Hlas 44 2018 by NVU Hlas ľudu

15. Festival Zuzany Kardelisovej Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 3. 11. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4827/



Z obsahu

V Starej Pazove od 26. októbra do 2. novembra prebieha 49. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín. Na repertoári v súťažnej časti je šesť predstavení (medzi nimi i kulpínske – na snímke), hosťujúce predstavenie na počesť odmenených a jedno sprievodné podujatie. A. Francistyová

Požiar, ktorý v polovici októbra zasiahol prírodnú rezerváciu Carska bara neďaleko Bieleho Blata, zanechal za sebou pustatinu. V. Hudec

Dokumentárny film Heroj Božidar (Hrdina Božidar) natočila TV Most v produkcii Združenia Čiernohorcov v Novom Sade. Odpremiérovali ho v novosadskom Športovopodnikateľskom stredisku ku Dňu oslobodenia Nového Sadu v utorok 23. októbra. V dokumente o poručíkovi kráľovského vojska Juhoslávie B. Žugićovi, ktorý sa postavil na odpor maďarským okupantom a spolu s 15 spolubojovníkmi zahynul pri Hložanoch 13. apríla 1941, vystupujú aj hložianski mládežníci (na snímke s Krstom Žugićom). J. Bartoš

3. 11. 2018 | 44 /4827/

Uzávierka čísla: 31. 10. 2018

Svoje spevácke vlohy a radosť na javisku Domu kultúry 3. októbra v poslednú októbrovú nedeľu prejavilo 21 mladučkých spevákov, žiakov základných škôl, ktorí prišli na festival Rozspievané klenoty do Kovačice z ôsmich prostredí. Na snímke sú tohtoročné laureátky Hana Barcová a Mária Magdaléna Torňošová. A. Chalupová

V sobotu 27. októbra v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci usporiadali 19. ročník výtvarníckeho tábora Makovička. Zúčastnili sa na ňom žiaci z ôsmich prostredí, zoradení do maliarskej, grafickej alebo sochárskej dielne, a po prvýkrát sa pracovalo aj so žiakmi nižších ročníkov. J. Čiep

Vyrobiť kvalitné víno je pravé umenie. A keď sa nám to už aj podarí, treba vedieť, ako sa oň starať, aby neochorelo. Áno, aj víno môže ochorieť. Počas uskladnenia často podlieha rôznym zmenám, ktoré ho môžu úplne znehodnotiť, preto je jeho ošetrovanie veľmi dôležité. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Reálny stav?

rehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku, ktorá už niekoľko rokov má názov Divadelný vavrín, sa prepracovala k 49. ročníku. Už táto skutočnosť svedčí o tom, že potreba každoročnej vojvodinskej slovenskej scénickej žatvy pustila hlboké korene. Ustarosťujú nás však mladé výhonky: tých je málo. Nie div teda, že sa nám kalí pohľad nasmerovaný na budúcoročnú päťdesiatku. Ani tentoraz toto miesto nechceme využiť na sociologický výskum, ale s obavami konštatujeme, že tohtoročný Vavrín divákom predkladá len šesť predstavení. Pripravili ich súbory zo štyroch vojvodinských slovenských prostredí. Zaslúžili si spomenúť ich: Kovačica, Padina, Kulpín a Stará Pazova. Nepochopiteľne málo... Kvôli porovnaniu spomeňme napríklad prehliadku v Laliti z roku 1997 za účasti až 28 súťažiacich súborov... Migrácie, všeobecná apatia, nezáujem o zachovanie tradície? Kde je pes zakopaný? Dovolíme si však pripomenúť, že toto možno nie je ten správny obraz momentálnej divadelnej situácie, lebo rovno v tom istom termíne – teda v dňoch posledného októbrového víkendu – v Starej Pazove sa začal Divadelný vavrín a v Kysáči prebiehal celý 15. ročník Festivalu Zuzany Kardelisovej. A v Kysáči vystúpili Pivničania a Kovačičania s ďalším predstavením. Teda keby sa nekryli termíny... Ale aj tak je toho málo. Veľmi málo... Lebo napríklad i na kysáčskom tradičnom divadelnom podujatí odzneli len štyri slovenské predstavenia. Z toho iba dve z Vojvodiny... Nepridávajme ďalšie závažia k zvoneniu poplašného zvona, ale ani divákov nie je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Anna Francistyová

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Výzvy, ako zachovať slovenskosť v zahraničí

ĽUDIA A UDALOSTI Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

tak veľa, ako bývalo... Ako sa asi hercom chutí hrať, keď ich je toľko (alebo aj viac) ako divákov v hľadisku? Neplatí toto o všetkých divadelných podujatiach, napríklad premiéry spravidla prilákajú viac obecenstva. Prehliadky s niekoľkodňovým alebo týždenným repertoárom však už nekvitujú rady pred divadelnou pokladňou ako za niekdajších zlatých čias. A nepomáha ani voľný vstup. Pri písaní týchto riadkov nám však pomáha svetielko, ktoré signalizuje záchranu takejto deprimujúcej situácie v našom divadelníctve. Sú to mladé ochotnícke kádre. Debutanti v hereckom súbore, ale aj v zákulisí. Majú ich všetky spolky, ktoré prispeli novou inscenáciou do práve prebiehajúceho Divadelného vavrína a do zrealizovaného Festivalu Zuzany Kardelisovej. Len ich nevyľakať prísnym a príliš kritickým hodnotením porotníkov. Nechať im priestor na rozpätie krídel na tomto dobre vytrasovanom poli. Súhlasíme, že ich treba usmerniť, pomôcť im, keď ide o spomalený priebeh predstavenia, o jeho trvanie, o dôsledné využitie výrazových prostriedkov počas celej inscenácie, o expresívnejšie vyjadrovanie... Ale ich aj motivovať: pochváliť snahu, ochotu. Na druhej strane však chceme rozumieť aj členov odbornej poroty, ktorí vraj v diskusii s mladými protagonistami neraz narážajú na negativizmus, pohŕdanie ich dobre cielenými radami. Taký je reálny stav?

10 Najviac požiarov za posledné dve desaťročia

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Do pozornosti vinohradníkov – registrácia do 15. novembra

KULTÚRA

30 Kniha o škole aj po slovensky

ŠPORT

43 V ústrety najmasovejšiemu turnaju Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

44 /4827/ 3. 11. 2018

Týždeň 

InPress

Legitimita menšín a ťažký mesiac

Cudzie – sladšie? Jasmina Pániková

ento týždeň sme štartovali so Svetovým týždňom sporenia. Pravdaže, sporenia peňazí. A ktorých peňazí? Tých, ktoré nám zostanú po zaplatení účtov, bytu, kúpe potravín, rozličných školských potrieb atď. Zhodneme sa, tých peňazí nie je veľa a preto sú aj zriedkaví tí, ktorým sa predsa podarí ušetriť. Podľa výskumníkov každý druhý sporiteľ v našej krajine má viac ako 50 rokov a mesačne usporí zhruba 5-tisíc dinárov. Dve tretiny obyvateľov šetrí iba z toho, čo im zostane na konci mesiaca a iba tretina má vopred naplánovanú sumu, na mesačnej a ročnej úrovni. Aj keď náš začiatok vyznieva trochu pesimisticky, sporenie podľa Národnej banky rastie. Ale sú aj takí, ktorí o úsporách ani len neuvažujú, zvlášť ak ide o cudzie peniaze. Takým „skvelým“ príkladom je aj vedenie obce na svahoch Fruškej hory, ktoré obecné peniaze vraj míňalo na súkromné obedy a zvyšovanie platov svojich straníckych kamarátov, aj keď tí neboli ani len kvalifikovaní na prácu, ktorú mali vykonávať. Také štedré obce sme mali aj skôr. V podaktorých dedinách ako huby vznikali domy tých, ktorí boli najbližšie mastnému hrncu a keď sa ten hrniec začal vyprázdňovať... Zbalili kufor a nasmerovali do krajiny našich predkov... Význam slova šetriť nepoznajú ani v hlavnom meste našej krajiny. Novoročné dekorácie začiatkom októbra sú už naďaleko známe. Po minuloročnom stromčeku, ktorý stál 83-tisíc eur, hlavné mesto už teraz má 3D tunel ozdobený svetielkami vo farbách štátnej zástavy. Ideový tvorca tejto dekorácie, ktorá sa skôr podobá na moderný fóliovník, nie je známy, no známe je to, že je súčasťou „dekoračného balíka“, ktorý stojí zhruba 300 miliónov dinárov. Štedro!

www.hl.rs

7 DNÍ

nedeľu 4. novembra budú voľby do národnostných rád národnostných menšín v Srbsku. Svojich predstaviteľov budú voliť príslušníci 22 národnostných menšín: albánskej, aškalijskej, bosniackej, bulharskej, bunevskej, českej, čiernohorskej, gréckej, egyptskej, chorvátskej, macedónskej, maďarskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, ruskej, slovenskej, slovinskej, ukrajinskej a vlašskej. Podľa údajov Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy do osobitného zoznamu voličov pre národnostné menšiny bolo záverečne s dňom 19. októbra 2018 zapísaných súhrnne 507 183 voličov, z čoho 462 759 občanov uskutočňuje voličské právo na priamych voľbách pre 18 národnostných rád, pokým 44 424 príslušníkov ďalších štyroch menšín (čiernohorskej, chorvátskej, macedónskej a ruskej) hlasuje prostredníctvom elektorského zhromaždenia. Treba poznamenať, že daný počet voličov sa medzičasom mohol do určitej miery meniť, lebo zapisovanie sa občanov do osobitného zoznamu voličov pre národnostné menšiny ešte trvalo do 31. októbra. Podľa údajov z ministerstva počet príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny zapísaných do osobitného zoznamu voličov je 29 436. Ide však o údaje, ktoré vznikali na základe zapisovania sa voličov do osobitného zoznamu od obdobia pred viacerými (takmer desiatimi) rokmi až dodnes. Majúc na zreteli, že medzičasom mnohí príslušníci národnostných menšín odišli zo Srbska, otázne je, nakoľko sú dané údaje relevantné v skutočnosti. Keď ide o Slovákov v Srbsku, uvádzame počet voličov v našich prostrediach podľa údajov z daného osobitného zoznamu: Aradáč 651, Báčska Palanka 377, Báčsky Petrovec 3 062, Bajša 65, Biele Blato 255, Binguľa 140, Boľovce 335, Čelarevo 214, Erdevík 371, Hložany 1 096, Jánošík 532, Kovačica 3 906, Kulpín 1 047, Kysáč 2 285, Laliť 422, Lug 422, Ľuba 163, Odžaci 47, Padina 3 778, Pančevo 703, Pivnica 1 537,

Informačno-politický týždenník

Selenča 1 965, Stará Pazova 3 123, Silbaš 467, Šíd 599. Väčší počet Slovákov bude hlasovať aj na viacerých volebných miestach v Novom Sade, Belehrade a v Zreňanine, menší počet ich je zapísaných vo viacerých iných prostrediach (Ada, Alibunar, Apatin, Báč, Báčska Topola, Bečej, Beočin, Kikinda, Kula, Ruma, Sombor, Sriemska Mitrovica, Temerin, Titel, Tovariševo, Vajska, Vladimirovac a i.). Minister štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić vyzval príslušníkov národnostných menšín v Srbsku, aby sa zúčastnili na voľbách a zvolili si predstaviteľov národnostných rád, lebo účasťou na týchto voľbách sa potvrdzuje legitimita menšín v oblastiach ich kultúry, vzdelávania, informovania, jazyka a písma. * Prezident Srbska Aleksandar Vučić vo verejnom prejave v utorok 30. októbra vyjadril nespokojnosť nad niektorými činmi, ktoré podľa

jeho slov v priebehu novembra vykoná kosovská vláda. Ako povedal, tamojší Albánci sa pokúsia formovať vlastné vojsko, stať sa členom Interpolu a privlastniť si energetickú infraštruktúru na severe Kosova a Metóchie, takže pred Srbskom je ťažký mesiac. Prezident Vučić vyzval kosovských Srbov, aby sa nezúčastňovali vo formovaní vojska Kosova, lebo jedného dňa budú zneužití, aby strieľali do vlastného národa. Zároveň poznamenal, že v tejto chvíli Srbsko viac než inokedy potrebuje národnú jednotu, pričom neočakáva jednotu všetkých politických strán, dokonca ani by si vraj neprial, aby sa jeho strana zjednocovala s tými, ktorí sú „najhorší v krajine“. Myslel tým na všetkých predstaviteľov opozície, alebo možno aj všetkých, ktorí nemyslia rovnako ako on? Akže áno, môže to byť pre mnohých skutočne ťažký mesiac, možno aj ťažké mesiace... Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

13. STÁLA KONFERENCIA SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ

Výzvy, ako zachovať slovenskosť v zahraničí Katarína Melegová-Melichová

dňoch 25. až 27. októbra v Stredisku SUZA v Bratislave prebiehala 13. Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí v organizácii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetového združenia zahraničných Slovákov. Zúčastnilo sa na nej 90 delegátov z 19 krajín, medzi nimi aj zo Srbska. Témou tohtoročnej konferencie boli Generačné výzvy pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí. V prvý deň konferencie sa uskutočnila aj Generálna rada Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Tento večer nezabudnuteľným zážitkom naplnila inscenácia Slovenského národného divadla Fanny a Alexander v adaptácii a réžii Mariána Amslera podľa filmového scenára Ingmara Bergmana. Trojhodinové predstavenie, ktoré je ovenčené početnými cenami, oduševnilo divákov a možno poďakovať organizátorom konferencie, že účastníkom umožnili tento hodnotný umelecký zážitok. V piatok 26. októbra snemovanie sa začalo príhovorom predsedu ÚSŽZ Jána Varšu. Následne sa prihovorili aj hostia: štátny tajomník na MZVaEZ SR František Ružička, poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko, štátna tajomníčka MSVVaŠ Oľga Nachtmanová, predseda SZSZ Vladimír Skalský a predseda MS Marián Gešper. Vilma Prívarová prečítala pozdravné listy 104-ročného Imricha Kružliaka z Nemecka a Niny Holej z USA. ÚSŽZ po druhýkrát v tomto roku udelil svoje pamätné medaily, a to dvadsiatim osobnostiam a kolektívom Slovákov v zahraničí: Ivanovi Miloslavovi Ambrušovi (Rumunsko), Jánovi Botíkovi, Igorovi Furdíkovi, Igorovi Kovačovičovi a Ingrid • TÝŽDEŇ •

Slaninkovej (Slovensko), Jurajovi Antalovi Dolnozemskému a Edite Pečeňovej (Maďarsko), Vlastimírovi Fabišíkovi a Nadi Vokušovej (Česko), Viere Horchovej (Nemecko), Ladislavovi Petrovi Kozákovi (Kanada), Jozefovi Veselskému (Írsko), Pavlovi Popovi, Vladimírovi Valentíkovi a Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom (Srbsko), Folklórnemu súboru Kolečko (Švajčiarsko), Matici slovenskej na Zakarpatsku (Ukrajina), Slovenskému vzdelávaciemu

aj záštitu nad celým podujatím. V sobotu svoje príspevky predostreli účastníci z Ukrajiny, Talianska a Srbska. Michal Spevák hovoril o boji, ktorý trvá, za práva Slovákov v Srbsku, Svetlana Zolňanová sa zmienila o úlohe školy pri posilnení národného povedomia, Anna Medveďová o horizontoch stredoškolského vzdelávania pri posilňovaní národného povedomia, Mária Andrášiková o objektívnom prínose Čaroslovu v posilňovaní

Momentka z konferencie

centru Lipka Academy (USA), Zväzu Slovákov v Maďarsku a časopisu Slovákov v Poľsku Život. Potom odzneli prezentácie Slovenského svetového kalendára Vladimírom Valentíkom a monografie Slováci vo Vojvodine Jánom Botíkom. Túto časť konferencie moderovala Milina Sklabinská, v pokračovaní pracovné predsedníctvo. Poobedie patrilo vystúpeniam tak členov vedenia ÚSŽZ, ako aj delegátov z Česka, Cypru, Chorvátska, Kanady, Maďarska, Nemecka, Rumunska, USA, Slovenska. Piatkové snemovanie sa skončilo prijatím účastníkov Stálej konferencie v Palugyayovom paláci ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom, ktorý mal

a zachovávaní národného a jazykového povedomia mladých generácií vo Vojvodine, Vladimír Valentík vyzval k zachovaniu slovenského písaného a tlačeného slova v zahraničí, Zdenka Valentová-Belićová sa zmienila o formovaní novej generácie slovenských vojvodinských spisovateľov, Katarína Melegová-Melichová o potrebe zachovať lokálne slovenské elektronické médiá, či programy vo Vojvodine, Juraj Červenák hovoril o (ne)možnosti politického organizovania Slovákov v Srbsku a Katarína Mosnáková-Bagľašová o Slovenskom svetovom kalendári. Konferencia sa skončila schválením záverov. Uvádzame akcenty zo záverov: zdôrazňuje sa potreba citlivej akceptácie

aktuálnych a historických podmienok existencie krajanských komunít a rešpektovanie princípu rôznorodosti, špecifických potrieb a hodnôt pre rozvoj kultúrnej, jazykovej a národnej identity; na začiatku budúcej konferencie vyhodnotiť stav plnenia záverov Stálej konferencie 2018; pokračovať v úsilí o zjednodušenie možnosti udelenia/ znovuzískania občianstva SR formou zníženia poplatkov pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí sú držiteľmi osvedčenia; začať dialóg nielen o zvýšení komfortu volieb zo zahraničia, ale aj o zastúpení Slovákov žijúcich v zahraničí v Národnej rade SR. V oblasti kultúry a médií na jar v roku 2019 uskutočniť inauguračné a prvé pracovné stretnutie Komisie ÚSŽZ pre kultúru a vypracovať návrh stratégie v tejto oblasti; pokračovať v spolupráci s MK SR (SNM) v úsilí o vytvorenie podmienok pre vznik dokumentačného centra/ múzea kultúry zahraničných Slovákov; naďalej podporovať pôsobenie krajanských médií vo svete a perspektívne vytvoriť ako poradný orgán Komisiu ÚSŽZ pre médiá. V oblasti školstva sa navrhuje podporiť zadefinovanie postavenia slovenských vzdelávacích centier vo svete a pozíciu tam pôsobiacich pedagógov; MŠVVaŠ SR navýšiť počet vyslaných učiteľov na slovenské národnostné školy; žiadajú ÚSŽZ v súčinnosti s MŠVVaŠ SR hľadať riešenie na dlhodobé a pravidelné dodávanie učebníc na slovenské národnostné školy a vzdelávacie centrá v zahraničí; ÚSŽZ a MŠVVaŠ SR žiadajú podporiť v r. 2019 zorganizovanie konferencie k otázkam slovenského národnostného školstva a vyčleniť na to finančné prostriedky. V oblasti financií plne podporujú snahu ÚSŽZ o navýšenie finančných prostriedkov určených na aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí a na investičné projekty.

44 /4827/ 3. 11. 2018

Týždeň NOVÝ SAD: PREMIÉRA DOKUMENTU HEROJ BOŽIDAR

Svedectvo o krvavej dráme pri Hložanoch Juraj Bartoš

Rajko Radović hrá vlastnú pieseň „venovanú hrdinskému skutku svojho súkmeňovca Božidara“ a na gajdách hrá aj mladučký talentovaný Aleksa Dakić zo Žabljaku. Publikum dlhým hlasným potleskom odmenilo piatich hložianskych mládežníkov, ktorí v tričkách

Žugić, ktorý film pochválil, a Božidar Marković, predseda novosadského Združenia Čiernohorcov. Okrem iného podčiarkol, že príbeh zachytený vo filme svedčí „o hrdinskom skutku Božidara Žugića hodnom histórie, žiaľ, málo zastúpenom vo verejnosti a v učebniciach“. Hoci ho „možno považovať za prvý odpor fašistickému okupantovi v aprílovej vojne a potrestanie domáceho zradcu“. Marković zároveň dodal: „Naša osobitná a veľká vďaka patrí starým obyvateľom Hložian a najmä ich mládeži, našim bratom mladým Slovákom, ktorí chránia, zachovávajú a šíria príbeh o hrdinovi Božidarovi...“ K udalosti, o ktorej je vo filme reč, došlo v nedeľu 13. 4. 1941, keď väčšia jednotka vojska Kráľovstva Juhoslávie ustupovala zo severu (od Petrovca) na juh, s cieľom dostať sa cez Dunaj do Sriemu. Pred Hložanami „na vrškoch“ na ňu počkalo maďarské vojsko. Len čo juho-

okumentárny film Heroj Božidar (Hrdina Božidar) odpremiérovali 23. októbra v novosadskom Športovo-podnikateľskom centre Vojvodina – pri príležitosti Dňa oslobodenia Nového Sadu. Jeho výrobu zabezpečilo a premiéru usporiadalo Združenie Čiernohorcov v Novom Sade. Autormi filmu sú Stanko Popović Pozvánka na premiéru a Dragan Đukanović; natočila ho Televízia Most. slovanský veliteľ súhlasil s návrhom Hovorí o tragickej zrážke nepriateľa, aby sa vzdal, poručík pri Hložanoch 13. apríŽugić vystúpil zo šíku a zvolal: „Vari la 1941 a jej pôvodcovi, sa tak bráni otčina!?“ Výstrelmi z poručíkovi vojska Juhoslárevolvera zavraždil najprv svojho, vie Božidarovi Žugićovi. potom i maďarského veliteľa. Celé tri O udalosti svedčí niekmesiace skôr než 7. júla 1941 v Bielej dajší hložiansky kantor Crkve partizán Žikica Jovanović a matrikár Karol Bartoš Španac z revolvera usmrtil srbského a vystupuje v ňom aj zo- Autori dokumentu a mladí Hložanci žandára, čo sa považovalo za začiapár mládežníkov z Hlo- v amfiteátri ŠPS Vojvodina tok organizovaného protifašistickéžian. O Božidarovi a o jeho ho odporu na území okupovanej rodine hovoria Anka Žugićová, Krsto s podobizňou Božidara Žugića Juhoslávie a ten dátum (4. júla) sa Žugić a Mito Žugić, potomkovia vystúpili po premietnutí filmu na v období 1945 až 2001 oslavoval rozvetveného bratstva Žugićovcov, pódium pred asi sto divákov. Aplauz ako Deň povstania v Srbsku. z ktorého v rôznych vojnách len od si vyslúžili aj jeho autori, Nedeljko roku 1912 do konca 1945 zahynulo 122 osôb, prevažne mladých nežeVEREJNÚ AKCIU Deň víťazstva a natých ľudí. tribúnu pod názvom Kde žije extréPolhodinový film osvetľuje udamizmus, na počesť Dňa oslobodenia losť, ktorú oficiálna historiografia Nového Sadu, v utorok 23. októbra zatiaľ ignoruje. Dôraz je na skutočusporiadala Antifašistická koalícia. nosti, že šlo o prvý ozbrojený odpor Obidve udalosti sú súčasťou projektu v okupovanej Juhoslávii na začiatku Silnenie extrémizmu a občiansky odpor druhej svetovej vojny. Jeho autori – Srbsko 2018. tiež vysoko hodnotia fakt, že občania Verejnú akciu Deň víťazstva predHložian Božidarovi Žugićovi a jeho viedli v Ulici Zmaj Jovovej v Novom pätnástim padlým spolubojovníSade (pri katedrále). V rámci nej akkom postavili pamätník s päťcípotivisti Antifašistickej koalície rozdelili vou hviezdou; ďalší, s dvojhlavým záujemcom antifašistické materiály, orlom pribudol po prepojení na medzi inými aj brožúrku Heroine i viacstranícky politický systém. Celé heroji antifašizma (Hrdinky a hrdinodesaťročia sa o ne a o hrobku starali via antifašizmu). O háklivej téme sa žiaci miestnej základnej školy a narozprávali s občanmi a do programu zaradili aj vystúpenie speváckeho zboru Naša pjesma. Zaspieval protifaposledy to robí neformálna skupina šistické a partizánske piesne; potom si účastníci akcie zatancovali partizánske kolo a pridali sa im aj podaktorí mladých Hložancov. Okrem záberov pozorovatelia. V rámci tribúny Kde žije extrémizmus (odznela na pôde Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny) z Hložian dokument obsahuje aj predstavili časť výsledkov výskumu a mapovania extrémizmu vo Vojvodine a predebatovali i následky zhubného snímky z Durmitora, pohoria na javu, respektíve (ne)reagovanie inštitúcií a štátu. severe Čiernej Hory (natočil Goran Na utorok 30. októbra Zväz antifašistov Vojvodiny avizoval ďalšiu akciu v NSNV, diskusiu k téme Rok 1988 – Velemir z Begeča), tiež z dedinky antibyrokratická revolúcia. Žugića Bare, kde sa Božidar Žugić Na snímke: záber z verejnej akcie Deň víťazstva pri novosadskej katedrále narodil 14. marca 1915, ako i archívne J. Bartoš zábery nástupu okupačných vojsk. Vo filme čiernohorský guslar z Cetinja

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Slovensko VÝROČIE BÝVALÉHO SPOLOČNÉHO ŠTÁTU DÔSTOJNE OSLÁVILI NA OBOCH STRANÁCH RIEKY MORAVY

Storočnica Československa Rastislav Boldocký

ločenské špičky zišli o dva dni v Martine. „Približeskoslovensko oslávilo ne 200 osobností sa tu svoje sté výročie. Síce stretlo, aby v Deklarácii nedožité – ale o to veľslovenského národa dekkolepejšie boli oslavy. Deň larovali právo na sebaurvzniku spoločného štátu, 28. čenie slovenského národa október 1918, si pripomenuli a vôľu žiť v spoločnom najmä v Prahe, zatiaľ čo sa štáte s českým národom. na Slovensku kládol skôr Povedzme otvorene, že dôraz na 30. október 1918, tieto osobnosti to mali deň podpísania Martinskej ťažké, boli perzekvované, deklarácie, ktorou sa poboli väznené, no bojovali predné slovenské osobnosti za práva nás Slovákov, rozhodli ukončiť zväzok s V Martine si pripomenuli výročie deklarácie: preto prosím, vzdajme Uhorskom a spojiť svoju prezidenti Miloš Zeman a Andrej Kiska (Foto: TASR) úctu otcom Martinskej históriu s Čechmi. deklarácie,“ zdôraznil v Sté výročie Martinskej niekoľko týždňov pred výročím v svojom prejave Andrej Kiska. Pripodeklarácie na Slovensku dokonca televíziách oboch krajín vysielali menul aj cestu Slovákov a Čechov vyhlásili za jednorazový štátny dokumenty k výročiu, organizo- od roku 1918 až po rozchod a vznik sviatok – aj napriek námietkam vali sa výstavy, debaty, diskusie, samostatných štátov v roku 1993. časti opozičných politikov, že v odhaľovali sa sochy a pamätníky, „Možno to bolo vtedy aj nostalčase schválenia dokumentu Čes- odovzdávali sa vyznamenania. Cen- gické, ale aj sprevádzané nádejou, koslovensko už dva dni existovalo. trálne oslavy v Prahe vyvrcholili im- že sa opäť stretneme. Podarilo sa, Ale to sú skôr technické záležitos- pozantnou vojenskou prehliadkou sme v jednom úžasnom projekte ti, storočnicu bývalého spoločného so slovenskou účasťou – najväčšou Európskej únie a naši ľudia sa môžu štátu si dôstojne pripomenuli na v novodobých českých dejinách. slobodne rozhodnúť, kde chcú oboch stranách rieky Moravy. Už Na Slovensku sa politické a spo- žiť, študovať a pracovať,“ dodala

hlava štátu. V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší vysokí štátni predstavitelia. Možno niekomu napadne otázka, či je na mieste tak rozšafne oslavovať storočnicu štátu, ktorý sa už dávno rozpadol. Odborníci takmer jednohlasne hovoria – áno. „Vo všeobecnosti môžeme považovať vznik Československej republiky za ten správny základ, ktorý vytvoril podmienky pre neskoršie úspechy, či už samostatného Slovenska, alebo Českej republiky. Určite to treba vnímať ako niečo veľmi pozitívne a dôležité z historického pohľadu,“ uviedol napríklad pre server topky. sk sociológ Michal Vašečka. Občania význam vzniku spoločného štátu už vnímajú trochu inak. Kým v Českej republike podľa prieskumu vnímajú vznik ČSR ako jednu z troch najdôležitejších udalostí v histórii, na Slovensku je táto udalosť na ôsmej priečke. Z nášho pohľadu bude zaujímavé sledovať a porovnať, ako sa na území bývalej Juhoslávie bude pripomínať blížiace sa sté výročie vzniku spoločného štátu južných Slovanov. Už teraz sa dá tušiť, že to bude o inom – z pochopiteľných aj menej pochopiteľných dôvodov.

NA SLOVENSKU UŽ OFICIÁLNE PÔSOBÍ AJ ŠTVRTÁ VEĽKÁ AUTOMOBILKA

Otvorili Land Rover R. Boldocký

o štyroch rokoch výstavby spoločnosť Jaguar Land Rover otvoril v Nitre automobilku. „Vláda podporila investičnou pomocou tento projekt a som rád, že podporu odobrila pred pár dňami aj Európska komisia,” povedal pri príležitosti otvorenia prevádzky predseda vlády Peter Pellegrini. Je to už štvrtá automobilka na území Slovenska, takže sa automobilový sektor stane ešte kľúčovejším pre celú slovenskú ekonomiku. Odborníci však varujú, že prípadný brexit bez dohody by mohol investícii v hodnote 1,4 miliardy eur výrazne skomplikovať život. Nová prevádzka sa rozkladá na ploche 300 000 metrov štvorcových. Prvým vyrábaným modelom je Land Rover Discovery, ktorý bude automobilka vyrábať výlučne v Nitre. „Ďalší model sa plánuje v hori• SLOVENSKO •

zonte nasledujúcich dvoch rokov, zatiaľ ho nebudeme špecifikovať,” povedal pre denník Sme prevádzkový riaditeľ spoločnosti Alexander Wortberg. Land Rover v Nitre v súčasnosti zamestnáva 1 500 ľudí, do konca budúceho roka by mal mať 2 800 zamestnancov. Ako dodal, až 98 percent súčasných zamestnancov pochádza zo Slovenska. V novembri sa začne druhá náborová vlna, v rámci ktorej spoločnosť plánuje vytvoriť 850 pracovných miest. Výrobní pracovníci absolvujú dvanásťtýždňový školiaci program v Tréningovej akadémii, do výstavby ktorej spoločnosť investovala 7,5 milióna eur. Podľa odhadov vznikne na Slovensku aj ďalších 22 000 nepriamych pracovných miest v subdodávateľských firmách a obslužných činnostiach. Keďže je Jaguar britská automobilka a rozhodnutie o výstavbe prevádzky na území Slovenska prišlo ešte pred

referendom o vystúpení Británie z EÚ, Alexander Wortberg sa vyjadril aj o brexite. „Je dôležité, aby zostal otvorený trh, ktorý je nastavený dobre, Závod Jaguar Land Rover v Nitre (Foto: nitralive) aby zostali podmienky nezmenené. Tvrdý brexit nám môže spôsobiť prepočtov analytického tímu spoločveľké problémy. Máme komponenty, nosti Coface ohrozených v prvej vlne ktoré dovážame z Veľkej Británie. až 7 500 pracovných miest,“ zdôraznil Pripravujeme sa na rôzne scenáre, odborník. „Pri výpočte pracovných aby bola ich dodávka plynule zabez- miest sme pritom vychádzali z údajov Eurostatu týkajúcich sa zamestnanosti pečená,” zdôraznil pre Sme. Aj podľa Juraja Jančiho, country v automotive sektore na Slovensku manažéra spoločnosti Coface Slovakia, za rok 2017. Keďže však Jaguar Land by takzvaný tvrdý brexit, čiže odchod Rover spúšťa už v týchto dňoch na SloBritánie bez dohody, znamenal vážne vensku svoju výrobu, dopad takéhoto problémy nielen pre Land Rover, ale brexitu by bol po plnom nabehnutí aj pre celý automobilový sektor v výroby aj v našej štvrtej automobilke krajine. „Na Slovensku by bolo podľa podľa nás ešte výraznejší.“ 44 /4827/ 3. 11. 2018

Ľudia a udalosti Priestor pre viac ratolestí UKONČENÉ PRÁCE NA BUDOVE PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE VČIELKA V KULPÍNE

Katarína Gažová

o úspešnom ukončení rekonštrukcie a dostavby v budove PU Včielka v Kulpíne v pondelok 29. októbra pobudol predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić so spolupracovníkmi. Hostí privítala riaditeľka PU Včielka Báčsky Petrovec Zuzana Pašićová. Pri tejto slávnostnej príležitosti škôlka bola uvedená do prevádzky. Obecná delegácia za sprievodu riaditeľky vykonala obchôdzku zrekonštruovanej a novovybudovanej časti škôlky . Po obchôdzke sa prihovorili predseda obce Srđan Simić a riaditeľka škôlky Zuzana Pašićová. Ako povedal predseda obce, prostriedky na spomenuté práce poskytla Správa pre kapitálové vklady pokrajinskej vlády v hodnote 13 716 386,00 din

a účasť Obce Báčsky Petrovec bola 1 250 000,00 din. Pri tejto príležitosti sa poďakoval pokrajinskej vláde za finančnú podporu. V obci, ako povedal, sa aj naďalej bude dbať o objekty predškolskej ustanovizne a objekty všetkých škôl. Riaditeľka PU Včielka Zuzana Pašićová sa poďakovala predsedovi a vedeniu obce za porozumenie a rozhodnutie rekonštruovať a dobudovať objekt škôlky v Kulpíne, ako aj pokrajinskej vláde za prostriedky na tieto účely. Škôlka doteraz zápasila s nedostatkom telocvične a priestoru pre učebne. Práve preto čakacia listina na prijatie detí do škôlky bola dosť dlhá. Dobudovaním jednej novej učebne je otvorený priestor pre skupinu detí od dvoch do troch rokov a zároveň sa zväčšil počet skupín z troch na štyri: dve skupiny celodenného pobytu,

Obecná delegácia v sprievode riaditeľky počas obchôdzky novej časti budovy kulpínskej škôlky, kde je aj telocvičňa

jedna skupina poldenného pobytu a skupina najmladších detí. Vyučuje sa v slovenčine a v srbčine. Popoludní budú chodiť do škôlky deti poldenného pobytu. Pracovný čas škôlky je od pol šiestej do šestnástej hodiny. V kulpínskej škôlke je dostavaná jedna nová učebňa, vybudovaná je telocvičňa, chodba so

skrinkami, hygienické priestory, osobitný vchod do kuchyne so šatňou a toaletami a osobitná kotolňa na plynové vykurovanie. Pôvodná budova je tiež zrekonštruovaná. Po ukončení prác na objekte škôlky rozšírená je jeho kapacita a umožnená lepšia kvalita predškolského vzdelávania.

28. OKTÓBRA V PETROVCI

Pietna spomienka po 77 rokoch Jaroslav Čiep

pondelok 29. októbra o 10. hodine na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci usporiadali tradičné kladenie vencov a príležitostný kultúrny program na znak spomienky na 28. október 1941. Pripomenuli si tak 77. výročie tragického umučenia

petrovských prvobojovníkov za slobodu v národnooslobodzovacej vojne. Veniec k pomníku na nádvorí SVD položili predstavitelia lokálnej samosprávy. Po primeraných veršoch v prednese gymnazistiek a pesničiek v podaní žiackeho chóru odzneli základné historické údaje o tomto pre Petrovec tragickom dni. Roku 1941 na tomto mieste, kde

Spomienkové stretnutie roku 2018 na nádvorí SVD

Dobová fotografia popravy petrovských mládencov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kedysi bolo nádvorie bývalého obecného domu, obesili ôsmich prvobojovníkov: Ruda Hrubíka, Branislava Mokića, Pavla Ďugu, Jána Marčoka, Martina Hrubíka, Jána Labáta, všetkých z Petrovca, Jovana Žeravljeva z Nového Sadu a Ljubomira Doroslovačkiho z Bečeja. Program pietnej spomienky sa opakuje už dlho rokov, bez náznaku inovácie, či kreativity organizátorov. Po skončení programu vedľa budovy SVD sprievod zamieril

pešo k spoločnému hrobu padlých vojakov v partizánskej časti miestneho cintorína. Tam veniec a kvety okrem politických funkcionárov položili aj predstaviteľky Spolku petrovských žien a žiaci. Pri spoločnej hrobke odznela známa báseň nášho barda Paľa Bohuša, príhovor a ďalšie primerané pesničky. Podľa dostupných údajov v NOB sa zúčastnilo 800 Petrovčanov, z ktorých 72 prišlo o život. Celkovo z Báčskopetrovskej obce sa v NOB zúčastnilo asi 1500 bojovníkov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Autosedačky pre bezpečnosť detí Jaroslav Čiep

ada pre bezpečnosť cestnej premávky Obce Báčsky Petrovec prostredníctvom obecného Fondu pre bezpečnosť cestnej premávky aj tohto roku naplánovala vo svojom rozpočte peňažné prostriedky na zadováženie autosedačiek pre deti. Podobne ako na sklonku vlaňajšieho roku bezplatné detské sedačky v pondelok 22. októbra dostali asi 30 záujemcovia z územia Báčskopetrovskej obce. V sieni Zhromaždenia obce zorganizovali kampaň týkajúcu sa použitia detských ochranných systémov, resp. detských autosedačiek. Hosťami, zároveň i školiteľmi v rámci tejto akcie boli predstavitelia Agentúry pre bezpečnosť cestnej premávky Tomislav Petrović so svojimi spolupracovníčkami Marijanou Jovanovićovou a Marinou Spasićovou. Na začiatku prítomných hostí a rodičov z územia obce

privítal člen rady Nebojša Stojisavljević a úvodom sa prihovoril aj predseda Obce Báčsky Petrovec, zároveň i predseda rady Srđan Simić. Tomislav Petrović podrobnejšie uviedol údaje zo správy o stave bezpečnosti v premávke v rokoch 2013 až 2017 týkajúce sa počtu úrazov a úmrtí detí následkom autonehôd v našej krajine.

Podľa ich zistení v pozorovanom úseku bolo 7 677 detí zranených v autonehodách, z čoho 64 smrteľne. Ako najčastejšie príčiny sa uvádza nedodržiavanie predpisov, nepripútanie pásmi a nedostatok Školitelia dopodrobna poukázali na najčastejšie chyby pri inštalácii

Zo 30 prihlásených rodín bezplatne získalo kvalitné autosedačky

autosedačiek, či ich nesprávne použitie. Preto v pokračovaní, predtým ako sedačky prítomným rozdelili, inštruktori aj prakticky ukázali, aké typy autosedačiek existujú a ako ich správne používať, aby v dostatočnej miere ochránili bezpečnosť pasažierov, čiže detí. Aby si toto mohli doma dôkladnejšie naštudovať, prítomným rodičom rozdali aj príručky z tejto oblasti.

PETROVSKÍ PENZISTI V BELEHRADE

Navštívili Titovu hrobku J. Čiep

etrovskí penzisti majú dostatok času na voľné aktivity a pravidelne sa stretávajú v Dome penzistov. Na výročných zasadnutiach možno počuť, že sa vedenie Miestnej organizácie penzistov v Báčskom Petrovci okrem iného snaží Michal Mikuš pri hrobke Jovanky Brozovej, svojej pre svojich členov krstnej mamy organizovať zaujímavé výlety. Aj tohto roku absolvo- vybrali 20. októbra, práve v deň vali niekoľko výletov a do hlavného oslobodenia mesta. Podľa slov mesta našej krajiny Belehradu sa predsedníčky petrovských pen• ĽUDIA A UDALOSTI •

Časť petrovských penzistov na výlete v Belehrade zistov Zuzany Hmirákovej mali namierené predovšetkým do muzeálneho komplexu 25. mája, známejšieho ako Dom kvetov, ktorý bol postavený v roku 1975. Pôvodne slúžil ako zimná záhrada s pracovňami a miestnosťami pre relax prezidenta SFRJ Josipa Broza Tita. Po Titovej smrti roku 1980 v centrálnej časti Domu kvetov stojí jeho hrob obklopený kvetmi a zeleňou. Zástupy pútnikov, jugonostalgikov a iných, denne navštevujú toto múzeum a podľa úradných záznamov Titov hrob doteraz navštívilo viac ako 18 mi-

liónov ľudí. Hmiráková uviedla, že tam stretli tisíce návštevníkov zo všetkých štátov bývalej Juhoslávie, ako aj Nemcov, Japoncov, Číňanov, tiež dva autobusy návštevníkov zo Slovenska. Okrem mramorovej pamiatky, hrobiek Tita a Jovanky Brozovej videli aj exponované štafety mladosti, študovňu a čínsky salón. Jeden z Petrovčanov, Michal Mikuš z mnohodetnej rodiny, bol Titovým krstniatkom a toto bola dojímavá chvíľa vzdávania pocty. Okrem Domu kvetov penzisti navštívili chrám Sv. Savu a televíznu vežu na Avale.

44 /4827/ 3. 11. 2018

Ľudia a udalosti V KOVAČICKEJ OBCI

Najviac požiarov za posledné dve desaťročia N Anička Chalupová

ajviac požiarov vzniká v letnom období a v jeseň. Tohto roku na území Obce Kovačica zaregistrovali väčší počet požiarov, ktoré vzplanuli následkom spaľovania trávy a rastlinných zvyškov zo záhrad a v blízkosti poľných porastov. Príslušníci Hasičského a záchranného zboru v Kovačici v čele s veliteľom Vladimirom Mađarevom každý rok bojujú proti požiarom, ktoré vznikli z nedbanlivosti občanov. V období od 1. septembra do 21. oktόbra 2018 na území Kovačickej obce zahasili vyše 70 požiarov pod holým nebom. Čo najčastejšie vyvolalo požiare? –Spaľovanie strnísk, nízkych rastlín, lúk, pastvín zapríčinilo požiare, ktoré vzplanuli na otvorenom priestore a neskoršie sa rozšírili na víkendové chaty, súkromné dvory,

domy, oheň vnikal do dedín, na železničné koľajnice. Požiarom bolo zasiahnutých a poškodených aj niekoľko skladov a pod. Na niekoľkých poľnohospodárskych pozemkoch zhorela kukurica. Kto sa zúčastnil v akciách hasenia požiarov? –Príslušníci Hasičského a záchranného zboru v Kovačici boli v každej akcii a keď bolo treba pomôcť, tak sa nám pridali aj dobrovoľníci DHS, ktorí mali aj iné spoločné akcie. Oni majú nejakú svoju internú evidenciu, tak mi nevieme presne, koľko mali tých osobitných akcií hasenia požiarov. Stalo sa, že občania v jednom momente oznámili požiare na troch lokalitách a my máme iba jedno špecializované vozidlo na hasenie a deviatich zamestnaných, takže nebolo možné všade vykonať prácu. V takých prípadoch sme museli na pomoc zavolať dobrovoľníkov. Pomáhali aj občania, ale len veľmi

málo. Ako to vyzerá v porovnaní s minulým rokom? –Počet požiarov sa viacnásobne zvýšil. Len od obdobia zberu kukurice a doteraz, v porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého roku, sa počet požiarov zvýšil až 6-7-krát. Myslím si, že tento rok je rekordný, čo sa týka počtu požiarov. Za týchto 19 rokov mojej práce v HZZ Kovačica sa nepamätám, že bolo tak veľa akcií. Doteraz máme za sebou okolo sto akcií hasenia požiarov a keďže do konca roka zostali ešte dva mesiace, neverím, že je to konečné číslo. Práve sa začína aj hlavná sezóna vykurovania, takže predpokladám, že budeme mať ešte mnoho práce. Čo hovorí zákon o ochrane proti požiarom? – Zákon zakazuje pálenie ohňa vonku. Prísne je zakázané spaľovať strniská, rastlinné zvyšky, rôzne smeti a pod. Vyvolávanie požiaru

Vladimir Mađarev a jeho kolega Aleksandar Atanackov

predstavuje porušenie platných právnych predpisov a môže byť kvalifikované od priestupku až po trestný čin. Pokuta pre fyzické osoby je 10 000 dinárov, pre právnické osoby od 300 000 do milión dinárov a pre zodpovedné osoby v právnických subjektoch 10 000 až 15 000 din. V konečnom dôsledku pre osoby, ktoré zapálili oheň a vyvolali požiar, ktorý mohol ohroziť ľudské životy a zapríčiniť väčšiu hmotnú škodu, určený je trest 6-mesačného väzenia s peňažnou pokutou.

Z GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA V PETROVCI

Privítali gymnazistov z Nitry Jaroslav Čiep

ž dve desaťročia existuje družba petrovského gymnázia a nitrianskeho gymnázia na Párovskej ulici. Pravidelne sa generácie žiakov a pedagógov týchto gymnázií navzájom navštevujú a spoznávajú nielen Nitru a Báčsky Petrovec, ale aj okolie a hlavné mestá oboch krajín. Z týchto návštev časom vznikli mnohé kamarátstva, ktoré pretrvávajú dodnes. V nedeľu 28. októbra poobede na spätnú cestu domov vyrazila ďalšia túra nitrianskych žiakov, ktorí do Petrovca pricestovali vo štvrtok 25. októbra. Tunajší hostitelia im pripravili bohatý zoznamovací program. V piatok predpoludním 41 žiakov a 6 profesorov zo Slovenska najprv

www.hl.rs

absolvovali ukážkové hodiny na Gymnáziu Jána Kollára a v poobedňajších hodinách navštívili Nový Sad a petrovaradínsku pevnosť. Pri tejto príležitosti si dôkladnejšie obzreli prírodovedné múzeum a historické jadro Nového Sadu. V sobotu vyrazili do Belehradu na celodenný zájazd. Ako nám prezradil Jakub Záň, štvrták z Nitry a nádejný lekár, páčila sa im prechádzka Kalemegdanom, návšteva Národného múzea, ako aj pešej zóny v Ulici Knez Mihajlovej, kde Spoločná pamiatka z Petrovca pred odchodom Nitranov mali možnosť spoznať lokálne špeciality. Večerné hodiny petrovskí žiaci, ktorí autobus v sobotu pri návrate ten pokazený späť a druhý auboli hostiteľmi Nitranov, spolu z Belehradu pokazil pred Pet- tobus popoludní odviezol žiakov s hosťami strávili v petrovských rovcom. Avšak prepravca zo domov. Aj tento príklad svedčí kaviarňach. Slovenska ihneď do Srbska zaslal o dobrej praxi a o tom, ako sa Ako kuriozitu možno inak ďalšie dva autobusy. Už v nedeľu treba postarať o cestujúcich aj uviesť, že sa im nový značkový predpoludním jeden odtiahol za hranicami svojho štátu.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DVA TÝŽDNE PO POŽIARI V CARSKEJ BARE

Opravdivá ekologická katastrofa Vladimír Hudec

rybárskeho majetku Ečka, ktorý po požiari pobudol v časti, ktorá behli dva týždne od ka- zhorela. tastrofálneho požiaru, kto„Počuť odtiaľ veľký škrekot vtárý vzbĺkol v chotári dediny kov, ktoré sú teraz príliš zmýlené, Perlez a v dôsledku silného vetra zbierajú trávu a halúzky a v popole sa preniesol na druhú stranu rieky si stavajú nové hniezda,“ hovorí. Begej, kde zasiahol hustú trstinu V rybárskom majetku Ečka, a iné porasty v okolí prírodnej ktorému je zverená starostlivosť rezervácie Carska bara a sčasti o prírodnú rezerváciu, hovoria, prenikol aj do rezervácie. Vinní- že šťastím v tomto nešťastí je, kom tohto nešťastia je 81-ročný že k požiaru došlo v jeseň, keď M.T. z Belehradu, ktorý pálil trávu v hniezdach v trstine alebo na stromoch už nieto vtáčích mláďat, ktoré by pred ohňom nemohli utiecť. K tomu sťahovavé vtáky už odleteli do teplejších krajov a tie, čo zostali prezimovať v rezervácii, načas uleteli pred ohňom. V časti rezervácie, ktorá Požiarnici vyše 24 hodín bojovali bola najväčšmi so zúrivým ohňom zasiahnutá, je inak chýrečná vedľa svojej víkendovej chaty. Je kolónia volaviek. Požiarom sú iszatknutý a bude trestne stíhaný. totne postihnuté korytnačky, hady Zo správy pokrajinského Ústa- a iné plazy a drobné zvieratká. vu pre ochranu prírody sa doJeden človek vyvolal veľkú zvedáme, že požiar zasiahol 339 škodu. Svojím nezodpovedným hektárov prírodnej rezervácie, správaním sa zaútočil na prírodu, z čoho 180 ha v režime ochrany 1. zničil časť jedinečnej svetoznámej stupňa, 85 ha v režime ochrany 2. prírodnej rezervácie, zničil príbystupňa a 73 ha v režime ochrany 3. tok a stravu mnohých zvierat. Žiaľ, stupňa. Zničené sú predovšetkým v tom nie je osamelý. Vo chvíli, keď porasty trstiny a inej vegetácie. horelo v Carskej bare, ale aj predNajviac je postihnutá časť rezer- tým a aj potom, až do dnešných vácie menom Tiganjica a úplne dní, horelo a horí v celom Srbsku. je zničený turistický chodníček Ľudia pália strniská, vlastne kukuz dosák a rozhľadňa. Trstina sa ričniská, aby ľahšie pozbierali to, čo síce vyznačuje schopnosťou revi- zostalo po kombajnoch. Často to talizácie, takže v popole už vidieť nie sú majitelia pôdy, ale občania, mladé výhonky. Dočasné zničenie ktorí sa paberkovaním zásobujú trstiny bude predsa mať nepriamy kukuricou a najčastejšie ju zbierajú negatívny efekt na živočíšny svet, bez vedomia majiteľa. Ľudia často keďže práve v trstine mnohé vtáky pália aj trávu na kanáloch v poli, a cicavce nachádzajú úkryt a stravu aby ich tak zbavili buriny. Pália aj v zimnom období, čo za následok suchú trávu na pasienkoch s ciebude mať sťažené obstátie týchto ľom zabezpečiť miesto pre novú druhov zvierat. K tomu sú vtáky mladú trávičku. Keď odídu, oheň a zvieratá nanajvýš zmýlené, ako sa neraz nekontrolovane rozšíri nám prisvedčil aj Bieloblatčan na okolitú pôdu, zapáli susedné Darko Sládeček, zamestnanec a ďalšie kukuričnisko, prípadne

• ĽUDIA A UDALOSTI •

za to, že niečo v poli zapálil, aj zodpovedal, čiže zaplatil pokutu. Políciu, hájnikov, poľnohospodárskych inšpektorov akoby sa nič z toho netýkalo. Musela sa stať opravdivá ekologicNa tomto mieste bol drevený chodníček, ktorým ká katastrofa turisti chodili na rozhľadňu. Aj chodníček aj v Carskej Bare, rozhľadňa úplne zhoreli. a ešte niekoľko podobných neomlátenú sóju, kukuricu, ovocné veľkých požiarov, aby sa patričné sady... Nech nehovoríme o tom, že štátne orgány a služby zobudili hustý dym, ktorý sa šíri z takýchto a začali stíhať páchateľov. Lepšie požiarov na diaľnice a lokálne aj teraz ako nikdy, ibaže na tom by cesty, priamo ohrozuje premávku nemalo zostať a už teraz by sa mali a toho roku si vyžiadal aj ľudské náležite pripraviť na nasledujúcu obete. sezónu pálenia, ktorá sa obyčajne Tento jav je príliš masový. Skôr začína počas zberu kukurice. Poby sa dalo povedať, že ide o spôsob dobným katastrofám treba predísť správania sa jednotlivých občanov, prevenciou a v týchto krážoch vari ktorí neuvažujú o možných násled- najlepšou prevenciou sú vysoké koch. Pálenie ohňa na otvorenom peňažné pokuty. priestore je prísne zakázané, ale Foto: z archívu Rybárskeho doteraz sme nepočuli, že by niekto majetku Ečka

KRÁTKE SPRÁVY

Hložany Prednáška. S cieľom zvýšiť povedomie o protipožiarnej ochrane Dobrovoľný hasičský spolok Hložany už druhý rok za sebou počas jesene a v zimnom období usporadúva prednášky. Prvú tejto jesene zorganizovali pred začiatkom vykurovacej sezóny. Zameraná bola predovšetkým na jeden z najčastejších dôvodov vzniku požiaru v domácnostiach, a to je zanedbaný stav komínov, pričom hasiči poukázali na význam revízie komínov, dymovodov či kotlov. Domáci prednášatelia hovorili aj o požiaroch, ktoré môže vyvolať elektrický skrat, ako

aj o požiaroch spôsobených ľudskou n e d b a n l i vo s ťo u a nedodržiavaním pravidiel a zákonov v objektoch. Jednou z tém bol aj lesný požiar a požiare na poliach. V rámci prednášky hasiči prítomným premietali fotozábery z hasenia požiarov, tiež ozrejmili praktické používanie protipožiarnych prístrojov a prezentovali aktuálne spolkové vybavenie a výstroj. Prednášku mali na starosti predseda Dobrovoľného hasičského spolku Hložany Vlastimír Báďonský a hasiči mládežníci Daniel Krasnec a Boris Fekete.

44 /4827/ 3. 11. 2018

J.Č.G.

Ľudia a udalosti PETROVČANIA DOMINOVALI V MARTINE

Prepojenie kultúry a gastronómie v ktorom účinkovali aj chóristi ZŠ Jána Čajaka, ktorých vedie Mariena Stankovićová-Kriváková, takže Petrovčania boli zastúpení vo viacerých programových zložkách. Nedeľa 28. októbra patrila slávnostným bohoslužbám venovaným 100. výročiu prijatia Deklarácie slovenského národa. V evanjelickom kostole na začiatku služieb Božích zaspievali petrovskí chóristi príhodné piesne. Kázeň a celé služby prebiehali v sláv-

Anna Horvátová

nostnom duchu. Martinský nedeľný podvečer sa niesol tiež v slávnostnej nálade. Do života v Slovenskom komornom divadle vyprevadili dve knihy – Martin – živý príbeh mesta a QUO VADIS... zahraničné vzťahy mesta Martin 2, v ktorej sú prezentované partnerské mestá Martina. V pondelkový podvečer ctitelia umenia mohli byť prítomní na otvorení výstavy holandských a slovenských umelcov Vizuálne posolstvá v Turčianskej galérii. Martinské hody boli svojráznym prepojením kultúrnych a gastronomických dianí, výsledkom čoho bolo výnimočné podujatie.

slovenskom meste Martin sa v dňoch 26. až 30. októbra konali oslavy na počesť 100. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa či Martinskej deklarácie a vzniku 1. Československej republiky. Na Dňoch Mesta Martin sa zúčastnili partnerské mestá a medzi nimi aj delegácie z Báčskeho Petrovca, obecná a z Miestneho spoločenstva. Program naštartoval kultúr- V Martine si vyskúšali svoje zručnosti nymi udalosťami, keď v piatok večer 26. októbra v Sloven- galovci a Anna Horvátová. Počas skom komornom divadle udelili klobásových hodov prebiehal ceny Mesta Martin. Nasledujúci kultúrno-umelecký program, deň už prebiehal v inom ovzduší, keď si svoje gastronomické zručV ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOnosti zmeralo zo tridsať tímov vo ŠÍKU v týchto dňoch zorganizovali výrobe sviežej klobásy. A znovu zaujímavú akciu – výmenu hračiek. veľký úspech Petrovčanov na Riadili sa tým, že v dnešnej dobe Medzinárodnom festivale klobás; deti majú mnoho hračiek, ale naj1. cenu odbornej poroty získala častejšie sa hrávajú iba s niekoľkými totiž obecná delegácia v zložení obľúbenými, pokým ostatné zdobia Milan Anušjak, Ján Meleg, Radopolicu nejakej skrinky. Každý žiak mir Zotović a Ján Brna. Absolútteda dostal za úlohu priniesť do nym víťazom festivalu sa stal tím školy hračku, s ktorou sa nehrá. Miestneho spoločenstva, ktorý Nemohli si však vyberať, ktorú získal Cenu penziónu Ľadoveň hračku dostanú. Hračky totiž boli za najlepšiu klobásu. V tíme boli očíslované a každý dostal to, čo si Zdenka Dudićová, Ondrej Bovdiš, z klobúka vytiahol. Bolo vidieť, že sa niektorí žiaci nevoľky lúčia so svojimi hračkami, ale nakoniec všetci Samuel Šuľan, Vladimír Zabunov, boli spokojní, lebo si domov odniesli novú hračku vlh Ján Lačok, Jarmila a Šťastko Dur-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bumbum-bumbumbum! E eeeee... Zase ste tu, čo? Tak teda, ideme na to. A tvrdo! Zase premáva vlak na linke Zreňanin-Orlovat-Nový Sad. Nadšenie cestujúcich kleslo. Lebo vraj cesta dlhá 50 km trvá 3 h. Vari by za 434 din. v jednom smere či za 694 tamaspäť chceli cestovať ešte dlhšie? Však veľa dobrého škodí. Jedine ak by do toho cestovania zakomponovali aj... eeeeee... Náš Pán Prezident cestuje, aj to veľa. Pred týždňom bol v Turecku, predtým v Rusku, potom v Číne... Poradie sme si tu, môžbyť, poplietli, ale to nič. Odmeňovacia otázka

www.hl.rs

znie: Koľko hodín by, v pohode, trvali cesty P. P., keby cestoval rýchlosťou vlaku na linke Z-O-NS? Kto uhádne, nech ráta s vyznamenaniami, ktoré nášmu P. P. udelili prezidenti Ruska a Turecka a atď. Ostatní nech naďalej rátajú s Lepším životom. Veď ho RTS už (pra)dávno nereprízovala. Mimochodom, RTS by mohlamalamusela reprízovať i nedávnu návštevu P.P. v istej textilnej fabrike, ktorú fabriku pri tej príležitosti aj sprevádzkoval. Pričom sa, prirodzene, s jemu vlastným šarmantným jemným ostrovtipom prihovoril aj istému pánovi Turkovi, asipribližnezhrubastenka tatko,

Informačno-politický týždenník

pardon, takto: „Toprak (tak sa volá dotyčný pán Turek – pozn. p. p. alias pána pougára) všetky ženy zobral, aby pracovali... No, preto si ty šťastný, myslíš si, že budeš... eeeeee...!” Kto bol na Medzinárodnom veľtrhu kníh v Belehrade, mohol okrem dobrých kníh vidieť aj dobré scénky zo života. Napríklad, keď pán minister Aleksandar Vulin odmietol darček redakcie KRIK – tričko s nápisom „tetka iz Kanade”. Čím len podčiarkol vlastnú skromnosť. Lebo mu manželkina teta z Kanady iste okrem už pozabudnutých orientačne povedané 200 000 dolárikov určite pribalila

aj zopár tričiek s takým istým alebo podobným nápisom. Kto nechápe, nech sa... eeeeee... Nemálo občanov sa hrozí skutočnosti, že deti v školskom veku v dlhých radoch stáli (na spomenutom knižnom veľtrhu) čakajúc na podpisy kníh znamenitých autorov, akými sú trebárs odsúdenec Medzinárodného tribunálu v Haagu a víťazka istej vlaňajšej realitnej šou istej Ružovej TeleVízie. Nože, no! Len pokoj! Dietky predsa potrebujú vzory. Kto iný ich usmerní na ceste do života, keď nie škola a dobrí spisovatelia. Kto neverí, môže sa... eeeeee... • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S ODBERATEĽKOU NÁŠHO TÝŽDENNÍKA

Hlas ľudu čítajú aj v Nemecku Katarína Verešová

lovenský vojvodinský týždenník Hlas ľudu čítajú nielen Slováci z Vojvodiny, ktorých zaujímajú informácie z našich prostredí, ale aj Slováci, ktorí boli alebo dodnes sú na dočasnej práci v zahraničí. Medzi nimi je aj rodina Folťanová zo Starej Pazovy. Do pazovského dopisovateľstva celoročné predplatné za Hlas ľudu prichádza zaplatiť Zuzana Folťanová pre svojho syna Roberta a jeho rodinu žijúcu v Nemecku, v Albstadte. Keďže sa Robert narodil v Nemecku, stal sa tam právoplatným občanom, no záujem o to, čo nového v Starej

Pazove a v slovenľudu sme prejavili ských vojvodinských v roku 1995 a odvtedy dedinách si zachoval sme sa stali riadnymi po rodičoch, ktorí odberateľmi nášho tiež tam dlhé roky týždenníka,“ hovorí pracovali. Zuzana Folťanová, „Do Nemecka sme ktorá teraz už ako za prácou odišli ešte penzistka žije v Starej v roku 1970. Môj Pazove. manžel pracoval na Hoci v poštovom benzínovej pumpe. obale zabalený exemKým deti boli malé, plár Hlasu ľudu do ja som na objednávbytu v Nemecku mešku šila z bytu. Keď kal skoro týždeň, celá sa deti stali žiakmi, Zuzana Folťanová rodina si ho listovala. zamestnala som sa Zuzanin manžel Marv predajni Deichman ako preda- tin začínal čítať odzadu, od športu. vačka. Záujem o týždenník Hlas Keď otváral strany, na ktorých sú

smútočné oznámenia, manželke žartovne hovoril, že si chce pozrieť „maturantov“ ( ktorým sa pred niekoľkými rokmi stal aj sám), a oboch predovšetkým zaujímalo, čo sa deje v ich rodnom mestečku, v Starej Pazove. „Pretože sme si v Starej Pazove vystavali dom, zaujímali nás správy z komunálnej oblasti, ale aj tie z kultúry: divadelné a folklórne. A ja som nečítala len to. Mňa zvlášť lákajú staré fotografie a články z histórie vojvodinských Slovákov. V Nemecku som tiež rada čítala prílohu Poľnohospodárske rozhľady a zvlášť články o kvetoch. Hlasľudovské kuchárske recepty som si vždy pozorne prečítala a niektoré z nich som tam aj vyskúšala,“ spomína si Zuzana Folťanová na roky strávené v zahraničí. Zuzana dodnes odberá Hlas ľudu, a preto počas rozhovoru s ňou cítiť ľahkosť konverzácie v spisovnej slovenčine.

NA SLOVO S ONDREJOM SPIŠIAKOM, KOLPORTÉROM KOVAČICKÝM

Je to môj liek na pevné zdravie Anička Chalupová

ovačickým odberateľom Hlasu ľudu okrem kolpoltéra Želimíra Takáča noviny pravidelne každý štvrtok a piatok domov prináša i Ondrej Spišiak, ktorý na miesto kolportéra nastúpil pred dvanástimi rokmi. – Po rozpade firmy Staviteľ stal som sa užívateľom invalidnej penzie a v tom období, keď som nevedel, čo so sebou, zavolal mi vtedajší kolportér báči Farkaš a ponúkol mi, aby som začal roznášať noviny. Akou dráhou roznášate výtlačky Hlasu ľudu? – Keď som začínal s prácou, mal som 280 výtlačkov a v súčasnosti 265 (zo spolu asi 500) výtlačkov roznesiem už vo štvrtok a v piatok. Začínam od Ulice maršala Tita a idem Nálepkovou, Štúrovou, Janka Čmelíka, na Jarmočisko. Čitatelia presne vedia, kedy im prinesiem noviny, tak ma už netrpezlivo doma čakajú. Chodievam na bicykli a zhruba prejazdím 4-5 kilometrov denne. Aj pán doktor mi povedal, že slnko a bicykel sú najlepším liekom. Páči sa vám táto práca? – Pekná je to robota. Ľudia • ĽUDIA A UDALOSTI •

si ma vážia. Nikdy som so žiadnym odberateľom Hlasu ľudu nemal problémy. Vedia, kedy vyberám peniažky za noviny a preto sa snažia načas vyplatiť. Najviac výtlačkov Hlasu ľudu predám počas novoročných sviatkov, keď sa v novoročnom čísle ponúka aj krásny nástenný kalendár. Vtedy predám aj viac ako 360 výtlačkov. Čítate aj vy Hlas ľudu? – Samozrejme, že čítam, najradšej témy z kultúry. Ondrej Spišiak s vnúčatami: (sprava) Kto sú najčastejšími Vladkom, Valentínkou, Vaneskou a Aničkou

čitateľmi Hlasu ľudu v Kovačici? – V poslednom období sa mi najviac hlásia čitatelia mladšej vekovej kategórie. Najmladšia odberateľka Hlasu ľudu má 22 rokov, kým najstarším odberateľom je 95-ročný Hajko. Zdá sa mi, že Hlas ľudu začínajú Kovačičania čítať viac ako v uplynulých rokoch. Najviac ma teší skutočnosť, že sa mládež čoraz viacej zaujíma o náš týždenník. Posledne sa mi prihlásili traja noví odberatelia Hlasu ľudu.

PO TRIDSIATICH ROKOCH od ukončenia Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne v sobotu 27. októbra sa stretla generácia žiakov narodených roku 1973. Základnú školu ukončili v roku 1988, keď ich v slovenskej 8.a a v zmiešanej srbsko-slovenskej 8.b triede bolo spolu 39. Na stretnutie v kulpínskej reštaurácii Lipa prišli sedemnásti a svojou prítomnosťou ich poctila i Zdenka Mitićová, triedna učiteľka 8. b triedy v nižších ročníkoch. Na družnom posedení si pohovorili o tom, ako dnes žijú a, pravdaže, zaspomínali na spolužiakov, ktorí sú mimo krajiny, ako aj na nezabudnuteľné školské chvíle. Pri hudbe a večeri sa bavili v dobrej nálade, veď toto bolo ich prvé K. G. stretnutie po skončení základnej školy. 44 /4827/ 3. 11. 2018

Ľudia a udalosti BAJŠA

Kde sa podel evanjelický kostol? Juraj Bartoš

ola sobota 22. septembra. V zasadačke Hasičského domu bežala oslava pod názvom Viac ako 300 rokov Slovákov v Bajši. Po ústrednom výklade Dr. Jána Babiaka k slovu sa prihlásil Novosadčan Ján Klinko, ktorého starý otec tam kedysi pôsobil ako evanjelický kantor a učiteľ. Jeho vnuk sa prezentoval vlastnou, miestami humorne ladenou úvahou o Bajši a niektorých jej ľuďoch. Úvodom odôvodnil tézu, že sám je na päťdesiat percent Slovák a spolovice Bajšan: „Lebo som v 70-tych rokoch stretol jednu peknú ženu, na sto percent Bajšanku, takže podľa toho vzorca som na 50 % aj ja Bajšan.” Potom sa sústredil na bajšianske dominanty: „Keď človek príde do Bajše, všimne si tri pekné túrne v jednom šore, pravdaže, aj Rigovu krčmu. Ten rad kostolov svedčí o malom dedinskom ekumenizme, o náboženskej tolerancii, o multietnickom spolunažívaní. Aj moji predkovia hovorili o Bajši ako o jednej oáze, v ktorej sa ľudia miešali, pekne žili a boli dobrí susedovci.” Spomenul si Ján Klinko na mládenecké roky, keď sa pred Rigovou krčmou zdržiaval istý bezdomovec: „Ide katolícky farár popri krčme a on sa mu prihovára po latinsky ´Quo vadis, Pater?´ Na otázku Kam idete, otec, pán farár odvetil: ´Topols.´ ´Topolm, pater...´ odpovedal službukonajúci. Tak mi napadlo, akí sú ostatní Bajšania, keď tento taký zanedbaný, neoholený, ovláda latinskú gramatiku?” Zase sa len vrátil k trom kostolom na hlavnom bajšianskom šore: „Svedčia o starej dobrej tolerancii a koexistencii. Ale musím sa aj posťažovať. Troška sme zanedbali sami seba. Portál Wikipédie na internete uvádza, že v Bajši sú vybudované dva kostoly. A tretí – nič?! A roku

www.hl.rs

2023 bude mať 200 rokov. Na organe z roku 1863 spočívali prsty môjho starého otca – celé štvrťstoročie. To načim napraviť...”

Ján Klinko

Vzápätí pán Klinko prepojil na príbeh o jeho starom otcovi, narodenom roku 1897 v Kysáči, „v rodine takej chudobnej, že sa mu takmer ani nepotešili”. Lež chlapec to bol múdry a šikovný

a tak ho vraj cirkev poslala do Sarvašu, aby sa vyučil za učiteľa. Ibaže prv než školu ukončil, prišla mobilizácia. Budúci učiteľ a kantor sa ocitol v Galícii, na fronte. „Stadiaľ sa vrátil domov s medailami a so šrapnelom v ruke. Nikdy sa nevystatoval, že je dajaký veľký statočný bojovník. O vyznamenaniach hovoril s humorom. Raz v noci, hovoril, stráž zistila, že ich obkľúčilo ruské vojsko. Nuž nariadil, aby priniesli šturmrum. Každý vojak si musel z neho riadne vypiť. Prv než svitlo, starý otec vydal povel Napred, do útoku! Ešte vojakom povedal, aby strieľali do vzduchu a čím hlasnejšie kričali. Ruskí vojaci už boli po októbrovej revolúcii demoralizovaní, naľakali sa, že majú do činenia s dajakým novým odvážnym vojskom a zutekali.” S láskou si spomenul Ján Klinko aj na “jedného veľmi fajnového Bajšana”. Na Alexandra Kelemena, znamenitého voj-

vodinského a juhoslovanského architekta, laureáta Tabakovićovej ceny. Ktorý po ukončení petrovského gymnázia „odišiel na Technickú fakultu, kde v tom období pôsobili traja chýreční matematici: Mika Petrović Alas, Milutin Milanković a Radomir Kašanin. Čo si myslíte, akú známku dostal Kelemen u Kašanina? Čistú desiatku!” Opäť sa Jánovi Klinkovi zachvel hlas, svedčiaci o zjavnej úcte voči nebohému pánovi inžinierovi Kelemenovi i o láske, s akou vyprával o významných i obyčajných Bajšanoch, majúc na zreteli ich bohaté dejiny a chúlostivú budúcnosť. Aby nakoniec optimisticky povedal, že “... veci pôjdu na lepšie”. Môžbyť aj áno. Lenže evanjelický kostol sa na portáli www.bajsa.net/indexsr.html doteraz neukázal. Sú tam pomerne slušné informácie o pravoslávnom a katolíckom kostole. Na maďarskej obdobe úradných stránok Bajše www. bajsa.net/ indexhu-html sú síce aj údaje o evanjelickom kostole. V maďarčine. Žeby evanjelický kostol šiel po stopách slovenského jazyka v Bajši, ktorá sa stadiaľ temer vyparila?

NEMECKÝ VEDEC A VYNÁLEZCA ING. BERND GOMBERT v stredu 24. októbra navštívil Starú Pazovu. Spolu s prof. Dr. Rolandom Wernerom, nemeckým farárom, spisovateľom a prekladateľom Biblie, pobudol najprv na Medzinárodnom veľtrhu kníh v Belehrade, potom na Fakulte technických vied Novosadskej univerzity. Tu Gombert ako pracovník Ústavu pre mechatroniku, zakladateľ viacerých firiem a odborník na robotiku v nemeckom leteckom centre prednášal o tom, ako zostrojil prvý vesmírny robot v priestore ROTEX-D2 a v automobilovom priemysle elektronické klinové brzdy. V Starej Pazove na novej fare tiež predstavil svoje patenty. Hovoriac však spolu s prof. Dr. Rolandom Wernerom na tému Veda a viera, priznal, že po úspešne premyslených a na použitie pripravených sto patentov, s ktorými sa zaradil medzi najproduktívnejších svetových vynálezcov, v roku 2000 sa dostal na hranicu života, lebo z povýšenectva utratil všetko: peniaze a dobré meno. Úprimne sa modliac, spomenul si na príslovie z Biblie, ktoré čítal počas konfirmácie a to ho zachránilo pred samovraždou. Vtedy pochopil, že všetko, čo robí, robí z Božej milosti a na Jeho slávu. Odvtedy sa mu majetok ako Jóbovi sedemnásobne zvýšil a preto rád spolu so svojím dávnym priateľom Wernerom po svete šíri toto svoje svedectvo, zvlášť medzi mladými a odborníkmi v oblasti prírodných vied. Nemecký evanjelický farár a spisovateľ Roland Werner aj v Starej Pazove rozdával svoje dielo Fascinantni Isus uverejnené v srbčine a oznámil jeho skoré vydanie aj v slovenčine. K. V-ová

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY ZA TITULKAMI: OKTÓBROVÁ METROPOLA

Babie leto v Bratislave Ján Špringeľ

freshbar so zdravými šťavami, koktailmi a smoothies, či krajčírstva a obuvníctva. Z Trnavského mýta ako aj z Hlavnej (železničnej) stanice budú v máji budúceho roku smerovať húfy slovenských a fanúšikov z hokejovo vyspelých krajín smerom na Zimný štadión Ondreja Nepelu na druhé MS zorganizované na Slovensku v poslednom desaťročí (po roku

anta rhei je výrok gréckeho filozofa Platóna, podľa ktorého sa všetko neustále mení. Bratislava sa zo dňa na deň skrášľuje, renovuje, mení na nepoznanie. Zdupľovalo to v prvej dekáde októbra aj krásne počasie. Také, že sa niekoľko hodín predpoludním a popoludní Panta rhei dalo chodiť po sídelnom meste v tričku s krátkymi rukávmi. Panta rhei je aj názov jedného z najznámejších kamenných a internetových kníhkupectiev na Slovensku. V polovici augusta nahlásili v obchode s knihami na Poštovej ulici niekoľkodňové renovovanie. Nakoniec rozhodli, že sa predajňa kníh v strede mesta bude obnovovať, ale o Kamenné námestie niekoľko mesiacov ne- Hlavná stanica skoršie, čiže na jar. V súčasnosti upravujú kníhkupectvo 2011). Pred Hlavnou stanicou s touto značkou v Nákupnom sa rozrástli ozdobné kvetinárcentre Centrál. ske skvosty, vo vnútri historicV bezprostrednej blízkos- kej budovy okrášlili vestibul. ti Centrálu je na nepoznanie Na svetový šampionát netrpezlivo čakajú aj budúce hokejové hviezdy zo žiackeho družstva MHKM Skalica. Ako hovoria budúci golonkovci a gáboríkovci , tejto príležitosti si nedajú ujsť a pôjdu sa pozrieť priamo na dobrý hokej. A prípravka netrpezlivo čakala i na meranie síl Trnavské mýto za víkendového matiné s domácim HC reštaurovaný podchod Trnav- Slovan. Aj s jednou mladou Šafárikovo námestie ské mýto. Do podchodu jednej dámou v obrane. z hlavných dopravných tepien Pre všetkých, ktorí nedostali a medzištátne zápasy už zjari. Bratislavy pribudol výťah a re- vstupenky, hokejové majstrovHokejoví prívrženci si už konštruované sú i eskalátory. stvá sveta sa budú môcť pozerať zmrzlinu pred Priorom nekúpia. Podzemná pasáž je čistejšia ako aj z fanzóny obďaleč Národného Stánok odstránili v rámci renoroky a desaťročia predtým. Náj- štadiónu. Stavebníci na futbalo- vovania Kamenného námestia. dete tam krajšiu trafiku s tlačou, vom ihrisku na mieste bývalého O necelých päťsto metrov ďalej zásobenejšie kvetinárstvo a ďal- štadiónu Tehelné pole pracujú sa však už príťažlivo zmenilo šie predtým jestvujúce predajne, deň čo deň, ostošesť, aby Slovan Šafárikovo námestie. ako aj nové obchody, akými sú a Slovensko hrali majstrovské Skalní z hlavného mesta a fa• ĽUDIA A UDALOSTI •

núšikovia, ktorí za športovou turistikou poputujú do Prešporku, si krásy Bratislavy môžu vychutnávať aj z bicykla. Od septembra žlto-čierne bicykle Slovnaft BAjku si môžete prenajať na jednej zo zatiaľ viac ako sedemdesiatich staníc. Ak ho v priebehu polhodiny vrátite na inú destináciu, nezaplatíte nič. Stanice sú rozmiestnené najviac do pol kilometrovej vzdialenosti, doteraz „iba“ v Petržalke, Ružinove, Starom Meste a v Novom Meste. Kto ale v meste na Dunaji zatúži po folklóre, má takisto možností neúrekom, ponúkaných aj netradičným spôsobom. V podchodoch opravdiví husľoví virtuózi a (ne)skryté talenty hrajú najčastejšie ľudovú hudbu, kým sa na plagátoch či veľkoplošných reklamných tabuliach propagoval aj Ružinovský folklórny festival so SĽUK-om a autentickými krojmi a partami Slovákov žijúcich v Srbsku pod názvom Slovenská krása v ľudovom kroji.

44 /4827/ 3. 11. 2018

Ľudia a udalosti K STÉMU VÝROČIU UKONČENIA PRVEJ SVETOVEJ VOJNY

Z denníka Ľudmily Hurbanovej Katarína Verešová

rvá svetová vojna, ktorá odniesla mnoho ľudských obetí, sa zvlášť cítila v Starej Pazove a širšom okolí, lebo geograficky má blízko k Belehradu a rieke Sáve, kde besnelo niekoľko frontov. Preto sa aj koniec Veľkej vojny cítil fakticky už pred jej ukončením, o čom sa možno dozvedieť z listov zachovaných v Ústrednom archíve SEAVC na Hurbanovskej fare, najmä z listov a iných dokumentov Vladimíra Konštantína Hurbana a jeho sestry Ľudmily Hurbanovej. Po založení Československej národnej rady a Juhoslovanského výboru v Londýne na fare evanjelického cirkevného zboru v Starej Pazove sa tlač podávala z ruky do rúk. Keď sa ľudia dočítali, že sa aj Amerika zapojila do boja proti Nemcom, debatujúc s kamarátmi v tomto srbsko-slovensko-chorvátskom prostredí dospeli k záveru, že sa dve slovanské krajiny stanú skutočnosťou a že sa dolnozemskí Slováci ocitnú za hranicami Slovenska. Preto v máji roku 1918 Pazovčania Gustáv Gombár, Jozef Jovnáš, Ján Križan, Ondrej Havran, Jano Litavský, Mišo Bzovský, Maco Filip, a samozrejme, farár Vladimír K. Hurban podpísali vyhlásenie: „My podpísaní Slováci zo Starej Pazovy vyhlasujeme, že sa pripojujeme juhoslovanskej deklarácii z 30. mája 1917 a zdôrazňujeme, že súhlasíme s juhoslovanskými ideálmi tejto svojej milej domoviny, hoci sme pôvodne severní Slovania. Vyhlasujeme tiež, že sa týmto nevzďaľujeme od svojich tatranských bratov – naprieč, sme presvedčení, že tým pokračujeme krásne kultúrne spoločenstvo Synov Tatier a Juhoslávie ešte od čias ilýrských do dnešných dní.“ V tom zmysle, očakávajúc oslobodenie, Pazovčania zo Staropazovskej banky, pod vedením V. K. Hurbana, založili Súkromné reálne gymnázium. Vypísali súbeh, na ktorý sa prihlásil profesor Zvonimír Tkalec zo Záhrebu a práve toto gymnázium pôso-

www.hl.rs

sa len cez oblok. Ľutujem zo všetkých národov ľudí, ktorí sa tak márne museli trápiť. 30. 10. / 2. 11. 1918 – Train len idú a idú. Predobedom som písala matriky. Pošta nám viac dní neprišla. Nemáme novín. Videla som už aj nemecké aeroplány. 3. 11. 1918 – V nedeľu predvečer streľba z kanónov, čo som si nikdy neželala počuť. Musím počúvať delá! Hrúza. 4. 11. 1918 – Pekelná zloba robí – ale dá Boh, že nevyrobí nič. Celý deň pukajú pušky, ale do povetria. 5. 11. 1918 – Ráno streľba. Pozdejšie vysvitlo, že to na pažiti ľudia hádžu bomby. 6. 11. 1918 – Spomínaná Ľudmila Hurbanová s pani Kopčíkovou pauza nastala už dnes. Pov zime 1915 obede sme čakali antantu, ale neprišla. biace v Uhríkovom dome otvo7. 11. 1918 – Celý deň prípravy rilo v Starej Pazove novú etapu na uvítanie antanty. Dochádzavzdelávania. V októbri 1918 sa začali šíriť li dievčatá s kvetami. Antanta správy, že na Balkánskom polostrove srbské vojsko posilnené francúzskymi a anglickými jednotkami zatláča rakúskych a bulharských vojakov a smeruje k oslobodeniu svojej krajiny. Tiež sa rozšírila nejaká španielska choroba. Bola to fakticky životu nebezpečná chrípka. Svoj strach, vyčkávanie a nádeje Ľudmila Hurbanová vo svojom denníčku dokumentovala takto: „18. 10. 1918 – Som v strachu pred vojnou. Vediem veľké boje so svojou mdlou povahou. Nie som tak unavená od jednej myšlienky – vojna v Pazove, že sa jej už ani nebojím, už prestávam mať toľko sily biť sa. Radšej by som to dosiahla vierou o Božiu pomocnú ruku a Kristovo zmilovanie. 21. 10. 1918 – Pomáhala som v Zástupy vojenských vozov kancelárii. Poobede som mnoho – train (výstrižok z novín) čítala noviny. Zdá sa mi, že som von oknom videla generála Re- neprišla, ale malý oddiel Srbov. 8. 11. 1918 – Celý deň upratuutera. 29. 10. 1918 – Mnoho trainu sa jem izby po včerajšej gungule. valí, aj delá. Fara sa otriasa od ťaž- Všade bolo plno rozgniavených kých automobilov. Večer doniesol kvetov, po všetkých izbách.“ Z tohto krátkeho záznamu sa profesor Tkalec správu, že bude pokoj. Pred obedom dívala som dá vycítiť atmosféra. Po ukrutnom

Informačno-politický týždenník

strachu z útočno-obranného frontu znepriatelených strán, a potom po radosti, že Nemci a Rakúšania ustúpili bez útokov, radosť bola preveliká. Preto neprekvapuje, že na Hurbanovskej fare bolo toľko rozhádzaných kvetov. O slávnostnom privítaní srbského vojska Janko Šago, autor Kroniky Starej Pazovy, napísal: „Dňa 7. novembra 1918 z Belehradu do Starej Pazovy vošla prvá jednotka srbského oslobodzovacieho vojska pod vedením kapitána Spasu Pavlovića. Bola dočkaná slávnostne, kapitánovi priviazali plátno. Počastovaný bol chlebom a soľou. Veľký počet ľudu vyšiel na centrum, hrala hudba a tancovalo sa kolo. Po kratšom zdržaní čata odišla do susednej Inđije. Ľud sa čudoval, že do Pazovy vošlo málopočetné vojsko, ktoré za sebou vláčilo len jedno delo. A pred ňou cúvlo oveľa väčšie vojsko.“ Tesne po oslobodení celý proces voľby nového obecného a okresného vedenia bol dosť zložitý a pazovskí Slováci si už 3. novembra 1918 založili Miestny výbor Národnej rady a vyslovili úplnú poslušnosť príslušnej Národnej rade. „Osvedčujú, že chcú ruka v ruke pracovať s národom juhoslovanským, poneváč ako členovia národa československého majú k tomu povinnosť a právo. Stará Pazova: Samo Menďan ako zapisovateľ, Vladimír Konštantín Hurban, Ján Čmelík, Ondrej Havran, Jano Listavský, Šimo Petrovič, Martin Bahis, Juraj Konôpka a Karol Dollinay,“ píše v zachovanej zápisnici. Predstavitelia tohto miestneho výboru boli zastúpení na porade Slovenskej národnej rady pre Báčku a Sriem, ktorá sa 10. novembra 1918 konala v Novom Sade, na ktorej slovenskí politici v čele s Dr. Ľudevítom Mičátkom predostreli slovenské požiadavky a vymenovali zástupcov pre Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY KYSÁČOM (7)

Tri susedné budovy Elena Šranková

nasledujúcej písomnej potulke Kysáčom sa presunieme z centra dediny ku škôlke a základnej škole v Ulici železničnej.

železničná 3), mala nahradiť staré školské budovy, ktoré boli v zlom stave a nevyhovujúce na výučbu. Učiteľská rada 2. novembra 1967 schválila návrh, aby základná škola v Kysáči bola pomenovaná menom Ľudovíta Štúra, významného národovca, spisovateľa, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny. Komisia poverená výstavbou novej školskej budovy sa stretla 4. marca 1966. Nasledovali prípravy na výstavbu, ktorú zverili

ŠKÔLKA Podľa nepotvrdených údajov predškolská ustanovizeň sa prvýkrát spomína po prvej svetovej vojne pod menom „Útulňa“. Podľa dôveryhodných zápisov začiatky predškolskej výchovy siahajú do roku 1946. Prvá škôlka bola v tzv. egyptskej škole vo vtedajšom centre Kysáča. V školskom roku 1955/56 adaptovali jednu miestnosť vo Ferkovom dome (teraz poľnohospodárske družstvo), neskôr i budovu bývalej fary a utvorili i novú skupinu v Tankosićeve. Prípravy na výstavbu novej škôlky sa intenzívnejšie rozbehli v roku Škôlka Lienka 1976. V roku 1983 v Zhromaždení obce Nový Sad schválili kysáčskemu murárskemu podnirozhodnutie o výstavbe pred- ku Jedinstvo. Dvere a okná vyrobil školských ustanovizní v Kaći, tiež kysáčsky drevoobrábací podKovilji a Kysáči. Výstavba škôlky nik Javor. Slávnostné otvorenie v Kysáči sa začala 28. decembra novej školskej budovy bolo 29. 1985 a ukončená bola za desať novembra 1967. S výučbou v nej mesiacov. Nová budova škôlky sa začalo 5. februára 1968, na zabola slávnostne otvorená 26. čiatku druhého polroka školského novembra 1986. V tom istom roku oddelili škôlku od základnej školy a pripojili ju k Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo. Vnútorný priestor bol rozlohy 946,68 m2 a otvorený priestor 3 700 m2. Kapacita objektu bola plánovaná pre 150 detí. Päť pracovných miestností a telocvičňa boli súčasne vybavené. ZÁKLADNÁ ŠKOLA Dejiny školstva v Kysáči sú bohaté. Školy najprv prináležali cirkvi a potom pripadli štátu. V dedine bolo veľa detí, nuž nie div, že Kysáč koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia mal najviac škôl v okolí. Nová škola, ktorú vybudovali na Torine (Ulica • ĽUDIA A UDALOSTI •

Základná škola Ľudovíta Štúra

Kysáčske družstvo

roku 1967/68. Busta Ľudovíta Štúra na hlavnom vchode do školy je darom, ktorý 2. novembra škole venovala delegácia Matice slovenskej zo Slovenska. Bustu Ľudovíta Štúra na hlavnom vchode školy z Ulice železničnej urobil akademický sochár Pavle Radovanović z Nového Sadu. Otvorenie športového areálu, v tom čase jedného z najsúčasnejších na území Vojvodiny, resp. Srbska, bolo 13. októbra 1971. V jednej časti školskej záhrady bola vybudovaná maketa reliéfu (zemského povrchu), čo bolo jedinečné v tom období vo Vojvodine na otvorenom priestore. Otvorenie športovej haly veľkosti 2000 štvorcových metrov bolo 22. decembra 2008. Vybudovali ju za šesť mesiacov podľa najsúčasnejších štandardov so všetkými sprievodnými objektmi a infraštruktúrou vysokej európskej kvali-

ty. Bol to dar mesta Nového Sadu v hodnote bezmála 88,5 milióna dinárov, pričom spoluinvestormi boli VP Poslovni prostor a ZŠ Ľudovíta Štúra. Vykonávateľom prác bol VKP Lisje za pomoci dvoch firiem z Nového Sadu a Rumy. DRUŽSTVO Myšlienka o družstevníctve bola prítomná medzi Kysáčanmi dávno predtým, než si založili Roľnícke družstvo. Svedčia o tom dve agrárne spoločnosti, v Tankosićeve a Kysáči, založené v rokoch 1925 a 1926. Roľnícke družstvo v Kysáči (Zadruga za nabavku i prodaju s o. j. Kisač) založili 29. apríla 1945. Predsedajúci 35-členného zakladajúceho zhromaždenia bol Samuel Tordaj. V ten istý deň na konštitutívnom zasadnutí Správnej rady za predsedu Roľníckeho družstva zvolili Jána Teplého, krajčíra, a za podpredsedu Jána Kolára. Tajomníkom sa stal Ondrej Francisty a pokladníkom Alexander Kováč. Družstvo najprv sídlilo v dome Morinca Grossa (Ul. slovenská 42). Priestory dnešného družstva vtedy zakúpili pre potreby skladu so sušiarňou. V roku 1956 bolo rozhodnuté, aby sa pre sídlo družstva kúpil dom Michala Bičiara so sálou (dnes KIS). Spolu s Miestnym národnooslobodzovacím výborom začali stavať novú sálu pre kino a divadlo s vedľajšími miestnosťami. V roku 1973 medzi Miestnym spoločenstvom a družstvom bolo uzhodnuté, aby sa miestnosti družstva v Ulici m. Tita 22 (dnes Slovenská 22, kde sídli KIS) vymenili za budovu Miestneho spoločenstva v Ulici železničnej 2. Po renovovaní 18. septembra 1973 sa družstvo presťahovalo do budovy, v ktorej sídli aj dnes.

44 /4827/ 3. 11. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Čo nepraješ sebe…

Na tému tohto týždňa nás podnietil náš kamarát z Kovačice. Prečítajte si a poučte sa jeho textom Čo nepraješ sebe, nepraj ani inému. Danuška

Alexandra Bosáková, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Čo sebe nepraješ, nepraj ani inému

2, á, 6. diov a, Kysáč á s a N r Maja ovíta Štú d u Ľ ZŠ

Opýtali ste sa niekedy, čo to znamená? Jedného rána som sa zobudil a hlboko som premýšľal nad touto otázkou. Povedal som si, že sebe neprajem zlé známky a aby som bol neinteligentným chlapcom. Neprajem si, samozrejme, zostať bez rodiny a priateľov. Ani chorobu, lebo je zdravie to najväčšie bohatstvo na celom svete, a preto ju neprajem ani iným ľuďom. Denis Mihajlov, 3. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Jelena Živojinovićová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Aleksandra Nikolićová, 1. 2, ZŠ maršala Tita,Padina

Emil Melich, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Nataša Bartošová, 5. 4, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 3. novembra 2018 Číslo 20/1973

Z PRODUKČNEJ BURZY

Drahšia pšenica aj sója Ľ. Sýkorová

Do pozornosti vinohradníkov – registrácia do 15. novembra

dňoch od 22. 10. do 26. 10. 2018 na Produkčnej burze v Novom Sade cena kukurice bola nižšia, zdražela pšenica a sója. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší o 68,18 % a finančný o 45,98 %. Veľmi dobrá úroda kukurice v tomto roku, nízka hladina riek a najmä Dunaja, v dôsledku čoho je vývoz obmedzený, mali negatívny vplyv na cenu tejto poľnohospodárskej komodity, ktorá je najnižšia od začiatku októbra 2016. Podobnú cenu mala kukurica v decembri 2014. V uvedenom období sa predávala po 14,35 din/kg bez DPH (15,79 din/kg s DPH), čo bolo o 0,32 Ľubica Sýkorová % menej ako v predchádzajúcom týždni. Aj v Chicagu kukurica zlacnela o 2,59 % Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch aj v tomto roku je povinnosťou vinohradníka a v Paríži o 1,63 %. zapísať sa do registra viníc, čiže prihlásiť všetky plochy pod vínnou révou. Ako to urobiť Na novosadskej burze sa v uvedenom najjednoduchšie a aké sú povinnosti vinohradníka podľa nového zákona? období neobchodovalo s pšenicou. V ponuke bola po cene od 19 do 21 din/ ová legislatíva, ktorá vodohospodárstva a lesníctva vyplniť príslušný formulár kg, čo je vyššia cena ako v predchása vzťahuje na výrobu Srbska podarilo vykonať zme- VV 2. Tohtoročné prihlásedzajúcom týždni. hrozna a vína, je aktuálna ny vydaním určitých právnych nie trvá do 31. decembra. Zdražela aj sója, ktorej priemerná práve v jeseni. Potreba Srbska aktov. Prvým je zákon o víne, ... cena bola 37,30 din/kg (41,03 din/ s harmonizáciou s Európskou ako aj ďalšie zákony vrátane Tejto jesene nám krásne kg s DPH). Na svetových burzách slnečné a teplé dni oveľa úniou si vyžiadala aj vypraco- vypracovania registra viníc. sója zaznamenala nižšiu cenu. vanie určitých nariadení a dataVinohradnícky register pred- častejšie ako v minulých rokoch Obchodovalo sa aj so slbázy, ktorá zaznamenáva výrobu stavuje databázu údajov o vý- znepríjemňoval zápach dymu, nečnicovými výliskami s 33 hrozna a vína. Základným cieľom robe hrozna na území Srbska s ktorý sa šíril z našich polí. Rastzápisu do registra vinohradov cieľom získať prehľad o druhoch linné zvyšky sa pálili vo veľkom. %-ným obsahom bielkovín, je presne evidovať plochy pod hrozna a kategóriách vín. Každý Následkom sú zhorené polia, ktoré sa predávali po 21 viničom so všetkými jeho cha- výrobca, ktorý má menej ako stromy, ale aj užitočný hmyz, din/kg (25,20 din/kg s rakteristikami a osobitosťami, 10 árov vinice a ktorý vstupuje zvieratá, vtáky, … Aj napriek DPH). ○

ako aj výrobný potenciál, čo je povinnosťou v procese harmonizácie s normami EÚ. V rámci všeobecného komplexného prehľadu o vinohradníckej produkcii v našej krajine v posledných desaťročiach, v ktorej došlo k zmene vlastníckej sféry a aj obsahu samotných vinohradov z hľadiska pestovateľského zloženia odrôd, bolo vypracovanie novej legislatívy potrebné. V dôsledku toho sa Ministerstvu poľnohospodárstva,

na trh, je povinný prihlásiť sa v Centre pre vinohradníctvo a vinárstvo. Prihlásenie tohtoročnej výroby a zápis do vinohradníckeho registra prebieha do 15. novembra. Okrem registra viníc predmetom legislatívy je aj register vín. Ten ešte nie je ustanovený, ale zákonné povinnosti výrobcu sú jasné. Každý výrobca vína, distribútor alebo dovozca má právnu povinnosť zapísať sa najskôr do registra vín a potom každý rok

tomu, že pestovatelia vedia, že je to zakázané zákonom, pália strniská a pozberové zvyšky, čím spôsobujú oveľa viac škody ako úžitku. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa poľnohospodári rozhodnú pre tento spôsob a najčastejší : sťažené podmienky spracovania pôdy. Ide najmä o plochy, na ktorých sa pestovala kukurica a na ktoré bolo treba posiať pšenicu. Pálením sa ničí nielen užitočná pôdna mikroflóra, ale znižuje

sa aj obsah humusu, dusíka a síry v pôde. Jednoducho, pôdu na tento spôsob ochudobňujeme, takže pri ďalšej pestovanej plodine sa budú musieť zvýšiť odporúčané dávky hnojiva, ktoré však nedokážu nahradiť všetko potrebné, čo ○ sa ohňom zničilo.

Z obsahu Prečo má to víno takú čudnú chuť? Str. 2

Vysádzať môžeme aj v novembri

Pestovanie hoje Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VINÁRSTVO

Prečo má to víno takú čudnú chuť?

Ľ. Sýkorová

Víno, či už hroznové alebo ovocné, nie je trvanlivý nápoj a počas uskladnenia často podlieha zmenám, ktoré ho môžu úplne znehodnotiť. Ošetrovanie vína je veľmi dôležité, tak ako jeho vlastná výroba. Znehodnotené víno sa niekedy dá ešte použiť na destilát, sú však prípady, že ani na toto sa už nehodí.

by sme tomu predišli, mali by sme vedieť, čo je príčinou znehodnotenia a ako víno správne uskladňovať a ošetrovať. Niekedy sa však stáva, že aj pri najlepšej starostlivosti a opatere sa vyskytnú nejaké chyby a choroby vína. Rôzne zákaly vo víne nepotešia. Tento nedostatok riešime číridlami. V malovýrobe sa používa bentonit, z ktorého sa pripravuje suspenzia s vodou v dávke od 20 až do 200 gramov na 100 litrov vína a po vyčistení sa stiahne zo sedimentu. Hnednutiu vína zabraňujeme dostatočným zasírením. Nepríjemnou chybou i chorobou je pachuť po sírovodíku. Vtedy víno prevzdušníme a silne zasírime. Síra sa vyzráža a sedimentuje. Potom víno stiahneme. Chorobou je aj birza, ktorá je spôsobená aeróbnymi kvasinkami, ktoré pri dostatočnom prístupe vzduchu (nedoplnená nádoba) vytvárajú na povrchu vína súvislý sivobiely až sivý povlak (kožku). Povlak postupne hrubne, trhá sa a klesá na dno, čím spôsobuje zakalenie vína. Na birzovatenie sú náchylné najmä mladé, nízkoalkoholické a nedostatočne zasírené biele i červené vína. Vína, ktoré obsahujú 12 obj. % alkoholu birza nenapáda. Víno, ktoré je napadnuté birzou, dolejeme, pričom vyplavíme birzu. Ak je víno už zakalené, treba ho silnejšie zasíriť, prefiltrovať a sceliť s vínom, ktoré obsahuje viac alkoholu. Ak víno fľaškujeme na dlhší čas, fľaše ukladáme šikmo alebo aj ležato. NAJČASTEJŠIE CHYBY PRI VÝROBE VÍNA Myšina je bakteriálne ochorenie vína. Ľahko napadnuteľné sú vína, ktoré majú nízku koncentráciu kyselín, sú zle uskladňované (pri vyšších teplotách) a neboli dostatočne ošetrované oxidom siričitým. Myšina je choroba, ktorá vínu dodáva typickú pachuť pripomínajúcu myšací moč. V ľahkých prípadoch ochorenia je možné víno ošetriť aktívnym uhlím a filtráciou.

V ťažších prípadoch je náprava nemožná. Octovatenie vína je najrozšírenejšou a azda najčastejšou chorobou vína. Octovatenie sa prejavuje typickou octovou arómou. Ochorenie spôsobujú baktérie rodu Acetobacter, ktoré pre svoj metabolizmus potrebujú dostatočný prístup kyslíka a vyššie teploty (okolo 30 ‒ 35 °C). Prenášačom octových baktérií je najčastejšie vínna muška Drosophila melanogaster. Náprava takto chorých vín už nie je možná a zoctovatené víno nie je vhodné ani na destiláciu. Príčinami vzniku môže byť pomalé kvasenie, prístup vzduchu, infekcia

baktériami octového kvasenia, nedostatočné sírenie, nízky obsah alkoholu vo víne a uskladňovanie vína v teple. Vláčkovatenie spôsobujú baktérie produkujúce sliz – slizovatenie vína. Väčšinou postihuje mladé biele málo zasírené vína. Víno má olejovitú konzistenciu, fádnu chuť aj vôňu. Spôsobiť ho môže predčasné zastavenie kvasenia, nízky obsah kyselín, vysoká infekcia slizovitými baktériami. Slizovité víno sa musí prevzdušniť prelievaním cez ružicu alebo vyšľahať metličkou, aby sa rozbili slizovité zhluky a musí sa zasíriť. Zvrhnutie vína – horknutie a

zmena farby na hnedú. Zapríčiňuje ho prístup vzduchu, nedostatočné sírenie, nízky obsah kyselín, spracovanie nahnitého ovocia alebo hrozna a neodkalenie muštu. Mliečne a manitové kvasenie sa vyskytuje u vín s nízkym obsahom kyselín. Víno má mliečny zákal, sladkokyslú chuť a vôňu po kvasenej kapuste. Choré víno sa odporúča prefiltrovať a pekvasiť čistými kultúrami kvasiniek. Víno pri manitovom kvasení má nepríjemnú sladkastú príchuť. Príchuť po skazených vajciach ‒ príčiny nie sú úplne jasné, chybné víno sa dá napraviť niekoľkonásobným prevzdušnením a zasírením. Zákaly vín môže spôsobiť vysoký obsah železa a iných kovov, ktoré prešli do vína zo strojov a zariadení, nízky obsah kyselín a prezreté ovocie. Príchuť po sudovine zapríčiňuje nový, nedostatočne navínený sud, nahnitá voda v neodkvapkanom sude, nedokonalé ošetrovanie prázdnych sudov. Príčinou vzniku väčšiny chýb vína sú chemické či fyzikálne reakcie. Ide o vážnejší problém a málokedy sa víno podarí zachrániť. Chyby sa môžu prejavovať vo vzhľade, vôni aj chuti vína. Jedna z najrozšírenejších chýb je pachuť po korku. Korok môže obsahovať viac ako sto hubových plesní a mnoho kvasinkových buniek. Pravdepodobnosť kontaminácie je 2 – 4 %. Chuť aj vôňa pripomínajú tlejúce drevo, zatuchnutú pivnicu, plesnivú zeminu, chlór. Pachuť po plesni je chyba podobná pachuti po korku. Príčinou je kontaminácia plesnivým náradím či nádobami alebo pleseň z hrozna. Aróma je plesňová, zatuchnutá, rovnako ako chuť pripomínajúca plesňový syr. Kryštalický zákal – táto chyba je skôr estetická. Vzniká väčšinou pri náhlych teplotných rozdieloch. Vyzrážané kryštály nazývané vínny kameň dokazujú, že víno nie je pančované. Vo víne sa objavujú rôzne veľké kryštáliky, ktoré sa môžu spájať a vytvárať rôzne štruktúry. Chuť ani aróma nie sú ovplyvnené. Niektorí výrobcovia svoje vína „vymrazujú“ hlbokým zamrazením až na mínus 18 °C, čím dochádza k vypadávaniu termolabilných látok, teda aj vínneho kameňa. Z vína sa odstraňujú filtráciou. 

44 /4827/ 3. 11. 2018

OVOCINÁRSTVO

Vysádzať môžeme aj v novembri

Ľubica Sýkorová

Úspešná výsadba ovocných stromov závisí od správnej voľby stanovišťa a odrody. Ovocné stromy vyžadujú kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu, ktorá sa rýchlo vyhrieva. Studené, zatvrdnuté a neustále mokré pôdy sú pre výsadbu nevhodné. Zatrávnené plochy pod ovocnými stromami, predovšetkým na ťažkých hlinitých pôdach, vedú ku stvrdnutiu, a preto je nutné, aby pôda bola do hĺbky rýľa humózna.

ajvhodnejším obdobím na vysádzanie je jeseň. Sadíme od druhej polovice októbra až do príchodu celodenných mrazov, ktoré by mohli poškodiť korienky mladých výpestkov. Keďže nám meteorológovia predpovedajú ešte stále príjemné jesenné počasie, s výsadbou môžeme pokračovať aj v novembri. Vysadené stromčeky blahodarne využívajú zimnú vlahu, cez zimu sa zemina v jamách uľahne a na jar tieto stromčeky začnú skôr pučať. V tomto období vysádzame z jadrovín najmä jablone a hrušky, ďalej slivkoviny vrátane ringlôt a mirabeliek, z menej známych druhov ovocia napríklad aróniu a jarabinu, z drobného ovocia pokračujeme vo vysádzaní malín, ríbezlí, egrešov a josty. Teplomilné druhy, medzi ktoré patria broskyne, marhule, orech kráľovský a mandle, je vhodnejšie sadiť až v jarnom období, hneď ako čo pôda preschla natoľko, že nie je blatová. Čím neskoršie na jar stromčeky sadíme, tým väčšiu pozornosť im potom musíme venovať (dôkladnejšie zalievanie, mulčovanie a pod.). Toto isté platí aj pre drobné ovocie. VYBERAŤ LEN ZDRAVÉ VÝPESTKY Pri kúpe mladých stromčekov by sme si mali všimnúť, či výpestky majú kvalitný koreňový systém, či sú dostatočne vysoké, bez mechanického poškodenia a príznakov chorôb a škodcov. Odporúča sa kupovať výpestky iba z overených ovocných škôlok, kde je garantovaná kvalita, pravosť odrody, ale najmä zdravotný stav. Základom výsadby je primerane veľká jama o rozmeroch približne 40 x 40 x 40 cm. Väčšiu jamu kopeme iba v prípade veľmi nekvalitnej pôdy, ak chceme túto pôdu vymeniť. Všeobecne platí zásada – čím horšia pôda sa na pozemku nachádza, tým hlbšiu jamu musíme vykopať. Nesmieme zabudnúť na rez koreňov. Je potrebné odstrániť

všetky poškodené časti koreňov a následne skrátiť ponechané korene približne o 20 %. Pri výsadbe je dôležité stromček riadne zaliať. Odporúča sa naliať 10 litrov vody na jeden výpestok do pripravenej jamy ešte pred jeho vysadením. Následne vložíme mladý stromček do jamy, pomaly prihrnieme zem, ktorú okolo neho primerane pritlačíme. MIESTO ŠTEPENIA MUSÍ ZOSTAŤ NAD POVRCHOM PÔDY Pri výsadbe je veľmi dôležité dodržať hĺbku výsadby. Práve nedodržanie tohto kroku je často chybou vedúcou k rôznym poruchám v neskoršom raste stromov. Platí tu jednoduché

pravidlo – miesto štepenia musí zostať nad povrchom pôdy. V opačnom prípade sa stratia všetky pozitívne vplyvy podpníka, kvôli ktorým bol použitý. Tento krok je dôležitý najmä u jabloní na slabo rastúcich podpníkoch, keď po nesprávnom zasadení stromu nastávajú problémy s nadmerným rastom a vo väčšine prípadov nemožnosť udržania stromu v prijateľných rozmeroch (najmä pri pestovaní jabloní na vedení) a taktiež neskorší nástup do rodivosti. Povýsadbový rez nadzemných častí robíme vždy na jar, aj pri jesennej výsadbe režeme vysadené výpestky až na jar. Najjednoduchším prípadom

III

je rez špičiaku – výpestku bez bočných konárikov, ktorý jednoducho zrežeme asi 10 cm nad požadovanou výškou koruny. Po zrezaní sa vytvoria konáre na posledných 20 – 30 cm. Čím nižšie strom zrežeme, tým silnejšie prírastky v prvom roku narastú. V prípade vyšších pestovateľských tvarov sa odporúča dopestovať strom do požadovanej výšky v niekoľkých etapách, nakoľko strom v prvom roku po výsadbe nedokáže vytlačiť vodu napr. do výšky 2 metre. Dôsledkom by boli veľmi slabé prírastky. Do tejto kategórie patria aj jablone pestované na vedenie, ktoré režeme vo výške prvého drôtu, ponecháme tri výhony, z ktorých dva ohneme do strán, tretí ťaháme k ďalšiemu drôtu. Tento postup opakujeme. Špeciálnym prípadom sú broskyne, ktoré však vysádzame až na jar. Nakoľko u broskýň dochádza k nadmernému odparovaniu vody, musí byť povýsadbový rez veľmi silný. Pri pestovaní klasickej kotlovitej koruny sa ponechávajú tri až štyri pravidelne rozmiestnené výhony a všetko ostatné sa odstraňuje. Ponechané výhony sa zrezávajú približne na tri očká, pričom posledné očko musí smerovať von z koruny. Pre ostatné ovocné druhy platí rovnaké pravidlo ako pri broskyniach, avšak nie je potrebný až taký silný rez. To znamená, že je možné ponechať dlhšie konáre, prípadne viac konárov, nie však priveľa, aby sme korunu zbytočne neprehustili. V prvom roku po výsadbe v žiadnom prípade nenechávame na strome plody. Strom ešte nie je dostatočne zakorenený a silný, aby dokázal tieto plody uživiť. Dôsledkom by boli slabšie prírastky a rodivosť v ďalšom období. Po výsadbe musí byť stromček v nasledujúcich dňoch a týždňoch dobre zalievaný. Ak prikryjeme plochu okolo novovysadeného stromčeka trochou slamy, pokosenou trávou a rašelinou, pomôže mu to udržať vlahu. No musíme dať pozor, aby sa nastieľací materiál nedotýkal kmeňa, pretože stromček môže byť infikovaný rôznymi patogénmi. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Chrústy – významní škodcovia pestovaných rastlín Dospelé chrústy (foto Ľ. S.)

Ing. Ján Tancik, PhD. Chrústy sú významnými škodcami pestovaných rastlín. Škodia v štádiu larvy aj dospelého jedinca. Larvy chrústov - pandravy sú významnými škodcami podzemných častí mnohých pestovaných rastlín, kým imága škodia na nadzemných častiach, hlavne na listoch listnatých stromov. Sú to chrobáky z čeľade skarbeusovité (Scarabaeidae, Coleoptera). Je viac druhov z tejto čeľade, ktoré môžu spôsobiť vážne škody. Sú to druhy: - chrúst obyčajný (sr.običan gundelj) – Melolontha melolontha - chrúst pagaštanový (sr.crni gundelj) - Melolontha hippocastani - chrústik jarný (sr. mali proletni gundelj) – Miltotrogus aequinoctialis - chrústik letný (sr. mali junski gundelj) - Amphimallon solsticiale Najvýznamnejší z nich je druh chrúst obyčajný, ktorému sa budeme najviac venovať. CHRÚST OBYČAJNÝ Imágo má telo dlhé 24 - 30 mm, čierne so sivými chĺpkami, krovky sú žltohnedé, tykadlá a nohy sú hnedočervené. Tykadlá sú vejárovitého typu. Samičky majú o polovicu menšie tykadlá ako samčeky, tykadlá samčekov majú 7 článkov, kým samičky 6. Vajíčka sú oválne, dlhé 3 mm a 2 mm široké, špinavo bielej farby. Larva je typická pandrava. V dospelosti je dlhá 65 mm, telo je ohnuté v podobe písmena C. Hlava je hnedo žltá alebo načervenavá, telo žlto belavej farby. Kukla je voľná, žltkastej farby. Prezimujú larvy a posledný rok imága v pôde. Imága hromadne opúšťajú pôdu, keď priemerná teplota vzduchu dosiahne 15 °C a nalietavajú na stromy. Živia sa listami listnatých stromov a úživný žer trvá 4 – 5 týždňov. Maximálny výskyt imág je v období plného kvitnutia jabloní. Po

pohlavnom dospievaní sa pária a samičky počas úživného žeru 3 až 4- krát kladú vajíčka do pôdy. Samičky zaliezajú do pôdy do hĺbky 10 až 60 cm v závislosti od typu pôdy. Embryonálny vývoj trvá 30 – 50 dní a závisí od teploty pôdy. Larvy sa liahnu v júni a júli. Najprv žijú pohromade a živia sa humusom a drobnými korienkami, neskoršie sa rozliezajú a živia sa len koreňmi. Dĺžka vývoja závisí od klimatických podmienok a trvá dva alebo tri roky, čiže tri alebo štyri vegetačné obdobia. Počas života sa dvakrát zvliekajú. Koncom jesene larvy migrujú do hlbších vrstiev pôdy a na jar sa vracajú do vrchných vrstiev. Dospelé larvy sa sťahujú do hlbších vrstiev, kde vytvárajú komôrku, v ktorej sa zakuklia. Vývoj kukly trvá 3 – 4 týždne. Vyliahnuté chrústy neopúšťajú pôdu, ale v nej prezimujú.

ŠKODLIVOSŤ Chrúst obyčajný je polyfág. Škodlivým štádiumom je larva a imágo. Imága škodia žerom listov ovocných a lesných stromov. Z ovocných stromov škodia na slivke, čerešni a na viniči. Larvy zapríčiňujú väčšie škody ako imága, pretože je obdobie ich žeru omnoho dlhšie. Živia sa koreňmi a inými podzemnými orgánmi rôznych rastlín: zemiaky, cukrová repa, repka, kukurica, slnečnica, mak, obilniny, zelenina, mladé ovocné stromy a kry viniča hroznorodého. Najnebezpečnejšie sú larvy tretieho instaru. Škodlivosť lariev sa zvyšuje pri teplom a suchom počasí. Larvy chrústov - pandravy škodia na pestovaných plodinách, ak sa vysejú po obilninách pestovaných viac rokov za sebou alebo po lucerne. Larvy chrústov sú významnými škodcami slnečnice.

Podzemné časti rastlín slnečnice napádajú od klíčenia a až do konca vegetácie. Jedna larva požieraním podzemných častí môže zničiť rastlinu vysokú aj 40 cm. Najčastejšie larvy chrústov škodia v blízkosti lesov. Známe sú údaje ešte zo stredoveku o škodách spáchaných týmto škodcom. Populačná hustota škodcu a tým aj rozsah škôd sa výrazne zmenil v posledných desaťročiach. Veľký výskyt tohto škodcu bol v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Zhruba od 70. rokov ich výskyt výrazne poklesol. V niektorých desaťročiach prakticky ani neboli zaznamenané významné škody. Čo sú dôvody takého výrazného poklesu hustoty populácie tohto škodcu sa presne nevie. Je viac teórii o tomto jave, ale ani jedna nie je potvrdená. Jedna z teórii hovorí, že zníženie populácii zapríčinili mierne zimy v posledných desaťročiach, ktoré nie sú optimálne pre prezimovanie lariev. Ďalšia teória hovorí, že zníženiu populácii dopomohla zvýšená spotreba minerálnych hnojív, ktorá zmenila podmienky v pôde. OCHRANA Úspešná ochrana plodín proti pandravám je ako aj u iných pôdnych škodcoch, možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení, pričom najväčší význam majú preventívne opatrenia. Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzení škodlivosti pandráv. Tu patrí správny osevný postup, včasná sejba, obrábanie pôdy, vyvážené hnojenie, zavlažovanie, ničenie burín, ničenie rastlinných zvyškov a iné. V prvom roku po rozorávaní lúk a pasienkov sa neodporúča pestovať slnečnicu alebo niektorú inú okopaninu, ale treba siať hustosiate plodiny. V čase masového rojenie chrústov na poliach treba zničiť buriny, lebo samičky chrústov kladú vajíčka na plochy prekryté vegetáciou či už kultúrnymi rastlinami alebo burinami. Na jar a v lete sa odporúča na ničenie lariev, ktoré sa nachádzajú plytko pod povrchom pôdy, plytká orba so strojmi, ktoré veľmi rozmrvia pôdu. Hlboká

44 /4827/ 3. 11. 2018 orba v auguste ničí až okolo 50 % kukiel v pôde. Využívanie správného osevného postupu, častejšie obrábanie pôdy a podpora prirodzených nepriateľov je najefektívnejší spôsob zníženia populácie pandráv v pôde. Prírodných nepriateľov najlepšie ochránime, ak nepoužívame pôdne insekticídy celoplošne ale do pásov pri sejbe. Najvýznamnejší prírodní nepratelia lariev chrústov sú entomopatogénne huby, najmä druh Beauveria bassiana a en-

Larvy chrústov – pandravy (foto J.Tancik) tomopatogénne háďatká. Imága chrústov taktiež ničia rôzne druhy vtákov.

CHEMICKÁ OCHRANA Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti. Môže sa vykonávať dvomi spôsobmi, rovnakým spôsobom ako proti drôtovcom: morením osiva insekticídmi a aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe. Regulácia pôdnych škodcov morením osiva znižuje spotrebu insekticídu 10 -krát v porovnaní s aplikáciou insekticídu do pásov. Okrem ekonomickej výhody má tento spôsob ochrany aj ekologickú

výhodu – nezaťažuje prostredie. BIOLOGICKÁ OCHRANA Na reguláciu pandráv drôtovcov sa používajú prípravky na báze entompatogénnych húb a entomopatogénnych háďatiek rovnako, ako aj proti drôtovcom. Najviac sa využívajú prípravky na báze huby Beauveria bassiana. Aplikácia sa vykonáva postrekom na pôdu a následne zapravením do pôdy, alebo sa aplikujú do pôdy k osivu súčasne so sejbou do výsevného lôžka. 

ČASTÉ OCHORENIE KÔSTKOVÍN

Suchá škvrnitosť listov Ľubica Sýkorová

Suchá škvrnitosť a dierkovitosť listov alebo klasterosporióza (srb. šupljikavost lišća voća), ktorú zapríčiňuje huba Stigmina carpophila, je všeobecne známe ochorenie kôstkovín. Z ovocných drevín čeľade ružovitých (Rosaceae) sú napádané najmä broskyne, slivky, viaceré druhy čerešní a višní, taktiež marhule.

2. – 10. 11. 2018

POČASIE

ýskyt tejto choroby podporuje daždivé počasie na jar a skoro v lete (apríl, jún), ale aj vlhké počasie na jeseň a v zime. Pôvodca ochorenia prezimuje v škvrnách, v nádoroch na konárikoch, v púčikoch i v mumifikovaných plodoch, ale aj v opadaných listoch a na kôre stromov. Prezimujúce štádiá huby sú veľmi odolné proti nízkym teplotám a vysušeniu. Všeobecne huba S. carpophila spôsobuje odumieranie pupeňov, škvrnitosť plodov a suchú škvrnitosť listov kôstkovín. O jej rozsiahlej škodlivosti svedčí aj fakt, že napáda puky, listy, plody i mladé vetvičky. Jednotlivé odrody ovocných druhov majú rozdielny stupeň citlivosti na toto ochorenie. Na jar za priaznivých teplotných podmienok (12 – 20 °C) a vhodnej vlhkosti prostredia sa z huby uvoľňujú konídie. Z miesta prezimovania sa rozširujú kvapkami vody (rosa, hmla, dážď) na pučiace listy alebo na zelenú kôru. Príznaky

na listoch sa prejavujú skoro na jar po vypučaní listov vo forme okrúhlych, niekoľko milimetrov veľkých (5 mm), oranžových, neskôr ostro ohraničených hnedých škvŕn rozsiatych po celej listovej čepeli. Pri silnom výskyte choroby sú listy v spodných častiach alebo vo vnútri koruny pokryté škvrnami, ktoré zaberajú 50 – 80 % listovej plochy a sú dôsledkom tzv. kvapkových infekcií. Obranná reakcia hostiteľa nastáva asi 7 dní po infekcii. V mieste infekcie sa tvorí oddeľovacia vrstva, ktorá jednak bráni prívodu živín na miesto infekcie a zároveň zabraňuje prenikaniu toxínov do zdravých pletív. Pletivo škvrny neskôr (po 10 – 20 dňoch) nekrotizuje a z čepele listov vypadáva. Preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Druhým príznakom suchej škvrnitosti listov je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná glejotokom. Na plodoch sa choroba označuje ako chrastavitosť a prejavuje sa vo všeobec-

nosti tmavými, hnedo-čiernymi škvrnami s korkovitou dužinou. Na listoch višní a čerešní sa choroba prejavuje vpadnutými škvrnami s červenohnedým lemom. Na ich plodoch sa tvoria hnedé až červenohnedé škvrny, ktoré prenikajú až do dužiny. V dôsledku ochorenia sa plody vyvíjajú nerovnomerne, deformujú sa a scvrkávajú. Na letorastoch, mladých konárikoch a plodoch ostatných kôstkovín sa nákaza prejavuje vo forme tmavočervených až tmavohnedých ohraničených škvŕn, často s prejavmi glejotoku. Pletivo letorastov a mladých konárov býva pokryté hrbolčekmi, preliačeniami a rôznymi zdureninami hnedočervenej farby, ktorých povrch je popraskaný, zvráskavený, zvyčajne napadnutý rôznymi saprofytickými hubami zo skupiny tzv. černí. Spomínané ochorenie spôsobuje na ovocných drevinách hospodársky významné škody. Silne poškodené listy predčasne opadávajú. Predčasný opad listov znižuje asimilačnú plochu, čím dochádza

k poklesu intenzity fotosyntézy a k zníženiu tvorby zásobných látok. V dôsledku infekcie sa znižuje násada kvetných pukov, infikované puky na jar nevypučia, znižuje sa aj násada plodov, ktoré nedozrievajú. Aj konáriky zaostávajú v raste. Plody majú zníženú trhovú hodnotu, za vlhka hnijú, za sucha sa scvrkávajú. Vytvorené rany a nádory sú vstupnou bránou na ďalšie patogény kôry a dreva. Viacročné napadnutie predovšetkým mladých stromov spôsobuje ich oslabenie alebo výnimočne aj ich odumretie. Preto je nevyhnutné klásť veľký dôraz na kvalitu sadbového materiálu v škôlkach ovocných, ale aj okrasných drevín. OCHRANA Jednoduchou ochranou je prevencia – odstraňovanie napadnutých vetví, pestovanie odolnejších odrôd a udržovanie plnej vitality stromov. Chemická ochrana sa vykonáva v jarnom alebo jesennom období. Dobré výsledky sa dosahujú postrekom meďnatými prípravkami po opade listov. V priebehu vegetácie sa postrek robí 1 – 2 razy, a to hneď po odkvete a opäť o dva až tri týždne. Používajú sa fungicídy na báze cinebu, ciramu, kaptanu pod. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

22˚ | 13˚

21˚ | 11˚

21˚| 11˚

20˚ | 10˚

18˚ | 10˚

19˚ | 10˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ RASTLINY

Pestovanie hoje

Ľubica Sýkorová

Hoja vosková alebo voskovka (Hoya carnosa) patrí k obľúbeným izbovým rastlinám v našich príbytkoch. Nenáročnosť, odolnosť, dekoratívnosť a krásne, silno voňajúce kvety z nej robia priam ideálnu rastlinu na zazelenanie okna.

ochádza z Číny a Austrálie. Jej voskové súkvetia vylučujú množstvo sladkého nektáru, ktorý láka hmyz. Medzi vzácnejšie druhy patrí H. longifolia z Indie s úzkymi listami, alebo H. bella z Barmy, ktorá má krovitý rast. Niekedy sa stretneme aj s druhom H. obovata, ktorej listy majú tvar obráteného srdca. Pochádza z Thajska. Najkrajším druhom je H. imperialis z Malakky, ktorá je veľmi vzácna. Jej súkvetia sa skladajú z tmavopurpurových, v strede bielych kvetov, širokých až sedem centimetrov. Všetky hoje dávajú prednosť pestovaniu v hydropónii, kde oveľa ľahšie a bohatšie kvitnú a dožívajú sa dlhšieho veku. Voskovka je pevná popínavá rastlina s mäsitými listami a okolíkmi voňavých hviezdico-

vitých voskovitých kvetov. Listy sú lesklé, tmavozelenej farby s bielymi škvrnami. Kvety na krátkych stopkách sú usporiadané vo veľkých okolíkoch, majú bielu alebo jemnoružovú farbu so žiarivou škvrnou v strede a prenikavo voňajú. Na rastline sa udržia veľmi dlho. V teplom počasí niekedy vylučujú sladkú medovicu. SLNKO A TEPLO ZABEZPEČIA BOHATÉ KVITNUTIE Hoja vyžaduje veľa svetla a

ekologicky sa ich zbavíme, ak voskovku ponoríme do vody. Väčšie rastliny sú ťažké a potrebujú pevnú oporu vo forme tyče.

tepla, preto ju pestujeme na priamom slnečnom svetle, nie však na prudkom slnku. Po celý rok musí byť umiestnená vnútri, pretože je citlivá na prievan aj zmenu miesta. Obdobie kvitnutia trvá niekoľko týždňov, od konca mája do jesene. Kvitnúce alebo odkvitnuté okolíky sa v žiadnom prípade nesmú odrezať, pretože voskovka nekvitne len z nových výhonkov, ale aj na krátkych výhonkoch starej rastliny. Rastlina sa v čase tvorby púčikov nesmie otáčať, lebo sa nevytvoria kvety. VODY TAK AKURÁT… Zálievka má byť pravidelná a hojná. Voskovke však škodí nadbytok, ako aj nedostatok vody. Od začiatku rastu až po odkvitnutie polievame výdatne, potom zálievku obmedzíme. Od októbra rastlinu udržiavame vlhkú na chladnom mieste. Pri správnom prezimovaní sa asi vo februári objavia púčiky mladých listových výhonkov. Rastlinu by sme nemali hneď vystaviť izbovej teplote, ale prechodne ju umiestnime do miestnosti s teplotou 15 – 18 °C a postupne zvyšujeme dávky vody. Pravidelne kvitnúce husté rastliny hnojíme každé dva týždne až do úplného zakvitnutia. Čím je hoja staršia, tým menej ju presádzame, pre-

tože sa tým poškodzujú kvetné púčiky. Staršie rastliny môžeme raz za štyri roky presadiť do trochu väčšej nádoby do rašelinového substrátu zmiešaného s pieskom. Najvhodnejšie obdobie na presádzanie je ešte pred nasadením púčikov, vo februári alebo marci. PO ODKVITNUTÍ POTREBUJE OBDOBIE VEGETAČNÉHO POKOJA V zime po odkvitnutí je nevyhnutné zachovať obdobie vegetačného pokoja. Vtedy stačí udržiavať pôdu vlhkú a nenechať ju vyschnúť. Optimálna teplota na prezimovanie je 10 – 12 °C. V teplejšom prostredí vyrastajú dlhé slabé výhonky, ktoré zhoršujú celkový stav rastliny aj jej schopnosť kvitnúť. Počas rastu, nie však bezprostredne pred obdobím kvitnutia, zabezpečíme vyššiu vlhkosť vzduchu a častejšie rosíme. ROZMNOŽOVANIE Voskovka sa rozmnožuje stonkovými odrezkami v máji alebo júni. K tomu stačí pár listov s púčikom, ktorý odrežeme niekoľko centimetrov pod listovým uzlom. Odrezky rýchlo zakorenia, ak rastlinku prikryjeme pohárom alebo plastovým vreckom. V suchom vzduchu a pri teplom prezimovaní rastlinu napádajú vošky. Rýchlo a

PREČO NEKVITNE? Ak hoja nekvitne, na vine môže byť príliš tmavé stanovište alebo aj nadmerné hnojenie. Bohužiaľ, existujú aj rastliny, ktoré napriek vynaloženému úsiliu a starostlivosti neprejavujú ochotu kvitnúť a rastú ako zelené rastliny s okrasnými listami. V tom prípade sa môžeme pokúsiť rastlinu zmladiť, vypestovať si novú, alebo si zadovážiť úplne novú hoju. TRPASLIČIA VOSKOVKA Pomerne často pestovaným druhom je okrem voskovky aj hoja pekná – H. bella. Oproti hoji voskovej je oveľa drobnejšia, preto sa nazýva aj trpasličia voskovka. Na prevísajúcich krátkych, ale zato veľmi rozkonárených výhonkoch má drobné kopijovité lístočky svetlozelenej farby. Kvety vyrastajú z vrcholových výhonkov vo forme visiacich okolíkov, preto ich krásu treba pozorovať zospodu. Jednotlivé kvety sú bielej farby s malou, výraznejšou ružovofialovou korunkou v strede. Zatiaľ, čo ostatné hoje pestujeme vo vzpriamenej forme ako popínavé rastliny, trpasličiu pestujeme ako previsnutú v závesných nádobách. Nároky na pestovanie sú podobné ako pri predchádzajúcej hoji. Vyžaduje však trochu vyššiu teplotu, minimálna by mala byť 15 °C. Darí sa jej dobre na východných, západných alebo severných oknách. V období kvitnutia nesmieme s rastlinou hýbať, kvety v okolíkoch sú veľmi krehké a mohli by opadať.

Foto: pixabay

44 /4827/ 3. 11. 2018

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

ZDRAVIE A MY

Ako roztiahnuť Posilnite bojovníkov v tele (2) slizníc pomáha špeciálne pri obrane pred rôznych vedeckých výskumov vírusmi, ktoré spôsobujú prechladnutie. topánk y,k toré odľa vám na posilnenie imunity bude Keď sú sliznice dobre prekrvené, nemôžu stačiť iba niekoľko krokov, ktoré sa pôvodcovia ochorení na nich len tak takmer nič nestoja. ľahko uchytiť. tlačia?

ŠPORTUJTE! Na Stanfordovej univerzite dvadsať rokov pozorovali 538 bežcov a 423 nešportovcov. Športovci zostávali oveľa zdravší a aj dlhšie a kvalitnejšie žili.

oznáte to: V predajni s obuvou neodoláte topánkam, ktoré vám padnú do oka. Vyskúšate si ich, kúpite a po príchode domov zistíte, že predsa len nie sú až také voľné (hoci v obchode sa zdalo, že je všetko v poriadku). ALKOHOLICKÉ PONOŽKY Nie, nebojte sa, nemusíte pozývať vaše ponožky do baru. Trik spočíva v tom, že doma namočíte ponožky do malého množstva alkoholu tak, aby ním boli nasiaknuté, natiahnete si ich na nohy a obujete si tlačiace topánky. Zatiaľ sa v nich neprechádzajte, ale si sadnite k televízoru a pokúste sa vydržať takto obutí aspoň polhodinku. Potom ich neskladajte, postavte sa skúste robiť všetky bežné domáce práce aspoň hodinku (varte, perte, vysávajte). Obuv by mala povoliť. Podobný trik je s teplými ponožkami, resp. s ponožkami, ktoré namočíte do teplej vody a postupujete ako v prípade s alkoholom. Doba sa však predlžuje až na tri hodiny. Tento spôsob je vhodný tak na kožu, ako aj na syntetiku.

SMEJTE SA! Aj vylučovaním hormónov šťastia – endorfínov podporujete svoju obranyschopnosť. Americkí vedci zistili, že ľudia, ktorí sú stále podráždení a nahnevaní, bývajú až o 46 % častejšie chorí ako tí veselí. Okrem imunity prispieva smiech aj k poklesu tlaku, podpore činnosti srdca a poklesu produkcie stresových hormónov. Vedeli ste, že už 5 minút smiechu denne nahradí až 40 minút odpočinku? NOSTE PAPUČE! Lekári potvrdili, že práve studené chodidlá často spôsobujú prepuknutie prechladnutia. Schladenie nôh totiž spôsobuje zabrzdenie bielych krviniek, ktoré tak nemôžu bojovať s nákazou. POŤTE SA! Sauna nielen posilní obranyschopnosť, ale aj odbúra stres, zlepší prekrvenie, látkovú premenu, reguláciu krvného tlaku, podporí regeneráciu svalstva a ciev a skrášli pokožku. V saune zhlboka dýchajte, horúci vzduch podporuje vznik nových imunitných buniek. Takéto dráždenie

ŠLIAPTE VODU VO VANI Osvedčeným prostriedkom na posilnenie obranyschopnosti organizmu je aj šliapanie vody. Najvhodnejší čas na to je večer pred spaním, pretože priaznivo pôsobí aj na spánok. Napustite si do vane studenú vodu do výšky lýtok. Niekoľko minút kráčajte vo vani ako bocian, nohu vždy celkom vytiahnite z vody. Potom nohy poriadne vyšúchajte uterákom, natrite krémom a obujte si teplé ponožky.

PREČO NA JESEŇ ĽAHŠIE OCHORIEME? – Energie, ktorú sme cez leto a dovolenky načerpali, pomaly ubúda, sme viac unavení. – Skracuje sa čas, po ktorý svieti slnko, čo navodzuje depresívne nálady. Psychika má vplyv na celkovú odolnosť človeka a príslovie Veselá myseľ – pol zdravia, skutočne platí. – Vlhké a chladné počasie prispieva k ľahšiemu šíreniu infekcií. Recept MUDr. I. Bukovského, odborníka na výživu „Je to osvedčený program na zvýšenie odolnosti v jesenných mesiacoch. Volá sa 1, 2, 3, 4, 5, štart. Preložené to znamená denne si dať 1 strúčik cesnaku, 2 citrusy, 3 jablká, 4 lyžice ovsených vločiek, 5 vlašských orechov a 1 šálku surovej kapusty. Vynikajúco to posilňuje obranyschopnosť organizmu. 

TIPY A TRIKY Z VARENIA

Niečo pre lenivky (1)

ár trikov, ako si udržať figúru, prípadne urýchliť chudnutie, PONOŽKY A FÉN bez toho aby ste museli pohnúť Rozťahovanie obuvi je najjednoduchšie pri modeloch z kože, pretože ide o prstom! prirodzene pružný materiál. Najobľúbenejšou metódou je trik s ponožkami a ŽUJTE, ŽUJTE, ŽUJTE Mozgu trvá 20 minút, než dokáže od fénom: Natiahnite si najhrubšie ponožky, aké máte a pokúste sa obuť si topánky. tela prijať informáciu, že už má jedla Budete musieť možno trochu pri obúvaní dosť a že je sýte. Preto čím dlhšie butrpieť, no výsledok stojí za to. Zapnite fén dete jesť, tým viac priestoru organizmu na horúci vzduch a nahrievajte miesta, dáte na to, aby sa „stihol cítiť tak“, že ktoré potrebujete roztiahnuť po dobu 20 má dosť. Ale vo chvíli, keď hltáte, tak – 30 sekúnd, pritom sa pokúšajte hýbať toho zjete oveľa viac. Jedlo prerušujte prstami v topánke. Nechajte vychladnúť tiež dúškami vody, tým žalúdok skôr a vyskúšajte si obuv bez ponožiek. Ak zaplníte, a navyše si jedlo predĺžite. stále tlačia, celý proces zopakujte. Aby ste predišli poškodeniu, topánky ošet- NOSTE TESNÉ RIFLE A NOHAVICE Nemusia to byť len rifle, ale akýkoľvek rite krémom na kožu alebo kozmetickou iný kúsok tesnejšieho oblečenia. Asvazelínou. 

poň raz za čas si niečo také vezmite na seba a uvidíte, ako rýchlo potom schudnete. Stavíme sa, že po jednom dni v tesných rifliach si ďalší kopček zmrzliny rozmyslíte. VYBERAJTE SPRÁVNY TANIER Čím väčší tanier budete mať, tým viac sa vám do neho zmestí, a tým viac toho potom zjete. Aj keď si meriate porcie a jete všetko s mierou, na obrovskom tanieri tá porcia bude vyzerať vždy trochu menšia. Ale keď budete mať malú misku, do ktorej si jedlo dáte, potom to bude vyzerať, že máte oveľa väčšiu porciu. A verte, psychika je pri chudnutí dôležitejšia, než si myslíte! 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kurací bulgur (pilav) Juhoslovanský krémeš Suroviny: 3 dl celozrnného alebo hrubozrnného bulguru (výrobok z pšenice – dostať v predajniach zdravých potravín), 2 kuracie stehná, cibuľa, 3 – 4 čerstvé papriky, 50 g masla, oleja podľa potreby, 6 dl kuracieho vývaru, soli podľa chuti Takto sa to podarí: Stehná vykostíme a pokrájame aj s kožou na malé kúsky. Papriku pozdĺž prekrojíme na polovice a cibuľu pokrájame na malé kocky. Najprv papriku z oboch strán narýchlo opečieme na oleji. Do hlbšej panvice dáme maslo a pridáme aj olej, na ktorom sme piekli papriku. Dobre ho rozhorúčime a kuracie mäso na ňom narýchlo opečieme. Pridáme cibuľu a chvíľku spolu necháme podinstovať. Následne pridáme bulgur a necháme ešte 1 – 2 minútky spolu podusiť. Zalejeme vývarom a ešte podľa chuti dosolíme. Šťava nech je trošku slanšia,

lebo treba myslieť aj na to, že bulgur tú soľ vpije. Nakoniec opečenú papriku poukladáme na vrch alebo trochu vtlačíme do bulguru. Zakryjeme pokrievkou a necháme na strednom ohni variť či vrieť asi 10 – 15 minút. Občas musíme pomykať panvicou, aby sa obsah popohýnal. Miešať sa nesmie. Po 10 minútach treba skontrolovať, lebo varíme len dovtedy, kým bulgur vpije 3/4 tekutiny. Zakryjeme a necháme takto postáť ešte asi 15 minút, aby bulgur vsal aj zvyšok tekutiny. Ako prílohu si k tomu môžeme dať niečo kyslé, alebo je to výborné aj poliate jogurtom. 

Pikantný kurací špíz s jablkami Suroviny: 2 kuracie prsia, 2 jablká, 2 lyžice hladkej múky, 1 citrón; Na marinádu: 2 lyžice sójovej omáčky, lyžica medu, lyžica oleja, čili paprička Takto sa to podarí: Jablká ošúpeme, nakrájame na väčšie kocky a pokvapkáme citrónovou šťavou. Kuracie prsia narežeme na väčšie kúsky (2 x 2 cm) a obalíme ich v múke. Pomúčené mäsko zalejeme marinádou z medu, oleja, sójovej omáčky a nasekanej čili papričky. Necháme v chlade marinovať

aspoň 30 minút. Na drevené špajle alebo kovové ihlice striedavo napichujeme kúsky mäsa a jabĺčka. Rozpálime grilovaciu panvicu a na kvapke oleja na strednom plameni ugrilujeme z každej strany zhruba 6 minút. Podávame s cesnakovým dresingom a horúcou hriankou. 

Suroviny: 1 balíček lístkového cesta, práškový cukor na posypanie, orechy na ozdobenie; Na orechové cesto: 5 vajec, 150 g práškového cukru, balíček vanilínového cukru, 1/4 lyžičky soli, 4 lyžice polohrubej múky, 100 g mletých orechov, 1/2 balíčka kypriaceho prášku; Na plnku: 500 ml mlieka, 2 vanilínové pudingy, 150 g kryštálového cukru, balíček vanilínového cukru, 250 g masla Takto sa to podarí: Lístkové cesto rozdelíme na dve časti a každú rozvaľkáme. Obidva pláty popicháme vidličkou a pečieme v rúre vyhriatej na 220 °C asi 10 minút. Po upečení necháme vychladnúť. Vajíčka rozdelíme – do jednej misky žĺtky a do druhej misky bielky. Žĺtky vyšľaháme s cukrom do peny a bielky vyšľaháme so soľou do tuha. Do žĺtkovo-cukrovej zmesi primiešame orechy a na striedačku múku zmiešanú s kypriacim práškom a sneh z bielkov – zľahka premiešavame. Hotové cesto vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme vo vyhriatej rúre

na 200 °C 15 – 20 minút. Po upečení necháme vychladnúť. Z mlieka, pudingového prášku a vanilínového cukru uvaríme puding, ktorý následne za občasného miešania necháme vychladnúť. V miske vyšľaháme maslo s kryštálovým cukrom. Postupne pridáme aj puding a spolu vyšľaháme. Do plechu alebo obdĺžnikovej tortovej formy dáme plát lístkového cesta, na ktorý nanesieme polovicu plnky. Tú prikryjeme orechovým cestom, nanesieme zvyšok krému a ukončíme lístkovým cestom. Takto pripravený krémeš dáme aspoň na 4 hodiny do chladničky. Pred podávaním posypeme práškovým cukrom, ozdobíme orechmi a nakrájame. 

Halloweenska čokoládová torta Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 200 g kryštálového cukru, 160 g hladkej múky, 50 g masla, 50 g mletých vlašských orechov, 40 g kakaa, 2 lyžičky vanilínového extraktu, 1/2 lyžičky škorice; Na plnku: 500 g mascarpone, 200 g čokolády, 100 g masla, 200 g práškového cukru; Na ozdobu: 200 g čokolády na varenie, 120 g masla, 50 g bielej čokolády Takto sa to podarí: Plnka: vyšľaháme maslo s cukrom. Pridáme mascarpone a vychladnutú rozpustenú čokoládu. Odložíme na dve hodiny do chladničky. Cesto: Oddelíme bielky a spolu s kryštálovým cukrom z nich vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vymiešame s extraktom a škoricou. Túto zmes potom zľahka zapracujeme do snehu. Zmiešame múku, orechy a kakao a sypkú zmes veľmi zľahka zapracujeme do snehu a žĺtok. Nakoniec pridáme rozpustené maslo. Cesto nalejeme do dvoch tortových foriem vymastených tukom a vysypaných hrubou múkou. Pečieme pri teplote 170 °C asi 40 minút.

Upečené cestá necháme vychladnúť, a až potom ich vyberieme z foriem. Jeden potrieme jednou polovicou krému, pridáme druhý korpus. Druhou polovicou krému potrieme povrch a boky. Rozotierame nožom, až kým nedostaneme čo najhladší povrch. Vložíme do chladu na ďalšiu hodinu. Ozdoba: Rozpustíme tmavú čokoládu s maslom (100 g) a separátne aj bielu čokoládu s malom (20 g). Vychladenú tortu polejme tmavou polevou. Bielu polevu pomocou kávovej lyžičky nanesieme na povrch v kruhoch – od najmenšieho v strede po najväčší na okraji. Pomocou špáradla vytvoríme pavučinu tak, že potiahneme od stredu smerom von. Dáme opäť stuhnúť do chladu  Zdroj: recepty.azet.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 473 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2018 – FINÁLOVÁ ČASŤ

Laureátkami festivalu Barcová a Torňošová Anička Chalupová

rámci posledného víkendu osláv Kovačický október 2018 v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici sa uskutočnil 26. vojvodinský festival slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty.

Prvou cenou odmenená Kovačičanka Hana Barcová Na tohtoročnom festivale sa zúčastnilo 21 mladých spevákov z ôsmich slovenských prostredí a miest, kde žijú aj Slováci, ktorí pred plnou sieňou obecenstva predniesli po dve pôvodné slovenské ľudové piesne. Posudzovacia komisia pracovala v zložení: Ervín Malina (predseda), Ivan Babka, Pavel Tomáš st. a Anita Petráková. Odborníci rozhodli, že 1. cena za prednes v kategórii nižších ročníkov bezpochyby patrí Kovačičanke Hane Barcovej, ktorá získala aj najväčšie sympatie obecenstva. Druhú cenu získala Katarína Válovcová, tiež z Kovačice, a na treťom mieste zakotvil Andrej Pavla zo Selenče. V kategórii vyšších ročníkov najrozspievanejším klenotom bola Mária Magdaléna Torňošová z Kovačice. Druhú cenu získala tiež Kovačičanka Tina Vesteková a na odbornú porotu speváckym talentom príjemne zapôsobil aj Teofil Marček z Padiny a získal 3. cenu za prednes. Najmladšou účastníčkou na tohtoročnom festivale bola Daniela Brveníková z Aradáča a obecenstvu sa páčil aj spev Marty Marčekovej z Padiny. Ďalšia posudzovacia komisia zložená z členiek Ženského spolku • KULTÚRA •

v Kovačici (Anna Stanová, Katarína Mokranová a Zuzana Tomanová) hodnotila krásu ľudových krojov, v ktorých boli mladí speváci oblečení. Rozhodla, že v kategórii nižších ročníkov najkrajší chlapčenský kroj mal oblečený Alexander Asodi z Kysáča, kým v krásnom slovenskom ľudovom kroji vystúpila aj Simona Sýkorová z Báčskeho Petrovca. V Sľúbili si, že sa o rok zasa stretnú kategórii vyšších ročníkov sa porota rozhodla odmeniť kroje, v ktorých (harmonika), Darko Svetlík (gitara) vystúpili Andrea Javorníková zo a Vladimír Kolárik (cimbal). Selenče a Mário Gligor z Aradáča. Festival Rozspievané klenoty Všetkých spevákov, finančne podporimedzi ktorými boli aj la Obec Kovačica, v Staša Obrenovová a mene ktorej sa prihoAnastásia Korčoková voril a festival otvoz Nového Sadu, Maja ril Jaroslav Hrubík, Durgalová a Jana Ciczástupca predsedu ková z Padiny, Dário obce. Finančne k orBeška a Dária Beracganizácii podujatia ká z Vojlovice, Lea priložili aj Úrad pre Ušiaková z Báčskeho Slovákov žijúcich v Petrovca, Stefanija zahraničí a početní Šterbová z Jánošíka donátori. Odmenu v a Lucia Stajićová z podobe cesty a poKysáča, sprevádzal bytu na tohtoročných jedenásťčlenný ľudovianočných trhoch v vý orchester v zložeBratislave laureátkam ní: Pavel Tomáš ml., festivalu odovzdala Laureátka vo vyššej Gabriela Feketyová, Svetlana Zolňanová, vekovej kategórii Mária Una Brtková, Miluškoordinátorka VýboMagdaléna Torňošová z ka Čuvárová, Kristina Kovačice ru pre vzdelávanie Cicková (husle), Pavel NRSNM. Ďalšie odĎuriš (kontrabas), Jožef Kováč (vio- meny udelili Ján Tomáš, riaditeľ la), Ondrej Maglovský, Patrik Cicka DK, Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ,

Obecenstvu sa páčil aj spev Marty Marčekovej z Padiny a Miroslav Tomáš. Podľa textu profesorky Zuzany Putnikovej program moderovali kovačickí žiaci Elenka Straková a Juraj Jonáš. Technické záležitosti mali na starosti Želimír Bartoš a Stanislav Suchánek.

ÚSPEŠNÁ SEZÓNA SPEVÁCKEHO ZBORU VIVA LA MUSICA. Spevácky zbor penzistov Viva La Musica už tretí rok úspešne pôsobí v rámci obecného združenia penzistov v Kovačici. Pred niekoľkými dňami skončili tohtoročnú sezónu verejných výstupov a môžu sa pochváliť početnými pozoruhodnými úspechmi a účasťou na niekoľkých podujatiach. Jedným z tých pamätných je aj program venovaný oslave Pupinových dní v Idvore 13. októbra, keď členovia SZP Viva La Musica pod taktovkou umeleckej vedúcej Alžbety Hriešikovej spríjemnili chvíle účastníkom 18. stretnutia milovníkov pekného slova. Dlane nešetrilo ani obecenstvo na 15. prehliadke speváckych zborov penzistov Vojvodiny v Temeríne, ktoré dlhotrvajúcim potleskom odmenilo aj výstup Kovačičanov. Na tomto podujatí, v rámci ktorého vystúpili aj spevácke zbory penzistov z iných väčších miest v Srbsku (Niš, Leskovac, Aranđelovac...), Kovačičania predniesli zmes známych piesní v slovenskej, srbskej a v anglickej reči. Kovačickí penzisti sa už tešia na začiatok novej kultúrnej sezóny a na nacvičovanie nových piesní. Na snímke sú členovia SZP Viva La Musica v Temeríne. A. Ch. 44 /4827/ 3. 11. 2018

Kultúra 49. DIVADELNÝ VAVRÍN (1.)

V prvej časti štyri predstavenia Anna Simonovićová

Starej Pazove sa v piatok 26. októbra začal 49. Divadelný vavrín. ,,Vy zaplatíte svoju marmeládu, svoje topánky, rôzne iné výrobky, ale váš spôsob hovoru, ľudovú múdrosť, ktorá vás pozdvihuje, to nezaplatíte. To je na nezaplatenie. Žijete z vecí,

Diablov čardáš Pazovčanov

ktoré ste si vypožičali, impresie vašich životov ste ukradli od tých, ktorí umierali na túžbu. Zapožičali ste lesk svojmu prechodnému bytiu. Nikdy nesmiete zabudnúť, že to, čo zostáva, do vienka ponechávajú umelci.“ Týmto citátom básnika Gottfrieda Benna 49. Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej

žou, pozdravy veľvyslankyne Slovenskej republiky na prehliadku priniesol jej zástupca Igor Vencel. Pripomenul, že je divadlo garantom, že sa pestuje slovenský jazyk, a to je to najvzácnejšie, čo udrží identitu. V mene NRSNM a jej predsedníčky pozdravy na prehliadku priniesol Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM. Vzdal úctu divadelným nadšencom, ktorí sa snažia pestovať dlhoročnú divadelnú tradíciu. Prítomných v mene hostiteľov pozdravil aj Goran Jović, predseda Zhromaždenia Obce Stará Pazova. Tohto roku je na prehliadke šesť predstavení zo štyroch prostredí: z Kulpína, Kovačice, Padiny a zo Starej Pazovy. Výkony divadelníkov hodnotí odborná porota v zložení: docent Miroslav Benka, významný umelec, režisér, herec, dizajnér, Ján Makan, režisér, a Miroslav Fábry, herec SND. Kultúru hovoreného slova na javisku sleduje Lýdia Gedeľovská, profesorka triednej výučby. Aj tohto roku rozho-

Kulpínčania v Konečnej stanici

tvorby v Srbsku Divadelný vavrín otvoril Miroslav Babiak, herec z Báčskeho Petrovca. Za prítomnosti hostí slávnostné otvorenie začali operný spevák Boris Babík, úspešná recitátorka Jana Rumanová a moderátorka Anamária Simonovićová. Vyjadrujúc úprimnú radosť, že je v divadle hodne mladých ľudí, ktorí sú garantom dobrej práce s mláde-

www.hl.rs

vory o predstavení moderuje Martin Prebudila, novinár a spisovateľ. SÚŤAŽNÁ ČASŤ Prví na prehliadke vystúpili členovia Slovenského divadla VHV v Starej Pazove a SKUS h. Janka Čmelíka s predstavením Diablov čardáš autorky Hany Zelinovej a v réžii Aničky Balážovej. Svoje prvé dojmy

Informačno-politický týždenník

nich netrpezlivo čakali herci kulpínského KUS Zvolen, ktorí predviedli predstavenie Stanislava Štepku Konečná stanica v réžii Alexandra Baka. Ucelené predstavenie, ktoré trvalo takmer dve hodiny, vyžadovalo si trochu rýchlejšie tempo, poznamenali členovia odbornej poroty. Herečkou večera sa stala Katarína Kolárová, v predstavení upratovačka Vitálošová. V nedeľu bol na Divadelnom vavríne voľný deň a druhý polčas pokračoval v pondelok, keď vystúpil Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice s predstavením X-krát gombík. Autorom predlohy,

o predstavení v rozhovoroch vyjadrili členovia odbornej poroty, ktorí sa snažili divadelníkom a režisérke poukázať na nedostatky v predstavení. Podľa ocenenia poroty obecenstva najúspešnejšia v predstavení bola debutantka Marína Havranová, ktorá stvárnila postavu Maríny. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby sa len začala a už v druhý deň sa skončil jej prvý polčas. V sobotu 27. októbra ochotníci Domu kultúry 3. októbra a Divadlo VHV scéna v Kovačici na prehliadke vystúpili s predstavením Slavomíra Mrožeka Emigranti v réžii Danky Tomanovej. S tvrdým orieškom divadla absurdu popasovali sa dvaja vynikajúci herci Kovačickí Emigranti a podarilo sa im udržať pozornosť divákov počas celého režisérom a dramaturgom je Dratakmer hodinového predstavenia. gan Karlečík. Aj tohto roku svojím Porote obecenstva bolo ťažko roz- špecifickým spôsobom vyjadrovania hodnúť, kto z nich dvoch bol lepší, a myslenia tento kolektív mladých ale predsa sa rozhodla za herca ochotníkov bol kreatívny až do tej miery, že u divákov vyvolal rozličné pocity. Aj rozhovory po predstavení boli v štýle predstavenia a gombík sa stal symbolom večera. Z troch dobrých herečiek na porotu obecenstva najviac zapôsobila debutantka KOKRAM a ich X-krát gombík Ivana Čížiková (v večera vyhlásiť Jána Chrťana, v pred- prvej jednoaktovke X a v druhej Strážca). stavení robotníka. V pokračovaní prehliadky na Po rozhovoroch o kovačickom predstavení Martin Prebudila po- repertoári sú ešte dve predstavekračoval moderovať posedenie so nia ochotníkov z Padiny a na piaspisovateľom a prekladateľom Mi- tok 2. novembra avizované je jej roslavom Demákom, ktorý v tomto slávnostné zatvorenie a hosťujúce roku oslávi sedemdesiatiny. Na svoj predstavenie. O to aby 49. Divadelný vavrín originálny spôsob, ktorý je vždy zaujímavý a pre diváka lákavý, Demák úspešne prebiehal, pričinili sa predstavil svoju literárnu a prekla- NRSNM, Pokrajinský sekretariát dateľskú tvorbu a s návštevníkmi sa pre kultúru, informovanie a vzťahy podelil o niektoré zážitky z potuliek s náboženskými spoločenstvami, ÚKVS, Obec Stará Pazova a Úrad pre po svete. V dobrej nálade diváci sa potom Slovákov žijúcich v zahraničí. Foto: A. Pop presunuli do divadelnej sály, kde na • KULTÚRA •

15. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ V KYSÁČI

Rozptýlenie pri komédiách Elena Šranková

estival Zuzany Kardelisovej, ktorý už po 15. raz zorganizovala Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč, prebiehal v dňoch 26. až 28. októbra. Aj tentoraz festival financovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Slovenská republika. V prvý deň festivalu, v piatok 26. októbra, položili kyticu kvetov k hrobke Zuzany Kardelisovej, herečky a režisérky, podľa ktorej je festival pomenovaný. Vo večerných hodinách sa vo veľkej sále KC divákom prihovorili Hana Katarína Ďurovková a Jana Čižmanská. Informovali prítomných a hostí o festivale, predstaveniach, ktoré ich očakávajú a o režisérke a herečke Zuzane Kardelisovej. Spomeňme, že Festival Zuzany Kardelisovej má svoje tematické zamerania. V stredobode festivalu je postavenie a poslanie ženy v spoločnosti. Organizátori tohto festivalu spolupracujú s Festivalom Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, na Slovensku, ktorý je celoslovenskou prehliadkou neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej a svetovej dramatickej tvorby, mapujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti a v divadelnom umení. Víťazi kysáčskeho festivalu postupujú na festival do Nového Mesta nad Váhom, kde súťažia a zároveň predstavujú slovenskú divadelnú tvorbu v Srbsku. Taktiež víťazi Festivalu Aničky Jurkovičovej súťažia na festivale v Kysáči. ŠTYRI SÚŤAŽNÉ PREDSTAVENIA V prvý deň festivalu sa predstavili herci Divadla „A“ a Divadla SHANTI z Prievidze, zo Slovenskej republiky. Predviedli hru Alberta Marenčina Príbeh oklamanej ženy, v réžii Štefana Orsága. Dramatizáciu urobila Amália Lomnická. V sobotu sa herci spomenutých divadiel z Prievidze predstavili hrou Carla Goldoniho Škriepky, v réžii Petra Palika, ktorý urobil i preklad. V nedeľu súťažili dve predstavenia. Najprv • KULTÚRA •

javisko patrilo hercom Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice. Zahrali hru Václava Šuplata Tajomný šepot. Réžia a dramaturgia: Jaroslav Šimon. Po nich sa predstavil Kolektív kreatívnych amatérov Kokram a Divadlo VHV scéna pri Dome kultúry Cenu za najlepšie predstavenie na festivale udelili predstaveniu Škriepky 3. októbra z Kovačice. Predviedli predstavenie rovalo každé predstavenie. Porota Tri letušky v Paríži v podaní Kolektívu Marca Camolettiho Tri letušky v Pa- taktiež odporučila naďalej pestovať kreatívnych amatérov KOKRAM a spoluprácu organizátorov Festivalu Divadla VHV scény pri Dome kulríži, v réžii Danky Tomanovej. Predstavenia na tohtoročnom Zuzany Kardelisovej a rovnako túry 3. októbra v Kovačici. Cenu Zuzany Kardelisovej za festivale hodnotila porota v zložení: zameraného Festivalu Aničky JurSvetlana Gašková, režisérka, Jasmi- kovičovej, lebo je to jedna z ciest, najlepšie stvárnenie ženskej postavy na festivale odna Pavlovová, herečborná porota udelila ka, a Michal Ďurovka, Eve Líškovej zo Sloakademický maliar. Po venskej republiky za predstaveniach sa aj stvárnenie postavy tohto roku konali rozŽeny v predstavení hovory divadelných Príbeh oklamanej ochotníkov s porotou ženy a za postavu a prítomnými divákmi. Pani Pasqui v hre Škriepky. ODMENENÍ Cenu za prácu ženV nedeľu 28. októbra skej osoby pri realizápo predstaveniach cii predstavenia udePivničanov a Kovalili Danke Tomanovej čičanov vyhodnotili za réžiu hry Tri letušky festival a udelili ceny v Paríži autora Marca najúspešnejším. Ako Camolettiho. povedala S. Gašková, Osobitné ceny Kulpredsedníčka poroty, „15. Festival Zuzany Inscenáciu Tajomný šepot predviedli členovia Ochotníckeho túrneho centra Kysáč udelili: Jaroslavovi Kardelisovej sa pre- divadla Janka Čemana z Pivnice Šimonovi za dramavažne niesol v znamení komédií... nielen obecenstvo, ale aj kde môžu slovenské divadelné turgiu hry Tajomný šepot, ktorú divadelníci potrebujú rozptýlenie súbory prezentovať našu kultúru predviedli členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice; a uvoľnenie od každodenného, nie aj mimo hraníc Srbska a naopak. Cenu za najlepšie predstave- Najzohranejšiemu kolektívu za ideálneho života“. Pripomenula tiež, že tohtoročné predstavenia síce nie na festivale Zuzany Kardelisovej predstavenie Škriepky, v predveboli prevažne komédie, ale predsa udelili predstaveniu Škriepky Carla dení členov Divadla „A“ a Divadla zanechali na porotu a obecenstvo Goldoniho, v preklade a réžii Petra Shanti, Slovenská republika, Priehodnotné a silné odkazy. Členovia Palika, v predvedení členov Divadla vidza; Miroslavovi Sabovi cenu za poroty okrem toho s potešením „A“ a Divadla Shanti, Slovenská najúspešnejšie stvárnenú mužskú postavu Roberta v inscenácii Tri konštatovali, že k divadlu, ktoré republika, Prievidza. Predstavenie, ktoré bude pred- letušky v Paríži. pre mnohých život znamená, priRozhodnutie poroty zverejnila chádzajú a s ochotou v ňom zostá- stavovať slovenskú divadelnú tvorvajú mladí ľudia. Poďakovali sa tiež bu v Srbsku na Festivale Aničky Svetlana Gašková, režisérka, a ceny mnohopočetnému obecenstvu, Jurkovičovej v Novom Meste nad udelil riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový ktoré nezištne potleskom podpo- Váhom, na Slovensku, je inscenácia 44 /4827/ 3. 11. 2018

Kultúra MATIČNÝ VEČIEROK VO VOJLOVICI

Kniha o škole aj po slovensky Vladimír Hudec

sobotu 27. októbra MOMS Vojlovica zorganizoval zaujímavý večierok venovaný obľúbenému ovociu jablku a zároveň predstavil preklad do slovenčiny knihy 130 rokov školy vo Vojlovici. Na úvod, ako je to už zvykom, všetci prítomní vo vojlovických matičných miestnostiach si zaspievali hymnickú pieseň Po nábreží. Potom predseda vojlovického MOMS Michal Marko pozdravil všetkých prítomných matičiarov, medzi nimi i bývalých a terajších učiteľov ZŠ Bratstva a jednoty, ako aj predstaviteľov MOMS z Padiny, Kovačice, Starej Pazovy, Hajdušice a Jánošíka. V pokračovaní pri príležitosti Dňa jabĺk, známeho ako Deň pôvodných odrôd jabĺk, ktorý sa každoročne pripomína 21. októbra, odznelo viacero užitočných informácií o tomto obľúbenom ovocí. Katarína Kalmárová zaspievala Červené jablko vo vačku mám a všetci prítomní sa jej pripojili, Martin Holok básňou ukázal, ako chutí jablko, a Jana Beracká a Jana Mareková prečítali porekadlá súvisiace s týmto ovocím. Ešte jednou piesňou program spestrili K. Kalmárová a prváčka Valentína Čriepková. Jablko inšpirovalo aj deti v detskej besiedke na evanjelickej fare a účastníci tohto večierka si mohli pozrieť ich výkresy. Primerané texty o jablku pripravili a prečítali a celý program moderovali podpredsedníčka vojlovického MOMS Marína Listmajerová a tajomníčka Alena Kulíková. Pri 130. výročí založenia školy vo Vojlovici roku 2014 vyšla kniha v srbskom jazyku 130 godina škole u Vojlovici, ktorú spoločnými silami napísali dnešná riaditeľka školy Ksenija Kićos-Cerovićová, učiteľka na dôchodku Eva Naďová, učiteľka Snežana Đorđevićová, ako aj ďalší bývalí žiaci. Svojimi prácami prínos dali aj terajší žiaci. Svojho

www.hl.rs

Učiteľka Eva Naďová netajila radosť z toho, že kniha vyšla aj v slovenčine

slovenského vydania sa kniha dožila 4 roky neskoršie, za čo zásluhy patria Matici slovenskej v Srbsku, ktorá knihu vydala, a bývalej predsedníčke MSS Kataríne Melegovej Melichovej, ktorá ju preložila do slovenčiny. V liste, ktorý pri tejto príležitosti zaslala, vyjadrila svoje uspokojenie nad tým, že sa podarilo knihu vydať aj v slovenčine, lebo „dejiny tunajšej školy sú tesne späté aj s dejinami vojlo-

Informačno-politický týždenník

vických Slovákov, a našej cirkvi a školám môžeme zavďačiť, že sme v týchto končinách zotrvali vo svojej slovenskosti“. Prihovorila sa aj Eva Naďová, jedna z autoriek: „Plné mi je srdce. Kritici môžu povedať tak, aj onak. Kniha mohla byť možno väčšia, mohla byť krajšia, ale netreba sa vždy sťažovať. Treba však povedať, že keď škola dvakrát zhorela, zhoreli aj všetky písané doklady.

Nezostalo nič. Nuž a aby po tých 130 rokoch nebolo nič, vznikla táto kniha.“ Potešenie z toho, že kniha vyšla aj v slovenčine, vyjadrila aj ďalšia autorka – Snežana Đorđevićová, ktorá tiež písala o svojom vzdelávaní a získavaní praxe vo vojlovickej škole. Na časy, keď bol riaditeľom, zaspomínal si bývalý riaditeľ školy Martin Pišpecký, spomienky oprášili aj niektorí ďalší bývalí učitelia a žiaci. Zaspieval cirkevný spevokol a žiačka Andrea Holoková zarecitovala jednu z básní dnešných žiakov, ktoré tiež dostali miesto v knihe. Celkom na záver podnetnými slovami sa prihovorila a Vojlovičanom zablahoželala k tomuto knižnému vydaniu národná poslankyňa Libuška Lakatošová zo Starej Pazovy. Nuž a tak, ako to obyčajne býva, aj tento vydarený večierok sa skončil v družnom rozhovore hostí a ich hostiteľov pri skromnom pohostení, ktoré tiež bolo v znamení jeho veličenstva jablka. Usilovné Vojlovičanky pre túto príležitosť totiž pripravili slané a sladké pochúťky, medzi ktorými dominovali maškrty z jablka.

NA MEDZINÁRODNOM FESTIVALE UMELECKÉHO PREDNESU TRI RECITÁTORKY Z VOJVODINY. V Starej Ľubovni na Slovensku 12. a 13. októbra prebiehal 51. ročník celoslovenského festivalu umeleckého prednesu žien s medzinárodnou účasťou Naša Vansovej Lomnička. Okrem recitátoriek zo Slovenska a Poľska v súťaži sa i tohto roku zúčastnili predstaviteľky Asociácie slovenských spolkov žien, v mene ktorej vystúpili tri recitátorky (na snímke ASSŽ). Odborná porota (Ľubica Bekéniová, Soňa Šebová a Ján Petrík) udelila 10 cien za mimoriadne interpretačné výkony. Medzi odmenenými recitátorkami bola aj Marženka Žiaková z Kovačice. Získala Cenu Ľubovianskeho literárneho klubu a porote sa predstavila prózou Pravý a ľavý sused autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej. Na Našej Vansovej Lomničke ako účastníčky z Vojvodiny sa predstavili aj Anna Hrnčiarová z Lalite a Danica Vrbová z Hajdušice. A. Ch. • KULTÚRA •

NA MARGO 63. VEĽTRHU KNÍH

Spochybňovaný či chválený, no potrebný Ján Špringeľ

nou literatúrou. Nezmení sa iba – publikum. Viac ako šesť desaťročí je veľtrhový týždeň sviatkom. Knihy, ich pisateľov a ich čitateľov. Húfne, jednotlivo a masovo, valí sa obecenstvo k halám s číslami jeden, dva, štyri či ďalším. „Veľtrh bez čitateľov je kos-

a Radosť z čítania, na potešenie z obchôdzky jarmoku knižiek a učebníc, na náhodných aj úmyselných stretnutiach i rozhovoroch so spisovateľmi a čitateľmi ich diel v Belehrade sa v tomto storočí dá šetriť čas. Celosvetová počítačová sieť poskytuje fanúšikom „základu poznania, učiteľa vekov a vládcov kráľovstva ducha“ (Seneca) rôzne výhody – pod podmienkou, ak ste pred príchodom Stánok Školskej knihy z Nového Sadu na Belehradskú burzu publikácií dobre pripravení. Vytypujete si napríklad cez vyhľadávač knjižara.com, poprípade webové stránky vydavateľstiev staršie i novšie knihy, ktoré by ste prelistovali alebo kúpili, pozriete ich veľtrhové zľavy, preštudujete si mapu veľtrhových priestorov a ľahšie ako v minulosti (cez katalógy, prezentácie kníh alebo recenzie v médiách) sa dostanete k obľúbeným titulom, respektíve stánkom nakladateľstiev. Na knižnej slávnosti ako i na každom obyčajnom jarmoku sa ponúkalo, predkladá sa a bude odporúčať všeličo. Od braku po Významný novinár, literárny znamenité diela, začnúc best- a filmový kritik Milan Vlajčić chce vydať knihu Clive Jamesa sellermi končiac blockbustermi, Kultúrna amnézia počnúc vecnou ukončujúc krás-

Záujem školákov pred debatou o novom knižnom titule • KULTÚRA •

tolom bez veriacich,“ obhajuje jarmočné knižné dni v hlavnom meste Matija Bećković pokračujúc: „Ako duchovný majetok je veľtrh kníh označovaný za jedno z mála zostalých miest bez falošnej smotánky.“ Dobrá kniha sa často rodí dni, týždne, mesiace. Popredný novinár, literárny a filmový kritik Vydavateľ roka podľa mienky novinárov Milan Vlajčić sa už roky je Geopoetika

Elektronická učebňa – vedomosti pre budúcnosť

pokúša cez editora Branka Kukića z vydavateľstva Službeni glasnik preložiť z angličtiny a sprístupniť srbskej širšej verejnosti rozsiahlu kultovú monografiu jeho rovesníka Clive Jamesa (1939), novinára, esejistu a spisovateľa, pochádzajúceho z Austrálie: „S Jamesom som sa zoznámil, keď bol TV kritikom Časť stánku Pokrajinského londýnskeho sekretariátu pre kultúru, The Observer. verejné informovnie a vzťahy Píše na vysokej s náboženskými spoločnosťami, úrovni. Jednou na ktorom sa predstavilo SVC z jeho dôleži- z Báčskeho Petrovca tejších kníh je Kultúrna amnézia. kácia anglického Montaigna, Ide o stoštyri por- ako inak Clive Jamesa menujú, trétov od Aristotela je opravdivou školou, ako sa píšu po Martina Heideg- eseje a novinárske texty. Dúfam, gera na viac ako že ju na knižných pultoch na Za 500 dinárov sa mohli dostať šesťsto stranách. Belehradskom veľtrhu uvidíme Spomínaná publi- o rok.“ aj tri knihy 44 /4827/ 3. 11. 2018

Kultúra JÁN HLAVÁČ VYSTAVOVAL FOTOGRAFIE V BÉKEŠSKEJ ČABE

Masky z benátskej lagúny Jaroslav Čiep

Békešskej Čabe, v Dome slovenskej kultúry, v utorok 16. októbra bola slávnostne otvorená 6. samostatná výstava

medzi dvoma komunitami. Na výstave fotografií návštevníkov privítala riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Hajnalka Krajcsovicsová. Potom viac o samotnom foto-

Po prvýkrát fotografie vystavuje v Maďarsku: Ján Hlaváč fotografií Slováka z Vojvodiny Jána Hlaváča pomenovaná Masky z benátskej lagúny. Domáci ju označili ako nový styčný bod

grafovi Jánovi Hlaváčovi (1961, Báčsky Petrovec) hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Prvé fotografické skúsenosti

Ján Hlaváč, absolvent Vyššej pedagogickej školy v Belehrade – smer učiteľ výtvarnej kultúry a grafický redaktor, získal práve v týždenníku Hlas ľudu roku 1999. V súčasnosti je zamestnancom Slovenského vydavateľské- Svet masiek v Benátkach ho centra a aktuálnym šéfredaktorom ro- lecké a publicistické fotografie. dinného magazínu Rovina. Vo Doteraz samostatne vystavoval svojej tvorbe inklinuje ku grafike, v Srbsku a na Slovensku. Výstava koláži, dizajnu, fotografii, ilustrácii Masky z benátskej lagúny v Maa vizuálnej poézii, za čo bol neraz ďarsku je jeho šiesta samostatná aj odmeňovaný a svoje práce výstava. V rámci nej svojím objekpublikuje i časopisecky. Vydal tívom zachytil zvláštnu karnevaloknihu vizuálnej poézie Pozvanie vú náladu a predstavil jedinečné masky v Benátkach. na koktail (2008). Od roku 2005 Ján Hlaváč saFoto: S. Hlaváčová mostatne vystavuje aj svoje ume-

KONCERT JOVANA KOLUNDŽIJU V EVANJELICKOM KOSTOLE

Rýchlopis emócií v Kovačici Ján Špringeľ

ýnimočný hodinový hudobný zážitok venovali 28. októbra početným milovníkom umenia z Kovačice, ale i okolia, z Bešky a aj zo Záhrebu dvaja Belehradčania: na husliach maestro Jovan Kolundžija a talentovaný klavirista Nikola Zaringer. Koncert v evanjelickom kostole na sklonku Kovačického októbra 2018 umožnili Stredisko pekných umení Guarnerius Prvotriedny výkon dvojice umelcov: v Belehrade a Umelecký dom Jovan Kolundžija a Nikola Zaringer Nemček v Kovačici. „Zbožňujem koncertovať v sak- maestro Kolundžija. Kolundžija je dlhoročný kamarát rálnych objektoch. V chrámoch je dokonalý spoj kameňa a dreva. s popredným výrobcom sláčikoPočuteľnosť hudby v kostoloch je vých nástrojov a rovesníkom Jápriam výnimočná a v evanjelickom nom Nemčekom (obaja sa narodili chráme v Kovačici o akustike to platí roku 1948). V Kovačici hral tretíkrát, dvojnásobne,“ vyhlásil po koncerte z čoho druhý raz v kostole. Školil sa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

okrem iného i u chýrneho huslistu Henryka Szerynga, najlepšieho virtuóza minulého storočia. Uskutočnil viac ako štyritisíc koncertov v Srbsku a zahraničí. V súčasnosti svetoznámy huslista je držiteľom početných a prestížnych cien. Predvádzal umelecký výkon v najznámejších svetových koncertných sieňach (New York, Moskva, Paríž, Bukurešť, Rím, Mexiko City, Lipsko, Praha...) vo viac ako 50 krajinách, vystupoval s najznámejšími svetovými hudobníkmi. Uskutočnil rad humanitárnych koncertov. Posledné dve desaťročia hrá na husliach Pietra Guarneriho z Benátok z roku 1754. „Najhrdší som na svojich najmilších a najbližších: na rodičov, na dcéru, manželku a sestru. Bez

ich morálnej a inej opory by som nedosiahol umeleckú kariéru, akú som dosiahol,“ uznáva maestro. O nadanom pianistovi Nikolovi Zaringerovi (1996) sa podľa slov Jovana Kolundžiju ešte bude počuť. Ocenenia získal v Taliansku, Banji Luke, Belehrade, Sriemskej Mitrovici a Smedereve, koncertoval na renomovaných festivaloch v Novom Sade, Skopje, Seelfelde. Je študentom štvrtého ročníka Fakulty hudobného umenia v Belehrade. Tolstoj nazval hudbu rýchlopisom emócií. A ako sa do múzického a hudobného univerza dostal známy huslista? „Do sveta hudby som sa dostal za matkinej pomoci a za pomoci rozhlasu. Zvuk huslí z rozhlasu ma v prvých rokoch života doslova očaril. Potom som naliehal, že chcem hrať na husliach. Našli mi jedny husle, na ktorých som hral niekoľko mesiacov. Učiteľka povedala, že súrne musím ísť do hudobnej školy. Od čias hudobného vzdelávania dodnes je hudba mojou neodmysliteľnou súčasťou,“ uzavrel virtuóz Kolundžija. • KULTÚRA •

BÁČSKY PETROVEC

Devätnásta Makovička Jaroslav Čiep

iaci vyšších ročníkov základnej školy nadaní vo výtvarnom umení z ôsmich prostredí sa so svojimi pedagógmi aj tohto roku zoskupili v Báčskom Petrovci. K nim sa po prvýkrát pripojila aj skupina žiakov

pedagógov bolo takmer 70. Okrem domácich, aj tohto roku tu boli žiaci zo Starej Pazovy, z Kysáča, Pivnice, zo Selenče, z Hložian, Kulpína a Maglića. Viaceré tváre na Makovičke vidíme už viacero rokov. Zrejme, že sa im tento druh seminára pozdáva a žiaci sa na ňom radi zúčastňujú.

V jednej z troch tradičných dielní nižších ročníkov. V sobotu 27. októbra v Základnej škole Jána Čajaka bolo už od rána v učebniach na poschodí rušno. Prebiehal tu 19. výtvarnícky tábor Makovička. Dokopy žiakov a

V prvých ročníkoch Makovičky každý rok bola určená nejaká téma. Na rozdiel od tých v prvom desaťročí tento tábor už viacero ročníkov nemá tematické zameranie. Novinkou na

NAŠA ŠKOLA SVIATOK MÁ zaspieval chór Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči v pondelok 29. októbra na úvod programu, ktorí pripravili z príležitosti Dňa školy. Z príhovoru riaditeľky Anny Vozárovej vyplynulo, že si tohto roku okraem narodenín Ľudovíta Štúra pripomínajú i 50 rokov práce v terajšej školskej budove, v ktorej sa začalo vyučovať 6. februára 1968. V prejave sa riaditeľka vrátila aj do ďalšej minulosti a spomenula najdôležitejšie údaje z bohatých dejín školstva v Kysáči. Nasledoval program, v ktorom žiaci recitovali, čítali vlastné práce, spievali, tancovali. Potleskom ich posmeľovali rodičia, starí rodičia, hostia, učitelia, zamestnanci a dôchodcovia školy, prítomní na slávnostnom programe v školskej telocvični. V druhej časti osláv udelili jubilantom odmeny za odpracovaných 10, respektíve 20 rokov. Dostali ich Želka Páliková, Milinka Križanová, Nermin Feleć, Zdenka Vranková, Zuzana Heverová a Pavel Ivičiak. E. Š. • KULTÚRA •

tohtoročnom bolo pridanie štvrtej dielne (pre mladších školákov) k už tradičným trom. Zoskupeným žiakom a pedagógom sa v mene Osvetovej komisie NRSNM Nakoniec žiacke práce vystavili prihovorila Tatiana Naďová na paneloch v aule školy a zároveň Makovičku otvorila. Pro- V grafickej dielni Emília Valentíková fesorky výtvarnej výchovy v Petrovci zaúča žiakov do kuchynskej litografie.“ Na záver komisia vyhlásila najDaniela Triašková a Elena Lončarová vo svojich rukách už viacero rokov vydarenejšie práce, ktoré vznikli na majú opraty tohto žiackeho seminára. tohtoročnej Makovičke. Žiakom rozNajprv účastníkom bližšie vysvetlili, delili diplomy a primerané darčeky. ako dielne fungujú. Potom si starší Najúspešnejší v grafickej dielni boli: žiaci zvolili prácu v jednej z troch po- Lenka Domoniová, Stará Pazova (1. núknutých dielní – maliarsku, grafickú miesto), Gabriela Baková, Báčsky Petrovec (1.), Michaela Ábelovská, Kysáč alebo sochársku. „So žiakmi prvého stupňa, teda od (2.), Sandra Činčuráková, Pivnica (2.), prvej po štvrtý ročník, pracovali Michal Ivona Zimová, Báčsky Petrovec (3.), Ďurovka a Zuzana Fabianová, a to kom- Margaréta Kaňová, Selenča (3.) a Filip binovanými technikami – akvarelom, Janković, Maglić (3.). V sochárskej kolážou a tušovou farbou. Keďže sú oni dielni: Lea Blatnická, Pivnica (1.), Luka malí, verím, že mnohí sa po prvýkrát Popović, Maglić (2.), Melani Provostretli s takýmito technikami,“ povedala dovská, Selenča (2.) a Kristián Negru, nám Daniela Triašková. K tomu ešte Báčsky Petrovec (3.). Odmenení v pridala: „V maliarskej dielni je len čistý maliarskej dielni: Ema Galambošová, koláž, ale s rôznymi druhmi papierov. Hložany (1.), Lýdia Čemanová, Kysáč Na starosti ju má Ján Agarský. V sochár- (2.), Aňa Gubečková, Stará Pazova (2.) skej dielni s deťmi pracuje Miško Bolf a David Matić, Báčsky Petrovec (3.). a oni ryjú reliéf do gypsovej platne.

DEŇ ŠKOLY V SELENČI sa oslavuje 17. októbra, ale tohto roku urobili výnimku a oslavy posunuli na koniec pracovného týždňa. V úvode príležitostného programu, ktorý prebiehal v piatok 19. októbra v samotnej ZŠ Jána Kollára, sa najprv slova ujala riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková. Privítala hostí, predstaviteľov kultúrnych, politických a náboženských inštitúcií, bývalých kolegov, teda penzistov, predstaviteľov škôl a predškolských ustanovizní z obce, riaditeľov podnikov zo Selenče a predstaviteľov rodičov. V príhovore krátko ozrejmila prácu v škole a dosiahnuté výsledky tak na oprave školskej budovy, ako aj vo výchovno-vzdelávacom procese. Potom nasledoval umelecký program, ktorý predviedli žiaci za pomoci svojich profesorov. Pozostával z piesní, básní a nechýbali ani scénky. Spevákov, sólistov a žiacky chór sprevádzal školský orchester Orchestrík. Po programe nasledovalo spoločné posedenie zamestnancov školy s hosťami. J. B. - Ď. 44 /4827/ 3. 11. 2018

Kultúra NA ARS POETICA NEOSOLIENSIS V BANSKEJ BYSTRICI

Prvýkrát spisovateľka zo Srbska

SCÉNA

Miroslav Kapusta

zbierky Škvrny. Tri svoje básne prečítala aj v srbčine, čím sa početní prítomní mali možnosť započúvať rs Poetica Neosoliensis je kultúrne podujatie, do blízkeho a ľubozvučného slovanského jazyka. ktoré širšej verejnosti predstavuje súčasOkrem toho, svoje verše v tento večer čítali ných básnikov, výtvarníkov a hudobníkov aj Gabriela Grznárová, Neullior Aeternum, Jana a ich diela, bez ohľadu na to, či ide o začínajúcich Kuricová, Igor Grossman, Vlad Vakov a Miroslav alebo už pokročilých auKapusta, ktorý podujatie torov. Je neodmysliteľnou zároveň moderoval. Poetický súčasťou kultúry v Banskej večer už tradične dotvárajú Bystrici a patrí do prograobrazy popredných výtvarmu Banskobystrického kulníkov, tentoraz to bol Ján túrneho leta a programu Suchý a jeho pestrofarebný FUBABY (Festival umenia výtvarný rukopis. Nechýbala a dizajnu Banskej Bystrice). ani kvalitná hudba v podaní V roku 2018 sa koná už 8. Františka Kubiša (akordeón), ročník, počnúc júnom Milana Maťaša (kontrabas) a potom pravidelne každý a speváčky Štátnej opery mesiac do konca roku. V letv Banskej Bytsrici Kataríny ných dňoch sa uskutočňuje Adamíkovej. na Námestí SNP a cez jePodujatie Ars Poetica Katarína Mosnáková-Bagľašová seň a zimu v Cikkerovej Neosoliensis opäť nesklama(Foto: I. Levický) sieni mestskej radnice. lo. Usudzujeme tak z počtu Zakladateľom a hlavným organizátorom podu- poslucháčov, ktorí prišli venovať umelcom svoj jatia je básnik Miroslav Kapusta. čas, z ich priebežných reakcií a záverečnej odozvy Doteraz sa na Ars Poetica Neosoliensis zúčastnilo smerom k jednotlivým účinkujúcim. Takmer dve 512 účinkujúcich zo Slovenska, ale aj zo zahrani- hodiny spevu, hudby a, samozrejme, poézie, čia. Najnovšie sa v októbrovom cykle na podujatí priebežne podfarbených dielami výtvarníka, predstavila aj Slovenka zo Srbska – Katarína ubehli, ani sme sa nenazdali, a všetci sa už tešíme Mosnáková-Bagľašová, ktorá prečítala básne z jej na ďalšie stretnutie v novembri.

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Sviatok pre milovníkov kníh a riek Anička Chalupová

becná knižnica v Kovačici k tohtoročným oslavám Kovačického októbra prispela aj prezentáciou vzácnej a bohatej publikácie Tamiš i Potamišje, ktorá svojím obsahom zaujala pozornosť mnohých milovníkov písaného slova a prírody vo štvrtok 25. októbra. Z premiéry publikácie o Tamiši Po v s t u p n o m p r í h o v o r e Slobodana Stevanovského, riaditeľa Obecnej a o významných osobnostiach, ktoré tam knižnice v Kovačici, o novej 208-stranovej žili a tvorili. V pokračovaní tohto literárneho publikácii, ktorá bola predtým predstavená večierka básne autora Branu Crnčevića, spičitateľom v Pančeve, hovorili recenzenti sovateľa, ktorý sa narodil a krátke obdobie Dr. Milutin Matić a Đurica Šipoš. Autorská žil aj v Kovačici, po výbere profesorky Vlasty dvojica Milovan Ćurčić a Nikola Lazić v nej Kirićovej predniesli žiaci kovačickej ZŠ Naďa opísali rieku Tamiš, ktorá pramení v rumun- Lakičinová a Mihajlo Pešić. Na tohto známeho ských Karpatoch a vlieva sa do Dunaja pri spisovateľa si spomenul aj profesor Đurica Pančeve. Okrem toho v knihe hovoria aj Krstin, ktorý obohatil večierok prednesom o prostrediach, cez ktoré tečie rieka Tamiš, niekoľkých jeho aforizmov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

The Prodigy a nová dávka big beatu. Na svojom novom, siedmom albume No Tourists (vydavateľstvo BMG) anglickí techno-rave punkeri The Prodigy neprinášajú revolučné idey vzhľadom na doterajšie vydania, ale to nikto od nich dokonca ani nečakal. Ide o charakteristický „big beat“ s príchuťou elektronickej hudby 90. rokov minulého storočia, s dynamickými rytmami a zvláštnym „chemickým“ zvukom. Vydaniu predchádzal prvý singel Need Some1 (s primeraným videoklipom nahraným v Manile), ako ďalšie singly vynikli kusy Light Up the Sky, Fight Fire with Fire a We Live Forever. Nočná fotografia na obale znázorňuje autobus, ktorý vezie do klubu The Four Aces vo východnom Londýne, kde The Prodigy mali roku 1990 svoje prvé vystúpenie. Shining: nórsky blackjazz aj u nás. Avantgardná hudobná skupina Shining z Nórska bude 23. novembra koncertovať v priestore SKCNS Fabrika v Novom Sade. Zvuk Shining sa označuje všelijakými termínmi, ako napr. avantgardný metal, progresívny rock alebo blackjazz. Táto formácia pôsobí od roku 1999 v meste Oslo pod vedením saxofonistu Jørgena Munkebyho, ktorý spolupracoval aj s takými menami, akými sú Marty Friedman, Ihsahn, Enslaved a Emperor. Diskografia Shining pozostáva z 8 albumov a zatiaľ posledný vyšiel v tomto roku pod názvom Animal (Spinefarm Records). Program novosadského koncertu doplní vystúpenie progressive-tribal-rockovej skupiny AlithiA z Austrálie. Organizátormi koncertu sú MH Concerts a Serbian Hellbangers.

KONCERTY 3. novembra v Ústave pre kultúru Vojvodiny v Novom Sade: Giovanni di Domenico (Taliansko), elektro-akustická hudba, klavír a fender rhodes 9. novembra v Mládežníckom stredisku CK13 v Novom Sade: Improstor #105. Miklos Szilveszter a Igor Ripak, audiovizuálna performancia Zóna. Pripravuje: S. L. • KULTÚRA •

Kultúra

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44

V tajničke je názov podujatia venovaného seniorom. autorka: ANNA 2. časť zbierka ženské BIČIA- tajničky máp meno ROVÁ

obvod

almanach

ponad (srb.)

vpíšte NAÁ

spojka

pohorie pri Sarajeve

ŽENSKÉ ROZHOVORY V PADINE. V nedeľu 28.októbra v sklenenej sieni Domu kultúry Michala Babinku v Padine sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Ženské rozhovory autora Dušana (Duška) Radovića v réžii Fedora Popova. V predstavení, ktoré podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, hrajú osvedčené padinské herečky: Irena Ondríková, Eleonóra Pavelová, Zuzana Sucháneková, Katarína Kotvášová, Anastázia Ondríková a Tijana Nemogová. Adaptáciu, návrh scény a výber hudby mal na starosti Fedor Popov, padinský režisér, kým sa o technickú úpravu divadla postaral Ján Pap. So svetlom a zvukom sa počas divadelného predstavenia majstrovsky pohral Ján Zloch. Zdá sa, že po dlhšom čase sa zasa dobre pobavili aj všetci padinskí milovníci divadla, ktorí ani v jednom okamihu nešetrili svoje dlane a dlhými potleskami sprevádzali výkony domáceho divadelného súboru. Na snímke Foto Centra: herečky a režisér Fedor Popov. A. Ch.

naozaj

grécke písmeno

elevácia Alžbeta po našsky

1. časť tajničky

2. a 1. samohl.

vpíšte EAA komik z Košíc

vpíšte ŇS posledné písmeno

ž. meno Valjevo

ostrov v Jadrane

talianska TV

napoly

starogrécka krajina

alt kuchynské náčinie

ono

rovnaké písmená

hliník

zápal sliznice pond

joule vylieval

HLOŽANY. Kultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch na piatok 2. novembra o 19. hodine v Dome kultúry zahlásil slávnostný koncert k oslave 70. výročia pôsobenia spolku. a. f. NOVÝ SAD. V Štúdiu M Novosadského rozhlasu sa v sobotu 3. novembra o 10. hodine uskutoční 45. Rozhlasová súťaž recitátorov, na ktorej budú súťažiť žiaci nižších a vyšších ročníkov základných škôl,

identifikácia tantal

S popadalo, HLADU padlo ĽU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43

CHÝRNIK

• KULTÚRA •

stred niečoho, vnútro

druh papagája

ženské meno

zaopatrila

Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny oboznamujú záujemcov, že sú posunuté lehoty na zasielanie literárnych prác na tri tradičné súbehy: Literárnu súťaž Nového života na najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej, Literárnu súťaž Zorničky na poviedku a báseň a Literárnu súťaž žiakov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo. Súbehy sú otvorené do 15. novembra 2018. Najneskoršie do tohto termínu treba práce zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s prislúchajúcou poznámkou: Literárna súťaž Nového života, Literárna súťaž Zorničky, resp. Na súbeh žiackych prác.



ženské meno

argón

vatelín

Nové lehoty

Španielsko

stredoškoláci a študenti. Podujatie VODOROVNE: sa aj tohto roku uskutoční vďaka podelilo, obedoval, podpore Matice slovenskej v Srbrá, epos, Ilona, sku, Národnostnej rady slovenskej KZ, ako, tvor, da, národnostnej menšiny a Asociácie Ma, NI, O, Lu, oka, slovenských pedagógov. Organizákľúč, nad, akita, I, ciu a priebeh aj tohtoročnej súťaže Zlatý, ol, ei, Erika, na starosti má Slovenská redakcia mazľavo Rádia Nový Sad a všetky výkony recitátorov bude hodnotiť trojčlenná TAJNIČKA: ZLATÝ porota v zložení: Katarína MelegováKĽÚČ -Melichová, Zuzana Týrová a Marcel Hanáček. m. p.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu z 13. októbra 2018 bolo: SAMO VOZÁR. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA JONÁŠOVÁ, Masarykova č. 108, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

44 /4827/ 3. 11. 2018

Oznamy

„Čásťim vás v kafíťi“ Anna Horvátová

ú momenty prekvapenia, keď sa námaha oplatí, šťastie sa na nás usmeje. Získame možno vhodný úver, ešte lepšie ak to bude jednorazový, alebo vyhráme v stávkarni. V takých šťastných a nekaždodenných chvíľach svoju radosť proste musíme podeliť s úzkym kruhom kamarátov a kolegov. Zájdeme do kaviarne, café a počastujeme spoločnosť. Takto to má vyznieť v slovenčine. V našom už silne posrbčenom jazyku si volíme tieto slová: častiti, počastiti, kafić. K tomu ich modifikujeme, aby vyzneli čím slovenskejšie, pridaním dĺžňa a zmäkčením.

Sú to srbské slová a v našej srboslovenčine znejú: „čásťiť“, „kafíť“. V týchto prípadoch môžeme použiť aj podstatné meno stredného rodu pohostenie alebo sloveso pohostiť. Pohostíme priateľov, alebo pohostiť jedlom, vínom, teplou čokoládou, kávou, ale nie nadávkami, údermi, ako tento termín možno ešte použiť expresívne v prenesenom význame. Čoraz častejšie sa orientujeme na oslavy v pohostinských objektoch, kde nás obslúžia na to špecializované osoby a k tomu i pohostinné – sú to hostinskí, čašníci. V srbčine sú konobari, čo je v poriadku, avšak nie je aj slovo „konobár/-i“ s pridaním dĺžky.

POSLEDNÝ POZDRAV ujčinej

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

ANNE DANKOVEJ

1953 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

CHÝRNIK

KULPÍN. MOMS Kulpín, Spolok kulpínskych žien, Kanadský slovenský inštitút v Toronte, Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne a Poľnohospodárske múzeum usporiadajú v sobotu 3. novembra o 19. hodine v slávnostnom salóne vedľajšej budovy Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne prezentáciu knihy Ondreja Miháľa Pesničky pod oblokom v Silbaši. a. f. NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada vernisáž umeleckej tvorby akademickej maliarky Viery Fajndovićovej-Súdiovej k jej životnému jubileu v utorok 6. novembra o 18. hodine v miestnostiach ústavu (Njegošova 16/II, Nový Sad). a. l.

IN MEMORIAM

Dňa 30. októbra 2018 uplynulo dvadsať rokov, čo nás opustila naša drahá matka a manželka

ANNA LAČOKOVÁVITÉZOVÁ

1952 – 1998 – 2018 z Báčskeho Petrovca

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs

Už ani žiadne slovo, ba ani len žiaden hlas nenahradí toho, čo ho predčasne vzal náhle čas. Rodina Kostolániová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším krstným dieťaťom

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

JANKOM PETRÍKOM 9. 5. 1989 – 9. 10. 2018 z Kovačice

Tvoj náhly odchod nás prekvapil, Tvoj mladý život tragicky vyhasol. Zavrela sa kniha života na strane 29. Zostali slová nevyslovené, srdcia zarmútené... Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nedá sa ničím nahradiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Zarmútení krstní rodičia Gániovci s deťmi z Nemecka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Čas plynie, žiaľ navždy zostane, na Teba s láskou spomíname... Tvoji Martinka, Anička s rodinou a Miroslav

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so synom

ONDREJOM SUDICKÝM z Hložian 1960 – 2018

Ťažko je uvedomiť si, že viacej nie sme spolu. Po smutnej rozlúčke v matkinom srdci zostala iba boľavá rana a spomienky. Po dlhom trápení odpočívaj v pokoji. Zarmútená mama Zuzana • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil náš oco

Dňa 4. novembra 2018 uplynie päť rokov, čo nás opustil milovaný manžel, otec a dedo

ŠTEFAN ČAPEĽA 1959 – 2013 – 2018 z Kysáča

ANDRIJA ŠIMO 1950 – 2017 – 2018 z Kulpína

Tvoja pomoc, rada a útecha nám neustále chýbajú. Nič a nik nenahradí prázdno, ktoré cítime v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Darinka, dcéra Jasmina Damjanová, vnúčikovia Nemanja, Uroš a Stefan a zať Dejan Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

S láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéra Gabriela a syn Andrej s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 3. novembra 2018 uplynuli dva roky, čo nás opustil manžel, otec a dedo

SAMUEL RYBOVIČ

1950 – 2016 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SPOMIENKA Pri príležitosti 30. výročia ukončenia Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci s úctou si spomíname na zosnulých spolužiakov a učiteľov. Generácia 1973

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Nositeľ projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1357 + 000 po km 1358 + 000, na k. p. č. 4768, k. o. Vajska, ZO Báč, a k. p. č. 4442 k. o. Karavukovo, ZO Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1345 + 000 po km 1346 + 000, na k. p. č. 4768, k. o. Vajska, ZO Báč. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 18. 10. 2018 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba transportného plynovodu RG-04-17/I od Sriemskej Mitrovice po Šíd. Nositeľ projektu VP Srbijagas, Ul. narodnog fronta č. 12 z Nového Sadu. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

44 /4827/ 3. 11. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. novembra 19.30 Festival Zlatý kľúč 2018, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 4. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 6. novembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka prinesie dokument pod názvom Nármorník bez ostrova nakrútený v roku 2010. Venovaný je básnikovi, prozaikovi, dramatikovi, prekladateľovi, novinárovi a vydavateľovi Miroslavovi Demákovi, ktorý v týchto dňoch oslavuje sedemdesiate narodeniny. Vysielanie pre penzistov. Ján Žolnaj z Kovačice divákov zasvätí do tajomstiev výroby starodávnych hračiek. O tom, ako sa liečia bolestivé stavy chrbtice a kĺbov, o tom, ako si zachovať a zlepšiť pohyblivosť, sa zmieni fyzioterapeut z Domu zdravia v Padine. Odznejú aj návody na to, ako si zhotoviť liečivé prípravky z jesenných plodov a rastlín. Mimoriadne správy venované voľbám do NRSNM odznejú v nedeľu o 11.30 a o 21.20 hod.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nedeľa 4. novembra 17.00 Film: Scooby-Doo v tábore duchov 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Con Air Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 2. novembra – Preteky so slnkom Sobota 3. novembra – Láska na inzeráte Pondelok 5. novembra – Abeceda vraždy – vražda na inzeráte Utorok 6. novembra – V smrteľnom ohrození Streda 7. novembra – Tajomné zlo 2 Štvrtok 8. novembra – Krvavý dlh

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Finále detského festivalu slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty Utorok 6. novembra 16.00 V kovačickej galérii predstavili malajzijské umenie Obecná poľovnícka súťaž Školské športové súťaže na školách v Obci Kovačica Piatok 9. novembra 16.00 Z archívu RTV OK Film: Martinko Klingáč

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Hajdušičania v čele tabuľky DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

HAJDUŠICA – KARAŠ (J) 4 : 0 (2 : 0)

MSK – MLADOSŤ 4 : 0 (2 : 0)

Výkon uspokojivý, výsledky slabé Darko Sládeček

Milan Mršić (žltý dres číslo 5) vyskočil najvyššie a trafil sieť Karaša

Vladimír Hudec

ajdušičania si v nedeľu sily zmerali s jediným neporazeným mužstvom v doterajšom priebehu majstrovstiev. V prvom polčase zápasu domáci futbalisti boli lepší a nebezpečnejší, mali častejšie loptu na nohách. Najprv N. Ružić unikol, ale ho nikto zo spoluhráčov nenasledoval, Radović skúšal z diaľky, N. Ružić potom po sólovom útoku strelil do brankára, Darko Pavlovic pekne kľučkoval, ale strieľal slabo. Konečne Nikola Ružić po sólovej akcii v 38. min. prekonal brankára hostí – 1 : 0. Iba o pár minút neskoršie po centri Radovića z rohu, v šestnástke Jasenovčanov najvyššie vyskočil Mršić a vedľa bezmocného brankára zaslal loptu do siete. Po zmene strán domáci futbalisti svojimi rýchlymi akciami úplne prevýšili hostí. Striedali sa šance pred bránou už úplne bezmocného mužstva Karaša. Domáci útočníci však využili iba dve. Najprv v polovici polčasu z okraja šestnástky presne strieľal A. Lipták a iba o pár minút neskoršie N. Ružić centroval z pravej strany, lopta sa dostala k jeho bratovi Aleksandrovi, ktorý z asi jedenástich metrov strieľal a bolo 4 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Pejčić), Pavlovic, Maliar, • ŠPORT •

Mršić, Folťan (Pavlov), Marko (Petrović), Radović (Lečić), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić. Ostatné výsledky 10. kola: Jánošík – Sloga 3 : 3, Budućnost – Vojvodina 2 : 4, Ratar – Partizan 4 : 3, Vinogradar – Dobrica 0 : 2, Borac (VG) – Borac (VS) 2 : 0, Karaš (K) – Ševac, zápas odročený na žiadosť domácich. V predzápase pionieri Hajdušice presvedčivo porazili rovesníkov z Ilandže výsledkom 6 : 2. Góly za domácich dali Mršić, Kormányos a Samet.

1. Hajdušica 10 2. Budućnost 10 3. Karaš (J) 10 4. Ratar 10 5. Ševac 8 6. Karaš (K) 9 7. Vojvodina 10 8. Partizan 10 9. Borac (VS) 10 10. Vinogradar 9 11. Borac (VG) (-1) 10 12. Jánošík 10 13. Dobrica 10 14. Sloga 10

8 7 5 5 5 4 4 4 3 3 3 2 2 0

1 1 4 3 0 3 2 1 2 1 1 2 1 4

1 37 : 8 2 42 : 15 1 14 : 10 2 23 : 22 3 18 : 12 2 19 : 21 4 21 : 23 5 18 : 26 5 11 : 17 5 12 : 19 6 15 : 32 6 16 : 26 7 16 : 22 6 11 : 20

25 22 19 18 15 15 14 13 11 10 9 8 7 4

ieloblatčania znovu prehrali, ale tentoraz nemajú za čím banovať, lebo domáci v Mihajlove boli lepší a zaslúžene vyhrali. Zápas sa hral za silného vetra, ktorý v prvom polčase fúkal do chrbta hosťom. Títo sa to pokúsili využiť, začali obliehať bránu, ale sieť MSK sa nezavlnila. Avšak, ako to vždy býva po nevyužitej šanci prichádza trest, a tak v 20. min. Isak prihral Ramovi, ktorý sa ocitol sám pred bránou hostí a skóroval. Bola to prvá šanca domácich na zápase. Hostia však nezastali, ale šance Poničana, Berbakova a Đurića domáci brankár zneškodnil. V 35. min. po zlej prihrávke Karacsónyiho Makan zaslal loptu pred bránu hostí, Isak bol rýchlejší od obrancov Mladosti a bolo 2 : 0. V druhom polčase domáci využili vietor, zasielali dlhé prihrávky svojim útočníkom. Hostia sa bránili, ale v 74. min. po rohovom kope Makan bol najvyšší a trafil. Pred koncom zápasu, v 87. min., Kováč z asi 40 metrov za pomoci vetra trafil miesto, kde sa spájajú žrď a brvno a stanovil konečný výsledok. Aj keď utrpeli ďalšiu porážku, Bieloblatčania nesklamali a očakávajú, že za svoju usilovnosť budú raz aj odmenení, že konečne začnú zaznamenávať aj lepšie vý-

sledky. Možno už v nedeľu, keď si v derby dvoch mužstiev pri spodku tabuľky sily zmerajú so ŽFK Banat zo Zreňaninu. MLADOSŤ: Sládeček, Necsov, Poničan, Đurić, Kalapiš, Berbakov, Szabó, Kočević (Horvat), Gibarov, Šofranko ( Halász), Karacsónyi (Goda). Ostatné výsledky 11. kola: Zadrugar – Naftagas 4 : 1, ŽFK Banat – OFK Stajićevo 0 : 0, Jedinstvo – OFK Gradnulica 4 : 0, Bilećanin – OFK Klek 3 : 1, Potisje – Tamiš 5 : 1; AŠK bol voľný.

1. Potisje 10 2. Tamiš 11 3. OFK Klek 10 4. MSK 10 5. AŠK 10 6. Bilećanin 10 7. Zadrugar 11 8. OFK Stajićevo 10 9. Naftagas 10 10. Jedinstvo 10 11. ŽFK Banat 10 12. OFK Gradnulica10 13. Mladosť 10

9 7 8 6 5 5 4 4 4 2 1 1 1

1 3 0 3 1 0 2 2 1 2 2 1 0

0 35 : 11 1 33 : 14 2 31 : 13 1 29 : 10 4 19 : 11 5 16 : 24 5 28 : 23 4 18 : 16 5 20 : 26 6 12 : 24 7 7 : 30 8 16 : 37 9 18 : 43

28 24 24 21 16 15 14 14 13 8 5 4 3

FUTBALISTI SLÁVIE Z KOVAČICE sú jesennými majstrami Druhej juhobanátskej ligy Západ – skupina Sever v sezóne 2018/19. Aj ďalšie dve priečky patria klubom z Kovačickej obce: vicešampiónom je Polet Idvor a tretia na konci prvej časti peletónu skončila Unirea Uzdin. Zverenci trénera Adama Lupua majú rovnaký počet bodov (19), výhier (6), a po jednu remízu aj prehru ako Idvorčania. Slávia má ale lepšie skóre (21 : 8 verzus 23 : 12). Uzdinčania majú iba o bod menej od spomínaných mužstiev. Momentka zo zápasu Unirea Uzdin (žlté dresy) – Polet Idvor 3 : 1 zo 14. októbra, ktorý rozhodol o jesennom titule Slávie. J. Šp. 44 /4827/ 3. 11. 2018

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pivničania splnili povinnosť TVRĐAVA – SLÁVIA 1 : 4 (0 : 3)

hostiteľov a zvýšil na 0 : 4. Výsledok zápasu uzavrel náhradník Tvrđavy Đenadija, šte jeden dobrý výkon ktorý z dvadsiatich piatich podali futbalisti pivnicmetrov prekonal brankára kej Slávie, keď si z horúBrňu. cej pôdy z Báča priniesli tri Rozhodca Šolaja z Obbody. Počas celého zápasu rovca žlté karty ukázal trom sa videlo, že sú hostia lepdomácim hráčom: Stanivuším mužstvom a svoju drvikovi, Krstićovi a Čovićovi. vú prevahu naplno využili, SLÁVIA: Brňa, Babić, o čom svedčí aj výsledok. Záskalický, Trivunović, Báčania len veľmi zriedkavo Ćorda, Kotiv, Kuchta (Baútočili a to nestačilo na lepší dinský), Petrović, Batinica výsledok. (Milec), Kutenič, Nímet Môžeme konštatovať, že (Budić). všetko bolo rozhodnuté za Výsledky 11. kola: Kulnecelú polhodinu hry. V 9. Prihrával min. Batinica ostro odcen- a triafal: Nikola pín – Hercegovac 0 : 1, troval a domáci obranca Bajić Batinica (Slávia Vojvodina – Polet 1 : 0, Rusín – Kula 2 : 0, Krila tak nešikovne zachytil loptu, Pivnica) Krajine – ŽAK 0 : 0, Radže skončila v bráne Tvrđavy – 0 : 1. V 24. min. sa znova na scéne nički – Odžaci 3 : 1, Lipar – Stari ocitol Batinica, keď z ľavej strany grad 0 : 2, Budućnost – Borac 0 : 1, prekonal domáceho brankára Stupara. Tvrđava – Slávia 1 : 4. Tabuľka: 1. Stari grad 24 bodov, 2. V 32. min. peknú akciu útočného radu Slávie po prihrávke Záskalického Slávia 21, 3. Rusín 20, 4. Vojvodina úspešne volejom zakončil Kutenič – 20, 5. ŽAK 20... 10. Kulpín 14... 13. sieť brány Stupara sa tretíkrát vlnila. Tvrđava 13... 16. Odžaci 6 bodov. Pivničania budú hosťovať v nedeľu V druhom polčase sa na ihrisku nič nezmenilo, Pivničania aj naďalej v Gajdobre a Kulpínčania uhostia viacej útočili, nezastaviteľný Batinica Vojvodinu z Tovariševa. Zápasy sa v 55. min. využil veľkú chybu obrany začnú o 13,30. Ján Šuster

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Blamáž bez konca Ján Bokor Domáce mužstvá boli úspešnejšie a na väčšine zápasov zaznamenali presvedčivé víťazstvá. Starčevčania vrátili dlh vedúcim Uljmanom. Baranda získala bod v Potpornji. Tri posledné mužstvá utrpeli vysoké porážky, padinská Dolina v Pavliši, crepajská Vojvodina v Banátskom Novom Sele, kým Polet Izbište doma porazil Vulturul z Grebenca. Výsledky 12. kola: Jedinstvo (V) – Vojvodina (S) 1 : 0, Crvena zvezda – Dolina 5 : 1, Polet – Vulturul 1 : 4, Sloga – Vojvodina (C) 5 : 0, Spartak 1911 – Strela 1 : 1, Potporanj – Radnički 2 : 2, Partizan (G) – Dunav 4 : 0, Borac – Partizan (U) 3 : 0, Jedinstvo Stević – Jugoslavija 1 : 0. CRVENA ZVEZDA – DOLINA 5 : 1 (3 : 0)

lamáž hráčov Doliny pokračovala aj na hosťovaní v Pavliši. Podľa už ustáleného scenára a porekadla: Sľuby sa sľubujú a... futbalisti Doliny ani tentoraz nesplnili úlohy trénera Vidića. Vliekli sa na ihrisku, akoby im na výhre ani nezáležalo! Nesváry v mužstve sú zaplatené ďalšou presvedčivou prehrou. Vlastné chyby hostia nemôžu ospravedlňovať ani tým, že rozhodca Nikola Jovanović z Belej Crkvy už v 2. min. odpískal jedenástku, ktorú domáci premenili. Znechutení Padinčania sa v prvom polčase ani nepokúsili zastaviť agresívnejšieho, ale korektného súpera. Pavlišania lepší výkon do polčasu korunovali ešte dvoma gólmi – 3 : 0.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Štyri prehry a 1 : 17! Juraj Pucovský Graničarovi stačila aj minimálna výhra, aby sa prebojoval na prvé miesto, lebo Stanišić 1920 nedokázal zdolať nováčika, Jedinstvo Lemeš v dedine Svetozar Miletić. Borac vyhral kontumačne, keďže Somborčania nepricestovali na zápas do B. Gračca. Novozaložený Lider bol presvedčivý so Sportom z Bezdanu a lalitská Panónia je ponížená, tentoraz v Báčskom Bregu. Výsledky 9. kola: Dinamo 1923 – Panónia 8 : 1, Dinamo (S) – Graničar 1 : 2, Borac – Metalac 3 : 0 kontumačne, Lider – Sport 3 : 1, Jedinstvo Lemeš – Stanišić 1920 2 : 2. Tabuľka: 1. Graničar 21 bodov, 2. Stanišić 1920 20, 3. Borac 20, 4. Lider 16, 5. Dinamo 1923 13, 6. Jedinstvo Lemeš 11, 7. Panónia 7, 8. Telečka 6, 9. Metalac 6, 10. Dinamo (S) 5, 11. Sport 3 body. DINAMO 1923 – PANÓNIA 8 : 1 (4 : 1) Ťažko, že niekto z dvanástich futbalistov, tréner Milan Marjanović a predseda Marko Obradov, ktorí v nedeľu cestovali najmodernejšim minibusom s klimatickým zariadením, mohol tušiť, že Panónia na miniatúrnom ihrisku, ktoré je od srbsko-maďarských hraníc vzdialené iba niekoľko sto metrov, zažije najväčšie poníženie v tejto časti majstrovstiev. Výsledok vlastne všetko hovorí. Neúčasť na tréningoch a zápasoch najmä za chotárom, nespokojnosť jednotlivcov mladým lalitským futbalistom prináša takéto trpké ovocie. Bola to

www.hl.rs

štvrtá prehra Panónie za sebou, pričom obrana inkasovala až 17 gólov a útok dal iba jeden, práve v Báčskom Bregu, keď bol strelcom Stoisavljević. V nedeľu sú Laliťania voľní a v poslednom zápase jesene majú hosťovať v Sonte. Po skončení prvej časti sa treba porozprávať s hráčmi, vidieť, čo ich trápi, s čím nie sú spokojní, prečo sa tak nezodpovedne správajú voči záväzkom... V opačnom prípade s Panóniou na jar dobre nebude! PANÓNIA: Valent, Stolić, S. Dobrić, Terek, Lazić, Stojanović, M. Obradov, A. Obradov, Majera (Brkin), Turčan, Stoisavljević.

Informačno-politický týždenník

Po prestávke hráči Doliny zahrali lepšie. Hlavča skorigoval výsledok na 3 : 1, ale k obratu neprišlo. Domáci obranca už nasledujúcu akciu hostí prerušil rukou, no rozhodcovia to nevideli. Crvena zvezda do konca dala ešte dva lacné góly a mohli oslavovať vysoké víťazstvo. Rozčarovaný tréner Doliny za neúspechy obviňuje svojich zverencov. Niektorí hráči mali byť posilami, ale sa nezodpovedne a ľahostajne správajú a neusilujú zastaviť voz, ktorý viazne hlboko do blata. DOLINA: Bujaković, Šajber, Zemen, Popović, Mitić, Plvan, Matuľa, Čížik (Babuchna), Hlavča, Ugrenović, Kelečević. V nedeľu Dolina uhostí predposledný Polet z Izbišta.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Jedenásti proti siedmim Lazar Pavković

JEDNOTA ĽUBA – BORAC ILINCI 11 : 0 (6 : 0). Inakší výsledok sa ani nemohol očakávať, ak máme na zreteli skutočnosť, že Ilinčania na zápas pricestovali iba siedmi?!. Korektne zohrali zápas do konca, za čo im patrí vďaka a pochvala. A v tom by mohli byť príkladom iným mužstvám, ktoré v takýchto situáciách opúšťajú trávnik pre údajné zranenia hráčov. Strelci boli: Ž. Sremčić 3, P. Sremčić 3, Laćarac 2, Ruman, Ćalić a Širadović po jednom góle. JEDNOTA ŠÍD – ERDEVÍK 2017 0 : 3 (0 : 0). Šíďania rozčarovali v súboji s lepším, úpornejším a bojovnejším Erdevíkom 2017. Góly dali Nenadović, Anđelić a Babić. Radosť hostí je tým väčšia, že zvíťazili nad dosiaľ vedúcim mužstvom v lige. NAPREDAK VAŠICA – OFK BINGUĽA 3 : 1 (2 : 1). Vo férovej hre domáci prejavili viac vôle a vynaložili väčšie úsilie, aby vyhrali. To sa im aj podarilo vďaka hetriku Novakovića, kým strelcom čestného gólu za OFK Binguľu bol Kramár.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Gadžić a Stevanović pre radosť TATRA – HAJDUK (Č) 2 : 1 (2 : 0)

vac – Prvý máj, LSK – Sremac, Hajduk (D) – Radnički, Sloga (T) – Hajduk (B); voľný je Borac (Š).

Pavel Pálik

ol to dobrý, napínavý a zaujímavý zápas. Kysáčania mali neustálu prevahu, ktorú v prvej časti korunovali dvoma efektnými gólmi. Autorom prvého bol Gadžić v 23. min., kým na 2 : 0 zvýšil Stevanović o tri min. neskoršie. V druhej časti, v 52. min. hosť Radin z penalty skorigoval výsledok, ale do konca obrana Tatry v čele s Apićom nedovolila viacej hosťom z Čurugu ohroziť bránu Kosturanova. V mužstve hostí, ktoré sa tiež dobre bránilo, najviac vynikol brankár Plemić. Víťazstvo Tatry je celkom zaslúžené. Rozhodca Petrović zo Sriemskej Mitrovice pred 300 divákmi žltými kartami potrestal hráčov Hajduka Markova, Radina a Stjepanovića. TATRA: Kosturanov, Zirić (Pilipović), Pekić, Stojčić,

Gól Stevanovića v 26. min. zápasu v Kysáči

Stevanović, Apić, Sapundžić (Klaić), Gadžić, Barić, Ćetković, Dražić. Výsledky 11. kola: Sloga (T) – Sloga (E) 0 : 1, Hajduk (B) – Hajduk (D) 1 : 2, Radnički – LSK 4 : 1, Sremac – Poduna-

vac 2: 3, Prvý máj – Podrinje 0 : 3, Jednota – Borac (Š) 1 : 1, Tatra – Hajduk (Č) 2 : 1; Jugović bol voľný. Program 12. kola: Sloga (E) – Hajduk (Č), Jugović – Tatra, Podrinje – Jednota, Poduna-

Najlepší výkon dosiaľ JEDNOTA – BORAC (Š) 1 : 1 (1 : 0) Matej Bzovský

red nedeľňajším zápasom v Jednote oslávili tradičný sviatok klubu Sveta Petka v dobrej nálade. Najprv na štadióne za prítomnosti farára Nikolu Despota, ktorý spolu s kmotrom slávnosti Svetozarom Simićom a predsedom klubu Draganom Đurićom lámal koláč a poprial, aby tento kolektív bohatej tradície v budúcnosti dosahoval lepšie výsledky. Na slávnosti boli hráči, tréneri, priatelia klubu, predstavitelia lokálnej samosprávy v čele s predsedom Zhromaždenia obce Stará Pazova Goranom Jovićom, ako aj predstavitelia Obecného futbalového zväzu, ktorí v kamarátení pokračovali v hoteli Vojvodina. Slávnosť akoby podnietila hráčov Jednoty podať najlepší výkon tejto jesene so silným mužstvom zo Šajkaša. Už v prvých minútach zaujímavého zápasu za prítomnosti asi 300 divákov Jednota mala prevahu a prvú šancu v 14. min., keď osamelého Đurana pred brankárom

• ŠPORT •

nedovolene zastavili, ale sa píšťala neistého rozhodcu Pjevca z Temerína neozvala. Hostia predsa boli potrestaní v 29. min., keď Nikola Igrač z voľného kopu z veľkej diaľky prudkou strelou prekvapil brankára Buzadžiju. Do konca polčasu domáci mali ešte dve príležitosti, no Grubor a najlepší jednotlivec zápasu Srđan Cvetanović ich zahodili. Po zmene strán Pazovčania poľavili, hostia prebrali iniciatívu. V 71. min. hosť Živkov sa ocitol sám pred brankárom Lazarom Jovišićom, z asi piatich metrov strelil hlavou, ale kapitán domácich výborným zákrokom zachránil svoju sieť. Šesť minút nato správne odpískanú penaltu pre hru rukou Živkovića premenil Popin a zaslúžene vyrovnal výsledok. Veľké trampoty mala obrana Jednoty v poslednej štvrťhodine, Šajkašania si vytvorili viacero šancí, no sieť úspešne zachraňoval výborný Jovišić. JEDNOTA: Jovišić, Zogović (Denić), Cvetanović, Mihajlović, Zarić, Bojbaša, Tošić, Grubor, Živković (S. Rudić), Đuran (M. Rudić), Igrač.

1. Jugović 2. Podrinje 3. Prvý máj 4. Sloga (E) 5. Borac (Š) 6. Sremac 7. Podunavac 8. Hajduk (D) 9. Tatra 10. Hajduk (B) 11. Jednota 12. Radnički 13. Sloga (T) 14. LSK 15. Hajduk (Č)

10 10 10 10 11 10 11 10 10 10 10 10 10 11 10

7 6 7 6 5 5 5 5 4 4 3 3 3 2 0

1 2 12 : 8 3 2 16 : 5 0 3 19 : 13 1 3 20 : 12 4 2 15 : 8 3 2 10 : 7 1 5 17 : 12 0 5 17 : 9 3 3 13 : 8 1 5 17 : 14 3 4 11 : 8 2 5 16 : 17 1 6 6 : 14 1 7 6 : 23 0 10 1 : 21

22 21 21 19 19 18 16 15 15 13 12 11 10 7 0

Krajnović dvakrát trafil RADNIČKI (Š) – LSK 4 : 1 (1 : 0) Lazar Pavković

red zápasom minútkou ticha vzdali úctu nečakane zosnulému rozhodcovi Ilijovi Božićovi. Potom si mladé mužstvo Radničkého svoje skromné saldo zvýšilo o tri cenné body v stretnutí s tímom z Laćarku. Bol to férový zápas, v ktorom sa domáci ujali vedenia gólom Dušana Krajnovića v 12. min., ale do konca polčasu viacej gólov nebolo. Vyrovnal Bojić v 57. min., no už v 61. min. Balaško priniesol nový náskok domácim. Vasić bol strelcom tretieho gólu v 70. min. a skóre uzavrel svojím druhým gólom Krajnović v 72. min. Zápas pred 200 divákmi viedol Marko Gaćinović z Nového Sadu. RADNIČKI (Š): Tomašević, Nonković (Čavić), J. Sarić, Bošnjaković, Vasić, Stojšić, Balaško (Mileusnić), Derajić, Krajnović, Matić, N. Sarić.

44 /4827/ 3. 11. 2018

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Porazili neporazených KULPÍN – SOMBOR 3 : 0 Katarína Gažová

Ide o skúsený a bojovný tím, ktorý doteraz v majstrovstvách neprehral. No VK Kulpín potvrdil počas zápasu svoje hráčske kvality. V prvom sete hrali veľmi pekný volejbal a domi-

V Gól Ožváta na počudovanie! olejbalové mužstvo Sombora vo štvrtok 25. októbra 2018 hosťovalo v Kulpíne.

novali vo všetkých elementoch tejto hry. Na začiatku druhého setu trochu povolili, ale sa odrazu vzchopili a set predsa úspešne zdolali, podobne ako aj tretiu časť. Kulpínske mužstvo pôsobí zrelo a kvalitne, takže aj v takých chvíľach zápasu, keď sa mu nedarí, obecenstvo ho posmeľuje, lebo verí v jeho schopnosti. Tento zápas Kulpínčania presvedčivo zvíťazili a vedúci odborného tímu Ján Lačok dal šancu

všetkým hráčom prvého mužstva. Výsledky na sety: 26 : 17, 27 : 25, 25 : 21. KULPÍN: Relota, Lekár, Zima, Benka, Nemanja Petrović, Ćirić, Grubešić, Babić, Gajičić, Zelenović, Jeftić, Hasík, Rade Petrović, Popadić. V nedeľu 4. novembra Kulpínčania budú hostiteľmi tradične nepríjemného mužstva VK Proleter zo Zreňanina.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

MLADOSŤ (P) – MLADOST (T) 3 : 0 (2 : 0)

Samuel Medveď

enovkyňa z Turije vždy v Petrovci podávala slušné výkony. Tak bolo aj minulú nedeľu. Hostia tiež ako i domáca Mladosť sa nachádzajú v dolnej časti tabuľky. Na lavičke modrých, aj v pohárovom zápase, keď Mladosť prekonala Crvenku 4 : 1, sedel nový tréner Zlatko Ćorović, ktorý urobil niektoré rošády v mužstve. Modrí, rovnako ako s Crvenkou, zahrali naplno a už v 2. min. viedli 1 : 0. Miláčik petrovského publika Kobilarov prenikol rýchlo pravou stranou a presnou strelou trafil pravý roh pod brvnom brány brankára Ađanského. V 15. min. Mladosť už viedla 2 : 0. Kobilarov znova bol rýchlejší od svojho strážcu Lovrića, prebehol pravým krídlom, zacentroval prízemne pred bránu, kde sa záložníkovi hostí Berićovi a brankárovi Ađanskému nepodarilo zasiahnuť loptu, ktorú pohotový Đokić upravil do siete. V pokračovaní obe mužstvá hrali dobrý futbal, Turijčania viac útočili a Leňa vyrazil päsťou nebezpečnú strelu z rohu. V 61. min. Leňa znovu vychytal dobrú strelu Adamovića z ľavej strany. Bola to najlepšia šanca hostí z Turije. Domáci sa sústredili na protiútoky, takže brankár hostí horko-ťažko vyrazil strelu Ožváta na roh, ktorý zostal nevyužitý. Jakuš v 70. min. po rohovom kope Kaňu z niekoľkých metrov hlavou mieril tesne nad brvno. V 80. min. hľadisko videlo nezvyčajný gól Pavla Ožváta. Bolo to veľké prekvapenie pre obecenstvo, ešte viac pre hostí a hádam najviac pre brankára Turije. V strede ihriska Kaňa prihral Ožvátovi,

www.hl.rs

ktorý videl, že je brankár dobrých desať metrov von z brány, z takých štyridsať metrov ho pohotovo, presne loboval, lopta sa trepotala v sieti – 3 : 0. Tento gól vyvolal výbuch radosti fanúšikov Po strele Pavla Ožváta z takmer štyridsiatich metrov bezmocný Mladosti v hľadisku. a prekvapený brankár Turijčanov Dragan Ađanski mohol iba hľadieť MLADOSŤ: Leňa, Šproch, za loptou, ktorá skončila v sieti – 3 : 0 Babiak, Severíni, Jakuš, Fábry, Kobilarov (Popadić), Poznanović, Đokić, Ožvát (Plavšić), 0 : 2, Tisa – Bajša 0 : 1, Mladost (A) – Crvenka, Sloga – Tekstilac, TaKaňa (Beronja). – Bačka 2 : 1, BSK – Tavankut 4 : 2, vankut – Radnički (S), Bačka – BSK, Výsledky 11. kola: Mladosť (P) Radnički (S) – Sloga 1 : 3, Tekstilac Bajša – Mladost (A), Radnički 1912 – Mladost (T) 3 : 0, Polet – Vrbas – Crvenka 0 : 0. – Tisa, Vrbas – Budućnost, Mladosť 1 : 3, Budućnost – Radnički 1912 Program 12. kola: Mladost (T) (P) – Polet. Foto: J. Pucovský

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Presvedčiví Silbašania NAŠA HVIEZDA – BUDÚCNOSŤ 4 : 0 (2 : 0) Rastislav Kopčok

ilbašskí futbalisti presvedčivo porazili mužstvo hložianskej Budúcnosti. Domáci využili takmer všetky svoje šance, ale hostia sa nevzdávali, na momenty prejavili svoju kvalitu, no nevedeli trafiť bránu veľmi dobrého brankára Mladenovića. Futbalisti Našej hviezdy ešte raz potešili svojich fanúšikov, ktorí veria, že tak bude aj do konca jesene. Góly za domácich dali Petar Vladisav v 18. min., Pisarev v 37. min., Santrač v 70. min. a skóre uzavrel Adrián Hložan v 75. min. NAŠA HVIEZDA: Mladenović, Strehársky, Đuragić, Petar Vladi-

Informačno-politický týždenník

sav, Gašić, Milan Vladisav, Adrián Hložan (Milin), Torić, Santrač, Pisarev, Kepčija (Jelić). BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Supek, Ljubičić, Hataľa (Katiak),

Fábry, Šoven, Krasnec, Čipkár, Horvát, Jakuš (Miškovic), Familić. Výsledky 10. kola: Slavija – Bačka (D) 1 : 3, Mladost – Borac 5 : 0, Proleter – Bačka 1945 2 : 2, Neštín – Maglić 1 : 2, Kriváň – Sloga 4 : 1, Naša hviezda – Budúcnosť 4 : 0. Program 11. kola: Sloga – N. hviezda, Maglić – Kriváň, Bačka 1945 – Neštín, Borac – Proleter, Bačka (D) – Mladost, B. hajduk – Slavija; voľná je Budúcnosť.

Strelec štvrtého gólu v Silbaši Adrián Hložan (v zelenom), nad sediacim brankárom Vučenovićom • ŠPORT •

Z ČINNOSTI VOLEJBALOVÉHO KLUBU SLÁVIA

Najmladší školáci

Z turnaja v plážovom volejbale

V ústrety najmasovejšiemu turnaju zdôvodňuje zmenu termínu tréner deťúreniec a VK Slávia Miroslav Tomáš. Hrať budú žiaci od a posledných sedem rokov sa volejbal prvého po ôsmy ročník základných škôl. Družstvá prebojoval medzi najkvalitnejšie športy budú aj zmiešané. Okrem hostiteľov zo Slávie na území Kovačickej obce. Priekopní- zúčastnia sa aj najmenej tri kolektívy z mesta kom masovejVrnjačka Banja a príchod zahlásil aj VK šieho záujmu o Crvena zvezda z Belehradu. Dokopy volejbal nielen turnaj zohrá 150 a možno až 200 najna severozápade mladších volejbalistov. Pre tri najlepšie južného Banátu družstvá organizátori pripravili medaily. bol Ivan Krgović v Kovačičania odchádzajú aj na ligové roku 2012. Známy a reprezentačné zápasy do Belehradu tréner sa ale pre a Nového Sadu. Nezabudnuteľný zážizaneprázdnenosť tok pred niekoľkými rokmi zo srbských v trénerskej práci Atén, keď reprezentácia Srbska z 0 : 2 Rozostavanie pre hru nemohol naplno otočila výsledok na víťazných 3 : 2 na venovať svojmu sety, dodnes rozprávajú. dopodrobna vyKoncom 20. štyri razy do týždňa. Venovali pracovanému storočia dominosme naše termíny najmladším kvalitnému proval v Kovačickej džudistom, karatistom a športovjektu Volejbal 013. obci VK Putnikocom z iných odvetví. Pre budúce Štafetový kolík už Súboj dievčenských družstiev vac z Putnikova, volejbalové esá netreba veľa: o rok neskoršie najmenšej dediny dobrá vôľa, čisté tenisky a fľašprebral Miroslav neďaleko Uzdina. tička s vodou,“ vyhlásil záverom Tomáš. Profesor telesnej výchovy v ZŠ Mladých Cvičiteľ Tomáš v súčasMiroslav Tomáš, profesor telesnej pokolení založil v roku 2013 Volejbalový klub nosti okrem Kovačičanov výchovy v Kovačici. Slávia. trénuje aj drobizg z CreSlávisti v sobotu 3. novembra 2018 zorga- paje a Kačareva. Práve Zakladatelia nizujú doteraz najmasovejší a najkvalitnejší Crepaja a Kovačica teraz a podporovatelia VK volejbalový turnaj v Kovačici, v telovýchovnej panujú na školských Slávia: Miroslav Tomáš sieni. Hromadné súťaže zatiaľ organizovali obecných súťažiach Dievčence proti chlapcom (prvý zľava) a Ivan v prvých rokoch pôsobenia na Deň volejbalu v tomto športe. Krgović (piaty zľava) na početných improvizovaných ihriskách na „Tréningy máme dvaotvorenom nádvorí kovačickej školy. Najviac krát týždenne v telocvični kovačickej prihlásených družstiev nateraz mali na turnaji základnej školy. Skôr sme mali tri až v plážovom volejbale. „Tento turnaj sa mal uskutočniť v rámci Kovačického októbra. Keďže je ale hodne čerstvo zapísaných volejbalistov, aby zvládli aspoň základy a zároveň sa zúčastnili na súťaži, posunuli sme ho na prvú novem- Pozdrav fanúšikom brovú sobotu,“ Ján Špringeľ

Mužstvo MOMS Laliť – 8. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Jaroslav Múdry, Michal Valent, Mišo Obradov, Dávid Lamoš (stoja zľava); Milan Marjanović, Andrej Majera, Ján Turčan, Milan Stojanović (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš