pozrieť na to naše malé pokus- časoch, sme aj dom stavali, tak lipicana z Ugrinoviec. Nik nevedel, ustlatá. • ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Ľudia a udalosti VZDELÁVANIE, PREČO NIE?!

rením na pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja slovenskú dolnozemskú výpravu privítal riaditeľ úradu PhDr. Pavol Holeštiak, PhD., pred účastníkmi boli vskutku dni nekonvenčného vzdelávania Výboru pre vzdelávanie Svetla- a zajedno i poznávacieho pobytu na Zolňanová, odolávalo týmto v malebnom kraji pod Tatrami. upršaným dňom. Akoby aj nie, keď Do prednášok boli zahrnuté témy im dve neúnavné milé panie Mar- týkajúce sa eurofondov, čerpania dotácií a implementácií projektov, ale i histórie, súčasnej literatúry a inštitúcií ovplyvňujúcich vývoj Slovenska. A keďže Žilinský kraj svojou históriou, rozmanitosťou a historickým a kultúrnym významom oslovuje návštevníkov a Na tvorivej hodine fyziky v Gymnáziu Viliama patrí nepochybPaulínyho-Tótha v Martine pokusy robili ne k najpríťažkrajanskí „žiaci“ livejším, na sacela Adamková a Zuzana Mešková motnú obchôdzku znamenitostí prichystali pestrý a inšpiratívny bolo vskutku málo času. V Dolnom program. Keď slávnostným otvo- Kubíne si obzreli Dolnokubínsku

Tam pri Žiline Anna Horvátová

a krajanov, ich edukáciu, či propagovanie hodnôt, kultúrnych, historických pamiatok a významných osobností Slovenska prihliadajú slovenské štátne orgány, vzdelávacie inštitúcie. Dôležitosť toho vystihli aj v Žilinskom samosprávnom kraji. V tomto roku v dňoch 26. − 29. apríla prebiehal totiž už šiesty v poradí odborný seminár pre učiteľov slovenského jazyka, literatúry, dejepisu a občianskej náuky, ako i materských škôl a novinárov zo Srbska a Maďarska. Usporiadatelia seminára sa aj tohto roku maximálne postarali o nehatený priebeh, aj napriek daždivému počasiu, ktoré sa nevzdávalo ani na minútu. Avšak zo päťdesiat krajanských vyslancov, ktorým odchod zo Srbska sprostredkovala NRSNM, menovite koordinátorka

FOOD PLANET V NOVOM SADE

Festival národných kuchýň Danuška Berediová Po dvoch úspešných festivaloch, Novosadskom Winter Feste a Love Feste, 27. apríla na Námestí slobody v Novom Sade otvorili prvý festival národných kuchýň Food Planet. Nasledujúcich 30 dní sa tuná predstaví 30 krajín so svojimi špecialitami. Organizátormi aj tohto podu-

jatia sú spoločnosti Color Press Skupina a Ninamedia. Návštevníci budú mať príležitosť ochutnať špeciality 30 rozličných národných kuchýň, spoznať kultúrne dedičstvo tej-ktorej krajiny, ako aj užiť si jej tradičnú a súčasnú hudbu. Festival otvoril generálny konzul Čiernej Hory Miodrag Kankaraš. Dôvodom toho bolo,

že táto krajina prvá predstavila svoje špeciality a vína, s hudbou a folklórom. Na otvorení bol prítomný aj predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad Zdravko

knižnicu a nádhernú, minulosťou oplývajúcu Oravskú galériu, nazrúc do kníh − historických skvostov, aby si potom dožičili obchôdzku Budatínskeho hradu, s nádychom 18., 19. a 20. storočia. Z týchto historických priestorov sa dostali do reality návštevou Kysuckej hvezdárne, v ktorej si pozreli slnečné hodiny, slnečnú sústavu, získali poznatky o planetárnej sústave, hviezdach, pozorovaní. V historickom, jedinečnom Martine sa tešili návšteve Matice slovenskej, spomenúc si na významných národovcov, bojovníkov za slovenskosť. Z prehliadky priestorov Gymnázia Viliama Paulínyho-Tótha mali tiež nevšedný zážitok, keď si na improvizovanej hodine fyziky obnovili fyzikálne zákony, pričom si učivo utvrdili aj v pokusoch. Žiaľ, centrum Žiliny a Martina si frekventanti nepozreli, zato ale v zážitkovom nadšení relaxovali vo Wellness centre v Rajeckých Tepliciach. O telesné nasýtenie sa postarali v reštaurácii Obľúbená v Starej Bystrici, kde boli aj ubytovaní. Foto: z archívu Žilinského samosprávneho kraja. kovića a prezentovali i divadelné predstavenie Tri sorely, ktoré sa v ten večer hralo v Divadle mladých v Novom Sade. Čierna Hora predstavila svoje dve tradičné jedlá, a to kačamak, pripravený s čiernohorským syrom, a priganice s medom. Doteraz sa v rámci festivalu Food Planet predstavili ešte Mexiko, Švajčiarsko, Rakúsko, Čína,

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Návšteva veľvyslanca Švédska. Obec Báčsky Petrovec v pondelok 8. mája oficiálne navštívil Jan Lundin, veľvyslanec Švédska v Belehrade. Dôvodom tejto návštevy je nadchádzajúca súťaž detí z tejto obce a podujatie Srbsko v rytme Európy. Účastníci programu z Petrovca sa v nej predstavia spevácko-tanečným bodom po švédsky, keďže je táto krajina patrónom obce na podujatí, ktoré sa uskutoční v júni 2017 v Sombore. Vedenie lokálnej samosprávy v čele s predsedom Srđanom Simićom veľvyslancovi Švédska predstavilo ekonomické, kultúrne, vzdelávacie a turistické potenciály Obce Báčsky Petrovec. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kačamak a priganice na degustáciu

Jelušić. Po otvorení nasledoval kultúrny program, na ktorom sa predstavila čiernohorská speváčka Dušanka Beladeová, vystúpila folklórna skupina Svetozara Mar-

Švédsko, Kórea a India. Festival sa počas trvania podujatia Rytmus Európy premiestni z Námestia slobody. Pokračovať bude 10. mája a potrvá až do 27. mája. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S ANNOU KRUPINSKOU ZO STAREJ PAZOVY

dosťou otvorila pre návštevníkov a s veľkým obdivom si ju pozreli aj početní ľudia tak z našej krajiny, ako i zo zahraniv holandskom čia, ktorí boli hosRotterdame. ťami staropazov„Srdce mi je plné ského cirkevného radosti, keď moje zboru. Krupinská dve vnučky Anasso svojou zručtasija a Mariana nosťou a láskou prídu k nám zo k ľudovému umezahraničia a vždy niu bola zapojeobdivujú maminá i do projektu kinu etno Anna Krupinská so svojimi Obrazy dávno zaizbu,“ vraví vyšívanými obrusmi budnutých predKrupinská, ktorá nielen seba, ale i vnuč- kov autora Miroslava Benku a do ky príležitostne vyoblieka do staropazovského ľudového kroja. Krásne upravenou etno izbou, ako uviedla spolubesedníčka, „chránime naše kultúrne dedičstvo a zachovávame trvalú stopu po minulých a zašlých časoch našich predkov. A táto izba je práve svedectvom, ako žili naši predkovia v Starej Pazove“. Etno izba u Krupinskovcov je omaľovaná a zariadená Vzácna zbierka krojov niekdajším spôsobom a ponúa iných vecí ka na obdiv i množstvo starých fotografií a predmetov, ktoré sa kedysi používali v rodine. Okrem tvorby publikácie Viery Šipickej starého nábytku v izbe sa nachá- Z Pazovskej klenotnice – zápisy dza i vzácna zbierka krojov a iných o ručných prácach pazovských vecí. Anna dvere tejto izby s ra- žien.

Čaro slovenskej etno izby Anna Lešťanová

aby ich používala a nie aby jej stáli v skrini. Pri vyšívaní si sama vyberá vzorky z tkaných (preberaných) vecí a ľubovoľne kombinuje farby. A každá ručná práca zhotovená šikovnými rukami našej spolubesedníčky je teda svojráznym unikátnym dielom. V tejto známej pazovskej rodine

k človek naozaj niečo chce, dokáže čokoľvek. Výstižným príkladom na to je i Staropazovčanka Anna Krupinská, za dievoctva Havranová. Ručnými prácami a najčastejšie vyšívaním sa zaoberá vo voľnom čase, a to hlavne v zimnom období. Je usilovnou ženou, ktorá spolu s manželom Jánom obrába záhradu, vinohrad v neďalekých Slankamenských Vinohradoch, stará sa o údržbu veľkého domu v Ulici Janka Čmelíka. K tomu manželia Krupin- Súkromná slovenská etno izba v Starej Pazove skovci sú i tamojšími horlivými cirkevníkmi v prednej izbe vlastnia krásne a prítomní sú nielen na službách, upravenú slovenskú etno izbu. lež aj pri konaní rozličných nápo- O ňu sa stará práve Anna, hoci bez mocných prácach v staropazov- veľkej podpory a pomoci, ktorú skom cirkevnom zbore. má od manžela a dcéry Anny, by Anna Krupinská sa teší z každé- to určite nebolo také hodnotné, ho výsledku svojej ručnej práce, zaujímavé a pekné. Druhá dcéra lebo, ako hovorí, obrusy vyšíva, Mária Vojvodićová s rodinou žije

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bubububu-bum! Bububububu-bumbum! Juraj Bartoš

znamujem občanom, ktorí sa ma vypytovali, prečo nedostali Hlas ľudu číslo 18: preto, lebo nevyšlo. Mali sme a máme tu na návšteve pána Alzheimera, nuž sme vás vopred neoboznámili. Navyše v tejto Novej Zlatej Dobe (NZD) starneme rýchlejšie. Čo je viac než dobre. Čím rýchlejšie sa dožijeme dôchodku, tým skôr nám pán premiér... t. j. pán prezident... teda pán On zrazí 10 − 20 % z penzií. Z čoho zaraz budeme zdravší a temer mladší. Lebo si (však sme Pa3oti!) • ĽUDIA A UDALOSTI •

uvedomíme, že, hľa, prikladáme pod kotlík, v ktorom tichučkým varom vrie NZD. A enormne zvýšené (zá)platy. Keď vyššie platy sľúbil pán premiér Aleksandar Vučić, tak tie nabetón vyššie aj budú! Keby prípadne predsa neboli, nezúfame. Ako si kedysi kone zvykli na bitku, tak sme si (a dávno – aj pred érou AV – a dokonale) zvykli na prázdne sľuby. Natoľko, že sa nám ich spĺňanie už ani neľúbi. Ó, áno, mali sme aj 1. mája. Deň práce. V preklade: zopár nepracovných dní. Do ktorých ako lejak

do Belehradu na vode zapasovali podaktoré vyhlášky domácich eminentov. Tak pán Ivica Dačić vyhlásil, že jeho cieľom nie je stať sa premiérom. Jasne a zreteľne. Ako pán Vučić prednedávnom vyhlásil, že mu ani nenapadne kandidovať na funkciu prezidenta. A už mu prezidentské kreslo (do)terajšia hlava dŕžavy pán Tomislav Nikolić leští ostošesť. Znamenia, ktoré nestihol poudeľovať, tiež. Vraj predpredchádzajúcemu ambasádorovi Slovenska v Srbsku pánovi Igorovi Furdíkovi Ktosi Kdesi Akosi za dáketamdrobné Daňových

Poplatníkov Vojvodiny (DPV) zorganizoval Lov na jeleňa. Čo s tým? V zložitých situáciách sú najúčinnejšie najjednoduchšie riešenia. Prosím. Ak je to pravda, pán Furdík by mal konať recipročne. Nech pre DPV, ktorí húfne odchádzajú (za prácou a zárobkami prípadne i vedomosťami) na Slovensko, umožní trvalý bezplatný lov na bažanta, teda na Zlatého bažanta. Uch! Vážení, musíme končiť. Treba sa poponáhľať na ďalšiu tlačofku Hlavy Firmy Fpred Stojaci − pre TéVéPé! Méééé... Bumbumbumbumbumbum!

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Ľudia a udalosti

KONFIRMÁCIA V KULPÍNE v druhú nedeľu po Veľkej noci. Svoju krstnú zmluvu v kulpínskom evanjelickom chráme v nedeľu 30. apríla potvrdilo 17 konfirmandov. Tak ako aj doteraz, ku konfirmačnej slávnosti pristúpili budúci cirkevníci vo veku dvanásť rokov, teda žiaci 5. ročníka. Táto generácia konfirmandov bola menej početnejšia. Deväť dievčat a osem chlapcov na slávnostný čin pripravil a po úspešne splnených konfirmačných úkonoch do cirkevného zboru v Kulpíne začlenil Jaroslav Javorník, farár kulpínsky. Tradične sa po skončení slávnostného činu konfirmácie spoločne vyfotili noví členovia cirkevného zboru s pánom farárom a jeho manželkou, ako aj s učiteľmi žiakov konfirmandov zo základnej školy, prítomných na slávnosti v kostole a členmi cirkevnej správy. K. G. Foto: J. Čiep

V JUBILUJÚCOM ROKU PAMIATKY REFORMÁCIE AJ HLOŽIANSKY CIRKEVNÝ ZBOR prijal nových členov do svojich radov v tretiu nedeľu po Veľkej noci. V slovenskom evanjelickom zbore v Hložanoch svoju krstnú zmluvu v nedeľu 7. mája potvrdilo 15 konfirmandov. V miestnom evanjelickom kostole podľa dlhodobej tradície ku konfirmačnej slávnosti pristúpili žiaci 6. ročníka, teda deti vo veku po dvanástich rokoch a stali sa novými členmi cirkevného spoločenstva, čiže budúci cirkevníci. Túto generáciu konfirmandov tvorilo osem chlapcov a sedem dievčat. K obnoveniu krstnej zmluvy ich prichystal, a potom aj pred veľkým počtom prítomných, členov rodiny, krstných rodičov, príbuzných a ostatných cirkevníkov konfirmáciu detí v chráme konal hložiansky farár Jaroslav Kopčok. J. Č-p Foto: Ondrej Benka

FOTO  OKO

MLADOMANŽELIA VLASTISLAVA (RODENÁ OŽVÁTOVÁ) A JAROSLAV KOVÁČOVCI prišli na neobyčajnú a treba uznať originálnu ideu, ako vykročiť na spoločnú cestu životom. Po úradnom sobáši a uzavretí manželstva v kysáčskom kostole sa do reštaurácie, kde bolo svadobné veselie, prepravili kombajnom. Táto nevšedná atrakcia vyvolala veľký záujem Kysáčanov, ktorí vyšli do Gombárovej ulice, aby pozdravili mladomanželov. Svadobníci predvádzaní skúsenými starejšími Vladimírom Sabom a Michalom Ivičiakom sprevádzali novomanželský pár v svadobnom sprievode za kombajnom.

DETSKÝ JARMOK V PADINE. V nedeľu 7. mája poobede žiaci Základnej školy maršala Tita mali príležitosť vyskúšať si, ako je to byť predavačom na trhu. Nemožno si nevšimnúť, že tohto roku sa na Detskom jarmoku zúčastnilo menej predavačov ako minule. Na svoje pulty vyložili všeličo, ktosi predával hračky, iný zase miláčikov, ručné práce, aj svoje, aj maminkine, či iného blížneho, tiež koláčiky, ktoré buď urobili spolu s najbližšími, alebo ich urobili mamky, babky, sestry, tetky, či niekto iný. Predpokladáme, že cieľom takéhoto podujatia je priblížiť deťom kultúru obchodovania a vytvárať si vzťah k práci a pozitívnym citom z vlastného zárobku. Preto srdečne pozdravujeme rodičov, ktorí nepredávali v mene svojich detí, ale ponechali, aby si deti tú rolu samy vyskúšali, a zároveň boli pri nich a podporili ich, ak by im niečo bolo potrebné.

E. Š.

E. Ďurišová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STAVANIE MÁJA V KYSÁČI

Čoraz viac prítomných

V ZELENOM KÚTIKU V PETROVCI

V máji s májom

Elena Šranková

ž tretíkrát sa v Kysáči podobrali pripomenúť si starobylý ľudový zvyk – stavanie mája. Májové drevo najprv vyzdobili, a potom za pomoci mladých hasičov vystavali pred Slovenským národným domom. Organizáciu tejto udalosti, ktorá bola v nedeľu 30. apríla, v predvečer Sviatku práce, mali na starosti členovia KUS Vladimíra Mičátka. Prítomným, ktorých sa z roka na rok zoskupuje stále viac, sa prihovoril predseda Michal Francisty. Keďže je stavanie mája tam, kde je to tradícia, zvyčajne sprevádzané spe- Pri stavaní mája v Kysáči vom a tancom, aj v Kysáči si všetci spoločne zaspievali, tentoraz a vlani. Aj o tom, že po samotnom pieseň Na kysáčskom moste. Prí- čine stavania mája nasleduje zábava tomných, ktorí sa prišli pozrieť na pri paprikáši, slaných a sladkých zachovanie tohto zvyku, tentoraz pochúťkach, občerstvujúcich nábolo viac ako 40. Je to pekný počet, pojoch a káve. Táto časť podujatia ak vieme, že počas prvomájových nevystala ani tohto roku. Ináč stavanie mája je starobylý sviatkov mnohí odchádzajú do prírody, niekam cestujú alebo si dni zvyk, ktorý niekde pretrval, inde zas pracovného voľna zorganizovali nenie. Máj je niekoľko metrov vysoký jako inak. Mnohí sa zrejme o tomto strom, väčšinou smrek alebo breza, podujatí dozvedeli od tých, čo pri ktorý sa zvykne ozdobovať rôznymi stavaní mája boli prítomní predvlani stužkami či mašľami.

PRVOMÁJOVÉ SVIATKY V KOVAČICI A PADINE

Tohto roku menej výletníkov Anička Chalupová

viatok práce v súčasnosti už nemá také čaro, na aké si mnohí pamätajú z uplynulých čias. Dni voľna cez tohtoročné prvomájové sviatky mnohí občania Kovačice a Padiny strávili pri vykonávaní rôznych zameškaných domácich prác, akými sú kosenie trávy, vysá• ĽUDIA A UDALOSTI •

dzanie a úprava záhrady a pod., kým niektorí prvomájové sviatky strávili v prírode v družbe s príbuznými, priateľmi, známymi... Tradičnými miestami na zoskupenie výletníkov z Kovačice a okolia, ktorí majú radi dobrú zábavu, pijatiku a kuchárske maškrty, sú Kovačická hôrka a tzv. detské parky, ktoré sa nachádzajú na okraji dediny. Padinčania prvý

Takto sa darilo pri stavaní mája pri Zelenom kútiku v Petrovci Foto: z albumu Sejkešanov

Jaroslav Čiep

radícia stavania májov sa v Petrovci dlho rokov udržiavala. Iba v posledných rokoch akosi poľavuje. Kedysi tuná v priebehu roka bolo aj viac desiatok májov, ale s narastaním globalizácie aj tradičné úkony ustupujú a vytrácajú sa z povedomia Petrovčanov, prevažne tých mladších. Dodnes si tradíciu stavania májov udržiavajú v Dobrovoľnom hasičskom spolku, na nádvorí ktorého každý rok pravidelne „vyrastie“ máj. Sejky sú novšia štvrť dediny. Rozrástla sa smerom k Novému Sadu a akousi „hranicou“ im je svah kanála Dunaj – Tisa – Dunaj. Sejkešania si „ničiu pôdu“ poza stavebný rajón spoločnými silami skultivovali a upravili si tam svoj Zelený kútik, spolu aj s časťou

pre kompostovanie prírodných zvyškov. Tam sa susedovci z viacerých ulíc pravidelne kamarátia, v kútiku si posedia nielen v lete v chládku, ale napr. aj koncom decembra, keď sa spoločne lúčia s rokom priamo v prírode. Nechybíme, keď budeme tvrdiť, že je táto hŕstka zelených, ekologicky uvedomelých Sejkešanov v súčasnosti jednou z mála zdravých buniek petrovskej spoločnosti. Naposledy si začiatkom mája zmysleli vystavať máj. Čo si zaumienili, to aj spravili. Pri tom nechýbalo ani chlapov, aby ho zdvihli, ani detí, aby ho ozdobili, ani gazdiniek, aby ponúkali. Vospolok sa potom všetci potúžili aj chutným paprikášom. Veríme, že o nič menej veselo na Sejkoch nebude ani koncom mája, keď budú rozoberať májové drevo.

deň Sviatku práce strávili v areáli Poľovníckeho spolku Zajac, kde sa konala v poradí 13. tradičná súťaž vo varení kotlíkového guláša. Okrem toho v chládku stromov vo Višničkovej hôrke mnohí grilovali, kým tých mladších priláka- Všetko chutilo, ale mäso mladej kozľaciny bolo la zábava a jazda pre vychytených gurmánov nekaždodennou na ručne vyrobe- príležitosťou ných vozidlách. Chmúrne počasie počas týchto neďalekom Tamiši, ktorí v krásnej dvoch dní sviatku práce neubralo prírode oddychovali alebo rybárčili z dobrej nálady ani výletníkom pri pri rieke. 18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Ľudia a udalosti K NARODENINÁM NAJSTARŠIEMU PETROVČANOVI

99 krížikov Jána Gániho Jaroslav Čiep

ie je celkom každodennou udalosťou, keď niekto dožije 99 rokov, zvlášť keď je to chlap v Petrovci. Práve taká milá udalosť sa stala v stredu 3. mája na Ulici Sládkovičovej u Srnkovcov. V ten deň Petrovčan Ján Gáni prehodil cez svoj chrbát 99 krížikov a v kruhu rodiny, chvalabohu, ešte pri dobrom zdraví, si pochutil aj z torty, ktorú mu najbližší pri tej príležitosti prichystali. Ján Gáni sa narodil roku 1918 ako najmladší z troch bratov Gániovcov. Aj najstarší Pavel a stredný brat Tomáš sa tiež dožili vysokého veku. Obaja umreli 95-roční, čo svedčí o dobrom genetickom materiáli tejto rodiny. Ján Gáni celý život sedliačil. V máji 1938 sa zosobášil so Zuza-

nou, rodenou Pucovskou, z Petrovca. Spolu mali tri deti, avšak prvé dieťa im umrelo v útlom veku. Syn Ján narodený roku 1945 tiež nemal šťastie so zdravím, ale aj napriek chorobe si požil až do roku 2005. Najmladšou z tohto manželstva je dcéra Zuzana (1948), vydaná Srnková. Keď jej umrel manžel Ondrej roku 2008, k sebe do opatery si vzala svojho otca Jána, ktorý tiež ovdovel roku 2005. Aj v súčasnosti sa stará oň spolu s dcérou Milotkou, ako i s dcérou Vierkou Molnárovou, vydanou v Hložanoch. Na otázku, ako sa má jej otec v súčasnosti, Zuzana odpovedá: „Otec je dobrého zdravia, žije si aj bez liekov, iba po celý život je tak trochu nahluchlý, ale to mu vôbec neprekáža... Doteraz bol stále v nohách, ale v poslednom čase je na tom už trochu horšie.“

PRVÁ TOHTOROČNÁ BEZPLATNÁ AKCIA MERANIA HLADINY CUKRU V KRVI v Kovačici sa usporiadala v sobotu 6. mája. Až polovica diabetikov navštívi lekára príliš neskoro a tretina tej populácie o svojom ochorení ani netuší. Meranie hladiny cukru v krvi umožní odhaliť cukrovku skôr než skomplikuje zdravotný stav ešte viac. „Cukrovka sa v začiatočných štádiách nijako neprejavuje, ale práve preto je vhodné absolvovať meranie cukru v krvi,“ hovoria aktivisti Spoločnosti pre boj proti cukrovke Obce Kovačica, ktorí už nespočetnými úspešnými akciami na celom území Kovačickej obce poznačili trojročnú činnosť tohto združenia. Žiaľ, podnes pôsobiaceho pod holým nebom. Na sobotňajšom trhu sa mali možnosť vyšetriť aj tí, ktorí nemajú času ísť k lekárovi. V pravidelnej bezplatnej akcii merania hladiny cukru v krvi v čase od 8. do 12. hodiny sa zúčastnilo viac ako sto občanov a niektorým aj zistili zvýšenú hladinu glukózy. Ďalšia akcia sa už v druhej polovici mája uskutoční v Padine. Na snímke sú aktivisti SPBC Obce Kovačica v akcii: (zľava) Ján Mizerák (sedí), Vieroslava Stvorcová (stojí) a Nataša Benková (sedí). A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Poprosili sme Zuzanu, aby sa vyjadrila aj o povahe svojho staručkého otca. „Môžem povedať, že bol veľmi starostlivý a dobrý rodič a vedel sa venovať nám deťom. Povahou bol vždy žartovný a aj doteraz žije spokojným životom. Netrápi nás a aj v noci sme na pokoji. Jesť môže Najstarší živý Petrovčan Ján Gáni všetko a ani nič ho s tortou k narodeninám nebolí. Často nám Foto: Milota Srnková spomínal aj svojho otca Tomáša, ale matku Katarínu, Často pozerá aj von oknom na rodenú Triaškovú, vonkoncom ulicu a rozpoznáva okoloidúcich, nepamätá, lebo umrela, keď mal hoci rovesníkov už nemá. Pamäť len sedem mesiacov. Jeho otec mu vcelku ešte dobre slúži, po sa už potom neženil, nuž troch troche aj číta a pozerá televízny bratov Gániovcov vychovala ich program. Je rád, keď môže sedieť mamička,“ v skratke zhrnula ži- vo vozíku na ulici pred bránou vot svojho otca dcéra Zuzana a komunikovať. Avšak najviac sa poteší, keď sa na neho prídu Srnková. Tento najstarší Petrovčan, pozrieť pravnučky Irenka a Vierka 99-ročný Ján Gáni, je rád, keď Molnárové, toho času študentky mu niekto príde na návštevu. v Bratislave.

BEZPEČNEJŠIE DETSKÉ IHRISKO V KULPÍNE. Nedávno obnovený priestor v centre Kulpína určený deťom na zábavu a hranie koncom apríla dostal svoju ucelenú podobu. Okolo pestrého detského ihriska umiestneného v parku Stratimirovićovcov vystavali peknú rôznofarebnú ohradu. Práce malo na starosti Miestne spoločenstvo Kulpín a ohrádka bola postavená z prostriedkov zvyšných z minulého roka, keď MS financovalo výstavbu betónových chodníkov v dedine, zabezpečilo interaktívnu tabuľu pre základnú školu a televízny prijímač pre Predškolskú ustanovizeň Včielka v Kulpíne. Priestor detského ihriska každodenne navštevuje hŕba detí v sprievode starších a tiež tam chodievajú škôlkari so svojimi vychovávateľkami. Teraz po vystavaní ohrádky bude iste bezpečnejší pre všetky kulpínske ratolesti. K. G. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S DALIBOROM ŽIAKOM Z ĽUBY

Päťročný Sriemsky pamätník Danuška Berediová

o Veľkonočný pondelok združenie Sriemsky pamätník v Ľube organizovalo detský veľkonočný program, po ktorom nasledovala tanečná zábava. Toto mladé združenie, aj pôsobením, aj členmi, je slovenskou kultúrnou hybnou silou v tejto sriemskej dedinke. Po vydarenom detskom programe sme sa porozprávali s predsedom tohto združenia dvadsaťdvaročným Daliborom Žiakom. Dalibor, vaše združenie teraz má už päť rokov. Povedzte nám, ako ste prišli na ideu o založení... – Naše združenie občanov Sriemsky pamätník je registrované roku 2012, takže existujeme už päť rokov. Hlavným cieľom nám je, aby sme v Ľube zachovali všetko slovenské – jazyk, kroje, staré výšivky... Máme etno dom, v ktorom máme výstavu zozbieraných starých vecí

z Ľuby. Vlastne tak sa to aj začalo. Začal som zbierať staré veci. Keď už bolo toho dosť a nemal som už na to doma miesta, Ondrej Kmeťko, ktorý bol z Ľuby, ale žil v Šíde, nám dal jeho dom. Aby sme ho zriadili a urobili z neho etno dom. Po jeho smrti dom bol predaný a museli sme odtiaľ ísť. Potom sme dostali priestory v ľubskej základnej škole, kde sme presťahovali Dalibor Žiak našu výstavu. Teraz ste po prvýkrát organizovali kultúrny program a tanečnú zábavu? – Na začiatku sme spolupracovali s ľubským združením žien a organizovali rôzne programy a zábavy. Teraz sú aj ženy menej aktívne, takže sme sa rozhodli po-

kúsiť sa sami organizovať program. A keďže sme v Ľube dávno nemali tanečnú zábavu, spojili sme to k Veľkej noci. Toto je už druhá v poradí tanečná zábava. Našu výstavu v škole už boli vidieť aj hostia zo Slovensk a, Nemeck a, Holandska, a mali sme na návšteve aj žiakov šídskeho gymnázia. Aké sú vaše plány do budúcna? – Plány vždy máme, ale problémom sú financie. Prvé, čo sme si naplánovali, je vyriešiť situáciu v združení, lebo ja ešte nie som formálnym predsedom. Nemáme ešte otvorený ani účet združenia. Keď som ho zakladal, bol som ešte maloletý. Vtedy nám pomoc pri registrácii poskytla Novosadčan-

PROGRAM OSLÁV DŇA PETROVCA 19. – 21. mája 2017 Piatok 19. mája 10.00 – súťaže penzistov v šachu, šípkach a biliarde, Dom penzistov 18.00 – ľudová veselica – hudobná skupina Maks, nádvorie MS Petrovec 18.00 – Čaro štetca 6, otvorenie výstavy obrazov, Združenie petrovských výtvarných umelcov 18.30 – Dni filatelie Petrovca 6, otvorenie výstavy poštových známok, Knižnica Štefana Homolu 19.00 – V sedliackom dome, otvorenie výstavy, Spolok petrovských žien 20.00 – divadelné predstavenie, veľká sieň SVD 21.30 – súťaž o najlepšiu domácu pálenku, udeľovanie diplomov a ochutnávka, budova MS Petrovec 22.00 – Kabaretná rozprávka, Klub divadla VHV Sobota 20. mája 10.00 – 11.00 – Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, veľká sieň Zhromaždenia obce • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ústredný program na Námestí slobody 9.00 – 16.00 – stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení 10.00 – 24.00 – predaj svadobnej kapusty, predajná výstava tort, Spolok petrovských žien 10.00 – 16.00 – predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov, Park Mateja Čániho 10.00 – 12.00 – výtvarný tábor žiakov základných škôl z územia obce, Združenie petrovských výtvarných umelcov, Park Zuzky Medveďovej 12.30 – 15.00 – kultúrno-umelecký program xxx 10.00 – 16.00 – výstava vysielacej techniky a oslava 50 rokov pôsobenia klubu, Rádioklub Petrovec YU7AJM, Kultúrne stredisko 12.00 – 18.00 – súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu, súťaž o najlepšiu údenú klobásu, nádvorie Miestneho spoločenstva Petrovec 12.00 – ľudová veselica – hudobná

skupina bratia Struhárovci a Samuel Kováč, nádvorie Miestneho spoločenstva Petrovec 16.00 – módna prehliadka MiniMiss, Športovo-rekreačné stredisko Vrbara 18.00 – módna prehliadka Miss, Športovo-rekreačné stredisko Vrbara 18.00 – koncert komorného zboru Musica viva a hosťujúcich zborov, Slávnostná sieň GJK so žiackym domovom 19.00 – Grafika v Petrovci, otvorenie výstavy, Galéria Zuzky Medveďovej xxx 9.00 – 15.00 – futbalový turnaj kohútikov (ročník 2007), Športovo-rekreačné stredisko Vrbara 11.00 – VK Mladosť – Dolný Kubín: priateľský volejbalový zápas, športová hala ZŠ Jána Čajaka 11.00 – 16.00 – Zlatý kotlík: súťaž o najlepší králičí paprikáš, predaj paprikáša, Združenie drobnochovateľov (Ul. chmeľová 20) 15.00 – súťaž o najlepší lovecký

ka Magdaléna Vukovićová. Teraz máme dohodnuté s ňou, že to zmeníme, aby sa registrovalo na moje meno. Potom si otvoríme aj účet. Chceme sa začať uchádzať o prostriedky, lebo doteraz sme si ešte od nikoho nepýtali finančné prostriedky. Na začiatku sme sa financovali z dobrovoľných príspevkov na našich etnografických výstavách a z toho, čo sme si zarobili na prvej tanečnej zábave. Nemáte to ľahké... Podporujú vás aj ostatní členovia združenia a vôbec pomáhajú vám? – Žiaľ, na začiatku sme boli oveľa aktívnejší ako teraz, ale ani mne, ani iným členom záväzky nedovoľujú viac sa venovať združeniu. Už šesť rokov pracujem ako kuchár v šídskej reštaurácii. Ľubu mám rád, a najmä to, že tu žijem. Ak by som odtiaľto musel odísť, bolo by to pre mňa veľmi ťažké. Je mi ľúto aj Ľuby, aj Erdevíka, aj Bingule, že odtiaľto toľkí ľudia odchádzajú na Slovensko. Neviem to pochopiť. Hádam to tak musí byť. V združení naposledy máme 11 členov, niekoľkí pracujú a študujú v Novom Sade, ale 5 − 6 členov je aktívnejších a rozmýšľa o budúcnosti nášho združenia. paprikáš a ľudová veselica, Poľovnícky dom Lesík 17.00 – otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec, ŠK Mladosť, športová hala ZŠ Jána Čajaka Nedeľa 21. mája 9.00 – služby Božie k oslavám Dňa Petrovca, evanjelický chrám Boží 17.00 – služby Božie k oslavám Dňa Petrovca, baptistický chrám Boží xxx 8.00 – súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka v love rýb na plavák, kanál DTD pri rybárskej chate 8.00 – predajná výstava a burza drobných zvierat, Združenie drobnochovateľov 9.00 – súťaž v streľbe do hlinených terčov, Poľovnícky dom Lesík 11.00 – Združenie včelárov Včela: ukážka prác vo včelíne, Poľovnícky dom Lesík 10.00 – STK Mladosť: turnaj v stolnom tenise, Memoriál Jaroslava Báďonského, telocvičňa a športová hala ZŠ Jána Čajaka 11.00 – predaj rybacích špecialít, kanál DTD pri rybárskej chate 17.00 – FK Mladosť, futbalový zápas veteránov, Športovo-rekreačné stredisko Vrbara

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Organizačný výbor

Ľudia a udalosti PRESTÍŽNE EKOLOGICKÉ PODUJATIE: MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH VODY A ENERGETIKY RENEEXPO

Energia pre budúcnosť Oto Filip

že Srbsko do rastu energetickej účinnosti vyše päťdesiatich verejných objektov vložilo desať miliónov eur, z čoho je najväčšia časť prostriedkov nenávratná. Zdôraznil tiež, že sa vďaka Stredisku pre energetickú účinnosť pri Strojníckej fakulte v Belehrade vyškolilo štyridsať manažérov pre uvedenú oblasť v lokálnych spoločenstvách, ako aj dvadsať

den Dool. Zmienil sa o možnostiach ribližne mesiac po 22. marci, environmentálnej Svetovom dni vody, a tri dni spolupráce dvoch po 22. apríli, Dni Zeme v nokrajín, o trende vobelehradskom Beleexpocentre nahradenia fosílsa konalo jedno z najvýznamnejnych zdrojov obších environmentálnych podujatí noviteľnými, ako v tejto časti Európy: RENEEXPO aj o niektorých Water&Energy Western Balkans holandských skú2017. Počas troch dní, od 25. do senostiach v boji Stánok partnerskej krajiny Holandska 27. apríla, celkovo zoskupil s vodou, teda približne dve tisíce účastníkov o získanie každej stopy obrá- Ďalšie tri roky by ročne mala do z dvadsiatich krajín, taktiež bateľnej pôdy. Prejav mal aj rôznych ekologických a energestovky účastníkov na desiatveľvyslanec Maďarska v Srb- tických projektov investovať po kach tematických dielní. Posku Atilla Pinter. Susedný štát stovky miliónov eur. zoruhodná bola aj výstavná Počas rokov uplynulých a v roku v oblasti ochrany životného časť veľtrhu. Na nej si účinkuprostredia investoval v roku tomto RENEEXPO ako veľký mejúce spoločnosti na stánkoch 2015 takmer 600 miliónov dzinárodný veľtrh, zahrňujúci pre návštevníkov, odborníkov eur. Takmer polovica z toho, desiatky konferencií zaoberajúcich a prípadných podnikateľských alebo 48 percent, sa strovilo sa tematikou obnoviteľných zdropartnerov prichystali rôzne na prečisťovanie odpadových jov energie, ochranou životného zariadenia, ukážky malých vôd, 17 percent na ochranu prostredia, vodou a inováciami vodných turbín, modely začistoty vzduchu a 7 percent v uvedených oblastiach, tak isto riadení spotrebujúcich bio- Veľtrh otvoril minister Aleksandar Antić na spracovanie odpadov. Vyše stovky prezentácií regionálnych masu, vozidlá na elektrický polovice, alebo 53 percent projektov a stretnutí odborníkov pohon, malé komunálne nákladné odborníkov pre priemysel. V Srb- investícií Maďarsko zrealizovalo sa stal uznávanou platformou na autá... Trend je jasný: efektívna sku v súčasnosti pôsobí približne vďaka finančnej podpore Európ- rokovania mnohých zainteresovaspotreba energie a prínos k ochra- desať zariadení na biomasu. Mi- skej únie. V prípade 34 percent ných o energetike a problematine životného prostredia. nister skonštatoval, že nemecká Otvárajúc podujatie minister vláda zabezpečila dvadsaťdva baníctva a energetiky Aleksandar a vláda Švajčiarska päť miliónov Antić sa sústredil na tohtoroč- eur na podporu projektov, ktorými

Pri komunálnom nákladnom aute na elektrický pohon

Zariadenie na biomasu

né energetické priority, vrátane možnosti dopracovať sa k lepšej energetickej účinnosti. Hovoril, samozrejme, aj o záväzku dosiahnuť do roku 2020 27 percent energie z obnoviteľných zdrojov v celkovej energetickej spotrebe. Podotkol,

www.hl.rs

by sa v lokálnych samosprávach doterajšie fosílne palivá vystriedali biomasou. V mene partnerskej krajiny podujatia − Holandska na slávnostnom otvorení hovoril aj veľvyslanec tejto krajiny v Srbsku Henk van

Informačno-politický týždenník

sumy šlo o vlastné prostriedky, väčšinou lokálnych samospráv, kým sa o 13 percent prameňov postaral štát. Podľa vedúcej regionálneho predstaviteľstva pre západný Balkán Európskej investičnej banky Dubravky Negreovej táto inštitúcia plánuje naďalej podporovať projekty v oblasti ochrany životného prostredia, s dôrazom na prečisťovanie vôd.

ke vôd. Nie je to náhoda. Tieto dve oblasti vážne hýbu svetom a potreby po nich stúpajú priam neuveriteľnou rýchlosťou. Keďže je ich, hlavne pre zamorené okolie, vlastne stále menej, bude treba ozaj dosť tak prostriedkov, ako aj vedomostí, zručností i úsilia vyriešiť túto rovnicu tak, aby sa spokojnejšie dali očakávať dni budúce. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Piata Biblická olympiáda

Úvodné zoskupenie účinkujúcich na Biblickej olympiáde v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia

Jaroslav Čiep

iblická olympiáda je súťaž žiakov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským z predmetu náboženská výchova. Ide už o piaty ročník tejto súťaže u Slovákov žijúcich v Srbsku, ktorý v sobotu 6. mája prebiehal na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. – Začalo sa to pred piatimi rokmi v Hložanoch, keď sa uskutočnila prvá Biblická olympiáda u nás. Pokračovali sme potom v Starej Pazove, Selenči, Aradáči a teraz v Petrovci, – povedala nám na úvod v mene organizátorov farárka Jasmina Kotasová-Medveďová a pokračovala slovami: – V

gógovia z trinástich prostredí: z Kysáča, Starej Pazovy, vrátane Slankamenských Vinohradov, Aradáča, Selenče, Lalite, Pivnice, Kulpína, Hložian, Šídu, Silbaša, Nového Sadu, Suseku a domáci Petrovčania. Po príchode účastníkov do Slávnostnej siene Najúspešnejší gymnazisti zo Starej Pazovy gymnázia privítali Väčšina účinkujúcich sú žiaci vyš- ich farári Jasmina Kotasová-Medších ročníkov základnej školy, ale veďová a Jaroslav Kopčok a riadimáme aj troch z prvého stupňa a jedenástich žiakov stredných škôl. Témou tohtoročnej Biblickej olympiády je starozmluvná posta-

v jednotlivých triedach účinkujúci potom riešili prichystané testy. V pokračovaní sústredenia nasledovalo aj kamarátenie, obchôdzka znamenitostí Petrovca, kostolov a Galérie Zuzky Medveďovej, tiež kultúrno-umelecký program. Keď organizačný tím vyhodnotil testy, vyhlásili aj najúspešnejších a podelili odmeny. Farár Kopčok vyzdvihol, že sa na olympiádu dostali iba tí najlepší z najlepších, a prečítal aj poradie obsadených miest v jednotlivých vekových kategóriách. V najstaršej skupine stredoškolákov najúspešnejší boli: Martin Lomen, Boris Gašpar a Xénia Gašparová, všetci zo Starej Pazovy. Spomedzi olympionikov siedmych a ôsmych ročníkov, skupiny, ktorá bola najpočetnejšia, najviac bodov zozbierali Teodora Šimoniová zo Selenče, Ivona Marčoková z Hložian a Valentína Imreková z Pivnice. Spomedzi piatakov a šiestakov najúspešnejší boli Vladimír Gabriel Lovás z Aradáča, Dário Gages, tiež z Aradáča, a Mária Anna Kukučková zo Suseku. Najmladší účastníci, žiaci prvého stupňa základnej školy, tretiaci a štvrtáci, diplomy získali takýmto poradím. Prvá bola Isidora Šimoniová zo Selenče, druha Lea Blatnická z Pivnice a tretia Elena Burdová z Krčedinu. Najúspešnejší žiaci druhého stupňa základných škôl získali

Pán farár J. Kopčok vyhlásil, že Teodora Šimoniová zo Selenče (vpravo) jediná v súťaži získala maximálny počet bodov

Súťaž zorganizovali v troch skupinách v učebniach slovenčiny Petrovci súťažilo 52 žiakov, ktorí navštevujú hodiny náboženskej výchovy v našej cirkvi, ale sú tu aj z iných cirkví, ktorí navštevujú hodiny evanjelického náboženstva v základných a stredných školách. • ĽUDIA A UDALOSTI •

va prorok Eliáš, ktorý je opísaný v 1. a 2. Knihe kráľov. Ide prevažne o vedomostnú olympiádu. Motiváciou je, aby deti študovali Písmo sväté, aby sa v ňom vzdelávali. Do Petrovca pricestovali žiaci a ich peda-

teľka gymnázia Anna Medveďová. Nasledoval kratší program, vrátane symbolického pálenia olympijskej fakle. Primeranými slovami a piesňou sa predstavili žiačky petrovského gymnázia, skladbou na klavíri Vladimír Zima a ďalšou piesňou aj dychový orchester petrovského evanjelického cirkevného zboru. Po vysvetlení pravidiel súťaže žiakov zadelili do skupín. Rozdelení

možnosť bezplatného pobytu na kempe Detskej misie v Srbsku, v Mrčajevciach. Vzhľadom na výsledky účastníkov na tohtoročnej Biblickej olympiáde, nasledujúca, šiesta v poradí, sa uskutoční o rok v pivnickej základnej škole. Na záver podujatia si preto žiaci tejto školy symbolickú olympijskú fakľu odniesli do svojej školy.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Ľudia a udalosti SRIEMSKE KARLOVCE MEDZI VČERAJŠKOM A DNEŠKOM (5)

V Múzeu včelárstva Oto Filip

ktoré sú súčasťou programu Nový Sad – Európska metropola kultúry 2021, dohodnuté sú i niektoré konkrétne projekty, vzťahujúce sa napríklad i na komunálnu infraštruktúru, ktoré

zase naskytne príležitosť prísť sem. A vidieť ozaj je čo. Napríklad jedinečné exponáty, zväčša z 19. storočia, svedčiace o púti včelárstva, tiež početné diplomy a ocenenia včelárov a medu z rôznych súťaží a veľtrhov, rôzne vyznamenania, včelárske náradia, dobové fotografie a svedectvá. Sú tam i staré pletené koše, vyro- Obrovský gaštan pri vchode na bené z viniča a zalepené pozemok Živanovićovcov blatom, rôzne praktické, zakladateľom prvej Katedry pre no i umelecké diela. Napríklad úľ v podobe kos- včelárstvo, na ktorej pôsobil vyše tola z roku 1880, ktorý celé štvrťstoročia a kde vychoval na roky kedysi skrášľoval včelín stovky odborníkov. Nie náhodou Jovana Živanovića (1841 – si zaslúžil pomenovanie otec 1916), profesora karlovského racionálneho včelárstva u nás. gymnázia a nevšednej osobnos- Za to, že jednému z najstarších

oci sú mestom historickým a krásnym, návštevníkov Sriemskych Karloviec je oveľa menej než si to títo skutočne zaslúžia. Dokonca ani mnohí Novosadčania nechodia sem pozrieť sa, prípadne na turistické túry do nich, aj keď sú ozaj blízko, len niekoľko kilometrov vzdialené od pokrajinskej metropoly. Výnimkou z tohto celkového obrazu, ktorú V starodávnom štýle v každom prípade treba podporiť, je účelový budú spoločne financované. príchod historického vlaku Ro- Spolubesedníci sa tiež zhodli, že mantika, premávajúceho občas by status mesta, ktorý by Sriemna relácii Belehrad – Sriemske ske Karlovce mohli získať, bol v súlade s ich reálnou pozíciou Karlovce i späť. Nie je to však jediný krok k ná- významného strediska tradície prave pomerov. Na sklonku aprí- a kultúry srbského národa. Historické budovy a domy, krála predseda pokrajinskej vlády su nevšedných ulíc Igor Mirović a objektov, skvelú a p re d s e d a polohu a prírodu na Obce Sriemske okolí, gymnázium, Karlovce Nebermet a kugloff... nad MilenkoVšetko to možno vić si v Novom vidieť pri prechádzSade posvietili ke mestečkom pri na možnosti Svedectvá o začiatkoch včelárstva u nás Dunaji. Aj početné spolupráce vinárne, no i múzeá. pri obnovení, hospodárskych odvetví poloPovedzme Múprezentovaní žil moderné vedecké základy zeum zápaliek. a promovaní a mnohým včelárom odhalil Najslávnejšie Sriemskych tajomstvá vzniku ozaj kvalitnéa najznámejKarloviec ako Ďalšia z karlovských ho medu. Do rodinného domu šie z nich je dôležitého kul- príznačností v Ulici mitropolita Stratimirovića však Múzeum túrno-historic86/b v Sriemskych Karlovciach sa kého a duchovného strediska včelárstva rodiny Živanoteda ozaj oplatí zavítať. Aj kvôli srbského národa. Podporená je vićovcov, ktoré na budúci viacerým miestnostiam múzea iniciatíva tejto sriemskej obce rok oslávi pol storočia exisa obsahu v nich, aj kvôli inému k opätovnému založeniu Výboru tencie. Je názornou učebpríbehu – tomu o víne, alebo aj pre obnovenie a rozvoj Sriem- ňou, metaforicky povedané kvôli obrovskému skvostnému a skych Karloviec, telesa, v zložení až učebnicou vývoja vče- Pokračuje v rodinnej tradícii: chránenému divému gaštanu, už ktorého by boli predstavitelia lárstva v tejto oblasti alebo Borivoje Živanović v predajni medu pri vchode do dvora symbolizuvlády Srbska, pokrajinskej vlády, vôbec vo Vojvodine. Škoda a vína obce Sriemske Karlovce, ako i len, že jeho návšteva zapadla až ti. O včelárstve a jeho technológii júcemu, že si prírodu vždy treba viacerí poprední občania mesta. na samotný záver pobytu, do sa učil u najznámejších nemec- vážiť. V akejkoľvek podobe je. Ako sa v oznámení zo stretnutia chvíľ, keď sa návštevníci poná- kých odborníkov vtedajšej doby, (V budúcom čísle: uvádza, v záujme rýchlejšieho hľajú späť, nevedomí si toho, čo aby ich časom sám dostal až Špecifiká a skúsenosti) rozvoja Sriemskych Karloviec, vlastne prepásli, alebo kedy sa im k dokonalosti. Veď bol (spolu)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 6. – 13. mája 2017 Číslo

9 /1939

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena sóje naďalej rastie Ľ. Sýkorová

krátený pracovný týždeň hneď na začiatku mája sa prejavil aj pri obchodovaní na Produkčnej burze 84. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY v Novom Sade. V dňoch 3. − 5. mája 2017 VEĽTRH V NOVOM SADE bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat nižší o 68,30 %. Finančný obrat bol nižší až o 72,43 %. Okrem kratšieho týždňa na slabé obchodovanie vplývali aj nižšie ceny obilnín. Na novosadskej burze sa v uvedenom období obchodovalo iba s kukuricou a so sójou. Umelo sušená kukurica (s bezplatným skladovaním do konca mája) sa predávala po 16,80 din./ Ľubica Sýkorová kg (18,48 s DPH). Cena kukurice so 14,5-percentnou vlhkosťou sa poPresne po roku sa opäť otvárajú brány Novosadského výstaviska, ktoré sa na sedem dní hybovala od 16,60 do 16,70 din./kg stane miestom mnohých stretnutí odborníkov, podnikateľov, hostí z mnohých krajín sveta (od 18,26 do 18,37 din./kg s DPH). a, samozrejme, poľnohospodárskych výrobcov. K pádu ceny určite prispel slabší dopyt a nižšie vývozné ceny tejto ohtoročný, v poradí 84. čo je takmer 60 000 m2. Tohtoročný veľtrh by mali poľnohospodárskej komodity. Medzinárodný poľnohosV rámci dobytkárskej výstavy navštíviť aj poľnohospodári a Úplne odlišná situácia bola podársky veľtrh sa koná si návštevníci budú môcť pozrieť predovšetkým pestovatelia ovona trhu so sójou. Jej cena v dňoch 13. − 19. mája. Toto viac ako 1 500 živých exponátov. cia a zeleniny, ktorí chcú využiť stále rastie, jeden kilogram významné podujatie už roky Po prvý raz bude organizovaná stimulačné opatrenia Ministersa predával po 51,20 din./ predstavuje pevné zázemie pre Aukcia najkvalitnejšieho dobytka z stva poľnohospodárstva na kúpu kg (56,32 din./kg s DPH), úspešnú komunikáciu odborníkov domáceho chovu, s cieľom rozvoja poľnohospodárskej mechanizáčo je zároveň jej najz oblasti agráru a poľnohospodá- dobytkárstva a organizácie trhu. cie. Tu môžu vybaviť potrebné vyššia cena od seprov, prispieva k rozvoju domáceAni v tomto roku nebude chýbať faktúry, a tak do 19. mája odotembra 2014. ○ ho poľnohospodárstva a prináša výstava organických výrobkov a vzdať potrebnú dokumentáciu Novosadský aj zážitok pre širokú verejnosť. výrobkov s označením geografic- ohľadom súbehu na subven- poľnohospoMedzinárodný poľnohospo- kého pôvodu, ktorú podporuje cované úvery. Aj Ministerstvo dársky veľtrh dársky veľtrh v Novom Sade Ministerstvo poľnohospodárstva poľnohospodárstva na svojom zaraďuje medzi patrí medzi najvýznamnejšie a ochrany životného prostredia. stánku bude poskytovať všetky päť najvýznamnejpodujatia v oblasti agráru v tejto O organické poľnohospodárstvo potrebné informácie týkajúce sa ších poľnohospodárčasti Európy. Túto skutočnosť záujem rastie. Pri porovnaní s aj opatrení na podporu mladých skych veľtrhov v Európe. potvrdzuje čoraz väčší záujem rokom 2015 vývoz organických poľnohospodárov, dodatočné Opäť budú organizované informácie o nenávratných pô- kolektívne výstavy z desiatich vystavovateľov zúčastniť sa no- výrobkov je dnes o 60 % väčší. vosadského veľtrhu. V porovnaní Partnerskou krajinou je Bosna a žičkách na rôzne účely. krajín sveta: z Rakúska, Boss rokom minulým v tomto roku je Hercegovina, ktorá v Hale 1 predNa novosadskom veľtrhu sa ny a Hercegoviny, z Talianska, zakúpených o desať percent viac staví 30 firiem a spoločností, ktoré návštevníkom predstaví takmer Holandska, Maďarska, Turecka, zatvoreného priestoru a o 5 % viac budú prezentovať predovšetkým 1 500 vystavovateľov zo šesť- Česka, Číny, Izraela a Španielska. výstavnej plochy na otvorenom, potravinárske výrobky. desiatich krajín sveta, čím sa ○

Prezentácia moderného poľnohospodárstva

Z obsahu Ozaj kvalitná ponuka

Chladný máj, pre ovocie raj Str. 2

Do vášho receptára Str. 6

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOHOSPODÁRSKA TECHNIKA NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU

Ozaj kvalitná ponuka Oto Filip

ovosadský veľtrh by iste nebol tým, čím je, nebyť neustáleho sledovania súčasných trendov. Zvlášť to platí pre poľnohospodárske stroje, ktorých kvalita a výkonnosť neustále stúpa. A ktorých jednou z popredných úloh je uľahčiť pôdohospodárom prácu a život. Na 84. Medzinárodnom poľ-

Holland, Holmer, Massey Ferguson, Belarus, Mahindra, CLAAS, YTO, Zetor, Kubota, Tumosan... – Výstava poľnohospodárskej mechanizácie je jedným z kľúčových obsahov veľtrhu. V tomto roku ju organizujeme spolu s Podnikateľským združením dovozcov a vývozcov poľnohospodárskej mechanizácie, ktoré zoskupuje osemnásť spoločností. Ponuka traktorov, kombajnov a iných

Z konferencie o tom, čo ako sa dostať k novým strojom

nohospodárskom veľtrhu, ktorý dnes dokorán otvoril brány vystavovateľom a návštevníkom, práve poľnohospodárska mechanizácia zaujíma najdôležitejšiu časť výstavných priestorov. Ukážkou

Pre každého čosi

starostlivosti o ňu je i údaj, že v tomto máji obsadila až o desať percent viac priestoru ako pred rokom. Aj ten, že návštevníci majú možnosť pozrieť si viac než sto popredných svetových značiek rozmanitých, často viacúčelových poľnohospodárskych strojov. Ide o výrobky značky John Deere, New

strojov je teda na mimoriadne vysokej úrovni. Definitívne to, čo vystavujeme, zaberá viac než päťdesiat percent otvorených veľtrhových priestorov. Sú tam stroje, ktoré sú vystavované na prestížnych svetových veľtrhoch, čo znamená, že je ponuka ozaj kvalitná a pestrá, – vyzdvihuje výkonný riaditeľ pre veľtrhovú činnosť Boris Nadlukač. O ponuke členských spoločností Podnikateľského združenia dovozcov a vývozcov poľnohospodárskej mechanizácie, ako aj firiem prichádzajúcich z Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Slovinska, Turecka a hostiteľského Srbska, generálny tajomník združenia Đorđe Mišković vraví: – Na tomto veľtrhu naše združenie má k dispozícii viac ako dvadsaťdvatisíc štvorcových metrov výstavných priestorov.

traktory. Uzavriem tým, že aj na tomto veľtrhu, ktorý potrvá do 19. mája, každý aj v oblasti mechanizácie objaví čosi pre seba. Keď ide o financovanie, Mišković podčiarkuje, že okrem štátnych subvencií záujemcovia môžu počítať aj s niektorými zľavami, s lízingom a ponukami viacerých vystavujúcich spoločností, ktoré svetlo sveta uzreli

Je to dobrý znak, signál skutočnosti, že sa čosi na trhu predsa deje, že si možno všimnúť isté napredovanie poľnohospodárstva v Srbsku. Návštevníci, ktorí sledujú najnovšie trendy vo výrobe strojov, majú možnosť pozrieť si aj exponáty odmenené na rôznych doterajších známych svetových veľtrhoch, taktiež niektoré novinky, ktoré len budú prezentované a promované. Ak by som mal povedať, čo je súčasným trendom vo sfére pôdohospodárskej techniky, tak je to čoraz väčšie uplatnenie informačných systémov a snaha Zo stánku John Deere vyťažiť maximum z moderného poľnohospodárskeho práve k veľtrhu. Podstatné je stroja. Výsledkom je takzvaná zabezpečiť si na základe prajných precízna, či skôr precízne ria- podmienok nové stroje a vybadená rastlinná výroba. To sa na venia. Už aj preto, že sú tie staré, našom trhu prejavuje zvýšeným po mnohých rokoch používania, predajom sejačiek najnovšej ge- skutočne opotrebované. nerácie. V nich sa elektronickou Tí iní, s vreckami hlbšími a najcestou, okrem štandardných hlbšími, sa iste budú pozerať aj parametrov, reguluje i celý rad na exponáty najdrahšie, ktorých iných nastavení a potrieb. Má cena sa rovná cenám niekoľkých

Ponuka menších strojov

to nemalý význam. Totiž jasné je, že poľnohospodár nemôže výrazne vplývať na rôzne ceny týkajúce sa vkladov, alebo na trhové pohyby. Ale, na strane druhej, môže výrazne vplývať na zníženie vlastných nákladov, čo mu umožní lepší zisk. Pre menšie poľnohospodárske gazdovstvá, ako aj pre tých, čo nemajú potrebu po strojoch najnovšej generácie, sú k dispozícii tzv. nízkorozpočtové stroje, hlavne

bytov v Novom Sade. Najdrahším exponátom je pravdepodobne kombajn na vyberanie cukrovej repy Holmer T 4, vystavovaný spoločnosťou Almex. Jeho cena je 600 000 eur, a to bez DPH. Jeden z najdrahších traktorov je na stánku Inter-Agraru: Fendt 1050, ktorého cena, vrátane DPH, je 432 000 eur. Nuž čo, za extra kvalitu sa aj extra platí. Samozrejme, za toho nevyhnutného predpokladu, že sa na ňu aj má... ○

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

ZO SELENČSKÉHO OKRÚHLEHO STOLA O PESTOVANÍ ALTERNATÍVNYCH PLODÍN (2)

Produkty a skúsenosti Oto Filip

A uplynú ešte mnohé roky, kým sa trh ohľadne nej nezasýti. odobne ako aj v živote či Žiaľ, u nás v tejto chvíli nemáme pracovnom pôsobení, aj nejaké veľké spracovateľské v poľnohospodárstve je po- kapacity. Zvlášť to platí o sprakrok nepredstaviteľný bez skúma- covaní vlákna, keďže konopárne nia a skúšania nových výrobných, už takých tridsať alebo štyridsať predajných a iných možností. rokov neexistujú. To znamená, Cesta k nim je zväčša zložitá, že sa konope takmer výlučne inokedy a zriedkapestujú kvôli zrnu vejšie môže zase alebo ako olejnibyť i jednoduchá, na, čiže z konopy no najpodstatnejšie sa dostáva olej, je zaužívané meniť. ktorý tiež má svoj Čiže z toho, čím sa trh. Okrem toho disponuje a čo sa jej výlisky sa sušia má – vyťažiť všetko, a robí sa konopná čo sa dá. Platí to múka. Možno poveaj o alternatívnych dať, že sa aj zo zrna plodinách, zelenidá robiť množstvo nách, organickej výrobkov. výrobe. – Mnohé pohyby Dr. Vladimír Sýkora – Známe je, že je diktuje teda a v prpriemyselná konopa základom vom rade trh... tisícov produktov. Čím je to – V prípade konopy jednoznačdané? – zaujímame sa u vedúceho ne. To, čo je zaujímavé, je, že sa Oddelenia alternatívnych kultúr sušením jej listu a kvetu dostáva a organickej výroby novosadské- napríklad jedna z významných ho Inštitútu pre rastlinnú výrobu surovín priemyslu farmaceua zeleninárstvo Dr. Vladimíra tického alebo kozmetického. Sýkoru. Je to relatívne lukratívny biznis – V prvom rade skutočnosťou, v tomto momente. Konopa u že sa kompletná rastlina, od nás tiež patrí do alternatívneho koreňa až po zrno dá spracovať. spôsobu pestovania, keďže ešte Konopa je skutočne svetový hit. stále nemáme tie drahé kombajPravidelne k nám do inštitútu ny, ktorých cena sa pohybuje niekoľkokrát za mesiac chodia okolo dvestotisíc eur. U nás sa

Stoh konopy v okolí Selenče

napríklad aj ľudia zo zahraničia zaujímajúci sa o možnosti jej využívania na medicínske účely, hlavne pri liečbe ťažkých ochorení. No do toho ja nemôžem zachádzať, keďže nejde o môj odbor. Nie je to teda naša parketa. Uvádzam to len na ilustráciu skutočnosti, aký je obrovský záujem o ňu, aj o aký extra veľký biznis ide. Konopa je naozaj kráľovnou rastlín.

ešte stále robí všetko viac-menej ručne. Keď konopa kvitne, strihajú sa vrchy, osušia sa, strihajú sa listy... Cena i za takéto výrobky je veľmi slušná. Keď ide o steblo, počas obdobia, keď sa uvedená plodina u nás nepestovala, technológia natoľko napredovala, že nám tie niekdajšie močidlá už nebudú potrebné. Všetko sa totiž robí strojmi, na linke, ktorá

sa volá dekortikátor. Ten zdoláva všetky potrebné operácie naraz: aj spracuje steblo, aj sa postará o pazderie, aj prečeše vlákno. Dostáva sa krátke vlákno podobné vlne, ktorá sa používa napr. na izolačné účely. Dlhé vlákno sa uplatňuje v textilnom priemysle. To pazderie sa v najväčšej miere používa v stavebníctve, vyrábajú sa z neho dosky alebo platne. Ďalšou možnosťou je konopný betón, ktorý má výborné, najmä izolačné vlastnosti. To je len

náška, prípadne vyhlásenie o nej. A nasledujú ďalšie, napríklad pre vysielanie Vedomosti – bohatstvo. – Okrem priemyselnej konopy možno aj miscantus alebo chmeľ považovať za alternatívne rastliny? – Uvažovalo sa aj o miscante, ale z toho ešte určitý čas, vzhľadom na podmienky a možnosti, nebude nič. O chmeli sa síce veľa rozpráva, kamkoľvek sa zjavíme, no podstatou je, že už niet chmeľníc. A dostať sa k týmto alebo k hektáru chmeľu, na to treba mať financie, treba investovať okolo päťdesiattisíc eur. A dnes len málokto môže takúto sumu zainvestovať, aj keby bol po ňom dopyt. Nadnárodné spoločnosti

Konopa siata (foto: Ľ. S.)

niekoľko výrobkov. Ich rozpätie, obrazne povedané, siaha od čokolády po pivo alebo od zástav po topánky. – Okrem problémov so spracovaním sú tu aj niektoré iné, limitujúce činitele, súvisiace s konopou? – V celosvetovom meradle nie je napríklad dostatok osiva konopy. Dané je to i tým, že je výroba konopného osiva trochu náročnejšia. Na našej listine je okrem našej domácej odrody aj ďalšia, francúzska, no stadiaľ si možno zadovážiť osiva len toľko, koľko sa reálne dá. A osiva nie je takmer dosť ani pre náš trh. My každoročne zväčšujeme plochy, no predsa sme limitovaní elitným osivom, ktoré je predpokladom prvej a druhej reprodukcie. Koľko ho máme, toľko možno siať. Na nás je, aby sme aj tie množstvá zväčšovali. My v poľnohospodárstve v porovnaní s laboratórnymi výskumami máme tú nevýhodu, že u nás výrobný cyklus trvá celý jeden rok. Istým dokladom záujmu o konopu je i to, že mi je to tohto týždňa až tretí rozhovor, pred-

III

vyrábajúce pivo, ktoré sú u nás, majú svoj chmeľ. Ten podľa kvality nie je o nič lepší, než je náš báčsky, ktorý sme už tu mali, prípadne by sme ho mohli pestovať. Zdá sa mi však, že sa pri predaji pivovarov robili zlé dohody. Tabakový priemysel sa správal inak. Pri predaji jednou z podmienok bolo, že najmenej tridsať percent suroviny, ktorá sa spracúva v Srbsku, musí byť domáceho pôvodu. Je síce pravda, že okrem veľkovýrobcov piva u nás už máme aj pomerne slušný počet malých pivovarov, no treba mať na zreteli najmä skutočnosť a reálne pomery. Čo taký malý pivovar stroví, keď priemerná úroda z jedného hektára chmeľu je postačujúca na výrobu až dvoch miliónov litrov piva? Chmeľ má svoju cenu, no nemá trh. A jeho pestovanie si vyžaduje ozaj veľké investície. Keďže s úrodou možno počítať len na tretí rok, je jasné, aké by boli a kam by speli výpočty súvisiace s ním... ○ (V budúcom čísle: Otvárať dvere spolupráce)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia nadzemných častí vzchádzajúcich rastlín cukrovej repy Ing. Ján Tancik, PhD.

Na jar ešte počas klíčenia a následne aj po vzídení cukrovej repy škodcovia predstavujú pre túto kultúru mimoriadne nebezpečenstvo. Ak sa upustí od opatrení proti týmto škodcom, alebo sa tieto opatrenia vykonajú nekvalitne a príliš neskoro, škodcovia môžu úplne zničiť mladý porast. Vtedy nám nič iné nezostáva, len preorať zničený porast a znovu zasiať buď cukrovú repu alebo niektorú inú kultúru. Preto je potrebné v tomto období cukrovej repe venovať mimoriadnu pozornosť a každodenne kontrolovať mladé porasty. Medzi najvýznamnejších škodcov nadzemných častí vzchádzajúcich rastlín cukrovej repy patrí atomária repová (Atomaria linearis), skočka repová (Chetochnema tibialis), ryhovec repový (Bothynoderes punctiventris) a dlhánik kukuričný (Tanymecus dilaticollis).

ATOMÁRIA REPOVÁ Deštrukčným štádiom je imágo, larva zapríčiňuje bezvýznamné škody. Počas suchého a teplého počasia poškodzujú podzemné časti rastlín a pri vlažnom a chladnom počasí nadzemné časti. Imágo napáda klíčiacu mladú rastlinu, korienky, podzemnú a nadzemnú časť hypokotylu, niekedy aj list. Na týchto častiach imágo vyžiera drobné jamky rôznej hĺbky od povrchových až po veľmi hlboké jamky. Na podzemných častiach vyhrýza okrúhle požerky veľkosti do 1 mm a na jednej rastline môže byť 10 až 13 takýchto požerkov. Napadnutá klíčiaca rastlina môže uhynúť skôr, než sa zjaví na povrchu pôdy. Často sú požerky hypokotylu také hlboké, že je takmer úplne prehryznutý. Pletivá okolo poškodených častí hnednú a neskoršie černejú. Napadnuté rastliny zostávajú nažive, kým je vlhká pôda, pri teplom a suchom počasí, keď pôda vyschne, rastliny vädnú a sušia sa. Na poškodené podzemné časti sa ľahko dostanú huby a prichádza ku kombinovanému napadnutiu atomárie a húb. I keď sú symptómy, ktoré zapríčiňuje atomária, jasne rozoznateľné, pre malé dimenzie často prichádza k zámene a škody, ktoré zapríčiňuje, sa pripisujú hubám. Pri väčšom napadnutí porast môže byť úplne zničený a musí sa vyorať. Ak napadnuté

rastliny prežijú, zaostávajú v raste, čo vplýva na zníženie úrody a cukornatosti. Kritické obdobie je od klíčenia po formovanie 2 až 3 párov pravých listov. Atomárii repovej vyhovuje chladné a vlhké počasie na jar a daždivé počas kladenia vajíčok a kuklenia. Optimálna teplota je

sa práve objavili nad povrchom pôdy alebo ešte iba na vyklíčených rastlinách cukrovej repy pod povrchom pôdy. K mladým rastlinám sa imágo dostáva cez pukliny v pôde. Silne napadnuté rastliny zväčša hynú. Najviac sú napádané rastliny vo fáze vzchádzania a ohrozenie trvá až do

Skočka repová na mrlíku bielom (foto: P. Tóth)

okolo 15 °C pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. K masovému rozmnožovaniu prispieva prítomnosť divo rastúcich rastlín z čeľade Chenopodiaceae. SKOČKA REPOVÁ Deštrukčným štádiom je imágo. Najvýznamnejšie škody spôsobuje na rastlinách, ktoré

vytvorenia 1 – 2 pravých listov. Na starších rastlinách je škodlivosť zanedbateľná. Na napadnutých klíčiacich listoch vyžierajú imága povrchové jamky na listovej čepeli, ktoré pripomínajú „okienka“, keď zostáva nepoškodená len protiľahlá pokožka. Neskôr aj ona zasychá a vytvárajú sa dierky viac-menej okrúhleho

tvaru 1 – 2 mm veľké. Rastom listov sa zväčšujú aj poškodenia, dierky sa spájajú a symptóm sa pripisuje iným škodcom. Z poškodených miest na klíčnych listoch sa vo veľkom odparuje voda a dochádza k poruchám vodného režimu. Dochádza k vädnutiu, usychaniu a hynutiu mladých rastlín. Pri priaznivých poveternostných podmienkach (sucho, teplo) je skočka schopná v priebehu niekoľkých dní úplne zničiť celé porasty cukrovej repy. Nevyhnutná býva opakovaná sejba. Väčšie škody bývajú pri hlbšej sejbe, neskorej sejbe, nerovnomernom vzchádzaní a spravidla na celkovo slabších porastoch. Škodcovi vyhovuje suché a teplé počasie. RYHOVEC REPOVÝ Ryhovec repový hlavné škody zapríčiňuje v štádiu imága. Chrobáky poškodzujú mladé rastliny, živia sa kotiledónnymi listami, prvými mladými listami a stonkami. Požerok začínajú na obvode lista. Chrobáky sú veľmi žravé a počas jedného dňa môže jeden dospelý jedinec poškodiť alebo úplne zničiť 5 – 16 jednodňových rastlín. Nárastom teploty stúpa aj ich žravosť. V daždivom a chladnom počasí žravosť imág je veľmi znížená a najčastejšie sa nachádzajú v úkrytoch. Pri teplote 10 °C imága prestávajú prijímať potravu. V čase, keď sa pohybujú lezením, škodia hlavne na okrajoch parciel, najmä tých, ktoré sú bližšie k starým repniskám. Keď začne nálet imág, poškodenia sú prítomné po celej parcele a najprv na vyšších miestach. V poraste sa zjavujú ohniská, v ktorých sú rastliny úplne zničené alebo je porast nekompletný, s malým počtom rastlín na jednotku plochy. Pri teplom a suchom počasí, len za niekoľko dní, ryhovec repový môže zničiť veľké plochy cukrovej repy na veľkom priestranstve. Často aj porasty z opakovanej sejby bývajú zničené. Kritické obdobie vo vývoji rastliny je od vzchádzania až po formovanie 2 – 3 listov. Najcitlivejšie sú rastliny vo fáze kotiledónnych listov. Škodlivosť tohto škodcu je menšia v starších porastoch, ale v podmienkach vysokej populačnej hustoty môžu

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017 minuloročných repnísk. Najväčšie nebezpečenstvo číha, keď staré repnisko hraničí s novým. Riziko poškodenia porastov je menšie, ak je nové repnisko DLHÁNIK KUKURIČNÝ Deštrukčným štádiom sú imávzdialené od starého 50 – 100 ga. Larvy sa živia korienkami m, a najmenšie riziko je, ak je a nespôsobujú výtá vzdialenosť 1 – 3 km. znamné škody. Dlhánik Dobre vykonaná agkukuričný je polyfág, rotechnika je ďalším výktorý napáda okolo znamným regulačným 100 druhov kultúrnych opatrením. V prvom a divo rastúcich rastlín. rade je to kvalitné obMôže výrazne škodiť aj rábanie pôdy, vyvážená na cukrovej repe vo fáze výživa a optimálny tervzchádzania a začiatočmín sejby. To umožňuje ného rastu, najmä pri rýchle a rovnomerné teplom a suchom počavzchádzanie a rýchly sí. Najväčšie škody sú rast mladých rastlín, na porastoch pestovaa tým aj rýchle prených po kukurici. Imága konávanie kritického ničia vzchádzajúce rastobdobia. liny a rastliny s vyvinu- Ryhovec repový na povrchu pôdy (foto: P. Tóth) Termín sejby. Sejbu tými klíčnymi listami. V cukrovej repy treba vyporaste tak vznikajú väčšie alebo a dlhánikovi kukuričnému výskyt konať čím skôr, a tak sa vyhnúť menšie plochy bez rastlín, čo veľkých plôch s monokultúrne synchronizácii masového výskytu často vedie k vyoraniu porastu. pestovanou kukuricou. škodcov s najcitlivejšími fázami vo vývoji rastlín. V lokalitách, kde Imága najčastejšie poškodzujú repu tak, že obžierajú klíčne a OCHRANA je možný masový výskyt, odpoprvý pár pravých listov. Rastový Na reguláciu týchto škodcov rúča sa vysievať repu hustejšie. vrchol síce nebýva poškodený, je nutné použiť komno vývoj rastlín je spomalený. bináciu agrotechnicStupeň poškodenia závisí od kých a chemických populačnej hustoty škodcu, ras- opatrení. Veľký výztovej fázy cukrovej repy, agro- nam majú najmä tie technických opatrení (osevný agrotechnické opatpostup, predplodina, termín sej- renia, ktoré zabraňujú by), typu pôdy a poveternostných premnoženiu, najmä podmienok počas vzchádzania správny osevný poa začiatočného rastu cukrovej stup, priestorová repy. Ak rastliny pre nepriazni- izolácia a správna vé poveternostné podmienky agrotechnika. zostávajú dlhší čas v kritickej Osevný postup. fáze, intenzita poškodenia môže Repu treba správne byť väčšia. Stáva sa tak počas zaraďovať do osevchladného a daždivého jarného ného postupu, nikdy počasia. nepestovať repu po Na rozmnožovanie skočiek a repe. V lokalitách, kde Imágo dlhánika kukuričného (foto: P. Bokor) dlhánikov a tým aj na ich väč- sa nadmerne vyskytušiu škodlivosť priaznivo vplýva je dlhánik kukuričný, treba sa Sejba repy do lovných pásov. suché a teplé počasie na jar, vyhnúť (aspoň dočasne) mono- Výsevom cukrovej repy veľmi najmä v apríli a máji. Naopak, kultúrnemu pestovaniu kukurice. husto do lovných pásov na okrachladná a daždivá jar znižuje Priestorová izolácia má veľmi joch starých alebo nových repaktivitu imág, príjem potravy dôležitú úlohu. Nové porasty nísk sa úspešne môže znížiť naa nosivosť samičiek. K premno- repy treba vysievať čím ďalej od padnutie škodcami. Sejbu týchto

13. – 19. 5. 2017

POČASIE

byť vážne poškodené porasty, v ktorých rastliny majú aj 3 – 4 páry stálych listov.

ženiu týchto škodcov napomáha suché počasie a zvlášť, keď pretrváva niekoľko suchých rokov za sebou. Okrem toho ryhovcovi repovému a skočke repovej vyhovuje aj prítomnosť veľkých plôch obsiatych cukrovou repou

pásov treba vykonať veľmi skoro, skôr než ostatnú repu. Kopanie jarkov okolo starých repnísk s cieľom zabrániť migrácii imág ryhovca repového zo starých repnísk a dlhánika kukuričného z minuloročných polí pod kukuricou sa vykonáva v regiónoch, kde tento škodca predstavuje časté nebezpečenstvo. Toto opatrenie treba vykonať čím skôr na jar, ak to počasie dovolí. Tieto lovné jarky alebo brázdy okolo starých repnísk treba vyorať tak, aby kolmá strana bola naprieč repnisku. Spravidla účinnosť týchto lovných jarkov je väčšia, ak sú hlbšie a užšie. Kolmé strany musia byť hladké a kompaktné. Keď zistíme prvé imága v jarkoch a ak sa predvída teplé a suché počasie, do jarkov treba aplikovať insekticídy. Ak sú mladé repniská blízko pri starých, po vykonaní sejby cukrovej repy môžeme lovné jarky vykopať aj okolo nových repnísk. CHEMICKÁ OCHRANA Morenie osiva a aplikácia insekticídov do pôdy, s cieľom regulovať početnosť pôdnych škodcov, do značnej miery chráni cukrovú repu aj proti týmto škodcom. Zo skúsenosti pestovateľov z južnejšie položených krajín, kde sú títo škodcovia početnejší, vyplýva, že osivo morené systémovými insekticídmi zabezpečuje často dostatočnú ochranu mladých rastlín. Foliárna aplikácia insekticídov sa vykonáva pri prekročení prahu škodlivosti. Veľmi dôležité je často kontrolovať porasty a v prípade potreby rýchlo zasahovať, lebo v prípade premnoženia veľmi rýchlo zapríčiňujú veľké škody. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

16˚ | 21˚

15˚ | 25˚

15˚| 25˚

15˚ | 18˚

12˚ | 17˚

7˚ | 15˚

6˚ | 20˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZÁHRADA V MÁJI

Chladný máj, pre ovocie raj Ľubica Sýkorová

Aj v máji nás v našich záhradách čaká veľa práce. Patrí napríklad medzi mesiace vhodné na výsadbu okrasných drevín a trvaliek s koreňovým balom. Keď odídu traja ľadoví muži a Žofia, môžeme na terasy a balkóny preniesť subtropické dreviny v nádobách. Májový dážď je vraj hodný zlata. Aj napriek tomu, že štatisticky je tento mesiac pomerne vlhký, dochádza kvôli častým výkyvom k výrazným prísuškom. Pri kultúrach náchylných na nedostatok vlahy a pri čerstvých výsadbách nezabudnime namulčovať povrch pôdy vhodným mulčovacím materiálom. Pokiaľ trvá teplé, slnečné počasie a pravidelne neprší, nezabudnime záhradné rastliny zalievať.

OVOCNÁ ZÁHRADA V ovocnej záhrade máme v tomto čase plné ruky práce. Predovšetkým musíme zabrániť šíreniu chorôb a škodcov. V tomto

období opäť robíme ošetrenie stromov proti chrastavitosti, ktorou trpia najmä jablone a hrušky. Po uplynutí troch týždňov od posledného postreku v minulom mesiaci je preto vhodné urobiť ďalší postrek niektorým fungicídom. Musíme myslieť aj na včasnú ochranu proti hrdzi hruškovej, ktorá pri väčšom rozšírení silne obmedzuje asimilačné schopnosti stromu. Základným a najúčinnejším opatrením je likvidácia medzihostiteľa hrdze – borievky netatovej, priame chemické ošetrenie hrušiek sa nerobí. Ak hrušky ošetríme v jarných mesiacoch proti chrastavitosti, zasiahneme zároveň aj proti hrdzi hruškovej. Typickým škodcom, ktorého zárodky môžeme najlepšie zlikvidovať práve v máji, je obaľovač jablčný. Prvý postrek robíme približne tri týždne po odkvete stromov. Úplne najlepšie

je, ak po sebe nasledujú tri teplé noci, keď teplota neklesne pod 13 °C. Druhý postrek potom robíme o 14 dní a ďalší v polovici augusta.

Za priaznivého počasia môžeme začať s prebierkou hustej násady plodov ovocných stromov. Je to práca pomerne náročná na čas, ale pri väčšej nádielke plodov veľmi dôležitá. Aj keď všetky plody nezostanú na strome až do zberu, mali by sme počítať s tým, že každý plod potrebuje na ideálne vyzretie priestor okolo 10 cm a viac. V prípade vlhkého a daždivého počasia je nutné venovať väčšiu pozornosť ošetreniu jahôd proti plesni šedej. Prehustené alebo dusíkom prehnojené porasty sú na napadnutie plesňou podstatne citlivejšie. Napadnuté plody treba hneď odstraňovať a likvidovať, zdravé podkladať, sadenice pestovať na fólii alebo mulčovať.

Riešením v rizikových oblastiach je pestovanie odolných odrôd. Keď je už na viniči zreteľná násada budúcej úrody, vylamujeme neplodné letorasty a zálistky. V tomto období postrekujeme proti peronospóre, múčnatke, obaľovačom. ZELENINOVÁ ZÁHRADA Ak sme sa v predchádzajúcich dvoch mesiacoch naplno pustili do pestovania zeleniny, môžeme už zberať pažítku, reďkvičku, hlávkový šalát, špenát, zimnú cibuľu či špargľu. Uvoľnené záhony môžeme využiť na výsev hlúbovín pre jesenný zber, uhoriek, póru, letného šalátu, kríkových fazúľ, kôpru. V druhej polovici mesiaca ešte vysejeme mrkvu pre jesenný zber. Je najvyšší čas vysadiť

teplomilnú zeleninu – papriky, patizóny, paradajky, baklažán, zeler, ktorý je veľmi citlivý na ochladenie (môže vybiehať do kvetu).

OKRASNÁ ZÁHRADA Pri ružiach včas odstraňujeme plané vlkovité výhony. Dbáme tiež na ich zdravotný stav a vhodnými fungicídmi ošetrujeme proti hrdzi, čiernej škvrnitosti a múčnatke. Vresy a vresovce po odkvete zostriháme asi o 1/3 dĺžky – rastlinky zhustnú až od zeme a bohato zakvitnú. Dreviny vysadené na jeseň a na jar dostatočne zalievame (najmä v období sucha a intenzívneho slnečného žiarenia). V máji je vhodný čas na orezávanie kríkov kvitnúcich v predchádzajúcich mesiacoch. Kríky kvitnúce na jar prerezávame po odkvete asi každé dva alebo tri roky. Sú to napríklad zlatý dážď, jazmín nahokvetý, nepravý jazmín (Philadelphus), tavolníky (Spiraea), hamamelis, okrasné vŕby a iné. Pri druhoch, ktoré si držia rovnomerný, primerane hustý tvar, odstraňujeme len slabé, namrznuté, suché a poškodené konáriky. Správne a včasné prerezávanie kríkov okrasných kvetov zaistí bohaté kvitnutie. Máj je vhodným mesiacom aj na zostrihnutie stále zelených kríkov so širokými listami, napr. vavrínovca (Prunus laurocerassus, srb. lovorvišnja). Krušpán (Buxus) znáša zostrihnutie na jar ešte lepšie ako na konci leta. V tomto období je vhodný čas aj na spestrenie našich balkónových debničiek a žardiniér na terasách. Podľa vlastnej fantázie môžeme kombinovať ľubovoľné farby a druhy. Do nádob na južnej strane môžeme vysadiť agerátum, železník (Verbena), šalviu, aksamietnice (Tagetes). Priame slnko aj polotieň znášajú petúnie, lobelky, begónie a pelargónie. Tienisté stanovište doprajme begónii hľuznatej, fuchsii a netýkavke. Trávnik kosíme pravidelne, pokosenú trávu môžeme použiť v záhrade na mulčovanie. ○

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

ZDRAVIE A MY

Ako liečiť alergie, keď jedna vyvoláva ďalšiu? (2.)

omu spôsobuje problémy peľ, často reaguje aj na určité potraviny. S vekom sa to, žiaľ, nezvykne zlepšiť. Domáci prach & mušle. Keďže sú roztoče v prachu z domácnosti, mušle, raky a homáre vzdialení príbuzní, môže pri nich vzniknúť krížová alergia. Aj spracované potraviny, ako pikantná pasta a instantné polievky, často obsahujú malé množstvo kôrovcov. Aby ste mali istotu, vždy si prečítajte presné zloženie na obale. Trávy & zemiaky. Vháňa vám slzy do očí peľ z ovsíka obyčajného alebo z raže? Potom pre vás môžu byť nebezpečné aj surové zemiaky. Uvarené však nepredstavujú

žiadne riziko. Pri ich šúpaní by ste si mali ruky chrániť gumenými rukavicami bez latexu. Banány & latex. Ak reagujete na latex, vyhnite sa banánom. Ich konzumácia môže vyvolať vyrážky, alergickú nádchu či dokonca astmu. Bielkovinová štruktúra banánov sa teplom mení, ale kto by už jedol teplé banány? Ďalšími krížovými pôvodcami alergie sú v tomto prípade aj avokádo, paprika, paradajky, jablká, zeler a lieskové oriešky. Jablká & peľ z brezy. Peľ z týchto stromov je obzvlášť agresívny. Ak trpíte peľovou alergiou práve naň, pravdepodobnosť, že budete mať v budúcnosti aj alergiu na po-

RADÍME SI NAVZÁJOM

Ako zbaviť myš a klávesnicu miliónov baktérií?

a klávesnici, myši a počítači žijú milióny baktérií. Ako s nimi účinne zatočiť? Nemusíte kupovať drahé prostriedky, postačí aj tento zázrak zo špajze. Univerzálny čistič. Počítač, klávesnicu a myš možno poumývať octom rozriedeným s vodou. Nezabudnite ich však odpojiť z elektriny. Platí to aj pre žalúzie. Očistí stierače aj nálepky z auta. Môžete vyskúšať aj na drevené obloženie – pol litra teplej vody, 4 lyžice bie-

leho alebo jablčného octu a 2 lyžice olivového oleja. Votrieť a preleštiť. Dodáva lesk. Chrómové armatúry postriekajte octom a vyleštite handričkou. Aj rodinné striebro. Predchádza námraze. Ak chcete v zime predísť námraze na oknách, zmiešajte 3 diely octu a 1 diel vody a natrite na okno. Sadra pomalšie tuhne. Sadra pomalšie tuhne, keď pridáte niekoľko kvapiek octu. 

traviny, je až 70 %. Problematické sú najmä surové jablká. Alergény v nich možno odstrániť teplom. Uvarené vo forme jablkového pyré alebo upečené v koláči ich môžete konzumovať bez obmedzenia. Opatrne skúšajte, čo môžete a čo nie. TIPY NA KAŽDÝ DEŇ 1. Vyhoďte koberce. Máte doma zvieratko? Takmer tretina alergikov reaguje citlivo na zvieracie chlpy. Vymeňte preto koberce za laminátovú, korkovú či drevenú podlahu. Pomôže aj pravidelné vysávanie, čistenie a vetranie. Zadovážte si vysávač s jemným prachovým filtrom.

2. V spálni udržujte chlad. Tým, ktorí majú alergiu na domáci prach, prekážajú najmä roztoče v matracoch, vankúšoch, posteľných prikrývkach. Pomôže, ak budete vlhkosť v spálni udržiavať maximálne na 60 % a teplotu medzi 14 až 20 °C. Na matrac si natiahnite antialergickú plachtu a posteľnú bielizeň perte až na 95 °C. 3. Pite kurkumu s medom. 1 čajovú lyžičku kurkumy v prášku roztopte s medom v pohári vlažnej vody. Po dúškoch pite 2 – 3 poháre denne. Pomôže to na odpuchnutie sliznice. 4. Umývajte si tvár. Viackrát denne si tvár dôkladne umyte vlažnou vodou. Najmä obočie a riasy, kde sa peľ usádza najviac. 5. Pozor na histamín. Počas peľovej sezóny sa vyhnite potravinám, ktoré obsahujú veľa histamínu: biele víno, tuniak, saláma, orechy a syr. 6. Jedzte papriku a čili. Zahrňte ich do svojho jedálneho lístka, pretože obsahujú antialergickú látku kapsaicín. 

DOBRÉ RADY A NÁPADY

Ako sa zbaviť plesne zo sprchovacieho závesu?

rčite ste netušili, že v špajze máte zázračnú tekutinu, ktorá sa používa už od roku 400 pred naším letopočtom! Antibakteriálna tekutina. Všeobecne známe je, že ocot je vynikajúci čistič v domácnosti. Ale málokto vie, že iba surový nerafinovaný jablčný ocot obsahuje všetky potrebné antibakteriálne látky, ktoré komerčne vyrábané octy v sebe nemajú. Pre vlastný čistič stačí zmiešať rovnaký diel vody a octu. Zápach po vyschnutí sa vytráca. Zbaví vás zápachov. Nalejte trocha jablčného octu do nádobky a nechajte ju v blízkosti zdroja nepríjemného zápachu pre jeho rýchle odstránenie. Boj proti moliam. Do nádoby dajte 1,5 šálky jablčného octu a niekoľko kvapiek pro-

striedku na riad, nechajte v komore a mole sa utopia. Zabijak plesní. Pleseň odstránite roztokom z 3 lyžíc octu, 1 lyžičky bóraxu a 2 šálok horúcej vody. Pleseň zo sprchovacieho závesu odstránite tak, že na koľajničky v sprche nalejete trochu octu a kefkou vydrhnete. Odstraňuje škvrny a mastnotu. Ak chcete vyčistiť koberec, pripravte si 2 lyžice soli, ktoré rozmiešate v polovici šálky octu. Aplikujte na škvrnu a nechajte pôsobiť. Neriedeným octom môžete odstrániť aj mastnotu na variči a v rúre. Dobrý tip. Pri zadovážení jablčného octu sa uistite, že je v bio (organic) kvalite. Ten jediný by totiž nemal obsahovať žiadne škodlivé látky, pretože jablká patria medzi najviac zamorené ovocie. 

VII 37

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Dezert ku káve

Zemiaky na večeru

Suroviny: Na cesto: 300 g hladkej múky, 110 g práškového cukru, 2 žĺtky, štipka soli, 150 g masla; Na plnku: 4 zrelé sladké kivi, 250 g kyslej smotany, 2 balíčky vanilínového cukru; Na ozdobu: čerstvé jahody Takto sa to podarí: Cesto: Múku, práškový cukor, soľ, žĺtky a maslo spracujeme na pevné cesto, ktoré zabalíme do potravinárskej fólie a odložíme do chladničky na 30 minút. Formičky na tartletky vymažeme maslom. Cestom vystelieme dno a okraje formičiek, poodkrajujeme prebytočné cesto a poprepichujeme dno nožom alebo vidličkou. Takto pripravené tartletky vložíme ešte na 10 minút

Suroviny: 1 kg zemiakov; Na omáčku: 2 poháriky smotany (alebo jogurtu), 1/2 šálky roztopeného masla alebo margarínu, 1/2 šálky nadrobno pokrájanej cibule; Na posypanie: 200 g tvrdého syra Takto sa to podarí: Ošúpeme zemiaky, najemno ich postrúhame, presypeme do zapekacej misy, ochutíme ich soľou a korením. Omáčka: Zmiešame smotanu, roztopené maslo a cibuľu. Omáčku nalejeme na zemiaky, jemne

pomiešame, posypeme syrom, vložíme do rúry a pečieme 45 minút pri teplote 180 ˚C. Môžeme posypať aj nasekanou petržlenovou vňaťou.  Recept nám poskytla: Zorica Pavlovová z Kysáča

Zemiakové placky s cuketou S u r ov i n y : 6 v äč š íc h zemiakov, 1 menšia cuketa, 1 cibuľa, 2 až 3 vajcia, 6 strúčikov cesnaku, 2 lyžičky sušenej majoránky, 5 až 6 lyžíc p o l o hr ub e j múky, trochu mlieka, soľ a čerstvo mleté čier ne korenie, olej na vyprážanie Takto sa to podarí: Zemiaky a cuketu olúpeme a nahrubo nastrúhame. Pridáme prelisovaný cesnak, najemno nasekanú cibuľu, vyšľahané vajcia a majoránku. Zahustíme mú-

kou, zriedime mliekom a podľa chuti osolíme a okoreníme. Na väčšej panvici rozpálime olej. Z cestíčka tvoríme pomocou lyžice alebo naberačky placky a smažíme ich sprudka dozlatista. Servírujeme so zeleninovým šalátom. 

do mrazničky. Následne pečieme pri 170 °C asi 15 až 20 minút. Plnka: V mixéri spolu rozmixujeme kivi, smotanu a vanilínový cukor. Upečené tartletky naplníme plnkou a dozdobíme čerstvými jahodami. Odložíme do chladničky ešte aspoň na hodinku, aby plnka stuhla.  Zdroj: https:// casprezeny.azet.sk

Nigerova kocka Suroviny: Na cesto: 200 g hladkej múky, 6 žĺtkov, 100 g masla, 20 g kakaa, 250 g práškového cukru, 50 g orechov, 1 kypriaci prášok, 250 ml mlieka; Na sneh: 6 bielkov, 250 g kryštálového cukru, štipka soli; Na potretie cesta: 1 lyžica lekváru alebo kyslejšieho džemu; Na vymastenie a vysypanie plechu: maslo a múka Takto sa to podarí: Cesto: Do misy dáme žĺtky, práškový cukor, zmäknuté maslo, kakao a dôkladne vymiešame. Pridáme mlieko, orechy, múku zmiešanú s kypriacim práškom a mixérom dôkladne vyšľaháme. Plech s rozmermi 23 x 38 cm vymažeme maslom, vysypeme múkou a vy-

lejeme cesto. Pečieme 25 minút na 190 °C. Sneh: Do bielkov dáme štipku soli, vyšľaháme do tuha, pridáme cukor a šľaháme, pokiaľ sa cukor neroztopí. Po upečení koláč ešte horúci potrieme tenkou vrstvou lekváru a naň rozotrieme sneh. Dáme zapiecť ešte na asi 10 minút. Necháme vychladnúť. Po vychladnutí krájame na kocky.  Zdroj: https:// varecha.pravda.sk/recepty/

Jemný tvarohový koláčik Suroviny: 500 g jemného tvarohu, 450 g kyslej smotany, 100 g masla izbovej teploty, 8 vajec, 7 lyžíc hladkej múky, 7 lyžíc kryštálového cukru, citrónovú kôru z 1 citróna; Voliteľné: hrozienka, ovocie, orechy; Na vrch:

marhuľový džem, práškový cukor Takto sa to podarí: Rúru nastavíme na 180 °C a plech na pečenie vymastíme maslom. Tvaroh zmiešame so smotanou, pridáme zmäknuté maslo, vajcia a nakoniec aj múku, cukor a

citrónovú kôru. Vymiešame jednotnú zmes. Cesto navrstvíme na plech s vyššími okrajmi a niekoľkokrát buchneme po kuchynskej doske, aby sme sa zbavili vzduchových bubliniek v ceste. Preložíme do vyhriatej rúry

a pečieme 25 – 30 minút. Koláč sa počas pečenia nafúkne a keď ho vyberieme z rúry, trochu spadne – na chuti mu to však rozhodne neuberie. Po upečení môžeme potrieť džemom a posypať cukrom. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 439 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

VÝSTAVA ZVONIMÍRA PUDELKU V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Koža – prírodná, reálna, šokujúca Jasmina Pániková

dhodlanosť zachovať prírodu, ako aj prírodné v nás v čase, keď nás technológie čoraz viac odcudzujú od podstaty prírody, či poukázať na obetovanie a samoobetovanie v umení, patria medzi hlavné charakteristiky najnovšej výstavy akademického maliara Zvonimíra Pudelku. Výstavu pod názvom Skin otvorili v piatok 5. mája v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Sprístupnená bude do 15. júna. Prečo práve Skin? Jednoznačne preto, lebo najnovšia tvorba tohto umelca pozostáva z obrazov – objektov vyrobených z ovčej a kozej kože a kožušiny. Ako povedal výtvarný kritik Sava Stepanov, ide o jedinečnú výstavu, akú publikum, aspoň vo vojvodinských výtvarných kruhoch, nemá možnosť často vidieť. A nemá možnosť často

vidieť ani otvorenie výstavy, aké prichystali v ústave. Klasické otvorenie tentoraz vystriedali

Performancia na úvod

svojráznou performanciou, ktorá znázorňovala boj – boj o vlastné bytie, vlastnú identitu, odkazujúc tak aj na diania v súčasnom

spoločenskom živote. „Na tieto obrazy sa môžeme pozerať ako na opravdivé obrazy, ktoré majú svoju výtvarnú hodnotu, medzitým tieto obrazy majú v sebe aj určitú dávku Koža – kozia, ovčia... nepríjemnosti. Predsa ide o kožu, ktorá odka- maliarovi Pudelkovi. Autor výstavy poznamenal, že zuje na prírodu, čiže prírodu umeleckého diela. Musíte sa ideu, ako spracovať kožu, rozvíjal samoobetovať, aby ste dosiahli niekoľko rokov. „Postupne som opravdivé umelecké dielo. Pu- začal kožu strihať, farbiť, holiť, delka to vykonal týmto svojím rámy sa krivili... Bolo tu dosť spôsobom,“ povedal okrem iné- roboty. Vracal som sa na to, dorábal. Cítiť tu aj módu, ale nešlo ho Stepanov. Zdôraznil, že žijeme v čase, mi iba o to, ale prepájanie pop ktorý je preplnený obrazmi, kultúry s mediálnym, tradičným,“ ktoré prichádzajú k nám cestou podotkol. Na záver načrtol, že aj elektronických médií, a podľa v budúcnosti možno očakávať neho sa tomu treba vzoprieť, prírodné materiály v kombinácii byť inakší, a práve to sa podarilo s umelými.

K VÝROČIU BELEHRADSKEJ ULIČNEJ GALÉRIE

Dialóg treba vyprovokovať Oto Filip

každej metropole sú na desiatky galérií: súkromných a tých v rámci inštitúcií, veľkých a malých, tradičných, no i tých na otvorenom. Jednou z najmladších, sídliacich v jednej z pasáží v najužšom strede Belehradu, je Uličná galéria. Nenápadná a skromná ukážka skutočnosti, že umenie treba prezentovať všade, kde sa to dá, vrátane verejného priestoru. Na sklonku apríla spomínaná, v podstate skromná galéria, oslávila päť rokov existencie. Čo inak povedané znamená, že sa v nej od roku 2012 konalo vyše osemdesiat samostatných a skupinových výstav, takmer päť• KULTÚRA •

desiat sprievodných programov: performancií, prezentácií, večierkov, koncertov. Bol to a zostal vhodný spôsob priblížiť trendy súčasnej umeleckej tvorby bež-

nému občanovi alebo okoloidúcemu, ktorý prejavil chuť pristaviť sa a pozrieť vystavené grafiky, maľby, fotografie, a tak mu priblížiť niektoré citlivé spoločenské témy. Je ich ozaj dosť: postavenie ohrozených skupín obyvateľstva, krach fabrík, pozícia utečencov,

útrapy bezdomovcov... Prezentujúc skutočnú pestrosť tém a médií, početní umelci, naši a zahraniční, nechápali úzky priestor ako prekážku alebo obmedzenie. Skôr v ňom videli možnosť prejaviť sa akoby v rodinnom kruhu, prípadne v kruhu známych či rovnako zmýšľajúcich. Preto sa v Uličnej galérii a v jej najbližšom okolí nekonali len výstavy, ale i rôzne dielne, dokonca aj niekoľko festivalov: Radosť a bláznovstvo, Nová doba, Mikrofestival amatérskeho filmu... Takmer všetky podujatia boli prvoplánovo upriamené na vyprovokovanie spoločenského

dialógu, na výmenu mienok, na prínos k vzniku inakších, hlavne lepších spoločenských vzťahov. Piate narodeniny Uličná galéria oslávila koncom apríla malým súborom podujatí: performanciou a koncertom, no najmä výstavou spoločensky angažovaných ilustrácií Third Eye Crying (na snímke), ktorej autorom je umelec Vanja Vikalo. Ide o prejav chmúrneho humoru, o práce reagujúce na absurdné správanie sa človeka, ktorý v honbe za ziskom nepozná žiadne prekážky, akejkoľvek povahy tieto boli. Východiskovou tézou autora bola otázka: Čo by tretie oko, pochopené ako symbol širšieho spoločenského povedomia, mohlo prinútiť plakať? Odpoveď nepoteší: nie je toho vôbec málo.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Kultúra 24. HLOŽIANSKA PALETA

S mladými výhonkami oproti jubileu Juraj Bartoš

prevažne temperovými farbami a ceruzou, zaradené do výstavy o vlaňajšej 23. výstave hlo- 24. Hložianska paleta. Niektoré z žianskych výtvarníkov sme nich naznačujú talent šikovných vyslovili obavy pred jej bystrých detí. Spomeňme ich možným predčasným zánikom. menovite: Kristína Mravíková, S potešením teraz konštatujeme, Ema Galambošová, Sofija Katiaková, Ivana Galambošová, Anna Hrubíková, Tina Zátrochová, Alexandra Supeková, Ivana Marčoková, Tijana Adámeková, Sonja Glavaški, Martina Štefanidesová, Denisa Širková, Marcela Macková, Elena Zvarcová, Martin Zahorec. Ján Chlpka: Deň za dňom, olejomaľba Druhý, voľným okom ľahko pože Hložianska paleta predsa dáva strehnuteľný fakt je po vizuálnádej na dlhší život. Na strome, nej stránke akiste najkvalitnejší ktorý pustil korene roku 1994, katalóg, ktorý sa na výstave HP keď v dnešnej kaviarni Pod lipami a jej predchodkyne ZPHV doteraz prvý raz usporiadali kolektívnu zjavil. Škoda len, že sa podaktorí výstavu pod názvom Z palety hložianskych výtvarníkov, sa pred týždňom (v piatok 5. mája) zjavili sľubné mladé výhonky. Na jej 24. ročníku sa obrazmi a fotografiami, okrem už známych autorov, po dlhšej prestávke vydarenými prácami prezentovali aj žiaci vyšších ročníkov Základnej školy Jozefa Ján Miškovic: (bez názvu) Marčoka Dragutina. Združenie výtvarníkov Hložian výtvarníci odmlčali. Ako uvádza sa vlani osamostatnilo. Pod stre- autor textu v katalógu Vladimír chou KOS Jednota výtvarníci dlho Valentík, jadro tohtoročnej HP boli akoby na vedľajšej koľaji. Po „tvoria práce skúsených výtvarrozpačitých prvých krokoch, zdá ných zanietencov“. Výtvarný kritik sa, že chytajú druhý, hlbší dych. však pri každom spomína iba jedOceňujeme najmä dve krásne nu prácu a na výstave sa väčšina veci. Hložianski výtvarníci, samo- autorov prezentovala viacerými ukovia, sa počas uplynulej jesene obrazmi či fotografiami. Tak či a teraz na jar venovali deťom. onak, záujemcovia si mohli poHŕbka žiakov vyšších ročníkov zrieť obrazy, predovšetkým olejoZŠ pod ich vedením absolvovala maľby Jána Miškovica, Jána Chlpvýtvarnú dielňu a prvé výsledky ku, Branislava Galamboša, Jána sú sľubné. Svedčia o tom detské Bartoša, Anny Nestorovićovej, maľby a kresby, vypracované Miliny Balážovej a Zuzany Galam-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bošovej (pravdaže vystavila aj omaľované taniere) a – po niekoľkých desaťročiach! – Karol Bartoš. Tento sa vlani predstavil fotografiami; teraz zobral do ruky štetec a fotoaparátu sa ujal jeho syn Ondrej Bartoš (ktorý katalóg upravil graficky a postaral Branislav Galamboš: (bez názvu) sa o reprodukcie). Okrem neho expozícia 24. HP torom vydarenej abstraktnej obsahovala aj fotozábery Micha- olejomaľby. V katalógu sa uvádza, že „ekspozíciu“ (správne má byť expozíciu) výstavy mali na starosti Vladimír Valentík a Zuzana Galambošová. Chýba tam však zopár dôležitých údajov, napríklad, že ho vytlačila dielňa Foto Diňa v Báčskom Petrovci a že finančne prispel hložiansky KP Gloakvalis. Postrehli sme tiež menšie gramatické a iné chyby, ako je povedzme absencia kompletných údajov o vystavených prácach. Okrem mena a priezviska autorov v katalógoch sa zvykne uvádzať aj maliarska technika, dimenzie a rok dokončenia prác. Tieto postrehy nijako nechcú spoJán Bartoš: (bez názvu) chybniť úsilie a výsledok práce

Práce žiakov, frekventantov výtvarnej dielne

ely Balážovej a Tatiany Imrekovej. Dospelých autorov inšpiroval najmä Dunaj, okolie Hložian, etno motívy a Ján Bartoš je i au-

hložianskych výtvarníkov; práve naopak: mohli by prispieť k tomu, aby katalóg pre jubilejnú 25. HP bol ešte lepší, úplnejší. • KULTÚRA •

K ŽIVOTNÉMU JUBILEU KATARÍNY KARLEČÍKOVEJ-SEVERÍNYOVEJ

Umenie je záhadná vec obed, keď sa naobedujeme, všetko upracem, sadnem si za maliarske plátno a maľujem. Na maľovanie dokonaľovaniu sa vo mám svoje námety, ktorých je mnov ýtvarnom umení ho, čo sa dá vidieť aj z mojich obsom denne venovala razov. Najčastejšie maľujem to, na 16 hodín namáhavej práce, a to, čo sa pamätám z minulosti: práce čo o mojej tvorbe povedali Jonáš v poli, v dome môjho otca Štefana, a Máško, nenahradí ktorý bol veľmi usilovný. Môj starý žiadne veľké uznanie, otec boli kožušníkom, neskoršie – s veľkou láskou začala chodili zo zeme ,nabíjať´ domy rozprávať o svojej výa múriky. Boli veselým človekom, tvarnej tvorbe Katarína mali svoju ,plech´ muziku a často Karlečíková-Severínyspievali pieseň Ej, kone moje, kone, ová, insitná maliarka, zlámali mi oje... ktorá 9. apríla oslávila Koľko ste doteraz mali samo80. narodeniny. Túto statných výstav? rezkú osemdesiatničku – Veľmi málo, iba dvanásť, lebo mladistvej tváre sme celý dom bol na mojej starosti. Dom navštívili, keď práve sme stavali, starala som sa o dieťa, schystala obed a chytaOsemdesiatnička školila manžela, nemali sme studla sa do svojej obľúbe- Katarína Karlečíková-Severínyová ňu, tak som si vodu musela nosiť nej práce – maľovania. v nádobách zo studne poľa Babkov Ako nám povedala, maľovanie pre čo ste po prvýkrát verejne vya tak. Teraz rozmýšľam, ako som to ňu znamená oddych od bežných stavili vašu tvorbu. Čím ste boli mohla všetko zvládnuť... starostí, keď sa doňho vhĺbi, vy- na začiatku inšpirovaná, akými Kto sú návštevníci vášho ateliépojí sa z každodenného života. Na témami? – Ešte v škole som rada maľovala ru, ktorý sa nachádza vo vašom chvíľu sa v myšlienkach vrátila do dome? minulosti a začala nám rozprávať zátišia a kým som maľovala obraz, – Keď mám na ulici vystavenú o svojich maliarskych začiatkoch vedela som sa doňho toľko vhĺbiť, že som vôbec nevnímala svet upútavku na môj ateliér, tak okrem a o stretnutí s insitou. početných hostí z Belehradu cho– Maľovať som začala ešte ako okolo seba. Okrem toho v živote dia k nám na návštevu aj turisti dieťa v predškolskom veku. Často som mnoho robila, medziiným aj z celého sveta, napr. z Fransom aj sestre do školy maľovala za v poli. Mám napr. namaľovanú cúzka, Nemecka, Ameriky, známky, za omaľované nástenné takú žatvu, čo už mladšie geJaponska. Okrem mojich školské noviny som raz od učiteľky nerácie nepoznajú. Keď prídu obrazov páči sa im aj muŠtefice dostala odmenu: jednu deti zo školy na návštevu, tak im rovaný sporák v ateliéri, stacelú ceruzku, kým svojim žiakom obyčajne pri obraze, na ktorom je rodávna posteľ, kuchynský v triede podelila iba po polovičke z znázornená ručná žatva, poviem, kredenc a iné. Oni netúžia každej ceruzky. Od 13 rokov som si že som sa narodila skôr, ako ,vypo mrakodrapoch, lebo už výpomocou v rodine v Belehrade hútali´ kombajn. Zmenilo sa medzičasom niečo to majú aj doma. Chcú vizarábala na chlieb. V roku 1962 dieť jednoduché veci a cez pred otvorením výstavy obrazov podstatné vo vašom výtvarnom obrazy spoznať život, aký v Kovačici ma zavolali do domu vyjadrovaní? – Mám mnoho originálnych kedysi žili naši predkovia. maliara Palušku, kde už čakali maliari Sokol, Kňazovic, Strakúšek, tém, takže neraz rozmýšľam Tým, čím bol pre Da Vinciho obraz Mona Som rada, keď sa ľudia chcú pozerať na to, čo som sa ja bratia Veňarskovci a novinári, ktorí o tom, čo ešte nebolo namaľo- Lízy, tým je pre maliarku Karlečíkovú snažila namaľovať. s nami robili rozhovory. Prekvapení vané. Napríklad teraz maľujem jej obraz Matka s dieťatkom Okrem maľovania máte boli, že aj ja – také 15-ročné dievča dievča, ktoré pije vodu z krčaha, maľujem, bolo im to zaujímavé. ešte by som rybárov, ako chytajú som si rozmyslela, že prácu veru ešte nejakú záľubu? nenechám, zarobím si na penziu. – Keď som mala iba 12 rokov, Aj o mne písalo v tzv. Žurnále, ryby a pod. Pre vaše obrazy je typické, Nebola som si istá, či sa mi podarí tak sme s mladšou sestrou mali ktorý sa v minulosti premietal pred filmom, neskoršie za mnou pri- že ste maľovali jednofarebné vo výtvarníctve dosiahnuť úspech. za úlohu navariť obed, kým rošli ďalší novinári s pripravenými úzadie, najčastejšie červenej Môj talent si neskoršie začali všímať dičia so staršími sestrami chodili mnohí veľkí umelci, medzi ktorými pracovať do poľa. Vtedy som sa otázkami, na ktoré som dodnes farby. Prečo? – Pamätám sa, že nám ešte učiteľ- bol aj Tomáš Hriešik-Máško. Keď naučila dobre variť. Odvtedy som neodpovedala, lebo ma popularita nikdy nezaujímala... Kým som ka Devetakovićová v škole rozprá- Máško, ktorý bol šikovný pre všetko, kuchárkou, rada pečiem i koláče, pracovala v Belehrade, dozvedela vala o tom, aká bola červená farba – maliarstvo, réžiu, herectvo, písa- ktoré potom podelím. Som rada, som sa, že jestvuje prípravná tzv. vzácna a že sa do odevu červenej nie a iné – pochválil moje obrazy, keď môžem pomôcť. Celému svetu Šumatovačká škola pre budúcich farby obliekali iba vysokí štátni mne to znamenalo viac, ako všetky by som pomohla! Tejto obdivuhodnej insitnej maakademických maliarov, do ktorej predstavitelia, faraóni a pod. Dlhší uznania, čo mám. liarke želáme pevného zdravia Kedy sa vám najlepšie tvorí? som sa hneď zapísala a chodila čas som bola pod takým vplyvom, – Poobede. Postavím na stôl a ešte veľa tvorivých síl. som tam štyri roky. V škole sme že som maľovala na jednofarebnom Anička Chalupová

–Z

• KULTÚRA •

medziiným mali za úlohu na ,pak´ papieri uhlíkom namaľovať živé modely, totiž akty. Keď som práce priniesla domov, bála som sa, že sa otec budú na mňa vadiť, ale prijali to celkom normálne. Uplynulo už 60 rokov odvtedy,

podklade, ale teraz sú už úzadia na mojich obrazoch pestrofarebné. Čo by mal mať každý maliar, aby jeho dielo bolo jedinečné, originálne? – Nemám rada ,kopirantov´. Naši prví maliari, ktorí teraz oddychujú v cintoríne, sa veľmi snažili, aby dosiahli to, čo je teraz v celom svete známe. Ja si ich všetkých uctievam. Raz akademický maliar Kizúr povedal pekne, že ,no, tento Garaj sa ešte trocha stane Picassom´. Žiaľ, medzi nami sú aj takí maliari, čo sa z cudzej práce vysmievajú a jeden od druhého témy na obrazoch kopírujú. Ja žiadneho nekopírujem – mňa začali kopírovať! Čo je pre vás dôležitejšie v umení: talent alebo vysoké vzdelanie? – Ja si myslím, že to ide jedno s druhým. Nevie sa vopred, či budeš mať väčší úspech, keď zakončíš za doktora, alebo máš v sebe talent veľkého umelca, či už to bol spisovateľ, skladateľ, alebo niečo iné. Tak aj mne raz na začiatku mojej tvorby Martin Jonáš povedali: ,Nechaj sa roboty v banke a maľuj!´ Vtedy

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Kultúra K PÚTI VÝSTAVY MAJSTRI DUCHA

Iné Slovensko Oto Filip

ie, v titulku nejde o názov monografie obsahujúcej fotografické zábery z rokov 1989 – 2005 známeho slovenského reportéra Andreja Bána, ale o podujatie Majstri ducha, usporiadané Veľvyslanectvom SR v Belehrade, ktoré v apríli prebiehalo na Fakulte technických vied v Novom Sade. Svoju púť odštartovalo v Srbsku najprv v októbri 2016 v Národnom zhromaždení, v rámci predsedníctva Slovenska v Rade Európy. Druhou zastávkou bolo Múzeum vedy a techniky v Belehrade, treťou už spomínaná, naša najväčšia fakulta. A treba sa nádejať, že sa tu cesta tohto osožného a objavného podujatia u nás neskončí. Objaviť menej známu tvár slovenského bádateľstva, vynálezectva a vedy tunajší zá-

Čím sa tá osobnosť stala slávnou?

ujemcovia mali možnosť pred rokmi, keď Slovenské technické múzeum z Košíc usporiadalo výstavu Osobnosti vedy a techniky na Slovensku. Prebiehala v belehradskom Múzeu vedy a techniky. Potom nasledovala dlhšia prestávka, v podstate trvajúca až do vlaňajšieho vzniku

www.hl.rs

jedinečného projektu znázorňu- a chémie na univerzitách v Jene, júceho na dvadsiatich piatich Göttingene a Halle, ktorý vo paneloch zaujímavé slovenské svojich všestranných vedeckých osobnosti, udalosti a objavy z aktivitách najväčší úspech zísastronómie, fyziky, matematiky, biológie, geológie, iných vied. Menovite diela významných slovenských vedcov, pôsobiacich od 15. storočia po storočie minulé. Napríklad Mateja Bela (1684 Očová – 1749 Bratislava), polyhistora, vlastivedného pracovníka, univerzitného Z vernisáže na Fakulte technických vied profesora, ktorý vydal učebnicu rétoriky a nem- kal v oblasti hydrauliky. V roku činy, aby mu po smrti vyšla i 1750 vedecky zdôvodnil princíp učebnica geografie. Alebo Wolf- reaktívnej sily vodného lúča, ganga van Kempelena (1734 čím položil základy konštrukBratislava – 1804 Viedeň), ge- cie vodných turbín a budúcich niálneho mechanika a slávneho reaktívnych motorov... vynálezcu, nazývaného aj otec modernej mechanizácie. Bol konštruktérom rôznych strojov a automatov, ktorý sa stal známym najmä svojím šachovým a hovoriacim automatom. Ako jeden z prvých vynálezcov v roku 1775 zhotovil aj písací stroj pre nevidiacich. V tejto plejáde veľkých je iste i Jozef Maximilián Petzval (1807 Spišská Bela – 1891 Viedeň): fyzik, mechanik a priekopník modernej fotografie, ktorý v roku 1840 urobil výpočet portrétového a krajinárskeho objektívu. Bol i autorom učebnice lineárnych diferenciálnych rovníc. NemožČasť výstavy no prehliadnuť ani meno Milana Rastislava Štefánika (1880 KošaKaždý panel – iná osobnosť riská – 1919 Vajnory), generála a príbeh. Preto nie náhodou francúzskej armády, no i astro- dekan Fakulty technických vied nóma, autora dvanástich vedec- prof. Dr. Rade Doroslovački na kých prác z oblasti astrofyziky, vernisáži skonštatoval, že sú najmä solárnej fyziky. Zaoberal takéto výstavy nielen veľmi osožsa tiež štúdiom rotácie Venuše né, ale nám môžu byť priam vzoa povrchu Jupitera a Merkúru... rom, aby sme aj my zorganizovali Nemožno zabudnúť ani meno takéto podujatia a prezentovali Jána Andreja Segnera (1704 ich v rôznych častiach Európy. Bratislava – 1777 Halle), fyzika Zmieňujúc sa o nevšedných, a profesora matematiky, fyziky často svetových objavoch slo-

Informačno-politický týždenník

venských vedcov v rôznych oblastiach, o osobnostiach, ktoré zanechali priam neprehliadnuteľné stopy vo svetovom vývoji vedy a techniky, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku pani Dagmar Repčeková v rámci aprílového pobytu v Novom Sade podotkla, že sa zvažuje možnosť, prezentovať výstavu na všetkých technických fakultách v Srbsku. „Aby sa ukázalo, že Slovensko nie sú len Katky a Evky, ktoré chodia do Belehradu za prácou, ale že je to rad veľmi významných ľudí, ktorí naozaj prispeli svojimi svetovými vynálezmi k rozvoju vedy a techniky všeobecne vo svete. Prevažujú tam technické vedy a som presvedčená, že v technike je budúcnosť,“ uviedla.

Vedieť o vede znamená vedieť viac aj o sebe. Práve preto treba očakávať, že púť Majstrov ducha bude u nás pokračovať: na nových univerzitách a fakultách, v múzeách či galériách. Lebo by bolo veľkou škodou, keby sa s tým iným, minulým Slovenskom a s dielami jeho priekopníkov techniky neoboznámili tisíce tunajších záujemcov o zázračný svet vedy a objavov. • KULTÚRA •

NA JUBILEJNEJ 50. PREHLIADKE PALÁRIKOVA RAKOVÁ

Vystúpili i Pivničania a Kovačičania Anna Čásarová

d 24. do 30. apríla prebiehala na Slovensku jubilejná 50. divadelná prehliadka Palárikova Raková. Je to národná súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby. Podujatie odznelo pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, primátora mesta Čadca Milana Guru a starostu obce Raková Antona Heglasa. Táto prehliadka vznikla na počesť významného slovenského dejateľa, dramatika, katolíckeho kňaza, novinára a politika Jána Palárika, rodáka z Rakovej. Tohto roku si jej organizátori a účastníci pripomenuli 195. výročie jeho narodenia. V roku 2009 Divadelný súbor Jána Palárika v Čadci a Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici podpísali memorandum

v Čadci, kým kovačický Kolektív kreatívnych amatérov – KOKRAM so svojím predstavením O láske v réžii Dragana Karlečíka vystúpil v Kultúrnom dome Jána Palárika v Rakovej. Toto kovačické predstavenie bolo víťazom festivalu DIDA 2016. Tohtoroční účastníci zo Srbska dostali za účasť na jubilejnom ročníku Palárikova Raková ďakovné listy a pamätné medaily Jána Palárika. Pamiatkou účastníkom je i táto spoločná fotografia s Mgr. art. Milinou V divadelnej výSklabinskou z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prave bolo 20 Pivničanov a 23 Kovačičao spolupráci, vďaka ktorému si Palárikovej Rakovej vystúpili zo každoročne víťazné predstavenia Srbska Pivničania a Kovačiča- nov. U svojich hostiteľov si našli z Palárikovej Rakovej a z festiva- nia, a to ako hostia. Členovia OD priateľské a žičlivé prostredie, lu Divadelných inscenácií dol- Janka Čemana z Pivnice zahrali ktoré ich bude motivovať i k ďalnozemských autorov navzájom predstavenie Dievča, ktoré pí- ším skvelým hereckým výkonom. obohacujú repertoáre. salo v réžii Kataríny MišíkovejFoto: z archívu OD J. Čemana Na tohtoročnej jubilejnej 50. -Hitzingerovej v Dome kultúry

ĎALŠIA PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Urbánek stále aktuálny Anna Lešťanová

očetní milovníci Tálie si v piatok 28. apríla v staropazovskej divadelnej sále pozreli úspešnú premiéru divadelnej hry Ferka Urbánka Diabol v raji manželskom v réžii Aničky Balá-

žovej a v podaní hercov SD VHV zo Starej Pazovy. Je to veselohra o tom, ako môžu klebety narobiť veľké starosti všetkým členom jednej rodiny. Režisérka Balážová sa po inscenovaní drámy Živý bič s členmi tamojšieho divadla pri

Súbor predstavenia Diabol v raji manželskom • KULTÚRA •

SKUS hrdinu Janka Čmelíka postarala o to, aby v repertoári mali i komédiu, ktorú vôbec nie je ľahko pripraviť a zahrať. Táto zná- Ukážka z veselohry ma Urbánkova jednoaktovka z roku novšom predstavení SD VHV 1920 je aktuálna i Stará Pazova hrajú tak osvedčení, v súčasnej dobe, ako aj nádejní herci: Anna Kanádokonca režisérka šová, Zdenko Kožík, Annamária predlohu trochu Simonovićová, Igor Piskla, Vladopracovala a dimír Vereš, Zlatko Fábry, Ivor vsunula do nej Pokoracký, Valentína Verešová nové postavy. a Jana Rumanová. Premiéru si v Starej Pazove poObecenstvu sa podľa reakcie zreli i početní hostia a medzi nimi a potlesku toto aj Igor Vencel, radca – minister z p r e d s t a v e n i e Veľvyslanectva SR v Belehrade. páčilo a s dob- Po predstavení v Klube VHV sa za r ým výkonom dobrý umelecký výkon celému boli spokojní aj súboru okrem Vencela poďasamotní herci a kovala i predsedníčka spolku režisérka. V naj- Libuška Lakatošová. 18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Kultúra KOLOKVIALIZMY V SLOVENČINE

Používame ich každodenne Danuška Berediová

o sú to kolokvializmy a kedy ich používame? Odpoveď na túto otázku študenti Oddelenia slovakistiky v Novom Sade dostali na prednáške Kolokvializmy v slovenčine v stredu 19. apríla na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Pripravila ju Mgr. Stanislava Spáčilová, PhD., z Prešovskej univerzity v Prešove. V prvej časti prednášky sa venovala kolokvializmom z teoretického hľadiska, potom predstavila svoj dotazníkový prieskum. Sledovala v ňom, do akej miery rozumejú zahraniční Slováci kolokvializmom, ktoré sa v súčasnej slovenčine používajú. Na koniec pre študentov mala pripravené aj praktické cvičenia. Kolokvializmy sú hovorové slová, teda dominujú v hovorovom štýle. V slovníkoch pri sebe majú skratku hov. a sú to spisovné slová. Kolokvializmy sú typické slová najmä pre ústne, súkromné a neoficiálne prejavy. Charakteristické vlastnosti, ktoré sa vymedzujú aj v odbornej literatúre, sú: neverejnosť, neoficiálnosť, neformálnosť, ústnosť a dialogickosť. Kolok-

vializmy v súčasnosti nájdeme Prvá časť dotazníka obsahovala aj v mediálnej oblasti. Ďalšími základné informácie o respondentypickými vlastnosťami sú ekono- tovi – vek, pohlavie, zamestnanie, mickosť, čiže vznikajú skrátením ako často prichádzajú do kontaktu (seminárna práso slovenčinou, ca – seminárka) či majú kontakt a metaforickosť so Slovenskom. (gorila – zviera Posledná infora gorila – osobmácia o resný strážca). pondentovi je Veľkú skupinu dôležitá, lebo kolokvializmov hovorová slotvoria aj slová venčina je dycudzieho pôvonamická forma du (fifty-fifty). jazyka, ktorá Mgr. Stanislasa stále mení, va Spáčilová, vyvíja, a keď PhD., v súčasžijeme za hranosti pôsobí nicami Slovenska, môžeme ako lektorka stratiť kontakt slovenského jazyka a kultús ňou. V druhej ry na Segedínčasti dotazníka skej univerzite Stanislava Spáčilová bolo šesť konv Maďarsku. krétnych typov V rokoch 2014 – 2016 realizova- cvičení, v ktorých profesorka la spomenutý minidotazníkový zisťovala, či respondenti rozuvýskum pod názvom Rozumejú mejú vybraným kolokvializmom, dolnozemskí Slováci hovorovej hovorovým slovným spojeniam slovenčine? K dolnozemským Slo- a frázam, ktoré obsahujú hovorovákom zaradila Slovákov žijúcich vú lexiku. Zozbieraná výskumná v Srbsku, Maďarsku a v Rumunsku. vzorka bola pomerne heterogén-

na. Spáčilová vysvetlila príklady, ktoré robili najväčšie problémy hlavne respondentom zo Srbska, a pri ktorých dosiahli úspešnosť menej ako 50 percent. Napríklad: infarktová situácia, rozkmotriť sa, je to s ňou bledé. Zaujímavé boli interferenčné chyby objavujúce sa pod vplyvom srbčiny, maďarčiny a rumunčiny. Jeden z takých príkladov je malér – v slovníku súčasného slovenského jazyka sa definuje ako nepríjemná, trápna situácia alebo udalosť, obyčajne s nepriaznivými dôsledkami. Väčšina respondentov zo Srbska malér spájala s osobou, ktorej sa nedarí, a nie so situáciou, ako je to správne, a to pod vplyvom srbského slova baksuz. Na konci stredajšej prednášky v Novom Sade si študenti mohli precvičiť, ako rozumejú kolokvializmom, a naučili sa nové slovíčka. Hovorové slová sú veľmi frekventované v dnešnej slovenčine a tieto slovíčka respondentom pomôžu, aby na Slovensku rozumeli úplne všetkému. Aj keď podľa mienky profesorky Spáčilovej majú tunajší študenti vynikajúcu slovenčinu.

KNIŽNICA A DOM PRE SENIOROV

Literárny večierok Voňavý vietor Elenka Ďurišová

becná knižnica Kovačica – pobočka v Padine si pravidelne pripomína významné osobnosti, ktoré ovplyvnili kultúrno-umelecký a osvetový život v Padine. Apríl je venovaný pamiatke na Alberta Martiša, Dr. Jozefa Holúbeka a Michala Babinku. Tohto roku toto spomienkové poobedie pod názvom Voňavý vietor prebiehalo 27. apríla v miestnostiach Domu pre seniorov Fénix. Hostí privítala zástupkyňa riaditeľa Olivera Borozanová a v programe účinkovali členovia a spolupracovníci knižnice. Najmladší účastníci čítali krátke životopisy spomenutých osobností, texty o ich príspevku

www.hl.rs

Katarína Petrášová a Michal Kukučka o niekdajšej padinskej svadbe

Informačno-politický týždenník

do života Padinčanov a úryvky z ich prác. Takto sa predstavili: Jovan Radović, Natali Kotvášová, Marína Mikulášová, Tina Bešková, Diňa Grnčová a Alexandra Ďuríčeková. Herečky Anna Širková a Snežana Garafiátová predviedli scénku z rozprávky Ako som vyhnal čarodejnicu z dediny od Alberta Martiša. Scénku z knihy Dr. Jozefa Holúbeka Z temného kúta, v ktorej sú opísané vtedajšie svadobné obyčaje v Padine, zahrali Katarína Petrášová a Michal Kukučka. Ako autorky súčasnej padinskej literárnej tvorby sa svojimi prácami predstavili Zuzana Kováčová a Anička Strehovská. Na záver sa v mene knižnice poďakovali za pozornosť a spoluprácu knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová. • KULTÚRA •

SPRIEVODNÉ PODUJATIA NA VANSOVEJ LOMNIČKE 2017

Slovenčina moja rodná Andrej Meleg

Oľga Lauková a predsedníčka Únie žien Slovenska Irena Beloko to zvyknú povedať orhorská. V programe účinkovali ganizátorky celoštátnej aj maličkí tanečníci Folklórneho recitačnej súťaže, „aby súboru Matičiarik z Banskej umelecké slovo nestratilo na Bystrice pod vedením Zuzany vážnosti“, Únia žien Slovenska Drugovej s detskými hrami v budove Štátnej vedeckej knižz knihy K. Mosnákovej-Bagľanice v Banskej Bystrici organišovej Detstvo našich predkov. zovala v dňoch 28. a 29. apríla Obecenstvo piesňou oslovila Festival umeleckého prednesu Leonóra Súdiová, študentka v poézii a próze žien – Vansovej hudby na Univerzite Mateja Lomnička 2017. Tohto roku si Bela v Banskej Bystrici, selenčtoto celoslovenské podujatie ská rodáčka. Autorky predstapripísalo 50. jubilejný ročník. vila Veronika Uhríková, vedúca Na festivale sa už tradične Odboru prezenčných služieb zúčastňujú aj recitátorky zo Štátnej vedeckej knižnice. Srbska. Tohto roku Asociácia V rámci 50. ročníka Vansovej spolkov žien zo Srbska poslala Lomničky Asociácia slovenna túto prestížnu súťaž tri predských spolkov žien zo Srbska staviteľky: Annu Hrnčiarovú Účastníčky sprievodného programu: (zľava) riaditeľka Štátnej vedeckej priniesla malú výstavu ľudoknižnice v Banskej Bystrici Oľga Lauková, Dagmar-Mária Anoca, Milica z Lalite, Annu Simonovićovú vých krojov. Niekoľko členiek Majeríková-Molitoris, Irena Belohorská, Valeria Ruslanivna-Tokar, zo Starej Pazovy a Marženku Združenia pazovských žien si Katarína Mosnáková-Bagľašová a Katarína Hricová-Topoľská Žiakovú z Kovačice. kroje i oblieklo, aby početné V rámci festivalu sa vždy konajú zátori, okrem skúsených autoriek a staviť aj mladú začínajúcu autorku obecenstvo mohlo aj naživo vidieť aj sprievodné aktivity. Tohto roku propagátoriek slovenskej kultúry z Ukrajiny Valeriu Ruslanivnu Tokar. krásu starodávneho ľudového odeto bolo i podujatie pomenované v zahraničí, akými sú Katarína Mos- Všetky spisovateľky majú spoločné vu. V priestoroch Štátnej vedeckej Slovenčina moja rodná – Múzy po- náková-Bagľašová zo Srbska, Mili- jedno: vo svojej tvorbe používajú knižnice bola umiestnená i výstava ézie a prózy. V rámci neho sa pred- ca Majeríková-Molitoris z Poľska, slovenský jazyk, hoci pochádzajú kníh autoriek zo Srbska, ktorú Banstavili autorky zo štyroch krajín, Dagmar-Mária Anoca z Rumunska, spoza hraníc Slovenska. skej Bystrici venovalo Slovenské Obecenstvu sa prihovorili ria- vydavateľské centrum z Báčskeho každá s osobitným spisovateľským Katarína Hricová-Topoľská zo Srbzameraním. Ako zdôraznili organi- ska, bolo pre nich potešením pred- diteľka Štátnej vedeckej knižnice Petrovca.

PLAKETA SIMU CUCIĆA ZOROSLAVOVI JESENSKÉMU. Podľa správy Banátskeho kultúrneho centra 6. mája v tomto kultúrnom stredisku odznelo 10. jubilejné podujatie Jar Simu Cucića. Cenu Simu Cucića za životné dielo udelili Milutinovi Ž. Pavlovovi a rovnomennú cenu za najlepšiu knihu z oblasti vedy o literatúre pre deti Milivojovi Mlađenovićovi. Laureátmi Plakety Simu Cucića sa tohto roku stali spisovatelia: Pero Zubac, Nada Kljajićová a Zoroslav Jesenský (na snímke V. Valentíka prvý sprava). Slovenský autor ocenenie dostal za knihu Ide T-Rex (SVC, 2016). Radovan Vlahović, iniciátor a organizátor podujatia, s potešením kvitoval prínos tohto kultúrneho podujatia v rozvoji kritiky a vedy o literatúre pre deti a v podpore spisovateľov, ktorí píšu pre deti. • KULTÚRA •

MÁJOVÝ VZLET prináša reportáž zo zaujímavej výstavy pod názvom Giganty ľadovej doby, rozhovor s pivnickým folkloristom Jankom Merníkom, anketu s ôsmakmi zo Selenče a študentkami zo Srbska na Slovensku, riporty z podujatí Noc s Andersenom a LiteraTour… O aktualitách z oblasti informačných technológií a videohier sa hovorí v rubrikách Info-svet (tentoraz na tému komunikácie cez mobilné zariadenia) a PC hry (Little Nightmares), v najnovšom Vzlete možno čítať i o filmovom umení (The Discovery, Kong: Skull Island) a súčasnej pop-rockovej a alternatívnej hudbe (Bojana Vunturišević, Years & Years, The Raveonettes). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov, recenziu románu amerického spisovateľa Davea Eggersa a výber zo súčasnej slovenskej poézie (Michal Tallo). Sú tu ešte Jazykové poučky, móda, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti. S. L.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Kultúra DRUHÝ DETSKÝ FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ V ŠÍDE

Od vlani veľký krok dopredu Stanislav Stupavský

sú príslušníci slovenského národa v menšine a kde je asimilácia najvýraznejšia. Hostia festivalu boli: Velimir Ranisavljević, predseda Zhromaždenia obce Šíd, predsta-

red rokom organizátori povedali, že cieľom Detského festivalu slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam v Šíde je predovšetkým na jednom mieste zoskupiť najmladších milovníkov ľudových piesní a umožniť

Blanka Sláviková z Erdevíka Prvý ročník tohto sriemskeho festivalu bol revuálneho charakteru, získal dobré meno a zopár jeho účastníkov sa už vyskúšalo aj na iných hudobných podujatiach. Členovia organizačného výboru sa rozhodli, aby aj tohtoročný festival bol nesúťažný, a tak kaž-

Blaženka Dierčanová s najmladšími spolkármi, ktorí účastníkom udeľovali diplomy a darčeky im, aby sa predstavili verejnosti. Predsavzali si tiež pravidelne ho usporadúvať. Súdiac podľa toho, že 6. apríla odznel druhý festivalový ročník, organizátori si stoja v slove. Predsedníčka organizačného výboru Blaženka Dierčanová v príhovore povedala, že chcú predovšetkým zoskupiť deti z územia Sriemu a aby toto bolo miesto, kde tí najmladší získajú skúsenosti z verejných vystúpení a poradia si s trémou. Potom im bude ľahšie zúčastniť sa na festivaloch Rozospievaný Sriem a Stretnutie v Andrea Opavská pivnickom poli. zo Starej Pazovy

www.hl.rs

Saňa Pešková zo Šídu dý účastník dostal diplom a primeraný darček za účasť. Pripravil ich organizátor festivalu – SKUS Jednota – za finančnej pomoci NRSNM. Festival otvorila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, ktorá povedala, že toto podujatie je ešte jeden vzácny krok v zachovaní slovenskej identity na priestoroch, akým je Sriem, kde

Informačno-politický týždenník

Anđela Farkašová z Bingule ci členovia Orchestríka: Magdaléna Kaňová, Dragana Jovanovićová, Marián Častvan, Marek Škabla Emília Bažíková z Lugu a Jana Trusinová. V tomto roku na festivale Keď si ja zaspievam vitelia NRSNM, Matice slovenskej vystúpilo 14 mladých spevákov v Srbsku, predstavitelia rusínskeho, vo vekovej kategórii od 9 do 15 srbského a chorvátskeho kultúr- rokov, nezúčastnili sa však speváno-umeleckého ci z Iloku a Radoša spolku v Šíde a z Chorvátska, aj všetkých slokeď vlani tu boli. Zo venských spolStarej Pazovy prišli kov, ktoré mali Andrea Opavská účastníkov, teda a Jana Verešová, z Ľuby, Erdevíka, z Boľoviec MartiBingule, Lugu, na Agarská a VaBoľoviec a Starej lentína Hruškárová, Pazovy. z Erdevíka Blanka Vzácny príSláviková a Ivana spevok festivalu Zorňanová, z Ľuby dali Selenčania Daniela Dobríková, – členovia Orz Bingule Anđela chestríka pod Farkašová a Dajana vedením Juraja Farkašová, z Lugu Súdiho, ktorí Emília Bažíková zdarma sprevá- Martina Agarská z Boľoviec a Silvia Kukučková dzali spevákov a zo Šídu Saňa Peša obecenstvu pripravili aj krátky ková, Annamária Čániová a Stefan koncert. V ňom vystúpili ako spevá- Trkulja. Vedúci Orchestríka Dr. Juraj Súdi po skončení festivalu povedal, že speváci v tomto roku urobili veľký krok dopredu, keď ide o kvalitu spevu, a dva kroky v zdolávaní trémy. Dokonca, že medzi nimi je zopár spevákov, ktorí by mohli vystúpiť aj na Rozospievanom Srieme alebo na festivale v Pivnici. Organizátor festivalu sa úprimne poďakoval všetkým tým, ktorí podporili realizáciu festivalu. Sú to Juraj Súdi, Orchestrík, rodičia členov Orchestríka, ktorí na svojich autách priviezli účastníkov zo Selenče do Šídu, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM Daniela Dobríková z Ľuby a lokálna samospráva. • KULTÚRA •

DVE PREDNÁŠKY NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY V NOVOM SADE

O knižnom trhu a translatológii na Slovensku Danuška Berediová

e-kníh, počet vydavateľov na Slovensku od roku 2004 má stúa Oddelení slovakistiky Fi- pajúcu tendenciu a v roku 2015 lozofickej fakulty v Novom ich bolo 1 660. S vydavateľskými Sade sa v stredu 26. apríla aktivitami súvisí aj štátna podpouskutočnili dve prednášky. Obe ra. Slovensko má podľa zákona viedli hostky zo Slovenska. Prvú o DPH zníženú 10-percentnú Mgr. Veronika Rácosadzbu na tlačevá, PhD., o knižnom né knihy. V roku trhu na Slovensku 2015 bol vytvoa druhú Mgr. Ivana rený nový fond na Hostová, PhD., o podporu umenia, aktuálnej situácii v ktorý nahradil translatológii a predotačný systém klade na Slovensku. Ministerstva kulMgr. Veronika túry a z rozpočtu Rácová, PhD., z Kana svoju činnosť tedry slovenskej liv roku 2016 získal teratúry Filozofickej 15 miliónov eur. fakulty Univerzity Veronika Rácová Rácová prítomKonštantína Filozofa ným predstaviv Nitre predstavila knižný trh ako la najväčšie vydavateľstvo na pomerne nehomogénny. Má Slovensku Ikar, potom Slovart, totiž viacero segmentov, ktoré sa najväčšie kníhkupectvá Pantha navzájom odlišujú, v závislosti od Rei a Martinus, ako aj zaujímavý toho, z ktorej pozície sa na kniž- prieskum o čítaní kníh na Sloný trh pozeráme. Iná je pozícia vensku. Podiel ľudí, ktorí vôbec autora, vydavateľa, kníhkupca nečítajú, je na úrovni 28 percent, a čitateľa. V tzv. postknižnej ére, 41 percent respondentov číta raz keď je pomerne častý self-pub- za mesiac, aktívnych čitateliek lishing alebo možnosť vydávania žien je 76 percent, vysokoškolsky

vzdelaných ľudí, ktorí intenzívne samostatná vedecká disciplína čítajú, je 41 percent. Viac ako sa začala konštituovať v polovici dve tretiny populácie si za po- 60. rokov, nie iba na Slovensku, sledných 12 mesiacov nekúpili ale aj vo svete. Z hľadiska výžiadnu knihu, čo je alarmujúce skumu je charakteristické, že až po roku 2010 sa začal výskum číslo. Mgr. Ivana Hostová, PhD., z In- prekladového trhu. Skúmajú sa štitútu slovakistiky kompetencie, ktoré a mediálnych štúdií sú potrebné na tlmoFilozofickej fakulty čenie, profesia, napr. Prešovskej univerakú úhradu môže prekladateľ dostať za zity v Prešove prítomným priblížila jednu stranu. Podľa historický vývoj Hostovej pozitívum je, že sa Slovensko translatológie. Termín translatolópostupne napája na gia pochádza z nesvetovú translatolómeckej jazykovej giu. Oblasti translaoblasti a začal sa tologického záujmu presadzovať až po sú aj dejiny preklavstupe Slovenskej Ivana Hostová du, audiovizuálny republiky do Európskej únie, preklad, titulkovanie pre nev rámci zjednocovania výučby počujúcich, didaktika, preklad na jednotlivých univerzitných literatúry pre deti a mládež, aj pracoviskách, kde sa vyučuje básnicky preklad. Nielen v slopreklad a tlmočenie. Je to pojem, venskej translatológii absentujú ktorý združuje všetky odvetvia výskumy feministickej a gendetýkajúce sa výskumu prekladu rovej, korpusovej translatológie, a tlmočenia, procesov, produktu, neskúma sa dobrovoľníctvo a aksociologických aspektov a vzťa- tivizmus a preklad v masmédihov, ktoré sa tu vyskytujú. Ako ách.

MLÁDEŽNÍCKY MATIČNÝ VEČIEROK

Aradáčsky Levinec v Novom Sade Danica Vŕbová

atičný večierok v máji sa v novosadskom MOMS-e spravidla venuje mládeži a tohtoročný prebiehal v znamení divadla. Novosadčania totiž privítali členov Divadelnej sekcie Branislava Vierga Kultúrneho centra Aradáč. Predstavenie Levinec autora a režiséra Jána Hrubíka, ktoré na tohtoročnom festivale DIDA získalo Cenu Janka Čemana, v stredu 3. mája prilákalo početných divákov: Aradáčania hrali pred plnou sieňou MOMS Nový Sad a SKC P. J. Šafárika. • KULTÚRA •

Ukážka z predstavenia

Na úvod stretnutia sa prítomným prihovorila predsedníčka

hostiteľského MOMS Jarmila Struhárová a privítala hostí. Tento

večierok svojou prítomnosťou poctil i nový predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, ktorý vo svojom príhovore podotkol, že je to jeho prvá oficiálna návšteva na tomto poste a že jednou z jeho prioritných úloh bude nehatené fungovanie miestnych matičných odborov a ich spolupráca s ústredím MSS. Divadelné predstavenie Levinec, činnosť KC Aradáč a MOMS Aradáč obecenstvu priblížila predsedníčka tamojšieho MOMS Anna Bagľašová.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Foto: J. Boldocký

Kultúra NA KUS REČI S KOVAČIČANOM DARKOM JONÁŠOM

Ovládať cudzí jazyk – obrovská výhoda Anička Chalupová

nternational English Language Competition HIPPO je názov Medzinárodnej súťaže z anglického jazyka, na ktorej sa už po piatykrát zúčastnila aj Základná škola Mladých pokolení v Kovačici. Je to súťaž, ktorá sa organizuje na troch úrovniach v mnohých štátoch a v rovnaký čas. Prvé kolo sa uskutočnilo 4. marca 2017 a semifinálová súťaž bola 1. apríla t. r. v Zreňanine. Medzi účastníkmi vo veku 10 až 19 rokov, ktorých bolo viac ako 15,5-tisíca, účinkoval aj Darko Jonáš, žiak záverečného ročníka Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, ktorý má za sebou už rad podobných súťaží.

– Vďaka mojej triednej učiteľke Zuzane Putnikovej, ktorá ma už niekoľko rokov učí anglický jazyk a dobre pozná moje vedomosti z angličtiny, zúčastnil som sa na Medzinárodnej súťaži HIPPO už po tretíkrát, kde som si naposledy vybojoval vysoký počet bodov a postúpil do finálovej súťaže, ktorá bude v talianskom mestečku Lido di Jesolo, – prízvukuje mladý angličtinár. V druhom kole súťaže sa od účastníkov žiadali vedomosti z anglickej gramatiky, pričom čítali text s porozumením a písali esej. Profesorka Putniková s nadšením hovorí o dosiahnutom úspechu Darka Jonáša: – Úroveň jazyka, ktorá sa žiada v každom novom kole súťaže, je o

FINANČNÁ POMOC PRE ŠKOLY V PETROVCI A V MAGLIĆI. Pri príležitosti slávnostného podpísania zmluvy o partnerstve medzi Obcou Báčsky Petrovec a mestom Kirchheim unter Teck v Nemecku v piatok 5. mája 2017 členovia Obecnej rady nemeckého mesta, ktorí svedčili o slávnostnej chvíli podpisovania zmluvy, prítomných oboznámili, že pre Základnú školu Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a pre Základnú školu Žarka Zrenjanina v Maglići prichystali darčeky v tvare symbolických (na fotografii), ale i skutočných, šekových poukážok. Pre každú z uvedených škôl prichystali po 500 eur pre školské potreby. Darinka Milanovićová, riaditeľka maglićskej školy, sa im zavďačila toho istého dňa, keď ich žiaci prichystali malý program pri pamätníku na starom nemeckom cintoríne v Maglići. Hostia v čele so starostkou mesta Angelikou Matt-Heideckerovou v nedeľu 7. mája predpoludním zavítali aj do petrovskej školy, keď sa im vedenie školy, profesori a žiaci mali možnosť zavďačiť za finančný výnos a v najkrajšom svetle prezentovať svoju školu. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

stupeň vyššia. Darko dobre a usilovne pracoval na tom, aby úspešne zvládol úlohy, a mám nádej, že rovnaký úspech dosiahne aj v Taliansku. Okrem Medzinárodnej súťaže HIPPO Darka Jonáša, žiaka kovačickej ZŠ, po úspešne zdolaných úlohách na oblastnej predmetovej súťaži očaká- Darko Jonáš a profesorka va aj účasť na re- Zuzana Putniková publikovej súťaži z anglického jazyka, ktorá bude Coubertina na Slovensku, v Pieškoncom mája. Láska k cudzím ťanoch, kde sa okrem angličtiny jazykom je rozhodujúca aj v jeho bude učiť aj iné cudzie jazyky, ďalšom školení. Po úspešne zdo- ktoré sú podľa neho obrovskou laných prijímačkách sa zapísal na výhodou na splnenie ďalších bilingválne gymnázium Pierra de životných cieľov.

OBLASTNÁ DETSKÁ PREHLIADKA. Stará Pazova bola v sobotu 29. apríla hostiteľkou oblastnej prehliadky hudobného umenia detí Sriemu, ktorá prebiehala v divadelnej sále v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. V kategórii ľudovej tradície vystúpili 3 súbory a v programe folklórnych vystúpení sa zúčastnilo 12 súborov v mladšej vekovej skupine a 11 v staršej. Predstaviteľov kultúrno-umeleckých spolkov a základných škôl hodnotili choreografi Dajana Kostićová a Dejan Trifunović. Na oblastnej prehliadke úspešne vystúpili aj tri detské skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii ukážka z Detskej svadby). Výsledky tejto sriemskej prehliadky budú známe, keď selektori pozrú všetky oblastné prehliadky. A. Lš. • KULTÚRA •

PICASSO, DALÍ, MIRÓ A TÀPIES V NOVOM SADE

Výstava 4 kocúry Danuška Berediová

o štvrtok 4. mája v Múzeu mesta Nový Sad otvorili senzačnú výstavu Cuatro gatos – Štyria kocúry – štyria veľkí Španieli. Výstavu tvoria diela španielskych umelcov Pabla Picassa, Salvadora Dalího, Juana Mira a Antonia Tàpiesa. Táto výstava bude otvorená do 4. júna. Výstava dostala meno podľa chýrečnej kaviarne v Barcelone – Cuatro gatos známej podľa toho, že sa v nej zoskupovali najväčšie umelecké mená zo začiatku 20. storočia, predovšetkým Picasso. Kaviareň otvorili v roku 1897 a považuje sa za stredisko modernizmu katalánskeho hlavného mesta. Výstava Cuatro gatos predstavuje grafiku ako médium jedných

Pablo Picasso: Hlava dievky, 1967

z najznámejších umelcov súčasnej doby. Známe mená Picasso, Dalí, Miró a Tàpies každý zvlášť sú výrazne inovačné umelecké osobnosti, ktoré otvorili obzory umenia 20. storočia a dosiahli

nové smery vo výtvarnom jazyku. V tom bohatstve ideí mnohí súčasníci hľadajú a nachádzajú tvorivé metódy a inšpiráciu. Všetci štyria umelci vytvorili veľmi významné grafické opusy. Na výstave sú predstavené aj diela z Picassovho posledného obdobia, keď mu grafická doska

slúžila na denné zápisy. Výber diel urobili zberatelia Lazar a Živa Vujićovci z Ľubľany, ktorí sú aj majitelia týchto grafík. V roku 2013 táto výstava bola vystavená v belehradskej galérii New moment, videlo ju viac ako 20-tisíc ľudí a bola vyhlásená za kultúrnu udalosť roka.

Žeby sme sa báli za deti?!

CHÝRNIK

SELENČA. V nedeľu 14. mája o 16. hodine v Dome kultúry v Selenči bude volebné zasadnutie Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára. J. B.-Ď. STARÁ PAZOVA. Milovníci výtvarného umenia si do konca mesiaca v galérii staropazovského Strediska pre kultúru môžu pozrieť výstavu obrazov Vladimira Pricu z Novej Pazovy. V pondelok 8. mája ju otvoril Marjan Karavla, odborný spolupracovník Strediska pre výtvarné umenie. STARÁ PAZOVA. Členovia Folklórneho súboru Klasy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka usporiadajú v nedeľu 14. mája o 20. hodine v divadelnej sále celovečerný koncert venovaný 25. výročiu pôsobenia súboru. A. Lš. • KULTÚRA •

Salvador Dalí: Znamenia zverokruhu, 1967

Anna Horvátová

súčasnej spoločnosti sú hodnoty ako pravda, spravodlivosť, čestnosť akosi postavené naruby. To, čo by malo byť a často aj je v civilizovanej krajine nor málne, v moder nej spoločnosti sa akosi zaznáva. Deň čo deň nás z televíznych obrazoviek a rozhlasových prijímačov ohromujú otrasné správy o netolerancii medzi deťmi v školskom veku, o šikanovaní vrstovníkov, o rôznych druhoch násilia na deťoch, na ženách, o internetových podvodoch, o pedofílii či maloletej delikvencii. Neraz sa to končí aj tragicky. Zdá sa, akoby sa pred problémami zavierali oči, inštitúcie nezasahujú a jemnými trestami sa nebrzdí neadekvátne chovanie jedinca. Naopak, násilníci dostávajú jasný signál, že ich konanie

je tolerované. Ráno človek nevie, čo mu prinesie deň, a v zúfalstve si povieme, že „bojíme sa aj za seba, aj za deti“. Ani na rozum nám nepríde pozastaviť sa ešte aj nad správnosťou vypovedaného. Zvyčajne si pomyslíme, načo toľko mudrovať okolo toho, ako to povieme, dokonca ešte aj pri takom závažnom probléme. Avšak všetko, čím vyjadrujeme naše myšlienky, patrí do jazyka, či už sú to len krátke slová alebo celé vety. V spojeniach „báť sa za niekoho“ alebo„báť sa za niečo“ si srbčina zamiešala prsty pri predložke „za“ ako súčasti gramatického tvaru podstatného mena. Vety ako: „Bojím sa za svoje deti.“; „Ovocinári sa obávali za svoje ovocné sady.“; „Za mňa sa neboj.“; alebo ešte výstižnejšie, a nespisovne: „Za mňa sa nestrachuj.“ sme si zvykli používať vplyvom srbských

spojení bojati se, plašiti se, ktoré sú v srbčine celkom v poriadku. Ak v uvedených príkladoch predložku „za“ vystriedame predložkou „o“ + akuzatív (aj v srbčine sa predložka „za“ viaže s akuzatívom), vety budú znieť správne: „Bojím sa o svoje deti.“; „Ovocinári sa obávali o svoje ovocné sady.“; „O mňa sa neboj.“ Je ešte jeden prípad nenáležitého použitia predložky„za“, a to pri vyjadrení významu zástupnosti, teda keď niekto robí, koná niečo za niekoho, resp. namiesto, miesto niekoho, napr.: „Mame to poviem za teba ja.“; „Vykúpte sa aj za nás.“; „Vypite si aj za mňa.“ Tu platí zásada, že predložku „za“ treba vystriedať predložkou namiesto, miesto s genitívom, takže v slovenčine to má znieť takto: „Mame to poviem namiesto teba ja.“; „Vykúpte sa namiesto nás.“; „Vypite si namiesto mňa.“

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Toto srdiečko je síce čie rno -biele, ale vy si ho môžete aj vy farbiť: Aleksandra Milovanov ićová, 8. a, ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne

ra Obuchová, Májová rozeta: Sá ského v Kulpíne en m Ko 8. a, ZŠ J. A.

Májové farby, vône, radosti

Mal na svojom začiatku síce trochu viac zachmúrených dní, ako sme si zvykli, ale je tu: máj, najkrajší mesiac v roku. Milí kamaráti, nebuďte ľahostajní voči krásam, ktoré nám aj tohto roku ponúka. Využite každú vhodnú chvíľu na pobyt vonku: v prírode alebo aspoň na dvore, na terase. A nemyslíme pritom len na zábavu, hry, kamarátenie, ale i na upevňovanie dobrých známok v triednej knihe pred koncoročnou uzávierkou. Užite si májové farby, vône, radosti. To vám prajú aj naši spoloční kamaráti, ktorí nám pomohli pripraviť tento farebný, voňavý a veselý Detský kútik.

snenia, Tu už detská hra narastá do áľová, Mih rea And : y... romantiky, lásk áči Kys v ra Štú ta oví Ľud ZŠ 8. 1,

ová, Farebná a veselá geometria: Ema Helena Hašk ne Kulpí v o nskéh Kome 7. b, ZŠ J. A.

Veselo nám je, veselo: Natali Kotvášová, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padin e

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Detský kútik

Milujeme máj: Nataš

ršala a Staňová, 2. 2, ZŠ ma

Tita v Padine Aj slniečko sa usmieva na tút o májovú krásu: Nora Tárnociová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Kniha, s ktorou som vyrastal Ach, zmocnila sa ma nuda. Všetky počítačové hry som už odohral. Neviem, čo robiť! Dvor je pozametaný, prasce sú opatrené, sliepky nachované. Nuž, čo robiť?! Nič. Musím čítať knihu… Úprimne – nemám rád knihy. Nikdy som nemal ani svoju obľúbenú knihu. Mama a otec mi ich často kupovali, ale ja som ich nikdy nečítal. Keď som dostal knihu, iba som sa na ňu pozrel, odložil ju do našej knižnice a šiel som sa hrať na počítači. Predsa, bola tu jedna kniha, ktorá si zaslúžila moju pozornosť. Volala sa Kapitánov denník. Síce bola o pirátoch, ale vždy, keď som ju čítal, popustil som uzdy fantázie. Maskoval som sa na piráta. Urobil som si i svoj meč. Ech, bola to skvelá zábava! Rozhodol som sa: Pôjdem na povalu, nájdem túto knihu a budem ju čítať nie rozumom, ale srdcom. Našiel som ju. Sadol som si na stoličku a začal som ju čítať. Po prečítaní prvých viet môj rozum dobyli piráti. Obliekol som sa na piráta, vzal som si svoj drevený meč a hral som sa. Mama sa nechápavo pozerala na mňa cez okno a myslela si, že mi šibe: Dvanásťročný puberťák aby sa hral na päťročné decko?! Fíííha, to bola paráda!!! Daniel Hodolič, 7. c ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

• DETSKÝ KÚTIK •

Všetko kvitne, všetko vonia: Zennora Brnová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Nech sa páči: májová ilustrácia na obal knihy: Gabriela Tordajová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. mája 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2013 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 14. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 16. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Dúhovka prinesie divákom dokumentárny film Parta – symbol lásky a vernosti o voľakedajších svadbách a sobášoch. Vysielanie pre dedinu. Táto časť nedeľného bloku bude venovaná zdravej výžive. Bude sa hovoriť o pestovaní sladkých zemiakov –batátov, o chove japonských prepelíc a Festivale kvetín, ktorý prebiehal v rámci osláv Dňa Hložian.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 12. mája – Zlato zo Scampie Sobota 13. mája – Legenda o pirátovi, 1. časť Pondelok 15. mája – Svätý Utorok 16. mája – Morganovci Streda 17. mája – Sex tape Štvrtok 18. mája – Mišo 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 14. mája 17.00 Film: Popoluška 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Legenda o pirátovi, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z osláv 1. mája pri Dunaji

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 14. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Padina) Utorok 16. mája 16.00 Kovačický cimbal opäť hrá Kovačické Gymnázium M. Pupina ponúkne študentom nový študijný odbor Divadelné predstavenie: Pozdrav niekoho Piatok 19. mája 16.00 Z archívu: festival Pieseň je naša radosť 2016 Film: Mišo

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 18/19 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko univerzitného profesora (1915 – 1989) zo Starej Pazovy. Bol lingvistom a zakladateľom vojvodinskej slovakistiky. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

2. časť tajničky

oklebetil

vpíšte 1. časť otec hádala ampér bľabot R L tajničky (hypokr.) sa

stvárňoval

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. nástroj

Rakúsko

na pletenie

štyri (rím.) šiel, kráčal

Loznica

vpíšte KSA

spisovateľ Andrić

ženské meno

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Tesla

zaslal

Dragan Nikolić

AS rádium HL DU z vonkajšej strany ĽU

ponad

kozácky náčelník

zdvihne sa speváčka Zmijanac

vpíšte ZI

Verdiho opera

tona

ženské meno nula

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ž. meno

otec (hypokr.) herečka Rina

tantal medzinár. doprava

ž. meno onam tenisový klub

speváčka Topčagić

množstvo, počet 5. a 1. samohláska

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 17 VODOROVNE: popustil, rh, kvety, áno, inak, cicak, O, esk, tov, kolo, ak, to, akord, o, AK, hit, monopol, ab, val, D, tarasili, orol, lov TAJNIČKA: SVIATOK PRÁCE

obrazovka (srb.) Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 14/15 z čísla 14 – 15 Hlasu ľudu z 8. – 15. apríla 2017 bolo: KVETNÁ NEDEĽA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: SÁRA HRNČAROVÁ, Ul. Michala Tomana č. 34 a, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Oznamy ALBATROS, spol. s r. o.

PRACOVNÁ PONUKA ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme ﬂexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Úradné preklady zo srbského do slovenského jazyka pre budúcich študentov stredných a vysokých škôl na Slovensku z Vojvodiny za iba 10 eur za dokument, ako sú povolenie pre pobyt, zápis alebo dokumenty na vybavenie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Množstvové zľavy – zásielka dokumentov 5 a viacerých budúcich študentov (a stredoškolákov na SK) – 20-percentná zľava. Preklady vyhotovuje prekladateľ zo zoznamu MSSR – teda bez overenia prekladu na Veľvyslanectve SR v Belehrade. Kontakt: mobil: +421(0)949 851 480; e-mail: zaborsky7@gmail. com

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Rajko Ivić z Kaća, Ul. Mladena Stojanovića číslo 23, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu výšky prízemie a prvé poschodie (P + 1), v ktorom sa bude nachádzať administratívny blok a dielňa na výrobu roliet, výrobného objektu výšky suterén a prízemie (Su + P), v ktorom bude dielňa na výrobu roliet a na spracovanie plastiky vstrekovaním a extrúziou a montážno-betónové trafostanice MBTS EV 21 a (P), Kać, Ul. Delfy Ivanić, na katastrálnej parcele číslo 4766, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie, Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića č. 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, Ul. Novosadski put číslo 115, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 7. júna 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 8. júna 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu

Ponúkame zaujímavé ﬁnančné podmienky.

PREKLADY

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

Glacio – cukrárska výroba, Slovensko PRACOVNÁ PONUKA Hľadáme cukrárov a cukrárky (klasické zákusky – torty) s praxou do cukrárskej výroby Glacio, Ostrov 128 pri Piešťanoch, za výhodných platových podmienok. Podrobné informácie na telefonne číslo: +421 915 714 777 alebo e-mailové adresy: bartospeter2@gmail.com a info@glacio.sk Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2071_01 NS_Novi_Sad_Bulevar_oslobođenja, Bulvár oslobodenia číslo 47, na katastrálnej parcele číslo 6918, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. júna 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 7. júna 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića č. 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2191_02 NS Veternik 2, Ul. Dragoslava Srejovića číslo 62, na katastrálnej parcele číslo 3453, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 7. júna 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 8. júna 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

na vnuka

Dňa 14. mája 2017 uplynie osem smutných rokov, čo nás opustil náš syn

VLADIMÍRA TOMIĆA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS147, NSU147, NSL147 NS-VOJVODE MIŠIĆA, Ul. vojvodu Mišića číslo 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 685, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu − základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Bulevar Despota Stefana Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu − základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar Despota Stefana, Ul. Bulvár despota Stefana č. 9, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7322, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. mája 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-172/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

1992 – 2009 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach.

SPOMIENKA

na nášho vnuka

Tvoji rodičia a sestra s manželom a synom Števkom

VLADIMÍRA TOMIĆA

SPOMIENKA

1992 – 2009 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Dňa 14. mája 2017 uplynie osem rokov, čo nás opustilo naše krstniatko

Čas plynie, smútok zostáva a tá strata v srdciach bolieť neprestáva.

VLADIMÍR TOMIĆ

Starká a dedo Lešťanovci a tetka Julka Tomićová

1992 – 2009 – 2017 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA

PharmMr. MARTA POKORACKÁ – PANKA

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2017 zo Starej Pazovy

krstní rodičia Ďugovci

Naším cieľom a zmyslom života je – Tvoj duch a Tvojho Milanova dobrota.

Uplynul rok, čo nám do večnosti odišiel náš drahý manžel, otec a dedko

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

Roky sa minú, ale spomienka na Teba navždy zostáva v našich srdciach. Tvoja starká Franková

SPOMIENKA

Oznamujte

1992 – 2009 – 2017 z Báčskeho Petrovca

VLADIMÍR TOMIĆ

Zarmútení: dcéra Anna, rodičia Marta a Pavel a brat Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Ivorom a Janou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dipl. Ing. JAROSLAV FELDY 1949 – 2016 novinár, publicista a spisovateľ

Dňa 6. mája 2017 uplynulo trinásť rokov, čo nie je s nami náš nenahraditeľný manžel, oco a starký

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

ONDREJ STRACINSKÝ

1934 – 2004 – 2017 z Petrovca

S láskou a úctou v srdci si ho zachovávajú manželka Anna, syn Igor a dcéra Jarka s rodinami

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší: manželka, dcéra a syn s rodinami

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. mája 2017 uplynie 25 rokov, čo nás opustil náš milovaný

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 15. mája 2017 uplynie desať rokov, čo nás nečakane opustil manžel, oco a dedo

PAVEL LAČOK

Dr. ZLATKO MATERÁK

1941 – 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

1958 – 1992 – 2017 zo Starej Pazovy

Čas rýchlo beží, ale spomienky a láska zostávajú navždy.

Tvoje najmilšie: Vlasta a dcéry Iveta a Martina

Si stále s nami a v našich srdciach a spomienkach zostaneš navždy. Manželka Katarína, dcéra Katarína, zať Pavel a vnučky Martinka a Blanka

SPOMIENKA

Oznamujte

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našich milovaných syna a brata manžela a ocka pri príležitosti 25. pri príležitosti 27. výročia úmrtia výročia úmrtia

s naším drahým Vladkom

v Hlase ľudu VLADIMÍROM TAKAČOM

021/ 47-20-840 a

z Nového Sadu

Dr. ZLATKA MATERÁKA

021/47-20-844

1958 – 1992 − 2017 1929 – 1990 − 2017 zo Starej Pazovy

inzercia@hl.rs

Život bol nádejný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka zastáva večná.

V tichosti večného pokoja bude ho sprevádzať naša láska a krásne spomienky. Zarmútené rodiny:

Juliana a Dr. Milinka Materáková s deťmi

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na nedožité 70. narodeniny nášho ociho a starkého

SPOMIENKA

V tichej spomienke navždy zostáva náš drahý

JÁNA ZAVAROŠA

S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Katka, zať Samušo a vnúčence Katka a Samko

www.hl.rs

POSLEDNÉ ZBOHOM

MICHAL PEŤKOVSKÝ

9. 5. 1947 – 2012 – 2017 z Báčskeho Petrovca Ešte stále smutno nám je všetkým, že už nič nie je také, aké bolo predtým. Všade okolo aj po rokoch chýba Tvoj hlas, mal si rád život, my Teba a Ty nás.

Struháriková z Nového Sadu, Čemanová z Aradáča, Behinová z Bratislavy a Popovićová zo Zreňanina

27. 4. 1955 – 9. 5. 2012 – 2017 z Kulpína

ONDREJOVI BALÁŽOVI Už päť rokov bez Teba Tvoji: manželka Zuzana, dcéra Darina s manželom Davorom, syn Miroslav s manželkou Annou, vnučka Gabriela a vnukovia Saša, Dário a Dávid

Informačno-politický týždenník

7. 7. 1948 – 5. 5. 2017 z Báčskeho Petrovca

od susedovcov z Blokov

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 29. apríla 2017 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

Po ťažkej chorobe nás navždy opustil milovaný manžel, syn a brat

JÁN SPEVÁK

20. 7. 1951 – 29. 4. 2016 – 2017 z Petrovca Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Zostali srdcia zarmútené. Veľmi nám chýbaš. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Na Tvoju lásku a dobrotu si stále spomíname. Manželka Anna, synovia Miroslav a Jaroslav s rodinami a rodiny Nosáľová a Zimanová

VLADIMÍR TAKAČ

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

MIROSLAVOM BELIČKOM

MÁRIU BELIČKOVÚ

s otcom

na mamu

13. 6. 1968 – 29. 4. 2017 z Nového Sadu

Lúčenie každé prináša žiaľ, smrť vyrve drahý srdca diel. Ten však, koho si veľmi miloval, navždy v Tvojom srdci živý zostane. Zarmútení: manželka Anička, mama Marienka a sestra Aleksandra s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

20. 9. 1940 – 30. 4. 2017

rod. Šprochovú 1945 – 1999 – 2017

Nech Ťa v tichosti večného pokoja S láskou si na Vás spomína sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. syn Miroslav s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo ma opustil milovaný manžel

s manželom, otcom a starkým

JÁN SÚŠERSKÝ 11. 5. 2016 – 2017 učiteľ z Kulpína

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Zostali mi len spomienky a veľký žiaľ. Zarmútená manželka Zuzana

ONDREJOM BALÁŽOM 7. 7. 1948 – 5. 5. 2017 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. S láskou: manželka Mária, syn Rastislav, dcéry Vesnička a Alenka, zaťovia Branko a Miloš, vnúčatá Ivanko, Ivetka, Veljko a Naďa

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie Podnik TELELINK, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 65 v, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2306_01 NS_Stepanovićevo, na katastrálnej parcele číslo 1336, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 4. 5. 2017 schválil rozhodnutie o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prístupových ciest k cestnému a železničnému mostu v Novom Sade, na k. p. č. 4156/1, 4156/7, 4156/9, 4156/10, 10423/1, 10423/3, 10423/6, 10423/7, 10423/8, 9344 a 10539/1, k. o. Nový Sad I, a 2944/8, 2944/11, 2944/17, 2944/20, 2960/1, 2960/5, 2960/6, 2960/7, 2960/10, 2960/15, 2960/16, 2960/17, 2960/18, 2961, 6660/1 a 6660/2, k. o. Petrovaradín, nositeľa projektu Mesto Nový Sad, Mestská správa pre stavebné pozemky a investície, Ul. Stevana Branovačkog č. 3, Nový Sad. Rozhodnutie o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 28. 4. 2017 schválil rozhodnutie o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1263 + 500 do km 1264 + 000, v časti k. p. č. 4268/1, k. o. Veternik, nositeľa projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., Veternik, Ul. Živorada Petrovića č. 8. Rozhodnutie o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Šport Tri minúty šťastia MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Juraj Pucovský V minulých troch kolách maximálny počet bodov získali Partizan, Rastina, Jedinstvo (R) a Metalac, bez zisku zostali Dinamo (S), Dinamo (BB), Panónia a Telečka. Výsledky 17. kola: Jedinstvo (R) – Jedinstvo (K) 3 : 0 kontumačne, Partizan – Panónia 1 : 0, Metalac – Dinamo (BB) 2 : 0, Rastina – Dinamo (S) 3 : 0, Sport – Telečka 3 : 0. Výsledky 18. kola: Telečka – Rastina 1 : 4, Dinamo (S) – Metalac 1 : 3, Dinamo (BB) – Partizan 2 : 4, Panónia – Jedinstvo (R) 0 : 1, Jedinstvo (K) – KFK Kula nehrali, lebo mužstvo z Koluta vystúpilo zo súťaže. Program 19. kola: KFK Kula – Panónia, Jedinstvo (R) – Dinamo (BB), Partizan – Dinamo (S), Metalac – Telečka, Rastina – Sport. PARTIZAN – PANÓNIA 1 : 0 (1 : 0) a hosťovaní v Kupusine mužstvo Panónie dobre čelilo vedúcemu tímu v lige, ktoré zvíťazilo vďaka jedinému gólu stredného útočníka Kurjakova v 40. min. zápasu. Obe mužstvá mali viacero vyložených šancí, ale sa brankári Dubravac a Valent nedali prekvapiť. Najlepšiu

V prvom polčase Terek mal dva pekné pokusy, ale jeho strely v 15. min. nohou po prihrávke Stoisavljevića a v 32. min. hlavou po centri M. Obradova minuli vedľa pravej žrde. Jedinú nepozornosť obrany domácich a brankára Valenta využil Kaurin v 60. min. a trafil sieť – 0 : 1.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborska 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Novi_Sad_Braće_Dronjak, Ul. braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. júna 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 7. júna 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hráč Panónie A. Obradov (tretí sprava v červenom) v 88. min. trafil pravú žrď brány Jedinstva

výhodu pre hostí mal A. Obradov v posledných chvíľach zápasu, ale hlavou netrafil sieť. Hralo sa veľmi korektne, takže rozhodca Maravić z Crvenky nemusel siahať za kartami. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, M. Obradov, Šipka, Lazić, Stojanović, A. Obradov, Stoisavljević (Šinkarčuk), Terek (Majera), Turčan, Moguš PANÓNIA – JEDINSTVO (R) 0 : 1 (0 : 0) Futbalisti Panónie zažili prvú jarnú prehru na domácom trávniku, ktorej sa vo finiši mohli vyhnúť.

Vo finiši zápasu hostia z Ribareva boli miláčikmi šťasteny. V 86. min. po rohovom kope Majera sa pokúsil lobovať brankára Ćopića, tento však ledva zachytil loptu, ktorá trafila žrď, potom aj brvno, aby ju vzápätí niekto vykopol ďaleko od brány. V 88. min. Lazić odcentroval z voľného kopu, ale strela A. Obradova hlavou z ôsmich metrov skončila na pravej žrdi a hostia mohli oslavovať šťastnú výhru. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, M. Obradov, Šipka, Lazić, Stojanović (Šinkarčuk), A. Obradov, Stoisavljević (Majera), Terek, Turčan, Z. Dobrić (Stolić) • OZNAMY •

Gólový pomer 24 : 3! Štyri výhry zaradom NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

TATRA – SIRIG 5 : 2 (1 : 1)

MILETIĆ – TATRA 0 : 4 (0 : 1) Pavel Pálik

osledné štyri zápasy tatranci vyhrali, zapísali si 12 bodov na konto, strelili 19 gólov a inkasovali iba jeden. Domáci Miletić v dedine Mošorin bol rovnocenným súperom iba v prvej časti zápasu. Hostia z Kysáča sa radovali už v 13.

Zápas v Mošorine sledovalo okolo 100 divákov, viedol ho Gaćinović z Nového Sadu a jedinú žltú kartu dostal hosť Stakić. TATRA: Subašić, Ábelovský, Misini, Srnka, Petrović, Todorić (Klaić), Dražić, Vasiljev (Martinko), Stakić (Jambrich), Tomljanović, Ćuk Druhý gól Branka Ćuka (číslo 11) v 74. min. zápasu v Kysáči – 3 : 2 P. Pálik

F Tretí gól Tatry strelil Klaić (číslo 13) v 57. min. zápasu v Mošorine min., keď Petrović odrazenú loptu zo 7 − 8 metrov pomedzi mnoho nôh zaslal do siete. Po zmene strán hostia zahrali ešte húževnatejšie, rýchlo a silne tlačili domáceho súpera. To sa im veru oplatilo. Gólmi Ćuka v 55. min. a Klaića v 57. min. Kysáčania odviali nádeje, že môžu niečo zmeniť vo svoj prospech. Do konca zápasu mužstvo Tatry malo celý rad vyložených šancí, ale iba jednu premenil mladý Martinko v 81. min.

Výsledky 23. kola: Šajkaš – Vinogradar 0 : 1, Jugović – Omladinac 2 : 2, Proleter – Titel 3 : 1, Tatra – Bačka 4 : 0, Futog – Miletić 5 : 3, Petrovaradín – Sirig 1 : 0, Borac – Jedinstvo 4 : 2, TSK – Mladost 0 : 3. Výsledky 24. kola: Vinogradar – TSK 0 : 2, Mladost – Borac 2 : 4, Jedinstvo – Petrovaradín 1 : 0, Sirig – Futog 3 : 1, Miletić – Tatra 0 : 4, Bačka – Proleter 3 : 1, Titel – Jugović 0 : 7, Omladinac – Šajkaš.

utbalisti Tatry vyhrali aj piaty zápas v slede, pritom strelili 24 gólov a obrana inkasovala len tri. Minulú nedeľu Kysáčania prekonali obetavé mužstvo zo Sirigu. Bol to dobrý a zaujímavý zápas, v ktorom skóre otvoril domáci hráč Stakić v 34. min. Hosťom sa podarilo vyrovnať gólom Isaka v 40. min. V 55. min. Ćuk priniesol nový náskok Tatre – 2 : 1, ale v 59. min. Milićević druhý raz vyrovnal výsledok. Hostia zo Sirigu mali šancu streliť tretí gól v 62. min., no v tom ich znemožnil brankár Subašić. Neskoršie domáci prebrali hru a gólmi Ćuka v 74. min., Tomljanovića v 77. min. a Stakića v 82. min. si zabezpečili vysokú a zaslúženú výhru. Zápas v Kysáči nahrávala RTV Vojvodina a v sobotu 13. mája o 14.30

OBECNÁ LIGA ŠÍD

OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR – PLANDIŠTE

Lekcia Ľubanom OFK BAČINCI – JEDNOTA (Š) 3 : 1 (0 : 0) Lazar Pavković

utbalisti šídskej Jednoty sa z hosťovania v Bačinciach vrátili domov s prehrou. Po prvom polčase bez gólov, sieť Vlaisavljevića sa trikrát vlnila v poslednej dvadsaťminútovke. Strelci za domácich boli Blažanović v 70. min., Cuper v 82. min. a Marković v 86. min., kým česť hostí zachránil Avramović v 88. min. Rozhodca Mihajlo Ždinjak zo Šídu žltými kartami potrestal Barjaktarevića (OFK Bačinci), Radosavljevića a Starčevića (Jednota). JEDNOTA (Š): Vlaisavljević, Milanović, Janković, Trlajić, Rukavina, Valjevac (Avramović), Grujić (Milanković), Radosavljević (Chrček), Marčetić, Starčević, Stević OMLADINAC – OFK BINGUĽA 0 : 1 (0 : 1) Z dediny Batrovci sa očakávala správa o presvedčivom víťazstve Binguľčanov, ale sa títo museli uspokojiť s minimálnym triumfom.

• OZNAMY •

hodine na prvom programe tejto televízie bude skrátená nahrávka duelu Kysáčanov a Sirižanov, ktorú budú komentovať herci seriálu Državni posao Boškić, Čvarkov a Torbica. TATRA: Subašić, Klaić, Pekić, Srnka, Petrović, Dražić, Vasiljev (Jambrich), Stakić (Martinko), Ábelovský, Tomljanović (Mihajlović), Ćuk Výsledky 25. kola: Omladinac – Vinogradar 5 : 1, Šajkaš – Titel 5 : 1, Jugović – Bačka 5 : 0, Proleter – Miletić 3 : 0 kontumačne, Tatra – Sirig 5 : 2, Futog – Jedinstvo 1 : 4, Petrovaradín – Mladost 2 : 0, Borac – TSK 2 : 0. Program 26. kola o 17. hodine: Mladost – Futog, Sirig – Proleter, Vinogradar – Borac, TSK – Petrovaradín, Jedinstvo – Tatra, Miletić – Jugović, Bačka – Šajkaš, Titel – Omladinac.

Jediný gól na zápase vsietil Pap v 15. min. Zápas sledovalo asi 100 divákov a viedol ho rozhodca Marko Avramović z Molovina. OFK BINGUĽA: Panić, Pajić, Šućak, Uhlík (Matijević), Jelčić, Kljajić, Plačković (Rajić), Gavrilović (Petrović), Pap, Trgić, Kramár JEDNOTA (Ľ) – SREMAC 1 : 5 (0 : 3) Hostia z Berkasova predviedli Ľubanom futbalovú lekciu, nečakane, ale zaslúžene a presvedčivo položili domácich na lopatky. Futbalisti Jednoty mali ešte jednu príležitosť zjemniť prehru, ktorej sa nemohli vyhnúť, ale v 63. min. zahodili penaltu. Jediný gól za domácich dal D. Ruman v 83. min. JEDNOTA (Ľ): Stijelja, Mrđanović, Šili (Ćalić), Toman, Punoš, Laćarac, D. Ruman, Manojlović, Sremčić, A. Ruman (Zečević), Širadović Výsledky 18. kola: Omladinac – OFK Binguľa 0 : 1, Borac – Graničar 0 : 4, Jednota (Ľ) – Sremac 1 : 5, Sinđelić – OFK Bikić 0 : 1, Napredak – OFK Bačinci 2 : 3.

Vyrovnali z penalty

MLADOST – JÁNOŠÍK 1 : 1 (0 : 1) Vladislav Staňo

a zápase v dedine Velika Greda futbalisti Jánošíka sa prví tešili. Peknú akciu začal Jakimov, prihral Prokićovi a tento odcentroval mladému Pavlovicovi, ktorý hlavou prekonal brankára Mladosti. Domáci vyrovnali desať minút pred koncom zápasu, keď rozhodca Labović pre zásah lopty rukou Živanova odpískal penaltu, ktorú hostitelia premenili. JÁNOŠÍK: Radak, M. Prokić, Lotrean, Živanov, Staňo, Jakimov, Pavlovic, V. Prokić, Đorđijevski, Caran, Šterba; striedali: Privratský a Janković Výsledky 13. kola: Graničar – C. zvezda 3 : 0, Solunac – Gaj 3 : 0, Naša Krila – Sloga 2 : 2, Mladost – Jánošík 1 : 1. V poslednom kole Jánošík uhostí mužstvo Krajina z Kupiniku.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Šport

Dolina (ne)mohla vyhrať Po Slobode – pohoda a výhoda? VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ján Bokor

Výsledky tohto kola nepriniesli podstatnejšie zmeny v poradí na tabuľke. Vedúce Dinamo 1945 si prinieslo body z ťažkého hosťovania v Srbskej Crnji, Kozara doma ľahko porazila bledých Plandištančanov. Z piatich klubov, ktoré bojujú o záchranu, najhoršie pochodili padinská Dolina a Sloga, kým Proleter, ŽAK a kovačická Slávia získali body, ktoré im dávajú nádej na záchranu. V zákulisí sa povráva, že rozuzlenie na vrchu a dne tabuľky závisí od pomoci priateľov, ktorá je vítaná a čoraz viditeľnejšia. Výsledky 24. kola: Budućnost – Dinamo 1 : 3, Jedinstvo (NB) – Vojvodina 2 : 2, Proleter – Dolina 1 : 0, Kozara – Sloga 5 : 1, ŽAK – Jedinstvo (BK) 3 : 2, Slávia – Sloboda 3 : 0, Radnički (K) – Radnički (S) 0 : 1, Vršac United – Polet 1 : 0. PROLETER – DOLINA 1 : 0 (1 : 0)

erby mužstiev bojujúcich o záchranu prinieslo radosť domácemu Proleterovi. Obavy Padinčanov, ktorí majú lepšie mužstvo, sa splnili. Na hosťovaní v Banátskom Karlovci sa nemohli prejaviť v plnom svetle, lebo ich v tom hatili rozhodcovia, najmä hlavný Nemanja Bunčić z Pančeva. Domáci jediný gól vsietili už v 3. min. Namiesto toho, aby pískal faul nad hráčom Doliny, rozhodca dovolil hrať ďalej, domáci poslali loptu pred bránu statickej obrany hostí, ktorú Tomić upravil do siete prekvapeného

SLÁVIA – SLOBODA 3 : 0 (1 : 0)

Výsledok znásobil Toma (vľavo) – 2 : 0 v 71. min. zápasu v Kovačici Trkulju. Počas celého zápasu sa mužstvo hostí snažilo niečo zmeniť, ale jeho útoky rozhodcovia zastavovali pre údajné postavenie mimo hry alebo fauly. Šancí bolo na oboch stranách, ale daždivé počasie a klzké ihrisko boli na vine, že ich strelci nepremenili. Najkrajšiu strelu na bránu Proletera poslal Saša Rudić, no brankár Ilkić ju bravúrne zneškodnil. Potom lopta opečiatkovala aj žrď brány domácich. DOLINA: Trkulja, Plvan, Kutálek, Važić, Anđelković, Matuľa, M. Rudić, S. Rudić, Mihajlović, Kevdžija, Cvetanović

Ján Špringeľ

utbalisti Slávie najčastejšie skúšali hostí z dediny Novi Kozarci diaľkovými loptami kapitána P. Čížika, ktoré smerovali na Gigovića a Tomu. Šancu prvej časti hry zmarili Kozarčania v 6. min. Po hrubej chybe Ambruša do pokutového územia sa vrhol Dakić, ale Trbojević bravúrne vyrazil na roh. Rozhodca Bogićević nechtiac zastavil loptu v 21. min. a umožnil protiútok hosťom. Strela útočníka Uzelca z hranice šestnástky skončila nad. Vzápätí fauloval obranca Slobody Tomu. Projektil Pavla Čížika v 22. min. zavlnil sieť Kajrovića – 1 : 0. Ukážková akcia Gigovića z pravej strany sa po šípe nabiehajúceho V. Dudáša odrazila od žrde – hrala sa 36. min. V prvých sekundách druhého polčasu Važić mal možnosť vyrovnať skóre. J. Bokor Niekoľko útokov Slávie v 54. min. sa zakončilo pre domácich bez streleného Naladení strelci dosiahli 30 gólov. Dinamo a Kozara nepoľavujú v boji gólu. Rušne bolo aj vtedy, keď Kajrović o titul majstra. Sloga Plandište si zlepšila šance na záchranu, čo nemožno povedať o kovačickej Slávii, ktorá prehrala v Sutjeske. Hoci sú v najhoršom postavení, Padinčania sa nevzdávajú! Výsledky 25. kola: Vršac United – Budućnost 3 : 0, Polet – Radnički (K) 5 : 3, Radnički (S) – Slávia 3 : 0, Sloboda – ŽAK 2 : 2, Jedinstvo (BK) – Kozara 0 : 2, Sloga – Proleter 4 : 0, Dolina – Jedinstvo (NB) 3 : 2, Vojvodina – Dinamo 0 : 1. Program 26. kola: Budućnost – Vojvodina, Dinamo – Dolina, Jedinstvo RADNIČKI (S) – SLÁVIA 3 : 0 (2 : 0) (NB) – Sloga, Proleter – Jedinstvo (BK), Kozara – Sloboda, ŽAK – Radnički (S), Slávia – Polet, Radnički (K) – Vršac United. J. Špringeľ

Padinčania sa nevzdávajú!

vybehol mimo pokutového územia rukou zachraňovať svätyňu v 64. min. a zaslúžil si červenú kartu. Novi Kozarci hrali do konca skríženia zbraní s hráčom menej a novým brankárom Anušićom. Výsledok znásobil Toma neďaleko hranice pokutového územia po prihrávke Gigovića v 71. min. – 2 : 0. Prekvapujúco v záverečných minútach hrala Sloboda sebaistejšie v strede a nebezpečnejšie v útoku. Nevedeli ani málopočetní fanúšikovia oboch klubov, či chcel krídelník Vokić strieľať alebo centrovať: lopta ale skončila na pravom rohu brány medzi brvnom a žrďou v 87. min. Po rohovom kope o min. neskoršie vysoký Laništanin hlavičkoval nad. Výsledok zápasu stanovil v 91. min. Igor Karna, keď po strele Gigovića hlavičkoval oblúčikom – 3 : 0. SLÁVIA: Trbojević, Miodrag, Ambruš, P. Čížik, Ďuriš, D. Čížik (Ćirić), V. Dudáš, I. Karna, S. Karna, Toma (Válovec), Gigović (Stanojković)

Zápas pravdy s Poletom

DOLINA – JEDINSTVO (NB) 3 : 2 (1 : 0)

aladení súperi na ihrisku Doliny produkovali veľmi kvalitný futbal. Domácim výhra znamenala posledný vlak v boji o záchranu, kým by prehra priniesla rozlúčku s touto ligou. Dolina začala dobre a už v 12. min. strelila gól. Marko Rudić presne odcentroval pred bránu, tam najvyššie vyskočil Anđelić a hlavou upravil loptu do siete dobrého brankára Veskova. Po prestávke sa pokračovalo útočne a diváci videli vzrušujúce chvíle. Vďaka dvom útokom hostia z Nového Bečeja obrátili výsledok. Bogdan presnou strelou

www.hl.rs

v 50. min. vyrovnal na 1 : 1. V 76. min. Rigo vybehol pred Trkulju a druhý raz rozvlnil jeho sieť. Potom domáci iba v priebehu piatich minút prehru premenili na výhru! Marko Rudić dobre asistoval Mihajlovićovi, ktorý loptu dvakrát upravil do siete – 3 : 2. Výhru mohol potvrdiť náhradník Ugrenović, zameškal zachytiť loptu, a preto výsledok bol neurčitý do posledného hvizdu rozhodcu Milosavljevića z Kovina. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa (Ugrenović), M. Rudić, S. Rudić, Anđelić (Kutálek), Bančov, Mihajlović, Kevdžija, Cvetanović

Informačno-politický týždenník

„A

k chceme zostať v lige, musíme vyhrať doma nad Poletom z Nakova,“ znela jednoduchá odpoveď trénera Slávie Jánosa Csánkiho na predpoveď zápasu, ktorý Kovačičania zohrajú na ihrisku ŠRS Slávia v nedeľu 14. mája o 16. hodine 30. minúte. „Slávisti mali na skrížení zbraní v Sutjeske iniciatívu v druhom polčase, ale zostali bez streleného gólu, mali totiž po prestávke tri až štyri príležitosti o zmenu skóre. V prvom polčase šíp Igora Karnu z tridsiatich metrov neskončil v sieti hostiteľov,“ vyhlásil Csánki.

Tréner Slávie zdôrazňuje, že prvý a tretí gól prijali Kovačičania po chybách v obrane, pri jednom z nich sa obrancom nepodarila ofsajdová pasca pre útočníkov Radničkého: „V 16. min. Matić po diaľkovej prihrávke strieľal presne na 1 : 0. Päť minút pred zmenou strán po rohovom kope a opakovanom centri sa zaskvel najlepší v šíkoch Sutjesky Skoko, keď hlavičkoval do siete Trbojevića na 2 : 0. Stredopoliar Zoretić uzavrel konečný stav zo sólovej akcie v 71. min. – 3 : 0.“ SLÁVIA: Trbojević, Ambruš, Miodrag, Stojaković (Válovec), P. Čížik, V. Dudáš (Garaj), I. Karna, Gigović, S. Karna, Stanojević, Ćirić (Ďuriš) • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

V Potpornji mohli viac POTPORANJ – HAJDUŠICA 1 : 0 (1 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičania v Potpornji boli lepší, mali aj viac šancí, ale čo to stojí, keď ich nevyužili. Už v prvom útoku A. Lipták vyrazil sám pred brankára, pokúsil sa lobovať ho, ale sa tento nedal zmýliť. Po tejto šanci sa hralo hlavne na strede ihriska, avšak v 14. min. domáci využili nepozornosť hostí a získali náskok. Bolo to vlastne všetko, čo Potporanj ukázal počas celého zápasu. Na druhej strane ešte jednu peknú príležitosť zmrhal Radović. Po zmene strán hostia úplne dominovali ihriskom. Príležitosti na zmenu výsledku nevyužili Marko a Spasovski. V poslednej minúte domáci zahodili rýchly protiútok. HAJDUŠICA: Melich, M. Mršić, Đukić, Maliar, Stojkovski, Marko, Pomorišac, Petrović (Barbulović),

Radović, A. Lipták, Spasovski HAJDUŠICA – BORAC (VG) 4 : 1 (3 : 0) Presvedčivá výhra Hajdušice nie je odzrkadlením pomeru síl na ihrisku. Takmer do polovice polčasu súperi boli rovnocenní. V 20. min. Stojkovski priniesol radosť svojmu celku. O dve min. neskoršie Radović zaslal loptu osamelému A. Liptákovi, ktorý zo 7 – 8 metrov bol presný. V 40. min. náskok Hajdušice zvýšil Kocevski. Očakávalo sa, že hostia po zmene strán zložia zbrane, ale namiesto toho už v 50. min. z rýchleho protiútoku skorigovali výsledok. Po tomto góle sme videli šance na oboch stranách. Najlepšiu príležitosť pre Hajdušicu mal Z. Lipták v 75. min., keď po ideálnej prihrávke Jankovića delovkou z voleja trafil

Jedna z početných šancí Hajdušice (v žltom úbore) pred bránou Potpornja do brankára. Už v nasledujúcom útoku Janković z okraja šestnástky matoval brankára Borca pre konečných 4 : 1. Do konca zápasu najvýhľadnejšie šance mal A. Lipták, ktorý sa v šestnástke pekne zbavil svojich strážcov, ibaže raz trafil žrď, a potom jeho strelu brankár kryl. HAJDUŠICA: Melich, Folťan (Z. Lipták), Đukić, Maliar, M. Mršić, Stojkovski, Pomorišac, Kocevski (Barbulović), Radović, A. Lipták,

Janković Výsledky 21. kola: Radnički 1927 – Borac (VS) 1 : 5, Ratar – Dobrica 2 : 2, Banat – Dunav 0 : 4, Vojvodina – Vladimirovac, Karaš – Potporanj 4 : 4, Ševac – Partizan 3 : 2. Hajdušičania po tejto výhre postúpili vyššie, nachádzajú sa na 4. mieste s 38 bodmi. Foto: V. Maliar

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – SKUPINA A

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – SKUPINA B

AŠK – MSK 3 : 1 (1 : 0)

KSK KONAK 1926 – MLADOSŤ 5 : 1 (0 : 1)

Bez hrubých zákrokov Vladimír Gál

Bolo to všetko, čo hostia ukázali, a domáci do konca gólom Koraća va tímy zohrali korektný zá- zvýšili náskok. pas bez hrubých zákrokov AŠK: Eötvös, Životin (Birmaa žltých kariet. nac), Vesin, ProV prvom polčase sa danović, Ďuríček, najviac hralo medzi Korać, Maksimodvoma šestnástkami. vić (Novaković), Domáci sa vedenia ujali Rajčević (Drndarególom Apostolovića. vić), Matejin, Mijić, Hostia v závere prvéApostolović ho polčasu mali pekOstatné výnú príležitosť, keď sa sledky 22. kola: útočník MSK po chybe OFK Gradnulica – domácich obrancov Radnički 1911 2 : ocitol zoči-voči s bran0, OFK Stajićevo károm Eötvösom, ktorý – ŽFK Banat 5 : 1, z tohto duelu vyšiel ako Dva góly: Miroslav Omladinac – PoApostolović (AŠK víťaz. tisje 5 : 3, Zlatica – Aradáč) Na začiatku druhého Rusanda 2 : 3, OFK polčasu domáci začali útočnejšie a Klek – Jedinstvo 3 : 3, voľný bol z jednej z početných šancí Aposto- Zadrugar. lović dal svoj druhý gól na zápase. Aradáčania sa nachádzajú na 9. Po góle domáci poľavili. Hostia mieste a majú 23 bodov. to využili a po chybe obrancov AŠK skorigovali výsledok na 2 : 1. Foto: S. Kokavská

• ŠPORT •

Hostia v okyptenej zostave Darko Sládeček

ieloblatčania do Konaku odcestovali iba dvanásti, keďže folklórna sekcia MOMS bola na zájazde na Slovensku, s ňou aj piati hráči Mladosti. Predsa hostia v prvom polčase využili nervozitu domácich a gólom B. Žižića v 23. min. prvú časť zápasu vyhrali. V druhom polčase favorizovaní domáci mali aj podporu rozhodcov a v takom pomere síl sa hralo hlavne na polovici hostí. Svoju prevahu domáci korunovali piatimi gólmi. Opravdivá agónia Bieloblatčanov sa začala v 66. min., keď po štvrtom góle Kalapiš dostal druhú žltú kartu, potom aj červenú, a musel opustiť ihrisko. Iba o minútku neskoršie sa zranil Nečov a v 76. min. aj Szabo, takže hostia zápas ukončili iba ôsmi. Je zaujímavé však, že štyri góly Bieloblatčania dostali, kým boli kompletní, a iba jeden v okyptenej zostave.

K podozreniu Bieloblatčanov z toho, že v minulom kole FK Tisa 1933 Taraš pašovala hráča, komisár súťaže Milorad Kurjak z Aradáča nepodnikol žiadne kroky, aj keď neúradne uznal, že je to opodstatnené. „Nemal som na základe čoho podnikať. Delegát v zápisnici o tom nič nenapísal a aj v doplnkovej správe, ktorú som od neho žiadal, napísal, že hráč nebol pašovaný. Okrem toho podľa predpisov Mladosť mala v priebehu 48 hodín podať úradnú sťažnosť, na základe ktorej by som mohol reagovať,“ povedal nám Kurjak v telefonickom rozhovore. MLADOSŤ: Antman, Nečov, V. Poničan (Haník), Gibarov, Karacsonyi, Horvát, Szabo, Tapai, Poliak, Kalapiš, B. Žižić Ostatné výsledky 11. kola: Partizan – Tisa 1933 1 : 0, Sloga – Borac 3 : 0, Tamiš – Proleter 2 : 1. Mladosť sa nachádza na 4. mieste a má 14 bodov.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

V Sivci nebolo ľahko POLET – MLADOSŤ 1 : 4 (1 : 2) Samuel Medveď

Sivci nebolo ľahko, lebo počas celého zápasu pršalo. Polet, ktorý je na poslednej priečke tabuľky, sa nečakane už v 8. min. ujal vedenia gólom Komazeca. Mladosť v pokračovaní zahrala lepšie. Najprv Trojanović krásnym gólom v 20. min. vyrovnal, a potom Kaňa o pár minút neskoršie dosiahol aj druhý gól pre modrých. Druhý polčas sa dobre začal pre modrých, lebo Kaňa v 48. min. efektne dosiahol tretí gól. Igorovi Kaňovi sa neskoršie podarilo preniknúť, obranca domácich ho zrazil – jedenástka, a tú Jakuš rutinovane

premenil. Bolo to v 65. min. Mladosť po tom hrala isto a domáci takmer ani neohrozili Leňu. MLADOSŤ: Leňa, Vukčević (Miličević), Jakuš, Rupar, Babić, Severíni, Fábry, Sladojević, Dragin (Valentík), Trojanović (Fic), Kaňa HERCEGOVAC – SLÁVIA 0 : 0 Ján Šuster

oci na ihrisku v Gajdobre nebolo gólov, o čo sa hlavne zaslúžili brankári Drašković a Šuster, predsa zo 100 divákov, z ktorých polovica bola z Pivnice, sledovalo dobrý zápas.

Prvý v 9. min. pohrozil Novićević po dobrej prihrávke J. Žigmunda, ale strelil nad bránu. V 15. min. Drašković kryl strelu Novićevića po zohranej akcii z voľného kopu. V 18.

bránu, kým na druhej strane Šuster ešte dvakrát zachránil svoju sieť. V druhom polčase Gajdobrančania mali prevahu a Pivničania sa zamerali na protiútoky. Šance nevyužili domáci Gušić, Erak a Adamović, ani hosť Novićević. Trivunović v 69. min. nastrelil žrď brány Slávie. SLÁVIA: Šuster, Vladimír Kuchta, Benka (Záskalický), M. Žigmund, Roganović, Drinčić (Milec), Kotiv, Vlastislav Kuchta (Krnjajić), Tešanović, J. Žigmund, Novićević Výsledky 24. kola: HajOdolal Gajdobrančanom: Dávid Šuster duk junior – Mladost (K) (Slávia Pivnica) 5 : 0, Šikara – Lipar 2 : 3, min. sa vyznamenal aj mladý bran- Polet – Mladosť (P) 1 : 4, Törekvés kár Dávid Šuster, keď zastavil strelu – Rusín 5 : 0, Stari grad – Krila Sivčevića z voľného kopu. Do konca Krajine 3 : 2, Hercegovac – Slávia polčasu Tešanović odrazenú loptu 0 : 0, Budućnost – ŽAK 6 : 0, Borac od brvna prekopol nad prázdnu – BSK 1 : 4.

Kopa šancí vo Vrbare...

Tak chceli rozhodcovia!

MLADOSŤ – ŠIKARA 2 : 1 (2 : 0)

SLÁVIA – STARI GRAD 0 : 2 (0 : 1)

prihral Babićovi, ktorý precízne kopal do rohu a skúsený Đurić bol bezmocný – 1 : 0. Predtým v 15. nedeľu vo Vrbare v zápase so min. hostia vyvolali zmätok v rasomborskou Šikarou modrí doch domácej obrany, keď Babiak premrhali kopu gólových prí- hazardoval, ale sa na konci predsa ležitostí. Takmer dvadsať minút dobre skončilo pre Leňu, ktorý sa Mladosť hrala bez vylúčeného Vazvlášť v druhom lentíka, ktorý za dve polčase vyznamenal minúty pre nepozorné dvoma bravúrnymi zákroky dostal dve žlté zákrokmi. V 44. min. karty, potom červenú Mladosť dosiahla vea musel von z trávnika. denie 2 : 0 zásluhou Rozhodcovská trojica Fábryho a strelca zo Somboru na čele Kaňu. s Petrom Vračarom Druhý polčas a jeho pomocníkmi začal prienikom Nemanjom Malbadomácich hráčov, šićom a Andreou Kaňa a Trojanović Hernausovou vynášala niekoľkokrát predosť čudné verdikty, číslili rady Šikary ktoré vyvolávali v hľaa priam je neuveridisku rozhorčenie. teľné, ako skúsený Mladosť síce hrala Đurić neinkasoval pekne, bolo jasné, že Užitočný aj v útoku: ešte niekoľko gólov. je lepším mužstvom, Vladimír Fábry (Mladosť Hostia v 86. min. dali kým hostia hrali po- Petrovec) z voľného kopu pekmerne tvrdo a bojovný a čestný gól. ne. Domáci hlavne útočili prostredMLADOSŤ: Leňa, Vukčević, Baníctvom rýchlych a naladených biak, Severíni, Rupar, Jakuš, Fábry Trojanovića a Kaňu. V útoku hral (Milićević), Sladojević, Trojanović tentoraz i Vladimír Fábry. V 10. min. (Dragin), Babić (Valentík), Kaňa Kaňa dobre chcel uvoľniť Fábryho. Potom Trojanović v 20. min. dobre Foto: J. Pucovský

J. Šuster

S. Medveď

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

omisár pre rozhodovanie v Oblastnej lige Sombor by nemal delegovať rozhodcov z toho istého mesta, odkiaľ je aj klub, ktorý hrá zápas. Taký prípad bol v nedeľu v Pivnici, kde hosťoval palanský Stari grad. Rozhodcovská trojica Rašović, Milešević a Kantar z Báčskej Palanky zápas viedla tak, že „hostia museli vyhrať“. Najprv po veľkej chybe rozhodcov mužstvo S. grad dosiahlo vedúci gól, potom Rašović neuznal domácim gól a v druhom polčase nepískal penaltu nad Kojičićom. Postranní rozhodcovia dvíhali vlajku vždy, keď domáci mali šancu streliť gól. V tom vynikal v prvom polčase najmä Kantar, ktorý až desaťkrát zastavil domácich pre údajné postavenie mimo hry?! V 14. min. sa v podozrivej situácii ocitol Kovačević, centroval pred bránu Brňu a Zeljko upravil loptu do siete – 0 : 1. V 18. min. Novićević prekľučkoval strážcu, razantne vypálil z desiatich metrov, ale sa Đurković nedal prekvapiť. Vlastislav Kuchta sa dostal do šance v 39. min., zaváhal, a z gólu nebolo nič. V druhom polčase sa Novićević zbavil niekoľkých súperov, kopol loptu, ktorá sa kotúľala paralelne s bránkovou čiarou, aby ju jeden z obrancov

vykopol z veľkej tlačenice. V 60. min. Kojičića zrazili v trestnom území, ale rozhodca nariadil iba voľný kop pred šestnástkou, čo vyvolalo revoltu tak hráčov Slávie, ako aj obecenstva. Hostia z Palanky v 77. min. založili rýchly útok z pravej strany, loptu v strede dostal Kovačević, ktorý zblízka prekonal Šustera – 0 : 2. Do konca zápasu strely Krnjajića a Roganovića brankár hostí kryl. Zápas v Pivnici sledovalo asi 250 divákov, ktorí vypískali rozhodcov pri odchode z trávnika. Žlté karty v radoch domácich dostali Kotiv, Kojičić a Krnjajić. SLÁVIA: Brňa (Šuster), Vladimír Kuchta, Benka, M. Žigmund, Roganović, Kotiv, Drinčić, Novićević, Vlastislav Kuchta (Krnjajić), Petrović (Tešanović), Kojičić Výsledky 25. kola: Borac – Hajduk junior 4 : 4, BSK – Budućnost 5 : 0, ŽAK – Hercegovac 4 : 2, Slávia – Stari grad 0 : 2, Krila Krajine – Törekvés 2 : 0, Rusín – Polet 3 : 0, Mladosť (P) – Šikara 2 : 1, Lipar – Mladost (K) 2 : 1. Program 26. kola: Hajduk junior – Lipar, Mladost (K) – Mladosť (P), Šikara – Rusín, Polet – Krila Krajine, Törekvés – Slávia, Stari grad – ŽAK, Hercegovac – BSK, Budućnost – Borac. Zápasy sa začnú o 16.30 hodine. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Nagy – hlavný hráč! POTISJE – BUDÚCNOSŤ 1 : 0 (1 : 0) Ján Murtin

a zápase v Kanjiži domáci obranca Đukić strelil rýchly gól už v 9. min. Siete sa do konca viac nevlnili, hoci obe mužstvá mali niekoľko pekných príležitostí a Hložančania trafili aj brvno a žrď. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Galonja, Štefek, Janić, Latinović, Zečević, Adámek, Živojinov, Lalatović, Ilić, Sekulić Napriek prehre v Kanjiži body si predsa na svoje konto pripísala Budúcnosť, lebo v mužstve Potisja hral László Nagy, ktorý nesmel na trávnik pre žlté karty. Kuriozitou je, že aj v jeseň Hložančania s týmto súperom doma získali body kontumačne z rovnakého dôvodu, keď menovaný hráč tiež musel odpykať trest. Zdá sa, že je Nagy najproduktívnejším a hlavným hráčom hložianskeho mužstva, ktoré vďaka nemu a nedopatreniu funkcionárov

FK Potisje získalo 6 bodov s gólovým pomerom 6 : 0! BUDÚCNOSŤ – ZADRUGAR 4 : 0 (4 : 0) Pred 200 divákmi Hložančania presvedčivo zvíťazili nad dobrým mužstvom zo Srbského Miletića. Základy výhry už v 2. min. po peknej akcii položil naladený Sekulić. V 7. min. Kosturanov zlikvidoval strelu Vukovića a zahlásil, že to bude jeho deň. Krátke prihrávky na šmykľavom trávniku priniesli ovocie domácim v 13. min., keď Krstić presnou strelou matoval dobrého Stojanovića – 2 : 0. V 23. min. hostia trafili ľavú žrď brány domácich. Brankár Zadrugara potom vybránil dve bomby Sekulića. V 40. min. Štefek z osemnástich metrov opečiatkoval brvno. V 41. min. Ilić prekľučkoval až štyroch hráčov a rutinovane prekonal Stojanovića – 3 : 0. V poslednej min. polčasu strážca siete Zadrugara nechtiac urobil

jedinú chybu na zápase, vyšmykol sa, lopta mu vypadla a nabiehajúci Krstić ju upravil do siete – 4 : 0. Zázrak je, že sa v druhom polčase ani jedno mužstvo neradovalo gólu, aj keď každé malo po 5 − 6 čistých šancí. Domáci Kosturanov si perfektne zachoval čisté konto a hostia dvakrát vykopli loptu z bránkovej čiary. Slabý rozhodca Čapo zo Subotice poškodil domácich o dve jedenástky. Často a nepotrebne prerušoval hru, ukázal päť žltých kariet, tri videli hráči domácich: Lalatović, Rodić a Štefek. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Galonja, Štefek, Janić, Latinović (Malidžan), Zečević (Rodić), Adámek (Živojinov), Lalatović, Krstić, Ilić, Sekulić Kohútiky Budúcnosti prehrali prvý zápas s vedúcou Tvrđavou v Báči 3 : 2, hoci na polčase vyhrávali 0 : 2. Výsledky 24. kola: Polet – Bečej 1 : 2, Srbobran – Vrbas 5 : 1, Bačka – Tavankut 1 : 1, Mladost (A) – Tisa 1 : 2, Sloga – Radnički 2 : 0, Mladost (T) – Srbobran 5 : 2, Zadrugar – Tekstilac 1 : 2, Potisje – Budúcnosť 0 : 3 kontumačne. Výsledky 25. kola: Potisje – Polet 0 : 0, Budúcnosť – Zadrugar 4

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Veľa gólov, málo bodov SOFEX – JEDNOTA 1 : 2 (0 : 2) Matej Bzovský

esenné sucho staropazovských futbalistov sa v žiadnom prípade nemôže nahradiť veľmi dobrou jarnou úrodou. Zimné posily sa osvedčili zvlášť keď ide o oveľa lepšiu realizáciu šancí, ale sa už na štarte jari zistilo, že je titul nemožná misia. Zostáva však nádej, že sa terajšie mužstvo podstatne nezmení. Zmenu treba očakávať iba na poste šéfa odborného štábu, lebo tréner Milan Vujasin neoslnil výsledkami, nesplnil očakávania po takmer päťročnom pôsobení. Aj toto je však otázne, hoci by svojvoľný odchod trénera bol morálny čin, aspoň tak mienia fanúšikovia, ale neveríme, či sa ich slovo počuje. Na ihrisku vo Futogu hostia od začiatku neustále útočili a domáci sa húževnato bránili. Už v 12. min. Pejić unikol a po nešikovnom zákroku brankára domácich skóroval – 0 : 1. Ďalšie šance mali • ŠPORT •

Staropazovčania v 19. Cvejić (Novaković), min., 26., 33. a 37. min., Ivković, Bajić ale sieť brány Sofexu sa Výsledky 24. kola: vlnila v 40. min. po vyKabel – ŽSK 3 : 0, Slodarenej akcii a peknej ga – Hajduk (Č) 1 : 0, strele Bajića. LSK – Sremac 2 : 1, Podľa pomeru síl Veternik – Index 1 : na ihrisku a očividnej 1, Kupinovo – Podukvalite mužstva hostí navac 0 : 3, Jednota – Mladost 2 : 0, Hajočakával sa výprask duk (B) – Sofex 3 : 0, dovtedy bezmocných Borac – Slavija 3 : 1. domácich futbalistov. Pazovčania však značne Výsledky 25. kola: poľavili. Nevieme, prečo Borac – Kabel 1 : 1, sa neoprávnene stiahli Slavija – Hajduk (B) do obrany, čo vytvorilo 1 : 3, Sofex – Jednota priestor pre útoky sú- Nedovolil 1 : 2, Podunavac – pera. Sofex v 80. min. prekvapenie: Lazar Veternik 8 : 1, Mlaskorigoval výsledok Jovišić (Jednota St. dost – Kupinovo 4 : 0, Index – LSK 3 : 2, prostredníctvom Ki- Pazova) tića. Mohol aj celkom potrestať Sremac – Sloga 4 : 0, Hajduk súpera, ale jeho hráči nevyužili (Č) – ŽSK 4 : 1. dve vyložené šance vďaka výborProgram 26. kola: Kabel – ným zákrokom brankára Lazara Hajduk (Č), ŽSK – Sremac, SloJovišića. ga – Index, LSK – Podunavac, JEDNOTA: Jovišić, Pejić, Veternik – Mladost, Kupinovo Kostić, Popović, Matić (Živa- – Sofex, Jednota – Slavija, Hajnović), Galić, Milenković, Žeželj, duk (B) – Borac.

Čisté konto: Dejan Kosturanov, brankár hložianskej Budúcnosti

: 0, Tekstilac – Mladost (T) 4 : 1, Subotica – Sloga 1 : 5, Radnički – Mladost (A) 4 : 4 (zápas prerušený v 90. min., 0 : 3 kontumačne), Tisa – Bačka 2 : 4, Tavankut – Srbobran 1 : 2, Vrbas – Bečej 0 : 3. Program 26. kola: Polet – Vrbas, Bečej – Tavankut, Srbobran – Tisa, Bačka – Radnički, Mladost (A) – Subotica, Sloga – Tekstilac, Mladost (T) – Budúcnosť, Zadrugar – Potisje. Foto: J. Pucovský

Múdre k výhre

SLOGA – HAJDUK (Č) 1 : 0 (1 : 0) L. Pavković

daždivom počasí a nepriaznivých podmienkach mužstvo Slogy bolo v oslabení, lebo mu chýbali až štyria hráči, ale vďaka múdrej hre získalo tri cenné body v súboji s Čuružanmi. Strelcom rozhodujúceho gólu bol Smiljanić v 23. min. zápasu v Erdevíku. Obe mužstvá prejavili veľkú nervozitu, a preto neprekvapuje, že rozhodca Miloš Negovanović zo Sriemskej Mitrovice ukázal až osem žltých kariet. Dostali ich domáci Simeunović, Mikić, Teofilović, Smiljanić a Gačić, ako aj hráči Hajduka Srećkov, Suvajdžić a Stanković. SLOGA: Tojagić, Teofilović, Matić, Mikić, Tešić, Zazić, Halilović (Bertić), Smiljanić, Simeunović (Sladojević), Považan (Babić), Bojanić

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Keď sa doma nevyhrá... Juraj Pucovský

Z posledných troch zápasov Odžačania získali iba tri body. Málo pre mužstvo, ktoré si chce vybojovať záchranu v lige. Bilancia je slabšia tým skôr, že zverenci trénera Gorana Lazarevića dvakrát hrali ako hostitelia, síce na štadióne v Kule. Najviac škrie nedeľný neúspech s Kolubarou z Lazarevca, priamym konkurentom v boji o obstátie v Prvej lige Srbska, a to vďaka inkasovanému gólu v nadstavenom čase, podobne ako aj s užickou Slobodou. Výsledky 24. kola: Inđija – Jagodina 2 : 0, Budućnost – Dinamo 3 : 0, OFK Belehrad – Bežanija 0 : 1, Sinđelić – Mačva 2 : 2, ČSK Pivara – Sloboda 0 : 0, BSK – Zemun 0 : 1, Odžaci – Proleter 3 : 1, Kolubara – Radnički 3 : 1. Výsledky 25. kola: Kolubara – Inđija 1 : 0, Radnički – Odžaci 2 : 0, Proleter – BSK 2 : 0, Zemun – ČSK Pivara 1 : 0, Sloboda – Sinđelić 2 : 0, Mačva – OFK Belehrad 3 : 0, Bežanija – Budućnost 1 : 0, Dinamo – Jagodina 2 : 1. Výsledky 26. kola: Inđija – Dinamo 2 : 0, Jagodina – Bežanija 1 : 1, Budućnost – Mačva 1 : 3, Sinđelić – Zemun 2 : 3, ČSK Pivara – Proleter 1 : 0, BSK – Radnički 1 : 1, Odžaci – Kolubara 0 : 1, OFK Belehrad – Sloboda 1 : 3. ODŽACI – PROLETER 3 : 1 (1 : 0)

o vojvodinskom derby na štadióne v Kule hostitelia získali veľmi cenné body. Jediný gól v prvom polčase dal stredný útočník Galić silnou strelou z dvadsiatich metrov v 40. min. Novosadčania vyrovnali hneď v úvode druhej časti, keď Mirosavljev využil chybu obrany Odžakov a z hranice trestného územia prekonal Kronića. Druhý gól za víťazov strelil záložník Babić hlavou z ôsmich metrov v 61. min. Iba o dve min. neskoršie v rýchlom útoku Potkozarca fauloval V. Ilić, rozhodca Anđelovski z Kačareva odpískal penaltu a Galić potvrdil výhru – 3 : 1. ODŽACI: Kronić, Ponjević, Veselinović, Svitić, Babić, Todorović, Stanković, Mijailović

(Vujović), Galić (Božičić), Pobulić (Tutnjević), Potkozarac RADNIČKI – ODŽACI 2 : 0 (2 : 0) Nebolo málo tých, ktorí predpovedali, že si Odžačania Od Mladena Galića (v červeno-bielom úbore) prinesú body sa očakávajú góly. Lenže... záchrany práve z Pirotu, ale sa sklamali. Hostia Spasić stanovil výsledok zápasu. ODŽACI: Kronić, Ponjević, ináč začali zápas pred 1 000 divákmi veľmi útočne, chceli čím skôr Veselinović, Babić, Perišić, Tistreliť gól, nedarilo sa im a čoskoro odorović, Potkozarac (Matijašeaj vypomstilo. Sieť Kronića načal vić), Stanković (Vujović), Galić, Mančić v 17. min. a v 33. min. Pobulić, Mijailović (Božičić)

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Nebyť brankára Žakulu... RADNIČKI (Š) – RADNIČKI (NP) 0 : 2 (0 : 0)

Lazar Pavković

sriemskom derby dvoch rovnomenných a zostupom ohrozených mužstiev zaslúžene zvíťazili Novopazovčania. Šíďania môžu byť celkom spokojní, že nezažili ešte väčší výsledkový debakel, lebo hostia už v prvej časti mali až tri šance pred bránou Žakulu. Domáci iba raz pohrozili prostredníctvom Dejana Rodića, ktorý nastrelil brvno. Oba góly pre víťazov strelil Krstović.

www.hl.rs

Zápas vcelku neospravedlnil očakávania 100 divákov. Šíďanov po tejto prehre a iba 10 získaných bodov z deviatich zápasov tejto jari očakáva húževnatý boj o záchranu. RADNIČKI (Š): Žakula, Rodić, Vuković (Čavić), Draganović, Tomić, Puškaš, Mačužić, Labović, Boričić (Sarić), Grumić, Považan CRVENA ZVEZDA – RADNIČKI (Š) 1 : 1 (0 : 0) Fu t b a l i s t i R a d n i č k é h o

Informačno-politický týždenník

pokračujú s matnými výkonmi. Radosť ich fanúšikov z vedúceho gólu Boričića v 72. min. trvala iba päť minút, lebo Ignjić v 76. min. výsledok vyrovnal. Hrdinom zápasu na hosťovaní v Novom Sade bol brankár Žakula, vďaka ktorému sa Radnički vyhol ďalšej prehre v súboji s mužstvom, ktoré tiež bojuje o záchranu. Rozhodca Nikola Džombić zo Starej Pazovy pred 200 divákmi žltými kartami potrestal Ilića a Kiša (C. zvezda), Mačužića, Gluhovića a Tomića

ODŽACI – KOLUBARA 0 : 1 (0 : 0) Vo chvíli, keď očakávali, že zvíťazia nad mužstvom Kolubary z Lazarevca a zbavia sa, aby im boli tesne v pätách, Odžačania zahrali veľmi slabo a zápas nečakane prehrali. Tak premrhali šancu dostať sa aspoň o priečku vyššie, keďže aj výsledky konkurentov v boji o záchranu boli ako na mieru šité. Domáci mali v prvom polčase niekoľko pokusov, ale strely Pobulića v 10. min., Galića v 17. min. a Sokovića v 30. min. solídny brankár Đorđević kryl. Najlepšie šance pre Kolubaru nevyužili Peralović a Obrenović. V druhom polčase presnú mušku nemal ani náhradník Vujović v 67. a 82. min. V 90. + 3. min. hostia pred svojím trestným územím faulovali jedného Odžačana, rozhodca Gligorević z Belehradu nič nepískal, hráči Kolubary založili protiútok, z ktorého Čolović strelil víťazný gól. Náhoda alebo niečo iné? ODŽACI: Kronić, Ponjević, Veselinović, Babić, Perišić, Tiodorović, Matijević, Pobulić (Mijailović), Galić, Stanković (Tutnjević), Soković (Vujović) (Radnički). RADNIČKI: Žakula, Mušikić, Draganović, Grumić (Sarić), Puškaš, Mačužić, Labović (Vuković), Gluhović, Tomić, Považan, Bojanić (Boričić) Výsledky 24. kola: Omladinac – Vršac 3 : 2, Cement – Dunav 4 : 2, Sloga – Borac 0 : 0, Radnički (Š) – Radnički (NP) 0 : 2, Bratstvo – C. zvezda 2 : 1, Železničar – Radnički (Z) 1 : 0, Radnički (SM) – TSC 1 : 2. Výsledky 25. kola: Radnički (SM) – Omladinac 2 : 1, TSC – Železničar 0 : 0, Radnički (Z) – Bačka 3 : 0, C. zvezda – Radnički (Š) 1 : 1, Radnički (NP) – Sloga 2 : 0, Borac – Cement 2 : 1, Dunav – Vršac 0 : 0. • ŠPORT •

DELEGÁCIA FZ SRBSKA NAVŠTÍVILA FK JEDNOTA V ŠÍDE

Dresy a lopty do daru Stanislav Stupavský

piatok 28. apríla 2017 do Šídu zavítal podpredseda Futbalového zväzu Srbska Savo Milošević so svojím spolupracovníkom Jaroslavom Stupavským. Delegácia FZ Srbska navštívila Futbalový klub Jednota, kde sa zoznámila s dejinami a činnosťou tohto Hostia z FZ Srbska s najmladšími športového futbalistami Jednoty kolektívu. Na S avo m M i - Savo Milošević odovzdal mladým futbalovom l o š e v i ć o m . futbalistom súpravu dresov a nieihrisku sa Savu a Jaro- koľko futbalových lôpt. Je to darpri tejto príslava privítal ček, ktorý v rámci akcie pomoci ležitosti zopredseda FK predovšetkým klubom, čo pracujú skupilo viac Jednota Emil s najmladšími futbalistami v našej milovníkov Chrček, ktorý krajine, aj v tomto roku zorganizofutbalu ako im odovzdal val Futbalový zväz Srbska. Hostia na zápasoch. Savo Milošević delil darčeky boli príjemne prekvapení, keď sa Všetci chceli vidieť a zoznámiť vlajky klubu na pamiatku. Pred početným obecenstvom im na ihrisku predstavilo viac ako sa s legendou srbského futbalu

Predseda FK Jednota Emil Chrček (v strede) odovzdal hosťom vlajky klubu

štyridsať chlapcov – návštevníkov futbalovej školy a tiež asi tridsať mladších dorastencov. Savo Milošević v príhovore povedal, že ho teší skutočnosť, s akou vážnosťou sa vo FK Jednota pracuje s deťmi, zasluhuje si to veľkú pozornosť a ďalšiu pomoc, aby na tej ceste zotrvali aj v budúcnosti. Savo po odovzdaní darčekov a príhovore zostal ešte hodne času v rozhovore so známymi a novými priateľmi v Šíde, s ktorými sa aj fotografoval.

VETERÁNI CRVENEJ ZVEZDY V IDVORE

Legendy vo vedeckej Sieni slávy POLET – CRVENA ZVEZDA 1 : 3 (1 : 3)

Ján Špringeľ

kariéry majú vzostup. A skutočne: nebolo inak ani na domácich, eud chvíle, keď vkročili do Spo- rópskych a svetových trávnikoch, mienkového keďže spomínaní domu Mihajfutbalisti rozdávali la Pupina v jeho radosť obyvateľom rodnom Idvore, Juhoslávie reprezenveteráni FK Crvena tujúc dvadsaťmiliózvezda Belehrad novú krajinu na MS už boli samé ucho. 1974 a MS 1982 aleA oko. Mimoriadne bo ich klub, ktorý sa Zdravko Borovnica pred pozorne sledovali dostal do semifinále prihrávkou Milošovi najprv stručný doPohára európskych Bursaćovi kumentárny film majstrov 1971 či do o srbskom vynálezfinále Pohára UEFA naní s najznámejším srbským bádateľom a dobrodincom?“ covi a poprednom roku 1979. vedcovi, profesoM a l i rovi i publicistovi, Jovan Kule Aćimović (by) sa čím v rodnom dome Mihajla neskôr dôkazmi pochváliť Pupina nasýtený výklad v Idvore o slávnom idvorskom rodákovi Jovan Kule Aćimović, riaditeľa tamojšieho Domu kultúry Stanislav Karasi, Miloš Svetislava Zakića. Šestić, Zdravko BorovJeden detail bol tam príznačný: nica, či trochu mladší väčšina červeno-bielych legiend Boško Đurovski, Miloš sedela z ľavej strany od vchodu do Bursać a ich ďalší nemeSpomienkového domu. Podľa psy- novaní spoluhráči: Brankár Radulović a obrancovia Stevović chológov sú to rodení víťazi, ich „Kto sme my v porov- a Mandić čelia útoku hostiteľov

• ŠPORT •

vyslovil skromne Kule Aćimović, keď sme ho poprosili o fotografiu v útulnej pracovnej izbičke rodného domu Mihajla Pupina. Slávny objaviteľ si z idvorskej pažite krvopotne kliesnil cestu k vedeckým a ľudským výšinám, povestní futbalisti červeno-bielych si lopotením za loptou na iných trávnikoch zaslúžili miesto v srdciach fanúšikov, aj vo futbalovej Siene slávy. Zvezda sa s hviezdou stálicou Pupinom stretla v Idvore 24. apríla. Starí páni z Belehradu na pažiti priekopníka moderných telekomunikácií vyhrali nad domácim seniorským mužstvom Poletu 3 : 1. Fanúšikov z Kovačickej, Opovskej a Zreňaniskej obce bolo neúrekom. Hviezdilo ale najviac novovzniknuté kamarátstvo. Pred a počas tretieho polčasu.

18 – 19 /4749 – 4750/ 6. – 13. 5. 2017

Šport ZORAN BERACKA, MLADÝ KOLKÁR Z KOVAČICE, VÍŤAZ POHÁRA SRBSKA

Vďaka mame zráža kolky Anička Chalupová

Hriešik, predseda KK Slávia a iní.“ * Si žiakom záverečného ročníka ZŠ, čo plánuješ ďalej študovať? „Plánujem sa zapísať do strednej elektrotechnickej školy v Novom Sade alebo v Zreňanine, kde predpokladám, že budem v niektorom tamojšom kolkárskom klube pokračovať v trénovaní. Aj napriek tomu, že sa v Kovačici stavia nová kolkáreň, neverím, že tu zostanem trénovať kolky. Vo väčších mestách sú väčšie šance a lepšie podmienky dostať sa na tie vyššie a kvalitnejšie súťaže.“

olkárstvo je najstarším športom v Kovačici. V dejinách tohto mestečka sa spomína už v roku 1900. Kolkársky klub Slávia v súčasnosti súťaží v Prvej lige Srbska – skupina Vojvodina. Má za sebou bohatú históriu poznačenú úspechmi, a to si udržiava až dodnes. Vyše štyroch rokov farby KK Slávie obhajujú i mladšie kategórie kolkárov, medzi ktorými je aj pionier Zoran Beracka, žiak 8. ročníka Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. V prvej polovici apríla tohto roku na kolkárskych dráhach Kovačický kolkár Zoran Beracka (sedí prvý sprava) v kempe talentov v Banji Junaković pri Apatine vo Vrbase v roku 2015 triumfoval v súťaži o Pohár Srbska v kategórii jednotlivcov so žiadnym hráčom. Nemôžeš na rôznych kolkárskych turnajoch. –pionierov, keď zvalil 576 kolkov. sa tak ľahko zraniť, musíš v hre Tretie miesto som získal na Majrozmýšľať. V kolkárstve sa vrO tejto súťaži uvažuje takto: „Z pohľadu jednotlivcov súťaž cholné výsledky dosahujú nielen bola náročná. Účinkovali mladí usilovným tréningom, ale aj vďakolkári z Debeljače, Kovačice, Zre- ka vrodenému talentu. Veľmi je ňanina, Kruševca a iných miest. dôležitá koordinácia tela a ruky...“ * Predpokladám, že dosť Nakoniec však súťaž pre mňa vyšla nad očakávania dobre, aj trénuješ, priprávaš sa, keď si napriek možno niekoľkým ne- dosiahol taký pekný úspech? „Všetky doterajšie tréningy čakaným nedopatreniam skončil som na prvom mieste. Súperi boli a zápasy predstavovali vlastne silní, dobre pripravení, takže vo finále nebolo nič ľahko, musel som sa dobre sústrediť a pousilovať, aby som sa dostal na tú najvyššiu priečku.“ * Koľko rokov sa zaoberáš kolkárstvom? Z tohtoročnej súťaže o Pohár Srbska v Banji Junaković: Zita „Vďaka mojej matke Zorici, ktoTokaiová, Alenka Marková, Zoran Beracka, Želimír Hriešik rá je kolkárkou Slávie už niekoľko a Tamara Milosavljevićová (stoja zľava) rokov, kolky som začal trénovať strovstvách Srbska v roku 2014 pred takými štyrmi rokmi ako * Čo odkážeš vrstovníkom? a vlani, koncom roka na súťaži žiak štvrtého ročníka kovačic„Radím im, nech začnú trénov Banji Junaković som zaujal piate vať, bez ohľadu na to, či sú to kej ZŠ. Mojím prvým trénerom miesto v konkurencii jednotlivcov kolky, futbal alebo nejaký celbol Pavel Bíreš, neskoršie sa mi – pionierov.“ venovali József Kovács, Mihály kom iný šport, lebo to neprispeje * Kto je tvojím najväčším fa- len k ich zdraviu, ale aj k iným Barány, v súčasnosti mi pokyny núšikom? dáva aj trénerka Zita Tokaiová, ale schopnostiam,“ podčiarkol na „Samozrejme, sú to otec záver mladý kovačický kolkár, najčastejšie dva-tri razy v týždni Zoran so svojimi zaslúženými a mama, ktorá má kolky dlhé ktorý už o necelý mesiac bude športovými trofejami trénujem sám.“ roky v krvi, tiež moji priatelia, v Nemecku reprezentovať Srbsko * Čo je pre teba kolkárstvo? kvalifikáciu, vďaka ktorej sa v máji ktorí sa vždy zaujímajú o to, aké na Majstrovstvách sveta kolkárov. Je to relax alebo šport? „To vôbec nie je ľahký a jedno- dostanem aj na Majstrovstvá výsledky som dosiahol, ako som duchý šport. Napríklad vo fut- sveta kolkárov v Nemecku. Okrem hral... Potom sú tu aj ľudia, ktorí bale utekáš za loptou, pokým si na tréningoch, maximálne som sa sú kolkárstvom nadšení hádam Fotky: autorka a z archívu v kolkárstve sám, nemáš kontakt musel usilovať aj na zápasoch, či viac ako ja, predovšetkým Želimír rodiny Berackej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Športový Deň Hložian Valo, predseda Združenia športových rybárov Šaran Hložany. očas uplynulého víkendu sa A tam... fantázia, nádhera! Vôňa konali oslavy Dňa Hložian. agátov napĺňa pľúca, z vody sa Do nich zapadli aj tradičné tri hlásia žabky, zo stromovia sa ozýšportové súťaže. Rybári sa vyskú- vajú vtáčky... Tu sa dýcha plnými pľúcami. Nie je ani šali v love rýb teplo, ani chladno, udicou na plaiba čo vietor miervák, poľovníci ne vlní hladinu sa oprobovali vody medzi nepov streľbe do askoseným nábrežím faltových terkanála. Zájdeme čov a šachisti za rozhodcami bojovali so svoJánom Molnárom jimi armádami a Jánom Kolárom; na šachovnitento druhý hociach v Lovecvorí: „Závodí sa 6 kom dome. celkov, v každom Všetky tri súsú traja členovia. ťaže sa mali Dva tímy sú domázačať o devia- Najťažšie vrece s rybami ce (mladší a starší), tej; šachisti si mal Jaroslav Jakuš je tu Laliť, Jaz Beto posunuli na očin, Karas Báčsky desiatu hodinu a rybári namiesto k Dunaju sa Petrovec a Kulpín. Ďalšie štyri museli pobrať ku kanálu Dunaj- družstvá sa sľúbili, ale neprišli. -Tisa-Dunaj pri Petrovci, lebo voda Ryba, prevažne drobná, biela, v rieke náhle pribudla a zaplavila berie slabšie, lebo sa zmenilo počasie a pofukuje vietor.“ podmienky na lov rýb udicou. O pol druhej v Loveckom dome Najživšie bolo pri strelnici Poľovníckeho spolku Hložany. Streľba sa udelili poháre najúspešnejším darila, všetko sa šmýkalo ako po kolektívom a jednotlivcom. Účastmasle. Michal Bohuš nás informo- níkov súťaží privítal a dobrú chuť val: „Máme tu 36 jednotlivcov, čiže im poprial odchádzajúci predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš. Zároveň spolu s viceprimátorom partnerského mesta Holíč Rastislavom Caletkom víťazom odovzdali trofeje. Ako vyhlásil Ján Bohuš, 1. miesto v súťaži šachistov získala „obecná skupina“, 2. miesto „dievčence“ a 3. žiaci ZŠ Jána Amosa Žiaci – šachisti si na začiatku súťaže Komenského z Kulpína. dali „veselú rozcvičku“ Na zázname organizátora si všímame: 1. 9 štvorčlenných družstiev: z Če- miesto: ZŠ Jána Amosa Komenneja, Báčskej Palanky, Zmajeva, ského Kulpín, 8 bodov, 2. ZŠ Jozefa Nového Sadu, Hložian, Kulpína, Marčoka Dragutina (dievčence), 5 Báčskeho Petrovca (2 celky) a zo bodov, 3. ZŠ Jána Čajaka Báčsky Žablja. Strieľame 2 x 13 nábojov, Petrovec (obecná), 3 body, 4. ZŠ sčitujú sa výsledky troch najlep- JMD Hložany (chlapci), 2 body. V súťaži rybárov sa celky umiestších členov družstiev. V súťaži jednotlivcov do finálovej streľby nili takto: 1. miesto ZŠR Karaš postupujú šiesti najlepší súťažiaci.“ Báčsky Petrovec, 2. ZŠR Jaz Beočin, Ku kanálu nás zaviezol Samuel 3. ZŠR Lieň Laliť. Medzi jednotlivJuraj Bartoš

Do asfaltových terčov strieľal aj Michal Bohuš (prvý zľava) cami sa najviac darilo víťazovi Jaroslavovi Jakušovi z Hložian, druhé miesto obsadil Ján Krajčík z Petrovca a tretie Igor Abrahám z Petrovca. Putovný pohár si domov zase odniesli členovia ZŠR Karaš z Petrovca. V streľbe do asfaltových terčov najúspešnejší boli lovci z Báčskej Palanky, druhé miesto získali Rozhodcov súťaže rybárov (zľava: Jána Hložančania a tretie Kolára a Jána Molnára) nakoniec iste Petrovčania. Miško boleli ruky Fábry zo Slankamenských Vinohradov zvíťazil v súťaži Pavle Ninkov z Begeča a na 3. Atilla jednotlivcov, na 2. mieste skončil László zo Zmajeva.