Hlas Ludu 46 2018

November pri Dunaji Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 17. 11. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4829/

46



Z obsahu

17. 11. 2018 | 46 /4829/

Uzávierka čísla: 14. 11. 2018

V Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici si v stredu 7. novembra príležitostným programom pripomenuli výročie podpísania dohody o prímerí, ktorou sa pred 100 rokmi skončila 1. svetová vojna.

Desiaty seminár pre žiakov základných škôl a ich pedagógov na tému Interaktivita a interdisciplinárnosť v modernizácii učiva o vybraných slovách prebiehal v sobotu 10. novembra v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci.

J. Čiep

Interaktívnu tribúnu pod názvom Ukradnutá bezpečnosť – digitálne násilie usporiadali vo štvrtok 8. novembra v sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Početným záujemcom o túto aktuálnu tému prednášal Igor Jurić z Nadácie Tijany Jurićovej.

K. Gažová Foto: J. Bartoš

A. Chalupová

Známy kuchár a carving majster Pavel Chrťan z Kysáča získal v Českej republike na Gastro Olomouc Olima Cup 2018 titul Master Chef Carving. Predtým dostal v Novom Sade uznanie Švajčiarskej kulinárskej asociácie za aranžmány, ktoré zhotovuje z ovocia a zeleniny. Právom teda hovorí, že sa jeho sny o získaní najvyššieho uznania v carvingu v tomto roku začali spĺňať.

E. Šranková Foto: z archívu P. Chrťana

V roku 2018 máme v Srbsku sedemdesiat výrobkov so značkou chránené zemepisné označenie. Medzi ne patrí napríklad aj petrovská klobása. O registráciu môžu požiadať každá fyzická alebo právnická osoba, združenia či hospodárske komory, ktoré vyrábajú na určitom zemepisnom území výrobky, ktoré sa označujú názvom tohto zemepisného územia.

Označením svojich výrobkov získava výrobca kľúčový prostriedok na zvýšenie efektívnosti predaja, konkurencieschopnosti a zlepšenie postavenia aj na zahraničných trhoch. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Vrany a strany

V

oľby do národnostných rád národnostných menšín v Republike Srbsko (4. novembra) máme za nami. Ako sa mnohí dozaista už dočítali na webovej stránke hl.rs alebo niekde inde, Republiková volebná komisia v piatok 8. novembra schválila správy o celkových výsledkoch volieb na členov národnostných rád: albánskej, aškalijskej, bosniackej, bulharskej, bunevskej, vlašskej, gréckej, egyptskej, maďarskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rusínskej, slovinskej, slovenskej a ukrajinskej národnostnej menšiny. V stredu, keď vznikal tento text, príslušníci českej a rumunskej národnostnej menšiny opakovali voľby na niekoľkých volebných miestach.

Nie aj Slováci. Hoci sa mnohí nazdávali, že tiež pôjdeme „na opravnú“.

Príslušníci slovenskej národnostnej menšiny mohli dať svoje hlasy niektorej zo štyroch listín. Podľa údajov Republikovej volebnej komisie (RVK) jednotlivé listiny vo voľbách profitovali takto: volebná listina Slováci vpred! – Pavel Surový získala 2 608 hlasov, čiže bude mať 8 mandátov vo štvrtej zostave Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Za listinu Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová hlasovalo 4 480 voličov zapísaných do osobitného voličského zoznamu, čo jej prinieslo 14 mandátov. Listina Hej, Slováci! – Michal Baláž získala priazeň 1 513 voličov a patria jej 4 mandáty, pokým listina Liga Slovákov Vojvodiny dostala 1 089 hlasov a má 3 mandáty. Zákonná lehota na ustanovujúce zhromaždenia národnostných rád je 20 dní odo dňa vyhlásenia konečných výsledkov.

Nesváry na pôde NRSNM pretrvávajúce najmä počas posledných štyroch rokov, húfne odchody ľudí za prácou do zahraničia, predovšetkým na Slovensko, ako i celková spoločenská situácia v krajine sa nepriaznivo odzrkadlili na záujem o budúce zloženie NRSNM, čiže na relatívne nízku účasť vo voľbách. V troch prostrediach Báčskopetrovskej obce hlasovalo čosi nad 29 % oprávnených voličov, čiže zhruba tretina, v Kovačici, Padine a Kysáči približne štvrtina; podobne tomu bolo aj v iných väčších prostrediach.

S výnimkou Starej Pazovy, kde, podľa správy telesa,

ktoré riadilo voľby na úrovni obce, z 3 155 príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny sa vo voľbách zúčastnilo až 2 095, čiže viac než 65 % voličov!

Téza známa zo športovísk platí aj na volebných terénoch: Kto prehráva, má právo sa hnevať. Nevedno, či sa mančaft, ktorý utvoril listinu č. 3 (Hej, Slováci! – Pavel Baláž) rozhneval, alebo nie, je však známe, že 5. novembra písomne požiadal RVK o nahliadnutie do volebného materiálu pre voľby do NRSNM na volebných miestach 1, 2, 3 a 4 v Starej Pazove. V požiadavke jej autori o. i. uviedli: „Keďže máme informácie, že volebná účasť na tých volebných miestach o 14. hodine bola asi 22 %, a že sa do 20. hod. zvýšila aj na 80 %, čo vyvoláva podozrenie, že po uzavretí volebných miest jednotliví členovia volebných výborov vhadzovali veľký počet lístkov pre listinu 2 a tým spôsobom porušili zákon a hrubo falzifikovali volebnú vôľu slovenského spoločenstva v Starej Pazove a Srbsku.“ Členovia spomenutej listiny vyjadrili podozrenie aj z priebehu, t. j. výsledkov volieb vo viac než desiatich ďalších prostrediach.

Na osobitnej tlačovke vyjadrili podozrenie z toho, že bolo najmenej 1 000 sfalšovaných a zneužitých podpisov. Tvrdili, že majú dôkaz o tom, že hlasovali, t. j., že boli podpísaní „jednotlivci a celé rodiny, ktoré sú na Slovensku alebo niekde v zahraničí, zosnulí, osoby, ktoré potvrdili, že nehlasovali, alebo v deň volieb boli mimo Pazovy...“ Je zaujímavé, že RVK v tomto kontexte neuviedla žiadne podané pripomienky, a kompetentná osoba v Starej Pazove povedala, že voľby prebiehali nerušene. Nakoľko nám je známe, ľudia z listiny Hej, Slováci! mienili podať trestné oznámenie proti osobám, ktoré upodozrievajú z falšovania volebného procesu. Zrejme mali a majú pravdu tí, ktorí poukazovali na zhubnosť penetrácie politiky do komunít národnostných menšín a spoločenstiev.

Nie náhodou slovenské príslovie hovorí: Pán Boh stvoril vrany a čert politické strany. Nuž, keď nám vrany prekážajú...

Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 O svete a zo sveta kníh 12 Líšky a jazvece sa udomácnili v dedine

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Kvalita sa stáva heslom

29 Tak ďaleko, a tak blízko 43 V mútnej vode málo rýb... a malých Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš 46 /4829/ 17. 11. 2018

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Francúzska Trampoty s protokolom facka a karikatúrou Jasmina Pániková

T

am ďaleko, ďaleko od mora... Spievali si kedysi srbskí vojaci počas prvej svetovej vojny, ako aj všetci tí, ktorí odchádzali do vojen, ktorých, žiaľ, na našich priestoroch bolo dosť.

Verše tejto piesne si minulú nedeľu na „parížskom bojisku“ mohol pospevovať aj náš prezident, keď videl, kde mu pridelili sedieť na ceremoniáli k stému výročiu prímeria v prvej svetovej vojne.

Pripomeňme si. Na ústrednej oslave prezident našej krajiny nesedel medzi lídrami krajín, ktoré mali veľké zásluhy v prvej svetovej vojne. Verejnosť, a, pravdaže, aj prezident by sa možno zmiernili s takým rozvrhom sedenia, keby hneď poza nášho veľkého ruského priateľa nesedel náš kosovský (ne) priateľ. A srbský prezident až z druhej strany... Francúzi hovoria, že miesta na sedenie boli rozvrhnuté podľa abecedy, zatiaľ čo náš prezident hovorí, že „v jeho skupine“ boli aj predstavitelia Rakúska, Lotyška... Divná je tá francúzska abeceda, v ktorej za sebou idú písmená A, L a S... Avšak zachoval si chladnú hlavu a zostal sedieť tam, kde ho protokol umiestnil. Neskoršie vyhlásil, že sa síce necítil príjemne, ale nebol ani čas, ani miesto na hocijaký škandál.

Uznajme, múdre rozhodnutie.

O tejto situácii sa vyjadril aj francúzsky veľvyslanec v Belehrade, ktorý vyhlásil, že ide o veľké nedopatrenie, a poprosil prezidenta a všetkých nás o odpustenie.

Zrejme je to iba jeho mienka, nie aj francúzskeho prezidenta, keďže sa on o tomto nevyjadril. Ide o náhodnú chybu, alebo nám niekto ukázal, kde nám je miesto? Alebo jeden z aktuálnych európskych vodcov mieni, že si srbské obete, ktorých bolo viac ako milión, nezasluhujú hold na takom ceremoniáli?!

4

www.hl.rs

N

a spomienkovej slávnosti z príležitosti 100 rokov od ukončenia prvej svetovej vojny dňa 11. novembra pri hrobke neznámeho vojaka pod víťazným oblúkom v Paríži sa stretli svetoví lídri a predstavitelia svetových krajín. Prezident Francúzska Emmanuel Macron mal prejav, v ktorom pripomenul „nepredstaviteľné peklo“, cez ktoré Európa prešla v rokoch 1914 – 1918. Odsúdil tiež nacionalizmus, ktorý je príčinou vojnových konfliktov, a vyjadril presvedčenie, že lídri, ktorí sa v ten deň stretli v Paríži, reprezentujú svetový mier a priateľstvo medzi národmi. Na tejto spomienkovej slávnosti bol prítomný aj prezident Srbska Aleksandar Vučić, ktorý podľa všeobecnej mienky nedostal primerané protokolárne miesto s ohľadom na veľké obete, ktoré Srbsko dalo bojujúc na strane spojencov Francúzska v prvej svetovej vojne. Príležitosť pohovoriť si (aj) o tom s Emmanuelom Macronom bude 6. decembra, nakedy sa plánuje návšteva francúzskeho prezidenta Srbska.

O skutočnosti, že sloboda médií

dnes vôbec nezodpovedá viacerým tunajším politikom pri moci, svedčia aj nedávne vyhlášky niektorých poslancov Srbskej pokrokovej strany v parlamente Srbska. Aleksandar Martinović o novinách Danas totiž povedal, že tento denník vedie honbu na jeho politickú stranu a nevinných ľudí, aká nebola zaznamenaná ešte od čias Goebbelsa a Hitlera; túto vyhlášku podporil aj Martinovićov blízky kolega Vladimir Orlić. Ako reakciu na spomenuté obvinenie denník Danas potom na titulnej strane zo dňa 9. novembra uverejnil karikatúru Predraga Koraksića Coraxa, znázorňujúcu Goebbelsa a Hitlera, ktorí Martinovića a Orlića nesú na rukách a chovajú ich ako bábätká. Denník Danas sa hneď potom stal terčom mnohých útokov, v ktorých sa okrem iného hovorí, že je neprípustné, aby sa uverejňovala karikatúra, porovnávajúca prezidenta Srbska (?!) s Adolfom Hitlerom... Mohlo by sa povedať, že je skôr neprípustné, aby republikové inštitúcie (medzi nimi aj Ministerstvo kultúry a informovania a Pokrajinská vláda Vojvodiny) verejne obviňovali no-

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

vinárske médium z niečoho, čo sa vôbec nestalo, lebo na spomenutej karikatúre vôbec nie je znázornený prezident Srbska. Autor karikatúry P. Koraksić Corax všetky tieto nátlaky a obvinenia okomentoval slovami, že aj Milošević kedysi mával jeho karikatúrou...

Tragická bilancia obrovského lesného požiaru v Kalifornii v čase vzniku týchto riadkov vynášala 48 ľudských obetí, ako aj stovky nezvestných, tisíce evakuovaných občanov a tisíce zničených domov. Ide o najhorší lesný požiar v dejinách tohto amerického štátu, lebo počet obetí stále stúpa. Mesto Paradise na severe Kalifornie utrpelo v tomto požiari priam apokalyptickú škodu a je takmer celkom zničené. Tamojší obyvatelia podali žalobu proti oblastnému energetickému podniku Pacific Gas & Electric, ktorý podľa nich spôsobil tento požiar, lebo sa nestaral o iskriace elektrické vedenia. Prezident USA Donald Trump vyhlásil Kaliforniu za štát zasiahnutý veľkou prírodnou katastrofou.

Pripravil: S. Lenhart

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

STRETNUTIE ČLENOV NRSNM

Predovšetkým vďaka za spoluprácu Danuška Berediová-Banovićová

V

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v piatok 9. novembra konalo svojrázne posledné stretnutie súčasných členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Prítomní boli členovia, predsedovia výborov, koordinátori, zamestnanci v NRSNM a riaditelia našich ustanovizní s osobitným významom, ako aj veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková.

Prítomných privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac a odovzdala slovo predsedníčke NRSNM Anne Tomanovej-Makanovej. Predovšetkým sa poďakovala

všetkým členom za spoluprácu.

Povedala, že NRSNM posledné štyri roky pracovala všelijako, tak ako mohla, ale že plán a program bol každý rok splnený aj napriek tomu, že financovanie NRSNM sa od roku 2008 nezmenilo ani na štátnej, ani na pokrajinskej úrovni. V súvislosti s ťažkosťami, ktoré rada mala v poslednom mandáte, Tomanová-Makanová oboznámila verejnosť s tým, že všetky žaloby, ktoré boli podané proti nej, sa v súdnom konaní skončili v jej prospech.

Veľvyslankyňa Dagmar Repčeková v súvislosti s ukončením mandátu Anny Tomanovej-Makanovej v mene Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ale aj vo vlastnom mene vyjadrila úprimné po-

Členovia NRSNM: posledné stretnutie v tomto zložení ďakovanie za dlhodobú podporu cov poďakoval za spoluprácu Larozvoja slovenskej národnostnej dislav Čáni, tajomník NRSNM, Anna menšiny v Republike Srbsko.

Medveďová, riaditeľka Gymnázia Nasledovalo udeľovanie ďakov- Jána Kollára so žiackym domovom ných listov za spoluprácu členom v Báčskom Petrovci, ako aj Anna NRSNM. Nakoniec sa odchádzajúcej Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea predsedníčke v mene zamestnan- vojvodinských Slovákov.

NA SLOVENSKU, V MARTINE

Zasadala Rada pre Slovákov žijúcich v zahraničí V Katarína Melegová-Melichová

Martine sa 7. novembra stretli členovia Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej, orgánu, ktorý už tri roky pôsobí pri MS. Prítomní boli predstavitelia zo šiestich krajín: Srbska, Maďarska, Rumunska, Švédska, Česka a Poľska a vedúce matičné osobnosti: predseda MS Marián Gešper, 1. podpredseda MS Marek Hanuska, 2. podpredseda MS Marek Nemec, predseda Dozornej rady MS Štefan Martinkovič, tajomníci a riaditelia jednotlivých pracovísk, ako aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo a riaditeľka Krajanského múzea Zuzana Pavelcová. Rokovanie viedla predsedníčka RSŽZ pri MS Katarína Melegová-Melichová (predsedníčka MOMS Petrovec, Srbsko) spoločne s podpredsedami Adrianom Miroslavom Merkom (predsedom DZSČR) a Alžbetou Hollerovou-Račkovou (predsedníčkou CSSM).

Na začiatku rokovania, ktoré sa uskutočnilo v 2. budove MS, • TÝŽDEŇ •

sa vyhodnotilo plnenie záverov z predchádzajúceho zasadania RSŽZ pri MS, ktoré sa uskutočnilo v jeseň roku 2017. Konštatovalo sa, že Matica sa snažila, aby sa zvýšili prostriedky štátnej dotácie pre krajanov, podporovala vznik Centra slovenského zahraničia, iniciovala vedecký výskum Ako ďalej, krajania..., podporovala zjednodušenie procedúry udelenia štátneho občianstva krajanom, podporovala krajanské podujatia v zahraničí účasťou matičných funkcionárov, umožnila pobyt krajanských detí v letných táboroch, darovala knižné vydania MS a propagovala aktivity a osobnosti krajanov v matičných vydaniach aj inými spôsobmi (SNN, magazín Slovensko, web, Matica TV, sociálne siete...).

Po bilancii plnenia záverov prítomní predostreli svoje referáty, v ktorých zohľadnili možnosť ďalšej spolupráce a pomoci MS slovenskému zahraničnému svetu. Najprv tak urobilo vedenie RSŽZ pri MS, potom Dušan Daučík zo Švédska, Ľudomír Molitoris z Poľska a Vladimír Skalský

Účastníci rokovania

z Česka. Do diskusie sa zapojil aj predseda ÚSŽZ Ján Varšo a predseda MS Marián Gešper.

Rokovanie sa skončilo prijatím ôsmich záverov: RSŽZ pri MS navrhuje, aby Matica slovenská podporila snahu krajanov o etablovanie poslanca Národnej rady SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí; aby MS ďalej pokračovala v podpore vzniku Centra slovenského zahraničia v Bratislave; aby MS pokračovala s iniciatívou vzniku vedeckých výskumov Ako ďalej, krajania...; iniciovala štatistické výskumy zamerané

na migráciu krajanov (z krajanských komunít do SR a naopak); vecne ocenila krajanskú mládež na súťažiach Slovákov žijúcich v zahraničí; zabezpečila pre krajanskú mládež nahrávky slovenských ľudových piesní a rozprávok; ďalej pokračovala v realizácii táborov pre krajanskú mládež a aby vypracovala ponukový list a itinerár pre poznávací zájazd pre krajanskú mládež Po vlasteneckých stopách mesta Martin.

V závere rada určila termín ďalšieho rokovania, ktoré naplánovala na jeseň roku 2019.

46 /4829/ 17. 11. 2018

5

Týždeň MEDZINÁRODNÝ KNIŽNÝ VEĽTRH BIBLIOTÉKA V BRATISLAVE

O svete a zo sveta kníh Katarína Melegová-Melichová

U

ky, ktorej zostavovateľom je Michal Hrivnák. Na prezentácii, okrem veľkého počtu milovníkov kníh, bol aj predseda ÚSŽZ Ján Varšo.

V piatok bol vyhradený čas na prezentáciu najnovšej produkcie SVC, o ktorej hovoril jeho riaditeľ Vladimír Valentík. K autorovým sedemdesiatinám vyšla v tomto vydavateľstve kniha pre deti Miroslava Demáka Láskovičky; v preklade Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej verše Jána Tazberíka Donja tačka svetlosti a v preklade Any Žikićovej do slovenčiny román Radovana Vlahovića Bapa. Ďalšou autorkou knihy pre deti Každý deň sa niečo nové naučím je Katarína Mosnáková-Bagľašová a

ž 26. raz Medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka a 23-krát výstava vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika otvorili svoje brány v bratislavskej Inchebe.

Podujatie trvalo od 8. do 11. novembra a milovníci kníh sa mohli zoznámiť s tisíckami nových titulov rôznych žánrov a autorov, o čo sa postaralo 200 vystavovateľov zo Slovenska, Ruska, Rumunska, Srbska, Česka, Maďarska a Poľska.

Od roku 2007 sa udeľuje Cena Bibliotéky za najlepšie slovenské knižné dielo a v tomto roku sa porota rozhodla udeliť dve ceny, a to Veronike Dianiškovej za knihu básní Správy z nedomovov a Michaele Zakuťanskej za knihu tragikomédií Prešovská trilógia. Tradične sa na tomto podujatí v rámci spoločného projektu podporeného Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí zúčastňujú aj slovenskí vydavatelia z Maďarska, Rumunska a Srbska. Návštevníkom z našej krajiny Michal Babiak, Zdenka Valentová-Belićová svoju ponuku predstavili a Nebojša Kuzmanović Slovenské vydavateľské centrum, Matica slovenská v Srbsku, knihu ilustroval Pavel Koza. O knihe NVU Hlas ľudu a Ústav pre kultúru veršov Panónske haiku Viery Benkovej vojvodinských Slovákov. esejisticky rozjímala spisovateľka Vo štvrtok 8. novembra knihy na Dagmar Mária Anoca a na záver osobitnej prezentácii početným sa Valentík zmienil aj o Svetovom prítomným predstavili Slováci z Ma- slovenskom kalendári na budúci ďarska z ich Výskumného ústavu, ale rok, v ktorom je zastúpených až 23 venovali pozornosť aj novej knihe krajín. Na prezentácii boli prítomní 90-ročného Juraja Dolnozemského autori: Demák, Tazberík, Vlahović Pozdrav z diaľavy a antológii Výhon- a Mosnáková-Bagľašová. V srbčine

Záber z prezentácie kníh SVC verše predniesla Nina Simićová. Prezentáciu slovenských vydavateľov z Maďarska, ako aj zo Srbska moderovala Mária Katarína Hrkľová.

Následne v tom istom priestore v piatok zaznela prezentácia knižných vydaní, ktoré skrátka predstavil básnik a predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku Ivan Miroslav Ambruš. Osobitná pozornosť sa venovala knihe Patrika Šenkára Próza Slovákov v Rumunsku (1853 – 1953), o ktorej svoj posudok napísal literárny kritik Peter Andruška, ako i knihe Márie Kataríny Hrkľovej Zastavenia v čase, v ktorej zhrnula svoje spomienky z posledných dvoch desaťročí na spoluprácu so zahraničnými Slovákmi. O knihe hovorili koordinátor projektu účasti dolnozemských vydavateľstiev na Bibliotéke a podpredseda DZSČR Pavel Hlásnik a Katarína Melegová-Melichová, ktorá napísala aj úvod.

Hovorilo sa aj o knihe pre deti Anny

Karolíny Dováľovej Milé deti, anjel letí. Túto časť moderovala Ingrid Zachorecová.

V nedeľu predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik moderoval prezentáciu najnovších prekladových či dvojjazyčných vydaní tohto združenia: výber z poézie Radomira Uljarevića Čierna skrinka v preklade Miroslava Demáka a tiež v jeho preklade básnickej zbierky Adama Puslojića Somnambulia Balkanica. SSS v spolupráci so Spolkom Srbov na Slovensku vydal Filozofické omrvinky Nebojšu Kuzmanovića v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej. Jej patril aj záver prezentácie, čiže jej knihe veršov v slovenčine a v srbčine Éterizácia mimo konTEXTu, o ktorej hovoril Michal Babiak. Knihu ilustrovala Jana Viergová.

Dvadsiaty šiesty medzinárodný knižný veľtrh sa skončil. Návštevníkom ponúkol rad zaujímavých prezentácií, stretnutí s autormi, besied, autogramiád... Aj možnosť zadovážiť si veľa vzácnych kníh s výraznými zľavami a odniesť si domov kopec neopakovateľných zážitkov.

KOMENTÁR

Čo nám ukázali voľby do NRSNM 2018?

1. Že v Srbsku žijeme v podmienkach protodemokracie, že z demokracie tu zatiaľ máme iba úbohú škrupinku.

2. Že my Slováci v politickom zmysle nemáme schopnosť ani si sami šnúrky na topánkach zaviazať.

3. Že v našich radoch (v politic-

6

www.hl.rs

kej, či skôr v pseudopolitickej sfére) sa dominantne pohybujú ľudia úbohí, bez akýchkoľvek škrupúľ, pripravení na každé svinstvo, len aby sa dostali ku korytu.

4. Dve najväčšie svinstvá, ktoré si možno pri voľbách do NRSNM predstaviť, sú: pripisovať si hlasy mŕtvych a zapisovať do hlasovacích listín Neslovákov. Zdá sa byť

Informačno-politický týždenník

nepochybné, že „víťazi“ pristúpili na obe tieto svinstvá.

5. Že sa medzi nami ešte stále nájdu odvážni jednotlivci, ochotní za pravdu zabojovať, pri všetkých rizikách, ktoré to so sebou nesie.

6. Nakoniec, najdôležitejšie: hoci sa všetko zdá byť úbohé a beznádejné, predsa možno tvrdiť, že za

čo len približne férových podmienok, Slováci žijúci v Srbsku by si predsa do vedenia NRSNM vedeli zvoliť poctivých a slušných ľudí.

Niekto im v tom však už vyše 15 rokov sústavne bráni.

Uhádnete, kto? (Malá pomoc: sú v tom dva vplyvné činitele.)

Zoroslav Spevák • TÝŽDEŇ •

Slovensko SLOVÁCI VOLILI V KOMUNÁLNYCH VOĽBÁCH, HLASOVANIE PRINIESLO VIACERÉ PREKVAPENIA

Zlyhanie tradičných strán Rastislav Boldocký

S

lováci sa pri komunálnych voľbách dodatočne odklonili od tradičných politických strán.

Nezávislí kandidáti sú v trende už dlhší čas a aj počas novembrového hlasovania dodatočne posilnili svoje pozície. A nejde teraz ani tak o to, či šlo skutočne o kandidátov bez väzieb na politické strany, alebo o bývalých straníkov, ktorí sa z taktických dôvodov za nezávislých vydávali. Počíta sa v prvom rade víťazstvo. Na druhej strane dlhodobo najsilnejšia strana v krajine, ľavicový Smer, zaznamenala ďalšie straty, zatiaľ čo výsledky momentálne najvýraznejších opozičných pravicových subjektov – Slobody a solidarity (SaS) a Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽANO) – boli skôr symbolické.

Najostrejšie sledovaný volebný súboj bol ten o bratislavské primátorské kreslo. Pomerne presvedčivo sa presadil architekta, občiansky aktivista

tejto podpory dištancovať.

Za víťazného Matúša Valla sa okrem jeho vlastného tímu síce postavili aj politické strany Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia, ale to je predsa trochu o inom – ide totiž o mimoparlamentné a pomerne nové politické subjekty. Navyše tunajší analytici sa vážne zamýšľajú nad tým, či Vallo zvíťazil vďaka, alebo napriek tejto podpore.

V ďalších krajských mestách sa hádam najväčšie prekvapenie udialo Nový primátor Bratislavy: Matúš v Nitre, kde programátor a občiansky aktivista Marek Hattas porazil nomiVallo (Foto: Wikipedia) nanta Smeru a vládnej SNS Jozefa a hudobník Matúš Vallo, keď pora- Dvonča a ukončil tak jeho 12-ročné zil bývalého šéfa verejnoprávneho pôsobenie v primátorskom kresle. rozhlasu a televízie Václava Miku, Ľavičiari prišli aj o primátorské posty doterajšieho primátora Iva Nesrovnala v Žiline a Košiciach, presadili sa tam a kandidáta pravicovej opozície Jána nezávislý kandidát s podporou viaceMrvu. Aj v prípade hlavného mesta sa rých pravicových strán Peter Fabiáne, ukázalo, akou výhodou je kandidovať respektíve kandidát pravice Jaroslav bez straníckej nálepky. Tragikomická Polaček. Symbolicky o ústupe Smeru situácia nastala, keď počas kampane z doterajších pozícií najmä na východSmer-SD verejne podporil Iva Nesrov- nom Slovensku hádam najvýrečnejšie nala a tento sa potom zúfalo snažil od hovorí výsledok volieb v menšom

mestečku – Humennom. Po ôsmich rokoch tu musela primátorské kreslo opustiť poslankyňa za Smer-SD a jedna z vplyvných tvárí strany Jana Vaľová.

Ak sa na voľby pozrieme cez prizmu čísel, viac ako 42 percent primátorov a starostov sú nezávislí, asi dvadsať percent nosí stranícke tričko Smeru, čo je asi tretinový pokles v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. Pomerne sa ešte darilo vládnym stranám Most-Híd a SNS, ako aj neparlamentným SMK a KDH. Ako sme povedali, SaS a OĽANO prepadli na celej čiare.

Niektorí komentátori sa zamýšľajú nad tým, či občania týmto spôsobom neprejavujú svoju nedôveru k voľbám, či nezačínajú mať pocit, že pri urnách nedokážu nič zmeniť. Nie je to celkom tak. Takmer päťdesiatpercentná volebná účasť je na úrovni spred štyroch rokov, čo je na komunálne voľby slušné číslo. Čiže veľká časť Slovákov stále verí systému, akurát majú plné zuby politických strán. Je zrejme najvyšší čas, aby ich politici presvedčili, že zmena na lepšie je naozaj možná.

SLOVENSKO PRIŠLO O VŠESTRANNÉHO UMELCA A MIMORIADNU OSOBNOSŤ SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA

Umrel herec Marián Geišberg R. Boldocký

S

lovenské herectvo prišlo o ďalšiu výraznú osobnosť – vo veku 64 rokov podľahol zákernej chorobe Marián Geišberg. Člena Činohry Slovenského národného divadla publikum pozná z divadelných inscenácií, filmov, ale aj ako hudobníka, televízneho glosátora či autora poviedok. „Bol to vzácny človek, umelec s veľmi širokým potenciálom divadlo – film – televízia – rozhlas. Bol básnik aj pesničkár a predovšetkým človek s kritickým myslením voči všetkému zlému, čo sa tu dialo,“ povedal denníku Pravda jeho herecký kolega František Kovár.

Marián Geišberg sa narodil v Piešťanoch 23. decembra 1953, vyrastal na Myjave. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1979. Najskôr pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, potom v Divadle SNP v Martine a od roku 1988 hral v trnavskom Divadle pre • SLOVENSKO •

Marián Geišberg (Foto: TASR) deti a mládež (dnes Divadlo Jána Palárika). Od roku 1992 bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND). Bratislavskí diváci ho však poznali aj z hosťovania v Divadle a.ha. „Semion Pantejelevič Jepichodov vo Višňovom sade, Henrich II. v Levovi v zime, syn v Matkinej guráži (kde si zahral so sestrou Janou Oľhovou), Benedikt v inscenácii Na konci hry, za

ktorého získal Cenu Jozefa Kronera.

To zostanú najpamätnejšie z jeho postáv,“ napísal Denník N. Zahral si aj v celom rade známych filmov, napríklad Pásla kone na betóne, Muzika, Jánošík.

V posledných rokoch tvrdil, že by si už herectvo nevybral. Ako píše Denník N, bol znechutený zo slovenských televíznych seriálov a pripomína hercove slová: „To je úplná

apokalypsa s tými seriálmi, sú nanič, úplne zlé. Je to ako nočná mora, ktorá sa asi nikdy neskončí. Predpokladám, že to je aj jedna z príčin, prečo je ten vkus publika taký strašný.“ Ale v každom prípade bol Marián Geišberg pre umeleckú dráhu predurčený. Okrem herectva mal aj ďalšie talenty. Vydal niekoľko hudobných dosiek, pričom ešte vlani absolvoval koncertné turné so synmi Markom a Martinom, ktorí sú obaja nadaní hudobníci. Vyskúšal sa aj ako literát, napísal niekoľko kníh poviedok.

Okrem toho bol aj jeden z glosátorov úspešnej televíznej relácie Sedem, s. r. o, v rámci ktorej vtipne komentoval aktuálne politické dianie v krajine.

Nie náhodou – okrem prenikavého humoru sa Geišberg zaujímal o veci verejné a nikdy sa nebál prejaviť svoj názor.

Herca už vlani museli hospitalizovať so závažnými srdcovými ťažkosťami, pred niekoľkými mesiacmi mu diagnostikovali rakovinu pľúc. Boj so zákernou chorobou prehral.

46 /4829/ 17. 11. 2018

7

Ľudia a udalosti Schválili druhý opravný rozpočet ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Anna Lešťanová

N

a 34. zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova v piatok 9. novembra výborníci väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program pozostávajúci zo 14 bodov. Najviac času a pozornosti venovali návrhu rozhodnutia o opravnom rozpočte Obce Stará Pazova na bežný rok. Podľa slov Gorana Jovića, predsedu ZO, keďže do konca roka zostalo menej než dva mesiace, druhým opravným rozpočtom zladili tie položky, ktoré budú realizované v stanovených sumách a iba malé percento nerealizovaných investícií odročia na budúci rok. Schválenie tohto opravného rozpočtu bolo nevyhnutné i v záujme lepšej prípravy návrhu obecného rozpočtu na rok 2019.

Na zasadnutí sa zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý okrem iného vysvetlil dynamiku realizácie naplánovaných investícií do konca roka. Zároveň

zahlásil, že v roku 2019 nasleduje pokračovanie prác na výstavbe kanalizačnej siete v štyroch najväčších dedinách obce.

Výborníci opozičných strán vyslovili pripomienky k samotnému priebehu realizácie niektorých investícií. Tak napr. uviedli, že výstavba kruhového objazdu v Starej Pazove smerom do Inđije sa začala, ale je zastavená, lebo tam došlo k problémom následkom nedostatku záznamov v katastri týkajúcich sa podzemných inštalácií, a to nielen v Starej Pazove, ale aj inde. Konkrétne Telekom ako štátny podnik trvá na tom, aby optický kábel premiestnili z toho kruhového objazdu.

Po prvý raz na výzvu predsedu obce Radinovića na zasadnutí boli prítomní i riaditelia verejných ustanovizní a podnikov, ktorých zakladateľom je ZO. O ich prítomnosti sa pozitívne zmienili niektorí výborníci opozičných strán. Ako uviedli, týmto spôsobom je možné oveľa rýchlejšie a účinnejšie reagovať na

niektoré aktuálne diania. Doteraz sa riaditelia podnikov a ustanovizní zúčastňovali na zasadnutiach iba vtedy, keď sa rokovalo o práci podnikov a ustanovizní, ktoré riadia. Odteraz ich prítomnosť na Zo zasadnutia Zhromaždenia obce schôdzach lokálneho parlamentu príslušníci iných národov môžu zapísať bude povinná, čo znamená, že si budú do osobitného voličského zoznamu musieť vypočuť diskusné príspevky príslušníkov slovenskej národnostnej výborníkov a najmä výbornícke otázky. menšiny, hovoril Bojan Kovrlija, náZelenú na zasadnutí dostali aj zme- čelník Obecnej správy. Ako povedal, ny a doplnky programov hospodárenia to je individuálne a legitímne právo VUP Urbanizam a VP Obecná stavebná každého človeka zapísať sa do osoagentúra, ako aj opravný rozpočet bitného voličského zoznamu určitej programu hospodárenia s finančným národnostnej menšiny, pre ktorú sa plánom VKP Toplana. rozhodne. Z druhej strany uviedol, že Na zasadnutí sa hovorilo aj o ne- samotní Slováci v Starej Pazove toto dávno uskutočnených voľbách do svoje právo nevyužívajú a mnohí nie národnostných rád a zvlášť o voľbách sú zapísaní v osobitných voličských do NRSNM v Starej Pazove. O tom, či sa zoznamoch.

ZASADAL ORGANIZAČNÝ VÝBOR PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Spresniť program osláv storočnice O Jaroslav Čiep

tom, že si začiatkom nasledujúceho školského roka slávnostne pripomenieme storočnicu, odkedy v Báčskom Petrovci začalo s prácou Slovenské reálne gymnázium, sme našich čitateľov už viackrát upovedomili. Na sklonku uplynulých letných prázdnin po prvýkrát zasadal Výbor pre oslavu stého výročia stredoškolskej ustanovizne, ktorá v súčasnosti nesie meno Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom. Je to viac ako 30-členné teleso utvorené s cieľom usporiadať primeranú oslavu stých narodenín petrovskej strednej školy. Výbor okrem iného schválil rámcový program osláv, ako aj zoznam členov organizačného telesa, ktoré aj prakticky má koordinovať tieto oslavy.

V utorok 6. novembra v zborovni gymnázia po prvýkrát zasadal organizačný výbor pre oslavu stého výročia. Na zasadnutí sa zúčastnilo 20 z celkového počtu 29 členov

8

www.hl.rs

organizačného výboru, ktorých privítala riaditeľka gymnázia Anna Medveďová.

Prvá časť zasadnutia patrila zoznamovaniu sa prítomných so smernicami a programom, ktoré rámcovo pred dvoma mesiacmi schválil oslavný výbor. Začiatkom nasledujúceho októbra oslavy na petrovskom gymnáziu by mali obsiahnuť viaceré programy a podujatia. Ide o vedecké sympózium, tiež ústrednú oslavu s kultúrno-umeleckým programom, ako i historickú a výtvarnú výstavu, rekonštrukciu pamätnej izby, vydanie ďalšej Pamätnice, ako i viacerých publikácií týkajúcich sa významných osobností z radov maturantov školy. Plánuje sa vydanie nielen zborníka prác zo sympózia, ale aj katalógov k historickej výstave, k pamätnej izbe, k ornitologickej zbierke a k umeleckej výstave v Galérii Karola Miloslava Lehotského. Nemala by chybovať ani viacjazyková brožúra o tomto gymnáziu. V rámci osláv by mala

Informačno-politický týždenník

vyjsť aj príležitostná poštová známka, malo by sa vypracovať tablo súčasných zamestnancov školy. O tomto okrúhlom jubileu treba upovedomiť aj širšiu spoločnosť Zo zasadnutia organizačného výboru pre v Srbsku a na Sloven- oslavy petrovského gymnázia sku a podnietiť družbu žiakov gymnázia so žiakmi iných brány novým žiakom. Na tomto gymnázií v krajine a na Slovensku. zasadnutí doplnili aj zoznam čleČlenovia organizačného výboru nov komisií: pre sympózium, pre rokovali v podstate o dvoch va- vydavateľskú činnosť, pre kultúrne riantoch usporiadania sympózia podujatia, pre výstavnú činnosť, o gymnáziu – aby sa príspevky pre financie, pre informovanie, napísali vopred a k tomu hneď tiež členov tímu pre koordináciu vydal aj zborník a na samotnom aktivít.

Nasledujúce zasadnutie organisympóziu by sa prednieslo resumé, alebo ísť klasickým postupom začného výboru by sa malo uskuorganizovania, pričom by zborník točniť koncom prvého polroku vyšiel neskôr. Slovo bolo aj o sa- v decembri, dokedy by sa malo motnom dátume osláv. Najprv od- spresniť, kto, čo a dokedy by mal znel návrh, aby sa všetko vtesnalo urobiť, konkretizovať jednotlivé do obdobia od 4. do 6. októbra, ale položky plánu, úlohy komisií, deaj návrh, aby sa ústredná oslava finovať, ktorých hostí pozvať a do (akadémia) uskutočnila práve 1. konca novembra vypracovať aj októbra, teda v deň, keď pred finančnú konštrukciu osláv storokmi táto škola otvorila svoje ročnice petrovského gymnázia.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Vzdali hold minulosti O Anička Chalupová

d 28. júna 1914 do 11. novembra 1918 trvala prvá svetová vojna. Sté výročie jej ukončenia si spomienkovým podujatím 7. novembra pripomenuli v Základnej škole Mladých

Historici a žiaci vypracovali ukážkové panely na tému prvej svetovej vojny

pokolení v Kovačici.

Po vstupnom príhovore Aničky Bírešovej, riaditeľky školy, zhromaždeným predstaviteľom rôznych výchovno-vzdelávacích, kultúrnych a iných kovačických inštitúcií sa príležitostnými slovami prihovoril aj Milan Garašević, predseda Obce Kovačica. V prejave okrem iného podotkol, že nemáme zabúdať na minulosť, treba si uctievať odvahu a statočnosť tých, ktorí bojovali za našu slobodu a mier.

V rámci príležitostného programu odzneli video a literárne prezentácie na tému prvej svetovej vojny, ktoré pripravili žiaci vedení historikmi Miroslavom Juricom, Zuzanou Kutálekovou a Jánom Chrťanom, ako aj jazykovými odborníčkami Vlastislavou Kirićovou, Máriou Kotvášovou a Annou Hrkovou.

Spomienkový program sa skončil tradičnou srbskou piesňou Tamo daleko, ktorá bola venovaná srbským vojakom na Korfe, a predniesla ju mladučká huslistka Una Brtková.

Príležitostným programom mladé pokolenia vzdali hold obetiam vojny

Z DEJÍN Prvú svetovú vojnu 28. júna 1914 symbolicky odštartovali výstrely Gavrila Principa na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este. Nasledovala reťazová reakcia ostatných štátov a v priebehu štyroch týždňov sa vo vojne ocitla takmer celá Európa. Vojna vypukla medzi dvoma koalíciami: Trojdohodou (Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo) a ústrednými mocnosťami (Nemecko a Rakúsko-Uhorsko). Neskôr sa k obom stranám pridali ďalšie štáty, neutrálne zostali iba Španielsko, Švajčiarsko, Holandsko a Škandinávia. Boje sa

viedli na niekoľkých frontoch a po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov.

Spolu bolo zmobilizovaných viac ako 60 miliónov vojakov. Žiaľ, straty boli obrovské, o život prišlo viac ako 37 miliónov ľudí. Za koniec 1. svetovej vojny sa považuje 11. november 1918, keď o 11. hodine zavládlo na všetkých frontoch prímerie (podpísané ráno krátko po piatej hodine vo vagóne veliteľa dohodových vojsk, francúzskeho maršala Ferdinanda Focha v Compiègne).

STARÁ PAZOVA

Pamiatka na ukončenie Veľkej vojny O Anna Lešťanová

bec Stará Pazova na znak vďaky za veľké hrdinstvo predkov, ktorí v prvej svetovej vojne dali svoje životy za oslobodenie, usporiadala vo štvrtok 8. novembra slávnostné

kladenie vencov k pamätnej buste kráľa Petra I. v rovnomennej ulici pred budovou Sokolského domu v Starej Pazove.

Pri kladení vencov sa zúčastnili početné delegácie, potomkovia účastníkov Veľkej vojny, predstavitelia Srbskej pravoslávnej

Slávnostné kladenie vencov k pamätnej buste Kráľa Petra I. • ĽUDIA A UDALOSTI •

cirkvi, ako aj občania. Po kratšom hudobnom programe v podaní chóru Zvonce k pamätnej buste vence položili najprv predstavitelia lokálnej samosprávy v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom a po nich predstavitelia 204. leteckej brigá- Pamiatka na ukončenie Veľkej vojny dy Vojska Srbska z Batajnice v čele Na znak vďaky predkom všetky s brigádnym generálom Željkom pomníky na Korfu sú obnovené Bikićom, ktorí sa zoskupeným práve vďaka vedeniu tejto obce prihovorili. a SPC, kde nemalú úlohu zohrali Pri tejto príležitosti predseda aj samotní účastníci kempu. Predobce Radinović v kratších črtách seda obce ďalej zahlásil, že tento sprítomnil historické udalosti, kto- projekt, ktorý Obec Starú Pazovu ré sa udiali pred 100 rokmi. Ďalej spája s gréckym ostrovom Korfu, uviedol, že Obec Stará Pazova bude v spolupráci so srbskou a Patriarchát Srbskej pravosláv- a gréckou pravoslávnou cirkvou nej cirkvi už sedem rokov zara- a samotným vedením mesta mať dom posielajú najlepších žiakov ďalšie pokračovanie – výstavbu z územia obce do edukačného kempu pre žiakov, ktorí pravidelkempu na gréckom ostrove Korfu. ne navštevujú ostrov Korfu.

46 /4829/ 17. 11. 2018

9

Ľudia a udalosti VÝSTAVBA DOMU PENZISTOV V KYSÁČI

Na mieste schátraného objektu vyrastá nový Elena Šranková

V

septembri tohto roku sa začal spĺňať dávny sen kysáčskych penzistov o výstavbe nových priestorov, v ktorých budú pokračovať vo svojej činnosti.

Ako sa dozvedáme od ľudí stojacich v čele Miestnej organizácie starobných penzistov Pavla Medveďa, predsedu, Zuzany Kalmárovej, tajomníčky, a Márie Madackej, pokladníčky, intenzívnejšie aktivity na tomto pláne začali už v roku 2015. Vtedy sa totiž začala vybavovať dokumentácia na výstavbu poschodovej budovy a o rok neskoršie boli v Meste Nový Sad schválené prostriedky na výstavbu nového stánku pre penzistov.

V ňom podľa pôvodného plánu mala byť veľká sieň v prízemí a na poschodí priestory, čiže kancelárie pre organizácie starobných penzistov, invalidov práce, Červeného kríža, ako aj niektoré ďalšie spolky.

Prišlo však k nedorozumeniam v samotnom Kysáči, a tak prostriedky v hodnote 5 miliónov dinárov v meste usmernili na iné ciele. Vedenie starobných penzistov však od idey vybudovať nové miestnosti nikdy neodstúpilo. Podnietení skutočnosťou, že je možné zabezpečiť prostriedky na tieto ciele, ale aj snahou niečo užitočné za sebou zanechať, podnikali ďalšie a nové kroky, ako túto záležitosť dotiahnuť do konca. Ako spolubesedníci uznávajú, stálo ich to hodne úsilia,

popili nejednu kritiku, ale sa viedli konečným cieľom.

Jeho naplnenie sa pomaly privádza ku koncu. Starobní penzisti, ale i invalidi práce, onedlho budú vo svojej činnosti pokračovať v nových priestoroch, ktoré síce nie sú také, ako pôvodne plánovali, ale sú nové, na rozdiel od objektu, v ktorom donedávna pôsobili, Stavenisko vo dvore obecného domu a ktorý bol zubom času poriadne naštrbený a takmer nepoužiteľný. Nová spolkom (DPS) Kysáč a Obecným budova nie je poschodová, ale združením penzistov Nový Sad prízemná, je rovnakej veľkosti ako o tom, že DPS ponechá miestnosti bývalá budova s tým, že priestory Miestnej organizácii penzistov Červeného kríža naďalej zostali v Kysáči na trvalé a bezplatné pov starej časti. V objekte starob- užívanie. Tieto priestory neskoršie ných penzistov a invalidov práce dostala na používanie aj Miestna je veľká sieň, hygienické zariadenie organizácia invalidov práce, takže tu spoločne robili. Toho času sú obe a kuchyňa.

Ináč miestnosti teraz už zbúranej tieto organizácie, ako i Červený budovy kysáčski penzisti dostali na kríž, vysťahované pre stavebné prápoužívanie 23. septembra 1977. ce a dočasne pôsobia v priestoroch Vtedy bola podpísaná zmluva me- bývalého mládežníckeho domu a dzi Dobrovoľným požiarnickým bývalej banky.

Vážení vystavovatelia, Organizátori podujatia Vianočné trhy v Báčskom Petrovci oboznamujú všetkých záujemcov, ktorí sa plánujú prihlásiť, o nasledujúcich podmienkach a smerniciach súvisiacich s podujaím: Podujatie Vianočné trhy sa uskutoční dňa 23. decembra 2018 v Báčskom Petrovci na Námestí slobody. Úradný začiatok podujatia a programová časť sú stanovené na 14.00 hodinu.

- Príchod vystavovateľov najneskoršie do 10.00 hodiny.

- Organizátor zabezpečí: stánky, elektrický prúd (osvetlenie, zásuvku) pre každý stánok.

- Organizátor nezabezpečuje: stoly, stoličky a predlžovaciu šnúru.

- Združenia / vystavovatelia si môžu priniesť svoje pulty, v súlade so svojimi potrebami.

- Rozvrh vystavovateľov na stánkoch určí organizátor a výmeny nie sú možné. Každý stánok bude mať nadpis s menom vystavovateľa.

- Podujatie bude prebiehať na Námestí slobody v Báčskom Petrovci so začiatkom o 14.00 hodine.

Cena za prenájom stánkov je 500,00 dinárov za dĺžkový meter vystavovateľského priestoru.

Zvlášť zdôrazňujeme, že združenie/vystavovateľ, ktorý na svojom stánku bude predávať potravinové výrobky, je záväzný mať platnú sanitárnu knižočku!

Prísne je zakázané pripojenie vykurovacích prístrojov na elektrický prúd!!!

Prihlášky možno doručiť osobne, mailom alebo poštou najneskoršie do 19. decembra 2018 do 15.00 hodiny.

Prihlášky si môžete prevziať v Obci Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, v stredisku pre služby na okienku č.1, v miestnostiach Turistickej organizácie, Ul. Maxima Gorkého 17 alebo stiahnuť si z webovej stránky: www.backipetrovac.rs Adresy, na ktoré môžete doručiť Vaše prihlášky: Obec Báčsky Petrovec Kabinet predsedu obce Kollárova 6 21470 Báčsky Petrovec opstina@backipetrovac.rs

Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec Maxima Gorkého 17 21470 Báčsky Petrovec turizam@backipetrovac.rs V prípade, že budete mať akékoľvek otázky, kontakt telefón, na ktorý sa môžete ozvať, je 021/780 – 247 alebo 021/780-478 každý pracovný deň od 07.30 – 15.30 hodín.

Prihlášky môžete zaslať na e-mail: turizam@backipetrovac.rs a opstina@backipetrovac.rs

Ďakujeme Vám, že ste sa prihlásili na naše podujatie Vianočné trhy.úctou, Organizačný tím podujatia pre technickú časť a komunikáciu s vystavovateľmi

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PABERKY Z POVOJNOVÉHO ROZVOJA ARADÁČA V SPOMIENKACH PAVLA ĽAVROŠKU

Ľudia nám dôverovali Vladimír Hudec

N

iekdajší dlhoročný šéf miestnej kancelárie a všestranný aktivista, ktorý húževnate pracoval na rozvoji svojej dediny, Pavel Ľavroška je dnes najstarší občan Aradáča. Má 93 rokov a ešte pred dvomi mesiacmi sa chválil dobrým zdravím. Keď sme sa stretli počas Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, pochválil sa, že za svojich 93 rokov nikdy liek nedal do úst, a ukázal nám, aké hrozno dopestoval. Vtedy sme sa dohodli, že nám porozpráva o povojnovom rozvoji Aradáča. Nezabudol však pripomenúť: – Ale poponáhľajte, lebo... viete ja mám veľmi mnoho rokov. Iba mesiac po tomto stretnutí choroba ho pripútala k nemocničnému lôžku.

Nevediac o tom, navštívil som ho v polovici októbra.

– Prišli ste? Veď som vás už spomínal. Prišiel aj na mňa kríž, ale netrápte sa, môžeme sa rozprávať. Telo mi ochorelo, ale rozum mi ešte dobre funguje a všetko sa pamätám odvtedy, čo som roku 1934 ako 8-ročný bol na pohrebe kráľa Aleksandra.

Učiteľka Viergová nás vodila. Išli sme autobusom. Tí bohatší platili 10 dinárov a my chudobní sme tam boli na účet rozpočtu, – povedal na úvod a pokračoval o povojnovom rozvoji dediny.

– Krátko po vojne som sa zamestnal ako úradník u notára v Slovenskom Aradáči a o pár rokov som už bol vedúci. Roku 1950 sme založili fotoklub. Nemali sme však elektrický prúd a robili sme pri dennom svetle, prípadne pri petrolejke. Rovno preto sme začali agitovať, aby sa do dediny doviedla elektrina. To bolo prvé väčšie podujatie v Aradáči. Ľudia s tým súhlasili. Na tie účely sme zaviedli aj samozdanenie. Spomínam si, že sme na odpade kúpili meď a s internátom v Záhrebe sme sa dohovorili, že nám z nej vyhotovia zodpovedajúci drôt.

Zaplatili sme im tým, čo sme mali: pšenicou, múkou, zemiakmi, fazuľou a inými potravinami. Stĺpy sme kúpili niekde v okolí Selenče, kde bol agátový les, v ktorom rástli stromy vhodné na stĺpy. Občania ich zdarma doviezli na záprahoch. Prvá žiarovka • ĽUDIA A UDALOSTI •

zasvietila 29. novembra 1952 na rohu sa dohodli, že budeme robiť pri studni, na križovatke, kde sa dnes len cesty, kým ich nedostanú nachádza škola. Potom si ľudia začali všetky ulice. V tom čase v dedine zavádzať elektrinu do domov, ale bolo okolo 10 – 12 áut, začali nie všetci, lebo sa za prípojku platilo sa objavovať aj prvé traktory a nemali všetci peniaze. Dedina však a ľudia namiesto záprahových mala svetlo a v noci na ulici viac vozov začali používať vlečky nebolo tma ako v rohu. s pneumatikami ťahané koňmo, – Pozrite sa, aké hrozno som Po elektrifikácii nasledovalo be- tzv. špeditéry. Banátske blato im dopestoval, – pochválil sa nám tónovanie chodníkov. robilo veľký problém, takže sa najstarší Aradáčan Pavel Ľavroška.

– Niekto mal pred domom tehlový všetci veľmi radi dali do toho. aj zmierovaciu radu, ktorá v tom chodník, niekto zasa poskladaných Žiaľ, asfaltovanie sa otiahlo a okraje čase mala veľký význam pri riešení iba zopár tehál, takže keď bolo blato, dediny možno aj dodnes nemajú narušených vzťahov medzi občanmuselo sa skackať z tehly na tehlu, asfalt a tie vtedy vystavané cesty sa mi alebo členmi rodiny. Sám bol iný zasa nemal nič. Znovu sme uviedli už nikdy nerozšírili, – uviedol náš predsedom tej rady a keď sa ľudia samozdanenie a každá domácnosť spolubesedník. Ďalej si zaspomí- pohádali, zvykli povedať: ,Budem trochu doplatila za štvorcový meter nal, že medzičasom z Futbalového ťa žalovať Ľavroškovi.’ chodníka pred svojím domov. Doho- klubu AŠK prišla žiadosť vystavať – Ak niekto mal problém so suvorili sme sa, že nebudeme robiť nič štadión. Postavili ho v strede dediny, sedom, rodič s deťmi, manželka iné, kým aj posledný dom nedostane na mieste, kde stojí pamätník padlým s manželom, prihlásil to zmierovacej chodník, a to sme aj dodržali. Ako bojovníkom. Spomína aj na začiatok rade a tá sa snažila povadené straprichádzali peniaze, tak sme robili. výstavby novej školy. ny zmieriť. Nebolo to ľahké, boli aj Práce viedol majster Patrápne situácie, ale vo vel Gábriš a jeho dvaja väčšine prípadov sa pomocníci ručne miešali nám to podarilo. betón, avšak mnohí obDo dôchodku odičania na pracovnej akcii šiel roku 1983, avšak pomáhali zdarma. ešte rok pracoval, kým Chodníky stavali nanedostal nástupcu, sledujúce dva roky, ale a potom sa už ves prúdom neboli sponoval domu, rodine kojní. a vinohradom, ale aj – Bol slabý a nedalo sa naďalej zostal aktívny žiaden prístroj zapojiť, v požiarnickom spoltakže sme rozhodli, že ku a v bojovníckej vykonáme rekonštrukciu organizácii, v ktorej elektrickej siete, – spomí- Elektrifikáciu dediny zvečnili členovia fotoklubu zostal tajomníkom až na Ľavroška. – Postavili po dnešné dni. Aj keď sme betónové stĺpy a vystavali dva – Slovenská škola bola v no- je už dávno mimo všetkých úradov, transformátory. V tomto nám trochu társkom byte a v bývalej obecnej občania sa občas s ním radia, najmä pomohol vtedajší Okres Tamiš a ob- budove. Vystavaná bola z tvrdého keď ide o údaje z minulosti. Neraz čania sa znovu pričinili dobrovoľnou materiálu roku 1896, pokým srbská počuť: To by Ľavroška musel vedieť. prácou. Musím povedať, že nám ľudia škola bola omnoho staršia a stavaná Naposledy ho Aradáčania, ktorým veľmi dôverovali a podporovali nás, zo surových tehál. Keď sme rozhodli, po vojne konfiškovali pôdu a teraz lebo videli, že podmienky života v de- že vybudujeme novú školu, na lici- ju požadovali späť, poprosili, aby dine sa menia na lepšie. Nasledovala tácii sme predali starú. Kúpil ju Ján svedčil, že im pôda bola odňatá. výstavba asfaltových ciest. Všetky Hrubík, ktorý mal záväzok zbúrať Na záver rozhovoru sme sa ho cesty v dedine sú projektované v šírke budovu a nechať čistý stavebný opýtali, čo si myslí o tom, že Slováci 5 metrov, lebo inak projekt nemohol pozemok, na ktorom je neskoršie z Vojvodiny, včítane jeho spoluobbyť schválený. Bolo to však finančne vystavaná dnešná škola. čanov, odchádzajú za prácou na Pavel Ľavroška takmer počas ce- Slovensko. príliš náročné, tak sme sa rozhodli, že budeme asfaltovať iba 3 metre, lého svojho pracovného veku bol – Tie migrácie nie sú iba u nás. Aj ale nechali sme priestor na prípadné hybnou silou všetkých povojnových z okolitých krajín ľudia odchádzajú rozšírenie. Vtedy už cez Aradáč tiahla stavebných podujatí v dedine. Po- za lepším životom. A to, že sa Slováci cesta Zreňanin – Nový Sad a prvú chválil sa nám, že napísal aj prvý vracajú na Slovensko? Ja nemám nič asfaltku mimo tej cesty sme vystavali Štatút Miestneho spoločenstva, ktorý proti. Nech sa vrátia do vlasti svojich koncom 50. rokov. Asfaltovali sme schválili na Zhromaždení občanov 6. predkov, ak im tam bude lepšie, – najprv hlavné ulice a znovu sme januára 1965. Vtedy vraj formovali povedal krátko na záver rozhovoru.

46 /4829/ 17. 11. 2018

11

Ľudia a udalosti PROBLÉMY HAJDUŠIČANOV S DIVÝMI ZVIERATAMI

Líšky a jazvece sa udomácnili v dedine Vladimír Hudec

N

epovieme nič nového, keď konštatujeme, že na našich dedinách je mnoho prázdnych domov a stavebných pozemkov, čiže pľacov. Tak je tomu aj v Hajdušici.

V jednotlivých častiach dediny je viac prázdnych pľacov ako domov.

Ich majitelia väčšinou žijú mimo dediny, ale niektorí veru aj v dedine, ibaže na inom mieste. Niekto svoj majetok udržiava, no niekto necíti žiadnu zodpovednosť za zanedbané pozemky. Niektoré domy sa začali váľať, lebo ich nik neudržiava, a vôkol nich vyrástla húšťava, ba opravdivé malé lesy, ktoré miestami siahajú až po cestu. Miestne spoločenstvo, ktoré už dávno nemá žiadne oprávnenia, prestalo napomínať majiteľov, že sú povinní udržiavať poriadok pred svojím majetkom. Ani obec to asi veľmi netrápi.

Húšťavy a lesíky, čiže kusy divočiny uprostred dediny sú ideálnym

miestom na uchýlenie divých zverí.

Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že v dedine vedľa ľudí žijú aj líšky.

Spravidla sa skrývajú pred ľuďmi, ale nie sú zriedkavé prípady, že ich ľudia videli uprostred bieleho dňa.

Nikoho už netrápi ani to, či náhodou nie sú nakazené besnotou, čo skôr bol veľký problém. Líšky našťastie na nikoho nezaútočili, len občas počuť, že v tom či onom kuríne chýba sliepka...

Novými obyvateľmi dediny sú aj jazvece, ktoré sa v poslednom čase nielen v Hajdušici, ale v celej Vojvodine veľmi namnožili. Mnohí z nich zahynuli pod kolesami automobilov, čo sa skôr nestávalo. Jazvece v chotári robia škodu podobne ako divé svine. Váľajú mladú kukuricu a slnečnicu, o čom sa presvedčili viacerí Hajdušičania, ktorí v chotári zastihli veľké plochy pováľanej kukurice.

Avšak aj jazvece sa presťahovali do dediny. Brlohy si robia na miestach, kde nik nežije, ako aj v opustených

domoch. Tak napríklad sa nasťahovali do maštale a komory starého neobývaného domu. V záhradách vyberajú Na opustených a zapustených zeleninu, zbierajú majetkoch divina má pokoj lieskovce a orechy, takže ovocinári uvažujú o oplotení mláďatá sú často obeťou týchto svojich ovocných sadov. Najčastejšie predátorov, takže sa líšky a jazvece vyčíňajú v noci. Dodatočný problém uchýlili bližšie k človekovi, ku ktoréje v tom, že jazvec v noci vie byť aj mu sa šakal aspoň nateraz nesmie nebezpečný. Tak zaútočil na robot- priblížiť. Ľudia sú však úplne bezradníčku, ktorá sa z druhej zmeny po ní. V dedine sa strieľať nesmie a iným 22. hodine vracala domov z práce. spôsobom sa ich nemožno zbaviť.

Inú zasa nasledoval, keď sa včasráno Obec v koordinácii s poľovníckymi vybrala do práce. Mládenca, ktorý spolkami by však musela zakročiť, sa v neskorých nočných hodinách lebo sa každým dňom počet týchto vracal domov z dediny, počkal pred zvierat môže iba zväčšovať. Jediným bránou a nepustil ho dnu... Ďalší riešením sú akiste organizované Hajdušičan videl jazveca, ako mu poľovačky, s cieľom zmenšiť počet predovšetkým šakalov, ale aj líšok z dvora odnáša veľké kurča...

Poľovníci sťahovanie týchto zvie- a jazvecov. Lokálna samospráva by rat do dedín vysvetľujú tým, že sa takéto akcie musela podnecovať v chotári namnožili šakaly. Šľachet- a finančne podporovať v záujme ná divina – zajace, bažanty, srnčie svojich občanov.

BÁČSKY PETROVEC

ho lístia. Nadvláda leta končí, začína obdobie jesene, ktoré so sebou prináša nielen úbytok slnečných lúčov a chladnejšie počasie, ale i množstvo rozmanitého materiálu ponúkaného prírodou. A práve jeho čistý prírodný charakter preschovávajú.

Jaroslav Čiep zentovaný farebnou škálou lístia Úvodné slová a plodov stromov či sušených rišla jeseň zlatistá, / zabalila sú verše jednej kvetov umožňuje široké využitie nás do lístia, / lístie žlté, š k o l á č k y zo v kreatívnej tvorbe. Mnohí si tak červené, / to sú farby jese- Slovenska, ktodokážu vyrobiť krásne unikátne ne. // Na stromoch už tíško je, / ré jednoducho kúsky. Tí šikovnejší zhotovujú obPohľad na zeleň rybníka vo Vrbare sem-tam vetrík zaduje. / Konáriky opisujú pocity, rázky z listov, vrefarbu hnedú majú, / vtáčiky už aké majú deti cúška na bylinky, nespievajú. // Odleteli do teplých s príchodom jesene. Pre dospearanžmány z rastlín krajín, / čo ja teraz bez nich spra- lých najfarebnejšie ročné obdobie a plodov, jesenné vím? / Žiaden štebot, žiaden spev, okrem množstva záhradných kytice a vence, pô/ žiaden trilkot, žiaden rev. // Deti povinností, hmlistých rán a chladsobivé doplnky do sa tu doma hrajú, pred zimou sa ných nocí prináša aj plody celodomácnosti ap. ročnej práce. Šum opadnutéA priestor ho lístia je skvelým na realizáciu pozadím pri preumelca, ktochádzke prírodou. rý sa skrýva Aj v Báčskom Petv mnohých z rovci mnohé lokanás. Dokonlity s príchodom Priečelie domu v Ulici kulpínskej ca aktuálna jesene dostávajú móda je práve (Foto: J. Milinová) nový odtieň. Niev tomto zna- štylisti odporúčajú totiž oblečenie ktoré z nich vám prinášame promení. Módni vo farbách a odtieňoch padajúce- stredníctvom týchto záberov.

Farby jesene pri Begeji v Ulici generála Štefánika

Motívy jesene

P

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

MEDZINÁRODNÉ OCENENIE PRE PAVLA CHRŤANA

Talent, vôľa, úsilie, podpora...

Elena Šranková

Z

námy kysáčsky kuchár Pavel Chrťan pred ôsmimi rokmi bol šéfkuchárom v novosadskej reštaurácii Mercator, kde po celý rok mal k dispozícii zeleninu a ovocie.

Keďže si dá záležať na tom, aby chutné jedlo bolo aj pekne ozdobené, začal vytvárať rôzne dekoratívne ozdoby. Začal sa zaoberať carvingom, dekoratívnym vyrezávaním do ovocia Pavel Chrťan a zeleniny, netušiac, do čoho a Miljenko Štajcer (zľava) sa vlastne púšťa. Táto technika pochádza z ThajZačal som vyreska, pretrváva závať do melóviac ako 700 ronov, dýň, tekvíc kov a nateraz ju a robil som dev Srbsku zvláda korácie zo zelemalý počet osôb. niny a ovocia pre „Je tomu už rôzne podujatia, osem rokov, čo svadby, narodesa zaoberám carniny a iné oslavingom, cvičím vy,“ hovorí náš a zdokonaľujem spolubesedník sa. Vždy som Pavel Chr ťan mal sen školiť a pripomína, že sa v tejto zručje samouk, ale nosti v Thajsku, So známym šéfkuchárom i to, že tento dar no nikdy mi to Stevom Karapandžom dostal od Boha. nevyšlo, pravdaAvšak Pavel sa že, z finančných dôvodov. To ma prejavuje ako umelec aj vo viavšak neznechutilo, naďalej som cerých iných oblastiach, nielen

Vo vysielaní Mustre RTV

sa zúčastňoval na rôznych podujatiach, hosťoval v televíznych vysielaniach a iných médiách.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

v dekorovaní v kulinárstve a vo vyrezávaní do ovocia a zeleniny.

Omaľúva kraslice, taniere, džbá-

ny a iné predmety, kde sa tiež prejavuje jeho umelecká žilka.

Toho času pracuje v novosadskej Neoplante ako kuchár, kde majú porozumenie pre jeho záľubu vo vyrezávaní ovocia a zeleniny. Prednedávnom ho dokonca vyhlásili za najkolegu a finančne odmenili.

Svoje umelecké výtvory už prezentoval na podujatiach v Subotici, Apatíne, Kikinde, Novom Sade, Báčskom Petrovci, Zemune, Belehrade, Ovocná dekorácia Vršci, a, pravdaže, v Kysáči. Hosťoval aj na viacerých najvyššieho uznania v carvingu gastronomických podujatiach sa v tomto roku začali spĺňať,“ v zahraničí, v Rumunsku, Českej hovorí carving majster Pavel republike a vďaka Národnostnej Chrťan z Kysáča.

Pavel uznáva, rade slovenskej že okrem talennárodnostnej tu pre úspech je menšiny dvakrát potrebná vôľa, bol na Detve na úsilie, ale i podSlovensku. pora, najmä ro„V t o m t o diny. Spomína, roku si moju že ho v situáciprácu všimli aj ách, keď mu je vo Švajčiarskej najťažšie, najviac kulinárskej asopodporuje dcéra ciácii a v sepVanesa, ale i katembri mi v marát Peťo KružNovom Sade, liak zo Zvolena. na podujatí Povďačný je, Ukusi Vojvodine, pravdaže, aj Miludelili licenciu jenkovi Štajceroa zlatú medailu. vi zo Švajčiarskej Ďalšie uznanie S „pekelným“ šéfkuchárom kulinárskej asocisa mi už v ok- Sašom Mišićom ácie a Václavovi tóbri dostalo v Českej republike, kde som zís- Formanovi, predsedovi Asocikal titul Master Chef Carving ácie kuchárov a cukrárov ČR, a zlatú medailu. Uznanie som ktorí si všimli a ocenili jeho talent dostal na Gastro Olomouc Oli- a udelili mu uznania, ktoré sú pre ma Cup 2018. Organizátorom neho vzpruhou do ďalšej práce súťaže bola Asociace kuchařů v oblasti carvingu. a cukrářů ČR, Moravská střední Foto: z archívu škola Olomouc a Výstaviště Flora spolubesedníka Olomouc. Moje sny o získaní 46 /4829/ 17. 11. 2018

13

Ľudia a udalosti KULPÍNČANKY ZVÍŤAZILI V RIEČKE

Oduševnili svadobnými koláčmi a krojmi Katarína Gažová

V

dňoch 2. až 4. novembra predstaviteľky Spolku kulpínskych žien sa zúčastnili v tradičnej 14. Súťaži v pečení kysnutých koláčov v bratskej Riečke na Slovensku. Obsadili prvé miesto v príprave svadobných koláčov a zároveň prezentovali novú svadobnú partu, ktorú vlastnoručne zhotovili. Riečania a ich hostia obdivovali krásu kulpínskych

krát. Prichystali sedem druhov tradičných kysnutých svadobných koláčov: starodávnu orechovú pitu, slané rožky s rascou, dvojfarebné sladké rožky, makovo-višňový koláč, slaný syrový koláč, sladký svadobný koláč a moderný slaný koláč so syrom ozdobený červenou ružičkou z papriky podľa receptu z internetu. Koláče chystali spolkárky Mária Skalická, Milica Jagošová a Jarmila Chalupková. Súťažný stôl Kulpínčanky ozdobili ako na svadNa javisku v Riečke: Katarína Zorňanová (zľava) predstavila kulpínske svadobné kroje, ktoré nosia Ivana Zorňanová, Ivan Jagoš a Andrea Koruniaková

Svadobný stôl pripravili Milica Jagošová (zľava), Jarmila Chalupková a Mária Skalická

krojov, ako aj krásu a chuť kulpínskych koláčov. Tohto roku témou súťaže v Riečke boli svadobné koláče a svadobný stôl.

Spolok kulpínskych žien sa v súťaži v Riečke zúčastnil už 13-

bu: použili bielo-červenú kombináciu obrusov, rozmarín, starodávnu lampu a poháre červeného vína.

Svadobný odev prezentovala kulpínska mládež: v svadobnom kroji mladuchy s novou partou na hlave

bola Ivana Zorňanová, v odeve mladoženícha vystúpil Ivan Jagoš a v kulpínskej kašmerínke Andrejka Koruniaková, ktorá počas programu zaspievala kulpínske svadobné pesničky. V kulpínskej delegácii boli aj Katarína Zorňanová, Mariena Struháriková a Pavel Chalupka.

Kulpínske ženy sa snažili napiecť čím lepšie koláče, a to sa im podarilo, čo potvrdila aj komisia, ktorá pečivá v Riečke hodnotila. Riečania si uctili návštevu Kulpínčanov a predsedníčke Spolku kulpínskych žien Kataríne Zorňanovej všetci spolu vo veselej nálade zablahoželali k životnej sedemdesiatke.

POUGÁR

jaj! Počuli ste?! Vraj podľa posledných údajov Republikového štatistického ústavu v Srbsku, bez Kosova a Metóchie (denník Danas nie a nie uviesť, prečo práve bez KaM-a, t. j. našej južnej pokrajiny), žije zhruba takmer presne sedem miliónov ľudí. Lenže, vraj, na základe výskumov MONS, t. j. platformy pre Monitoring sociálnej situácie v Srbsku, v priebehu nasledujúcich 12 rokov počet obyvateľov Srbska klesne na 6,5 milióna ľudí a do roku 2060 na 5,6 milióna. Nuž čo. Aspoň sa bude ľahšie dýchať.

Bude viac kyslíka. Ak tu dovtedy ešte dajaký ten O2 bude. A prečo www.hl.rs

Foto: z archívu SKŽ

Juraj Bartoš

Bum-bumbum-bumbumbum!

A

14

Kulpínčanky Riečanom odniesli tortu, ktorú upiekla členka spolku Mária Skalická. Tak ako každý rok, a teda už tradične, Riečania poslali do Kulpína tortu, tentoraz venovanú Kataríne Zorňanovej ako darček k jej narodeninám.

V pondelok 5. novembra v miestnostiach Spolku kulpínskych žien spolkárky oslávili víťazstvo v Riečke. Pozvali medzi seba aj hostí a ponúkli ich tortou z Riečky. O pobyte na Slovensku na posedení prítomným vyrozprávala predsedníčka Katarína Zorňanová.

by nebol? Len si treba včas urobiť patričné zásoby. Neplniť igelitovými vreckami rieky a potoky a lesy a hory; plniť igelitové vrecúška kyslíkom! A pekne uskladniť.

Problém vraj bude v tom, že pokým práceschopná populácia klesne o 1,6 milióna ľudí a, s ohľadom na zvýšenie životného veku, sa riadne zvýši grupácia občanov vo veku 75 rokov a starších. „A čo my dnes robíme, aby sme sa pripravili pre nich?“ Tak sa pýta denník Danas.

Ej, ej Danasisko nepodarené! Akože, čo robíme? My možno nič, ale pán prezident a pani, pardon, vláda, sa ešte ako činia. Zvyšujú penzieeee!

Informačno-politický týždenník

Neviem, ako vy, ale moja maličkosť sa na budúcnosť díva optimisticky. Lebo nič nie je také čierne, aby nemohlo byť ešte černejšie, takže hlavy hore! Nebojme sa, priatelia, psoty; vysúkajme rukávy a dajme sa, rýchle, do roboty! Nevyhovárajme sa na nízke platy, ani na chudobu! Tá vždy bola a bude, iba nás nebude, takže kým sme, čiňme sa! Stavajme na kvalitných základoch, ktoré udreli naši lodivodovia! Veď aj pán Konfucius povedať-povedal: „Pod dobrou vládou je chudoba hanbou...“ Naša vláda je veru vláda taká – jak raz. Kým máme takú vládu, tak nemáme hanbu. Čo je naskutku

dobre. Lebo vieme, ako sa (aj) u nás vraví: Kto sa hanbí, má prázdne gamby! My veru gamby prázdne nemáme. My máme realitné šou. A v nich krásavice nad krásavicami.

S gambami plnučkými-plnými k prasknutiu.

Ach, ach, prepáčia mi, vzdialili sme sa od témy. No tak, šups! A už sme opäť pri nej. A téma dňa znie: vysúkať rukávy, siahnuť do peňaženky a poďho objednať si deda Mráza. Ktorý príde aj na domovú adresu. A splní vám, pardon, sľúbi, všetky možné i nemožné sľuby!

Bumbumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Dvanásta batôžková zábava Jaroslav Čiep

prichystali a do batôžkov zabalili všelijaké dobroty, rôzne sladké Batôžková zábava v organizácii a slané maškrty.

Spolku petrovských žien sa v tomNechyboval, samozrejme, ani to roku uskutočnila v nedeľu 11. príležitostný umelecký program a novembra v Dome penzistov. bohatá tombola, ako aj hudba do Dve navzájom prepojené siene tanca osvedčených hudobníkov v priestoroch dôchodcov posky- Jána Zelenáka a Jána Andrášika. tujú priestor pre 70 až 90 osôb. Piesňou Tie petrovské štyri zvony Preto členky ani nemohli pozvať programovú časť rozbalila spena zábavu všetky spolky, ktoré vácka skupina SPŽ Petrovčanky, po čom nasledovali uvítacie slová predsedníčky SPŽ Márie Gašparovskej.

Program primeranými slovami, neraz i umelecky podanými, moderovala Anna Hansmanová.

Odzneli aj príspevky predsedníčky Gašparovskej a Zuzany Vtipné scénky hercov Ondreja Brnu Medveďovej-Koa Zuzany Tárnociovej runiakovej, ktoré plánovali. Do Petrovca tentoraz prečítali úryvky z knihy Spolok prišli hostky z Kulpína, Hložian, petrovských žien vo fotografii 2002 Pivnice, Lugu, Lalite, Kysáča, Starej – 2017. Jej krst sa udial vlani, práve Pazovy a Dobanoviec a spolu s do- na zábave. Okrem iného bolo mácimi celkom zaplnili priestor, počuť: „... Poznávacím znakom ktorý mali k dispozícii. A spoločne nášho spolku je aj batôžková strávili príjemný nedeľný večer. zábava. Od roku 2007 sa každoAktivistky Spolku petrovských ročne organizuje s osobitnou žien vedia prichystať dobrú zába- vážnosťou, snažiac sa, aby vyznela

Darčeky pre hosťujúce spolky

vu a aj tentoraz účastníci boli veselí a roztancovaní. Okrem pokrmov, ktoré domáce prichystali pre všetkých účastníkov, ani hostky na večierok do Petrovca nepricestovali s prázdnymi rukami. Doma • ĽUDIA A UDALOSTI •

na výbornú, aby bola zaujímavá, atraktívna obsahovo, programom, batôžkom a neopakovateľnosťou.

Originalitu dosahujeme pestrosťou náplne, hosťami a snahou byť tými najlepšími hostiteľmi, v čom

Domáce speváčky – zbor SPŽ Petrovčanky

nás inšpirujú a podporujú spätné reakcie účastníkov. A je ich veru nemalý počet.“

komplexe Vrbara, kde už viackrát v minulých rokoch v útulnej spoločenskej sieni SPŽ organizoval

Stolovanie so sármou, klobásou a tortami

Spevácka skupina zaspievala ďalšie piesne, ako aj ich sólistky.

Najprv viac ako poldruhastoročnú pieseň zo svojho v pamäti starostlivo uschovávaného spevníka zaspievala Katarína Balážová.

Neskôr v sprievode skupiny zaspievala Katarína Arňašová, ktorá sa prítomným ženám prihovorila aj slovami básnika. Hosťami večierka boli aj ostrieľaní herci Ondrej Brna a Zuzana Tárnociová, ktorí dokázali svojím humoristickým vystúpením a vtipmi dobre pobaviť prítomné spolkárky aj z Báčky, aj zo Sriemu.

Na záver umeleckej časti večierka sa petrovské ženy poďakovali prítomným spolkom spoza chotára a ich predstaviteľkám a podpredsedníčka SPŽ Katarína Rašetová im odovzdala primerané darčeky, resp. suveníry. Jeden z darčekov sa dostal aj prítomnému predsedovi Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ondrejovi Bovdišovi. Ten sa vo svojom príhovore ospravedlnil, že pre problémy s objektom v

Všelijaké dobroty z rozbalených batôžkov

toto podujatie, tohto roku ženám nemohli vyjsť v ústrety. Potom už v uvoľnenej nálade prítomné si pochutnali nielen na sárme či petrovskej klobáske a torte, ale aj na iných pochúťkach naservírovaných na švédskom stole.

A nechýbala ani zábava a tanec do noci.

46 /4829/ 17. 11. 2018

15

Ľudia a udalosti INTERAKTÍVNA TRIBÚNA O DIGITÁLNOM NÁSILÍ V BÁČSKOM PETROVCI

Nebezpečenstvo číha z počítačov Katarína Gažová

O

bec Báčsky Petrovec a Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 8. novembra v plnej sieni Zhromaždenia obce usporiadali trefnú tribúnu pod názvom Ukradnutá bezpečnosť – digitálne násilie. Prednášateľom bol Igor Jurić z Fondácie Tijany Jurićovej.

Početných záujemcov na tribúne privítala riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová.

Pripomenula, že stredisko práve v ten deň oslavuje 12. výročie samostatného pôsobenia aj takýmto pracovným stretnutím. Prednášateľ Igor Jurić privítal veľkú návštevnosť podujatia v Petrovci. Cieľovou skupinou tribúny boli rodičia a odborní spolupracovníci. Hovorilo sa o bezpečnosti pri používaní internetu a sociálnych sietí. Jurić ako odborník z oblasti informatiky poukázal na množstvo sociálnych sietí, ktoré dnes používame a poznáme, ale rozprával aj o niektorých nových sieťach. Ako poukázal prednášateľ, deti sa už od 7 – 8 rokov zapájajú na sociálne siete. Všetci, ktorí ich používajú – nielen deti, ale aj dospelí –nie sú si vedomí, že keď napríklad zavesia svoju fotku na Facebook, tá viac nie je ich vlastníctvom, ale sa stáva vlastníctvom tej siete, ktorá môže s ňou nakladať. Ako uviedol, Facebook má dnes dve miliardy používateľov. O nepríjemnostiach, ktoré sa stávajú, keď sa potom určitá fotka dostane tam, kde netreba, tiež hovoril na konkrétnom prípade.

Predátori – pedofili tak začínajú hľadať svoje obete, že ich napr. najprv zaujme fotka nejakého pekného dievčaťa, ktoré má mnoho kamarátov na sociálnych sieťach.

Predátor sa zameriava na také obete.

Niektorí z nich majú aj po 17 klamných profilov na sieťach a súčasne komunikujú so všetkými. Zväčša sú to starší muži, ktorí už majú za sebou niekoľko priestupkov a znova sa vracajú k pedofílii. Na sociálnych sieťach sa predstavujú ako mladí páčiví chlapci, s cieľom, aby prilákali dievčatá. Dopisovanie trvá dlho, od pol roka do dvoch rokov.

Sú trpezliví, milí, inteligentní, dob-

16

www.hl.rs

Obecná sieň bola plná záujemcov o aktuálnu tému digitálneho násilia

rí psychológovia, čakajú vhodnú nevyhrážať sa deťom a nadviazať chvíľu, aby napadli svoju obeť. Po s nimi kontakt dôvery. Obete môžu internetovej komunikácii, v ktorej byť všetkých vekových skupín a najpíšu veľa komplimentov dievčatám častejšie sú to deti, ktoré od rodičov hlavne na ich fyzický vzhľad a krásu, skrývajú tajomstvo nadväzovania nakoniec navrhnú stretnutie. Diev- kontaktu cez sociálne siete s osobačatá si myslia, že sa majú stretnúť mi, ktoré vôbec nepoznajú. s milým a príťažlivých chlapcom Hovorilo sa aj o generačnom násilí a keď sa už stretnú s dotyčným predátorom, je neskoro. Nasleduje znásilňovanie, bitka a neraz sa život mladých dievčat končí smrťou. Príklady z reálneho života na tribúne Jurić podal filmovou ukážkou nahraného príbehu. Obeť po takej skúsenosti sa nikdy viac nespamätá, trauma zostáva na celý život. Pedofili zväčša po súdnom konaní dostávajú malý trest, Igor Jurić, prednášateľ väzenie do dvoch rokov, a potom na školách, ktoré sa často končí smrsa znova vracajú k svojej „záľube“.

Igor Jurić navrhol, ako predísť ta- ťou týranej a odhadzovanej osoby. kýmto ťažkým situáciám: po prvé je Ťažké následky má aj obchodovanie to otvorený rozhovor detí a rodičov, ľuďmi. Príklad s ťažkými dôsledkami pričom je potrebné byť trpezlivý, tiež uviedol Igor Jurić na filmovej

Informačno-politický týždenník

ukážke. Dievča z menšieho prostredia po skončení strednej školy plánuje ísť na zárobky do zahraničia, aby si zabezpečilo prostriedky na štúdiá. Cez pochybnú agentúru odchádza do Londýna, kde ju nakoniec zastihne prípad prostitúcie a len vďaka šťastiu zostáva nažive, ale vracia sa domov zničená aj fyzicky, aj psychicky. V takomto prípade pán Jurić odporúča rodičom, aby preverili oznam, na ktorý sa ich dieťa prihlási, aby si pred cestou rodičia zabezpečili novšiu fotku svojho dieťaťa, kópiu cestovného pasu a preukazu dieťaťa, tiež aby deti mali k dispozícii mobil, z ktorého sa v takom prípade môžu rodičom ozvať. Aj rodičia musia mať s dieťaťom dohodu o tom, kedy sa budú kontaktovať a musia mať tajnú šifru, ktorú vedia iba rodičia a ich dieťa. To všetko pomôže a uľahčí hľadanie nezvestných, najmä v zahraničí, kde hľadať nezvestnú týranú osobu je ako hľadať ihlu v kope sena.

Na záver Igor Jurić rozcítil prítomných slovami, že každú voľnú chvíľu treba venovať deťom a povedať im, že ich máte radi. Hovoril to z vlastnej skúsenosti a boli to úprimné slová človeka, ktorý si po smrti svojej dcéry Tijany to naplno uvedomil. Nemohol pomôcť svojmu dieťaťu, a preto sa teraz snaží všemožne pomáhať iným, aby nedochádzalo k takým strašným následkom digitálneho násilia.

Foto: J. Bartoš

ZDRUŽENIE PENZISTOV A OBČANOV V HAJDUŠICI organizuje tradičné kamarátenie svojich členov a penzistov z iných prostredí. Tak 2. novembra zorganizovali večierok, na ktorom sa pri hudbe, večeri a tombole príjemne bavili so svojimi rovesníkmi z okolitých dedín.

Medzi hosťami boli aj penzisti z Padiny, Kovačice a Jánošíka. Večierok mal aj humanitárny charakter. Rovnako ako v posledných dvoch rokoch, aj tohto roku združenie peniaze v sume 20-tisíc dinárov, ktoré sa zvýšili po vyrovnaní organizačných nákladov, venovalo deťom s osobitnými potrebami z tejto dediny. Prostriedky deťom odovzdali prostredníctvom Strediska pre sociálnu prácu v Plandišti. vlh • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLÁVNOSTNÉ NEŠPORNÉ SLUŽBY BOŽIE V KYSÁČSKOM CHRÁME

Pamiatka na posvätenie a príchod Slovákov Elena Šranková

T

akmer vo všetkých kysáčskych organizáciách, kluboch a spolkoch si v priebehu tohto roku pripomínali 245 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča. V slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore si v nedeľu 11. novembra na slávnostných nešporných službách Božích tiež pripomenuli toto výročie a najmä Pamiatku posvätenia kostola. Slávnosť bola v evanjelickom a. v. kostole za prítomnosti veriacich, ako i hostí z Rady Miestneho spoločenstva Kysáč a iných relevantných subjektov. K oslave prispel aj spev cirkevného spevokolu pod taktovkou farárky Dariny Marčokovej.

Bohoslužby spestril cirkevný spevokol V slávnostnom príhovore kysáčsky farár Ondrej Marčok medziiným pripomenul, že chrám bol prvýkrát posvätený a odovzdaný do služby pred 221 rokmi. Bolo

to 1. novembra 1797, keď kostol síce ešte nebol celkom dokončený, ale posviacka bola vykonaná.

Vzhľad kostola sa podľa slov farára Marčoka v priebehu rokov trochu

pozmenil, ale nie až tak ako sa od tých čias zmenila dedina, rodiny a prostredie. V chráme Božom mnohí boli pokrstení, konfirmovaní, sobášení a niektorí zosnulí boli z chrámu vyprevadení na miesto večného odpočinku. Chrám však nie je len svedkom najdôležitejších udalostí v živote človeka.

Väčší význam je v tom, že do neho každú nedeľu prichádzajú veriaci počúvať a zvažovať Božie slovo, vďaka čomu sa formoval náš ľud, ktorý prišiel do Kysáča pred 245 rokmi. Po príchode, hneď keď to bolo možné, zakladali si školy a stavali chrámy. Základný kameň kysáčskeho chrámu bol položený roku 1795 a o dva roky neskoršie bol kostol posvätený a odovzdaný na používanie. Veža bola dobudovaná o rok neskôr a prvý organ bol kúpený roku 1855. Kostol bol predĺžený o jednu tretinu smerom k oltárnej časti a práce boli dokončené roku 1866. Na Martina, 11. novembra, chrám bol posvätený.

Veľké opravy a zmeny v chráme boli vykonané i v roku 2002.

STRETNUTIE BANÁTSKYCH SPEVOKOLOV V PADINE. V nedeľu 4. novembra v slovenskom evanjelickom kostole v Padine sa uskutočnili misijné služby Božie Banátskeho seniorátu a stretnutie banátskych spevokolov. Na začiatku služieb okrem domáceho zborového farára Jána Cicku, predsedu Kňazskej konferencie SEAVC, príležitostnou kázňou prispel aj farár Pavel Sklenár, senior banátsky. Neskoršie sa v padinskom kostole okrem delegácií cirkevných zborov v čele so svojimi kňazmi stretli spevokoly Banátskeho seniorátu, ktoré vystúpili v rámci slávnostného spoločného koncertu. Predstavili sa cirkevné spevokoly z Padiny, Kovačice, Aradáča, Bieleho Blata, Jánošíka a Vojlovice.

A. Ch. Foto: S. D. Srdić V SOBOTU 3. NOVEMBRA 2018, pri príležitosti 55. výročia ukončenia ZŠ Jána Čajaka v Petrovci a 70. výročia narodenia, sa stretli spolužiačky a spolužiaci, aby si zaspomínali na spoločné žiacke chvíle, porozprávali sa a pobavili. Ako povedala organizátorka stretnutia Miroslava Greksová, rod. Kaňová, podľa údajov matriky zo 167 v Petrovci narodených v roku 1948 v útlom veku zomrelo 28, do prvého ročníka základnej školy bolo zapísaných 147 detí do štyroch tried a toho času žije 88. Všetkým, ktorí na stretnutie prišli – bolo ich spolu 45 – určite zostanú pekné spomienky na veselú náladu pri hudbe M. Diviaka a J. Brtku a pri chutnej večeri v reštaurácii Jela.

Na pamiatku im zostane aj spoločná fotografia (traja sa nefotografovali).

Z. M.-K. Foto: J. Diňa • ĽUDIA A UDALOSTI •

46 /4829/ 17. 11. 2018

17

DETSKÝ KÚTIK

Moja rodina

Jana Dišpiterová, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Sú to vaši najmilší. Mama, otec, brat, sestra a starí rodičia. Čo najradšej robíte spolu?

Ako trávite svoj voľný čas? Napíšte nám. Čakáme na vás aj na našej stránke na Facebooku.

Danuška

Denis Zloch, 4. 4, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Renata Pecníková, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Iva n a H la ZŠ mar včová, 1. 2, šala Tit a, Padin a

, šiková, 1. 2 Tabita Hrie a in Tita, Pad ZŠ maršala

Iva n ZŠ 1 Valent í 5. o któ k , škôlk b ra , Piv ar, nic a

Nina Merníková, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 17. novembra 2018 Číslo 21/1974

AKTUÁLNE

Kvalita sa stáva heslom Ľubica Sýkorová

V

súčasnosti už aj domáci spotrebitelia vyžadujú v poľnohospodárskych výrobkoch a potravinách, ktoré kupujú, nielen potvrdenie o zdravotnej bezpečnosti či dietetických vlastnostiach výrobkov, ale čoraz častejšie hľadajú výrobky certifikované a potvrdené o pôvode výrobkov a výrobných metódach.

Zvýšené povedomie spotrebiteľov sa odráža v dopyte po produktoch s individuálnymi charakteristikami v dôsledku špecifických výrobných metód, zloženia alebo pôvodu. Voľný pohyb tovaru pomohol sprístupniť oveľa širší sortiment výrobkov z celej Európy, čím sa vytvorila nevyhnutnosť poskytnúť kvalitnejšie informácie pre spotrebiteľa.

Celá Európa je známa širokým výberom kvalitných jedál, syrov, mäsových výrobkov, vína či piva.

V snahe o bezpečnosť a kvalitu potravín európske štáty v priebehu rokov vytvorili celý rad nástrojov ochrany. Z historického hľadiska je označovanie výrobkov zemepisným názvom používané od obdobia staroveku. Už vtedy spájal spotrebiteľ zemepisný

názov výrobku s jeho zvláštnou kvalitou či zvláštnymi vlastnosťami, za ktoré vďačil tento výrobok prírodným podmienkam, v ktorých vznikol.

Európska politika kvality v súčasnosti registruje, podporuje a chráni výrobky rozdelené do troch kategórií: Chránené označenie pôvodu, Chránené zemepisné

označenie pomenúva potraviny, ktorých kvalita súvisí s regiónom, v ktorom prebehla aspoň jedna časť výroby.

Mnohí obyvatelia Srbska si myslia, že štát má už stovky chránených zemepisných označení, pretože takmer každé mesto či oblasť má svoje známe výrobky.

No nie je tomu tak. V roku 2017

označenie a Zaručená tradičná špecialita. Chránené označenie pôvodu charakterizuje potraviny, ktoré sú vyrobené výhradne v stanovenej oblasti pomocou uznávaných techník a prísad z daného regiónu a ktorých charakter súvisí s ich geografickým pôvodom. Chránené zemepisné

sme v Srbsku mali 69 výrobkov so značkou chránené zemepisné označenie, medzi ktorými je aj petrovská klobása. O registráciu môže požiadať každá fyzická alebo právnická osoba, združenia, hospodárske komory či združenia spotrebiteľov, ktoré vyrábajú na určitom zemepisnom území vý-

robky, ktoré sa označujú názvom tohto zemepisného územia.

Vytvorenie účinnej ochrany špecifických výrobkov znamená v celosvetovom meradle zachovanie kultúrnych, sociálnych a spoločenských hodnôt. O jedinečnosti niektorých domácich výrobkov netreba pochybovať.

Získanie chráneného označenia prináša nielen uznanie špecifickosti a ochranu proti zneužitiu, ale sa prostredníctvom neho stáva známkou kvality.

Ochranu označení je možné uskutočňovať na troch úrovniach, a to na národnej, medzinárodnej a prostredníctvom Európskeho spoločenstva. Získanie týchto označení má pre Srbsko, ako krajinu s rôznorodým prírodným bohatstvom a zručnými ľuďmi, obrovský hodnototvorný význam nielen pre výrobcov, ale aj spotrebiteľov. Európsky systém chránených produktov je navrhnutý tak, aby chránil práva výrobcov aj spotrebiteľov. Označením svojich výrobkov získava výrobca kľúčový prostriedok na zvýšenie efektívnosti predaja, konkurencieschopnosti a zlepšenie postavenia na zahraničných trhoch. ○

Z obsahu Viete, čo je vigna?

Str. 2

Ako vylepšiť nekvalitnú pôdu?

Str. 3

Keď orchidea ochorie

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTOVANIE ZELENINY

Viete, čo je vigna?

Ľubica Sýkorová

Ak chcete vo svojej záhrade pestovať neobyčajnú, zdravú a veľmi úrodnú zeleninu, vyskúšajte vignu. Vigna (Vigna unguiculata var. Sesquipedalis) je jednoročná zeleninová kultúra, ktorá patrí do rodiny strukovín. Je známa aj pod pomenovaním: metrový struk, čínsky struk, hadia fazuľa, ázijský struk, čierne oko…

Pochádza zo subtropických a tropických oblastí juhovýchodnej Ázie, Thajska a južnej Číny, kde sa často používa v gastronómii a ľudovej medicíne. Veľmi sa podobná na popínavú fazuľu, no vyznačuje sa vyššou úrodnosťou a ďalšími charakteristikami, ktoré z nej robia superplodinu. ŠTYRI RASTLINY PRE ŠTVORČLENNÚ RODINU Táto popínavá strukovina môže narásť aj viac ako do dvojmetrovej dĺžky. Rovnako ako ostatné strukoviny, aj vigna dokáže viazať dusík prostredníctvom koreňov. Listy sú podobné bežným fazuľovým listom.

Struky môžu mať dĺžku od 30 až do 100 cm, ich farba je obyčajne zelená alebo fialová. Jeden struk obsahuje 8 – 30 zŕn.

Struky sa tvoria v pároch. Zrno je drobné, môže mať odlišný tvar (okrúhly, obličkový) v závislosti od odrody. Rastliny sú veľmi úrodné.

O tejto strukovine sa hovorí, že

pre štvorčlennú rodinu stačí mať v záhrade iba štyri rastliny.

Struky sú bohaté na bielkoviny, škrob, vitamíny (A, C a komplex vitamínov B), minerály (železo, vápnik) a rôzne ďalšie látky potrebné pre ľudský organizmus.

Konzumácia strukov vigny je obzvlášť užitočná pre ľudí, ktorí majú problémy s obličkami, žlčníkom, srdcom a pečeňou.

Vigna je tiež vhodná pre ľudí, ktorí majú problémy s gastritídou.

PESTOVANIE Rastlina je citlivá na nízku teplotu a mráz, preto ju vysievame, až keď prejde nebezpečenstvo mrazu. Medzi vhodné predplodiny patria kapustoviny, zemiaky, uhorky a paradajky. Najlepšie sa jej darí na piesočnatohlinitej drobivej, priepustnej pôde s pH 6,5 – 7.

Semeno pred sejbou musíme dezinfikovať napr. v kamilkovom čaji alebo v roztoku hypermangánu

OVOCINÁRSTVO

Skôr, ako príde mráz

Ľ. Sýkorová

V období vegetačného pokoja najväčšie škody na ovocných stromoch spôsobujú nízke teploty. Nepriaznivo vplývajú na podzemné, ale aj nadzemné časti drevín.

Jednotlivé druhy a odrody majú rozličnú citlivosť na mráz. Extrémne nízke teploty pôsobiace dlhší čas znehodnocujú ovocné dreviny čiastočne alebo úplne. Z podzemných častí sú veľmi citlivé najmä mladé korene.

Veľmi nebezpečné sú prudké poklesy teplôt po dlhších otepleniach, najmä v predjarí. Týka sa to predovšetkým druhov, ktoré ukončujú vegetačný pokoj oveľa skôr, napríklad marhule, broskyne, mandle, slivky, čerešne. Citlivé sú aj korene, ktoré mrznú pri teplotách: jablone -7 až -15,5 °C, hrušky -9 až -11 °C, broskyne -10 až -11 °C, višne -14 až -14,5 °C.

P

17. – 23. 11. 2018

POČASIE

oškodenie zimnými mrazmi sa na jednotlivých orgánoch prejavuje rôznymi príznakmi. Na mladých letorastoch vodivé pletivá zhnednú až sčernejú, čo môže neskôr viesť až k opadávaniu kvetov. Pri nedostatočnom vyzretí dreva na jeseň môžu však celé zamrznúť a vyschnúť. Po slabom poškodení je farba lyka

na pozdĺžnom reze oranžová, pri silnom až čierna. Vtedy dochádza k vädnutiu a uschnutiu stromu v dôsledku prerušenia prísunu vody z koreňov.

Aj pre kôru je mráz veľmi nebezpečný. Môže poškodiť najmä podkôrové a lykové pletivá. Ničí živú zelenú kôru oddeľujúcu starú, mŕtvu borku na kmeňoch

a mladých konároch. Dochádza k vytváraniu mrazových trhlín a k odlupovaniu odumretej kôry.

Niekedy dochádza k mrazovej spále kôry. Vyskytuje sa okolo pukov najmä na slnečných stanovištiach. Môže dôjsť až ku vzniku mrazovej rakoviny alebo mrazovým nádorom.

Ochrana proti zimným mrazom

asi 15 – 20 minút. Ak dezinfekciu robíme v hypermangáne, j​​ e potrebné semeno dôkladne opláchnuť.

Semená vyklíčia pri teplote 15 – 17 ° C, sejeme do hĺbky 4 až 6 cm v závislosti od kvality pôdy. Medziriadková vzdialenosť by mala byť okolo 80 cm a vzdialenosť v rade od 30 do 70 cm v závislosti od toho, či sa výsev robí do riadkov alebo do hniezd.

Na rozdiel od mnohých iných strukovín vigna je pomerne odolná proti suchu. Dobre znáša aj tieň. Pre jej rast je potrebné zabezpečiť vysokú oporu v tvare pyramídy, oblúkov, tunela a pod. Počas vegetácie rastliny musíme pravidelne okopávať, hnojiť a zavlažovať. Na rovnaké miesto sa môže vysievať až po 3 až 4 rokoch.

ZBER Struky sa zberajú, kým zrno nie je väčšie ako zrno pšenice. Zber sa robí každý deň. To by sa malo robiť veľmi opatrne, pretože na mieste formovania strukov sa vytvárajú nové kvety, z ktorých budú nové struky.

Počas horúceho leta struky môžeme zberať po 60 dňoch od sejby.

Z chorôb sa na tejto plodine môže vyskytnúť hrdza, múčnatka, rôzne vírusové ochorenia. Zo škodcov ju napádajú listové vošky a roztoče.  spočíva vo výbere vhodného stanovišťa pri zakladaní výsadby.

Dôležité je vyhýbať sa mrazovým kotlinám, ako i vyberať odrody odolnejšie, dodržiavať správnu agrotechniku a výživu. Ak zistíme mrazové poškodenie na strome, poškodenú časť stromu treba ihneď na jar zrezať až do zdravého dreva.

Pre niektoré druhy ovocných stromov sú zvlášť nebezpečné kolísavé denné a nočné teploty.

Pri vyšších teplotách slnečné lúče prebúdzajú kmeň a kostrové konáre, pričom na druhej strane nočné mrazy zasa vytvárajú na týchto kmeňoch rôzne poškodenia, napríklad mrazové dosky.

Výkyvom denných a nočných teplôt predchádzame tak, že kmene a hrubšie konáre natierame 15-percentným vápenatým mliekom, ktorého biela farba odráža slnečné lúče a spomaľuje zvyšovanie teploty kmeňa a prúdenie štiav. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | -1˚

8˚ | 0˚

5˚| 0˚

7˚ | 1˚

10˚ | 3˚

10˚ | 5˚

10˚ | 5˚

20

II

46 /4829/ 17. 11. 2018

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Ako vylepšiť nekvalitnú pôdu?

Ľubica Sýkorová

Pôda má špecifickú vlastnosť, ktorou sa odlišuje od horniny, a tou je úrodnosť. Úrodnosť pôdy je definovaná ako schopnosť poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré vedia uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia, a tak zaistiť ich úrodu. Úrodnosť je súhrn vlastností a je daná celým súborom fyzikálnych, chemických a biologických charakteristík.

N

ekvalitná pôda chudobná na humus býva často príčinou neúspešného dopestovania či už zdravej zeleniny, alebo ovocia vo vlastnej záhrade. Čo treba urobiť, aby sme zlepšili jej kvalitu? Ak máme hlinitopiesočnatú pôdu, nebude to veľký problém. Stačí budúci záhon starostlivo prerýľovať, zapraviť do zeme kompost alebo iné organické hnojivo a rozdrviť hrudy. Horšie to bude s pôdou ílovitou alebo naopak príliš piesočnatou. Tam už budeme musieť vynaložiť oveľa väčšie úsilie. ÍLOVITÉ PÔDY Sú to ťažké pôdy, ktoré sa zle spracovávajú a po dažďoch dlho držia vodu. V období sucha naopak celkom vysychajú, na povrchu sa vytvára tvrdý prísušok, ktorý neprepúšťa ku koreňom rastlín kyslík.

Na zlepšenie kvality treba začať kyprením, ktoré treba urobiť ešte pred začiatkom zimy. Ak sme tak urobili, mráz nám podstatne uľahčí prácu s jarným rozbíjaním hrúd.

Ku skvalitneniu ílovitej pôdy prispeje pridanie vápenatého hnojiva, ktoré hádžeme priamo na hrubú brázdu, aby ho dažďová voda postupne splachovala.

Potom môžeme pôdu znovu zrýľovať a zapracovať do nej čo najviac organických látok, ako je záhradný kompost, vyzretý maštaľný hnoj, rašelina. Zabránime tak vytváraniu veľkých hrúd a dažďová voda bude môcť pôdou lepšie pretekať.

PIESOČNATÉ PÔDY Sú pravým opakom ílovitých pôd, a preto sa s nimi aj lepšie pracuje. Ich výhodou je, že sa v nich nehromadí prebytočná voda. No ani ony nedokážu

udržať optimálnu vlhkosť, na slnku sa rýchlo zahrievajú, vysychajú, málo vyrovnávajú tepelné rozdiely a v dôsledku sypkej štruktúry nemôžu zadržiavať ani väčšie množstvo živín. Preto ich tiež nazývame chudobnými pôdami. Problémom pri týchto pôdach je, že sa môže pod ornicou vytvoriť stvrdnutá vrstva, ktorú treba rozrušiť dôkladným

zrýľovaním až do hĺbky dvoch rýľov. Na zlepšenie piesočnatých pôd je ale najdôležitejšie pridať čo najväčšie množstvo humusu, ktorý pôsobí ako nasiakavá huba, čím pomáha udržať vodu i potrebné živiny.

VÁPENATÉ PÔDY Svojimi vlastnosťami sa veľa ráz podobajú pôdam piesočnatým. Nedokážu udržať rýchlo presakujúcu vodu, trpia nedostatkom humusu a následne aj nedostatkom potrebných živín.

Ani vysoká alkalita neprospieva množstvu rastlín. Určite do neho nemôžeme zasadiť ruže, hortenzie, rododendrony, azalky, vresovce, drobné bobuľoviny a iné. Vo vápenatej pôde môžeme s

úspechom pestovať iba niektoré, väčšinou skalkové rastliny, pre ostatné kvety treba túto zem upraviť. Zlepšenie dosiahneme pridaním väčšieho množstva organickej hmoty, predovšetkým rašeliny a listovky, kompostu či vyzretého maštaľného hnoja.

Celý záhon potom dôkladne zrýľujeme, aby sa organické látky dostali hlboko do pôdy.

Všetky typy pôd sa dajú ďalej skvalitňovať pomocou viaczložkových a priemyselných hnojív, ktoré pridávame najmä na jar pred výsevom či výsadbou.

UŽITOČNÉ DÁŽĎOVKY Užitočnými pomocníkmi pri ďalšom skvalitňovaní pôdy môžu byť aj obyčajné dážďovky. Najradšej majú vlhkú a kyprú pôdu. Živia sa zahnívajúcimi čiastočkami rastlín, ktoré prijímajú spolu s pôdou. Nestrávené zvyšky potravy potom vychádzajú z tela von a nimi dážďovky obohacujú pôdu o ústrojné látky, čím napomáhajú aj pri tvorbe pôdneho humusu.

Chodbičky, ktoré vytvárajú, sú spevnené slizom a zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní

III

a zúrodňovaní pôdy. Bolo zistené, že dážďovky dokážu za rok vytvoriť až 2,5 mm novej úrodnej zeme. Niektorí pestovatelia si ich preto do záhonov priamo vysádzajú, no úplne stačí, keď pre ne pripravíme vzdušnú pôdu bohatú na živiny, kam sa už nasťahujú samy. Na jednom štvorcovom metri záhradnej zeme žije približne tristo dážďoviek, ktoré ju naďalej kypria a zušľachťujú.

Medzi hlavné faktory prostredia, ktoré ovplyvňujú populácie dážďoviek, patrí pH, vlhkosť, teplota, organická hmota, zásoba potravy, ako aj agrotechnické a intenzifikačné zásahy. V našich pôdach žije viac než 30 druhov dážďoviek, ktorých biomasa sa pohybuje od niekoľko sto kilogramov po približne 4 tony na hektár.

NÁROKY RASTLÍN NA DRUH PÔDY Zelenina najlepšie rastie v ľahších, kyprejších a humusovitejších pôdach, platí to najmä pre cibuľoviny, reďkovky a zemiaky. Koreňová zelenina v pôde s ílovými vrstvami sa vyvíja nerovnomerne, zahníva a trpí chorobami. Hlúboviny majú rady ílovitejšiu a vlhšiu pôdu, neznášajú štrkovú pôdu.

Drobné ovocie prosperuje v hlinitých pôdach. Jahodám sa darí v piesčitejších až hlinitých pôdach, v ílovitých pôdach zahnívajú, vymŕzajú. Ílovitejšie pôdy znášajú ríbezle, ostružiny aj rakytník rešetliakový, čučoriedky obľubujú kyslé organické pôdy. Vinič má rád výhrevné piesočnaté, štrkovito-hlinité i kamenisto-hlinité pôdy, v ílovitých pôdach trpí žltačkou (chlorózou) a fyloxérou.

Jablone a hrušky rastú najlepšie v hlinitých a piesočnato-hlinitých pôdach, menej podpníkov znáša čisto piesčité a ílovité pôdy.

Broskyne a marhule si vyžadujú hlinité pôdy, v piesočnatých zasychajú, v ílovitých trpia glejotokom a skôr hynú. Na teplejšie hlinité a ílovito-hlinité pôdy sú skôr zamerané čerešne, višne, slivky. Mandľa uprednostňuje ľahšie pôdy a orechy a jedlé gaštany dobre rastú v hlinitých pôdach. 

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia repky v jesennom období požierajúci listy

Pahúsenica piliarky požierajúca list repky

Ing. Ján Tancik, PhD. Tohtoročná jeseň je dlhá a teplá. Takéto počasie ale vyhovuje škodcom, ktorí na založených porastoch repky môžu spôsobiť nemalé škody. Sú to veľmi nebezpeční škodcovia, lebo poškodzujú rastliny, kým sú malé a veľmi zraniteľné. Tieto poškodenia majú veľký vplyv na prezimovanie porastu.

Repku napáda celá škála škodlivých organizmov počas celého vegetačného obdobia. Už počas vzchádzania na jeseň sú to skočky rodu Phyllotreta, piliarka repková, kvetárka kapustová. Podľa poveternostných podmienok môžu veľké škody spôsobiť siatnica oziminová, molička kapustová, slizniaky. V poraste repky má veľmi vhodné podmienky na prezimovanie hraboš poľný. Títo škodcovia taktiež znižujú kondíciu repky pred zimou. Zvládnutie škodcov na jeseň dáva predpoklad na jej vhodné prezimovanie, následnú regeneráciu, zvládnutie škodcov na jar a následný primeraný výnos.

V tomto článku sa venujeme škodcom repky v jeseň, ktorí požierajú listy mladých rastlín a môžu spôsobiť holožer. Sú to tieto tri druhy: pahúsenice piliarky repkovej, húsenice motýľa moličky kapustovej, ale aj húsenice siatice oziminovej.

PILIARKA REPKOVÁ Piliarka repková – Athalia rosae (srb. repičina osa listarica) patrí do radu blanokrídlovce (Hymenoptera). Veľkosť imág je 6 – 8 mm.

Samček je menší než samička. Hlava a hruď sú lesklo čierne a bruško je žltkasté až žltooranžové. Medzi hlavou a bruškom nie je zúženie. Žltkasté krídla sú prehľadné a blanité s tmavšími okrajmi v prednej časti. Larva je pahúsenica, telo je valcovité s tromi pármi hrudných nôh a siedmimi pármi panôžok.

Veľkosť larvy pred kuklením je okolo 18 milimetrov. Pahúsenica má vráskavé telo. Mladé pahúsenice sú sivé až sivozelené, v neskoršom období tmavnú a na bokoch majú žlté pásky. ŠKODLIVOSŤ Škody spôsobené mladými larvami sú zanedbateľné, zatiaľ čo staršie larvy môžu spôsobovať až holože-

22

List repky poškodený larvami jesenných škodcov ry. Na horčici môžu staršie larvy poškodzovať aj šešule. Vo väčších množstvách sa škodca vyskytu-

IV

je v len niektorých rokoch, a to v ohniskách. Veľké škody vznikajú na repke a horčici, ktoré sa pestujú ako medziplodiny na kŕmenie alebo zelené hnojenie, hlavne ak je počas jesene teplé a suché počasie. Najmä v porastoch horčice bielej sa nachádza piliarka ako kalamitný škodca, ktorý môže pri vyššom výskyte zničiť celú listovú plochu. Vo všeobecnosti prvá a druhá generácia škodcu napáda z poľných plodín najmä horčicu a tretia generácia repku olejnú, vodnicu a kapustu. V porastoch horčice môže prísť ku kalamitnému výskytu kedykoľvek počas vegetácie. Poškodenie môže viesť k zaoraniu porastu.

Na mladých rastlinách spôsobujú mladé pahúsenice zo spodnej strany dierkovanie a okienkovanie a neskôr staršie húsenice bočný žer a holožer. Poškodenie je možné zameniť so slizniačikmi, ale oveľa častejšie sa zamieňa výskyt

piliarky so siaticou oziminovou.

Rozpoznávanie je dôležité, pretože húsenice piliarky môžu poškodzovať iba kapustovité rastliny a zničí ich každá mechanická kultivácia pôdy. Húsenice siatic sú polyfágne, živia sa na rôznych rastlinách a minimalizačné spracovanie pôdy ich obyčajne nezničí. K ekonomicky významným škodám dochádza pri napadnutiu 10 % listovej plochy.

Za hranicu škodlivosti sa považuje jedna až dve larvy na jednej rastline.

OCHRANA Významným agrotechnickým opatrením je likvidácia kapustovitých burín a pozberových zvyškov. Treba dodržiavať priestorovú izoláciu, vzdialenosť medzi porastmi horčice a mladej repky by mala byť najmenej 1 km, lebo imága sú dobrými letcami a preletia aj väčšie vzdialenosti. Po silnom napadnutí je vhodné vykonať na pozemku hlbokú orbu.

PRIAMA OCHRANA Rozhodnutia o potrebe ochrany dávame na základe zistenia počtu pahúseníc na rastlinu. Ošetrenie proti piliarke repkovej je účelné na jeseň po vzídení repky, ak sa na jednej rastline nachádza jedna larva. Insekticídne zásahy treba robiť proti mladým larvám 1. a 2. instaru.

Staršie larvy sú odolnejšie proti insekticídom. Pri silnom napadnutí je možné aplikovať organofosfáty.

Insekticídnu ochranu je vhodné robiť za sucha a tepla. Porasty repky sa ošetrujú od vzchádzania repky do konca októbra. V ozimnej repke niekedy stačí urobiť aplikáciu insekticídov, len v ohniskách sa nemusí robiť celoplošne.

SIATICA OZIMINOVÁ Siatnica oziminová Agrotis segetum (srb. ozimna sovica) je nočný motýľ. Rozpätie krídel motýľa je 35 – 45 mm. Predné krídla sú hnedé až tmavohnedé. Škvrny na krídlach (okrúhle a obličkovité) sú ohraničené čiernou čiarou. Vyliahnuté larvy sivej farby sú matné, staršie, s rôznymi odtieňmi sivej farby sú lesklé. Dorastú do dĺžky 52 mm.

Prezimujúcim štádiom je dospelá húsenica 10 – 50 cm pod povrchom pôdy. Kuklenie prebieha v apríli. Dospelé jedince najintenzívnejšie lietajú koncom mája a začiatkom júna. Samičky kladú

46 /4829/ 17. 11. 2018 OCHRANA Agrotechnická ochrana spočíva vo vykonaní orby. Pozemok pred založením porastu by mal byť bez vegetácie, pretože výmrvy predplodiny a buriny slúžia dospelým jedincom na kladenie vajíčok, ktoré prežijú minimalizačné spracovanie pôdy a v nasledujúcom období silne poškodzujú mladé rastlinky repky.

Signalizácia na ošetrenie sa robí na základe náletu motýľov do svetelných lapákov alebo feromónových lapačov. V priebehu 8 až 10 dní po zistení náletu motýľov treba zistiť výskyt vajíčok na rastlinách v po-

Larva siatice vajíčka jednotlivo alebo v malých skupinách na spodnú stranu listov rôznych rastlín (vrátane burín).

Z vajíčok sa o 5 až 15 dní liahnu húsenice, ktoré spočiatku žijú na nadzemných častiach rastlín. Staršie húsenice sa cez deň ukrývajú v pôde. Vývoj húseníc je pomalý, trvá skoro dva mesiace, a tým je dlhá aj doba škodlivosti. Húsenice sa vyskytujú v pôde od začiatku júna do polovice júla. Húsenice druhej generácie začínajú škodiť od druhej polovice augusta na vzchádzajúcej repke.

Na premnoženie priaznivo vplýva teplé a suché počasie na jar a v lete a tiež dlhá, teplá a mierne vlhká jeseň. Rozmnožovaniu vyhovujú zaburinené porasty a strniská. Škodca je polyfág spôsobujúci škody na celom rade poľných plodín. Medzi základné symptómy patrí silný povrchový žer na listoch rastlín. Neskoršie rastliny môžu byť vplyvom prehryznutia stoniek popadané, väčšie rastliny následne vädnú. Požerky môžu byť pozorovateľné i na listoch tesne nad zemou. Poškodené rastliny sú druhotne napádané hubovými chorobami. Najskôr mladé húsenice spôsobujú žer na listoch, ktorý pripomína žer slimákov. Staršie húsenice zaliezajú do pôdy a silne poškodzujú koreňový systém a prízemné listové ružice. Žerú plytvavým žerom, keď prežierajú koreň alebo stonky a listy nechávajú uschnúť. V pokročilejšom štádiu vývoja žijú iba v pôde a poškodzujú predovšetkým podzemné časti rastlín.

Feromónový lapač na moličku kapustovú raste. Ak zistíme výskyt vajíčok za 5 – 7 dní, ak pretrváva suché a teplé počasie, vykonáme chemické ošetrenie. V literatúre sa uvádza, že

Húsenica moličky kapustovej ošetrujeme vtedy, ak bol zistený výskyt 8 a viac húseníc v priemere na 1 m2 alebo pri poškodení 15 % rastlín. Chemická ochrana sa vykonáva proti prvým štádiám húseníc (1. a 2. instar), ktoré poškodzujú iba listy. Pri výskyte lariev 3. instaru aplikáciu insekticídov treba vykonať v noci, pretože sú húsenice tohto instaru fotofóbne a nemajú rady svetlo. Počas dňa sú zatiahnuté do pôdy, v noci vyliezajú na povrch pôdy. Posledné

instary sú najškodlivejšie a tie zostávajú celú dobu v pôde, preto ochrana proti nim nie je účinná.

Proti siaticiam nie je registrovaný žiadny prípravok, ale ošetrenie je možné spojiť s ošetrením proti piliarkam. Pri ochrane sa prejavia všetky pozitívne účinky pyretroidov. Proti starším húseniciam je ochrana zložitá. Pri ochrane je potrebné použiť organofosfáty, pretože dobre pôsobia v pôde.

nebezpečnejšie poškodenie rastových vrcholov a srdiečka, ktoré sú vstupnou bránou pre hubové choroby. Vyskytujú sa aj na kvetoch, mladých a zrelých šešuliach, ako i na stonkách. Najväčšie škody na repke vznikajú na vypĺňajúcich sa a dozrievajúcich šešuliach. Semená pod napadnutými pletivami riadne nedozrievajú. Pri veľkom napadnutí sa poškodené šešule javia ako nadmerne zbelené.

MOLIČKA KAPUSTOVÁ Molička kapustová Plutella xylostella je malý motýľ schopný spáchať veľké škody na kapustovej zelenine a repke. Motýľ má telo dlhé 8 – 10 mm. Je sfarbené dosiva až hnedasta. Keď je imágo v pokoji a má zložené krídla, škvrny na krídle sa spájajú a na strede chrbta vytvárajú tri kosoštvorcové útvary. Húsenica meria 8 – 12 mm.

Mladé larvy sú svetlohnedé a v dospelosti tmavozelené. Kukla je dlhá 10 – 12 mm, tmavozelená, nachádza sa vo vnútri sieťovitého kokónu z bieleho hodvábu. Molička prezimuje v miernom pásme v štádiu kukly. Ale väčšina imág k nám prilietava z južnejších oblastí, kde sa vyvíjajú kontinuálne. V strednej Európe sa za rok vyvinú aspoň tri generácie, ktoré nie sú ostro ohraničené. Prvá je málo početná a ľahko unikne pozornosti. Tretia generácia napáda mladé porasty repky v jeseň.

OCHRANA Z preventívnych ochranných opatrení je najúčinnejšie zaorávať rastlinné zvyšky kapustovitých plodín do väčších hĺbok, aby sme zabránili prezimovaniu lariev vo väčších množstvách. Výrazným prirodzeným regulátorom škodcu je dážď.

Mladé larvy ľahko zmyje z listov a veľa sa ich utopí na povrchu pôdy či vo vode zachytenej na rastlinách.

To znamená, že vhodným regulačným opatrením môže byť závlaha postrekom, najmä za šera, ktorá negatívne ovplyvňuje aj let imág.

PRIAMA OCHRANA Rozhodnutie o potrebe vykonať priame ochranné opatrenia môžeme urobiť na základe náletu motýľov do feromónových lapačov alebo výskytu lariev na rastlinách.

Insekticídy by sme mali aplikovať 11 – 20 dní po vrchole náletu motýľov do fermónových lapačov. Literatúra uvádza rozličné hranice škodlivosti.

Najčastejšie sa používajú 2 až 3 larvy na jednu rastlinu, poškodenie 10 % listovej plochy alebo poškodenie

ŠKODLIVOSŤ

Motýle moličky kapustovej Mladé húsenice vyžierajú malé biele chodbičky v listoch. Staršie sú na spodnej strane listov medzi žilkami, kde vyžierajú otvory so zachovanou vrchnou pokožkou tzv. okienka. Pri premnožení dochádza k holožerom. Na repke neznamená takéto poškodenie veľkú stratu na úrode, až v prípade extrémneho napadnutia. Okrem listov však môžu staršie húsenice žrať aj na rastových vrcholoch, čím bránia ich ďalšiemu vývoju. Počas jesene je

V

10 % rastlín. V strednej Európe sa môžeme stretnúť s výraznou treťou generáciou na repke olejnej počas teplejších rokov. Škodca repky olejnej je veľmi nebezpečný aj z toho dôvodu, že má dlhý vývojový cyklus a mnoho insekticídnych postrekov spôsobilo, že niektoré populácie sú rezistentné proti pyretroidom a aj organofosfátom. V strednej Európe sú zatiaľ insekticídy dostatočne účinné .

Foto: J. Tancik

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

AKO ZACHOVAŤ VITAMÍNY ČO NAJDLHŠIE?

Ovocie a zeleninu skladujeme oddelene Ľubica Sýkorová

A

by sme sa dlho tešili zo zdravej zeleniny a ovocia, musíme vedieť, ako ich správne skladovať. Základným pravidlom správneho skladovania v zimných mesiacoch je, že nikdy ich nesmieme umiestniť spoločne. Ideálnym miestom na skladovanie je vetracia pivnica, no poslúžia aj zazimovacie jamy a hroble. Zelenina a ovocie sa preto skladujú oddelene, aby navzájom nenatiahli do seba vôňu toho druhého. Jablká a hrušky totiž veľmi ľahko prijímajú cudzie zápachy. Pokiaľ nemáme dostatočné možnosti na ich oddelenie, pomôže aj piesok. Do neho uskladníme zeleninu, ovocie tak zostane chránené.

Každé ovocie a zelenina podliehajú hnilobe. Hnilé kusy treba čo najskôr odstrániť, aby sa nešírila aj na zdravé plody. Najviac jej podliehajú jablká a hrušky.

Najvhodnejšie skladovanie je v debničkách maximálne v dvoch radoch, keď sa neotlačia, máme k nim jednoduchý prístup a rýchlo môžeme nahnité kusy odstrániť.

Ako sme už spomenuli, na skladovanie zeleniny je vhodné použiť piesok, ktorý zabráni napáchnutiu ovocia od zeleniny.

Jednotlivé druhy zeleniny uložíme do debničiek a prikryjeme novinami. Rôzne druhy treba oddeliť kvôli rôznej dĺžke trvanlivosti.

V pivnici, kde skladujeme ovocie a zeleninu, by nemalo mrznúť a mali by sme udržiavať optimálnu vlhkosť. Tú docielime položením misky s vodou na zem alebo polievaním dlážky. Teplotu zabezpečíme nechaním zasvietenej žiarovky, ktorá zabráni mrznutiu. Teplota by mala byť tesne nad bodom mrazu. Najlepším uskladňovacím prostredím pre

jadrové ovocie je tmavá pivnica so stálou teplotou 2 až 4 °C s pomerne vysokou vlhkosťou vzduchu. Optimálna uskladňovacia teplota pre jablká je 3 °C a pre hrušky 4 °C. Miestnosť vetráme počas dňa, keď mrazy nie sú také silné.

Zazimovaciu jamu si môže urobiť každý, kto má vlastnú záhradu, ale nemá pivnicu alebo iný priestor podobného typu. Zazimovacia jama má byť aspoň 3 m dlhá, 2 m široká a 0,3 m hlboká.

Na spodok jamy nasypeme piesok, uložíme zeleninu, drevené latky, vrstvu slamy a zeminu. Do takýchto jám môžeme uskladniť pór, mrkvu, petržlen, kel alebo paštrnák. Zeleninu treba pravidelne kontrolovať a pri vyšších mrazoch dosypať zeminu, aby bola izolačná vrstva hrubšia.

V skladovacej miestnosti musíme oddeliť cibuľu a cesnak od

ostatnej zeleniny, pretože vyžadujú suché prostredie.

Pozitívnou kombináciou je chren a čierna reďkev s ostatnými druhmi koreňovej zeleniny.

Pomáhajú dlhšiemu uskladneniu napríklad mrkvy a petržlenu.

PODMIENKY SKLADOVANIA Hlúbovú zeleninu skladujeme pri teplote -1 až 1 °C a vlhkosti 85 – 95 %.

Väčšinu koreňovej zeleniny skladujeme pri teplote 0,5 °C a vlhkosti 85 – 95 %. Za takýchto podmienok nám vydrží 120 až 180 dní.

Cibuľu a cesnak skladujeme pri vlhkosti 65 – 75 % a teplote 0 – 2 °C. Pred uskladnením je nutné ich poriadne vysušiť.

Na krátkodobé uskladnenie môžeme dať aj karfiol, špargľu alebo listovú zeleninu. Vhodné prostredie je teplota od -1 do 1 °C a vlhkosť 85 – 95 %.

Zimné jablká a hrušky skladujeme pri teplote od 2 do 4 °C a vlhkosti 85 – 92 %. 

IZBOVÉ RASTLINY

Keď orchidea ochorie Ľ. Sýkorová Orchidea patrí medzi veľmi obľúbené izbové rastliny. Má rada dostatok svetla, ideálne je umiestniť ju na parapet okna, ktoré je orientované na východ alebo na západ. Južné okno je vhodné len počas zimy, keďže priame slnko by mohlo v inom období spáliť listy.

N

ajideálnejšia teplota pre orchideu je od 18 °C v nočných hodinách až do 27 °C počas dňa. Dôležitá je aj vlhkosť vzduchu. Počas vykurovacej sezóny je dobré v jej blízkosti umiestniť misku s vodou. Polievame ju raz za týždeň najlepšie dažďovou vodou. Črepník môžeme na chvíľu ponoriť do vody, potom prebytočnú vodu z misky pod črepníkom vyliať. Na prihnojovanie používame iba hnojivo určené na tieto kvety.

Orchideu môžu napadnúť rôzni škodcovia a choroby, preto jej treba venovať pravidelnú pozornosť. Napr. na roztoče použijeme jemnú handričku, ktorá je namočená v mydlovej vode.

24

Akokoľvek napadnutú rastlinu musíme okamžite izolovať, aby sa škodca či choroba nešírili na ďalšie kvety.

Rôzne škvrny na listoch orchideí môžu mať viaceré príčiny.

Hubová infekcia sa prejavuje hnedými alebo čiernymi suchými škvrnami, ktoré sa rozširujú. Príčinou býva postrekovanie listov, vysoké dávky vody pri zálievke v období pokoja (väčšinou spojené s nedostatkom svetla a chladom), vysoká vlhkosť vzduchu a nedostatočný pohyb vzduchu.

Napadnuté listy musíme odrezať a rastlinu izolovať, nepostrekovať, znížiť vlhkosť vzduchu. Ak je napadnutie silné, orchideu musíme ošetriť fungicídom. Alter-

VI

natívou ku chemickým postrekom je cesnakový vývar. Rozdrvíme 4 – 5 strúčikov cesnaku a uvaríme v 0,5 l vody. Necháme 4 hodiny vylúhovať, prefiltrujeme cez sitko a štetcom nanesieme na listy.

Baktériová infekcia sa prejavuje malými hnedými škvrnami bez svetlých okrajov. Tkanivo v nich a okolo nich je vlhké. Škvrny sa zväčšujú, napadnutý list žltne a opadáva. Baktérie sa rozširujú predovšetkým v zimných mesiacoch, keď má rastlina nedostatok svetla. Jej ošetrenie je problematické.

Na rastline začnú opadávať ešte zelené alebo už žlté listy.

Príčiny môžu byť rôzne. Je to buď prirodzený opad – niektoré od-

rody strácajú listy pred kvitnutím, alebo po ňom, listy môžu opadávať aj na začiatku a počas zimného ročného obdobia; alebo rastlinu napadla choroba – najčastejšie huba, môže mať veľmi utlačený substrát a korene sú poškodené. Ak je orchidea viac ako tri roky v tom istom substráte, musíme ju presadiť. Takisto ju musíme presadiť aj v prípade, ak sa na povrchu substrátu nachádzajú mach alebo riasy, vtedy je substrát utlačený a ku koreňom sa nedostáva dostatok kyslíka. 

46 /4829/ 17. 11. 2018

TIPY A TRIKY Z VARENIA

ZDRAVÁ VÝŽIVA

P

rkva je úžasná zelenina s mnohými pozitívnymi vlastnosťami. Je nielen zdravá, možno ju uplatniť aj pri skrášľovaní. Mrkva sa môže hrdiť nasledujúcimi živinami: Z minerálov obsahuje draslík, sodík, fosfor, vápnik, horčík, železo, zinok, jód a selén. Okrem toho 90 percent vody, gram proteínov a tri gramy vlákniny. To zďaleka nie je všetko. Táto oranžová zelenina obsahuje tiež vitamín C a A, ako aj vitamíny skupiny B (B1, B2, B3, B6 a kyselinu listovú). Dôležitá informácia tiež je, že na 100 gramov obsahuje len 35 kalórií.

Niečo pre Sladučká mrkva je prínosom nielen pre oči lenivky M (2) ár trikov, ako si udržať figúru, prípadne urýchliť chudnutie, bez toho aby ste museli pohnúť prstom!

NA ZDRAVIE! Nejedna štúdia preukázala, že ak má človek dostatok tekutín cez deň, spáli počas dňa viac kalórií. Ľudia navyše vraj majú znížený príjem nezdravých tukov, sodíka a tiež cholesterolu. Dostatok tekutín tiež pomáha zrýchľovať metabolizmus. Svalové bunky sú totiž z väčšiny tvorené vodou. A keď majú dostatočnú hydratáciu, rýchlejšie sa regenerujú, teda potom aj lepšie spaľujú.

VYPNITE TELEVÍZIU! Ste zvyknutí pri večeri pozerať televíziu? Potom toho pravdepodobne zjete viac, než keby ste jedli v pokoji.

VYBERAJTE SI PRIATEĽOV Veľa tiež záleží na tom, s kým sa bavíte.

Jasné, že kvôli tomu, že u niekoho je bôčik zaliaty pivom na dennom poriadku, sa s ním neprestanete kamarátiť. Ale prítomnosť takého človeka na vás rozhodne nebude pôsobiť motivačne, na rozdiel od kamarátov, ktorí sa snažia aspoň trochu žiť zdravo, športovať.

VARTE SI Áno, je to síce trochu náročnejšie ako skočiť do reštaurácie, ale jedine tak budete mať skutočnú predstavu o tom, čo jete.

Doma máte presne pod kontrolou, ktoré suroviny používate.

JEDZTE VEĽKÉ A SÝTE RAŇAJKY Ak si niekedy počas dňa chcete skutočne užiť a dopriať si, potom je to ráno! Vtedy je povolené takmer všetko. Pokojne si môžete dať praženicu, k tomu celozrnné pečivo alebo obložený tanier syra a šunky. Dôležité je, aby ste ráno prijali čo najviac vlákniny a bielkovín, s trochou sacharidov. Táto kombinácia vás potom zasýti na celé dopoludnie, a navyše vám dodá dostatok energie, takže ihneď po príchode do práce nebudete zaspávať za monitorom. 

PREVENCIA PROTI RAKOVINE Bez ohľadu na prípravu mrkva je užitočná pri prevencii onkologických chorôb. V kombinácii s inými druhmi zeleniny, ktoré sú tiež bohaté na karotenoidy (špenát alebo paradajky), možno konzumáciu mrkvy vnímať ako prevenciu pred ochorením rakoviny prsníka.

ZDRAVÁ PRE OČI Mrkva je prínosom aj pre oči. Vitamín A, ktorý obsahuje, zabraňuje chorobám ako šedý zákal, ochorenie sietnice či nočná slepota. Hoci určité ťažkosti, ako je krátkozrakosť alebo astigmatizmus, nezlepší, tam je na mieste medicínska pomoc, no kto konzumuje veľa mrkvy, hlavne v mladom veku, môže sa týmto problémom vyhnúť.

SILNÉ ZUBY, ZDRAVÉ ĎASNÁ Surová zelenina zlepšuje prekrvenie úst a zabraňuje usádzaniu baktérií na zuboch.

Prítomnosť fluóru v mrkve, špenáte, jablkách a iných potravinách môže pomôcť udržať zubnú sklovinu v dobrom stave a zabrániť vzniku kazov.

REGULUJE HLADINU CHOLESTEROLU Chutná mrkva pomáha aj regulovať hladinu cholesterolu v krvi. Tým možno zabrániť kardiovaskulárnym ochoreniam. Mrkva totiž obsahuje dôležité balastné látky, najmä pektín, vďaka čomu pomáha vyplaviť tuk z tepien. Zároveň tiež pomáha regulovať krvný tlak.

PROTI ZÁPCHE A BOLESTIAM ŽALÚDKA Vysoký podiel vlákniny v mrkve podporuje odplavovanie škodlivých látok z tela, čím sa dá predísť zápche. Mrkva dokáže aj zmierniť ťažkosti so žalúdkom, a to vďaka sodíku, draslíku a vitamínom skupiny B. DIURETICKÉ VLASTNOSTI Vďaka vysokému podielu vody a minerálom je hotovým liekom proti obličkovým kameňom. Preto by nemala chýbať v čistiacich diétach. 

RADÍME SI NAVZÁJOM

Izbové rastliny prestali rásť a padajú im listy?

V

ykurovacia sezóna sa pomaly začína.

Vám je doma príjemne teplučko, no izbové kvetiny to môžu znášať inak.

1. Nie všetky rastliny dobre znášajú ústredné kúrenie. Je totiž pôvodcom suchšieho vzduchu a niekedy až ničivého tepla. Preto je ideálne nastaviť na noc nižšiu teplotu.

Rastliny to ocenia.

2. Podlahové vykurovanie je pre rastliny oveľa priaznivejšie. Hlavne pre tie, ktoré stoja priamo na zemi. Teplo zohrieva substrát v črepníku a korene tak rýchlejšie rastú. Ideálna teplota substrátu v črepníku je 18 – 20 ºC.

3. V prvom aj v druhom prípade platí častejšia zálievka, pretože čím viac tepla pôsobí na substrát, tým rýchlejšie vysychá. To isté platí aj pre črepníky s rastlinami, ktoré sú na parapetnej doske nad radiátorom.

4. Niektoré rastliny chcú aj vegetačný pokoj, teda nižšie teploty počas zimy.

Napríklad kaktusy zakvitnú len po tom, čo zimné obdobie prečkajú v chlade.

5. Pozor! Neodporúča sa umiestňovať rastliny v bezprostrednej blízkosti vykurovacích telies a teplovzdušných ventilátorov, ktoré produkujú priveľa tepla a vysušujú vzduch. 

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Obaľovaný karfiol pečený v rúre

Hrnčekové citrónové kocky

Suroviny: karfiol, 150 g hladkej múky, 2 vajcia, 250 ml kyslej smotany, 200 g strúhanky, 2 lyžice rastlinného oleja, soľ, mleté čierne korenie, čili Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 180 °C. Karfiol zbavíme listov a ostrým nožom rozdelíme na menšie ružičky. Ružičky opláchneme pod studenou vodou a necháme odkvapkať. Pripravíme si tri misky na trojobal. Prvá miska – hladká múka. Druhá miska – rozšľahané vajcia, kyslá smotana a štipka soli. Tretia miska – strúhanka, čerstvo zomleté čierne korenie a ¼

Suroviny: 2 hrnčeky hladkej múky, 1 hrnček práškového cukru, 1/4 lyžičky soli, 1/2 balíčka vanilínového cukru, 1 hrnček masla nakrájaného na kocky; Na plnku: 2 hrnčeky kryštálového cukru, 1/4 lyžičky soli, 1/4 hrnčeka hladkej múky, lyžička kypriaceho prášku, lyžička citrónovej kôry, 4 vajcia, 1/2 hrnčeka citrónovej šťavy Takto sa to podarí: Rúru vyhrejeme na 180 °C a plech vystelieme papierom na pečenie.

Cesto: Do misky dáme hladkú múku, soľ, práškový a vanilínový cukor. Premiešame a následne pridáme maslo nakrájané na kocky. Vypracujeme „mrveničkové“ cesto, ktoré natlačíme na dno a

lyžičky čili. Karfiol dobre obalíme v múke, vajíčkovej zmesi a strúhanke. Obalené ružičky karfiolu uložíme na plech vystlaný papierom na pečenie, zľahka pokvapkáme olejom a pečieme do zlato-hneda asi 30 minút. Podávame ešte horúce s jemným kečupom či tatárskou omáčkou.

Dobrý tip: Pre chrumkavejší a hrubší trojobal môžeme obaľovanie vo vajíčku a strúhanke zopakovať. 

Kuracie rezne v horčicovojogurtovom obale Suroviny: 2 kusy kuracích pŕs, 100 g hladkej múky, 2 vajcia, 2 lyžice gréckeho jogurtu, lyžica horčice, 200 g strúhanky, 2 lyžice oleja, soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 180 °C. Prsia opatrne narežeme na dva až tri tenké rezníky a päsťou ich jemne naklepeme, aby boli čo najtenšie. Pripravíme si tri misky na trojobal. Prvá miska – hladká múka. Druhá miska – rozšľahané vajcia, jogurt, horčica, štipka soli a čierne korenie. Tretia miska – strúhanka. Rezne obalíme v múke, vajíčkovej zmesi a strúhanke.

Obalené mäso uložíme na plech vystlaný papierom na pečenie, zľahka pokvapkáme olejom a pečieme do zlato-hneda orientačne 30 minút. V polovici pečenia rezne obrátime. Rezne podávame s varenými zemiakmi či čerstvým šalátom.

Dobrý tip: Pre chrumkavejší a hrubší trojobal môžeme obaľovanie vo vajíčku a strúhanke zopakovať. 

boky plechu. Pečieme v rúre asi 15 minút.

Plnka: Do misky dáme cukor, múku, kypriaci prášok a citrónovú kôru. Všetko spolu premiešame a pridáme vyšľahané vajcia a citrónovú šťavu. Premiešame a vylejeme na cesto. Pečieme ďalších asi 30 minút. Po upečení necháme koláč vychladnúť, a potom ho môžeme posypať práškovým cukrom. Nakrájame na kocky. 

Hrnčekový nesquikový koláč Suroviny: 5 vajec, balíček vanilínového cukru, hrnček polohrubej múky, balíček kypriaceho prášku, hrnček nesquiku, 1/2 hrnčeka kryštálového cukru, hrnček oleja, podľa chuti mletá škorica, mletý badián (zvezdasti anis), mleté klinčeky, maslo na vymastenie a múka na vysypanie formy; okrem toho: 1/2 hrnčeka uvarenej kávy, podľa chuti džem alebo lekvár na potretie, 200 g čokolády na varenie, 100 ml smotany na šľahanie, 2 lyžice masla Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 180 °C a plech vymastíme maslom a vysypeme múkou. Všetky suroviny na cesto dáme do misy a vymiešame hlad-

ké cesto. Podľa chuti môžeme primiešať mletú škoricu, klinčeky a badián. Hotové cesto vylejeme na plech a pečieme vo vyhriatej rúre asi 25 až 30 minút. Ešte teplý koláč polejeme kávou a následne potrieme džemom alebo lekvárom. Maslo, čokoládu a smotanu si dáme do menšieho hrnca a necháme roztopiť. Touto polevou polejeme koláč a necháme na chladnom mieste stuhnúť.  Zdroj: recepty.azet.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 474 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra

V PETROVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Seminár pre žiakov základných škôl a kultúrnej identity slovenských nadväznosti na minulo- žiakov vo Vojvodiročný seminár pre žiakov ne,“ povedala nám základných škôl a ich peda- predsedníčka Asogógov, ale aj tie z predchádzajú- ciácie slovenských cich rokov, v sobotu 10. novembra pedagógov Máv Základnej škole Jána Čajaka ria Andrášiková. v Petrovci bol jednodňový seminár Pod jej vedením pod názvom Interaktivita a inter- sa uskutočnil aj disciplinárnosť v modernizácii učiva tohtoročný podo vybraných slovách. netný seminár.

Seminár bol pôvodne určený Jeho cieľom bolo pre učiteľov slovenčiny a pre troch aj zvýšiť kvalitu žiakov z vyšších ročníkov z 12 v y u č o v a c i e h o vojvodinských základných škôl procesu používas vyučovacou rečou slovenskou. ním nových digi- Z tohtoročného seminára, ktorého témou boli vybrané slová Nie všetci z odľahlejších prostredí, tálnych didakticnára každý rok bola iná,“ povedala Triašková a Elena Lončarová, kde ale aj z bližších však pricestovali do kých pomôcok. „Je toto jubilejný nám Andrášiková. vznikali ilustrácie, ktoré sa podesiaty ročník. Aj na tomto Po príchode účastníkov a ob- tom skenovali. Nakoniec v rámci seminári žiaci zviditeľňujú čerstvení sa pristúpilo k realizá- informatickej dielne spolu s prosvoju prácu, svoje vedo- cii seminára. V petrovskej škole fesorkou Máriou Milenkovićovou mosti, záujmy, schopnosti, prítomných privítala riaditeľka pripravili prezentáciu svojej tvoskúsenosti a zvlášť krásu Vlasta Werleová, po čom Mária rivej práce. slovenského jazyka. Vývoj Andrášiková prítomným ozrejNapoludnie prebiehalo pratohto seminára sa uberal mila podstatu tohto tradičného covné stretnutie Aktívu učiteľov produktívnym smerom. V workshopu. Losovaním cukríkov slovenčiny. Slovenčinári sa radili jednom roku žiaci boli hu- formovali skupiny, ktoré potom a navzájom si posvietili na výkony dobní skladatelia, básnici, nezávisle tiež s pedagogičkami a ako najefektívnejšie vypracovať Na úvod profesorka Mária Andrášiková herci, urobili sme kultúr- pracovali v dielňach. Aby nebolo mesačný operatívny plán vyučono-umelecký program, protekcie, skupiny svojich peda- vania hodín slovenského jazyka uviedla digitálne prezentácie o téme inokedy boli novinári gógov, slovenčinárov z rôznych a literatúry.

Petrovca. Tohto roku okrem domá- a tuná vznikol aj spoločný žiacky prostredí, tiež dostali losovaním.

Po obedňajšej prestávke účastcich žiakov na seminári účinkovali časopis Čaroslov. Žiaci súťažili Predpoludním žiaci pracovali níci seminára navštívili kultúrne Kulpínčania, Pivničania, Kysáčania, na kvízovom seminári, raz písali v dielňach. Najprv na jazykovom inštitúcie v Petrovci. Naposledy Kovačičania, Erdevíčania, Aradá- scenár, tvorili prvý žiacky film slohu s prízvukom na vybrané zrealizovali aj prezentovanie a čania a Staropazovčania. Semi- o Čajakovi, vytvorili a zahrali aj slová. Potom ich vo výtvarnej hodnotenie žiackych výtvorov. nár sa realizoval prostredníctvom bábkové divadlo... Podoba semi- dielni privítali profesorky Daniela troch tvorivých dielní z oblasti slovenského jazyka a slohu, výPRAVIDELNÁ VÝŽIVA – VKLADANIE DO BUDÚCNOSTI. tvarnej kultúry a z informatického Vyhodnotenie konkurzu v rámci kampane Október, mesiac vzdelávania. V tvorivých dielňach správnej výživy 2018 a pripomínania si 16. októbra – Svetového žiaci sa podieľali na zhotovovaní dňa stravy sa uskutočnilo v stredu 31. októbra v slávnostnej a vypracovaní kreatívnych cvičení sieni kaštieľa Eđšeg v Novom Sade. Žiakom základných škôl s cieľom zvládnuť aktívnu slovnú a deťom predškolského veku z územia Mesta Nový Sad, autorom najkrajších výtvarných a literárnych prác zo súbehu zásobu. Školitelia ich pozitívne na tému Pravidelná výživa – vkladanie do budúcnosti, udelili motivovali k dosiahnutiu aktívceny. Pozoruhodný úspech dosiahli traja žiaci Základnej školy neho ovládania a zdokonaľovania Ľudovíta Štúra v Kysáči. V kategórii žiakov nižších ročníkov nových digitálnych didaktických základnej školy 2. cenu získala tretiačka Lana Vozárová, ktorú pomôcok. Výtvory tvorivých dielní motivovala učiteľka triednej výučby Anna Legíňová. V kategórii si nakoniec navzájom prezentovali žiakov vyšších ročníkov 1. cenu získal šiestak Dávid Pixiades a zhodnotili. a 3. cenu siedmak Andrej Chrťan. Oboch na súťaž motivoval „Desiaty žiacky seminár zameraučiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. Organizátorom ný bol na udržiavanie a rozvoj násúťaže bol Inštitút pre verejné zdravie Vojvodiny. Na snímke rodného a jazykového povedomia E. Š.

M. Ďurovku: Andrej, Lana a Dávid.

Jaroslav Čiep

V

• KULTÚRA •

46 /4829/ 17. 11. 2018

27

Kultúra PREZENTÁCIA V SILBAŠSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Ďalšia monografia na ceste k čitateľom Jaruška Ferková

M

ilovníkom kníh sa do rúk dostala nová monografická kniha Silbaški spomenar 1, ktorej autormi sú Budimir Popadić a Miroslav Popadić. Budimir Popadić sa podpisuje ako autor už niekoľkých kníh o Silbaši. Inšpirujú ho

rôzne témy či oblasti života, ktoré čerpá zo svojej rodnej dediny.

Idea o vzniku tohto pamätníka sa zrodila pred štyrmi rokmi a nedávno kniha uzrela svetlo sveta. V spolupráci s vydavateľom Historickým archívom mesta Nový Sad a Základnou školou bratov Novakovcov v Silbaši vo štvrtok 8. novembra práve

Z knižnej prezentácie

v škole bola premiéra tejto novej knihy.

Na prezentácii sa zúčastnili Mr. Lidija Baljová, muzeálna poradkyňa a vedúca Oddelenia archeológie v Múzeu Vojvodiny, Katarina Dobrićová, historička umenia a konzervátorka Pokrajinského Jarmila Križanová a Budimir Popadić ústavu pre ochranu pamätníkov kultúry v Novom si zaspomínala učiteľka na dôSade, a Ján Krošlák, spolupra- chodku Sofija Žemberiová.

Dedina Silbaš okrem kultúrnocovník v príprave monografie o Silbaši. Program spestrili hudob- -historických pamiatok má aj níci Trio gajde (Maksim Mudrinić, ďalšie bohatstvo. Je to spolunaĐorđe Lančuški, Pera Pejin) zo žívanie srbského a slovenského Sivca a slovenské pesničky za obyvateľstva, ktoré pretrváva sprievodu Valentína Michala storočia. Nielen tento zdroj, ale Grňu a Jozefa Chrčeka z Pivnice aj mnohé ďalšie sa núkajú a tvozaspievala Jarmila Križanová, rivo inšpirujú autora Budimira učiteľka zo Silbaša. Prítomným Popadića, takže plánuje vo svojej sa prihovorili aj autori Budimir práci pokračovať a čitateľov a Miroslav Popadićovci z Nového čoskoro potešiť ďalšou knihou.

Sadu a na svoju prácu v škole

KULPÍNSKI DIVADELNÍCI SA VRÁTILI ZO ZÁJAZDU

Konečná stanica na Slovensku Viera Dorčová-Babiaková

V

ďaka spolupráci medzi Miestnym odborom Matice slovenskej v Tovarníkoch a Kultúrno-umeleckým strediskom Zvolen v Kulpíne, ktorá vznikla v roku 2010, kulpínski divadelníci 2. až 4. novembra absolvovali zájazd na Slovensko.

V piatok večer 2. novembra na veľké javisko Spoločenského domu v Topoľčanoch priniesli inscenáciu Konečná stanica autora Stanislava Štepku v réžii Alexandra Baka.

Plné hľadisko takmer s nadšením prijalo hosťujúcich ochotníkov, reagovalo a prežívalo s hercami. Činnosť kulpínskeho spolku nie je v Topoľčanoch neznáma. Na divadelných doskách v Topoľčanoch počas minulých zájazdov vystúpili už s dvomi inscenáciami: Pohreb a Frajerčenia na Tretej ulici. Druhý novembrový výstup s Konečnou stanicou absolvovali v sobotu 3.

28

www.hl.rs

novembra v Bojnej, dedinke vzdialenej 10 kilometrov od Topoľčian.

Osobitne ich privítal starosta dediny Jozef Stankovský. Vzhľadom na to,

mestom autora hry Konečná stanica Stanislava Štepku, ktorý, žiaľ, pre iné profesionálne povinnosti nemohol tiež prísť.

Divadelníci na opevnení Hradiska Valy (Foto: z archívu KUS Zvolen)

že sa Bojná nachádza iba niekoľko kilometrov od Radošinej, predstavenie v podaní Kulpínčanov si prišli pozrieť aj členovia Divadla z Radošinej. Inak táto dedina je rodným

Informačno-politický týždenník

Organizátorom tohto zájazdu kulpínskych divadelníkov bol predseda MO Matice slovenskej v Tovarníkoch František Ďurina, ktorý pre svojich hostí pripravil aj sprievodný

program. Tak kulpínski ochotníci navštívili Archeologické múzeum Veľkej Moravy v Bojnej. Obzreli si výstavu vykopávok, ktoré sú nájdené na Hradisku Valy neďaleko Bojnej.

Výskum od roku 2007 tu vykonáva Archeologický ústav SAV v Nitre, ktorý potvrdil, že Hradisko Valy bolo osídlené v priebehu 9. a 10. storočia.

Početné pamiatky z Valov dokladujú kresťanskú vieru jej tamojších obyvateľov.

Kulpínčania sa so svojimi domácimi podujali aj na horskú turistiku, keďže sa prechádzali lesom do kopca, kde si pozreli toto archeologické nálezisko. Ohromila ich modelová rekonštrukcia vstupnej drevenej brány, kupolovej pece a slovanských polozemníc. Divadelníci z Kulpína mali vynikajúce ubytovanie a stravovanie na Ranči pod Babicou, o ktoré sa postaral majiteľ Dušan Beláň. Najviac ich ohúril súkromný zverinec v tomto ranči, v ktorom je viac ako 40 druhov zvierat.

• KULTÚRA •

O PREMIÉRE PREDSTAVENIA TAMO DALEKO...

Tak ďaleko, a tak blízko ,,Nikdy nesmiete zabudnúť, že to, čo zostáva, do vienka ponechávajú umelci.“ Tento citát básnika Gottfrieda Benna odznel na začiatku 49. Divadelného vavrínu a práve on nás inšpiroval venovať sa umelcom, ktorí na dosky, čo svet znamenajú, priniesli nekaždodenný divadelný zážitok. Ide o predstavenie Tamo daleko... podľa predlohy VHV Milica Nikoličová v réžii a adaptácii Miroslava Benku a v podaní Divadla Dobricu Milutinovića zo Sriemskej Mitrovice a SD VHV a SKUS hrdinu Janka Čmelíka

– 8) v Martine. Prvý raz uvedená v SND v Bratislave bola roku 1934 v réžii Janka Borodáča. I keď táto dráma bola uvádzaná v divadlách v Srbsku a na Slovensku, adaptovaná pre televíziu v RTVS v Bratislave a naposledy naštudovaná pre Slovenský rozhlas v Bratislave roku 1999, teraz po prvýkrát bola zahraná v profesionálnom divadle v rodnom autorovom Srieme, ba v celom Srbsku! Po štvrté: sriemskomitrovické profesionálne divadlo a SDVHV sú jediné dve divadlá, ktoré v tomto roku, keď si pripomíname 100. výročie prvej svetovej vojny, pripravili predstavenie situované do srbskej rodiny

zo Starej Pazovy. Premiéra bola 2. novembra v Starej Pazove na zatvorení Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín.

Bola to veľmi úspešná premiéra, vyvolala až búrlivý potlesk divákov v plnej divadelnej sále.

Predstavenie vzniklo z prvej a dobrej spolupráce dvoch divadiel v naštudovaní všestranného umelca Miroslava Benku. Týždeň pred pazovskou malo premiéru aj v Sriemskej Mitrovici, tiež sprevádzanú búrlivými ováciami.

Na začiatok uvedieme niektoré tromfy tohto predstavenia. Hra Vladimíra Hurbana Vladimírova Milica Nikoličová bola napísaná tesne po vojne v roku 1918, teda v tomto roku si pripomíname nielen 100. výročie Veľkej vojny, ale aj 100. výročie, ako hru VHV napísal. Uverejnená bola na pokračovanie v roku 1922 v časopise Slovenské pohľady (XXXVIII. č. 6

v období Veľkej vojny.

Veľká vojna si vyžiadala veľké obete, ale priniesla aj veľké lásky.

Práve taká je opísaná v tomto diele, kde autor rozbíja klišé, ktoré veľké idey a históriu celých národov stotožňuje s osudmi obyčajných ľudí.

Milica Nikoličová, ktorú v predstavení bravúrne stvárnila Helena Pop-Lazićová, bola vlastenka, a predsa sa zaľúbila do von Wetthoffa, nepriateľského násilne mobilizovaného vojaka. Vojsko onedlho odchádza, aj von Wetthoff, ktorý, aj keď je nemecký vojak, je mierumilovný a slovanského pôvodu z rodu Kašubov. Úspešne ho stvárnil mladý a nadaný akademický herec Nikola Janošević. V listoch, ktoré Milici aj potom píše, sľubuje, že si po ňu po vojne príde. Milica zostáva sama a spoluobčania

Anna Simonovićová

• KULTÚRA •

nemôžu zabudnúť na jej vzťah k nemeckému vojakovi. Nenávisť naplno prepukne, keď do mesta vstupuje víťazné srbské vojsko.

Milica neprestala byť dobrou vlastenkou a v ošiali s kvetmi v rukách ide vítať víťazov. V nadšenom dave sa vrhne pod kopytá konskej jazdy a tragicky zomiera.

Ide o drámu, o emotívny a navrstvený príbeh, v ktorom pulzuje láska a sloboda myslenia. A nielen to, badať tu aj lásku a starostlivosť o najbližších členov rodiny – Milica počas vojny totiž zostala bez otca.

Zobrazená je tu aj starostlivosť o domovinu. V jednej chvíli hovorí dôstojník von Wetthoff : ,,... A čo ste vy robili v meste Kragujevac?

V jednom dni zavraždili ste 47 vojakov Slovenského pluku!“ Kým učiteľ Nikolić pokračuje: „Niekedy nás utláčali barbari z Východu, dnes nás utláča civilizovaný Západ, to sme my – Západ na Východe a Východ na Západe!“ Badať tu aj našu mentalitu, lebo učiteľ a zvlášť jeho manželka sa chcú postarať o Milicinu budúcnosť

a radi by ju vydať za budúceho miestneho farára Dušana Milića.

Aj tieto dve postavy na výbornú stvárnili akademická herečka a riaditeľka divadla v Mitrovici Jelena Jankovićová a skvelý pa-

zovský herec Alexander Bako, kým nádejného ženícha úspešne stvárnil akademický herec z Mitrovice Vladimir Balašćak. Avšak mladá a ambiciózna Milica, ktorá sa aj vo vojnovom ošiali chystá na štúdiá do Berna, o to nemá záujem, dokonca vzdoruje týmto plánom. Celý príbeh o Veľkej vojne by nebol úplný, keby sa nezjavili aj vojnoví zbohatlíci – v predstavení je to obchodník a úžerník Simo Panajotović, ktorého efektnou drobnokresbou stvárnil Zdenko Kožík.

V predstavení úspešne hrajú aj ďalší členovia SD VHV: Igor Piskla, ako nemecký dôstojník, žiačky, malé nádejné herečky Tatjana Babinková a Tea Jašová, mešťania a novopazovský herec Jovan Miljević. Trefné a dobovo ladené kostýmy mal na starosti jeden z najúspešnejších kostýmových výtvarníkov v Srbsku Boris Čakširan. Miroslav Benka navrhol aj monumentálnu a funkčnú scénu, ktorá prináša silnú atmosféru a svojou multifunkčnosťou umožňuje pohľad do minulosti a do vojnových hrôz. Výborný svetelný dizajn, ktorý mal tiež na starosti M. Benka, prispel k celistvosti predstavenia, ktoré u mnohých divákov vyvolalo slzy.

Predstavenie vyznieva ako protest proti slepému nacionalizmu, proti neznášanlivosti vedúcej k vojnovému šialenstvu.

Pripomína, že za každým historickým pohybom treba vidieť predovšetkým tragické osudy miliónov obyčajných ľudí a vďaka bravúrnej hre hercov práve to sa dalo vycítiť z tejto úspešne naštudovanej hry.

Foto: S. Kovačević

46 /4829/ 17. 11. 2018

29

Kultúra INSITNÉ MALIARKY Z KYSÁČA VYSTAVUJÚ V NITRE

Veda, technika a kysáčska insita Elena Šranková

P

odvečer 6. novembra v Galérii na schodoch v priestoroch Filozofickej fakulty UKF v Nitre slávnostne otvorili výstavu obrazov troch kysáčskych insitných maliarok Márie Slávikovej, Márie Pálikovej

Momentka z vernisáže

a Zuzany Ferkovej.

Ako informuje Michal Madacký, kurátor výstavy v Nitre, organizátorom výstavy Kysáčska insita

je Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v spolupráci s Galériou SND v Kysáči. Výstavu otvoril PhDr. Boris Michalík, PhD., vedúci Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF. Početným hosťom z kultúrneho a verejného života Nitry sa ešte prihovorili doc.

PaedDr. Jana Duchovičová, PhD., prorektorka pre vzdelávanie UKF, doc. PhDr. Martin

Hetényi, PhD., prodekan pre vedu, výskum a postgraduálne formy štúdia FF UKF, Dragan Stojović, prvý radca Veľvyslanectva Republiky Srbsko v Bratislave, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, a Mgr. Dagmar Bojdová, vedúca odboru kultúry MsÚ Nitra.

Michal Madacký, vedúci Galérie

Fotografia na pamiatku: Po otvorení výstavy SND a kurátor výstavy v Nitre, predstavil tvorbu troch kysáčskych maliarok z odborného hľadiska, vyzdvihol úprimnosť ich prejavu, ako i témy a motívy, ktoré autorky inšpirujú.

Zdôraznil i sviežosť farieb, ktoré spolu s námetmi vyjadrujú ich najvnútornejšie pocity a spomienky. Slovo patrilo aj výtvarníčkam – autorkám, ktoré sa na vernisáž vyobliekali do tradičného kysáčskeho kroja. Okrem pozdravov z Kysáča, ktoré odovzdali,

poďakovali sa vedeniu fakulty za prijatie a možnosť vystavovať v Nitre.

Na otvorení výstavy Kysáčska insita ľudové piesne zaspievala spevácka skupina Ulijanky, ktorá je zložená zo študentiek viacerých ročníkov z Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF. Výstava, ktorá zapadla do rámca Týždňa vedy a techniky na UKF, bude v Nitre otvorená do 22. decembra.

Foto: R. Zima

SELENČA

Insitná odvaha v rodisku Juraj Berédi-Ďuky

S

elenčanka Mária Čapeľová, rod.

Liptáková, už vyše 48 rokov žije ďaleko od svojho rodného kraja – v Austrálii. Na rodnú dedinu však nezabudla. Spomienky na

Mária Selenčanom, ale aj všetkým ich hosťom v nedeľu 11. novembra na kirbaji, keď sa v Selenči oslavovalo 148 rokov posviacky evanjelického kostola, venovala ďalšiu výstavu svojich prác. Tentoraz to bolo viac ako 40 obrazov vypracovaných

Na vernisáži: (zľava) Viera Strehárska, Mária Čapeľová, Zdenko Kolár a Anna Čapeľová detstvo a kúsok mladosti strávený v rodnej Selenči sú v jej pamäti stále živé. Dokonca čoraz viac ožívajú v jej umeleckej tvorbe.

30

www.hl.rs

rôznymi technikami a tento cyklus autorka pomenovala Insitná odvaha.

Najčastejšie sa vo svojej tvorbe venuje olejomaľbe, takže takýchto obrazov

Informačno-politický týždenník

bolo na výstave najviac. Znázornené tam boli motívy z Austrálie, ale aj zo Selenče: tak kvety, ako aj jednotlivé domy, časti ulíc, a to tak, ako si Motívy z rodnej Selenče i z Austrálie ich ona zapamätala, keď opúšťala kedysi dávno rodnú maliarkinu prácu a vystavené obrazy dedinu. Sú tu aj práce vypracované a zaželali jej ešte veľa tvorivej energie. ceruzkou, hlavne portréty. Jednou Prítomným na vernisáži sa prihovorila z charakteristík jej tvorby je, že na aj sama maliarka.

Návštevníci výstavy sa na obrazoch obrazoch nie sú ľudia, kým v kresbách snažili rozpoznať časti ulíc, ktoré dnes sú hlavne portréty a figúry ľudí.

Na otvorení výstavy sa návštevní- už nie sú také, aké boli kedysi. Bola kom najprv prihovoril Zdenko Kolár, to akoby maliarkina hádanka pre zástupca predsedu Obce Báč a člen návštevníkov: Čí je to dom? Ktorá je Rady Miestneho spoločenstva Se- to časť ulice? Niektoré domy už totiž lenča. Privítal maliarku doma medzi nejestvujú, zostali len v maliarkinej spoluobčanmi a pochvalne sa zmienil pamäti a spomienkach. Maliarka bola o jej umeleckej práci. Vyzdvihol, že je spokojná s návštevnosťou a povďačná vždy vítaná doma a že sa Selenčania všetkým, ktorí prispeli k realizovaniu vždy tešia na jej ďalšiu výstavu. Text výstavy. S manželom sa onedlho vravýtvarného kritika Vladimíra Valentíka cia k svojej rodine, deťom a vnúčatám o jej tvorbe z propagačného materiálu do Austrálie, ale znovu so sľubom, že prečítala Anna Čapeľová. Slova sa sa o rok znovu vráti do rodnej Selenče ujala aj Viera Strehárska, vedúca Etno s ďalšími obrazmi. Tak to vraj bude sekcie. Všetci mali iba slová chvály pre dovtedy, kým ju bude slúžiť zdravie • KULTÚRA •

S ANNOU TÓTOVOU Z PADINY

Oddych pri maľbách Anička Chalupová

I

nsitnému umeniu sa v Padine, tak ako aj v Kovačici, venujú ľudia od útleho detstva do hlbokej starosti, z čoho vyplýva, že sa výtvarníctvu možno začať venovať kedykoľvek, bez ohľadu na vek. Jedna z tých maliarok, ktoré prejavili záujem o výtvar-

omaľovávala aj zhruba 50 – 60 tekvíc. V súčasnosti najradšej maľujem akrilovými farbami.“ Čím sa inšpirujete a čo najčastejšie maľujete na svojich obrazoch? „Ako som povedala, zo začiatku to boli kvety, neskoršie som začala na svojich obrazoch znázorňovať svet okolo mňa – prírodu, deti, práce v poli. Keď som sa vydala do Padiny, počula som, že sa v minulosti do dediny vozila voda. Nebolo mi celkom jasné, ako to ľudia robili, ale keď som sa dozvedela a videla, tak preto, aby sa na tieto príbehy nezabudlo, začala som to prenášať

Prvý obraz namaľovala v roku 2004

né umenie v pokročilom veku, je aj Padinčanka Anna Tótová.

Okrem so špeciálnymi ihlami na vyšívanie, háčkovanie a štrikova- Kvety sú jej srdcová záležitosť nie, pred asi 15 rokmi začala sa kamarátiť aj s maliarskym štetcom na maliarske plátno. Okrem toho a farbou. znázorňovala som aj iné príbehy „Začalo sa to vtedy, keď k nám zo života Padinčanov v minulosti.“ na trh chodili Rusi s rôznorodým Kedy ste po prvýkrát sprítovarom. Od nich som si kúpila stupnili vašu tvorbu verejnosti? prvé olejové farby. „Po prvýkrát som Predtým som nesa osmelila verejvedela nič o manosti ukázať svoje liarstve. Neskormaľby pred takými šie, ako zdravotná štyrmi – piatimi roksestra zamestnaná mi. Bolo to v rámci v padinskom Dome literárneho večierka, zdravia, som sa zoktorý organizovala známila s jedným padinská knižnica. mladíkom, ktorý Neskoršie som sa na u nás vykonával pozvanie predsedu základnú vojenOOIP začala zúčastskú službu a vedel ňovať vo výtvarnom maľovať. V rozhotábore, kde sa strevore s ním som távajú ľudia s rovnasa dozvedela viac kou záľubou maľoo výtvarnom umení vať. Prednedávnom a neskoršie mi po- Tieto obrazy obdivovali som sa zúčastnila vo mohli rady našich aj milovníci umenia výtvarnej akcii v Koskúsených malia- v Galérii Babka vačici, ktorú orgarov. Začala som naj- v Kovačici nizovalo združenie prv maľovať rôzne kvety, aby som Naiva Art Kult. Také isté pekné sa naučila miešať farby. Okrem skúsenosti a dobré pocity som menších obrazov zo začiatku som zažila aj na výstavách obrazov, • KULTÚRA •

ktoré usporiadal Spolok žien v Padine a padinské Združenie výtvarných umelcov Smäd.“ Čo pre vás Anna Tótová (zľava) s Annou Karlečíkovou, tiež znamená ten- samoukou maliarkou, na Výtvarnom tábore OOIP v Padine to druh umenajradšej ponorím do maľovania nia? „Je to celkom iný svet. V ňom a so štetcom v ruke oddychujem, sa vypojím z každodenných po- relaxujem. Vždy sa poteším, že vinností, z každodenného ko- moje obrazy pripútajú pozornosť milovníkov umenia.“ Tvorbu tejto padinskej maliarky dobre pozná aj Vladimír Valentík, náš výtvarný teoretik a kritik, ktorý raz o nej pri príležitosti otvorenia kolektívnej výstavy v rámci Padinských dní kultúry povedal: „Maliarka Tótová patrí medzi málo maliarov, ktorí pri maľovaní Inšpirovaná mladuchou na obraze neodstupňujú farby a nemaliara Vladimíra Boboša namaľovala využívajú takmer žiadne ženícha a mladuchu prvky priestorovej perlobehu života a rozmýšľam len spektívy, podobne ako to robili o tom, čo maľujem. Vo večerných prví kovačickí insitní maliari na hodinách, keď už mám všetky samotných začiatkoch tejto bopracovné povinnosti za sebou, sa hatej umeleckej tradície.“

MILOVNÍCI VÝTVARNÉHO UMENIA ZO STAREJ PAZOVY si do pondelka 19. novembra v aule divadelnej sály môžu pozrieť zaujímavú výstavu portrétových kresieb, ktorých autorom je Mane Trbović (1981 Zemun), člen Združenia výtvarných umelcov Leonardo z Nových Bánoviec. Táto jeho prvá samostatná výstava portrétových kresieb najprv bola inštalovaná v Belehrade. V Starej Pazove ju v piatok 9. novembra slávnostne otvoril Predrag Jović zo Strediska pre kultúru Stará Pazova. Expozícia obsahuje 23 portrétov známych osobností z našej krajiny a zo zahraničia. Kreslenie drevenými ceruzkami, a to výlučne portrétov, je autorovi (na snímke) veľkou záľubou. Za uplynulých desať rokov a. lš. nakreslil ich okolo 500.

46 /4829/ 17. 11. 2018

31

Kultúra POST FESTUM VEĽTRHU MÉDIÍ – MEDIAMARKET

Istá je iba – neistota Ján Špringeľ

K

eď ide o stres, tak sú iba tri profesie stresovejšie od novinárskeho povolania: pilot, baník a chirurg. Žurnalistom od konca dvadsiateho a v prvých rokoch tohto storočia sa prekára a prekáža im – prekarizácia.

Vydavateľ popredných kníh o novinárstve: Zoran Hamović, riaditeľ a hlavný redaktor vydavateľstva Clio

Prekárny (slovko je z francúzštiny vo význame premenlivý) intelektuál (nielen v novinárstve) bojuje s nežičlivými podmienkami, neprestajnou neistotou či strachom o svoje zamestnanie, prácou na čiastočný úväzok či stratou sociálnych a finančných istôt. Privatizácia médií v Srbsku zväčša len zhoršila pracovné a ži-

počas veľtrhov kníh v Belehrade (kým knižný sviatok trvá posledné roky od nedele do nedele, „jarmok“ informovania, komunikácie a marketingu prebieha od stredy do soboty). Štvrtá novinárska burza v hale 3 sa podobala predchádzajúcim: bulvárna tlač či televízie sa prezentovali paralelne s kvalitnými médiami, komerčné produkty s elitnými, skrížili si zbrane forma s obsahom, zmerali si sily zábava a reklama s informáciou a edukáciou. Existuje vôbec novinárstvo v médiách a môžu prežiť médiá bez novinárstva? – sú podľa odborníka na rozhlasovú žurnalistiku Radeho Veljanovského otázky aj do budúcna.

Pre mediálne veľtrhy a novinárske veľryby.

32

www.hl.rs

Multimedia popredné knihy zahraničných a domácich autorov o súčasnom novinárstve. „Knihy z tejto knižnice sú základ-

KNIŽNÝ TITUL – POMOCNÍK Lokálna tlač v Srbsku V MÉDIÁCH

nou alebo učebnicovou literatúrou O niekoľko desiatok či stovák na fakultách v Srbsku, Čiernej Hore, metrov ďalej od veľtrhu médií sa Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, na veľtrhu kníh z roka na rok zjaví (okrem fakultných učebníc) aj

Prvé hodiny stánok týždenníka Vreme zíval prázdnotou

votné podmienky pracovníkov v médiách (nie iba novinárov).

Aj o tom a o rade ďalších rozličných tém o žurnalistoch a o žurnalistike sa hovorilo v diskusných debatách počas štyroch doteraz zrealizovaných veľtrhov médií

Štátny tajomník Ministerstva kultúry a informovania Aleksandar Gajović (v strede) navštívil burzu informovania v prvý deň

tá-ktorá srbská kniha o novinárstve. Vydavateľmi sú Novosadská novinárska škola, Čigoja, Jasen, Licej... Bezpochyby najvytrvalejší a najproduktívnejší sú z belehradského nakladateľstva Clio: viac ako dve desaťročia tlačia v edícii

Informačno-politický týždenník

v Macedónsku na kurzoch, seminároch, v novinárskych dielňach a žurnalistických školách. Zároveň sú i lektúrou intelektuálov, ktorí sa pozerajú na médiá aj kriticky. Profesionálom by zasa nesmeli chýbať v každodennej práci s masovokomunikačnými prostriedkami,“ postrehol o prestížnych knihách Zoran Hamović, riaditeľ a hlavný redaktor vydavateľstva Clio.

V majetnejších a početnejších redakciách majú tak dve možnosti: investovať do niekoľkodňového zaúčania pracovníkov v médiách, alebo vytvárať kúpou kníh vlastnú knižnicu s tematikou žurnalistiky.

HUMANITÁRNE PREDSTAVENIE V STAREJ PAZOVE. V organizácii Rotary clubu Stará Pazova v sobotu 10. novembra v staropazovskej divadelnej sále herci Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića Ćiru z Novej Pazovy zahrali humanitárne predstavenie Jovana Steriju Popovića Pokondirena tikva (Popanštená kotrba) v réžii Alexandra Baka. Prostriedky z predaja vstupeniek venovali tamojšiemu DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Zmluvu o donácii inhalátorov úradujúcej riaditeľke Snežane Tabakovićovej odovzdal Petar Popov, predseda Rotary clubu Stará Pazova. Pred predstavením v aule divadelnej sály kratšie vystúpenie mali žiaci Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića z Vojky. Na fotografiách: Zábery z minikoncertu a z divadelného predstavenia.

A. Lš.

• KULTÚRA •

 RECENZIA

SCÉNA

Zvýšený pulz literatúry Nový život, roč. 70, č. 7 – 8, 2018 Juraj Bartoš

U

ž pri letmom nahliadnutí do štvrtého zväzku 70. ročníka časopisu Nový život je zrejmé, že v našom jedinom časopise pre literatúru a kultúru už dlhšie nebolo toľko (úhrnne až osem!) literárnych príspevkov. Pozrime sa teda najprv na žánrovo a teritoriálne pestrú ponuku v rubrike Pulzovanie literatúry. V nej sú zastúpení traja autori zo Slovenska, dvaja inorečoví a traja z radu vojvodinských Slovákov. Poéziou sa predstavujú dvaja autori zo Slovenska: Miroslav Bielik (báseň venovaná Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi Sonet krvi) a Boris Brendza (cyklus Biely vlk v starej tme obsahujúci 9 básní). Potom je tu srbský autor Andrija Radulović (minicyklus Štyri básne v preklade Michala Ďugu), ako i dve básne slovinskej poetky Cvetky Bevcovej (Nebojím sa lietať a Album vtákov; preložili Martin Prebudila a Zlatko Blažević); prítomné básne oboch autorov prvý raz vyšli v slovenčine. Pokiaľ ide o prózu, všímame si dve poviedky: „navrátilca“ Miroslava Kaňu (Zlodej kníh) a debutantky Anny Đurićovej (Severný akvarel), master učiteľky a blogerky (pôvodom z Hložian), ktorá žije v škótskom Edinburghu. Po dlhšej prestávke si miesto v NŽ našli denníkové záznamy Víťazoslava Hronca pod názvom Denník (26). Pozornosť upúta (a udrží) aj príspevok Životný príbeh Alexandra Dubčeka; vskutku ide o úryvok z knihy Alexander Dubček – Rok dlhší ako storočie z pera slovenského spisovateľa a novinára Ľuboša Juríka, hovoriaci o pozadí autonehody a následne Dubčekovej smrti.

V pokračovaní sa vrátime na úvodné strany časopisu. Rubrika Moderná a postmoderná srbská poézia vo výbere Víťazoslava Hronca obsahuje dve básne Božidara Milidragovića Zmluva o mlčaní a Tieň; obe preložil sám Hronec. V rubrike Rozkoš z textu kvitujeme rozkošný text Michala Babiaka Poézia Pavla Mučajiho medzi apolónskym a dionýzovským pólom. V znaleckom rozbore autor uzaviera: „Poézia Pavla Mučajiho je výrazným prínosom k bohatej palete lyrickej tradície vojvodinských Slovákov. Vychádzajúc programovo z túžby po harmonickom nazeraní na svoj dolnozemský mikrokozmos a rovnako tak harmonicky aj ospievať tento malý slovenský svet na mýtických poliach Dolnej zeme, vniesol do svojho básnického prehovoru aj silnú výrazovú líniu, ktorú je primerane možné reflektovať v rovine kategórií apolónskeho a dionýzovského princípu z estetiky Friedricha Nietzscheho. V tejto produktívnej interpretačnej • KULTÚRA •

línii sa odhaľujú zásadné znaky Mučajiho poetiky a estetiky, vďaka čomu je možné aj reflektovať jeho miesto v kontexte slovenskej poézie ako originálne a hodnotné.“ Hosťom rubriky Chat je Michal Ďuga, šéfredaktor NŽ v období 1994 – 1997. V rozhovore vedenom aktuálnou šéfredaktorkou Zdenkou Valentovou-Belićovou ozrejmuje, že v danom období bola v obehu aj otázka, či vôbec pokračovať vo vydávaní tohto periodika. Následne finančného sucha jeho tvorcovia „sa museli rozhodnúť pre novú, predovšetkým lacnejšiu, grafickú úpravu a časopis sa odrazu viac podobal na podnikový bulletin ako na literárny časopis“. Avizovaná pomoc Matice slovenskej v Juhoslávii zostala len na slovách, a tak, hovorí Ďuga, v tom čase sme predovšetkým museli bojovať o jeho záchranu a hlavným cieľom nám bolo zabezpečiť na všetky možné spôsoby nevyhnutné finančné prostriedky na jeho vychádzanie.

Napriek všetkému sme ako hlavné poslanie časopisu Nový život videli potrebu podnecovať našu pôvodnú tvorbu...

Rubrika Texty a kontexty obsahuje jediný text: Srbi pri konštituovaní slovenského národa. Jeho autorkou je Zdenka Valentová-Belićová. Ďalej si všímame časť pod názvom 62. literárne snemovanie, čiže jediný príspevok v nej Sondy do hlbín dejín / O cestopisoch Miroslava Demáka; napísal ho Oto Filip, krátko pred svojím náhlym odchodom.

Rubriku Recenzie vypĺňajú až tri príspevky.

Jasna Uhláriková si v texte Svedectvo o slovnej zásobe slovenčiny na prelome 18. a 19. storočia posvietila na publikáciu Ribayov Idiotikon. Juraj Ribay ju pripravil pred dvoma storočiami, avšak vyšla až roku 2017 pričinením Miroslava Dudka, ktorý ju upravil do podoby slovenského heslára.

Marína Šimáková-Speváková je autorkou recenzie Slovenská básnická kultúra zahraničným pohľadom.

Zmieňuje sa o kapitálnej Antológii slovenskej poézie pripravenej Víťazoslavom Hroncom (vydanej roku 2016). Prepojenosť prírody a človeka je názov príspevku Dagmar Márie Anocovej, v ktorom si posvietila na básnickú zbierku Panónske haiku (2018) Viery Benkovej.

Dvojčíslo NŽ 7 – 8 / 2018 uzaviera rubrika Miscelaneá, respektíve text Vladimíra Valentíka Trash Talk Zdenky Márie Madackej v Novom Sade venovaný samostatnej augustovej výstave tejto autorky v Novom Sade. Pozorovaný zväzok časopisu (vrátane obálky) je ilustrovaný reprodukciami akademickej maliarky Viery Fajndovićovej-Súdiovej pri príležitosti jej životného jubilea.

Smashing Pumpkins zase ako kedysi. Americkí alternatívni rockeri Smashing Pumpkins práve vydali desiaty album s dlhším názvom Shiny and Oh So Bright Vol. 1 / LP: No Past. No Future. No Sun (Vydavateľstvo Napalm Records). Vydaniu predchádzal singel Solara s charakteristickým pumpkinsovským zvukom. Vo videoklipe tejto piesne frontman Billy Corgan vychádza z psychiatrickej liečebne na prechádzku a ľudia na ulici nie sú o nič menej šialení než tí v blázinci, ba naopak. Do skupiny sa po dlhšej prestávke vrátili gitarista James Iha a bubeník Jimmy Chamberlin, pokým na druhej gitare hrá Jeff Schroeder. Originálnu basgitaristku D’arcy Wretzky po jej odchode od roku 1999 nahrádzali Melissa Auf der Maur a Nicole Fiorentino a na novom albume basgitarové časti nahral sám Corgan.

20. Novosadský džezový festival.

Tohtoročný festival džezu v Novom Sade oslavuje okrúhle 20. narodeniny a prebieha od 15. do 17. novembra. Na programe sú koncerty desiatich medzinárodných ansámblov a skupín. V záverečný večer na javisku Srbského národného divadla vystupuje veľký Jumbo Big Band, zložený z troch orchestrov, a sú to: Big Band RTV Slovinsko, Džezový orchester HRT z Chorvátska a Big Band RTS zo Srbska – spoločne pod taktovkou rakúskeho dirigenta Siegfrieda Feigla. Nasledovať bude koncert americko-francúzskej skupiny Seamus Blake & The French Connection pod vedením newyorského saxofonistu S. Blakea (na fotografii).

KONCERTY 18. novembra, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Bat Signal (dark punkrock, Grécko) + Teenage Lobotomy (garage punkrock, Grécko) + FYN + See It My Way 19. novembra, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Pro-Pain (hardcore / metal, USA) Pripravuje: S. Lenhart

46 /4829/ 17. 11. 2018

33

Kultúra 

KRÍŽOVKA

CHÝRNIK

SELENČA. V sobotu 17. novembra o 19.30 v Dome kultúry v Selenči bude umelecký program.

Organizuje ho MOMS Selenča a venovaný je oslavám 260. výročia založenia Selenče. Milovníkov hudby iste poteší retrospektíva lyrických skladieb z uplynulých festivalov populárnej hudby.

Predvedených bude 14 lyrických piesní a spevákov bude sprevádzať ľudový orchester zo Selenče.

J. B.-Ď.

STARÁ PAZOVA. Devätnásty festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem sa uskutoční v sobotu 17. novembra v staropazovskej divadelnej sále o 19. hodine. V tento deň je naplánované i zasadnutie festivalového výboru. Organizátorom festivalu sú MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

A. lš.

KYSÁČ. Z príležitosti osláv 245 rokov príchodu Slovákov do Kysáča v sobotu 17. novembra bude galaprogram. Uskutoční sa v sieni Kultúrneho centra Kysáč o 18. hodine.

E. Š.

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 17. novembra o 18. hodine v predsieni Slovenského vojvodinského divadla bude premiéra dvojjazyčnej monografie o Michalovi Kiráľovi Neka ostane trag / Nech zostane stopa. Zostavili ju Mária Kneževićová a Rastko Ćirić.

BÁČSKY PETROVEC. V organizácii Komorného zboru Musica viva v sobotu 17. novembra o 19. hodine vo vstupnej hale ZŠ Jána Čajka bude 11. Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny. Vystúpia i hostia zo Slovenskej republiky. a. f.

HLOŽANY. Kniha Ondreja Miháľa Pesničky pod oblokom v Silbaši bude mať ďalšiu prezentáciu. V kaviarni Pod lipami v Hložanoch ju v pondelok 19. novembra o 18. hodine usporiada Spolok žien Slovenka. Zopár piesní z uvedenej knihy zaspieva hložianska speváčka Marína Zahorcová.

www.hl.rs

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, prozaika, dramatika a prekladateľa (1936). autorka: ANNA 1. časť BIČIA- tajničky pozdrav dlžoba ROVÁ

PIVNICA. O týždeň – od piatka 23. do nedele 25. novembra – bude prebiehať 53. Stretnutie v pivnickom poli. Generálna skúška so spevákmi bude vo štvrtok 22. novembra v kinosále, kde budú aj všetky festivalové koncerty (v piatok a sobotu súťažné, v nedeľu koncert odmenených spevákov – všetky o 19. hodine). Nevystane sprievodná výstava ručných prác v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien (v predsieni kinosály; otvorená bude v piatok o 15. hodine), usporiadatelia nevynechali tradičné tanečné zábavy a nedeľňajšiu recepciu pre účastníkov festivalu. Novinkou vo festivalovom programe je 14. muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá sa uskutoční v sieni SKUS Pivnica v sobotu 24. novembra o 10. hodine.

Informačno-politický týždenník

a. f.

polopasúhlas razitická časť chodili (náreč.) rastlina hlavy

ampér

chladnička (zastar.)

prístroj na meranie uhlov

postav, nadlož nadšenie súhrn pravidiel

božstvo platňa (srb.)

citoslovce

2. časť tajničky

j. b.

MAĽUJEME TIMRAVU. Jana Gašková, žiačka 3.

1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, nedávno získala prvé miesto a primeranú odmenu na výtvarnej súťaži Obce Polichno a Miestneho odboru Matice slovenskej v Polichne na Slovensku pod názvom Maľujeme Timravu. Na súťaž ju motivovala profesorka Anna Legíňová.

34

ČÍSLO 46

vpíšte FOO

meter

znížené a minerál z Avaly

Benátky nižší hlas

kúsok odštiepeného dreva

hudob. nástroj

telesné pozostatky svätcov S HLADU ĽU

volt Anna (hypokr.)

zbavo- podala val špiny zranenie

vpíšte AAK

dala za peniaze

zákerná choroba ad notam prostr. na lakovanie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45 VODOROVNE: jalovica, elevátor, sever, lm, EB, ranná, nota, vid, N, ale, Ca, érb, spa, Lolita, A, ide, etán, seter, RT, toka, lio, y, A, stan TAJNIČKA: JESENNÉ LISTY

čepiec (domác.)

kelvin

polomer

spojka

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 27. októbra 2018 bolo: ZLATÝ KĽÚČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

A. Lg. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Toto už nemožno „podniesť“ Anna Horvátová

S

loveso podniesť je spisovné. Jeho význam je nasledujúci: trochu zdvihnúť, nadvihnúť, podniesť ruku k očiam, podniesť lyžicu k ústam. Zvratné sloveso podniesť sa označuje činnosť: trochu sa zdvihnúť, nadniesť: vták sa podniesol.

Vo vojvodinskej slovenčine sa pod vplyvom srbčiny sloveso podniesť používa v inom význame, a to keď voči niekomu pociťujeme nenávisť, vtedy povieme, že ho nemôžeme „podniesť“ alebo „nepodnášame“ ho. Rovnako tak ani situáciu, v akej sa niekedy nachádzame, nemôžeme „podniesť“ a či„nepodnášame“. Tento pocit neznášanlivosti, keď nie sme schopní vydržať niečo, alebo sa nevieme zmieriť so situáciou, vyjadríme negáciami slovies zniesť, (s)trpieť, vystáť, a príklady na to znejú takto: neznáša odpor, neznáša nespravodlivosť, útlak, trest, neznáša urážky, posmešky, krivdu. Nie „nepodnáša“. Sú chvíle, keď nestrpíme pri sebe nikoho, alebo strpíme pri sebe iba matku. Tak ani neúprimných ľudí neznášame. Nemožno vystáť zradcov, únavných, namyslených ľudí. Deti ani školu niekedy nemôžu vystáť.

Žiaľ, čoraz častejšie sa stretávame s tou neznášanlivosťou, aj rodinnou, aj národnostnou. Čoraz viac je aj tých neznášanlivých ľudí. Neznášanlivosť je podstatné meno ženského rodu, z ktorého vyplýva prídavné meno neznášanlivý, a to je ten, ktorý sa s nikým neznáša, nezhodne – neznášanlivý človek.

Nie sú nám cudzie ani konštatácie: „Nepodnášam, aby bol voľakto lepší ako ja.“; „Nepodnášam bolesť v krížoch.“; „Nepodnášam gúžvu v autobuse.“ Na vyjadrenie nepríjemného pocitu v slovenčine bude zniesť takto: „Neznášam, aby voľakto bol lepší ako ja.“; „Neznášam stisk alebo tlačenicu v autobuse.“ K tomuto ešte uvedieme zopár bežných príkladov v správnom znení: vŕba dobre znáša vlhkosť, slnečnica lepšie znáša sucho ako iné rastliny, chorý zle znáša liek, neznášam horúce podnebie.

Sloveso vydržať sa tiež hodí na vyjadrenie nepríjemného pocitu. Ešte spisovateľka Timrava uvádza: „S vami nie je na vydržanie.“ Alebo Rázus: „Čo ten vydrží bitky.“ A je v poriadku povedať aj: s ním sa nedá vydržať; nie je na vydržanie – je neznesiteľný.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu HIP-Petrohemija, a. s., Pančevo, továreň na výrobu syntetického kaučuku z Elemíra, Ulica priemyselná b. č., podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Sklad bezpečného odpadu, sklad D3, chemický sklad a sklad nebezpečného odpadu D2 v továrni na výrobu syntetického kaučuku HIP Petrohemija. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie oslobodenia č. 10, do 13. 12. 2018. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu sekretariátu.

Verejná rozprava a prezentácia budú 14. 12. 2018 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

SPOMIENKA V sobotu 3. novembra 2018 na stretnutí sedemdesiatnikov k 55. výročiu ukončenia Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci sme si spomenuli na svojich učiteľov a spolužiakov, ktorí odišli z tejto časnosti do večnosti.

S úctou generácia ročníka 1948

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, Ul. cára Dušana číslo 42, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2968, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. decembra 2018.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. decembra 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Lepojević, s. s r. o., z Nového Orachova, Ul. tornjoški put b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia / Využívanie tehelnej hliny na ložisku Čiker pri Novom Orachove. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. novembra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-465/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

46 /4829/ 17. 11. 2018

021/47-20-844 inzercia@hl.rs 35

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kmotrom a krstným otcom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

MICHALOM GAJDOŠOM BURDOM

S láskou si na Teba budeme spomínať.

S láskou si na Teba budeme spomínať.

29. 1. 1968 – 5. 11. 2018 z Kulpína

1968 – 2018 z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA

29. 1. 1968 – 5. 11. 2018 z Kulpína

Sestra Anna Ožvátová s rodinou

Rodina Labátová

Dňa 19. novembra 2018 uplynie rok, čo nás opustil náš brat a ujo

s bratom

MICHALOM GAJDOŠOM BURDOM

MICHALOM GAJDOŠOM BURDOM

Vždy si na Teba budeme spomínať.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Brat Ján s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nás opustila

ZUZANA MAKANOVÁ

MIROSLAV FERKO

rod. Tordajiová 1929 – 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

1949 – 2017 – 2018 z Kysáča

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2018 S láskou a úctou si na Teba spomína: sestra Anna s dcérou Tatjanou, zaťom Zdenkom a vnúčatami Vladimírom a Petrou

SPOMIENKA

Uplynulo tridsať rokov, čo nás opustil manžel a otec

Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nedá sa ničím nahradiť.

Osud krutý nevráti, čo raz vzal.

Zostali iba trvalé spomienky.

Dcéra Zuzana s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

MIHAJLO MIŠIKA DIVIKI

1949 – 1988 – 2018

S úctou si na Teba spomínajú: manželka Zuzana a dcéry Michaela a Marijeta s rodinami

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2018

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svatkou

JARMILOU STRUHÁROVOU rod. Viergovou

JARMILE STRUHÁROVEJ

23. 3. 1945 – 2. 11. 2018 z Nového Sadu

z Nového Sadu

MOMS Kulpín

ADAM SVETLÍK

S úctou a láskou si budeme na Teba spomínať.

Svatovci Domoniovci

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a zaťom

s priateľom

MICHALOM GAJDOŠOM BURDOM

MICHALOM GAJDOŠOM BURDOM

29. 1. 1968 – 5. 11. 2018 z Kulpína

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal...

Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ...

29. 1. 1968 – 5. 11. 2018 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú Zarmútení: manželka Jarmila, dcéry Alenka a Jasna s rodinami a svokrovci Kosovcovci

priatelia zo Školskej ulice

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

ONDREJ URAM 1955 − 2017 − 2018 z Hložian

ZUZANA CINKOTSKÁ

JÁN CINKOTSKÝ

rod. Klinková 1939 – 20. 11. 2017 – 2018

1930 – 24. 6. 2008 – 2018

z Kysáča

Veľmi nám chýbaš.

Aj keď tu už nie ste s nami, v našich srdciach žijete ďalej.

Mama, manželka a dcéry s rodinami

Vaše dcéry

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Na následky zákernej choroby v tichosti túto časnosť opustila milovaná sestra a teta

SPOMIENKA

Dňa 16. novembra 2018 uplynulo deväť rokov, čo nás opustil môj manžel, náš otec a dedko

PAVEL MARČOK JARMILA STRUHÁROVÁ rod. Viergová 23. 3. 1945 – 2. 11. 2018 z Nového Sadu rodom z Aradáča

Ten, kto zostáva v srdciach živých, nezomiera.

Trvalú a vďačnú spomienku si zachovajú: brat Ján s manželkou Máriou a synovec Janko s rodinou Viergovci

• OZNAMY •

1940 – 2009 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Roky plynú, ale spomienka na Teba zostáva.

Manželka Mária, syn Pavel, nevesta Tatiana, dcéra Mária, zať Nenad, syn Ján, nevesta Zuzana a vnúčatá Maja, Ivana, Matej, Anna a Ján

hlasludu.info www.hl.rs 46 /4829/ 17. 11. 2018

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. novembra 19.30 Zostrih slovenských ľudových piesní 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 18. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 20. novembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. V ústrety medzinárodnému festivalu spevákov, sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, ktoré tohto roku bude prebiehať od 23. do 25. novembra, bude odvysielaná reportáž z festivalu z roku 2016.

Dotyky. Novembrové vysielanie bude venované jubilujúcemu štvrťstoročnému Komornému zboru Zvony zo Selenče. Za týchto 25 rokov členmi Zvonov bolo viac ako 130 spevákov a vystúpili na 568 koncertoch v krajine a zahraničí.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 18. novembra Film: Mačky a psy Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Toto je Raj Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

38

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 16. novembra – Prvý alebo druhý Sobota 17. novembra – Tisíc slov Pondelok 19. novembra – Rudolph Valentíno, 1. časť Utorok 20. novembra – Rudolph Valentíno, 2. časť Streda 21. novembra – Prvých 20 miliónov je najťažších Štvrtok 22. novembra – Pozdravy zo spermobanky

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 18. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Spomienková akcia kovačickej základnej školy k storočnici ukončenia prvej svetovej vojny Utorok 20. novembra 16.00 Finále detského festivalu slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty Nekaždodenná návšteva v RTVOK Verše Zuzany Ďurišovej pre každého z nás Piatok 23. novembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Majster kat

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 18. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 21. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Fanúšikovia očakávali viac

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Výsledky 12. kola: Jánošík – Karaš 2 : 4, Budućnost – Ševac 1 : 3, Ratar – Karaš (J) 0 : 1, Vinogradar – Vojvodina 1 : 0, Borac (VG) – Partizan 2 : 1, Borac (VS) – Dobrica 5 : 2.

Foto: V. Maliar

HAJDUŠICA – SLOGA 2 : 1 (1 : 0)

Vladimír Hudec

S

vojráznou kuriozitou zápasu bolo, že zápas viedla rozhodkyňa, dievka z Hajdušice Andriana Melichová, a postrannou rozhodkyňou bola Željana Risteská, dcéra trénera hostí. Toto sa, našťastie, neodzrkadlilo na hru a výsledok zápasu.

Mladé rozhodkyne si poctivo vykonali robotu, aj keď im domáci zazlievali niektoré chybné rozhodnutia, predovšetkým prísne odpískanú penaltu v 85. min. za hostí z dediny Margita.

Zápas sa skôr podobal priateľskému ako majstrovskému, takže rozhodcovia nemali mnoho práce. Domáci fanúšikovia očakávali výprask hostí,

ktorí sú poslední Folťan najvyššie vyskočil a presne hlavičkoval – 2 : 0 v tabuľke. Hajdušičania síce obliehali bránu Slogy a aj náskok – 2 : 0. V 85. min. rozhodkyňa včasný gól A. Ružića v 15. min. veštil A. Melichová príliš prísne odpískala taký scenár. Útoky sa však končili na jedenástku za hostí, ktorí tento darček okraji šestnástky a pokusy z diaľky A. vedeli využiť a skorigovali výsledok.

Liptáka a Petrovića neboli dostatočne Toto poriadne vykoľajilo domácich presné. Na druhej strane hostia sa iba futbalistov, ktorí do konca hrali príliš dvomi – tromi protiútokmi pokúsili nervózne a rozhárane, ale výsledok zostal nezmenený. Hajdušičania si ohroziť Melicha.

Po zmene strán hostia zahrali útoč- tak kolo pred koncom majstrovstiev nejšie. Na momenty mali aj preva- vybojovali titul jesenného majstra, hu, ale sa domáci nedali prekvapiť keďže jediný konkurent, alibunárska a pomaly znova získavali prevahu, Budućnost, prehral na vlastnej pôde.

HAJDUŠICA: Melich, Pejčić (Đukić častejšie hrali na polovici mužstva z Margity. Výsledok prišiel v 75. min., – Ćulum), Pavlovic, Maliar, Mršić, keď Radović z rohu pekne centro- Folťan, Pavlov (Lečić), Petrović (Raval, Folťan vyskočil najvyššie a zvýšil dović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Prezimujú na piatom mieste MSK – AŠK 0 : 1 (0 : 1)

Vladimír Gál

A

radáčania túto nanajvýš úspešnú polosezónu skončili víťazstvom. Úspech je o to väčší, lebo na lopatky položili domáci tím, ktorý sa od začiatku nachádza v hornej časti tabuľky.

Pritom v Mihajlove sa cítili ako doma, lebo mali omnoho viac fanúšikov od svojho súpera. V prvom polčase hostia úplne dominovali, mali viac loptu na nohách, aj viac šancí. Prvú príležitosť pripravil V. Gál, keď centroval z rohu, ale Mijić zameškal zachytiť loptu.

O päť min. neskoršie znovu center z rohu, ibaže tentoraz nestihol k lopte K. Gál. V polovici polčasu Aradáčania mali aj trochu šťastia.

Po akcii Ďuríčeka Števko z dvadsiatich metrov silne strelil, lopta trafila obrancu MSK zmenila smer a skončila za chrbtom domáceho brankára. V 35. min. pekne unikol • ŠPORT •

Ďuríček, ale V. Gál trafil iba vonkajšiu časť siete.

V druhom polčase Aradáčania sa stiahli na vlastnú polovicu ihriska. Iniciatívu ponechali domácim a svoju šancu čakali z protiútokov. Tak si vytvorili ešte dve pekné príležitosti. Najprv v 60. min. Životin sa ocitol zoči-voči s brankárom MSK, ktorý jeho strelu kryl. V 70. min. unikol V. Gál, prihral Birmancovi a tento loptu zaslal nad bránu. Domáci aj napriek prevahy mali iba jednu šancu, keď po rohovom kope kapitán Tapai hlavičkoval vedľa brány Kurtešana. Aradáčania prezimujú na piatom mieste, čo je akiste jeden z najväčších úspechov v dejinách klubu.

AŠK: Kurtešan, Ďuríček, Korać, Striško, Mijić, Matejin, Pajević, Števko, Birmanac (Milović), V. Gál (Bagić), K. Gál (Životin)

1. Hajdušica 12 2. Budućnost 12 3. Karaš (J) 12 4. Ševac 10 5. Ratar 12 6. Karaš (K) 11 7. Vojvodina 12 8. Borac (VS) 12 9. Partizan 12 10. Vinogradar 11 11. Borac (VG) (-1) 12 12. Dobrica 12 13. Jánošík 12 14. Sloga 12

9 8 6 6 5 5 5 5 5 4 4 3 2 1

2 1 4 1 3 3 2 2 1 1 1 1 2 4

1 40 : 10 3 46 : 18 2 15 : 13 3 22 : 14 4 23 : 24 3 24 : 28 5 23 : 24 5 18 : 20 6 20 : 29 6 14 : 21 7 17 : 34 8 19 : 27 8 19 : 32 7 17 : 23

29 25 22 19 18 18 17 17 16 13 12 10 8 7

Čím skôr zabudnúť...

JEDINSTVO 2014 – MLADOSŤ 6 : 0 (4 : 0)

Darko Sládeček

B

ieloblatčania skončili tak, ako aj začali, s prehrou. Vedelo sa, že hosťovanie v Ečke nedopadne dobre, keďže niektorí hráči zo zdravotných a iných dôvodov nemohli hrať.

Od začiatku sa hralo len na polovici hostí. Domáci sa vedenia ujali v 18. min. gólom Rajkova. V 26. min. Pandurov zvýšil náskok, a potom skóroval aj v 44. min. Medzičasom, v 35. min. do listiny strelcov sa zapísal aj Trošić. Po prvom polčase teda bolo jasné, že aj v poslednom zápase tejto jesene body zostanú v Ečke. Otázne bolo iba, aký bude konečný výsledok.

V druhom polčase Pandurov znovu skóroval už v 49. min. a o šesť min. nato do listiny strelcov sa po druhýkrát zapísal Rajkov. Domáci sa uspokojili s výsledkom a hostia sa pokúsili aspoň o čestný gól, ale sa im to nevydarilo.

Bieloblatčania čím skôr musia zabudnúť na túto neúspešnú jeseň a zimnú prestávku využiť na analýzu toho, čo treba zmeniť, aby mužstvo začalo lepšie hrať a vyhrávať. Hráči majú prestávku a znovu sa stretnú koncom januára 2019.

MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Szabó, Horvát, Đurić, Halász, Žižić, Kalapiš, Gibarov, Kočević, Berbakov Výsledky 13. kola: ŽFK Banat – Naftagas 2 : 1, Bilećanin – OFK Stajićevo 2 : 5, Potisje – OFK Gradnulica 16 : 0, Tamiš – OFK Klek 2 : 0.

1. Potisje 12 11 2. Tamiš 12 8 3. MSK 12 7 4. OFK Klek 12 8 5. AŠK 12 7 6. OFK Stajićevo 12 6 7. Bilećanin 12 5 8. Zadrugar 12 4 9. Naftagas 12 4 10. Jedinstvo 12 3 11. ŽFK Banat 12 2 12. OFK Gradnulica12 2 13. Mladosť 12 1

46 /4829/ 17. 11. 2018

1 0 54 : 11 3 1 35 : 14 3 2 31 : 12 0 4 31 : 18 1 4 25 : 12 2 4 26 : 19 0 7 19 : 35 2 6 29 : 28 1 7 22 : 30 2 7 19 : 27 3 7 10 : 32 1 9 22 : 54 1 10 19 : 50

34 27 24 24 22 20 15 14 13 11 9 7 4 39

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Päťka Pivničanov SLÁVIA – BORAC 5 : 1 (2 : 1) Ján Šuster

V

ďalšom majstrovskom zápase mužstvo pivnickej Slávie na svojom ihrisku uhostilo Borac z Obrovca a zaslúžene si vybojovalo presvedčivé víťazstvo 5 : 1 (2 : 1). Okolo 150 divákov sledovalo futbal priemernej kvality. Je pravda, že na zápase padlo až šesť gólov, lebo sa hostia predstavili v slabom svetle. Dosť zdržiavali hru častými „zraneniami“ a iba v prvom polčase ako-tak čelili Pivničanom. V druhom polčase im nestačili sily.

Prví na zápase sa radovali domáci v 20. min. Kutenič sa na ľavej strane zbavil svojho strážcu, z hranice trestného územia ostro vypálil a lopta sa ocitla v ľavom dolnom rohu brány brankára hostí Milisavljevića. V 22. min. voľný kop z ľavej strany zahral Kotiv, na

opačnej strane Záskalický dobre hlavou vrátil loptu pred bránu k voľnému Kuchtovi, ktorý zblízka netrafil sieť. V 25. min. pohrozili hostia, z pravej strany z voľného kopu zacentroval Draško, pred bránou súpera najvyššie vyskočil Maksimović a z osemmetrovej diaľky hlavičkoval nad brvno.

V 28. min. Petrović dobre uvoľnil Trivunovića v trestnom území, ktorý bol rýchlejší od svojho strážcu a vedľa vybiehajúceho brankára loptu poslal do siete – 2 : 0. V 45. min. hostia skorigovali výsledok, keď slabá strela Nikolića z hranice trestného územia prekvapila brankára R. Brňu.

V druhom polčase domáci mali neustálu prevahu, kým Obrovčania iba dvakrát pohrozili mužstvu Slávie. Najprv v 65. min. Draško z voľného kopu tak mieril nad múr, že sa lopta odrazila od žrde

prázdnej brány – 5 : 1.

Treba pripomenúť, že hostia hrali dosť surovo, čo niektorým hráčom rozhodca Janković z Odžakov toleroval. Žlté karty dostali Kotiv, Kuchta a Trivunović u domácich, resp. Draško, domáceho brankáJovanović a Stanišić ra. Neskoršie Gajić v radoch Borca. dobre hlavičkoval, SLÁVIA: R. Brňa, no brankár Brňa Záskalický, Budić, krásnou bravúrou Milec, Ćorda, Kotiv, vybil loptu z ľavého Kuchta (Ľ. Brňa), Pethorného rohu. Na rović, Trivunović, Kudruhej strane domátenič, Nímet ci zahodili niekoľko Výsledky 13. kola: šancí, aby v poVojvodina – Herceslednej polhodinke Ľahko s Borcom: govac 6 : 0, Rusín využili tri. Najprv Ivan Kotiv (Slávia – Kulpín 4 : 1, Krila v 60. min. Kuchta v Pivnica) Krajine – Polet 1 : 0, útoku bol rýchlejší Radnički – Kula 1 : 2, od súpera a z desiatich metrov Lipar – ŽAK 1 : 1, Budućnost prekonal brankára hostí. V 82. – Odžaci 2 : 0, Tvrđava – Stari min. Kutenič urobil všetko; keď grad 0 : 2, Slávia – Borac 5 : 1. prekľučkoval niekoľkých zadákov V 14. kole sa stretnú: Herhostí, prízemne centroval, lopta cegovac – Borac, Stari grad – sa odrazila od obrancu Borca a Slávia, Odžaci – Tvrđava, ŽAK Petrović rutinovane trafil sieť. – Budućnost, Kula – Lipar, Polet V 86. min. znova Kutenič po akcii – Radnički, Kulpín – Krila Krajiľavou stranou uvoľnil Kuchtu, ne, Vojvodina – Rusín; zápasy ktorý zblízka dorazil loptu do sa začnú o 13. hodine.

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Voda na mlyn súpera

IN MEMORIAM

Ján Bokor

1951 – 2018

Po vyrovnanej hre domáce mužstvá vyhrali päť zápasov, jeden sa skončil nerozhodne a dvakrát sa výhre tešili hostia. Vďaka výhre v Jabuke Uljmania sa vrátili na čelo tabuľky. Výhru na hosťovaní v Kačareve zaznamenal i Dunav. Partizan Gaj má najlepších strelcov, ktorí to dokázali i na zápase so Strelou z Ivanova. Tretie víťazstvo dosiahlo predposledné mužstvo z Izbišta. Padinčania znovu robili chyby a prehrali so Slogou v Banátskom Novom Sele.

Výsledky 14. kola: Jedinstvo (V) – Crvena zvezda 3 : 1, Polet – Vojvodina 1 : 0, Sloga – Dolina 2 : 0, Spartak 1911 – Vulturul 3 : 1, Potporanj – Vojvodina (C) 2 : 1, Partizan (G) – Strela 3 : 0, Borac – Radnički 2 : 2, Jedinstvo Stević – Dunav 1 : 2, Jugoslavija – Partizan (U) 1 : 2.

SLOGA – DOLINA 2 : 0 (1 : 0)

D

erby mužstiev z dolnej časti tabuľky nebolo na žiaducej úrovni. Je zrejmé, že obe mužstvá zažívajú hlbokú krízu a nemajú hráčov na lepšie výkony. V slabej hre domáci využili dve začiatočnícke chyby hostí a získali veľmi cenné body. Padinčania vo väčšej časti zápasu nehrali podradenú úlohu, boli lepší, ale nezodpovedná obrana urobila dve chyby, ktoré zaplatila gólmi. Domáci využili zaváhanie a nezodpovednosť obrancov Doliny a z protiútoku Miletić prvý raz prekonal bezmocného brankára Bujakovića. Hostia mali šancu vyrovnať, ale prudká strela skončila na brvne brány domácich. Tak sa na prestávku odišlo s minimálnym náskokom domácich.

40

www.hl.rs

V druhom polčase sa pokračovalo v rovnakom štýle. Hostia si vypracovali tri – štyri gólové šance, ktoré nevyužili. Čoraz nervóznejší hráči hostí v 77. min. urobili ďalšiu chybu a dovolili Miletićovi vsietiť druhý gól. Nezodpovední hráči Doliny hnali vodu na mlyn súpera a vlastnými chybami mu pomohli vyhrať. Nebyť spoľahlivého brankára Bujakovića, prehra by bola i presvedčivejšia.

DOLINA: Bujaković, Kutalek, Stoisavljević, Šajber, Matuľa, Čížik (Mamojka), Záborský, Kelečević, Hlavča (Sampor), Popović, Mitić (Babuchna) V nedeľu sa na ihrisku Doliny zohrá susedské derby medzi domácimi futbalistami a Spartakom 1911 z Debeljače.

Informačno-politický týždenník

Jožef Zavarko

O

byčajný pád a úder spred niekoľkých mesiacov Jožef Zavarko nepovažoval za nič zvláštne. A predsa, onedlho po operácii, v piatok 2. novembra zomrel v Pokrajinskej nemocnici v Novom Sade.

Pochovaný bol v utorok 6. novembra na cintoríne v Hložanoch, kam prišiel z Nového Sadu roku 1972 (kde sa narodil 6. júla 1951). Pracoval na benzínovom čerpadle firmy INA v Hložanoch a chytal za veteránov novosadského FK Borac. V období 1973 – 1975 ako brankár nastupoval v drese prvého mužstva hložianskej Budúcnosti. Neskoršie tu pôsobil ako tréner (1981 – 1987) a s manželkou Zuzanou určitý čas bol aj domovníkom.

Jožko Zavarko bol striedmy a vtipný človek. Mal povesť nenapraviteľného optimistu, na ktorého sa dalo vždy spoľahnúť. Nie náhodou na poslednej ceste okrem rodiny boli s ním početní priatelia a známi, niekdajší spoluhráči FK Budúcnosť...

J. B. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Ťažko so susedmi JEDNOTA – PODUNAVAC 2 : 1 (0 : 0) Matej Bzovský

V

nedeľu Jednota zaznamenala tesnú, ale úplne zaslúženú výhru v stretnutí s nepríjemným súperom z Belegiša, a tak si trochu zlepšila pozíciu na majstrovskej tabuľke.

V prvom polčase sa diváci príliš nudili, keďže oba tímy hrali obozretne, väčšiu pozornosť venovali

ochrane svojej siete, a len zriedkavo zaútočili. Domáci mali v závere tohto dejstva predsa dve vyložené šance, ktoré Marko Rudić a Igrač zahodili.

Futbalové lahôdky súperi predviedli až po prestávke, keď domáci prebrali hru do svojich rúk, odvážnejšie útočili a hostia hrozili z protiútokov. Jeden sa im v 63. min. vydaril. Po odcentrovanej lopte Jakšić skvelým spôsobom hlavou upravil loptu do

siete tentoraz bezmocného Lazara Jovišića.

Po nečakanom vedení hostí prišiel zvrat za necelých päť minút. Najskôr v 70. min. po labužníckej kolmici Živkovića striedajúci Boris Vujčić sa zmocnil lopty pred šestnástkou, obišiel jedného protihráča a zavesil loptu ponad brankárove ruky pod brvno. A potom v 75. min. tento solídny útočník sa zmocnil lopty na ľavej strane a z ťažkej pozície, pomedzi dvoch strážcov, trafil do ľavého rohu prekvapeného strážcu siete Podunavca. Tak tento pohotový náhradník spečatil výsledok tohto viac obetavého, ako kvalitného zápasu. Až vo finiši hostia zahrali lepšie okolo

Aby nebolo neskoro!

TATRA – BORAC (Š) 0 : 1 (0 : 0)

300 na zápase, sa trénera a vedenie pýtali, prečo atranci v súboji s mužstvom zo mužstvo z nedele na neŠajkaša zahrali veľmi slabo, bez deľu hrá čoraz slabšie. chuti, neorganizovane a iba raz Hráči sa takmer nepostrelili na bránu súpera. Hostia boli kúšajú ohroziť bránu iba o niečo lepší, hrali rýchlejšie, súperov a zriedkavo na Mužstvo Tatry (v modrom) hrá čoraz slabšie bojovali o každú loptu, ale brankári ňu strieľajú. Pravdaže, nemali robotu. odpovede sa nedočkali, čo nie je vedenia presviedčajú fanúšikov, že V 65. min. hráč hostí odcentroval v poriadku, lebo s takými výkonmi sa v tejto lige taký futbal hrá. Cieľ je z ľavej strany, Grgić zmenil smer lopty, Tatra sa nedostane k cieľu. Členovia neinkasovať gól a ak ho dáš, bude ktorá oklamala brankádobre! Vo FK Tatra by sa mali ra Munjasa a skončila nad tým zamyslieť, niečo pod brvnom v pravom podniknúť, lebo na jar môže hornom rohu. Hostia Po prehre so Šajkašanmi tréner Tatry Vladimir Šponja ponúkol byť neskoro! do konca úspešne udr- demisiu, ktorú v utorok večer 13. novembra vedenie schválilo.

TATRA: Munjas, Zirić, žali minimálny náskok Na zasadnutí zároveň rozhodli, že mužstvo na posledných Pekić, Berić (Klaić), Peta zaslúžene si odniesli dvoch jesenných zápasoch, v Mačvanskej Mitrovici a doma rović, Apić, Sapundžić tri body. s Podunavcom z Belegiša, bude viesť Miroslav Savić, dlhoročný (Barić), Pilipović, Gadžić, Rozčarovaní fanú- hráč Kysáčanov, v tejto chvíli technický vedúci. Ćetković, Nastić (Stojčić) šikovia Tatry, bolo ich Pavel Pálik

T

Šponja odišiel

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Na záver – hanba!

Juraj Pucovský

T

itul jesenného majstra celkom zaslúžene získalo mužstvo Borca z Báčskeho Gračca, jediné bez prehry, ktoré po vystúpení z Oblastnej ligy Sombor začína odznova v najnižšom stupni súťaže.

Na druhom mieste možno i trochu prekvapujúco skončil novozaložený odžacký Lider a tretí je FK Stanišić, ktorý mal hrať vo Vojvodinskej lige – severnej skupine, ale mu to priam • ŠPORT •

„ukradol“ novozaložený somborský FK Radnički 1912. Na štvrtej priečke skončil Graničar z Riđice. Tu sa končí zoznam mužstiev, z ktorých tri postúpia po skončení majstrovskej sezóny.

Jedinstvo Lemeš z dediny Svetozar Miletić po obnovení činnosti skončilo na peknom piatom mieste, Dinamo 1923 z Báčskeho Bregu je o stupienok nižšie, kým Dinamo zo Sonty obsadilo siedmu priečku.

Dlho vždy posledná Telečka, nieke-

dy aj bez majstrovskej výhry, zoskupila 10 bodov, kým na posledných troch miestach sú lalitská Panónia, somborský Metalac a bezdanský Sport.

Laliťania posledný zápas jesene ani nehrali, lebo neodcestovali do Sonty, keďže tréner Milan Marjanović mal k dispozícii iba ôsmich hráčov. Nekompletní sa nechceli ísť hanbiť, ale takýmto počínaním urobili sebe, klubu a dedine ešte väčšiu hanbu!

Výsledky posledného 10. kola: Dinamo (S) – Panónia 3 : 0 kontumačne, Borac – Dinamo 1923 3 : 0, Lider – Graničar 3 : 0, Jedinstvo Lemeš – Metalac 3 : 1, Telečka – Sport 3 : 1; voľný bol Stanišić.

domáceho pokutového územia, mali dve príležitosti, ale sa vyznamenal brankár Jovišić.

JEDNOTA: Jovišić, Cvetanović, Zogović, Mihajlović, Zarić, Bojbaša, Tošić (Vujčić), Živković, M. Rudić (Denić), Igrač (Grubor), Šobot V nedeľu sa Jednota príliš oslabená (Mihajlović a Bojbaša dostali štvrtú žltú kartu) ocitne na ihrisku LSK v Laćarku.

Výsledky 13. kola: Hajduk (B) – Sloga (E) 1 : 1, Radnički – Sloga (T) 4 : 0, Sremac – Hajduk (D) 1 : 0, Prvý máj – LSK 2 : 0, Jednota – Podunavac 2 : 1, Tatra – Borac (Š) 0 : 1, Hajduk (Č) – Jugović 0 : 2; voľné bolo Podrinje.

Bojovne a zodpovedne RADNIČKI – SLOGA (T) 4 : 0 (2 : 0) Lazar Pavković

M

ladé mužstvo domácich od začiatku zápasu zahralo bojovne a zodpovedne so slabým súperom z Temerína. Za Šíďanov v prvom polčase skórovali Mijatović v 35. min. a Derajić v 45. min. z penalty. Na 3 : 0 zvýšil N. Sarić v 74. min. a v 89. min.

Derajić svojím druhým gólom potvrdil presvedčivú výhru.

Zápas pred 200 divákmi viedol Strahinja Savić z Nového Sadu, ktorý žltou kartou potrestal iba Temerínčana Stjepanovića.

RADNIČKI: Tomašević, Nonković, Mijatović (Mileusnić), J. Sarić, Bošnjaković, Vasić (Balaško), Stojšić, Derajić, Matić, N. Sarić, Perović

1. Jugović 2. Prvý máj 3. Podrinje 4. Sremac 5. Sloga (E) 6. Borac (Š) 7. Hajduk (D) 8. Podunavac 9. Jednota 10. Tatra 11. Hajduk (B) 12. Radnički 13. Sloga (T) 14. LSK 15. Hajduk (Č)

46 /4829/ 17. 11. 2018

12 12 12 12 12 12 12 13 12 12 12 12 12 13 12

9 9 7 7 7 6 6 5 4 4 4 4 4 2 0

1 2 0 3 3 2 3 2 2 3 4 2 0 6 1 7 3 5 3 5 2 6 2 6 1 7 1 9 0 12

16 : 8 24 : 14 18 : 6 14 : 8 23 : 13 16 : 8 21 : 10 19 : 17 14 : 11 13 : 11 19 : 17 20 : 21 8 : 19 7 : 28 1 : 25

28 27 24 24 23 22 18 16 15 15 14 14 13 7 0 41

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Nepoznajú prekážky BEČEJ – KULPÍN 0 : 3 Katarína Gažová

V

olejbalisti Kulpína doteraz zohrali päť zápasov a na všetkých zvíťazili, rovnako tak aj VK Dunav volej, ktorý tiež má doteraz na konte iba samé výhry.

V piatok 9. novembra do Bečeja odcestovalo oslabené mužstvo Kulpína, lebo niektorí hráči nemohli

hrať. Práve preto šancu dostali ďalší hráči kulpínskeho klubu a využili ju naplno. VK Bečej dosiaľ hral v Prvej volejbalovej lige, je to dobre natrénované a technicky pripravené mužstvo.

Kulpínčania hrali veľmi dobre, bojovne a darilo sa im prekonať začiatočnú prevahu Mužstvo Kulpína nepozná prekážky súpera o 4 – 5 bodov v prvých

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

posledných troch zápasoch.

MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Babiak, Severíni, Jakuš, Fábry, Ožvát, Đokić (Pavlis) Kobilarov (Beronja), PoznaBUDUĆNOST – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 0) nović, Kaňa (Popadić) Výsledky 13. la o dva body viac Samuel Medveď kola: Polet – ako z predchádzaMladost (T) 2 : ávno Mladosť nevyhrala júcich desiatich 2, Budućnost – na hosťovaní v Mladeno- s celkovým skóre Mladosť (P) 0 : 1, ve, lebo aj keď hrala oveľa 6 : 0.

Tisa – Vrbas 2 : 2, lepšie s mužstvom Budućnost, V Mladenove Mladost (A) – Radnikdy to nemala ľahké. Ani teraz oslnil práve ten, nički 1912 0 : 2, nebolo inak. Mladenovčania po- ktorý bol petrovBSK – Bajša 0 : 5, stúpili v lete do tejto ligy, v ktorej ským divákom Radnički (S) – BačMladosti nekvitli ruže v minulých najväčšia nádej ka 2 : 1, Tekstilac mesiacoch. Zmena trénera asi – Nenad Kobila– Tavankut 0 : 2, urobila svoje. Mužstvo Mladosti rov! Fábry a Kaňa Crvenka – Sloga nezabudlo hrať futbal, vracia sa na ľavej strane 2 : 2. postupne do starých, dobrých dobre rozohrá- Čoraz istejšia Mladosť: Program 14. koľají. Po troch prehrách v slede vali a po vydare- Vladimír Fábry (v modrom úbore) kola: Mladost (T) prišlo rovnako toľko víťazstiev nom centri tohto zaradom! Mladosť zahrala tak, druhého Kobilarov skóroval v 53. – Sloga, Tavankut – Crvenka, ako fanúšikovia od nej očakávajú. min. Petrovčanom priniesol radosť Bačka – Tekstilac, Bajša – RadZ posledných troch zápasov získa- už i preto, že bol strelcom gólu na nički (S), Radnički 1912 – BSK,

Vždy tvrdo, teraz hrdo!

D

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Konečne čisté konto BUDÚCNOSŤ – SLOGA 3 : 0 (1 : 0) Ján Murtín

O

kolo 100 divákov – hráči a rozhodcovia pred zápasom v Hložanoch minútkou ticha vzdali poctu zosnulému niekdajšiemu brankárovi a trénerovi FK Budúcnosť Jožefovi Zavarkovi, ako i mladému rozhodcovi Ilijovi Dukićovi z Čelareva, ktorý prišiel o život v dopravnom nešťastí.

42

www.hl.rs

Hložančania od začiatku zatlačili hostí z Plavny na ich polovicu. Prvú šancu v 13. min. slabým oblúčikom nepremenil M. Hataľa. No v 20. min. po rohovom kope tohto hráča loptu po strele Ljubičića z bránkovej čiary vykopol obranca, ale rovno na nohu Šovena, ktorý rozvlnil sieť. Do konca polčasu sme zaregistrovali iba strely oboch mužstiev z diaľky, s ktorými si brankári Vučenović a Rakićević

Informačno-politický týždenník

ľahko poradili.

V druhom polčase bolo viac vzrušujúcich chvíľ a brankár Rakićević mal hlavne šťastie pri pokusoch Čipkára, Šovena a Huďana.

Kapituloval v 76. min., keď ho hlavou zblízka prekonal agilný a usilovný Ljubičić. Bodku za výsledkom zápasu položil nádhernou strelou z 25 metrov Familić, keď trafil ľavú šibenicu brány mužstva Slogy.

Domáci konečne neinkasovali gól vďaka bezchybnému výkonu stopérov Horváta, Supeka a Benka.

Rozhodca Milešević z B. Palanky nemal ťažkú prácu, no zdá sa, že po fauloch nad Čipkárom a Ljubičićom musel ukázať na biely bod. Žltú kartu videl Fábry a piati

dvoch setoch. Zápas bol pekný, napínavý a zaujímavý pre obecenstvo. V treťom sete Kulpínčania presvedčivo boli lepší, a preto vyhrali maximálnym výsledkom.

Výsledky na sety: 24 : 26, 22 : 25, 22 : 25.

VK KULPÍN: Relota, Zima, Benka, Nemanja Petrović, Rade Petrović, Ćirić, Grubešić, Gajičić, Babić, Barišić, Kisić Nasleduje derby medzi dvoma doteraz neporazenými mužstvami, VK Kulpín a VK Dunav volej, keď hostiteľmi budú Kulpínčania.

Vrbas – Mladost (A), Mladosť (P) – Tisa, Polet – Budućnost; zápasy sa začnú o 13. hodine.

Foto: J. Pucovský

1. Radnički 1912 13 2. Sloga 13 3. Bajša 13 4. Mladost (A) 13 5. Vrbas 13 6. Radnički (S) 13 7. Tisa 13 8. Tekstilac 13 9. Mladosť (P) 13 10. Bačka 13 11. Crvenka 13 12. Budućnost 13 13. Mladost (T) 13 14. Tavankut 13 15. Polet 13 16. BSK 13

12 10 7 6 6 6 5 5 5 4 3 4 3 4 2 1

1 2 4 3 2 1 3 3 1 3 6 3 4 0 3 3

0 1 2 4 5 6 5 5 7 6 4 6 6 9 8 9

36 : 4 30 : 13 20 : 6 20 : 19 22 : 23 19 : 27 21 : 19 15 : 15 12 : 14 25 : 21 16 : 14 7 : 11 19 : 24 13 : 25 14 : 27 12 : 39

37 32 25 21 20 19 18 18 16 15 15 15 13 12 9 6

hostia, dokonca nervózny Grmuša až dve, a preto musel predčasne pod sprchy.

BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Fábry (Jakuš), Ljubičić, M. Hataľa (Mravík), Supek (Žarković), Benko, Šoven (Huďan), Katiak (Zahorec), Čipkár, Horvát, Familić Výsledky 12. kola: Mladost – B. hajduk 1 : 3, Proleter – Bačka (D) 0 : 1, Neštín – Borac 2 : 0, Kriváň – Bačka 1945 2 : 2, N. hviezda – Maglić 1 : 2, Budúcnosť – Sloga 3 : 0.

V poslednom kole Budúcnosť bude hosťovať v Maglići u lídra tabuľky a pravdepodobne jesenného majstra.

• ŠPORT •

SÚŤAŽ RYBÁROV ZŠR ŠARAN HLOŽANY

Loď plaviaca sa proti prúdu „potešila“ aj Jaroslava Jakuša

Ján Šranka sa najlepšie zorientoval v mútnej vode

V mútnej vode málo rýb... a malých Juraj Bartoš

A

ko vždy, tak aj teraz 11. novembra bolo Martina. Ibaže pán Martin ani tentoraz neprišiel na bielom koni. Uplynulá nedeľa skôr mala nádych skorej jesene než dajakej tam zimy, takže sa pri Dunaji pod Hložanami konala súťaž v love rýb dvoma udicami na plavák. Zúčastnilo sa jej „až“ sedem členov Združenia športových rybárov Šaran z Hložian.

Málo rybárov, aj rýb málo, len hmly zarána bolo viac než treba. Čoskoro však nábrežie ohriali slnečné lúče, rozvoňalo opadnuté lístie topoľov a vŕb, nuž sa veru dýchalo plnými pľúcami. Mohli iba ľutovať

„Prídem zase, až narastiem,“ nepovedala najväčšia ulovená rybka. „Nie je práve zlatá, ale rybka je rybka,“ povedal Samuel Macko.

„Ráno brali slabo, ale potom ešte slabšie,“ potvrdil Josip Antunović. tí, ktorí zostali doma. Trebárs idylu kazila kalná dunajská voda, vlnobitie (len čo sa riekou sem-tam prešmykla loď plaviaca sa proti prúdu), a tak trochu i dotieravé labute.

Bolo presne pol dvanástej, keď sa ozvala píšťalka, ktorá oznámila koniec trojhodinového závodu. Fúkla do nej Mária Dudková, vedúca trojice rozhodcov.

Po chvíli jej kolegovia Ján Molnár a Ján Greksa už aj odvážili skromné úlovky. Víťazom sa stal Ján Šranka (nalovil ryby vážiace úhrnne 1 330 gramov). Druhé miesto obsadil Josip Antunović (830) a tretí bol Samuel Macko (680). Jaroslav Jakuš a Adam Vladislav Stupavský mali úlovok rovnaký na gram (540). Trošku menej navážili ryby z udíc Martina Macku (530) a jedinej ženy Márie Baďanovej (490).

Rybári ulovené ryby vrátili do mútneho Dunaja a pod prístreším rybárskej chaty si prisadli k zaslúženému obedu. Guláš v kotlíku im uvaril predseda ZŠRŠ Samuel Valo.

Jediná žena s rybárskymi prútmi – Mária Baďanová

Martin Macko ulovil darček k vlastným meninám

Adam Vladislav Stupavský (vľavo) vytriasol úlovok z vreca; odvážili ho Ján Molnár, Mária Dudková a Ján Greksa

Posledná ochutnávka kotlíkového guláša: Mária Dudková a predseda v úlohe kuchára Samuel Valo

Mužstvo MOMS Pivnica II – 10. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Alen Blažek, Rastislav Záskalický, Vladimir Ćutilo, Julián Čobrda (stoja zľava); Marián Séč, Denis Šuster, Vladimír Kuchta, Filip Badinský (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš