Hlas ľudu 26/2020 by NVU Hlas ľudu

3 23

12 189

Voľ by 2020 (predbezné výsledky) ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Aleksandar Vučić – Pre naše deti Aleksandar Šapić – Víťazstvo pre Srbsko Ivica Dačić – SPS – JS SVM Akademik Muamer Zukorlić – Len rovno SDA Sandžaka Albánska demokratická alternatíva



Z obsahu

27. 6. 2020 | 26 /4913/

Uzávierka čísla: 24. 6. 2020

V nedeľu 21. júna 2020 v Srbsku prebiehali voľby na všetkých úrovniach, na ktorých SNS Aleksandar Vučić – Pre naše deti, získala až historickú dvojtretinovú väčšinu. M. Benka / foto: Reuters, Marko Ðurica

Prvým verejným podujatím vo vynovenej miestnosti na prízemí petrovskej tlačiarne, v priestoroch bývalého kníhkupectva, v stredu 17. júna bol večierok, ktorý venovali prezentácii štyroch nových kníh pre deti z pera spisovateľa Zoroslava Jesenského a v produkcii Slovenského vydavateľského centra. J. Čiep / Foto: J. Čiep

Nový projekt Múzea súčasného umenia Vojvodiny Chronológia vystavovania skulptúry v Srbsku 1945 – 2000 dostal svoju webovú stránku (skulptura-hronologiaizlaganja.rs). Návštevníci stránky majú príležitosť prostredníctvom časovej osi chronologicky pozorovať udalosti týkajúce sa vystavovania skulptúr v Srbsku v danom období. D. Berediová-Banovićová / foto: skulptura-hronologijaizlaganja.rs

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Kolotoč nerestí

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Miroslav Benka

olotoč nerestí sa ustavične točí! Kým bude neľudí – bude i nerestí. Nedokonalí boží ľudia a nenávisť, o ktorej sme hovorili v minulom čísle, nieto jej konca! Ako keby už neexistovali slová, pomocou ktorých by sa dalo niečo dosiahnuť. Závisť, sedmotvárnosť, pokrytectvo, nehanebnosť, smilstvo, zhýralosť, korupcia, obscénnosť, nemorálnosť, bezbožnosť, nečestnosť, neetickosť, morálny úpadok, duchovná púšť, bezohľadnosť, zvrátenosť, škandál, nemorálnosť, zhýralosť, nemorálnosť, ľahkomyseľnosť, zjednotenie, hanba, chtivosť, chamtivosť, nečestnosť, nepoctivosť, zlozvyk, nemotornosť, morálna špina, škaredosť, nepoctivosť, zhýralosť, nehanebnosť, smilstvo, zlovoľnosť, hnevlivosť, obscénnosť, nemorálnosť, bezbožnosť, hanebnosť, ignorancia, nepoctivosť, zhýralosť, obscénnosť, zlozvyk, nemravnosť, špina, škaredosť, nečestnosť, neslušnosť, zlozvyk, lenivosť, duchovné smilstvo, morálne bahno! Kolotoč nerestí točí sa ustavične, pokým sa hádam neuhryzneme za vlastný chvost. V podstate nikto tu nikoho nepočuje a nikto nikoho nevidí, každý sa drží svojich princípov, ktorých v podstate nemá. Večné peklo v hlave – je to márny boj! Na jednom stretnutí všetci mlčíme – na

druhom svorne protestujeme. Tam, kde všetci mlčia alebo protestujú, tam nikto nerozmýšľa svojou hlavou. A opäť zo začiatku – jeden krok dopredu, dva kroky dozadu! Prvý druh zlozvyku, hoci je hriešny, sa považuje za menej závažný ako druhý. Medzi zlozvyky, ktoré kresťania považujú za duchovné, patrí dvojtvárnosť, rúhanie sa (zradená svätosť), apostázia (zradená viera), zúfalstvo (zradená nádej), nenávisť (zradená láska) a ľahostajnosť (biblicky „tvrdené srdce“). Kresťanstvo usúdilo, že najničivejšia zver sa rovná určitému typu pýchy alebo úplného modlárstva seba. Tvrdí sa, že prostredníctvom tohto zlozvyku, ktorý je v podstate konkurencieschopný, vznikajú najhoršie zlá ľudstva. V kresťanskej teológii to pôvodne viedlo k pádu človeka a ako čisto diabolské duchovné zlo preváži všetky cnosti, čo kresťanstvo jednoznačne odsudzuje. A opäť to isté: závisť, sedmotvárnosť, pokrytectvo, nehanebnosť, smilstvo... Kolotoč nerestí ľudstva sa točí, pokým sa neuhryzneme za vlastný chvost. Nemôžeme dobre spolupracovať so zlými ľuďmi. Ustavičný kolotoč nerestí inhibuje permanentne našu vnútornú výpoveď. Pekný týždeň vám a nám, ľudia! A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

OBZORY

ĽUDIA A UDALOSTI

KULTÚRA

5 Prehľad predbežných výsledkov volieb v Srbsku 11 Nebol v máji, bude v septembri?

26 Chronológia vystavovania skulptúry v Srbsku 1945 – 2000 29 Maturanti nebudú znovu maturanti

ŠPORT

43 Senzační kamaráti sa nevzdávajú! Na titulnej strane: Predbežné výsledky volieb v Srbsku 2020

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

26 /4913/ 27. 6. 2020

Zdroj: CESID

Týždeň 

7 DNÍ

Lajčák navštívil Belehrad a Prištinu Pripravil: Stevan Lenhart

sobitný zástupca Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák pobudol dňa 22. júna v Belehrade a stretol sa s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom. Do novej funkcie Lajčák nastúpil začiatkom apríla 2020 a toto bola jeho prvá návšteva hlavného mesta Srbska z postu zástupcu EÚ pre otázky týkajúce sa západného Balkánu. Lajčák by v očakávanom pokračovaní dialógu medzi Srbskom a Kosovom mal pomôcť pri dosahovaní udržateľnej vzájomnej dohody a v súvislosti s tým po stretnutí so srbským prezidentom vyhlásil: „Som pripravený naplno sa angažovať v pokračovaní dialógu pod záštitou EÚ bez ďalšieho odročovania a pomôcť obidvom stranám dospieť k dohode, ktorá umožní normalizáciu vzťahov a riešenie

jestvujúcich problémov a bude prijateľná pre daný región, ako aj pre členské krajiny EÚ. Chcem jasne povedať: ako sprostredkovateľ nie som tu preto, aby som niekomu nanucoval dohodu, ktorá sa mu nepozdáva. Som tu preto, aby som pomohol obom stranám dospieť k riešeniu, ktoré bude osožné pre obidve strany a obidva národy.“ Lajčák tiež povedal, že pokračovanie dialógu možno očakávať už v júli, a poznamenal, že miesto Srbska je v EÚ, ale to bude závisieť aj od riešenia vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Prezident Srbska Aleksandar Vučić vyhlásil, že podporuje normalizáciu vzťahov s Prištinou pod záštitou EÚ a v súlade s rozhodnutím Organizácie Spojených národov. Dodal, že bez ohľadu na to, ako sa veľmi bude usilovať o kompromis, riešenia pre Srbsko nemôžu byť ľahké a jednoduché. Prezident Srbska tiež povedal: „Pre nás je veľmi významné, aby sa rokovalo o spĺňaní Bruselskej dohody, čiže formovaní Spoločenstva srbských obcí, čo bolo

vlastne podstatou a základom danej dohody. Potrebné je hovoriť aj o mnohých iných významných otázkach, lebo chceme ukázať, že Belehrad je spoľahlivým partnerom Bruselu a spoľahlivým priateľom Európskej únie. Na druhej strane, samozrejme, chceme významne zrýchliť proces pristupovania k EÚ a som presvedčený, že Srbsko má sily na to.“ Pred návštevou Belehradu Miroslav Lajčák od 16. do 18. júna pobudol v Prištine a odkázal tamojším lídrom, že by Kosovo muselo byť jednotné, keď ide o otázku dialógu so Srbskom. Potvrdil tiež, že kosovskú stranu v danom dialógu bude predstavovať premiér Avdullah Hoti. Na záver svojej trojdňovej návštevy Kosova Lajčák na konferencii pre médiá vyjadril nádej, že dialóg medzi Prištinou a Belehradom bude pokračovať v obojstrannom záujme, a pripomenul, že doterajší proces rokovaní priniesol tamojším obyvateľom významné praktické zmeny, ako napr. slobodu pohybu, formovanie polície a súdnictva, ako aj osobitné

volacie telefónne číslo Kosova, čo by bez dialógu vraj nebolo možné. „Kosovo je súčasťou Európy, vaše problémy sú aj naše problémy,“ povedal Lajčák v Prištine. Obyvateľom Kosova a tamojšiemu vedeniu tiež odkázal: „Váš úspech je náš úspech a vaša budúcnosť je európska. Cesta Kosova k EÚ vedie cez tento dialóg a to je zdôraznené v Rezolúcii Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov z roku 2010, ako aj vo všetkých záveroch EÚ. Prajeme si, aby Kosovo postupovalo na tej ceste a ono to nemôže dosiahnuť s nikým iným než spolu s EÚ.“ S ohľadom na jeho bohaté diplomatické skúsenosti a dobré znalosti v oblasti politiky Balkánu od Miroslava Lajčáka sa ako od osobitného zástupcu EÚ všeobecne očakávajú pozitívne výsledky v oživení a sprostredkovaní dialógu medzi Srbskom a Kosovom. V blízkej budúcnosti sa však ukáže, v ktorom smere sa daný dialóg bude skutočne pohybovať a v akej miere na jeho ďalší vývin budú vplývať politické záujmy USA.

Foto: Miloš Miškov - Anadolu Agency

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

PREHĽAD PREDBEŽNÝCH VÝSLEDKOV VOLIEB V SRBSKU 2020

Politické subjekty, ktoré získali najväčší počet platných hlasov v jednotlivých regiónoch, mestách a obciach Výsledky spracovali interní a externí členovia redakcie Hlasu ľudu: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Oľa Glóziková-Jonášová, Miluška Kolárová, Stevan Lenhart, Anna Horvátová, Adela Obšustová, Miroslav Pap, Anna Simonovićová a Elena Šranková (uzávierka s dátumom 23. 6. 2020) Srbská pokroková strana (SNS) je presvedčivým víťazom parlamentných, miestnych a provinčných volieb, ktoré sa konali v nedeľu 21. júna podľa údajov RIK a Cesid. SNS nevyhrala iba v štyroch obciach v Srbsku. Podľa údajov republikovej volebnej komisie na základe 70,57 % spracovaných volebných miestností, t. j. 64,07 % spracovaných volebných miestností bola účasť v nedeľných voľbách 50,32 % registrovaných voličov.

Prehľad platných hlasov v republike, regiónoch, mestách a obciach podľa politických subjektov REPUBLIKA SRBSKO Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Aleksandar Šapić – Víťazstvo pre Srbsko Ivica Dačić – SPS – JS SVM Akademik Muamer Zukorlić – Len rovno SDA Sandžaka Albánska demokratická alternatíva

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov

zatiaľ v spracovaní

Počet mandátov v parlamente 189 12 32 9 3 3 2

AP VOJVODINA Predstaviteľmi Slovákov v Zhromaždení APV budú: Marína Tomanová , SNS; Pavel Surový, Slováci vpred!; Ján Brtka, SPS – JS Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti SPS Ivica Dačić – SPS – JS Vojvodinský front SVM Pre kráľovstvo Srbska Metla

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov 62,5 % 3,33 % 10,83 % 5% 10 % 4,17 % 4,17 %

Počet mandátov v parlamente

zatiaľ v spracovaní

MESTO BELEHRAD SNS zaznamenala presvedčivé víťaztvo v 17 belehradských obciach. Na úrovni mesta hlasy zatiaľ neboli zhrnuté. Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Aleksandar Šapić – Víťazstvo pre Srbsko Ivica Dačić – SPS – JS SVM Akademik Muamer Zukorlić – Len rovno SDA Sandžaka Albánska demokratická alternatíva

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov

zatiaľ v spracovaní

Počet mandátov v parlamente

zatiaľ v spracovaní

MESTO NOVÝ SAD Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Ivica Dačić – SPS – JS SRS Vojvodinský front SVM Metla Istina Aleksandar Šapić – Víťazstvo pre Srbsko

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov 57,91 % 11,57 % 3,72 % 4,43 % 1,97 % 4,02 % 1,05 % 3,81 %

Počet mandátov v parlamente 52 10 3 3 2 3 1 3

26 /4913/ 27. 6. 2020

Týždeň BÁČKA OBEC BÁČ Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Vojvodinský front Ivica Dačić – SPS – JS SRS Občianske združenie – Môj Báč

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov

Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti – Dr. Ján Šuľan Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman-Čepsi SPS Vojvodinský front Nestranícki zjednotení obyčajní ľudia

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov 39,71 % 34,99 % 12,24 % 4,87 % 6,13 %

Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Spolu pre Báčsku Palanku SPS – JS SRS

Percento zúčastnených voličov / Počet hlasov 14 155 6 339 3 448 1 557

zatiaľ v spracovaní

Počet mandátov v parlamente 17 2 2 2 3

OBEC BÁČSKY PETROVEC Počet mandátov v parlamente 11 9 3 1 1

OBEC BÁČSKA PALANKA Počet mandátov v parlamente 24 10 5 2

OBEC ODŽACI Politická strana Percento zúčastnených voličov / Počet hlasov Aleksandar Vučić – Pre naše deti 10 121 Ivica Dačić – SPS – JS 2 571 SRS 1 269 Občianske združenie – Pre demokratické Srbsko 879

Počet mandátov v parlamente 19 5 2 1

BANÁT MESTO ZREŇANIN Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Ivica Dačić – SPS – JS SVM Metla Vojvodinský front Suverenisti

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov 22 996 6 070 1 845 2 722 2 545 1 302

Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Vojvodinský front Ivica Dačić – SPS – JS Občianske združenie – Spolu pre Obec Alibunar Občianske združenie Sloboda

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov

Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Vojvodinský front SPS – JS SVM

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov 6 718 1 183 1 211 547

Počet mandátov v parlamente 42 11 3 5 4 2

OBEC ALIBUNAR

zatiaľ v spracovaní

Počet mandátov v parlamente 16 1 3 2 1

OBEC KOVAČICA

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Počet mandátov v parlamente 21 4 3 1

• TÝŽDEŇ •

SRIEM OBEC BEOČIN Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Ivica Dačić – SPS – JS

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov 4 010 4 170

Počet mandátov v parlamente 11 12

Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti Občianske združenie – Výbor pre našu obec Ivica Dačić – SPS – JS Hnutie Pre Obec Nová Pazova Zelená strana

Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov 60 % 6% 9% 5% 4%

Počet mandátov v parlamente 37 4 5 3 2

Politická strana Aleksandar Vučić – Pre naše deti SRS Ivica Dačić – SPS – JS Vojvodinský front

OBEC ŠÍD Percento zúčastnených voličov/ Počet hlasov 70 % 7,6 % 12 % 7,9 %

Počet mandátov v parlamente 28 3 5 3

OBEC STARÁ PAZOVA

Zdroj: RIK, CESID a lokálne samosprávy

26 /4913/ 27. 6. 2020

Ľudia a udalosti VLÁDA AP VOJVODINY

Pomoc pre dobrovoľné hasičské družstvá Miroslav Pap

aktuálnom roku pokrajinská vláda určila finančné prostriedky ako pomoc dobrovoľným hasičským spolkom. Predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović odovzdal dňa 17. júna hasičské uniformy a ochranné pracovné rovnošaty členom hasičských spolkov na

území Vojvodiny. Darované odevné súčiastky predstavujú ochranu pri intervenciách s ohňom, ale majú aj určitú reprezentatívnu funkciu. Počas príhovoru Igor Mirović zdôraznil: „Prokrajinská vláda odo dňa, keď bol schválený Zákon o dobrovoľnom hasičstve, pravidelne podporuje všetky spolky. Každoročne sa snažíme podporovať spolky a na ten

Hložianski hasiči pred budovou vlády APV (foto: V. Báďonský)

spôsob im obľahčiť prácu. Investujeme aj do modernejších zariadení, ktoré sú efektívnejšie pri samotnom hasení.“ Dobrovoľné hasičské spolky prevažne od roku 1992 nemali veľkú finančnú pomoc od štátu, čo spôsobilo, že jednotlivé spolky ešte dodnes majú zastarané vozidlá, techniku, uniformy a pod. Igor Mirović ďalej podotkol, že význam podpory menších hasičských spolkov má veľkú hodnotu. Najmä pri požiaroch na dedinách, ktoré sú vzdialené od väčších obecných centier, kľúčovým faktorom sú práve tie malé dobrovoľné hasičské spolky. „Cieľ tohto konkurzu je vyzdvihnúť úroveň dobrovoľných hasičských spolkov, ale aj všeobecne vedomie obyvateľov o význame týchto spolkov,“ zdôraznil pokrajinský sekretár pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Vuk Radojević. Tohto roku ochranné uniformy dostalo 86 dobrovoľných hasičských spolkov na teritóriu Vojvodiny. Na túto dotáciu vláda APV určila 40 miliónov dinárov. Medzi dobrovoľnými

V TÁBORNÍCKOM ODDIELE JÁNOŠÍK V KOVAČICI

Oživovanie skautskej tradície Stevan Lenhart

ovačický Tábornícky oddiel Jánošík vznikol roku 1959 s cieľom pestovať vzťah k prírode a priateľský duch kolektívu podľa princípov zakladateľa svetového skautského hnutia Roberta Baden-Powella. V priebehu desaťročí táto kovačická organizácia vyškolila celé generácie táborníkov, jej členovia sa zúčastnili v rôznych podujatiach v krajine a v zahraničí, dlhé roky organizovali maliarsky tábor a zapojili sa do systému európskych kempov pre mládež. Po niekoľkých rokoch stagnácie v poslednom čase činnosť tejto organizácie znovu ožíva. Iniciatívu za obnovenie činnosti tunajších táborníkov pohol Jaroslav Toman (1971), jeden z najaktívnejších kovačických skautov v období posledných troch desaťročí.„Pri stretnutiach a rozhovoroch s kovačickými táborníkmi dozvedel som sa, že jestvuje

www.hl.rs

vôľa obnoviť činnosť oddielu,“ hovorí Toman. „Pred dvomi rokmi na stretnutí starších táborníkov sme sa dohodli, že budeme pracovať na tom a dostali sme v tom aj podporu Zväzu táborníkov Srbska. Na stretnutí z príležitosti výročia 60 rokov TO Jánošík v októbri 2019 sme si všimli, že sa neobjavujú mladí členovia, preto sme sa rozhodli osloviť mladé generácie.

Jaroslav Toman, vedúci TO Jánošík v Kovačici

Informačno-politický týždenník

Už v januári sme do oddielu prijali 20 mladých členov, ktorí by mali zaistiť budúcnosť nášho oddielu.“ Na volebnom zhromaždení TO Jánošík dňa 18. júna v sieni kovačického domu kultúry bolo zvolené nové vedenie tejto organizácie, podaná bola správa o činnosti v uplynulom období a prezentované boli plány do budúcna. Správu o aktivitách v uplynulých rokoch a krátke dejiny oddielu prečítal Ján Jonáš, dlhoročný starosta TO Jánošík, ktorý sa po dlhom období konania tejto funkcie rozhodol uvoľniť miesto mladším. Za nového starostu bol zvolený Jaroslav Toman a tiež boli zvolení aj noví členovia vedenia. Sú to zástupca starostu Marinko Miladinović, tajomníčka oddielu Branislava Vitomirovová, náčelníčka oddielu Janja Margetićová a ďalšie členky vedenia Marina Lotina, Snežana Veličkovski, Anna Lenhartová, Snežana Petríková-Živkovićová a Martin Petrík.

V rámci udeľovania uniforiem (foto: vojvodina.gov.rs)

hasičskými spolkami, ktoré dostali uniformy, boli aj mnohé slovenské. Podľa údajov zúčastnených uniformy dostali hasiči z Hložian, Pivnice, Padiny, Aradáča, zo Selenče a Silbaša. Na záver slávnostného udeľovania predseda Požiarnického zväzu Vojvodiny Siniša Savija sa poďakoval pokrajinskej vláde za podporu, ktorá tu absentovala takmer tri desaťročia. O plánoch na tento rok nový starosta kovačického TO Jánošík Jaroslav Toman hovorí: „Už v priebehu júla začíname s intenzívnou činnosťou. Najprv 4. júla bude stretnutie starších táborníkov a v prípade, že nám to epidemiologická situácia dovolí, počas leta usporiadame aj výtvarný tábor. Plánuje sa tiež odchod do Deliblatskej piesočiny, táborenie pri Tamiši a pri kúpeli Ždrelo. Okrem toho náčelníčka nášho oddielu Janja Margetićová odchádza do Letnej školy Zväzu táborníkov Srbska a od septembra budeme zase prijímať nových členov, tiež sa plánujeme zúčastniť v rôznych súťaženiach skautov.“ Kovačickí táborníci dlhé roky používali miestnosti v tzv. Starom Lovci, niekdajšom Dome zalesňovateľov, táborníkov a lovcov v priestore ŠRC Slávia. Medzičasom boli však prinútení opustiť to miesto a dnes používajú miestnosť v starej budove obecného štábu národnej obrany vo dvore obecného domu (niekdajšie miestnosti Rádia Kovačica). Robia vraj na tom, aby získali väčší priestor, lebo majú čoraz väčší záujem mladých členov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

K 250. VÝROČIU PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY

Cirkevné oslavy v oslavnom roku najdôležitejšie udalosti v dejinách. Je to historické miesto, lebo v ňom sa rozhodlo o založení slovenského evanjelického dištriktu, teda o Anna Simonovićová osamostatnení Slovenskej evanjeočas príprav na uskutoč- lickej cirkvi augsburského vyznanenie slávnostných služieb nia v Juhoslávii. Bolo to 30. júna Božích cirkevného zboru v roku 1921. V kostole bol v roku v Starej Pazove načreli sme trochu 1929 inštalovaný prvý biskup SEaj do minulosti. „Prečo sa boho- AVC, staropazovský rodák Adam služby konali práve 25. júna?“ Vereš, ktorý žil a pôsobil v Iloku. opýtali sme sa staropazovského V kostole je aj tabuľa o prvých bohoslužbách, je tam aj tabuľa s farára Mgr. Igora Feldyho. menami všet„Staropakých farárov, zovský cirktorí pôsobili kevný zbor je v tomto cirnajstarší na kevnom zboDolnej zemi, re, a je tam lebo sa prvé zapísané od bohoslužby ktorého do konali s faráktorého roku rom. Prvý slopôsobili.“ venský farár Keďže je v bol Samuel Starej PazoŠpanágel. A ve najstarší 25. jún preto, kostol, v roku že v ten deň, 2011 bol zalokeď bola reforžený Ústredný mácia v mesarchív Slovente Augsburg skej evanjelicv Nemecku, kej a. v. cirkvi zavolal cisár v Srbsku. Karol V. pro- Spomienková izba Archivárka a testantov a publicistka opýtal sa ich, čo vlastne chcú, aké je to viero- Katarína Verešová so spolupracovvyznanie. Oni to napísali a práve níkmi sa snaží verejnosti sprítomv ten júnový deň prezentovali niť dejiny a našich významných pred cisárom. Dnes to máme na predkov. Na starej evanjelickej fare, máme to aj v spevníkoch. Ide fare sú vzácne doklady z našich vlastne o všeobecnú kresťanskú dejín. Organizujú sa často aj vieru, ktorá je rovnaká ako katolícka či pravoslávna, ale je tam vysvetlené, čo je špecifické pre evanjelikov, v čom sa to líšia. Pre tú vieru naši predkovia opustili Slovensko a neskôr aj Selenču a dostali sa do Starej Pazovy.“ Prví osadníci sa teda hneď na začiatku zaujímali aj o svoj duchovný život. V roku príchodu do dediny si vybudovali aj modlitebňu a o rok neskôr položili základný kameň evanjelického kostola. „Práve tak, a to znamená, že je staropazovský kostol najstarší na Dolnej zemi. Nachádza sa v centre Starej Pazovy. V kostole sú štyri pamätné tabule, zachytávajúce Z archívu

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Spevácky zbor Tília

prezentácie a výstavy. Ústredný archív zahŕňa knižničný fond, archívne pozostatky, periodiká, rukopisy a fotografie o významných osobnostiach na Dolnej zemi, lebo cirkev bola strešná a zakladajúca organizácia aj školám, aj kultúrnym ustanovizniam. Z mnohých vecí, úradne zapísaných, ktoré patria do cirkevného fondu, možno zistiť aj o živote v spoločenských, ba aj politických a najmä kultúrnych rámcoch. Na Hurbanovskej fare, kde sa Ústredný archív nachádza, sú aj Hurbanova spomienková izba, knižnica a čitáreň. Farár Igor Feldy je už pätnásť rokov v staropazovskom cirkevnom zbore a snaží sa, ako aj jeho predchodcovia, o to, aby sa okrem zachovávania tradície, klasických služieb Božích, paralelne konal aj modernejší duchovný život. „Aj v tomto smere sa Stará Pazova vyznačuje, lebo sa v tomto cirkevnom zbore konalo aj prvé

stretnutie evanjelickej mládeže, keď pôsobil farár Ján Baláž. Modernejší prístup k duchovnosti v našom zbore sa koná na fare, kde sa stretáva mládež, pôsobí Oltárny krúžok žien, organizujú sa Vianočné a second hand bazáre. Teda cirkev je živý organizmus a dnes v nej žijeme s úctou k tradícii a s perspektívou do budúcna.“ Cirkevný zbor konal a koná aj dnes diakonickú činnosť a práve taká akcia bola začiatkom júna, dozvedáme sa od Anny Malkovej, predsedníčky Oltárneho krúžku žien Tabita. „Ide o zbierku pre rodinu Turanovú zo Slankamenských Vinohradov, ktorá stratila v dopravnej nehode matku a manželku Miroslavu. Cirkevný zbor, tak v Pazove, ako aj vo fílii v Slankamenských Vinohradoch, vyhlásil zbierku pre rodinu Turanovú, pre manžela a dve deti. Akciu môžu podporiť u pokladníka alebo v ofere na službách Božích. V Slankamenských Vinohradoch akciu má na starosti predčitateľka Anna Dingová. Do akcie sa už zapojila rodina Poliovková, ktorá darovala deťom detskú izbu, tiež Vesna Lakićová, ktorá darovala posteľ, Oltárny krúžok žien Tabita z prostriedkov z predaja na bazári zadovážil dva matrace a o prepravu vecí sa postarala rodina Majorská.

26 /4913/ 27. 6. 2020

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Desaťročie PIC a nový mural Jaroslav Čiep

odnikateľské a inovačné centrum, známe aj ako podnikateľský inkubátor, v Báčskom Petrovci už 10 rokov úspešne pracuje v oblasti podpory startupov. Od

níčok sa zúčastnilo na kurzoch a seminároch, ktoré organizovali v spolupráci s priemyselným odborom a akademickou obcou. Tieto informácie bolo počuť z úst aktuálnej riaditeľky Jany Zabunovovej vo štvrtok 18. júna na nádvorí PIC v Petrovci, kam vedúci tejto inštitúcie pozvali spolupracovníkov, hostí a médiá, aby si spoločne pripomenuli prvé desaťročie práce Podnikateľ-

Slovenskej republiky v Belehrade zmienil zástupca veľvyslanca Igor Vencel. Podnikateľský inkubátor v Petrovci bol Európskou úniou uznaný ako príklad osvedčených postupov v Srbsku pre koncepciu, ktorú vyvíja: Miesto pre podnikanie a rodinu a získal ocenenie Osvedčenie o výnimočnosti za úspechy v podnikaní žien, prízvukovala pri tejto

kami národno-osloboditeľských, konštitučných a štátnych procesov tak v krajine, ako aj v zahraničí. Vznik tejto jedinečnej maľby má nadväznosť na projekt pod názvom Vojvodina – miesto významných Sloveniek z roku 2013, ktorú realizovala Akadémia podnikania žien z Báčskeho Petrovca pôsobiaca v rámci PIC. Na maľbe sú zobrazené podobizne v postmodernom štýle 15 význam-

Záber z príhovorov pri pripomínaní si 10 rokov PIC

Na murale sú zobrazené významné Slovenky vo Vojvodine

jeho založenia roku 2010 jeho cieľom bolo a zostáva naďalej prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovácii začiatočníkov v samotnom podnikaní. Od založenia inkubátora zrealizovali 11 projektov, do ktorých zapojili viac ako 40 profesionálnych pedagógov z krajiny i zo zahraničia a viac ako 1 400 účastníkov a účast-

príležitosti Zabunovová. Ďalším z príspevkov podnikateľského inkubátora pre miestnu komunitu je jedinečná nástenná maľba (tzv. mural) venovaná slávnym Slovenkám z Vojvodiny v 19. a 20. storočí, ktoré boli uznávanými umelkyňami, maliarkami, spisovateľkami, ale aj aktívnymi účastníč-

ského a inovačného centra v Báčskom Petrovci. O začiatkoch tohto jedného z prvých v poradí v Srbsku založeného PIC hovoril jeho prvý riaditeľ Radomir Zotović. O konkrétnej účasti Slovenskej republiky v participovaní pri zakladaní a ďalšej práci petrovského PIC sa vo svojom príhovore v mene Veľvyslanectva

ných dolnozemských Sloveniek z viacerých našich slovenských dedín. K tomu na malebnom páse sú aj dominanty a významné objekty v Petrovci. Autorkami muralu sú Tijana Petrovićová a Tamara Jeremićová, ktoré prítomným v PIC prezradili, ako vznikala táto maľba.

VÝSTAVA RUČNÝCH PRÁC SPOLKOV ŽIEN

Kreativita a talent na jednom mieste Miroslav Pap

ýroba ručných prác, suvenírov, ako aj tradičná gastronómia sú dominantné v takmer všetkých ženských spolkoch vo Vojvodine. V nedeľu 14. júna bola v Pivnici realizovaná výstava produktov ženských spolkov v rámci Obce Báčska Palanka. Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť návštevníkom tvorbu jednotlivých spolkov a zviditeľniť ich na trhu. Podľa slov Diany Milovićovej, predsedníčky Prokrajinského ústavu pre rodovú

www.hl.rs

rovnosť, každý ženský spolok môže svoje produkty aj aktívne predávať a oživiť tým aj fungovanie spolku a pozdvihnúť ho na vyššie priečky. Ďalej akcentovala skutočnosť, že jednotlivé ženy majú možnosť aj živiť sa predajom vlastnoručne vyrobených produktov. Na bazári mali návštevníci možnosť pozrieť si najrôznejšie ručné práce, vytvorené z rôznych materiálov, ako aj vychutnať si tradičnú gastronómiu jednotlivých prostredí. Z Pivnice sa na bazári zúčastnili členky Spolku pivnických žien.

Informačno-politický týždenník

Z výstavy v Pivnici • ĽUDIA A UDALOSTI •

NAJVÄČŠÍ VEĽTRH V NOVOM SADE

Nebol v máji, bude v septembri? Juraj Pucovský

elé desaťročia jeden týždeň v polovici mája v Novom Sade prebieha Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh. Vznikol takmer pred deväťdesiatimi rokmi. Najprv bohatí novosadskí podnikatelia a priemyselníci stanovili pravidelné jarmoky, čiže výstavy remeselníckych, priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov. Neskoršie na tie výstavy pribudli domáce úžitkové zvieratá, náčinie a stroje na ľahšie obrábanie pôdy, vybavenie pre potravinársky priemysel... Medzi

pluhy, sejačky a iné stroje, ale zaparkované vojenské kamióny a sanitky. Bola tam vskutku dočasná nemocnica pre ľudí slabšie infikovaných vírusom COVID-l9. Pôvodne rezervovaný termín pre 87. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v období 16. až 22. mája 2020 posunuli na september tohto roku. Povedali to aj na tlačovke, ktorú zorganizovali po zrušení núdzového stavu. „Určili sme nový termín, od 19. do 25. septembra tohto roku, pravdaže, nakoľko sa situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu stabilizuje a zlepší.

Generálny riaditeľ Slobodan Cvetković zahlásil najväčší veľtrh na september

vystavovatelia využili zľavy, ktoré platili od decembra do februára. Prakticky všetci záujemcovia si určený poplatok vyrovnali do polovice marca, keď v našej krajine uviedli núdzový stav. Riaditeľ Cvetković má dojem, že medzi vystavovateľmi je optimizmus, že veľtrh aj v novom termíne bude podnetom k rozvoju agrobiznisu, dobytkárstva a spracovateľského priemyslu. Každý rok sa na veľtrhu zhromaždí viac ako 1 500 vystavovateľov z viac ako šesťdesiatich krajín

všetkým preto, že stále platia reštrikcie v súvislosti s cestovaním z krajiny do krajiny, hoci sme ich my v tomto období zrušili, ale sa situácia takmer dennodenne mení, a ktovie, čo sa môže stať do septembra. Pre mnohých, a najmä dovozcov poľnohospodárskej mechanizácie, veľtrh je veľmi dôležitý, no sú aj obavy. Hoci sa očakáva zníženie obchodných prirážok (marží), pre príliš vysoké sumy zakúpenia výstavnej plochy jednotlivé spoločnosti mienia, že by sa veľtrh nemal usporiadať ani v septembri. Predsa, ak bude, zúčastnia sa na ňom! Sú však aj také kompánie, medzi nimi aj známy John Deere, ktoré očakávajú, že tentoraz štát finančne pomôže veľtrhu a vystavovateľom. Táto pomoc sa právom očakáva, keď máme na zreteli, že príjmy z podnikania Novosadského veľtrhu vlani boli v sume 637 820 000 dinárov. Je to o 30 percent viac ako za posledných päť rokov, z ktorých nemalé prostriedky sa vlievajú do rozpočtu Mesta Nový Sad a Republiky Srbsko. Preto sa právom očakáva, že 87. MPV v N. Sade bude „za každú

Nezbedné žriebätko vyvolalo pozornosť návštevníkov

vystavovateľmi sa objavili nielen domáci výrobcovia, ale aj zahraniční, a tak vznikol Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, jeden z najväčších na území Balkánu. Tohtoročný máj je už takmer mesiac za nami, ale 87. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh nebol. Vieme, aj prečo. Znemožnila ho epidémia koronavírusu, ktorá zachvátila aj našu krajinu. Preto v Masters hale a iných krytých priestoroch Novosadského výstaviska namiesto klobás, slaniny, iných mäsových výrobkov, syrov, vína, pálenky, rôzneho náčinia pre roľníkov a záhradkárov boli nemocničné lôžka pre ľudí nakazených koronavírusom. Na nekrytom priestore tiež neboli vyložené traktory, kombajny, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Keď ide o veľtrhový priemysel, jesenné mesiace budú veľmi preplnené. Predpokladám, že aj Belehradský veľtrh podujatia, ktoré dosiaľ vystali, zorganizuje na jeseň. Som presvedčený, že sa tou cestou vyberú aj európske a svetové veľtrhy. Celkový účinok a zárobok nebudú na očakávanej úrovni, ale si myslím, že môžeme zorganizovať korektný poľnohospodársky veľtrh,“ povedal generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković pre portál eKapija. Treba povedať, že všetci tí, ktorí zaplatili za účasť v máji, zjavia sa aj v septembri. Spomenieme, že Turecko zaplatilo preddavok, partnerská krajina Česká republika celkovú sumu. Aj naši domáci

Na veľtrhu sú vždy nové a súčasnejšie stroje

sveta a priestor do posledného štvorcového metra je obsadený exponátmi. Je predsa možné, že účastníkov, resp. vystavovateľov tentoraz bude menej. Predo-

cenu“, lebo by bez tohto podujatia bolo otázne hospodárenie a celkové obstátie veľtrhu. Treba len prežiť do septembra.

26 /4913/ 27. 6. 2020

Ľudia a udalosti V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI PREDSTAVILI GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA

Gymnázium otvára dvere do sveta Anna Horvátová

eľkou prednosťou, ale aj výhodou je získavať vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku. Je nejako samozrejmé, keď ide o základné vzdelanie, že sa má žiakom podávať v materinskom jazyku. Zato ale málokto má tú výhodu vzdelávať sa aj na strednej škole v materinskom jazyku. „Práve vy Petrovčania máte tú výhodu, máte gymnázium, ktorého dobrý hlas sa počuje aj za hranice našej krajiny,“ prihovorila sa na nezvyčajnej rodičovskej porade predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová prítomným rodičom v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v podvečerných hodinách 23. júna, tesne pred voľbou stredoškolského vzdelania. Bolo to cielené stretnutie s rodičmi po prezentovaní gymnaziálnych vymožeností na pôde samotného gymnázia pred týždňom 16. júna. Tu si spoločne povedali, že jednu rodičovskú poradu v uvoľnenom ovzduší

Zolňanovú a riaditeľku Gymnázia Jána Kollára Jarmilu Vrbovskú. Vzdelanie získať vo svojom materinskom jazyku pre mnohých je neuskutočniteľnou túžbou. Tie vyhlášky, že keď deti budú na-

www.hl.rs

Je to pre dobro vašich detí, keď budú tu v domácom prostredí. Naši žiaci nie sú čísla, ako je to praxou v mestských školách, my ich oslovujeme menom, čo tiež veľa znamená.“

Hostky rodičom predostreli výhody vzdelávania sa v materinskom jazyku

vštevovať stredné školy v srbčine, bude im ľahšie a jednoduchšie na fakulte, neobstoja. Spomenula to i predsedníčka Lakatošová, vyzdvihnúc význam vzdelávania v materinskom jazyku: „Nielenže máme možnosť vedomosti dostávať po slovensky, ale tým si aj zachovávame náš materinský jazyk a pestujeme tradíciu. Tí, ktorí sa chcú učiť, neprekáža im, v ktorom to bude jazyku. Okrem

Rodičia neodmietli pozvanie, chceme veriť, že aj na svoje deti budú vplývať v tom smere

realizujú aj v základnej škole. Riaditeľka školy Vlasta Werleová pozdravila prítomných a menovite privítala predsedníčku NRSNM Libušku Lakatošovú, podpredsedníčku NRSNM a pokrajinskú poslankyňu Dr. Tatianu Vujačićovú, koordinátorku Výboru pre vzdelávanie Svetlanu

ským. Na to je vyčlenených 600 000 din., pravdaže, suma bude závisieť od počtu žiakov, ktorí sa zapíšu. Nie je to však jediná podpora, aj vlani sme stredoškolákom udelili štipendiá vo výške

všetkého toho, čo gymnázium ponúka, aj v Národnostnej rade sme sa rozhodli, že finančne podporíme všetkých stredoškolákov, ktorí sa zapíšu do stredných škôl, teda do petrovského a kovačického gymnázia a do zdravotníckej školy Novom Sade s vyučovacím jazykom sloven-

Informačno-politický týždenník

18-tisíc dinárov, čo, samozrejme, závisí od prospechu. Takúto prax uplatníme aj v tomto roku. Aby odchádzali do zahraničia, majú na to času. Ešte jedna je tu výhoda, oveľa lepšie sa pracuje, keď sú triedy menšie. V Novom Sade obyčajne býva aj nad 30 žiakov v triede, tú slabú známku je samým tým aj ťažšie opraviť a aj to sú dôvody, aby ste vašim deťom poradili, že predsa nech zostanú ešte štyri roky pri vás, v domáckom prostredí, v petrovskom gymnáziu.“ V pokračovaní sa slova ujala riaditeľka Gymnázia Jána Kollára: „Gymnázium vám je všetkým v susedstve, je to jedna z vymožeností. Okrem toho máme odborné kádre vyučujúce v slovenskom vyučovacom jazyku, k tomu dobre vybavené vyučovacie kabinety, teda všetky možné súčasné prostriedky, aby tá výučba bola kvalitná. Vychádzame v ústrety maximálne, vždy dávame možnosť, aby sa žiaci pripravili, zladili si rozdiely, aklimatizovali sa v Petrovci, hlavne tí, ktorí prichádzajú z iných prostredí. Na začiatku vyzerá ťažké, ale z toho obavy nech nemajú, veď gymnázium otvára dvere do sveta. Preto vzhliadnite na dôležitosť našej storočnej tradície, ktorá ponúka všelijaké možnosti, dokonca takmer všetko to, čo aj iné odborné školy.

A nielen to, ale to včasné odlúčenie detí či osamostatnenie môže zviesť aj na zlé chodníčky, na čo z odborného hľadiska poukázala Dr. Tatiana Vujačićová: „Sú to neskúsené mladé osoby, na ktoré v 21. storočí číhajú čoraz väčšie nebezpečenstvá, pokušenia, ako keď sme my navštevovali stredné školy. V gymnáziu vládne taký polorodičovský vzťah k žiakom, a keď sa u nich prejavia nejaké zmeny, ihneď sa reaguje, spoločne s detským lekárom, aby sa našlo riešenie pre hocaký problém. Lebo v tom veku aj malý problém je veľký, a následky obrovské.“ O petrovské gymnázium sa zaujímajú aj rodičia detí z iných, dokonca srbských prostredí, lebo sa dozvedeli o bezpečnom prostredí. Svetlana Zolňanová to potvrdila z vlastnej skúsenosti, keď sa mala spolu s dcérou rozhodnúť pre strednú školu. Vtedy od odborníka dostala radu, že nič nie je nad petrovské gymnázium. Aspoň my Slováci by sme nemali uvažovať nad tým, ktorú strednú školu si zvolíme popri petrovskom gymnáziu, ktoré kvalitou prevyšuje mnohé odborné stredné školy. Takou výhovorkou je aj to, že po odbornej strednej škole sa aj žiaci zamestnajú. Je to omyl, ani jedného maturanta nečakalo zamestnanie v tej chvíli, keď ukončil školu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Školský rok sa končí Anna Simonovićová

oci žiaci základných a stredných škôl opustili školské lavice v polovici marca v dôsledku koronavírusu a výučba prebiehala online, predsa sa školský rok 2019/2020 úspešne končí. Po skúšobných testoch začiatkom júna ôsmaci 17., 18. a 19. júna mali záverečné skúšky. Na území Staro-

pazovskej obce sa tiež konali skúšky vo všetkých desiatich základných školách. Trojdňové skladanie skúšok sa začalo skúškou z materinského jazyka, pokračovalo skúškou z matematiky a zakončilo sa kombinovaným testom z chémie, fyziky, dejín, geografie a biológie. V Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka záverečnú skúšku skladalo tridsaťpäť ôsmakov. Počas skúšok

Staropazovskí ôsmaci

DLHOOČAKÁVANÁ BUDOVA

Nová škôlka v Silbaši Miroslav Pap

Silbaši bola vo štvrtok 18. júna veľká slávnosť venovaná otvoreniu škôlky, na mieste, kde v minulosti stála tiež budova školy, ktorá patrila evanjelickému cirkevnému zboru. Podľa archívnych dokumentov bola to jedna z dvoch škôl, ktoré sa nachádzali v okolí evanjelického kostola. Najmä objekt a pozemok, ktorý bol cirkevnému zboru odňatý v roku 1952, sa mal

Novovybudovaná škôlka • ĽUDIA A UDALOSTI •

reštitúciou vrátiť, čo sa však nestalo. Po prejavení iniciatívy o vybudovanie novej škôlky na mieste starej škôlky bol nastolený aj problém, ako vyriešiť nedopatrenia s reštitúciou. Vďaka odhodlanosti evanjelickej farárky Jasminy Kotasovej-Medveďovej a ústretovosti vedúcich osobností v obecnej správe bola vytvorená určitá kompenzácia, ktorá uspokojila obe strany. Obec Báčska Palanka po zhodnotení objektu a pozemku ako kompenzáciu navrhla dať cirkevné-

sa museli uplatňovať ochranné opatrenia, čo znamená, že v triede boli maximálne deviati žiaci, ktorí museli mať rúško, iba kým nezačali vypracovať testy. Rúška boli povinné pre profesorov, ktorí v triede boli po dvaja. Po skončení skúšok o jedenástej hodine vypracované testy vracali do Sriemskej Mitrovice, kde bolo stredisko pre školy zo Sriemu, skadiaľ ich odniesli do Belehradu ústrednej komisii, poznamenal riaditeľ tejto školy Janko Harvan. O výsledkoch testov žiaci sa informovali priamo v ministerstve školstva. Predbežné výsledky boli 23. júna, keď sa žiaci mohli sťažovať, a konečné výsledky budú známe 28. júna. Vypisovanie listiny želaní bude 29. júna. Na základe úspechu zo šiesteho, siedmeho a z ôsmeho ročníka žiaci mohli získať najviac 60 bodov a zo záverečných skúšok 40. Dve triedy ôsmakov v tejto škole mali štyri roky na starosti triedni profesori Jarmilka Dolinajová, profesorka slovenského jazyka, a Ján Agarský, profesor výtvarnej kultúry. Malí maturanti sa minulý týždeň v parku fotili a 26. júna si naplánovali rozlúčkový večierok s kratším programom na

školskom dvore, keď vyhlásia aj žiaka generácie. Keď ide o žiakov štvrtého ročníka, tento školský rok zakončila jedna slovenská a jedna srbská trieda. Slovenskú mala na starosti učiteľka Anna Poliovková. Aj títo žiaci sa minulý týždeň fotili v mestskom parku a namiesto rozlúčkovej učiteľka A. Poliovková svojich žiakov zaviedla na zmrzlinu a kamarátenie sa na námestí. Srbskú triedu mala na starosti učiteľka Zdenka Garafiátová. Keď ide o zápis prvákov, ten aj v tejto škole trvá do 20. júla. Ako nám povedal riaditeľ školy J. Havran, aj v novom školskom roku a na základe želania rodičov sa očakáva jedna slovenská a jedna srbská trieda. Keď ide o učebnice, momentálne sa objednávajú a pre tretiakov a siedmakov sa ešte prekladajú. Riaditeľ školy má nádej, že všetky učebnice budú pripravené do začiatku nového školského roku. Stredoškoláci záverečných ročníkov v Staropazovskej obci minulý týždeň dostali diplom a tí, ktorí sa chystajú na fakultu, sa usilovne pripravujú na prijímacie skúšky.

mu zboru obrábateľnú pôdu najlepšej kvality. Po súhlase oboch strán bol problém vyriešený. D n e s na mieste Otvárací príhovor vedúcich osobností starej školy majú Silbašania novovybudovanú, predstaviteľmi pred vybudovaním modernú škôlku pod názvom Kocki- urobili anketu, na základe ktorej zisca. Od septembra do škôlky nastúpi ťovali záujem o vybudovanie škôlky. 48 škôlkarov. Podľa slov predsedu Z ankety vyplynulo, že o škôlku má Obce Báčska Palanka Branislava záujem do 100 detí predškolského Šušnicu bolo do výstavby škôlky veku. Následne z iniciatívy členov investovaných 44 miliónov dinárov miestneho spoločenstva bola zozbieraná potrebná dokumentácia iba z obecného rozpočtu. Novovybudovaná škôlka bude a vytvorený plán. „Dnes je veľký deň pre Silbaš. zdrojom zamestnania pre nových 5 pracovných miest. Budova spĺňa všet- Realizovali sme najväčší projekt za ky zákonom stanovené požiadavky posledných 30 rokov. Táto škôlka je a vybavením patrí medzi najlepšie jedna z najsúčasnejších a nemôže v celkovej obci. Vybudovaním škôlky sa zahanbiť ani na celorepublikosa riešil problém absencie takého vej úrovni. Do škôlky nastúpia dve objektu. Dnes Silbašania nemusia skupiny škôlkarov od 3 do 5 rokov. svoje deti voziť do predškolských Dúfam, že počet detí nebude klesať a že budova bude plniť svoju funkustanovizní v okolitých miestach. Predseda miestneho spoločen- ciu,“ akcentoval predseda miestneho stva Milan Kraguljac s ostatnými spoločenstva Milan Kraguljac. 26 /4913/ 27. 6. 2020

Ľudia a udalosti TROJDŇOVÉ PREDNÁŠKY

Prvá letná družstevná škola Anna Simonovićová

oľnohospodárske družstvo Voćar Slankamen bol hostiteľom frekventantov Prvej letnej školy družstevníkov. V organizácii Družstevného zväzu Vojvodiny od 16. do 18. júna sa uskutočnila Prvá letná družstevná škola. Prvá letná družstevná škola prebiehala v troch úspešných poľnohospodárskych družstvách v Báčke, Banáte a Srieme, presnejšie v družstve Agrodunav v Karavukove, Mrkšićove sálaše v Zreňanine a Voćar Slankamen

Vojvodiny, ktorý poznamenal, že sa takéto školy budú organizovať aj do budúcna. Cieľom prednášky bola edukácia mladých ľudí. Odbornú prednášku mal na starosti profesor Zoran Keserović, ktorý hovoril o pestovaní ovocia a zvlášť jabĺk. Ovocný sad jabĺk

a Nových Karloviec. Územie Nového Slankamenu a okolia, kam patria aj Slankamenské Vinohrady, má dlhú tradíciu v p e s tov a n í ovocia a vinohradov, poznamenal Menďan. Toto fruškohorské územie je známe pestovaním hrozna a vína viac ako sto rokov. Ovocné sady a vinohrady sa pestujú na

Chladiace priestory a zariadenie

v Novom Slankamene. Frekventanti Prvej letnej školy, žiaci stredných poľnohospodárskych škôl a mladí družstevníci z dvadsiatich družstiev Vojvodiny, počas trojdňových prednášok mali príležitosť sledovať eminentných odborníkov v oblasti agrosektoru a družstevníctva. Ako nám prezradil Janko Menďan, jediný člen družstva zo Slankamenských Vinohradov a tiež predseda zhromaždenia Poľnohospodárskeho družstva Voćar Slankamen, letná škola sa uskutočnila v stredu 17. júna. Frekventantov okrem hostiteľov privítal aj Radoslav Jovanov, predseda Družstevného zväzu

www.hl.rs

južných svahoch Fruškej hory na nadmorskej výške 140 až 225 metrov v blízkosti ústia Dunaja a Tisy, čo spolu tvorí ideálne podmienky na pestovanie ovocia a hrozna. Tohtoročné májové a júnové poveternostné podmienky neprospievajú vinohradníkom a ovocinárom, ktorí majú plné ruky práce. Momentálne prebieha striekanie proti chorobám, ktoré takéto počasie podmieňuje. Je tiež dosť práce v ovocných sadoch jabĺk, kde prebieha ručné preplievanie, podotkol Menďan. Foto: z archívu PD Voćar Slankamen

V ostatných dvoch poľnohospodárskych družstvách sa viac pozornosti venovalo dobytkárstvu a poľnohospodárstvu. Poľnohospodárske družstvo Voćar Slankamen vznik lo združovaním ovocinárov z Nového Slankamenu, Bešky, zo Slankamenských Vinohradov, z Maradíka Jablone chránené sieťami proti krupobitiu

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZÁVLAHOVEJ ČERPACEJ STANICI PRI KOVAČICI

Zásobujú polia vodou Stevan Lenhart

pri Kovačici patrí pančevskému podniku Tamiš Dunaj a jedným z tunajších pracovníkov je Kovačičan Ján Cicka (1970), ktorého sme navštívili na pracovisku v prvej polovici júna. „Pracovná sezóna v tejto čerpacej stanici trvá intenzívne od začiatku marca až do konca októbra. Vtedy je práca čerpadiel

a vzdialenosti iba pár kilometrov od Kovačice, vedľa tej novšej asfaltovej cesty vedúcej do Debeljače, nachádza sa závlahová čerpacia stanica, ktorá naberá vodu z kanálu Nadela a zásobuje bočnú sieť kanálov K1-1. Táto sieť umožňuje zavlažovanie väčších pozemkov v okolitých c h o t á ro c h a rozprestiera sa až po Sefkerin, Opovo a Barandu. Ide vlastne o časť väčšieho hydrosystému, ktorý je pri stredobanátskej dedine Botoš riekou Tamiš spojený s kanáJán Cicka na pracovnom mieste lom Dunaj-Tisa-Dunaj. Tam je v plnom prúde,“ hovorí Cicka. aj začiatok kanálu Nadela, ktorý „Čerpáme vodu podľa potreby, potom cez Tomaševac tiahne čiže v závislosti od toho, aká je smerom na juh do Kovačickej spotreba vody v poliach a aká obce a má významnú úlohu je hladina vody, čo je vždy podv zavlažovaní a odvodňovaní mienené počasím. Konečnými tunajších území. spotrebiteľmi tejto vody sú poľZávlahová čerpacia stanica nohospodárske korporácie, ktoré zavlažujú svoje polia. Ony nám zvyčajne vopred ohlásia, kedy budú potrebovať viac vody. Keď sú daždivé dni, niet potreby intenzívneho čerpania. A naopak, keď je sucho, čerpá sa viac.“ V samom staničnom objekte pri Kovačici sa nachádzajú štyri motorové čerpadlá, ktorých fungovanie okrem Jána Cicku majú na starosti ešte dvaja jeho kolegovia – Ján Chalupa a Saša Beluc. „Máme tu štyri čerpadlá,“ rozpráva Cicka. „Dve z nich sú menšie a čerpajú po 350 litrov za sekundu, pokým tretie čerpá 1 000 l/s a to najväčšie Pri motorových čerpadlách • ĽUDIA A UDALOSTI •

V tomto objekte sa nachádzajú dve čerpadlá na odvádzanie atmosférických a podzemných vôd

má kapacitu 1 500 l/s. Tieto väčšie čerpadlá používame hlavne na zapĺňanie kanálovej siete na začiatku sezóny, alebo keď sú veľké suchá a hladina vody je veľmi nízka. Každé čerpadlo má svoju sondu, ktorá reaguje v prípade nedostatku dovádzanej vody z kanála a podľa potreby automaticky vypojí čerpadlo, aby nedošlo k neželaným poruchám motorov.“ Do areálu tejto čerpacej stanice pri debeljačskej ceste patrí ešte jeden menší objekt s čerpadlami na odvádzanie atmosférických a podzemných vôd z Kovačice. „Tam sú dve čerpadlá a zapájajú sa hlavne v období výdatnejších dažďov, keď stúpne hladina podzemnej vody. Podzemné vody z celej Kovačice najprv odtekajú do kanála v Ulici Nálepkovej a stadiaľ prichádzajú po túto stanicu. My tú vodu potom čerpáme do našej kanálovej siete,“ vysvetľuje Ján Cicka. Medzi záležitosti tunajších pracovníkov patrí aj obchôdzka vodných kanálov a kontrola ich všeobecného stavu. „Kanály v priebehu roka obrastajú trávou a trstinou a potrebné ich je čistiť, lebo v určitom období sa stáva, že nedochádza nadostač vody po čerpadlá. Vtedy zavoláme do podniku Vody Vojvodiny, ktorý má na starosti celý hydrosystém a oni organizujú čistenie kanálov bagrami. Býva to asi dvakrát ročne – zvyčajne koncom mája

a v polovici augusta,“ poznamenáva Cicka. Traja pracovníci v závlahovej čerpacej stanici každodenne vedú denník, kde zapisujú priebeh prác a evidujú hladinu vody. Starajú sa tiež o údržbu okolia, kosia trávu a pozorujú stav okolitých častí vodných kanálov. Počas zimných mesiacov sa konajú opravy, t. j. remont čerpacích

Pohľad na vodný kanál Nadela

zariadení, ktoré sa tak pripravujú na nasledujúcu sezónu. Ináč tunajší areál charakterizuje priama blízkosť železničnej trate, ale aj príjemné prírodné okolie, pokým vodný kanál vytvára podmienky na vývin rôznorodého rastlinného a zvieracieho sveta a láka najmä rôzne druhy vtákov: čajky, rybáriky, volavky a iné.

26 /4913/ 27. 6. 2020

Ľudia a udalosti V OBCI KOVAČICA

Autosedačky pre 104 detí Ol‘a Glóziková-Jonášová

avonok sa zdá, že zákon o povinnom používaní autosedačiek pre deti je zbytočný, že autosedačky zaberajú veľa priestoru v osobnom aute, zdajú sa byť náročné a nemotorné, ťažko umiestňujúce a pre dieťa nepohodlné. Odborníci však tvrdia celkom opačne. Pri jazde je dieťa viac ohrozené ako dospelí, lebo je telo dieťaťa menšie a ľahšie a pri brzdení a náraze zvýši dieťa svoju váhu až 60-krát, čiže keby dieťa bolo v náručí alebo na kolenách dospelého v dopravnej nehode, dospelý by sotva dokázal zadržať dieťa v náručí. I keď si mnohí myslia, že práve v našom náručí je dieťa v bezpečí, štatistiky poukazujú na

môže sedieť na bežnom sedadle asi od 10 až 12 rokov, pokiaľ jeho výška presahuje 135 cm. Obec Kovačica v spolupráci s Agentúrou pre bezpečnosť dopravy zabezpečila autosedačky pre deti narodené v roku 2019 a v prvej polovici aktuálneho roka. Rodičia s trvalým bydliskom v Obci Kovačica sa mohli uchádzať na súbeh Rady pre bezpečnosť Obce Kovačica a jednou z podmienok bol preukaz o vlastníctve osobného motorového vozidla. Na súbeh sa prihlásilo 101 osôb a 18. júna vo veľkej sieni kovačického domu kultúry bolo odovzdaných 104 autosedačiek. Prítomných na úvod privítala pomocníčka predsedu Obce Kovačica Mariana Melišová, po čom sa slova ujal vedúci Odde-

Dôležité je správne pripútanie autosedačiek do auta

skutočnosť, že aj pri najmenšej rýchlosti, akou je 20 km/h, už riskujeme život dieťaťa, ktoré nie je pripútané. Zatiaľ jediným možným bezpečným riešením pre deti v motorovom vozidle je autosedačka. Zákon o povinnom používaní autosedačiek na prepravu detí v osobnom aute v Srbsku prvýkrát schválili v roku 2010, kedy bolo povinné v autosedačkách prepravovať deti do troch rokov. Avšak najnovší zákon predpisuje povinné pripútanie detí nižších ako 135 cm. Dieťa

www.hl.rs

lenia pre plánovanie, prevenciu a edukáciu Agentúry pre bezpečnosť dopravy Duško Pešić, ktorý predostrel štatistiku spomenutej agentúry za posledných päť rokov. Poukázal na údaje o zahynutí detí, používaní autosedačiek a bezpečnostných pásov pri pripútaní detí na území Srbska. Z uvedenej štatistiky, ako poznamenal Pešić, vyplýva, že od roku 2010, kedy sa začal uplatňovať zákon o povinnom používaní autosedačiek pre deti, je menej detí, ktoré zahynuli v dopravnej

Informačno-politický týždenník

nehode než pred povinným používaním autosedačiek, čiže v 90. rokoch minulého storočia. Aj keď ich štatistiky ukazujú na to, skutočnosťou však je, že napriek zákonu a varovaniu štátu iba 60 % obyvateľov v jazde používa autosedačky pre deti, z čoho iba 5 % ich používa správne. V takmer 90 % dopravných nehôd, i keď dieťa sedelo v autosedačke, došlo k vážnym zraneniam a neraz aj k úmrtiu, a to z dôvodu nesprávneho používania. Preto predstavitelia Agentúry pre bezpečnosť dopravy usporadúvajú krátke prednášky o správnom používaní detských autosedačiek vo forme edukácie rodičov. O správnom použití, predovšetkým o význame správneho použitia autosedačiek, hovorila Mariana Jovanovićová, ktorá prítomným prezentovala spôsob ich použitia a poukázala na následky nepoužívania autosedačiek a ochranných pásov pri jazde tak detí, ako i dospelých. „Rodičom sa okrem krásnych autosedačiek dostalo aj niečo, podľa mňa, omnoho významnejšie, a je to edukácia o tom, ako správne používať autosedačky,“ poznamenala Jovanovićová. Ona praktickým príkladom upriamila pozornosť rodičov na správne pripútanie autosedačiek a vysvetlila, že sú podľa platných predpisov EÚ detské autosedačky rozdelené do 5 kategórií, pričom jestvujú iba 3 druhy. Autosedačka pre novorodeniatka a deti do 9 kg je prvou kategóriou. Jovanovićová vyzdvihla, že túto autosedačku rodičia majú vystriedať až potom, keď dieťa začne samostatne chodiť, čiže sú to sedačky určené pre deti od narodenia do 12 až 15 mesiacov. Pritom Jovanovićová podotkla, že sedačky z prvej kategórie treba montovať výlučne otočené proti smeru jazdy, lebo pôsobiace sily sú v protismerných sedačkách rozložené na celý chrbát dieťaťa, a nielen na zraniteľný krk. Do druhej kategórie patrí autosedačka určená pre deti od 9 do 18 kg a do tretej patria autosedačky a podsedák,

Autosedačky pre deti narodené v roku 2019 a v prvej polovici aktuálneho roka

tzv. booster. Dieťa je v ňom zabezpečené 3-bodovým pásom a určené je pre deti hmotnosti 15 až 36 kg, ktoré už dokážu v aute sedieť vzpriamene a za jazdy neusínajú. Autosedačky, ktoré zabezpečila Obec Kovačica, sú určené pre deti od 9 do 36 kg. Na záver upriamili pozornosť rodičom, aby kedykoľvek, hoci aj na krátke relácie, pripútali deti do autosedačiek a tým predišli možným zraneniam dieťaťa, pričom boli ochotní odpovedať na všetky otázky súvisiace s montovaním sedačiek a rodičia si mohli vyskúšať aj ich montáž. Agentúra pre bezpečnosť dopravy takéto prednášky usporadúva už niekoľko rokov, hlavne vo väčších mestách, a za posledné tri roky táto kampaň získala celoštátnu úroveň. Veria, že sa im podarí prevenčnými aktivitami znížiť úmrtnosť vo všetkých kategóriách účastníkov dopravy. Okrem autosedačiek Obec Kovačica zabezpečila aj kočík pre trojčatá narodené v Padine. Rodine Petrášovej sa okrem pomoci, ktorú Kovačická obec udeľuje novorodeniatkam vo výške 20 000 dinárov, dostala aj jednorazová finančná pomoc vo výške 80 000 dinárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BIELE BLATO

Aby škola bola krajšia Milan Nedeljkov

ebolo veru žiakom ľahko počas obdobia, keď nechodili do školy. V prvom rade sa nevyučovali tým bežným

spôsobom a v druhom rade sa nestretali a nemali sociálnu komunikáciu, ktorá je veľmi dôležitá v rozvoji osobnosti mladého človeka. Pred žiakmi sú toho času nové

Akcia líčenia školy

Pred líčením vykonali aj menšie opravy

úlohy. Dôležitým životným krokom je zápis do stredných škôl, ktorý ich očakáva. Zápisu, samozrejme, predchádzalo skladanie záverečných skúšok, ktoré prináša aj určitú dávku stresu. Aby im všetko toto uľahčili, aj v estetickom zmysle, členovia kolektívu sa rozhodli vizuálne skrášliť školu. Pred záverečnými

skúškami totiž prebiehalo líčenie fasády školskej budovy. Vynovením fasády svojim žiakom chceli stres trochu uľahčiť, relaxovať ich a posmeliť. Týmto spôsobom ich aj podporili a zároveň prispeli k tomu, aby škola v Bielom Blate bola krajšia.

BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC

Užitočná ekologická akcia Jaroslav Čiep

akcii pokračujú znova. Ako nás poinformovala inšpektorka rganizovaný odber toxic- ochrany životného prostredia kých prázdnych obalov z Tatiana Milina Turanová, v stredu pesticídov a herbicídov 17. júna Obec Báčsky Petrovec usporiadaný obecnými službami a združenie SECP (Združenie si v minulých rokoch mnohí ob- zahraničných výrobcov chemicčania tejto obce schvaľovali ako kých prípravkov pre postrek) po prospešnú akciu. Potom kratší prvýkrát tohto roku zorganičas prišlo k prerušeniu odberu zovali akciu odberu toxických a tohto roku v tejto užitočnej prázdnych obalov z pesticídov a herbicídov, ktoré poľnohospodári použili pri postreku proti škodcom na poliach a v záhradách. Združenie SECP zabezpečilo i zelené plastové vrecia, ktoré sa rozdelili občanom pred samotnou akciou. Akcia odberu sa začala v Kulpíne, kde sa zúčastnilo 53 občanov a jeden podnik. Ďalej odber prebiehal v Báčskom Petrovci, kde prázdnu ambaláž prinieslo Ambaláž zbierali do veľkého kamióna 160 občanov a jeden

• ĽUDIA A UDALOSTI •

podnik a nakoniec v Hložanoch prázdne fľaše z pesticídov a herbicídov prinieslo 30 občanov a 1 podnik. Akcia odberu, ktorá sa začala o 8. hodine ráno a ukončila už napoludnie o 12. hodine, bola veľmi úspešná, keďže sa za ten čas nazbieralo viac ako tri tony tohto toxického odpadu, ktorý združenie SECP ďalej zneškod- Občania a podniky Báčskopetrovskej obce odoní v továrňach vzdali 3 tony toxických obalov postrekovacích látok na spaľovanie ochrane životného prostredia, odpadu v EÚ. Za účasť v akcii všetkým občanom a podnikom, občanom budú odovzdané ďa- ako aj médiám, ďakuje za účasť kovné listiny, vrecia pre novú v tejto akcii, pretože i týmto sezónu a skromné darčeky. spôsobom si chránime naše V mene Obce Báčsky Petrovec životné prostredie. Turanová, poverená prácami v 26 /4913/ 27. 6. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Psíček Bady a mačička Cuky a išiel k nemu, Keď psíček vyšiel na dvor, stretol nejaké zviera že bude slel, pomy si a on lo aby sa zoznámili. Zviera skoči zemetrasenie. „No, kto si ty?“ opýtalo sa zviera. „Ja som psíček Bady. A ty?“ pýtal sa psík. „Ja som mačka Cuky,“ odpovedala mačička. “ opýtal sa psík. „Môžem sa ťa niečo opýtať? Prečo sa ma bojíš? dala Cuky. pove „Bojím sa ťa, lebo psi chcú jedávať mačky!“ l jej Bady. veda odpo hrať,“ „Ale ja ťa nezjem. Ja sa chcem iba la sa opýta ?“ ňačky nahá Na hrať? „Super, a ako sa budeme Cuky. „Radšej nie!“ nahneval sa Bady. Ráno sa „Keď nevieme, ako sa budeme hrať, ideme spať! . Cuky mu dala potom budeme učiť,“ pove ého, Laliť Klaudia Valentová, piatačka, ZŠ Nestora Žučn

ako aj môjmu Moje obľúbené zvieratko je obľúbené tak mne, tko máme zviera toto Práve o. oteckovi. Moje želanie sa splnil ovi. doma. Píšem o koník ätko sa volá Narodila sa tretieho apríla tohto roku. Moje žrieb má tiež Srsť é. vesel a é Kráska. Vysoká je ako ja. Oči má hned vlastne tá, Kopy u. čiern ale čkú, hnedej farby. Hrivu má kratu jej pomaly Zuby . biele má tko kopý jedno Ale é. kopýtka má hned dy Nieke . vodu rastú. Chvost má kučeravý. Zatiaľ pije mlieko a mám Keď . boxe v býva je granule, seno a trávu. Má svoj byt, ou. Učešem ju, prestávku v učení, idem sa trochu pohrať s Krásk ná, hravá, šikov a, krásn milá, i veľm Je ju. am pohladím ju, umýv múdra, poslušná... . Preto si Moja Kráska ostala sirota. Budem sa o ňu starať aby bola jej, m Praje . ikom miláč y myslím, že mi ostane navžd KU! KRÁS svoju em ravuj Pozd šťastná, že ma má. Anna Dingová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Pes a mačka Pes stretol mačku a navrhol jej, aby sa pretekali. Mačka sa spýtala: „Pokiaľ budeme bežať?“ „Celou ulicou,“ odpovedal jej pes. Súťaž sa začala. Mačka spadla a pes ju predbehol. Smial sa, nehľadel na cestu a udrel sa o stĺp. Mačka dobehla k cieľu a slávnostne povedala: „Nebuď posmešný, lebo posmech za väzy padá.“ Edvard Pucovský, piatak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť www.hl.rs

zvieratko? sík alebo mačiatko? Ktoré je tvoje obľúbené Tešíme sa nám. li a poš ty aj Nakresli ho alebo napíš o ňom na vaše práce. Danuška

Mačka a pes Mačka stretla psa a vraví: „Ideme sa hrať?“ tal sa ju: „Ako?“ Pes nevedel, akú hru si mačka vymyslela, a spý “ myši. ať „Chyt ala: oved a odp iala Mačka sa zasm súťažiť?“ Pes bol šťastný a odpovedal: „Ty chceš so mnou .“ rovie podk Mačka povedala: „Uvidíme. Príď na vyhrala. Pes Keď prišli na podkrovie, súťaž sa začala a mačka ejšia odo rýchl deš nebu y „Nikd e: mačk edal bol smutný a pov mňa!“ loptičkou. A aby sa nenudili a nehnevali, hrali sa s tenisovou Daniel Zorňan, piatak, ZŠ Nestora Žučného,

Koník

Zvieratká

Laliť

Obľúbené zvieratko My sme V minulom roku u susedov sa narodili tri šteniatka. ala. Bolo darov atko šteni jedno nám a Sused . psíka li vtedy nema li. Bol vybra si sme čne ťažko si vybrať, lebo všetky boli milé. Kone ilší. z tých troch psíkov najkrajší a najm e ho Cuki. Môj psík je malilinký. Má iba deväť mesiacov. Volám ušká sa dlhé Jeho . nôžky e krátk má On srsť. ú mäkk Má čiernu a k nám Keď . dvore na páčia môjmu bračekovi. Rád sa hrá s nami mu čo o, všetk a jedáv Cuki ti. niekto príde, on skáče od rados málo, tak mu dáme. Sú to pozostatky z nášho stola. Keď ich je rí sa mu lapiť poda a myš chytí dy Nieke psov. pre dávame stravu de vytrhol záhra V aj malé vtáky. Raz sa mu prihodilo nešťastie. šný a viac poslu je edy Odvt stala. papriku a moja mama ho potre sa nudím, Keď rát. kama aj je mi On l. zľako i to nerobí. Iste sa veľm pribehne ku mne a rozveselí ma. náš Cuki bol Som šťastná, že mám takého psíka. Prajem si, aby zdravý a veselý ako aj doteraz. Soňa Holá, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Môj psík som dostala vtedy, Moje obľúbené zvieratko je pes. Môjho miláčika vrátila zo školy. Na dvore ma keď som bola prváčka. Pamätám sa, že som sa šteniatko. Hneď som jej dala meno Luna. privítalo niečo a bolo také malé a pekné. Bolo to zlatej farby. Nos je čierny ako uhlie. Ušká má Luna má hnedé a veľmi malé oči. Jej kožuštek je , viem, že je veselá. Jej obľúbené jedlo sú máva mäkučké akoby z vlny. Chvost má dlhý. Keď ním o zahodím, ona beží za ňou. Raz-dva mi ju kosti. Luna sa rada hrá s loptičkou. Ja loptičku ďalek To, že je verná, je niečo, čo sa mi najviac páči. prinesie späť. Má dva roky. Ona je aj poslušná. ili. Aj ona nám preukazuje lásku. Myslím K nej ma viaže to, že sme si ju všetci v rodine obľúb dom. la stráži si, že je šťastná s nami. Prajem si, aby nám dlho ca Dajana Cabuková, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivni

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Próza: Katarína Kucbelová

s. 6

Poézia: Andrej Hablák

s. 7

Chronológia vystavovania skulptúry v Srbsku 1945 – 2000 s.8

Nový Sad 27. 6. 2020 Ročník XXXVII Číslo 7/429

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VÝSTAVY SÚČASNÉ VÝTVARNÉ UMENIE SLOVÁKOV V SRBSKU V BELEHRADSKEJ GALÉRII ’73

Nová tvorba našich maliarov, grafikov a sochárov Stevan Lenhart

ýstava pod názvom Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku prebiehala od 4. do 9. júna v Galérii ’73 v Belehrade a prezentovala novú tvorbu našich akademických maliarov, grafikov a sochárov. Priestor Galérie ’73 má už takmer polstoročnú tradíciu, osobitne je vážený v mestských kultúrnych kruhoch a láka milovníkov umenia napriek tomu, že je vzdialený od stredu mesta (nachádza sa v Ulici požežskej, oblasť Banovo Brdo v Obci Čukarica). Toto výstavné podujatie bolo vlastne ústredným bodom programu Dní slovenskej kultúry, ktoré sa v tejto galérii usporiadali už tretí rok zaradom. Riaditeľka galérie Mirela Pudarová vyzdvihla pozitívne aspekty spolupráce so slovenskými umelcami v Srbsku (nielen výtvarníkmi, ale aj spisovateľmi) a podčiarkla, že takéto akcie významne prispievajú k zosilneniu interkultúrnych

vzťahov – nielen v rámci krajiny, ale aj na medzinárodnej úrovni, keďže Galéria ’73 už dvakrát prezentovala vlastnú umeleckú zbierku aj na Slovensku. Autor koncepcie výstavy Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku Vladimír Valentík v texte uverejnenom v katalógu pripomenul aj osobnosti niektorých slovenských výtvarníkov a pedagógov, ktorí v priebehu 19. storočia a prvej polovice 20. storočia pôsobili v Belehrade (Jozef Božetech Klemens, Cyril Kutlík, Ján Koniarek) a vo Vojvodine (Karol Miloslav Lehotský, Zuzka Medveďová). V danom texte Valentík tiež poukázal na expanziu tvorby slovenských vojvodinských akademických výtvarníkov v druhej polovici 20. storočia a uviedol mená Miry Brtkovej, Milana Súdiho, Viery Fajndovićovej-Súdiovej, Pavla Popa, Jozefa Klátika, Jána Stupavského, Márie Gaškovej, Pavla Čániho, Michala Kiráľa a Martina Kizúra. Pripomenul tiež založenie Národného múzea v Báčskom Petrovci roku 1949 a neskorší vznik Galérie Zuzky Medveďovej (založená roku 1989), v rámci ktorej súčasné

Rastislav Škulec: Konstrukt XI-19 (akrylové farby, 2019)

Milan Súdi: Letný opar (olejomaľba, 2019)

výtvarné umenie Slovákov v Srbsku zažilo rozmach a od roku 1991 sa pravidelne prezentuje na Bienále slovenských výtvarných umelcov. Na výstave Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku v Galérii ’73 boli vystavené práce 25 autorov vytvorené v období posledných dvoch rokov. Podľa slov Vladimíra Valentíka výstava skĺbila viacero rozličných výtvarných poetík do jedného homogénneho celku a umožnila na jednom mieste pozorovať geometrickú abstrakciu a farebnú redukciu, ale aj pestrofarebnosť a dynamickosť, až po objavovanie sa figúr. Okrem širokej tematicko-technickej škály prezentovaných prác na výstave bol prítomný aj generačne široký záber autorov a vedľa umelcov staršej a strednej generácie príznačný je nástup

jednej celej novej generácie výtvarníčok, ktoré sa školili na výtvarnej akadémii v Novom Sade. Vystavené boli práce Jána

Vladimír Valentík, autor koncepcie

VÝSTAVY

20/II

Agarského, Anny Andrejićovej, Miška Bolfa, Pavla Čániho, Michala Ďurovku, Ľubky Ergovej, Márie Gaškovej, Marjana Karavlu, Jozefa Klátika, Aleny Klátikovej, Sane Končekovej (Stvorcovej), Michala Madackého, Zdenky Márie Madackej, Andrey Merníkovej-Šimonovej, Svetlany Miháľovej, Jasny Opavskej, Vesny Opavskej, Zvonimíra Pudelku, Suzany Sankovićovej, Jána Stupavského, Milana Súdiho, Rastislava Škulca, Daniely Triaškovej, Emílie Valentíkovej-Labátovej a Jany Viergovej. Autorov prítomných na vernisáži sme poprosili o vlastné interpretácie ich vystavených prác. Jozef Klátik (Konfrontácia CC; Konfrontácia CD): „Tieto dve práce sú časťou väčšieho cyklu, ktorý pozostáva zo 40 obrazov. Ide aj o svojráznu konfrontáciu s mojimi dovtedajšími prácami a tieto nové diela prakticky znázorňujú pohyb v trojdimenzionálnom priestore. Pozorovaním diela z jedného bodu totiž vidieť jeden statický obraz, ale posúvaním smerov a polôh sa dané dielo už vníma ako celkom iný obraz. Každý z týchto obrazov možno pozerať zľava, sprava, zdola, zhora a spredu – teda potrebné je pozerať zo všetkých uhlov s cieľom získať celkový dojem. Dalo by sa tiež povedať, že v určitom zmysle ide o Rubikovu kocku v podobe obrazu. Prakticky sú tieto diela vlastne na rozhraní medzi obrazom a sochou. Už predtým som

Jozef Klátik

27. 6. 2020 • 26 /4913/ pri práci s čiarami a priestormi na obrazoch uvažoval o tom, aby sa posúvaním znázornených čiar otvorili cesty k novým rozmerom a týmto cyklom som sa pokúsil to aj dosiahnuť.“ Ján Agarský (Fruška hora; Pieniny): „Ide o dva väčšie akryly formátov 2 m x 1,30 m. Rád používam farby, takže je na obrazoch prítomná pestrosť. Zvyčajne ide o nejakú valérovú škálu, alebo vôbec komplementárne farby, ktoré navrstvujem tak, aby sa pri pozorovaní vytvoril osobitný trblietavý dojem, či dojem letného svetla. Práce vznikajú na základe skíc – môžu to byť napr. skice krajiniek, ktoré sa však potom transformujú do abstraktných obrazov. Vnímavý

Ján Agarský

pozorovateľ možno v tom rozpozná aj náznaky krajiniek, ale mňa hlavne zaujímajú vzťahy medzi tými plochami a farbami, ako aj textúra obrazov.“ Marjan Karavla (Čierna čiara; Čierna a žltá): „Pred tromi rokmi som sa začal zaoberať geometrickou abstrakciou a minimalizmom. Predtým som totiž dosť dlho vytváral niečo, čo možno pomenovať abstraktným expresionizmom

Marjan Karavla

a figuráciou a v poslednom období sa viac sústreďujem na umenie hard-edge, čiže znázorňujem farebné plochy a čiar y v rôznych vzájomných vzťahoch, či už ide o základné farby, alebo modrú, červenú, žltú... Nejde však o klasickú geometriu s množstvom rozličných tvarov, ale prevažne o štvoruholníky, čiže pravé uhly. Vytvoril som už viac takýchto prác v rôznych formátoch. V beleh-

Emília Valentíková-Labátová

radskej Galérii ’73 som samostatne vystavoval pred dvadsiatimi rokmi a som veľmi rád, že som znovu prítomný v tomto priestore, tentoraz spolu s kolegami.“ Emília Valentíková-Labátová (Schody do neba): „Táto digitálna grafika vznikla počas môjho master štúdia a je vypracovaná v programe Photoshop. Je to časť cyklu desiatich digitálnych prác a desiatich grafík vypracovaných akvatintou. Ide vlastne o svojráznu hru výtvarných prvkov, plôch, čiar a kontrastov. Všetky práce z cyklu sú monochromatické. Začiatočným motívom boli schody, ktoré som postupne rozkladala a získavala rôzne kompozície. Po schodoch sa možno pohybovať smerom hore alebo dolu a ten znázornený

VÝSTAVY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Vesna Opavská

okrúhly tvar vlastne predstavuje konečný cieľ.“ Vesna Opavská (Expozícia): „V súčasnosti pracujem na cykle pod názvom Sezónarium a vystavená práca je súčasťou toho cyklu. Na týchto grafikách znázorňujem floristickú abstrakciu, a je to v podstate kombinácia kresieb a fotografií vypracovaná digitálnou technikou. Táto vizuálna tematika bola pre mňa určitým objavom a práce v rámci cyklu znázorňujú rastliny v rôznych obdobiach, takže ide napr. o sezónu opadávania listov, sezónu kvitnutia líp a podobne. K tejto téme som sa dostala príliš spontánne, lebo ma vždy lákala príroda, ale som väčšinu času trávila pri počítači v kancelárii. Keď kempujem v prírode, zbie-

Anna Andrejićová: Žalm 23 (akrylové farby, 2018)

ram rastliny a potom ich aranžujem, fotografujem, zafarbujem a nakoniec po návrate domov za pomoci počítača spracúvam všetky tie zozbierané prírodné motívy, ale aj moje emócie a doj-

Jasna Opavská

my, a vytváram z nich digitálne grafiky. Niektorí ľudia mi hovoria, že pozorujúc tieto grafiky môžu dokonca pocítiť vôňu prírody.“ Jasna Opavská (Tajný život anjelov; Prečo nelietať): „Na dvoch mojich vystavených olejomaľbách s miernym koloritom som znázornila tematiku antických figúr s výrazne voluminóznymi telami a pohybmi, čím najviac pripomínajú grécke sochy. Sú to vlastne mužské figúry s anjelskými krídlami. Podľa klasickej interpretácie anjeli sú duchovné bytosti, avšak na mojich prácach majú anjeli aj muskulózne a detailne anatomicky tvarované telá. Je to v určitom zmysle posväcovanie telesnosti s cieľom poukázať na to, že telo nemusí byť v rozpore s du-

chovnosťou a prostredníctvom tela vlastne zažívame radosť zo života, z pohybu, z tanca... Na obrazoch sú prítomné aj prvky architektúry s oblúkmi, čo trochu pripomína aj renesančné prvky. Ináč tieto práce sú z cyklu 18 obrazov, ktorý som predstavila aj v Paríži, a som rada, že sú predstavené aj domácemu obecenstvu v takejto peknej spoločnosti iných výtvarníkov. Som veľmi šťastná z toho, že sa takýmto spôsobom stretávame, spolupracujeme a navzájom si vymieňame umelecké a životné skúsenosti. Výstava je veľmi rôznorodá a vo veľkej miere je na nej prítomný subtílny estetický výraz. Ten výraz je zároveň veľmi emotívny a teplý, čo je vlastne aj podstatou slovenskej duše.“

21/III

Jasna Opavská: Tajný život anjelov (olejomaľba, 2019)

Medzi exponátmi boli aj sochárske Formy Jána Stupavského

VÝBER

27. 6. 2020 • 26 /4913/

ALBERT MARENČIN

Jean Ferry a čierny humor

22/IV

eď roku 1939, na prahu vojny, vyšla v Paríži Bretonova Antológia čierneho humoru, sotva niekto tušil, že metafora v titule knihy, vyvolávajúca – ako sám autor neskoršie priznal – iba rozpaky a hmlisté asociácie s černošskými anekdotami, sa v nasledujúcich rokoch stane bežným pojmom. No neprešlo ani desať rokov a prívlastok „čierny“ sa stal vari najfrekventovanejším epitetom humoru a názov „čierny humor“ vošiel ako terminus technicus do základného fondu takmer všetkých kultúrnych jazykov a dodnes sa používa na označenie všetkého, čo obracia na posmech veci tabuizované spoločenskou konvenciou – veci posvätné a nedotknuteľné, o ktorých sa spravidla nežartuje. A práve toto býva najčastejšie príčinou nedorozumení a zámien, pri ktorých sa mi čierny humor nevdojak personifikuje do podoby seriózneho a inteligentného pána, ktorého zamyslený a prívetivý úsmev dáva však tušiť nielen senzibilitu, ale aj fantáziu a múdrosť, s akou sa v ríši humoru len zriedkakedy stretávame. „Prepáčte, ale ja nie som ten, za koho ma máte,“ prehovorí občas pán Čierny Humor, aby vyviedol z omylu tých, ktorý ho hádžu do jedného vreca s rôznymi vtipkármi a „bavičmi“, a súčasne sa aj dištancoval od tých druhých, ktorí v ňom vidia cynického posmeškára, ktorému nič nie je sväté. Ale to sa len zriedkakedy stáva: pán Čierny Humor nerád o sebe hovorí, nerád sa producíruje a ponúka, a zásadne odmieta vysvetľovať a komentovať svoje zámery – nestojí o smiech, ani o uznanlivý potlesk publika, a úzkostlivo sa vyhýba tým, čo v humore hľadajú zabudnutie a zábavu, ale pritom nechce ani poučovať a moralizovať po vzore satirikov, ktorí radi vystupujú ako ochrancovia spoločenských konvencií a z toho titulu humorom bičujú zlých a odmeňujú dobrých dobrých. Pán Čierny Humor toto všetko odmieta, veď vlastne ani nevie, kto je dobrý a kto zlý, nevidí medzi nimi nijaký rozdiel, pretože pozerá na svet úkosom, podobne ako Christian Morgenstern, zo „Šibeničného vrchu, ktorý je rozhľadňou fantázie“, a preto ho niekedy nazývajú aj „šibeničným“.

Je len prirodzené, že v Bretonovej antológii nenájdeme mená takých autorov, ako sú napríklad Mark Twain, Courteline, Boccaccio, Thackeray alebo Bernard Shaw, ani mená známych humoristov, karikaturistov či komikov, ktorí sa humoru venovali takpovediac profesionálne. Z oblasti výtvarného prejavu spomína Breton i „niektoré Hogarthove a Goyove diela“, Seurata, „niektoré koláže Maxa Ernsta“ – ale predovšetkým autora, ktorý ako prvý „dal čiernemu humoru geniálnu výtvarnú podobu“, Mexičana Josého Guadalupa Posadu. Antológiu čierneho humoru nemožno chápať ako realizáciu istého konceptu či ako naplnenie definície – je sama konceptom aj definíciou, prvým pokusom o vymedzenie a zmapovanie neprebádaného terénu. Čo je čierny humor, odkiaľ pokiaľ sa rozprestiera jeho ríša, o tom viac ako Bretonov komentár hovorí jeho výber autorov a textov: lebo ak vyššie spomínané znaky vyznačujú hranice čierneho humoru, potom tých štyridsaťpäť citovaných autorov môžeme nazvať jeho hraničnými piliermi. Sú medzi nimi Angličania (J. Swift, L. Carroll, T. de Quincey, J. M. Synge) aj Američania (E. A. Poe, O. Henry), Nemci (G. Ch. Lichtenberg, Ch. D. Grabbe, F. Nietzsche, F. Kafka, L. Van Hoddis) aj dlhý rad Francúzov, medzi ktorými zase nájdeme spisovateľov, básnikov, filozofov aj maliarov – od Baudelaira a Apollinaira až po Picabiu a Péreta, od markíza de Sade až po Cravana a Vachého, od utopického socialistu Fouriera až po maliarov Duchampa, Dalího a Picassa. Jean Ferry sa zaradil medzi týchto autorov ako posledný, roku 1946, čiže sedem rokov po prvom vydaní Bretonovej antológie, keď si svojou poviedkou Tiger sveták získal takmer z jedného dňa na druhý povesť majstra čierneho humoru. Tiger sveták nadchol aj Bretona a prebudil v ňom hlbší záujem o autora, ktorého poznal ešte z predvojnových rokov, no teraz objavil novú, dosiaľ nepovšimnutú fazetu jeho básnickej fantázie, ktorá sa vlastne až po Tigrovi naplno prejavila v sérii krátkych poviedok. Prešlo však ďalších šestnásť rokov, kým sa Tiger sveták ocitol v druhom

vydaní Antológie čierneho humoru. JEAN FERRY Do pozornosti Jedného dňa sa možno tento text vytlačí a bude sa čítať. Ale nemožno ani celkom vylúčiť, že bude ako rukopis dlhé roky ticho driemať v nejakom šuplíku. Bude to možno šuplík nejakej komody, ktorej majiteľ raz bude nútený opustiť svoj byt a v šuplíku ostanú po ňom zabudnuté stránky rukopisu. A kto nám zaručí, že sa komoda nedostane na dražbu? Môže ju kúpiť napríklad nejaký veľkoobchodník, ktorý si bude vo svojom novom byte zariaďovať izbu pre slúžku. Slúžka nájde v šuplíku rukopis a hodí ho do smetí. Lenže veľkoobchodník dáva pozor, aby sa nič nestratilo a nevyšlo nazmar – takto vlastne zbohatol – vyhodí slúžku, zachráni rukopis a pošle ho do svojej baliarne. Tu ho list po liste zhúžvajú ako izolačnú vypchávku do balíka, určeného pre zastrčenú filiálku kdesi v strednej Afrike. Prečo nie? Na tom predsa nie je nič nepravdepodobné. Po dlhých mesiacoch prevážania vlakom aj parníkom a skladovania v skladoch a opätovného prevážania na člnoch a prenášania na karavánach a na chrbtoch nosičov, dostane sa konečne balík k svojmu adresátovi. Je to beloch, ktorý pred dvadsiatimi rokmi opustil Francúzsko a stal sa radovým zamestnancom veľkej banskej spoločnosti: už je to celá večnosť, čo ho zabudli na tomto, už dávno zbytočnom poste. V okruhu tisíc kilometrov tu nenájdete jediného Európana, a tento náš beloch je tu stratený medzi černochmi ako biela fazuľka vo vreci veľkých čiernych fazúľ. Balík, žiaľ, príde príliš neskoro. Adresát, náš beloch, je už veľmi starý. A čo je horšie, on si bol objednal strojček na výrobu zmrzliny, no veľkoobchodník si to poplietol a teraz mu posiela najnovší zdokonalený typ diktafónu. Náš beloch, totálne znechutený, mechanicky vyrovná zhúžvané listy rukopisu, ktoré slúžili ako vypchávky chrániace nahrávacie valčeky diktafónu a keďže nemá nič užitočnejšieho na práci a navyše nemá ani fantáziu, zapne diktafón a začne doň čítať rukopis, najprv od začiatku, potom ešte raz od konca. A keďže dokonale ovláda jazyk

miestneho černošského kmeňa – presnejšie jeho zbastardenej vetvy Bomongo – preloží rukopis do tohto jazyka a nadiktuje svoj preklad do diktafónu. Potom zomrie a o jeho preklad neprejaví nikto záujem. Jeho chatrč obrastie burinou, ktorá ju nakoniec celkom pohltí, ale vtedy už po rukopise niet ani stopy, červené mravce ho už dávno zožrali. Potom sa zbastardená vetva kmeňa Bomongo pustí do boja proti svojim mocným nepriateľom a začne sa znova storočná vojna. Po mnohých bitkách posledný z Bomongovcov – teraz už jediný pozostalý potomok vyhubeného kmeňa, utečie do lesov. A tam, keď raz večer po pustošivej smršti naň zaútočí jaguár, schová sa v opustenej chatrči nášho belocha, z ktorej už vlastne neostalo nič, len akási neurčitá tmavá diera, stratená v húštine džungle. Náš černoch tam naďabí na diktafón, náhodou ho spustí a počúva v svojom rodnom jazyku text, ktorý si môžete prečítať na nasledujúcich stranách. Pre tohto černocha som vlastne toto všetko napísal – a preňho dosiaľ píšem. Tiger sveták Spomedzi všetkých varietných atrakcií, ktoré spravidla bývajú rovnako stupídne, ako nebezpečné, a to tak pre obecenstvo, ako pre majstrov, ktorí ich predvádzajú, ani jedna vo mne nevyvolávala takú nadprirodzenú hrôzu, ako jedno staré číslo, známe pod názvom Tiger – sveták. Tým, ktorí toto číslo nevideli, keďže mladšia generácia už ani nevie, čo to vlastne boli tie veľké varietné divadlá po prvej svetovej vojne, pripomeňiem aspoň, v čom vlastne toto číslo spočíva. Čo však nebudem vedieť vysvetliť, ba ani sa len nepokúsim opísať, je ten panický údes, ktorý pri tomto výstupe zakaždým pociťujem, ten odpor a hnus, ani čo by ma oblievali akési podozrivé, mrazivé splašky. Nikdy by som vlastne nemal ani len vkročiť do sály, kde je na programe toto, ináč čoraz zriedkavejšie číslo. Pravda, to sa ľahko povie. Lenže z neznámych dôvodov, ktoré si dodnes neviem vysvetliť, číslo Tiger – sveták nikdy vopred nezahlásia, takže ma to vždy zaskočí, lebo s ním nerátam, alebo možno naopak, stále ho čakám a jeho neurčitá, temná

VÝBER

HLAS ĽUDU • OBZORY taký dokonalý strih, že pod jeho sivými nohavicami s chlopňami na vreckách pod kvetovanou vestou a snehobielym, perfektne plisovaným žabó a pod vypasovaným redingotom, na ktorom vidieť ruku majstra, by málokto vytušil telo šelmy. Ale je tu hlava s príšerným úškľabkom a so šialenými očami, gúľajúcimi sa sem i tam v krvavo purpurových očniciach, so zúrivo najaženými fúzami a tesákmi, ktoré sa tu i tam blysnú za ohrnutými pyskami. Tiger kráča veľmi strnulo, držiac si pod ľavou pazuchou svetlosivý klobúk, zatiaľ čo jeho krotiteľka ide po jeho boku uvoľneným kolembavým krokom a ten tu i tam sa nenápadne vypne v drieku, alebo si svoje nahé rameno pritisne tesnejšie k telu, aby ráznejším pohybom, no diskrétne napomenula svojho gavaliera, keď vidí, že padá dopredu, a pri tom sa jej zakaždým pod plavým zamatom pokožky objavia netušené svaly. A už sú pri dverách do lóže

nakloní ku krotiteľke, ako by jej kurizoval, šepkajúc jej nejaké vyznanie do ucha. Krotiteľka sa zatvári urazene a krehkým štítom vejára si koketne chráni hodvábnu pleť svojho bledého líca pred páchnucou tlamou šelmy, posiatou jazvami po úderoch šabľou. Na to sa tiger zatvári, ako by upadol do hlbokého zúfalstva, a chrbrom svojej chlpatej laby si utrie oči. A mne počal celej tej trúchlivej pantomímy buší pod rebrami srdce ako zdivené, lebo len ja jediný viem, že celý ten nevkusný cirkus visí, ako sa vraví, na jedinej tenkej nitke, na zázraku vôle, a že naša rovnováha, o ktorú sa všetci usilujeme, je tak strašne vratká, že stačí nepatrná maličkosť a všetko sa zrúti... Čo by sa stalo, keby ten malý pánko v susednej lóži, vyzerajúci ako skromný úradník, ten drobný mužíček s popolavou tvárou a unavenými očami stratil na okamih svoju zázračnú vôľu? On je totiž skutočným krotiteľom, žena s červenými vlasmi je iba bez-

lóže svoje nadšené dieťa: tiger si ho jemne objíme a nežne ho kolíše na svojich skrížených labách, pozerajúc na ten kúsok ľudského tela neprítomným pohľadom alkoholika. Zahrmí búrlivý potlesk, v sále sa rozsvietia svetlá, dieťa si vezme späť jeho legitímna majiteľka a dvaja protagonisti večera pozdravujú obecenstvo, odchádzajúc tou istou cestou, po ktorej prišli. Len čo vyjdú von z dverí – a na zvyčajné klaňačky sa nikdy nevracajú – spustí orchester ohlušujúce fanfáry a malý mužíček v bočnej lóži akoby sa zrazu zošúveril, vysilený si utiera spotené čelo. A orchester hrmí čoraz mocnejšie, aby prehlušil zúrivý rev tigra, znovu osamoteného za mrežami svojej klietky. S pekelným revom sa zmieta po dlážke, zúrivo zo seba strhávajúc parádne oblečenie, ktoré po každom predstavení musia znovu a znovu opravovať. Klietka sa otriasa tragickým revom a zúfalým besnením rozzúrenej šelmy, vrha-

Albert Marenčin (1922 Bystré nad Topľou – 2019 Bratislava), básnik, prozaik, scenárista, prekladateľ a výtvarník. Po absolvovaní stredoškolských štúdií v Prešove študoval v rokoch 1941 – 1945 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1945 – 1947 študoval na Sorbonne, zároveň v rokoch 1946 – 1947 na vysokej filmovej škole v Paríži. Pracoval ako novinár, potom 25 rokov pôsobil ako scenárista a dramaturg. Posledných desať rokov pred odchodom na dôchodok bol odborným pracovníkom v Slovenskej národnej galérii. Bol členom Československej surrealistickej skupiny. Knižne jeho práce začali vychádzať na Slovensku až po roku 1989. Niektoré z jeho kníh: Košický pustovník (1988), Ako som sa stretol s niektorými pozoruhodnými ľuďmi (1993), Okamih pravdy (1994), Návraty na Muráň (1996). Foto: Martin Marenčin a svetácky tiger si tlapou otvorí dvere a úklonom dá prednosť dáme, aby vstúpila dnu. A keď si krotiteľka sadne a nedbanlivo sa oprie o plyšový parapet lóže, on sa pohodlne usadí na stoličku vedľa nej. V tej chvíli spravidla zaburáca sála uvoľneným potleskom. A ja len pozerám na tigra a tak sa mi žiada byť niekde inde, že mi je priam do plaču. Krotiteľka pozdraví publikum vznešeným úklonom svojich ohnivých kaderí. A tiger začína svoju prácu, rozkladá si svoje rekvizity, pripravené na tento účel v lóži. Robí sa, že skúma cez lornet obecenstvo, potom otvorí vrchnák bonboniéry a zatvári sa, ako by z nej ponúkal svoju susedu. Vyberie si z bočného vrecka ozdobnú vreckovku a predstiera, že k nej privoniava, a vyvolá všeobecnú zábavu, keď otvorí program a začne ho akoby študovať. Potom sa galantným pohybom

významná štatistka; všetko závisí od neho, od jeho zázračnej vôle, ktorá premenila tigra na poslušnú bábku a pripútala ho k nemu pevnejšie ako oceľovým lanom. Ale čo, keby tomu malému mužíčkovi zrazu preblesla hlavou nejaká iná myšlienka? Alebo keby náhle zomrel? Nikto nepochybuje, aké nebezpečenstvo tu hrozí každú chvíľu... I ja to viem a predstavujem si, áno, predstavujem si, alebo radšej nie, radšej si ani nepredstavím, čo by sa stalo s domnelou krotiteľkou, sediacou po tigrovom boku... Radšej sledujem pokračovanie vystúpenia, ktorého koniec vždy nadchne a upokojí vzrušené obecenstvo. Krotiteľka sa spýta, či by jej niekto z obecenstva zveril svoje dieťa. Ktože by takej ľúbeznej osobe dokázal niečo odoprieť? Vždy sa nájde v publiku jedna pochabá exaltovaná žena, ktorá ponúkne do onej pekelnej

júcej sa na mreže, za ktorými sa falošná krotiteľka v chvate náhlivo prezlieka, aby ešte stihla dobehnúť na posledné metro. Blízko stanice ju čaká jej partner, malý mužíček, v bystre zvanom Nikdy viac. Keďže do hľadiska ešte z diaľky dolieha zúrivý rev tigra, zmietajúceho sa v zdrapoch roztrhaných šiat, a mohol by nepríjemne pôsobiť na obecenstvo, orchester sa ho snaží prehlušiť a hrá zo všetkých síl ouvertúru k Fidéliovi, zatiaľ čo za kulisami režisér už súri akrobatických bicyklistov, aby sa ponáhľali nastúpiť na scénu. Nenávidím toto číslo so svetáckym tigrom a nikdy nepochopím, ako sa na ňom môže obecenstvo tak zabávať. Preložil Albert Marenčin (Z časopisu Romboid č. 10/1999)

23/V

hrozba visí po celý čas nad mojím pôžitkom z varietného programu. Preto si po každom výstupe s úľavou vydýchnem, iba keď zrazu zaznejú fanfáry, ktoré až pridobre poznám, a začne sa ceremoniál, ohlasujúci toto číslo, ktoré sa tu objaví – opakujem – vždy nečakane, akoby náhodou. Len čo orchester spustí ten zvonivý, taký charakteristický valčík, viem dopodrobna, čo bude nasledovať: na prsia mi doľahne zničujúca ťažoba a na jazyku pocítim čosi ako elektrický výboj, ibaže to kyselkavé štípanie nie je z elektriny, ale zo strachu. Mal by som odísť, ale sa už neodvážim. Napokon, nikto sa nepohne, i keď nikto neprežíva takú úzkosť ako ja, lebo len ja viem, že šelma je už na ceste. Mám pritom pocit, že bočné operadlá môjho kresla ma síce chránia, no žiaľ, len veľmi slabo... Sprvoti je v sále absolútna tma. Potom sa na proscéniu rozsvieti reflektor a ako nejaký miniatúrny maják namieri jeden lúč na prázdnu lóžu, najčastejšie na tú vedľa môjho kresla. Tesne pri mne. Potom ten lúč prejde ako svetelný štetec po tmavom pozadí a objaví na konci uličky dvere do zákulisia – a v tej chvíli zaznie z orchestra dramatické trúbenie lesných rohov a za zvukov valčíkovej melódie Pozvanie do tanca vystúpia protagonisti na scénu. Krotiteľka s krikľavočervenými vlasmi pôsobí trochu melancholicky. Jedinou jej zbraňou je vejár z čiernych pštrosích pier, ktorým si sprvoti zakrýva tvár, takže iba jej velikánske zelené oči hľadia na nás ponad jeho tmavý oblúk. Má na sebe priliehavú večernú toaletu romantického štýlu s hlbokým výstrihom a bez rukávov, takže jej holé ramená sa v svetle reflektorov jagajú, ani čo by boli pokryté inovaťou, zatiaľ čo jej čudesné šaty z neuveriteľne pružnej a jemnej kožušiny hrajú meravými reflexmi a nejtemnejšími odtieňmi čiernej farby. Nad tým všetkým ako výbuch sopky ohnivá hriva s kaskádami kaderí a posiata zlatými hviezdičkami. Ako celok to pôsobí ťaživo a zároveň aj trochu smiešne. Ale ktože by tu myslel na smiech? Krotiteľka, sledovaná stále svetelným lúčom, kráča k prázdnej loži, takpovediac zavesená do tigra, ovievajúc sa vejárom a odhaľujúc takto svoje ostro rezané pery s nehybným úsmevom. Tiger kráča takmer ľudským krokom na svojich zadných labách: oblečený je ako dandy s vyberanou eleganciou a jeho oblek má

PR ÓZA

27. 6. 2020 • 26 /4913/

KATARÍNA KUCBELOVÁ

Čepiec (úryvok)

24/VI

ím viac sa blížim ku koncu dediny, tým viac pribúda bordel, plastové fľaše, krabičky od cigariet, kusy oblečenia a áut, najviac je toho v potoku pred osadou. Pozdravím sa s pánom, ktorý naberá rozryté kôpky zeme na lúke lopatkou do vedra. Vchádzam do osady, mám plán vydať sa poľnou cestou do Telgártu, osada plynule nadväzuje na dedinu, je ako zadné sedadlá v miestnych autobusoch, vedie pred ňou len pomyselná hranica, ktorú bieli často neprekračujú, a moja prítomnosť budí otázky, hlavne detí. Dobrý deň, koho hľadáte, dobrý deň, za kým ste prišli. Dobrý deň, za nikým, idem sa prejsť. Teta, máte foťák? Sklamem ich. Mám len hlavu, musím si vás zapamätať. Vedia, že ani ja nie som odtiaľto: A odkiaľ ste, teta? Je to normálna časť dediny, jej koniec, do ktorej však bieli nechodia, domy pritom nie sú príliš iné ako v dedine, niekde brizolit, niektoré neomietnuté, niektoré, naopak, zateplené, rozdiel je, že priestor je otvorený, nie sú tu ploty, záhrady a predzáhradky, len blato, sociálni pracovníci majú takú anekdotu, podľa rómskej osady poznáš starostu. Úplne na konci je udržiavaný ružový dom, priedomie má obložené umelou trávou, potok pri ceste je už v tejto časti úplne zahádzaný odpadom, to býva problém, upchané potoky sa na jar vylievajú, s odpadom je to zrejme ako s vodou, neplatiči nemajú vodu ani odvoz smetí. Ale čo ja o tom viem? To je hlavná ulica, tá bola kedysi dávno vyasfaltovaná, je tu živo, ľudia sú na uliciach, deti sa naháňajú, ženy sedia pred domami, len potom je tu ešte jedna vrstva, vytvára akoby druhú ulicu vľavo, pod kopcom, a tam sú už len zbúchané obydlia a ešte vyššie zo tri drevené záchody. Vďaka nim usadlosť vyzerá ako jemne rozptýlená do krajiny, do kopca, z diaľky estetický moment, postupnosť. Ako tu žili, keď tu bolo túto zimu mínus tridsať? Neskôr sa dozvedám, že medzi zadnou časťou osady a hlavnou ulicou je asi taká bariéra, ako medzi dedinou a jej rómskou časťou. V zadnej časti bývajú bunkári.

Nižšia vrstva, z kopca nad dedinou rozdiel krásne vidno a potom ten pomer. Ide o veľmi malú plochu, nezdá sa, že tu býva až tretina Šumiaca. Dedina je veľká, lenže je v nej množstvo prázdnych a opustených domov, chalúp, niektoré opravené, niektoré sa o chvíľu rozpadnú a dedinčania tušia, že aj tie nové a zrekonštruované budú strácať na cene tak rýchlo, ako budú zo školských lavíc miznúť biele deti, a v škôlke už skoro vôbec nie sú. Ak sa nič nezmení. Desať rokov, skôr? Vystupujem hore, Kráľova hoľa je ešte pod snehom, je to pre mňa zatiaľ najkrajšie miesto na Šumiaci, najlepší výhľad, odpad pribúda, je to vlastne smetisko miestnej osady, na kopci je kríž a smetí zas menej, keď schádzam na druhú stranu, je opäť čisto, reprezentatívne úpätie Kráľovej hole, pohlcujúce, prvé jarné dni, predjarné, zima bude odchádzať pomaly, zbieham do doliny, preskakujem fľaky snehu, kam až zájdem, ako ďaleko je ten Telgárt? Predpokladám, že by som musela prejsť cez ďalšiu osadu. Neviem, kto spozornie viac, ja alebo chalani. Majú dvoch psov, jeden z nich, ten menší, má sekeru opretú o plece. Keď si to všimnem, otočím sa a pridám sa k nim, nechcem ich mať za chrbtom. Neviem, ako sa rozprávame, chlapec so sekerou vie len po rómsky, druhý je na tom trochu lepšie, prekladá mi, väčšinou

si domýšľam, menší si zapáli, ako keby rezignoval na dej v cudzom jazyku. Hovoria mi, že aj oni sa vrátili, lebo ich psy niečo zavetrili, mám si dávať pozor, niekto je v lese. Menší má pätnásť, väčší šestnásť. Pýtam sa, či je v lese niečo, čoho sa treba báť, hovorí niečo o chalupe, ktorá tu je, a niekedy v noci, dosť často, im v osade chodí niekto búchať na dvere, všetkým, okolo druhej, tretej. Nedopátram sa, či to súvisí, ale bola to odpoveď na otázku, či sa niečoho boja. Pýtam sa, či boli za starostom. Starosta je hlúpy, smejú sa mi, starosta, to nič. Zas chvíľu ticho kráčame, mladý so sekerou stále fajčí, druhý si vytiahne telefón a začne púšťať pesničky, je to po taliansky, v lese videli srnky, ale tie sú dobré. Srnky sú dobré, tie nič neurobia. Komentujú, usmievajú sa, zrazu pôsobia detsky, sekera hračkársky a talianska speváčka spieva, že niečo potrebuje, čo to asi tak bude? Zasnežená Kráľova hoľa nad nami, povedzme, že sa týči, nech sa páči, nad vyhodenými sedačkami, z ktorých len prednedávnom zliezol sneh, nad lúkami a vrstvami smetiska pozdĺž cesty a vrch má naklonený, vrch má naklonený a je to koncentrovaná romantika, my traja a dvaja malí čoklovia, ciga, sekera, smartfón, taliansky popík, slnko, sole, pizza a halušky, do každej dediny. Už sme skoro pri osade, ďalší chlapík, ktorý sa k nám blíži, má tiež sekeru a nakoniec ďalší štyria mladíci. A teraz sa poďte prejsť s nami.

Smejú sa na mňa, majú okolo dvadsať, smartfóny a cigarety, sekeru, nosia ich všetci ako valašky. Postupne sa moji dvaja parťáci odpoja a zamieria do najhorších chatrčí v osade, mladí bunkári, možno ich mamy zvozia, že prišli bez dreva. --A všade pri cestách boli Rómovia s vedrami čučoriedok, brusníc, tento rok ich je vraj plno a chodia aj po dedine, jeden sa pri nás pristaví, muž vyše päťdesiat s manželkou. Má vedro plné brusníc a rozpráva nám, ako ochranári chodia s policajtmi, policajti s počítačmi a skoro ho porazilo, keď v ňom hneď videl svoju fotku, referoval, päťdesiat euri pokuta, nemal, má priestupok, on aj žena, zhabali im hrabličky, tie sú nelegálne, vedrá vysypali a rozdupali, to, s ktorým prišiel, nazbierali rukami. Nerozumejú, veď zbierajú všetci. Naši aj vaši. Vždy zbierali a takto si celé roky pomáhali. Hovorí, že býva ešte pred osadou, majú štyri deti, lebo chceli dve dievčatá, dvoch chlapcov, vyšlo to na troch chlapcov, jedno dievča, teraz majú medzi tridsaťpäť a tridsať, vlastné domy a rodiny, už sú starí rodičia a sami. Bunkári vzadu sú bagáž a bieli nerozlišujú, bagáž býva asi v desiatich búdach, z každej vyjdú aj dvadsiati, polovica z osady, a pán s brusnicami s nimi nechce mať nič spoločné. Jedna, jedna v búde pod lesom, rodí dvakrát ročne a má aj sedemnásť detí. Ďalšia kategória sú prisťahovalci, zoznámia sa cez tie mobily, on tomu nerozumie, ale cez tie mobily ide všetko, prídu za dievčatami a ostanú a tí noví nehľadia na nič, robia bordel a problémy.

Katarína Kucbelová (Banská Bystrica 1979) je slovenská poetka. Pred novelou Čepiec (vydavateľstvo Slovart 2019), ktorá je nominovaná na niekoľko literárnych ocenení a získala Cenu literárnej akadémie PantaRheiAwards a titul Kniha roka v ankete denníka Pravda, vydala štyri básnické zbierky: Duály (Drewo a srd 2019), Šport (ArsPoetica 2006), Malé veľké mesto (Arspoetica 2008) a Vie, čo urobí (Artforum 2013). Pracuje ako kultúrna manažérka, spoluzakladala literárnu cenu Anasoft litera a do roku 2012 bola jej riaditeľkou. Narodila sa v Banskej Bystrici a od svojich štúdií na Vysokej škole múzických umení žije v Bratislave. S manželom vychováva jednu dcéru.

PR Ó Z A

HLAS ĽUDU • OBZORY A starosta sa nezaujíma, ale už nebude, bude Jarka. Jarka je dobrá, pomáha, pracovala v komunitnom centre, osada bude voliť Jarku, lebo je dobrá a milá. Nehovorí tam je kľučka. A voľby sú o chvíľu a na internete nenájdem jedinú fotku, len zbierku pre šumiackeho kňaza, ktorú organizovala, má chorú manželku aj všetky tri deti. To je ten kňaz, čo každú omšu končí vtipom. ---

Ktovie, či si ten Róm v autobuse vedľa mňa sadá, lebo odhadol, že pri mne bude mať viac miesta, je proste širší ako sedadlo, predo mnou navyše bolo ešte voľno, sedí tam jeho manželka so synom, o čom sa rozprávajú, netuším, nerozumiem, chlapec má okolo päť, manželka je tichá pani, pôsobí unavene. Čo zívaš? Vystupuje starší pán, biely, hovorí to po ceste Rómovej žene predo mnou, jednoducho okolo nej pre-

chádza a naozaj jej tyká a jej manžel odpovie, že je hladná, mal to byť vtip, zábava, smejú sa. Strč jej do úst nejaký rožok, nech sa naje. A ja sledujem tú paniu, povedzme, že má toľko ako ja, vedľa nej sedí jej syn a nič ňou ani nepohne, možno je na všetko zvyknutá, jej muž odpovie niečo súhlasné. Route 66, sú situácie, keď bieli s Rómami vychádzajú dobre, autobus sa pohne a rodinka vystúpi na ďalšej

zastávke, Halny. Na mieste Domu hrôzy sú už stroje, niečo tam rastie. A všetci, čo zaplnili autobus na Československej armáde v Brezne, sa ako vždy pomaly vytrúsia po ceste, a keď vystúpim ja, ostanú len Telgárťania a mladý po anglicky hovoriaci muž s batohom, ktorý si v Brezne na stanici vypýtal lístok slovom „one“ a šofér mu predal dva, jeden preňho, druhý pre mňa. Poznámka: Úryvok z knihy Čepiec uverejňujeme so súhlasom autorky.

PO ÉZ IA ANDREJ HABLÁK

Bahnokrvný (výber) Obraz

Hlas

Obraz ktorý existuje stále nezávisle od toho či si alebo nie, biely tieň, v ktorom sa ocitneš akonáhle si v ňom rozprestrený, rozprestieraš sa v ňom nenápadne biely tieň a obraz ktorým si stále

ktorý počuješ v sebe, to plazmatické vlnenie, tá likvidná vôľa, i konsternované blúdenie, kmitajúce krízy, ten kompas, ktorý ti ukazuje, kam a kadiaľ máš ísť, aj to si ty

Sekvencia Tep srdca A žiara v tichom smiechu, pokoj v tele, v behu bicykel jemne položený do machu... Les za oblokom, kmene stromov, steblá rastlín v tebe, ostrov v oku a trblet vody na tvári, zrazu vieš prečo a kedy sa nedarí... Biely tieň

Určite v hmle rastie srdce všetkým tým, čo berú do rúk hmotu tvaru. V tom hmate myslíš, že ich smäd dozrel a trpí len do miery trpkého strachu, čo dlho mieri do terču hrôzy toho, či sa dá

dokonaného, vytvoreného. Puklina smiechu Kde som ešte nebol asi ani neodídem, priviazaný v zúfaní o jaskyňu viery, v čírom skvení mlčiaceho hlasu dlho nebude nič vyvrátené ani napísané, má to dávno zamrznuté v hrdle, pozerá sa cez privreté viečka do diaľky na žltom láne tepu, smiechom mieri do plástu ticha mrazu, nevie viac než to, že v tom zúfaní

dúfa... Na listoch stromu pobeží cez liany potu vzduchom ďalej až za hranicu hluku a rozprestrie sa v balóne smútku až na lem rozpuku toho, ako dlho nepríde tam, kde dlho nebol. Poznámka: Básne z knihy Bahnokrvný uverejňujeme so súhlasom autora a vydavateľstva Drewo a srd.

Andrej Hablák, básnik a literárny kritik zo Slovenska. Narodil sa 2. júna 1977 v Dolnom Kubíne. Pracoval ako redaktor literárnej prílohy PULZ denníka Pravda (1997/’98), literárnovedného časopisu Romboid (2000), ako doktorand USlL SAV (2002/2004). Od roku 2005 pracoval ako učiteľ na rôznych stredných a základných školách. Doteraz mu vyšli nasledujúce zbierky poézie: Váhavo postávam nepripravený odísť (1995, prémia Ceny Ivana Krasku), Jazvyk (1999), Tichorád (2002), Leknín (2009) a Bahnokrvný (2019). Venuje sa esejistike, literárnej kritike a vede. Žije v Námestove, Orava, severné Slovensko. Foto: Peter Procházka

25/VII

Opakujem si dookola v sebe tichú modlitbu: „Som len biely tieň, duch, ktorý nevie, čo vie, až kým to nezažije.“ opakuj si so mnou v sebe ten refrén: „Si len nemý tieň, ktorý vlečiem za sebou, neviem, čo viem, až kým to nezažijem...“

Dlhé tiene

zachytiť krásu smiechu

SOC H Á R ST V O

27. 6. 2020 • 26 /4913/

NOVÝ PROJEKT MÚZEA SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

Chronológia vystavovania skulptúry v Srbsku 1945 – 2000

Danuška BerediováBanovićová

katalógov, novinových článkov a iných vizuálnych materiálov zahrnuté sú aj významné vystúpenia, odborné prednášky a hosťovania zahraničných autorov a kurátorov týkajúcich sa sochárskej produkcie v Srbsku, ako aj vystúpenia sochárov zo Srbska na podujatiach v zahraničí. Predstavené sú aj iné významné udalosti týkajúce

sa vývoja, afirmácie a recepcie skulptúry u nás, ako sú výstavba pomníkov a memoriálnych komplexov, ako aj sôch a iných sochárskych projektov vo verejnom priestore. Návštevníci stránky sa môžu napr. tiež dozvedieť, že pomník hrdinovi Jankovi Čmelíkovi v Starej Pazove autora Stevana Bodnarova bol odhalený v roku 1949, potom pomník obetiam fašizmu v Novom Sade, známy ako pomník Rodina, bol odhalený v roku 1970, a že socha Boj jeleňov bola na Petrovaradínsku pevnosť postavená v roku 1965. Projekt sa realizoval aj s cieľom podnietiť ďalšie výskumy sochárstva v domácom prostredí, ale aj zahraničnému odbornému publiku. Určený je aj výskumníkom, kurátorom a historikom umenia, ale oslovuje aj širšiu verejnosť, ktorá nemá príležitosť zoznámiť sa s touto témou na internete, či v rámci existujúcich muzeálnych programov a literatúry. Obsah, ktorý zahrňuje Chronológia, je ľahko dostupný

Janko Čmelík autora Stevana Bodnarova, Stará Pazova 1949

na používanie a sťahovanie. Autorky projektu a redaktorky stránky sú Mr. Suzana Vuksanovićová a Ana Erešová. Realizáciu projektu podporilo Múzeum súčasného umenia Vojvodiny za pomoci Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Foto: skulpturahronologijaizlaganja.rs

26/VIII

oznatky o sochárskom dedičstve 20. storočia u nás boli väčšinou marginalizované a nedostupné širšej verejnosti. Táto oblasť teda nebola nadostač preskúmaná a projekt Chronológia vystavovania skulptúry v Srbsku 1945 – 2000 vznikol z nutnosti, aby sa toto významné, viacvrstvové, v regionálnych a európskych kontextoch relevantné umelecké dedičstvo zozbieralo, zmapovalo, systematizovalo a predstavilo adekvátnym a súčasným spôsobom. Tento projekt dostal svoju webovú stránku (skultpura-hronologijaizlaganja.rs) a zakončená je prvá fáza (1945 – 1975). Druhá fáza, teda obdobie 1976 – 2000, sa plánuje ukončiť v roku 2021. Návštevníci stránky majú príležitosť prostredníctvom časovej

osi chronologicky pozorovať udalosti týkajúce sa vystavovania skulptúr v Srbsku v danom období. Okrem skupinových a samostatných výstav domácich autorov Chronológia zahrňuje aj body stretnutia domácej umeleckej scény s medzinárodnou. Prostredníctvom fotografií, videí,

Boj jeleňov autora Jovana Soldatovića, Petrovaradínska pevnosť 1965

Rodina autora Jovana Soldatovića, slávnostné odhalenie pomníka obetiam fašizmu, Nový Sad 1970

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra NA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Vyprevadili 39 maturantov Tatjana Bovdišová

pondelok 15. júna maturantom Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici udelili vysvedčenia a diplomy, a tak sa generácia 2001/2002 aj oficiálne rozlúčila so stredoškolským životom. Počtom malá, ale dosiahnutým úspechom a rôznorodými záujmami veľká generácia absolventov poslednýkrát sa stretla v priestoroch školy, kde spolu strávili štyri roky. Na úvod sa im prihovorila riaditeľka GMP Tatiana Brtková, ktorá im zaželala veľa úspechu a šťastia v budúcom školení

39, z toho sedemnásti, ktorí vyučovanie sledovali v slovenskom jazyku, a dvadsiati dvaja po srbsky. Hovoriac o tejto generácii riaditeľka poznamenala, že vynikali v spoločenských vedách a v jazykoch a boli aktívni aj v mimoškolských aktivitách, čiže zapojení boli do divadelného, recitačného, speváckeho, folklórneho krúžku, ktoré pôsobia v tejto strednej škole. Dosiahli aj pekné výsledky z telesnej výchovy na rôznych súťažiach a dosť robili na tom, aby prezentovali školu v tom najkrajšom svetle. Traja z 39 maturantov si zaslúžili Diplom Vuka Karadžića za výborný prospech počas všetkých štyroch rokov vzdelávania. Sú to: Jozef Barca z Kovačice, Branislav Radosavljev z Debeljače

sklonku mája a začiatkom júna, no teraz sa z dôvodu dobre známej situácie všetko posunulo, takže v tomto roku rušno bude až do 15. júla. Už v prvej polovici júna kovačické gymnázium bolo miestom stretnutia učiteľov základných škôl z Kovačickej a Opovskej obce, ktorí opravovali maturitné testy ôsmakov, keďže toho roku maturita žiakov záverečného ročníka základných škôl bola polodigitálna a opravovanie maturitných testov prebiehalo iným spôsobom než to bolo doteraz. Potom, ako povedala riaditeľka, nasledujú učiteľská a triedne rady a koniec školského roka pre žiakov prvého až tretieho ročníka, čím školský rok 2019/2020 aj oficiálne uzavrú. Svojich žiakov

Spoločná fotografia na pamiatku maturantov a pedagógov kovačického gymnázia

a živote, a potom triedne učiteľky Anna Dudášová a Zorica Timotijevićová udelili končiacim študentom diplomy a vysvedčenia. Ceremoniál mal prebiehať na nádvorí školy, no z dôvodu neprajného počasia konal sa v telocvični za dodržiavania všetkých bezpečnostných opatrení, čiže všetci mali rúška a dodržiavali adekvátnu vzdialenosť. Riaditeľka Brtková ozrejmila, že na začiatku školenia, teda v prvom ročníku táto generácia bola početnejšia, no s odstupom času sa niektorí vypísali, iní zase prepísali do inej školy a sú i takí, ktorým sa nepodarilo zakončiť, tak na konci počet maturantov je • KULTÚRA •

a Anélia Babucová z Uzdina, ktorá sa stala aj žiačkou generácie. Špeciálne diplomy za dosiahnuté úspechy získali Anélia Babucová zo srbského jazyka a Ján Farkaš zo slovenčiny a dejepisu. V Gymnáziu M. Pupina teraz už pomaly doťahujú záležitosti späté s končiacim sa školským rokom. Ako uviedla riaditeľka Brtková, najrušnej- Vukov diplom získali traja žiaci: Anélia Babucošie v škole býva na vá, Jozef Barca a Branislav Radosavljev

Anélia Babucová – žiačka generácie

tak vyprevadia na najdlhšie prázdniny a privítajú nových, budúcich gymnazistov. Očakáva ich prvé kolo zápisu, potom i druhé, a kým sa všetka dokumentácia vybaví, bude už 15. júl, dodáva Brtková. Budúcim stredoškolákom je na Gymnáziu M. Pupina k dispozícii 90 miest. Tridsiati sa môžu zapísať do slovenskej triedy, tridsiati do triedy s vyučovacím jazykom srbským a rovnaký počet i do nového odboru – elektrotechnik informačných technológií, ktorý v tejto strednej škole existuje tri roky. Riaditeľka s týmto počtom vyjadrila veľkú spokojnosť, lebo od nasledujúceho školského roka, ak sa všetko bude diať tak ako si naplánovali, budú mať 12 tried, a to bude to, po čom, ako uviedla, túžili, pretože im fungovanie bez troch tried v každom ročníku bolo sťažené z tej administratívnej strany. „Veľmi sa teším, že od septembra budeme môcť naplno pracovať, teším sa aj novým tváram. Zároveň vyzývam budúcich prvákov, aby sa zapísali do našej, jedinej strednej školy v Kovačickej obci, pretože okrem kvalitného vzdelávania ponúka aj pestrú paletu záujmovej činnosti. K tomu v budúcom školskom roku je i novinka – NRSNM každého žiaka, ktorý sa zapíše do triedy s vyučovacím jazykom slovenským, odmení jednorazovým finančným príspevkom.“

26 /4913/ 27. 6. 2020

Kultúra JARMILA VRBOVSKÁ, RIADITEĽKA PETROVSKÉHO GYMNÁZIA, O VYUČUJÚCICH ODBOROCH

Sme tu pre žiakov Anna Horvátová

rend odchodu študentov na Slovensko, ba v čoraz väčšom počte aj detí do stredných škôl, zanechal negatívne následky na celkový vzdelávací systém, na počet žiakov v stredných školách u nás vo Vojvodine, ba dokonca aj v Srbsku. Najprv sme zažili masový odchod študentov, pred takými ôsmimi – deviatimi rokmi, že sa až 90 % žiakov z petrovského gymnázia rozhodlo študovať na Slovensku. Žiaľ, tam veľká väčšina z nich aj zostávala. Najhoršie na tom sú naše stredné školy, v ktorých sa koná vyučovanie v slovenskom vyučovacom jazyku, kde počet uchádzačov rapídne klesol. S tým cieľom sa konala aj prezentácia petrovského gymnázia 16. júna, ktorá sa, ako sme v minulom čísle uviedli, netešila veľkému záujmu, skôr možno povedať ignorovaniu. Zápis do petrovského Gymnázia Jána Kollára bude prebiehať 8., 9. a 11. júla. O tom, čo petrovské Gymnázium Jána Kollára v školskom roku 2020 / 2021 ponúka, povie riaditeľka Jarmila Vrbovská, ktorá na post riaditeľky nastúpila koncom novembra ako úradujúca, aby 28. mája bola vymenovaná za riaditeľku: − Máme definovanú ponuku v gymnáziu; sú to nasledujúce odbory: všeobecný odbor v slovenskom

vyučovacom jazyku – 60 žiakov, všeobecný odbor v srbskom vyučovacom jazyku – 30 žiakov a trojročný odbor kuchár – 30 žiakov, ktorý je kombinovaný, teda podelený na dva podobné pododbory, kde prijmeme 15 budúcich kuchárov a 15 budúcich cukrárov.

Riaditeľka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci Jarmila Vrbovská

Aké sú vaše predbežné očakávania, keď ide o žiakov? − Tak poviem pravdu, sme dosť veľkí skeptici vzhľadom na minulé roky, ale intenzívne pracujeme na tom, aby sme dve slovenské triedy gymnázia aj otvorili. Z vlaňajších skúseností vieme, že to nepôjde ľahko. Zažili sme fiasko, keďže sa do triedy so slovenským vyučovacím jazykom zapísalo 22 žiakov. V tom veľkom velebení storočnice gymnázia sa, žiaľ, tento údaj zamlčal. Tak my máme, a toto nás bude sledovať ešte nasledujúce tri roky, ešte stále prvú triedu

len jednu slovenskú. Na kuchársky odbor bol zapísaný maximálny počet žiakov, pokým je teraz 28, v dôsledku individuálnych vyučovacích plánov. Aj na všeobecný odbor v srbskom vyučovacom jazyku bol zapísaný maximálny počet – 30 žiakov, ale teraz je 23 žiakov, keďže si iní našli pre nich lepšie školy. Na základe tých faktov zápisu z minulého roku v Ministerstve školstva sa aj plán na zápis korigoval, nebol taký, ako sme si my žiadali na samom začiatku, a to štandardne 2 slovenské triedy a 1 srbskú, tiež kuchárov vystriedať s informatickým odborom, ktorý si vyžaduje najmenšie investície, čo sa týka učebných pomôcok a kádrov, a dáva žiakov veľa z odboru informatiky; je to odbor elektrotechnik informačných technológií. V Srbsku tento odbor je už viac rokov zastúpený v okolitých mestách na stredných odborných školách v Báčskej Palanke, v Novom Sade, ale i na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici v srbskom vyučovacom jazyku. My sme si ho požiadali v slovenskom vyučovacom jazyku. Avšak ministerstvo to absolútne neakceptovalo. Korigovalo náš plán, čiže iba prebralo údaje z minuloročného zápisu, takže ten plán zápisu, ktorý je zverejnený v súbehu, to, čo nám je ponúknuté v prvom súbehu na zápis žiakov do školského roku 2020 / 2021, je v podstate ten vlaňajší. Predsa ste nezostali ľahostajní, ako sa vám podarilo otvoriť dve triedy so slovenským vyučovacím jazykom?

− Reagovali sme promptne, načas, podnikali sme aktivity spolu so školským výborom a Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, kde sa predsedníčka Libuška Lakatošová maximálne zasadzovala, zvážiac vážnosť situácie pre naše storočné gymnázium, ale predovšetkým pre nás tunajších Slovákov. Požiadali sme, aby sa údaje vymenili, pridalo doplnenie v súbehu na zápis žiakov do stredných škôl a aby sa nám umožnilo to, čo sme si žiadali. Intenzívne aktivity urodili plodom, za pár dní sme dostali pozitívnu odpoveď, s tým, že je nemožné, aby sa ten informatický odbor otvoril, aj napriek očakávaniu aj zo strany žiakov, aj zo strany rodičov. Aspoň že sa nám podarilo vylobovať dve triedy so slovenským vyučovacím jazykom; to nám je primárny cieľ. Tak ako v celom svete, aj na nás sa odzrkadlili tie prísne opatrenia pre šírenie nákazlivého koronavírusu, v dôsledku čoho bol vyhlásený aj mimoriadny stav. Pracovali sme na diaľku, realizovalo sa iba to primárne. Od polovice júna sme sa maximálne začali venovať propagácii zápisu do nášho gymnázia. Je veľká škoda, že to nemôžeme realizovať ako v minulých školských rokoch, bola to vyššia sila, na to nikto nepočítal, keď sme mali nábor, odchádzali sme do vojvodinských základných škôl, aby sme priamo budúcim stredoškolákom ponúkli naše vymoženosti. Tak ale sme sa predsa vynasnažili aj diaľkovo upriamiť pozornosť na našu školu a na žiacky domov, ktorý žiakom zo vzdialenejších prostredí ponúka ubytovanie a stravovanie, tiež stretnúť sa. A akže je vôľa rodičov a detí, aby sme ich ešte presvedčili, alebo odradili od iných škôl.

GYMNÁZIUM MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Slovo maturantov Tatjana Bovdišová

etradičný záver školského roka a netradičná rozlúčka je to, na čo si okrem iného budú spomínať teraz už bývalí kovačickí stredoškoláci. Opýtali sme sa ich, na čo ešte a na ktoré fakulty sa plánujú zapísať. Ján Farkaš: – Mne bolo v tejto škole veľmi zaujímavo a veľmi som sa tu pekne cítil. Naj-

www.hl.rs

viac si však budem spomínať na dobrých kamarátov a rôzne žarty, ktoré sme robili. Veľa som sa učil, aby som dosiahol výborný prospech. Nemôžem povedať, že bolo ľahko, ale zvládol som všetko bez problémov. V školení plánujem pokračovať buď na Bohosloveckej fakulte v Bratislave, alebo na Filozofickej fakulte v Novom Sade – študijný odbor dejepis. Ešte som sa nerozhodol. Veľmi ma zaujímajú dejiny a podľa

Informačno-politický týždenník

mňa teológia je úzko spätá s históriou. Jozef Barca: – Som veľmi rád, že sa mi dostalo ocenenie za dosiahnutý úspech – Vukov diplom. Najmä preto, že sa mi ho v základnej škole nepodarilo získať. Teraz, v strednej škole, som sa maximálne usiloval, viac som sa učil a výsledok je tu. Nebolo ľahko, ale nebolo ani nezvládnuteľné. Na štúdium odchádzam na Slovensko, roz-

hodol som sa pre ekonomiku a manažment. Už som sa zapísal na tento študijný odbor v Bratislave. Jedna z opcií bola i fyzika, no prevahu mal manažment, lebo si myslím, že poskytuje väčšiu možnosť uplatnenia na trhu práce. Anélia Babucová: – Ukázalo sa, že snaha a tvrdá práca dávajú dobré výsledky. Som veľmi spokojná a šťastná, že sa mi podarilo dosiahnuť ta• KULTÚRA •

MATURITNÉ SKÚŠKY V ERDEVÍKU

Maturanti nebudú znovu maturanti Danuška Berediová-Banovićová

RTS 3. Generácia maturantov Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku napriek epidemiologickej situácii mala maturitný večierok 5. júna. Prvýkrát mimo školy, a to na jednom súkromnom sálaši pri jazere Moharač v Erdevíku. Opýtali sme sa dvoch dievčat, maturantiek z Erdevíka, ako urobili

očas pandémie koronavírusu tínedžerov najlepšie rozumel asi nórsky minister zdravotníctva Bent Høie. Po tom, čo Nórsko začalo uvoľňovať opatrenia v boji s koronavírusom, minister vo svojom prejave oslovil práve mladých. Povedal, že sa doteraz zavďačil mnohým za prínos a úsilie počas epidémie a že je načase zavďačiť sa mládeži, lebo sa aj oni obetovali. Povedal: „Keď ste mladí, neskôr sa nič nebude môcť porovnať s týmto teraz. Jarné dni, keď máte 14 rokov, vás nedočkajú, keď sa vrátite. Leto, keď máte 17 rokov, je iba jedno. Maturanti nebudú znovu maturanti…“ A to je pravda. Maturanti základných škôl od 17. do 19. júna skladali záverečné skúšky. Mali tri testy – z materinského jazyka, z matematiky a kombinovaný test. Všetky testy mali 20 otázok a kombinovaný test zahrňoval otázky z chémie, fyziky, dejepisu, zo zemepisu a Ines Mocková z biológie. Aj keď sa v tretí deň skladania záverečných skúšok na sociálnych sieťach objavili vy- záverečné testy, aké majú dojmy z riešenia kombinovaného testu, maturitného večierka a do ktorej test nebol anulovaný. strednej školy sa plánujú zapísať. Predtým sa skúšobný test uskuInes Mocková: – Počas korotočnil 2. júna, keď sa žiaci a učitelia navírusu som sa nepripravovala prakticky zoznámili so stanovenou na záverečnú skúšku, lebo sme procedúrou skladania záverečnej mali strašne veľa domácich úloh, skúšky. Nasledovalo prípravné tak som nemala času. Ale po vyučovanie od 3. do 15. júna na ukončení mimoriadneho stavu,

kýto úspech. Tieto štyri roky mi rýchlo ubehli, vyplnené boli predovšetkým namáhavou prácou, ale i úspechom a radosťou. Spomínať na ne si budem aj po tom, že sme si celá trieda dobre rozumeli a boli sme nielen spolužiaci, ale i dobrí kamaráti. Skvelo sme navzájom spolupracovali a dobrá spolupráca nechýbala ani na relácii žiak – profesor. Ako absolvent Gymnázia M. Pupina odôvodním dobré • KULTÚRA •

meno tejto školy svojimi ďalšími úspechmi. Mám ocenenia zo súťaží zo srbského ako materinského jazyka, čo je pre mňa veľký úspech, pretože môj materinský jazyk je rumunský. Niekoľkokrát som sa zúčastnila na recitačných súťažiach a dosiahla skvelé umiestnenia aj na štátnych súťažiach v prednese pekného slova. Účinkovala som aj v mnohých projektoch a podieľala som sa na propagácii školy mnohými spôsobmi.

teda od 30. mája, som každý deň robila úlohy zo zbierky a sestra mi pomáhala a vysvetľovala mi to, čo som nerozumela. Mali sme aj dva týždne prípravných hodín, ktoré mi tiež pomohli. Záverečný test nebol náročný. Kombinovaný som najlepšie urobila. Slovenčina tiež nebola náročná. Matematika už bola, ale matematika mi aj tak

Petra Sláviková

nejde. Chcem sa zapísať do Strednej technickej školy v Sriemskej Mitrovici, odbor architektonický technik. Čo sa týka maturitného večierka, všetko sme sa dohodli doslova za jeden deň, lebo sme urobili plán, ešte kým sme chodili do školy. Atmosféra bola veselá a spolu s učiteľmi sme tancovali.

Jednoducho tieto štyri roky som strávila robiac to, čo mám rada. Táto škola mi poskytla príležitosť spievať, tancovať, hrať v divadle a mnohé iné veci. Preto je mi cťou, že som bola žiačkou Gymnázia M. Pupina. V ďalšom školení plánujem pokračovať v Rumunsku, kde budem mať príležitosť viac sa venovať svojmu materinskému jazyku. Ešte som sa celkom nerozhodla, no iste to budú spoločenské vedy.

Petra Sláviková: – Ja som sa nepripravovala na záverečné skúšky, lebo sa sťahujem s rodičmi na Slovensko. Body sú mi nie dôležité, lebo som tam už prijatá do strednej školy. Chcem byť kaderníčka. Ale urobila som testy. Slovenčina nebola náročná, matematika už trochu bola a kombinovaný test mi bol najľahší, lebo mám rada dejepis a biológiu. Na večierok som sa najprv ani veľmi netešila, ale začala som, keď som si uvedomila, že je to poslednýkrát, že budeme takto spolu a že si tento večierok budeme pamätať do konca života. Boli sme prvá generácia, ktorá mala maturitný večierok mimo školy. Týmto sa ukončila jedna časť nášho života a pevne verím, že sa začína tiež jedno krásne obdobie. Teda maturanti generácie 2020 si určite budú pamätať tento rok. Posledný polrok v základnej škole strávili doma. Posledný polrok so svojimi spolužiakmi sa kamarátili najviac na sociálnych sieťach. Ôsmacké výlety tiež vystali. A na diaľku sa aj učili a pripravovali do strednej školy. Začali sme slovami nórskeho ministra zdravotníctva. Ukončime jeho slovami, ktorými aj uzavrel svoj prejav: „Mládež, veľmi pekne vám ďakujeme. A ďakujeme maturantom generácie 2020, toto vám nezabudneme!“ Foto: z archívu spolubesedníčok

Branislav Radosavljev: – Z tejto školy odchádzam s krásnymi dojmami a výborným prospechom, získal som mnohých priateľov, mám len pekné spomienky. Poskytla mi široké spektrum možností na ďalšie školenie. Pre kovačické gymnázium som sa rozhodol preto, že poskytuje pri výbere fakulty viac príležitostí ako iné školy. Mojou voľbou, keď ide o vysokú školu, je ekonomická fakulta.

26 /4913/ 27. 6. 2020

Kultúra BÁČSKY PETROVEC

Vítanie prázdnin s knihami Zoroslava Jesenského Jaroslav Čiep

stredu večer 17. júna vo vynovených priestoroch bývalého kníhkupectva na prízemí v budove kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci v ústrety prázdninám bol večierok venovaný prezentácii štyroch nových kníh pre deti spisovateľa Zoroslava Jesenského z produkcie tunajšieho Slovenského vydavateľského centra. Program pomenovali Vítanie prázdnin s knihou. Ide o svojrázne pokračovanie tradičnej akcie Zima s knihou, resp. v poslednom období aj Vítanie jari s knihou. Večierok literatúry pre deti spoločnými silami zorganizovali Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a Slovenské vydavateľské centrum. Prítomných na večierku privítala

úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová slovami: „Vítam vás na dnešnom večierku, na ktorom sa budeme venovať peknému slovu. Vítam vás v staronových priestoroch NVU Hlas ľudu, a to je jeden z dôvodov, prečo sme dnes všetci šťastní.... Toto je len kamienok z toho, čo nás v blízkej budúcnosti čaká.“ Besedu moderoval riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Zdôraznil, že sa večierok uskutočňuje po revitalizácii stánku kultúry tlačeného slova v budove tlačiarne, ktorá je symbolom 100-ročnice tlačeného slova Slovákov vo Vojvodine. Poznamenal, že udalosť je priam pre Guinnessa pre štyri nové knihy pre deti nášho špičkového spisovateľa a básnika pre deti Z. Jesenského, a k tomu pridal aj: „Nestalo sa v priebehu týchto dvesto

Z prezentácie štyroch nových kníh Zoroslava Jesenského

rokov, koľko má literatúra pre deti na týchto priestoroch tradíciu, že niektorému spisovateľovi v jednom období, teda v jednom roku, vyjdú až štyri knihy. A ešte k tomu knihy pre deti, ktoré, nazdám sa, sú náročnejšie na písanie ako knihy pre dospelých. Teda Z. Jesenský je pravdepodobne, hoci je to nevďačne tvrdiť, najlepším spisovateľom pre deti, ktorého sme v priebehu týchto dvesto rokov mali,“ dovolil si zhodnotiť autorovu tvorbu V. Valentík. Ešte predtým, na úvod podujatia, spisovateľov syn Viliam prečítal báseň Žaba, ktorú, ako sa prítomní dozvedeli, autor venoval svojmu otcovi, profesorovi biológie a bývalému riaditeľovi petrovského gymnázia, zároveň vášnivému ornitológovi Samuelovi Spevákovi.

Zoroslav Jesenský (vlastným menom Z. Spevák, nar. 1956) ako autor sa tiež zdôveril s tým, že práve tento priestor bývalého kníhkupectva pre neho je zvláštny. Sprítomnil aj vznik nových kníh a hovoril o tom, čo ho inšpiruje. Výsledkom autorovej literárnej aktivity po dlhých rokoch odmlky je takmer celá desiatka rukopisov publikovaných v poslednom období. Štyri z nich, naposledy vydané (knihy poézie Zo života bĺch, S mamou do škôlky a Pán v oranžovom kabáte a kniha próz Tri plus tri je osem), podrobnejšie predstavil a pútavo z nich časti predniesol prítomnému obecenstvu. Keďže na to ešte nebola príležitosť, celkom na záver, pred autogramiádou, riaditeľ SVC V. Valentík Z. Jesenskému odovzdal autorské výtlačky všetkých štyroch kníh.

Časť publika na prvom podujatí vo vynovenej miestnosti kníhtlačiarne

LITERÁRNY VEČIEROK V STAREJ PAZOVE

Ranko Babić a jeho poézia Anna Simonovićová

Knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove sa v stredu 17. júna uskutočnil literárny večierok venovaný poézii Ranka Babića. Na literárnom večierku predstavený bol básnik a jeho štvrtá kniha Prístavy lásky. Po uvítaní a krátkom predstavení hostí milovníkov literatúry pozdravila riaditeľka Dragana Milašovová. O literárnej tvorbe s osobitným rázom na básnickú tvorbu hovoril Rale Nišavić, recenzent, tiež spisovateľ a ma-

www.hl.rs

jiteľ vydavateľstva Bistrica. On pripomenul, že je Babić lyrickým spisovateľom, ktorý píše nielen básne, ale aj reportáže. V knihe sú básne o láske, o odrastaní, ale aj vlastenecké, tiež reportáže. O Babićovej tvorbe hovoril aj Jovan Zivlak, predseda Združenia spisovateľov Vojvodiny, ktorý poznamenal, že je poézia podstatou ľudského života a básnik Babić je nasledovníkom poézie. O knihe poznamenal, že má mnoho tém, na ktoré básnik pozerá zo svetlej a tmavej strany. Pred prezentovaním niekoľkých vlastných básní

Informačno-politický týždenník

Ranko Babić tiež do popredia vysunul lásku. Uskutočnenie literárneho večierka v Starej Pazove podporili Goran Savić, riaditeľ Rozvojového fondu Vojvodiny, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Literárny večierok hudbou spestril orchester Ladan špricer z Golubiniec. Poďakovaním sa za pekný umelecký zážitok hosťom, ktorí do knižnice priniesli aj nové knihy, ako aj mnohopočetnému obecenstvu, literárny večierok uzavrela riaditeľka knižnice. • KULTÚRA •

KOVAČICA

Žiaci koncertovali na Svetový deň hudby Oľa Glóziková-Jonášová

piatok 19. júna sa kovačickým námestím niesli tóny z hudobných nástrojov mladých nádejných hudobníkov, žiakov Základnej školy Mladých pokolení. Koncert k Svetovému dňu hudby usporiadali kovačickí žiaci v spolupráci s Domom kultúry 3. októbra. V rámci koncertu vystúpili žiaci pobočky Hudobnej školy Josifa

Anna Ďurišová na flaute, Mihajlo Pešić a Sára Benková na gitare, Pavel Litavský, Tamara Tomášová a Ivona Stvorcová na klavíri a Sára Bakošová na bubnoch, kým Hana Hriešiková debutovala hrou na cimbale. Riaditeľ DK Ján Tomáš vyzdvihol práve skutočnosť, že sa po tridsiatich rokoch v kovačickom dome kultúry rozozvučal cimbal a že ho tá skutočnosť nesmierne teší. Pred niekoľkými rokmi sa vedeniu kovačického kultúrneho domu podarilo zabezpečiť rekonštrukciu cimbala, ktorý bol takmer tridsať

Dievčenská spevácka skupina

pod vedením Pavla Tomáša st. Osobitný bod patril mladým gitaristom, možno budúcim rockovým hviezdam z Kovačice: Dávidovi Svetlíkovi, Viktorovi Urbanovi a Jankovi Cickovi. Uvedené podujatie bolo prvým po pandémii Covid-19, v spoločnej organizácii základnej školy a domu kultúry, a posledným pred začiat-

Slušný záujem obecenstva

Marinkovića v Zreňanine, ktorá pôsobí pri kovačickom dome kultúry. Vystúpili členovia žiackeho orchestra pod vedením Pavla Tomáša staršieho a mladšieho. Okrem nich sa tu predstavili aj jednotlivci, a to Katarína Válovcová na husliach,

rokov nepoužiteľný. Okrem toho sa prítomní mohli kochať v kráse rezkých tancov členov folklórneho súboru pôsobiaceho pri dome kultúry pod vedením Želka Sucháneka a v speve dievčenskej speváckej skupiny

Spoločne: účastníci programu v Kovačici • KULTÚRA •

kom letnej prestávky. So skúškami plánujú štartovať v septembri, keď začnú aj prípravy pre Kovačický október, nakoľko sú všetky podujatia a festivaly, ktoré mali absolvovať v tomto roku, odložené. Riaditeľ Tomáš vyjadril spokojnosť s návštevnosťou koncertu, pričom podotkol, že im aj počasie žičilo a podarilo sa im koncert usporiadať na námestí Kovačice. Zdá sa, že ľuďom už chýbajú podobné podujatia a keďže toto bolo realizované na otvorenom priestore, dodržali sa aj opatrenia, ktoré odporúča štát a ktorými sa má prispieť k zastaveniu Predstavili sa aj mladí nádejní gitaristi šírenia vírusu. Idea oslavovať Svetový deň hudby sa zrodila vo Francúzsku v roku 1981 z iniciatívy Jacka Langa, vtedajšieho francúzskeho ministra kultúry, a už o rok neskôr bol prvýkrát usporiadaný. Avšak udialo sa to v Anglicku. Za cieľ si stanovili propagovať hudobné umenie a umožniť amatérom predstaviť svoje umenie verejnosti a poukázať na rôznorodosť štýlov. Od toho roku sa každoročne usporadúvajú početné koncerty v mnohých európskych krajinách, ale aj v Číne a USA. Sviatok hudby pripadá na 21. júna a niektoré krajiny ho oslavujú až niekoľko dní. V Kovačici bol usporiadaný po druhýkrát a Tomáš si praje, aby zotrval dlhé roky a stal sa tradičným. 26 /4913/ 27. 6. 2020

Kultúra VÝSTAVA V GALÉRII SULUV

Novosadskí grafici hovoria rozpoznateľným výtvarným jazykom Danuška Berediová-Banovićová

výtvarnej tvorbe vyvíjal koncept, ktorý odborná kritika pomenovala imaginatívnym realizmom. Vystavené sú jeho dve grafiky: Leda s labuťou, robená technikou suchá ihla, z roku 1985, a Fantazmogórie, robená tech-

ýstava členov Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) Súčasná grafika vo Vojvodine v galérii SULUV je otvorená v pondelok 22. júna a potrvá do 3. júla. Usporiadal ju Mujo Alagić, člen Umeleckej rady združenia. Táto výstava bola po prvýkrát predstavená v Sarajeve na Leda s labuťou a Fantazmogórie Pavla Popa Akadémii výtvarných umení v roku 2018 a prezentuje selekciu prác aktuálnej nikou mediryt, tiež z roku 1985. Recenziu tejto výstavy napísal grafickej scény vo Vojvodine. Medzi účastníkmi výstavy je aj Pavel Pop Mr. Danilo Vuksanović. Medziiným (1948 – 2019). Pavel Pop vo svojej napísal aj to, že touto výstavou,

Časť výstavy Súčasná grafika vo Vojvodine

na ktorej sú predstavené odtlačky novosadských grafikov, je realizovaná prítomnosť grafiky – trochu zanedbaného média na výtvarnej scéne. „Grafické prejavy rozmanitých výtvarných tendencií a námah, ktoré vzišli z rozpoznateľných grafických tradícií, ochraňujú remeselné a vi-

zuálne postuláty výtvarného spôsobu myslenia. Ako také, opriete o klasické hodnoty v overenom poli umeleckého dedičstva rozličných štýlových orientácií, novosadskí grafici hovoria sugestívnym a rozpoznateľným výtvarným jazykom,“ zmienil sa Vuksanović.

12. ROČNÍK LITERÁRNO-INFORMATICKÉHO SÚBEHU OBECNEJ KNIŽNICE V KOVAČICI

Kovačická mozaika pod otvoreným nebom Stevan Lenhart

dvanástom Literárnoinformatickom súbehu Kovačická mozaika sa zúčastnilo zhruba sto autorov prác v srbčine a slovenčine z územia celej obce a podľa mienky organizátora – Obecnej knižnice v Kovačici – úroveň kvality prác bola trochu nad priemerom. Program vyhodnotenia tohtoročného súbehu sa usporiadal v piatok 19. júna v predvečerných hodinách v samom strede Kovačice v otvorenom priestore medzi knižnicou a parkom. V čele komisie, ktorá hodnotila prijaté práce, v tomto roku bol riaditeľ kovačickej knižnice Slobodan Stevanovski a členmi komisie boli učitelia, profesori a informatici z radov knihovníkov. V kategórii žiakov nižších ročníkov základných škôl prvé ceny za literárne práce získali štvrták Matija Bokor z Padiny a tretiak Sava Ćirić z Crepaje; v kategórii vyšších

www.hl.rs

ročníkov ZŠ rovnoprávne zvíťazili piataci Sebastijan Srdanović z Padiny a Marjan Milošev z Crepaje, pokým spomedzi stredoškolákov prvou cenou bol odmenený Janko Farkaš, žiak 4. ročníka kovačického Gymnázia Mihajla Pupina. V kategórii dospelých účastníkov súbehu najvyspelejšie práce napísali Elenka Ďurišová z Padiny a Diogen Účastníci Kovačickej mozaiky 2020 (foto: N. Petkov)

Spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová získala Osobitnú cenu Obce Kovačica

Informačno-politický týždenník

Babuc z Uzdina. V tomto roku tunajšia knižnica s podporou Obce Kovačica uviedla ešte jednu kategóriu odmien pre autorov, ktorí dali osobitný prínos k zveľadeniu lokálnej literatúry. Túto Osobitnú cenu Obce Kovačica získali autorka literatúry pre mladých a profesorka slovenského jazyka a literatúry Mária Kotvášová-Jonášová a poviedkar Dušan Genc z Crepaje. Najlepšiu powerpointovú prezentáciu na tému veterných mlynov vytvorili členovia školskej skupiny

Mali kreativci so svojou profesorkou Tatjanou Romanovou z uzdinskej Základnej školy sv. Georgija. V tohtoročnom programe vyhodnotenia súbehu Kovačická mozaika prítomných účastníkov a hostí privítal riaditeľ Obecnej knižnice Slobodan Stevanovski, odmeny autorom najlepších prác udeľovala predsedníčka Správnej rady Obecnej knižnice Biljana Dabićová a program moderovala Anička Chrťanová. • KULTÚRA •

CHVÍĽA PETROVSKÝCH UMELCOV

Úžitok a pôžitok Jaroslav Čiep

akto by sme najkratšie mohli opísať stav, v akom sa ocitlo Združenie petrovských výtvarných umelcov. Už celé desaťročie sú aktívni. Nielenže sa stretávajú a podporujú sa pri maľovaní a tvorení na výstavách v krajine a za hranicami, ale aj na rôznych výtvarných táboroch. Tento neprajný čas a vírusová pandémia im však, podobne ako aj snaživcom v iných oblastiach, zahatala plány. Predsa, hoci sa verejné podujatia v oblasti maliarstva v prvom polroku takmer ne-

umelcov budeme pravidelne stretávať u jednotlivých našich členov. Tak sme sa stretli aj u mňa. Keďže bývam v časti Sejke vedľa kanála a tam je upravená svojrázna ekologická oáza pomenovaná Zelený kútik, tak sme sa tam pekne bavili

Pôžitok je kresliť v krásnom ovzduší

Zruby studní v chotári dostali nový lesk

a maľovali. Potom sme sa stretli aj u Anky Legíňovej doma v záhrade, a tak sme rozbehli spoločnú družbu, prezradil nám jeden z členov ZPVU a zároveň aj pokladník Ján Makan. V sobotu 20. júna formálnym Slovenské vzorky na niekdajšej domácim pri stretnutí umelcov studni bol Michal Hasík. Ten si, keďže ho oslovila upravenosť, vybral lokalidiali, sú tej mienky, ako nám sami tu Petrovskej čárdy. Zároveň sa im potvrdili, že, povedané športovým pri tejto príležitosti pripojili aj Zeslovníkom, treba „zostať vo forme“. lení z Petrovca, ktorí si predsavzali A preto sa, keď to podmienky do- upraviť zruby studní, ktoré už dlhé volili, začali stretať u jednotlivých roky chátrajú vedľa regionálnej členov a v spoločnej družbe aj cesty smerom do Nového Sadu. Je ich niekoľko a prvá sa nachádza maľovať. – Po uvoľnení zdravotných práve pred pútnickým stánkom opatrení a keď už bolo možné na vchode do Petrovca. Studne stretávať sa aj vo väčšom počte, v petrovskom chotári olíčili a túto rozhodli sme sa, že sa ako členovia najbližšiu k mestu aj vykreslili Združenia petrovských výtvarných a ozdobili maľbou a tradičnými slovenskými vzorkami. Na sobotnej družbe sa zúčastnilo 16 umelcov, ale aj z okolitých miest (Selenča, Nový Sad), z ktorých sú tiež členmi ZPVU. – Okrem pekného, upraveného priestoru je tu aj občerstvenie a dobrý výhľad Umelci zobrazili na obrazoch aj Petrovskú čárdu do chotára a v diaľke • KULTÚRA •

okrem našej roviny vidieť aj kopce Fruškej hory. Takže všetko nám je tu akurát a dobre sa bavíme. Spájame umenie s gastronómiou. Usporiadali sme si svojrázny domáci záhradný tábor, – povedal nám Michal Hasík. Na týchto stretnutiach skúsenejší umelci pomáhajú začiatočníkom a menej skúsení po troche

odkukávajú aj techniky kreslenia a spôsoby nuansovania olejovými farbami. Pritom sa spoločne bavia. K tomu aj, ako povedali, „trénujú“, lebo v nasledujúcom období, ak sa nič nezmení, sa budú tešiť aj návštevám Kysáča a Selenče. Najbližšie sa však zúčastnia na Dni Dunaja a na Hložianskej palete. Foto: J. Čiep a z archívu ZPVU

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

100 srbských básnikov / v preklade Miroslava Demáka (ISBN 978-86-515-1581-4 (Prometej); ISBN 978-80-972279-5-1 (SSS)) Jaroslav Čiep

alšia kniha, ktorá sa zaraďuje do aktuálnych mimoriadne prajných a plodných slovensko-srbských literárnych a kultúrnych stykov, je aj zbierka prekladov 100 srbských básnikov do slovenčiny. Z originálnej srbskej predlohy ich preložil spisovateľ a redaktor Miroslav Demák (1948), pôvodom Staropazovčan, ktorý posledné tri desaťročia žije a pôsobí v Slovenskej republike. Táto zbierka, alebo pri voľnejšej interpretácii aj svojrázna antológia, obsiahla poetiku srbskej poetickej scény od druhej polovice 18. storočia až po súčasnosť. Totiž jednou preloženou básňou je predstavených sto srbských básnikov od najstarších Dositeja Obradovića, Jovana Steriju Popovića, Petra Petrovića Njegoša..., až po najmladších predstaviteľov básnických generácií

Marka Maruna Milovanovića (nar. 1988), či Ninu Simićovú (1994). Samotný obsah zbierky prekladov je rozdelený do nasledujúcich častí: Vstupná brána a Veľký chrám poézie, tvoriacu preklady jednotlivých básnikov. Druhá – apretačná – časť zbierky pozostáva z fundovaného Doslovu Dr. Michala Babiaka Srbská poézia v modernom nazeraní, z vydavateľskej poznámky, ktorú podpísal Stane Ribič, a z poznámok o autoroch s krátkymi biografickými anotáciami. Zbierku prekladov 100 srbských básnikov v preklade Miroslava Demáka spoločne vydali vydavateľstvo Prometej v Novom Sade a Spolok Srbov na Slovensku v Bratislave. Zviazaná je do tvrdej väzby rozmeru 24 x 17 cm. Vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 208 strán. Ako nepredajnú publikáciu v náklade 400 výtlačkov a s vročením 2019 ju vytlačil Prometej v Novom Sade.

26 /4913/ 27. 6. 2020

Kultúra · Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 26

V tajničke je meno, priezvisko a prímeno slovenského spisovateľa. autor: JÁN BAŽÍK

plán

práca

záhuba, zmar

tona

epický (skr.)

čuchový orgán

ženské meno

časť eura

niva, roľa Leskovac

látka, ktorá niečo obaľuje

spánok nadácia Nikola Tesla predložka, s

1. časť tajničky grécke písmeno spodná časť osobné zámeno

kiloampér

druh hmyzu strelná zbraň

3. časť tajničky vodík kengura

otrava tempo

AS HL DU ĽU

kryptón

2. časť tajničky kalória väčšia trávnatá plocha

grécke písmeno turecký šľachtic súťaž motorových vozidiel

terče

hviezda severného neba spojka

Anna Horvátová

predmet tvaru prsteňa dlhší časový úsek

Ako je to s tou „vychádzkou“ na voľby

poplatok na hranici rádioklub

drobné pečivo vpíšte YS látka na natieranie

oľby zakaždým so sebou prinášajú istú dávku napätia; či zvíťazí strana nám po vôli, alebo víťazstvo bude patriť iným uchádzačom, politickým stranám... Veľmi pozorne sa k tomu sleduje aj izlaznost, o čom sa dôsledne informuje verejnosť. A po zatvorení volebných miest tiež je to zaujímavé a vôbec nie jednoduché. Vedy stúpa zvedavosť, aké výsledky prinesú voľby. Aká bola izlaznost? – pýtame sa, i keď určite je nám dobre známe, že je izlaznost srbské slovo. Žeby slovo „vychádzka“ bolo vhodným prekladom?! Tak možno má súvis, načrtáva podstatu veci, významovo je podobné?! Avšak to teda nie. Žiada si to iné formulovanie viet, keďže vieme, že: vychádzka je voľná chôdza konaná s cieľom osviežiť sa, prechádzka: ísť na vychádz-

ku, byť na vychádzke, mať vychádzku, prechádzať sa. „Ísť na vychádzku na voľby,“ táto veta neobstojí a samým tým ani ten doslovný preklad. Prídavným menom vychádzkový označujeme obuv, šaty používané pri vychádzke, slúžiace na vychádzku. Izlaznost na izborima je v slovenčine volebná účasť. Menej zaužívané je aj spojenie účasť vo voľbách. Volebná účasť je povinná, keď svoje rozhodnutie vyjadrujeme predložkami „za“ a „proti“. Hlasujeme / volíme či svoj hlas dávame, odovzdávame pri voľbe „za“ istú stranu, alebo „proti“ istej strane. Hlasovať či voliť možno tajne, lístkami a zdvihnutím ruky, aklamáciou. Pritom hlasujeme pre teba, hlasujete pre mňa. Nie „za mňa“, ako je to v srbčine: za mene, za tebe. V tomto prípade predložka „za“ nie je správna, ale sa má použiť predložka „pre“.

liter

ktorý je v tvare výkresu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 – VODOROVNE: asistent, sv, meter, päť, Anna, etik, AEK, ká, un, cht, t, krivá, chlieb, P, dl, čč, ZR, rak, obri, Odra, rád, znalo, Na, dojednať TAJNIČKA: SVÄTÁ ANNA – CHLADNO ZRÁNA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 20. júna 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: EVKA OMASTOVÁ, Ul. I. L. Rybara č. 27, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V piatok 3. júla o 18. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára bude 24. ročník Festivalu vážnej

hudby Jarné nôty v organizácii MOMS Petrovec. Všetci sú srdečne pozvaní. J. Č-p

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 a lebo 063/47-20-84; na e-mail:

DROBNÉ OZNAMY PREDÁVAM osemmesačné bahnice plemena württemberg. Registrované s pedigree. Kontakt telefón: 063/52-445 Čenej. PREDÁVAM štrnásťmesačné barany plemena württemberg. Registrované s pedigree. Urobená analýza krvi na medivistu a kiu horúčku. Kontakt telefón: 063/52-445 Čenej.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). • KULTÚRA · OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu RWA SRBIJA, s. s r. o., BELEHRAD, Nový Belehrad, Nový Belehrad, Dr. Zorana Đinđića 67, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Prvá fáza výstavby, rekonštrukcie a dostavby podnikateľského komplexu na skladovanie chlebovín, na katastrálnych parcelách č. 44/4, 45/9, 45/10, 47/4 a 48/3, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Projektom je naplánovaná rekonštrukcia, zmena účelovosti a dostavby (nadstavovanie) administratívnej budovy do výšky: prízemie a poschodie (P + 1), strojárenského domu so zdvižným stĺpom výšky suterén, prízemie a poschodie (Su + P + 1), spravovacej miestnosti výšky: prízemie (P), sýpacieho koša a striešky výšky: suterén a prízemie (Su + P) a štyroch síl, výstavba miestnosti pre váhy výšky prízemie (P), váhy pre vlečky, vrátnice, strojárenského domu výšky: pivnica 1, pivnica 2, prízemie a dve poschodia s aspiráciou a čistením (5 úrovní platforiem), sušiarne, tampónovej bunky, odpadového sila, síl, sýpacieho koša a striešky so silami na rýchle plnenie, podlahového skladu výšky prízemie (P), transformátorovej stanice výšky prízemie (P), plynovej merno-regulačnej stanice a nádrže a čerpacej stanice výšky pivnica (Po). Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-192/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ SPOMIENKA

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

na manžela, otca a deda

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre vzdelávanie Žarka Zrenjanina 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882-968 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre vzdelávanie Mesta Nový Sad Pracovné miesto: osvetový inšpektor, v skupine pre osvetovú inšpekciu – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 8. 6. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1268+000 do km 1269+000, na k. p. č. 6690, k. o. Futog, nositeľa projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. júna 2020 uplynulo 25 rokov, čo nie je s nami naša mama a starká

VLADISLAVA KORUNIAKA

ZUZANA LABÁTOVÁ

30. 11. 1951 – 30. 6. 2011 – 2020 z Kulpína

Cestou života musíme kráčať bez Teba. V našich krásnych spomienkach si predsa stále s nami.

• KULTÚRA · OZNAMY •

Manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

rod. Hossová 27. 11. 1918 – 25. 6. 1995 – 25. 6. 2020 z Báčskeho Petrovca

Za lásku, dobrotu, obetavosť, za všetko krásne Ti vrele ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou a úctou:

dcéra Ruženka s rodinou a vnukovia s rodinami 26 /4913/ 27. 6. 2020

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom, starkým a prastarkým

ALEXANDAR ZAVAROŠ – SALE 2. 10. 1999 – 6. 6. 2020 z Kulpína

Ostali sme nemí a duša bolí, srdce plače, volá Tvoje meno. Taký dobrý mladík, milý náš Saško, kde Ťa cesta odviedla, ukrutný osud Ti priniesla, život Ťa sklamal a radosť odniesol. Naveky budeš v našich srdciach. Zarmútení: ujo Ján s rodinou, teta Zdenka s rodinou, teta Anna, teta Zuzana s rodinou a stará mama

PAVLOM BAŽÍKOM 2. 12. 1938 – 12. 6. 2020 z Báčskeho Petrovca

Ťažko veriť, že Ťa už niet medzi nami. Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Odpočívaj v pokoji.

ALEXANDAR ZAVAROŠ – SALE 2. 10. 1999 – 6. 6. 2020 z Kulpína

Tvoji najmilší: manželka Zuzana, dcéra Milota a syn Pavel s rodinami

POSLEDNÉ ZBOHOM svojej mame a svokre

S úctou si na Teba bude spomínať kolektív Vin Farm

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. júla 2020 uplynie desať rokov, čo nás navždy opustil náš sused

ZUZANE kopčokovej PAVEL VALENTA 1969 – 2010 – 2020 z Padiny

rod. Víziovej 17. 4. 1931 – 15. 6. 2020 z Báčskeho Petrovca

Keď sa dokončí životná púť, zostávajú spomienky... V tichosti zármutku nad našimi životmi s Tebou sa lúčia

S láskou a úctou si na Teba spomínajú susedovci Kotvášovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dcéra Zuzka a zať Samko • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

VLADIMÍR DORČA

Tvoji najmilší

Uplynuli už dva roky, čo nás navždy opustil môj manžel a náš otec a starký

MICHALA TOMÁŠIKA

1944 – 2005 – 2020 z Kulpína

Spomíname, nezabúdame.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

PAVEL MELICH

1958 – 2018 – 2020 z Padiny

1947 – 2018 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte s nami žiť... Tvoji najmilší S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame. Chýbaš nám veľmi...

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

Tvoji: manželka Anna, dcéry Anna a Mária a vnúčatá Janko, Peťko a Maťko

ONDREJA LABÁTA

DROBNÝ OZNAM

1942 – 2006 – 2020 z Báčskeho Petrovca

HĽADÁM pastiera (alebo manželský pár), ktorý by mal na starosti ovce

Už dlhých štrnásť rokov nie si s nami, ale navždy zostaneš žiť v našich spomienkach. Tvoji najmilší

na Čeneji. Zabezpečené ubytovanie, strava a plat podľa dohody. Kontakt telefón: 063/52-445.

SPOMIENKA na svojich milovaných rodičov

ZUZANU a 1931 – 2020

Jána 1929 – 1993 – 2020

KOPČOKOVCOV z Báčskeho Petrovca

„Vankúšik pod hlavou budem mať zo žiaľov; na rakve kvietky – to budú spomienky. A plachty z bôľu skryjú družku svoju. Boli sme, bôľ a ja, boli sme druhovia, spolu sme chodili cez žitia údolia...“

• OZNAMY •

Dcéra 26 /4913/ 27. 6. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. júna 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 28. júna 10.30 Zlatá brána, z roku 2018, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 30. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku aj tentoraz budú odvysielané aktuálne príspevky z jednotlivých slovenských prostredí. V pokračovaní nasleduje Kumštáreň. V druhej časti vysielania v televíznom éteri odznejú najnovšie básne Ladislava Čániho, rozhovor s úžitkovým fotografom Michalom Madackým a aktuálne a kultúrne diania, akým je prezentácia štyroch kníh Zoroslava Jesenského. Na záver nasleduje Dobroducháreň. Boh náš je láska – Júnové náboženské vysielanie bude venované aradáčskemu cirkevnému zboru, ktorý počas pandémie služby Božie pripravoval online. Silbašskí cirkevníci pokračujú s opravou kostola a v staropazovskom chráme Božom si pripomenuli prvé služby, ktoré boli 25. júna 1770.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 28. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 1. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 26. júna – Nevera po slovensky, 3. časť Sobota 27. júna – Jánošík Pondelok 29. júna – Mortdecai – Grandiózny prípad Utorok 30. júna – Excalibur Streda 1. júla – Spoveď mladej nevesty Štvrtok 2. júla – Légia

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 28. júna Film: Maska Junior Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Dospeláci 2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 28. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Po štvorročnej prestávke v Kovačici sa opäť hrá turnaj v malom futbale Koncert k Svetovému dňu hudby Utorok 30. júna 16.00 Kovačickí táborníci si zvolili nové vedenie Divadelné predstavenie: Drak Kreslený film: Kráľ sa stal sluhom Piatok 3. júla 16.00 Film: Kubo Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

DETSKÝ FUTBALOVÝ TURNAJ V PIVNICI

S loptou od malička

Miroslav Pap

o aktivít Futbalového klubu Slávia v Pivnici patrí aj každoročné organizovanie turnajov pre rôzne vekové kategórie. Medzi najväčšie patrí detský futbalový turnaj, ktorý tohto roku

chyby a nedostatok koncentrácie alebo síl často zmenili celkový priebeh hry, čo sa reflektovalo na skóre, ako to bolo v prípade finálových zápasov. V sobotu sa na turnaji zúčastnilo 12 súťažiacich skupín. Boli to: FK Slávia z Pivnice, Radnički 1912 zo Sombora, Budućnost zo Savinho Sela, FK Petrika z Nového Sadu, FK Bačka z Báčskej Palanky, FK

Spokojní Hložančania

tentoraz dokázali svoje kvality. Nedeľný turnaj patril futbalistom narodeným v roku 2010. Tých bolo o štyri skupiny viac ako v sobotu. V rámci vekovej kategórie boli upravené aj veľkosti ihrísk. V nedeľu súťažili: FK Slávia Pivnica, ODR

Víťazné mužstvo One team vo vekovej kategórii 2008

prebieha počas dvoch víkendov – 20. a 21. júna, ako aj 27. a 28. júna. Počas prvého súťažného víkendu mali diváci možnosť sledovať zápasy dvoch vekových kategórií. V sobotu si sily zmerali futbalisti narodení v roku 2008, kým v nedeľu to bol ročník 2010.

Subotica, One team z Báčskeho Jarku, Tekstilac z Odžakov, Mladost z Apatinu, Krila Krajine z Báčskej Palanky, Lider z Odžakov a Budúcnosť z Hložian. Do finále sa prebojovala novosadská FŠ Petrika a mužstvo FŠ One

Zo zápasu pivnickej Slávie proti novosadskému ŽFK Petrika

Obe vekové kategórie zápasili v rámci svojich fyzických síl a podľa usmernení trénerov. Niektoré skupiny ukázali väčšiu bojovnosť a odhodlanosť zvíťaziť, ktorá sa výrazne prejavila vo finále. Žiaľ, iba malé • ŠPORT •

team, ktorému sa až na penalty podarilo poraziť súpera 2 : 0. Bol to jeden z najnapínavejších zápasov. Na treťom mieste skončila hložianska Budúcnosť, ktorá zvíťazila nad FK Subotica 4 : 0. Hložančania aj

Aj futbalisti kysáčskej Tatry podali dobrý výkon

Petrovaradín, Petrika Nový Sad, Obilić Zmajevo, TSK Temerin, FK Dunav Báčska Palanka, FK Subotica, Bambino Palić, Tvrđava Báč, One

Tatra, ktorej sa podarilo zdolať Krila Krajine výsledkom 4 : 1. Zaujímavosťou je, že v prvý aj v druhý deň turnaja tretie miesto získali slovenské futbalové kluby. O víťazný pohár zabojovali ODR a Lider, keď po výhre 2 : 0 chlapci z Petrovaradína získali prvé miesto. Rozhodcovia na turnaji boli Predrag Vujić a Nemanja Pilić z Kuly, ktorí to často nemali ľahké. FK Slávia sa s hrdosťou môže pochváliť, že má za sebou úspešný prvý víkend turnaja, v ktorom sa zúčastnilo okolo 400 hráčov. Tieto počty, ale aj tie číslice, ktoré ešte pribudnú v nasledujúci víkend, veštia, že tohtoročný detský futbalový turnaj bude doteraz najúspešnejší. Tentoraz sa zúčastnia hráči narodení v rokoch 2009 a 2011. V sobotu si zahrá 16 skupín a v nedeľu 12 tímov. Organizátori dúfajú, že sa organizačná časť turnaja podarí na výbornú, že poveternostné podmienky budú priaznivé, ako to bolo aj pred týždňom. Doterajšie

Hráčom FK Petrika nechýbala dobrá nálada

team Bački Jarak, ŽFK Petrika Nový Sad, FK Sutjeska Bačko Dobro Polje, Krila Krajine Báčska Palanka, FK Hajduk Kula, Lider Odžaci a Tatra Kysáč. O tretie miesto hrala kysáčska

zápasy dokazujú iba to, že záujem detí o futbal nie je na ústupe a že sa v dohľadnej budúcnosti z jednotlivcov vyprofilujú aktívni futbalisti seniorských tímov zo svojich prostredí, možno aj profesionáli.

26 /4913/ 27. 6. 2020

Šport STAROPAZOVSKÝ BASKETBAL SA DOŽIL SEDEMDESIATIN (4)

Najprv Jednota, potom Lifam

Matej Bzovský

tomto významnom roku, keď Staropazovčania s hrdosťou oslavujú 250. výročie prisťahovania Slovákov na sriemske územie, táto veľkolepá slávnosť, ktorá je odložená pre pandémiu koronavírusu, bude

Prvá generácia staropazovských basketbalistov

počas tohto dlhého obdobia na ceste k úspechom, v čom sa značne podieľali aj Slováci ruka v ruke spolu so Srbmi a ostatnými národmi. Veľmi je bohatá aj basketbaiste pozitívne vplývať aj na ďalší lová tradícia, ktorá rok za rokom život tunajších obyvateľov slo- získala priazeň a pozornosť mlavenského národa, rovnako ako dých ľudí aj z radov Slovákov. i na športovú činnosť. Na všetko Dejiny hry medzi dvoma košmi to krásne, poučné a vzrušujúce, v Starej Pazove sa začínajú v čo i športovcov sprevádzalo dávnom roku 1950, keď prvý klub pomenovali Jedinstvo. Prvý zápas na otvorenej ploche povedľa Sokolského domu bol 1. mája 1950. Súperom bol Kabel z Nového Sadu. Výsledok bol nerozhodný 33 : 33. Zakladatelia dovtedy príliš neznámeho športu a prví hráči boli Karol Kersting, Štefan Havran, Miroslav Medveď, Maco Bzovský, Pavel Zolian a iní. Je zaujímavé, že po tomto úvodnom, ale Takto začínal v basketbale autor tohto príspevku predsa his-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ale aj dobrým človekom. Jeden zo vzorných športovcov v tomto prostredí Dobroslav Slavo Vereš má svoje kritériá pri spresňovaní fáz basketbalových období v Starej Pazove. Ide o veľmi zaujímavé videnie, takže si to dovolíme zacitovať. Slavo tvrdí, že prvá fáza bola vtedy, keď hráči z domu nosili chlieb a slaninu na cesty, pritom sa nezabudnuteľne a krásne kamarátili. Druhá fáza bola v tom čase, keď sa bez ohľadu na dosiahnuté výsledky dobre jedlo v reštauráciách, ale aj ďalej slušne kamarátilo. Tretia fáza je tá, keď klub začal rozdeľovať prémie, väčšie či menšie, a potom už

Pazovské mužstvo basketbalistov z roku 1970

torickom zápase celé tri roky pazovskí hráči nevedeli, čo znamená víťazstvo, ale táto neprajná skutočnosť ich neznechutila. Prianie bolo: hrať, bojovať o klubové farby a kamarátstvo. Obetavou, dobrovoľníckou prácou sa im podarilo z prvej hracej plochy presťahovať na novú vybetónovanú na ihrisku malých športov povedľa Remeselníckeho domu. Koženú loptu vystriedala nová, modernejšia, gumená oranžovej farby a základnou charakteristikou mužstva aj ďalej bolo kamarátenie, vzájomná úcta všetkých jeho členov ako koherentná sila. Byť členom BK Jedinstvo, neskoršie BK Lifam, znamenalo byť nielen dobrým športovcom,

nikto nemyslel na kamarátenie, každý hráč smeroval svojimi chodníčkami. Zlaté obdobie staropazovského basketbalu sa začalo, keď Jedinstvo premenovali na BK Lifam, keď patronát nad klubom prebrala vtedy svetoznáma rovnomenná továreň. Tento klub dosahoval stále lepšie výsledky, úspešne spolupracoval s eminentnými a známymi klubmi doma a v zahraničí. Tak na veľkom turnaji pri príležitosti 200. výročia príchodu Slovákov do tohto prostredia sa zúčastnili reprezentácia Československa, MBK Belehrad, BK Slávia z Bratislavy a za domáci tím ako posily • ŠPORT •

Jeden z úspešnejších tímov s chýrečným hráčom a trénerom Bogdanom Cvejićom (stojí šiesty zľava). Prvý sprava je náš dopisovateľ Matej Bzovský, ktorý bol vtedy členom vedenia.

zahrali dvaja vtedajší reprezentanti Juhoslávie Zoran Slavnić a Dragan Kapidžić. Pod vedením vynikajúceho odborníka Bratislava Batu Đorđevića v jubilujúcom 25. roku jestvovania BK Lifam postúpil do Druhej ligy, a tak korunoval rok vynaloženého úsilia, vôle a entuziazmu. V Lifame čoraz častejšie hrali i prvoligoví hráči, akými boli Dragan Vučinić, Mladen Maksimović, a vrcholom bolo, keď do Starej Pazovy prišiel preslávený reprezentant Ljubodrag Duci Simonović, ktorý hral po boku so svojím dlhoročným spoluhráčom z belehradskej C. zvezdy D. Vučinićom. S týmito dvoma hráčmi Pazovčania mali čoraz lepšie výsledky a ich prí-

Známy tréner Božidar Maljković, teraz prezident Olympijského výboru Srbska (stojí prvý sprava) na začiatku kariéry bol učiteľom basketbalistov Jedinstva

chod vo veľkej miere prispel k popularizácii tohto športu takmer v celej obci. V tom mužstve, ktoré v druholigovej súťaži zostalo až po sezónu 1979/80, spolu s ďalšími vynikajúcimi hráčmi bol aj Miroslav Paško. Tento hráč určite patril medzi najväčšie basketbalové talenty, ktoré sa narodili a hrali basketbal v Starej Pazove. Žiaľ, nedokázal naplno prejaviť svoj potenciál, a tak zostal iba talentom. Významnými V Starej Pazove hrali aj Dragiša Vučinić (stojí štvrtý zľava) a Ljubodrag Simopostavami v slávnom nović (v drepe prvý sprava). Prvý zľava v drepe je Pazovčan Miroslav Paško klube boli aj Vladimír (s rukami na lopte), ktorý neprejavil svoj veľký basketbalový talent ako Varga, Zlatko Klátik, sľuboval. bratia Igor a Miljan Medveďovci. Ich otec Miroslav (dnes má 72 rokov) bol nielen vrcholovým hráčom, ale i úspešným trénerom, zvlášť mladších kategórií. Postupne ako sa basketbalová kvalita presídľovala do susedných miest – Inđije, Nových Bánoviec, takmer do všetkých dedín Pazovskej obce, tak sa v Starej Pazove začala pociťovať najprv stagnácia tak medzi mužmi, ako i medzi ženami. Obe družstvá sú iba na ceste návratu do starých koľají, takže toto mesto športu a biznisu prestalo byť basketbalovým centrom v tomto regióne. Z niekdajších najlepších basketbalových klubov nielen v Srieme, ale i vo Vojvodine zostalo primálo lesku! Snímky: z archívu autora

BK Lifam bol členom Prvej ligy v sezóne 1999/2000 • ŠPORT •

26 /4913/ 27. 6. 2020

Šport NEBEZPEČNÝ VÍRUS VYČÍŇA AJ V NAŠOM ŠPORTE

COVID-19 všade vôkol nás! Juraj Pucovský

ebezpečný vírus COVID-19 neustále vyčíňa aj v Srbsku, nevyberá vek, ani pohlavie, vzdelanie, zamestnanie, vierovyznanie... Útočí na najmenej odolné, staré, chronicky choré osoby, ale aj na celkom zdravých ľudí. V uplynulom týždni nás každodenne zarážali správy, že

koronavírusom. A potom prišlo na rad semifinále Srbska Partizan – C. zvezda. Mnohí sa pýtali, horekovali, nadovšetko orodovali, najviac hádam dva spomenuté kluby o to, aby sa derby nehralo bez prítomnosti divákov. Veď bolo treba zarobiť peniažky a komu ešte záleží na zdraví verných fanúšikov? Futbalové orgány, štát a epidemiologické služby dovolili odomknúť brány štadiónov s odporúčaním, aby sa na tribúne dodržiaval sociálny odstup. Divák

juhom“ a neskoršie oslavy titulu majstra červeno-bielych po poslednom zápase s novosadským Proleterom 2 : 1. Prekvapuje nás len to, že dvaja Mohol to niekto čakať?: Novak Đoković Foto: SITA čelní ľudia FZ Srbska, prezident Slaviša Kokeza nu, aby si v čase krízy vyvolanej a podpredseda Marko Pantelić koronavírusom niečo zarobili. neupozornili na také správanie Z Belehradu vysielali informácie, sa, lebo obaja boli nakazení koro- že je všetko v poriadku, a potom navírusom, no našťastie úspešne nastúpil Zadar... Najprv Bulhar sa zotavili! Grigor Dimitrov oznámil, že je Začiatkom tohto týždňa priš- pozitívny na COVID-19, a preto la správa, že sú až piati hráči C. hneď zrušili finále medzi Đokozvezdy nakazení vírusom CO- vićom a Rubľovom! VID-19, podobný osud zasiahol Víťaz sedemnástich grandslaaj futbalových rozhodcov Srđana mových turnajov v dvojhre Jovanovića, bratov Novaka a Mi- a zverenec slovenského trénera loša Simovića, Milana Mihajlovića Mariána Vajdu sa ihneď vrátil do a Uroša Stojkovića. Vírus zistili aj Belehradu, kde po testovaní zistil, u vodného pólistu Nemanju Vicu že on a jeho manželka Jelena a šéftrénera našej vodnopólovej majú koronavírus?! Rovnako tak je okrem Dimitrova a Đokovićovcov reprezentácie Dejana Savića. Tenisový svet najviac ohromili aj s Chorvátom Bornom Ćorićom, správy z chorvátskeho mesta naším Viktorom Troickým, kondič-

Fanúšikovia Partizana na „juhu“

koronavírus čoraz častejšie vniká do tiel športovcov, o ktorých sme si mysleli, že sú najzdravší, že im nič nemôže uškodiť. Skutočnosť nás dementuje tým najhorším, môžeme povedať, najsmutnejším scenárom. Odkiaľ začať? Hádam odtiaľ, keď po zrušení núdzového stavu Futbalový zväz Srbska rozhodol o pokračovaní majstrovstiev iba v Linglong superlige a Prvej lige, kým od republikových až po najnižšie súťaže majstrovská sezóna 2019/2020 je skončená. O rozšírení líg, postupe a zostupe sme niečo už písali, ale to nemusí byť a ani nebude tak, lebo sú zmeny u nás (ne)logickou samozrejmosťou! Zápasy v elite najprv prebiehali bez prítomnosti divákov, ako vo väčšine európskych krajín, vrátane predovšetkým tých, kde sa hrá najkvalitnejší futbal, a boli aspoň podľa správ, ktoré sa nám „servírovali“ drastickejšie zasiahnuté

www.hl.rs

od diváka mal byť približne jeden až dva metre od seba. To bolo ťažko dodržať na štadióne, kde sa zoskupilo viac ako 15 000 ľudí, hoci je jeho kapacita o niečo viac ako dvojnásobne väčšia. Môžeme rozumieť prípad zo Subotice, kde sa na zápase Spartak – Napredak 0 : 2 podľa spravodajkyne zoskupilo 500 divákov (zo skúseností vieme, že ich bolo aspoň o polovicu menej). Tam každý fanúšik mohol obsadiť sám celý rad tribúny a dodržať sociálny odstup aj nad odporúčanie lekárov. Ďalej, keď ide o futbal, videli sme nasmiate tváre funkcionárov Partizana a Zvezdy v lóži, kde si podávali ruky, sedeli jeden vedľa druhého, a zočili sme, že vari jeden z nich mal rúško! O správaní sa futbalistov nech ani nehovoríme, jednotlivci odpľúvali na trávnik, objímali sa, čo odborníci radili, že sa nesmie robiť. A potom tá radosť kopy hráčov Partizana po triumfe nad Zvezdou 1 : 0 „pod

Informačno-politický týždenník

Skalní C. zvezdy na „severe“

Zadar, kde prebiehal druhý turnaj Adria Tour, ktorý mal svoju premiéru v Tenisovom stredisku Novak v Belehrade. Práve Novak Đoković bol iniciátorom série turnajov vo viacerých mestách niekdajšej Juhoslávie za účasti niekoľkých špičkových tenistov. Novak vyhlásil, že všetko to robili z ušľachtilých pohnútok, úprimne, nikomu nechceli uškodiť. Tieto turnaje mali mať dobročinný účel, pomôcť tenistom z regió-

nými trénermi Novaka a Grigora... Ktovie, čo sa ešte stávalo po uzávierke tohto čísla. Udalosti v Zadri vyvolali početné polemiky, obvinenia, obranu a útoky na Novaka Đokovića nielen v Chorvátsku a Srbsku, ale aj v celom tenisovom svete. Očividne, sú ľudia, ktorí ešte stále nepochopili veľké nebezpečenstvo, ktoré COVID-19 prináša! Snímky: G. Sivački • ŠPORT •

STK MLADOSŤ TRETÍ VO VOJVODINSKEJ LIGE – A SKUPINE

Michal Šramka, Ján Lačok a dobrodinec STK Mladosť Samuel Sýkora z Austrálie (sprava)

Predseda Ján Lačok bol rozhodca, ale zohral aj niekoľko zápasov

Senzační kamaráti sa nevzdávajú! Juraj Pucovský / Samuel Medveď

ingpong, pingpong, pingpong... Takýto zvuk vydávala pri dopade na stolnotenisový stôl celuloidová loptička v telocvični ZŠ Jána Čajaka pred viac ako troma mesiacmi. Presnejšie do 15. marca 2020, keď petrovskí stolní tenisti v poslednom majstrovskom zápase prekonali novosadský STK Ćurić 4 : 3. Potom odrazu zďaleka, z Číny, možno aj z niektorých iných krajín, k nám „zavítal“ neželaný, nebezpečný hosť, vírus COVID-19, a život prakticky zamrel. Kompetentné štátne orgány vyhlásili núdzový stav, zrušili okrem iného aj všetky športové súťaže. Tak to bolo aj so stolnými tenistami vo Vojvodinskej lige – A skupine, ktorí museli odložiť rakety a opustiť haly. Po zrušení núdzového stavu sa ohlásili orgány Stolnotenisového zväzu Vojvodiny s rozhodnutím, že majstrovskú sezónu 2019/2020 prerušili, je skončená. To znamená, že konečné umiestnenie mužstiev je také, aké bolo vo chvíli prerušenia. Najvyššie umiestnený somborský STK ŽAK postúpil do Druhej ligy – severnej skupiny, kým sa o stupienok nižšie presťahovali STK Apatin a STK Zma-

Miroslav Lomen

jevo. Rozhodnutie Stolnotenisového zväzu Vojvodiny najviac rozčúlilo, ale i rozhorčilo Zmajevčanov, ktorí si myslia, že mali peknú príležitosť a šancu v posledných troch kolách, ktoré sa nehrali, predbehnúť najbližší STK Ćurić, možno aj šídsky STK Partizan 2, STK NS 2011 alebo báčskopalanský STK Tikvara! Petrovská Mladosť skončila na treťom mieste, hoci mala do konca dvakrát hosťovať; v Apatine a v Novom Sade (NS 2011), kým ju doma čakal súboj s postupujúcim ŽAK-om. Dlhoročný hráč a predseda STK Mladosť Ján Lačok nám povedal, že je veľmi spokojný s tretím miestom. Najprv preto, že jednotliví dobrí hráči chýbali na niektorých zápasoch, hrali zranení alebo jednoducho nemali svoj deň. Pavel Turan prehral dva zápasy v súboji so ŽAK-om v tej nešťastnej prehre v Sombore 4 : 3 bol úspešný iba v štvorhre s Miroslavom Lomenom. Predseda Lačok nám povedal aj jednu raritu; Mladosť má najstaršie mužstvo v lige, ktorého hráči „nazbierali“ spolu viac ako 300 rokov?! To znamená, že často hrajú so súpermi o polovicu mladšími od seba alebo s chlapcami, ktorí by im mohli byť synovia. Stolní tenisti Mladosti sa znova vrátili do telocvične po viac ako dvoch mesiacoch, 27. mája 2020, keď usporiadali majstrovstvá klubu za účasti piatich hráčov. Titul majstra

Pavel Bažík

obhájil Miroslav Lomen, ktorý porazil všetkých súperov. Druhý bol Pavel Bažík, tretí Pavel Turan, štvrtý Michal Šramka a piaty Ľudovít Kaňa bez vyhratého zápasu. O organizáciu súťaže sa postarali predseda Ján Lačok, Ján Makan a Milan Anušiak. Senzační kamaráti z radov STK Mladosť, keď ide o lásku k stolnému tenisu, vytrvalosť a súdržnosť, sa ešte stále nevzdávajú! No bolo by dobre, keby vedľa seba pri stolnotenisovom stole mali už aj niekoľko mladších hráčov, ktorým by postupne poskytovali šancu hrať aj o body, aby sa tak mohli športove dokazovať.

Pavel Turan

Ľudovít Kaňa

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Laliti Mgr. Zuzana Poničanová, farárka

2. polovici 18. storočia sa do Lalite prisťahovali Slováci. V roku 1790 vznikol evanjelický zbor z 50 manželských párov. Aby sa cirkevný život mohol rozvíjať, cirkev v Laliti dostala od kráľovskej komory pozemok, aby si mohli vystavať modlitebňu, ktorá slúžila aj ako škola. Do vlastníctva dostali aj dve sesie zeme, aby cirkev dokázala zabezpečiť učiteľa, farára. Cirkevný zbor sa pomaly rozširoval, a tak rástla túžba po výstavbe riadneho Božieho chrámu. Tak sa aj stalo 25. marca 1848, kedy bol položený základný kameň nového kostola. Žiaľ, výstavba chrámu sa musela pozastaviť z dôvodu revolučných rokov. Až v roku 1851, keď sa situácia upokojila, bola obnovená práca na kostole a 7. novembra 1852 na 22. nedeľu po Svätej Trojici bol chrám Boží posvätený so sprievodnými spevmi a modlitbami. Tieto splnené túžby evanjelikov v Laliti sa uskutočnili za farára Karola Tešéniho, ktorý v cirkevnom zbore pôsobil v rokoch 1837 – 1897. Na oltári v kostole môžeme vidieť niekoľko biblických príbehov. Na oltárnom obraze je zobrazený Pán Ježiš Kristus ako dobrý pastier, ako hovorí kľačiacemu apoštolovi Petrovi, aby pásol Jeho ovečky. Oltárny obraz pochádza z roku 1861, na ktorom je podpísaný maliar Orlai. Z pravej

strany obrazu je vyobrazený príbeh o Abrahámovi a o jeho synovi Izákovi (obetovanie Izáka) a z ľavej strany je Pán Ježiš, ako sa modlí v Getsemanskej záhrade. Po stranách kazateľnice sú sochy apoštola Petra a apoštola Pavla. Na vrchu sa nachádza socha anjela, ktorý drží v rukách tabule s desiatimi Božími prikázaniami. Cirkevný zbor, ok rem kostola, vlastní aj faru z roku 1959, ktorá sa práve úplne zrenovovala, dom smútku z roku 2009, starú cirkevnú školu a 55 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy. Hlavné nedeľné služby Božie sa konajú každú nedeľu o 10.00 h. Na ranných modlitbách sa veriaci stretávajú v stredu o 7.15 h. V cirkevnom zbore pôsobí aj miešaný spevokol, ako aj spevokol mladých žien. V cirkevnom zbore sme rozbehli aj hru na trúbkach pod vedením Miroslava Poničana. Chceme začať pracovať aj s deťmi na besiedke, ako aj zaktivovať mládež.

V zimnom období sme začali s farskými priadkami. V cirkevnom zbore sa konajú každý rok v chráme služby Božie s Večerou Pánovou na Eliáša. Dôvodom toho je, že v dávnej minulosti dediny sa strhla búrka. V tom období boli domy pokryté trstinou a hrom udrel do jedného z domov, ktorý začal horieť. Silný vietor spôsobil, že vyhorelo skoro pol dediny a bol poškodený aj kostol. Táto nešťastná udalosť sa odohrala na Eliáša, preto si cirkevný zbor pripomína túto udalosť. V cirkevnom zbore pôsobili títo farári: Samuel Jesenský (1817 – 1830), Michal Borovský (1830 – 1836), Karol Tešéni (1837 – 1897), Ľudovít Maróthy (1897 – 1899), Emil Heinlein (1899 – 1939), Juraj Pagáč (1939 – 1976), Vladimír Lovás (1977 – 1992), Viera Báthoryová (1992 – 2018). Od novembra 2019 v cirkevnom zbore pôsobí ako kaplánka – administrátorka Zuzana Poničanová, ktorá pochádza z východného Slovenska, z Michaloviec. Keďže je toto prostredie pre ňu nové a neznáme, pri všetkých aktivitách jej pomáha manžel Miroslav Poničan.