Hlas 47 2018 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 24. 11. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4830/



Z obsahu

24. 11. 2018 | 47 /4830/

Rekonštrukcia budovy Slovenského domu v Erdevíku zahrňovala výstavbu novej strechy, výmenu okien a novú omietku a stála 2 280 000 dinárov. V piatok 16. novembra bol Slovenský dom aj slávnostne otvorený. Na snímke je profesorka Ruženka Ďuríková so svojimi žiakmi Tijanou Mockovou a Ivanom Dudkom. D. BerediováBanovićová

Bilingválnu monografiu Neka ostane trag / Nech zostane stopa venovanú predčasne zosnulému akademickému grafikovi, ilustrátorovi a pedagógovi Michalovi Kiráľovi, predstavili uplynulú sobotu v Báčskom Petrovci. Početní účastníci knižnej premiéry si v predsieni Slovenského vojvodinského divadla mohli pozrieť aj výber z výtvarného opusu Michala Kiráľa. J. Bartoš

Uzávierka čísla: 21. 11. 2018

Po vlaňajšom jubilejnom 10. ročníku Stretnutia slovenských zborov z Vojvodiny tohto roku sa v sobotu 17. novembra konal aj jedenásty v poradí koncert zborov v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Okrem domácich Petrovčanov na koncerte účinkovali aj Staropazovčania (na fotografii), Novosadčania, Kovačičania, Pivničania a pohostinsky aj Senťania a Očovania zo Slovenskej republiky. J. Čiep

V sobotu 17. novembra sa v Padine uskutočnil 22. Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline, ktorý zoskupil piatich mladých spevákov. Pred početným obecenstvom a odbornou posudzovacou komisiou prednesom dvoch tradičných ľudových piesní sa uchádzali o najkrajší banátsky hlas. A. Chalupová

Na 19. festivale mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem v sobotu 17. novembra v staropazovskej divadelnej sále v súťažnej časti sa zúčastnilo 6 spevákov zo štyroch prostredí: zo Starej Pazovy, z Boľoviec, z Lugu a zo Solian (Chorvátsko). Festival usporiadali MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Kam a prečo spejú médiá

ituácia v oblasti médií u nás je definitívne povážlivá. Na jednej strane badať zjavný odklon od profesionálneho novinárstva smerom k populistickému a na strane druhej bijú do očí množiace sa útoky štátnych činiteľov a politikov, smerujúce k serióznym médiám a k jednotlivcom, ktorí si trúfnu kriticky posúdiť, pranierovať rôzne spoločenské deformácie a nezrovnalosti. Nie div, že výročná správa Európskej komisie o Srbsku na rok 2018 síce kvituje kladné zmeny v oblasti ekonomiky, ale zároveň konštatuje, že sa Srbsko prezentovalo „pomalším pokrokom“ na pláne slobody médií, vlády práva a boja proti organizovanej kriminalite. Podstatne negatívnejšie sa o aktuálnom stave tunajšej žurnalistiky vyjadrila mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá obhajuje slobodu tlače a médií. Pauline Ades-Mevel, vedúca skupiny pre Európu a Balkán, vyhlásila, že sa na schôdzke s najvyššími zástupcami organizácií, ktoré pracujú na poli mediálnych slobôd, uzhodli, že situácia v médiách v Srbsku je značne horšia než v iných balkánskych krajinách. Vo vyhláške pre denník Danas, ktorý sa po uverejnení Coraxovej karikatúry s podobizňami Hitlera a Goebbelsa stal terčom útokov nositeľov moci a im blízkych médií, o. i. povedala: „Hoci prezident Vučić tvrdí, že je karikatúra na titulnej strane Danasu príklad slobody hovoru a že on to rešpektuje, že sa zasadzuje za slobodu médií a vládu práva, žiaľ, jediný týždeň neprejde bez toho, aby niekto z novinárov v Srbsku nezažil urážku, útok alebo poníženie zo strany štátnych činiteľov a zástupcov moci.“ Príkladov na vyššie uvedenú tézu je, žiaľ, habadej. Veď čo napríklad s tým, keď úradný činiteľ Bezpečnostno-informatívnej agentúry (BIA) povie, že najväčšou hrozbou Srbsku sú cudzí agenti, ktorí pracujú v médiách, mimovládnom sektore a v opozičných stranách? Ak to je pravda, prečo tým a takým osobám právny štát nešliapne na chvost? Ak nie je, prečo autor uvedenej syntagmy nezodpovedá za nedoložené špliechanie? To isté platí aj pre nešťastnú Ilustrovanu Politiku, ktorá sa zase a znovu „vyznamenala“. Tentoraz pamfletom pod názvom

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Sú menšinové médiá kultúrnym dedičstvom?

ĽUDIA A UDALOSTI Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Antivojnový profitér, v ktorom sa uvádza, že bombardovanie Srbska v roku 1999 trvalo podstatne dlhšie než bolo naplánované – zásluhou novinárky Ljiljany Smajlovićovej (?!). V tomto kontexte spomeňme aj fakt, že prv než Corax uverejnil „spornú“ karikatúru, vedúci poslaneckej skupiny v Zhromaždení Srbska Aleksandar Martinović obvinil denník Danas, spočitujúc mu, že vedie „útok na SNS a nevinných ľudí“, aj to taký, „aký nebol evidovaný ešte od čias Goebbelsa a Adolfa Hitlera“. Inak ten istý poslanec predtým vyhlásil predsedu Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny Nedima Sejdinovića za štátneho nepriateľa. Konečne, jeho partajný šéf a prezident Aleksandar Vučić občas vyvoláva a ponižuje novinárov, najmä ak mu položia otázku „proti srsti“. Mnohých prekvapilo, a mnohých neprekvapilo, keď sa toť pred týždňom do vysielania TV Happy prostredníctvom telefónu ozval väzeň odsúdený na doživotie za genocídu v Srebrenici a za iné vojnové zločiny Ratko Mladić. Len ojedinelé médiá odsúdili alebo aspoň označili za neetické takéto počínanie televízie známej najmä realitnou šou hýriacou nekultúrou a násilím. Šťastná TV údajne v uplynulých dňoch dostala štátnu peňažnú pomoc, vraj preto – aby skrátila čas určený na realitný program!? O tempora, o mores! Kam speje mediálna sféra v Srbsku? Dokáže vôbec prekonať strach z vlastného slova? Mlčanie nie vždy má váhu zlata... Juraj Bartoš

11 Keby nebolo zárobku, nerobili by sme

MOZAIKA

KULTÚRA

27 Korunovali celoročné oslavy

ŠPORT

43 Slávia na výslní Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

19 Fotomozaika z dávnejšieho Petrovca 47 /4830/ 24. 11. 2018

Týždeň 

InPress

Trblietavá maska Jasmina Pániková

rvé vločky, ktoré sa zabeleli v nedeľu večer, nám pripomenuli, že zima a sviatky, ktoré s ňou prichádzajú, sú čoraz bližšie. Obyvatelia hlavného mesta našej krajiny nepotrebovali sneh, na blížiace sa sviatky im pripomenulo vedenie ich mesta ešte pred takmer dvoma mesiacmi. Táto skupina ľudí možno inšpirovala aj tvorcov reklamy pre známu značku nápoja, ktorá nás každoročne poteší zaujímavými reklamami s dedom Mrázom v hlavnej úlohe. Tentoraz sa dedo Mráz zobudil, pozrel na mobil a zazrel, že je už aj Belehrad ozdobený, a on ešte nezačal so svojimi aktivitami. Avšak rýchlo pochopil, že má ešte dosť času, lebo sú sviatky ešte príliš ďaleko a aj jeho pomocníci sú na dovolenke... Reklama by možno nevyvolala debatu, keby na oficiálnej stránke uvedeného nápoja tam ešte stále bola. Krátko po zverejnení video sa stalo nedostupné, a tak je to aj dodnes. Zo spoločnosti oznámili, že ide iba o teaser, ktorý mal avizovať nadchádzajúcu kampaň, ibaže verejnosť mieni, že to predsa nie je pravda. Prečo zverejniť videoteaser, a potom ho stiahnuť? Aspoň doposiaľ to nebolo praxou... Zamiešala si politika aj tu svoje šikovné prsty? Možno aj áno, keďže sa podaktoré mestá v našej krajine akoby predbehovali, kto bude mať prvý vianočnonovoročné ozdoby. Čo nám tým chcú povedať? Žijeme v spoločnosti, v ktorej je všetko také pekné, ligotavé ako vianočný stromček, alebo nám práve tými trblietavými ozdobami chcú odvrátiť pozornosť od krutej reality, v ktorej naši spoluobčania hľadajú kúsok chleba v kontajneroch, iní zase stoja pred budovami Červeného kríža držiac staré nádoby, do ktorých im dajú trochu vareného jedla, vyškolení lekári odchádzajú za hranice a tretina detí mladších ako päť rokov nemá adekvátnu výživu... V tomto storočí?! A ulice sa trblietajú... Avšak svetielka sa po čase vypoja a realita zostane – nepozmenená.

www.hl.rs

7 DNÍ

Interpol a nesúladné vízie

erejnosť v Srbsku s napätím očakávala výsledok hlasovania Valného zhromaždenia Interpolu ohľadom žiadosti Kosova o vstup do medzinárodnej policajnej organizácie. Srbsko úpenlivo lobovalo v diplomatických kruhoch, s cieľom znemožniť zámer Kosova, tvrdiac, že v tomto umelom štáte vládnu kriminálnici, a teda nesmelo by sa dovoliť, aby oni mali prístup k dôverným informáciám o kriminálnych skupinách, teroristoch a vojnových zločincoch. Politici a väčšina médií v Srbsku v posledných týždňoch alarmovali verejnosť, upozorňujúc, že prijatie Kosova do medzinárodnej policajnej organizácie by ohrozilo bezpečnosť celého regiónu a najmä našej krajiny, lebo by sa o. i. mohlo očakávať, že na zoznam hľadaných by pribudli aj stovky až tisíce tunajších príslušníkov vojska a polície, ktorí sa koncom 90. rokov zúčastnili v bojoch na Kosove. Na schválenie žiadaného členstva Kosovo potrebovalo dvojtretinovú väčšinu hlasov Valného zhromaždenia Interpolu, ktorého členovia hlasovali na zasadnutí 20. novembra v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. A nezískalo ju, lebo za členstvo Kosova bolo 68 hlasov, proti jeho

členstvu bolo 51 hlasov a šestnásti prítomní členovia sa hlasovania zdržali. Hneď po uverejnení výsledkov hlasovania tunajší vládnuci politici vyhlásili, že ide o veľké víťazstvo Srbska. Lenže nakoľko táto správa skutočne prispeje k lepšiemu životu obyvateľov, doriešeniu politických konfliktov a k zlepšeniu susedských vzťahov? Možno Kosovo teraz upustí od ďalších pokusov o vstup do Interpolu? Súdiac podľa vyhlášok tamojších politikov – asi nie. Bývalý premiér Macedónska Nikola Gruevski bol odsúdený na dva roky väzenia za zneužitie služobného postavenia pri nákupe luxusného obrneného vozidla za 600 000 eur v čase, kým bol v čele vlády. Gruevski však sám seba označil za nevinného, vyhlasujúc, že za jeho stíhaním je politický motív, a utiekol do Maďarska, kde dostal štatút politického utečenca. Macedónska vláda podala Maďarsku žiadosť o bezpodmienečné vydanie expremiéra. Doterajší prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik sa v utorok 20. novembra stal predsedom trojčlenného prezídia Bosny a Hercegoviny na obdobie nasledujúcich osem mesiacov. Okrem neho členmi tohto orgánu sú ešte

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

Željko Komšić, zástupca tamojších Chorvátov, a Šefik Džaferović, zástupca Bosniakov. Vo svojom inauguračnom príhovore Dodik otvorene povedal, že jeho prioritou v bosnianskom prezídiu budú záujmy Republiky Srbskej a bude sa zakladať za vojenskú neutralitu BaH. Ostatní dvaja členovia prezídia Komšić a Džaferović zase vyhlásili, že budúcnosť BaH je v NATO. Z príhovorov troch členov prezídia možno teda vidieť zjavný nesúlad ohľadom vízie budúcnosti tejto krajiny. Dodika na poste prezidenta Republiky Srbskej nahradila Željka Cvijanovićová. V utorok 20. novembra pred Juhoslovanskou kinotékou v Belehrade bol odhalený pomník Karlovi Maldenovi (1912 – 2009), hollywoodskemu hercovi srbského pôvodu, ktorý sa narodil v Chicagu ako Mladen Sekulović. Zahral roly vo viac ako 70 filmoch, získal Oscara za najlepšieho vedľajšieho herca vo filme Električka zvaná Túžba (1951), obecenstvo ho pozná napr. aj zo seriálu Ulice San Francisca a z juhoslovanského filmu Suton (1982) v réžii Gorana Paskaljevića. Pripravil: S. Lenhart

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

KONFERENCIA VENOVANÁ LOKÁLNYM A MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Sú menšinové médiá kultúrnym dedičstvom?

Danuška Berediová-Banovićová

ruhá európska konferencia venovaná menšinovým a lokálnym médiám sa konala od 15. do 17. novembra v Novom Sade. Slávnostne ju otvorili v aule Pokrajinskej vlády Nataša Herorová, riaditeľka agentúry Heror Media Pont,

podpredseda vlády. Témou tohtoročnej konferencie bola otázka: Sú menšinové médiá kultúrnym dedičstvom? Nataša Herorová privítala všetkých prítomných a povedala, že zoznam pozvaných na túto konferenciu sa rozširuje, a tohto roku na konferenciu boli zavolané aj lokálne samosprávy, aby sa zapojili do práce, lebo veľmi je dôležité, aby predstavitelia lokálnych

Účastníci konferencie navštívili aj miestnosti NVU Hlas ľudu Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, a Ðorđe Milićević,

samospráv poznali trendy, v ktorých sa pohybuje produkcia menšinových médií, tak v Srbsku, ako aj v Európe, a aké sú ich potreby, aby mohli nor-

málne fungovať. Povedala tiež, že boli zavolaní stredoškoláci, lebo od tohto roku v stredných školách je zavedený nový predmet – médiá a komunikácia. Miloševićová na otvorení vyhlásila, že multietnickosť a multi- Dragana Miloševićová, pokrajinská kultúrnosť Vojvodiny sú tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie vzácnym dedičstvom, a vzťahy s náboženskými spoločenstvami ktoré sa opatrne mua kultúrnom dedičstve, o samoresia chrániť a rozvíjať vo všetkých gulácii menšinových a lokálnych segmentoch, tak aj pri informovaní. médií a o podnikateľskej žurnalistike, Preto zdôraznila, že existuje stabilný o európskej produkcii menšinových systém materiálnej podpory médiám médií a o tom, ako menšinové mév menšinových jazykoch, a zahlásila, diá vplývajú na proces európskych že v rozpočte na rok 2019 budú sub- integrácií. vencie pre menšinové noviny zvýšené Účastníci konferencie v piatok 16. o päť percent. novembra navštívili aj redakciu nášho Milićević pochválil tému konferen- týždenníka v Novom Sade, kde sa cie a povedal, že médiá, ktoré svoj ob- im prihovoril riaditeľ NVU Hlas ľudu sah verejnosti prezentujú v jazykoch Samuel Žiak. národnostných menšín, každopádne Aj tohto roku konferenciu orgasa môžu a musia sa vnímať aj ako časť nizovali Magyar Szó, Heror Media kultúrneho dedičstva. Pont, Asociácia médií, Stredisko pre Konferencia sa počas dvoch dní rozvoj menšinových a lokálnych konala v novosadskom Kolégiu Eu- médií v spolupráci s Asociáciou rópa, kde sa na druhý deň v štyroch menšinových denníkov MIDAS. paneloch hovorilo o multikultúrnosti

Slovenská literárna teória v srbčine D ňa 12. novembra 2018 sa v zasadacích priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia antológie slovenskej literárnej vedy, ktorú vydal v Belehrade v srbskom jazyku slovensko-srbský literárny historik profesor Michal Harpáň. Publikácia Modeli i diskurzi nauke o književnosti (Literárnovedné modely a diškurzy) predstavuje prierez literárnej teórie, ako ju od 60. rokov minulého storočia vypestovali tri generácie slovenských literárnych vedcov začínajúc Mikulášom Bakošom, Norou Krausovou, Oskárom Čepanom, Stanislavom Šmatlákom a pokračujúc • TÝŽDEŇ •

viacerými predstaviteľmi tzv. nitrianskej školy, resp. literárnovedného štrukturalizmu, slovakistiky a teórie literatúry, až po generáciu vedcov, ktorá sa etablovala krátko po roku 1989. Vyše 500-stranová antológia prináša 37 kľúčových textov tridsiatich slovenských vedkýň a vedcov, sprostredkujúcich široké spektrum metód i výskumných problémov, ktoré nastoľuje takmer 70 rokov slovenská literárna veda. Ide vôbec o prvé dielo svojho druhu vydané v zahraničí. Profesor Michal Harpáň (1944), dlhoročný vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Uni-

prác z oblasti dejín a teórie literatúry, je aktívnym sprostredkovateľom slovenskej literatúry v srbskom kontexte (popri predstavovanej antológii preložil v posledných rokoch diela prozaikov Pavla Vilikovského a Michala Hvoreckého). Ako významná osobnosť medzikultúrneho dialógu bol na Slovensku viacProfesor Michal Harpáň (Foto: USvL SAV) krát odmenený vysokými štátnymi vyznamenaniami verzity v Novom Sade, ale aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej (2004 Vyznamenanie ministra kulBystrici, okrem iného autor štan- túry SR, 2004 Strieborná plaketa dardného diela Teória literatúry ministra zahraničných vecí SR). ab (1986) a desiatok ďalších knižných 47 /4830/ 24. 11. 2018

Týždeň Z DOKUMENTÁRNEJ VÝSTAVY 100 ROKOV USPORIADANEJ V ARCHÍVE JUHOSLÁVIE V BELEHRADE (1)

Československá štátnosť 1918: T. G. Masaryk

účasťou výstavného podujatia 100 rokov, ktoré sa usporiadalo od 2. do 20. novembra v belehradskom Archíve Juhoslávie (o čom sme písali v Hlase ľudu č. 45 na strane 3), bola aj výstava Československá štátnosť 1918. Pripomenula zrod Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov a dôležité osobnosti, ktoré sa najviac zaslúžili o jeho vznik a uznanie v zahraničí. Autorkou konceptu výstavy je Lenka Lindaurová. V tomto príspevku prinášame časti niektorých textov z vystavených tematických panelov.

knihy a filmy. Je príznačné, že po druhej svetovej vojne a víťazstve komunistov v roku 1948 bol ako symbol demokracie zavrhnutý, tabuizovaný a jeho pomníky a stopy boli odstránené. Tomáš Masaryk študoval na nemeckých školách, na reálke v Hustopečiach a na gymnáziách v Brne a vo Viedni, následne na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity, kde ho ovplyvnil najmä filozof Franz Brentano. Ako dvadsaťsedemročný v Lipsku spoznal Američanku Charlotte Garrigue, študentVZNIK ČESKOSLOVENSKA ku hudby. Zasnúbil sa s ňou Na jeseň 1918 sa v strede ešte pred jej odchodom späť Európy na troskách Rakúskodo Ameriky. Vtedy bol veľmi -Uhorska osamostatnil nový Tomáš Garrigue Masaryk chudobný, živil sa kondíciami národný štát Čechov a Slová- (Foto: z archívu Českého centra / Langhans Praha) študentov z bohatých rodín. kov s početnými národnostnýV marci 1878 sa v Amerike mi menšinami, z ktorých najväčšou ru vedená Karelom Kramářom roko- oženil; na cestu tam si musel požičať. bola minorita nemecká v Čechách vať s predstaviteľom protirakúskeho So Charlotte sa usadil v skromnom a na Morave a maďarská na Slovensku zahraničného odboja Edvardom byte vo Viedni. Tu sa im narodili a na Podkarpatskej Rusi. Hlavnými Benešom o vytvorení a podobe sa- dve deti, Alica a Herbert, neskôr – v osobnosťami v príprave samostatné- mostatného československého štátu. Prahe – ešte Jan a Olga. ho štátu boli Tomáš Garrigue Masa- Okrem iného dospeli k dohode, že V roku 1882 bol vymenovaný za ryk, Edvard Beneš, Karel Kramář, Milan nový štát bude republikou. profesora filozofie na českej univerziRastislav Štefánik, Antonín Švehla, Na konci roka 1918 bola vytvorená te v Prahe. V tom čase české prostreFrantišek Soukup, Alois Rašín, Vavro komisia, ktorá mala vybrať návrh die príliš dobre nepoznal – na jednej Šrobár a Jiří Stříbrný. Masaryk, Beneš novej vlajky ako symbolu pre celé strane vnímal hospodársky, kultúrny a Štefánik boli hlavnými postavami Československo. Ešte v roku 1918 bola a sociálny rozmach, vzostup občianexilového odboja a exilovej vlády, vydaná prvá československá poštová skych práv a slobôd, na druhej strane Kramář bol hlavou Národného výboru známka s gotickým Chrámom sv. Víta neprehľadnú a rozporuplnú politickú a prvým ministerským predsedom na Pražskom hrade, ktorú navrhol situáciu. Národnostné pomery neboli novej republiky, Štefánik neoficiál- slávny maliar Alfons Mucha. Vo febru- uspokojivé. České obyvateľstvo tráne zastupoval Slovensko. Posledná ári 1919 bol prijatý zákon, vyhlásená pila otázka nerovného postavenia pätica predstavuje vodcov domácich menová odluka a začali sa tlačiť prvé voči Nemcom a podobne ako ďalšie aktivít a exekutívne jadro nastupu- československé koruny. slovanské národnosti monarchie, sa stále viac domáhalo svojich kultúrjúceho nového štátu – prezývali ich nych a politických práv. Muži 28. októbra. TGM Hnutie za sebaurčenie národa V roku 1890 vrcholia v ríšskej rade Tomáš Garrigue Masaryk bol najprebiehalo formou domáceho a za- dôležitejším aktérom pri vzniku sa- (parlamente západnej, rakúskej časti hraničného odboja. Tomáš Garrigue mostatného československého štátu ríše) spory o rovnoprávnosť Čechov Masaryk, ktorý viedol zahraničný v roku 1918, ktorého územie bolo a Nemcov a o rok neskôr kandiduje odboj, vedel, že na uskutočnenie predtým súčasťou mnohonárodnost- Masaryk ako jeden z troch realistov zámeru potrebuje podporu veľmocí, nej Rakúsko-uhorskej ríše. Masaryka na mladočeskej kandidátnej listine ktoré bojovali proti Rakúsko-Uhor- nazývali otcom vlasti, národa a tiež sa v parlamentných voľbách. Mladočesi sku, a tiež armádu, ktorú vedome mu hovorilo tatíček. Bol symbolom zvíťazili a nový poslanec Masaryk budoval z českých a slovenských takzvanej prvej republiky, demo- vstupuje v roku 1891 do viedenskej dobrovoľníkov. Hlavným orgánom kratom, intelektuálom, mravným ríšskej rady. Už v roku 1893 sa však českého domáceho odboja bola vzorom. Bol oslavovaný a uctievaný svojho mandátu vzdáva z dôvodov organizácia s krycím menom Maffie. mnohými pomníkmi po celej krajine. sporov medzi českými politikmi: Riadila spravodajskú a konšpiračnú Bol vážený, rešpektovaný, milovaný. podľa svojich slov sa nechcel poddať činnosť, odovzdávala informácie Existuje množstvo dokumentov, ktoré terorizmu nepočestnosti a politickej a udržiavala spojenie s Masarykovou to dokladujú: osobné listy, prejavy, krátkozrakosti.

www.hl.rs

zahraničnou akciou. Zákon z 28. októbra 1918 o zriadení samostatného československého štátu bol vydaný Národným výborom československým. V ten deň začala v Ženeve delegácia Národného výbo-

Informačno-politický týždenník

V roku 1900 zakladá vlastnú Českú stranu ľudovú (realistickú), ktorá vo voľbách v roku 1907 dostala tak málo hlasov, že na získanie mandátu mu museli pomôcť sociálni demokrati. V roku 1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku a vypukla prvá svetová vojna. Masaryk začal svojím odchodom do exilu v zahraničí politickú akciu, ktorá už mala jednoznačne viesť k samostatnosti československého štátu. Považoval za nemožné postaviť sa Rakúsko-Uhorsku doma, preto chcel začať aktívny odboj v zahraničí: získať spojencov pre svoj program, nadviazať styky a spoluprácu s politikmi a vládami veľmocí nepriateľských voči Rakúsko-Uhorsku a Nemecku, zorganizovať z českých a slovenských zahraničných krajanov a zo zajatcov z rakúsko-uhorskej armády vojsko bojujúce po boku Trojdohody. V decembri 1914 odišiel do Talianska a následne do Švajčiarska, pričom si vopred dohodol spôsob komunikácie s vybranými českými politikmi, ktorí vo vlasti tvorili konšpiračnú bunku – tajný výbor Maffie. V roku 1915 za ním do exilu prichádza Edvard Beneš, najbližší spolupracovník a neskôr nasledovník. Masaryk bol činný predovšetkým v Londýne, Beneš v Paríži, kde sa ustanovil Český zahraničný komitét, neskôr Československá národná rada, ktorej predsedom sa stal Masaryk, a jej programovým cieľom bol nezávislý československý štát. V roku 1917 sa vydal Masaryk do Ruska, aby tam vytvoril zahraničnú armádu (československé légie), ktorá bola predpokladom úspechu zahraničnej politickej akcie. Potom okamžite odišiel do Ameriky, kde, ako predpokladal, sa malo rozhodnúť o samostatnosti Československa. Rokoval predovšetkým so štátnym tajomníkom Robertom Lansingom, ale aj s prezidentom Wilsonom, a podarilo sa mu získať ich podporu pre ideu a program samostatného československého štátu. Ešte pred svojím triumfálnym návratom do Prahy v decembri 1918 bol T. G. Masaryk 14. novembra Revolučným národným zhromaždením jednohlasne zvolený za prvého prezidenta nezávislého Československa, ktoré bolo v ten istý deň vyhlásené za republiku. Za prezidenta bol potom zvolený ešte trikrát (1920, 1927, 1934). V decembri 1935 abdikoval zo zdravotných dôvodov a žil na odpočinku na zámku v Lánoch. Zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch. Pripravil: S. L. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti REKONŠTRUOVANÝ SLOVENSKÝ DOM V ERDEVÍKU

Nová strecha, okná a omietka Danuška Berediová-Banovićová

piatok 16. novembra v Erdevíku slávnostne otvorili Slovenský dom, ktorý bol vynovený tohto roku. Ide o rekonštrukciu, v ktorej bola na budove urobená nová strecha a nová omietka a vymenené boli okná. Celková rekonštrukcia stála 2 milióny 280-tisíc dinárov. Prítomných privítal predseda Slovenského kultúrno-osvetového spolku Erdevík Ondrej Beredi a poďakoval sa všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby sa rekonštrukcia budovy Slovenského domu v Erdevíku vykonala v roku 2018. Sú to: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ktorá poskytla milión a 700-tisíc dinárov, Obec Šíd 450-tisíc dinárov, ako aj SKOS Erdevík z vlastných prostriedkov zabezpečil 130-tisíc dinárov. Keď ide o prostriedky z Obce Šíd, Bere-

Ondrej Beredi a Anna Tomanová-Makanová na slávnostnom otvorení di pripomenul, že 450-tisíc dinárov bolo vyčlenených v obecnom rozpočte v roku 2017 pre všetky slovenské inštitúcie z územia obce. „Na základe jednohlasného rozhodnutia zo zasadnutia predstaviteľov slovenských inštitúcií, celková suma – 450-tisíc dinárov

– bola určená pre Erdevík, a to na túto rekonštrukciu budovy spolku,“ poznamenal Beredi. Povedal tiež, že rok 2018 bude zapísaný do dejín tohto spolku, lebo týmto je zachovaný majetok erdevíckych Slovákov a umožCelková rekonštrukcia stála 2 milióny nené je budúcim 280-tisíc dinárov generáciám, aby bežne je dohodnuté, že NRSNM pokračovali v tejto činnosti. Predsedníčka NRSNM Anna vyfinancuje vonkajšiu úpravu buTomanová-Makanová hovorila dovy a požiadame ich projektom, o význame adaptácií kultúrno- aby zabezpečili prostriedky na -umeleckých spolkov v našich vnútornú rekonštrukciu budovy,“ prostrediach. Keď ide o Erdevík, povedala Tomanová-Makanová. Predstavitelia Obce Šíd neboli povedala, že má skutočne krásne priestory, ktorým bola potrebná prítomní na slávnostnom otvorení. Počas slávnostného otvorenia rekonštrukcia, a oznámila, že nasleduje projekt z Úradu pre Slo- dve básne zarecitovali recitátorky vákov žijúcich v zahraničí. „Pred- Tijana Mocková a Jana Petrusová.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Prijali návrh na reorganizáciu VKP Stan Elena Šranková

ýborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad na zasadnutí v utorok 20. novembra najviac pozornosti venovali správe o realizácii mestského rozpočtu od začiatku roka do konca septembra. Nemalú pozornosť a čulú diskusiu vyvolal aj návrh na reorganizáciu VKP Stan. Keď ide o realizáciu rozpočtu, zo slov Aleksandry Radakovej, členky Mestskej správy pre rozpočet a financie, vyplynulo, že celkové príjmy spolu s nevyužitými prostriedkami z minulých rokov vynášajú 21 966 780 477,35 din. To je 79 % z plánovaných prostriedkov na ročnej úrovni, čiže 98,8 % plánovaných prostriedkov na obdobie január – september 2018. Keď ide o výdavky, realizované sú v sume 13 806 444 858,99 din. Je to 49,6 % z plánovaných výdavkov na celý • ĽUDIA A UDALOSTI •

rok, čiže 62,1 % z plánu na obdobie január – september. Z radov opozičných výborníkov bolo počuť už obvyklé pripomienky a kritické slová týkajúce sa trovenia rozpočtových prostriedkov, ale i pochvalné slová na účet vyberania prostriedkov. Veľkú pozornosť výborníkov vyvolali body vzťahujúce sa na osud VKP Stan a tamojších 219 robotníkov. I keď je takmer koniec roka, len teraz schválili správu o vlaňajšom hospodárení tohto podniku, ktorý sa zaoberá údržbou bytových a podnikateľských priestorov. Väčšinou hlasov schválili i dokument, ktorým sa nakladá otvoriť konkurzné konanie vo VKP Stan, ako i nový vopred pripravený plán reorganizácie (VPPR) VKP Stan Nový Sad. Ako povedali, až potom by sa Mesto Nový Sad opäť rozhodlo hľadať súkromného partnera pre svoj verejný podnik. Námestníčka primátora Adrijana

Mesarovićová informovala výborníkov o procese, ktorý v podniku Aleksandra Radaková informovala Stan prebieha už o realizácii rozpočtu takmer tri roky, a uviedla, že zákon predpisuje buď júce odporúčania. Avšak Mestská bankrot alebo konkurz. V prvom správa zrušením zmluvy hneď po prípade by sa z predaja majetku tom, čo suma určená na výplatu zapodniku splatilo iba 8 percent dlhu meškaných platov nebola vyplatená a zanikli by všetky pracovné miesta. v lehote piatich dní, ochránila záujmy Konkurzným konaním sa dosiah- zamestnaných v Stane a všetkých obne, že Stan bude naďalej pracovať čanov Nového Sadu. Na zasadnutí zhromaždenia a splácať svoje dlhy. Ako uviedla, VPPR sa má realizovať päť rokov. výborníci schválili aj ďalšie body Opoziční výborníci pripomenuli, rokovacieho programu. Medziiným že upozorňovali na súkromného i rozhodnutie, aby sa začala procepartnera z Litvy, s ktorým mesto dúra zmeny Štatútu mesta s cieľom podpísalo, a potom zrušilo zmluvu zosúladiť ho so zmenami zákona o verejno-súkromnom partnerstve o lokálnej samospráve. Aj nové so Stanom. Námestníčka Mesaro- pravidlá, ktorými sa určia kritériá vićová odpovedala, že sa robilo na zníženie účtov za komunálne v súlade so zákonom a že nesúdený služby pre rodiny s viacerými súkromný partner mal zodpoveda-

deťmi.

47 /4830/ 24. 11. 2018

Ľudia a udalosti NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Prednáška o bezpečnosti v doprave Jaroslav Čiep

ada pre bezpečnosť cestnej premávky na území Obce Báčsky Petrovec pravidelne organizuje rôzne prednášky a semináre. Nedávna prednáška sa týkala správneho použitia autosedačiek a pravidelné sú aj semináre pre motocyklistov. Na začiatku školského roka sa venujú prváčikom v základných školách a učia ich, ako bezpečne prechádzať cez cestu. Tretí raz za sebou Rada pre bezpečnosť cestnej premávky v novembri zorganizovala prednášku pre maturantov petrovského gymnázia. Dôvod je predovšetkým ten, že títo žiaci sa stávajú plnoletými a nejeden z nich už získal vodičský preukaz alebo ho získa v najbližšom období. Prednáškové školenie z oblasti bezpečnosti v premávke pre žiakov záverečného ročníka sa uskutočnilo vo štvrtok 15. novembra v jednej z učební v pavilóne prírodných vied na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom. V rámci akcie Ešte stále jazdím prednášky v školách realizujú inva-

Pre svoje ľahostajné správanie sa v doprave Milan Srdić je odkázaný na život vo vozíku. Teraz varuje mladých ľudí, aby sa poučili z jeho príkladu. lidi, ktorých invalidita je následkom dopravných nehôd. Po druhýkrát hosťom na gymnáziu bol 30-ročný Milan Srdić zo Somboru so spolupracovníkmi zo Zväzu paraplegikov a kvadriplegikov Srbska. Členovia zväzu si prajú, aby tieto prednášky prispeli k bezpečnosti dopravy v Srb-

sku a zároveň sa usilujú zvýšiť povedomie mladých ľudí vo veku 15 až 22 rokov o nebezpečných následkoch dopravných nehôd. Cieľom tejto kampane je, aby ľudia, ktorí utrpeli zdravotné postihnutie v dopravných nehodách, prostredníctvom prezentácie a vlastnej výpovede varovali mládež a prostredníctvom prenosu osobných skúseností poučili mladých ľudí o bezpečnosti premávky a nevyhnutnosti dodržiavania dopravných predpisov. Žiakom sa na úvod prednášky prihovorili riaditeľka gymnázia Anna Medveďová a predseda obce Srđan Simić, ktorý zdôraznil, že Báčskopetrovská obec bola hrdá na to, že viac rokov dozadu na svojom území nezaznamenala dopravné nehody so smrteľnými následkami. Tohto roku sa to, žiaľ, zmenilo a viacnásobne zmnožilo. Milan Srdić, kedysi nádejný športovec a teraz vozičkár, vyrozprával svoj životný príbeh zahrnujúci veľké plány, aké mal vo futbale. Na prezentácii zobrazil svoj život pred zranením, premietol krátky film o dopravnej

V KOVAČICI

Udelili uznania, uctili si pamiatku obetí Anička Chalupová

ri príležitosti pripomínania si 70. výročia založenia Zväzu združení bojovníkov

národnooslobodzovacej vojny (ZZBNOV) Srbska a Vojvodiny v piatok 9. novembra v Kovačici slávnostne udelili uznania obecným inštitúciám a organizáciám,

Kovačičania vzdali hold padlým bojovníkom v Batinskej bitke

Hostitelia sa potešili návšteve Ferenca Kasa, najstaršieho žijúceho bojovníka druhej svetovej vojny; na snímke stojí v druhom rade druhý zľava

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

najaktívnejším výborom a zaslúžilým jednotlivcom. Uznania, ktoré odmeneným slávnostne udelil Janko Jovnáš, tajomník Miestnej a Obecnej organizácie ZZBNOV, sa dostali do rúk mládežníckemu družstvu OMZA Kovačica, Zlatkovi Šimáko-

nehode v období, keď sa stal plnoletým, ako aj podrobný rozbor, ako k nej v dôsledku jeho rozmarnosti prišlo. Popísal svoje zranenia, svoj ďalší život v nemocnici a rehabilitáciu po vážnej ujme na zdraví, poranení miechy a ochrnutí. Mladým ozrejmil, aké dôsledky dopravné nehody majú na samotnú osobu, rodinu a širšiu spoločnosť. Uviedol tiež dôsledky paraplégie, fyzickej a duševnej, po nehode, snahy zapojiť sa do spoločnosti a vyrovnať sa s bežným životom, v ktorom postihnutý človek trpí mnohé ohraničenia. Maturantov varoval pred nebezpečnou jazdou a pred vplyvom alkoholu na vnímanie počas jazdy. Upozornil ich tiež, aby si nesadali do auta k opitému vodičovi. Aby si vážili svoj život. Člen Rady pre bezpečnosť Nebojša Stojisavljević pre maturantov prichystal zaujímavé pomôcky s cieľom priblížiť im stratu motoriky a koordinácie. Prezentoval im polygón s takzvanými opitými okuliarmi, pomocou ktorých sa simuluje vplyv alkoholu, drog a únavy na človeka.

vi, predsedovi Zhromaždenia obce Kovačica, OVSPS Kovačica, ZBNOV Crepaja a ZBNOV Kovačica, ako i najstaršiemu žijúcemu bojovníkovi v druhej svetovej vojne Ferencovi Kasovi (93) z Debeljače. O dva dni neskoršie pri príležitosti 74 rokov od Batinskej bitky, predstavitelia OVZZBNOV Kovačica navštívili komplex v blízkosti dedinky Batina v Baranji, kde vzdali poctu padlým a položili veniec k pomníku Víťazstvo. V boji na Batine, ktorý bol druhý čo do počtu obetí na území bývalej SFRJ, účinkovali okrem iných aj Kovačičania, členovia VIII. vojvodinskej údernej brigády. Delegácia z Kovačice navštívila aj spomienkové múzeum venované Batinskej bitke.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V OKOLÍ SKLÁDKY ODPADU V ALIBUNÁRI

Dym dusí občanov a pocestných Vladimír Hudec

äčšie alebo menšie hŕby odpadu vedľa ciest sú našou každodennosťou a vážnou prekážkou pre Srbsko na ceste do EÚ. Vznikajú výlučne vďaka nezodpovednému správaniu sa občanov, ktorí odpad vyhadzujú všade tam, kde im to zodpovedá – najčastejšie vedľa ciest a do riek. Dnes vrece s odpadom vyhodí jeden, zajtra druhý, pozajtra tretí a postupne vznikne nelegálna skládka odpadu, ktorú vonkoncom nie je pekne vidieť a nedajbože vedľa nej sa pristaviť. Na území Srbska je takých skládok na tisíce, špatia peknú prírodu, na ktorú sú v Srbsku všetci hrdí, a vážne ohrozujú mnohé rieky. Čo však povedať, keď vedľa cesty, uprostred neprehľadnej roviny pšeničných a kukuričných polí lokálna samospráva, vlastne lokálny komunálny podnik, založí legálnu skládku odpadu? Nuž a práve taká skládka sa nachádza v Alibunári z pravej strany cesty zo smeru Já-

Dym zo skládky sústavne dusí občanov

nošíka. Od prvých domov v dedine je vzdialená iba zo 300 metrov a komunálni pracovníci tam dovážajú odpad z viacerých okolitých dedín, z ktorého už vznikol poriadny kopec. Možno by v tom, že sa skládka nachádza vedľa cesty, ani nebol až taký veľký problém, keby bola ohradená, prípadne keby vôkol nej vysadili stromy. Takto to nepôsobí

vonkoncom pekne a dodatočný, možno aj najväčší problém je v tom, že zberatelia sekundárnych surovín odpad pravidelne pália, aby sa ľahšie dostali k železnému odpadu, v dôsledku čoho sa zo skládky sústavne kúdolí hustý dym, ktorý poriadne dusí občanov žijúcich v okolí, ale veru aj pocestných. Nehovoriac o tom, že hustý dym môže ohroziť

aj premávku. Ďalší problém sú iní nesvedomití občania, ktorí odpad vyhodia ihneď vedľa cesty napriek tomu, že jestvuje cesta, ktorou sa autom možno dostať ďalej, hlbšie na skládku. V komunálnom podniku Univerzal nám pred rokom povedali, že sú si vedomí problému, ale nateraz sú bezmocní. V očakávaní výstavby regionálnej skládky v Pančeve jediné riešenie by vraj bolo ohradiť skládku a postaviť strážcu, ale pre podnik, ktorý hospodári na okraji rentability, to by znamenalo veľkú záťaž, takže im nezostáva iné, len priestor vedľa cesty z času na čas očistiť. S občanmi, ktorí pália odpad, si však nevedia poradiť, takže treba očakávať, že dym z horiacich plastových fliaš a iných látok, ktorý je inak nebezpečný a kancerogénny, sa tu bude aj naďalej valiť a dusiť ľudí. To však nie je riešenie, a preto by podnik spolu s lokálnou samosprávou tomuto problému museli venovať omnoho väčšiu pozornosť a páleniu odpadu zastať do cesty.

HLOŽANY

Nová cyklistická dráha Juraj Bartoš

eď sme pred dvoma týždňami zašli k Dunaju, príjemne nás prekvapil pohľad na novú asfaltovú cyklistickú dráhu. Od hložianskych chatárov sme sa dozvedeli, že ju začali robiť v októbri a dokončili začiatkom novembra. Zatiaľ vedie z Begeča po Čelarevo – po povrchu hrádze. Jej výstavba by mala pokračovať od Čelareva po Báčsku Palanku a ďalej. Teraz je všetkým, ktorí v lete videli dajakých ľudí, ktorí robili vrty v hrádzi vedúcej povedľa ľavej strany Dunaja, jasné, že to odborníci skúmali kvalitu „špóru“. Pôvodne vraj cyklistická dráha mala viesť z vonkajšej strany hrádze. Pravdaže, z jej vrchu turisti na bicykloch majú otvorený pohľad na rieku a jej okolie a teda komplexnejší zážitok. Inak už vyše mesiaca cestári budujú aj dráhu medzi Begečom a Futogom. Vykonávateľom prác • ĽUDIA A UDALOSTI •

je firma Put-invest a investíciu vyfinancovala Republika Srbsko. Na internete sme zistili, že úsek medzi Novým Sadom a Begečom (čosi nad 20 kilometrov) stál 69,1 milióna dinárov; prostriedky zo štátneho rozpočtu zabezpečilo Ministerstvo obchodu, turizmu a telekomunikácií prostredníctvom súbehu na pridelenie subvencií a dotácií určených na rozvoj turizmu a prispelo aj Mesto Nový Sad. Investícia je súčasťou projektu Európskej cyklistickej federácie, ktorá si ako cieľ vytýčila rozvoj 12 medzinárodných cyklistických diaľkových trás. Táto sieť by mala mať celkove približne 70 000 kilometrov a bude kryť celý európsky kontinent. Cesta, t. j. cyklistická dráha medzi Novým Sadom a Čelarevom (široká 3 metre) je súčasťou jedného z troch koridorov projektu EuroVelo 6, ktoré vedú cez Srbsko. Inak celková trasa smeruje od Atlantického oceánu až k Čiernemu moru, čiže

Nová radosť (nielen) pre turistov: cyklistická dráha pri Dunaji „pod Hložanami“

spája Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko. Mala by byť dokončená roku 2020 a dĺžka troch koridorov v Srbsku bude 665 km. Je zaujímavé, že sa projekt EuroVelo (zatiaľ) nefinancuje z prostriedkov Európskej únie. Nová cyklistická dráha je, samozrejme, vhodná aj pre lokálne

obyvateľstvo. Pravdaže, aby ju predčasne nezhumpľovali autá a iné ťažšie vozidlá, čoskoro by mala byť opatrená rampami. Na druhej strane Hložančania sa už dávno pýtajú, či a kedy pribudne dávnejšie sľúbená asfaltová dráha povedľa štátnej cesty č. 12 na úseku medzi Hložanami a Čelarevom, kde už zahynulo niekoľko ľudí, ktorí jazdili na bicykli.

47 /4830/ 24. 11. 2018

Ľudia a udalosti VYKUROVANIE DOMÁCNOSTÍ V KULPÍNE

Každý si zvolí najvýhodnejší spôsob je to výhodnejšie. O tom, ako Jarmila Zelenáková: – Máme sob vykurovania najvýhodnejší. vykurujú svoje domácnosti, v dome ústredné vykurovanie a Rade Kolarski: – V mojej doako energie používame drevo mácnosti máme dva spôsoby oci sme do polovice povedali: Mária Plachtinská: – Máme a uhlie. Vždy sa snažíme zabez- vykurovania. Ide o vykurovanovembra mali takmer letné vonkajšie teplo- taký kombinovaný spôsob pečiť si ich postupne, teda už nie plynom, ktoré najčastejšie vykurovania. od jari sa pomaly praktizujeme v jeseň a na jar. ty, odrazu sa Do kachľovej pripravujeme Druhý spôsob ochladilo. Pripece kúrime na nasleduje vykurovanie šla pravá jeseň šúľky z vlastjúcu zimu. drevom a uha ani na prvý nej výroby Tvrdé drevo lím, lebo máme sneh nebona kúrenie aj pece na peva okrem lo treba dlho sme si zadoné palivo. Na toho použíčakať. Spolu túto zimu sme vážili z Lugu, vame ešte s počasím priamo od si zabezpečili 6 dva zdroje, na pretras sa čiže vykurukubíkov dreva predajcov dostala téma jeme plynom a 2,5 tony uhz tamojších vykurovania. a elektrinou. Jarmila Zelenáková hôr. Keď ide Rade Kolarski lia. VykurovaK u r i v o n a Mária Plachtinská Plyn sa nám o uhlie, hlavnie plynom je zimu si každá domácnosť snaží zabezpečiť zdá lacnejší spôsob, lebo máme ne sa orientujeme na to do finančne náročné pre jednu včas, aby bola pripravená na na plynové vedenie napojený vysokoteplotných piec. S ta- rodinu. Preto striedame aj vykuchladné dni. V ankete s občan- aj sporák. To, na čo by sa malo kýmto spôsobom vykurovania rovanie na pevné palivo a taká mi Kulpína sa dozvedáme, že sa dávať dôraz, je dobré zateple- sme boli spokojní doteraz a kombinácia sa nám osvedčineorientujú iba na jeden druh nie domu, aby tepelná energia verím, že aj tejto zimy to bude la ako praktická a výhodná. kuriva, ale kombinujú viac, lebo čím menej unikala do vzduchu. rovnako. Pre nás je tento spôKatarína Gažová

STARÁ PAZOVA

Zdraželo kúrenie Anna Lešťanová

erejný komunálny podnik Toplana Stará Pazova sa zaoberá výrobou a distribúciou tepelnej energie na území Obce Stará Pazova. Prostredníctvom sústavy diaľkového vykurovania staropazovská tepláreň vykuruje domy, byty, podnikateľské priestory v Starej Pazove a v sídlisku Bánovce-Dunav. Výroba tepelnej energie prebieha v 4 prevádzkach, z ktorých sa teplo k spotrebiteľom distribuuje prostredníctvom teplovodných sietí a 31 tepelných podstaníc. Počet podstaníc a dĺžka teplovodnej siete sa neustále zvyšuje, lebo teplárenský verejný podnik v kontinuite rozširuje svoje kapacity a otvára možnosti na pripojenie nových spotrebiteľov na diaľkové vyku-

www.hl.rs

rovanie miestností. O práci VKP Toplana rokovali aj výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na nedávnom zasadnutí, na ktorom väčšinou hlasov schválili opravný rozpočet programu hospodárenia s finančným plánom podniku. Ako bolo počuť na spomínanom zasadnutí, podnik je náležite pripravený na novú vykurovaciu sezónu. V rámci príprav bola vykonaná aj nevyhnutná rekonštrukcia tepelného kotla v teplárni Park a v septembri po dlhšom čase bola vymenená časť teplovodu v mestskom parku v dĺžke okolo 100 metrov. Začiatkom októbra prebiehali tepelné skúšky zariadení a toho času teplárne pracujú nehatene. Podnik tepelnou energiou zásobuje 1 662 spotrebiteľov v kategórii obytných miestností

Informačno-politický týždenník

Kotláreň VKP Toplana funguje nehatene a 212 spotrebiteľov v kategórii podnikateľských miestností. Úhrnne sa týmto spôsobom vykuruje 111 985 štvorcových metrov a v samotnej Starej Pazove 50 889 štvorcových metrov. V podniku Toplana Stará Pazova od 1. októbra uplatňujú nové ceny služieb, čo konkrétne

znamená, že došlo k menšiemu zvýšeniu cien. Toho času cena vykurovania obytných miestností vynáša 107,21 dinára za štvorcový meter, čo predstavuje zvýšenie o 2,66 dinára, kým cena za vykurovanie podnikateľských miestností je zvýšená o 3,32 dinára a vynáša 154 dinárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HAJDUŠICKÝ POĽNOHOSPODÁR JANKO KLINKO TVRDÍ

Keby nebolo zárobku, nerobili by sme Vladimír Hudec

šiel roku 2014. Na začiatku nemal mnoho vlastnej pôdy, iba 3 jutrá, odobne ako mnohí jeho a k tomu pomáhal otcovi obrobiť spoluobčania aj Janko Klinko jeho 7 jutár. Snažil sa však zarobiť z Hajdušice sa ako mladý iným spôsobom. Poskytoval svojim zamestnal vo vtedajšom spolo- spoluobčanom služby pílenia drečenskom poľnohospodárskom va, prepravy, strojové poľnohospopodniku Hajdušica ako traktorista. dárske služby, s otcom vykonával Osemhodinový pracovný čas mu stavebné práce, choval svine... umožňoval venovať sa popri tom Postupne sa mu podarilo kúpiť aj vlastnej domácnosti. určité výmery pôdy V podniku robil vyše a medzičasom si predvadsať rokov, až do najal aj štátnu pôdu, chvíle, keď tento podtakže teraz obrába sponik bol sprivatizovalu viac ako 40 jutár. ný. Po privatizácii sa Neobanoval, že opustil pracovné podmienky prácu v podniku, a keď významne zmenili sme sa ho opýtali, či sa a pracovný čas už nez poľnohospodárstva trval osem, ale dvanásť dá vyžiť, povedal: hodín, neraz od svitu – Dá sa zarobiť, ale Janko Klinko do mraku. nie je ľahko a nezávisí – Bolo to veľmi nato len od našej práce. máhavé, 12 hodín sedieť v trakto- Hľa, na jar, keď bolo treba siať sóju re, ale som trpel, lebo som si bol a kukuricu, často pršalo, takže sa vedomý, že v rodine potrebujeme sejba predĺžila až do polovice mája. tie peniaze. Jedného dňa nám A keď sme všetko konečne skončili, však majiteľ podniku povedal, že prestalo pršať a hrozilo sucho. od zajtra sa robí, kým je vidno. Našťastie, kukurica dobre urodila V letnom období to znamenalo a ani sója nesklamala, i keď mohla od šiestej ráno do deviatej večer. urodiť aj viac. S týmto rokom som To som už nemohol zniesť. Na vcelku spokojný. V podstate určitý jednej strane sa to nedalo fyzicky zárobok sa vždy dosiahne. V opačvydržať a na druhej strane som nom by sa touto prácou nikto nezanemohol pokojne pozerať, ako oberal. Ibaže ten zárobok z hektára moja pôda zostáva neobrobená, nie je veľký a potrebné je obrábať kým ja obrábam cudziu. Tak som najmenej 40 – 50 ha, aby zostalo aj sa rozhodol, že opustím podnik a na život. Uznám, že z toho aspektu vyskúšam sa v poľnohospodárstve. mi bolo omnoho ľahšie, keď som K tomu zrejme prispelo aj to, že bol zamestnaný, lebo som vedel, manželka je zamestnaná v štátnej že na začiatku mesiaca dostanem ustanovizni, čo bolo zárukou, že plat, ktorý bol celkom slušný. Teaspoň na tie základné potreby a na raz robím za menej peňazí, ale školenie syna peniaze budeme pokojnejšie. Počas sezóny robím mať. Očakával som, samozrejme, napríklad u poľnohospodára, ktorý že aj sám niečo zarobím, – vysvetlil obrába omnoho viac pôdy a pona začiatok. trebuje pomoc. Robíme tiež 12 Janko Klinko z podniku odi- hodín denne, ale to je predsa len

24. – 30. 11. 2018

POČASIE

Tvrdú a suchú pôdu nemožno orať, takže poľnohospodári orbu úplne zastavili

inak. Nájde sa čas aj na kávičku alebo pivo, aj trochu si vydýchnuť. Keď ukončíme prácu, spoločne sa bavíme pri kotlíku alebo ražni. Nuž a keď je nálada kamarátska, všetko sa dá vydržať, – spokojný je Klinko, hoci ho toho času znepokojuje stav zasiatej repky olejnej a pšenice. – Repku som zasial 15. septembra, v optimálnej lehote. Predtým trochu pršalo a odvtedy, hľa, už dva mesiace nespadla ani kvapka, takže repka vôbec nevzišla. Podobne je aj so pšenicou a vonkoncom ne-

viem, ako to dopadne. Pre pšenicu možno ešte nie je neskoro, ak by teraz začalo pršať, ale sa obávam, že pre repku je už neskoro. Pôda je taká suchá a tvrdá, že orba jednoducho nie je možná. Muselo by na začiatok napadať čo len 20 litrov na štvorcový meter, aby sa dalo orať. Pôda však potrebuje omnoho viac vody, aby bola dobre pripravená na jarnú sejbu, ale na to je ešte času dosť. Sú to riziká tejto práce a každý, kto sa týmto zaoberá, musí s nimi počítať.

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš Darcovstvo. Štvrtá a zároveň posledná tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi v Silbaši prebiehala vo štvrtok 15. novembra od 8. do 10. hodiny v miestnostiach Hasičského domu. Zor-

ganizovala ju Miestna organizácia Červeného kríža v spolupráci s Ústavom pre transfúziu krvi z Nového Sadu. Ochotu darovať krv a tým zachrániť niečí život prejavilo 27 darcov zo Silbaša a Paragov, pokým jedného odmietli zo zdravotných dôvodov. R. K.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | -1˚

10˚ | 6˚

9˚| 4˚

8˚ | 2˚

8˚ | 1˚

10˚ | 2˚

10˚ | 3˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

47 /4830/ 24. 11. 2018

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI PEDAGOGICKEJ SLUŽBY MÚZEA V KULPÍNE

Pútavé vzdelávanie žiakov Katarína Gažová

sme spoločne realizovali projektové vyučovanie pomenované Jeseň v mojom dvore. Jedna časť aktivít sa realizovala v škole, druhá u nás v múzeu. Usporiadali sme tri dielne zamerané na zdravú výživu, zdravé životné prostredie na dedine, ako aj na to, ako vyzerá jeden dedinský dvor počas jesene. Dielne boli venované kukurici, slnečnici a zeleni v parku a deti urobili herbár, ktorý zostal zachovaný v archíve múzea.“ V období od januára do júna t. r. žiaci kulpínskej školy v spo-

dukačné obsahy realizované Muzeálnym komplexom v Kulpíne, ktorý prislúcha Múzeu Vojvodiny v Novom Sade, usporiadané v spolupráci so ZŠ Jána Amosa Komenského nadväzujú na stále muzeálne expozície a súvisia s náboženskými, štátnymi a medzinárodnými sviatkami. Ako pracuje pedagogická služba múzea a čo všetko realizovali s deťmi v tomto roku, ozrejmila Účastníci podujatí venovaných čistote našej planéty nám muzeálna pedagogička Dragana Vujaklijová. li materiál o tom, ako Anna Pecníková. K tomu sme „Dielne a hračkárne fajčenie škodí zdraviu. pridali ešte dve prednášky: zaradené do nášho Vysielanie sme nakrúcali o škodlivosti fajčenia a o tabaku edukačného prograv Kulpíne koncom mája, ako priemyselnej rastline, ktorej mu sú úzko späté s plákeď si aj pripomíname je tiež venovaná jedna zo stálych nom a programom Deň boja proti fajče- expozícií múzea.“ kulpínskej základnej niu. So žiakmi ôsmeho Druhé detské vysielanie priškoly, takže sú nám ročníka sme pripravili pravili na tému predkov. Venovak dispozícii aj žiaci, aj dramatický text na tému né bolo rodine Dunđerskovcov ich učitelia. Výborná škodlivosti cigaretového a zahrnovalo osobnosť známeho spolupráca s nimi je dymu. Najprv sme rea- srbského básnika Lazu Kostića. možná vďaka tomu, že lizovali dielne a vyho- Osobitnú pozornosť venovali aj riaditeľka školy Jovanka tovili masky z tvrdého Dňu planéty Zem, keď v dielňach Zimová a pedagogička papiera, ktoré predsta- vypracovali odpadové koše na Zagorka Marinkovićovovali pľúca, srdce, ciga- triedenie odpadu. Vystavili ich vá sú ústretové a majú rety. Potom sa v parku v centre Kulpína, kde deti v priaporozumenie pre bo- Z nakrúcania detského vysielania o škodlivosti múzea nakrúcala hraná mom kontakte poúčali občanov, hatú a rôznorodú spo- fajčenia časť príbehu. Pre deti bol ako ochraňovať čistotu našej luprácu s nami. Ešte taký spôsob edukácie planéty. výhodnejšiu spoluprácu nám lupráci s múzeom účinkovali Do konca kalendárneho roka najnovšie umožňuje duálne v nakrúcaní dvoch detských vy- nezvyčajne zaujímavý. Scenár vzdelávanie, kde sa uplatňuje sielaní RTV Vojvodina: Pýtam sa, pre hrané časti sme vypracovali múzeum a škola usporiadajú korelácia viacerých vyučovacích pýtam sa a Predkovia a začiatky. spolu ja a pedagogička školy najmenej dve dielne a jednu z predmetov a zapájanie žiakov „Pri prvom vysielaní sme Zagorka Marinkovićová, osož- nich venujú kráse vianočných viacerých ročníkov základnej spolupracovali s Inštitútom pre né odborné rady nám poskytla a novoročných sviatkov. Foto: z archívu múzea v Kulpíne školy. V rámci Detského týždňa zdravie, z ktorého nám poskyt- profesorka chémie a biológie AKCIA ZELENÝCH. Aktivisti združenia zelených z Báčskeho Petrovca viackrát do roka usporadúvajú akcie úpravy svojho prostredia. Zvyčajne v období máj – jún, alebo pred Slovenskými národnými slávnosťami zorganizujú tzv. generálnu úpravu centra Petrovca, hoci aj inokedy sa chytia napr. vysádzať sadenice alebo upravovať existujúce. Jedna z akcií orezávania stromčekov sa uskutočnila v sobotu 17. novembra, keď sa aktivisti Ekologického hnutia Zelení spolu s pracovníkmi miestneho komunálneho podniku pustili do jesenného orezávania stromčekov. Bolo vidieť, že sa činili na vchode do Petrovca pri novosadskom moste, ale aj na iných miestach. Na fotografii je záber z akcie na parkovisku pred Lesíkom. J. Č-p Foto: J. Makan

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Nová sanitka pre dom zdravia Anna Lešťanová

štrumenty na diagnostikovanie chorôb a liečenie pacientov, – prízvukovala Dr. Tabakovićová. Tak napríklad tohto roku lokálna samospráva okrem kúpy novej sanitky pomohla našej ustanovizni

staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v stredu 14. novembra oslávili sviatok patrónov zdravotníckych pracovníkov sv. Kozmu a Damjana. Pri tejto príležitosti predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović odovzdal tejto zdravotníckej ustanovizni novú sanitku. Kľúče od novej sanitky prijala a zároveň sa za dar lokálnej samospráve poďakovala Dr. Snežana Tabakovićová, Predseda obce Đorđe Radinović a úradujúca riaditeľka úradujúca riaditeľka Domu zdravia Dr. zdravotníckej ustano- Jovana Jovanovića-Zmaja Dr. Snežana vizne. Vo svojom prího- Tabakovićová vore povedala, že okrem zdravotníkov, ktorí nanajvýš i pri kúpe početných prístrojov, profesionálne a zodpovedne medzi ktorými sú dva defibrilávykonávajú svoju prácu, v zdra- tory, sedem EKG prístrojov, diagvotníctve sú potrebné i moderné nostický spirometer s tlačiarničprístroje a adekvátne vybavenia, kou, farebným displejom a PC tiež vozidlá pohotovostnej služby, softvérom, tri spinálne dosky na ktoré musia v každej chvíli byť prepravu zranených, imobilizátor pripravené ísť do terénu a po- pre hlavu, prístroj na elektroterapiu pre službu fyzikálnej medicíny, skytnúť pomoc občanom. – Vďaka našej obci my sme aj päť laryngoskopov, tri chirurgické vlani, aj tohto roku dostali novú sety, pracovné rovnošaty pre všetsanitku a hodnotné prístroje a in- kých zamestnancov. Takisto veľký

všetkým zdravotníkom, ktorí sa 24 hodín starajú o zdravie občanov Staropazovskej obce. Ako zdôraznil, na túto zdravotnícku ustanovizeň je naozaj hrdý, lebo sa v nej dobre gazduje, bez akýchkoľvek dlhov, takže nie náhodou patrí medzi najlepšie ustanovizne tohto druhu v Srbsku. Ďalej uviedol, že lokálna samospráva

význam má i kúpa agregátu pre službu hemodialýzy. Ako úradujúca riaditeľka ďalej uviedla, v rámci prechodu na nový program práce do domu zdravia bolo kúpených 40 nových počítačov a dva servery. S cieľom zladiť sa s inými zdravotníckymi ustanovizňami v Srbsku, staropazovská ustanovizeň má do júna 2019 realizovať tzv. heliant program, čo si vyžiada zabezpe- Hodnota novej sanitky je okolo čenie ďalšej počí- 4 milióny dinárov tačovej výbavy. Nová sanitka spolu s moder- do zdravotníctva permanentne ným vybavením stála okolo 4 vkladá značné prostriedky a že milióny dinárov. Dom zdravia sú všetky dedinské ambulans tromi pohotovostnými služba- cie primerane zrekonštruované mi (Stará Pazova, Nová Pazova, a upravené. Tohto roku práce Staré Bánovce) toho času dispo- prebiehali v Novej Pazove, Gonuje desiatimi sanitkami. Tieto lubinciach a v Surduku a o rok vozidlá sa používajú na prepravu by mala nasledovať dôkladná pacientov do dialytických centier rekonštrukcia centrálneho obv Belehrade a Sriemskej Mitrovici, jektu domu zdravia v Starej Paako aj na transport pacientov do zove. Koľko prostriedkov na tieto účely vyčlenia, bude známe už všeobecných nemocníc. Predseda obce Radinović sa čoskoro pri plánovaní obecného pri tejto príležitosti poďakoval rozpočtu na rok 2019.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! T akže (do)terajšia, tretia zostava nášho malého milého slovenského MiniParLamentu v Srbsku počíta posledné dni na výslní. Čo nevidieť, zostane po nej len obláčik prachu. Ani ho vetrík príhodný dobre neodveje, a budeme mať Našu Radu Novú. Nakoľko sa dozvedáme, ustanovujúca schôdza v poradí štvrtej zostavy NRN alias eNeReSeNeM sa uskutoční 4. (áno, štvrtého) decembra. Všetky náznaky naznačujú, že už v tomto roku. Ustanovka sa dozaista bude niesť v tradične pokojnom a srdečnom a priateľskom a tolerantnom a príjemnom a teplučkom ovzduší (niet sporu o tom, že v takom istom,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

teplom etc. duchu budú všetky/ci jej členky a členovia do jedného rohu svorne fúkať po celé nasledujúce – najmenej – štyri roky). Nuž teda, zablahoželajme Jej tradičným Naším Pozdravom veľa zdaru: Čo Ty nám, aj my TebeTi – a dupľom – milá Rada! Niežeby si prítomný pougárik (obľúbený výraz istého staronového inak všakáno apolitického radistu, ps!) namýšľal, že má kapacitu na rady Rade, ale domnievať sa predsa len domnieva, že jedna z prvých jej aktivít – veď nielen Vianoce a Nový rok, ale aj Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška, zima mu bude – by mohla, môžbyť aj mala smerovať

k súrnemu rozžatiu novoročného alebo aspoň polročného uličného osvetlenia v Našich Prostrediach. Podľa vzoru BGD (nielen na H2O). Nie, nie preto, aby tá naša mlaď, ktorá sa ostošesť rozbieha do sveta, trafila, kade ľahšie... Preto, aby sa ľahšie, prirodzene, že húfne, vrátila domov zo zárobkov, na ktoré odcestovala, samozrejme, dočasne a, normálne, z čírej zvedavosti a s tradičným cieľom odísť a poznať svoju vlastičku-vlasť z primeranej vzdialenosti, aby ju tá naša mlaď väčšmi milovala. Teraz, keď sa to u nás uberá plnou parou na všetkých poliach (veď, aha ho, po viacmesačnom suchu

dážď kropí aj tie naše žírne suché polia) tým najsprávnejším smerom, Silnejšie a Rýchlejšie smerom k Pokroku. Povzbuďme sa: Hej, Slováci! Nebojíme sa... nebojte sa..., ako by povedal Michal Baláž. Aj keby sa vyskytli dajaké chmáry. Zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú, čo by povedal Janko Matúška. Prepáčte, ligisti. Prečo by sme sa vôbec báli? Však – Slováci hlasujú za svoju Maticu. Povedala Libuška Lakatošová. Takže, smelo vpred! Aj to Poctivo! Slušne! Odborne! Ako hovorí Pavel Surový. Pánboh pomáhaj! Bumbumbum!

47 /4830/ 24. 11. 2018

Ľudia a udalosti VÝSTAVA SVIEČOK A VIANOČNÝCH ARANŽMÁNOV V PETROVCI

Plamienok pre My Jaroslav Čiep

druženie rodičov detí s osobitnými potrebami MY usporiadalo v piatok 16. novembra slávnostné otvorenie výstavy vlastných ručných prác pod názvom Plamienok pre My. Táto výstava je zároveň výsledkom projektu, pomocou ktorého ich zverenci dostali šancu prezentovať

Z otvorenia výstavy v Združení MY

Vianočné aranžmány

sa verejnosti svojimi schopnosťami, a tak sa aktívnejšie zapojiť do spoločnosti. Ale aj zadovážiť si nevyhnutné prostriedky na prepravu z domu na denný pobyt do priestorov združenia, ktoré

sídli v budove vedľa trhoviska, o ktorú sa delia s Centrom pre sociálnu prácu. Minulý piatok sa do priestorov združenia zhrnulo toľko sveta, že tých niekoľko miestností, ktoré používajú, bolo pritesných pre všetkých. Prítomných na podujatí privítala predsedníčka združenia Valentína Šimová. Potom sa prihovorili vychovávateľky Anna Fehérová a Daniela Legíňová-Sabová, autorky projektu. Výstava pozostáva z najrozličnejších sviečok, venčekov, vianočných a novoročných aranžmánov z dielne Združenia MY. Súbeh vypísal Medzinárodný klub žien z Belehradu (IVC), o čom sa dozvedeli v obecnej samospráve. „Vďaka projektu a grantu v hodnote 400-tisíc dinárov zadovážili sme

si všetky nevyhnutné pomôcky, ako aj potrebný inventár k tomu. Vďaka projektu sme mohli zabezpečiť nielen modly, parafín, vosk,

cov,“ zdôraznila Legíňová-Sabová. Výrobe týchto ručných prác sa členovia združenia usilovne venovali už od jari. „Týmto sme si rozvíjali motoriku, nadobúdali pracovné zvyky, vytrvalosť, ale aj veľmi dôležitý pocit rovnoprávnosti a rovnocennosti s ostatnou populáciou v prostredí,“ povedala Fehérová. Svojím spevom vernisáž spestrili členovia KUS Petrovská družina Anita Fábryová a Alex Fehér za sprievodu harmonikára Zdenka Makovníka. Výstavu vyhlásil za otvorenú predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Všetci, ktorí chcú podporiť činnosť Združenia MY, môžu si vianočné vence, aranžmány a sviečky

Veľký záujem o vystavené predajné exponáty

knôty, farby, vône, ale aj tepelné ohrievače a nádoby na zohrievanie vosku, tiež adekvátny a bezpečný nábytok pre prácu našich chránen-

rôznych druhov a tvarov zadovážiť v združení každý pracovný deň od 9. do 13. hodiny až do Vianoc.

POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME V NOVOM SADE. Mestský evanjelický zbor novosadský sa ničím nelíši od ostatných našich zborov na dedinách. Aj keď jeho členovia sa aspoň teraz nezaoberajú pestovaním a zberom obilnín, každoročne ďakujú za plody zobrané z našich polí, vinohradov, záhrad a sadov. Veď tie plody užíva každý človek a zviera, aby mohli žiť na zemi. Vďaka za úrody zeme prebiehala v rámci služieb Božích v 25. nedeľu po Trojici 18. novembra. Spred oltára, ktorý rôznymi plodmi, hlavne ovocím a zeleninou, ozdobil zborový Oltárny krúžok žien, odznela primeraná, pútavá, ale aj poučná kázeň domáceho farára Vladimíra Obšusta, na základe Žalmu 65, od 7. po 14. verš. V kázni podčiarkol, že máme úprimne, zbožne a srdečne ďakovať nášmu Stvoriteľovi. Tak to robili naši predkovia, ktorí si vedeli vážiť každý klas, každý zemiačik, každý plod, nešpekulovali, ale ďakovali Pánovi. V dnešných duchovne skostnatených časoch sa stráca tá povďačnosť, čo by sme mali zmeniť. Na záver služieb Božích farár Obšust posvätil soľou peceň chleba (na snímke), ktorý aj tentoraz upiekla a s láskou darovala horlivá cirkevníčka J. P-ský Anna Detková.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V SPOLKU ŽIEN V PADINE

Pripomenuli si dve vzácne jubileá Anička Chalupová

rozhodla, že najchutnejší zákusok vyhotovila Anna Ondríková z Padiny, Spolku žien v Padine si v nekým ich chuťové bunky potešila deľu 18. novembra slávnostaj tekvicová špecialita pripravená ne pripomenuli svoje dve podľa vkusu kuchárky Ilony Fekevýznamné jubileá: 15 rokov od teovej, členky Spolku žien Bulka obnovenia spolkovej činnosti a 10. v Debeljači. Pohár za 3. miesto sa ročník tradičnej akcie Jej Výsosť dostal Padinčanke Anne Kolárikovej, tekvica – potravina a liek. členke hostiteľského spolku. Po vstupnom príhovore Elenky HaV rámci tohto tradičného podujatia níkovej, predsedníčky Spolku žien, sa uskutočnila aj prednáška na tému ktorá okrem iného nakukla krátko zachovania a skladovania tekvice, i do dejín a zdôraznila najdôležiktorú prichystala Dr. Violeta Mictejšie momenty z činnosti spolku kovská-Stefanovićová, poradkyňa v uplynulých rokoch, nasledoval pre potravinársku technológiu IT Hostí privítali primeraným programom príležitostný kultúrno-umelecký v Pančeve. Súčasťou akcie, program. Za huktorú finančne podporili dobného sprievoPokrajinský sekretariát pre du Vladimíra Hupoľnohospodárstvo, vodeca v programe dohospodárstvo a lesníczaspievali členky tvo a Obec Kovačica, bola Ženskej spevácvýstava obrazov a úžitkokej skupiny pri SŽ vých vecí omaľovaných v Padine, mladé s tematikou tekvice. sólistky Blanka Spolok žien v Padine sa Valentová a Marta i tohto roku postaral o to, Marčeková, a vyaby si účastníci niečo pekstúpili aj členovia né z podujatia odniesli aj Folklórnej skupi- Odbornú prednášku o jedlej domov. Okrem spoločne ny Holubička pod tekvici, prežitých vzácnych okaPochúťky z tekvice vyrobené rukami a srdcom taktovkou Anny mal Dipl. Ing. Bogdan Garalejić mihov a veselej nálady gazdiniek ochutnali a zhodnotili členovia Halajovej. Pri tejto mnohých potešili darčeky, posudzovacej komisie ktoré dostali z bohatej

Tradičná polievka z tekvice bola najvzácnejším občerstvením príležitosti Alexandra Valentová, padinská insitná maliarka, odovzdala hostiteľovi darček v podobe olejomaľby. ZÚČASTNILO SA 18 KUCHÁROK Padinčanky aj tohto roku, podobne • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ovzdušie vyplnil spev, hudba a dobrá nálada ako aj v uplynulých rokoch, na oslavu do spolku pozvali hostí z celej obce a z iných miest. V súťaži o najchutnejší zákusok z jedlej tekvice sa zúčastnilo spolu 18 žien, kuchárok z hostiteľskej dediny, z Kovačice, Hajdušice, Aradáča, Jánošíka, Crepaje, Debeljače, Uzdinu a Starej Pazovy. Nevyhnutnou súčasťou podujatia bola degustácia a hod-

notenie pochúťok vyhotovených z tejto najstaršej kultúrnej rastliny. Túto prácu mala na starosti päťčlenná posudzovacia komisia: Anna Koláriková, Anna Šimeková a Irena Ondríková z Padiny, Ľudmila Gábrišová z Jánošíka a Dipl. Ing. Bogdan Garalejić, vedúci poradenskej služby Inštitútu Tamiš v Pančeve (predseda posudzovacej komisie). Komisia

Bohatá výstava lákala pohľady tomboly zabezpečenej početnými domácimi podporovateľmi. K tomu nechýbala ani tradičná tekvicová polievka, ktorú tentoraz pripravili osvedčené padinské kuchárky Anna Sváková, Katarína Kotvášová a Anna Poničanová v čele so šéfkuchárom Michalom Kotvášom.

47 /4830/ 24. 11. 2018

Ľudia a udalosti SPOMIENKY Z PUKANSKÝCH VINÍC A PIVNÍC

V ľochoch dobré víno popíjajú Juraj Pucovský

ažko odhadnúť, ešte ťažšie určiť, predovšetkým nám, ktorí sme tam prvýkrát boli, podľa čoho je chýrnejšia slovenská obec Pukanec. Či je to fakt, že sa už v 14. storočí Pukanec stal slobodným kráľovským mestom, aký status získali ešte len Banská Bystrica, Kremnica, Štiavnica, Banská Belá, Nová Baňa a Ľubietová? Možno je to skutočnosť, že sa tam neskoršie ťažili najcennejšie kovy – striebro a zlato, alebo mu slávu priniesli desiatky remeselníckych cechov, z ktorých najvychýrenejší boli majstri debnári a hrnčiari. Táto obec ležiaca v Honte na južných svahoch Štiavnických vrchov patrí k Okresu Levice, je známa aj podľa vinohradov, vína a svojráznych pivníc, s akými sa sotva niekde inde stretneme. Príležitosť na aspoň čiastočné zoznámenie sa s týmito, hlavne

Ivan Bahna vo svojom vinohrade

do autobusa a nasledujte ma, ja pôjdem vpredu autom. Odvediem vás do našich ľochov!“ Skúmavo sme pozreli na človeka, s ktorým sme sa pred niekoľkými minútami zoznámili, on zasa z našich pohľadov vycítil, že nám niečo nie je jasné, a zopakoval, že nás najprv odvedie do

hostitelia, v Pukanci volajú len a len viničné jahody, veď práve ako aj my tu vo Vojvodine. Môže potom ešte niekto povedať, že si my Slováci nerozumieme? VO VINICI IVANA BAHNU Vybrali sme sa hore kopcom a už v prvom vinohrade naďabili na človeka s nožnicami v rukách. Prihovorili sme sa mu: „Dobrý deň, darí sa robota?“ Prestal pracovať, zdvihol pohľad, premeral si neznámych návštevníkov, odzdravil nám a potvrdil, že sa mu robota darí. Bol to Ivan Bahna, pôvodom Pukančan, ktorý vo svojej vinici pestuje hrozno, vyrába víno, niekoľko tisíc litrov do roka, ale pritom dokupuje hrozno. Začal nám vyprávať: „Nachádzame sa 450 metrov

nad morom, toto sú najvyššie položené vinohrady na Slovensku, ležiace na juhozápadných stráňach Štiavnických hôr nad Pukancom. Nadmorská výška čosi viac ako 480 metrov nad morom je rekordná nielen u nás, ale aj v rámci iných susedných štátov. U nás sú vinice veľkosti desať, pätnásť, dvadsať a viac árov, máme ich hlavne pre svoje potreby, víno sa tu málo predáva. Zdedili sme ich hlavne od rodičov, ktorí nás od malička sem vodili a vychovávali. Nová vinica sa len zriedkavo zakladá, mladí ľudia nemajú taký záujem o hrozno a víno, ako my starší. Tento môj vinohrad je vysadený na štyrikrát, v rokoch 1975 a 1976, ako aj 1984 a 1985. V Pukanci sa najčastejšie pestujú odrody Pesecká leánka, Dievčie hrozno, Müller Thurgau, Veltlínske zelené, Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Chardonnay, Cabernet Sauvignon, Rulandské biele a šedé, Rýnsky rizling, Tramín, Vlašský rizling...“ A napokon sme od Ivana Bahnu dostali aj odpoveď na záhadu, ktorú nám nastolil Boris pred požiarnou zbrojnicou, keď povedal, že ideme do ľochov: „Máme tu pekné pivnice, čo boli budované pred 300 až 500 rokmi miestnymi baníkmi, ktorí si popri svojej práci v baniach privyrábali na ich kopaní. Dodnes sa v nich uskladňuje víno, ktoré dorobíme z hrozna z našich vinohradov. Je to veľký dar, ktorý nám zanechali vtedajší baníci – hlboké kopané pivnice, sú to naše ľochy. Vyhĺbené sú v zvetranom andezite, v pevnej skale. Aj v mojom ľochu vidieť

Pukanské ľochy

hospodárskymi príznačnosťami, ale aj inými znamenitosťami Pukanca sa nám naskytla vtedy, keď sme so selenčským FK Kriváň cestovali na Slovensko. V ten horúci júlový deň, takmer na pravé poludnie, našu výpravu v strede obce pred požiarnou zbrojnicou privítal Boris Kyseľ, predseda TJ Tatran. Stačilo krátke zoznámenie ľudí, ktorí sa prvýkrát stretli, a potom Boris priam zavelil: „Nastúpte

www.hl.rs

ľochov. Už aj naštartoval svoju škodovku, za ktorou sa rozbehli kolesá nášho autobusu. Po niekoľkých minútach jazdy úzkou cestou Boris zastavil auto, vystúpil a ukázal nášmu šoférovi, kde má zaparkovať. Autobus by už aj tak nemohol jazdiť ďalej, lebo okná a strechu začali poriadne škriabať konáre rozrastených stromov. Všimli sme si tam aj košaté moruše, ktoré, neskoršie nám to povedali

Informačno-politický týždenník

Boris Kyseľ víno do džbánu nalial gumenou hadicou, ako aj naši starí vojvodinskí vincúri • ĽUDIA A UDALOSTI •

stopy dláta neznámych baníkov, ktorí pivnicu vysekávali.“ Tu sa skončilo naše stretnutie s pánom Bahnom, ktorý nám pri rozlúčke priznal, že si takmer každý podvečer s kamarátmi v ľochoch vypijú ten-ktorý pohárik dobrého vínečka.

Ján, nerád pije vínko sám, ako aj Kto chce vínko slopať, musí vinicu aj kopať... Víno naliate z takýchto nádob nám vari lepšie chutí.“

OSEMNÁSŤ METROV V ZEMI Najviac pivníc je na svojráznom ľochárskom námestí, vôkol kríža so KOŠTOVKA U BORIsoškou svätého Urbana, SA KYSEĽA ochrancu vinohradov, viNeďaleko odtiaľ už nárov, vína a debnárov. na nás čakal Boris Ky- „Chlapci, ešte pohárik, nemôže vám zaškodiť.“ Tam sa pravidelne koná seľ. Keď sme strmými ekumenické posvätenie V Kováčikovej pivnici medzi vlastne tieto vínne pivničky. Teraz schodmi zišli do jeho pivnice, z ste sa presvedčili, kde som vás vinohradov na sv. Urbana, potom sudmi 30-stupňovej teploty vonku na priviedol, aj keď vám to na námestí vyprosuje za dobrú úrodu a v jese- sudy, ktoré on zhotovil. Najväčší takých asi 12 stupňov v ľochu náš nebolo známe a vôbec nie jasné. ni ďakuje za hojnosť plodov z polí je kapacity 800 litrov, potom 700, hostiteľ našiel spôsob, aby sme sa Tento môj ľoch je dlhý asi 30 met- a vinohradov. Pukančania a vincúri ale najviac je tých 300-, 200-, 180rov, má tri bočné si posadajú dookola na lavice, a 100-litrových. Uložená je celých chodby a celko- modlia sa a spievajú. V blízkosti je osemnásť metrov pod zemou, čo ve by sa v pivnici možno i najhlbšia pukanská piv- je zistené cez prieduchy na nej, mohlo uskladniť nica, majiteľa Samuela Kováčika, kde teplota v zime i v lete nikdy 20 až 30-tisíc litrov predtým jeho otca, tiež Samuela, neklesne pod osem stupňov. Z 80 vína, ale ja som toľ- ktorý bol debnárom, a v nej sú ešte árov vinohradu S. Kováčik vyproko nikdy nemal, ani nebudem mať.“ Na džbánoch sme si všimli krasopisom vypísané slová. Čo tam píše, spýtali sme sa Borisa a dostali takúto Pozdrav so starostom Pukanca Ing. Jánom odpoveď: Rievajom (prvý zľava) „Tieto moje krľahšie aklimatizovali. Zastrčil jeden čahy a džbány na víno robil náš koniec gumenej hadice do veľké- hrnčiar Peťo Švarc. Ja som si podľa ho skleneného demižónu, druhý zvyku našich starých dal na ne koniec položil do úst, potiahol, vypísať veselé, žartovné veršíky: a keď pocítil, že zlatožltý mok Roztrasené ruky a zastretá myseľ, začal tiecť, hadicu nasmeroval do už nás zasa ožral doktor Boris Kyseľ, hlineného džbánu, aby ho naplnil Pukanec 2004, alebo Či je Jozef, či je Pred obedom v Dome záhradkárov dobrým rizlingom. My sme otŕčali poháriky, do ktorých nám nalieval dukuje do 5 000 litrov bieleho vínečko. Koštovka sa začala, potom i červeného vína, ktoré má výraznú zopakovala z obsahu druhého vôňu a chuť, čo sme aj sami pocítili demižónu, a tak... Víno sme s pôpri ochutnávke. žitkom vychutnávali, smäd zahnali Tu sa naša návšteva ľochov a počúvali slová Borisa Kyseľa: skončila, odišli sme na obed do „Mám jeden menší vinohrad, Domu záhradkárov, kde nám priktorý som zdedil od nebohého chystali chutný slovenský guľáš. otca a je mi to tiež pekná pamiatka Neskoršie sme sa v spoločnosti na starú mamu. Keďže z neho Borisa Kyseľa ešte podrobnejnezískam nadostač strapcov na šie zoznámili s Pukancom, jeho výrobu vína, koľko potrebujem, obyvateľmi a hlavne kultúrnymi hrozno beriem od dobrého kapamiatkami. Podvečer horúcemaráta z Brhloviec. Víno dorábam ho júlového dňa Selenčania presám a uskladňujem v tejto mojej svedčivo na futbalovom trávniku pivnici. Pukanské pivnice sú ropremohli Pukančanov. Môžbyť im bené na jedno kopyto, boli to v tom pomohla aj návšteva ľochov vlastne prieskumné štôlne, keď sa a dobré ponúkanie pohostinných v ďalekej minulosti hľadali banské „Teraz viete, čo sú to pukanské ľochy,“ vysvetlil nám Boris Kyseľ domácich ľochárov. žily striebra i zlata. Ľochy – to sú (prvý zľava). • ĽUDIA A UDALOSTI •

47 /4830/ 24. 11. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Jeseň v Pivnici Malí Pivničania a Pivničanky sa ozaj dali inšpirovať jeseňou. Kreslili nám prváci, druháci a tretiaci. Touto cestou chceme pochváliť aj usilovných pivnických škôlkarov, ktorí nám tiež často posielajú svoje práce. A vyzývame všetkých, aby prispievali do Detského kútika.

Teo Z Š Ći t a n 15. o okt v, 1. 1 ób ra , , Pi v ni

Danuška

Valentína Cigániková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

iv . 1, ra, P 1 , b ý r k tó kT Eri 15. o ZŠ

nic

. 1, ák , 3 v nic a v e p a , Pi r ej S An d . o k t ó b r 5 ZŠ 1

An ZŠ na D 15 in . o go k t vá ób , 2 ra . 1 ,P , iv n ica

www.hl.rs

M alv ín ZŠ 15 a Blažek o . ok t óbra vá, 3. 1, , Pi v n ica

Hana Pintírová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 24. novembra 2018 ČÍSLO

231

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z RODINNÉHO ALBUMU

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Fotomozaika z dávnejšieho Petrovca

Z obsahu

Viera Benková

oncom devätnásteho storočia aj Slováci z Dolnej zeme opúšťali svoju vlasť a odchádzali masovejšie do Ameriky, Kanady, ale aj Južnej Ameriky. V Európe pracovali v Belgicku, Francúzsku a na veľkých majetkoch v Holandsku a Nemecku. Migrácia bola veľká, lebo chudoba a nedostatok obživy prinútil celé rodiny emigrovať do spomínaných bohatších krajín a regiónov. Tak aj z Petrovca v tom období odišli do Ameriky za lepšími zárobkami mnohé tunajšie chudobnejšie rodiny. A pred vypuknutím 1. svetovej vojny, ale aj po nej, sa vracali späť do rodiska. Mnohí tam zostali aj natrvalo. V časti niekdajšieho Petrovca, na tzv. Mikovom sálaši, zostala medzi jeho obyvateľmi dlho rokov pamiatka po jednej

nečakanej návšteve, ktorá sa udiala hneď po skončení druhej svetovej vojny. Dva zábery zo spomínaného obdobia Petrovca zachytil fotografický aparát pri návšteve na-

Všestranne nadaný herec Igor Piskla Str. 20

teraz nezisteného „Američana“ (na oboch fotkách v pánskom odeve!), ináč kedysi obyvateľa tejto najstaršej časti Petrovca. Prvý záber je priam z tzv. Mikovho sálaša, ako menovali dedinčania túto starú časť Petrovca, a na nej

sú práve aj najautentickejší jej osídlenci – Rómovia. Fotografia je urobená na mieste, kde dnes stojí malý parčík na rozhraní ulice Masarykovej a Proletárskej. Do Mikovho sálaša sa zlievali

okrem Masarykovej a Proletárskej i priľahlé uličky – Jánošíkova, Štúrova a tiež uličky medzi ulicami – Karla Marxa, Engelsovou a Prvomájovou. Tieto pokrútené rómske uličky patria medzi najstaršie časti dávneho Petrovca. A na tejto spomínanej fotografii v dnešnom parčíku sa ocitli obyvatelia spomínaných ulíc a uličiek – sú tam v hornom rade Cigán Veljo, potom mamičky Škantíková-Kuľhavá, Čelovská-Gániová, Bálintová (mali holiareň (holičstvo)), Ferková, Kacerová, Mrázová-Labáthová, Struhárová, ako aj ich manželia, synovia, apkovia, dnes už takmer neznáme tváre. Na druhom zábere fotograf zachytil aj nádvorie našej starej fary a pred múrik (poza ktorý vidieť časť kostola) posadil na dlhú lavičku spomínaných obyvateľov z Mikovho sálaša a medzi nimi sedí v pánskom oblečení práve spomínaný návštevník z Ameriky, kedysi obyvateľ Mikovho sálaša. Fotografie zostali v rodine Ferkovej a my vám ich takto príležitostne sprítomňujeme. Možno dakto na nich objaví niekoho staršieho z vlastnej dávnejšej rodiny...

Galaprogram a ostatné podujatia Str. 22

Lanovkou na Trebević a späť Str. 24

Mozaika SKICA PRE PORTRÉT

Všestranne nadaný herec Igor Piskla Katarína Verešová

eď sa v umení zjaví nová postava, ktorá sa už na prvý pohľad zdá povedomá a blízka, a pritom svo-

Portrét Igora Pisklu

ju predstavivosť tvorí ľahko a prirodzene, hovorí sa, že sa v umení zjavila nová, čerstvá krv. Takým je na slovenskej

mestách, či dedinách pod roz- štruktorom, profesionálnym ličnými režijnými taktovkami, režisérom Jánom Makanom len aby svoju hereckú obrazo- a odbornými prednášateľmi tvornosť – literárne postavy v kulpínskom kaštieli so skustvárňovať verne – predstavil druhým. Herectvom sa začal zaoberať úplne náhodou, a to len vďaka tomu, že v jeho rodnej Binguli bol dôkladne zrekonštruovaný Slovenský národný dom, do ktorého bolo treba vdýchnuť kultúrny život z koreňa. V roku 2002 sa zoskupila skupina nadšencov a kolektívne v nárečovom jazyku pripravili paródiu na španielske seriály pod názvom Bingulská sapuňara. Zhodou okolností sa čoskoro stal aj predsedom binguľského SKUS Milana Rastislava Štefánika, takže o rok neskôr do Bingule povolali Igor Piskla s manželkou a starším erdevíckeho režiséra Vladi- dieťaťom míra Šerfézyho a pripravili predlohu Pavla Grňu Sto ma- pinkou mladých hercov získali umeleckú znalosť a zručnosť. Tú prezentovali v inscenáciách

REPORTÉRI

lení herci žiadnu satisfakciu nedostali, založili sme si Divadelné štúdio v Novom Sade a robili sme predstavenia v koprodukcii s KIS v Kysáči, s Art klinkou, Divadlom mladých a s OKUS Sonje Marinkovićovej v Novom Sade a vtedy som osobne stvárnil v slovenskej a srbskej reči šesť postáv. Ako kuriozitu vyzdvihnem, že som v predstavení Alegória v Divadle mladých postavu hral v piatich rečiach!“ spomína si Igor Piskla. Počas hereckých potuliek zoznámil sa s Pazovčankou, diplomovanou inžinierkou Jankou Faragovou. Uzavreli šťastné manželstvo, z ktorého sa im narodili syn Daniel a dcéra Valentína, a tak sa Igor Piskla ukotvil v Starej Pazove. Herci Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka ho srdečne vítali a hneď ho zaneprázdnili. Najprv hral v Čechovovej Krčme na hlavnej

Momentka z predstavenia Momentka o láske

vojvodinskej divadelnej scéne bezpochyby aj Igor Piskla, mladý herec, ktorý za pätnásť rokov vystriedal toľko postáv na rozličných javiskách, že by sa v tomto našom národnostne dosť úzkom kultúrnom prostredí mohol zaradiť medzi tých hercov, ktorí nešetria ani čas, ani vôľu hrať v rozličných

riek. Keď prvý raz v konkurencii vystúpili na slovenskej prehliadke a na pivnickom festivale DIDA, vtedy Igor Piskla získal aj svoju prvú odmenu za herectvo. Radosť zo stvárnenia postáv ho v roku 2005 nahnala prihlásiť sa na audíciu Štúdia hereckej tvorby, kde v čele s in-

Súbor po premiére komédie Maratónci bežia čestné kolo (Igor stojí štvrtý sprava s okuliarmi)

Ruzante na ceste a Literárne posedenie s Ch. B. (Charlesom Bukowským) na rozličných scénach a parkoch. „Pretože sme ako zaško-

hradskej (v profesionálnej réžii Miroslava Benku) a čoskoro, vďaka kamarátovi Alexandrovi Bakovi aj v Nových Bánovciach, kde v srbčine stvárnil

HLAS ĽUDU | 24. 11. 2018 • 47 /4830/

Zo zájazdu pazovského súboru v Ľubľane

pisára v Nušićovej Pani ministrovej, ako aj postavy v ďalších inscenáciách: Herkules a morské jazdkyne (podľa predlohy Prebuď sa, Katarína) a Pohreb Ivana Holuba v srbskom preklade. V Starej Pazove pod režijnou taktovkou Aničky Balážovej, zase v slovenskom jazyku, vystúpil v divadelných hrách: Drahá pani profesorka, Živý bič (Mila Urbana) a Diabol v raji manželskom (Ferka Urbánka). Pod režijným vedením

Alegória v Divadle mladých

Alexandra Baka po slovensky hral v Kovačevićovej komédii Maratónci bežia čestné kolo a po srbsky (pri KUS Branka Radičevića) vo Weberovej veselohre Večera vtákov. Ako herec sa vyskúšal aj na scéne Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Svoj herecký potenciál ukázal vo veselohrách Podozrivá osoba Branislava Nušića v réžii Alexandra Baka a Čaj u pána senátora Ivana Stodolu v réžii Richarda Sanitru. V rámci Art centra Chlieb a hry so sídlom v Starej Pazove

na televíznych obrazovkách. V tomto roku Igor Piskla uskutočnil aj svoj režijný debut. V Nových Bánovciach nacvičil veselohru Daria Foa Nemam da platim, i neću da platim!, kde zároveň vystúpil aj ako herec. Predstavili sa na obecnej prehliadke, na Ćirinových dňoch v Novej Momentka z drámy Živý bič Pazove a prednedávnom na festivale FETRA v dedin- bol tiež pri nakrúcaní filmu ke Jaša Tomić. Angažovaný Sny Martina Jonáša v réžii Miroslava Benku a prednedávnom ako herec vystúpil na premiére drámy od VHV Milica Nikoličová, opäť pod režijnou taktovkou profesionála Miroslava Benku. Láska k divadlu ho i ďalej ženie, i keď vlastní súkromný podnik, jeho manželka pracuje v Belehrade a voľný čas mu ubúda. Kým čakal, aby synčeka prevzal z predškolskej ustanovizne, mladý Igor Piskla poznamenal: „Aj vďaka manželkiným rodičom Fara-

Scéna z predstavenia Večera vtákov

zase v srbskom jazyku účinkoval v inscenácii Belehrad – Berlín (na motívy Švabice Lazu Lazarevića) a v réžii Miroslava Benku. Prednedávnom sa vyskúšal aj vo filme Milana Karadžića Biser Bojane, ktorá toho času beží

Účastníci inscenácie Čaj u pána senátora

govcom nachádzam čas na túto moju umeleckú záľubu. Hrával som najčastejšie charakterné postavy a ľahšie sa mi hrá v drámach. Veselohry žiadajú viac energie, koncentrácie a vrtošivosti. No keď sa hrajú s výbornými hercami a mojimi kamarátmi, vzájomné fluidné divadelné kúzlo plynie medzi nami, a potom aj medzi obecenstvom. Z toho ako ochotníci ešte stále máme veľkú radosť.“ Záber z predstavenia Belehrad – Berlín

Foto: z Pisklovho albumu

III

Mozaika 300 ROKOV SLOVENSKEJ BÉKEŠSKEJ ČABY (4)

INÍ PÍŠU

Galaprogram a ostatné podujatia Pripravil: Jaroslav Čiep

ajväčší sviatok Slovákov u našich susedov usporiadala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) v Békešskej Čabe v sobotu 7. júla 2018. Určite nie všetkým našim čitateľom je známe, že dolnozemské mesto Békešská Čaba si v tomto roku pripomína 300. výročie svojho znovuzaloženia Slovákmi. Vo štvrtom záverečnom pokračovaní seriálu o tristo rokoch Békešskej Čaby uverejňujeme časti príspevkov našich kolegýň Andrey Kissovej a Evy Fábiánovej z Ľudových novín, ktoré ako týždenník vychádzajú v Budapešti. KULTÚRA, GASTRONÓMIA, DEJINY – NA SPRIEVODNÝCH PROGRAMOCH Prvý júlový víkend sa v 300-ročnej Békešskej Čabe zišli všetci, ktorí sa cítia Čabanmi, aj ich sympatizanti z celej krajiny, ba aj spoza hraníc. Konal sa totiž festival Békešská Čaba 300 pri príležitosti znovuzaloženia mesta pred 300 rokmi, ktorého súčasťou bol aj Deň Slovákov v Maďarsku. Okrem hlavných slovenských programov, ktoré sa konali na Námestí sv. Štefana alebo v Malom evanjelickom kostole, na návštevníkov čakali rôzne sprievodné programy, na ktorých sa mohli zoznámiť s dejinami Békešskej Čaby, s gastronómiou Slovákov na Dolnej zemi, so starými ľudovými remeslami. POTEŠENIE PRE ŽALÚDOK... Jednou z najpopulárnejších súčastí DSM je asi občerstvenie v rade stánkov, v ktorých zástupcovia Slovákmi obývaných regiónov predstavujú svoju gastronómiu, ale aj ľudové výrobky. V tomto roku po prvý raz dostali iné, samostatné miesto gastronomické stánky, kde očakávali hladných záujemcov počas troch dní. Na nádvorí Domu slovenskej kultúry sa od piatka do nedele, od rána do večera varili tradičné slovenské pochúťky: halušky, komlóšske kvasienky a špricky, herouky z Medeša, čabianske klobásy, špeciality z Nadlaku, kapustníky z Eleku a slovenskými chuťami inšpirované sladkosti cukrárky Rebeky Szászovej. Ani ten nemusel ísť ďaleko, kto po množstve chutných jedál vysmädol. Na tieto dni sa do Békešskej Čaby

presťahovala aj Hrabalova piváreň z Budapešti, aby ponúkla smädným Slovákom kvalitné české pivo. ... A PRE OČI Remeselníci a slovenské inštitúcie predstavili svoju činnosť na neďalekom Námestí sv. Štefana. Tu sa konal Dolnozemský jarmok, tradičné ročné

do každej čabianskej domácnosti v nasledujúcich týždňoch. OSSM mala svoj stánok aj na dvore DSK, kde ponúkala svoje domáce suché klobásy a pre tých, ktorí chceli odísť domov s nejakým suvenírom, darčekové predmety označené logom projektu Čaba 300.

Smažené čabianske klobásky naširoko rozvoniavali stretnutie Slovákov z dolnozemských krajín: Srbska, Rumunska a Maďarska. Podujatie sa uskutočňuje v jednej z troch krajín každý rok na jeseň, no v tomto roku pre veľkolepé slávnosti organizátori termín posunuli o niekoľko mesiacov dopredu. Námestie obsadili majstri starých remesiel: obuvník, drotár, hrnčiar, kováč, tkáč, drevorezbár a reprezentanti slovenských inštitúcií a organizácií. Pripravili tu aj výstavu textilných, hrnčiarskych a drevených výrobkov Slovákov v Maďarsku, ľudové hry a dielne s ručnými prácami pre deti. NIEČO NA ČÍTANIE Na Námestí sv. Štefana, presnejšie pred podstenkovým domom, postaveným špeciálne na túto príležitosť, ešte v prvý deň festivalu predstavil predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondriš Kiszely novú publikáciu OSMM pre zástupcov médií. Publikácia je súčasťou celoročného projektu Čaba 300, ktorá zhŕňa a zábavným spôsobom oživuje znovuzaloženie mesta a najdôležitejšie historické momenty za tri storočia v slovenskom a maďarskom jazyku, ako aj v čabianskom slovenskom nárečí. Publikácia sa dostane

PRÍCHOD PREDKOV DO ČABY Veľkou atrakciou bol sobotný sprievod, ktorým si uctili pamiatku znovuzakladateľov mesta, tých, podľa legendy 700 osadníkov, ktorí pri-

smerom na Námestie sv. Štefana, kam prišli aj ich predkovia pred 300 rokmi, peši a na vozoch. Sprevádzal ich dav stoviek ľudí. Na Námestí sv. Štefana ich vítali slovenskými cirkevnými piesňami členovia mestského chóru založeného na veľké jubileum. Z balkóna radnice zazneli v podaní hercov Jókaiho divadla stručné dejiny znovuzaloženia mesta, potom k pamätnému kameňu postavenému pred 25 rokmi na počesť znovuzakladateľov mesta položili vence primátor Békešskej Čaby Péter Szarvas, predseda Slovenskej národnostnej samosprávy Békešskej Čaby Michal Lásik, generálny konzul SR Igor Furdík a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková. A TO EŠTE NIE JE VŠETKO! Bohatý a pestrý rad sprievodných programov pokračoval v priestoroch Domu slovenskej kultúry a v Áchimovej sieni Slovenského oblastného domu. Tu čakalo návštevníkov ďalšie potešenie pre oči, čabianske výšivky a tkaniny, práce Výšivkárskeho krúžku Rozmarín, viacnásobného laureáta ocenenia Granátové jablko. A kto bol mimoriadne pozorný, mohol si spraviť selfie s Mihályom Munkácsym a Adolfom Strakom!

Náčinie majstrov starých remesiel tiež vzbudzovali záujem šli z územia dnešného Slovenska. Slováci oblečení do ľudového kroja, reprezentanti mesta, Slovenska a slovenských organizácií a inštitúcií sa zhromaždili na Korze, odkiaľ išli

OTVORENIE FESTIVALU Slávnostné otvorenie festivalu Každý, kto je Čabanom sa začalo prejavmi a pokračovalo veľkolepým ga-

HLAS ĽUDU | 24. 11. 2018 • 47 /4830/ Slovensku spomínal na prvé kroky spolupráce, ktorá sa datuje až od roku 1986 a začala sa listom Ondreja Hanka, ktorý pátral po svojich predkoch. Počas zmeny spoločenského režimu prešla družba na novovytvorenú obec Čabasabady a dodnes z nej obe dediny prosperujú. Lašák odovzdal vecné dary a pamätný list o čestnom občianstve O. Hankovi.

Na stánkoch v Čabe aj Petrovčanky a Bieloblatčanky laprogramom Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) s názvom Cez hory, cez doly. Primátor Péter Szarvas hovoril o tom, že 300 rokov od znovuosídlenia Békešskej Čaby bolo veľmi prosperujúcim obdobím, počas ktorého vzrástol počet obyvateľov, prebehla industrializácia, obchod sa rozvíjal intenzívne a bola pre región príznačná konjunktúra. Spomenul aj legendu, podľa ktorej sa kolonisti po príchode na územie mesta zastavili na dnešnom hlavnom námestí, kde sa nachádzala studňa, z ktorej si uhasili smäd, zaspievali náboženskú pieseň a rozhodli sa usadiť. Predseda mestskej slovenskej samosprávy Michal Lásik spomenul Ľudovíta Haana, ktorý charakterizoval miestnych Slovákov ako spevavý národ, ktorý niekedy aj pol druha hodiny pred bohoslužbou spieval z Tranoscia, ktorý chránili v každej rodine. Ľudia bývali zväčša v podstenkových domoch. „Tak sa mi vidí a zdá, že v porovnaní s mojím detstvom tá naša slovenčina, mäkká ako dolnozemský chlieb, sa vytráca z úradov, kostolov, ulíc a zovšade, a to v nás vyvoláva ťažký, strašný smútok,“ povedal M. Lásik. Generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Igor Furdík vyjadril hrdosť nad schopnosťou predkov vytvoriť nový domov. „Nebojte sa ani vlastnej histórie, lebo aj také časy boli, že sme sa pokúšali prekresliť históriu v mene budúcnosti, ale to ničomu dobrému nevedie. Máte poctivú a jasnú históriu. Toto všetko okolo bolo vytvorené tými osadníkmi, ktorí sem prišli v spojení s ďalšími, ktorí tu žili a vytvorili jedno nádherné mesto, Békešskú Čabu.... nebojte

sa ani slovenčiny, lebo ju strácate. Nie na našu škodu, na vašu škodu. Verím, že nové generácie, ktoré tu rastú, si to uvedomia a vrátia sa k takému poznaniu slovenčiny, ktorá im umožní aspoň sa dohovoriť a porozumieť ľuďom na Slovensku.“ Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková vo svojom pozdravnom prejave chválila práve mladých. „Som rada, že sú tu v tomto meste mladí ľudia, ktorí považujú za dôležité pokračovať v tradíciách odovzdania jazyka a histórie kolektívnej pamäti svojich predkov,“ povedala a pripomenula, že duch Čabanstva poznamenal každého, kto vyrástol v tomto okolí, a vyjadrila nádej, že svoju budúcnosť budú stavať v tomto duchu. Prítomným sa na záver prihovoril starosta jednej z tých osád, odkiaľ pred 300 rokmi prišli Slováci do Čaby. Pavol Lašák z Hradišťa na

GALAPROGRAM CEZ HORY, CEZ DOLY Putovanie Slovákov na Dolnú zem bolo témou aj veľkolepého galaprogramu, ktorý aj tento rok pripravil Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku v réžii jeho riaditeľky Kataríny Királyovej. Pred ním sa uskutočnilo odovzdanie Ceny Štefana Lamiho, ktorú v tomto roku získal výskumník ľudového tanca, univerzitný pedagóg, vedecký pracovník Oddelenia výskumu ľudo-

ktorého nazval záchrancom slovenskej ľudovej kultúry v Maďarsku, bez ktorého by sa nezachovali staré choreografie a zvyky. „Zle to vyzeralo v hornom Uhorsku v druhej polovici 18. storočia. Všade bieda a hlad, vysoké dane a porušovanie slobody vierovyznania. Tisíce rodín opustilo svoje rodiská a hľadali nový domov na Dolnej zemi. Vďaka ich vytrvalosti v práci a pokore zapustili hlboké korene a svoju vieru a tradície odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Ich dedičstvo uchovávame aj po troch storočiach,“ povedal moderátor, herec divadla Cervinus Teátrum Ferenc Polák na úvod galaprogramu, v ktorom ako prví vystúpili členovia Folklórneho súboru z Pišpeku so zábavou na dedine. Detské hry na Sarvaši predviedli mladí tanečníci súboru Sköcök a piesne z hôr zazneli

Z galaprogramu Cez hory, cez doly vej hudby a tanca Ústavu hudobnej vedy Maďarskej akadémie vied na dôchodku László Felföldi. Vitálny pán Felföldi sa poďakoval nielen za cenu, ale spomenul aj činy Š. Lamiho,

Časť petrovských matičiarov s riaditeľkou čabianskych slovenských škôl Editou Pečeňovou

v podaní členov Pávieho krúžku zo Šárišápu. Tanečný súbor Červený mramor z Tardoša s tirpáckymi tancami posunul našich „pútnikov“ trochu ďalej v geografickom priestore, aby Folklórna spevácka skupina Kvety hút z Pálháze potom ukázala aj starobylé remeslo, drotárstvo. Keť som išou prez hori… bol názov choreografie Tanečnej skupiny Petruška z Ečeru a členovia Tanečnej skupiny Dúha z Malého Kereša zas predviedli tamojšie tance a šamlíkový tanec. Príchod do novej domoviny sme mohli prežívať počas Chválospevu v podaní Edity Častvanovej-Vassovej, aby nás potom zabávala Ľudová hudba Suttyomba zo Sarvaša maršom, ktorý tancovali všetci účastníci. Skoro hodinový program bol veľmi dynamický, pestrý a predsa jednoliaty. Bolo príjemné sa naň pozerať. Žiaľ, večerné programy festivalu, ako napríklad galaprogram spevákov pochádzajúcich z mesta alebo spoločný spev sa neusk.

Mozaika EŠTE JEDNY FOTOPABERKY SARAJEVOM A...

NA CESTÁCH...

Lanovkou na Trebević a späť Samuel Medveď

rebević pohorie, hrdosť a krása Sarajevčanov, ku ktorej sa obyvatelia tohto mesta radi vracajú a vracali, tak v minulosti a do roku 1992 ospievané v mnohých piesňach, znovu žije. Totižto

obnovenia trebevićskej lanovky za pomoci eminentných speváckych mien, voľakedajších vokálnych sólistov známej skupiny Ambasadori, Zdravka Čolića, Ismety Dervozovej, Jasny Gospićovej a Hariho Varešanovića, vytvoril peknú pesničku venovanú tomuto

A už sme na Trebevići

Vstupné schodište k lanovke

v apríli tohto roku bola znovu daná do prevádzky chýrečná lanovka, ktorá od začiatku občianskej vojny zo začiatku deväťdesiatych rokov vôbec nepremávala, dokonca bola

Lanovka bola ináč daná do prevádzky v dávnom roku 1959 a dobre slúžila vyše tridsať rokov. Dobre slúžila všetkým, tak domácim, ktorí si často cez víkendy, zvlášť zjari, šli pookriať duše na známy Vidikovac, odkiaľ je pohľad na mesto vraj najkrajší. A tak i cudzincom, ktorí odtiaľ vidia peknú panorámu mesta a spomenú si na kultový film Valter brani Sarajevo. Roku 1984 počas Zimných olympijských hier lanovkou dolu, ako i hore, jazdili množstvá športovcov a turistov.

Pohľad z Trebevića na Sarajevo

pohoriu, ktoré sa spína z východnej strany Sarajeva Trebević opet silazi u grad. A tak sa mnohým obyvateľom zaleskli oči, keď toho ešte chladného

Pred Sarajevským pivovarom

Hore na pohorí je to ešte dosť nezriadené. Vidieť ešte aj následky vojny, vo svahoch i bunkre...

poriadne zničená následkami vojnových zásahov. Známy skladateľ a producent Nikša Bratoš pri príležitosť

šiesteho apríla mali možnosť na sídlisku Vratnik nasadnúť na lanovku a pojazdiť si k známemu pohoriu.

Pri pivovare jestvuje i priestranný pub podobný českým či bavorským

HLAS ĽUDU | 24. 11. 2018 • 47 /4830/

Múzeum Sarajevského pivovaru

Na mieste niekdajšieho obchodného domu Sarajka po vojne vzniklo nákupné centrum BBI-Centar. V čase, keď pred ním prebiehal letný veľtrh kníh.Mesto ako uliate – hlavná Titova ulica

Spomienka na Slobodana Bodu Kovačevića, gitaristu známych Indexov

V blízkosti hotela Holiday-IN na Marijinom dvore

Budova, v ktorej sa pred občianskou vojnou nachádzala kaviareň majiteľa speváckej legendy Davorina Popovića

Mesto ako uliate – hlavná Titova ulica

Začiatkom deväťdesiatych rokov, keď prišlo ku krutej občianskej vojne, tento spôsob prepravy bol zastavený. A ona bola vojnovými zásahmi zničená. Keď som sa chcel v lete dostať hore na Trebević, o lanovke mi hodne povyprával novosadský Sarajevčan z Dobrinje Slobodan Tošić: „Prejdeš vraj pri Radnici cez rieku na

VII

opačnú stranu Miljacky a už si skoro tam... Čo len trochu ulicou...“ Je tam aj známe námestie Austrija, na ktorom je trolejbusová otočka a kasáreň Vratnik, tiež známy vojenský úrad, v ktorom ešte do roku 1992 sídlila vtedy domáca JĽA. Hore vyššie je Ulica franjevačka a je tam Sarajevský pivovar s múzeom a piváriom. Oplatí sa ich navštíviť.

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Ovocná jogurtová torta

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 80 g cukru, 4 lyžičky mlieka, 70 g múky, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 30 g práškovej želatíny, 12 lyžičiek vody, 600 ml jogurtu, 1 kg malín (alebo iného ovocia), 500 ml sladkej smotany, 250 g práškového cukru Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia a cukor šľaháme mixérom, kým nedostaneme hustú zmes. Pridáme mlieko a múku zmiešané s kypriacim práškom. Zľahka premiešame a vylejeme do plechu vystlaného papierom na pečenie. Pečieme na 180 °C orientačne 30 minút. Plnka: Želatínu zmiešame s chladnou vodou a necháme 10 minút postáť. Dáme zohriať 200 ml jogurtu, ale nie po bod varu. V jogurte za stáleho miešania roztopíme nabubrenú želatínu a pridáme do zvyšného jogurtu. Ovocie umyjeme a časť naskladáme na vychladnuté cesto. Zvyšné ovocie zomelieme a pridáme do jogurtu. Sladkú smotanu vyšľaháme a primiešame práškový cukor. Časť vyšľahanej smotany zľahka zmiešame s ovocným jogurtom a natrieme na cesto. Zvyšnou šľahačkou ozdobíme tortu a na ozdobu použijeme i ovocie. Zdroj: www.sunoko.rs

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Cenovky, topánky, aviváž

iekedy nám dokážu znepríjemniť život drobnosti, ktoré síce nie sú veľmi zásadné, ale boli by sme radšej, keby sme na ne ani myslieť nemuseli.

však zostane fľak z lepidla, ktorý sa nedá vyčistiť saponátom. Poriadne ho premastite olejom, a potom už zvyšky lepidla ľahšie vydrhnete.

Máte doma vešiačiky, ktoré padajú? Na hladkých plochách, ako napríklad na obkladoch v kúpeľni, stále padajú vešiačiky, takzvané prísavky, jednoduchý trik je: postriekajte prísavku lakom na vlasy a bude držať.

Topánky sú v prvom rade na nosenie, ale povedzme si pravdu, sú aj na parádu. Pohodlné nosenie však niekedy ignorujú šnúrky do topánok. Aj s tým si vieme poradiť. Hladké kožené šnúrky do topánok sa pri chôdzi často rozväzujú, šnúrky zbrúste brúsnym papierom a už sa vám to nestane. Nemusíte ich zbrúsiť po celej dĺžke, stačí, ak to urobíte v ohyboch, budú lepšie držať.

Nálepky, cenovky a etikety tiež vedia niekedy potrápiť. Keď cenovky držia a neviete ich odlepiť z topánok alebo darčekov, tak cenovku nahrejte fénom, lepidlo na nej sa zahreje a cenovku ľahšie odlepíte. Cenovky na pohároch. Niekedy sa vám podarí cenovku zo skleneného pohára strhnúť, na pohári

Aviváž môžeme použiť na umývanie okien aj vlasov. Tak ako nôž nepoužívame na miešanie omáčky, tak aviváž nepoužívame na umývanie okien. Ale mohli by sme. Znie to nezvyčajne, ale funguje to.

ZDRAVIE A MY

Dlhší život vďaka čili!

strá paprička nás udržiava mladými, môže spomaliť rakovinu a chráni srdce. Podľa najnovších štúdií pôsobí na ľudský organizmus terapeuticky, aj preventívne. Čo ešte dokáže a ako ju využiť? Keď zahryzneme, čelo sa nám zarosí od potu, keď prehltneme, máme pocit, že nám zhorí žalúdok. Najnovšie vedecké štúdie dokazujú, že paprikový plod, ktorý prišiel z Južnej Ameriky, pôsobí terapeuticky aj preventívne, a dokonca nám dokáže život predĺžiť o 10 rokov. Podľa nemeckého biológa Dr. Feila hlavné účinné látky v čili papričke, kapsaicín, betakarotén a vitamín C, chránia telo pred zápalovými procesmi a tlmia aj už existujúce zápaly a riedia krv. Keďže všetky vážne choroby, ako ochorenia ciev, infarkt, mŕtvica, rakovina, cukrovka, alergie, Parkinsonova choroba a skleróza, sa odvíjajú od zápalových procesov, môžu ich látky v čili papričke pribrzdiť, či dokonca zastaviť. Toto sa prejaví na dĺžke a kvalite života. STAČÍ 5 DENNE Paradoxne sú čili papričky aj ochrancami žalúdka. Naštartujú aj termogenézu – tvorbu tepla – a to vďaka zrýchleniu látkovej premeny. Podľa doktora Feila to podporuje spaľovanie tukov. Ak teda budete jesť každý deň čili papričky v primeranom množstve,

Mozaiku číslo 231 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

môžete schudnúť až dve kilá. Odborník odporúča zjesť trikrát denne k jedlu jedno až dve malé červené sušené čili. Aby ich črevo dobre spracovalo, zľahka ich polámte alebo podrvte. Potom si ich dajte do úst a naraz ich prudko zapite trochou vody. Tak zabránite ostrej látke z čili, aby nepríjemne pálila na sliznici. Kto má radšej čerstvé čili, môže ho konzumovať podobne ako sušené – 20 až 30 gramov. Ľudia, ktorí trpia črevnými diagnózami, ako Crohnova choroba či ulcerózna kolitída, mali by si dávať pozor a konzumáciu čili papričiek radšej prekonzultovať so svojím lekárom. ŠTIPĽAVÉ PAPRIČKY AKO PREVENCIA? Do určitej miery sa štipľavé papričky odporúčajú aj ako prevencia, keďže obsahujú antioxidanty, vitamín C, A, B, ale aj minerálne látky, ako draslík, železo, horčík a mangán. Majú antibakteriálny účinok, zlepšujú prekrvenie, znižujú riziko rakoviny prostaty, regulujú hladinu cukru v krvi, ale aj podporujú trávenie a zrýchľujú metabolizmus. KTO BY ROZHODNE TIETO PÁLIVÉ PLODY NEMAL JESŤ? Neodporúčajú ich deťom a vysoko pálivým by sa mali vyhnúť i ľudia, ktorí majú precitlivený žalúdok, vredy na žalúdku či dvanástniku, a aj kardiaci.

Kultúra

245 ROKOV PRÍCHODU SLOVÁKOV DO KYSÁČA

výbornú, sa, pravdaže, pousilovali aj početní ochotníci skrytí za oponou.

Korunovali celoročné oslavy a Anna Legíňová, piesňami sólisti Vladimír a Ján Gedeľovskovci, Ján Francisty, Nina Francistyová príležitosti osláv 245 roa Jozef Pavlov. Kysáčsku hymnu kov príchodu Slovákov zaspievala zmiešaná spevácdo Kysáča v sobotu 17. ka skupina KC. V programe novembra v sieni Kultúrneho zatancovali centra Kysáč folklórne súusporiadali bory Krôčik, vydarený galaSlniečko, program, ktorý Vienok a nazvali Povedzte Vreteno Kulmi, otec. Týmto túrneho centra spôsobom koruKysáč a folklórny novali celoročné súbor Kultúrnooslavy kysáč-umeleckého skeho výročia, a športového spolktoré si pripomíku Branka Radičenali v mnohých vića za sprievodu ustanovizniach, harmonikára Lapodnikoch, zara Kovačevića. cirkvách, spolVedúcim orcheskoch, kluboch Kysáčsku zaspievala zmiešaná spevácka skupina KC a združeniach občanov či už osobitnými pod- Oslavného výboru 245. ujatiami, alebo v rámci bežných výročia príchodu Slovákov do Kysáča, spoaktivít. Pod organizáciu sobotňaj- menul aj 700. výročie šieho podujatia sa podpísali prvej písomnej zmienky oslavný a organizačný výbor o Kysáči, ako i to, že sú osláv tohto jubilea. Početných dejiny najlepšou učiteľKysáčanov, ale i hostí, ktorí veľkú kou ľudstva. V galaprograme, ktosieň KC vyplnili do posledného miesta, privítal Ján Marčok, rého scenár napísal a predseda Rady Miestneho spo- ktorý režíroval Ján Sláločenstva Kysáč. Medziiným sa vik, diváci sledovali niť poďakoval najmä členom MOMS dejín Kysáča a Kysáčaa Rady MS Kysáč, ktorí sa najviac nov, od tých čias, keď sa Na záver galaprogramu všetci účastníci pričinili o realizáciu galaprogra- ich predkovia vyprevá- zaspievali Po nábreží... mu, ale i tým, ktorí hmotne a fi- dzaní fujarovými notami nančne podporili toto podujatie. v pravlasti poberali na cestu tra, ktorý sprevádzal hudobné Okrem RMS Kysáč to boli Úrad k novému domu, cez obdobie, a tanečné body, bol Ondrej pre Slovákov žijúcich v zahrani- keď si stavali školy a kostol a usi- Maglovský. Herci Anna Pavločí, AP Vojvodina a Mesto vová, Anna Asodiová, Nový Sad. Dalibor Rožić, Michal Ivičiak a Dušan člen Mestskej správy Francisty historickými, pre kultúru Mesta Nový ale aj humorne ladenýSad, v príhovore pripomi údajmi zo zborníka menul rok 1773, keď Kysáč 1773 – 2013 zauNový Sad už 25 rokov jali pozornosť prítombol slobodným kráľovných a poinformovali ským mestom a mnohé ich o najdôležitejších osídlenia a mestá, ktoré medzníkoch z kysáčsa vtedy vytvárali, sa začali rozvíjať vďaka Aktéri vernisáže v Slovenskom národnom dome skych dejín. Program moderovali Aneta Lovtedajším priaznivým okolnostiam a predpokladom. lovne obrábali polia, ako to robia menová a Branislav Čeman. Igor Vencel, zástupca veľvyslan- po dnešné dni. Ilustrovali to re- Scénografiu mali na starosti kyne SR v Belehrade, odovzdal citáciami Michal Francisty, Anna Anna Legíňová a žiaci 3. 1 triedy. prítomným pozdravy veľvy- Asodiová, Jana Jambrichová O to, aby program dopadol na Elena Šranková

• KULTÚRA •

slankyne Dagmar Repčekovej a pochválil prácu s mladými ľuďmi v Kysáči, čo je zárukou toho, že aj v budúcnosti bude možné oslavovať takéto jubileá. Vladimír Francisty, predseda

VÝSTAVA K TROM JUBILEÁM Do rámca záverečných osláv 245 rokov príchodu Slovákov do Kysáča zapadla i výstava historických a dokumentačných exponátov, ktorú slávnostne otvorili vo štvrtok 15. novembra v Slovenskom národnom dome. Zároveň si pri tejto príležitosti pripomenuli i 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny a 100 rokov od Veľkého národného zhromaždenia. Prítomných pozdravil Vladimír Francisty, predseda oslavného výboru. O vystavených exponátoch sa zmienil Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč. Pripomenul pritom, že si v tejto dedine výročia príchodu Slovákov pripomínajú každých päť rokov, a to od roku 1973, keď oslavovali 200 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča. V rámci kultúrno-umeleckej zložky otvorenia výstavy vystúpili harmonikár Lazar Kovačević, ktorý zahral pieseň Tamo daleko, a recitátorky Biljana Šestićová a Elena Surová, učiteľka na dôchodku, ktoré zarecitovali básne Plava grobnica a Panónia. Výstavu otvorila Milinka Chrťanová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. V otváracom príhovore poznamenala, že poznať svoju minulosť, hodnoty svojich predkov a korene považuje za kľúčové segmenty v živote každého uvedomelého občana. Realizáciu výstavy finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

47 /4830/ 24. 11. 2018

Kultúra STRETNUTIE SLOVENSKÝCH ZBOROV Z VOJVODINY V PETROVCI

Zachovávajme si zborový spev

Jaroslav Čiep

sobotu večer 17. novembra v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa uskutočnil jedenásty Koncert slovenských zborov z Vojvodiny a hostí. Stretnutie slovenských zborov z celej Vojvodiny v Petrovci bolo presne také, na aké nás aktivisti zboru Musica viva už dlhé roky zvykli.

Na tohtoročnom Koncerte slovenských zborov z Vojvodiny účinkovalo sedem tunajších speváckych zoskupení a dva hosťujúce zbory – jeden z našej krajiny a druhý zo Slovenskej republiky. Podujatie otvorila riaditeľka petrovskej základnej školy Vlasta Werleová a moderovala ho Viera Dorčová-Babiaková. Tradične sa na koncerte v Petrovci obecenstvu

obecný cirkevný spevácky zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Credimus s dirigentkou Annou Medveďovou. Ďalším zborom, ktorý sa zúčastnil tohto ročníka

Najprv sa so svojím repertoárom predstavil Zmiešaný komorný zbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika a po ňom aj Ženský komorný zbor Zornička. Umeleckou vedúcou oboch zborov je Anna Crveniová. Po ženskom zbore publiku sa predstavila aj čisto chlapská zostava z Banátu. Tvorili ju speváci Mužského komorného

Obecný cirkevný spevácky zbor SEAVC Credimus

Komorný zbor Musica viva Báčsky Petrovec

Táto forma jednorazového výročného sústredenia zborov pretrváva už vyše desaťročia. Niekedy je skromnejšieho rázu, inokedy je celkom objemná. Tohto roku, povedali by sme, festival bol tak trochu nadpriemerný a s výbornými hosťami. Nie až tak početní členovia Komorného zboru Musica viva pôsobiaci v Báčskom Petrovci sa nevzdávajú svojho dlhoročného predsavzatia a aj tohto roku najprv dôkladne pripravili, a potom na výbornú zrealizovali jedenáste Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny. Tradične sa na tomto koncerte každý z účinkujúcich zborov predstaví ukážkou zo svojho repertoáru, čiže zaspieva tri – štyri piesne.

Mužský komorný zbor Skala Kovačica

www.hl.rs

zboru Skala z Kovačice s vedúcim Pavlom Tomášom. Z domácich zborov vystúpil ešte Komorný zbor Nádeje – ženský zbor, ktorý pôsobí v Pivnici pod taktovkou Anny Stojnevovej. Ku koncu koncertu pohostinsky vystúpil Komorný zbor Srbského kultúrneho strediska Stevana Sremca v Sente. Zbor vedie Kinga Biró-Magyari. Po ňom viacero piesní zo svojho repertoáru zaspieval hosťujúci Ženský spevácky zbor Belius z Očovej v Slovenskej republike a oduševnil svojimi prednesmi, ale aj scénickými riešeniami výstupu. Celkom na záver speváci všetkých zborov pod vedením Oľgy Budinskej spoločne zaspievali pieseň Aká si mi krásna. Po koncerte nasledovala spoločná družba členov zborov a spev s tancom.

ako prví predstavia domáci speváci z Komorného zboru Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Po nich vystúpil

Ženský spevácky zbor Belius z Očovej zo Slovenskej republiky

jediného podujatia vyhradeného pre zborový spev Slovákov vo Vojvodine, je zmiešaný spevácky zbor Tília zo Starej Pazovy s dirigentkou Annou Đurđevićovou. Potom improvizované javisko patrilo dvom zborom z Nového Sadu.

Informačno-politický týždenník

Všetky účinkujúce zbory v Petrovci v spoločnom speve • KULTÚRA •

V PADINSKEJ DOLINE 2018

Laureátkou Banátskeho festivalu Jana Galasová záujmu predstaviteľov kultúrnych kou tohtoročného inštitúcií v našich slovenských ba- Banátskeho festivalu adinčanka Jana Galasová nátskych dedinách o to, aby vyslali slovenských ľudových si v sobotu 17. novembra svojich predstaviteľov na túto pre- piesní je Padinčanka K príjemnej nálade prispeli hliadku, aj tohto roku Jana Galasová, ktorá aj speváčky z Crepaje na 22. ročníku sa uskutočnil jej ďalší získala aj najväčšie Banátskeho festivalu sympatie obecenstva. Druhú cenu ný (viola), Saša Ďurica (kontrabas), ročník. slovenských ľudových Organizátor Dom si vyspievala Kovačičanka Alexandra Pavel Petrovič (harmonika) a Anita piesní V padinskej dokultúry Michala Ba- Čížiková, tretiu Gabriela Feketyová Petráková (prvé husle), vedúca orline 2018 vyspievala binku vedený riaditeľ- z Kovačice. Spevákov sprevádzal chestra. V revuálnej časti podujatia prvú cenu odbornej s bohatým prograkou Aničkou poroty za prednes. mom vystúpili hostia: Elchekhovou, Historickým medzKUS svätého Savu z v ktorom sa níkom pre festival V Crepaje a osvedčení už bezmála padinskej doline bol speváci Tibor Sunjog dva roky koná rok 1986, keď sa prez Debeljače a Elena rekonštrukcia, hliadka banátskych Sládečeková-Šimákosa maximálspevákov slovenských vá a Vlastimír Povolný ne postaral ľudových piesní konala Laureátka festivalu Jana Galasová z Padiny. o technické v padinskom Dome Banátsky festival podmienky a kultúry Michala Baslovenských ľudobinku. Odvtedy sa festival začal príjemné ovzdušie podvých piesní V pakvalitatívne a kvantitatívne rozras- ujatia, ktoré tentoraz zo- Príležitostnými darčekmi organizátor odmenil dinskej doline 2018 tať. Nadobudol základné črty, má skupilo piatich spevákov z všetkých účastníkov podujatia finančne podporistanovený hlavný cieľ a ponúka Kovačice a Padiny. Odbordivákom pekný hudobný zážitok. ná porota, ktorá pracovala v zložení: šesťčlenný ľudový orchester v zlo- li Úrad pre Slovákov žijúcich v zaPosledné dva – tri roky na festivale Pavel Hološ, Milina Čížiková a Pavel žení: Jana Galasová (husle), Tijana hraničí a Obec Kovačica. Podujatie ubúda kvantita. Napriek slabému Tomáš ml., rozhodla, že laureát- Nemogová (flauta), Vlastimír Povol- moderovala Tijana Bešková.

Anička Chalupová

K JUBILEU SELENČE

Retrospektíva lyrických skladieb Juraj Berédi-Ďuky

sobotu 17. novembra v Dome kultúry v Selenči bol usporiadaný hudobno-zábavný program, ktorý pripravil pre svojich spoluobčanov selenčský MOMS. Venovaný bol oslavám 260 rokov založenia Selenče. Príležitostný program bol vlastne retrospektívou lyrických skladieb festivalu Zlatý kľúč. Tento festival od sedemdesiatych rokov minulého storočia dodnes prešiel niekoľkými fázami vývoja, menil názvy a organizačnú štruktúru až po dnešný Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Stále však obohacuje • KULTÚRA •

rozhlasovú a televíznu slovenskú fonotéku novými pesničkami. Na sobotňajšom programe sa najprv prihovorila a hostí privítala predsedníčka MOMS Selenča Svetlana Zolňanová. Hostia na programe boli predseda Obce Báč Borislav Antonić, zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku pre Báčku Vladimír Fekete a boli tu aj členovia Správnej rady MOMS Selenča. Do programu bolo zahrnutých 14 lyrických skladieb z viacerých festivalových ročníkov, ktorých autori boli odmenení niektorou z cien. Odzneli skladby Gustáva

Spievala aj Mária Turanská Babiaka, Michala Babiaka, Juraja Súdiho st., Samuela Kováča st., Jána Lomena, Samuela Medveďa, Juraja Feríka ml., Ondreja Maglovského, Zuzany Kukučkovej a Juraja Berédiho. Ako speváci sa obecenstvu predstavili Anna Zorňanová, Juraj Súdi ml., Magdaléna Kaňová, Juraj Súdi st., Anna Berédiová, Mária Turanská, Marián Častvan a dueto Jana Trusinová a Marián Častvan. Spevákov sprevádzal ľudový or-

chester pod taktovkou Dr. Juraja Súdiho. Program moderovali Malvína Zolňanová a Teodora Šimoniová. Toto bol už druhý takýto retrospektívny program v Selenči. Prípravu koncertu, výber skladieb, spevákov a prípravu hudobníkov mal na starosti Ján Šimoni, ktorý dlhé roky bol predsedom organizačného výboru festivalu. Obecenstvo bolo spokojné a za krásny umelecký zážitok sa odvďačilo potleskom.

47 /4830/ 24. 11. 2018

Kultúra NA ROZOSPIEVANOM SRIEME V STAREJ PAZOVE

Prvá cena Martine Agarskej z Boľoviec Anna Lešťanová

po zvučke festivalu Neďaleko od Vojky je Pazova piesňou aj otvorila. Festival a 19. festivale mladých spe- sa oficiálne začal slovami dlhoročnej vákov slovenských ľudových osvedčenej speváčky Anny Verešovej piesní Rozospievaný Sriem, zo Starej Pazovy. Želanie, aby sa sloktorý sa uskutočnil v sobotu 17. no- venská pieseň dlho ozývala na týchto vembra v staropazovskej divadelnej priestoroch, aby ju mal kto a komu sále, v súťažnej časti sa zúčastnilo 6 spievať, účastníkom a divákom odovzdala Libuška Lakatošová, predsedníčka organizačného výboru festivalu. Tohtoročný festival mladých interpretov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem teda zoskupil iba šesť spevákov zo štyroch prostredí. Výkony spevákov sledovali a hodnotili členovia odbornej poroty (Juraj Kubečka, ZlatVíťazka festivalu Martina Agarská ko Chňupa, Anna Verešová, spevákov zo štyroch prostredí: zo Sta- Pavel Kukučka a Blaženka Dierčarej Pazovy, z Boľoviec, Lugu a Solian nová), poroty obecenstva (Miroslav (Chorvátsko). Organizáciu podujatia Pap st., Anna Horvátová, Vlado Čáni mali na starosti MOMS Stará Pazova a Miluška Beseková) a poroty pre a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. ľudový odev (Ružena Červenská a Už druhý rok zaradom si prvú cenu Katarína Vršková). odbornej poroty Rozospievaného Podľa rozhodnutia odbornej poroSriemu vyspievala Boľovčanka. Vlani ty víťazkou sa stala Martina Agarská to bola Martina Kukučková, teraz už z Boľoviec, ktorá bola odmenená aj Mitnáverová, ktorá tohtoročný festival za autentickosť piesne. Druhú cenu

Účastníci Rozospievaného Sriemu 2018 si vyspievala Alexandra Filková zo Starej Pazovy a dve tretie ceny Emília Bažíková z Lugu a Mia Janjićová zo Solian. Cena poroty obecenstva sa dostala Jane Verešovej zo Starej Pazovy a cena za ľudový odev Pazovčanovi Danielovi Molnárovi. Spevákov sprevádzal slovenský ľudový orchester, zložený z hudobníkov z niekoľkých dedín (Mário Mitnáver, Ivan Sandor, Sandor Gyofi, Vladimír Kolárik, Jozef Kováč, Branislav Kováč, Miroslav Lepšanović) pod vedením Vladislava Forgáča. Festival moderovala Annamária Simonovićová. V revuálnej časti okrem minuloroč-

nej víťazky vystúpili aj harmonikár Mário Mitnáver a niekdajšie účastníčky Rozospievaného Sriemu, teraz už osvedčené speváčky – Jaroslava Vršková-Opavská a Andrea Rumanová. So želaním, aby jubilejný 20. festival zoskupil viac účastníkov z celého Sriemu, festival zatvoril Pavel Kukučka, predseda festivalového výboru, ktorý udeľoval odmeny spevákom. Generálnym patrónom podujatia bola Obec Stará Pazova a realizáciu koncertu podporili aj Združenie výtvarných umelcov Starej Pazovy, Združenie pazovských žien, redakcia Pazovského kalendára a ďalší sponzori.

V ÚSTRETY 53. STRETNUTIU V PIVNICKOM POLI

Pribudla muzikologická konferencia Anna Francistyová

tohtoročnom novembri akoby sa roztrhlo vrece s našimi tradičnými festivalmi. Právom teda má v ňom miesto aj Stretnutie v pivnickom poli. Už 53. ročník tohto tradičného sviatku pôvodného slovenského ľudového spevu prebieha práve v týchto dňoch: od piatka 23. do nedele 25. novembra. Na dvoch súťažných koncertoch, ktoré sú naplánované v piatok a sobotu o 19. hodine v pivnickej kinosále, malo by vystúpiť 17 spevákov z 10 prostredí z našej krajiny. Dúfame, že nezaúradujú žiadne subjektívne ani objektívne okolnosti a že všetkých uvidíme na javisku. Svojich predstaviteľov prihlásili: Kysáč, Padina, Stará Pazova, Aradáč, Hložany, Selenča, Kovačica, Kulpín, Báčsky Petrovec a Pivnica. Pre divákov i členov odbornej poroty

www.hl.rs

to budú známe, ale aj nové tváre tivalu určené ceny. Spevákov bude a hlasy. Uvidíme ich aj v nedeľu sprevádzať 12-členný orchester v záverečnom koncerte (tiež v ki- na čele s predníkom Valentínom nosále o 19. hodine), Michalom Grňom. keď budú zverejnené Novinkou vo festihodnotiace slová odvalovom programe borníkov a udelené je 14. muzikologická ceny najúspešnejkonferencia Slovenším interpretom. ská hudba vo VojvoV odbornej porote dine. Uplynulé ročníbudú tentoraz Máky tohto sústredenia ria Zdravkovićová, hudobných odborníJarmila Juricová-Stukov bývali v Ústave pavská a Miroslav pre kultúru vojvoHemela, kým kroje dinských Slovákov. spevákov, ktoré sú Tentoraz bude prepovinnou súčasťou biehať v sieni SKUS vystúpenia, bude Pivnica (v sobotu 24. novembra o 10. odborne hodnotiť A je tu i obvyklý etnológ Patrik Rago. festivalový bulletin hodine), a to práve Aj tentoraz všetci div dňoch festivalu, váci na druhom súťažnom koncerte lebo je venované Jurajovi Feríkovi, budú členovia poroty obecenstva, nášmu poprednému dirigentovi, ktorá tiež udelí dve pravidlami fes- skladateľovi a hudobnému pedagó-

Informačno-politický týždenník

govi, ktorý vo veku 83 rokov umrel 23. mája 2018. J. Ferík uplynulých až 30 rokov bol v odbornej porote Stretnutia v pivnickom poli, niekoľko ročníkov viedol ľudový orchester v jeho revuálnej časti. Sprievodným podujatím aj tohtoročného pivnického festivalu je výstava ručných prác v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien a, pravdaže, Spolku žien v Pivnici (v predsieni kinosály a otvorenie je naplánované na piatok o 15. hodine). Usporiadatelia nevynechali tradičné tanečné zábavy a nedeľňajšiu recepciu pre účastníkov festivalu. Organizátormi aj 53. Stretnutia v pivnickom poli sú NRSNM, SKUS Pivnica, Zhromaždenie obce Báčska Palanka a ÚKVS. Koordinuje ho realizačný výbor a v realizácii sa podieľajú i početní aktivisti v jedenástich pracovných komisiách. • KULTÚRA •

KNIŽNÁ PREMIÉRA V PETROVCI

na Fakulte úžitkových umení v Belehrade, si zaspomínal na kolegu a priateľa Michala Kiráľa; povedal, že o novej monografii napíše príspevok do Literárneho Juraj Bartoš Slovenskej výtvarnej únie. bol významným javom v našom týždenníka. umení. Časť spomienok na Michala ž dávno si muž, ktorý vo AKOBY VEDEL, ŽE BUDE ŽIŤ Okrem nesporných umelec- živopisne oprášil i jeho priateľ veľkom ovplyvnil výtvar- KRÁTKO kých a ľudských kvalít Michala a kolega grafik Radovan Janný život vojvodinských Program večierka oplýval zmie- Kiráľa treba mať na zreteli aj celú drić: „Zoznámil som sa s ním 1. Slovákov, zaslúžil vecné odborné šanými pocitmi radosti z krásnej paletu jeho ďalších aktivít. V tom- septembra 1970, bola to škozhrnutie svojej práce a jej vy- knihy a tlmeného smútku z toho, la Bogdana Šuputa – prinikajúcich výsledkov. Lenže sa že sám Michal nie je prítomný šli sme do Nového Sadu akosi nikto z fachu nemal k činu. aj fyzicky. Uzavierajúc obsažný učiť sa umeniu. Zblížil nás večierok, jeho organizávzájomný pocit úcty, ktorý torka Mária Kneževićová o. sme jeden k druhému prei. povedala: „Kniha vznikla chovávali od prvej chvíle.“ zásluhou dvanástich ,apošOhľadne Michalových kníh, tolov�, ktorí prispeli svojimi ktoré mu spolu s prázdnymi textami. Vyzerá tak, ako sa grafickými papiermi darousilovali, a usilovali sa vševala niekdajšia Michalova možne. Chcem sa poďakomanželka Mária, podčiarkol: vať ľuďom, ktorí ma pod- Rastko Ćirić, Ľubomír Ferko „Pochopil som, že Michal porovali, nemám na ume a Radovan Jandrić je intelektuál na špičkovej len moju najbližšiu rodinu. úrovni; vždy sa maximálne Bolo zjavné, že existuje veľká to kontexte Stepanov spomenul oddával tomu, čo robil. Azda mi Sava Stepanov, Mária Kneževićová potreba v tomto prostredí, jeho prácu grafického redakto- život dovolí, aby som papiere, a Vladimír Valentík medzi jeho priateľmi, spo- ra časopisu Pionieri, respektíve ktoré mi po ňom zostali, vyplnil, Nakoniec rukávy vyhrnula jeho lupracovníkmi, kolegami, aby sa Zorničky (ktoré na pláne dizaj- aby boli spomienkou na Michala bývalá manželka, a tak na knižnej kniha zrodila...“ nu vtedy boli špičkou v oblasti Kiráľa.“ oblohe pribudla nová stálica, Výtvarný kritik Sava Stepanov, detských časopisov niekdajšej Jeden z popredných srbských skvostná bilingválna publikácia autor vstupnej štúdie v čerstvej Juhoslávie) a osobitne podčiar- výtvarných umelcov a vysokoNeka ostane trag / Nech zosta- vzácnej publikácii, skonštatoval: kol jeho rozhodujúci podiel na školský pedagóg Rastko Ćirić ne stopa venovaná predčasne „Zdá sa mi, že sa mu podarilo založení Galérie Blatno v Báčskom sa postaral o kvalitné grafické zosnulému akademickému ma- všetko akosi v tom krátkom ob- Petrovci a spoluúčasť pri vzniku stvárnenie knihy venovanej jeho liarovi – grafikovi, ilustrátorovi dobí uzavrieť, ako keby vedel, Galérie Zuzky Medveďovej. niekdajšiemu kolegovi a priateľoa pedagógovi Michalovi Kiráľovi že bude žiť krátko.“ Sprítomnil vi. Mikropríbeh o vzniku mono(1955 – 1995). Slávnostne ju pre- aj chvíľu, keď sa s Michalom zo- LEN NAPÍSANÉ ZOSTÁVA grafie ukončil takto: „Najkrajšie miérovali v sobotu večer 17. no- známil: „Zapôsobil na mňa príVýtvarný kritik Vladimír Valentík na všetkom bolo, keď Mária našla vembra v jeho rodisku – Báčskom liš vážne, bol veľmi elegantný si spomenul na istý rozhovor Michalov text Neka ostane trag. Petrovci. Monografiu pripravili a v rozhovore veľmi seriózny... o umení s Michal Kiráľom a krátky Povedala mi to po telefóne a aj Mária Kneževićová a Rastko Ćirić. Bolo celkom jasné, jej, aj mne bolo jasné, Okrem nich v plnej predsieni Slo- že ide o človeka, že to je titulok knihy, venského vojvodinského divadla ktorý sa úplne vea že nám ho pošepol o Michalovi Kiráľovi a o knihe nuje tomu, čo robí – Michal.“ hovorili niektorí autori príspev- umeniu a svojej práPrítomných na kov v nej (uvedených v srbčine ci. Mienim, že preto premiére nepre a slovenčine). po ňom zostali také dajnej publikácie Početní prítomní si zároveň po- výsledky.“ (Kneževićová ju dazreli výstavu výtvarných prác MiStepanov tiež podrovala autorom texchala Kiráľa, ktorý vysokoškolské čiarkol, že Michala tov a Michalovým vzdelanie získal v odbore Úžitko- Kiráľa považuje za priateľom) privítala vej grafiky na Fakulte úžitkového umelca veľmi výriaditeľka SVD Viera umenia v Belehrade. Pracoval znamného pre vojKrstovská. Pripomeako pedagóg na petrovskom vodinské prostredie, Potlesk pre hlboké stopy, ktoré zanechal Michal Kiráľ nula, že podujatie sa gymnáziu, potom ako technický predovšetkým v obkoná v deň, keď sa v redaktor vo vtedajšom vydava- lasti úžitkových umení a za veľmi výklad uzavrel slovami: „Všetko celej Európe zaznamenáva Noc teľstve Obzor v Novom Sade (po významného umelca slovenského je pominuteľné, iba to, čo sa za- divadiel. Po jej príhovore si príjeho zániku krátko bol aj riadite- spoločenstva. Hovoriac o jeho znamená – ako Mária napísala vo tomní pozreli archívny príspevok ľom vo Vydavateľstve Tvorba), študentských rokoch, keď Michal venovaní Savovi, – len to zostáva, niekdajšej Televízie Nový Sad. vyučoval predmet typografia na vystavoval svoje práce v beleh- a tak aj táto kniha – nech zostane Program obsažného večierka belehradskej FÚU... Bol členom radských galériách, zdôraznil, ako stopa po Michalovi Kiráľovi; moderovala Marína Kondačová. Združenia výtvarných umelcov že veľmi rýchle si osvojil atmo- on si to zaslúžil.“ Významný aka- O publikácii Nech zostane stopa úžitkového umenia a dizajnérov sféru a duch tzv. Belehradského demický sochár Ľubomír Ferko podrobnejšie poinformujeme Vojvodiny, ako i Spolku grafikov grafického kruhu, ktorý vtedy z Bratislavy, ktorý tiež študoval v prílohe Obzory.

Hlboké stopy Michala Kiráľa

• KULTÚRA •

47 /4830/ 24. 11. 2018

Kultúra HLOŽANY

na hudobnej časti práce. Ondrejova mama bola fantastická speváčka, škoda, že tam nie je viac jej piesní, bola by ľahšia a presnejšia skladateľská práca. Žiaľ, ľudová hudba, slovenská, verziu, ktorá je pravá. srbská, maďarská, africká, indicKaždá pieseň je po tro- ká a ktorákoľvek je na ústupe che pravá a nie je pravá. pred globalizmom, pred rozV ľudovej hudbe kaž- hlasom, pred televíziou; veľa dý niečo pridá, a to po toho je už úplne stratené. Malá celé roky... To je známe čiastka zostala a ak sa nám nieako homérovská otáz- čo podarilo zachovať, som rád.“ Ondrej Miháľ všetkým príka – kto napísal Iliadu tomným daroa Odysval po jednom eu a ako. exemplári čerRiešením stvej zbierky t o h t o piesní. Ako poproblému vedal, naďalej prichádzahľadá, komu by me k otázzveril do opateke vzniku ľudovej ry svoj bohatý h u d by. N i e k to archív, a dodal, to v jednej chvíli že píše nové knizapísal; predtým hy. Na obzore je existovalo množďalšia o Silbaši stvo rôznych verzií, na tému zvykopotom v istej chvíli slovia, a potom boli zhrnuté a po- Marína Zahorcová sa zase mieni dávali sa písomne.“ V súvislosti s pozorovanou venovať Slovákom v Kanade. publikáciou Aleksić podčiarkol: Predsedníčka SŽS Viera Miško„Dôležité je, aby sa toto ne- vicová spomenula, že s Mihástratilo, aby sa zachovala jedna ľom spoločne chystajú aj knihu varieta, a preto mi bolo veľkým o starých domoch v Hložanoch. potešením, že som sa podieľal

Spod obloka v Silbaši Juraj Bartoš

o nedávnej kulpínskej prezentácii najnovšej knihy Pesničky pod oblokom v Silbaši Ondreja Miháľa, silbašského rodáka žijúceho v Kanade, sa s jej vznikom a obsahom oboznámili aj členky Spolku žien Slovenka v Hložanoch. V kaviarni Pod lipami v pondelok 19. novembra o svojej najnovšej publikácii hovoril autor a Ondrej Miháľ a Milan Aleksić úryvky z nej prečítali Viera Na záver príjemného večierka Miškovicová a Miriam Murtínová. Hložianska speváčka Marína sa vyvinula zaujímavá diskusia. Zahorcová nadšene zaspieva- Zapojili sa do nej aj etnológ Mala päť piesní (bez hudobného rijan Pavlov, Vladimír Valentík, sprievodu) zo zbierky, ktorú len Ivan Križan, Mária Šranková, prednedávnom vydal Slovenský Marína Zahorcová... O ľudovej kanadský inštitút a v náklade 500 piesni krátko a výstižne hovoril výtlačkov vytlačil podnik SAVPO srbský hudobný skladateľ Milan v Starej Pazove. Odzneli aj po Aleksić, docent na Akadémii dve pesničky na videobeame umení v Novom Sade, ktorý už v predvedení Ondrejovej matky zopár rokov žije v Hložanoch Márie Miháľovej, rod. Čelovskej a je autorom notových zápisov (audiozáznam s fotkami) a jej 216 piesní v čerstvej Miháľovej najlepšej priateľky Zuzany Hloža- knihe: „Ľudová hudba nemá jednu novej, rod. Šomodiovej (video).

V ÚSTRETY STRETNUTIU SPEVÁCKYCH ZBOROV VOJVODINY

doma i v zahraničí, a môže sa hrdiť i cenami z rôznych súťaží a prehliadok. Koncert uvítacím príhovorom otvoril dozorca novosadského cirkevného zboru Ján Brtka. Miestny farár Vladimír Obšust vo svoktorom Belius predjom oslovení na záver niesol časť svojho podujatia konštatoval, bohatého repertože tento koncert bol ára tak vážnej, saksvojráznym duchovným rálnej, ako i ľudovej darčekom. Na koncerte hudby. Zbor v roku nechýbal domáci zbor, 1996 založila Mgr. teda Miešaný spevácky Monika Holíková pre zbor SKC Pavla Jozefa potreby cirkevných Šafárika a novosadského slávností, medzičacirkevného zboru, ktorý som sa zmenil na predviedol zopár sklaženský a už ôsmy rok dieb pod umeleckým veho vedie dirigentka dením Anny Crveniovej. Mgr. art. Oľga BuHosťujúci spevácky dinská, ArtD. Meno zbor Belius vystúpil v soBelius si symbolicky Ženský spevácky zbor Belius v novosadskom botu 17. novembra i na zvolili podľa známej evanjelickom kostole Koncerte slovenských očovskej osobnosti, Mateja Bela Funtíka. I keď je z ma- Ženský spevácky zbor Belius zborov z Vojvodiny v Báčskom lého prostredia, akým je Očová, má za sebou hodne vystúpení Petrovci.

Očovský Belius v Novom Sade Danica Vŕbová

enský spevácky zbor Belius zo Slovenskej republiky, z Očovej, zavítal v piatok 16. novembra do Nového Sadu. Bol to pre jeho členov deň plný zážitkov, keďže sa zoznámili s miestami pôsobenia slovenských vojvodinských inštitúcií: boli v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, v televízii, rozhlase. Zbor zavítal do Vojvodiny vďaka jánošíckej rodáčke Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá sa do jeho činnosti zapojila po presťahovaní sa s rodinou do Očovej. Novosadský cirkevný zbor mal česť usporiadať koncert, na

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V NOVOM BELEHRADE

SCÉNA

Insita členov kovačickej obrazárne Anička Chalupová

Na veľkom obraze budú znázornené predovšetkým tradičné vojvodinské motívy, ako i tie, ktoré symbolizujú Srbsko a jej prírodné krásy a bohatstvá. Po dvojmesačnej výstave v Paláci Srbska obraz

edzi viacerými verejnými budovami na Slovensku a v Srbsku, ktoré sú ozdobené veľkorozmernými obrazmi kovačických maliarov, bude onedlho aj Palác Srbska v Novom Belehrade. Zo štrnásť členov Galérie insitného umenia v Kovačici podnietení maliarom Dragom Terzićom sa rozhodli, že koncom novembra potešia veľkým spoločným obrazom Aleksandra Vučića, prezidenta Republiky Srbska. Na prvom poschodí budovy v Novom Belehrade od 11. novembra šikovné ruky talentovaných maliarov začali vytvárať dielo, ktoré Dielo je bohatšie, keď sa na ňom podieľajú viacerí autori ako dar bude zdobiť (Foto: z archívu GIU) interiér budovy Paláca Srbska (predtým známej ako budova Paláca bude sprístupnený milovníkom insity aj federácie alebo budova Zväzovej výkonnej v budove Predsedníctva Srbska. rady). Medzi maliarmi, ktorí priložili ruky Podobné veľkorozmerné obrazy, ktoré k tejto spoločnej práci, sú aj insitní maliari vytvorili kovačickí insitní maliari, už dlhší Ján Bačúr, Ján Glózik, Pavel Hajko, Zuzana čas krášlia steny Úradu pre Slovákov žijúcich Vereská, Rozalija Markovová a ďalší, ktorí v zahraničí, Múzeum trúby v Guči a ďalšie majú za sebou viacročnú výtvarnú prax. objekty. NOVEMBROVÉ ČÍSLO VZLETU. Titulnú stranu predposledného tohtoročného čísla sme venovali žiakom ôsmeho ročníka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku, z ktorej nám zaslali aj fotografie ich dvora a chodieb, ktoré spoločnými silami pekne upravili. Pozornosť venujeme aj sviatku Halloween, ktorý sa z iných krajín rozšíril aj k nám, boli sme v Petrovci na 19. Výtvarnom tábore Makovička, zatiaľ čo nám žiaci padinskej základnej školy píšu o svojich výletoch a účasti vo výskumnej stanici Petnica. Z krajiny našich predkov nám prichádzajú riporty z Ružinovského folklórneho festivalu a módnej prehliadky Maje Božovićovej. Nechýba ani pravidelná literárno-výtvarná príloha Rozlety, ako ani príspevky zo sveta počítačov, pc hier, filmu a športu. Čítajte Vzlet a píšte nám na našu novú adresu: office@vzlet.rs. J. P-á

Mark Knopfler pomaly a elegantne. Kedysi frontman legendárnych Dire Straits, britský gitarista a spevák škótskeho pôvodu Mark Knopfler sa už viac ako dvadsať rokov venúva sólovej kariére. Práve vydal svoj desiaty album Down the Road Wherever (vydavateľstvo British Grove Records v spolupráci s Universal/Virgin EMI), obsahujúci 14 „pomalých a elegantných“ skladieb inšpirovaných rôznymi témami a ľuďmi. Napríklad v jednej piesni Knopfler si pripomína dávne dni so skupinou Dire Straits v londýnskom predmestí, iný kus hovorí o stopujúcom hudobníkovi na ceste zaviatej snehom, ďalší o človekovi bez poňatia o čase v lacnej reštaurácii atď. Spolu s Knopflerom na albume hrajú klávesista Guy Fletcher (ex Dire Straits), basgitarista Glenn Worf, saxofonista Nigel Hitchcock a bubeníci Danny Cummings a Ian Thomas. Vydaniu predchádzal singel s videoklipom Good on You Son. Jazda zvukom s Tobym Driverom. Americký hudobník a umelec Toby Driver koncertuje 27. novembra v Mládežníckom stredisku CK13 v Novom Sade. Známy je najmä vďaka jeho avant-goth-postrock-metalovému projektu Kayo Dot, ale aj viacerým spoluprácam s inými hudobníkmi (John Zorn, Trey Spruance a iní). Vo svojej sólovej tvorbe hrá temný neofolkový zvuk s „diskrétne progresívnou a znepokojujúcou nôtou“. Na novosadskom koncerte Toby Driver bude prezentovať svoj nový album They Are the Shield, na ktorom sa jeho kantautorská senzibilita zahaľuje do „syntetizátorovej hmly a súzvuku kamernej orchestrácie“ a sprevádza sa jemnými bicími nástrojmi. Program doplní vystúpenie projektu Del Judas, ktorého prejav sa opisuje ako temná amerikana.

KONCERTY 24. novembra, Dom mládeže v Belehrade: E-Play 30. novembra, Dom mládeže v Belehrade: Kralj Čačka 30. novembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Senshi (ragga metal, NS) Pripravuje: S. Lenhart

• KULTÚRA •

47 /4830/ 24. 11. 2018

Kultúra

KRÍŽOVKA ČÍSLO 47

V tajničke je meno a priezvisko insitnej maliarky, kovačickej rodáčky (1942).

MENŠINOVÉ LITERÁRNE STRETNUTIE FEMILI V NOVOM PAZARE. Medzi vzácne tohtoročné kultúrne podujatia patrí aj 4. literárne stretnutie spisovateľov národnostných menšín v Srbsku pod názvom Femili. Prebiehalo v októbri v Novom Pazare a zúčastnili sa na ňom aj štyria predstavitelia z Vojvodiny: István Beszedes zo Senty (maďarská národnostná menšina), Martin Prebudila zo Starej Pazovy (slovenská), Katarína Čelikovićová zo Subotice (chorvátska), Olena Plančak-Sakačová z Nového Sadu (rusínska) a, žiaľ, na poslednú chvíľu účasť odhlásila predstaviteľka rumunského národnostného spoločenstva Eugenia Balteanuová. Bola tu aj Elizabeta Georgievová (bulharská národnostná menšina) z Dimitrovgradu a domáci spisovateľ, predstaviteľ bosniackej menšiny, a zároveň jeden z hlavných organizátorov podujatia Enes Nikšić. Stretnutie prebiehalo v moderne vybavenej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića. V programe bol i okrúhly stôl na tému Súčasné výzvy menšinových literatúr a literárna beseda s hosťujúcimi menšinovými spisovateľmi. Hostitelia svojich hostí zaviedli i na prechádzku historickou časťou mesta, kam zaradili aj návštevu monastierov Sopoćani a Đurđevi stupovi. Na snímke záber z besedy: (zľava) Olena Plančak-Sakačová, Martin Prebudila, Elizabeta Georgievová, Haris E. Imamović, István Beszedes, Katarina Čelikovićová a Enes Nikšić. m. p.

loveso „podniesť“ má vo vojvodinskej slovenčine ešte jeden význam. V srbčine je celkom v poriadku povedať: podneli su žalbu, podneli su zahtev, podneli su dokumentaciju. V našej srboslovenčine sme si znova vytvorili „novotvar“ a poslovenčili sloveso podneti na „podniesť“. Ale ani táto činnosť, ako ani význam vzťahujúci sa na duševný stav a citové rozpoloženie, nesúvisia s významom v spisovnej slovenčine: trochu zdvihnúť, nadvihnúť, podniesť ruku k očiam, podniesť lyžicu k ústam (podniesť) a trochu sa zdvihnúť, nadniesť: vták sa podniesol (podniesť sa). Aby tieto spojenia„podniesť žalobu“, „podniesť žiadosť“, „podniesť dokumentáciu“ nadobudli správny význam a teda spisovný tvar, v slovenčine treba použiť sloveso podať, a to podať žalobu, podať žiadosť, podať dokumentáciu; ide teda o význam úradne predložiť na ďalšie konanie. List, telegram, správu tiež možno podať. Aj podať vysvetlenie – vy-

www.hl.rs

ženské meno

zranenie meter chválo- nátrium ženské Verdiho opera spev meno

súlad, súzvuk podali

rieka v BaH

zhotovovala tkaním

predložka

mesto v Báčke

mužské meno osobné zámeno

spojka

dlhá samohl.

vyrovnávala

alt Arsenije (dom.)

egyptský boh Slnka

zle oprané

Taliansko mestečko v Chorvátsku

3. samohláska

západ liter

ženské meno

pohorie pri Belehrade

kiloampér

Oleg Lomonosov

pond iným spôsobom

Nitra

mužské meno

irídium

malá vila

„Podniesli“ aj žalobu Anna Horvátová

autorka: ANNA 2. časť BIČIA- tajničky ROVÁ

1. časť tajničky ž. meno znížené a

vpíšte ÁT

svetliť, podať dôkazy – dokázať, podať hlásenie – zahlásiť. Oddelenie úradu, kde sa podávajú písomnosti na vybavenie, po srbsky registratura, prijemna kancelarija, je podateľňa. Aby sme sa nedostali do pomykova, že podať môžeme iba pohár vody, pero, kladivo, podať chorému liek, alebo že si len priatelia podávajú ruky, práve podať v zmysle nenáležitého použitia slovesa „podniesť“ je správny význam. V športovej terminológii sa stretáme so spojením podať loptu, čo je uviesť do hry, alebo na ohodnotenie celkového priebehu zápasu: mužstvo podalo dobrý / nedostatočný výkon. Sloveso podať je vhodné aj v týchto prípadoch: ponúknuť priateľstvo – podať nápomocnú ruku; ironicky: sú rovnakí (obyčajne zlí) – môžu si podať ruky; expresívne: povedať jednoducho, bez obalu, priamo do očí – podať po lopate; podať prístupne – ako na tanieri. A dá sa použiť aj vo význame udať sa: podali sa na mamu, na otca – zdedili podobu, vlastnosti.

Informačno-politický týždenník

S HLADU ĽU

obytný automobil liter

kovbojský povraz

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 46 VODOROVNE: ľadnička, uhlomer, Boh, elán, oj, ploča, m, foo, AS, íver, alt, relikvia, dala, V, predala, rakovina, an, kitka, lak, r, ak TAJNIČKA: ĽUBOMÍR FELDEK

opytovacie zámeno

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu z 3. novembra 2018 bolo: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR POLIOVKA, Ul. Jána Kollára č. 20 a, 22 300 Stará Pazova. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA •

Kultúra · Oznamy

Narodeniny a výročia v novembri 2018 2. novembra 1948 v Starej Pazove sa narodil Miroslav Demák, básnik, prozaik, prekladateľ, svojho času i novinár Hlasu ľudu, redaktor časopisov a knižných vydaní, zostavovateľ Ľudových, resp. Národných kalendárov, súkromný vydavateľ. Žije na Slovensku. (Blahoželáme k 70. narodeninám.) 3. novembra 1993 v Petrovci zomrel Juraj Ferík st., učiteľ, hudobný pedagóg, kantor a zberateľ slovenských ľudových piesní. (Pripomíname si 25. výročie smrti.) 9. novembra 1908 v Petrovci sa narodila insitná maliarka Mária Máľachová. (Pripomíname si 110. výročie narodenia.) 15. novembra 1883 v Starej Pazove sa narodil Adam Vereš, prvý biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. Zomrel 2. novembra 1931 v Novom Sade. (Pripomíname si 135. výročie narodenia.) 16. novembra 1993 zomrel Michal Benka, lalitský učiteľ, režisér, vedúci spevokolu, matičiar a kronikár. Na znak úcty k jeho dielu v Laliti usporadujú Divadelné dni Michala Benku-Uču. (Pripomíname si 25. výročie smrti.) 21. novembra 1923 v Petrovci sa narodila Anna Majerová, spisovateľka pre deti, zostavovateľka čítaniek pre žiakov nižších ročníkov základnej školy, redaktorka časopisu pre deti Naši pionieri, neskoršie Pionieri, učiteľka v Selenči a Báčskom Petrovci. Zomrela 21. marca 1987 v Novom Sade. (Pripomíname si 95. výročia narodenia.)

TICHÉ SPOMÍNANIE

JÁN TRIAŠKA

11. 7. 1957 – 25. 11. 2017 z Petrovca

Čo z vďaky za lásku a starostlivosť Tvoju Ti môžeme dať... hrsť krásnych kvetov naposledy, a potom len spomínať. So smútkom a láskou

Odchádzam za svetlom, kdesi v diaľke splyniem s ním. Tým, ktorých milujem, na cestu posvietim. V spomienkach si Ťa uchováva teta ujova s rodinou

teta a švagor Čúsovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Dr. Đorđa Radića č. 1, Zreňanin, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na tepelné spracovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, na k. p. č. 15365/99, k. o. Zreňanin I – pracovnej zóny. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 27. 12. 2018. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 28. 12. 2018 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

JÁN TRIAŠKA

1957 – 2017 – 2018 z Petrovca

S úctou si spomínajú svatovci Mackovci

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 26. novembra 2018 uplynie ťažkých a boľavých 37 rokov, čo umrel vrele milovaný syn a brat

VLADKO KUKUČKA 1959 – 1981 – 2018 z Nového Sadu

Drahý náš, už nie si sám. Už takmer päť rokov s Tebou je ocko MICHAL KUKUČKA. S nehynúcou láskou si na Vás spomíname. Zarmútené mama a manželka Anna a sestra a dcéra Zdenka s manželom Predragom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca, starého otca a pradedka VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA · OZNAMY •

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

MARTINA TOMANA

25. 1. 1920 – 24. 11. 2017 – 2018 z Kovačice Utíchlo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti za všetko od nás. Tvoji: syn Martin Toman a dcéra Eva Karlečíková s rodinami 47 /4830/ 24. 11. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

SPOMIENKA

Dňa 24. novembra 2018 je tomu 40 rokov od tragickej smrti nášho otca

JÁNOM BARTOŠOM

7. 4. 1949 – 11. 11. 2018 z Báčskeho Petrovca

Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nedá sa ničím nahradiť. Osud krutý nevráti, čo raz vzal. Zostali iba trvalé spomienky. Sestra Mária Hanuľová, synovec Pavel a neter Mariena s rodinami

S láskou a úctou si spomínajú

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho zaťa

brat Samuel a neter Marína s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho švagra

JÁNA TRIAŠKU

11. 2. 1933 – 10. 11. 2018 učiteľka vo výslužbe z Kulpína

JÁNA TRIAŠKU

1957 – 2017 – 2018 z Petrovca

V myšlienkach si stále s nami. Spomíname. Nezabúdame.

syn Vladimír s manželkou Katarínou a synmi Vladimírom a Martinom

SPOMIENKA

Dňa 24. novembra 2018 uplynulo 65 rokov, čo nešťastnou smrťou v škole umrel náš drahý brat a strýko

JANKO BARTOŠ

22. 3. 1942 – 24. 11. 1953 – 24. 11. 2018 z Kulpína

1957 – 2017 – 2018 z Petrovca

Tichú spomienku si zachováva

Manželkini rodičia

rodina Očenášová

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul ťažký a boľavý rok, čo nás nečakane opustil náš milovaný syn, manžel a otec

JÁN TRIAŠKA

1957 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

brat Ondrej a brat Samuel s rodinou

hlasludu.info www.hl.rs www.hl.rs

S úctou si na Teba spomínajú

dcéry Anna Chrťanová a Olinka Petkovićová s rodinami

ALŽBETA PUCOVSKÁ

1942 – 1998 – 2018 z Nového Sadu rodom z Petrovca

1934 – 1978 – 2018 z Kysáča

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Na neho si spomínajú

Ing. lesníctva PAVEL PAVLOV

JURAJA HALAJA

Dňa 10. novembra 2018 nás opustila

S hlbokou úctou, vďakou a láskou si na ňu vždy bude spomínať

SPOMIENKA

Informačno-politický týždenník

S láskou a úctou na Teba spomínajú a vo svojich srdciach si Ťa uchovávajú Tvoji najbližší • OZNAMY •

IN MEMORIAM

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a zaťom

Dipl. Ing. PAVEL PAVLOV

MICHALOM GAJDOŠOM BURDOM

30. 9. 1942 – 26. 11. 1998 novinár RTV Nový Sad

Uplynie dvadsať smutných rokov bez Teba... Spomienky na Tvoju dobrotu, lásku a šľachetnosť v srdci si chránia: manželka Zuzana a dcéry Tatiana a Ľudmila s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

29. 1. 1968 – 5. 11. 2018 z Kulpína

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal... Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ... Zarmútení: manželka Jarmila, dcéry Alenka a Jasna s rodinami a svokrovci Kosovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JANKOM NÍMETOM 1954 – 2018 z Báčskej Palanky rodom z Pivnice

V tichosti večného pokoja s láskou a úctou si na Teba bude spomínať sestra Katarína s rodinou z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JANKO NÍMET 1954 – 2018 z Báčskej Palanky

JANKO NÍMET

7. 12. 1954 – 13. 11. 2018 z Báčskej Palanky Odpočívaj v pokoji. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: manželka Elenka, dcéra Marína s manželom Vladimírom a synom Markom a dcéra Nataša

Oznamujte v Hlase ľudu Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová švagor Jaroslav Činčurák s manželkou Jarmilou a deťmi Martinom a Ivanom

• OZNAMY •

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs

47 /4830/ 24. 11. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia Nedeľa 25. novembra 19.15 Kreslený film 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Utorok 27. novembra Piatok 23. novembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z – Parker produkcie Slovenskej redakcie RTV Sobota 24. novembra Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV – Kráska a zviera Pondelok 26. novembra 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný – Victor Frankenstein najmladším divákom Utorok 27. novembra – Prenasledovaná Pondelok – sobota 18.00 Denník Streda 28. novembra – Tri dni k slobode Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia Štvrtok 29. novembra okrem príspevkov z našich prostredí uvedie – Klik nové epizódy Čaroslovníka a Dobroduchárne. Piatok 23. novembra 19.30 Zostrih z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina

Nasleduje Pulz mladých, v ktorom si mladí novinári posvietili na sociálne siete a na to, ako prostredníctvom internetu a nových technológií komunikujú mladí. Boh náš je láska. Náboženské vysielanie bude pozostávať z viacerých príspevkov: z misijných služieb Božích Banátskeho seniorátu, o štvrťstoročnej rozhlasovej náboženskej relácii Pohľady k výšinám, o vystúpení Ženského speváckeho zboru Belius z Očovej v novosadskom chráme Božom...

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

RÁDIO PETROVEC

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 25. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Víťazkou Banátskeho festivalu je Padinčanka Jana Galasová Utorok 27. novembra 16.00 Tekvicová zábava v Padine oslávila prvé jubileum Kovačickí dôchodcovia sa chystajú na nekaždodennú zábavu Pieseň je naša radosť

18.05

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 25. novembra Film: Scooby Doo a súboj fantómov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Pacho, hybský zbojník Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Piatok 30. novembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pippi Dlhá Pančucha

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 25. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 28. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Najkrajší je pohľad z najvyššieho miesta DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

KARAŠ – HAJDUŠICA 2 : 3 (1 : 0)

Vladimír Hudec

o výhre na hosťovaní v dedine Kuštilj na svahoch Vršackého brehu Hajdušičania potvrdili titul jesenného majstra. Začiatok zápasu hosťom neveštil prajný výsledok. V prvom polčase na nerovnom ihrisku sa hralo bez výraznejších šancí. Domáce mužstvo bolo o štipku lepšie, čo korunovalo gólom už v 14. min. Centrovaná lopta preletela brankára Stojanovského, preskočila aj Pavlovica, nuž mladému Madićovi nebolo ťažko usmerniť ju do siete.

Bola to prakticky jediná príležitosť v prvom polčase. Po zmene strán Madić v rýchlom protiútoku v 55. min. prekľučkoval niekoľkých hráčov Hajdušice a zvýšil náskok. Po tomto góle domáci úplne poľavili a hostia akoby sa zobudili. Začali hrať nebezpečnejšie a už v 64. min. N. Ružić unikol svojim strážcom a skorigoval výsledok. Ten istý hráč prinútil domáceho brankára kapitulovať aj v 75. min., a potom o štyri min. neskoršie jeho brat Aleksandar korunoval zvrat hostí – 2 : 3. Medzičasom mali Hajdu-

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Zvalcovali jesenného majstra

šičania ešte niekoľko príležitostí, ale sa domáci brankár nedal prekvapiť, a tak svoj tím zachránil od presvedčivejšej prehry. HAJDUŠICA: Stojanovski, Ćulum, Pavlovic, Maliar, Folťan, Stojkovski, Petrović, Radović (Brezičanin), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Výsledky 13. kola: Dobrica – Jánošík 2 : 3, Partizan – Borac (VS) 2 : 3, Vojvodina – Borac (VG) 3 : 2, Karaš (J) – Vinogradar 3 : 0, (kontumačne), Ševac – Ratar 0 : 0, Sloga – Budućnost 0 : 3. Titul jesenného majstra je darčekom FK Hajdušica k jeho 80. narodeninám, ktoré oslávia v sobotu 24. novembra 2018. Úctyhodné jubileum si pripomenú revuálnym zápasom medzi prvým mužstvom a veteránmi klubu. Očakávajú aj početných hostí, medzi nimi aj bývalých futbalistov, a tým najstarším sa zavďačia aj primeranými ďakovnými listami. Pripravená je

v 42. min. mali šťastie, keď Stoisavljević nastrelil ľavú žrď. Aj v druhom polčase domáci útočili a hostia čakali na príležitosť z brejku. To im prinieslo ovocie už v 53. min., keď Familić uvoľnil Čipkára, ktorý bol najrýchlejší a vedľa vybiehajúceho Radišića

MAGLIĆ – BUDÚCNOSŤ 0 : 2 (0 : 1)

Ján Murtín

a chladného počasia okolo 100 divákov v Maglići bolo svedkami prekvapivého, ba senzačného víťazstva hostí z Hložian. Jesennému majstrovi sa vypomstilo to, že podcenil súpera, a výsledkom je, že si v meraní síl Dávida a Goliáša znova naoko slabší prebral víťazný vavrín. Domáci favorit začal podľa očakávania, dominanciou, ale zosilnená obrana Budúcnosti úspešne odolávala. Po útoku v 7. min. domáci zrazili Čipkára na dvadsať metrov od brány. Voľný kop Familića brankár Radišić vybránil, ale nabiehajúci Čipkár trafil žrď. Maglićania diktovali tempo, ale sa pokúšali iba strelami z dištancie, ktoré pozorný Vučenović úspešne kryl. No v 23. min. jedinú chybu strážcu siete úspešne odčinil Trivo Ljubičić, keď iba v priebehu niekoľkých sekúnd strely Ada• ŠPORT •

1. Hajdušica 13 10 2. Budućnost 13 9 3. Ratar 13 6 4. Karaš (J) (-1) 13 6 5. Ševac 11 6 6. Vojvodina 13 6 7. Borac (VS) 13 6 8. Karaš (K) 12 5 9. Partizan 13 5 10. Vinogradar 12 4 11. Borac (VG) (-1) 13 4 12. Jánošík 13 3 13. Dobrica 13 3 14. Sloga 13 1

2 1 4 4 2 2 2 3 1 1 1 2 1 4

1 43 : 12 3 49 : 31 3 26 : 23 3 17 : 16 3 22 : 14 5 26 : 26 5 21 : 22 4 26 : 31 7 22 : 32 7 14 : 24 8 19 : 37 8 22 : 34 9 21 : 30 8 17 : 26

32 28 22 21 20 20 20 18 16 13 12 11 10 7

aj výstava starých fotografií, svojrázneho svedectva 80- ročných dejín klubu. Na záver programu, v tzv. treťom polčase, hostia a ich hostitelia jubileum oslávia aj pri bohatej večeri a hudbe.

1. Maglić 2. Naša hviezda 3. Kriváň 4.Budúcnosť 5. B. hajduk 6. Neštín 7. Sloga 8. Bačka (D) 9. Bačka 1945 10. Mladost 11.Proleter (-4) 12, Borac (-1) 13. Slavija

12 10 12 10 12 9 12 8 12 7 12 6 12 6 12 6 12 3 12 2 12 2 12 1 12 0

1 1 47 : 10 31 1 1 43 : 11 31 2 1 38 : 10 29 0 4 28 : 15 24 1 4 28 : 17 22 2 4 28 : 14 20 0 6 26 : 24 18 0 6 20 : 23 18 4 5 20 : 24 13 0 10 15 : 27 6 2 8 13 : 43 4 1 10 10 : 61 3 0 10 14 : 51 2

prijali nečakanú prehru a pozvali Hložančanov k spoločnej večeri. Mladý Filip Katiak (vpredu v bielom) a spoluhráči pripravili nepríjemné prekvapenie Maglićanom

movića a Stoisavljevića vykopol z bránkovej čiary. V 32. min. domáci stopéri znova hrubo faulovali Čipkára na 25 metrov od brány. Strela Familića do stredu brány prekvapila zle postaveného Radišića a skončila pod brvnom – 0 : 1. Obetaví hostia

trafil sieť – 0 : 2. Drvivá prevaha Maglićanom do konca okrem desiatky rohových kopov a niekoľkých faulov na 20 až 25 metrov od brány skvelého Vučenovića nepriniesla nič konkrétne. Napriek tomu, že im pripravili chladnú sprchu, hostitelia férovo

BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Huďan, Ljubičić, Žarković (Miškovic), Supek (Fábry), Benko, Šoven (Katiak), Jakuš (Mravík), Čipkár (Krasnec), Horvát, Familić Výsledky: Bačka 1945 – N. hviezda 1 : 3, Borac – Kriváň 1 : 6, Bačka (D) – Neštín 1 : 2, B. hajduk – Proleter 3 : 0, Slavija – Mladost 1 : 3, Maglić – Budúcnosť 0 : 2. Foto: J. Bartoš

47 /4830/ 24. 11. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dlho očakávané derby susedovcov Ján Bokor Hostia boli tentoraz úspešnejší. Vlajkovčania prekvapili lídra v Uljme a posunuli Partizan na tretiu priečku. Barande stačil iba jeden gól, aby vyhrala nad Kačarevom a znova sa dostala na čelo tabuľky. Vysoko vzlietol aj Partizan Gaj po očakávanej výhre v Crepaji. Do boja o jesenný primát sa zapojili aj Potporanj a Borac Starčevo. Sloga bola úspešná v Seleuši. Siete sa nevlnili iba v Padine a deľba bodov viac vyhovuje susedovcom z Debeljače. Výsledky 15. kola: Partizan (U) – Jedinstvo (V) 1 : 3, Dunav – Jugoslavija 3 : 1, Radnički – Jedinstvo Stević 1 : 0, Strela – Borac 0 : 1, Vojvodina (C) – Partizan (G) 1 : 3, Vulturul – Potporanj 0 : 3, Dolina – Spartak 1911 0 : 0, Vojvodina (S) – Sloga 0 : 1, Crvena zvezda – Polet 2 : 0. DOLINA – SPARTAK 1911 0 : 0

elých osem rokov si starí známi neskrížili zbrane na trávniku. Na derby susedovcov sa teda dlho čakalo. Futbalové cesty Padinčanov a Debeljačanov sa rozchádzali a trošku aj zanedbávali. Teraz susedia znova hrajú v rovnakej súťaži a konečne zohrali majstrovský zápas. Stretnutie v padinskej doline nemalo

také sviatočné ovzdušie ako voľakedy, ale na ihrisko vylákalo stovku fanúšikov z oboch dedín. Neprekážalo im ani chladné počasie, aby povzbudzovali svojich miláčikov. Hráči oboch mužstiev sa snažili ukázať svoje futbalové vedomosti, ktoré sú u väčšiny z nich príliš skromné. Vôľa nechýbala, chýbali len góly.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Palančanom pomáhal Palančan! STARI GRAD – SLÁVIA 3 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

ol to dobrý zápas dvoch mužstiev, k čomu iste prispelo aj chladné počasie a priam hnalo hráčov, aby sa čím viac pohybovali. Na konci sa radovali hostia, ale musíme povedať, že mali výdatnú pomoc rozhodcu Mileševića z Báčskej Palanky, ktorý im výdatne nadŕžal. Katastrofálnu chybu urobil v 83. min., keď pískal jedenástku v prospech mužstva Stari grad, ktorú len on videl. Vyvolalo to veľkú revoltu hráčov z Pivnice a smiech nepočetného obecenstva. Všetko vopred uvedené sa stávalo v období, keď Slávia mala prevahu a bola blízko k vyrovnaniu výsledku. Po tom nespravodlivom verdikte žlté karty dostali kapitán Kotiv a Nímet pre protesty, predtým tou istou kartou bol potrestaný aj Trivunović, a to po hrubom faule nad ním! Rozhodcovská organizácia FZ Sombor by sa mala zaoberať týmto a nedelegovať domácich rozhodcov na zápasy v Báčskej Palanke, ktorí spravidla nadŕžajú mužstvu Stari grad, a tak ho favorizujú v boji o titul. Najviac sa hralo v strede ihriska. V 18. min. pohrozili domáci, keď Valentík zacentroval pred bránu, Zeljko najvyššie vyskočil, ale z desiatich metrov mieril nad. V 20. min. Brňa vybránil voľný kop Kneževića z hranice pokutového územia. V 30. min. Batinica odbehol svojim strážcom, prízemne odcentroval pred bránu, ale Rađenović v poslednej chvíli vykopol loptu na roh. Prvý gól sme videli v 37. min.; lopty sa zmocnil Marčeta, zboku prihral do stredu, kde bol najrýchlejší Miladinović a zblízka dorazil loptu do siete Slávie. V druhom polčase oba tímy nevyužili niekoľko šancí, ale väčších vzrušení nebolo až do 83. min., keď je odpískaná sporná penalta, z ktorej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hostia z Debeljače (čierno-bieli) odolali hráčom Doliny na ihrisku v Padine V prvom polčase Dolina bola lepšia, premyslenejšie útočila. Hlavča centroval z pravej strany, robil zmätok v obrane súpera. Kelečević zachytil jednu jeho prihrávku, ale neprekonal veľmi dobrého brankára Vasića. V 37. min. sa nepotrebne pohašterili Stoisavljević a Marković, takže rozhodca Igor Beracka obom ukázal cestu do šatne. Tesne pred ukončením prvého polčasu Kelečević rozvlnil sieť Spartaka, ale rozhodcovia gól neuznali pre postavenie mimo hry. Po prestávke hostia kontrolovali stred ihriska, otáľali s hrou, chceli udržať nerozhodný výsledok. Doline aj šťastie obrátilo chrbát, lebo dobré šance nevyu-

žili Kelečević, Hlavča, Matuľa a náhradník Ilić, ktorí kopali mimo brány. Viackrát sa vyznamenal aj brankár Vasić, najmä vtedy, keď vyrazil strelu Kelečevića na roh. Hostia sa pokúšali z protiútokov ohroziť bránu Bujakovića, ale on sa nedal prekvapiť. Netrpezliví diváci sa nedočkali ani jedného gólu. Všetko sa skončilo v štýle: Vajatali hory, porodili myš... DOLINA: Bujaković, Šajber, Matuľa, Čížik (Ilić), Záborský, Kelečević, Mamojka, Hlavča, Popović, Mitić, Stoisavljević V nedeľu sa Dolina v Potpornji stretne s rovnomenným domácim mužstvom.

Gajdobranski zvýšil na 2 : 0. V 87. min. náhradník Dmitrović tretíkrát poslal loptu do brány Brňu, a tak si domáci vybojovali príliš vysoké víťazstvo. Zápas v Báčskej Palanke sledovalo asi 80 divákov. Žlté karty dostal domáci Gnjatović, hostia Kuchta, už spomenutí Kotiv, Nímet a Trifunović dve, takže tento posledný musel predčasne von z ihriska. SLÁVIA: Brňa, Babić, Benka, Trivunović, Ćorda, Kotiv, Kuchta (Budić), Petrović, Batinica, Kutenič, Nímet (Milec) Výsledky 14. kola: Hercegovac – Borac 1 : 1, Stari grad – Slávia 3 : 0, Odžaci – Tvrđava 1 : 4, ŽAK – Budućnost 3 : 0, Kula – Lipar 2 : 1, Polet – Radnički 2 : 1, Kulpín – Krila Krajine 0 : 2, Vojvodina – Rusín 1 : 1. V poslednom 15. kole o 13. hodine budú hrať: Rusín – Hercegovac, Krila Krajine – Vojvodina, Radnički – Kulpín, Lipar – Polet, Budućnost – Kula, Tvrđava – ŽAK, Slávia – Odžaci, Borac – Stari grad.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Body aj zo Srbobranu STK BAČKA – STK MLADOSŤ 3 : 4 Samuel Medveď

etrovskí stolní tenisti v tvrdom súboji v Srbobrane zaznamenali ďalšiu výhru. Výsledky jednotlivých zápasov: Bodirožić – Lomen 3 : 0, Nenad Josifljević – Turan 2 : 3, Zoran Josifljević – Šramka 3 : 1; štvorhra: Bodirožić / Zoran Josifljević – Lomen / Turan 1 : 3, Bodirožić – Turan 3 : 1, Zoran Josifljević – Lomen 0 : 3, Nenad Josifljević – Šramka 0 : 3.

Po tomto úspechu Mladosť je na treťom mieste, zoskupila 10 bodov, keďže štyri zápasy vyhrala a dva prehrala. Pred Petrovčanmi sú zatiaľ iba prvý STK Kanjiža (12 bodov, všetkých šesť víťazstiev), druhý je Rapid Nikolinci s jedenástimi bodmi (5 výhier a jeden neúspech) Nasledujúci zápas Petrovčania zohrajú 2. decembra 2018 o 10. hodine predpoludním vo svojej hale s mužstvom STK Temerín 2. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Keď sa brankári blysnú... PODRINJE – TATRA 0 : 0 Pavel Pálik

a ihrisku v Mačvanskej Mitrovici Podrinje a Tatra zohrali veľmi dynamický, zaujímavý, napínavý a výsledkovo neurčitý zápas. Obe mužstvá od prvej po poslednú minútku hrali naplno, rýchlo, technicky na vysokej úrovni, tvrdo, bojovne, ale nanajvýš korektne. Na oboch stranách bolo hodne šancí, ale brankári, domáci Relić a hosť Kosturanov, všetko úspešne kryli. Brankár Kysáčanov sa vyznamenal najmä vo finiši zápasu, keď pochytal všetky centrované lopty a niekoľkokrát smelým vrhnutím sa

do nôh útočníkom Podrinja zachránil svoju sieť. Keď sa všetko spočíta, nerozhodný výsledok je predsa najreálnejší, čo uznali aj hostitelia. Kysáčania (pred svojou bránou Pred 150 divákmi zápas v oranžovom) zaslúžene získali bod viedol rozhodca Živković v Mačvanskej Mitrovici z Nového Sadu. Žlté karty dostali Živković, Rogo, Teodorović Jugović 2 : 2, Borac (Š) – Hajduk a Radovanović (Podrinje), Stojčić, (Č) 6 : 0, Podrinje – Tatra 0 : 0, LSK Kosturanov, Zirić a Ćetković (Tatra). – Jednota 1 : 1, Hajduk (D) – Prvý TATRA: Kosturanov, Zirić (Sa- máj 0 : 2, Sloga (T) – Sremac 3 : 2, mardžija), Pekić, Berić, Petrović, Hajduk (B) – Radnički 4 : 2, voľný Stevanović, Sapundžić (Nastić), bol Podunavac. Program 15. kola: Radnički – SloGadžić (Pilipović), Barić, Ćetković, ga (E), Sremac – Hajduk (B), Prvý Stojčić Výsledky 14. kola: Sloga (E) – máj – Sloga (T), Jednota – Hajduk (D), Tatra – Podunavac, Hajduk

l. Prvý máj 2. Jugović 3. Borac (Š) 4. Podrinj 5. Sloga (E) 6. Sremac 7. Hajduk (D) 8. Hajduk (B) 9. Podunavac 10. Tatra 11. Jednota 12. Sloga (T) 13. Radnički 14. LSK 15. Hajduk (Č)

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 14 13

10 9 7 7 7 7 6 5 5 4 4 5 4 2 0

0 3 26 : 14 2 2 18 : 10 4 2 22 : 8 4 2 18 : 6 3 3 25 : 15 3 3 16 : 11 0 7 21 : 12 2 6 23 : 19 1 7 19 : 17 4 5 13 : 13 4 5 15 : 16 1 7 11 : 21 2 7 22 : 25 2 10 9 : 36 0 13 2 : 37

30 29 25 25 24 24 18 17 16 16 16 16 14 8 0

(Č) – Podrinje, Jugović – Borac (Š), voľný je LSK. Zápasy sa začnú o 13. hodine.

Nervy na prasknutie! LSK – JEDNOTA 1 : 1 (1 : 1)

Matej Bzovský

ápas v Laćarku s predposledným mužstvom v tabuľke, jedným z najmladších v lige, ktorému vážne hrozí zostup, skutočne rýchlo zabudne asi 100 divákov, najmä skupinka priaznivcov Jednoty, jej vedenie a hráči. Práve ako aj mnohé predchádzajúce neúspešné zápasy, ktoré priniesli obavy, že sa Jednota, keď má osláviť storočnicu pôsobenia, rozlúči s touto ligou. O priebehu nie iba tejto jesennej sezóny, ale aj minulých majstrovských ročníkov by sa mohlo dosť debatovať,

jasne, v negatívnom zmysle. Príčiny priam katastrofálnej bilancie nesiahajú iba od začiatku tejto jesene, ktorá sa tohto víkendu skončí. Stav v Jednote je už roky zlý, aj keď bolo hodne príležitostí zabojovať o postup. Bohužiaľ, boli to len príležitosti, ktoré sa z rôznych príčin neuskutočnili. No o tom neskoršie, po poslednom zápase jesene s Hajdukom z Divoša, ktorému tiež nekvitnú ruže. Možno sa pozícia Jednoty v tabuľke trochu zmení, ale neprinesie spokojnosť. Zápas v Laćarku poznačil slabý futbal oboch mužstiev. Hostia mali spočiatku prevahu a gólom

Borisa Vujčića sa už v 17. min. ujali vedenia. Z toho sa však dlho netešili, lebo domáci vyrovnali v 24. min. prostredníctvom Jočića. Bol to aj konečný výsledok tohto zápasu. Po prestávke a zmenách, ktoré vykonal odborný štáb Jednoty, mužstvo akoby trochu ožilo, ale k zmene výsledku a získaniu troch bodov na pôde súpera neprišlo. Hru Jednoty príliš kazil aj slabý rozhodca Filip Todić z Vrdniku, ale to predsa nemôže byť opodstatnením a výhovorkou hosťom za utratené dva body. Po zápase rozhorčení hráči z Pazovy a najmä kapitán Lazar

Rozhodca „vyrovnal“ v Erdevíku SLOGA (E) – JUGOVIĆ 2 : 2 (1 : 1)

Lazar Pavković Výsledok zápasu v Erdevíku medzi domácou Slogou a Jugovićom z Kaća „režíroval“ rozhodca Branko Grmuša z Petrovaradína?! Nikto z 300 divákov na tribúne nevidel faul v šestnástke domácich v 81. min., nezaregistrovala to ani kamera, ale • ŠPORT •

Grmuša predsa „častoval“ Jugović penaltou, z ktorej potom Terzić svojmu mužstvu priniesol bod. Futbalisti Slogy zopakovali na tomto zápase znovu niekoľko chýb a umožnili hosťom dať prvý gól. Strelcom bol Nikolić v 22. min. Vyrovnal Grković v 45. min. Keď Đurkić

Obrátil výsledok, ale...: Nenad Đurkić (Sloga Erdevík)

Jovišić (v šatni dostal červenú kartu!) mali verbálne duely s rozhodcom, pripojil sa im aj tréner Mihajlo Bošnjak, ktorých do zápisnice zapísali pre nešportové správanie sa?! Nedalo sa to skutočne už vydržať, lebo aj predtým rozhodca Branko Grmuša z Petrovaradína hanebne viedol zápas v Mačvanskej Mitrovici na škodu Jednoty. Takéto správanie športovcov nepodporujeme, ale veríme, že nervy Pazovčanov boli na prasknutie! JEDNOTA: Jovišić, Cvetanović, Živković, Zogović, Tošić (Rudić), Denić (Đuran), Igrač, Grubor (Lukač), Zarić, Šobot, Vujčić v 65. min. obrátil výsledok v prospech svojho mužstva, zdalo sa, že body zostanú doma. No, ako sme už konštatovali, nemyslel tak rozhodca Grmuša, „dvanásty“ hráč Kaćanov, ktorý hádam jediný na erdevíckom ihrisku videl nedovolený zákrok v pokutovom území domácich. Červené karty dostali Halilović (Sloga) a Plavšić (Jugović). SLOGA: Petrović, Vuković, Doknić, Đurkić, Halilović, Rosić, Ristić, Smiljanić, Grković, Považan, Bajunović (Simeunović) Foto: J. Pucovský

47 /4830/ 24. 11. 2018

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Zmiatli aj Novosadčanov! KULPÍN – DUNAV VOLLEJ 3 : 1 Katarína Gažová

erby medzi VK Kulpín a VK Dunav vollej sa hralo v nedeľu 18. novembra v Kulpíne. Keďže sa stretli dva doteraz neporazené tímy, zápas vyvolal veľkú pozornosť a prilákal početné obecenstvo; na tribúne bolo okolo 200 divákov. Pre VK Kulpín toto bol šiesty zápas v jesennej časti majstrovstiev a šiesta výhra! Zápas bol kvalitný a prevahu predsa mali Kulpínčania. Šéftréner Ján Lačok mal napokon k dispozícii všetkých hráčov,

vcelku 24, možno povedať, že aj na lavičke sedeli spoluhráči, ktorí dodávali chuť a energiu kolegom v hre. Prvý set Kulpín presvedčivo vyhral. Druhý domáci zahrali slabšie, čo využilo skúsené mužstvo Novosadčanov a vyrovnalo výsledok. V treťom a štvrtom sete bola silná snaha vyhrať na oboch stranách, napätie iskrilo, ale nakoniec oba sety vyhrali domáci za veľkej obetavosti všetkých hráčov. Kulpínčania predsa dokázali, že sú lepší a teraz sú jediné neporazené mužstvo na prvej priečke v lige. Všetci hráči

prispeli k veľkému víťazstvu, ale zásluhy patria aj vedúcemu odborného štábu Lačokovi, najmä pre skvelú taktiku počas zápasu. Výsledky setov: 25 : 21, 16 : 25, 26 : 24, 25 : 22. VK KULPÍN: Re- Z tréningu kulpínskych volejbalistov pred dôležitým zápasom lota, Zima, Lekár, Na nasledujúci zápas KulpínNemanja Petrović, Babić, Gajičić, Grubešić, Ćirić, Barišić, čania pocestujú do Vrbasu, kde Rade Petrović, Kurjakov, Kisić, im súperom bude rovnomenné mužstvo domácich. Ljubojević, Prodanović

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Vlani Šicar, teraz Borsos MLADOSŤ – TISA 0 : 2 (0 : 0) Samuel Medveď

hladné novembrové počasie bolo hlavnou príčinou, že v nedeľu posledný majstrovský zápas tejto jesene vo Vrbare sledovalo len niečo viac ako 100 divákov. Mladosť po troch výhrach privítala mužstvo z Adorjanu, ktoré minulej sezóny vyhralo oba zápasy. Pred rokom dvojnásobným strelcom vo Vrbare bol Dragan Šicar (0 : 2), tentoraz to dokázal mladý bonusový hráč Tisy Mark Borsos. Mužstvo z Adorjanu sa znova predstavilo ako tvrdý, bojovný, organizovaný a skúsený kolektív. Hostia svoju hru stavali na pevnej obrane v čele so spoľahlivým stopérom Nenadom Todorovićom, niekdajším prvoligovým hráčom, znova prekvapili modrých a zabezpečili si cennú výhru. Tak už štvrtýkrát v tejto sezóne body odviezli súperi z Vrbary! Mladosť hneď na začiatku zápasu naznačila, že sa chce revanšovať hosťom za minuloročné prehry. Stredová formácia domácich síce nefungovala najlepšie, len v útoku dobre začal v poslednom čase najlepší útočník Kobilarov. Chýbali zranení Fábry a Đokić, kým Kaňa

www.hl.rs

sedel na lavičke. Len čo začal zápas, hralo sa iba niekoľko sekúnd, keď sa Nenad Kobilarov ocitol pred bránou, loboval brankára Tasića, ale lopta skončila iba niekoľko centimetrov vedľa ľavej žrde opustenej brány. V 13. min. ten istý hráč prenikol po pravom krídle, dostal sa pred strážcu siete hostí, ale dvakrát kopal doňho, takže aj táto šanca zostala nevyužitá. V 21. min. Mladosť mala znova príležitosť. Ožvát sprava prihral Pavlisovi, ktorý dobre vystrelil po zemi spoza šestnástku, brankár loptu odrazil, ale domáci útočníci slabo reagovali. Hostia jediný raz v prvom polčase pohrozili Leňovi v 5. min., keď z ľavej strany mieril vedľa Šicar. V druhom polčase vyniklo mužstvo Adorjanu. Leňa v 59. min. zázračným zákrokom zachránil bránu domácich, keď z ležiacej polohy nohou odrazil prudkú strelu zblízka hosťa Mandića. Mladosť však zasa doplatila rýchlym protiútokom hostí. V 66. min. veľmi dobrý Živković prebehol ľavou stranou, prízemne odcentroval a Borsosovi nebolo ťažko prekonať Leňu. V 90. + 4. min. Borsos ešte raz prebehol pomedzi obranné rady domácich a trafil ľavý dolný roh brány – 0

Informačno-politický týždenník

Útočník Mladosti Igor Kaňa v 70. min. trafil ľavú žrď brány mužstva Tisy

: 2. Mladosť za stavu 0 : 1 mohla prostredníctvom Kaňu vyrovnať, ale brankára hostí Tasića po jeho strele zachránila ľavá žrď. Obidve mužstvá zápas dohrali s desiatimi hráčmi, lebo rozhodca Strahinja Kovač z Vrbasu pre dve žlté karty vylúčil najprv domáceho Šprocha v 80. min., a potom v 90. + 1. min. i kapitána Tisy Živkovića. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Babiak, Severíni, Beronja, Jakuš, Ožvát, Adámek (Kaňa), Kobilarov (Srdanović), Poznanović, Pavlis Mladosť v Prigrevici prehrala semifinálový pohárový zápas na území FZ Sombor s domácim Brat-

stvom 3 : 1 (0 : 1). Výsledky 14. kola: Mladost (T) – Sloga 2 : 3, Tavankut – Crvenka 1 : 0, Bačka – Tekstilac 5 : 1, Bajša – Radnički (S) 0 : 0, Radnički 1912 – BSK 5 : 0, Vrbas – Mladost (A) 1 : 0, Mladosť (P) – Tisa 0 : 2, Polet – Budućnost 3 : 1. Program posledného 15. kola: Budućnost – Mladost (T), Tisa – Polet, Mladost (A) – Mladosť (P), BSK – Vrbas, Radnički (S) – Radnički 1912, Tekstilac – Bajša, Crvenka – Bačka, Sloga – Tavankut. Zápasy sa začnú o 13. hodine. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

SÚŤAŽ RYBÁROV ZŠR ŠARAN HLOŽANY

Zo Spartaka Debeljača posila do útoku – Stanislav Dudáš (vpredu)

Miroslav Ďuriš (v strede) počas pohárového víťazstva s padinskou Dolinou

Kvalitný výkon podal aj ľavý obranca Marko Moldovan (s loptou)

KOVAČIČANIA V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Slávia na výslní Ján Špringeľ

Stefan Stojić a Milan Stanin patria do skupiny nováčikov a tiež prispeli lávisti sú majstri po prvej časti šampioná- k úspešnému polroku. tu 2. juhobanátskej ligy západ – skupina Jesennú časť majstrovstiev hralo sever v sezóne dvadsať zverencov tré2018/19. Kovačickí nera Adama Lupa a jeho hráči sú príjemným asistenta Jovana Stojanprekvapením majca. Na všetkých siedmich strovstiev, keďže s poskríženiach zbraní hrali zmeneným mužstvom Ďuriš, Marko Moldovan, v tabuľke prekonali Čerňoš, Bakoš a Svetlík. veľkého favorita súťaO duel menej (6) majú že – Polet Idvor (má Košút, Ostojić, Buzadžija, slabšie skóre) a UniMihajlov a Čech. Päťkrát reu Uzdin (bod menej sa na trávnik dostali V. od vedúcej dvojice), Dudáš, Cicka a Stojić, ďalší klub s kvalitnými štyri zápasy hrali Kandić, futbalistami. Tomáš, S. Dudáš, Milan Naposledy boli slá- Ognjen Ostojić pri výhre nad Moldovan a Jaško, tri visti šampiónmi jesene Pobedou v Samoši stretnutia má v nohách v sezóne 2014/15, keď Králik a jeden Stanin. v 1. juhobanátskej lige Gólostrojca Bakoš mali dvanásťbodový náskok (41 : 29) k najbližším strelil až osem gólov na siedmich rivalom – Poletom Izbište a Radničkim Baranda. Do zápasoch za Sláviu. Rýchlemu Svet1. juhobanátskej ligy sa prebojovali Kovačičania líkovi sa podarilo skórovať trikrát. Po v sezóne 2008/09, keď na konci jesene po 17. kole dva góly si na svoje konto zapísali bez straty bodu mali osembodovú prednosť nad dvojčatá – Vlastislav a Stanislav DudáKolóniou Kovin. šovci, ako i Čerňoš, ďalší odchovanec Jesenný titul z futbalistov, ktorí hrali aj v lige od Futbalovej školy Kovačica ’94. Raz polovice marca do polovice mája, si vybojovali: zavlnili siete súperov Tomáš, Buzabrankár Bogoljub Kandić, obrancovia Ján Košút, džija a Ďuriš. Miroslav Ďuriš a Rastislav Jaško, stredopoliari V priamom súboji dva najlepšie Vlastislav Dudáš, Daniel Cicka a Denis Čech, ako kluby 7. októbra v Idvore hrali neaj útočníci Dávid Svetlík a Zlatko Bakoš. Predseda klubu Denis Zloch majstrovské stretnutia nehral. Fanúšikovia Slávie sa vracajú K spomínaným deviatim jarným „domorodcom“ na tribúny vo väčšom počte pribudlo niekoľko jesenných „prisťahovalcov“. Navrátilcom z padinskej Doliny je brankár Dušan Králik a zo Spartaku Debeljača sa vrátili obranca Ján Čerňoš a útočník Stanislav Dudáš. Miroslav Tomáš po niekoľkoročnej futbalovej odmlke sa znova vrátil na trávnik. Na poste ľavého obrancu hral hráč zo Samoša Marko Moldovan, jeho brat Milan sa na ihrisko dostával ako náhradník. Ognjen Ostojić, Milan Mihajlov, Aleksandar Buzadžija,

Momentka z príprav rozhodne 2 : 2. Kolo predtým podľahli slávisti nešťastne Mundialu v Pančeve, kým Polet prehral v polovici októbra v Uzdine s Unireou 1 : 3. Kovačičania mali od začiatku letných príprav dobré výsledky v prípravných zápasoch, slabšie na turnaji v Padine, kým v pohárových skríženiach zbraní najprv skončili so štítom na meraní síl s Dolinou v Padine, potom na ňom s Poletom v Idvore. Výpomoc z Crepaje: nový slávista Aleksandar Buzadžija

Tréner jesenného šampióna: Adam Lupu

Mužstvo MOMS Biele Blato – 11. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Sava Gibarov, Pavel Kalapiš, Vladimír Poničan, Darko Poliak (stoja zľava); Miroslav Hromčík, Boris Goda, Branislav Valent (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš