Hlas Ludu 25

Orchestrík zo Selenče najlepší v Srbsku Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 18. 6. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4704/

25

Z obsahu

18. 6. 2016 | 25 /4704/

Uzávierka čísla: 15. 6. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Nástrahy dobiedzajúce 5 Spokojnosť a obavy 6 Rešpektovať kredibilitu 7 Je to dobrý liek

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Otvorili prevádzku na spracovanie mäsa 19 Kto je tu učiteľ, a kto žiak?

20 Rozlúčka ďalšej generácie maturantov

Potrebné výpisy a osvedčenia si môžeme vybaviť sami alebo to namiesto nás vykonajú pracovníci štátnych orgánov. Avšak oba spôsoby majú svoje kladné a záporné stránky. (s. 10) J. Pániková

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zapôsobili úprimné slová

23 MOZAIKA 23 Vnady mesta, ktoré vie učariť turistom 26 Tisícročné povery a moderný muzikál 30 Kríza stredného veku vás zasiahne ako hurikán!

31 KULTÚRA 31 Mladé talenty a slovenčina 32 Pestuje čitateľskú obec

Posviacku obnovenej budovy modlitebnice vo Višnjićeve v sobotu 11. júna vykonal biskup SEAVC Samuel Vrbovský a po slávnostných bohoslužbách vystúpil višnjićevský spevokol (na fotografii). (s. 16) S. Stupavský

36 Sissi ako prototyp modernej ženy

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Kolkárstvo zaštepené v krvi 48 Zbierajú medaily a uznania 51 Po stopách úspechov a času Autor titulnej fotografie: Juraj Berédi

Podujatie Čaro višieň už siedmy raz usporiadal Aktív žien zo Silbaša (na snímke záber z etno izby v Dome kultúry). V tú istú nedeľu 12. júna sa Silbaš stal bohatší o nový Slovenský etno dom. O obidvoch udalostiach informujeme na stranách 14 a 15.

J. Bartoš

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.huffingtonpost.com

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU



Rodová rovnosť iba na papieri K Rodová rovnosť je spojenie, ktoré si buď vážite, alebo sa z neho vysmievate.

Nič medzi tým neexistuje, hoci je nezdravé na svet aj na rodovú rovnosť sa dívať cez čiernobiele okuliare.

eďže konštitutívna fáza v lokálnych samosprávach je za nami, nastúpilo obdobie preberania mocenskej čarovnej paličky, ktorej divyrobiaci prášok môže a nemusí priniesť denne proklamovaný pokrok. Spoločenský pokrok, okrem základnej ekonomickej stabilizácie a (prečo nie už konečne aj) prosperity a zveľadenia ľudských a menšinových práv, znamená aj uplatňovanie princípu rodovej rovnosti.

Už dávno sa aj u nás pokúšame presadiť princíp o 30-percentnom zastúpení žien v orgánoch verejnej správy, ktorý niektoré lokálne samosprávy majú zakotvené aj v dokumentoch.

Odborníčka v oblasti rodovej rovnosti Jana Zabunovová pojem rodovej rovnosti jadrne vysvetľuje ako skutočnosť, ktorá neznamená iba rovnoprávne zastúpenie žien a mužov v politickej a ekonomickej oblasti, ale znamená aj to, že aj ženy, poslankyne na všetkých úrovniach, majú mať reálny vplyv na prijímanie nových a zmenu existujúcich zákonov a predpisov.

Aby mohla vplývať, žena musí najprv sedieť v zhromaždení a v iných orgánoch štátnej, pokrajinskej alebo lokálnej správy. Niektoré lokálne samosprávy prejavili záujem o uplatňovanie 30-percentného rodového princípu. V Starej Pazove v roku 2015 založili Ženskú výbornícku sieť, v tom istom roku v Novom Sade podpísali Deklaráciu o rodovom rozpočtovaní a v Báčskom Petrovci ešte roku 2010 schválili Rozhodnutie o princípe rodovej rovnosti v orgánoch lokálnej samosprávy a v orgánoch miestnych samospráv a začiatkom tohto roku aj zápisný list Charty o rodovej rovnosti na lokálnej úrovni.

Na uplatňovanie rodovej rovnosti v našich lokálnych samosprávach v súčasnosti sa možno pozerať v troch kategóriách, v závislosti od počtu členov obecnej rady. Napríklad v Starej Pazove a Báči tento orgán počíta 13 členov – v Báči majú dve ženy, v Pazove iba jednu. V Kovačici a Novom Sade je 11-členná obecná rada, z čoho v prvej sú tri a v druhej obecnej, resp. mestskej rade iba jedna žena. Vo Vojvodine fungujú aj obecné rady, počítajúce 9 členov – napríklad v Báčskej Palanke, Šíde, či v Báčskom Petrovci. Palančania si do výkonného orgánu zvolili iba jednu, Šíďania dve, kým Petrovec zatiaľ nemá ani jednu ženu! Ale vraj ešte nie je neskoro, keďže v petrovskom parlamente zatiaľ zvolili 6-člennú obecnú radu, v minulom mandáte bola 9-členná, a je šanca, že sa do nej dostanú aj ženy. Nech nepríde k omylu – aj predchádzajúce obecné vedenia v konečnom dôsledku náklonnosť k rodovej rovnosti prejavovali iba deklaratívne...

Ak univerzum vnímame okom človeka (ako inak!), on vtedy funguje dobre, keď v rovnováhe spolupôsobia ženský a mužský princíp. V našej krajine, ktorá je ešte stále silno patriarchálna rodová rovnosť, znamená 30 oproti 70, hoci logika nakladá rovnosť vnímať v rovine fifty – fifty. No to je ideál, s ktorým sotvaže budeme žiť, veď nemáme síl uplatniť ani len princíp o 30-percentnom zastúpení žien vo funkciách verejnej politiky.

Avšak to neznamená, že sa máme vzdať vopred. Ani vtedy, keď máme pocit, že ide o sizyfovský boj, lebo čo je človek bez ideálov?

Rovnaký názor iste zdieľajú aj všetci tí, ktorí už týždne v Novom Sade a Belehrade na protestoch vyjadrujú svoj revolt voči súčasnej spoločensko-politickej situácii, ktorej iskry sú v aférach s krycím menom Savamala a RTV Vojvodina. Protesty sa rozrastajú, občianske hnutia silnejú, občania sa konečne zobúdzajú.

Kto sa odváži predpovedať, kam pláva naša loď?

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  25 /4704/ 18. 6. 2016

3

Týždeň 

InPress

Protesty

Nástrahy dobiedzajúce

Jasmina Pániková

Z

obudili sa občania nášho štátu a verejne vyjadrujú svoju nespokojnosť. Začalo sa to ešte v minulom roku protestmi proti stavaniu chýrečného Belehradu na vode, svoje pokračovanie dostalo aj v tomto roku – po zbúraní objektov v belehradskej Savamale a za posledných niekoľko týždňov má aj svoju vojvodinskú podobu.

Turbulentné zmeny vo Verejnom servise Vojvodiny ani dodnes nie sú celkom jasné. Síce je to vďaka novému vedeniu RTV, ktoré stále mlčí a mlčí...

A tisíce nespokojných občanov im protestuje pod oknom. Udiali sa už tri protesty, na ktorých je stále viac a viac občanov. Protestujúci sú stále hlasnejší a vedenie RTV čoraz hluchšie. Alebo iba imúnne na výkriky novinárov (a občanov), ktorí možno protestujú nie preto, že niektorí novinári už nie sú poverení prácami, ktoré ešte pred mesiacom vykonávali, ale preto, že boli potrebné roky, pokým sa Verejný servis RTV stal opravdivým verejným servisom. Šokujúce je práve to, že o protestoch takmer nikto neinformuje. Do svojho programu ich zaraďujú iba televízia N1 a B92. Nie div, že osobný informátor nášho premiéra bulvárny denník Informer označil N1 za organizátora revolúcie a jednotlivých novinárov za zahraničných žoldnierov. Jednoduchšie povedané – ak sa nezhoduješ s počinmi ľudí pri moci a o tom verejne hovoríš a protestuješ, samozrejme, si zahraničný žoldnier alebo zradca.

Alebo organizátor štátneho prevratu.

A zo šokujúceho sa dostaneme k smiešnemu. Bývalý novinár RTV a dvaja profesori Univerzity v Novom Sade zatiaľ avizujú kontra míting, a to na mieste, kde sa organizujú protesty Podpor RTV. Dôvod mítingu? V čase vzniku týchto riadkov uvedené persóny ho nevedeli definovať. Dokonca, nie je známe, ani kto organizuje protest, keďže už spomínaný Informer ako organizátorov uviedol mimovládne organizácie, ktoré, čuduj sa svete, ani neexistujú.

4

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip

T

ých prvých sto rokov je najťažšie. Netráp sa, bude horšie.

Je ešte zopár podobných viet vyjadrujúcich skutočnosť, že treba ozaj mnoho času, aby sa odplavili obavy, vybielili čierne škvrny pochybností, každé dianie dostalo do nového, iného, pozitívnejšieho svetla. Zdá sa, že Srbsko opäť začalo riadne stonať pod váhou súčasnosti, preťažené problémami, ktorým koniec ešte nevidieť.

Len čo sa konečne, so značným oneskorením, začala rozuzľovať causa Savamala, na svetlo sveta nastúpili problémy nové. Naštrbenie spolupráce s Haagskym tribunálom, skraty na relácii s najvplyvnejšími. Ani prsty jednej ruky nestačia na napočítanie strategicky mimoriadne dôležitých skutkov a vzťahov, ktoré treba urovnať, prípadne riešiť v neveľmi dlhej časovej lehote.

Po prvom kole konzultácií o novej vláde nasledovalo v tomto týždni kolo druhé. Mandatár, ministri a guvernérka v tom istom čase vedú neľahké rokovania s misiou Medzinárodného menového fondu o boľavých reformách verejného úseku a verejných podnikov, ktoré už začínajú zatínať do živého.

Je tu i veľmi významný pobyt čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v tejto časti juhovýchodnej Európy, počas ktorého by Srbsko



malo s veľkou a vplyvnou krajinou podpísať vyše pätnásť bilaterálnych dohôd v rôznych oblastiach.

Aj na pojem úspešnej regionálnej spolupráce sa v Belehrade a inde díva rôznymi dioptriami. Nemecko ako vedúca krajina Európskej únie vniesla do viacerých balkánskych pomerov väčšie jasno, keď zopakovalo oznámenie, že umožnenie prijatia Kosova do radov OSN považuje za jeden z predpokladov budúceho prijatia Srbska do EÚ.

Berlín totiž diplomaticky oznámil, že po otvorení prvých pár prístupových kapitol, otvorenie ďalších podporí len vo svetle pokroku v zatváraní viacerých medzier, ktoré sa objavili pri uplatnení Dohody o normalizácii (Belehradu a Prištiny) z apríla 2013. Ťažkú hlavu si možno robiť nielen z toho, lež i z oznámenia mandatára Aleksandra Vučića o zrušení návštevy Bruselu plánovanej na 21. jún, a podľa niektorých náznakov aj predtým dohodnutých bilaterálnych rozhovorov s vysokými americkými činiteľmi pri príležitosti odchodu do USA 23. júna prvým priamym letom Air Serbia na relácii Belehrad – New York. Čo sa za tým skrýva, presne nevedno: reagovanie na niektoré skutky veľkých a vplyvných a na isté náznaky o tom, že sa vláde Srbska Západ snaží vytiahnuť koberec spod nôh logistickou podporou obvinení vzťahujúcich sa na volebnú krádež, tých, ktoré

sú späté s dianiami v RTV, či podporou protestov proti projektu Belehrad na vode. Alebo jednoducho ide len o prianie, aby všetko šlo podľa kostolného poriadku: najprv vláda, potom iné? Na tému skomplikovania vzťahov v trojuholníku Belehrad – Brusel – Washington v pondelok rokovali premiér Aleksandar Vučić, šéf delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport a veľvyslanec USA v Belehrade Kyle Scott za zatvorenými dverami. V tých riadne zamiešaných kartách okrem Bruselu, Berlínu, Washingtonu, Pekingu, treba mať na zreteli aj Moskvu, ktorú premiér Vučić navštívil nedávno a v ktorej sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom. Prostredníctvom veľvyslanca Aleksandra Čepurina stadiaľ prišiel odkaz, že si veľmi vážia úprimnú ochotu srbského vedenia naďalej zveľaďovať spoluprácu s Ruskom. Očakáva sa, že novým a dôležitým podnetom k tomu bude návšteva premiéra Dmitriho Medvedeva v Srbsku, naplánovaná na jeseň.

Zatlačené do labyrintu rôznych záujmov a vplyvov Srbsko nemá inú možnosť než reagovať na dobiedzajúce a stupňujúce sa nástrahy konaním krok za krokom.

Alebo deň za dňom, postupne a bez náhlenia. Len tak si môže zachovať doterajšie kredity a akú-takú nádej, že zo všetkého vypláva bez väčšej ujmy na svojich predsavzatiach a plánoch.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ČEDOMIR JANJIĆ, PRIMÁTOR MESTA ZREŇANIN

Účasť je dôležitá Oto Filip – Jedným z predpokladov úspešného etablovania v podnikateľskom svete je aj účasť na veľtrhoch...

– Predstavitelia mesta Zreňanin sa pravidelne zúčastňujú nielen na našich, ale aj na väčších európskych

Informačno-politický týždenník

veľtrhoch, ako sú tie v nemeckom Mníchove alebo vo francúzskom Cannes.

Robíme to viac ako desaťročie. Môžem povedať, že sme nášho najväčšieho zamestnávateľa, nemeckú spoločnosť Dräxlmaier objavili a zoznámili sa s jej činiteľmi práve na veľtrhu v Mníchove. Teda

vedomí sme si toho, čo znamenajú veľtrhy, nakoľko je účasť na nich dôležitá. Je mi ľúto, že v Srbsku nie sú väčšie prezentácie tak lokálnych samospráv, ako aj iných potenciálov, ktoré ako štát máme.

Nazdávam sa, že sa to v nadchádzajúcom období zmení a že sa aj my ako mesto budeme mať kde adekvátne predstavovať aj v samotnom Srbsku.

• TÝŽDEŇ •

ZO ZÁVEREČNEJ KONFERENCIE PREDSEDU POKRAJINSKEJ VLÁDY

Spokojnosť a obavy Jasmina Pániková

Z

hodnotiť niekoľkoročné pôsobenie na hociktorej funkcii je ťažké. Skonštatoval to aj stále aktuálny predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić, ktorý sa v piatok 10. júna v aule vlády pokúsil stručne zhodnotiť 12-ročné pôsobenie v čele vlády. Za prítomnosti pokrajinských tajomníkov a spolupracovníkov zorganizoval záverečnú tlačovú konferenciu pre novinárov, na ktorej skonštatoval, že napriek mnohým problémom počas 12 rokov vláda AP Vojvodiny mala početné úspechy, o ktorých svedčia aj mnohé zahraničné ocenenia. „Snažili sme sa, aby každý občan mal rovnaký prístup k prostriedkom, s ktorými sme nakladali,“ povedal na úvod Bojan Pajtić. Zdôraznil, že napriek tomu, že pokrajinský rozpočet

bol v priebehu rokov ochudobnený o stovky miliárd dinárov predsa dosiahli veľké úspechy. „Pre nepochopenie republikovej vlády Vojvodina zostala bez významných kapitálnych investícií, akými sú Banátska magistrála, riešenie znečistenia Veľkého báčskeho kanálu, tunel cez Fruškú horu... Pôsobenie pokrajinskej administrácie obťažovalo odmietanie minimálnej spolupráce zo strany republikovej vlády,“ povedal Pajtić.

Na konferencii niekoľkokrát zdôrazňoval problémy, s ktorými zápasili, ale pozastavil sa aj na úspešne ukončených projektoch. „Do oblasti zdravotníctva investované je viac ako 500 miliónov dinárov. Veľkú snahu sme vynaložili

do vybavenia a dokončenia Urgentného centra, dokončili sme budovu Rektorátu, Rozvojový fond realizoval viac ako 50 konkurzov a schválil zhruba 6 000 úverov hodnoty 30 miliárd dinárov. Podarilo sa nám obrániť Vojvodinu pred záplavami.

Spomínať si budeme aj na šťastné

tváre rodín, ktorým sme pomohli, aby sa prisťahovali do krásnych vojvodinských dedín. Počas 12 rokov Vojvodina prilákala zhruba 45 % zahraničných investícií, dostali sme tri prestížne ceny Financial

Times. Odchádzame spokojní s výsledkami, ale vyjadrujeme aj obavy nad osudom Vojvodiny a všetkými otvorenými otázkami. Očakávame, že sa v najkratšej lehote rieši problém financovania Vojvodiny v rámci ústavy, že sa definujú kompetencie a prostriedky pre financovanie tých kompetencií a že poľnohospodári budú zo svojej práce žiť dôstojným životom,“ uzavrel Pajtić.

Pôsobenie doterajšieho zloženia vlády nehodnotil iba Bojan Pajtić. Síce nie v budove vlády, ale pred ňou, v spoločnosti početných mládežníkov – členov Srbskej pokrokovej strany – Milenko Jovanov, podpredseda tejto strany a šéf poslaneckej skupiny v pokrajinskom Zhromaždení, tlačovú konferenciu B. Pajtića označil za čin znehodnocovania občanov pokrajiny, ktorí sa, podľa neho, na voľbách vyjadrili o tom, čo si myslia o doterajšej pokrajinskej vláde.

K NÁVŠTEVE MISIE MEDZINÁRODNÉHO MENOVÉHO FONDU (MMF) V SRBSKU

Aj keď bez peňazí...

Oto Filip

–J

a tomu nerozumiem. Stále počúvame o zotavení ekonomiky a kupujúcich je aj dnes veľmi málo. Pritom mnohí dostali dôchodky v piatok. Peňazí je akosi menej, – uvedenými slovami jedna z predavačiek na trhovisku zhodnotila v nedeľu aktuálnu finančnú situáciu nejedného obyvateľa.

Názory na ňu sa rôznia, v závislosti od zainteresovanosti a uhla pohľadu. Celkovo dôvody na mierny optimizmus sú. Od začiatku roka hospodárska aktivita, zvlášť priemyselná výroba (zvýšila sa o 9,9 percenta v porovnaní s vlaňajškom) a export, stúpa a urýchľuje sa. Následkom je, že v prvých štyroch mesiacoch hrubý domáci produkt bol o 3,5 percenta vyšší ako v rovnakom období vlani. Hlavnou hybnou silou ekonomického rastu je export, stúpajúci rýchlejšie ako dovoz. Platy sa reálne zvýšili o 4,2 percenta, čo • TÝŽDEŇ •

sa premietlo aj do rastu obchodného obratu o 9 percent. Dobre napreduje aj fiškálna konsolidácia: počas prvých štyroch mesiacov deficit bol celkovo 13,1 miliardy dinárov alebo len 11 percent sumy naplánovanej na celý rok. Minister financií Dušan Vujović vyhlásil na Samite ministrov financií, guvernérov a riaditeľov daňových správ krajín tohto pásma v Bečićoch, že všetky naše fiškálne ukazovatele v tomto roku prevýšili očakávania a že je na základe ekonomického rastu možné nové zvýšenie platov a dôchodkov od 1. januára 2017.

Navonok všetko klape, ako má.

V akej miere je to však v duchu predstáv MMF, zisťuje sa od 9. júna, kedy sa začali technické, alebo od pondelka 13. júna, kedy štartovali iné rozhovory predstaviteľov misie MMF s našimi činiteľmi. Vedúci misie MMF pre Srbsko James Ruff sa v rozhovore pre týždenník NIN kladne zmienil o doterajšej fiškálnej konsolidácii, stabilnej makroekonomickej

v uplynulých a budúcich dňoch. Úlohy veľmi náročné, keďže ide o budúce osudy tisícov zamestnancov. Základnou smernicou je dostať situácii, potrebe po sa k účinnému a seriózurýchlení reforiem. nemu verejnému úseku No uviedol i to, že v Srbsku, ktorý má byť ak nebude dodakvalitný a nebyť drahý. točných fiškálnych Jasné je, že sú účinky úspor, tak v roku doterajšej úspešnej fi2016, prípadne ani nančnej konsolidácie v budúcom roku, založené na tom, na čom nemožno počítať Premiér Aleksandar bolo najľahšie usporiť, so zvýšením platov Vučić: Aké budú ďalšie zredukovaní platov vo a dôchodkov. Tú ne- reformy? verejnom úseku, ako možnosť zvýšiť platy zdôvodnil i dôchodkov. Všetky iné reformy významným meškaním reforiem sú komplikované najmä tým, že v oblasti racionalizácie vo verejnom poskytujú želané výsledky len na úseku, čo znamená, že zmenšenie dlhšie dráhy. nákladov na zárobky vo verejnom Na strane jednej optimistické úseku a na dôchodky napreduje hospodárske správy vládnych čipomalšie ako sa plánovalo. niteľov Srbska, na tej druhej MMF Reforma verejného úseku a verej- ako kritický, sčasti konzervatívny ných podnikov, vrátane tých v pre- kontrolór. Zdá sa, že je medzi tými stavbe štruktúry, revízia štvrtého dvoma pólmi reálny obraz kdesi stand-by aranžmánu z obozretnosti, v stredu. A že si z neho každý krája redukovanie počtu zamestnan- to, čo mu v danej chvíli príde vhod. cov, objavenie iných položiek, na Ibaže najmenší osoh zo zotavenia ktorých možno dosiahnuť úspory zatiaľ majú tí, ktorí ho prví pocítili – je to hlavná náplň viacerých kôl na vlastnom chrbte. Zmenšenie rozhovorov zainteresovaných strán platov a dôchodkov trvá a trvá.

25 /4704/ 18. 6. 2016

5

Týždeň NO COMMENT

Do hája s vášňami

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: LJILJANA SMAJLOVIĆOVÁ, PREDSEDNÍČKA ZDRUŽENIA NOVINÁROV SRBSKA (UNS)

Rešpektovať kredibilitu O. Filip

N

a chuť moci lákajúcej najmä politikov neraz doplácajú novinári. Dala by sa urobiť ozaj dôkladná kronika vplyvov a nátlakov, ktorým sú žurnalisti dennodenne vystavení vo všetkých médiách: od printových po internetové. V súvislosti s nedávnymi dianiami na RTV bolo treba zistiť, ako sa na to díva prvá osobnosť najpočetnejšej novinárskej organizácie z nás: Ljiljana Smajlovićová, predsedníčka UNS, tiež šéfredaktorka denníka Politika.

– Ako hlboko podľa vás siaha vplyv politiky do médií?

– Už som, tak v Novom Sade, ako aj v iných častiach Vojvodiny, počula argumentáciu v tom zmysle, že ak niekoho politika privedie na funkciu, tak je normálne, aby ho aj odvolala. Som toho názoru, že to nie je celkom pravdivé alebo presné. Vieme, že ľudia prichádzajú na funkcie aj preto, že sa niektorému dôležitému politikovi páči spôsob, akým pracujú. To ale neznamená, že sú novinári kreatúrami politikov a že ich vo chvíli zmeny politickej garnitúry možno odstrániť bez žiadneho zdôvodnenia. Hoci sa novinár

6

www.hl.rs

možno dostal k dákej redaktorskej pozícii, lebo sa niektorému politikovi páčila jeho práca, netreba zabúdať, že každý z nich má svoj životopis, svoju profesijnú kredibilitu. Táto kredibilita sa musí rešpektovať, uctievať, nech ktokoľvek má akékoľvek politické sympatie.

Každý novinár, redaktor má právo na poctivé a argumentované ocenenie svojej práce. Nemožno s pol vety zdôvodnenia zmeniť štrnásť ľudí bez toho, aby každý z nich dostal zhodnotenie uplynulej činnosti.

Musí sa o tom rozprávať, nemožno to robiť narýchlo. V tom zmysle, keď si všimnem, že sa niektorí naši kolegovia odvolávajú na skutočnosť, že aj minulá garnitúra mala svojich miláčikov alebo favoritov, je to pravdou, no my novinári sme tí poslední, ktorí by sa mali pomeriť s čímsi takým. S tým, že konečné zhodnotenie našej práce má byť záležitosťou politikov. Každý redaktor môže byť zmenený, len nech páni politici majú toľko smelosti vo svojom presvedčení, aby nám presne povedali, čo zavadzalo alebo zavadzia v práci daného novinára.

Myslím si, že je to záväzok vyplývajúci aj zo Zákona o práci.

Informačno-politický týždenník

na spoločnej listine (o. i. tu figurovala aj strana Slováci vpred! v čele s Pavlom Surovým) a iných politických strán. Ako je známe, SNS sa už predtým dohodla o zásadách spolupráce so Zväzom vojvodinských Maďarov (SVM), ktorý doteraz na úrovni pokrajiny bol vo vládnucej koalícii s Demokratickou stranou (DS) a Ligou sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV). Podľa slov Mirovića pokrokári jedine nehodlajú uvažovať o možnej koalícii s DS a hnutím Už bolo dosť. Znamená to, že doterajšia podpredsedníčka Zhromaždenia APV, predtým aj podpredsedníčka vojvodinskej vlády a pokrajinská tajomníčka pre informácie Anna Tomanová-Makanová (aktuálna predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a funkcionárka DS) jednoznačne zostáva bez funkcie v pokrajine. Či budúci vojvodinský premiér dákou funkciou poctí Pavla Surového, nevieme. Tušíme, že sa dozvieme čoskoro. V tejto chvíli

je však nielen nám, ale aj širšej verejnosti známe, že v dôsledku predvolebných treníc a skratu medzi tu spomenutými dvoma slovenskými politikmi (v mnohom koreniacich v neznášanlivosti medzi členmi SNS a DS), sa členovia NRSNM naposledy stretli na 12. schôdzi 5. marca. Ani čo by rada nemala čo riešiť. Nervozita niekoho, kto sa lúči s kreslom, v ktorom sa, následne dlhšieho sedenia, už cíti(l) ako doma (Bojan Pajtić, či Anna Tomanová-Makanová), ani veľmi neprekvapuje. Na rozdiel od ešte ako zjavnej nervozity niekoho, kto si pred voľbami a veru aj neskoršie, na poslanecké (žeby aj dáke „hlbšie“) kreslo ešte len nárokoval (Pavel Surový). Aktuálne zátišie môže znamenať, že čoskoro stranícke vášne – aspoň medzi politikmi, ktorí sú zároveň členmi NRSNM – spľasnú. Alebo sa rozhoria ešte väčšmi. Je ozaj také ťažké sledovať výsostné záujmy Slovákov žijúcich (nielen) v Srbsku? Keď áno, tak do hája s vášňami a ich majiteľmi...

INÝ NÁHĽAD

L

aki je trošku nervózny. Akože by ľuďom nezišla na rozum jedna z povestných replík v inscenácii Dušana Kovačevića Maratónci bežia čestné kolo, keď pred niekoľkými dňami počul alebo hoci len niekde prečítal, že doterajší predseda vojvodinskej vlády a aktuálny poslanec v republikovom parlamente Bojan Pajtić vyslovil (u nás aj inak pomerne frekventovanú) syntagmu „Id´ u pi... mater...!“ (ktorú kedysi ktosi preložil do slovenčiny v rukavičkách ako – Choď do

hája!). Čím poskytol materiál na pohoršovanie svojim politickým sokom. Podobne ako vtedy, keď v období pred aprílovými voľbami označil za četníkov Slovákov, ktorí vstúpili do Srbskej pokrokovej strany (SNS).

Na pondelok 20. júna avizovali ustanovujúcu schôdzu Zhromaždenia AP Vojvodiny, kedy by poslanci mali zvoliť novú vládu a ostatné orgány moci na úrovni APV. Mandatárom na novú zostavu vlády APV je Igor Mirović (SNS). V práve sa končiacom týždni finišovali rozhovory SNS so zástupcami strán, ktoré boli

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

• TÝŽDEŇ •

SLOVO DALO SLOVO: MILE ANTIĆ, KOORDINÁTOR SIETE PRE REŠTITÚCIU

o reštitúcii v miestnych spolo– Možno povedať, že Zákon o reštitúcii v podstate mešká čenstvách...

– Mali sme rôzne nálezy, účinky za potrebami? a skúsenosti. Objavili sme na– Síce mešká, no nepovedal by príklad podnikateľský som, že je schválepriestor s rozlohou ný neskoro. Veľmi viac stoviek štvorcoveľký je počet tých, Oto Filip pôda, môžu to byť lesná alebo iné vých metrov v samom čo sa domáhajú pôdy. S nimi sa veľmi zle gazduje, strede mesta, na prínávratu majetku. ajetkové otázky a spory sú nerobia sa súpisy, jednotlivci sa na zemí budovy v Knez Tí bývalí majitenajkomplikovanejšie. Stačí tom nabalia a štát Srbsko zostáva Mihajlovej ulici v Belia sa v mnohom si len pripomenúť, koľko bez akýchkoľvek príjmov z nich. lehrade, ktorý nebol obetovali. Veľmi susedov sa ocitlo v súdnych spo- Tak sa rodia monopoly a celý rad zaknihovaný v podnidôležité je, že zároch pre posunutú medzu medzi iných vecí nezlučiteľných s poj- kateľskej evidencii, tiež kon bol vynesený dvoma pozemkami, koľko rodín sa mom normálneho, dobre zriade- omnoho závažnejšie predtým, než sa pohádalo pre to, kto čo zdedí. Ani ného štátu. Nám ako občanom je skutky, ako je veľké urobila privatina celkovej spoločenskej úrovni veľmi dôležité, aby sa reštitúcia rozmery zneužívania zácia, a predtým to nie je o nič lepšie. Povojnové realizovala v čím väčšej miere. Ob- štátneho majetku. Koako štátny majeodňatie mnohých majetkov, bu- jektívne pozerajúc, vzhľadom na nečným pozitívnym tok zmizol. Tento dov a domov spôsobilo početné všetko, čo je odňaté, pohľadávky dôsledkom návratu odňatých majetok nebol privatizovaný, ani drámy, ktorých následky cítiť majetkov je vytváranie nie je predmetom privatizácie, aj dnes. Reštitúcia, celé devoľného trhu, zrušenie ale sú indície aj nejaké predpisy, saťročia v socializme nerád niektorých monopolov, smerujúce k tomu, že sa jednotlivci skloňovaná ako potrebný vznik dlhodobých, stabil- pokúšajú vylúpiť ten majetok. Je právny pojem, sa postupne ných, udržateľných investí- to priama zrážka medzi tým, čo je konečne začala presadzovať cií znamenajúcich príjmy účinné a funkčné právo, a medzi v spoločenskom, hospodárpre štát a lokálne rozpočty. tým, čo je dokázane zlé, menom skom, osobnom živote. Ako To preto, lebo sa bývalý nezodpovedné gazdovanie s uvea koľko je otázkou, ktorú majiteľ stáva i daňovým po- deným majetkom. ozrejmila jedna z osobností platníkom. Koniec koncov – V rôznych štátoch reštitúciu už dlho zasvätená do tejto nemožno prehliadnuť ani zdolali rôznymi spôsobmi... problematiky: koordinátor sebazamestnávanie, mož– Môžem v tomto kontexte Siete pre reštitúciu Mile Antić. nosť zamestnávania iných. uviesť príklad Slovenska, kde je – Možno na úvod uviesť, Je to mnoho pozitívnych reštitúcia vykonaná pomerne v ktorých segmentoch tento vecí svedčiacich o tom, že účinne, rýchlo, profesionálnym zákon napreduje dobre, Z protestov prebiehajúcich pred niekoľkými sa reštitúcia má realizovať spôsobom, bez toho, aby ich ktov ktorých zase zle? v čoraz širšom objeme. Od koľvek k tomu nútil. Urobili to rokmi pred budovou vlády Srbska – Zákon o reštitúcii nanovej vlády očakávame preto, lebo je základnou vecou, preduje dobre v tej časti, ktorá zahŕňajú len malú časť toho. Ak sa a žiadame, aby zmeny Zákona ak ste chorý, siahnuť po dobrom je možná. Je to návrat majetku substitúciou rozšíri reštitúcia aj na o reštitúcii a uvádzanie substitúcie, lieku. Reštitúcia je dobrým liekom in natura. V tej časti, kde nie je viac iného, čo sa hľadá, dostaneme ako aj masovejší návrat odňatého pre jednu spoločnosť, pre jeden možný, mám na zreteli vyplácanie sa do situácie, že sa prejavia všetky spôsobom in natura stanovila štát. Ani Čechov, ani Slovákov peňazí, on vôbec nepostupuje, ani tie jej pozitívne účinky. ako priority, ktoré budú pozitívne nikto nemusel k nej nútiť. Máme nemôže postupovať vpred. Štát – Reštitúcia sa skloňovala ešte vplývať aj na zamestnávanie a rast tu aj svojich členov zo Slovenska, doteraz trikrát uviedol, že nemá tú v roku 2006 uplatnením Zákona účinnosti ekonomiky. ktorí to môžu dosvedčiť. možnosť. Pri schvaľovaní Zákona o reštitúcii pred niekoľkými rokmi, S ONESKORENÍM, ALE PREDSA. Takéto hodnotepotom pri jeho zmenách z denie možno aplikovať na riadne volebné zhromaždenie cembra 2013, ako aj pri ďalších, Spolku novinárov Vojvodiny Združenia novinárov nedávnych zmenách, keď zase Srbska (DNV-UNS), zoskupujúceho približne päťsto skonštatoval, že nemôže vyplatiť registrovaných členov. Doterajší predseda spolku odškodné, lebo na to nemá.

Predrag Ćurčija v správe o uplynulej činnosti vy– Od čoho konkrétne závisí zdvihol, že uplynulú prácu výrazne poznačili spory uplatnenie príslušného zákona? ohľadne práva na názov spolku, keďže na základe – Ak sa nejaký zákon má uplatZákona o združeniach občanov vznikol a registroval niť, jeho náplň a riešenia musia sa ako dedič doterajšieho ďalší Spolok novinárov byť udržateľné. Takým je návrat Vojvodiny. Okrem organizovania viacerých školení majetkov v náture a odstránenie webového novinárstva a anglického jazyka DNV-UNS všetkých väčších prekážok, ktoré ako veľký úspech označil vznik Nadácie novinárov zavadzajú pri rozsiahlejšom návraSriemu, Banátu a Báčky a zabezpečenie a výstavbu te týmto spôsobom. Možnosťou je montážneho domu na novinárske potreby. Ten sa aj uvedenie substitúcie ako dominachádza pri Rumenke a kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj, no aj v tomto prípade zostáva riešiť otázky, týkajúce sa nantnej formy odškodného. Teda majetkových pomerov a lokality, urobiť ho plne funkčným aj úradne otvoriť. V druhej časti snemovania je nemusí sa celkom zrušiť odškodné tajným hlasovaním zvolené nové vedenie spolku, pozostávajúce z predsedníčky, ktorou sa stala redaktorka v peniazoch, ale sa musí každévysielania Dokument na RTV Erzsébet Pap Reljin, ako aj šiestich členov Výkonného výboru. Na snímke: mu občanovi umožniť získať inú Z volebného zhromaždenia, prebiehajúceho 8. júna v Novom Sade. nehnuteľnosť adekvátnej hodnoty.

O. F. Môže to byť poľnohospodárska

Je to dobrý liek

M

• TÝŽDEŇ •

25 /4704/ 18. 6. 2016

7

Týždeň Z OKRÚHLEHO STOLA V NEZÁVISLOM SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY

Vždy prítomné obavy Jasmina Pániková

O

situácii v médiách je možné stále hovoriť. Komentovať, hodnotiť, kritizovať a plánovať. Svedčia o tom aj početné okrúhle stoly, na ktorých sa rozoberajú dané témy. Možno niekto povie, že naši mediálni experti vždy rozoberajú tie isté témy. Na prvý pohľad to znie tak, ale, žiaľ, nemilé diania na mediálnej scéne im vždy ponúkajú (aj) nové témy.

O tých starých, ale vždy aktuálnych témach, akými sú výsledky nových mediálnych zákonov, spolufinancovanie médií, problémy médií v jazykoch národnostných menšín, ako aj o tých nových, akou je zmena vedenia a redaktorov vo Verejnom servise RTV, hovorili v utorok 14. júna na okrúhlom stole v Mediálnom stredisku Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny (NDNV). O týchto témach debatovali najmä Vukašin Obradović, predseda Nezávislého združenia novinárov Srbska, Nedim Sejdimović, predseda NDNV, Sanja Kljajićová, novinárka RTV Vojvodina, a Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, mediálna expertka.

Situáciu v médiách mnohí porovnávajú s 90. rokmi minulého storočia. Podľa Vukašina Obradovića v súčasnosti je oveľa horšie než bolo v 90. rokoch. Ohodnotil, že je spoločenský dialóg vyhna-

na vypracovaní mediálnych zákonov, pokračovali v sledovaní implementácie zákonov, avšak na scénu sa dostali ľudia, ktorí zničili mediálne reformy. „V roku 2014 stúpli aj mediálne slobody

V tomto roku sú mediálne slobody katastrofálne – odznelo na okrúhlom stole ný z verejného života, médiá sú stále kontrolované, a nepotešujúco skonštatoval, že sa nátlaky na médiá budú iba stupňovať.

O nič optimistickejšie nevyznel ani predseda NDNV Nedim Sejdimović. Ako povedal, mnohí mediálni experti sa podieľali

v našej krajine. V minulom roku bol zaznamenaný pokles slobôd a v tomto roku to istotne bude ešte horšie,“ podotkol Sejdimović.

Samozrejme, témou okrúhleho stola bola aj aktuálna situácia vo Verejnom servise RTV Vojvodina.

Sejdimović poznamenal, že vý-

konná moc ani nechápe pojem verejného servisu. Odzrkadľuje sa to najmä v ich častých konštatáciách, že sa občania vyjadrili na voľbách, a preto by sa nikto nemal prekvapovať, že sa zmeny dejú aj vo verejnom servise. Jedna z protestujúcich Sanja Kljajićová zdôraznila, že stále žiadajú, aby úradujúce vedenie podalo demisiu. „Prvý list sme vedeniu zaslali 9. mája, a dodnes sme nedostali žiadnu odpoveď. Z toho dôvodu aj nastali protesty, ku ktorým sa pridáva čoraz väčší počet občanov. Občania sú nespokojní so zmenami vo verejnom servise a skutočne aj so zmenami redakčnej politiky, ktorá je viac než viditeľná,“ hovorí Kljajićová. Áno, zmeny sú viditeľné. V čase písania tohto textu na prvom programe RTV pravdepodobne posledný raz bolo vysielanie Radar. Ozrejmila to autorka vysielania Marina Fratucan, ktorá vyhlásila, že do novej letnej programovej schémy, ktorá odštartuje 20. júna, nezaradili aj jej vysielanie a teda ani nepredĺžili zmluvu, ktorú táto novinárka mala s Verejným servisom RTV.

KOMENTÁR Z VLASTNÉHO VRECKA

Očistiť Maticu, odblokovať Radu Zoroslav Spevák

P

okrajinou a našimi osadami sa prehnalo malé politické cunami. Politickým stranám, tradične blízkym vojvodinským Slovákom (DS, LSV) sa podarilo dožiť úplné fiasko a dostať sa na cestu bez návratu. Veľa je odkazov a ponaučení z posledných volieb, ale v tomto krátkom komentári poukážme iba na jedno: Slováci treba konečne aby sa začali správať pragmaticky a prestali donkichotovsky bojovať za ideály. Treba aby sme prvorado bojovali za seba a to, čo z nás tu ešte zostalo. A až potom za vzornú demokraciu, Vojvodinu, EÚ, zelenú planétu...

Dve sú dôležité a súrne úlohy: očistiť Maticu od ľudí, ktorí ju zneužívajú, znásilňujú a privatizujú.

8

www.hl.rs

Poprezerať účty, pootvárať okná a vyvetrať vzduch. Zvoliť si na čelo nových, nekompromitovaných ľudí, mladších, s modernejšími názormi, ktorí budú viesť financie zodpovedne a transparentne. Aby každý člen, každý Slovák, každý občan mohol, ako povedal na jednom z nedávnych zasadnutí MS istý hovorca, tuším podpredseda MS pre Sriem, „na jeden klik“ zistiť, kde a ako sa trovia peniaze. (A tie peniaze vôbec nie sú malé.) Áno, takého predsedu potrebuje MS. Druhou, alebo aj prvou úlohou je odblokovať činnosť Národnostnej rady. Tam sa počas týchto už pomaly aj dvanástich rokov monopolu nazbieralo toľko múľu, nachytalo toľko pavučín, udialo toľko podozrivých vecí, zaváňajúcich na zlodejinu, že sú zmeny

Informačno-politický týždenník

vo vedení viac ako naliehavé. Aj tu treba začať s dobrou praxou zodpovednosti a úplnej transparentnosti vo financiách.

Z týchto dvoch inštitúcií zostali iba ulity. Zmyslom ich fungovania akoby bolo iba slúžiť niektorým ľuďom v zmysle sinekúr, v zmysle financovania ich akoby dedovského práva na status „profesionálnych Slovákov“.

Najlepším a najelegantnejším spôsobom by bolo, aby predsedníčky oboch uvedených inštitúcií podali okamžitú demisiu. Voľby ukázali, že naši ľudia, Slováci, ich väčšinovo majú plné zuby.

Nech idú spánombohom.

Ak to predsa neurobia, treba ich zmeniť. Ako? Demokraticky, všakáno. A hneď. Všetko ostatné je zbytočná strata času. Či tak, či

onak budú musieť odísť.

Je to prvým predpokladom, aby sa tieto dve inštitúcie mohli dostať na správnu cestu, aby si začali budovať dobré meno medzi ľuďmi, aby sa zbavili balastu byrokracie, sinekúr, rodinkárstva a míňania verejných prostriedkov po dedinských krčmách a na kadejaké podozrivé zájazdy funkcionárov a funkcionárikov, a aby sa začali zaoberať poctivou a konkrétnou prácou v prospech tejto hŕstky Slovákov, ktorá tu ešte zostala a ktorá tu zostať aj mieni.

Zoroslav Spevák je vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte v Novom Sade.

Publikovaný komentár nemusí nutne korešpondovať s názorom redakcie.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Obecné vedenie v rukách pokrokárskej koalície Katarína Gažová

U

stanovujúce zasadnutie novozvoleného Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa uskutočnilo vo štvrtok 9. júna. V zhromaždení je 31 výborníkov, ktorým verifikovali mandáty. Predtým predseda volebnej komisie Duško Govorčin informoval o výsledkoch volieb v Obci B. Petrovec: listina Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí získala 9 mandátov, Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman – 6 mandátov, Zachovajme naše dediny dnes – Demokratická strana – 5 mandátov, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak 3 mandáty, Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska – 2 mandáty, Slovenská strana Dr. Anna Boldocká-Ilićová – 2 mandáty, skupina občanov Za prostredie, v ktorom je hodno žiť – 2 mandáty a Slováci vpred! – 2 mandáty.

Ustanovujúce zasadnutie Zhromaždenia obce viedol najstarší výborník Ján Sabo zo skupiny občanov

Zo slávnostnej prísahy novozvolených výborníkov Za prostredie, v ktorom je hodno žiť. Do funkcie predsedu a zástupcu predsedu Zhromaždenia obce boli navrhnutí po dvaja kandidáti. Srđan Simić zo Srbskej pokrokovej strany (SNS) za predsedu zhromaždenia navrhol Dr. Jána Šuľana z Petrovca (SPS) a za zástupkyňu predsedu Annu Huďanovú z Hložian, zo strany Slováci vpred!. Pavel Marčok z Demokratickej strany (DS) za predsedu ZO navrhol Dr. Jaroslava Danku z DS a na miesto zástupcu predsedu Dr. Rajka Perića z SPS. Tajným

hlasovaním do funkcie predsedu ZO bol zvolený Dr. Ján Šuľan a za zástupkyňu predsedu Anna Huďanová. Do funkcie tajomníka Zhromaždenia obce znovu vymenovali dipl. právnika Svetoslava Majeru.

Novozvolený predseda Zhromaždenia obce Dr. Ján Šuľan po skončení ustanovujúceho zasadnutia zvolal v súrnom postupe v ten istý deň ďalšie zasadnutie tohto obecného orgánu. Okolo toho, či zasadnutie bolo zvolané v súlade s platným zákonom a či bolo

všetkým výborníkom doručené pozvanie, nastala prudká rozprava. Potom 13 výborníkov z radov opozície, teda z Jednotného Srbska, Demokratickej strany a Socialistickej strany Srbska, na znak protestu opustilo sieň Zhromaždenia obce.

Na schôdzi zostalo 18 výborníkov, teda väčšinová koalícia zoskupená okolo Srbskej pokrokovej strany, ktorá v pokračovaní zvolila komisiu pre administratívno-mandátne otázky, v ktorej sú: Anna Huďanová z Hložian, Branislav Kozarov z Kulpína a Dragica Pejkovićová z Petrovca (predsedníčka komisie).

Na miesto predsedu obce bol navrhnutý jeden kandidát, ktorý bol potom tajným hlasovaním jednohlasne zvolený. Novým predsedom obce sa stal Srđan Simić (SPS), výborník z Maglića, a funkciu jeho zástupcu bude zastávať Ján Brna z Petrovca (LSV).

Do Obecnej rady tajným hlasovaním boli zvolení 6 členovia: Predrag Bojanić z Maglića (SPS) – vzdelávanie, Aleksandar Nakić z Kulpína (SPS) – mládež a šport, Milan Anušjak z Petrovca (Slováci vpred!) – hospodárstvo, Karol Werle z Petrovca (LSV) – rozpočet a financie, Radomir Zotović z Maglića (Skupina občanov Za prostredie, v ktorom je hodno žiť) – lokálny rozvoj a Ján Meleg z Petrovca (Slovenská strana Dr. Anna Boldocká-Ilićová) – kultúra.

ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Dominovali záverečné minuloročné účty Anna Lešťanová

V

poradí 4. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo v utorok 14. júna vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy.

Na základe rozhodnutia mandátno-administratívnej komisie potvrdili mandáty trom novým výborníkom: Sašovi Holićovi, Irene Uhríkovej zo Starej Pazovy a Rademu Hadžićovi z Novej Pazovy, všetci z volebnej listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. Noví výborníci potom zložili prísahu. Vymenovaní inak boli namiesto Đorđa Radinovića (stal sa predsedom obce), Milana Baeru (zástupca predsedu obce) a Zdenka Gašića (člen obecnej rady).

V rozprave o záverečnom účte Obce Stará Pazova za rok 2015 najviac otázok spoza rečníckej tribúny položili výborníci opozičných strán – Srbskej radikálnej strany • ĽUDIA A UDALOSTI •

(SRS) a Skupiny občanov Voľba pre týkajúce sa hlavne investícií v Novej Toho času, ako uviedol, uvažujú o našu obec. Zaujímalo ich najmä to, Pazove. Na otázky odpovedal Ne- vypísaní nového tendra. prečo bol tento bod zaradený do deljko Kovačević, riaditeľ direkcie.

V pokračovaní zasadnutia výborrokovacieho programu, níci schválili minuloročné keď ešte nie sú utvosprávy o práci a finančrené pracovné telesá nom hospodárení, tak a Rada pre rozpočet. miestnych spoločenstiev Vysvetlenie, že to nie sú Golubince, Banovci-Duprekážky na schválenie nav, Belegiš a Surduk, záverečného obecného ako aj obecnej verejnej účtu, podala Vesna Joprokuratúry a Strediska vanovićová, tajomníčka pre kultúru Stará Pazova.

ZO Stará Pazova. Tento Pozornosť výborníkov zaujala aj analýza zdrabod výborníci staropazovského obecného votného stavu občanov na území Staropazovparlamentu schválili väčšinou hlasov, rovnaskej obce. Podľa slov Dr. Skupina výborníkov v staropazovskom obecnom ko ako aj ďalší, ktorý sa Aleksandra Omerovića, parlamente vzťahoval na finančnú riaditeľa staropazovského správu VP Direkia pre výstavbu V kontexte výstavby kanalizácie DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, Obce Stará Pazova za rok 2015. v obci Kovačević povedal, že sa a na základe dôkladne urobených V rozprave o tomto bode znovu malo realizovať verejno-súkromné štatistických analýz badať rast počtu najaktívnejší boli výborníci z opo- partnerstvo s dánskym podnikom, chorých na nádorové a duševné zičných strán, ktorí položili otázky ktorý sa však partnerstva vzdal. ochorenia.

25 /4704/ 18. 6. 2016

9

Ľudia a udalosti NOVÉ ZÁKONY SPÔSOBUJÚ ZMÄTOK

Digitálna doba naším spôsobom Jasmina Pániková

Z

lepšenie zákonov, čiže ich zjednodušenie je jedným z krokov na ceste do Európskej únie.

Zákony sa schvaľujú, ale otázne je, či je aj náš štát pripravený na ich implementáciu.

Medzi najnovšími zákonmi tohto druhu je Zákon o všeobecnom správnom konaní, ktorý nadobudol platnosť 8. júna. Pre občanov to znamená, že štátne orgány už nesmú od nich žiadať, aby priložili doklady, ktoré sa nachádzajú v úradnej evidencii. Sem patrí výpis z matriky narodených, sobášených, potvrdenie o občianstve atď. Úradníci vo všetkých obecných a mestských správach majú teraz záväzok zabezpečiť doklady namiesto občanov, a to úplne bezplatne. Samozrejme, to predpokladá, že úrady majú byť v sieti, v ktorej si budú vymieňať údaje. A to ďalej znamená, že všetko musí fungovať perfektne.

Samozrejme, spomínané doklady sa najčastejšie používajú pri výrobe

opravdivý zmätok. Zaujímalo nás, ako je to aj v našich prostrediach. Z Policajnej správy v Sriemskej Mitrovici, kam patrí aj Policajná stanica v Starej Pazove, nám v písomnom vyhlásení povedali, že všetky policajné stanice sú pripravené na implementáciu nového zákona. „Pri odovzdávaní žiadosti o vydanie osobného alebo cestovného dokladu občan sa má vyjadriť, či sám Jedno z oznámení na oficiálnom odovzdá výpis z matriky natwitter účte Ministerstva štátnej rodených alebo potvrdenie správy a lokálnej samosprávy o občianstve, alebo to vykoná osobného preukazu alebo pasu. príslušná služba v Policajnej správe,“ V prvých dňoch po nadobudnutí uvádzajú vo vyhlásení. Po uzávierku platnosti zákona v policajných sta- toho čísla Hlasu ľudu nedostali niciach bol opravdivý chaos. Obča- sme odpovede súvisiace s pránia sa síce v médiách dozvedeli, že cou policajných staníc v Báčskom si osobné doklady môžu vybaviť Petrovci a Kovačici. V novosadskej bez trápnej papierovačky, vedeli stanici nám potvrdili to isté, čo aj to aj v policajných staniciach, ale... v S. Mitrovici, ale... Jeden z policajNapr. v Novom Sade jedni hovorili, ných úradníkov, nám, samozrejme, že nie sú potrebné žiadne doku- neúradne povedal, že v prípade, že menty, druhí zase pracovali podľa výpisy a potvrdenia bude vybavostarého systému, z čoho nastal vať policajná služba, na vydanie do-

KOVAČICA

Zakáľačka dolniacko -horniackym spôsobom Anička Chalupová

M

álo je organizácií a spolkov, ktoré sa môžu pochváliť takou dlhou a permanentnou činnosťou, ako kovačickí hasiči, ktorí tu pôsobia vyše stodvadsať rokov.

V súčasnosti sa zameriavajú na široké prevenčné opatrenia, odborné uschopňovanie členov a najmä na prácu s dorastom. Okrem toho sa venujú rôznym kultúrnym, športovým a iným spoločenským akciám.

Koncom mája kovačickí požiarnici uskutočnili jednu akciu, povšimnutú spoločenskú udalosť, na ktorú pozvali aj hostí zo Slovenska.

Hneď zrána na nádvorí Dobrovoľného hasičského spolku v Kovačici, namiesto hasičských cvičení, náhodným okoloidúcim občanom sa naskytol neobyčajný pohľad. Partia

10

www.hl.rs

kovačických dobrovoľných požiarnikov so svojimi dlhoročnými priateľmi z Dobrovoľného hasičského zboru Prievoz zo Slovenska Nikolajom Gečevským, Borisom Kmeťom, Petrom a Martinou Kamenárovcami, Zlaticou Zámečníkovou a Ing. Dušanom Pekárom, starostom mestskej Účastníci zakáľačky časti Ružinov, bez kvičania poslala na druhý svet sa na dedinách ešte zriedkakevykŕmeného bravca. Podľa ich dy zvykne stretnúť celá rodina, slov každá zakáľačka, tak na Dolnej sú v mestách raritou. V menších zemi, ako i na Slovensku, má rov- prostrediach ošípané chová už naký scenár, prvé dejstvo mnohí len hŕstka ľudí a vzácni sú nielen radšej nevidia, zato ďalšie má rád dožívajúci chovatelia, ale aj majstri veľký počet milovníkov zakáľačko- mäsiari, hlavní hrdinovia každej vých maškŕt. Zabíjačka, pri ktorej poriadnej zabíjačky.

Informačno-politický týždenník

kladu sa bude čakať dvojnásobne dlhšie. Potrebné je zvážiť, či predsa strávime čas u matrikára a sami si vybavíme potrebné dokumenty, alebo budeme čakať v polícii, aby naša žiadosť prišla na rad. V každom prípade čakanie je nevyhnutné.

Podobná situácia nastala aj s novými elektronickými zdravotnými knižkami. Síce, v tomto prípade nič nečakáme, ale čítačky kartičiek nefungujú všade rovnako. Napr. v Novom Sade radia, aby občania pri návšteve lekára predsa so sebou mali aj starú zdravotnú knižku, lebo v prípade zlyhania čítačky nebude možné vedieť číslo zdravotnej karty pacienta. A je tu ešte jeden háčik – nový systém naplno funguje iba v prípade, že je internetové spojenie medzi zdravotnou ustanovizňou a databázou Republikového fondu pre zdravotné poistenie dostatočne rýchle. Zdá sa, že moderné technológie a naše štátne orgány nemožno dať dokopy. Aspoň nie na začiatku implementácie nových zákonov. „Hoci žijeme v malom meste, nevidieť často tradičnú klasickú zakáľačku, takže je to pre mnohých už veľkým zážitkom,“ uviedol Želimír Bolerác, jeden z organizátorov tejto akcie.

Už zďaleka susedovcov a okoloidúcich lákala vôňa zakáľačkových dobrôt. Hlavný majster Želko Hološ, mäsiar, od samého začiatku dával nielen pokyny, ale aj prezentoval túto náročnú mäsiarsku prácu, takže hostia, ako aj príslušníci mladších generácií, mohli sledovať celý proces spracovania mäsa. Niektoré zabíjačkové výrobky účastníci akcie spracovali podľa receptu z Dolnej zeme, niektoré zasa podľa návodu, ktorý sa v minulosti používal na Slovensku.

Po náročnej práci, ktorá sa skončila v popoludňajších hodinách, účastníci zakáľačky sa usadili k prestretému stolu a v dobrej nálade si pochutnali na čerstvo pečenom mäse, domácich klobáskach, zabíjačkovom guláši a sadlovníkoch s lekvárom.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V PODNIKU MEDIUS V NOVOPAZOVSKEJ PRIEMYSELNEJ ZÓNE

Otvorili prevádzku na spracovanie mäsa Anna Lešťanová

V

povedal Cviko Krunić, majiteľ a zakladateľ podniku, tento mäsiarsky program plánujú ďalej rozširovať a zveľaďovať, čiže zamerať sa na výrobu rôznych druhov údenín.

podniku Medius, ktorý pôsobí viac než dve desaťročia, v stredu 8. júna slávnostne otvorili novú prevádzku na spracovanie čerstvého mäsa.

Prevádzka je vybudovaná v rámci komplexu objektov Medius v novopazovskej priemyselnej zóne. Hodnota tejto investície je okolo 700-tisíc eur.

V moderne zariadenej prevádzke rozlohy 520 štvor- Medius mäsiarstvo čoskoro začne s prácou cových metrov už v blízkej budúcnosti začnú spracúvať Otvorenie tejto novej prevádzčerstvé mäso, ktorým budú každo- ky je dôležité aj z aspektu zadenne zásobovať supermarkety Me- mestnávania nových robotníkov. diusu nielen v Staropazovskej obci, Toho času v Medius mäsiarstve ale aj v širšom okolí. Ako na slávnosti si zamestnanie našlo 10 ľudí

NAJNOVŠÍ NOSITELIA UZNANIA NAJLEPŠIE Z VOJVODINY: JAM AND JELLY, IRIG

pripomenúť, že sa na 81. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade ovenčila až troma cenami za džemy, lekváry či sladké: veľkou zlatou za marhule, striebornou pre hospodárstvo za aróniu a zlatou AP Vojvodiny. za slivky a višne.

Heslo Bozk prírody Irižskú spoločnosť je nosnou ukážkou si hodnotiace poirižskej spoločnosti. roty všimli aj na Tak preto, že sídli v tohtoročnom poľsrdci Fruškej hory, nohospodárskom ako aj preto, že sú jej veľtrhu. Pribudli jej surovinové základy dve ďalšie uznania: a produkty pozorne veľká zlatá cena za zvolené, pochádzamarhule, ďalšia júce z ovocinárskej zlatá za sladké z oblasti s veľmi dlhou višieň. tradíciou. Využívajúc Mirna Milosavljevićová Majiteľka a alfa nové technológie a a omega výroby sklenené poháre zamestnanci upriamenej na zdravý spôsob spoločnosti sa snažia zachovať výživy Mirna Milosavljevićová najlepšie vône a výživové ingre- podčiarkuje: diencie ovocia. Džemy, lekváry a – Uznanie Najlepšie z Vojvodisladké sa pasterizujú a uskladňu- ny pre nás veľa znamená. Jeho jú bez aditívov. vplyv cítiť na lepšom predaji naDarí sa im to: Jam and Jelly šich produktov, taktiež na tom, že vlani získala certifikát Najlepšie mnohí, ktorí o nás pred rokom či z Vojvodiny za marhuľový lekvár, dvoma ani len nechyrovali, dnes 23. mája tohto roku zase za džem už vedia dosť toho. Dostali sme višňový. Z iných uznaní treba sa i na zahraničný trh, konkrét-

Za oponou uznaní Oto Filip

L

en niekoľkí z pár desiatok doterajších nositeľov značky Najlepšie z Vojvodiny sa môžu pochváliť tým, že ju získali dvakrát. Do tohto exkluzívneho kruhu patrí aj mladá, no veľmi úspešná spoločnosť Jam and Jelly v Irigu, orientujúca sa na spracovanie ovocia a zeleniny, ako i na výrobu zdravých a sladkých produktov.

Vznikla v roku 2013. Za veľmi krátky čas dokázala čosi, na čo podobné firmy neraz potrebujú celé roky. Nielenže výrazne rozšírila výrobný sortiment, ale už v treťom roku existencie bola jednou z predstaviteliek Srbska na azda najväčšom ročnom veľtrhu potravín v Rusku, s názvom PRODEXPO 2015, prebiehajúcom v Moskve. Jej výrobky boli vystavené na stánku Pokrajinského sekretariátu • ĽUDIA A UDALOSTI •

a v nadchádzajúcom období, keď sa výroba zväčší a rozšíri, iste budú potrebovať aj novú pracovnú silu.

Na slávnostnom otvorení prevádzky sa zúčastnili tak početní podni- Majiteľ Mediusu Cviko Krunić (druhý zľava) katelia a spolu- s hosťami pracovníci tohto podniku, ako aj zácii Medius je zdravým, likvidpredstavitelia lokálnej samosprávy ným a spoľahlivým podnikom. v čele s predsedom Obce Stará Založený bol v roku 1994 ako malý rodinný podnik s tromi zaPazova Đorđom Radinovićom.

Podnik Medius je lokálny ob- mestnancami, s prenajatou kanchodný reťazec upriamený na celáriou rozlohy 30 štvorcových predaj tovaru širokej spotreby metrov a skladom veľkosti 250 cez veľkoobchod a malopredajné štvorcových metrov. Toho času objekty na území Starej Pazovy, maloobchodná sieť Medius počíta Inđije a Batajnice. Sídlo podniku 16 súčasne vybavených objektov, je v Novej Pazove. Vďaka dobrej v ktorých je zamestnaných vyše hospodárskej politike a organi- 300 robotníkov.

ne do USA a Kanady, od jesene budeme prítomní aj na ďalšom veľkom trhu, tentoraz v Rusku.

Sme spoločnosťou pomerne malou, máme len niekoľko stálych a v sezóne medzi desať a pätnásť sezónnych robotníkov, no to nie je brzdou, ktorá by nás znemožnila neustále dbať a kontrolovať kvalitu. Snažíme sa vykupovať tie najkvalitnejšie suroviny, stále dbať na aktuálne trendy vo výrobe a potravinárstve. Samozrejme, nezanedbávame ani trh domáci.

Naše sladké pochúťky najčastejšie predávame v takmer všetkých tunajších veľkých obchodných reťazcoch, – uzaviera majiteľka.

Jasné je, že dosiahnutie potrebných štandardov kvality reprezentovaných certifikátom Najlepšie z Vojvodiny je najlepšou vizitkou pre ktorýkoľvek trh. To je nielen uznanie, ale aj ochranná značka, naznačujúca, že sú splnené európske normy. Slovom, ide o dokument, ku ktorému sa dosť ťažko dostať, no hodnotný je najmä tým, že je zároveň ukážkou ozajstných možností vojvodinského hospodárstva, predovšetkým potravinárstva.

25 /4704/ 18. 6. 2016

11

Ľudia a udalosti PRIJATIE U PREDSEDU BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE

Tablety pre najlepších Jaroslav Čiep

V

Obci Báčsky Petrovec je zvykom, že predseda obce usporadúva prijatie pre najusilovnejších žiakov. Tak bolo aj tohto roku. Predseda obce Pavel Marčok iba deň pred ustanovujúcim zasadnutím Zhromaždenia obce a voľbou nového predsedu obce, v stredu 8. júna 2016, uvítal nositeľov Vukovho diplomu z gymnázia a základných škôl z územia Báčskopetrovskej obce.

V úvodom príhovore predseda Marčok vyjadril nesmierne potešenie, že žiakom záležalo na tom, aby počas školenia dosahovali vynikajúci prospech. Zároveň zdôraznil, že obec je tohto roku

* LETMO

Odkaz

V

ýznam krásnych a múdrych výrokov spočíva predovšetkým v tom, že majú široké uplatnenie. Jeden z najslávnejších, vyslovený v inauguračnom prejave najmladším prezidentom USA Johnom F. Kennedym – mal len 43 rokov, keď sa ním stal – znie: Nepýtajte sa, čo vlasť môže urobiť pre vás, ale sa spýtajte, čo vy môžete urobiť pre vlasť.

Návod sa dá široko aplikovať na mnohé sféry. Medziiným aj na novinárske združenia, spolky a asociácie, z ktorých každá oroduje za čosi svoje. Raz sú to spory okolo názvu a majetku, inokedy zase záležitosti v podstate sekundárne. Vo Vojvodine sú tri hlavné novinárske spolky, ešte pár je regionálnych alebo tematických, ako je Spolok agrárnych novinárov, no zdá sa, že v každom z nich – raz vo väčšej, inokedy v menšej miere – možno badať deficit aktívneho členstva.

Ktoré sa neveľmi pýta, čo môže urobiť pre svoje povolanie, ale čaká, čo spolky urobia preň.

12

www.hl.rs

veľmi hrdá na 21 nositeľov Vukovho diplomu, lebo to znamená, že má mimoriadne vzdelaných mladých ľudí, k čomu prispeli aj ich učitelia a profesori.

Pripomenul, že obec bude aj naďalej vkladať do škôl a vzdelávania, lebo práve mladí ľudia sú jej budúcnosťou.

Zároveň sa poZ prijatia vukovcov z územia obce u predsedu lokálnej samosprávy ďakoval rodičom a profesorom, že žiakov podporovali a vštepovali úspešných mladých ľudí. Na záver Popadićová – žiačka generácie im vedomosti, a tak urobili z nich prítomným žiakom zaželal mnoho a Gustáv Valentík. Zo Základnej úspechov v ďalšom školení a ude- školy Jozefa Marčoka Dragutina lil im odmeny, čiže príležitostné v Hložanoch nositeľkou Vukovho darčeky. diplomu je Martina Dudášová – Nositeľmi Vukovho diplomu žiačka generácie, a zo Základnej Oto Filip zo Základnej školy Jána Čajaka v školy Žarka Zrenjanina v Maglići Báčskom Petrovci sú: Irena Stru- Dragana Micićová a Milana JoKeď pred niekoľkými dňami so hárová – žiačka generácie, Maja vanovićová – žiačky generácie značným oneskorením prebiehalo Častvenová, Alexander Šproch, a Tamara Bokićová. V Gymnáziu pravidelné volebné zhromaždenie Sabína Cerovská, Martin Husej- Jána Kollára so žiackym domovom Spolku novinárov Vojvodiny Zdru- nović, Miroslav Spevák, Martin v Báčskom Petrovci vukovci sú: ženia novinárov Srbska, zasadačka Topoľský, Michal Anušjak a Miljan Vladimír Vaňa Valent – žiak generáv Ulici vojvodinských brigád v No- Žarković. Zo Základnej školy Jána cie, Petra Chalupková, Ivan Kováč, vom Sade vonkoncom nepraskala Amosa Komenského v Kulpíne Elena Vršková, Martina Benková a vo švíkoch. Kvórum síce bolo, no Vukov diplom dostali: Jovana Debora Hana Eliášová. najviac vďaka tomu, že pravidlami je stanovené veľmi skromné percento potrebnej účasti. Letargia, pasivita, nezáujem, slabý životný KRÁTKE SPRÁVY štandard žurnalistov na strane jednej, vyhrotené problémy s transPrednáška o masáži. V sobotu formáciou a postavením médií 11. júna združenie Petrovillage a politickými vplyvmi na nich na zorganizovalo ďalšiu prednášku. strane druhej – to je obraz nášho Tentoraz sa v miestnostiach mediálneho dneška.

Návšteva. V pondelok 13. obecnej Turistickej organizácie Až potiaľ, kým sa napríklad obrovská väčšina z približne päťsto júna Gymnázium Jána Kollára hovorilo o masáži. Prednášali novinárov začlenených do Spolku so žiackym domovom navštívili Goga Nešićová-Glišićová a Želmínovinárov Vojvodiny Združenia veľvyslankyňa Slovenskej repub- ra Privizerová, ktoré poslucháčov novinárov Srbska nezačne zaují- liky v Belehrade Dagmar Repče- zoznámili so všetkými druhmi mať o to, ako konkrétne prispieť ková, primátor mesta Nový Sad a technikami masáže (klasická, k zlepšeniu svojej pozície a častejšie Miloš Vučević a vedúci železiar- reflexológia, anticelulit, shijacu, a ráznejšie dávať vedieť o sebe, ne v Smedereve Peter Kamaraš indická, aróma terapia), ako aj bude zbytočne očakávať, že to s manželkou. Pri tejto príležitos- s použitím éterických olejov a ich spolok môže zdolať namiesto ti v sprievode novozvoleného liečivých rastlín. Zároveň názorne nich. Preto aj ten citát prezidenta predsedu Obce Báčsky Petrovec ukázali kombináciu dvoch masáKennedyho na začiatku. Ako pa- Miloša Simića hostia gymnáziu ží: relaxačnú a bambusovú masáž hornej časti chrbta a krku. rafráza, ktorá sa veľmi zíde i nám odovzdali vecné dary.

J. Č. novinárom.

Informačno-politický týždenník

Báčsky Petrovec

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAČALI SA OSLAVY DŇA PADINY

Tri povzbudivé podujatia Martina Valentová

K

oslavám Dňa Padiny, ktoré zapadajú do rámcov osláv 210 rokov od príchodu Slovákov do tejto dediny, prvý darček domácemu publiku pripravili už v piatok 10. júna, a to v podobe tanca a divadelného predstavenia.

Príležitostný kultúrno-umelecký program odznel pod heslom Dedičstvo našich otcov zachovaj nám, Pane a o jeho organizáciu sa postarali Obec Kovačica, Dom kultúry Michala Babinku v Padine, AERD Padina, Dobrovoľný hasičský spolok Padina, Slovenské etno múzeum Petráš, KK Padina a iní.

Na úvod v miestnostiach Základnej školy maršala Tita v Padine usporiadali Školu tanca, kde si záujemcovia mohli vyskúšať svoje

Ochotníci zo Slovenska na padinskom javisku

tanečné schopnosti s tanečníkmi zo Slovenskej republiky, presnejšie s členmi Folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy.

Neskoršie v miestnostiach

Domu kultúry Michala Babinku bola prednesená veselohra Kubo, ktorú pripravili ochotníci Divadelného súboru Stožkár z dedinky Stožok na Slovensku. Inscenácia

KU DŇU OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V PETROVCI

Odmenili najusilovnejších Jaroslav Čiep

M

edzinárodný deň ochrany životného prostredia 5. júna sa pripomína v celom svete. Pri tej príležitosti v stredu 8. júna v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci členovia školského ekologického krúžku prichystali krátky ekologický program a žiakom najaktívnejším v zbieraní plechoviek udelili odmeny.

Zber plechoviek v Základnej škole Jána Čajaka sa konal do piatka 3. júna a zopár dní po-

Odmenení žiaci, ktorí vynikli v zbieraní plechovíc

V škole príkladne separujú rôzne druhy odpadu • ĽUDIA A UDALOSTI •

tom vyhlásili najlepšie triedy a jednotlivcov. Prítomní žiaci a učitelia si najprv pozreli krátky animovaný film o zhubnom vplyve a následkoch nedbanlivého správania sa ľudí voči prírode.

Podľa slov profesora Andreja Medveďa petrovskí žiaci v aktuálnom školskom roku boli dosť činní na poli ekológie a ochrany životného prostredia. V súťaži škôl a zbere plechoviek už roky sú vysoko umiestnení v celom Srbsku, neraz aj na samom vrchole hodnotiaceho rebríčka.

tohto divadelného predstavenia vznikla podľa motívov Jozefa Hollého a jeho réžiu podpisujú PhDr. Jaroslav Černák a vedúca súboru Mgr. Radoslava Budová. Toto náročné predstavenie zahrali: Katarína Melichová, Ján Petrinec, Ria Šránková, Milan Výbošťok, Jozef Petrinec, Anna Ďurišová, Radoslava Búdová, Dušan Kočlík, Peter Matuška, Jaroslav Černák, Marcela Černáková, Patrik Gondáš, Iveta Chamulová, Mikuláš Figura, Svetlana Petrincová, Katarína Luptaková a Marjan Luptak.

Divadelníkov počas hry sprevádzali muzikanti Jozef Hlebničan, Ján Matúška a Peter Kuric.

Hosťom zo Slovenska sa prihovorili hostitelia Ján Husárik, zástupca predsedu Obce Kovačica, a Daniela Ďurašová, riaditeľka Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD Padina.

V sobotu 11. júna hostia zahrali predstavenie i na javisku Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. „Všetko, čo neskončí na skládke, ale sa ďalej separuje a spracuje, resp. zase použije, je pozitívne, lebo neznečistí naše životné prostredie,“ povedal profesor Medveď.

Tohto roku žiaci znovu zozbierali veľký počet plechoviek – presne 74 141 kusov. Najusilovnejší boli žiaci 4. c triedy (20 067), 5. a (19 150) a 3. a (15 650). Jednotlivo viac ako 10 000 plechoviek nazbierali Michaela Jana Dýrová (18 000) a Filip Lekaj (16 675), kým Irena Orosová priniesla 6 329, Ján Abrahám 4 465, Ivan Vida 2 741, Petra Pintírová 1 410, Saša Vučić 1 202, Marína Čániová 1 130.

Zoznam s viac ako tisíc kusov uzavrel Andrej Kocka, ktorý zozbieral 1 091 plechoviek.

Akcia sa každoročne rozrastá a už dva roky za sebou žiaci nazbierali takmer 75 000 plechovíc, alebo 900 kg. Zo získaných peňazí si triedy môžu kúpiť to, čo potrebujú, alebo sa počastovať. Dvaja najlepší žiaci spolu s učiteľmi niekoľko rokov dozadu mali možnosť pobudnúť v celoštátnom ekologickom kempe v chránenej oblasti, a tak získať nové poznatky a vedomosti o ochrane životného prostredia a aktívne stráviť letné prázdniny.

25 /4704/ 18. 6. 2016

13

Ľudia a udalosti SILBAŠ

Dom, ktorý sa prihovára Juraj Bartoš

N

ádherné, slnkom nasýtené poludnie 12. júna. Nad Silbašom sa zbiehajú biele baránky. Kumuly oznamujú pekné počasie. Do nedeľného ticha sa ozve poludňajší zvon. Avizuje dve pekné udalosti. O tretej v miestnom Dome kultúry odštartujú 7. ročník podujatia Čaro višieň.

Predtým budeme svedkami mimoriadnej udalosti.

Na trávnikoch Ulice kráľa Petra I. pribúdajú autá. Ľudia s úsmevmi na tvárach vstupujú za modrú železnú bránu domu s číslom 63.

Hore, na priečelí obkladačkami zdobenej, do modra omaľovanej budovy čítame údaj: Pavel Sklabinský 1929. V prednom tehlovom dvore pribúdajú ľudia, usádzajú sa na lavičky prikryté kobercami z domácej dielne, handrovkami.

Milina Sklabinská

Slovenský etno dom v Silbaši

Prochácka, autor knihy o Silbaši Jaroslav Čukan... Sklabinská sa poďakúva všetkým, ktorí prišli, a najmä tým, ktorí priložili ruky k dielu a darovali vzácne exponáty do chrámu kultúrneho dedičstva silbašských Slovákov. Osobitne podčiarkuje: „Chceme chrániť kultúrne dedičstvo a zachovávať trvalú stopu po minulých a zašlých časoch, uvedomiť si, akí boli naši predkovia, ako žili, s čím zápasili, z čoho boli smutní a nakoniec, čomu sa tešili.

Veď my sme zostrojení z ich genetického materiálu a máme skvelú možnosť pokračovať v tom, čo oni začali. Toto je teda prezentácia o minulosti a o prítomnosti, je to prezentácia o našich predkoch a o nás.”

K mikrofónu pod prístreším (v gonku) si zastane dáma s úsmevom na tvári. Milina Sklabinská.

Prednedávnom riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, teraz pracovníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pred niekoľkými rokmi sa stala majiteľkou rodičovského domu, pri ktorom vyrástol nový.

S ovdovelou mamou Zuzanou sa rozhodli, že starému domu vdýchnu život. Zriadili teda prvý Slovenský etno dom v Silbaši. Parta z roku 1899 Otvárací ceremoniál sa začína.

Majiteľka víta hostí temer zo Jej slová do srbčiny prekladá všetkých vojvodinských dedín a Zdenka Valentová-Belićová. Priamiest, v ktorých žijú Slováci, tiež zeň prítomných si získa aj kronikár zo Slovenska. Okrem iných je tu silbašský Budimir Popadić. Rozprábiskup Slovenskej evanjelickej a. va dojímavý príbeh o Silbaši svojho v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbov- detstva. O tom, ako sa paralelne ský, podpredseda ÚSŽZ Peter deti učili srbský i slovenský jazyk,

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ako si susedovci navzájom pomáhali, ako sa mali v úcte, ako zdieľali a dodnes zdieľajú dobré a zlé, šťastie i nešťastie... Milinka Sklabinská na pokračovanie porozpráva o tom, ako onehdy, keď jej otec staval dom, SilbašaPredná izba nia zvykli povedať: „Ej, Paľo Sklabinskov chudie kone poháňa, lebo stavie dom...” Prezradí, čo sa skrýva v čerstvo omaľovaných izbách, z ktorých vanie vôňa vápna a maliarskych farieb. Všetko s mierou a pútavo. Otvárací príbeh v rovine slovnej je popretkávaný slovenskými ľudovými pesničkami v predvedení Jarmily Križanovej, Ľudmily Berédiovej-Stupavskej, Tatiany Jaškovej, Ivana Slávika a Márie Turanskej. Raz neviete, ktorá krajšie spieva, ktorá je krajšia, ktorá je v krajšom kroji vyobliekaná... Krása slov a nôt, ktoré vylúdi harmonika maestra Ondreja Maglovského a husle Viliho alias Valentína Michala Grňu, sa vznáša vysoko k spomenutým oblakom na modrej oblohe.

Po krátkom prejave pána biskupa Vrbovského si slečna Milinka pozve k dverám vedúcim do pitvora svojho brata Ivana. Prestrihnú červenú stužku a Slovenský etno dom v Silbaši otvára svoju teplú

náruč. Obdarúva prvých návštevníkov dychom zašlých čias. Ten len tak sála zo vzorkovaných stien, z dobového nábytku, krojov, vzácnych predmetov, akými sú trebárs parta mladuchy Márie Arňašovej z roku 1899, staré vydania biblií, harmónium, na ktorom hrávali kantorovci Šomoďovci, skriňa Kataríny Banskej z roku 1913 s nádhernými krojmi, obrusmi a uterákmi, láda, kolovrat, krosná, kolekcia dokumentárnych fotografií...

Hmotné doklady svedčiace o živote, bývaní a práci Slovákov v Silbaši nesporne budú pribúdať v rokoch pred nami. Poznajúc cieľavedomosť a dôslednosť Miliny Sklabinskej, neprekvapíme sa, keď po čase ešte raz vypáči

Nina Medovarská v zadnej izbe

padláš, zreštauruje cieň a maštaľ, môžbyť na sedliackom dvore dá vykopať studňu. Aby sa z nej napájali budúce generácie. Len ak pocítia smäd po poznaní koreňov stromu, na ktorom tu, ďaleko od materského lesa, vedno rastieme pomaly už celé tri storočia.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Siedma pocta višniam v Silbaši Juraj Bartoš

A

ko dobre vidieť dom kultúry naplnený ľuďmi, ktorí sa v ňom majú čím nadchýnať.

Ako uplynulú nedeľu v Silbaši, keď sa po sprevádzkovaní Slovenského etno domu zástup presunul do DK, v ktorom Aktív žien zo Silbaša usporiadal už siedmy ročník podujatia známeho ako Čaro višieň.

V chodbe pomerne dobre zachovaného stánku kultúry pohľady prítomných nevyhnutne zasmerovali na steny vyzdobené obrúskami a zásterami (ketenkami). Vzápätí pozornosť upútali aj obsahy stolov: múčniky s višňami, sirupy, šťavy, pálenka či likéry z višieň. Ovzdušie interiéru dotvárali vydarené ručné práce, dielo usilovných silbašských žien a ich hostiek z Maglića, Kulpína a Selenče. Ľúbezné hostiteľky s radosťou zaviedli zvedavcov do miestností, v ktorých sídli ich spolok.

V etno izbe pri príležitosti tohtoročného sviatku višieň pridali osobitnú tematickú časť, výstavu pod názvom Tradične upravené hlavy muža a ženy v minulosti.

Obsahovala množstvo šatiek (ručníkov), čepcov, čiapok a klobúkov.

Z etno izby sa, pravda, šlo do veľkej sály. Tá sa čoskoro naplnila a začal sa kultúrny program, šitý malebnou etnografickou niťou.

V jeho popredí bol ľudový oblek.

Po prívete predsedníčky AŽS

Krása krojov na javisku • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kataríny Ušiakovej, a potom aj podpredsedu Ústavu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy Petra Prochácku, šumné a neúnavné moderátorky Milina Sklabinská a Zdenka Valentová-Belićová radom predstavili 24 krojov. Do nich sa vyobliekali silbašské dievčatá, dievky, ženy, podaktorý chlapec či mladík a jedna mamička s dcérkou – zo Slovenska.

Višňové výrobky mnohým vyvábili slinky v ústach Krása s príchuťou

Krása krojov na dosah ruky divákom

čias, ktoré zďaleka mávajú na odchod, vzbudzujúc najmä u starších pozorovateľov pocit nostalgie, sa len tak hmýrila pred očami vďačného obecenstva.

Všetky tieto krásne manekýnky a rúčich manekýnov prítomní odmenili potleskom. Dlane si nešetrili ani po každom nadšenom výkone spevákov. Motivovaní hudbou nadšene hrajúcich hudobníkov Ondreja Maglovského a Valentína Michala Grňu, s chuťou a radosťou zaspievali: spevácka skupina Aktívu žien Silbaš, Mária Turanská, Jarmila Križanová, Ivan Slávik a Tatiana Jašková. Potlesk si vyslúžili aj

mladí domáci divadelníci, dvojica prezentérov rezkého tanca, taktiež šarvanci – tanečníci vlani založeného silbašského Centra pre tradíciu, kultúru a umenie Dudovo, a najmä dievčiny, ktoré predviedli štylizovanú choreografiu na motívy piesne Biljana platno beleše...

Po jedinečnej „módnej“ prehliadke krojov nasledovalo ich neformálne „bodovanie“. Odmeny za jednotlivé kroje, so stručným odôvodnením udelili radom: redaktorka Rádia Slovakia International z Bratislavy Ingrid Slaninková, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vojvodinského divadla Pavel Čáni, pracovníčka Národného osvetového centra z Bratislavy, etnologička a Expetrovčanka Anna Medveďová-Gašková, riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik a v mene prítomných spolkov žien Ľudmila Berédiová-Stupavská. Prihovoril sa čestný predseda Matice slovenskej Rastislav Surový a jeho manželka Elena Surová zarecitovala báseň. Celkom na záver si účastníci programu spolu s divákmi zaspievali pesničku Nad Silbašom vyšla hviezda jasná. Rozišli sa s prísľubom, že sa stretnú opäť o rok, pri ôsmej pocte višniam v Silbaši.

25 /4704/ 18. 6. 2016

15

Ľudia a udalosti

Posvätili modlitebnicu vo Višnjićeve Stanislav Stupavský

S

lováci vo Višnjićeve mali v sobotu 11. júna 2016 príležitosť prvýkrát v dejinách tohto cirkevného zboru privítať medzi sebou biskupa Slovenskej evanjelickej cirkvi Samuela Vrbovského. Takisto prvýkrát v dejinách sa stalo aj to, že vo Višnjićeve farári Sriemskeho evanjelického seniorátu usporiadali svoju pracovnú poradu. Do Višnjićeva okrem biskupa Samuela Vrbovského prišli senior sriemsky Spoločná fotografia prítomných na posviacke

Adam Chrček, kurátor cirkevného zboru vo Višnjićeve

Kolárová o dejinách zboru povedala, že od založenia zboru a po rok 1960 višnjićevskí Slováci konali bohoslužby v súkromnom dome. V roku 1960 vybudovali modlitebnicu, ktorá bola v roku 1981 obnovená a postavená bola aj nová zvonica. Na stavbu modlitebnice okrem domácich cirkevníkov finančne prispel Biskupský úrad a lokálna samospráva.

V priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov do budovy modli-

nistratívy, ako aj pomocné miestnosti. V roku 2016 práce dokončili, k tomu olíčili miestnosti a celú budovu zvonku, ofarbili zvonicu a vykonali ešte niektoré iné práce.

Na tieto práce okrem Miestneho spoločenstva Višnjićevo a Obce Šíd finančne prispel aj Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej cirkvi v Novom Sade a podporu dostali aj zo Slovenska a z pokrajinských zdrojov.

Pri posviacke vynovených miestností modlitebnice biskup Samuel Vrbovský povedal, že je hrdý na to, že Slováci vo Višnjićeve, medzi ktorými je len 18 dospelých cirkevníkov, zachovávajú svoju vieru a vykonávajú

Posviacku vykonal biskup Samuel Vrbovský

príslušnosť. Kýmkoľvek v týchto miestnostiach budú odznievať modlitby a kým sa v nich budú

Vynovená modlitebnica vo Višnjićeve

Ján Vinkovič, farárka cirkevného zboru v Belehrade Anna Petráková, farár staropazovský Igor Feldy, farár báčskopetrovský Ján Vida a farárka šídska Olina Kolárová.

Višnjićevskí Slováci sú fíliou cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej cirkvi v Šíde, a tak pôsobia od samého založenia. Vo svojom príhovore farárka Olina

16

www.hl.rs

tebnice sa veľa nevkladalo, takže budova časom chátrala a žiadalo sa ju opraviť. Malá hŕstka višnjićevských veriacich Slovákov sa pustila do toho a v rokoch 2014 a 2015 modlitebnicu vynovili. Vbudovali sadrové platne na strop, vymenili vchodové dvere a okná.

Takisto upravili miestnosť určenú na prácu zboru a cirkevnej admi-

Informačno-politický týždenník

Cirkevníci v modlitebnici

svoju mravnú povinnosť, ktorú zdedili od svojich predkov, ktorí sa do Višnjićeva prisťahovali roku 1894. To je dnes najmenší živý cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej cirkvi vo Vojvodine, ktorý svojou činnosťou môže poslúžiť ako vzor a príklad toho, ako sa chráni a pestuje viera a národná

zhromažďovať veriaci, Slováci vo Višnjićeve budú žiť.

Po vykonanej posviacke a slávnostných bohoslužbách, ktoré okrem biskupa a seniora slúžili všetci farári, predstavil sa domáci spevokol a uskutočnilo sa pracovné zasadnutie prítomných farárov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJVODINA V OBJEKTÍVE MILANA ŽIVKOVIĆA

Jeden maestro, dva prístupy Oto Filip

D

va mesiace, dve dejiská, dva prístupy, Vojvodina ako základná, východisková téma.

Majster fotografického umenia a dlhoročný redaktor nášho jediného špecializovaného časopisu pre kultúru fotografie ReFoto Milan Živković najprv oduševnil návštevníkov Múzea Vojvodiny v Novom Sade výstavou Môj Banát. Prebiehala od 11. do 31. mája a umožnila nám všímať si život, uplynulý a súčasný, v jeho plnej rozmanitosti. Začítať sa do spomienok na dobu, ktorá sa postupne stráca, na ľudí, ktorých osudy alebo i povahy sú sťa otvorené knihy zapísané do vrások na tvári. Mol, Provalija, Bavanište, Biele Blato, Novo Miloševo, Ivanovo...

Rôzne mestá a mestečká, krajinky a detaily každodenného žitia, zvyky, domy, dvory a záhrady, cesty a sálaše... Je ozaj toľko toho, čo Vojvodinu robí Vojvodinou, špecifickou práve tým, že je natoľko rozmanitá, že sa pred zvedavcom stále odhaľuje čímsi novým, dovčera nepoznaným.

S cieľom vystihnúť kontrast, no aj chudobu, Živković svoje zábery nafotil v čiernobielej technike. Jasné, keďže objektív, a tým i snímky majú ozaj neslýchané možnosti, aj láska

šej púti k istej, konečnej destinácii.

Tá je raz rýchla, inokedy pomalá, často presiaknutá neistotou, popretkávaná peknými a škaredými momentmi...

Ide aj o naše plavby životom, aj o nás ako pozorovateľov toho, čo uplynulo a neúprosne plynie. Ten koniec plavby možno chápať aj ako odkaz, že bez ohľadu na všetku silu a mohutnosť, čas sa sype do nenávratna, ako piesok pomedzi prsty.

V ňom čosi ako lode končia v ohni, iné a iní zase ktoviekde. Načim lepší

Osamelé dievčatko, Biele Blato 2008

k prírode, okoliu a experimentu už dávno patrí k neprehliadnuteľným atribútom Živkovićovej tvorby.

Práve vo chvíli, keď úvahy smerovali k tomu, že si majster zakladá na pestrosti námetov, dokázal pozorovateľa zase prekvapiť. Zvolil si v podstate len jeden námet, prebiehajúci v dlhšom časovom horizonte a slede. V druhý júnový deň sa v galérii ArtGet Kultúrneho strediska Belehradu začala ďalšia výstava nazvaná Koniec plavby. Potrvá do 25. júna. S rovnakou úpornosťou, s akou roky fotil príznačnosti Banátu, tentoraz sa niekoľko rokov tematicky venoval foteniu cintorína lodí v kovinskom prístave.

Sledoval procesy, ako je rezanie lodí sústružníkmi predtým než ich pozostatky skončia vo vysokých peciach železiarní, hlavne detaily.

Vnímal ich z rôznych uhlov a perspektív, pod rôznym osvetlením, vytvárajúc tak svojrázne kovové maľby, hýriace sa nespočetnými nuansami farieb, vyznačujúce sa až poetickou dokumentárnosťou a koloritom blízkym abstraktnému.

On tie motívy priam pitve, rozkladajúc ich na početné vrstvy, poznačené stopami času, jazvami plavby, všadeprítomnou hrdzou.

Podľa jeho kolegyne a recenzentky Mr. Ivany Tomanovićovej ide vlastne o metaforický príbeh o na-

Bez vody

dôkaz, že takmer všetko, vrátane života, možno skoncentrovať aj do fotografických snímok? Vhodných prinajmenej na pripomienku, kde a kedy sa tá naša plavba konkrétne začala.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

Č

ujte a počujte, dobrí ľudia!

Ako je známe, toť sa v meste, ktoré sa vyznačuje nádhernou maketou Mesta na vode a budúcou, t. j. asižečoskoroužbývalou Maketou MalýsiNiša, stretli traja znamenití muži. Aby sa dohodli, čo a ako ďalej v utužovaní tradične dobrých vzťahov medzi RS (Srbskou republikou) a GB (Veľkou Britániou), a RS a SŠA (United States of Amerika). Ibaže tietotuto nadovšetko slobodné médiá, ktoré nášmu nadovšetko slobodnému národu a nášmu nadovšetko ľudu kvária šťastie z lepšej budúcnosti etc., zversky zverejnili tévézábery a fotky, z kto• ĽUDIA A UDALOSTI •

rých len tak sršia zjavne vidno namosúrené tváre troch dobrých kamarátov, Pankráca, Serváca & Bonifáca. Ľudia moji! Taká faca! Čo jedna – ale tri! Jedna kyslejšia než druhá, druhá kyslejšia od tretej, tretia od prvej... Lebo nikomu v tejto povolebne-predvolebnej trme-vrme nenapadlo pozvať aj štvrtého kamoša, Ignáca. Ácat!

To by bola partia. Pán Ignác by bezpečne svojím cherubínskym úsmevom, prirodzeným šarmom a vysokovyvinutým zmyslom pre vtip, priam ušitým na vytvorenie dobrej nálady (ktorý zmysel zaručene rozptýli aj najtvrdšieho hrobára) nastopercent prispel k

uvoľneniu ovzdušia medzi troma namosúrenými expriateľmi. Nuž by z miesta činu, pardon, priateľského rozhovoru, neodišli ako mačky z j...šťa.

Prepáčia mi, vážení, tieto tri bodky (...). Uznávam: nechal som sa ovplyvniť predákom tunajších žltých ľudí (pijúcich vodu z Moravy namiesto toho, aby si, aspoň teraz, na odchode, chlipli z čistej Tomovače), ktorý pred pár dňami v Našom ParLamente použil syntagmu, pri ktorej elektronické médiá používajú povestné PÍP(nutie) a utláča..., pardon, tlačené médiá po užívajú tri vod..., teda ... (bodky). Teraz sa (a koľkííí!) pohoršujú

nad (konečne!!!) bezprostredným prejavom pána P., zazlievajúc mu (dajsamisvete!) narušenie dôstojnosti NPL!? Ktorej, panebože, odpusť hriešnikovi, že používa tvoje meno nadarmo, dôstojnosti?!

Veď kebyže sa priamo v NPL sústavne používal (podľa možnosti fungujúci) pípajúci prístroj, t. j. prístroj na pípanie, ktorý p. na p. by pípol zakaždým, len čo niektorý z ctených nadovšetko dôstojných poslancov použije syntagmu typu A u pi... ma..., zasadačkou by sa jednostaj ozývalo úchvatné pípanie.

JE-PÍPPÍPÍP-TI-PÍPPÍP-MA-BUMBUMBUM!

25 /4704/ 18. 6. 2016

17

Ľudia a udalosti PADINSKÍ ÔSMACI SA LÚČIA SO ZÁKLADNOU ŠKOLOU

S pohľadom plným nádeje Martina Valentová

H

ovorí sa, že každá cesta má svoj začiatok i koniec, a pre žiakov najdlhšia, najťažšia, ale i najkrajšia je práve tá, ktorá trvá osem rokov. V druhý júnový deň si to uvedomili i ôsmaci Základnej školy maršala Tita v Padine, keď si zastali pred jej brány a pochopili, že prišla rozlúčková chvíľa a že v septembri sa už sem nevrátia, aby si sadli do svojich lavíc. Ich posledné rande so základnou školou mali na maturitnom večierku, kde sa s trasúcimi kolenami, ale s úsmevom na tvári a vďakou v očiach pozerali na svojich učiteľov, rodičov, spolužiakov…

Tohto roku Základnú školu maršala Tita v Padine skončilo 73 ôsmakov. Počas týchto osem rokov sa o ich výchovu a edukáciu starali triedni učitelia, a to v nižších ročníkoch Milka Petrovičová, Anna Halajová, Ján Kolárik a Anka Tomeková; vo vyšších ročníkoch Dušan

Spoločná fotografia na pamiatku z maturitného večierka Babinec, Katarína Kotvášová a Jarmila Bokorová. Najusilovnejší žiaci sa stali nositeľmi Vukovho diplomu, a to Daroslava Sojáková, Natália Anna Garafiátová, Zuzka Tomášiková, Marta Ďurišová, Viktória Hudecová, Srna Grnčová, Marko Macek a Ivana Petrášová, ktorá je zároveň i žiačkou generácie. Učiteľská rada rozhodla,

že Ivanu za výnimočný úspech odmení bicyklom. Žiaci ZŠ maršala Tita v Padine dosiahli inak pozoruhodný úspech na republikovej súťaži zo slovenčiny, ktorá sa uskutočnila 28. mája v Kysáči. V kategórii ôsmakov Tijana Nemogová obsadila druhé miesto, Ivana Petrášová tretie miesto a v kategórii siedmakov Anna Sojáková obsadila tretie miesto. Ocenení žiaci

STRETNUTIA CIRKEVNÝCH ZBOROV MAJÚ SVOJE ČARO. Prinášajú povzbudenie v práci, nové známosti, sú istým vetrom do plachiet v ďalšej činnosti cirkevných zborov. Petrovských cirkevníkov, ktorí sa riadia práve touto zásadou, v nedeľu 12. júna cesta zaviedla do Starej Pazovy, na opätovnú návštevu. Predpoludním sa konali služby Božie, na ktorých okrem domáceho farára Igora Feldyho poslúžil aj petrovský farár Ján Vida a vystúpili dva petrovské spevokoly a tiež staropazovský. Po spoločnom obede Petrovčania využili chvíle na prechádzku Pazovou, kamarátenie s domácimi a popoludní sa stretli v ich zborovom dome, kde duchovní pastieri porozprávali o svojich zboroch, predstavitelia krúžkov o ich činnosti, objasnili činnosť cirkevného archívu. Príhovory sa striedali s piesňami v predvedení spevokolov. ah Foto: K. Verešová

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pobudnú na Slovensku v regióne Orava, kde sa zúčastnia v letnej škole tradičných kultúrnych regiónov Slovenska pre žiakov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Organizátorom tohto podujatia je Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a pobyt, prepravu a pedagogický dozor pre žiakov zabezpečila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

STRETNUTIE PO 50 ROKOCH mali 21. mája 2016 žiaci Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci generácie 1961/66. Na začiatku školenia ich bolo vyše dvadsať, a to takmer zo všetkých kútov Vojvodiny: z Báčskeho Petrovca, Bingule, Erdevíka, Padiny, Pivnice, Hložian… Štyrom z generácie, ktorí medzičasom zomreli, prítomní na stretnutí venovali tichú spomienku. Stretávali sa aj doteraz, každých desať rokov. Tentoraz to už bolo bez triedneho profesora Pavla Mučajiho. Na stretnutie pozvali Xéniu Mučajiovú a profesora Štefana Častvena. Stretli sa v Aróme, kde sa stretávali už počas školenia, kde sa spoznávali a pekne kamarátili.

A. G-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

STRETNUTIA BÝVALÝCH MATURANTOV V STAREJ PAZOVE

Kto je tu profesor, a kto žiak?

Katarína Verešová

P

očas stretnutí bývalých spolužiakov pri okrúhlych výročiach maturity, malej či veľkej, pri srdečnom zvítaní sa pozerá a analyzuje, v akej miere roky pozmenili tváre účastníkov. Keď sa v sobotu 11. júna stretla prvá generácia obnoveného pazovského gymnázia (maturanti 1965/66), ktorá oslávila

hrdinu Janka Čmelíka mali bývalí spolužiaci, ktorí túto školu zakončili pred tridsiatimi rokmi.

Na stretnutí sa zúčastnili učiteľky Nadežda Takáčová, Anna Mojžišová a Juliana Materáková, ako aj triedna profesorka Zuzana Barnáková. Pietnu spomienku venovali triednym profesorom vo vyšších ročníkoch Jánovi Bírešovi a Kataríne Kerstingovej.

Generácia 1965/66 oslávila zlaté výročie maturity

Maturanti pazovského gymnázia 1970/71 Spolužiaci zo ZŠ hrdinu J. Čmelíka oslávili 30. výročie malej matúry 50., čiže zlaté výročie maturity, ich jediný na oslave prítomný triedny profesor Vladimír Ječmen vekovo sa podobal svojim žiakom. Preto odznela radostná otázka: Kto je tu profesor, a kto žiak? Radosť zo stretnutia bola o to väčšia, lebo sa táto generácia nestretla posledných 30 rokov. Preto si sľúbili, že sa takýmto spôsobom odteraz budú kamarátiť každý rok. Minútkou ticha vzdali poctu zosnulým spolužiakom a triednym profesorom Petrovi Mijatovićovi a Vukoslave Mihajlovovej.

V Gymnáziu Branka Radičevića sa v tú istú sobotu stretla aj generácia maturantov 1970/71, ktorá oslávila 45. výročie maturity.

Ich triednymi profesormi okrem prítomnej Delije Ivkovićovej boli Ljiljana Popovićová, Milica Ilićová a Đuro Kecman.

Stretnutie v Základnej škole • ĽUDIA A UDALOSTI •

Stretnutia malých a veľkých maturantov sú v Starej Pazove čoraz častejšie, takže sa školské

brány každú sobotu otvárajú, ako školníci hovoria, keď detstvom a mladosťou lipy rozvoniavajú.

PO ŠTYRIDSIATICH ROKOCH sa 11. júna 2016 v ZŠ maršala Tita v Padine stretli bývalí spolužiaci narodení roku 1961. Zaspomínali si na zážitky zo školských lavíc, porozprávali každý o svojej životnej púti a poprosili aj svojich bývalých učiteľov, aby aj oni porozprávali niečo o sebe. Zaujímavé je, že keď boli vo štvrtom ročníku, boli rozdelení do piatich tried, potom v piatom do štyroch, a keď mali byť siedmaci, rozdelili ich iba do troch tried. Na stretnutí mali príležitosť stretnúť sa so spolužiakmi, ktorí teraz žijú niekde inde, niektorí dokonca aj za morom. Predtým než sa rozlúčili, sľúbili si nové stretnutie o desať rokov.

R. K-vá 25 /4704/ 18. 6. 2016

19

Ľudia a udalosti V KOVAČICKOM GYMNÁZIU

Rozlúčka ďalšej generácie maturantov Anička Chalupová

R

ozlúčková slávnosť spravidla býva dojímavá a patrí medzi tie podujatia, na ktoré sa nikdy celkom nezabúda. Rozlúčku so školou a profesormi v piatok 10. júna 2016 absolvovalo 76 maturantov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Žiaci, ktorí zakončili štvrtý roč-

ník gymnázia s výborným úspechom, sú: Jaroslav Veňarský, Jelena Kirićová, Milena Momčilová, Vesna Chalupová, Martina Kolárová, Adrian Poliak, Aňa Sládečeková a Vesna Vlčeková. Nositeľmi Vukovho diplomu sú: Elena Barbuová, Irina Oalđeová, Asia Elchekhová, Aneta Šipická a Anna Andrea Holíková, ktorá sa zároveň stala i žiačkou generácie. Skôr než sa

Z PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Diplomy k ukončeniu školenia Jaroslav Čiep

G

enerácia maturantov narodených roku 1997 zanechala za sebou brány Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Po ukončení maturitných skúšok žiakom v piatok 10. júna v Slávnostnej sieni odovzdali diplomy o ukončení strednej školy.

úspešne ukončilo 71 žiakov. Vlani ich bolo 87, teda ide o zníženie počtu o 13 žiakov. Traja žiaci budú skladať opravné skúšky. Stredná známka v ročníku je pomerne vysoká – takmer 4. Maturitnú skúšku úspešne zdolalo všetkých 71 maturantov a priemerná známka na maturite bola takmer výborná – 4,39. Diplom Vuka Karadžića získali šiesti žiaci: Petra Chalupková, Ivan

Vukovci petrovského gymnázia s riaditeľkou

Po kratšom umeleckom programe a rozlúčkovom príhovore riaditeľky Anny Medveďovej triedni profesori Vieroslava Struhárová, Mariena Diňová a Branislava Jankovićová odovzdali maturantom diplomy a odmeny.

V školskom roku 2015/2016 v petrovskom gymnáziu bolo 74 maturantov, z ktorých školenie

20

www.hl.rs

Kováč, Elena Vršková, Vladimír Vaňa Valent, Martina Benková a Debora Hana Eliášová. Žiakom generácie sa podľa rozhodnutia profesorskej rady stal Vladimír Vaňa Valent. Okrem toho škola knižne odmenila žiakov, ktorí získali diplomy na republikových a iných súťaženiach, ako aj za mimoškolské aktivity.

Informačno-politický týždenník

Sľúbili si, že na seba nezabudnú…

začala zábava pri hudbe, úradujúca riaditeľka školy Tatiana Brtková spolu s triednymi profesormi Zoricou Timotijevićovou, Máriou Pavelovou, Aleksandrou Džinićovou a Annou Dudášovou

odovzdala žiakom maturantom diplomy a primerané darčeky.

Rozlúčkový večierok sa uskutočnil v kovačickej reštaurácii Glamour, kde po oficiálnom programe nasledovala zábava až do rána.

CIRKEVNÉ STRETNUTIE HLOŽANČANOV A VOJLOVIČANOV. Vojlovický cirkevný zbor pred týždňom s potešením privítal hostí z Hložian v čele s farárom Jaroslavom Kopčokom. Po občerstvení v zborovom dome prešli do chrámu Božieho na ranné nedeľné bohoslužby. Kázňou poslúžil hosťujúci farár Jaroslav Kopčok a zaspieval aj spevokol hložianskeho cirkevného zboru pod taktovkou Rastislava Dudáša. V rámci bohoslužieb farári posvätili drevenú holubicu na kazateľnici, ktorú cirkevnému zboru darovala vedúca Oltárneho krúžku žien Kristína Gajanová. Hložiansky cirkevný zbor domácim na pamiatku daroval obraz chrámu. Po obede počasie im dožičilo navštíviť iba kláštor Vojlovica umiestnený v kruhu Rafinérie, kým prechádzku v krásnej ľudovej záhrade pre dážď museli prerušiť. Vojlovičania ukázali hosťom aj maďarský reformovaný kostol, etno priestory v Matičnom dome a etno dom v SKOS Detvan.

Kamarátenie dvoch cirkevných zborov pokračovalo do večerných hodín v sieni zborového domu.

A. K-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (18)

„Otec, ja nie som zbabelec!“ Ján Cicka STREDA 28. apríla Koniec poplachu o 7.30. Uvaril som sebe a Vilke kávu a čaj proti kašľu. Ľahol som si o pol ôsmej.

Zobudil ma hlasný rozhovor o desiatej. Suseda Majoroška z 3. poschodia si prišla urobiť účes.

Načo je to takej starej vráskavej.

Nemohol som viac spať, nuž som vstal, vypil kávu; chcem sa holiť, ale kúpeľňa je obsadená. Tak sedím v župane a píšem, hoci je mi chladno.

Ej, tie ženy, ženy... Načim to...

Pôjdem do fronty na olej, alebo na cigarety.

Neviem, ako sa obliecť. Povieva svieži vetrík, v byte je normálne chladno.

Po jedenástej v kasárni zahučala siréna. Národ sa rozbehol do úkrytu. Zbohom, holenie! Majoroškina dcéra sa čoskoro vrátila: vraj praskla pneumatika na aute.

Som už z týchto rôznorôznych nečakaných zvukov hlúpy ako noc.

Márne ma čakali cigarety u Milana.

O pol druhej rádio oznámilo: „Siréna, nebezpečenstvo! Choďte do úkrytu!“ O desať minút sme ju naskutku začuli. Predtým naši poriadne pálili. Lietadlo síce nebolo vidno, ale hukot sa počul riadne.

Keď sa to začalo, prišla Dare vysokej Taňa na účes. Vilka práve bola u Serenčešky kúpiť šalát. Boha im!

V noci nič, vo dne sračka.

Lietadlo preletelo ponad nás, ale ufujazdilo. Paja na lavičke tvrdí, že boli dve; jedno zostrelili, zostala iba žltá škvrna. Správy z rádia o 14.20 hodine: Dve detonácie z rafinérie, výbuchy aj z Fruškej. Vôbec sa nebojím, len ma bolí hlava a vykrúca v žalúdku. Paja vraví! To, čo Paja vraví, to je na betón holá pravda.

Amen! Ak zapochybuješ, škriepi sa hlasno ako v krčme.

Smola, minula ma raketa, neminula roleta. Maród!

Spamätúvam sa: Rasťo v nedeľu telefonuje, že v pondelok príde do NS na fakultu. Ale asi nebol, aspoň u nás nie.

Vilka strihá majstra Žiku (krajčíra).

Práve Stana priniesla kávu k nám • ĽUDIA A UDALOSTI •

po obede, keď Majoroška zvrieskla pod balkónom: „Vilma, ima Drina!“ Stana, Vilka a Dragan ihneď odfujazdili k Milanovi. Uchytil som jeden jediný balík nišskej Driny (9 din.). Vilka nekúpila nič.

Tieto riadky píšem za hukotu sirény o 20.30.

Na TV ČH informácia, že Bulatović uvoľnil z funkcie podpredsedu zväzovej vlády Vuka Draškovića.

Odstúpili aj všetci ministri SPO. O 20.00 sa hlásil otec zo Slovenska. Vraví: „Poďte sem! Idú autobusy Slovákov z Padiny a Kovačice.

Tam u vás je všetko zamorené.“ Vilka mu na to odpovedala: „Otec, ja nie som zbabelec!“ To je žena!

Ale ten dobrý človek sa bojí o svoju dcéru. Hádam aj o mňa. Ak nás táto vojna tragicky zasiahne, zasiahne aj jeho, dobrého 77-ročného starčeka.

Neprežil by to!

Po polnoci o jednej bol silný útok na rafinériu. Horelo nebo nad Novým Sadom. Veľmi som kašlal, tak som odišiel domov o 2.19 hodine.

Vilka so Stanou sa vrátili skôr.

Správy z rádia o ôsmej ráno: Desať minút po jednej zasiahli rafinériu, vidno veľký plameň a dym. Bombardovali aj Fruškú horu.

Rozsievali aj po celom Srbsku a Čiernej Hore.

Spal som na pokoji až do siedmej. ŠTVRTOK 29. apríla Uvaril som kávu a čaj proti kašľu.

Je čistá, vyumývaná obloha.

Vánok povieva, hrdličky hrkútajú.

Keby nebola vojna, priam vymyslený deň na prechádzku.

Zaujímavý detail spred úkrytu: Žika v klobúku po polnoci prišiel naboso a ľahko oblečený. Až ma striaslo. Ďalší detail z úkrytu: O polnoci vojaci z kasárne montovali posteľ pre Sašku a priniesli aj váľandy pre ňu a Ljiljaninu dcéru Tamaru.

Robili to tak hlučne, že sa ostatní pohoršovali. Mohli to predsa urobiť zvečera alebo za dňa.

Toto asi nebude dobre vplývať na atmosféru v kryte, v ktorom staršie ženy či pracujúci spia na stoličkách, respektíve riskujú odchod

domov počas poplachu.

Predpoludním z rádia oznámili, aby sme sa nenaľakali výbuchov.

Nie je poplach. To naši zneškodňujú výbušniny v rafinérii.

Dragan!

Dragan je druhý manžel Zorice, ktorá je toho času so synom Jaroslavom v Izraeli. Býva sám na 4. poschodí. Jeho staršia dcéra z prvého manželstva žije v NS, mladšia je v Austrálii. Stravuje sa u nás, je penzista, ale pracuje u nejakého Peru a Gagy ako profesionálny šofér. Je skromný. Poväčšine spí na stoličke v kryte, trochu doma popoludní, trochu v práci predpoludním. V podniku, v ktorom pracuje, sú teraz vojaci, tak tam má výdatné raňajky.

Takmer ani nevečeria. Občas si so mnou vypije, ale nie je najlepším spoločníkom do partie, kde sa pije.

Tu je lepší Tomo.

Tomo!

Tomo je Irmin manžel, Tanin otec, Ivanin starký. Tomo si rád uhne. Aj včera mal pod klobúkom v úkryte. Je nahluchlý, a tak hlasno rozpráva. Je tiež penzista, pracoval v Jugoalate. Teraz obuvníči a po trošky šmelinári. Je šikovným zásobovateľom rodiny. A vášnivým kartárom. Občas aj počas poplachu hrá doma s vlastnou dcérou karty o drobné.

Vilka okolo desiatej šla na poštu zaplatiť daň za nás a spoločné inkaso pre Dusparovcov – podľa dohovoru s nimi – z penzie, ktorú sme my vyzdvihli za nich.

Ja som o pol jedenástej odišiel do banky. Príjemné prekvapenie: na žírovom účte mi pribudlo 950 din. Keďže banka nemá peniaze, presunuli mi to na bežný účet, z

ktorého nám banka platí spoločné inkaso. Teraz na tom účte máme rovno 1 800 dinárov, čo postačí najmenej na dva mesiace.

Vilka sa cestou pristavila vo Zvezde a kúpila až 6 litrov oleja.

Bol som v redakcii po noviny.

Redakcia je takmer pustá. Boli tam iba Marka N., Marienka Ob., A. Šimáková, Smilja K. a Garaj s Pucovským chystajúci sa rozvážať noviny. Najnovšie prvomájové číslo mi uverejnilo báseň Diagnóza na str. 13. Napísal som ju ALF v pondelok spamäti, takže je tam trochu inakší variant ako vo Vojnových nezábudkách.

Vilka sa zajtra zberá do Kovačice, len či sa jej podarí?

Redakcia sa asi niekam sťahuje.

V miestnostiach niet ani novinára, ani počítača, staré zviazané ročníky sú na stole, aj tie niekam odvážajú.

Je možnosť, že budova Dnevnika (HĽ sídli na piatom poschodí) sa stane terčom NATO. Treba byť opatrný ako had. Ostražitosť nikdy nezaškodí. Šmelinári na trhu predávajú balík Lordu za 22 din.

O 16.09 zase siréna.

Jedli sme sami dvaja; Dragan je u Kovačevićovcov, Stana doma.

Mali sme bravčový paprikáš a zelený šalát.

Vilka, Stana a Dragan vyšli iba na lavičku pred náš vchod. Čoskoro zrušili poplach. Juca doma uvarila kávu a vyniesla na ulicu. Teferič.

Potom sme ja a Dragan vyšli k nám.

Dali sme si po pive. Dragan nám opravil žiarovky nad zrkadlom v kúpeľni. Šiel spať a ja som odišiel pred kryt overiť si, či si Tomo poctivo koná službu. Službukonajúci si službu konal tak, že objednal u Papka tri fľaše piva: pre nás dvoch a nejakého fúzatého Dragana.

Komáre útočili na nás, ale sme sa ubránili.

O ôsmej som šiel domov trochu si oddýchnuť. Sľúbil som Tomovi, že dnes večer ešte do úkrytu prídem, ale od zajtra už ani za ten svet! Je v ňom dusno, ľudia sú nedisciplinovaní, niektorí navyše majú výsady.

Už tam viac nepôjdem, a basta.

Lenže, človek mieni, NATO zmení.

25 /4704/ 18. 6. 2016

21

Prečo mám rád slovenči prečo mám rád Slovensknu, o

Prečo mám rada slovenčinu, prečo mám rada Slovensko

Písal sa rok 1745, keď si jed väčším krajcom chleba, ces na časť slovenského národa vyšliapala cestičku za tičku na Dolnú zem. Na chr viedli sa stopami nádeje bte nosiac batoh chudoby v lepšie svetlo dňa. V srdc Život – zavedie ťa na záhadné miesta, i nosiac veľ ký smútok za zanechali hory, riek y a tú sebou krásnu slovenskú zem. láska – domov, no k domovu je dlhá cesta.

Už vyše 270 rokov sloven ský národ prežíva na Do Domov nie je trieska, či stena. lnej zemi. Zastali a zosta Zatínali do úrodnej pan li tu. ónskej zeme. Slovenské Domov je tá, ktorej hovorím krásna a vzácna. mozoľnaté ruk y pevne zvi náčinie na živných pôdac erali h roviny. Život ich nehlad Tam, kde mamine koláče voňajú. kal, ba naopak. Nocami ozý val kostolný zvon, pri sa kto Tam, kde dievčence a chlapci piesne spievajú. prosili o lepšie a krajšie dn rom si tíško šepkali slovenské modlitby, v k tor ých i. Vôňu teplého mlieka pri Láska k domu – jedinečná. posteli dieťaťa sprevádza slovenská rozprávka. Hrd la osť slovenskej reči sa tak Cesta k nej – nekonečná. širokých uliciach a úrod pomaličk y rozplynula po ných poliach. Vlnivý slo Rukami si postav dom, venský spev sa odzrkadľ vo vode, v ktorej dievči ova ny usilovne močili kon no domov srdcom, s dôvodom. ope. Zručnosť a pracovi l slovenských rúk si rovina tosť rýchlo a vrúcne obľúbila.

Moje srdce ukrýva sa nad Tatrami, Na svoju slovenskosť nik nezabúdali a vrývali si ju dy hlb oko do srdca. Vysadili si stromo v krásnych lesoch, nad hradmi. umenia, z ktorého si ubera radie slovenského li plody Sládkoviča, Hviez V korbáčikoch, vo fujarách. doslava, Vajanského, Čajaka Srdečnosťou, iba Slovák ovi známej, vítali vo svo V bryndzi a v spanilých citarách. jom dome každého, podáv ... mu ruku priateľstva a p ajúc om aličky si na svojich košelia Biela, modrá, červená – farbami vyšili úctu voči ch krásnymi slovenskými svo jim pre dko m. Na krosnách si vytkal vernosť moja sľúbená. života Slovákov roviny. A d i modrý koberec nes ten istý zvon, ktorý Slovensko a Vojvodina – v minulosti zvonil iba v n oci, kaž do denne nám hrdo zvoní a o bratia, domov a rodina. znamuje všetkým, že tu ešte žijeme my – Slo Ľudovít Štúr, slovenčina – váci.

Píše sa rok 2016 a cest pocit, ľúbosť, materčina. ička so stopami slovenského národa aj ďal Všetky tie slzy vyliate, ej jestvuje. Spája ju láska k slovenčine, trb na slávu mojej vlasti a krajine. lietajú sa na nej perličk y slovenskej reči.

V Bratislave moja inšpirácia je, My kráčame po nej hrdo a vzpriamene, leb môj braček tam práve študuje. o vieme, že na Uplynulý týždeň výprav začiatku našej cestičk y je Tam za horami – nad Tatrami, a žiakov a ich profesoro krásna krajina v zo Srbska znovu cestovala Slovensko – náš druhý do tam sú moje spomienky. na krásnu oslavu – slávn m. ostné vyhodnotenie súťaže Pre Z tých spomienok vijem vienky.

Alexander Šproch, 8. a čo mám rád slovenčinu, prečo ZŠ J. Čajaka v Báčskom Každý vienok – báseň krásna. mám rád Slovensko. V Nov Petrovci ých Zámkoch si ocenenia Slovensko – krajina vzácna! tentoraz prevzalo i 12 žiakov (Osobitná cena z V ojv od iny, ktorých práce boli Patrícia Kmeťková, 7. ročník predsedu Matice sloven zaradené do osobitnej – skej) 4. kategórie vyhranenej ZŠ 15. októbra v Pivnici pre autorov zo zahraničia. Vše tkým blahoželáme a na (Čestné uznanie)

Zapôsobili úprimné slová

ukážku vám prinášame tri

Juraj Tušiak Juraj Tušiak. Jednou vetou povedané, bol najlepší priateľ každého dieťaťa.

Svojimi dielami sa im priblížil a podal im ruku vernosti, fantázie a slobody citov. Nepozeral sa na nich ako na malých ľudí, ale ako na seberovných. Človek bez fantázie by sa na to pozeral iba ako na hlúpe nápady, no on vedel, že spisovatelia, básnici a iní umelci chápu, aká je tenká nitka medzi nimi a jedným dieťaťom, ktoré svojou úprimnosťou a bohatstvom svojho úsmevu môže inšpirovať.

Juraj Tušiak bol básnikom, prozaikom, autorom pre deti a prekladateľom. Narodil sa v Báčskom Petrovci roku 1935. Učil v základných školách a neskoršie sa venoval aj redaktorskej práci.

Bol výnimočný človek, pretože poznal deti, venoval sa im a písal pre nich. To, že sa jeho diela čítajú aj na Slovensku, svedčí o tom, akú veľkú moc mal. Spojil Slovákov svojimi básňami v Srbsku a na Slovensku. Srbsko a Slovensko sú dva rozdielne štáty a spája ich tak veľa. Tvorba rôznych známych umelcov, domov, národ, láska a úcta k predkom.

Podávaš ruku ruke, a srdce srdcu núkaš, – prvé dva verše Modrej básne vyjadrujú práve tú spätosť Slovákov na Slovensku a Slovákov v Srbsku, úprimnosť, vôľu za stretnutím dávno rozdeleného národa Slovákov, lásku ku kamarátstvu a novým skúsenostiam, nielen jedného dospelého človeka, ale aj každého dieťaťa. Sú deti, ktoré vedia lepšie rozhodnúť od niektorých iných, ak ich tak môžeme nazvať, od dospelých ľudí. Môžem povedať, že som hrdá a som veľmi rada, že mám tú česť učiť sa tu, v Srbsku, vo Vojvodine, o takých spisovateľoch a básnikoch, ako bol Juraj Tušiak.

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

odmenené texty.

Je to príjemný pocit, keď viem, že sa aj deti na Slovensku spoznávajú s tvorbou Juraja Tušiaka.

Spievaš si pieseň lásky, a žiješ v slove básne. Najmilšie meno šepkáš často a polohlasne, – druhá strofa básne Modra báseň Juraja Tušiaka presne vyjadruje krásy detstva, keď sa kvôli láske nemusíš trápiť, práve naopak, umožňuje ti otvoriť svoje srdce, usmievať sa ešte viac, spoznávať a vytvárať jedno veľké priateľstvo medzi jednoduchými detskými úprimnými citmi a láskou, niekedy tak zložitou, ale krásnou a bohatou. Niekedy si nie sme ani vedomí, koľko spoločného máme ako Slováci. Niekedy stačí iba prečítať niektoré dielo, báseň, ktorá u nás prebudí fantáziu a tvorivosť, pocítime práve tú rovnocennosť medzi deťmi a dospelými, ktorú Juraj Tušiak počas svojho života mal. Zrazu si myslíme, že by sme aj my mohli písať ako on, pre svojich kamarátov Slovákov doma a v zahraničí, a znovu sa vrátime na to, aké je šťastie udržiavať a ťahať za istý koniec povrazu, aj keď sme kilometrami vzdialení medzi sebou.

V básni Na cestách bez návratu vyjadruje Tušiak podľa mňa presne to, čo Slováci vlastnia, a to, čo venujú jeden druhému. Rozdal som svoje srdce brezám. Rozdal som svoje dni náladám. Český spisovateľ Milan Kundera povedal, že priateľstvo ako hodnota má byť nad všetky hodnoty hodnoty. Myslím si, že je dôležité, aby sme nestratili kamarátstvo so Slovákmi na Slovensku, pretože Juraj Tušiak neminul svoj čas a svoju tvorivosť vytvárajúc a zosilňujúc spätosť a veľké silné priateľstvo básňami preto, aby sme sa vzdali.

Lára Šipická, 8. 1 ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove (Cena poroty) • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 18. júna 2016 ČÍSLO

203

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

STRETNUTIA A INŠPIRÁCIE ZELENEJ ĽUBĽANY

Menej než osemdesiat dní Vnady mesta, ktoré vie učariť turistom

Tisícročné povery a moderný muzikál Str. 26

(a na slovíčko s Valentinou Smej Novak)

Loďkou za vnadami zeleného mesta

Milina VRTUNSKÁ

E

Pirnar, poverená stykmi s verejnosťou, keď som prejavila záujem o tému Zelená Ľubľana 2016. Ide o titul, ktorý získalo hlavné mesto Slovinska v silnej konkurencii európskych miest, čo sa najviac pričinili o to, aby ich obyvatelia bývali v

legantný čln kapitána Dušana Krulca krája zrkadlovú hladinu vody.

Pomaly. Niežeby jeho stroje neumožňovali väčšiu rýchlosť. Naopak, ide o novú loďku, vyrobenú na turistické ciele v špecializovanej dielni na Blede.

– J ej t vo r co m j e vskutku môj zaťko, – pochváli sa kapitán, predtým dlhé roky turistický pracovník na vysokých funkciách, okrem iného dve desaťročia v Poreči, odkiaľ si do Ľubľany priviedol manželku.

– Nebudete veriť, odkiaľ si môj otec priviedol svoju, čiže moju mamu, – pozrel sa na mňa veľavýznamne, keď som povedala, že náš rozhovor bude sklíčkom v mozaike reportáže pre novosadský týždenník Valentina sa vracia z trhu (Snímka: z rodinného albumu) Hlas ľudu. – Z Nového Sadu! príjemnom okolí. Do ohľadu brali preOd tej chvíle náš rozhovor nadobudol dovšetkým súhrnnú zeleň v meste a na dôvernosti. na jeho blízkom okolí, ale aj početné iné Pravdaže, nie som sama na palube. prvky. Čistotu ulíc a parkov, ekologické Sú tu i turisti, na ktorých si Dušan Krulc, nakladanie s odpadkami, čistotu pitnej predpokladám, privyrába k penzii. Ja vody, upravenosť mestskej dopravy, som tu takpovediac na služobnej ceste. počet ulíc určených chodcom, cyklistické Plavbu mi sprostredkovala zamestnan- dráhy, bicykle k dispozícii záujemcom za kyňa organizácie Turizem Ljubljana, Nika veľmi výhodných podmienok, detské

ihriská. Vskutku veľký počet kritérií.

Nábrežia, vedľa ktorých sa plavíme, sú dohusta porastené. Striedajú sa vŕby, topole, platany, trávniky, kríky, kde-tu záhony kvetov. Kocháme sa vo chvíli posvätného ticha, aké vie poskytnúť len príroda.

Netrvalo dlho. Ľudia sa rozhovorili. Nuž i sama sa prihováram hlúčiku na palube. Činia ju dve dievčence a štyria mladíci, študenti z Filadelfie na potulkách po Európe. Na otázku, či sa im tu páči, všetci odpovedajú kladne, dve osoby dokonca doložili, že im Ľubľana učarila natoľko, že by sa raz chceli do nej vrátiť a pobudnúť dlhšie. A čo sa im páči?

– It‘s realy a green town.

– Je to skutočne zelené mesto.

– Ideálna veľkosť pre príjemný život, najmä neskoršie, s rodinou, – dodáva ešte niekto zo skupiny.

Cvakajú spúšte fotografických aparátov. Mladí Američania z veľkomesta, akým je Filadelfia, sa nevedia vynadívať na tiché zákutia, ktoré nám odhaľuje plavba riečkou, hadiacou sa Ľubľanou. >>>>>

Keď elán prevyšoval plán Str. 28

Rýchly banánový koláč Str. 30

Mozaika >>>>>

že je to objektívne lepšie mesto od týchto napočítaných. Ale ja ju jednoducho mám radšej. Ešte pridám, že sú na tom mojom osobnom zozname Londýn, Budapešť a Sarajevo. Ľubľana, jedno z najmenších hlavných miest v Európe, je veľmi príjemná. Všetci sa navzájom poz-

V samotnom strede mesta prechádzame popod mosty, najviac ich oduševňuje Tromostovje, chýrečné dielo známeho slovinského architekta Jožeta Plečnika. Tri identické mosty pre peších, jeden vedľa druhého. Rarita. Najnovší most, na takých tristo metrov odtiaľ, je tiež pre chodcov. Na ňom mladé zaľúbené páry nastýbali zámky, nuž kapitán ho kvôli turistom nazýva mostom lásky. Domáci ho poznajú po absolútne neromantickom mene: Mäsiarsky most. Lebo tadiaľ voľakedy mäsiari z vidieka privážali tovar na trhovisko. Štyridsaťpäťminútová plavba Ľubľanicou sa chýli ku koncu. Ľubľana pozorovaná z Ľubľanice O chvíľu už vystupujeme na pevninu, na nábrežie menom Breg. najú. V nej mám niekoľko priateľov, Kapitán kýva na rozlúčku odchá- a neraz sa na ulici takmer zrazím dzajúcim – a podáva ruku prichá- s niektorým z nich – predtým ako dzajúcim. O niekoľko minút znovu som ich zavolal telefónom, aby sme zahučia stroje a jeho čln vypláva z sa stretli pri káve...“ Zmieňuje sa improvizovaného prístavu. aj o kaviarničkách pozdĺž Ľubľanix x x ce. „Môj najobľúbenejší priestor v Zamierila som na rozľahlé hlavné Európe. Možno na celom svete. A námestie, ktorým dominuje pomník ešte stále neviem vysvetliť, prečo básnikovi Prešernovi. mi je na tom nábreží tak príjemne.“ Hmýri sa svetom. Na schodoch Vchádzam do jednej z bočných vôkol pomníka posedáva mládež, ulíc, ktoré sa napona piaď odtiaľ vyhrávajú muzikanti. jujú na Prešernovo Veľká kaviareň na samom námestí námestie sťa ramená je plná. Ako aj početné iné nastý- morskej hviezdy. Aj bané pozdĺž Ľubľanice. Ale všade tam vládne príjemsú aj lavičky, aby si v príjemnom ný mestský hurhaj, ovzduší mohli posedieť aj tí, kto- lebo nielen hlavné rí si kávu vypijú doma, lebo si ju v námestie, ale aj ulice kaviarni nemôžu dovoliť. Aj tie sú v centre sú rezervonajčastejšie obsadené. Stálicou sú vané pre peších, príaj uliční akrobati. Jediné osoby, ktoré padne cyklistov. A na tadiaľ prechádzajú v zhone, sú ženy a tých veru treba dávať muži zo sveta biznisu. Poznať ich po pozor, lebo pomedzi elegantných tmavých kostýmoch a chodcov jazdia rýchly povinných aktovkách s komputermi. slalom.

Panoráma Tá príjemná trma-vrma dáva tomu Na neuverenie, priestoru osobitný šarm. ale aj sama zažijem chvíľu, o akej Tu sa mi priam žiada zacitovať písal americký novinár. V Ľubľaznámeho amerického novinára Ca- ne nemám veľa známych, a už v merona Hewitta, ktorý pre americ- prvej polhodinke potuliek po uliciach ké obecenstvo píše o európskych som natrafila na jednu z tých momestách. Keď nie je na cestách, žije jich málo známostí. Ktosi z veľkej v Seattle. Jeho reportáž o Ľubľane skupiny obdivujúcej pohľad cez prednedávnom v slovinskom pre- Tromostovje na Staré námestie klade uverejnili v denníku Delo, na a Ľubľanský hrad na mňa zakýval: celej strane. „Ľubľana, hlavné mesto – Dobrý deň prajem. Teraz nemám Slovinska. Moje najobľúbenejšie času, ale pri nasledujúcom stretnutí mesto v Európe. Viem, že sa usme- si dáme kávu. Platí? jete, keď poviem, že ju mám radšej Bola to turistická sprievodkyňa ako Paríž, Amsterdam, Barcelonu Ľudmila, jedna z mojich málopočetalebo Rím. Nie, nechcem povedať, ných známostí v tom meste. Mala

24

II

so sebou francúzsky hovoriacich návštevníkov z Kanady.

V to májové predpoludnie som v priebehu jednej hodiny stretla najmenej desať skupín turistov sprevádzaných sprievodcami.

Okrem slovinčiny permanentne odznieval anglický jazyk, ale aj taliančina, nemčina, španielčina, japončina, čínsky jazyk, a pravda aj jazyky všetkých republík bývalej spoločnej krajiny. A vôbec to neznelo ako kakofónia, ale skôr ako hudobná clona kozmopolitického mesta.

S VALENTINOU NA NEBOTIČNIKU Novú známosť som získala v prípravách na písanie textu, ktorý práve predkladám pred čitateľa. Je to Valentina Smej Novak. S jej príjemným úsmevom som sa prvýkrát stretla na televíznej obrazovke, kde v populárnom kuchárskom vysielaní ľubľanskej Pop televízie vystupovala so svojím manželom Lukom Novakom. To bolo pred niekoľkými rokmi. Vysielanie sa stalo medzi divákmi tak populárne, že sa im zalepil prívlastok televízni kuchári. Po prestávke znovu vystupujú v televízii, tentoraz v rámci

sobotného spravodajstva TV Planet, v rubrike Planet vari. Napriek tomu, že ani jeden nie je z tej profesie, Valentina na Filozofickej fakulte získala diplom na odbore filozofia a Luka na komparatívnej literatúre.

Ale už predtým boli známi ako autori kníh o výžive, najmä o príprave jedál.

Keď ide o osobný kontakt a uskutočnenie rozhovoru, o ktorom sa tu zmieňujem, možno použiť porekadlo: Do tretice vše dobrého. Prvý raz sme sa stretli v špecializovanej predajni Kul Kul, ktorú manželský pár otvoril pred takým pol druha rokom

v samotnom centre Ľubľany. Išla som ta zo zvedavosti. Obdivovala som, ako aj ostatní zvedavci, zaujímavú ideu v tom istom priestore ponúkať knihy a časopisy a zároveň luxusné potravné články a vína.

– Máte nejakú otázku, alebo prianie?

Obrátila som sa, aby som videla, komu je otázka adresovaná.

Bola to Valentina, ktorú som poznala z televíznej obrazovky a prihovorila sa mne.

– Rozhovor s vami pre slovenský týždenník Hlas ľudu, – vybuchlo zo mňa. Profesionálna deformácia, ale po troche hádam aj záchranné lano, lebo som v tej luxusnej predajni nemala v pláne nič kúpiť.

Dostaveníčko sme si dali na tom istom mieste, v trochu nešikovne zvolenom termíne. Bolo to tesne pred Vianocami, mali sme málo času, moju spolubesedníčku stále niekto oslovoval – a my dve sme sa rozhovorili, ako dve staré známe. O čom?

O spoločnom pôvode. Či Panónia nie je tá istá, bez ohľadu na to, v ktorom štáte sa jej úrodné polia ocitli pri tom alebo onom formovaní štátov?

Valentina, dievčenským priezviskom Smej, pochádza z Murskej Soboty, ktorá je istým spôsobom hlavným mestom slovinskej časti Panónskej nížiny. Nuž styčných bodov s Novým Sadom a Vojvodinou neúrekom. Čas určený na interview ufrngol čo nevidieť– a ja som si uvedomila, že som bola akoby na súkromnej návšteve. Sľúbili sme si tretie stretnutie.

Na neutrálnom teréne, kde nás nik nebude vyrušovať. V kaviarni na Nebotičniku, na dvanástom poschodí. Odtiaľ je nádherný pohľad nielen na celú Ľubľanu, lež i na všetky vrchy, čo obkolesujú ľubľanskú kotlinu.

Zvítali sme sa už ako staré známe, nuž sa mi Valentina priznala, že začala prípravné práce pre doktorskú tézu Antropológia výživy.

– Odkiaľ až taký záujem o výživu a varenie?

– V našej rodine, odkedy sa pamätám na seba, sme veľkú pozornosť venovali výžive. Môj otec, ktorý, žiaľ, viac nie je medzi živými, mal zdravotné problémy, nuž sme sa všetci tomu prispôsobili. Vskutku sme jedli zdravo. Potom, ako to

HLAS ĽUDU | 18. 6. 2016 • 25 /4704/ býva pri adolescentoch, sám skúsiš privoliť k natoľko anachronickému Každodenné dôležité.

Teraz sa už patrí za rozhovorom všelijaké diéty, čo na chudnutie, titulku jednej z kníh, akým je Láska Nemôžem spolubesedníčke nedať položiť bodku. Upozorňujú ma na čo veganské a iné, v danej chvíli v ide cez žalúdok? za pravdu. Budem sa odteraz snažiť to čoraz častejšie esemesky na Vatrende. Keď som, ako študentka, Srdečný smiech sa rozlial útulným aj sama urobiť si väčší pôžitok z lentininom telefóne. Pri rozlúčke sa spoznala Luku (manžela, o ktorom separé, v ktorom sa rozprávame. chvíľ, keď doma na mňa príde rad ešte dozviem, že aj oni doma majú sa tu celý čas hovorí, pozn. a.) znovu – Vidieť, že ste sa nesústredila na variť... Človek sa učí, kým je živý. v prenájme takú malú záhradku, som sa vrátila na to, čo som sa doma naše úvodné myšlienky v tej knihe. Veru aj od mladších od seba. z ktorej im zelenina najviac chutí. bola naučila, teda že treba pravidel- Tam hovoríme o vlastnom presvedDokonca v poslednom televíznom ne variť a jesť rozmanitú stravu. čení, že človek lásku vyjadruje aj ČO EŠTE PRISPIEVA vysielaní varili obed zo zeleniny doLuka už vtedy, ako veľký pestovanej v domácej záhrade. Boli K ZELENEJ ĽUBĽANE labužník, varil vynikajúco.

Rozprávame sa aj o mes- to špagety Primavera, s mladou – Ako ste prišli na to, že te, v ktorom Valentina žije od mrkvičkou, tekvičkami a hráškom, ste spolu začali písať knihy študentských čias. Ľubľana duseným na olivovom oleji. Alternao varení, navyše, že ste zavôkol nás voňala sviežosťou. tíva tej jarnej pochúťke boli špargle čali variť aj pre televíznych Okrem iného aj vďaka dažďu, s mladými zemiakmi, pečené v rúre. divákov? ktorý ju práve bol umyl. Svie- Pre vyložených milovníkov mäsa – Keď som ja prišla do žosť prichádzala cez sklené navrhovali akési rezne. rodiny Novakovcov, už mali dvere na sklenenej stene, Dovidenia teda pri nasledujúcom vydavateľstvo, kde moja otvorené dokorán, vedúce vysielaní TV Planet varí. Ja Valentinu svokra vydávala kuchárske na terasu. budem vidieť, a ona bude vedieť, že knihy. Hlavne išlo o recep– Príjemné je žiť v Ľub- sa na ňu pozerám. Budú to zároveň ty tradičných slovinských ľane, – priznáva sa takmer chvíle spomínania si na príjemné jedál, očami našich mám previnilo, akoby sa obávala, pracovné stretnutie na dvanástom a babičiek. My dvaja sme Valentina mi vysvetľuje svoj že tým zradí svoju Panóniu. poschodí ľubľanského Nebotičniku. si dali za úlohu zostaviť náhľad na zdravú výživu Ale veď človek môže mať aj Ale aj dve predchádzajúce, pomeknihu, v ktorej budú nielen viacero svojich miest, či nie? novali sme ich prípravné. tradičné jedlá, ale aj to, čo do slovin- prípravou jedál všetkým tým, čo ich Povie mi ešte aj to, že ku spríx x x skej kuchyne prišlo z inokadiaľ a tu má rád. Či aj to nie je vyjadrovanie jemneniu života patrí aj mimoriadne Potom si ešte sama zájdem na sa udomácnilo. Podobne tomu, ako lásky, keď každý deň varíme svojim dobre zásobené trhovisko, a k tomu Ľubľanský hrad. Nielen preto, že mi my doma varíme. Tak sa to začalo. A deťom, prípadne priateľom, keď ešte tak upravené, že pôsobí ako aj to sprostredkovali v ústrednej idea o televíznom vysielaní sa zrodila ich zavoláme na večeru, mamám, veľká záhrada, ktorú akoby rozmeral mestskej Turistickej organizácii. Ide počas istého zimného víkendu, keď ktoré občas pozveme na obed, pedantný geometer. V sobotu tam totiž o veľký komplex zelene, priam si manžel išiel zalyžovať s priateľom namiesto toho, aby oni stále varili Ľubľančania chodia nielen kvôli ná- objímajúci prastaré opevnenie, ktorý z televízie. nedeľné obedy? No uznám, že ti- kupom, ale aj preto, aby sa navzájom tiež prispel ku získaniu lichotivého európskeho titulu.

Tak, hľa, v skrátenej verzii, znie tulok môže znieť rozprávka o úspechu manželského provokatívne, ak Išla som tam predopáru Valentiny Smej Novak a Luku sa umiestni do všetkým pre pohľad, Novaka, vydavateľov, autorov nie- kontextu našich ktorý sa odtiaľ núka koľkých kuchárskych kníh, ale aj babičiek, ktoré očiam pátrajúcim po turistického sprievodcu po Benát- poväčšine neboli kráse. A takých bolo v kach, novinových recenzií a kolumn zamestnané. Ľubľane prvého dňa (Valentina) a esejí a románov (Luka).

Nuž aj to sme v druhom týždni tohAle väčšina konzumentov v Slovin- si vysvetlili. toročného mája veru sku ich pozná predovšetkým ako Va lent in a a veľa. Možno to usúdiť bohémskych televíznych kuchárov. Luka majú t ri aj na základe radu, v – Vám to prekáža? ktorom sa čakalo na ratolesti. Pät– Nie veľmi, ale predsa... Nuž násťročnú Pavlu, lanovku. Tá pôžitokrem iného aj preto sme sa rozhodli g ymna zistku, károv, čo nevládzu, otvoriť predajňu, v ktorej sme sa my trinásťročného alebo sa im nechce dve zoznámili, kde síce sú prítomné Nikolaja a štvorrátať schody, preváža aj lahôdky pre ústne podnebie, ale ročného Vilijema, nahor. predovšetkým tie pre dušu. Tam ktorým mamka a Z vyhliadkovej teprezentujeme všetky knihy nášho otecko striedavo, Ľubľana s hradom v úzadí pozorovaná z Nebotičniku rasy mesto ako na vydavateľstva, menom Beletrina, ale pravidelne a s dlani. Pôsobí akoby ale aj širokú paletu kníh iných vy- láskou, varia chutné obedy a večere. stretali. Či už postojačky, alebo pri bolo popretkávané zelenými koberdavateľov. Názov predajne Kul Kul Nuž roboty neúrekom. káve čiže štamperlíku, pobesedujú cami. Najväčší z nich, park Tivoli, s sú vskutku skratky slov kultúra a – Ak človek nechce prežiť polovi- si aj o tom, čo komu už vykuklo zo dvomi vyvýšeninami – Rožnik a kulinárstvo. cu svojho života s pocitom nespo- zeme vo vlastnej záhradke. Tie dáva Šišensky vrch – má rozlohu 509 Napriek tomu, že som za svojou kojnosti, musí si z každodenných obyvateľom k dispozícii mesto, aby hektárov. Zelené pľúca Ľubľany. spolubesedníčkou prišla predo- povinností urobiť pôžitok, či nie? si dopestovali aj vlastnú zeleninu.

V diaľke Triglav so snehovou čavšetkým zo sympatie voči tomu, O tom Valentina Smej Novak ho- Najviac takých záhrad, s miniatúrny- picou. Z istého bodu vyhliadkovej čomu sa venuje, a spôsobu, ako to vorí aj v jednej zo svojich kolumn, mi hriadkami, je v štvrtiach Krakovo terasy ten najvyšší vrch Slovinska verejne prezentuje, nemôžem si ktoré v priebehu niekoľkých rokov a Trnovo, ktoré voľakedy boli hlav- vyzeral akoby namaľovaný na poodoprieť jednu kritickú otázku. Ako písala pre revue Ona, a potom ich nými zásobovateľkami zeleninou, hľadnici. mladá emancipovaná žena mohla vydali knižne pod spoločným titulom nielen Ľubľany, ale veru aj Terstu.

Priam surrealisticky.

III

25

Mozaika SPOMÍNAM NA LONDÝN (2)

Tisícročné povery a moderný muzikál Miroslav DEMÁK

P

o návrate z Walesu do Londýna Britská rada pre nás pripravila ďalší bohatý program. Je zaujímavé, že sme sa s anglickými spisovateľmi stretli prakticky iba dvakrát. Raz to bolo v londýnskom vydavateľstve Faber & Faber a druhýkrát v univerzitnom meste Oxford. Mnohí nám síce hovorili, že Cambridge je ešte krajší, lebo je to výlučne mestom univerzít a študentov, kým väčší Oxford je aj priemyselným a obchodným strediskom.

Ak niekedy budete mať možnosť navštíviť tieto mestá, nepremeškajte príležitosť. Stojí to aj za oveľa väčšiu námahu, než sme museli vynaložiť my traja. Tibor Varadi si užil rozhovory s významnými profesormi, medzi ktorými aj v minulosti, aj dnes bolo vždy hodne významných spisovateľov. Ďura Papharhaji a ja sme pritom veľmi neprekážali. My sme čas využili na viac prechádzok po jednej z najstarších univerzít v Európe.

Ináč medzi desať najlepších univerzít vo svete z Európy sú zaradené iba tieto – Oxford a Cambridge. Nemalým prekvapením na konci návštevy bol obed, na ktorý nás pozval dekan jednej z oxfordských collegov. Jedli sme v profesorskej jedálni, obkladanej niekoľko storočným vzácnym drevom a podávala sa jedna z najväčších anglických špecialít (anglická kuchyňa pred Jamiem Oliverom vôbec nemala dobré meno vo svete) a musím uznať, že to bolo pripravené a podané znamenite. O tom, že sme jedli na čínskom porceláne a strieborným príborom, netreba pochybovať. Ďalšia anglická špecialita, ktorú som si dokonca obľúbil, bol čaj namiešaný v Twinings. Je to jediná firma na svete, ktorá vám ručí, že kdekoľvek na svete kúpite čaj niektorej jej značky, jeho chuť bude rovnaká.

Aby to v Twinings dosiahli, sami si vychovávajú znalcov na miešanie rôznych druhov čaju. Školenie trvá celkom vážne plných sedemnásť rokov. Prvých desať rokov kandidát,

26

Pri jednej z ďalších pobytov v Londýne som budovu parlamentu vyfotil z mosta nad Temžou, ale z opačného uhla než ho fotografujú obyčajne

ktorý na prijímacej skúške preukáV Londýne vlastne neprší stále, že, že má mimoriadny čuch a citlivé ale je úplne bežné, že v priebehu chuťové bunky, iba počúva, čo mu jedného dňa zažije päť lejakov, po školitelia hovoria. Vyslovene mu je ktorých sa na chvíľu objaví slnko. zakázané akokoľvek do ich výkladu História Londýna predstavuje vstupovať. Nasledujúcich sedem takmer 11 000 rokov nepretržitej rokov najlepší z nich sú tovarišmi ľudskej prítomnosti. Dokazuje to a so svojím majstrom sa o všetkom nespočetné množstvo archeolomôže rozprávať. Až po uplynutí se- gických pamiatok. Za to, že sa tieto demnásť rokov sa z nich stávajú pamiatky zachovali, môžu dnešní odborníci, ktorí rozhodujú, ktorý druh Londýnčania ďakovať dvom výčaju treba s ktorým zmiešať. Je to hodám. Po prvé, je to mimoriadne možno snobské, ale to tak funguje. A ich čaje sú skvelé.

Ja som sa tam naučil, že čaj treba piť nesladený a bez pridávania citrónovej šťavy.

To je, podľa majstra, v Twinings jednoducho barbarské.

Aj nad, pre Angličanov typickým lievaním mlieka do čaju, pohŕdavo zvraštil nos a vysvetlil nám, že to robia preto, aby vychladili príliš horúcu vodu, z ktorých im praskali šálky z čínskeho Toto je Tower Bridge, nie London Bridge porcelánu. A voda, ktorá sa lieva na lístky čaju, nikdy nesmie vlhko (neustále dažde, rieka Temža vrieť, lebo sa z nej vytratí kyslík. a hmly), ktoré umožňuje, doslovne Vodu treba odstaviť, keď bublinky v bahne, zakonzervovať nespočetné vzduchu vo vode začnú stúpať nahor. pozostatkov života v minulosti. Po Čo k tomu dodať? My sme zostali druhé, je to fakt, že Angličania sú bez slova. Poďakovali sme sa za nové asi najväčšími zberateľmi absolútne vedomosti a vybrali sa do upršaných všetkého, takže sú dôkazy o tom, že londýnskych ulíc. takmer tisíc rokov jednotliví nadšenci

IV

REPORTÉRI zbierali všetko staré, čo zem vydala.

Naša sprievodkyňa po Londýne nám v budove bývalej banky pri stanici Cannon Street ukázala Londýnsky kameň. V prvom okamihu to bol pre nás obyčajný kus vápencovej skaly uložený za silnou železnou mrežou.

Mreža je taká silná, akoby sa za ňou nachádzal kus zlata alebo nejaký drahokam. O čo vlastne ide? Sprievodkyňa nám vysvetlila, že kameň sa spomína (už vtedy bol považovaný za veľmi starý) ešte v roku 1108. Kameň spomína vo svojich hrách William Shakespeare a v básni William Blake. Starožitník William Camden (Camdentown je jedna z najživších štvrtí v meste) ho v 16. storočí považoval za milliarimu, teda míľnik, od ktorého sa počítali vzdialenosť na všetkých cestách v rímskej Británii. Po veľkom požiari Londýna roku 1666 dokonca nad kameňom chceli vybudovať kupolu. Všetko to sme si museli vypočuť, aby nám sprievodkyňa nakoniec povedala pointu: Ak tento kameň bude zničený, zanikne aj Londýn.

Oveľa známejšia je povera, podľa ktorej Anglicko prestane byť kráľovstvom, ak z pevnosti Tawer odletia havrany. Havrany nám ukázali. Pekne sa o ne starajú, pravidelne ich kŕmia, ale povera je tak zaužívaná, že ich opatrovatelia sa poistili. Jednoducho pravidelne strihajú perie na havraních krídlach, takže tieto nie sú schopné lietať. V Toweri sme si pozreli korunné drahokamy (pravdepodobne – ako všade vo svete v podobných prípadoch ich presné repliky) a početné artefakty neoceniteľnej historickej hodnoty. Žiaľ, všetko to nedokázalo v nás zatieniť nepríjemný pocit, že ide o miesto s veľmi temnou minulosťou. V tunajších miestnostiach boli väznení nespočetní príslušníci kráľovského a šľachtického pôvodu.

Udialo sa tam mnoho vrážd. Či tam skutočne dal Richard III. zavraždiť svojich synovcov, ktorí boli ešte deťmi, zatiaľ nie je známe. Najnovšie výskumy a súd, ktorý Angličania s plnou vážnosťou usporiadali, však hovoria, že tento hrdina jednej z najčastejšie hrávaných Shakespearových historických hier bol nevinný a súd ho „oslobodil“.

Zaujímavé je, že v čase tohto súdenia

HLAS ĽUDU | 18. 6. 2016 • 25 /4704/ boli na bojovom poli, na ktorom Richard III. padol, nájdené a spoľahlivo identifikované jeho kosti. Na nádvorí Toweru bolo popravisko, na ktorom boli sťaté mnohé korunované hlavy.

Spomeňme aspoň matku Alžbety I. Annu Boleynovú, jej sesternicu a bývalú škótsku kráľovnú Máriu (ktorej syn Jakub potom zdedil anglický trón po Alžbete) a kráľa Karola I., po ktorom sa Anglicko na 15 rokov stalo republikou. Štyri roky po návrate Stuartovskej dynastie na anglický trón vedľa Zeme preletela kométa. Viditeľná kométa nevyvolávala iba obyčajné povery, ale priam hystérie. V roku 1665, teda rok po zjavení sa kométy v Anglicku zúril mor. Za obeť len v Londýne padlo asi 80 000 obyvateľov. Mŕtvol bolo tak mnoho, že ich začali pochovávať vnútri mestských hradieb. Mor už aj predtým pomerne často vyčíňal vo vtedajšom Londýne. V úzkych uličkách, v domoch prevažne z dreva žilo pred morom asi 450-tisíc obyvateľov. Lenže morom sa pohromy neskončili. O rok neskôr v obrovskom požiari takmer celé mesto zotlelo do popola. Všetko to obyvatelia Londýna pripisovali vplyvu kométy. Všetko to možno vidieť v múzeu voskových figúr Madame Tussauds. Musím uznať, že scény z doby tesne pred požiarom a počas neho nie sú pre príliš citlivé povahy. Našej sprievodkyni to však pripadalo úplne zábavné. Asi sa, ako mnohí Angličania, častejšie stretáva s duchmi, než my.

V dobe objavenia sa kométy, ktorá vyvolala vtedy paniku v celom svete, v Londýne žili dvaja významní vedci, ktorí natrvalo zmenili názory na tieto nebeské telesá. Prvým bol jeden z najväčších vedcov všetkých čias Isaac Newton, autor okrem iného gravitačného zákona. O Newtonovi nám sprievodkyňa povedala aj takú zaujímavosť, že za dvadsať rokov, koľko sedel v hornej snemovni parlamentu, sa o slovo prihlásil jeden jediný raz a aj vtedy povedal: Páni lordi, je tu prievan, navrhujem zavrieť okná... Druhým bol ďalší Londýnčan a Newtonov známy, matematik a astronóm Edmond Halley, ktorý vypočítal dráhu tejto kométy, ktorá dodnes nesie jeho meno, a určil, že sa bude objavovať vždy po 77 rokoch.

Zaujímavé je, že po prelete kométy v roku 1664 a následnom požiari v roku 1666 sa mor do Londýna už nikdy viac nevrátil. Iba kométa.

V blízkosti pevnosti Tower je jeden zo symbolov Londýna – Tower Brid-

ge. Je to architektonicky a technicky zákony, ale majitelia týchto kín boli veľmi pôsobivý a dokonale fungujúci vždy krok pred zákonom. So vstuzdvíhací most, ktorý tak umožňuje penkou vám jednoducho vypísali aj veľkým lodiam plaviť sa Temžou členský lístok a mravnostná polícia veľmi ďaleko. Naša sprievodkyňa už nemohla nič namietať. Úprimne nám pritom veľmi zdôrazňovala (pri povedané, aj herne (ak nie ste choďalších návštevách Londýna som robný gemblér), aj tieto kiná vás zasa presvedčil, že právom), aby sme čali nudiť veľmi rýchlo. Keď to nebolo si Tower Bridge zakázané, nebolo nemýlili s London to ani príťažlivé.

Brigde, o ktorom Na jeden večer známa pesnička však nezabudnem hovorí, že sa zanikdy v živote. bára čoraz hlbšie Všetci traja sme na dno Temže sa rozhodli ísť do (London Bridge Is divadla. Tibor VaFalling Down). Lonradi si zvolil akúsi dýnsky most sa anglickú verbálnu nachádza niekoľko komédiu. Ja som kilometrov hore však Papharhajiovi navrhol, aby prúdom. Lenže sme si šli pozrieť ten most, ktorý dnes môžete vimuzikál, ktorý bol dieť a ktorý nesie vo svete legendou m en o L on don S manželkou Ľudmilou pred súperiacou aj so slávnymi Vlasmi.

Bridge, v čase, kráľovským Buckinghamským keď sme my traja palácom Bol to Ježiš Kristus boli v Londýne, vôbec neexistoval. Superstar. A bolo to fantastické predNa mieste dnešného mosta totiž stavenie. Fantastická úprava scény skutočne stál starý most, ktorý sa s javiskom, ktoré po častiach stúpalo čoraz viac zabáral do bahnitého dna do výšky alebo sa stávalo na chvíľu Temže. Mestská radnica sa už bola prepadliskom, osvetlenie, aké som rozhodla, že ho zbúra, keď sa objavil dovtedy nevidel (napočítal som pár americký milionár Robert McCulloch stoviek reflektorov), výborná hudba, a za most zaplatil 2 460 000 vtedajších amerických dolárov.

Most potom rozobrali a premiestnili do USA, presnejšie do Lake Havasu City v Arizone. Zlé jazyky vtedy tvrdili, že si aj pán McCulloch zmýlil London Bridge s Tower Bridge a vlastne veril, že si kupuje tento druhý.

Možno niekomu dobre padne uťahovať si z nevzdelaných amerických milionárov, ale v tomto prípade kupec bol osobne prítomný nielen pri spisovaní zmluvy, ale aj pri Dom, v ktorom býval Ian Fleming rozoberaní starého London Bridge. rovnako dobrí hudobníci a najlepší Večery sme v Londýne mali voľné. speváci, ktorí dokázali udržať toto Počas nich sme navštívili Čínsku predstavenie celé desaťročie na takej štvrť a ďalšie zákutia mestskej úrovni, že bolo vždy vypredané... štvrte Soho, ktorá vtedy nemala Lenže nám dvom sa mohlo stať, práve najlepšiu povesť. Okrem pu- že to predstavenie nakoniec neuvitík v Soho vtedy dominovali herne díme. V Britskej rade nám síce dali a kinosály s prevažne erotickým, ba dva lístky, ale na vstupe do divadla priam pornografickým obsahom. V nás posielali k pokladnici. To, že nám herniach sme si vyskúšali hry na au- organizátori dali omylom lístky na tomatoch, ktoré vás bezpečne oberú iný deň, neprichádzalo do úvahy. aj o poslednú mincu, a ja som ani Dátum a čas predstavenia tam boli tušiť nemohol, že podobných herní jasne označené. Našou lámanou anbude jedného dňa plná Bratislava. gličtinou sme vysvetľovali, že lístky Do porno kín ste mohli vstúpiť, len musia byť v poriadku, lebo ich ako ak ste boli ich členmi. To predpisovali zahraniční spisovatelia máme od

V

Britskej rady. Nepríjemná situácia trvala hodne dlho, ale nakoniec nás do divadla vpustili. Aj dnes im za to ďakujem. Uplynulo odvtedy takmer štyridsať rokov, ale londýnsky Ježiš Kristus Superstar radím medzi päť najlepších predstavení, ktoré som v živote videl. Tým sa však naše dobrodružstvo neskončilo. Pred odchodom z Londýna sme v Britskej rade odovzdávali lístky, ktorými sme platili vstupy do rôznych múzeí a galérií. Všetko nám to pekne preplatili. Rozdiel bol iba v tom, že Varadi za lístok do divadla nedostal nič a ja a Ďuro sme každý dostali po päť libier. Obaja sme sa pozerali na seba, potom na Varadiho, ktorý zasa nechápavo hľadel na našich hostiteľov, a potom na nás dvoch.

Nik však nechcel na rozlúčke urobiť niečo, čo by pokazilo celkový skvelý dojem. Poďakovali sme prítomným funkcionárom Britskej rady, rovnako tak našej sprievodkyni a taxíkom sa vybrali na letisko Hithrow. V taxíku sa Varadi odrazu začal smiať na plné hrdlo. Cez smiech nakoniec sa predsa len dokázal opýtať: Vy ste za lístky do divadla nezaplatili?! Potvrdili, že sme to vôbec nepotrebovali robiť, lebo sme mali lístky z Britskej rady.

Varadi sa na to začal smiať ešte viac: Ja hlupák, preto, že viem po anglicky, som si lístok do divadla kúpil a vy dvaja ste šli na predstavenie tak, že ste na vstupe odovzdali objednávku...

Do Londýna som potom viackrát šiel za dcérou, ktorá tam rok študovala, a potom štyri roky pracovala. Býval som v hoteli, v ktorom pracovala. Bolo to tak dobré miesto ako Charing Cross.

Lime Tree Hotel sa nachádza v časti Westminster, asi desať minút prechádzkovým krokom vzdialená od budovy Britského parlamentu a len o čosi viac od kráľovského paláca. O výhodách tejto ulice iste postačí fakt, že tam za mladi žil Winston Churchill, takmer celý život námorný dôstojník, novinár a autor agenta 007 Jamesa Bonda, spisovateľ Ian Fleming a ešte niekoľko menej známych hercov.

Vo vedľajšej ulici moja dcéra viackrát stretla tam bývajúceho Seana Conneryho a herečku Judi Dench známu predovšetkým z roly kráľovnej Alžbety I. v oscarovom filme Zamilovaný Shakespeare.

Ale ja som už v Londýne nikdy do divadla nešiel.

27

Mozaika TVORCOVIA NOVEJ DOBY – SEDEMDESIAT ROKOV PRVÝCH PRACOVNÝCH AKCIÍ

Keď elán prevyšoval plán Oto Filip

B

oli to časy iné, v podstate chudobné a skromné, no spoločnými silami mladí v nich dosahovali zázraky. Inak to azda ani nešlo. Bola pred nimi veľkými písmenami napísaná budúcnosť, ktorú si ale museli vydolovať a vybudovať predovšetkým sami.

niečo: trate, cesty, fabriky, celé mestá, mosty, hydroelektrárne, rôzne objekty... Štvrť milióna ľudí budovalo autostrádu Belehrad – Záhreb, ich 210 000 trať Šamac – Sarajevo. Nové trate spájali aj Nikšić s Titogradom, Doboj s Banjou Lukou. Všetko to v dobe, keď si ľudia boli vedomí skutočnosti, že ich úsilie a iniciatívy môžu meniť náš svet na lepšie.

Momentky z brigádnického života Prvou veľkou zväzovou mládežníckou pracovnou akciou bola výstavba deväťdesiat kilometrov dlhej trate Brčko – Banovići v roku 1946. Trvala pol roka a účinkovalo v nej približne šesťdesiattisíc mladých ľudí. Označila vstup do veľkej éry celého radu mládežníckych akcií, ktorými z ničoho vznikalo

Miznutím Juhoslávie mizli aj pracovné akcie. Názory na ne sa často rôznili a rôznia, dakedy až do extrémov. Boli síce prejavom idealizmu, no i povedomia o možnosti budovať kolektívne dobro.

Aj to v časoch vrtošivých, ktoré sa nemôžu práve chváliť kopou podobných príkladov.

28

Fo t o g r a f i e z povojnových čias obnovy dokumentujúce život, prácu, priatelenie, vzdelávanie mládežní kov, ich rovnošaty a uznania – diplomy a plakety, sprítomnila od polovice m á j a Aj Subotičania stavali trať Banja Luka výstava – Doboj v roku 1951 Pracovné akcie sú už dobrých s názvom Tvorcovia, prebiehajúca v Múzeu Vojvodiny pár desaťročí záležitosťou patv Novom Sade. Jeden z jej riacou do minulosti. Ich epocha autorov Darijuš Sami s po- a tie sa v niekdajšej podobe iste tešením kvituje, že sa po už nikdy nevrátia, čo však nedlhých rokoch zabudnutia znamená, že si to, čo bolo, vôbec o pracovných akciách zase rozpráva. Všíma si najmä ten duch solidarity, motivujúci ľudí, bývalých účastníkov pracovných akcií, zapájať sa aj dnes všade tam, kde načim pomôcť iným: od ods t r á nenia následkov katastrofálnych záplav v máji 2014, cez iné mimoriadne situácie, po akcie ekologické, ako čistenie zamorenej prírody, či jej úprava.

Z mládežníckej pracovnej akcie Sava 1968

Otvorená kniha: mládežnícke uznania a symboly

Brigáda z Vršca pri stavbe trate Brčko – Banovići v roku 1946

VI

INÍ PÍŠU

netreba pripomínať alebo hodnotiť. Najmä ľudí, brigádnikov, ktorí búrali akokoľ vek stanovené normy a naplno žili tie dni, keď sa svorne ozývalo Hej-rup! Dnes sú už v rokoch, unavení osudom a životom, no vznik novej doby nikdy nevymizne z ich sŕdc. Rovnako tak ako nezmiznú ani ich prvé lásky, ktoré mnohých hriali práve v prvých časoch akciových a povojnových.

HLAS ĽUDU | 18. 6. 2016 • 25 /4704/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek – Kedy bude u nás lepšie?

– Už bolo! xxx Svedkyňa na súde vypovedá: – Obžalovaný vojak základnej služby ma celý večer sledoval. Môžem dokázať, že bol dokonale spitý.

Sudca sa zadíva na svedkyňu a tíško si zašomre: – Áno, o tom nemožno pochybovať. xxx Hovorí manželka manželovi:

Aforizmy spod čapice

– Chcela by som ísť do Paríža.

– A načo, prosím Ťa?

– Potrebujem topánky, kabelku, klobúk a kabát.

– Ale to všetko si môžeš kúpiť aj tu.

– Výborne, len to som chcela počuť. xxx Kozmonaut vo vesmíre: – Konečne v nekonečne... xxx Medzi politikmi: – Keď neprestanete o mne rozširovať klamstvá, tak ja o vás poviem pravdu.

Ľudo Majer

Imrich Kupec

Predsavzatie prečítať si dobrú knihu je často zmarené nutkaním pozrieť si hlúpy film.

Aforizmus (dvoj)týždňa Peter Gossányi

Bulvárne časopisy sú plné nahotiniek, len holú pravdu v nich nenájdete.

Život je huncút

Tomáš Turner

Ten, kto sa smeje naposledy, asi stojí pred popravnou čatou.

Definície

18. – 24. 6. 2016

Karikatúra: Aleksandar Dimitrijević

O dvesto percent prekročíme plánované úlohy! (heslo horlivého propagandistu namaľované na múre miestneho cintorína) Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku! (adresované tým, čo sa nezúčastnili prvomájového sprievodu) Uvedomelý konzument platí hotovým!

Náš záväzok – prekonať predaj alkoholických nápojov o 500 percent!

Alkohol – náš najväčší nepriateľ! (nápisy po stenách vinární)

Nemecké grafity Keby ste nám toľko nevysvetľovali, rozumeli by sme vám viacej.

Kto v noci chce dobre spať, musí počas dňa mať pokoj. Úspech je ako rebrík. Lenže mne chýba prvá priečka.

Vždy existujú dva názory: môj a ten mylný.

Alexander Scholz

Poctivosť: Morálna vlastnosť, ktorej sa dá ľahko zbaviť.

Nepochopenie: Nalievanie múdrosti do nádob bez dna.

Slzy: Emócie v skvapalnenom stave.

(Podľa Literárneho týždenníka, dvojčíslo 19 – 20, str. 16, z 18. mája 2016)

POČASIE

Protiidúce auto vyšlo na chodník, pričom mi vyšlo na pravú nohu, čo som nespozorovala, keďže som sa dívala na druhú stranu.

To dieťa sa stalo tak, že som podľahla, keď on na mňa neustále naliehal.

Liečený lekárom nebol, nakoľko bol ihneď postihnutý zabitím.

Bolo zistené, že XY nespáchal násilie, tehotenstvo sa stalo iba príležitostne.

Môj manžel padol v zmysle smerníc štátneho úradu pre vojnových poškodencov.

Výmer potrebujem nutne, lebo nemám čím kúriť.

Z čias povojnových: Keď heslá vzala do rúk fráza...

Drvivá väčšina tých, čo prichádzajú s veľkými očami, odchádza s dlhým nosom.

Nikdy nechodím do krčmy bez peňazí... Ale z krčmy furt.

Len somár vydrží aj to, čoho je aj na koňa veľa.

Nacenganí zvyčajne všetko vyzvonia.

Predsavzatia

Keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech

U nás vládne emancipácia: každá žena je rovnoprávna s každou inou ženou.

Kto sa hrá ohňom, voda mu rýchlo príde po krk.

Predtým ako zmeníme svet, možno by bolo dôležitejšie nezničiť ho.

Prichystaní sme na všetko, ale nie sme na nič.

Mýliť sa je ľudské, ale pre úplný chaos potrebujeme počítač.

Ktorá pravda je vlastne lepšia: celá alebo holá?

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 26˚

16˚ | 27˚

17˚| 26˚

17˚ | 26˚

17˚ | 26˚

16˚ | 27˚

16˚ | 25˚

VII

29

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Rýchly banánový koláč Suroviny: 300 g Plazma keksov (alebo iných), 3 vanilínové pudingy, 9 lyžíc cukru, 1 l mlieka, 200 g masla, 4 lyžice smotany, 4 – 5 banánov, 200 ml šľahačky Takto sa to podarí: V trochu mlieka rozmiešame pudingové prášky s cukrom a zvyšné mlieko necháme prevrieť. Do vriaceho zavaríme puding a miešame, kým nezhustne. Zložíme zo sporáka a pridáme nakrájané maslo.

Miešame, kým sa neroztopí a pridáme i smotanu a rukami rozlámané keksy.

Dobre zmiešame. Polovicu plnky vylejeme do plechu strednej veľkosti, ktorý sme natreli tenkou vrstvou masla. Na plnku nakladieme banány rozkrojené po dĺžke, jednu vedľa druhej. Vylejeme druhú polovicu plnky a necháme vychladnúť. Navrch natrieme vyšľahanú šľahačku. 

MÓDA A KRÁSA

Minimanuál domáceho farbenia vlasov

D

omáce farbenie vlasov má dnes inú úroveň – produkty sú bezpečné, šetrné k vlasom a umožňujú profesionálny výsledný efekt.

Na čo si dať pozor a ako postupovať?

1. Všetko vopred pripravené! Namiešali ste si farbu podľa návodu a zrazu zistíte, že neviete nájsť štetec? Farbu treba nanášať ihneď po namiešaní, preto si všetky veci pripravte vopred. Čo budete potrebovať: štetec na nanášanie farby; keramickú alebo umelohmotnú misku; umelohmotné pinety, štipce a hrebeň – štilku, ktorá umožní praktické oddelenie pramienkov; starý uterák a tričko; kuchynský budík postráži čas; vazelínu, krém na ochranu kože.

2. Prirodzená ochrana. Vlasy si aspoň deň – dva pred farbením neumývajte. Farbenie je chemický proces a prirodzený maz slúži ako ochrana pre pokožku hlavy.

3. Neočakávajte priveľa! Produkty na domáce farbenie sú dnes veľmi kvalitné, no nie každý sen môžete realizovať v kúpeľni. Extrémne zmeny farby vyžadujú dôkladnú analýzu vlasovej štruktúry a znalosti o chemických procesoch pri farbení. Radikálne zosvetľovanie vlasov nechajte na profesionálov, inak riskujete neželaný odtieň a poškodenie vlasu.

4. Ako na odrasty. Boj s odrastmi, najmä ak sú šedivé, si vyžaduje pravidelné nasadenie. Je zbytočné namáhať si pri každom dofarbovaní celé vlasy.

Pomôžte si malým trikom: Do dĺžok si vmasírujte kondicionér, ktorý zabráni bezprostrednému kontaktu s chémiou.

Farbu naneste na korienky, nechajte pôsobiť a do dĺžok aplikujte farbu len na posledných 10 minút, čím šetrne oživíte odtieň.

5. Stačí jedno balenie? Pri krátkych vlasoch a farbení odrastov určite. Už dĺžka po plecia si však vyžaduje dve balenia farby! Inak riskujete, že veľkoryso začnete a veľmi skromne skončíte. Ak vám ide o dokonalý výsledok, nešetrite!

6. Pozor na rastlinné farby. Vlasy nafarbené hennou sa nesmú následne farbiť chemickými prípravkami. Problémom sú kovové soli v prírodných farbách, ktoré majú zintenzívniť farebný výsledok, a reagujú s chémiou. Počkajte, kým sa farba kompletne nevymyje alebo nevystrihá, inak môžete dopadnúť „nazeleno“.

7. Vždy si prečítajte návod! Hoci všetko ovládate, návod si aspoň prebehnite. Občas sa stáva, že výrobca zmení zloženie produktu, čím sa napríklad skráti čas pôsobenia. Ak si farbu nechávate na vlasoch pridlho, zbytočne ich namáhate. 

DOM A ZÁHRADA

Aby rastlinky prežili dovolenku

C

hystáte sa odcestovať na dlhší čas mimo domu a premýšľate, ako zabezpečiť vaše izbové rastliny, aby prežili?

Ponoriť do vody. Niektorým menej náročným kvetinám stačí na pár hodín ponorenie do vody, aby poriadne nasiakli. Ale väčšine to nestačí, preto siahnite po ďalších riešeniach.

Kamene do mištičky. Dajte na spodok do mištičky trošku kameňov, potom na ne nalejte vodu a rastlinky si vlahu berú samy. Takto by mali vydržať aj 2 týždne.

Samozavlažovacie kvetináče.

Ideálne je zabezpečiť si samozavlažovacie kvetináče či obaly. Dnes sú už v ponuke v rôznych veľkostiach, tvaroch a farbách. Niektoré však bez priliatia vody nevydržia.

Nasávacie knôty. Knôty sú vylepšením samozavlažovacích črepníkov.

VZŤAHY

Kríza stredného veku vás zasiahne ako hurikán!

N

iekedy prichádza nenápadne, inokedy vtrhne do našich životov ako hurikán. Čudná kríza, zvláštny stav, pochybnosti, ktoré nás ničia. Čo pomáha? Až 80 % žien a mužov prežíva medzi 35. až 50. rokom života ťažké obdobie. Hodnotíme, čo sa nám podarilo, uvedomujeme si, čo sme nedokázali, nestihli. Niekto apaticky zloží zbrane, iný chce dobehnúť zameškané a užiť si, čo sa dá.

6 TIPOV NA ZNOVUZRODENIE – Nájdite si aktivity vo svojom okolí, pracujte, stretávajte sa s priateľmi, kolegami.

– Splňte si konečne svoj sen a prihláste sa na keramický krúžok, univerzitu tretieho veku, jazykový kurz, vycestujte tam, kam ste vždy túžili ísť, no nemali ste čas.

– Určite športujte, hýbte sa pravidelne. Je to dávka hormónov šťastia, ktorá vám dodá energiu a odoženie čierne myšlienky.

Mozaiku číslo 203 pripravil Oto Filip

30

VIII

Ak si kúpite hrubé nasávacie knôty, kvety vydržia aj niekoľko dní bez vás. Stačí jeden koniec navlhčiť, pretiahnuť ho až na povrch substrátu v kvetináči a poriadne ho zasypať zeminou. Druhý koniec treba dať do nádoby a zaťažiť napríklad kameňom. Kvetináč by mal byť položený vyššie než nádrž s vodou.

Nasávacia rohožka. Ak máte menej kvetín, stačí aj nasávacia rohožka. Časť rohože, ktorú namočíte, položíte na okraj k umývadlu. Najlepšia je kuchynská doska, aby ste mali dostatok priestoru na položenie kvetináčov.

Druhú časť ponorte do drezu, ktorý napustíte vodou. Cez odtokové dierky kvetináčov prestrčte jeden koniec špeciálneho nasávacieho knôtu až do substrátu a druhý koniec položte na vlhkú rohož pod kvetináč. Knôt musí byť zaťažený a zakrytý. 

– Starajte sa o seba – choďte na lekárske prehliadky, doprajte si kozmetiku, masáže, zdravo sa stravujte a dôsledne dodržiavajte pitný režim.

– Venujte sa aj rozvíjaniu intimity s partnerom, milujte sa – kvantitu nahraďte kvalitou.

– Pomáhajte deťom, starajte sa o vnúčence, varte, pečte, skrášľujte si byt – to všetko je výborná terapia, ktorá odoženie váš smútok.

VEDELI STE, ŽE... ... slovné spojenie kríza stredného veku prvý raz použili v roku 1965 na opísanie depresívnej chvíle, keď si človek uvedomí vlastnú smrteľnosť a koľko toho nestihol? ... ženy sa z krízy dostávajú 2 až 5 rokov, mužom to trvá dvakrát toľko? ... krízou stredného veku pravdepodobne prechádzajú aj ľudoopy, šimpanzy a orangutany, ktoré túžia po párení s viacerými samicami? 

Kultúra Mladé talenty a slovenčina VYHODNOTENIE SÚŤAŽE V NOVÝCH ZÁMKOCH

Anna Francistyová

N

a sklonku školského roku každoročne sa koná i vyhodnotenie a slávnostné ukončenie celoslovenskej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Aj najnovší ročník súťaže – v poradí 24. – prebiehal pod záštitou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Miestneho odboru Matice slovenskej Nové Zámky. K ústrednej téme usporiadatelia vždy pridajú i ďalšie témy na literárne práce mladých autorov prihliadajúc na výročia popredných osobností zo sveta literatúry a kultúry. Tohto roku sa k výročiam Svetozára Hurbana Vajanského, Miroslava Válka, k narodeninám Ľubomíra Feldeka dostali aj nedožité 80. narodeniny Juraja Tušiaka. Samozrejme, že si ho uctili aj účastníci súťaže zo Srbska, ktorí boli zaradení a spolu hodnotení v osobitnej 4. kategórii, vyhranenej pre zahraničných Slovákov.

Pre ocenených účastníkov súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko organizátori pripravili premyslený pobyt od 6. do 9. júna. Podľa slov členov dolnozemskej výpravy (Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko) na začiatku

Spoločná fotka s pracovníkmi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jánom Varšom a Milinou Sklabinskou

pobytu mali v Bratislave prijatie na Ministerstve kultúry SR. Na Bratislavskom hrade si užili prehliadku plnohodnotnej výstavy Ľudovít Štúr – reformátor slovenskej spoločnosti otvorenej vlani v rámci osláv 200. výročia jeho narodenia. Osobitný zážitok mali z premiéry divadelného predstavenia Sissi – úteky Alžbety Rakúskej v Slovenskom národnom divadle. Ďalšie zastávky na zapamätanie boli návšteva Múzea včelárstva a včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci a Oázy sibírskeho tigra v Kostolnej pri Dunaji.

Slávnostné vyhodnotenie súťaže prebiehalo vo štvrtok 9. júna v Nových Zámkoch a prvý program sa konal pri soche Antona Bernoláka, kde boli položené vence v mene

dôležitých inštitúcií. Ústredný program prebiehal v Dome Matice slovenskej v tomto mestečku.

Ceny najlepším mladým autorom udelili v rámci každej kategórie a pekne vyznelo, že z každej odmenenej práce novozámocké recitátorky čítali úryvok. Keď ide o účastníkov zo Srbska, ocenených bolo 13 účastníkov: Lára Šipická zo ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove (Cena poroty), Kristína Turčanová z GJK v Petrovci (Hlavná cena), Nataša Dobrovoľská zo ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne, Petra Omastová a Iveta Kováčová zo ZŠ J. Čajaka v Petrovci, Maja Opavská zo ZŠ v Starej Pazove, Patrícia Kmeťková a Valentína Imreková zo ZŠ 15. októbra v Pivnici, Ján Farkaš zo ZŠ Mladých pokolení

DEŇ ŠKOLY V PADINE

Bohatý žiacky program Martina Valentová

V

nedeľu 29. mája bol v Dome kultúry Michala Babinku v Padine usporiadaný kultúrno-umelecký program venovaný Dňu školy ZŠ maršala Tita v Padine.

Pripravili ho žiaci so svojimi učiteľmi a obecenstvu sa predstavili recitovaním, spevom a tancom.

Na začiatku programu riaditeľka školy Mária Galasová prítomným predostrela úspechy žiakov na poli kultúry a vedomostí dosiahnutých počas tohto školského roku. Nasledoval bohatý program, kde čítali svoje práce, recitovali, spievali, • KULTÚRA •

Na obecenstvo zapôsobil i žiacky orchester

v Kovačici, Blanka Sláviková zo ZŠ S. Šumanovića v Erdevíku (čestné uznania), Elena Vršková a Ivan Kováč z GJK v Petrovci (Osobitná cena poroty) a Alexander Šproch zo ZŠ v Petrovci (Osobitná cena predsedu Matice slovenskej). Radosť z úspechu svojich žiakov majú aj ich profesorky Jarmilka Dolinajová, Tatiana Mitićová, Vesna Valihorová-Filipovićová, Jarmila Pantelićová, Viera Papová, Mária Kotvášová-Jonášová, Ruženka Ďuríková a Annamária Boldocká-Grbićová, ktorá sa stala ocenenou pedagogičkou.

V mene delegácie zahraničných Slovákov a ocenených účastníkov sa prihovorila auditóriu a usporiadateľom súťaže sa poďakovala, že na tento spôsob afirmujú aj „dolnozemcov“, tých „večných učňov slovenčiny“. Uznala, že „je privilégiom odhaľovať a pestovať mladé talenty a píšucich ľudí, stáť pri nich, keď sa z nich stávajú citoví a citliví ľudia a musia rozlišovať, čo má hodnotu a čo nemá, keď dokážu byť originálni a stáť v pokore voči slovenčine“. Slávnosť doplnil umelecký program, do ktorého organizátori zaradili vystúpenie operného speváka Jána Babjaka, folkloristov z Nových Zámkov a žiacku scénku o zhubnom vplyve internetu na slovenčinu a medziľudské vzťahy.

Radosť z ocenení a krásne dojmy z pobytu iste všetkým dlho zostanú v pamäti a motivujú ich možno i do ďalších literárnych pokusov.

Foto: z archívu účastníkov slávnosti

hrali, resp. tancovali: Zuzanka Hlavčová, Ivana Megová, Erik Jurica, Jana Nemogová, Miroslav Macek, Blanka Valentová, orchester 4. 3, orchester Pavla Tomáša ml., dievčenská spevácka skupina, folklórne súbory Slnečnica a Holubička.

Program úspešne moderovala Vanesa Marková.

V ten istý deň orchester Pavla Tomáša ml. sa zúčastnil i na republikovej súťaži orchestrov a chórov v Lazarevci, kde obsadil tretie miesto.

Treba pripomenúť, že 25. mája t. r.

ZŠ maršala Tita v Padine zostala bez vynikajúceho učiteľa dejepisu a bývalého riaditeľa Jána Petráša, ktorý v tejto škole strávil celý pracovný vek. Na jeho česť bola usporiadaná komemoračná slávnosť, kde si jeho činnosť pripomenuli bývalí žiaci, kolegovia a príbuzní.

Foto: z archívu J. Bokora 25 /4704/ 18. 6. 2016

31

Kultúra KRAJANIA V MARTINE

Slovesná jar na Slovensku Andrej Meleg

V

utorok 7. júna v Martine otvorili 50. ročník podujatia, sviatku, ktorý oslavuje pekné slovo, Slovesnú jar 2016. Na najstaršom literárnom festivale na Slovensku tohto roku účinkovali aj krajania zo Srbska, Rumunska a Kanady. Martinčanom sa predstavili Zdenka Valentová-Belićová, šéfredaktorka časopisu pre literatúru a kultúru Nový život, Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca, Dagmar Mária Anoca, poetka, vysokoškolská profesorka a literárna vedkyňa z rumunského Nadlaku, a Dušan Tóth, evanjelický farár z Kanady.

V prvý deň festivalu vystúpil V. Valentík ako kurátor výstavy 150 rokov slovenských kníh a časopisov vo Vojvodine, 1864 – 2014. Vernisáž sa uskutočnila v aule histo-

Z otvorenia výstavy 150 rokov novín a časopisov vo Vojvodine: (zľava) Peter Cabadaj, Vladimír Valentík, Marián Tkáč a Gustáv Maťovčík

rickej budovy Matice slovenskej v Martine. Hosťom sa prihovoril aj predseda Matice slovenskej Marián Tkáč a vedecký tajomník Matice Peter Cabadaj. Vernisáž svojou prítomnosťou poctil aj riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine Gustáv Maťovčík.

Nasledujúci deň sa krajania zo

Srbska predstavili v Krajanskom múzeu Matice slovenskej, v Dome Jozefa Cígera Hronského. Tu prebiehalo stretnutie so slovenskými autormi žijúcimi v zahraničí. Literárne posedenie Podoby slova pripravila riaditeľka ustanovizne Zuzana Pavelcová. V rozhovore, ktorý moderoval Ján Brezina, Z. Va-

lentová-Belićová početnému obecenstvu predstavila náš najstarší časopis pre literatúru a kultúru Nový život. Kultúrny život Slovákov vo Vojvodine pútavo a obsiahle priblížil V. Valentík, ktorý okrem vydavateľstva spomenul aj výtvarný, divadelný, folklórny a ochotnícky život Slovákov vo Vojvodine. O svojej tvorbe a slovenskom literárnom dianí v Rumunsku hovorila literárna vedkyňa D. Mária Anoca.

Viac ako trojhodinové podujatie uzavrel D. Tóth, evanjelický farár z Toronta, keď predstavil knihu Stanislava E. Jančaríka Svet naruby o dobrodružstvách slovenského vysťahovalca. Ďakujúc Matici slovenskej niekoľko krajanských organizácií malo príležitosť predstaviť svoju činnosť stredoslovenskej verejnosti. Hovoriť bolo o čom. Veď život Slovákov za hranicami Slovenska je ešte stále plodný a bohatý. V tomto duchu ho vnímali aj domáci Martinčania. Citujúc ich slová, tomu, ako si zachovať slovenské povedomie, by sa od nás mohli učiť aj predstavitelia Slovenskej republiky.

KNIŽNICA V LUGU

Pestuje čitateľskú obec Vladimíra Dorčová -Valtnerová

K

chodia aj stredoškoláci, aj zopár starších, ktorí si prídu pozrieť časopisy, medzi inými aj Hlas ľudu, ale nájdu si aj nejakú knihu. Málo nás je, tak je málo aj členov knižnice – máme ich okolo 40, – hovorí Kukučková.

V tejto knižnici, ktorú, ako vidieť na prvý pohľad, zub času nahrýza, majú okolo 2 000 kníh.

Väčšinou ide o knihy pre deti, a to

nižnici sa najlepšie darí tam, kde je najväčší žiacky hurhaj alebo v strede dediny. Keď je knižný chrám neďaleko škôlky alebo školy, je väčšia pravdepodobnosť, že sa čitateľský vírus dostane do krvi. Lužská knižnica, ktorú tamojší obyvatelia nazývajú čitárňou, je hneď za rohom školy.

Dieťa jednoducho musí prejsť vedľa nej, ale nielen to. Knihovníčka Marienka Kukučková, ktorá pracuje dvakrát týždenne po dve hodiny v tomto vysunutom oddelení Knižnice Jovana Grčića Milenka v Beočíne, hovorí, že deti radi aj vojdú do knižnice, aby si vybrali knihu na čítanie.

– Najčastejšie sem prichádzajú deti predškolského a školského veku, Deti z Lugu radi čítajú

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marienka Kukučková v ríši kníh

v slovenskom a srbskom jazyku.

– Dospelí členovia knižnice radi listujú v encyklopédiách, vypožičiavajú si aj romány pre starších čitateľov, keďže sme tieto dostali zo Slovenska. Knihy nám zadovažuje naša knižnica, ale veľa dostávame aj ako dary. Prednedávnom sme dostali od rodiny Čorbovej z Kysáča

a z redakcie Hlasu ľudu, – hovorí naša spolubesedníčka.

Miestnosť lužskej čitárne nie je v závideniahodnom stave: zo steny odpadávajú kusy malty, vodovodný kohútik je bez vody, skrine na knihy sú staré a je ich málo, zo šiestich stoličiek ledva polovička sú použiteľné. – Nové miestnosti sú zarezervované v novej budove Domu kultúry, lenže tam nemáme ani skrine, ani stoly..., – vysvetľuje Marienka Kukučková, vyjadrujúc poľutovanie nad tým, že sa do kultúry málo vkladá, alebo sa nevkladá takmer vôbec.

• KULTÚRA •

23. DFF ZLATÁ BRÁNA– KYSÁČ 2016 Program Štvrtok 16. júna – o 20.00 h v Slovenskom národnom dome otvorenie výstavy Na zámku Zlatej brány aj bábiky rozprávajú už desiaty rok v organizácii KUS Vladimíra Mičátka (Slovenská 47) Piatok 17. júna – o 17.00 h v Predškolskej ustanovizni Lienka otvorenie výstavy prác členov Výtvarného krúžku Michala Geržu, pôsobiacich v rámci organizácie invalidov práce v Kysáči a otvorenie Detského výtvarného tábora (Železničná 1) – o 19.00 h v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorenie výstavy bábik v organi-

zácii Spolku kysáčskych žien – o 19.30 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, pri zámku Zlatej brány, Skupina historického šermu BELLA TORES predstaví život a boj v období humanizmu a renesancie. Šermiarska skupina BELLA TORES pôsobí pri Súkromnej základnej škole pre žiakov s vývinovými poruchami učenia v Martine, Slovenská republika.

– o 21.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, bábkové predstavenie Oklamaný vodník v predvedení Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika – po predstavení vystúpi Šer-

miarska skupina BELLA TORES s ohňovou šou Sobota 18. júna – o 10.00 h na futbalovom ihrisku FK Tatra Kysáč Detský futbalový turnaj – o 20.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, koncert hosťujúceho Detského folklórneho súboru Jánošík z Fiľakova (Slovenská republika) a detských folklórnych súborov Kultúrneho centra Kysáč Nedeľa 19. júna – v ZŠ Ľudovíta Štúra (Železničná 3) – 12.00 – 14.00 h príchod účastníkov

– 12.00 – 15.00 h priestorová skúška – 15.00 – 16.00 h príprava na galakoncert – 16.00 h Otvorenie festivalu a galakoncert

Z KNIŽNEJ PREMIÉRY ANNY MALKOVEJ ZO STAREJ PAZOVY

Lekvárový chlebík na čítanie a zjedenie Anna Lešťanová

V

Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, a Martin Prebudila, recenzent. Anna Malková (1959 Belehrad) základnú školu a gymnázium skončila v Starej Pazove a v školení pokračovala na Pedagogickej akadémii v Novom Sade. Pracovala 14 rokov ako vychovávateľka v PU Poletarac v Starej a Novej Pazove. „K deťom mala vždy blízko, a preto si toto povolanie zvolila. Túto prácu prerušila kvôli svojim vlastným deťom – dcére Maji a synovi Miroslavovi, ktorým sa chcela naplno venovať.

rámci sprievodných podujatí na tohtoročnej 23. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď bola predstavená i básnická zbierka pre deti Lekvárový chlebík staropazovskej autorky Anny Malkovej, ktorú koncom minulého roku vydalo Slovenské vydavateľské centrum. Lekvárový chlebík pozostáva z 20 básní venovaných najmladším a v nich sa autorka zameriava predovšetkým na súčasné deti, no niektoré sú spomienkou na jej detstvo. Básne vznikali v dlhšom období, lebo ich autorka Malková nepíše intenzívne, ale iba vtedy, keď má na to inšpiráciu. Mnohé boli už uverejňované, odmeňované, dokonca jedna je i zhudobnená.

O knihe v aule divadelnej sály v nede- Básne čítali: (zľava) Andrej, Mia, Katarína a Aňa ľu 5. júna, teda v tretí deň prehliadky, hovorili a teda prí- No stále veľa čítala, stále literártomným predstavili ako Lekvárový ne na sebe pracovala. Už dlho sa chlebík vyzerá podaný na papieri venuje básnickej tvorbe s cirkev• KULTÚRA •

nou tematikou a v poslednom čase aj tvorbe pre deti. Prvé práce napísala ešte v gymnaziálnom období a boli to ľúbostné a vlastenecké básne, ktoré uverejňovala na stranách pa- O knihe Anny Malkovej (v strede) hovorili Vladimír zovského literár- Valentík (zľava) a Martin Prebudila neho časopisu Aurora a v mládežníc- nielen samotná autorka, ale aj kom časopise Vzlet. úspešní recitátori zo ZŠ hrdinu Súčasne píše pre deti Janka Čmelíka: Aňa Gubečková, a dospelých. Vlastným Katarína Gubečková, Mia Verenákladom v roku 2009 šová a Andrej Simendić. Autorka vydala zbierku nábož- netajila radosť, že túto básnickú nej poézie pod názvom zbierku predstavili veľkým a malým Rozhovor s Pánom. Svo- milovníkom krásneho slova azda je práce uverejňuje tiež tým najkrajším, priam ideálnym v Pazovskom kalendári spôsobom – na detskom divadela v detskom časopise nom sviatku 3 x Ď. V príhovore sa Zornička,“ povedal o. A. Malková poďakovala všetkým i. M. Prebudila a do- tým, ktorí ju roky podnecovali ložil, že zbierka básní na tvorbu.

Po básnickom predstavovaní, Lekvárový chlebík je jej knižným debutom pre kde autorke zaželali dobrú literárnu deti a ide o vyzretú a veľmi hravú cestu, nasledoval aj chutný, ozajstný lekvárový chlebík, ktorý sa popoéziu už skúsenej autorky.

Básne na premiére prezentovala dával početnému obecenstvu.

25 /4704/ 18. 6. 2016

33

Kultúra KONCERT HUDOBNEJ ŠKOLY V BÁČI

Spokojní aj žiaci, aj profesori Juraj Berédi

Z

ákladná hudobná škola Stevana Hristića z Báčskej Palanky usporiadala 9. júna pri príležitosti ukončenia školského roka v Základnej škole Vuka Karadžića v Báči koncert žiakov tejto hudobnej školy.

Riaditeľka hudobnej školy Sandra Milutinovićová sa poďakovala riaditeľke hostiteľskej ZŠ Dajane Maksimovićovej, že mala pochopenie a porozumenie pre žiakov tejto školy a umožnila im používať školské priestory. Takto sa táto hudobná škola stala prístupnejšia všetkým záujemcom o hudobné vzdelanie z územia Báčskej obce. V škole sa získava základné hudobné vzdelanie

Záber z koncertu

z teórie hudby a v hre na jednotlivých hudobných nástrojoch.

Na štvrtkovom záverečnom koncerte sa za pomoci svojich

profesorov Sunčice Ranđelovićovej Ačanski, profesorky klavíra, Nadice Mihajlovićovej, profesorky harmoniky, Milana Milanovića, profesora husieľ, a Borisa Markovića, profesora spev, prítomným predstavili žiaci rôznych vekových kategórií a rôznych stupňov vzdelania hrou na hudobných nástrojoch, resp. spevom za hudobného sprievodu svojich profesorov. Žiaci tejto školy na rôznych súťažiach získavajú najvyššie uznania, čo svedčí o dôkladnej a svedomitej práci. Profesori boli s výkonom svojich žiakov na koncerte spokojní, ako aj návštevníci, ktorí potleskom odmenili každé vystúpenie mladých hudobníkov, či už sólové, alebo skupinové. Pohostinsky na koncerte vystúpili mladí hudobníci zo Selenče, orchestrík ZŠ Jána Kollára, ktorý úspešne vedie PaedDr. Juraj Súdi.

IN MEMORIAM

Elena Hložanová 1962 – 2016

S

mutná správa priletela uplynulý víkend z Báčskej Palanky a zastavila dych kultúrnej verejnosti vojvodinských Slovákov: v nedožitom 54. roku života v sobotu 11. júna 2016 v Báčskej Palanke podľahla ťažkej a zákernej chorobe Elena Hložanová, profesorka slovenčiny, matičiarka, autorka divadelných predlôh, režisérka, recitátorka, novinárka.

Všetkým zostane v pamäti ako tichá, skromná, usmievavá, ale neúnavná kultúrna aktivistka, ale aj dcéra, sestra, manželka, matka.

Elena Hložanová, rod. Rumanová, sa narodila 10. septembra 1962 v Pivnici, kde skončila základnú školu, kým stredoškolské vzdelanie získala v Báčskom Petrovci (osvetový smer vo vtedajšom Vzdelávacom ústredí Jána Kollára).

Na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade roku 1987 skončila štúdiá slovenského jazyka a literatúry a od roku 1994 pracovala ako profesorka slovenčiny v jednej základnej a v troch stredných školách v B. Palanke, kde sa slovenčina vyučuje ako voliteľný predmet.

Už ako stredoškoláčka sa zapojila do literárnej sekcie SKUS Pivnica, počas štúdií v Novom Sade sa naplno angažovala v literárno-divadelnej skupine SKUS P. J. Šafárika.

34

www.hl.rs

Ako recitátorka, herečka, ale teraz už aj ako režisérka pôsobila potom i v rodnej Pivnici.

Po presťahovaní sa do B. Palanky pokračovala v práci na divadelnom poli, a to tak, že obnovila túto činnosť v kultúrnom živote tamojších Slovákov. Pre žiakov, ktorým vštepovala lásku k slovenčine, písala aj divadelné predlohy, a potom ich spolu inscenovali. Za nové divadelné texty predovšetkým pre deti a mládež, ale i pre dospelých, ako aj za úspešné dramatizácie a réžie predstavení získala rad uznaní na festivale DIDA v Pivnici, na Prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, i na prehliadkach slovenských divadelných súborov Vojvodiny, a k tomu i: Cenu Janka Čemana, Cenu Zuzany Kardelisovej, Cenu za dlhoročnú prácu s deťmi a mládežou.

Od prvého ročníka bola stálou účastníčkou seminára dramatickej tvorby Píšeš? Píšem! v OD Janka Čemana v Pivnici.

Naplno sa venovala matičnej práci, v MOMS Báčska Palanka bola od obnovenia roku 1991.

Našla seba i v súťaži v umeleckom prednese žien v organizácii ASSŽ a MSS, kde bola členkou odborných porôt, stálou účastníčkou Literárnych stretnutí MOMS Pivnica. Ako literátka získala i Cenu mládežníckeho časopisu Vzlet za básnickú tvorbu v rubrike Rozlety (1984), za učiteľskú prácu Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania,

Informačno-politický týždenník

ktorú udeľuje Matica slovenská v Srbsku.

Bola dlhoročnou dopisovateľkou Hlasu ľudu a práve vo vydavateľstve NVU Hlas ľudu jej roku 2009 v edícii Zvonec vyšla zbierka troch divadelných hier pre mládež Hluchý telefón.

Sú v nej texty: Hluchý telefón, Nehnevaj sa, miláčik a Dovoľ, a poviem ti niečo pekné. Jej divadelné predlohy sú i v dvoch zbierkach Nová slovenská vojvodinská dráma. Adaptovaná rozhlasová hra Nehnevaj sa, miláčik bola nahraná v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu (2001) a preklad tejto predlohy do srbčiny pod názvom Ne ljuti se dragi bol uverejnený v časopise Sunčanik (2004). Písala aj texty pre nové skladby na festival populárnej hudby Zlatý kľúč (vlani skladba Nádej s jej textom zvíťazila).

Neúnavná divadelná, literárna a osvetová nadšenkyňa Elena Hložanová bola pochovaná na pivnickom cintoríne v nedeľu 12. júna za hojnej účasti príbuzných, priateľov a známych z viacerých prostredí. Pohreb vykonali pivnický farár Ján Zahorec a báčskopalanský Vladimír Grňa, so zosnulou sa primeranými slovami rozlúčili Katarína Melegová-Melichová (v mene MSS), Jozef Chrček (MOMS B. Palanka a divadelníci) a Rade Zbućnović (príbuzný), primeranými piesňami pivnický spevokol.

Opona za jej tichým a vzácnym životom sa spustila. Zostalo nám len pýtať sa: Prečo tak skoro? Česť jej pamiatke.

A. F.

• KULTÚRA •

K FOTOGRAFII NA TITULNEJ STRANE

Hrajú najmä pre vlastný pôžitok Juraj Bartoš

Z

a tri roky, koľko hudobný nadšenec, v kladnom zmysle slova hudobný fanatik PaedDr. Juraj Súdi pracuje s nimi, členovia orchestríka Základnej školy Jána Kollára a Komorného zboru Zvony v Selenči urobili ohromný pokrok. Mali sme pôžitok z ich ladného prednesu spleti slovenských ľudových piesní trikrát v relatívne krátkom období: v apríli v Čelareve, začiatkom júna v Báčskej Palanke, kde boli hosťami žiackych programov, ako i koncom mája v Hložanoch.

Tam revuálne vystúpili na 46. ročníku Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., pričom podaktorí jeho členovia, trebárs mladučkí, si na festivale zahrali aj s inými orchestrami.

Sú to síce iba žiaci, ale zároveň už teraz, dovolíme si povedať, ozajstní a veru otužilí hudobníci.

Veď v poslednú májovú sobotu vstali o štvrtej ráno, už o piatej sedeli v autobuse, ktorý ich zaviezol do Lazarevca, potom do Hložian a domov sa dostali len krátko pred polnocou. Pravdaže, plní krásnych dojmov, najmä zo 17. republikovej súťaže orchestrov základných a hudobných škôl Srbska, ktorej sa úhrnne zúčastnilo 23 orchestrov. Selenčskí hudobníci sa predstavili nielen slovenskými ľudovkami, ale aj klasikou, duchovnou, detskou a srbskou ľudovou hudbou. Vlani sa v Lazarevci ovenčili titulom laureáta republikovej súťaže a teraz zase zožali úspech. Odborná porota odmenila selenčský orchestrík najvyšším ocenením, nuž nie div, že ich vedúci má pre tieto múdre a hravé deti len slová chvály... „Náš orchestrík počíta 18 – 19 detí, sú to žiaci 2. až 7. triedy ZŠ, ako aj zopár stredoškolákov, čo je v súlade s pravidlami republikovej súťaže, ktoré dovoľujú účasť do 20 % starších detí. Z nástrojov máme zastúpené prvé, druhé a tretie husle, sláčikovú kontru, cimbal, gitaru, bicie, čelo, klavír a bas. Niektorí naši hráči chodia do • KULTÚRA •

Záber z vystúpenia selenčského orchestríka v Čelareve 15. apríla 2016

vysunutého oddelenia hudobnej školy z Báčskej Palanky v Báči, iní chodia iba k nám a učíme ich ja, syn Juraj a dcéra Leonóra. Pôvodne som v našej škole, kde riadne pracujem, nacvičoval školský orchester, ktorý hrával bítovú a iné druhy hudby, avšak nemali sme kde súťažiť, tak sme sa dali na ľudovú hudbu. Odkedy moja dcéra začala hrať na husliach, zvýšil sa v Selenči záujem o hru na tomto nástroji, keďže som ju zapájal do rôznych programov.

Na husliach čoskoro po nej začal hrať aj syn Juraj, a tak u nás došlo k ich skutočnej expanzii.”

Ako sa vám pracuje s týmto skvelým orchestríkom? „Jednoznačne je radosť kamarátiť sa s nimi a učiť ich, viesť k niečomu peknému, ako je hudba.

O to skôr, že rodičia svoje deti maximálne podporujú, tak členov orchestríka, ako i spevákov festivalu Selenčské sláviky. Dobrá stránka našej práce je tá, že dáme možnosť všetkým záujemcom, aby sa hudobne, respektíve spevácky vyjadrili. Inak mne a deťom v práci pomáha aj manželka Renáta. Bez jej technickej podpory by to nešlo tak hladko.”

Ako vyzerá sama súťaž v Lazarevci? Ako sa deti vyrovnali s „očami a ušami verejnosti” a ako s trémou...?

„Republiková súťaž orchestrov sa koná v tamojšom Kultúrnom stredisku a trvá dva dni, v sobotu a nedeľu; my sme vystúpili v sobotu 28. mája, lebo sme chceli, keď už raz cestujeme, stihnúť aj na festival v Hložanoch. Pravdaže, každá súťaž je pre hudobníkov hŕba vzácnych skúseností, avšak osobne si neprajem, aby deti, ktoré sa učia hrať, súťažili, lebo každá taká súťaž je v podstate o ničom, len čo sa pričiní, ako sa hovorí, o „zlú krv”. Žiaľ, na súťaže sa ísť musí, lebo tak nakladá systém, keďže celkový úspech v škole zvyšujú aj body z takýchto a iných súťaží. Chcem však zdôrazniť, že pre deti nie je vzácnejšia motivácia súťaž, lež to, keď ich k hudbe vedieme s cieľom vštepiť im k nej úprimnú lásku. Teda viac ich motivuje skutočnosť, že si môžu zahrať pre vlastný pôžitok. Iná je vec, že širšia verejnosť by o nás nevedela, keby sme neboli úspešní na súťaži. Pokiaľ ide o trému, na ktorú sa pýtate, deti ju veru na súťaži nemali ani trošku. U nás sa o nej nehovorí ani na skúškach, ani doma... Slovo tréma v našom slovníku proste neexistuje. Veď, čo vlastne je tréma, než pocit vyplývajúci z nepripravenosti a strachu z náhody. Keď sa pracuje sústavne a presne a nič sa nenecháva na náhodu, tréma tu nemá

miesto. Aj keby sa niekto dopustil chyby, nič sa nestane; chyby sú predsa súčasťou každej ľudskej činnosti. Nie náhodou sa hovorí: Aj kôň má štyri nohy, a potkne sa.”

Koľko sa približne selenčských detí naučilo hrať na niektorom hudobnom nástroji, odkedy s nimi pracujete čo v škole, čo súkromne? „Veľmi veľa. Pred niekoľkými rokmi som spočítal, že zhruba 50 detí, ktoré som pripravoval, zložilo hudobné skúšky a skončilo prvý až šiesty ročník hudobnej školy.”

Selenča je, pán Súdi, vaším pričinením, azda najhudobnejšia slovenská dedina v Srbsku.

Teraz to už ide ako po masle, aké ale boli začiatky tejto vašej misie? „Keď som sa ako absolvent na Akadémii umení v Novom Sade vrátil do Selenče, zamestnal som sa v našej základnej škole a začal som sa prehĺbenejšie venovať vážnej hudbe. Chcel som zapojiť aj manželku, lebo som vedel, že keď aj ona bude zapojená, budeme môcť žiť normálne, a že ak nebude, a ja budem stále cestovať, to nebude pre rodinu dobré. Tak sme roku 1993 založili Komorný zbor Zvony. Najprv sme boli dvaja, potom štyria, šiesti, okteto, až nás bolo zo dvadsať... a spievali sme. Osobitne sa nám páčilo, že náš príklad po čase nasledovali aj milovníci spevu v iných dedinách, a tak vznikali aj iné komorné zbory. Na rovnaký spôsob a s takým istým cieľom, ako robíme so Zvonmi, robíme teraz i s týmto orchestrom. Teda nádejame sa, že sa práca s orchestrami rozprúdi aj v iných dedinách.”

Je hudba, teda hudobná škola, drahý „šport“? „Je, avšak máme v tejto našej práci podporu. Pri kúpe hudobných nástrojov nám pomohol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako i pokrajina Vojvodina.

Deti majú vlastné nástroje, a tie veru nie sú lacné. Ale pôžitok z ich ovládania je nenahraditeľný...”

25 /4704/ 18. 6. 2016

35

Kultúra  RECENZIA

Sissi ako prototyp modernej ženy (Sissi – Úteky Alžbety Rakúskej, premiéra Činohry Slovenského národného divadla, Bratislava 7. 6. 2016) Annamária Boldocká-Grbićová

Ž

ivotný príbeh krásnej rakúskej cisárovnej fascinoval stovky autorov, azda najviac, odkedy v polovici minulého storočia v tejto role zažiarila Romy Schneiderová. Osemročným zapálením bol dramatika Viliama Klimáčka, aby ho na objednávku Slovenského národného divadla spracoval do podoby modernej historickej drámy – atraktívnej, kontroverznej, napätej, výpravnej, potentnej. Hra vznikla v rámci projektu, v ktorom zahraniční režiséri inscenujú v svetovej premiére pôvodné slovenské hry. Maďarská režisérka Eszter Novák zachováva zámer autora stavať na grotesknom humore a pranierovaní spoločenských reálií.

Podrobili tak satire konzervatívne maniere rakúsko-uhorského dvora, stelesneného najmä matkou cisára Žofiou, ktorú presvedčivo stvárnila Anna Javorková. Keď napríklad Sissi porodí svojho prvého a jediného syna Rudolfa, režisérka vyšle na javisko dospelého herca Daniela Fischera a vtesná ho namiesto do kočíka do nákupného vozíka. Aj umiestnením matky cisára na trón, ktorý sa nachádza na pohyblivom lešení, či usadením Sissi a jej údajného milenca grófa Andrássyho na drevených hojdacích koníkov

vyjadruje režisérka jasný inscenačný názor na dvorné reguly či panské kratochvíle. Hlavne, v súhre trvajú na nadčasovosti a kontroverznosti – na štýle ženy, ktorej diktuje voľnomyšlienkárstvo, kult tela a krásy a voľnosť lásky.

To, že je dôraz na pohybe, na tele, na fyzične, jasné je už z úvodu – z baletnej grácie mladučkej Sissi, ktorú v inscenácii bravúrne stvárňuje Táňa Pauhofová, a týmto nás uvádza do chronologicky striedajúcich sa obrazov –výjavov, aby napokon skonštatovala: Niekomu život prejde v spaní, a ja si ho prekráčam. Jej „rozkráčanosť” a nepokoje unesú celé predstavenie. V tempe Alžbetiných pohybových aktivít sa vlastne nesie celá kompozícia hry. Jednotlivé scény sú postavené ako krátke kľúčové epizódy, sršia nábojom a rýchlo sa striedajú. Život za pochodu. Cisárska manželská posteľ je na kolieskach, otáčavé javisko rotuje galérie postáv, trón arcivojvodkyne je v pohybe, „Chóry” dvoranov sú v pohybe, etudy rozospievaných a roztancovaných masoviek dovysvetľujú príbeh.

A tak v tempe Sissi skratkovito prekráčame jej životom – od na-

rodenia po násilnú smrť. Cez nie celkom šťastné manželstvo, zásahy autoritatívnej svokry do výchovy detí, prísnou atmosférou dvora s jeho vojenským režimom a intrigami dvorných. Spoznáme osudy jej potomkov, najmä tragický príbeh nešťastného následníka, korunného princa Rudolfa (skvostne je v

predvedení Fischera klavírne barové číslo otáčajúceho sa nevestinca), ktorý spácha samovraždu. Odhalíme Sissine neobvyklé vášne: cvičenie, prísne diéty, jazdy na koni, cestovanie, hodiny gréčtiny a posadnutosť Homérom... Sissi je prototypom modernej ženy, samostatnej, sebavedomej, vzdelanej a pestovanej.

Na úkor materinského inštinktu.

V jej vnútri sa však skrýva bolesť, samota i neistota, pred ktorými uteká, no nedokáže uniknúť. Dôraz je preto na jej vlasoch – na hrive, ktorú

denne „samsonovsky” češe niekoľko hodín. Muži sú vyholení. Civilne a „dnešne“ pôsobia aj nakrátko ostrihané hlavy Tomáša Maštalíra alias cisára Františka Jozefa I., Tamása Gála ako grófa Gyulu Andrássyho či Daniela Fischera v role Rudolfa.

Všetko toto si v tejto veci premyslel maskér Juraj Steiner. Kostýmový výtvarník Peter Čanecký namiesto množstva prezdobených rób trval na dominujúcej veľkej sukni, ktorá skryla veľa chutí, túžob a frustrácií liberálne zmýšľajúcej panovníčky, ktorá je v neustálom konflikte s dvorom, ale aj ako ženy posadnutej svojou postavou, či ženy bez sexuálneho apetítu, ktorá toleruje, ba priam podporuje manželovu neveru s herečkou Burgtheatru Katarínou Schrattovou, ktorú karikatúrne stvárnila Gabriela Dzuríková. Groteskne vyznieva práve Tomáš Maštalír v role cisára slabocha či manžela a otca, ktorý zlyháva. Schátraného muža, ktorý zostáva bez životnej lásky na margo kedysi silnej monarchie (s priam funkčnou nemohúcnosťou zaprieť náklonnosť dvoch hlavných hercov v súkromí).

Foto: z archívu autorky

DIVADLO JANKA ČEMANA V PIVNICI V RÁMCI 7. ROČNÍKA SEMINÁRA PÍŠEŠ? PÍŠEM! VYHLASUJE

Súťaž pôvodných dramatických textov Pravidlá súťaže: 1. Súťaž je určená autorom bez vekového obmedzenia, rozdelená do žánrových kategórií.

2. Môžu sa na nej zúčastniť autori s príspevkami, ktoré neboli doteraz publikované.

3. Súťaž je anonymná. Rukopisy textov nesmú obsahovať osobné údaje autora. V osobitnej zalepenej a neoznačenej obálke autor má priložiť osobné a kontaktné údaje.

4. Práce musia byť predložené v slovenskom jazyku.

5. Diela súťažia v nasledujúcich žánrových kategóriách: dramatický text pre činohru, rozhlasový text, muzikál, filmový scenár – dokumentárny film, filmový scenár – hraný film, dramatický text pre deti inscenovaný dospelými, dramatický text pre deti inscenovaný deťmi.

6. Autor môže poslať do súťaže neobmedzený počet textov.

7. Rozsah zaslaných prác nie je limitovaný.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

8. Rukopis musí byť napísaný čitateľne na počítači.

9. Uzávierka prijímania prác je 1. júla 2016.

10. Rukopis vytlačený v troch exemplároch a plus aj na dátovom nosiči (CD alebo USB kľúč) je potrebné zaslať poštou (nie e-mailom!!!) na adresu: Divadlo Janka Čemana, Vojvodinská č. 25, 21 469 Pivnica, Srbsko Všetci prihlásení účastníci dostanú pozvánku na slávnostné vyhodnotenie súťaže, ktoré sa uskutoční 22. júla 2016 v Divadle Janka Čemana v Pivnici. Víťazné texty budú realizované v rámci 7. ročníka seminára Píšeš? Píšem!, ktorý sa bude konať od 14. do 21. augusta 2016 v Divadle Janka Čemana v Pivnici. Ďalšie informácie možno dostať v Divadle Janka Čemana: jceman@ eunet.rs, resp. na tel. čísla: +381 64 303 78 02 (Olga Ćosićová) alebo +381 69 756 981 (Štefan Séč).

• KULTÚRA •

K CELOŠTÁTNEJ ZÁBAVNEJ SÚŤAŽI

Petrovec v rytme Európy Jaroslav Čiep

N

ajmasovejšie detské podujatie, ktoré sa v Srbsku uskutočňuje už 6 rokov a je podporené veľvyslanectvami európskych štátov so svojimi zastupiteľstvami v Srbsku, má názov Srbija u ritmu Evrope (Srbsko v rytme Európy). Jeho cieľom je podporovanie, rozvíjanie, spoznávanie a zachovávanie mladých talentov v Srbsku, prezentácia interkultúrnosti a tolerancie, rodovej rovnosti, uctievania ľudských práv, rozmanitostí, spolupráce a nepretržitého vzdelávania.

Aby aj deti z Báčskeho Petrovca mohli účinkovať na tomto podujatí v aktuálnom ročníku súťaže, v novembri 2015 Obec Báčsky Petrovec podpísala zmluvu o spolupráci s organizáciou European Capital Advisors Management, s. s r. o., pod čou strechou existuje Srbsko v rytme Európy. Týmto činom Báčskopetrovská obec v roku 2016 po prvýkrát získala možnosť tu účin-

kovať a súťažiť spolu s 19 ďalšími obcami alebo mestečkami v Srbsku.

Koncom januára v aule ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa zoskupilo viac ako 50 talentovaných žiakov základných škôl z územia celej obce a Gymnázia Jána Kollára.

Po výberovej súťaži talentovaných detí porotcovia z Belehradu vybrali 15 najúspešnejších žiakov, z ktorých neskôr zostalo 14. Sú to: Patrícia Paulíková, Aleksandra Malićová, Silvia Ferková, Irena Struhárová, Jana Jovankovičová, Nataša Falbová, Melánia Brňová, Maja Levárska, Jaroslav Poničan, Maja Hricová, Petra Hansmanová, Maja Vrbovská, Ema Chalupková a Sara Zorićová.

Každý súťažiaci celok má svojho patróna z veľvyslanectiev v rámci Európskej únie, ktoré majú svoje diplomatické zastupiteľstvá v Belehrade. Tak sa stalo, že patrónom žiakov z Báčskopetrovskej obce je Veľvyslanectvo Cypru. Práve preto 21. apríla Obec Báčsky Petrovec navštívil Constantinos Eliades, veľ-

UZNANIA MLADÝM VÝT VARNÍČKAM. Vyhodnotenie výtvarno-literárneho súbehu Červeného kríža v Srbsku Krv život znamená vo štvrtok 2. júna v Divadle mladých v Novom Sade potešilo aj dve účastníčky z Kysáča. Totiž za úspešnú výtvarnú prácu uznanie a darček Červeného kríža Nového Sadu získali žiačky ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Marína Šmitová (4. 2) a Lýdia Čemanová (5. 1). Cieľom súťaže je vychovávanie a motivovanie mladých v duchu solidárnej a humánnej pomoci ľuďom v nešťastí a potreba, aby sa s dobrovoľným darcovstvom krvi žiaci zoznámili už v školských laviciach.

M. Ď-ka

CHÝRNIK

BOĽOVCE. V stredisku Biser v Boľovciach v sobotu 18. júna NVU Hlas ľudu a časopis Vzlet v spolupráci s KUS Sládkovič organizujú 45. Stretnutie pod lipami, tradičné • KULTÚRA •

literárno-výtvarné podujatie autorov rubriky Rozlety v časopise Vzlet.

BÁČSKY PETROVEC. MOMS Petrovec usporiada 20. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty v sobotu 18. júna o 19. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára.

A. F.

vyslanec Cyperskej republiky v Srbsku, a stretol sa i so žiakmi účastníkmi tejto veľkej akcie. Tí mu odovzdali skromný darček a zaspievali pieseň po grécky, s ktorou budú súťažiť a reprezentovať Cyprus.

Festival Srbsko v rytme Európy sa uskutoční v nedeľu 19. júna o 17. hodine v Ćupriji a priamo bude prenášaný na RTS Účastníci z Petrovca 2 (Cyprus a Báčsky Petrovec sú pod radovým číslom 17). nielen spoluobčanov, ale aj všetSúťaž zorganizujú podľa princípu kých ľudí dobrej vôle, ktorých ich Eurovízie s bodovacím systémom spev a tanec osloví. Nielen verbála hlasovaním esemeskami, kým nou podporou, ale i primeranými trvá program. Preto v utorok 7. darčekmi za ich vynaložené úsilie júna v sieni Zhromaždenia obce reprezentovať svoje prostredie sa mladí súťažiaci oslovili verejnosť týmto mladým ľuďom odvďačil aj a poprosili o priazeň a podporu predseda obce Pavel Marčok.

Akú pozíciu má opozícia?

Anna Horvátová

D

vojica slov pozícia – opozícia je znovu potvrdením toho, ako vieme pod vplyvom srbčiny slovo použiť nenáležite, pridajúc mu iný význam. Svedčí to o našej nedbalosti, ale aj neznalosti spisovnej slovenčiny.

Slovo pozícia nie je antonymické, opozitné k slovu opozícia. Nevyjadrujeme ním teda opak, ako je to zaužívané pri slovesách, pri ktorých máme záporové tvary: piť – nepiť, plávať – neplávať, veriť – neveriť, vedieť – nevedieť...

Významy slova pozícia sú tieto: póza, poloha, postavenie, stav.

Vysvetlíme to takto: – držanie tela, poloha tela: nepohodlná poloha pri sedení, základná tanečná poloha; – postavenie vo vzťahu k okoliu: zaujať výhodnú pozíciu na pozorovanie; pozícia figúr na šachovnici; dostať sa do streleckej pozície; – miesto pripravené na boj alebo obranu: bojová pozícia,

palebná pozícia; brániť ohrozené pozície; – postavenie v istom celku so zreteľom na význam, vplyv: pozícia žien vo verejnom živote; mať v meste dobrú pozíciu.

Teda slovo pozícia opozitum opozície nie je. Pozor teda s použitím tohto slova. Väčšinou to zamiešame v politike, keď povieme, že v pozícii sú tentoraz opozičné strany. Treba to sformulovať inak, povedzme, že opozícia má väčšie práva ako vládnuca koalícia, v žiadnom prípade nie pozícia.

Opozícia je to, čo je v protipostavení s niečím iným, čo je opakom iného, protiklad: matematická opozícia, matematický protiklad; hláskový protiklad; – tiež opačné stanovisko, opačná mienka; odpor, nesúhlas: ocitnúť sa na strane opozície, odporu; pasívna opozícia, pasívny nesúhlas; protipostavenie; – ako i (odborne) protiľahlé alebo protikladné postavenie; protipostavenie: opozícia, protipostavenie planéty.

25 /4704/ 18. 6. 2016

37

Kultúra • Oznamy Spoluzakladatelia a spoluorganizátori festivalu Zlatý kľúč vypisujú

výzvu

na tvorbu nových skladieb v žánri populárnej hudby Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako spoluzakladatelia a spoluorganizátori Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč vyzývajú skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby svojou účasťou, teda tvorbou prispeli k zveľaďovaniu našej slovenskej hudobnej produkcie v rámci 36. ročníka tohto celomenšinového festivalu, ktorý sa uskutoční v tradičnom jesennom termíne bežného roku v Selenči.

Všeobecné podmienky účasti: Záujemcovia môžu zasielať neobmedzený počet zatiaľ nezverejnených skladieb, ale iba tie najúspešnejšie postúpia do súťaže a získajú nárok na úpravu skladby a hudobnú postprodukciu. Skladby budú vo finálovom koncerte súťažiť o ceny za najlepšiu interpretáciu, najlepší text, ako aj o prvé, druhé a tretie miesto za skladbu.

• Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; • Súťažné skladby nemôžu byť komerčne vydané ani verejne predvedené pred dňom festivalu Zlatý kľúč; • Trvanie skladby nemá presahovať dĺžku 4 minút; • Festivalu sa môžu zúčastniť aj autori a interpreti z okolitých štátov (Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) za uvedených podmienok, ale mimo súťaže; • Autori skladieb sú povinní do 30. júna 2016 zaslať notový materiál s textom, prípadne návrh úpravy skladby (nie je záväzné a môže byť aj na audiozápise) na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II/7 21 000 Nový Sad; • Prihláška na festival musí obsahovať údaje o autorovi skladby (meno a priezvisko, kontaktovú adresu a telefónne číslo), meno a priezvisko autora textu a žiaduce je uviesť aj návrhy na autora úpravy skladby a interpreta. Ďalšie informácie o festivale Zlatý kľúč získate na tel. čísle: 021 54 55 70 alebo na stránke: www.slovackizavod.org.rs.

S cieľom podporiť zberateľov archívneho materiálu a zároveň podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov ÚKVS vypisuje

 KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Záverečný program škôlkarov.

V stredu 8. júna v staropazovskej divadelnej sále a v organizácii tamojšej Predškolskej ustanovizne Poletarac sa konal záverečný program najstarších detských skupín (na fotografii).

Pazovskí škôlkari sa tým najkrajším spôsobom – piesňou, tancom, divadielkom rozlúčili so svojimi vychovávateľkami a Poletarcom, pretože už od septembra sa z nich stanú prváci. Aby sa im darilo i v zá-

kladnej škole, v úvodnom prejave im zaželala Milica Blešićová, riaditeľka staropazovskej PU Poletarac. Záverečným programom sa so škôlkou rozlúčila 43. generácia pazovských ratolestí, v ktorej bolo 9 skupín. Rodičia, starí rodičia, hostia a priatelia ustanovizne nešetrili svoje dlane a búrlivým potleskom odmenili každú skupinu detí za skvelý výkon.

A. Lš.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca, na katastrálnej parcele číslo 8529/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Prijmeme vodičov na Medzinárodnú kamiónovú dopravu na linkové prepravy

6. kolo fotokonkurzu Tohtoročný fotokonkurz sa bude niesť v znamení starých fotografií znázorňujúcich remeslá a prácu Slovákov vo Vojvodine.

Podmienky konkurzu: – na konkurz treba zasielať staré fotografie znázorňujúce remeslá a prácu Slovákov vo Vojvodine; – ku každej fotografii treba doložiť popis: prostredie (dedina / mesto), rok, resp. desaťročie vzniku fotografie, kto sa nachádza na fotografii a aké remeslo / práca je zobrazená; – účastníci konkurzu môžu zaslať neobmedzený počet fotografií; – fotografie možno posielať skenované e-mailom na office@ slovackizavod.org.rs alebo doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Pre fotokonkurz Njegoševa 16 ⁄ II ⁄ 7 21 000 Nový Sad Pohľadnice sa po preskenovaní vrátia majiteľovi. Prosíme vás, aby ste záväzne v zásielke uviedli váš kontakt. Termín uzávierky konkurzu je 31. august 2016. Účastníkov fotokonkurzu očakáva zaujímavé vyhodnotenie a bohaté odmeny. Získané fotografie spolu s ich popisom zaradíme do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• Slovensko – Nemecko • Slovensko – Poľsko • Slovensko – Maďarsko Výhodné platové podmienky, nový vozový park.

Jozef Slamka International Transport, s. r. o. +421903444005 slamka@nextra.sk

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy

Pripravení na cestu...

Najrýchlejšie a najjednoduchšie k cestovnému poisteniu

www.webshop.milenijum-osiguranje.rs

GRATULÁCIA

GRATULÁCIA

Na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor aplikovaná informatika, dňa 23. 5. 2016 obhájil diplom a 16. 6. 2016 bol slávnostne promovaný a získal titul magistra VLADIMÍR CICKA z Kovačice. K úspechu mu blahoželajú a všetko dobré do budúcnosti prajú

Dňa 23. mája 2016 na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor aplikovaná informatika, obhájil diplom a získal titul magistra VLADIMÍR CICKA z Kovačice.

Z jeho úspechu sa teší a všetko dobré do budúcna praje

rodičia, sestra Marína s priateľom Jaroslavom a priateľka Adriana.

krstná mama s deťmi Annamáriou a Marekom.

GRATULÁCIA

GRATULÁCIA

Na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, študijný odbor hra na flaute, v týchto dňoch obhájila diplom a získala titul Mgr. art. ZUZANA MEGOVÁ z Padiny.

K úspechu jej blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú

Po úspešnom ukončení štúdia na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Ústavu biotechnológie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave VLASTA ZAHORCOVÁ z Kovačice získala titul inžinier chémie.

K úspešnému ukončeniu štúdia jej blahoželajú a veľa úspechov do budúcna jej zo srdca želajú

rodičia a sestra Andrea.

mamička a apko Zahorcovci.

BLAHOŽELANIE

Milovaným dcéram ANETKE a ANDREJKE zo srdca blahoželáme k ukončeniu štúdia na oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade a prajeme im splnenie všetkých túžob rodičia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Nový_Sad_Limanska pijaca, v Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. júla 2016.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

BLAHOŽELANIE

ANETKA a ANDREJKA LOMENOVÉ z Kysáča dňa 13. júna 2016 obhájili master prácu na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. K úspechu im srdečne blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú tetka a švagor Uhlárikovci.

BLAHOŽELANIE

ANDREJKE a ANETKE LOMENOVÝM z Kysáča k ukončeniu master štúdia na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade srdečne blahoželá, Pánu Bohu za ne ďakuje a dáva ich do Božích rúk babička.

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ dom (staré a nové stavanie) v Hložanoch, v Ul. m. Tita č. 97, veľkosť pozemku 32 árov. Na predaj i obrábateľná pôda 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241.

UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia; je to kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021.

25 /4704/ 18. 6. 2016

39

Oznamy Vlaha v stenách?

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

s milovaným bratom

MIŠOM CICKOM

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

ŠTEFANA ŠIMONA

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m.

Záruka na vykonané práce.

12. 12. 1942 – 6. 6. 2011 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Radšej vysušovať – ako búrať!

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Spomienky na Teba a na chvíle prežité s Tebou zostávajú navždy v našich srdciach.

Manželka Mária a dcéry Tatiana a Jarmila s rodinami

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

SPOMIENKA

na našu mamu starú

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KATARÍNU BABJAKOVÚ

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

rod. Benkovú 1900 – 1986 – 2016 pôvodom z Petrovca umrela v Silbaši

1. 12. 1949 – 31. 5. 2016 z Padiny

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si s láskou zachováme.

S hlbokou úctou si na Teba bude spomínať sestra Kata Cicková s rodinou z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovaným bratom

MIŠOM CICKOM 1. 12. 1949 – 31. 5. 2016 z Padiny

Odišiel si tíško, ako odchádza deň, len pekná spomienka v našich srdciach zostáva naďalej.

S hlbokou úctou si na Teba spomína sestra Anna Kevická s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s krstnou

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje

Aj po 30 rokoch si na ňu živo spomínajú všetky jej vnúčatá po rodinách Sabovej, Gierovej, Bobáčekovej a Babjakovej

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIRKO ANKIĆ

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_Sad_Merkur, v Ulici rumenačka č. 150, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

40

www.hl.rs

9. 6. 1965 – 11. 6. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba nebledne.

Informačno-politický týždenník

Rodina, príbuzní a priatelia

hlasludu.info www.hl.rs

ANNOU MIHÁĽOVOU 1967 – 2016 z Kysáča

Zvykla si nás na to, že vo všetkých životných bojoch víťazíš.

V tomto poslednom ale sily ubudli...

Zostaneš večne v našich spomienkach.

Rodina Abelovská

SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov, čo nás opustila naša mama a starká

ZUZANA ZÁBORSKÁ

10. 6. 2006 – 10. 6. 2016 z Báčskeho Petrovca Čas plynie, ale v našich srdciach si navždy zachovávame trvalú spomienku na Teba.

Dcéra Zuzana, zať Miloslav, vnuk Igor a vnučka Andrea Kardelisovci • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s milovaným otcom a starým otcom

MIŠOM CICKOM

1. 12. 1949 – 31. 5. 2016 z Padiny

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

S úctou si na Teba budeme spomínať dcéry Zuzana a Monika a syn Michal s rodinami

MÁRIA HRICOVÁ

MICHAL HRIC

ZUZANA BENKOVÁ

rod. Sovišová 8. 2. 1925 – 8. 6. 2013 rod. Hricová 27. 6. 1927 – 2016 15. 9. 1953 – 10. 6. 2011 – 2016 – 22. 3. 2003 – 2016 z Báčskeho Petrovca Na Vašu skromnosť a neúnavnú obetavosť nikdy nezabudneme.

S úctou a láskou si na Vás spomíname.

Dcéry a sestry Mária Lekárová a Anna Hricová s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s naším milovaným otcom, dedom a svokrom, ktorý nás po ťažkej chorobe opustil 30. mája

na našich milovaných rodičov

JÁNOM BABJAKOM 5. 8. 1938 – 30. 5. 2016 z Báčskej Palanky

ANNU LACKOVÚ -ČUVÁROVÚ

Zostáva nám veľa krásnych spomienok, ktoré si navždy uchováme v našich srdciach.

Dcéra Vierka, zať Ján, vnukovia Tomáš a Martin Spevákovci a dcéra Mirka a zať Stevo Novakovićovci

PAVLA LACKU

rod. Melichovú 23. 5. 1927 25. 9. 1931 – 16. 6. 2015 – 2. 2. 1976 – 2. 2. 2016 – 16. 6. 2016 z Kovačice S nesmiernou láskou a úctou spomienku na Vás si zachovávajú dcéry Anna Stanová a Viera Lacková-Bursaćová s rodinami

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SPOMIENKA

na našich drahých zosnulých

JÁN BABJAK

5. 8. 1938 – 30. 5. 2016 z Báčskej Palanky

Smutné dni máme a smutné nám prišli zase. Utíchol smiech, zmizla radosť.

Na Teba si budú spomínať: Anna Kišová s rodinou a bratom Jozefom Bobáčekom a jeho synom Ivanom

• OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs

JÁNA TANCIKA

1954 – 1986

PAVLA TANCIKA

1927 – 1996

V našich srdciach budete navždy žiť!

25 /4704/ 18. 6. 2016

ZUZANU TANCIKOVÚ 1929 – 2006

Vaši najmilší

41

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Tohto roku uplynie 20 rokov, čo nás navždy opustili

ANNA ELIÁŠOVÁ

rod. Šranková 28. 2. 1937 – 8. 5. 1996

ANNA ŠRANKOVÁ rod. Šprochová 27. 3. 1915 – 14. 5. 1996

SAMUEL ŠRANKA

24. 2. 1948 – 16. 6. 1996

ŠTEFAN ELIÁŠ

1. 4. 1934 – 30. 12. 1996

„Teš, Pane, nás tou nádejou, že verní žijú tam s Tebou, a s nimi aj my budeme, ak vo viere tu žijeme, hoc telo klesne do zeme.“ (EF 7, 3) Zuzana Šranková s rodinou z Hložian

SPOMIENKA Pri príležitosti 40. výročia skončenia Základnej školy maršala Tita v Padine spomíname si na svojich zosnulých učiteľov: MÁRIU VAJCOVÚ JÁNA KRIŽANA VLADIMÍRA KOVÁČA JOZEFA KRÁLIKA SAMUELA MÁĽACHA PAVLA ROHÁRIKA a na zosnulých spolužiakov: ANNU LENHARTOVÚ – DURGALOVÚ ANNU OMASTOVÚ – KRATICOVÚ

MÁRIU BOKOROVÚ ZUZANU ŠIMÁKOVÚ JÁNA MIHÁLEKA MARTINA KOTVÁŠA JÁNA PETROVIČA MICHALA DUBOVSKÉHO PETRA PAVLOVIĆA ADAMA HUČKU PAVLA BRUKA ONDREJA BRTKU S láskou a úctou generácia 1961

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NETGROUP SISTEM, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. prímorská č. 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1252 + 800 do km 1253 + 200, na časti k. p. č. 3005, k. o. Petrovaradín, a 3278/1, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Svetorog, s. s r. o., Futog, Ul. carice Milice b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1266 + 700 do km 1267 + 200, na k. p. č. 6690, KO Futog ZO Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SPOMIENKA

JANKO FARKAŠ – FAKS

11. 10. 1959 – 27. 6. 2006 – 2016 z Lalite

Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám v živote znamenal tak mnoho.

Roky odchádzajú, ale spomienky na Teba zostávajú.

Tvoji: syn Mirko a manželka Božena

SPOMIENKA na

ZUZANU VRŠKOVÚ rod. Čuvárovú 17. 11. 1952 – 27. 4. 2016 z Kovačice

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať.

Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

Manžel Ondrej a syn Michal

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLUČKA

s manželom, otcom a starým otcom

s milovanou manželkou, matkou, dcérou, sestrou, švagrinou a tetou

ELENOU HLOŽANOVOU

rod. Rumanovou 10. 9. 1962 - 11. 6. 2016 z Báčskej Palanky Pochovaná bola vo svojej rodnej Pivnici dňa 12. 6. 2016.

PAVLOM VARGOM 21. 12. 1938 - 10. 6. 2016 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal.

Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh milosti.

S nádejou na večný život s Tebou sa lúčia: manželka Zuzana, syn Pavel s manželkou Zdenkou a vnúčatá Palík a Svetlanka

Je ticho po bolesti. Si celkom blízko ku hviezdam.

Tvoje oči žiaria, ako aj doteraz.

Tvoja láska nás sleduje ako nikdy doteraz.

Láska je jediný vzduch, ktorý si vdychovala, a úsmev jediný jazyk na svete, ktorému si rozumela.

Neveríme...

Ani ty si nechcela veriť. Pozitívnymi vlnami si plávala životnou riekou do poslednej chvíle.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza Božia a naša láska.

Manžel Janko, synovia Martin a Andrej, rodičia, sestra Anka s manželom a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov a brata, starých rodičov a strýka

ZUZANU JAŠOVÚ 1926 – 1996

JÁNA JAŠU 1924 – 2014

JANKA JAŠU 1947 – 2015

zo Starej Pazovy Už len kyticu kvetov z lásky Vám na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať.

S úctou a láskou

• OZNAMY •

syn a brat Michal s manželkou a dcérami Vlastou a Zdenkou a vnúčatami Andreou a Alexandrom 25 /4704/ 18. 6. 2016

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. júna 19.30 Zostrih tretej polhodiny priameho prenosu FF Tancuj, tancuj... 2016 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň Diskusná relácia Moderuj Nedeľa 19. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Utorok 21. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Popoludňajší program Slovenskej redakcie RTV 15.00 Správy Vojvodina titulkovaných Rádiošport (pondelok) po srbsky na 1. programe Kronika našich osád TVV (utorok) 17.30 Perličky – desaťminútový Hudobné vysielanie blok venovaný najmladším Inteen (streda) divákom Súzvuky (štvrtok) Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Pondelok 9.00 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Dúhovka bude venovaná fotografii. O význame a krásach tohto povolania sa zmienia siedmi vojvodinskí fotografi. www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 17. júna – Ženích na odstrel Sobota 18. júna – Pianista Pondelok 20. júna – Utečenec Utorok 21. júna – Formula Streda 22. júna – Bojovníci Štvrtok 23. júna – Bathory 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV STARÁ PAZOVA

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie Kubo v predvedení DOS Stožkár zo Slovenska Utorok 21. júna 16.00 Škola rybolovu v Kovačici úspešne pôsobí už 10 rokov Výstava domácich miláčikov Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 24. júna 16.00 Slovenský film: Panna zázračnica Príspevky z archívu TVOK

Nedeľa 19. júna 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Tajomstvo stratenej archy 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dobrý večer, Vojvodina v prvej časti uvedie príspevky: o turnaji kysáčskych ulíc v malom futbale, o podujatí Čaro višieň a o otvorení Etno domu v Silbaši. V pokračovaní piatkového bloku bude odvysielaná diskusná relácia mladých Moderuj. Žiaci petrovského gymnázia sa venujú téme migrácie a krajanského života.

44

TV PETROVEC

V rozhovore s Kunčákovcami

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 25

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je pomenovanie tradičného detského festivalu, ktorý sa tradične uskutočňuje v Kysáči.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA BIČIA- zvyšok ROVÁ

podliak, naničhodník dinár

ad 2. časť ostal tajničky notam

hora

zápalný plyn

bola podobná

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

samec srny

opus

ampér selen

1. časť tajničky

výkrik toreádora

súhlas

4. a 1. samohláska

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 19. júna 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 22. júna 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia V relácii Dobrý deň bude odvysielaná konfirmačná slávnosť z cirkevného vojlovického zboru, v ktorom tohto roku šesť konfirmandov potvrdilo svoju krstnú zmluvu.

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

tesla

trieska

tvrdá spoluhl. talianska TV

mal sny angl. šľachta

Valjevo

tona

chliev (nár.)

okolo

ž. meno

srb. mužské meno

Adamov syn domáce zviera

ohradený priestor pre zvieratá (srb.)

metal

v poriadku (angl. skr.)

vpíšte AÉ

halo!

súlad

Tetovo

stroj na ručné pradenie vpíšte LAZ západ

spojka reper

HL ĽU AS DU

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

RÁDIO PETROVEC

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

zdarma

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 VODOROVNE: opustená, pilo, ten, ex, Lei, O, vizitka, naplnená, Edo, IT, r, ne, skade, ISO, U, AŠ, eo, smart, vak, no, záklon, m, a, tovary TAJNIČKA: ANNA PIXIADESOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 28. mája 2016 bolo: TANCUJ, TANCUJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Námestie oslobodenia č. 23, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

25 /4704/ 18. 6. 2016

45

Šport NA KUS REČI S KOVAČICKOU KOLKÁRKOU ANNOU KUCHÁRIKOVOU

Kolkárstvo zaštepené v srdci Anička Chalupová

R

oku 1975 na novej kolkárni v tzv. Rasadniku v Kovačici kovačickí kolkári zorganizovali turnaj obecných reprezentácií Vojvodiny a dva roky neskoršie založili aj ženskú kolkársku skupinu. Prvé kolkárky sa onedlho svojimi výsledkami ocitli v 2. Vojvodinskej lige.

V osemdesiatych rokoch kolkárky zaznamenávajú úspechy, tak v konkurencii skupín, ako aj jednotlivcov. Farby Slávie vtedy hájili: Zuzana Labátová, Anna Válovcová, Zuzana Košútová, Zlata Zlochová a Anna Poliaková, dnes Kucháriková, ktorá v tričku ŽKK i v súčasnosti zaznamenáva pozoruhodné výsledky. Na Majstrovstvách Srbska 9. mája 2016 v Belehrade staršie kolkárky a veteránky získali 4 medaily. Okrem Evy Sachterovej, ktorá si v konkurencii veteránok vybojovala zlatú medailu, zlatá medaila sa dostal aj do rúk Anny Kuchárikovej, ktorá súťažila v konkurencii starších kolkárok.

Okrem toho 1. družstvo Slávie, v ktorom vystúpili Eva Čerňošová, Zuzana Šipická a Anna Kucháriková, získalo striebornú medailu, a 2. družstvo, v zložení Eva Sachterová, Anna Husárová a Anna Diňová, získalo bronz.

– Po turnaji Ireny Kaločayovej, kde som súťažila s najlepšími mladými reprezentantkami, spolu s mojimi kolegyňami kolkárkami, zúčastnila som sa aj Majstrovstiev Srbska, kde sa mi podarilo dosiahnuť výsledok 575. Teší ma, že sme sa po toľkých rokoch znovu dostali do spoločnosti najlepších kolkárok. Lepšie výsledky dosiahli iba kolkárky z Báčskej Topoly, medzi ktorými boli aj dve bývalé reprezentantky vtedajšej SFRJ. Ani my, ale ani iní nemohli veriť, že sme na týchto majstrovstvách získali až dve zlaté medaily a po jedno striebro a bronz. Tento náš triumf na záver sezóny bol akoby čerešničkou na torte. Som veľmi šťastná, –

46

www.hl.rs

Kolkárky kovačickej Slávie na štátnych majstrovstvách zaznamenali pozoruhodný úspech: (stoja zľava) Zuzana Šipická, Anna Kucháriková, Eva Sachterová, Eva Čerňošová. V drepe zľava: Anna Husárová a Anna Diňová.

Spomienky srdcu milé... Kolkárky ŽKK Slávia s trénerom Dr. Jánom Koreňom v roku 1983, Kucháriková stojí druhá sprava.

podelila sa s nami o svoje dojmy Anna Kucháriková.

Vedeli by ste si spomenúť na vaše kolkárske začiatky?

– Môj otec bol športovec, futbalový rozhodca, ale aj horlivý kolkár, takže aj mne vštepil lásku k tomuto športu. K tomu, keď som sa ako dvadsaťročná dievka vracala domov z trénin-

Informačno-politický týždenník

gu hádzanej, ktorá mi vtedy už bola v krvi zaštepená, často som zo zvedavosti odchádzala do kolkárne. Neskoršie som začala aj trénovať. Na začiatku sa mi nedarilo bohvie ako, ale som to za pomoci trénera Dr. Jána Koreňa zvládla. Trocha po troche a tento šport sa mi veľmi zapáčil. Mojou žiados-

ťou v tom čase bolo zapísať sa na športovú fakultu, ibaže sa to vtedy dievčatám akože „nepatrilo“, a preto som svoju túžbu po aktívnom zaoberaní sa športom uspokojila tak, že som začala aktívne trénovať kolkárstvo.

Spolu s ostatnými ste tvorili silný tím...

– Pre ŽKK Slávia bolo príznačné, že tréner Dr. Koreň vedel utvoriť fantastický tím z rôznych profilov žien. Bez ohľadu na ich sociálne položenie, vzdelanosť a pod. tvorili sme kvalitné družstvo, ktoré žalo neuveriteľné výsledky. Dokonca roku 1981 na štátnych majstrovstvách v Záhrebe, keď Kovačica nebola ešte natoľko známa, Slávia sa stala majstrom vtedajšieho veľkého štátu v kolkárstve. V rokoch 1982 – 1988 som bola členkou reprezentácie Vojvodiny, ktorá mi umožnila zúčastniť sa rôznych zvláštnych súťaží. Po rokoch aktívneho súťaženia však nastala dlhšia prestávka, počas ktorej som sa občas zúčastňovala iba na Robotníckych športových hrách. Roku 2013 sme znovu ožili ženskú skupinu. V nej sú zasa zoskupené kolkárky, ktoré sa týmto športom zaoberali aj skôr a okrem toho, že aktívne trénujú, skúsenosti a lásku ku kolkárstvu prenášajú na mladšie generácie kolkárok. Kovačica má veľký športový potenciál, treba ho len nájsť a pestovať. Čo by ste odkázali svojim vrstovníčkam a vôbec ženám, ktoré nevedia, ako tráviť svoj voľný čas?

– Každej žene odporúčam, aby si našla svoj koníček. Oddych po práci nie je sadnúť si pred televízny prijímač. Treba si aktívne oddýchnuť tak, že sa budete zaoberať nejakým športom. Nemusí to byť kolkárstvo. Môžete sa relaxovať aj plávaním, behom, rôznymi cvičeniami a pod. To prospieva dobrému zdraviu človeka, – povedala na záver Anna Kucháriková.

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

v posledných minútach zápasu.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Miksád), Mršić, A. Lipták, Stojkovski, Folťan, Pomorišac (I. Đukić), Anđelovski, Radović, Đaković (Janković), Ružić Ostatné výsledky posledného 26. kola: Vojvodina (CC) – Borac (VS) 2 : 1, Vojvodina (S) – Banat 4 : 3, Karaš (J) – Ratar 0 : 3, Potporanj – Dunav 1 : 0, Partizan – Ševac 4 : 3, Jedinstvo – Borac (VG) 6 : 3.

Korektne a priateľsky HAJDUŠICA – KARAŠ (K) 3 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

Z

ápas posledného kola majstrovstiev na ihrisku v Hajdušici sa podobal skôr priateľskému než majstrovskému, o čom svedčí aj fakt, že futbalisti a vedenia oboch celkov po zápase pripravili spoločnú večeru a posedenie.

Keďže zápas o ničom nerozhodoval, prejavilo sa to aj na hre oboch celkov. Dokonca hostia z dedinky Kuštilj do Hajdušice pricestovali iba desiati. Počas celého prvého polčasu sa hralo mierne, s jemnou prevahou domáceho celku, ale bez vážnejších príležitostí na gól. Prvú strelu na bránu hostí zaslal Đaković v 18. minúte a minútu neskoršie strieľal ešte raz. V 23. minúte Radović pekne pasoval Ružićovi do prázdneho priestoru, ale brankár hostí

bol rýchlejší a ku koncu polčasu Radović trafil brvno, takže sa na oddych odišlo bez gólov.

Po zmene strán Hajdušičania zahrali omnoho nebezpečnejšie. Už v 53. minúte Atila Lipták mal stopercentnú príležitosť, ale z nepatrnej blízkosti strieľal nad bránu. Iba pár minút neskoršie z diaľky skúsil Radović, ktorý v 60. minúte kombinoval s Ružićom, ale brankár sa nedal prekvapiť.

Nuž a potom v 65. minúte hostia zorganizovali rýchly protiútok, obrana Hajdušice ľahkovážne reagovala a Melich musel kapitulovať – 0 : 1. Domácich toto nečakané vedenie hostí nezmýlilo a pokračovali s útočnou hrou, čo sa im oplatilo už v 70. minúte.

Mršić unikol po pravej strane, zaslal loptu pred bránu, kde ju Janković rutinovane z 5 metrov

Silne pod brvno: Dragoslav Radović (FK Hajdušica)

zaslal do siete. Iba minútu neskoršie Radović opravdivou delovkou z 20 metrov trafil brvno, lopta sa odrazila o zem, znovu udrela do brvna a ocitla sa v sieti 2 : 1. Konečný výsledok stanovil Janković

V KYSÁČI PREBIEHALO 4. PODUJATIE AJ TY SI NIEKTO 2016

Všetka česť organizátorom Pavel Pálik

V

piatok, sobotu a v nedeľu 10., 11. a 12. júna združenie občanov Aj ty si niekto úspešne zorganizovalo 4. športové podujatie pod názvom Aj ty si niekto Kysáč 2016. Súťažili športové celky z jednotlivých ulíc alebo častí osa-

dy, výlučne Kysáčania, v piatich športových disciplínach: malom futbale, stolnom tenise, šachu, basketbale a preťahovaní lanom.

Súťažilo aj viac ako 80 žiakov od prvej po štvrtú triedu. Spolu teda súťažilo zo 300 Kysáčanov, a to všetko sledovalo takmer 400 divákov. Všetka česť organizátorom.

V malom futbale víťazom sa stal Mišov kraj, druhé bolo Tankosićevo – sever, tretí bol Štefánikov a

1. Vojvodina (S) 2. Jedinstvo 3. Borac (VS) 4. Hajdušica 5. Vojvodina (CC) 6. Ratar 7. Ševac 8. Borac (VG) 9. Potporanj 10. Banat 11. Partizan 12. Karaš (K) 13. Dunav 14. Karaš (J)

26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26

17 15 13 12 13 13 11 9 11 10 10 9 9 7

5 4 2 9 2 11 4 10 1 12 0 13 5 10 8 9 2 13 3 13 3 13 5 12 3 14 3 16

71 : 34 55 : 39 61 : 40 55 : 38 47 : 35 40 : 50 36 : 40 48 : 52 32 : 45 55 : 58 45 : 71 46 : 48 37 : 46 34 : 66

56 47 41 40 40 39 38 35 35 33 33 32 30 24

fair play získal Štefánikov kraj.

V stolnom tenise víťazom sa stal Ondrej Poničan, druhý bol Vojislav Kerešević a tretí Ján Kollár.

V šachu zvíťazil Vlasto Čeman, druhý bol Michal Zaťko a tretí Ján Pálik. V basketbale zvíťazil celok Jama moto kraj. V preťahovaní lanom najlepší bol celok Kto

V malom futbale zvíťazil Mišov kraj

Rušno bolo aj na basketbalových ihriskách • ŠPORT •

štvrtý Hurbčokov kraj atď. Za najlepšieho strelca vyhlásili Milana Grijaka, najlepším brankárom bol Vladimír Ožvát a najlepším hráčom Michal Račko. Uznanie

je nasledujúci, druhý bol celok Branko Radičević a tretí celok MS Kysáč. Pre nečas finálová časť sa hrala v telocvični ZŠ Ľudovíta Štúra.

25 /4704/ 18. 6. 2016

47

Šport MLADUČKÍ KARATISTI ANDREJ A DAVID SIMENDIĆOVCI ZO STAREJ PAZOVY

Zbierajú medaily a uznania Anna Lešťanová

B

ratia Andrej a David Simendićovci zo Starej Pazovy sú členmi Karateklubu Front a patria medzi nádejných pazovských karatistov. Andrej so všetkými výbornými známkami úspešne končí piaty ročník tamojšej ZŠ

Andrej Simendić na jednom z početných súťažení

hrdinu Janka Čmelíka a má dva obľúbené koníčky, ktoré sú, zdá sa, celkom odlišné – rád trénuje

karate a úspešný je aj v prednese početných iných súťažení štátnekrásneho slova. Vlani a tohto roku ho a medzinárodného rázu, odkiaľ postúpil na republikovú recitačnú si tiež domov prinášal najčastejšie súťaž vo Valjeve). Tým dokázal, tie najligotavejšie, zlaté medaily. že sa vytrvalou prácou a pevnou Podľa slov jeho učiteľov a trénera vôľou môže byť úspešný nielen skvelé úspechy ho nezmenili – aj v škole, ale aj v mimoškolských naďalej je dobrým dieťaťom, žiaBratia Andrej (vľavo) a David a športových akSimendićovci hrdí na svoje tivitách. športové úspechy Veľkou Andre- KK FRONT 1. VO VOJVODINE jovou záľubou je Karate klub Front, ktorý patrí medzi lepšie kluby ďže často má súťaženia počas však práve ka- vo Vojvodine, v tom najkrajšom svetle prezentovali každého víkendu. Dokonca rate, ktorým sa na Majstrovstvách Srbska 23. apríla v Inđiji traja jeho toho roku sa stalo, že deň za zaoberá takmer členovia. V silnej konkurencii 131 klubov a 1 200 dňom mal dve súťaženia, a to v dva roky. Po zdo- účastníkov získali 4 zlaté, 2 strieborné a 2 bronzové oboch obľúbených koníčkoch, laní základných medaily. Zlatú medailu a titul majstra Srbska získal čiže v karate a v prednese pohybov prišli tím staropazovských pionierov (ročník 2005) Marko krásneho slova. aj prvé úspechy. Blanuša, Andrej Simendić a Žarko Kolarov, a v kategórii Andreja nasleduje aj jeho Roku 2015 získal jednotlivcov zlatom sa ovenčili A. Simendić (E trieda), mladší šesťročný braček Datitul najlepšieho Ž. Kolarov (D trieda) – ročník 2005 a M. Blanuša – ročník vid, ktorý už získal viacero karatistu Vojvo- 2006. V konečnom poradí tímov KK Front obsadil šieste medailí a uznaní v karate, avdiny vo svojej miesto v Srbsku a prvé vo Vojvodine. Veľké úspechy šak tak ako jeho brat, aj on má kategórii a toho mladí karatisti dosiahli aj vďaka trénerom Žarkovi Bje- umeleckú žilku. Vlani totiž mal roku na republi- lotomićovi, Sinišovi Narančićovi a Draganovi Milašovi, úspešný debut v divadielku, kovej súťaži ob- ktorí svoje vedomosti, entuziazmus a vieru v úspech ktoré hrali v staropazovskej sadil dve prvé preniesli aj na tieto talentované deti. predškolskej ustanovizni. Rád miesta a stal sa sa učí, a preto sa nesmierne dvojnásobným teší, že sa od septembra stane majstrom Srbska. V týchto dňoch kom a kamarátom. Andrej nám žiakom prvého ročníka základnej s veľkou netrpezlivosťou očakáva však prezradil, že niekedy mu je školy. pozvanie na balkánske majstrov- ľúto, že nemá času vychutnať si na Foto: z archívu rodiny stvá. Okrem toho zúčastnil sa aj pokoji a užiť si všetky úspechy, keSimendićovej

PIONIERSKY TURNAJ V PIVNICI

Pohár odišiel do Kerestúru Ján Šuster

V

organizácii Futbalového klubu Slávia minulú sobotu v Pivnici prebiehal pioniersky turnaj, na ktorom účinkovali pionieri Futbalových klubov Stari grad z Báčskej Palanky, Rusin z Ruského Kerestúru, Naša hviezda zo Silbaša a domáca Slávia. Hralo sa na veľkom ihrisku, podľa systému každý s každým.

Dosiahnuté boli nasledujúce výsledky: Slávia – Stari grad 0 : 1, Slávia – Rusin 1 : 0, Slávia – Naša hviezda 0 : 0, Stari grad – Rusin 0 : 3, Stari grad – Naša hviezda 0 : 0, Rusin – Naša hviezda 0 : 0.

Výsledky nasvedčujú tomu, že mužstvá boli vyrovnané a zápasy zaujímavé. Do poslednej chvíle sa

48

www.hl.rs

Víťazné mužstvo Rusin z Ruského Kerestúru

nevedelo, kto bude víťaz. Keďže Slávia a Rusin mali rovnaký počet bodov – 4, víťazom sa stal celok

Informačno-politický týždenník

Rusina, ktorý mal lepší pomer daných a prijatých gólov. Druhé miesto obsadila Slávia, tretí bol

Stari grad a štvrtá Naša hviezda.

Najlepším strelcom turnaja bol Matej Sajatović z Ruského Kerestúru, za najlepšieho brankára je vyhlásený Nikola Karagiv z B. Palanky a za najlepšieho hráča turnaja Rastislav Zaskalický z Pivnice. Pionieri štyroch klubov súťažili aj v žonglovaní, v čom najlepší bol Vukašin Đokić zo Silbaša, ktorý za tri minúty 397-krát udrel loptu, aby mu nespadla na zem.

Víťazné mužstvo Rusina dostalo pohár, kým ostatní dostali diplomy, ktoré im odovzdal mládežnícky reprezentant Dominik Dinga, člen prvoligového mužstva Ural z Ekaterinburgu v Rusku. Turnaj sledoval slušný počet divákov, prevažne mladých.

• ŠPORT •

ŠACHISTI KOVAČICE V MAJSTROVSTVÁCH DRUHÍ, V POHÁRI SIEDMI

Prepisujú históriu Ján Špringeľ

V

o finále Pohára Vojvodiny v Nových Bánovciach dosiahli šachisti Kovačice historický úspech: získali siedme miesto z 15 klubov. Ide o doposiaľ najlepší výsledok v pohárovej súťaži od založenia ŠK Kovačica v roku 1932.

Hralo sa päť kôl švajčiarskym systémom. Vuk Žegarac na prvej tabuli získal 3,5 bodu, Milan Luketa na druhej 2,5, kým Božidar Kračunov na tretej a Žarko Vladić na štvrtej zobrali po tri body.

Ako náhradník bol v Bánovciach aj Jano Bartoš. Pred týmto najlepší pohárový rezultát docielili v rokoch 2008 a 2010, keď sa prebojovali do finále vojvodinskej pohárovej súťaže.

Kovačičania skúšajú tohto roku aj v majstrovstvách vyrovnať klubovo najlepší rok 2010, keď sa prvýkrát stali členmi Druhej zväzovej ligy – skupina Vojvodina. Po skončenej jarnej časti sú na druhej priečke so získanými 16,5 bodu. Prvoumiestnený ŠK Boru Kostića z Vršca má 19 bodov.

Úspech dosiahli skúsení borci ŠK Kovačica v čele so supertalentovaným Vukom Žegarcom z Crepaje: Dragan Erski, Božidar Kračunov, Milan Luketa, Michal Farkaš, Žarko Vladić, Gabriel Čech, Žano Petrák a Pavel Krížov.

Nadšenci hrou bohyne Caissy

Talentovaný šachista z Crepaje Vuk Žegarac hrá tohto roku mimoriadne úspešne pre ŠK Kovačica

z Kovačice začínajú jesennú časť majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – skupina Banát – juh 4. septembra. Týždeň neskoršie sa v osade insity zohrá derby ŠK Kovačica – ŠK Boru Kostića Vršac, ktoré

možno rozhodne o šampiónskom titule a postupujúcom do vyššej súťaže.

Kovačickí Z otvorených majstrovstiev Obce Kovačica šachisti mienia, v zrýchlenom šachu že šance druhýkrát pokročiť do Druhej zväzovej jače, Crepaje, Kačareva, Pančeva, ligy – skupina Vojvodina sú, keďže Kovinu, Tomaševca, Banátskeho si aj pred šiestimi rokmi titul vy- Nového Sela, Banátskeho Despobojovali vlastnosťami, ktoré ich tovca, Opova a Barandy, z čoho krášlia aj v súčasnosti – súdržnos- jeden medzinárodný majster ťou, tímovým zmýšľaním a viac- a dvaja majstri FIDE. Kandidát na ročnou drinou. Na myšlienkové majstra Vuk Žegarac z Crepaje, zápasy so súpermi sa pripravujú člen ŠK Kovačica, prekvapil silaj na početných turnajoch po nejších súperov a vyhral turnaj celej Vojvodine a aby šachisti boli rozdielom triedy so 7,5 bodu. nepretržite vo forme, aj sám klub Druhé miesto si vybojoval majster organizuje niekoľko kvalitných FIDE Vladimir Kostić z Pančeva, prestížnych súťaží. V roku 2016 už kým „iba“ tretí bol medzinárodný zorganizovali tri väčšie podujatia: majster Jovan Radlovački, ktorý otvorené majstrovstvá Kovačice, sa má čoskoro stať veľmajstrom tiež otvorené majstrovstvá Obce (obaja Pančevčania ) po 6,5 bodu.

Kovačica a otvorené majstrovstvá Z kovačických šachistov Milan Luketa skončil na šiestom mieste Kovačice v zrýchlenom šachu.

Na šampionáte Obce Kovačica s 5,5 bodu a Božidar Kračunov v zrýchlenom šachu 12. júna hralo na ôsmom mieste inkasoval 5 24 šachistov z Kovačice, Debel- bodov.

PRE PETROVSKÉHO RODÁKA SAMUELA SÝKORU

Cesta z Austrálie do Petrovca (ne)dlhá Samuel Medveď

P

etrovský rodák Samuel Sýkora, spolu so svojou rodinou do sveta šíreho odišiel ešte koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Mal namierené odísť do Kanady, no lákalo ho pozvanie a presviedčanie kamaráta o ľahšom živote v Austrálii, nuž odišiel tam.

Na Petrovec, pravda, nezabudol a v posledných rokoch sa pravidelne vracia do rodiska.

Samuel Sýkora stál pri zrode stolného tenisu v Petrovci. Najprv pôsobil pri organizovaní tzv. syndikátnych športových hier a neskoršie založili stolnotenisový klub. Okrem neho pri zakladaní boli ešte aj zubár Rade Domanović, Danilo Filipović, potom prišiel Čedo Dangubić, ktorý začal intenzívne pracovať s deťmi. V Petrovci začala • ŠPORT •

trénovať aj jeho dcéra Anna, ktorá potom zožala pekné úspechy mimo rodiska.

Pred odchodom do cudziny mal možnosť vyškoliť sa za stolnotenisového trénera a rozhodcu v Splite, ale mu to nevyšlo, lebo už vtedy rozmýšľal o odchode. Aj v Austrálii hral stolný tenis, v poslednom čase hlavne rekreačne. Viac sa venoval kariére dcéry Anny. Skôr sa zaoberal stolárstvom. Špecializoval sa na výrobu kuchynského nábytku.

Teraz prenajíma byty a z toho žije.

Penziu nemá. Žije v mestečku Wollongong, ktoré je vzdialené 80 km od Sydney. Skôr žil v Melbourne, kde tiež založil stolnotenisový klub.

Pomenoval ho SŠK Mladosť, ale neboli tam len Slováci, ale aj jeden Poliak a Srb. Keď prednedávnom bol v rodisku, spomenul si na niektorých

Samuel Sýkora spolu s petrovskými tenistami v Sarajeve roku 2013

hráčov, ktorí vtedy začínali hrávať – na Laleho Domanovića (Dr. Dragoslava Domanovića, teraz žijúceho v Slovinsku), Svetoslava Majeru, Jaroslava Drieňovského, Zoroslava Speváka, nebohého Jaroslava Báďonského...

Pravdaže, vždy, keď sem príde, stretne sa s terajšími hráčmi a záväzne konštatuje, že sa málo robí s deťmi. Voľakedy ich vraj bolo omnoho viac. Trénovalo sa hlavne v zime. Spomína si, keď raz viedol deti do Pivnice na nejaké súťaženie.

Snehu bolo do kolena. Šli autobusom a prišli omnoho skôr než bolo potrebné. Jediné miesto, kde sa mohli uchýliť pred zimou, bola krčma. Čašník im uvaril čaj. Trochu sa ohriali... Mnohí mu to potom vytýkali a on sa ospravedlňoval, že nechcel deti nechať na zime.

Je mnoho pekných spomienok.

Skôr sa vraj ľudia cítili šťastnejšími, aj keď sa žilo skromnejšie.

Bolo viac vzájomnej úcty. Teraz jej je tu menej. Vidí aj sám, keď príde do rodiska. Z Austrálie cesta síce ďaleká, ale nie aj pre báčiho Sama.

25 /4704/ 18. 6. 2016

49

Šport NOVAK ÐOKOVIĆ ZÍSKAL VYTÚŽENÚ TROFEJ

Nole nacionale už aj s parížskym úlovkom Ján Špringeľ „Miláčik, páči sa ti tenis?“ opýtala sa lovkyňa na tenisové talenty Jelena Genčićová v roku 1991 v športovom letnom kempe na Kopaoniku malého chlapčeka, všímajúc si, ako sa dva dni túžobne pozerá z druhej strany ohrady na školákov s raketami. Vtedy štvorročný Novak Ðoković odpovedal súhlasne. „Tak ťa zajtra rada uvidím na tréningu.“ Budúci šampión sa deň neskoršie zjavil na kurtoch ako prvý.

Bývalá trénerka Moniky Selešovej, Gorana Ivaniševiča, Mimi Jaušovcovej a Ivy Majolijovej už v prvých Noleho krokoch tušila, že ide o talent svetových rozmerov. „Hoci športový talent zdedil od otca Srđana, lyžiara, a matky Dijany, absolventky fakulty telesnej výchovy, v prvých rokoch Novaka inšpirovala Monika Selešová.

Tak Monika, ako aj Novak mi v ich útlom veku na otázku, čím chcú byť, odpovedali rovnako – že chcú byť najúspešnejší tenisti na svete,“ rozprávala s nadšením o jej zverencoch Genčićová. „Hovorila som mu, aby bez ohľadu na počasie vždy hral na otvorenom kurte, aby si na dvorec zvykal.

Poslúchol ma. Povzbudzovala som ho pri úderoch – je to dobré, ale poďme sa pousilovať, aby to bolo dokonalé. Keďže sme obaja perfekcionisti, nepadalo nám to ťažko,“ vedela o Novakovi rozprávať do posledných chvíľ života Jelena Genčićová. „Keď prerástol prostredie, poslala som ho ako dvanásťročného na trojmesačné cibrenie do Mníchova Nikolovi Pilićovi.“ Novaka v roku 1999 podporovali iba rodičia, oporu v tenisovom zväze nemal, v tom čase ani sponzorov.

Bomby padali na Belehrad. Novak preto často s Anou Ivanovićovou namiesto na dvorcoch trénoval vo vyprázdnených plaveckých bazénoch. „Cesta do Mníchova za Pilićom mala v tom čase aj ďalšie dobré strany, Novak sa rýchlo osamostatnil,“ spomína na ťažké obdobie Novakova matka Dijana. „Vyrastal som počas najťažšieho obdobia môjho štátu, rinčali zbrane, mlčali aj športové múzy.

50

www.hl.rs

Moji rodičia neboli bohatí. Otec Srđan neraz hazardoval všetko, čo mal, on mi v tom čase o tom ani nerozprával,“ s trpkosťou si spomína na neraz donkichotovské boje Ðokovićovcov Novak. Otec mu požičiaval peniaze za úroky od jedného novozbohatlíka, aby vracal dlh druhému, takisto s úrokom. Aj taká bola realita v deväťdesiatych rokoch. Risk sa ale stal ziskom.

Ako dvadsaťročný už mal mladší Ðoković na konte zárobok 4 218 550 dolárov. „To, čo Novak dosiahol, to je sťaby sa bol vyšplhal na Mount Everest. V atletike, ak ste najlepší na sto metrov, to však neznamená, že ste najúspešnejší na svete, lebo je tu ešte rad disciplín. Opýtajte sa, koľko ľudí na svete hrá tenis a koľko z nich má túžbu stať sa

Novak Ðoković s trénerom Mariánom Vajdom

svetovou jednotkou. Keď Messi zohrá slabšie, je tu ďalší spoluhráč, ktorý vedie Barcelonu k výhre, v tenise je človek na dvorci sám,“ chváli Novaka Nikola Pilić. Novakova práca, vytrvalosť a zriekanie sa podľa tenisového mága zabezpečili Ðokovićovi dnešnú pozíciu: „Bolo skvelé pracovať s Novakom, lebo všetko vpíjal do seba ako špongia.“ Svetovú tenisovú jednotku mnohé srbské médiá ešte pred niekoľkými rokmi vyhlásili za najlepšieho srbského športovca všetkých čias.

Obyvatelia Srbska zbožňujú ko-

Informačno-politický týždenník

Novak Ðoković s namaľovaným šamlíkom z Kovačice

lektívne športy. Úspech Novaka Ðokovića a spol. v Davisovom pohári 2010 temperamentní južania oceňujú viacnásobne. „Na ceste do triumfu v DC Novakovi museli zablahoželať i hráči z krajín, z ktorých niektoré majú viac registrovaných tenistov ako Srbsko futbalistov,“ písal Zoran Pavić v niekdajšom mesačníku Status. „Novak prichádzal na merania síl na Davisov pohár dva dni pred štartom prvého súboja, bez ohľadu na časový rozdiel, a obetoval svoj zdravotný stav v prospech veľkého cieľa, zisku šalátovej misy,“ pokračuje Pavić. „Včas sa naučil, aby od nikoho nič neočakával, a keď pomohol sebe prebojovať sa vo svojej práci na vrchol, nesebecky pomáhal iným,“ uzavrel Pavić v časopise, ktorý Noleho postup na ATP rebríčku ešte v roku 2006 vyhlásil za najväčší športový skok – zo 78. na 16. miesto na svete.

Vynikajúci tenista s obrovskou sebadôverou a mentálnou silou, k tomu slušne vychovaný mladík, šoumen s raketou a bez nej, ľahko sa stal obľúbencom aj v krajinách bývalej Juhoslávie. V roku 2007 po triumfe v Montreale kanadský moderátor omylom povedal, že vyhral Ðoković z Chorvátska. Nole sa nenahneval a na nepríjemne vzniknutú situáciu odpovedal so šarmom:„Don´t worry, I´m not mad, it´s the same thing.“ (Neprekáža,

nehnevám sa, to je to isté.) „Chorvát Goran Ivanišević bol druhým na svete, získal takisto prestížny Wimbledon, ale netreba zabúdať, že vyrastal v Juhoslávii, keď podmienky pre zaoberanie sa tenisom boli lepšie ako Novakove v rokoch hyperinflácie a občianskych vojen. Celé Srbsko profituje s úspechmi Novaka Ðokovića,“ porovnával s Goranom po jednom Noleho úspechu Bogdan Obradović, kouč mužskej tenisovej reprezentácie Srbska. „Return má Novak najlepší na svete. Servis, bekhend a paralely sú jeho značkou, ale i ďalšie údery sú mu výnimočné, Slovom, Ðoković je dnes inteligentný gladiátor,“ povedal tenisový odborník Radmilo Armenulić, Obradovićov predchodca. „Skúste zamyslieť seba, ako sa zrazu nachádzate na diaľnici, na ktorej sa veľkou rýchlosťou blíži z opačnej strany automobil, ktorý je od vás vzdialený iba dvadsať metrov. Nuž v takej situácii sa nachádza tenista, Novak je jedným z nich,“ píše Dr. Nenad Vukmirović.

Srbské médiá často citujú i istého francúzskeho novinára, ktorý už v roku 2007 povedal o Novakovi, že je „najrôznorodejší hráč na svete, že podobne úspešne hrá kratšie a dlhšie merania síl a rovnako dobre získava tak rýchle body forhendom, ako má trpezlivosť čakať správny moment v hre o dlhšie získaný bod“. Srbskí tenisoví odborníci tvrdia, že je Nole nacionale rýchlejší, precíznejší, čerstvejší a koncentrovanejší od svojich súperov, čo mu prináša výhodu v takmer každom súboji.

O tom, akú osobnosť Srbsko má, je možno najlepšie presvedčiť sa vo svete. Novinár Dragoljub Žarković, šéfredaktor týždenníka Vreme, ocitol sa pred niekoľkými rokmi na zraze mediálnych expertov v Indii: „Márne som taxikárovi v Hajdarábáde vysvetľoval, odkiaľ som. Nepomáhali mi slovká Srbsko, a veru ani Juhoslávia, či Tito. Potom som sa spamätal na magické slová – Novak Ðoković a na šoférovi som si najprv všimol úsmev od ucha po ucho, a potom aj úctu.“ • ŠPORT •

Ďalej, čím ďalej: Ivana Španovićová pred štyrmi rokmi

Londýn a chvíle potešenia

V ÚSTRETY LETNÝM OLYMPIJSKÝM HRÁM

Po stopách úspechov a času Oto Filip

D

ve najvýznamnejšie svetové športové udalosti na začiatku a sklonku meteorologického leta: jún v znamení Majstrovstiev Európy vo futbale vo Francúzsku, august poznačený Riom 2016. Konkrétne – približne o pol druha mesiaca alebo 5. augusta sa začnú Letné olympijské hry 2016 v brazílskom meste Rio de Janeiro. Vôbec prvé olympijské hry v Južnej Amerike a len druhé v Latinskej Amerike – pripomeňme si Mexiko 1968 – znamenajú pre približne 11 000 špičkových športovcov možnosť súťažiť, pokúsiť sa lámať rekordy a získať najcennejšie medaily v 28 športoch, medzi inými aj v tých nových olympijských, ako sú rugby, karate, squash.

Teraz však ešte nejde o štvrť Barra da Tijuca, kde sa má uskutočniť väčšina podujatí, alebo o štvrte Copacabana, Deodoro či Maracana, prípadne o ihriská v Riu de Janeiro, Sao Paulo, Belo Horizonte, Salvádore a iné, kde budú prebiehať futbalové zápasy. Nám ide najmä o to, že sa na nadchádzajúcej olympiáde zúčastní približne deväťdesiat našich športovcov v rôznych disciplínach. Podľa slov prvej osobnosti Olympijského výboru Srbska Vladeho Divca misia Rio štartovala už po ukončení predošlých Olympijských hier v Londýne. Športovci, ich tréneri, odborné tímy, ako aj celý rad iných aktérov, v záujme dosiahnutia čím lepších športových výsledkov, usilovne pracovali uplynulé štyri roky.

– Teraz je najdôležitejšie, aby nám športovci boli zdraví a aby v smere Ria vyštartovali s pocitom, že majú podporu celého ľudu, keďže som presvedčený, že tak môžu zdolať o krok viac, – vyzdvihol pred niekoľkými dňami predseda Olympijského výboru V. Divac.

Možno sú tieto predolympijské týždne peknou príležitosťou pripomenúť si vyše storočné tradície nášho olympijského hnutia. Olympijský výbor Srbska v roku 2010 oslávil sté výročie existencie a v roku 2012 uplynulo presne sto rokov od našej prvej účasti na hrách v Štokholme, v roku 1912.

Netreba zabúdať, že ako v poradí osemnásty založený národný olympijský

výbor z ich viac než dvesto, koľko ich v súčasnosti je, patríme k zakladateľom Medzinárodného olympijského výboru.

Na letných olympijských hrách doteraz účinkovalo okolo 1 300 našich športovcov, z ktorých sa ich 134 stalo nositeľmi zlatých, 172 strieborných a 102 bronzových medailí. Na stránke nášho Olympijského výboru sa uvádza, že sme celkovo získali 98 medailí z čoho 28 zlatých, 35 strieborných a 35 bronzových. Na zimných olympijských hrách účinkovalo vyše tristo členov našich olympijských tímov, ktoré získali tri strieborné a jednu bronzovú medailu.

Keď sa v jednom z najkrajších a najatraktívnejších miest na svete, ktoré pred dvoma rokmi bolo i dejiskom majstrovstiev sveta vo futbale, začiatkom augusta zoskupia na tisíce športovcov, ako aj asi pol milióna milovníkov športu, budú mať možnosť zistiť, ako Rio zdolalo náročnú rolu usporiadateľa hier.

Ako sa popasovalo so stavbou olympijských objektov, dedín a športových arén, ako popracovalo na znížení kriminality a v boji proti terorizmu. A zvlášť to, čo dosiahlo v úsilí zastaviť epidémiu vírusu zika, ktorý na juhoamerickom kontinente prvýkrát zaznamenali vlani v máji, a ktorý doposiaľ nakazil asi 1,5 milióna Brazílčanov. Zistí sa i to, aké hlboké stopy na náladu športových fanúšikov nechali vnútropolitické trenice a spoločenské kontrasty, tiež skutočnosť, že ide o najdrahšiu olympiádu, keďže ešte pred pár rokmi bolo oznámené, že rozpočet Ria dosahuje astronomickú sumu 14 miliárd dolárov. Brazília je pritom krajinou kontrastov, bohatstva, ale i obrovskej biedy.

Zhrnuté stručne, už v auguste sa ukáže, či mnohé, čo sužuje veľkú krajinu, má nebývalé negatívne následky aj na olympijské hry. Napriek všetkému nikdy netreba strácať zo zreteľa heslo francúzskeho pedagogika a historika, zakladateľa moderných olympijských hier Pierra de Coubertina (1863 – 1937) znejúce: Najdôležitejšie v živote nie je zvíťaziť, ale bojovať. Rovno to od 5. do 21. augusta čaká v Riu de Janeiro tak usporiadateľov, ako aj športovcov zo všetkých štyroch končín sveta. Aj nás, ktorí im budeme fandiť.

Snímky: Nenad Negovanović, Oto Filip

Ivana Maksimovićová na strelnici

Dva zväzky monografie, ktorá uzrela svetlo sveta k stému výročiu nášho olympijského hnutia

Bieloblatskí poľovníci v roku 1964

Krstenie nového člena poľovníckeho spolku (1964)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Jeleň Biele Blato Uznanie za dlhoročnú prácu (2011)

Družba na Poliakovom rybníku po vydarenej poľovačke na bažanta

Prvé zápisy o poľovníckom spolku v Bielom Blate datujú z roku 1931, keď je založená úradná evidencia poľovníckych kariet. Vlastnilo Prvého diviaka v Bielom ich 15 poľovníkov: Franc Šmit, Mihael Koleth, Pavel Jároši, Cyril Koléni, Blate zastrelili roku 1973 Štefan Fingerhud, István Nagy, Ďuro Domovský, Jano Kuchárik, Štefan Weber, Pál Fekete, Mihael Šernich, Štefan Wils, Adam Mráz, Jozef Berberich a Jano Smieško, ktorí položili základy poľovníckeho spolku, neskoršie pomenovaného Jeleň. Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1945 spolok nebol činný.

Po druhej svetovej vojne prichádzajú noví mladí ľudia a obnovujú činnosť spolku, ktorý je dnes moderný spolok so 60 členmi a nakladá s poľovníckym revírom rozlohy 2 600 hektárov, bohatým na srnčiu divinu, zajace a bažanty, ale aj divé husi a kačice. Okrem toho aj tu vo významnom počte žijú predátori, predovšetkým líšky, a v poslednom čase je čoraz viac aj šakalov. Bieloblatské lovisko je zvlášť známe po početných divých sviniach, ktoré si útulok našli v Carskej bare a iných trstinoviskách v chotári a v noci vyčíňajú na poľnohospodárskych porastoch. Práve preto bieloblatskí poľovníci poľovačke na tieto zvery venujú náležitú pozornosť. Raz, prípadne dvakrát v roku organizujú aj hon na šakalov.

Okrem poľovačkou a ochranou loviska a diviny bieloblatskí poľovníci sa pravidelne zapájajú do dedinských osláv tak, že každoročne zorganizujú súťaž v triafaní do pohyblivých a nepohyblivých terčov, tzv. šicaru, na ktorom sa zoskupí bezmála 200 poľovníkov z osady, Obľúbená súťaž šicara okolia, ale aj Kovačice, Padiny a iných dedín. Okrem toho spolok pre členov a ich každoročne zoskupí manželky pravidelne organizuje aj poľovnícky bál a silvestrovský večierok. Na tie veľký počet poľovníkov účely im je k dispozícii nový poľovnícky dom, ktorý vystavali a slávnostne dali do prevádzky roku 2010. Roku 2011 pri príležitosti 80. výročia založenia spolok dostal zlatú chartu Poľovníckeho zväzu Srbska za zásluhy na zveľadení Neustály boj poľovníctva. s diviakmi, ktoré spôsobujú Vladimír Hudec veľkú škodu Foto: V. Hudec a z archívu spolku v poľnohospodárstve a Adama Jonáša

S trofejami po poľovačke na Đerdape

Otvorenie poľovníckeho domu (2010) Dlhoročná družba s poľovníkmi z Valjeva

Nekaždodenná trofej – bielu srnu zastrelili v bieloblatskom lovisku

Bieloblatskí poľovníci sú hrdí na svoj nový poľovnícky dom