Hlas Ludu 4/2019 by NVU Hlas ľudu

Prvých 10 rokov ÚKVS J á n T r ia š k a Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 26. 1. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4839/

Z obsahu

26. 1. 2019 | 4 /4839/

Uzávierka čísla: 23. 1. 2019

V Novom Sade bolo v pondelok 21. januára otvorené prvé Info-stredisko Turistickej organizácie Vojvodiny, kde sa bude môcť prezentovať turistická ponuka všetkých obcí z územia pokrajiny. Stredisko otvoril predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. J. Pániková

Na literárnom večierku v rámci podujatia Zima s knihou v piatok 18. januára v Selenči predstavili prekladateľskú a literárnu tvorbu Selenčanky Zdenky Valentovej-Belićovej a prof. Dr. Zorana Đerića z Nového Sadu. Na večierku sa predstavilo aj Slovenské vydavateľské centrum so svojimi knižnými vydaniami. Juraj Berédi-Ďuky

K investíciám v roku 2019 v obciach Kovačica a Opovo patrí dokončenie asfaltovania cesty medzi Debeljačou a Kovačicou. Cestujúci z Padiny by sa do Belehradu k Mostu Mihajla Pupina mali prepraviť za 45 minút, Kovačičania o niekoľko minút menej. J. Špringeľ Foto: RTV OK

Nový cyklus zimných prednášok pre poľnohospodárov z Petrovca a okolia v tejto zimnej sezóne štartoval v stredu 16. januára v sieni Klubu poľnohospodárov v Báčskom Petrovci. Takmer 80 prítomných si pozorne vypočulo podrobnosti o novinkách a aktuálnom Zákone o bezpečnosti premávky na cestách. Tie im sprítomnili predstavitelia Policajnej stanice v Petrovci a obecnej Rady pre bezpečnosť v premávke. J. Čiep

Medzi novinky, ktoré pripravilo Ministerstvo poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva Srbska na tento rok patrí aj nový Zákon o kompenzácii za použitie verejných priestranstiev na umiestnenie a chov včelstiev, ktorý nadobudol platnosť 1. januára. To znamená, že rok 2019 bude prvým rokom, v ktorom srbskí včelári nebudú musieť zaplatiť poplatok za „pasenie“ včiel a umiestnenie úľov. Ľ. Sýkorová

Autorka: Andrea Merníková-Šimonová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Aj DIDA jubiluje P

red nami je už štvrté číslo Hlasu ľudu v novom roku. Posledné januárové. Ako ten čas letí... Nezastavíme ho, môžeme si ho však spríjemniť. Aj tak, že si pripomenieme alebo aj oslávime niektoré dátumy, jubileá, výročia. V rodine, kolektíve, ale i inde. Rok 2019 nám ponúka početné výročia. Len pred týždňom bola primeraná slávnosť k 10. výročiu pôsobenia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, v tomto roku jubilujú tiež petrovské gymnázium, Múzeum vojvodinských Slovákov, Hlas ľudu, Rádio Nový Sad, časopisy Zornička, Nový život, Rovina, je tu výročie založenia Kníhtlačiarne Kultúra, prvých Slovenských národných slávností... V Pivnici sú napríklad v plnom prúde prípravy na 25. ročník festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov. Členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana chcú toto výročie chvályhodnej a vyprofilovanej divadelnej činnosti primerane osláviť. Predovšetkým tým, že do finálnej fázy dotiahli zborník venovaný 25 rokom festivalu DIDA. Budú v ňom texty o divadelnej tradícii v Pivnici, o opodstatnenosti podujatia, detailný prehľad festivalových ročníkov v rokoch 1995 – 2018, ako i zmienky o „produktoch“ festivalu DIDA – o doteraz vydaných dvoch zborníkoch nových dramatických textov, o seminári Píšeš? Píšem!, o spolupráci s festivalom Palárikova Raková atď. Bude to skutočne vzácny a trvalý osobný preukaz podujatia, ktoré vďaka šľachetnej vízii – zabezpečiť nové divadelné predlohy slovenských vojvodinských autorov a život nášho etnika zachovať aj vďaka scénickému prejavu – vyoralo hlbokú brázdu v divadelníctve Slovákov v Srbsku. Jubilejná DIDA bude prebiehať v ustálenom marcovo-aprílovom termíne, tentoraz od 29.

marca do 7. apríla. Výzva pre súbory je už zverejnená a prihlášky treba zaslať najneskoršie do 1. marca. Medzičasom bol v rámci seminára Píšeš? Píšem! vyhlásený 4. ročník súťaže pôvodných dramatických textov – divadelných hier (rôzne žánre), prozaických a poetických textov, textov piesní, námetov na storyteller a filmových scenárov k dokumentárnemu alebo hranému filmu. Práce treba zaslať do 18. marca a vyhodnotenie súťaže bude 7. apríla v rámci záverečného dňa 25. festivalu DIDA. Pravidelní účastníci vedia, že najlepšie texty v každej kategórii budú realizované na seminári Píšeš? Píšem! A aj seminár tohto roku jubiluje, lebo je už 10., a bude sa konať v OD Janka Čemana od 18. do 25. augusta 2019. Jubilejný festival DIDA bude mať, pravdaže, slávnostnejší priebeh. Už pri otvorení podujatia bude prezentácia zborníka a organizátori si pamätnými listami uctia dlhoročných festivalových podporovateľov a priateľov. O súťažnú časť sa iste postarajú prihlásené súbory a nevystanú ani početné sprievodné podujatia. Spomína sa príležitostný audiovizuálny projekt alebo dokumentárny film, pravidelná výstava z oblasti výtvarníctva bude mať dokonca iný rozmer, na výstavu a súťaž plagátov účinkujúcich predstavení na festivale si diváci už zvykli, na svoje si prídu aj milovníci nových kníh. Na záver len pripomíname, že divadlo nie sú len herci, režiséri a nespočetní aktivisti v zákulisí. To sú aj diváci. Ale to Pivničania vedia. Preto im už teraz blahoželáme k prvému úspešnému štvrťstoročiu vyprofilovaného festivalu a k neúnavnej starostlivosti o budúcnosť nášho divadelníctva. Anna Francistyová

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

5 Zostať majákom kultúry

27 Aj sám život je divadlo

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

14 Vzrušujúce randíčko s krásnou Marou

43 V Laliti výhru nevideli!

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Prísnejšie podmienky pre registrované poľnohospodárske gazdovstvá

Autor titulnej otogra e Juraj Bartoš 4 /4839/ 26. 1. 2019

Týždeň

InPress

Protest prerastá v hnutie

Zrútená morálka Jasmina Pániková

lokovanie internetových stránok je v podaktorých štátoch samozrejmosťou. Občania Severnej Kórey, Sudánu či Pakistanu sa neprekvapujú, keď si nemôžu prečítať určité obsahy. V týchto krajinách všetky maily či návštevy stránok prechádzajú kontrolou a používateľ dostane prefiltrovaný spôsob používania internetu. Štátne zásahy na virtuálny svet pred niekoľkými rokmi pocítili aj obyvatelia Turecka, keď bol blokovaný Twitter a WhatsApp. Podobnú skúsenosť by mohli mať aj naši susedia. Chorvátska daňová komora od tohto roku má právo blokovať každú internetovú stránku, ak ocení, že sú jej obsahy škodlivé pre spoločenstvo. Poverenie na blokovanie podaktorých stránok, prevažne zahraničných stávkových stránok, existuje v podaktorých európskych štátoch, no u nás sa o takom zatiaľ nehovorí. My ešte stále nevieme, ani ako zastaviť obsahy v tlačených médiách, škodlivé pre mediálnu scénu v krajine a spoločenstvo všeobecne. Reality šou, v ktorých máme prejavy plné vulgarizmov, scény násilia a sexu sa občas stanú témou podaktorých médií a združení a tu sa všetko končí. Môže reagovať aj minister kultúry, ale darmo. Regulačné teleso pre elektronické médiá je na také sťažnosti nemé, čo majiteľom daných televízií dáva vietor do chrbta. Možno sa rovnakým pravidlom riadia aj majitelia podaktorých tlačených médií. Iba pred týždňom titulné strany istých tabloidných novín boli zaplnené fotografiami pohlavného orgánu populárnej speváčky. Negatívne komentáre prichádzali zo všetkých strán. Je to mimo Kódexu novinárov Srbska, mimo Zákona o informovaní a médiách. Uráža to osobu, ktorá je na fotkách, uráža to všetkých občanov, ktorí ešte majú v sebe morálne hodnoty. Iba tvorcovia takých obsahov sú nedotknuteľní. Profit nad všetko!

www.hl.rs

bčianske protesty proti politickej bezohľadnosti v Srbsku pokračujú a verejne ich podporilo aj viac ako 100 profesorov a spolupracovníkov Filozofickej fakulty v Belehrade, ako aj väčšina profesorov z belehradskej Fakulty politických vied. Odôvodňujúc svoj prejav nesúhlasu s aktuálnou vládnucou politikou, podpisovatelia daných podpôr o. i. uviedli, že dnes v Srbsku možno spozorovať početné príznaky diktatúry a občanom sa odnímajú politické, ekonomické a kultúrne slobody, ktoré sú základom modernej európskej demokracie. Profesori, ktorí podporujú občianske protesty, tiež zdôrazňujú, že mediálne slobody v Srbsku sú vážne ohrozené a verejný mediálny priestor je otrávený rôznymi neargumentovanými a často primitívnymi rozhovormi. Po pravidelných demonštráciách v Belehrade (ktoré sa začali začiatkom decembra a odvtedy v hlavnom meste bývajú každú sobotu) v piatok 18. januára aj v Novom Sade sa usporiadal prvý masový občiansky protest proti aktuálnej politickej moci s heslom 1 z 5 miliónov. Demonštrácie nadobúdajú ráz protestného hnutia

a rozširujú sa aj na iné prostredia, takže nespokojní občania sa už zhromažďujú aj v Niši, Kragujevci, Šabci, Trsteniku, Zaječare, Čačku, Požege, Kuršumliji, Sombore... Na protestoch sa (aspoň nateraz) nepodporuje ani jedna politická strana – ako neformálny líder občianskych demonštrácií vystupuje herec Branislav Trifunović. Uznanie Kosova medzičasom stiahla aj Palauská republika – až pokým sa neukončí dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Ide o nezávislý štát nachádzajúci sa v oblasti Austrálie a Oceánie, zložený z 26 ostrovov a veľkého počtu ostrovčekov. Ináč je to pridružený štát USA, závisí od americkej finančnej a vojenskej podpory, má zhruba 20 000 obyvateľov a výnimočné prírodné krásy, o čom by sme možno ani nevedeli nebyť lobisticko-diplomatických aktivít našich politikov. Prezident Palauskej republiky Tommy Remengesau rozhodnutie o stiahnutí uznania Kosova oficiálne potvrdil počas návštevy Srbska v pondelok 21. januára. Na spoločnej tlačovke s Remengesauom šéf srbskej diplomacie Ivica Dačić v jeho tradične „duchaplnom“ štýle vyhlásil, že dnes by ani Sherlock Holmes už

nedokázal odhadnúť, koľko krajín vlastne uznalo nezávislosť Kosova. Dačić dodal, že tých krajín nie je 116, ako to uvádzajú v Prištine, ale najviac 101 – a cieľom je vraj, aby ten počet klesol na menej od polovice krajín členiek Spojených národov, čo podľa jeho mienky podnieti pokračovanie dialógu a dosiahnutie kompromisného riešenia... O účinkoch takejto stratégie srbskej diplomacie na riešenie kosovskej situácie hovorí skutočnosť, že uznanie Kosova dodnes nestiahla ani jedna z krajín, ktoré sú politicky globálne relevantné. Ide totiž zväčša o malé štáty, o ktoré sa doteraz u nás zaujímali len nadšenci exotického zemepisu. Napriek nátlakom USA a EÚ, aby vláda v Prištine stiahla drastické stopercentné colné prirážky na dovoz tovaru zo Srbska (a z Bosny a Hercegoviny), kosovský premiér Ramush Haradinaj znovu vyhlásil, že sa to nestane, až kým Srbsko neuzná nezávislosť Kosova. Boli tie nátlaky na kosovskú vládu teda naozajstné, alebo len údajné a deklamačné? Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

•T

•

Z OSLAVY JUBILEA ÚKVS

Zostať majákom kultúry

popriala tajomníčka v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru, informovanie a spoluprácu s cirkevnými spostav pre kultúru vojvodinločenstvami AP Vojvodiny Dragana ských Slovákov so Miloševićová. Predsídlom v Novom sedníčka NRSNM Sade úradne založili ZhroLibuška Lakatošomaždenie AP Vojvodiny vá zdôraznila, že (rozhodnutím z 10. marca si bohatou a roz2008) a Národnostná rada vetvenou činnosslovenskej národnostnej ťou Ústav vydobyl menšiny (29. marca 2008). významné miesto Do registra APR (Agentúry na kultúrnej mape pre hospodárske registre) vojvodinsk ých bol zapísaný 19. júna 2008) Slovákov. V mene a 18. januára 2008 boli otvozastupiteľského rené priestory, v ktorých pôúradu Slovenskej sobí aj v súčasnosti (na Ulici republiky v Srbsku Njegošovej č. 16 II/7). Oslavu Igor Vencel vyjadril prvého desaťročia aktívnej presvedčenie, že činnosti usporiadali jeho ratulanti Ján ar o gor encel jubilant v budúcpracovníci uplynulý piatok Li u ka Lakato ová ragana ilo evi ová nosti prispeje k ďal18. januára. Vkusný slávnostný program ché, ale na druhej strane boli krásne, šiemu zveľadeniu kultúrnych tradícií obsahoval nahustené informácie pretože nevedeli všetci, o čom Ústav v neľahkom období, v akom sa nao rozvetvenej úspešnej činnosti bude, takže sme mohli vo veľkom chádzajú Slováci na Dolnej zemi, jubilujúcej ustanovizne a kultúr- snívať, a teraz, keď sa pozeno-umelecké čísla. Vo vstupnom rám na výsledky práce, vidím, príhovore riaditeľka Ústavu Anna že sa veľmi veľa tých snov aj Chrťanová-Leskovcová ozrejmila, splnilo.“ ÚKVS od začiatku buduje že ide o profesionálnu ustanovizeň, ktorá sa zameriava na odborný vý- vzácnu elektronickú dataskum, ochranu, rozvoj a prezentáciu bázu kultúry vojvodinských kultúry, vedy a jazyka vojvodinských Slovákov. Rozprúdil aj mimoSlovákov. V pokračovaní (do)terajšia riadne plodnú vydavateľskú spolupracovníčka Aneta Lomeno- činnosť. Svedčia o tom predová stručne prezentovala zrealizo- všetkým kapitálne publikácie: vané projekty. Základné informácie Slováci v Srbsku z aspektu kulo ÚKVS v slovenčine a srbčine bolo túry (zostavili ju Milina Sklamožné sledovať aj prostredníctvom binská a Katarína Mosnáková) a Slováci vo Vojvodine – Premevideobeamu. Ústav pôsobí prostredníctvom ny svojbytnosti enklávneho štyroch oddelení: rozvojovo-vý- spoločenstva (autor Ján Bo- rípitok na nov spechy ava Aneta skumného, informačno-dokumen- tík), ale aj monografie, dok- Lomenová Anna argar ta alentová Anna hr anová Leskovcová tačného a komunikačného, odbor- torské dizertácie, bibliofílie, Nata a imonovi ová ného zdokonaľovania a vzdelávania ročenka Maják a iné vydania. v oblasti kultúry a umenia, ako i roz- ÚKVS usporadúva Muzikologickú keď vo veľkom počte odchádzajú víjaním vonkajších vzťahov. Aktuálna konferenciu a príspevky publikuje do zahraničia. Predseda ÚSŽZ Ján riaditeľka pripomenula, že sa priamo v Muzikologickom zborníku. Odhalil Varšo sa poďakoval republikovým o jeho čulú činnosť zaslúžili aj Milina pamätné tabule Karolovi Miloslavovi a pokrajinským orgánom za podSklabinská – prvá riaditeľka, Katarína Lehotskému, Jánovi Kvačalovi (spolu poru činnosti ÚKVS. Na tvári miesta Mosnáková-Bagľašová – odborná so SVC) a Emilovi Kolénimu, zrealizo- úspešnú činnosť Ústavu popriali aj pracovníčka, Nataša Simonovićová – val 8 ročníkov fotosúbehu; vlani prvý Alžbeta Hollerová-Račková – predtajomníčka, Ladislav Čáni – odborný raz udelil regionálne ocenenie Pro sedníčka Celoštátnej samosprávy spolupracovník, zmluvní spolupra- Cultura Slovaca (s Ústavom kultúry v Maďarsku, Pavel Hlásnik – prvý covníci: Anna Margaréta Valentová, Slovákov v Maďarsku a Kultúrnou podpredseda Demokratického zväAneta Lomenová, Marián Pavlov, a vedeckou spoločnosťou Ivana zu Čechov a Slovákov v Rumunsku, Ján Brtka – predseda Matice slovenako i mnohí iní zmluvní a externí Krasku v Nadlaku). Jubilujúcemu ÚKVS a jeho pracov- skej v Srbsku. Blahoprajné telegramy spolupracovníci, kultúrni pracovníci a umelci. Milina Sklabinská (teraz níkom veľa šťastia v budúcej práci zaslali: PS pre vzdelávanie, správu, Juraj Bartoš

•T

•

pracovníčka ÚSŽZ v Bratislave) dostala slovo pri konci programu a spomenula si na prvé kroky Ústavu: „Začiatky skutočne neboli jednodu-

predpisy a menšinové spoločenstvá AP Vojvodiny, Katarína Kyrályiová – riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, Jarmila Gerbocová – kurátorka a kustódka Slovenského národného múzea a Historického múzea v Bratislave, Mária Katarína Hrkľová – predsedníčka Združenia Dotyk ľudskosti v Komárne, Mária Vršková, Viera Benková, Gabriela Gubová-Červená a Nadácia 021. V zostrihoch príspevkov Televízie Vojvodina odprezentovaných na videobeame o práci ÚKVS sa pochvalne zmienili Anna Tomanová- Makanová, Vladimír Valentík, Slovenka Benková, Alexander Bako, Libuška Lakatošová, Mária Raspírová. Úvodom oslavy riaditeľka ÚKVS okrem spomenutých osobností menovite privítala Draganu Jovanovićovú – pokrajinskú radkyňu, Annu Medveďovú – riaditeľku Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, Vieru Krstovskú – riaditeľku Slovenského vojvodinského divadla, Annu Spevákovú – riaditeľku Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, Todora Ursua – riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Rumunov. Na záver možno kladne posúdiť aj dvojjazyčný kultúrno-umelecký program oslavy. Začal sa a skončil performanciou: hostia sa pri príchode podpisovali na obraz akademického maliara Zvonimíra Pudelku, pokým na kontrabase hral Ervín Malina. Výroky slávnych osobností týkajúce sa kultúry a inosti čítali novinári Rádia Vojvodina Viera Dorčová-Babiaková a Miroslav Gašpar. Spevom sa predstavila Anna Berediová a umeleckými tónmi k oslave prispeli hudobníci: Trio Majamisty (Ervín Malina – kontrabas, Maja Alvanović – klavír, Lav Kovač – bicie) zahralo skladbu The Queen of Fruit, huslista Igor Havran predviedol Bachovu Partitu č. 2 d moll Allemande a Marek Stupavský na klavíri zahral Fragment č. 6 Vasilija Mokranjca. Nakoniec Pudelka vniesol obraz s podpismi do miestnosti, v ktorej doznievala oficiálna časť premyslene koncipovaného podujatia. Anna Chrťanová-Leskovcová ho ukončila slovami: „Dnešný jubilant – ÚKVS má ambíciu aj naďalej zostať špičkovou inštitúciou kultúry...“ Potom už zašumelo šampanské, ktorým si prítomní pripili na ďalšie úspešné roky ÚKVS. Pri malom pohostení nechýbala ani chutná torta.

4 /4839/ 26. 1. 2019

Týždeň NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Priority slovenského predsedníctva v OBSE

rvého januára 2019 Slovenská republika prebrala predsedníctvo na čele Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Z tej príležitosti na Veľvyslanectve SR v Belehrade bola v utorok 22. januára usporiadaná prezentácia priorít tohtoročného slovenského predsedníctva v OBSE. Početnú delegáciu vedúcich zastupiteľských úradov, predstaviteľov mimovládnych organizácií a novinárov uvítala veľvyslankyňa SR v Srbsku Dagmar Repčeková. V príhovore zdôraznila, že hlavnou prioritou bude prevencia, mediácia a utlmovanie existujúcich kon-

e vyslanky a agmar Repčeková prezentovala zaplánovan aktivity (foto: VSR)

AKADEMICKÝ UMELEC PAVEL POP ZÍSKAL PAMÄTNÚ MEDAILU ÚSŽZ

Vzácne ocenenie Juraj Bartoš

osobností z minulosti slovenskej vojvodinskej kultúry. teliér akademického gra„Myslím si, že pri Vašej sedemfika Pavla Popa na Petro- desiatke ste si to, ako jeden z mála, varadínskej pevnosti po zaslúžili. Nehovorím, že je to cena dlhšej prestávke pred týždňom na úrovni Nobelovej ceny, ale je znovu nakrátko ožil. Keď jedné- daná úprimne zo srdca za to, čo mu z popredných vojvodinských ste urobili v oblasti výtvarného umenia. Nielen vo Vojvodine, v Srbsku, ale aj na Slovensku,“ povedal Varšo, odovzdávajúc laureátovi vzácne ocenenie. ÚSŽZ umelca ním poctil ešte vlani v októbri počas Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, kedy sa Pop do Bratislavy dostaviť nemohol následne naJán aršo ataša Milenovi ová Pavel rušeného zdravia. Pop nna Tomanová Makanová gor V piatok 18. januára encel nna hrťanová Leskovcová Popovi zablahoželal výtvarných umelcov Pamätnú aj Igor Vencel, zástupca veľvymedailu Úradu pre Slovákov žislankyne Slovenskej republiky júcich v zahraničí odovzdal jeho v Belehrade Dagmar Repčekovej, predseda Ján Varšo. V sprievodriaditeľka Ústavu pre kultúru vojnom liste sa uvádza, že Popovi vodinských Slovákov Anna Chrťasa pamätná medaila udeľuje za nová-Leskovcová, expredsedníčka zásluhy a upevňovanie národného Národnostnej rady slovenskej nápovedomia a kultúrnej identity rodnostnej menšiny v Srbsku Anna Slovákov v zahraničí, za vysoko umelecké výtvarné diela a za Tomanová-Makanová a umelcova výtvarné stvárnenie portrétov manželka Nataša Milenovićová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

fliktov, pričom stredobodom pozornosti budú kritické regióny, ako Ukrajina, Podnestersko, Gruzínsko a Náhorný Karabach. Pozornosť bude venovaná ďalším dôležitým otázkam, akými sú klimatické zmeny, udržateľný rozvoj a stupňujúca sa náboženská a etnická radikalizácia. Slovenské predsedníctvo v OBSE v tomto ka-

lendárnom roku usporiada približne 50 významných podujatí, medzi ktorými sú aj blížiaca sa bratislavská konferencia o boji proti antisemitizmu vo februári, ako aj marcová konferencia na tému terorizmu. Veľvyslanectvo SR v Belehrade v tomto roku tiež usporiada rad významných akcií. Niektoré z nich sú: konferencia zameraná na kybernetickú bezpečnosť QuBit (7. februára), seminár o zvládaní prírodných katastrof (7. marca), konferencia o sociálnej inklúzii rómskej komunity (v máji) a humanitárny diplomatický futbalový turnaj Diplomats4Children.

PRVÉ INFO-STREDISKO TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE VOJVODINY

Krok k zveľadeniu turistickej ponuky Jasmina Pániková

odľa vzoru na svetové turistické info-strediská aj v Novom Sade od 21. januára pôsobí prvé Info-stredisko Turistickej organizácie Vojvodiny. Výstavbu strediska financovala pokrajinská vláda, ako aj Ministerstvo obchodu, turizmu a telekomunikácií, ktoré zadovážilo prostriedky na vybavenie. Celková investícia stála 16 miliónov dinárov. Svoju turistickú ponuku tu budú môcť prezentovať všetky obce vo Vojvodine a zainteresovaní tu získajú informácie o lokalitách, pamätihodnostiach Vojvodiny či prírodných krásach, ako aj o početných festivaloch a podujatiach, ktoré každá z celkovo 45 obcí, koľko ich je vo Vojvodine, organizuje počas roka. Ako bolo povedané, stredisko bude spojenie tradičného a moderného. V takom duchu sa nieslo aj nekaždodenné otváranie strediska, ku ktorému prispel Goran Ferenc hrajúc na laserovej harfe klasické kompozície a tie

z populárnych seriálov. Aj týmto spôsobom organizátori avizovali inovačné a multimediálne idey, ktoré tu budú zviditeľnené. Stredisko otvoril predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović, zdôrazňujúc, že sa počet turistov v pokrajine každoročne zvyšuje, k čomu, ako povedal, prispievajú nielen pokrajinská vláda, turistické organizácie Vojvodiny a Srbska, ale aj turistické organizácie všetkých lokálnych samospráv. „Pokrajinská vláda počas minulých dvoch rokov zdvojnásobila prostriedky pre Turistickú organizáciu Vojvodiny a s touto podporou budeme aj naďalej pokračovať, lebo tieto investície podávajú konkrétne výsledky,“ povedal predseda Mirović. Podľa slov riaditeľky Turistickej organizácie Vojvodiny Nataše Pavlovićovej, prvýkrát za 15 rokov, koľko organizácia existuje, máme miesto, ktoré bude nástupným bodom pre všetkých turistov a miestom zhromažďovania sa všetkých usilovných Vojvodinčanov, lokálnych turistických organizácií a hospodárov. •T

•

Slovensko V BRATISLAVSKOM PISZTORYHO PALÁCI OTVORILI VÝSTAVU FOTOGRAFIÍ PETRA DEŠIĆA

Slovenské impresie Rastislav Boldocký

ratislavskí milovníci umenia si až do 29. januára budú môcť pozrieť výstavu diel Petra Dešića, fotografa z Čelareva, pod názvom Moje slovenské impresie. Autor výstavy sa za-

Petar Dešić

meral na zábery ľudí v krojoch z 25 slovenských vojvodinských dedín. „Slovenský príbeh Petra Dešića sa odohráva vo Vojvodine, v Srbsku, v prostredí Slovákov, ktorých predkovia ešte v polovici 18. storočia prichádzali na spustošenú panónsku rovinu,“ uviedla moderátorka vernisáže v Pisztoryho paláci Milina Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Celé podujatie bolo ladené v duchu dolnozemských Slovákov a ich tradícií. Podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka a diplomat Igor Furdík sa vo svojich príhovoroch zmienili o svojich spomienkach a skúsenostiach s vojvodinskými Slovákmi, ale aj o vnímaní našej menšiny zo strany Slovenska a jeho občanov. O dobrú náladu sa starali členovia Dolnozemského umeleckého kolektívu Krajan Vojvodina, ktorí predviedli tance z viacerých dolnozemských dedín. Niekoľko

náladu sa staral olno emský umelecký kolektív Krajan ojvodina

desiatok návštevníkom v rámci vernisáže predstavili aj autora a jeho pohnutý životný osud. Fotograf samouk ako dvojročný s rodinou utiekol do Vojvodiny pred hrôzami vojny. „Veľký vplyv na jeho umeleckú senzibilitu mal pobyt vo Viedni, kde sa venoval vizuálnemu umeniu,“ zdôraznila Milina Sklabinská. Súčasťou vernisáže bolo aj

predstavenie monografie autorových fotografií Môj slovenský príbeh, ktorú vydalo Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru v Kovačici s finančnou podporou ÚSŽZ. S publikáciou prítomných bližšie zoznámila Ivana Svetlíková z kovačického centra. Fotografie: Branislav Kokavec

SLOVENSKOM OTRIASA ĎALŠIA KAUZA – POLITICI V MINULOSTI FLIRTOVALI S OBVINENOU Z VRAŽDY NOVINÁRA

Esemeskovanie s volavkou R. Boldocký

lovensko žije svoj hollywoodsky politický thriller. Aj takto by sa s trochou nadsádzky dalo hovoriť o vývoji vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ukazuje sa totiž, že jedna z obvinených v kauze Alena Zsuzsuová mala pomerne pikantné vzťahy s viacerými politikmi a ďalšími vplyvnými mužmi. Námestník generálneho prokurátora René Vanek už pre komunikáciu s ňou prišiel o funkciu, kontakty s ňou tiež priznal aj bratislavský župan Juraj Droba či predseda parlamentnej strany Boris Kollár. Do siete nepresvedčivých vysvetlení svojich vzťahov so Zsuzsuovou sa zamotal podpredseda parlamentu Martin Glváč, zatiaľ čo bývalý minister vnútra akékoľvek kontakty so záhadnou ženou odmieta – aj keď sa v tlači • L

N K

•

objavil údajný prepis ich korešpondencie. Podľa slovenských médií Zsuzsuová dlhé roky vystupovala ako takzvaná volavka, žena, ktorá oslovovala vplyvných mužov, snažila sa s nimi nadviazať intímnejší vzťah s cieľom ich kompromitácie a neskoršieho vydierania. Nie je celkom jasné, či tak robila na vlastnú päsť, alebo – čo je oveľa pravdepodobnejšie – pre niekoho. V tejto súvislosti sa najčastejšie skloňuje meno kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera, ktorý je momentálne vo väzbe za údajné falšovanie televíznych zmeniek. Ako vyzeralo jej fungovanie, hádam najlepšie možno sledovať na prípade podpredsedu parlamentu Martina Glváča. V prípade Kuciakovej vraždy Zsuzsuová vypovedala, že si s ním písala, aj niekoľkokrát osobne stretla. Poslanec za stranu Smer-SD zo

začiatku odmietal akékoľvek kontakty s obvinenou ženou, potom pod ťarchou dôkazov musel svoju taktiku zmeniť. Denník N totiž priniesol prepisy ich esemeskovej Podpredseda parlamentu Martin Glváč sa zamokomunikácie, aj táva v nepresvedčivých vysvetleniach (foto: TASR) selfíčka, čo jej Navyše aj o samotnej žene vycháposielal. Zsuzsuová ho oslovovala „maznák“, dzajú na povrch čoraz šokujúcejvo výpovedi však vraj uviedla, šie zistenia. Ako napísal týždenník Plus 7 dní, mohla – priamo či že spolu nemali pomer. Glváč nakoniec priznal, že si s nepriamo – figurovať aj v ďalších ňou písal, ale vraj to koordinoval s dvoch vraždách podnikateľov. Bude preto zaujímavé sledotretími stranami – zrejme políciou či tajnými službami. Zároveň od- vať, ako dotknutí, najmä politici, mietol, že sa s ňou stretol osobne. budú stavať k odhaleniam. Či Doterajšie obvinenia sú podľa budú ako doteraz zotrvávať na všetkého len vrchol ľadovca, ako funkciách, alebo sa rozhodnú píšu médiá, Zsuzsuová si písala s vyvodiť zodpovednosť za svoje najmenej 25 vplyvnými mužmi. nezodpovedné správanie. 4 /4839/ 26. 1. 2019

Ľudia a udalosti INVESTÍCIE V KOVAČICKEJ OBCI

Podľa želania občanov Ján Špringeľ

deme pokračovať s rekonštrukciou vodovodnej siete v Kovačici. Začiatkom apríla podporíme – ako aj v predchádzajúcich dvoch rokoch – Kovačický polmaratón, podobne ako aj každý iný druh športu a rekreácie,“ zdôraznil náš spolubesedník. Predseda Kovačickej obce ďalej prízvukoval, že sa rekonštrukcia

povedá štandardom 21. storočia. sa tribúny pre tri- až päťtisíc ľudí V Idvore plánujeme dokončiť aj majú dať do poriadku. Dúfam, redseda Kovačickej obce práce na elektrickej sieti v dome že nám počasie bude žičiť, aby Milan Garašević sa netají smútku, ako aj časť prác v zák- sa nám to podarilo urobiť do 25. tým, že si pred začiatkom ladnej škole. Nejestvuje základná ročníka Crepajského fiakra. Ak každého roka okrem najbližších škola na území našej obce, kde spolupracovníkov rád vypočuje aj sa niečo nerobilo v predchádzamienku občanov, zvlášť keď ide júcich rokoch.“ o investície. Tak bolo aj koncom Crepaja roky túži po športovej minulého roku. sieni a v tejto najjužnejšej dedine Podľa prvého medzi rovnými Kovačickej obce čoskoro sa má v Samoši a Debeljači v roku 2019 uskutočniť jubilejný obľúbený prioritou bude asfaltovanie ciest: Crepajský fiaker: „Keď ide o Samoš, na tieto účely „Športová sieň sa má začať buje vyčlenených 14 miliónov di- dovať už v tomto roku. Projekt nárov a v Debeljači 20 miliónov. bude ukončený v apríli a hodnota investície je necelých 100 miliónov. Zrúcame starú telocvičňu a vybuduamo ania sa te ia na as altovanie al ích ulíc v dedine jeme modernú halu. S týmto cieľom sa nie, práce dokončíme určite do domu kultúry v Padine zakončí v júni prihlásime na nasledujúcej pravoslávnej Veľkej v tomto roku. súbeh a budeme noci,“ prízvukuje predseda obce „Po zmene Zákona o protiposa uchádzať o pro- Garašević. žiarnej ochrane muselo prísť aj striedky v Správe pre Pre hospodársky rast Kovačice k zmene projektu rekonštrukcie kapitálové investí- veľký význam majú aj turistické kultúrneho stánku v Padine. Po cie AP Vojvodiny. podujatia: stanovení nového projektu vyilan ara evi predseda ce Kovačica Máme pevný sľub, „Továreň na vodu v Kovačici píšeme verejnú písomnú výzvu Okrem časti cesty smerom do že peniaze dostaneme. Keďže začala fungovať, upravili sme aj na vykonávateľa prác, a potom aj Opova, ktorú má na starosti naša som z Crepaje, viem, že občania námestie v strede mesta. Dôraz začneme s robotou na rozsiahlej lokálna samospráva, v Debeljači po športovej hale túžia už roky. v tomto roku dáme okrem iného budove. Ľúto mi je, že dom kultúry vyasfaltujú ešte dve ulice. Jednou z najpočetnejších a naj- na výstavbu parkovacích miest. v Padine nie je ešte dokončený, Debeljčania sa rozhodli odročiť známejších kultúrno-športových Najprv pred Poštovou sporiteľ- ale vyčlenených je 70 miliónov projekt rekonštrukcie jarmočis- akcií a atrakcií u nás je Crepajský ňou, potom aj pred základnou dinárov na tento cieľ. Keď sa všetka. Projekt jarmočiska bude vy- fiaker. Ide o najväčšiu fiakeriádu školou. Dáme do poriadku niekoľ- ko zakončí, tvrdím, že to bude pracovaný vo februári. Hodnota v Srbsku. Zostáva môj prísľub, že ko mostíkov a detské ihrisko a bu- najväčší a najkrajší kultúrny dom tejto investície je viac ako 100 v južnej časti Banátu.“ miliónov dinárov. Nie som si istý, Bez investícií v bežnom roku koľko jarmok v klasickom obsahu nezostanú ani Uzdin a Putnikovo: a rozsahu bude trvať. Avšak jar„Čo sa týka Uzdinu, zakončíme mok, ako je napríklad Oktoberprvú časť asfaltovania cesty, ktorá fest v Mníchove alebo podobné smeruje k Tamišu, kde sa pred podujatia v mnohých európskych niekoľkými rokmi uskutočňovalo mestách, chceme napodobniť. tzv. táborenie žiakov z našej obce. Dosiahneme to okrem iného tým, Druhú časť vyasfaltujeme v roku že jarmočisko dáme do poriadku. 2020, čím prispejeme k ďalšiemu Nebude to síce v roku 2019, ale rozvoju cestovného ruchu. v nasledujúcich určite.“ V najmenšej dedine Putnikove Idvorčania pijú vodu lepšej zakončíme dom kultúry a plánujekvality ako skôr, hovorí Garašević me dokončiť aj ťažkou dopravnou a pokračuje: mechanizáciou zničenú cestu „Napriek zjavnej náprave chcev jednej z uličiek.“ me urobiť projekt, aby sme voSúbežne so spomínanými aktidovodnú sieť v Kovačici spojili vitami v obci prebieha plynofikás vodovodnou sieťou v Idvore. cia a v celej obci plánujú montáž Továreň na vodu v Kovačici má verejného LED osvetlenia, uviedol na to dostatočnú kapacitu. Týmto na záver rozhovoru Milan Garaspôsobom aj obyvatelia Idvora šević, predseda Obce Kovačica. red ju ilejným repajským akrom plánuj upravi tri ny budú piť vodu, ktorej kvalita zod-

.hl.rs

n ormačno politický tý denník

• U

A A U AL

T •

Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Znovu medzinárodný dobrovoľnícky kemp Anna Lešťanová

úvahu vlaňajšieho roka a plány na bežný rok Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova ozrejmila Jelena Cetinová, ktorá zdôraznila, že roky dozadu v plánoch tejto kancelárie sa nachádza výcvik pre začiatočníkov v biznise. Výcvik sa koná v organizácii Obce Stará Pazova a Regionálnej rozvojovej agentúry Srem a vďaka tomu mladí ľudia nadobúdajú nové vedomosti v oblasti podnikania. V oblasti zamestnávania Kancelária pre mladých v spolupráci s Národnou službou pre zamestnávanie – Filiálkou v Sriemskej Mitrovici – Organizačnou jednotkou Stará Pazova a Agentúrou sv. Sávu v Čačku usporiadala pre piatich mladých ľudí počítačový výcvik. „Už tradične v organizácii našej kancelárie a dvoch pazovských stredných škôl – Gymnázia Branka Radičevića a Ekonomic-

ko-obchodnej školy Vuka Karadžića – na tunajšom námestí usporadúvame maturitný ples, v ktorom sa zúčastňuje viac ako

partnerstvo v projekte Erasmus + a v medzinárodnej mládežníckej výmene. V júni minulého roka v Slovinsku pobudli šiesti mladí ľudia zo Starej Pazovy, ktorí spolu so svojimi rovesníkmi z niekoľkých krajín nadobudli nové skúsenosti v oblasti dobrovoľníctva.“ Rok 2018 v staropazovskej KPM uzavreli projektom Kviskoteka, interaktívnymi dielňami ro-

Účastníci pobytu v Slovinsku v rámci projektu Erasmus + (foto: z archívu KPM Obce Stará Pazova)

100 maturantov,“ povedala naša spolubesedníčka a doložila: „Novinkou v roku 2018 bolo

vesníckeho kariérneho líderstva a poradenstva, ktoré prebiehali od septembra do decembra. V

projekte Kviskoteka sa zúčastnili mladí z troch tamojších stredných škôl. Obecná Kancelária pre mladých usporiadala, respektíve podporila aj početné iné akcie a podujatia humanitárneho, kultúrneho či športového rázu. Medzi plány na bežný rok zaradili realizáciu živej knižnice v Starej Pazove v rámci projektu Rozprávaj sa s knihou, v ktorom sú partneri s organizáciou Balkan Idea Nový Sad – Mládežnícke hlavné mesto Európy Nový Sad 2019. „Mladí z tunajšieho prostredia prejavili záujem i o témy z oblasti ľudských práv, takže v roku 2019 určite nevynecháme ani dielne na tieto vždy aktuálne témy,“ pripomenula Cetinová. Jeden z plánov je i opätovné usporadúvanie medzinárodného kempu, v ktorom by sa stretali, pracovali a kamarátili mladí z rôznych častí sveta. „Vážne uvažujeme i o založení psychologických poradní pre mladých v rámci KPM, vlastne o pokračovaní projektu Vedomosťami k láske, ktorý sme realizovali v minulých rokoch. Nezabúdame ani na naše pravidelné aktivity, ako je napr. pripomínanie si Medzinárodného dňa mladých 12. augusta,“ zdôraznila na záver Cetinová.

KOVAČICA

Udelili Medailu Mihajla Pupina Mária Kotvášová

sobotu 19. januára 2019 v miestnostiach Galérie insitného umenia v Kovačici udelili Medailu Mihajla Pupina odmeneným v tohoročnom súbehu, ktorý bol vypísaný pod heslom 1918 – 2018 Storočie víťazov, Mihajlo Pupin – vlastenec a dedičstvo. Súbeh bol vypísaný vo viacerých kategóriách. Účinkovali žiaci základných a stredných škôl, ako aj dospelí. V kategórii výtvarného umenia (žiaci základných škôl) Medailu Mihajla Pupina získali: prvú cenu Eleonora Kataliniová z Pančeva, druhú cenu Tekla Papugová z Padiny a tretiu cenu Marko Kratica z Padiny. V kategórii literárnych prác • ĽUDIA A UDALOSTI •

prvé miesto obsadila Lena Atanackovićová z Crepaje a druhé miesto získal Andrej Husárik z Padiny. V kategórii dospelých Medailu Mihajla Pupina za literárnu tvorbu získali: Jasmina Isajlová z Crepaje, Lazar Laušev z Idvora, Ružena Kraticová z Padiny, Tanja Žlebićová zo Zreňaninu a Dušan Genca z Crepaje. Absolútnym víťazom súbehu (z dospelých) sa stal Đurica Krstin z Kovačice (literárna tvorba) a Špeciálnu cenu za Z odovzdávania medailí v Galérii umelecký prejav získal Ján insitného umenia v Kovačici Nositelia Medaily Mihajla Pupina z Pa- Glózik z Kovačice (výtvarná diny: žiaci Andrej Husárik, Marko Kra- tvorba – obraz). v Idvore, Zväz pre kultúru Obce tica, Tekla Papugová a učiteľka Ružena Organizátormi tohto pod- Kovačica a Galéria insitného umeKraticová ujatia boli DK Mihajla Pupina nia v Kovačici. 4 /4839/ 26. 1. 2019

Ľudia a udalosti PREDNÁŠKY PRE POĽNOHOSPODÁROV V KULPÍNE

Odborné a praktické rady Katarína Gažová

imné obdobie je vhodný čas na edukáciu poľnohospodárov. V utorok 22. januára snežilo a podvečerné chvíle mnohí využili na získanie osožných informácií a rád pre budúcu výrobu. V zimnom období poľnohospodári nielenže oddychujú, ale aj pripravujú osevné plány na nasledujúci výrobný rok, takže im osožné poznatky prídu vhod. V Kulpíne prednášky pre poľnohospodárov už rad rokov prebiehajú v reštaurácii Lipa. Organizáciu majú na starosti Združenie poľnohospodárov Kulpína pod vedením predsedu Milana Popovického, podnik Agro-Mima a Poľnohospodárska lekáreň Agro-Zima majiteľky Vesny Gršićovej. O prvú prednášku tejto sezóny poľnohospodári prejavili veľký záujem, takže sa hľadalo miesto navyše. Prítomných privítal jeden

ástupky a spoločnosti ekal onja kuranjová predstavila sortiment osiva kukurice z organizátorov stretnutia Milan Popovicki. Na utorkovom stretnutí poľnohospodárov s odborníkmi v oblasti výroby osiva a ochranných prostriedkov pre poľnohospodárske kultúry a umelých hnojív sa

najprv predstavila spoločnosť Dekalb, jedna z najstarších vo výrobe osiva, predovšetkým kukurice. Založená je roku 1912 a úspešne pôsobí dodnes. Zásobuje až 33 percent svetového trhu osivom kukurice. Predstavená bola paleta

najvýnosnejších odrôd kukurice z výroby Dekalbu, po ktorých je veľký dopyt, takže si ich poľnohospodári musia načas zaobstarať. Predstavili tiež zoznam najúspešnejších pestovateľov odrôd kukurice z tejto palety a medzi nimi boli aj poľnohospodári z Lalite, Silbaša, Hložian, Kysáča, Báčskeho Petrovca, Ravného Sela a iných. Vlani výrobcovia dosiahli pozoruhodné výnosy kukurice a odrody z produkcie Dekalbu dosahovali 14 až do 18 ton z hektára. Okrem toho sa predstavila spoločnosť Adama, ktorá sa zaoberá výrobou ochranných prostriedkov pre poľnohospodárske kultúry, ako aj spoločnosť Savacoop, distribútor hnojiva, ktorý je zároveň aj generálnym distribútorom pre spoločnosť Dekalb. Novinkou je hnojivo v granulách, s ktorým sa poľnohospodári podrobnejšie oboznámili na prednáške, ako aj hnojivá na prihnojovanie rastlín. Poľnohospodári sa počas prednášky aktívne zapájali do diskusie a nadobúdali nové poznatky, ktoré im pomôžu zveľadiť prácu na poliach.

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Teplejšie príbytky pre materiálne ohrozených Jaroslav Čiep

lani v septembri na panelovej debate pomenovanej Práva starších ľudí a služby v sociálnej ochrane, ktorú zorganizovalo vedenie Miestnej organizácie penzistov v Báčskom Petrovci v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec, dôchodcovia mali príležitosť dozvedieť sa o možnostiach uplatnenia svojho práva na hmotnú podporu, peňažnú podporu, práva na príspevok a starostlivosť inej osoby. Bolo reči aj o možnosti poskytnutia jednorazovej finančnej pomoci zo Strediska sociálnej práce, o dotáciách na úhradu komunálnych služieb a služieb sociálnej ochrany. O týchto témach im hovorili sociálni pracovníci v čele s riaditeľkou strediska Biljanou Drakulićovou. Vtedy riaditeľka Drakulićová povedala, že majú záujem zväčšiť účasť ohrozených penzistov v rozdeľovaní finančnej pomoci v rámci SSP. V snahe uspokojiť existenčné potreby, podporiť a pomôcť rodinám

.hl.rs

prekonať nadchádzajúce zimné obdobie, Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec v dňoch 18. a 19. decembra 2018 zrealizovalo rozdeľovanie jednorazovej peňažnej pomoci. K cieľovým skupinám užívateľov aj tentoraz patrili rodiny s deťmi, starobné domácnosti bez rodinnej podpory, jednočlenné rodiny, u ktorých je zistená práceneschopnosť v dôsledku choroby a ktoré nemajú podporu zo strany iného člena domácnosti. Rodiny zapojené do akcie patria do systému sociálnej ochrany na základe uskutočneného práva na peňažnú sociálnu pomoc. Toto právo v roku 2018 užívalo 59 rodín. Pre každú domácnosť boli určené prostriedky v sume 5 000 dinárov. Peňažné prostriedky na túto akciu v celkovej hodnote 295 000 dinárov boli naplánované a zabezpečené z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec. „Ide o menší počet rodín ako pred rokom. Tento pokles, hoci nie drastický, je aj odzrkadlením toho, že evidujeme zvýšené migračné pohyby v našom prostredí. Eventuálne aj

n ormačno politický tý denník

as in ormačnej ta ule v tredisku pre sociálnu prácu v etrovci nejaké zamestnávanie, lebo sme mali prípady prerušenia poskytovania peňažnej pomoci niektorým rodinám,“ povedala Drakulićová. Na otázku o efektoch stretnutia s penzistami v Petrovci a Kulpíne dostali sme nasledujúcu odpoveď: „Pravdaže, efekty boli, prijali sme viac žiadostí o jednorazovú finančnú pomoc a viacerým sme mali možnosť vyjsť v ústrety. Okrem toho v spolupráci s nimi sme sa dostali aj k jednotlivcom, ktorí pravdepodobne aj dlhodobo mali nárok na finančnú podporu, na cudziu opateru a pomoc, ale o tom nevedeli. Teraz niekoľkí navy-

še poberajú mesačnú úhradu, zhruba zo desaťtisíc dinárov, čo sa im zrejme zíde v rodinnom rozpočte. Zvýšil sa aj počet penzistov, ktorí majú nárok na zníženie komunálnych odvodov. Zo Strediska pre sociálnu prácu vyzývajú všetkých, aby prišli preveriť, či majú nárok na nejaký tvar pomoci. Stredisko sociálnej práce má možnosť pomôcť občanom aj prostredníctvom jednorazovej pomoci, napr. keď ide o lieky alebo nemocničné liečenie, ako aj prostredníctvom zníženia poplatkov za komunálne služby a inou formou starostlivosti. • U

A A U AL

T •

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Ďalší cyklus zimných prednášok Jaroslav Čiep

tejto zimnej sezóne cyklus prednášok pre poľnohospodárov z Petrovca a okolia štartoval v stredu 16. januára v sieni Klubu poľnohospodárov.

období. Zároveň poslucháčov oboznámili s novinkami vo svete mechanizácie. Tohto roku tomu nebolo tak, lebo Janko Pap odišiel do dôchodku. Takmer 80 prítomných záujemcov v Klube poľnohospodárov aktuálnych predpisoch v cestnej doprave hovoril Aleksandar Krajinovi

otvorenia prvej cyklu tohtoročných imných predná ok v Klu e po nohospodárov

V poslednom desaťročí bývalo zvykom, že prvú prednášku mal odborník Mr. Janko Pap spolu s kolegami z Pokrajinskej poradenskej služby Poľnohospodárskej stanice Nový Sad. Vo svojich prezentáciách sa snažili zmapovať a ozrejmiť, ako sa darilo poľnohospodárom v predchádzajúcom

si 16. januára pozorne vypočulo podrobné vysvetlenie k novinkám v aktuálnom Zákone o bezpečnosti cestnej premávky. O tejto téme hovorili predstavitelia Policajnej stanice v Petrovci a obecnej Rady pre bezpečnosť v premávke. Z Policajnej stanice Báčsky Petrovec medzi poľno-

hospodárov prišli veliteľ policajného útvaru Ivan Radosavljević a vedúci dopravného sektora Aleksadar Krajinović. Z obce a jej Rady pre bezpečnosť v premávke na stretnutí sa zúčastnili predseda obce Srđan Simić a člen rady Nebojša Stojisavljević. Hostí privítal predseda Klubu poľnohospodárov Janko Kováč a na úvod sa prihovoril aj predseda obce Srđan Simić. O aktuálnych predpisoch týkajúcich sa cestnej premávky a zvlášť o účasti traktorov, kombajnov, pracovných strojov, prívesov a motorových kultivátorov sa úvodom zmienil Aleksandar Krajinović z policajnej stanice. Podrobne ozrejmil a objasnil jednotlivé články zákona a uviedol, čo policajti majú za úlohu kontrolovať v doprave. Zároveň zdôraznil, že v teréne je kritický stav. Povedal,

že vlani na území Báčskopetrovskej obce bolo 55 dopravných nehôd, z čoho tri boli s tragickými následkami a v nich evidovali až päť obetí. V niektorých z týchto nehôd účinkovali aj vodiči traktorov s prívesnými strojmi. Preto apeloval, aby dôkladne preverili svetelnú signalizáciu a značkovanie tak vozidiel, ako aj vlečiek a ostatných prívesov, aby sa tak vyhli plateniu pokút. Nebojša Stojisavljević v pokračovaní premietal dva krátke filmy o rovnakej téme a podrobnejšie hovoril aj o nebezpečenstve konzumovania alkoholu pri riadení motorových vozidiel (dovolené iba 0,2 promile), o homologických kabínkach na traktoroch, o maximálnej šírke kombajnov v premávke ap. Záverom hostia z obce prítomným poľnohospodárom rozdelili 50 reflexných bezpečnostných trojuholníkov na označovanie strojov. Odzneli aj viaceré otázky poslucháčov prednášky a prítomní hostia sa im pokúsili odpovedať, alebo sľúbili, že v rámci svojich oprávnení prešetria problémy, na ktoré jednotlivci poukázali. Prednášky pre poľnohospodárov v Báčskom Petrovci podľa zaužívanej praxe budú prebiehať pravidelne každú stredu a piatok. K tomu, ako oznámil predseda klubu Kováč, v sobotu 26. januára uskutočnia Poľnohospodársku zábavu.

Z VKP VODOVOD A KANALIZÁCIA STARÁ PAZOVA

Napomínajú dlžníkov Anna Lešťanová

ozhodnutím staropazovskej Obecnej rady z roku 1994 Verejný komunálny podnik Vodovod a kanalizácia bol utvorený po rozdelení bývalého VKP Čistoća na dva podniky. Základnú činnosť podniku tvorí čerpanie a distribúcia pitnej vody, ako aj odvádzanie odpadových vôd, tiež údržba vodovodnej a kanalizačnej siete a príslušných objektov. • U

A A U AL

T •

Ako oznámili v podniku, v tomto roku nie je plánované zvýšenie ceny vody, lebo voda zdražela v minulom roku. Po vykonanej korekcii ceny vody v roku 2018 platná je nasledujúca cena: pre domácnosti cena za kubický meter je 50 dinárov (bez DPH), kým hospodárske subjekty platia 92 dinárov (bez DPH). Nižšia cena kubického metra vody sa účtuje, aj keď ide o niektoré inštitúcie a ustanovizne z územia obce, ako sú

napríklad školy, objekty polície, domu zdravia, potom športové haly a podobne. Podľa najnovších správ z VKP Vodovod a kanalizácia všetci spotrebitelia vody, ktorí si nezaplatili účty za po- oci vodu v etci pou ívaj nie v etci a u riadne platia sledné tri mesiace, bez ohľadu na výšku dlhu komunálnom podniku je možv týchto dňoch dostanú na- né vykonať aj populárny tzv. pomenutia na domové adresy. reprogram, ak je dlh za strovenú V tomto pazovskom verejnom vodu príliš veľký. 4 /4839/ 26. 1. 2019

Ľudia a udalosti ŠÍDSKA OBEC

Záujem o nájom štátnej pôdy Blaženka Dierčanová

oľnohospodárski výrobcovia z územia Obce Šíd mali od 16. do 18. januára možnosť dať ponuky a uchádzať sa o nájom štátnej poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa nachádza v katastrálnych obciach z územia obce. Vyvolávacia cena sa v závislosti od kvality pôdy pohybovala od najnižších 4 000 do 25 000 dinárov za hektár.

Väčšina poľnohospodárskych záujemcov pozemky, o ktoré prejavili záujem, získali do nájmu za vyvolávaciu cenu. Doteraz najvyššia dosiahnutá cena bola stanovená za poľnohospodársku pôdu v katastrálnej obci Batrovci, a to 79 462 dinárov za hektár. Na aukcii na území Obce Šíd bolo ponúknutých 2 080 hektárov štátnej pôdy. Poľnohospodári prejavili záujem o väčšie plochy, ako aj o jednotlivé plochy,

ktoré boli pre nich zaujímavé, zatiaľ čo o pastviny a lúky sa nehlásili žiadne zainteresované strany. Poľnohospodárska pôda v štátnom vlastníctve sa prenajíma na jeden rok a väč- redmetom licitácie olo spolu 2 080 šinou ide o menšie hektárov plochy, asi hektár. Podľa slov predstaviteľov ko- plánu a skončila sa bez akýchmisie aukcia prebiehala podľa koľvek pripomienok.

STARÉ BÁNOVCE

Plávanie o čestný kríž V Anna Lešťanová

tradičnom plávaní o čestný kríž na Zjavenie (podľa pravoslávneho kalendára) v sobotu 19. januára v Starých Bánovciach sa zúčastnilo 33 najodvážnejších a najsmelších plavcov, medzi ktorými tohto roku boli aj dve dámy. Podujatie na známej starobánovskej pláži Venecija prebiehalo po piaty raz a slávnostne ho otvoril Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Symbolických 33 metrov od brehu Dunaja po čestný kríž preplávalo 33 plavcov, ktorí tohto

roku nesúťažili. Plávanie sa konalo za podpory Obce Stará Pazova a organizátormi podujatia boli obecná turistická organizácia, miestne spoločenstvá a zbory Srbskej pravoslávnej cirkvi z podunajských dedín Staropazovskej obce. Srbská pravoslávna cirkev si tohto roku pripomína 800 rokov od vyhlásenia autokefalnosti a uplynulý rok bol v znamení stého výročia prerazenia Solúnskeho frontu, takže čestný kríž bol tohto roku venovaný majorovi Milanovi Žunićovi z 204. Letecekej brigády v Batajnici. Od predsedu obce dostal pozlátený

Tohtoroční častníci plávania o čestný krí v tarých á novciach

kríž, plášť rytiera a medailu, ktorú dostali aj všetci ostatní účastníci podujatia. Plávanie v Starých Bánovciach

je zaradené medzi 11 podujatí významných pre Staropazovskú obec.

Juraj Bartoš

Bum-bumbum-bumbumbum!

drávstvujte, továrišči! Priviét vám, priviét! Pusť strujítsa nad nášej ródinoj, état piredavój neskázannyj sviet! Póňali, druzjá mají? Póňali, gavaríte. Ukapiráli! Ládno, pajďom vpirijod! Ako, ako?! Čo-čo-čo?! Nože-no, kto to tam hundre, šomre, sťažuje sa? Hej, ty tam, priateľu! Ty, ty, ty! Čo sa obzeráš po svete? Nešaškuj, sem sa pozri a vrav, hneď a razom: prečo si nebol na hodine demokracie v Meste na vode, há?! Prosím?! Na akom proteste!? Dostaneš ty, protesty! Hovorím o tvojej neúčasti na prekrásne organizovanom spontánnom najväčšom v novších a starších deji-

.hl.rs

nách národného zhromaždenia ešte tam od povestného zhromaždenia na Ústí. Nebol si, kamarát, privítať nášho priateľa Vladimíra? Odmietol si kolektívnu bezplatnú prepravu, obložený chlebíček, ba ešte sa ti aj ponúknutá diéta málila, a teraz sa mi tu pozeráš, ako teľa na nové vráta. Čo ti nie je jasné, há? Len si nevymýšľaj a netrep, že v tých autobusoch bola tlačenica a že tie chlebíčky doniesli priamo z kuchynky predškolskej ustanovizne. Veď čo, keď aj! Vari si si nevšimol, že našim ubúdajúcim ratolestiam pribúdajú kilogramy, há!? Trošku diéty im na tele neublíži. A dospelákom len

n ormačno politický tý denník

a len prospeje. Trochu sa podkožia, zaoblia, a potom aj z lietadla bude pršať dobrý pocit z toho, že nás je, ajhľa, predsa nadostač, že nie je pravda, že nás je čoraz menej. A potom, keď sa o tom, že nás je tu opäť a zase stále viac, dopočujú tí, ktorí naskutku ubzikli kdesi pod Tatry, vrátia sa, rodný môj kraj, späť. Aby sme spoločne, jasnačka, budovali ešte krajšiu a ešte lepšiu a ešte piredavóju – pokrokovejšiu, samozrejme, že ešte rýchlejšie, krajinu, v ktorej krajine je hodné žiť! Naviérno tak, drúg moj, bývšij! Keby si bol býval na étom perekrásnom mítingu – zhromaždení, veľa

vecí by ti zaraz boli jasnejšie. Vrátil by si sa cele osvietený! Pochopil by si, že skutočnosť, že nám tu pribúda ľudí s nadváhou, je vskutku ohromne dobrá vec! A že tzv. odborníci drístajú žvasty, keď hovoria, že tučnota je nezdravá. Lebo ako je aj inak všeobecne dobre známe, príznačné pre ľudí, ktorí sa sekírujú a sú nespokojní, je, že málo spia a veľa jedia a chudnú. Keďže sa ale u nás niet prečo sekírovať, môžeme sa pekne-krásne a nadovšetko pokroko..., pardon, pokojne, zaokrúhľovať. Prijátnovo apetíta, továrišči! Pajďom, vpirijod! Bumbumbum! • U

A A U AL

T •

PAMPÚCHOVÁ ZÁBAVA V KYSÁČI

Idea pekná, začiatok skromný Elena Šranková

astronomické podujatia sú populárne vo všetkých prostrediach a, samozrejme, aj v Kysáči. Preto sa členovia poľovníckeho spolku, ktorí už majú skúsenosti v súťaženiach vo varení kotlíkov, rozhodli zorganizovať ešte jedno podujatie – Pampúchovú zábavu. Predbežne plánovali, aby najprv bola súťaž v pražení pampúchov, čiže šišiek, ktorá mala pokračovať zábavou Nakoniec sa pra enie darilo s hudbou a podávaním pam- a výsledok nechý al (foto: Ján púchov, o prípravu ktorých Pálik) sa pričinil samotný spolok. Jednotlivci alebo skupiny, masť atď. bolo zabezpečené ktoré chceli súťažiť, sa mali v loveckom dome. Avšak táto prihlásiť v deň súťaže a so prvá súťažná časť sa nerealisebou priniesť iba hotovú zovala. Možno preto, že sa zmes na pampúchy. Ostat- podujatie konalo prvýkrát, né, čiže priestor na praženie, možno preto, že organizátori

nevynaložili nadostač úsilia, aby prilákali súťažiacich, alebo si možno túto časť podujatia nezorganizovali práve najlepšie. Posudzovacia komisia bola síce pripravená hodnotiť výkony, našli sa aj primerané odmeny, len súťažiacich nebolo. Preto sa poľovníci hneď dali do vyprážania pampúchov, ktoré aj tak mienili podávať na zábave. Najprv im to nešlo práve najšikovnejšie, ale nakoniec sa predsa vycvičili a po príchode hudobníkov zo skupiny Trio mio sa veci dostali do pravých koľají. Podujatie sa konalo v sobotu 19. januára. Ideu zorganizovať takéto podujatie predsa treba pozdraviť už aj preto, že je tých zábav v Kysáči akosi menej než kedysi. A dokonca aj

preto, že starodávnu špecialitu, ktorá sa pripravuje najmä na sviatok Troch krá-

rv pamp chy v kotle

ľov, treba zachovať pred zabudnutím a spropagovať ju medzi mladšími generáciami.

HUMÁNNE GESTO V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Vianočné balíky

Jaroslav Čiep

ianoce sú sviatkami radosti a pokoja. V tomto období je zvykom potešiť svojich najbližších darčekmi. Skupina zo sociálnej siete Facebook Mamy Petrovčanky na sklonku uplynulého roku 2018 zorganizovala v spolupráci s Červeným krížom charitatívnu zbierku. „Podarilo sa nám zozbierať takmer 60 vianočných balíkov pre deti zo sociálne slabších rodín,“ povedala na úvod rozhovoru Hana Pavlovová, aktivistka tejto skupiny. Akciu bližšie ozrejmila Tatiana Cerovská, tajomníčka Obecnej organizácie Červeného kríža: „S takouto akciou sme skúšobne štartovali už predvlani a keďže sa ukázala ako dobrá a prospešná, rozhodli sme sa ešte vo väčšom • U

A A U AL

T •

objeme pokračovať aj vlani. A tak sme na sklonku roka spoločnými silami zozbierali a potom aj distribuovali balíčky k Vianociam. Do akcie boli zapojené aj sestry z patronátnej služby, ktoré poznali situáciu priamo v teréne, ako aj potreby detí. Mamy Petrovčanky boli ochotné pripraviť balíky a spolu s nami ich aj rozdeliť.“ Balíky roznášali aj po domácnostiach a snažili sa potešiť predovšetkým deti zo sociálne slabšie zabezpečených rodín. Balíky sa dostali do všetkých častí Báčskopetrovskej obce, teda okrem Petrovca aj do Hložian, Kulpína a do Maglića. Balíky dostali aj deti z početných rodín a deti s osobitnými potrebami z petrovského združenia My a kulpínskeho združenia Objatie. Okrem iných užitočných vecí balíčky obsahovali aj sladkosti,

alíky hroma den v miestnosti

K v áčskom etrovci

(foto: z archívu OO ČK BP) hygienické potreby, prípadne hračky a školské potreby. Jedna z administrátoriek skupiny Mamy Petrovčanky Irena Lomenová uviedla, že sa s potešením už dva roky zúčastňujú v tejto akcii: „Vyzvali sme vlastne členky našej skupiny na Fecebooku, aby sa prihlásili a zúčastnili v akcii. Vo veľmi krátkom čase sa nám

prihlásili viaceré spolupracovníčky a za zhruba dva týždne sa nám pripojilo viac ako štyridsať žien. Dohodli sme sa, že akciu zrealizujeme tak, že do škatule zabalíme vopred dohodnuté veci a potom balíky prinesieme do miestnosti Červeného kríža. Odtiaľ sa balíky distribuovali tým, ktorým boli určené. Na ich, ako aj na naše potešenie.“

4 /4838/ 26. 1. 2019

Ľudia a udalosti Z POTULIEK PO LIPTOVE

Vzrušujúce randíčko s krásnou Marou Juraj Bartoš

kosi sa nám tieto naše noviny, náš týždenník Hlas ľudu, zväčšujú, napadá mi v utorok, v hodine upírov, kým horúčkovite snorím po nahrávkach a fotografiách v pamäti počítača. Inak by neoznámili manko

len nenapadlo, oného – jedného z posledných júnových dní roku 2017 – prekrásneho dňa, kam to môj nový priateľ Janko Krakovský vezie môjho starého, pardon, dávneho, kamaráta zo študentských čias Duška Škvarnu a mňa... Deň to bol ako vymyslený pre túru do prírody. Slnko

Liptovská Mara – poh ad z výstupu na Liptovský hrad

príspevkov. Alebo je to len optický, respektíve klam inej proveniencie? Akokoľvek, len sa materiál pre noviny máli, paralelne s ubúdaním členov redakcie. A tak občas prichodí z kútnych kútov vyloviť, pre čo nebolo miesto pred časom... Aha, konečne! Tu sú! Živé, azda aj zdravé. Nahrávky a fotografie z krásneho výletu na Liptov. S krásnymi ľuďmi. S kamarátmi, ktorí ma potešili stokrát viac než ja teraz, keď som, konečne, našiel, čo som hľadal. Veď najčastejšie, ako pán Thakur, hľadám, čo nenachádzam a nachádzam, čo nehľadám. Tak dobrú noc. Ráno je múdrejšie od večera... o O o No veru. Lenže pri oživení spomienok zo stretnutia s Liptovskou Marou som veruže dlho nemohol zaspať. Veď akoby aj, keď... Ani mi 14

hl rs

riadne ohrievalo, deň jasný ani jasná myseľ, oblaky, ľahké kumuly si poletovali ani okrídlené ovečky, vytvárajúc známu a predsa vždy inú jedinečnú nebeskú scenériu.

eža s p dorysom star ho kostola

n ormačno politický týždenník

Ibaže nezbedný vietor sa občas napchal do diktafónu hlasnejšie než slová... Takže sa teraz cítim ako rybár, ktorému z udice unikli práve tie najkrajšie ryby... o O o „Toto všetko, až do priehrady, je zosuvné územie, Brána tu nepovoľujú stavať. Hen tam je hotel Jamajka, čiže Bobrovník. Prázdny, schátralý. Je na dobrom mieste, poskytuje krásny výhľad na Vysoké Tatry. Mal veľmi dobrú úroveň, ale od roku 2014 je mimo prevádzky. Za socializmu to prevádzkovala štátna firma tak, že každý rok doplácala na prevádzku tri až štyri milióny korún. Kým to mala istá pani, tak živila celú rodinu a ešte platila aj nájom.“ „A čo to je tam hore?“ „Archeologická lokalita Havránok, také opevnenie keltskej osady.“ „Janko, vari sa tam len mrkneme...“ „To by sme neska nestihli; keď prídeš inokedy...“ „Ale veď to je len kúsok od-

tiaľ... Odstav tu, som tam za päť minút, odfotím si a...“ „Žiaľ, máme taký program, že do dvanástej to musíme stihnúť.“ Do dvanástej... Keby som aspoň vedel, čo. Janko rád prekvapí ľudí. V tomto prípade, uvidí sa čoskoro, príjemne. Auto zastalo pred dlhočiznou vodnou nádržou... „Čo to je za vežu?“ „To bol kostol... Ostala len táto veža, keď kostol rozobrali... Bola roky bez strechy... potom urobili túto, novú. Patrí to Liptovskému múzeu a využíva sa; je tam bufet, reštaurácia...“ Schádzame dolu, smerom k vode... Vietor sa vzpiera na zadné. „Toto je farský pozemok a toto tu je fara, ktorú, samozrejme, zoštátnili za komunistov a používal to úrad vlády. Keď prišla privatizácia, tak si to kúpili súkromníci.“ Raz-dva obídeme neveľkú stavbu, zastaneme, Janko ukáže rukou hore, dopredu... „Tam vzadu, ako vidíš tie oblaky, tam je Kriváň. Ale ho nevidno... a tento kopec tu je Baranec. Toto sú Západné Tatry a tam sú Nízke Tatry.“ Pokušiteľ vietor sa všemožne dobýja do nahrávačky, radšej by odvial biele oblaky, rád by som vidieť Kriváň, na ktorý sme onehdy liezli s Dušanom. Janko podíde ku •

LO T •

Ján rakovský (sprava) s bývalými spolupracovníkmi a ušanom Škvarnom (druhý z ava)

mne a vraví: „Takže, Juraj, toto je vodné dielo Liptovská Mara. Vzniklo v období socializmu, stavali to v rokoch 1969 – 1975. Pod vodou úplne zostalo 12 dedín... Medzi inými aj Paludza, avšak artikulárny drevený kostol z nej preniesli a znovu ho postavili v dedine Svätý Kríž.“ Kým stúpame po hrádzi, Janko vykladá z pomyselnej encyklopédie. „Sypaná hrádza je dlhá 1 260 metrov, široká 260 metrov a vysoká 40 metrov nad terénom; objem hrádze je 3 890 000 kubických metrov. Tu je, hľa prepad, kade sa púšťa voda, keby to bolo potrebné... Občas ju prepúšťajú, aj keď nehrozia záplavy, lebo – nemajú kde predať elektrinu! Tak odstavia turbíny a púšťajú

yhliadková lo Mária •

LO T •

vodu na jalovo.“ „Aha, pozri sa, vari tam ten muž v člne ide na rybačku?“ „Nie. Ide kŕmiť ryby. Majú tu pstruhy... Voda pri hrádzi je hlboká asi 40 metrov, inde je to 20 až 25 metrov, čiže, aj keď hladina klesá, ryby majú dostatočnú hĺbku. Z kilogramu granúl vychovajú pstruhy váhy 1,3 až 1,4 kilogramu, lebo dačo pozbierajú aj z vody... Keďže tu stále fúka, voda je dobre okysličená, pomerne chladná, čo pstruhom vyhovuje. Majú kruhové štyri- – päťmetrové siete na plaváky (,vrške ), nimi ich vylovia.“ „Počuj, ty to ovládaš, ani čo by si...!“ „Však som sa o to staral celých devätnásť rokov.“ „No, počkaj... Tak ty si bol zamestnanec...?“ „Spoločnosti Povo-

die Váhu. Vieš, koľko vychovajú pstruhov do roka?“ „Pravdaže nie.”„Okolo 100 až 120 ton. A majú tu aj kapry...“ „Aha, tam sa plaví loď...“ „Áno, je to vyhliadková loď, môžeš si na ňu nastúpiť v Liptovskom Trnovci.“ Ani by som nedbal, lež držíme sa programu nášho sprievodcu. Vchádzame do neveľkej stavby na druhom konci hrádze. Ja sa akosi zdráham, ale Janko vraví: „Len poďte, zavolal som im... Tu som mal kanceláriu...“ „Dobrý deň, nech sa páči,

„To budeš mať skvelé snímky, také málokto má,“ vysloví moju vlastnú myšlienku Dušan. „No veru... To je proste fantastické..., teda tento tvoj švagor...“ o O o Ešte tu čosi šuští zo zvukového záznamu, lenže je už po dohodnutom termíne, redakčný mančaft je zrejme už fest nervózny, nuž prichodí dať záverečnú bodku. A pridať zopár fotografií z nečakaného randíčka s vodným dielom Liptovská Mara, najväčším na Slovensku, ktorého hlavnou

Prepadový kanál

poďte ďalej,“ povie mladý muž, úlohou je protipovodňová ktorý otvoril jedny z dverí a ochrana a vedľajší účel výroba vovedie nás do vzdušnej, prí- elektrickej energie. Osobne si rodným svetlom krásne nasý- myslím, že produkuje aj iný tenej miestnosti; krášlia ju krásne rastlinky. Zopár ľudí sedí pri kontrolných stoloch, vstanú, podávajú ruky Jankovi, zoznámia sa s Dušanom a so mnou. Atmosféra je príma, cítime sa ako medzi svojimi... Nechceme však ebol to len sen (foto: Dušan Škvarna) vyrušovať; sám sa prekvapím, keď na chvíľku druh energie. Cítim ho aj tevstanú a nechajú sa spolu s raz, pri hrejivej reminiscencii mojimi kamarátmi odfotiť. na stretnutie s krásavicou na O chvíľku sme opäť vonku. Strednom Liptove. 15

Ľudia a udalosti DOBRÝ DEŇ, HUCKOVCI, ČO ROBÍTE?

Vždy niečo máme, vždy sme v pohybe Vladimír Hudec

že sme ako tuláci.“ „Už takmer 42 rokov mám voatarína a Michal Huckovci dičský preukaz,“ hovorí Michal. zo Zreňaninu sú dôchodco- „S otcom som mal dobrý vzťah via. Katarína je profesorka a k tomu bol to človek od reči. Čo anglického jazyka, ale penziu si sľúbil, to aj splnil. Najprv, keď som zarobila prácou vo finančnom úse- mal 16 rokov, mal som vodičák pre motorku a vtedy mi povedal, že ak si zlepším prospech, kúpi mi motorku. Opravil som si známky a on svoj sľub splnil. Neskoršie, keď som mal 18 rokov a 25 dní, zložil som skúšku a získal vodičák pre auto. Bol som v štvrtej triede strojníckej školy a otec mi povedal, že ak budem výborný, kúpi mi auto. Strednú školu som skončil s výborným prospechom, otec svoj sľub dodržal a kúpil mi fiću. Nuž a s tým fićom sme neskoršie Katarína a ichal uckovci vo svojom Katka a ja precestovali Juhosláviu a Európu. Aj dnes prí ytku máme doma fiću. Je to síce ku, a Michal ako strojný inžinier už iné auto, ale aj tak je to skutočcelý pracovný vek strávil v odbore. ný oldtimer. Nie je v pojazdnom Navštívili sme ich v ich rodinnom stave a žiadalo by sa ho dôkladne príbytku v Zreňanine, zaspomínali opraviť, ale sa nechceme s ním si na študentské časy a pohovorili rozlúčiť, hoci sme už mali celkom si na každodenné dôchodcovské lákavé ponuky.“ ím sa ao eráte tera ke témy. Michal je bieloblatský rodák ste na d chodku „Máme veľkú záhradu a v nej a Katarína Petrovčanka. Spoznali sa v Petrovci na svadbe u spoločného ovocné stromy, vinič. Postavil som si aj fóliovník, v ktorom pestujem kamaráta. „Manžel a ja sme vrstovníci a v rovnakom čase sme študovali v Novom Sade, ja anglický jazyk, on strojníctvo. Nepoznali sme sa, avšak náš spoločný kamarát bol Ján Kolár, ktorý študoval s Michalom. Keď sa Koci, ako sme ho volali, ženil, na svadbu zavolal aj mňa, aj Michala a vtedy sme sa spoznali. O pár mesiacov neskoršie Michal ako študent robil anketu o sledovanosti televízneho programu a zámerne prišiel anketovať aj môjho otca. Vtedy mi navrhol stretnutie Katarína miluje kvety v chýrečnej petrovskej Aróme. Váhala som, ale som na poslednú zeleninovú priesadu a potom aj zechvíľu predsa len odišla a... tak sa leninu pre vlastné potreby. V zime to začalo. Odvtedy nám študentský kúpim mäso, solím šunky, slaninu, život bol ešte krajší. Spomínam si vyrobím klobásy, údim... V Petrovci na chýrečné tanečné zábavy na som si aj tejto jesene kúpil polovicu mašinci (strojníckej fakulte). Michal veľkej prasnice a narobili sme 60 už vtedy mal fiću, takže sme mohli kg hrubých klobás. Keď človek mnoho cestovať. Už ako snúbenci chce robiť, robotu si vždy nájde. sme boli v Ríme. Aj neskoršie, keď Vždy mi chýba ešte jedna hodina, sme sa zobrali, mnoho sme cesto- aby som vykonal všetko, čo som si vali, tak po bývalej Juhoslávii, ako aj naplánoval. Svine nechovám, mám po zahraničí. Môj otec vždy hovoril, iba zopár sliepok. Chceme mať

.hl.rs

n ormačno politický tý denník

domáce vajcia, ktoré sú zdravšie a chutnejšie od tých z farmy,“ hovorí Michal. „Ja osobne sa venujem aj kvetom, ktorých mám veľmi mnoho a mám ich veľmi rada. Ale niežeby sme iba robili. Veľmi často chodíme na prechádzky. Prejdeme sa po stred mesta, v kaviarni si trochu posedíme, vypijeme si kávičku, pozorujeme, čo sa deje okolo nás a vrátime sa domov. Chodíme aj do divadla,“ doložila Katarína. „Rekreujeme sa jazdou na bicykloch,“ dokladá Michal. „U nás auto štartuje iba dvakrát v týždni, v piatok, keď manželka ide ku kaderníčke, a v sobotu, keď odchádzame na trh. V ostatných dňoch chodíme buď pešo, alebo na bicykloch. „Počas tých našich prechádzok si všeličo všímame,“ zhovorčivo pokračuje Katarína. „Veľmi mi prekáža povýšenosť a nekultúrne správanie, aké začalo panovať medzi občanmi. Ľudia sa povýšenecky správajú v doprave, ale aj na každom inom mieste. Všeličo sa rozhadzuje po ulici, od papierikov po plechovky, a vari to nikomu neprekáža. Žeby nikto nevyšiel na ulicu pozametať listy z chodníka? My sme našu dcéru od malička učili, že papierik nesmie odhodiť na ulici, ale ho má odložiť do vrecka a doma zahodiť do koša. Vďaka tomu z nej vyrástla ekologicky uvedomelá osoba. V našom dome napríklad už dvadsať rokov nepoužívame igelitové vrecká, ale výlučne plátnové tašky alebo košík. Dokonca teraz, keď sa prechádzame, vezmeme si vrecko a cestou pozbierame rozhádzané plechovky a plastové fľaše.“ en isti sa spravidla s a uj na ní ke pen ie ktorých sa nedá vy i . Ako je to s vami „My máme slušné penzie, lebo sme robili v podnikoch, v ktorých boli slušné platy. Je však tragické, že tie naše penzie sú rovnaké ako platy dcéry a zaťa a možno aj vyššie ako platy mnohých iných zamestnaných, čo nie je dobre. Naše penzie nám úplne stačia na základné životné potreby. Dokonca zvýšilo by sa aj na cestovanie, ale teraz už vari nemáme času. Manžel kvôli záhrade, ktorú treba riadne zavlažovať, a ja kvôli kvetom, ktoré tiež treba ošetrovať a pravidelne zalievať,“ hovorí Katarína. „Skôr sme

naozaj vždy boli v pohybe. Ja som sa okrem iného zaoberala aj kolkárstvom, manžel horolezectvom. Nuž a potom prišla choroba manželovej a potom aj mojej matky a s tým aj dodatočné záväzky. K tomu sme sa už dostali do veku, keď sa nám ani veľmi nechce, tak sme sa cestovania postupne vzdali.“ nohých udí po odchode do d chodku trápi pocit menej cennosti... „My to tak necítime, ale v podstate všetko závisí od toho, ako si človek zorganizuje život. Mňa napríklad často navštevujú kolegovia. V lete chodíme na rybačku, varíme

Ako petrovský a ichal sa naučil ako vyro i petrovsk klo ásu

rybaciu polievku, kamarátime sa. V zime spoločne údime mäso... Doma máme však presnú životosprávu. Záväzne raňajkujeme a ráno pred raňajkami si vypijem aj pohárik domácej pálenky, kvôli lepšej cirkulácii. Obed je vždy varený a večera nie je povinná,“ hovorí Michal a Katarína dokladá: „A nedbáme veľmi, čo jeme. Ja neuznávam, že bravčová masť alebo slanina nie je zdravá. Vlastne možno nie je zdravá pre tých, ktorí sa nepohybujú, iba vysedávajú pred televíznymi obrazovkami a nevyjdú na ulicu ani len tie listy pozametať. Tým, ktorí to prácou a iným pohybom strovia, nemôže ublížiť. Podľa mňa treba jesť všetko, ale s mierou. Netreba preháňať. A, samozrejme, čím viac sa pohybovať,“ odkázala na záver. • U

A A U AL

T •

Z KYSÁČSKEJ MATRIKY

Potešil počet novorodencov Elena Šranková

Kysáči sa vlani narodilo 49 detí, evidovali 24 sobášov a umrelo 89 občanov. V porovnaní s rokom 2017 je to o 24 detí viac a o troch zosnulých viac. Evidovaných sobášov bolo o 5 menej. Z údajov o novonarodených deťoch, ktoré nám poskytli v kysáčskej ambulancii, zisťujeme, že sa v roku 2018 narodilo 49 detí, a to 25 chlapcov a 24 dievčat. Slovenské priezvisko má 31 detí. V rodine Jovanovićovej sa potešili dvojičkám Une a Lukovi. V roku 2017 sa narodilo 13 dievčeniec a 12 chlapcov. V roku 2016 sa narodilo 38 detí, v roku 2015 – 36 , v roku 2014 – 43, v roku 2013 – 34, v roku 2012 – 47. Matrikárka Vlasta Brnová vlani do kysáčskej matriky narodených urobila 12 náhradných zápisov. Ide o deti narodené mimo Kysáča, ale na základe svojho byd-

liska rodičia mali právo zapísať tieto deti do kysáčskej matriky narodených. Ináč v roku 2017 matrikárka mala 18 náhradných zápisov, kým v roku 2016 bolo 19 takýchto prípadov. Keď ide o počet zosobášených v kysáčskej matrike sobášených vlani bolo 24 zápisov. Avšak svadieb, čiže sobášov v Kysáči bolo 19, lebo bolo 5 náhradných zápisov dvojíc zosobášených mimo Kysáča, v zahraničí. V roku 2017 bolo v Kysáči zosobášených 20 párov. Zosobášených manželských párov v roku 2018, kde obaja boli Kysáčania, bolo desať. Z vlani evidovaných záznamov v matrike sobášených vidno, že nevesty a ženísi pochádzajú aj z iných prostredí: mladé z Beočinu, Nového Sadu a Rumenky a ženísi z Crnče, zo Silbaša, z Begeča a dvaja z Báčskeho Petrovca. V matrike zosnulých v roku 2017 matrikárka zaevidovala 61 Kysáčanov, čo je o päť viac než

rok predtým. Treba pripomenúť, že sa do matriky úmrtí zapisujú tí, čo umreli v Kysáči. V dome smútku, kde nám údaje poskytla Zuzana Kyseľová, sú zapísaní všetci, čo vlani boli pochovaní v Kysáči a zomreli teda aj mimo dediny, buď v nemocnici v Novom Sade, alebo v iných dedinách a mestách. Je ich spolu 89. Lanského roku zomrelo viac mužov (54) než žien (35). Najmladšou zosnulou bola Snežana Radisavljevićová naro- Matrikárka lasta Brnová po sobáši ne dená 27. februára 1983 a Jána ašparovi ovcov a najmladším zosnulým (foto: z archívu matrikárky) bol Jozef Zelenák narobolo v marci – 13. V apríli, júni dený 15. marca 1963. Najstar- a novembri ich bolo najmenej, po šími zosnulými vlani boli: Anna 4 pohreby. V roku 2017 zomrelo 86 Agarská narodená 17. júla 1923 občanov, v roku 2016 – 83, v roku a Michal Anušiak narodený 12. 2015 – 82, v roku 2014 – 70, v roku augusta 1924. Najviac pohrebov 2013 – 87 a v roku 2012 – 88.

V JÁNOŠÍKU V ROKU ZA NAMI

Ďalší pokles počtu obyvateľov Vladimír Hudec

j keď matrika v Jánošíku na základe obecného rozhodnutia patrí matričnému územiu Lokve a všetky zmeny sa zapisujú do matrík, ktoré sa nachádzajú v tejto susednej dedine, matrikárka Verona Chrťanová kvôli našej informácii vedie vlastnú evidenciu o sobášených, narodených a zomretých. Žiaľ, ani vlani nemala mnoho práce a údaje, ktoré nám poskytla, vonkoncom nie sú posmeľujúce. Vlani totiž matrikárka v tejto dedine uzavrela tri manželstvá. Vladimír Huťka sa zosobášil s Hajdušičankou Andrejkou Veňarskou, avšak hneď po uzavretí manželstva odišiel na Slovensko. Katarína Šterbová si budúceho manžela našla v Bore. Svoju lásku koru•

LO T •

novali sobášom v Jánošíku, kde aj zostali žiť, a v októbri sa potešili narodeniu syna Aleksu. Svoju lásku pred tunajším matrikárom

svadobnú veselicu, takže sa tam aj sobášili, ale, pravdaže, pokračujú v spoločnom živote v Belehrade. Nuž z aspektu zakladania nových rodín to je asi všetko. Vlani sa v Jánošíku tešili narodeniu štyroch detí, čiže narodilo sa o jedno dieťa menej ako v roku 2017. Vlani sa narodili dve dievčence – Miljana a Luna a dvaja Rodinn sel e pre noviny: atarína a leksandar chlapci – Aleksa a Samuel. Dve Radojči ovci so synom leksom deti sú z čistých korunovali aj dvaja Belehradčania slovenských rodín a dve zo zmie(mladucha Jarmila Hrašková je šaných manželstiev. rodom z Hajdušice), ktorí v reštauTak ako mnoho rokov predtým, rácii v Jánošíku zorganizovali aj vlani bol najdlhší zoznam ob-

čanov Jánošíka, ktorí sa rozlúčili so životom, ibaže ich počet bol podstatne menší ako v dvoch predchádzajúcich rokoch. Vlani totiž umrelo desať Jánošíčanov – 6 žien a 4 muži, kým v roku 2017 umrelo spolu 18 a rok predtým až 19 osôb. Najstaršia medzi nimi bola 88-ročná Mária Mosnáková a najmladší 55-ročný Vladimír Tomek. V pomerne mladom veku – 64 rokov umrel ešte len Mišo Mosnák. Ďalší traja Jánošíčania umreli vo veku 71 až 80 rokov a štyria občania vo chvíli smrti mali nad 80 rokov života. Ani migračné trendy neveštia nič nového. Totižto aj v priebehu minulého roka a už aj v januári tohto roku za prácou na Slovensko odišli ďalší občania tejto juhobanátskej dediny, medzi nimi aj celé rodiny.

DETSKÝ KÚTIK

riate stv o

K ama silné puto ráti, priatelia sú osoby, spolo náhľado v, záľub. čne trávených c k toré viaže Tie krásn hvíľ, spo a po ich loč ec pre a veselé. žití zostáva spo hvíle sú nezabu ných nám píše Aj priateľstvo m mínať, aké boli dnuteľné kamarátk žiačka zo Silbaš edzi kamarátka zaujímavé a, je mi, y vzdialen žijú v dvoch vzdia čisté a silné, le o akom bo tieto osť na ic le n ý c h kra dv hv aspoň tý m chvíľa zťah nevplý va. jinách, a predsa e B m tá a na o p ak , k toré m spolu. V t , te ôž om chrániť a je tá krása pria u cez prázdniny šia sa strá pe teľs alebo za stovať, nedovoli tva, k toré si treb viť niklo. Mil ť mu , ab a y o ch í kú v y, či má te kamarátikári, napíšte ná ablo ma to rozumie te, ako sa v a ako si s nimi j spolu ba víte. Katuša

Lýdia emanová 8. 1 udovíta t ra Kysáč

da Móda včera, móda dnes, nedokážeš v tom byť bez. Sledujem ju stále, pláva v mojej hlave. Sme v nej krajší, odvážnejší, smelší, lepší, voňavejší. Móda – je to óda, najlepšia jahoda. Ak nie si v nej – škoda. obliala ťa voda! Sukne, šaty – dievkam sa to páči! Móda včera, móda dnes. brilantný dámsky ples!

ová rá k u č in nica ra iv n L e o l k a rk a k

Timea Na ová piatačka ratstva a jednoty iele lato

roč

ná

a a e T. . lichová pia as ar yka t ač ka Jáno ík

oja na kamar jlep ia átka Moja n ajle

pšia ka Má 10 m a r át ro asi 150 kov. Bý va vo ka sa volá Em Viedni. cm . M á a. J ruž a . V lasy m bledú t vár a l e v ysoká á čiern íca ako hn e d é ea ak biele a o gaštany. N ko uhoľ a oči ko o nosí pe perly. Chod s má malý a z í ako p u by stré trič áv tenisk y k . V škole o, džínsy a fi ica. Rada alové a má sa je v ýbo m mám t é pätork y. S rnou žiačkou ak om veľm s o m k a ú d o b r ú k am ž d é mu a r át k u i h r d á , ž e a p ,a k amar á tku, ak by si našiel t riala by ak ú d o o je Em brú a. A a e li ratov N čková 2. 1 ovako vcov il a

ika on ica ivn

.hl.rs

e ust

rov

roč es

ná

lk a

atea arčoková 6. 2. udovíta t ra Kysáč

rk a

n ormačno politický tý denník

Nora Tá rnociov á 2. 1 1 . ok t ra ivn ica •

T K KÚT K •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Prísnejšie podmienky pre registrované poľnohospodárske gazdovstvá Ľubica Sýkorová

o pozornosti nositeľom poľnohospodárskych gazdovstiev – všetky zmeny, ku ktorým došlo na poľnohospodárskom gazdovstve, je potrebné prihlásiť, najmä v prípade nových poľnohospodárskych plodín na pôde, zmien v počte domácich zvierat, prenájmu a rozšírenia vlastníctva pôdy. Registrácia bude prebiehať od 1. marca do 30. apríla 2019. Poľnohospodárske gazdovstvo zapísané v registri zostáva aktívne, ale ak nedôjde k obnoveniu registrácie, ak nie sú splnené zmluvné záväzky týkajúce sa pôžičiek, alebo ak sú uvedené nesprávne údaje, môže prejsť do pasívneho statusu. Poľnohospodárske gazdovstvo, ktoré je v pasívnom statuse, nebude môcť využívať stimuly v oblasti poľnohospodárstva a pôdu, ktorú vlastní, nebude možné

Z obsahu

zaregistrovať ani iným poľnohospodárskym výrobcom alebo poľnohospodárskym gazdovstvom. V prípade, že nebudú prihlásené všetky katastrálne pozemky alebo ak budú poskytnuté nepravdivé údaje, pasívny status môže trvať tri roky a ak nie sú dodržané predpísané predpisy, pasívny stav môže trvať tri až päť rokov. Hlavnou novinkou je povinnosť zapísať všetky katastrálne parcely, na ktorých sa vykonáva poľnohospodárska výroba. Ak nositeľ gazdovstva poskytne nepravdivé údaje, žiadosť o registráciu alebo o obnovenie registrácie bude zamietnutá. V priloženej dokumentácii by nemali byť žiadne nepravdivé údaje, pretože aj v tomto prípade sa žiadosť nebude brať do úvahy. ... Rozvojový fond Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vyhlásil aj v tomto roku

Prečo pestovať papriku vo fóliovníkoch (2) Str. 2

niekoľko súbehov. Medzi aktuálne pre poľnohospodárske gazdovstvá patria tieto: – súbeh o dlhodobé úvery pre poľnohospodárstvo, – súbeh o dlhodobé úvery na nákup poľnohospodárskej pôdy, – súbeh o dlhodobé úvery na nákup nových poľnohospodárskych strojov, – súbeh o krátkodobé úvery na obratové prostriedky v poľnohospodárstve, – súbeh o dlhodobé úvery na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu dotované zo strany Pokrajinského sekretariátu pre rozvoj hospodárstva a turizmu, – súbeh o dlhodobé úvery na investície v poľnohospodárstve v rámci programu IPARD. Právo zúčastniť sa majú fyzické osoby – držitelia komerčných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev na území AP Vojvodiny, kto-

Dôležitý je správny výber susedov Str. 6

Ročník januára Číslo

Z PRODUKČNEJ BURZY

Dopyt bol iba po kukurici Ľ. Sýkorová

V dňoch od 14. do 18. januára 2019 na Produkčnej burze v Novom Sade bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom zaznamenaný oveľa väčší tovarový aj finančný obrat. No jediná poľnohospodárska komodita, o ktorú bol záujem, bola kukurica – prírodne sušená, so 14,5-percentným obsahom vlahy a bezplatným uskladnením do konca februára. Jej cena sa pohybovala od 15,20 do 16,20 din./kg bez DPH. Pri porovnaní s jej cenou na začiatku roka bola drahšia o 6,6 %. Od 8. do 11. januára 2019 bol na novosadskej burze zaznamenaný veľmi slabý tovarový aj finančný obrat. Dôvodom boli predovšetkým novoročné a vianočné sviatky. Pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím bol tovarový obrat nižší o 87,62 % a finančný o 93,47 %. Cena kukurice v uvedenom období bola 14,60 din./ kg bez DPH s bezplatným uskladnením do konca januára. Na začiatku roka nikto neprejavil záujem o pšenicu ani o ostatné poľnohospodárske komodity. ○

rí majú aktívny status gazdovstva a majú menej ako 70 rokov. Investícia, ktorá je predmetom financovania, sa musí realizovať na území AP Vojvodiny. ○

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Prečo pestovať papriku vo fóliovníkoch (2)

Ľubica Sýkorová

Paprika si vyžaduje štruktúrnu pôdu s vysokým obsahom výživných látok. Najlepšie sú hlboké, teplé, priepustné pôdy s dostatkom humusu, neutrálne až slabo alkalické. V závislosti od veľkosti fóliovníka spracovanie pôdy sa môže robiť ručne alebo mechanizáciou (rotačné kypriče, frézy). Pôda sa pripravuje na hĺbku 25 až 30 cm, súčasne sa zaorávajú organické a minerálne hnojivá určené na aplikáciu pri predsejbovej príprave pôdy. Následne sa vykonáva dezinfekcia alebo sterilizácia pôdy. PRÍPRAVA PÔDY, HNOJENIE A STERILIZÁCIA Pri základnej príprave pôdy sa aplikuje 5 – 10 kg maštaľného hnoja alebo kompostu na m2. Do ťažších pôd je vhodné vniesť 3 – 4 kg rašeliny na m2. Popri organických hnojivách sa do pôdy dávajú aj minerálne hnojivá v množstve 80 – 100 gramov na m2 v pomere 1 : 0,8 : 1 – 1,2. Minerálne hnojivá sa zapracúvajú pri základnej príprave pôdy a počas vegetácie (prihnojovanie). Do presádzania treba aplikovať 2/3 fosforečných a draselných a 1/3 dusíkatých hnojív. Pri prihnojovaní sa aplikujú 2/3 dusíkatých a 1/3 fosforečných a draselných hnojív. Dezinfekcia pôdy sa robí kvôli ničeniu parazitov, mikroorganizmov, insektov, nematόd a burín. Podľa odborníkov najefektívnejšia je dezinfekcia pôdy vodnou parou teploty 80 až 120 °C do hĺbky 20 až 40 cm. Dezinfekcia v objektoch sa robí zavedením pary do pôdy, ktorá je prikrytá fóliou. Dezinfekcia sa môže robiť aj chemicky použitím pesticídov s fumigančným (fumigant – prchavý pesticídny prostriedok používaný v plynnom stave na ničenie chorôb a škodcov) alebo kontaktným účinkom. Pesticídy s fumigančným účinkom zabezpečujú podobnú dezinfekciu ako vodnou parou. Používajú sa 3 až 5 týždňov pred sadením. Preparát sa aplikuje na hĺbku 10 až 25 cm. Pôda musí byť dobre rozdrobená a primerane vlhká, pretože tieto pesticídy sa vo vlhkom prostredí menia na plyn a pôsobia parou, ktorá sa v pôde šíri. Hneď po aplikácii musíme povrch pôdy pokryť PVC fóliou alebo sa pôda polieva, aby sa vytvoril prísušok. To zamedzuje vyparovaniu plynu. Tieto pesticídy majú

najlepší účinok pri teplote pôdy 10 až 25 °C. Pri vyšších a nižších teplotách efektívnosť prípravku sa znižuje. Po 7 až 10 dňoch sa plastické fólie odstraňujú alebo sa povrch pôdy prekope, aby sme zabezpečili vyparovanie prípravku. Po 10 až 15 dňoch od prekopávania sa môže začať s presádzaním. No ešte predtým musíme z pôdy odstrániť zvyšky chemických prípravkov po dezinfekcii. Najčastejšie sa používajú tieto prípravky: Basamid granát v množstve 40 – 60 g/m2 a Žuvapin v množstve 60 – 100 ml/

m2 na 4 až 6 litrov vody, ktorou sa pôda zaleje. Dezinfekcia pôdy sa môže robiť aj fungicídmi, napr. Cineb C 65 (80 g/m2), Kaptan 50 (15 – 25g/m2). Dobrá kombinácia na zalievanie pôdy je prípravkami Benomil WP-50 (0,1 %) a 0,2 % Ridomil plus. ORGANIZOVANIE CELOROČNEJ VÝROBY V závislosti od požiadaviek trhu a možnosti vykurovania fóliovníkov, možné je organizovanie celoročnej výroby. Termíny sú podmienené druhom fóliovníka a možnosťami vykurovania. Ak máme fóliovník s možnosťou doplnkového vykurovania, termíny zberu sa môžu naplánovať v závislosti od požiadaviek trhu a v závislosti od

biológie papriky. Pre kontinentálne podmienky najrentabilnejšie je, ak sa paprika seje v novembri a začiatkom decembra, rozsádza sa v januári a začiatkom februára a zberá sa od polovice marca do júla alebo augusta. Rozsádza sa vtedy, keď sa pôda zohreje na 22 – 23 °C, pretože v chladnej pôde porast zaostáva. Rastlinky sa presádzajú o 1 – 2 cm hlbšie, ako rástli. Porast sa musí dobre zaliať. OŠETROVANIE A ZBER Paprika ako teplomilná rastlina si vyžaduje veľa tepla a neznáša veľké teplotné výkyvy. Počas slnečných dní treba udržiavať teplotu na 25 – 28 °C a často vetrať. Keď je oblačno, teplota by sa mala pohybovať od 20 do 25 °C. Nočné teploty by mali byť od 18 do 20 °C. Treba dbať na to, aby teplota v chránenom priestore nebola nižšia od 18 °C. Relatívna vlhkosť by sa mala vo fóliovníkoch pohybovať od 60 do 70 %. Zo začiatku sa zalieva menej, pretože mladé rastlinky nepotrebujú veľké množstvá vody. S pravidelnými 7- až 10-dňovými zálievkami začíname po vytvorení 2 až 3 plodov. V zime sú intervaly medzi zalievaniami dlhšie a po oteplení kratšie. Voda má byť vlažná. Vlhkosť pôdy do oplodňovania má byť okolo 70 % a v čase oplodňovania 80 % z plnej vodnej kapacity. Pretože paprika si vyžaduje optimálny vzdušný režim, nevyhnutné je pravidelné okopávanie porastu. Pri okopávke sa rastliny trochu prihrnú. Kvôli relatívne slabému a citlivému koreňovému systému paprika niekedy lepšie reaguje na okopávanie ako na zavlažovanie. Okopávame 3 až 4 razy počas vegetácie – v podstate dovtedy, kým rastliny nezatvoria rady. Prihnojovanie je veľmi dôležité,

ním sa zabezpečuje správna výživa, zintenzívňuje sa rast rastlín a vplýva sa na dĺžku obdobia tvorby plodov. Prihnojovanie začína na začiatku tvorby plodov a trvá až takmer do konca vegetácie. Prihnojujeme každých 15 až 20 dní bezprostredne pred zalievaním alebo súčasne s ním v množstve 20 – 30 g/m2 čistého NPK hnojiva. Veľmi dobré výsledky pri pestovaní v chránených priestoroch sa dosiahnu nastielaním, pri ktorom sa môžu použiť rôzne materiály (slama, plastická priesvitná alebo čierna fólia...). Pri nastielaní nemusíme okopávať, zamedzuje sa rastu burín a znižuje sa počet zálievok. Pri pestovaní vo fóliovníkoch kvôli veľkej bujnosti rastlín papriky nevyhnutná je opora. Môže to byť motúz a oporné tyče alebo hlavné stonky môžeme priväzovať k trvalej alebo prenosnej konštrukcii. Vo svete sa používajú rôzne spôsoby orezávania a usmerňovania stoniek papriky pri pestovaní v chránenom priestore. Najčastejší a najefektívnejší spôsob je usmerňovanie rastu na dve stonky. To sa robí tak, že sa paprika rozsadí na uvedený spôsob a nerobí sa s ňou nič až do vytvorenia prvých kvetov a plodov. Na „prvom poschodí“ ponechávame všetky kvety a plody a nad nimi sa ponechá jedna, častejšie dve stonky, ostatné sa zrežú nad vytvorenými plodmi. Ponechané stonky sa priväzujú motúzom k nosnej konštrukcii, k špalieru alebo ku kolíkom. Na týchto stonkách sa zabráni ďalšiemu rozkonárovaniu. Takto usmernená stonka do konca vegetácie voľne rastie v závislosti od toho, ako dlho zostane porast ponechaný. Môže narásť až do dvojmetrovej výšky. Plody sú vždy veľké a úroda vysoká – aj do 15 kilogramov na m2 (aj viac). Zber plodov štipľavej papriky začína o 40 – 50 dní po rozsádzaní, odrôd s veľkými plodmi po 60 až 70 dňoch od rozsádzania. Plody sú vhodné pre zber vtedy, keď dosiahnu správny tvar, veľkosť a hmotnosť charakteristickú pre odrodu, zodpovedajúcu pevnosť dužiny plodu a lesklú šupku. Štipľavé papričky sa oberajú každé 3 – 4 dni, odrody s veľkými plodmi každých 5 – 6 dní. Plody treba pozorne trhať aj so stopkami, aby sa nelámali stonky a netrhali rastliny. Priemerné úrody štipľavých odrôd sa pohybujú okolo 4 – 5 kg na m2 alebo okolo 120 plodov po rastline. U veľkoplodých odrôd je to 6 – 7 kilogramov na m2 alebo 20 – 30 plodov z jednej rastliny. V moderných fóliovníkoch sa môžu dosiahnuť výnosy 150 – 200 t/ha, čiže 15 – 20 kg/m2. ○

4 /4839/ 26. 1. 2019

ZÁHRADA V ZIME

Čo všetko môžeme robiť v januári?

Ľ. Sýkorová

Obyčajne v januári prináša prúdenie vzduchu zo západu oblačno, vlhko a chladno, vzduch od východu naopak slnečné, ale mrazivé počasie. V druhej polovici januára býva väčšinou najchladnejšia časť zimy. Silné mrazy bez snehovej pokrývky – holomrazy – ohrozujú prezimujúce rastliny. Škodlivosť mrazov je väčšia pri nedostatku vlahy.

ôda býva v tomto období do hĺbky premrznutá. Menej premŕza pôda zatrávnená a pôda bohatá na humus. Môžu sa taktiež vytvárať silné námrazy spôsobujúce lámanie konárov stromov, krov, ale najmä ihličnanov a vždyzelených druhov. PRÍPRAVA STROMOV NA PREVRÚBĽOVANIE V januári je vhodný termín odberu vrúbľov kôstkovín a jadrovín. Bezmrazivé dni môžeme využiť na rezanie štepov, predovšetkým sliviek a marhúľ. Vyberáme z hrubých jednoročných výhonov zdravých a plodiacich stromov. Najkvalitnejšie bývajú na južnej strane a v hornej časti koruny. Tie označíme menovkami, založíme do debničky s pieskom, ktorú uložíme v chlade a vo vlhku, aby sme čím viac oddialili ich pučanie. Optimálna teplota na uloženie sa pohybuje medzi plus 2 až 5 °C. Tú sa nám asi vždy nepodarí dosiahnuť, ale snažíme sa aspoň odporučeným teplotám priblížiť. Ak nemáme k dispozícii pivnicu či inú chladnú miestnosť, môžeme ich tiež uložiť do brázd na miesto chránené z juhu hrubším stromom alebo domom. Potom ich ale musíme minimálne do polovice zahrnúť zeminou. OCHRANA STROMOV PROTI MRAZOM Silné zimné mrazy ovocným stromom škodia. Na kmeňoch a silnejších konároch vznikajú mrazové dosky a pukliny. K priamemu poškodeniu dochádza pri veľmi silných mrazoch, častejšie však bývajú stromy poškodené tak, že pri slnečných mrazivých dňoch slnečné lúče prehrievajú tmavú kôru na podchladených kmeňoch a silnejších konároch. Pri rozdielnych teplotách na povrchu a vo vnútri kmeňa dochádza k poškodeniu hlavne

vodivých kambiálnych pletív. Predísť takémuto poškodzovaniu kmeňov môžeme bielením. Biela farba slnečné lúče a teda aj teplotu odráža. Kmene natierame vápenným mliekom. Iný

spôsob ochrany je zatieňovanie rohožami, vlnitým papierom ap., len nie nepriedušnými látkami, ako je napríklad fólia. Tienidlá – obaly musíme však zavčasu na jar odstrániť, pretože sa pod nimi ukrývajú rôzni škodcovia. ČO MÔŽEME REZAŤ? Ak vystúpi teplota k nule, môžeme začať s presvetľovacím rezom ovocných stromov. Najprv odstraňujeme choré, suché a poškodené konáre, prípadne celé odumreté stromy. Môžeme presvetľovať koruny bobuľovín a jadrovín. Kôstkoviny necháme na teplejšie jarné obdobie. Rez znášajú aj živé ploty z opadavých listnáčov. Výsledkom presvetľovacieho rezu by mala byť na všetky strany pravidelne rozvetvená koruna, aby bol ku každej z nosných vetiev rovnomerný prístup svetla. Rany po zásahu ihneď ošetríme štepárskym voskom alebo balzamom. Aby sme sa k jednému stromu nevracali dvakrát, môžeme pri tejto príležitosti očistiť drôtenou kefou kmeň od starej borky. Pretože v nej často prezi-

mujú škodcovia alebo ich larvy, rozložíme okolo kmeňa igelitovú plachtu a oškrabané zvyšky radšej spálime alebo odstránime zo záhrady. Zároveň skontrolujeme, či sa v kôre neobjavujú rany spô-

sobené mrazom alebo drobnou zverou, a poškodené miesta opäť zatrieme štepárskym voskom. ZELENINOVÉ ZÁHONY Na zeleninových záhonoch prezimujú niektoré druhy koreňových, ale i hlúbových zelenín – paštrnák a čierny koreň, ružičkový kel, kučeravý kel, pór, špenát. Kel kučeravý zberáme odrezávaním listov od okraja, spoločne s ružičkovým kelom ich môžeme zberať aj za mrazu. Po zbere zeleniny záhony za bezmrazého počasia čo najskôr zrýľujeme. Uskladnenú zeleninu v pivnici je nutné pravidelne a starostlivo kontrolovať. Hubové choroby dokážu za priaznivých, zvlášť vlhkých podmienok celú zásobu rýchlo zničiť. Pivnicu je nutné pravidelne vetrať, aj keď mierne mrzne. Je nutné ihneď odstrániť prípadné ohniská napadnutia. Piesok pre založenú koreňovú zeleninu sa musí zase mierne vlhčiť, aby korene nepreschli. Pri plánovaní sejby musíme pamätať na striedanie plodín a nedávať, ak je to možné, rovnaký

III

druh zeleniny na to isté miesto. Výnimkou sú iba paradajky, kríčková fazuľa, karfiol, ružičkový kel, pór a zeler, ktoré môžeme pestovať na rovnakom mieste i niekoľko rokov po sebe. Pri ostatných druhoch zeleniny treba dodržať prestávku aspoň tri až štyri roky, pri skorých zemiakoch, petržlene, mrkve, uhorkách a hrachu sa odporúča dodržanie šesťročnej obmeny. Zelenine sa bude najlepšie dariť, keď dodržíme nasledujúcu obmenu: 1. rok hlúboviny, 2. rok koreňová zelenina, 3. rok plodová zelenina – najmä uhorky, 4. rok listová zelenina a cibuľoviny, 5. rok zemiaky alebo paradajky, 6. rok strukoviny a kuchynské bylinky. NEZABÚDAJME NA V JESENI VYSADENÉ DREVINY Na jeseň vysádzané rastliny, zvlášť vždyzelené dreviny musíme v bezmrazivých dňoch polievať aj počas zimy . Mráz totiž ľahko pôdu vysuší. Hĺbku premrznutia pôdy môžeme ovplyvniť nastielaním koreňového balu. Dostatočné prikrytie si vyžadujú aj trvalky a ruže. Na holomrazy je potrebné pamätať aj pri skalke. Tvarované živé ploty z listnáčov je možné za bezmrazivých dní strihať. Ak to počasie dovolí a je nad nulou, môžeme sa pustiť do prehadzovania kompostu tak, aby všetko, čo ležalo na povrchu, sa dostalo dovnútra a naopak. Kompost má byť aspoň meter vysoký s rovnou plochou navrchu asi 60 – 100 cm širokou. Do prehadzovania sa môžeme pustiť, aj keď je tenšia vrstva na povrchu zamrznutá. Vzniknuté hrudky pomôžu vo vnútri kompostu jeho prevzdušneniu. Popol z dreva nepoužívajme na hnojenie záhonov priamo. Je vhodné pridať ho do kompostu, najlepšie pri jeho prehadzovaní. Hotový kompost môžeme počas zimy navážať na zrýľované záhony. Na jar ho len dôkladnejším prehrabaním premiešame s povrchovou vrstvou pôdy a môžeme siať. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Biologická ochrana rastlín proti škodcom v poľných podmienkach a v zatvorených priestoroch Ing. Ján Tancik, PhD.

Jeden z najviac využívaných antagonistov – biologických nepriateľov škodcov v biologickej ochrane je vajíčkový parazitoid Trichograma sp. Vo svete sa každoročne ošetruje viac ako 20 miliónov hektárov porastov vo viac ako 20 krajinách sveta. Asi 18 druhov z tohto rodu sa používa proti škodcom kukurice, cukrovej trstiny, ryže, sóje, bavlny, cukrovej repy, zeleniny a ovocia. PARAZITOID TRICHOGRAMMA SP. Parazitné osičky rodu Trichogramma sú drobné osičky, ktorých rozpätie krídel je 0,8 mm. Môžu sa vyvíjať vo vajíčkach asi 200 druhov hmyzu z radov motýľov, dvojkrídlovcov, chrobákov a blanokrídlovcov. Najviac sa používa proti škodcom z radu Lepidoptera – motýle. V Európe Trichogramma sa najviac využíva: – v ochrane kukurice proti vijačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a more bavlníkovej (Helicoverpa armigera), – v ochrane papriky a rajčín tiež proti vijačke kukuričnej a more bavlníkovej, – v ochrane kapustovej zeleniny proti more kapustovej (Mamestra brassicae), more gama (Plusia gamma) a mlynárika kapustového (Pieris brassicae), – v ochrane hrachu proti obaľovačovi hrachovému (Cydia nigricana), – v ochrane fazule proti more bavlníkovej. Samičky trichogrammy vyhľadávajú až do vzdialenosti niekoľko desiatok metrov vajíčka týchto motýľov a aj rôzneho iného hmyzu a kladú do nich vajíčka. V parazitovaných vajíčkach prebieha vývoj vajíčka, larvy a kuklí trichogramy. Za 8 – 15 dní sa potom liahne ďalšia generácia, ktorá znova vyhľadáva vajíčka hmyzu. Toto je jedna z mnohých ich výhod – dlhodobá vysoká účinnosť. Trichogramma sa množí v poli a pokračuje s ničením škodcu aj v ďalšom období až do konca vegetácie. Výhoda je aj v tom, že ničí škodcu, pokým nezapríčinil ešte žiadnu škodu. Predstavitelia z rodu Trichogramma sa vyznačujú aj ďalšími dvoma neobvyklými vlastnosťami. Niektoré druhy trichogrammy sa rozmnožujú len partenogeneticky

V Európe sa proti roztočom na ovocných stromoch a viniči hroznovom využíva dravý roztoč Typhlodromus pyri, ktorý sa dodáva v špeciálnych plstených pásoch – celá populácia sa skladá len zo samičiek, ktoré k ďalšiemu rozmnožovaniu nemusia byť oplodnené. Takým druhom je T. evanescens, ktorá sa v Európe najviac využíva. Populácie iných druhov napr. T. pintoi, sa skladá zo samčekov a samičiek, ale potomstvo sa vyvíja z oplodnených a neoplodnených vajíčok. Z oplodnených sa vyvíjajú samičky a z neoplodnených samčeky. Ďalšia zvláštnosť je polyembryónia – z jedného vajíčka trichogrammy sa vyvinie v závislosti od veľkosti hostiteľského

vajíčka 1 až 20 jedincov. Dodávateľ dodáva trichogrammu v podobe kukiel a predkukiel v parazitovaných vajíčkach hostiteľa umiestnených v polystyrénových kapsulách. V jednej kapsule sa obyčajne nachádza 1 000 jedincov. Kapsule chránia trichogrammu pred poveternostnými vplyvmi a predátormi. Kapsule sa v poraste aplikujú tak, aby pri dolete trichogrammy asi 15 metrov od miesta vyliahnutia bolo dosiahnuté spoľahlivé pokrytie ošetrovaného porastu.

Aplikácia sa môže vykonávať ručne alebo letecky. Ručná aplikácia jedného hektára kukurice trvá len 15 minút a je oveľa lacnejšia od leteckej. Vykonávajú sa obyčajne dve aplikácie, celkovo na jeden hektár sa aplikuje 150 000 jedincov. Významný je prvý termín aplikácie a ten sa stanovuje v dobe začiatku kladenia prvých vajíčok samičkami škodcu v porastoch. Zisťuje sa na základe náletu motýľov do feromónového alebo svetelného lapača. Stanovenie tohto termínu je pomerne ťažké, a preto dodávateľ obyčajne dáva aj odporúčania o termíne aplikácie a tiež dodávku uskutočňuje v optimálnom termíne aplikácie. Efektívnosť trichogrammy je veľmi vysoká (80 – 90 %). Zaujímavá je aj z toho dôvodu, že v poraste ničí viac škodcov naraz. V posledných rokoch v strednej Európe zvlášť dobré výsledky boli zaznamenané pri ochrane zeleniny proti more bavlníkovej, ktorá je najvýznamnejším škodcom na paprike, rajčinách a fazuli aj u nás. PRÍPRAVKY NA BÁZE BAKTÉRIE BACILLUS THURINGIENSIS Z biologických prípravkov vo svete sa najviac využívajú prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis. Tento biologický prípravok je určený je na reguláciu húseníc škodcov z radu motýľov na ovocných stromoch, zelenine, poľných plodinách, okrasných rastlinách a uskladnených produktoch. Toxíny, ktoré produkuje táto baktéria, rozkladajú črevné steny, čo zapríčiňuje smrť hmyzu v priebehu troch hodín až troch týždňov, v závislosti od dávky prípravku a citlivosti hmyzu. Počas niekoľkých hodín po konzumácii prípravku húsenice prestávajú žrať. Nie je toxický pre necielené organizmy a je zdravotne neškodný. Prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis majú najvyššiu účinnosť na mladé húsenice. Podmienkou dobrej účinnosti je intenzívny žer húseníc a vysoké pokrytie listovej plochy vrátane aj dolnej strany listov. Aplikáciu treba robiť pri stabilnom počasí,

4 /4839/ 26. 1. 2019 za bezvetria a pri teplote najmenej 15 °C. Účinnosť prípravku znižujú výdatné zrážky a tiež priame intenzívne slnečné žiarenie po aplikácii. Ak v priebehu 48 hodín príde k výdatným zrážkam, postrek treba zopakovať. Pri extrémnom výskyte starších štádií húseníc sa odporúča použiť vyššia dávka v rozsahu registrovaných dávok. Prípravok sa aplikuje zriedený vo vode bežnými typmi pozemných postrekovačov, ale aj letecky. Pri leteckej aplikácii sa používa od 40 do 100 litrov vody na ha. Pri aplikácii pozemnými postrekovačmi sa odporúča 200 – 400 l vody na ha. V ovocných sadoch a viniciach sa používa viac vody, maximálne 600 litrov na ha, aby došlo k vysokému zvlhčeniu listov, ale nie k prehnanému stekaniu. Vysoké dávky vody znižujú účinnosť prípravku. U nás sú registrované prípravky na báze poddruhu Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki: Bactospeine WP, Biobot WP proti larvám škodlivých motýľov mlynárika kapustového, obaľovačov na ovocných stromoch a viniči. Poddruh Bacillus thuringiensis subsp. tenebrionis – prípravok Novodor FC je účinný proti chrobákom a najviac sa používa proti pásavke zemiakovej. DRAVÝ ROZTOČ TYPHLODROMUS PYRI V Európe sa proti roztočom na ovocných stromoch a viniči hroznovom (roztočec ovocný, roztočec chmeľový, hálkovce a vlnovníky) využíva dravý roztoč Typhlodromus pyri. Tento asi 0,6 mm veľký roztoč mliečnobielej farby okrem roztočov napáda aj larvy strapiek a iný drobný hmyz. Pokiaľ sa na rastline škodcovia nevyskytujú, živí sa peľom rastlín, prípadne vydrží dlhodobo hladovať. Škodlivými roztočmi sa živia dospelé roztoče aj ich nymfy. Má pozoruhodnú bioregulačnú kapacitu. Jedna samička vysaje za jeden deň asi 8 dospelých roztočov alebo 320 vlnovníkovcov. T. pyri prezimuje vo viniciach a sadoch, takže zavedenie biologickej ochrany je dlhodobé. Po introdukcii sa dravý roztoč množí počas celého obdobia životnosti

sadu alebo vinice. Tým je táto metóda najlacnejším spôsobom boja proti škodlivým roztočom. Významnou vlastnosťou niektorých kmeňov tohto roztoča (kmeň Mikulov) je odolnosť proti chemickým prípravkom. Tým je umožnená pri zavedení biologickej ochrany aj chemická ochrana proti ďalším škodcom a chorobám. Prehľad použiteľných prípravkov, ktorý je každoročne aktualizovaný, dodávateľ dodáva spoločne s roztočmi. Dravý roztoč T. pyri sa dodáva v špeciálnych plstených pásoch, v ktorých sa nachádza niekoľko desiatok (obyčajne okolo 30) prezimujúcich samičiek roztočov. Tieto plstené pásy sa pripevňujú na konáre ovocného stromu či kríku v zime od januára do konca februára. Na jar, keď teploty sa zvýšia, roztoče pásy opustia, začínajú sa rozmnožovať a kolonizujú postupne celý strom či krík viniča. Aplikácia sa môže vykonať aj v lete pripevnením na letorasty. Po introdukcii treba dbať na výber prípravkov na ochranu, aby nedošlo k zničeniu populácie dravého roztoča. V porovnaní s chemickou ochranou, ktorá je obmedzená na niekoľko týždňov po aplikácii, a potom znova sú prítomné poškodenia od roztočov, ochrana pomocou dravého roztoča má dlhodobú účinnosť. Zárukou tejto účinnosti je trvalá prítomnosť dravého roztoča vo vinici či ovocnom sade a schopnosť veľmi rýchle reagovať na zvýšené množstvo škodlivých roztočov. BIOLOGICKÁ OCHRANA PROTI ŠKODCOM V ZATVORENÝCH PRIESTOROCH V zatvorených priestoroch (skleníky, fóliovníky, zimné záhrady, byty) sa najviac využívajú biologické metódy ochrany proti škodcom v svetových meradlách. DRAVÝ ROZTOČ PHYTOSEIULUS PERSIMILIS Proti roztočovi chmeľovému (Tetranychus telarius) sa používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. Dospelý jedinec tohto druhu je oranžovo-červenej farby, veľkosti asi 0,6 mm. Rýchlo sa pohybuje a vyhľadáva a vyciciava vajíčka,

larvy, nymfy a dospelé jedince roztoča chmeľového. Dospelý jedinec za jeden deň skonzumuje približne 5 imág alebo 20 lariev roztočov. V prípade, že korisť chýba, môže sa kratší čas živiť na medovici (výlučky listových vošiek), ale často prichádza ku kanibalizmu, kvôli čomu v priebehu niekoľkých dní populácia predátora vyhynie. Optimálna teplota je okolo 20 °C a vyššia vzdušná vlhkosť – 60 – 70 %. Oplodnená samička vajíčka kladie v blízkosti kolónií roztočov. V optimálnych podmienkach jedna samička nakladie 5 vajíčok za deň, za života až 60 vajíčok. Pri teplote 15 °C vývoj od vajíčka do vajíčka trvá asi 25 dní a pri teplote 30 °C iba 5 dní. POUŽITIE A SYSTÉM OCHRANY V strednej Európe sa P. persimilis používa len v skleníkoch a fóliovníkoch. Aplikuje sa v sypkom substráte posypaním rastlín. Aplikácia sa uskutočňuje po výskyte roztočov do ohnísk v pomere 1 predátor na 15 až 25 roztočov alebo plošne 2 – 3 razy po 2 – 3 kusy na m2 v intervaloch 7 – 10 dní. Pretože sa tento dravý roztoč množí takmer dvakrát rýchlejšie ako populácia roztoča chmeľového, je schopný veľmi rýchlo potlačiť škodlivý výskyt roztočov. Podmienkou je udržiavanie vhodných podmienok, a to sú v prvom rade nie príliš vysoké teploty a vyššia vlhkosť vzduchu. To znamená, že skleník musí byť riadne vetraný a v prípade potreby porasty treba aj zalievať postrekom (rosenie). Ak sa to nerobí, môže prísť vo vysokých porastoch (napríklad uhorky) do rozdelenia populácie predátora a koristi – roztočec chmeľový sa množí v horných, teplejších častiach porastu, kým predátor v dolných, chladnejších a vlhkejších častiach, takže ochrana nefunguje. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom – druh Amblyseius californicus. A. californicus na rozdiel o P. persimilis nie je monofág. Živí sa rôznymi druhmi roztočov, vajíčkami a larvami strapiek a ďalšími

náhradnými zdrojmi potravy. Vďaka tomu tento druh môže prežiť aj v podmienkach malého výskytu roztočov. Má však menšiu rýchlosť množenia a nižšiu predátorskú kapacitu ako druh P. persimilis. Kým dospelý jedinec P. persimilis vycicia za života zhruba 500 roztočov, druh A. californicus iba 150 v rovnakých podmienkach. BIOLOGICKÁ OCHRANA PROTI STRAPKÁM (TRIPSI) DRAVÝ ROZTOČ AMBLYSEISUS CUCUMERIS Tento drobný roztoč je veľkosti asi 0,5 mm, mliečnobielej farby. Živí sa v prvom rade strapkami, a to len prvým a čiastočne aj druhým instarom lariev. Keď nie sú strapky prítomné, živí sa roztočmi alebo peľom. Nymfy a dospelé jedince tohto dravého druhu vyhľadávajú korisť, nabodnú ju a vysajú. Minimálna teplota pre vývoj je 8 °C, maximálna okolo 30 °C. Pri teplote 20 °C trvá vývoj 11 dní a pri 30 °C len 6 dní. Významný vplyv na vývoj má relatívna vlhkosť vzduchu. Pri relatívnej vlhkosti vzduchu pod 60 % všetky vajíčka sa vysušia, a pri relatívnej vlhkosti vzduchu nad 70 % úspešne sa vyvinie viac ako 90 % vajíčok. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY Tento dravý roztoč sa používa v ochrane rajčín, papriky, uhoriek a okrasných rastlín proti strapkám. Úspešne sa využíva aj v ochrane kvetín v bytoch a v zimných záhradách. Dodáva sa v sypkom substráte, ktorý obsahuje aj skladové roztoče (druh Tyrophagus putrescentiea), na ktorých sa A. cucumeris ďalej rozmnožuje. Aplikuje sa posýpaním rastlín substrátom alebo otvorené vrecká sa zavesia na rastliny. Pri preventívnej ochrane dávka je 50 dravých roztočov na m2 každý druhý týždeň. Pri kuratívnej ochrane sa aplikuje 100 roztočov na m2 každý alebo každý druhý týždeň. S aplikáciou treba začať ihneď po výsadbe tak, aby sa na začiatku výskytu strapiek mohla vyvinúť početná populácia dravých roztočov schopná regulovať populáciu strapiek. ○ (Pokračovanie nabudúce)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZÁHRADA V SÚLADE S PRÍRODNÝMI ZÁKONMI

Dôležitý je správny výber susedov

Ľubica Sýkorová

Dôležitým predpokladom zdravej biozáhrady je úrodná a zdravá pôda, čo zabezpečujú aj pôdne mikroorganizmy, ktoré rozkladajú rastlinné a živočíšne zvyšky a vytvárajú z nich hodnotný humus. Kto sa rozhodne pre biozáhradu, musí si byť vedomý toho, že nesmie používať žiadne chemické látky, umelé hnojivá ani chemické postreky. VŠEOBECNÉ ZÁSADY Biozáhrada je záhrada, v ktorej sú všetky rastliny vypestované v súlade s prírodnými zákonmi. Biozáhradkár musí mať dôkladné znalosti o biológii rastlín, zákonitostiach rastu a vplyve rôznych faktorov pôsobiacich na rastliny. Osevný postup a technológia pestovania biozeleniny a bioovocia musia zabrániť aj erózii pôdy. Pri zakladaní biozáhrady treba už vopred myslieť na skutočnosť, že v takejto záhrade sa pestujú druhovo pestré plodiny, z ktorých vytvárame zmiešané záhony. Jednotlivé plodiny treba striedať a rastliny vzájomne kombinovať. Tak zároveň vytvárame podmienky na prežívanie organizmov, predátorov hmyzu a biozáhrada bude viac odolná proti škodcom. Rozmiestenie plodín by sme si mali dopredu pripraviť a po roku ich striedať. Štruktúra plodín v osevnom postupe musí umožniť striedanie plodín s malou odolnosťou proti burinám s plodinami s vyššou odolnosťou. Pri pestovaní biozeleniny a bioovocia nie je povolené pestovanie geneticky manipulovaných organizmov (GMO). Ako sme už spomenuli, nie je povolené ani používanie herbicídov, syntetických fungicídov a insekticídov. Pokrytie pôdy rastlinami musí byť čo najdlhšie. Ak je to možné, tak aj cez zimu, pretože prispieva k zadržaniu vlahy zo snehových zrážok. Na pokrytie sa využívajú strniskové medziplodiny, zelené hnojenie, podsevy a mulčovanie. Buriny sa regulujú agrotechnickými metódami. Nesnažíme sa ich zlikvidovať úplne, ale potlačiť pod hladinu ekonomickej škodlivosti. Na ochranu rastlín proti chorobám a škodcom používame biologické prípravky. Napríklad aj silný lejak je príkladom biologického zneškodnenia niektorých škod-

cov. Na zalievanie záhrady podľa možností využívame dažďovú vodu, ktorú zachytávame. Proti škodcom je účinná aj mechanická ochrana, napríklad použitie výrazne farebných lepkavých pásov, lepiacich dosiek či ich ručný zber, napríklad pásavky zemiakovej. Na pestovanie rastlín v biozáhrade používame iba kompost alebo organické hnojivá. Toto pravidlo platí aj pri údržbe trávnika a úprave okolia biozáhrady. Kompost je najcennejším prirodzeným hnojivom, je zdrojom humusu a živín, ako sú draslík, fosfor a stopové prvky. ALELOPATIA Vplyv jedného rastlinného druhu na iný je známy už dávno. Číňania pred 2500 rokmi upravovali výsadbu plodín tak, aby sa vyhli premnoženiu škodcov. Na vznik rastlinných spoločenstiev v prírodných podmienkach vplývajú viaceré faktory. Okrem priameho vplyvu jednej rastliny na druhú dochádza aj k nepriamemu pôsobeniu, rastlina môže pôsobiť na škodcov susedných rastlín prostredníctvom takzvaných fytoncídov. Z pestovateľskej praxe poznáme, že niektoré rastliny priaznivo ovplyvňujú susedné, napríklad svojou arómou odpudzujú niektorých škodcov alebo pomáhajú získať susednej rastline lahodnejšiu chuť, prípadne lákajú do záhrady včely. Pestovatelia zeleniny ekologickými metódami odporúčajú v zmiešaných kultúrach tieto vhodné kombinácie: cibuľa – mrkva, mrkva – kôpor, petržlen – rajčiaky, rajčiaky – fazuľka, zeler – kapusta, karfiol – zeler, paprika

– zeler, mrkva – pór, kapusta – fazuľa, šalát – cibuľa, šalát – uhorky, hrášok – hlúboviny, šalát – reďkovka, cesnak – jahody a ďalšie. Z trojkombinácií sú to najmä: mrkva – pór – cesnak, cibuľa – mrkva –kaleráb, mrkva – kôpor – kapusta, šalát – rajčiak – zeler, uhorky – kôpor – mrkva, zeler – šalát – uhorky, šalát – cibuľa – reďkovka a petržlen – rajčiak – zeler. Jednotlivé druhy zeleniny plnia pritom rôzne alelopatické funkcie. Medzi porastmi zeleniny, najmä však na okraji zeleninových hriadok alebo záhonov, možno pestovať aj niektoré druhy liečivých rastlín s kladnými alelopatickými vzťahmi. Napríklad saturejka a šalvia chránia hlúboviny pred mlynárikom kapustovým, mäta pieporná zeleninu pred skočkami. Trebuľka, levanduľa a vratič odpudzujú vošky, muchy a mravce, aksamietnica (Tagetes, srb. mala ruža), vošky a háďatká. Z ďalších vhodných kombinácií petržlen napr. pomáha zlepšiť chuť rajčiakom, kôpor hrachu, žerucha záhradná reďkovke, fenikel uhorkám a hlávkovému šalátu a saturejka listovej zelenine. Pri zemiakoch rastúca hluchavka biela odpudzuje pásavku zemiakovú a mäta pieporná priaznivo ovplyvňuje ich chuť. Z ostatných rastlín sa v záhradke dobre dopĺňajú napríklad vinič s jahodami, rajčiakmi a hrachom záhradným, jahody a kry bobuľovín s cesnakom, horčica a chren s mladými ovocnými stromami, ruže s petržlenom, horčicou, levanduľou, cesnakom a aksamietnicou, kôstkoviny s nechtíkom lekárskym a chrenom, ríbezľové kry s palinou pravou. ZMIEŠANÉ KULTÚRY Ako sme už uviedli, pri výseve a výsadbe biozáhrady pracujeme zásadne so zmiešanými kultúrami, t. j. nevytvárame veľké jednodruhové

záhony, ale kombinujeme rôzne druhy vždy po jednom alebo po niekoľko málo riadkov. Jednotlivé druhy sa v spoločenstve vzájomne podporujú a zároveň chránia pred nadmerným napadnutím škodcov a chorôb. Zmiešané kultúry majú svoje zákonitosti. Musíme rešpektovať nároky rastlín na svetlo, ich reakciu na priame hnojenie maštaľným hnojom, vzájomnú znášanlivosť – alelopatiu, vzrast, dĺžku vegetačného obdobia a pod. Napr. pri výsadbe priesad kapusty je dôležité rešpektovať zásady vzájomných susedských vzťahov. V susedstve kapusty by sme nemali pestovať cibuľoviny, karfiol, zemiaky ani jahody. Nevhodné je po sebe pestovať jednotlivé druhy hlúbovín a po hlúbovinách reďkovku, reďkev a čierny koreň. Saturejka a šalvia v susedstve kapusty odpudzujú mlynárika kapustového, vošky a skočky. Proti chorobám a škodcom zeleniny, zemiakov a okrasných rastlín priaznivo pôsobí: – cibuľa a pór medzi hlúbovinami proti nádorovitosti hlúbovín; – pór a kapusta medzi zelerom proti hrdzi zelerovej; – kôpor, rajčiaky, šalvia, tymian, mäta pieporná, zeler, palina pravá a pór medzi hlúbovinami proti skočkám; – horčica a aksamietnica okolo rajčiakov, zemiakov a ruží proti háďatkám; – aksamietnica medzi cesnakom proti háďatku zhubnému na cesnaku; – horčica, šalvia a tymian medzi zeleninou a kvetinami proti slimákom; – mrkva medzi cibuľou proti kvetárke cibuľovej; – chren a hluchavka na okraji zemiakov proti pásavke zemiakovej; – saturejka medzi fazuľou proti voškám; – levanduľa a kapucínka väčšia pri ružiach proti mravcom a voškám; – kôpor medzi mrkvou proti vrtivke mrkvovej, – ľubovník bodkovaný pri zemiakoch proti vírusovým chorobám zemiakov; – nechtík lekársky pri zemiakoch a jahodách proti háďatkám atď.○ Foto: pixabay

4 /4839/ 26. 1. 2019

5 EXTRA TIPOV

DOMÁCNOSŤ

ZDRAVIE A MY

ali ste si tohto roku záväzok, že usporíte pár eur navyše? Nie je to nič ťažké, stačí urobiť niekoľko malých zmien.

valitný čaj, či už čierny alebo zelený, zakročiť rýchlo a správne? obsahuje dôležité látky, ktoré môžete Pri zápale močového mechúra. Už pri využiť aj po jeho uvarení. Prezradíme, prvých príznakoch začnite piť každých 20 minút kde všade to ide! striedavo 250 ml vody a liečivý čaj, aby ste bak-

Stanovte si rodinný rozpočet. To znamená, že si zapíšete všetky svoje mesačné príjmy a výdavky a urobíte medzi nimi rozdiel. Koľko by ste ešte potrebovali, aby to bolo ideálne? Potom skúste výdavky znížiť.

1. Prírodný deodorant do topánok. Stačí dať 2 až 3 čajové vrecká do každej topánky a nechať aromatické byliny robiť svoju prácu. Postačí pár dní a vaše topánky už nebudú zapáchať.

Zimné Ako využiť Na lepšie zvládanie financií čajové vrecká? nepríjemnosti

Šetrite na potrebných veciach. Rozdeľte si výdavky na 2 skupiny: na čo míňať musíme a na čo míňať chceme. Keď je peňazí málo, uberáme z toho, čo iba chceme, ale iste by bolo príjemné ubrať aj tam, kde míňať naozaj musíme, aby vám zostalo viac na zábavu.

térie doslova vyplavili. Ešte aj počas ďalších dní by sme mali prijímať zvýšené množstvo tekutín. Ideálne sú odvary zo zlatobyle a brezových listov, pretože pôsobia močopudne a okrem toho sťahujú zápal i kŕče. Podbruško udržujte v teple, pretože chlad oslabuje obranyschopnosť.

Pozor! Ak po troch dňoch nedochádza k zlep2. Obnovujú drevenú podlahu. Čierny čaj môže prirodzene obnoviť farbu a lesk vašej šeniu, máte horúčku, bolia vás ľadviny, alebo podlahy a vyplniť drobné škrabance. Pre sa v moči objavila krv, vyhľadajte lekára. svetlejšie drevo zvoľte zelený čaj. Vhoďte V zime vás bolievajú kĺby. Čo s tým? Na opuchvrecúška do vody a môžete umývať.

3. Zlepšujú chuť v mäse. Triesloviny v čaji zmäkčia mäso a zjemnia chuť. Marinujte mäso so silným čiernym čajom aspoň nieVyhnite sa impulzívnemu nakupova- koľko hodín alebo aj celú noc predtým, než niu. Ak neviete odolať veľmi výhodným ho budete piecť v rúre. akciám, tak sa takým miestam vyhýbajte. Ak po niečom veľmi túžite, či už 4. Do krbu, aby neprášil. Mokré čajové lístky po dovolenke, alebo novom televízore, hoďte do popola a tie nalepia na seba popol, našetrite si na to postupne. Trpezlivosť ten sa nebude dvíhať, keď ho budete vymetať. v zlej finančnej situácii sa vypláca. Sporte na výnimočné situácie. Poznáte 5. Dezodorant na ruky. Ak ste pracovali to, raz ste pozvaný na svadbu, inokedy kuchyni s cibuľou alebo cesnakom či s rybami na oslavu, nie je zlé mať poruke nejakú a neviete sa zbaviť zápachu z rúk, potrite si rezervu, z ktorej môžete zaplatiť neplá- ruky mokrými čajovými vreckami a zápach nované výdavky. je preč. Myslite aj na budúcnosť. Ak sa vám zdá dôchodok alebo štúdium detí ďaleko, myslite na to, že môžete stratiť prácu, ochorieť alebo sa rozviesť. Čokoľvek neplánované môže narušiť váš rozpočet. Je dobré myslieť na budúcnosť. ○

o robiť v situáciách, keď musíme vedieť

6. Na unavené svaly. Celodenného stresu sa ľahko zbavíte, ak si do kúpeľa hodíte 5 čajových vrecúšok zeleného čaju. Tento relaxačný kúpeľ nielenže upokojuje svojou vôňou, ale aj prirodzene uvoľňuje a blahodarne pôsobí najmä na suchú pokožku. ○

nuté kĺby pomôže tvarohový zábal. Okrem toho, že miesto schladí, dokáže vďaka obsahu látky kazeín stiahnuť zápal. Zmiešajte ho s 1 – 2 lyžičkami olivového oleja a chladnú zmes v centimetrovej vrstve natrite na kĺb. Priložte vlnenú šatku a nechajte 20 minút pôsobiť. Pozor! Kĺby poškodené artrózou reagujú na chlad citlivo. Už malé teplotné rozdiely narušia zásobovanie kĺbovej chrupavky živinami a podporujú vznik zápalu. Preventívne môžete kĺby udržiavať v teple pomocou ovčej vlny. Čo s pokazeným žalúdkom? Počas dňa vypite dve šálky feniklového čaju a veľa vody. Naštartujete tak trávenie a upokojíte žalúdok. 1 čajovú lyžičku rozdrvených semienok fenikla zalejte 250 ml horúcej vody, nechajte 5 minút lúhovať a preceďte. Čaj vypite, kým je teplý. Pozor! Nepotláčajte dávenie, má očistnú funkciu. Dajte si však pozor na to, aby ste doplnili stratené tekutiny a minerálne látky. Inak hrozia problémy s krvným obehom. Ak sa ťažkosti do 1 – 2 dní nestratia, vyhľadajte lekára. ○

BABSKÉ TRIKY

Kávová usadenina dokáže fantastické veci!

letá káva obsahuje dôležité látky, ktoré môžete využiť aj po jej uvarení. Prezradíme, kde všade môžete kávovú usadeninu využiť.

Pomáha rastlinám Môžete ju využiť ako hnojivo.

Musí však ísť o čistú kávovú usadeninu bez cukru či iných umelých sladidiel. Stačí ju po použití pridať do zeminy v kvetináči či v záhrade. Kvety dokonca chráni aj pred škodcami.

hubku a môžete drhnúť aj pripečené hrnce. Vyskúšajte ju použiť aj na kuchynskú linku. Funguje to skvelo!

Neutralizuje pachy Vysušená kávová usadenina pomáha odstrániť zápach v chladničke. Nasypte ju na tanieriky a rozmiestnite do chladničky. Po niekoľkých dňoch bude zápach preč.

Ako píling, aj na celulitídu Použitú usadeninu zmiešajte s olivovým olejom a použite ju na pleť aj na telo. Na partie, ktoré trápi celulitída, skúste nanášať priamo kávovú usadeninu a najmenej 5 minút masírovať. Potom sa ešte zabaľte do potravinárskej fólie na 15 minút.

Čistí riad Nasypte trochu usadeniny na

Na škrabance na dreve Pomáha aj na škrabance a vy-

VII

blednuté miesta na tmavo namorenom drevenom nábytku. Zmiešajte ju s malým množstvom horúcej vody, aby vznikla kašička. Naneste ju na potrebné miesta a zotrite. Napokon nábytok preleštite prírodným prostriedkom s obsahom včelieho vosku. Nábytok bude vyzerať ako nový. Zbaví vás bĺch z domáceho maznáčika Pridajte jednu polievkovú lyžicu kávovej usadeniny do psieho šampónu. Takto jednoducho sa zbavíte bĺch. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Torta Opera

Suroviny: Pečieme dve cestá, na jedno cesto potrebujeme: 125 g mletých mandlí (badema), 125 g cukru, 30 g múky, 4 žĺtky, 25 g masla, 4 bielky, 20 g cukru; Na maslovo-kávovú plnku: 150 g cukru, 100 g vody, 2 vajcia, 250 g masla, lyžica instantnej kávy (nes); Na čokoládovú plnku: 200 g čokolády na varenie, 150 g sladkej smotany, lyžička instantnej kávy (nes); Na polevu: 100 g čokolády, 100 g sladkej smotany; Na sirup z kávy: 150 g cukru, 200 ml vody, lyžica instantnej alebo tureckej kávy Takto sa to podarí: Vyšľaháme bielky s cukrom a osobitne žĺtky, do ktorých sme pridali roztopené (nie horúce) maslo. Vymiešame mandle, cukor a múku. Žĺtky s maslom pridáme k bielkom a potom aj mandle, cukor a múku. Dobre zmiešame a vylejeme do plechu 30 x 45 cm, ktorý sme vystlali papierom na pečenie. Pečieme asi 15 minút na 180 ºC. Upečieme ešte jedno rovnaké cesto a oba rozrežeme, aby sme dostali 4 cestá. Maslovo-kávová plnka: Uvaríme cukor s vodou (7 minút). Horúci sirup vylejeme do vopred vyšľahaného vajca a žĺtka. Šľaháme, kým nedostaneme hustú plnku. Pridávame margarín nakrájaný na kúsky a šľaháme, kým sa plnka nezdvojnásobí. Pridáme

Torta Kinder bueno

instantnú kávu vymiešanú v trochu vody a zmiešame. Čokoládová plnka: Sladkú smotanu prevaríme s lyžicou instantnej kávy a pridáme nalámanú čokoládu. Dobre vymiešame a necháme vychladnúť. Sirup z kávy: Uvaríme sirup s kávou, nemá byť hustý, aby sa mohli polievať cestá. Prvé cesto položíme na tácku, polejeme sirupom a natrieme tretinou maslovo-kávovej plnky. Položíme druhé cesto, polejeme sirupom a natrieme čokoládovou plnkou. Tretie cesto tiež polejeme sirupom a natrieme druhou tretinou maslovo-kávovej plnky. Posledné cesto polejeme sirupom a natrieme zvyšnou maslovo-kávovou plnkou. Poleva: Sladkú smotanu prevaríme s nalámanou čokoládou a vylejeme iba na vrch torty alebo ňou natrieme i boky. Je tradíciou na tortu napísať Opera a pridať notový kľúč. ○ Zdroj: coolinarika.com

Plnené datle Suroviny: 200 g sušených datlí (9 kusov), podľa potreby orechy, podľa potreby mandle (bademi), arašidové maslo bez pridaného cukru Takto sa to podarí: Datle umyjeme, osušíme, zvrchu opatrne nakrojíme a vyberieme kôstku. Do každej vložíme pomocou čajovej lyžičky trochu chrumkavého arašidového masla, zatlačíme vlašský orech alebo mandle a zľahka spojíme a pritlačíme, aby sa datľa uzatvorila.

Naplnené odložíme do chladu aspoň na 30 minút, aby arašidové maslo dostatočne stuhlo. ○ Zdroj: pravda.sk

Suroviny: Na cesto: 200 g nakrájaných lieskovcov, 10 bielkov, 15 lyžíc cukru, lyžica jablkového octu, 100 g nutely alebo iného čokoládového krému; Na plnku: 1,5 l mlieka, 10 lyžíc múky, 10 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, vanilínový puding, 250 g margarínu, 3 vrecká vanilínového cukru, 100 g čokolády na varenie; Ešte potrebujeme: 100 g čokolády na varenie, 50 g margarínu, 5 – 6 lyžíc mlieka, 3 šľahačky, trochu mletých lieskovcov Takto sa to podarí: Cesto: Na plech (28 x 34 cm) položíme papier na pečenie, natrieme margarínom a rovnomerne posypeme sekanými lieskovcami. Bielky vyšľaháme s cukrom, pridáme jablkový ocot. Zmes vylejeme na lieskovce a pečieme v rúre vyhriatej na 150 ºC orientačne hodinu. Upečené cesto prevrátime na tácku, aby lieskovce boli hore. Ešte horúce cesto natrieme nutelou. Plnka: Žĺtky vyšľaháme

s cukrom, pridáme puding, múku a trochu mlieka. Dobre zmiešame a vylejeme do vriaceho zvyšného mlieka. Keď plnka vychladne, pridáme vyšľahaný margarín s vanilínovým cukrom. Rozdelíme na polovice a do jednej pridáme roztopenú čokoládu. Lyžicou na zmrzlinu na cesto kladieme striedavo plnku tmavú a jasnú (ako šachovú plochu). Roztopíme čokoládu a margarín. Pridáme mlieko, dobre zmiešame a zaplníme priestor medzi kôpkami plnky. Na vrch torty dáme šľahačku, ktorú si pripravíme podľa návodu na vrecúšku alebo vlastného receptu. Posypeme sekanými alebo mletými lieskovcami. ○

Stratené vajíčka Suroviny: 2 vajcia, 50 ml octu, ľubovoľná zelenina, slnečnicové semienka, olej a soľ Takto sa to podarí: Do veľkého hrnca dáme vodu a privedieme ju k varu. Pridáme do nej asi 2 až 3 lyžice octu. Do misky si rozklepneme vajíčko. Keď už voda s octom má asi 80 stupňov (začínajú sa tvoriť bublinky), vytvoríme si jemný vír a opatrne vlejeme vajíčko do stredu vody (môžeme jemne trhnúť hrncom, aby sa vajíčko neprichytilo o dno nádoby). Varíme asi 3 minúty. Ak robíte vajíčko pre seba a idete ho hneď jesť, len ho vyberte na tanier, osoľte a pustite sa do toho. Ak ich však robíte viac a servírovanie bude chvíľu trvať, môžete vhodiť

vajíčka do misky so studenou vodou na pár sekúnd. Studená voda zabráni, aby sa vajíčko vo vnútri naďalej varilo. K vajíčkam si možno pripraviť zeleninový šalát, pokvapkať ho olejom, osoliť a posypať slnečnicovými semienkami. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 478| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

AKO ROK 2018 HODNOTÍ RIADITEĽKA SLOVENSKÉHO VOJVODINSKÉHO DIVADLA V BÁČSKOM PETROVCI VIERA KRSTOVSKÁ

Aj sám život je divadlo Anna Horvátová

eprezentačnou inštitúciou Petrovca je aj Slovenské vojvodinské divadlo, ktoré vlani oslavovalo jubileum – 15 rokov pôsobenia. Založené bolo roku 2003 uznesením Výkonnej rady Zhromaždenia APV, keď 14. apríla Dom kultúry 28. októbra bol premenovaný na Slovenské vojvodinské divadlo. Vlaňajší rok bol bohatý na aktivity. Veď pätnásť rokov činnosti jediného slovenského profesionálneho divadla si vyžaduje patričnú pozornosť. Čo sa udialo vo vlaňajšom, jubilejnom roku a aké majú plány na tento rok, rozpovedala nám riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla Viera Krstovská: „Slovenské vojvodinské divadlo rýchlo rástlo a budovalo si kruh spolupracovníkov, a tak má za sebou 15 plnohodnotných rokov, počas ktorých vzniklo až 28 premiér. Tie oslavy sa konali počas celého vlaňajšieho roka a nebudeme sa viazať iba za dátum. Avšak predsa sme okolo toho 14. apríla zahrali predstavenia z našej produkcie, a to divadelné predstavenie Tilda na motívy knihy Roalda Dahla Matilda a autorský koncept a realizáciu Ľuboslava Majeru Pod baldachýnom.“ e y to olo to „Veru nie, následne sme zverejnili súbeh o najlepšie logo k pätnástke, oslovili sme grafických dizajnérov a naším cieľom bolo osloviť mladšiu populáciu, aby si tí mladší všimli, že jestvuje v našom prostredí divadlo, a že je to vlastne naša ustanovizeň.“ A ro rka pred nami čomu dosvedčuje „S jednoduchým názvom 15 rokov slovenského vojvodinského divadla – ostatných 10 sezón venovaná je nášmu jubileu, vyšla v septembri a sú v nej zhrnuté naše aktivity. Okrem toho nainštalovali sme výstavu plagátov, rekvizít a kostýmov všetkých našich predstavení. Autorkou výstavy je Miroslava Blažićová.“ ete sa pochváli e te premi rou „Pravdaže, hrali sme Krásavicu • KULTÚRA •

z Leenane súčasného autora Richarda Sanitru. Je to zmes čiernej komédie a trileru, ide o nepochopiteľné až kruté rodinné vzťahy, kde mama dcéru zneužíva a nanucuje jej svoje pravidlá a vynucuje si od dcéry nadmiernu starostlivosť; jednoducho trasuje jej cestu životom. A, samozrejme, všetko sa to otočí

na zle, vyústi do tragédie... Takýto druh predstavenia diváci nemajú veľmi radi, radšej si pozrú komédiu, ale predsa sme sa rozhodli aj pre triler. Osobne sme s týmto predstavením spokojní. Nie však aj so skutočnosťou, že sme mali iba premiéru. Je to predstavenie, ktoré plánujeme ešte od roku 2014 a konečne sa nám vlani podarilo zrealizovať ho. Krásavica... mala pekný počet divákov. No a v tomto roku si zahráme komédiu.“ ája dy s s čas ou va ej činnosti. „Samozrejme, veď je to aj naším cieľom, prezentovať naše predstavenia, a tak aj naše prostredie, tak po slovenských vojvodinských prostrediach, ale i za hranicami. Vlani sme boli na zájazde v Spišskej Novej Vsi s Krásavicou... a v Nitre, Trstenej a Dolnom Kubíne sme hrali Tildu. V tomto roku už máme dohodnuté vystúpenie vo Zvolene. Ide tu o také spätné väzby – Sanitra umelecky pôsobí ako herec zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského a dramaturgom zvolenskej stálej scény a umeleckým šéfom je Ján Chalupka. Už sa tešíme na festival Zámocké hry zvolenské na tamojšom zámku.

Ďalšie zájazdy závisia od toho, aké prostriedky na činnosť sa nám dostanú, a potom si môžeme stanoviť konkrétnejšie plány. I keď máme ideový náčrt, v pláne je takých päť zájazdov: na Slovensko, do Maďarska a Česka, a po našich prostrediach ani nepočítame, je to tak bežne. Hlavne v prvej polovici roka plánujeme hrať. A predstavenie Tilda prezentovať po školách, lebo je to škoda, aby sa nepredstavilo verejnosti a patrí medzi päť najlepších predstavení vo Vojvodine. Deti sú v ňom spontánne, v pravom zmysle slova sa hrajú. S ľútosťou musím spomenúť, že sme vystali na kysáčskom Festivale Zuzany Kardelisovej a na pazovskom Divadelnom vavríne, lebo nám bol herec Krásavice... ťažko zranený a v takých náročných predstaveniach nie je možná improvizácia, veľmi ťažko nahradiť herca.“ a septem er sa via e aj divadelný estival s dlhoročnou tradíciou a ro po nate nou načkou chýliacej sa jesene etrovsk dni divadeln ... „Hej, a ten vlaňajší bol súčasťou pätnásťročného jubilea. Ide predsa o medzinárodný festival s úctyhodnou tradíciou, ktorý inak odštartoval roku 1996 27. augusta – na znak úcty k 27. augustu 1866, keď sa v týchto končinách zahrala prvá divadelná premiéra. Je to jediný divadelný festival v našej obci. A keďže bol vlani jubilejný ročník, pozvali sme si našich divadelných kamarátov, a teda medzi nimi aj to zvolenské divadlo. Z Nitry sme tiež mali hostí. Z domácich predstavení pozývame tie, ktoré zvíťazia na Festivale profesionálnych divadiel Vojvodiny, samozrejme, ak im zodpovedá naša scéna.“ otknime sa tej ivotnej t my nancovania. „V tomto všetkom je super to, že si slovenské divadlá samy vypracúvajú projekty na zájazdy, čo im umožňuje u nás hrať, lebo ich ceny sú oveľa vyššie, čo by sme my nemohli uhradiť. A všetko sú profesionálni herci, zamestnanci divadla.“ enujete sa aj inej činnosti okrem tej divadelnej „Našou hlavnou činnosťou je divadlo, ale okrem toho sme aj organizátormi obecnej recitačnej súťaže základných a stredných škôl. Organizujeme aj výstavy vo foyeri divadla. Najväčšia návštevnosť bola na výstave venovanej

Michalovi Kiráľovi, keď sa konala aj premiéra knihy, ako i výstava o ruskej cárskej rodine Romanovovcoch. Boli to staré fotografie z prvej svetovej vojny, ktoré pred vystavovaním bolo treba upraviť, aby sa podobali na niečo a, hľa, vyzerali vynikajúco. Premietame aj filmy, teda kino znova zažilo, i keď my nemáme techniku na premietanie, ale priskočia na pomoc inštitúcie a združenia občanov. Takým vychyteným filmom bol Bohémska rapsódia o legendárnej skupine Queen. Najviac divákov prilákajú horor filmy, vedecko-fantastické, najmenej sú navštívené ľúbostné a drámy.“ ykonávali ste aj rekon trukčn práce na udove „Vlani sme vymenili koberec v celej veľkej sále. Podarilo sa nám prísť po takmer navlas rovnakú nuansu, takže sa ani nezbadá, že je vymenený. A keďže je každá časť sály pripravená na evakuáciu v prípade požiaru, pointou bolo aj koberec zabezpečiť taký, ktorý vzdoruje plameňu, čo vyfinancovala naša obec. Koncom roka bolo adaptované javisko – vymenené sú dosky, prostriedky sme získali z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. S adaptáciou sme začali v roku 2008, aby sme pokračovali v roku 2016, keď bol upravený exteriér, roku 2017 sme vynovili prezliekarne. Adaptačné práce na budove nikdy nemožno ukončiť, stále sa vyskytne niečo. Ešte, povedzme, pánske toalety zostali neupravené. Sálu využívajú aj spolky a združenia občanov na kultúrno-umelecké programy, keď sála býva vyplnená. Spomenúť musím, že aj Reštavrácia spiškého divadla a film o Lazarovi Dunđerskom boli pekne navštívené. Na sklonku roku koncertovala skupina Viva Vox, kde lístky boli vypredané za niekoľko dní.“ Ako y ste ohodnotili vla aj í rok v krátkosti „To, čo sme si naplánovali, to sme aj zrealizovali. Je to dobre, lebo ako všetci, tak i my, prostriedky iba prelievame z jedného mešca do druhého, avšak podarilo sa nám osláviť pätnáste výročie. Všetko, čo my robíme, usilujeme sa maximálne a čo je najdôležitejšie, aby sme s tým boli aj spokojní. Z toho pocitu sa potom dostane aj našim divákom.“ Foto: z archívu V. K.

4 /4839/ 26. 1. 2019

Kultúra NA SLOVÍČKO S VOJLOVIČANKOU KATARÍNOU KALMÁROVOU, DRUHOU VICEMISS NA SÚŤAŽI MISS FOLKLÓR 2018

Zavážil talent, nie krása Vladimír Hudec

atarína Kalmárová z Vojlovice na kastingu v Kysáči pre podujatie Miss folklór 2017, ktoré prebieha na Slovensku, nepostúpila, čiže zostala v rezerve. V roku 2018 sa na kastingu ani nezúčastnila, lebo rovno v tom čase bola v Nadlaku v Rumunsku na festivale Cez Nadlak je... Nuž

sme choreografiu a náplň predstavovania. Všetky účastníčky sa predstavili verejnosti v troch častiach. Najprv sme prezentovali svadobné kroje. Bola som oblečená do vojlovického bieleho svadobného kroja s partou. Mala som na sebe aj veľmi starý zimný kabát, tzv. ťurák, ktorý síce nepatril k svadobnému kroju, ale riaditeľka trvala na tom, aby

eu rie po vyhlásení výsledkov s (foto: Vlasta Bolehradská)

a e

sa nás opytovali, či účastníčky boli žiarlivé jedna na druhú, či bola rivalita medzi nami. Vôbec. Naopak. Vonkoncom sme nemali pocit, že účinkujeme v súťaži. Dokonca navzájom sme si pomáhali, aby sme zdolali jednotlivé body, ktoré sa od nás žiadali. Bolo to predovšetkým pekné kamarátenie a iba potom súťaž.“

vysoká, viac alebo menej štíhla, nezavážili ani iné charakteristiky, ktoré vo voľbe krásky rozhodujú. Nuž a vari rozhodujúce bolo to, že máme rady folklór.“ Aký je pocit y kráskou „Vôbec sa tak necítim. Ani Jankom erníkom na javisku pred slávnostným vyhlásením (foto: Vlasta Bolehradská) výsledkov súťaže a ani počas tejto slávnosti som vonkoncom nečaa zhodou okolností vtedy bola som ho predstakala žiadnu odmev Nadlaku aj riaditeľka podujatia vila, lebo to bola nu, aspoň nie z tých Miss folklór Barbora Palovičová, zimná edícia súhlavných. Síce som ktorej sa Katarínino predvlaňajšie ťaže, a ten kabát pred vyhlásením vívystúpenie na kastingu páčilo, je veľmi pekný ťazov vedela, že som a osobne ju zavolala na súťaž. a starý – zo zaprostredníctvom inNuž a Katarína svojím vystúpe- čiatku 19. storoternetu a hlasovania ním na súťaži 1. decembra 2018 čia. Tento kroj mi esemeskami dostala skutočne zapôsobila a domov sa pripravila Anna najviac hlasov pre vrátila ovenčená dvomi titulmi: Kucháriková. miss Galileo, a keď ako druhá vicemiss a kráska ho- Potom sme sa som si prebrala tú odtela Galileo, v ktorom prebiehalo predstavili svomenu, už som len čacelé podujatie. Navštívili sme ju jím talentom kala, kto dostane tie v týchto dňoch a rozdelili si s ňou a v kroji podľa hlavné odmeny. Bola dojmy zo súťaže. vlastného výsom veľmi prekva„Bolo tam veľmi pekne,“ po- beru. Nuž a ja pená, keď pri vyhlávedala. „Mesiac pred súťažou som robila to, čo sení druhej vicemiss sme na Donovaloch mali pra- najlepšie viem Katarína Kalmárová tretia ava vo vojlovickom prečítali moje číslo. covné sústredenie, kde sme sa robiť: spievala svado nom kroji (foto: Milan Krupčík) Je to pekne a, samonavzájom spoznali, a riaditeľka som, hrala na zrejme, že som tým nám vyrozprávala, čo sa od nás husliach a tancovala, v čom mi Ko ko v tejto vo e miss a poctená, tým skôr, že sa hodnotil očakáva. Fotili sme sa tiež pre pomohol Janko Merník z Pivnice. reklamný materiál a nacvičovali Nosila som veľmi starý červený vá ila krása a ko ko talenty predovšetkým talent, a to čím sa pre vystúpenie. Vtedy sme sa slávnostný kroj, ktorý mi pripravila resp. vyst penia ktorými ste sa zaoberám: teda spev, hranie na husliach, tanec a, pravdaže, krátkym vystúpením na tlačovke Alena Kulíková. Na záver sme mali sa predstavili „Prevážili talenty, i keď musela kroje, ktoré som prezentovala. A po prvýkrát predstavili verejnosti. promenádu v modernom odeve byť aj nejaká krása. Avšak na roz- je mi veľkou cťou, že som mohla Niekoľko dní pred súťažou sme s etno motívmi. diel od opravdivej súťaže o krásku, predstaviť Vojvodinu a vojvodinmali ďalšie prípravy a skúšky. Bol Ak s tvoje dojmy o s a e tam aj známy choreograf Martin „Veľmi som spokojná. Všetci v tejto súťaži nebolo závažné, ských Slovákov a že porota vysoko Urban s manželkou. Pripravovali boli veľmi profesionálni. Mnohí či je niektorá z nás nízka, alebo ocenila moje vystúpenie.“

.hl.rs

n ormačno politický tý denník

• KULTÚRA •

ERDEVÍK

Na minulosť nezabúdajú Blaženka Dierčanová

zápisnici erdevíckeho Slovenského kultúrno-osvetového spolku 17. január je zapísaný ako významný dátum pre Slovákov žijúcich v tejto sriemskej dedine. Z iniciatívy učiteľa Gustáva Rigana, rodáka z Modry, roku 1907 na tento deň v Erdevíku bol založený prvý slovenský čítací spolok. Pôsobil ako združenie, kde sa erdevícki Slováci organizovane schádzali a pracovali na poli kultúry a vzdelávania. Na kúpu pozemku pre výstavbu miestností spolku finančne vtedy prispel i T. G. Masaryk a Slováci z Erdevíka. Tieto diania z minulosti si členovia terajšieho SKOS Erdevík každoročne pripomínajú. Aj tohto roku v miestnostiach spolku 17. januára bolo zasadnutie vedenia spolku. Pri 112. výročí založenia čítacieho spolku prítomní si

pripomenuli dôležité udalosti z minulosti, predovšetkým generácie erdevíckych Slovákov, ktoré svojou činnosťou prispeli k rozvoju kultúry. Ich snahy sú aj svojráznym záväzkom, aby terajšia správa spolku vytrvala, hoci žijeme v neprajných časoch, keď aj z tejto dediny mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Keď ide o plány na rok 2019, predseda SKOS Erdevík Andrej Beredi ako prvú udalosť v tomto roku vyzdvihol tradičný rybací večierok. Už roky ho organizujú v prvú februárovú sobotu. Je to ľudová veselica, na ktorú radi prichádzajú aj cezpoľní hostia z Bingule, Ľuby a zo Šídu. Tentoraz sa hostia pobavia pri hudbe Kiki bandu a nevystane ani chutná večera: rybací paprikáš a vyprážaný údený kapor. Do plánov spolku v novej sezóne sú zaradené aj aktivity jednotlivých sekcií: už na

O KOVAČICKOM NAIVNOM MALIARSTVE

Strácanie pôvabu? Ivan Melicherčík

odobný osud stíha aj zbierku naivného umenia. Má rovnako medzinárodný význam, ako tá africká. Sú v nej zastúpení umelci z mnohých krajín a celý rad z nich je zahrnutý v Encyklopédii svetového naivného umenia. Bolo by najlepšie, ak by sa zachovala v celku a trvale vystavená v múzeu kdekoľvek na Slovensku. Jej základným kameňom bol obraz od štýlovo i koloristicky výnimočného slovenského maliara z vojvodinskej Kovačice Jána Kňazovica, ktorý som si od neho kúpil v roku 1977. O fenoméne naivného umenia som odvtedy napísal niekoľko kníh a monografií. Ešte viac som zostavil katalógov. Túto samostatnú časť zbierky som vystavil dovedna desaťkrát. Jej osnovou sú obrazy kovačických sedliakov maliarov, výhradne však členov zakladajúcej generácie, ktorá tejto enkláve slovenských naivistov vydobyla uznanie za hranicami •

LT R •

krajiny. So všetkými som sa dobre poznal a dnes, keď píšem tieto riadky, žije z tejto desiatky kovačických velikánov už iba Ondrej Veňarský. Jeho smrťou sa uzavrie oblúk slávnej histórie kultúrnych vyslancov slovenskej dediny v Srbsku, tejto pozoruhodnej družiny, členov ktorej ešte inštinkt hnal z poľa k štetcu a plátnu a naopak. Za publikačnú činnosť o kovačických maľujúcich roľníkoch a tamojšom fenoméne naivného umenia mi vo vtedajšej Juhoslávii ako jedinému cudzincovi udelili v roku 2000 Októbrovú cenu za rozvoj kultúry, mám niekoľko diplomov za propagáciu výtvarnej kultúry tejto obce, napísal som monografie o Martinovi Jonášovi, Zuzane Chalupovej, Jánovi Kňazovicovi a Pavlovi

rekonštruovanej budove s lepšie podmienky na prácu ochotníkov

začiatku roku sa zhromažďujú mladí erdevícki herci s cieľom nacvičiť ďalšie divadelné predstavenie a zúčastniť sa na prehliadke v Starej Pazove. Vo svojej činnosti pokračujú i členovia mladšej a staršej folklórnej skupiny. Pozvania na podujatia vraj dostávajú z rôznych strán, ale, ako sme sa dozvedeli

od predsedu spolku, možnosti sú dosť skromné. Keď ide o budovu spolku, v minulom storočí boli vykonané menšie rekonštrukcie. Väčšia rekonštrukcia strechy zakončená bola vlani, a to za finančnej podpory NRSNM a Obce Šíd. Pribudla vtedy nová omietka a vymenené boli okná.

Hajkovi, články v novinách a časopisoch už ani neporátam. Pripravil a otvoril som im niekoľko výstav. Ale časy sa zmenili k horšiemu. Dnes v Kovačici a neďalekej Padine pôsobí niekoľko desiatok slovenských insitných maliarov a nad ich tvorbou väčšinou visí tieň napo-

nie svetoznáme prírodné úkazy. Zrejme im stačí narodiť sa v Kovačici a už sú automaticky maliarske hviezdy. Je to, žiaľ, iba bičovanie mŕtveho koňa. Títo podnikavci i pod pláštikom príslušnosti k národnostnej menšine balamutia aj ministrov kultúry či zahraničných vecí Srbska i Slovenska, a tí im potom otvárajú neraz podradné a už inflačné výstavy. Dokonca aj v sídle OSN v New Yorku! Pre mňa to pravé spontánne naivné umenie vedené osobitným pudom, inštinktom a vrodenou silou výtvarne sa vyspovedať stojí pred zánikom. Kovačica nie je výnimkou. Sám som zbierku tejto výtvarnej odnože už dávno uzavrel. Je dokladom jednej etapy môjho zberateľského usilovania, obdobia, ktoré mi prinieslo veľa zážitkov, radosti zo stretnutí so skromnými tvorcami, ženami i mužmi, čo svojimi obrazmi prehovárali od srdca k srdcu. S múdrymi krajanmi, u ktorých sa nadvláda rozumu striedala s nadvládou hrejivého citu, poézie a rozprávkovej predstavivosti. Tejto rozprávke je však už koniec.

dobeniny, gýča, plagiátu, chcenej naivnosti a komercie. Pôvab sa stratil v nevkuse. Sláva Kovačice podlieha rýchlej devalvácii. Pár podnikavcov vás vytrvalo presviedča, že tunajší súčasní amatéri – aj z kategórie dorastencov – sú div

knihy Zberateľ – príbeh bez konca autora Melicherčíka z Bratislavy

Titulok redačný

Kultúra V KULPÍNE PREZENTOVALI KNIHU ORECH, KTORÝ VEDEL ROZPRÁVAŤ

Spomienky na Vladimíra Dorču a jeho tvorbu Katarína Gažová

edakcia portálu Storyteller a Spolok kulpínskych žien v pondelok 21. januára zorganizovali prezentáciu knihy Vladimíra Dorču zostavovateľky Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej. Večierok sa konal v miestnostiach spolku žien v Kulpíne. Predsedníčka kulpínskeho spolku žien Katarína Zorňanová si úvodom spomenula na Vladimíra Dorču a na jeho pozitívny vzťah a podporu Spolku kulpínskych žien. Prezentáciu knihy pre deti Orech, ktorý vedel rozprávať viedla Viera Dorčová-Babiaková. Ako vysvetlila prítomným, kniha je výberom z poviedok, ktoré Vladimír Dorča, dlhoročný novinár, publicista, redaktor Hlasu ľudu, písal pre deti vo veku od 4 do 9 rokov. Tvorí ju 12 poviedok, ktoré autor uverejnil v detskom časopise Naši pionieri,

kt ri knižnej prezentácie v priestoroch polku kulpínskych žien resp. Pionieri v rokoch 1968 – 1975. Kniha vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Storyteller majiteľky Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej. O tom, ako kniha vznikala a o jej

S KNIHOVNÍČKOU ALENOU UHLÁRIKOVOU

Číta sa beletria po srbsky Elena Šranková

ysáčska knižnica Michala Babinku patrí do rámca Mestskej bibliotéky v Novom Sade. O počte členov v roku 2018 a o tom, čo Kysáčania najviac čítali, sme sa roz-

nihovníčka lena hláriková právali s knihovníčkou Alenou Uhlárikovou.

hl rs

Ako nás informovala, v minulom roku mali v knižnici 294 členov, čo je trochu viac vzhľadom na rok 2017, keď ich bolo 268. Najpočetnejšie medzi čitateľmi boli deti do 14 rokov – 135, zamestnaných sa začlenilo 58 a stredoškolákov 23. Začlenených penzistov bolo 30 a študentov 12. V kategórii, kde sú domáce, nezamestnaní a poľnohospodári bolo 36 čitateľov. Napriek tomu, že je vlani evidentné zvýšenie počtu členov, knihovníčka hovorí, že celkovo badať pokles záujmu o dobrú knihu. Nejde síce o veľké oscilácie počtu členov v posledných rokoch, ale ako hovorí, najviac sa to prejavuje v dôsledku migrácií, čiže odchodu aj celých rodín do

n ormačno politický týždenník

obsahu hovorila zostavovateľka knihy V. Dorčová-Valtnerová. Ako povedala, tešila sa, keď vyhľadala otcove poviedky pre deti, a aj tomu, že mal ten detský cit zahraničia. Členské sa už roky nemenilo a je rovnaké ako v novosadskej knižnici. Právo na bezplatné členské majú prváci, občania nad 70 rokov, osoby s invaliditou, chronicky choré osoby, užívatelia domácej opatery, tehotné ženy a rodičky. Zvýhodnený je kolektívny zápis skupiny pozostávajúcej z 10 žiakov alebo zamestnaných v škole, ako i kolektívny zápis skupiny 20 zamestnaných. Študenti majú 50-percentnú zľavu. Takúto zľavu pri začlenení mávajú čitatelia aj počas Veľtrhu kníh, na Deň Nového Sadu, Deň Mestskej knižnice a počas Detského týždňa. Čitateľov aj vlani najviac lákali obvykle vyhľadávaní autori. Knihovníčka nám na tú tému povedala: „Deti okrem záväzného domáceho čítania najviac čítali Slovenské ľudové rozprávky, dobrodružné romány, knihy pre tínedžerov, ale aj tie z oblasti dejín a športu. Dospelí, kde najviac čítajú ženy, hľadajú väčšinou ľahšiu beletriu: knihy Jeleny Bačićovej-Alimpićovej, Vesny Dedićovej, Nicholasa Sparksa, Danielly Steelovej, Jojo Moyesovej, Nory Robertsovej, Amandy Quickovej, Alexandry Potterovej, Sidneya Sheldona. Knihovníčka pritom vyzdvihuje dobrú spoluprácu s PU Lienka a so

v sebe. Pripomenula aj fakt, že knihu ako projekt podporila, teda vyfinancovala rodina a hlavne mama Jarmila Dorčová a manžel V. Dorčovej-Valtnerovej Josip Valtner. Takže kniha vyšla ako rodinná záležitosť. Vladimíra poukázala na tri časti zbierky: prvá sú poviedky so zvieracími námetmi, druhá je na školské témy a tretia spracúva príbehy tety Mary a jej ratolestí. Životopis autora poviedok V. Dorču prečítala jeho staršia dcéra Viera Dorčová-Babiaková. Ukážky zo zbierky Orech, ktorý vedel rozprávať prečítali Lucia a Helena Babiakové, vnučky Vladimíra Dorču. Vladimíra prítomným na večierku prezentovala aj podnikateľské novinárstvo, čiže novinárske podnikateľstvo, ktoré je teraz jej zamestnaním, lebo si založila vlastný biznis v mediálnom sektore. Z hostí sa na prezentácii prihovorili dlhoročná kolegyňa V. Dorču z Hlasu ľudu a kamarátka Katarína Melegová-Melichová a predseda MSS Ján Brtka. Zaspomínali si na Vlada a na rôzne vtipné a životné príhody, ktoré s ním prežili. Večierok v spolku žien končil posedením pri pochúťkach, ktoré pripravil spolok žien. základnou školou, tiež so Spolkom kysáčskych žien a domom zdravia, s ktorými organizujú rôzne akcie. Keď ide o nové knihy, ktoré vlani pribudli do kysáčskej knižnice, bolo ich kúpených a darovaných dokopy 392. Z toho v srbskom jazyku pre dospelých 137, pre deti 151 a v slovenskom jazyku pre dospelých 78 a pre deti 26. Knihovníčka ujasňuje, že do knižnice dlhý rad rokov nepribudli nové tituly zo Slovenska a tie knihy, ktoré pribúdajú v slovenčine, sú od našich tunajších spisovateľov. Vydania zo Slovenska by sa iste čítali, lebo napríklad knihy Táne Keleovej-Vasilkovej, ktoré v knižnici majú, sú stále vypožičané. Takže situácia je taká, že sa väčšinou čítajú knihy po srbsky, lebo každý si chce vypožičať to, čo je aktuálne. Samozrejme, v knižnici si možno prečítať i Hlas ľudu, Vzlet, Dnevnik, Politikin zabavnik, Neven, Nový život a Zorničku. Čitateľský odznak, ktorý tradične udeľujú dvom najvernejším dospelým čitateľom, vlani udelili Anne Krajčíkovej a Anne Vozárovej. Najlepší čitatelia žiaci vlani boli Lucia Stajićová a Matej Mucha, ktorí sa zúčastnili na tradičnom podujatí Kniha v srdci v Mestskej knižnici v Novom Sade. •

LT R •

ZIMA S KNIHOU ŠTARTOVALA V SELENČI

Prezentácia tvorby v rodisku Juraj Berédi-Ďuky

iterárny večierok v rámci podujatia Zima s knihou bol v piatok 18. januára v sobášnej sieni Miestneho spoločenstva v Selenči. Najprv prítomných a hostí privítala predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Katarína Vrabčeniaková, potom všetkým popriala pekné umelecké zážitky i predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová. O tento literárny večierok vládol neočakávaný záujem priaznivcov literatúry a písaného slova. Možno jeden z dôvodov bol ten, že sa po prvýkrát v Selenči, čiže doma medzi svojimi, predstavila Selenčanka Zdenka Valentová-Belićová, ktorá teraz žije v Novom Sade. Na večierku sa hovorilo o jej knihe Éterizácia – mimo konTEXTu, o knihe prof. Dr. Zorana Đerića Nové devínske elégie a o knihe rozhovorov o identite Imigranti v Babylonskej veži. Zdenka Valentová-Belićová je

toho času šéfredaktorkou časopisu Nový život. Je profesorkou slovenského jazyka a literatúry, stálou súdnou tlmočníčkou pre slovenský jazyk a zaoberá sa

viackrát odmenená prestížnymi oceneniami tak doma, ako aj v zahraničí. Prof. Dr. Zoran Đerić, autor knihy

Nové devínske elégie, patrí k špičkovým spisovateľom. Je riaditeľom Srbského národného divadla v Novom Sade a okrem toho, že píše básne, venuje sa aj prekladom z iných slovanských jazykov do srbčiny a opačne. Na večierku niekoľko svojich básní prečítali samotní autori a z predstavených kníh ďalšie ukážky prečítala i Anna Valentová. Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, hovoril o autoroch a o ich literárnej činnosti a záverom svojho prejavu skrátka predstavil najnovšie knižné vydania SVC. Prítomní si ich mohli aj kúpiť. Účastníci večierka pred literárnym večierkom navštívili Etno priestor v dome kultúry, kde ich privítali členky etno sekcie. O zbierke exponátov a o priestore sa zmienila vedúca sekcie Viera Strehárska. Miestne spoločenstvo Selenča, ako hostiteľ podujatia, v spolupráci s rodinou Valentovou sa postarali o občerstvenie a pohostenie návštevníkov.

Na večierku v kysáčskej kni nici roku vydali najviac kníh. Ako spomenul, ide až o 30 kníh a tri s vročením 2017. Spisovateľka Benková tentoraz upriamila pozornosť na svoju ďalšiu knihu veršov Panónske haiku, z ktorej prečítala niekoľko básní. Ďalší autor na večierku V. Hronec zaujal prítomných knihou Na lôžku so súdružkou polemikou, ktorá na vydanie čakala 25 rokov. Prekladateľka Pucovská hovorila najmä o knihe kysáčskeho rodáka Daniela Pixiadesa, ktorý žije v Kanade, Zápisky bez poradia, v kto-

rej si čitatelia medziiným nájdu aj niektoré „pikošky“ z kysáčskej minulosti. Z ďalšej Pixiadesovej zbierky Kaleidoskop prečítala niektoré básne. Šéfredaktorka Nového života, prekladateľka a autorka Valentová-Belićová sa zmienila o knihách Imigranti v Babylonskej veži a Éterizácia mimo kontextu. Pri tejto príležitosti zo SVC odovzdali knihy kysáčskej knižnici a usporiadali i predajnú výstavu kníh. Kysáčske spolkárky prichystali bohaté občerstvenie.

To však neznamená, že sú to jej prvé verše. Zdenka sa poézii venovala už ako žiačka základnej školy a doteraz bola za svoje básne, ako aj za prekladateľskú činnosť

ov du ia literárneho večierka prekladom slovenskej literatúry do srbčiny. Návštevníkom tohto literárneho večierka sa predstavila svojou prvou básnickou zbierkou.

ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

Pod lupou šesť titulov Elena Šranková

polok kysáčskych žien (SKŽ) v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom (SVC) z Báčskeho Petrovca zorganizoval v Kysáči ďalší večierok

áujem o nov knihy pretrváva • KULTÚRA •

tradičnej akcie Zima s knihou. Podujatie bolo v pondelok 21. januára v Knižnici Michala Babinku v Kysáči. Akcia mala už svoj zachodený priebeh. Štyroch autorov: Vieru Benkovú, Katarínu Pucovskú, Zdenku Valentovú-Belićovú a Víťazoslava Hronca, ako i čelného človeka SVC Vladimíra Valentíka privítala Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ. Pravdaže, posvietili si i na minuloročnú knižnú produkciu Slovenského vydavateľského centra s osobitným dôrazom na štyri knihy, ktoré vyšli v rámci ústrednej edície SVC Živý prúd, predstavujúcej našu pôvodnú literatúru. Hovoril o tom, pravdaže, V. Valentík a pripomenul, že napriek vlaňajšiemu chudobnému

4 /4839/ 26. 1. 2019

Kultúra SLOVENSKÁ SVETOVÁ ROČENKA 2019

Slovenské snahy celého sveta v zrkadle kalendára (Slovenský svetový kalendár na obyčajný rok 2019, roč. 3, Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2019) Anna Horvátová

retí rok sa medzi ctiteľov populárneho čítania dostáva svetová ročenka Slovenský svetový kalendár, v tomto roku na obyčajný rok 2019, ktorý vydáva Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a šéfredaktorom je Vladimír Valentík. Titulka je zaujímavo a nezvyčajne doriešená, čo tiež vydaniu pridáva na jedinečnosti. Totiž s výzorom obálky sa autori pohrali. Usmievajú sa z nej slovenské dievčiny v ľudovom kroji a nad nimi belasé nebo, pod ktorým sa vznášajú oblaky. Zostavovatelia Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová v úvode tejto slovenskej ročenky ako vyjadrenie vďaky uvádzajú: „Šíriť povedomie o spolupatričnosti medzi krajanmi v celom svete a približovať ich život a skúsenosti vzájomne by nebolo možné bez odovzdanej práce siete spolupracovníkov, ktorí našu výzvu ochotne prijali. Ich počet sa rozrástol už k stovke a veríme, že sa bude aj naďalej zvyšovať. (...) V aktuálnom treťom ročníku sa počet krajín zvýšil o Rakúsko, Luxembursko, exotický Libanon, ale aj ďaleký Ekvádor a Mexiko.“ Iba takto si uvedomujeme, nakoľko sme my Slováci roztrúsení po všetkých svetadieloch a vo všetkých končinách sveta. Po kalendáriovej časti sa už striedajú príspevky o našich Slovákoch. Predtým ale je báseň k sedemdesiatemu výročiu narodenia Ondreja Štefanka (1949 – 2008) Krajina detstva a príspevok Povedali o Slovenskom svetovom kalendári z pera Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde o. i. pozornosť pútajú tieto slová: „Slovenské komunity prejavujú svoju životaschopnosť na všetkých kontinentoch sveta, hoci charak-

www.hl.rs

ter, intenzita a masovosť aktivít je rôznorodá. Zárodočnú bunku (verím, že ďalších) krajanských aktivít Slovákov predstavuje (pre našinca) v exotických krajinách spontánne, ale v zásade systematické stretáva-

nie sa rodákov a ich potomkov, aby si v kondícii udržiavali slovenský jazyk. (...) Napriek všetkým zložitostiam a prekážkam v krajanskom živote prichodí sa vo svetovom kalendári poďakovať všetkým aktívnym rodákom, krajanom a tiež priateľom Slovenska za to, že sa svojím dielom pričinili o uchovávanie, prezentovanie a podporu slovenskosti v jednotlivých krajinách i vo svete, ale tiež tým, ktorí svojou účasťou prispievajú k podpore krajanských podujatí.“ Aj predseda Spolku slovenských novinárov Miroslav Bielik vyjadril potešenie z tejto publikácie: „Slovenský svetový kalendár, ako už etablované médium, prináša aj z hľadiska slovenskej literatúry nové pohľady a pútavé čítanie, čo je aj v čase všemohúcich elektronických médií blahodarným

Informačno-politický týždenník

osviežením.“ V pokračovaní sa v príspevku Ladislava Lenovského Argentínska púť Slovákov dozvedáme o krajanoch, ich potomkoch a priaznivcoch slovenskej kultúry v Argentíne: „Predstava o súčasných argentínskych Slovákoch a ich potomkoch ako o ľuďoch, ktorí ovládajú a používajú slovenský jazyk, je vo všeobecnosti prinajmenšom nepresná. Znalosť slovenského jazyka je zriedkavá a prítomná len v prostredí najstaršej generácie, lebo tú tvoria priami potomkovia imigrantov. (...) Dôvodom stretávania sa a realizovania aktivít členov uvedených spolkov je tradícia, spoločný pôvod, dobré vzťahy v komunite, priestor na sebarealizáciu, láska ku kultúrnemu dedičstvu svojich predkov (alebo „len“ úprimný záujem o slovenskú kultúru), získavanie pozitívnej emócie, hrdosť na svoju odlišnosť – slovenský, európsky pôvod a kultúru.“ O Slovákoch v Čiernej Hore informuje Michal Spevák. Od roku 2013 novou misiou organizácie Čiernohorsko-slovenského spolku je vzdelávanie tej najmladšej generácie a vštepovanie základov o jazyku a kultúre Slovenska v rámci projektu Letná škola slovenskej vlastivedy. Ďalej sa dozvedáme o exotickom Cypre: „Aj mnohí Slováci si, podobne ako plameniaky (po anglicky flamingos) ostrov zamilovali a rozhodli sa zapustiť tu korene a nazvať ho (druhým) domovom. Ideálne podnebie, pracovné príležitosti, more, životný štýl, životná láska – to je len pár dôvodov, prečo sa naša komunita z roka na rok čoraz viac rozrastá. (...) K tomu, aby naši najmenší nestratili kontakt so slovenčinou, veľkou mierou prispieva aj naša slovenská škola na Cypre. Plameniaky prekvitajú vo vzájomnom vzťahu medzi sebou,

ale aj vďaka starostlivosti nielen svojich rodičov, ale aj všetkých členov celej komunity. Bolo nám teda prirodzené pomenovať našu školu Flamingos.“ Slováci v Maďarsku, Chorvátsku, Poľsku nie sú raritou, ako tí v exotických krajinách, aj keď každá informácia o nich poteší. O to viac údaje o Slovákoch v Luxembursku, ktorých zviditeľňuje Jarmila Buchová, šéfredaktorka internetového časopisu Ceruzky vo svete. Edita Pečeňová spracúva 20 ročníkov odborného časopisu vydávaného mimo územia Slovenska Slovenčinár, ktorého 20. ročník vyšiel v roku 2016 v Békešskej Čabe. Dozvedáme sa: „Slovenčinár bol založený v roku 1991 v Békešskej Čabe z iniciatívy učiteľského kolektívu Slovenského gymnázia všeobecnej školy a kolégia. (...) V dejinách Slovenčinára môžeme vyčleniť tri obdobia. Prvé od roku 1991 do roku 1994, druhé v rokoch 2001 až 2007 a tretie od roku 2008 po súčasnosť.“ Je tu predstavený aj ďalší časopis z pera Agáty Jendžejčíkovej pod názvom Časopis Život – už šesť decénií medzi Slovákmi v Poľsku, ktorému 15. júna uplynulo šesťdesiat rokov od vydania prvého čísla. Autorka dôkladne uvádza roky pôsobenia poľských Slovákov v spolkoch a inštitúciách a cestu, ktorá predchádzala časopisu Život. „Slovenské slovo nesené do krajanských domácností má nepochybne veľkú zásluhu na tom, že sa slovenská národnostná menšina neasimilovala. Život píše nielen o menšine, jej starostiach a radostiach, dejinách Spiša a Oravy, Slovenska, ale aj o súčasnom živote krajanov a povzbudzuje ich národné povedomie, poukazujúc na slovenský pôvod, potrebu odovzdávania dedičstva otcov mladej generácii, ktorá je zárukou kontinuity slovenských tradícií v našom prostredí,“ spomína súčasná šéfredaktorka Jendžejčíková. Zaujímavý je fakt, že prvé čísla Života vychádzali v 20-tisícovom náklade. Spracované údaje o krajanoch sú aj zo Severnej Karolíny, z Veľkej Británie, z Chicaga, takže prívlastok svetový celkom opodstatňuje poslanie kalendára. Publikácia dokonca prináša údaje pre mnohých neznáme a odhaľuje krajanov, o ktorých bolo málo alebo nebolo žiadnych údajov. • KULTÚRA •

K VYDANIU KNIHY

Päť rokov bez tmy Jaroslav Čiep

a sklonku minulého roku spod tlačiarenských lisov vyšla kniha Paľa Bohuša Pet godina bez tame (Päť rokov bez tmy). Ide o objemnú publikáciu, brožovanú, odtlačenú v cyrilike na 409 stranách vo vydaní Matice srbskej v Novom Sade (ISBN 978-86-7946-228-2). Je to vzácna kniha nielen pre nás vojvodinských Slovákov, ale i pre širšiu verejnosť v Srbsku, ale predovšetkým na Slovensku. Paľo Bohuš, vlastným menom Dr. Pavel Sabo (1921 – 1997), podľa Otta Tolnaia najväčší básnik Vojvodiny, bol spojený so Slovenskom nielen osudovou jazykovou vyvolenosťou, ale i určujúcimi životnými epizódami: v Bratislave študoval na Lekárskej fakulte, vo Vyšných Hágoch začal pracovať ako lekár, v Košiciach vydal svoju prvú básnickú zbierku Život a brázdy (1943) a v Leopoldove – „sedel“. Vynikajúce Bohušove spomienky

na päťdesiate roky a svoje roky strávené v žalári boli napísané a vychádzali po srbsky v Letopise Matice srbskej od mája 1988 do decembra 1990 v 29 pokračovaniach pod názvom Pet godina bez tame.

Knižného vydania tohto rukopisu sa Paľo Bohuš nedožil. Pri príležitosti smrti nášho významného básnika roku 1997 v Knižnici Štefana Homolu v Báč-

skom Petrovci zozbierali tieto časopisecky vydané spomienky a vydali ich v bibliofilskom vydaní v troch exemplároch. Skutočného knižného vydania sa tento rukopis dočkal presne po tridsiatich rokoch od jeho vzniku. O jeho vydanie sa zaslúžili predovšetkým teraz už nebohý Boško Ivkov, ktorý vlastne Bohuša aj „nahnal“ vydať zo seba tie trpké spomienky, a Michal Harpáň, ktorí sú podpísaní ako zostavovatelia publikácie. Ivkovov predslov a Harpáňove poznámky, doslov a register mien vlastne len dopĺňajú obsah tejto Bohušovej knihy. Po ukončení základnej a strednej školy v rodnom Petrovci roku 1941 Pavel Sabo sa zapísal na Lekársku fakultu v Segedíne, kde študoval do mája 1944. V novembri 1945 prešiel do Bratislavy a v štúdiách pokračoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Štúdiá zakončil v januári 1950. Vo februári toho istého roku sa zamestnal ako sekundárny lekár v Liečebnom ústave pre tuberkulózu vo Vyšných Hágoch v Tatrách. Tam bol v júli 1950 zatknutý a po vykonštruovanom procese v októbri 1950 v Bratislave, ako

usvedčený člen „sprisahaneckej skupiny“ projuhoslovanských „revizionistov“ odsúdený na osem rokov väzenia, z ktorých si – chorý na tuberkulózu – nezaslúžene odpykal plných päť. Roku 1955 sa vrátil do Juhoslávie a tu ako lekár všeobecnej praxe, neskoršie ako špecialista pre tuberkulózu, pracoval v Surdulici, v Sokobanji a Novej Varoši. Nielen v básnickej tvorbe, ale aj v esejistickej a memoárovej próze Paľa Bohuša, podľa odborníkov, badať dva paralelné prúdy: prúd idylických a prúd ironických pomenovaní. Prúd ironických pomenovaní v Bohušovej tvorbe je prejavom trpkej životnej skúsenosti a existenčných situácií ,,triumfálneho postrku“. Jeho irónia sa dotýka predovšetkým poklesnutých mravných hodnôt a pôsobí ako výstraha. Určité časti Bohušových spomienok sú preložené aj do slovenčiny a nesporne by vydanie tejto knihy po slovensky na Slovensku oslovilo aj tamojšieho čitateľa nielen pre tematiku a „usadenie deja“ do tamojšieho prostredia, ale aj s bohušovským majstrovským ostrím pera.

STARÁ PAZOVA

Výstava Nikolaja Javkina v Galérii Miry Brtkovej Anna Lešťanová

rvú tohtoročnú výstavu v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej, ktorá pôsobí pri tamojšom Stredisku pre kultúru, venovali dielam Nikolaja Javkina zo Starej Pazovy. Už tradične január je rezervovaný na vystavovanie prác

Nikolaj Javkin pri vystavených dielach • KULTÚRA •

výtvarných dejateľov z územia Staropazovskej obce. Nikolaj Javkin (1952, Sriemska Mitrovica) základnú a strednú školu (gymnázium) absolvoval v Starej Pazove. V Belehrade ukončil Vysokú technologickú školu – odbor geodézia a ako inžinier geodézie pracoval v Republikovom geodetickom ústave – v Katastri nehnuteľností v Starej Pazove. Je jedným zo zakladateľov a prvých členov výtvarnej dielne LIRA 82 a členom Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy. Doteraz vystavoval iba na kolektívnych výstavách a jeho práce sa vlani dostali aj na pokrajinskú prehliadku. Po úvodných slovách Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka pre výtvarné umenie v Stredisku pre kultúru, prvú samostatnú výstavu N. Javkina v pondelok 21. januára slávnostne otvorila Zo-

rica Opavská, predsedníčka ZVUSP. V krátkych črtách sa zmienila o jeho výtvarnom opuse. Autor je vraj serióznym výtvarným dejateľom – ochotníkom, ktorý za svoju prácu bol v roku 2017 odmenený i Plaketou Svetlost Účastníci otváracieho programu výstavy za príspevok Výstava 19 akrilových obrazov k rozvoju kultúry, ktorú udeľujú Zväz ochotníkov Obce Stará Pazo- zhotovených v roku 2018, na va a Obec Stará Pazova. Vernisáž ktorých dominujú – ako povedal prednesom krásneho slova spes- sám autor – témy z nášho okolia a nášho dvora, je v pazovskej Gatrili Branislav Prokić z Golubiniec lérii Miry Brtkovej otvorená do 6. a Vladimir Džambazovski zo Starej februára. Pazovy. 4 /4839/ 26. 1. 2019

Kultúra Rudimental oslavuj rozdielnosti Najnovší album anglickej drum-and-bassovej skupiny Rudimental má názov Toast to Our Differences (vydavateľstvo Asylum/Atlantic) a členovia skupiny hovoria, že ním oslavujú rozdielnosti a stretávanie sa rozličných kultúr a štýlov. Na toto vydanie fanúšikovia čakali trochu dlhšie, lebo prvý singel, ktorý mu predchádzal – Sun Comes Up – vyšiel ešte koncom júna 2017 a sám album mal uzrieť svetlo sveta ešte vlani v septembri. Medzičasom boli uverejnené ďalšie singly: These Days, Let Me Live, Walk Alone, Summer Love a Scared of Love. V skladbách hosťujú známi hudobníci a speváci, akými sú Jess Glynne, Rita Ora, Anne-Marie, Major Lazer, James Arthur a iní. Pripomeňme, že roku 2014 Rudimental hrali na festivale Exit. riah eep v Belehrade Hardrockoví veteráni Uriah Heep budú koncertovať 5. februára v Centre Sava v Belehrade. Títo Londýnčania sú veľmi dobre známi srbskému obecenstvu, keďže už dvakrát vystupovali aj na gitariáde v Zaječari (v rokoch 2006 a 2016) a v minulosti hrali v Belehrade v rokoch 1977 a 1983. Skupina pôsobí už takmer päť desaťročí, nahrala 25 albumov (zatiaľ posledný Living the Dream vyšiel vlani) a jej najväčšie hity sú piesne Easy Livin’, Lady in Black a July Morning. Pre výrazne melodický spev získali pomenovanie „hardrockoví Beach Boys“ a ďalšou charakteristikou ich prejavu bolo používanie Hammondovho organu. Jediným stálym členom Uriah Heep od založenia skupiny dodnes je gitarista Mick Box.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4

tajničke je meno a priezvisko poetky ( Písala po ziu a prózu pre deti a mládež

–

)

26. januára, Mládežnícke stredisko CK 13 v Novom Sade: 15. Večer drone hudby. Vystúpenia 5 hudobných projektov + výstava Data Lost 1. februára, Sieň Apolo – Dom mládeže v Pančeve: Rain Maker (Iron Maiden tribute band) 2. februára, Gerila Bar v Novom Sade: Deca Loših Muzičara Pripravuje: S. Lenhart J RO LO OP L T tak ako aj obvykle, ponúka čitateľom príspevky na rôzne témy. Ilustráciu titulnej strany zhotovil mladý ilustrátor z Padiny Michal Durgala, ktorý má pozoruhodné ilustrácie v najväčšej online galérii DevianArt. Rozprávali sme sa aj so všestrannou Vojlovičankou Katarínou Kalmárovou, s úspešnými spevákmi Martou a Teofilom Marčekovcami z Padiny, je tu i text o zájazde do Chorvátska divadelníkov základnej školy v Petrovci. Žiaci z Padiny, Jánošíka, Kysáča a Petrovca boli usilovní aj počas zimných prázdnin a zaslali nám práce, ktoré uverejňujeme v rubrike Vaša tvorba. Rovnako usilovní boli aj trochu starší žiaci, ktorí svoju poéziu a prózu, ako aj fotografie, zaslali do prílohy Rozlety. Milovníkom PC hier ponúkame návrh 10 hier na tento rok a informujeme aj o novinkách v operačnom systéme Android. Čítajte Vzlet a píšte nám na našu adresu office@vzlet.rs. J. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

RO L ŠT R O LO – O ORO : dojatosť obutá Ta merala h rakija máj ahoj O RO aa tri k R O Bor krasopis ráy nota on nelám sombrero T J RB

:J R J

právne rozl štenie R O z čísla lasu udu z januára bolo: O RO Odmenu – knižn vydanie z produkcie las udu za správne rozl štenie uvedenej krížovky získal: L L l mája č Báčska Topola Blahoželáme právne rozl štenia aj na alej zasielajte O O O Š O na adresu: las udu Bulvár oslobodenia poštový priečinok ový ad PR R O alebo mailom na adresu: obsustova hl rs

•

LT R •

Kultúra· Oznamy

ýročia v januári

Nemôžu sa „uklopiť“ Anna Horvátová

táva sa, že občas skomentujeme, ako sa deti v škôlke nemôžu „uklopiť“, alebo ani noví členovia kolektívu a sú prípady, že sa stretáme s osobami, ktoré skutočne majú problém stať sa členmi kolektívu. Niekedy až drzo odsúdime takých jedincov, i keď: „Odsudzovať iného je vždy nesprávne, lebo nikto nikdy nemôže vedieť, čo sa odohrávalo a odohráva v duši druhého človeka,“ hovorí Lev Nikolajevič Tolstoj. A je to pravda, ako je pravdou aj naša ľahostajnosť voči nášmu materinskému jazyku, z ktorého nie a nie vykoreniť srbizmy. Takým srboslovenským výrazom je aj spomínané „uklopiť sa“, ktorým vyjadrujeme niečiu neschopnosť alebo nedostatok dobrej vôle byť členom kolektívu, danej skupiny, či správať sa stádovite... Je to navyše psychologická téma, my sa tu pozrime z lingvistického hľadiska na tieto poslovenčené tvary: „uklopiľi sa“, „neuklopiľi

sa“, „uklápame sa“. Znova sme si poslovenčili srbské sloveso uklopiti se, ktorého slovenské spisovné náhrady sú: prisp so biť sa, adaptovať sa, zapadn ť, a ešte tieto synonymá: zaradiť sa, včleniť sa, splyn ť. Nezvratné sloveso prisp so biť použijeme v tomto prípade: Prispôsobiť učivo novým osnovám.; Prispôsobiť korčule na nohy.; Prispôsobiť výrobu požiadavkám spotrebiteľov. Aby to teda vyhovovalo istým podmienkam. Na vyjadrenie významu, aby to vyhovovalo istým okolnostiam, požiadavkám, je náležité zvratné: Prispôsobiť sa či neprispôsobiť sa novému prostrediu.; Hráči sa (ne) prispôsobili mokrému terénu. Môžeme to aj takto vyjadriť: Včleniť sa do kolektívu. / Zapadnúť do kolektívu.; ale Včleniť prvky do systému. Včleniť mladých pracovníkov do procesu. – tu ide o význam zaradiť. Aj takto to môžeme sformulovať: Deti splynuli s prostredím.; Prisťahovalci splynuli s obyvateľstvom.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

O M o schválení rozhodnutia o neuskutočnite nosti vypracovania Št die o odhade vplyvov na životn prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 1. 2019 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku na povrchovom kope Vinogradi pri Elemire, na katastrálnych parcelách č. 691/1,691/2, 705, 708, 712, 713/5, 714, 702, 703/1, 703/3, 703/4, 711, 691/3, 692, 693, 700, 704, 703/2, 707, 710, 713/3, 709, 713/1, 713/2, 713/4 a 729, k. o. Elemir, ZO Zreňanin, nositeľa projektu CRNI MB GAS PETROL, s. s r. o., Elemir, Ul. Zdravka Čelara b. č., Elemir. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

M T

RO L

s mamou

O RO O

LT R

M RT

–

M •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

O M o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Št die o odhade vplyvov na životn prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 11. 1. 2019 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba rýchlej cesty I. B triedy Nový Sad – Ruma, Strana 1 – úsek 1, mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75 – Paragovo, s plánovanou trasou štátnej cesty II. A triedy č. 100 od Žeželjovho mosta po mimoúrovňovú križovatku Diaľnica E-75. Nositeľ projektu je VP Putevi Srbije, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, z Belehradu. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

POM

na rodičov a brata

–

M L L POR –

–

L POR O –

J –

L POR –

zo ilbaša synovia s rodinami

ROB O M P J M staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

na otca

z Báčskeho Petrovca

ctou •

M T

8. januára 1889 v Pivnici sa narodil r Joze Šuster, slovenský vojvodinský národno-kultúrny pracovník a lekár. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.) 11. januára 2009 v Bratislave umrel Milan R us, popredný slovenský básnik. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove. Tvorbu M. Rúfusa ovplyvnil symbolizmus, inšpirovala ho slovenská ľudová slovesnosť a diela viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých venoval sa i písaniu kníh pre deti a mládež, bol významným esejistom, ale i veľkým znalcom slovenskej vojvodinskej poézie. Diela M. Rúfusa vyšli v 20 svetových jazykoch. (Pripomíname si 10. výročie smrti.) 19. januára 1919 na Slovensku v Brodzanoch sa narodil ladimír Reisel, slovenský básnik – nadrealista. Zomrel v Bratislave 1. septembra 2007. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.) 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Janko le y, slovenský spisovateľ, publicista a maliar, nositeľ titulu Národný umelec. Zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave. (Pripomíname si 125. výročie narodenia.) 27. januára 1829 na Slovensku vo Vyšnom Skálniku sa narodil Ján Botto, jeden z najvynikajúcejších romantických – štúrovských básnikov, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou. Zomrel v Banskej Bystrici 28. apríla 1881. (Pripomíname si 190. výročie narodenia.) 29. januára 2009 zomrel Mr Ján osál zo Selenče, učiteľ hudobnej kultúry, redaktor, skladateľ. Písal skladby pre sólistov, ale aj pre zbory, vydal zbierku Panónske rukoväti, je autorom prvej dolnozemskej slovenskej opery Zypa Cupák a oratória Mária Magdaléna. (Pripomíname si 10. výročie smrti.) 29. januára 1879 na Slovensku v Skalici sa narodil Joze ollý, slovenský dramatický spisovateľ a evanjelický farár. Jeho najčastejšie hrávané predstavenia (aj medzi vojvodinskými Slovákmi) sú Márnotratný syn a Kubo. Zomrel v Moravskom Lieskovom 3. novembra 1912. (Pripomíname si 140. výročie narodenia.)

Syn a brat Ondro so svojou rodinou

Oznamy VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs

ROB

POM

M T

PR J 12 kvadrátov zeme pri dedine v Báčskom Petrovci; tel.: 021/38-48-320.

POM

–

O –

ko ticho žil tak ticho odišiel kromný v živote ve ký v láske a dobrote

J R J

j ke už nie si s nami v našich srdciach žiješ alej

– – z Pivnice

Dcéra Linda a vnučka Lea-Hana

POM

L TR

ctou si na Teba spomínaj svokra a švagor Benkovci

a svojich rodičov si spomínaj : syn Juraj a syn Janko s manželkou Vesnou z Morovića

na milovan ho manžela otca a star ho otca ktorý už roky nie je s nami

– z Petrovca

rod Pecníková –

M T

POM

J J L

z ov ho adu

– z Padiny

POM na

J –

hýbaš nám stále rovnako pomienku na Teba si navždy zachovávame v našich srdciach Manželka Anna a dcéry Vlasta, Annamária a Paulína s rodinami

hl rs

Pracovné miesta: vykonávateľ pre práce osobných stavov obyvateľov – zástupca matrikára a vedenie správneho postupu I, ktoré je zaradené povolaním poradca – dvaja vykonávatelia, vykonávateľ pre rodovú rovnosť a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ktoré je zaradené povolaním poradca – 1 vykonávateľ, vykonávateľ pre práce obrany, ktoré je zaradené povolaním poradca – 1 vykonávateľ, vykonávateľ pre práce evidencie a dokumentácie z pracovných pomerov a kádrovej evidencie, ktoré je zaradené povolaním spolupracovník – 1 vykonávateľ, vykonávateľ pre práce miestneho spoločenstva v meste, ktoré je zaradené povolaním vyšší referent – 2 vykonávatelia a archivár, ktoré je zaradené povolaním vyšší referent – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: referent pre vedenie evidencie v Oddelení autoservisu – 1 vykonávateľ na neurčitý čas, úradník IV. druhu pracovných miest. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

J RM L M O

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie úradníckeho pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločenské práce Mesta Nový Sad

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločenské práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2700 – klapka 299

n ormačno politický týždenník

– z Báčskeho Petrovca

plynul už ťažký rok čo nie si s nami šetko zmizne len stopy Tvojej lásky a spomienky na predobr srdce nám zostali a svojho otca manžela a syna si s láskou spomínaj jeho najmilší •O

M •

POM

a januára uplynie osem rokov čo nás opustila naša milá starká

RO L

M R BOL O

m tok a ticho dolieha na m j dom ve mi mi chýbaš manžel m j v om ivot bol skromný osud bol krutý rozl čka ťažká a spomienka večná

M T

POM

rod

R O O O

rod triškovou –

– z Báčskeho Petrovca

zo tarej Pazovy

Bolesťou unavená tíško si zaspala zanechaj c všetkých nás ktorých si rada mala láskou a ctou si na Teba bude spomínať

Manželka Mária

Všetci Tvoji najmilší

a januára uplynulo rokov čo nás navždy opustila manželka mama a stará mama

RO L

s mamou

O M ROM L OM

rod Marčoková – – z ov ho adu

tarká naša na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme avždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach

M T

s manželom

M T

dcéra s rodinou

RO L

s otcom

RO L

s manželom

P LOM MO OM

O M ROM L OM

rnáčová – – z ysáča

–

z Pivnice z Báčskeho Petrovca

Len kyticu kvetov na hrob Ti m žeme dať a s láskou si na Teba a na Tvoju dobrotu spomínať Manžel Pavel, dcéry Anna a Mária Mučajiová s rodinou

RO L

s naším Jaroslavom ktorý nás nečakane a bez rozl čky opustil d a januára

J RO L L

– z ulpína

Tá rana v srdci bolí a zabudn ť nedovolí Osud nevráti to čo nám vzal ostali nám len spomienky a ve ký žia Syn Zdenko s manželkou Svetlanou a vnuk Vladko

ž len kvety z lásky Ti na hrob m žeme dať modlitbu tich odriekať za všetko krásne akovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať Manželka Julka

POM

na manžela otca a star ho otca

M T L –

L –

na priate a

J O

–

z Báčskeho Petrovca

z Báčskeho Petrovca Je ťažk tomu uveriť že a už niet avždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach

avždy zostávaš v našich srdciach a spomienkach

Odpočívaj v pokoji Tvoji: teta Ábelovská a sesternice Gombárová, Turčanová a Babjaková s rodinami •O

M •

Manželka Mária a dcéry Jasna a Tatiana s rodinami

Prvý mesiac bez Teba prechádza a miestach kde sme sa stretali už a iba spomínať m žeme Priatelia Jožko a Zuzana Tárnociovci

RTV Panoráma T L OJ O

T P TRO

Piatok 25. januára Z kúdeľnej izby Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 27. januára Dúhovka Boh náš je láska Utorok 29. januára Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota Denník Z kúdeľnej izby je názov prvého polhodinového piatkového bloku. V ňom budú sprítomnené spomienky na ovzdušie priadok, ktoré sa ani nie tak dávno v našich dedinách pravidelne usporadúvali. V izbe pripravenej na tieto účely pred piatimi rokmi spievali renomovaní speváci slovenských ľudoviek, a tak oprášili archív nášho najstaršieho festivalu. Dúhovka. V pravidelnom nedeľnom termíne tentoraz bude odvysielaný portrét Dr. Ľudovíta Miloša Mičátka, slovenského intelektuála, advokáta, vydavateľa, novinára, politika. Bol jedným z ôsmich predsedov Veľkého národného zhromaždenia, ktoré sa konalo v Novom Sade pred 100 rokmi, keď sa rozhodovalo o pristúpení Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbska.

R O

Predpolud ajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň

Nedeľa 27. januára Film: Doba ľadová 3 – Úsvit dinosaurov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Mobil Záver vysielania Každý pondelok Hudobný mix Každý piatok Výber z programu TV Kovačica

Popolud ajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) očný program Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

hl rs

Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Záver vysielania

Každú sobotu Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 25. januára – Neuveriteľná cesta Mary Bryantovej, 1. časť Sobota 26. januára – Neuveriteľná cesta Mary Bryantovej, 2. časť Pondelok 28. januára – Beštia Utorok 29. januára – Milujem problémy Streda 30. januára – V poslednej chvíli Štvrtok 31. januára – Zápas

O P TRO

Utorok – piatok – Správy na každú hodinu – Hit dňa, kontakt relácia Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota – Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa – Retrospektíva udalostí týždňa Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

n ormačno politický týždenník

T R P

Utorok – sobota Správy Správy Nedeľa S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

T OB O

O T R O

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

lenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 27. januára Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Letí pieseň, letí Utorok 29. januára V zdravom tele zdravý duch – Karate ako všestranná pohybová aktivita Behom k zdraviu Dom kultúry 3. októbra v Kovačici má za sebou úspešný rok Piatok 1. februára Príspevky z archívu RTV OK Film: Pani Zima

O O

a modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

T L P

Nedeľa 27. januára Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. januára Dobrý deň, kolážová relácia

O O T L Každý pracovný deň Objektív v slovenskej reči

• RT P

OR M •

Šport FK JÁNOŠÍK MEDZI DVOMI MAJSTROVSKÝMI SEZÓNAMI

Lepšie hosťovať, ako hrať doma Vladimír Hudec

ok za nami pre Futbalový klub Jánošík bol príliš ťažký. Najprv v jarnej časti majstrovstiev po slabých výkonoch v Druhej juhobanátskej lige – východnej skupine obstáli iba vďaka tomu, že aj Polet Izbište po baráži postúpil vyššie a Vladimirovac pred ukončením

oran Bokan predseda Jánošík

súťaže opustil ligu. V jesennej časti majstrovstiev sezóny 2018/19 diváci mohli sledovať trochu lepšie výkony mužstva Jánošík, čo sa odzrkadlilo aj na umiestnení v tabuľke. Jánošíčania totiž uplynulej jesene získali 11 bodov, čiže iba o jeden menej od tých, ktoré získali počas celých uplynulých majstrovstiev. Vyhrali tri zápasy, ďalšie dva remizovali a osem zápasov prehrali. Útočníci 22-krát vlnili siete súperov a obrana kapitulovala 34-krát. „Je to v podstate omnoho lepšie ako v minulých majstrovstvách,“ hovorí predseda klubu Goran Bokan. „Doviedli sme aj trénera Miju Aleksića z Alibunara a vytvorili sme aj lepšie mužstvo. Škoda, že tréner prišiel na samom začiatku majstrovstiev a pracoval s tým, čo mal k dispozícii, lebo nemohol priviesť posily. Predsa okrem troch víťazstiev ešte dva – tri prakticky vyhraté zápasy prehrali sme vo finiši. S Vojvodinou Crvena Crkva doma sme pri výsledku 3 : 0 dovolili, aby súper vyrovnal. Našťastie, v poslednom kole sme zaznamenali cenné víťazstvo v susednej Dobrici – 2 : 3.“ O šanciach na obstátie náš spolubesedník hovorí: „Na začiatku máme príliš ne• ŠPORT •

priaznivý rozvrh. Už v 1. kole nám prichádza jesenný majster Hajdušica, potom hosťujeme na horúcej pôde v Kajtasove a v 3. kole uvítame ďalšieho uchádzača o titul, alibunarskú Budućnost. Posmeľujúce je to, že priami konkurenti o zostup – Vinogradar Gudurica, Borac Vračev Gaj, Dobrica nám prichádzajú a hosťujeme iba u poslednej Slogy v dedine Margita. Tieto zápasy, ako aj ešte niektorý doma by sme museli vyhrať a ak by sa nám podarilo ten-ktorý bod ukradnúť aj na hosťovaní, myslím si, že máme reálne šance nevypadnúť.“ Najväčší problém klubu podľa nášho spolubesedníka je v tom, že v mužstve sú iba štyria hráči z Jánošíka, pokým všetci ostatní sú cezpoľní, čo si vyžaduje dodatočné cestovné náklady, a od jari, ako hovorí, niekoľkým hráčom, ktorí by mali významne posilniť mužstvo, klub bude musieť zaplatiť aj určité diéty. „Dnes už málokto chce hrať zdarma,“ hovorí Bokan. „Spomínam si, keď sme s rodinou roku 1995 prišli do Jánošíka, v dedine bolo futbalistov nie pre jedno, ale pre tri mužstvá! Situácia za posledných dvadsať rokov sa podstatne zmenila. V tejto chvíli na Slovensku sú

Mužstvo Jánošíka pred zápasom prv ho kola s ajdušicou

„Vlani sme vskutku mali vážne problémy s financovaním, keďže sa bývalý predseda obce Predrag Belić z neviem, ani akých dôvodov pomstil celej dedine a o. i. aj nás ukrátil o 200-tisíc dinárov, ktoré nám podľa zmluvy patrili. Z tých dôvodov sme majstrovstvá ukončili s významnými dlhmi. Našťastie, Belića načas zmenili a nové vedenie nám z tých 200-tisíc vynahradilo 170-tisíc, čo nám pomohlo, aby sme vyrovnali dlhy a úspešne ukončili sezónu. Na tento rok obec klubom, ktoré súťažia v tejto lige, určila sumu 500-tisíc dinárov, čo je asi 40-tisíc mesačne. To zrejme nepostačí, ale s príjmami z nášho športového klubu, ktoré sú síce skromné, no predsa pomáhajú, hádam sa nám podarí vyfinancovať všetky potreby klubu. Náklady sú však veľmi veľké. Okrem rozhodcov a delegátov, ktorým treba za každý zápas zaplatiť viac ako 10 000 dinárov, novým záväzkom je profesionálna bezpečnostná služba. V tejto chvíli nás stojí 5 000 dinárov jeJánošíčan lobodan Jankov (v avo) točí den zápas. Keď k tomu pridáme cestovné náklana bránu Borca z dediny račev aj dy hráčov, diéty, kosenie trávy, označovanie ihriska, strovenú pätnásti naši hráči.“ Ďalší problém, na ktorý klub vodu..., organizácia zápasu stojí najmenej 25 000 dinárov. Preto naráža, sú financie: sa viac opláca hosťovať, ako or-

ganizovať zápas doma. K tomu ako nový výdavok sa nastoľuje uvedenie internetu do miestností klubu, aby sa zápisnica hneď po zápase mohla mailom zaslať do zväzu, na čom trvá FZ Srbska. Vo FZ Pančeva sa síce snažia to odročiť, ale pravdepodobne už na jeseň každý klub bude musieť mať počítač, tlačiarničku a internet. My síce počítač a tlačiarničku máme, ale nový výdavok bude predplatné za internet. Myslím si, že to je príliš nereálne. Klubom sa zväčšujú povinné náklady a prostriedky, ktoré možno dostať z rozpočtu, roky zostávajú na tej istej úrovni. Veď jednotlivé kluby vo svojich miestnostiach ani elektrinu a teplú vodu na sprchovanie nemajú, a kdežeby ešte internet!“ príliš sklamane na záver konštatuje Goran Bokan.

1. Hajdušica 13 2. Budućnost 13 3. Ratar 13 4. Karaš (J) (-1) 13 5. Ševac 11 6. Vojvodina 13 7. Borac (VS) 13 8. Karaš (K) 12 9. Partizan 13 10. Vinogradar 12 11. Borac (VG) (-1) 13 12. Jánošík 13 13. Dobrica 13 14. Sloga 13

10 9 6 6 6 6 6 5 5 4 4 3 3 1

2 1 4 4 2 2 2 3 1 1 1 2 1 4

1 43 : 12 3 49 : 31 3 26 : 23 3 17 : 16 3 22 : 14 5 26 : 26 5 21 : 22 4 26 : 31 7 22 : 32 7 14 : 24 8 19 : 37 8 22 : 34 9 21 : 30 8 17 : 26

32 28 22 21 20 20 20 18 16 13 12 11 10 7 39

Šport STAROPAZOVČANIA (NE)BUDÚ BOJOVAŤ O ZÁCHRANU

S novým kormidelníkom Livajom Matej Bzovský

úťaž vo všetkých troch vojvodinských futbalových ligách (východná, severná a južná skupina) sa začne 16., resp. 17. marca 2019. Staropazovských fanúšikov, samozrejme, najviac zaujíma južná skupina, v ktorej hrá ich Jednota. Po chudobnej jeseni slovko záchrana sa bude najviac skloňovať v radoch tohtoročného jubilanta. Po odchode Mihajla Bošnjaka, ktorý nesplnil veľké očakávania, lebo mal pred štartom hodne ťažkostí pri formovaní tímu, kormidla sa ujal Vladimir Livaja a jeho pomocníkom bude Dragan Ogrizović. Zatiaľ nevedno, kto bude trénerom brankárov. Veľká je škoda, že vlani odišiel veľmi užitočný Miloš Milinović, ktorý zároveň bol

aj náhradným brankárom. Teraz sa spomínajú Vučić z Krnješeviec a Bursać z Novej Pazovy, ale o tom – potom. Priaznivcov Jednoty, ktorá oslávi 100 rokov jestvovania, najviac zaujíma, ako bude vyzerať zostava v druhej, oveľa ťažšej časti majstrovstiev. Klub sa v zimnej prestávke rozlúčil s náhradným brankárom Todorovićom (odišiel do Ljukova), Sinišom Rudićom (?) a solídnym stopérom Lazarom Bojbašom, ktorý posilnil Podunavac v Belegiši, odkiaľ prišiel skúsený útočník Nebojša Vukmirović. Z Putiniec sa vrátil krídelný útočník Aleksa Bajić a na dvere šatne v sobotu zaklopú ešte niekoľkí nováčikovia, keďže sa najviac pátralo po stopérovi, stredopoliarovi a kanonierovi. Vo vedení Jednoty sú tentoraz veľmi obozretní, keď ide o posily,

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

V Mostonge presvedčivo ŽAK – MLADOSŤ 1 : 4 Samuel Medveď

etrovskí stolní tenisti zohrali minulú sobotu prvý zápas v druhej časti súťaže. Hosťovali v Sombore, kde v Športovej hale Mostonga rutinovanou hrou porazili domáci ŽAK. ýsledky v ombore: ilko – Bažík : ustahio – Lomen : rubor –Turan : štvorhra: ilko rubor – Turan Lomen : ilko – Lomen : ýsledky kola: Temerín – anjiža : Banat – Jednota : ový ad – Bačka : – Mladosť : Rapid – Banatul :

Nový predseda Čajić L. Pavković

réner šídskeho FK Radnički Goran Vukmir mal prvé stretnutie s hráčmi v pondelok 21. januára 2019, keď sa začali aj prípravy na jarnú odvetu. hl rs

n ormačno politický týždenník

1. Prvý máj 2. Jugović 3. Podrinje 4. Borac (Š) 5. Sremac 6. Sloga (E) 7. Hajduk (D) 8. Tatra 9. Hajduk (B) 10. Radnički 11. Podunavac 12. Jednota 13. Sloga (T) 14. LSK 15. Hajduk (Č)

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

11 9 8 7 7 7 7 5 5 5 5 4 5 2 0

0 3 30 : 14 33 3 2 18 : 10 30 4 2 22 : 6 28 5 2 22 : 8 26 4 3 17 : 12 25 3 4 25 : 16 24 0 7 24 : 13 21 4 5 16 : 14 19 3 6 24 : 20 18 2 7 23 : 25 17 1 8 20 : 20 16 4 6 16 : 19 16 1 8 11 : 25 16 2 10 9 : 36 8 0 14 2 : 41 0

ERDEVÍCKA SLOGA PRED ŠTARTOM PRÍPRAV

Nevyhnutné zmeny... Lazar Pavković

rdevícka Sloga začne s prípravami na jarnú časť majstrovstiev Vojvodinskej ligy V 11. kole Mladosť 10. februára – južnej skupiny v nedeľu 27. uvíta mužstvo STK Nový Sad 2011. januára 2019. Nový tréner Jane Gavalovski prvé stretnutie s hráčstanovil na ihrisku Slogy, kde 1. Kanjiža 10 10 0 40 : 16 20 mi bude prebiehať aj najväčšia časť 2. Rapid 10 9 1 39 : 16 19 príprav. 3. Mladosť 10 7 3 34 : 24 17 Okrem zaangažovania nového odborného štábu v erde4. Jednota 10 6 4 32 : 25 16 šéfa víckom klube plánujú posilniť aj 5. Temerín 2 10 5 5 30 : 30 15 hráčske kádre. Zatiaľ sa do Slogy Stefan Cvijić, ktorý uplynulú 6. Banat 2 10 5 5 26 : 30 15 vrátil polosezónu hral v radoch prvoli7. Bačka 10 4 6 30 : 29 14 gistu Bečej, a novým členom je z B. Jarku. Slogu zatiaľ 8. ŽAK 10 2 8 13 : 22 12 i Stojšić opustili Rosić, Doknić a Šarić. 9. Nový Sad 2011 10 2 8 17 : 38 12 Do rámca príprav erdevíckeho 10. Banatul 10 0 10 19 : 40 10 mužstva zapadne odročené štvrťfinále o Pohár Sriemu s mužstvom

ZMENA VO VEDENÍ FK RADNIČKI ŠÍD

lebo nechcú hromadiť hráčov ako v blízkej minulosti. Chcú sa opierať na služby kvalitných hráčov, ktorí prispejú k lepšiemu jarnému umiestneniu. Do mužstva sa pravdepodobne znova nedostanú domáci talentovaní odchovanci, ktorých je vskutku veľmi málo a dosiaľ najviac sedeli na lavičke pre náhradníkov. „Verím, že sme všetci v klube získali poučenie z minulej neúspešnej jesene,“ zdôraznil agilný predseda Dragan Đurić. „Do jarnej súťaže vstupujeme dosť skromne, chceme hrať dobrý futbal, no predovšetkým treba zostať v tejto lige, čo je celkom reálne. Dosť bude závisieť od štartu, navyše v ťažkej jari sa môže stať čokoľvek. Uvedomujeme si, že je pred nami ťažká úloha, veľká skúška, ale obavy a strach u nás nemajú miesto!“

te an viji sa vrátil domov

FK Partizan z dediny Vitojevci a niekoľko priateľských zápasov. Foto: J. Pucovský

V zimnej prestávke usporiadali schôdzu Zhromaždenia FK Radnički, na ktorej zvolili nové vedenie v čele s predsedom Aleksandrom Čajićom. Nová správa sa pousiluje vytvoriť hráčom čím lepšie podmienky na prácu, aby mohli splniť tohtoročný cieľ – obstátie vo Vojvodinskej lige – južnej skupine. Do začiatku jarnej časti súťaže Šíďania zohrajú niekoľko kontrolných zápasov a prvý bude už v sobotu 2. februára s menovcom Radničkim zo Sriemskej Mitrovice, členom Srbskej ligy – skupiny Vojvodina. • ŠPORT •

VO VOJVODINSKEJ LIGE – JUŽNEJ SKUPINE V JESENI MNOHO PREKVAPENÍ

Prvý máj je prvý... Juraj Pucovský

vala (Sremac 1 : 1, Jugović 2 : 2) a prehrala (Prvý máj obre ste prečítali, nie je 2 : 4, Tatra 2 : 3). Pre lepšie žiadna chyba. FK Prvý umiestnenie nepomohlo ani máj z Rumy, nováčik to, že je erdevícke mužstvo v tejto spoločnosti, ktorý si ten najúspešnejší hosť v lige, status vybojoval iba v baráži, je lebo z možných 24 bodov jesenným majstrom! Mnohí sa získalo šestnásť. Po skončení jesene odišiel tréner Momčilo Raičević, ktorému sa vlani nepodarilo splniť cieľ, a ani teraz to nevyzerá na lepšie. Vystriedal ho mladý odborník, Macedónec Jane Gavalovski, niekdajší hráč Mačvy, Rada a internacionál v Grécku. Poznávajúc Prerušili spoluprácu: bývalý tr ner hlavného dobrodinca Slogy logy Momčilo Raičevi a Boris Negovana Đorđevića, mô- Považan (z ava) žeme očakávať aj hráčske ako pomocník Milana Vujasina, posily, aby sa pokúsilo dosiah- prišiel z radov FK Hajduk z dedinuť v tejto chvíli (ne)možné. No ny Beška, s ktorým v jeseni v tejspamätajme sa len na minulú to lige obsadil 9. miesto. Nový sezónu, keď v podobnej situácii tréner a niekoľko hráčskych posíl bol novosadský Kabel, a predsa by Jednote mali a museli priniesť postúpil. krajšiu a veselšiu jar. Medzi tými, čo celkom sklamaPodobne ako Jednota, rozčautbalisti Jednoty a erdevíckej logy v jeseni ve mi sklamali: li, je i pazovská Jednota. Niekrovala aj temerinská Sloga o stumomentka z ich zápasu v tarej Pazove minulej jari dajší dlhoročný člen Srbskej ligy pienok nižšie a zvlášť Hajduk (Foto: O. Filip) – skupina Vojvodina s novým z Čurugu na poslednom mieste pýtajú, či je tento úspech výsled- Sremac z Vojky. trénerom Mihajlom Bošnjakom bez získaného bodu a gólovým kom ozajstnej kvality mužstva Je isté, že erdevícka Sloga (6. skončil na 12. mieste, čo hádam pomerom 2 : 41! Mladé mužstvo zo Sriemu alebo skutočnosti, že miesto, 24 bodov) rozčarovala nikto nečakal. Preto spomenutý šídskeho Radničkého po slabom viacerí papieroví favoriti zlyhali. svojich fanúšikov, ktorá v mi- odišiel z klubu a namiesto neho štarte a štyroch prehrách v slede Môžeme povedať, že aj jed- nulej sezóne do prvý zápas vyhralo v Čurugu nad no, aj druhé. Reč čísel hovorí, posledného kola Hajdukom 6 : 1, do konca jesene že zverenci trénera Svetislava s Pazovčanmi, Šajzoskupilo solídnych 17 bodov. Petkovića vyhrali 11 zápasov, kašanmi a novoKysáčska Tatra si postup vyprehrali trikrát, s gólovým po- sadským Kabelom bojovala s niekoľkými domácimi merom 30 : 14 a 33 bodmi sa bojovala o postup hráčmi (Srnka, Budík, Ábelovminulej jesene zaslúžene dostali a skončila ako viceský, Ožvát, Martinko, Munjas), na najvyššie miesto. Sľubuje to majster. Erdevíčaale celú jeseň, okrem brankára renesanciu rumského futbalu nia si podobný cieľ Munjasa, nikto nebol v jej mužtým skôr, že omnoho známejší vytýčili aj v týchto stve. Legionári kysáčskeho tímu a starší FK Sloven (založený pred majstrovstvách, v prvej etape získali 19 bodov, sto rokmi) už dlhšie nie je na a to v roku, keď čo im stačilo na 8. miesto, ktoniekdajších vysokých pozíciách oslavujú sté výrorým uzavreli hornú polovicu vojvodinského futbalu? Mužstvo čie založenia klubu. tabuľky. Vo finiši majstrovstiev z Borkovačkej doliny už roky Deväť bodov meTatru opustil tréner Vladimir živorí v Sriemskej lige. nej od lídra zatiaľ Šponja a na jar mužstvo bude O tri body menej na druhej to nesľubuje, čo viesť niekto iný. priečke má Jugović z Kaća, ktorý zapríčinilo slabé Po 1. kole a prehre v Divoši sa vlani len horko-ťažko zachrá- výsledky na domá- Brankár Tatry ejan osturanov v lohe s domácim Hajdukom 4 : 0 súťaž nil pred zostupom. Na treťom com trávniku, kde obrancu na zápase v a i ktorý ysáčania opustil novosadský Borac, ktomieste je Podrinje z Mačvanskej Sloga z možných prehrali : (Foto: Pavel Pálik) rého vedenie nebolo spokojné Mitrovice, ktorého mužstvo in- 18 bodov získala iba osem! Po vedenie angažovalo Vladimira s niektorými rozhodnutiami kasovalo najmenej gólov v lige – dva zápasy vyhrala (Jednota Livaju. Tento mladý odborník súťažiacich orgánov ligy! Aj to iba 6. Tento nováčik sa nezriekne 4 : 0, Hajduk (Č) 2 : 0), remizo- z Inđije už pracoval v Jednote je možné v našom futbale.

• ŠPORT •

boja o postup, ak nezíska titul, jeho tréner Željko Milošević očakáva aspoň post vicemajstra, ktorý prináša kvalifikáciu o miesto vo vyššej súťaži. Jeden z papierových favoritov Borac z dediny Šajkaš sa musel uspokojiť so štvrtým miestom a piaty je

Šport PADINSKÍ FUTBALISTI MUSIA ROZMÝŠĽAŤ

Ako prekonať galibu? Ján Bokor

Toto mužstvo oliny pred majstrovstvami dosť s ubovalo ale dobr výsledky vystali

v hornej polovici tabuľky. V klube sú si vedomí toho, že je horekovanie márne, ale treba podnikať kroky k náprave situácie. V zimnej prestávke vedenie z tímu uvoľnilo Mitića, Stojiljkovića a Šajbera. Do klubu sa vrátil brankár Denis Holík, prišli aj skúsení hráči Kolak z Uljmy, Forgić z Banátskeho Karlovca a Jovanov, ktorý hral v zahraničí. Traja poslední ináč žijú v Pančeve. Očakáva sa, že Dolinu posilnia ešte niektorí hráči. To znamená, že Padinčania budú húževnato bojovať o záchranu v lige. Nebude to ľahká, ale nie aj nemožná misia. Prípravy na jarnú časť majstrovstiev odštartujú v nedeľu 27. januára 2018, v rámci ktorých zohrajú aj zápasy s Vojvodinou z Perlezu doma (3. februára), s FK Radnički 1911 v dedine Jaša Tomić (10. februára), so Sláviou v Kovačici (17. februára), s AŠK v Aradáči (24. februára) a doma s Unireou Uzdin (3. marca).

neprijal návrh, aby sa zasadnutie odročilo. Vedenie Doliny nemalo mnoho času, lebo Futbalový zväz Srbska naložil klubom, že musia vykonať preregistráciu hráčov. Túto zložitú prácu kluby majú urobiť bez ohľadu na to, že termín nikomu nevyhovuje. Futbalové orgány sa i teraz riadili podľa toho – urob a nesťažuj sa! Zabudli na skutočnosť, že v kluboch sú väčšinou neplatení dobrovoľníci, ktorí sa v hodnej miere zriekajú svojho voľného času. Z hore uvedených dôvodov pristúpili k realizácii rokovacieho programu. Predseda Ján Povolný povedal, že terajšie vedenie prebralo klub pred rokom. Preto sa správy o činnosti, výsledkoch a financiách vzťahovali iba na toto obdobie, jar a jeseň 2018. P Š L „Hráčske kádre sme zdedili od predchádzajúceho vedenia,

1. Partizan (G) 17 2. Partizan (U) 17 3. Borac 17 4. Radnički 17 5. Potporanj 17 6. Jedinstvo (V) 17 7. Strela 17 8. Jedins. Stev. 17 9. Spartak 1911 17 10. Sloga 17 11. Vulturul 17 12. C. zvezda 17 13. Jugoslavija 17 14. Vojvodina (S) 17 15. Dunav 17 16. Dolina 17 17. Polet 17 18. Vojvodina (C) 17

a sklonku minulého roka v Padine prebiehala výročná schôdza Zhromaždenia FK Dolina, na ktorej dôkladne analyzovali prácu v uplynulom období. Malý počet prítomných členov

hl rs

ktoré futbalistom nevyplatilo sľúbené peniaze. Mužstvo predsa zostalo pokope a prisľúbilo, že bude hrať do konca začatých majstrovstiev. Nové vedenie sa snažilo splniť sľúbené, ale sa nám to nepodarilo. Hráči začali kalkulovať, podávali premenlivé výsledky. Doma

vyhrali nad všetkými súpermi, získali si priazeň fanúšikov. Na hosťovaniach sme ich nemohli poznať, prehrávali aj so slabšími súpermi. Jarnú časť sezóny 2017/2018 Dolina predsa skončila na druhom mieste, a to jej umožnilo hrať kvalifikáciu o postup do Vojvodinskej ligy – východnej skupiny. Počas baráže kolovali všelijaké odhady, no premohol nás Partizan z Uljmy. Neskoršie nám súťažiace orgány ponúkli miesto vo vyššej súťaži, lebo sa Uljmania vzdali postupu. My sme zostali v Prvej juhobanátskej lige. Nespokojní cezpoľní hráči odišli, na ich miesto prišli iní. Naše plány boli skromnejšie, ako aj sľuby novým futbalistom,“ hovorí predseda Ján Povolný. Na začiatku novej sezóny 2018/2019 prišli noví hráči a viac sa dával dôraz na prípravu domácich futbalistov. Pre-

n ormačno politický týždenník

vierka nového mužstva bola na Memoriáli Miroslava KováčaKoviho. Pod taktovkou nového trénera Damjana Vidića mužstvo podávalo solídne výkony a mohlo sa očakávať, že bude schopné bojovať o hornú časť tabuľky. Problémy začali pred prvým majstrovským zápasom jesene,

keď väčšina domácich hráčov odišla na Slovensko. Okyptená zostava nesplnila očakávania, zaznamenávala slabšie výsledky a Dolina sa rútila ku dnu tabuľky! Jeseň skončila na 16. mieste s trinástimi bodmi. Príčiny takejto slabej bilancie spočívali v nezodpovednom správaní sa a neplnení záväzkov hráčov. Futbalisti slabo trénovali a ani dochádzka na zápasy nebola pravidelná. Padinčania pôsobili ako vojsko bez veliteľa, veľmi ľahko „rozdávali“ body a dostali sa do poriadnej galiby. TR B OR O Vedeniu Padinčanov sa nepodarilo prekonať množstvo problémov, ktoré sa v klube hromadili. Dokonca mali proti sebe aj rozhodcov, ktorí pískali na ich škodu. Podľa slov predsedu Jána Povolného Dolina je poškodená o najmenej osem bodov, s ktorými by skončila

12 12 12 11 10 9 8 8 7 7 6 6 6 5 5 3 4 1

2 3 54 : 12 38 2 3 30 : 15 38 1 4 40 : 19 37 3 3 43 : 17 36 5 2 33 : 15 35 3 5 33 : 25 30 3 6 33 : 19 27 2 7 31 : 18 26 4 6 27 : 25 25 1 9 21 : 26 22 3 8 37 : 41 21 2 9 25 : 29 20 2 9 26 : 33 20 3 9 20 : 41 18 2 10 30 : 34 17 4 10 17 : 32 13 0 13 19 : 62 12 0 16 17 : 73 3 • ŠPORT •

SMUTNÁ JESEŇ FUTBALISTOV PANÓNIE

V Laliti výhru nevideli! Juraj Pucovský

náme porekadlo Ako seješ, tak budeš žať, môžeme uplatniť aj pri jesennej bilancii lalitského FK Panónia v Medziobecnej lige Sombor – druhej triede. Laliťanom už prvý zápas s FK Stanišić 1920 nesľuboval nič dobrého, lebo odcestovali len desiati a prehrali 7 : 0. V druhom zápase s Borcom zo susedného B. Gračca trikrát viedli, ale sa jesenný majster zachránil od prehry vďaka gólu Ćuka v 88. min. – 3 : 3. Posmelenie prišlo z Bezdanu, kde Panónia vyhrala 1 : 0 napriek grobianskej hre domácich.

na 2 : 3, ale k vyrovnaniu neprišlo. V 5. kole mužstvo Panónie si priviezlo ďalšie tri body, keď položilo na lopatky domáci Metalac 3 : 2 (2 : 0). A to bolo všetko, keď ide o bodový zisk. Z posledných piatich zápasov zverenci trénera Milana Marjanovića viac nezískali ani bod, s gólovým pomerom 1 : 18! Najprv ich v Laliti prekonal FK Jedinstvo Lemeš 1 : 0, potom v Riđici proti domácemu Graničarovi vybehli len desiati hostia, jeden za druhým trávnik opustili štyria hráči, takže rozhodca Bečanović za stavu 5 : 0 musel prerušiť zápas v 68. min.!? Nasledoval ďalší domáci debakel s Teleč-

Mužstvo Panónie v jeseni nevyhralo ani jeden zápas doma

Druhé obecné derby v Laliti s novozaloženým odžackým FK Lider hosťom v prvej časti prinieslo presvedčivý náskok 0 : 3, po obrátke M. Obradov a Šinkarčuk skorigovali

• Jesenný ŠPORT •majster sa prešmykol: Laliťania (v modrom) najlepšie hrali s Borcom

kou – 0 : 3, s mužstvom, ktoré nikdy dosiaľ nevyhralo majstrovský zápas v Laliti. Hosťovanie v Báčskom Bregu prinieslo najväčšie poníženie – 8 : 1 v prospech domáceho Di-

Mišo Obradov (s loptou) – najlepší strelec s troma gólmi

Laliťanom prehra s Telečkou najťažšie padla

nama 1923. Na konci Laliťania neodcestovali do Sonty na zápas s domácim Dinamom, lebo sa zoskupili len ôsmi hráči. Okrem kontumačnej prehry mužstvu Panónie odňali aj jeden bod! Bola to chmúrna jeseň mužstva Panónie, ktoré svojim fanúšikom doma nedožičilo ani jednu výhru; z možných 12 bodov získalo len jeden! Nepamätáme sa, že by sa v poslednom polstoročí také niečo udialo. Vonku to bolo oveľa úspešnejšie, lebo z 18 bodov získali presne tretinu, teda šesť. Čo je príčina tohto neúspechu? Nepravidelné tréningy, neriadna dochádzka na zápasy, keďže na dve hosťovania odcestovali iba desiati, aj doma sa mužstvo horko-ťažko zoskupovalo, priviedli k tomu, že Panónia skončila na 9. priečke medzi jedenástimi mužstvami a s najhorším gólovým skóre v lige – 10 : 33! Ako ďalej? V zimnej prestávke by sa vedenie malo porozprávať s hráčmi, zistiť príčiny ich nespokojnosti a nezodpovednosti, od každého žiadať, aby sa vyjadril, či chce hrať futbal, rešpektovať spoluhráčov, trénera, predsedu, fanúšikov, plniť záväzky... V opačnom prípade k náprave situácie v klube nepríde a otázna bude aj ďalšia účasť v lige!

Tvrdý boj viedli hráči Panónie 50 /4833/ 15. 12. 2018 s odžackým Lidrom

ZA PRIEHRŠTIE MEDAILÍ PRE KARATISTOV KOVAČICE

Kopa medailí z Kovina

Kovačičania na Majstrovstvách Banátu

S karate sa vo svete ne(s)tárate Ján Špringeľ

odľa Dragana Vukelića, trénera KK Kovačica, najväčší úspech vlani klub získal na Pohári Srbska. Súťaž sa uskutočnila 28. októbra 2018 v Belehrade v Športovej hale Ranka Žeravicu. Na spomínanej republikovej pohárovej súťaži zlato získal jedenásťročný Siniša Ilibašić, kým bronz dosiahla o rok staršia Nađa Lakičinová. Výborný výsledok docielili Kovačičania aj na Pohári Vojvodiny dva týždne predtým

Tešia sa aj Kovačičania: karate je už aj olympijským športom

Z Pohára Srbska v Belehrade

Ocenenie trénerovi Vukelićovi venoval Karate zväz Vojvodiny na zraze v Sombore

(14. októbra) v Beočine, kde si najjagavejší kov vybojovali Nađa Lakičinová a Siniša Ilibašić, kým sa strieborná medaila dostala do rúk Nikolovi Subinovi. Toho istého víkendu na Majstrovstvách Vojvodiny v Novom Bečeji mladšia dorastenka Anja Cvetanovićová si vybojovala bronz.

Úspech podľa vyhlášky cvičiteľa Vukelića je, že karatisti Kovačice boli na veľkom počte súťaží a získali hodne medailí, čo nebolo ľahké dosiahnuť s ročným rozpočtom 150 000 dinárov, z ktorých tretinu (50 000 din.) dajú zväzu na registráciu súťažiacich, trénerov, rozhodcov a ročné členské. Približne 60 000 dinárov platia za sieň, takže s menším počtom súťažiacich odchádzali na viac turnajov, registračný poplatok platili rodičia, kým prepravu vlastným autom Vukelić nenaplácal. Aj napriek finančným problémom mali, ako vidno aj na fotografiách, úspešný súťažiaci rok. Karate klub Kovačica má v súčasnosti tridsať členov, z ktorých dvadsiati sú Kovačičania.

Záber z Pohára Vojvodiny

Z medzinárodnej súťaže Valentinovo v Tuzle

Počet členov sa často mení. Práve v týchto dňoch a týždňoch, v prvých mesiacoch nového roku, prijmú nových členov, ktorým umožnia zdarma trénovať do júna 2019. „Netreba azda v súčasnom svete vysvetľovať, koľko má znalosť umenia boja holými rukami význam pre jednotlivca. Ide aj o praktický nástroj bránenia. Trénujem výlučne mladšie generácie. Vychovávam ich tak, že im na tréningoch zvýrazňujem, že v karate nejde iba o telesné vlohy, lež i o duševnú rovinu. Skrátka, s karate sa na svetadieloch netárate, iba priateľov rátate,“ zdôrazňuje Vukelić počas nejedného rozhovoru.

Z turnaja v Novom Sade