Hlas 39 2018 by NVU Hlas ľudu

Tri storočia Slovákov v Bajši Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 29. 9. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4822/



Z obsahu

Účastníci odborného zhromaždenia na pôde Pokrajinského ochrancu práv občanov hľadali korene populačných problémov obyvateľstva Srbska v 21. storočí. V pondelok 24. septembra sa zamestnávali aj otázkou prekonania neprajnej situácie v doméne doteraz najväčšieho negatívneho prirodzeného prírastku v Srbsku. J. Bartoš

V organizácii Asociácie slovenských spolkov žien v Srbsku uplynulý víkend v Kovačici prebiehala ďalšia zaujímavá akcia. Vyše 40 slovenských žien z 15 prostredí vo Vojvodine tvorili tu v rámci dvojdňovej dielne Omaľovanie úžitkových predmetov. A. Chalupová

29. 9. 2018 | 39 /4822/

Uzávierka čísla: 26. 9. 2018

Divadelné hody s názvom Petrovské dni divadelné po 23-krát usporiadali v Báčskom Petrovci. Trvali od 21. do 24. septembra v Slovenskom vojvodinskom divadle. Tento sviatok divadla priniesol päť predstavení hercov z domáceho prostredia, zo Slovenska a zo Srbska. K tomu predstavili aj ďalšiu publikáciu o 15-ročnom pôsobení SVD a toto jubileum dotvára aj výstava plagátov a rekvizít z doterajších predstavení. J. Čiep

V druhom pokračovaní písomných potuliek Kysáčom priestor venujeme aj dejinám všeobecnej zdravotníckej služby v tejto dedine. Dispenzár (na snímke) bol otvorený 9. apríla 1966. Ako však zisťujeme, o zdravotných pracovníkoch, ktorí pôsobili v minulosti v Kysáči, neexistuje mnoho písaných záznamov. E. Šranková

Kumbor, dedinka v Hercegnovskej obci v Čiernej Hore, niekdajšia slovenská oáza pri mori, v posledných rokoch speje k vysokej turistike. V. Hudec

Editoriál

Štefan Spišjak: Príchod Slovákov na Dolnú zem

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Súdržnosť na skúške

rochu sme boli prekvapení, keď sme do redakcie dostali pozvanie na oslavu 300 rokov Slovákov v Bajši. Boli sme vlastne zmätení tým číslom... 300? Veď ešte včera, keď sme si prepočitovali, kedy to vlastne naši prví predkovia prišli do týchto končín, vychádzalo nám to trochu nad 270 rokov. Lebo vedení Matejom Čánim prví Slováci z Hornej zeme na Dolnú zem, presnejšie do dnešného Báčskeho Petrovca, prišli vraj v roku 1745. Tak sme sa učili, podľa tohto roku sme dolnozemské výročia oslavovali... Asi sa historická pokojná hladina teraz rozčerí. Na spomenutej oslave totiž DrSc. Ján Babiak argumentoval svoje dôkazy, že Slováci do Bajše prišli skôr než do Báčskeho Petrovca. Svoje tvrdenie podložil i zoznamom ľudí slovenského pôvodu, ktorí v tom období žili na území Báčky. Zistil, že sa nové rodiny Slovákov v Bajši evidovali už v roku 1713 a ich počet sa zvýšil od roku 1718... Uvidíme, či tieto nové momenty z výskumu minulosti pohnú naším dneškom, či sa nimi budú zaoberať historici v budúcnosti. Bez ohľadu na to, či sa z týchto čísel stanú horúce zemiaky alebo nie, chceme tu podčiarknuť jednu chvályhodnú skutočnosť: že dedinskú oslavu pod názvom 1718 – 2018 Viac ako 300 rokov Slovákov v Bajši pripravili ruka v ruke Miestny odbor Matice slovenskej v Bajši a tamojší zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. A o tom, že je to stále šťastná a prospeš-

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Anna Francistyová

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Papršleky nad kolapsom

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

ná kombinácia, dosvedčí aj ďalší podobný dedinský program z uplynulého víkendu: už na druhý deň, v nedeľu 23. septembra (oslava v Bajši bola v sobotu 22. septembra) na príležitostných predpoludňajších a i na popoludňajších nešporných službách Božích v evanjelickom kostole a na cintoríne v Báčskom Petrovci pripomenuli si tunajší Slováci a kresťania 200. výročie nástupu Jána Stehlu do kňazského úradu v cirkevnom zbore v Petrovci, jeho 50-ročné pôsobenie v tomto úrade a 150. výročie jeho úmrtia. Spomenuté výročia si pripomenuli tiež vďaka spoločnému organizačnému úsiliu tamojšieho evanjelického cirkevného zboru a členov MOMS Petrovec. Túto spoluprácu aj v našom médiu kvitujeme pravidelne už viac ako desať rokov vďaka každoročnej organizácii Cyrilo-metodského večierka a usporadúvaní ďalších príležitostných akcií k významným jubileám. Aj v ďalších našich prostrediach si dobre rozumejú a spoločne ruku k dielu prikladajú matičiari a cirkevníci. Hrdo to potom zdôrazňujú vo výročných správach o činnosti. Kvitujú i dobrú spoluprácu s ďalšími združeniami v dedine: hasičmi, rybármi, ženami, kultúrnymi ochotníkmi, športovcami. Len nech nám tá súdržnosť vydrží. Nech ju nenarušia žiadne zákonné regulatívy, stranícke členské knižky či osobná nevraživosť.

ĽUDIA A UDALOSTI

8 Situácia nie je vôbec ružová!

MOZAIKA

19 Bardejov, klenot východného Slovenska

KULTÚRA

28 Obrazy zo života

ŠPORT

42 Pozoruhodný úspech Kulpínčanov Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

39 /4822/ 29. 9. 2018

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Kolektívna Papršleky zvrhlosť nad kolapsom Jasmina Pániková

očas týchto dní sa možno viac než inokedy v médiách hovorí o súčasných realitných šou, ktoré sa vysielajú na dvoch televíziách s národnou frekvenciou. Hádky, nadávky, sex, konzumovanie alkoholu v obrovských množstvách v priamom prenose sa stali takmer každodennosťou. Tvorcovia týchto programov sa ospravedlňujú tým, že verejnosť si žiada a chce pozerať reality. Áno, jedna časť verejnosti sa určite zabáva sledujúc počínanie predstaviteľov polosveta, ale druhá časť sa nad tými a takými obsahmi môže iba hroziť. Rozličné mienky majú aj naši politici. Proti realitnej šou, ktorá sa vysiela na ružovej televízii, vystúpil minister kultúry a informovania a povedal, že takým obsahom nie je miesto na televízii s národnou frekvenciou, lebo nie je pravdou, že si to občania želajú. Vládca ružového impéria sa, pravdaže, neodmlčal. Jemu vlastným štýlom, jazykom plným vulgarizmov, odpovedal ministrovi. Ministra napodiv nepodporili ani iní predstavitelia vlády v čele s jej hlavou. Premiérka skomentovala, že úlohou ministra a vlády nie je hodnotiť, čo sa má, alebo sa nemá vysielať. Podľa nej realitnú šou do našej krajiny nepriniesol majiteľ ružovej televízie, ale bývalý belehradský primátor. Tento takisto nezostal dlžný a odpovedal, že porovnať reality, ktoré sa vysielalo kedysi, s terajšími, je rovnako nezmyselné ako porovnať našu premiérku s nemeckou kancelárkou. Podporuje premiérka počiny rozširovateľa gýču a nemravnosti, alebo iba využila situáciu, aby adresovala niekoľko slov na účet bývalého primátora, s ktorým, pravdaže, nemá práve vzorný vzťah? Odpoveď nie je jasná, zato obraz o našich politikoch je krištáľovo jasný. Takmer všetci sú občas dobrými kandidátmi na dočasný život pred kamerami s ostatnými predstaviteľmi zvláštnych povolaní a ešte zvláštnejších prezývok. V niektorej z našich skvelých reality šou.

www.hl.rs

Juraj Bartoš

esto New York, v ktorom sa v utorok 25. septembra začalo 73. zasadanie Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov, zachvátil veľký nečas. Spôsobil dopravný kolaps a ten sa, obrazne povedané, transponoval aj do zasadačky, v ktorej sa delegácie 193 krajín podujali na riešenie najvypuklejších globálnych problémov. Účastníkom sa najprv prihovoril generálny tajomník OSN Antonio Gutteres. Vyjadrujúc ustarostenie z terorizmu, extrémizmu a jadrovej rozpínavosti upozornil, že sa svet šmýka v smere chaosu. Osobitne podčiarkol, že je nevyhnutné, aby svetoví lídri urobili všetko na ochranu multilaterálnosti a Spojených národov. Oči svetovej verejnosti lipli na hlave Spojených štátov amerických. Donald Trump pochválil Severnú Kóreu za počínanie v rokovaniach o jadrovom a raketovom programe, ale dodal, že sankcie voči nej naďalej zostávajú platné. Kritizoval politiku Iránu a vyzýval k izolácii tamojšieho režimu. Mimochodom Trump sa omeškal na úvodnú sesiu a v sále vyvolali smiech jeho slová: „Za menej ako dva roky moja administratíva dosiahla toho viac ako takmer ktorákoľvek iná administratíva v histórii našej krajiny.“ Delegáciu Republiky Srbsko vedie premiérka Ana Brnabićová. Po pondelkovom prijatí u prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa v utorok absolvovala stretnutia s premiérmi Holandska, Belgicka a Nórska. Mala naplánovanú aj účasť na zhromaždení Akcia pre mier, zacielenú na zachovanie mieru. S viacerými svetovými štátnikmi mala naplánované rozhovory,

Informačno-politický týždenník

práve ako i podpredseda vlády Srbska a minister zahraničia Ivica Dačić. Plánovali sa v nich sústrediť najmä na otázky európskych integrácií, ekonomických reforiem a na dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Ako slnečný papršlek v nečase vyznela krásna scénka. Premiérka Nového Zélandu prišla do zasadačky so svojím trojmesačným bábätkom a tak vyvolali nadšenie prítomných. Je to prvé bábätko, ktoré sa zúčastnilo na zasadnutí VZ OSN. Slovenskému diplomatovi Milanovi Lajčákovi (pôsobil aj v Srbsku, na poste veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade) vypršala jednoročná lehota v roli predsedu 72. zasadnutia VZ OSN. „Slovenská republika a slovenská diplomacia získali uznanie a posilnili si svoj kredit,“ uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nasledujúcich 12 mesiacov ako predsedníčka 73. zasadania VZ OSN má pôsobiť exministerka zahraničných vecí Ekvádoru

María Fernanda Espinosová-Garcesová. Uplynulý utorok papršlek zaúradoval aj v Novom Sade. Tu sa začalo trojdňové Jesenné plenárne zasadanie Zhromaždenia európskych regiónov (AER) za účasti približne 150 zástupcov z 15 európskych krajín. Privítal ich predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. Poukazujúc na význam členstva APV v AER (od roku 2002) vyslovil uspokojenie nad skutočnosťou, že APV a Nový Sad v roku 2019 budú hostiteľmi aj Letného zasadania AER a zdôraznil: „AP Vojvodina spolupracuje v rôznych formálnych modalitách s viac než 20 regiónmi v celom svete.“ Prvýkrát sa v rámci zasadania AER uskutočnilo aj Regionálne podnikateľské fórum. Ako podčiarkol podpredseda Zhromaždenia APV a podpredseda AER Damir Zobenica, je dobrým základom na nadviazanie konkrétnej spolupráce a zadefinovanie inštrumentov na prilákanie nových regiónov.“

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

POPULAČNÉ PROBLÉMY SRBSKA V 21. STOROČÍ

Chce to aj vhodnejšiu sociálnu klímu Juraj Bartoš

ieľom odborného zhromaždenia v Novom Sade, ktoré pod názvom Populačné problémy obyvateľstva Srbska v 21. storočí usporiadal Pokrajinský verejný obhajca práv, bolo prispieť k riešeniu zjavných problémov, čiže zmapovať aktuálnu populačnú situáciu a načrtnúť jej ďalší vývoj. V pondelok 24. septembra sa na pôde Verejného podniku Vody Vojvodiny k jednotlivým segmentom háklivej témy vyjadrilo sedem odborníkov v tejto oblasti. Nasledovala nie príliš výdatná diskusia prítomných, medzi ktorými boli

Zoran S. Pavlović

prevažne zástupcovia viacerých vojvodinských obcí, predovšetkým lokálnych ochrancov práv. Mimochodom, zo Srbska do zahraničia odchádza za jediný rok priemerne 16 000 ľudí. Priemerný vek emigrantov je 28,7 roka a každý piaty absolvoval vysokú školu, respektíve fakultu... Prívet a vstupný výklad mal Zoran S. Pavlović, pokrajinský ombudsman. Okrem iného konštatoval: „Obyvateľstvo Srbska patrí medzi najstaršie v Európe a vo svete. Okrem starnutia naráža na stopu pôrodnosti nižšiu než je úroveň prostej reprodukcie, tiež na čoraz neskoršie narode• TÝŽDEŇ •

Slavica Đukićová-Dejanovićová, Mirjana Raševićová a Danica Šantićová

nie prvého dieťaťa, depopuláciu a vonkajšie migrácie.“ Ombudsman dodal, že v Srbsku sa za posledných desať rokov priemerne narodilo 64 904 detí a umrelo 102 531 ľudí, čo je o 35 627 viac než bolo novorodencov; teda zhruba toľko, koľko obyvateľov počíta mesto Prijepolje. Ako uviedol, Vojvodina roku 2017 vykázala najvyššiu stopu natality (9,4), keďže sa tu narodilo 17 654 detí a priemerný vek Vojvodinčanov je 42,66 roka. Pavlović poukázal aj na výrazný odchod ľudí za prácou do zahraničia. Podľa neho okrem ekonomických faktorov populačnú situáciu ovplyvňujú aj ďalšie, akým je trebárs nevhodná sociálna klíma, a uzavrel: „Ekonomický problém občianok a občanov je hlavný problém. Nevyhnutné je sociálne zodpovedné správanie všetkých pri riešení populačných problémov.“ Ministerka bez kresla vo vláde Republiky Srbsko poverená demografiou a populačnou politikou Slavica Đukićová-Dejanovićová pred začiatkom odborného zhromaždenia navštívila primátora Nového Sadu Miloša Vučevića. Prediskutovala s ním opatrenia a aktivity, ktoré treba rozbehnúť v oblasti populačnej

politiky. Prezentujúc na sledovanom zhromaždení stratégiu vlády Republiky Srbsko v podnecovaní pôrodnosti podčiarkla, že je to kľúčovým cieľom populačnej politiky vlády Srbska. Na jej realizovanie je predovšetkým nevyhnutná finančná podpora rodine. Druhý segment sa musí dosiahnuť prostredníctvom zjemnenia ekonomickej ceny vychovávania detí, zladením práce a rodičovstva, znížením psychologickej ceny rodičovstva, zachovaním reprodukčného zdravia, riešením neplodnosti, edukáciou lokálnych samospráv. Đukićová-Dejanovićová tiež informovala, že republiková vláda si vytýčila cieľ – dosiahnuť mieru plodnosti 1,85 počas nasledujúcich 10 – 15 rokov. V tomto zmysle, okrem iných opatrení, na rok 2018 navýšila rozpočet na podporu jednotkám lokálnej samosprávy zo 130 miliónov dinárov na 500 miliónov. Vojvodine na podnietenie rodičovstva usmernila 101 miliónov. Ministerka tiež podčiarkla: „Nový Sad je jedno zo 6 prostredí, ktoré už 17 rokov zaznamenávajú pozitívne posuny v oblasti populačnej politiky.“ O téme plánovania rodiny hovorila Mirjana Raševićová z Centra pre demografické výskumy Ústa-

vu pre spoločenské vedy v Belehrade. Ako povedala, v Srbsku sa počet narodených detí dlho stabilizoval na 1,8 a drasticky klesla pôrodnosť žien narodených v dekáde 1965 – 1975. Srbsko už 26 rokov zaradom zaznamenáva negatívny prirodzený prírastok! Okrem ekonomickej krízy ako faktory vplyvu identifikovala nespokojnosť ženy v partnerskom vzťahu, rodine a spoločnosti, silnenie individualizmu, prehĺbenie ašpirácií voči spotrebe... Spomenula aj výsledky výskumu, ktorý ukázal, že každý druhý anketovaný občan by odišiel do niektorej inej krajiny, keby Srbsko vstúpilo do Európskej únie. Raševićová uzavrela: „Je potrebné zlepšenie všeobecných spoločenských podmienok, ako i nadviazanie súčasných vzťahov medzi mužmi a ženami a podpora súčasného konceptu plánovania rodiny.“ Nie náhodou poukázala na postavenie žien v našej krajine, keďže, ako spomenula, každá tretia žena v Srbsku vo veku 30 – 34 rokov nemala ani jedno dieťa! Na scéne máme odďaľovanie narodenia prvého dieťaťa, čo je riziková záležitosť. Ako tmavá farba na beztak neutešený obraz prichádza údaj, že tunajšie ženy priemerne podstúpia až 2,9 potratu počas obdobia plodnosti... Zástupkyňa pokrajinského ombudsmana Svetlana Selakovićová prítomných oboznámila s novými pronatalitnými opatreniami v AP Vojvodine. Zahrnujú o. i. finančnú podporu na výstavbu nových bytov či domov, respektíve na rekonštrukciu existujúcich objektov, aby aj tretie a štvrté dieťa malo podmienky ako prvé. Domnieva sa, že na tieto účely stačí 10 000 eur. Zároveň pripomenula, že podľa jej zistení často mladí ľudia nemajú odpoveď na otázku, čo by ich podnietilo k narodeniu detí. Vyrukovala s ideou, aby žena, ktorá narodí tri či štyri deti, šla do dôchodku o dva roky skôr. O čoraz výraznejšom starnutí obyvateľstva referovala Daniela Arsenovićová z Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade. Na migračné pohyby vrhli svetlo Danica Šantićová (Geografická fakulta v Belehrade) a Vesna Lukićová (Ústav pre spoločenské vedy v Belehrade).

39 /4822/ 29. 9. 2018

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Poľnohospodárske pozemky a uznania Katarína Gažová

o letnej prestávke v stredu 19. septembra zasadal báčskopetrovský lokálny parlament. Výborníci okrem iného schválili Správu o realizácii rozpočtu Obce Báčsky Petrovec v období január – jún 2018. Najdlhšia diskusia sa viedla v súvislosti s návrhom ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskych pozemkov obce na rok 2018. Uznesenie o uskutočnení obecného rozpočtu v prvom polroku výborníci schválili bez dlhšej diskusie. Ako vysvetlila vedúca oddelenia pre financie Anna Vrbovská, v tomto polročnom období obec realizovala príjmy v hodnote 294 miliónov dinárov, čiže 28 percent plánovaných príjmov. Na zasadnutí ďalej rozoberali a schválili zmeny štatútu obce, návrh ročného programu ochrany, programu úpravy a používania poľnohospodárskych pozemkov obce na rok 2018 a hovorilo sa aj o postupe scudzenia nehnuteľností vo verejnom vlastníctve obce. Výborníci najviac diskutovali o programe ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskych pozemkov. Bližšie zdôvodnenie podal vedúci Oddelenia pre

Z prvej schôdze báčskopetrovského zhromaždenia po letnej prestávke hospodárstvo a urbanizmus Ondrej Bovdiš, ktorý vysvetlil, ako by sa pôda mala prenajímať a aké príjmy z prenájmu by mala získať. Ako povedal, plánované prostriedky by mali dosiahnuť 38 a pol milióna dinárov a mali by sa usmerniť na komasačné práce, odvádzanie povrchových vôd, úpravu poľných ciest, protiľadovcovú ochranu a poľnú službu. Predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan poukázal na problematické položky v pláne – parcely, ktoré sú zaradené do plánu prenajímania pozemkov a sú vlastne v súkromnom vlastníctve drobných poľnohospodárov. Takýto stav vznikol následkom neukončeného postupu komasácie v k. o. Báčsky Petrovec. V diskusii bolo medziiným povedané,

že tých drobných poľnohospodárov je vyše tisíc a ich pozemky sa v programe zaraďujú do licitačnej masy, čo je nereálne, lebo ide o súkromné vlastníctvo. Búrlivá diskusia bola prerušená prestávkou, po ktorej predseda komisie, ktorá pracovala na programe používania poľnohospodárskych majetkov, Ondrej Bovdiš navrhol záver, aby sa dve licitácie, do ktorých sú vlastne sústredené problematické parcely číslo 34 v Petrovci a číslo 61 v Kulpíne, nerealizovali. Takýto návrh ročného programu schválili 16 hlasmi výborníkov. V súvislosti s komasáciou v obci z funkcie odvolali predsedníčku Komisie pre realizáciu postupu komasácie pozemkov v Obci Báčsky

Petrovec – k. o. B. Petrovec Máriu Ďurišovú z Petrovca a akceptujúc rozsudok Správneho súdu – Oddelenie v Novom Sade do funkcie vrátili predošlú predsedníčku komisie Snežanu Nikolićovú z Nového Sadu, ktorá bola odvolaná roku 2013; tiež schválili návrh plánu dynamiky komasačných prác. Zhromaždenie obce schválilo aj rozhodnutia o udelení Ceny obce na rok 2018, Osobitného verejného uznania na rok 2018 a Športového uznania za rok 2017. Príslušná komisia navrhla Cenu obce udeliť dlhoročnému kameramanovi Jozefovi Maďarovi z Petrovca a Osobitné verejné uznanie osvetovej a turistickej pracovníčke Márii Adamovićovej-Pocrnjovej z Maglića. Keď ide o Športové uznanie ako jednotlivec je navrhnutý stolnotenista a významný športový pracovník Ján Lačok z Petrovca a ako kolektív Volejbalový klub Mladosť z Petrovca, ktorý s prestávkami pôsobí už 90 rokov. Všetky spomenuté návrhy obecnej komisie pre uznania boli schválené. Uznania budú udelené na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia obce 15. októbra na oslave Dňa obce. Výborníci posudili a schválili aj analýzu stavu bezpečnosti cestnej premávky v obci za rok 2017.

STARÁ PAZOVA

Podpísali dohodu o spolupráci Anna Lešťanová

Tohtoročný 12. Regionálny veľtrh hospodárstva sa uskutoční 27. a 28. septembra v priestoroch komplexu Športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove. Dohodu o spoločnom organizovaní veľtrhu v piatok 21. septembra v budove ZO Stará Pazova podpísali Predrag Mujkić, riaditeľ Hospodárskej komory Srbska – Regionálnej hospodárskej komory Sriemskeho správneho obvodu, a Milan Beara, zástupca predsedu Obce Stará Pazova. Pri tejto príležitosti Beara zdôraznil, že o tento regionálny veľtrh hospodárstva vládne z roka na rok

www.hl.rs

väčší záujem tak vystavovateľov, ako aj návštevníkov. S cieľom umožniť čím lepšiu prezentáciu hospodárstva, organizátori veľtrhu i tentoraz pre všetkých zainteresovaných podnikateľov Zmluvu o spoločnom organizovaní veľtrhu podpísali (sprava) Predrag Mujkić a Milan Beara zabezpečili výstavný priestor zdarma. V mene nielen zo Sriemu, ale aj z iných častí organizačného výboru zástupca krajiny, aby si počas dvojdňového predsedu obce pozval občanov trvania veľtrhu prišli pozrieť bohatú

Informačno-politický týždenník

výstavnú ponuku a naplánované sprievodné podujatia. Na veľtrhu sa zúčastní okolo 150 vystavovateľov z našej krajiny a zo zahraničia. Ich výstavné programy sa vzťahujú na oblasti spracovania dreva, chemického priemyslu, IT vybavenia, mechanizácie, poľnohospodárstva, turizmu, pohostinstva… V rámci sprievodných podujatí na veľtrhu budú prebiehať početné prezentácie, stretnutia podnikateľov, odborné prednášky, veľtrh zamestnávania… Ako bolo počuť, na veľtrhu zamestnávania sa tentoraz zúčastní 17 spoločností, ktoré potrebujú zamestnancov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA RADOSŤ CYKLISTOV A MOTORISTOV V KOVAČICKEJ OBCI

Opravujú vozovky Ján Špringeľ

licami mestečiek Kovačickej obce sa od tretej dekády septembra bezpečnejšie jazdí. Lokálna samospráva v predchádzajúcich necelých troch týždňoch vykonala opravu asfaltiek s cieľom odstrániť jamy a výmole. „Najprv sme pracovali v De- Daniel Magdu beljači a Crepaji, potom v Ko-

Magdu prízvukuje i to, že poškodenia cesty tohto druhu sú po rokoch bežné: „Asfalt má svoju dobu trvanlivosti, čo závisí predovšetkým od kvality asfaltu. Vo veľkej miere závisí však aj od počasia, zmeny teploty a najviac počas zimy, keď padá dážď a vytvorí sa ľad, prichádza k šíreniu ľadu, ktorý poškodzuje vozovku. Svedkami sme toho, že sa najviac nehôd na asfaltových chodníkoch a vozovkách stáva práve z jari, keď prichádza k otepleniu.“ Vedúci Oddelenia pre investície a LER zdôrazňuje i to, že už veľa rokov sa v Kovačickej obci nekonala podobná sanácia ciest. Od

ných z rozpočtu na sanáciu ciest na tento rok je tri milióny a šesťstotisíc dinárov, včítane DPH.“ Magdu podčiarkuje aj kvalitnú spoluprácu s miestnymi vedeniami: „Dobre spolupracujeme aj s miestnymi spoločenstvami, ktoré nám zasielajú zoznam poškodených vozoviek, aj občania prichádzali, zvlášť v poslednom roku do miestnych kancelárií a upozorňovali na stav vozoviek a výmole. Prioritou nám boli najväčšie poškodenia a najfrekventovanejšie ulice. To však neznamená, že sa nedbalo aj na menej frekventované cesty.“ Na záver Magdu uviedol, že sa po schválení kvalitného Zákona o partnerstvách verejného a súkromného sektoru v Srbsku možno zmení aj financovanie sanácie ciest v nasledujúcich dvoch desaťročiach: „Sanácia výtlkov je trova, ale oprávnená trova. Občania chcú, aby sa im peniaze, ktoré vyčleňujú

V prvej fáze treba prehĺbiť výtlky škrabaním vačici, Padine a Samoši a na záver v Uzdine, Putnikove a Idvore,“ informoval na tvári miesta Daniel Magdu, vedúci Oddelenia pre investície a lokálny ekonomický rozvoj Obce Kovačica, a vyzdvihol, že v pomerne krátkom časovom úseku sa stavbárom podarilo zaplátať deväťdesiat percent nárazových výmoľov. „Oprávali sme všetky ulice, bez

cesty v dedinách z územia obce – za tie zodpovedáme my z lokálnej samosprávy.“ Robilo sa nepretržite každý pracovný deň od ranných do poobedňajších hodín, bez ohľadu na frekvenciu dopravy. Premávka nebola sťažená vo väčšej miere, takže nemuseli zatvárať cesty ako počas väčších rekonštrukčných prác: „V prvej fáze robotníci

Zo staveniska v Kovačici tohto roku to bude bežnou praxou, údržba a oprava by mali byť pravidelné:

na dane a na fungovanie štátu či financovanie lokálnych samospráv, vrátili takýmto spôsobom. Ide o nelacnú záležitosť tak u nás, ako i vo

Sanácia výmoľov na cestách je oprávnená trova ohľadu na to, či ide o takzvané ulice prvého alebo druhého stupňa. Pripomínam však, že iba tie, ktoré patria do príslušnosti Obce Kovačica. Cesty „na vyššej úrovni“, čiže regionálne cesty sú v ingerencii podniku Vojvodina put Strabag Pančevo. Keď však ide o lokálne • ĽUDIA A UDALOSTI •

rozširovali výtlky škrabaním a robili prípravy na ďalšiu fázu, v ktorej väčší tím pracuje na asfaltovaní vyhĺbenín. Keďže nákladné auto dováža horúci asfalt, ktorý má svoju optimálnu teplotu, robí sa na plné obrátky, aby sa asfalt neochladil, čo by viedlo k zlej oprave.“

Robilo sa nepretržite necelé tri týždne „Opravou pomôžeme nielen občanom, cyklistom, motoristom, ale i hospodárstvu. V nemalej miere by výsledkom mala byť aj zvýšená kvalita života obyvateľov obce. Inak hodnota prostriedkov zabezpeče-

svete. Spomínaným zákonom sa okrem iného v neposlednom rade odbremenia obecné rozpočty.“ Snímky: RTVOK Kovačica

39 /4822/ 29. 9. 2018

Ľudia a udalosti V ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

Situácia nie je vôbec ružová Vladimír Hudec

„N

ový školský rok sme začali s 51 žiakmi, čiže máme troch žiakov menej ako vlani, ale rovnako ako v školskom roku 2016/17,“ informuje nás riaditeľka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku Zuzana Halabrínová. „Už v októbri budeme však mať iba 50 žiakov, lebo sa ešte jedna rodina poberá na Slovensko a s ňou aj náš žiak druhého ročníka. Treba však povedať, že je u nás zapísaných aj 7 slovenských detí zo susedných Jermenoviec, vďaka tomu, že im obec zabezpečila prepravu. Na druhej strane, žiaľ, jedno dieťa prvého ročníka sa zapísalo do srbskej školy a každodenne cestuje do Plandišta.“ V nižších ročníkoch v tejto škole je 20 detí, ktoré sú rozvrhnuté do dvoch kombinovaných tried – 1. a 3. ročník, v ktorom sú ôsmi žiaci, a 2. a 4. s dvanástimi žiakmi. Vo vyšších ročníkoch je 31 žiakov. „Nasledujúci rok bude ešte horší, keďže v prípravnej skupine sú iba dve deti, ktoré by sa na rok mali zapísať do prvej triedy,“ upozorňuje naša spolubesedníčka. „Odídu nám teda siedmi ôsmaci a prídu dvaja prváci, prípadne traja, ak rodičia jedného

Riaditeľka Zuzana Halabrínová a pedagóg Janko Takáč, ktorý v Jánošíku pracuje na polovičný pracovný úväzok

mladšieho dieťaťa, ktoré je na vekovej hranici, súhlasia, aby sa už na rok zapísalo do prvej triedy a, pravdaže, ak zloží testy. Nuž, a potom nás očakávajú 3 – 4 prajnejšie roky, lebo nám prichádzajú početnejšie generácie, v ktorých je 6 až 8 detí, samozrejme, za predpokladu, že sa aj tie rodiny neodsťahujú, ale zostanú žiť v Jánošíku.“ Podľa slov riaditeľky jánošícka škola nemá problém iba s deťmi, ale aj s kádrami. „Aj učitelia odchádzajú,“ ho-

vorí. „Jeden, ktorý bol nadbytok a pracoval v starších ročníkoch ako neodborný, už odišiel a počujem, že sa ešte niektorí zberajú, takže ak odídu, to nebude dobre, tým skôr, že čoraz ťažšie možno nájsť odborných učiteľov pre jednotlivé predmety. Okrem problému s malým počtom detí máme problém aj s nedostatkom kádrov a obávam sa, že by sa nám mohlo stať, že detí koľko-toľko aj budeme mať, ale ich nebude mať kto učiť. V tejto chvíli väčšina predme-

tov je neodborne zastúpená a učia ich učitelia, čiže profesori triednej výučby, ktorí nemajú dostatočný fond hodín. Nadbytok pracovníkov nemáme, ibaže máme nedostatok odborných. Keď ide o ostatných zamestnaných, máme právo na pedagóga, tajomníka a šéfa účtovníctva na polovičný pracovný úväzok, pričom aj počet pomocných pracovníkov zostal na doterajšej úrovni, takže škola z toho aspektu nemá problémy vo fungovaní.“ Na druhej strane v škole sú veľmi dobré pracovné podmienky, k čomu prispeli investície realizované v posledných rokoch. Naďalej pretrváva problém budovy, v ktorej je kuchyňa a jedáleň, telocvičňa, technický kabinet a škôlka, ktorá je stavaná z azbestových platní. Túto budovu očakáva kompletná rekonštrukcia, čiže výmena tých platní, ktorú zahlásila obec pre všetky školy stavané podobným spôsobom. Inak jánošícka škola je osobitného významu pre slovenskú menšinu a nateraz jej nehrozí žiadne spájanie s niektorou inou školou. Isteže okrem iného aj vďaka tomu, že najbližšia slovenská škola v Padine je vzdialená 40 km.

NA NÁDVORÍ KULPÍNSKEJ ŠKOLY

Pracovná akcia Katarína Gažová

ústrety novému školskému roku v Základnej škole Jána Amosa Komenského sa na dvore usilovne pracovalo. Hoci bolo horúco, pracovná akcia prebiehala úspešne. Na dvore pracovali mužská časť kolektívu základnej školy, volejbalisti Volejbalového klubu Kulpín a pomáhali im aj členovia miestneho kickboxového klubu Fire Kick. Spolu sa pustili do zriaďovania časti školského dvora,

www.hl.rs

ktorá bola vyhradená na výstavbu betónového plató na umiestnenie žiackych bicyklov. Terén najprv vyrovnali, pripravili piesočnatú podlohu, a potom priestor aj vybetónovali. Celú túto prácu skončili za jeden deň. Keď žiaci začali chodiť do školy, priestor na parkovanie bicyklov bol pripravený. Dodatočne na betónovom plató bola namontovaná aj strieška, aby v daždi bicykle nezmokli. Počas letných prázdnín budova školy bola vynovená novou

Informačno-politický týždenník

Miesto na odkladanie bicyklov

fasádou, ktorá roky bola ošarpaná. Takýmto spôsobom nádvorie

kulpínskej školy dostalo krajší a upravenejší vzhľad. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BAJŠA

Oslávili tri storočia príchodu Slovákov Juraj Bartoš

slavné stretnutie pod názvom 1718 – 2018 Viac ako 300 rokov Slovákov v Bajši usporiadal Miestny odbor Matice slovenskej v Bajši spolu s tamojším cirkevným zborom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. V sobotu 22. septembra si bajšianski Slováci a ich hostia v sále Hasičského domu vypočuli prednášky o príchode Slovákov do tejto dediny, o ich živote a ubúdaní. Predstavili sa aj niekoľkí kandidáti do budúceho zloženia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Slávnosť sa začala krátko po jedenástej hodine príhovorom predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej Bajša Dr. Alexandra Tótišasegiho, ktorý ozrejmil jej dôvod takto: „Zišli sme sa tu, aby ste sa dozvedeli to, čo my dávno vieme, že je Bajša prvé nasťahované mesto Slovákmi v dnešnej Vojvodine.“ Hneď potom domáci a hostia (z Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Báčskej Topoly, Kulpína, Kysáča, Nového Sadu, Pančeva, Selenče...) spoločne za-

sa pozdravným slovom prihovorili radom: predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda Rady Miestneho spoločenstva Bajša Karol Lackovič, Juraj Súdi v mene orchestra a pokrajinský poslanec a zakladateľ politickej strany Slováci vpred! Pavel Surový. Nasledovali prednášky o osídlení a živote v Bajši. Najprv Bajšan Jozef Kolár uviedol, že Slováci v Bajši sú izolovaní a osamelí na malom ostrove, okrúžení morom maďarčiny. Pravdaže, uzavieranie manželstiev s príslušníkmi najmä maďarskej národnosti často viedlo k strate a kazeniu slovenského jazyka, následne sa postupne zmenšoval počet Slovákov, a tak prednedávnom zanikla aj výučba slovenčiny v miestnej základnej škole. Zo štatistických údajov sme sa dozvedeli, že v 18. a začiatkom 19. storočia v Bajši žilo 1 224 Slovákov a vtedy tam bolo 1 570 Maďarov. Medzi dvoma svetovými vojnami bajšianski Slováci vraj celkom ožili, mali organizovaný život na kultúrnom pláne, fungovalo tu divadlo a mužský spevokol (doň bolo zapo-

Orchester Juraja Súdiho spievali pieseň Po nábreží..., kým hral orchester Juraja Súdiho zo Selenče, ktorý aj v pokračovaní hudbou a piesňou popretkával program stretnutia. Primeranú báseň zarecitovala kysáčska učiteľka na dôchodku Elena Surová. Potom • ĽUDIA A UDALOSTI •

jených aj niekoľko Srbov) a folklór (účinkovali aj miestni Maďari!). O toto sa pričinili vtedajší farár Karol Chalupka a učiteľ Ján Klinko. Počas okupácie činnosť spolku bola zakázaná. Po oslobodení ju obnovili, ibaže časť mládeže

Karol Lackovič, predseda Rady MS Bajša, počas príhovoru zahynula vo vojne a časť sa pomaďarčila. „Potláčanie Slovákov počas okupácie malo veľký účinok, ale aj následky, a výsledkom bolo

Zaujímavú prednášku mal DrSc. Ján Babiak drastické zmenšenie počtu nás Slovákov,“ podčiarkol referujúci a dodal: „Porovnávajúc údaje z predokupačného obdobia, keď tu žilo 853 duší slovenského pôvodu, a zo súpisu z roku 1981, počet klesol na 371 duší.” Nie div, že sú Slováci v Bajši ohrození, keďže je ich teraz už sotva 100, ich priemerný životný vek je vysoký a majú len málo detí... „To je naša skutočnosť, ktorej sa vyhnúť nemôžeme, lebo nám je osud taký – surový,“ uzavrel svoj výklad jeden z najstarších bajšianskych Slovákov. Vo svojej prednáške DrSc. Ján Babiak najprv urobil exkurz do obdobia prieniku a ústupu vojsk Osmanskej ríše do Európy. V pokračovaní dokazoval, že Slováci do Bajše prišli skôr než do Báčskeho Petrovca. Svoje tvrdenie, ako povedal, bazíruje o. i. na zozname ľudí slovenského pôvodu, ktorí v tom období žili na území Báčky. Spomenul aj súpis mien obyva-

teľov Bajše z roku 1525, kde sú „latinizované slovenské mená“. Na základe archívnych dokladov a údajov v iných publikáciách sa domnieva, že Slováci tu žili ešte počas kráľa Mateja. Opieral sa aj o záznamy v matrikách katolíckej cirkvi v Subotici („iba“ tie do roku 1728) a uzavrel, že sa už „roku 1713 v Bajši zjavili nové rodiny Slovákov“ a ich počet sa vraj zvýšil „začnúc rokom 1718“. Len ťažko krotil emócie penzista, inžinier elektrotechniky Ján Klinko, ktorý teraz žije v Novom Sade, inak vnuk niekdajšieho bajšianskeho kantora a učiteľa Jána Klinku. Oprášil spomienky na starého otca a dojímavo hovoril aj o niekdajšom znamenitom vojvodinskom architektovi Alexandrovi Kelemenovi z Bajše. Nakoniec sa Alexander Tótišasegi zmienil o pomaďarčovaní slovenských priezvisk. Predtým ako si účastníci stretnutia prisadli k spoločnému obedu, predstavili sa jednotliví kandidáti na členov budúcej zostavy Národnostnej rady slovenskej národnostnej rady v Srbsku z listín Slováci vpred – Pavel Surový a Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová. Všetci vyzvali občanov slovenskej národnosti žijúcich v Bajši, aby sa volieb zúčastnili. Vyslovili prianie, aby sa predvolebná kampaň niesla v duchu korektnosti. Avizované zasadnutie Matice slovenskej v Srbsku – MOMS Bajša sa nekonalo. Keďže sa len niekoľko hodín pred začiatkom oslavy riadne ochladilo a fúkal silný vietor, nekonala sa ani obhliadka Bajše.

39 /4822/ 29. 9. 2018

Ľudia a udalosti HROZNOVÁ OBERAČKA NA SVAHOCH FRUŠKEJ HORY

Úroda dobrá, kvalita priemerná Anna Lešťanová

týchto dňoch sa pomaly končia práce na zbere úrody vo vinohradoch. V závislosti od polohy parcely, uplatnenia agrotechnických opatrení a poveternostných podmienok v jednotlivých častiach roka niekde urodilo viac, inde trochu menej. Avšak vinohradníci sú vcelku spokojní s tohtoročnou úrodou hrozna. Hovoria, že hoci rok nebol práve najlepší, predsa dobre urodilo. Septembrové slnečné dni boli priam ideálne na dokončenie hroznovej oberačky, ktorá v závislosti od odrôd viniča niekde začala i oveľa skôr, už koncom augusta. Mnohí Pazovčania, ktorí v neďalekých Slankamenských

Vinohradoch majú celé strapce hrozsvoje vinohrady na. Ako proti nim a chatky, začali hrozbojovať, málokto vie no oberať približne spoľahlivo poradiť. dva týždne skôr oko Niektorí vinohradv minulých rokoch. níci hovorili, že osy Vo vinohradníctve pravidelne napádali je známe, že dva aj skoré stolové odroky nikdy nie sú rody, často už pred rovnaké. Zvyčajne ich dozretím. Poškobýva tak, že jeden dené a suché bobuľrok je dobrý, a ten ky pestovatelia boli druhý by každý potom nútení vystrihávať zo strapcov, chcel čo najskôr zabudnúť. alebo ich ako neHrozno sa z vinohradov Veľkú škodu vo prepravovalo hlavne použiteľné hádzali na zem. Niektorí do vinohrade tohto v igelitových vreciach roku zapríčinili osy. svojich vinohradov Zvlášť ich lákali niektoré aroma- dávali fľaše so sladkým sirupom, tické odrody viniča, kde svojimi ako lákadlo, aby osy neútočili na žihadlami dokázali dopichať aj hrozno. Iní to považovali za ešte

Kovačický október 2018 Program

28. septembra – 28. októbra

29. 9. – 5. 10. 2018

POČASIE

Piatok 28. septembra 17.00 − Kladenie vencov pri pamätníku padlých bojovníkov (námestie) 21.00 − Koncert skupiny Đorđa Davida a skupiny Amadeus (námestie) Nedeľa 30. septembra 10.00 – Fazuliáda, súťaž vo varení fazuľovej polievky (ŠRS Slávia) Utorok 2. októbra 10.00 − Memoriálny beh žiakov ZŠ Mladých pokolení (center mesta) Streda 3. októbra 11.00 − Maľovanie čistého srdca (Galéria insitného umenia) Sobota 6. októbra 8.30 − Žikina šarenica, TV prenos s nasledujúcim obsahom (námestie): − Výstava obrazov členov Galérie insity Kovačica (GIU)

− Etno jarmok ručných prác a gastronómie Tortiáda − Kreatívna ekonomika slovenského insitného maliarstva v Srbsku (Galéria Babka) − Kultúrno-umelecký program 12.00 − Karavána insity (námestie) 13.00 − Slávnostné zasadnutie MS Kovačica (sála MS) 17.00 − Októbrový turnaj v kolkárstve (ŠRS Slávia) 19.00 − Ľudová veselica, slovenská ľudová hudba (námestie) Nedeľa 7. októbra 9.00 − Zlatý kotlík, súťaž vo varení rybacej polievky (Rybársky spolok) 14.00 − Detský jarmok (trhovisko VKP Elán) 19.00 − Rozspievané klenoty, vojvodinský detský festival, 1. časť (sála DK)

Na dobrú cukornatosť hrozna vplývali najmä augustové slnečné dni

horšiu možnosť, tvrdiac, že ich tak v ešte väčšom počte prilákali na parcelu.

Nedeľa 14. októbra 19.00 − Ochotníci svojmu mestu, kultúrno-umelecký program (sála DK) Sobota 20. októbra 18.00 − Vernisáž insity Malajzie (Galéria insitného umenia) Piatok 19. – nedeľa 21. októbra Divadelná prehliadka (sála DK) Sobota 20. − nedeľa 21. októbra 10.00 − Kovačica open, tenisový turnaj (TK Kovačica) Nedeľa 21. októbra 10.00 − Šachový turnaj družstiev (sála DK) 17.00 − Organový koncert Janka Siromu, PhD. (evanjelický kostol) Kirvaj – deň posviacky kostola Štvrtok 25. októbra 18.00 − Tamiš i potamišje, prezentácia knihy (Obecná knižnica) Piatok 26. októbra 18.00 − Jesenná mozaika, program gymnazistov (Gymnázium Mihajla Pupina) Nedeľa 28. októbra 18.00 − Rozspievané klenoty, vojvodinský detský festival – finále (sála DK) Oslavný výbor

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

20˚ | 8˚

20˚ | 7˚

18˚| 8˚

16˚ | 9˚

19˚ | 11˚

16˚ | 8˚

19˚ | 7˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK ŽIEN SLOVENKA HLOŽANY

Počúvajúc Ileanu Ursuovú... Juraj Bartoš

rámci projektu Literárne večierky so spisovateľmi národov žijúcich vo Vojvodine Spolok žien Slovenka v Hložanoch uhostil rumunskú vojvodinskú poetku a prekladateľku Ileanu Ursuovú. Vydala zo desať zbierok básní (píše ich po rumunsky, i po srbsky) a o. i. do srbčiny preložila Antológiu rumunskej poézie 20. storočia. S manželom, srbským básnikom Milanom Nenadićom preložila aj poéziu špičkových rumunských básnikov Mihaia Eminesca a Radu Gira. Zostavila niekoľko antológií, je i autorkou Antológie súčasnej rumunskej vojvodinskej poézie (dvojjazykovej). Nie div, že sa v kaviarni Pod lipami v pondelok večer 24. septembra podával chutný koktail dobrej poézie a priam filozofických sentencií. Ursuová úvodom povedala, že prvé básne uverejnila už ako žiačka v časopise pre deti v rumunčine Bucuria Copiilor. Zaspomínala si na časy štúdia v 70. rokoch 20. storočia v Novom Sade: „To bolo obdobie, keď ľuďom ani

ANI KRÍŽOM SLAMY NEPRELOŽÍ. Z gramatického hľadiska tejto vete chýba podmet. Skryl sa. Skrytá zostala aj hanba toho (skôr tých), kto(rí) na istom dvore na hložianskej Odbare pod rúškom noci rozhádzal(i) celé dve baly slamy. Kým domáci v loveckom dome mali svadobné veselie. Áno, kedysi, keď do domu prichádzala mladá nevesta, veselá chasa zvykla natrúsiť pred dverami TROCHU slamy. Aby nová členka domácnosti mala ráno čo robiť a aby „svet“ videl, či dlho spáva. Kebyže tej slamy aj v noci na 16. septembra bolo iba trošku, tak by báči Jano nevyskočil, akoby ho slamou bol podpálil, keď v nedeľu ráno vyšiel von. Nemohol nezahundrať, že či sú autori „hrdinského skutku“ (tvrdí, že ich dobre pozná) normálni. Sám tú slamu zhrabal, ale obáva sa, či sa „nočným vtáčkom“ nepodarí uviesť dajakú novú, nijako nie peknú a užitočnú „módu“. Nuž veru. Burina sa vždy ujímala ľahšie než užitočná rastlinka... J. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

len nenapadlo pýtať sa na národnosť, keď sme všetci boli – odtiaľto.“ Zároveň podčiarkla: „Odvtedy sme priateľmi s Viťom Hroncom, jedným z najšľachetnejších ľudí, ktorých poznám, taktiež s Miroslavom Demákom, Michalom Ďugom, Vierou Benkovou...“ Z kamarátenia s inojazyčnými spisovateľmi vzišiel jej Ileana Ursuová (stojí), Viera Miškovicová vzťah k prekladateľstvu. O ktorom sa a Vladimír Valentík vyslovila, že sa robí len z lásky a je to ťažká a podcenená práca. Ako prekladateľka ako povedala: „Každý záznam sa stáva zrnom, pracovala v Pokrajinskom sekretariáte pre z ktorého niečo môže vyrásť.“ V závere prograkultúru a informácie vo vláde AP Vojvodiny mu dvojhodinového stretnutia zopakovala slová vyslovené na začiatku, neutajujúc radosť až po odchod do výslužby. Hovoriac o svojej a o poézii vôbec, rumunská z príjemného posedenia: „Priatelenie s vami je, poetka poznamenala: „Som z tých ľudí, ktorí ako keby som odišla k mojej mame, k sestre...“ sú presvedčení, že poézia nie je súčasťou lite- S radosťou a veru priehrštiami členkám SŽS ratúry, že je to osobitný spôsob vyjadrovania rozdávala svoje bohaté životné skúsenosti myšlienok prostredníctvom reči. (...) V poézii a poznámky o poézii. Kto sa vhĺbil do ich nie som osobitne nežná, hoci používam nežné obsahu, mohol sa veru niečomu aj naučiť. Mimoriadne obsažný večierok niekoľkými slová. (...) Schopnosť používať reč je niečo, za čo som povďačná možno rodičom, možno slovenskými ľudovými piesňami spestrila učiteľom, možno Bohu.“ Okrem iného sa do- spevácka skupina SŽS. Básne zo zbierky Rytkla aj bilingvizmu, prízvukujúc, že je dôležité, bím jazykom Ileany Ursuovej prečítali Miriam aby sa deti v zmiešaných manželstvách učili Murtínová, Anna Vršková a Viera Miškovicová, naraz obidva jazyky (čo ilustrovala na príklade ktorá úvodom programu privítala prítomných. vlastnej rodiny) a upozornila aj na postavenie Medzi nimi aj riaditeľa Slovenského vydavateľžien v spoločnosti i v oblasti básnickej tvorby: ského centra Vladimíra Valentíka, ktorý hovoril „Veľké verše napísali početné ženy, ale viac o dvadsaťročnej spolupráci s rumunskou poetkou a spolu s ňou oprášili aj zopár krásnych zostáva v pamäti to, čo napísali básnici.“ Vzácna hostka mieni, že je neuveriteľne anekdotických situácií. Večierok sa, pravdaže, dôležité zaznamenávať všetko, čo vieme; lebo skončil družným rozhovorom, ochuteným čas trvá a my sme tu dočasní. Už aj preto, lebo, koláčmi a občerstvením. STRED PETROVCA ČORAZ ŠPATNEJŠÍ. Už roky sa do Báčskeho Petrovca ako sídelného mesta Obce Báčsky Petrovec nevkladá primerané množstvo prostriedkov na jeho úpravu. Aspoň keď ide o stred, čiže center dediny, takže Petrovec z roka na rok stráca aj tú trochu lesku, akú mal. Okatým príkladom je aj budova niekdajšieho Köhnovho hotela, neskoršie tlačiarne. Súčasníci túto lokalitu poznajú ako budovu súdu. Celé desaťročia prázdna budova, ktorej „sa nevie majiteľ“, chátra, a vo dvore sa „vlci liahnu“. Dlhší čas sa múrik medzi touto budovou na rohu a susedným, napoly zvaleným chmeľovým skladom, nahýnal a ohrozoval okoloidúcich, zvlášť žiakov, keď išli do školy. Pred určitým časom pracovníci VKP Progres konečne dostali príkaz zvaliť ho, čo sa aj udialo v prvej polovici septembra. Teraz namiesto nakloneného múra, ktorý v podstate nadvihovala veľká stará jedľa, stojí drôtený plot. Lenže takto ešte lepšie vidieť do dvora, ak niekto chce spočítať tých „vlkov“. Kiežby len to špatilo stred Petrovca! Stačí sa len pozrieť dokola. Človek sa má v čom „kochať“ a nadchýnať pamiatkami Petrovca... J. Č-p 39 /4822/ 29. 9. 2018

Ľudia a udalosti SPOLUPRÁCA ŠKÔL Z JÁNOŠÍKA A MYJAVY trvá už mnoho rokov, pričom sa striedajú návštevy Jánošíčanov na Myjave a naopak. V súlade s tým v dňoch 18. až 22. septembra žiaci a učitelia (spolu 35) z Myjavy pobudli v Jánošíku, kde ich uhostili a vo svojich príbytkoch ubytovali žiaci a učitelia miestnej školy. Pre svojich hostí Jánošíčania pripravili bohatý program. Prvého dňa žiaci spolu so svojimi rovesníkmi zo Slovenska varili a potom, pravdaže, spolu aj ochutnávali slivkové buchtičky a pampúchy. Spoločne navštívili aj jánošícky kostol. V stredu boli pri kanáli DTD a v jánošíckom etno dome a vo večerných hodinách na školskom dvore zorganizovali letné kino. Jánošíčania svojich hostí (na spoločnej fotografii) zaviedli aj do Belehradu, Pančeva a na výletné miesto Devojački bunar. Stretnutie s nimi usporiadali aj predseda Alibunárskej obce Dušan Dakić a náčelníčka obecnej správy Danijela Lončarová, ktorí pre nich pripravili primerané darčeky. Treba povedať i to, že Obec Alibunár aj finančne podporila uhostenie. Už na zimu deti z Jánošíka pobudnú v svojráznej škole v prírode v Myjave. vlh Foto: F. Koso

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! N aváľťe, poštuvaňí opčaňja slovenskéj nacionálnosťi, aľe aj šeci druhí zainteresuvaňí graďaňja, vykľúčťe brže-boľe téveá, računári, butámbocu a druhje mašiňi a ureďaje, sévajťe stajme na ťóšak, da vám saopšťím vésti, aj to friškje, tačňje, ňi bajatje aňi lážňe. Da ňebuďe, že sťe zaťečeňí, da ňepovjem zatucaňí, ľebo nisťe informisaňí, pa nagrňjeťe aj vi grlom u jagode pravac inostránstvo ako vaší brojňí poznaňíci a drugári, kerí kidľi baš teraz, ke nás krénulo, ke je svet načistomilo zabezéknutí z rezultátov našej prívreďe, prosveťe, sportu, ke očihľadňe napredujeme svakim dánom sve više u svakom pogledu, ma jok, oňi baš rješili stvárať nemogúťe gúžvi na graňičňich prélazách, ako afrikánske izbegľice... Ďe jim je, národe, strpľeňja aj osećaj za patrijotizam? Ňeberťe si uzor s takich, ňadajťe sa, zaináťťe sa, vydršťe, zlatnuo dóba sa baš teraz začína, ľem ťoraví to ňepriméťujú. Vi mňe matorimu dovéka zaméraťe, že običňe bubnujem nabrzinu, uglávnom vraj bezveze, čo mi Slováci vravíme zbrda-zdola, zato to ňeska trocha naťjahňeme aj to s tučňim rázlogom. Stoposto vám je sigúrňe opštepoznatuo, že 26. septembra ťekúciho roku svet obeľežiu Evrópski dám jezika, sľičňe

www.hl.rs

ako tokom prešľích rokov. E, tomuto prázňiku aj mi tutoka posvéťujeme primerenú pážňu. Mada tento značajňí ďem u nás baš ňeváži za prázňik a ňebóu stoposto ispoštuvaňí, ipak je to bitňí ďem! Stajme vám naveďjem aj rázloge. Za prvo zbok toho, že každí nárot má svoj vlasňí jazik; ak ňema, ňije nárot, pošto sa jazik móže smátrať za osnovnú jedinicu národňiho identitétu. E, zato máme voďiť brigu o svojom materňom jaziku, aj to ňi ľem tak ofrľe, aľe stvárňe a temeľňe. Ňevjem ako kto, aľe ja som dosť zabrinutí o tom, na akom nivoe ja náš slovácki jazik tu f Srpsku, tačňejšie vo Vojvodiňe, aj sa zato trúďim na jeho održjavaňí a unapréďeňí a vopšte sa mi ňesvíďa, ako tu ňékerí Slováci diváňja po slovenskí. Nak ňéjdem u sitna crévca a ňevravím, ako jézivo píšu. Ubi bože! Ma to je pišúrija! Čo pišúrija, to je skróz túžnuo čak odvratnuo, časna réč! Kto makar trocha sumňá, že lúpam, a smátra, že je to príčam ťi príču, nak sa málce potrúďi, nak trocha istráži a uverí sa ľičňe, že nekéˇam bez rázlogu. Vjeťe, ňije u rédu zapostavľať si maťerčinu, načim sa šeckima srestvámi boriť za jej opstanak, ľebo – bórba nás je održala, ňi?! Ak nám rikňe maťerčina, značí asimiľírame sa, aj... – čo? Pa, kraj!

Informačno-politický týždenník

Druhí rázlog sa krije v čiňeňici...? No, ajde, ukľúčťe kefalá! Ňije mogúťe, že ňekapíraťe. Stvárňe sa ňemóšťe seťiť?! No, budibóksnama, ak ňemaťe pojma! Pa, idú, bre, izbori za nacijonálňe sáveti! E, zato – pamet u glavu! Aj to stajme! Načim ekspresňe gáňať a predlágať najľepšich kandidátov do nášho slovenskiho salvétu, izviňávam sa, sávetu. Kerí ešťe teras buďe mať 29 článov, voľí sa na opštich izborách a posľe – ťe vidimo! Ňije nemogúťe, že za posľe, ke budú náredňje, buďeme voľiť ako druhje iľiti menšje nacijonálne sáveti, tim rektorskim, jbg – seľektorskim, to jest hát elektrónskim, čičoje elektorskim náčinom. Kerich prípadňíci misja angažírať rektorov... ma ňi..., eľevátorov..., ó, májko moja... pa da: eľektorov! A rázlog je poznatí, ňi? Tačňe, u právu sťe: ľebo táme ňestáť! Isparávame tukšie ako rakija z fiťoka. Kevkí od náz uš zdimili za gránu, ňemárja za našu maňinu, boľí jich ucho za našu zajedňicu; oňi tam, v inostránstve, hľadajú preko leba pogaču. E, zato mrdňime tintarami. Baš je praví trenútak da sa potseťíme, prečo naší starí pretroma vékami prišľi zhorka dovka baš sem! Pa zato, ľebo tu viďeľi peršpektívu. E, misíme ju otkriť aj mi. Zato, poštuvaňí, obavezňe ostá-

vajťe tu; ja uš tájďem, aľe vi ľem bucťe tu, živí zdraví a praví, zbiťe radi, nebrukajťe naše peknuo a hrduo slovenskuo poréklo, ľebo ľem složňí, akí zme aj naveki boľi, móš osigúrať opstanak na duge staze. Vezňiťe sa do hlave! Ja ľičňe som ubéďeňí, že ak kceme, tak móžeťe posťihnúť oveľa vjac. To pretpostavľá – čo? Prvo a prvo, stoposto misľíťe – učláňiť sa do majici, prepačujem sa, do Maťici aľebo do kudu – kultúrnoumetňičkiho drúštva a sľičňich organizácijou a drúštvou. Pa, hajde... aľe, f princípe, máňťe sa, bre, ťoraviho posla! Aká bre, motika a poštená robota?! Aký kurapalac! Bacňiťe sa na poľitiku, nabavťe si článsku kňižicu, vjeťe vi velmo dobre, keréj partiji... A glasajťe za takich, čo sa budú boriť ako ľaví, čičoje ako ľevi za každú slovenskú reč, za našu drahú divnú slovenčinu aj za celokupňí nápredak drúštva. Aňi pod rázno sa ňedajťe kúpiť za kotlíť či porciju ribe! Naší préci a budúce naraštaje nás obavezujú ostáť časňí a istrajňí, tak ajde, živeli, do koňečňéj pobeďe, pa aj posľe! Ňezamérajťe, že som vás preteraňe zadržav, smoriu a udáviu, krivo mi je, no aľe čo da robíme, ke zme – ďe zme. Voľím aj ja vás. Baš vás voľím. E! BUMbumBU! • ĽUDIA A UDALOSTI •

DIELŇA ASSŽ V KOVAČICI

Učili sa omaľovaniu úžitkových predmetov Anička Chalupová

plynulý víkend v Kovačici bol pre mnohé slovenské ženy z Báčky, Banátu

Hložian, Lugu, Selenče, Lalite, Dobanoviec, Aradáča, Jánošíka, Padiny, Vojlovice a Starej Pazovy. PRVÁ ČASŤ DIELNE

Na záver dvojdňovej dielne vznikla táto spoločná fotograﬁa

venskej národnostnej menšiny, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, sprá- Svojou návštevou vzdali hold kovačickej insite vu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Obec Stará Pazova a čiastočne aj Obec Báčsky Petrovec, účastníčky dielne navštívili svetoznámu kovačickú Galériu insitného umenia, obdivovali obrazy aj v Galérii Babka, Galérii ZU Naiva Art Kult, v súkromných ateliéroch Márie Hlavatej a Kataríny V maľovaní sa vyskúšala aj najmladšia Karlečíkovej, kochali sa účastníčka Dina z Kovačice v kráse sprístupnených raritných exponátov z bohatej sa zrodila z tvorby šikovných rúk slovenských žien, účastníčok akzbierky galeristu Jána Čecha. Na záver projektu, ktorý cie. Výstave sa potešili aj hostia, vznikol z iniciatívy Elenky Haní- medzi ktorými bola aj Libuška kovej, podpredsedníčky ASSŽ pre Lakatošová, republiková poslan-

Účastníčkam dielne sa páčilo farbou zdobiť predmety

a Sriemu, ktoré majú blízko k ručným prácam, nielen sviatkom umenia, ale aj príjemným dvojdňovým kamarátením. Po úspešne absolvovaných dielňach v Starej Pazove a v Kulpíne, kde sa účastníčky učili štikovať a zhotoviť svadobnú partu, Asociácia slovenských spolkov žien sa pustila do realizácie ďalšieho projektu. V dňoch 22. a 23. septembra v Kovačici sa zoskupilo vyše 40 slovenských žien z 15 prostredí vo Vojvodine, ktoré absolvovali zručnosti v omaľovaní úžitkových predmetov. Dvojdňovej dielne, ktorá sa uskutočnila v miestnostiach Ženského spolku v Kovačici, sa okrem hostiteliek zúčastnili aj ženy z Kysáča, Kulpína, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Prvá časť dielne sa začala v sobotu predpoludním vstupným príhovorom Viery Miškovicovej, predsedníčky ASSŽ, ktorá v mene organizátora a hostiteľa privítala a pozdravila účastníčky tejto akcie. O vzniku a dejinách kovačického insitného umenia odborne hovorila Jarmila Ćendićová, historička umenia, kým z technickej strany o výtvarnom umení hovorili a dvojdňovú dielňu viedli osvedčené insitné maliarky Eva Husáriková, Katarína Karlečíková a Anna Kotvášová. K tejto akcii sa v nedeľu pripojila aj mladá padinská maliarka Biserka Petrášová. DRUHÁ ČASŤ DIELNE V druhý deň podujatia, ktoré podporili Národnostná rada slo-

V rámci akcie vznikli takéto obdivuhodné umelecké dielka

Banát a predsedníčky padinského Spolku žien, v miestnostiach ŽS slávnostne otvorili výstavu, ktorá

kyňa, ktorá spolu s predsedníčkou ASSŽ Vierou Miškovicovou udelila účastníčkam diplomy za účasť.

OPRAVA V texte Medovnikárstvo ako spôsob úniku pred realitou, uverejnenom v HĽ, číslo 39, na strane 13 sa stala neúmyselná chyba. Nie je totiž uvedené plné priezvisko spolubesedníčky Daniely, ktorá ako nutricionistka pracuje v PU Kolibrík v Kovačici už šesť rokov. Jej priezvisko správne znie: Kováčová-Kutáleková. Prosím čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili. A. Chalupová 39 /4822/ 29. 9. 2018

Ľudia a udalosti ODMENA PRE MLADÝCH PAZOVČANOV

Cesta do Paríža

Anna Lešťanová

o februári 2018 vtedajší maturanti staropazovského Gymnázia Branka Radičevića – Nevena Bursaćová, Igor Mirosavljević a Dejan Stančević sa zúčastnili v kvíze FIMEK odmeňuje vedomosti. Toto súťaženie pre maturantov z celej Vojvodiny už

Počas celého cyklu súťaženia Nevena, Igor a Dejan prejavili vysoký stupeň vedomostí, a tak sa dostali až do finále. Z prihlasených 45 škôl z 21 miest a obcí do finálovej súťaže postúpili Gymnázium 20. októbra a Technická škola 9. mája z Báčskej Palanky, Stredná ekonomická škola zo Somboru a Gymnázium

V meste svetiel: (zľava) Dejan Stančević, profesorka Anna Šipická, Nevena Bursaćová a Igor Miroslavljević

desať rokov organizuje Fakulta pre ekonómiu a inžiniersky manažment v Novom Sade. Počas trvania súťažného cyklu žiaci majú možnosť vymeniť si vedomosti, zoznámiť sa a kamarátiť so svojimi rovesníkmi zo 45 škôl

Branka Radičevića zo Starej Pazovy. Finálová súťaž sa uskutočnila 13. februára tohto roku. Pre staropazovských maturantov ani vo finálovom súťažení nebolo vedomostných prekážok, a tak sa stali víťazmi kvízu FIMEK

Parížske ulice lákajú turistov z celého sveta

z celej Vojvodiny a zároveň získať hodnotné odmeny. V kvíze sú zastupené otázky z takmer všetkých vyučovacích predmetov: z dejín, literatúry, biológie, zemepisu, ekonómie, práva, sociológie...

www.hl.rs

odmeňuje vedomosti za rok 2018. Fakulta pre všetkých finalistov pripravila početné odmeny, avšak víťazom patrila najväčšia odmena – cesta do niektorého európskeho mesta podľa vlastného výberu. Trojčlenný víťazný tím spolu

Informačno-politický týždenník

s mentorkou Annou Šipickou, profesorkou dejepisu na pazovskom gymnáziu, si zvolil cestu do Paríža, ktorú realizovali od 18. do 26. augusta. Teraz už bývalí maturanti staropazovkého gymnázia od októbra sa stanú študentmi vysokých škôl. Nevena Bursaćová sa zapísala na belehradskú Zdravotnícku fakultu, Igor Mirosavljević na Fakultu V parížskom Disneylande politických vied tiež v Belehrade, kým Dejan Stan- prekrásnych ulíc, námestí, parkov, čević plánuje študovať fyziku, múzeí, kaštieľov, chýrečných stabuď v Novom Sade, alebo niekde vieb a malebných štvrtí. Zvláštny v zahraničí, pravdepodobne vo umelecký zážitok mali z návštevy Louvre a jeden deň v Paríži vyhraŠvédsku. „Hlavné mesto Francúzska tre- dili i na odchod do zábavného ba vidieť a zažiť. Paríž je mesto parku Disneyland. svetiel, umenia, lásky,“ hovoria Fotografie: z archívu Gymnávíťazi kvízu. Po návrate domov zia Branka Radičevića boli plní dojmov z obchôdzky ZBIERAJÚ STARÝ PAPIER. Žiaci padinskej Základnej školy maršala Tita už tradične koncom septembra po dedine zbierajú starý papier, ktorý potom prinesú do školy a škola postúpi ďalej na recyklovanie. Na ulici vidieť hlučné skupinky detí, ako na vozíku prevážajú staré noviny a kartóny. Žiaci 5. 2 triedy sa tiež zapojili do akcie a usilovne chodia z domu do domu, aby spoluobčanov zbavili zvyšného papiera. Nazbierané množstvá najprv odkladajú do koša na obilie a keď sa určí termín, všetko naraz odvezú do školy. Ako vravia, očakávajú, že ich trieda zozbiera okolo 700 kilogramov. Na snímke sú: Dajana, Filip, Gabriela, Jana, Stefany, Anička, Darko, Talia, Ivan, Ivana, Boris a Tomas. V. H-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S VÝROBCOM VALAŠIEK NA DETVE

Ja že to nedokážem?! Juraj Bartoš Ej, musel by to chlap byť, čo by ma chcel nabiť, vyberaný; valaška pri boce len sa tak ligoce a opasok vybíjaný... Aj dnes na tej Detve nájdete, ak len tam zájdete a ak sa trošku poobzeráte, ohliadnete, tú studňu murovanú, z ktorej už celé storočia odznievajú pekné ľudové pesničky. Na túto som si spomenul, len čo mi, na jarmoku ľudových remesiel, bez ktorého sú priam nemysliteľné chýrečné Folklórne slávnosti pod Poľanou, oči prilipli na obsahu stánku pána majstra Štefana Fekiača z Detvy. Pravdaže ma oslovilo predovšetkým zopár valašiek. Veď kto ich aj u nás, na Dolniakoch, nepozná? Príbehy o Jánošíkovi a jeho hôrnych chlapcoch sa ešte donedávna odovzdávali z kolena na koleno. Kým ešte (aspoň ako slovo) spravodlivosť mala cveng. Nuž, veru, valašky, sekery na dlhom ľahkom porisku v minulosti pastieri používali na klčovanie nežiaducich rastlín na lúkach a zbojníci v horách

ako zbraň, sekajúc nimi krivdu velikú... Dnes slúžia skôr už iba na okrasu a ochranu spomienok na zašlé časy. Aj ako podnet na rozhovor s pánom Fekiačom. „Odkedy ich vyrábate?“ „Štyridsať rokov.“ „Iba?!“ „Pánboh zaplať!“ „Remeslo ste zdedili, alebo...?“ „Viete čo... Tie naše strojárne... to bol zlatý poklad...“ Iste. Potvrdenie sme našli na webovej stránke mesta Detva, kde je údaj, že v 20. storočí do jej vývoja veľmi výrazne zasiahlo vybudovanie strojárskeho podniku Podpolianskych strojární (PPS) v roku 1955 a nová urbanizácia. Žiaľ, siahli sme aj po inom zdroji a tam... Pokým pred dvoma desaťročiami vo fabrike, z ktorej sa výrobky vyvážali do Nemecka, Talianska, Ruska, Poľska a Česka, pracovalo takmer 2 500 ľudí, vlani tam vraj bol štrajk a v júni tohto roku sa podnik už dostal do konkurzu... „Vtedy som ešte chodil do roboty. Stalo sa, že moja manželka bola u sestre, viete, na pohovor

a bratranec Ďuro Krnáč už vtedy robil valašky. Po chvíli sa pýtam: čo je nové u nich a ona vraví: Ďuro valašky robí... to by si ty nedokázal...“ Usmeje sa pán Fekiač, oči mu zasvietia... „Tieto slová ma pohli... A dobre, že to povedala. Lebo v tej dobe sa vo fabrike všetko dalo zohnať. Za dva deci pálenky...“ „Treba sa pred tými žePozrite sa na ten topor... nami dokazovať, čo?“ Zase sa len vo vnútri „Z akého dreva robíte poriská zasmeje a pokojne pokračuje. „Žeby som ja toto nedoká- na valašky a topore?“ „Z ovocných drevín robím zal?! Mal som, viete, dobrých kamarátov, starých Detvanov, všetky, ale najkrajšia je slivka, tak som sa pomaličky na to dal. a potom ešte čerešňa. Aj orech, Najprv som robil len veľké, na lenže ten je už taký svetlejší. 90 centimetrov. Tuto mi sused Závisí, ako ho namoríte, lebo vraví: Mohol by si aj pre môjho to sa všetko musí moriť a nakovnuka urobiť takú menšiu va- niec sa lakuje. Je ešte aj tis – to lašku. Pozdejšie boli požiadavky je najkrajšie drevo. Ale ten je aj na ešte menšie, ale aj... Prišla zakázaný.“ Isteže mi je ľúto, že nebolo istá pani z Bratislavy, ktorá predáva takéto výrobky a videla času zájsť so Štefanom Fekiačom do jeho dielne a dokončiť tento topor...“ So súhlasom bratranca vrhol rozhovor v pracovnom ovzduší sa aj na topore, takže tie sa teraz nasýtenom vôňou dreva. Možno raz? predávajú v Bratislave...

VANDALI POŠKODILI REPRODUKCIE OBRAZOV. Stred Kovačice a jeho okolie je už dlhšie terčom vandalských útokov. Okrem polámaných lavičiek a detského kútika v parku, sprejovaných fasád na okolitých domoch a budovách, najnovšie za obeť padla fasáda budovy bývalého hotelu Park, ktorú pred necelými dvomi rokmi vynovila tunajšia lokálna samospráva. Okná a dvere na budove zatvorili panelmi z OSB materiálu, ktoré neskoršie ozdobili špeciálnymi reprodukciami obrazov kovačických insitných maliarov. Predtým budova dlhé roky chátrala a svojím zlým stavom predstavovala nebezpečenstvo pre okoloidúcich občanov a návštevníkov, ktorí sú v súčasnosti veľmi rozhorčení týmto vandalským činom. A. Ch.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

39 /4822/ 29. 9. 2018

Ľudia a udalosti SLÁVNOSŤ V BÁČSKOM PETROVCI

K výročiam farára Jána Stehlu Jaroslav Čiep

edeľa 23. septembra bola pre petrovských cirkevníkov a matičiarov trochu slávnostnejšia ako iné nedele. Na príležitostných predpoludňajších službách Božích v chráme Sloven-

hovoril farár Vida. O otcovi Jána Stehlu Ondrejovi sa zmienil takto: „Do Petrovca prišiel v roku 1783. Prvých dvanásť rokov býval Ondrej Stehlo v skromnom sedliackom domčeku a až v roku 1795 postavili Petrovčania pod jeho vedením budovu fary a školy. Od samého

za kňaza Christoforusom Lycim v Banskej Bystrici. V rokoch 1811 – 1814 ako kaplán pôsobil v Petrovci (bol prvým petrovským kaplánom). V roku 1815 bol povolaný za vojaka do Padiny v Banáte, kde ako vojenský kňaz tri roky vykonával svoje povolanie. Keď Ondrej Stehlo, petrovský farár a jeho otec, vo februári 1818 zomrel, Petrovčania si povolali Jána Stehlu za svojho farára.“ Ďalej farár Vida uviedol: „Ján Stehlo bol 17. novembra 1831 zvolený za báčsko-sriemskeho seniora. V službe seniora bol do roku 1852, čiže 21 rokov. Počas pôsobenia Jána Stehlu v Petrovci cirkevný zbor zriadil štyri učiteľské stanice... Aj keď bol rodeným Slovákom, v úradných záležitostiach aj v domácich pomeroch ako senior dával prednosť nemčine a maďarčine. Rodnú reč medzi svojimi

Nešporné služby pri hrobke druhého petrovského farára

skej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi si pripomenuli 200. výročie nástupu Jána Stehlu do kňazského úradu v cirkevnom zbore v Petrovci, jeho 50-ročné požehnané pôsobenie v tomto úrade a 150. výročie jeho úmrtia. Popoludňajšie nešporné služby Božie usporiadali na cintoríne pri hrobke Jána Stehlu a ďalších petrovských farárov. Petrovský cirkevný zbor a MOMS Petrovec okrem viac ako desaťročného spoločného usporadúvania Cyrilo-metodského večierka úspešne spolupracujú aj pri oslavách významných jubileí. Jednou z markantných postáv v dejinách Petrovca bol aj farár Ján Stehlo. Preto v duchu výroku Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie! pri okrúhlych jubileách si príležitostne spomínali na druhého petrovského farára Jána Stehlu (1787 – 1868), ktorý v rokoch 1818 – 1868 bol tu kňazom. Pozornosť na Jána Stehlu upriamil miestny kňaz Ján Vida už vo svojej kázni. V príležitostnom programe, ktorý nasledoval v rámci bohoslužieb, vystúpili trubkári, spieval starší cirkevný spevokol, zaspievala i kantorka Slovenka Benková-Martinková, báseň Milana Rúfusa predniesla Miluška Anušiaková-Majerová. O Stehlovej rodine a zvlášť o Jánovi Stehlovi

www.hl.rs

začiatku vplýval aj na slovenských evanjelikov v Hložanoch, Kysáči, Laliti. Vďaka nemu sa odčlenením z Peštiansko-békešského seniorátu vytvoril druhý samostatný Báčsko-sriemsky seniorát a za prvého seniora bol zvolený práve on. Pod jeho vedením vznikli v Slovákmi obývaných obciach viaceré samostatné cirkevné zbory, zriadili a postavili sa prvé školy. Ako petrovský farár a báčsko-sriemsky senior pôsobil až do svojej smrti, keď v Petrovci zomrel vo veku 66 rokov.“ O jeho synovi Jánovi bolo ďalej okrem iného počuť: „Ján Stehlo sa narodil 27. júla 1787 v Petrovci ako druhé z desiatich detí rodičom – otcovi Ondrejovi, evanjelickému farárovi, a matke Zuzane, rod. Dedinskej. Základné školské vzdelanie získal doma. Učil ho učiteľ Daniel Záturecký a iní domáci učitelia. V rokoch 1791 – 1793 v rodine Stehlovej ako vychovávateľ pôsobil Juraj Rohoň, neskoršie učiteľ v Kulpíne a farár v Hložanoch. Keď mal 12 rokov, odišiel do Rábu, a potom na gymnázium do Poľného Birinčoku. V rokoch 1805 – 1811 študoval v Bratislave a vo Wittenbergu. Ján Stehlo bol prvý Petrovčan, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie. Ako skončený teológ vrátil sa domov. V roku 1811 bol vysvätený

Informačno-politický týždenník

Vynovený hrob Jána Stehlu

cirkevníkmi však považoval za prvoradý dorozumievací prostriedok. Za práva jazyka slovenského ľudu a národa bojoval a vytrpel veľa. Svoje najznámejšie a najcennejšie dielo Petrovskú kroniku s názvom História Ecclesiae Aug.Conf.Petrovácz brevota expozita per Joanem Stehlo písal od roku 1818 do roku 1862 prevažne po latinsky. V kronike okrem náboženského života zaznamenal aj mnohé dôležité udalosti svojej doby. Aj keď v niektorých otázkach ľudovej osvety a národno-kultúrnych otázkach zaujímal rozporuplné postoje, vyzdvihnúť treba jeho podporu pri

založení protialkoholického Spolku triezvosti, patronát nad založením Nedeľnej školy, ktorú výkonne zakladal, viedol a organizoval jeho kaplán Štefan Homola.“ Keď ide o rodinné záležitosti, Ján Stehlo do manželstva vstúpil v roku 1812 s Emíliou Weinrichovou, dcérou Johana Weinricha a Sophie Catariny Hoffmanovej. Manželka pána farára Stehlu Emília sa narodila roku 1797 a umrela ako 34-ročná roku 1831 v čase veľkej epidémie cholery. V 19-ročnom manželstve sa Stehlovcom narodilo 9 detí. Keďže bolo potrebné o rodinu sa starať, pán farár Stehlo sa už 4. januára 1832 oženil s Ludovikou Rohoňovou, dcérou hložianskeho farára, ktorá v roku 1831 zostala sirotou. Z druhého manželstva sa Stehlovcom narodilo ďalších 6 detí. Iba 7 detí prežilo svojho otca, ktorý umrel 13. januára 1868, keď sa dožil 80 rokov, 5 mesiacov a 17 dní. O Stehlovej kronike prítomným v kostole dôkladnejšie hovorila Katarína Melegová-Melichová. Pri tejto príležitosti vedenie zboru sa kyticou kvetou poďakovalo Zuzane Spevákovej, ktorá sa dlhý rad rokov primerane stará o hroby bývalých petrovských kňazov. Služby Božie popoludní pokračovali pri hrobke Jána Stehlu. To však to nie je hrob, do ktorého bol roku 1868 pochovaný. Hoci bol pochovaný na novom (dnešnom) cintoríne, pri úprave cintorína jeho telesné pozostatky boli prenesené na miesto, kde odpočíva dodnes. Cirkev pri tejto príležitosti úplne vynovila náhrobný kameň a hrobka je obložená novým kameňom. Farár Ján Vida a takmer sto zoskupených okolo hrobu ešte raz vzdali hold niekdajšiemu petrovskému farárovi. V rámci bohoslužieb miestny farár zopakoval niektoré údaje o Stehlovi a odzneli aj primerané verše básnika. Potom k hrobke položili kvety, ako i na hrobky farárov Juraja Mrvu a Pavla Škantíka, ktorí sú tiež pochovaní v Petrovci. Pri všetkých troch hroboch zástup s farárom zaspieval piesne, básne predniesli Anna Hansmanová a Katarína Melegová-Melichová a všetci spolu si pripomenuli životné cesty bývalých farárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY KYSÁČOM (2)

Niektoré významné objekty Elena Šranková

ruhé pokračovanie našich písomných potuliek Kysáčom začíname v centre dediny. POMNÍK V centre Kysáča si nemožno nevšimnúť pomník namaľovaný na

chádzajú ambulancia a lekáreň. Prvá štátna ambulancia v Kysáči (koncom 50. rokov) bola v Šimkovičovom dome v Ul. Gombárovej. Roku 1961 bol obytný dom pri pošte adaptovaný a v jednej polovici boli zariadené ordinácie pre lekára a dentistu a v druhej polovici bol byt pre lekára. Novú modernú ambulanciu spolu s

ská 42. Druhá súkromná lekáreň bola v Ul. Gombárovej 81 v Bičiarovom dome, neskoršie tam bola veterinárska ambulancia. Tretia lekáreň bola v Turčanovom dome, v Ulici Gombárovej 53, v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Nová lekáreň Pošta je vybudovaná na tom istom pozemku ako i ambulancia v Ulici slovenskej 49. Otvorená bola 9. apríla 1966. POŠTA Jediné miesto, kde Kysáčania môžu zaplatiť účty, je pošta, lebo v dedine nemajú banku. V období platenia účtov pred poštou stojí rad občanov. Je tu aj telefónna ústredňa. V období rokov 1981 – 1984 bola rekonštruovaná telefón-

začala roku 1970. Prvými pracovníkmi na pumpe boli Ján Marčok a Boško Ilić. Vtedy patrila podniku Jugopetrol. HASIČSKÝ DOM Práce na výstavbe Hasičského domu sa začali 22. augusta 1973. Predtým hasiči mali v obecnom dome vo dvore zabezpečené miestnosti pre výstroj a sklad, ale boli malé a nízke. Autocisterna

Pomník na pamiatku padlým bojovníkom

modro. Podľa slov starších Kysáčanov hlavným iniciátorom výstavby bol Ondrej Medovarský, tajomník Zväzu bojovníkov. Murárske práce vykonal Pavel Hlaváč. Pomník začali stavať roku 1948. Na tabuli je vypísané: Na pamiatku padlým bojovníkom v národno-osloboditeľskom boji z Kysáču. V roku 1989 pomníky obetiam fašizmu vybudovali na školskom dvore a v Cigánskych jamách. AMBULANCIA V samom centre dediny sa na-

lekárňou otvorili 9. apríla 1966. Od roku 1967 je súčasťou Domu zdravia Nový Sad. Ambulancia v Novom Kysáči (Tankosićevo) bola vybudovaná neskoršie než ambulancia a lekáreň v centre dediny. Začala s prácou v roku 1973. Na začiatku tu pracovala iba zdravotná sestra, a to len predpoludním. Dnes je tu pohotovostná služba.

na sieť a prevažná časť Kysáčanov dostala telefónnu prípojku.

LEKÁREŇ Prvá lekáreň v Kysáči bola v Gregorovom dome, dnes Ul. sloven-

BENZÍNOVÁ PUMPA Benzínová pumpa bola vybudovaná v roku 1969 a s prácou

Ambulancia a lekáreň v centre Kysáča • ĽUDIA A UDALOSTI •

Benzínová pumpa

bývala v roľníckom družstve, v drevárskom podniku Javor. Budova Hasičského domu bola hotová a do prevádzky slávnostne odovzdaná 13. októbra 1974.

Hasičský dom 39 /4822/ 29. 9. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Oberačka

Tentoraz ste nám nakreslili obľúbené ovocie, a to: jablká, melón a hrozno, ale aj oberačku hrozna v Binguli. Ktoré je vaše obľúbené ovocie?

Andre ZŠ ma a Zemeno v ršala Tita, P á, 4. 2, adina

Danuška

etiak, inguľa B neta, tr Saša Kr Šumanovića, u ZŠ Sav čka, etia guľa r t , šová , Bin arka anovića F a l e Anđ avu Šum ZŠ S

Željana Ivanovićová, tretiačka, ZŠ Savu Šumanovića, Binguľa

áčka, á, druh v o n a la Rum , Ľuba Michae Šumanovića u v a ZŠ S

váčka, ská, pr inguľa v o b u D B Viktόria Šumanovića, u ZŠ Sav

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anja Horvátová, tretiačka, ZŠ Savu Šumanovića, Binguľa

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 29. septembra 2018 ČÍSLO

229

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

TÚLAVÉ TOPÁNKY

NA CESTÁCH...

Bardejov, klenot východného Slovenska Mária Vršková

nohí ľudia zo Slovenska už navštívili Vojvodinu a naopak. Vojvodinčania najčastejšie cestujú na západ a stred Slovenska (Bratislava, Trnava, Nitra, Banská Bystrica, Zvolen...), menej už na východné Slovensko. A tam, 80 km severne od Košíc, sa v regióne Ša-

Bazilika sv. Egídia

umiestnených 11 krídlových oltárov z rokov 1460 – 1520, ktoré sú najcennejšou časťou interiéru. Táto bazilika patrí medzi najvzácnejšie kultúrne pamiatky na Slovensku. Len 6 km severozápadne od Bardejova ležia Bardejovské kúpele, o ktorých sa zmieňuje už v roku 1247 kráľ Bela IV. v jednej z listín. O tom, že kúpele boli vychýrené, svedčia aj vzácne návštevy. Napr. v roku 1809 sa tu liečila rakúska princezná Mária Lujza, budúca manželka Napoleona, v roku 1821 sa tu zastavil ruský cár Alexander I., alebo aj rakúska cisárovná Alžbeta v roku 1895. Dnes Bardejovské kúpele patria medzi najznámejšie na Slovensku a liečia sa tu najmä choroby zažívacieho traktu a choroby horných a dolných dýchacích ciest. Aj v okolí Bardejova je množstvo zaujímavostí, ktoré navštevuje veľa turistov: zrúcanina Zborovského hradu z r. 1250, vzácne drevené kostoly, pri výstavbe ktorých nebol použitý ani jeden kli-

Z obsahu

Dažďov majú málo, vína predsa nadostač Str. 20

Kniha v Šarišskom múzeu z roku 1473 mestom, s viac ako 35 000 obyvateľmi. Ročne ho navštívi vyše 50 tisíc turistov, pričom tretina z nich je zo zahraničia. Oby-

riš nachádza významné historické, turistické a kúpeľné mesto Bardejov. Vzniklo na dôležitej obchodnej ceste vedúcej na sever do Poľska, Pohľad na Radničné námestie z veže kostola na sútoku riek Topľa a Šibská voda. Prvá písomná zmienka o Bardejove sa zachovala z roku 1241. Mesto je obkolesené hradbami, ktoré tvoria jedno z najdokonalejších gotických mestských opevnení na Slovensku a sú zaradené do európskeho fondu kultúrneho dedičstva. Typickým znakom Bardejova je starobylé námestie v tvare obdĺžnika, obkolesené radom meštianskych Prsteň kráľovnej Alžbety domov. V samom strede námestia z roku 1880 je postavená goticko-renesančná radnica z roku 1509, ktorá bola vyhlásená nec, národná prírodná za národnú kultúrnu pamiatku a slúžila rezervácia Becherovna potreby mestskej samosprávy. Dnes ská tisina, pamätník je v budove radnice Šarišské múzeum Dukla, venovaný Kars mnohými vzácnymi exponátmi, napr. patsko-duklianskej Drevený kostolík v Bardejovských kúpeľoch je tam vystavený prsteň z roku 1880, operácii počas druhej svetovej vojny a kde dodnes zostali na vatelia mesta si svoje pamiatky chránia, ktorý nosila kráľovná Alžbeta. Dominantou mesta je rímskokatolíc- pôvodných miestach zničené tanky T-34 veď akoby aj nie, keď je Bardejov od roku 2000 zapísaný medzi lokality Svetového ka Bazilika sv. Egídia, založená v druhej sovietskej tankovej brigády... Dnes je Bardejov moderným okresným dedičstva UNESCO. polovici 14. storočia. Dodnes je v nej

Deň Slovákov v Maďarsku v 300-ročnej Békešskej Čabe Str. 22

Speje vysokej turistike Str. 24

Mozaika DEŇ OTVORENÝCH BÚD V RADOŠOVSKÝCH VINOHRADOCH

Dažďov majú málo, vína predsa nadostač my máme také malé vinárstvo a vyrábame tak do 1500 litrov. Robíme to len tretí rok a podarilo sa nám stať celoslovenským šampiónom.” „Po kom máte vzťah k vinárstvu?” „Rodičia síce víno nerobili, ale rodinní príslušníci áno, tí ma namotivovali.” „Inak sa zaoberáte čím?” „Som vyučený stolár,

REPORTÉRI

Aj v ďalšej búde narážame na prívetivých ľudí, manželský pár; mená, žiaľ, zostali viezli sme sa mikrobusom, tam, kdesi medzi dvoma vediac, že cieľom výletu je dávkami lahodného moku podujatie známe ako 6. Deň na ochutnávku. Začíname otvorených dverí v Radošovských rozhovor... vinohradoch, nevediac presne, „Keď sme sem dochádzali, čo nás tam čaká. Po asi desiatich vinice sme ani nevideli, kde minútach jazdy zočili sme tabuľu ich máte?” „Vinice sú v s názvom dedikopci.” „Aké tu je podneny, o kúsok ďalej bie?” „Podnebie je tu pre ďalšiu. S jasným víno veľmi ťažké. Vína odkazom: Pozor sú náchylné na hubové / Zvýšený pohyb choroby a táto zemina je detí / a opilcov ťažká, ílovitá, v kombiná– namojveru, cii s kameňom, ale striebez v ýkričnídajú sa nám tu trošku ka. Nuž veru, aj piesčité pôdy, takže napadlo nám, v jednom vinohrade sú ochutnávka vín aj štyri druhy. Napríklad je ochutnávka a dolu je černozem, potom Mená sa strácajú, nie aj chuť istota je guľoje pieskovo-ílovitá, nad po dobrých vínach... met. Veď, niekto ňou je ílovitá a na samom mali klasické odrody, prichádzal ochutnávku iste vrchu je kamenisto-ílovitá, som do kontaktu s pesticídmi a môže pochopiť tá obsahuje aj 80 percent ka- herbicídmi... to je toxický jed. V aj ako výzvu na meňov.” „Holíčania hovoria, že PIWI odrodách vidím budúcnosť.” riadne napitie Zhovorčivého spoločníka sme u nich je málo dažďov, a tuná?” sa... Šofér od- Pavol Kuba: vzorný otec, stolár, vinár „Tu ich máme ešte. Minulý rok našli aj v chate číslo 22. Volá sa stavil vozidlo na improvizovanom parkovisku ale sa zúčastňujem na vinárskych bol úplne katastrofálny, povysy- Vladimír Mikula... „Víno som robil aj kým som na tráve a my sme sa husacím podujatiach, ktoré sa konajú dosť chali nám tu studne. Napršalo pochodom pobrali k prístrešku s často, a tak som sa postupne do- nám v máji a potom až koncom žil v Bratislave, tam som mal na pracoval k vysokej kvalite.” „Máte septembra.” „Takže ste aspoň starosti techniku, automobilovú nadpisom Hurbánek. Domáci sa zvítali s naším hos- tu veľa druhov vína s rôznym geo- nemuseli často striekať...?” „My strojovú... Vinicu som mal v Rači a titeľom, primátorom mesta Holíč grafickým pôvodom...” „Je pravda, sadíme PIWI odrody a striekame v Jarovciach som pestoval marhule, ale to je už v prenájme, decká to Zdenkom Čambalom a zaraz nás nechcú robiť... Nikomu sa nechce ovešali ani vianočný stromček. robiť... aj tie ženy vymierajú, slivky Každý dostal plátenné vrecko moda čerešne nemá kto zbierať. Ponúrej farby, zavesil si ho okolo krku kal som ľuďom, aby si naoberali, a s pohárikom a mapkou v ňom, nechcú, tak som sa nahneval a sám v skupinke ako škôlkari mohol sa, som naoberal 120 kíl, pôjdem to pobrať na ochutnávku vín. Vraj že ešte dooberať... Pozeral som na tohto roku ponuka obsahovala tržnici, a viete, že ich predávajú 250 vzoriek, o 60 viac než vlani, za 4,90 eura?!” čo nasvedčuje o raste naskutku Ako dobre je, občas, mať pri sebe chutného priam pitného podujamobil. Na rozdiel od strateného tia. Kto neverí, nech sa chystá na káčatka či húsatka, ľudia ho dnes jeho siedmy ročník, ktorý sa na majú, nuž a tak sa čoskoro, aj ak tom istom mieste bude konať v zablúdili, opäť dajú dokopy. Nájrovnaký deň, čiže 15. júna; tohto deme skupinu, ku ktorej patríme, roku to bolo o deň skorej. pred búdou číslo 14. Jedine v nej Nuž teda, poďme. Od búdy hosťom nikto z domácich nepovie k búde, a je ich tu rovno 30, o Hudba a víno... O tom radi spievajú aj Zemplínski heligonkári ani slovko. Vari sa hnevajú? Ale, šesť viacej než pred rokom. Ani čoby. Nie sú tu. Zato je tu odkaz: nestihneme okoštovať zo všetkých. Zapíname diktafón, len čo sa že máme aj svoju produkciu, ale len raz za rok; keď sa o to zaují- Historická búda / Ing. Jozef Mikúš / zoznámime s Tomášom Polákom máme aj subdodávateľov hrozna z mate, je výborná knižka profesora Vejdzi a ulej si sám; a zase – bez viacerých kútov Slovenska.“ „Ako Pavla Pavloušeka Bio odrůdy révy výkričníka. Slovom, je to samoobz Koválova... „Toto je veru nádherné.” „Z aké- beží odbyt?” „Všetko spôsobom vinné.” „Vysádzate ich už dávnej- sluha. Môžete sa v nej poslúžiť iba ho ste nám naliali?” „Z pálavy.” podomového predaja alebo tak, šie?” „Nie, bol som chorý päť rokov, pálenkou. Zaváhate..., ale potom mal som rakovinu. Predtým sme predsa... A neoľutujete. Medovina „Koľkože vôbec máte vína?” „No, ako teraz tu.” Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU | 29. 9. 2018 • 39 /4822/ je výborná, iní hovoria, „My už odchádzame a štepový celkove. Boli vinohrady, že slivovica tiež. toto je naskutku zlatý kli- že mali tridsať percent štepov, ale Hej, bisťu! Heligónnec programu. Ako sa vám ostatné bol samorodák.” „Čím ste ky! Až doznie pieseň, podarilo zamerkovať víno sa inak zaoberali?” “Ja som lesný hneď sa dáme do reči. tak dlho?” „Tak najmä preto, inžinier, pracoval som v PiešťaÍrečití chlapi Ján Romalebo je to ďaleko od dediny...” noch...” „Ako ste sa teda dostali ník, Pavol Hájnik a Ján Smejeme sa, smejú sa okolo sem, na Záhorie?” „Človek nevie, Tyrňák, čiže Zemplínski počúvajúci, smeje sa aj vínko kde sa potkne.” „Ale to bolo dobheligónkari vravia, že zo sudov najstaršieho tunaj- ré potknutie...” „No však. Aj keby poznajú vojlovických šieho vinára pána Viktora som chcel kritizovať, nemôžem.” spolkárov. Svet je veru Greča. „Ktorý ste ročník, pán „Vaši potomkovia – majú záujem malý, poďme ho merať Greč?” „No... 1939.” „Áno?! o vinárstvo?” „Obaja robia víno, aj ďalej. Žeby vás toto víno napĺňalo syn aj vnuk, a uvádzajú inovácie.” Pred búdou číslo 10 mladosťou?” „Ťažko povePríbeh z radošovských búd (visa zvŕtajú dvaja mladí dať, či ja ňou natápam víno, nohrady sme takmer ani nevideli) chlapíci, vnútri sedí ich alebo ono mňa.” „Ako dlho nemožno ukončiť bez slov uznania kamarátka. Vinárstvo Vinárstvo Alora sa zaoberáte vinárstvom?” na konto občianskeho združenia Alora je asi najvesel„Päťdesiatpäť rokov.” „Zde- Vinohradnícky spolok Radošovce. šie. „Také krásne dievčence tu popri práci, to znamená, že od pon- dili ste vinohrad po otcovi, či...?” Podčiarkujúc mimoriadne príjemnú sú, voláme ich sem, ale nechcú delka do piatka som uväznený v atmosféru, ktorej tu ostať,” vraví starší, očividne Bratislave – pracujem v oblasti by určite nebolo, huncút, pravdaže, po záhorácky. projektového manažmentu a keby aj sami radošovskí vincúri „Chlapci, máme tu také vína, že podpory malých a stredných sa vám zatočí hlava, a vy, odkál podnikov – a v sobotu a nedeľu neboli práve takí, ste?” „Z Vojvodiny, zo Srbska.” som v sklepe. Pôsobím v oblasti akí sú: úctiví, ko„Tak čo, dáte si rulandské šedé? inovácií a toto je taká záľuba, munikatívni, neje to istým spôsobom relax. Nazdravíčko!” „Nazdravie!” nápadní, slovom, Nikdy nechceme od vína dobrí ľudia, ako očakávať žiadne obrovské sú dobré a chutné zisky, ani sa nechceme vína, ktoré vyrábavínom živiť, preto, že by jú, a ktorých chuť to išlo na úkor kvality.” cítime aj podnes. Tu reč mladého pána Pálava, rulandské začína naberať na tempe, šedé, mília, noria, tlmená vášeň vyráža na veltlín zelený, trapovrch ani sopečná láva. mín červený, mo„Keď to človek robí Radošovskí vincúri majú dobré vína ravský muškát, takto, tak to robí ne- a veru i dobré maniere svätovavrinecké, kompromisne kvalitne a andré, alibernet, poviem to na rovinu: žiadne „Tu nebolo nič, ani u mojich – kde bratislavská leánka... Ach, ktože vína nemajú šancu vyrovnať som sa priženil, – ani v dedine. si na všetky spomenie... Namiesto sa takémuto vínu. Nemajú Prišiel som sem 1965. a v šesť- zvyšných, prosím, dajme si ešte šancu! Nikde inde nekúpite desiatom šiestom som zakladal raz, nazdravíčko! A dovidenia, takéto vína, aké sú v Ra- prvý vinohrad, prvý svoj a prvý prosím, záverečná! došovciach, preto, že tu to ľudia roNajskúsenejší vinár – Viktor Greč bia na koleOprieme sa o ohrádku, sleduje- ne, dávajú do toho me, čo sa deje u susedov, zapína- pot, krv a nikdy v me rozhovor. Môj spolubesedník živote sa nestane, záhoráčtinu vystrieda spisovnou aby takémuto vínu slovenčinou. Hovorí zreteľne, jasne, mohli konkurovať andante, ani čo by každé slovo iné vína. Napíšte to tam: Sme úplne vychutnával ako bobuľu hrozna. „Vinárstvo Alora je založené na vpredu, veľkovinári starých vinohradníckych tradíciách. to vedia a nikdy nás Všetko začalo od prastarého otca, nezastavia, ani nás ktorý začal robiť víno od roku 1965. nedostanú!” Podáme si ruky, Tradícia, ako sa hovorí, zaväzuje a rozširuje sa z pokolenia na po- a už aj uháňame za kolenie...” „Koľko vína vyrobíte za skupinou, ktorá sa rok?” „Robíme vína živé, nefiltro- opäť stráca z dohľavané, bez akýchkoľvek aditív, bez du. Aké šťastie, že akýchkoľvek úprav, sú to všetko sme toto neprepásli. vína prírodné, robíme ich hlavne Nasleduje niekoľko pre seba. Za rok urobíme asi 2000 vzoriek, nakoniec z litrov. Je to malinké množstvo, ale najstaršieho a evikeď sa človek s tým hrá, tak tá ro- dentne najlepšiebota stojí za to...” „Ste zamestnaný, ho vína, aké sme tu Deň otvorených búd pripomína deň otvorených úľov robíte to sám, alebo...?” „Robím dnes ochutnali.

III

Mozaika 300 ROKOV SLOVENSKEJ BÉKEŠSKEJ ČABY (2)

INÍ PÍŠU

Deň Slovákov v Maďarsku v 300-ročnej Békešskej Čabe Prichystal Jaroslav Čiep

ajväčší sviatok Slovákov u našich susedov usporiadala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) v Békešskej Čabe v sobotu 7. júla 2018. Určite nie všetkým našim čitateľom je známe, že dolnozemské mesto Békešská Čaba si v tomto roku pripomína 300. výročie svojho znovuzaloženia Slovákmi. Medzi hosťami na oslavách sme registrovali aj viacerých funkcionárov Slovákov zo Srbska, v programe účinkovali aj MOMS Biele Blato a združenie Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca. Predsa však najpočetnejšiu našu delegáciu na Čabe tvorili matičiari z Petrovca. V druhom pokračovaní seriálu o tristo rokoch Békešskej Čaby uverejňujeme časti príspevkov našich kolegýň Evy Fábiánovej a Eriky Trenkovej z Ľudových novín, ktoré ako týždenník vychádzajú v Budapešti. FOLKLÓR A DIVADLO Folklór sa často objavuje v inscenáciách ochotníckych divadiel. Nečudo, veď folklór má skoro na všetky životné udalosti svoju formu a odpoveď a je ľahko „stráviteľný“. Občas po ňom siahnu aj profesionálne divadlá, ale vždy sú to skôr folklórne prvky, ktorými približujú známe udalosti v osobnom živote protagonistu. Práve folklórne zložky prevládali v inscenácii divadla Cervinus Teátrum zo Sarvaša Janko Drotár, ktorú predstavili na Radničných večeroch v Békešskej Čabe v predvečer Dňa Slovákov v Maďarsku. Predstavenie – pripravené pre deti – mali možnosť sledovať Slováci z viacerých kútov našej krajiny, ale aj spoza hraníc, ktorí pricestovali na naše najväčšie oslavy. Jankovi Drotárovi (Ferenc Polák) na potulkách v krajine obrov „zaplatia“ za jeho prácu mrežami, spomedzi ktorých sa vyslobodí vďaka pomoci myšky. Keď sa vráti domov, nevie čarovať, ako vedel, a preto sa vyberie znovu na potulky, počas ktorých sa dostane skoro do všetkých Slovákmi obývaných regiónov Maďarska a všade vykonáva

Divadlo Cervinus Teátrum zo Sarvaša s inscenáciou Janko Drotár na Radničných večeroch v Békešskej Čabe svoju prácu svedomite. A približne viť v Maďarsku žijúcich Slovákov napokon sa mraky len mračili. Aj potiaľto bolo divadlo divadlom, lebo v juhomaďarskej metropole, v Bé- to si mohol návštevník mesta popotom to bol dobre zostavený ga- kešskej Čabe, po druhý raz v mes- chvaľovať, veď pečúce slnko by bolo laprogram s prvkami divadla (rekvi- te, ktoré sa kedysi hrdilo titulom prinieslo radosť najmä reštauračným zity, dve-tri vety). Napokon sa ale hlavné mesto Slovákov v Maďarsku. zariadeniam čapujúcim alebo aspoň do divadla vrátime, aby sme zistili, Dnes sa však musí ozbrojiť riadne nalievajúcim osviežujúce nápoje že z myšky je krásna slečna, ktorú si silným pancierom ten, kto nechce s penou či bublinkami. protagonista zoberie za ženu a ako dať v meste zabudnúť, že za jeho Reprezentanti národnostných sav dobrom folklórnom programe boli znovuosídlenie môžu byť súčasníci mospráv i oficiálni vysokopostavení aj opakovania, po našom „ráadáše“, vďační slovenským predkom. hostia z domova i zo slovenského zav podobe tanca. hraničia, ba aj obyčajní Priznám sa, na fanúšikovia slovenskej predstavenie som sa veci, sa na oficiálnej vopred tešila a zauoslave zišli, aby naplnili jímalo ma, ako vedia Malý evanjelický kostol profesionálni divapostavený slovenskýdelníci stmeliť folklór mi predkami. V mene a divadlo, ale zažila evanjelickej cirkvi a organizátorov, všetkých som sklamanie, keď som zistila, že folklór prítomných privítal čavyhral nad divadlom. biansky evanjelický farár Pavol Gabriel Kutej. V BÉKEŠSKEJ ČABE Vo svojom pozdrave sa PROSILI BOHA odvolával na Petrove slová v 9. kapitole O ZACHOVANIE evanjelia podľa MarSLOVENSKEJ V Békešskej Čabe prosili Boha o zachovanie slovenskej ka, že „medzi svojimi NÁRODNOSTI S o v znikom Ce - národnosti sme s radosťou“. Preto s potešením privítal každého, kto loštátnej slovenskej samosprávy začiatkom deväťdesiatych rokov OFICIÁLNE ÚSTREDNÉ OSLAVY V prišiel do Čaby, aby sa spoločne raminulého storočia vznikol aj podnet MALOM EVANJELICKOM KOSTOLE doval z prítomnosti v slovenskej koosláviť každoročne náš spoločný Hoci predpoveď počasia nesľu- munite. – Pre nás je dôležité, odkiaľ deň, Deň Slovákov v Maďarsku. Ter- bovala na sobotu 7. júla 2018 práve pochádzame, i to, čím sa staneme. mín nášho najväčšieho sviatku bol iskrivé slnečné počasie, ba dokonca, ... Dôležité je nám byť spolu, lebo sa stanovený v spojení s dňom osláv keď sa účastníci z okolitých i vzdia- tým navzájom posilňujeme. ... Túto vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. lenejších miest a obcí skoro ráno zvnútra pochádzajúcu silu musíme Tohto roku padlo rozhodnutie oslá- vyberali na cestu, lialo ani z krhly, dnes zažiť, prežiť a potom si ju vziať

HLAS ĽUDU | 29. 9. 2018 • 39 /4822/ so sebou na ďalšie všedné dni, aj na sviatky – povedal duchovný vodca čabianskych Slovákov. Hovoril po maďarsky, akoby sa obával, že mu nebudú všetci rozumieť. Speváčka ľudových piesní Edita Častvanová-Vassová sa svojím krásnym sýtym hlasom spytovala: „Kde si můj přemilý Ježiši Kriste?“ Hádam, aby tak naznačila, že v Békešskej Čabe ako jedinom evanjelickom centre v Maďarsku sa raz za týždeň koná náboženský obrad v staročeštine. Ekumenickú pobožnosť slúžili viacerí duchovní. K biskupom evanjelickej cirkvi zo Slovenska a Maďarska Milošovi Klátikovi a Péterovi Kondorovi sa pridal farár katolíckej cirkvi z Rumunska Ján Mlynarčík. Povinnosť kázať v tento významný deň sa ušla generálnemu biskupovi Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Milošovi Klátikovi, ktorý sa prihovoril veriacim a účastníkom osláv z kazateľnice. Pripomenul, že sa s viacerými účastníkmi čabianskej ekumenickej bohoslužby stretli aj pred dvoma rokmi pri príležitosti Evanjelických dní, keď naplnili Veľký evanjelický chrám. – Bol to krásny pocit, – povedal biskup Klátik, ktorý v mene Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku zagratuloval novému biskupovi Evanjelickej cirkvi v Maďarsku P. Kondorovi k jeho zvoleniu do funkcie. Z kazateľnice odznelo, že je pre nás dôležitá minulosť, veď bez vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda by sme neboli dostali Bibliu a vieru v pochopiteľnom jazyku. Rovnako je však dôležitá aj budúcnosť, ktorá nám pomáha vytvárať hodnoty, krátkodobé aj dlhodobé, zotrvávajúce pre ďalšie generácie. Cirkevný hodnostár preto povzbudzoval Slovákov v Maďarsku k používaniu a rozvíjaniu reči predkov pri čítaní Biblie a výchove ďalších pokolení. Moderátormi oficiálnych osláv v Malom evanjelickom kostole boli dvaja mladí ľudia, študenti Slovenského gymnázia Daniela Kešjárová a Bence Püski. Priblížili históriu osláv Dňa Slovákov v Maďarsku i predstavili duchovných a umelcov, ktorí sa podieľali na vysokej kultúrnej úrovni oficiálnej časti osláv. Okrem speváčky Edity Častvanovej-Vassovej sme sa mohli potešiť virtuóznej hre huslistky Anikó Áchimovej-Kovácsovej, zakladajúcej členky Komorného orchestra Maďarskí virtuózi a Katarského filharmonického orchestra, kde v súčasnosti pôsobí. Na organe hral kantor Csaba Alföldi.

Štátne hymny Maďarskej republiky a Slovenskej republiky spieval „mimoriadny zbor“ účastníkov osláv XXII. Dňa Slovákov v Maďarsku prekvapivo krásne, čisto, a možno povedať, že profesionálne, na vysokej umeleckej a duchovnej úrovni. Napokon, musíme priznať, že spev, predovšetkým ľudových piesní je – popri kulinárstve – jednoznačne najsilnejšou oblasťou nášho národnostného prejavu. Verme, že odkazy a myšlienky príhovorov oficiálnych rečníkov padali na „pôdu“, z ktorej vyrastú silné podpery národnostného povedomia. SYMBOL OSLÁV – ODKAZ CIRKVI I MESTU – Čabiansky Malý evanjelický chrám ako dejisko oficiálnej časti našich osláv je symbolické. Veď znovuzakladatelia mesta pred 300 rokmi boli slovenskí evanjelici, – pripomenula predsedníčka Celoštátnej

znovuosadníkom. Predsedníčka najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku poukázala na to, že významní evanjelickí kazatelia mali rozhodujúcu úlohu pri šírení vzdelanosti v týchto končinách, popritom sa zaslúžili o zotrvanie slovenského slova a ducha. Spolupráca Slovákov Dolnej zeme prostredníctvom predstaviteľov slovenských komunít v Maďarsku, v bývalej Juhoslávii a Rumunsku, ktorá vznikla pred takmer štvrťstoročím práve v Békešskej Čabe, mala a má výrazný vplyv na oživovanie dolnozemskej slovenskej kultúrnej identity, ako aj upevňovanie slovenskosti v Maďarsku. Okrem oprávnenému optimizmu nás skúsenosti... zaväzujú k tomu, aby sme spolu s miestnou slovenskou komunitou, vedením a inštitúciami mesta vynakladali ďalšie úsilie na zachovanie a posilňovanie slovenského ducha tohto, pre nás tak dôležitého, mesta!

Vyznamenaní Za našu národnosť 2018 slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá v niekdajšom „slovenskom Kanaáne, v slovenskej Palestíne“, „v Mezopotámii Maruše a Kerešov“ založenej „osade“ strávila svoje študentské roky. Preto mesto dobre pozná. K doterajším skúsenostiam si mohla pridať aj nie jednoduchú empíriu komunikácie s vedením mesta pri organizácii najväčšej slávnosti Slovákov v Maďarsku, vyžadujúcej vytrvalý a dôsledný diplomaticko-komunikačný postoj spojený s citlivou ženskou intuíciou. Keď kvôli soche sv. Štefana napríklad musel byť premiestnený Kameň zakladateľov mesta. Národné uvedomenie súčasných politických lídrov mesta akosi ťažko znáša pochopenie, že počas ostatných tristo rokov Békešská Čaba zohrávala vážnu úlohu v oblasti gramotnosti, potom vzdelanosti i rozširovania najnovších výdobytkov vedy vďaka slovenským

– povedala vo svojom prejave. A. Hollerová-Račková. V mene štátnej správy pozdravil oslavujúcich námestník štátneho tajomníka zodpovedného za cirkevné a národnostné vzťahy Zoltán Fürjes. Politik, okrem vyjadrenia vďaky, že sa mu ušlo tejto pocty, pripomenul, čo všetko robí vláda pre Slovač v Maďarsku. Poukázal na to, že na každého jedného občana Maďarska, ktorý sa podľa výsledkov ostatného sčítania ľudu hlásil za Slováka, pripadne vo forme podpory tento rok 25 miliónov forintov. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo vyjadril radosť nad tým, že osláv Slovákov v Maďarsku sa zúčastňujú aj krajania z celej Dolnej zeme. Konštatoval, že nie je ľahké stretať sa a rozprávať v jazyku „kmeňa, ktorému rozumieme.” S pochopením „zvalil” asimiláciu na nedostatok času, pričom zdôrazňoval potrebu rovnováhy v trojuholníku

Príhovor generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika rodina – domovský štát – materský štát. – Pokiaľ v rodinách nebudú podmienky na to, aby sa komunikovalo v jazyku predkov, nepomôže ani domovský, ani materský štát. Bude to všetko postavené, povedal by som, na legionárskej, profesionálnej báze, – povedal J. Varšo. Slovensko, podľa svojich možností, napomáha zachovaniu zahraničných slovenských komunít, ale nesmieme zabudnúť ani na povinnosti domovského štátu, ktorého aktivitu v danej oblasti reguluje bilaterálna dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom. Prednedávnom zvolený hovorca slovenskej národnosti v maďarskom parlamente Anton Paulik vo svojom prívete poukázal na množstvo obnovených budov mesta, aj inštitúcií, slúžiacich slovenskej komunite. – Pevne verím, že obnova Veľkého chrámu upevní komunitu tunajších evanjelikov, medzi nimi aj tých, ktorí dodnes priznávajú svoju slovenskosť. Je potrebné, aby hlavné mesto Slovákov v Maďarsku aj naďalej zostalo smerodajnou komunitou tak doma, ako aj v rámci dolnozemskej slovenskej spolupráce, – povzbudil vo svojom prejave slovenský hovorca. Po oficiálnych pozdravoch a prejavoch odovzdala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová-Račková vyznamenanie Za našu národnosť. Ako prvá prevzala prestížne ocenenie učiteľka slovenčiny a národnostná aktivistka zo Šárišápu Katarína Huberová-Kisgyőriová. Vyznamenanie Za našu národnosť dostala aj stredoškolská profesorka, riaditeľka slovenskej školskej inštitúcie v Békešskej Čabe Edita Pečeňová. Ďalším vyznamenaným je Ľudová hudba Svrčkovci, ktorá vznikla v r. 1992 v Mihálygerge. V mene muzikantov ocenenie prebral Ferdinand Egyed mladší. Foto: Jaroslav Čiep a Ľudové noviny

Mozaika KUMBOR, NIEKDAJŠIA SLOVENSKÁ OÁZA NA ČIERNOHORSKOM PRÍMORÍ

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Speje k vysokej turistike Vladimír Hudec

umbor, dedinka na čiernohorskom prímorí, 6 km vzdialená od Herceg Nového, mnoho rokov bol opravdivou malou slovenskou oázou pri mori. Tam si totiž chaty vystavali a roky dovolenky za zvýhodnených podmienok trávili zamestnanci továrne na výrobu metiel Kooperatíva,

miest na vychádzku a zábavu, čiže reštaurácií s hudbou bolo málo, zásobovalo sa v jednej predajni a zásobovanie vodou bolo problematické. Slovom, bolo to príliš skromné, ale hlavne, že sa mohlo byť pri mori 10 až 15 dní za pomerne málo peňazí. Medzičasom sa však všeličo zmenilo, takže tí, ktorí tam naposledy boli pred tridsiati-

Chaty petrovských podnikov sú obrastené burinou

Zničené palmy

poľnohospodárskeho družstva Roľník, tlačiarne Kultúra a ustanovizne Hlas ľudu, ale aj mnohí občania Petrovca, Kulpína, Hložian a iných slovenských dedín. Podobných osídlení vtedy bolo v Kumbore mnoho – Šumadija, Galeb.... Hotelov

Červený palmový chrobák ničí symbol prímoria

však nebolo a aj veľké luxusné vily na ubytovanie turistov boli zriedkavosťou. Začali vyrastať až neskoršie, pravdepodobne po zemetrasení roku 1979. Ani pláže neboli bohvieako upravené,

SLOVENSKÁ OÁZA Osídlenie Boka, ako bola pomenovaná malá slovenská oáza na okraji Kumbora, už niekoľko rokov nejestvuje. Časť patriaca Kooperatíve po stroskotaní firmy nie je funkčná už vyše 20 rokov a pred niekoľkými rokmi majitelia pozemku, v očakávaní bohatých investorov, vyhostili odtiaľ aj majiteľov ostatných chát. Investori však neprišli a zo susedovho dvora sme sa presvedčili, že chaty sú ruinované a obrastené burinou a kríkmi. Škoda!

mi, či štyridsiatimi rokmi, by Kumbor akiste už nepoznali. Vyrástol totiž v opravdivé turistické mesto, ktoré navštevujú turisti hlavne zo Srbska, ale možno vidieť aj početné autá s poznávacími značkami

Na mieste, kde vyše 20 rokov po zemetrasení stála zrúcanina, vyrástla ubytovňa s reštauráciou

Ak chceš plážové ležadlo, musíš zaň zaplatiť

mnohých európskych krajín, a najmä je tu mnoho Rusov. Kumbor bol pre mnohých známym aj veľkou kasárňou. Dnes však tohto vojenského

objektu už nieto. Na tomto území spoločnosť z Azerbajdžanu vystavala pre bohatých turistov komplex hotelov s početnými obsahmi. Vraj bude to nový

HLAS ĽUDU | 29. 9. 2018 • 39 /4822/

Dubaj. Zbúrané je aj detské letovisko, v ktorom roky letovali deti z Bosny a Hercegoviny, či Republiky Srbskej, a aj majitelia víkendových chát v susednom osídlení Šumadija, starom vyše 50 rokov, dostali lehotu zbúrať svoje chaty, lebo sa aj tam bude stavať hotel. Nefunguje viac ani letovisko z Prokuplja a ďalšie. Na druhej strane pribudli početné luxusné vily, pravdaže, na ubytovanie turistov. Pláž vedľa niekdajšej kasárne je stále voľná. Zakiaľ?

Na mieste niekdajšej kasárne Azerbajdžanci stavajú hotely

Ani pláže nie sú voľné ako skôr. Väčšinu prenajali majitelia ubytovní pre svojich hostí. Aj OHROZENÉ PALMY Počas pobytu pri mori sme si všimli, že mnohé palmy sú spílené a namiesto bohatej koruny stojí iba obyčajný stĺp. Dozvedeli sme sa, že na tieto exotické stromy, príznačné pre prímorie, zaútočil červený palmový chrobák. V Čiernej Hore sa údajne zjavil pred štyrmi rokmi a doteraz vraj zničil zo 600 paliem. Veľmi ťažko ho je vykynožiť a preto sa napríklad v Herceg Novom obávajú, že čo nevidieť mesto zostane bez jednej jedinej palmy. O svoje palmy sa obávajú aj v Chorvátsku, Španielsku... Chrobák pochádza z Južnej Ameriky a nevedno ako sa dostal do Európy. Údajne bohatí investori, ktorí na svojom majetku chceli mať palmy a nemali trpezlivosť čakať, aby narástli, doviezli ich veľké z Južnej Ameriky a spolu s nimi aj chrobáka, ktorý sa teraz neúprosne šíri a hrozí zničením symbolu prímoria.

Mastné škvrny po stavbároch

Detské letovisko a osídlenie Šumadija (v úzadí) zbúrali kvôli výstavbe hotela

najväčšia časť veľkej pláže v strede Kumbora je plná ležadiel, ktoré si musíte prenajať. Nemôžete si priniesť ani svoj slnečník, ale ho tiež musíte prenajať – 2 eurá ležadlo a 2 eurá slnečník na jeden deň. Iba kúsok pláže je ponechaný pre tých, ktorí radšej ležia na svojom uteráku a pod svojím slnečníkom. Úplne voľné bez týchto obmedzení sú iba pláže na dvoch koncoch Kumbora. Reštaurácií s hudbou tu nikdy nebolo mnoho, a ani dnes nie sú, avšak je nadostač pekných miest, v ktorých pri tichej hudbe možno stráviť príjemný večer a Na ceste do Kotora tadiaľto plavia aj luxusné lode. Budú sa pristavovať i v Kumbore?

vychutnať si aj na bohatej ponuke rôznych jedál. Slovom, Kumbor dnes už nie je malou dedinkou na čiernohorskom prímorí, kde sa vo výletných chatách mohlo dovolenkovať za pomerne málo peňazí. Niežeby chát vôbec nebolo, avšak už dominujú objekty pre hostí s trochu hlbším vreckom a ako vidno, počíta sa aj s rozmachom vysokej turistiky, keď sem budú prichádzať bohatí hostia. Všetko je teda podmanené profitu.

Kvôli prístavu pre jachty stavbári prehlbujú more

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

OPTICKÉ KLAMY TO VYRIEŠIA

ZDRAVIE A MY

Úzka spálňa, malá Spánok je zdravý a je obývačka to liek na všetko?

rápia vás nepriestranné izby a malý priestor? Byt, samozrejme, nenafúknete, ale aspoň sa pokúste vytvoriť dojem, že izby sú väčšie. ZOPÁR DOBRÝCH RÁD 1. Ak položíte k pohovke koberec tak, že pruhy budú smerovať k nej, bude sa vám zdať, že kráčate ku gauču dlhšie a miestnosť bude pôsobiť užšie. 2. Malú a úzku chodbu opticky zväčšíte, ak na šatníkovú skriňu nalepíte zrkadlo. 3. Neviete sa vzdať výraznej farby stien v malej izbičke? Určite nevymaľujte všetky steny, ale len jednu, tú najkratšiu. 4. Lesklé povrchy sa dokážu doslova pohrať s malým priestorom. Vďaka jemnému lesku sa stáva miestnosť atraktívnejšia a získa hĺbku. 5. Aby pôsobil priestor svetlejšie, ako základ použite svetlé podlahové krytiny. „PRUHOVANÁ“ VEDA Vedieť šikovne narábať s pruhmi je hotové umenie. Všeobecne platí, že pruhy umiestnené na šírku miestnosť opticky rozširujú. Tie otočené zvisle zase vytvárajú dojem, že strop v miestnosti je oveľa vyššie. ZRKADLENIE V malej izbe použite osvedčený trik so zrkadlom, ktoré umiestnite na stenu. Príjem-

né odrazy v ňom vytvoria nový dekoratívny doplnok a miestnosť bude pôsobiť oveľa väčšie a aj svetlejšie. NAMIESTO SLNKA Ak do vašej obý vačk y nezasvieti takmer celý deň slnko, a preto pôsobí ako bez života, vyskúšajte sa pohrať s účinkom teplých farebných odtieňov. Vymaľujte izbu pastelovou žltou či oranžovou, ktoré vám pomôžu vytvoriť hrejivý pocit. DO MALEJ KÚPEĽNE Malú panelákovú kúpeľňu opticky zväčšíte svetlými obkladačkami menších rozmerov, namiesto vane dajte sprchovací kút a práčke vyhraďte miesto v kuchyni. VEĽKÉ VZORY Veľkých a výrazných vzorov sa radšej vyvarujte, malá izba tak bude vyzerať ešte menšia. Hodia sa skôr do priestranných miestností, kde dostanú šancu „ukázať sa“.

ie tak úplne! Keď to preženiete, ani netušíte, čo si spôsobíte! Zlatú strednú cestu treba hľadať všade, dokonca aj v spánkovom režime. Určite neplatí, že ten, kto prespí celé dni a noci, bude večne zdravý. Aj vy si radi cez víkend poriadne pospíte, pretože cez týždeň ste toho príliš nenaspali? Ani sa nenazdáte a zrazu ste preležali v posteli aj 10 hodín. Spokojne si poviete, že ste aspoň urobili niečo dobré pre svoje zdravie. Nie je to však úplne pravda. Najnovšia štúdia publikovaná v časopise BMC Public Health prišla s výsledkami, že príliš málo, ale aj príliš veľa spánku môže viesť k viacerým zdravotným problémom, napríklad k vysokému krvnému tlaku či hladiny cholesterolu. Desaťtisíce žien i mužov bolo rozdelených do štyroch kategórií: tí, ktorí spia menej ako 6 hodín, 6 až 8 hodín, 8 až 10 hodín a potom

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Rafaelo torta Suroviny: Na cestá: 9 bielkov, 15 lyžíc cukru, 3 lyžice omrvín, 300 g kokosu. Na poliatie cesta: 3 dl mlieka. Na plnku: 1,5 l mlieka, 200 g Gustinu (maizeny), 100 g cukru, 250 g margarínu alebo masla. Na ozdobu torty: trochu kokosu. Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme 3 bielky, pridáme 5 lyžíc cukru, 1 lyžicu omrvín a 100 g kokosu. Pečieme v okrúhlom plechu veľkosti 26 cm na 180 ºC orientačne 10 až 15 minút. Upečené cesto polejeme s decilitrom studeného mlieka. Upečieme tri takéto cestá. Plnka: Gustin vy-

Mozaiku číslo 229 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

spáči, ktorí sú v posteli viac ako 10 hodín. Ukázalo sa, že muži, ktorí spali v noci menej ako 6 hodín, mali oveľa väčšie riziko, že sa u nich vyvinie porucha metabolizmu ako u tých, ktorí spali 8 hodín. Poruchy metabolizmu sa môžu prejavovať rôzne, napríklad zvýšenou hladinou cukru a cholesterolu v krvi, vysokým krvným tlakom či nárastom množstva tuku v oblasti pása. V tomto prípade bolo riziko rovnaké pre mužov aj ženy zároveň. Tí, ktorí spia menej ako 6 hodín denne, môžu častejšie bojovať s nadváhou. Ak ste si však mysleli, že ľudia, ktorí spia viac ako 10 hodín, to majú vyhraté, mýlite sa. Hrozia im presne tie isté riziká ako ľuďom s nedostatkom spánku. Znamená to, že pokiaľ sa chcete vyhnúť zbytočnému a najmä nechcenému priberaniu, váš spánok by mal mať optimálnych 7 až 8 hodín.

miešame s cukrom, pridáme trochu mlieka, dobre rozmiešame a zavaríme do zvyšného mlieka. Keď sa zmes vychladí, pridáme margarín alebo maslo a vyšľaháme. Každé cesto natrieme plnkou a vrch torty ozdobíme kokosom.

Kultúra K sedemdesiatke umelca Z

Kultúra

SAMOSTATNÁ VÝSTAVA OBRAZOV SAMUELA LEGÍŇA

Jaroslav Čiep

druženie petrovských výtvarných umelcov k okrúhlemu jubileu jedného zo svojich členov prichystalo preňho malú oslavu v tvare samostatnej výstavy. Ide o maliara amatéra Samuela Legíňa, ktorého 5. samostatnú výstavu Môj

Samostatnú výstavu otvoril profesionálny výtvarník Mr. Pavel Čáni, ktorý sa okrem iného priznal, že práve jeho rodák Samuel Legíň bol jeden z podnecovateľov aj vlastnej profesionálnej výtvarníckej kariéry. Záverom sa prítomným prihovoril a účastníkom pri organizovaní výstavy sa zavďačil samotný jubilant, ktorý svoju sedemdesiatku oslávi v decembri. Samuel Legíň (22. 12. 1948) z Báčskeho Petrovca je členom Združenia petrovských výtvarných umelcov od jeho založenia. Hoci širšia verejnosť už skôr postrehla zručnosť práce so štetcom tohto majstra, on sa po

„Samuel Legíň patrí medzi najzručnejších a najlepších slovenských vojvodinských samoukých maliarov, ktorý sa výtvarnej tvorbe venuje veľmi dlho zo záľuby,“ bolo počuť na otvorení výstavy. Ako i tieto slová: „Samuela Legíňa štetec v ruke počúva a farby sa miešajú a nanášajú vedené jeho rukou takmer dokona-

Samuel Legíň

Záber z vernisáže svet otvorili vo štvrtok 20. septembra v galerijných priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Na úvod vernisáže mladá hudobníčka Marta Milašinovićová prítomných pobavila predvedením skladby na flaute. V mene vedenia ZPVU obecenstvo a hostí privítala predsedníčka Mária Struhárová. Odbornejšie o maliarskej tvorbe Samuela Legíňa vystavenej pri príležitosti jeho životného jubilea hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík.

lým spôsobom. Výtvarný talent, ktorý roky cibril a remeselne vynikajúce zveľadil, mu umožňuje dokonale na dvojrozmere plátna predstaviť, čo si len praje. A vytvoriť z ničoho niečo – to vedia iba umelci.“ V sprievodnom katalógu sa záujemcovia môžu dozvedieť aj tieto údaje: „Samuel Legíň ako maliar sa venuje tradičným maliarskym žánrom. Rovnako presvedčivo maľuje krajinu, žánrové motívy znázorňujúce ľudí pri rôznych prácach. Ale hádam

Obrazy tohto jubilanta vzbudili skutočný obdiv najlepšie maľuje zátišia, najmä kvetinové. Jeho maľby majú svojrázny mäkký nádych a vytvárajú vznešené, precitlivené ovzdušie pri výjavoch, aké poznáme u starých majstrov „klasického“ maliarstva. Sú teda páčivé a lahodia oku.“

celý ten čas akosi verejne odmlčal, čomu dosvedčí aj údaj, že ide iba o piatu samostatnú výstavu tohto výtvarníka. Prvú absolvoval roku 2009, druhú o dva roky neskôr, tretiu na SNS 2011 a štvrtú v roku 2016, všetky v Petrovci.

ŠTYRIA VELIKÁNI KOVAČICKEJ INSITY VYSTAVUJÚ DOMA. Okrem výstavy v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, v Historickom múzeu v Pančeve a v Smedereve Združenie umelcov Naiva Art Kult z Kovačice vo štvrtok večer 20. septembra 2018 sprístupnilo reprezentačnú kovačickú výstavu aj na domácej pôde. Za podpory Pokrajinského sekretariátu pre kultúru vo vzácnej expozícii Štyria velikáni kovačickej insity vďaka zberateľom insitnej tvorby, ktorí vypožičali obrazy, verejnosti je predstavených vyše 50 olejomalieb Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej, Jána Kňazovica a Jána Husárika. Vstupný príhovor na vernisáži mal Boško Nedeljkov, predseda združenia Naiva Art Kult, a stručne o autoroch obrazov hovorila a zároveň aj výstavu slávnostne otvorila kunsthistorička Jarmila Ćendićová. V príležitostnom kultúrno-umeleckom programe za hudobného sprievodu padinského hudobníka Daniela Cicku sa spletom slovenských ľudových piesní predstavili členky dievčenskej speváckej skupiny Perla, ktorá pôsobí v rámci Kreatívneho centra pre turizmus, umenie a kultúru v Kovačici. Táto najnovšia výstava obrazov bude v galérii Združenia umelcov Naiva Art Kult otvorená do konca októbra. Na snímke je záber z vernisáže: (zľava) Boško Nedeljkov, Jarmila Ćendićová a členovia KCTUK. A. Ch. • KULTÚRA •

39 /4822/ 29. 9. 2018

Kultúra Petrovské dni divadelné 2018

Obrazy zo života Jaroslav Čiep

Ondrej Brna a Petra Sirácka a na strane druhej Svetlana Gašková a Marek Rozkoš. Prvá dvojica zahrala alegóriu o dedkovi a vnučke a zázračnosti vnímania javov a druhá dvojica vlastne bola moderátorská na „generálnej skúške“, občas sa presviedčajúc o tom, čo je naše a čo je vaše a či to naše je aj vaše. Slovo sa na javisku dostalo aj

viatok divadla v Báčskom Petrovci už 23 rokov má aj svoj festival. Pomenovali ho Petrovské dni divadelné. Kedysi ho organizovali nadšenci z Divadla VHV a neskôr po svojom založení dodnes ho organizačne zastrešuje Slovenské vojvodinské divadlo. PDD sú medzinárodného rázu, keďže repertoár festivalu zapĺňajú inscenácie profesionálnych divadiel zo Srbska a zo Slovenskej republiky. Ďalší ročník PDD Slovenské vojvodinské divadlo realizovalo od piatka 21. do pondelka 24. septembra a vyznel v znamení 15. výročia pôsobenia našej profesionálnej divadelnej inštiIluzionisti z Nitry túcie. Preto pri slávnost-

Otvorenie festivalu

kov Bengta Ahlforsa, ktorú režíroval Michal Babiak. Zvolenčania ju majú na repertoári už takmer rok a pol. Iluzionisti je typická komédia z divadelného prostredia s filozofickými presahmi. Autor v nej otvára témy, akými sú zmysel umenia, predovšetkým divadla, odlišné generačné uhly pohľadu na spoločné témy, etické alebo aj erotické momenty ako dôležité pozadie ľudského konania. Tri postavy Iluzionistov (Vladimír Rohoň – týmto predstavením oslavuje svoje sedemdesiatiny, Iveta Marcineková a Marek Rozkoš) sú aj predstavitelia troch generácií a zároveň tvoria trojicu: autorka – herec – divák. Proti sebe v tejto hre stoja opozitá, ako: mladosť a seniorský vek, cynizmus a šarm,

výstavu o 15 rokoch činnosti SVD. Návštevníci si mohli poprezerať časť rekvizít a kostýmov, ktoré sú zachované, tiež určité časti scény z jednotlivých predstavení, ako i plagáty a drobnotlač. Výstavu prichystala Miroslava Blažićová. V nasledujúci deň, v sobotu 22. septembra, bolo na programe PDD predstavenie z produkcie SVD Krásavica z Leenane súčasného britského autora Martina McDonagha. Dramaturgiu mal na starosti Ján Chalupka a réžiu Richard Sanitra. Ide o prvú reprízu tohto predstavenia, keďže ho Petrovčania po prvýkrát hrali 25. augusta. V predstavení hrajú štyria herci: Svetlana Gašková, Daniela Legíňová-Sabová, Ivan Sabolčki a Ivan Privizer. Ide o strednú a mladšiu generáciu domácich hercov. Ale nadostač skúsených, aby zdolali dosť „ťažkú“ tému, ktorá sa v tomto predstavení

Krásavica z Leenane domáceho súboru (Foto: I. Bovdiš)

nom otvorení bol krátky otvárací program o divadelnej produkcii SVD pomenovaný Viac ako hra? Je to vlastne polhodinové predstavenie, ktoré bolo nakombinované s audiovizuálnymi elementmi. Text a réžiu mali na starosti Ján Chalupka a Richard Sanitra. Úryvok z prvého predstavenia sme síce nevideli, ale potom sa ako na páse striedali zábery z ostatných predstavení našej reprezentačnej kultúrnej inštitúcie. V otváracom ceremoniáli účinkovali na jednej strane

www.hl.rs

predsedovi Obce Báčsky Petrovec Srđanovi Simićovi. Po ňom moderátori vyzvali aj prvého riaditeľa SVD Vladimíra Valentíka, ako aj súčasnú riaditeľku Vieru Krstovskú, ktorí spoločne otvorili 23. PDD. Keď ide o samotnú programovú náplň festivalu, v piatok po otvorení sa ako prví predstavili hostia zo Slovenska. Bolo to Divadlo Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Do Petrovca pricestovali s komédiou Iluzionisti jedného z celosvetovo najznámejších fínskych dramati-

Informačno-politický týždenník

Nitrania so svojou Farmou zvierat

choroba a hypochondria, tradícia a súčasná tvorba, vedecké a umelecké, a predovšetkým skutočnosť a ilúzia... Ináč pre návštevníkov počas festivalu vo foyeri divadla ako sprievodné podujatie prezentovali

podáva pred diváka. Žánrovo predstavenie určili ako divadelný triler. Je to dráma pomiešaná s čiernym humorom. Príbeh je o živote ženy, ktorá žije s mamou a predstavenie prináša scény z každodenného života. Nečakaný obrat na konci • KULTÚRA •

uzavrie kruh, ktorý nás vlastne vracia na samotný začiatok kolobehu. Ale tentoraz to valcuje ďalšiu generáciu. V nedeľu 23. septembra sa zase predstavili hostia zo Slovenska. Tentoraz z Nitry. Bolo to Staré

zavádzať, zastrašovať, znásilňovať a aj vraždiť. Presne tak, ako to priniesol i vývoj histórie ľudstva, čiže ako by to našinec povedal: na Východe staré rozprávky, na Západe nič nového... V pondelok 24. septembra boli

Dobrodružstvá Toma Sawyera zo Subotice

Z prezentácia brožúry o 15 rokoch SVD

divadlo Karola Spišáka. Ich predstavenie Farma zvierat (Animal Farm) vzniklo podľa známeho románu Georga Orwella. Autorom dramatickej adaptácie je Guy Masterson. Za dramaturgiu sa podpisujú Petra Babulícová a kolektív tvorcov inscenácie a za réžiu Peter Chmela. „Naše životy sú biedne, upracované a krátke. Dostaneme nažrať iba toľko, aby sme nepokapali. Tí, ktorí môžu, musia pracovať do vyčerpania a keď nám dôjdu sily a už nie sme užitoční, náš život sa skončí. A kto za to môže, súdruhovia? Neviete. Tak ja vám to poviem. Môže za to človek!“ presviedčal ostatné zvieratá na farme starý kanec Major. Až potom urobili revolúciu a naplánovali si idylický život plný spolupráce, vzájomného porozumenia a blahobytu. Až kým to tým múdrejším nedošlo a nezačali vykorisťovať druhé zvieratá, ba ich aj zneužívať, • KULTÚRA •

na programe domáce, čiže predstavenia zo Srbska. Najprv sme napoludnie mali možnosť pozrieť si hercov Detského divadla zo Subotice. Zahrali Dobrodružstvá Toma Sawyera Aleksandry Glovackej podľa románu Marka Twaina. Je to predstavenie v réžii Predraga Štrbca, ktoré je vyhlásené za najlepšie detské predstavenie vo Vojvodine na úrovni profesionálnych divadiel. Režisér Štrbac sa o tejto veselohre s témou spred takmer dvoch storočí vyjadril takto: „Naša hra je rozprávka o dobrodružstve, výskume, zvedavosti, autentickosti a odhodlaní život skutočne žiť a nielen ho pustiť, aby prešiel v hraniciach, ktoré niekto zakreslil. Je to príbeh o snení, vášni a láske k životu, životu, ktorý je najkrajší, keď sa stane dobrodružstvom, lebo život je – teraz.“ Osemnásťčlenný herecký kolektív viac ako hodinu dokázal udržať pozornosť plnej

siene školopovinných detí, za čo im skutočne snímame klobúk dolu. Keď sa k tomu priráta aj perfektná scénografia, zhotovená takmer iba zo stoličiek a plátna omaľovaného písmenami z knihy a s meniacimi sa obrázkami, Subotičania sa v tomto predstavení skutočne nemajú hanbiť za nič. V posledný deň trvania PDD 2018, v pondelok podvečer, bolo aj osobitné podujatie. V rámci neho verejnosti predstavili knihu, resp. brožúru pomenovanú 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – ostatných 10 sezón. „V publikácii je slovom a fotograficky zachytená celková produkcia SVD v posledných desiatich sezónach. Ide o celkovo 16 naštudovaných a zahraných predstavení,“ povedala pri predstavovaní knihy riaditeľka Krstovská. Autorkou brožúrky je

druhou knihou nadväzujú na tú predchádzajúcu. Napokon festival v pondelok večer uzavrelo Srbské národné divadlo z Nového Sadu s predstavením inšpirovaným poviedkami Iva Andrića Anikine časy v réžii Any Đorđevićovej. Z mnohých postáv Andrićových príbehov režisérka Đorđevićová sa okrem Aniky, mimoriadne krásnej ženy, ktorá sa rozhodla „otvoriť dom mužom“, zamerala na miestneho farára a jeho syna Jakšu, ktorý prostredníctvom milostného vzťahu so „zvrhlou ženou“ hľadá odchod z modelu života, do ktorého ho ťahajú otec a prostredie. Okrem Milice Trifunovićovej v predstavení hrajú aj Nenad Pećinar (Melentije), Biljana Keskenovićová z Národného divadla v Sombore (Anđa), Dušan Matejić z Národného divadla v Niši

Záber z výstavy o prejdenej ceste nášho profesionálneho divadla

Annamária Boldocká-Grbićová a dizajn vypracovala Irena Lomenová. Pri tejto príležitosti sa určitým spôsobom zavďačili ľuďom, ktorí

(Jakša), Milovan Filipović (Lale), Jovana Miškovićová (Saveta) a Milica Grujičićová (Jelica). Návštevníkov divadla počas fes-

Novosadčania s Andrićovými motívmi v Anikiných časoch

v tej produkcii účinkovali. Inak, už jednu publikáciu tohto typu SVD vydalo po piatich rokoch svojho pôsobenia a teraz touto novou,

tivalu mohlo byť aj viac. Repertoár PDD a predovšetkým výkony hercov v predstaveniach si to určite zaslúžili.

39 /4822/ 29. 9. 2018

Kultúra VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ

Belehradské príbehy Ján Špringeľ

rbský bohém Momo Kapor o Belehrade hovoril, že je New Yorkom s nízkym rozpočtom. Francúzsky architekt

Anita Gavrićová

Le Corbusier písal zase o ňom ako o najšpatnejšom meste na svete na najkrajšom mieste na svete. Maestro Duško Radović opakoval, že kto mal šťastie sa dnes ráno zobudiť v Belehrade, môže si myslieť, že dnes dosť dosiahol v živote. Akékoľvek ďalšie naliehanie na ešte dačom bolo by neskromné. New York Times píše v reportáži o sídelnom srbskom meste ako

o meste zaplavenom protikladmi a kultúrou. Z jednej strany kamenistý a šedý, z inej pokojný a tichý. Rovnako miesto na oddych a na vzrušenie. Spisovateľ Samuel Beckett bol zvlášť ohromený veselou a teplou atmosférou Belehradu. A ako ho vidia súčasní obyvatelia mesta na sútoku riek Dunaja Vesna Mikićová-Jakovljevićová a Sávy? Šiesta výstava fotografií členov facebook skupiny Môj Belehrad dušu má trvala cez leto v Kombank ART HOL galérii v Ulici macedónskej (prízemie budovy Politiky). Vystavených bolo 66 prác. Zakladateľ facebook skupiny Miodrag Grujić vyzdvihuje, že skupina zoskupuje ľudí, ktorí majú radi Beleh- Miroslav Mlinar rad, rešpektujú sídelné mesto, a ktorí tú lásku nesebecky delia s inými: „Svojimi fotografiami každodenne s hrdosťou predstavujeme náš Belehrad, jeho ulice, ľudí, pamätihodnosti a veľa detailov, ktoré naše mesto stvárňuje tým, čo aj je: mesto s dušou. Táto výstava je naším Aleksandar Jočić

Zorica Križanová

Đorđe Čolaković

www.hl.rs

prínosom k tomu, aby sme všetkým ukázali, ako máme radi naše mesto a s istotou vyhlásime: Môj Belehrad dušu má.“ Vystavovalo 23 autorov: Anita Gavrićová, Miodrag Grujić, Đorđe Čolaković, Aleksandar Matić, Dragan Malešević, Slobodan Petrović, Slavica Milosavljevićová, Vesna Mikićová-Jakovljevićová, Milinko Radosavljević, Nadica Gavrilovićová, Miroslav Mlinar, Ina Vukadinovićová, Dragan Pavlović, Nadežda Škorićová, Snežana Aleksićová, Dejana Đorđevićová, Teodora Stošićová, Luka Jovanović, Sanja Raškovićová, Bojana Nešićová, Zorica Križanová, Hamdija Doksan a Aleksandar Jočić. Toto je iba časť z ich vydarených viac ako šesťdesiat prác.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

55. BELEHRADSKÉ MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE SPISOVATEĽOV

Jeden z najstarších festivalov poézie na Balkáne Martin Prebudila

ohtoročné 55. Belehradské medzinárodné stretnutie spisovateľov zoskupilo 38 spisovateľov z 24 krajín. Medzi nimi boli aj dvaja spisovatelia zo Slovenska – Miroslav Demák a Erik Ondrejička, ako predstavitelia Slovenského centra PEN. Otvorenie tohto literárneho podujatia prebiehalo vo štvrtok 20. septembra v Slávnostnej sieni Zhromaždenia mesta Belehrad. Predtým predstavitelia Združenia spisovateľov Srbska na čele s predsedom Radomirom Andrićom a spolu so zahraničnými hosťami už tradične položili kvety k pomníku nášho jediného nobelovca Ivu Andrića.

Na stretnutí spisovateľov: (v strede prvého radu sedia zľava) Erik Ondrejička, Miroslav Demák a chorvátsko-srbská poetka Ljiljana Crnićová (Foto: M. Panić)

TRI GENERÁCIE RODINY KŇAZOVICOVEJ VYSTAVUJÚ V POŽAREVCI. V Kostole sv. Petky v Požarevci 15. septembra bola slávnostne sprístupnená výstava, ktorá obsahuje zo dvadsať obrazov kovačických insitných maliarov. Výstava je nainštalovaná pri príležitosti troch výročí: 45 rokov od vydania poštovej známky s motívom obrazu autora Jána Kňazovica (1925 – 1985), predstaviteľa najstaršej generácie insitných umelcov v Kovačici, 50. výročia tvorby jeho dcéry Anny Kňazovicovej, ktorá patrí do strednej generácie výtvarníkov, a 25 rokov výtvarného prejavu Nataše, najmladšej členky výtvarnej rodiny Kňazovicovej. Výstavu slávnostne otvorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, kým o výtvarnej tvorbe autorov sa zmienila Slavica Jovanovićová, profesorky literatúry v Požarevci. Výstava potrvá do konca septembra t. r. Maliarska rodina Kňazovicová už dlhé roky vystavuje svoje diela v tomto meste a prostriedky z predaja obrazov venúva na rôzne dobročinné akcie v celej Braničevskej oblasti.

Na slávnostnom otvorení podujatia literátom a početnému obecenstvu sa prihovorili zástupca primátora mesta Belehrad Andrija Mladenović, osobitný poradca ministra kultúry Srbska Dragan Hamović a predseda ZSS Radomir Andrić, ktorý toto prestížne a už tradičné podujatie aj otvoril. Tohtoročné najvyššie uznanie ZSS Charta Moravy sa dostalo srbskému básnikovi Milisavovi Milenkovićovi a jeho maďarskému kolegovi Attilovi Szabovi Paloczovi. Počas štyroch dní účastníci tohto medzinárodného stretnutia poputovali do viacerých miest, kde v tamojších školách a knižniciach mali besedy s milovníkmi pekného slova. Okrem v mestách stredného Srbska jedna časť literátov v piatok večer zavítala aj do Inđije, kde v Mestskej knižnici Đorđa Natoševića tiež usporiadali veľmi vydarený večierok poézie. Osobitný potlesk si zaslúžili aj slovenskí básnici Miroslav Demák a Erik Ondrejička.

SPOMIENKY NA DETSTVO ANNY KOTVÁŠOVEJ NA SLOVENSKU. Po účasti na maliarskom plenéri v Banskej Štiavnici, ktorý bol od 3. do 9. septembra, padinská insitná maliarka Anna Kotvášová sa rozhodla uskutočniť ďalšiu prezentáciu tvorby na Slovensku. Tentoraz svoje olejomaľby prostredníctvom samostatnej výstavy Spomienky na detstvo predstavila vo výstavných priestoroch Župného domu v Púchove. Expozícia artefaktov tejto padinskej maliarky, ktorá tvorí už viac ako 20 rokov, bude sprístupnená milovníkom umenia do polovice októbra, keď sa presťahuje do Modrého kameňa. Je to mesto v Banskobystrickom kraji, v Okrese Veľký Krtíš. Hlavným motívom takmer na každom obraze Anny Kotvášovej sú moriaky, ktoré nechýbajú ani na tomto ilustračnom obraze znázorňujúcom dedinský dvor. A. Ch.

A. Ch. • KULTÚRA •

39 /4822/ 29. 9. 2018

Kultúra NA FESTIVALE VO VRBASI

Vystúpili aj slovenskí speváci a tanečníci Anna Lešťanová

iac než tisíc účastníkov zo 60 kultúrno-umeleckých spolkov vystúpili v dňoch uplynulého víkendu – 22. a 23. septembra – na 40. Festivale folklórnych tradícií Vojvodiny. Je to pokrajinské podujatie, ktoré sa po 10.-krát koná vo Vrbase pod názvom Panónsky jarmok. Tohto roku tu svoje kultúrne a duchovné hodnoty predstavili i príslušníci rómskej národnostnej menšiny a zvlášť atraktívna bola ukážka tradičných zvykov rómskej svadby. V sobotu a v nedeľu dejiskom konania festivalu boli plató a veľká sála Strediska pre fyzickú kultúru Dragu Jovovića vo Vrbasi. Na 40. Festivale folklórnych tradícií Vojvodiny vystúpili aj

Na festivale vo Vrbasi vystúpila aj detská tanečná skupina zo Starej Pazovy (Foto: M. Vršková-Lakatošová)

predstavitelia vojvodinských Slovákov: Kovačičania (DK 3. októbra FS V šírom poli hruška – dievčenská spevácka skupina a Mužská spevácka skupina Skala, vedúceho Jána Tomáša a vedúceho orchestra PavlaTomáša, obidve so spletom slovenských ľudových piesní), Šíďania (SKUS Jednota tiež so

slovenskými ľudovými piesňami v čele s vedúcou Natašou Kolárovou a vedúcim orchestra Vladislavom Chovanom) a Staropazovčanky (SKUS hrdinu Janka Čmelíka, vokálna sólistka Anna Horvátová a ženská spevácka skupina pod vedením Ruženy Červenskej). Na Panónskom jarmoku 2018

– 10. festivale detskej pôvodnej tvorby sa predstavili aj Erdevíčania (Detská folklórna skupina Zvončeky SKOS a ZŠ Savu Šumanovića ukážkou detských hier, ktoré s nimi pripravila vedúca Ruženka Ďuríková) a Staropazovčania (SKUS hrdinu Janka Čmelíka, vedúcej R. Červenskej a vedúceho orchestra Alexeja Materáka). Festival za podpory Obce Vrbas, pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami a pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo organizovali Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny, Kultúrne stredisko Vrbas a Stredisko pre fyzickú kultúru Dragu Jovovića vo Vrbasi.

3. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine Sobota 29. septembra 2018 Kultúrne centrum Kysáč (Ul. slovenská 22, Kysáč)

Program 14.00 – Príchod účastníkov 14.00 – 15.00 – Priestorová skúška 15.00 – 16.00 – Obliekanie do krojov 16.00 – Defilé účastníkov festivalu (odchod z Kultúrneho centra, Slovenskou ulicou po Hasičský dom, Ulicou J. Jesenského,

Benešovou, Ulicou J. Gombára späť do KC Kysáč) 16.30 – Fotenie a nahrávanie účastníkov festivalu v letnej sále KC Kysáč 17.00 – Vernisáž Тichá krása fotografa Petra Brenkusa v letnej sále KC Kysáč 17.45 – Vítanie hostí v letnej sále KC Kysáč 18.00 – Galaprogram a krst knihy Slovenská krása vo veľkej

sále KC Kysáč 19.00 – Módna prehliadka starých slovenských ľudových krojov 20.00 – Kasting Miss Folklór Slovensko 2018 21.00 – 2. časť programu festivalu a udelenie cien: Miss festivalu a za najautentickejšie kroje 21.30 – Skupina Maks zo Selenče a súťaž o najkrajší slovenský hlas v kroji V OSLAVNEJ 140-ROČNEJ ĽUDOVEJ KNIŽNICI DOSITEJA OBRADOVIĆA V STAREJ PAZOVE usporiadali ďalší literárny večierok. V pondelok 24. septembra hostkou bola Ljljana Jakovljevićová-Stavri a tentoraz obecenstvu predstavila zbierku básní Anđeli. Autorka je belehradskou rodáčkou a povolaním psychologičkou. Už 26 rokov žije a pracuje na Cypre. Duchovne pevne zostala pripútaná k Srbsku a často prichádza do rodiska. Ešte od školských čias píše poéziu a literárnej tvorby sa nikdy nevzdala. Za svoje diela, ktoré píše aj po grécky, viackrát bola odmenená. V zbierke básní Anđeli, ktorá je venovaná tak deťom ako aj dospelým, uplatnila i svoje odborné vedomosti. Nediví preto, že tento večierok mal i svojráznu edukatívnu zložku. Moderovala ho novinárka Branka Rodićová. Na snímke: (zľava) autorka Ljlijana Jakovljevićová-Stavri a Branka Rodićová. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V STAREJ PAZOVE

Hosťovalo divadlo z Ruska Anna Lešťanová

semčlenný herecký súbor Divadelného teátra na Vasiljevskom zo Sankt Peterburgu vystúpil v staropazovskej divadelnej sále v stredu 19. septembra. Zahral divadelné predstavenie Dlhá vianočná večera podľa predlohy amerického spisovateľa a kritika Thorntona Wildera a v réžii Ruslana Nanavu. Deň neskôr – vo štvrtok 20. septembra si toto predstavenie pozrelo obecenstvo v Ateliéri 212 v Belehrade. Vystúpenie v Bola to vyše dvojhodinová dráma Starej Pazove sa realizovalo menia sa zvyky, správanie sa, ale vianočná v spolupráci so Strediskom večera zostáva. Dráma s dávkou humoru pre kultúru Stará Pazova. Spisovateľ Wilder (1897 –1975) napísal Dlhá vianočná večera trvá bez prestávky dve 13 divadelných hier a jedna z jeho naj- hodiny a 15 minút. Náročné svetelné a zvuznámejších a najlepších je práve hra Dlhá kové efekty, ktoré dominujú v predstavení, vianočná večera z roku 1931. V tejto dráme boli svojráznou výzvou pre staropazovské sa cez vianočné rodinné zoskupenia sleduje Stredisko pre kultúru. Dobrá vybavenosť život štyroch generáciií. Členovia mladej divadelnej sály a skúsený tím technikov so americkej rodiny Bajard na vianočnom stole zabezpečeným prekladom umožnili, aby majú pečeného moriaka podľa rodinnej obecenstvo malo z predstavenia skutočný tradície dlhej 90 rokov. Zmenou generácií umelecký zážitok.

Kultúrne podujatie

Selenča piatok 28. septembra

Program

13.00 – 14.0 Festival tradičných jedál a ochutnávka jedál organickej kvality v spolupráci so Strediskom pre organickú výrobu Selenča (Business Club Selenča, Ul. maršala Tita 102) 16.00 – 17.00 Návšteva výstavy etno sekcie Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči (Dom kultúry) 17.00 – 17.10 Otvorenie výstavy akademických maliarov z Vojvodiny (Dom kultúry) 17.10 – 18.30 Kultúrno-umelecký program: Predškolská ustanovizeň Kolibrík, Selenča, ZŠ Jána Kollára, Selenča, KUS Jána Kollára, Selenča, KUS Mladosť, Báč, OZ Stopy Šokcov, Báč, KUS Sándora Petőﬁho, Bečej, KUS Branka T. Radičevića, Bečej (Dom kultúry, veľká sieň) 18.30 – 19.00 Prehliadka výstavy (Dom kultúry) 19.00 – 20.00 Občerstvenie v slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva • KULTÚRA •

SCÉNA Dueto Orbital znovu v pohybe. Bratia Phil a Paul Hartnollovci so svojím projektom Orbital dosiahli svetovú popularitu v oblasti elektronickej hudby v 90. rokoch minulého storočia, najmä vďaka vydaniu In Sides (so známym singlom The Box), a potom aj účasťou v soundtracks filmových hitov The Saint a Spawn. Členom anglického dueta sa však v novom storočí už dvakrát rozchádzali cesty a každý z bratov sa venoval vlastným záujmom. Vlani sa znovu zaktivovali ako Orbital a v týchto dňoch vydali deviaty album Monsters Exist, na ktorom prevahu majú charakteristické kontemplatívno-ambientné skladby, akými sú napr. Tiny Foldable Cities a The End is Nigh. Orbital neraz využívali príležitosť svojou tvorbou komentovať aktuálnu spoločensko-politickú situáciu a tentoraz to urobili skladbou P.H.U.K. (skrátené z Please Help U.K.), ktorou ironicky narážajú na vystúpenie ich krajiny z EÚ. V záverečnom kuse There Will Come a Time hosťuje známy fyzik (a bývalý hudobník) Brian Cox, ktorý hovorí o postavení človeka vo vesmíre. Cypress Hill: Elephants On Acid. V najnovšom videoklipe Band of Gypsies kalifornskí hip-hoperi Cypress Hill navštívili Egypt a tamojšie skúsenosti zrejme inšpirovali ich najnovší album Elephants On Acid. Zvukovú produkciu mal na starosti DJ Muggs, ktorý prezradil, že vo väčšine skladieb sú použité nahrávky z Egypta, kde sa členovia Cypress Hill stretli s hudobníkmi hrajúcimi na citare, úde a píšťalách, čo tomuto albumu pridalo zvláštne arabské ovzdušie.

KONCERTY PROJEKT OCHRANY MULTIKULTÚRNEHO DEDIČSTVA VOJVODINY Cieľom projektu je prezentácia spolupatričnosti a spolupráce národnostných, náboženských a kultúrnych spoločenstiev vo Vojvodine pod heslom Vojvodina – náš dom. Usporiadateľ: Nadácia 021 z Nového Sadu s partnermi: CeSER Ruma (Sriem), Stredisko pre rozvoj občianskej spoločnosti Zreňanin (Banát) a KUS Branka T. Radičevića Bečej (Báčka)

29. septembra, Dom mládeže v Pančeve: Trovači (Nemecko) 29. septembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Dragon’s Fuel (džez, NS) 5. – 6. októbra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Brutal Fest III. Hrajú: Sell Them Sin, Flatlander, Lednik, Testet Ölt, Canabin, Kobb, Medicine Noose, Spewn

39 /4822/ 29. 9. 2018

Pripravuje: S. L.

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľky, ktorá bola autorkou čŕt a krátkych próz, sestra Petra Kompiša, vlastným menom Božena Okrucká (1890 – 1927). autorka: ANNA 2. časť vrstva BIČIA- tajničky malty ROVÁ

pokladnica (hov.)

romb

Oleg vanáLomono- dium sov

obrazovka (srb.)

Anna Horvátová hraničná daň

koberec ženské meno

liter

kiloliter

ž. meno

pohovka čiernohor. kolo

rieka v Banáte

Ivan Krasko

skutočnosť

spojka obraz svätých urán

Oliver Twist

schopnosť rozoznať krásu riečny rybár

spojka

meter

karát

lata (zdrob.)

stolička

1. časť tajničky

vpíšte VETOR volt

kelvin

jeden z údov

mužské meno

škola vpíšte OL

väznica S HLADU ĽU

st. mama (nem.)

vpíšte UT aut. pokr.

opyt. zámeno desiata časť dinára

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 VODOROVNE: povoláva, Vladimír, urma, ty, NK, Etna, a, ani, JB, bz, Aneta, Ena, Alen, reve, á, O, ara, znaš, čilaš, kt, klam, Ivo, ai, Roy, r TAJNIČKA: VLADIMÍR ROY

www.hl.rs

„Zgražávam“ sa, „prilagoďiť“ sa nemôžu

vpíšte KOLE

akéto konštrukcie ohromujú. V tej našej srboslovenčine je neúrekom nepodarkov, chýb. A jazykové povedomie nás Slovákov je na veľmi nízkej úrovni. Žiaľ, pri nízkej úrovni jazykového vzdelania veru inak ani nemôže byť. A chýba len trochu dobrej vôle, aby sme sa vyhli prehreškom. Zgroziti se a zgražavati se sú srbské slovesá. Keď tieto srbské tvary poslovenčíme, vzniká „nový“ termín „zgražávať“ sa, ktorý nám je bližší ako ten v materinskom jazyku. V takýchto prípadoch, teda pri vyjadrovaní pocitu hrôzy, strachu v slovenčine máme slovo zhroziť sa, čo je aj z tej zvukovej stránky podobné srbskému, či zdesiť sa. Možno sa zhroziť nad nešťastím, zhroziť sa z toľkej roboty, zhroziť sa, že neprišli načas povedzme, alebo že sa nemohli prispôsobiť.

A čo keď sa niekto nemôže prispôsobiť?! Žeby nám toto slovo bolo natoľko cudzie?! Prispôsobiť (sa) je spisovné slovenské slovo, namiesto ktorého sme si my v našom vojvodinskom vyvrátenom jazyku vytvorili sloveso „prilagoďiť“ (sa), podľa srbského prilagoditi se. Prispôsobiť je zmeniť, upraviť tak, aby to vyhovovalo podmienkam, okolnostiam: prispôsobiť učivo novým osnovám, prispôsobiť korčule na nohy, prispôsobiť výrobu požiadavkám spotrebiteľov. Prispôsobiť sa – zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo istým okolnostiam, požiadavkám alebo niekomu, niečomu: prispôsobiť sa novému prostrediu, prispôsobiť sa náhlej zmene počasia, hráči sa nemohli prispôsobiť mokrému terénu, našim zvykom a obyčajam sa ľahko dá prispôsobiť, nemohli sa prispôsobiť pracovnému kolektívu...

koniec modlitby

ampér spevák Matić

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu z 8. septembra 2018 bolo: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA BELIČKOVÁ, Ul. Sutjeska č. 10, 21 400 Báčska Palanka. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Prvé jesenné stretnutie novosadských matičiarov bude v stredu 3. októbra o 19. hodine v miestnostiach SKC P. J. Šafárika. Na večierku

DrSc. Ján Babiak predstaví svoju novú knihu Slovenské národné slávnosti 2, v ktorej spracoval obdobie 1945 – 1953. MOMS Nový Sad

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 14. 8. 2018 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba osem síl pre obilniny kapacity 8 000 m3 (Q = 8 x 8 000 m3) so sprievodnými objektmi na katastrálnej parcele 6146/8, k. o. Báčska Topola – mesto, nositeľa projektu GEBI, s. s r. o., Čantavir, Ul. maršala Tita č. 46. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším najmilším

SMUTNÁ SPOMIENKA

ONDREJOM SABADOŠOM

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 19. 9. 2018 schválil rozhodnutie, že nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie a mechanický postup elektronického a elektrického vplyvu odpadu na katastrálnej parcele č. 2221/12, k. o. Nový Sad, nositeľa projektu EE WASTE GROUP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. prímorská č. 82 A. Do rozhodnutia o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno nahliadnuť v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

hlasludu.info www.hl.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

na nášho jediného syna

VLASTIMÍRA BALÁŽA

7. 7. 1937 – 16. 9. 2018 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú Tvoji najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho brata

VLASTIMÍRA BALÁŽA

1984 – 2008 – 2018 z Kovačice

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme. Tvoja sestra Ľudmila s deťmi Kristínou a Alexandrom

SMUTNÁ SPOMIENKA

1984 – 2008 – 2018 z Kovačice

Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Navždy si zachováme spomienku na Teba. Tvoji rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 25. septembra 2018 uplynuli 3 roky, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a dedko

Dňa 27. septembra 2018 uplynulo 10 rokov, čo nás opustila naša milovaná manželka, mama a stará mama

MÁRIA GALÁTOVÁ

rod. Urbanová 7. 8. 1946 – 27. 9. 2008 – 2018 z Kovačice

ADAM HRK

1947 – 2015 – 2018 profesor vo výslužbe z Kovačice

Kto ju poznal, spomenie si, kto ju mal rád, nezabudne. V nedeľu 30. septembra 2018 o 16.00 h sa skloníme pri mieste jej večného odpočinku a spomenieme si na jej dobrotu a lásku, ktorú venovala každému. Tvoji najmilší

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088433 a 025/5827-710.

Odpočívaj v pokoji. S láskou si na Teba spomínajú: Tvoji – manželka Zuzana, syn Stanislav, dcéra Lýdia s manželom Pavlom a milované vnúčatá Filipko a Elenka

SPOMIENKA

Dňa 28. septembra uplynulo 20 rokov, čo nás nečakane a navždy opustila naša mama, stará mama, pramama a manželka

ANNA KAŇOVÁ

rod. Ponigerová 7. 7. 1934 – 28. 9. 1998 – 2018 učiteľka z Boľoviec

Akokoľvek sa mu spriečiš, čas však to zmarí, nemá on žiaden ohľad, ani trošičku milosti, necíti naše skryté túžby, ťarchu žalosti; avšak obraz Tvoj i naďalej nám jasne žiari!

39 /4822/ 29. 9. 2018

Jej najbližší

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV našej Soni

SOŇA HRICOVÁ

rodiny Šranková, Zimová a Ubavinová

rodina Melichová

SMUTNÁ SPOMIENKA

na dcéru

na sestru

KATKU ŽIGMUNDOVÚ

„Pane, nádejou teš ma pri najmilších hrobe, prameňom potešenia buď v lúčenia dobe.“ Ev. sp. 495

rod. Týrovú 6. 7. 1965 − 24. 9. 2017 − 2018 z Pivnice

ujo Samo a teta Marka Fábryovci

SPOMIENKA na tetu Annu

ANNA ČIEPOVÁ 1938 – 2017 – 2018 z Petrovca

S láskou si na ňu spomínajú Jej netere s rodinami

hlasludu.info www.hl.rs

S láskou si na ňu spomína sestra Vierka Brňová s rodinou

Podľa článku 102 odseky 2 a 3 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017 a 113/2017) Obecná rada Obce Báčsky Petrovec zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom súbehu na obsadenie postavenia náčelníka Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec Obecná rada Obce Báčsky Petrovec na svojom 62. zasadnutí, ktoré sa konalo 24. 9. 2018, vyhlásila verejný súbeh na obsadenie miesta náčelníka Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, č. 016-4/199-2018. Verejný súbeh je zverejnený na oficiálnej webovej stránke Obce Báčsky Petrovec: www.backipetrovac.rs. Lehota na podanie prihlášok na verejný súbeh trvá 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o verejnom súbehu v denníku Dnevnik a v týždenníku Hlas ľudu, resp. od 30. 9. 2018 do 15. 10. 2018. Osoba pre poskytnutie dodatočných informácií o verejnom súbehu je Svetoslav Majera, telefónny kontakt: 021/780-378, v každý pracovný deň od 8.00 do 15.00 hodiny. PREDSEDA OBECNEJ RADY Srđan Simić www.hl.rs

Trvalú a tichú spomienku si na Teba zachovajú

Vo svojom živote si bola skromná a láskavá, vo svojej dobrote veľká. Zostaneš v našich srdciach navždy.

Zarmútení rodičia Týrovci

rod. Sľúková 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

KATKU ŽIGMUNDOVÚ

rod. Týrovú 6. 7. 1965 – 24. 9. 2017 – 2018 z Pivnice

V tichosti večného pokoja nech Ťa sprevádza naša láska. Ďakujeme všetkým, ktorí jej spolu s nami venujú tichú spomienku.

SOŇA HRICOVÁ

rod. Sľúková 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

BOĽAVÁ SPOMIENKA

našej Soni

SOŇA HRICOVÁ

rod. Sľúková 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Odpočívaj v pokoji. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva

POSLEDNÝ POZDRAV

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

ONDREJOM BALÁŽOM 8. 9. 1939 – 14. 9. 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať rodiny Mučajiová, Kovarčíková a Peťkovská

• OZNAMY •

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším milovaným otcom a starým otcom

ONDREJOM BALÁŽOM

8. 9. 1939 – 14. 9. 2018 z Báčskeho Petrovca

„Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek.“ Ž 39,6 Ten, kto Ťa poznal, pozná moju bolesť, a vie, čo som s Tebou utratila. Sily vrátiť Ťa nemám, ale do Božích rúk Ťa porúčam. Tvoja manželka Zuzana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším milovaným otcom a starým otcom

ONDREJOM BALÁŽOM

8. 9. 1939 – 14. 9. 2018 z Báčskeho Petrovca

Tvoje miesto v Tvojom dome nenahradí nikdy nik! Mohol si ešte žiť, ale nemal si viac síl so životom zápasiť.

Mali sme radosť z Teba a zo života, bol si nám oporou všade, kde bolo treba. Tvoja dobrota, láska a obetavosť nám budú veľmi chýbať. Prázdnotu v našich srdciach bude nahrádzať iba ozvena Tvojho hlasu. Nikdy na Teba nezabudne syn Ján s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so starým otcom

ONDREJOM BALÁŽOM

8. 9. 1939 – 14. 9. 2018 z Báčskeho Petrovca

Utíchlo srdce, utíchol hlas, zaplakal každý, kto Ťa mal rád. Odišiel si od nás, my sme ostali v žiali, no vždy budeš v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Len boľavá spomienka na Teba zostala. Dcéra Anna s rodinou

• OZNAMY •

8. 9. 1939 – 14. 9. 2018 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší: vnuk Janko Tordaji a vnučky Miluška a Emuška Balážové

39 /4822/ 29. 9. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. septembra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 30. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 2. októbra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka prináša zostrih z 23. Petrovských dní divadelných, ktoré tohto roku prebiehali v znamení osláv 15. výročia Slovenského vojvodinského divadla. Vysielanie pre dedinu. V septembrovom vysielaní pozornosť bude predovšetkým venovaná záľubám. Diváci sa dozvedia, aké holuby sú selenčské kotrmeliaky, ako možno omaľovať sklenené a drevené predmety, tiež o tom, ako bolo na otvorení viac ako storočného etnodomu v Selenči. Na záver vysielania odznie príspevok o hajdušickom parku.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 30. septembra Film: Monsters Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Freddy proti Jasonovi Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 28. septembra – Elita armády Sobota 29. septembra – Klebetí sa Pondelok 1. októbra – Prepadnutie v búrke Utorok 2. októbra – Tajná misia Streda 3. októbra Láska v Sandbergane Štvrtok 4. októbra – Teraz to vidíš, teraz už nie

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 30. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Organizátori festivalu Letí piseň, letí, vyzývajú spevákov k účasti Začal sa Kovačický október Utorok 2. októbra 16.00 Odznel dvojdňový seminár v organizácii ASSŽ Obecné cyklistické preteky školákov Svojou účasťou podujatie Etno dúha v Uzdine poctili aj Padinčanky Piatok 5. októbra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Majster kat

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 30. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Sriemske derby Erdevíčanom SLOGA (E) – JEDNOTA 4 : 0 (3 : 0)

Lazar Pavković

riemske derby, ktoré na štadióne erdevíckej Slogy za prítomnosti asi 200 divákov zohrali domáci celok a staropazovská Jednota, sa skončilo presvedčivým víťazstvom domácich. Hostia na začiatku zápasu mali prevahu a vytvárali si šance, ktorými sa snažili ohroziť brankára Slogy Petrovića, ale svoje šance nevyužili. Nuž a keď nevyužiješ svoje šance, neúprosne prichádza trest, a tak bolo aj tentoraz. Ristić a Boris Považan v 17. a 18. min. dvakrát prekonali brankára hostí Jovišića, po čom bolo cítiť náhly pokles koncentrácie v mužstve Jedno-

ty. Znalecky to využil Rosić v 30. min. a zvýšil náskok na presvedčivých 3 : 0. Po zmene strán dva celky neprejavili bohvieaký kvalitný futbal. Niekoľko výhľadných príležitostí na oboch stranách síce bolo, ale sa na gól čakalo až po 75. min., keď Grković stanovil konečný výsledok zápasu – 4 : 0. SLOGA: Petrović, Đurkić, Halilović (Doknić), Rosić, Ristić, Smiljanić, Grković, B. Považan (Simeunović), Grubiša (Roksa), Mikić, Lovrić JEDNOTA: Jovišić, Vučković, Živković, Zogović, Denić, M. Rudić (Igrač), Cvetanović, Vujčić, Šobot (S. Rudić) Mihajlović, Bojbaša

Nezľakli sa jedovatej strely

Ján Bokor

Uljmania nepoľavujú. Teraz im obeťou bol Polet zo susedného Izbišta. Výhrou derby stretnutia v Starčeve nováčik Potporanj sa dostal na druhú priečku v tabuľke. Grebenčania zložili opravnú skúšku v Crepaji. Jediná remíza bola v Ivanove, kde padinská Dolina získala prvý bod na hosťovaní. Výsledky 7. kola: Partizan (G) – Jedinstvo (V) 3 : 0, Borac – Potporanj 0 : 1, Jedinstvo Stević – Spartak 1911 2 : 1, Jugoslavija – Sloga BNS 4 : 1, Partizan (U) – Polet 3 : 0, Dunav – Crvena zvezda 3 : 0, Radnički – Vojvodina (S) 4 : 1, Strela – Dolina 1 : 1, Vojvodina (C) – Vulturul 1 : 6. STRELA – DOLINA 1 : 1 (1 : 1)

a malom ihrisku v Ivanove Dolina narazila na nemalú prekážku. Domáca Strela zaznamenáva dobré výsledky a v stretnutí s Dolinou, ktorej ruže nekvitnú, bola favoritom. Padinčania sa však nezľakli „jedovatej“ Strely, ktorá nastúpila príliš sebavedome a bola presvedčená v úspech. Plány domácich sa však nesplnili, lebo hráči Doliny hrali veľmi zodpovedne, maximálne sa zakladali a zaslúžene získali prvý bod na ihrisku súpera. Hostia sa orientovali na obranu, zatvárali prístup k sieti a trpezlivo čakali šancu na protiútok. Takáto taktika bola úspešná a priniesla hosťom vedúci gól. V polovici polčasu skóroval kanonier Kelečević. Domáci vyrovnali v 35. min. gólom z voľného kopu. Ani po prestávke sa nič nezmenilo. Hostia boli spokojní s jedným bodom a úporne sa bránili. Domáci útočili po bokoch. Rýchli krídelní útočníci domá-

• ŠPORT •

cich často centrovali pred bránu Bujakovića, ktorý všetky lopty pochytal a nedovolil zmenu výsledku. Domáci znervózneli a snažili sa stoj čo stoj vyhrať. Pritom nešetrili nohy súpera a robili nátlak aj na rozhodcov. Hlavný rozhodca Ognjanov z Dolova mnoho chybil a vyvolával nespokojnosť všetkých na zápase. Hráči Doliny zachovali pokoj a nakoniec sa zaslúžene tešili jednému bodu. Domáci remízu ťažšie zniesli a zápas skončili bez jedného hráča, ktorý pre dve žlté karty musel 5 minút skôr odísť do šatne. DOLINA: Bujaković, Šajber, Matuľa, Popović, Mitić, Kutálek, Zemen, Čížik (Ilić), Radulović, Kelečević, Đorić Tabuľka: 1. Partizan – 21 bodov, 2. Potporanj – 18, 3. Partizan (G) – 16,... 15. Dolina – 4,... 17. Polet – 3, 18. Vojvodina (C) – 0. Na nedeľu Dolina uvíta poslednú Vojvodinu zo susednej Crepaje.

Spokojní aj s remízou TATRA – SREMAC 0 : 0

Pavel Pálik

ol to zaujímavý a napínavý zápas. Oba celky počas celého zápasu hrali naplno, bojovne a technicky na pozoruhodnej úrovni. Bolo dosť príležitostí, ale brankári domáci Kosturanov a hosťujúci Starčević bravúrnymi zákrokmi všetko zneškodnili. Vo finiši zápasu hostia nemali sily, ale domáci to nevedeli využiť, tlačili a ani jednu z niekoľko pekných príležitostí sa im nepodarilo premeniť. Nakoniec všetci boli spokojní s nerozhodným výsledkom TATRA: Kosturanov, Stojčić, Dražić, Berić, Petrović, Apić, Sapundžić, Gadžić, Nastić (Pilipović), Barić, Stevanović Výsledky 6. kola: Hajduk (Čurug) – Radnički 1 : 6, Jugović – Hajduk (B) 1 : 0, Borac – Sloga (T) – 1 : 0,

Brankár hostí Starčević bol rýchlejší od Gadžića Podrinje – Hajduk (D) 1 : 0, Podunavac –LSK 4 : 0. Tabuľka: 1. Jugović – 15 bodov, 2. Borac (Š) – 14, 3. Podrinje – 11, 4. Sremac – 11,... 5. Sloga (E) 10,... 7. Tatra – 8,... 11. Jednota (SP) – 7,... 14. Radnički (Š) – 3, 15. Hajduk (Č) – 0 b.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ďalšia päťka z hosťovania BORAC (VG) – HAJDUŠICA 1 : 5 (1 : 3)

Vladimír Hudec

ávno sa už nestalo, že sa Hajdušičania z dvoch hosťovaní zaradom vrátili s maximálnou korisťou a desiatimi gólmi v sieti súpera. Mužstvo Hajdušice, ktoré tejto jesene nepozná prekážky, sa totiž spievajúc domov vrátilo aj z dedinky Vračev Gaj. Na základe výsledkov v doterajšom priebehu majstrovstiev Hajdušičania na tomto zápase však neočakávali ťažkú úlohu, ale si nemysleli ani, že bude až tak ľahko. Sieť domáceho brankára načal A. Lipták už v 5. min a pár minút neskoršie N. Ružić zvýšil náskok. Už vtedy bolo jasné, že domáci nemôžu vážnejšie čeliť kvalitnejším hosťom. Predsa v polovici polčasu Vladu peknou strelou z voľného kopu prekonal brankára Stojanovského, ale 5 minút neskoršie A. Ružić po rýchlom úniku stanovil výsledok polčasu 1 : 3. Po zmene strán domáci pritlačili hostí do vlastnej šestnástky. Stačil však iba jeden rýchly protiútok aby sa veci vrátili na stav z prvého pol-

času. Domácim začína ubúdať síl a dodatočný problém im spôsobil spoluhráč Jungić, ktorý v 72. min. po ktovie koľkokrát nadával rozhodcovi, za čo konečne dostal červenú. Toto úplne zlomilo odpor Borca a hostia poľahky dali ešte dva góly – A. Ružić v 63. a Mršić v 77. min. Mohli dať aj viac, ale ich brankár, najlepší domáci hráč zneškodnil. HAJDUŠICA: Stojanovski (Melich), Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan (Petrović), Marko, Radović (Pejčić), A. Ružić (Lečić), A. Lipták (Pavlov), N. Ružić Výsledky 5. kola: Ratar – Jánošík 4 : 1, Vinogradar – Budućnost 1 : 3, Borac (VS) – Karaš (K) 1 : 1, Dobrica – Sloga 3 : 1, Partizan – Ševac 3 : 2, Vojvodina – Karaš (J) 2 : 2. Tabuľka: 1. Budućnost – 13 bodov, 2. Hajdušica – 13, 3. Karaš (J) – 11, ... 11. Jánošík – 4,... 13. Borac (VG) – 2, 14. Sloga – 1 bod. V pionierskej lige Východnej skupiny 2. juhobanátskej ligy pionieri Hajdušice na vlastnom ihrisku porazili celok Karaš Jasenovo 3 : 0.

39 /4822/ 29. 9. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Konečne body TAVANKUT – MLADOSŤ 0 : 2 (0 : 2) Samuel Medveď

etrovčanom sa po štyroch prehrách zaradom podarilo konečne zvíťaziť. Z dedinky Tavankut si Mladosť priniesla tri cenné body. Mladosť všetko urobila už v prvých dvadsiatich minútach. Najprv Kaňa v 6. min. dosiahol vedenie, keď realizoval voľný kop. Ožvát v 22. min. dosiahol druhý gól pre Mladosť po asistencii prvého strelca. V prvom polčase prebiehala vyrovnaná hra oboch mužstiev. Hralo sa hlavne na polovici ihriska. Domácim, ktorí nezískali ani jeden bod doteraz, nadŕžali aj rozhodcovia. Od 48. min. Mladosť hrala bez Ožváta, ktorý pre pripomienku

rozhodcovi dostal druhú žltú kartu a tým aj červenú. Zápas prebiehal vo fér a korektnej hre oboch celkov. ML ADOSŤ: Leňa, Fábr y (Šproch), Jakuš, Pavlis, Babiak, Poznanović (Kobilarov ), Kaňa, Valentík, Ožvát, Severíni, Ðokić (Beronja) Výsledky 6. kola: Mladost (T) – BSK 6 : 1, Radnički – Mladost (A) – 1 : 4, Tekstilac – Tisa 2 : 1, Crvenka – Budućnost 0 : 0, Sloga – Polet 3 : 0, Bačka – OFK Vrbas 2 : 3, Bajša – Radnički 1912 0 : 0. Tabuľka: 1. Radnički 1912 – 16 bodov, 2. Sloga (Č) – 15, 3. Mladost (A) – 14,... 12. Mladosť (BP) – 6,... 15. BSK – 1, 16. Tavankut – 0. Na nedeľu vo Vrbare bude hrať Báčka z Pačiru.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Hra mačky s myšou BUDÚCNOSŤ – SLAVIJA 3 : 0 (2 : 0) Ján Murtín

ložančania v piatom kole pred sto divákmi rutinovane vyhrali starých zákazníkov z dediny Bođani. Od samého začiatku to bola hra mačky s myšou a sympaticky a férovo hrajúci hostia môžu ďakovať iba svojmu naladenému brankárovi Dračovi a nerozvážnosti domácich útočníkov, že nedožili dvojciferný výprask. Už v 8. min. Familić v situácii zoči-voči prekonal Draču – 1 : 0. V 16. min. po Šovenovom nastrelení pravej žrde na odrazenú loptu nadbehol Čipkár a bolo 2 : 0. Do konca polčasu brankár hostí vychytal stopercentné šance Molnárovi, Čipkárovi, Familićovi a Šoven dvakrát nastrelil žrď. K tomu aj postranný rozhodca Knežević 4-krát dvíhal zástavku pre údajný ofsajd, čo iritovalo fanúšikov a hráčov Budúcnosti a Čipkár a Molnár pre protesty dostali aj žlté karty. V jedinom výlete pred Vučenovićovu bránu Sekulić trafil žrď. Po dvadsaťminútovej uspávanke v druhom polčase domáci znovu zahrali angažovanejšie a veľké šance na zmenu výsledku prepásli trikrát Čipkár, dvakrát Molnár, Šoven, mladý Krasnec, Jakuš a Zahorcov gól rozhodcovia anulovali pre údajný ofsajd. Konečne v 87. min. Familić ušiel strážcom a oblúčikom prekonal hosťujúceho brankára – 3 : 0.

www.hl.rs

BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Huďan, Miljević (Krasnec), M. Hataľa (Katiak), Žarković (Jakuš), Benko, Šoven, Molnár (Supek), Čipkár (Zahorec), Horvát, Familić V budúcom kole Hložančania hosťujú v Malom Báči, kde sa stretnú s tamojšou Mladosťou. V predzápase pionieri Budúcnosti narodení roku 2008 a mladší porazili rovesníkov z Pivnice výsledkom 9 : 0.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pekné a zaujímavé stretnutie SLÁVIA – RUSÍN 1 : 1 (1 : 0) Ján Šuster

by zápas bol dobrý, na teréne musia byť dve dobré mužstvá. V nedeľu v Pivnici tomu tak aj bolo, takže zo 250 divákov, z čoho vo významnom počte boli diváci z Ruského Kerestúra, pozeralo pekné a zaujímavé stretnutie. Škoda, že sa do tohto ovzdušia nevtesnal aj rozhodca Petrović zo Somboru, ktorý svojím konaním často vyvolával revolt. Viac však ukrivdil domácim. Obe mužstvá hrali veľmi dobre. Striedali sa útoky počas celého zápasu. V prvom polčase domáci dávali tempo hre a častejšie ohrozovali bránu súpera. Vytvorili si množstvo šancí, ale gól nedali. Už v úvode Radović a Kutenič neboli presní. V 7. min. pohrozili aj hostia. V 33. min. faul nad Radovićom pred trestným územím, Kotiv centroval pred bránu a Trivunović hlavičkou zasiela loptu za chrbát brankára Nađa. V 4l. min. Radović vybehol pred brankára, ale strieľa nad, a tri minúty neskoršie uvoľnil Babića v trestnom územi hostí, aj keď mohol aj sám zaslať loptu do siete. Na druhej strane strely Đukanovića a Čizmára odleteli nad a strelu Kočiša Brňa kryl.

V 59. minúte hostia založili protiútok po pravej strane a po dueli Đukanovića a brankára Brňu rozhodca na veľké prekvapenie všetkých dopískal jedenástku, ktorú premenil Čižmár. Po tejto nepríjemnosti Babić nevyužil dve skvelé príležitosti. V závere zápasu nebezpečne pohrozili aj hostia, ktorí trikrát boli sami pred Brňom, ale strieľali buď vedľa, alebo nad. Poslednú šancu na zápase mal znovu Babić, ktorý zblízka hlavičkoval vedľa. V konečnom však remíza je najreálnejší výsledok tohto zápasu. SLÁVIA: Brňa, Babić, Benka, Milec (Čorda), Trivunović, Kotiv (Záskalický), Kuchta, Petrović, Batinica, Kutenič, Radović Výsledky 6. kola: Hercegovac – Lipar 2 : 0, Budućnost – Radnički 2 : 1, Tvrđava − Krila Krajine 0 : 2, Borac – Vojvodina 6 : 3, Stari grad − Kulpín 3 : 0, Odžaci − Polet 3 : 1, ŽAK – Kula 3 : 1. Tabuľka: 1. Stari Grad – 13 bodov, Borac 46 – 12, 3. Rusin – 11, 4. Slávia – 11,... 14. Kulpín – 4, 15. Polet – 3, 16. OFK Odžaci 3. Na nedeľu Slávia v Báčskej Palanke zohrá zápas s celkom Krila Krajine a Kuplín hosťuje v Odžakoch.

Gól vo finiši polčasu NAŠA HVIEZDA – MLADOST 2 : 1 (1 : 1) Rastislav Kopčok

ilbašania boli v tomto zápase favoritmi a od začiatku začali útočne. Vytvorili aj niekoľko príležitostí, a potom v 20. min. rozhodca oprávnene pískal jedenástku pre domácich. Z pokutového kopu presný bol Pisarev. Hostia vyrovnali v 43. min., čo nie je prvýkrát, aby Silbašania gól dostali vo finiši prvého polčasu. V druhom polčase diváci mohli sledovať kvalitnejší futbal. Príležitosti mali oba celky. Hostia od 73. min. hrali s jedným hráčom menej. Dve žlté pre ostrý štart a nešportové sprá-

Informačno-politický týždenník

vanie dostal Strahinja Dobre a musel predčasne odísť pod sprchy. Chybu brankára hostí využil Janko Gašić a vsietil druhý gól pre domácich, a tak potešil fanúšikov Našej hviezdy, ktorým je toto už štvrtá výhra tejto jesene. NAŠA HVIEZDA: Mladenović, Torić, Hložan, Grňa (Jelić), Gašić, M. Vladisav, P. Vladisav, Strehársky (Grbić), Santrač, Pisarev, Kepčija (Perišić) Výsledky 5. kola: Kriváň – Proleter 6 : 0 (zápas prerušili v 18. min. pre nedostatočný počet hráčov hostí), Sloga – Bački Hajduk 1 : 1, Maglić – Bačka 4 : 1, Bačka 1945 – Borac 5 : 2.

Lopta v sieti brankára Mladosti pre náskok Našej hviezdy Tabuľka: 1. Kriváň – 15 bodov, 2. Naša hviezda – 13, 3. Maglić – 12, 4. Budúcnosť – 12,... 12. Mladost – 0, 13. Borac – 0 b.

• ŠPORT •

Výprask Po zmene strán slabo aj v susedstve A B MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

OFK KLEK – AŠK 4 : 2 (1 : 1) Vladimír Gál

radáčania bez brankára Kurtešana boli príliš hendikepovaní, čo sa odzrkadlilo aj na výsledku. Hostia v prvom polčase boli lepší, mali viac šancí, ale sa im podarilo iba raz skórovať. Prvú šancu na zápase po sólovej akcii a centre Adamova mal Birmanac, ale lopta skončila v brankárových rukách. V 15. min. Gál vyniesol loptu z vlastnej šestnástky, kombinoval s Adamovom, tento zasa prihral Birmancovi, ktorý tentoraz bol presný a lopta skončila za chrbtom brankára. V polovici polčasu po chybe Zakića domáci hráč loboval brankára Prodanovića a vyrovnal. Bola to prvá strela na bránu hostí. V 35. min. domáci mali druhú šancu po rohovom kope, ale lopta odletela vedľa. Do konca polčasu Adamov

z okraja šestnástky strieľal nad a Birmancovu strelu do pravého rohu brankár odrazil. Na začiatku druhého polčasu domáci sa ujali vedenia z jedenástky. To Aradáčanov vykoľajilo a v pokračovaní hrali slabo. V 65. min. domáci zvýšili náskok eurogólom z 18 metrov – 3 : 1. Po tomto góle hostia akoby sa zobudili, ale tri pekné príležitosti odišli nenávratne. Predsa v 85. min. Števko z 20 metrov mieril presne – 3 : 2. Do konca sa Aradáčania snažili vyrovnať, ale namiesto toho, aby dali gól, v poslednej minúte ho z protiútoku prijali pre konečných 4 : 2. AŠK: Prodanović, Ďuríček, Gál (Korać), Striško, Zakić, Matejin, Pajević, Mijić, Birmanac (Nenin), Števko, Adamov Na nedeľu Aradáčania hrajú doma so zreňaninským mužstvom Gradnulica.

OFK STAJIĆEVO – MLADOSŤ 6 : 2 (2 : 1) Darko Sládeček

ieloblatčania pokračujú so slabými výsledkami. Tentoraz utrpeli porážku v susednom Stajićeve. Domáci od samého začiatku prevzali iniciatívu, čo sa im oplatilo už v 10. min., keď skóroval Marković a v 13., keď sa do listiny strelcov po prvýkrát zapísal Savić. Táto studená sprcha akoby zobudila hostí, ktorí začali hrať omnoho nebezpečnejšie. V 24. min. po prihrávke Poničana Đurić korigoval výsledok na 2 : 1 a zobudil nádeje Bieloblatčanov, že môžu vyťažiť prajný výsledok. Týmto sa hostia nezastavili. Dvakrát Poničan, a potom aj Kalapiš mali stopercentné šance, ale sa výsledok do polčasu nemenil. V druhom polčase hostia znovu nepochopiteľne zastali, čo domáci

využili a gólmi Savića v 65. a 71. min., Stefanova v 62. a Baláža v 69. minúte úplne deklasovali susedovcov z Bieleho Blata a Kalapiš gólom v 85. minúte iba trochu zjemnil presvedčivú porážku svojho celku. MLADOSŤ: Perišić, Nécsov, Poničan, Đurić (D. Paraľov), Goda, I. Kalapiš, Berbakov, Gibarov (Horvat), Žižić (Tapai), Šofranko, Karácsonyi Výsledky 6. kola: Bilećanin – ŽFK Banat 3 : 1, Potisje – MSK 4 : 0, Tamiš – Zadrugar 2 : 0, OFK Gradnulica – Naftagas 3 : 4. Tabuľka: 1.Tamiš – 16 bodov, 2. Plotisje – 16, 3. OFK Klek – 15,... 6. AŠK – 10,... 11. Mladosť – 3, 12. Jedinstvo – 1, 13. OFK Gradnulica – 0. Bieloblatčania sú v nasledujúcom kole voľní.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Vojlovica dobrá, Kovačica lepšia SLÁVIA – VOJLOVICA 2018 3 : 1 (2 : 0) Ján Špringeľ

prvej časti prvého polčasu dve skvelé šance zahodili hostitelia: najprv D. Svetlík, vzápätí aj Bakoš. V 35. min. Slávia strelila úvodný gól: brankára Andrića loboval V. Dudáš – 1 : 0. Dve minúty pred zmenou strán Mihajlov znásobil výsledok strelou z pravej strany pokutového územia – 2 : 0. Po oddychu kraľoval brankár hostí Milija Andrić – okrem iného zničil skvelé príležitosti Bakošovi a Mihajlovovi. V 76. min. Vojlovičania strelili jediný gól: Ž. Andrić z ľavej strany veľkého štvorca prihral strelcovi Šegovićovi – 2 : 1. Niekoľko minút neskoršie prízemný projektil D. Svetlíka skončil v sieti Vojlovice – 3 : 1. Šegović mal možnosť minútu pred záverečným hvizdom znížiť skóre, ale netrafil presne z penalty. „Hrali sme bez siedmich hráčov z prvej zostavy. V tejto súťaži je ťažko hrať zápas aj bez dvoch,“ vyhlásil po meraní síl Dejan Žarkov, tréner hostí, ktorý v roku 2015 trénoval

• ŠPORT •

vo Vojvodinskej lige Sláviu vičania budú po zimnom a mieni, že si Slávia nezasluprestupovom období silhuje hrať v najnižšej súťaži. nejší, keďže mieria na Lodivod Kovačičanov prvé štyri priečky už Adam Lupu tvrdí, že je Vojv úvodnej sezóne. lovica oveľa silnejšia, ako to SLÁVIA: Krásúčasná pozícia v tabuľke lik, Čerňoš, Košút, Baukazuje: koš, Ostojić, Buzadži„Upozorňoval som mojich ja, V. Dudáš, Cicka, S. zverencov, že zatiaľ iba jeden Dudáš, Ďuriš, Svetlík; bod získaný neznamená, že striedali: Jaško, Stojić, čerstvo formovaný vojlovicČech, Marko, Moldoký klub nemá futbalistov van, Mihajlov za rešpekt. My zase máme VOJLOVICA všetky výhry, ale treba byť 2018: M. Andrić, Gvozúprimný, hrali sme proti denović, Ž. Andrić, Krsslabším súperom. Po duetin, Tepšić, Janačković, loch v Pančeve a Idvore uviStanojević, Ristić, Šegodíme, kde sme. Zatiaľ máme vić, Miljević, Mladenović; lepšie výsledky a krehkejšiu Hrotový útočník Slávie Bakoš (vľavo) v súboji striedali: Ćirić, Santrač so stredopoliarom hostí Željkom Stanojevićom hru.“ Výsledky 4. kola: Polet Po rozporoch v Mladosti – Mundial 6 : 4, Omladina konci minulej sezóny vynikol vrhom trénovania či hrania zápasov. nac 1927 – Pobeda 3 : 1, Glogonj Náš hlavný problém je, že sme – Unirea 0 : 2. nový klub: „Trénujeme a hráme na štadióne začali trénovať iba tri týždne pred Tabuľka: 1. Slávia – 12 bodov, Mladosti. S klubom, ktorý je v tejto začiatkom majstrovstiev a nezohrali 2. Unirea – 9, 3. Polet – 9, ... 9. istej súťaži, ale v skupine Juh, máme sme ani jedno prípravné stretnutie,“ Vojlovica 2018 – 1, 9. Tempo – 0. korektné vzťahy, nepriečime si s roz- povedal Žarkov a zahlásil, že Vojlo-

39 /4822/ 29. 9. 2018

Šport FINÁLE VOLEJBALOVEJ POHÁROVEJ SÚŤAŽE VOJVODINY

Pozoruhodný úspech Kulpínčanov Katarína Gažová

nedeľu 23. septembra vo večerných hodinách milovníci volejbalu v Kulpíne mali možnosť sledovať kvalitný volejbalový zápas. V telocvični ZŠ Jána Amosa Komenského VK Kulpín a VK Nový Sad zohrali finálový zápas pohárovej súťaže Vojvodiny pre mužov. Kulpínčania hrajú v 2. a Novosadčania v 1. lige Srbska. Početné obecenstvo malo možnosť sledovať skvelú volejbalovú hru. Domáci podporení hlučným fandením svojich fanúšikov vynaložili veľké úsilie, ale sa im v súboji so skúsenejším súperom podarilo vyhrať iba jeden set. V konečnom Novosadčania vyhrali výsledkom 1 : 3 (19 : 25, 24 : 26, 25 : 22, 15 : 25), stali sa víťazmi pohárovej súťaže Vojvodiny a v nastávajúcom období so superligovými mužstvami budú

Mužstvo VK Kulpín ovenčené medailami

bojovať o pohár Srbska. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Petrović, Benka, Prodanović, Kisić, Babić, Grubešić, Gajičić, Zelenović, Ćirić, Barišić, Jeftić, Petrović, Popadić

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Každému polčas PANÓNIA – LIDER 2 : 3 (0 : 3)

Juraj Pucovský

džačania už v 6. min. prekvapili obranu domácich, keď sprava prenikol Kočonda a prihral Stankovićovi – 0 : 1. V 15. min. Z. Dobrić strelil vedľa brány zmeraveného Vajagića. V 31. min. domáci zabudli na veterána Šoškića, ktorý sa sám rozbehol z polovice ihriska a prekonal bezmocného Valenta. Selenčan Kočonda v 43. min. znovu obehol obrancu domácich S. Dobrića, prihral Šoškićovi, ktorý stanovil výsledok polčasu – 0 : 3. V druhom polčase sa obraz hry celkom zmenil. Laliťania zahrali omnoho lepšie, nebezpečnejšie a účinnejšie. V 60. min. Turčan prihral M. Obradovovi, ktorý prízemnou strelou trafil pravý dolný roh – 1 : 3. Domáci dali

www.hl.rs

druhý gól v 78. min. Turčan z voľného kopu mieril do ľavého rohu, brankár Vajagić loptu odrazil a náhradník Sinkarčuk zblízka trafil. PANÓNIA: Valent, Stolić, S. Dobrić (A. Obradov), Lamoš, Lazić, Terek, M. Obradov, Stoisavljević, Šipka, (Sinkarčuk), Turčan, Z. Dobrić Ďalšie výsledky 4. kola: Jedinstvo Lemeš – Borac 0 : 5, Telečka – Dinamo (S) 3 : 0, KFK Kula – Dinamo 1923 (BB) 0 : 3, Stanišić 1920 – Graničar 2 : 0, Sport – OFK Metalac 0 : 2. Tabuľka: 1. Stanišić 1920 – 12 bodov, 2. Borac – 10, 3. Graničar – 9,... 7. Panónia – 4,... 11. Dinamo – 1, 12. Telečka – 0. V nedeľu Panónia bude hrať s Metalcom v Sombore.

Informačno-politický týždenník

Inak zápas vyvolal veľký záujem a kulpínska telocvičňa bola malá, aby prijala všetkých, ktorí si ho chceli pozrieť. Totižto iba kulpínska škola nemá športovú halu v Báčskopetrovskej obci,

ale iba telocvičňu, a práve preto predseda klubu Todor Radanov apeluje na lokálnu samosprávu, aby dostavala tribúny pre divákov, tým skôr, že kulpínski volejbalisti očakávajú, že postúpia do Prvej ligy. Kulpínčania sa do finále dostali výhrou nad prvoligovými celkami Srem Iton zo Sriemskej Mitrovice, Mladost z Novej Pazovy a Borac zo Starčeva. V týchto zápasoch, ako aj v nedeľňajšom finálovom pod vedením trénera Jána Lačoka, kapitána mužstva Borisa Relotu, predsedu klubu Todora Radanova a celej správy, mužstvo prejavilo skvelú hru a výborný hráčsky potenciál. Finalistom medaily a víťazovi aj pohár v mene VZ Vojvodiny udelil Branislav Dobrodolski a v mene Obce Báčsky Petrovec Aleksandar Nakić, člen obecnej správy poverený športom. Hostia búrlivo oslávili titul a aj Kulpínčania môžu byť spokojní, lebo postup do finále tejto súťaže je sám osebe výnimočný úspech klubu, ale aj celej Báčskopetrovskej obce.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Presvedčiví Šídania Lazar Pavković JEDNOTA – GRANIČAR 5 : 1 (5 : 0). Šídania sú neprekonateľní tejto jesene a bez väčších ťažkostí na vlastnom ihrisku porazili aj celok z Jameny. Góly pre Jednotu vsietili Šolaja, Dumitrović (2), Kološnjaj a hráč hostí Stanivuković strelil do vlastnej siete. Futbalisti Jednoty pod taktovkou trénera Dejana Ćosića z týždňa na týždeň dokazujú, že vážna práca a trénovanie dáva výsledky. JEDNOTA (Ľ) – NAPREDAK 2 : 1 (1 : 0). Stretnutie v Ľube bolo nervózne, čomu dopomáhal neistý rozhodca Slobodan Tadić. Oba celky prejavili

ostrú hru. Vedenia sa ujali domáci gólom Laćarca v polovici prvého polčasu. Hostia vyrovnali 15 minút neskoršie a víťazný gól padol v nadstavenom čase. Strelcom bol Ćalić. ERDEVÍK – OFK BINGUĽA 3 : 1 (3 : 1). V susedskom derby zaslúžene vyhralo bojovnejšie a zohranejšie domáce mužstvo. Futbalisti Bingule do nových majstrovstiev vstúpili podstatne oslabení, o čom svedčia aj slabé výsledky. Góly pre Erdevík dali Štrbac, Pap a Jelčić a pre hostí Stambolija. Tabuľka: 1. Jednota (Š) – 15 b., 2. Sremac – 15, 3. Erdevík 2017 – 12,... 5. Jednota (Ľ) – 7,... 11. OFK Binguľa – 3, 12. Borac – 0. • ŠPORT •

CYKLISTICKÁ SÚŤAŽ ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ

Štart dievčeniec

Pozor, zákruta!

„Velodróm“ na Jarmočisku Ján Špringeľ

ovačická Základná škola Mladých pokolení zorganizovala 13. septembra školskú súťaž v cyklistike. Z úhrnne 450 žiakov v cyklistickom sedle bola takmer polovica. Do podujatí, akými sú Spomienkový beh Jána Bulíka ulicami Kovačice, poprípade krosu či cyklistických pretekov sa zapája celý školský kolektív v čele s profesormi Dievčence v cieli po jednom kruhu telesnej výchovy Pavlom Urbanom a Miroslavom vačickej školy. Tomášom. Podľa profesorov telesnej „Každý vie svoju úlohu: devýchovy dráhová cyklistika si siatka učiteľov a profesorov vyžaduje okrem rýchlosti aj silu, dbá o bezpečnosť žiakov, iní vytrvalosť šliapania do pedáo regulárnosť súťaží, niekoľkí pripravujú dráhy, hŕstka meria lov na dlhších pretekoch, ako čas, alebo vypisuje, či udeľuje i zdatnosť v sedle. diplomy, štipka ich je na štar- Atletické a cyklistické preteky te, kúsok zase na cieli,“ hovorí školákov sú atraktívne aj pre Anička Bírešová, riaditeľka ko- divákov. Žičlivý ohlas nachádzaŠtart chlapcov

jú najviac u mám, otcov a starých rodičov, ktorí prichádzajú povzbudiť tak svoje ratolesti, ako i všetky mladé pokolenia. Pritom dbajú, aby ich deťúrence mali kvalitné prilby, pripravené pneumatiky, na súperenie v poVíťazi medzi druhákmi riadku – ozubené kolesá, pedále či Vojvodiny. Žiaci Kovačickej obce brzdy. „Už niekoľko totiž už roky s obrovským úsperokov súťaž orga- chom účinkujú na školských nizujeme na bý- majstrovstvách Vojvodiny a valom Jarmočisku. úspešne čelia školákom z hosDráha je dlhá 800 metrov a pre- podársky bohatších a väčších miest, ktorí majú teká sa ulicami Mimožno vo svojich chala Kukučína, Jána prostrediach tak Jonáša a Ivu Andrića. viac kilometrov Mladší žiaci a žiačvybudovaných ky súperia v jednom cyklistických kruhu, kým je dráha dráh poprípade pre starších školákov drahšie alebo a školáčky dva kruhy, dráhové bicykle. čiže 1 600 m. Dĺžku K a ž d o ro č n e trate prispôsobujepribúda zbierka me iným podobným cenných kovov súťažiam – obecnej vo vitrínach žiači pokrajinskej,“ inkov ZŠ Mladých formuje profesor pokolení. V najláTomáš. kavejšom športe Jeho kolega Urban Najlepší ôsmaci na kolesách hrajú prízvukuje, že „sa- na stupienku víťazov spolu s riaditeľkou cyklisti zo seveganovci“ vyrastajú Bírešovou rozápadnej časaj v Južnom Banáti južného Banátu te. Po školských na „velodróme na Jarmočisku“ 21. prím. Na školách Kovačickej septembra prebiehali aj obecné obce ale vedia, čo je prvoradé preteky „okolo Kovačice“ a naj- – preteky sú úspešné vtedy, keď lepší si v októbri v Novom Sade všetci cyklisti prejdú cieľovou zmerajú sily s rovesníkmi z celej páskou bez ujmy na zdraví.

Mužstvo MOMS Selenča – 3. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Darko Pavlov, Alen Strehársky, Daniel Kočonda, Pavel Naď, Michal Strehársky (stoja zľava); Mário Malina, Dejan Pavlov, Dominik Alexy, Stefan Končar (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš