Hlas 41 2018

Multikultúrny Kovačický október Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 13. 10. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4824/

41



Z obsahu

13. 10. 2018 | 41 /4824/

Štyri medaily a diplomy prichystané pre zaslúžilých učiteľov – slávnostne odovzdali v rámci Seminára slovenských dolnozemských učiteľov v sobotu 6. októbra na petrovskom gymnáziu laureátom Ceny Samuela Tešedíka: Anne Medveďovej a Tatiane Naďovej zo Srbska, Márii Matejdesovej-Kendelovej z Maďarska a Biance Márii Uncovej z Rumunska.

J. Čiep

Dva tímy Miestneho spoločenstva Petrovec boli v dňoch 5. a 6. októbra súčasťou 2. medzinárodného festivalu Podhájske dni klobás a tradičných špecialít v kúpeľnom mestečku Podhájska.

A. Horvátová

Kulpínske polia sú už takmer pusté, lebo zber úrody sa končí. Vďaka prajnému suchému počasiu počas septembra a začiatkom októbra práce v poli sa darili plánovaným tempom. Najspokojnejší sú pestovatelia sóje a kukurice, pokiaľ cukrová repa a paprika mali polovičaté výnosy.

K. Gažová

Uzávierka čísla: 10. 10. 2018

Vďaka iniciatíve z radov staropazovského KUS Branka Radičevića na premenovanie mestskej galérie a vďaka vedeniu Strediska pre kultúru Stará Pazova od pondelka 8. októbra oficiálne a celkom zaslúžene a oprávnene máme v Starej Pazove Galériu Miry Brkovej.

Pri slávnostnom čine pokrstenia galérie konala sa i vernisáž retrospektívnych obrazov tejto významnej akademickej maliarky a sochárky.

A. Lešťanová

V nedeľu 7. októbra na podujatí Sladký deň v Bielom Blate ženské spolky z celej Vojvodiny vystavili svoje sladké maškrty a koláčiky z receptárov starých mám.

V. Hudec

Všestranný umelec Zvonimír Pudelka sa zaoberá kresbou a maľbou, ale aj kostýmovým výtvarníctvom, scénografiou a stylingom. Viac o jeho činnosti a záujmoch v rozhovore v prílohe Obzory.

M. Kadlečíková

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

N. Petkov

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tri týždne pred voľbami

B

lížia sa voľby, ešte len tri týždne...

Inými slovami a trochu presnejšie (či oficiálnejšie), tohtoročné voľby do národnostných rád národnostných menšín v Srbsku budú v nedeľu 4. novembra. Príslušníci 22 národnostných menšín budú voliť členov svojich národnostných rád, ktorí ich budú zastupovať v nadchádzajúcom štvorročnom období.

Podľa zákona si príslušníci národnostnej menšiny môžu zvoliť len jednu národnostnú radu, čo by samo osebe malo nadostač hovoriť o význame, ktorý táto organizácia má pre Slovákov v Srbsku, čiže ich kultúru, vzdelávanie, informovanie a úradné používanie jazyka a písma.

Po deň uzávierky tohto čísla novín boli vyhlásené dve volebné listiny vojvodinských Slovákov: 1. Volebná listina Slováci vpred! – Pavel Surový a 2. Volebná listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová. Povráva sa, že v procese formovania je ešte aspoň jedna volebná listina – možno ich dokonca bude aj viac a lehota na odovzdanie listín je 15 dní pred uskutočnením volieb.

Nemožno nespomenúť, že na predchádzajúcich voľbách do NRNM roku 2014 bolo o takomto čase pred voľbami vyhlásených viac volebných listín slovenskej národnostnej menšiny než ich je dnes. Medzičasom sa situácia zrejme zmenila a počet Slovákov žijúcich

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 V zabúdaní je (?) naše šťastie

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

v Srbsku neustále klesá. Masové migrácie jednotlivcov a rodín za prácou do zahraničia sa práve v priebehu posledných niekoľkých rokov stali každodennosťou, čoho následkom sú aj čoraz pustejšie ulice a námestia v našich prostrediach, čoraz menší počet žiakov a slovenských tried v školách, čoraz menší počet ochotníkov a kultúrnych akcií... Ako vidieť, aj menší počet volebných listín. Uvidíme, ako to bude s počtom voličov.

Každému voličovi sa odporúča overiť si, či je zapísaný do osobitného zoznamu voličov pre národnostné menšiny. Možno to urobiť elektronicky na webovej stránke Republikovej volebnej komisie (netrvá to dlho, stačí vniesť rodné číslo): www.rik.parlament.gov.rs/latinica/izbori-za-nsnm-2018.php V nasledujúcich dvoch číslach Hlasu ľudu chceme predstaviť účastníkov volieb s cieľom, aby čitatelia dostali objektívne informácie v ústrety voľbám. Každej volebnej listine poskytneme rovnaký priestor v novinách, aby jej predstavitelia mohli za rovnakých podmienok verejnosti predostrieť svoje stanoviská a vízie. Ide o jednu novinovú stranu pre každú kandidačnú listinu, čiže priestor na jednu fotografiu a odpovede na štyri rovnaké otázky.

15 Jazyk nie je paprikáš

OBZORY

26 Progresívna nepredvídavosť

34 Keď má človek z umenia potešenie 43 Sychravé počasie neprekážalo bežcom Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

41 /4824/ 13. 10. 2018

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Rovnako, Jedenásť životov skončilo ale s výnim- na cestách! kami Juraj Bartoš

Jasmina Pániková

O

d útleho veku nás rodičia upozorňovali (a niektorých ešte stále upozorňujú), že sme a budeme zodpovední za následky svojho konania. Dopustíš sa chyby – musíš ju splácať. Veľakrát to pripomenul aj prezident štátu: nikomu sa nebude tolerovať ani najmenšia chyba, každý musí byť zodpovedný za svoje počiny!

Ibaže... Áno, toto pravidlo sa neuplatňuje vždy. Všetci si spomíname na zrútenie helikoptéry pred viac ako tromi rokmi, keď o život prišlo sedem osôb. Ibaže Vyššia verejná prokuratúra v Belehrade 15 mesiacov po nehode oznámila, že osoby, ktoré účinkovali v príprave a realizácii letu helikoptéry, nebudú trestne stíhané. Prečo? Nedostatkov bolo, ale tie nie sú až také „silné“, aby sa začalo trestné konanie. Očividne sedem ľudských životov nie je dostatočne silný dôvod.

Spomeňme si aj na ešte starší prípad, keď syn ružového impéria zrazil dievku na priechode pre chodcov, ktorá bola na mieste mŕtva. Šoféroval rýchlosťou viac než dovolenou, zabil jednu osobu, ušiel z miesta činu a dnes sa slobodne pohybuje, bez žiadnej sankcie.

Za svoje konanie nebude zodpovedať ani syn radikálneho politika.

V máji tohto roku počas mítingu pri dedine, z ktorej počas 90. rokov občania chorvátskej národnosti boli vyháňaní, zaútočil na istého politika, vyhrážal sa smrťou na sociálnych sieťach a trestné oznámenie, vraj, nebolo evidované a stratilo sa...

Je to na zamyslenie, prečo sa trestné oznámenia, alebo aj tie najmenšie sankcie pre najmenšie priestupky, ktoré vykonajú príslušníci „obyčajnej vrstvy spoločnosti“, nikdy nezatratia.

A vraj v našej krajine nikto nie je privilegovaný...

4

www.hl.rs

K

ončí sa týždeň, ktorý v utorok opečiatkovali úžasné dopravné nehody. Zahynulo 7 osôb, pokým 27 utrpelo poranenia a skončilo v nemocnici po dvoch hromadných haváriách v utorok ráno krátko pred pol ôsmou na diaľnici Belehrad – Niš neďaleko Jagodiny.

Poškodené bolo až 34 vozidiel, áut a kamiónov. Hromadné zrážky v oboch smeroch vraj zapríčinila hustá hmla a doprava bola prerušená v oboch smeroch do neskorších popoludňajších hodín. V utorok podvečer došlo k ďalšej dopravnej nehode na ceste Svilajnac – Despotovac. Štyri osoby prišli o život a dve boli zranené pri zrážke dvoch nákladných áut a jedného osobného. Štvrté medzinárodné letecko-taktické cvičenie BARS 2018 (Bratstvo avijatičara Srbije i Rusije) sa uskutočnilo 4. až 6. októbra na letisku Batajnica pri Belehrade. Okrem príslušníkov vojnového letectva a protileteckej obrany Vojska Srbska zúčastnili sa aj príslušníci Letecko-kozmických síl Ruskej federácie. Podstatne väčšie rozmery malo združené civilné cvičenie zamerané na riadenie následkami mimoriadnych situácií, ktoré sa pod názvom Srbsko 2018 konalo 8. – 11. októbra na územiach obcí Mladenovac a Aranđelovac. Zúčastnilo sa ho približne 2 000 cvičencov z 38 krajín.

Predviedli široké spektrum postupov zacielených na zachraňovanie zo zbúranísk. Svoju zručnosť predstavili i medicínske tímy a tímy pre zachraňovanie a prácu na vode, ako aj družstvá poverené odstránením následkov chemicko-biologických akcidentov. Organizátormi cvičenia boli Ministerstvo vnútorných vecí Srbska a Euroatlantické koordinačné centrum pre mimoriadne situácie NATO (NATO EADRCC).

Pri začiatku cvičenia Srbsko 2018 bol aj prezident Aleksandar Vučić so svojím hosťom, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ktorý počas predchádzajúceho víkendu pobudol na trojdňovej návšteve Srbska, odkiaľ zasmeroval na návštevu Chorvátska. Prezident Vučić vyhlásil, že Srbsko je vojensky neutrálna krajina, že svoju neutralitu bude ochraňovať, ale zároveň bude spolupracovať s NATO, ako aj s Ruskom a Čínou. Podčiarkol tiež, že generálny tajomník NATO sa pri rozhovore s ním nijako nepokúsil vplývať na orientáciu Srbska zostať neutrálnou krajinou. Vučić a Stoltenberg sa tiež zúčastnili panelovej debaty Líderstvo pre bezpečnosť regiónu (v organizácii Belehradského bezpečnostného fóra) v Belehrade, kde bolo reči o ďalšej spolupráci Srbska a NATO. Stoltenberg povedal, že Srbsko dosahuje impresívny hospodársky rast a reformy. Ohľadne

tenzií na Kosove podčiarkol, že NATO podporuje proces normalizácie, ktorý má pokračovať – bez nátlakov zvonku.

Pokým sa u nás cvičilo, v susedstve šli do toho naostro. Pravdaže, reč je o voľbách (v nedeľu 7. októbra) členov predsedníctva v Bosne a Hercegovine, poslancov parlamentu BaH, predsedu a podpredsedu Republiky Srbskej, ako i poslancov Federácie BaH a RS, respektíve zástupcov do parlamentov 10 kantónov Bosny a Hercegoviny. Volebné právo (podľa neúplných údajov) využilo 53,56 % z celkove zaevidovaných 3 278 908 voličov. Srbský národ, respektíve Republiku Srbskú v predsedníctve BaH bude zastupovať Milorad Dodik, bosniackym členom predsedníctva sa stal Šefik Džaferović a chorvátskym Željko Komšić. Novou prezidentkou Repubiky Srbskej je doterajšia jej premiérka Željka Cvijanovićová. Dodik už v nedeľu večer na tlačovke vyhlásil, že sa skorej stretne s prezidentom Srbska Vučićom než s kolegami v predsedníctve BaH, a že posilní miesto Republiky Srbskej v BaH; pri oslave víťazstva aj zaspieval...

Polícia v Novom Sade v utorok zatkla štyri osoby následne podozrenia, že na Futockej ulici v nedeľu, zhruba o pol tretej ráno, zbili dvoch mladíkov albánskej národnosti, pričom im spôsobili ťažké a ľahšie telesné poranenia.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

5. OKTÓBER

V zabúdaní je (?) naše šťastie Juraj Bartoš

N

o a tak máme za sebou ďalší 5. október. Médiá ako médiá, prevažne takrečeno z povinnosti, z vlastného uhla, ktorý sa ale riadne scvrkol – čo pod tlakom rokov, čo (a veru podstatne viac) pod tlakom záujmov majiteľov a ovplyvňovateľov médií – informovali o tom, čo sa udialo 5. októbra roku 2000.

Na udalosť, ktorá sa pred 18 rokmi odohrala 5. októbra v Belehrade, si spomenuli aj vládnuce štruktúry. Zamestnanci v Zhromaždení Republiky Srbsko usporiadali výstavu obrazov na tamojšej pôde pod názvom Umetnost koja čeka pravdu (Umenie, ktoré čaká na spravodlivosť). Expozícia vraj zahrnula 54 reprodukcií umeleckých obrazov, ktoré odcudzili účastníci demonštrácií 5. októbra 2000 a ktoré medzičasom boli nájdené. Vystavovatelia sa domnievajú, že časť vtedy odnesených obrazov bola zničená a časť sa nachádza v súkromných zbierkach.

Bol by to celkom pozoruhodný skutok, kebyže nebol vytrhnutý z kontextu. Pravdaže si každý, kto bol na tvári miesta, ale aj tí, ktorí dianie oného 5. októbra sledovali v priamom televíznom prenose, spomínajú – ak len chcú – na to, ako sa, ani v dajakom nadreálnom filme či v záberoch z nejakej vojnovej akcie kúdolilo z budovy Národného zhromaždenia, ako z nej vybiehali ľudia nesúci „trofeje“: obrazy, počítače, kreslá, vešiaky... Kebyže to bolo jediné, čo sa vtedy udialo, tak by sa vskutku mohlo a malo o 5. októbri hovoriť ako o hroznom horore.

Ibaže... Nejako sa predsa len patrí zamyslieť aj nad tým, čo státisíce ľudí oného 5. októbra vyviedlo a priviedlo do ulíc Belehradu. Prv než bolo vyrabované a zapálené Národné zhromaždenie (čo naskutku neslúži/ lo ku cti demonštrantom), vari sme už na to len nezabudli (?), vyrabované boli životy občanov vtedajšej Spolkovej republiky Juhoslávie, o jej ekonomike nehovoriac. Normálne (?), usporiadateľom výstavy ani len nenapadlo dovolávať sa a činiť na prinavrátení spravodlivosti vyrabovaným občanom. Ktorých zhubný režim Slobodana Miloševića priviedol na okraj existencie, všemožne ich pritom prostredníctvom médií, z • TÝŽDEŇ •

ktorých sa stali nástroje propagandy, ubezpečoval o tom, ako dobre žijú.

Ani nemihnúc nad skutočnosťou, že krajina je vyčerpaná a zničená medzinárodnými sankciami, vysávaním peňazí od občanov prostredníctvom pyramidálnych bánk (Jugoskandik a Dafiment, chýrečného Jezdimira Jezdu Vasiljevića a Dafiny Milanovićovej), najväčšou infláciou v dejinách (roku 1993), nevídanou korupciou, chudobou, vojnami, ktoré neviedla (ibaže jej občania hynuli na bojiskách!) a nakoniec bombardovaním roku 1999.

Prečo vôbec došlo k 5. októbru? Čo viedlo k vytrysknutiu po celé roky akumulovanej nespokojnosti občanov?

Jediné priame voľby prezidenta Juhoslávie sa uskutočnili 24. septembra 2000, súčasne s riadnymi voľbami do Zhromaždenia SRJ a voľbami lokálnych samospráv. Kandidátom vládnucej koalície na čele so Socialistickou stranou Srbska (SPS) bol Slobodan Milošević a jeho protikandidátmi Vojislav Koštunica, predák Demokratickej strany Srbska (kandidoval za Demokratickú opozíciu Srbska – DOS), Srbské hnutie obnovy (SPO) malo svojho kandidáta (Vojislava Mihailovića) a Srbská radikálna strana hoci bola v koalícii s SPS, vytýčila vlastného kandidáta (Tomislava Nikolića). Zväzová volebná komisia predbežné výsledky oznámila 26. septembra; podľa nich najviac hlasov získal Koštunica, ale vraj menej než 50 %. Konečné výsledky oznámila až o dva dni neskoršie; podľa nich Koštunica získal 48 % a Milošević 40 %. Druhé kolo volieb sa malo konať o dva týždne, s čím DOS nesúhlasil, a tak vypukli štrajky a nepokoje, ktoré vyústili do veľkých demonštrácií.

Po tom, čo Ústavný súd 4. októbra anuloval výsledky volieb a naložil nové voľby, v piatok 5. októbra sa do Belehradu zhrnulo niekoľko stovák tisícov občanov z celého Srbska.

Dožadovali sa, aby Zväzová volebná komisia do tretej popoludní uznala víťazstvo Vojislava Koštunicu. Keď sa to nestalo, dav okolo štvrtej vtrhol do Národného zhromaždenia, kde vzbĺkol požiar a došlo k nepekným

scénam, ktoré sme už spomenuli.

Okolo piatej masa prenikla aj do budovy štátnej televízie. O 19. hodine sa Koštunica občanom prihovoril z balkónu Zhromaždenia mesta Belehradu a neskôr poskytol interview pre Rádio-televíziu Srbska. Slobodan Milošević 6. októbra prostredníctvom vystúpenia v RTS uznal víťazstvo opozície.

Odvtedy sa každý rok v médiách (nie síce všetkých) opakuje známa téza: po piatom nenasledoval 6. október; nedošlo k lustrácii, respektíve definitívnemu skoncovaniu s

Miloševićovým režimom a zákazu niektorých politických strán. Naopak, už zo šesť rokov badať pokusy o rehabilitáciu Miloševića a zavrhnutie niekdajšieho DOS. Pritom je zaujímavé, že niektoré strany a jednotlivci furt obstávajú v sedle na koníkovi, ktorý vláči voz koalície pri moci, bez ohľadu na to, kto v nej hrá prím. Niektorí si, pravdaže, prezliekli stranícke kabáty (podaktorí aj viackrát), iní zase dokázali včas vyprať špinavé prádlo a teda zatrieť stopy po spoluúčasti na dlhodobom upádaní SRJ, z ktorej najprv vyrástlo súštátie Srbsko a Čierna Hora (roku 2002). Keď sa po májovom referende roku 2006 Čierna Hora 3. 6. 2006 osamostatnila, ocitli sme sa v novom štáte menom Republika Srbsko, ktorý prevzal medzinárodno-právnu subjektivitu bývalého spoločenstva.

Po odstavení Miloševića v krajine nasledovali demokratické zmeny, ktoré, žiaľ, po zrážke rohov vo vreci (DOS tvorilo združenie až 18 strán rozdielnej proveniencie) pribrzdila časť tých, ktorí ich naštartovali. Predsa sa vtedajšej moci podaril návrat na medzinárodnú scénu: Srbsko a

Čierna Hora opäť získali členstvo v Rade Európy a krajina sa vrátila do Organizácie spojených národov.

Noví kormidelníci riešili enormné ekonomické problémy. Štát vrátil zamestnancom mzdy za viac než jeden rok a rodičom dvojročné detské prídavky, vrátil penzistom meškajúce dôchodky, umožnil nemocniciam, univerzitám a médiám normálny chod, znížil dlh verejných financií, naštartoval zlaďovanie zákonov s európskymi štandardmi, umožnil rovnoprávne volebné podmienky, pričinil sa o to, aby občania SRJ a neskoršie Srbska mohli zase cestovať bez víz do väčšiny európskych krajín, založil nezávislé telesá, akými sú Ochranca občanov (ombudsman), Povereník pre informácie verejného významu, Regulačné teleso pre elektronické médiá a iné.

Vražda premiéra Zorana Đinđića 12. marca 2003 definitívne prehĺbila rozkol v DOS a táto skutočnosť umožnila vrátiť sa v plnom lesku SPS a onedlho zažiariť v plnom svetle novej stálici na politickej oblohe, Srbskej pokrokovej strane, ktorá vznikla po odstúpení nedávneho prezidenta Srbska Tomislava Nikolića a terajšieho prezidenta (predtým premiéra) Aleksandra Vučića zo Srbskej radikálnej strany. Nie je neznáme, že SRS silne obštruovala (a robí to aj podnes) pokusy o pripojenie Srbska Európskej únii. Darilo sa to veru aj jednotlivcom, ktorí v súčasnosti práveže o túto cestu, viac či menej úprimne orodujú. Pričom ani čo by sa držali (aspoň strednej časti) výpovede Chiary Lubichovej (laureátky Ceny ľudských práv Rady Európy na rok 1998): „Aby sme si zvykli dobre žiť prítomnosť, musíme vedieť zabudnúť na minulosť a nezaoberať sa budúcnosťou.“ No veru, ak sa ľuďom v Srbsku niečo výdatne darí, tak to je zabúdanie. Občania si na minulosť nechajú posvietiť tými, ktorí sú práve pri hrnci, a ktorí im trasujú budúcnosť.

Aj keby to mali byť príslušníci politických strán, ktoré v minulosti zhubne vplývali nielen na vydrancovanie ich slameníc, ale aj na rozkúskovanie niekdajšej krajiny menom Juhoslávia, v ktorej sa predsa len žilo životom dôstojným človeka a občana Európy a sveta. Kto chce byť šťastný, musí sa naučiť zabúdať. Tak hovorí arabské príslovie. A zrejme neplatí iba pre ľudí, ktorí ho vymysleli.

41 /4824/ 13. 10. 2018

5

Týždeň ŽENSKÁ PARLAMENTÁRNA SIEŤ

Ekonomické posilnenie žien Danuška Berediová-Banovićová

Ž

enská parlamentárna sieť v Zhromaždení AP Vojvodiny je príkladom dobrej praxe,

Muhterem Arasová, predsedníčka Zhromaždenia nemeckej zväzovej pokrajiny Baden-Württemberg lebo ukazuje, že ženy môžu spolupracovať aj keď sú z rozličných politických strán. V tejto skupine

nie sú iba pokrajinské rov, lebo na svojom poslankyne Srbskej ramene často nemadikálnej strany, ktoré sa jú žiadny majetok. vyjadrili, že nemajú záuO garančnom fonde jem zúčastniť sa v sieti.

Vojvodiny, ktorý je V piatok 5. októbra v takýchto prípatáto sieť organizovala doch záruka ženám konferenciu pod názvom podnikateľ kám, Inštitucionálna podpora hovoril jeho riadiekonomickému posilneteľ Đorđe Raković. niu žien. Ako povedali, Tento fond existuje bolo to jesenné zasauž 15 rokov a podľa slov riaditeľa Rakodanie tejto siete. Na začiatku sa prítomným vića je to príklad prihovorili predseda dobrej praxe, ale Zhromaždenia AP Vojdoteraz nemal dobvodiny István Pásztor Konferenciu viedla koordinátorka Ženskej rú reklamu. a koordinátorka Ženskej parlamentárnej siete Maja Sedlarevićová (tretia zľava) Na konferencii parlamentárnej siete účinkovali predRobert Otot hovoril o programoch staviteľky z 29 vojvodinských Maja Sedlarevićová.

Na konferencii boli predstave- tohto sekretariátu pre ženy, ktoré lokálnych samospráv a čestnou né aktuálne programy inštitucio- sú majiteľkami poľnohospodár- hostkou tejto konferencie bola nálnej podpory, ktoré sú určené skych gazdovstiev. Povedal, že Muhterem Arasová, predsedníčka ekonomickému posilneniu žien sa organická výroba považuje za Zhromaždenia nemeckej zväzovej a zlepšeniu ich pozície, ako aj veľmi vhodnú pre zamestnávanie pokrajiny Baden-Württemberg. ciele, doterajšie výsledky a plány žien, lebo pri nej je potrebné Arasová vyhlásila, že Baden-Würtrealizácie programov a opatrení menej investovať než v prípade tenberg a AP Vojvodina majú konvencionálnej výroby. v nadchádzajúcom období. rovnaké výzvy keď ide o zlepšeOkrem iného pri otváraní vlast- nie postavenia žien a že je veľmi Predstaviteľ Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, ného biznisu sa ženy stretávajú s dôležité, aby sa ženy podporili vodné hospodárstvo a lesníctvo problémami aj pri získavaní úve- a povzbudili.

ZASADALI PAZOVSKÍ MATIČIARI

V ústrety voľbám do NRSNM Anna Lešťanová

V

staropazovskom Klube VHV sa vo štvrtok 4. októbra konalo zasadnutie členov Správnej rady MOMS Stará Pazova. Schôdzu otvorila a viedla predsedníčka pazovských matičiarov Anna Balážová a tentoraz ústrednou témou ich rokovania boli voľby do NRSNM. Balážová podčiarkla, že všetci tí, ktorí ešte nie sú zapísaní do osobitných voličských zoznamov majú času a demokratické právo urobiť to do stanovenej lehoty, a tým sa zúčastniť na voľbách, ktoré sa uskutočnia 4. novembra.

Výzva platí najmä pre mladých ľudí, ktorí sa takýchto priamych volieb do národnostných rád ešte

6

www.hl.rs

Momentka zo zasadnutia pazovských matičiarov nezúčastnili, aby to urobili a na voľbách hlasovali podľa svojho presvedčenia.

Ako bolo počuť na štvrtkovej schôdzi pazovských matičiarov,

Informačno-politický týždenník

na zasadnutí 29. augusta členovia RVK vyhlásili Volebnú listinu Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová, ktorú 29. augusta odovzdalo združenie Matica slo-

venská v Srbsku pre priame voľby členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Volebná listina pod číslom 2 má 29 kandidátov. Zo Starej Pazovy sú na tejto listine štyria kandidáti: nositeľka listiny Libuška Lakatošová, republiková poslankyňa a predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Janko Havran, riaditeľ základnej školy, Igor Feldy, slovenský evanjelický farár, a Boris Babík, známy operný spevák. Členovia SR MOMS Stará Pazova podporili túto kandidačnú listinu a v pokračovaní schôdze rokovali o tom, za čo by sa mali navrhnutí štyria kandidáti z tohto prostredia zasadzovať. Schôdze sa zúčastnila i nositeľka listiny L. Lakatošová.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

O pôde v štátnom vlastníctve Vladimír Hudec

D

vadsiate zasadnutie Zhromaždenia obce Alibunár bolo zvolané v zrýchlenom konaní s jediným bodom rokovacieho programu – schválenie programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve. Predtým než zasadnutie oficiálne otvoril, predseda Zhromaždenia obce Nedeljko Konjokrad vysvetlil, že v súvislosti s danou témou nemali času nazvyš, ak chceli čím skôr uskutočniť licitáciu, a poľnohospodárom, ktorí si prenajmú štátnu pôdu, umožniť, aby ju v optimálnych lehotách začali obrábať.

Začiatok zasadnutia poznačilo niečo, na čo sme si v tomto lokálnom parlamente nezvykli. Ozvala sa totiž opozícia, čiže výborníci Jasna Purićová a Siniša Gavrančić, ktorí po zmene predsedu obce zostali verní bývalému predsedovi obce Predragovi Belićovi



a v zhromaždení vystupujú ako nezávislí. Tentoraz mali poznámky hlavne na zápisnicu, ako aj na zvolávanie zasadnutia v zrýchlenom konaní, v dôsledku čoho sa výborníci nemohli primerane pripraviť.

Predseda komisie pre ochranu, úpravu a používanie štátnej poľnohospodárskej pôdy Zoran Stojiljković informoval, že obec nakladá s 14 900 ha štátnej pôdy, z čoho je na prenajímanie určených 10 900 ha, najviac v katastrálnej obci Alibunár – 2 366 ha a najmenej v k. o. Jánošík – 53 ha. Stanovené je usporiadať spolu 502 licitácií. Predseda komisie ozrejmil aj finančné efekty prenajímania štátnej pôdy.

V hospodárskom roku 2018/2019 sa očakávajú príjmy v sume 135,2 milióna dinárov.

V tejto sume je zahrnuté nájomné, na základe skôr podpísaných zmlúv o viacročnom nájme, prostriedky z mimosúdneho

Uzurpácia štátnej pôdy

V tejto juhobanátskej obci roky zápasia s uzurpáciou štátnej pôdy. Od roku 2014 bolo odhalených 200 prípadov uzurpácie, páchatelia sú primerane trestaní a k tomu je pozbieraná úroda z významných výmerov, na ktorých sa uzurpátori neobjavili. Aj toho roku sa v poslednej dekáde septembra začal zber úrody na parcelách, o ktorých sa zistilo, že neboli prenajaté. Podľa slov predsedu pracovnej skupiny Zorana Prebiračevića hájnici najprv vyhľadajú uzurpované parcely, potom to potvrdí oprávnená geodetická firma, inšpektor zistí rozlohu a kultúru, a potom nasleduje príkaz vykonať zber. Doteraz z uzurpovaných parciel nalámali a uskladnili viac desiatok ton kukurice. Podstatou tejto akcie je, aby si poľnohospodári uvedomili, že ďalej to už tak nepôjde.

Ako však povedal Prebiračević, akcia musela začať omnoho skôr, aby sa podobným spôsobom vykonal zber aj slnečnice a iných kultúr pestovaných na uzurpovanej pôde.

vyrovnania, zo zmeny účelu poľnohospodárskej pôdy, ako aj prostriedky získané na základe zmlúv, ktoré budú uzavreté po licitácii, pravdaže, za predpokladu, že všetka ponúknutá pôda bude aj prenajatá. Programom je ďalej určené, že takmer polovica týchto prostriedkov, čiže 60,2 milióna dinárov sa má vyčleniť na uskutočnenie komasácie.

Na odvodňovanie je plánované 10 miliónov a na zavlažovanie 5 miliónov dinárov. Na označovanie parciel štátnej pôdy sa má vyčleniť 20 miliónov, na úpravu poľných ciest 12 miliónov. Na vybavenie protiľadovcovej ochrany 3 milióny, na hájnickú službu 12 miliónov atď.

Predložený program predtým dostal zelenú v Ministerstve poľnohospodárstva a výborníci ZO Alibunár ho jednohlasne schválili.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Za zdravšie životné prostredie. Obecná Inšpekcia pre ochranu životného prostredia a Združenie zahraničných výrobcov chemických prípravkov na postrek (SECP) 25. septembra po druhýkrát tohto roku zorganizovali akciu zberu toxických obalov z pesticídov a herbicídov, ktoré poľnohospodári použili pri postreku na poliach a v záhradách. Akcia sa začala v Kulpíne, kde sa zúčastnilo 9 občanov a jeden podnik, potom v Báčskom Petrovci, kde prázdne balenia prinieslo 39 občanov a jeden podnik, a nakoniec v Hložanoch, kde prázdne fľaše z pesticídov a herbicídov priniesli 2 občania. Akciu zberu organizátori zhodnotili ako úspešnú, keďže sa nazbieralo viac ako pol tony tohto toxického odpadu, ktorý sa zneškodní v továrňach na spaľovanie odpadu v EÚ. Za účasť v akcii občanom • ĽUDIA A UDALOSTI •

odovzdajú ďakovné listiny, vrecia na novú sezónu a sadenice okrasných stromov. xxx Bezpečnosť v premávke.

Predstavitelia Obecnej rady pre bezpečnosť cestnej premávky spolu s predstaviteľmi Policajnej stanice Báčsky Petrovec a členmi obecnej samosprávy v dňoch 1. a 3. októbra navštívili základné školy z územia obce pri príležitosti realizácie už tradičnej akcie.

Prvákom v školách rozdelili balíky obsahujúce edukačný materiál o bezpečnosti v cestnej premávke, reflexné vesty, šatky a detské obrázkové knihy Pažljivkove pravidlá v premávke, ktoré zabezpečili z prostriedkov obecného Fondu pre bezpečnosť cestnej premávky.

Predstavitelia policajnej stanice usporiadali prednášky pre všetkých žiakov prvého ročníka na tému bezpečnej účasti v premávke.

J. Č-p

PLÁTANIE ASFALTOVÝCH CIEST V KULPÍNE. Tejto jari bola vybudovaná nová asfaltová cesta Petrovec – Kulpín. V hlavnej kulpínskej ulici až po vchod do Ravneho Sela teraz sa leskne nová kvalitná cesta.

To, čo však zostalo nedokončené, boli diery a výmole na vedľajších cestách. Občania sa dožadovali, aby sa aj tieto cesty opravili. Keďže sa nič nedialo, niektorí entuziasti sa zorganizovali a začali cesty oprávať z vlastnej iniciatívy. Pracovalo sa v Ulici radničkej a ďalších. Začiatkom októbra však obec angažovala podnik Put-Invest, ktorý pracoval aj na výstavbe novej cesty. Tak urovnali diery na asfaltkách v dedine ešte pred príchodom zimy, najmä na tých kritických miestach, kde diery nielenže sťažovali dopravu, ale aj ohrozovali bezpečnosť vodičov. Na snímke: Plátanie cesty v Ulici Ledine, kde denne prechádza hodne traktorov s prívesnými strojmi.

K. G. 41 /4824/ 13. 10. 2018

7

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI: STANICA DUNAJ

Včera symbol ranostaja, dnes ľahostaja

Ján Špringeľ

P

red polstoročím, ako aj dávno predtým a zopár rokov potom, vstupnou bránou pre Banátčanov na ceste do sídelného mesta bola – takmer výlučne − železničná Dunaj stanica.

Na vytúžené nádražie nebolo však len tak ľahko sa dostať.

O prácu a plácu v Belehrade nebola núdza. Už oproti − pre Banát povestnej − stanici čakali desiatky robotníkov z Kovačickej obce BPK (továreň bavlny).

Pred začiatkom rannej zmeny či začiatkom práce upratovačiek bolo si treba oddýchnuť. V každej stanici hneď na to, ako rušeň pribrzdil, nastal zhon pred dverami vozňov a boj

Stanica Belehrad Dunaj

Kedysi exitoval aj Klub milovníkov železnice V Kovačici parný rušeň, občanmi bežne nazývaný Anča, roky zobúdzal dávno pred svitaním robotníkov, pískaním a ruchom oznamujúc príchod nového dňa už pred kikiríkaním kohútov. Vlak sa začal zapĺňať už v Samoši, obsadzovanie voľných miest pokračovalo v Padine, Kovačici a Debeljači, preplnený vlak bol už na stanici Crepaja a na ďalších smerom do Pančeva či Pančevskému mostu na Dunaji.

Cesta, pravdaže, trvala dlhšie ako počas cestovania neskoršie zavedenými motorovými vlakmi, takzvanými striebornými strelami, známejšími pod názvom šinobus (licenciu na výrobu nemeckých vozňov Uerdinger Schienenbus dostal podnik Goša Smederevska Palanka).

o voľné miesto na drevených lavičkách, ktoré umožňovalo cestujúcim pospať si, prípadne sa naraňajkovať ešte vo vlaku pred nástupom na pracovné miesta v hlavnom meste.

Každý sa tlačil zubami-nechtami.

Najčastejšie hokejovými spôsobmi: menej bodyčekom, častejšie krosčekom. Na jednej z početných malieb zväčšila a zvečnila takú momentku zo stanice v Kovačici aj Eva Husáriková, známa insitná maliarka.

Vojvodinský Balzac Mladen Markov zase v poviedke Banátsky vlak vtipným, miestami výsmešným spôsobom opísal Banát ako Babylon v malom počas trpkých a trápnych chvíľ druhej svetovej vojny cez zmýšľanie národov žijúcich na severovýchode krajiny.

Mierne kontrolované vlaky

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nástupište bez cestujúcich Tak či onak z preplnených vozňov chýrneho vlaku z Dunaj stanice sa celé desaťročia rozlievala rieka ľudí na tri strany Belehradu. Dnes je opak pravdou. Cestuje sa väčšinou automobilmi, mikrobusmi a autobusmi.

Stanica kedysi plná ľudí teraz je zastávkou ľudoprázdnou. Pustou

pustatinou. Či múzeom rôznych starodávnych vozňov. Nebyť neďalekého pohostinského objektu pôsobila by veľmi nehostinne. Keďže v súčasnosti premáva iba sedem vlakov denne. Ešte včera to bol symbol ranostaja, dnes ľahostaja.

Stanica Dunaj. Vytúžené nádražie do vyžiadaného m(i)esta.

Vlak bez cestovného poriadku • ĽUDIA A UDALOSTI •

PO ZBERE ÚRODY V KULPÍNSKOM CHOTÁRI

Sója a kukurica dobre urodili Katarína Gažová

P

mus. Výnosy z jutra boli 2,5 tony.

Kukurica tiež bohato urodila a najdôležitejšie je to, že bola suchá, takže ju nebolo treba dosušovať.

riaznivé poveternostné podmienky počas poľnohospodárskej sezóny, ktorá sa pomaly končí, žičili predovšetkým dvom poľnohospodárskym kultúram, ktoré aj tentoraz Kulpínčania najviac pestovali – sóji a kukurici. Tak ako v minulých rokoch. Pšenice bolo v kulpínskom chotári menej, avšak hodne sa pestovala i cukrová repa a paprika. „Pestovatelia sóje a kukurice sú tohto roku nadmieru spokojní s výnosmi týchto dvoch kultúr. Jedným slovom možno povedať, že Kulpínske role po zbere úrody spustli úroda sóje a kukurice bola v očakávaní oračky výborná. Keď ide o sóju, ako veľmi výhodné na pestovanie K tomu iste prispelo suché slnečné sa ukázali zvlášť včasnejšie odrody, počasie počas zberu. Pestovatelia napríklad Apolo, Valjevka, Maksi- kukurice sú s úrodou tiež spokojní.

Výnosy tohto roku boli 6 až 8 ton suchého zrna z jutra. Spomenuté kultúry naozaj pekne urodili, avšak to, čo poľnohospodárov neteší, je ich cena. Za sóju im akontačne platia 33 dinárov, hoci jej konečná cena dodnes nie je presne určená. Malo by to byť 36 dinárov, ale oficiálne táto cena ešte nebola potvrdená. Kukurica má nízku cenu – 14 dinárov za kg,“ hovorí predseda Klubu poľnohospodárov Milan Popovicki.

Pšenice na kulpínskych poliach v posledných rokoch býva pomerne málo. Tohtoročná úroda bola solídna, ale cena bola nízka.

Pestovatelia cukrovej repy tiež nemôžu byť spokojní, lebo tohtoročné výnosy boli o polovicu men-

šie ako zvyčajne. Okrem toho repa mala nízku cukornatosť, bola postihnutá hnilobou, počas vegetácie sa vyskytovali rôzne ochorenia, a to všetko vplývalo na jej celkovú kvalitu.

Paprika priemyselná, podobne ako aj tá tzv. ajvarová tiež urodila omnoho menej ako minulý rok. Na plodoch sa vyskytovala hniloba a jej kvalita nebola na očakávanej úrovni. Klimatické podmienky jej nežičili.

Ako uviedol náš spolubesedník, sklady a silá sú preplnené. Sója a kukurica tak dobre urodili, že už nie je miesta na ich uskladnenie, hoci v kulpínskom chotári je ešte určitý počet parciel pod týmito kultúrami. Na väčšine iných zber bol vykonaný načas.

Nasledujúcou prácou pre poľnohospodárov je oračka. Aby sa táto práca dala kvalitne vykonať, treba počkať na spŕšky, lebo je pôda veľmi suchá.

V KÚPEĽNOM MESTE PODHÁJSKA NA SLOVENSKU

Súťažilo viac ako sedemdesiat tímov Anna Horvátová

V

dnešnej dobe sa zabíjačky stali skutočnou zriedkavosťou. S tradičným spracovaním mäsa a klasickými zabíjačkami sa už v súčasnosti aj na dedine stretneme len výnimočne.

Azda preto sa gastro festivaly, rôzne ochutnávky stávajú čoraz populárnejšími. Ako aj súťaže vo výrobe klobás popretkávané rozličnými kultúrnymi obsahmi.

Do radu tých podujatí patrí aj toto, ktoré iba vlani založili, Podhájske dni klobás a tradičných špecialít, ktorého druhý ročník prebiehal 5. a 6. októbra v termálnom kúpalisku Podhájska v Okrese Nové zámky. Súťaže vo výrobe klobás, vo varení guláša, kapustnice, lekváru, ochutnávky vína a iných alkoholických nápojov, špeciality zo salaša, zabíjačkové špeciality, pečenie koláčov, štrúdle a iných pekárenských výrobkov, všetko sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

V očakávaní výsledkov práce – petrovsko-aradáčska družina to dalo vidieť na tomto medzinárodnom gastro festivale. Pritom tu nielen každá krajina, ale aj región, mesto, dedinka či rodina priniesla domácke špeciality podľa vlastnej

receptúry, a preto aj každá klobása bola jedinečná svojou chuťou, vôňou, tvarom a farbou.

Medzi vyše sedemdesiat tímov vo výrobe sviežej klobásy, z Ru-

munska, Maďarska a, samozrejme, Slovenska sa zaradili aj dva petrovské a jeden aradáčsky. Pozvanie totiž prišlo do Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, v mene ktorého predstavitelia aj súťažili.

Aradáč predstavovali Združenie vinárov a vinohradníkov a Združenie milovníkov klobás. Petrovčania – Miroslav Častven, Vladimír Zabunov, Šťastko Durgala, Karol Horvát, Jarmila Durgalová, Tatiana Zabunovová, Anna Horvátová – získali striebornú a bronzovú medailu.

Hostitelia sa maximálne vynasnažili hosťom spríjemniť chvíle na festivale; na dobrú náladu počas celého priebehu festivalu hrali slovenské kapely, aby na konci excelovali Kandráčovci. Gastro festival svetového rázu určite nebolo ľahko zorganizovať, ale organizátorom Termálnemu kúpalisku Podhájska v čele s Ing. Jozefom Barcajom a prípravným kolektívom to vyšlo na výbornú.

41 /4824/ 13. 10. 2018

9

Ľudia a udalosti ÚSTREDNÉ OSLAVY KOVAČICKÝ OKTÓBER 2018

Zážitok pre oči, dušu a žalúdok občanom skvalitnil život na týchto priestoroch, bolo slov na slávnostnom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva Kovačica, ktoré sa uskutočnilo v sieni MS. Okrem príležitostných gratulácií k oslavám účastníkom schôdze sa primeranými slovami prihovorili Martin Chrťan, tajomník MS, a Jaroslav Hrubík, zástupca predsedu

Anička Chalupová

K

ovačica bola v dňoch uplynulého víkendu stredobodom kultúrno-zábavných, spoločenských, športových a iných dianí, ktoré do svetoznámeho mestečka insity prilákali stovky domácich návštevníkov, ako aj hostí zo zahraničia.

SOBOTA V ZNAMENÍ RUČNÝCH PRÁC, SLADKÝCH POCHÚŤOK A ĽUDOVEJ VESELICE Ústredné oslavy tradičného podujatia Kovačický október sa začali v prvý októbrový víkend, keď v sobotu 6. októbra v predpoludňajších hodinách na námestí v strede Kovačice slávnostne otvorili Jarmok ručných prác, tradičných remesiel a gastronomických špecialít. Zámerom

Obce Kovačica, ktorý zároveň pozval prítomných, aby navštívili a svojou prítomnosťou podporili aj ďalšie kultúrno-spoločenské a iné obsahy v rámci tohtoročných osláv Kovačický október. Po oficiálnej časti zasadnutia Rady MS pre všetkých prítomných pripravili slávnostný obed.

Vo večerných hodinách na

Najmladší Kovačičania predávali všelijaké dobroty pripravené za pomoci skúsených kuchárok

koláče, dopestované kvety a pod.

Svoje tradičné remeslá a umelecké práce tentoraz do Kovačice priniesli a prezentovali aj hostia zo Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska, ktorí sú spolu s aktivistami kovačického Po sladkej tortovej fieste zostali len prázdne tácky a kúsok-dva Clubu Kreatornica sladkého unikátu na koštovku členmi Medzinárodného projektu Kreanámestí pred budovou Obce tívny ergoterapeut.

Kovačica sa Kovačičanom a ich V popoludňajších hosťom hudbou prihovorili kohodinách na svoje vačickí hudobníci Ján Dišpiter si prišli milovníci a Ján Suchánek, ktorí hrali na sladkostí, ktorí na dobrú náladu do neskorej nočnej kúsok dobrej torty hodiny. museli pri stánku kovačického Ženského NEDEĽA PONÚKLA spolku, organizátora GASTRONOMICKÚ SÚŤAŽ akcie, čakať v rade aj A DETSKÝ JARMOK vyše 15 minút. Tohto Komu sa nedostal kúsok V nedeľu 7. októbra na svoje torty, musel sa uspokojiť roku usilovné žen- so zmrzlinou; na snímke prišli milovníci tradičnej gasské ruky vyhotovili sú sestričky Kalina a Maša tronomickej súťaže Zlatý kotlík. sedem tort, ktoré Babkové V areáli Rybárskeho spolku Riboli vzhľabolovac v Kovačici sa dom i chuťohneď zrána, ktoré krásvo rozličné, nym slnečným počasím Na jarmoku ručných prác sa ponúkal pestrý avšak, čo je prilákalo pozoruhodný domáci tovar najdôležitejpočet návštevníkov tejto akcie, pod ktorú sa ako or- šie, všetky boli výborné. a účastníkov, začal kudliť ganizátor podpísala Turistická Potvrdili to aj milovníci dym spod 21 kotlíkov, organizácia Obce Kovačica, je tort, ktorí si pochutnali v ktorých sa varila rybaprezentácia ručných prác typic- na dobošovej, plazmovej, cia polievka. Tohto roku kých pre jednotlivé prostredia, kokosovej, kapucínovej, si varechy skrížili tieto z ktorých prišli účastníci. Okrem ovocnej torte, ako aj na kuchárske tímy: SFRJ, ručne vyrobených úžitkových sladkom kumšte nazvaMotrio, dva celky mepredmetov členky spolkov žien nom Katarína. nom Nameless Riders, O tom, do čoho sa v Koz Padiny, Idvoru, Samoša, DebelRadionica, Tamiška bb, jače, Uzdinu, Crepaje a Kovači- vačici a v susedných dedi- Slávnostné zasadnutie Rady MS i tentoraz bez Uroš i Vlada, Pajtaši, Mrce ponúkali aj rôzne umelecké nách investovalo a na ako kompletnej zostavy jej členov viari – Štuci, Šaro, Stana úžitkové predmety, tradičné sa v uplynulom období dard, Švehli a Paja, Cr-

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

venperke, Roloplast, Drugari, Banat Trans, Šarani, dva kuchárske tímy menom Pavori, Tábornícky oddiel Jánošík a Veteráni. Z tejto príležitosti organizátor súťaže RS Ribolovac Kovačica z vlastných prostriedkov pre každý kuchársky celok zabezpečil 2,4 kg očisteného kapra a odmeny v podo-

be kotlíkov a ďakovných listín.

Posudzovacia komisia – Branko Kirić, Velimir Đorđević a Miloslav Košút – si na túto príležitosť dobre naladila svoje čuchové a chuťové receptory a po dôkladnej koštovke všetkých súťažných rybacích polievok rozhodla, že tohto roku najchutnejšiu rybaciu polievku

Najmasovejšie októbrové podujatie kovačických žiakov bezpochyby je Detský jarmok

uvaril kuchársky celok Tamiška bb. Na druhom mieste zakotvil tím Švehli a Pajo a tretie miesto obsadili členovia kuchárskeho družstva Drugari.

Po vyhodnotení tejto gastronomickej súťaže krásne nedeľné popoludnie účastníkom pod- Víťazný kuchársky celok Tamiška bb na podujatí Zlatý kotlík 2018 ujatia spríjemnil kovačický muzia starými mamami pripravili z kant Miroslav Svetlík-Mimi. Tí, tejto príležitosti. K širokej pestrej čo po tejto rybacej fieste dostali ponuke tohto podujatia, ktoré chuť na niečo sladké, museli sa patrilo do programu Detského rozbehnúť na druhý koniec Ko- týždňa a zároveň bolo aj jedným vačice, kde sa ponúkali domáce z podujatí ústredných osláv Kopečené špeciality. vačického októbra 2018, patrili aj Na trhovisku sa v rámci Detské- rôzne kvety a kvetinové aranžmáho jarmoku, ktorý zorganizoval ny, šperky, hračky, drobné zvieŽiacky parlament ZŠ, ponúkali ratká, vtáčiky a pod. Účastníci všelijaké sladké a slané pochúťky, tejto tradičnej akcie i tentoraz ktoré žiaci nižších a vyšších roč- nielenže dobre zarobili, ale sa aj níkov spolu so svojimi mamkami výborne zabavili.

V KIRVAJOVÚ NEDEĽU V JÁNOŠÍKU

a združení stretli vyšila, to som, pravdas čelnými ľuďmi že, zabudla,“ žartovne obce a pokúsili poznamenala. sa riešiť probléVýstavu si počas celehého dňa prichámy, s ktorými zádzalo pozrieť mnoho pasia. Na rozdiel Jasmina Pániková miestnosť Združenia žien Jáno- ľudí a medzi nimi boli aj od predošlého šíčanka skrášlili početné výšivky Daniela Lončarová, nápredsedu obce, prvú októbrovú nedeľu v staršieho, ako aj novšieho veku. čelníčka Juhobanátskektor ý odmietal Jánošíku každoročne býva A koľko ich bolo? „Ani presne ne- ho obvodu, predseda každú spoluprácu slávnostnejšie než inokedy. viem, koľko ich je tu,“ hovorí Anna Obce Alibunár Dušan s Jánošíkom a neV ten deň Jánošíčania oslavujú Kolárová a dodáva, že takisto Dakić a jeho poradca raz diskriminoval výročie posviacky kostola, medzi nevie, ani koľko výšiviek zhotovila, Vladimir Petrović. Podedinské združeobčanmi známejšie ako kirvaj. keďže sa tomuto koníčku začala chválili šikovné ruky Výšivkárka nia, nové vedenie Oslavy sa začínajú službami Bo- venovať ešte ako mladá dievka. Kolárovej, zmysel pre Anna Kolárová obce zatiaľ prejažími v kostole, na ktorých sa ten- „Nezabudla som, že ste o mne ladenie farieb, ako aj vuje vôľu pomôcť toraz zúčastnil aj exponáty vystavené v etno občanom tejto dediny. Okrem igumen Spiridon izbe, ktoré zadovážili člen- iného informovali, že raz mesačne z kláštora Vatoky združenia. plánujú usporadúvať stretnutia ped na Svätej Po návšteve výstavy s občanmi v priestoroch Miestnehore. sa delegácia presunula ho spoločenstva, ako aj doriešiť, Okrem toho do Domu kultúry, kde si alebo aspoň ujasniť zmluvu medzi je tu už ustálený najprv pozreli vynovenú Obcou Alibunár a spoločnosťou program – premiestnosť, v ktorej ke- NIS Gazprom neft, keďže z príjdajné stánky a dysi bola kaviareň. Ako mov z ťaženia ropy v Jánošíku kultúrne obsahy. informoval Jozef Omasta, na účet tejto dediny neprichádza Tak bolo aj tohto predseda MOMS Jánošík, jediný dinár a uvedená spoločroku. Pre hostí táto miestnosť bude odte- nosť nezodpovedá ani za škodu o. i. usporiadali Vynovené miestnosti Domu kultúry si pozreli predseda raz sprístupnená všetkým spôsobenú v dedine. Táto zmluva obce (vľavo) a náčelníčka Juhobanátskeho obvodu výstavu výšiviek, (vpravo) spolkom či združeniam, bola podpísaná počas mandátu nechybíme, ak ktoré fungujú v dedine. predošlého predsedu obce a, ako povieme, najväčšej výšivkárky písali v Hlase ľudu, ale koľko som Stretnutie bolo aj príležitosťou, bolo povedané, jej obsah a spôv Jánošíku Anny Kolárovej. Tak odvtedy obrusov či vankúšikov aby sa predsedovia spolkov sob realizácie nie je známy.

Oslavne a pracovne

V

• ĽUDIA A UDALOSTI •

41 /4824/ 13. 10. 2018

11

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Starším spoluobčanom s láskou Anna Lešťanová

K

lub pre dospelých a staršie osoby pri Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova tohto roku už deviaty raz pripravil príležitostný program venovaný starším ľuďom a dospelým osobám s invaliditou.

Cieľom je posilnenie občianskej a medzigeneračnej solidarity

večierky sa konajú každý utorok v Klube pre dospelých a staré osoby v mestskom parku so začiatkom o 18. hodine. Tohtoročné októbrové dni solidarity v utorok 2. októbra slávnostne otvorila Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova. O programoch sa bližšie zmienila Mirjana Sokolovićová, organizátorka podujatia.

Tohtoročné októbrové dni solidarity otvorila Rada Žugićová

a promócia aktívneho postoja k vlastnému starnutiu a starnutiu osôb vôkol nás, čo je dôležitým predpokladom kvalitného a dôstojného života.

Októbrové kultúrno-umelecké

Podľa stanoveného kalendára v miestnostiach klubu sa uskutočnia nasledujúce programy: poeticko-hudobný večierok Zmaj Jovanje, na ktorom vystúpia hostia Miloš Ivetić a básnici zo Zväzu

spisovateľov vo vlasti a vysťahovalectve Nový Sad, hudobný večierok Macedónsko v srdci, na ktorom vystúpia Dajana Kostićová a členovia Združenia Macedóncov Vardar z Kačareva, hudobný večierok Deti, mladí – starší, Veľký priateľ fénixovcov Miodrag Mića Kostić starí, kde sa predstavia hostia Vladana Bzov- Kostić. Pred 38 rokmi bol po prvý ská a Detský chór Svetosavsko raz premietaný legendárny film zvonce, hudobný večierok z prí- Slobodana Šijana Ko to tamo ležitosti stého výročia ukončenia peva. Usmiateho harmonikára prvej svetovej vojny, na kto- v tomto filme hral Mića Kostić, rom vystúpia Grujica Milojević a ktorého mnohí dodnes spoznajú členovia Sláčikového orchestra všade, kde vystúpi, a to najmä Medikus Srbského lekárskeho podľa piesne Za Beograd.

Počas celého mesiaca účastníspolku Belehrad.

Hostiteľom prvého z radu na- ci programov a návštevníci klubu plánovaných programov bol si môžu pozrieť prvú samostatnú tamojší Spolok pre afirmáciu výstavu obrazov Nevenky Gruinvalidov Fénix. Na tomto tra- jićovej, pedagogičky tamojšieho dičnom utorkovom Fénixovom strediska pre sociálnu prácu. Ani stretnutí s priateľmi sa zúčastnili tohto roku nevystane medzigeznámi estrádni umelci Beki Bekić neračná solidarita a stretnutie s priateľmi. Na dobrú náladu členov klubu s deťmi z Predzaspieval a zahral ďalší veľký školskej ustanovizne Poletarac priateľ fénixovcov Miodrag Mića zo Starej Pazovy.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

K onečne je Srbsko jednotné.

Všetci sa zhodujeme, že veru pekný je tento október. Slnko hreje namiesto starostí s kurivom a na dôvažok ohrievajú aj opakované sľuby o skorom navýšení penzií a platov zamestnaných v spoločenskom úseku. Teplému počasíčku neodolala ani populárna pop speváčka Severina a veru ani naše populárne médiá, ktoré zverejnili novú kolekciu fotiek s úplne nahou pop hviezdou.

Všetko pekné krátko trvá, povzdychli si osvetári. Nie, nie, asi nie po pohľade na spomenuté fotky,

12

www.hl.rs

lež po ukončení štrajku, keďže ich reprezentačné odbory našli spoločný jazyk s reprezentačným, pardon, rezortným ministerstvom...

Podstatne viac prachu sa zdvihlo po tzv. afére, keď podaktoré médiá informovali verejnosť o exkurzii maturantov gymnázia v Arilji, t. j. o ich ceste do Talianska, počas ktorej museli autobus aj tlačiť, aj sedieť namiesto na sediskách, na podlahe... Tak aspoň napísal Blic, tvrdiac, že v autobuse nebolo miesto pre najlepšieho žiaka, ale zato bolo pre politika alias predsedu Zhromaždenia obce Arilje. A

Informačno-politický týždenník

jeho čerstvú manželku, prirodzene.

Rodičia sa, vraj, pýtajú, aký príklad môže (tento) politik dať maturantom. Ešte aký!!! Dozaista viacerým z mysliacich maturantov napadlo, že sa veru – až dospejú – musia dostať do kresla určeného pre hlavu obecného zhromaždenia! Nuž a keď sa o pár rôčkov o post hlavy lokálnej samosprávy v Arilji budú uchádzať viacerí kandidáti z radu terajších maturantov, motivovaní terajšou Hlavou, konkurencia bude silnejšia a do kresla zasadne akiste najschopnejší z nich. Ktorý, môžbyť, na dajakú budúcu žiacku exkurziu

zoberie, prečo nie, aj celú svoju rodinu. Lebo vie, koľko mladým znamená kvalitný príklad!

Na záver – dva krátke komentáriky: 1. Čoraz menej ľudí vraj prihlasuje korupciu, tvrdí pre Danas Nemanja Nenadić, programový riaditeľ Transparentnosti Srbska.

Super! Vari sa patrí vystatovať sa úspechom? 2. Srbsko musí vložiť viac do prečisťovania odpadových vôd, uviedol taktiež Danas. Ešteže nie (aj) na prečisťovanie svedomia; to by boli náklady!

Bum! Bumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLADKÝ DEŇ V BIELOM BLATE

Masovejší než obvykle Vladimír Hudec

T

ohtoročný, 11. Sladký deň v Bielom Blate, ktorý Klub bieloblatských žien usporiadal v tradičnom termíne v prvú októbrovú nedeľu, čiže 7. októbra, bol masovejší než obvykle. Svoje pochúťky vystavili členky 24 združení zo všetkých kútov Vojvodiny – Starej Pazovy, Rumenky, Kysáča, Vojlovice, Hajdušice, Hložian, Pančeva, Dobanoviec, Nového Bečeja, Botoša, Hajdušice, Aradáča, Bieleho Blata... Na úvod prítomných pozdravili predsedníčka Klubu bieloblatských žien Anuška Simonová a predseda bieloblatského Miest-

koláčikov slovenskej, maďarskej, srbskej, rumunskej... kuchyne, ale aj niektoré trochu modernejšie.

Nechýbali ani torty a iné sladkosti pripravené v domácnostiach na týchto vojvodinských krážoch – lekváre, kompóty, sušené ovocie, med, orechy, šťavy, ale aj pálenka a rôzne likéry, dokonca aj bravčová masť... Všetko to vystavili a predávali buď spolky, alebo jednotlivci.

Porota, ktorá v nepozmenenom zložení: István Pozsár, Jarmila Hromčíková, Mária Cherťanová, Milena Godová a Smilja Nedeljkovová, pracovala už 11-krát, svoju pozornosť najprv upriamila na upravenosť stánkov, a potom na

Stánok spolku pazovských žien získal tretiu cenu

Tak ako je to už zvykom, väčšina spolkov fantázii medze nekládla a vskutku vkusne upravila svoje stánky. Iné zasa šli za základným cieľom predať svoje výrobky a stánok upravili iba toľko, koľko bolo nevyhnutné. Porota síce uznala, že z organizačných dôvodov nemali všetky spolky rovnaké podmienky na ozdobovanie stánkov a nemohli vystaviť všetko, čo priniesli, ale, podľa slov Istvána Pozsára, porota sa tento nedostatok snažila vyvážiť. Pozorne si všímali každý stánok a prvú cenu udelili Spolku žien z Mužlje. Druhú cenu získal Klub žien z Ečky a tretiu Spolok pazovských žien.

Aj pri hodnotení koláčov porota mala zásadnú poznámku, že netreba dávať na hodnotenie torty, lebo základným poslaním Porota to naozaj nemala ľahké podujatia je prezentácia tradičných drobných koláčikov.

Po namáhavej ochutnávneho spoločenstva Miroslav ke členom poroty najviac Markuš. V mene Asociácie učarila štrúdľa so svätoslovenských spolkov žien jánskym chlebíkom, ktorú sa prihovorila predsedníčka vyhotovila Aranka Bačiová Viera Miškovicová a žiaci Záz Rumenky. Druhé miesto kladnej školy bratstva a jedobsadil tekvicový koláč noty zatancovali slovenské z kuchyne Erzebet Gera a maďarské ľudové tance. z Mužlje a tretie medový Základným poslaním podkoláč jej spoluobčianky ujatia je prezentácia staroEster Oláchovej. bylých koláčov z receptárov „ Dostali sme na hodstarých mám. Svojou bohanotenie niekoľko desiatok tou ponukou tohtoročné druhov koláčikov rozličnej podujatie, inak najmasovejVojlovičanky sa prvýkrát zúčastnili tohto kvality. Prevažne to boli šie doteraz, toto poslanie v podujatia tradičné starodávne koláúplnosti splnilo. Zo stánkov če, ale znovu sa začali obvkusne ozdobených ručnými prácami, plodmi jesene a inými koláčiky, ktoré účastníci ponúkli na javovať aj tie tzv. moderné, a bolo ozdobami návštevníkov lákali hodnotenie. Nemali to ľahké, ani aj niekoľko tort. Ani torty, ani tie najrozličnejšie druhy tradičných v jednom, ani v druhom prípade. moderné koláče sme nehodnotili.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Uprednostňujeme koláče podľa starodávnych receptov. Pritom sa snažíme neopakovať sa a neudeľovať každý rok cenu rovnakému koláču, aby sa nestalo, že každý rok vyhrajú napr. herovky, následkom čoho by ženy začali donášať iba herovky, v presvedčení, že tak vyhrajú. Tým spôsobom vlastne podnecujeme ženy, aby piekli rôzne druhy koláčov a pátrali po starých receptoch, a tak ich zachovali pred zabudnutím. Pri hodnotení prihliadame predovšetkým na chuť, ale aj na vzhľad koláčov.

Okrem toho, že je chutný, koláč musí byť aj pekný, dokonca aj pekne odkrojený. Nemôže napríklad jedna kôra byť hrubšia a druhá tenšia, nesmie plnka vytekať

Najlepšie koláče – štrúdľa (zľava), tekvicový koláč a medový koláč

a tomu podobne. Aby koláč získal cenu, musí teda splniť tri základné predpoklady – má byť starodávny, chutný a vzhľadom pekný. Preto nie je vonkoncom jednoduché spomedzi toľkých koláčov vybrať tie najlepšie,“ povedala nám po vyhlásení víťazov členka poroty Jarmila Hromčíková.

41 /4824/ 13. 10. 2018

13

Ľudia a udalosti SLOVÁCI V BAJŠI

Jazyk nie je paprikáš Juraj Bartoš

V

izolovaní a osamelí,“ hovorí pán Kolár a zdôrazňuje: „Nachádzame sa tu ako malý ostrov v mori maďarčiny. V takomto prostredí sa časom začali uzavierať miešané manželstvá. Výsledkom

predposlednú septembrovú sobotu predpoludním sa počasie náhle zopsilo. Ranné slnko na oblohe prekryli chmáry, začal fúkať silný vietor. Hádzal divoko vlajkami na Hasičskom dome v centre Bajše, kde sa o chvíľu začne oslava pod názvom 1718 – 2018 / Viac ako 300 rokov Slovákov v Bajši.

Dvor je, napodiv, pustý, ak sa neráta príjemná vôňa dusenej cibule, ktorá sa šírila spod šopy s hasičskými potrebami. Prihovoríme sa trom rúčim kuchárom a rozhovor sa už aj začína. Taký neformálny. K nemu sa ešte vrátime, teraz sa poponáhľajme do zasadačky, kde sa práve Jozef Kolár (sprava) začína program oslavy. Pri stole a Dr. Alexander Tótišasegi prikrytom bielym obrusom sedia toho bol začiatok asimilácie a sapán doktor Alexander Tótišasegi a mým tým aj oslabenie slovenského Jozef Kolár. Prednú časť stola zdobí jazyka. Prečo? Preto, že zo zmiešaobrúsok s krásne ručne vyšitým ného manželstva narodené deti už textom: Dobrú chuť / vám prajem začali utrácať povedomie sloven/ príjemné / posedenie. skosti a materinského jazyka, zvlášť Po obligátnom zvítaní domá- tam, kde matka bola Maďarka.“ cich a hostí slova sa ujíma pán Kolár: „Slovák som.

Slovákom som sa narodil, slovenské pesničky spievala mi matka nad kolískou mojou. A kde? Tu v Bajši, v tejto najsevernejšej dedine, na tejto užitočnej rovine, kde pred tristo rokmi stúpila noha prvých Slovákov prisťahovalcov... Išli oni v nádeji, že tu nájdu lepšie životné podmienky, kraj- Ručne vyšívaný obrúsok šiu budúcnosť. Aj našli.

A tá budúcnosť – to sme my. Táto vetvička Slovače v kmeni Podľa slov Jozefa Kolára v období jedného veľkého rodinného stro- Kráľovstva Juhoslávie bolo takto: mu, ktorého konáre sa rozrástli „Zákon určoval, že každé dieťa, na tridsaťšesť strán šírky našej priezvisko ktorého ukazovalo na Vojvodiny.“ slovenskosť, muselo byť zapísané Rozprávanie usmerňuje na život do slovenskej školy, kde výučba a spolunažívanie s príslušníkmi bola v čistej slovenčine. Ale to iných národov na tomto území: trvalo len takých dvadsať rokov, po „Prevzali sme jedni od druhých vypuknutie druhej svetovej vojny, navzájom mnoho zvykov a obyčají, keď sem prišlo maďarské okupantzvlášť v rodinách so zmiešanými ské vojsko a s ním aj maďarské manželstvami. Zachovať si sloven- úrady, ktoré začali uplatňovať silnú ské povedomie a materinský jazyk maďarizáciu. Zakázali výučbu v v južných dedinách, kde Slováci žijú slovenskej a srbskej reči, takže sa zoskupení a blízko jedni k druhým, vyučovalo iba v maďarčine. Nábonie je to isté, čo obstáť v Bajši na ženstvo sa vtedy konalo v škole, samom severe, kde sme vzdialení, raz za týždeň, a kázal len katolícky

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Isaszegi, podľa názvu mestečka v Maďarsku, neďaleko pri budapeštianskom letisku...“ Na záver poďme na začiatok. Pod šopu, v ktorej buble paprikáš. „Kto je tu hlavný?“ pýtam sa Jaroslava Sakála, s ktorým som sa zoznámil pred rokmi na tradičných bajšianskych Priadkach: „Pán Menďan je šéfkuchár,“ znela odpoveď. Tak sa prihováram, po slovensky, pánovi Menďanovi... „Ako sa darí, pán vedúci?!“ „Oni nerozprávajú po slovensky,“ odvetí namiesto osloveného pán Sakál.

Lež ozve sa aj pán Menďan: „Rozprávajú, samo... slabo pričam... Ali sve razumem.“ Ťažko sa mu po slovensky hovorí, povie po srbsky, avšak všetko rozumie, takže rozhovor ďalej pokračuje v srbčine. „Ako uvariť dobrý paprikáš?“ „Na ohni.“ „Na slnku nijako?“ „Veruže nie; ďaleko je slnko...“ „Čo sa v Bajši varí najčastejšie?“ „Nyérs... ako sa povie nyérs?“ pýta sa šéfkuchár svojich spoločníkov a pýtam sa aj

farár – v maďarskom jazyku. Výsledok toho bol, že sa počet Slovákov zmenšoval v prospech Maďarov.“ Muž, ktorý už takmer tri desaťročia búši hlavou do múra, silou Sizyfa tlačí kameň národného povedomia zvyšných Slovákov v Bajši hore strmým štítom klusajúcej asimilácie, bajšiansky lekár – odnedávna na dôchodku – Dr. Alexander Tótišasegi na konkrétnych príkladoch poukazuje, ako sa v Bajši pomaďarčili slovenské priezviská: „Zo Senického sa stal Szenyiczky, z Považanského – Povázsánszki; Menďan je teraz Mengyán, Burčiar – Burcsár, Makan – Makán, Moravus – Moravúsz, Krnáč – Kernács, Žemberi – Zsemberi, Papaček – Papácsek, Dolinský – Dolyinszki, Klinko – Klinkó, Oravec – Orávecz, Drieňovský – Drenyóvszki, Inštitóris – Institórisz...“ Pán doktor nakoniec ozrejmuje pôvod vlastného mena a priezviska: „Ako gymnazista svoje priezvisko som písal spolu: Tótisaszegi.

Keď mi mali napísať vysvedčenie o ukončení gymnázia, triedny učiteľ nám vraví, že musíme doniesť výpis z obecnej matriky narodených. Prekvapil som sa, že tam ma zapísali ako Sándora. Šiel som sa zapísať na Kuchári fakultu. Profesor patológie nám povedal, že prečíta meno a ja: „Micsoda nyérs?“ priezvisko každého študenta – v Odpoveď na otázku zhltol materinskom jazyku. Keď prišlo na smiech. Až utíchne, pán Menďan mňa, nevedel, čo... Vraj kto si ty, čo vraví: „Niektorí moji predkovia z si... Ak si vraj Slovák, to priezvisko sa otcovej strany boli Slováci. Ibaže ja nemôže písať spolu, ale oddelene, po slovensky neviem. Dokonca aj teda ja som vraj Tót Išasegi; nie predkovia z rodiny mojej babky boli Šándor, ale Alexander, normálne. Papáčekovci. Jedna moja teta šla do Neskoršie mi potvrdili aj na Sloven- slovenskej školy, lebo v tom období sku, že utečenci, ktorí kedysi sem tí, ktorí mali priezvisko slovenské, prichádzali, podobne ako dnes, museli chodiť do slovenskej školy.“ zahadzovali vlastné doklady. Na Nuž veru... Onehdy nielen na punktoch, kde sedeli maďarskí či varenie paprikáša, ale aj na školenemeckí zapisovatelia, tým, ktorí nie v materinskej reči platili pevné nevedeli ani po nemecky, ani po zákony. Jazyk, materinský jazyk, maďarsky, vraveli: To je Tót! Čiže: Ész ani vtedy nebol a ani teraz nie je Tóth! Preto sa tak často vyskytovalo to isté, čo trebárs jazyk v paprikáši. priezvisko Tót; v mojom prípade aj Aspoň by nemal a nesmel byť...

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVÉ PODUJATIE V BÁČSKOM PETROVCI

Podnecujú tvorivosť celej rodiny Jaroslav Čiep

V rámci festivalu najprv prebiehala dielňa pre deti. Na úvod sa prítomným prihovorili predsedníčka ZVOPSV Božena Levárska, ako aj predstaviteľky Múzea vojvodinských Slovákov a Spolku petrovských žien, s podporou ktorých sa projekt realizuje.

Riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová hovorila o niti konopnej. Zdôraznila, že konope mali veľký význam pre našich predkov, že z nich ženy vyrábali textil pre celú domácnosť.

V

organizácii Združenia vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny vo štvrtok 4. októbra prebiehal 3. detský festival Tvorí celá rodina. Aj tohto roku sa uskutočnil v predsieni a na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.

Hlavná myšlienka tohto podujatia je pestovanie a zachovávanie kultúVystúpili rozospievané rodiny z Petrovca, Hložian, ry a tradícií vojvodinských Slovákov Selenče a Pivnice medzi najmladšími. Orientované je ako sa vyrábali konopné nite. neračných rodín, ktoré spievali detna rodiny a deti od štyroch do Predsedníčka SPŽ Mária Gaš- ské ľudové piesne. Vystupovali buď ôsmich rokov. Prebieha v dvoch parovská sa viac zamerala na rodičia s deťmi, alebo starí rodičia so častiach, pričom náplňou prvej samotný kolovrat a pomeno- svojimi vnúčatami či pravnúčatami. časti je tvorivá dielňa s názvom vanie jeho jednotlivých častí. V programe účinkovali a spievali Hry a hračky našich predkov.

Staršie spolkárky sa s deťmi rodiny Demrovská, Vrabčeniaková, Tohto roku dielňa bola zamehrali, napr. na preberanie mo- Dobríková, Hemelová, Malinová a raná na hry s motúzom, čiže túzov. „Voľakedy sme nemali Séčová, za hudobného sprievodu povrázkom, ako aj na výrobu hračky z obchodu, ale sme si harmonikára Ivana Galamboša. rôznych jednoduchých, ale ich sami vyrábali a hrali sme Odbornú pomoc im poskytla Slocelkom zaujímavých hračiek. sa s tým, čo sme mali doma venka Benková-Martinková, ktorá Podujatie sa každoročne rozporuke,“ povedala Zuzana zároveň vyhodnotila spevácke výrastá a v ňom sa zúčastňuje Hmiráková a spolu s inými kony. Program moderovala Tatiana čoraz viac záujemcov. Nielen Aj s motúzom a gombíkmi sa dá pekne spolkárkami učila deti, ako sa Tatliaková a spolu s predsedníčkou z Báčskeho Petrovca, ale aj zabaviť z Kulpína, Hložian, Maglića, Pivni- Ide o textil hospodársky, ako i odev- tvorivo hrať s uzlami na motúzoch. ZVOPSV Boženou Levárskou na V druhej časti festivalu Tvorí celá záver všetkým účinkujúcim rozdelili ce, Selenče, Kysáča, Nového Sadu ný. Na ukážku deťom aj názorne, a iných prostredí. pradením na kolovrate, ukázali, rodina nasledovali výstupy dvojge- diplomy a primerané darčeky.

13. – 19. 10. 2018

POČASIE

STRES V PADINSKOM SPOLKU ŽIEN. V stredu 3. októbra v sieni Miestneho spoločenstva v Padine usporiadali prednášku na tému Stres. Organizátorom akcie bol Spolok žien v Padine a prednášali Martina Hediová, Mgr. psychológie, a Gabriela Masaryková, dipl. psychologička. Okrem odbornej prednášky prichystali aj interaktívne body, ktorými motivovali účastníkov, aby premýšľali o tom, ako osobne vnímajú stres, ako reagujú v stresových situáciách a ponúkli im tipy na zdolanie stresu. Pre veľký záujem účastníkov akcie prednášateľky spolu s organizátorom čoskoro usporiadajú ďalšiu prednášku na tému Depresia a spôsoby ako čeliť stresu a depresii.

A. Ch. Foto: z archívu SŽ v Padine

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

23˚ | 12˚

21˚ | 11˚

22˚| 10˚

22˚ | 11˚

21˚ | 9˚

21˚ | 10˚

18˚ | 5˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

41 /4824/ 13. 10. 2018

15

Ľudia a udalosti KOVAČIČANKA VO VOJENSKEJ ROVNOŠATE

Vojenčina ako spôsob života Anička Chalupová

K

oncom septembra v kasárni Aerodrom v Sombore vojenskú prísahu slávnostne zložilo 138 vojakov a 86 kadetov Vojenskej akadémie. Medzi nimi hrdo stála aj Kristína Kovarčeková z Kovačice.

študovať na Vojenskej akadémii.

Lákala ma možnosť osamostatniť sa, mať celkom iný spôsob života.

Tu sa učíme nové veci, ktoré sa obyčajný človek nemá kde naučiť.

Všetko sa začalo 6-týždňovým základným vojenským výcvikom, kde nás nútili pochodovať 15 kilometrov s naloženou batožinou, učili nás strieľať zo strelnej zbrane a ako ju rozobrať na základné diely, rozumieť vojenskú taktiku…, teda tie základné veci, ktoré musí

povolanie. Keby som sa zapísala na niektorý iný odbor, ktorý by sa mi nepáčil, tak by som to nedotiahla do konca. Táto škola je fyzicky dosť náročná a boli chvíle, keď som v duchu samu seba musela presviedčať, že to chcem, že preto som tu a idem ďalej.

Semester sa začal 1. októbra, predchádzal mu základný výcvik v auguste a septembri, po ktorom nasledovala vojenská

Kristína Kovarčeková (zľava) s kamarátkou Ivanou Jevtovićovou

− Bola som veľmi šťastná, že ma prijali na Vojenskú akadémiu, − hovorí Kristína, budúca záložná dôstojníčka, ktorá predtým zakončila Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici a má za sebou aj jeden ročník externého štúdia na Vojenskej akadémii v Belehrade.

Toho času je riadnou študentkou VA v odbore vojensko-geodetické inžinierstvo.

Aké je to študovať vojenčinu, ktorá je viac-menej mužský odbor? − Je to veľmi náročné. Predtým každý uchádzač absolvuje zdravotnú prehliadku, ktorá má potvrdiť jeho 100-percentné zdravie. Potom nasledujú fyzické previerky a psychotesty, ktoré sa skladajú z viacerých častí. Robili sme aj skúšku z matematiky.

Všetko sa mi podarilo zdolať.

Je to škola, kde človek nesmie zaváhať, musí si byť istý, že je to profesia, ktorá ho napĺňa a práca, ktorú chce vykonávať naplno.

V opačnom by sa nemal do tejto školy zapísať. Čo ťa prilákalo k voľbe práve tejto školy a k povolaniu vojačky? − Vždy som snívala, že budem

16

www.hl.rs

Príslušníčky nežného pohlavia sú v menšine, ale to im nezaručuje takmer žiadne výhody

vedieť každý vojak. Podstatná je aj disciplína a presnosť, kde sme všetci rovnakí, správame sa ako jeden kolektív.

Je ťažké študovať na Vojenskej akadémii? − Nie je. Treba mať iba vôľu, veriť v seba a milovať vojenské

prísaha v Sombore. Čo ťa motivovalo stať sa študentkou tejto školy? − Páči sa mi, že po skončení štúdia budem mať zabezpečenú prácu, svoj plat a nebudem už závisieť od rodičov. Už počas štúdia na akadémii študenti

V Sombore zložili vojenskú prísahu za prítomnosti ministra obrany Aleksandra Vulina

majú bezplatné ubytovanie a stravu, hradí to štát. Všetko to na začiatku znie veľmi pekne, až kým študenta, nedajbože, nevyhodia zo školy. Vtedy musí všetko vložené vrátiť. Tí, čo vytrvali, sa majú celkom dobre, stali sa štátnymi zamestnancami. Výhodou je aj to, že po skončení štúdia budem mať dva diplomy: jeden ako diplomovaná dôstojníčka a druhý ako diplomovaná inžinierka vojensko-geodetického inžinierstva.

Ako vidíš svoju budúcnosť? − Po ukončení akadémie sa plánujem zapísať na doktorát a master, lebo som si zvolila geodéziu. V tomto odbore chcem v budúcnosti pracovať.

Foto: z archívu rodiny Kovarčekovej

PETROVSKÍ PENZISTISTI V KIKINDE. Miestna organizácia penzistov v Báčskom Petrovci v sobotu 29. septembra organizovala celodenný výlet do Kikindy na podujatie Dani ludaje. Poprechádzali sa medzi stánkami, kde sa prezentovali tradičné remeslá, navštívili aj výstavné stánky spolkov žien. Ako nás informovala predsedníčka MO penzistov Zuzana Hmiráková, bolo tam päť ulíc plných všelijakých výstavných stánkov. Boli svedkami váženia najkrajších exemplárov tekvíc, kde najťažšia mala 342 kg a najdlhšia až 292,5 cm. Navštívili aj múzeum a kochali sa v archeologických artefaktoch. V Kikinde bolo spolu 42 výletníkov z Báčskeho Petrovca, z ktorých časť vidieť na fotografii. V peknom počasí navštívili toto pekné mestečko a domov si priniesli pekné spomienky a zážitky, na ktoré budú dlho pamätať.

J. Č-p

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY KYSÁČOM (4)

Modrá dominanta Elena Šranková

T

entoraz sa v potulke vrátime do užšieho centra dediny.

KULTÚRNE CENTRUM KYSÁČ Kedysi povestná Bičiarova sála

kostol. Prvý srbský pravoslávny kostol v Starom Kysáči bol vystavaný roku 1722 a vtedy tu pôsobili dvaja pravoslávni kňazi. Ten kostol bol zbúraný roku 1791 z neznámych príčin.

Terajší kostol vybudovali roku

Budova Kultúrneho centra Kysáč

sa v povojnovom období stala stánkom spoločensko-politickej a kultúrno-umeleckej činnosti.

Od roku 1947 do sály kupovali stoličky a boli vykonané dôkladné opravy. V roku 1956 sa pristúpilo k výstavbe novej sály a Kysáčania tak dostali priestory určené pre Dom kultúry.

Dnes v týchto priestoroch sídli Kultúrne centrum Kysáč, skôr Kultúrno-informačné stredisko (KIS), založené roku 1974 a ob-

mestskej autobusovej dopravy.

Prvý súkromný autobus značky Chevrolet na linke Kysáč – Nový Sad vlastnil Ján Madacký – páleničiar roku 1936. Šoféroval Martin Macák – autobusár, ktorý ho neskoršie aj kúpil. Preprava v jednom smere trvala 4 hodiny a cestujúcich, namiesto rádia, zabával Ján Macák, známy kysáčsky huslista, cimba- Trhovisko lista, fotograf, herec a humorista. Dnes pre-

smerom k Novému Sadu, sa nachádza trhovisko (pľac).

Od polovice osemdesiatych

rokov 19. storočia, keď v Kysáči začali usporadúvať trhy, trhovým dňom bola sobota. Roku 1891 však za trhový deň určili stredu.

Občanom to nebolo po vôli a naďalej odchádzali na trh v sobotu, ale ich žandári rozháňali. Vďaka tejto perličke sa dozvedáme, ako to bolo v minulosti. V súčasnosti sú trhové dni streda a sobota.

Trhovisko je v strede dediny a v roku 2012 ho trochu vynovili – vymenili krytinu na zastrešení stánkov a ofarbili podpornú železnú konštrukciu.

Autobusová preprava

Detské ihrisko Srbský pravoslávny kostol

novené roku 1987. Od septembra roku 1974 miestnosti tu má i Knižnica Michala Babinku, ktorú presťahovali z Národného domu.

1773 a venovaný je trom svätým hierarchom, sv. Vasilijovi Veľkému, sv. Jánovi Zlatoústemu a sv.

Grigoriovi Bogoslovovi.

SRBSKÝ PRAVOSLÁVNY KOSTOL Priamo naproti KC Kysáč sa nachádza srbský pravoslávny

AUTOBUSOVÁ DOPRAVA Pred srbským pravoslávnym kostolom sa nachádza jedna z autobusových zastávok prí-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

prava Kysáčanov do Nového Sadu autobusom trvá 20 až 30 minút. Na výber majú autobusy JGSP Novi Sad (linky 42 a 43) alebo Dunavprevoz. Cestujú i vlakom, v tom prípade preprava trvá 14 – 16 minút.

TRHOVISKO V Ulici slovenskej, neďaleko pravoslávneho kostola a fary,

DETSKÉ IHRISKO V CENTRE Detské ihrisko v centre Kysáča vybudovali koncom marca roku 2010. Výstavbu a finančnú časť mal na starosti Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad. Je to pekný a bezpečný kútik na hru, zábavu, kamarátenie, ale aj na rozvoj motorických a intelektuálnych schopností detí.

41 /4824/ 13. 10. 2018

17

DETSKÝ KÚTIK

Val okt entín óbr a C a, P igán ivn iko ica vá, p

Marcel Ruman, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

rvá

čka

, ZŠ

15.

2, , 4. na á v di ko Sliv ita, Pa a k in aT Dar aršal m Š Z

Aké sú to zvieratká?

Lucia S t ZŠ Ľud ajićová, 6. 1, ovíta Š túra, K ysáč

Aké zvieratká nám nakreslili kamaráti z Padiny, Pivnice a Kysáča? Sú tu aj psíky, jeden ježko, zlatý koník, lastovička, kuriatko a silný lev. Ktoré zvieratá vy najradšej kreslíte?

Danuška

Anička P ZŠ mar etrášová, 4. 2 šala Tit a, Padin , a

Jana Trnovská, 4. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Han ZŠ 1 a Pint 5. o írová któ bra , prváč , Piv k nica a,

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Traja naši autori prebásnení v jazykoch sveta Umelec viacerých tvárí Banky zachraňuje štát

str. 3 str. 4 – 5

Nový Sad 13. 10. 2018 Ročník XXXV Číslo 9/409

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 6

KNIHY

Farkašovej Scenár – dielo myšlienkovej a tvarovej inakosti Literárna kritička a esejistka, rozhlasová redaktorka Ivica Ruttkayoaureátkou ceny Anasoft litera vá vo svojej recenzii zdôrazňuje: 2018 sa stala spisovateľka a filo- „Autorka si za vzor svojho románu zofka Etela Farkašová s románom vzala tuctový príklad dnešnej rodiScenár, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve ny, ktorá zápasí s nemalými probléSpolku slovenských spisovateľov (VSSS, mami – neadekvátne uplatnenie v 2017). Román rozvíjajúci témy a prob- kariére dnešnej mládeže vo vlastnej lémy manželského páru, umeleckej krajine, slabá materiálna úhrada prekladateľky a prírodovedca, ktorí v práci, čo vyvoláva odchody do prechádzajú procesom vyrovnávania zahraničia, ktoré im ponúka blessa s vlastným starnutím, vyzdvihuje kovú kariéru a možnosti lepšieho literárna kritika, ktorá hneď po vyjdení uplatnenia sa v danej spoločnosti, románu upozornila na tento dnes veľ- materiálne zabezpečenie a pod. (...) mi aktuálny literárny hlas. Kto pozná Farkašovej sa Scenárom podarilo Spisovateľka a vedec: Farkašovci prozaické dielo slovenskej spisovateľky vojsť do tepu súčasných spoločenEtely Farkašovej, nebude prekvapený ských a rodinných problémov, s ktorými pokojné, tiché sústredenie, na ponor do ani nad týmto odmeneným prozaickým dnešná spoločnosť zápasí a často si nevie vlastných myšlienok, pocitov, na hlbšiu rady.“ Ruttkayová hneď po vyjdení tej- a komplexnejšiu sebareflexiu. V próze dielom. to knihy pozvala autorku na naznačujem aj možnosti filozofie, aby rozhovor do slovenského roz- zasahovala do nášho každodenného ETELA FARKAŠOVÁ hlasu. Etela Farkašová vtedy, života, aby pomáhala porozumieť mu,“ (1943), spisovateľka, fidodala spisovateľka. Kto ako i neraz predtým, lozofka, členka Spolku holduje klasickej hudbe, pri spomenula, že vlastslovenských spisovatečítaní Scenára ho prekvapí ne od svojej prvej ľov, SC PEN, Rakúskeho autorkina znalosť nielen vydanej knihy pozväzu spisovateľov (ÖSV) a barokových, ale aj mnohých viedok Reprodukcia Slovenského filozofického iných klasických diel a ich času (1978), neskôr združenia. Pôsobila ako interpretov, o ktorých v roknihy Deň za dňom pedagogička na FiF UK v máne píše a nájde si vždy (1997), Po dlhom Bratislave, vydala pätnásť chvíľu času, aby sa v pohode mlčaní (2001) aleprozaických kníh (napr. ponorila do ich božských bo Záchrana sveta Reprodukcia času, Nedeľné hlbín... podľa G. (2002), ale fotografie, Deň za dňom, Literárny kritik a dobrý i v najnovšej tvorbe Záchrana sveta podľa G., Stalo sa, Fragmenty/s znalec Farkašovej diela Denajviac ju priťahovaobčasnou túžbou po celostnosti, Pláne približne rek Rebro, člen odbornej li romány o žene a zapamätaného, Na rube plátna, profilový výber poroty pri oceňovaní Farženských osudoch, Obloha plná odlietajúcich vtákov, Scenár a iné). kašovej románu, vyzdvihol: ľuďoch vysunutých Má na konte päť kníh esejí (Etudy o bolesti a iné „Scenár – ďalšia autorkina na okraj života, teda eseje, Čas na ticho a i.) a deväť zbierok poézie je to „farkašovská“ psycholo- ukážka myšlienkovej aj tvarovej inakosti, (Opretá o ticho, Medzi záhradou a básňou a i.), gická sonda do duše hrdinov. snúbiacej sa s vysokou umeleckou hodz toho tri v spoluautorstve s Taňou Kuzovlevo„V Scenári sa stretlo viac notou. Navyše málokto u nás tematizuje vou knižku Súradnice príbuznosti / Koordinaty tematických okruhov, ktoré feministické otázky (už tu by som mohol rodstva, s Vierou Benkovou zbierku v srbčine U som rozpracúvala v posledných skončiť) s takou formálnou presvedzatišju sna, s Milenou Fucimanovou dvojjazyčnú rokoch vo forme esejistických čivosťou a takto netézovito. Texty sú zbierku Cesty. Jej prózy a básne boli preložené textov. Okrem starnutia je to angažované zvnútra, a o to účinnejšie.“ do viac ako desiatich jazykov. Je zostavovateľAutorka Etela Farkašová, vedkyňa téma rýchlosti a pomalosti kou a spoluzostavovateľkou viacerých antológií ako charakteristík životného a univerzitná profesorka, zároveň aj a zborníkov. Za svoju tvorbu získala početné tempa, téma nadbytku slov a >>> významné ocenenia. potreba nachádzať si čas na Viera Benková

L

KNIHY / POÉZIA >>> uznávaná spisovateľka a esejistka, ktorá sa venuje i publicistike, vydala doteraz takmer tri desiatky kníh, ktoré sa prekladali i do svetových jazykov. Finalistkou súťaže Anasoft Litera bola aj v roku 2006 s románom Stalo sa. Roky upozorňuje slovenskú literárnu verejnosť na dolnozemskú literatúru ako na nedeliteľný celok slovenskej literatúry doma a v zahraničí.

Niekoľko rokov v časopise Slovenské pohľady predstavuje náš literárny časopis Nový život a nejedno tunajšie dielo spropagovala na Slovensku. So spisovateľkou Vierou Benkovou spoločne vydali (v Novosadskom vydavateľstve Prometej a JČ) verše preložené do srbčiny, ako aj niekoľko dolnozemských antológií (vydala Matica slovenská v Petrovci; z nich bola literárnou kritikou u nás a na Slovensku pozitívne hodnotená najmä antológia slovenských poetiek z materskej krajiny a Dolnej zeme (Maďarska, Rumunska a Srbska) nazvaná Plášť bohyne, kniha rozhovorov so slovenskými autormi zo Slovenska a Dolnej zeme Zbližovanie a esejistický výber z tvorby spomínaných autoriek Eseje a úvahy. S manželom Vladimírom Farkašom, vedcom, odborníkom v oblasti prírodných vied – biochémie a mikrobiológie, pôvodom Binguľčanom, žije v Bratislave. V roku 2010 Etela Farkašová prijala pozvanie na matičný literárny večierok v Petrovci a zúčastnila sa na Medzinárodnom festivale poézie v Novom Sade, ktorý organizoval Spolok spisovateľov Vojvodiny. Odvtedy sa jej spolupráca so slovenskými literárnymi tvorcami na Dolnej zemi rozbehla, čo prinieslo a prináša aj dnes viditeľné plody…

Z BÁSNICKEJ TVORBY ETELY FARKAŠOVEJ

20/II

uniknúť uniknúť do ticha... ďaleko od škrípajúceho sveta, od jeho nespočetných puklín... pohľadom na rozkvitnutú jabloň v našej starnúcej záhrade zmierovať sa s bytím (a veľmi rozštiepeným), úporne hľadať útulok, hoci už len v sebe (taktiež naštrbenej)... uniknúť do ticha, o ktorom možno už iba snívať

13. 10. 2018 • 41 /4824/

otáča sa tvárou k oknu v prstoch ešte stopa po dotyku s hrubými zväzkami pedantne poskladanými na regáloch v tichej pracovni otáča sa tvárou k oknu, rozhŕňa závesy, možno sa jej podarí zachytiť aspoň fragmenty života premŕvajúceho sa na chodníku len pár metrov od činžiaka, v ktorom už desaťročia sústredene číta

oneskorená ľútosť ani neviem, či mám ľutovať viac to, čo som urobila (hoci som nemala) alebo to, čo som neurobila (hoci som mohla a mala) ostáva len polomatná spomienka na (ne)vykonané

tajomstvo pred tvojimi očami kameň vystúpil z dna hlbokej rieky a ako mu rástli krídla, vznášal sa pomaly, opatrnými oblúkmi k oblohe, tajomstvo, do ktorého nikdy neprenikneš, preblesne ti mysľou... a potom opatrne, aby si nenarušila záhadný pohyb po vertikále, bezhlasne sa usmeješ: dovnútra

radosť, akoby len mimochodom obtrela sa o mňa radosť, podobná tej z dávnych rokov mladosti, obtrela sa len tak, akoby mimochodom a náhlila sa ďalej, k iným ľuďom, na iné miesta, kde ju už očividne čakajú a kde sa ona sama cíti byť azda väčšmi doma… chcela by som sa rozbehnúť, sústredene sledovať stopy jej rezkých nôh, a najmä prizrieť sa do tváre zblízka tým, ku ktorým tak veľmi súri, že pre mňa už nemá viac svojho vzácneho času... obtrela sa o mňa radosť, zľahka, akoby len mimochodom, takmer celkom zabudnutá

a opäť o radosti a opäť o radosti, ktorá si ma nenachádza, roztúlaná blúdi po svete: márnotratná rozdávačka privilegovaným... a možno som tou tuláčkou ja sama, večne neistá a v pochybnostiach... do nôh sa mi vtláčajú staré známe bludné kruhy, ktoré túžia spoznať jednoznačný cieľ

brána do záhrady brána do záhrady sa otvára čoraz ťažšie, obodraté, zhrdzavené pánty kladú čoraz väčší odpor, škrípu ako nemenej obdrané nádeje, že všetko sa raz ešte na lepšie obráti... nepoznám majstrov, ktorí by ich opravili, aby brána bola ako kedysi radostným vstupom do iného sveta než je každodenný mestský... už len na spomienku sa premieňa náhly výhľad do krajiny, aký nás čakával po všetky tie roky na vnútornej strane našej zostarnutej brány

o láske... nikdy som nepísala ľúbostnú poéziu, ani do mojich próz si slovo láska nenachádzalo priveľmi častú cestu, ale teraz predsa len niečo o nej, celkom nebásnickej... sedíme na našej záhradnej terase, vedieme rozhovory o tých najvšednejších veciach, uprostred vety si pýtaš ešte trochu cukru do kávy, a ja s lyžičkou v ruke si len tak letmo pomyslím, že niekedy už ani nerozlišujem, kde sa začínaš ty, a kde sa končím ja...

mohli by sme hovoriť mohli by sme hovoriť o stretnutí dvoch riek... o vyrovnávaní hladín rozochvených túžbou po Sútoku sútokov, po slanej vôni domova, ktorý už čaká

PREKLADY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Traja naši autori prebásnení v jazykoch sveta Dagmar Mária Anoca, Lucian Alexiu, Milosz Waligórsky a Tzemin Ition Tsai a ich variácie slovenských veršov Miroslava Demáka, Ladislava Čániho a Martina Prebudilu Annamária Boldocká-Grbićová

T

o len tí autentickí a delikátni, pravdepodobne najväčší a zároveň najosamelejší z ľudského korpusu, dokážu tušiť to, vyrieknuté Lorcom, prečo je najväčšie

znamenajú nové knižné vydania prekladov slovenskej poézie do srbčiny a srbskej do slovenčiny. Momentálne sú tak aktuálne: dvojjazyčná slovensko-srbská básnická zbierka Éterizácia Zdenky Valentovej-Belićovej, zbierka básní Kaleidoskop Daniela Pixiadesa, nášho básnika žijúceho v Kanade, ktorú do slovenčiny preložila Katarína Pucovská, okrem toho i autorovu autobiografiu Zápisky bez poradia (I. časť).

Prednedávnom vyšla v srbskej verzii aj spoločná kniha Viery Benkovej a Etely Farkašovej Lišće na vetru, ktorej časťou je i Benkovej Panónske haiku (táto zbierka haiku vyšla i po slovensky) Aktuálna chvíľa, navyše, prináša ďalšie tri exkluzívy. Totižto dávno sa nestalo, že v krátkom období vyšli až tri preklady našich autorov do sveta, dá sa po-

Martin Prebudila v čínskom časopise Čítanie, písanie a výučby mesačne na Taiwane

významnejšie spisovateľské osobnosti slovenskej literatúry nielen v Rumunsku, ale i v kontexte slovenskej dolno-

Titulná strana poľského časopisu eleWator s prekladmi básní Ladislava Čániho

Obálka zbierky básní Miroslava Demáka Zodiac v rumunčine

vedať. Ide o troch básnikov: Miroslava Demáka, Ladislava Čániho a Martina Prebudilu.

Básne Miroslava Demáka, ktoré vznikli v rozpätí rokov 1974 až 1983, sa najnovšie dožili rumunského života.

Vdýchli im ho totižto dvaja básnici: docentka, poetka a prekladateľka Dagmar Mária Anoca, ktorá patrí medzi naj-

zemskej literatúry a slovenskej literatúry vôbec, a rumunský básnik Lucian Alexiu. Zbierka básní Zodiac/Zverokruh bola pripravená pri príležitosti blížiaceho sa životného jubilea tohto nášho významného prozaika, básnika, dramatika, prekladateľa a publicistu, pri príležitosti blížiacej sa autorovej sedemdesiatky. Týmto

21/III

šťastie byť básnikom. Keď vynášajú ontologické a estetické observácie, sú kvalitnejší a plnohodnotnejší od všedných, kvôli večnému hľadaniu nenachádzaného, utrpeniam a zúrivostiam a kvôli večnému nájdeniu v nehľadaní.

A kvôli intímnym zápalom či transfúziám šťastia, ktoré svojou poéziou dodávajú.

Je čas demystifikácií a obrazoberectva, ale i v takom čase píšuci chcú mať odozvu.

Feedback. A k tomu i inojazyčných percipientov, širšiu, rozkošatenú čitateľskú obec.

To, čo je ľudské, pre básnikov platí vždy dupľovane!

Doba je paradoxná. Nikdy menej potrieb po metafore a nikdy viac básnických kníh. Ba čo viac, nikdy vari viac prekladov našich básnikov! Čitateľskú obec už dlhšiu dobu berú nové tituly – ako výsledok čulých súčasných srbsko-slovenských básnických stykov, ktoré následne

spôsobom sa prehlbujú už i tak čulé slovensko-rumunské literárne snahy.

Básne Ladislava Čániho sa dožili poľského vydania hneď nato, ako zaujali súčasného poľského básnika Milosza Waligórskeho, keď ich pôvodne videl v košickom literárnom časopise Vertigo a tam ich k portrétu nášho významného básnika pripravila prof. Dr. Marta Součková. Najnovšie teda vyšli v renomovanom poľskom časopise eleWator.

Ide o časopis, ktorý vychádza v poľskom meste Štetín od roku 2012 a v najnovšom čísle núka prierez vojvodinskou básnickou scénou s podnázvom Wojwodina. A tak i rozhovor s Čánim a k tomu i šesť jeho básní z rozličných zbierok vo voľnom výbere slavistu a hungaristu, spisovateľa Milosza Waligórskeho, inak svojho času lektora na Katedre polonistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, teraz pôsobiaceho v Banskej Bystrici, nositeľa významných cien za literatúru.

Aj básne Martina Prebudilu: Nezamkýnaj prázdny dom, Keď zomiera láska, Jestvoval som, O písaní básní, Vysniel som si sen, Všetko je svetlo majú zaujímavý dvojjazyčný osud.

Najprv ich do angličtiny v Kanade preložili Smiljana a Daniel Pixiadesovci, a potom vyzvali svojho taiwanského kamaráta pera, aby si na ne posvietil.

Dr. Tzemin Ition Tsai bol nimi inšpirovaný a vdýchol im čínsku podobu. Inak ide o magistra aplikovanej matematiky.

Okrem toho, že je univerzitným profesorom, je i spisovateľom na voľnej nohe, ako i publicistom, redaktorom, esejistom.

Jeho básne sa zakladajú na skúsenosti s opisom prírody, anatómii emócií a ľudskosti. Je docentom na Asia university a jeho texty boli publikované v antológiách, publikáciách a knihách vo viac ako 40 krajinách a vo vyše 12 jazykoch.

Prebudilove básne v čínštine vyšli v časopise Čítanie, písanie a výučby mesačne na Taiwane.

I NT E RV IE W

13. 10. 2018 • 41 /4824/

ZVONIMÍR PUDELKA, VÝTVARNÍK

Umelec viacerých tvárí Miroslava Kadlečíková

A

22/IV

kademický maliar, módny štylista a pedagóg Dr. Zvonimír M. Pudelka (1976) vyrastal v Pivnici, kde ukončil základnú a hudobnú školu. Po ukončení Strednej umeleckej školy Bogdana Šuputa v Novom Sade pokračoval v súkromnom štúdiu kresby.

Bakalárske a magisterské štúdium absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v roku 2015 ukončil aj doktorandské štúdium u doc. Rastislava Trizmu a svoje vzdelanie korunoval titulom artis doctor (doktor umenia).

Samostatne a na spoločných výstavách ako aktívny vizuálny umelec svoje práce prezentuje už viac ako dvadsať rokov. V jeho výtvarnom jazyku dominantné postavenie majú klasické médiá, akými sú kresba a maľba, ale aj objekty, inštalácie a performancie a jeho výtvarný prejav je poznačený súčasnou populárnou kultúrou, hudbou a médiami, najmä ako odkaz charakteristický pre vizuálnu skutočnosť súčasnej reklamy a súčasnej vizuálnej komunikácie. Zvonimír Pudelka sa aktívne tiež venuje kostýmovému výtvarníctvu, scénografii a stylingu.

Si rozbehaný a vždy na ceste, kde sa vlastne cítiš ako doma?

– Vyrástol som v Pivnici, kde žijem a pracujem, ale dlhé roky som žil najprv v Novom Sade a aj v Bratislave. Pivnica je môj domov, tam je moja rodina, ale musím sa priznať, že sa predsa v meste skôr cítim ako doma. Veľké mestá dýchajú inak, ponúkajú rozličné možnosti, a to sa mi páči. Momentálne pracovne fungujem na relácii Pivnica – Báčsky

Petrovec – Nový Sad – Bratislava – Praha. Na druhej strane svoj voľný čas trávim s rodinou a so svojimi blízkymi kamarátmi a myslím si,

ako i na avantgardné prejavy pohybujúce sa od kresby, maľby a grafického dizajnu až po priestorové objekty, kostýmové výtvarníctvo,

Zvonimír Pudelka v rozhovore s autorkou príspevku

že ten pocit, ktorý človeka napĺňa z dobrých, pozitívnych a zaujímavých ľudí, je niečo ako pocit domova. Podľa mňa domov nemusí byť konkrétne miesto. Určitým spôsobom aj v Petrovci som ako doma, lebo som tam stretol veľa zaujímavých a inšpiratívnych ľudí.

Zameriavaš sa na klasické,

scénografiu a módny styling. Čo ťa napĺňa a inšpiruje alebo podnecuje tvoriť?

– Snažím sa zachytiť určité situácie vôkol mňa a zaznamenať seba a ľudí v daných okolnostiach, to, čo sa deje okolo mňa v dobe, v ktorej žijeme, v umení, pop-kultúre, hudbe a v médiách. Zaujímajú ma témy a problémy súčasné-

Dancers On a Dance Floor, akryl na plátne, 95,5 x 189, 2009

ho sveta, ale si ich filtrujem podľa svojej senzibility. Mám rád všetko, čo je esteticky pekné, vkusné, pôvabné, ale aj naopak pank, rugged a hard. Rád experimentujem, snáď preto aj pracujem vo viacerých oblastiach umenia.

A tak som si v priebehu rokov vybudoval svoj vlastný štýl, tak výtvarný, ako aj životný, ba dokonca aj svoj módny štýl.

Na každom, samozrejme, aj ďalej pracujem, pestujem ich a rozvíjam. Pracujem a experimentujem predovšetkým s prírodnými a atypickými materiálmi, ktoré aplikujem vo svojom výtvarnom diele. Zaujali ma aj abstraktné biomorfné kompozície pripomínajúce oči. Tieto obrazy akoby mali surrealistickú zložku. Maľujem ich často aj na neobvyklých materiáloch prekračujúc médium maľby. Sú to obrazy, ktoré majú základ v prírode a pomocou výtvarnej intervencie dostávajú novú umeleckú podobu. Moje maľby sú na rozhraní tradičného obrazu, kde je citeľný „elektronický look“. Takýto obraz sa potom ukazuje ako „mediálna imitácia“ tradičného umenia v elektronickej verzii a mutácii, z ktorých mnohé už len vzdialene pripomínajú obraz prírody.

V posledných rokoch sa sústreďujem na tvorbu objektov a inštalácií, ktoré sú výrazne vzdialené od tradičných postupov.

Aktívne využívam prírodné materiály pri realizácii procesuálnych objektov, vytváraných počas dlhých časových úsekov. Pracujem s rastlinami, teda tekvicami či zvieracou kožou, do ktorých zámerne zasahujem a rôznym spôsobom ich modifikujem. Výsled-

INTERVI EW

HLAS ĽUDU • OBZORY Sanitru. Pri takýchto divadelných a módnych realizáciách a prezentáciách výtvarne zasahujem do designu a stylingu. Takéto skúsenosti získané v rôznych oblastiach sa stále v čoraz väčšej miere s t r e t áv a j ú s mojou výtvarnou tvorbou a využívam ich v niektorých svojich multimediálnych projektoch a performanciách.

Negatív umelca

Záber z umelcovho ateliéru

rád v nich listujem, pozerám fotografie a čítam si texty k tomu. Ale konečne mám čas aj na niektoré veci a knihy, na ktoré som počas štúdia nemal čas alebo som si ich odložil na neskoršie roky. Tak asi teraz prišli tie roky a práveže sa aj sám cítim akoby v nejakej takej prechodnej fáze, či už

23/V

kom sú buď nepredvídateľné útvary, ktoré vznikajú z rastlín – tekvíc, alebo „nastylované“ obrazy z napnutej kože. To ma strašne baví. Okrem toho na poli vizuálneho umenia sa aktívne venujem kostýmovému výtvarníctvu a scénografii.

Navrhol som kostýmy a scénu pre viaceré divadlá v Srbsku, na Slovensku a v Česku. Divadlo mám veľmi rád a tiež rád tvorím a pracujem v tejto oblasti. Dnes tak mám asi dve-tri práce alebo projekty späté s divadlom. Pred rokom som robil pre Scénu VHV v Báčskom Petrovci a predstavenie Birds in the House. Sám režisér Peter Serge Butko mi vtedy povedal: Zvone, veď robíš dôležitú prácu, styling a vizáž pre hlavnú herečku v predstavení, ktorá ide na turné do Argentíny! (smiech). Pre toto predstavenie som robil bábke – teda herečke – novú parochňu, farbu a nový účes. A teraz ju momentálne strihám a upravujem pre brazilské turné.

V auguste som tiež v Báčskom Petrovci spolupracoval so SVD. Bola to výtvarná spolupráca pre predstavenie Krásavica z Leenane v réžii Richarda

Ako tráviš čas, keď nepracuješ? O aké podujatia máš záujem? Je to kniha, film alebo niečo iné?

– Mám rád knihy o umení,

výtvarnej, fyzickej, duchovnej…

No momentálne si na odporúčanie kamarátov čítam Bibliu – Nový zákon, knihu Joga a niektoré knihy z filozofie a estetiky. Ale čítam aj vedeckú fantastiku a beletriu. Od kamarátov som k narodeninám dostal dve knihy japonského spisovateľa Harukiho Murakamija, Afterdark a Konec svĕta & Hard-boiled Wonderland, a konečne som sa aj k nim dostal. Jeden z mojich obľúbeTokio, akryl na plátne, 66 x 46, 2004 ných umelcov je aj maliar Takashi Murakami, ale má už inú koncepciu. A obdivujem Japonsko, Tokio občas si tiež zájdem na party. a ich kultúru všeobecne. Aj Mám rád elektronickú hudbu, si čítam a pozerám veci na tak si rád zatancujem a pobainternete, podľa toho, o čo vím sa s kamarátmi. v danom čase mám záujem.

Na čom teraz pracuješ?

Všeličo sa tam dá vyhľadať a rád si pozriem aj dobrý film Pripravuješ aj nejakú novú výstavu?

– Do konca roka mám ešte päť spoločných výstav. V Kysáči, Starej Pazove, v Zreňanine, Báčskom Petrovci a Bratislave.

Momentálne dokončujem maľby pre výstavy, ktoré mám už rozrobené dlhšie obdobie, no ale už dlhšiu dobu plánujem jeden nový cyklus obrazov, niečo iné. Robil som síce už nejaké skúšky, nechcem prezrádzať veľa, ale budem pokračovať vo svojom duchu. Do toho sa asi pustím, keď dokončím týchto zopár obrazov, ktoré mi zostali nedokončené. A výstavy, tak snáď od nového roku začnem na tom pracovať.

Sú aj iné plány a projekty pre budúcnosť, uvidíme čo sa z toho podarí a uskutoční. Sú na uvoľnenie. Veľmi mi je ľúto to plány a projekty, ktoré si za Novosadským októbrovým vyžadujú viacročnú prácu. salónom, ktorý mal dlhodobú Foto: Igor Bovdiš, Miroslava tradíciu a vysokú úroveň. Žiaľ, skončilo sa to tak ako sa skon- Kadlečíková a z archívu autora čilo a ťažko sa to obnoví. Ale QR kód bolo to vynikajúce podujatie, na videá ktoré prezentovalo súčasnú Zvonimíra tvorbu vojvodinských umelcov.

Pudelku Funguje to ďalej v Belehrade,

KNIHY / PUB L I K ÁC I E

13. 10. 2018 • 41 /4824/

Banky zachraňuje štát

(Jannis Varoufakis: Ovaj svet može da bude bolji. Kreativni centar, 2016) Janko Takáč

24/VI

T

ohto roku svet si pripomína desiate výročie vypuknutia veľkej finančnej krízy z roku 2008. Za vyvrcholenie tejto krízy sa považuje deň 15. septembra 2008, keď burza Wall Street zažila najväčší pokles od teroristických útokov 11. septembra 2001. Americká vláda vyhlásila, že nebude zachraňovať veľké finančné spoločnosti verejnými peniazmi a investičná banka Lehmann Brothers následne vyhlásila krach. Po tejto kríze svet sa začal postupne, ale takmer z koreňa meniť – spolu s finančnou krízou do prvého plánu v spoločnostiach šírom zemegule prišli ekonomický úpadok, populizmus a procesy rozkladu: Donald Trump, Brexit, „neliberálne demokrácie“, Post-truth politika...

Jedna z kníh, ktoré sa perfektne hodia k tomuto výročiu, je aj kniha gréckeho ekonóma Jannisa Varoufakisa (1961) v srbskom preklade Ovaj svet može da bude bolji (čiže: Tento svet môže byť lepším) s podtitulkom Moje rozhovory s dcérou o ekonómii, ktoré predstavuje pokus priblížiť ekonómiu obyčajným ľuďom, najmä mladým. Varoufakis v úvode totiž hovorí, že ak nie si schopný veľké ekonomické otázky vysvetliť jazykom, ktorý bude zrozumiteľný tínedžerom – tak ani sám im pravdepodobne nerozumieš. Ide teda o dielo, v ktorom Varoufakis videl výzvu, ale aj dielo, po ktorom jestvuje veľká potreba – lebo kto bude meniť tento svet, ak nie mladí?

Varoufakis dnešnú krízu chápe ako kulmináciu viacerých procesov, ktoré sa udiali v hospodárstve, ale ako podstatné pritom uvádza niekoľko „trpkých právd“: − ľudia začali slúžiť strojom a stroje sme vlastne vymysleli, aby slúžili nám; − ľudia sa stali otrokmi trhu namiesto toho, aby trh slúžil ľudom; − spoločnosť je štruktúrovaná tak, že sa jej väčšina (zamestnanci) podobá na Faustusa bez Mefistofilesa a jej menšina (zamestnávatelia) na doktora Frankensteina, ktorý stvoril monštra, ktorý mu ohrozuje život; − marketingoví čarodejníci nás naučili, aby sme túžili po veciach, ktoré nepotrebujeme;

− ľudstvo sa voči planéte správa ako vírus, ničí ju a postupne spejeme k ekologickej katastrofe; − naša spoločnosť je nespravodlivá a nefunkčná v spôsoboch trovenia svojho bohatstva.

Varoufakis začína od nerovnosti, otázkou: prečo sú ľudia na svete nerovnoprávni? Je fakt, že napr. Aborigéni a Angličania nemajú rovnaké podmienky na život a rozvoj – jedni žijú v čírej biede a druhí majú všetkého aj viac ako nadostač. Deti považujú takúto nerovnosť za neprirodzenú a uplynie mnoho rokov – medzi ostatným aj roky vzdelávania – predtým, ako sa dieťa naučí ospravedlňovať takúto nerovnosť.

Jednu z hlavných úloh tejto knihy Varoufakis vidí aj v tom, aby sa jeho dieťa nikdy nenaučilo ospravedlňovať nerovnosť ľudí na svete.

Pred okolo 12 000 rokmi Aborigéni a Angličania boli rovnakí, obidva národy žili z lovu a zbierania potravín. Ale vo chvíli, keď obidva národy vylovili priveľké množstvo zvierat a pozbierali priveľké množstvo obilia, obidva národy sa ocitli na rázcestí. Aborigéni sa naučili žiť v harmónii s prírodou a teda lovili a zbierali len toľko, koľko im príroda podarila, pokým ľudia v iných častiach sveta (Mezopotámia, 9 500 rokov pred Kr.) začali chovať v zajatí mláďatá zvierat, a potom ich využívať pre mäso, kožušiny, mlieko, vajcia, perie, pracovnú silu.

Neskoršie tiež začali klčovať lesy a vytvárať prvé obrábané polia, na ktorých potom pestovali obilniny.

Varoufakis zárodky ekonómie a trhu vidí vo chvíli, keď sa ľudia stali schopnými vytvoriť nadmerné zásoby potravy a obilnín, ktoré sa nezjedia a nepotrovia na potreby ďalšieho sadenia. Chvíľa, keď sa vytvorili také nadmerné zásoby, znamenala začiatok súčasnej ľudskej spoločnosti. Takej spoločnosti, ktorá má štáty, vojsko, duchovenstvo... ale aj písanie, účtovníctvo, trh, peniaze a dlh.

Predsa ešte dlho hospodárstvo nebolo trhové, lebo len malá časť

výrobkov šla na trh – ľudia zväčša sami trovili to, čo sami vyrobili, pokým to, čo nestrovili, vymenili za niečo iné, čo im bolo potrebné pre život. Takmer všetko, čo ľudia vyrobili, malo veľkú hodnotu a tá hodnota predstavovala statok (obilniny pre jedlo, kožušiny na odev, náradie na robotu atď.) a nie tovar, čiže komoditu – teda ľudská práca v podstate mala hodnotu pre ľudí a nie pre trh. Varoufakis uvádza príklad rozdielu medzi ľudskou a trhovou hodnotou ľudskej práce prostredníctvom otázky: Kedy by ste skôr šli dať krv – keby ste ju mali darovať (dať dobrovoľne a bezplatne), alebo keby ste ju šli predať? Trhová ekonomika hovorí, že by človek skôr dal krv, ak by ju šiel predať, lebo by za danú krv zarobil peniaze. Ale v praxi ľudia predsa najčastejšie dávajú krv tam, kde je rozvinutá sieť dobrovoľného darcovstva krvi, než tam, kde sa za ich krv zaplatí. Isté je aj s prácou v dome: Ktorý rodič by prijal peniaze od svojho dieťaťa ako náhradu, aby ono nemuselo umývať riad po obede?

Máloktorý rodič by prijal také peniaze a väčšina by dokonca bola urazená alebo nahnevaná takým návrhom... Pracovať a pomáhať v domácnosti má teda ľudskú, a nie trhovú hodnotu, takže nemôže sa ekonómia (toto slovo má ináč pôvod z gréckeho slova oikonomia, čo znamená vedenie domácnosti) redukovať na trhovú ekonomiku.

Hospodárenie s trhom sa predsa časom zmenilo na trhové hospodárstvo – na základe potreby a dopytu všetko dostalo svoju cenu a všetko sa začalo točiť okolo peňazí. V minulosti by ani jeden majiteľ nepredal svoj pozemok, jednoducho preto, lebo jeho pozemok proste nemal cenu, bol by to hriech predať pozemok a ak by ho majiteľ aj musel predať, bol by tým ponížený a bola by to preňho strata aj v prípade, ak by za ten majetok dostal báječné peniaze. Ale v súčasnosti takmer ani nejestvuje majetok, ktorý sa nemôže predať alebo

kúpiť – všetko má svoju cenu, aj to len takú, akú je kupec ochotný ponúknuť, ani o cent drahšiu.

A tak je aj vtedy, keď je osoba, ktorá niečo predáva, ponížená, alebo predajom tratí časť seba.

Hospodárstvo časom dožilo ešte jednu premenu – ekonomika sa začala zakladať na dlžobe.

Ak človek dnes chce podnikať, najčastejšie si musí požičať peniaze, aby kúpil majetok a náradie, s ktorým bude pracovať. On je na ten spôsob v dlžobe už predtým, než začal podnikať a zarábať a od samého začiatku je otrokom veriteľov, čiže bánk. Ten dlh mu je nad hlavou aj ak je úspešný, lebo s cieľom, aby zostal konkurenčný, podnikateľ musí zväčšovať svoju produktivitu a efektivitu, a s cieľom predbehnúť svojich konkurentov musí sa aj naďalej zadlžovať (kupovať nový majetok, lepšie a rýchlejšie stroje a pod.) a vlastne má neustálu dlžobu, lebo zákony trhu ho nútia neustále šíriť a zväčšovať svoj podnik.

Ako banky umožňujú úvery svojím zákazníkom? Nie viac na ten spôsob, že peniaze, ktoré im dali jej sporitelia, presmerujú dlžníkom. Banky dnes fungujú tak, že peniaze vytvoria „z ničoho“, čiže z budúceho zárobku svojich dlžníkov. Varoufakis uvádza príklad výrobcu bicyklov, ktorý si berie úver, aby vyrábal nové rámy pre bicykle. Banka mu poskytne úver predpokladajúc, že tie rámy výrobca v budúcnosti aj vyrobí a predá, a to už závisí od jeho schopnosti a pracovitosti. Jedného dňa výrobca teda predá bicykle, zarobí, vráti dlh a všetci budú spokojní – tak funguje súčasné bankovníctvo, na predpoklade, že sa veci budú diať tak, ako je plánované. Ale čo sa stane, ak sa veci neudejú tak, ako bolo plánované? Roku 2008 stroskotali banky, ktoré dávali úvery ľuďom, ktorí kupovali nehnuteľnosti, očakávajúc rast hodnoty tých nehnuteľností. Ale do rastu nikdy nedošlo, úvery sa stali nedobytnými a banky skrachovali.

Kto nakoniec pomohol bankám, keď ich krachovanie a vyplývajúca finančná kríza ohrozili fungovanie kompletného hospodárstva? Štát!

Len štát má právo tlačiť peniaze a po vypuknutí krízy teda začal tlačiť peniaze a regulovať trh.

Nakoniec sa banky v podstate

K NIHY / PUBL I K ÁC I E

HLAS ĽUDU • OBZORY si niekto nemôže nájsť robotu, ten proste musí znižovať cenu vlastnej práce, až kým sa nenájde niekto, kto by mu za robotu po určitej cene aj zaplatil. Ale môže vôbec jedna zákonitosť, ktorá platí pri nehnuteľnostiach, platiť aj pri ľudskej práci? Varoufakis tvrdí, že nemôže, lebo ak by ste spustili cenu domu nadostač nízko (napr. na 10 eur), niekto by ten dom určite konečne kúpil. Cenu človekovej práce predsa nemožno znižovať tým spôsobom, lebo po prvé nemôžete ju znižovať nižšie od mzdy potrebnej pre dôstojný život človeka. Prečo by človek pracoval, ak si svojou prácou nemôže živiť svoju rodinu? Po druhé, keď si zamestnávatelia uvedomia, že klesá cena práce, nebudú zamestnávať, ale prepúšťať robotníkov, lebo v poklese ceny práce oni spozorujú blížiacu sa krízu a obdobie neistoty pre hospodárstvo a podnikanie.

Zamestnávateľa nezaujíma len práca jeho zamestnanca – zaujíma ho aj možnosť predaja jeho výrobkov! A kto bude kupovať napr. automobily, ak ľudia budú pracovať za mzdy natoľko malé, že si vôbec nemôžu dopriať kúpu automobilu? A tu už prichádzame k pojmom optimizmu a pesimizmu.

Varoufakis tvrdí, že ekonómia nie je exaktná veda, a to vysvetľuje tak, že nás pripomenie na Rousseauovu alegóriu o love na jeleňa, pomocou ktorej nám poukazuje na fakt, že sa trh často riadi na základe optimizmu (viera, že je situácia dobrá a že bude ešte lepšia, pomáha, aby sa lepšie podnikalo) a pesimizmu (pocit neistoty vplýva na vznik krízy).

Vývin ekonómie najviac pomohol vývinu ľudstva po jeho súčasnú podobu – najmä pre potreby hospodárstva (ale aj vďaka jemu) totiž vznikli aj písmo, trh a účtovníctvo, štáty, vojská, administratíva a takmer všetko iné, čo tvorí súčasný svet.

Ale súčasný svet je ďaleko od dokonalého a namiesto toho, aby si užili výdobytky ľudského vývinu, ľuďom hrozia ďalšie krízy, neistoty, vojny a ekologické katastrofy, ktoré jedného dňa túto civilizáciu privedú ku svojmu zániku. Varoufakisova kniha je pokus o zmenu kurzu, za ktorým dnes smeruje človečenstvo.

Hemingway raz povedal, že svet je dobré miesto a hodné je bojovať zaň. S touto knihou Varoufakis sa tiež v tom zmysle zapája do boja o nejakú lepšiu budúcnosť sveta.

Inventúra divadelnej tvorby SVD (15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – ostatných 10 sezón. Autorka katalógu Annamária Boldocká-Grbićová. Báčsky Petrovec : Slovenské vojvodinské divadlo, 2018) Jaroslav Čiep

N

a záver festivalu Petrovské dni divadelné 2018 ako sprievodné podujatie verejnosti predstavili aj novú publikáciu.

Do rúk sa nám dostala kniha, resp. katalóg pomenovaný 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – ostatných 10 sezón. Autorkou brožúrky je Annamária Boldocká-Grbićová a na páčivom dizajne sa podieľala a knihu graficky stvárnila Irena Lomenová.

Ide o publikáciu formátu 19 krát 19 cm v rozsahu 68 strán vytlačenú na kriedovom papieri. Vytlačilo ju v náklade 500 výtlačkov Grafické štúdio Art Therapy v Báčskom Petrovci.

Ide už o druhú publikáciu tohto druhu, ktorá mapuje doterajšiu činnosť Slovenského vojvodinského divadla. Roku 2009 sme sa tešili z prvej publikácie, ktorá pri prvých malých „narodeninách“ vyšla s titulom 5 rokov Slovenského vojvodinského divadla. Krstiny mala tiež v rámci sprievodných podujatí 14. Petrovských dní divadelných.

Vtedajší riaditeľ SVD Pavel Čáni ju nazval knihou katalógom. Publikácia bola urobená s cieľom, aby bola dokumentom doby, zároveň aj reprezentačným katalógom SVD. V nej sú obsiahnuté dvanásť premiér SVD a publikácia je rozdelená do troch častí: príhovory riaditeľov SVD, členov umeleckej rady a prezentácia všetkých inscenácií v päťročnom období od založenia profesionálneho divadla.

Nová, druhá v poradí kniha obsahovo nadväzuje na tú predchádzajúcu. V najnovšej publikácii je znova slovom a fotograficky zachytená celková produkcia SVD v posledných desiatich sezónach.

Ide o celkovo 16 naštudovaných a zahraných predstavení v poslednej dekáde. Autorka Boldocká-Grbićová sa nám zdôverila, že váhala, či v druhej časti pomenovania

publikácie použiť syntagmu „ostatných 10 sezón“ a či „posledných 10 sezón“. Predsa sa rozhodli pre prvý variant – z dôvodu, aby sa niekomu nezdalo, že ide o „záverečné slovo“ tejto divadelnej inštitúcie, lebo také niečo pri zostavovaní publikácie nemala v úmysle.

V úvodnej časti publikácie je príhovor riaditeľky Viery Krstovskej SVD – jediné profesionálne divadlo Slovákov v Srbsku. Tento text je odtlačený po slovensky, ale aj v preklade do srbčiny, kým ďalší obsah je iba po slovensky. Ten pokračuje prehľadom repertoáru desiatich sezón. Začnúc divadelnou sezónou 2008/2009, v ktorej evidujeme dve premiéry hier: Vij v réžii Jána Čániho a Manželské hry v réžii Michala Babiaka. A tak až po sezónu 2017/2018 a predstavenie Tilda v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Pre každé z predstavení v produkcii SVD sú uvedené základné informácie týkajúce sa hereckého obsadenia a ďalších osôb, ktoré sa pričinili o zrod predstavenia, tiež ilustračné fotografie, krátke charakteristiky predstavení a úryvky z ohlasu v médiách po premiére. Do brožúrky, okrem vlastných recenzií, Annamária Boldocká-Grbićová zaradila texty režisérov Jána Čániho, Michala Babiaka, Vladislavy Feketeovej, Miroslava Benku a Richarda Sanitru. Aj novinárske texty Jaroslava Čiepa, Anny Francistyovej a Kataríny Pucovskej. Tie boli zverejnené v Hlase ľudu, na portáli kulpin.net a v Rádiu Petrovec. Katalóg je bohato ilustrovaný fotografiami. Autormi fotografií sú Igor Bovdiš, Jaroslav Čiep, Jaroslav Grňa, Zdeno Medveď, Ján Pavlis, Martin Pucovský, Ďula Šanta a Hana Tanciková.

Budeme radi, keď o päť či desať rokov svetlo sveta uzrie aj tretí zväzok v seriáli reprezentačných publikácií o Slovenskom vojvodinskom divadle.

25/VII

nemuseli obávať ohľadom svojej existencie, lebo všetky ich chyby a omyly na konci napravil štát – peniazmi daňových poplatníkov! Problém je však v tom, že aj banky, aj trhoví ekonómovia neustále bojujú proti štátnemu regulovaniu trhu a proti legislatíve, ktorá by znemožnila hazardérske správanie bánk, ako to bolo do roku 2008. A keďže celé hospodárstvo dnes funguje na základe dlžôb a všetko sa točí okolo peňazí, úloha bánk je kľúčová pre jeho fungovanie...

Ako to všetko vplýva na život obyčajného človeka? Varoufakis poukazuje na to, že sa štátne intervencie týkali bánk a nie obyčajných ľudí – nerovnosť medzi ľuďmi pretrváva aj dnes, moc bánk nad ľuďmi sa zväčšuje a ľudia, ktorí žijú zo svojej práce, sa stávajú čoraz bezmocnejšími. Napriek svojmu hazardérstvu banky boli „priveľké, aby prepadli“ a štát ich zachránil – nakoniec obyčajní ľudia chtiac-nechtiac zaplatili za ich záchranu.

V nasledujúcich kapitolách Varoufakis hovorí aj o probléme technológie. Stroje, ktoré nám mali umožniť ľahší život, dnes vyrábajú veľké zásoby výrobkov, ktorým klesá cena a obyčajný človek – namiesto toho, aby si užil výdobytky technológie – zápasí tak so zamestnanosťou, ako aj s mzdou za svoju prácu.

Dnes zamestnávatelia majú ideálnych robotníkov v podobe strojov – tie stroje neštrajkujú, robia omnoho viac než ľudia a za omnoho menej peňazí. Dokonca zamestnávatelia by dnes najradšej boli celkom bez zamestnancov – každý zamestnávateľ s cieľom byť konkurenčný snaží sa mať ich čím menej! Na konci, ak je to možné, v továrni by sa aj sám robotník mal čím viac podobať na androida. Následkom takého procesu je však aj skutočnosť, že stroje vyrábajú mnoho produktov, ale tým produktom s automatizáciou klesá cena.

Jedna z posledných kapitol je venovaná problému zamestnávania. V súčasnom svete na trhu jestvuje jedna zákonitosť: nič sa na svete nemôže predať za cenu väčšiu od takej, akú niekto chce zaplatiť. Ak niekto nemôže predať dom za cenu, ktorú si za ten dom žiada, on jednoducho musí znižovať žiadanú cenu, až pokým sa nenájde niekto, kto by určitú cenu chcel zaplatiť. Problém je, že sa podobná zákonitosť chce uplatniť aj na zamestnávanie! Ak

HUD B A

13. 10. 2018 • 41 /4824/

INTERVIEW: MICHEL „AWAY” LANGEVIN, SKUPINA VOIVOD

Progresívna nepredvídavosť Stevan Lenhart

O

26/VIII

kanadskej skupine Voivod sa hovorí, že jedinou predvídavou vecou ohľadom nej býva skutočnosť, že je vždy nepredvídavá. Pred 35 rokmi začali hrať na vlne vtedy revolučného thrash metalu a hneď boli povšimnuté ich inovácie v podobe disonančných gitár a postapokalyptickej sci-fi tematiky piesní. Časom začali experimentovať s psychedelickými prvkami progresívneho rocku a vždy prekvapovali zvláštnym, originálnym zvukom. V priebehu posledného roka zavítali dvakrát do Belehradu – predvečerom 14. septembra pred koncertom v priestore Elektropionir mali sme príležitosť rozprávať sa so zakladateľom skupiny, bubeníkom a kresliarom Michelom Langevinom…

V tvojom rodisku sa nachádza veľká továreň na výrobu hliníka, ktorá inšpirovala aj niektoré piesne Voivod. V akom zmysle táto továreň vplývala na vašu tvorbu?

– Pochádzam z priemyselného mesta Jonquière, ktoré sa nachádza asi 400 kilometrov severne od Montrealu. Je tam najväčšia hlinikáreň v severnej časti Ameriky, takže ide o významnú továreň, ktorá je však zodpovedná za drastické znečisťovanie životného prostredia. Vedľa továrne je veľké jazero a je celkom červené skrze veľké množstvo bauxitu, síry a celý proces výroby hliníka.

A všetky domy vôkol továrne ožltli z dymu a smogu, takže je tam naozaj postapokalyptické ovzdušie, ktoré inšpirovalo moje kresby, ale aj tvorbu skupiny Voivod. Povrávalo sa, že tam u niektorých ľudí smog vplýval na vznik Alzheimerovej choroby.

Neviem, či je to pravda alebo nie, ale touto témou sme sa zaoberali v niektorých piesňach Voivod, najmä na albume Nothingface (napr. v skladbách Pre-Ignition a Missing Sequences).

Michel Langevin, známy ako Away

spolu s Possessed, Celtic Frost, Kreator…

Zaoberáš sa aj kresbou a dizajnoval si obálky všetkých albumov Voivod. Kedy si začal kresliť a ako by si opísal vlastný výtvarný štýl? Uvažoval si možno aj o vlastnom komikse?

– V polovici 70. rokov, keď som mal 12 – 13 rokov, začal vychádzať francúzsky komiksový časopis Métal Hurlant a jeho tvorcovia Philippe Druillet, Jean Giraud-Moebius a Enki Bilal boli mojimi hrdinami. Začal som kresliť pod vplyvom sci-fi štýlu týchto autorov a do vlastných prác som neskoršie pridal vizuálne prvky studenej vojny a anarcho-punkovú estetickosť. Vytvoril som postavu Voivod a planétu Morgoth s pôvodným cieľom, aby som uverejňoval vlastný komiksový seriál v časopise Heavy Metal (americká verzia Métal Hurlant). Ale potom sme si založili hudobnú skupinu, venoval som sa hre na bubnoch

V tomto meste si sa vlastne zoznámil s inými členmi skupiny a tam ste aj založili Voivod…

Pod akým hudobným vplyvom ste začínali hrať a aká bola vtedajšia hudobná scéna?

– Zoznámili sme sa v strednej škole a spočiatku sme boli pod silným vplyvom Novej vlny britského heavy metalu, potom sa nám zapáčili aj HC/ punkové skupiny, akými boli Discharge, G.B.H., Conflict…

Ale až po našom presťahovaní sa do Montrealu (keď sme už vydali náš debut War and Pain) objavili sme rôznorodejšiu alternatívnu hudbu a začali sme sa zaujímať o Killing Joke, P.I.L., Bauhaus…

Všetko to nás silne ovplyvnilo. V meste Jonquière vtedy nebolo veľa skupín – okrem nás tam pôsobili ešte len Death Dealer (trochu neskoršie síce aj Messiah Force), takže sme sa museli presťahovať Album The Wake do Montrealu s cieľom zapojiť sa do väčšej hudobnej scény. Ale po presťahovaní sa a sústredil som sa na dizajnovado väčšieho mesta uvedomili nie obalov hudobných vydaní. sme si, že tunajšie bandy hlavne V celkovej diskografii Voihrávajú covers Deep Purple a Led vod vyniká album Angel Rat Zeppelin po baroch, takže sme (1991) ako príliš nezvyčajný ani tam neboli nejako primeraní. a melodickým, progresívnym Ale nám to vlastne ani nepreká- rockovým zvukom inakší žalo, lebo čoskoro sme podpísali od iných vydaní… Ako by zmluvu s Vydavateľstvom Noise si vysvetlil štýlovú zmeRecords, vydali sme druhý album nu, ktorú ste vtedy urobili?

Rrröööaaarrr (1986) a mali sme – Vtedy nastúpila nová doba, príležitosť koncertovať po svete deväťdesiate roky, a chceli sme

urobiť niečo iné vzhľadom na predchádzajúce obdobie.

Hudba na albume Angel Rat bola príliš progresívna, psychedelická a mnohí tomu vtedy nerozumeli, takže toto vydanie bolo v určitom zmysle označené ako kontroverzné. Ale neskoršie bolo „znovu objavené“ a dnes mnohí hovoria, že je to ich obľúbený album Voivod.

V skupine Voivod v určitom období (2002 – 2008) hrával aj basgitarista Jason Newsted, známy najmä ako bývalý člen skupiny Metallica… Ako si spomínaš na to obdobie?

– Bola to vynikajúca skúsenosť, lebo vďaka Jasonovi sme prilákali pozornosť širšieho obecenstva.

V tom období on tiež hrával v skupine Ozzyho Osbournea, takže sme s ním hrali veľké koncertné turné, na ktorom Jason vlastne mal po dve vystúpenia každý večer, čo bolo neuveriteľné. Okrem toho viedol vlastné štúdio a vydavateľstvo a vôbec bol veľkou hybnou silou. V hudobnom zmysle je veľkým fanúšikom Geezera Butlera (Black Sabbath) a jeho hra je veľmi, veľmi presná, takže ma inšpiroval hrať inak, než som hrával dovtedy a bola to významná skúsenosť.

Aká je tematická a hudobná koncepcia nového albumu The Wake, aké sú reakcie na toto vydanie?

– Spevák Snake sa v textoch piesní znovu zaoberá post-apokalyptickými témami, ale umiestnil ich do novej situácie. Po hudobnej stránke sú tam mnohé prvky progresívneho rocku, ale je to v podstate ešte stále thrash metal, takže album obsahuje všetky charakteristiky nášho zvuku.

Zatiaľ sú recenzie veľmi pozitívne a som príliš presvedčený, že tento album sa bude páčiť každému, kto má rád Voivod.

Vaša hudba sa niekedy opisuje ako „sci-fi metal“. Uvažuješ niekedy o koncerte vo vesmíre?

– Dúfam, že budeme prvou skupinou, ktorá bude koncertovať na niektorej vesmírnej stanici (smiech)...

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

Kultúra

SEMINÁR SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

V Petrovci udelili Ceny Samuela Tešedíka Jaroslav Čiep

S

eminár slovenských dolnozemských učiteľov je putovného rázu a strieda sa každoročne v rámci krajín Dolnej zeme a spätý je aj s udeľovaním Ceny Samuela Tešedíka. Naposledy v Báčskom Petrovci, čiže v Srbsku, bol v októbri roku 2015. Tohto roku sa stretnutie učiteľov zase vrátilo do Báčskeho Petrovca. Zraz pedagógov zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska a hostí zo Slovenska a Ukrajiny bol v sobotu 6. októbra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom.

Stretnutie učiteľov má pracovný ráz a ide o odborný seminár, ktorý všetkým účastníkom prináša nové poznatky. Seminár sa organizuje pri príležitosti 5. októbra, Svetového dňa učiteľov. Učitelia zo štyroch dolnozemských krajín sa stretli v Petrovci už v piatok večer, keď na tunajšom gymnáziu oslavovali Deň školy. V sobotu sústredenie pokračovalo v rámci 9. seminára slovenských učiteľov a udelenia Ceny Samuela Tešedíka.

Prítomných na pedagogickom seminári na domácej pôde privítala

Príhovor odborníkov na 9. seminári slovenských dolnozemských učiteľov v Petrovci mennej katedry, zároveň i dekanka FF UCM, doc. Mgr. Katarína Slobodová-Nováková, PhD. Potom sa k slovu dostali aj ďalší účastníci seminára. Pedagógovia si otvorene pohovorili o načrtnutej problematike, ale i problémoch, na ktoré pri zachovávaní identity vo svojich materských krajinách narážajú.

Už sedem rokov za sebou pri tejto príležitosti organizátori popredným slovenským učiteľom v zahraničí

Tie sa dostali do rúk učiteľky z Hložian Márii Miškovicovej zo Srbska, Pirošky Majerníkovej z Maďarska, Anne Molnárovej z Rumunska, Ingrid Zachorecovej zo Slovenska a Margite Žagarovej z Chorvátska.

Oceneným pedagógom sa primeranými slovami prihovorili aj v mene organizátora podujatia predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a republiková poslankyňa Libuška Lakatošová. V mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa prihovoril bývalý predseda Igor Furdík, ako aj predsedníčka Celoštátnej

Laureáti Ceny Samuela Tešedíka 2018 zahŕňa medailu, diplom a finančnú čiastku.

Tohtoročným laureátom Ceny Samuela Tešedíka slávnostne odovzdali v sobotu večer v petrovskom gymnáziu a tohto roku si ich vyslúžili nasledujúci učitelia: Petrovčanka Anna Medveďová a Pivničanka

slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková. V mene Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky príhovor mala Katarína Čamborová.

V hudobnej časti slávnostného podujatia na husliach zahrala Marína Cerovská a Juraj Súdi na klavíri

Predstavitelia zriaďovateľov prestížnej učiteľskej ceny riaditeľka školy Anna Medveďová a program následne moderovala koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Úvodné prednášky odzneli na tému Prvky ľudovej tradície v našich učebných osnovách. Referentmi boli prof. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD., z Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, a jeho kolegyňa z rovno• KULTÚRA •

udeľujú prestížne medzinárodné učiteľské ocenenie – Cenu Samuela Tešedíka. Zriaďovateľmi ceny sú Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Báčskom Petrovci a Čabianska organizácia Slovákov v Békešskej Čabe. Cena sa udeľuje za celoživotné dielo trvalej hodnoty a za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského školstva v zahraničí;

Na slávnostnom večierku Tatiana Naďová zo Srbska, Mária Matejdesová-Kendelová z Maďarska a Bianca Mária Uncová z Rumunska.

Po štvrtýkrát tohto roku udelili aj Pamätné listy Samuela Tešedíka.

sprevádzal operného speváka Borisa Babíka. Po ukončení tohto viac ako dvojhodinového večerného podujatia nasledovala spoločná večera.

41 /4824/ 13. 10. 2018

27

Kultúra ÚSTREDNÉ OSLAVY PODUJATIA KOVAČICKÝ OKTÓBER 2018

Bohaté a rozmanité kultúrne zážitky Anička Chalupová

T

radičné ústredné oslavy, ktorými si Kovačičania každoročne pripomínajú 3. október 1944, Deň oslobodenia Kovačice od fašistickej nadvlády, sa začali podujatím pre najmladších.

Vo výstavných miestnostiach podkrovia Galérie insitného umenia v Kovačici sa uskutočnila dielňa Ma-

DK 3. októbra, padinskej hudobnej skupiny Vlasto a Sacharíni, mladý hudobník Abel Alfeldy z Debeljače, KUS svätého Savu z Crepaje, MKUS Jozsefa Atilu z Debeljače, Ženský spevokol cirkevného zboru Kovačica II, žiacky orchester ZŠ svätého Georgia z Uzdinu a známy spevák Željko Samardžić, slávnostne otvorili 67. Výtvarný salón diel členov Galérie insitných maliarov. Každý

a potom navštívi Belehrad, Niš a Vršac. Karavánu insity slávnostne otvorila srbská divadelná a filmová herečka Olga Odanovićová. Do programu ústredných osláv v mestečku insity sa v sobotu 6. októbra zapojila aj súkromná Galéria Babka, ktorá usporiadala Na výstave obrazov na námestí v centre výstavu Kreatívna mesta s novinárkou TV Pink maliarky Alžbeta ekonomika a zacho- Čížiková a Zuzana Vereská vanie slovenského

Maľovanie čistého srdca – záber z dielne v GIU

liarstvo čistého srdca. Prednášateľkami boli insitné maliarky Katarína Karlečíková, Mária Hlavatá a Marína Petríková a účastníkmi dielne, ktorá sa takéhoto typu po prvýkrát usporiadala v rámci spolupráce GIU a kovačickej ZŠ Mladých pokolení, boli žiaci nižších a vyšších ročníkov.

Zámerom akcie, podľa slov Anny Žolnajovej-Barcovej, riaditeľky GIU, bola ochrana a pestovanie tradície svetoznámeho insitného maliarstva, ako i častejšie zapájanie žiakov z domáceho prostredia do podobných akcií.

OMAĽOVANÁ A ROZTANCOVANÁ SOBOTA V sobotu 6. októbra na námestí pred budovou obecnej správy príležitostným programom, v ktorom účinkovali ochotníci, členovia Komorného speváckeho zboru Skala, dievčenskej speváckej skupiny, slovenského ľudového orchestra a folklórnej skupiny pri

28

www.hl.rs

z účinkujúcich 28 autorov sa predstavil tromi olejomaľbami na skle alebo na plátne. V rámci bohatého kultúrno-umeleckého programu, ktorý priamo vysielala „ružová televízia“ vo svojom vysielaní Žikina šarenica v čele s autorom Živoradom Nikolićom, prezentované boli ženské svadobné kroje z Padiny a Kovačice s dôrazom na spôsob zdobenia mladuchinej hlavy. Trochu neskoršie pri tejto príležitosti bol otvorený aj 3. ročník podujatia Karavána insity, ktorá na domácej pôde potrvá do 12. októbra,

V rámci pestrého a bohatého programu vystúpili aj členovia zboru Skala v čele s Pavlom Tomášom st.

insitného umenia v Srbsku. Predtým ekonomicky udržala ich usilovnosť. než Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, ROZSPIEVANÁ NEDEĽA Tradičným podujatím v rámci slávnostne otvorila výstavu, milovosláv Kovačický október 2018 bol aj níkov insity privítal Pavel Babka, zakladateľ galérie a nadácie Bab- 26. ročník Vojvodinského festivalu ka Kovačica. O vysokej pracovnej slovenských ľudových piesní v predmorálke slovenskej menšiny v Srbsku ako dôležitom predpoklade pre tvorivú ekonomiku hovoril historik Predrag J. Marković. Vo svojom príhovore o. i. podotkol, že sa Slováci neposrbčili a ani Maďarom sa ich nepodarilo pomaďarčiť cez svojich pastorov.

Zdá sa, že ich dvojitá lojalita k jazyku Tohtoročnú akciu Karavána insity slávnostne otvorila a cirkvi ochránila. Srdcia krajších polovičiek rozohrial herečka Olga Odanovićová Rovnako ako ich svojím spevom spevák Željko Samardžić Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Výstavu v Galérii Babka návštevou poctila Rozspievané kovačické klenoty pred naším fotoobjektívom i Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Belehrade

nese detí Rozspievané klenoty – kvalifikačná časť. Jedenásťčlenný orchester v zložení: Pavel Tomáš ml., Gabriela Feketyová, Kristína Cicková, Una Brtková, Miluška Čuvarová (husle), Anna Ďurišová (flauta), Pavel Tomáš st., Patrik Cicka (harmonika), Darko Svetlík (gitara), Jožef Kováč (viola) a Pavel Ďuriš (kontrabas), sprevádzal týchto mladých spevákov: Jaroslavu

Kováčovú, Simonu Suchánekovú, Dominika Kizúra, Stefany Barcovú, Sáru Šimonovú, Hanu Barcovú, Ivonu Stvorcovú, Katarínu Válovcovú, Luku Stojkovića, Maju Veňarskú, Vivien Feketyovú, Viktora Brngára, Anitu a Anetu Cickové, Janu Čížikovú, Damiana Veňarského, Ladislava Veňarského, Jaroslavu Cickovú, Tinu Vestekovú, Ivonu Benkovú, Máriu Magdalénu Torňošovú, Adriana

Feketyho, Ivonu Karasovú, Mihajla Pešića, Vesnu Masarykovú, Marínu Benkovú, Michaelu Lomenovú, Daniela Sretenovića, Viktora Králika, Kornéliu Žolnajovú, Annu Ďurišovú, Viktóriu Kolčíkovú a Anabelu Košútovú. Posudzovacia komisia, ktorá pracovala v zložení: Ing. Ivan Babka, profesor Ján Dišpiter, Anna Širková a Emil Nemček st., rozhodla, že vo finálovej časti festivalu Rozspievané

Z VERNISÁŽE OBRAZOV MILOSLAVA DVORÁKA ZO SLOVENSKA V PANČEVE

Môj svet obrazov Vladimír Hudec

V

Národnom múzeu v Pančeve v piatok 5. októbra otvorili výstavu olejomalieb maliara zo Slovenska Miloslava Dvoráka Môj svet obrazov. Prítomných, hlavne Vojlovičanov, najprv pozdravil riaditeľ múzea Miroslav Birclin a vyjadril vďaku Veľvyslanectvu Slovenskej republiky, ktoré v Národnom múzeu v Pančeve spoznalo dobrého spolupracovníka. Totiž po výstave fotografií Petra Dešića Moja slovenská rozprávka zorganizovalo ďalšiu výstavu, tentoraz olejomalieb maliara zo Slovenska. „Je to pestrofarebná výstava veľmi utešených obrazov. Práve tá pestrofarebnosť odzrkadľuje slovenskú dušu. My v Pančeve to vieme, lebo so Slovákmi spolunažívame dlhé roky. Verím, že aj naďalej budeme takto úspešne spolupracovať,“ povedal o. i.

Birclin. „V Srbsku sa mi všetko páči – kultúra, ľudia, príroda, strava... Vy máte veľkú dušu. Staviate mosty priateľstva medzi Srbskom a Slovenskom. Ste takí úprimní, usilovní • KULTÚRA •

Z otvorenia výstavy: (zľava) Miloslav Dvorák, Miroslav Birclin a Dagmar Repčeková (celkom sprava)

ľudia a je mi cťou, že môžem tu vystavovať“, snažil sa v srbčine prihovoriť Miloslav Dvorák.

O autorovi a jeho tvorbe hovorila veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková, ktorá úradne aj otvorila výstavu. „Dnes predstavujeme umelca, ktorý je tak trochu neobvyklý, pretože maľuje také uspokojivé obrazy, aj keď sú plné farieb. Je primárom na modernom Neurologickom oddelení v Spišskej Novej

Vsi. Má za sebou úspešnú kariéru.

Dokonca je autorom jedného pravidelného neuropsychiatrického kongresu a prednášal neurológiu na Katolíckej univerzite. Keď sa pozrieme na jeho umeleckú dráhu, tak v jeho životopise stojí, že roku 1989 začal vyrezávať prvé drevené sošky a namaľoval aj prvé obrazy.

Maľuje život okolo seba, veci a príbehy, ktoré ho oslovia, a miesta, ktoré navštívi, takže môžem veriť aj tomu, že v jeho najnovšej kolekcii budú zážitky z ciest po Srbsku.“

klenoty 2018, ktorá sa uskutoční 28. októbra o 18. hodine, Kovačicu budú zastupovať Hana Barcová a Katarína Válovcová (nižšie ročníky) a Mária Magdaléna Torňošová a Tina Vesteková (vyššie ročníky).

Oslavy Kovačického októbra budú pokračovať aj v nedeľu 14. októbra, keď sa celovečerným programom v DK predstavia kovačickí ochotníci a ich hostia.

Na otázku, odkiaľ čerpá inšpirácie, autor povedal: „Pred vyše dvadsiatimi rokmi som mal pocit, že musím vyjadriť svoje zážitky vo farbe, dreve, železe a vzhľadom na to, že mám urýchlený život, skúsil som to s maľovaním, lebo sa mi to zdalo najrýchlejšie.

Najčastejšou témou mojich obrazov sú práve zážitky. Keď prídem zo Srbska, z Afriky, po surfovaní alebo lyžovaní, sadnem si a rozmýšľam, čo namaľujem. Maľujem štetcom, rukami, často aj chirurgickými rukavicami, a keď skončím obraz, mám pocit, akoby som prebehol maratón. Stále sa vraciam a pozerám na ten výtvor, čo som spravil, ale ho nikdy nekorigujem.“ Vojlovičania, čiže členovia Miestneho odboru Matice slovenskej a SKOS Detvan túto príležitosť obohatili aj skromným programom, v ktorom za sprievodu Zlatka Čriepka zaspievali sestry Katarína Kalmárová a Daniela Holoková. Na tému ľudovej piesne Sedemdesiat sukieň mala moderný balet predviedli Alisa Oravcová, Jana Beracká a Vladimír Vlček a Andrea Holoková zarecitovala báseň.

Vystavených je 26 obrazov tohto autora a návštevníci si ich budú môcť pozrieť do 30. októbra. Potom sa výstava presťahuje do Nového Sadu a nakoniec bude usporiadaná aj v Belehrade.

41 /4824/ 13. 10. 2018

29

Kultúra DEŇ ŠKOLY NA GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA V PETROVCI

Deväťdesiate deviate školské narodeniny Jaroslav Čiep

žiakom a triedam v atletike, basketbale a vo futbalovom ymnázium Jána Kollára so súťažení slávnostne udelili žiackym domovom v Báč- diplomy a odmeny. Večer si skom Petrovci v piatok 5. príležitostným programom októbra oslávilo 99 rokov svojho v Slávnostnej sieni sprítompôsobenia. Ide teda o posledné nili aktuálny rok pôsobenia školské „narodeniny“ s dvoma školy. Súčasné petrovské číselnými znamienkami. O rok, gymnázium vzniklo roku keď sa bude oslavovať Deň školy, 1919 ako Slovenské reálne to číslo bude trojciferné, a pritom gymnázium. V takmer stookrúhle – 100. Škola sa už teraz ročnom časovom rozpätí chystá na veľkolepé oslavy. viac ako 4 600 vyškolených Najlepší žiaci v internáte V piatok žiaci a profesori pet- žiakov vyšlo z týchto gym- odmenení štipendiom NRSNM rovského gymnázia v rámci oslavy naziálnych lavíc.

Dňa školy mali angažovaný celý Riaditeľka Anna Medveďová na prítomných aj ďalší z množstva deň. Žiaci predpoludním súťažili slávnostnom programe privítala hostí. V mene Veľvyslanectva vo viacerých športoch a privítali hostí, ale i bývalých kolegov a os- Slovenskej republiky v Belehrade hovoril radca Igor Vencel.

Prihovorili sa i generálny konzul SR v Békešskej Čabe Igor Furdík, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková a predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. V pokračovaní prečítali telegramy, ktoré na adresu gymnázia zaslali z pokrajinskej samosprávy.

Na záver tejto časti večierka Záber z časti programu terajších gymnazistov o Jánovi Kollárovi riaditeľka Medveďová podala súčasný prehľad vyučovania aj svojich rovesníkov zo Strednej tatných prítomných. Oslavujúcej na petrovskom gymnáziu a zdôpoľnohospodárskej školy zo su- škole pred obecenstvom zagra- raznila vzostupný trend počtu sedného Futogu. Najúspešnejším tulovali a príhovormi oslovili zapísaných žiakov.

Predsedníčka Anna Tomanová-Makanová v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny tiež zablahoželala kolektívu gymnázia a vyhlásila mená štipendistov. Tí získali ročné štipendiá v tvare bezplatného ubytovania v internáte. Tohto roku bezplatne v internáte budú bývať: Nataša Trunečková zo Starej Pazovy, Iveta Medveďová z Kysáča, Maja Opavská zo Starej Pazovy, Daniel Miháľ z Kysáča a Martina Miksádová zo Silbaša.

Pri tejto príležitosti syndikát kolektívu spolu s vedením školy odmenili pracovníkov gymnázia.

Za odpracovaných desať rokov odmenili Rastislava Arňaša a Jasnu Laćarkovú, za dvadsať rokov Helenu Despićovú, Miroslava Sýkoru a Milinu Turčanovú. Štefan Krajčík má už za sebou odpracovaných tridsať rokov.

V záverečnej časti programu sa slovom a hudobnými číslami predstavili sládkovičiari, speváci a hudobne nadaní žiaci gymnázia.

Pri 225. výročí narodenia dôkladnejšie si posvietili na osvietenského kňaza a národovca Jána Kollára. Jeho menom sa v súčasnosti hrdí táto škola. Žiaci čítali životné dáta, jeho básne, úvahy a zahrali scénku z Kollárovho života.

K ROZHODNUTIAM NRSNM O ŠTIPENDIÁCH

pendiách na Dni školy. V Kovačici sa oslavovalo v utorok 9. októbra.

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny aj tohto roku udelí i vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na akreditovaných programoch na vysokých školách v Srbsku.

Toto rozhodnutie bolo tiež vynesené na zasadnutí 3. októbra.

O podmienkach a potrebných dokladoch záujemcovia dostanú viac informácií v NRSNM. Súbeh je otvorený od 8. októbra a doklady treba odoslať alebo priniesť osobne najneskôr do 28. októbra 2018.

G

Známi a potenciálni nositelia Anna Francistyová

V

súlade s ustálenou praxou a s plánom a programom Výboru pre vzdelávanie NRSNM členovia Komisie pre štipendiá na zasadnutí 3. októbra 2018 rozhodli, že štipendiá v tomto školskom roku získajú žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci: Maja Opavská zo Starej Pazovy, Martina Miksádová zo

30

www.hl.rs

Silbaša, Iveta Medveďová z Kysáča, Daniel Melich z Kysáča a Nataša Trunečková zo Starej Pazovy, ako i piati žiaci Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici: Jarmilka Hriešiková, Gabriela Feketyová, Ivona Bírešová, Jozef Barca a Ivan Cicka. Štipendiá sú motiváciou žiakom v slovenských triedach, lebo týmto svojím rozhodnutím prispievajú k zachovaniu a zveľadeniu identity slovenskej národnostnej menšiny

Informačno-politický týždenník

v Srbsku. Odmenení žiaci petrovského gymnázia majú hradení pobyt v tamojšom žiackom domove a rovnakou úhrnnou sumou tiež v trvaní 10 mesiacov sú odmenení aj žiaci kovačického gymnázia, ktorí na účet budú mesačne dostávať po 4 000 dinárov. Podobne ako žiaci petrovského gymnázia, aj kovačickí gymnazisti od predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej dostali rozhodnutia o šti-

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Výstava k otvoreniu Galérie Miry Brtkovej Anna Lešťanová

jej istú imaginačnú životnú púť a stály boj proti pominuteľnosti.

Stredisku pre kultúru Stará Nespokojný umelecký duch Miry Pazova, v rámci ktorého už Brtkovej pulzoval stále novou 15 rokov úspeša novou tvorivou ne pôsobí aj galéria, kvalitou a energiou. bolo v pondelok 8. okV dynamickom potóbra skutočne slávhybe umelkyňa stánostne. Už keď sme le vyhľadávala nové si mohli pomyslieť, priestory vlastnej že s odstupom času maliarskej imagiStará Pazova zabudla nácie. Pred ňou na veľkú a umeleckú vždy boli prítomné osobnosť akademiccesty-necesty, či už kej maliarky a sochárky po svete a či v zákuMiry Brtkovej, zjavila sa tiach vnútorného iniciatíva zo staropamikrokozmu. Aj zovského KUS Branka vtedy, keď tvorila, Radičevića na preaj vtedy, keď netvomenovanie mestskej rila, keď proste žila, galérie. A vďaka práve Z pondelkového slávnostného činu v Starej Pazove: stále niečo nové obvedeniu Strediska pre (zľava) Vladimir Kerkez, Martin Prebudila, Vladimír javovala...“ kultúru Stará Pazova Valentík a Marjan Karavla od pondelka oficiálne a celkom zaslúžene a oprávnene Bánovciach. Umrela 18. decembra máme v Starej Pazove Galériu 2014 a jej telesné pozostatky sú Miry Brtkovej. Pri tomto sláv- pochované na staropazovskom nostnom čine bola otvorená mestskom cintoríne. Všetko to, retrospektívna výstava obrazov čo urobila počas svojej bohatej známej akademickej maliarky umeleckej tvorby tak doma, ako a sochárky. aj vo svete, si aj dnes zaslúži hlÚvodná časť pondelkového bokú poklonu. podujatia patrila samotným Pri tejto príležitosti niekoľkými organizátorom. Po premieta- vetami si na spoločné stretnuní kratšieho dokumentárneho tia a spoločne strávené chvíle filmu o Brtkovej početných mi- s Mirou Brtkovou zaspomínal lovníkov výtvarného umenia, Martin Prebudila, novinár a spijej spolupracovníkov a verných sovateľ. Okrem iného povedal: „Po priateľov, ctiteľov jej osobnosti čase, po našom viac ako dvadsaťPočetní návštevníci a diela pozdravili a privítali riaditeľ päťročnom kamarátení a spolu- v Galérii Miry Brtkovej Strediska pre kultúru Vladimir práci, v istej chvíli som pochopil, Kerkez a odborný spolupracovník že u pani Mire Brtkovej všetko V Galérii Miry Brtkovej retrov stredisku a akademický maliar bolo jedna veľká ilúzia, abstrak- spektívnu výstavu jej diel pozoMarjan Karavla. cia, iluminácia, čo predstavovalo stávajúcu zo 14 obrazov z roz-

V

Akademická maliarka, módna návrhárka, divadelná a filmová režisérka Mira Brtková sa narodila 5. októbra 1930 v Nových

ličných tvorivých fáz slávnostne otvoril Vladimír Valentík, výtvarný kritik. Pri tejto príležitosti vyjadril veľké potešenie, že pazovská galéria odteraz nesie meno svetoznámej umelkyne. Dôkladne sa zmienil o jej živote a diele, lebo slovenská menšina v Srbsku aj dnes môže byť právom hrdá na takú významnú osobnosť, akou bola Mira Brtková. V príhovore okrem iného podčiarkol, že je tento slávnostný čin významný nielen pre samotné stredisko, ale aj občanov Starej Pazovy a prispeje k ešte väčšiemu rozvoju tunajšej kultúry a najmä výtvarného umenia. V tejto galérii, ako povedal Valentík, si Brtková našla svoj druhý večný domov a lepší a krajší od neho nemohla dostať. Česť jej pamiatke a nech sú

dlho a dokorán otvorené dvere tejto galérie, menom Miry Brtkovej.

JESENNÝ KONCERT členov staropazovského Mestského chóru pod názvom Pieseň v srdci sa uskutočnil vo štvrtok 4. októbra v tamojšej divadelnej sále (na fotografii). Koncert pozostával zo štyroch častí a okrem srbských piesní členovia chóru pod vedením Radmily Andrejevićovej zaspievali i piesne po rusky, grécky a macedónsky. Na koncerte vystúpili aj ich početní hostia: tamburášsky orchester Mr. Ljubinka Lazića, hudobníci Zoran Milošević, Ján Čemerský a Bratislav Čortan, tanečníci FS Dukat Stará Pazova, členovia chóru Svetosavsko zvonce a ich etno skupiny pod vedením Vladany Bzovskej.

A. Lš.

• KULTÚRA •

41 /4824/ 13. 10. 2018

31

Kultúra V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SILBAŠI

Učebnice pre prvákov Jaruška Ferková

V

rámci Detského týždňa v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši prebiehali početné aktivity a v stredu 3. októbra túto školu potešila aj vzácna návšteva z NRSNM. Koordinátorka pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová a podpredsedníčka Výboru pre vzdelávanie Tatiana Naďová pri tejto návšteve priniesli krásne knižné darčeky. NRSNM totiž zabezpečuje za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí učebnice pre žiakov, ktorí chodia na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry.

S. Zolňanová a T. Naďová knihy Chlapček z hrášku slávnostne udelili aj piatim žiakom prvákom, ktorí

Darčeky pre silbašských prvákov

kombinované triedy (1. a 3. ročník a 2. a 4. ročník) a predmet slovenský jazyk sa vyučuje vo vyšších ročníkoch. Tento školský rok priniesol aj novinku: po niekoľkých rokoch obnovené je vyučovanie slovenčiny s prvkami národnej kultúry. V rámci tohto predmetu jednu skupinu tvoria šiesti prváci,

Tatiana Naďová a Svetlana Zolňanová s riaditeľom školy Đokom Milićom

majú vyučovanie v slovenskom materinskom jazyku. Učebnice zo slovenčiny s prvkami národnej kultúry zasa veľmi potešili prvákov, piatakov a šiestakov.

V silbašskej škole sú slovenské

kým v druhej skupine je 16 žiakov (piataci a šiestaci) a je tu i niekoľko žiakov zo srbských rodín.

Hostky z NRSNM priniesli aj nástenky pre kabinet slovenčiny a pre učiteľov v slovenských triedach.

Vzácne dary z NRSNM sa už používajú vo výučbe v silbašskej škole a sú nenahraditeľnou pomôckou.

JUBILEJNÝ 15. ŽILINSKÝ LITERÁRNY FESTIVAL

Ozveny sveta v umeleckom preklade Ján Filip

D

jenskom vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Fakty, spomienky, emócie a príbehy o okupácii. Rozprávanie o mraze prichádzajúcom z Kremľa, ale aj o hrdinských Rusoch protestujú-

esať dní s desiatkou podujatí v rámci jubilejného ročníka Žilinského literárneho festivalu, jedinečného v strednej Európe, priviedli žilinskému publiku i do žilinských ulíc desiatku spisovateľov, umelcov, literárnych kritikov, literárnych vedcov i vydavateľov.

Hlavnými usporiadateľmi boli tradične kníhkupectvo Artforum, žilinská Nadácia POLIS a Nová synagóga v Žiline, aj s podporou viacerých inštitúcií. Nosnou témou všetkých besied bola Krajina – Do akej krajiny Debata s prekladateľmi (Foto: R. Köhler) sme sa narodili? Akú krajinu zanechávame nasledovníkom? cich na Červenom námestí proti V akej krajine vlastne chceme žiť? okupácii. Hostia programu boli: Otváracie podujatie festivalu Jan Vodňanský, spisovateľ, herec, v útulných priestoroch Nadácie signatár Charty 77 (Praha), Jakub POLIS na starobylom Mariánskom Zelenka, novinár, Nový deník (Praha) námestí v historickom jadre Žiliny a Ján Benčík, občiansky aktivista a bola beseda venovaná spomien- bloger. Moderátorom bol spisovateľ kam na okupáciu Československa: Peter Ničík.

Krajina okupovaná, krajina sloSúčasťou programu, ale aj ďalbodná – 1968/2018. Boli to trpké ších besied v Nadácii POLIS bola dialógy o 21. auguste 1968 – vo- výstava fotografií o invázii do

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Československa v roku 1968 autorov Jiřiho Stivína (Praha), Ivana Köhlera (Česká Lípa a Žilina) a Josefa Nového (Žilina). Kurátorom výstavy bol Ivan Köhler.

V takomto ovzduší a senzibilite odznela 1. októbra aj debata o prekladateľoch – veľvyslancoch národných literatúr. S moderátorom besedy Jánom Filipom svoje skúsenosti s prekladaním z holandčiny a nemčiny priniesol z Bratislavy profesor Adam Bžoch, riaditeľ Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, prekladateľka z maďarčiny Renáta Deáková z Vydavateľstva Zelený kocúr v Budapešti a slovensko-srbský spisovateľ a prekladateľ, šéfredaktor slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu a staropazovský rodák Martin Prebudila.

Pripomeňme, že Adam Bžoch sa zaoberá prekladom z nemeckého a holandského jazyka. Je autorom prekladu i jedného z najznámejších, najčítanejších a najprekladanejších diel, pôvodne po holandsky písaného Denníka Anny Frankovej, za ktorý získal Cenu Jána Hollého (1997). Získal tiež tri knižné prémie

Literárneho fondu. Renáta Deáková absolvovala slovenský jazyk a literatúru v kombinácii s hungaristikou na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

V roku 1999 vyšiel jej prvý veľký a úspešný preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik, preložila aj viacero divadelných hier, ktoré sa hrali v slovenských divadlách. Je držiteľkou niekoľkých prestížnych prekladateľských cien. Do tretice Martin Prebudila na Žilinský literárny festival okrem množstva vlastných kníh priniesol aj skúsenostný pohľad na bilingválne prostredie, v ktorom vyrastal a žije. Sprítomnil kruté časy juhoslovanského rozkladu a amerického vojnového ťaženia, ktoré poznačili aj vývin tunajšieho literárneho zrkadlenia. Predstavil významných prekladateľov juhoslovanských literatúr do slovenčiny, ako Františka Lipku, Jána Siráckeho, Jána Jankoviča, Miroslava Demáka, ale aj vlastný preklad žilinského rodáka Ľubomíra Feldeka do srbčiny.

Vďaka Nadácii POLIS a Žilinskému literárnemu festivalu aj v tohtoročnom vydaní mohli milovníci literatúry v Žiline nahliadnuť nielen do slovenskej, ale aj svetovej literatúry očami a slovami uznávaných autorov a prekladateľov.

• KULTÚRA •

V ÚSTRETY 38. FESTIVALU ZLATÝ KĽÚČ

Odrazový mostík pre mladých spevákov

SCÉNA

Anna Francistyová

konkrétneho speváka. Ale niektorým skladbám sme ,hľadali’ interpreta.“ ilovníci nových akordov, ktoré prináša Pritom náplň revuálnej časti tohtoročného tradičný Festival slovenskej populárnej festivalu nemuseli dlho hľadať. Totiž práve na hudby Zlatý kľúč, si tentoraz prídu základe skúseností z prípravy tohto podujatia na svoje v nedeľu 21. októbra. Koncert bude prebiehali už dva ročníky seminára pre potenv Dome kultúry v Selenči, ale znovu odznie aj ciálnych spevákov, ktorý v organizácii ÚKVS v priamom prenose TV Vojvodina, teda poteší vedie práve naša spolubesedníčka. A keďže si i záujemcov o nové slovenské skladby doma pri toto školenie predsavzalo vyprodukovať nových televíznych obrazovkách. kvalitných spevákov, práve festivalová revuálna Pred nami je 38. ročník festivalu, ktorý si pamä- časť je pravým miestom na ich prezentáciu. táme aj podľa starého názvu Súťaž o slovenskú Ako sólisti, v duete a v jednom spoločnom hudobnú tvorbu. Pritom je to štvrtý festivalový vystúpení na 38. Zlatom kľúči budú teda v nej ročník, ktorý prebieha podľa organizačno- spievať ôsmi frekventanti tohto seminára. Keď realizačnej schémy platnej pre sedem podu- ide o náplň tejto zložky festivalu, podľa slov jatí s osobitným školiteľky Benkovejvýznamom pre Martinkovej, bude Slovákov v Srbsku. to prezentačnoD o o rg a n i z á c i e jubilejná koláž sú teda zapojené skladieb, venovaná okrem selenčských sčasti i úcte 25. inštitúcií aj NRSNM, výročiu pôsobeÚKVS a Obec Báč. Aj nia selenčského tohto roku koordináKomorného zboru torkou a umeleckou Zvony. riaditeľkou festivalu Vráťme sa ešte raz je Slovenka Benkovák súťažnej časti 38.

Martinková. Týždeň festivalu Zlatý kľúč. a pol pred festi- Vlani revuálna časť patrila skupine Fair play Medzi skladateľmi valovou nedeľou nových 12 skladieb nám v rozhovore uznala, že sú prípravy pod sú: Juraj Súdi ml., Ján Zvara, Samuel Kováč, kontrolou.

Miroslav Zvara, Ondrej Pavčok, Boris Gabríni, „Keď sme pri mojich kompetenciách, ide, Robert Šimon, Slovenka Benková-Martinková, pravdaže, predovšetkým o piesňový materiál, Vlastimír Povolný, Ivana Ilićová, ale i Vladimír lebo o tom je festival. Na súbeh sme dostali 14 Dudok a Iveta Kováčová. Niektorí z nich sú skladieb, teda menej ako vlani, keď ich bolo aj autormi zhudobnených textov, ale sú tu 18, a pre verejné predvedenie sme vybrali ako i texty Michala Kaňu, Annamárie Gierovej, Anety obvykle 12. Je tu viac žánrov, verím, že aj diváci Lomenovej a Eleny Hložanovej. Spievať budú znábudú spokojní s repertoárom. Produkciu znovu mi speváci Marína Zahorcová, Ivana Hriešiková, majú na starosti Samuel Kováč s Ondrejom Andrea Lačoková, Anna Berédiová, Boris Gabríni, Pavčokom, sú aj upravovateľmi skladieb a ďalším Zlatko Klinovský, Teodora Šimoniová, Iveta upravovateľom je tentoraz Vladimír Zima. Vďaka Dorčová, ale i povedomé a nové tváre: Ivan financiám, ktoré na začiatku festivalových príprav Struhár, Magdaléna Kaňová, Iveta Kováčová, nevyzerali ružovo, ale potom sa niektoré veci Andrea Koruniaková a Hana Hanuľová. V popredsa dostali do vychodených koľají, znovu rote budú Aleksandar Dujin, Jana Kubečkovása nám podarilo zakomponovať do celej tej- Vukovićová a Ervín Malina, texty hodnotí Katarína to umeleckej práce ďalších profesionálnych Melegová-Melichová. inštrumentalistov,“ hovorí Slovenka a uvádza Z praktických dôvodov spievať sa bude znovu aj niektoré detaily: na hudobné podklady, ale v revuálnej časti vďaka „Jedna pieseň sa bude líšiť od ostatných vďaka orchestru na javisku niektoré skladby odznejú inej produkcii, ale aj o tom je súčasná hudba, kompletne naživo. Udelené budú ceny určené o novinkách, prekvapeniach, aby sme sa netočili pravidlami festivalu a podľa ustálenej praxe len dokola. Medzi autormi nových skladieb sú všetky súťažné skladby sa už nahrávajú aj na hlavne známe mená, medzi interpretmi je dosť cédečku, ktoré bude k dispozícii po festivale. mladých tvárí a hlasov, ale už vyskúšaných. Máme Veríme, že aj na základe všetkých týchto inforvšak aj sľubných debutantov. Spravidla boli mácií budete mať z nového festivalu Zlatý kľúč speváci novej skladbe zadelení už pri prihláške, radosť. Teda už o týždeň: v nedeľu 21. októbra lebo viac-menej sa nám hlásia ustálené autorsko- o 20.30. V sieni DK v Selenči a v priamom prenose interpretačné tímy, teda piesne sú písané pre na 2. programe Televízie Vojvodina.

M

• KULTÚRA •

Taraf de Haïdouks znovu v Srbsku. Svetoznáma rumunsko-rómska skupina Taraf de Haïdouks koncertuje 13. októbra v priestore Kombank Arena. Skupina existuje od začiatku 90. rokov minulého storočia a úspech dosiahla už prvým albumom Musique des Tziganes de Roumanie (1991). Na husliach, cimbale, harmonike a dychových nástrojoch hrajú tradičnú, autentickú hudbu svojho prostredia (pochádzajú z dediny Clejani) a ich koncerty vraj predstavujú nezabudnuteľné zážitky.

Jedným z ich veľkých fanúšikov je herec Johnny Depp, s ktorým spolu zahrali vo filme The Man Who Cried. V Belehrade vystupovali aj v minulosti (prvýkrát roku 2001 na festivale Ring Ring).

Festival Novo doba 2018. Festival undergroundového a nezávislého umenia Novo doba prebieha od 10. do 14. októbra vo viacerých priestoroch v Belehrade (Dom kultúry Studentski grad, Matrijaršija, Stara Kapetanija, Tunel, Kombinat, CUK Imago, Uličná galéria, Galéria Prozor, Kvaka 22). Ide o 9. ročník festivalu, na ktorom sa každoročne prezentujú nezávislí autori v oblasti komiksu, hudby, animácie, videotvorby a grafického umenia. V programe sú výstavy prác viacerých autorov (Anne Van der Linden, Bojan Milojević Asterian, Abraham Diaz, Simon Häußle, Veljko Onjin, Yvan Alagbé), pokým v hudobnej časti festivalu vystupujú: Bitlsti, Fckn’bstrds, Dedice, Mangulica FM, Lenhart Tapes, Tijana Stanković, Violonbrela, Mimi Kawouin (Francúzsko), Feberdröm (Švédsko), Trrmà (Taliansko), Louis Minus II (Francúzsko), DJ Jahvo (Chorvátsko), Murman Tsuladze (Belgicko), Denke Mix & DJ Peresito (Srbsko / Francúzsko).

KONCERTY 13. októbra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Večer drone hudby #11 17. októbra, Dom mládeže v Belehrade: The Handsome Family (USA) Pripravuje: S. L.

41 /4824/ 13. 10. 2018

33

Kultúra NA SLOVO S PROFESOROM A MALIAROM MIŠKOM BOLFOM ZO SELENČE

Keď má človek z umenia potešenie Danica Vŕbová

S

Pionieri, keď som chodil do štvrtej triedy. Nakreslil som vtedy, ako žiaci spievajú v speváckom zbore, bolo to asi ceruzkou nakreslené alebo tušovou technikou.“ Aké techniky používate vo svojej tvorbe? „Najčastejšie som robil olejomaľby na plátne, ale som vyskú-

elenčania, ale i občania Obce Báč a širšia verejnosť Miška Bolfa poznajú ako profesora výtvarného umenia, ktorý je vždy pozitívne naladený a pripravený na žart. Keď však ide o jeho umeleckú tvorbu, tu je skromný. I keď vyštudoval pedagogický odbor na Výtvarnej akadémii v Sarajeve, ako hovorí, všetci mu pripisujú, že vyštudoval maliarstvo. Už takmer 30 rokov je osvetovým pracovníkom, učí v základných školách Príroda v Selenči, Bačkom Novom Sele a v Hložanoch, Miško Bolf počas tvorby ale aj popri toľkej práci neprejde deň, aby niečo šal aj iné materiály: preglejku, nenakreslil. A aké sú jeho začiatky drevené dosky, plastové taniere... vo svete umenia?

Momentálne kreslím komiks, vy„Rodičia spomínajú, že som už farbujem ho drevenými farbičkaako malý bral ceruzku do ruky mi, potom obkresľujem čiernym perom. Skúšal som i akvarel, pastelky a darilo sa mi to. Vyskúšal som sa aj v sochárstve, mám vyrobenú jednu bustu i figúrku, zo siporexu som vymodeloval bustu Jána Čajaka.

Teším sa z každej výtvar- Pri kolovrate nej techniky, chcem ju spoznávať, zdokonaľovať to i od voľného času. Napríklad sa v nej. Rád fotografujem, kreslil som modernisticky pre zaujíma ma aj umelec- bienále, ale to ma veľmi neinšpiká fotografia. A chcel by ruje. Radšej kreslím realisticky, som urobiť aj kreslený to ma viac baví, modernisticky film, ak by sa Západ slnka mi podarilo. a kreslil. Väčšinou som kreslieval Keď ide o motívy, na na veľkom papieri – formátu A mojich olejomaľbách 4, lebo otec pracoval na pošte sú väčšinou portréty, a vždy mi taký prinášal domov. krajinky, figurálne Vtedy boli populárni Indiáni, cho- zábery, náboženské dili sme do kina pozerať o nich motívy....“ filmy, tak sme potom kreslili to, čo Čím sa inšpirusme tam videli. Neskoršie prišiel jete? Ako sa spája kirbaj, potom sme kreslili hračky, vaša výtvarná práca ktoré sme si tam kúpili alebo čo s prácou v škole? sme tam videli. Stále a stále sa to „S inšpiráciou je to zdokonaľovalo. Pamätám sa, že tak: kedy ktorá múza mi prvý výkres vyšiel v časopise ku mne zavíta... Závisí Motív z detstva

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nakreslím niečo len preto, aby som nebol výnimkou... Čo sa týka práce v škole, robím presne to, čo mám rád. Moji hovoria, že som od malička chcel pracovať v škole s deťmi, a to želanie sa mi splnilo. Vlastne najprv som chcel byť murárom, ako môj bratranec, ale otec povedal, že nie, že musím chodiť do školy... A dobre je, že tak spravil.“ Kde ste doteraz mali výstavy svojich prác? „Najviac výstav som mal v Selenči, bol som i predsedom výtvarnej sekcie, ktorá pôsobila v rámci Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára. Moje práce boli vystavené i v Hložanoch, Bačkom Novom Sele, Báči, Báčskom Petrovci, Novom Sade...

Vlani som napríklad mal výstavu portrétov v Bačkom Novom Sele, nakreslil som tam portréty všetkých zamestnancov školy. Kreslil som a aj ďalej kreslím komiksy s náboženskou tematikou, tiež komiksy do Zorničky, a baví ma i kaligrafia. Nechcel by som, aby sa mi vo verejnosti opakovali práce.

Keby som mal teraz pripravovať výstavu, chcel by som ju mať s novými prácami, teda kým ich nevytvorím dosť, nechcel by som ju mať.“ Foto: z archívu M. Bolfa • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

„Pregazíme vás“ Anna Horvátová

J

e nepopierateľné, že tak trefne vyjadriť naše počiny, duševný stav, najčastejšie nepríjemné rozpoloženie, rozčarovanie, či už sa s niekým žartujeme alebo si na niekom vylievame žlč, najvýstižnejšie vieme práve použitím srbských slov, ktoré nám tak vhodne vždy zapasujú do kontextu.

Srbské modifikované alebo poslovenčené slovesá„pregaziť“ a„zgaziť“ používame v dvoch prípadoch, keď kráčaním alebo stúpaním, t. j. pomocou nôh niečo zničíme, poškodíme, šliapnutím rozmliaždime / stupíme na niečo, napr.: na žabu, niekomu na prsty, na krk, nedajbože na sklo; a keď pešo / krokmi / chôdzou zdoláme vzdialenosť, prejdeme / prekráčame / prebrodíme / urazíme určitú dráhu, kus cesty. Keď vystríhame dieťa, aby dávalo pozor pri prechode cez cestu, inak ani nepovieme, len: „Dávaj si pozor, aby ťa auto nez(a)gazilo / nepregazilo.“, čo po slovensky má byť takto: „Dávaj si pozor, aby ťa auto neprešlo.“ Keď nás v dôsledku prudkého nárazu niečo prevrhne, zhodí, zvalí, povieme, že nás zrazilo napr. auto, ale našťastie nás neprešlo.

Nemožno tu nespomenúť aj tieto frázy: „zgazíme vás“, „pregazím ťa“, „pogazíme ich“,... Aj napriek tomu, že veľa ráz chceme zastaviť búrlivé reakcie, a nehovoriť všetko, čo nám slina na jazyk donesie, jednoducho sa to nedá. Lebo keď niekto vo svojom nekorektnom správaní zájde až

potiaľ, že nám adrenalín nadmieru stúpne a proste si na ňom vylievame jedy, alebo keď s niekým žartujeme v zmysle, že nás je čo do počtu viac, že neustúpime o krok, neuhneme sa ani z cesty, či vlastne zničíme niekoho, v rozčúlení povieme: „... zgazím ťa!... pregazíme vás!...“ To rozčúlenie sa dá i po slovensky vyjadriť expresívnymi syntagmami takto: „... zašliapnem ťa ako hada!“, „zvalcujem ťa“ – teda zničím ho, alebo „... rozdrvím protivníka, súpera!...“, v zmysle, že ich premôžeme, porazíme.

Keď sa nám povedzme chodením, stúpaním niečo poškodí, vhodné sú tieto slovesá: pochodiť, postúpať, pošliapať, ušliapať, zašliapať. Tak veta „Psy nám pogazili šecok šalát.“ spisovne bude znieť „Psy nám pošliapali / postúpali všetok šalát.“ Po ušliapanom / zašliapanom snehu sa ľahko kráča, ale o postúpaný / pošliapaný uterák sa nechceme utrieť.

Iné je, keď sused traktorom „pogazí“ ďatelinu, trávu na ulici, v tom prípade namiesto „zgaziť“ / „pogaziť“ použijeme sloveso pochodiť, lebo ide o zničenie mechanicky, dopravnými prostriedkami. Čo s tými frekventovanými srbskými syntagmami „pogaziti reč“ a „pogaziti obećanje“?! V prípade, keď sa nerešpektuje, nedodrží slovo, medzi vojvodinskými Slovákmi je samozrejmosťou skonštatovať: „pogazil si slovo“, „pogazili ste sľub“.

Spisovná slovenčina nám namiesto týchto nenáležitých obrazných spojení ponúka čosi iné – porušiť slovo a porušiť sľub.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 12. októbra o 19. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov zahlásené je slávnostné otvorenie samostatnej výstavy akademickej maliarky Márie Gaškovej z Kysáča, pri príležitosti jej životného jubilea.

KYSÁČ. V sobotu 13. októbra o 19. hodine v Galérii Slovenského národného domu bude slávnostné otvorenie 3. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov.

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 14. októbra Slovenské vojvodinské divadlo uvíta súbor Spišké divadlo zo Spiškej Novej Vsi. Hostia zo Slovenska sa milovníkom scénického umenia predstavia • KULTÚRA • OZNAMY •

dvoma predstaveniami. O 14. hodine je naplánované predstavenie pre deti Kráska a Netvor v réžii Petra Palika a o 20. hodine brilantná komédia na tému volieb Reštavrácia v réžii Michala Babiaka.

Už v stredu 17. októbra v odvetnej návšteve súbor SVD v Spiškom divadle v Spišskej Novej Vsi sa tamojšiemu obecenstvu predstaví svojím predstavením Krásavica z Leenane v réžii Richarda Sanitru.

SELENČA. V nedeľu 14. októbra o 18. hodine v Dome kultúry v Selenči odznie program, na ktorom Selenča privíta aj početných hostí.

A. F.

S L ÁV N O S T N Ý PROGRAM v rámci kampane Národný týždeň podpory dojčenia v roku 2018 sa uskutočnil v utorok 2. októbra v slávnostnej sieni Domu zdravia v Novom Sade. I tentoraz organizáciu mal na starosti Inštitút pre verejné zdravie Vojvodiny. V rámci programu bolo aj vyhodnotenie výtvarného súbehu žiakov základných škôl a detí predškolského veku z územia Juhobáčskeho obvodu, ktorí kreslili na tému Dojčenie − základ života. V rámci kategórie žiakov vyšších ročníkov základných škôl ceny a bohaté dary získali traja žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči, a to všetci zo 6. 1 triedy: Lucia Stajićová získala 1. miesto, Vladimír Gombár 2. a Lýdia Čiefová 3. miesto. Na súťaž ich motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. Na snímke sú odmenení žiaci z kysáčskej školy Lýdia, Vladimír a Lucia.

M. Ď.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, Ul. sentandrejski put č. 147b, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. októbra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-523/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Ul. narodnog fronta č. 23 d, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3928/43, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. októbra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-524/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

41 /4824/ 13. 10. 2018

35

Oznamy

KRÍŽOVKA

DROBNÝ OZNAM

ČÍSLO 41

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, básnika, publicistu a prekladateľa (1823 – 1850).

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

Báčan (srb.)

psina

značka 2. časť franc. tajničky spojka auta

divadelné predstavenie

ženské meno

vežové hodiny

vodný dopravný prostriedok vpíšte IER obrátka

1. časť tajničky

vpíšte ÁTA ohorok

AS HL DU ĽU

nula ujedinjene nacije

znovu Stevan Predić

menšie plavidlo

stlačila

nik

kvapky karát osobné zámeno

mužské meno značka likéru

múza herectva

kypri pôdu!

úsek celku liter

pond vpíšte ŇE kelvin

má veľké oči

nula opyt. zámeno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 VODOROVNE: písmenko, on, A, kos, Leška, PK, estetika, m, etika, Irfan, lt, Kia, avar, Anna, L, V, g, skala, B, stesal, obor, tik, Krka, oka TAJNIČKA: ŠTEFAN LEŠKA

36

www.hl.rs

1938 – 2017 – 2018 z Petrovca

Trvalú a tichú spomienku si na Teba zachováva sestra Katarína s rodinou

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 25. 9. 2018 schválil rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Distribučné centrum technických palív (eurodiesel) Irmovo, a. s., pre osobné potreby, na k. p. č. 3306, KO Stepanovićevo, ZO Nový Sad, nositeľa projektu Irmovo, a. s., zo Stepanovića, Ul. Atar č. 25. Tým istým rozhodnutím rozhodnuté je aj o rozsahu a obsahu predmetovej štúdie.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe po vypracovaní Štúdie daného stavu o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

to orgán zraku

mestečko na Dunaji

ANNA ČIEPOVÁ

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

prihováraj sa

alt

SPOMIENKA

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

oblizoval tantal

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

mazľavá kvapalina

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 22. septembra 2018 bolo: VLADIMÍR ROY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN BABIAK, Ul. 13. októbra č. 2, 21 211 Kysáč.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 5. 10. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1356 + 000 do km 1357 + 000, na k. p. č. 4768, k. o. Vajska, ZO Báč, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., Ruma, Ul. Veljka Dugoševića č. 90.

Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA PLACHTINSKÁ

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mojich rodičov

Dňa 8. októbra 2018 uplynulo desať rokov, čo nás opustil môj manžel, náš otec a starý otec

PAVEL DOBROŇOVSKÝ

rod. Fejdiová 24. 7. 1953 – 11. 10. 2017 – 2018 z Kulpína

17. 10. 1944 – 8. 10. 2008 – 2018 zo Starej Pazovy

ONDREJA MARTINKU S bôľom v srdciach a so slzami v očiach si stále na Teba spomínajú: manžel Ján, synovia Ján a Samuel a dcéry Mária a Zdenka s rodinami

1939 – 2011

S úctou a láskou si na Teba spomíname.

Manželka Mária, dcéra Vierka s manželom Miroslavom, vnukovia Rastislav a Igor a syn Miroslav

hlasludu.info www.hl.rs

z Kysáča

Dňa 13. októbra 2018 je tomu rok, čo nás opustila

MICHALOM SABADOŠOM

ELENKOU JOVANOVIĆOVOU

ANNA TOMIĆOVÁ

14. 3. 1935 – 2. 10. 2018 z Kysáča

rod. Mockovou 1935 – 2018 z Nového Sadu pivnickou rodáčkou

rod. Kišová 1945 – 2017 – 2018 zo Starej Pazovy

Utíchlo srdce, utíchol hlas zaplakal každý, kto Ťa mal rád.

Odišla si od nás, no Ty budeš v srdciach našich a všetkých tých, ktorí Ťa milovali.

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdame a večne Ťa v srdci nosiť budeme.

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať rodina Valentíková z Nového Sadu

Brat a sestry s rodinami

Tvoji: Anna a Zlatka – Joco a Janko

BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so šľachetnou a láskyplnou matkou a starkou

ELENKOU JOVANOVIĆOVOU rod. Mockovou 16. 3. 1935 – 3. 10. 2018 z Nového Sadu pivnickou rodáčkou

Neustále si budeme s vďakou spomínať, ako si nám vedela tú Tvoju nesmiernu lásku darovať.

Zarmútení: syn – jedináčik Miroslav s manželkou Ljiljanou, vnuk Jovan s manželkou Ladou a vnuk Nikola

• OZNAMY •

dcéra Anna

SPOMIENKA

s

s našou Enkou

rod. Mojžišovú 1941 – 2008

Tichú spomienku im venuje

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANU MARTINKOVÚ

na rodičov a starých rodičov

MÁRIU MELICHOVÚ rod. Valentíkovú 1936 – 2015 – 2018

SAMUELA MELICHA 1934 – 14. 8. 1993 – 2018

z Kulpína

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pocíti, čo je bolesť a žiaľ.

Vaši najmilší

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

41 /4824/ 13. 10. 2018

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia Nedeľa 14. októbra 19.15 Kreslený film 11.00 Dúhovka 19.50 Hit dňa, Reklamy 11.30 Vysielanie pre penzistov 20.00 Filmy: Piatok 12. októbra Utorok 16. októbra – Wasabi 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Sobota 13. októbra Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1.

– Šialenstvo na predmestí programe TVV Pondelok 15. októbra – Po stopách lásky 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný Utorok 16. októbra najmladším divákom – Prekliata kosť Streda 17. októbra Pondelok – sobota – Prepadnutie na vlaku z Pelham 18.00 Denník Štvrtok 18. októbra Dobrý večer, Vojvodina sa začne pravidelným – Cyril a Metod – apoštoli Slovanov Piatok 12. októbra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2006, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina

zábavno-vzdelávacím seriálom Čaroslovník.

V pokračovaní piatkového programu relácia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Spektrum bude venovaná nadchádzajúcemu Reklamy, Zvon Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý sa tradične usporadúva v Selenči. Hostia 23.00 Záver vysielania v štúdiu sa zmienia o tom, čo prináša najnovší ročník.

Vysielanie pre penzistov prinesie záznamy z výstavy maliara Samuela Legíňa z Petrovca pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín, z 3.

Festivalu slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine a o starostlivosti o seniorov v Červenom kríži.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Agent z Hongkongu Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

38

Nedeľa 14. októbra 17.00 Film: Ako vycvičiť draka 2

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 14. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Karavána insity štartuje z Kovačice Otvorený je Októbrový salón obrazov Utorok 16. októbra 16.00 Etno jarmok v Kovačici prilákal mnoho návštevníkov Na súťaži vo varení rybacej polievky – 22 družstiev Kovačicu vo finále Rozspievaných klenotov predstavia Válovcová, Barcová, Torňošová a Vesteková Piatok 19. októbra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Zem

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Nepoznajú prekážky DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

DOBRICA – HAJDUŠICA 1 : 3 (0 : 1)

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Remíza s favoritom

POLET – SLÁVIA 2 : 2 (0 : 1)

divým špilmachrom, stredným záložníkom s výborným rozhľadom a precíznymi nahrávkami. Taký vraj slávistom v súčasnosti chýba.

Oba góly za Sláviu dal Bakoš: prvý na 0 : 1 po strele Čerňoša z voľného kopu, druhý z penalty (v 21. a 72. min.) vyrovnal na 2 : 2. Z bieleho bodu strelili vyrovnávajúci gól

Ján Špringeľ

„M Pred bránou Hajdušice (v žltých dresoch)

Vladimír Hudec

H

ajdušičania inkasovali ďalšie tri body na hosťovaní, avšak omnoho ťažšie, než to očakávali. Domáci, ktorým tejto jesene vonkoncom nekvitnú ruže, hrali tvrdo, v čom jednotlivci príliš preháňali. Predsa hostia mali prevahu, vytvorili si aj niekoľko pekných príležitostí, ale na gól sa čakalo až po 39. min. Rýchlu akciu začal obranca Zvezdan Lipták, prihral bratovi Atilovi, tento nesebecky uvoľnil Nikolu Ružića, ktorý priniesol vedenie.

Po zmene strán veľmi rýchlo sa rýchly N. Ružić ešte raz zapísal do listiny strelcov.

V polovici polčasu však obrana hostí chybila, čo využil Markov, prekonal Melicha a priniesol nádej spoluhráčom, že môžu obrátiť výsledok. Hajdušičania sa však nedali prekvapiť a vo finiši zápasu zvýšili náskok. Najprv A. Ružić z okraja šestnástky trafil žrď, rozbehol sa za odrazenou loptou,

ale ho nedovolene zastavili. Rozhodca Ćirović z Vršca ukázal na biely bod, z ktorého bol presný Atila Lipták – 1 : 3.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pejčić, Maliar (Petrović), Mršić, Folťan, Marko, Radović (Pavlov), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Brezičanin) Výsledky 7. kola: Vinogradar – Jánošík 2 : 0, Borac (VG) – Ratar 2 : 2, Borac (VS) – Budućnost 1 : 2, Partizan – Karaš (K) 0 : 4, Vojvodina – Sloga 2 : 0, Karaš (J) – Ševac 1 : 0.

Tabuľka: 1. Budućnost 19 bodov, 2. Hajdušica 19, 3. Karaš (J) 17,... 11.

Jánošík 4,... 14. Sloga 2 body.

V nedeľu Hajdušičania uvítajú Partizan z Kajtasova a Jánošíčania si doma zmerajú sily s mužstvom Ševac z Kusića.

Pionieri Hajdušice na hosťovaní v Belej Crkve prehrali výsledkom 5 : 2. Oba góly za hostí dal Petar Mršić.

Foto: V. Maliar

oji zverenci boli lepší v prvom polčase, o čom svedčí aj výsledok. Hostitelia boli zase úspešnejší po zmene strán, takže mienim, že je nerozhodný výsledok v obecnom derby aj najspravodlivejší,“ hovoril po zápase v Idvore Adam Lupu.

Tréner slávistov chválil aj úroveň zápasu:„Hralo sa v takmer letnom počasí bojachtivo, útočne a od- Zatiaľ najcennejší bod: FK Slávia v jesennej časti hodlane z oboch šampionátu strán, takže to pre početných fanúšikov aj domáci. Polet otočil skóre po tlačenici Poleta a Slávie bola pastva pre oči.“ Podobnú mienku mal aj tréner domácich v malom štvorci.

SLÁVIA: Kandić, Ďuriš, Marko MoldoSlobodan Petrović: „Nezaslúžili si vyhrať ani Idvorčania, ani van, Košút, Čerňoš, V. Dudáš, Buzadžija, Kovačičania. Takmer všetky góly padli po Svetlík, Stojić, Bakoš, Mihajlov, striedali: školáckych chybách obrancov.“ Populárny Čech, Jaško, Milan Moldovan, Ostojić Výsledky 6. kola: Polet – Slávia 2 Tirke doplnil, že tím Poletu nehral v najsilnejšom zložení a polovica jeho hráčov má : 2, Omladinac 1927 – Mundial 1 : 3, iba osemnásť, devätnásť rokov. Vyhoreli Glogonj – Vojlovica 2018 4 : 1, Tempo v derby. Veď pred mesiacom vyhrali nad – Unirea 2 : 1.

Kovačičania zostali na druhej priečke susedmi z Kovačice rozdielom triedy: bolo s rovnakým počtom bodov ako prvý Polet.

6 : 0 v pohárovom zápase.

Tréner Slávie by si rád prial, aby sa počas V nedeľu o 15. hodine Slávia privíta Omlazimnej prestávky Kovačica posilnila oprav- dinac 1927 z Opova.

Doplácajú na neskúsenosť Body zostali doma MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

MLADOSŤ – NAFTAGAS 2 : 3 (2 : 1)

OFK STAJIĆEVO – AŠK 2 : 0 (1 : 0)

Vladimír Gál

P

rvých dvadsať minút sa hralo bez výhľadných šancí.

Prvú mal v 20. min. V. Gál, ktorý chcel prihrať Mijićovi, no domáci obranca ho v tom znemožnil. V 25. min. prvú šancu mali aj domáci a ihneď dali gól. Po rohovom kope nestrážený domáci útočník zaslal loptu za chrbát brankára Kurtešana. V 30. min. podobná situácia, Striško znovu slabo zareagoval, ale domáci trafili žrď. Aradáčania teda mali šťastie.

V 40. min. strelu V. Gála po sólovom úniku brankár odrazil na roh. Trochu neskoršie Mijić prihral V. Gálovi, ale tohto pred brankárom nedovolene zastavili. Rozhodca dopískal jedenástku, ktorú Matejin nepremenil.

V druhom polčase Aradáčania mali viac loptu na nohách.

V 60. min. mali peknú príležitosť vyrovnať, keď Pajević z voľného kopu z asi 18 metrov dobre strelil, ale brankár sa nedal prekvapiť. V 70. min. domáci dali druhý gól po chybe Životina.

V 85. min. Striško mal veľkú šancu, ale brankár aj jeho strelu perfektne zneškodnil, a tak body zostali v Stajićeve.

AŠK: Kurtešan, Životin (Milović), Ďuríček, Korać, Zakić, Striško, Matejin, Pajević, Birmanac (K. Gál), Mijić, V. Gál

• ŠPORT •

Darko Sládeček

B

ieloblatčanom sa tejto jesene vonkoncom nedarí. V nedeľu v stretnutí s tímom z dediny Boka zaznamenali aj šiestu prehru, tretiu na vlastnom trávniku.

Začalo sa to celkom dobre. Domáci boli lepší a striedali sa šance Ráca, Poničana a Kalapiša. Hostia sa iba bránili a čakali svoje šance z protiútokov. Domáci sa ujali vedenia v 29. min., keď po prihrávke Ráca Poničan z pätnástich metrov rozvlnil sieť hostí. Bieloblatčania pokračovali v útočnej hre a v 38. min. Poničan zvýšil náskok. Predsa pri konci polčasu po chybe obrany Mladosti Fodor vybehol pred brankára Perišića, ktorý jeho strelu kryl, ale odrazenú loptu útočník hostí zaslal do siete – 2 : 1.

V druhom polčase domáci zahrali ešte usilovnejšie, ale nemali ani šťastie. Po nevyužitých šanciach domácich k slovu prišli hostia. Najprv v 54. min. Sente po voľnom kope využil nedorozumenie domácich obrancov a pomedzi štyroch hráčov zaslal loptu

do siete. Na druhej strane v 75. min. Poničan prekľučkoval brankára hostí, prihral Rácovi, ale obranca Naftagasu bol rýchlejší a vykopol loptu z čiary. Od 70. min. domáci hrali s desiatimi, keďže Goda pre dve žlté karty musel opustiť trávnik. V 80. min. obrana domácich znovu zlyhala, čo šikovný Fodor využil a priniesol veľkú radosť svojmu mužstvu. Možno teda konštatovať, že futbalisti Mladosti boli lepší, ale akiste doplácajú aj na neskúsenosť v tomto stupni súťaže. Všetko to vyvolalo veľké rozčarovanie medzi ich fanúšikmi.

MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Poničan, Szabó (D. Paraľov), Kalapiš, Berbakov, Gibarov (Kočević), Goda, Šofranko (Horváth), Karacsonyi, Rác Výsledky 8. kola: Potisje – Jedinstvo 5 : 0, Tamiš – ŽFK Banat 5 : 1, OFK Klek – MSK 2 : 3, OFK Gradnulica – Zadrugar 3 : 3.

Tabuľka: 1. Potisje 22 bodov, 2. Tamiš 20, 3. OFK Klek 18,... 5. AŠK 13,... 12. Mladosť 3, 13. OFK Gradnulica 1 bod.

Na budúcu nedeľu si Mladosť v Aradáči zmeria sily s tímom AŠK.

41 /4824/ 13. 10. 2018

39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Sami sebe jamu kopú!

Ján Bokor

Mužstvá z hornej časti tabuľky zaznamenali tri remízy. Vďaka rekordnej výhre Radnički z Barandy vysoko vzlietol. Sériu slabých výsledkov prerušili Borac Starčevo a Sloga, ktorá vyhrala na hosťovaní. V derby klubov z dolnej časti tabuľky Vulturul nečakane ľahko a presvedčivo prekonal Dolinu. Posledná Vojvodina v Crepaji prehrala kontumačne, lebo nemala povolenie z polície na hranie zápasu s menovkyňou zo Seleuša.

Výsledky 9. kola: Borac – Jedinstvo (V) 1 : 0, Jedinstvo Stević – Partizan (G) 0 : 0, Jugoslavija – Potporanj 2 : 2, Partizan (U) – Spartak 1911 1 : 1, Dunav – Sloga 1 : 3, Radnički – Polet 8 : 0, Strela – C. zvezda 1 : 0, Vojvodina (C) – Vojvodina (S) 0 : 3 kontumačne, Vulturul – Dolina 4 : 0.

VULTURUL – DOLINA 4 : 0 (3 : 0)

S

kupinka Padinčanov pod vedením predsedu Jána Povolného a trénera Damjana Vidića na hosťovaní v Grebenci zažila poriadnu blamáž. Veľká časť vedenia a hráčov neodcestovala na tento zápas. Tré-

ner musel zmeniť úlohy niektorým hráčom, čo neprinieslo žiaduci cieľ a na striedačke mal iba jedného náhradníka.

Hráči Doliny zápas začali veľmi nezodpovedne a nevážne. To sa im

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Najlepší výkon jesene BUDÚCNOSŤ – PROLETER 5 : 0 (3 : 0) Ján Murtín

V

iac ako 100 divákov videlo na ihrisku vedľa školy presvedčivú výhru po najlepšom výkone tejto jesene renovovaného tímu Budúcnosti.

Začiatok zápasu to však nesľuboval, lebo hráči oboch mužstiev iba nako-

min. ľavačkou z hranice trestného územia trafil ľavý roh. Už v 44. min. domáci zahrali loptu z autu, nedorozumenie obrancov Proletera využil Molnár, prekľučkoval aj brankára – 3 : 0.

V druhom polčase bolo viditeľné manko kondície u hostí, takže si domáci vytvárali šance ako na páse. V 56. min. Čipkár unikol z ľavej strany, nesebecky prihral a umožnil mladučkému 16-ročnému Danielovi Krasnecovi streliť prvý gól v seniorskom mužstve – 4 : 0. Hostí potom dvakrát zachránilo brvno a raz žrď. Strely Čipkára a Familića brankár Pavlović bravúrne vychytal. V 70. min. po strelách Ľ. Hataľu hostia Rodić a Groznica rukami ako brankári zastavili loptu

vypomstilo, lebo prehrali s nie veľmi silným domácim súperom. Iba prvých 25 minút hostia úspešne odolávali, neskoršie začali robiť chyby a do polčasu inkasovali tri lacné góly.

Po prestávke na trávnik vykročil aj na bránkovej čiare. Rozhodca Mudrinić správne nariadil penaltu, ale nevylúčil ani jedného hráča s komentárom: „Čo budem robiť s bedármi?!“ Naozaj divné a komické zľutovanie sa nad hosťami človeka, ktorý má uplatňovať a chrániť futbalové pravidlá. Na to všetko strelu Familića brankár Pavlović kryl, ale predsa po zahraní z rohu neúspešný strelec z penalty predsa hlavou dal gól – 5 : 0.

BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Huďan, Miljević, M. Hataľa (Miškovic), Šoven, Benko, Mravík (Krasnec), Molnár (Katiak), Čipkár (Ľ. Hataľa), Horvát (Jakuš), Familić Výsledky 7. kola: Naša hviezda – Neštín 2 : 0, Sloga – Mladost 4 : 0, Maglić – Slavija 12 : 0, Bačka 1945 – Bački hajduk 2 : 0, Borac – Bačka (D) 0 : 3 kontumačne; selenčský Kriváň bol voľný.

Budúcnosť v nedeľu bude hosťovať v Neštíne.

Foto: J. Pucovský

Vždy kapitánsky: Štefan Horvát (Budúcnosť Hložany) pávali loptu dopredu, čo poriadne štvalo divákov. Keď sa domáci rozhodli pre kombinačnú hru, vyzeralo to na exhibíciu.

V 21. min. solídny brankár Karađorđeva Pavlović bombu M. Hataľu z osemnástich metrov vyrazil na roh. V 27. min. Čipkár sa ocitol sám pred brankárom, ktorý jeho strelu odrazil iba nabiehajúcemu Mravíkovi, ktorý presne trafil – 1 : 0. Naladený stredopoliar Molnár v 42.

40

www.hl.rs

OKTÓBROVÝ TURNAJ KOLKÁROV. Tradične sa v rámci ústredných osláv Kovačického októbra stretávajú aj kolkári. Podobne bolo aj tohto roku, keď v sobotu 6. októbra 2018 na dráhach kolkárne Športovo-rekreačného strediska Slávia zrážali kolky. Tentoraz si sily zmerali štyri zmiešané družstvá: Okno, Famili Bíreš, Penzioneri a Elkov. Organizátorom akcie, z ktorej momentku vidíme na snímke, bol KK Slávia.

A. Ch.

Informačno-politický týždenník

zranený Kelečević, ktorý nevyužil až päť šancí. Hoci sa hralo viac na polovici ihriska Grebenčanov, títo z ďalšieho protiútoku strelili štvrtý gól. Nervozita a nesváry medzi hráčmi hostí sa stupňovali, čo iba kazilo celkový dojem na trávniku. Hráči Doliny sami sebe kopali jamu, do ktorej spadli.

V nervóznom finiši zápasu rozhodca Aleksa Jevtić z Vršca neuznal čestný gól Kelečevića pre údajné postavenie mimo hry. Domáci zápas skončili desiati, lebo ich hráč zapľul Popovića, a rozhodca ho správne vylúčil. Nezodpovedným prístupom k zápasom hráči Doliny nemôžu čakať lepšie výsledky.

DOLINA: Bujaković, Ugrenović, Matuľa, Popović, Mitić, Šajber, Đorić, Čížik, Radulović, Hlavča, Ilić (Kelečević) V nedeľu Dolina bude hosťovať vo Vlajkovci, kde ju uvíta domáce Jedinstvo.

Nová radosť

NAŠA HVIEZDA – NEŠTÍN 2 : 0 (1 : 0)

Rozčarovaný Neštínčan po druhom góle Silbašanov Rastislav Kopčok

F

utbalisti Našej hviezdy znova boli úspešní na svojom ihrisku a porazili hostí z Neštína. Strelcom jediného gólu v prvom polčase bol Pisarev.

V pokračovaní hostia zahrali trochu lepšie, ale sa im nepodarilo streliť gól.

V 77. min. viacerí domáci hráči sa ocitli pred bránou súpera, akoby sa dohovárali, kto dorazí loptu do siete, a na konci to urobil Santrač – 2 : 0. Domácich fanúšikov potešila najnovšia výhra, lebo sa znova dostali na prvé miesto, keďže bol selenčský Kriváň voľný.

NAŠA HVIEZDA: Panić, Đuragić, Strehársky, Zelen (Kepčija), Gašić, Torić, P. Vladislav, Grňa, Santrač (Ninkov), Pisarev (Jelić), M. Vladislav V nedeľu Naša hviezda bude hosťovať v Selenči.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Sloga (E), Sloga (T) – LSK, Hajduk (B) – Podunavac, Radnički (Š) – Podrinje, Sremac – Borac (Š), Prvý máj – Jugović, Jednota – Hajduk (Č), voľná je Tatra.

Sklamaní diváci TATRA – JEDNOTA 0 : 0 Pavel Pálik

B

ol to slabý a nezaujímavý zápas. Domáci hrali bez vôle a šancí bolo málo. Tatra mala príležitosť v 10. min., ale strelu Barića z pravej strany bravúrne kryl brankár Jednoty Jovišić.

Aj v druhom polčase sa hralo hlavne v strede ihriska. Hostia z Pazovy viac útočili, šancu mal Vujčić, ktorého strelu Kosturanov vyrazil na roh. V 82. min. Cvetanović nepríjemne prekvapil brankára Tatry, ale na šťastie domácich trafil žrď brány. To bolo všetko, čo sme videli na tomto zápase a nerozhodný výsledok je najreálnejší.

Tatra a Jednota iste sklamali 300 divákov, ktorí nespokojní opustili

kysáčske ihrisko. Zápas viedol Nemanja Ranković z Jarka. Žlté karty dostali Sapundžić a Klaić (Tatra), Vučković, Mihajlović a Rudić (Jednota).

Na zápase v Kysáči nebolo gólov, ani veľa T A T R A : vzrušujúcich chvíľ Kosturanov, Z i r i ć , Pe k i ć Výsledky 8. kola: Tatra – Jed(Ušćumlić), Apić, Berić, Petrović, nota 0 : 0, Hajduk (Č) – Prvý máj Sapundžić (Pilipović), Gadžić, 0: 1, Jugović – Sremac 2 : 0, Borac Barić, Nastić (Klaić), Stevanović (Š) – Radnički (Š) 2 : 1, Podrinje JEDNOTA: Jovišić, Cvetanović, – Hajduk (B) 4 : 0, Podunavac – S. Rudić (Igrač), Bojbaša, Živko- Sloga (T) 3 : 0, LSK – Hajduk (D) vić, M. Rudić (Grubor), Vučković 0 : 4, erdevícka Sloga bola voľná.

(Denić), Šobot, Vujčić, Zogović Program 9. kola: Hajduk (D) –

1. Jugović 2. Borac (Š) 3. Podrinje 4. Prvý máj 5. Sremac 6. Sloga (E) 7. Podunavac 8. Hajduk (B) 9. Hajduk (D) 10. Tatra 11. Jednota 12. Sloga (T) 13. LSK 14. Radnički (Š) 15. Hajduk (Č)

8 8 8 7 7 7 8 7 7 8 7 7 8 7 8

6 5 5 5 4 4 3 3 3 2 2 2 2 1 0

1 2 2 0 2 1 1 1 0 3 2 1 1 1 0

1 10 : 5 1 14 : 5 1 13 : 4 2 15 : 10 1 7: 4 2 16 : 9 4 12 : 8 3 9 : 10 4 12 : 7 3 8:7 3 5:9 4 5 : 10 5 5 : 18 5 10 : 15 8 1 : 21

19 17 17 15 14 13 10 10 9 9 8 7 7 4 0

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Doma ešte nevyhrali Juraj Pucovský

Na piatich zápasoch až tri hosťujúce tímy vyhrali. Domácemu triumfu sa tešil len vedúci Stanišić 1920, kým sa Sport a Dinamo (BB) rozišli s remízou. KFK Kula sa vzdal súťaže, takže Borac bol voľný.

Výsledky 6. kola: Panónia – Jedinstvo Lemeš 0 : 1, Telečka – Lider 1 : 2, Stanišić 1920 – Dinamo (S) 9 : 2, Sport – Dinamo (BB) 1 : 1, Metalac – Graničar 2 : 4.

PANÓNIA – JEDINSTVO LEMEŠ 0 : 1 (0 : 1)

Aj táto lopta skončila vedľa brány mužstva Jedinstvo Lemeš

ni v treťom domácom zápase Laliťania nevyhrali. Utŕžili minimálnu prehru s mužstvom z dediny Svetozar Miletić, ktoré sa po osemnástich rokoch znova zapojilo do súťaže?! Miletićania predtým posledný majstrovský zápas prehrali 6 : 3 s mužstvom Graničar v Gakove 11. júna 2000.

Hostia od prvého hvizdu rozhodcu Maravića z Crvenky zahrali pevne v obrane a rýchlymi akciami ohrozovali bránu Valenta. To im v 33. min. prinieslo gól, keď Brkić zblízka skóroval, lebo sa brankárovi domácich nepodarilo loptu chytiť a Stolićovi odkopnúť od brány. Bola to prakticky jediná strela hostí na bránu Panónie v prvom polčase.

Predtým sa nevydarili pokusy Lamoša, M. Obradova a v 37. min. aj

metrov brankár Kusić efektne vyboxoval spod brvna. Vo finiši domáci mali aj šťastie, lebo hráči hostí v 75. min. trafili pravú žrď a v 87. min. aj brvno brány Valenta.

PANÓNIA: Valent, Terek, Sto-

A

• ŠPORT •

Stoisavljevića, lebo brankár Mladen Kusić pevne zovrel loptu.

Najlepší pokus v pokračovaní domáci mali v 63. min., ale po prihrávke M. Obradova sprava prudkú strelu Stoisavljevića z osemnástich

lić, Lamoš, Lazić, Stojanović, M. Obradov, A. Obradov (Z. Dobrić), Stoisavljević, Turčan, Šinkarčuk (Šipka) Laliťania v nedeľu budú hosťovať v Riđici.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Prekvapenie v Šíde Lazar Pavković

BORAC ILINCI – OFK BINGUĽA 2 : 3 (2 : 2).

Bojovnejší a skúsenejší hostia prejavili oveľa viac vôle a zaslúžene zvíťazili. Dva góly dal Radičević a jeden Farkaš.

JEDNOTA ŠÍD – JEDNOTA ĽUBA 1 : 1 (1 : 1). Ľubania sa vrátili domov s bodom, ktorý zaslúžene

získali v súboji s vedúcim mužstvom v tabuľke. Gól za domácich dal Đorđević v 23. min. a vyrovnal Ruman v 29. min.

ERDEVÍK 2017 – SREMAC BERKASOVO 1 : 1 (0 : 0). Hostia aj v Erdevíku dokázali, že majú dobré mužstvo. Ujali sa vedenia gólom Arežinu v 65. min., ale sa museli uspokojiť s bodom, lebo vyrovnal Matijević v 77. min.

41 /4824/ 13. 10. 2018

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Vyvarovali sa väčšej pohromy BAJŠA – MLADOSŤ 3 : 0 (3 : 0) Samuel Medveď

P

etrovčania prvýkrát hosťovali a hrali v Bajši. Domáci minulého leta postúpili do Vojvodinskej ligy a momentálne sú na treťom mieste majstrovského rebríka. V Bajši prevažne žijú občania maďarskej národnosti, ale je tam ešte i menší počet Slovákov.

Zistili sme, aj sa presvedčili, že futbalový klub v tejto dedine pôsobí ako dobre organizovaný kolektív.

Hoci im nekvitnú ruže, futbalisti Mladosti určite na toto hosťovanie odcestovnali s nádejou neprehrať zápas a získať aspoň bod. Nestalo sa tak. Petrovčania zvlášť v prvom polčase hrali veľmi slabo, neorganizovane, konfúzne, bez hernej koncepcie. Domáci sa ľahko dostávali pred bránu hostí. Leňa znova vybránil všetko, čo sa dalo.

Bajšania hneď na začiatku zápasu plne zapracovali. V 2. min. mali dobrú príležitosť a o dve minúty neskoršie sa stredom ihriska presadil strelec Mihalec – 1 : 0. Skupinku

FOTO OKO CRVENKA – MLADOST APA 2 : 0 (0 : 0). Na štadióne Milorada Džombu favorit z Apatína zažil prvú majstrovskú prehru.

Domáci po výbornom výkone boli lepší o dva góly od zverencov Slobodana Bačića a priniesli radosť asi 150 svojim fanúšikom.

Prvý gól dal veterán Radoš Bulatović z voľného kopu v 47. min. a výsledok stanovil Milan Subotić v 83. min. (na snímke). Výhra Crvenčanov mohla byť aj presvedčivejšia, lebo strelu Subotića z jedenástky v 27 min. brankár Mladosti Dušan Rašeta vyrazil na roh. V druhom polčase lopta raz skončila aj na brvne brány sebavedomých, ale slabých Apatínčanov, ktorí ani raz vážnejšie neohrozili brankára súpera Miroljuba Đurišića.

J. P-ský Petrovčanov to určite vyľakalo, že Mladosť v Bajši nepochodí dobre.

Keď Majoros v 16. min. z ľavej strany prenikol a dal aj druhý gól pre domácich, mnohí si pomysleli, že

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Mladosť čaká osud podobný tomu, aký minulý týždeň zažili futbalisti belehradskej C. zvezdy v Paríži. Ľavokrídelný útočník Majoros sa vyznamenal aj v 40. min., keď dočkal

prihrávku sprava a razantne loptu zaslal pod brvno, už vtedy bolo 3 : 0. Mladosť v 39. min. zahrala voľný kop, Kaňa zacentroval a Beronja pri opačnej žrdi hlavičkou vsietil.

Bol však v postavení mimo hry, takže rozhodca gól neuznal.

Bajšania sa v druhom polčase akoby uspokojili presvedčivým náskokom. Mladosť si trochu upravila rady, viac útočila. Hneď na začiatku vošiel do hry Kobilarov a útok Mladosti zahral živšie.

Dobrú šancu nevyužil náhradník Srdanović.

MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Babiak, Severíni, Jakuš, Beronja (Kobilarov), Adámek (Srdanović), Valentík (Poznanović), Kaňa, Ožvát, Plavšić Výsledky: 8. kola: Mladost (T) – Radnički (S) 3 : 0, Tekstilac – BSK 4 : 1, Crvenka – Mladost (A) 2 : 0, Sloga – Tisa 2 : 1, Tavankut – Budućnost 1 : 0, Bačka – Polet 2 : 0, Bajša – Mladosť (P) 3 : 0, Radnički 1912 – Vrbas 5 : 0.

Program 9. kola: Vrbas – Mladost (T), Mladosť (P) – Radnički 1912, Polet – Bajša, Budućnost – Bačka, Tisa – Tavankut, Mladost (A) – Sloga, BSK – Crvenka, Radnički (S) – Tekstilac. Zápasy sa začnú o 15. hodine.

Tabuľka: 1. Radnički 1912 22 bodov, 2. Sloga 19, 3. Bajša 17, 4. Mladost (A) 17,... 11. Crvenka 8, 13. Mladosť (P) 7... 16. BSK 2 body.

(Budić), Kotiv, Kuchta, Petrović, Batinica (Milec), Kutenič, Babić Výsledky 8. kola: Hercegovac – Budućnost min. po úspešnej akcii 0 : 1, Tvrđava – útočného radu do listiny Lipar 2 : 0, Slástrelcov zapísal Batinica via – Radnički 4 – 2 : 1. Hosťom potom : 1, Borac – Krila akoby ubudli sily a už Krajine 0 : 1, Odv 76. min. Kuchta zvýšil žaci – Vojvodina na 3 : 1, kým Babić v po0 : 4, Stari grad slednej min. uzavrel skóre – Rusín 3 : 0, zápasu. ŽAK – Kulpín 1 Rozhodca Bosnić z Báčskej Palanky žlté karty Uzavrel skóre: Đorđe : 1, Kula – Polet ukázal domácemu Pet- Babić (Slávia Pivnica) 5 : 1.

V budúcom rovićovi a hosťom Lazakole Slávia bude hrať v Lipare revićovi a Crnjanskému.

SLÁVIA: Brňa, Záskalický, s rovnomenným domácim tíBenka, Trivunović, Ćorda mom.

Po šesťdesiatich rokoch...

SLÁVIA – RADNIČKI 4 : 1 (1 : 1) Ján Šuster

V

susedskom derby po viac ako šesťdesiatich rokoch Pivničania a Ratkovčania hrali o body. Zápas sledovalo 250 divákov, medzi ktorými bolo hodne aj z Ratkova. Pravdaže, radovali sa fanúšikovia domácej Slávie.

Radosť pre domácich prišla príliš nečakane, už v 5. min. Kuchta na ľavej strane uvoľnil Batinicu, tento centroval pred bránu, kde Kutenič zblízka dorazil loptu do siete brány Jovanovića – 1 : 0.

42

www.hl.rs

Strelec gólu v 17. min. zaváhal pred bránou Radničkého a z gólu nebolo nič. O dve min. neskoršie Novović trafil miesto, kde sa spájajú brvno a žrď. V 29. min.

Ratkovčania mali hodne šťastia, lebo Batinica z desiatich metrov nastrelil ľavú žrď. Domáci útočník Batinica potom nevyužil tri veľké príležitosti. V 45. min. hostia vyrovnali prostredníctvom Novovića, ktorý využil chybu brankára Brňu.

V druhom polčase sa takmer pol hodiny nič zaujímavé na trávniku neudialo, aby sa v 72.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SPOMIENKOVÝ BEH DR. JANKA BULÍKA V KOVAČICI

Druháci na dráhe

Tretiaci rýchlo a úspešne do cieľa

Sychravé počasie neprekážalo bežcom Anička Chalupová

T

radičné podujatie Kovačický október každoročne ponúka bohatý obsah rôznych kultúrno-spoločenských a športových

akcií.

V utorok 2. októbra 2018 Základná škola Mladých pokolení usporiadala dvadsiaty ôsmy pouličný spomienkový beh Dr. Janka Bulíka, ktorého sa zúčastnilo zo 450 žiakov. Za sychravého a pomerne chladného počasia, ktoré nedokázalo schladiť dobrú náladu účastníkov,

Bežcov v cieli čakali fanúšikovia, predstavitelia Domu zdravia a vedúci akcie, prof. telesnej výchovy Pavel Urban a Miroslav Tomáš

žiaci si vyskúšali svoje bežecké schopnosti na dráhach dlhých 200 až 1 000 metrov. Do cieľa, ktorý bol pri škole v Ulici Dr. Janka Bulíka, najrýchlejšie dobehli títo žiaci nižších ročníkov: 1. miesto obsadili prváci Mária Beracká a Veljko Redžaj, 2. miesto si zaslúžili Iva Ďuríčeková a Martin Válovec a na 3. mieste zakotvili Iva Lotinová a Damián Meliš. Na asfaltovej dráhe si svoje nohy najlepšie naštartovali druháci Lena Čerňošová a Benjamin Bartoš, 2. miesto obsadili Blaženka Marková a Alex Toman, a na tretej priečke boli Ivana Bartková a Ivan Bovdiš.

Medzi tretiakmi prví do cieľa dobehli Jana Karasová a Oliver Poliak, na 2. mieste beh skončili Hana Špringeľová a Ivor Brtka, kým na 3. mieste zakotvili Sára Šimonová a Borislav Benka. Medzi najstaršími bežcami nižších ročníkov – štvrtákmi, najlepšie bežecké schopnosti prejavili Maja Veňarská a Dávid Cicka, o štipku pomalší boli Maja Príbeľová a Milan Hrk, 3. miesto obsadili Gabriela Lomenová a Danilo Matić.

Z piatakov najlepšie výsledky v behu dosiahli Ivona Miháľová a Adam Farkaš, 2. miesto obsadili Silvia Mikľanová a Adrián Fekety, kým 3. miesto pripadlo Magdaléne Babkovej a Kristijanovi Šajnovi.

Najúspešnejšími bežcami žiakov 6. ročníka boli Mária Babková a Alexa Bolerác, 2. miesto obsadili Naďa Lakičinová a Damián Veňarský, na 3. mieste zakotvili Marína

Najrýchlejší prváci

Najúspešnejšie prváčky s riaditeľkou Aničkou Bírešovou

priečku obsadili Emília Piperská a Pavel Čížik. Z radov ôsmakov najlepší boli Stefani Čerňošová a Igor Urban, za nimi do cieľa dobehli Michaela Babková a Kristián Babinec a 3. boli Mária Magdaléna Žolnajová a Gabriel Bartoš.

Okrem gratulácií najúspešnejším pretekárom 28. ročníka pouličného spomienkového behu Dr. JanNajrýchlejší ôsmaci Tri prvé ôsmačky ka Bulíka riaditeľka s profesorkou Annou Hrkovou kovačickej ZŠ AničOmastová a Stanislav Suchánek. Pozoruhodné ka Bírešová udelila aj diplomy. výsledky na tomto športovom podujatí dosiahli Foto: autorka a Mlinárček Photo Factory aj siedmaci. Prvé miesto získali Sára Válovcová a Robert Olas, 2. miesto si zaslúžili Iris Neda a Rudi Šajn, 3.

Mená najlepších na diplomy starostlivo zapísali profesorky Soňa Lončarová, Zuzana Lenhartová a Vlastislava Šúleková-Kirićová (zľava)

Mužstvo MOMS Pivnica I – 5. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Dragan Ćorda, Boris Petrović, Nikola Batinica, Rastislav Brňa (stoja zľava); Dalibor Milec, Vlastislav Nímet, Marko Sekeruš, Martin Benka (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš