Hlas 30 2018 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Z broskyňového sadu v Slankamenských Vinohradoch

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 28. 7. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4813/



Z obsahu

28. 7. 2018 | 30 /4813/

Dvanásty Deň zeleniny v sobotu 21. júla v Hložanoch prilákal podstatne menej vystavovateľov a kotlikárov než doteraz. Menej bolo aj tých, ktorí prišli nakupovať. Aspoň bolo viac priestoru na rozhovory. Pri podujatí v krásnom počasí Združenie poľnohospodárov Hložany opäť dokázalo, že sa vynalieza a úspešne činí aj v sťažených podmienkach. J. Bartoš

Uzávierka čísla: 28. 7. 2018

Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović na tlačovke vo štvrtok 19. júla predstavil aj najdôležitejšie aktuálne investície v obci. Toho času prebieha rekonštrukcia centier dedín Krnješevce a Surduk, výstavba štvrtej fázy vodovodnej siete vo Vojke a kruhového objazdu na štátnej ceste Belehrad – Nový Sad, a to v pazovských uliciach Fruškohorská, Vinohradnícka a Masarykova. Po tlačovke bola organizovaná i spoločná obchôdzka prác, ktoré sa toho času konajú na území Staropazovskej obce. A. Lešťanová

Takmer pred tromi mesiacmi niektoré obchodné reťazce začali spoplatňovať igelitové tašky. Teraz 2 dináre za tašku už zaplatíte v piatich reťazcoch. Reakcie občanov sú podelené. Je toto cesta k znižovaniu znečistenia životného prostredia? D. Berediová

Týždeň pred trojlístkom osláv v Kulpíne MOMS Kulpín a Výtvarná skupina KEBY... usporiadali 2. Slovenský výtvarný tábor. Organizátori podujatia v areáli kulpínskeho kaštieľa privítali 21 účastníkov. Obrazy, ktoré stvárnili počas tábora, budú zaradené do výstavy obrazov v miestnostiach Spolku kulpínskych žien, ktorú otvoria v sobotu 28. júla o 18. hodine v rámci podujatia Predslávnosťové dni v Kulpíne. K. Gažová

O svojom otcovi, známom výrobcovi fujár Jozefovi Ďuricovi (1907 – 1989) z Očovej sa pre Hlas ľudu ochotne rozrozprávala jeho dcéra Helena Ivaničová. A o kvalite jeho fujár svedčí aj zaradenie tohto maestra do reprezentačnej knihy Mariána Plavca Majstri – výrobcovia ľudových hudobných nástrojov Slovenska. J. Špringeľ

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Na konci júla

e toto vôbec leto? Len pohľad do kalendára nás uistí, že striedajúce sa horúčavy a monzúnové dažde nie sú aprílové vrtochy počasia, ale júlové. Termíny objednaných dovoleniek však nezávisia od počasia. A tak kým si navzájom vymieňame dovolenkové zážitky, či nerealizovateľné plány, zalistujme si v Hlase ľudu. Ten je tu bez ohľadu na počasie. Pri nedávnej oslave Dňa sv. Cyrila a Metoda v Bratislave Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, povedal, že sa toto združenie chystá vytvoriť Centrum slovenského zahraničia. Mala by sa tam prezentovať výtvarná, divadelná, hudobná, literárna, ale aj gastronomická kultúra a súčasne aj história Slovákov žijúcich v zahraničí. Centrum vraj bude Slovákom žijúcim doma pripomínať, že v zahraničí žije 1,5 až 2 milióny osôb slovenského pôvodu, ktoré vytvárajú významné hodnoty... Sú to veľké čísla. Ale keby sa nám podarilo spresniť ich, a potom sledovať, zistili by sme, že sa možno aj zmenšujú. Lebo v silnej migračnej vlne, ktorej sme práve svedkami, veľa tých zahraničných Slovákov sa stáva nezahraničnými. Medzi nich sa v týchto dňoch plánuje zaradiť aj doktorka slovenského jazyka a literatúry Marína Hríbová z Vojlovice. O jej pevnom rozhodnutí zostať v Srbsku sme už písali. Avšak po absolvovaní doktorandskej pedagogickej praxe na Filozofickej fakulte v Belehrade prišlo sklamanie, a preto sa aj táto naša odborníčka rozhodla „odplávať“ do krajiny našich predkov. Škoda. Z riportu v našich novinách zistíte, že uplynulú sobotu Združenie poľnohospodárov Hložany usporiadalo tradičný Deň zeleniny. Bolo tam tentoraz menej účastníkov. Vystavovatelia váhali, či sa na podujatí zúčastniť, lebo časté

dažde najviac poškodili práve zeleninu. Jesto jej vraj nadostač, ale nie je pekná ako obvykle. Kvalita je dôležitá aj pri ovocí. V tomto čísle sa dočítate o broskyniach zo svahov Fruškej hory. Členovia Roľníckeho družstva Voćar a ich kooperanti tam ovocie uskladňujú v štandardných chladiarenských vagónoch. Sami uznávajú, že bez chladiarenskej sústavy napríklad čerstvá broskyňa nemôže obstáť viac než tri dni a tam zostane čerstvá i do 60 dní. V najväčšej oberačkovej sezóne každý druhý deň sa môže naoberať aj do jednej tony, čo sa na zelených trhoch predať nemôže. Preto sa orientujú na predaj vo veľkom. Možno v Srieme nie sú také problémy z následkov jarných mrazov a také škody, ktoré na zrelých plodoch robia osy, ako v rovinatej Báčke, ale sriemski pestovatelia uznávajú, že aj u nich je čoraz ťažšie nájsť robotníkov na oberanie. Lebo mladý svet (a nielen mladý) odchádza preč... V Hlase ľudu číslo 30, ktoré vám práve predkladáme, sa dozviete okrem iného aj to, že členovia Galérie insitného umenia v Kovačici majú pred sebou ďalšiu výzvu − v októbri ich čaká maľovanie megaobrazu na stene Paláca Srbska. Bude rozlohy vyše 11 štvorcových metrov, bude ho tvoriť 15 maliarov z Kovačice, Padiny, Aradáča a Opova a stvárniť majú bohatstvo Srbska, obyčaje a spôsob života jeho občanov. Bohatstvo, dejiny a plody práce Slovákov žijúcich v Srbsku aj tohto roku zviditeľní „megaobraz“ menom Slovenské národné slávnosti. Tešíme sa na všetky naplánované podujatia, na náhodné i plánované stretnutia. Dúfame len, že sa zaobídeme bez dáždnikov a gumákov. Anna Francistyová

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

7 Nástroj na ľahšie zamestnanie

16 Melóny krajšie od Barcelony, dyne sladšie než v Londýne

MOZAIKA

20 Každá dedina tu má vlastnú verziu slovenskosti

29 Odchádzam na Slovensko!

40 Za málo peňazí, málo hudby Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

30 /4813/ 28. 7. 2018

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

(Ne)dobro- Z požiarov sa vznáša smútok voľné darcovstvo? G Juraj Bartoš

Jasmina Pániková

ačiatkom tohto mesiaca v médiách sa ocitla správa o istom občanovi Niša, ktorý chce predať obličku, a to iba preto, aby mohol zaplatiť účet za elektrinu, ktorý vynáša viac ako 177-tisíc dinárov. Ako povedal, pravidelne platil účty, avšak v máji zamestnanci Elektrodistribúcie odpojili elektromer pre údajnú nelegálnu spotrebu a nariadili zaplatiť účet. Vedomý si toho, že je predaj orgánov zakázaný, tento obyvateľ Niša ide vedome do toho a ako povedal, najvyššia ponuka, ktorú zatiaľ dostal, vynáša 6-tisíc eur. Zatiaľ čo jedných okolnosti nútia k takým činom, iní vystupujú proti transplantovaniu orgánov. Ešte začiatkom mája sa do procedúry dostal návrh zákona o transplantácii orgánov, o ktorom sa konkrétnejšie v našom parlamente hovorilo v uplynulých dňoch. Samozrejme, stredobodom pozornosti sa návrh stal najmä preto, lebo existujú jeho viaceré tlmočenia. Návrhom sa predvída tzv. predpokladaný súhlas na odber orgánov po smrti, čo znamená, že je každý občan potenciálnym donorom, iba ak sa počas života inak nevyjadril, alebo ak po jeho smrti to neurobí jeho rodina. Práve to, že sme všetci potenciálnymi donormi, naľakalo mnohých. Vo verejnosti sa ihneď začalo tlmočiť ako možnosť na predaj orgánov v samotných nemocniciach, keďže je ešte stále neznámy epilóg zmiznutia mnohých bábätiek, údajný predaj kostnej drene či vaječných buniek. Začiatkom tohto týždňa poslanci schválili návrh zákona, avšak aký bude mať dopad, ukáže iba čas. Podaktorí sú mienky, že by účinnejšie bolo pozdvihnúť povedomie o darcovstve, než zákonom určiť, že sú všetci potenciálni donori, no netreba zabudnúť, že sa každý môže vyjadriť o osude svojich orgánov, aby sa nestalo to, čo povedal šéf vedúcej poslaneckej skupiny, t. j. že zosnulý človek aj tak nemá žiadne práva ani povinnosti. Presnejšie, môže sa s ním robiť čokoľvek.

www.hl.rs

récko je zahalené do čierneho. Ohromné hmotné škody a veľké straty na ľudských životoch spôsobili katastrofické požiare v oblasti Atiky neďaleko Atén, predovšetkým v mestách Mati, Rafina, Neos, Vucas a Pendeli. Ohne vzplanuli v pondelok, postupne nadobudli, ako uviedli grécke médiá, biblické rozmery. Podľa utorkových údajov zahynulo 74 osôb, medzi nimi aj polročné bábätko, poranených bolo 187 dospelých a 23 detí; počet nezvestných osôb neoznámili. Záchranári najviac mŕtvych našli v rodinných domoch a autách, najmä v meste Mati a jeho okolí. Z Veľvyslanectva Republiky Srbsko oznámili, že medzi obeťami lesných požiarov neboli občania našej krajiny. V oblasti Atiky bol vyhlásený výnimočný stav. Do akcie hasenia 15 požiarov na troch frontoch nasadili 600 hasičov, na stovky hasičských vozidiel, lietadiel a vrtuľníkov. Ľudí, ktorí sa ocitli zachvátení ohnivým živlom na plážach, zachraňovali turistické a rybárske lode. Na niekoľko hodín zastavili dopravu na diaľnici medzi Aténami a Korintom. Len v letovisku Mati zhorelo viac ako 1 000 domov a 300 vozidiel. Grécky premiér Alexis Tsipras v utorok vyhlásil trojdňový smútok. V ten istý deň prišla správa, že požiare – v Grécku najväčšie v poslednom desaťročí – boli na ústupe a hasiči ich mali pod kontrolou. V oblasti Atiky vraj po suchej zime prišla tepelná vlna, pri ktorej teploty permanentne presahovali 40 stupňov Celzia. Verejní činitelia v Grécku majú podozrenie, že požiar v tejto oblasti a v regióne Korintu niekto založil úmyselne. V našej krajine, nie prvý raz, vzplanuli menšie „požiare“ vznietené – zápalnými slovami. Dva ohníky v krátkom časovom rozpätí zakladal dokonca ten istý „majster“ a do tretice pani už od skôr známa verbálnymi iskrami. Najprv sa začalo kúdoliť po tom, čo predseda Národnostnej rady

Informačno-politický týždenník

bosniackej národnostnej menšiny Sulejman Ugljanin (inak exminister bez kresla vo vláde Aleksandra Vučića) pozval na úradnú dvojdňovú návštevu Nového Pazaru hlavu kosovského ministra zahraničných vecí Behgjeta Pacolliho. K návšteve nedošlo, keďže dotyčnému Srbsko nepovolilo vstup ako úradnej osobe a navyše Pacolliho od cesty odvrátila aj dobrá rada nad zlato z Brusselu. Následne akože rozčarovaný Ugljanin siahol po „zápalkách“ druhý raz. Vyhlásil, že „Vučić a Brnabić nie sú naši prezident a premiér!“. Slovo naši sa, pravdaže, v ponímaní autora citovanej výpovede vzťahuje na občanov Srbska, ktorí sa vyjadrujú ako Bosniaci. Ugljanin, bez ohľadu na to, že hrá na prvé husle „parlamentu“ bosniackej národnostnej menšiny v Srbsku, sotva vyjadril postoj všetkých jej príslušníkov. Jeho vyhláška, pravda, bola adresovaná tým, ktorí zmýšľajú rovnako ako on sám, od ktorých očakáva hlasy pri budúcich voľbách do národnostných rád. Bosniacka národnostná rada sa nedištanco-

vala (aspoň nie do stredy predpoludním) od jeho, najjemnejšie povedané, neobozretnej (či skôr dobre premyslenej) vyhlášky. A sme pri ďalšej hre so zápalkami. Vari možno rátať s tým, že sa Srbská radikálna strana ohradí od slov, ktoré na svojom twitter účte napísala jej funkcionárka Vjerica Radeta, inak i podpredsedníčka Národného zhromaždenia Republiky Srbsko? K úmrtiu predsedníčky Združenia Majke Srebrenice Hatidže Mehmedovićovej sa vyjadrila takto: „Čítam zomrela Hatidža Mehmedovićová zo združenia podnikateliek Srebrenice. Kto ju ozaj pochová. Manžel alebo synovia?“ Ako hlboko môže siahnuť (ne)ľudská zášť! Manžel a obaja synovia zosnulej pani Mehmedovićovej, známej ako srebrenická matka, boli zavraždení v Srebrenici. Ak (aj) na tento „vtip“, nad ktorým sa prichodí iba ak prežehnať, SRS a NZ Srbska zostanú hluché... Tak čo? Domyslime si každý osve. Pod dusivými kúdolmi ťažkého dymu ešte ťažších guliek. Pardon, slov.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

BRATISLAVA

Vyrastie Centrum slovenského zahraničia? Juraj Bartoš

ri nedávnej oslave Dňa sv. Cyrila a Metoda v Bratislave sa uskutočnilo už 15. stretnutie Slovákov žijúcich v zahraničí. V petržalskom Sade Janka Kráľa, pri Základnom kameni slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov, ktorý roku 2000 priniesli

priniesli veľké emigračné vlny... Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský sa sústredil na výročie, ktoré jeho predchodcovia nespomenuli. Inšpiroval sa kameňom, pred ktorým sa Slováci stretávajú presne 18 rokov a ktorý sa pred troma týždňami, t. j. 5. júla dožil dospelosti:

Vladimír Skalský hovorí pre Televíziu Vojvodina

Slováci žijúci v Maďarsku, odzneli príležitostné prejavy (pozrieť príspevok Vysťahovalectvo v popredí slávností; Hlas ľudu, č. 28, 14. 7. 2018). Rečníci sa dotkli významných jubilejných rokov: storočnice vzniku Československa, 25 rokov vzniku samostatnej Slovenskej republiky, rokov 1948 a 1968, ktoré

„Stretávame sa pri ňom 18 rokov a myslím si, že tento rok, keď si pripomíname naozaj veľké výročia, a ktorý je vo funkčnom období kabinetu, ktorý má po prvý raz ako takú veľkú prioritu aj otázky krajanské, má to medzi štyrmi hlavnými prioritami zahraničnej a európskej politiky, takže tento rok je určite

vhodnou príležitosťou, aby ten kameň vstúpil do dospelosti tým, že sa začne transformovať na to, čím mal byť, teda na akési zariadenie, ktoré by trvalo v Bratislave pripomínalo históriu a súčasnosť Slovákov žijúcich v zahraničí, ich kultúru po všetkých stránkach.“ Skalský v pokračovaní informoval, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí pripravilo projekt a chystá sa na vytvorenie Centra slovenského zahraničia. Táto inštitúcia, ako povedal, bude v samom srdci hlavného mesta Slovenskej republiky, medzi Námestím Slovenského národného povstania a Laurinskou ulicou, kde by sa mala naozaj prezentovať kultúra výtvarná, divadelná, hudobná, literárna, ale aj gastronomická a súčasne aj história Slovákov žijúcich v zahraničí. O spomenutých výročiach priamo nehovoril, avšak podotkol, že Slováci žijúci v zahraničí na Slovensko vždy dbali a dbajú aj dnes; zohrali veľkú rolu v jednotlivých dejinných zlomoch, ktoré sa slovenského národa a Slovenska týkali. Vo vyhláške pre médiá dodal, že Centrum slovenského zahraničia bude Slovákom žijúcim doma pripomínať, že v zahraničí žije 1,5 až 2 milióny osôb slovenského pôvodu, ktoré vytvárajú významné hodnoty, ktoré pomáhajú Slovensku, a voči ktorým má Slovensko, myslím si, určitú

morálnu povinnosť, aby takéto zariadenie tu vzniklo. Svetové združenie Slovákov v zahraničí bolo založené roku 2002 a jeho členskú základňu tvorí asi 80 organizácií a množstvo jednotlivcov v 23 krajinách sveta. Denne aktualizovaný portál SZSZ v apríli tohto roku oznámil, že toto združenie pracuje na zriadení Českého domu v Bratislave, pre ktorý je už vybraný konkrétny objekt

aby voľby prebiehali v súlade s demokratickými princípmi a transparentne a aby občania boli včasne informovaní o tom, ako sa zapísať do osobitného voličského zoznamu. Práve nedávno schválenými zmenami zákona o národnostných radách národnostných menšín sa predvídajú riešenia, ktorými sa uľahčuje vedenie osobitných voličských zoznamov, čiže presnejšie sa usporiadajú údaje, ktoré sa do zoznamu zapisujú. V súvise s tým ministerstvo

disponuje novou aplikáciou na zápis do osobitného voličského zoznamu a z toho dôvodu organizovalo aj školenie pre matrikárov, ktorí vedú uvedený voličský zoznam. Zápis do osobitného voličského zoznamu je na dobrovoľnej báze, avšak z ministerstva pripomínajú, že od počtu zapísaných závisí, či zloženie podaktorých národnostných rád bude volené na priamych voľbách, alebo elektorských.

Pamätný kameň v Sade Janka Kráľa v úplnom centre Bratislavy. Citujúc Skalského portál tiež uviedol: „Vo finálnej podobe má ísť o väčší priestor ako poskytuje Slovenský dom v Prahe na Soukenickej ulici v blízkosti známej Prašnej brány a Námestia republiky.“

K NADCHÁDZAJÚCIM VOĽBÁM ČLENOV DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD

Dôležitý je zápis Jasmina Pániková

ústrety voľbám do národnostných rád národnostných menšín Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy pozýva príslušníkov národnostných menšín, ktorí spĺňajú všeobecné podmienky na získanie volebného práva, aby sa zapísali do osobitného voličského zoznamu, ktorý im umožní zúčastniť sa volieb členov národnostných rád. Presný dátum vypísania volieb • TÝŽDEŇ •

zatiaľ nie je známy, no ako z ministerstva oznamujú, vypísané budú v polovici augusta a uskutočniť by sa mali najneskoršie do 4. novembra. V ich najnovšom oznámení sa uvádza, že sa volič zapisuje na osobitnom tlačive, ktoré podáva v obecnej, resp. mestskej správe podľa miesta trvalého bydliska, resp. pobytu pre vnútorne vysídlené osoby. Ako nedávno vyhlásil minister štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić, v záujme všetkých je,

30 /4813/ 28. 7. 2018

Týždeň SPOPLATNENIE IGELITOVÝCH TAŠIEK

Cesta k znižovaniu znečistenia životného prostredia Danuška Berediová

re väčšinu plastov sa tvrdí, že sú recyklovateľné, ale to nie je celkom pravda. Väčšina sa dá využiť iba iným spôsobom, a preto je dôležité vôbec znížiť ich použitie. V závislosti od hrúbky a množstva slnka, igelitová taška sa rozpadá od 400 rokov do 1000 rokov na otvorenom. V zemi a na skládkach, kde nieto kyslíka ani slnka – až miliardu rokov. Igelitové tašky boli prvýkrát vyrobené v roku 1977, ale až v roku 1983 zažili expanziu. Odhaduje sa, že každý z nás ročne použije 4- − 5-tisíc igelitiek, z čoho 30 – 40 % percent skončí v koši, čo v značnej miere vplýva na znečistenie životného prostredia. Okrem toho, že znečisťujú životné prostredie, v Tichom oceáne ich je 3 milióny ton a mnohé morské cicavce umierajú, lebo ich prehltnú, mýliac sa, že je strava. Začiatkom apríla tohto roku istý obchodný reťazec v našej krajine začal spoplatňovať igelitové tašky a teraz 2 dináre za tašku už zaplatíte v piatich obchodných reťazcoch. Je to smernica Európskej únie s cieľom zachovať životné prostredie, ktoré Ministerstvo ochrany životného prostredia zatiaľ iba odporučilo obchodom. Predtým však Európska komisia prijala stratégiu, ktorou sa žiada, aby Srbsko do konca roku 2019 ohraničilo použitie igelitiek na 90 kusov ročne na osobu, ako opatrenie na zníženie znečistenia životného prostredia. Použitie igelitových tašiek je už úplne zakázané v 35 štátoch a v krajinách Európskej únie sa čoraz menej používajú. Na otázku, ako naši spoluobčania reagujú na spoplatnenie tašiek, pokladníčka istého hypermarketu nám odpovedala, že sú reakcie rôzne: „Sú zákazníci, ktorí privítali takéto rozhodnutie a súhlasia s platením za tašku, sú aj takí, ktorí

www.hl.rs

Igor Jezdimirović (Foto: J. Pániková)

si aj predtým nosili vlastné tašky, ale aj takí, ktorí sa rozhorčujú a odmietajú toto rozhodnutie. Doteraz sme naozaj mali rôzne prípady.“ O mienku, aké efekty prinesie toto opatrenie, čiže nakoľko je ono dôležité s cieľom zvýšenia povedomia o škodlivosti igelitových tašiek na životné prostredie, opýtali sme sa zástupcu združenia Inžinieri ochrany životného prostredia Igora Jezdimirovića: „Opatrenie spoplatnenia jednorazových igelitových tašiek významné je predovšetkým z aspektu zvyšovania povedomia o ich negatívnom vplyve na životné prostredie a dlhého obdobia, v ktorom sa zdržujú v životnom prostredí,“ hovorí. „Treba jasne definovať, že sa toto opatrenie vzťahuje predovšetkým na jednorazové igelitové tašky, s ktorými každý z nás každodenne má kontakt pri nakupovaní a až donedávna bolo veľmi nezvyčajné, keď ste povedali, že nepotrebujete igelitku. Zavádzanie poplatku vedie k znižovaniu ich použitia a tým aj k zmenšovaniu vzniku odpadu z igelitových tašiek, lebo prvým pravidlom riadenia odpadom je: zmenšiť vznikanie

Informačno-politický týždenník

odpadu. Dlhoročné apely, aby sa zmenšilo ich použitie zo strany mnohých organizácií a jednotlivcov, nedali žiadané výsledky, toto je prvá konkrétna akcia, ktorá ich dala a ukázala, že naša spoločnosť, ako aj mnohé iné, najlepšie reaguje a mení svoje správanie priamym vplývaním na stav v peňaženkách, bez ohľadu na malú sumu,“ hovorí náš spolubesedník a zdôrazňuje, že podľa ministra ochrany životného prostredia Gorana Trivana už v prvých dňoch akcia dala výsledky a použitie igelitových tašiek je zmenšené o polovicu v obchodných reťazcoch, ktoré ich začali spoplatňovať. „Tejto akcii sa pripájajú aj iné obchodné reťazce, takže mô-

životnom prostredí.“ Zaujímalo nás, či je toto cesta Ministerstva ochrany životného prostredia, ktorá privedie k úplnému zákazu používania igelitových tašiek. Náš spolubesedník mieni, že ministerstvo ukázalo významné aktivity a veľkú túžbu, aby sa otázky životného prostredia pozdvihli na rebríčku priorít v spoločnosti. „Táto akcia dala pozitívne výsledky a mám nádej, že použitie jednorazových igelitových tašiek bude významne zmenšené, bez ohľadu na to, či sú biologicky rozložiteľné alebo nie. Pointou celej akcie je, aby sme pochopili, že je nevyhnuté, aby sme zmenili spôsob správania, v ktorom sa ľahko a rýchlo vytvára odpad a aby sme sa usilovali,

Koľko igelitiek denne použijeme?

žeme povedať, že odporúčanie ministerstva dalo výsledky a že je niekedy možné dosiahnuť pozitívne efekty na životné okolie aj bez prijatia predpisov, lež iba dobrou vôľou a odporúčaním. Systémový prístup riešeniu namnožených problémov v životnom prostredí a riadení odpadom je nevyhnutný a mám nádej, že je toto iba prvá v rade podobných akcií, ktoré nám umožnia, aby sme žili v zdravšom a čistejšom

aby sme používali veci, ktoré sú nám potrebné, čím dlhšie. A keď ich už nepotrebujeme, aby sme im našli novú funkciu. Z jednorazových igelitiek je nevyhnutné prejsť na tašky, ktoré sa môžu používať viackrát, aby boli vyrobené z kvalitných a odolných materiálov, lebo tak chránime životné prostredie, zmenšujeme množstvo odpadu, ktorý vzniká, a šetríme,“ uzaviera Jezdimirović. • TÝŽDEŇ •

PRACOVNÁ KNIŽKA PRE MLADÝCH

Nástroj na ľahšie zamestnanie Danuška Berediová

stredu 18. júla v Média stredisku Vojvodiny predstavili Pracovnú knižku pre mladých na okrúhlom stole pod názvom Posilnenie mladých v Srbsku pre ich lepšie umiestnenie na trhu práce a dosahovanie ich práv a záujmov. Dve najcitlivejšie kategórie nezamestnaných v našom štáte sú osoby v staršom veku, pred dôchodkom, lebo ťažšie zvládajú nové technológie, a mladí, ktorí sa majú iba dostať na trh práce. Aleksandar Popov, riaditeľ Strediska pre regionalizmus, ktoré bolo organizátorom okrúhleho stola, vyhlásil, že je toto dramatický problém a ak sa nevyrieši správnym spôsobom, mladí budú aj naďalej odchádzať z našej krajiny a my sa staneme starým národom. Publikáciu prezentovala jedna z autoriek Marija Martinovićová, doktorka politických vied, ktorá vyzdvihla, že mladí v našej krajine

nevyužívajú všetky príležitosti, ktoré im náš trh práce ponúka, predtým ako upadnú do apatie. Predovšetkým zdôraznila potrebu informovať sa o vstupe na trh práce

mi trhu práce, autorka vyzdvihla ešte jeden: „V krajine, ktorá nemá strešnú hospodársku stratégiu, nemá politické rozhodnutie, že chce rozvíjať nejakú hospodársku

oblasť, veľmi je ťažko projektovať potreby trhu práce a vzdelávanie to potrebuje.“ Na apatiu mladých nevplýva iba to, že sú mladí veľmi často dlhoročne nezamestnaní, ale aj výška zárobku v Srbsku, ktorá mladým

nedovoľuje, aby sa osamostatnili. Ako veľký problém Martinovićová vyzdvihla aj to, že mladí veľa ráz pracujú na pozíciách, pre ktoré nie sú potrebné žiadne kvalifikácie, ktoré majú a že sú najčastejšie zamestnaní na určitú dobu. Potom veľmi často sú zamestnaní prostredníctvom agentúry, keď ťažko dosahujú svoje pracovné práva a pracujú pre menší zárobok a najčastejšie na čierno. „To, čo je nebezpečné, je fakt, že mladí takmer nie sú si vedomí, nakoľko je práca na čierno zlá aj pre nich, aj pre spoločnosť, v ktorej sú a znemožňuje, aby sa ona ekonomicky rozvíjala. To vedie k demografickému vyprázdneniu, vlastne emigrácií, ktorej sme svedkami,“ zdôraznila Martinovićová. Okrúhly stôl prebiehal v rámci projektu Posilnenie mladých v Srbsku pre ich lepšie umiestnenie na trhu práce a dosahovanie ich práv a záujmov, ktorý financuje Kancelária pre ľudské a menšinové práva.

monitoring potvrdil výsledky predošlého – v programe RTV dominujú belehradské témy a zvyšné minúty sú venované Vojvodine, a to najčastejšie v prípade, ak určité samosprávy navštívili politici, alebo ak prebieha volebná kampaň. V rámci monitoringu pozornosť upriamili aj na to, v akej miere sú prítomné agentúrne správy, resp. nakoľko sa vyskytujú príspevky, ktoré vyrobili novinári RTV. „Spomedzi novinárskych žánrov bezpochyby dominujú riporty a správy. Obsahy, ktoré vyrobila samotná redakcia, sú vo väčšej miere prítomné vo Vojvodinskom denníku než v tom, ktorý sa vysiela o piatej hodine a ktorý prenáša aj RTS. Je očividné, že redakčná politika RTV sleduje

agendu, ktorú nastoľujú ľudia pri moci,“ konštatuje Kljajićová. Prítomní, medzi ktorými boli aj Ivana Stevanovićová, programová riaditeľka Nadácie Slavka Ćuruviju, Stefan Janjić, projektový koordinátor Novosadskej novinárskej školy, a Kristina Kovačevová, bývalá novinárka RTV a terajšia Al Jazeery Balkans, sa uzhodli, že v terajších hlavných informačných vysielaniach RTV dominuje iba čítanie správ, vyhlásenia politikov, bez žiadnych analýz. Podľa predsedníčky Programovej rady RTV Maje Petrovićovej výsledky monitoringu ukazujú na nevyhnutné korekcie v programe, avšak druhá časť účastníkov debaty pochybovala, že návrhy na zmeny budú akceptované.

Marija Martinovićová a Aleksandar Popov

a využívať kapacity Národnej služby pre zamestnávanie. Táto publikácia je pokusom, aby sa mladým dal do rúk nástroj, ktorý im priblíži možnosti na zamestnanie. Čo sa týka systému vzdelávania a toho, že nie je zladený s potreba-

VÝSLEDKY MONITORINGU VEREJNÉHO SERVISU RTV

RTV – bližšie komu? Jasmina Pániková

nedostatku dostatočného počtu lokálnych médií, ktorých počet sa po privatizácii značne znížil, občanom zostalo opierať sa o verejné servisy ako relevantné médiá, ktoré budú prinášať informácie aj z ich prostredí. Prirodzene, pre občanov Vojvodiny je tým relevantným médiom Verejný servis Rádio-televízie Vojvodina, ktoré ale veľmi často spracúva všelijaké témy, no najmenej tie z vojvodinských prostredí. Ukazujú na to najnovšie výsledky prieskumu Nadácie Slavka Ćuruviju a hnutia Podpor RTV, ktoré nedávno prezentovali v Média stredisku Vojvodiny. Tím novinárov od novembra minulého roku do júna toh• TÝŽDEŇ •

to roku sledoval informačný program RTV, presnejšie vysielania Dnevnik u 5, Vojvođanski dnevnik, Dobro jutro, Vojvodino, Novosadske razglednice a Vojvodinom. Ako povedala Sanja Kljajićová, koordinátorka projektu Posun RTV, v programe RTV dominujú témy z Belehradu, čím sa tratí zmysel existencie pokrajinského verejného servisu. „Polovica tém hlavných informačných vysielaní – oboch denníkov – tvorili tzv. pseudoudalosti, medzi ktorými bolo najviac takých, ktoré boli v organizácii vládnucej koalície. Po nich nasledovalo informovanie o súkromných firmách, aj keď nebolo naznačené, že ide o platený program a o iných organizáciách,“ hovorí Kljajićová a zdôrazňuje, že najnovší

30 /4813/ 28. 7. 2018

Ľudia a udalosti

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Pred letnou prestávkou kratšia schôdza Katarína Gažová

edem bodov rokovacieho programu 20. zasadnutia báčskopetrovského lokálneho parlamentu v piatok 20. júla výborníci prebrali za pol druha hodiny. Ako sa dalo očakávať, najviac pozornosti venovali diskusii o prvej oprave rozpočtu na rok 2018. Hneď na začiatku schôdze báčskopetrovského parlamentu predseda ZO Ján Šuľan informoval, že Pavel Pagáč (LSV) bude naďalej v zhromaždení vystupovať ako nezávislý výborník. Posúdenie návrhu a vynesenie Uznesenia o scudzení nehnuteľností z verejného vlastníctva Obce B. Petrovec výborníci schválili na začiatku zasadnutia bez diskusie. Ďalej sa venovali posúdeniu návrhu a vyneseniu Uznesenia o ustanovení postupu pri exhumácii. Predseda ZO Ján Šuľan vysvetlil, že obec doteraz nemala tento právny akt, ktorý je potrebný z dôvodov žiadateľov, ktorí to osobne žiadajú pre svojich najmilších, alebo

pre súdne a právne postupy, čo následne jednohlasne schválili. Uznesenie o subvencovaní nákladov na prepravu žiakov a študentov v Obci Báčsky Petrovec ozrejmila náčelníčka obecnej správy Milina Labáthová. V porovnaní s minulým rokom je postup ohľadom subvencovania nákladov prepravy zjednodušený. Rozhodnutia pre jednotlivých žiakov sa donášajú raz ročne a nie každý mesiac ako bolo predtým. Keď ide o práva cestujúcich žiakov a študentov a keď sú to sociálne prípady alebo deti s poruchami v rozvoji, tam obec hradí cestovné náklady 100 percentne. Pre ostatných žiakov a študentov obec

financuje 50 percent ceny lístka. V pokračovaní schôdze zhromaždenia schválili rozhodnutie o odvolaní úradujúcej riaditeľky petrovskej knižnice, ktorá túto funkciu vykonávala rok. Následne Annu Spevákovú, profesorku slovenského jazyka a literatúry z Petrovca, vymenovali za riaditeľku Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci na obdobie štyroch rokov. Správu o realizácii programu práce Zhromaždenia obce B. Petrovec na rok 2018 – I. a II. kvartál výborníci schválili bez diskusie. O uznesení o prvej oprave rozpočtu Obce B. Petrovec na rok 2018 sa najprv zmienila vedúca Oddelenia

V ÚSTRETY VÍKENDOVÝM OSLAVÁM KULPÍNA

V ponuke kultúrne a športové obsahy K. Gažová

ž roky sa v posledný júlový víkend Kulpínčania a ich hostia tešia na Predslávnosťové dni v Kulpíne. Zopár rokov dozadu ku nim pripojili ešte dve podujatia: oslavu Dňa Kulpína a Svadbu voľakedy a dnes. Tento trojlístok osláv rozvrhnutý na sobotu 28. a nedeľu 29. júla prináša rad zaujímavých programov a športových súťažení. Organizáciu všetkých obsahov kulpínskych osláv má na starosti Miestne spoločenstvo Kulpín, Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne, Spolok kulpínskych žien a obecná Turistická organizácia. V sobotu 28. júla návštevníci areálu Muzeálneho komplexu v Kulpíne si budú môcť pozrieť stánky spolkov žien na tému svadby, program, v ktorom medziiným budú predstavené aj tradičné svadobné kroje a pochutnať si na tortách počas tradičnej tortiády Spolku kulpínskych žien. V miestnostiach tohto spolku bude otvorená výstava obrazov. V slávnostnej sieni kulpínskeho kaštieľa odznie prednáška Kulpínčana Milana Kolarského o stravovaní u Dunđerskovcov. Tamtiež organizátori usporiadajú slávnostné zasadnutie Rady MS Kulpín, keď sa pozornosť venuje aj kulpínskym jubileám. Vo večerných hodinách bude už tradičný galakoncert,

www.hl.rs

v ktorom vystúpia ochotníci z Petrovca, Selenče a Kulpína. Po galakoncerte nasleduje koncert-žúr dvoch hudobných bandov. Keď ide o športové podujatia, v sobotu predpoludním na kanáli súťažia pionieri v športovom rybolove a popoludní v centre Kulpína bude prezentácia cyklistiky, v ktorej účasť budú mať najmladší. Nedeľa 29. júla je dňom, keď sa uskutoční obecný šachový turnaj v rybárskej chatke ZŠR Smuđ, príležitostné bohoslužby v evanjelickom chráme Božom, a potom sa diania presúvajú do areálu Poľovníckeho domu vedľa kanála. Tradičná súťaž vo varení poľovníckeho paprikáša a súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov budú na tomto priestore. Vedľa na ihrisku FK Kulpín predvečer usporiadajú dve športové podujatia: klub bojových športov Fire kick bude mať verejnú prezentáciu najlepších pionierov Srbska, a potom si sily zmerajú vo futbalovom zápase tuční a chudí. Kulpínske oslavy sa vo večerných hodinách presúvajú do slávnostnej siene Poľnohospodárskeho múzea, kde odznie premiéra knihy Dr. Ján Kišgeci. Organizačný výbor osláv očakáva hojnú návštevnosť (vstup na všetky podujatia je voľný) a tiež prajné počasie, aby sa podujatia uskutočnili podľa plánu.

Informačno-politický týždenník

pre rozpočet a financie obce Anna Vrbovská. Od začiatku roka doteraz je na účely vyplácania prostriedkov samozdanenia vyčlenených 27 miliónov dinárov. To sú prostriedky, ktoré boli plánované rozhodnutím o obecnom rozpočte, lebo doteraz neboli získané žiadne prostriedky z predaja nehnuteľností. Preto sa prostriedky z obecného rozpočtu usmerňujú na riešenie problému samozdanenia. V súvise s týmto bodom výborníci v diskusii navrhovali, aby sa na účely vyplácania samozdanenia zadovažovali prostriedky z pokrajiny a republiky. Predseda obce Srđan Simić vysvetlil, že sa obec snaží vkladať aj do projektov infraštruktúry na území obce. Výborníci poukázali na skutočnosť, že sú nové asfaltové cesty v Petrovci a v Kulpíne urobené, ale práca je nie dokončená. Mostíky zostali neupravené a vedľajšie cesty sú tiež zničené, takže by sa malo rozmýšľať o renovovaní týchto ciest. Na záver schôdze zhromaždenia odzneli výbornícke otázky.

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Nové názvy ulíc Stanislav Stupavský

piatok 20. júla sa v miestnostiach Zhromaždenia obce Šíd konalo zasadnutie tohto obecného orgánu. Výborníci sa najprv vyjadrili o tom, či dajú súhlas, aby sa Jovo Lazić z Morovića stal novým členom ZO. Potom dali súhlas na odvolanie dvoch členov Obecnej rady a na ich miesto zvolili dvoch nových výborníkov Miloša Miloševića a Teu Milić. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny dala súhlas, aby Zhromaždenie schválilo uznesenie o názvoch nových a rozšírených častí bydlísk, ako aj ulíc. Nové názvy ulíc sa vzťahovali na mesto Šíd a dediny Erdevík, Binguľu, Ľubu, Višnjićevo a iné v Šídskej obci. Výborník Predrag Bekerek si žiadal vysvetlenie programu ochrany, riadenia a používania poľnohospodárskej pôdy, ktorá je majetkom lokálnej samosprávy. Ide o 42 000 hektárov, ktoré sú prevažne v časti Bosutských lesov. Na otázky patričné organy nedali odpoveď ihneď, ale výborníkovi Bekerekovi zašlú písomnou cestou. Ostatné body rokovacieho programu boli späté s uzneseniami, ktoré sa vzťahujú na prácu verejných podnikov a verejných ustanovizní, ako i vymenovanie členov správnych, dozorných a školských rád. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA VEČIERKU SŽS V HLOŽANOCH

Hosťoval Ondrej Miháľ Juraj Bartoš

KYSÁČANKY V BIELOM BLATE

Spolkárky na zaslúženom výlete

vojvodinských prostrediach, kde žijú (aj) Slováci. Jeho archív o. i. obsahuje približne 20 000 skenovaných starých fotografií zo slovenských dedín na Dolnej zemi, zo 6 000 kníh a iných vzácnych materiálov. Hrozí sa

anadského Slováka so silbašskými koreňmi Ondreja Miháľa si pozvali členky Spolku žien Slovenka do Hložian. Aby im hovoril o téme Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine. Večierok s ním v kaviarni Pod lipami (pondelok 23. júla) sa mihol ani prasknutie bičom. Hosť spoza veľkej mláky nadšene rozprával o tom, ako sa zrodila jeho láska k fotografovaniu a najmä o tom, ako ho zaujali Večierok piesňami spestrila staré domy, ich krása Marína Zahorcová odsúdená na zánik. Zameral sa predovšetkým na vznik nad tým, že inštitúcie, ktorým toto a obsah svojej publikácie identický vzácne hmotné bohatstvo ponúkal, s názvom príjemného a obsažného nemajú oň záujem. večierka. Vydal ju, ako povedal, Miháľ skrátka predstavil aj oss cieľom vzbudiť záujem u ľudí na tatné svoje publikácie a priznal sa, našich dedinách o záchranu starých že práve chystá ďalšiu, ktorá bude domov. Je šťastný, že podaktoré obsahovať slovenské piesne, získaz tých, ktoré fotografoval pred 10 − né od najstarších Silbašaniek. Na 15 a viacerými rokmi získali ľudskú záver večierka nasledovala členitá priazeň a opateru, zároveň je mu diskusia, v ktorej hložianske ženy ľúto, že mnohé už neexistujú. svojmu hosťovi navrhli, aby v ich Ondrej Miháľ, ako povedal, vlastní dedine vyfotografoval staré domy, asi 10 000 osobných záberov starých respektíve zaujímavé detaily, na domov, ktoré urobil v približne 30 ktoré ho upozornili.

Spomienka na pekný výlet Ľudmila Berediová-Stupavská

lenky Spolku kysáčskych žien nedávno (14. júla) pobudli na jednodňovom výlete v Bielom Blate. V prekrásnom slnečnom júlovom dni sa pred nimi rozprestreli krásy Cárskej bary a počas plavby loďkou mohli obdivovať nedotknutú flóru a faunu. Po chutných rybích špecialitách Kysáčanky sa kochali i v krásach nového etno domu, ktorý Klubu žien v Bielom Blate ustúpilo tamojšie Miestne spoločenstvo. Príjemnú náladu zväčšilo aj srdečné privítanie bieloblatských spolkárok. Predsedníčka spolku Anuška Šimonová informovala o ich bohatej činnosti, ktorú zo dňa na deň stupňuje rýchly rozvoj cestovného ruchu v Bielom Blate.

Potom brány svojho domu s bohatou národopisnou zbierkou otvorila aj členka Klubu žien Bieleho Blata Mária Haníková, u ktorej výletníci pobudli v príjemnom rozhovore v hroznovom chládku a vychutnávali starodávne šúšťovníky. Bohatou činnosťou sa môžu pochváliť aj členky Spolku kysáčskych žien a zvlášť zdôrazňujú účasť na 5. Krajanskom dvore na Detve, kde sa od jeho zrodu prezentujú bohatou gastronomickou ponukou, ručnými prácami a vystúpeniami na pódiu. Vďaka štedrosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Spolok kysáčskych žien sa primerane predstaví aj na festivale Nezabudnuté remeslá v Banskej Štiavnici, ktorý bude prebiehať v posledný víkend v júli. Foto: z archívu SKŽ

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! O hromnú správu vám prinášam dnes! Definitívne potvrdenú – z Vyšších polôh! Vynájdený je vynález alias vzorec, ktorý vynález respektíve vzorec s tisícpäťstopäťapolpercentnou istotou odstráni problémy akéhokoľvek druhu, ktoré nás opanta... Pomaly, len pomaly! Čertíte sa, ste nedočkaví, netrpezliví a nervózni. A ste takí, lebo si neberiete vzor od Muža, ktorý – len a len pre vaše / naše dobro – maká minimálne 25 hodín denne a pasuje sa ani lev so scyllami a charybdami, len abyže nám lepšie bolo, a pritom je chladný ako strek čiže špricer. Nože sa spamätajte a

• ĽUDIA A UDALOSTI •

čušte a fučte! Po prvé: máte pravdu, keď – dobre vás počujem – vravíte, že my veru u nás žiadne problémy nemáme, akože sme ich nikdy-nikdíčko ani nemali. Ale teraz ich veruže mať budeme! Prečo?! Preto, a len preto, aby sme mohli v praxi – prvý raz v novších dejinách, čiže od éry Adama a Evy – uplatniť geniálny vynález alias vzorec, autormi ktorého sú naši múdri muži zo železnice alias železničiari. Ako je dobre známe, naše vlaky, tak aspoň trepali zlé jazyčiská a písal aj denník Blesk, meškali. Aj to fest! Ale už nemeškajú, ani meškať nebudú. Aspoň nie fest. Na-

posledy vraj celkové omeškanie vlakov v celej krajine za jediný deň je už iba 8, áno, osem hodín. A toľko sa prednedávnom dokázal omeškať jeden-jediný vlak! Tak teda: ako naši železničiari riešili problém meškania? Nuž veru, veľmi ťažko. Po dôkladných, enormne zložitých výpočtoch. Dospeli k záveru, že ak napríklad vlak mal predpísané, že vzdialenosť od bodu A po bod B má prekonať za dve (2) hodiny a zvláda ju – následne poškodených eventuálne vypožičaných koľajníc – za cca 3 hodiny a 15 minút, treba mu predpísať nový časový limit (ako pacientovi nový liek) na prejdenie

rovnakej vzdialenosti medzi bodmi A a B, na približnezhrubaasipresne 3 hodiny a 30 minút! Tento železný, pardon, železničný princíp je uplatniteľný široko-ďaleko. Ak sa napríklad ukazuje, že more ľudí nedočiahne ani na minimálny plat, netreba pred kvázi problémom hádzať flitnu do žita. Stačí výšku minimálneho platu plánovite (nie len tak, z ničoho-nič!) znížiť povedzme o 50 % a, hľa, máme na scéne hotovú ekonomickú bombu. Na ktorej nám bude závidieť aj ekonomicky vyspelý svet! Nuž nech závidí! A nech praskne! BUM!

30 /4813/ 28. 7. 2018

Ľudia a udalosti NA TEJ DETVE STUDŇA MUROVANÁ (2)

Kto sa z nej napije, rád príde znovu Juraj Bartoš

„K

rajanský dvor v rokoch 2014 až 2018 prijal už okolo 600 účastníkov, predstaviteľov krajanov z ôsmich štátov Európy: Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny. Vítame tu Slovákov rôznych profesií, od učiteľov a výskumných odborníkov, spolkových a kultúrnych pracovníkov, poľnohospodárov a remeselníkov,

Slovensku stále málo vieme o ich tvorbe, o ich nápaditosti...“ A už ich rad-radom pozýva na pódium neveľkého javiska, patrične ich „vyspovedá“ a dá príležitosť, aby sa predstavili, čo pekným slovom, čo spevom, čo tancom... Pokračujem v obchôdzke stánkov Slovákov zo Srbska. Pri tom, ktorý patrí Asociácii spolkov slovenských žien a Spolku žien Slovenka z Hložian, veľkou varechou niečo mieša Hložančanka Anna

Krajanský dvor

cez národopiscov, etnografov, fa- Hruškárová. Podídem bližšie a porárov, literátov, novinárov až po cítim – dych zakáľačky! Tu sa vypráumelcov, fotografov, výtvarníkov žajú škvarky! No ale... pre koho...? a, samozrejme, folkloristov. Len tu, „Je to už druhá túra; aj včera ,padli’ na Jarmočnom dvore sa zmenia na jarmočných predajcov, zhovorčivých spoločníkov, gazdov, garantovaných ponúkačov či dobromyseľných vtipkárov. Prišli z úctyhodných 44 miest a obcí v slovenskom zahraničí...“ Na piatom ročníku Krajanského dvora moderátor Ľudovít Pomichal v esejisticky prifarbenom prejave Čepčenie mladuchy citlivo vylúdenom na tenučkej strune osobitne víta dve! Jedna porcia stojí tri eurá a Slovákov a/lebo ľudí slovenského predávajú sa ,ako álva‘. Pravdaže, pôvodu, ktorí sú na Detve prvý raz máme aj ,škvarkovie bagáne‘, čiže – z maďarského Pišpeku, z Bajše, pagáče a mastený chlieb, posolený, Hložian a Vojlovice v Srbsku, tiež z posypaný paprikou; o ten je tiež ukrajinskej Storožnice a Užhorodu. riadny záujem...“ „Pozvali sme ich, lebo tu doma na Hej, na zelenej lúke kopa sena /

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

včera bola dievka, dnes je žena... Rozozvučí sa známa pieseň spred susedného aradáčskeho stánku, kde práve Mária Viliačiková začína čepčiť mladú nevestu. Aký je tu naraz frmol! Zvedavci pribúdajú, fotoblesky švihajú, ani keď sa blýska. V rozkošnom aradáčskom kroji si na stoličke hovie Katka Mosnáková-Bagľašová. Len tak na nej lipnú oči Krajanského dvora! Pani Viliačiková vraví, že ju kumštu čepčenia naučila teta Široková. Vraj to už v jej dedine temer nemá kto robiť. „A je táto obyčaj ešte živá na aradáčskych svadbách?“ „No... sem-tam... Vlastne po svadbe na druhý deň, v nedeľu sa mladá nevesta oblieka takto do krojovaných šiat; kedysi mladuchu začepčili, keď prišla do novej rodiny...“ „Joj!“ „Jáj, upichla som ťa...?“ Sediaca dáma sa iba šarmantne pousmeje. „Sedí sa vám tu dobre, Pazovčanky čo?“ „Pravdaže. Starajú sa o mňa, robia mi účes... Marka ma čepčila, aj keď som sa vydávala,“ hovorí Katka. „Takže toto je repríza...“ „No, hádam aj stá...“ „Ozaj: ako sa cítite v týchto šatách a s čepcom na hlave?“ „Celkom dobre. Príjemne a slávnostnejšie. Hoci mám na sebe štyri podsukne. Teraz som si zvolila zimný kroj, je mi trošku teplejšie; kožuštek si dám až na vystúpenie.“ Pri aradáčskom stánku sa len tak zvŕta ďalšia šumná pani... Chcem sa s ňou dať do reči. „Ale ja nie som z Aradáča...“ „Akože nie? Skadiaľže ste?“ „Zo Zvolena.“ „A čo teda tu...?“ „Robila som v Aradáči výskum tradičného odevu... Z výskumu vyšla aj kniha Tradičný ľudový odev v Aradáči...“ „A vaše meno, prosím?“ „Miriam Gažová, etnologička.“

DEBUTANTI – AKO DOMA Pri dverách, ktorými sa vchádza do Krajanského dvora, uzriem posádku, s ktorou som pred niekoľkými rokmi mal česť absolvovať turistickú obchôdzku Budapešti. Vľúdni, ústretoví, s tlmenými úsmevmi a tónmi pri rozhovore, už aj mi ponúkajú morušovicu. Keď, reku, pijem, nepracujem, ďakujem. Na otázku, čím sa títo detvanskí

debutanti prezentujú, odpovedá Katarína Sakalová: „Priniesli sme predovšetkým tradičné tkané výrobky, staršie i novšie, tiež výrobky z omaľovaného textilu, maľby na skle, dekupáž atď. Najdôležitejšie je kamarátenie, rozhovory a – kradnutie skúseností!“ „No, to je jediné, plus knihy a idey, čo sa smie kradnúť.“ Včera varili držkovú polievku a perkelt, vyprážali pljeskavice; všetko popredali. „Teraz varíme baraní guláš. Dáte si?“ „Ďakujem, keď jem, nepra..., ale sa opakujem.“ „Povestná a obrazmi jedinečných choreografií opradená a osobnosťami folkloristiky zo Slovenska, ale aj z prostredí slovenského zahraničia okrášlená Krajanská nedeľa patrí od roku 1974 k neodmysliteľným vrcholom ornamentmi a výšivkami krojovanej, hudbou a tancami presýtenej a svojrázom • ĽUDIA A UDALOSTI •

nášho najcennejšieho dedičstva i dedovizne slovenského národa všetkých Slovákov vo svete vrúcne tkanej.“ Takouto starostlivo s jemu vlastným jemnocitom vystrúhanou poklonou – pozvánkou vyzval Ľudovít Pomichal krajanov i domácich do amfiteátra, kde sa od pol druhej popoludní v sobotu mal začať odvíjať program 45. Krajanskej

Bajšianky

nedele s názvom Čas plných komôr. Záštitu nad ňou prevzal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. V jeho neprítomnosti program na hlavnom javisku spustil predseda inštitúcie, ktorá je garantom Krajanskej nedele, teda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. Ibaže trošku neskoršie. Lebo sa z chmárov, ktoré sa trpezlivo, ako zvedavé nebeské ovečky zbiehali nad Detvou, začal výdatne liať dážď.

i ruských, rusínskych a iných krásnych piesní... Po oblažujúcom daždi nasledovalo nové občerstvenie v amfiteátri. Koncert v predvedení folklórnych súborov, skupín a jednotlivcov; boli to: Nádeje z Paríža (Francúzsko), Cerovina z Čerpotoka (Bihorská oblasť v Rumunsku), Zornica z Jače (Maďarsko), Klasy zo Starej Pazovy a Rozmarín z Kovačice (Srbsko), Fogáš z Ostravy (Česká republika), Hajduky z Vyšných Lapšov (Poľsko) a SKUS Fraňa Strapača z Markovca Našického (Chorvátsko). Autor a režisér programu Vlastimír Fabišík si za tému zvolil koniec leta a začiatok jesene. Požatevné slávnosti, hroznové oberačky, hody, poďakovania za úrodu... Skutočný sviatok, umocnený krásnymi krojmi, piesňami i tancami i nadšenými výkonmi muzík. Obdobie, ktoré charakterizuje zber dozretých plodov, sa v plnej kráse zvykov a obradov odvíja pred takmer plným hľadiskom ohromného amfíka. Ten len tak poklepkáva v rytme hudby a tancov, len tak, nadšený obsahmi vkusne prestretého krajanského stola, tlieska a tlieska. Po ukončení programu v amfíku sa vraciame do Krajanského dvora. Pôvodná informácia znela: hneď sa pôjde do Zvolena. Ale... nasleduje zmena plánu. Šikovné ženy šikovne rozbaľujú už zbalené veci. Pršať už, tak sa ukazuje, nebude, nuž... Čo na to pani Anna Oravcová

Kysáčsky stánok

zo Spolku pazovských žien? „Keďže je počasie také, aké je, aj včera pršalo, zdá sa, že je na Detve menej návštevníkov ako vlani. Inak ponúkame z každého rožka troška: robili sme nadlacké s makom (tak u nás odjakživa voláme parené buchty) a langoše so syrom; to sa návštevníkom páčilo najviac. Mali sme aj rôzne výšivky, dekupáže, omaľované taniere, obrazy a na ukážku aj ručné práce našich Silbašanky starých materí.“ Tu povedľa je stánok Spolku žien zo Silbaša. Na otázku, ako sa im darilo, odpovie Mária Fabóková: „Ponúkali sme údené klobásy a pálenku, ale aj domáce

DOVIDENIA O ROK! Prší na stánky, na javiská, prší i na novú drevenú zvonicu, sídlo krajanského úradu. Ako odpoveď na výzvu zhora, odrazu len zo zvonice zaznie rezká dobre známa melódia. Sólo pre Elišku! No, počkaj! Ondro Maglovský tu predsa nie je a toto chvenie...! Aha ho! Predsa prišiel z Bratislavy sem. Padinčan Vladko Halaj... To jeho akordeón vylúdil úchvatné chvenie. O chvíľu ním privábi na desiatky milovníkov dobrej hudby. A už sa spod prístrešia zvonice vznáša nádherná spleť slovenských ľudových a veru Dovidenia na 54. Podpolianskych slávnostiach na Detve • ĽUDIA A UDALOSTI •

cukrovinky, papriku, mak... S odbytom sme spokojné, ak sa vydarí, na budúci rok prídeme sem do tretice.“ Kysáčske ženy absolvovali všetky doterajšie ročníky Krajanského dvora. Našli sme ich v stánku s nadpisom Stupavskova krčma. Oslovená Mária Čemanová vraví: „Každý rok je to tu lepšie. Krajšie je zriadený priestor a je stále viac hostí, ktorí sa o našu ponuku zaujímajú.“ Pravdaže sa prezentujú v prvom rade chýrečnou kysáčskou sármou; predali vraj asi 1 400 hrčiek! „Naša gastro ponuka zahŕňa aj domáce koláče – kapustníky, nekvasené lepníky, pampúchy... Priprávame ich priamo na stánku.“

Pred pomyselným spustením opony na Krajanskom dvore hlava ÚSŽZ Ján Varšo udeľuje ďakovné listy predstaviteľom jednotlivých prostredí, spolkov a združení. Nezostáva iné než zopakovať jeho slová: „Dovidenia na Krajanskom dvore 2019.“ Pri tónoch pesničky Po nábreží..., ktorú nakoniec hrá hudobný virtuóz Vladimír Halaj, spieva dievčenská spevácka skupina z Kovačice a pripája sa jej početné obecenstvo. Nuž veru, pekne bolo, rušno, pekne a krátko na tej Detve, kde sme sa dosýta občerstvili obsahom tej studne murovanej. Čistotou ľudového umenia, ľudových zvykov a obradov, i ľudových jedál a nápojov sa nasýtili. Nuž teda, milá (Detva), nezalamuj rúčky... Kto sa raz s tebou stretol, kto si s tebou potykal, rád sa ti vráti, môžbyť aj skôr než... o dva, o tri rôčky.

30 /4813/ 28. 7. 2018

Ľudia a udalosti 12. DEŇ ZELENINY V HLOŽANOCH

Menej súťažiacich i návštevníkov Juraj Bartoš

druženie poľnohospodárov Hložany uplynulú sobotu usporiadalo tradičný Deň zeleniny. Pri jeho 12. ročníku

Obec Báčsky Petrovec, sotva by sa podujatie 21. júla vôbec uskutočnilo. Na jednej strane niet peňazí a na strane druhej poľnohospodárom akoby chýbala vôľa: „Ľudia váhali, či vôbec budú vystavovať,

Najkrajší stánok pripravili Marína a Michaela Bartošové

Daniel Martuliak (v strede) získal až tri ceny

na hložianskom trhovisku bolo menej zeleninárov a kotlikárov než obvykle. Dopestovanou ze-

Zručné ymcárky

leninou, výrobkami z nej, ako aj ovocím sa prezentovalo asi 20 účastníkov a do súťaže varenia fazuľovice sa prihlásilo 32 jednotlivcov a tímov. Okrem domácich boli tu aj hostia z Báčskeho Petrovca, Boľoviec, Čelareva, Kulpína, Lugu, Nového Sadu, Futogu, Starej Bingule... Predseda ZPH Samuel Rojka hovorí, že keby finančne neprispela

www.hl.rs

čo dopestovali, lebo časté dažde najviac poškodili práve zeleninu. Zeleniny je nadostač, ale nie je pekná ako obvykle, zeleninári nie sú spokojní s jej kvalitou.“ Traja pestovatelia za najťažších 10 plodov dostali vkusné a najmä praktické odmeny. Najťažšie zemiaky priniesla Mária Pavčoková. Odmena za najťažšiu hložiansku baburu sa dostala do rúk Jána Kudrona; na 2. mieste sa umiestnil Daniel Martuliak, na 3. Samuel Čipkár. V súťaži paradajkárov zvíťazil Daniel Martuliak, Ondrej Chlpka obsadil 2. miesto a 3. Ivan Pagáč. Za najkrajšie upravený stánok vyhlásili ten, ktorý naaranžovali sestry Marína a Michaela Bartošové; 2. miesto: Daniel Martuliak, 3. Samuel Čipkár. Hložančan Ján Dovičin uvaril najlepšiu fazuľovicu; 2. miesto obsadilo družstvo z Boľoviec a 3. Kulpínčania. Do tzv. súťaže prekvapenia sa prihlásili štyria kandidáti. Najrýchlejšie hlávku cibule zjedol Živorad Jelić z Báčskeho Maglića. Okrem súťažiacich zopár kotlov bôbu navyše uvarili členovia ZP Hložany Štefan Čordáš a Ján Rojka. Členky hložianskeho Spolku

Informačno-politický týždenník

žien Slovenka vyprážali škvarky a predali ich expresne, práve tak ako i tradičné torty dobošky. Vzorky zeleniny odvážili Miroslav Kudron a Juraj Semartonský ml., stánky

Prítomných privítal a podujatie otvoril predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić a program Dňa zeleniny moderoval Miroslav Kudron. Na veľkom paneli sme

Miloslav Ivičiak ponúkal maliny a malinové výrobky

Vypredali dva kotly fazuľovice: Štefan Čordáš (zľava) a Ján Rojka

posúdili Viera Miškovicová a Miriam Murtínová a fazuľovicu ocenili Ondrej Juhásik ml., Michal Bohuš ml. a Juraj Semartonský st.

si všimli údaj, že 12. DZ hmotne podporil Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo AP Vojvodiny a takmer 20 sponzorov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STAROPAZOVSKÁ OBEC

O vykonaných, aktuálnych a naplánovaných investíciách Anna Lešťanová

práce na výstavbu kruhového objazdu na štátnej ceste Belehrad – Nový Sad v Starej Pazove v uliciach Fruškohorská, Vinohradnícka a Masarykova. Robotníci montujú dočasnú dopravnú signalizáciu a tabule s názvami staveniska. Práce majú byť ukončené za 45 dní. Doterajšia križovatka bola v dopravnom zmysle zle organizovaná a vyžadovala si dôkladnú rekonštrukciu. V rámci tohto kruhového objazdu naplánovaná je i úprava

redseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović usporiadal vo štvrtok 19. júla v budove ZO tlačovku, na ktorej hovoril o vykonaných, aktuálnych a naplánovaných infraštrukturálnych investíciách tamojšej lokálnej samosprávy na území celej Staropazovskej obce. Radinović okrem iného povedal, že je toto jedna zo zriedkavých lokálnych samospráv, ktorá značné prostriedky vyčleňuje na investície. Ako povedal, zodpovedným a reálnym plánovaním sú vytvorené podmienky na investovanie do všetkých sfér života občanov. Toho času

Krnješevci sú prvou dedinou na vchode do Staropazovskej obce z autostrády A3 (Belehrad – Záhreb) a toho času tam prebieha úprava centra dediny

kruhového objazdu (2. a 4.) na štátnej ceste II. A číslo 127. Zmienil

a rekonštrukciu kanalizačnej siete v Ulici Jána Sýkoru v Starej Pazove a práce na periodickej úprave ulíc. Po tlačovke bola spoločne organizovaná obchôdzka prác, ktoré sa toho času konajú na území Staropazovskej obce: Krnješevci a Surduk – rekonštrukcia centier dedín, Nové Bánovce – výstavba nového futbalového ihriska so sprievodnými obsahmi a Belegiš

Velibor Katić, náčelník pre šport, na novom futbalovom štadióne v Nových Bánovciach

Miesto, kde sa má v týchto dňoch začať stavať kruhový objazd v Starej Pazove

prebieha rekonštrukcia centier dedín Krnješevci a Surduk, štvrtá fáza výstavby vodovodnej siete vo Vojke a výstavba kruhového objazdu na štátnej ceste Belehrad – Nový Sad v Starej Pazove v uliciach Fruškohorská, Vinohradnícka a Masarykova. Predseda obce sa zmienil aj o vykonaných tohtoročných prácach: vystavanej ceste v Ulici hlavnej v rámci Centrálnej pracovnej zóny, južná časť v Starej Pazove – 2. časť; zrekonštruovanom centre Nových Bánoviec; úprave Základnej školy Nikolu Teslu v Nových Bánovciach; úprave Predškolskej ustanovizne Radost v Starých Bánovciach; výstavbe • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa i o tom, čo majú naplánované urobiť do konca bežného roka. Medzi najdôležitejšie infraštrukturálne práce zaradil: prvú časť výstavby športovej haly v Starých Bánovciach; výstavbu drenážovej haly v Novej Pazove; vypracovanie projektovo-technickej dokumentácie na rekonštrukciu a dostavbu Základnej školy Very Miščevićovej v Belegiši; objednávku a montovanie vybavenia pre videodozor v doprave – 1. fáza; výstavbu verejného osvetlenia na koridore cesty II. A číslo 127 Putinci – Stará Pazova – Staré Bánovce, Ulica Vuka Karadžića, Ulica banovačka, mimoúrovňová križovatka pri ceste E-75; výstavbu, sanáciu

Občania Surduku do konca septembra dostanú v strede dediny pekne upravený moderný priestor

– výstavba budovy futbalového vedenia s reštauráciou. VÝSTAVBA KRUHOVÉHO OBJAZDU V STAREJ PAZOVE Toho času sa konajú prípravné

okolia: zabezpečené budú parkovacie miesta pre vozidlá, zaistená väčšia bezpečnosť chodcov a nevystane ani úprava zelených plôch s energeticky účinným osvetlením.

30 /4813/ 28. 7. 2018

Ľudia a udalosti PAZOVSKÍ ŠKOLÁCI KEMPOVALI

Leto na Tare Anna Lešťanová

uper kemp je najväčším kempom pre žiakov základných škôl na Balkáne. Doteraz vyše 20-tisíc školákov strávilo sedem

Aranického. V kempe v dňoch 5. až 11. júla 34-členná skupina pazovských žiakov mala možnosť stráviť časť svojich tohtoročných letných prázdnin. Na Tare, ako hovoria, nadviazali nové priateľ-

Spoločná fotograﬁa na pamiatku

Pobyt v kempe pre všetkých účastníkov bol výnimočne užitočný nezabudnuteľných dní v tomto najlepšom kempe pre nich. Už po štvrtý raz leto na Tare zažila skupina žiakov z troch staropazovských základných škôl: Hrdinu Janka Čmelíka, Boška Palkovljevića-Pinkiho a Simeona

stvá so svojimi rovesníkmi z iných miest. Zažili nové dobrodružstvá, dobre sa zabávali a mnoho toho sa i naučili. Podľa vypracovaného programu celý deň im bol vyplnený zaujímavými dielňami a športovými aktivitami

NA OBZORE TROJDŇOVÝ PROGRAM

Dni Obce Stará Pazova A. Lešťanová

ak ako bolo vlani zahlásené, z iniciatívy predsedu Obce Stará Pazova Đorđa Radinovića, Oslava sv. Iliju, ktorú malo na starosti Miestne spoločenstvo Stará Pazova, od tohto roku sa bude oslavovať v rámci Dní Obce Stará Pazova. Z tej príležitosti sa realizujú početné slávnostné programy. Od tohto roku je po prvýkrát toto podujatie zaradené i medzi 11 významných obecných podujatí. Dni Obce Stará Pazova 2018 budú trojdňové, od 31. júla do 2. augusta. V utorok 31. júla na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove o 21. hodine je na programe koncert

www.hl.rs

rokovej skupiny Riblja čorba. Pred ňou na dobrú náladu bude hrať hudobná skupina Krave na putu. V stredu 1. augusta na námestí odznejú koncerty dvoch skupín – Tezgarok a Pro Bono. Vo štvrtok 2. augusta na programe osláv Dní Obce Stará Pazova je najprv slávnostné zasadnutie Zhromaždenia Obce Stará Pazova, v divadelnej sále o 12. hodine. Premiéra ilustrovanej knihy Stará Pazova autora Branka Oreščanina bude v divadelnej sále o 19. hodine. Vo večerných hodinách na námestí po skupine Pangeja bojs vystúpi estrádny umelec Aca Lukas. Pre všetkých záujemcov je vchod na uvedené programy voľný.

Informačno-politický týždenník

na sviežom vzduchu a v prekrásnej prírode. Program kempu sa realizuje na základe projektu podporeného zo strany Ministerstva osvety, Agentúry pre bezpečnosť dopravy a iných relevantných inštitúcií. Zhodnotený je ako výnimočne užitočný pre psychofyzický rozvoj detí, o ktoré sa počas pobytu v kempe starajú učitelia, tréneri, profesionálni animátori a rekreanti s veľkou skúsenosťou v práci s deťmi. O skupinu žiakov z troch staropazovských základných škôl v kempe dbali ich profesori zemepisu Libuša a Siniša Simendićovci. O tomto sedemdňovom pobyte v horách Simendićová takto povedala: „Bez počítačov a mobilov

v rukách, s veľkou chuťou sa i naša skupina žiakov pravidelne zapájala do početných aktivít a najmä do vodných hier, ktoré sa využívajú v takýchto kempoch. Program pobytu bol zameraný i na ranné rozcvičky, denné žúry, športové turnaje, večerné pobavenia, akými boli napr. maškarné plesy, večierky venované talentom atď.“ Na jednej z najkrajších hôr v Srbsku žiaci úspešne absolvovali aj edukatívnu zložku kempu a domov sa vrátili nielen s mnohými novými vedomosťami o prírode, ale i získanými diplomami z rozličných súťaží. Foto: L. a S. Simendićovci

KULTÚRNE PODUJATIE Aradáč piatok 27. júla Miestne spoločenstvo Aradáč (Námestie padlých bojovníkov 1)

PROGRAM

začiatok o 15.00 h − Vernisáž umeleckých obrazov, ktoré vznikli na tábore Skalnica − Kultúrno-umelecký program: − Aradáčske meškárky − Mladí recitátori po slovensky a srbsky − Kultúrno-osvetový spolok Mladosť − Ochutnávka starodávnych dobrôt: herovky, trutule a iné − Výstava výrobkov z domácich dielní, prezentácia združení žien, remeselníkov a ich ručných prác PROJEKT OCHRANY MULTIKULTÚRNEHO DEDIČSTVA VOJVODINY Cieľom projektu je prezentácia spolupatričnosti a spolupráce národnostných, náboženských a kultúrnych spoločenstiev vo Vojvodine v záujme stability a pokroku v pokrajine a v Republike Srbsko. Usporiadateľ: Nadácia 021 z Nového Sadu s partnermi: CeSER Ruma (Sriem), Stredisko pre rozvoj občianskej spoločnosti Zreňanin (Banát) a KUS Branka T. Radičevića Bečej (Báčka). • ĽUDIA A UDALOSTI •

S JANKOM MENĎANOM ZO SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV

Broskyne zo svahov Fruškej hory i na japonskom trhu Anna Lešťanová

jablká a v menšej miere broskyne trhoch nemôže predať, tak je a slivky. Dopestované ovocie najlepším východiskom predať lankamenské Vinohrady sú Menďanovci hlavne uskladňujú tovar vo veľkom,“ pripomenul najmenšou dedinou patriacou v neďalekom chladiarenskom vaspolubesedník. do Obce Inđija. Populárne góne Voćar Slankamen, a potom Roboty je veľa či už v poli aleBrehy sú umiestnené na konci seve- ho tam i predávajú. bo v ovocnom sade, aj vkladania. rovýchodnej časti obce, na nábreží Roľnícke družstvo Voćar „Nájsť robotníkov je čoraz ťažšie, Dunaja. Tam toho času žije a pracuje Slankamen je založené roku nikto nechce robiť za 200 – 220 menej než 300 obyvateľov. Medzi 2011 v Novom Slankemene. dinárov za hodinu, v závislosti tamojšími poprednými poľnohos- Družstvo, ktorého predsedom ktoré sa práce vykonávajú. Mladí zhromaždenia je prái stadiaľto odchádzajú, nevidia ve Janko Menďan, tu perspektívu. Aj môj jeden vzniklo združovaním syn je v zahraničí. V Nemecku si ovocinárov (úhrnne kúpil dom a neplánuje sa vrátiť ich je 42) z Nového domov,“ zdôraznil Menďan. Usilovní manželia Mária Slankamena, Bešky, a Janko Menďanovci majú tri Slankamenských Videti: syna Zlatka, ktorý sa teda nohradov, Maradika nachádza v Nemecku, syna Jaa Nových Karloviec. Chladiarenský vagón roslava a dcéru Katarínu, ktorí je kapacity 3 500 ton Janko so synom Jaroslavom pri pálenici, sú s rodičmi v Sl. Vinohradoch. kde sa páli dobrá jablkovica v ULO režime (Ultra Práve počas našej poslednej Low Oxygen – ULO ovocia uskladňujú v štandardných Krásne broskyne z ovocného sadu technológia predstavuje chladiarenských vagónoch, ktoré sa u Menďanovcov nachádzajú v rámci ich gazdovstiev. Slankamenské chotáre s okolím sú bohaté na ovocné sady a vinohrady. Dopestované ovocie a hlavne jablká si odbyt našli na ruskom trhu (okolo 60 percent), na domácom trhu (okolo 30 percent) a na európskom trhu (okolo 10 percent). Podľa slov spolubesedníka dopestované ovocie predávajú výlučne vo veľkých množstvách. V závislosti napr. od odrody broskyne a kedy ona najlepšie dozrie v najväčšom Broskyne v chladiarenskom vagóne sú uskladnené na + 1 stupeň oberačkovom termíne, vedia každý C; mnohé z nich zo Slankamenu odchádzajú i na japonský trh druhý deň naoberať do jednej tony. Predseda zhromaždenia

podármi a vinohradníkmi je i Janko Menďan. V tejto rodine obrábajú 120 jutár zeme, z ktorých 12 jutár je pod ovocnými sadmi. Ako nám povedal spolubesedník, pre uctievanie osevného postupu chtiac-nechtiac musí mať, podobne ako aj ostatní výrobcovia, zastúpené rozličné poľnohospodárske kultúry. Tentoraz jeho obrábateľná pôda v slankamenskom a krčedinskom chotári bola obsiata pšenicou, ktorá im však tohto roku zisk nepriniesla, tiež kukuricou a slnečnicou. Čo sa týka ovocia, najviac v sadoch pestuje • ĽUDIA A UDALOSTI •

ovocinárov RD Voćar Slankamen Janko Menďan nám ukázal zaujímavú fotogalériu, ktorú tam vlastnia

Pohľad na chladiarenský vagón s ULO technológiou

najsúčasnejšie vymoženosti v segmente dlhotrvajúcej ochrany sviežeho ovocia). Samotní družstevníci a ich kooperanti okolo 3 000 ton

„Čerstvá broskyňa nemôže viac než tri dni obstáť bez chladiarenskej sústavy. Tam je čerstvá i do 60 dní. Tona broskýň sa teda na zelených

návštevy tejto dediny v rodine Menďanovej – u Jankovej mamy pálili pálenku z vlaňajších jabĺk. Neľahké práce okolo pálenice mal na starosti Jaroslav. Čo sa týka plánov Menďan hovorí, že by chcel vysadiť aj nové ovocné sady s uplatnením nevyhnutnej zavlažovacej sústavy a krytou sieťkou. Keďže vlani kúpili kombajn, väčšie investičné zásahy okolo postavovania a výsadby nových stromcov ešte však trochu musia počkať.

30 /4813/ 28. 7. 2018

Ľudia a udalosti POTULKY PO TITULKOCH (3) – MELONIÁDA V IDVORE

Melóny krajšie od Barcelony, dyne sladšie než v Londýne „D Ján Špringeľ

esiata meloniáda v Idvore bude v nedeľu 29. júla. S podujatiami začíname v ten deň o 13. hodine,“ informuje kupcov a okoloidúcich na trhu v Kovačici Žarko Patuška. Idvorčana poznajú obyvatelia sídelného obecného mesta v južnom Banáte. Na pľaci v mestečku insity je zeleninár s českými koreňmi každú stredu alebo sobotu od roku 1989. Ak je znemožnený, tak ho zastupuje manželka Mira, poprípade dcéry alebo syn. Navyše je Patuška roky aj členom organizačných výborov chuťových olympiád v rodnej dedine Mihajla Pupina: „Meloniádu organizuje od roku 2009 Združenie občanov Povrtar (Zeleninár) v spolupráci s idvor-

Účinkovali aj carving majstri

alebo cez pracovné dni. „Od toho pravidla sa odstúpilo, všimli sme si menej domácich návštevníkov a turistov od pondelka do piatka. Aj kupcov bolo menej.

aj rumunského melónového okresu Gottlob neďaleko nášho Nakova. Súťaží sa od úvodnej meloniády vo viacerých kategóriách: najťažšia a najsladšia dyňa červená, najsladší a najťažší melón cukrový, ako i najkrajší stánok meloniády,“ pokračuje Patuška. Najťažší vodový melón dopestovaný a doteraz ohodnotený melón bol bimonovsky rekordný: vážil nad 35 kg (pestovatelia zo združenia Krcko z Bavaništa pri Pančeve priniesli na súťaž i dyne červené odrody Karolina, ktoré vážili i 45 kg. Tie ale odborná porota nezaradila do súťaže, lebo nie sú jedlé, pozn. aut.). Najsladšia dyňa červená vie mať aj nad 15 percent cukru a najsladší melón cukrový takmer 20 percent. Najťažšia „diňa“ váži aj do 10 kg. Na idvorskej akcii sa zjavujú a ponúkať svoje produkty a služby i banky, ďalej predajcovia poľnohospodárskych strojov či výrobcovia zeleniny a ovocia. Z meloniády je občas i menší poľnohospodársky veľtrh. V kultúrno-umeleckom

Obľúbené letné pochúťky

reva, Farkaždinu a Debeljače. Nebude pravdepodobne chýbať ani idvorský básnik Lazar Laušev, ktorý recituje vlastnú poéziu plnú lásky k banátskej oráčine. Program úspešne roky moderuje Jovica Jašin, herec Národného divadla zo Zreňaninu. Na piatej chuťovej olympiáde prvýkrát Združenie občanov Povrtar a mesto Idvor zorganizovalo v rámci podujatia i súťaž vo varení ovčieho guláša a rovnako tak prebiehala i prezentácia súťaže v carvingu. Chystanie

Koštovka vodových melónov

ským Miestnym spoločenstvom a tamojším Domom kultúry. Podujatia slávnostne otvárajú predstavitelia lokálnej samosprávy, prípadne predstavitelia vyšších územných celkov, akým bol na štvrtom podujatí podpredseda pokrajinskej vlády.“ Prvé roky sa sladká súťaž pravidelne konala 2. augusta, na idvorský cirkevný sviatok svätého Iliju, bez ohľadu na to, či deň padol na čas víkendu

www.hl.rs

Rozhodli sme sa pre poslednú júlovú nedeľu,“ dopĺňa Žarko. Pravidelne súperia dvadsiati traja producenti letnej maškrty z idvorského združenia Zeleninár a aspoň ešte toľko cezpoľných účastníkov. „Prichádzali v minulých rokoch pestovatelia dyne červenej a melóna cukrového zo Silbaša, Šabca, Osipaonice, Ostojićeva, Bavaništa, zo susedných mestečiek – Sakule, Farkaždina, Čenty, Opova, ale

Informačno-politický týždenník

„Karver“ samouk Jaroslav Praskáč z Padiny so sestrou a rodičmi na meloniáde

programe si Idvorčania na ústredné až dvojhodinové umelecké body zavolali niekoľko folklórnych súborov – tradične zreňaninský Banat Pionir a tohto roku aj tanečníkov zo Smede-

paprikáša prebieha dodnes. Rekordný počet turistov v Idvore je práve počas meloniády. Majú príležitosť aj počas podujatia navštíviť Spomienkový dom Mihajla Pupina, rod• ĽUDIA A UDALOSTI •

Manželia Mira a Žarko Patuškovci z Idvoru na trhu v Kovačici

ný dom tohto elektrotechnika a múzeum vynálezcu indukčnej cievky. „Najsympatickejšia je súťaž ratolestí. Idvorčania od druhej meloniády zapojili do súťaže aj najmladších pestovateľov. Zorganizovali preteky na desať-

kou Mirou má syna Branislava a nevestu Katarínu, pestovaním zeleniny sa zaoberajú aj dcéra Radoslava a jej manžel Jovan Kalin a dcéra Ljiljana a jej muž Vladimir Žarkov. Patuškovci každý rok kultivujú po tri hektáre sladkých pochúťok. Predávajú na trhoch v Kovačici, Padine a Samoši, menej v Debeljači a Uzdine. „V sobotu predám na trhu v Kovačici približne sto melónov, v stredu menej. Menej obyvateľov sa v posledných rokoch cíti v Padine: na tamojšom trhu som ešte pred niekoľkými rokmi predával takisto asi stovku, teraz o polovicu menej.“ Červené a žlté lahôdky predáva od polovice júna do začiatku októbra: „Aspoň v Kovačickej obci príchod na rínok hrozna neznamená i zánik predaja melónov. Kto chce bobuľovitú delikatesu, ten si kupuje hrozno, ale výrazne nižší dopyt po gerečkách nie je.“

Trofeje v súťaži o najťažší melón putovali i do Bavaništa

plotom: zo Slavónie, Macedónska alebo Prímoria.“ Patuška vykladá, že sú z odrôd najsladšie fantasy, lady a top gun. Šľachtí aj crisby, elettu a constellation: „Jeden melón môže mať od štyristo až do tisíc semiačok. Bezsemenné melóny som pestoval, viac nie pre drahé semä. Inak dôležité je striedanie plodín. Najskôr melón na tú istú pôdu prichádza iba po štvrtom roku, najlepšie predchádzajúce plodiny sú lucerna, ďatelina, sója, trochu menej pšenica. V skleníkoch sa rozbieha práca s vodovými melónmi okolo 10. marca, vonku

ha, obyčajné aj do 30 t/ha, ubezpečuje Idvorčan a nadväzuje: „Nesmie im ale chýbať svetlo, úrodná pôda, kým sucho dobre znášajú. Draslík dáva červeným a žltým maškrtám cukor, dusík formuje veľkosť rastliny a fosfor kvet. Keď plodina mení farbu a zvuk, ako i keď nie je šupinatý koreň, môže sa zberať. Prevážame traktormi, menšími nákladnými vozidlami a na kvantáš prichádzajú kamióny. Červené a žlté dyne neskladujeme, čerstvé zberáme a predávame, iba manželka niekedy robí rôsoly a z kôr sladké.“ Hoci majú hojný počet návštevníkov, k väčšej účasti pestovateľov z celého Banátu na ich meloniáde podľa idvorského zeleninára chýba i marketing, väčšia reklama podujatia v regionálnych tlačových a elektronic-

Nechýbajú ani najmladší

Sladkosť hodnotia odborníčky z Inštitútu Tamiš Pančevo

metrovej dráhe v kotúľaní vodových melónov v kategóriách do štyroch rokov, predškolákov od 5 do 7 rokov a najmladších školákov. Starší návštevníci a obyvatelia Idvoru súperia v rýchlom konzumovaní štvrtiny melónu. Odmena vie byť lákavá: debna studeného chladného piva na takmer viac ako tridsaťstupňovej horúčave,“ zapája sa do rozhovoru zeleninárova manželka Mira. Tridsať idvorských rodín pestuje podľa slov gazdu Patušku asi 100 hektárov gerečiek a žltých melónov, viac vyšľachťujú červené. Najstarší medzi nimi je 78-ročný Mita Kulačić, otec predsedu združenia Mileho. Žarkova rodina je početná: s manžel• ĽUDIA A UDALOSTI •

Patuška obchoduje aj cez veľkoobchodníkov na kvantáši, aj na bližších či vzdialenejších jarmokoch: „Kým je cena jeden kilogram pšenice za jeden kilogram melónu, práca sa oplatí. Keď cena padne na 15 dinárov za kilogram, robota sa neoplatí. Na predaj podobne negatívne vplýva aj veľká ponuka, aj zlé poveternostné podmienky.“ Idvorský pestovateľ zeleniny odpovedá ako z pušky na otázku, ktorá je najlepšia gerega na starom kontinente: „Po gréckych melónoch jednoznačne tvrdím, že naše: z Banátu, Báčky a Sriemu. Potom nasledujú iba tie za pomyselným

Rodina Kalinova z Idvoru vyhrala nejednu súťaž o najkrajší stánok

v polovici apríla. Potom pestujeme, okopávame, vytrhávame burinu, zavlažujeme...“ Štepené červené melóny môžu dať výnos zhruba 50 t/

kých médiách. Jubilejná desiata záhryzková súťaž je ideálnou príležitosťou na spropagovanie podujatia so sladučkou príchuťou.

30 /4813/ 28. 7. 2018

DETSKÝ KÚTIK Veselé zvieratá Ktoré zvieratá sú podľa vás najveselšie? Sú to tie, s ktorými sa hrávate − pes a mačka alebo aj jednorožec, lienka, vtáčik, hus či korytnačky, ktoré nakreslili naši kamaráti z Kysáča, Starej Pazovy a Padiny. Danuška

Filip Mutić, 1. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

ić, 3. 3, n Srdanov Sebastija dina a la Tita, P ZŠ marša

Alena Valentová, 1. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

Medveď Macko

Medveď Macko pod dubom spal, o sladkom mede sníček sníval. Z úst mu slinka potiekla, sladkosť ústami sa topila... Macko sem i tam zamľaskal a večeru z nosa odohnal... Labkou si bruško šuchal, na jeden bok sa usmieval... Ako očká otvoril, žaby v brušku zobudil. A tak hlbšie do lesa zašiel a či ten sladký med našiel, o tom sa nikto nedozvedel. Ivana Hudecová, 4. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Kristína Šprochová, 2. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Emil Melich, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Maja Pavlovová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 28. júla 2018 ČÍSLO

227

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

ROŽŇAVA, MESTO S VÝHĽADOM

NA CESTÁCH

Dominanty historického jadra

Z obsahu

Elena Šranková

o Rožňavy v Slovenskej republike sa neraz v spomienkach vraciam aj vďaka fotografiám, ktoré zostali z jednodenného výletu do tohto mesta. Pamätám si najmä krásne historické jadro pozostávajúce

Historické jadro Rožňavy vená v rokoch 1643 – 1654. Pred ňou stojí pomník Františky Andrássyovej, patrónky chudobných, postavený v roku 1905. Dominantami námestia sú i radnica, biskupský palác, kláštor

Strážna veža z priestranného štvorcového námestia, najväčšieho svojho druhu na Slovensku. Ináč Rožňava leží v údolí rieky Slanej, medzi svahmi Slovenského Rudohoria a planinami Slovenského krasu. Všetky pamiatky historického jadra Rožňavy môžu návštevníci obdivovať z vyhliadkovej pavlače renesančnej

Bujará fujara z čačanej Očovej Významnou budovou je aj rímskokatolícka fara so zvyškami barokových nástenných malieb na fasáde a budova bývalého mestského špitálu s troma barokovými sochami v priečelí. Katedrála Nanebovzatia panny Márie, hlavný mestský chrám, je stredoveká sakrálna gotická stavba z konca 13. storočia. Je najvzácnejšou a najstaršou kultúrnou pamiatkou v Rožňave. Vedľa kostola stojí vysoká murovaná zvonica postavená v rokoch 1776 – 1779 v slohu tzv. gemerského klasicizmu. Portál zvonice ako nový vstup do areálu kostola s mrežovou bránou zriadili a vyzdobili reliéfmi až v prvej polovici 20. storočia. Gymnázium – bývalé Hlavné gymnázium, bolo postavené ako novostavba v roku 1904 až 1906. Štvorpodlažná

Str. 22

Kus horských dejín v semberskej rovine Str. 24

Biskupský úrad

vincentiek a budova bývalej banskej komory. Biskupský úrad, sídlo Rožňavskej rímskokatolíckej diecézy, v roku 1776 založila cisárovná Mária Terézia. Pred ním sa nachádza socha Immaculaty. Na budove Biskupského úradu nachádzame tabuľu s týmto nadpisom: Túto budovu biskupskej kúrie navštívil Svätý Otec Ján Pavol II. dňa 13. septembra 2003 z príležitosti tretej pastoračnej návštevy Slovenska. Zo sakrálnych pamiatok Gymnázium – bývalé Hlavné gymnázium je najkrajšou a zároveň najStrážnej veže, ktorá je neodmysliteľným významnejšou pamiatkou mesta gotický symbolom tohto mesta. Je z nej krás- katedrálny kostol Nanebovzatia Panny ny výhľad aj na kalváriu a v podstate Márie. Ďalšími sú Kostol sv. Anny, Kostol na celé mesto a Rožňavskú kotlinu. Aj sv. Františka Xaverského, ako aj evanvďaka veži má Rožňava svoj slogan: jelický kostol – jedna z najcennejších Mesto s výhľadom. Veža bola posta- klasicistických stavieb na Slovensku.

Plnené paradajky Str. 26

Katedrálny kostol voľne stojaca stavba so školským dvorom je umiestnená v areáli katedrálneho kostola. Slnečné hodiny umiestnené pri ľavom okraji južnej fasády gymnázia – vo výške 1. poschodia – pochádzajú z čias vzniku budovy, teda z roku 1906.

Mozaika S ETNOLOGIČKOU ZUZANOU DRUGOVOU

Každá dedina tu má vlastnú verziu slovenskosti Juraj Bartoš

yštudovala etnológiu a 23 rokov pracovala ako etnologička v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. PhDr. Zuzana Drugová bola i jeho riaditeľkou v období 2004 – 2011. Má blízko k folklóru; viac než 25 rokov vedie detský folklórny súbor Matičiarik v Banskej Bystrici, kde toho času vyučuje na Univerzite Mateja Bela. Zaujíma sa o rôzne formy tradičnej kultúry na Slovensku, ale aj medzi krajanmi v zahraničí, najmä v krajinách niekdajšej Juhoslávie, kde absolvovala viac výskumov. Čo ani neprekvapuje, s ohľadom na to, že je vlastne pravnučkou Dr. Janka Bulíka. Vo februári t. r. absolvovala výskum ľudového odevu sriemskych Slovákov v Iloku, Erdevíku a Binguli. Z menšieho rozhovoru, naštartovaného otázkou o špecifikách ľudového odevu v spomenutých prostrediach, nakoniec vzišiel podstatne širší... „V dedinách, ktoré som navštívila, nevznikol ich vlastný ľudový odev, ktorý by bol špecifický iba pre tie prostredia. Všetky tetušky, s ktorými som sa rozprávala, presne vedeli, z ktorej dediny v Báčke prišli ich rodičia a starí rodičia. Povedali, že ich rodičia a starí rodičia aj v novej dedine nosili odev tej dediny, z ktorej prišli. Toto je pre mňa ako etnologičku také dosť silné špecifikum; doteraz som sa s takým javom nestretla. Na druhej strane asi je to celkom logické, preto, že ten príchod do sriemskych dedín nastával približne v tom období, keď už aj v tých pôvodných prostrediach akoby ustával kvalitatívny nárast v ľudovom odeve. Prichádzalo obdobie, ktoré smerovalo k nivelizácii, prispôsobovaniu sa k vyšším vrstvám, takže pravdepodobne všetky tieto a zároveň ekonomické faktory v Srieme smerovali k tomu, že nevznikal vlastný typ odevu, ale že si držali tie svoje pôvodné.“ Akým spôsobom ste vlast-

ne robili výskum v sriemskych prostrediach? „Výskum mi do detailov pripravil Vlatko Miksád, nasmeroval ma na šesť – sedem žien v Iloku, ale aj v Erdevíku a Binguli. U každej som sa pýtala predovšetkým odkiaľ pochádzajú, či sa narodili tuná alebo odkiaľ prišli, ony a ich

ľudové tance tancovali.“ Čo a prečo vás motivovalo k tomu, aby ste prišli robiť výskum práve sem? „Od nejakých štyroch rokov som chodievala do Padiny. Jediná rodina môjho ocka bola v Padine, boli to Petrovičovci, a tam som zažívala ešte to veľmi živé rozvinuté poľnohospodárstvo, pravdaže, taktiež všetky zvyky pri svadbách, na ktoré sme boli pozývaní ako rodina zo Slovenska. Keď som vyštudovala etnológiu, zistila som, koľko vzácností, ktoré sa na Slovensku už nezachovali, sú zachované v slovenskom prostredí na Dolnej zemi a od tých čias si uvedomujem vzácnosť týchto materiálov; na jednej strane archaické veci, ktoré na Slovensku už zanikli a na druhej strane práve tú špecifickosť, unikátnosť v každom vašom prostredí, ktoré si vytvorilo vlastné

„Už sa viac-menej vyskytuje len u najstarších žien, u mužov už ani nie. Najčastejšie po ňom siahajú vo folklórnych skupinách, ktoré fungujú v dedinách. Tuná na Dolnej zemi to nie je až také evidentné, ale použijem ako príklad Slovensko. Ľudový odev najviac ustupoval v mestských oblastiach a najdlhšie sa držal v tých oblastiach, kde sa vývoj dostal neskôr. Zrejme aj tu muži viac chodievali do zamestnania a do spoločností, a tým oveľa viac prešli na novú módu. Ženy, ktoré ostali v sukniach, sú tie, ktoré po celý čas boli doma a necítili potrebu meniť zaužívaný spôsob obliekania.“ Ako sa mení ľudový odev na Slovensku? „Ako etnologička som veľmi rada, že sú ešte dediny, v ktorých sa zachováva. Napríklad na Horehroní deti, keď idú na prvé

Zuzana Drugová u Miksádovcov v Iloku rodičia. Najstaršia bola asi 1932. ročník a z tých mladších to bol asi ročník 1954. Pýtala som sa na najšpecifickejšie príležitosti pre ľudový odev: na narodenie, svadbu, potom na Veľkú noc, Vianoce, plus, samozrejme, na pracovné odevy. Povedali mi aj podaktorý vianočný vinšík, alebo ako sa dievčatá obliekali, keď išli do kostola na konfirmáciu a pod., takže bolo veľmi veľa sprievodných informácií.“ Robili ste podobný výskum aj medzi Slovákmi v Srbsku? „Takto cielený výskum ako teraz v Iloku, zameraný na ľudový odev, som u vás v Srbsku ešte nerobila. Ako etnologička si uvedomujem, že sú tu ešte veľmi vzácne veci, ku ktorým by som sa chcela dopátrať. S ľudovým odevom som sa stretla v Kovačici a Padine, tiež vo Vojlovici, kde som už robila výskumy, ale iba prostredníctvom pár stovák fotografií. V Báčke, Banáte a Srieme som robila aj výskum ľudového tanca a videla som, v čom sa tie

Ženská spevácka skupina z Iloka verzie, jedinečné na svete. Vy tu máte v každej dedine svoju verziu slovenskosti, ktorá je z etnologického pohľadu veľmi vzácna. Bola by som veľmi rada, keby sa toto podarilo nejako zaznamenať.“ NAJSTARŠIE TANCE – KRÚTIVÉ Aké je vaše zistenie, pokiaľ ide o súčasný výskyt ľudového kroja?

sväté prijímanie (preto, že sú tam väčšinou katolíci alebo gréckokatolíci), nedostávajú vyzdobené súčasné šaty, ale dostávajú kroj. Rovnako na Horehroní sú dediny, v ktorých sa nevesta o polnoci prezlieka do kroja a kde sa tancuje polnočný tanec s nevestou. Myslím si, že podobná situácia je aj niekde pod Tatrami, na Orave a na Podpoľaní, tiež na severnom Zemplíne. To, čo máme spoločné

HLAS ĽUDU | 28. 7. 2018 • 30 /4813/ aj hore na Slovensku, aj na Dolnej mne nepochopiteľným spôsobom zemi, je samostatný život ľudo- sa udomácnil v tomto prostredí, vého odevu, alebo skôr kostýmov takže sa napríklad súboristi v vo folklórnych súboroch, ktorý Iloku rozhodli, že kyjovský kroj podlieha aj niektorým scénickým bude ich, keďže nemajú vlastný. požiadavkám a je veľmi silným Mne sa to zdá neuveriteľné, lebo impulzom práve pre nivelizáciu, kyjovský kroj má opodstatnenie kde sa stráca rozdiel medzi ľudo- vyslovene iba ako umele dovezevým odevom jednotlivých dedín.“ ný prvok a z môjho pohľadu by do Vravíte, že ste skúmali aj ľudové tance Slovákov. Máte doznanie o tom, ktoré si vlastne tance Slováci sem priniesli? U nás pretrvávajú polemiky o tom, či treba pestovať iba pôvodné alebo i modernejšie... „Podľa starých fotografií, ktoré som študovala, ešte po 1. svetovej vojne sa u vás nosil ľudový odev porovnateľný s odevom, ktorý sa v tom období alebo širšom nosil aj na Slovensku. Pazovčanky Logicky potom ľudový odev začal prechádzať svojím vlastným tradičného odevu patriť nemal. vývojom: viac sa rozšíril a skrátil. Prirodzené tanečné príležiPodobným vývojom prešiel pove- tosti prechádzajú svojím výdzme aj ľudový kroj na Zemplíne vojom. Musíme si uvedomiť, – tiež sa skrátil. Samozrejme, mal tiež mi to spomínal pán Dúžek, iné špecifické znaky, iné výšivky. že ten váš dolnozemský step, Čo sa týka ľudových tancov, ktorý sa tancuje na svadbách a prevážil všetky ostatné tance, je výsledkom ďalšej fázy vývoja vášho ľudového tanca. Bohužiaľ, z môjho etnologického pohľadu, na úkor toho sa možno v niektorých regiónoch stratil čardáš, ako i na Slovensku, kde ho, až na výnimky, ovládajú len ľudia, ktorí tancujú v súS Igorom Frankom z Erdevíka bore; nie sú takí, budem sa opierať o to, čo som sa ktorí sa ho naučili od rodičov či dozvedela od pána profesora Dr. starých rodičov.“ Stanislava Dúžeka, etnochoreológa. Tie najstaršie tance, s ktorými UDRŽIAVAJTE SI PÔVODNÉ vaši predkovia prišli sem na Dol- TANCE nú zem, boli tzv. krútivé tance; z Zakladatelia Folklórneho festinich sa zachoval tzv. zmáčaný. V valu Tancuj, tancuj... v Hložanoch každej dedine sa tancoval na inú tvrdili, že by festival mal pesmelódiu a v niektorých dedinách tovať pôvodné tradičné tance. sa nezachoval. Druhou fázou tan- Čo vy na to, keďže sa všetko covania pôvodných tancov, bez mení, vyvíja...? spolkov a súborov, boli besedy. „V priestore folklórnych súNa Dolnú zem sa dostali v ča- borov na Dolnej zemi je veľmi soch národného buditeľstva a aktuálna ešte ďalšia otázka – prišli najprv z Čiech na Slovensko. dovoz folklóru zo Slovenska. Ako Podľa mienky profesora Dúžeka etnologička súhlasím s tými, ktorí s besedou prišiel do Petrovca aj sa zasadzujú o to, že by mala byť maximálne špecifický kyjovský snaha o to, aby sa našiel a uchokroj z Kyjova na Morave. Nejakým vával (aj keď už umele) tradičný

tanec. Sama som napríklad z knihy srbskej choreografky Milice Ilinovej na základe popisu, textu nanovo naučila deti v kovačickej škole pôvodné strofické tance, ktoré sa v Kovačici už netancovali, naposledy tam boli zaznamenané kedysi v 50. rokoch 20. storočia. Beriem do úvahy aj názor pána docenta Michala Babiaka, ktorý na jednom z ročníkov Muzikologickej konferencie v Novom Sade povedal, že vy tu dole potrebujete aj kontakty a väzby so Slovenskom. Na Slovensku sa teraz robí viac školení, Skriňa s ľudovým odevom v Erdevíku mnohí mladí z folklórnych skupín a spolkov chodievajú Slovákov na území niekdajšej na Slovensko, aby sa vyško- Juhoslávie? „Veľmi vysoko sú hodnotené lili. Čo mne je ľúto, väčšinou sa tam učia tance regiónov práve tie pôvodné prvky, to znaSlovenska. Som toho názoru, mená Hložany, Stará Pazova... že treba naučiť loviť rybu a nie Pazova má dosť veľký podiel dávať rybu upečenú, čiže, podľa srbizmov, ale drží si svoj štýl, je mňa, títo mladí choreografi by sa identifikovateľná na prvé počutie mali naučiť predovšetkým hľadať a je cenená. Hložany majú výborsvoj vlastný materiál, vedieť ísť ný súbor, ktorý sa drží svojho, tak na výskum, vedieť identifikovať, isto vojlovické tapantoše zaujali čo je naše, čo je to pôvodné a odborníkov, lebo ide o veľmi špevedieť to citlivo spracovať. Čo cifický tanec. Máme hore i Katku by sa určite nemalo diať, aby sa Mosnákovú-Bagľašovú a Ivana

Ilockí tanečníci scénické časti choreografií folklórnych súborov na Slovensku, ktoré už samy o sebe nie sú pôvodnou tradíciou, vyhlasovali za súčasť tradície vašich dedín na Dolnej zemi. Stáva sa to bežne a aj v širšom kruhu odborníkov sme sa zhodli na tom, že to by sa diať nemalo.“ Ako sa v odborných kruhoch na Slovensku kótuje folklór

III

Bagľaša, učia tu tance, čardáše z Aradáča alebo Jánošíka a dbajú na to, aby to boli tie pôvodné... Vaše súbory, ktoré odchádzajú na Slovensko, by si mali brať vlastné veci, nie tance slovenských regiónov, s tými sa tam nepresadia. Na Slovensku budú vysoko ocenené vaše pôvodné tance a to, čo si zo Slovenska donesiete, udržiavajte tuná.“

Mozaika NA KUS REČI SO ŠTIAVNIČANKOU HELENOU IVANIČOVOU

REPORTÉRI

Bujará fujara z čačanej Očovej Ján Špringeľ

ije v meste, ktoré je pod ochranou kultúrneho dedičstva UNESCO. Do Banskej Štiavnice sa dostala z Očovej. Po dedovizni otcovej z Očovej vlastní jeho rukou vyrobený slovenský inštrument, ktorý je takisto pod záštitou UNESCO. Roky rokúce s láskou a úctou zachováva tradície svojich praotcov a pramaterí. Ochotne poskytla rozhovor pre týždenník vojvodinských Slovákov o svojom otcovi, známom výrobcovi fujár Jozefovi Ďuricovi. Zdvojene, keď zistila, že nám obom predkovia, po strane otcovej, pochádzajú z Očovej.

Portrét fujaristu Jozefa Ďuricu v knihe Mariána Plavca Majstri je na strane 113 Aj keď nadmieru prísny, Jozef Ďurica (1907 – 1989) bol jedinečným otcom, spomína jeho dcéra Helena Ivaničová. „Viedol nás k slušnosti, pravdovravnosti, usilovnosti a spoľahlivosti. Hovorieval tichším hlasom a v rodine sa deti oslovovali menami v zdrobneninách. Celý svoj život upriamil na nás, svoje deti. Boli sme štyria a všetci sme vyštudovali: dvaja súrodenci boli učitelia, my mladší sme ukončili vysokú školu technického zamerania. Všetko, čo rodičia ťažko nadobudli, dali nám deťom na vzdelanie, čo v tých časoch ešte nebolo celkom samozrejmé a obvyklé.“ Jozef Ďurica bol nenápadný muž, skôr nižšej postavy. „V mladosti vraj bol fešák. Vyznačoval sa tým, že bol rozvážny, čestný a dobrý gazda, čím si získaval úctu okolo seba. A aj napriek tomu, že sa mu nedostalo dostatok vzdelania, bol rozhľadený a sčítaný. Vyznačoval sa krásnym rukopisom. Dlhé roky bol

dopisovateľom Roľníckych novín.“ Helena Ivaničová si dodnes živo pamätá na vety jej otca, keď vravieval, čo bol ten rozhodujúci moment v jeho detstve, aby sa odhodlal na výrobu fujár. „Spomínal, že počas jeho detstva, počas 1. svetovej vojny tiahol dedinou regiment vojakov. Jeden z nich niesol poľnicu a on si ju od neho vypýtal. Naučil sa na nej potom hrať a práve táto trúba údajne vyvolala u neho túžbu hrať i na fujare. Prvú fujaru skúšal vyrobiť pod dohľadom svojho príbuzného, nie otca – v tom čase už bol polosirota, otec mu padol vo vojne, keď mal len sedem rokov. Ako každé dieťa, ktoré poznalo svojho rodiča od útleho detstva, vnímala som ho ako dôležitú súčasť svojho života. Bol to človek, ktorý ma vychovával a viedol mojím detstvom, ba aj neskôr svojimi radami mi pomáhal v rôznych životných situáciách. Bol v mnohých ohľadoch mojím vzorom a z jeho jednoduchých, ľudských múdrostí čerpám dodnes. Ľudia generácie môjho otca boli vychovávaní zbožne, skromne, s veľkou dávkou pokory pred Bohom i svetskou vrchnosťou, dodržiavala sa určitá hierarchia v rodine i v prostredí, v ktorom žili.“ FUJARA: PREJAVUJE RADOSŤ A ROBÍ ŽIAĽ VEĽKÝ! S výrobou fujár začínal Jozef Ďurica v mladom veku pod vedením mužov z príbuzenstva po svojom starom otcovi. Jeho vzor bol Jožko Rybár z Detvy, ktorého osobne poznal a navštevoval ho na Detve. „Neskoršie preniesol svoje znalosti vo výrobe fujár aj ďalším generáciám Očovanov a vôbec Podpoľancov. Viem to podľa toho, že mal časté návštevy aj mladších výrobcov. Veľmi blízko mal k pánovi Budinskému, aj k Dušanovi Holíkovi. Boli to jeho mladší priatelia, s ktorými spolupracoval.“ Majster z Očovej zhotovoval fujary, ako aj väčšina výrobcov, z bazy. „Hádam najviac používané drevo na výrobu fujár a píšťal bolo drevo bazové. Viem však, že ich vyrábal aj z dreva agátového, jaseňového a javorového. Niekedy vyrobil nástroj a neprezradil, z akého je dreva, priznal sa len, že sa zatúlal niekde do parku... Príprava dreva na nástroje bola určitým obradom a prinesené drevo nedalo sa používať hneď –

muselo dozrieť, čo trvalo dlhšie, i viac rokov. Opatriť ho bolo treba tak, aby nepopukalo...“ Helena Ivaničová s úsmevom spomína na časy, keď sa otec začínal intenzívnejšie zaoberať výrobou fujár. „Náradie, ktoré k tomu potreboval, nebolo ľahko zohnať – hlavne vrtáky, takzvané nebožiece. Za nimi chodil kdekade po lazoch a cigánskych osadách. Peňazí veľmi nazvyš nebolo, boli sme doma štyri deti a

Dcéra Jozefa Ďuricu Helena Ivaničová s jeho fujarou gazdovstvo. Nebožiecov pribúdalo a z komory kapala slanina, pravda, dovtedy, kým mu to naša mama nezatrhla. Dodnes neviem, ako potom platil za ďalšie nebožiece.“ Jozef Ďurica často brával fujaru do rúk. „Príležitostne hovorieval: „Ten, kto fujaru odkladá do kúta, ten ju nemá rád. Kto ju neberie do rúk z lásky, ten

Fujara J. Ďuricu a kniha, ktorá je venovaná i jeho kumštu sa nenaučí dobre fujerať.“ Na každé vystúpenie sa starostlivo pripravoval. Hľadal melódie, ktoré neboli podľa neho ošúchané, často hrané. Vždy mal pripravený kufrík, v ktorom si na podujatia nosil svoj kroj spolu s vyleštenými čiernymi čižmami. Keď

bol mladší, hrával aj na klarinete v dychovke, ktorá vystupovala v katolíckom kostole. V mladosti hrával v Očovej ochotnícke divadlo.“ Samotná fujara je navonok jednoduchá, keďže sa skladá len z dvoch častí. „Jedna menšia tenšia píšťala, ktorá je pripojená prieduchom na hrubšiu a dlhšiu píšťalu. Do tej tenšej fujarista fúka a na druhej dlhšej píšťale sú dierky, pomocou ktorých preberá prstami a vzniká melódia.“ Fujara bola nástrojom pastierov v minulosti používaná v súkromí a v rodine. „Dnes je súčasťou rôznych kultúrnych podujatí dedín i miest. Je neodmysliteľnou súčasťou folklórnych festivalov na Slovensku. Hrou na fujare sa radi prezentujú mnohé folklórne súbory.“ Jozef Ďurica vyrobené nástroje nerátal na kusy a robil ich zväčša na svoju mieru. „Bol perfekcionista a zameriaval sa hlavne na ich kvalitu. Výrobou fujár sa nezaoberal komerčne, hoci s jeho schopnosťami mohol zarobiť. Vyrábal nástroje pre radosť, s veľkou dávkou zvedavosti, do akej kvality sa dá zájsť. Samozrejme, i predal, keď ho niekto o to požiadal, ale nikdy svoje nástroje neponúkal. Na požiadanie vyrobil fujaru aj pre prezidenta, aj na iné reprezentačné miesta. V našej rodine si dodnes jeho nástroje, ktoré nám zanechal, chránime ako poklad. A koľko ich vyrobil? Neviem. Keďže bol nižšej postavy, často žartoval, že keď sú spolu nebožiec (vrták), fujara a on, že je stále najnižší. Podľa tých fujár, ktoré mám doma, fujary, ktoré robil na svoju mieru, mali približne 160 – 170 cm. Ak fujaru robil pre niekoho iného, dĺžku prispôsoboval želaniu dotyčného, pravda, so zachovaním určitých parametrov, ktoré zaručovali kvalitu zvuku.“ Po trpezlivej a namáhavej práci fujara Jozefa Ďuricu stála veľa korún, vtedajšej česko-slovenskej meny. „V tom čase, keď otec ešte žil, taká fujara, ktorá bola pekná aj na pohľad a mala aj dobre naladený zvuk – považovaná za dobre urobenú – stála možno sedem- do desaťtisíc Kčs. Boli to dva, aj tri mesačné platy. Osobné auto československej výroby stálo vtedy okolo päťdesiattisíc Kčs. Cena jednoznačne závisela od toho,

HLAS ĽUDU | 28. 7. 2018 • 30 /4813/ vzdelaní ľudia a prístup k nástroju je iný ako kedysi. Kým v minulosti fujaristi hrali bez toho, aby poznali noty, dnes sú to ľudia aj hudobne vzdelaní. Môj otec bol v staršej generácii fujaristov výnimkou – ovládal noty a plynule čítal s partu. A ako fujarista bol všestranný. Rád hral, aj spieval a tešila ho práca pri výrobe fujár.“ Prínos Očovej a Očovanov – menovite Jozefa Ďuricu k starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru je nedozerný. „Príspevok je v tom, že zachovali to, čo ich identifikuje a čím sú jedineční aj pre budúce generácie. A domnie-

kultúru, ktorá je trochu podobná a trochu rozdielna v každej z nich. Rivalita bola medzi nimi odjakživa v tom zmysle, či bolo skôr vajce, alebo sliepka. Detva v minulosti bola viac katolícka, kým Očová bola evanjelicko-katolícka. Voľakedy tieto obce patrili do jedného okresu – Zvolen. Dnes má navrch Detva, ktorá je okresným mestom. Za bitkárov boli považovaní tak Detvania, ale aj Očovania. Vraj žiadny tanec sa neskončil bez toho, aby sa neboli mládenci pobili.“ Región Podpoľania je aj kolískou fujary. Tento nástroj patril najprv

Ornamenty na fujarách kto kupoval a na aký účel. Fujara neprehusťoval a rozmiestňoval ich na parádu bola lacnejšia, fujara na po celej dĺžke nástroja s citlivosťou, hranie bola drahšia.“ aby neprekrývali prirodzenú kresbu O kvalite fujár Jozefa Ďuricu svedčí dreva. Používal námety vetvičiek, aj zaradenie maestra z rodnej dediny kvetov, srdiečka i figúrky postáv. Mateja Bela do reprezentačnej knihy Jeho typickou bola krivuľka po dĺžke Mariána Plavca Majstri – výrobcovia nástroja. “ ľudových hudobných nástrojov... Suchá fujara, ako sa hovorí, ne„Za túto knihu som pánovi Mari- vydáva plnohodnotný zvuk a mastiť ánovi Plavcovi veľmi vďačná. Urobil olejom ju treba aj z praktických dôveľký kus mravčej práce a podarilo vodov – proti prasknutiu. sa mu dať dohromady veľa cenných „Výroba fujary z dobre vyzretého informácií hlavne o tých fujaristoch a dreva trvala pomerne dlho. Najdô- Detail z fujary Jozefa Ďuricu s časťou ocenení, ktoré fujarista výrobcoch fujár, ktorí už nie sú medzi ležitejšie bolo dobre drevo vyvŕtať, získal ako výrobca a interpret; okrem iného i medaily nami. Kniha je o tých, ktorí vyšli z načo bolo treba niekoľko nebožie- Ladislava Lenga anonymity na verejnosť a pričinili sa cov – vrtákov rôznej dĺžky a hrúbky. o zviditeľnenie všetkého toho krás- Vŕtanie robil na podstavci, na ktorom vam sa, že keď sa v ktoromkoľvek pastierom. neho, s čím sa dnes aj pred svetom pri vŕtaní aj sedel. Toto bola práca kúte Slovenska spomenie Očová, „Tenhľa ľudový hudobný nástroj hrdíme. Pre mňa má kniha obrovskú hádam najdôležitejšia. Dôležitá časť skoro každý vie, kde to je. Možno súvisel so spôsobom a štýlom života hodnotu osobnú a aj ako dokument výroby bolo aj jej správne naladenie. si pritom predstaví hádam aj s po- v minulosti, hlavne s pastierstvom. o autentickej zložke ľudovej kultúry Otec, aby správne fujaru naladil, po- smeškom krpce a holé pupky, ale to V strednej časti Slovenska pod maSlovenska. Koľko je týchto vzácnych chodil všetky kúty vo dvore a počúval je ich a ukazuje to, odkiaľ sme prišli. jestátnou Poľanou boli vynikajúce ľudí v knihe, presne neviem, možno citlivým sluchom, kde aké tóny náV čase, keď môj otec bol ešte muž podmienky na chov oviec. Pastieri tridsať, možno viac. Viem však, že stroj vydával. Vyrezávanie a vypa- v plnej a tvorivej sile, v Očovej a okolí si krátili takto čas pri pasení, možno zanechali za sebou nezmazateľnú ľovanie ozdôb robil rád a zo záľuby. sa diali ohromné zmeny v živote ľudí sa aj vzájomne takto ohlasovali, keď stopu. A neskromne povedané, som Ornamenty vypaľoval tzv. valaskou po stránke ekonomickej, kultúrnej a o sebe chceli vedieť. Chov oviec na hrdá na všetkých, ale predovšetkým kyselinou nazývanou šaľvajstor, nie vzdelanostnej. Takmer čisto agrárna Slovensku upadá a mení sa aj spôsob na svojho otca.“ obec bola pestrofarebnejšia a chovu oviec. To už nie sú typické salaĎurica vyrábal a hral aj na veľa z tých bývalých roľníkov še ako voľakedy s bačom a valachmi iných príbuzných nástrojoch. začalo dochádzať do práce vo od rodu. Dnes sa o ovce starajú plate„Okrem fujary veľmi úspešne fabrikách. Aj to malo vplyv na ní ľudia, ktorí zrejme často s ľudovým vyrábal aj píšťalky, jednoduzmenu spôsobu života v dedine. umením nemajú nič spoločné. Čas ché aj takzvané dvojačky. Zvuk Začali sa vytrácať široké sukne si určite krátia iným spôsobom. Na píšťal bol iný ako ten fujarový a ženičiek, rajtky a čižmy u starších niektorých salašoch počuť fujaru a obyčajne otec na nich vyhrával mužov – pozostatok očovských píšťalku, ale iba kvôli turistom. Je v piesne rezkejšie. Jednoduchkrojov. Neznamená to však, že tom obchod a často chýba srdce.“ šia výroba bola jednoduchej kroje z dediny vymizli. V každej Ivaničová tvrdí, že sa fujara stala – píšťalky. Výroba dvojačky bola Výšivka z Očovej Heleny Ivaničovej, rodine aj dnes sú kroje mužské tak ako bryndzové halušky – akýmsi ktorú vyšila jej matka Helena Ďuricová, zložitá v tom, že bolo treba zlači ženské, ktoré sa používajú nepísaným symbolom Slovenska. rod. Šmalová diť tóny oboch píšťaliek, ktoré príležitostne. Okrem folklóru je „Sú rôzne pokusy hrania tohto boli spojené, ale fúkalo sa súčasne kyselinou dusičnou alebo soľnou, dedina príznačná tým, že ženy boli nádherného inštrumentu. Šikovný do obidvoch, preto ich zvuk musel ktorú používali ostatní výrobcovia. chýrne vyšívačky. V Očovej sa súčasti človek aj nie Slovák sa môže naubyť dokonale zladený. Priznám sa, Vyrobené nástroje nikdy neleštil do krojov, hlavne ženských, vyšívali a čiť do určitej miery všeličo. Ľudia z že zvuk tejto dvojačky s prenikavým vysokého lesku.“ vyšívajú krivou ihlou, čo je technika Podpoľania to však na jednej strane zvukom som počúvala veľmi rada. vyšívania, ktorá sa používa v tomto určite uznávajú, ale myslia si pritom, Z PIER MI VANIE – PODPOĽANIE Hru na ňu ovládal majstrovsky.“ regióne.“ že na fujaristu treba správna nátura Pri výrobe jednotlivých nástrojov Očová, rodisko Jozefa Ďuricu, Každý kraj má príznačné dediny, a srdce. Fujarou sa Slovensko často postupoval podľa toho, aké drevo sa je obec, ktorá má svoju históriu a ktoré susedia a občas – súperia. prezentuje aj preto, že je o ňu záujem. vylúplo spod kôry. kultúru. Obklopená je lesmi, ale aj Súčasná Štiavničanka nepopiera, že Do UNESCO bola zapísaná pre jej „Niekedy drevo bolo také krásne, lazmi. Spôsob hrania na fujare je Očová a Detva sú rivalmi, ale zároveň jedinečnosť a v zahraničí je zrejme že ho bolo škoda kaziť ornamentmi individuálny, od prípadu po prípad. aj ozdobami Podpoľania. tak aj prijímaná.“ a kvetmi. Tie, ktoré vytvorila príroda, „V dávnejších dobách na fujare hrali „Očová a Detva – dve výrazné boli podľa neho krajšie. Áno, vyrezá- predovšetkým ľudia jednoduchí bez obce, ktoré nie sú od seba veľmi Fotografie: val a to väčšinu fujár a píšťaliek. Boli zvláštneho vzdelania. Dnes sa hre vzdialené. V každej žijú ľudia pracovití z archívu Heleny Ivaničovej to rôzne kvetinové motívy, ale ich na fujare venujú aj vysokoškolsky a hrdí na svoj pôvod, svoju ľudovú a z knihy Mariána Plavca Majstri

Mozaika ETNO DEDINA STANIŠIĆI V BOSNE A HERCEGOVINE

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Kus horských dejín v semberskej rovine Vladimír Hudec

eďaleko Bijeljiny v Bosne a Hercegovine sa nachádza zaujímavý turistický komplex – Etno dedina Stanišići. Založená bola roku 2003 rodinou Stanišić na základe inšpirácií hlavy

mi chodníčkami. Je tam vodný mlyn z roku 1917, ktorý je stále funkčný. Melie sa tu pšenica a z tej múky sa pečú pagáčiky, ktoré sa ponúkajú v neďalekej reštaurácii. Aj ďalší mlyn z roku 1937, vo vnútri ktorého sa nachádza všetko, čo je potrebné na pobyt

Vchod do etno dediny z ktorej sa matka Borisa Stanišića Miroslava vydala za jeho otca Neđu. Nebola to však izba, v ktorej ona aj žila. Rozprávka o tom je príliš nevšedná. Totižto Miroslava žila v dedine Slavin v obci Vareš. Bola zasnúbená, ale nie za Borisovho otca, ktorého mala

príbuzný Janko Stanišić a odviedol ju do tohto domu v susednej dedine Višnjići, kde ju už čakali svadobníci. Tu ju, v tejto izbe, obliekli do svadobných šiat, vyzdobili svadobníkov a všetci spolu so spevom odišli do dediny Brgule, ktorá jej, ako vidieť, bola súdená.

Pohľad na etno dedinu

rodiny Borisa Stanišića, ktorý viac rokov cestoval po srbských dedinách východnej Bosny a pátral po domoch a predmetoch, ktoré zachovajú spomienky na kultúru žitia na konci 19. a začiatku 20. storočia. Vďaka tým potulkám vznikla autentická horská dedina uprostred semberskej roviny.

Kozím mostíkom po kostoly

V jednej časti dediny sú učupené drevené domce s nábytkom a inými predmetmi, ktoré sa tam stáročiami používali. Domce sú navzájom pospájané kamenný-

v sezóne mletia. Z dediny Brgule v Obci Vareš je prenesený domček slúžiaci na spracovanie mlieka a uschovanie výrobkov z mlieka z roku 1927. Mliekarne vraj boli dobre vyvetrané a čisté a do nich smeli schádzať iba ženy, ktoré sa zaoberali spracovaním mlieka. Je tu aj kováčska dielňa, kamenná studňa, stodola, ale aj domy so starobylým nábytkom a ľudovým krojom. Domy sú stavané z dreva v dinarskom štýle s vysokou strechou a do semberskej roviny ich Stanišićovci preniesli z rôznych dedín východnej B o sny. Tý m spôsobom sú prenesené aj domce Borisovho starého otca a starého otca jeho manželky Sanje z dvadsiatych rokov minulého storočia. Významné miesto patrí izbe,

Kópia rímskeho mostu

veľmi rada, ale za iného človeka, ktorého nemilovala. „Svadobníci mali prísť v sobotu a môj otec ju ukradol v stredu. Pomohol mu

Pekná atmosféra

Bolo to roku 1953,“ zapísal Boris Stanišić a túto svoju spomienku, ako aj mnohé iné späté s detstvom sprítomnil návštevníkom

HLAS ĽUDU | 28. 7. 2018 • 30 /4813/ aj pestrofarebná hydina. Srnčia rodina v zatvorenom priestore nedbá veľmi na návštevníkov, ale predsa je na ohrade vypísaná výstraha, že netreba rukou siahať do priestoru, lebo srnec parohami môže poraniť zvedavcov. Na druhom konci dediny sú však kozy s dlhými parohami, ktoré sú omnoho mierumilovnejšie ako srnec a radi sa pomaznajú

s pôvodnými jedlami, predajňou na suveníry – produktov starých remesiel. Tu sú aj tri hotely, ale aj drevené domce v starobylom štýle zakomponované do atmosféry etno dediny, vybavené starým a moderným nábytkom, prispôsobené na ubytovanie, tiež veľké letné javisko na rôzne kultúrne programy. Ďalšiu časť komplexu tvoria športové – futbalové a teni-

Mliekareň

etno dediny. Druhá časť dediny je duchovná. Tam sa nachádza malý kostolík – krstiteľnica, stavaný podľa vzoru na istý pravoslávny kostolík na

Kozieho mostíka (Kozja ćuprija), ktorá premosťuje kaňon rieky Miljacky neďaleko Sarajeva. A tu je aj ďalší mostík – kópia Rímskeho mostu zo 16. storočia, ktorý sa

Vodný mlyn z roku 1917

Matkina izba

Aljaške. Vedľa krstiteľnice je kláštor, stavaný podľa vzoru kláštora Kumanice a sprievodné objekty. Tieto dve časti dediny delia dve jazerá, cez ktoré možno prejsť kamenným mostíkom. Ten je kópiou

nachádza v časti Sarajeva Ilidža. Nuž a aká by to bola dedina bez zvierat? Aj touto dedinou sa voľne, zvyknuté na ľudí hrdo prechádzajú alebo po vode jazera voľne plávajú čierne a biele labute, je tu

s okoloidúcimi. Všimli sme si aj kačku so svojimi mláďatami, ako bezstarostne plávajú po jazere, v ktorom sú, pravdaže, ryby. Slovom – celý komplex je priam ideálnym spojom dejín a najmä

sové ihriská, futbalová akadémia známeho futbalistu Savu Miloševića, ktorý pochádza z Bijeljiny... Preto nie náhodou toto miesto dennodenne navštevuje veľký počet výletníkov, turistov, športovcov,

Mierumilovné kozy

spomienok na detstvo a mladosť Borisa Stanišića, ktoré on hrdo predostiera návštevníkom, s komerčnými obsahmi, reštauráciami

28. 7. – 3. 8. 2018

POČASIE

Labute s deťmi

ktorí tu strávia jeden alebo viac dní. Prednedávnom ho navštívili aj cirkevníci z Hajdušice a Jánošíka, keď aj vznikla táto fotoreportáž.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

33˚ | 20˚

31˚ | 20˚

30˚| 20˚

30˚ | 20˚

28˚ | 21˚

29˚ | 21˚

28˚ | 20˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Plnené paradajky Suroviny: 4 paradajky, 200 g tvarohu, 200 g ryže, bazalky podľa chuti, 2 – 3 strúčiky cesnaku Takto sa to podarí: Odkrojíme vrch paradajky, vydlabeme dužinu a dáme do ohňovzdornej nádoby. Ryžu uvaríme. Zmes na plnenie urobíme z rozdrobeného tvarohu a uvarenej ryže. Ochutíme bazalkou a pridáme zvyšky paradajok nakrájaných na kocky, ako i nadrobno nakrájaný cesnak. Naplníme paradajky a pečieme vo vyhriatej rúre 15 do 20 minút. Zdroj: recepti.zena.blic.rs

ZDRAVIE A MY

Fantastický recept na čaj, ktorý zabíja rakovinové bunky

ž šálka tohto čaju vám pomôže pri celom rade zdravotných problémov. Vďaka tomuto receptu si pripravíte nápoj, ktorý účinkuje protivírusovo, protizápalovo aj antibakteriálne. Jeho hlavnou zložkou je zázvor, ktorý je považovaný za najzdravšie korenie vôbec. Zázvor pridáva chuť nápojom a jedlám, ale používa sa aj ako hlavná zložka domácich receptov, ktoré vám uľavia pri mnohých zdravotných problémoch. Zázvorové prípravky sa využívajú v

DOM A ZÁHRADA

Sóda je zázrak aj pre záhradu

edlú sódu môžeme naozaj v domácnosti použiť všelijako, ale vedeli ste, že ju môžete využiť aj v záhrade? Zmes proti plesniam a iným škodcom: Zmiešajte 4 čajové lyžičky jedlej sódy so 4 litrami vody a hneď získate zmes, ktorá účinne

Proti burine. Nemusíte kupovať herbicídne prípravky, ale vyrobte si doma svoj vlastný. Stačí, ak zmiešate sódu bikarbónu s vodou. Ak vás otravuje burina prerastajúca cez chodník, takto sa jej ľahko zbavíte. Proti zápachu kompostu. Kom-

bojuje proti hubám a plesniam, ktoré napadli vaše kvety. Ale rovnako týmto postrekom môžete bojovať, aj keď listy napadli húsenice. Tento pomer funguje aj na brokolicu alebo kapustu.

postovanie je v záhrade užitočné, ale sprevádza ho aj zápach. Tento nepríjemný faktor odstránite pomocou sódy bikarbóny. Stačí ňou kompost poprášiť. Sóda neutralizuje kyslé prostredie a zápach

zmizne. Treba však opakovať. Na alkalizovanie pôdy. Begónie a hortenzie potrebujú zásaditú pôdu, preto je dobré pravidelne ich alkalizovať. To ľahko dosiahnete pomocou lyžičky sódy zmiešanej s vodou. Týmto nálevom pravidelne zalievajte vaše kvetinky a bude sa im dariť oveľa lepšie. Výživa pre ruže. Výživný roztok namiešate z jednej polievkovej lyžice sódy bikarbóny, 1/2 lyžice amoniaku, jednej polievkovej lyžice soli a troch litrov vody. Roztokom polievajte ruže a tie budú oveľa krajšie. Proti mravcom. Ak vás v záhonoch otravuje mravenisko, zbavte sa ho jedlou sódou. Nasypte sódu na ich cestičky a po pol hodine pridajte ešte trochu octu a mravce zmiznú. Vyskúšajte aj slimáky. Otestujte kyslosť pôdy. Sódu bikarbónu môžete použiť na zmeranie kyslosti pôdy vo vašej záhrade. Pokropte pôdu vodou a dajte na ňu trošku prášku sódy. Ak začne bublinkovať, pôda má kyslé pH.

Mozaiku číslo 227 pripravila Anna Francistyová

VIII

ajurvédskej medicíne už 2 000 rokov a zázvor je čoraz obľúbenejší v ďalších kultúrach. Výskum dokazuje, že

fenol a éterické oleje, ktoré obsahuje, sú aktívne zložky, ktoré majú liečivé účinky. Ak ste ešte nedali zázvoru šancu, možno si to rozmyslíte, keď si pozriete zoznam všetkých jeho úžasných účinkov na zdravie. Zdravotné účinky zázvorového čaju: pomáha absorbovať živiny, uľavuje pri žalúdočných ťažkostiach, zmierňuje syndróm dráždivého čreva, eliminuje plynatosť, zmierňuje pálenie záhy, znižuje apetít a zabraňuje prejedaniu, pomáha pri chudnutí, bojuje proti rakovine, udržiava vyrovnanú hladinu glukózy, zvyšuje prietok krvi, bojuje proti Alzheimerovej chorobe, rozpúšťa obličkové kamene, detoxikuje pečeň, zmierňuje bolesti, pomáha pri srdcovo-cievnych problémoch. Recept na zázvorový čaj Potrebujeme: šálku vody, 2 približne 2 cm zázvoru (nastrúhať), ½ lyžičky mletej kurkumy, čajovú lyžičku medu, lyžicu kokosového mlieka, šťavu z citróna Príprava: Nechajte zovrieť vodu spolu so zázvorom. Stiahnite z ohňa a prikryte. Nechajte lúhovať 5 minút, pridajte kurkumu a lúhujte ďalších 5 minút. Preceďte do šálky. Pridajte pár kvapiek citrónovej šťavy, kokosové mlieko a med. Pomiešajte a vypite. Takto pripravený čaj môžete piť denne. Pokojne si doprajte 2 až 3 šálky, aby ste si všimli pozitívne účinky na vaše zdravie.

Kultúra Didiho Kroky rokov

Kultúra

Z KNIŽNEJ PREMIÉRY V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

aule staropazovskej divadelnej sály bola vo štvrtok 19. júla premiéra básnickej zbierky Kroky rokov tamojšieho autora Jaroslava Litavského-Didiho. Knihu za podpory NRSNM a ÚKVS vydalo mimo edície Slovenské vydavateľské centrum. Básnická zbierka Kroky rokov obsahuje 26 básní pomenovaných od 000 do 026; redaktorom je Martin Prebudila, ktorý bol i moderátorom večierka. V knihe sú na ilustráciu použité umelecké fotografie Miša Smišeka z Boľoviec. Členovia rodiny a verní kamaráti ho doma v Pazove pravidelne navštevujú, ale premiéra knihy bola príležitosťou, aby sa s ním po dlhšom čase mohli stretnúť i ďalší jeho známi. Sám o sebe v knihe namiesto

Jaroslav Litavský-Didi

dňa v knižnej podobe. Vlastne je toto kniha dvoch autorov – predovšetkým debutová knižná poézia Jaroslava Litavského Didiho a ďalšieho, o nič menej dôležitejšieho autora v tejto kni-

tom, ktorý netreba zvlášť cibriť, brúsiť, bystriť... Bolo treba, len aby dozrelo básnické a básnikovo slovo...“ zdôraznil Prebudila. O autorovej tvorbe sa zmienil aj Vladimír Valentík, riaditeľ SVC. Je to piata básnická zbierka, ktorá vyšla v tomto roku v tomto vydavateľstve a o zbierke básní Kroky rokov okrem iného uviedol: „Táto knižka, ako artefakt aj so svojím obsahom, aj so svojím výzorom má svoju dušu. Nie je to teda iba graficko-technické balenie výplodov duše a imaginácie Jara Litavského, ale sa tu v hodnej miere pričinil aj Mišo Smišek, ktorého fotografie svojím jedinečným ovzduším veľmi dobre korešpondujú so samotnými veršami, ktoré nám táto zbierka prináša. Verše sú veľmi dynamické, lebo Didi používa krátky verš, teda jedno slovo, jeden verš, a to dáva svojráznu dynamiku celej tej výpovedi. Keď ide o celkový odkaz, ktorý poézia nesie, ide tu vlastne o také stretnutie so

Kniha Kroky rokov vyšla v náklade 300 kusov

slova, ctiteľov Didiho osobnosti a diela privítal riaditeľ Vladimír Kerkez. O kedysi veľmi aktívnej všestrannej kultúrnej osobnosti Didiho a najmä o jeho efektných rolách v pazovskom SD VHV hovoril herec a režisér Alexander Bako. Didiho verše, ako bolo počuť, sa podobajú na

Aktéri tohto vydareného literárneho večierka

poznámky o autorovi Jaroslav Litavský napísal: „Takmer po celý svoj život som sa venoval novinárčeniu a peknému písaniu slova.“ Tieto verše napísal ešte v roku 2011 a tentoraz ich venoval rodine a priateľom. „Zrelo to dlhé roky v Didiho duši a mysli a vďaka porozumeniu a podpore niektorých jeho ozajstných priateľov tento rozsiahly Didiho básnický cyklus konečne uzrel svetlo • KULTÚRA •

he, spisovateľa a všestranného výtvarného umelca Miša Smišeka,“ povedal Prebudila, ktorý uviedol aj stručné biografické poznámky tak o Litavskom, ako aj o Smišekovi. „Keby som sa chcel iba jednou vetou zmieniť o tejto zbierke a o samotnom autorovi, povedal by som vari iba toľko, že Jaroslav Litavský je typický poeta natus (rodený básnik), teda básnik narodený s talen-

Hostia, ctitelia Didiho osobnosti a diela, milovníci krásneho slova v Starej Pazove na premiére jeho básnického debutu

záhadou života, o takú metafyzickú črtku, ktorú musí mať každá básnická výpoveď. A táto Didiho bezpochyby má.“ V mene Strediska pre kultúru Stará Pazova početných hostí, milovníkov krásneho

neho a tentoraz ich na ukážku prečítali Anna a Annamária Simonovićové a Aneta Lomenová. Ako bolo vidieť, autorovi premiéra knihy urobila nemalú radosť a chceme veriť, že mu dala nové krídla do života.

30 /4813/ 28. 7. 2018

Kultúra NA ÚVOD PREDSLÁVNOSŤOVÝCH DNÍ V KULPÍNE

Úspešný výtvarný tábor v Kulpíne

Účastníci a organizátori 2. slovenského výtvarného tábora v Kulpíne

Katarína Gažová

ústrety trojitým oslavám Kulpína, ktoré budú v sobotu 28. a v nedeľu 29. júla, v sobotu 21. júla v prírodnom scenériu Muzeálneho komplexu v Kulpíne usporiadali 2. slovenský výtvarný tábor. Organizáciu akcie mali na starosti MOMS Kulpín a Výtvarná skupina KEBY... Umelcov ochotníkov v Kulpíne privítal predseda MOMS

Kulpín Pavel Gaža a predseda kulpínskych výtvarníkov združených v skupine KEBY... Vladimír Grňa, farár v Báčskej Palanke. V tábore sa zúčastnili nielen domáci výtvarníci, ale aj ich hostia z Báčskeho Petrovca, Kovačice, Padiny, Hložian, Báčskej Palanky, Kysáča a Selenče. Súhrnne v tábore účinkovalo 21 výtvarníkov. Keď ide o účastníkov z Kulpína, pripojila sa im aj mládež zo združenia Objatie (Zagrljaj),

čo bolo novinkou tábora, ktorý vlani v Kulpíne usporiadali po prvýkrát. Organizátori pre účastníkov zabezpečili materiál, s ktorým pracovali, a nevystalo ani občerstvenie. Účastníci tohtoročného tábora boli: Ján Glózik z Kovačice, Anna Kotvášová z Padiny, Zuzana Ferková a Mária Sláviková z Kysáča, Juraj Berédi a Anna Liptáková zo Selenče, Branislav Galamboš z Hložian, Vladimír Grňa z Báč-

skej Palanky, Mária Struhárová, Samuel Legíň, Miloslav Zaťko, Anna Struhárová a Ján Makan z Petrovca, Michal Hasík, Kulpín – Petrovec, a účastníci z Kulpína: Anna Babiaková, Ján Vrbovský, Vladislav Medovarský, Blanka Gažová, Daniel Zelenák, Vlasta Zelenáková a Dejan Šuľan. S výtvarnými ochotníkmi počas tábora pobudli i odborníci výtvarníctva Pavel Čáni a Vladimír Valentík. Počas druhého tábora vznikol pozoruhodný počet výtvarných diel vypracovaných rôznymi technikami a na rôzne motívy. Vytvorené obrazy výtvarníci venovali hostiteľom – organizátorom. V sobotu 28. júla počas PDvK budú všetky zaradené do výstavy v miestnostiach Spolku kulpínskych žien, ktorú otvoria o 18. hodine. Počasie podujatiu žičilo a práca sa darila. Stretnutie v Kulpíne bolo peknou príležitosťou na kamarátenie výtvarných ochotníkov z rôznych prostredí a vzájomnú výmenu skúseností. Druhý výtvarný tábor v Kulpíne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matica slovenská v Srbsku.

ŠÍD

Výstava obrazov Stanislav Stupavský

utorok 17. júla v miestnostiach Knižnice Simeona Piščevića v Šíde otvorili výstavu obrazov maliarov ochotníkov z Výtvarného klubu Savu Šumanovića zo Šídu. Jedenásť maliarov na výstavu poskytlo spolu 31 obrazov. Vystavené obrazy hodnotila porota, v ktorej boli Ondrej Holub, akademický maliar zo Šídu, a Branka Pavlovićová, profesorka výtvarného umenia v šídskom Gymnáziu

www.hl.rs

Akademický maliar a predseda poroty Ondrej Holub

Informačno-politický týždenník

Savu Šumanovića. Tentoraz odborníci rozhodli, že zo Šídu do regionálnej p re h l i a d k y výtvarného umenia v Rume zašlú po jednu prá- Ján Šuster pri odmenenom obraze cu alebo obraz všetkých účastníkov. Predsa Šídu, na ktorom predstavil v poako najúspešnejšie dielo porota dobe medailónov všetkých šesť ocenila obraz Jána Šustera zo šídskych kostolov. • KULTÚRA •

Mgr. MARÍNA HRÍBOVÁ, PhD., Z VOJLOVICE

Odchádzam na Slovensko! Vladimír Hudec

ojlovičanka Marína Hríbová, doktorka slovenského jazyka a literatúry, po ukončení magisterského štúdia na Slovensku vykonávala doktorandskú pedagogickú prax na Filozofickej fakulte v Belehrade. Očakávala, že sa aj zamestná na tejto vysokoškolskej inštitúcii, ale po štyroch rokoch robenia zdarma prišlo sklamanie. „Jednou z povinností interných doktorandov študujúcich na Slo- Sklamanie a následne rozhodnutie (Foto: z archívu M. Hríbovej) vensku je vykonávanie pedagogickej činnosti. Vzhľadom na to, jazyka na predmetnej katedre nedostatku zamestnancov musí že som svoju dizertačnú prácu je personálne zabezpečená. (?!) jednoducho podať návrh na vypísala z dialektológie a počas Lenže tam nebolo povedané, že písanie výberového konania. výskumov som mala navštíviť je to tak vďaka hodinám, ktoré Nastoľuje sa otázka, prečo sme všetkých 36 lokalít obývaných vykonáva doktorka slovakistiky mrhali časom, prečo nikto nepoSlovákmi v Srbsku, bolo mi po- dobrovoľne. Tá odpoveď prišla vedal, že treba vypísať výberové volené vykonávať ju v Belehra- v čase, keď sme sa dohodli, že konanie. Čakal sa júl, aby sa podal de, za čo som veľmi vďačná, tak o probléme budeme informovať, návrh na vypísanie výberového slovenskej, ako aj srbskej vzde- a preto je nepochopiteľné, prečo konania a vôbec sa nemožno odlávacej inštitúcii. Po ukončení bola takto poskytnutá... volávať na zákon o pozastavení trojročného doktorandského Neriešili však nič, ibaže v tom do- zamestnávania. Prečo to nebolo štúdia sa nastolila otázka, čo pisovaní ubehol celý akademický hneď navrhnuté? Čakal sa teda ďalej. Vzhľadom na to, že moja rok a keď prišiel čas na plánovanie júl a podaný návrh na vypísanie pomoc vo výučbe bola potrebná, na ďalší akademický rok, na fakul- výberového konania potom bol rozhodla som sa zostať na fakulte nevedeli, či môžu s Marínou aj odmietnutý bez zdôvodnenia. te. Neuzavrela som však žiadnu pracovnú zmluvu, čo znamenalo pracovať aj naďalej zdarma. Zdôvodňovalo sa to tým, že zákon nedovolí nové zamestnávanie vo verejnom úseku. Dohodli sme sa však, že s kádrovými problémami na slovakistike oboznámime všetky slovenské inštitúcie, ktoré by mohli nejako pomôcť. NRSNM zareagovala odoslaním odporúčania na predmetnú fakultu, kým z MSS odoslali list na Ministerstvo školstva Srbska, odkiaľ odpoveď nedostali. Z Veľvyslanectva Slovenskej republiky nám odpovedali, že nie je v ich možnostiach riešiť túto Marína Hríbová je činná aj v SKOS Detva (Foto: Alena Kulíková) situáciu, zatiaľ čo z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa ďalej počítať alebo nie. Slovakistika evidentne nie je pokúsili preskúmať túto situáciu „Vtedy sme sa už začali obracať na na nejakom dôležitom mieste,“ kontaktovaním Ministerstva škol- právnikov pôsobiacich na fakulte. hovorí naša spolubesedníčka stva Slovenskej republiky, ktoré Bola som o. i. aj za tajomníkom a pokračuje: má aj svoj lektorát v Belehrade. fakulty, ktorý sa zdesil, keď počul, „Keďže sa nič nepodarilo vyriešiť Odtiaľ však dostali odpoveď, že že celý rok pracujem bez zmluvy. do konca toho akademického jazyková výučba slovenského Tvrdil, že sa v prípade reálneho roku, už mi nebolo povolené • KULTÚRA •

vyučovať. Bola mi ponúknutá možnosť podieľať sa aj naďalej na výučbe ako praktikantka, t. j. znovu zapísať doktorandské štúdium?! To, samozrejme, neprichádzalo do úvahy, takže som sa musela vzdať výučby. Medzičasom však fakulta doriešila problém tak, že sa zjavil ďalší doktorand, ďalší praktikant, ktorý tam nejaký čas bude učiť zadarmo. „Je to asi ideálne riešenie pre fakultu. Doktorand nemusí platiť školné, lebo sa podieľa na výučbe a fakulta nemusí míňať peniaze na niečí plat. Lenže nastoľuje sa otázka, za akých podmienok potom prebieha, resp. aká je kvalita tej výučby?!“ Tak teda keďže z práce na fakulte nič, aké má Marína profesionálne plány do budúcna? „Po ôsmich rokoch strávených na Slovensku vrátila som sa do Srbska ako vyškolený odborník. Bola som štipendistkou vlády SR. Veľmi dobre vieme, že cieľom udeľovania tých štipendií je získať vedomosti, ktoré sa potom budú uplatňovať v materskej krajine. Dúfala som, že sa v Srbsku uplatním na adekvátnej pozícii a že budem môcť získané vedomosti odovzdávať najmä v akademickom prostredí. Svoju prítomnosť v rodisku som však chcela využiť aj na to, aby som prispela k zlepšeniu situácie, resp. zväčšeniu miery ovládania slovenčiny medzi deťmi, ktorí sa ju učia na miestnej základnej škole. Bohužiaľ to vyšlo tak, že sa práca na 30-percentný úväzok v ZŠ stala mojím primárnym zamestnaním. Okrem toho pracujem aj ako oprávnená súdna prekladateľka. Musím konštatovať, že Srbsko pre mňa nevytvorilo žiadne podmienky na profesionálnu realizáciu. Jednoducho si myslím, že Slovensko od začiatku až doteraz urobilo pre mňa viac a dokonca aj ako odborníka ma viac rešpektovalo než Srbsko, takže si prácu pravdepodobne vyhľadám na Slovensku.“

30 /4813/ 28. 7. 2018

Kultúra UZNANIE PRE ČLENOV GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA

Na obzore veľkoobraz v Paláci Srbska Ján Špringeľ

rvé maľby veľkých rozmerov v insitnom umení Kovačice tvoril Martin Jonáš. Pri vchode do jeho domu na Čaplovičovej ulici, kde mal svoj ateliér, si návštevníci všimli takéto majstrovské diela. Jednu z prvých megamalieb Kovačický proces nakreslil Jonáš

Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. Neskôr väčšie obrazy pre UNICEF, UNESCO

Veľvyslanectve SR v Belehrade spoločne tvorili Pavel Hajko, Pavel Cicka, Ján Glózik, Zuzana Ve re s k á , J á n Husárik a Martin Markov. Vzniklo vďaka nemalému pričineniu padinského galeristu Pavla Čapu. Po obraze v slovenskej am- Pavel Cicka basáde skomponovali niektorí umelci (Pavel Cicka, Martin Marko, Ján Husárik a Ján Glózik) spoločnú maľbu väčších rozmerov Vojvodina v malom na Ministerstve kultúry SR v Bratislave. V rokoch 1992 a 2002 povšimnutiahodné olejomaľby o jubilujúcej rodnej dedine namaľoval Ján Glózik (Kovačica 190-ročná; Dvestoročná Kovačica). Glózik má ešte aj po dve megamaľby v Rusku (Ukrajinská dedina pre Ukrajinca žijúceho v Moskve a Vojvodinská slovenská svadba) a vo Vršci (Žatva a Dedina) a jednu v talianskom

Pavel Hajko rov v Dragačeve tvorili Pavel Hajko, Martin Markov, Ján Glózik, Štefan Varga, Rozalija Markovová, Pavel Cicka a Zuzana Vereská. Sriem, Banát a Báčka je názov ďalšieho ohromného výtvarného diela, ktorú ako sponzorský dar pre výstavbu podkrovia obrazárne venovali debeljačskému podni-

kateľovi v stavebníctve Martin Markov, Ján Glózik, Štefan Varga, Rozalija Markovová, Pavel Cicka, Zuzana Vereská, Jozef Haviar, Anna Lenhartová, Eva Husáriková, Ján Žolnaj, Drago Terzić a Nada Koreňová. Veľkoobraz Kovačické šíre pole kreslilo kvinteto kovačických insitných maliarov: Pavel Hajko, Pavel Cicka, Ján Glózik, Eva Husáriková a Zuzana Vereská. Obraz zdobí Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako dar maliarov – členov Galérie insitného umenia z Kovačice. Nasledovala obrovská maľba Krása, láska a mier pre Devín banku na Slovensku, ktorú spoločne tvorili: Eva Husáriková, Pavel Cick a, Zuzana Vereská a Ján Glózik. Na Veľvyslanectve Slovenskej republiky sa nachádza aj triptych Pavla Cicku, Martina Markova a Pavla Hajku. Spomínaná tzv. Kovačická trojka namaľovala megaobraz Z Dolnej zeme aj pre Literárne múzeum v Martine a s vojvodinskou slovenskou tematikou aj pre súkromného zberateľa vo Viničnom. Pôvod spoločných veľkoobrazov pramení ešte z čias možno najväčšej slávy najznámejšej kul-

Maliar a iniciátor projektu Megaobraz v Paláci Srbska Drago Terzić z Opova a Medzinárodný Červený kríž „kreslila“ Zuzana Chalupová. Dvadsiateho prvého júla 1995 vznikla jedna z najznámejších spoločných olejomalieb maliarov z Kovačice a Padiny. Obdivované krásne spoločné dielo Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem na

www.hl.rs

Miláne (Moja dedina). V posledných rokoch vytvoril o. i. aj veľkoobrazy 1 150 rokov od príchodu sv. Cyrila a Metoda či 500 rokov reformácie. Múzeum trúby v Guči krášli od zakladateľského roku 2010 monumentálna maľba Kovačica v Guči, ktorú pre jubilujúci festival trubká-

Informačno-politický týždenník

Ján Žolnaj • KULTÚRA •

Rozalija Markovová túrnej inštitúcie v sídle banátskych Slovákov. Niekoľko väčších malieb zaradom (každý mal rovnak ý priestor na maľbu) vytvorili maliari z Kovačice na časť fasády budovy Obchodného domu v Kovačici (pred pasážou z Ulice maršala Tita) v roku 1977 pri príležitosti vysielania Vedomosti – bohatstvo. Najviac veľ- Jozef Haviar koobrazov vzniklo v tomto storočí. Iba napočítať by zobralo veľa priestoru. PRÁCA AJ DO – PALÁCA Iniciatívu člena Galérie insitného umenia v Kovačici Dragu

Štefan Varga • KULTÚRA •

Terzića z Opova podporila tak kovačická obrazáreň, ako i Generálny sekretariát predsedu Srbska na Adrićovom venci v Belehrade: od 31. októbra by megaobraz pätnástich maliarov mal krášliť steny Paláca Srbska na Novom Belehrade (budova známa ako sídlo niekdajšej Zväzovej výkonnej rady /SIV/). „Obraz bude rozmerov: 4,5 metra (dĺžka) krát 2,5 metra (výška), čiže dokopy 11,25 m². Motív na obraze vytvoria sami maliari, každý so svojím výtvarným rukopisom a afinitami. Tematicky na olejomaľbe bude zvýraznená plodnosť Srbska, bohatstvo jeho krajov, na ktorej budú roľníci, vinohradníci, kosci, obyčaje a spôsob života, ktorý

charakterizuje Srbsko cez štetec insitných umelcov,“ informuje Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia. Na vzniku megaobrazu sa zúčastnia renomovaní členovia Galérie

Eva Husáriková

Zuzana Vereská insitného umenia z Kovačice, Padiny, Aradáča a Opova: Ján Bačúr, Ján Glózik, Zuzana Vereská, Pavel Hajko, Pavel Cicka, Štefan Va rg a , J á n Žolnaj, Rozalija Markovová, Eva Husáriková, M i c h a l Povolný, Mária Hlavatá, Jozef Haviar, Juraj Ľavroš, Anna Kňazovicová a Drago Terzić. „Umelci začnú stvárňovať megaobraz 22. Ján Glózik októbra. Od 10. do 17. hodiny sa každý deň bude na Novom Belehrade striedať kvarteto či kvinteto maliarov. Každý maliar bude predstavený počas

maľovania obrazu na kolektívnej výstave v Paláci Srbska ešte jedným vlastným obrazom. Produkcia obrazu a výstava v Paláci Srbska budú jedinečným kultúrnym zážitkom v Belehrade. Záverečná časť tohtoročného Kovačického októbra sa tak sčasti presunie i do sídelného mesta,“ dopĺňa správkyňa slávnej obrazárne. Každý maliar bude pracovať s ôsmimi až dvanástimi nuansami farieb. Na veľkoobraz v Paláci Srbska sa strovia dva kilogramy tzv. titanovej bielej farby na prípravu plachtoviny, tri litre ľanového oleju a päť litrov kvapaliny na pranie štetcov. Aj týmto spôsobom – megaobrazom a salónom v reprezentačných priestoroch insitní

maliari – členovia Galérie insitného umenia z Kovačice dávajú o sebe vedieť nielen slovenskému, lež i slovanskému svetu.

30 /4813/ 28. 7. 2018

Kultúra VÝSTAVA ŠTYROCH VELIKÁNOV KOVAČICKEJ INSITY

Obrazy, ktoré doteraz neboli vystavované Danuška Berediová

kultúru a umenie, ako aj multikultúrnosť v nej. piatok 20. júla Osobitný dôraz kladú na v Ústave pre kulinsitné maliarstvo. túru vojvodinských Predseda tohto zdruSlovákov otvorili výstavu ženia Boško Nedeljkov zo súkromných zbierok povedal, že túto výstaštyroch velikánov kovačicvu podporil Pokrajinský kej insity – Jána Husárika, sekretariát pre kultúru Jána Kňazovica, Zuzany a informovanie. Vyjadril Chalupovej a Martina vďaku ÚKVS, že je hostiJonáša. teľom tejto výstavy a priAnna Chrťanová-Leskopomenul, že obrazy, ktoré vac, riaditeľka ÚKVS, po tvoria túto výstavu, doteprivítaní prítomných poraz neboli vystavované. vedala, že ústav má s GaHistorička umenia JarOtvorili výstavu: (zľava) Jarmila Ćendićová, lériou insitného umenia Boško Nedeljkov a Anna Chrťanová-Leskovac mila Ćendićová potvrdila, v Kovačici krásnu spoluže pokrajinský sekretariát prácu, dokonca aj návrh podporil túto výstavu, ale ženiu Naiva Art Kult v Kovačici. na túto výstavu vznikol vďaka Toto združenie bolo založené vyzdvihla, že sa to uskutočnilo občianskemu a maliarskemu zdru- s cieľom zachovávať a rozvíjať na návrh Národnostnej rady slo-

Obrazy Husárika, Kňazovica, Jonáša a Chalupovej venskej národnostnej menšiny. Hovorila o živote a diele každého zo štyroch autorov obrazov, a potom výstavu slávnostne otvorila. V miestnostiach ÚKVS táto výstava bude sprístupnená záujemcom do 6. augusta.

KULTÚRNE LETO 2018 V KYSÁČI

Večierok venovaný literatúre Elena Šranková

grafických románoch Päť ročných období a Tri ženy, dvaja muži a ja. Na večierku sa podnietená otázkou vrátila aj na básnické začiatky a prvú zbierku Májový ošiaľ. Hovorila i o práci na zostavovaní antológií s prízvukom na antológiu slovenských poetiek z Rumunska, Maďarska, zo Slovenska a Srbska. Anna Asodiová prečítala najprv Posudok básnickej zbierky Viery Benkovej Panónske haiku, ktorý napísala doc. Dr. Dagmar Mária Anoca, členka Zväzu spisovateľov Rumunska. Potom z jej tvorby predniesla báseň Heroica Slovaca, ktorá podľa slov autorky vznikla

iterárne posedenie v sobotu 21. júla bolo prvým podujatím zahláseného Kultúrneho leta 2018 v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Hostkami na posedení boli spisovateľka Viera Benková z Báčskeho Petrovca a novinárka Katarína Pucovská z Kulpína. Milovníkov pekného slova privítal a hostky na úvod skrátka predstavil Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka, ktorého členovia toto literárne posedenie a kultúrne leto organizujú. Vždy naladená pútavo rozprávať, poetka, prozaička a publicistka Viera Benková hovorila o svojej tvorbe najprv s dôrazom na haiku poéziu a vo svetle jej najnovšej básnickej zbierky Panónske haiku. Ináč okrem tejto knihy v tomto roku spolu so spisovateľkou Etelou Farkašovou vydali dvojzbierku haiku poézie v preklade do srbčiny Lišće na vetru, nuž sa zmienila sa aj o úskaliach pri prekladaní. Hovorila aj o svojich autobio- Dary pre hostky

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na večierku v Kysáči: (zľava) Michal Francisty, Viera Benková, Katarína Pucovská a Anna Asodiová zo vzdoru. Predtým než sa slova ujala druhá hostka Katarína Pucovská, predseda Francisty ju predstavil ako novinárku, prekladateľku a administrátorku webovej stránky. Keďže dôraz bol na jej prekladateľskej činnosti, hostka prítomným predstavila 87-ročného spisovateľa Daniela Pixiadesa z Kysáča, ktorého tvorbu prekladá. Ináč Pixiades bol učiteľom v Kulpíne a toho času žije v Kanade. Informovala, že o taký me-

siac by mali vyjsť jeho memoáre v dvoch pokračovaniach. Podľa jej slov v prvej časti budú mnohé zaujímavosti aj o Kysáči, na ktorý si nielen veľmi dobre pamätá, ale je naň i citovo viazaný. Prečítala básne z jeho najnovšej tvorby: Nebudem veršovať viacej básne, Môj otec a Inzerát. Ďalším podujatím v rámci Kultúrneho leta 2018 v Slovenskom národnom dome bude otvorenie výstavy kaktusov a sukulentov v piatok 27. júla o 19.00 a potrvá do nedele 29. júla. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Výzva na stretnutie študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2018

ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 9. augusta 2018 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke o 20.30 hodine. Študenti, ktorí sa plánujú zúčastniť na stretnutí, sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu

msjbp@stcable.net alebo na tel.: 021 780-248. Študenti, ktorí ukončili štúdium v školskom roku 2017/2018, majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v Power Pointe. Záväzná je prihláška do 8. augusta 2018. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

Nemôžu sa „uskladniť“ s mužom Anna Horvátová

asto treba len dobrá vôľa na dohovor, na vyhladenie nesvárov v medziľudských vzťahoch. A už by to mohlo fungovať bezchybne. Len treba „uskladniť“ vzťahy, alebo „uskladniť“ názory s kolegami, „uskladniť“ sa s manželom, „uskladniť si život“... K tomu je dôležité aj termíny na skúšky „uskladniť“. Tak najprv sa pozrime, čo vlastne týmito spojeniami získavame... Len nelogické vyjadrovanie. Slovenské sloveso uskladniť má jeden jediný význam – uložiť, umiestniť niečo v sklade, poprípade v inom priestore: uskladniť tovar, uskladniť potraviny, obilie, ovocie, zeleninu, krmivo, uhlie... Srbské uskladiti odnose, uskladiti očekivanja nesto• KULTÚRA • OZNAMY •

tožňujeme so slovenským uskladniť. V slovenčine v týchto prípadoch použijeme slovesá priviesť / dať do súladu, súhry, harmónie, zladiť, zharmonizovať. A tak treba zladiť všetky zložky hospodárstva. Neboli si schopní život zharmonizovať, zladiť a či usporiadať rodinné vzťahy – žiaľ, aj to sa stáva. K tomu ešte ako je dôležité zladiť termíny, zladiť si vzťahy s manželom. Zladiť si oblečenie s priateľkou je skutočne pekne. A prospešné je skoordinovať projekty. Namiesto „uskladniť sa“ v slovenčine sú tu tieto náhrady: zladiť sa, dosiahnuť súlad, zhodnúť sa, skoordinovať sa: pohyby sa zladili s hudbou, dvojice sa dobre zohrali, účastníci sa skoordinovali a pod.

SCÉNA Nine Inch Nails pripomínajú Bowieho. Počas nahrávania nového albumu Bad Witch americkí industriálni rockeri Nine Inch Nails sa sčasti inšpirovali hudbou Davida Bowieho, najmä posledným obdobím jeho tvorby. Toto ich vydanie predstavuje záverečnú časť trilógie, čiže tematické pokračovanie predchádzajúcich dvoch minialbumov Not the Actual Events (2016) a Add Violence (2017). Prvý singel God Break Down the Door prináša dynamický rytmus a frontman Trent Reznor v tejto skladbe hrá na saxofóne. Na vydaní pracoval aj producent Atticus Ross a v úvodnej piesni Shit Mirror hosťuje Reznorova manželka Mariqueen Maandig, ako aj Ian Astbury (The Cult). Na koncertné turné NIN si povolali hostí The Jesus and Mary Chain. Florence and the Machine: osobný indie pop. Na štvrtom albume svojej skupiny Florence and the Machine speváčka Florence Welchová sa zaoberá neveselými osobnými témami, ako sú osamelosť, žiaľ a strata blízkej osoby. Ale podľa Welchovej slov v piesňach dominuje pozitívny pocit nádeje a nachádzania jednej vyššej lásky, ktorá je omnoho väčšia od tej „nutnej“ lásky, ktorú chápeme ako každodennú potrebu. Vydanie má názov High as Hope; prvý singel Sky Full of Song hovorí o osobnej skúsenosti vystupovania na javisku, druhý singel Hunger o neustálej ľudskej túžbe, pokým tretí Big God sa vzťahuje na univerzálnosť. Okrem speváčky Welchovej v zložení tejto londýnskej skupiny je tiež klaviristka Isabella Summers a ďalší štyria hudobníci.

KONCERTY 28. júla, Brod Teatar v Novom Sade: Dragon’s Fuel 28. júla, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Nemanja Tasić a kamaráti (Rai, Wabi Trio, More Dole, Formless, 0, Ato Tede, Elight) S. L.

GRATULÁCIA Vysokoškolské štúdiá na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici v študijnom odbore divadelná dramaturgia a réžia úspešne ukončila SVETLANA GAŠKO z Kysáča a bol jej udelený titul magisterka umenia (Mgr. art.). K tomuto úspechu jej srdečne gratulujú a mnoho úspechov do budúcna prajú rodičia a staré matky Gašková a Kardelisová.

Oznamy

KRÍŽOVKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Oznamujte

ČÍSLO 30

v Hlase ľudu

V tajničke je názov slávnosti, ktorá sa usporadúva z príležitosti ukončenia zberu obilia. autorka: ANNA 1. časť BIČIA- tajničky ROVÁ

S HLADU ĽU

na toto osobné miesto zámeno

skok hore

číslo (skr.)

riečny rybár

vpíšte SOVČA

Lady Diana

021/47-20-844

liter vydávala tikot

Žiť budeš v našich srdciach a spomienkach.

písal žalmy

Dcéra Taňa, vnuk Igor a Mile

Olympijské hry

odlišná, inakšia

kysáčske stredisko neschopnosť hovoriť

ROZLÚČKA

hmota na murovanie

zvonka

s našou

niekde Keňa solmiz. slab.

meter nádoba na umývanie

orgán zraku

válov (srb.)

hlasludu.info www.hl.rs

pohýnal čln veslom

dlhá samohláska

rod. Sýkorovou 1954 – 2018 z Báčskeho Petrovca

inzercia@hl.rs

2. časť tajničky

je z ovsa

kelvín

MÁRIOU KOVÁČVARGOVOU

021/ 47-20-840 a

ženské meno

s našou matkou a starou matkou

otec

tona vpíšte KRI

vpíšte RHA

MARIENOU

súperka S HLADU ad ĽU notam

dve hlásky

dlhá samohl.

druh likéru

pond

alt

autoškola

Žiť budeš v našich spomienkach. Anna a Oľka

upravil

SMUTNÁ SPOMIENKA

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29 VODOROVNE: Jaroslav, apatia, A, nl, oltár, oik, akro, kel, aev, šofér, na, Ivana, DL, Ma, orba, ole, Ir, S, VA, otava, I, žralok, čelo, ono TAJNIČKA: JAROSLAV ŠIMOVIČ

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu zo 7. júla 2018 bolo: MIROSLAV PAVLOVIČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA CECHMAJSTROVÁ, Ul. Leninova č. 47, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

na manželku, matku a starú matku

JARMILU ŠPROCHOVÚ

rod. Čriepkovú 21. 7. 1952 – 28. 7. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si stále s úctou zachovávajú manžel a synovia s rodinami

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SPOMIENKA na

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie základňovej stanice mobilnej telefónie NS2375_01 NS_Novi_Sad_Šumadijska, Ul. šumadijska 16, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 27. augusta 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 28. augusta 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Mesto Nový Sad, Mestská správa pre stavebný pozemok a investície, Ul. Stevana Branovačkog číslo 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba dopravných plôch, atmosférické kanalizácie, zásobovanie vodou a verejné osvetlenie na Sentandrejskej ceste (od Ul. prímorskej po Ul. velebitskú) v Novom Sade, na k. p. č. 10374/1, 10391, 1685, 1684, 1683/1, 1210, 1209, 10390, 1211, 1212, 860, 767/1, 844, 634/7, 806, 805, 779, 634/1, 10393, 10374/4, 767/3, 766, 167, 164, 163, 641/8, 168/2, 10400, 1215, 1236/1, 1237, 641/1, 1214/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 19. 7. 2018 schválil rozhodnutie, ktorým je rozhodnuté, že nositeľ projektu Srbijagas, Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nových trás existujúcich ropovodov a plynovodov v diaľničnej zóne E-75 od km 108 + 000 do km 118 + 200 v novom energetickom koridore v širšom regióne Nového Sadu. Do rozhodnutia možno nahliadnuť v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

JÁNA LAČOKA

1945 – 1993 – 2018 z Petrovca

Spomienky na Teba nezmizli ani v sne, preto sa bojíme každého sna, lebo vieme, že nie si tu. Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN SÚDI 2. 7. 1938 – 22. 7. 2013 – 22. 7. 2018 z Kysáča

Čo dáva zmysel životu, dáva zmysel i smrti... Tvoji najmilší

SPOMIENKA na dcéru

ZUZANU SNIDOVÚ rod. Čániovú 1962 – 2014 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Ul. narodnog fronta č. 23 d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/43, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. júla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-291/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Stále budeš žiť v našich srdciach a spomienkach. Tvoji rodičia

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs 30 /4813/ 28. 7. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

MICHAL PAVELA

24. 5. 1946 – 15. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

JÁNOVI PAVLISOVI 1935 – 2018 učiteľovi vo výslužbe z Petrovca

Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, vieru som zachoval. Zostaneš v mojom srdci navždy.

Manželka Mária

Mnohé generácie žiakov dlho budú pátrať po veľkom slove vďaky svojmu učiteľovi a nanajvýš priateľovi. Lúčime sa s Vami s nesmiernou úctou a vďakou, hlboko sa klaniame Vašej pamiatke.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Kolektív ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

MICHAL PAVELA

24. 5. 1946 – 15. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v neho, voči duši, ktorá ho hľadá. Trvalú spomienku na neho si zachovajú: dcéra Jarmila a syn Danko s rodinami

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

POSLEDNÝ POZDRAV sestre a tetke

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 16. 7. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Využívanie piesku na ležisku Mužlja II pri Zreňanine, na k. p. č. 1135, 1136, 1046/2, 1047, 1048, 1049 a 2578, k. o. Mužľa, ZO Zreňanin, nositeľa projektu, s. s r. o., DAJ COOP, zo Zreňanina, Ul. Dr. Miroslava Tirša č. 1a, Zreňanin. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SPOMIENKA

Dňa 17. júla 2017 uplynulo devätnásť ťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný syn, brat, strýko a vnuk

ZUZANE ZÁTROCHOVEJ

rod. Menďanovej 13. 11. 1956 – 13. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

Nikdy na Teba nezabudneme. Brat Ondrej s manželkou a deťmi Tatianou a Miroslavom s rodinami

Informačno-politický týždenník

JANKO OŽVÁT

1981 – 1999 – 2018 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: mama, brat Paľko s rodinou a mamika Horvátová • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starým otcom

Lúčime sa s naším drahým manželom, otcom, starým otcom

JÁNOM PAVLISOM učiteľom vo výslužbe

narodil sa 19. februára roku 1935 v Laliti usnul dňa 18. júla toho roku v Petrovci po ťažkej chorobe Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach. Vnuk Ján s priateľkou Alexandrou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starým otcom

JÁNOM PAVLISOM učiteľom vo výslužbe

narodil sa 19. februára roku 1935 v Laliti usnul dňa 18. júla toho roku v Petrovci po ťažkej chorobe

Odišiel a nám zostali v srdci žiaľ a smútok. Manželka Mária, syn Ján s manželkou Elenkou a vnukovia Ján a Vladimír

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach. Vnuk Vladimír s priateľkou Xéniou

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. júla 2018 uplynul rok, čo nie je viac s nami môj brat

ADAM ĎURICA JÁN PAVLIS

19. 2. 1935 – 18. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

1952 – 2017 – 2018 z Padiny

JÁNA KUKAVSKÉHO

1953 – 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

V srdci si Ťa chráni, spomína na Teba a nezabúda brat Martin s rodinou

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová brat Juraj s manželkou a dcérou Blaženkou s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

Tichú a trvalú spomienku si zachováva manželka Anna

hlasludu.info www.hl.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

30 /4813/ 28. 7. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. júla 19.30 DFF Zlatá brána v Kysáči, 25. ročník, 4. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 29. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska Utorok 31. júla 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dúhovka. Pod titulkom Rodina učiteľov v prvej polhodinke nedeľňajšieho vysielania bude príležitostne odvysielaný portrét učiteľov Jána a Márie Pavlisovcov, nakrútený pred 10 rokmi. Nasleduje náboženské vysielanie Boh náš je láska, ktoré prináša záznamy z Cyrilo-metodského večierka v Petrovci, zo stretnutia dvoch cirkevných zborov v agátovej hôrke a bohoslužieb v prírode, z melónovej zábavy detí Nedeľnej školy v Selenči a z posviacky modlitebného domu Zmluvnej cirkvi Sion v Padine.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 29. júla Film: Tristan a Izolda Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Red 2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 27. júla – Jessie Stoune – Chladnokrvný vrah Sobota 28. júla – Svetová invázia Pondelok 30. júla – Hry osudu Utorok 31. júla – Agent v ohrození Streda 1. augusta – Tichý nepriateľ Štvrtok 2. augusta – Krvavá aréna

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Program Tam hore, tam dolu Utorok 31. júla 16.00 Mamo moja ja sa vydám len do Kovačici Majster Európy v Kovačici Piatok 3. augusta 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Majster kat Letí pieseň, letí

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 1. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport FUTBALOVÝ KLUB JÁNOŠÍK MEDZI DVOMI MAJSTROVSTVAMI

o 200-tisíc dinárov. Totižto všetky kluby v tomto rangu súťaže dostali po 500-tisíc dinárov, iba my sme dostali 300-tisíc. Prečo to urobil, neviem, ale viem, že nám to príliš komplikovalo účasť v súťaži a že sme iba horko-ťažko skončili majstrovstvá. Belić je však zmenený a nový predseda sľúbil, že nám to vynahradí, takže sme rozhodli, že zostaneme v lige, samozrejme, ak sa nám naskytne príležitosť,“ dodáva. Mužstvo zostalo nepozmenené. „Je známe, že takmer pol dediny odišlo za prácou na Slovensko, a že v dedine je veľmi málo mladých chlapcov, ktorí by hrali futbal, takže sme museli odstúpiť od zásady, že sa klub opiera o vlastný hráčsky káder. Hráčov Jánošíčania v modrých dresoch deklasovali Partizan Kajtasovo (4 : 1) teda musíme dovádzať z okolia, čo poskytli susedovci z Vladimirovca, nezávisí od nás. si tiež vyžiada určité peniaze aspoň ktorí pre slabé výsledky opustili súťaž. Predseda Jánošíka na sklonku na ich cestovné náklady. Nateraz Aby však Jánošíčania zostali v lige dru- majstrovstiev zahlasoval, že klub aj ani jeden hráč nepožiadal o výpis houmiestnený, Polet Izbište v baráži v prípade, že by zostal v lige, z finanč- z klubu a nikto ani nezahlásil odmusel vyhrať a postúpiť. Keďže sa to ných dôvodov ju opustí a presťahuje chod, takže očakávam, že sa mužstvo nestalo, Jánošík nezmení. Okrem toho by aj z toho predregistrovali sme troch posledného miesmladých chlapcov zo ta musel opustiť susedných Jermenoligu, ibaže... viec.“ „Jestvuje ešte Jánošíčania príprajedna iskrička vy ešte nezačali. Vraj nádeje. Totižto aj 5. augusta zavítajú vo FK Vinogradar do Bieleho Blata, kde z Gudurice uvas Mladosťou zohrajú žujú o tom, aby odvetný zápas, a tým Gól Babića v stretnutí Jánošík – Borac Vračev Gaj (5 : 1) opustili ligu a presa vlastne prípravy aj sťahovali sa do obecnej ligy,“ hovorí sa do menej náročnej MOL Alibunár úradne začnú. Budú to však hlavne predseda klubu, niekdajší brankár – Plandište. priateľské zápasy, lebo tréningy medzi Jánošíka a Hajdušice Goran Bokan. „Základný dôvod bol ten, že nás hráčmi nie sú vraj veľmi obľúbené. Čas Akže by sa to stalo, my by sme zo- Obec Alibunár, vlastne jej teraz už ukáže, či to stačí na dôstojnú účasť stali v tejto lige, ale zrejme to už nič bývalý predseda Predrag Belić ukrátil v súťaži.

Odchádzajú, či zostávajú? Vladimír Hudec

j keď na väčšine zápasov nehrali podriadenú úlohu, futbalisti Jánošíka predsa zápasy v minulých majstrovstvách spravidla prehrávali. Na niektorých zápasoch síce boli lepší, ale svoje šance nevyužili, a na druhej strane prijímali lacné góly a tratili body. Dokonca niektoré zápasy prehrali v samom finiši, tak, že súper obrátil výsledok vo svoj prospech. Keby toho nebolo, aj konečné skóre by bolo omnoho lepšie. A že môžu aj lepšie, dokázali, keď doma deklasovali Partizan 4 : 1 a Borac Vračev Gaj 5 : 1. Márne je však hovoriť o tom, čo by bolo, keby bolo. Čísla hovoria o tom, že Jánošíčania vyhrali iba 4 zápasy, 1 remizovali a až 19 prehrali. Pritom dostali 69 gólov a dali iba 30. Tak získali 13 bodov a keď im súťažiace orgány odňali jeden preto, že neodcestovali na zápas, majstrovstvá skončili na 13. mieste s 12. bodmi. Neskončili však na poslednom 14. mieste, lebo mužstvo Vladimirovac opustilo ligu, a tak automaticky zaujalo posledné miesto. Už na začiatku jarnej časti majstrovstiev bolo jasné, že hlavný kandidát o zostup je rovno mužstvo Jánošíka. Málokto im dával šance o obstátie. Predsa aj napriek prehrám hrdinsky vydržali do konca a iskru nádeje im

LOPTA SA ROZKOTÚĽALA AJ V HAJDUŠICI

Mieria na vrch tabuľky V. Hudec

opta sa rozkotúľala aj v Hajdušici. Tréner hajdušických futbalistov Milorad Mršić prvý dohovor a tréning s hráčmi mal v piatok 20. júla. Zostava, ktorá vyniesla na svojich pleciach minulé majstrovstvá, bude hrať aj v novej sezóne. Bude však významne posilnená, keďže sa po operácii zotavil a mužstvu pripojil mladý stredopoliar Atila Lipták, z Plandištskej Slogy sa vráti aj Dávid Marko a z FK Solunac Slobodan Pejčić. Očakáva sa, že sa do klubu vráti aj skúsený Aleksandar Pomorišac, ktorý nebol spokojný so svojim statusom vo FK Crvena zvezda Pavliš a tréner pátra aj po ďalších posilách. • ŠPORT •

Futbalisti budú mať rovnobežne kondičné prípravy a budú hrať priateľské zápasy, ktoré sa osvedčili ako dôvod, aby všetci hráči prišli na tréning, tým skôr, že pre pracovné povinnosti a povinnosti v škole viacerí hráči počas týždňa nemôžu pravidelne prichádzať na tréningy. Už na sobotu sa časť mužstva zúčastní tradičného matičného turnaja v Pivnici a v nedeľu mužstvo zohrá aj prvý prípravný zápas s nováčikom v lige celkom Sloga z Margity. O ambíciách v nových majstrovstvách sa nehovorilo mnoho, avšak vzhľadom na to, že Hajdušica už roky patrí medzi kvalitnejšie mužstvá vo východnej skupine 2. juhobanátskej ligy a je jedným z organizovanej-

ších klubov s veľmi dobrými pracovnými podmienkami, pohľady sú vždy upriamené na hornú časť tabuľky a nezriekajú sa ani boja o titul, prípadne druhé Futbalisti Hajdušice, bývalí hráči a nový mesto, ktoré ručí účasť predseda klubu (prvý sprava v červenom tričku) v baráži o postup. Nuž na prvom tréningu podal demisiu, so želaním, aby na čelo prečo by nebolo tak aj teraz. Omnoho väčší problém sú finan- klubu prišli mladé sily, ktoré sa svojím cie. Obec ako hlavný financiér klubu entuziazmom pokúsia zabezpečiť viac peniaze dával po lyžičke, čo často prostriedkov a ešte lepšie pracovné nepostačovalo na všetky náklady. podmienky. Za nového predsedu Iných sponzorov nieto. Tento prob- je zvolený dlhoročný priateľ klubu lém, ako aj niektoré divné udalosti, Zlatko Nikolovski a Maliar mu zostal ktoré sa udiali na sklonku minulých po boku v úlohe tajomníka a aj namajstrovstiev, podnietili dlhoročného ďalej bude vykonávať administračné predsedu klubu Vladimíra Maliara, aby a organizačné záležitosti. 30 /4813/ 28. 7. 2018

Šport AJ PADINSKÁ DOLINA ZAČALA S PRÍPRAVAMI NA NOVÉ MAJSTROVSTVÁ

Za málo peňazí, málo hudby Ján Bokor

PETROVSKÁ MLADOSŤ V OČAKÁVANÍ NOVÝCH MAJSTROVSTIEV

Jestvuje možnosť postupu?

Samuel Medveď rípravné obdobie na nové majstrovstvá sa o štvrtok 12. júlu štartovali s prízačalo aj v padinskej Doline. Skromný počet Nové tváre na prvých tréningoch Doliny pravami pre novú súťaž aj futbalisti hráčov na prvých tréningoch a nové tváre petrovskej Mladosti. Zo slov predpodnietili nás vyhľadať predsedu Doliny Jána umiestnenie Doliny v uplynulých majstrovstvách sedu klubu, a kapitána prvého celku Jána Povolného a v rozhovore s ním zmapovať situáciu nie je také, aké by malo byť. v klube s bohatou tradíciou, ktorý sa práve dožil Rozličné mienky hráčov, trénera, fanúšikov Pavlisa pripisujeme, že tréner Slobodan 80 rokov pôsobenia. a vedenia klubu priviedli k veľkým Sladojević aj ďalej bude viesť mužstvo. Podľa jeho slov aktuálne vedenie kádrovým zmenám. Hráči, ktorí do Pa- Zateraz ani jeden hráč nepýtal výpustku. Doliny prebralo spravovanie klubu diny neprichádzali z lásky voči Doline, Dvaja – traja hráči Mladosti síce odišli v polovici minulej sezóny. Od prenemienia viac nosiť červeno-modré na skúšku do srbskej ligy. Ak uspokoja došlého vedenie zdedilo solídny tričko, ale zmenia farby klubu. Ešte pravdepodobne prestúpia. Klub sa bude hráčsky káder, zložený prevažne z nikto z nich síce nepožiadal aj o úradnú tiež musieť posilniť niekoľkými hráčmi. Prvý prípravný zápas by mala Mladosť hráčov z Belehradu. I keď im klub dlvýpustku, ale sa na tréningoch mnohí hoval sľúbené peniaze, hráči a tréner nezjavujú. Keďže sa na vlastné kádre zohrať o týždeň s celkom RFK Novi Sad. Nikola Marjanović zostali v klube a Dolina ešte nemôže spoľahnúť, hľadajú Potom je naplánovaný odchod na tradičný hrali aj v jarnej časti sezóny a Dolina sa adekvátne výmeny. Podľa slov pred- turnaj do Kysáču a v rámci SNS Mladosť by v Prvej juhobanátskej lige hrala jednu sedu nutná rekonštrukcia mužstva ide mala vo Vrbare privítať celok z niektorej z z hlavných úloh a zaznamenávala pomaly, lebo prechodná doba trvá do našich slovenských dedín. Štart súťaže je naplánovaný na 18. pozoruhodné výsledky. Chýbal jej konca augusta, a hráči čakajú, kto im iba jeden krok, aby sa stala šampióposkytne najlepšie podmienky. Nuž a augusta. Povedačky, ktoré bolo počuť po nom a postúpila do vyššej súťaže. Na Dolina v tejto chvíli nemôže ponúknuť ukončení minulej sezóny, že FK Srbobran konci majstrovstiev však získala titul bohviečo. Do Doliny prišiel nový tréner nechce postúpiť vyššie, možno že budú vicemajstra a právo hrať v baráži. Aj v Nový tréner Padinčanov Damjan Vidić zo Zreňaninu, ako i nie- znieť ako správne. Áno, lider zo Srbobranu dohrávaní o postup do Vojvodinskej Damjan Vidić koľkí skúsení hráči z bližšieho okolia. prežíva krízu. Opustil ich trener Cerović, ligy Padinčania opakovali rovnaké Šanca vyskúšať sa v prvej zostave sa tiež aj hlavný sponzor a museli sa zrieknuť aj niekoľkých hráčov. Vedenie údajne výkony. Doma hrali na výbornú a za chotárom sa núka i dorastencom. nepodobali na seba. Ako vidieť, prípravy Doliny na nové majstrovstvá podalo demisiu. V nastávajúcich dňoch V zákulisí sa všeličo rozpráva, no podľa slov v Prvej juhobanátskej lige sa začali skromnejšie ako sa teda uvidí, či sa Mladosti naskytne predsedu Doliny kameň úrazu je nedostatok pe- v predchádzajúcich rokoch. Sú na to objektívne možnosť aby ako druhoumiestnené mužňazí. Nevyplatení hráči slabo trénovali a bez vôle príčiny a prekážky, ktoré treba čím skôr prekonať. stvo postúpilo do Srbskej ligy – skupina Vojvodina?! cestovali na zápasy. Preto i výsledky a konečné

IN MEMORIAM

Za Jánom Pavlisom 1935 – 2018

mutná správa sa toho 19. júla rozšírila Petrovcom. Zomrel učiteľ Ján Pavlis. Narodil sa 19. februára 1935. Do Petrovca prišiel z Lalite ako desaťročný. Na školenie. Jeho chodníčky veľmi rýchlo začali smerovať do Vrbary, ktorá ho pripútala svojím čarom a hrou vtedajšieho SŠK a futbalisti, s ktorými neskoršie i hrával, predovšetkým bratia Benkovci, Michal Tkáč a iní... Do Petrovca prišiel ako chlapček a tu aj zotrval. Spolu s manželkou dlhé roky pôsobil ako osve-

www.hl.rs

tový pracovník v ZŠ Jána Čajaka. Ako futbalista a neskoršie i tréner pôsobil vo futbalovom klube Mladosť. Istý čas v Mladosti hrával aj jeho syn Ján a toho času kapitánom prvého celku a predsedom klubu je jeho vnuk, tiež Ján, v čom akiste zásluhy patria aj ich otcovi, resp. starému otcovi. Tam futbal hrával aj mladší brat Juraj, ktorý tiež vykročil na cestu osvetovú a odišiel do Kovačice. Ján Pavlis prvý zápas v prvom mužstve Mladosti zohral roku 1952 proti Radničkému na novosadskej Detelinare. Debutoval na mieste ľavého krídla, kde vystriedal chýrečného Pavla Benku. Neskoršie sa striedal na viacerých postoch v mužstve. Najviac hrával v zálohe a dočasne i v úlohe stredného útočníka. Ku koncu kariéry sa

Informačno-politický týždenník

vrátil do zálohy a skončil na mieste tzv. libera. Keď prestal hrávať (rozlúčil sa na revuálnom zápase proti kysáčskej Tatry roku 1973), pôsobil dlho ako futbalový tréner v Mladosti a určitý čas bol i trénerom susedného Kulpína. V spomienkach zostane predovšetkým milovníkov futbalu nielen v Petrovci, ale i v bližšom a ďalšom okolí. Nábožné slová útechy petrovského farára Jána Vidu nad rakvou zosnulého, ako i rozlúčkové slová v mene FK Mladosť a priaznivcov futbalu vyslovené zo strany športového pracovníka Pavla Speváka zovreli srdcia mnohým, ktorí poznali Jána Pavlisa ako futbalistu a vyvolali nejednu slzu v očiach všetkých tých, ktorí sa v piatok 20. júla bežného roku zoskupili na petrovskom cintoríne a rozlúčili sa so zosnulým učiteľom, športovcom a športovým pracovníkom. sm Česť jeho pamiatke. • ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA SA SPOKOJNÍ VRÁTILI ZO SLOVENSKA

Po výlete – vysúkať rukávy Matej Bzovský

edenie staropazovskej Jednoty za podpory lokálnej samosprávy svojim futbalistom na začiatku príprav na štart nových majstrovstiev pripravilo nezabudnuteľný zájazd na Slovensko. Vrátili sa veľmi spokojní, plní dojmov, lebo im prívetiví hostitelia pripravili bohatý program. Prvé stretnutie s domácim mužstvom ŠK Dunajská Lužná, hrajúcim v tretej bratislavskej oblasti na perfektnom štadióne, kde je všetko upravené na závideniahodnej úrovni, od šatní a tribún a ďalších obsahov po zelenú hraciu plochu, ktorá sa podobá kobercu. Značná časť financií na výstavbu tohto športového areálu prišla z UEFA a európskych fondov. Ďalšia fáza pokračuje výstavbou veľkého hotela, ktorý má byť dokončený do konca tohto roku. ŠK DUNAJSKÁ LUŽNÁ – FK JEDNOTA 1 : 0 (1 : 0) Početní diváci po intonácii slovenskej a srbskej hymny pozdravili hostí dlhým potleskom a s úctou, takže sa títo cítili ako doma. Samotné futbalové stretnutie prinieslo dobrý, obetavý a kvalitný futbal. Domáci lepšie otvorili zápas, mali iniciatívu v prvom polčase, ktorej sa hostia nezbavili až po finiš. Vedenia

Prvé posily: Marko Rudić, Saša Rudić, Cvetanović (stoja zľava) a Mihajlović (v drepe)

sa domáci ujali po rýchlej akcii ľavou polovicou ihriska. Na centrovanú loptu nabehol Krešňanovský a prudkou strelou spoza šestnástky upravil loptu do siete bezmocného brankára Lazara Jovišića. Onedlho hostia mali jedinečnú šancu na vyrovnanie. Z rýchleho protiútoku Marko Rudić sa zmocnil lopty, ocitol sa zoči-voči s brankárom Patríkom, ktorý strelu útočníka Jednoty stačil zablokovať. Domáci pokračovali s útokmi, ale pevná obrana hostí úspešne odolávala. Vo finiši polčasu mali hostia dve vyložené šance na vyrovnanie, ale nerozvážne zareagovali najprv

ALEKSANDAR KOLAROV HOSŤOM PREDSEDU STAROPAZOVSKEJ OBCE

Nezabúda na rodisko Anna Lešťanová

a pozvanie predsedu Obce Stará Pazova Đorđa Radinovića v pondelok 23. júla v budove ZO pobudol známy srbský futbalista a kapitán reprezentácie Srbska Aleksandar Kolarov. Okrem predstaviteľov lokálnej samosprávy Kolarova pred budovou ZO dočkali aj početní občania a najmä tí najmladší – milovníci futbalu, ktorí sa s ním fotografovali a na pamiatku dostali autogram. „Je nám veľkou cťou, že môžeme • ŠPORT •

byť hostiteľmi takémuto významnému športovcovi a veľkému človekovi, ktorý pochádza z tohto prostredia,“ povedal Radinović. Aleksandar Kolarov nikdy nezabúda na svoju Vojku, obľúbenú dedinku, v ktorej žijú jeho rodičia, v ktorej aj sám vyrástol a urobil prvé futbalové kroky. Nezabúda ani na obec a vlasť, z ktorej pochádza. Pre toto prostredie je emotívne viazaný a, ako povedal, vždy, keď mu to profesionálne povinnosti dovolia, rád sem prichádza a s príbuznými a priateľmi trávi voľný čas. Vždy a všade hrdo

Cvitanović, a potom aj mladý Vučković. V pokračovaní zápasu v mužstve hostí všetko dobre fungovalo, ale v ich hre bolo cítiť únavu po dlhej ceste. Chýbala zvlášť lepšia súhra nového zloženia mužstva. Lopta ich neposlúchala, ale predsa úspešne čelili lepšie pripraveným súperom. Pred ukončením zápasu snaživí domáci mohli zdvojnásobniť výsledok, ale prudko strelu Konečného výborný brankár hostí Jovišić amortizoval. V tejto záverečnej časti zaujímavého zápasu dve príležitosti mali aj Staropazovčania, ale ich Cvetanović a Marko Rudić nenávratne zmarili. JEDNOTA: Jovišić, Prodanović, Zogović, Bojbaša, Zarić, Denić, Mihajlović, Cvetanović, Igrač, Vučković, M. Rudić; striedali: Todorović, Tošić, Beraković, Kostić, S. Rudić ŠK BELÁ – FK JEDNOTA 2 : 2 (2 : 1) Druhý zápas po dlhej ceste Jednota zohrala s domácim mužstvom ŠK Belá na krásne upravenej hracej ploche v horskom prostredí povedľa riečky Varínka. I keď ich znova zvládla únava z dlhej cesty, hosťujúci futbalisti s vypätím všetkých síl viac ako úspešne čelili rozohraným domácim futbalistom, ktorí sa dlhšie pripravovali na nové majstrovstvá. Aj toto stretnutie prinieslo pôžitok z dobrého futbalu. Po vydarenej akcii sa Cvetanović v 19. minúte prvý zapísal do listiny strelcov. hovorí, odkiaľ pochádza a ochotný je prispieť k rozvoju Staropazovskej obce a najmä rozvoju športu v nej. Na znak úcty Kolarov predsedovi Radinovićovi udelil dres reprezentácie Srbska. O dva dni už so svojím klubom pocestuje na prípravy do Ameriky. Aleksandar Kolarov sa narodil 10. novembra 1985 v Zemune. Futbalovú kariéru začal vo Vojke, odkiaľ sa dostal do belehradských klubov Obilić, Čukarički, a potom aj do OFK Belehrad, odkiaľ sa roku 2007 vybral do sveta. Internacionálnu kariéru začal vo FK Lacio v Ríme, roku 2010 podpísal zmluvu s anglickým Manchester City a sedem rokov neskoršie prestúpil do FK Roma v Ríme, kde i toho času hrá a s ktorým sa v tomto roku dostal do semifinále ligy maj-

Šikovnou strelou prekonal domáceho brankára S. Šipčiaka. Čoskoro domáci vyrovnali gólom rýchleho krídelného útočníka R. Šipčiaka a v závere polčasu došlo aj ku zvratu, keď Krška prudkou prízemnou strelou prekvapil Jovišića. V druhom polčase sa tempo stupňoval, hostia boli dominantnejší. Prvú šancu na vyrovnanie mal Tošić, ale nepresne upravená lopta odišla vedľa. Ďalšiu príležitosť mal Mihajlović, ale aj jeho strela minula cieľ. A potom po drvivej prevahe hostí v závere zápasu Marko Rudić prudkou strelou z diaľky vyrovnal, a tak uzavrel spravodlivý výsledok – 2 : 2. JEDNOTA: Jovišić, Denić, Vučković, Zarić, Bojbaša, Mihajlović, Igrač, Beraković, S. Rudić, Tošić, Cvetanović; striedali: Todorović, Prodanović, Kostić, M. Rudić, Zogović Po zápase v tzv. treťom polčase hostia a ich srdeční hostitelia sa bavili do neskorých večerných hodín vo vynikajúcej nálade. Predseda Jednoty Dragan Đurić sa poďakoval za pekné privítanie a vyjadril očakávanie, že sa znovu stretnú na oslave 100-ročnice staropazovského futbalu na rok v auguste. Po návrate domov hráči Jednoty pokračujú s namáhavými prípravami. Na nedeľu 2. augusta v rámci osláv Dňa Obce Stará Pazova si sily zmerajú s Omladincom zo susedných Nových Bánoviec. V predohre tohto zápasu bude zaujímavý zápas veteránov Jednoty a belehradskej Červenej hviezdy, čo iste vyvolá veľký záujem milovníkov koženej aj v okolitých dedinách.

Príchod Aleksandra Kolarova do Pazovy nemohol zostať nepovšimnutý

strov. Pred majstrovstvami sveta sa stal kapitánom reprezentácie Srbska, pre ktorú zohral viac ako 70 zápasov.

30 /4813/ 28. 7. 2018

Šport KYSÁČSKA TATRA V ÚSTRETY MAJSTROVSTVÁM V NOVEJ SPOLOČNOSTI

Chcú byť dobre pripravení Pavel Pálik

panovićevo, Apić zo Srbobranu, Ćetković zo zmajevského Obilića. Prvému mužstvu sa pripoja aj traja mládežníci, avšak ako na zasadnutí správy klubu informoval športový

utbalisti kysáčskej Tatry v minulých majstrovstvách dosiahli historický úspech, keď presvedčivo obsadili prvé miesto v Novosadskej oblastnej lige a dostali sa do Vojvodinskej ligy – skupina juh, v ktorej doteraz vo svojich bohatých dejinách ešte nesúťažili. V nastávajúcich majstrovstvách teda budú v spoločnosti klubov, spomedzi ktorých niektorí sú štandardnými členmi tejto štvrtej ligy podľa rangu v krajine. Pre kysáčsky klub, ale aj celú dedinu to určite bude Trávnik už vyrovnali, nasleduje veľká skúška, tým skôr, že úprava tribún táto liga v porovnaní s novosadskou oblastnou je náročnejšia riaditeľ Saša Stepanov, to nie je aj tak z finančného, ako aj z orga- konečný zoznam posíl. V rámci príprav Kysáčania zohrajú nizačného a hráčskeho aspektu. Práve preto sa tatranci začali načas aj viacero prípravných priateľských zápasov a do príprav zapadne aj a náležite pripravovať. Už v utorok 17. júla staronový tradičný turnaj o putovný pohár tréner Vladimir Šponja zoskupil MS Kysáč, ktorý sa uskutoční počas hráčov. Mužstvo zostalo v rovna- dvoch dní, v sobotu a nedeľu 4. a 5. kej zostave, v ktorej aj vybojovali augusta. Na turnaji si sily zmerajú tento historický úspech. Nikto petrovská Mladosť, Mladost Nový teda nepožiadal o výpis z klubu Sad, Omladinac Stepanovićevo, a na druhej strane mužstvo Tatry Jedinstvo Rumenka a domáca posilnia Pilipović z Omladinca Ste- Tatra. Po turnaji 12 augusta Kysá-

čania budú mať generálnu skúšku s novosadským Indeksom a Prvé kolo majstrovstiev bude zohrané v sobotu a nedeľu 18. a 19. augusta. Okrem príprav na tráv- Kvalitný futbalista musí byť aj dobre niku vedenie Tatry podniká kondične pripravený aj iné kroky, aby ihrisko, tribúny, trávnik pripravené doč- prácou, práve tak, ako to urobili, kali súperov a divákov v nových keď upravovali ihrisko, na ktoré majstrovstvách. Tak na poslednom kvôli rovnaniu trávnika doviezli zasadnutí v týchto dňoch rozhod- značné množstvá zemi a piesku. Vyvŕtali aj dve studne a ihrisko sa teraz každodenne zavlažuje. Okrem toho plánujú novou trávou úplne vynoviť, resp. vyrovnať priestor pred oboma bránami. Nuž a aby snahy nevyšli nazmar, rozhodli, že sa ihrisko do budúcna bude zamkýnať a polícia tento objekt v nočných hodinách Na priestore pred bránou bude častejšie obtreba postaviť novú trávu chádzať, keďže sa na li, že dôkladne upravia tribúny, tribúnach v noci schádza mládež búdku na predaj lístkov, ako aj a robí veľkú škodu. Na spomínaokolie ihriska. Predseda klubu Miro nom zasadnutí je rozhodnuté, že Folkman informoval, že sa aj tie prá- trénerom pionierov a dorastencov ce pokúsia vykonať dobrovoľnou aj naďalej bude Marián Kulík.

HOSTIA Z HONTIANSKYCH NEMIEC ZAVÍTALI DO KYSÁČA

Na rok oslávia jubileum P. Pálik

ačiatkom júla na návšteve Kysáča pobudli hostia z obce Hontianske Nemce na Slovensku, s ktorou Kysáčania majú takmer 50-ročnú družbu, ktorú začali práve futbalisti v dávnom roku 1969. Po príchode do Kysáča hostia zo Slovenska najprv navštívili múzeum na Pet- Hostia a ich hostitelia pod strechou rovaradínskej pevnosti a v pokojne pozorovali zápas sobotu dve mužstvá zohrali tradičný zápas v malom futbale. ladu zo stretnutia starých známych. Počasie síce nežičilo športovcom, Vyhrali hostitelia výsledkom 8 : 4. Pre domácich hrali: Vladimír Vozár, lebo počas celého zápasu sa lial silný lejak, ale ani to nemohlo pokaziť ná- Zdenko Jambrich, Milan Grijak, Vla-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dimir Kuzmanović a Pavel Vozár. Hostia hrali v zostave: Juraj Marunčiak, Gregor Babiak, Ján Babiak, Viktor Kohút a Peter Babiak. V sobotu večer Počas zápasu sa lialo ako z vedra v sieni Poľovníckeho domu Bažant bolo spoločné priateľstvo, svedčí aj rozhodnutie posedenie, na ktorom sa prihovorili Rady Miestneho spoločenstva Kypredstavitelia Kysáča Ján Marčok sáč, ktorá na svojom poslednom a Hontianskych Nemiec Anna Ma- zasadnutí štyroch občanov Hontianskych Nemiec Jána Babiaka, Petra runčiaková. O rok Kysáčania zavítajú do Hon- Miškovciho, Milana Marunčiaka tianskych Nemiec, kde spoločne a Jána Mojžiša, vyhlásila za čestných so svojimi hostiteľmi oslávia zlaté občanov Kysáča. Osobitné uznania jubileum – 50 rokov od začiatku udelili aj Milanovi Kmeťovi a Anne tejto družby. A že ide o úprimné Marunčiakovej. • ŠPORT •

FUTBALISTI STAROPAZOVSKEJ JEDNOTY NA SLOVENSKU

Dohovorili sa o spolupráci: (zľava) Goran Jović, Ing. Matúš Krajči, Đorđe Radinović a Dragoslav Bonđi

Záber zo zápasu v Terchovej vedľa riečky Varínky: Belá – Jednota 2 : 2

Získali úctu a pozornosť Matej Bzovský

o dejín bohatého staropazovského futbalu bude zapísané ďalšie stretnutie s priateľmi v Dunajskej Lužnej, peknom mestečku neďaleko Bratislavy, a v obci Belá v Žilinskom samosprávnom kraji. Hostí z bratskej Starej Pazovy privítal neúnavný predseda Bratislavského futbalového zväzu a pod-

Po tomto zápase výprava hostí mala zriedkavú príležitosť navštíviť obrovské športové stredisko v Šamoríne, ktoré na nich zanechalo nezabudnuteľný dojem. Práve tak, ako aj ľadová plocha Humikovo. Po týchto zážitkoch výprava hostí cestovala ďalej pod Tatranskú náhornú, ale nik neľutoval dlhú cestu. V Poľovníckom dome v Terchovej ich srdečne privítal starosta obce Belá Matúš Krajči, ktorý nadviazal spoluprácu s predsedom Miestne- Prechádzka Športovým strediskom v Šamoríne ho spoločenstva Stará Pazova Dragoslavom Bonđim za prítomnosti predsedu obce Stará Pazova Đorđa Radinovića a jeho spolupracovníkov. 100. výročia futbalu v tomto prostredí. Práve tak, V čarokrásnom prostredí na ihrisku vedľa riečky ako novú správu v čele s neúnavným predsedom Varínky zápas priniesol vyrovnanú hru, na konci aj Draganom Đurićom, ktorý sa so svojimi najbližšími spravodlivú remízu 2 : 2. Nekompletné mužstvo spolupracovníkmi postaral, aby na zájazde všetko

Výprava Jednoty pred hokejovou halou v Himakove predseda Futbalového zväzu Slovenskej republiky Dr. Juraj Jánošík. Je aj vedúcim vzorného domáceho klubu, ktorý sa hosťom celý čas venoval. K tejto trvalej a hodnotnej spolupráci na základe dlhoročného vzájomného priateľstva značne prispel aj predseda Intonovanie štátnych hymien Srbska a Slovenska v Dolnej Lužnej staropazovského obecného Zhromaždenia Goran Jović. Po slávnostnom posedení v reštaurácii Maštaľ pub, Jednoty nepôsobilo práve najlepšie. Chlapci boli príliš unavení z dlhej cesty, ale neopredtým aj v Bratislave v obchodnom ľutovali, keďže zažili nezabudnuteľné areáli bývalého reprezentanta Česchvíle. Oba zápasy priniesli čistú hru koslovenska Dubovského, nasledobez žiadnych nešportových prejavov. val futbalový zápas, v ktorom si sily Trénerovi Jednoty Bošnjakovi tieto zmerali domáci ŠK Dunajská lužná a dva zápasy poskytli trochu jasnejší hostia zo Starej Pazovy. Stretnutie sa obraz o možnostiach jednotlivcov na začalo intonovaním štátnych hymien štarte príprav. Srbska a Slovenska, čo početní diváci Vedenie Jednoty v čele s predsedom A tak táto krásna spolupráca nie iba pozdravili búrlivým potleskom. Zápas Đurićom (druhý zľava) perfektne na športovom poli plynie ďalej ako zlatá na mimoriadne upravenom trávniku zorganizovalo zájazd na Slovensko niť do nekonečna. Do ďalšieho stretnupriniesol predovšetkým korektný tia. Základný cieľ sa splnil, uprednostnilo futbal. Domáci boli lepší v prvom a Režiséri spolupráce: sa priateľstvo a zanietenie. Hostia sa priam perfektne fungovalo, podnieti, aby sa pred hostia v druhom polčase. Za úmor- Goran Jović (sprava) vrátili do rovného Sriemu plní dojmov a jubilejným rokom klub postavil na zdravé nohy. ného tepla domáci sa ujali rýchleho a Dr. Juraj Jánošík zážitkov, obohatení novými priateľstva- Nápomocnú ruku počas zájazdu svojim bývalým vedenia 1 : 0. Tento náskok si pevnou obranou zachovali do konca, i keď útočníci Jednoty mi. Hráčov Jednoty táto zaujímavá cesta akiste bude spoluobčanom podal aj kolega Ján Filip, pazovský motivovať k čoraz lepším výsledkom pred oslavami rodák žijúci v Žiline. mali dve vyložené šance na vyrovnanie.

SÍDELNÉ MESTO Z VTÁČEJ PERSPEKTÍVY

Belehradčanka

Námestie Nikolu Pašića

Z výšin Belehradu k eldorádu Ján Špringeľ

bchodné združenie hotelového a dodávateľského priemyslu Srbska (Hores) skenoval v týchto dňoch profil priemerného zahraničného turistu v Belehrade. Milí hostitelia, bezpečnosť, ubytovanie a panoramatické vyhliadky sú v sídelnom meste ohodnotené cezpoľnými turistami najvyššími známkami.

Mestský parlament

Ministerstvo financií

Priemerný zápas v hádzanej sa hrá s polčasovou prestávkou približne 70 minút. Práve toľko trvá bezhraničný rozhľad hlavného mesta Srbska otvoreným turistickým autobusom. Štartuje sa pred Mestským parlamentom na začiatku Pionierskeho parku. Cesta vás zavedie cez Ulicu kneza Miloša po Múzeum dejín Juhoslávie (známejšie ako Múzeum 25. mája), ďalej po Národnú bibliotéku a Chrám svätého Savu po križovatku Slávia. Menšie dobrodružstvo pokračuje Ulicou kráľa Milana po Terazije a Námestie republiky, zôkol-vôkol cisára Dušana po Brankov most až po začiatok Nového Belehradu (Ušće). Návrat na začiatočnú stanicu je po Brankovom moste cez Prizrenskú ulicu. Autobus štartuje s audiosprievodcami v niekoľkých jazykoch: okrem v srbčine aj v anglickom, francúzskom, gréckom, ruskom, nemeckom, tureckom a talianskom jazyku. Otvorený autokar prepravuje každý pekný deň od prvých jarných dní po krajšie jesenné počasie o 11. a 13. hodine. Musí byť ale najmenej pätnásť záujemcov o vyhliadku z výškového otvoreného autobusu. V prípade väčšieho záujmu nechýbajú vý-

Zámoček kňažnej Ljubice

hľady ani o 15. a 17. hodine. Terajšia cena vstupenky je rovnaká ako hodnota lístka na západnú tribúnu našich najznámejších futbalových klubov v šampionáte Srbska – 600 dinárov (deti majú zľavu na prepravu turistickým busom, rodičia za nich platia 400 dinárov). Počas cesty sa zvedavci cez „nahraných tlmočníkov“ okrem iného dozvedia, že je niekdajší Singidunum tretím najväčším mestom juhovýchodnej Európy, v tesnom závese za Istanbulom a Aténami. Svoju otvorenú náruč a dobrosrdečnosť obyvateľov „bieleho mesta“ mohli zahraniční turisti pocítiť v poslednom desaťročí najprv na Eurosongu (2008), Univerziáde (2009), potom na ďalších dôležitých kultúrnych a športových podujatiach až po ešte čerstvý Final Four (zraz štyroch najlepších basketbalových mužstiev Európy). Usmiate a bezstarostné tváre Španielov, Turkov, Rusov a Litovčanov počas štyroch dní podkošového ošiaľu v polovici mája hovorili viac než tisíc slov. Mnohí z nich si nenechali ujsť príležitosť na panoramatickú vyhliadku autobusom alebo loďou. A pozreli sa na lákavý Belehrad aj z vtáčej či žabej perspektívy.

Chrám svätého Savu a Národná bibliotéka Srbska