Hlas Ludu 49 2018 by NVU Hlas ľudu

Sviatky sa blížia Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 8. 12. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4832/



Z obsahu

8. 12. 2018 | 49 /4832/

V staropazovskej Galérii Miry Brtkovej štvrtú výstavu Korene, výstavu diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku, slávnostne otvorili v pondelok 3. decembra. Milovníkom výtvarného umenia sa prihovorili traja akademickí maliari (na snímke zľava Michal Ďurovka, Ján Agarský a Marjan Karavla), ktorí sú i medzi 27 autormi tejto najnovšej expozície otvorenej do 10. januára 2019. A. Lešťanová

Projekciu dokumentárneho filmu (Ne)Zabudnutí – (Ne) Zaboravljeni v srbčine, ale aj so slovenským prekladom, usporiadali vo štvrtok 29. novembra v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci za účasti autorov filmu. J. Čiep

Uzávierka čísla: 5. 12. 2018

Akademický grafik a maliar Pavel Pop oslávil 70. narodeniny. O jeho živote a tvorbe sa viac dozvedáme z rozhovoru v prílohe Obzory. P. Matúch (Foto: M. Ulićević)

Aj Nový Sad sa zaradil medzi mestá a dediny, v ktorých prebiehajú podujatia, kde vyrábajú a súťažia o najchutnejšie mäsové produkty. V dňoch 23. až 25. novembra 2018 na Novosadskom výstavisku prebiehal prvý November fest – festival klobás, škvariek, hurky a tlačenky. Po rezkom tanci si na dobrej klobáse pochutnali aj tanečníci novosadského SKC P. J. Šafárika. J. Pucovský

Obdobie Vianoc je blízko a je teda čas nakupovať aspoň symbolické darčeky a medovníčky, ktorými potešíme najbližších. Už tradične v prvú adventnú nedeľu v Slovenskom národnom dome v Kysáči otvorili predajnú výstavu ručných prác, medovníčkov a iných predmetov spätých s Vianocami. Výstava prebieha v rámci podujatia Čaro Vianoc a na nej sa našlo pre každého niečo. Predajné výstavy budú v Slovenskom národnom dome každú sobotu a nedeľu do 23. decembra. E. Šranková

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Neviditeľné a diskriminované

očas kampane 16 dní aktivizmu boja proti násiliu na ženách, ktorá každoročne začína v Deň boja proti násiliu na ženách 25. novembra a končí sa v Deň ľudských práv 10. decembra, o postavení žien sa hovorí o niečo viac než mimo tejto kampane. A nezabúda sa ani na ženy s osobitnými potrebami, ktoré sú často neviditeľné v našej spoločnosti. Aktivity, ktoré sú bežné pre väčšinu žien, pre ženy z tejto skupiny sú poznačené prekážkami, nepríjemnými situáciami. Naša krajina ešte stále buduje kapacity na uľahčenie života osôb s invaliditou, od architektonických prístupov k budovám po uskutočňovanie práva na zdravotnú starostlivosť. Práve situáciu, v ktorej sa nachádzajú ženy s invaliditou vo Vojvodine a týka sa ich reprodukčného zdravia, zmapovali pokrajinský ochranca občanov – ombudsman a Misia OBSE v Srbsku. Pokrajinský ombudsman Zoran Pavlović oceňuje, že témy ochrany práv osôb s invaliditou sú čoraz viditeľnejšie, a to nie preto, že v minulosti také problémy neexistovali, ale preto, lebo práca inštitúcií je čoraz otvorenejšia. Podľa neho existujú pokroky, najmä v zákonodarnom systéme, no oveľa účinnejšie by bolo, keby v reálnom živote ženy s invaliditou v plnej miere uskutočňovali svoje právo na ochranu reprodukčného zdravia. Vo výskume tejto problematiky účinkovali domy zdravia (z 43, koľko ich je vo Vojvodine, 36 zaslalo svoje odpovede), všetky nemocnice, Inštitút pre verejné zdravie Vojvodiny, rezidenčné inštitúcie a Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo, zdravotní pracovníci a ženy s invaliditou. Výskumníčky z Misie OBSE Kosana Bekerová a Višnja Baćanovićová upozorňujú na alarmujúcu situáciu, ktorá si vyžaduje rýchle

reagovanie. Výskumom zistili, že v zdravotnom systéme neexistujú údaje o ženách s invaliditou, architektonická dostupnosť objektov je na veľmi nízkej úrovni, informačné tabule takisto nie sú sprístupnené ženám s osobitnými potrebami, pre nedostatok tlmočníkov posunkovej reči ženy s poškodeným sluchom sú odkázané na pomoc príbuzných, čo vo veľkej miere narúša ich súkromie, a gynekologické prehliadky sú v niektorých domoch zdravia a nemocniciach na veľmi nízkej úrovni. V podaktorých mestách neexistujú hydraulické stoly pre gynekológiu, ktoré, samozrejme, nie sú iba pre ženy s invaliditou, ale práve týmto ženám by prehliadka bola oveľa ľahšia. Vo výskume bola aj taká odpoveď, že pri nedostatku vyšetrovacích stolov zamestnanci pomáhajú tak, že pridŕžajú nohy, pokým lekár vykonáva vyšetrenie. Nevieme si ani predstaviť, nakoľko je taká situácia nepríjemná pre ženu. Medzitým, znepokojujúce sú odpovede samotných zdravotných zamestnancov. Ešte stále totiž existujú stereotypy a predsudky k ženám s invaliditou, podaktorí zamestnanci ich nazývajú nevhodnými pomenovaniami a mienia, že tieto ženy v úplnosti uskutočňujú svoje právo na ochranu reprodukčného zdravia, čo je ďaleko od pravdy, takisto ako je ďaleko od pravdy aj vyhlásenie, že osoby s invaliditou majú rovnoprávne postavenie v spoločnosti. Veď aj Všeobecná deklarácia ľudských práv medzi základné ľudské práva zaraďuje predovšetkým právo na život, ochranu osobnosti, ľudskej dôstojnosti a ochranu súkromia, no situácia z terénu hovorí o niečom celkom inom. Jasmina Pániková

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Spoločnými silami zveľadiť prácu 15 Tradícia s nepatrnými obmenami

OBZORY

20 Oslobodiť slobodu

Foto: pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

27 Hodnotiť kroje je priam nemožné 43 Zraz športových hviezd Autorka titulnej fotografie: Danuška Berediová-Banovićová 49 /4832/ 8. 12. 2018

Týždeň 

InPress

Aký lev? Malý lev!

7 DNÍ

Kosovo bude mať armádu?

šte jeden „úspech“ srbskej diplomacie: Šalamúnove ostrovy stiahli uznanie Kosova. Minister Ivica posledný novembrový deň Dačić potvrdil danú správu, médiá informovali, že náš prezident dostal medzinárodnú ale tentoraz neprejavoval radosť verejne, lebo (ako uviedla cenu za mier Zlatý lev, ktorú mu agentúra Tanjug) nechcel vraj v Benátkach mali odovzdať prvého vyvolávať dodatočnú nestadecembra. Medzitým, prezident nebilitu s ohľadom na aktuálnu odcestoval na ceremoniál, kosovské situáciu a narušené vzťahy problémy mu asi odpútali pozornosť medzi Belehradom a Prištinou. od významnej ceny, o ktorej sa Znamená to, že jeho diplomaani len nezmienil. Ako istý denník tické aktivity zamerané proti uviedol, cena bola ustanovená medzinárodnému uznaniu nezávislosti Kosova zapríčiešte pred 70 rokmi a tohtoročným ňujú nestabilitu a netreba viac ambasádorom mieru vo svete je o nich verejne hovoriť? Pripopráve náš prezident, a to najmä pre meňme, doteraz boli priam jeho „plodný prínos medzinárodoslavované správy o tom, že ného dosahu“. Čo iné povedať než: niektoré krajiny si to rozmysleli gratulujeme! Ibaže... a stiahli uznanie Kosova ako Médiá si trochu poplietli ceny samostatného štátu. Nateraz a preniesli falošnú informáciu. Áno, to urobilo 11 krajín – okrem cena Zlatý lev bola ustanovená Šalamúnových ostrovov napr. pred 69 rokmi, ale cena Filmového aj Surinam, Guinea-Bissau, festivalu v Benátkach, nie aj táto za Svätý Tomáš a Princov ostrov, mier. Tá je oveľa, oveľa mladšia, má Burundi, Libéria, Komory... Napriek apelom medzináiba jeden rok... rodnej spoločnosti a EÚ, aby Cena sa udeľuje viackrát ročne kosovská vláda stiahla nehua podľa písania istého média minulý Jasmina Pániková

rok Zlatého leva si domov odniesol aj lokálny taliansky výrobca cestovín. Nadácia, ktorá udeľuje cenu, odnedávna pôsobí aj u nás a v jej čele je pán, ktorý je aj koordinátorom pre hospodárstvo Kosova a Metóchie. Ide iba o náhodu? Aj napriek tomu, že cena nie je až taká významná, predstavitelia pokrokárov sú viac než hrdí, že ju dostal práve ich predseda. Ale fakt, že aj oni spolu s podaktorými médiami prenášali falošnú správu, ani len nespomínajú. Je zaujímavé, že nedávno práve poradkyňa nášho predsedu vyhlásila (a to na zasadnutí Benátskeho klubu!), že naša krajina posilňuje kapacity na včasné odhaľovanie falošných správ. Dúfajme, že ich raz dostatočne posilní a možno raz aj prezident dostane toho takmer 70-ročného leva, napr. v kategórii najlepší herec.

www.hl.rs

mánne stopercentné colné prirážky na tovar zo Srbska (a tiež tovar z Bosny a Hercegoviny), kosovský premiér Ramush Haradinaj to odmieta urobiť a opakuje, že takýto stav potrvá, až pokým Srbsko neuzná ich štátnu nezávislosť. Predseda kosovského zhromaždenia Kadri Veseli vyhlasuje, že 14. decembra tamojší poslanci budú hlasovať o transformácii Kosovských bezpečnostných síl (KSF) v skutočnú armádu, ktorá by v skutočnosti mala mať 5- až 8-tisíc vojakov. Politici v Srbsku upozorňujú, že vznik kosovskej armády môže mať nepredvídateľné následky pre bezpečnosť v regióne, a vyzývajú medzinárodné spoločenstvo k reakcii. Plány kosovskej vlády však majú podporu USA aj napriek tomu, že formovanie kosovskej armády je v rozpore s rezolúciou OSN 1244... V protivládnych nepokojoch vo Francúzsku prišlo o život niekoľko ľudí, desiatky utrpeli zranenia a zapríčinené sú veľ-

ké materiálne škody. Protesty viedli prívrženci hnutia „žltých viest“ a zamerané boli proti zvyšovaniu cien benzínu a nafty a poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva. Francúzska vláda nakoniec ustúpila pod tlakom násilných protestov a premiér Édouard Philippe oznámil pozastavenie zvyšovania daní z benzínu a nafty, ktoré bude odložené o šesť mesiacov. Plánovaná návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Srbska bola z objektívnych príčin odročená. Macedónska vláda predložila v parlamente návrh zmien ústavy, ktoré oficiálne premenujú krajinu na Severné Macedónsko na základe dohody dosiahnutej so susedným Gréckom. Macedónsky premiér Zoran Zaev očakáva, že debata o navrhovaných ústavných zmenách bude trvať asi mesiac. Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Z USTANOVUJÚCEHO A 1. PRACOVNÉHO ZASADNUTIA NRSNM V NOVOM ZLOŽENÍ

Spoločnými silami zveľadiť prácu Juraj Bartoš

ovou predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny je Libuška Lakatošová zo Starej Pazovy. Rozhodli o tom poslanci NRSNM na prvom pracovnom zasadnutí v Starej Pazove v utorok večer 4. decembra. Predtým sa v zasadačke Slovenského národného domu uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie štvrtej zostavy rady za prítomnosti všetkých Novej predsedníčke zablahoželala a všetkým členom štvrtej zostavy jej 29 členov zvolených vo voľ- NRSNM popriala úspešnú prácu veľvyslankyňa Slovenskej republiky bách 4. novembra. Prítomných v Srbsku Dagmar Repčeková maždenia mám strašne Ústredným bodom 1. pracovzlý pocit. Ja ho urobím, nej schôdze bola voľba predseale nebudem ho robiť s du NRSNM; na tento post bola radosťou. Mám dojem, navrhnutá ako jediná kandidátže medzi nami, budúcimi ka Libuška Lakatošová, nositeľka poslancami, sedia aj ľudia, listiny číslo 2 Matica slovenská ktorí nedostali mandát v Srbsku – Libuška Lakatošová; slovenského národa, a návrh bol opatrený podpismi tí, čo dostali mandát slo- 25 členov. Kým volebná komisia venského národa, zostali chystala volebné lístky, Lakatovonku, niekoľkí. Myslím si, že to dosiaľ nebolo.“ Predsedníčka NRSNM Po potvrdení Libuška Lakatošová mandátov nov preplnenej miestnosti privítal vých členov NRSNM, predseda Výkonného výbo- ktorí zložili slávnostnú ru SKUS hrdinu Janka Čmelíka prísahu, nová zostaZdenko Uheli. „Budete bojovať va mohla právoplatne v podstate aj za práva Slovákov; pracovať. Hneď schvátreba dbať, nezabudnúť, že tre- lila návrh o uskutočneba pracovať a spolupracovať aj ní prvého pracovného medzi národnostnými radami,“ zasadnutia, ktoré sa povedala o. i. veľvyslankyňa začalo po dvadsaťmiSlovenskej republiky v Srbsku nútovej prestávke. Dagmar Repčeková blahoželajúc novozvolenej predsedníčke PRVÉ PRACOVNÉ Hlasovanie pred očami verejnosti a členom doterajšej zostavy, ako ZASADNUTIE i novým poslancom NRSNM. Jednohlasne prítomní schválili šová predstavila svoj program. Úvodom ustanovujúceho rokovací program 1. pracovnej Skonštatovala, že NRSNM počas zasadnutia člen rady Zlatko schôdze. Za správu z ustano- doterajšej činnosti bola príklaŠimák informoval, že v súlade vujúceho zasadnutia hlasovalo dom ostatným národnostným s dočasným rokovacím poriad- 27 členov, 2 boli proti, môžbyť radám v Srbsku, a že dobré kom pracovné predsedníctvo preto, že bola napísaná v srb- meno si NRSNM musí udržať. utvoria najstarší jej člen Juraj čine (lebo bude zaslaná do Ohľadne budúcej činnosti poČervenák ako predsedajúci a rezortného ministerstva). Do vedala: najmladší členovia, teda Martina volebnej komisie zvolili Janka „Všetci my máme jednotný Martinko-Sabolčki a Tatiana Havrana ako predsedu a členov cieľ: umožniť tu žijúcim SlováŠtaubová. Červenák sa ospra- Hviezdoslava Čmelíka a Jarmilu kom v rámci štyroch hlavných vedlnil „slovenskému národu“, Agársku; traja členovia pri hla- oblastí – kultúry, jazyka, inforkeď povedal: „Z dnešného zhro- sovaní zostali zdržaní. movania a školstva – nielen • TÝŽDEŇ •

zachovať svoju identitu, ale i presadzovať nové idey, umožniť slovenským spoločenstvám a jednotlivcom, aby zveľadili svoju tvorbu a aktivitu. Želám si, aby našou spoločnou ambíciou bola vysoká kvalita každého podujatia, každého projektu, a zároveň chcem sľúbiť, že sa s odhodlaním zameriam na riešenie všetkých otázok, na ktoré je kompetentná Národnostná rada, pričom počítam so všetkými vami, lebo sme na spoločnej ceste. Poďme spoluvytvárať a spoločným smerom posúvať sa vpred za dobro všetkých Slovákov v Srbsku.“ Do diskusie o kandidátke sa nezapojil nikto, a tak nasledovalo hlasovanie. Volebná urna bola umiestnená na vchode do zasadačky pri výčape a členovia NRSNM fakticky okrúžkovali čísla pred menom kandidátky na predsedu pred očami verejnosti. Až 25 členov hlasovalo ZA a 4 lístky zostali neokrúžkované. Keď predseda komisie Havran oznámil, že novou predsedníčkou NRSNM je Libuška Lakatošová, zaznel dlhý silný potlesk. Ona potom ďalej viedla prvú pracovnú schôdzu. Poďakovala sa členom za dôveru: „Som si istá, že my 29 spolu dokážeme ve ľa d o b r ých vecí.“ Osobitne sa poďakovala predsedovi Matice slovenskej v Srbsku Jánovi Brtkovi, ktorý „vlastne mal ideu, že mám kandidovať do Národnostnej rady a že mám byť nositeľkou listiny. Matica a NR sú úzko späté a vždy budú spolupracovať“. Členovia NRSNM vymenovali komisiu na zmenu a doplnky k Štatútu a Rokovaciemu poriadku NRSNM v súlade s novou legislatívou.

49 /4832/ 8. 12. 2018

Z DOKUMENTÁRNEJ VÝSTAVY 100 ROKOV USPORIADANEJ V ARCHÍVE JUHOSLÁVIE V BELEHRADE (3)

Československá štátnosť 1918: Milan Rastislav Štefánik

účasťou výstavného podujatia 100 rokov, ktoré sa usporiadalo od 2. do 20. novembra v belehradskom Archíve Juhoslávie (o čom sme písali v Hlase ľudu č. 45 na strane 3), bola aj výstava Československá štátnosť 1918. Pripomenula zrod Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov a dôležité osobnosti, ktoré sa najviac zaslúžili o jeho vznik a uznanie v zahraničí. Autorkou konceptu výstavy je Lenka Lindaurová. V tomto príspevku prinášame časti niektorých textov z vystavených tematických panelov. Generál a doktor filozofie Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál francúzskych ozbrojených síl, diplomat a politik. Mal významnú zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral zásadnú úlohu pri formovaní československých légií a v diplomatických rokovaniach s francúzskou vládou. Spoločne s Masarykom a Benešom bol kľúčovou osobnosťou pri založení novej republiky. Štefánik vyštudoval pražskú techniku, stavebný odbor v Prahe, kde sa tiež zapojil do spolkov Detvan, Jeroným a Radhošť. Stal

sa stúpencom myšlienok T. G. Masaryka, ktorý vtedy prednášal na Karlovej univerzite. Z techniky odišiel na astronómiu, ktorá sa vtedy vyučovala na Filozofickej fakulte, neskôr v roku 1902 odi- M. R. Štefánik šiel študovať filozofiu do Zürichu. (Foto: z archívu Českého centra) Po promócii odišiel roku 1904 do služby francúzskej armády, ŠtefáParíža, kde sa dostal ku známemu nik ho však odmietol a nechal sa astronómovi Janssenovi. Napĺňala preložiť do Srbska. Po návrate späť sa jeho vedecká kariéra, publikoval do Paríža patril k najdôležitejším vedecké práce, cestoval a získal osobnostiam československého cenu Francúzskej astronomickej exilového odboja. spoločnosti pomenovanú práve Významne podporil plán čespo Janssenovi. V roku 1910 bol pa- ko-slovenského štátu a dokázal rížskym astronomickým vedeckým o ňom presvedčiť práve západných ústavom vyslaný na Tahiti pozoro- politikov. Stretol sa tu s Edvardom vať Halleyovu kométu. Francúzska Benešom a spoločne s ním pripravili vláda mu ponúkla vybudovanie vytvorenie riadiaceho centra pre vlastnej telegrafickej siete a sústavy zahraničný odboj a samostatnú meteorologických staníc v Ekvá- armádu a presadili ich u francúzskej dore a na Galapágoch. politickej reprezentácie. Štefánik Ako inteligentný vizionár Šte- sprostredkoval stretnutie T. G. Mafánik vo vojne zbadal možnosť saryka s francúzskym ministerským oslobodiť slovenský národ a spojiť predsedom, ktorého získali pre ho v budúcnosti s národom čes- svoju koncepciu riešenia stredokým. Na front nastúpil v roku 1915, európskej otázky. V roku 1916 zo absolvoval leteckú školu, získal Štefánikovej iniciatívy vznikla Česdiplom pilota a hodnosť desiatnika. koslovenská národná rada. V roku Neskôr ako nadporučík odišiel na 1916 odcestoval Štefánik do Ruska, západný front k prieskumnej peruti kde sa mu podarilo posilniť postaMF 54 a usiloval sa o vytvorenie venie Československej národnej dobrovoľníckej československej rady (ČNR) vo vojenských kruhoch. jednotky. Bolo mu ponúknuté V tom istom roku zaistil podpis tamiesto veliteľa meteorologickej kzvanej Kyjevskej dohody, v ktorej

bola rada uznaná za vedúci orgán českého a slovenského hnutia v zahraničí. V roku 1917 odplával do Ameriky, kde organizoval nábor dobrovoľníkov a získaval podporu pre ČNR. Za svoju činnosť bol ocenený krížom dôstojníka čestnej légie. Po návrate do Paríža diplomaticky podporil vznik Dekrétu o vytvorení Česko-slovenskej armády vo Francúzsku, ktorá podliehala Československej národnej rade. Na začiatku roka 1918 odišiel do Talianska. Tam sa mu podarilo podpísať s ministerským predsedom Orlandom obojstrannú zmluvu o vytvorení samostatnej Česko-slovenskej armády podliehajúcej ČNR. Na jar 1918 bol v Ríme prítomný na slávnostnom odovzdávaní vlajok česko-slovenským légiám. Medzinárodné uznanie ČNR bolo potvrdené tým, že 14. októbra 1918 bola vyhlásená vládou novej republiky. Mala troch členov – Masaryk bol ministerským predsedom a ministrom financií, Beneš ministrom zahraničných vecí a Štefánik ministrom vojny, resp. vojenstva, ktorým ostal aj po vzniku Československej republiky 14. novembra 1918, keď bol Masaryk zvolený za prezidenta a predsedom vlády sa stal Karel Kramář. Štefánik v tom čase zariaďoval zložitý presun legionárov zo Sibíri, neskôr sa presunul opäť do Paríža a v roku 1919 do Talianska. Dňa 4. mája odletel do Bratislavy sprevádzaný ešte dvomi talianskymi letcami. Lietadlo však nepristalo – zrútilo sa neďaleko Bratislavy, v Ivanke pri Dunaji, kde sa dnes nachádza Štefánikov pomník. Pripravil: S. L.

WINTERFEST 2018

Vianočné trhy aj v Novom Sade Danuška Berediová-Banovićová

ž tretí rok zaradom Nový Sad má vianočné trhy, podľa vzoru iných európskych metropol. Vianočnú a novoročnú atmosféru na Námestí slobody dopĺňa ohromný Spievajúci stromček (Singing Christmas tree) pred katedrálou, tiež ozdobené stánky, z ktorých

www.hl.rs

sa rozvoniava vôňa vareného vína a trdelníkov, či Novoročný fiaker. Novosadský WinterFest bol otvorený v stredu 28. novembra a potrvá do 29. decembra. Každý deň sa na Spievajúcom stromčeku striedajú detské a dospelé chóry a spievajú vianočné a novoročné pesničky, organizované sú vystúpenia kapiel a DJ-ov na hudobnom javisku, návštevníci sa môžu prejsť fiakrom po

Informačno-politický týždenník

centre mesta a kúpiť si stromčeky s koreňom. Na ozdobených Soby lákajú najmladších s t á n ko ch sú, okrem jú Združenie Subsidium, Bač u srcu slaných a sladkých pochúťok, rôzne Bačke a HBO Color Media Events, za ručné práce a dekorácia. podpory Mesta Nový Sad a MestNovosadský WinterFest organizu- skej správy pre hospodárstvo. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADAL BÁČSKOPETROVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Finančná situácia znepokojuje Katarína Gažová

a 23. zasadnutí Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v pondelok 3. decembra výborníci najviac diskutovali o návrhu uznesenia o druhom opravnom rozpočte na rok 2018, ako aj o správe o realizácii rozpočtu obce v období január – jún 2018. Vedúca obecného oddelenia pre financie a rozpočet Anna Vrbovská ozrejmila návrh druhého opravného rozpočtu a uviedla, že jeho cieľom je prostriedky, ktoré nebudú využité do konca kalendárneho roka, usmerniť do apropriácie, keď to bude nevyhnutné. Ako je známe, rozpočet Báčskopetrovskej obce je zaťažený vracaním prostriedkov samozdanenia občanom a ako sa blíži koniec roka vidno, že plánované prostriedky sa nerealizovali, čo znamená, že obec nedostala ani plánovanú pomoc a nebol realizovaný ani predaj nehnuteľností vo vlastníctve obce. Z toho dôvodu sa jestvujúce prostriedky obecného rozpočtu použili na vyplácanie sa-

Na zasadnutí sa najviac diskutovalo o oprave a realizácii rozpočtu mozdanenia. Po druhom opravnom rozpočte na tieto účely zostáva okolo sedem miliónov dinárov, čo by malo postačiť do konca roka. Celoročné výdavky na tieto účely dosahujú okolo päťdesiat miliónov dinárov. V súvislosti s druhým opravným rozpočtom sa viedla dlhšia rozprava aj o tom, kto je zodpovedný za to, že sa prostriedky samozdanenia musia vracať, takže potom nie je nadostač prostriedkov na rôzne dôležité obec-

né investície. V správe o realizácii rozpočtu obce počas prvých deviatich mesiacov tohto roku sa uvádza, že obec v tomto období realizovala príjmy v hodnote čosi viac ako 408 miliónov. Na zadováženie nefinančného majetku sa použilo 382 miliónov a na splácanie dvoch úverov je vyčlenených vyše 8 miliónov dinárov. Hovorilo sa o výstavbe nových ciest na území obce, čo bola jedna z najväčších tohtoroč-

ných investícií. A konštatované bolo aj to, že obec je v ťažkej finančnej situácii, a preto sa na všetky možné spôsoby musia hľadať prostriedky, aby sa dalo viac investovať. Návrh rozpočtu na tento rok bol dobre vypracovaný, ale jeho realizácia nebola uspokojujúca. Druhá oprava rozpočtu a správa o jeho deväťmesačnej realizácii boli na zasadnutí schválené. V pokračovaní zelenú bez diskusie dostalo uznesenie o lokálnych administratívnych poplatkoch a schválený bol aj Lokálny akčný plán pre vzdelávanie Rómov z územia obce, ktorý ozrejmila koordinátorka Daniela Mihajlovićová, ako aj uznesenie o Obecnej rade rodičov na školský rok 2018/2019. Schválili i uznesenie o druhoch protikorupčných predpisov, ktoré určuje zhromaždenie obce. Záverom schválili správy o práci a realizácii ročných plánov práce Gymnázia Jána Kollára, všetkých štyroch základných škôl z územia obce a Predškolskej ustanovizne Včielka na školský rok 2017/2018, ako aj ročné programy práce spomenutých škôl a škôlky na školský rok 2018/2019. V Dozornej rade Domu zdravia Báčsky Petrovec sa udiala zmena, keď namiesto Dr. Jovany Šmanjovej (odišla do dôchodku) bola zvolená Katarína Ćuga, zdravotná sestra na gynekologickom oddelení.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Rozpočet zmenšený o 37 miliónov Anička Chalupová

o štvrtok 29. novembra sa uskutočnilo 21. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci prerokovali 32 bodov rokovacieho programu. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia 33 prítomných výborníkov najviac diskutovalo o rozpočte Obce Kovačica na aktuálny rok (tretí doplnkový rozpočet), ktorého návrh ozrejmila Alžbeta Marková, vedúca oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu. V porovnaní s predchádzajúcim rozpočtom celkové rozpočtové výdavky sú zmenšené o čosi viac ako 37 miliónov dinárov. Za necelé dve hodiny výborníci schválili aj ďalšie body rokovacieho programu, medzi ktorými boli zmeny a doplnky rozhodnutia o zadlžení obce s cieľom vkladať do kapitálo• ĽUDIA A UDALOSTI •

vých investícií v roku 2018, rozhodnutie o úprave Štatútu Obce Kovačica, rozhodnutie o určovaní spôsobilých právnických osôb významných pre ochranu a záchranu, ako i uznesenie o zmene rozhodnutia o formovaní jednotiek civilnej ochrany všeobecného účelu na území obce. Výborníci dali zelenú aj návrhu konsolidovanej správy o uskutočnení obecného rozpočtu v období január – september 2018, ako i správe o uskutočnení likvidácie Direkcie pre výstavbu obce. Ďalej posúdili a schválili správu o práci a finančnú správu domov kultúry v Idvore, Debeljači, Padine, Samoši, Crepaji, Kovačici a Uzdine, ako aj správu o práci Turistickej organizácie obce Kovačica za rok 2017, Strediska pre sociálnu prácu, Galérie insitného umenia, Obecnej knižnice, PU Kolibrík, ako i kovačických verejných podnikov Naš stan, Relax a RTV Obce Kovačica. Schválená bola aj správa o práci

Čulú diskusiu viedli o treťom doplnkovom rozpočte, ktorý ozrejmila náčelníčka pre financie Alžbeta Marková a finančná správa VKP Rad v Crepaji, Padina v Padine, Samoš v Samoši, Elán v Kovačici, Banát v Uzdine, Idvor v Idvore a 4. október v Debeljači. Rozhodnutím ZO Dr. Predrag Vinković z Pančeva sa stal riaditeľom Domu zdravia v Kovačici a do Školského výboru Základnej školy maršala Tita v Padine z radu rodičov zvolili Vlastu

Bačúrovú a Zuzanu Kováčovú. Rozhodnutím lokálneho parlamentu Štáb pre mimoriadne situácie na území Obce Kovačica tvoria: Milan Garašević, Jaroslav Hrubík, Jano Tomáš, Robert Mitevski, Blažo Stojanovski, Zlatko Sianta, Laslo Lover, Dušanka Petráková, Vladimír Mađarev, Dr. Đura Livijus a Vlatko Kuraj.

49 /4832/ 8. 12. 2018

Ľudia a udalosti DEBATA O NÁVRHU ŠTATÚTU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Nezáujem sa odzrkadlil na návštevnosti Katarína Gažová

stredu 28. novembra vo veľkej sieni ZO usporiadali verejné zhromaždenie v súvislosti s verejnou rozpravou o texte predbežného návrhu Štatútu Obce Báčsky Petrovec. Zhromaždenie obce na stretnutie pozvalo predstaviteľov verejných podnikov, ustanovizní a organizácií, ktorých zakladateľom je obec, predstaviteľov orgánov obce, združení občanov, prostriedkov verejného informovania a občanov obce. Stretnutia sa však zúčastnila len malá hŕstka pozvaných. Na verejnom stretnutí členovia pracovnej skupiny Obecnej rady, ktorá pripravila text predbežného návrhu Štatútu Obce B. Petrovec, zdôvodnili riešenia zahrnuté do textu, resp. predstavili poznámky a návrhy podané vo verejnej rozprave uskutočnenej v období pred verejným stretnutím. So spo-

Malá hŕstka účastníkov debaty o návrhu štatútu obce menutým textom predbežného návrhu štatútu obce sa verejnosť mohla oboznámiť prostredníctvom obecnej webovej stránky: http://www.backipetrovac.rs, na ktorej bol zverejnený 1. novembra 2018. O texte predbežného návrhu štatútu obce tajomník Obecnej rady Rastislav Labáth povedal,

že bol schválený na októbrovom zasadnutí Zhromaždenia obce a že nový štatút zladený s platným zákonom má byť schválený v deväťmesačnej lehote. Verejná rozprava o návrhu štatútu obce trvala od 1. do 30. novembra. Keď ide o zmeny v doterajšom texte štatútu poukázal, že sa mení počet členov Obecnej rady z deväť na

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

O práci verejných podnikov Stanislav Stupavský

o rokovacieho programu zasadnutia Zhromaždenia obce Šíd v piatok 30. novembra zaradili iba správy o činnosti verejných podnikov v období od 1. januára do 30. septembra 2018. Na zasadnutí krátke úvodné slová podali predstavitelia jednotlivých podnikov. Tak o práci Verejného podniku Verejné osvetlenie a služby udržiavania hovoril Dušan Lastić. Slavica Sremac, riaditeľka VKP Standard, okrem iného uviedla, že najväčším problémom v meste Šíd dnes je údržba alebo výstavba novej depónie. O finančné prostriedky na tieto účely vláda Republiky Srbsko sa uchádzala aj na súbehoch me-

www.hl.rs

Slavica Sremac, riaditeľka VKP Standard

Informačno-politický týždenník

dzinárodných organizácií, predovšetkým Japonska, avšak doteraz sa nenašlo pozitívne riešenie. To znamená, že komunálny podnik Standard bude zápasiť s týmto problémom aj do budúcna. Milan Jandrić, riaditeľ Verejného podniku Urbanistický ústav, povedal, že tento podnik za prvých deväť mesiacov tohto roku splnil svoj plán práce. Štefan Čipkár predstavil činnosť VKP Vodovod a vyzdvihol, že za svoj najväčší úspech v tomto roku považujú vŕtanie artézskej studne B-14, ktorá prispeje k riadnemu zásobovaniu vodou obyvateľov obce. Správy o činnosti verejných podnikov počas prvých deviatich mesiacov bežného roku zhromaždenie prijalo väčšinou hlasov.

päť, teda v rade má byť predseda obce, zástupca predsedu obce a traja členovia, ktorí sa vymenúvajú na návrh predsedu obce. Zmena sa vzťahuje aj na počet zástupcov predsedu obce, lebo podľa zákona obce s počtom 15 000 obyvateľov môžu mať jedného zástupcu, čo je tiež zaradené do návrhu nového štatútu. Keď ide o zmenu týkajúcu sa počtu výborníkov ZO pracovná skupina pôvodne navrhla, aby sa znížil z terajších 31 na 21. Na októbrovom zhromaždení výborník Gavra Govorčin podal návrh, aby sa počet výborníkov znížil na 25, a tento návrh bol schválený. Rastislav Labáth pripomenul, že doterajší štatút bude platný do nových lokálnych volieb. Keď ide o osobitné pracovné telesá zhromaždenia obce pracovná skupina navrhla založiť aj Radu rodičov Obce Báčsky Petrovec. Otázky práce a organizácie miestnych spoločenstiev sú v návrhu štatútu tiež podrobne spracované. O návrhoch zmien v ďalších článkoch obecných stanov hovoril tajomník ZO Svetoslav Majera, ktorý zároveň poukázal na malý počet účastníkov verejného stretnutia, takže sa diskusia o predbežnom návrhu štatútu takmer ani nekonala.

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Zadržali podozrivého. Príslušníci Ministerstva vnútorných vecí v Novom Sade zatkli maďarského občana Z. V. (1982) z podozrenia, že spáchal trestné činy – vyvolávanie všeobecného nebezpečenstva a vážna krádež, oznámila novosadská polícia. Obviňujú ho, že 23. novembra hádzal kamene a tehly na chodcov a automobily z budovy v Stražilovskej ulici v Novom Sade a poškodil dve vozidlá. Podozrievajú ho tiež, že sa predtým vlámal do domu smútku na miestnom cintoríne v Kysáči, rozbil alebo poškodil časť inventára a odcudzil nástenné hodiny a lampu. Z. V. zadržali v polícii do 48 hodín so súhlasom verejného obžalobcu, ku ktorému ho s trestnou prihláškou predviedli na výsluch. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Násilie na ženách vo fókuse Anna Simonovićová

rámci svetovej kampane s názvom 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách v staropazovskom dome zdravia v piatok 30. novembra prezentovali služby Strediska pre obete sexuálneho násilia zo Sriemskej Mitrovice. Uvedená globálna svetová kampaň začína 25. novembra – v Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách, ktorý Spojené národy ustanovili v roku 1999. Túto svetovú kampaň uskutočňuje 1 700 organizácií vo viac ako sto štátoch na svete, a to od 25. novembra do 10. decembra, keď je Medzinárodný deň ľudských práv. Do kampane sa projektom Zastav – ochráň – pomôž v roku 2016 zapojil Sekretariát pre zdravotníctvo AP Vojvodiny v

spolupráci so Strediskom pre podporu žien z Kikindy. Projekt trvá do konca tohto roka a má medziiným za cieľ spojiť všetky relevantné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú sexuálnym násilím či násilím v rodine. V rámci projektu v septembri minulého roku bolo založené Stredisko pre obete sexuálneho násilia, ktoré pôsobí pri všeobecnej nemocnici v Sriemskej Mitrovici. Projekt finančne podporil príslušný fond Spojených národov. Stredisko pre obete sexuálneho násilia v Sriemskej Mitrovici poskytuje služby pomoci a podpory, tak medicínskej a poradenskej, ako aj terapeutickej a edukačnej. Dvere strediska sú otvorené 24 hodín denne pre všetky ženy, ktoré potrebujú pomoc a podporu. Konečným cieľom je ženám pomôcť a páchateľa potrestať. Prezentujúc

Predstavili služby Strediska pre obete sexuálneho násilia

služby predstavitelia strediska uviedli, že za 15 mesiacov na území Sriemu bolo deväť prípadov sexuálneho násilia. To, čo je zarážajúce, je fakt, že páchateľmi boli osoby, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu s obeťou alebo rodinní priatelia, ktorí využili situáciu, aby vykonali násilie. S cieľom zamedziť násilie v rodine potrebné je pôsobiť aj

preventívne. Tak sa v Staropazovskej obci od polovice septembra do konca novembra uskutočnilo 10 debát v miestnych spoločenstvách v rámci akcie Mám právo na ochranu. V debatách, ktoré organizovalo Stredisko pre sociálnu prácu, sa zúčastnili psychológovia, sociálni pracovníci, sudcovia, predstavitelia verejnej prokuratúry, polície a médií.

PREDNÁŠKA V PIC BÁČSKY PETROVEC

Ako motivovať zamestnaných Jaroslav Čiep

rednáška v predvianočnom období, ako ju nazvala Jana Zabunovová v pozvánke, v Podnikateľskom a inovačnom centre v Báčskom Petrovci sa uskutočnila vo štvrtok 29. novembra

Katarina Suvajdžićová • ĽUDIA A UDALOSTI •

a venovaná bola rozvíjaniu čím osožnejších vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. O tejto téme prednášku s názvom Motivácia – kľúč k dosiahnutiu úspešných cieľov a nadpriemerných výkonov mala Katarina Suvajdžićová, psychologička z Nového Sadu. Prednáška, na ktorej sa zúčastnil slušný počet poslucháčov, bola výbornou príležitosťou dozvedieť sa viac o tom, ako účinne motivovať ľudí, zamestnancov, kolegov, aby dosahovali dobré výsledky a najmä mali radosť z toho, čo robia. „Motivácia je jednou z tých dôležitých tém, ktorej význam si najčastejšie uvedomujeme len vtedy, keď vznikne problém. Motivácia je dynamická sama o sebe. Niekedy sme viac motivovaní, inokedy menej. Preto sa žiada nájsť spôsoby, ako ju udržiavať na určitej optimálnej úrovni,“ zdôraznila Katarína Suvajdžićová. V prednáške sa najprv

Ako docieliť, aby zamestnanci boli motivovaní? zamerala na dôvody motivácie zamestnávateľov, ako aj na dôvody motivácie zamestnancov. Potom prezentovala viaceré ujaté teórie o tom, ako zabezpečiť zvýšenú motiváciu zamestnaných. Tak predstavila teórie Maslowa (pyramída potrieb), Hertzberga (dvojfaktorová), Adamsa, Wrooma a Loka. Pramene motivácie rozdelila na vnútorné, inštrumentalizované, vnútorné založené na obraze o sebe, vonkajšie založené na obraze o sebe a ujaté ciele. Pojmy, ktoré sa spracovávali na prednáške, boli istota zamestnaných, existenčné a sociálne potreby, potreba úcty

a spoločenského postavenia, ako i potreby sebarealizácie. Najzávažnejšou motiváciou v prevažnej väčšine prípadov je spravodlivá úhrada za prácu. Avšak dôležitú úlohu zohráva aj organizácia práce, atmosféra v podniku, možnosti zdokonaľovania sa a postupovania v práci, možnosti pre osobný rozvoj, spôsob správania sa vedúcich, rozdeľovanie odmien a uznaní, rešpektovanie úsilia, postup odovzdávania a prijímania informácií, úroveň komunikácie medzi zamestnávateľom, jeho vedúcimi a zamestnanými.

49 /4832/ 8. 12. 2018

Ľudia a udalosti máme sudov a miesta v pivnici, takže sme určité množstvá hrozna aj predali. Desaťročná námaha v zakladaní nových vinohradov začína pomaly dávať výsledky, takže teraz už začíname uvažovať aj o výstavbe novej pivnice, smutným dojmom. SnaVladimír Hudec lebo jestvujúce kapacity nám žili sme sa ho zachrániť, nestačia. Doteraz sme ani neradáčan Pavel Hučok sa ale starší vinohradníci mi mali presnú predstavu o tom, vinohradníctvom zaoberá povedali, že to je márna aký priestor potrebujeme, ale od svojej mladosti, čiže snaha a že bude najlepteraz je už celkom jasné, že už takmer 30 rokov. Svoj prvý šie preorať ho a vysadiť bez novej pivnice to nepôjvinohrad vysadil roku 1989, šesť nový. Poslúchol som ich de. Chcel by som vybudovať dní predtým než sa mu narodil a o rok sme na tom istom pivnicu pre väčšie množstvo syn Igor. Ten vinohrad bol však mieste vysadili nový vivína a pálenky, v ktorej by vysadený podľa starého spôso- nohrad.“ sme mohli odkladať aj tzv. Pred tromi rokmi arabu, ako sa tomu povie, na užšie, archívne víno.“ takže sa pôda medzi radmi dala dáčsky chotár zasiahol Lásku k vinohradníctvu Paobrobiť iba kultivátorom. Z toho silný ľadovec. Terčom vel vštepil aj svojim synom dôvodu ho asi pred desiatimi ľadovca bol aj Hučokov Igor (vľavo) a Pavel Hučokovci v pivnici, ktorá Igorovi a Jaroslavovi. Pod svojou kapacitou už nevyhovuje potrebám rokmi vyklčoval a založil si nový, vinohrad. otcovým dozorom Igor je vraj „Pol jutra mladého o pár rokov neskoršie aj ďalší, oba prispôsobené obrábaniu trakto- vinohradu ľadovec poškodil na- nadšenec vinohradov, takže ma poverený výrobou vína, Jaroslav ani to neznechutilo. vyrába pálenku a vo vinohrade rom. S tým druhým Hučokovci v tejto pracujú spolu. Starší syn Igor, vinohradom mal však chvíli majú viac ako ktorý skončil učiteľskú fakultu poriadne trampoty. hektár pod vinohrad- a master, sa dva dni pred týmto O tom Pavel Hučok mi, resp. zo 5 500 kŕčov. rozhovorom vrátil zo Slovenska, hovorí: Z toho je asi 1 800 mla- kde určitý čas pracoval. „Húfne a v dobrej dých kŕčov, ktoré ešte „Bol som tam dvakrát. Pracoval nálade sme vysadili nerodili. Sú to hlavne som v továrni Peugeot a v podzo 2 700 kŕčov. Povínové odrody Rýn- niku Plantex, kde som oberal mohli nám príbuzní, sky rizling, Frankovka, jahody. Nepozdávala sa mi práca priatelia, kamaráti Muškát ottonel, Char- na Slovensku, nuž som sa vrátil a vinohrad sa pekne donnay. Zo 300 kŕčov a budem sa snažiť zamestnať prijal. Avšak v júni prisú stolové odrody Car- v škole, buď v Aradáči, alebo šli veľké dažde, v dômen, Matilda, Muškát dokonca v Zreňanine. Vedľa práce sledku čoho hladina hamburg, Black Magic v škole chcel by som sa zaoberať vody v Tise bola veľmi Victoria. Okrem toho aj vinohradníctvom,“ hovorí Igor vysoká, takže spodné vysadili aj 700 kŕčov Hučok. vody zaplavili značnú Pavel, Elena a Igor Hučokovci (zľava) vo svojom nových odrôd Bačka Víno a pálenku, ale aj klobásy časť chotára a dve trevinohrade tohto roku privítali účastníkov hroznovej a Petra, ktoré v Aradáči a iné mäsové výrobky, zeleninu, tiny môjho mladého oberačky ešte nikto nepestuje. slnečnicu na hryzkanie, tekvice, vinohradu boli pod Tieto odrody ešte ne- tekvicové semiačka... predávajú vodou. Zaujímavé je, že tá časť toľko, že sme ho museli preorať. rodili a ak sa ukážu ako dobré, hlavne na trhu v Zreňanine a v Vcelku sme teda za posledných chotára nikdy predtým nebola podvodná. Listy mladého viniča šesť rokov pol druha jutra museli plánujú ich vysadiť aj na ďalších Novom Sade. Okrem platu Pavožltli a vinohrad pôsobil veľmi vysadiť dvakrát. Ja som však veľký výmerách. Spejú totiž k tomu, lovej manželky Elenky predaj aby spolu mali 2 až 2,5 hektára výrobkov na trhu je pre rodinu vinohradov. základný zdroj prostriedkov. Keď „Už teraz máme slušné množ- ide o predaj vína a výrobkov stvá vína, ale chceli by sme do- z mäsa, hodne problémov im robí siahnuť, aby sme mali víno po- inšpekcia, zvlášť tá zreňaninská čas celého roka, lebo iba tak si je vraj veľmi prísna. zachováme stálych zákazníkov. „My máme majetok registrovaZadlžovať sa však nechceme. ný vo vinohradníckom registri, ale Koľko bude peňazí, toľko bude- predaj vína stále nie je doriešený,“ me sadiť.“ hovorí Igor. „Budeme vraj musieť Neznechutilo ich ani to, že za mať technológa, ak chceme preposledných šesť rokov iba dvakrát dávať víno a pálenku, ale v tom mali slušnú úrodu – pred tromi prípade víno nebude stáť 250, rokmi a tohto roku. ale 500 din., pričom sa nastoľuje „Tohto roku sme vytočili sluš- otázka, komu ho za takú cenu ných 2 000 litrov vína a vypálili predáme?“ spýtal sa na záver viac ako 500 litrov chutnej pálen- zádumčivo. Ľadovec pred tromi rokmi vážne poškodil vinič ky. Dokonca sa urodilo viac než Foto: autor a I. Hučok

NA NÁVŠTEVE U ARADÁČSKEJ VINOHRADNÍCKEJ RODINY HUČOKOVEJ

Ani problémy ich neznechutili

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICKÝ BÁL 2018

Oduševnila fantastická atmosféra Anička Chalupová

ovačický bál je podujatie známe svojou vynikajúcou veselou a príjemnou atmosférou. Výnimkou nebol ani

Najroztancovanejších tanečníkov organizátor odmenil príležitostnými darčekmi

7. ročník, ktorý sa uskutočnil v sobotu prvého decembra v sieni kovačickej reštaurácie Červené víno. Hostí na vchode vítali čle-

novia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici a na začiatku podujatia sa prihovoril Ján Dišpiter, predseda MS, ktorý všetkým prítomným poprial skvelú zábavu. Okrem iného poznamenal, že históriu obľúbeného Kovačického bálu začal písať ešte jeho predchodca Pavel Baláž, ktorý aj tentoraz pripravil zaujímavosti z dejín Kovačice. Po slávnostnom prípitku nasledoval príležitostný kultúrny program, v ktorom za hudobného sprievodu hudobníka Pavla Ďuriša Veselá zábava vylákala na parket všetkých milovníkov tanca vystúpili mladé speváčky Hana Barcová, Katarína prostredia a okolia, ale aj zo Válovcová, Tina Starej Pazovy, Hajdušice a pod., Vesteková, Mária prichystal bohatú večeru v doMagdaléna Tormácom sviatočnom štýle. Neodňošová, Gabriela mysliteľnou súčasťou akcie bola Feketyová a Ján aj bohatá tombola. Bartoš. Program Zábava trvala až do skorých moderovala Anna ranných hodín a ľudia z bálu Andrea Holíková. odchádzali s pocitom, že aspoň Organizátor podna chvíľu zabudli na každodenné ujatia i tentoraz starosti, vytancovali sa, zabavili, pre hostí, ktorí stretli sa s priateľmi a známymi. prišli na bál nielen z domáceho Bohatá tombola ako dodatočná zábava

VÝSTAVA A DIELŇA KERAMIKY. V Ľudovej knižnici Simeona Piščevića v Šíde usporiadali výstavu odmenených obrazov žiakov základných a stredných škôl z Mladenovca, ako aj dielňu keramiky. Ide o projekt Asociácie pre podporu vedy, kultúry a umenia – Noumena, ktorá organizovala súťažné súbehy. Úhrnne 33 obrazov si pozreli žiaci druhej triedy Základnej školy Branka Radičevića v Šíde. Potom sa zúčastnili dielne keramiky, ktorú viedla koordinátorka projektu Nataša Vasilićová. Každý účastník dostal kus hliny, z ktorej pomocou foriem a paličiek tvoril rôzne predmety. Na záver si žiaci vyrobené predmety zobrali domov na pamiatku. Výstava obrazov bola otvorená od 27. novembra do 4. decembra a organizáciu tejto udalosti podporili Ľudová knižnica Simeona Piščevića a Kultúrnovzdelávacie stredisko v Šíde. B. D. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVÁ VEŽA. Toho času prebiehajú práce na výstavbe n o ve j ve ž e pravoslávneho Kostola svätého Mikuláša v Šíde. Pri rozoberaní starej veže v guli pod krížom našli dokumenty, ktoré tam umiestnili pravoslávni veriaci na začiatku dvadsiateho storočia a vzťahujú sa na vtedajší počet veriacich a zoznam tých, ktorí svojimi príspevkami prispeli k stavbe. Nová veža by mala byť posvätená na sv. Mikuláša. Výstavbu obnovenej veže okrem veriacich podporila aj lokálna samospráva. St. S. 49 /4832/ 8. 12. 2018

Ľudia a udalosti SPOLKY ŽIEN NA STRETNUTÍ V PIVNICKOM POLI

Výstava vo festivalovom ovzduší Anna Francistyová

ovzdušie. Je to výstavná a predajná akcia. Z praktických dôvodov, ž tretí rok zaradom na lebo je v predsieni veľkej kinosály Stretnutí v pivnickom poli chladno, teraz už býva v tzv. majú svoje pravidelné modrej sieni pri vchode do sály. stretnutie aj členky spolkov žien. „Trochu mi je ľúto, že je výstaIde o teraz už tradičnú výstavu va vlastne za zatvorenými dverami, v tejto miestnosti je i trochu menší priestor ako v predsieni kinosály, ale o to je naša radosť väčšia, lebo sme tohto roku mali hojnejšiu návštevnosť. Ľudia už vedia o tejto našej akcii. Aranžmány a dekorácie Silbašaniek a Petrovčaniek Omnoho viac festivalových Asociácie slovenských spolkov divákov vkročilo do tohto arežien, ktorá ako sprievodné pod- álu a zvlášť nás potešili deti. Na ujatie vždy obohatí festivalové pozvanie predsedníčky pivnic-

kého spolku žien Anny Valášekovej prišli si totiž pozrieť naše exponáty žiaci nižších ročníkov tunajšej školy s učiteľkami. Aj pre nich to iste bol nekaždodenný zážitok, lebo Termín festivalu určil aj tematiku výstavy, a tak mohli vidieť folklórne motívy tentoraz vystriedali vianočné na dosť malom suveníry. Aj v ponuke Kysáčaniek. priestore veľa vianočných, hostiteľský spolok z Pivnice, tiež novoročných a iných suvenírov z Lalite, Kysáča, Boľoviec, Kulpína, a ručných prác. S radosťou si Hložian, Petrovca a zo Silbaša. ich obzreli, niektoré aj kúpili a Výstava je iba v deň otvorenia najviac ich zaujali, samozrejme, festivalu (tentoraz to bolo v piamedovníčky,“ povedala nám tok 23. novembra) a túto prezenpredsedníčka ASSŽ Viera Miš- táciu podporila NRSNM, ktorá na kovicová. základe projektu ASSŽ uhradila Tohto roku svoje exponáty členkám spolkov žien cestovné prezentovalo osem spolkov žien: trovy.

DRUŽOBNÝ VEČIEROK KYSÁČSKYCH PENZISTOV

Zábava pri hudbe, tombole a večeri Elena Šranková

sobotu 1. decembra Združenie starobných penzistov v Kysáči usporiadalo tradičný družobný večierok v reštaurácii FK Tatra. Takéto večierky s večerou, tombolou, hudbou a najmä dobrou zábavou starobní penzisti organizujú dvakrát ročne. Najprv v máji, z príležitosti Dňa mladosti, potom k 29. novembru, Dňu republiky bývalej SFRJ. Sú to sviatky, ktoré oslavovali ako mladí, a týmto spôsobom si ich pripomínajú. Na tohtoročnú zábavu kysáčskych penzistov prišli predstavitelia združení penzistov z novosadského Telepu a Čurugu, s ktorými sú kysáčski penzisti zbrataní, ako i zo združení z Futogu, Rumenky, Begeča, Hložian, Kulpína, Gospođiniec, Čeneja, Krčedinu, Kaća, Maglića, Temerinu, Inđije, zo Starej Pazovy, Stepanovićeva, Šangaja a, pravdaže, i z Kysáča. Po úvodných uvítacích slovách Pavla

www.hl.rs

Medveďa, predsedu Združenia starobných penzistov v Kysáči, prítomní sa dozvedeli, že podujatie aj tohto roku podporili početní

nostná akadémia. Anna Uhríková zo Starej Pazovy prezrádza, že im syndikátna organizácia v remeselníckom dome z príležitosti Dňa

Vítanie hostí z početných združení

sponzori a zúčastnili sa i predstavitelia kysáčskych spolkov. Predseda Medveď si spomína, že 29. november býval nepracovný deň, keď v kinosále v Kysáči bývala sláv-

Informačno-politický týždenník

republiky usporadúvala zábavu s večerou. Pavel Baďan z Hložian hovorí, že kedysi ako dieťa a člen chóru účinkoval v programoch, ktoré k tomuto sviatku bývali v

hložianskej sále. Neskoršie, keď pracoval v novosadskom podniku Neimar, mávali voľno a neraz si z príležitosti sviatku spájali aj viac dní. Tento penzista s 20-ročnou stážou na dôchodku ešte hovorí, že najväčšími sviatkami kedysi boli 1. máj, keď sa chodievalo do prírody, 29. november, keď sa zabíjalo, a Nový rok. Všetci spolubesedníci totiž spomínajú, že 29. novembra začínali zabíjačky a voľné dni sa využili nato, aby sa vykonali tieto dôležité práce. Anne Fábryovej z Begeča, ktorá robila v Hložanoch, oslavy Dňa republiky tiež zostali v pekných spomienkach hlavne preto, že to boli dni voľna, keď sa mohli venovať domácim prácam a zvlášť zakáľačkám. Reštaurácia „pod dubami“ v Kysáči bola v prvý decembrový večer vyplnená do posledného miesta a všetci prítomní sa medzi kysáčskymi penzistami nielen dobre cítili, ale i pekne zabávali. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S PADINČANOM JÁNOM KOLÁRIKOM

rok, budú sa hubiť hrnce a riady. Ak si tá žena zastala k sedliackej peci zohriať sa a pritom skrížila nohy, bol to kríž a nezdar v domácnosti na celý rok. Preto v mnohých domácnostiach toho dňa boli dvere celý deň zamknuté, čo sa v niektorých rodinách zachovalo dodnes. Ženy v tento deň nesmeli šiť, vyšívať, Lucie. Aké boli obyčaje Padinča- pliesť (štrikovať), ale prali, párali nov viazané k týmto sviatkom? perie, aby sliepky hojne znášali – V predvečer Mikuláša deti si vajcia a kvočky na nich sedeli. Pod vyčistili topánky, dali ich do okna, stôl do izby sa položil súdoček s obiaby im Mikuláš do nich položil dar- lím, z ktorého sa každý deň dávalo čeky (cukríky, jablká, orechy), ale ak do okrúhlej nádoby do pokrmu topánky neboli čisté, ráno v nich stál pre hydinu. Od Lucky do Kračúna prútik. Deti sa včasráno tešili dar- sa nesmela variť fazuľa, lebo by sa čekom a mama sľúbila, že ak budú dostali vredy. Starostlivý hospodár každý deň zapisoval, aké bolo počasie, čo znamenalo, že taký bude celý príslušný mesiac v nastávajúcom roku. Domáca do hlineného taniera zasiala pšenicu a položila ju do okna. Ak žitko pekne narástlo, to znamenalo, že bude pekná úroda. Šťastie do domu na Lucku prinášal muž, čo bolo zárukou, že sa v dome bude Tradičné sviatočné kroje padinských všetko dariť. Padinčan Ďuro Nemžien a dievčat z konca 19. a zo začiatku ček chodil na Lucku k rodine 20. storočia a známym rerekovať – vinšovať, dobré, tak im Ježiško na Kračún za čo do kapsy dostal rôzne dary prinesie stromček (kriskíndeľ) plný a kusy slaniny. Muži, ktorí prišli do cukríkov a darčekov. V niektorých domu hneď zrána s ocieľkou, vindomácnostiach sa táto obyčaj za- šovali i takto: chovala dodnes. Doniesol som vám oceľ, Na Lucku 13. decembra gazdiná žeby sa vám reťaze netrhali, hneď ráno (niektorá už večer) cesani pluhy nelámali, nakom na všetky dvere urobila kríž, ani misky nehubili. aby zlo nemalo prístup do domu. Koľko máte vo dvore kolov, V tento deň sa nič nesmelo z domu toľko vášmu gazdovi volov, dávať ani požičiavať, zvlášť nie žene. koľko máte za rámom lyžičiek, Ak toho dňa prvá do domu prišla toľko vašej gazdinej jalovičiek. žena, znamenalo to nešťastie na celý

Advent – obdobie príprav na zimné sviatky Anička Chalupová

Obdobie štyroch týždňov symbolizujúce očakávanie Vianoc sa nazýva advent. Jeho najvýraznejším symbolom Ján Kolárik je adventný veniec so štyrmi sviecami. V prvú nedeľu adventu – tohto roku 2. decembra – sme zapálili prvú z nich a každú ďalšiu nedeľu bude na venci horieť o jedna svieca viac. Na Štedrý deň už horia všetky štyri. V súčasnosti adventné obdobie je pre mnohých z nás dosť hektické, vyplnené zväčša zháňaním darčekov, upratovaním a chystaním dobrôt na sviatočný stôl. V minulosti to bolo obdobie spomalenia a upokojenia, určené na rozjímanie, čo vyplývalo zo životného štýlu našich predkov, ktorí žili v súlade s prírodným cyklom. O obyčajach Padinčanov súvisiacich s adventným obdobím Ján Kolárik, učiteľ, zberateľ, kultúrny dejateľ a katechéta v padinskom cirkevnom zbore, hovorí: – Adventné obdobie nám ozna-

muje príchod Pána Ježiša Krista. Je to predvianočné obdobie tichosti a pokoja, ktoré naše srdcia napĺňa úprimnou láskou, nádejou a radosťou zo sviatku narodenia Krista Pána. Prvou adventnou nedeľou sa začína nový cirkevný rok, nový začiatok obdobia milosti. Počas adventu v chráme Božom dvakrát býva prisluhovaná velebná sviatosť Večere Pánovej. V našom cirkevnom zbore mávame pravidelne štvrtkové modlitebné a evanjelizačné večierky. Chrámové rúcho je adventnej fialovej farby. Toto obdobie vždy poznačilo tak cirkevný a rodinný, ako i spoločenský život, ľudia akoby sa stali štedrejšími a úprimnejšími. Žiadne zábavy a tance do Štefana v tomto čase nebývali, iba ak rodinné priadky, páračky, zabíjačky. Po ukončení namáhavých poľných prác a uskladnení bohatej úrody, keď už len spokojnosť žiari na tvári hospodára, začínajú sa prípravy na zimné sviatky. Celá domácnosť sa dáva do poriadku. Ženy dôkladne zriaďujú obývacie miestnosti a muži sa podieľajú na uprataní dvora a hospodárskych objektov. Adventné obdobie v minulosti sprevádzali mnohé cirkevné a ľudové zvyky a obyčaje. Ženy sa obliekali do tmavých šiat. Medzi decembrové sviatky patrí oslava svätého Mikuláša a svätej

POUGÁR

Bum-bumbum-bumbumbum!

očuli ste, vážení!? Aká správa! Srbsko dosiahlo doteraz najvyššie, pardon, prepáčte, najnižšie, áno, najnižšie, teda naskutku Naj-niž-šie percento nezamestnanosti. Tak povedal riaditeľ Národnej služby pre zamestnávanie pán Zoran Martinović. Hurá! Supeeer! No, len no; len pomaly! Lebo dotyčný dodal, že v priebehu roka bolo otvorených 47 000 (áno: štyridsaťsedemtisíc) pracovných miest. U nás. V Srbsku. A to nijako nie je dobre. Je to celkom zle! Áno, vážení, úplne zle! Ako, prečo? Nuž predsa preto, že nám ľudia, vyľakaní

• ĽUDIA A UDALOSTI •

toľkými pracovnými príležitosťami, odchádzajú z krajiny! Nie sú naši ľudia jediní, ktorí sa ocitli vyľakaní. Našťastie! Ešte ako sa gate trasú kosovským Albáncom. Prednostne ich pánom predákom. Ktorým-tým pánom predákom Pán európsky komisár Pán Johannes Hahn jasne a, ako vravia chýry v utorkovom Blesku, aj pomerne hlasne, respektíve trochu tichšie, povedal: Európa zvýšené sadzby Kosova na tovar zo Srbska a Bosny a Hercegoviny tolerovať ne... nebu... Nebude! Áno, správne: Ne-(bu)-de. Ešte dotyčným vraj pohrozil, že

budú trpieť vážne následky, ak dotyčné sadzby nezrušia! Veru tak! Do kúta s nimi! Na kolená! A kukuricu pod kolená! Nech vidia, pokiaľ vydržia! Však sa im chrobáky v hlave oplieskajú o uši. Keď neveria, nech sa spýtajú pána Makaró..., pardon, pána Emanuela Macrona. Francúzskeho prezidenta. Ktorý nepodbal na rozsádzanie žiactva v Paríži na nedávnej hodine pripomienky ukončenia Veľkej vojny. A tak musel avizovanú návštevu Belehradu odročiť. Keďže si príslušníci hnutia Žlté prusliaky, protestujúci proti zvýšeniu cien paliva, tak trošku

Juraj Bartoš

vyhodili z kopýtka. A Paríž vzbĺkol jedna radosť. Pardon. Smútok. Teraz sa u nás podaktorí neinformovaní občania pýtajú, prečo u nás nikto neprotestuje proti vysokej cene paliva. Taká hlúposť! Aj to dvojnásobná. Po prvé: my sme si u nás na zvyšovanie cien zvykli už dávno. Po druhé: my Paríž predsa nemáme. A tak u nás vzbĺkli žlté (a nielen žlté) prusliaky. Nevzbĺkli tie, ktoré dobre informovaní občania včas odhodili. Alebo ich vymenili za prusliaky ohňovzdorné. Lebo u nás taká obyčaj, obyčaj, hej, obyčaj! Bumbumbum!

49 /4832/ 8. 12. 2018

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

ZABÍJAČKA PO KYSÁČSKY

Tradícia s nepatrnými obmenami Elena Šranková

Tradičné zabíjačky vychádzajú z módy aj v Kysáči. Hoci väčšina už zabíja u majstrov, Chrťanovci od tradície neupúšťajú. Prvého

napiekla aj gibanicu, proju, žu-žu pagáčiky, nakrájala salámu a syr. Potom sa dali do roboty, ktorá pri toľkých pomocníkoch pekne odbúdala. Ako domáci hovorí, zabíjačky tradičným spôsobom

Fotografia všetkých zabíjačkárov – ako kedysi

decembra mali zabíjačku, na ktorej bolo bezmála tridsať hostí, dokonca aj zo zahraničia. Pracovali šestnásti muži a šesť žien a, pravdaže, boli tu aj deti, starší a tí, čo sa prišli pozrieť, ako sa Chrťanovcom darí. Domáci Miloslav Chrťan hovorí, že sa o siedmej ráno všetci zišli a predtým než sa chytili do roboty, posilnili sa raňajkami. Po pálenke a káve si zajedli z vlaňajšej klobásy, ale domáca Jaroslava

Zuzana Vršková vypráža škvarky • OZNAMY •

je, ako vypráža škvarky. Ako hovorí, veľmi je dôležitý oheň, ktorý zo začiatku musí byť trochu silnejší. Najprv sa do kotla na vyprážanie dáva liter vody, vysypú sa škvarky a prileje šálka mliek a. Keď sa Príchute do klobás pridáva domáci šk var k y Miloslav Chrťan (vpravo) začnú otápať, štangličky, figaro plásty a lekvárooheň musí byť mier- vé rožteky. Hovorí, že v minulých nejší a pri konci zno- rokoch bývala usilovnejšia a piekla vu silnejší, aby pekne vždy desatoraké koláče. sčerveneli. Siedmi hostia, ináč cyklisti, Nemožno vyvážiť, Jaroslav Rosina, Peter Wirth, Peter či na zabíjačke viac ro boty majú muži, či ženy. Tie u Chrťanovcov okrem raňajok chystali obed, a to polievku, pražené mäso a pečeň. Na večeru piekli krumple na ťapši s klobásou a mäsom, ale zakrúcali a varili i sármu, ktorá Kuchárky pri chystaní večere v čele sa však podáva na s domácou Jaroslavou (prvá zľava) druhý deň na obed. Domáca, pravdaže, nachystala aj Kolodej, Miroslav Litvák, Juraj Leššesť druhov koláčov: märbo, koko- ňovský, Vladimír Kyseľ a Vladimír sové a citrónové kocky, kráľovské Ficek prišli na zabíjačku zo Slovenska. S Miloslavom Chrťanom sa zoznámili roku 2012, keď začala družba medzi Nižnou a Kysáčom. Starosta obce Nižná Jaroslav Rosina tiež robieva domácu zabíjačku a pozýva na ňu aj Chrťanovcov. Všetci však hovoria, že do Kysáča k Chrťanovcom chodia ako domov a že s nimi majú veľmi blízky vzťah. Prezrádzajú tiež, že sa u nich robia iba tenké klobásy a hrubé nepoznajú. Z kysáčskej zabíjačky si odnesú aj špeciality a ako to prejde na hranici, uvidia. Vlani sa im to podarilo.

sa nemienia vzdať. Vzájomne si pritom pomáhajú s Albertovcami, Čemanovcami, Vrškovcami a Abelovskovcami a tretíkrát im na zakáľačku prišli aj hostia zo Slovenska, z Okresu Tvrdošín. Tohto roku zabíjali troch bravov, ktoré sami vychovali. Z toho si ponechali mäso do mrazničky, na solenie, a, pravdaže, najväčší dôraz bol na robení klobás. „Na 100 kilogramov mäsa dávam 1,5 kg štipľavej a 0,5 kg sladkej papriky, ktorú kupujem spravidla u Čiefovcov. Aj kilogram a šesťsto gramov soli, 200 g cesnaku a 100 g rasce. Klobásy robíme pre vlastné potreby, ale niečo sa predsa aj predá, do takých 20 kilogramov, a predávam tiež slaninu. Musím povedať i to, že sú kysáčske klobásy všade vítaným darčekom. Okrem štipľavých robíme i kranjské klobásy,“ hovorí Miloslav. Jeho testiná Zuzana Vršková vysvetľu- Nadievanie hrubých klobás

49 /4832/ 8. 12. 2018

Ľudia a udalosti PRVÝ NOVEMBER FEST – NOVOSADSKÝ FESTIVAL KLOBÁS, ŠKVARIEK, HURKY A TLAČENKY

Petrovskí kamoši majstri najlepší Juraj Pucovský

mäsiarov – profesionálov, ale aj ľudí, ktorým je mäsiarstvo záľua prahu zimy, už kon- bou. Organizátorom festivalu, com novembra, keď sa na ktorý si nárokuje stať sa tradičnašich dedinách takmer ným, nebol žiadny podnik na v každej domácnosti celé stáro- spracovanie mäsa a produkciu čia chystajú bravčové mäsové potravín, ale Spoločnosť Color dobroty na celý rok, k počet- Press Group, ktorá tlačí viac ako ným podujatiam venovaným 80 vydaní novín a je najväčším tejto tradícii pribudlo ešte jedno. vydavateľom časopisov nielen Nebolo to v žiadnej dedine či v Srbsku, lež v celom regióne. mestečku, ako je Šíd, Petrovec, Festival bol dobrou príležitosKačarevo, Adorjan, Turija, Bie- ťou, aby sa návštevníci zásobili le Blato, Kovilj..., lež v Novom viacerými druhmi údených výSade, kde na výstavisku v hale robkov, čerstvými, ešte horúcimi 6 prebiehal prvý November fest škvarkami, vypraženou sviežou klobásou, ale aj hurkou a tlačenkou, ktoré ponúkali na niekoľkých z dvadsiatich stánkov. Všetci tí, ktorí si predomastením fúzov chceli dať aperitív, Traja kamaráti: Ján Makan, Ján Hnilica a Michal Sič mohli si nadievajú víťaznú klobásu pod dozorom Jána Lačoka vypiť, ale (zľava) aj odniesť – festival klobás, škvariek, hurky domov dobrú domácu pálenku a tlačenky. Počas troch dní, od – dulovú, broskyňovú, marhuľo23. po 25. novembra, tam roz- vú, ako aj vínovicu, terkelicu či voniavali mäsové výrobky, ktoré slivovicu... Po kalorickom jedle na pripravili zručné a usilovné ruky gurmandov čakali varené červené i biele víno, čapované pivo, káva, čaj a najmenej sme vari videli ľudí, ktorí v rukách niesli alebo pred sebou na stole mali fľašky s vodou. Mastné jedlá si Zomleté mäso a prísady pre klobásu sa musia najprv predsa dobre vymiešať vyžadujú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Šíďania s čerstvou klobásou: Dejan Trenkić, Janko Čipkár, Alen Feltan a Branislav Farkaš (zľava)

nápoje, ktoré podporujú dobré tiež prísady (papriku, soľ, cesnak, trávenie napchaných žalúdkov. rascu, niektorí aj korenie a dáke Nie nadarmo sa hovorí, že kto tekuté maštrancie) súťažiaci pripálenku, víno a pivo bude po niesli so sebou. kvapkách sto rokov piť, len ten V kategórii vojvodinských dedín Petrovčania mali až dve dlho bude žiť! VÍNO, PÁLENKA, MED A KO- mužstvá; jedno reprezentovalo LÁČE Miestne spoločenstvo Petrovec, Organizátori nezabudli ani na čiže Klobása fest, ktorý bude vo milovníkov sladkých a slaných februári (členovia Šťastko Durgala, cestových maškŕt. Tak na via- Ján Lačok, Vladimír Zabunov cerých stánkoch ponúkali makové a orechové štrúdle, viacero druhov drobných koláčov, trdelníky, rejteše a iné cukroviny... Predavači hlasne propagovali a predávali, ako hovorili, prírodné ovocné šťavy, med a medové výrobky. Aby všetko nebolo len o upokojení hladu a smädu, na jednom stánku predávali aj knihy, tematicky zamerané na poľnohospodárstvo, zdravé stravovanie a konzumáciu nápojov. Druhý a tretí deň festivalu poznačili súťaže vo výrobe čerstvej klobásy. V sobotu sa o titul najlepšej obľúbe- Slavko Subičin vyprážal škvarky, ktoré nej pochúťky z bravčoviny sa rýchlo rozchytali uchádzalo osem družstiev, v nedeľu tiež toľko. Každý tím do- a Dragan Pantelić) a druhé nastal päť kilogramov mäsa so sla- stúpilo pod názvom Traja kaninou, potrebné množstvo dobre maráti (Ján Hnilica, Ján Makan umytých čriev, kým si náčinie na a Michal Sič). Hneď vedľa nich spracovanie a nadievanie klobás, boli Šíďania, predstavitelia pod• ĽUDIA A UDALOSTI •

ujatia Sriemska klošali a miešabasiáda a zabíjačka li... Občas si v zostave: Branislav oblizli prsty, Farkaš, Janko Čipaby zistili, kár, Alen Feltan či je všetko podľa chuti, a Dejan Trenkić, ktorú chceli známy tamburáš dosiahnuť. v bande Zorule a v tamburášskom A ž potom orchestri Novosadklobásy naského rozhlasu. Dediali do čriev, jan síce neprišiel snažiac sa s tamburou, ale mu pritom, aby zverili núkať návim nepoprasštevníkov sriem- Členky komisie boli aj dve kali. skymi údeninami dámy: Tanja Banjaninová Každý tím a dobrým domá- a Karmen Krivokapićová (zľava) potom 20 až cim vínom a pálenkou. Štvrtým 30 centimetrov surovej klobásy mužstvom boli Turijčania. Ďalšiu na tanieri predložil pred členov kategóriu tvorili štyri tímy špor- komisie, v ktorej boli profesionáltových kolektívov: Hádzanársky ni kuchári, majitelia pohostinklub Vojvodina, Hokejový klub ských objektov, ale aj dve dámy: Vojvodina, CPG športovci a Po- pop speváčka a pomocníčka pokrajinského tajomníka pre silňovňa Invictus. šport a mládež Tanja Banjaninová a Karmen Krivokapićová, ktorú moderátorka predstavila ako majiteľku exkluzívnej novosadskej Tanečníci – veteráni novosadského SKC Pavla Jozefa reštaurácie Šafárika zatancovali tanec z okolia Šariša... Arhiv, „čo dobre varí VÝZOR A CHUŤ KLOBÁS a krásne spieva“. Presne napoludnie všetci súÚlohou komisie bolo zhodťažiaci si vysúkali rukávy, jeden notiť výzor surovej klobásy a krájal mäso a slaninu, druhý to potom chuť upečenej. Po sčíhneď na mlynčeku mlel, tretí do taní hlasov vyhlásili víťazov. zomletej masy sypal papriku, V prvej kategórii Traja kamoši soľ, cesnak, rascu... a potom to, z Petrovca boli najlepší, o jeden striedajúc sa, dobre miešali, mie- bod menej získali ich spoluobčania na druhom mieste, tretí boli Šíďania a na poslednom mieste skončili Turijčania, ktorým nepomohlo ani to, že si požičali papriku od Petrovčanov. Medzi športovcami prvé miesto získala Posilňovňa Invictus a veľ... a náš báčsky tanec Pásla Anka pávy ké pochvaly • ĽUDIA A UDALOSTI •

si zaslúžili mladučkí hádzanári HK Vojvodina. Nedeľná súťaž tiež zo s k u p i l a osem mužstiev; štyri tvorili profesionálni mäsiari a štyri rekreanti – ama- „Toto bolo dosiaľ najkrajšie,“ zvýskol od radosti jeden téri z novo- návštevník po vystúpení Aradáčskych meškárok. sadských programu, v ktorom sa predstavištvrtí. V prvej skupine najlepšie li orchester Garavi sokak, folklórbolo Mäsiarstvo Dačo z Kucury, ne spolky Svetozara Markovića, kým najchutnejšiu „amatérsku“ Nera, Splet, Folklorika z Nového klobásu urobil tím novosadskej Sadu, ChKUS Silvija Strahimira Detelinary. Víťazi všetkých štyKranjčevića z Báčskeho Bregu, roch skupín nedostali poháre, FS Pitypang zo Srbobranu, KUS diplomy, ani obálky s peniazKostu Abraševića z B. Palanky, mi, ale krásnu odmenu – sedemdňový pobyt pre všetkých členov na Kopaoniku. ŠKVARKY NA RUVAČKU Najviac ľudí stálo vo fronte, kde sa predávaTamburášsky orchester Zlatni slavuj zahral krásne li ešte horúce vojvodinské a staromestské pesničky škvarky, ktoré vyprážal mäsiar na dôchodku aradáčske meškárky, tanečníci – Idvorčan Slavko Subičin, ako sa veteráni novosadského SKC Pavla nám hrdo predstavil, že prišiel z Jozefa Šafárika, tamburášske orrodného mesta slávneho vedca chestre Halid, Stari drugari, Bratia Mihajla Pupina: Petrovićovci, Besane noći, Zlatni „V sobotu a nedeľu som vyslavuj... Všetko to návštevníci pražil šesť veľkých kotlov, ktoré sa predali takmer na ruvačku za cenu 600 dinárov za kilogram. Nie je to žiadne tajomstvo, pekne nakrájanú slaninu na kocky treba v kotle na miernom ohni neustále miešať, aby nezahorela, a za pol druha hodiny škvarky dierkavou varechou vybrať z horúcej masti. Ja pri vyprážaní nalejem aj trochu mlieka Novosadskí vegáni takto vyjadrili svoju do kotla, aby chrumkavé mienku o November feste 2018 škvarky dostali peknú hnedú, červenkastú farbu.“ počas troch dní mohli sledovať Všetky tieto gastronomické zdarma, lebo vstup na festival výrobky lepšie chutili Novosadbol voľný. čanom a iným návštevníkom pri sledovaní kultúrno-zábavného 49 /4832/ 8. 12. 2018

DETSKÝ aj KirbKÚTIK end bol u nás V prv ý novembrový vík pekne. lo bo u rok to kirbaj. Aj toh rtok, prišli štv Aj tohto roku, ešte vo autíčkovú kú veľ ali tov kirbajáši a namon rom sme sa podlahu a kolotoč, na kto ké veci, na lija vše i krútili. Tet y predával o sme si ieč a n ali zer po ktoré sme sa tu, gaštany aj kúpili. Kúpil som si lop kúpil som vi Každý rok naša a cukrík y. Bratranco škol íka ed dv me o Do divadla cest a organizuje návštevu divadl léh jedného ma a. ovali takmer vš ko. ieč sln urobili jednu pr et a mame aj sestre sladké estávku, aby sm ci žiaci. Ráno sme si o leb e, e kn sm sa e docestovali do naraňajkovali. Bolo mi veľmi pe Dostali sme práce z Lalite. Naši kamaráti písali, Ke Belehradu, na stretol poprechádzal jprv sme sa troš ď som sa po dlhom čase aké zážitky si priniesli z výletov v Belehrade, vo i po ku pa rk u. Bo ho ové lo z N pe sa usmievalo na kné počasie, sln s najbližšou rodinou Vrnjačkej Banji, či z rybačky a kirbaja. A tu sú iečko všetkých, ktor ska a zo í sa si pekné chvíle Sadu, Belehradu, Sloven aj práce prváčok z Pivnice. babieho leta. Po prišli kamarátiť a užiť Divadla Boška tom sme odišl Slovinska. Danuška i do Buhu. Pozerali kný, sme detské Tento kirbaj bol veľmi pe šil by som predstavenie bolo pekné počasie a te Andrej dujúci. Robin Hood. To sle na aj l bo ý tak y keb to sa, s Viktorom predstavenie sa mi Janko Benka, piatak , ve ľm i páčilo. Hral v Laliť ňom ZŠ Nestora Žučného, aj známy here c Viktor Savić, s k torým som sa aj odfotil. M ám peknú pamiatk u, na ktorej mi mnohí závidia. Na výlete nám bolo veľmi pekn Netrpezlivo ča Viktória e. kám, kedy znov u pôjdeme do di Čobrdová, 1. 1, vadla. ZŠ 15. októbra, Vďaka učiteľkám a Zuzane Pavlov Anne Hrnčiarovej Pivnica ičovej zasielam aj fotografiu.

Kamaráti z Lalite

Na výlete v Belehrade

Andrej Múdry , siedmak , ZŠ Nestora Žu čného, Laliť

Na výlete

Všetci radi idú na nejaký výle t alebo oddych tiež mám rád vý . Ja lety, nielen so školou, ale aj s r a kamarátmi. odinou Jedného dňa, kým som dom a zunovane tráv k nám prišiel m il čas, amin strýko a spýtal sa ma, či zajtra s ním na pôjdem je de n ale m ch, al eto ý vý výl let na rybačku. koľ kých som sa mamy Spýtal a ona súhlasila Toto leto som bola na nie . So strýkom so Banji. do kej jač ho Vrn do vo lo l, bo že mi m pô sa jd em najlepšie e e sm vč dli asráno. Poveda sa dobre oblie a sestrami. Pobu l mi, aby som kol, lebo je na Tam som bola s rodičmi ždý Ka a. rod ka náli veľmi chla vietor a je tam krásna prí dn čist ý a čerstv ý tam desať dní. Je tam pre vzduch. Dohod o, fúka ešte, že si ja zo e aj na prekrásnom sm li Bo . išli kam nie li sme sa e be rie deň sm m č ra Go ňa Na jk y a malé rádi vstal dobre na výnimočná. o. Ráno som ladený. Strýko vrchu Goč. Príroda je tam ma už čakal v tam sa naveky o sm leb e ať, na kúp i št val ar aute. Keď die to va li, sme sa cho eš te bo la noc. Na kaná chladno. Najpr er sme chodievali do več ždý li Ka bo ať. lo veľmi kúp v žno sme všetky ve mo , ci presunuli do sme na rybačk . V centre je jedna riečka člna a šli u. Vy centra, kde je tiež krásne pi li sme si kávu, p a zahodili do vo vyviera na Goči. Voda richystali udic dy ktorá stále tečie. Tá riečka e pa lic ne e. Za veľmi kratuč nachytali veľa Sú aj mnohé prame ký čas sme rýb. Čas veľmi v nej je veľmi chladná. je da Vo ili. rýchlo plynul a ísť domov. Mne e navštív musel bolo super, ne vody a takmer všetky sm chcel som ísť do i sme mi svieža, liečivá Ke veľ ď ch sm ňo me e pra pr ch išl tký i i mov. do val vo vše m die Sára Chrčeková, 1. 1, ov cho e , sm vy vá kde žili sme nachyt Chytili sme až krásne parky, ané ryby. 18 kg. Bol som m. a chutná. Boli tam aj pre tro ZŠ 15. októbra, Pivnica cen dza chá pre ve rý ľm kto povedal, aby so kom, m si tie ryby zo i šťastný. Strýko mi večer. Viezli sme sa aj vla torou sme bral a predal. U hodiny vo vedr ky Tijanu Dapčević, s k váč spe aj i etl str e ž o pol i e sm nebolo žiadne Tam spriatelila s mnohým sa j ryby. som etu N a výl vý to toh le te so strýkom sa aj fotili. Počas mi bolo super zarobil peniaz a veľmi ľahko so e, za ktoré som kamarátmi. m som znovu by la si kúpil novú ry hce a c pa er lic sup u. lo bársku Na tomto výlete bo navštíviť tieto kúpele. Simon Macko , ôsmak , ZŠ N dmačka, estora Žučnéh Renáta Farkašová, sie liť o, Laliť La o, éh čn Žu ZŠ Nestora

Na výlete vo Vrnjačkej Banji

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Oslobodiť slobodu

str. 2 – 3

Informujú a pestujú slovenčinu str. 4 – 5

Nový Sad 8. 12. 2018 Ročník XXXV Číslo 11/411

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Zabudnutá migračná avantgarda str.6 – 7

KNIHY

Dve básnické zrnká na Bibliotéke 2018 Martin Prebudila

polok slovenských spisovateľov (SSS) a Vydavateľstvo SSS (VSSS) sa pravidelne zúčastňujú na celoslovenskom Medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka, ktorý sa aj tentoraz konal v dňoch 8. až 11. novembra v InchebeExpo v Bratislave. Prezentácie početných nových kníh prebiehali v Literárnych centrách 1 a 2, na Literárnom pódiu ZVSK a LIC a na ďalších pódiách. V tom mori kníh našu pozornosť upútali dve zaujímavé a svojrázne básnické zbierky dvoch slovenských autorov – Sergeja Makaru a Jána Tazberíka.

ŠTEDROSŤ LYRICKÉHO SLOVA (Sergej Makara: Na klávesoch vetra lístie šelestí. Z ukrajinčiny preložil Jaroslav Rezník. SSS : Bratislava 2018) Sergej Makara (1937) je popredným predstaviteľom ukrajinskej literatúry na Slovensku a najplodnejším prekladateľom slovenskej poézie do ukrajinčiny. Jeho poézia je charakteristická hlbokým lyrickým cítením, pričom reﬂektuje nielen stavy citových prejavov človeka, ale i závažné životné situácie a spoločenské premeny. V jeho tvorbe je obsiahnutá historická aj životná skúsenosť, ktorá

ho zbližuje nielen s ukrajinskou a slovenskou básnickou tradíciou, ale i so stredoeurópskou mentalitou. Knižne debutoval v roku 1958 básnickou zbierkou Osjajana junisť (Ožiarená mladosť), po ktorej nasledovali: Zrostaňja (Vzrast), Na krylach junosti (Na krídlach mladosti), Šukaju sebe (Hľadám seba), Sovisť (Svedomie), Syvyna torknulas skroň (Spánkov sa dotkli šediny), Na riznych strunach (Na rôznych strunách). V roku 1994 vydal reprezentatívny výber z tvorby pod názvom Žovrti metamorfozy (Žlté metamorfózy). Je tiež autorom knihy veršov pre deti Ščo virš – to zahadka (Čo verš – to hádanka). V roku 1993 vydal knižnú monografiu Borba romantičeskich i realističeskich tendencij (v pervoj polovine XIX. veka) v ruštine, r. 1996 monografickú antológiu Neopakovateľnosť okamihu a r. 1997 monografiu Garmonija v disgarmoniji (Harmónia v disharmónii). Známa je aj jeho prekladateľská činnosť z ukrajinčiny a ruštiny do slovenčiny a zo slovenčiny a češtiny do ukrajinčiny. Od začiatku svojej tvorby sa S. Makara usiloval vyjadriť univerzálny vzťah človeka k matke, prírode, spoločnosti a ten bol vždy úprimný, štedrý a jednoznačný. Táto úprimnosť a štedrosť sprevádzala jeho tvorbu po celý čas. Tým si podmanil nejedného čitateľa. Jeho básnická tvorba je presiaknutá vierou vo víťazstvo dobra, krásy, pravdy a spravodlivosti. Veľkosť jeho poézie spočíva v ľudskosti, ktorú hlása a ospevuje, poéziu nechápe ako remeslo, ale ako modlitbu. Všetky tieto ľudské a básnické hodnoty prítomné sú v neveľkom, ale preto veľmi vzácnom výbere z poézie S. Makaru, ktorý je rozdelený do troch cyklov: V horúcom letnom sade, Vinie sa cesta a Memento. S malým oneskorením kniha vyšla pri príležitosti básnikovej osemdesiatky, a to v majstrovskom preklade do slovenčiny popredného slovenského

básnika Jaroslava Rezníka. Týmto spôsobom a touto knihou sa ešte viac približuje k slovenskému čitateľovi umelecký svet S. Makaru.

VŠETKO JE SVETLO – AJ V POÉZII JÁNA TAZBERÍKA (Jan Tazberik: Donja tačka svetlosti (Spodný bod svetla). Zo slovenčiny do srbčiny preložila Katarína Mosnáková-Bagľašová. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec – Združenie spisovateľov Srbska : Belehrad 2018) Výsledkom viacročnej obnovenej a rozprúdenej spolupráce medzi Spolkom slovenských spisovateľov a Združením spisovateľov Srbska je aj toto najnovšie vydanie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, ktoré je istým mostom medzi týmito dvoma spisovateľskými organizáciami. Výber z poézie popredného súčasného slovenského básnika Jána Tazberíka vyšiel ako 12. zväzok v edícii Bratislava spomínaného SVC, v ktorej doposiaľ vyšli preklady do srbčiny viacerých významných slovenských básnikov a prozaikov (Daniel Hevier, Ján Ondruš, Ivan Štrpka, Etela Farkašová, Ľubomír Feldek a iní). Tesne pred začiatkom tohtoročného knižného veľtrhu Bibliotéka 2018 v Bratislave svetlo sveta uzrel aj výber z poézie Jána

Tazberíka, ktorý do srbčiny veľmi presvedčivo a nadšene preložila mladá vojvodinská poetka Katarína Mosnáková-Bagľašová, toho času žijúca v Očovej na Strednom Slovensku. Ján Tazberík (1950) debutoval básnickou zbierkou Pramene svetla (1977), ďalej vydal zbierky Rozpätie jasu (1983), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012), Spodný bod svetla (2014) a Svetlo a druhé stroje (2016). Najnovší do srbčiny preložený výber z Tazberíkovej poézie je vlastne výberom z jeho troch posledných zbierok a prináša básnikove filozofické a meditatívne reflexie. Aj tieto preložené básne svedčia o tom, že ide o jedného z najvýraznejších autorov súčasnej slovenskej poézie, ktorý svojou tvorbou po prvýkrát v knižnej podobe oslovuje aj srbského čitateľa (doposiaľ bolo preložených a časopisecky uverejnených iba niekoľko Tazberíkových básní v srbčine). Medzi zhruba tridsiatimi preloženými básňami nachádzajú sa aj niektoré priam antologické Tazberíkove básne, ako napr. Čo ďalej, Píšem, Fotografia, Podunajská elégia, Lekcia z estetiky, Toto je dedina, píšeš... Výstižne je preložená napr. aj miniatúrna, ale veľavravná báseň Čo ďalej (Šta dalje). Na ukážku iba pár veršov: Hovoríš, čo bolo a čo bude. A je to aj o mne. Ten strach. Pričaš šta je bilo i šta će biti. I o meni je reč. Taj strah. Celý výber z Tazberíkovej poézie je istým meditatívnym ponorom do hlbokého sveta básnikových úvah. Táto často iba navonok nezrozumiteľná básnikova obraznosť v plnej miere oslovila aj prekladateľku Katarínu Mosnákovú-Bagľašovú, ktorá autorovým básňam vdýchla istú novú dušu a nový život. Pevne veríme, že aj pre srbské literárne auditórium.

INTERVIEW

8. 12. 2018 • 49 /4832/

AKADEMICKÝ GRAFIK A MALIAR PAVEL POP 70-ROČNÝ

VESELÉ ROKY BRATISLAVSKÉ – V septembri 1969 som sa dostal do Bratislavy, do mesta, kde všetci rozprávajú po slovensky, a nie po pazovsky. Tá ich bratislavština sa trochu odlišovala od tej mojej pazovštiny, a vlastne veľa, ale som ju rýchlo zdolal a dobre som zapadol do bratislavského prostredia, najmä do krčmárskej Bratislavy. Ako vyzeralo to „zapadávanie do prostredia“? – Býval som na internáte na Mlynskej doline, bolo tam hodne študentov z ,Juhošky’: Jano a Vlado Dorčovci, Samuel Vrbovský, Mišo Kolár, Samuel Čelovský, Miroslav Dudok, Kopčok, gynekológ... Keďže nás tam bolo veľa vojvodinských Pavel Pop vo svojom ateliéri (foto: K. Mosnáková-Bagľašová) Slovákov, cítili sme sa ako doma. hudbou, a Jano je agronóm. väčší ako sám Mount Everest. Pamätám si najmä naše kamaKeď som bol malý, na základe Tam zostal kus tajomstva nášho rátenia. Každého 29. novembra čítania dobrodružných románov detstva. Jedným z galérie tvárí sme všetci dostali pozvánku na najprv som chcel byť pirátom, nášho detstva bol sused obuv- recepciu na Veľvyslanectvo SFRJ chcel som zbíjať ako Jánošík, ník, o ktorom sa ticho povrávalo, v Bratislave. A tam – všetkého ale na mori. A páčilo sa mi aj že zišiel z rozumu. On chodil a veľa! Bolo to, ako keď prasce pustíš do žita: cigarety, letieť, tak som chcel pijatika... byť pilótom. Študenti vždy majú aj A čo sa stalo? Piráti nemajú peniažky. Mali vyšli z módy a nebo sme relatívne dobré štibolo veľmi vysoko? pendium zo slovenských – V tretej – štvrtej úradov. Plat na Slovensku triede základnej školy vtedy vynášal 1 500 korún. sme mali za domácu Študenti zo Slovenska mali nakresliť nejakú kra300 – 400 korún štipenvu, čo som ja aj urobil. dium, aj to, ak mali ženu Ale učiteľka Katarína a dieťa, a my sme mali 800. Obradovićová neverila Internát Mlynská dolina a povedala, že mi to bol vtedy nový, stál 50 konakreslil niekto iný. rún mesačne, dvaja v izbe, Ja som sa veľmi uraako v hoteli. Stravovali zil a nechcel som chosme sa aj v študentských diť do školy. A peknú jedálňach. Nám umelcom kravu som nakreslil. z VŠMU nebol problém poPotom som veľa-naveľa zmeniť dátum na bónoch, do školy znovu musel ktorým vypršala lehota začať chodiť, ale som použitia. Ale sme sa často, musel pred učiteľkou najmä začiatkom mesiaca, znovu tú kravu kresliť. ,kým trvalo v komore’, straA znovu sa mi vydarila, vovali aj v reštauráciách, tak som si rozhútal – Desastres de la guerra (1995), perokresba, krčmách. Najobľúbenejšie budem ti ja Umelec. 106 x 75,5 nám boli tie dobré a lacné: Aj naozaj: po základnej Fajka, Funus, U Michala, ale aj som sa potom zapísal do Stred- za nami na baru, pozrel do nej Kryštál bar, Františkáni... nej umeleckej školy Bogdana a videl tam – čerta. A my deti Okrem krčiem som sa zoznaŠuputa v Novom Sade. Tie spo- sme aj verili, aj neverili tomu, moval aj s maliarstvom a veľa mínané bary, na ktorých ináč môj čo on videl. Neverili – lebo sme dedo mal tehláreň pred druhou nevideli. Verili – lebo vše niečo sa učil. Naša škola VŠMU mala svetovou vojnou, to bolo naše. vôkol zašuští... Aha – tu je! Aj dobré meno, bolo tam študenTam sa kopala aj hlina na tehly neskoršie v živote tak bolo: ak tov z Čile, Argentíny, Belgicka, Fínska, ktorí sa prekvapovali, a vznikol breh, ktorý pre nás bol čerta hľadáš – čerta aj nájdeš.

Oslobodiť slobodu Pavel Matúch

20/II

avel Pop (1. decembra 1948), jediný slovenský vojvodinský umelec, ktorý má vlastný ateliér na „novosadskom Montmarte“ – chýrečnej Petrovaradínskej pevnosti (okrem J. Šimoviča), diplomovaný akademický graﬁk, žiak maliarskych legiend Vincenta Hložníka, Albína Brunovského a Oresta Dubaya, bratislavský študent, uznávaný novosadský maliar. Životný partner špecialistky fyziatričky Nataše. Otec harﬁstky a kostýmografky Ana Ledy. Jeho ateliér, v ktorom je zväčša veselo, neprehliadol v minulosti ani jeden slovenský veľvyslanec v Srbsku a do rodiska si diplomatickou poštou každý odniesol vynikajúci portrét. Vyznávač dobrej lyžice, pohárika a priateľského slova. Umelec. Ako málokomu – pred ním klobúk dolu dávajú aj kolegovia. Niektorými svojimi maľbami sa vyrovná tým najväčším maliarom sveta. Jeho Mona Lisu by bez okolkov podpísal aj samotný Leonardo. NA ZAČIATKU BOLA KRAVA – Pochádzam z obyčajnej pazovskej rodiny. Žili sme na pazovskom konci, ktorý sa vtedy volal Lúky. Tam bolo len málo domov, za nimi lúky, bary, spevácke súťaže žabích spevokolov, bociany, lov na vrabce. Tam sa chodievalo na ryby. Močili sa tam, vláčili konope. Kým sa sušili, poskladané na spôsob indiánskeho vigvamu, my sme sa pomedzi ne hrávali o kovbojov, indiánov. A ,my’ sme boli: Miroslav Demák, Vlado, terajší počítačový majster, vari je v Kanade, Poliovka Jano, profesor matematiky, Slavo Vereš bol technologický riaditeľ Mlinpeka... Demák má lepšiu pamäť k tomu. V mojej rodine ako súrodenci sme traja bratia, ja som najstarší, najmladší brat je Zdeno, hudobník, ktorý sa nezaoberá

HLAS ĽUDU • OBZORY

počítať, a samostatných tiež... Ako to vravia starí: Da mi je tento rozum a tie roky. Čo by som zmenil?! Ušiel by stadeto do zahraničia a stal by sa pravým umelcom, ako urobili Dado Đurić, Ljuba Popović... Do Paríža ma vždy ťahalo, ale po francúzsky neviem ani béknuť. Paríž som si vždy nechával ,na rok, na rok’, ako ten, čo si zabil ženu a spytovali sa ho, prečo ju zabil po tridsiatich rokoch. Z lenivosti, ,na rok, na rok’... A maliarka Mira Brtková je moja teta, ktorá žila v Ríme a dávala mi kľúče od jej bytu. A ja: zajtra, na rok, na rok a nikdy som neodišiel ani do Ríma. Keby som odišiel do Ríma, určite by mi pomohla, lebo ona tam bola uznávané meno, ale ja som nikdy neodišiel. Takže som zo sveta videl Nemecko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Cyprus, Taliansko, Chorvátsko, Bosnu... Maľbou sa zaoberám od roku 2000, dovtedy som bol grafikom. Grafika, taká, akú som ja robil, bola veľmi náročná, s ihlou sa robia detaily, a oči ma už neslúžia bohvieako, okrem toho som vždy mal potrebu robiť veľké formáty, vždy ma to ťahalo. Tak som mal takú výhovorku nechať starú lásku – grafiku, že som začal nosiť okuliare a robiť veľké obrazy. Najväčší zatiaľ má 6,5 x 3 metre, pomenovaný je Petrovaradínska pevnosť. Čo je pre umelca najdôležitejšie? – Sloboda. Talent sa chápe samým sebou. A sloboda v tom zmysle, aby si mal plátno. Tisíc plátien. Mne stále chýba plátno. Aby si nemal strach, že zničíš plátno, ak sa niečo nevydarí, že urobíš druhé. Stále je prítomný ten pocit, že trochu so strachom maľuješ. Že zničíš plátno, lebo veľa maliarov nemá ani na plátno. Nemožno tú slobodu ,oslobodiť’, sputnaný je umelec, a väčšie formáty si necháva na inú príležitosť. POZNÁMKA: Integrálna verzia tohto rozhovoru s Pavlom Popom bola uverejnená v časopise Aurora (č. 17, ročník IX., Stará Pazova 2013). Fotografie umeleckých prác Pavla Popa: Milovan Ulićević

21/III

že všetok materiál, farby na prestížnom Októbrovom dostali tam zdarma. salóne v Belehrade, čo sa Prvé dva roky štúdia som nie vždy darilo ani známym bol u Albína Brunovského. umelcom. Výtvarná scéna Bola to príprava na Vincenbola veľmi silná, vystavovala ta Hložníka (u ktorého aj celá Juhoslávia: Slovinci – Brunovský získal diplom). dobrí grafici, Chorváti – dobrí Brunovský neskoršie otvosochári, Bosniaci, Belehradril svoje oddelenie knižnej čania, Čiernohorci... ilustrácie, ale ja som sa Keď si sa už vrátil, prečo orientoval výlučne na grasi sa nevrátil do Pazovy, fiku. A keď ,proruské sily’ prečo si neodišiel do Beprevládli, vyhodili Hložníka lehradu, prečo si si zvolil z Akadémie, bolo to roku práve Nový Sad? 1973. On ešte roku 1969 do– Myslel som si, že na Petslova zahodil členskú knižku rovaradíne dostanem ateliér, strany, ale keďže mal titul ako ho dostali všetci ume,národného umelca’ nemohli leckí pajtáši, ale nič z toho. Jan Van Eyck (2013), kombinovaná ho vyhodiť hneď zo školy, Roku 1974 bol posledný vlak technika 120 x 100 ale čakali vhodnú chvíľu. Po na prideľovanie ateliérov a ja ho odniesol. Hložník pozerá, vyhodení Hložníka prišiel Orest pozerá a povie: TO! To je ono! som vtedy ešte študoval. OdDubay, on bol na monumentálke Keďže som sa osvedčil, zveril vtedy nikto nikdy ani nedostal (monumentálna maľba), takže mi potom ešte hŕbu jeho platní ateliér. Po svoj vlastný ateliér na som získal diplom u neho. robiť, takže som urobil viac jeho Petrovaradínskej pevnosti som Keď vyhodili Hložníka, on dal grafík ako svojich... Vtedy som prišiel tak, že som si ho roku Brunovskému a Gažovičovi, aby mu leptali (rozmnožovali) jeho grafiky. Urobili tie skúšobné výtlačky a nosili ,starému’, ako sme ho z úcty volali. On bol nielen vyhodený z VŠMU, ale aj odstránený z verejnosti, no študenti ho aj ďalej mali radi. Tak Brunovský mu leptal grafiky – nebol spokojný, Gažovič mu leptal – nebol spokojný, tak potom volal mňa, keďže poznal moju prácu. Vysvetľoval mi, čo a ako. Neprijímal nikoho do domu, ani novinárov. Vtedy mi dal zopár zinkových platní, Chameleón (2001), olejomaľba, 100 x 160 ktoré už boli vykreslené, bolo ich len treba dať do kyseliny bol už na piatom ročníku. 1993 kúpil od môjho profesora a urobiť skúšobný výtlačok. Diplom som získal s vyzname- Ljubomira Dekovića, ktorý mi Tak mi vysvetľoval, čo a ako: naním roku 1975 (ako ten čas prednášal sochárstvo na Stredtoto menej do kyseliny, toto letí...) u Oresta Dubaya. Téma nej umeleckej škole Bogdana viac, to sa potom prekryje, aby diplomovky bola voľná, lebo aj Šuputa a neskoršie na akadémii. ho viac kyselina ponahrýzala. grafika bola voľná. Litografia Všetky tieto ateliéry sa rozdeA toto môžeš trochu viac. Ja viacfarebná. Banujem, že som ľovali na základe príbuzenstiev: som sa hneď dal do roboty, to rozdelil všetko, hlupák, takže alebo predchádzajúci majiteľ bol urobil som všetko, ako mi pán nemám ani jednu dnes, niečo mi otec, alebo strýc... Predtým som Hložník povedal. Tú poslednú aj pokradli. Takže svoju diplo- si však urobil ateliér v Pazove. platňu som nechal v kyseline movku nemám. Zároveň som sa zamestnal ako a išiel som na pivo. Bolo tam technický redaktor v Dnevniešte asistentov, z tej platne sa DOMOV ku, ale necestoval som veľa pod vplyvom chemických reakcií S diplomom vo vrecku som z Pazovy do Nového Sadu, lebo začalo dymiť, ale nikto sa nesmel rozhutoval, čo so životom, pre mi pajtáši maliari dávali kľúče tej platne ani dotknúť, lebo to Slovensko sme my vtedy boli od svojich ateliérov (mal som bola platňa veľkého národného Amerika. Vrátil som sa roku ich vo vrecku 6 – 7), kde som umelca Vincenta Hložníka. Preto 1975, tu sa aj ďalej veselo žilo. prenocoval, býval. ma hľadali, až ma našli v krčme. Bolo treba ísť do Juhoslovanskej Ja som to rýchlo dal pod vodu ľudovej armády, do vojska. Mal OD GRAFIKY K MAĽBE a pozerám – super, skúšobný som vtedy už 27 rokov. Ešte – Mal som veľa kolektívnych výtlačok vyšiel. So stŕpaním som ako študent som vystavoval výstav, mňa to nebavilo ani len

INTERVIEW

M ÉDIÁ

8. 12. 2018 • 49 /4832/

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE MEDIÁLNE DIMENZIE SLOVENSKÉHO ŽIVOTA V ZAHRANIČÍ (2)

Informujú a pestujú slovenčinu Juraj Bartoš

22/IV

júce zo študijných povinností autorov. Nech to už nazveme ľahostajnosťou spojenou s nevedomosťou či neprofesionálnym prístupom, výsledok sa ukazuje nelichotivo.“ Holeštiak sa vo svojej štúdii sústredil na súčasný stav slovenskej krajanskej tlače, najmä na nosné tituly, a záverom

no-spoločenských kontaktov s materským národom dokáže len silný charakter vyzbrojený morálno-vôľovými vlastnosťami a vzťahom k národným kultúrnym tradíciám a histórii. Čestný predseda Švédsko-slovenského spolku Dušan Daučík a redaktor časopisu Svensk Slovak Info podčiarkol, že ich spolok má nadštandardné vzťahy so zástupcami Slovákov v Poľsku. Informoval, že časopis Slovákov vo Švédskom kráľovstve prišiel na svet 15. apríla 1996, a dodal: „Hneď po vzniku druhej Slovenskej republiky vznikol aj Slovenský spolok, a to si vyžiadalo mať časopis Slovenské slovo vo Švédsku. Časopis sa obsahovo, pochopiteľne, veľmi menil. Vyžadovala si to rýchla digitalizácia v spoločnosti. To, čo bolo vtedy veľmi aktuálne, po čase sa stalo menej aktuálnym, skôr dokumentačným,

askutku nie je veľa príležitostí na stretnutie tvorcov slovenských periodík, ktoré vychádzajú mimo Slovenskej republiky. Už aj z toho hľadiska prichodí vysoko oceniť Medzinárodnú vedeckú konferenciu Mediálne dimenzie slovenského života v zahraničí, ktorá sa konala 20. októbra v Spišskej Belej. Jej organizátorom bol Spolok Slovákov v Poľsku. V novembrovom čísle Obzorov (10/410; Hlas ľudu č. 45/4828 zo dňa 10. 11. 2018) sme uverejnili výňatky z príspevkov, ktoré sa týkali kultúrno-spoločenského časopisu Život (oslávil 60 rokov existencie). Na tomto mieste nasledujú prízvuky z 3. a Dušan Daučík 4. časti sympózia a týkajú sa krajanských médií v výkladu podotkol: „Krajaniných krajinách Európy. Na krajanské periodiká v ské periodiká žijú s dobou; zahraničí stručný pohľad vrhol napokon nemajú na výber. Pavel Holeštiak, člen Rady pre Viaceré redakcie a spolky vysielanie a transmisiu (Slo- pracujú pomerne aktívne už vensko). Nadväzujúc sa, ako aj na sociálnych sieťach, sám povedal, na knihu, ktorá najmä na Facebooku. obsiahla situáciu krajanskej Disponujú vlastnými periodickej tlače vo svete od kvalitnými web portálobdobia získania samostatnos- mi, neraz aj archívom ti Slovenskej republiky roku starších čísel periodík. 1993 po rok 2000, konštatoval, Napriek oprávneným že Slovensko by tieto period- výhradám v práci štátiká malo nielen významnejšie nej inštitúcie Úradu pre podporovať, ale aj sa im viac Slovákov žijúcich v zahravenovať z vedeckého hľadis- ničí možno kvitovať, že ka. Nastoľujúc otázku, prečo značná časť tejto tlače neexistuje ucelený materiál o vychádza s ﬁnančnou krajanskej tlači, o. i. prízvuko- podporou práve Úradu.“ Ingrid Žalneva val: „Aj v súčasnosti musíme Zároveň postrehol, že konštatovať, že málokto sa nie každé periodikum s a a myslím si, že to platí pre odborne a systematicky konti- môže pochváliť profesionali- väčšinu krajanských časopinuálne venuje uvedenej téme. tou, pravidelnou periodicitou, sov v čase internetu. Veď za Fragmentárne síce nájdeme, a uzavrel, že ... udržať si ve- štvrť roka sa veľa toho udeje. najmä v ostatných dvoch de- domie príslušnosti k sloven- Časopis vychádza štyrikrát saťročiach, viaceré pokusy o skému etniku v územnej a do roka a dáva akési povekvalitnejšie diela, ale sú to jazykovej izolácii bez priamych domie Slovákom, že sme tu, vedecké práce neraz vyplýva- alebo obmedzených kultúr- hoci vzdialení na desiatky, ba

stovky kilometrov, v krajine, ktorá je desaťkrát väčšia ako Slovensko. A to je dnes naša úloha: existovať a spájať, dávať na vedomie, že Slováci vo Švédsku žijú a existujú.“ ĽAHŠIE SA DÝCHA, KEĎ ŠTÁT POMÁHA Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, šéfredaktor Národného kalendára a časopisu pre deti Zornička, zakladateľ a šéfredaktor Slovenského svetového kalendára Vladimír Valentík podal prierez slovenskej periodickej tlače na území dnešného Srbska od založenia časopisov pre mládež a deti Jozefa Podhradského Slávik a Zornička (začali vychádzať roku 1864) až po súčasnosť. Pripomenul, že v polovici 19. storočia, počas Rakúsko-Uhorska, sa slovenské noviny značnou časťou odoberali aj na Dolnej zemi a že mali odtiaľ aj dopisovateľov. Osobitne sa zmienil o súčasných periodikách, predovšetkým o tých, ktoré vydáva SVC, a to sú: Nový život, druhé najstaršie literárne slovenské periodikum po Slovenských pohľadoch, tiež Zornička a Rovina (ako „asi jediný časopis, ktorý nemá stály zdroj príjmov a na konci roka sa nikdy nevie, či bude vychádzať znovu“) a Národný kalendár. Spomenul aj školské časopisy a dodal, že pred štyrmi rokmi evidoval vyše 150 rôznych novín a časopisov, ktoré vychádzali v slovenčine na úrovni Vojvodiny. Nakoniec spomenul Svetový kalendár Slovákov, ktorý založili roku 2016 v rámci občianskeho združenia Slovenský kultúrny klub. V súvislosti s blížiacim sa

HLAS ĽUDU • OBZORY

alebo niekoho, kto sa zaoberá prekladmi, budeme veľmi radi, keď to zašlú do Orla tatranského alebo do Slovenských pohľadov.“ Orgánom Krajanského múzea MS je časopis Slovensko. Dnes sa neorientuje len na krajanskú problematiku (dakedy jej venoval osobitnú prílohu): „Snaží sa byť všeobecnejší, aby mal väčšie množstvo čitateľov, čiže reﬂektuje aj slovenské krásy, aj matičnú problematiku, aj krajanskú problematiku a opäť – budeme veľmi radi, keď sa napríklad nejaký príspevok písaný vaším perom, vašimi skúsenosťami, dostane doň.“ Pavelcová spomenula i vedecké pracoviská MS: „Je ich momentálne päť, sem patrí aj Krajanské múzeum. Ako ústredné vedecké pracovisko pre spoluprácu a styky so zahraničnými vydáva ročenku Slováci v zahraničí. Vychádza od roku 1969, keď ju mal pod gesciou Ústav pre zahraničných Slovákov. Sú v nej štúdie, odborné vedecké záležitosti, ale aj kratšie publicistické veci, ktoré sa týkajú krajanov.“ Spomenula tiež, ako zápasia s financiami: stáva sa vraj, že tlačiarom povedia, koľko majú peňazí, spýtajú sa, koľko exemplárov ročenky im za to môžu vytlačiť a raz je to 100, inokedy 120 kusov... Aj periodiká MS majú čoraz menej čitateľov, povedala Pavelcová a skonštatovala: „Najviac to cíti Slovensko, ktoré bolo kedysi mesačník a teraz vychádza už len štvrťročne...“ Doktorandka Mária Hekeľová absolvovala stáž v redakcii časopisu Slovákov žijúcich v Poľsku Život a so svojím školiteľom Norbertom Vrabcom sa rozhodla posvietiť na Periodiká Slovákov žijúcich v zahraničí a komparáciu ich distribúcií, presnejšie na modely distribúcie vybraných periodík na území Poľska (mesačníka Život) a Srbska (týždenníka Hlas ľudu). „Fascinuje ma, že ešte aj v 21. storočí distribúcia funguje v rámci kolportérov, ktorí roznášajú Život a Hlas ľudu.“ Ako pozitívum vyzdvihla, že aj Život, aj Hlas ľudu majú webové stránky, čím sa zviditeľňujú, a zvyšuje sa záujem o ich čítanie.

23/V

jubileom 75 rokov od založenia a vychádzania týždenníka Hlas ľudu hovoril Juraj Bartoš. Skrátka sa zmienil aj o časopise pre mládež Vzlet, podčiarkujúc, že zotrval aj v rokoch, keď v Srbsku zanikli niektoré iné mládežnícke periodiká. O tom, ako žijú Slováci v Rakúsku, hovorila Ingrid Žalneva, šéfredaktorka (od roku 2012) časopisu Pohľady. Poznamenala, že o tejto téme sa možno viac dozvedieť vo Svetovom kalendári SlováO periodikách Slovákov v Srbsku hovoril Vladimír Valentík kov na rok 2019, a osobitne články našich členov. Máme mecky, a na slovenčinu sa spomenula dva roky: „... rok jedine dvoch profesionálnych zabúdalo. Teraz sme radi, že 1982, keď slovenskí nadšenci, ktorí sa začali spontánne pracovníkov: graﬁka, ktorý pochopili, že znalosť jedného stretávať vo Viedni, založili pôsobí v Bratislave (čo je ďalší slovanského jazyka je bránou Rakúsko-slovenský kultúrny dôvod, prečo je časopis tlače- k ďalším slovanským jazykom, spolok práve preto, aby sme ný na Slovensku, iný je ten, takže teraz máme toľko detí, mohli ďalej pestovať svoju že rakúsky tlačiar nevie, ako že sa museli vytvoriť vekové kultúru a jazyk, aby sa mohli má r’ozdeľovať slová), s kto- skupiny na učenie slovenčiny, stretávať niekde, kde môžu rým máme nadštandardné a robí sa to v sobotu, mimo rozprávať po slovensky. Ďalším vzťahy, dozerá na tlačenie v normálneho vyučovania.“ významným míľnikom bol rok tlačiarni, celý náklad privezie 1992, keď Slováci získali oﬁci- z Bratislavy do Viedne svojím KOĽKO PEŇAZÍ... TOĽKO autom... Druhým profesionál- VÝTLAČKOV?! álny štatút národnostnej Riaditeľka Krajanského skupiny (v Rakúsku sa to múzea Matice slovenskej volá skupina, nie menšina). Zuzana Pavelcová si za Pre nás to bol významný tému zvolila Krajanskú rok, keďže tých uznaných problematiku v mediálnárodnostných skupín v nom svete Matice slovenRakúsku je len šesť...“. skej. Ohľadne zníženej Žalneva podčiarkla, že prítomnosti MS medzi odvtedy spolok začal dokrajanmi poznamenala, stávať dotácie od rakúskej že zákon o MS jej komvlády, čo umožnilo rozšípetencie v istom zmysle riť činnosť a prenajímať slova obmedzil a dotačná priestory... Hlavným ciečinnosť pripadla Úradu ľom spolku je organizovapre Slovákov žijúcich nie kultúrnych programov, Zuzana Pavelcová v zahraničí. Takže MS príprava menších divaobmedzila aj činnosť na dielok, raz do roka vraj nym spolupracovníkom je japláne mediálneho sveta, ale pozývajú profesionálne divadlo zo Slovenska, avšak „na zyková korektorka, ktorá inak aj napriek tomu, ako povedruhej strane je nevýhodou, pôsobí v Literárnom centre dala, sa snaží na krajanskú že sme tak blízko, preto, že v Bratislave.“ Pohľady majú problematiku nazerať nielen z mnohí naši Slováci nepociťujú farebnú obálku, ostatné strany osvetového ale aj z vedeckého vôbec potrebu navštevovať sú čiernobiele. Uverejňujú uhla, najmä prostredníctvom články zo slovenskej, ale aj z svojho Informačného oddeleSlovenský spolok“. V pokračovaní Žalneva pred- rakúskej histórie, tiež píšu o nia. Tlačovým orgánom MS je stavila časopis Pohľady, ktorý slovenských mestách a osob- týždenník Slovenské národné začal vychádzať roku 1986 a nostiach; okrem kultúrnych noviny. „Krajanskú problebol kopírovaný na kopírke, skôr udalostí informujú aj o špor- matiku do nich dostávame v to bol iba taký obežník, ale už tových, takmer pravidelne podstate veľmi okrajovo a sú vtedy ho nazvali Pohľady, lebo zaraďujú aj populárne ces- to napríklad príbehy a skúmal prezentovať pohľady a topisy a nástenný kalendár. senosti zo služobných ciest. názory našich členov. Stručne Ako problém informátorka Občas dopisovatelia zašlú oboznámila prítomných s jeho uviedla, že Pohľady nemajú príspevok, ktorý veľmi radi vývinom a o. i. poznamena- profesionálnych fotografov. uverejníme. SNN majú prílohu la: „Ani jeden člen redakč- Dodala, že Slováci v Rakúsku Orol tatranský; sú to pohľady nej rady nie je vyštudovaný majú aj Školský spolok, a zdô- na slovenskú literatúru nielen novinár, napriek tomu som raznila: „Cieľom rodín, ktoré u nás, ale aj medzi Slovákmi veľmi hrdá na to, že 99,99 % prichádzali do Rakúska, bolo, žijúcimi v zahraničí. Ak poznáte našich príspevkov sú autorské aby sa ich deti naučili po ne- mladých literátov, ktorí píšu,

M ÉDI Á

ŠTÚ D IE

8. 12. 2018 • 49 /4832/

PO STOPÁCH PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI: SLOVENSKÁ BAJŠA VIAC AKO 300-ROČNÁ (2)

Zabudnutá migračná avantgarda DrSc. Ján Babiak

24/VI

ž dávno platná koncepcia šírenia slovenského etnika na juh, po odchode Turkov z Panónskej nížiny, ešte aj dnes nie je doriešená do konca. Aj sám pojem sťahovanie Slovákov sa nezdá byť adekvátny. Veď presun, šírenie etnika, premiestňovanie, posúvanie Slovákov sa zdajú byť primeranejšie. Aj od maďarských autorov prevzatá koncepcia troch etáp v tom posúvaní na juh je celkom nemiestna a nedá sa do nej vtesnať ani len kolonizácia Slovákov v dnešnom Maďarsku a niežeby ešte južnejšie. Aj príčiny, prečo to tak bolo, sú predpojaté, skreslené, nekriticky formované, aj spôsoby toho presúvania sa musia podrobiť kritike. Sú aj pochybnosti, či šlo o sťahovanie veľkorodín, či to naozaj bolo „s kralickou Bibliou v ruke“ atď. Dosť sa tu improvizovalo, akoby kopyto pre „sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí“ bolo vopred tvarované, a tak aj niektoré kruciálne fakty, čo by pomohli v explikácii príchodu Slovákov aj do Báč-bodrožskej stolice, boli jednoducho vynechané alebo preskočené. V tom zmysle aj slovenská migračná avantgarda, od tých, čo sa sťahovali ešte v dobe Turkov a po smelý predvoj migrantov až ku Vojenskej hranici, bola zanedbaná. Preto nám začiatok Slovákov v tejto stolici začína príchodom nášho etnika do našej metropoly, čo v žiadnom prípade nezodpovedá pravde. MIGRÁCIE EŠTE PRED ODCHODOM TURKOV Treba napomenúť, že expanzia Turkov do Európy mala v prvom rade nábo-

ženské dôvody. Preto každý z ich zájazdov na sever bol desivý, brutálny, ničiaci. Keď však po druhýkrát nedobyli Viedeň, zaujali stanovisko, že je v takom prípade podstatné formovať severnú časť osmanského impéria. Bola organizovaná podľa aziatsko-moslimských princípov,

márňanskej stolici Slováci nasťahovali ešte v 15. storočí, kým Bokod bol v roku 1624 evidovaný ako slovenská luteránska obec. Na východe, v Boršodskej stolici, podľa F. Pestyho, Vyšný Ďór (Felsögyör) bol založený slovenskými prisťahovalcami v roku 1585, Galvač (Galvacs)

mína, že sezónnych pracovníkov bolo aj v Peštianskej stolici. Tak do Ače (Acsa) chodievali žatevní robotníci z Liptovskej a Oravskej stolice a do osady Sentandre (Szentandre) chodili nádenníci z Trenčianskej stolice robiť vo vinohradoch a zo Zvolenskej stolice zarobiť si ako povozníci v tamojších lesoch. Preto sa musí priznať, na rozdiel od aj dnes platnej schémy, že systematická kolonizácia slovenského živlu na dnešné priestory Maďarska, sa začala ešte v dobe panovania Turkov a jej intenzita proporcionálne rástla s úpadkom ich moci na týchto priestoroch. Podporujú to aj ďalšie dáta. Tak v južnej časti Turnianskej stolice bola v roku 1600 založená osada Drienka (Derenk), keď sem prišiel väčší počet poddaných slovenského a poľského pôvodu zo severnej strany Vysokých Tatier. Potom v ďalšej kolonizácii do popredia vystúpila Novohradská stolica. V začiatkoch 17. storočia osada Bodoň (Kétbodony) mala prvé slovenské Migrácia pred migráciou: kolonizačný predvoj Slovákov na Dolnú rodiny a podľa F. Pestyho zem do roku 1724 v roku 1677 obyvatelia tu ale dalo sa v nej žiť. Videli bol Slovákmi nasťahovaný mali „kvitnúcu evanjelicto aj našinci, a tak z preľud- začiatkom 17. storočia a S. kú parochiálnu materskú neného severu začali najprv Borovský (Borovszky) uvá- cirkev“1. Do Siráku (Szirák) nesmelo, a potom aj odváž- dza, že Vislava (Viszlö) bola sa prisťahovalo slovenské nejšie prechádzať na ľudo- Slovákmi osídlená v roku obyvateľstvo z hornej časti prázdne, Turkmi obsadené 1620. Novohradskej a Zvolenskej priestory. Najprv to bolo len Už vtedy v severných čas- stolice ešte v prvej polovici na území dnešného Sloven- tiach Dolnej zeme, na Turkmi 17. storočia a v roku 1647 si ska, ale potom aj južnejšie okupovanom teritóriu, bolo v osade založili evanjelicod Dunaja a Ipľa. Prvé také aj sezónnych robotníkov, kú cirkev. Aj Sudice (Szügy) oblasti boli z pravej strany lebo v polovici 17. storočia mali v roku 1660 evanjelický Dunaja alebo na východe, žiadala delegácia Gemerské- kostol a osada Bánka (Bánk) keď sa našinec spúšťal zo ho stoličného príslušenstva mala Slovákov v roku 1680 slovenských pohorí do dol- od jágerského pašu povole- a v roku 1699 aj evanjelickú ných tokov Šajavy, Hornádu nie chudobe odísť na Dolnia- cirkev. V osade Legínd (Lea Bodrogu. ky a privyrobiť si na obživu, génd) sa prevažne slovenské Tak osadu Tovaroš (Tóvá- lebo na Gemeri hrozil hlad. obyvateľstvo, v strachu pred roš, skôr Tóthváros) v Ko- Aj K. Galgóci (Galgóczi) spo- Turkmi, niekoľkokrát pre-

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY sídľovalo, aby v roku 1683 založilo osadu na dnešnom mieste. Aj v západnejšie postavenej Ostrihomskej stolici, v osade Šarišáp (Sárisáp), ako to tvrdí M. Bel, boli Slováci ešte predtým, ako sem prišli, ďalší našinci z Nitrianskej stolice, hneď po odchode Turkov. A boli aj takí, čo preskočili najsevernejšie časti ešte stále tureckej ríše a zakotvili v neskoršie formovanej Peštianskej stolici. Tak podľa F. Pestyho osada Domoň (Domony) bola Slovákmi nasťahovaná v roku 1660 a najmä v roku 1680. Aj keď sa v strachu pred Turkmi pôvodné obyvateľstvo v osade Čuvár (Csövár) rozutekalo, prišli sem v polovici 17. storočia slovenskí poddaní z Hontianskej a Novohradskej stolice. Do Asódu (Aszód) prišli Slováci v roku 1669 a ešte viac ich prišlo neskoršie, keď si na tieto majetky získal dôkaz gróf Podmanický. A bolo aj prekvapujúcich migrácií Slovákov hlboko do vnútrozemia, do Eťházy (Dunaegyháza) v rokoch 1680 a 1690, ale aj neskoršie, alebo ešte južnejšie do osady Meža (Mözsa) v Tolnianskej oblasti, kde prišli Slováci z Nitrianskej a Trenčianskej stolice v roku 1686. Aj v osade Kurd Slovákov bolo ešte pred odchodom Turkov.

1 2 3 4 5

SMELÝ PREDVOJ AŽ KU VOJENSKEJ HRANICI A potom stalo sa to, čo málokto očakával – smelý príchod Slovákov až na oblasti pod nosom tureckej ríše. Tak začiatkom 17. storočia (1702) zaznamenané sú aj prípady príchodu Slovákov do osady Boros Jenö (dnes Ineu) v Arad-

skej stolici2, ale v malom počte prišli Slováci aj do Viškoviec v Požezskej stolici v dnešnom Chorvátsku3. Predsa to, čo malo priamy vplyv na príchod Slovákov aj do Báč-bodrožskej stolice, boli migrácie Slovákov do Békešskej stolice. V prvom rade išlo o osadu Békeš Čaba (Békéscsaba), do ktorej podľa J. Jančovica prví utečenci prišli ešte v roku 1699, ale väčší počet Slovákov prišiel v rokoch 1717 – 1723. Možno ešte väčší vplyv v tom smere malo založenie osady Sarvaš (Szarvas) v roku 1722, s ktorým od tých rokov Bajša najmä na cirkevnom poli priamo spolupracovala. Keď na pomedzí Čaby a Sarvaša vznikol Poľný Berinčok (Mezöberény) v roku 1723, znamenalo to už značné posmelenie aj pre prvý slovenský živel v Báč-bodrožskej stolici. Treba spomenúť, že vtedy do osady Nemes-Kereki v roku 1716 prišli katolícki Slováci, ktorých pre nezdravé podmienky okolia zemepán Harruckern v roku 1731 presťahoval na pustatinu Endröd. Už na juhu Peštianskej stolice, v oblasti Kiskun, ktorá hraničí z Báč-bodrožskou stolicou, v roku 1718 Slovákov bolo aj v osade Malý Kereš (Kiskörös). Prišli sem z Novohradskej, Hontianskej, Nitrianskej, Turčianskej a Liptovskej stolice, ale aj zo severnejšie obývaných slovenských osád Peštianskej stolice. Ešte predtým, v rokoch útekov, sem prišlo niekoľko slovenských rodín a všetci dokopy sa cirkevne a školsky organizovali do roku 1720. Aj pričinením kaločského arcibiskupa I. Csákyho slovenskí poddaní z Nitrianskej a Trenčianskej stolice v roku 1719 boli osídlení v osade Miške (Miske). Už v tie časy slovenské etnikum, pravdepodobne katolíckeho vierovyznania, prešlo aj rieku Drávu a nasťahovalo sa v Slavónii, na severných úpätiach Požeškej Gory, respektíve v údolí riečke Orljava.

Tak Slovákov v malom počte bolo možno nájsť aj v osade Slavonska Požega a od roku 1719 bolo ich aj v Pleternici. Aj keď Turci vo vojne v rokoch 1716 – 1718 boli znovu porazení a habsburská ríša získala aj Temešvársky sandžak, Slovákov od roku 1724 bolo, podľa Czoerniga, aj v Torontálskej stolici, v osade Čaková (Csakovár, dnes Ciakova)4. AKO TO BOLO S BAJŠOU Už hrubá inšpekcia mapky slovenského posúvania na juh v Panónskej (Karpatskej) kotline dáva dôvody na uzávery, že začiatkom 18. storočia Slovákov muselo byť aj na pomedzí stredného toku Dunaja a dolného toku Tisy, v neskoršie nazvanej Báč-bodrožskej stolici. Veď táto oblasť bola na ceste všetkým tým, čo šli touto migračnou „diaľnicou“, a tak slovenské etnikum našlo aj v nej svoj útulok. Dôvodov na také tvrdenia je viac, ale tie základné sú, že táto lokalita im bola v ceste a že práve v tejto oblasti bolo to, za čím našinci ešte ako lipli – široké priestranstvá rovnej, úrodnej zeme. Aj J. M. Korabinský (Korabinszky) spomína5, že v prvých rokoch po Turkoch do Subotice a jej okolia chodievali každoročne v značnom počte muži a ženy z Moravy a z Liptovskej, Oravskej a Turčianskej stolice na poľné práce. Niektorí z nich sa potom ani domov nevrátili, lebo v Báčke zostali natrvalo. Vtedy tieto oblasti boli ešte stále v doméne dištriktuálnej správy, ktorá prevzala Segedínsky sandžak, s tým, že za stredný segment tejto oblasti, nazvaný Suboticko-topolsko-iđošský obvod, bolo zodpovedné správne ústredie v Subotici. Preto informácie o prítomnosti Slovákov v prvých rokoch oslobodenia od Turkov treba, v prvom rade, hľadať v subotickom archíve.

F. Pesty: Halységnevtára – seznam osád v Uhrách z roku 1864 – 1865. ČAVaU, Praha 1927, s. 88. Podľa K. F. Czoerniga: Ethnografie der Oesterreichen Monarchie, Wien 1857, band 3, s. 255 a 260. Pozri K. Kučerová: Slováci v Chorvátsku. MS, Martin 2006, s. 110 – 111. Na dôkladnejšie dáta o osídlení všetkých lokalít Slovákmi pozri J. Babiak: Za slnkom napoludnie. ASP, Báčsky Petrovec 2015, s. 172 – 173. J. M. Korabinszky: Geografish-historisches und Producten-lexicon von Ungar. Bratislava 1786.

25/VII

PRIEKOPNÍCI V PRESÚVANÍ NA JUH Keď už migrácie Slovákov na juh zabrali a v prvej etape sa prítomnosť našincov stávala častou najsevernejších oblastí dnešného Maďarska, boli aj takí, čo v pohľade na juh pozerali ešte ďalej. Lákala ich neskoršie formovaná Peštianska stolica, najmä jej severná časť, kde už bolo Slovákov. Tak po vyhnaní Turkov v prvej migračnej etape prichádzali Slováci aj do dnešného maďarského vnútrozemia. Do osady Keza (vtedy Tothkeszi, dnes Dunakeszi) prišlo 13 rodín z oblasti Váhu, Nitry, Hrona a Oravy.

Osadu Ača (Acsa) Koháryovci nasťahovali Slovákmi z Hontianskej a Zvolenskej stolice v roku 1688. Podobne to bolo aj v osade Cinkota, lebo sa tam v roku 1699 Slováci aj cirkevne organizovali. Do Piliščaby (Piliscsaba) Slováci prišli po roku 1700, ako aj do osád Sántov (Pilisszantó) – roku 1701, Almáš (Tothalmás) – roku 1702, Tatárszentgyörgy – roku 1702 a Iklad – roku 1703. Aj do Maglodu (Maglód) evanjelickí Slováci prišli v rokoch 1701 – 1705. Vo všetkých týchto prípadoch šlo o migrantov, čo iba prešli najsevernejšie oblasti dnešného Maďarska a osídlili sa v jeho strednej časti. Ten skokovitý postup na juh pomohli svojím príchodom aj evanjelickí a katolícki Slováci v Zadunajsku, keď prišli do osady Šúr (Súr) vo Vesprémskej stolici v roku 1695. Ďalší posun slovenských rodín bol zaznamenaný na priestoroch východnejšie postavených oblastí od Peštianskej stolice. Išlo o priestory dištriktu Jasz Nagy-Kun-Szolnok a Hajduskej stolice, kde sa v dobe útekov (1712 – 1720) uchýlili utečenci zo severných a východných častí Slovenska. Nevybrali si dobré priestranstvá, lebo tieto oblasti boli zaťažené dodatočnými reparáciami ako povstalecké oblasti, ale aj tu im bolo lepšie než tam, kde boli bezohľadne vykorisťovaní teraz už bývalými zemepánmi. Išlo o lokality Jásberéň (Jászberény), Dóš (Dós), Jakohalma (Jakóhalma) a Árok-szallás v dištrikte a osady Ebeš (Ebes) a Mihálytelep v Hajduskej stolici.

IN T ER V IE W

8. 12. 2018 • 49 /4832/

MIROSLAVA VALLOVÁ, RIADITEĽKA LITERÁRNEHO INFORMAČNÉHO CENTRA V BRATISLAVE

Slovenská literatúra – aj vo svetových jazykoch Martin Prebudila

26/VIII

a nedávno skončenom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2018 v Bratislave navštívili sme aj stánok Literárneho informačného centra, na ktorom bolo stále veľmi rušno a každú chvíľu sa tam niečo dialo. V posledný deň veľtrhu v nedeľu 11. novembra „na území“ LIC sa v družnej besede stretli slovenskí a srbskí spisovatelia a prekladatelia, keď sme aj využili príležitosť a požiadali o tento rozhovor riaditeľku LIC pani Miroslavu Vallovú. Ako ste spokojná s prezentáciou vašej knižnej produkcie na tohtoročnom knižnom veľtrhu v Bratislave? – Tohtoročná Bibliotéka sa skončila a treba povedať, že sme naozaj spokojní, mali sme na našom spoločnom stánku (ktorý máme so Združením vydavateľov a kníhkupcov) stále plno a záujem o knihy a prezentácie bol veľký. Boli sme príjemne prekvapení návštevnosťou a v posledný deň Bibliotéky sme mali krásnu udalosť, spomínali sme na Milana Rúfusa pri príležitosti jeho nedožitej deväťdesiatky. Zišli sa tam priatelia, kolegovia a vzdávali mu hold, či už čítaním básní, recitovaním nových básní na jeho počesť, jednoducho slovom, spomienkami, pomedzi toho sme mali aj dvoch hercov, ktorí čítali z jeho tvorby, a bolo to veľmi pekné stretnutie. Ako sa pozeráte na preklady slovenských autorov do cudzích jazykov, respektíve prekladanie ich diel do srbčiny, teda budovanie istých mostov medzi slovenskou a srbskou literatúrou... – Myslím si, že v súčasnosti faktorom, ktorý najviac prispieva k tomu, že medzi Srbskom a Slovenskom funguje kultúrna a literárna výmena, je prítomnosť Slovákov žijúcich na území

Srbska. Musím povedať s takým miernym pichnutím pri srdci, že nechávame na nich tú väčšiu časť práce, pretože im na tom záleží a my sme im za to vďační, a naozaj robia pre nás, a do istej miery aj za nás kus práce v tom, že tie mosty stavajú, že prinášajú

literárne žánre, všetky literárne možnosti, takpovediac všetky okná sú otvorené. To je také prvé špeciﬁkum, ktoré sa mi zdá zaujímavé, máme pozoruhodne vysoký aj počet vydavateľov, stále to narastá, sú to často vydavateľstvá takpovediac jedného muža, ale

Riaditeľka LIC Miroslava Vallová na svojom pracovisku

od nás tituly autorov, slovenskú kultúru k sebe do Srbska, na územie obývané Slovákmi. A zase aj naopak, prinášajú aj nám správy o tom, ako Slováci v Srbsku žijú, a opäť aj veľkú časť srbskej kultúry, ktorú by sme tu ináč nemali. Vďaka tomu, som presvedčená, že sú tieto mosty pevné, fungujúce v oboch smeroch. Ale nevravím, že by to nemohlo byť ešte bohatšie. Máme vynikajúcich prekladateľov, ktorí majú poväčšine slovenské korene, spomeniem profesora Michala Harpáňa, Zdenku Valentovú-Belićovú, aj vás napokon, pán Prebudila, a Mirka Demáka – tak to je naozaj už legenda – ktorý veľmi obetavo tieto mosty priam udržuje. Keď ide o súčasnú slovenskú literatúru, tak poéziu, ako aj prózu, čo je podľa vašej mienky také zaujímavé, aktuálne, nielen pre srbského čitateľa, ale aj napr. v európskych rámcoch? – Myslím si, že slovenská literatúra je v súčasnosti veľmi žánrovo rozvrstvená, veľmi pestrá, vzhľadom na to, že aký je slovenský národ početne nie veľmi veľký, a zdá sa mi, že máme zastúpené takpovediac všetky

fungujú a vydávajú. Osobne veľmi vysoko oceňujem na slovenskej literatúre tú vysokú úroveň literárneho písania. Mne sa totiž zdá slovenská literatúra veľmi literárna, tí autori krásne pracujú s tým literárnym textom nad príbehom a vo všetkých možných žánroch, je to kvalitná práca s literárnym textom. Tá literárnosť, pre mňa je to veľmi dôležitá kvalita, veľmi dôležité kritérium. Keď ide o poéziu, mám svedectvo, celkom nedávne, od českých kolegov, ktorí mi hovorili, že sa im zdá, že je v súčasnosti slovenská poézia v odvahe, v experimentovaní a vo vývine poézie takpovediac o desať –pätnásť rokov popredu pred českou, že u nich sú ešte také klasicistickejšie tendencie, kým u nás sme prešli aj všetkými možnými formami a rôznymi inými poetickými žánrami a naozaj je to pravda. Je tiež veľmi pestrá tá zostava od Ruda Juroleka, vynikajúceho básnika minimalistu, cez nášho Erika Jakuba Grocha, cez generáciu druhej polovice 90. rokov, kde sú Peter Šulej, Michal Habaj, Peter Macsovszky, Katarína Kucbelová, Mária Ferenčuhová, Nóra Ružičková – sú to ľudia,

o ktorých je záujem aj v Európe. Pokiaľ ide o prózu, začína sa u nás dariť aj v žánrovej literatúre, už dlhšie to platí pre science ﬁction, ale teraz už aj trilery a historické trilery začínajú mať veľmi veľký čitateľský úspech. Potom máme napríklad autorov, ktorí píšu na pozadí exotických krajín alebo prostredí, ale stále ide len o to isté, o tie základné otázky života a smrti, takpovediac základné ľudské existenciálne otázky, ako napr. Marek Vadas. Máme stále píšuceho klasika nášho Pavla Vilikovského, ktorý je podľa môjho názoru naozaj svetovým autorom, tiež Pavol Rankov, ktorého román Stalo sa prvého septembra je veľmi prekladaný (do srbčiny ho preložila Zdenka Valentová-Belićová – pozn. M. P.), je nositeľom európskej JEDNOU Z HLAVNÝCH ÚLOH Literárneho informačného centra je podporovať vydávanie slovenskej literatúry v prekladoch do cudzích jazykov. Zahraničné vydavateľstvá môžu v termínoch do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra bežného roka podať žiadosť o ﬁnančnú dotáciu knihy slovenského autora / autorov, ktorú chcú vydať v preklade. V LIC vítajú teda preklady do svetových jazykov, aj do jazykov malých krajín či jazykov vzdialených kultúr. Žiadnemu jazyku sa nedáva prednosť pred iným. ceny, pretože na pozadí silného príbehu ukazuje alebo prináša aj pre zahraničných čitateľov kus histórie nášho stredoeurópskeho priestoru. Má slovenská literatúra v tejto chvíli autora kandidáta na Nobelovu cenu? – Podľa môjho názoru je to jednoznačne Pavel Vilikovský, pokiaľ ide o prózu. Aj keď sme sa pokúšali, trvalo nám to niekoľko rokov, aby nakoniec aj vyšiel jeho román Letmý sneh v angličtine v istom prestížnom vydavateľstve. Pani Vallová, ďakujem vám za rozhovor a v mene našich literátov a všetkých Slovákov na Dolnej zemi pozývame vás na návštevu pri prvej príležitosti, keď vám to čas dovolí. – Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

S ETNOLÓGOM PATRIKOM RAGOM PO PIVNICKOM FESTIVALE

Hodnotiť kroje je priam nemožné z hľadiska doby, v ktorej vznikol, lebo spĺňa kritériá vtedajšej Aj tohtoročné Stretnutie v piv- doby – použitie materiálov, fanickom poli bolo sviatkom tak rebných kombinácií, noriem a pôvodných slovenských ľudo- kritérií, ktoré boli v tom určitom vých piesní, ako aj našich auten- čase platné v určitom lokálnom spoločenstve. Aj napriek tomu všetky dobré kroje cenu nemôžu dostať, lebo sú také pravidlá festivalu. Teším sa však, že aj tieto dve sa udeľuj ú, l e b o si uvedomujem, že je toto predoAndrea Šimová (zľava) a Anna Berédiová s etnológom všetkým festival Patrikom Ragom ľudovej tických krojov. Okrem divákov piesne. Pripomenul by som tiež, ich krásou sa nadchýnal, ale že pri hodnotení krojov som zároveň ich odborným okom zohľadňoval aj to, aké kroje a hodnotil etnológ Patrik Rago. z ktorých prostredí boli oceňoPo festivale nám o svojej porot- vané na uplynulých ročníkoch – pracovné, sviatočné, obradové covskej úlohe povedal: – aby to bolo tentoraz niečo iné. Čo bolo rozhodujúce, že ste sa cenami rozhodli odmeniť práve kroje, v ktorých na druhom súťažnom koncerte spievali Anna Berédiová zo Selenče a Andrea Šimová z Kulpína? – Pre sviatočný kašmerínový kroj zo Selenče som sa rozhodol z toho dôvodu, že v súčasnosti máme veľmi málo zachovaných kompletných krojov v pestrých farbách. Starodávne zachované kroje sú prevažne v tmavších farbách, lebo si naše staré mamy nechávali tieto súčasti, aby Alexandra Filková ich mohli nosiť, aj keď budú – Ako som aj v správe napísal, v staršom veku. Tie pestrejšie hodnotiť kroje je priam nemož- sa párali, prešívali limbačkami, né, lebo každý je originálny a novými čipkami, a tak sa ich jedinečný. A každý je autentický pôvodnosť narušila. Tento kroj (pokiaľ nejde o rekonštrukciu) má všetky potrebné súčasti, Anna Francistyová

• KULTÚRA •

dekoratívnosť a jedinečný, ale zároveň odlišný vkus mali naši predkovia. Keďže speváci svoje dve pesničky spievali v odlišných krojoch, na tejto festivalovej promenáde sme videli až 32 ľudových odevov. A aj vy, pravdaže. Ktoré kroje boli podľa vašej odbornej mienky tiež blízko k oceneniu? – Na 53. ročníku Stretnutia v pivnickom poli sme mali možnosť vidieť prevažne sviatočné starodávne kroje z prvej poloVladimír Kriška

ktoré nosili dievky v Selenči v období 30. a 40. rokov 20. storočia. O sviatočnom hatlasovom kroji z Kulpína netreba veľa hovoriť. On sám prináša jedinečný príbeh o tom, ako sa okolo roku 1930 dostal z Kulpína do zámoria a až neuveriteľnou náhodou sa vďaka vnučke pôvodnej majiteľky dostal späť do rodiska, a to v úplne zakonzervovanom a zachovanom stave. Veľa krojov, ktoré sa dostali z nášho prostredia do zámoria, mali – bohužiaľ – často iný osud. Kroj obsahuje sukňu, zásteru

Gabriela Feketyová

a oplecko, decentne zdobené habošovou stuhou a stužkami. Napriek tomu vôbec nepôsobí chudobne, skôr naopak – elegantne. Nuž a aj na týchto dvoch krojoch vidíme, aký zmysel pre

Silvia Ferková

vice 20. storočia, kroje na bežné nosenie, tiež kroje z druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť. Z tradičného odevu vojvodinských Slovákov tu boli hatlaska, kangarka, kašmerínka, dokonale vyžehlená kartúnka, tiež vyšívaná, zefírová a zamatová košeľa. Odmeniť iba dva kroje bolo náročné, tak ako to býva každý rok. A, áno, bolo tu aj niekoľko ďalších krojov, ktoré by si zaslúžili ceny. Takými sú najmä kroje, ktoré mali oblečené Silvia Ferková z Hložian (prvý večer) a Vladimír Kriška z Hložian (druhý večer). Ďalej Gabriela Feketyová z Kovačice (prvý večer) a Alexandra Filková zo Starej Pazovy (druhý večer), ktorá sa do kroja dokonca obliekala sama, čo dnes dokáže máloktorá dievčina.

49 /4832/ 8. 12. 2018

Kultúra ČARO VIANOC V KYSÁČI

Zapálili prvú sviečku na adventnom venci A Elena Šranková

dvent je obdobím pôstu a prípravy kresťanov na sviatok Vianoc. Svetlo sviece je symbolom príchodu Ježiša ako svetla veriacich. Prvú adventnú nedeľu sa zapáli prvá sviečka zo štyroch na adventnom venci, každú ďalšiu nedeľu sa k nej pridá ďalšia. Členovia KUS Vladimíra Mičátka už piaty rok zaraPrvú sviecu na adventnom venci dom organizujú podujatie v Kysáči zapálil hosť zo Selenče Čaro Vianoc, ktoré prebieha Juraj Súdi počas štyroch adventných Pár viet na štarte koncertu, a potom „hovorila“ hudba mi a via- Kysáč Rastislav Surový aj pri tejto nedieľ. Pritom každú nedeľu nočnými príležitosti pripomenul jubileá, zapaľujú po jednu sviecu na ad- jedna červená sviečka, v nedeľu ventnom venci. Ako sa početní prí- veľká biela. Nakoniec tento ve- piesňami, priniesli do Kysáča pred- ktoré oslavujeme v roku, ktorému tomní na prvom predvianočnom niec zdobilo 24 sviec. Dnes sa na vianočnú atmosféru. Ctitelia ich spočitujeme posledné dni. V prvú stretnutí 2. decembra dozvedeli, adventný veniec používajú iba hudby sa k tomu dozvedeli, že adventnú nedeľu v Slovenskom tradícia adventného venca siaha štyri sviece, pre každú adventnú zbor Zvony pôsobí už 25 rokov národnom dome otvorili i predajnú a práve v Kysáči dostali podporu výstavu ručných prác, medovníčdo devätnásteho storočia a spá- nedeľu jedna. V uvítacom príhovore sa Michal na štarte svojej úspešnej hudob- kov a iných predmetov spätých ja sa s menom teológa Johanna Heinricha Wicherna. Ten založil Francisty, predseda KUS Vladimíra nej dráhy. Keď ide o Orchestrík, s Vianocami. Na budúcu nedeľu bude hosškolu pre chudobné deti, ktoré Mičátka, zmienil nielen o advent- vedúci Juraj Súdi prezradil, že ide ťovať Baptistická cirkev Kysáč, v o tretiu generáciu detí, ktoré v ňom sa ho každoročne pýtali, kedy nom venci, ale aj o význame advenprídu Vianoce. Preto vyrobil prvý tu, čiže obdobia duchovnej prípra- hrajú, a to veľmi úspešne, o čom tretiu adventnú nedeľu Evanjelická adventný veniec a umiestnil naň vy na oslavu narodenia Spasiteľa. svedčia najvyššie ocenenia, ktoré metodistická cirkev Kysáč a vo 19 malých červených sviečok a 4 Uvítal potom Komorný zbor Zvony získali. Prvú sviecu na adventnom štvrtú adventnú nedeľu Kristova veľké biele. Počas celého obdobia a Orchestrík zo Selenče, ktorí svo- venci v Kysáči zapálil práve hosť zo duchovná cirkev Kysáč. adventu sa každý deň zapálila jím koncertom, najmä duchovný- Selenče J. Súdi. Predseda MOMS KOVAČ I C K É INSITNÉ UMENIE bol názov tvorivej dielne pre školákov Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, ktorí vo štvrtok 29. novembra navštívili strešnú inštitúciu kovačických insitných maliarov. Po vstupnom príhovore Anny ŽolnajovejBarcovej, riaditeľky Galérie insitného umenia, ktorá ich medziiným poinformovala aj o dejinách kovačického fenoménu ľudového výtvarného umenia, žiaci štvrtého ročníka ZŠ vedení triednymi učiteľkami Zuzanou Petríkovou, Zuzanou Svetlíkovou, Katarínou Pavelovou a Darinou Stanovou sa zúčastnili na tvorivej dielni. Tam ich do tohto nevšedného umeleckého remesla zaúčala insitná maliarka Mária Hlavatá. Prvá tvorivá dielňa takéhoto rázu, ktorej zámerom je rozvíjanie, zveľadenie a ďalšie afirmovanie mladých talentovaných ľudí, sa uskutočnila v tejto galérii v rámci osláv Kovačický október 2018.

S LOV E N Č I N A PREDSA ZOSTÁVA VEREJNÝM JAZYKOM V ŠÍDSKEJ OBCI. Miestny odbor Matice slovenskej v Šíde vo štvrtok 29. novembra si pripomenul 73. výročie založenia tohto matičného odboru. Členovia MOMS sa na chvíľku vrátili do minulosti a spomenuli si na najdôležitejšie momenty z matičnej činnosti. Jedným z najvýznamnejších a najdôležitejších úspechov je to, že sa im podarilo spoločnými silami všetkých šídskych Slovákov organizovaných v MOMS, SKUS Jednota, Slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore a za pomoci Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zachovať slovenčinu ako úradný jazyk v Šídskej obci a nedovoliť, aby bola zrušená navrhnutými zmenami Štatútu obce Šíd. Za posledných 15 rokov už po druhýkrát sa nastolila táto iniciatíva, ale, na naše šťastie, nebola schválená. Členovia MOMS na tomto zasadnutí jednoznačne vyhlásili, že je toto jedným z najväčších úspechov v činnosti MOMS Šíd od jeho obnovenia v roku 2004.

A. Ch.

St. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PROJEKCIA FILMU V BÁČSKOM PETROVCI

(Ne)Zabudnutí

Jaroslav Čiep

tárneho filmu (Ne)Zabudnutí je srbský vojenský cintorín z 1. okumentárny film (Ne) svetovej vojny vo Veľkom Mederi Zabudnutí – (Ne)Zabo- na dnešnom území Slovenskej ravljeni si mala možnosť republiky. Organizátormi propozrieť aj hŕstka záujemcov v jekcie s voľným vstupom boli Báčskom Petrovci vo štvrtok 29. Obec Báčsky Petrovec a MOMS novembra v sieni Slovenského Petrovec. V sprievodnom materiáli o tomto filme píše aj: „Historik Lázsló Varga sa rozhodol skúmať a písať o Veľkom Mederi, mestečku na juhu Slovenska, a tak v spolupráci filmových a televíznych tvorcov zo Srbska, Slovenska Záber z filmu z cintorína vo Veľkom Mederi a USA v roku 2015 vojvodinského divadla. Ide o natočili 51-minútový dokumenfilm natočený pre srbského di- tárny film, ktorého základom je váka, ale aj pre iné národy. A tak príbeh o Srbskom vojenskom tento film, okrem iného, má aj cintoríne vo Veľkom Mederi, kde slovenské titulky a taká verzia na mieste voľakedajšieho cisárpre slovenské publikum bola skeho a kráľovského zajateckého projektovaná v Petrovci. tábora počas 1. svetovej vojny Základom príbehu dokumen- (vtedy menovanej Veľkej voj-

ny) tragicky skonali mnohí Srbi, Čiernohorci, Rusi a Taliani. Ide o skromný prínos k zbieraniu a spracovaniu údajov historikov o srbských vojakoch, zajatcoch a civilistoch pochovaných na 676 miestach v 40 štátoch s približne 300 000 obeťami.“ Scenár pre tento film vypracovali Stane Ribič a Srđan Ilić. Poradca pri realizácii bol Tibor Vajda, výrobca Robert Klajn, hlavný kameraman a montáž filmu urobil Miroslav Bata Petrović. Réžiu podpisuje Srđan Ilić. Produkcia – NeDebata po ukončení filmu oplanta film. Keďže sme práve v roku dosky s vyrytými menami obetí. 100. výročia ukončenia prvej Žiaľ, nedarí sa im to podľa predsvetovej vojny, aj tento film je s stáv, príliš ťažko zháňajú na to aktuálnou tematikou. Na rozdiel nevyhnutné prostriedky. od niektorých iných cintorínov, Na projekcii filmu v Báčskom tento vo Veľkom Mederi je špeci- Petrovci boli prítomní aj autori fický tým, že niekdajšie pomníky filmu. Zároveň odpovedali na sú zrovnané so zemou a zostal otázky divákov a Srđan Ilić do tam iba jeden spoločný pamät- Knižnice Štefana Homolu daník a niekoľko kamenných stĺpov roval aj jeden exemplár knihy označujúcich masové hrobky. Lászla Vargu Cisársky a kráľovSpolok Srbov na Slovensku sa ský vojenský zajatecký tábor a podujal zmapovať nebožtíkov cintorín vo Veľkom Mederi (1914 pochovaných na tejto lokalite a – 1918) vo vydaní novosadského postaviť im primerané kamenné Prometeja z roku 2015.

PROGRAM PROJEKTU PRELÍNANIE

Pred kysáčskym obecenstvom Elena Šranková Výskumný, vzdelávací a inkluzívny umelecký projekt Prelínanie (Ukrštanje) mal v pondelok 3.

decembra svoje pokračovanie v Kysáči. Spomeňme, že predtým program tohto projektu videli • KULTÚRA •

diváci v Lugu a vo Vrdniku. Prítomných vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč v mene Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov privítal Marijan Pavlov a v krátkych črtách ich informoval o projekte Prelínanie z pohybu do zvuku, z tradičného do moderného, ktorý je výsledkom spolupráce medzi ÚKVS, Školou pre základné a stredné vzdelávanie Milana Petrovića v Novom Sade a Združením občanov Otvoreni krug v Novom Sade. Spolufinancovateľom je Nadácia Nový Sad 2021. Program, ktorý nasledo-

val, bol zaujímavý, pekný a dojímavý a v jednej časti sa do neho zapojili aj diváci. Motto projektu je v súlade s hudbou, ktorá je kombináciou roz l i č nýc h vojvodinských tradícií – srbskej, slovenskej, maďarskej, rumunskej, rómskej, chorvátskej... Ide o spracované tradičné piesne z Vojvodiny s novými aranžmánmi a pohybové prvky prispôsobené tak, aby ich mohli predvádzať osoby s invaliditou za pomoci hudobnej a scénickej účasti teles-

ných perkusionistov a speváckeho sprievodu. Nasledujúca zastávka účastníkov tohto programu bola v Sriemskych Karlovciach a ústredné koncerty sú naplánované na Gymnáziu Jovana Jovanovića-Zmaja (10. decembra) a v Divadle mladých v Novom Sade (15. decembra)

49 /4832/ 8. 12. 2018

Kultúra V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Z výtvarného opusu Tamary Šipickej Anička Chalupová

o výstavných priestoroch na podkroví Galérie insitného umenia v sobotu 1. decembra slávnostne sprístupnili prvú

Anny Žolnajovej-Barcovej, riaditeľky GIU, prihovoril sa im a príležitostnými slovami o tvorbe mladej maliarky hovoril Pavel Jonáš, všestranný kovačický kultúrny dejateľ. Kovačičanka Tamara Šipická (narodená roku 1995) je študentkou štvrtého ročníka základných akademických štúdií na Fakulte výtvarných umení v Belehrade. Maliarstvom sa začala zaoberať v roku 2005. Posledné dva roky strávila ako Erasmus študentka na výtvarnom zdokonaľovaní v Prahe a v Bratislave. Jej najčastejšie

motívy na obrazoch sú portréty, akty, krajinky a zvieratá. „Retrospektívna výstava výkresov, linorezov, rytín, akvatinty, oleja, akrylu a kombinovaných techník predstavuje dlhodobý tvorivý opus prác, ktorý sa rozvíjal od jej prvých dní výtvarnej školy až dodnes,“ poznamenal vo svojom príhovore Ivan Đurović, kolega mladej výtvarníčky a blízky znalec Tamarinho umeleckého opusu. Predtým než výstavu slávnostne sprístupnili, všetkým návštevníkom, hostiteľom Jeden obraz povie viac ako tisíc slov a hosťom sa prihovorila aj sama autorka výstavy Tamara Šipická. K slávnostnému ovzdušiu prispeli členovia zmiešaného speváckeho zboru Gymnázia Mihajla Pupina za hudobného vedenia Pavla Litavského, žiaka záverečného ročníka GMP a mladého hudobníka. Bohatú výstavu výtvarnej tvorby Tamary Šipickej, ktorá bude sprístupnená verejnosti do 31. decembra, sprevádza reprezentačný a vkusný katalóg.

Tamara Šipická samostatnú výstavu obrazov mladej kovačickej maliarky Tamary Šipickej. Spolu 32 umeleckých prác (z toho 16 olejomalieb, 10 grafík a 6 kresieb), ktoré vznikli za posledné tri roky, upútali pozornosť milovníkov výtvarného umenia v GIU. Okrem

Z vernisáže

V GALÉRII NAIVA ART KULT V KOVAČICI

Spomienková výstava obrazov Jána Husárika A. Chalupová

lovníkom výtvarného umenia ponúknutých viac ako 30 umeleckých Kovačici v sobotu 1. decem- prác tohto padinského výtvarníka bra slávnostne otvorili spo- svetového mena. Je naším najviac mienkovú výstavu obrazov oceňovaným insitným umelcom, Jána Husárika (1942 – 2017), insit- laureátom Oscara za umenie ného maliara a techniku z Padiny. z talianskeho Vo výstavMilána a drných miestžiteľom Radu nostiach súFrancúzskej kromnej Garepubliky za lérie Naiva Art medzinárodnú Kult majiteľov kultúrnu spoluMárie Raspíprácu. O jeho rovej a Boška Svojským koloritom sa autor snažil tvorbe na otvoNedeljkova je vyjadriť aj duševné teplo a idylickosť rení výstavy hona obdiv mi- dedinského života vorila Jarmilka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prispeli členky Ženskej speváckej skupiny pôsobiacej pri Spolku žien Padina, ktoré za hudobného sprievodu Vladimíra Hudeca predniesli zmes slovenských ľudových piesní. Spomienková výstava obrazov Jána Husárika v Kovačici bude sprístupnená milovníkom výtvar-

Trnovská, aktuálna predsedníčka Združenia padinských maliarov Smäd. Insitný maliar Ján Husárik vystavoval na početných samostatných a kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Jeho obrazy, na ktorých dominujú smäd, nedostatok vody, široká banátska rovina Okrem obrazov občerstvením duše boli i piesne a dejiny Tróje, obdivo- ženskej speváckej skupiny Spolku žien Padina vali výtvarní nadšenci v mnohých mestách v Nemecku, ného umenia do 12. decembra. Taliansku, tiež v Canberre, Syd- Ambíciou Galérie Naiva Art Kult je ney, Melbourne a Kuala Lumpure. túto výstavu predstaviť verejnosti K slávnostnejšiemu ovzdušiu aj v Novom Sade a v Pančeve. • KULTÚRA •

VÝSTAVA KORENE 4 V STAREJ PAZOVE

Cena pre Katicu Pavelkovú-Vukajlovićovú Anna Lešťanová

staropazovskej Galérii Miry Brtkovej štvrtú výstavu Korene, výstavu diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku, slávnostne otvorili v pondelok 3. decembra. V mene Strediska pre kultúru Stará Pazova, v rámci ktorého pôsobí táto galéria, úvodné slová mal Marjan Karavla, odborný spolupracovník pre výtvarné umenie. Projekt tejto výstavy sa začal s úmyslom poukázať na úspechy umelcov aj v malom formáte a jej iniciátorom je Ján Agarský. Práve na pondelkovej vernisáži tento akademický maliar hovoril o tom, prečo vznikla táto výstava. Zdôraznil, že v priebehu času nadobúda čoraz väčší význam, pretože z roka na rok zverejňuje najnovšie „správy“ z umeleckých dielní umelcov slovenského národného povedomia. Tohtoročná výstava Korene 4 obsahuje práce 27 účastníkov. Sú to: Ján Agarský, Ana Andrejićová, Miško Bolf, Pavel Čáni, Má-

ria Galátová-Ćirovićová, Mirjana Devetakovićová, Michal Ďurovka, Ľupka Ergová, Miroslav Havrilov, Marjan Karavla, Alena Klátiková, Jozef Klátik, Lászlo Kollár, Zdenka Mária Madacká, Michal Madacký, Andrea Merníková-Šimonová,

ková. Otvoril ju Michal Ďurovka, podpredseda Výboru pre kultúru NRSNM (v starom zložení), ktorý je aj jedným z autorov na tejto výstave. Ako uviedol, pred 11 rokmi vystavoval samostatne v tejto pazovskej galérii a výstava

Autori najnovšej expozície v Starej Pazove

Jasna Opavská, Katica Pavelková-Vukajlovićová, Miroslav Pavelka, Vesna Opavská, Miroslav Pavlovič, Pavel Pop, Zvonimír Pudelka, Štefica Radovanovová, Ján Stupavský, Rastislav Škulec a Daniela Triaš-

Korene vznikla za pôsobenia tohto Výboru pre kultúru, ktorého členovia práve končia svoj mandát. Pritom doložil: „Mám nádej, že i nové zloženie tohto výboru do budúcna bude podporovať vý-

stavu Korene, aby aj naďalej tak úspešne pretrvávala.“ Súčasťou výstavy je katalóg a na titulnej strane je reprodukcia odmenenej práce Katice Pavelkovej-Vukajlovićovej. Sava Stepanov, autor textu v katalógu, o odmenenej práci sa zmienil takto: „Jej dobre štruktúrovaná lineárna kresba je veľmi blízka k duchu uvedeným vysokokvalitným geometrickým uskutočneniam. Minimalistickými prostriedkami (jasná čiara) sa tejto umelkyni podarilo dosiahnuť presvedčivý estetický systém, zlepšiť pokojné cítenie, ktoré je potrebné frustrovanému človeku dnes...“ Po prvej a druhej výstave Korene, ktoré sa konali v Novom Sade, tretia a štvrtá sa presunuli do Starej Pazovy. Podobne ako vlani, i táto najnovšia expozícia má putovný ráz a po 10. januári 2019, dokedy je otvorená v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove, budú si ju môcť pozrieť záujemcovia o umelecké diela malého formátu v Sriemskej Mitrovici.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

V novembri víťazí priateľstvo Michal Ďurovka

jazykoch – v slovenskom, srbskom a anglickom – na tému Priateľstvo. Súťaž mala na starosti Odborná rada pre spoločenské vedy, jazyk

pod vedením Eleny Krošlákovej, učiteľky hudobnej kultúry. Žiaci 6. 1 triedy premiérovo predviedli divadielko Červená čiapočka, kto-

ovember v kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra už tradične venujú priateľstvu. Vtedy sa žiaci usilujú byť čím lepšími priateľmi a učitelia pre žiakov organizujú mnohé aktivity. Robia sa príležitostné panely, žiaci vypisujú odkazy, vyhľadávajú citáty a výroky, organizujú sa rôzne dielne a všetko to vyústi v záverečný program, v ktorom sa vyhodnotia ich najúspešnejšie práce v literárnej a výtvarnej súťaži. Odmenení žiaci s učiteľmi a riaditeľkou školy (Foto: I. Ďurovková) Tak to bolo aj v piatok 30. novembra, keď v tamojšej a umenie. Program, ktorý modero- ré nacvičili s učiteľkou slovenčiny Slávnostnej sieni udelili odmeny val predseda rady Michal Ďurov- Annou Gašparovićovou. 44 žiakom vyšších ročníkov, ktorí ka, bol popretkávaný piesňami Práce v slovenskom jazyku kreslili, maľovali a písali v troch v predvedení školského chóru hodnotili učiteľky slovenčiny • KULTÚRA •

Ľudmila Berediová-Stupavská a Anna Gašparovićová, literárne práce zo srbčiny učiteľky srbčiny Ankica Čorlija a Jadranka Rosićová a práce z angličtiny hodnotila učiteľka anglického jazyka Jana Dudášová. Výtvarné práce ohodnotili učitelia výtvarnej kultúry Višnja Trivunčevićová a Michal Ďurovka. Videoprezentáciu odmenených výtvarných prác mali na starosti učiteľka matematiky Anna Agarská a učiteľka informatiky a techniky Iveta Ďurovková, ktorá kreovala i diplomy. Darčeky odmeneným udeľovala riaditeľka školy Anna Vozárová, ktorá v príhovore vyzdvihla hodnotu priateľstva v našich životoch, ako i význam účinkovať v súťažiach.

49 /4832/ 8. 12. 2018

Kultúra KNIŽNÁ PREZENTÁCIA, VERNISÁŽ A BÁSNICKÝ FESTIVAL V BANSKEJ BYSTRICI

Úspešné prezentácie Slovákov zo Srbska Veronika Uhríková

Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici sa nedávno uskutočnili dve pozoruhodné kultúrne podujatia. V utorok 13. novembra v Spoločenskej sále ŠVK bola prezentácia knihy Vladimíra Valentíka a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia. Súčasťou programu bolo slávnostné otvorenie samostatnej výstavy Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, pod názvom Lesy a roviny, ktorý je zaradený aj do Pamätníka. Program moderovala Mgr. Veronika Uhríková, vedúca oddelenia prezenčných služieb a Centra slovanských štúdií, ktoré spolu so Slovenským vydavateľským centrom z Báčskeho Petrovca organizovali toto podujatie. Knihu predstavili jej autori V. Valentík a K. Mosnáková-Bagľašová. Text z knihy o M. Ďurovkovi prečítal Dušan Jarina, spisovateľ a vedúci Galérie ŠVK, a o výstave Lesy a roviny sa zmienil kurátor

Z otvorenia samostatnej výstavy Lesy a roviny: Michal Ďurovka, Katarína Mosnáková-Bagľašová, Vladimír Valentík a Veronika Uhríková (Foto: M. Madacký)

výstavy V. Valentík. Bol prečítaný aj text o Pamätníku PhDr. Augustína Maťovčíka zo Slovenskej národnej knižnice v Martine, pôvodne uverejnený v Literárnom týždenníku. Nakoniec sa prihovoril aj maliar Michal Ďurovka. PhDr. Blanka Snopková, PhD., riaditeľka ŠVK, tiež pozdravila účinkujúcich hostí, ako i prítomných, medzi ktorými bol i ďalší autor zaradený v Pamätníku, Michal Madacký, umelecký fotograf z Kysáča. Na záver V. Valentík a K. Mosnáková-Bagľašová

predstavili aj Slovenský svetový kalendár. V stredu 14. novembra v rovnakom priestore bol realizovaný medzinárodný putovný festival poézie PARS POETRY 2018, na ktorom sa zúčastnili básnici zo 7 krajín Európy. Organizátori sa mohli tešiť z hojnej účasti poslucháčov a tí zas z výkonov nielen poetov, ale i hudobníkov, spevákov a výtvarníka. Program festivalu pripravil a moderoval spisovateľ Miroslav Kapusta, ktorý na začiatku

V PAZOVSKOM SLOVENSKOM SPOLKU

Tri podujatia do konca roka Anna Simonovićová

otva sme sa stačili otočiť a rok 2018 je už takmer za nami. Aký bol, budeme čoskoro hodnotiť. Zatiaľ môžeme povedať, že na poli kultúry bolo hodne udalostí. Do konca roka zostal ešte necelý mesiac, v ktorom bude v SKUS hrdinu Janka Čmelíka niePredsedníčka spolku koľko podujatí. O tom, čo ochotníci Libuška Lakatošová pripravujú pre svojich verných divákov, povedala nám predsed- staviteľov viacerých národnostníčku spolku Libuška Lakatošová: ných menšín v Srbsku a medzi – Prvé podujatie máme už v tých- nimi aj slovenskú. Vlani Slovákov to dňoch. Totiž v sedemdesiatom prezentoval SKUS hrdinu Janka roku od vyhlásenia Všeobecnej Čmelíka. Tohto roku z tohto spolku deklarácie OSN o ľudských a men- sa na podujatí zúčastní združenie šinových právach v Belehrade sa pazovských žien, ktoré predstaví 9. decembra uskutoční 3. veľtrh ručné práce a pazovské špecianárodnostných menšín. Pod ná- lity. Potom nás čaká Memoriál zvom Jednotná mozaika Srbska Juraja Ondríka. Bude v znamení tohto roku zhromaždí znovu pred- pazovského predstavenia Diablov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čardáš a ešte jedného hosťujúceho. Na záver tohtoročných aktivít bude Vianočný večierok, keď sa obecenstvu predstavia všetky programové formy nášho spolku. Tento rok v SKUS hrdinu Janka Čmelíka bol úspešný. Podľa čoho si ho budete pamätať? – Áno, môžem povedať, že bol úspešný pre všetky programové formy, ktoré boli aktívne aj tohto roku. Zúčastnili sme sa na všetkých štátnych súťažiach a dosiahli sme pozoruhodné výsledky od obecnej po pokrajinskú úroveň. Úspešne sme zorganizovali 19. Rozospievaný Sriem, 49. Divadelný vavrín, 25. prehliadku detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. Folkloristi vystupovali na všetkých podujatiach v obci, združenie žien sa prezentovalo nielen na podujatiach, ktoré organizuje

podujatia predstavil akademického maliara Michala Ďurovku a viac o jeho aktuálnej výstave Lesy a roviny hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Potom boli predstavení nasledujúci básnici, ktorí aj čítali svoju tvorbu: Anna Czachorowska z Poľska, Margarita Curtescu z Moldavska, Aleksy Wrobel a Remigiusz Juskiewitz z Anglicka, Katarína Mosnáková-Bagľašová zo Srbska, Alois Marhoul z Česka a Elka Nyagolová z Bulharska. Nechýbala ani hudba: na klavíri hrali Alexandra Mária Matušovová a Filip Žilka a sólo spevom sa predstavila Dagmar Rostandtová, všetci zo Slovenska. Hlavným partnerom podujatia bol Fond na podporu umenia a festival organizovalo Združenie internetových autorov Pars Artem, ktoré vedú spisovatelia Zuzana Kuglerová a Ondrej Kalamar. Pri tejto príležitosti riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Blanka Snopková a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra podpísali zmluvu o spolupráci na ďalšie 3 roky. Asociácia slovenských spolkov žien a iné spolky žien, ale aj na Gastro Srieme a na hospodárskom veľtrhu. Zvlášť by som podčiarkla dve nové divadelné predstavenia SD VHV: Diablov čardáš v réžii Aničky Balážovej a Tamo daleko... podľa predlohy VHV Milica Nikoličová v réžii a adaptácii Miroslava Benku a v spolupráci s profesionálnym Divadlom Dobricu Milutinovića zo Sriemskej Mitrovice. V spolupráci so základnou školou sme pripravili detské divadelné predstavenie Zmätok v knihe v réžii Aničky Balážovej, Ivana Ječmena, Maríny Havranovej a Lýdie Gedeľovskej. Naše divadlo s predstavením Krčma na hlavnej hradskej, FS Klasy, sólo speváci a združenie žien sa úspešne prezentovali na prvých Dňoch Starej Pazovy v Bratislave. Spevácka skupina žien sa zúčastnila aj na Dni zahraničných Slovákov v Bratislave, folkloristi a zduženie žien i na Podpolianskych slávnostiach na Detve. Dúfam, že taký bohatý a úspešný bude aj rok 2019. • KULTÚRA •

ROZHOVOR SO SVETLANOU ŽUCHOVOU

Možno sa pomaly blížim k tomu, čo možno nazvať mojím štýlom Zdenka Valentová-Belićová

stredu 12. decembra (o 18. hodine) sa v galerijnom priestore vydavateľstva Prometej v Novom Sade v rámci novozaloženého festivalu Perpetuum mobile Spolku novosadských spisovateľov ako hostka vydavateľstva Sezam book (ktoré vlani vydalo preklad jej novely Obrázky zo života M.) predstaví súčasná slovenská spisovateľka Svetlana Žuchová žijúca v Prahe. Táto autorka v roku 2015 získala prestížnu Európsku cenu za literatúru, predtým bola odmenená Prémiou Ivana Krasku za literárny debut Dulce de leche (2003). V ústrety tomuto stretnutiu ponúkame rozhovor s úspešnou spisovateľkou. Svetlana, čo vám priniesli tieto ceny? „Ak sa pýtate na Európsku cenu za literatúru, tá mi priniesla ponuky na preklad knižky do niekoľkých jazykov. Novela vyšla nielen v srbčine a češtine, ale i v chorvátčine, macedónčine, maďarčine, taliančine, nemčine a na budúci rok by mala vyjsť vo francúzštine a v albánčine. To je celkom jednoznačne výsledok ocenenia. Kým toto znie, pravdepodobne, veľmi atraktívne, má to dva háčiky. Jeden je, že na národnej úrovni sa tejto cene nevenuje až taká pozornosť, na Slovensku majú oveľa väčšiu publicitu iné literárne súťaže, predovšetkým Anasoft litera. Teda tým, že som dostala cenu, moja popularita na Slovensku veľmi nestúpla. Ďalšia vec je, že ocenené knihy sa prekladajú najmä vďaka finančným zvýhodneniam a v krajine, kde vyjdú, majú minimálny ohlas.“ Povolaním ste psychiatrička. Vyštudovali ste vo Viedni psychológiu, v Bratislave zasa medicínu. Nadšenie pre literatúru ste • KULTÚRA •

zdedili po otcovi, psychiatrovi Ivanovi Žuchovi, ktorý publikoval nielen odbornú literatúru,

O autorke Svetlana Žuchová (1976), slovenská spisovateľka a prekladateľka, vyštudovala psychológiu na Univerzite vo Viedni a medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorkou štyroch prozaických kníh: zbierky poviedok Dulce de Leche (2003), noviel Yesim (2006), Zlodeji a svedkovia (2011) a Obrazy zo života M. (2013). Trikrát bola finalistkou literárnej súťaže Anasoft litera a za ostatnú knihu získala Európsku cenu za literatúru (2015). Prekladá z angličtiny a nemčiny. Profesionálne je psychiatrička. Žije v Prahe.

ale i básne a eseje. Nakoľko nás ako autorov poznačí rodinné a profesionálne zázemie? „Je to otázka, s ktorou som sa kedysi stretávala veľmi často, a teraz čoraz menej. Kedysi bolo pre mňa veľmi dôležité sa od rodičov, zvlášť od otca, vyčleniť, chcela som za každú cenu ísť svojou cestou a iritovalo ma, keď ma s otcom spájali. Napokon otec pred 9 rokmi zomrel a jeho povesť je čoraz viac v úzadí. Ja som tiež čoraz

staršia a dnes sú už ľudia, ktorí ani nevedia, kto bol môj otec, najmä mladšia generácia. Nakoniec mám, čo som chcela, a niekedy si prekvapene uvedomujem, že mi to aj chýba. Myslím si, že mať v istom zmysle „slávneho rodiča“ môže byť veľká výhoda, ak pred tým človek neuteká, ale skôr ten náskok zmysluplne využije.“ Písanie útlej knihy Obrázky zo života M. vám potrvalo dlhšie – písali ste ju od roku 2009 do roku 2013, čo svedčí o tom, že rozsah diela nie je tesne spätý s časom, ktorý je potrebný na jeho písanie. Ako vlastne vznikajú vaše diela? „Paradoxne by som povedala, že moje diela vznikajú relatívne rýchlo, ale sú medzi nimi veľké rozstupy. Dlho teda na ničom nepracujem, a potom relatívne

taká, že tieto rozstupy potrebujem, aby som niečo zažila, niečo si odžila a spracovala to.“ Váš štýl sa vyznačuje krátkymi funkčnými vetami, emotívnou nezaťaženosťou a čistotou, čo je v románe Obrázky zo života M. funkčne využité na zobrazenie vnútornej disciplinovanosti hlavnej hrdinky, ktorou si pomáha vyrovnať sa s matkinou smrťou a zmenami, ktoré jej život prináša. Vedome ste sa dopracovali k takémuto štýlu? „Neviem veľmi odpovedať na otázku, ako sa k štýlu dopracujem, ono to vždy nejako vznikne samo. Pracujem teraz na nasledujúcom románe a v ňom je štýl podobný, aj keď asi nie tak dôsledne, tak možno sa pomaly blížim k tomu, čo možno nazvať ,mojím štýlom’“ Do Vojvodiny teraz prídete prvýkrát? Poznáte slovenskú vojvodinskú kultúru?

rýchlo niečo vznikne. Aj datovanie Obrazov zodpovedá celému obdobiu, v ktorom som na príbeh myslela a pripravovala sa naň, i keď samotné písanie mi potom ide relatívne rýchlo. Neprestajne si kladiem záväzky, že budem usilovnejšia, že budem písať viac. Na druhej strane to možno nemá zmysel siliť a som jednoducho

„Bola som kedysi dávno v Belehrade na literárnom festivale, ale v Novom Sade som ešte nebola. O slovenskej vojvodinskej kultúre viem málo, poznám kovačické insitné umenie a spolupracovala som s časopisom Nový život. Teším sa, že spoznám viac!“ Foto: z archívu S. Ž.

49 /4832/ 8. 12. 2018

Kultúra V SVD V BÁČSKOM PETROVCI

Exceloval zbor Viva Vox z Belehradu Jaroslav Čiep

oncert zboru Viva Vox z Belehradu v Slovenskom vojvodinskom divadle v nedeľu 2. decembra v Báčskom Petrovci bol vypredaný už krátko po zve-

Lorinovou. A sotvaže sa niekomu z vystupujúcich na javisku SVD za posledných niekoľko desaťročí dostalo takého frenetického potlesku. A už dávno diváci s takým zadosťučinením a s plnou dušou neodchádzali z petrovského chrámu kultúry.

Viva Vox v Báčskom Petrovci

Spev a jedinečné choreografie rejnení správy o ňom a o lístky v minulom týždni bolo márne dopytovať sa. Naskutku to bol nekaždodenný emočný zážitok sledovať výkony zo tridsaťčlenného speváckeho zboru s dirigentkou Jasminou

www.hl.rs

Ide o vrcholné ochotnícke spevácke teleso, ktoré vzniklo roku 2003 na gymnáziu v Zemune. Zbor sa roku 2005 osamostatnil pod menom Viva Vox a každoročne mravčou prácou dosahoval čoraz lepšie výsledky. Vždy pátrajú po niečom novom. Okrem klasických kompozícií dopracovali sa aj ku svetovým hitom, ale v ich nekaždodennej úprave tak speváckej, ako aj scénickej. Viva Vox spieva a cappella. K tomu pridali aj hlasový beatbox. Popularitu zožali najmä po roku 2010, keď zinterpretovali hit známej nemeckej skupiny Rammstein Du Hast. Potom už len dolaďovali vlastný repertoár. Vystupovali nielen v krajine (niekoľkokrát za sebou vo vypredanej najväčšej sieni v Belehrade – v Sava centre), ale i po svete. Peknú spomienku majú z koncertu pred diplomatmi v Generálnom zhromaždení OSN v New Yorku či v Číne. Viva Vox sa vyprofiloval ako a cappella zbor špecifického „tvrdšieho“ repertoára, kde, okrem popovej a rockovej hudby, upravujú heavy metal a industrial skladby. Uviedli aj dubstep i elektronický zvuk, filmovú hudbu a muzikál. Aj v Petrovci títo mladí ľudia rôznych profesií, ktorých spája láska k spevu a hudbe, v poldruhahodinovom koncerte so 17 skladbami jednoducho excelovali.

Informačno-politický týždenník

SCÉNA

Metal Church: agresívna melodickosť. Američania Metal Church pôsobia od roku 1980, vplývali na početné mladšie skupiny a formovanie štýlov power metal a thrash metal, najväčšiu popularitu dosiahli vydaniami The Dark (1986) a Blessing in Disguise (1989). Títo veteráni zo San Francisca mali niekoľko kratších prestávok v činnosti, ale vždy sa vracali na scénu s novými nahrávkami štandardnej hudobnej kvality. Práve vydali dvanásty album Damned If You Do (vydavateľstvo Rat Pak Records / Nuclear Blast), o ktorom gitarista Kurdt Vanderhoof hovorí, že ide o starú školu metalu s agresívnym zvukom a melodickou senzibilitou. Práve tak znejú dve skladby, ktoré predchádzali tomuto vydaniu: Damned If You Do a By the Numbers. V nahrávaní sa zúčastnil aj spevák Mike Howe (ktorý sa po dlhšej prestávke vrátil do skupiny pred tromi rokmi), ako aj bubeník Stet Howland, ktorý v minulosti hrával s W.A.S.P. a s Litou Ford. Návrat The Doors Alive. Britskú skupinu The Doors Alive považujú za najlepší tribute band hrajúci piesne svetoznámej americkej skupiny, ktorú v období 1965 – 1971 viedol spevák a básnik Jim Morrison. Po vlaňajšom vystúpení v Belehrade The Doors Alive koncertujú 8. decembra (práve na Morrisonove nedožité 75. narodeniny) v priestore MKC Petefi Šandor v Novom Sade. Program bude doplnený dodatočným obsahom venovaným The Doors. Organizátormi podujatia sú MH Concerts a SKCNS.

KONCERTY 12. decembra, Štúdio M v Novom Sade: Nikola Pejaković Kolja 13. decembra, Gerila Bar v Novom Sade: Pero Defformero 14. decembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Vizelj / Šajzerbiterlemon / Stiff Buscemi Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

Kultúra

Výročia v decembri 2018 2. decembra 1993 v Rumunsku zomrel kovačický rodák Ján Lenhart, kultúrny a verejný pracovník, hudobník, skladateľ, publicista a fotograf. (Pripomíname si 25. výročie smrti.) 6. decembra 1993 zomrel Ján Kopčok, petrovský učiteľ, národno-kultúrny pracovník, spisovateľ a redaktor. (Pripomíname si 25. výročie smrti.) 10. decembra 1928 v Závažnej Porube v Liptove na Slovensku sa narodil Milan Rúfus, slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Zomrel 11. januára 2009 v Bratislave. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.) 15. decembra 1998 v Bratislave zomrel Ján Podhradský ml., neúnavný kultúrny pracovník medzi juhoslovanskými Slovákmi. Zhromažďoval a študoval materiály o spolkoch, združeniach a dedinách juhoslovanských Slovákov, pravidelne prispieval do Hlasu ľudu. Bol aj vynikajúci futbalista. Narodil sa 31. augusta 1917 v Kysáči. (Pripomíname si 20. výročie smrti.) 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom na Slovensku sa narodil Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, básnik, redaktor, prekladateľ, kultúrny pracovník. V našich končinách prežil štyri roky (1913 – 1917), keď bol obchodníckym učňom u Jozefa Godru v Petrovci. Poéziu aj prekladal, a to z maďarčiny, francúzštiny, ruštiny, poľštiny. Zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.) 19. decembra 1863 v Liptovskom Sv. Jáne na Slovensku sa narodil Ján Čajak (v dejinách literatúry písaný ako Ján Čajak st.), učiteľ v niekoľkých prostrediach na Slovensku, tiež v Selenči a v Petrovci, redaktor a spisovateľ. Medzi dolnozemských Slovákov – do Báčky ako učiteľ prišiel roku 1893 a od roku 1899 v Petrovci rozvinul mnohostrannú kultúrno-organizačnú, pedagogickú a tvorivú aktivitu. Námety pre epické práce – poviedky a román Rodina Rovesných – čerpal zo Slovenska, ale aj z Dolnej zeme. Zomrel v Báčskom Petrovci 29. mája 1944. (Pripomíname si 155. výročie narodenia.) 19. decembra 1888 v Mošovciach na Slovensku sa narodil Ladislav Zgúth, národno-kultúrny dejateľ, náboženský publicista a redaktor, podpredseda Matice slovenskej v Juhoslávii a farár báčskopalanský a erdevícky. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.)

„Krivično“ právo, „krivične sankcije“... Anna Horvátová

Štát sa snaží zabrániť konaniu, ktoré je pre spoločnosť nežiaduce a nebezpečné. V každom štáte jestvujú zákony, ktoré sa musia uctievať. Súhrn právnych noriem, ktoré chránia štát a občanov pred takýmto nežiaducim konaním, je trestné právo; v srbčine je to krivično pravo a, žiaľ, ani medzi vojvodinskými Slovákmi inak nie je zaužívané, iba ten srbský variant. Trestné právo vymedzuje jednotlivé trestné činy a tresty, ktoré sa za ne ukladajú; − trestné právo hmotné vymedzuje, čo sú trestné činy a aké tresty sa za ne ukladajú. Jeho hlavným prameňom je trestný zákon – v srbčine je to krivični zakonik; − trestné právo procesné upravuje postup pri zisťovaní trestných činov a ich páchateľov, pri súdnom trestnom konaní a pri výkone trestu. Jeho prameňom je trestný poriadok, čo je v srbčine zakon o krivičnom

postupku. Sankcie za priestupky sú v srbčine sankcije za prekršaj, a sú miernejšie ako pri trestných činoch (napomenutie, pokuta). Za priestupok nie je možné udeliť trest odňatia slobody, v srbčine je to zatvorska kazna. Trestný čin predstavuje pre spoločnosť vyššiu mieru nebezpečenstva než priestupok. Podľa miery spoločenskej nebezpečnosti rozoznávame teda trestné činy a priestupky. Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, a nám vojvodinským Slovákom je to známe len ako prekršaj – v srbčine teda. Priestupkom je napr. porušenie verejného poriadku (rušenie nočného pokoja, budenie verejného pohoršenia, odkladanie odpadkov na nedovolené miesta...), priestupok proti majetku (drobná krádež, prisvojenie nálezu...), priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (ohováranie), dopravné priestupky (nedovolená rýchlosť, nerešpektovanie dopravných značiek...).

CHÝRNIK

ARADÁČ. Divadelná sekcia Branislava Vierga Kultúrneho centra Aradáč v sobotu 8. decembra o 20. hodine v mládežníckej sále usporiada slávnostnú akadémiu venovanú 130. výročiu divadla v Aradáči. V rámci osláv bude i ukážka z divadelného predstavenia Zabíjačka a prezentácia knihy Divadlo v Aradači – k 130. výročiu, ktorú vydalo KC Aradáč a SVC Báčsky Petrovec. BÁČSKY PETROVEC. Srbská pravoslávna cirkevná obec Kulpín a Štúdio Ruski Car pripravili výstavu U susret ruskom caru / Romanovi – carsko služenje. Výstava bude otvorená v predsieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci v pondelok 10. decembra o 19. hodine. Pre návštevníkov tu bude prístupná do 20. decembra. a. f. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 9. decembra o 18.00 v ZŠ Jána Čajaka Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci usporiada 26. festival Spievajže si, spievaj. kmm

• KULTÚRA •

BÁČSKY PETROVEC. Redakcia portálu Storyteller a Spolok petrovských žien organizujú prezentáciu knihy Vladimíra Dorču Orech, ktorý vedel rozprávať v pondelok 10. decembra o 18.00 h v Spolku petrovských žien v Báčskom Petrovci. Výber 12 poviedok pre deti vo veku 4 až 9 rokov, ktoré Vladimír Dorča prvotne uverejnil v časopise pre deti Naši pionieri, resp. Pioneri v rokoch 1968 – 1975, knižne vydalo vydavateľstvo Storyteller v roku 2018. Storyteller a SPŽ NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Naiva Art Kult usporiadajú otvorenie memoriálnej výstavy obrazov pod názvom Medzi skutočnosťou a snom významného insitného maliara Jána Husárika (1942 – 2017), ktorá sa uskutoční v utorok 11. decembra o 18.00 v miestnostiach ÚKVS. a. l.

49 /4832/ 8. 12. 2018

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49

V tajničke je pomenovanie tradičného koncertu slovenských ľudových piesní, ktorý sa uskutočňuje v B. Petrovci.

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Oznamujte v Hlase ľudu

SPOMIENKA na našu starkú

ANNU FEJDIOVÚ 1949 – 2009 – 2018 z Petrovca

V myšlienkach si nám stále blízko... Tvoji najmilší

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

MILOVNÍCI KNÍH

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 VODOROVNE: jedlička, areál, rt, zaskočil, d, tak, Ma, Adil, Vis, OL, ten, agáva, AP, Daca, ale, V, ironik, e, adresa, NS, ab, TR, tiara, aa TAJNIČKA: ADVENT

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu zo 17. novembra 2018 bolo: ĽUBOMÍR FELDEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA BOLERÁCOVÁ, Ul. JNA č. 46, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu a výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 22. 11. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia tehelnej suroviny na povrchovom kope Ledine pri Zreňanine, nositeľa projektu IGM Neimar, s. s r. o., zo Zreňanina, Ul. mihajlovačka b. č. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SPOMIENKA

Uplynulo 25 rokov, čo nás nečakane opustil

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás náhle a nečakane opustil náš manžel, otec a apko

MÁRIU KYSEĽOVÚ

MICHAL KĽÚČIK – MINO

JÁN LENHART 29. 9. 1947 – 2. 12. 1993 – 2018 z Kovačice

rod. Gedeľovskú 1930 – 2006 – 2018 z Kysáča

28. 7. 1939 – 2. 12. 2017 – 2018 z Pivnice

Uplynulo dvanásť rokov, čo nie si s nami, ale v našich spomienkach ešte stále žiješ.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú a vo svojich srdciach si Ťa uchovávajú Manželka Nadežda a synovia Ján a Stevan s rodinami

Tvoji najmilší

Manžel Pavel a synovia Vladimír a Jaroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA na zosnulých rodičov a sestru

KATARÍNU LAČOKOVÚ rod. Kopčokovú 1940 – 2008 – 2018

JÁNA LAČOKA

KATARÍNU ČILIAKOVÚ

1939 – 2003 – 2018

rod. Lačokovú 1966 – 2012 – 2018

z Báčskeho Petrovca Keď ukrutný osud zakosí, slzy neschnú a boľavé rany sa nehoja, spomienka na Vás v srdci sa nosí a sprevádza do večného pokoja. Na Vás si každodenne spomína Váš Jani

• OZNAMY •

49 /4832/ 8. 12. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. decembra 19.30 Stretnutie v pivnickom poli 2007, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 9. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 11. decembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem príspevkov z našich prostredí uvedie novú epizódu Čaroslovníka a Dobroduchárne. Nasleduje mládežnícke vysielanie Hore-dolu, ktoré bude venované súťaži Miss folklór. V nej sa širšej verejnosti predstavujú mladé talentované folkloristky a aj tohto roku sme na Slovensku medzi finalistkami mali kandidátky z Vojvodiny. Zmienia sa o priebehu príprav a o finále súťaženia. Dúhovka prináša reportáž o pálenke a páleniciach voľakedy a dnes – o tom, ako pálenie páleného u dolnozemských Slovákov vždy predstavovalo omnoho viac než len výrobu tradičného alkoholického nápoja, že sa tu vymieňali názory, tvorila dedinská politika...

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 9. decembra Film: Garfield 1 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Na hrane zajtrajška Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V zdravom tele zdravý duch: atletika – kráľovná športu Utorok 11. decembra 16.00 Mikulášsky program v Kovačici Náklad vianočnej radosti Príspevky z archívu RTV OK Piatok 14. decembra

RÁDIO STARÁ PAZOVA

18.05

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 7. decembra – Svätý Peter, 1. časť Sobota 8. decembra – Svätý Peter, 2. časť Pondelok 10. decembra – Boľšoj Utorok 11. decembra – Tracers – Najrýchlejší lupiči Streda 12. decembra – Za každú cenu Štvrtok 13. decembra – Rasputin

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.00 Rozspievané klenoty – finálová časť Film: Pani zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 9. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 12. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Skvelá futbalová jeseň NA SLOVÍČKO S TRÉNEROM ARADÁČSKEHO AŠK

Vladimír Hudec Po príliš slabej jarnej časti majstrovstiev v sezóne 2017/18, keď sa iba horko-ťažko zachránili od zostupu, mužstvo aradáčskeho AŠK v novej majstrovskej sezóne s niekoľkými posilami a novým trénerom Srđanom Zakićom dosiahlo pozoruhodný úspech. Z dvanástich zápasov vyhrali sedem, jeden remizovali a štyri prehrali. Takto si na vlastné konto zapísali 22 bodov a prezimujú na piatom mieste. Znalci aradáčskeho futbalu hovoria, že v jesennej časti majstrovstiev AŠK vo svojich dejinách nikdy nebol lepšie umiestnený. „Uplynulá polosezóna v AŠK bola výborná. Chlapci boli príliš futbalovo zanedbaní a mojím prvoradým cieľom bolo povzbudiť Tréner Srđan Za- ich, aby kić dobre motivovalnormálne hráčov trénovali, lebo iba tak možno dosiahnuť dobré výsledky. Chcem hráčom klubu, v ktorom som začal hrať futbal, preniesť moje vedomosti získané vo väčších kluboch od profesionálnych trénerov,“ hovorí tréner Zakić, inak niekdajší hráč zreňaninského Proletera, keď tento bol členom Prvej ligy Spolkovej republiky Juhoslávie, a pokračuje: „Bol som príjemne prekvapený,

keď bez problémov podporili môj ročných. Priemerný vek mužstva dobre pomôcť.“ Aké sú jarné plány? spôsob práce. Neboli mi prvoradé je 23 rokov. Aj keď všetci hrali na „Ambície sa podstatne zvýšili. výsledky, ale výkony a zodpoved- slušnej úrovni, môžem spomenúť nosť. Veľmi som spokojný s tým, ako mladého Števka, ktorý po takmer Teraz sa už začalo uvažovať aj o druto tejto jesene dopadlo. Všetci hrá- dvojročnom zranení konečne v po- hom, prípadne treťom mieste a poči boli na stupe do žiaducej baráže, čo ani nie úrovni. je celkom Spomenereálne niem iba vzhľadom najstaršieho mena to, že dzi nimi sme so všetkými Vladimíklubmi ra Gála, ktorý hral hornej na výborčasti tanú a bol buľky boli úplne rovmojou nocenní p r a v o u Mužstvo AŠK minulej jesene veľmi potešilo svojich fanúšikov a rukou na (Foto: J. Bokor) prehrali tréningoch. sme iba Vcelku si myslím, že sme mnoho sledných dvoch kolách začal hrať zhodou okolností vo finiši zápasov. urobili. Všetci v lige nás chvália. tak, ako sa od neho očakáva. Vynikal V Knićanine sme napríklad viedli Nezvykli si, aby AŠK hral tak dobre. aj Birmanac, ktorý s desiatimi gólmi 1 : 0, a potom sme za tri minúty Dokonca počuli sme aj komentáre, bol najlepší strelec mužstva, kapitán dostali dva góly. Podobne bolo aj že hráme najkrajší futbal v lige.“ Ďuríček dobre viedol mužstvo a vý- v Kleku, ale sme nad MSK vyhrali Nedostatkom mužstva je podľa znamnou posilou bol aj Adamov. na jeho trávniku. Kiksovali sme slov nášho spolubesedníka po- Žiaľ, zranil sa nám Studen, ktorý s lídrom, mužstvom Tamiša, s ktomerne malý počet hráčov, pričom tiež podával skvelé výkony.“ rým sme doma iba remizovali, aj sa veľmi ťažko zlaďujú pracovné keď sme podľa mňa boli bližšie k Plánujete na jar posily? záväzky s povinnosťami v klube. „Potrebujem jedného hráča v ob- výhre. K tomu tretí MSK a štvrtý Predsa na tréningoch vždy bolo rane a nebolo by zle, aby sa zotavil Klek majú iba o dva body viac od 14 – 15 hráčov, s ktorými sa mohlo Studen, aj keď sa obávam, že to nás a so všetkými, okrem s Tamišom, pekne pracovať, robiť taktiku. Na bude dlhšie trvať. Akže si nenáj- hráme doma. Mne však záleží preotázku, ako motivoval hráčov, aby de klub v Belehrade, kde študuje, dovšetkým na tom, aby sme aj ďalej možno na jar bude hrať aj môj syn. pokračovali disciplinovane trénovať, trénovali, povedal: „Myslím si, že chlapci boli žiados- V tejto chvíli disponujem 12 – 13 učiť sa, hrať najkrajší futbal v lige, tiví práce a nebolo ich treba zvlášť hráčmi, ktorí sú svojimi kvalitami a, pravdaže, obsadiť miesto vo vrchu motivovať. Bolo vidieť, že sa chcú na úrovni tejto ligy. Je to v podstate tabuľky. Myslím si, že o postupe do niečo naučiť. Naše mužstvo je po- málo, lebo z rôznych dôvodov ni- vyššej súťaže netreba rozmýšľať, merne mladé. Máme tu niekoľkých kdy nemožno počítať so všetkými. lebo my na to nemáme podmienky, osemnásťročných chlapcov, pripojil Máme však aj niekoľkých trochu predovšetkým finančné.“ som k nim aj niektorých šestnásť- slabších, ktorí sa snažia a môžu

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Piata výhra Petrovčanov STK MLADOSŤ – STK TEMERÍN II 4 : 1 Samuel Medveď Bola to očakávaná výhra Mladosti. Zo siedmich zapasov STK Mladosť vyhral päť, v dvoch boli súperi lepší a s dvanástimi bodmi je na treťom mieste. Prvá je Kanjiža • ŠPORT •

s maximalnym počtom bodov, kým druhý Rapid z Nikoliniec má za sebou jednu prehru a šesť výhier. Výsledky jednotlivých partií: Lomen – Puhača 3 : 1, Turan – Oros 1 : 3, Bažík – Varga 3 : 0; štvorhra: Lomen / Turan

– Puhača / Oros 3 : 0, Lomen – Oros 3 : 1. Výsledky 7. kola: Mladosť – Temerín II 4 : 1, Banatul – Bačka 2 : 4, Rapid – Jednota 4 : 1, ŽAK – Kanjiža 1 : 4, Nový Miroslav Lomen a Pavel Turan (zľava) v štvorSad 2011 – Banatul hre presvedčivo porazili Andrása Orosa a Mladena Puhaču 3 : 0 Foto: J. Pucovský II 2 : 4. 49 /4832/ 8. 12. 2018

Šport NOČNÝ FUTBALOVÝ ZÁPAS MEDZI ODŽAČANMI A VIEDENČANMI V ROKU 1936

Tritisíc žiaroviek osvietilo hráčov OSC a Rapidu Radoslav Medić

nový futbalový štadión, a OSC zohrali zápas vytvoril priaznivé podv Odžakoch 25. júla mienky na trénovanie 1936, čo nám potvra hranie zápasov. V rámci dil aj kolega novinár toho objektu vystavali aj Stevan Miler na zákštyri tenisové ihriská, kollade údajov získaných káreň, reštauráciu, plató z archívu FC Rapid. a letné javisko pre orZÁPAS NA JARganizovanie tanečných MOČNISKU zábav. Tento zápas v OdKeďže Ertlova továreň žakoch mal zvláštny v tom čase bola veľmi význam, lebo sa hral známa v celej Európe v nočných hodinách, podľa spracovania kopod elektrickým nôp, mestečko Odžaci osvetlením niekoľs okolitými dedinami ko tisíc žiaroviek, boli jedným z európktoré nainštalovali skych centier v pestovaní vôkol ihriska a nad tejto priemyselnej siatisamotným trávniny. Majiteľ továrne Jo- Hráč OSC Ladiszlav kom. Zápas sa začal Mésaros, neskoršie hann Ertl starší bol znáo 21. hodine, viedol tréner my podnikateľ, neskoršie ho Nestor Segedinac aj jeho syn Johann junior, ktorí zo Subotice, v tom čase známy mali rozvetvené hospodárske rozhodca, jeden z najlepších vo styky a známosti nielen vo Viedni, Vojvodine. Hosťovanie Rapidu Budapešti, ale aj v iných krajinách a zápas s domácim OSC vyvolalo západnej Európy. Stalo sa tak, že veľký záujem v Odžakoch a okoErtl nadviazal kontakt s vedením lí, odkiaľ bolo najviac divákov, chýrečného viedenského FC Ra- ktorí však prišli aj zo Somboru,

Futbal sa v Odžakoch začal hrávať v ďalekom roku 1919, keď skupina nadšencov založila OSC (Odžacký športový klub), ktorý to meno niesol do roku 1945. Po skončení druhej svetovej vojny prišlo k zmene moci, ktorá OSC premenovala na FK Tekstilac, a tak je to až po dnešné dni. Avšak ani tá prvá povojnová generácia, ani všetky ostatné sa Brankár OSC nechceli zriekMihajlo Katona, nuť prvých neskoršie 26 rokov rozhodca jestvovania odžackého klubu. Bolo to celkom rozumné rozhodnutie futbalových nástupcov OSC, lebo v tom období klub dosiahol početné úspechy vo vtedajšom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskoršie, od roku 1929, aj v Kráľovstve Juhoslávii. Všetko toto celkom oprávnene bolo späté s menom Johanna Ertla (1882 – 1922), vtedajšieho zakladateľa a majiteľa Továrne na výrobu textilu, motúzov a povrazov v Odžakoch, ktorá začala s prácou v roku 1907. Podľa údajov z nemeckých kníh Ertl bol človekom, ktorý vášnivo miloval futbal a tenis, nuž preto nešetril úsilie a peniaze, aby svojim futbaMužstvá OSC a FC Rapid pred zápasom v Odžakoch v roku 1936 (Foto: zVg) listom a tenistom vytvoril čím lepšie podmienky na prácu a športovanie. Po jeho smrti v pid, ktorý v tom čase patril do Belehradu, Subotice, Nového začatom pokračoval jeho syn skupiny najlepších futbalových Sadu, Kragujevca... Podľa odhadu Johann junior, ktorý povedľa to- klubov v Európe. S Viedenčanmi spravodajcov vtedajších novín várne už v roku 1925 vybudoval sa dohovoril, aby slávny klub zápas OSC – Rapid sledovalo asi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

2 500 divákov, čo bola viac ako tretina obyvateľov mestečka Odžaci, v ktorom vtedy žilo asi 6 000 duší. Zápas sa pre veľký záujem nehral na novootvorenom ihrisku OSC, ale na celkom druhom konci Odžakov, na obľúbenom jarmočnisku, kde mohlo prísť omnoho viac divákov. Treba vedieť, že futbal v tomto báčskom mestečku už vtedy bol obľúbený šport medzi mládežou, robotníkmi a remeselníkmi, ktorým to bola hlavná zábava. Nuž hádam preto ani neprekvapil taký veľký záujem o tento zápas. Urýchlene sa pracovalo na úprave ihriska, na ktoré postavili novú trávu, mačinu. Zvlášť náročná bola inštalácia elektrického osvetlenia. Aby sa to čím lepšie urobilo, museli angažovať inžinierov z Ertlovej továrne, ktorí vypočítali silu potrebného svetla a na základe toho určili počet žiaroviek. Iba potom mohli pristúpiť k postaveniu stĺpov vôkol ihriska, na ktoré majstri elektrikári namontovali žiarovky. Aj nad ihriskom bola svojrázna elektrická sieť a podľa údajov pre toto umelé osvetlenie použili najmenej 3 000 žiaroviek. Bola to veľmi ťažká, náročná úloha, ale túto nekaždodennú skúšku vtedajší odžackí elektrikári úspešne zložili. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi nám o tom hovoril aj Mihajlo Katona, niekdajší brankár Odžačanov, aktér tohto zápasu. „Ihrisko bolo veľmi dobre osvetlené, takže sa mohlo hrať celkom normálne. Zápas s viedenským Rapidom bol pre nás hráčov a početných milovníkov futbalu veľkou udalosťou. Celé dni pred zápasom sa v Odžakoch iba o tom rozprávalo, ale vari ešte viac rozhovorov bolo po jeho skončení. Boli sme hrdí, že sme sa zúčastnili udalosti , • ŠPORT •

ktorá vyvolala veľkú pozornosť nielen futbalových fanúšikov, ale aj tých, ktorí sa dovtedy nie veľmi zaujímali o tento šport,“ rozprával nám populárny báči Katona. Po ukončení úspešnej brankárskej kariéry M. Katona sa stal futbalovým rozhodcom, neskoršie vychoval mnohé generácie svojich nástupcov s píšťalou na futbalovom trávniku z územia Odžackej obce. HRÁČI OSC SILNE MOTIVOVANÍ Podľa písaných prameňov z toho obdobia hráči OSC boli silne motivovaní zahrať čím lepšie s veľmi známym mužstvom z Viedne. To sa im podarilo aj napriek prehre 0 : 3, ktorá sa mohla očakávať. Organizátor zápasu Johann Ertl a hostitelia Viedenčanov teplo privítali v sieni veľkolepej budovy továrne. Hneď po slávnostnom prijatí hostia odišli na ihrisko, kde už „vrelo ako v úli“.

Rapidu preberali hru do svojich rúk. Už v 10. min. gólom Johanna Meistera hostia sa ujali vedenia. Do konca prvého polčasu mužstvo Rapidu malo ešte niekoľko streleckých príležitostí, ale brankár OSC Katona vždy bol na správnom mieste a zachránil svoju sieť. Odžačania mali tiež niekoľko dobrých Mužstvo FK Tekstilac v prvých rokoch po druhej svetovej vojne: Đorđević, Kanja, pokusov, ale sa Stipić, Bačić, Selinger, Mésaros, Tatomirov, Katona, Salai, Gagrčin, Ďurčiansky (zľava), im nepodarilo na ihrisku povedľa niekdajšej Ertlovej továrne vyrovnať. ch, Mésaros, Poss, Gessler, toho je tento zápas zaznamenaný V druhom polčase hostia Schmidt. Hral aj Schneider. v análoch futbalového športu z Viedne získali viditeľnejšiu RAPID: Rudolf Raftl, Karl v Odžakoch, Srbsku, Juhoslávii, prevahu, a tak ich najlepší hráč, Jestrab, Ludwig Tauschek, ale aj v dejinách viedenského „bombardér“ Franz Binder Bimbo Alfred Sezemsky, Johann Rapidu. v 65. minúte Pesser, Stefan Skoumal, JoTakéto dejiny okrem iného zdvojnásobil hann Meister, Franz Sedem zápasov výsledok. Jo- Smistik, Franz BinPočas turné v Kráľovstve Juhoslávii v júli roku 1936 hann Oster- der-Bimbo, Stefan chýrečný viedenský Rapid zohral sedem zápasov mann, ktorý Wagner, Lukas Aua dosiahol tieto výsledky: na trávnik rednik-Hari. Hral aj 15. júla Kragujevac: Slavija / Šumadija – Rapid 2 : 6 vykročil v druJohann Ostermann. 16. júla Kragujevac: Radnički – Rapid 4 : 8 hom polčase, Tr é n e r i : D i o nys 5:1 19. júla Belehrad: SK Juhoslávia – Rapid v 87. minúte Shönecker a Eduard 3:4 22. júla Belehrad: SK Belehrad – Rapid 2 : 1 dal tretí gól za Bauer. 23. júla Zemun: Sport – Rapid VIDELI VELIKÁ 0 : 3 hostí z Vied25. júla Odžaci: OSC – Rapid 26. júla Osijek: Slavija – Rapid 2 : 2 ne – 0 : 3. Bol NOV Z VIEDNE to aj konečný Bezpochyby bola to výsledok toho veľkolepá udalosť pre Prvé minútky zápasu patrili mimoriadne zaujímavého zá- početné obecenstvo, Autor reportáže Radoslav Medić v rozhovore s terajším trénerom FK Tekstilac domácim futbalistom, ktorí chceli pasu. ktorému bolo tak tro- Ivicom Pančićom (sprava) dať na vedomie renomovaným OSC ODŽACI: Katona, chu ľúto, že jeho miláhosťom, že sa ľahko nevzdajú. Horváth, Veiss, Lessmeister, čikovia nedali aspoň čestný gól zdedil FK Tekstilac, toho času Ako však plynul čas, tak hráči Sutter, Jerkowitsch, Rupri- v zápase s renomovaným hosťom člen Vojvodinskej ligy – severnej z Viedne. No fanúšikovia pred- skupiny. Odžacký klub mal za sa odišli domov spokojní, lebo uplynulých takmer sto rokov veľa mohli naživo vidieť vtedajších pekných úspechov, ale aj spádov. futbalových velikánov z Vied- Odvtedy, ako niekdajší genene. Roztrúsili sa po početných rálny sponzor ITES Lolu Ribara hostincoch, kde sa do nesko- zbankrotoval, to sa negatívne rých nočných hodín rozprávali odzrkadlilo aj na výsledky FK o priebehu tohto futbalového Tekstilac. Niekdajší stabilný člen zápasu, ktorý všetkým zostal Srbskej ligy – skupina Vojvodina v pamäti navždy. Hostí z Viedne už dlhšie obdobie živorí, lebo vyprevadili s veľkým nadšením nemá podporu, akú mal celé a srdečne, nuž aj im zápas v Odža- desaťročia od továrne ITES Lolu koch zostal v peknej spomienke. Ribara, a v období medzi dvoma Bol to tretí nočný zápas vo vojnami od veľkého priemyselvtedajšej Juhoslávii. Prvý zohrali níka a milovníka futbalu a tenisu v Záhrebe niekoľko rokov pred- Johanna Ertla a jeho syna Johantým, potom sa to stalo trochu na juniora. neskoršie v Zaječari, aby sa Odža(Snímky: S. Đorđević a J. Hráči Tekstilca tejto jesene na polčase zápasu s Mladosťou vo Vrbare čania ocitli na treťom mieste tejto Pucovský) nezvyčajnej listiny. Nuž podľa • ŠPORT •

49 /4832/ 8. 12. 2018

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Rozdrvili aj Novosadčanov KULPÍN – VOJVODINA II 3 : 0

Katarína Gažová Volejbalisti Kulpína sa dostali do víťazného rytmu, v ktorom zotrvávajú od začiatku jesennej časti majstrovstiev. V sobotu 1. decembra 2018 v predposlednom zápase privítali v Kulpíne mužstvo Vojvodina II z Nového Sadu, ktoré má mladých, vysokých a technicky vyspelých hráčov. Kulpínska volejbalová zostava však rozdrvila aj Novosadčanov. Od začiatku zápasu domáci diktovali tempo, občas mali aj osembodový náskok. VK Vojvodina II

Kulpínčania aj Novosadčanov prekonali maximálnym výsledkom každú slabšiu chvíľu domácich sa snažil využiť vo svoj prospech, ale sa mu to nedarilo. Keď Kulpínčania pocítili tlak súpera, hrali ešte s väčším nadšením. Všetci

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Hanebný koniec Ján Bokor Posledné jesenné kolo prinieslo rad zaujímavých zápasov a nečakaných výsledkov. Vďaka víťazstvám na hosťovaniach Partizan Gaj a Partizan Uljma získali rovnaký počet bodov, ale pre lepšie gólové skóre titul šampióna jesene získal Gaj. Nezaostáva veľmi ani Borac Starčevo, ktorý si priniesol body z Grebenca. Pri vrchu je i Potporanj po presvedčivej výhre v Seleuši nad tamojšou Vojvodinou. Pokojne budú zimovať aj Kačarevčania a Vlajkovčania, čo im umožnili body získané na ihriskách súperov. Padinčania sa majú za čo hanbiť, lebo ich zápas prerušili pre nerozumný zákrok Šajbera. Body nádeje získal predposledný Polet z Izbišta, kým s lampášom budú zimovať Crepajčania. Výsledky 17. kola: Dunav – Jedinstvo (V) 1 : 2, Radnički – Partizan (U) 1 : 2, Strela – Jugoslavija 3 : 0, Vojvodina (C) – Jedinstvo Stević 1 : 7, Vulturul – Borac 1 : 3, Dolina – Partizan (G) 0 : 3, zápas prerušený v 64. min., Vojvodina (S) – Potporanj 1 : 5, Crvena zvezda – Spartak 1911 4 : 3, Polet – Sloga 4 : 0. DOLINA – PARTIZAN (G) 0 : 3 (0 : 3)

lány Padinčanov veľmi rýchlo stroskotali. Jedno je chcieť, a celkom iné niečo urobiť. Pre hráčov Doliny cesta k bodom bola nemožná. Hostia z dediny Gaj využili začiatočnícke chyby obrancov domácich a ľahko získali nedosiahnuteľný náskok. Dobrí hostia už z prvého útoku Strojca dobrého výkonu Tajdić v 2. min. strelili prvý gól. Skúsený sa v jednom útoku nešťastne Tajdić bol asistentom a Jevtić zranil a museli ho prepraviť do strelcom. Kým sa Đorić a Mi- pančevskej nemocnice. To však tić hádali, ktorý z nich chybil, neznemožnilo lepších hostí, aby rýchly Simulj vo 8. min. odňal pokračovali v útokoch, Simulj bol loptu tomu prvému a rozvlnil vynaliezavejší od strážcu Đorića sieť bezmocného Bujakovića. a svojmu tímu zabezpečil troj-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hráči oboch tímov dostali šancu vykročiť na parkety a zahrať si. Osobitne treba pochváliť kulpínskych fanúšikov, ktorí tak silno nadŕžali domácim, že ich proste „niesli“ na vlnách nadšenia. Výsledky na sety: 25 : 21, 25 : 21, 25 : 19. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja Petrović, Prodanović, Babić, Grubešić, Ćirić, Zima, Barišić, Rade Petrović, Grujić, Popadić VK VOJVODINA II: Đurić, Jakić, Brborić, Andrej Rudić, Nedić, Bošnjak, Malešević, Vujović, David Rudić, Šarović, Prišić gólový náskok. Padinčania za ten čas iba raz ohrozili bránu Partizana, ale sa brankár Ardeljan nedal prekvapiť. Na druhej strane Bujaković ešte trikrát zachránil svoju sieť. Po prestávke sa rozvíril tvrdý boj. Hráči Doliny častejšie hrali na polovici hostí, ale títo im nedovolili streliť na bránu. Korektnú hru bez dôvodu narušil nervózny Šajber. Po faule nad hráčom Partizana rozhodca Nikola Koptić z Pančeva ho potrestal žltou kartou, Šajber nešportovo zareagoval a zastrčil rozhodcu rukami. Tento mu právom ukázal červenú kartu, čo hráča domácich ešte väčšmi rozhnevalo, udrel rozhodcu tak, že tento spadol na trávu?! Koptić potom zápas prerušil a bol to

1. Kulpín 2. Dunav Vollej 3. Partizan 4. Proleter 5. Vovodina II 6. Bečej 7. Sombor 8. Mladost 9. Vrbas 10. Hercegovina

8 8 8 8 8 8 8 8 8 8

8 7 6 5 5 4 2 2 1 0

0 24 : 5 23 1 22 : 6 21 2 19 : 9 17 3 20 : 10 17 3 18 : 10 16 4 12 : 14 11 6 8 : 19 6 6 9 : 21 5 7 5 : 23 3 8 4 : 24 1

VK Kulpín nasledujúci zápas zohrá s dobrým mužstvom VK Partizan v Báči.

1.Partizan (G) 2.Partizan (U) 3.Borac 4.Radnički 5.Potporanj 6.Jedinstvo (V) 7.Strela 8.Jedins. Stević 9.Spartak 1911 10.Sloga 11. Vulturul 12.C. zvezda 13.Jugoslavija 14.Vojvodina (S) 15.Dunav 16.Dolina 17.Polet 18.Vojvodina (C)

17 12 17 12 17 12 17 11 17 10 17 9 17 8 17 8 17 7 17 7 17 6 17 6 17 6 17 5 17 5 17 3 17 4 17 1

2 2 1 3 5 3 3 2 4 1 3 2 2 3 2 4 0 0

3 54 : 12 38 3 30 : 15 38 4 40 : 19 37 3 43 : 17 36 2 33 : 15 35 5 33 : 25 30 6 33 : 19 27 7 31 : 18 26 6 27 : 25 25 9 21 : 26 22 8 37 : 41 21 9 25 : 29 20 9 26 : 33 20 9 20 : 41 18 10 30 : 34 17 10 17 : 32 13 13 19 : 62 12 16 17 : 73 3

hanebný koniec jesene v Padine. Ostatní hráči a obecenstvo odsúdili nerozvážny počin Šajbera, hosťom podali ruky a gratulovali im k získaniu titulu jesenného majstra. Správanie Šajbera sa nikomu nepáčilo, lebo naštrbilo dobré meno FK Dolina. DOLINA: Bujaković, Matuľa, Čížik (Ilić), Záborský, Kelečević, Mamojka, Hlavča, Popović, Strelca Milana Simulja (číslo 7) Mitić, Šajber, Đorić domáci hráči nemohli zastaviť • ŠPORT •

SIEDMY VEĽTRH ŠPORTU V BELEHRADE

Telesne postihnutí stolní tenisti Srbska v čele so Zlatkom Keslerom (druhý zľava vo vozíku) a Borislavou Perićovou-Rankovićovou (druhá sprava) žnú radom medaily

Budúce volejbalové reprezentantky majú jasný cieľ a žiarivé vzory: vyrovnať sa úspechu senioriek, získať titul majstra sveta

Zraz športových hviezd Ján Špringeľ

iedmy veľtrh športu zhromaždil pod veľtrhovú strechu sídelného mesta od 23. do 25. novembra 2018 športovcov, trénerov a športových funkcionárov z deväťdesiatich telovýchovných federácií Srbska. Menej známe športy u nás dostali hodne priestoru na prezentáciu svojej činnosti. Najväčší záujem návštev-

Nechýbala ani prezentácia Tokia – olympijského mesta z roku 1964 a budúceho hostiteľa OH v roku 2020

Vkladať do mladých športovcov sa oplatí: Božidar Maljković, prezident OV Srbska a slávny basketbalový tréner

V rámci veľtrhu 24. novembra prebiehali aj Majstrovstvá Prvej ligy džudistov Srbska za účasti desiatich klubov

sekretariát pre šport a mládež, Ústav pre šport a športovú medecínu, ADAS (antidopingová Po stopách Novaka Đokovića: prvé agentúra), telovýchovné fakulty, spolky pre (k)roky budúcich tenistov rekreačný šport, Zväz pre školský šport a Univerzitný športový zväz Srbska. „Vrcholoví športovci, vrátane aj tých s telesným postihnutím, níkov bol predsa pre tie získali tohto roku 45 medailí najúspešnejšie, poprív olympijských športoch – trikrát pade najpopulárnejšie viac ako v roku 2013. Na tomto športy: futbal, basketbal, sa ale nezastavíme: z roka na rok volejbal, tenis, hádzanú... budeme úspešnejší,“ zdôraznil Hostiteľmi Veľtrhu Vanja Udovičić, minister mládeže športu pod názvom Cesa športu na slávnostnom otvorení ta úspechu boli Ministeršportovej burzy. stvo mládeže a športu „Inak som sa pozeral na veci na Srbska a Športový zväz vlaňajšom veľtrhu, keď som bol Srbska. O úspech poduako športovec a inak sa pozerám jatia sa pričinili aj Olymtohto roku aj ako športový prepijský a Paraolympijský zväz Srbska, Ministerstvo Stefan Jovanović, šampión ken- dák,“ prízvukoval Davor Štefanek, čerstvý predseda Športového obrany Srbska, Mesto da a šermiarstva dlhým mečom zväzu Srbska a chýrečný zápasník. Belehrad, Pokrajinský

Od roku 2015 trvá v Trsteniku medzinárodná súťaž pretláčania rukou

Ako aj na každom trhu, i na trojdňovom jarmoku športových známok zvedavci videli z každého rožka troška: niekdajšie, terajšie a nastávajúce športové hviezdy prvej veľkosti. Vo vedľajšej hale boli dobre navštívené aj semináre na tieto témy: telovýchova v armáde, šport v médiách, ženy v športe na vedúcich postoch, dielne (olympijská „výrobňa“), debaty na (ne) športové témy (doping), vravy na pálčivú tematiku (nový zákon o prevencii násilia a nemravného správania na športových podujatiach), premiéry kníh o športe atď. Slovom, siedma športová burza si zaslúžila najvyššiu známku.

Mužstvo MOMS Hložany – 13. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Ondrej Zahorec (vedúci mužstva), Ján Zahorec, Milan Adámek starší, Ján Benko, Ján Benka (stoja zľava); Stanislav Žembery, Emil Daniel Čipkár, Milan Adámek mladší (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš