Hlas 26 2018 by NVU Hlas ľudu

Rozletovci v Erdevíku Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 30. 6. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4809/



Z obsahu

30. 6. 2018 | 26 /4809/

O nových menšinových zákonoch, ktoré schválili poslanci v parlamente Srbska v predchádzajúcu stredu, sa poinformovali členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny už uplynulú sobotu. Na pôde výskumného ústavu v Bielom Blate ich privítala predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková (na snímke – sprava) a starosta Miroslav Markuš (zľava). J. Bartoš

Výtvarník, kultúrny a osvetový pracovník Pavel Čáni v utorok 19. júna t. r. oslávil svoje 65. narodeniny. K jubileu nášmu významnému umelcovi gratuluje aj redakcia Hlasu ľudu.

Uzávierka čísla: 27. 6. 2018

Továreň na výrobu zmrzliny Froneri Adriatic slávnostne otvorili v stredu 20. júna v Starej Pazove za prítomnosti početných hostí – predstaviteľov republikových, pokrajinských a obecných orgánov. Na modernizáciu prevádzky, z ktorej sa tovar vyváža do 24 krajín, je vložených 20 miliónov eur. Okrem 70 nových pracovných miest zamestnanie si tam našlo i viac ako 350 sezónnych robotníkov. A. Lešťanová

J. Čiep

Desiaty Medzinárodný festival slovanskej poézie Spievajúce písmená sa uskutočnil od 27. do 30. mája v ruskom meste Kolomna a zúčastnili sa tam aj niektorí naši spisovatelia. O festivalovom programe a ovzduší píšeme v prílohe Mozaika. Na fotografii sú účastníci festivalu pred rodným domom Sergeja Jesenina v Konstantinove. M. Prebudila

V posledný júnový víkend v Kysáči bol opravdivý sviatok detí. Vyvrcholil v nedeľu 24. júna na zámku Zlatej brány tancami a spevom najmladších. I keď všetci tancovali a spievali pekne, najlepší predsa mohol byť len jeden súbor. Tentoraz to boli členovia detského folklórneho súboru Ratolesť SKUS Pivnica (na snímke), ktorí predviedli detské hry Babka mi rozprávala. E. Šranková

Editoriál

N. Petkov

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip , Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Neverte politickým stranám

itulok sme si vlastne požičali od slovenskej punkovej skupiny Ostrov P z Topoľčian, ktorá nahrala pieseň s takýmto názvom a uverejnila ju roku 1995 na svojom minialbume Neverte. Skupina Ostrov P dnes už nefunguje, ale odkaz jej piesne zostáva aktuálny, akokoľvek sa zdá byť len romantickým, naivným výkrikom neznámych punkerov proti korumpovaným politikom. Ale či je tento odkaz len taký naivný, alebo stále podnecuje myslieť vlastnou hlavou a eventuálne aj konať v smere nejakej pozitívnej zmeny? V časoch, keď rezignovanosť a apatia prevládajú nad občianskou vôľou demokraticky rozhodovať o vlastnej budúcnosti, inšpirujúce podnety (síce idealistické, ale predsa tvorivé) možno hľadať práve v umení a v hudbe. Ostrú kritiku politikov a politických systémov vždy prinášali najmä punkové skupiny, z ktorých niektoré vynikali originálnym a kreatívnym prístupom k danej problematike. Príkladom sú kalifornskí Dead Kennedys, ktorí začali pôsobiť pred rovno štyridsiatimi rokmi, potom sa po dlhšej prestávke znovu dali dokopy (síce v trochu pozmenenom zložení) a teraz budú o pár dní (v stredu 4. júla) koncertovať v Belehrade. Hlavnou zbraňou tejto skupiny zo San Francisca vždy boli satirické, výrazne ironické texty piesní, z ktorých najznámejšia California Über Alles poukazuje na totalistickú povahu modernej americkej politiky. Pôvodná verzia piesne z roku 1979 sa vzťahovala na vtedajšieho guvernéra Kalifornie Jerryho Browna, neskoršie sa touto istou skladbou „prihovorili“ aj guvernérovi Arnoldovi Schwarzeneggerovi... Pôvodný spevák DK Jello Biafra sa v mladosti vyjadroval v anarchistickom duchu, neskoršie sa však aj sám začal politicky

V tomto čísle

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Dôvody rôzne a zároveň rovnaké

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

angažovať. Najprv bol roku 1979 kandidátom na voľbách na richtára San Francisca a počtom získaných hlasov dosiahol pozoruhodné tretie miesto. Dnes je členom americkej Strany zelených a otvorene kritizuje politiku Donalda Trumpa. Ivan Vinski, gitarista chorvátskej skupiny Trobecove krušne peći, v rozhovore (uverejnenom v skrátenej podobe v našej prílohe Obzory č. 371) vyjadril mienku, že politikom treba ukázať chrbát, lebo všetci oni sú dnes v službe bezcitného kapitálu, ktorý požiera všetko vôkol seba. Niet teda pokroku v podporovaní hociktorého z nich, lebo tak sa nič v podstate nezmení. Podporu by si podľa Vinského zaslúžila iba taká spoločenská elita, ktorá by sa riadila výlučne univerzálnou, kozmickou etikou, spravodlivosťou a ľudskosťou. Takú elitu nateraz však nevidieť. Podobnú nedôveru voči politikom vyjadruje slovinská skupina Borghesia, ktorá na svojom zatiaľ poslednom albume uverejnila pieseň We Don’t Believe You (čiže: Neveríme vám). Jeden zo zakladateľov Borghesie Aldo Ivančić nám na otázku ohľadom tejto piesne (v interview uverejnenom v Obzoroch č. 385) odpovedal: „Hlavnou inšpiráciou boli uličné demonštrácie v Ľubľane a vo svete, to uličné vedomie a hlas národa, ktorý otvorene povedal politikom a korporačnému svetu, že im viac neverí. A keď povieš politikom, že viac neveríš v ich klamstvá, zároveň začínaš hľadať nejaké nové riešenia, nové cesty. Nevieme presne, kam nás to zavedie, ale určite sa niekam stadiaľto musíme pohnúť.“ A niekam sa už len musíme dostať. Radšej sami, než pod vedením politikov. Stevan Lenhart

9 Tajdú časy, aj ľudia tajdú...

MOZAIKA

24 Fotografia môže byť aj niečo viac

27 Víťazmi sú Pivničania

43 Úspešný aj v Holandsku Autorka titulnej fotografie: Danuška Berediová

26 /4809/ 30. 6. 2018

Týždeň 

InPress

Kauzu Kosovo rieši referendum?

Európske kroky Jasmina Pániková

tvorenie kapitol v prístupových rokovaniach s EÚ sa v podaktorých médiách prezentuje ako keby šlo o samotný vstup do únie. Vždy sú to „historické chvíle“, keď sa vďaka našim najlepším, najschopnejším politikom naša krajina ocitla o krok bližšie k európskej rodine. Na tej ceste pred sebou máme 35 ťažkých krokov, čiže 35 kapitol, z ktorých sme zatiaľ otvorili 14 a dve dočasne zavreli. Najnovšie otvorené sú tie, ktoré sa týkajú finančných a rozpočtových ustanovení (Kapitola 33) a rybárstva (Kapitola 13). Po otvorení týchto kapitol ministerka pre eurointegrácie občanom odkázala, že môžu očakávať štandard, aký dnes existuje v krajinách EÚ. Môžu očakávať, ale kedy sa ho dočkajú? Túto odpoveď nedala. Komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zdôraznil, že ďalší pokrok našej krajiny bude závisieť od reforiem v oblasti práv a normalizácie vzťahov s Kosovom a pripomína, že existujú aj výzvy v oblasti slobody prejavu. Iba na pripomenutie, podľa poslednej správy Európskej komisie z apríla t. r. v oblasti slobody prejavu nie je vykonaný žiadny pokrok... A čo také právo príslušníka menšinového národa na učenie sa materinského jazyka? Nepatrí aj to do základných práv, čiže Kapitoly 23, ktorá bola otvorená ešte v júli 2016? Samozrejme, patrí! Podniká náš štát niečo ohľadom uskutočňovania práv národnostných menšín? Na papieri áno, v praxi takmer nič. Svedčí o tom ďalší počin Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja, ktoré anketové lístky, na ktorých sa žiaci mali vyjadriť o vyučovaní voliteľného predmetu (a kde sú zahrnuté aj menšinové jazyky), doručilo týždeň po ukončení školského roku. Očividne „dbáme“ o menšiny a ich práva.

www.hl.rs

7 DNÍ

Juraj Bartoš

álo nového sme sa dočkali po nedeľnom rozhovore v Bruseli prezidenta Republiky Srbsko Aleksandra Vučića s prezidentom Kosova Hashimom Thaçim. Iba ak starých nádejí na rozpletenie gordického uzla, v ktorom je zakosílená budúcnosť (nielen) južnej autonómnej pokrajiny Srbska. Ako uvádza denník Danas, jednotliví predstavitelia diplomatických kruhov tvrdia: V prípade akéhokoľvek dohovoru medzi Belehradom a Prištinou určite sa uskutoční referendum ohľadne tejto záležitosti. Predpokladajú, že by k nemu mohlo dôjsť už začiatkom roka 2019. Toto tvrdenie má oporu aj v slovách prezidenta Vučića, ktorý v nedeľu (po spomenutom rozhovore) vyhlásil, že on nič nepodpíše, lež konečné rozhodnutie dá národ. Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová oznámila, že dialóg medzi Belehradom a Prištinou naberá povzbudzujúci smer (?!) a uzavrela, že pokrok na Balkáne je impresívny. Zrejme mala na ume aj aktuálnu situáciu vo veci riešenia sporu súvisiaceho s názvom Macedónska, ktoré je taktiež už akože na obzore, ibaže k názvu Severná macedónska republika, s ktorým súhlasia premiéri oboch štátov, sa zrejme vyjadria občania Macedónska – taktiež prostredníctvom referenda. Začiatkom týždňa na medzinárodnej konferencii v Luxemburgu boli otvorené dve nové kapitoly rokovaní o členstve Srbska v EÚ: Kapitola 13 týkajúca sa rybárstva a Kapitola 33 vzťahujúca sa na finančné a rozpočtové ustanovenia. Pokiaľ srbská ministerka pre európske integrácie Jadranka Joksimovićová mieni, že bolo treba otvoriť viac než dve kapitoly, keďže Srbsko zaslalo pozície pre rokovania týkajúce sa ďalších troch kapitol, odborníci pre otázky EÚ takéto počínanie únie tlmočia ako ukazovateľ, že EÚ nie je spokojná s nedostatočnými výsled-

Informačno-politický týždenník

kami v oblasti vlády práva a riešenia kosovského problému. Prízvukujú, že otvorenie nasledujúcich kapitol bude závisieť práve od reforiem v týchto oblastiach. Podobný odkaz pre Srbsko majú aj hlavy diplomacií štátov EÚ, ktoré v utorok debatovali o ceste našej krajiny do EÚ. Vyzvali aktuálnu vládu Srbska, aby viac pracovala na reformách vzťahujúcich sa na súdnictvo, adresujúc jej znovu poznámku, že nedostatok pokroku v oblasti slobody vyjadrovania vzbudzuje čoraz väčšiu ustarostenosť. Zároveň vyzvali Srbsko, aby postupne zlaďovala svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku s politikou EÚ. Turecko si podľa mienky odborníkov definitívne zatarasilo aj inak otáznu cestu do EÚ, keďže si vo voľbách v nedeľu 24. júna prezidentské kreslo ustrážil ich víťaz, doterajší prezident Recep Tayyip Erdoğan. Ten si svoju moc len upevnil a iste ju bude uplatňovať aj roku 2023, keď Turecko oslávi storočnicu založenia moderného štátu. Keď už sme zakročili do medzinárod-

ných vôd, spomeňme ešte aj to, že americký prezident Donald Trump prolongoval sankcie Severnej Kórey na ešte jeden rok. Odôvodnil to skutočnosťou, že jej jadrové zbrane naďalej tvoria mimoriadnu hrozbu. Ani čo by pozabudol na svoje slová vyrieknuté o desať dní skôr, keď povedal, že zo strany Pchjongjang už nehrozí žiadne nebezpečenstvo. V zabúdaní je krása budúceho pamätania. Sú ľudia, ktorí sa veľmi a ešte väčšmi starajú o to, aby verejnosť na nich nezabudla. Čo sami, čo za pomoci potomstva. Znovu a zase v praxi máme potvrdenie starej pravdy zakotvenej vo vete: Jablko nepadá ďaleko od stromu. Podpredseda Srbskej radikálnej strany Aleksandar Šešelj sa mal k činu na nedávnej schôdzi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Ďobol do šéfky chorvátskej diplomacie Marije Pejčinovićovej-Burićovej otázkou, kedy Chorvátsko vráti odcudzené územie Republiky Srbskej krajiny ľuďom, ktorí boli prinútení zutekať od ustašovského noža... Pre neinformovaných: A. Šešelj je syn predsedu SRS Vojislava Šešelja. O ktorom už sotva hodno plytvať slovami, hoci... možno ho síce ignorovať, len je otázne, či v krajine, ktorej hlava občanov nazýva kreténmi, puška zavesená na stene v dajakom ďalšom „treťom dejstve“ predsa (zase) raz vystrelí...

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

PRACOVNÉ STRETNUTIE ČLENOV NRSNM V BIELOM BLATE

Letmý pohľad na menšinové zákony Juraj Bartoš

ediným bodom rokovacieho programu pracovného stretnutia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Bielom Blate (23. júna) bola, respektíve mala byť diskusia o konečnom znení Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín a Zákona o národnostných radách národnostných menšín. Diskusia o menšinových zákonoch, ktoré zopár dní predtým schválili poslanci v Národnom zhromaždení Srbska, sa nekonala. Po výklade predsedníčky Anny Tomanovej-Makanovej, ktorá poznamenala, že zákony ešte nie sú zverejnené v Úradnom vestníku republikového parlamentu, a že na ich analýzu treba viac času, nasledoval totiž obed. Ohľadne Zákona o národnostných radách hlava NRSNM o. i. podčiarkla: „Už na prvý pohľad je zrejmé, že spoločné požiadavky všetkých 20 národnostných rád v Srbsku týmto zákonom nie sú zahrnuté.“ Upozornila na skutočnosť, že naďalej nie je určený status národnostných rád, ktoré sa, ako povedala, dožadovali, aby fungovali ako orgán verejnej

správy, teda aby naskutku mohli neosvedčilo, keďže projekty neaj rozhodovať, nielen podieľať akceptujú bežné trovy národnostsa pri rozhodovaní, respektíve ných rád. Tomanová-Makanová poskytovať mienky, navrhovať... poukázala aj na ďalšie ošemetné Predsedníčka NRSNM tiež prí- ustanovenia, napríklad: „Dotezvukovala, že na základe nového raz bez súhlasu národnostných zákona o národnostných radách tieto už nebudú orgánom kultúrnej autonómie, lež budú pôsobiť ako organizácie, ktoré účinkujú v procese rozhodovania, zakladajú inštitúcie v štyroch oblastiach (kultúra, vzdelávanie, informovanie a úradné používanie jazyka a písma), avšak ich financovanie naďalej zostáva nedopovedané. O to Členovia NRSNM síce diskutovali, skôr, že nové dva ale len vonku, pri káve zákony, o ktorých je reč, nie sú v harmónii s inými zákonmi, ktoré sa dotýkajú jednotlivých segmentov činnnosti a financovania národnostných rád a inštitúcií, ktoré zakladajú. Financovanie zostáva naďalej na základe projektov, čo sa vraj

rád nemohli byť vymenovaní riaditelia verejných ustanovizní; teraz národnostná rada iba dáva mienku...“ Vyzvala príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, aby sa zapisovali do osobitných voličských zoznamov. Ako po-

vedala, voľby budúcej zostavy NRSNM budú najneskoršie 4. novembra v tomto roku a vypísané budú dakedy koncom júla až koncom augusta. Menej než polovicu prítomných členov NRSNM najprv privítala predsedníčka Miestneho oboru Matice slovenskej v Bielom Blate Jarmila Hromčíková. Poskytla základné údaje o dedine, s konštatáciou, že sa aj tu cíti odchod ľudí do zahraničia. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Biele Blato Miroslav Markuš informoval o spoločenskom živote v dedine. Predsedníčka NRSNM poznamenala, že členovia rady prišli do Bieleho Blata kvôli investícii NRSNM, ktorou je umožnený začiatok výstavby matičného domu (vlani milión dinárov, tohto roku pol milióna), tiež kvôli samému Bielemu Blatu a kvôli tomu, že aj mnohí členovia v Bielom Blate nikdy neboli.

OKRÚHLY STÔL V NOVOM SADE

Povedzme NIE telesným trestom Zoroslav Spevák

stredu 20. júna sa v Novom Sade uskutočnil okrúhly stôl Výlučný zákaz telesného trestania detí v Srbsku vo všetkých prostrediach. Usporiadali ho Centrum pre práva detí a Pokrajinský ochranca občanov – ombudsman. Úvodné prednášky mali Pokrajinský ombudsman Dr. Zoran Pavlović, riaditeľka Inštitútu pre kriminologické a sociologické výskumy, predsedníčka Centra pre práva detí a členka Rady pre práva detí vlády Republiky Srbsko Dr. Ivana Stevanovićová, riadna profesorka Univerzity v Novom Sade Dr. Gordana Kovačeková• TÝŽDEŇ •

-Stanićová a ďalší. Ide o projekt podporený zo strany vlády Švédska, ktoré vytvorilo zákon o zákaze telesného trestania detí ešte v 80. rokoch minulého storočia. Na okrúhlom stole sa odborne a fundovane hovorilo o trestnoprávnych, kulturologických a pedagogicko-psychologických aspektoch telesného trestania detí a v diskusiách dominovali témy potreby vytvárania úplnej právnej ochrany detí pred telesným trestaním a týraním, o potrebe dôsledného uplatňovania už platných zákonných riešení, ale i o nevyhnutnosti edukácie rodičov a dospelých vôbec o tom, ako je možné vychovávať deti na

základe pozitívnych podnetov, v rámci pozitívnej, nerepresívnej pedagogickej stratégie. Obskúrna, hrôzostrašná stredoveká doktrína o tzv. prarodičovskom hriechu (Sv. Augustín), stelesnená v hesle „palica z raja pochádza“, ešte stále zotrváva v súbežnostiach patriarchálnej rodiny a strnulého vedomia mnohých ľudí, ktorí práve v bitke a brutálnom násilí vidia cestu k jednoduchým a rýchlym „riešeniam“ vo výchove detí. Pritom práve opak je pravdou: telesné tresty hlboko a často trvalo zasahujú osobnosť dieťaťa, zanechávajúc zhubné dôsledky na celkový jeho vývoj a psychiku aj v dospelom veku.

Už v 1. storočí nášho letopočtu proti telesným trestom na deťoch bojoval a veľmi inšpiratívne písal rímsky pedagóg Marcus Fabius Quintilianus, zdôrazňujúc práve ich deštruktívny dopad na osobnostný vývoj detí. Dnes, po 2000 rokoch, jeho slová znejú úplne moderne. V tejto chvíli (aj) srbská spoločnosť stojí na prahu novej civilizačnej epochy, keď zdvihnúť ruku na dieťa bude nielen trestným, ale aj hanebným, úbohým a proticivilizačným počinom. V každom prípade je to zlyhaním, definitívnou prehrou každého jedného rodiča, pred ktorým (tým „rodičom“) deti musia byť komplexne chránené.

26 /4809/ 30. 6. 2018

Týždeň SÚČASNÉ (E)MIGRÁCIE

Dôvody rôzne a zároveň rovnaké Jasmina Pániková

cie nie sú novinkou ani vo vyspelých krajinách. Sú súčasťou globalizácie, ibaže sa omnoho intenzívnejšie pociťujú, keď sú migrantmi príslušníci národnostných menšín.

prvom štvrťroku tohto roku nezamestnanosť v našej krajine bola 14,8 %. Najväčšia nezamestnanosť sa eviduje v južnom a východnom Srbsku – 18, 3 %, v Šumadiji a západnom Srbsku – 15, 6 %, v belehradskom regióne 13, 3 % a najmenšia vo Vojvodine – 12, 9 %. Tieto údaje uvádzame iba z jedného dôvodu – sú hlavnou príčinou odchodu občanov našej krajiny mimo hraníc. Aj keď je podľa údajov Republikového štatistického ústavu najnižšia nezamestnanosť vo Vojvodine, práve z našej pokrajiny odchádza veľa osôb. Svedčia Takýchto oznamov je čoraz viac... o tom čoraz pustejšie (Foto: E. Šranková) dedinské ulice, ako aj počet detí v školách a pred- MIGRÁCIE KEDYSI A DNES školských ustanovizniach, ktorý Migrácie boli súčasťou stasa každoročne zmenšuje, a to roveku, stredoveku i novovenielen keď ide o národnostné ku, avšak dôvody, prečo ľudia menšiny, ale občanov Vojvo- migrovali, boli vždy rôzne, ale diny všeobecne. Každoročne je zároveň aj rovnaké. Snaha migotázne fungovanie podaktorých rantov vždy bola dosiahnuť škôl a zo súčasnej situácie vidieť, lepší život. že pri tejto tendencii zatiaľ niet „Z historického hľadiska sťanáznakov oslabenia. hovanie Slovákov na Dolnú Migrácie v našej krajine nie zem malo náboženský a hossú žiadnou novinkou. Začali sa podársky charakter, čiže naši intenzívnejšie prejavovať počas predkovia sa snažili nájsť si lep90. rokov, keď naši spoluobča- šie podmienky na život. Ide nia odchádzali mimo hraníc o druhú a tretiu vlnu sťahovania, za prácou. Masovejšie vysťa- lebo v prvej sa hlavne sťahovali hovanie z krajiny, aspoň keď zo severných stolíc Uhorska, pre ide o slovenskú národnostnú vojny, hladomory, náboženské menšinu, sa začalo evidovať za prenasledovanie, preľudnenosť posledných 4 – 5 rokov. Zatiaľ a v druhej vlne z ekonomických čo Slováci smerujú k Slovensku, potrieb ich Maria Terézia a Jozef Maďari k Maďarsku a Rumuni II. osídľujú na Dolnú zem, kde k Rumunsku, príslušníci rusín- je ľudoprázdne územie a nevyskej menšiny svoju budúcnosť hnutné je po odchode Turkov hľadajú predovšetkým v Kana- nasťahovať ho,“ vysvetľuje pre de. Koľko je zatiaľ vysťahoval- náš týždenník historička Dr. cov, nie je známe, keďže náš Gabriela Gubová-Červená. Republikový štatistický úrad Hľadanie lepších ekonomicnemá údaje o vysťahovaní z kra- kých podmienok na život je aj jiny. Iba tie, ktoré sa vzťahujú dnes hlavným podnetom na na vnútorné migrácie. Migrá- vysťahovanie Slovákov z Voj-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vodiny a potvrdzuje to aj naša spolubesedníčka. „V súčasnej dobe naši Slováci odchádzajú tiež z ekonomických dôvodov, hľadajú lepšiu prácu, podmienky na život, stabilitu. Ekonomický charakter je podľa mňa spoločný a veľmi dôležitý. Táto migrácia ohromí našu menšinu veľmi a drasticky. Zmenšuje sa počet rodín, detí, a tým bude menej slovenských tried na školách. Všetky aspekty nášho národného života budú pociťovať dôsledky migrácií a kto sa raz odsťahuje s celou rodinou, už sa určite nebude vracať,“ vysvetľuje. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová mieni, že každý človek

„Nezaistená budúcnosť a nedostatok perspektívy sú hlavné dôvody na vysťahovanie,“ považuje predsedníčka NRSNM Tomanová-Makanová

si volí miesto, kde bude žiť, vzdelávať sa a budovať svoju kariéru. „Je to ľudské právo, sloboda pohybovať sa a právo

na voľbu, ako kreovať vlastnú životnú dráhu. Terajšia situácia v Srbsku nie je natoľko ružová, že by sme mohli povedať, že občania odchádzajú z nášho štátu iba z toho dôvodu, že sa proste chcú vysťahovať. Sú rôzne dôvody, no ten najpodstatnejší je hospodársky. Hospodárska situácia nie je na takom stupni rozvoja, aby mohla vytvárať nové pracovné miesta a podmienky. Ak k tomu pridáme aj zákaz zamestnávania, ktorý je už roky platný, alebo veľmi nízke platy, nie div, že aj mladí, aj starší odchádzajú, keďže tu nevidia žiadnu perspektívu,“ hovorí Tomanová-Makanová. Väčšina materských krajín vedie aktívnu politiku k diaspóre a snaží sa príslušníkov svojho národa ekonomicky a kultúrne posilniť. Avšak tieto snahy majú často opačné efekty, čiže namiesto toho, aby vytvorili podmienky na posilňovanie etnokulturologickej identity menšín v krajinách, v ktorých majú občianstvo, stimuluje sa ich vysťahovanie z krajiny a oslabuje sa potenciál na zachovanie menšinovej identity. Takýto prípad je prítomný aj medzi príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Tomanová-Makanová pripomína, že Slovensko už roky poskytuje štipendiá pre našich študentov a robí to s cieľom pomôcť menšine žijúcej vo Vojvodine, presnejšie podporiť profesie, ktoré sú zamerané na zachovanie národnostnej a jazykovej identity. Úmysel je dobrý, ibaže skutočný výsledok a ten predpokladaný nie sú rovnaké. „Študenti zakončia vysoké školy, ale do Srbska sa nevracajú. Otázne je, či je to pomoc pre nás, ktorí zostávame v Srbsku, alebo pomoc pre samotné Slovensko, ktoré vloží prostriedky iba na 4 – 5 rokov a dostane odborníkov. Roky sme navrhovali, aby sa aspoň polovica z tých štipendií, ktoré patria Srbsku, udeľovali tunaj• TÝŽDEŇ •

ším študentom, ale nenadišli sme na pochopenie a dodnes to nie je vyriešené. Sú to ich prostriedky a rozdelia ich, ako chcú. Avšak Maďarsko to má doriešené a štipendiá poskytuje aj Maďarom, ktorí študujú vo Vojvodine. My sme hovorili, že by to bolo dobrým riešením aj pre nás, ale ako som povedala, kompetentní neodsúhlasili náš návrh.“ AKO DOMA ALEBO…? Okrem toho, že vplývajú na hospodárstvo danej krajiny, migrácie otvárajú aj otázku bezpečnosti, keď občania chápu príchod nových občanov ako hrozbu ich ustálenému spôsobu života. Podľa výskumu Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy na západnom Slovensku nezamestnanosť klesá pod 5 % a z toho dôvodu je nevyhnutné zamestnávanie zahraničných pracovníkov. Podľa údajov z marca 2018 na Slovensku pracovalo zhruba 52-tisíc cudzincov, a to najviac zo Srbska, ktorých vo februári t. r. bolo zhruba 12-tisíc, a ďalej nasledujú z Rumunska a Ukrajiny. Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu, vo svojom výskume uvádza, že prílev imigrantov sa nestretáva s pozitívnymi náladami domáceho obyvateľstva. „Mnohí občania by chceli mať namiesto imigrantov vyššie mzdy. Podľa Eurobarometra patrí Slovensko spolu s Českom a Maďarskom k štátom EÚ s najvyšším podielom ľudí s negatívnym pocitom k imigrácii. Podľa tzv. Mipex indexu (Migrant integration policy index) Slovensko tiež patrí k štátom EÚ s najhoršími podmienkami na integráciu cudzincov,“ uvádza sa v správe. Aké sú skúsenosti našich vysťahovalcov? Pocítili aj oni na svojej koži negatívny postoj k cudzincom? Gabriela Kročeková z Jánošíka sa so svojou rodinou na Slovensko vysťahovala v roku 2015. Ako nám povedala, negatívne skúsenosti v práci nemala, ale začiatok v novom prostredí bol podľa nej ťažký a neraz si položila otázku, či ten odchod bol správnym rozhodnutím. „Mnohokrát som povedala, že sa vrátime domov, ale časom sme si zvykli a teraz viem, že • TÝŽDEŇ •

sme sa správne rozhodli zostať tu, kde sa lepšie žije,“ konštatuje Gabriela, avšak dodáva, že aj napriek lepšiemu životu sa na Slovensku ešte stále necíti ako doma. Srbsko za svoj domov bude vždy pokladať aj Kročekovej

mala možnosť dozvedieť sa aj o druhej strane mince života v srdci Európy. Podvodné agentúry, nelegálne zamestnanie, plat o polovicu menší než je to zákonom predpísané, nehumánne podmienky na prácu a pod. Tomuto rezultovali stretnutia

Kročekovci svoje šťastie našli mimo hraníc (Foto: z rodinného archívu)

donedávna spoluobčianka Vesna Antalová, ktorá sa s rodinou na Myjavu presťahovala pred dvomi rokmi. Hovorí, že vďaka priateľstvám, ktoré skôr nadobudla ako členka jánošíckeho folklórneho súboru, začiatok v novom prostredí bol o niečo ľahší a ovládať slovenčinu nebolo problémom ani pre deti, ani manžela, ktorý je príslušníkom maďarskej menšiny. Pre blízkosť jaz yka si Slo vensko zvolil aj manželský pár Ružica a Zlatko Zečevićovci z Turije. Obaja štyridsiatnici sa rozhodli nový život budovať na Slovensku a ako hovoria, neobanovali. Slovákov považujú za príjemných ľudí a vrátiť sa domov neplánujú. Vidieť, že si život a podmienky práce na Slovensku pochvaľujú. Avšak nie tak dávno verejnosť

ministrov práce Slovenska a Srbska, resp. podpísanie protokolu o spolupráci v oblasti práce a zamestnávania v novembri 2017, s cieľom potláčať nelegálne zamestnávanie. Podmienky práce

body, no hlavným ohnivkom je dôvod na vysťahovanie – hospodárska kríza v našej krajine a neistá budúcnosť. Aj keď hovoria, že sa iba v Srbsku cítia ako doma, do toho „domu“ sa neplánujú vrátiť. Koľko takých rodín bude do konca tohto roku, alebo za niekoľko rokov, nie je známe. Pokúsili sme sa na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí dostať informáciu, koľko je vydatých, resp. prijatých žiadostí na osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré možno pokladať za prvý krok k vysťahovaniu z krajiny, ale ten údaj sme do zverejnenia tohto článku nedostali. Máme spoločný názor s našimi spolubesedníčkami zo začiatku článku – slovenská menšina len bude pociťovať následky odchodu príslušníkov svojej národnosti. Pociťuje sa to už teraz v menšom počte detí v školách, viditeľné je to aj na našich tradičných festivaloch, kde sa už nezúčastňuje taký počet spolkov ako kedysi, svedčia o tom aj pusté ulice v našich dedinách, čo zase otvára ďalšie pálčivé otázky – ako sa štát bude správať k menšine, ktorá očividne zaniká? Menší počet príslušníkov národa – menej prostriedkov pre tých, ktorí tu

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR

sa vylepšili aj novelou zákona o službách zamestnanosti, ktorá je platná od 1. mája t. r. a ktorou sa upravili pravidlá zamestnávania občanov tretích krajín. Tieto tri rodiny, ale aj mnohé ďalšie, spájajú mnohé styčné

zostanú. Je to otázka na zamyslenie. Článok vznikol v rámci projektu Súčasné (e)migrácie, ktorý je podporený Ministerstvom štátnej správy a lokálnej samosprávy.

26 /4809/ 30. 6. 2018

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Otvorili továreň na výrobu zmrzliny Anna Lešťanová

a prítomnosti početných hostí v Starej Pazove v stredu 20. júna slávnostne otvorili továreň na výrobu zmrzliny Froneri Adriatic. Výrobnú prevádzku oficiálne, prestrihnutím červenej stužky, otvorili Ibrahim Najafi, generálny riaditeľ spoločnosti Froneri, Branislav Nedimović, minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva, Đorđe Milićević, podpredseda Pokrajinskej vlády Vojvodiny, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Spoločnosť Froneri bola založená v roku 2016 ako globálna spoločná investícia v oblasti

počas slávnostného otváracieho ceremoniálu okrem iného povedal, že kontinuálnym investovaním do továrne výrazne prispejeme i k rozvoju Zo slávnostného otvorenia továrne Starej Pazovy, a preto vyzývanikateľskej oblasti. Najväčším me aj ostatné spoločnosti, aby pozitívnym výsledkom je ďalší vkladali do rozvoja lokálnych hospodársky rast a rozvoj tak spoločenstiev. našej obce, ako aj Nová továreň zaberá plochu celej krajiny. Dôrozlohy vyše 18-tisíc metrov vera spoločností štvorcových a spolu s rekonštru- európskeho a ovanou starou továrňou to je svetového reno23,5 tisíca štvorcových metrov. mé, ako je aj táto V továrni sa uplatňuje najsúčas- spoločnosť, ktorá

sume 20 miliónov eur. Okrem toho podotkol, že celkový projekt prispeje k rýchlejšiemu hospodárskemu rozvoju Srbska, o čom svedčí rast brutto domáceho produktu o 4,6 percenta. „Potravinársky priemysel môže mnoho prispieť k rastu hrubého domáceho produktu Srbska, pretože máme veľké poľnohospodárske potenciály. Samé poľnohospodárstvo nedokáže však byť nositeľom tohto rastu, ale môže byť dôležitou oporou pre potravinársky priemysel, ktorý je hlavným nositeľom. Dnes som v továrni Froneri videl to, čo chcem vidieť v našej krajine, a to je najsúčasnejšia technológia,“ povedal minister Nedimović. Výrobky z továrne Froneri Adriatic so sídlom vo Veľkej Británii na tunajšom trhu sú známe pod značkou Nestlé. Populárne sú zmrzliny pod názvom Best,

sa rozhodla podnikať práve v Staropazovskej obci, je pre nás veľkým podnetom robiť ešte usilovnejšie, lepšie a viac,“ zdôraznil predse- Gratulácie k otvoreniu továrne: (zľava) Đorđe Radinović, Ibrahim Najafi a Branislav Nedimović da Radinović.

Objekt spoločnosti Froneri Adriatic v Starej Pazove

výroby zmrzliny, mrazených výrobkov a studených mliečnych výrobkov. Vznikla zlúčením spoločností Nestlé a R&R. Do modernizácie prevádzky, z ktorej sa tovar vyváža do 24 krajín, bolo vložených 20 miliónov eur. Okrem otvorenia 70 nových pracovných miest zamestnanie si v továrni našlo i viac ako 350 sezónnych robotníkov. Generálny riaditeľ továrne Ibrahim Najafi

www.hl.rs

nejšia technológia na výrobu zmrzliny. Vďaka novým investíciám sa podarilo zdvojnásobiť kapacity šiestich pôvodných výrobných liniek. „Toto je ďalšia významná investícia v Obci Stará Pazova, ktorá prinesie viacnásobné benefity, od otvorenia nových pracovných miest, čo priamo vplýva na kvalitnejší život našich občanov, po vytvorenie silnej lokálnej pod-

Informačno-politický týždenník

Prevádzka na výrobu zmrzliny

Podpredseda Pokrajinskej vlády Milićević sa poďakoval majiteľom a manažmentu spoločnosti Froneri za investíciu v

Nirvana, Topgun, Pirulo, Hit, Aloma… Toho času v továrni na výrobu zmrzliny pracuje 178 stálych a 350 sezónnych robotníkov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SPOLOČNOSTI NECTAR BÁČSKA PALANKA

Čoskoro ponúknu nový výrobok Juraj Bartoš

Skopje, Ajdovčine, dostali k tomu, že sme sa stali vePolotovary, akými sú kaše, konKamniku... Práve dúcim výrobcom ovocných štiav centráty a zmrazené ovocie čiaspoločnosť Nectar tak, ako je známe v regióne. Máme vlastné plantáže točne v Nectare využívajú sami so sídlom v Báčskej motto Nectaru: Nije marhúľ, jabloní, broskýň a višní, a väčšiu časť dokonca vyvážajú Palanke vznikla sve jedno! zároveň vykupujeme ovocie od do krajín Európskej únie a Ruska. roku 1998. Za dve dePodpredseSpoločnosť Nectar, saťročia zaznamenala da spoločnosti pravdaže, neustále pozoruhodný pokrok. Čedo Praška vsádza na rozvoj, V súčasnosti je jediná spresňuje, čím vkladá do nových továreň na výrobu ovocsa Nectar riadi technológií, nových ných štiav v regióne, ktoa aké má plány: výrobných hál a chlará má uzavretý proces Čedo Praška „Naša stratédiarní. V tomto roku výroby začínajúci sa pesgia je presadiť investuje spoločne tovaním ovocia na vlastných plan- sa na vzdialenejšie trhy Ázie, s partnerskou spoločtážach, pokračujúci kooperačnými Afriky, Ameriky, lebo tam vinosťou Global seed vzťahmi s výrobcami, výkupom díme priestor na zvýšenie obdo továrne organica spracovaním ovocia a končiac jemu výroby. Čím sa líšime od Odtiaľ chutné šťavy putujú k spotrebiteľom kých výrobkov z ovofinálovými výrobkami vysokej iných, je to, že máme uzavretý doma i v zahraničí cia a mlieka. Praška kvality. Zamestnáva viac než 1 proces výroby prakticky od hovorí, že ide o závod, 000 ľudí a svoje výrobky vyváža role po konečný výrobok. Lebo našich kooperantov: priamych aký v regióne neexistuje. Tvrdí, že do vyše 50 krajín. Okrem továrne sme si od začiatku boli vedomí, máme približne 1 000 a asi 10 000 do konca roka by sa na trh mal v Báčskej Palanke známe sú aj že tak môžeme najlepšie vplývať nepriamych, takže spracúvame dostať ich nový výrobok, ktorý prevádzky vo Vladičinom Hane, na kvalitu výrobkov, a tak sme sa najviac ovocia v Srbsku.“ rýchle prerazí na svetový trh.

V BIELOM BLATE PO ROKOCH

Tajdú časy, aj ľudia tajdú... J. Bartoš

môže tam pracovať. Dosť rodín je na Slovensku, taktiež v Nemecku...“ Všetko mi bolo jasné, už keď som sa na ulici opýtal na niekdajšieho tajomníka Miestneho spoločenstva a dobrého človeka (inakší v Bielom

emôžem byť neosobný, keď píšem o návšteve Bieleho Blata, ktorú som absolvoval uplynulú sobotu. Pred začiatkom oficiálnej časti pracovného stretnutia členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny privítala nás predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej Jarmila Hromčíková. Ako povedala, pri poslednom sčítaní obyvateľstva tu žilo úhrnne asi 1 500 občanov. Najviac bolo, približne 500, Slovákov, trochu menej Maďarov, potom Bulharov, Srbov... „Naposledy je tu aj dosť Rómov Kto, či čo, tu zostane dlhšie – ľudia, alebo z Kosova,“ skonštatovala dubové sochy? Hromčíková a dodala: „Ale už nás Blate azda ani nie sú) Zoltána Barnu. nie je toľko, koľko ukázal posledný Keď som sem dochádzal ako mladý súpis, lebo v priebehu posledných novinár, prichodilo mi pešky chodvoch – troch rokov ľudia odchá- diť po celej dedine. Lenže mi Zoli dzajú, najviac do Rakúska, keďže zakaždým poskytol nielen hŕbu veľa občanov má maďarské pasy a vzácnych informácií, ale aj svoj • ĽUDIA A UDALOSTI •

bicykel... Vtedy, keď v uliciach namiesto terajších krásnych sibírskych brestov rástli ešte krajšie „jahody“ čiže moruše a ulice sa ako snehom pokryté beleli pod kŕdľami husí... Dedina je teraz čistejšia, úhľadnejšia, pribudol etno dom a budova, v ktorej sme... Nuž ale „dávam slovo“ aktuálnemu predsedovi Rady MS Biele Blato Miroslavovi Markušovi... „Výskumné centrum, v ktorom sa nachádzame, založila Autonómna pokrajina Vojvodina s partnermi z talianskej Lombardie roku 2007. Malo to fungovať ako oddelenie niektorých fakúlt, lenže v Lombardii vznikol nejaký problém, desať rokov ich nebolo, vlani prišli, ale inak sa tu nedialo nič, takže toto teraz patrí Miestnemu spoločenstvu a je z toho nejaký-ten dinár do dedinskej pokladnice.“ Dodal, že tu neďaleko má vyrásť

aj matičný dom. Vonku pred budovou Výskumného centra sme si všimli niekoľko dubových sôch. Richtár zaraz objasní, o čo ide: „Keďže Biele Blato bolo založené pred 150 rokmi, tak sme zavolali umelcov z Maďarska, ktorí nám pred dvoma rokmi k jubileu urobili tie sochy. Motorovými pílami. Podnik Vojvodina šume nám poskytol drevo a sám som im dal mená, majúc na zreteli, prečo prišli sem, do vtedajšieho močiara: Jeden je Dančo, Bulhar – ten prišiel žať trstinu na strechy domov. Šanika prišiel loviť ryby, sedí tam v člne, a Zuzka prišla okopávať kukuricu. Nádejáme sa, že o ďalších 150 rokov tu ešte bude niekto, ako teraz my, že neodídu všetci.“ Zašiel som do etno domu a do evanjelického kostola s kolegyňou z Rádia Nový Sad Vierou Dorčovou-Babiakovou, dcérou môjho niekdajšieho redakčného kolegu Vladimíra Dorču, s ktorým som dakedy roku 1975 prvý raz ako šudent na praxi v Hlase ľudu navštívil túto idylickú dedinku známu najmä podľa produkcie trstiny. Krásne vnútro kostola pôsobilo príjemne, na rozdiel od slov muža a ženy, ktorí sa tu starajú o poriadok: „Pani farárka odišla, aj veľa ľudí odišlo...“

26 /4809/ 30. 6. 2018

Ľudia a udalosti ZO STAVENISKA VETERNÉHO PARKU V KOVAČICI

Vziať (nielen) vietor z plachiet rotora, stadiaľ do generátora, akumuluje sa na dne turbíny energia, ktorá sa podzemným káblovým

Ján Špringeľ

eterné parky má v malom prste. Denne šliape viac kilometrov, ako špičková futbalistka nabehá cez zápas na vrcholovom podujatí. A dĺžkou etáp či hodín strávených v terénnom automobile na staveniskách by sa nezahanbila ani na Dakarskom rely. A tak sviatok – nesviatok. Počas sezóny nepretržite. Od svitu do mrku. Prísne pravidlá na stavbe pre pracovníkov Za páľav a uprostred ko- a návštevníkov šavy. Je lodivodom zatiaľ dvesto chlapom. Osobou zodpo- systémom prenáša do transformávednou za bezpečnosť a ochranu torových staníc a cez ďalšie stanice zdravia pri práci. Kontaktuje s po- sa šíri do systému elektrických hotovostnou službou, hasičmi... sietí,“ vysvetlí Tatjana Nikolićová na K tomu je manažérkou ekológie začiatku stručného výkladu azda hlavného dodávateľa pre stavbu každému, kto prvý raz navštívi veterný park v chotároch Obce stavbu veterného parku. Rázna a svojrázna NovosadčanKovačica.

Investorom je izraelská spoločnosť Electrawinds, hlavným dodávateľom spomínaný CJR Renewabeles Limited v Portugalsku. Hoci cesty neplánujú asfaltovať, budú vynikajúcej kvality, vydržia najmenej dve desaťročia, čo iste poteší aj roľníkov. „Dvadsať menších alebo väčších srbských podnikov sú našimi subdodávateľmi. Veľký počet občanov Obce Kovačica robí pre tie fir-

Tatjana Nikolićová má veterné parky v malom prste keďže je tento projekt v expanzii,“ informuje Nikolićová a dodáva: „Vyvlastnenie pozemkov na cesty je relatívne malé, vzhľadom na potreby výstavby. Ak sa zasiate plodiny poškodia, majiteľom pozemkov sa škoda vynahradí. Môžu sa hlásiť predstaviteľovi

Cesty sú teraz dobrej kvality my. Máme ich z takmer všetkých mestečiek. Pre našu CJR robia napríklad Uzdinčania. Súbeh je stále otvorený a nepretržite máme záujem o nových pracovníkov,

investora v Obci Kovačica, odmeria sa odňatý, poprípade poškodený pozemok.“ Snímky: z archívu RTVOK

Miestne spoločenstvo Selenča vás srdečne pozýva na oslavy 260-ročnej Selenče

Selenča 1758 – 2018

Povinné sú i oranžové vesty Pracuje pre portugalskú spoločnosť CJR Renewabeles Limited. Pochádza zo sídelného mesta na severe, vydatá je za južana z Leskovca. Dočasne bivakuje v južnom Banáte. Len čo skončila s prácou na veternom parku Čibuk pri Kovine, vzápätí sa stala prostredníkom na výstavbe parku medzi Debeljačou, Padinou a Crepajou. „Vietor je lacným a obnoviteľným zdrojom a budúcnosť je práve v takých prameňoch energie. My vetrisko konvertujeme na prúd. A toho v Kovačickej obci majú viac dní v roku, než nasvedčovali prvé odhady, viem to i z vlastnej skúsenosti. Turbínové vrtule zachytávajú vietor, rotácia vrtúľ sa prenáša do

www.hl.rs

ka hovorí o nových symboloch, ktoré sa stanú rozpoznateľným znakom a dominantou Kovačickej obce najmenej počas jedného štvrťstoročia. Taká je totiž životnosť jedného veterného parku. „Budujeme štyridsať kilometrov ciest na parcelách Padiny, Crepaje, Debeljače a Kovačice. Bude tu zopár vchodov do veterného parku s cieľom údržby systému. Nateraz sme vybudovali viac ako polovicu ciest a viac ako tretinu základov pre veterné turbíny, ktorých má byť dokopy 38. Turbíny, ktorých majiteľom je General Electric, privezieme onedlho špeciálnym transportom,“ spresňuje Nikolićová.

Informačno-politický týždenník

Program ústredných osláv Sobota 7. júla v Dome kultúry: 18.00 – Etno výstava 18.40 – Výstava fotografií slovenských krojov 20.00 – Kultúrno-umelecký program Na nádvorí ZŠ Jána Kollára: 22.00 – DJ zábava Nedeľa 8. júla 10.00 – Bohoslužby v kostoloch Na nádvorí ZŠ Jána Kollára: 16.00 – Jarmok 17.00 – Detský program 18.00 – Defilé selenčských krojov 20.00 – Tanečná zábava pri hudbe selenčských orchestrov Sprievodné podujatia trvajú počas celého roka.

Vítame vás v Selenči • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S RASTISLAVOM MOCKOM Z ERDEVÍKA

Tabak sa oplatí Danuška Berediová

abak nepatrí medzi alternatívne plodiny, ale ani medzi kultúry, ktoré naši poľnohospodári najčastejšie pestujú. V Srieme je však pestovanie tabaku veľmi zastúpené, zvlášť v Obci Šíd. Rastislav Mocko patrí medzi pestovateľov tabaku v Erdevíku, má zmluvu o výkupe tabaku s firmou zo Senty a s podmienkami je veľmi spokojný. Porozprávali sme sa s ním o prednostiach a nedostatkoch výroby tabaku. Koľko rokov pestujete tabak a ako to bolo na začiatku? − Toto je siedmy rok. Tých šesť rokov za nami boli dosť ťažké. Dva roky sme mali mráz, dva roky sucho a vlani krupobitie v septembri. Dúfam, že tohto roku bude lepšie, zatiaľ to vyzerá dobre. Tabak sa prijal a pekne rastie, vyplečkovali sme ho a uvidíme. Na začiatku, pred siedmimi rokmi, som musel dosť vložiť do mechanizácie a prispôsobiť sa

pestovaniu tabaku. Bolo mi ľahšie v tom zmysle, že som sa spojil s jedným kamarátom a všetko sme si spoločne kúpili. Tento rok by už mal byť lepší, mal by nám zostať väčší Rastislav Mocko zisk. Ako som už povedal, doteraz sme mali dosť nešťastné tabak, lebo som videl, že je tu väčší roky a veľmi málo sa zarobilo. Ale zisk z oveľa menej hektárov. Teraz je teraz je lepšie. Začínal som v roku naša najstaršia dcéra na Slovensku, 2012, mal som iba 6,5 jutra pôdy kde je vzdelávanie ešte drahšie, a to a teraz obrobím 42 jutár. A už si pre nás nie je problém. Čo sa podľa vás viac oplatí peshľadám ďalšie, ešte aspoň 20 jutár na rok. Ale nepestujem iba tabak. tovať, tabak, alebo iné kultúry? − Tabak sa oplatí. Je trochu viac Každý rok mám pod tabakom asi 18 jutár, lebo mám tri sušiarne. roboty, ale my máme zaručenú Pestujem aj iné kultúry – kukuricu cenu tabaku, dostávame reprodukčný materiál od firmy, ktorá a slnečnicu. Prečo ste sa rozhodli pre tabak? potom vykúpi celú našu úrodu, čiže − Veľa rokov som bol náden- tabak, ktorý je v hraniciach piatich níkom a denná mzda vždy bola akostných tried. Nevykúpi iba ten, a dodnes zostala nízka. Mám tri čo prekračuje 5. triedu. Z tabaku je deti, mám 40 rokov a s manželkou lepší zisk, lebo viac peňazí zostáva. Máte dosť pracovnej sily? sme pochopili, že tak nemôžeme − Veľkým problémom je, že veľa zabezpečiť prostriedky na ich vzdeľudí z Erdevíka odišlo pracovať lávanie. Vtedy som sa rozhodol pre

na Slovensko a inde, čiže veľkým problémom je zabezpečiť nadostač robotníkov. To potom vedie k tomu, že čím je menej robotníkov, nútení sme dávať vyššie denné mzdy, hoci podľa mňa ani to nie je riešenie, lebo robotníkov ani potom nebude. Kto nechce robiť, ten nebude robiť ani za vyššiu mzdu. Asi sa nájde niekoľko žien, ktoré by tohto roku skúsili pracovať v tabaku. Avšak to skúšanie je pre mňa najväčšie riziko, lebo ja potrebujem ženu, ktorá bude konštantne pracovať 3 – 4 mesiace. Nie je riešenie ani priviesť pracovnú silu zdola zo Srbska, lebo potom stratím tých, ktorí tu ešte chcú pracovať. Okrem toho musel by som im zabezpečiť ubytovanie a minimálne podmienky na život. To sa veľmi neoplatí. Na aké problémy narážate pri výrobe? − Veľkým problémom je, že nemáme prostriedky vyvŕtať si studne na zavlažovanie, takže nás každé sucho zasiahne. Poistení sme, čo sa týka krupobitia. Iné problémy s firmou nemáme. Peniaze pravidelne dostávame, výkup je tiež pravidelný a vcelku sú veľmi féroví voči nám. To, čo od nás očakávajú, to očakávame aj my od nich.

IN MEMORIAM

Za Michalom Anušiakom 1924 – 2018

o veku 93 rokov v Kysáči v stredu 20. júna 2018 zomrel Michal Anušiak, bojovník NOB, všestranný aktivista a dobrodinec. Narodil sa 12. augusta 1924 v Kysáči, v sedliackej rodine. V rodisku zakončil šesť tried základnej školy, a potom dve triedy meštianky v Novom Sade. Učil sa holičskému a mäsiarskemu remeslu, ale najradšej pracoval na čenejských sálašoch ako nájomník. Tam nadviazal spojenie s odbojom a stal sa kuriérom Novosadského partizánskeho oddielu. Začiatkom novembra 1943 ho prijali do SKOJ a po formovaní slovenskej brigády sa dostáva do VÚSB. Účinkoval v rôznych diverzantských akciách a zúčastnil sa i v jednej z najkrvavejších bitiek pri Batine. Bol účastníkom bojov za oslobodenie Kysáča, Rumenky, Nového Sadu, ale i Vukováru, Osijeka, Varaždinu, Záhrebu, Ľubľany, Celja a Mariboru. Za účasť v odboji a povojnovej aktivite dostal okolo 30 uznaní. Medziinými • ĽUDIA A UDALOSTI •

Medailu za hrdinskosť, Medailu zásluh o národ, Rad zásluh o národ so zlatou hviezdou, Plaketu ZZBNOV Juhoslávie. V roku 1998 mu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky – Slovenský zväz protifašistických bojovníkov udelilo Pamätnú medailu 50. výročia SNP. Po oslobodení Michal Anušiak zostal neúnavným bojovníkom za ľudské práva. Takmer do poslednej chvíle bol aktívnym na národa roli dedičnej v Kysáči, ale i širšie. Orodoval za zachovanie kultúrnej identity. Ako predseda Miestnej bojovníckej organizácie prihliadal na oslavy Dňa oslobodenia Kysáča, mladším generáciám pripomínal udalosti z vojnových rokov a upozorňoval ich na nástrahy fašizmu. Dbal, aby sa nezabudlo na sviatky – Deň bojovníka a Deň povstania. Stál pri zrode takmer všetkých kysáčskych spolkov a združení, pri zakladaní spolku rybárov, lovcov, drobnochovateľov... Mimo bojovníckej organizácie

bol snáď najaktívnejším členom poľovníckeho spolku, a to od roku 1945. Predsedom tohto spolku bol v rokoch 1945 až 1984 a aktívny bol aj v mestskom poľovníckom združení Nového Sadu. Dvakrát bol vyznamenaný Zlatým poľovníckym radom Poľovníckeho zväzu Srbska. Bol horlivým matičiarom, členom Správnej rady MOMS Kysáč. Dobrodincom bol nielen pri renovovaní Slovenského národného domu, ale finančne pomáhal aj ostatným spolkom a združeniam, ako i cirkvám. Nemalý podiel mal aj v Roľníckom družstve, kde bol správcom ekonómie v krízových rokoch. Z príležitosti 90. narodenín sa mu dostala Cena Miestneho spoločenstva Kysáč za účasť v boji proti fašizmu a dlhoročný príspevok k spoločenskému rozvoju Kysáča. Vo všetkých spolkoch a združeniach za Michalom Anušiakom zostalo prázdno. Najviac však bude chýbať jeho najbližším, manželke Kataríne, rodine po zosnulom synovi Michalovi, ako i synovi Jánovi a jeho rodine. Česť jeho pamiatke.

26 /4809/ 30. 6. 2018

E. Š.

Ľudia a udalosti PREDSEDA BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE PRIJAL NOSITEĽOV VUKOVHO DIPLOMU

Najlepší z najlepších Katarína Gažová

Hložianska základná škola mala dve nositeľky Vukovho diplomu a žiačkou generácie je Tiana Adámeková. V ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne sú štyria vukovci, dve dievčatá a dva-

a pozvanie predsedu obce Srđana Simića do budovy BáčskopetrovNajlepší gymnazisti s predstaviteľmi obce, riaditeľkou a skej obce v piatok 22. júna pritriednymi profesormi šli najúspešnejší žiaci ja chlapci. Žiačkou generácie zo základných škôl a je Anja Gagićová. V maglićskej gymnázia z územia škole majú jedného nositeľa obce v sprievode Vukovho diplomu, ktorý je záriaditeliek, rodičov, roveň žiakom generácie, a to je učiteľov. V úvodnom Aleksandar Dobrovoljski. príhovore predseda V jedinej stredoškolskej ustaobce im zagratulonovizni z územia obce – Gymval k dosiahnutému náziu Jána Kollára so žiackym úspechu v doterajšom domovom majú 6 nositeľov Vuškolení a poprial veľa kovho diplomu a žiakom genezdaru do budúcna. rácie je Kulpínčan Vladimír Zima. Zo Základnej školy Predseda obce Simić každéJána Čajaka sa nositeľmu z 31 vukovcov gratuloval mi Vukovho diplomu a odovzdal príležitostné darčeky: stalo až 19 žiakov; žiačknihy, hard disky (nositeľom Vukou generácie sa stala kovho diplomu), tablety (žiakom Dajana Jana Brnová. Vukovci z územia obce s predstaviteľmi lokálnej samosprávy generácie).

ŠÍDSKA OBEC

Žiaci u predsedu obce Stanislav Stupavský

moji rodičia, že čo robím, sebe robím, a ja som ich nechcela sklamať. Teraz je predo mnou stredoškolské obdobie, ktoré chápem ako predkapitolu do

pondelok 25. júna predseda Obce Šíd Predrag Vuković usporiadal prijatie pre najúspešnejších žiakov základných a stredných škôl z územia obce. Pri tej príležitosti odovzdal malé primerané dary všetkým vyznamenaným žiakom, ktorých v piatich základných a dvoch stredných školách bolo spolu 33. Žiačkou generácie v Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku je Blanka Sláviková, ktorá Blanka Sláviková s predsedom obce nám pri tej príležitosti Predragom Vukovićom povedala: „Som hrdá, že som sa stala žiačkou generácie. sveta dospelých. Plánujem sa Usilovne som sa učila a vždy som zapísať do strednej zdravotnícmala na zreteli to, čo mi hovoria kej školy v Sriemskej Mitrovici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najlepší žiaci na prijatí a časom sa ukáže, ako ďalej. Verím, že sa mi podarí študovať aj na vysokej škole a stať sa doktorkou.“ Najúspešnejšou žiačkou 3. 2 triedy Strednej technickej školy

Nikolu Teslu v Šíde sa stala Anna Šusterová, ktorá skončila odbor predavač. V súčasnej chvíli nemusí mať obavy o budúcnosť, pretože si zamestnanie nájde bez problémov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ČERVENÝ KRÍŽ BÁČSKY PETROVEC

Ďakovné listiny pre darcov krvi Jaroslav Čiep

desiatkrát, sedemdesiatpäťkrát a stokrát (plakety). „Pri tejto príležitosti sa v našej obci nazbieralo vyše sedemdesiat jubilantov,“ konštatovala a dodala známe informácie, že dolnou hranicou

bec Báčsky Petrovec a jej občania viac ako tri a pol desaťročia sú najhumánnejšia obec v Srbsku a najhumánnejší občania vzhľadom na počet obyvateľov a počet darcov. Pri príležitosti Svetového dňa dobrovoľného darcovstva krvi, ktorý si Časť darcov krvi z Obce Báčsky Petrovec, pripomenuli 14. júna, v ktorí dostali diplomy a plakety piatok 22. júna Červený kríž v Báčskopetrovskej V Báčskom Petrovci ďalšie akcie nieme, že stokrát krv darovali Ondrej obci udelil ďakovné listidarcovstva krvi v aktuálnom roku Zahorec, Štefan Báďonský z Hložian, ny a darčeky jubilujúcim Odmenení darcovia z „klubu 100“: plánujú usporiadať 26. júla, 30. au- Danko Čermák z Kulpína, Zlatko darcom krvi. gusta a 29. novembra, v Kulpíne Sajdl z Maglića a Tošo Govorčin Stretnutie darcov krvi (zľava) Tošo Govorčin, Zlatko Sajdl a v Maglići akcia bude prebiehať 4. z Báčskeho Petrovca. Po oficiálnej usporiadali vo veľkej sie- a Štefan Báďonský ni Zhromaždenia obce. Prítom- pre darcov krvi je osemnásť ro- septembra a 4. decembra, kým v Hlo- časti stretnutia darcovia krvi mali ných humánnych občanov z Pet- kov a hornou hranicou je šesť- žanoch bude 16. júla a 15. októbra. posedenie pri občerstvení, ktoré Z početných jubilantov spome- zabezpečili miestni sponzori. rovca, Kulpína, Hložian a Maglića desiatpäť rokov. privítala tajomníčka Obecnej organizácie Červeného kríža STAROPAZOVČANIA z Nového Sadu a Titelu. Tatiana Cerovská. Predtým ako NAJÚSPEŠNEJŠÍ KUGoran Rajković, predsespolu s predsedníčkou Obecnej CHÁRI V HLOŽANOCH. da združenia, vyhlásil, organizácie Červeného kríža JarNa tradičnom podujatí že je veľmi spokojný, milou Davidovićovou odovzdali vo varení székely gulálebo sa im podarilo podiplomy a plakety dobrovoľným ša, ktoré sa uskutočnilo tvrdiť renomé dobrých darcom krvi z tohto prostrev stredu 20. júna v Hlokuchárov, avšak na tadia, prítomným sa prihovoril žanoch, zvíťazili Pazovčakýchto podujatiach je aj zástupca predsedu obce Ján nia – členovia Združenia najdôležitejšia družba, Brna. Cerovská pripomenula, paraplegikov Frušká hora preto sa vlastne stretáže sa uznania udeľujú darcom, Sriem (na fotografii Branky Rodićovej). Hlavným vajú. Už začiatkom jesene pazovské združenie ktorí krv darovali päťkrát (odkuchárom víťazného guláša bol Slobodan bude hostiteľom podobného podujatia pod znaky), desaťkrát a dvadsaťkrát Pupovac. Druhé a tretie miesto obsadili tímy názvom Trofej Sriemu. A. Lš. (diplomy), tridsaťpäťkrát, päť-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbumbum-bumbum-bum! M áte šťastie, občania (a ja veru ešte väčšie!), že prípravu na sobotné bubnovanie si chystám v stredu, len niekoľko hodín pred Histeric..., pardon, pred Historickým zápasom, v ktorom reprezentácia Srbska jednoznačne premôže reprezentačný výber Brazílie. Zmelie ich, zvalcuje, pošliape, dotrhá na címpr-campr! Hotová vec, namojveru! Lebo chýrečné kanáriky sú v osudovej chvíli úplne zbláznené. Nevedia – nechápu, aká bieda ich zachvátila! Aké Balkánske Divadlo! Tí si veruže už nijakovsky-nijako neporadia s horúcim gaštanom. Pardon, so žeravým

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Banánom. Ktorého Miška Banánu sme im pred časom poslali inkognito, aby sa sám – ako kuriatko z vajíčka (ajhľa, Ab ovo!) – vykľul z balíka práve teraz. Nie a nie zistiť, či je pred nimi vskutku pán Rodoljub Radulović, alias Miša Banana, teda muž, ktorý hrá tzv. druhé husle znamenitého „narko-klanu“ ešte význačnejšieho Výkvetu Ružovej lúky Bieleho prášku pána Darka Šarića, alebo sa im len zdá a sníva... Je-nie je; nie je-je...?! Už-už sa úbohým kanárikom točí v hlave, ani čo by naozaj šňupli z Bieleho, už-už padajú na kolená... Napred naši, do toho! Dorazte ich! Veď na vás nedočkavo čaká

desať miliónov! Čo desať...?! Keď náš Pán Prezident povie desať, nie je vylúčené, že myslí Desaťkrátdesať, pardon: DesaťkrátJedenásť! Plus raz toľko. Len sa ovenčiť titulom futbalového majstra sveta. V Bratskom Rusku?! Maličkosť! Nevšímajte si, bračekovci a sestričkovci, sestričky a bračeky, čo tliapu zahraničné a najmä naše záškodnícke médiá! Vraj sme prehrali vyhratý zápas so Švajčiarskom 1 : 2. Ľudkovia dobrí, zdatní Patrijoti! Vari veríte vlastným očiam?! Chcete povedať, že to, čo sme videli na obrazovkách zhubnej televízie, je skutočná pravda?! Figu borovú! Čerta

slepého! To, čo sme videli, t. j. akože sme videli, je číročistá propaganda. Propaganda – Uganda! Pravda je len jedna, jediná. Jednu a jedinú pravdu a teda aj správny výsledok predsa správne predpovedal a teda aj uhádol, pardon, určil Náš Pán Prezident, keď povedal, že Švajčiarom prisolíme päť ľahkých kusov. Päť gólov! Tak veru! Zvíťazili sme poľahky v pomere 5 : 0. A cesta k titulu majstra sveta je otvorená po víťazstve čistom ani slza. Ideme ďalej a ďalej. Až do víťazného konca-kraja! Bumbumbum!

26 /4809/ 30. 6. 2018

Ľudia a udalosti K OBNOVENIU ZMLUVY O SPOLUPRÁCI KRAGUJEVCA A TRENČÍNA

Stavať na bratských vzťahoch Juraj Bartoš

inak osobitne trvá veľvyslankyňa Slovenskej republiky Dagmar Repčeková. Petrašinović o. i. prízvukoval: „Kragujevac má už 40 rokov priateľské vzťahy s Trenčínom. Rok 2018 je veľmi vý-

ymedzený rozsah pre to, čo sa dialo 8. júna v Kragujevci, ako i niektoré iné okolnosti nám nedovolili posvietiť si na všetko, čo sa udialo v deň pietnej spomienky na sté výročie vzbury a popravy 44 slovenských vojakov 71. (trenčianskeho) cisárskeho a kráľovského pluku niekdajšej rakúsko-uhorskej armády na Stanovljanskom poli. Máme predovšetkým na mysli podpísanie protokolu o ďalšej spolupráci medzi dvoma mestami zo strany primátora mesta Protokol podpísali Richard Rybníček Trenčín Richarda Rybníč- (zľava) a Miroslav Petrašinović ka a Miroslava Petrašinovića, predsedu Zhromaždenia znamný pre mesto Kragujevac, mesta Kragujevac. Pred pod- pretože zaznamenáva 200 rokov písaním zmluvy odzneli slová odvtedy, ako sa stalo prvým hostiteľov a ich hostí, ktorých hlavným mestom moderného spoločným menovateľom je Srbska. Občania Kragujevca sú

tretinu obyvateľstva. Preto sa s veľkou pietou pozeráme na skutok slovenských vojakov, ktorí sa vzbúrili proti dobyvateľom. My sa na to pozeráme ako na veľkú posvätnosť a ich veľkú obeť. Preto im každý rok vzdávame hold za všetko, čo vykonali.“ Veľvyslankyňa Slovenskej republiky Dagmar Repčeková uznala, že v Srbsku nezabúdajú na slovenské obete a dodala: „Na Slovensku sa nám lepšie darí a ľahšie sa nám zabúda.“ Zároveň zvrtla reč na ekonomiku, kde sa priateľské vzťahy, ako povedala, neprejavujú v želateľnom rozsahu: „Tam musíme byť stále aktívni,“ a dodala, že slovenské zastupiteľstvo na jeseň plánuje rad workshopov zacielených na využitie ekonomických potenciálov. Pripomínajúc skutočnosť, že na Slovensku sú pochovaní srbskí vojaci, zdôraznila: „To nás zaväzuje k tomu, aby sme nezabudli.“

na vás hovorili duše zomrelých a núti vás to rozmýšľať o nezmysle vojny. (...) Trenčiansky pluk nazývali aj drotársky, boli tam jednoduchí vojaci; niektorí nevedeli ani čítať, ani písať, ale mali v sebe to, že nechceli bojovať a nechceli bojovať ani medzi sebou. Jednoducho sa vzbúrili, a to je taký odkaz, na ktorý by sme nemali zabudnúť. Chceme, aby Trenčín a Kragujevac moderným spôsobom začali spolupracovať, aby nadviazali na priemyselné tradície obidvoch miest a aby sa rozbehla aj kultúrna výmena.“ Primátor Trenčína Richard Rybníček sa vyslovil, že je poctený návštevou v roku významných výročí a poznamenal: „Pre mňa je dôležité, že sa Kragujevac a Trenčín celé roky navzájom uctievajú. V Trenčíne máme kaplnku, kde si každý rok spomíname na obete všetkých vojen. Mienim, že sú ešte dôležitejšie vzťahy medzi mestami a ľuďmi, ktorí nimi riadia. Viem, koľko úsilia bolo treba vynaložiť, aby sa jedno takéto mesto modernizovalo. To, čo nás spája a kvôli čomu sme sa aj dnes stretli, je odkaz jednotlivcov, ľudí... Práve osud vojakov Trenčianskeho

Delegácia zo Slovenska s predstaviteľmi Kragujevca

myšlienka o bratskom vzťahu srbského a slovenského národa, na ktorom prichodí prehlbovať vzťahy medzi Trenčínom a Kragujevcom. Miroslav Petrašinović pripomenul, že ide vlastne o obnovenie zmluvy, na základe ktorej dve mestá spolupracujú už celé roky, v oblasti kultúry a vzdelávania (výmena žiakov a návštevy detí). Podotkol, že tesnejšiu spoluprácu treba nadviazať aj na pláne hospodárstva, na čom

www.hl.rs

hrdí na skutočnosť, že tu bola založená prvá univerzita a prvé divadlo, prvá knižnica, že tu boli vytlačené prvé noviny, tu bola prvá lekáreň. (...) S bratským slovenským národom nás spája spoločné utrpenie a priateľské vzťahy; keď hovorím utrpenie, mám na zreteli pamätník 44 slovenským vojakom popraveným roku 1918 v spomienkovom parku Šumarice, mám na ume prvú svetovú vojnu, v ktorej vtedajšie Kráľovstvo Juhoslávia utratilo

Informačno-politický týždenník

Kragujevčania sú hrdí na svoje dejiny, v ktorých osobitnú rolu má aj gymnázium

S ohľadom na to, že každý rok prichádza k pamätníku zastreleným slovenským vojakom, zjavne vedela precítiť tragickú udalosť a jej dopad: „Len tam na mieste vidíte, koľko obetí prinášajú vojny; na tom mieste by nikomu nenapadlo veseliť sa alebo spievať; ako keby tam

pluku nakoniec zahynutých v Kragujevci, ich odvaha, statočnosť, vlastne spojila naše národy a naše mestá. Svojou prítomnosťou chcem deklarovať možnosť, že Kragujevac je jedno z našich partnerských miest, s ktorým spoluprácu je možné prehlbovať.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Mladý pár v ľudovom svadobnom odeve Anna Lešťanová

red občianskym a cirkevným sobášom, ktorý budú mať čoskoro, Martina Kukučková z Boľoviec a Mário Mitnáver zo Starej Pazovy sa rozhodli vyobliekať sa do staropazovského svadobného ľudového odevu. Bola to ich veľká túžba obliecť si tento slovenský ľudový kroj, odfotografovať sa a zachovať si aj takú pamiatku, hoci s predstihom, na deň svojho sobáša. Obaja sú veľkými milovníkmi slovenskej ľudovej tradície, a preto si s veľkým potešením obliekli to, čo nosili starí rodičia. Oblečenie, v ktorom sa naši predkovia kedysi veselili a sobášili. Naše slovenské kroje. Martina pochádza zo známej speváckej rodiny Kukučkovej z Bo• ĽUDIA A UDALOSTI •

ľoviec, kým Mário je skvelým hudobníkom, ktorý umelecké vlohy zdedil po otcovi Petríkovi, známom členovi Brehovčanov, jedného z kedysi najpopulárnejších pazovských slovenských ľudových orchestrov. Pre týchto mladých ľudí, ktorí sú členmi kultúrno-umeleckých spolkov, spev, hudba a tanec patria medzi veľké záľuby, a preto nie náhodou sa rozhodli i na tento krok, v snahe zachovať krásnu slovenskú ľudovú tradíciu. Súčasti svadobného odevu sami nemuseli poznať. Budú-

cu pazovskú nevestu do svadobných šiat s veľkou láskou a ochotou vyobliekali tri Anny – Martinina sestra Anna Jašová, jej svokra Anna Jašová, rodená

ľakedajšej mladuchy, najväčšmi sa pričinila a početné prípravné práce pred samým obliekaním vykonala sestrina svokra Anna Jašová st., ktorá patrí azda k tej poslednej generácii staropazovských žien, ktoré bežne nosievajú ľudový kroj. Mário si svadobný oblek vypožičal zo slovenského spolku, ktorý ho má vo svojej zbierke pre vlastné potreby. O výnimočne krásne fotografie mladého páru sa postaral jeden z tamojších skvelých fotografov Ján Réner-Renky. Okamihy zvečnené na fotografiách si uschovali nielen Jašovci, kde sa Martina obliekala, ale i ďalšie dve pazovské rodiny: Krupinskovci, v ktorých pekne upravenej prednej etno izbe s nádychom minulosti sa budúci manželia fotografovali, ako aj Malkovci, kde sa fotili pri fontáne obklopenej nádhernými kvetmi. Tieto fotografie Martiny Kukučkovej a Mária Mitnávera sa

Machová, pôvodom zo Slankamenských Vinohradov, a ich suseda Anna Čapeľová. Svadobné šaty, do ktorých Martinu vyobliekali, dodnes v skriniach uschováva Anna Jašová staršia. Má na to mimoriadne silný dôvod, keďže práve v nich sa, samozrejme, s malými výmenami, aj sama sobášila. Aby tento sviatočný kroj, zložený z mnohých odevných častí a detailov, vyzeral rovnako krásne ako svadobný odev vo-

ocitli aj na spoločenských sieťach. Vyvolali početné pozitívne reakcie a gratulácie, lebo si ich asi každý pozrel s veľkým potešením. Uznanie mladý pár dostal i od početných obyvateľov Starej Pazovy, ktorí ich obdivovali, keď pešo kráčali ulicami, lebo na vyparádenej mladuche sa ani jeden detail nesmel narušiť či pokaziť. Preto ani jeden druh prepravy jednoducho neprichádzal do úvahy. K týmto fotografiám Martiny a Mária na záver stačí pridať veľavravný výrok Francisa Bacona: – Na láske je najkrajšie to, že ju nikto nedokáže vysvetliť, ale predsa ju každý tak nádherne chápe.

26 /4809/ 30. 6. 2018

Ľudia a udalosti Z GYMNÁZIA MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Kvíz a kemp pre mladých rozširujú obzory Ján Špringeľ

„H

eslom našej výchovno-vzdelávacej ustanovizne je Hovoríme siedmimi jazykmi. Nečudo potom, že sa naši žiaci pravidelne zúčastňujú vo vedomostných

do 27. júna, osem našich stredoškolákov pobudlo v Kempe bez hraníc v Kanjiži. Najlepší získajú možnosť cestovať po Európe. Vlani a predvlani sa to podarilo trom našim žiakom,“ dodala Brtková.

tiež novinkou,“ hovorí Miroslav Jurica, profesor dejín na kovačickom gymnáziu. Do mestečka insity 23. mája na jednu z troch kvalifikačných

spoločenstvá Bojan Gregorić kvituje, že už od prvého kvízu roku 2005 záujem stredných

Tatiana Brtková Milinka Chrťanová Bojan Gregorić Miroslav Jurica

súťažiach, alebo sa zapájajú do táborov, kde sa zviditeľňuje multikultúrnosť, pestuje tolerancia a kultivuje tímová myšlienka,“ povedala na úvod Tatiana Brtko-

Na rozdiel od predchádzajúcich cyklov žiaci sa od minulého roku na vedomostnú súťaž Koľko sa poznáme? môžu priprávať aj pomocou publikácií v materinskom jazyku.

súťaží (ďalšie dve boli v Kanjiži a v Sombore) pricestovali stredoškoláci z Alibunaru, Belej Crkvy, Vršca, Kovinu, Futogu, Titelu a dve družstvá zo Starej Pazovy. Súťažilo aj hostiteľské Gymnázium Mihajla Pupina. Zo štvrťfinále v Kovačici sa do

Súťažili aj dve družstvá zo Starej Pazovy a jedno z hostiteľskej Kovačice: nahrávalo sa v sále Domu kultúry 3. októbra

vá, riaditeľka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. „Koncom mája sme spolu s Domom kultúry 3. októbra boli hostiteľmi kvalifikačnej súťaže kvízu Koľko sa poznáme, posledný júnový týždeň, od 24.

www.hl.rs

„V Kovačici sme tohto roku mali účastníkov, ktorým otázky kládli v slovenskom a rumunskom jazyku, keďže z pokrajiny zabezpečili prekladateľov. Žiaci a profesori sú od tohto roku v zmiešaných družstvách, čo je

Informačno-politický týždenník

semifinále v TV štúdiu Dunaj v Petrovaradíne z deviatich družstiev prebojovali tri. Samostatný radca v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné

škôl a gymnázií iba stúpa. Ako hovorí, diváci si všetky štvrťfinálové, semifinálové relácie a finálové vysielanie budú môcť pozrieť na obrazovkách TV Vojvodina od septembra. „Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá chce prostredníctvom kvízu Koľko sa poznáme? a za spolupráce s neziskovou organizáciou Ana a Bastian v Kanjiži i Kempom bez hraníc afirmovať multikultúrnosť a toleranciu vo Vojvodine. Budúci akademickí občania sa medzi sebou kamarátia a cez hru spoznávajú národy a národnosti žijúce v pokrajine, ich zvyky, obyčaje, tradíciu, kultúru a dejiny, poprípade ,súťažia’ v netradičných športových disciplínach, ale predovšetkým sa kamarátia aj cez edukačné dielne v tábore v Kanjiži,“ informuje Milinka Chrťanová, úradujúca námestníčka v spomínanom sekretariáte. Úsilie školákov a vedenia gymnázia v Kovačici nezostalo nepovšimnuté ani medzi inštitúciami lokálnej samosprávy. Riaditeľ Domu zdravia v Kovačici Predrag Vinković a jeho zástupca Zoran Savanov priniesli riaditeľke Brtkovej 19. júna dar zdravotníckej ustanovizne venovaný žiakom gymnázia: tri nové počítače s kompletným vybavením sú už nainštalované v informatickom kabinete. Snímky: RTVOK Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z VÝSTAVY 100 ROKOV ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

V zajatí známok na Holíčskom hrade Juraj Bartoš

deti... Filatelia tu stále žije, je za ňou členitá história poštovníctva, eby ste vlastnili čo len štipku ale i samotného regiónu. Témou závistlivosti, iste by ste závi- výstavy je sté výročie založenia deli zberateľom poštových Československej republiky, ale známok. Ktorí sa tešia každej novo- aj ďalšie významné jubileum: 25 získanej poštovej známke radosťou rokov Českej republiky a Slovenskej rybára z krásneho úlovku. Ibaže republiky. Minulý rok sme usporiaakosi dovnútra, nenápadne, ne- dali výstavu venovanú 300. výročiu čujne, bez jasania a vychvaľovania. narodenia Márie Terézie.“ Neviem, ako vy, v školskom veku Aj čo do veku, aj čo do filatesom tiež zbieral poštové známky listickej driny, povedali nám jeho a staré mince, lenže ma to rýchlo kompáni, najväčší tamojší guru prešlo. Škoda... Vnútorné chvenie je Ladislav Kukliš (1937), ktorý až známe z oných čias sa ozvalo pri 28 rokov bol predsedom klubu a nedávnom stretnutí s hlúčkom týmto krásnym „športom“ sa začal filatelistov. V areáli Holíčskeho zám- zaoberať roku 1947. Rozhovor s ním ku, v zámockej vinárni sa 15. a 16. je ako príjemná prechádzka v tieni júna podávala krása týchto milých stromoradia. miniatúr. Klub filatelistov v Holíči „Ako je možné, že váš klub bol usporiadal nádhernú výstavu – založený počas vojny?“ „Viete ako: 100 rokov Československa. Výborne vojna na Slovensku bola až roku zapadla do podujatia Tereziánske 1945. Po vojne bolo veľa nemeckých známok, boli tu aj dáki Nemci, a tak sme sa tým začali zaoberať už ako žiaci. Roku 1953 som šiel do Bratislavy, tak tam bola taká asi desaťročná zberateľská prestávka. Keď sme robili prvú výstavu roku 1965, už som bol zamestnaný v lanárskych závodoch. Tu sme mali závodný klub, v ňom sme robili prvú – súťažnú – výstavu na tému Hodonín a okolie.“ Odvtedy tých výstav bolo habadej. O nich svedčia panely plné materiálov. Tu fotky, tam písané doklady, hen popis funkcionárov (prvým predsedom klubu bol Emil Mandelík), tu, hľa, máme katalógy, onam je listina s podpismi účastČerstvá pohľadnica k výstave Klubu níkov; medzi nimi si všífilatelistov v Holíči mame meno známeho dni 2018. Klub vznikol roku 1943, operného speváka a zberateľa ľuinformuje nás jeho aktuálna pred- dových piesní i poštových známok sedníčka Mária Hudecová a dodáva: Janka Blahu. Pán Kukliš vysvetľuje, „Na jeseň budeme sláviť 75. výro- ukazuje, spomína si... Prší z neho čie založenia klubu a jeho nepretr- dobrá bodrá nálada, vyžaruje takú žitej existencie. V najlukratívnejšom príjemnú energiu... Ani nás nepreobdobí sme tu mali dokonca dva kvapí, keď povie, že povolaním je kluby, bolo 30 – 40 členov... V sú- totiž energetik. Strednú priemyčasnosti je nás len 15, ale máme selnú školu absolvoval v Bratislave aj mladé posily. Táto výstava má a vysokú v Prahe. Spýtam sa ho, ako o. i. za cieľ pritiahnuť mladých, prvá iskierka zažala v ňom ohník,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ladislav Kukliš ktorý sa postupne rozháral a blčí v ňom už celé desaťročia... „Viete čo...? To je ťažko takto spomínať. Po druhej svetovej vojne toho tu bolo veľa a bolo to lacné, tak sme sa ako decká tým začali zaoberať.“

Mária Hudecová Šarvanci sa dotkli pavučinky, mnohí sa jej rýchle alebo pomalšie zbavili, iní sa zamotali do jej siete a... neľutujú. Lenže či aj dnešné deti majú zberateľskú žilku? „Toto nemusíte nahrávať: dnes deti majú počítače a mobily a nič iné nerobia, len to... My sme kedysi mali tri krúžky mladých filatelistov, v každom bolo 15 – 20 detí, a teraz...“ Vieme... Všetci vieme, ako moderné komunikácie potrhali jemné nite, ktoré spájali deti a vôbec ľudí, ako sa člny, na ktorých sa vezieme

(ozaj len kam?) navzájom vzďaľujú... Skúsim sa teda ešte trochu viac priblížiť k mužovi, ktorý sa plaví čarovným morom filatelie. Otázkou, čo je to, čo ho na celé desaťročia pripútalo k tajomstvám poštových známok? „Viete čo? Ja zberám výtvarné umenie. Výtvarné umenie je moja osobitná zberateľská forma. Výtvarné umenie celej Európy v 20. storočí som vyzbieral na osemdesiat percent...“ Zaraz nás pán Kukliš vovádza do sveta výtvarného umenia slovenských umelcov 20. storočia znázorneného známkami a obálkami na niekoľkých paneloch... Iba sa pousmeje pri odpovedi na poslednú otázku, či je to nákladný šport: „Keď to chcete mať, tak do toho musíte dať. To je celoživotná robota.“ Za celoživotnú prácu pre rozvoj Klubu filatelistov v Holíči, za jeho propagáciu a odovzdávanie profesionálnych skúseností v oblasti filatelie vlani pánovi Kuklišovi udelili Cenu primátora mesta Holíč. Vtedy sa mu dostalo aj Čestné uznanie Zväzu českých filatelistov – za zásluhy v rozvoji filatelie. Predtým sa ovenčil Pamätnou medailou za rozvoj filatelie v Trnavskom kraji... Uznania si váži, je však viac než zrejmé, že vnútorný pokoj, akým žiari jeho tvár, sa vezie na tátošovi, na ktorého si vysadol ešte v detskom veku. Vo veku, v ktorom zahoríme najsilnejšími láskami.

26 /4809/ 30. 6. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Jana Havelová, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Tina Havranová, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Motýliky Pestré a krásne – motýliky plné farieb. Ako leto, ktoré sa už začalo. Na čo sa najviac tešíte? My na vás čakáme na Facebooku aj počas prázdnin. Danuška

Ivona Širková, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padin a

Anđela Kováčová, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Pavel Tordaj, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Maruša Pecníková 1. 1, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

Maša Očovajová, 1. 1, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Andrea Gíregová, 1. 1, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 30. júna 2018 ČÍSLO

226

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

ZÁZNAMY Z FESTIVALU POÉZIE V RUSKU

NA CESTÁCH

Bol som v Rusku a Moskvu videl iba z lietadla

Z obsahu

10. Medzinárodný festival slovanskej poézie Spievajúce písmená v Kolomne 27. – 30. mája 2018 Martin Prebudila

šte v polovici apríla dostal som mailové pozvanie na Medzinárodný festival slovanskej poézie Spievajúce písmená (čiže: Pojuščie písmena), ktorý mali už po desiatykrát usporiadať v ruskom meste Kolomna a ktoré mi zaslal umelecký vedúci tohto podujatia Sergej Glavjuk. Aj keď sme sa so Sergejom ešte predtým zoznámili na medzinárodných stretnutiach spisovateľov v Belehrade a boli v akom-takom kontakte, musím uznať, že toto pozvanie pre mňa bolo istým prekvapením. O pár dní na to volal mi predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić, ktorý mi podrobnejšie vysvetlil, že on osobne Sergejovi navrhol básnika Dragana Jovanovića-Danilova a mňa, ako dvoch predstaviteľov Srbska na tento významný festival slovanskej poézie. – Máte tam všetko zabezpečené, Sergej sa už o vás postará, a na vás zostáva, aby ste si vybavili letenky do Moskvy, – povedal mi vtedy predseda Andrić. Po výmene viacerých mailov so Sergejom a po konečnom vybavení leteniek konečne sme sa s Draganom v nedeľu ráno 27. mája vybrali na toto „poetické putešestvije“. V to ráno Danilov na letisko Nikolu Teslu v Surčíne prišiel z Belehradu a mňa si o pol piatej vyzdvihol nespavý a stále bdelý kamarát Miko Baláž a zaviezol na letisko. Lietadlo Air Serbia štartovalo načas, teda presne o 6.35 a po necelom trojhodinovom, úplne bezchybnom lete pristáli sme na jedno z piatich medzinárodných letísk v Moskovskej oblasti – Moskva-Šeremetievo. Presní štatistici vypočítali, že vzdialenosť medzi Belehradom a Moskvou je 2 223 km a vzdušnou

Prílet na letisko Šeremetievo

čiarou 1 718 km a let trvá 2 hodiny a 40 minút. Po pasovej kontrole a prebratí bagáže pri východe sme sa bez väčšieho hľadania v čakárni letiska stretli s jed-

Czachorowskú z Poľska. Po viachodinovom čakaní konečne sme všetci spolu nasadli do „nášho“ jeepa a už sme aj uháňali päťprúdovou diaľnicou smerom k Moskve (25 km), a potom na juh do sto kilometrov vzdialenej Kolomny. Ak chceme znázorniť veľkosť Moskvy s jej predmestiami, tak vari bude stačiť iba údaj, že autostrádový obchvat okolo mesta je dlhý celých 35 kilometrov. Ako z Pazovy do Belehradu... Za Moskvou sme sa zastavili na benzínke, kde sme počkali na čiernohorského básnika Radomira Uljare-

Máj – Koštovky čas

Str. 4

Fotografia môže byť aj niečo viac Str. 6

Jadranská torta Str. 8 Pohľad z hotelovej izby na krásnu Kolomnu

ným z našich hostiteľov Artemom. Neskoršie sme sa dozvedeli, že sa prezýva Maksubov, že pochádza z Dagestanu a už dlhšiu dobu s rodinou žije v Tvere, tiež v Moskovskej oblasti, ale sto kilometrov severnejšie od hlavného mesta Ruska. S Artemom sme si dali veci do kufra jeho obrovského Land Rovera Cruzera, a potom sme sa vrátili znovu do čakárne, kde sme mali počkať na ďalšiu účastníčku festivalu, poetku Annu

vića, ktorý priletel z Tivtu na južnejšie letisko Domodedovo a ktorého k nám odtiaľ priviezol Sergej. Ten sa nám vraj pripojí v Kolomne zajtra ráno. Po poldruhahodinovej jazde až neskutočne širokou diaľnicou (na jednom úseku predsa bola polhodinová zápcha, čo sa nám nedalo veriť) konečne nás uvítala Kolomna a v jej strede 15-poschodový rovnomenný >>>>>

Mozaika >>>>>

obrovská socha bratov Cyrila a Metoda. Pomenovanie Kolomny pochádza zo staroruského termínu s významom „na zákrute

robna hovorila mladá sympatická sprievodkyňa Júlia, no pomerne hotel svojou monumentálnou málo sa z tej kopy informácií aj architektúrou, príznačný pre mohlo zapamätať. Každý, kto sovietsky socrealizmus, ale by mal záujem o viac údajov súčasne v ynovený o tomto meste, dnes a moderne vybavený, si už poľahky nájde na 5-hviezdičkový. Každý internete – na takmer z nás dostal jednoposvšemúdrej Wikipedii. teľovú izbu a po konečPrvé naše vystúpenom ubytovaní, dobrej nie prebiehalo na tzv. sprche a večeri všetci Kremeľskom dvoriku, tam prítomní šli sme ktorý patril k tamojuž s prvým mráčikom šiemu Kultúrnemu do postele. Žiadne prestredisku Liga, keď sa chádzky, žiadne nočné v rámci slávnostného bary a podobné vyotvorenia festivalu chutnávania nočného prihovoril umelecký života v ruskom meste. vedúci celého tohPo viac ako osemhoto podujatia Sergej dinovom tvrdom spánGlavjuk: „Náš festival ku dočkalo nás krásne je vlastne pokračovaslnečné ráno (pondelok ním Dní slovanskej pí28. mája) s krásnym somnosti a kultúry a na výhľadom z ôsmeho ňom sa stretajú básnici poschodia na rozprez takmer všetkých slostierajúce sa obrovské vanských krajín. Čítajú námestie a na starosvoje verše síce nie po bylú časť na druhom rusky, ale v materinskej konci mesta. Pri rareči, no my aj tak veľňajkách a obede sme mi dobre rozumieme sa zvítali aj s ďalšími Účastníci festivalu pred sochou Cyrila a Metoda jeden druhého, takže účastníkmi festivalu, v Kolomne zväčša ani nepotrebuktorí medzičasom prišli jeme prekladateľov.“ do Kolomny, takže okrem Da- (rieky)“, keďže sa nachádza na Istou zaujímavosťou na fesnilova a mňa a už spomínaných nábrežiach rieky Moskva a Eka. tivale bolo, že moju maličkosť Czachorowskej a Uljarevića, do Niekoľko veží a častí stien sú organizátori prezentovali aj v ofiskupiny sa nám ešte pridali Cvet- dobre zachované a dnes je tam ciálnom programe, aj v sprievodka Bevcová zo Slovinska, Predrag múzeum. Pred opevnením je nom krásnom zborníku autorov Bjelošević z Bosny a Hercegovi- socha Dmitrija Donského, kto- ako predstaviteľa Slovenska, nany, Vitalij Krikunenko z Ukrajiny rá oslavuje zhromaždenie jeho priek tomu, že som prichádzal a rad domácich ruských poetov. Boli to Ivan Belokrylov, Irina Kovaljeva, Andrej Galamaga, Elena Ivanova-Verhovskaja, Valerij Latynin, Žana Perkovskaja, Viktor Širokov a, samozrejme, alfa a omega festivalu Sergej Glavjuk. Pred slávnostným otvorením festivalu o 17.30 domáci nám v popoludňajších hodinách usporiadali obhliadku starobylej časti Kolomny, ktorá je založená v rokoch 1140 až 1160, prvé údaje o jej vzniku datujú do roku 1177 a v súčasnosti počíta necelých 150-tisíc obyvateľov. Rovnako ako mnohé iné staré ruské mestá, Kolomna má svoj vlastný kremeľ, centrálnu pev- Chýrečné ruské drevenice z druhej polovice 19. storočia nosť podobnú moskovskému Kremľu. Kolomenský kremeľ je vojakov v Kolomne pred bitkou zo Srbska, no keď som už tam tiež postavený z červených tehál. pri Kulíkovi v roku 1380. O týchto bol ako srbský Slovák píšuci po Osobitnú pozornosť v tomto a mnohých ďalších historických slovensky a keďže zo Slovenska historickom areáli nám pripútala faktoch nám zoširoka a dopod- nemali priameho účastníka, roz-

hodli sa, že pri mojom mene bude stáť: СЛОВАКИЯ. Neprekážalo mi to, ba naopak, bol som tak trochu aj hrdý, že ja ako dolnozemský Slovák predstavujem vlasť našich predkov v tejto najväčšej slovanskej krajine... Po skončenej besede, kým sa ostatní vracali k hotelu na večeru, Danilova a mňa si náš hostiteľ

Čítačka na Kremeľskom dvoriku

Artem zobral do taxíka a zaviedol nás do nejakej reštaurácie na predmestí, kde nám chcel predviesť karaoke. Pri vstupe do taxíka krátko povedal: Пойдом на дела! Kým sme s Draganom upíjali výborný originálny ruský kvas Artem rezal ruský koňak a už aj bral mikrofón od mladej barmanky Anastázie. Začal najprv s jeho obľúbenými Louisom Armstrongom a Rayom Charlesom, pokračoval Vladimírom Vysockým a už okolo polnoci končil prekrásnou ruskou pesničkou Подмосковные вечера. Aj tak sa dá zažiť nočný život v Rusku... V tretí deň, teda v utorok 29. mája, už po raňajkách sme mikrobusom vyrazili smerom na juh, do 80 kilometrov vzdialeného Konstantinova v Riazanskej oblasti, do povestnej Jeseninovej dediny, ktorá je dnes už istým otvoreným rekonštruovaným muzeálnym areálom. Na každom kroku sme sa stretali s nespočetnými rozzelenenými brezami a typickou ruskou prírodou, ktorú neraz Serjoška ospieval vo svojich veršoch. Aj rodný dom, svojich najbližších a najmilších... Pred autentickým dreveným domom nás uvítal obrovský,

HLAS ĽUDU | 30. 6. 2018 • 26 /4809/ takmer storočný strom, ktorý v dávnom roku 1924 osobne zasadil Jesenin pri svojej poslednej návšteve rodisku. Na dvore stojí

dvaja tam prítomní básnici práve v ten deň oslavovali narodeniny – Predrag Bjelošević (65) a Ivan Belokrylov (55). Hlavný orga-

aspoň pár hodín, lebo už o piatej ráno sa štartovalo smerom na Moskvu, a potom dlhočizným obchvatom na letisko Šeremetievo. Odlet sme mali o 11. hodine, ale predsa sme sa pohli pomerne včas, lebo sme si nesmeli dovoliť premrhať lietadlo. Artem si znovu do svojho jeepa nabral nás štyroch zahraničných – Dragan a ja sme cestovali do Belehradu, Cvetka Bevcová do Ľubľany a Peđa Bjelošević do Banje Luky. A znovu ten dobrý Artem mal pravdu – pred Moskvou nás na diaľnici opäť dočkala takmer hodinová zápcha, ale aj tak sme v dobrom Dragan Jovanović Danilov, čase stihli na letisko. Ivan Belokrylov a autor textu Lietadlo Air Serbia meškalo V spoločnosti dvoch domácich: (zľava) Artema a Sergeja niekoľko minút s odletom, ale ktorý na mňa znovu čakal a kým a Predraga Bjeloševića z BaH keď sme boli vo vnútri, letušky som mu ja chválil život v Rusku obrovská, asi štvormetrová Ser- nizátor aj týchto osláv Sergej nás ubezpečovali, že to doho- a lacný ruský diesel, on začal nadávať na naše opätovné gejova socha, vo vnútri akoby Glavjuk oslávencom zdraženie paliva, na to, čas zastal. Na poznámku čier- daroval nádhernú že takmer celý máj vôbec nohorského kolegu Uljarevića, že tortu s ich menami nepršalo a... Už som teda aké mali malé postele, odpove- a ich životnými jubol znovu doma... dal som, že mňa to vôbec nediví, bilejnými rokmi. SaUž pred domom stalebo ľudia na začiatku minulého mozrejme, nevystal čil som polohlasne, viac storočia sotva prevyšovali pol ani prípitok. sám pre seba, konštadruha metra... Aj Jesenin svojou P o náv r at e do tovať: – Bol som v Ruspostavou skôr bol územčistý ako Kolomny dali sme ku a Moskvu som videl vysoký, ale svojou poéziou aj dnes si „rýchlu“ sprchu iba z lietadla... Možno a už sme aj inokedy aj Moskovský bežali na ďalkremeľ, zatiaľ stačila šie vystúpenie Kolomna a výlet do Jev rámci pomaseninovho Konstantily končiaceho Oslávenci P. Bjelošević a I. Belokrylov na... A predovšetkým sa festivalu, pokrvní básnickí bratia ktoré sme mali vo veľkej sieni Prvého níme a že na surčínskom letisku a sestry a ich dobré slovanské moskovského oblastné- budeme v plánovanom termíne. verše. Спасибо, дорогой Сергей...! ho hudobného koledžu. A tak aj bolo. Aj pristátie bez Vo viac ako dvojhodino- najmenších problémov... Dravom programe striedali gan si zobral taxík do Belehradu Fotografie: Ivan Belokrylov, sa prednesy básnikov a a ja som sa do Pazovy zviezol Artem Maksubov a autor textu vystúpenia študentov do- s kamarátom Mikom Balážom, mácej vysokej hudobnej školy. Na záver vystúpila aj Národná umelkyňa Ruska Valentína Talyzinová, ktorá aj napriek svojmu pokročilému veku (dnes je 83-ročná) svojím vitálnym hereckým hlasom a svojím Pri soche Sergeja Jesenina prekrásnym prednesom ruskej poézie jednoducho prevyšuje mnohých slávnych a oduševnila všetkých prítomveľkých. ných. A ešte stále aktívne hrá V prekrásnom ovzduší his- na scéne moskovského Divadla torického a poetického Kon- Mossoveta. stantinova na záver návštevy S krásnymi dojmami za plný pri neskorom obede sme mali kufor už po večeri šlo sa na Národná umelkyňa Ruska Valentína Talyzina aj jedinečnú nemalú slávnosť – izby pomaly baliť a pospať si

III

Mozaika ZNÁMOU CESTOU NA MYJAVU

Máj – Koštovky čas Anna Francistyová

o minuloročnej skúsenosti vedeli sme, čo sa skrýva za pozvaním z Kultúrneho domu Samka Dudíka na Myjave. V máji tu totiž prebieha Koštovka páleného – najstaršia súťaž ovocných destilátov na Slovensku. Nie je to žiadna podozrivá chlapská akcia, je to spoločensko-kultúrne podujatie s teraz už 24-ročnou tradíciou. Má prísne kritériá a nad ich dodržiavaním od svojho založenia bdie Slovenský rád rytierov destilátov v čele s hlavným kancelárom Ing. Radkom Jurákom. Toto nezávislé a apolitické združenie bolo založené 26. augusta 2011 a jeho hlavným cieľom je oboznamovať svet s kvalitnými destilátmi vyrábanými na Slovensku. Ale aj učiť konzumentov kultúre a striedmosti pri požívaní destilátov, organizovanie degustačných súťaží, školenia degustátorov destilátov. Myjavská súťaž má tiež dve fázy: prvá je odborná, nazýva sa degustácia (tentoraz prebiehala 6. apríla), druhá – ochutnávka alebo koštovka – určená je pre verejnosť (bola 12. mája). Tradičná Koštovka páleného je príležitosťou dať si ohodnotiť svoj produkt odborníkmi a túto šancu využíva čoraz viac záujemcov. Pritom destilát nemusí byť iba z minuloročnej úrody, môže byť aj starší. Organizátori pri vyhodnotení tohtoročnej ponuky potvrdili, že i tentoraz na degustácii prevládali historické ročníky, pretože z tých posledných rokov veľa toho nebolo. Ale podľa prajnej jari dá sa vraj povedať, že konečne po dvoch rokoch pôstu budú mať pálenice roboty do foroty. Už niekoľko rokov myjavská súťaž má aj medzinárodný rozmer. Pravidelnými účastníkmi sú totiž i výrobcovia ovocných destilátov z Českej republiky

REPORTÉRI

No a už sme na tej zaujímavej časti myjavského májového podujatia: na tradičnej dražbe toho najlepšieho materiálu, čo dáva tejto Koštovke punc jedinečnosti. Do dražby pestovatelia tentoraz ponúkli až 17 vzoriek pálenky vysoko zhodnotených na minuloročnej Koštovke. Keďže sa vlani dražilo 12 pollitrových fľašiek vzácnych destilátov, vedúci dražby hneď upozornil na blížiaci sa „celkom slušný maratón“. Trvanie dražby ani nestojí toľko za zmienku, ako jeho obsah. Začiatočná cena každej vzorky bola 10 eur a tá vydražená mala neraz aj trojciferné číslo. A bolo to nielen 100 eur, koľko zaplatil za vzácnu slivovicu záujemca z Bratislavy... Až 270 eur neváhal na tvári miesta vyčítať Absolútny víťaz Koštovky páleného 2018 Vlastimil Durna (s z peňaženky Ing. Peter Babic diplomom v ruke) s hlavným kancelárom Slovenského rádu z Bytče za jedinečnú vlani vírytierov destilátov Ing. Radkom Jurákom (zľava) a členom ťaznú durandiovicu (získala tohto rádu Ing. Petrom Bunčiakom totiž 50 bodov a 4 hviezdiča zo Srbska. Pod vedením kan- PUNC JEDINEČNOSTI: DRAŽBA ky). Podľa slov vedúceho tejto celára Rádu rytierov destilátov Nevystala tradičná Dražba, akcie, je to doteraz najvyššie Slovenska Ing. Radka Juráka ktorú profesionálne aj tentoraz vydražená pálenka na Slovenhodnotilo tentoraz 41 degustá- viedol Michal Majerník. Práve on sku. Na dražbe vlaňajšieho 23. torov v 14 komisiách 532 vzo- nám „pomohol“ k titulku tohto ročníka Koštovky páleného na Myjave práve tento pán riek páleného z ovocia Babic najviac zaplatil za z 62 prostredí (hlavne belovicu (130 eur), ktorá dedín) zo Slovenska, ale mu v kolekcii chýbala. aj z Čiech a zo Srbska. Tohto roku o durandioBoli to destiláty z ovovicu „bojoval“ vďaka jej cia ako slivky, duranšampiónskemu titulu. dzie, belice, hrušky, Ale predovšetkým vraj mirabelky, jablká, višpreto, aby pomohol ne, čerešne, oskoruše, organizátorom v realimarhule, broskyne, trnzácii tohto tradičného ky a v kategórii rôzne. podujatia. Povolaním Dominovalo modré v celkom inom odbore ovocie. Na slávnosti (prevádzkuje servis TV vyhodnotenia súťaže spotrebičov) tomuto už výrobcom najvyššie 30-ročnému koníčku ohodnotených destiNajdrahšie vydražená durandiovica v rukách sa však inžinier Babic látov v každej kategórii venuje maximálne, svoudelili diplom a prime- nového majiteľa Ing. Petra Babica (v strede) je destiláty zasiela do raný darček. Celkovým víťazom tohtoročnej Koštovky textu. Lebo vraj aj keď český niekoľkých súťaží, je aj členom sa stal Vlastimil Durna z Veľkej básnik Karel Hynek Mácha degustačných komisií. O zábavu pri hudbe a tanci sa nad Veličkou, ktorého pálenka tvrdí, že večerný máj je lásky z durandzií bola ohodnotená čas, na Myjave sa už 24 rokov postarala Myjavská cimbalovmaximálnym počtom bodov 50 hovorí inak: „Máj – koštovky ka. A tak pri peknej hudbe, pri plnom tanečnom pódiu, kde sa a štyrmi hviezdičkami. čas.“ Pekne.

HLAS ĽUDU | 30. 6. 2018 • 26 /4809/ zvŕtali tak mladší, ako aj starší, znovu sa na myjavskej Koštovke stretli starí i noví známi – pestovatelia, profesionálni degustátori a priatelia, aby nie-

Jaro Hargaš, a pritom vzýva tradície svojich kopaničiarskych predkov. Naopak, najviac sa od nej vzďaľuje a dáva slobodu svojej fantázii Viktor

mája. S úľavou nám Ing. Bunčiak, ináč hlavný usporiadateľ týchto pretekov, povedal, že na Kamennom kopci, ktorý dotvára prírodnú scenériu Myjavy,

Takto Motýlie dievča a dievčence z Myjavy vidí maliar Viktor Vdoviak

len ochutnávali, degustovali, ale si predovšetkým vymieňali skúsenosti z pestovania ovocia a pálenia destilátov. PLNÝ DEMIŽÓN UMENIA OD MYJAVSKÝCH KAMASOV Organizátori tradičnej Koštovky sa postarali aj o sprievodný umelecký moment a steny Kultúrneho domu Samka Dudíka znovu ozdobili zaujímavými obrazmi. Bola to tentoraz výstava pod názvom Myjavskí kamasi otvorená v ústrety tomuto podujatiu – 9. mája. Povedali by sme, že to bola trojvýstava, lebo ponúkla ukážky z aktuálnej tvorby troch výtvarníkov. Náhradne sme zistili, že autori tejto farebne živej výstavy vyrástli na tej istej ulici a boli si navzájom takmer susedmi. Každý z nich sa síce uberá svojou umeleckou cestou, ale toto je už ich tretie stretnutie na spoločnej kolektívnej výstave na Myjave. So záujmom sme si pozreli vystavené práce, ale zaujal nás i trefný riport z vernisáže z pera tamojšej redaktorky Ivany Ušiakovej. „Traja umelci. Tri rozdielne perspektívy stvárnenia. Tri odlišné svety. A predsa majú niečo spoločné. Kopla ich múza a nielen raz, ale niekoľkokrát a dala im štetec do rúk a ich ruky sa naučili spievať. Rezko. Hravo. Realisticky i fantazijne... Najviac sa reality drží zubami-nechtami

Vdoviak, ktorého to magicky ťahá miestami až k náznakom surrealizmu. No najkomplexnejší z trojice je i tak Vlado Pagáčik, ktorý skrotil nielen štetec, ale aj drevo a čipku.“ MOTOKROS V KRONIKE, FESTIVAL NA OBZORE V rozhovore s našimi hostiteľmi – Vladimírou Jurenkovou a Ing. Petrom Bunčiakom, ktorí sú od začiatku dušou tradičnej súťaže ovocných destilátov, dozvedeli sme sa aj to, čím ešte žila Myjava v tomto máji. Predovšetkým to bol 52. ročník medzinárodných majstrovstiev Slovenskej republiky v motokrose, ktorý tu prebiehal 1.

štyritisíc divákov mohlo bezpečne a nerušene sledovať kvalitné a dramatické súboje jazdcov na trati, je veľkou devízou tohto ročníka motokrosu. Pomerne slabú dopravu aj v podvečerných hodinách spolubesedníci „ospravedlnili“ práve prebiehajúcimi svetovými majstrovstvami v hokeji, ktoré mnohých vodičov „zaparkovali“ pred televízne prijímače. Zato trhový termín pravidelne vyláka stálych zákazníkov a v máji boli aj na Slovensku zvlášť atraktívne mladé sadenice kvetín. Pri ženskej téme zostaneme ešte chvíľočku. Totiž práve v deň konania Koštovky Regionálny podbradliansko-podjavorinský klub Slovenky so sídlom v Myjave usporiadal pre svojich členov a ostatných čitateľov Slovenky

Od vlani na autobusovej stanici pribudla táto trefná nástenná maľba

nedošlo k žiadnym úrazom. Veru, skutočnosť, že takmer

Festivalový areál pripravený pre účastníkov a divákov

jarné stretnutie v ich klube na Trokanovej ulici. Možno si ďalšie stretnutie stanovili počas Medzinárodného folklórneho festivalu Myjava 2018, určeného na víkendové dni 15. – 17. júna. Na festivalový areál sme sa boli aj my pozrieť. Prebiehali tu už prvé prípravné práce. A v detskom kútiku nám padlo do oka jedno milé dievčatko, kým sa veselo zabávalo na trampolíne. Zistili sme, že sa volá Natálka a že má štyri roky. Keď sme sa ju s pohľadom na festivalové pódium opýtali, či aj ona bude raz tam vystupovať ako veľká tanečnica, pohotovo odpovedala, že nielen ako tanečnica, ale aj ako speváčka. Nech sa jej sen splní. A ktovie, možno jej tento náš kratučký rozhovor potom pripomenieme...

Mozaika S FOTOGRAFOM JÁNOM VALOM

Fotografia môže byť aj niečo viac Elena Šranková

án Valo je pôvodom Kysáčan. Vo svojom rodisku žil do roku 1997, keď sa presťahoval do Nového Sadu, kde i dnes žije so svojou rodinou. Zamestnaný je v kompánii Energotehnika Južna Bačka ako asistent marketingu. Zaoberá sa aj umeleckou fotografiou, a darí sa mu, o čom svedčia početné zaslúžené odmeny, ktoré

Rodina

získal na domácich a medzinárodných súťažiach. Stredobodom nášho rozhovoru je fotografovanie. Kedy ste s tým začínali? – S fotografiou a fotoaparátom som sa spoznal ešte v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči, vo fotosekcii. Bolo to v šiestej triede a trvalo to iba dva roky. V strednej škole a aj po tom, čo som sa zamestnal, tento koníček som akosi zanedbal. Neskoršie som sa znovu stretol s fotografiou začiatkom roku 2000. Intenzívnejšie sa fotografii venujem od roku 2005, keď som si kúpil prvý kompaktný fotoaparát,

VČERA, DNES, ZAJTRA...

aby som zaznamenal úspechy mojej tocesty a zájazdy, ktoré organizuje dcéry Dragany v plávaní. Už vte- Fotozväz Srbska alebo fotokluby. dy som si uvedomil, že fotografia Cestujeme po mestách a dedinách, môže byť aj niečo viac. tak vo Vojvodine, ako aj v celom Čo je pri fotografovaní najdôle- Srbsku. Som členom Fotografickéžitejšie? Dobrá a drahá technika ho klubu Vojvodina v Novom Sade alebo vedomosti fotografa, možno a členom Fotozväzu Srbska. Rád i inšpirácia a nadanie? cestujem(e) do prírody, na hory – Aby fotografia bola dobrá, a jazerá, skupina vždy pozostáva najdôležitejšie je, aby mala obsah, aby divákovi dala odpoveď alebo naopak, aby sa ho na niečo opýtala, položila mu nejakú otázku. Technika pritom nie je najdôležitejšia, ale predovšetkým fotografické oko, ktoré autor má alebo nemá. Tá schopnosť, aby vedel zastaviť okamih v priestore. Treba, Desať pravdaže, mať vedomosti o základných z piatich alebo šiestich kolegov fopravidlách kompozície, tografov. Navštívili sme medziiným ale predsa je nevyhnutný Taru, Ovčarsko-kablarský priesmyk, aj talent. Áno, hovorím o Zlatibor, Staru planinu, Borački krš, tej kreatívnej fotografii, ktorá má byť vždy inakšia, originálna. Iba potom je dobrá. Vedieť narábať so svetlom je taktiež dôležité a popri všetkom tom v niektorých situáciách treba mať aj šťastie. Kde vy najčastejšie nachádzate inšpiráciu? – Inšpirácia je všade a vždy. Všetko vôkol nás je fotografia, len si ju musíme ,prebrať z okolia. Tak sa na to pozerám a fotoaparát mám vždy so sebou. Stále fotím a vidím možno odlišne od ostatných. Najviac som v meste, fotím ľudí a ich život... Ale aj v prírode, v dedine... Za fotografiami aj cestujete, kde najčastejšie? – Áno, dosť cestujem. Najčastejšie je to na nejaké fo- Cesty Pánove

Gružanské jazero, Palićské jazero... Koľko času si vyžaduje vyčkávanie na ten správny moment fotenia? – Niekedy sa to stane v tom istom momente, keď sa zjaví aj idea alebo myšlienka, presne tak ako som si to zamyslel. A niekedy to môže trvať a trvať a idea sa ani nerealizuje. Znamená, že pravidla niet. Avšak osobne si vždy a na ktorejkoľvek destinácii ,vyberiem’ niečo, vidím možno niečo iné a stane sa... Každé fotenie má svoj začiatok (idea), okamih zaznamenávania a nakoniec ,život’ fotografie, ktorú autor urobil, v oku diváka. Tak vidím kompletnú fotografiu. Z fotenia mám jednoducho pôžitok, robím to z lásky. Dosť často sa stávalo, že som bol očarený scénou, atmosférou, udalosťou v prírode, ale som nestlačil tlačidlo foťáka... Avšak tá situácia zostala zaznamenaná v mojom srdci. Spomínate si na taký naj-moment, naj-zážitok z cestovaní? – Je ich neúrekom. Spomínam si na moment, keď vznikala fotka Desať, na ktorej je portrét pastiera. Bolo to celkom náhodou, na rovine na severe Báčky. Spozoroval som pastiera so svojimi ovečkami, ako sa pohybuje v mojom smere. Fotil som ho a keď už bol nablízko, prišiel som k nemu a opýtal sa ho, či sa nehnevá, že fotím. Jeho výraz tváre a slová neveštili nič dobré. Ukazoval prstom na fotoaparát a rozprával dosť rozčúlene. Hovoril po

HLAS ĽUDU | 30. 6. 2018 • 26 /4809/

Malý človek na čiare

maďarsky, takže som mu nerozumel, ale ani on mne, lebo som odpovedal v srbčine, keďže neviem po maďarsky. Na obrazovke foťáka som mu ukázal, čo som ,robil’. Jeho úsmev, keď videl seba, mi všetko povedal a dokázal, že fotografia nepozná prekážky. Potom mi rozprával rukami, ukazoval, koľko má rokov... desať, dvadsať... a tak až do 75. Za aký čas sa dá z priemerného vyformovať slušný amatérsky fotograf? – Nemožno to vymedziť časom. Technické pravidlá sa zvládnu dosť rýchlo, na prednáškach a aj z kníh. Avšak aby niekto bol dobrým fotografom, musí sa stále snažiť, vyjadrovať sa fotografiou a stále fotiť.

Preto stále treba ísť len dopredu, mať cieľ. Aj keď ho dosiahneš, treba

30. 6.– 6. 7. 2018

by som niekedy urobil výstavu, mal som na mysli všetko práve tak, ako aj bolo realizované, v mojej rodnej dedinke. V srdci mi je hlboko vrezaná a pekné chvíle ma viažu za moje detstvo, vstup do života

Prechod

a do sveta fotografie. Ďakujem Kysáčanom. Na ceste osudu... život človeka je ťažký, každý má svoju cestu, ide ňou niekam, stretáva sa pritom s rôznymi prekážkami, je malý... je odsúdený na niečo... ale aj taký malý... príde po cieľ... života. Výstava je otvorená. O tom, či som na dobrej ceste, svoj posudok vyjadria jej návštevníci. Plavím sa

Fotografie: J. Valo

Som za vami

POČASIE

opäť ísť ešte ďalej, lebo zajtra je zase nové ráno, nový deň... nové svetlo života. Skôr ste žili v Kysáči. Chodievate rád do Kysáča a aké sú vaše spomienky na toto prostredie? – Kysáč, moja rodná dedinka, moje detstvo, moja škola, moje ihrisko... Moji známi a príbuzní, moja generácia... To je to, čo ma vždy láka a v myšlienkach vracia do môjho Kysáča. Napriek tomu sa málokedy ocitnem v Kysáči a je mi preto ľúto. Sľubujem, že to napravím. Vašu prvú samostatnú výstavu ste mali v Kysáči. Prečo práve tu a prečo Na ceste osudu? – Áno, ešte dávno, keď som možno iba rozmýšľal, kde a ako

Vo svojom svete

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

27˚ | 18˚

27˚ | 14˚

26˚| 16˚

28˚ | 17˚

29˚ | 18˚

29˚ | 19˚

29˚ | 18˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVIE A MY

Jadranská torta Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 60 g práškového cukru, 60 g hladkej múky, 20 g kakaa, 2 lyžice oleja; Na plnku: 200 ml mlieka, 100 g cukru, 20 g gustinu, žĺtok, 50 g opražených zomletých lieskovcov, 150 g masla; Na šľahačkovú plnku: 300 ml smotany na šľahanie, stužovač šľahačky, balíček vanilínového cukru, 50 g práškového cukru; Na polevu: 200 g čokolády na varenie, stužený tuk Takto sa to podarí: Cesto: Celé vajcia vyšľaháme s práškovým cukrom. Pridáme preosiatu múku s kakaom, olej a premiešame. Cesto dáme do vymastenej, múkou vysypanej tortovej formy a upečieme vo vyhriatej rúre. Po upečení necháme vychladnúť. Plnka: Cukor, gustin a žĺtok dobre rozmiešame v mlieku a za stáleho miešania privedieme do varu. Hneď odstavíme a kašu za občasného miešania necháme vychladnúť. Vychladnutú kašu pridáme k zmäknutému maslu a dohladka vyšľaháme. Do maslo-

Vypľúvate jadierka z melóna? Chyba!

vej hmoty pridáme pomleté lieskovce. Plnku nahrubo natrieme na cesto a necháme v chlade stuhnúť. Šľahačková smotana: smotanu na šľahanie s cukrom ušľaháme dotuha a natrieme na plnku. Poleva: Z čokolády na varenie a z tuku pripravíme čokoládovú polevu a potrieme ňou povrch torty. Keď stuhne, tortu ozdobíme zvyšnou šľahačkou a celými lieskovcami. Zdroj: recepty.sk

ni ste netušili, aká bomba pre zdravie sa v nich ukrýva. Už pred 4000 rokmi starí Egypťania vedeli, že počas horúcich dní najlepšie osvieži šťavnatý melón. Táto zelenina zostáva aj dnes počas leta tým najobľúbenejším. Čo v sebe skrýva? Vďaka 95 % obsahu vody a ovocnej chuti patrí červený melón medzi jednotku spomedzi zeleniny. A to všetko skoro bez kalórií. 100 g melóna má okolo 24 kcal. Okrem toho za zmienku stojí obsah vitamínu C a A. Ako aj značný obsah železa a nízky obsah sodíka. JEDZTE AJ JADIERKA Väčšina z nás nepríjemné tvrdé jadierka pri jedení vypľúva a veru nerobí najlepšie. Aj jadierka totiž obsahujú cenné výživné látky. Sú

DOBRÉ RADY

Nejem pečivo ani sladkosti a stále nechudnem, čo robím zle?

k máte sedavé zamestnanie, ani hodina cvičenia 6-krát týždenne to nemusí vykompenzovať. Toto je častá chyba mnohých ľudí: preceňujú kalorický výdaj pri svojej fyzickej aktivite. Sú presvedčení, že zopár hodín týždenne vyrieši kilá navyše, ktoré vznikli počas niekoľkých rokov trvalej alebo prevládajúcej pasivity. Okrem tých hodín cvičenia treba myslieť na to, že obyčajné denné aktivity, ako chôdza, nákupy, upratovanie a pod. spália zvyčajne oveľa viac kalórií ako (pol) hodina vo fitku! Ak tieto aktivity nemáte, potrebujete ich zaradiť počas dňa čo najviac. Zlaté pravidlo: nikdy neseďte v kuse dlhšie ako hodinu! To

drasticky spomaľuje metabolizmus. Ak ste škrtli vo svojej strave všetky sacharidy, teda aj tie zdravé, ochudobňujete zrejme svoje trávenie o vlákninu. Bez vlákniny vám v črevách žijú prednostne baktérie, ktoré spôsobujú zápal, zhoršujú účinok inzulínu a spomaľujú metabolizmus. Nebojte sa dobrých sacharidov a vlákniny = celozrnné potraviny, ryža natural, strukoviny, zelenina, ovocie. Vyhýbajte sa potravinám, ktoré majú menej ako 3 gramy vlákniny na 100 gramov. Črevná mikrobiota sa postupne vplyvom dostatočného množstva vlákniny upraví, a to môže naštartovať váš metabolizmus. Toto opatrenie môže byť zvlášť

dôležité, ak ste od detstva trpeli nadváhou, mali ste zlú stravu a nedostatok fyzickej aktivity. Teraz vlastne skúšate meniť rozbehnuté súkolie hormónov, svalovej hmoty, emócií, trávenia, a to vyžaduje veľa úsilia. Nedajte sa! Veľkú pozornosť venujete cukru a sacharidom, ale treba myslieť aj na tuky – možno ich vaša strava obsahuje príliš veľa. Nezabudnite, že jeden gram tukov môže poskytnúť organizmu až 250 % kalórií oproti jednému gramu dobrých sacharidov. Človek sa teda oveľa ľahšie a nenápadnejšie dokáže prejesť tukmi, ako dobrými sacharidmi, ktoré obsahujú aj veľa vlákniny.

Mozaiku číslo 226 pripravil Oto Filip

VIII

to vitamín A, C a B, horčík, vápnik, železo a nenasýtené mastné kyseliny, ale sú aj zdrojom vlákniny. Čaj z jadierok je detoxikačný. AKO SI VYBRAŤ SPRÁVNE Vybrať si správny melón nie je také jednoduché, hlavne po-

kiaľ kupujete celý plod. Na čo si dávať pozor? 1. Sú povolené rôzne tvary a veľkosti dyne, jediným pravidlom je, že plod musí mať viac ako 1 kg. Netýka sa to, samozrejme, odrody označovanej ako minidyňa. 2. Dyne nesmú byť prasknuté a nesmie z nich vytekať šťava. 3. Pri výbere sledujte kvalitu stopky. Ak je stopka vlhká a vidíte na nej akýkoľvek náznak plesne alebo hniloby, je možné, že bude zasiahnutý aj samotný plod. 4. Keďže dyne majú naozaj hrubú šupku, ani mierne poškodenie od škodcov na povrchu, samozrejme, ak je suché a zacelené, neznižuje kvalitu dužiny dyne. 5. Predávané plody musia byť čisté, bez chorôb a bez nadmernej povrchovej vlhkosti. 6. Žlté plochy na spodnej časti dyne nie sú chyba, vznikajú na mieste dotyku plodu s pôdou. Kvalita plodov tým nie je ovplyvnená. 7. Aj keď niektorí tvrdia, že vedia určiť kvalitu dyne napríklad poklopkaním na povrch plodu, nie je to pravda. Sladkosť a zrelosť dyne spotrebiteľ, obchodník aj pestovateľ dokážu určiť až pri jeho rozrezaní a ochutnaní.

Kultúra Laureátky Hana Čížiková a Vinona Dudková

Kultúra

STRETNUTIE POD LIPAMI V ERDEVÍKU

Danuška Berediová

tetizátore a Dária Matúšová hrala na harmonike. Stretnutie moderovala Danica Vŕbová. Počas tohto školského roku do Rozletov literárnymi prácami prispievalo 17 autorov, prevažne autoriek. Tí, ktorí sa mohli zúčastniť tohtoročného stretnutia, aj prečítali svoje básne, resp. úryvky z prozaickej tvorby. Boli

ozletovci sa tohto roku stretli po 47-krát, a to v Erdevíku. Tradičné podujatie mládežníckeho časopisu Vzlet – Stretnutie pod lipami tak ako roky predtým zoskupilo mladých literátov a výtvarníkov, ktorí sa prejavovali v rubrike Rozlety. Poslednýkrát sa toto stretnutie v Erdevíku konalo v roku 1997. Ako dôvod, prečo práve v Erdevíku, zodpovedná redaktorka Vzletu Jasmina Pániková povedala na otvorení: „Erdevík je krásna dedinka, obklopená pre- Výstava prác, ktoré spestrovali Rozlety krásnou prírodou, ktorá inšpiruje mnohých umel- to Zuzana Tomášiková a Hana cov, a tak verím, že aj vás tu, mla- Čížiková z Kovačice, Miloš Rydí naši umelci, bude inšpirovať.“ bársky z Báčskej Palanky, Emília Na začiatku prítomní vzdali Jana Pálešová z Erdevíka, Patrípoctu zosnulému novinárovi cia Kmeťková z Pivnice, Jana Otovi Filipovi, ktorý v rokoch Domoniová z Kysáča, Ján Farkaš 1988 – 1989 bol úradujúcim z Kovačice a Petra Častvenová zodpovedným redaktorom Vzle- z Báčskeho Petrovca. Program tu. V mene domácich hostiteľov spestrili hudobnými bodmi aj prítomných privítala profesorka Emília a Ksenija Vujačićové z PetRuženka Ďuríková. Nasledovalo rovca a Ivan Slávik z Erdevíka. otvorenie výstavy prác mladých Hostkou stretnutia bola Anna výtvarníkov a fotografov, ktoré Zdravkovićová, spisovateľka spestrovali Rozlety. Otvorila ju pre deti, ktorá za sebou má dve Elenka Tomášová, profesorka knihy. Hovorila okrem iného výtvarnej kultúry. V tomto roční- o tom, čo ju podnietilo písať pre ku svoje práce v Rozletoch zverejnilo až osem autoriek: Katarína Petrášová a Marína Jonášová z Kovačice, Monika Mučajiová z Aradáča, Maja Končeková a Ema Dišpiterová z Padiny, Mária Supková a Vinona Dudková z Jánošíka a Kristína Srnková z Kysáča. Nasledovala úvodná časť programu, v ktorej sa predstavili mladí talentovaní Erdevíčania. Ivana Zorňanová recitovala, Sára Činčuráková hrala na syn- Rozletovci na výlete • KULTÚRA •

deti, kto a čo ju inšpiruje, ako aj o svojich dvoch knihách: Chvostík a kamaráti a Na písmenko, na písmenko. Laureátka Hana Čížiková čítala svoju N a z á v e r tvorbu; vedľa nej: (sprava) Ján Farkaš, Petra programu vy- Častvenová a Jana Domoniová hlásili aj tohtoročných laureátov ceny Roz- norma a ktorý nie je ich bytostne letov časopisu Vzlet. Komisia vlastný jazyk“, prečítala Zdenka. Výtvarné práce hodnotila kopre literárnu činnosť pracovala v zložení: Zdenka Valentová-Be- misia: Michal Ďurovka, predselićová, predsedníčka, Mária Kot- da, Elenka Tomášová a Daniela vášová-Jonášová a Ladislav Čáni, Triašková, členky. Tomášová členovia. Predsedníčka komisie prečítala zdôvodnenie komisie zhodnotila práce a vyhlásila a cenu za najlepší výtvarný prílaureátku – Hanu Čížikovú z Ko- spevok udelila Vinone Dudkovej vačice, za prózy Paranomázia z Jánošíka (nebola prítomná). a Špirálky. Členovia komisie sa Podľa členov komisie Vinona zhodli, že vlaňajšia správa vyznela v zmysle, že by tunajší mladí autori mali, či mohli písať na rovnakej alebo približnej úrovni ako ich vrstovníci na Slovensku. Vo svojej správe tvrdia, že je pre slovenské deti a začínajúcich autorov vo Voj- Rozhovor so spisovateľkou Annou vodine objek- Zdravkovićovou tívne tá cesta omnoho dlhšia, ťažšia a zlo- majstrovsky stvárnila portréty žitejšia, „lebo sa najprv musia a figúry, ktoré svedčia o jej eviprehryznúť k jazyku, ktorý je dentnom talente, ktorý naplno prejavuje. Účastníci stretnutia mali možnosť pozrieť si aj prírodu okolo Erdevíka. Po programe mali výlet na erdevícke jazerá Moharač a Bruje a navštívili aj vináreň majiteľa Juraja Kubečku. Podujatie organizovalo časopis Vzlet, Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v spolupráci so Slovenským kultúrno-osvetovým spolkom v Erdevíku. Ceny pre laureátky poskytla NVU Hlas ľudu a kvetinárstvo Orchidea z Petrovca. 26 /4809/ 30. 6. 2018

Kultúra 25. DFF ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Víťazmi sú Pivničania pína, Nového Sadu, Selenče, Kysáča, tiež alakoncert jubilejného 25. z Lovćenca, Detského folklórneho fesČelareva, Iloka tivalu Zlatá brána v nedeľu z Chorvátska, 24. júna sa začal hymnou festivalu Trenčína a Z otvorenia Zlatej brány a predstavovaním vykrojovaných Bratislavy zo tanečných párov zo všetkých proSlovenka. Ich vystúpenia pozorne Druhú cenu získal DFS Hájiček KUS stredí, z ktorých malí tanečníci, sledovala odborná porota v zložení: Mladosť v Lugu za detské hry Na speváci a hudobníci pricestovali. Anna Medveďová, etnolo- lúke. Autorka a nacvičovateľka je Nasledoval otvárací gička, Olivera Popadićová, Viera Bažaľová a vedúci orchestra ceremoniál, dvíhanie hudobná pedagogička, Valentín Michal Grňa. Tretia cena sa vlajky, a potom sa to a Patrik Rago, etnológ. dostala do rúk DFS Holubička DK naplno roztancovalo Rozprávkoví moderátori Michala Babinku v Padine, ktorý a rozospievalo. tohtoročného festivalu sa predstavil tancom Pôjdeme mi Vítajúc hostí Paboli: Ivan Chrťan (princ na tančuru. Autorkou a nacvičovavel Surový, riaditeľ Karol), Jana Čižmanská teľkou je Anna Halajová a vedúci Kultúrneho centra (šašo Lola), Miloš Vrška orchestra Pavel Tomáš. Kysáč a festivalu ZlaCeny najúspešnejším, podľa (kráľ Vladislav), Nina Vrštá brána, medziiným ková (kráľovná Viktória), mienky poroty, udelila Katarína povedal, že sa oplatí Lana Jambrichová (kráľo- Melegová-Melichová, predsedníčka investovať do detí, vič Peter), Martina Agarská Výkonnej rady NRSNM. Zablahoich vzdelania a kultú(kuchárka Gizela), Emília želala Zlatej bráne k 25. výročiu ry a treba im vštepoČemanová (záhradníčka a zaželala jej, aby sa do zlata leskla vať i lásku k tomu, čo Juliana). Konferenciersky aj ďalšie desaťročia. Poďakovala sa je naše vlastné, aby Odmeny a soška MRSNM v rukách najúspešnejších text napísali, hercov na- vedúcim súborov, spolkárom, tým, nezabudli, odkiaľ sme a čo sme a ak raz aj odídu, aby Nový Sad stal Európskym hlavným cvičili a režírovali Tatiana Klinková ktorí súbory nacvičili a postarali sa vrátili späť do rodiska. Dragana mestom kultúry. Ako povedal, každý a Milina Chrťanová. Po ukončení sa, aby sa deti v peknom počte Miloševićová, pokrajinská tajomníč- Slovák v Srbsku je veľvyslancom ka pre kultúru, verejné informovanie Slovenska aj tu v Srbsku, ale aj Srbska a vzťahy s náboženskými spoloč- na Slovensku. Ako bolo počuť zo slov moderánosťami, sa prihovorila aj v mene pokrajinskej vlády a povedala, že torky Miluše Vrankovej, festival aj sú organizátori a účastníci festivalu tohto roku organizovala Ustanovizeň svojráznymi ochrancami tradície, pre kultúru a vzdelávanie, Kultúrne centrum Kysáč pod záštitou mesta Nový Sad, ktoré festival i financuje. Zlatú bránu ešte finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Slovenská republika, Národnostná rada slovenskej ná- Tretie miesto obsadili Padinčania rodnostnej menšiny, Ústav pre kultúru voj- galakoncertu Zlatej brány, na kto- zúčastnili na tohtoročnom festivale. vodinských Slovákov. rom sa vystriedalo 38 tanečných, Poďakovala sa tiež rodičom, že svoje Aj pokrajinská vláda speváckych a hudobných bodov, deti privádzajú k láske k nášmu Druhé miesto obsadili tanečníci z Lugu folklóru, spevu, ku kroju, k pesniča už spomenuté po- vyhlásili víťazov. krajinské sekretariáty. Nimi sa tentoraz stali Pivniča- ke a slovenskosti. Ako povedala, tradičných hodnôt, kultúrneho de- Prínos k festivalu dali aj mediálni nia, ktorí získali prvú cenu a sošku národnostná rada práve preto, že NRSNM. Ide o DFS Ratolesť SKUS si je vedomá významu tohto poddičstva a národnostných obyčají. a ďalší sponzori. Na galakoncerte vystúpili súbory Pivnica, ktorý zatancoval detské hry ujatia, už roky prispieva finančne, Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, vy- z Bingule, Báčskeho Petrovca, Lugu, Babka mi rozprávala. Autori sú Janko aby sa tento festival realizoval, ale slovila potešenie z toho, že festival Vojlovice, Lalite, Erdevíka, Hložian, Merník a Tatiana Macková, nacvičili zabezpečuje aj ceny. Z príležitosti poukazuje na to, čo nás spája, na Boľoviec, Kovačice, Starej Pazovy, Pa- Janko Merník a Viera Brňová. Vedúci festivalu aj tohto roku vydali bulkrásu v tej dokonalosti, ktorá bola diny, Pivnice, Šídu, Bieleho Blata, Kul- orchestra je Valentín Michal Grňa. letin. Elena Šranková

www.hl.rs

v našej minulosti v našej kultúre, našich zvykoch, tancoch a spevoch. Festival otvoril Zdravko Jelušić, predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad. V otváracom príhovore povedal, že Slováci svojím príchodom pred niekoľkými stáročiami obohatili Vojvodinu a počas tých stáročí nezabudli, kto sú a skadiaľ prišli. Vyzdvihol aj prínos Slovákov k tomu, aby sa

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SPRIEVODNÉ PODUJATIA ZLATEJ BRÁNY

Výstavy, bábkové divadlo a koncert E. Šranková

a počesť 25. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, ale i 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, bolo uplynulý víkend v Kysáči niekoľko podujatí. V piatok 22. júna otvorili dve výstavy a bolo i bábkové predstavenia. Obe vernisáže boli v Predškolskej

kov ochotníkov Márie Slávikovej, Márie a Mily Pálikových, Zuzany Petruškovej, Ondreja Marčoka, Zuzany Ferkovej, ale i nových členiek – Anety Nasádiovej, Anny Račkovej, Zuzany Madackej a Vlasty Verebeliovej. Ináč členky tohto krúžku v spolupráci so škôlkarmi zorganizovali škôlkarsky výtvarný tábor a v chodbe vystavili aj práce, ktoré vznikli počas tábora.

Otváracie príhovory na výstave fotografií Kysáčska krása

ka, keď sa návštevníci vernisáže kochali v pestrosti farieb, kráse kysáčskych krojov a modeliek, ktoré predstavili slovenské kroje. O krojoch hovorila M. Chrťanová a predvádzali ich: Ema Makovníková, Tamara Vlčeková, Marína Vozárová, Andrea Miháľová, Nina Francistyová, Ivona Arňašová, Andrea Macáková, Anna Vozárová, Maja Martinková, Martina Juríková, Mária Petríková a Mária Gašková s vnučkou Lenkou. Vyberanými slovami sa prihovorili aj menovaní hostia. Medziiným povedali, že je napriek zdĺhavému tvorivému procesu Mladučkí filatelisti otvorili výstavu známok a mincí výsledný efekt očarujúci. Poznamenali, že naši Kvôli nepriaznivému poustanovizni Lienka, kde prítomných predkovia aj v ťažkých tancom Farby privítali maličkí lienka- časiu bábkové predstavenie obdobiach, keď takmer ri, ako i vedúca vychovávateľka Mi- Eliášove husle presťahovali nemali na stravu, sporiluša Grňová. Potom otvorili v poradí do kinosály KC Kysáč. Nali a prihliadali na kroje, druhú výstavu poštových známok priek tomu návšteva bola ktorými chceli poukázať a starých mincí žiakov Základnej hojná. Mali z toho radosť na krásu, ktorú v sebe školy Ľudovíta Štúra a členov Spolku nielen deti, ale i členovia skrývajú. Zhodnotili, že filatelistov Báčsky Petrovec Spoznaj Divadielka Galéria z Novésú všetky kroje pekné, svet filatelie a s filateliou spoznaj svet, ho Mesta nad Váhom, zo tak tie bohatšie, ako ktorú zorganizoval KUS Vladimíra Slovenskej republiky, ktorí i tie skromnejšie. Ako Mičátka. Michal Francisty, predseda predviedli predstavenie. ešte povedali, výstava spolku, odovzdal Ďakovné listiny: Predpoludním zahrali v kyoživuje dejiny Slovákov, Spolku filatelistov Báčsky Petrovec, sáčskej škôlke. minulosť a prítomnosť Módna prehliadka a krása kysáčskeho kroja ako i mladuškým filatelistom Xénii a všetko to, čo je idenKulíkovej, Maji Marčokovej, Aleksovi VÝSTAVA AUTOROV titou jedného národa. Bagoňovi, Bojanovi Savičićovi, Tine KOKAVCA A SUROVÉHO riaditeľ KC Kysáč a Zlatej brány, To sú iste tradícia, obyčaje, kroje V sobotu 23. júna v Slovenskom Ďurovkovej a Emilovi Čemanovi. Výstavu primeranými slovami otvorili národnom dome v Kysáči otvori- medziiným povedal, že je výstava a krása zvečnená na fotografiách. práve títo nádejní filatelisti. Ináč li výstavu umeleckých fotografií úvodom k Festivalu slovenského Pečaťou výstavy je zachovanie v kysáčskej pošte v piatok 22. júna Kysáčska krása autorov Branislava ľudového kroja Slovákov vo Vojvo- kultúrneho dedičstva a identity, používali poštovú obálku s príle- Kokavca a Pavla Surového, venovanú dine. Poďakoval sa tetám Máriám: bez čoho nemožno budovať bužitostnou pečiatkou, ktorú vydali 245. výročiu príchodu Slovákov do Petríkovej, Gaškovej a Marčokovej, dúcnosť. Výstavu, ku ktorej priv spolupráci so Spolkom filatelistov Kysáča. Podujatie zorganizovalo ktoré poskytli kroje a pomoc, ako pravili aj pestrý katalóg, otvorila Báčsky Petrovec k výročiu príchodu Kultúrne centrum Kysáč za podpory i predsedovi MOMS Kysáč Rastisla- pokrajinská tajomníčka Dragana vovi Surovému za pomoc a priestory Miloševićová. Mesta Nový Sad. prvých Slovákov do Kysáča. Po výstave bol na zámku ZlaAutori Kokavec a Surový sa pod- Slovenského národného domu. Ďalšiu vernisáž obrazov Srdcom a tej brány koncert detských folštetcom pripravili členovia Výtvarné- ujali skĺbiť tradičné s moderným klórnych súborov zo Slovenskej ho krúžku Michala Geržu. O výstave v novej forme, teda krásu kysáč- MÓDNA PREHLIADKA republiky: DFS Radosť z Trenčína KYSÁČSKYCH KROJOV sa zmienila Zuzana Ferková, vedúca skych dievčat a ľudových krojov, Nasledovala módna prehliad- a DFS Vienok z Bratislavy. krúžku. Predstavili obrazy výtvarní- ktoré sa v Kysáči nosili medzi dvoma • KULTÚRA •

svetovými vojnami. Výstavu svojou prítomnosťou poctili Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami, Smiljka Jovanovićová, pokrajinská tajomníčka pre financie, Milina Chrťanová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Miroslav Brna, zberateľ a umelecký kritik, tiež pokrajinskí poslanci a predstavitelia kysáčskych spolkov, združení a inštitúcií. Vítajúc hostí jeden z autorov Pavel Surový, pokrajinský poslanec,

26 /4809/ 30. 6. 2018

Kultúra FESTIVAL JARNÉ NÔTY V BÁČSKOM PETROVCI

Pilier prezentácie vážnej hudby Jaroslav Čiep

estival mladých talentov Jarné nôty organizuje Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci od roku 1995. Doteraz sa uskutočnilo už 22. ročníkov. Jarné nôty patria medzi tradičné festivaly, ktorých význam prerástol rámce miestneho, dokonca regionálneho podujatia. Zoskupujú najvýznamnejších mladých umelcov – interpretov vážnej hudby, ktorí vďaka svojim vynikajúcim úspechom na regionálnych, republikových, štátnych a medzinárodných súťažiach získali odmeny. Tak tomu bolo aj vo Svetový deň hudby vo štvrtok 21. júna na 22. ročníku Jarných nôt v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia, kde miestnosť bola primalá, aby prijala všetkých záujemcov o tento festival. Festival už viacero rokov má aj medzinárodnú účasť a zúčastnili sa ho nielen naši mladí virtuózi, ale aj mladí hudobníci z Rumunska a Maďarska. Na domácej pôde prítomných hostí a účastníkov privítala riaditeľka Gymnázia Jána Kollára Anna Medveďová. O doterajšej viac ako dve desaťročia pretrvávajúcej snahe petrovských matičiarov cestou tohto podujatia etablovať mladých interpretov vážnej hudby sa prihovorila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec. Na úvod podujatia prítomných pozdravil aj slovenský konzul v Maďarsku Igor Furdík a festival otvoril Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov

Po udelení diplomov spoločná fotografia účastníkov 22. Festivalu Jarné nôty v Petrovci žijúcich v zahraničí. Potom sa k slovu, vlastne k očarujúcim tónom z rozličných inštrumentov, dostali vynikajúci inštrumentalisti, sólisti a hudobné telesá vážnej hudby. Tí prítomným sprístupnili vlastné schopnosti a podmanili ich krásou a radosťou z hudobného umenia. Prvé dve účastníčky koncertu boli flautistky z Petrovca Anastasija Mrdaková a Marta Milašinovićová, ktoré na klavíri, ako aj viacero ďalších interpretov, sprevádzala profesorka Ivana Šoškićová. Po nich vystúpili mladí klaviristi Ksenija Vujačićová a Martin Červený, obaja z Petrovca. Z Rumunska, z Nadlaku, na festival prišiel ôsmak na Umeleckom lýceu Sabina Dragoia v Arade Lukáš Patrik Kukučka a predstavil sa hrou na trúbke. Ôsmačka Iveta Kováčová z Petrovca práve ukončila ZHŠ na oddelení

klavíru. V školení bude pokračovať na vokálno-inštrumentálnom smere v Novom Sade. Siedmak Marcell Gergő prišiel z Maďarska z Békešskej Čaby, hrá na citare a v hudobnej škole študoval autentickú hru starých citaristov. V Petrovci vystúpil v sprievode jeho učiteľky Ildikó Očovskej. Marína Cerovská z Petrovca je žiačkou 3. ročníka SHŠ v Novom Sade a na husliach hrá už 10 rokov. Dvakrát sa zúčastnila na Medzinárodnej súťaži mladých talentov z celej Európy v Dolnom Kubíne a trikrát na letnom kempe mladých hudobníkov z celého sveta v Nórsku. Emilija Kovačevová z Bođan v tomto roku zmaturovala na SHŠ v Novom Sade a smer kontrabas externe študuje aj v Zreňanine. Od jesene bude študentkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Mladý nadaný huslista Selenčan Juraj Súdi ml. v tomto roku zmaturoval na SHŠ v Novom Sade. Od jesene bude študentom na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Petrovčanka Emília Čániová okrem predvedenia hry na klavíri ako stredoškoláčka v HŠ sa zapísala aj na smer sólo spevu. Od jesene v školení tiež bude pokračovať na VŠMU v Bratislave. Ďalší dvaja účastníci festivalu sú už medzinárodne osvedčení hudobníci. Huslistka Ivana Ivanićová z Vojlovice sa zúčastnila mnohých koncertov. Ukončila prvý ročník bakalárskeho štúdia na VŠMU v Bratislave. Pozvali ju hrať aj v profesionálnom komornom orchestri Capela Istropolitana. Novosadčan Marek Stupavský bakalárske štúdium hry na klavíri zakončil v Bratislave na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU. Doteraz získal mnohé domáce a medzinárodné ceny a uznania a absolvoval rad sólistických koncertov doma a v zahraničí. Záver podujatia patril hudobnému selenčskému telesu Orchestrík ZŠ Jána Kollára, ktoré zoskupuje deti vo veku od 7 do 18 rokov. V roku 2010, 2015, 2016, 2017 a 2018 je laureátom hudobného festivalu detí Vojvodiny a posledné tri roky je nositeľom zlatej plakety na republikovej súťaži školských orchestrov Srbska. Orchestrík vedie dirigent Dr. Juraj Súdi. Vystupovali nielen v krajine, ale aj v zahraničí. Organizátor podujatia všetkým účastníkom udelil diplomy za účasť, tiež CD platne z predchádzajúcich Jarných nôt a knižnú pamiatku. Festival moderovala Viera Dorčová-Babiaková.

STARÁ PAZOVA

Radosť priniesla radosť Anna Lešťanová

poločný celovečerný program hostí zo Slovenska – DFS Radosť z Trenčína a hostiteľov zo Starej Pazovy – detských tanečných skupín spolu s Mládežníckou skupinou SKUS hrdinu Janka Čmelíka odznel v pondelok 25. júna v tamojšej divadelnej sále. Slovenské tradície zo severozápadnej časti Slovenska k nám priniesol Detský folklórny súbor Radosť z Trenčína. Skvelým vystúpením sa hostia po Kysáči predstavili aj v tomto prostredí,

www.hl.rs

teda deň po skončení Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. Staropazovské obecenstvo v plnej divadelnej sále malo krásny pôžitok z vystúpenia tak hostí z Trenčína, ako aj domácich tanečných skupín a za ich skvelé výkony ich odmenilo búrlivým potleskom. V mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka hostí pozdravila predsedníčka Libuška Lakatošová a v úvodnej časti koncertu sa prihovoril aj Michal Hrušík, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Počas

Informačno-politický týždenník

Efektívny bol najmä záver koncertu, keď spoločne na javisku zatancovali hostia z Trenčína a hostitelia zo Starej Pazovy

svojho 44-ročného pôsobenia súbor Radosť vychoval viac ako 500 tanečníkov a spevákov a dnes v súbore pôsobí už 12. generácia. Súbor ročne uskutočňuje desiatky vystúpení, a tak deti zo súboru

doteraz účinkovali v 16 štátoch Európy, ale i v USA, Kanade, či na Taiwane. Hostia z Trenčína pred koncertom navštívili aj tamojšiu Ľudovú knižnicu Dositeja Obradovića. • KULTÚRA •

K JUBILEU NÁŠHO UMELCA

Pavel Čáni 65-ročný J. Čiep

Mitrovici. V roku 1980 v Splite usporiadal svoju red niekoľkými dňami, presprvú samostatnú výstavu. nejšie 19. júna, svoje 65. naVo svojom umeleckom rodeniny oslávil Pavel Čáni, zdokonaľovaní ďalej povýtvarník, kultúrny a osvetový kračoval na Fakulte výtvarPavel Čáni pracovník z radov Slovákov žijúných umení v Belehrade u cich v Srbsku. Je jedným z najznáprofesora Marka Krsmanovića. v Báčskom Petrovci a po založení mejších súčasných slovenských Počas štúdia usporiadal dve sa- Múzea vojvodinských Slovákov vojvodinských umelcov. Má rád mostatné výstavy v Novom Sade roku 2012 sa stal jeho prvým kontrasty. Ako grafik, maliar často a v Hložanoch a získal niekoľko riaditeľom. Túto funkciu zastával ocenení: Cenu Galérie Lazara do minulého roku. Prisťahoval Vozarevića 1978, Cenu Výtvarné- sa do Kulpína, kde i teraz žije. ho salónu v Sriemskej Mitrovici Členom je Zväzu výtvarných (v rokoch 1979, 1980 a 1982) a umelcov Vojvodiny, Združenia grafikov Slovenska a Grafického kolektívu Belehrad. So svojimi prácami účinkoval na viac ako 400 kolektívnych výstavách a samostatne usporiadal 40 samostatných výstav doma aj v zahraničí. Jeho diela sú Z vernisáže v Galérii Zuzky Medveďovej 2013 zastúpené v niekoľkých slávnych svetových Cenu Galérie Grafi cký kolektív v Z výstavy v Novom Sade roku 2002 grafických zbierkach. Belehrade (1981). Mr. Pavel Čáni je jedným z tvorí priestorové objekty, alebo pokračoval v štúdiu grafiky na Viac ako dve desaťročia Pavel sú to maľby, ktorých detaily sú Akadémii umení v Novom Sade Čáni pracoval ako výtvarný pe- najvýznamnejších súčasných realizované ako asamblage. Vo u profesora Halila Tikveša. V tom dagóg na Gymnáziu Jána Kollára slovenských výtvarných umelcov svojej tvorbe kombinuje viace- istom roku zaznamenal aj svoju v Báčskom Petrovci. V roku 2007 vo Vojvodine, ktorý, využívajúc ro výtvarných techník. Námety prvú spoločnú výstavu na Výtvar- bol vymenovaný za riaditeľa Slo- odkazy postmoderny, vytvoril na svoju tvorbu nachádza aj nom salóne Sriem 74 v Sriemskej venského vojvodinského divadla veľmi zaujímavé výpovede času a vo svojich novších práv tradícii a dejinách cach svoje grafické listy vojvodinských Slopoužil na výrobu koláží vákov. Na aktuálnych a umeleckých predmevýstavách doma a vo tov, rovnako ako pre svete sa prezentuumelecké nástenné inje hĺbkotlačovými štalácie. Exceloval roku technikami, olejo2011 na medzinárodnej maľbami a maľbami. výstave s exlibrisom na Jeho grafické listy sú tému Dunaja v Novom kombináciou graSade. V roku 2012 Pavel fických miniatúr, do Čáni získal významnú olejomaľby vkladá cenu – Identifikačný kód aj tradičný produkt Slovenska, ktorý udeľudovej slovenskej ľuje združenie Artem, kultúry u nás – hanako prvý umelec zo zadrovku. Popri voľnej hraničia. Ocenenie sa grafickej tvorbe sa udeľuje najznámejším a venuje aj úžitkovej najvýznamnejším postagrafike ako ilustrátor Tri ukážky z Čániho vám slovenskej kultúry a kníh pre deti umeleckej tvorby umenia. Z dostupných pra-

• KULTÚRA •

meňov a z katalógov z jeho početných výstav záujemcovia sa môžu dočítať, že akademický maliar a grafik Pavel Čáni sa narodil roku 1953 v Kačareve v učiteľskej rodine. V Padine strávil svoje rané detstvo a v roku 1957 žil v Erdevíku. Štúdium na gymnáziu ukončil v Báčskom Petrovci v roku 1972. Čáni študoval najprv v Trnave na Slovensku a neskôr roku 1974

26 /4809/ 30. 6. 2018

Kultúra RECENZIA

Koho bodnú tŕne exšéfredaktora? (Nový život, roč. 70, č. 3 – 4 / 2018) Juraj Bartoš

riadnym oneskorením, ale predsa nahliadame do druhého tohtoročného zväzku časopisu Nový život, hoci je už na obzore jeho tretie dvojčíslo. Ilustrované je reprodukciami olejomalieb z nedávnych výstav sedemdesiatnika, akademického maliara Milana Súdiho a na druhej strane obálky si všímame dve básne Ivana Gađanského. V rubrike Rozkoš z textu nachádzame úvahu srbského prozaika, literárneho vedca a kritika Slobodana Vladušića Od kritickej k reprezentatívnej literatúre. NŽ ju prebral z knihy Književnost i komentari (Belehrad 2017); preložila Edita Povolná-Kmeťková. Autor sa zamestnáva otázkami autorskej literatúry a autorskej individuality a o. i. konštatuje: „Od romantizmu, prvého skutočného občianskeho literárneho obdobia, literárna autonómia spočíva na autorskej individualite.“ Tvrdí tiež:

„Literatúra, ktorá by pristala zrieknuť sa svojej autonómie, mala by buď zábavnú funkciu (ktorá by z nej urobila otroka), buď predsa len funkciu reprezentatívnu.“ Pritom, ako hovorí, „literatúra, ktorá má reprezentatívnu funkciu, vzdáva sa imperatívu modernosti“. Ako oneskorené facky verejnosti vyznievajú odpovede viacnásobného šéfredaktora NŽ, spisovateľa Víťazoslava Hronca na otázky aktuálnej hlavy časopisu Zdenky Valentovej-Belićovej v rubrike Chat. Bez rukavičiek hovorí o tom, ako nielen zostavoval a redigoval (a hladoval), ale aj sádzal náš jediný literárny časopis, posúvajúc ho na takú úroveň, že si ho všimli aj na Slovensku. Spočituje nášmu týždenníku, že si adekvátne nevšimol jeho (naskutku nespochybniteľnú a úmornú) mravčiu prácu. Zjavnú

revoltu vyslovuje aj v širšom kontexte: „Slovákom na Slovensku nie sme potrební, neberú nás ani len na vedomie (...); dopracovali sa k všeobecnej mienke, podľa ktorej celková kultúra vojvodinských Slovákov je ničotná, podliehajúca iba výsmechu a znevažovaniu, začnúc jazykom a končiac našou literatúrou a umením. A rovnako sa voči nám správajú aj Srbi tu u nás.“ Len štyria autori, pardon, autorky, sú zastúpené v rubrike Pulzovanie literatúry. Krátkymi prózami sa predstavujú: Annamária Boldocká-Grbićová: Štyri škračky šťastia a jedna prebytočná, Anna Margaréta Valentová: Granátové jablko. Tretia „prichádza“ z Rumunska a pôsobí najucelenejšie; je to Chlapec Dagmar-Márie Anocovej. Katarína Mosnáková-Bagľašová sa podpísala pod básnický minicyklus Urbánni kočovníci. Rubrika Texty a kontexty obsahuje dobre dokumentovaný text Juraja Hamara Bábkarstvo ako živá súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, opierajúci sa o rozsiahlu odbornú literatúru a pramene.

Nasledujúcu časť pozorovaného dvojčísla NŽ tvoria dva texty, ktoré odzneli na tohtoročnom, t. j. 61. Literárnom snemovaní: Martin Prebudila – Rozvíjanie srbsko-slovenských literárnych vzťahov spoluprácou spisovateľských združení a Ľudmila Berediová-Stupavská – Aktivistky ženských spolkov ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce. Viera Benková je autorka nekrológu Za Jánom Labáthom a pokiaľ ide o recenzie, je tu iba krátky text Augustína Maťovčíka (prebraný z Literárneho týždenníka): Slovník slovenských dejateľov vo Vojvodine. Týka sa publikácie Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia (Báčsky Petrovec 2017); o. i. konštatuje: „Pomenovanie Pamätník je trocha zavádzajúce, pretože záujemca si pod ním môže predstaviť skôr prehľad o pomníkoch, sochách, náhrobníkoch...“ a jeho obsahom sa fakticky nezaoberá. V rubrike Miscelaneá nachádzame správy prečítané na 61. LS: Kotrmelce tvorby (vzťahuje sa na súťaž časopisu Zornička a napísala ju Zuzana Čížiková) a Správa komisie na udelenie Ceny Nového života za rok 2017 (Juraj Bartoš). Autorom posledného príspevku v NŽ č. 3-4 / 2018 Výtvarný svet Milana Súdiho je Vladimír Valentík.

VÝSTAVA MICHALA ĎUROVKU V HERCEG NOVOM

Portréty pri mori Elena Šranková

ýstavná ofenzíva Michala Ďurovku pokračuje. Tentoraz v Herceg Novom, kde tento kysáčsky akademický maliar mal 27. samostatnú výstavu Portréty v dňoch 15. – 24. júna. Výstava prebiehala v rámci internacionálneho festivalu tanca Energy dance v priestoroch OliviA Fondacije Internacional a bolo toto prvé prezentovanie Michala Ďurovku v Čiernej Hore. Aby sa táto výstava realizovala, v značnej miere sa pričinila Kysáčanka žijúca v Herceg Novom Olivera Pustinjaková, riaditeľka spomenutej nadácie, v spolupráci s Galériou SND v Kysáči. Na ver-

www.hl.rs

nisáži Pustinjaková prečítala text z katalógu Rajny Kruljovej, akademickej maliarky. Kruljová medziiným napísala, že Ďurovka v priebehu 26 rokov práce ukázal, že rovnako ľahko maľuje abstrakcie, krajinky a portréty. Jeho portréty z akadémie sú v značnej miere autentické a svieže, aby časom umelec úspešne Momentka z vernisáže v Herceg Novom dozrel ako portrétista. Séria portrétov, ktoré vystavoval V očiach Ďurovkových portrétov v Herceg Novom, je urobená ru- sa odzrkadľuje viac-menej skrytá kou skúseného umelca. I keď sú nádej v možnosť lepšieho a krajna portrétoch viditeľné úsmevy šieho sveta. Otvorenie výstavy a vrásky, akoby niekde vo vnútri spestrila tromi choreografiami bolo cítiť napätie, lebo pochopili, Tanečná skupina Fénix. Na výstave v Herceg Novom že tento svet si vyžaduje určité sa Michal Ďurovka predstavil 57 pravidlá, ktoré sa musia uctievať.

Informačno-politický týždenník

portrétmi osobností, s ktorými spolupracoval a ktoré ho zaujali. K tejto príležitosti nakreslil aj portrét svojej kolegyne Pustinjakovej, s ktorou kedysi tancoval v Tanečnej skupine Impulz, tak v našej krajine, ako i na Slovensku. Foto: z archívu M. Ďurovku • KULTÚRA •

BÁČSKY PETROVEC. Farár petrovského cirkevného zboru Ján Vida a predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová pozývajú všetkých na 19. v poradí Cyrilo-metodský večierok, ktorý bude vo štvrtok 5. júla 2018 o 20. hodine v chráme Božom v Petrovci. LUG. Kultúrno-umelecký spolok Mladosť a Slovenské združenie žien Usilovné včielky z Lugu v sobotu 30. júna zorganizujú 4. ročník podujatia V lipovom chládku

KRÍŽOVKA

CHÝRNIK a v medovom sládku. O 15. h je slávnostné otvorenie podujatia; o 15.30 h kultúrno-umelecký program (Lug, Buzitka, Slovenská republika); o 16.30 h prechádzka medovými chodníčkami pod lipami – predajná výstava medu, medových výrobkov, ručných prác a potravín; o 18. h koncert kultúrno-umeleckých spolkov z Buzitky, Erdevíku, Hložian, Šídu a Lugu a o 20.30 h ľudová veselica. J. Č-p

V stredných školách v Starej Pazove je voľných 462 miest. V prvej zápisnej lehote 9. a 10. júla sa na všeobecný odbor v Gymnáziu Branka Radičevića môže zapísať 120 budúcich stredoškolákov. Rovnaký počet voľný miest je i v štvorročných odboroch (ekonomický technik, finančný technik, právnický technik a podnikateľský aministrátor) Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića. Do tejto školy sa bude môcť zapísať i 30 budúcich obchodníkov, ktorých školenie trvá tri

roky. V Technickej škole do trojročných odborov – automechanik a mechanik tepelnej a chladiacej techniky je voľných 60 miest, kým v štvrročných odboroch po 30 žiakov sú v ponuke tieto povolania: strojárenský technik pre počítačové konštruovanie, technik pre počítačové konštruovanie na CNC strojoch, technik pre grafickú prípravu a technik cestnej dopravy. V Základnej a strednej škole Antona Skalu je voľných 12 miest, a to po 6 v trojročných odboroch ručné tkanie a zámočník. a. lš.

Nebolo „námerňe“ Anna Horvátová

alším príkladom nesprávneho prekladu a aj nezáujmu o spisovnú slovenčinu je slovo „námerňe“. A znovu sme si z výlučne srbského slova namerno modifikovali slovo a vložili do jazykového systému. Takýto nezmyselný preklad, keď slovo vyznie akože po slovensky – v tomto prípade je to „námerňe“, sme nezaznamenali po prvýkrát. No a keď sa nám zdá, že sme príliš ďaleko zašli, ako inak, povieme, že to nebolo „námerňe“, „ňenámerne“ sa stala chyba a pod. Tomuto výlučne nezmyselnému prekladu v slovenčine zodpovedá príslovka úmyselne a v závislosti od situácie negácia neúmyselne. Prídavným menom • KULTÚRA •

V tajničke je meno a priezvisko známeho štúrovského spisovateľa, novinára, politika, organizátora kultúrneho života (1817 – 1888). autorka: 1. časť ženské 2. časť ANNA BIČIA- tajničky meno tajničky ROVÁ

... Pori

tráva po kosení

kalória

vpíšte IŤ

tona

citová jemnosť dávať omietku

tvar, forma pond mesto v Banáte

polial

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

ČÍSLO 26

volt vpíšte FYD

kyslík

elektrón

ozdoba

Kotor ono

druh nepravého tuku S HLADU ĽU

vyčnievajúce zuby

orgán zraku

3. časť tajničky

augsburské vyznanie Ivan Bekjarev

drevená časť povalovej konštrukcie

pracuje pri lámaní

pohyb vody

vpíšte UAV

odraz nôh

síra vpíšte NTS

Rimavská Sobota

jemná sieťová tkanina

vpíšte ÁD to

prístroj na vydávanie peňazí

ampér

1 000 kg

tvrdá samohl.

alt

spojka

vyskočil, skočil na niečo

úmyselný označujeme činnosť konanú s úmyslom, vedome konanú, zámernú, schválnu. Synonymum k tomuto je zámerný. Opak toho je neúmyselný. Náležité príklady majú znieť: úmyselný čin, úmyselné poškodenie, úmyselná vražda, úmyselné ublíženie na tele, úmyselné znevažovanie pred verejnosťou. Je toto častým javom, že sa ocitneme v takejto pozícii, preto je veľmi trefná veta: „Žalujte ho pre úmyselné znevažovanie pred verejnosťou.“ Vo vojvodinskej srboslovenčine by tam zaznelo nesprávne – „námerné“. „Námerne“ vystriedajme príslovkou úmyselne, zámerne: úmyselne vraždiť. Spomeňme tu ešte podstatné mená: (tá) úmyselnosť, zámernosť, schválnosť.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 VODOROVNE: parabola, OT, urbár, Zlatá, no, Dajana, m, RS, Ranka, a, och, kat, Váh, dari, rasa, oc, reverz, K, inak, aký, ad, toto, dala, oči TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu z 9. júna 2018 bolo: MIRA BRTKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANIČKA MITROVIĆOVÁ, Ul. Jánošíkova č. 223, 26 000 Pančevo – Vojlovica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

26 /4809/ 30. 6. 2018

Oznamy DROBNÉ OZNAMY VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SPOMIENKA

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. NA PREDAJ poschodový dom v centre Kulpína; tel.: 062/194-48-50.

VLADIMÍR DORČA 1944 – 2005 novinár z Kulpína

Nezabúdame, spomíname.

Manželka a dcéry s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 4, Bulvár Jovana Dučića 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/31, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Ul. narodnog fronta č. 23 d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/43, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Hotel ARKADA, Námestie Majstra Pavla 26, 05401 Levoča, Slovensko, prijme do svojho kolektívu 2 kvalifikované a skúsené kuchárky. Nástupný plat 700 eur brutto s možnosťou zvýšenia po skúšobnej dobe. Ubytovanie zdarma. Ponúkame stabilné a dlhodobé zamestnanie. Žiadosti so životopisom zasielajte na náš e-mail: hotelarkada@arkada.sk prípadne nás kontaktujte telefonicky: tel.: 00421905440083 – Miroslav Čurilla, riaditeľ hotela 00421534512255 – recepcia Web: www.arkada.sk Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu GEBI, s. s r. o., Čantavir, Ul. maršala Tita č. 46, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba osem síl pre obilniny kapacity po 8000 m3 (Q = 8 x 8000 m3) so sprievodnými objektmi, na katastrálnej parcele č. 6146/8, k. o. Báčska Topola mesto. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Báčska Topola, Ul. maršala Tita č. 38, do 27. 7. 2018. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 30. 7. 2018 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Slovenská firma STAVEA-INTERIÉR, s. r. o., ponúka prácu pre šikovných ľudí na pozícii:

Montážny pracovník na stavbe budov Náplň práce: montážne práce na stavbe, pomocné stavebné práce, montáž vstavaného nábytku, montáž priečok (sklenených, posuvných). Požadujeme: zodpovednosť, remeselnú zručnosť pri stavebných a stolárskych prácach, precíznosť, vodičský preukaz sk. B. Ponúkame: mesačný plat 800 eur brutto, príspevok na ubytovanie, stravné lístky, administratívnu pomoc pri vybavovaní na úradoch. Kontaktujte nás prosím e-mailom: zuzana.drdakova@stavea-interier. sk, tel.: 00421 918 534 300. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Srbijagas, Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nových trás existujúcich ropovodov a plynovodov v diaľničnej zóne E-75 od km 108 + 000 do km 118 + 200 v novom energetickom koridore v širšom regióne Nového Sadu. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a apkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším kmotrom a krstným otcom

IVANOM ČÁNIM

1948 – 2018 z Báčskeho Petrovca

2. 4. 1948 – 18. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju starostlivosť, lásku a dobrotu nikdy nezabudneme.

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Kmotrovci Vrbovskovci a krstné deti so svojimi rodinami

Manželka Zuzana a dcéry Alexandra a Vesna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom

JOZEFOM BENKOM 17. 2. 1945 – 20. 6. 2018 z Kovačice

Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoj syn Jozef s manželkou Natašou

POSLEDNÝ POZDRAV apkovi

JOZEFOVI BENKOVI 17. 2. 1945 – 20. 6. 2018 z Kovačice

Na Teba si stále budú spomínať Igor a Sandra Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu, s. s r. o., DAJ COOP, Zreňanin, Ul. Dr. Miroslava Tirša č. 1A, Zreňanin. podal žiadosť o rozhodovanie

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedom

svojmu otcovi

JOZEFOVI BENKOVI

IVANOM ČÁNIM

17. 2. 1945 – 20. 6. 2018 z Kovačice

2. 4. 1948 – 18. 6. 2018 z Petrovca

S úctou si na Teba bude spomínať dcéra Marína s manželom Mirkom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú susedovci z A bloku

s apíkom

JOZEFOM BENKOM

POSLEDNÝ POZDRAV priateľovi

17. 2. 1945 – 20. 6. 2018 z Kovačice

IVANOVI ČÁNIMU

S láskou si na Teba bude spomínať vnuk Viktor o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Využívanie piesku na ležisku Mužlja II pri Zreňanine, na k. p. č. 1135, 1136, 1046/2, 1047, 1048, 1049 a 2578, k. o. Mužľa, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

1948 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Stále budeš žiť v našich srdciach a spomienkach. S úctou

rodiny Melichová a Andrášiková

26 /4809/ 30. 6. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s vnučkou

EMOU KLASIČEKOVOU 30. 7. 2007 – 13. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

MICHAL ANUŠIAK

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme s Tebou stratili. V našich srdciach žiješ večne ďalej. Spi tíško, veď sa opäť stretneme.

1924 – 2018 z Kysáča

Na Tvoju starostlivosť, lásku a dobrotu nikdy nezabudneme.

Tvoji starí rodičia Klasičekovci

Nevesta Zuzana, vnuk Milan a vnučka Jarmila s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

MICHAL ANUŠIAK

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ujčinou a mamičkou

1924 – 2018 z Kysáča

Tvoj tuzemský život sa skončil ako let vtáka nad hniezdom zložením krídel. Odišiel si tam, kam odišli naši predkovia, ale spomienky na Teba a chvíle spolupráce budú pretrvávať v nás, kým ich aj nám neodníme čas. Odpočívaj v pokoji.

MÁRIOU DUDÁŠOVOU

Na Teba budeme stále spomínať.

SMUTNÁ SPOMIENKA na

www.hl.rs

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Tvoji najmilší

SPOMIENKA

na svojich rodičov

LÝDIU SELSKÚ

30. 11. 1951 – 30. 6. 2011 – 2018 z Kulpína

Manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

1942 – 2006 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Rodina Lomianska z Kulpína

VLADISLAVA KORUNIAKA

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba nám zostanú večné.

ONDREJ LABÁT

1931 – 2018 z Petrovca

Matica slovenská v Srbsku – Miestny odbor v Kysáči

SMUTNÁ SPOMIENKA

26. 9. 1972 – 26. 6. 2014 – 2018 z Báčskeho Petrovca

ZUZANU FUNTÍKOVÚ

JÁNA FUNTÍKA

1952 – 2008 – 2018

S láskou a neutíchajúcim smútkom na Teba spomínajú: synovia Filip a Peter, manžel Ladislav, rodičia Michal a Anna a sestra Vlasta s rodinou

Informačno-politický týždenník

1949 – 2015 – 2018

z Kysáča Na Vašu dobrotu a lásku v našich srdciach zostáva trvalá spomienka. Syn Ján s manželkou • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s dcérkou a sestričkou

EMOU KLASIČEKOVOU

30. 7. 2007 – 13. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať, anjelik náš, do konca života. S bôľom v srdci s Tebou sa lúčia Tvoji najmilší: mama, ocko a braček

NEČAKANÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a dedom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MÁRIA SĽÚKOVÁ rod. Krasnecová 22. 5. 1961 – 16. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

Náš rodinný reťazec sa roztrhol a nič nie je ako predtým. Ale veríme, že nás s láskou počkáš a že reťazec znovu spojíme. Tvoji najmilší: manžel Vladimír, syn Igor s manželkou Petrou, dcéra Iveta s manželom Igorom a vnúčence Denisa, Michaela a Igor

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2018 uplynie sedem rokov, čo ma opustila moja milá matka

ANNA BERACKÁ 18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2018 z Vojlovice

JANKOM JANÁŤOM 24. 3. 1945 – 24. 6. 2018 z Báčskej Palanky žijúcim v Hložanoch

Budeš nám chýbať. Manželka Anna a syn Ján s manželkou Tatjanou a deťmi Viktorom a Maksimom

• OZNAMY •

Sedem rokov, mamko, uplynulo, čo som Ťa utratil. Zdá sa mi, akoby bolo sedem dní, ešte stále Ťa čakám, že sa mi vrátiš, že, prídeš z práce, že Ťa uzriem na dverách, ako máš plné ručičky tašiek po nákupe pre našu domácnosť. Bola si nosným stĺpom v našej domácnosti. Nech Ťa anjeli ochraňujú, tak, ako aj môjho apka, ktorý Ťa rýchlo povolal ku sebe. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

26 /4809/ 30. 6. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. júna 19.30 Reportáž z vlaňajšieho 3. podujatia V lipovom chládku a medovom sládku 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 1. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Portrét Utorok 3. júla 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. Rozhovor s Dr. Jánom Rybovičom, internistom, pomôže, ako čeliť problémom, ktoré trápia nejedného človeka – zvýšená žalúdočná kyselina a vredy, ktoré neraz spôsobuje Helikobakter pilori. Dúhovka. Odvysielané budú dojmy organizátorov, účastníkov a víťazov, ako i záznamy zo sprievodných podujatí z 25. Zlatej brány z Kysáča, na ktorej sa vo festivalovom zámku vystriedalo na stovky mladistvých tanečníkov z celej Vojvodiny. V pokračovaní portrét herca Srbského národného divadla v Novom Sade Miroslava Fábryho.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 1. júla Film: Tarzan Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Najdlhšia jazda Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 29. júna – Hry o život – Skúška ohňom Sobota 30. júna – 12 kôl – Opäť v akcii Pondelok 2. júla – Nočný bežec Utorok 3. júla – X Men – Wolverine Streda 4. júla – Tvrďas Štvrtok 5. júla – Bohovia Egypta

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 1. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tretia cena na Zlatej bráne dostala sa DFS Holubička z Padiny Guča v Padine po deviatykrát Utorok 3. júla 16.00 Malí maturanti o voľbe strednej školy Štartovali letné tvorivé dielne v knižnici Majster Európy v Kovačici: rozhovor s vedúcim tretieho družstva KK Železiareň Podbrezová Piatok 6. júla 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Soľ nad zlato

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 1. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Len Chorvátsko a Uruguaj maximálne! POHĽAD Z FOTELA NA 21. MUNDIAL 2018 V RUSKU

Juraj Pucovský

o skončení súťaže v prvých štyroch skupinách známa je i polovica osemfinálových párov. Sú to: Uruguaj – Portugalsko, Španielsko – Rusko, Francúzsko – Argentína a Chorvátsko – Dánsko. Futbaloví znalci by povedali, že je to očakávaný epilóg, vzhľadom na silu a renomé súperov, s ktorými postupujúce mužstvá hrali. V tejto spoločnosti sú štyri národné tímy, ktoré už boli najlepšie na svete, a dva z nich sa navzájom aj stretnú: Francúzsko – Argentína. To znamená, že sa jedna z týchto reprezentácií z Mundialu predčasne vráti domov. Postup do vyraďovacej fázy si hladko vybojovali len Uruguaj a Chorvátsko, a to s maximálnym účinkom. Edinson Cavani a spoluhráči po dvoch minimálnych výhrach 1 : 0 nad Egyptom a Saudskou Arábiou v treťom zápase (ne)čakane deklasovali hostiteľov Rusov 3 : 0. Veľmi presvedčiví boli aj naši susedia Chorváti, tiež s troma víťazstvami a gólovým skóre 7 : 1. Pravdaže, zvlášť hviezdny bol triumf nad družinou Lionela Messiho – 3 : 0. Práve Argentína sa z uvedenej osmičke najviac trápila a len v treťom

zápase s Nigériou (2 : 1) si jej temperamentní fanúšikovia mohli s úľavou vydýchnuť, lebo sa ich miláčikovia nedožili úplného fiaska! Zachránil ich totiž stopér Marcos Rojo štyri minúty pred koncom, ale možno aj rozhodca Turek Cüneyt Çakir, lebo aj po „konzultácii“ s videom v 82. min. nepískal penaltu v prospech Nigérie!? Z C skupiny očakávane postúpili Francúzi a Dáni, ale zostane zapísané, že v Rusku zohrali dosiaľ najslabší zápas, jediný nielen bez gólov, ale aj bez šancí; získali sme dojem, že aj bez chuti a úmyslu hráčov trafiť sieť súpera! Pokiaľ sa účastníci osemfinále pripravujú na zápasy, v ktorých viac nieto opravná, na cestu domov sa zbalili alebo už aj vybrali Egypt, Kostarika, Maroko, Panama, Peru, Poľsko, Saudská Arábia, Tunisko, Austrália, Peru, Island, Nigéria, Južná Kórea a Irán, ktorý v súboji s majstrom Európy Portugalskom (1 : 1) nevyužil historickú šancu na postup do vyraďovacej fázy. A čo naši? Srbsko po minimálnej výhre nad Kostarikou (1 : 0) malo veľkú príležitosť novým triumfom, tentoraz

nad Švajčiarskom, zabezpečiť si postup medzi šestnásť najlepších. Naši začali veľmi dobre a sebavedome, posmelení, pravda, aj (ne)reálnou konštatáciou niektorých domácich médií, že Švajčiarsko „nie je súperom, pred ktorým by sa Kolarovovi a spoluhráčom mali podlamovať kolená“. A naozaj, rýchly gól Mitrovića v 5. min., ešte niekoľko dobrých pokusov v prvom polčase dávali nádej, že sú zverenci Mladena Krstajića na dobrej ceste. V druhom polčase sa všetko obrátilo. Granit Xhaka rýchlo vyrovnal a v posledných chvíľach zápasu Xherdan Shaqiri druhým gólom – 1 : 2 šokoval našich futbalistov a fanúšikov. Pomedzi však, v 66. min. Aleksandar Mitrović sa dostal do zovretia obrancov Stephana Lichtsteinera a Fabiana Schära, ktorí ho stiahli na trávu, no rozhodca Felix Brych nepískal očakávanú penaltu pre Srbsko, ale útočný faul nášho hráča! Skúsený nemecký arbiter si potom nechcel pozrieť spornú situáciu ani na video, takže ho naši obvinili, že je hlavným vinníkom za boľavú prehru. Po zápase FZ Srbska podal úrad-

DRUHÝ MEMORIÁL SAMUELA ZORJANA-KECU

Futbalový pôžitok v Šíde Lazar Pavković

utbalový klub Jednota v sobotu 23. júna 2018 na svojom ihrisku v Šíde usporiadal 2. Memoriál Samuela Zorjana-Kecu, zakladateľa klubu, dlhoročného trénera a člena, príkladného športového pracovníka a nadovšetko človeka veľkého srdca. Na jednodňovom turnaji sa zúčastnilo osemnásť mužstiev z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska. Mladučkí futbalisti, narodení v rokoch 2007 a 2009, Mladí futbalisti šídskej Jednoty s trénerom Dejanom Ćosićom početným milovníkom futbalu z Báčskej Palanky, Sriemskej MitIhrisko Jednoty rozdelili na štyri erdevícka Sloga, druhý bol Lovor rovice, Nového Sadu, Šídu a iných prostredí pripravili skutočný pôžitok, časti, takže sa v tom istom čase hrali z chorvátskej dediny Nijemci, tretí boli s ktorým sa všetci spokojní vrátili štyri zápasy. V konkurencii hráčov chlapci mužstva Stari grad z Báčskej narodených v roku 2007 zvíťazila Palanky, na štvrtom mieste zakotvil domov. • ŠPORT •

nú sťažnosť FIFA za sporný verdikt rozhodcu Brycha, ale aj provokačné správanie sa švajčiarskych hráčov Xhaku, Shaqiriho a Lichtsteinera. Pritom padli ťažké slová aj z úst predsedu FZS Sinišu Kokezu a šéftrénera Mladena Krstajića na účet nielen rozhodcu a hráčov súpera, ale i niektorých vplyvných funkcionárov FIFA, ktorí podľa ich mienky „režírovali“ našu prehru. Tak sa duel Švajčiarska a Srbska, jediný dosiaľ na Mundiale, vymkol zo športových rámcov a získal nádych najprimitívnejších politických vášní. FIFA reagovala tak, že troch švajčiarskych hráčov a našich dvoch funkcionárov iba peňažne pokutovala, pre nich možno symbolickými sumami 5 000 až 10 000 švajčiarskych frankov. Pritom aj FZ Srbska musí zaplatiť až 54 000 frankov za diskriminačné odkazy našich fanúšikov a vrhanie rôznych predmetov na trávnik počas zápasu v Kaliningrade. Život však beží ďalej, na Mundiali v Rusku sa hrajú nové zápasy, padajú góly, diváci sa dobre zabávajú. Naši futbalisti v stredajšom zápase museli položiť na lopatky dosiaľ nie veľmi presvedčivú Brazíliu, aby sa s istotou prebojovali do osemfinále. Lenže... sriemskomitrovický Trgovački. Medzi mužstvami ročníka 2009 najviac úspechu mala Sloboda z Dolného Tovarnika, ktorú nasledovali tím novosadskej Futbalovej školy TDM, Stari grad Báčska Palanka a šídska Jednota. Predseda Obecného futbalového zväzu Šíd Ivica Jović všetkým účastníkom odovzdal plakety, víťazom aj poháre a medaily. Vyjadrujúc želanie, aby sa mladí futbalisti, ich tréneri a fanúšikovia o rok opäť stretli na tomto istom mieste, predseda OFZ Šíd Spasoje Rudić zdôraznil: „Celý rok nám zostáva na to, aby sme si spomínali na tieto pekné chvíle, komentovali dobré výkony, góly a nevyužité šance mladých futbalistov.“ A tréner chlapcov šídskej Jednoty Dejan Ćosić k tomu dodal, že turnaj vyvolal veľkú pozornosť divákov v Šíde a okolí, čo je dobre pre rozvoj futbalu v tejto časti Sriemu.

26 /4809/ 30. 6. 2018

Foto: B. Roknić

Šport DOLINE SA NEVYDARIL POSTUP

Nemali sily, ani šťastie Ján Bokor Vo finálových zápasoch kvalifikácie o postup do Vojvodinskej ligy – východnej skupiny padinskej Doline chýbali sily, ale i šťastie. Dlhšie netrénovanie zanechalo stopy, Padinčania nevydržali nápor barážových zápasov. Preto bol úspešnejší FK Partizan z Uljmy a s celkovým skóre 5 : 3 postúpil.

renović), Saša Rudić, Dobrić, Kevdžija, Mihajlović DOLINA – PARTIZAN 3 : 1 (3 : 0) Nekompletné mužstvo Doliny podalo dobrý výkon a zaslúžene porazilo hosťa. Nechýbalo veľa, aby už v prvom polčase domáci anulovali veľký mínus z prvého zápasu. Prvý gól už v 2. min. strelil Marko Rudić a v 5. min. bolo 2 : 0, keď Koreň dorazil loptu do brány zmýlených Uljmanov. Z množstva

ubúdali sily, chabla koncentrácia, míňali šance a nervozita v ich radoch stúpala. Na druhej strane strelcom čestného gólu Partizana bol Timić v 80. min. Tak bolo všetko jasné a rozhodnuté, úsilie domácich neprinieslo plody. Veľmi korektný zápas prebiehal v komornej atmosfére, ktorá nebýva na zápasoch hrajúcich sa o postup. Doline tentoraz chýbal iba krok k úspechu, no viac sa vari ani nedalo urobiť.

PARTIZAN – DOLINA 4 : 0 (2 : 0)

prvom zápase v Uljme hostia z Padiny utrpeli nečakane vysokú prehru. Domáci predsa neboli toľko lepším mužstvom, ako hovorí výsledok. No futbal sa hrá pre góly a kto ich vie dať, ten vyhrá. Futbalisti Doliny prejavili neúčinnosť a zbabelosť, nuž angažovanejší domáci využili všetky slabiny súpera. Naladený Nikola Radić gólmi v 15. a v 30. min. stanovil výsledok polčasu. Hneď po prestávke N. Radić tretíkrát rozvlnil sieť brány Trkulju, zaznamenal hetrik. V 65. min. veľmi dobrý Bojan Timić uzavrel výsledok

zápasu – 4 : 0. Hráčom Doliny sa nepodarilo ani len zjemniť prehru, pričom Dobrić a Važić po nepotrebnej debate Futbalisti Doliny na zápase s Partizanom neustále útočili, ale predsa súper postúpil s rozhodcom Bikićom zo Zreňanina dostali žlté šancí do polčasu Ilić využil jednu – 3 DOLINA: Trkulja, Koreň, Cvekarty a nemohli hrať v odvete. : 0. Predtým lopta trafila aj brvno tanović, Hlavča, Matuľa, Mirko DOLINA: Trkulja, Koreň (Ilić), brány Partizana. Rudić, Marko Rudić, Saša Rudić, Cvetanović, Važić, Matuľa (Paul), Po prestávke sa domácim ne- Ilić (Zemen), Kevdžija, Mihajlović Mirko Rudić, Marko Rudić (Ug- podarilo dať štvrtý gól, lebo im

FUTBALOVÝ TURNAJ RASTISLAVA PECNÍKA-PELÉHO

Hrá dvanásť mužstiev Jaroslav Čiep

vanásty turnaj v Báčskom Petrovci, ôsmy pod menom Rastislava Pecníka-Pelého (1985 – 2009), začal sa v stredu 20. júna 2018 na ihriskách vedľa Základnej školy Jána Čajaka a potrvá do soboty 30. júna. Pôvodne mal začať už 15. júna, ale pre nepriaznivé a daždivé počasie ho posunuli. Ide o spomienkový nočný turnaj v malom futbale. Tohto roku sa prihlásilo dvanásť mužstiev. Tímy z Petrovca, z bližšieho, ale i ďalšieho okolia rozvrhli do dvoch skupín a v závere najlepší budú rozohrávať, až kým sa po desiatich dňoch niektoré z mužstiev nestane majstrom. V A skupine súťažia: FŽ Lampone Meridijan, Requiem, PG Strako, Čarda Kapor, Browell Viljuškari a Max Bet. O najlepšie umiestnenie v B skupine sa uchádzajú tímy: Caffe Szenario, Hrubík Volvo, Vin Farm,

www.hl.rs

Pašićevo Kafe, Đurić Kompany a Bemix Trebinje. Turnaj zorganizovala Obec Báčsky Petrovec v spolupráci s Futbalovým klubom Mladosť. Poplatok za účasť na turnaji je 10 000 dinárov. Víťazi získajú veľký putovný pohár a okrem peňažnej odmeny prvé tri tímy: 200 000, 50 000 a 20 000 dinárov, tiež dostanú poháre do trvalého vlastníctva. Vyhlásia i najlepšieho hráča, najlepšieho strelca a najlepšieho

Informačno-politický týždenník

Momentka z finálového zápasu v roku 2015, keď zvíťazilo novosadské mužstvo Lampone

brankára turnaja. Inak viacnásobným víťazom spomienkového nočného turnaja v malom futbale Rastislava Pec-

níka-Pelého je tím FŽ Lampone. Uvidíme, či aj tohto roku Novosadčania budú najúspešnejší?

FUTBAL FEST 2018 V STAREJ PAZOVE. Počas trvania tohtoročného futbalového Mundialu v Rusku priamy prenos všetkých zápasov sa vysiela i na veľkej obrazovke inštalovanej na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove (na fotografii). Futbal fest 2018, za podpory Obce Stará Pazova, je venovaný nielen milovníkom tohto športu, ale na námestí sa nachádzajú aj mnohé iné obsahy prispôsobené najmladším a najmä ich hrám. a. lš. • ŠPORT •

FUTBALOVÝ PADINA CUP 2018

Dva tituly domácim

Mužstvo FŠ Dolina (ročník 2004) získalo prvé miesto

Poradie najlepších v jednotlivých ročníkoch bolo takéto: Ročník 2004: 1. FŠ Dolina, 2. FK Sporto Zreňanin, 3. FK Jedinstvo Kačarevo; Rodina Adama Širku sa plne zapojila najlepší hráč: do práce FŠ Dolina David D elić; najlepší brankár: Sebastián Čapeľa; najlepší strelec: Igor Pavlov. Ročník 2005: 1. FŠ Dolina, 2. Sporto, 3. Jedinstvo (K); najlepší hráč: Miroslav Širka; najlepší bran-

Ján Bokor

Padine prebiehal ôsmy ročník turnaja mladých futbalistov, ktorý úspešne zorganizovala Futbalová škola Dolina. Pre veľký záujem toto futbalové podujatie v povestnej padinskej doline museli rozdeliť na dva dni. Organizátorom plány prekazilo zlé počasie, a preto piatkové zápasy museli posunúť na pondelok. V sobotu 23. júna 2018 na trávniku behali futbalisti narodení v rokoch 2004, 2008 a 2009, kým o dva dni neskoršie koženú naháňali deti ročníkov 2005, 2006 a 2007. Na troch ihriskách prispôsobených veku futbalistov hralo vcelku 34 družstiev, v ktorých bola väčšina chlapcov, ale aj niektoré dievčatá, čo si obúvajú kopačky. Divákom sa predstavili družstvá z Glogonja, Pančeva, Banátskeho Karlovca, Kovina, Kačareva, Zreňanina, Bieleho

Padinčan David Delić bol najlepší hráč v generácii 2004

Ročník 2009: 1. Proleter B. Karlovac, 2. Voja Gačić, 3. Mladosť Biele Blato; najlepší hráč: Dávid Poliak; najlepší brankár Lazar Babić; najlepší strelec: Andrej Đurić. Špeciálnu odmenu dostala najmladšia a nádejná futbalistka FŠ Dolina Renáta Povolná. Najviac úspechu zožali mužstvá FŠ Voju Gačića z PanAj tím Doliny (ročník 2005) bol najlepší čeva. Najzaujímavejšie a najkvalitnejšie boli fiBlata, Vršca, Debeljače, Starčeva a, nálové zápasy domácej kár: Đorđe Plemić; samozrejme, domáca FŠ Dolina. Doliny a zreňaninského najlepší strelec: BogVšetky zápasy viedli mladí rozhodSporta. Tieto mužstvá dan Marčetić. covia Darko Durgala, Janko Hlavča ročníkov 2004 a 2005 Ročník 2006: 1. FŠ a Mário Matuľa, na ktorých prácu o víťazovi rozhodoVoja Gačić Pančevo, sa nikto nesťažoval. vali kopaním penált. 2. Borac Starčevo, 3. V oboch zápasoch lepší Sporto; najlepší hráč: boli Padinčania, lebo Milan Drljača; najlepší mali výnimočného brankár: Ivan Dumitbrankára Sebastiána ru; najlepší strelec: Čapeľu. Najviac dievNikola Malenović. čeniec bolo v bielobRočník 2007: 1. latskej Mladosti, ktorá Voja Gačić, 2. Sporto, hrala iba s družstvom 3. Borac Starčevo; najročníka 2009 a dolepšia hráčka: Teodora mov si odniesla bronz. Jovanovićová; najlepChvályhodné je, že ší brankár Andrej Ris- Najlepšia hráčka tić, najlepší strelec: Teodora Jovanovićová sa po dlhšom čase na turnaji zúčastnili hráči Luka Kiš. (Borac Starčevo) FK Spartak z Debeljače, Ročník 2008: 1. Voja Gačić, 2. FŠ Dolina, 3. Radnički čo bude možno podnetom, aby Kovin; najlepší hráč: Darko Petráš; v nadchádzajúcich rokoch do Padiny najlepší brankár: Ognjen Petrović; prišli aj viaceré mužstvá z Kovačickej obce. najlepší strelec: Luka Jeremić. Bieloblatská Mladosť mala vo svojich radoch najviac dievčeniec

• ŠPORT •

26 /4809/ 30. 6. 2018

Šport Aj v jarnej časti šampionátu vyhrala dva zápasy a rovnako tak aj celú sezónu zakončila na ôsmom mieste: štyri víťazstvá, žiadna remíza, štrnásť prehier. V druhej časti majstrovstiev dala Slávia rovnaký počet gólov ako v jesennej polosezóne – sedem, inkasovala ale o polovicu menej ako v prvej časti – šestnásť. Na konci jesene mala najhorší gólový pomer, na konci sezóny sa jej vyrovnala Pobeda Samoš. V prvých piatich dueloch jarného dielca Kovačičania štyri stretnutia prehrali a jeden skončili so štítom s minimálnym rozdielom jedného gólu. Na zápase s postupujúcim do vyššej ligy a veľkým favoritom Spartakom z Debeljače prehrali Tréner Adam Lupu a mužstvo Slávie v jarnej časti sezóny 2017/18 iba o dva góly (0 : 2). Najslabší výkon podali s OmladinBILANCIA FK SLÁVIA V SEZÓNE 2017/18 com Opovo: najprv na hosťovaní prehrali 0 : 9, potom aj doma 0 : 3. Naopak najlepší boli so susedmi Opovčanov, balistov. Ako cvičiteľ je roky znáJesennú časť majJán Špringeľ Tempom Sefkerin. my tým, že v kluboch, v ktorých strovstiev skončili Ako hostitelia ich dam, si ako Zvezda!“ trénoval, chce(l) vytvoriť rodinnú slávisti na ôsmom porazili 4 : 0, neskôr položartom – polo- atmosféru medzi zverencami. Dô- mieste: 9 zápasov, v Sefkerine vyhrali pravdou oslovili málo- raz kládol na jednotu v kolektíve dve výhry, ani jedna nad Tempom 3 : početní fanúšikovia Slávie nového a z celistvosti a početnosti na remíza a sedem pre1. Na záver súťaže trénera futbalistov Adama Lupa tréningoch sa neraz klubom, ktoré hier: gólový pomer 7 ešte prehrali s MunDobrý výkon v prvej na začiatku príprav svojho staro- trénoval, podarilo Dávidovi preko- : 32, 6 bodov. V jarnej dialom Pančevo (1 nového klubu 11. februára 2018. nať Goliáša. A stalo sa: nebyť muža časti si na trénerskú časti – obranca Kornel : 4), s mužstvom, Svetlík Uzdinčan bol totiž naposledy medzi žrďami Bogoljuba Kandića, lavičku zasadol (staktoré možno v Kotrénerom Kovačičanov v roku, v jarnej časti majstrovvačici podalo zo stiev Druhej juvšetkých súperov najkvalitnejší HRÁČI SLÁVIE V SEZÓNE 2017/18 hobanátskej ligy výkon. Brankári: Kandić 9 (0 + 9), P. Cicka 6 (6 + Západ – severná skupina 2017/18, 0), Holík 1 (1 + 0); hráči: Zloch 18 (9 + 9), Válovec 17 (9 + 8), slávistický dres si obliekali výlučne D. Cicka 16 (7 + 9), Čech 16 (8 + 8), Jaško 15 (9 + 6), V. Dudáš 15 (9 + 6), Ďurkovský 14 (6 + Kovačičania. Presne pred 8), Košút 13 (5 + 8), Garaj 12 (3 + 9), D. Svetlík rokom po zostu- 11 (3 + 8), Urban 11 (6 + 5), Jovnáš 10 (2 + pe a dlžobách 8), Ďuriš 9 (0 + 9), Bartko 9 (7 + 2), K. Svetlík z Vojvodinskej 8 (8 + 0), Stojkov 7 (7 + 0), Bakoš 6 (6 + 0), ligy – východnej Mitić 5 (5 + 0), Milosrdný 4 (0 + 4), Jonáš 3 (0 s k u p i ny b o l o + 3), Tvrdý 2 (2 + 0), Cekić 1 (0 + 1) a Bartoš otázne, či Slá- 1 (0 + 1). Dokopy 26 hráčov, z čoho boli 22 via vôbec bude Kovačičania, po jeden Padinčan, Crepajčan, v sezóne 2017/18 jeden kovačický zať a strážca siete v druhej Návrat do Slávie z Uzdina – obranca Miroslav Ďuriš (modrý dres) hrať. Nakoniec sa časti majstrovstiev z dediny Lukićevo. Najlepšími strelcami Slávie sú Bakoš a Duv hodine dvanáskeď si i naostatok pred čerstvo tej slávisti pripojili do dáš (po 3 góly), dva vsietil D. Cicka a do listiny Objav sezóny 2017/18 – rýchly zakončenou súťažou najznámejší súťaže v najnižšej lige. strelcov sa zapísali jedným gólom K. Svetlík, útočník Dávid Svetlík Čech, Ďuriš, Jovnáš, Válovec a Ďurkovský. srbský klub zahral v jarnej časti Jesennú časť sezóny absolvovali pod vedením európskej pohárovej súťaže. Najväčším prínosom jarnej časti Bývalý tréner Unirey Uzdin, trénera Jánosa Csankiho z De- ro)nový tréner z Uzdina, Slávia majstrovstiev je, že v nej hrali Spartaku Debeljača, Doliny Padina beljače. Už vtedy bola väčšina dostala aj sviežu päťčlennú správu takmer všetci Kovačičania – z 22 a Poletu Idvor Adam Lupu zosku- domácich futbalistov, ktorí minulé v čele s predsedom – hráčom hráčov na súpiske boli až 21 dopil, podobne ako v lete roku 1991, roky hrali v iných kluboch, doma, Denisom Zlochom a novým hos- mácich futbalistov. podárom. bezmála výlučne domácich fut- ale aj v zahraničí.

Domáce – trváce

„A

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN

Oslava tretieho miesta na turnaji v Holandsku – hráči VK Kulpín s organizátormi

Dobrá spolupráca: Velja Petranović a Todor Radanov (zľava)

Úspešný aj v Holandsku Katarína Gažová

a jubilejnom 60. Medzinárodnom volejbalovom turnaji v Holandsku sa v dňoch 16. až 22. mája 2018 zúčastnili aj volejbalisti Kulpína. Turnaj prebiehal v meste Sint Anthonis neďaleko

Príprava kulpínskeho mužstva pred zápasom

Prestávka medzi zápasmi

Eindhovena. Do Holandska odcestovali trinásti hráči VK Kulpín s predsedom Todorom Radanovom. Od roku 1989 do organizácie spomenutého turnaja je zapojený aj Velja Petranović, rodom z Petrovca na Mlave, ktorý občasne na turnaj pozýva i volejbalové mužstvá zo Srbska, kedysi aj z bývalej Juhoslávie. Tak doteraz na turnaji v Holandsku hrali novosadská Vojvodina, Pančevo, Ljig, Loznica a naposledy aj Kulpín. Volejbal na tomto turnaji hrali aj mužské, aj ženské družstvá, juniori a seniori, a to na 23 trávnatých ihriskách na otvorenom. Inak v Holandsku je volejbal národný šport. Pre veľký počet účastníkov turnaja hrali sa dva sety. Volejbalisti Kulpína iba v jednom zápase hrali nerozhodne a všetky ostatné zvíťazili. Tak sa dostali na tretiu priečku turnaja v mužskej konkurencii. Na druhom mieste skončilo mužstvo Oriona – vicemajstra holandskej superligy a prví boli hráči nemeckej Bundesligy. V doterajších ročníkoch turnaja v Holandsku zo zahraničia účinkovali volejbalisti z Ruska, Rumunska, Bulharska, Fínska, Poľska, Egypta, Japonska, Kanady, Nemecka, Belgicka, Francúzska... Kulpínčania sú hrdí na svoj

Temperamentná hra na trávnatom ihrisku úspech, lebo hrali dobre, až vynikajúco. Z Holandska si priniesli krásne dojmy. Absolvovali aj výlet do Eindhovenu a do Amsterdamu. V Holadsku s hrdosťou reprezentovali v prvom rade svoj Kulpín, potom obec, ale i Srbsko. Treba pripomenúť, že im domáci dobrodinci zabezpečili dve súpravy dresov s emblémom srbskej zástavy. Z Báčskopetrovskej obce však nedostali

žiadnu podporu, a preto si cestu do Holandska hráči a predseda klubu hradili sami. Napriek tejto skutočnosti aj za hranicami Srbska dokázali, že majú vynikajúci hráčsky potenciál a sľubnú volejbalovú budúcnosť VK Kulpín, na čo právom môžu byť hrdí všetci Kulpínčania.

Volejbalisti Kulpína vo voľných chvíľach

Foto: z archívu VK Kulpín

FOTOOBJEKTÍV HLASU ĽUDU NA TOHTOROČNOM VEĽTRHU

Kombajn na vyberanie cukrovej repy značky Holmer – najdrahší exponát na veľtrhu – 600 000 eur

Druhýkrát šampión – žrebec lipicanského plemena majiteľa Bogdana Markovića z Batajnice

Každého niečo láka Juraj Pucovský

ok za rokom, a tak sme sa dostali ku krásnemu jubileu – 85. Medzinárodnému poľnohospodárskemu veľtrhu v Novom Sade, ktorý prebiehal od 15. do 21. mája 2018. Na ňom sa tentoraz predstavilo viac ako 1 500 vystavovateľov zo 60 krajín Európy a sveta, navštívilo ho asi 140 000 domácich i zahraničných návštevníkov. Výrobcovia poľnohospodárskych a iných strojov hlavne pre potravinársky priemysel, pestovatelia obilnín, ovocia a zeleniny, tiež

Najťažší býk na veľtrhu Disco z Krnjače (1 600 kg) má už viac ako 150 000 potomkov!

Chovateľ oviec Kysáčan Pavel Tordaj (v strede) aj tohto roku získal odmenu za svoje stádo

chovatelia dobytka vyjadrili spokojnosť nad tým, že sa návštevníci, kupci a spotrebitelia nielen zaujímali o ich výrobky, ale ich štedro aj kupovali. Po ročnej prestávke sa na veľtrhu znova predstavil niekdajší juhoslovanský gigant IMT s modelmi traktorov, ktorých výroba sa za podpory strategického partnera, indickej Spoločnosti TAFE, začne v prvom kvartáli roku 2019. V halách, maštaliach a chlievoch na výstavisku tentoraz bolo vyše 1 600 kusov hovädzieho dobytka, koní, ošípaných, oviec, kôz, drobných zvierat a operencov. Dobytkári sa pochválili, že záujem o ne prevýšili ich očakávania. Svedčia o tom aj slová Novosadčana Savu Vrbajca, ktorý predal všetkých osem jalovíc, tiež známeho ovčiara z Kysáča Pavla Tordajiho, ktorý speňažil desať oviec a baranov. Zoran Turaković zo Surduku sa rozlúčil so svojou kobylou lipicanského plemena, za ktorú dostal toho roku rekordných 10 000 eur! Prvýkrát sa na veľtrhu predstavili malí výrobcovia potravín a nápojov pod spoločným názvom – Vojvodina gastronomický región. Tak si návštevníci na viacerých stánkoch mohli kúpiť a ochutnať rôzne druhy domácich cestovín, koláčov, lekváru, štiav, mäsových výrobkov, vín a pálenky, medovo -lieskovcovú nátierku... Bola to novinka, ktorá potešila labužníkov našich domácich, vojvodinských špecialít. Každého návštevníka veľtrhu niečo láka. Njegušská pršuta (šunka) rozvoniavala aj tohto roku na veľtrhu

Vždy populárny malý traktor Ferguson sa u nás znovu bude vyrábať od roku 2019

Kysáčan Vladimír Križan (vpravo) si kúpil štepárske nožnice známeho slovenského výrobcu Edward

Oddychová prestávka s úsmevmi...