Hlas ludu 14/2019

Výročie festivalu DIDA

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 6. 4. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4849/

14



Z obsahu

6. 4. 2019 | 14 /4849/

Uzávierka čísla: 3. 4. 2019

Herci Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč v sobotu 30. marca premiérovo predviedli divadelné predstavenie V štátnom záujme autora Antonína Procházku. Divadlo režíroval skúsený režisér Ján Privizer a asistentkou mu bola mladá diplomovaná režisérka Svetlana Gašková.

E. Šranková

Koncert pazovských harmonikárov odznel 30. marca v staropazovskej divadelnej sále a pozitívne reakcie obecenstva napovedajú, že takéto koncerty budú vítané aj v budúcnosti. V Starej Pazove je približne 50 harmonikárov a asi dve tretiny z nich vystúpili na tomto kultúrnom podujatí v podaní SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

A. Lešťanová

Prezentáciu knihy Ondreja Miháľa Od jari do jari v silbašskom chotári usporiadali v pondelok 1. apríla v slávnostnom salóne vedľajšej budovy Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. Podujatie zorganizovali MOMS Kulpín, Spolok kulpínskych žien, Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne, Poľnohospodárske múzeum a Kanadský slovenský inštitút.

K. Gažová

Dedinka Stará Binguľa sa nachádza severozápadne od Sriemskej Mitrovice. Je vzdialená len päť kilometrov južne od Bingule. Škola na našej snímke má už iba troch žiakov, a kedysi ich tam bolo temer 50. Najviac ľudí (446) v Starej Binguli žilo roku 1953; teraz je ich tam už len asi 150. Hoci do tejto idylickej sriemskej dedinky už dávnejšie vedie asfaltka, zdá sa, že najviac je tých, ktorí ňou odchádzajú a nevracajú sa...

J. Bartoš

V posledných rokoch v celom svete bol zaznamenaný pokles počtu včelstiev. Čoraz častejšie sa stretávame s upozornením, že opeľujúce druhy, ktoré prispievajú k poľnohospodárskej výrobe, sú na ústupe. Ekonomický prínos včiel predstavuje 22 miliárd eur ročne. Zo 100 hlavných rastlín, ktoré poskytujú ľudstvu 90 % potravy, je až 71 rastlín, ktoré musia opeliť včely. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Jar prišla a verejné servisy...

A

príl znovu zazurčal svojím rázovitým rezkým hlasom. Volá von, vyzýva k zoblečeniu hrubej košele zimnej a každej inej učičíkanosti. Predovšetkým sa pokúša vstúpiť do svedomia ľuďom imúnnym vzoprieť sa všetkému, čo ich páli – škrtí, s čím nesúhlasia, na čo nadávajú, bez najmenšej ochoty vyjadriť verejne vlastnú mienku. Jar prišla a ja v Srbsku žijem, napísal vzletne v posledných a pamätných deväťdesiatych rokoch autor istej básne uverejnenej v časopise Vzlet. Keďže aj vtedy, tak ako i teraz, vytvorenie vlastného názoru a obzvlášť jeho verejná prezentácia, akže (názor) nebol kompatibilný s aktuálnou politikou – ktorá vtedajšiu krajinu Juhosláviu, nech jej je ľahká ťažká balkánska hruda – poslala do nenávratna, veruže, ešte ako mohlo a môže bolieť.

Zatiaľ, zdá sa, nikoho nepobolieva hlava nad počínaním skupiny členov Programovej rady Rádio-televízie Vojvodina (PR RTV), ktorá 28. marca v písomnom vyhlásení upozornila vedenie tejto verejno-právnej ustanovizne a širšiu verejnosť: „Nie je prípustné, aby redakčná politika verejných servisov zanedbávala a ignorovala udalosti a osobnosti, ktoré veľký počet občanov Srbska považuje za témy s verejným významom, akými sú protesty, ktoré sa každý týždeň konajú vo viacerých mestách.“ Vyhlásenie podpísali traja členovia PR RTV: Aleksandra Đurićová-Bosnićová, Dragan Pejić a Miloš Katić. Pripomínajú, že verejné servisy sú majetok občanov Srbska, ktorí opakovane (dovolíme si povedať, že i oprávnene) vyjadrili nespokojnosť s informovaním RTV. Na túto skutočnosť upozornili aj novinárske a mediálne združenia v Srbsku. Potvrdili ich aj výsledky výskumu Skupiny pre rozvojovú iniciatívu, ako i Nadácia Friedricha Eberta. Uzavreli, že

hlavným motívom účasti na protestoch je pre 21 % opýtaných práve sloboda médií, s osobitným prízvukom na verejné servisy. Ktoré, ako sa uvádza vo verejnom oznámení troch členov PR RTV, zanedbávajú záujmy občanov a stavajú sa do polohy promotérov úradujúcej moci, čím porušujú zákon o verejných servisoch. Podpisovatelia dokumentu zároveň zdôrazňujú skutočnosť, že aj reprezentačné syndikáty tohto média poukazovali na to, že redakčná politika verejných servisov prechováva „nekritický a poltrónsky vzťah voči autorom rozhodnutí, že vylučuje rozdielnu mienku tak opozičných strán, ako i civilného úseku, ale nezohľadňuje ani hlasy nezávislých analytikov a odborníkov z rôznych oblastí“. Tvrdia, že príkladov, ktoré potvrdzujú uvedené skutočnosti, je habadej, pričom RTV okrem protestov „obchádza aj iné kľúčové témy, akými je trovenie verejných peňazí, kolaps inštitúcií a podobne“.

Adresovali vedeniu RTV výzvu, aby sa k tomuto médiu „stavali ako k pilieru demokracie vo Vojvodine, alebo aby sa v opačnom prípade vzdialili a uvoľnili miesto kvalitnému informačnému obsahu, ktorý umožní verejné debaty, zapojí občanov a ich zástupcov, ako i menšinové a marginalizované skupiny“. Nakoľko je známe, riaditeľstvo RTV zostalo (aj) k tejto výzve nemé a hluché. Neodpovedalo, poskytujúc tak priestor pre zvyšujúcu sa nespokojnosť a zároveň (ne/ vedome?) prevzalo zodpovednosť za jej prípadné vyhrotenie, ktorého nepekné náznaky verejnosť videla prednedávnom, keď časť protestujúcich v Belehrade vtrhla do sídla Rádio-televízie Srbska.

Takže ďalšia jar je tu, a my znovu a zase môžeme – neaktívne alebo inak – sledovať akoby už viackrát videný film. V ktorom furt aj sami máme isté, pravdaže, pri našom povestnom záujme o vytvorenie a vyjadrenie vlastného názoru, vedľajšie roly. Dobre nám tak.

Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

12 Pripomenuli si výročia

43 Tri ceny do Lalite

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Na titulnej strane: Jozef Chrček ako Janko Čeman a Marek Valentík ako Malý Janko Čeman v predstavení pivnických ochotníkov Čo si videl, nevidel si! v réžii Kataríny MišíkovejHitzingerovej Foto: Michal Lašut

5 Nepozeráme dozadu

19 Opäť dochádza k úhynu včiel kvôli pesticídom

27 Dôstojná oslava jubilea

14 /4849/ 6. 4. 2019

3

Týždeň 

InPress

Budúcnosť je...

Jasmina Pániková

P

ompézne avizované zasadnutie predsedníctva pokrokárov malo rozhodnúť, či budeme mať čoskoro voľby, alebo nie. Po zasadnutí sa verejnosť dozvedela, že konečné rozhodnutie ešte neschválili, ale sme bližšie než inokedy k vypísaniu mimoriadnych volieb.

Bez témy volieb neprešla ani návšteva najväčšieho stredobanátskeho mesta. Rozprával prezident o všeličom a tak sa dotkol aj „volebného rozhodnutia podaktorých žien“. Vraj v podaktorých častiach našej krajiny za predchádzajúceho prezidenta (presnejšie, prezidenta pred pokrokárskou érou) ženy hlasovali iba preto, že bol kandidát pekný, a on, ako veľký znalca, poznamenal, že zodpovedné ženy nikdy nehlasujú za krásu, ale za prácu, zodpovednosť a budúcnosť, dôkazom čoho je, ako povedal, aj fakt, že viac ako 60 % žien v našej krajine hlasuje práve za politiku, ktorú vedie jeho strana. Slovom, múdre ženy podporujú jeho politiku, tie menej múdrejšie sú zástankyne inej politiky.

Mnohí tento komentár ocenili ako urážajúci pre ženy. Rovnako ako aj ten z minulého roku počas návštevy textilnej továrne, keď sa jeho pokus o žart na účet zamestnaných žien a tureckého investora zmenil na nevkusnú poznámku, neprimeranú pre jedného prezidenta.

Vráťme sa do stredobanátskeho mesta. Predpovedal tam prezident spolu s premiérkou krajšiu budúcnosť.

Otvorená bude moderná továreň, zamestná sa viac ako tisíc osôb, avizoval výstavbu diaľnice k Belehradu a Novému Sadu... Mesto bude prekvitať, no o probléme pitnej vody ani slovíčko.

Zákaz pitia vody z vodovodu v tomto meste platí už 15 rokov, aj keď od roku 2017 existuje továreň na prečisťovanie vody, ktorej fungovanie bolo v rozpore so zákonom (i keď jej založenie podporil aj samotný štát). V minulom decembri sa zmenou zákona doriešil problém prevádzkovania továrne, ale nie aj zákazu pitia vody z vodovodu.

Zrejme to nie je dôležité pre lepšiu a krajšiu budúcnosť.

4

www.hl.rs

7 DNÍ

Svetelné roky a koniec striedania času

K

omisár EÚ pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn pred týždňom pobudol v Srbsku, zúčastnil sa v programe slávnostného otvorenia obnovenej stredovekej pevnosti pri Golubci a pri tej príležitosti vyzdvihol, že tento hrad je príkladom významného kultúrneho dedičstva, ktoré patrí medzi najväčšie hodnoty Európy. Na konferencii pre médiá Hahn o. i. povedal, že EÚ chce pomôcť Srbsku najmä v oblastiach uskutočňovania právneho poriadku a mediálnych slobôd, ako aj pri doriešení kosovského problému. – Jestvuje pritom celý rad opatrení, ktoré treba zvážiť, a veci nemožno zmeniť narýchlo, ale všetci by na tom mali pracovať s cieľom postupne zlepšovať situáciu, – konštatoval Hahn...

Nezdôrazňoval však, že jednou zo základných prekážok pri uskutočňovaní právneho poriadku je nesamostatnosť a samým tým aj nedostatočná účinnosť právneho systému v Srbsku. Na túto skutočnosť poukazujú mnohí odborníci a organizácie, pričom sa ako hlavný problém javí nejestvovanie skutočnej vôle vládnucich politických elít napraviť veci v danej oblasti – potreba uctievať právne normy sa v Srbsku totiž chápe viac ako deklaratívna záležitosť, nie reálna povinnosť.

V Srbsku pobudol aj Wolfgang Ischinger, nemecký odborník pre Balkán a predsedajúci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorý v rozhovore pre denník Politika ocenil, že riešenie kosovského problému je od nás vzdialené viac svetelných rokov. Na otázku, čo si myslí o eventuálnej zmene hraníc medzi Srbmi a kosovskými Albáncami, Ischinger odpovedal, že je veľmi diskutabilné, či zmeny hraníc v tomto výrazne nestabilnom geografickom priestore môžu skutočne doriešiť problém a otvorené otázky, alebo vlast-

Informačno-politický týždenník

ne zapríčiniť nové, dodatočné problémy. O tejto možnosti preto treba uvažovať skepticky a veľmi obozretne. Rozhodnutie kosovskej vlády uviesť drastické colné prirážky na srbský tovar Ischinger považuje za chybu, ale rovnako tak nešťastné sú vraj neustále pokusy Srbska prehovoriť niektoré krajiny, aby stiahli uznanie Kosova. Podľa jeho mienky obidve strany by mali začať konať malé skutky, ktoré by mohli priviesť k budovaniu vzájomnej dôvery – iba tak sa zase možno približovať k riešeniu. S ohľadom na súčasné správanie sa a vyhlášky vládnucich politikov obidvoch strán, spomenuté Ischingerove svetelné roky sú naozaj dobrým odhadom.

Podľa nedávneho rozhodnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu striedanie zimného a letného času by malo byť zrušené roku 2021. Predtým však bude potrebné urobiť ďalšie kroky a dosiahnuť

kompromis medzi členskými krajinami EÚ, z ktorých by sa každá mala rozhodnúť, či chce zostať pri zimnom alebo letnom čase.

Jestvujú však obavy, že pri takomto samostatnom rozhodovaní každého štátu vznikne časový zmätok pri cestovaní z jednej do druhej krajiny a môžu sa tiež javiť komplikácie v cezhraničnej doprave a obchodovaní. V Európskom parlamente by sa preto čoskoro mal vytvoriť koordinačný výbor, ktorý by mal zabezpečiť jednotu ohľadom definovania času na území EÚ. Ako krajina kandidujúca na pristúpenie k EÚ, Srbsko sa prispôsobí konečnému rozhodnutiu.

Striedanie zimného a letného času bude zrušené najmä preto, lebo sa rôznymi výskumami zistilo, že prestavovanie hodiniek má negatívny vplyv na zdravie a všeobecný stav ľudského organizmu, ako aj na bezpečnosť v doprave.

Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

S PREDSEDOM MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU JÁNOM BRTKOM

Nepozeráme dozadu Anna Horvátová

M

atičné žezlo pred dvoma rokmi prebral profesor telesnej výchovy Ján Brtka z Petrovca. V tom prípade pre neho neznámej oblasti, narážajúc na početné problémy tak vo vnútornej organizácii, ako i mimo, týkajúcich sa existencie a vôbec matičnej činnosti, stretával sa s početnými nedôslednosťami, neriešenými otázkami, nehovoriac o podkladaní polien pod nohy. Vedomý si svojej zodpovednej úlohy a funkcie, s početnými ťažkosťami, k tomu však so spoľahlivým tímom predsa neustupoval. Veď dokonca získal dôveru viacerých MOMS.

Predseda MSS Ján Brtka Ako sa po dvoch rokoch predsedovania pozerá na činnosť, aké plány má predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka: „Ako to možno oceniť zo správ o činnosti, neustupujeme, aktivít nie je o nič menej ako v predchádzajúcom období. Potvrdzujú to aj správy o činnosti, ako i verejné akcie. Dokonca poslaním Matice je prebúdzať a upevňovať národné povedomie Slovákov nielen tuná na vojvodinských priestranstvách, ale aj krajanov v zahraničí, tiež prehlbovať vzťah a pocit slovenskej príslušnosti.

• TÝŽDEŇ •

Od obnovenia matičnej činnosti 5. augusta 1990 a dodnes prioritou je teda upevňovanie slovenského vlastenectva, účasť na tvorbe a rozvoji národnej kultúry, ochrana národného kultúrneho dedičstva. Naším cieľom je zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať národné, mravné hodnoty.“ V tomto roku, roku storočnice Slovenských národných slávností, podnikáte konkrétnejšie? „Samozrejme, oslavný výbor má rozpracovanú stratégiu a už sú nám aj schválené prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pre niektoré projekty.

Okrem teda kultúrnych podujatí a výstav veľkú váhu v tomto bude mať aj sympózium venované Slávnostiam.“ Plánov je neúrekom a čo finančné záležitosti, dovolia to takej neprofitovej organizácii? „Spoliehame sa predovšetkým na projekty. Na ÚSŽZ, Československý ústav zahraniční v Bratislave, Ministerstvo kultúry a informovania Srbska, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a, samozrejme, Obec Báčsky Petrovec. Treba uviesť, že vlani v protokole práce kancelárie ústredia MSS bolo zaregistrovaných 1 096 predmetov. K tomu vydaných bolo 678 písomných svedectiev o slovenskej národnej príslušnosti a slovenskom kultúrno-jazykovom povedomí, potrebných k skompletizovaniu dokladov na získanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.“ Ako hodnotíte spoluprácu s matičnými orgánmi a vôbec ich činnosť? „Matičné orgány si viac-menej vykonávali úlohy, ktoré vyplývajú z ich kompetencií, snažiac sa v prí-

pade potreby zareagovať. Tak vlani kvitujeme dve riadne zasadnutia zhromaždenia MSS, ako je to zvykom, vždy v inom prostredí.

Na druhom riadnom slávnostnom zasadnutí v auguste sme udelili aj matičné uznania zaslúžilým členom našej Matice a najúspešnejšiemu slovenskému športovcovi za rok 2017. Správna rada realizovala Pri odovzdávaní matičného uznania na matičnom tri zasadnutia. turnaji Predsedníctvo MSS sa však stretlo až desaťkrát, a prezentovaním matičnej činnosrozoberajúc témy príznačné pre ti, a prijatia hostí u nás: „Návšteva dané obdobie. Okrem tých čisto MOMS-ov je samozrejmá, dokonadministratívnych záležitostí – ca je to aj povinnosťou predsedu, analýz správ, ktorými sa členovia ako i prítomnosť tak na tunajších viac-menej zaoberali, treba spo- festivaloch, ako i tých v zahraničí. menúť aj našu účasť na medzi- Spomeniem teda prítomnosť na

S primátorom Nového Sadu Milošom Vučevićom národnej konferencii Úloha cirkvi v živote dolnozemských Slovákov v Nadlaku.“ Dotknúc sa návštev, posvietime si teda na návštevy a cesty, ktorých je počas roku skutočne hodne a ktoré sa jednoducho viažu s funkciou vedúcich miest

festivale DIDA, FF Tancuj, tancuj..., návštevu večierkov – 70 rokov hložianskeho KOS Jednota, premiér kníh, výstav, koncertov.

V chorvátskom Osijeku sme boli na oslave 25 rokov pôsobenia

14 /4849/ 6. 4. 2019

>>>

5

Týždeň Matice slovenskej Osijek. Treba vyzdvihnúť návštevu nového predsedu Matice slovenskej Mariána Gašpara v matičnom dome vlani. V októbri sme prijali vzácnu delegáciu zo Slovenska v čele s podpredsedom Richardom Rašim.

Všetky tie stretnutia prispeli k zviditeľneniu našej činnosti a propagovaniu nás vojvodinských Slovákov. Spomeniem aj pozvanie na ilocký festival nádejných spevákov slovenských ľudových piesní Na brehu pri Dunaji, ktoré sme neodmietli, tiež na Veľvyslanectvo Českej republiky z príležitosti storočnice priateľského vzťahu dvoch historicky priateľských krajín Československa a Kráľovstva Srbska a účasť na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018 v Bratislave.

Verejnosti je už povedomé, že sa podieľame na organizácii Stretnu-

tia študujúcej mládeže v Palanke, ako i na matičnom turnaji o pohár veľvyslanca Slovenskej republiky.“ Návštev je veľa, čo je dôkazom, že činnosť neklesá, poďme ale do reality, ako je to s pozemkom a budovou, v ktorej strešná organizácia sídli? „Nemôžeme povedať, že je to celkom v poriadku, ale zatiaľ sme konverzáciou dosiahli, že sú štyri šestiny budovy a pozemku matičné. Matica vlastnila aj obrábateľnú pôdu, desať jutár v Obci Inđija a v kulpínskom chotári, na prinavrátení čoho sa tiež podnikajú kroky.“ Matičnú činnosť dopĺňajú aj komisie, ktoré zaznamenávajú pozoruhodné aktivity. Čo konkrétne? „Športová komisia má na starosti už roky turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca

Slovenskej republiky, kde je vždy pozoruhodný záujem o účasť.

Osvetová komisia prostredníctvom ÚSŽZ zabezpečuje pre všetkých prvákov v slovenských triedach na území Vojvodiny tašky a školské potreby. V kompetencii tejto komisie sú aj Stretnutie študujúcej mládeže a stretnutie slovenských učiteľov počas Slávností. Činnosť Vydavateľskej komisie, ako dokonca i všetkých, závisí od schválených grantov, a tak vlani sa podarilo vydať dve knihy pre deti, Pehavá hruška zostavovateliek Viery Benkovej a Etely Farkašovej, kde sme mali aj úspešný premiérový večierok, a autorská kniha poézie Zoroslava Speváka Jesenského Správni hráči nekvočia vždy pri počítači. Osvetová komisia zasadnutie síce uskutočnila elektronicky, v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, keďže

si vytýčila prioritu zorganizovať vedeckú konferenciu z príležitosti dvoch veľkých jubileí, storočnice od skončenia prvej svetovej vojny a vzniku Československa a Kráľovstva SChS, ktorá sa konala vlani v máji v Starej Pazove.

Konferencia bola usporiadaná iba vďaka ochote a finančnej podpore MOMS Stará Pazova a Obce Stará Pazova. Zato ale pre nedostatok financií nevyšiel zborník prác. Aj dve akcie vystali, realizácia ktorých je posunutá na bežný rok.“ A plány? „Plánov je. V najbližšom čase to bude odovzdanie autorských výtlačkov Správnych hráčov... a následne aj premiéra knihy.

A azda najviac sa budeme venovať stému výročiu prvých Slávností a podujatiam s nimi spätými.“ Foto: z archívu spolubesedníka

DVE PODUJATIA NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY V NOVOM SADE

Prednášky a Deň otvorených dverí Danica Vŕbová

pobudla na novosadskom Oddelení slovakistiky v rámci programu ddelenie slovakistiky na akademickej mobility Erasmus +.

Filozofickej fakulte v No- V slávnostnej sieni Filozofickej vom Sade minulý týždeň fakulty hostku zo Slovenska v usporiadalo dve podujatia. Naj- mene hostiteľa privítala šéfka Odprv vo štvrtok 28. marca odzneli delenia slovakistiky doc. Dr. Jasna dve prednášky doc. Mgr. Kata- Uhláriková. Prvá prednáška mala ríny Žeňuchovej, PhD., vedúcej názov Samo Czambel – slovenský jazykovedec (nie tak celkom) známy, kde sa návštevníci dozvedeli o živote a práci tohto významného jazykovedca, ale aj o korpuse jeho textov.

Téma druhej prednášky bola Jozef Ignác Bajza a jeho miesto v dejinách slovenskej kultúry (medzi jazykovedou, literatúrou a folklórom).

Deň otvorených Vedúce katedier slovakistiky: Katarína Žeňuchová dverí Filozofická fakulta usporaz Trnavy a Jasna Uhláriková z Nového Sadu dúva s cieľom Katedry slovenského jazyka a poinformovať budúcich alebo literatúry na Filozofickej fakulte potenciálnych študentov o možUniverzity sv. Cyrila a Metoda nostiach zápisu na niektorý z jej v Trnave. Profesorka Žeňuchová početných odborov. Oddelenie

O

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tím Oddelenia slovakistiky víta potenciálnych študentov slovakistiky tiež malo svoj stánok v aule Filozofickej fakulty, kde sa budúci slovakisti mohli dozvedieť o študijnom odbore, ale aj ochutnať niektorú zo slovenských maškŕt, cukríkov alebo štiav, prípadne si pozrieť slovenské študentské časopisy. Slovakisti prichystali aj prezentáciu o svojom oddelení, ktorá prebiehala v ich seminárnej knižnici, a mala ju na starosti študentka doktorandka Anna Margaréta Valentová. Neskoršie

si záujemcovia o toto štúdium mohli overiť znalosti v teste slovenského jazyka a literatúry, ktorý napodobňuje prijímací test.

Na záver Dňa otvorených dverí premietali film S tebou ma baví Slovensko. Zároveň informovali, že každý, čo chce vedieť, ako je byť študentom slovenského jazyka a literatúry, bude mať možnosť prísť na prednášky od 15. do 17. apríla ako opravdivý študent.

• TÝŽDEŇ •

Slovensko VOLIČI V DRUHOM KOLE ROZHODLI, ŽE NOVOU SLOVENSKOU HLAVOU ŠTÁTU SA STANE ZUZANA ČAPUTOVÁ

Prvá prezidentka Rastislav Boldocký

H

istorické voľby, Slovensko túži po zmene. Takto väčšina médií a pozorovateľov komentovali výsledky druhého kola prezidentských volieb, v ktorom pomerne presvedčivo zvíťazila 45-ročná liberálka Zuzana Čaputová. Pezinská právnička s podporou mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko získala takmer 59 percent hlasov, zatiaľ čo kandidátovi ľavicového Smeru, eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi odovzdalo svoj hlas viac ako 41 percent voličov.

Slovensko tak bude mať prvú prezidentku v dejinách, v Európskej únii majú ženu na čele ešte len štyri krajiny – Chorvátsko, Litva, Estónsko a Malta.

Podľa väčšiny pozorovateľov pod výsledky volieb sa podpísali spoločenské traumy z posledných mesiacov. Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, čoraz zjavnejšie korupčné prepojenia medzi ekonomickými a politickými špičkami, hlboko polarizovaná spoločnosť – sú to zrejme niektoré z najzávažnejších faktorov, ktoré posunuli misky váh smerom k opozičnej kandidátke. Tá si voličov získala

role. Na druhej strane treba povedať, že tieto hodnotenia sú zrejme trochu prehnané. V druhom kole volieb totiž zaznamenali rekordne nízku, len asi 40-percentnú volebnú účasť, čo naznačuje, že Slováci nielenže stratili dôveru v súčas-

svojím neútočným vystupovaním, ale aj jasnými postojmi, či už ide o jednoznačnú proeurópsku, prozápadnú orientáciu, liberálne názory na otázky homosexuálov, utečencov či ďalších menšín, alebo demokratické hodnoty. „Je to pocit zodpovednosti, aj úľavy. Je to veľkolepý pocit,“ uviedla Zuzana Čaputová v jednom z prvých vyhlásení po zvolení. „Snažila som sa byť v kampani triezva a musím sa snažiť o konsenzus s ďalšími predstaviteľmi verejnej moci. Zmena sa neudeje zmenou Hlasovanie: Zuzana Čaputová s dcérami Leou jedného človeka, ale a Emmou a partnerom Petrom Konečným postupnými krokmi (foto: Matej Jankovič) väčšiny.“ ných politikov, ale aj voči celému Slovenské voľby sa stretli s veľ- politickému systému – minimálne kým ohlasom aj v zahraničnej majú pocit, že prezidentské voľby tlači, nemecké médiá Čaputovú nemôžu priniesť výraznejšiu zmedokonca prirovnávali k Václavovi nu. A to je hlbší problém, ktorý Havlovi, ďalšie ju označujú za bude jednou z výziev aj pre prvú slovenskú Erin Brockovich, podľa slovenskú prezidentku. hrdinky známeho amerického filKto je Zuzana Čaputová? Pomu s Juliou Robertsovou v hlavnej rovnanie s Erin Brockovich nie je

SLOVENSKÝ FILM ZÍSKAL UZNANIE NA MEDZINÁRODNOM FÓRE

Ocenenie pre Ostrým nožom R. Boldocký

S

lovenský film zaznamenal pozoruhodný úspech – snímka Ostrým nožom Teodora Kuhna zvíťazila v sekcii Nová Európa na prestížnom českom festivale Fabiofest. Sekcia predstavuje celovečerné diela nastupujúcich filmárov starého kontinentu. „Výber prezentuje myšlienkovo i formálne ambiciózne a odvážne diela. Filmy, ktoré provokujú, reflektujú a prinášajú autorské pohľady na spoločnosť, v ktorej žijeme, na vzťahy, ktoré prežívame, alebo na dramatické udalosti, ktoré sa už stali,“ znie • SLOVENSKO •

hlavná charakteristika súťaže.

Film Ostrým nožom, v ktorom si okrem iného zahrali Roman Luknár, Marián Mitaš či Ela Lehotská,

mal premiéru začiatkom februára a stretol sa väčšinou s pozitívnymi ohlasmi divákov aj kritikov.

Na snímku inšpirovanú vraždou

Postavu filmového otca, ktorému zavraždili syna, si zahral Roman Luknár (foto: www.ostrymnozom.sk)

vôbec náhodné – aj v slovenskom prípade ide o aktivistku, ktorá si meno podobne ako americká hrdinka vybudovala na ekologickej kauze. Konkrétne – pezinskej skládke. Ide o mimoriadne dlhý spor. O zámere vybudovať skládku vo veľkosti jedenásť futbalových ihrísk a hlbokú ako štvorposchodový dom v blízkosti centra Pezinka sa začalo informovať už v roku 1999. Zuzana Čaputová sa vo veci mimoriadne angažovala a boj dotiahla do úspešného konca.

V roku 2013 Najvyšší súd zrušil povolenie na skládku. „Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť. Spojili sme sa a po 14 rokoch sme to vyhrali,“ uviedla vtedy víťazka marcových prezidentských volieb. V roku 2016 dokonca získala prestížnu medzinárodnú Goldmanovu enviromentálnu cenu.

Pokiaľ ide o ďalšie verejné pôsobenie, výrazne sa aktivovala v treťom sektore, okrem iného sa zasadzovala za zrušenie Mečiarových amnestií týkajúcich sa únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča do Rakúska. V každom prípade jej štart vo veľkej politike bol raketový – za niekoľko mesiacov sa s pomerne anonymnej odborníčky stala hlava štátu.

Zuzana Čaputová je rozvedená, má dve dcéry a jej partnerom je umelec Peter Konečný. študenta Daniela Tupého do kín zavítalo 40-tisíc divákov, čo je na slovenské pomery vysoké číslo.

Porotcovia na Fabiofeste ocenili originalitu či aktualitu diela. „Ide o výnimočný film s aktuálnou témou boja jednotlivca so systémom. Film s výbornými hereckými výkonmi a silným vykreslením atmosféry bezmocnosti z rodinného nešťastia,“ znelo odôvodnenie 33-člennej poroty, zloženej z filmových fanúšikov na čele s fotografom Janom Saudkom.

Daniel Tupý bol študent Filozofickej fakulty UK, ktorého v novembri 2005 zavraždili pri útoku na bratislavskom Tyršovom nábreží. Jeho prípad nie je dodnes uzavretý, pričom hlavní podozriví sú skinheadi, ale ako možní útočníci sa skloňujú aj príslušníci mafie.

14 /4849/ 6. 4. 2019

7

Ľudia a udalosti Z 24. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA KOVAČICKEJ OBCE

Znovu bez prítomnosti opozičníkov Anička Chalupová

V

ýborníci obecného parlamentu v Kovačici v stredu 27. marca na zasadnutie prišli so sedemnástimi bodmi rokovacieho programu pod pazuchou.

Na samom začiatku predseda zhromaždenia Zlatko Šimák, kormidelník lode, ktorú po chvíli opustili opoziční výborníci z radov Demokratickej strany (DS) a opoziční výborníci z radov Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) v čele s Jánom Gagesom, šéfom výborníckej skupiny, na ňu ani nevkročili, lebo deň predtým, podobne ako aj minulý raz, poslali písomné ospravedlnenie s vyhlásením, v ktorom vyjadrili svoju nespokojnosť s prácou väčšinovej koalície v čele so Srbskou pokrokovou stranou (SNS), doplnil rokovací program novým bodom. Cieľom zaradenia tohto bodu bolo ešte raz a podrobne rozobrať závery Obecnej rady týkajúce sa uznesenia o verejno-súkromnom partnerstve pre vykonávanie služieb rekonštrukcie

a modernizácie systému verejného uplatňovania opatrení na sporenie energie pomocou LED technológie na území obce.

Počas rozpravy o prvom bode rokovacieho programu za rečnícku tribúnu si zastal výborník Miroslav Krišan (DS) a začal pripomienkovať Štatút Obce Kovačica. Niekoľkí výborníci opozičnej strany začali schôdzu nahrávať mobilnými telefónmi, takže ich predseda ZO niekoľkokrát upozornil, aby to nerobili. Situáciu upokojil až potom, keď dvakrát prerušil schôdzu päťminútovými prestávkami.

V pokračovaní zasadnutia výborníci zhromaždení okolo koalície pri moci venovali pozornosť ďalším otázkam. Bez diskusie schválili rozhodnutie o angažovaní externého revízora na revíziu záverečného účtu rozpočtu Obce Kovačica za rok 2018, ako i rozhodnutie o chove domácich zvierat. Zelenú dostali aj rozhodnutia vzťahujúce sa na kominárske služby a komunálne činnosti, ako i ročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej

Za všetky body rokovacieho programu hlasovalo 24 členov lokálneho parlamentu

pôdy na rok 2019. V ďalších bodoch rokovacieho programu 24 výborníkov svojimi hlasmi podporilo plány práce na tento rok: Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, DK Mihajla Pupina v Idvore, DK Jožefa Atilu v Debeljači, DK Michala Babinku v Padine, DK Mitu Živkova Lalu v Crepaji, DK Dojina v Uzdine a DK Vladimira Fijata v Samoši, Červeného kríža Kovačica, ako i plán a program práce Galérie insitného umenia

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Schválili nový štatút obce Katarína Gažová

B

áčskopetrovský lokálny parlament v stredu 27. marca zasadal druhý raz v priebehu jedného mesiaca. Najdôležitejší bod sa týkal Štatútu Obce Báčsky Petrovec, ktorý na zasadnutí

začiatkom marca neschválili. Po zmenách v texte, ktoré navrhla opozícia, a rýchlom konaní ministerstva, ktoré uvedené zmeny načas schválilo, návrh štatútu sa dostal do rokovacieho programu druhého marcového zasadnutia a výborníci ho väčšinou hlasov

Z druhého marcového zasadnutia Zhromaždenia obce

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

schválili.

Zhromaždenie obce ďalej schválilo uznesenie o sieti základných škôl a sieti verejných predškolských ustanovizní na území Obce B. Petrovec, čo uisťuje, že nasledujúcich päť rokov školy a škôlky v tejto obci nebudú zatvárať. Potom sa hovorilo o prevode práva verejného vlastníctva Republiky Srbsko na stavebných pozemkoch v prospech verejného vlastníctva Obce Báčsky Petrovec bez úhrady keď ide o pracovné zóny v Petrovci a v Maglići, ako aj o pozemok základnej školy v Petrovci. Tieto uznesenia boli tiež schválené, rovnako ako aj tie o verejnej preprave cestujúcich na území obce, tiež o taxislužbách a verejných parkoviskách.

Výborníci schválili aj rozhodnutie o odvolaní členov Dozornej rady VKP Komunalac v Maglići, ktorým sú odstránené procesné nedostatky Rozhodnutia ZO Báčsky Petrovec z 19. 2. 2016, zistené rozsudkom

a Obecnej knižnice v Kovačici.

Na záver zasadnutia, ktoré trvalo necelú hodinu, výborníci bez diskusie schválili Informáciu o stupni zhody plánovaných a realizovaných aktivít z obchodného programu verejných podnikov a iných foriem organizovania v období od 1. 1.

2018 do 31. 12. 2018, na ktoré sa vzťahuje zákon o verejných podnikoch, zakladateľom ktorých je Zhromaždenie Obce Kovačica.

Správneho súdu, Oddelenia v Novom Sade. Tento postup výborníkom vysvetlil obecný právny zástupca Vladislav Tárnoci.

ZO prijalo Informáciu o práci a stave bezpečnosti na území Policajnej stanice Báčsky Petrovec za rok 2018. Bez diskusie boli podporené minuloročné správy a plány na tento rok: Slovenského vojvodinského divadla, Knižnice Štefana Homolu, obecnej turistickej organizácie a Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec.

Z funkcie zástupcu predsedu Komisie pre uskutočňovanie postupu komasácie pozemkov v Obci Báčsky Petrovec – k. o. Kulpín uvoľnili Anu Krajnovićovú na základe podanej žiadosti a na toto miesto vymenovali Pavla Severíniho. Zmena sa udiala aj v Dozornej rade Strediska pre sociálnu prácu, kde sa novou členkou namiesto Bogdana Kobilarova stala Tatjana Šukićová.

Z miesta člena Komisie pre rozpočet a financie uvoľnili Rajka Perića a na jeho miesto zvolili Nebojšu Marušića. Výborníci na tejto schôdzi nemali výbornícke otázky.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V MIESTNOM SPOLOČENSTVE JÁNOŠÍK

Neobvyklá nútená správa Vladimír Hudec

V

o všetkých dedinách Alibunárskej obce je zavedená neobvyklá nútená správa.

Rady miestnych spoločenstiev nefungujú a záujmy jednotlivých dedín v obci obhajuje svojrázny poverenec. Táto nevďačná úloha sa v Jánošíku dostala Pavlovi Chrťanovi. Keď sme sa ho opýtali, ako to funguje, krátko povedal: – Ostatní členovia rady v čele s bývalým predsedom MS podali demisiu. Zostali sme iba Michal Privratský a ja a mňa obec oprávnila podpisovať účty a starať sa o dedinu. V máji však majú byť voľby do MS, tak tento stav hádam bude prekonaný.

Inak doterajší predseda obce Predrag Belić z iba jemu známych dôvodov v uplynulom období zablokoval nielen Jánošík, ale aj susednú dedinu Lokve, takže počas jeho mandátu do dediny z obce žiadne peniaze neprichádzali a dlhy MS sa začali hromadiť.

To sa odzrkadlilo na fungovaní dediny, ako aj združení a športových klubov. Po jeho odvolaní v polovici minulého roku veci sa pomaly dostávajú na svoje miesto.

– Po príchode nového predsedu

obce kanalizácia je opravená, ibaže neviem, v akom stave sú aktívne baktérie, ktoré to všetko majú prečisťovať, – hovorí Chrťan. – Okrem toho vďaka finančnej pomoci obce sme upravili sieň v dome kultúry.

Skôr tam bola kaviareň a teraz je

Pavel Chrťan

to multifunkčná miestnosť, ktorú používa celá dedina. V týchto dňoch z VP Vode Vojvodine vyčistili kanál, ktorý odvádza vodu z dediny. Potreby sú však veľké.

Na viacerých miestach treba opravovať chodníky. Veľký problém je aj nelegálna skládka odpadu.

Pokúsili sme sa priestor očistiť a vysadiť stromy, ale to sa nedá, lebo rýchlo pribudne nová hŕba,

hlavne haluzí, tiež stavebného, dokonca aj komunálneho odpadu, a ustrážiť to nemožno.

Naďalej v septembri minuMajitelia pôdy začali spiľovať vetrolamy v presvedčení, lého roku nám že rastú na ich pôde. Haluze však nechali. obec vyšla predtým bola totiž štátna a v pov ústrety a poplátala diery na cesstupe prinavracania je vrátená tách, ale v niektorých uliciach je bývalým majiteľom, občanom potrebné dať novú vrstvu asfaltu.

Lokve. Títo však mienia, že sú Jednou z predpokladaných instromy sadené na ich pôde a začali vestícií v minulom období bola aj ich vyberať. Našťastie rýchlou insanácia močiara na okraji dediny, tervenciou nášho spolubesedníka ktorý mal byť zmenený na jazierko obec toto zastavila. a kútik pre rybárov. Pred niekoľ– Problémov je mnoho, avšak kými rokmi na tie účely mali byť vari najväčší je ten, že nás je čoraz usmernené peniaze z ropnej renty, menej. V uplynulom období som ktorú Naftový priemysel platí obci sčítal všetkých občanov, spolu ako úhradu za exploatáciu ropy.

765 obyvateľov Jánošíka. Z toho Vtedajší predseda obce Belić to je 92 detí do 18 rokov, ale takmer zastavil a prostriedky odišli na inú polovica sú občania starší ako 70 stranu. Nevedno, kam. Náš spolurokov. V dedine je 56 prázdnych besedník ako svojrázny problém gruntov a 62 prázdnych domov. nastoľuje aj spiľovanie stromov, V zahraničí, hlavne na Slovensku, ktoré pred mnohými rokmi vysása toho času nachádza 141 Jánodzali občania žijúci v Ulici Žarka šíčanov. Je pusto. Nevidno ľudí Zrenjanina, aby ich domy chránili v dedine, najmä ak sa vyberiete pred silnou košavou, ktorá naráža večer na prechádzku, – predostrel rovno do priečelia domov. Stromy na záver smutné štatistické údaje začali klčovať majitelia pôdy, ktorá Pavel Chrťan. sa nachádza cez cestu. Tá pôda

ZO ZASADNUTIA RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Málo prostriedkov a málo prác Katarína Gažová

N

a sklonku marca sa zišli členovia kulpínskeho miestneho vedenia, aby sumarizovali vlaňajšiu prácu a určili plány na tento rok.

Na začiatku zasadnutia sa hovorilo o organizácii podujatí koncom júla, a to za prítomnosti Kataríny Zorňanovej, predsedníčky Spolku kulpínskych žien, a Pavla Gažu, predsedu MOMS. Kulpínske ženy sú organizátorkami podujatia Svadba voľakedy a dnes a MOMS Predslávnosťových dní v Kulpíne. Trojité oslavy, ku ktorým patrí aj oslava Dňa Kulpína, inak • ĽUDIA A UDALOSTI •

v kompetencii MS, sa uskutočnia v ustálenom termíne – v posledný júlový víkend. Na prvom stretnutí ohľadom budúcich osláv sa stretnú s predstaviteľmi spolkov a združení, aby pomaly spresnili program podujatí. Ďalej sa hovorilo o práci a hospodárení MS Kulpín v minulom roku. Keďže mali k dispozícii málo finančných prostriedkov, venovali sa iba údržbe budovy, kde sídli Miestne spoločenstvo, údržbe parkov a centra dediny, ako aj financovaniu práce MS Kulpín. Miestne spoločenstvo niektoré aktivity financovalo z rozpočtu obce. Tak bola vykonaná aj oprava premoka-

júcej strechy budovy domu kultúry a pokračovali niektoré práce na pravoslávnom dome smútku.

Obec za pomoci pokrajiny financovala rekonštrukciu cesty Kulpín – Báčsky Petrovec (od konca pravoslávneho cintorína po vchod do Petrovca). Ďalej boli urobené ohrady pred základnou školou a poľovníckym domom a vykonaná je rekonštrukcia a dostavba objektu škôlky. V centre dediny bola postavená nová autobusová zastávka.

Vlani MS Kulpín nakladalo s prostriedkami v sume dva milióny dinárov, toľko prostriedkov aj minuli. Naplánované finančné

prostriedky na bežný rok sú do troch miliónov a plány podobné ako vlaňajšie.

Za pomoci financií z obce by bolo potrebné dokončiť výstavbu vákuovej kanalizácie, doriešiť zásobovanie dediny pitnou vodou a vykonať rekonštrukciu vodovodnej siete, pokračovať v adaptácii starej budovy MS v centre, vykonať rekonštrukciu strechy a povaly domu kultúry a zariadiť pomocné miestnosti, skončiť práce na výstavbe pravoslávneho domu smútku, opraviť chodníky a cesty po dedine, vybudovať kruhový objazd v centre, vykonať rekonštrukciu športových terénov, pokračovať v akcii úpravy uličných garádov.

Plánov je hodne, ale ich realizácia bude závisieť od prostriedkov, ktoré sa v obci podarí vyčleniť pre Kulpín.

14 /4849/ 6. 4. 2019

9

Ľudia a udalosti VO VOJLOVICKOM LOVISKU

Málo je diviny Vladimír Hudec

starali o divinu, stavali miesta na kŕmenie, vynášali krmivo, ale pred tridsiatimi rokmi nám ho zobrali a teraz ho spravuje VP Srbija šume, – hovorí Ján Ivanič.

Vojlovický spolok, ktorý je pobočkou poľovníckeho združenia v Pančeve, nakladá s loviskom rozlohy 2 000 hektárov. Ivan nám povedal, že v časti revíra, v ktorom sčítali zveri,

K

eď sme pred mesiacom navštívili známych chovateľov plemenných psov Jána a Ivana Ivaničovcov, Ivan sa práve vrátil z loviska. Vraj mali pravidelnú jarnú akciu sčítania zveri, nuž sme si o tejto téme s nimi pohovorili.

– Situácia je príliš zlá, – hovorí Ivan.

– Málo je zajacov, bažantov tiež.

Nieto žiadnych pasienkov, kríkov, trstiny, kde by sa tieto zvieratá uchýlili. Všetko je preorané kvôli obrábaniu. Aj to trochu trávy, čo bolo, nezodpovední ľudia vlani spálili. V okolitých loviskách je priestor vôkol riečky Nadel, sú tam lesíky, trstina, zanedbané Ján a Ivan Ivaničovci: – Nemusí sa v poľovačke a zarastené ovoc- vždy niečo zastreliť. né sady... U nás nieto nič. Všetko je stretli 5 – 6 zajacov. A výpočtom sa dá holé, takže divina odchádza tam, kde odhadnúť orientačný počet zajacov v celom revíri. jej viac zodpovedá.

– Keby to tak bolo všade, ani by to – Skôr vojlovickému spolku patril aj les vedľa Dunaja. My sme sa tam nebolo také zlé, hovorí starší a skúse-

nejší Ján. – Ibaže nie je všade rovnako. V inej časti revíru by sme možno nestretli ani jedného, takže priemerný stav nie je vôbec dobrý.

– Okrem toho v chotári je mnoho predátorov, čiže líšok a šakalov, ktoré nikto neloví, lebo ich mäso sa nedá Do voliéry vlani vnikli nevítaní hostia využiť, – hovorí Hoci si vojlovickí poľovníci pred ďalej Ivan. – Predtým sa stimulovalo niekoľkými rokmi postavili voliéru na poľovanie na líšky tak, že každá za- odchov bažantov, ktoré by neskoršie strelená líška zmenšovala členské. Ja vypustili do loviska, týchto vtákov je som zvykol zabiť toľko líšok, že sme tiež málo. Sčasti aj preto, že vlani vo otec, brat a ja nemuseli členské ani voliére mali nevítaných hostí, takže platiť. Teraz je však aj to obmedzené je teraz prázdna. a členské možno maximálne zmenšiť – Vlani nejaká zver prerazila drôt o 2 000 dinárov, čo je málo a nepodne- a podrhla bažanty. Rok predtým ich cuje poľovníkov, aby lovili predátorov. postihlo nejaké ochorenie. Pekne je Nieto ani diviakov, iba ak občas- mať taký objekt, ale to si vyžaduje aj ných. V lese vedľa Dunaja pravde- väčšiu opateru. Nestačí iba doniesť podobne sú, ale vojlovickí poľovníci krmivo. Človek by tam musel častejšie tam nemôžu poľovať. Srnčej diviny chodiť, možno v noci objekt osvetliť. je tiež málo.

V takej situácii sa nastoľuje logická – Na vine je všetko hore napočítané, otázka, čo vojlovickí poľovníci lovia? k tomu ešte pytliaci. Mnoho sa kradne.

– Lovíme to, čo máme. Často neuPoľovnícka technika je dnes veľmi lovíme nič, ale vyjdeme si do loviska, vyspelá, takže pytliak sa nemusí ani poprechádzame sa, kamarátime, vidieť, ani počuť. Môže napríklad mať opekáme klobásky a slaninku. Nenočný snajper, ktorým z tmy osvieti znamená, že sa v poľovačke záväzne iba obeť, sleduje ju z veľkej diaľky musí niečo zastreliť, – konštatuje na a potichu zastrelí. záver Ivan Ivanič.

DEBATA V STAREJ PAZOVE

Horolezectvo – zdravá aktivita Anna Lešťanová

V

ýstup na vrchy vyššie ako 8 000 metrov je názov debaty, ktorá vo štvrtok 28. marca prebiehala vo veľkej obecnej zasadačke v organizácii novoutvoreného Horolezecko-športového spolku Stará Pazova. V rámci informačno-motivačného a edukačného pôsobenia hosťom spolku bol Iso Planić, predseda Horolezeckého zväzu Srbska a človek, ktorý vystupoval a zliezal z piatich vysokých vrchov a brál vyšších ako 8 000 metrov vrátane najvyššieho vrchu Zeme Mount Everest (8 850 metrov). Iso Planić, profesor zemepisu v Subotici, patrí medzi najpoprednejších srbských alpinistov.

O svojich 15-ročných horolezeckých skúsenostiach, kde výstupy na vysoké vrchy trvajú až 70 – 80 dní,

10

www.hl.rs

hovoril veľmi pútavo a všetko bolo bohato ilustrované fotografiami premietanými prostredníctvom videoprojekcie. Bola to prakticky prvá prednáška tohto typu realizovaná v tomto prostredí a podľa hojnej návštevnosti vidieť, že vyvolala záujem hlavne medzi mladými ľuďmi. Hosťujúci prednášateľ preniesol prítomným členom spolku a milovníkom alpinistiky svoje skúsenosti z horolezeckých expedícií do rozličných kútov sveta.

Podľa jeho slov najväčší úspech nie je azda to, keď vylezieš na vrch, ale naopak, keď z neho živý a zdravý zostúpiš dolu.

A o tom, že o horolezectvo vládne záujem aj v tejto časti Sriemu, svedčí údaj, že sa za iba 4 mesiace, koľko oficiálne pôsobí, do Horolezeckošportového spolku Stará Pazova zapojilo 100 aktívnych členov, ktorí už realizovali niekoľko vydarených

Informačno-politický týždenník

Alpinista Iso Planić prednášal v Starej Pazove akcií v prírode. Spoločne organizovali víkendové výlety na Zlatibor, Rajec, Fruškú horu... tiež do kaňonu rieky

Beu v Rumunsku. Vedenie spolku má ambiciózne plány a dobrú vôľu pôsobiť v rozličných sférach.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

EKOLOGICKÁ AKCIA KYSÁČSKYCH RYBÁROV

Zriaďovali nábrežie kanála Elena Šranková

P

roblémy s odpadom sú celosvetové a vyskytujú sa v každom prostredí. V Kysáči preto každú jar usporiadajú niekoľko ekologických akcií zbierania odpadu a zriaďovania životného prostredia tak v samotnej dedine, ako i v širšom okolí.

Už 12 rokov kysáčski rybári majú na starosti čistenie brehu kanála, kde milovníci tohto športu trávia značnú časť svojich voľných chvíľ.

Naposledy takúto akciu realizovali v nedeľu 31. marca, a to v spolupráci s miestnym spoločenstvom, organizáciou starobných penzistov, Spolkom kysáčskych žien, ochotníkmi KC Kysáč, školou a loveckým spolkom. Ohlas detí

Najmladší v akcii

AJ JÁNOŠÍCKI POĽNOHOSPODÁRI ROVNALI CESTY. Akciu rovnania ciest v jánošíckom chotári už roky dozadu organizujú poľnohospodári zo susednej dediny Lokve, ktorí tam vlastnia mnoho pôdy. Pripájal sa im iba Jánošíčan Vlasto Kolár, kým ostatní akciu ignorovali. Tohto roku sa však zišli jedenásti poľnohospodári z Jánošíka a svojimi strojmi urovnali cesty v časti chotára bližšie pri dedine, v ktorej Jánošíčania vo väčšine vlastnia pôdu. Susedia z Lokve v osobitnej akcii rovnali cesty vzdialenejšie od dediny.

Jánošíčania to urobili na vlastné náklady, ibaže im výkupca ich výrobkov a majiteľ skladu na konci dediny, odkiaľ akcia štartovala, zabezpečil občerstvenie a stravu. Po akcii sa jánošícki poľnohospodári dohodli, že akcie rovnania ciest budú organizovať pravidelne dvakrát do roka, a očakávajú, že sa im do budúcna pripoja aj iní majitelia mechanizácie z dediny. vlh Foto: V. Kolár • ĽUDIA A UDALOSTI •

Účastníci akcie po úspešne ukončenej práci a dospelých bol pekný. V nedeľu ráno sa do akcie zbierania odpadu na kanáli usilovne pustilo viac ako 40 osôb a práca odbúdala. Zriaďovali časť nábrežia od mosta, ktorým sa ide do Petrovca, respektíve do Futogu, po čerpaciu stanicu.

Je to takých 8 kilometrov alebo 40-tisíc štvorcových metrov. Ako informuje Ivan Ravza, predseda rybárskeho spolku, najväčšie znečistenie bolo práve okolo mosta, kde sa vytvorili divé skládky odpadu. Nazbierali asi 2 tony smetí, ktoré nakoniec pozbierali a na patričné miesto odviezli robotníci novosadského VKP Čistoća. Ako zisťujeme, je to viac odpadu než

minulé dva roky, keď nazbierali asi tonu smetí. Zaujímavé je, že znečistenie bolo evidentné aj tam, kde si rybári upravujú miesta na chytanie rýb, a pritom treba konštatovať, že sa niektorí z rybárov v akcii ani nezúčastnili. Na záver akcie v priestoroch spolku rybárov v centre dediny mali spoločný nedeľný obed. Bola to síce fazuľa, ale po dobre vykonanej práci mimoriadne chutila.

V rybárskom spolku v spolupráci so základnou školou toho času organizujú školu rybolovu, ktorú navštevuje 20 detí. V polovici mája plánujú zorganizovať pioniersku súťaž v love rýb na plavák.

DEŇ VODY V PIVNICI. Žiaci Základnej školy 15. októbra v Pivnici si na hodinách ekologickej sekcie 22. marca pripomenuli Deň vody.

Spracovali tému Znečisťujúce látky vo vode a pri tej príležitosti navštívili miestny ekosystém – rybník. Predseda Spolku rybárov Šaran Vladimír Čobrda ich oboznámil s prácou členov spolku a prebiehajúcimi aktivitami. Žiaci prejavili záujem o túto tému a zároveň im pomohli pozbierať odpad na brehu rybníka. Z odpadu, čo našli, urobili plagát ako výstrahu ostatným žiakom školy, ako sa máme v prírode správať.

A. Č.

14 /4849/ 6. 4. 2019

11

Ľudia a udalosti Z OSLAVY DŇA ŠKOLY V KULPÍNE

Pripomenuli si výročia Katarína Gažová

V

dňoch 25. až 29. marca Základná škola Jána Amosa Komenského v Kulpíne si príležitostne pripomenula jubileá – 230. výročie výučby po slovensky a 265 rokov od založenia prvej pravoslávnej základnej školy v tejto dedine. Deň školy oslavujú 28. marca, čo je vlastne dátum narodenia Jána Amosa Komenského

(28. marec 1592), meno ktorého škola nesie.

Do osláv spomenutých jubileí boli zapojení všetci žiaci a učitelia základnej školy. Do bohatého spektra programov a aktivít zaradili súťaž žiakov Čo vieš o doprave?. Potom to bola projektová výučba ekologického krúžku z predmetov Svet vôkol nás a Príroda a spoločnosť pomenovaná Malí skúmatelia.

Z Dňa materinského jazyka v kulpínskej škole

Predniesli zaujímavý a pútavý žiacky program Tretí deň osláv bol Dňom materinského jazyka. Venovaný bol jazykom, ktoré sa v kulpínskej škole vyučujú – slovenský, srbský, nemecký a anglický. Zaujímavým názorným spôsobom bol spracovaný pravopis, gramatika, kultúra a tradícia materinského a cudzích jazykov. Žiaci pritom spolu s učiteľmi boli veľmi kreatívni, takže hrali aj divadielka, prezentovali tradície zaujímavými spôsobmi a učili sa správnemu pravopisu a výslovnosti. Dokonca na schody, ktoré vedú na horné poschodie, nalepili slovká v nesprávnom a správnom znení. Všetko to doplnili tradičnými

jedlami a nápojmi krajiny, z ktorej daný jazyk pochádza.

Jeden deň bol zasa venovaný mladým skúmateľom z predmetov chémia, zemepis, matematika, technika, fyzika, informatika a telesná a zdravotná výchova.

Záverečným dňom osláv jubileí školy bol piatok 29. marca. Dopoludnia prebiehali športové aktivity, ako je gymnastika, spoločenský tanec, kickbox, volejbal a futbal.

V predvečerných hodinách v plnej sieni domu kultúry škola usporiadala bohatý kultúrno-umelecký program tematicky zameraný na vojvodinskú žírnu rovinu.

STARÁ PAZOVA

Deň starých mám Anna Lešťanová

T

radičné podujatie – Deň starých mám v staropazovskej Predškolskej ustanovizni Poletarac usporiadali vo štvrtok 28. marca. Tentoraz sa počas kamarátenia so starými mamami venovali sadeniu kvetov, ktoré staré mamy priniesli do škôlky.

Tohtoročná akcia sa niesla v zna-

mení ekológie a okrem sadenia kvetiniek do črepníkov spoločne pracovali na úprave priestoru pred budovou škôlky, aby deti mali radosť, keď vyjdú von zo svojich pracovných izieb. Táto predškolská ustanovizeň je inak zaradená do projektu Za čistejšie a zelenšie školy vo Vojvodine.

Dielne so starými mamami realizovali vo všetkých objektoch PU Momentka z programu detí v slovenskej skupine

Z akcie sadenia kvetiniek mali radosť aj deti, aj staré mamy

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Poletarac – v Starej Pazove, Novej Pazove, Golubinciach a vo Vojke a všade sa tešili veľkému ohlasu starých mám. V objekte Bubamara v Novej Pazove nápomocnú ruku pri úprave dvora podali aj zamestnanci staropazovského VKP Čistoća. Okrem jarného orezávania stromov tento podnik poskytol aj sadenice, ktoré zasadili na vyznačené miesta. Podobné akcie realizujú aj v ostatných objektoch Poletarca. Zvlášť zaujímavá práca pre škôlkarov bola tá so štetcom v ruke. S vychovávateľmi a starými mamami nielenže ofarbili žardi-

niéry, ale na nich z každej strany namaľovali po kvietok.

Vo štvrtok bolo rušno aj v skupine detí (mladšia – stredná) celodenného pobytu po slovensky, s ktorými pracujú vychovávateľky Miroslava Živkovićová a Irena Domoniová. Deti spolu s vychovávateľkami pre svoje staré mamy pripravili kratší program pozostávajúci zo spevu a tancov.

Pred každou pracovnou izbou bola minivýstava portrétových obrazov, na ktorých deti nakreslili svoje staré mamy.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PREZENTÁCIA NAJNOVŠEJ KNIHY ONDREJA MIHÁĽA V KULPÍNE

Záverečná časť trilógie o Silbaši Katarína Gažová

Doteraz v Kulpíne boli prezentované dve knihy Ondreja Miháľa nižný večierok – prezentá- z Kanady: Silbaš, dedina snov – buciu knihy Ondreja Miháľa dúci rok ideme domov a Pesničky Od jari do jari v silbašskom pod oblokom v Silbaši. Niekoľko chotári usporiadali v pondelok pesničiek z tejto knihy, ktoré sú 1. apríla v slávnostnom salóne zaradené aj do najnovšej publikávedľajšej budovy Poľnohospodár- cie, na večierku zaspievala Olivera skeho múzea v Kulpíne. V mene Popadićová, profesorka hudobnej organizátorov večierka počet- kultúry základnej školy v Kulpíne ných návštevníkov privítali: Ka- a gymnázia v Petrovci. Texty na tarína Zorňanová, predsedníčka motívy z prvej spomenutej knihy, Spolku kulpínskych žien, Pavel ktoré pripravila vedúca večierka Gaža, predseda MOMS Kulpín, Katarína Pucovská, predniesli súa prof. Dr. Ján Kišgeci, predseda rodenci Iris a Zoran Mitićovci, žiaci Združenia pre muzeálne agrárne tamojšej základnej školy. dedičstvo Poľnohospodárskeho Tretia kniha o Silbaši Od jari múzea v Kulpíne. Do organizácie do jari v silbašskom chotári je podujatia sa zapojil i Kanadský zameraná na bohaté kultúrne slovenský inštitút a moderovala tradície v Silbaši, o ktorých autor ho Viera Dorčová-Babiaková. v predošlých dvoch knihách nepísal. Viac o obsahu najnovšej knihy hovorila Katarína Pucovská. Ako pripomenula, toto je posledná Miháľova kniha o Silbaši, lebo spolubesedníci, ktorí si pamätali na zašlé časy, sa pominuli alebo ich už pamäť Z pondelkového večierka: (zľava) Katarína Pucovská, neslúži, aby sa mohol nazbieOndrej Miháľ a Viera Dorčová-Babiaková

K

rať ďalší knižný materiál. Všetky tri knihy autor venoval svojim rodičom. Poďakoval sa všetkým, čo sa podieľali na tvorbe týchto kníh, no predovšetkým svojim rodičom, ktorí ho viedli k láske k rodisku a svojmu rodu. V tejto knihe, ako aj v predošlých dvoch, autor použil množstvo autentického fotografického materiálu. Úvodník ku knihe napísal prof.

Dr. Martin Meša, etnomuzikológ

zo Slovenska. Podľa jeho slov čitateľ dostáva do rúk zaujímavú knihu o domoch, stavbách, chrámoch a uliciach Silbaša a jeho chotára, premenách, spôsoboch práce, hospodárenia, rodinného a kalendárneho zvykoslovia, detských hier, architektúry a bývania, ale i foriem organizovania kultúry v 20. storočí. Na všetko to sa Ondrej Miháľ pozerá s 50-ročným odstupom, koľko strávil v Kanade.

Autor Ondrej Miháľ v príhovore na záver večierka potvrdil, že trom knihám o Silbaši venoval mnoho času, lebo je Silbaš jeho srdcovkou.

VIVA LA MUSICA NA ZLATEJ SVADBE. Obecné združenie penzistov v Kovačici v uplynulom roku nadviazalo spoluprácu s obecným združením penzistov vo Vrbase. Práve na ich pozvanie, ktoré spevácky zbor Viva La Musica dostal v rámci vlastného programu ku Dňu zamilovaných v Kovačici, členovia tohto speváckeho kolektívu sa 21. marca zúčastnili v programe Zlatá svadba, ktorý toto združenie každoročne organizuje. Členovia speváckeho zboru z Kovačice predniesli na podujatí sedem piesní v slovenskom, srbskom, rusínskom, maďarskom a ruskom jazyku. Odmenení boli dlhotrvajúcim potleskom a pozvaním na ďalšie stretnutie.

A. Hriešiková

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum!

A

pril u Beogradu... Spomínate si na známy hit Čolka Zdraviča, nie? Len si nôťte; máte na to opäť dôvod. Lebo je znovu Apríl v Belehrade. A znovu a zase je Mesto Na Vode – veľké stavenisko.

Stavia sa i to, i to, i to. Ó, ocenil by to i súdruh Tito! Ktorý semka zablúdil iba kvôli Rímu. Pardon, rímu.

Začala sa realizovať zmluva o výstavbe gondoly. Belehradskej Gondoly. Celkovú hodnotu projektu Gondoly vyčíslili na 15 miliónov eur (nech žije Dinár!); 840 miliónov dinárov (nech žije Euro!) vyčíta Ministerstvo turizmu a 600 miliónov (NŽ euro!) din. vyžmýkajú z rozpočtu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Bgd na H2O. V preklade: zaplatia, prosím pekne, daňoví poplatníci.

Prípravy naštartovali pred necelým mesiacom: 155 stromov padlo za slobodu. Nech žije B-Gondola!

Jej výstavba sa má začať v máji a zakončiť do konca tohto roka/ku.

Ahm, hej, áno. Ale, pýtate sa – Gondola – v Bgd? Úzka loďka na plavbu po kanáloch v Benátkach?

Vari sa Benátky presťahujú do BGnaH2O? Nie-nie... nie je to tá gondola.

Tak azda krytá kabína vzducholode?

Teplé, teplejšie... lež ani to nie je To...

Teda chýrečný Kalemegdan a park Ušće alias Ústie bude, čo nevidieť, spájať novučičká-nová lanovka.

Tento kapitalistický, prepáčia, kapitálový projekt, čiže vzdušná konekcia dĺžky 1 000 metrov bude mať enormný vplyv na rozmach turizmu v BGnaH2O. Rýchlosťou päť – šesť metrov za sekundu sa vraj za dve-tri minúty turisti v jednej z 25 luxusne zariadených kabínok presunú z Kalemegdanu po Ústie a/lebo v opačnom smere, približne za 400 – 500 dinárov. Štvorčlennú rodinu to bude – tam a späť – stáť zhrubastenkapribližneasi 3 200 až 4 000 dinárov. Mnohí už teraz hundrú, že vraj, čo je veľa – je len veľa... Aký omyl!

Poctiví daňoví poplatníci v role

poctivých turistov budú predsa mať pri preprave B-Gondolou Ešteakúzľavu! Ušetríte tak, že vaše topánky či papuče a či bačkorky proste zostanú dlhšie celé, menej sa zoderú, keď sa povozíte B-Gondolou a nepôjdete pešky. Takže, prosím pekne, nehundrite, radšej lapajte príležitosť na jedinečnú šancu. Môžbyť budú zamestnávať gondolierov, tak sa majte k činu! Rýchlym behom beh na kurz: Ako získať diplom alias Preukaz Tej Strany, ktorej treba (ešte viac členov)! A namiesto pesničky Apríl v Belehrade, si radšej zanôťte Hany, Hany, vstúp do strany...

Bumbumbumbum

14 /4849/ 6. 4. 2019

13

Ľudia a udalosti V STAREJ BINGULI – DRUHÝ RAZ

Pribudol kostol, ľudí ale ubúda Juraj Bartoš

L

en čo mi v predposlednú marcovú nedeľu zazvoní budík, zacengá aj telefón.

Hlas môjho spoluobčana Štefana Čordáša expresne odveje náznak mrzutosti: „Chceš ísť neska popoludní do Starej Bingule?“ Pravdaže, áno. Konečne. V novembri 2014, pri posviacke kostola v Binguli, som sa totiž zoznámil s Pavlom Sucháňom.

Povedal, že žije v Starej Binguli; tam sme s kolegom Jánom Čapeľom v auguste 1981 zablúdili...

len traja. Stavali ju nemeckí zajatci.

Na tomto obrázku je Sucháň Samo s manželkou Maricou. Zahynul, keď sa mu prevrhol traktor, aj ona zomrela; deti nemali.“ Takže tieto fotky už týmto dvom nezanesiem, napadne mi vo chvíli, a náš vďačný spolubesedník pokračuje: „Mne roku 1943 zahynul otec a starší brat Ondrej; mal len 16 rokov; zabili ich kozáci. Doma, v planine, tam, kde teraz pôjdeme. Štrnásteho októbra. Na ten istý deň o 20 rokov pozdejšie mi zahynul aj brat Adam; pridlávil ho koč...

včely na pašu dodnes a tunajšie dedinské pomery má v malíčku. „No a títo, čo pália pálenku... Hm, hm... tiež už nie sú živí,“ povie najstarší starobinguľský muž a mňa opantá trpký pocit pominuteľnosti... o O o Z Bingule sa vezieme na kúsok smerom do Divoša; neďaleko dediny odbočíme do druhých úvratí doľava. Smerujeme do planiny. „Až hen po erde- Nový kostol v Starej Binguli vícke jazero tu boli vinohrady; bolo ich aj vzduchom. Nakukneme do studne tristo, a zostalo asi pätnásť. Ľudia a počujeme: „Hlboká je 25 metrov sa už viac orientujú na ovocné a je v nej asi 3 metre vody. Poďte sa stromy,“ vraví náš sprievodca. Poľná pozrieť na toto...“ ukáže pán Sucháň cesta je pomerne dobrá; Pavel na niečo, čo pripomína... „Ľaľa –

Pozrite sa na tú stavbu bez obáv; sršne tu už nebývajú

o O o Pán Pavel Sucháň na nás čaká u jedného zo svojich dvoch synov v Binguli. Ukazujem mu fotky z mojej prvej, neplánovanej cesty do Starej Bingule a počúvam: „No, toto je škola postavená roku 1945.

Vtedy nás bolo 45 žiakov a teraz sú

O 50 rokov neskoršie, na ten istý dátum, 14. októbra zomrel mi aj tento bratranec na obrázku Samuel Sucháň.“ Pri starej budove mládežníckeho domu – ozrejmuje pán Sucháň ďalší záber – vyrástol vraj nový kostolík. „Katolícky; keď ho robili, v Sriemskomitrovickej opštine vraveli, že opravia aj mládežnícky dom, ale... uvidíte...“ „Lepšie povedané katolícko-evanjelicko-pravoslávny kostol, lebo doň chodia všetci tunajší veriaci a káže rusínsky farár zo Sriemskej Mitrovice,“ spresňuje Štefan Čordáš. Ten tu so svojím „Pomaly, ovečky...“ prihovára sa Janko Dobrić otcom bol prvý raz roku svojmu stádočku.

1986. Transportuje sem

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Priatelia odmalička – najstarší občania Starej Bingule: Bela Jaščurová a Pavel Sucháň

Sucháň ju veru zmeral nespočetne ráz. Najčastejšie pešky: „Veď je to približne len 4 000 krokov...“ o O o Prívetivý spoločník nás informuje, že voľakedy v Starej Binguli bolo približne 150 domov. „Teraz je ich 40 – 50, ale 20 je vraj neobývaných; ľudia sa odsťahovali... do Šídu, do Mitrovice, do Erdevíka... Po takých desiatich minútach sa ocitáme pred starou stavbou sálaša. Chodíme dokola, vpíjame krajinku s čistým

sršenie hniezdo! Ako sa vám ho podarilo zobrať?“ zareaguje Štefan prvý. „Teraz som ho, v zime... Bolo na padláši... V lete mi tu vyhúdali, ale nevedel som, kde sú...“ „Vravia, že to je najlepšie zapáliť tam, kde je...“ radí Štefan a dvorom zaraz zaznie smiech.

Obdivujeme jedinečnú krehkú „poschodovú“ stavbu vysokú až pol metra. Kým Štefanov vnuk Jarko Parkáni fotí úchvatný objekt, slovo sa zvrtne – na zvery v ľudskej po• ĽUDIA A UDALOSTI •

Dedinské gazdovstvo s vôňou zašlých časov

Stará Binguľa roku 1981; v úzadí vpravo mládežnícky dom

dobe. Správu o tom, ako tu kozáci počas vojny zavraždili viac ako 30 ľudí, podáme inokedy... o O o „Voľakedy sa všetko toto volalo Pištince,“ hovorí pán Sucháň, kým kvitnú ringloty a marhule a my sa vezieme do Starej Bingule zo sálaša, ktorý je vlastne jej súčasťou. „Kedysi sa to všetko volalo Pištince; po vojne to už bola Stará Binguľa a osobitne Pištince. Vtedy tam bolo zo desať domov, teraz je už obývaný len jeden jediný. Bývajú v ňom Peškirovci; matka so synom. Teraz je to tu pred nami Stará Binguľa; Pištinec... to je támtá dolina...“ Štefan spomalí, prihovorí sa po srbsky mužovi, ktorý pasie neveľké stádo oviec a kôz: „Ó, Janko! Ako sa máš...?“ „Dobre.“ Ihneď sa zoznámime. „Ja som Janko Dobrić, prišli sme sem s rodinou ako utečenci roku 1995. Predávam mlieko a syr, kŕmim

si tam krásne domy, onam nie práve vzorné gazdovstvá. Hľa, tabuľka s názvom Ulica družstevná.

A už sme u Jaščurovcov. Víta nás nevesta Slavica; jej manžel Vlado zošíva uličky. Prisadneme si k jeho mame, pani Bele Jaščurovej, rodenej Žmurovej. Tá sa srdečne zvíta s Pavlom Sucháňom, ktorý vraví: „Viete, pán novinár, my sme veľkí pajtáši, od malička.“ Pani Bela ho doplní: „Ja som 1933. a on 1934.“ „Keď zahynul môj otec, aj jej otec zahynul...“ podotkne pán Pavel a je tu ďalší príbeh na počkanie...

Vykladám na stôl už spomenuté fotografie a horím nedočkavosťou; čo povie pani Bela svojou peknou slovenčinou? A Rusínka!

Pálenkárov na fotke nepozná, Sucháňovcov áno: „A táto babka pri studni by mohla byť Koreňová; už nie je živá...“ Neskoršie v redakcii, v Hlase ľudu z 12. septembra

býky, mám tiež trochu ovocných stromov, trochu vlastnej pôdy, trochu som zobral do prenájmu...“ Auto zase vrní a po chvíli sa zastaví pred ošarpanou budovou.

Na mládežníckom dome je len kamenná doska s menami padlých bojovníkov a obetí vojny v pomerne dobrom stave. Vedľa chátrajúceho starčeka stojí útulný kostolík. Štefan už aj pristaví staršiu ženu, ktorá pomalým ťažkým krokom smeruje k chrámu: „Teta Cesnaková, kedy bol postavený kostol?“ „Asi pred trinástimi – štrnástimi rokmi,“ odpovie oslovená; neskôr sa dozvieme, že predsa pred takými šiestimi rokmi... A že sa v mládežníckom dome už dávno nič nedeje. Lebo ľudia odchádzajú... o O o Jazdíme pomaly ďalej neveľkou dedinkou, sem-tam prefrčí povedľa nás traktor a motocykel, všímam

1981 vysnorím fotoreportáž pod názvom Keby tak ešte asfaltová...

Na jednej fotografii sú bratia Pavel, Ján a Ondrej Koreňovci a Mika Plačković; pália pálenku. Ako sme sa len s nebohým kolegom Janim Čapeľom prekvapili, keď v neznámom kraji zaznela slovenská reč!

Na otázku, kde sme sa ocitli, ľudia odpovedali – v Pištinci! V redakcii, keď počuli, že sme v Srieme objavili novú slovenskú dedinku, si ihneď z nás uťahovali: „Nuž keď ste si dali do nosa...“ Veselú myšlienku zaženie neveselá. S príchuťou blenu. Zo zlého pocitu, že som sa omeškal na stretnutie s ľuďmi, pred ktorými sme sa onehdy vynorili z prachového obláčka ani zjavenie... Ešteže sme sa nasýtili príjemným fruškohorským vzduchom... trebárs aj bez ohnivej vody.

STARÁ PAZOVA

Orchester Medikus v evanjelickom kostole Anna Lešťanová

P

o nešporných službách v staropazovskom chráme Božom v posledný marcový deň odznel vydarený koncert sláčikového orchestra Medikus a sólistov belehradského Srbského lekárskeho spolku – Sekcie pre umenie, kultúru a humanizmus.

Orchester dirigoval profesor Živojin Simović, zakladateľ a umelecký vedúci sekcie.

V mene slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove aktérov koncertu privítal a požehnané vystúpenie im poprial farár Igor Feldy. V akustickom priestore evanjelického • ĽUDIA A UDALOSTI •

kostola početní milovníci klasickej hudby sa ozaj mohli kochať v dielach velikánov, ako sú Bach, Vivaldi, Mozart... Vynikajúcu hru na husliach predviedla špeciálna hostka koncertu profesorka Dr. Tatjana Olujićová z Fakulty hudobného umenia v Belehrade.

Na tomto podujatí v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova vystúpil aj Mr. Ljubinko Lazić, známy kontrabasista z Vojky a zakladateľ hudobnej školy. Svoj bod mal i člen orchestra Grujica Milojević, lekár vo výslužbe, ktorý dlho rokov pracoval v staropazovskom dome zdravia na Oddelení pediatrie. Na organe zahral a svojím

výkonom prítomných príjemne prekvapil Danilo Stakić, žiak 5.

ročníka pazovskej Základnej školy Boška Palkovljevića-Pinkiho.

Momentka z vystúpenia Dr. Grujicu Milojevića (foto: Branka Rodićová) 14 /4849/ 6. 4. 2019

15

Ľudia a udalosti K ZLATÉMU VÝROČIU MANŽELSTVA ZÁMEČNÍKOVCOV Z KOVAČICE

Len dobré skutky vnesú spokojnosť do života dvoch ľudí Anička Chalupová

Keďže aj po dlhšom presviedčaní predsa odmietla ísť so mnou, režiť 50 rokov v manželstve je na tú oslavu som odišiel bez nej. nielen krásnym vzájomným Druhého januára 1969 bola znovu darom dvoch milujúcich sa tanečná zábava, na ktorej sme sa ľudí, ale je aj preukázanie veľkej už potom ,zdali‘ dovedna. O taký zodpovednosti k hodnotám života mesiac a pol sme už boli frajer a a rodiny. K tomu život je veľké ume- frajerka, ,verenci‘, a vyvrcholilo to nie, v ktorom človek musí znášať i dokonca sobášom 22. februára bolesti, smútok a choroby. A práve 1969. spoločenstvo dvoch ľudí dáva viac O zlate sa hovorí, že je najvzác- Deti, nielen na fotografiách v ich rodinnom albume, ale aj deti v ich objatí možností prekonávať nástrahy nejším kovom, ktorý si ako skvost osobitne chrá- celej dedine. Dodnes sa stane, že Dávajte si pozor jeden na druhého, nime. Keď sa tak sa ma spamätá niektoré dieťa a opatrujte sa, aby ste nezomreli! ‘ zamyslíme nad milo sa mi prihovorí. Z toho mi je Verte mi, slzy nám obom z očí vyľudskými vzťa- hneď teplejšie okolo srdca. Vždy hŕkli, – podčiarkla pani „Švejková“, hmi, ktoré do- sme mali obaja blízko k deťom, i ktorá je aj dlhoročnou aktivistsiahli hodnotu keď sme nikdy nemali svoje vlastné. kou Ženského spolku v Kovačici zlata, uvažuje- Ten hendikep sme si vynahradili a aktívnou členkou kovačického me aj nad tým, cudzími ratolesťami, ktoré sú aj cirkevného zboru.

Manželia Zámečníkovci nás prečo všetko sa za podnes našimi najvernejšími kamarátmi, – povedala krajšia polovička svedčili aj o tom, že keď má niekto tým javom v s k u t o č n o s t i Katarína Zámečníková, ktorá si pri pevnú vôľu a je vnímavý, dobrý a môže skrývať. tejto príležitosťou spomenula aj na rozumný, dokáže žiť v spoločenAký bol váš ži- príbeh s jednou mladučkou sused- stve dvoch sŕdc do konca života Oslávili zlaté výročie: Katarína a Ján Zámečníkovci kou. – Dievčatko sedelo u nás za . „Švejkovci“, totiž Katarína a Ján votný príbeh? života. Zlatí manželia Katarína a Ján – Boli sme mladí, robili sme, mali stolom a pritom si ujedalo z kúska Zámečníkovci sú obľúbení nielen Zámečníkovci mnohých presved- sme jeden pre druhého porozume- torty uloženej na tanieriku, ktorý sa medzi deťmi, ale aj medzi susečili, že sa to dá. nie. Ja som chodila, podobne ako sotva vmestil do jeho malých rúk. dovcami, s ktorými sa každodenne – Som bývalý komunista a ja sa aj mnohé kovačické ženy, uprato- Keď dojedlo, neskoršie sa ma opý- stretávajú pri kávičke.

– Odvtedy, čo sa začalo prvé za to nehanbím, ale v Biblii sa píše vať do Belehradu, zarábala som si talo: ,Anka (nevedela vysloviť moje o tom, aký má byť človek v živote. okopávaním poľnohospodárskych meno a tak ma začala oslovovať vysielanie tunajšej lokálnej rozAni len pomyslieť na zlosť. Okrem rastlín v poli. Tridsaťpäť plných menom Anka), nebudeš sa hnevať, hlasovej stanice Na modrej vlne, keď sme sa všetky susedy zišli u toho treba vedieť odpúšťať, držať Hajkovcov a telefonicky sa hlásili svoje slovo. Všetky tie dobré činy priamo do vysielania, zostal nám tvoria spokojný život každého člopekný zvyk, že sa naďalej kažveka. Náplňou života je tiež i dobrá dodenne všetci stretávame pri nálada, ktorá človeka robí veselým, kávičke u nás alebo u niektorých – povedal na úvod rozhovoru Ján zo susedov, ako sú už spomínaní Zámečník-Švejko, mnohým dlho Hajkovci, alebo u Petrákovcov, rokov známy ako šikovný majster Košútovcov, Valentovcov a Zámečstolár a spoľahlivý pán starejší, níkovcov. Aj po toľkých rokoch si ktorý sa za uplynulé viac ako tri uctievame jedni druhých a všetci desaťročia rovno 225-krát postaral sme ako jedna rodina, – podčiarkli o dokonalý priebeh svadby či už v na záver obaja zlatí Zámečníkovci a Kovačici, Padine, alebo v okolí. Po dodali, že najdôležitejšími prvkami prvý raz sa tejto úlohy ujal roku šťastného manželstva, ktoré sa 1983 na svadbe u Anky Galasovej vynasnažia zachovávať aj naďalej, v Kovačici. sú zdravie, láska a porozumenie.

S manželkou Katarínou ZáMnohé deti z ich ulice, rodiny, mečníkovou, rod. Zlochovou, sa Manželský život je cesta krásnou, ale často neznámou krajinou. Na zosobášili 22. februára 1969. O ich túto cestu Zámečníkovci vykročili ruka v ruke pred päťdesiatimi rokmi. ako aj iní blízki určite majú veľkú radosť z krásneho jubilea manželov prvom stretnutí hovorí: rokov som bola babou, pomáhala – Pamätám sa, že sa naše prvé som totiž mladým ženám pri a po ak mi tanierik vypadne a zláme Zámečníkovcov. Podobne ako oni, vážnejšie stretnutie uskutočnilo 30. pôrode, robievala som deťom ,z očí‘. sa?‘ Odpovedala som jej, že nie, aj my im želáme pevné manželstvo decembra 1968. Z tanca som ju išiel Nielen vtedy, ale aj teraz niektorí že sa vôbec neoplatí hnevať kvôli aj do budúcna, aby vždy pre nich odprevadiť domov a pritom som spoluobčania spomínajú, že teta jednému tanieriku. Keď dievčatko zostalo tichým prístavom, v ktorom ju priam prosil, aby šla so mnou Chalupová mala deti na svojich odchádzalo domov, takto sa nám nájdu pohodu a pokojné spolunazajtra večer na silvestrovskú oslavu. obrazoch, a ja ich mám živé po ešte prihovorilo. ,Viete čo, vy dvaja? žívanie v seniorskom veku.

P

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (7)

Slávnosti prerastajú slovenské hranice DrSc. Ján Babiak

H

nášho podujatia, lebo sa na nej ešte po prvých Slávnostiach skoncovalo s politikou, ale súčasná doba, aj rozprúdená aktivita medzi ČSR a Kráľovstvom SChS a najnovšie pochopenie problematiky Slovákov na týchto priestoroch dopomohli k tomu, aby sa tentoraz prižmúrilo a horúčke politizovania predsa dala zelená. Tá ústupčivá povaha nás Slovákov pred výbojnosťou iných sa znovu prejavila. Aj poslanec vynesie celú genézu politického života našincov a podotkne, že na tomto priestore slovenský národ je malý,

ne pred obecným domom, odkiaľ nasledoval pochod na Sokolské cvičisko. Otvorenie cvičenia bolo oznámené raketovým výstrelom vo farbe národných zástav a potom nasledovala už podľa stanoveného poriadku prezentácia zostáv všetkých kategórií cvičencov. V programe účinkovali aj hostia zo Starej Pazovy v cvičením na náradí. Najmladší prezentovali aj detské a štafetové hry a finále bolo stavba pyramíd.

Cvičenie sprevádzala 16-členná vojenská kapela novosadského 7. pešieho pluku.

oci v roku 1925 nebo bolo dosť vrtošivé, na politickom poli v štáte sa stále viac cítila inercia v prešľapovaní od republikánskeho k monarchickému zriadeniu. Školstvo zaznačilo hrubé narušovanie už aj tak skromných práv národnosti v pestovaní materinského jazyka, čo vyvolalo búrku protestov. Aj napriek tomu v Petrovci zasvietila na uliciach elektrika, na kostolnú vežu boli osadené nové hodiny, zriadilo sa okolie gymnázia, slávnostne sa otvorila telocvičňa a začal sa črtať aj telocvičný polygón.

V takom ovzduší už nebolo ďaleko aj k Slávnostiam. Po vlaňajších mienkach sa čakalo, že sa o Slávnosti postarajú tí „múdrejší“, ale keď tak nebolo, v máji sa zvolal organizačný výbor v najširšom zmysle, skorože vo vlaňajšej zostave. Aj ešte vlani formované stanoviská, že Slávnosti Masová účasť v programoch SNS v roku 1925 – cvičenci petrovskej sú predsa slovenské, aj národné – aj Sokolskej jednoty naše, teda ad summam manifestácia Aj večer vynikla Sokolská jednota, celého slovenského národa, a tak a preto „nemôže hrať osobitný pona nich sa musí „ozývať v nás naše litický zástoj, jemu sa treba pripojiť keď ochotníci tohto spolku, v réžii M. národné svedomie“. Ale toto poduja- jednomu najsilnejšiemu bratovi...“ Kellenberga, podali divadelnú predtie sa pohne aj o krok ďalej, v smere – srbskému, ktorý je mienky, že lohu F. Urbánka Slobodní manželia. širšieho pochopenia slovenského „Slováci majú sa cítiť v tejto države Nakoniec ako novinku sokolského chcenia. Aj povie sa, že Petrovec úplne doma a majú mať všetko to, pôsobenia sokolky podali akademicje už slovenská Helas, čo víta celý čo im patrí... Upodozrievanie, akoby ký zostav Obeť, ktorým osem členiek slovenský a český svet u nás, ale ktosi číhal na jazyk Slovákov, by sokolského spolku ukázalo, že svoj malo docela prestať. Práve v po- program môžu podať aj na javisku. podáva pravicu aj srbským a vôbec sledné časy pracuje sa na tom, aby slovanským bratom, aby prišli sem V ZNAMENÍ PORÁD, sa úradný“, čítaj srbský, „jazyk v I. do Olympie! Aj prišli.

ZHROMAŽDENÍ A PREDNÁŠOK a II-hej triede slovenských ľudových Boli to už Slávnosti, na ktorých V druhý deň hneď ráno s poradou škôl vôbec nevyučoval. Krem toho boli v hojnom počte prítomní aj ide sa o to, žeby slovenské reál- začali učitelia. Zhodli sa na konsolipredstavitelia štátnych a okresne gymnázium povýšené bolo na dácii svojich radov a na nevyhnutných vrchností, česko-slovenského osemtriedne“.* Pekné to slová, len nosti zostavovania registra učiteľov priateľstva, ako aj predstavitelia či sa aj realizujú? Len aby nebolo, že s presnými parametrami, koľko srbského národa. A medzi nimi bolo sľuby sa sľubujú..., lebo politika je pracovných miest v slovenských aj takých, čo prišli sem z protokolen politika a v nej je ľahšie povedať, školách je obsadených neslovenlárnych dôvodov, ale páčilo sa im ako to povedané vykonať. skými učiteľmi a koľko slovenských tu a zostali dlhšie, alebo sa bavili aj Poobede sa konala obchôdzka učiteľov stojí ministrovi kultúry celé dva dni. oboch budov gymnázia a bola tu aj k dispozícii. Aj sa vzopreli štátnej KEĎ SA AJ PRIŽMÚRILO prezentácia vybavenia prírodopis- nástojčivosti posielať do gymnáSiedme SNS sa začali 9. augusta, ného a fyzicko-chemického kabine- zia na slovenské učiteľské miesta v nedeľu ráno o ôsmej v gymna- tu, ktoré vyfinancovalo Ministerstvo Neslovákov. Analyzoval sa aj časopis ziálnej budove bolo zasadnutie školstva Československa. Po pre- Zornička a nerovnováha češtiny pracovného výboru Spolku ČS aka- hliadke boli prednášky na tému a slovenčiny v ňom.

Potom svoje valné zhromaždenia demikov a potom o dve hodiny významu gymnázia a výchovy strev gymnaziálnej telocvični povedal doškolskej mládeže. Prednášali M. mali Spolok ČS žien a Spolok ČS akademikov. Prvé zhromaždenie svoju politickú reč poslanec Pavle Rapoš a J. Šuster.

Popovicki. Bolo to podujatie, čo Zraz sokolov k verejnému so- malo pracovný ráz, kým študentský nebolo v súlade s koncepciou tohto kolskému cvičeniu bol o 16. hodi- spolok sa pochválil vynikajúcim

zástojom, ale vyzdvihne aj ťažkosti vo vydávaní časopisu Svit, ktorý potom aj zastavia. Predobedom boli na rade ešte dve prednášky: F. Klátika (o nacionálnej otázke) a M. Kellenberga (o dobrosrdečnosti).

Spoločný obed, tentoraz nominovaný ako banket, prerástol už tesné priestory hociktorého hostinca, a preto bol usporiadaný v telocvični gymnázia. Tak by aj malo byť, lebo keď sme jedno pri práci, tak to buďme aj „pri pláci“.

Poobedie druhého slávnosťového dňa bolo definované ako slobodné pobavenie, keď si každý mohol pozrieť to, čo mu na Slávnostiach ubehlo, ale aj Petrovec, navštíviť príbuzných a známych alebo stráviť čas vo voľnej zábave.

Večer bol už zhon na sokolskom cvičisku. Hralo sa divadelné predstavenie N. V. Gogoľa Ženba. Znovu sa tu vypäla Sokolská jednota a režisérsku palicu prebrala dvojica – A. Sirácky a I. Slavka. O tom, že táto veselohra vyšla na výbornú, s ohľadom na aktérov réžie, ani netreba pochybovať.

Už ako to spravidla bývalo, po divadle nasledoval tanec, ten tanec – do rána.

SÚVAHA PO SLÁVNOSTIACH Vo vyhodnotení Slávností vavrínový veniec si odniesli sokoli a sokolky. Mali leví podiel na riadení a realizácii Slávností, a tak si to uznanie aj zaslúžili. Všetci sa v tom zhodli, ale dilemy po Slávnostiach zase boli.

V otázke bola dĺžka trvania tohto podujatia. Len málo ich zastupovalo mienku, že na Slávnosti treba venovať iba jeden deň – nedeľu. Väčšina už rozmýšľala o tom, aby sa tieto naše sviatky rozšírili o aspoň pol dňa, teda aby trvali dva a pol dňa, a bolo aj takých, čo tvrdili, že aj trojdňový programový koncept treba mať na zreteli. A ešte jedna novinka: len čo sa skončili Slávnosti, už sa kuli plány o tomto podujatí nasledujúceho roku. Pravda, aj rojčilo sa, ale aj reálne idey boli na úsvite. V takom ovzduší doba vždy prinesie niečo nového, čo by pre široké masy bolo zaujímavé. Bude to možné očakávať na našom najväčšom národnom podujatí už o rok?

* N. N.: Z reči pána poslanca Popovického... Národná jednota, Petrovec 1925, roč. 6, č. 34, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

14 /4849/ 6. 4. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Slniečko nás rozveselí Tea Trnovská, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Po vrtošivom marci zavítal k nám apríl. Čoraz viac času trávime vonku.

Tešíme sa jarnej kráse a slniečku, ktoré nás hreje a prebúdza v nás dobrú jarnú náladu. Sme veselší a pohyblivejší. Slniečko aj vás volá von, aby ste iba nesedeli vnútri pri počítači či mobile, ale aby ste sa rozbehli po uliciach, trávnikoch, parkoch. Zahrali sa s kamarátmi, s loptou alebo si zajazdili na bicykli.

A pritom aby ste si vychutnávali teplé lúče slnka a krásu jarnej prírody. My vám ponúkame k pohode aj práce o jari na dotvorenie nálady.

Katuša

Roberta Sabová, ôsmačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Nikolína Halasová, prváčka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Hana Funtíková, škôlkarka, Pivnica

Radosť z jari Marcel Vida, 2. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Po dlhej a chladnej zime prišla jar.

Slniečko vyskočilo a trávu rozzelenalo.

Snežienky a fialky už kvitnú a púpavy žltnú.

Deti v parku štebocú a bociany na komíne klepocú.

Všetci sme už veselí a šťastní, že už dáme dolu tie kožušiny.

Ingrid-Vladislava Tomanová, piatačka ZŠ Jovana Popovića, Susek

Tabita Hriešiková, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

18

www.hl.rs

Xénia Tótová, ôsmačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Opäť dochádza k úhynu včiel kvôli pesticídom

Ročník XLVII 6. apríla 2019 Číslo 7/1983

Z PRODUKČNEJ BURZY

Kukurica drahšia, sója lacnejšia Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 25. 3. až 29. 3.

2019 sa obchodovalo iba s kukuricou a so sójou. Pri porovnaní s ich cenou z predchádzajúceho týždňa kukurica zdražela a sója naopak zaznamenala nižšiu cenu. Tovarový obrat bol nižší o 13,24 % a finančný o 15,72 %.

V uvedenom období sa prostredníctvom burzy najviac obchodovalo s kukuricou. Jej cena Ľubica Sýkorová sa pohybovala od 15,40 do 15,60 Mnohí včelári v Srbsku aj tejto jari čelia úhynu včiel. Sú presvedčení, že k nemu do- din./kg bez DPH. Priemerná cena chádza hlavne v dôsledku ľudskej nedbanlivosti. Najčastejšie sú totiž otrávené rôznymi bola 15,55 din./kg (17,11 din./kg s pesticídmi, ktoré sa aplikujú v čase kvitnutia ovocných stromov počas dňa. Odborníci DPH). Kukurica so 14,5-percentným pripomínajú, že je zákonom zakázané postrekovanie ovocných stromov v čase kvitnutia obsahom vlhkosti sa predávala za prípravkami, ktoré sú pre včely jedovaté.

15,20 din./kg.

Cenový pád aj naďalej ramatický pokles po- včiel a úbytok prirodzených plodín, ktoré zabezpečujú 90 zaznamenáva sója. Pri porovnaní pulácie divých a chova- biotopov na poliach, farmách % potravín na celom svete, 71 s najvyššou cenou dosiahnutou ných včiel v uplynulých a v krajine je hlavným faktorom je opeľovaných včelami. Celé 12. februára 2019, keď sa rokoch v Európe a Severnej vedúcim k poklesu stavu včiel. spektrum plodín teda závisí od kilogram predával za 39,50 Amerike je alarmujúci. Ľudia Opelenie je základným pro- opeľovania včelami – vrátane din./kg, v uvedenom období si musia uvedomiť, ako veľmi cesom pre vznik semena a jabĺk, paradajok, melónov, bola sója lacnejšia o 6,3 % potrebujeme tento opeľujúci plodu v kvitnúcich rastlinách. jahôd, marhúľ, broskýň, čerešní, a jej cena bola 37,00 din./ hmyz pre zachovanie potra- Odhaduje sa, že 87,5% druhov hrozna, mrkvy, tekvice, fazule, včekg. lárov vinovej bezpečnosti. Výrazne kvitnúcich rastlín opeľujú živo- uhoriek, slnečnice...

Pšenica sa ponúkala Aj u nás kvôli nezodpoved- s plása znížil stav chovaných včiel číchy. Spomedzi opeľujúceho za cenu od 21,40 do medonosných, ktorý napríklad hmyzu najvýznamnejšiu úlohu nosti niektorých pestovateľov, n o v a 21,90 din./kg bez v Európe v období rokov 1985 v opeľovaní zohrávajú divé a ktorí na svojich parcelách a v ným poDPH, no nikto o s t r e k o m , – 2005 klesol o 25 %. Nedávne chované včely medonosné. To ovocných sadoch používajú inňu neprejavil aby sa včelie vedecké štúdie ukazujú, že che- dokazuje, aké dôležité včelie sekticídy a načas neoboznámia záujem.○ micky intenzívne priemyselné spoločenstvá sú pri opeľovaní včelárov s plánovaným postre- úle načas stihli poľnohospodárstvo prispelo k plodín, čo je základom pre kom, obrovský počet včiel býva previezť na bezpoklesu stavu včiel a opeľova- pestovanie plodín a dobré otrávených. Tým dochádza ku pečné miesto. Včely cej činnosti, ktorú poskytujú výnosy. Význam včiel v pro- nenahraditeľným škodám nie- potrebujú väčšiu ochranu, včely našim plodinám a voľne dukcii potravín preukazujú len pre včelárov, ale pre všet- pretože poskytujú životne dôrastúcim kvetom. Neustále sa aj odhady Organizácie Spo- kých nás. Zo zväzov včelárskych ležité spojenie v potravinovom zvyšujúce používanie hnojív, jených národov pre výživu organizácií Vojvodiny a Srbska reťazci a robia zadarmo prácu, herbicídov a insekticídov, ich a poľnohospodárstvo (FAO), apelujú na poľnohospodárov, ktorá by inak poľnohospodárov ○ negatívny účinok na zdravie podľa ktorých z asi 100 druhov aby vždy vopred oboznámili stála obrovské peniaze.

D

Z obsahu Škodcovia maku siateho (2)

Sója je vďačná predplodina Str. 2

Str. 4 a 5

Apríl v znamení vysádzania Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Sója je vďačná predplodina Ľubica Sýkorová

Sója je veľmi vhodná predplodina pre väčšinu pestovaných rastlín, pretože zanecháva pôdu vo výbornom stave, čistú bez burín. Výberom odrôd rôznej vegetačnej dĺžky môžeme sami určovať obdobie zberu tak, aby sa pôda načas pripravila pre ďalšiu sejbu. Vhodné predplodiny pre sóju sú obilniny, kukurica, cukrová repa a väčšina zeleninárskych druhov. Neodporúča sa pestovanie sóje po slnečnici a repke olejnej, pretože tieto druhy napádajú rovnaké choroby, ako aj pestovanie po leguminózach alebo pestovanie v monokultúre.

S

ója patrí z biologického zaradenia medzi strukoviny, no z hľadiska hospodárskej systematiky a použitia je zaradená medzi olejniny.

Svojím zložením a možnosťami využitia zaujíma osobitné postavenie v ľudskej výžive a je dôležitou surovinou krmovinárskeho priemyslu. Vo svete je zaradená medzi tzv. strategické plodiny.

PESTOVANIE Pre pestovanie sóje je dôležitý výber úrodných pôd, zároveň je veľmi dôležitý vyrovnaný vodný a vzdušný režim, ale aj celý systém hospodárenia na pôde. Sója si vyžaduje hlboké, priepustné, stredne ťažké, hlinité štruktúrne pôdy s dobrým obsahom humusu a s priaznivou pôdnou reakciou, ktoré poskytujú optimálne podmienky na rozvoj a činnosť nitrogénnych baktérií.

Nevyhovujú jej ťažké, ílovité, zamokrené a zhutnené pôdy s nepriaznivými hydrofyzikálnymi vlastnosťami.

Sója je teplomilná rastlina, plodina krátkeho dňa a je veľmi náročná na vlahu. Najväčší vplyv a riziko pre úrody sóje má nedostatok alebo nepriaznivé rozdelenie zrážok v rozhodujúcich vývojových a reprodukčných fázach, t. j. v čase kvitnutia, tvorby strukov a semien. Vhodnú pestovateľskú oblasť charakterizuje ročný úhrn zrážok 550 mm. V suchých oblastiach je potrebné počítať s využívaním doplnkových závlah.

Aj keď má sója vysoké požiadavky na živiny, je plodinou, kde je možné využívať redukované dávky hnojív. Dobre

20

reaguje na starú silu pôdy, čo výrazne prispieva k ekonomike jej pestovania. Obsah humusu v pôde je možné zvýšiť pestovaním obilnín a ponechaním slamy po zbere na poli alebo využívaním zeleného hnojenia. Špecifickou operáciou pri

(podľa niektorých údajov až 50 kg N/ha). Súčasne dokáže využívať živiny (najmä fosfor – P) z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu.

Mohutný koreňový systém chráni štruktúru pôdy a robí ju ľahšie priepustnou pre vodu

pestovaní sóje je inokulácia osiva preparátom rhizobiálnej kultúry. Efektívnosť inokulácie závisí od kvality preparátu, vlastnosti pôdy (pH pôdy), obsahu humusu, ako aj od správnej aplikácie inokula.

Sója je taktiež veľmi citlivá na zaburinenie v priebehu celej vegetácie. Vysokú úrodu semena sóje môže dať len čistý porast bez burín. Chemická ochrana tvorí významný, až 25 % podiel celkových nákladov na pestovanie sóje. Úspory je možné dosiahnuť voľbou správneho chemického prípravku podľa aktuálneho spektra a intenzity zaburinenia pôdy.

Sója je výborným prerušovačom obilného sledu a veľmi vhodnou predplodinou najmä pre pšenicu. Vďaka fixácii vzdušného dusíka (N) zostáva v pôde po sóji časť fixovaného N i pre následnú plodinu

a korene následných plodín a zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Po sóji sa zvyšuje úroda obilnín, najmä pšenice o 0,6 až 1,0 t/ha.

Sója je citlivá na nesprávnu a nedôslednú základnú prípravu pôdy. Kvalitná príprava pôdy je podmienkou rovnomerného klíčenia, vzchádzania a výšky porastu. Vyrovnaný porast bude následne rovnomerne dozrievať a prinesie kvalitnejšiu úrodu.

Ako sme už spomenuli, sója sa vyznačuje schopnosťou viazať vzdušný dusík prostredníctvom hrčkotvorných baktérií.

Je schopná viazať zo vzduchu ročne v priemere 60 kg/ha dusíka. Zvyšovaním dávok N-hnojív sa redukuje činnosť rhizóbií, hrčky sa prestávajú tvoriť a účinok inokulácie osiva sa výrazne obmedzuje.

Na prekonanie začiatočného obdobia tzv. hladového rastu

II

sóje, t. j. obdobia približne 12. až 24. deň po vzídení, keď sa fixácia dusíka zo vzduchu ešte nezačala a keď rastlinky vybavujú svoj koreňový systém hrčkami, na čo potrebujú zvýšené množstvo všetkých živín (najmä N), odporúča sa i v prípade inokulácie osiva použiť pri zaradení po obilnine tzv. štartovaciu dávku dusíka v množstve 40 – 60 kg/ha. Ak sa inokulácia nerobí, dávky dusíka by mali byť 60 – 100 kg/ ha. Štartovacia dávka dusíka sa aplikuje 1 až 2 týždne pred sejbou. Potreba hnojenia fosforečnými a draselnými hnojivami je nižšia ako pri obilninách.

Dôležitou podmienkou sejby je, aby bola pôda dostatočne vyhriata, a to je okolo 10 °C. Pretože v čase vzchádzania znesie aj slabý mínus (- 3, - 4 °C), môže sa siať skôr ako kukurica. Najčastejšie je to v apríli, s tým, že odrody s dlhším vegetačným obdobím (II. skupina) sa sejú začiatkom apríla a ostatné v priebehu mesiaca.

Seje sa do hĺbky 4 – 5 cm.

Je dôležité dodržať rovnakú hĺbku, pretože pri veľmi plytkej sejbe trpia vzchádzajúce rastliny suchom a poškodzujú ich herbicídy a vtáky, a pri hlbokej sejbe porast vzchádza obyčajne horšie a nerovnomerne. Optimálna rýchlosť pohybu pneumatickej sejačky je 6 km/hod.

Optimálny počet rastlín na hektár je základom dobrej úrody. Hustou sejbou sa zvyšuje nebezpečenstvo políhania rastlín, napadnutie rastlín chorobami a taktiež rastliny sú menej odolné proti suchu.

V prípade redšieho výsevku rastliny intenzívnejšie odnožujú, no spodné struky sú veľmi nízko, čo spôsobuje straty pri zbere. Pre odrody II. skupiny zrenia sa odporúča 350 000 – 400 000 rastlín/ha, pre odrody I. skupiny 400 000 – 450 000 rastlín/ha a pre odrody 0 skupiny zrenia 500 000 rastlín/ha.

14 /4849/ 6. 4. 2019

BOJ PROTI BURINÁM V PORASTOCH KUKURICE

Základ ochrany tvorí kvalitný herbicíd Ľ. Sýkorová Kukurica ako plodina vysievaná do širokých medziriadkov vytvára výborný predpoklad pre rast a vývoj burín. Buriny v kukurici odoberajú nielen vodu, živiny a svetlo, ale aj zanechávajú porast oslabený a konkurencieneschopný voči nim. Z tohto dôvodu je potrebné, aby porast bol bez burín hlavne v prvých 40 až 50 dňoch po jeho vzídení.

V

porovnaní s inými plodinami je pri kukurici siatej škodlivosť spôsobená burinami pomerne vysoká.

Zapríčiňuje to aj relatívne nízka konkurenčná schopnosť kukurice v začiatočnom období rastu. K tomu sú nápomocné všetky agrotechnické opatrenia vykonané v požadovaných agrotechnických termínoch od základného, cez predsejbovú prípravu pôdy, až ošetrovanie počas vegetácie. Keďže mechanické ošetrenia sa snažia pestovatelia z ekonomických dôvodov vynechávať, je potrebné dôslednejšie sa venovať používaniu herbicídov.

Kukurica patrí medzi tradičné plodiny osevného postupu.

Systém ochrany je zameraný na jednoduchosť a snahou pestovateľa je čo najviac znížiť náklady do tejto plodiny. Základ ochrany tvorí kvalitný herbicíd.

Jedným z faktorov pre zabezpečenie kvalitnej produkcie kukurice je eliminovať tlak burín od začiatku, nakoľko buriny odoberajú rastlinám vodu, priestor, slnečný svit a celkovo zhoršujú prízemnú mikroklímu.

Kvalitné preemergentné ošetrenie zabezpečí bezproblémový vývoj rastlín kukurice neobmedzovaný negatívnymi vplyvmi burín. Aplikácia prípravku spoľahlivo rieši široké spektrum dvojklíčnolistových a trávovitých burín.

TERMÍNY APLIKÁCIE HERBICÍDOV V KUKURICI Aplikáciu herbicídov v ku-

kurici je možné rozdeliť do niekoľkých termínov: PPI (predsejbová aplikácia), PREEM (po sejbe, ale pred vzídením burín i porastu, EPOST (skorá postemergentná), POST (vlastná postemergentná).

Pri predsejbovom a preemergentnom (PPI, PREEM) použití má prípravok svoje opodstatnenie predovšetkým: – pri veľmi skorej sejbe kukurice, keď burinové spektrum vzchádza skôr než teplomilná kukurica; – na pozemkoch s vysokým tlakom burín (buriny vzchádzajú vo viacerých etapách).

Pri preemergentnom ošetrení herbicídny účinok je do značnej miery závislý od pôdnej vlhkosti. Prípravok aplikujeme po výseve kukurice, pred jej vzídením, na dobre pripravenú pôdu bez hrúd, keď je nutné dodržať dávku vody 400 l/ha, alebo na veľmi suchých pôdach pred sejbou so zapracovaním do pôdy, do hĺbky 2 – 8 cm. V prípade horšej kvality predsejbovej prípravy sa odporúča po sejbe valcovanie pred aplikáciou prípravku pre zlepšenie herbicídneho účinku.

Pri skorom postemergentnom (EPOST) použití aplikujeme prípravok po vzídení kukurice vo fáze 2 – 3 listov, keď sú buriny v štádiu klíčnych listov, až prvý pár pravých listov. Jeho výhodou je cielené kontaktné ničenie už vzídených burín a pôdny účinok na neskôr klíčiace a vzchádzajúce buriny. Ide o

novší trend v ochrane, ktorý má aj ďalšie výhody oproti preemergentnej aplikácii: – ošetrujeme cielene vzídené buriny; – buriny sú potlačené pred ich konkurenčným pôsobením na kukuricu; – v skorých rastových fázach sú buriny k väčšine herbicídov

najcitlivejšie; – ak sa na pozemku nevyskytujú vo väčšej miere trváce buriny, prevažne nie sú potrebné ďalšie opravné zásahy.

Cielené postemergentné aplikácie skoré alebo vlastné sú nenáročné na prácu ako súpravy strojov, ktoré potrebujeme pri aplikáciách PPI a PREEM herbicídnych prípravkov, ktoré sú vo veľkej miere závislé od kvality obrábania pôdy pred

III

sejbou a vlhkostných pomerov po sejbe kukurice.

AKO PLÁNOVAŤ A KEDY SI ZVOLIŤ POSTEMENRGENTNÚ APLIKÁCIU? V suchom roku: cielene plánovať aplikáciu, vynechať PPI alebo PREEM, ktorá je za daných podmienok neúčinná. Tým zabezpečíme spoľahlivú a kvalitnú účinnosť EPOST aplikovaných prípravkov.

Vo vlhkom roku: cielene naplánovať EPOST aplikáciu, kde je možné použiť vlastnú POST aplikáciu, aby neprerástli buriny do vyšších rastových fáz (3. – 4. list), kde dosiahneme významnú finančnú úsporu na hektár pri veľmi spoľahlivej biologickej účinnosti.

Je potrebné pripomenúť, že EPOST aplikáciou sa nedá nahradiť tradičná PREEM a POST aplikácia na celej výmere kukurice, ale iba na časti pozemkov.

Je vhodným doplnkom štandardných technológií, v suchom roku najspoľahlivejším na dôsledné ničenie burín v kukurici pri najnižších nákladoch na hektár.

Cielená postemergentná aplikácia prispieva aj k regulácii burín v porastoch počas vegetácie do konca vegetačného obdobia tak, aby bolo možné uplatniť zber kukurice bez predchádzajúcej desikácie na zníženie vlhkosti produkcie (zrna), prípadne zníženie škodlivého vplyvu na kvalitu silážnej hmoty použitej na silážovanie.

Pri konkrétnom použití herbicídov na ochranu kukurice proti burinám je dôležité, aby sme sa riadili platným zoznamom povolených prípravkov na ochranu rastlín, kde sú uvedené všetky možnosti používania, ako aj ich obmedzenia. 

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia maku siateho (2) Ing. Ján Tancik, PhD.

HRČIARKA BYĽOVÁ Hrčiarka byľová (srb. osa makove stabljike) – Timaspis papaveris (Cynipidae, Hymenoptera) je malá osička, ktorá má telo dlhé 3 mm. Hlava a hruď sú čierne, zadoček hnedastý a nohy svetlohnedé. Larvy sú beznohé, dospelá larva je dlhá 3 – 3,5 mm, 1 mm široká, belavej farby. Prezimuje kukla v stonkách maku, ojedinele larva. Imága sa liahnu v máji a od začiatku júna samičky kladú vajíčka do stoniek maku, na spodnú časť na 3. až 5. internódium. Larvy vyhrýzajú chodbičky v stonkách maku.

Tu aj dokončujú svoj vývoj, kuklia sa a prezimujú vo zvyškoch stoniek maku. Má jednu generáciu do roka. ŠKODLIVOSŤ Hrčiarka byľová škodí v štádiu larvy vyžieraním chodbičiek dlhých 3 – 4 cm v stonkách maku siateho, ale aj iných divorastúcich druhoch maku.

Napadnuté rastliny predčasne žltnú a makovice na nich zasychajú. Pri väčšom poškodení cievnych zväzkov odumierajú celé rastliny. Aj menší počet lariev môže zničiť rastlinu, ak sa žer sústredí na cievne zväzky v miestach prechodu z koreňovej časti do stonky. Semená v makoviciach zhnednú.

Na miestach žeru na stonke sú fialové škvrny.

22

Hrčiarka byľová škodí aj nepriamo. Poškodené miesta na stonkách, ktoré vznikajú pri kladení vajíčok, sú vstupnou bránou pre infekciu hubou Helminthosporium papaveris, ktorá následne zvyšuje škodlivosť hrčiarky. Škody, ktoré spôsobuje hrčiarka byľová, sú skryté, nespôsobuje zničenie porastu alebo znehodnotenie úrody, a preto aj silný výskyt väčšinou

Larva mory kapustovej pestovateľ nezaznamená. Varovným signálom je predčasné usychanie porastu.

OCHRANA Z agrotechnických metód ochrany veľký význam má priestorová izolácia, vysievanie nových porastov čím ďalej od minuloročných, lebo vysoké napadnutia boli zistené na lokalitách, ktoré susedili s minuloročným porastom maku.

IV

Je tiež významné odstránenie pozberových zvyškov, v ktorých škodca prezimuje, a hlboká orba.

Chemická ochrana je zameraná na zničenie imág, vlastne samičiek, kým ešte nenakladú vajíčka. To znamená, že by sa mala vykonať v čase maximálneho výskytu imág. V Českej republike výskyt imág zisťujú pomocou prútov zelenej farby natretých neschnúcim lepidlom, dlhých asi 1 m a umiestnených do porastu. Ochrana je rentabilná vtedy, ak zistíme viac ako 40 vpichov v priemere na stonku. Postrek musí smerovať do hĺbky porastu, kde sa zdržujú imága. Termín ošetrenia sa môže stanoviť aj podľa vývojového štádia maku. Odporúča sa ošetrenie vykonať vo fáze predĺženého rastu stonky (BBCH 51 – 55).

V Českej republike je to obyčajne v polovici júna. Na ochranu maku proti tomuto škodcovi využívajú Talstar 10 EC v dávke 0,1 l/ha, Nurelle D, ale aj Mospilan 20 SP v dávke 150 – 180 g/ha.

MORA KAPUSTOVÁ Mora kapustová (srb. ku-

pusna sovica) – Mamestra brassicae je motýľ, ktorý má krídla pri rozpätí 4 – 4,5 cm. Predné krídla sú zelenkasto-hnedé s čierno-hnedými priečnymi vlnkami a zadné svetlosivé.

Vajíčka kladené v skupinkách na spodnú stranu listov sú pologuľovité s malým výčnelkom v strede. Húsenica je zelenkastá až sivohnedá s belavým pásikom na boku tela, v poslednom instare dlhá 4 – 4,5 cm. Na každom článku tela lariev sa nachádzajú štyri čierne bodky vytvárajúce štvorec.

Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla.

Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra.

Motýle sa v priebehu svetelnej fázy dňa skrývajú pod listami rastlín. Lietajú za súmraku a najintenzívnejšie medzi 21. a 23. hodinou. Vyhovuje im teplé a mierne vlhké počasie, prítomnosť kvitnúcich rastlín a pri kladení vajíčok i intenzívna závlaha. Motýle sa počas živného žeru živia nektárom kvetov.

To vysvetľuje i skutočnosť, že najväčší počet imág (následne i lariev) sa nachádza na okrajoch parciel, kde sa v blízkosti nachádza viac kvitnúcich rastlín.

Samičky začínajú klásť vajíčka

14 /4849/ 6. 4. 2019 4 až 5 dní po vyletení. Kladú dosiahnuť v hustých a kompletich na spodnú stranu listov ne zapojených porastoch, kde rôznych rastlín. Nakladené je vlhkosť v poraste vysoká aj v znášky vajíčok (20 – 150 kusov) suchom lete. K premnoženiam majú tvar nepravidelného mno- mory kapustovej dochádza iba houholníka. Počet nakladených občas a trvajú 1 až 1,5 roka. vajíčok závisí od teploty vzduŠKODLIVOSŤ chu, kvality úživného žeru imág Larvy mory kapustovej sú a druhu potravy lariev. výrazné polyfágy, dokážu sa Larvy sa v priebehu vývoja vyvíjať na viac ako 80 rast5-krát zvliekajú. Počas prvého linných druhoch z 30 čeľadí. instaru sa larvy z jednej znášky Najčastejšie a najväčšie škody zdržujú pohromade. Neskôr zapríčiňuje na kapuste, karfiole, žerú individuálne. Vývoj lariev repe cukrovej a hrachu. Z času trvá 25 do 35 dní. Larvy možno na čas spôsobuje škody aj nájsť v poľných podmienkach na kukurici, slnečnici, chmepočas celej vegetácie od mája li, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a do októbra.

Vyvinuté larvy prenikajú do melónoch. Môže sa dokonca pôdy, kde sa kuklia. Štádium vyvíjať aj na ovocných strokukly trvá v letných mesia- moch, jabloniach, hruškách, coch 3 týždne. Z časti kukiel broskyniach a viniči. Vyvíja sa sa vyvinú motýle, kým druhá aj na mnohých divorastúcich časť zostáva v diapauze až do rastlinách.

Vyliahnuté larvy vyhrýzajú nasledujúceho roku.

Na rozmnožovanie mory mäkké pletivá nepoškodzujúc kapustovej majú veľký vplyv hornú pokožku listu. Larvy abiotické a biotické faktory. druhého instaru vyhrýzajú Z abiotických faktorov má na listoch malé dierky. Ďalšie najväčší význam vlhkosť. Mora instary vyžierajú pletivá medzi kapustová je hygrofilný druh. žilkami listu alebo vytvárajú Vyskytuje sa hlavne v porastoch požerky nepravidelného tvaru so zvýšenou vlhkosťou (prípad- od okraja listu. Dospelé larvy sú ne intenzívnou závlahou). Nízka najnebezpečnejšie. Pri silnom relatívna vlhkosť vzduchu zaprí- napadnutí úplne zničia listy, čiňuje zvýšenú mortalitu mla- pričom zostáva nepoškodená dých lariev. Teplota negatívne len listová stonka a hlavné ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9 – 31 °C, s optimom 20 – 26 °C. Pri teplote -10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice.

Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na Mora kapustová vývin a rozmnožovanie. Keďže mora kapustová žilky. Po zničení listov sa živia je polyfágom, vyhovujú jej listovými stonkami vyhrýzajúc zaburinenejšie porasty posky- plytké či hlboké dierky a chodby tujúce dostatok alternatívnej a rôzneho tvaru a veľkosti. doplňujúcej potravy. Pri pestoPodobne škodí aj na maku vaní cukrovej repy sa vyskytuje siatom. Vyžiera do listov najprv hojnejšie najmä na lokalitách, malé dierky, neskôr väčšie. Pokde sa pestuje hrach umožňu- škodzuje tiež stonky a makovice júci optimálny úživný žer imág vyhrýzaním dierok. Húsenice prvej generácie. môžu prenikať až do makovíc. Človek svojou aktivitou tiež REGULÁCIA POČETNOSTI vplýva na jej premnoženie. NajRegulácia početnosti mory väčšiu početnosť môže škodca kapustovej by mala byť kom-

plexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú

Bzdôška dvojbodková vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 do 80 %.

Využiť sa môžu i prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki.

Chemická regulácia sa vykonáva, keď zistíme poškodenia na listoch a iných častiach rastliny v podobe dierok na 5 % rastlín. Ani na Slovensku, ani v Českej republike nie je registrovaný žiaden prípravok do maku proti tomuto škodcovi.

Používajú sa pyrethoridy, ako napríklad Fury 10 EW, ktorý je registrovaný do maku proti voškám.

Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú.

BZDÔŠKA DVOJBODKOVÁ Bzdôška dvojbodková – Clocoris norvegicus (Miridae: Heteroptera) má telo vajcovito-oválne, dlhé 6 – 8 mm.

Samičky sú oveľa väčšie než samčeky. Základné sfarbenie dospelých jedincov je žltozelené s červenohnedou kresbou.

Nymfy sú podobné dospelým, ale nemajú vyvinuté krídla.

V

Hlava a prvé dva články tykadiel sú žltozelené, posledné dva články sú šedočierne. Štít je žltozelený s dvomi čiernymi škvrnami. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať.

Prezimuje v štádiu vajíčka, z ktorých sa koncom apríla až začiatkom mája liahnu nymfy. Nymfy dospievajú v júni a samičky kladú vajíčka od polovice júla do stoniek rôznych hostiteľských rastlín. ŠKODLIVOSŤ A PRÍZNAKY NAPADNUTIA Bzdôška dvojbodková je polyfág. Z kultúrnych rastlín najčastejšie poškodzuje obilniny, strukoviny, zemiaky, mak siaty, repku olejnú, ľan, lucernu, paradajky a okrasné rastliny. Škodia nymfy a imága vyciciavaním štiav na listoch, stonkách, kvetných stonkách, púčikoch a tobolkách, ktoré sa deformujú a sú pokryté čiernymi bodkovitými škvrnami zaschnutých rastlinných štiav.

Pri silnejšom napadnutí môže dôjsť aj k trhaniu pletív, postupnému opadu kvetov a mladých plodov. Poškodené pletivo následne žltne a odumiera. Je aj vektorom vírusových ochorení, najmä na zemiakoch.

Mak poškodzujú hlavne imága vyciciavaním štiav na pukoch.

Ak sú zasiahnuté mladé makovice ešte v pukoch, objavujú sa v ďalšom jeho vývoji v miestach vpichu odumierajúce škvrny, deformácie alebo celkové zakrpatenie. Sú zaznamenané aj prípady, keď došlo v dôsledku zaschnutia makovíc k zníženiu výnosu semena až na jednu tretinu. Početné vpichy do pukov, pokiaľ neporania mladú makovicu, zostávajú až na porušenie kališných a kvetných plátkov takmer neškodné.

Bzdôška nepatrí k významným škodcom maku.

OCHRANA Aplikácia insekticídov proti škodcom makovíc znižuje populáciu aj tohto škodcu. Z preventívnych opatrení dôležité je udržiavanie porastov bez burín, a to nielen maku, ale aj na okolitých poliach. 

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Apríl v znamení vysádzania Ľubica Sýkorová

Štvrtý mesiac v roku je v znamení vysádzania. Na rad prídu predovšetkým neskoro pučiace opadavé dreviny a dreviny s tvrdým drevom, ako je buk, dub, hrab a breza. Okrem nich vysádzame aj stále zelené dreviny, opadavé dreviny s balmi a ihličnany. Môžeme sa pustiť do vysádzania stálezelených živých plotov a vresoviskových rastlín. V apríli sa do záhonov a vegetačných nádob vysievajú letničky a dosádzajú trvalky.

OKRASNÉ DREVINY Väčšinu okrasných drevín vysádzame rovnako hlboko, poprípade o niečo hlbšie než rástli v škôlke. Výnimkou sú iba plytko koreniace dreviny z čeľade vresovcovitých, ako sú rododendrony, záhradné azalky, vresovce a ďalšie, ktoré by hlbšou výsadbou – najmä v ťažších pôdach – trpeli vysilením pri zakoreňovaní.

Jama má byť taká široká, aby sa korene rastlín pri zapustení neohýbali smerom nahor. Predtým ale ostriháme zaschnuté časti korienkov a drevinu dáme zhruba na 12 hodín do nádoby s vodou alebo riedkou ílovitou kašou. Ku koreňom vždy dávame lepšiu zem obohatenú kompostom, zatiaľ čo vyhĺbenú spodinu dáme až na povrch. Ak si budú niektoré rastliny vyžadovať oporu, zatlčieme kôl do zeme pred ich zasadením. Po zasadení zem jemne utlačíme, urobíme okolo kmeňa lavór a dôkladne zalejeme. S hnojením sa rozhodne nebudeme ponáhľať a počkáme, až kým sa dreviny riadne nezakorenia a nezačnú rásť.

LETNIČKY Môžeme sa pustiť do výsevu letničiek, ktoré si nevyžadujú predpestovanie. Súčasne začíname s výsadbou cibuliek ľalií a hľúz georgín a mečíkov.

Nezabúdame ani na trvalky, paprade a trávy. Veď práve nastalo najvhodnejšie obdobie na ich výsadbu a presádzanie.

TRÁVNIK Trávniky dôkladne pohrabeme, aby tu nezostali žiadne zvyšky z minuloročnej vegetácie.

Ak objavíme zárodky machu, vyhrabeme ich vejárovitými hrabľami a pôdu privápnime.

Na prevzdušnenie pôdy sa

24

potom oplatí použiť vertikulátor, po zásahu ktorého už len trávu pohnojíme kompostom alebo špeciálnymi trávovými hnojivami.

TRVALKY Apríl je najvhodnejším mesiacom na vysádzanie, presádzanie a delenie trvaliek.

Môžeme nimi vysadiť všetky slnečné i tienisté miesta vrátane skalky a okraje trávnika alebo jazierka. Stačí si len vybrať vhodný druh, či už ide o okrasné trávy, paprade, alebo kvitnúce rastliny. Dbajme na vhodné rozdelenie podľa obdobia kvetenstva, nech je záhradka po celý rok obsypaná kvetmi. ŽIVÝ PLOT A OSTATNÉ Apríl je tiež vhodným mesiacom na strihanie živých plotov z ihličnatých a stálezelených drevín, ako je krušpán alebo tis. Aj ostatné stálezelené a ihličnaté rastliny v tomto čase môžeme upravovať. Prerezávame ruže,

Kortadéria pampová

pričom skôr vysadené skrátime na 3 až 8 očiek, novovysadené len na 3 očká. Stále pokračujeme v množení odrezkami okrasných drevín, ale mali by

VI

sme to stihnúť približne do prvej polovice mesiaca.

OKRASNÉ TRÁVY Mesiac apríl je najvhodnejším časom na rozmnožovanie a zmladzovanie okrasných tráv.

Trávy sa rozmnožujú delením trsov, a to veľmi jednoduchým

treba zväzovať a na jar urobiť spätný rez. Dorastá do výšky 1,8 – 2 m. Ďalšou často pestovanou trávou je Pennisetum alopecuroides – perovec psiarkovitý. Dorastá do výšky 60 – 80 cm, má poduškovitý vzrast. Kvet má valcovité klasy s množstvom drobných kvetov, na špičke svetlejšími. Dobre sa jej darí na slnečnom stanovišti. Tráva je ideálna k malým jazierkam, hodí sa však aj do skupinových výsadieb.

SKALKY A SKALNIČKY Skalničky predstavujú veľmi pestrú paletu rastlinných druhov, ktoré zahrňujú trvalky, letničky, dvojročky, ale aj niektoré druhy drevín, ktoré

Trúbkovec

spôsobom. Trs trávy vyberieme rýľom zo zeme a rozdelíme na menšie časti, ktoré potom zasadíme buď na pripravené miesto, alebo do nádoby, ktorú môžeme použiť aj ako dekoráciu na balkón alebo terasu.

Po zimnom období sa tiež robí zmladzovanie tráv. Ak už vidíme v spodnej časti trávy rašiť mladé výhony, je najvyšší čas na jej zmladenie, ktoré urobíme tak, že celú suchú časť zrežeme nad povrchom zeme asi 5 až 10 cm.

Medzi najobľúbenejšie okrasné trávy určite patrí Cortaderia selloana, kortadéria pampová – mohutná tráva, ktorá si vyžaduje slnečné stanovisko.

Najkrajšie vynikne ako solitér, môže sa tiež použiť k jazierkam a vodným prvkom. Na zimu ju

spája charakteristický spôsob využívania v záhradách – pestovanie na skalkách. Nájdeme tu väčšinou druhy s nízkym až zakrpateným vzrastom, ktoré často vytvárajú trsy alebo vankúšiky a vyznačujú sa pomerne veľkými a nápadnými kvetmi. Špeciálne nároky majú druhy z klimaticky drsných stanovísk, ktoré sú označované ako alpinky. Klasické skalničky pochádzajú z najrôznejších stanovísk, rozmanitých prírodných podmienok a svetadielov, ale väčšina sa natoľko dobre aklimatizovala odlišným podmienkam, že ich pestovanie je pomerne ľahké..

Snežienky a bledule, ktoré ešte prednedávnom vykukovali medzi snehovou pokrývkou, odkvitli a teraz ich bude treba rozsadiť. Súčasne zbavíme skalku opadaného lístia, zvyškov  rastlín a už aj burín.

14 /4849/ 6. 4. 2019

ZDRAVIE A MY

Príčinou vyrážok nemusí byť zdravotný problém

P

uberta dávno za vami a vás stále trápi nečistá pleť? Nič neobvyklé!

TOTO sú najčastejšie zlozvyky, ktoré vedú k vzniku akné. Takzvané dospelácke akné môže byť zapríčinené hormonálnymi výkyvmi, potravinovou intoleranciou, ale aj zápalmi v tele. Príčina je však väčšinou oveľa banálnejšia.

1. SPRCHUJETE SA PRÍLIŠ HORÚCOU VODOU Nepekné akné na chrbte trápi rovnako mužov aj ženy v dospelom veku. Ak sa sprchujete horúcou vodou a navyše aj dlho, nabudúce si tento pôžitok odoprite. Horúca voda narúša prirodzený ochranný plášť kože. Nečistoty a baktérie tak ľahko preniknú cez otvorené póry do pokožky a spôsobia vznik vyrážok.

Sprchujte sa maximálne 10 minút pri teplote 32 až 38 °C. 2. AKNÉ Z MOBILU? Smiešne? Len popremýšľajte, kde všade sa dnes povaľoval váš mobil – v kabelke, na písacom stole, na stole v reštaurácii.

Predstavte si, že ste sa ho dotýkali v práci, v obchode, v kine... Takto sa na smartfóne nahromadili početné baktérie, ktoré pri telefonovaní prichádzajú do kontaktu s našou pleťou. Ak nechcete mať nepríjemné vyrážky na lícach a čeľustiach, mobil si každý deň pretrite antibakteriálnou utierkou.

3. ŠPINAVÉ OKULIARE Tu je situácia podobná ako pri mobi-

loch – aj dioptrické a slnečné prichádzajú neustále do kontaktu s baktériami. Ak ich pravidelne nečistíte, príčinou vyrážok na nose a lícach môžu byť práve obľúbené okuliare.

4. POZOR NA ŠPORTOVÉ OBLEČENIE

Pot je ideálnou živnou pôdou pre baktérie. Pri tréningoch noste rýchloschnúce funkčné oblečenie, ktoré odvádza pot a pokožku drží v suchu. Po cvičení sa čo najskôr osprchujte a ak túto možnosť nemáte, aspoň si dôkladne opláchnite tvár. Nikdy si neobliekajte dvakrát rovnaké športové oblečenie – platí to najmä pre topy a tričká.

5. VÁPENATÁ VODA Voda bohatá na vápnik zanecháva vlasy suché a bez lesku, no neškodí len vlasom. „Tvrdá“ voda môže dráždiť aj pokožku. Preto si pleť na záver ošetrite tonizačnou alebo termálnou vodou a už neoplachujte.

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

Máte doma staré roztrhané pančuchy?

V

domácnosti sa dajú recyklovať veci donekonečna. Aj pančušky sa môžu využiť, a to aj vtedy, keď sú už opotrebované alebo roztrhnuté. Kedysi mohla vyslúžená pančuška poslúžiť ako náhrada klinového remeňa v aute. Avšak aj dnes pre ňu nájdeme všestranné využitie.

Zbaví vás prachu. Či už nábytok, laminát, klavír, alebo auto, starú pančušku si natiahnite na ruku a prechádzajte ňou po prachu a nečistotách, tie sa na ňu pekne nazbierajú.

Udrží kefu na psa čistú. Kúsok starej pančušky natiahnite na kefu tak, že budú štetinky pretŕčať. Tie potom splnia svoj účel, avšak kefa ostane čistá.

Prichytí baliaci papier. Zvyšky baliaceho papiera, ktoré máte zrolované, sa prestanú „rozchádzať“, keď ho navlečiete na odstrihnutú pančušku. Hore zaviažte.

Odstraňuje hrčky. Fľaky a hrčky na saku či blejzri prejdite viackrát pančuškou, tak ich odstránite.

Leští topánky. Na topánky naneste krém, nechajte chvíľu pôsobiť a potom vyleštite pančuškami.

Odstraňuje šmuhy na dlážke. Topánky často zanechávajú tmavé šmuhy na dlážke. Prejdite po nich niekoľkokrát suchou pančuškou a „vyšúchajte“ ich dostratena.

Dôkladne chráni pred škrabancami. Aby ste šetrili citlivé plochy, na čistiacu špongiu navlečte kúsok pančušky, zabránite tak škrabancom.

Nájde stratené vecičky. Ak vám niekam padol malý gombík alebo náušnica, navlečte na rúru vysávača suchú pančušku a tak vysávajte, drobné stratené veci ostanú prisaté na pančuške. 

DOMÁCNOSŤ

Pripálené hrnce nemusíte vyhadzovať!

Určite sa to občas stane aj vám. Možno ste sa len pozabudli alebo jednoducho ste len nezamiešali ohrievané jedlo vybraté z chladničky, ktoré je oveľa hustejšie, než keď ste ho tam dávali. Stačí pár minút a pripálený kastról je na svete. A vydrhnúť ho nebýva ľahké. Tu je pár trikov našich babičiek, ako ho vyčistiť ľahko a bez zbytočného drhnutia.

1. Soľný roztok. Nech už budete používať ktorúkoľvek z nižšie uvedených metód, vždy z hrnca najskôr opatrne odstráňte čo najväčšie množstvo pripálených zvyškov jedla. Potom do neho buď vlejte vriacu vodu, alebo ju v ňom uveďte do varu. Následne vmiešajte väčšie množstvo soli, nebojte sa do vody nasypať pokojne celé kilo. Často totiž záleží práve na sile soľného roztoku.

Potom hrniec s roztokom odstavte približne na 24 hodín. Po uplynutí tohto obdobia slanú vodu znova uveďte do varu a krátko povarte.

Po chvíľke môžete skúsiť opatrne drevenou špachtličkou pripáleniny na dne uvoľniť. Obsah potom vylejte a hrniec normálnym spôsobom vyčistite. Pripálenina by mala zmiznúť.

2. Čierny čaj. Ak ste obsah v kastróle nepripálili príliš a ste milovníčkou čierneho čaju, môžete vyskúšať ten. Pripravte si z neho silnejší odvar, pridajte trochu soli a nechajte 24 hodín odstáť. Potom hrniec klasicky umyte hubkou a saponátom.

3. Jedlá sóda či kypriaci prášok. Ak nie ste milovníčkou čaju alebo nechcete na výsledok čakať celý deň, potom vyskúšajte klasickú jedlú sódu. Tá vie nielen vybieliť zuby, odstrániť škvrny od potu a pomôcť pri upratovaní, ale aj s pripálenými hrncami dokáže zázraky. Do hrnca s pripálenými zvyškami jedál nalejte vodu asi do výšky 1 centimetra nad pripáleninou, nasypte sódu a krátko povarte. Ak sa pripálenina nezačne počas varenia odlupovať, nechajte pôsobiť pokojne do druhého dňa a potom vyčistite drsnejšou stranou hubky na umývanie alebo drôtenkou, pozor však na nerezový riad, mohli by ste ho poškriabať. Rovnakú službu ako sóda urobí kypriaci prášok do pečiva.

4. Kuchynský olej. Ak sa vám podarilo pripáliť mlieko, vyskúšajte obyčajný kuchynský olej, ktorý určite v špajze máte. Stačí, keď si ho na handričku alebo hubku trošku kvapnete a pripálenú vrstvu jednoducho pretrite. Nechajte asi desať minút pôsobiť a mlieko pôjde dole takmer samo bez drhnutia a jediného škrabanca.

5. Prášok na pranie. Vyskúšať môžete aj prací prášok. Naozaj máme na mysli ten, ktorý používate na pranie bielizne. Nasypte lyžičku pracieho prášku do 0,5 až 1 litra vody, záleží to od veľkosti hrnca, a nechajte asi 5 minút variť. Pripáleninu potom odlúpnete ako banánovú šupku a hrniec bude zase ako nový. 

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Semiačkové mesiačiky Džuveč so špenátom Suroviny: 100 g slnečnicových semiačok – nepečených, 100 g sezamu, 100 g ľanových semiačok, 1 dl oleja, 2 dl bieleho vína, 1 margarín, 2 až 3 lyžičky soli (podľa chuti), 700 g múky Takto sa to podarí: Margarín roztopíme (môžeme aj v mikrovlnke) a pridávame všetky ostatné suroviny. Dobre vymiešame, vymiesime a roztlačíme na bochník. Cez noc ho necháme v chladničke. Po tom, čo zmes dobre vychladla, rozvaľkáme ju na ½ cm (aj na tenšie) a vykrajujeme mesiačiky, najlepšie ostrejšou formičkou.

Na plech ukladáme tesne vedľa

seba, aby nehoreli. Pečieme pri vyššej teplote doružova. 

Prekmurská gibanica Suroviny: ½ kg štrúdľového cesta (kôry); Na potieranie cesta: 150 g masla alebo margarínu, dl mlieka; Na orechovú plnku: 300 g mletých orechov, 50 – 100 g cukru (podľa chuti), vanilínový cukor, 1,5 dl mlieka; Na makovú plnku: 300 g mletého maku, 50 – 100 g cukru (podľa chuti), vanilínový cukor, 1,5 dl mlieka; Na tvarohovú plnku: 300 g tvarohu, smotana, vajce, 50 – 100 g cukru (podľa chuti), vanilínový cukor, podľa chuti pridáme ešte nastrúhanú kôru z citróna, 2 – 3 lyžice hrozienok (namočených v rume); Na jablkovú plnku: ½ kg očistených a nastrúhaných jabĺk, lyžička škorice, 50 – 100 g cukru (podľa chuti), vanilínový cukor; Na polevu: smotana, vajce Takto sa to podarí: Orechová plnka: Orechy zalejeme vriacim mliekom, pridáme cukor a vanilínový cukor a dobre zmiešame. Maková plnka: Zohrejeme mlieko, pridáme mak a za stáleho miešania varíme ešte 10 minút. Nakoniec pridáme cukor, vanilínový cukor a zmiešame. Tvarohová plnka: Mixérom zmiešame tvaroh so smotanou, vajcom, cukrom a vanilínovým cukrom. Podľa chuti pridáme nastrúhanú citrónovú kôru, hrozienka a zmiešame. Jablková

plnka: K jablkám pridáme škoricu, cukor a vanilínový cukor a dobre zmiešame. Potieranie cesta: Na miernej teplote roztopíme maslo alebo margarín, pridáme mlieko a zmiešame. Plech natrieme maslom a vysypeme múkou. Položíme

Suroviny: 1 cibuľa, olej, 1 kg špenátu, 2 malé šálky uvarenej ryže, 2 vajcia, 1 smotana, čierne korenie, vegeta Takto sa to podarí: Cibuľu nadrobno pokrájame a opražíme na oleji. Špenát obvaríme v slanej vode, scedíme a pokrájame. Ryžu uvaríme a scedíme. Vajcia vyšľaháme, pridáme smotanu a dobre zmiešame. Všetko spolu zmiešame (opraženú cibuľu, obvarený a pokrájaný špenát, uvarenú ryžu, vajcia vyšľahané so smotanou). Ochutíme soľou a vegetou podľa vlastnej chuti.

Misu na zapekanie potrieme

olejom alebo masťou a vylejeme do nej pripravenú hmotu.

Navrch môžeme dať smotanu alebo kyslé mlieko, ktoré sme vymiešali s vyšľahaným vajcom, ale nemusíme. Pečieme 20 až 30 minút na 200 ºC. Podávame samo alebo servírujeme s mä som ako prílohu.

na ktoré vyhrnieme makovú plnku. Na makovú plnku kladieme jedno cesto, potrieme ho 1 – 2 lyžicami roztopeného margarínu s mliekom, potom druhé cesto, na ktoré vyhrnieme jablkovú plnku.

Na jablkovú plnku kladieme tri cestá a každé natierame roztopeným margarínom s mliekom.

Dáme piecť na 180 C̊ orientačne 40 minút. Poleva: Smotanu vyšľaháme s vajcom, vyberieme gibanicu z rúry a zalejeme polevou. Vrátime do rúry na asi 15 – 20 minút. Ak sa povrch gibanice rýchlo pripeká,

prikryjeme ho papierom na pečenie alebo alobalom. Gibanica najlepšie chutí na druhý deň, keď sa zmiešajú všetky šťavy z plniek.

Dobrý tip: Plnku môžeme potierať celú a dostaneme tak 4 vrstvy náplne. Avšak každú plnku môžeme rozdeliť, aby sme dostali 8 vrstiev náplne: tvarohovú, orechovú, makovú, jablkovú a znovu tvarohovú, orechovú, makovú a jablkovú.

Rozvrh a množstvo plniek môžeme prispôsobiť dokonca svojim  chutiam.

Foto: E. Šranková

Malinový koch jedno cesto (kôru), ktoré potrieme 1 – 2 lyžicami roztopeného margarínu s mliekom, potom druhé cesto, ktoré tiež natrieme margarínom s mliekom. Kladieme i tretie cesto, na ktoré vyhrnieme tvarohovú plnku. Na tvarohovú plnku kladieme jedno cesto, potrieme ho 1 – 2 lyžicami roztopeného margarínu s mliekom, potom druhé cesto, na ktoré vyhrnieme orechovú plnku. Na orechovú plnku kladieme jedno cesto, potrieme ho 1 – 2 lyžicami roztopeného margarínu s mliekom, potom druhé cesto,

Suroviny: šálka ryže (3 dl), liter mlieka, 4 vajcia, 4 + 8 lyžíc cukru, lyžica kakaa, 500 g čerstvých alebo mrazených malín Takto sa to podarí: Umyjeme ryžu, pridáme ju do studeného mlieka a na miernej teplote varíme, kým nezhustne, za občasného miešania. Vyšľaháme 4 žĺtky so 4 lyžicami cukru a pridáme k ryži. Pridáme aj jednu zarovnanú lyžicu kakaa.

Po pridaní cukru a žĺtkov ryžová zmes trochu zredne. Necháme vychladnúť. Mrazené maliny

necháme odkvapkať v sitku.

Mixérom vyšľaháme 4 bielky s 8 lyžicami cukru. Vylejeme ryžu na plech, poukladáme maliny a povrch ozdobíme bielkami.

Pečieme vo vyhriatej rúre na  200 °C asi 10 min.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 483| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra

25. FESTIVAL DIDA V PIVNICI (1)

Dôstojná oslava jubilea Anna Francistyová

me nespomenúť, že tak ako sa celý divadelný festival nedeľu 7. apríla si povie- nesie v znamení čísla 25, me, že prvých 25 ročníkov lebo ide o 25. ročník, i na vyprofilovaného festivalu tejto výstave sa zúčastnilo Divadelné inscenácie dolno- presne 25 autorov. Každý zemských autorov sú za nami. sa predstavil jednou, dvomi Tá skutočnosť predovšetkým teší alebo tromi prácami, teda jeho iniciátorov – aktivistov OD návštevníkom sa ponúka Janka Čemana v čele so smelým viac ako 50 diel. Veríme, že „vizionárom“ Jánom Salčákom. táto vzácna akcia bude mať Nositelia pamätných listov Na konci prvého víkendu tohto pokračovanie, preto uvedieZvonimír Pudelka. jubilejného ročníka divadelného me jej účastníkov: Andrea MerníO každom autorovi sa na vernifestivalu známeho skratkou DIDA ková-Šimonová, Anna Čobrdová, sáži zmienil sám iniciátor a kurátor povedal: „Pred štvrťstoročím väč- Anna Dingová, Anna Milcová, výstavy Z. Pudelka a výtvarný šina dnešných členov Ochotníc- Borislav Đukić, Estera Zajacová, kritik Vladimír Valentík túto jeho keho divadla Janka Čemana boli Ján Chrček, Janko Čobrda, Jozef snahu nazval husársky kúsok. Pritom navrhol aj v Pivnici založiť združenie výtvarníkov.

Početným návštevníkom sa na vernisáži prihovorili i Kvetoslava Imreková-Šusterová a Vladimír Brňa. Zároveň otvorili aj výstavu plagátov účinkujúcich predstavení, ktorá je nainštalovaná v predsieni pivnickej kinosály či divadelnej siene. Pritom je súťažného rázu, lebo osobitná odborná komisia ich Autori prvej výstavy výtvarníkov z Pivnice posúdi a vyhlási najlepšie riešenie tohto dôležitého deti. A ich deti sú dnes v Divadle Maďar, Karolína Vlčková, Ksenija sprievodného materiálu každého Janka Čemana. Myslím si, že je to Mijajlovićová, Maja Božovićová- predstavenia. tá vidina Jána Salčáka.“ V pokračovaní prvého festivalo-Bažíková, Marína Čásarová, rod.

Jubilejná DIDA prebieha od 29. Merníková, Miluška Žihlavská, vého dňa si diváci v sieni pozreli marca do 7. apríla. Predstavenia Monika Mandáčová, Peter Valášek, dokumentárny film 25 ďalekých a sprievodné aktivity prebiehajú Slađana Veličkovićová, Štefan a blízkych. Vznikol v produkcii každý deň okrem pondelka 1. internetového portálu Storyteller. a utorka 2. apríla. Pod mottom festivalu Blízki ďalekí a tak ako si to také vzácne jubileum vyžaduje, už prvý víkend bol bohatý a slávnostný.

VÝSTAVY A FILM V piatok 29. marca bola najprv v Modrom salóne otvorená výstava pod názvom 25 blízkych a ďalekých. Autorom a kurátorom výstavy je Dr. Zvonimír Pudelka, ktorý je aj jedným z účastníkov akcie. Ide o prvé zoskupenie výtvarníkov a umelcov Protagonisti pivnickej inscenácie o Jankovi Čemanovi z Pivnice (alebo tu žijú, alebo sú pôvodom z Pivnice), ktorí sa Pudelka, Taňa Valentíková, Tatiana prejavili v rôznych žánroch – od Miškovicová, rod. Imreková, Tiana Minulosť, prítomnosť a budúcklasických kresieb, cez olejomaľ- Kolárová, Viera Đorđevićová, rod. nosť divadelného festivalu DIDA by a grafiky po kombinované Činčuráková, Vlasta Bolehradská, predostreli vo forme vyhlásení techniky a fotografie. Nemôže- Zuzana Pudelková, Žarko Đukić a či osobných spovedí aktivisti OD

V

• KULTÚRA •

Janka Čemana. Od tých najstarších, ktorí boli pri jeho vzniku, po mladučkých hercov, na ktorých je jeho budúcnosť.

JANKO ČEMAN NA JAVISKU V ceremoniáli slávnostného otvorenia 25. ročníka divadelného festivalu DIDA podpredseda organizačného výboru Vladimír Brňa zdôraznil, že si zaumienili primerane osláviť toto jubileum.

Spomenul, že v ústrednej časti podujatia odznie 17 predstavení, že program doplní 7 sprievodných podujatí a že jedným z najvzácnejších darčekov k narodeninám festivalu je zborník Štvrťstoročná DIDA 1995 – 2018. Na znak vďaky za úsilie, obetavosť a podporu v doterajších dejinách podujatia udelili zo 30 pamätných listov jednotlivcom, združeniam a inštitúciám. Potom v mene patróna festivalu jubilejný ročník otvoril Pavel Surový, podpredseda NRSNM. Zdôraznil pritom, že Národnostná rada bude aj naďalej pomáhať Pivničanom, „aby DIDA žila aj ďalej“.

Prví divadelné dosky vyskúšali domáci Pivničania.

Ide o autorskú hru Čo si videl, nevidel si! autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Biografická inscenácia o živote a tvorbe dramatika a spisovateľa Janka Čemana, vlastným menom Michala Kámaňa, vznikla po niekoľkomesačnom výskume v teréne. Členovia OD Janka Čemana ju ladili práve k tomuto jubileu a toto bola premiéra ich silného a premysleného predstavenia. ĎALŠIE FILMY A DIVADLÁ V sobotu 30. marca si diváci najprv v Klube poľnohospodárov >>>

14 /4849/ 6. 4. 2019

27

Kultúra pozreli vzácny archívny filmový materiál svojho rodáka majstra fotografie Jozefa Maďara. Rozdelený do troch častí za komentovania samotného autora pripomenul dedinské akcie aj spred 50 rokov, lebo ide o jeho amatérske začiatky. Organizátori túto akciu zaradili preto, aby Pivničanom pripomenuli autorove vlaňajšie jubileá: 60. narodeniny, 50 rokov amatérskej a 40 rokov profesionálnej filmovej kariéry.

Na javisku sa so súťažným predstavením Zabíjačka predstavili členovia Divadelnej sekcie Branislava Vierga z Kultúrneho centra Aradáč. Autorom a režisérom je

Mladučkí herci a recitátori

Jano Hrubík. Avizovaná ako komédia, táto inscenácia zobrazujúca našu aktuálnu krutú realitu spätú s vysťahovalectvom a rozbíjaním

rodiny, priniesla prekvapujúco krutý koniec.

Nasledovala absurdná komédia Láska k blížnemu hosťujúceho Divadelného súboru Daxner z Tisovca. Réžiu urobil petrovský rodák Ľuboslav Majera, ktorému pred predstavením Vladimír Brňa udelil pamätný list a spomienkový darček pre súbor z Tisovca, lebo toto bolo práve 250. predstavenie (podľa prihlasovania) na festivale DIDA. Presvedčivým výkonom a skvelým režijným videním hostia zo Slovenska oduševnili obecenstvo, ktoré, tak ako v piatok, takmer do posledného miesta vyplnilo hľadisko. Tisovčanom toto bola cudzokrajná premiéra.

PERFORMANC I A , K N I H Y, ABSURDNÉ DIVADLO V nedeľu 31. marca prvý divadelné dosky vyskúšal Ján Salčák z Pivnice so svojím autorským projektom Špatný, špinavý a...

(Ružan, prljav i...). Ako autori predlohy sa uvádzajú Meša Selimović a J. Salčák a za gitarovej clony autor a režisér J. Salčák pripravený text formou performancie a interakcie

obecenstvu predostrel v srbčine.

Nasledovala tradičná knižná akcia Vítanie jari s knihou a miestnosť Klubu poľnohospodárov bola znovu primalá pre

Vďaka svojim učiteľkám ukázali, aj ako krásne vedia recitovať. Pre všetkých návštevníkov pivnickí žiaci pripravili záložky do kníh.

Prvý divadelný víkend v nedeľnom večernom termíne skončili Kovačičania. Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM zahral svoje Krátke jednoaktovky Vol. 1.

Autorom predlohy a režisérom je Dragan Karlečík. Ďalšie divadlo absurdu, ktoré prinúti diváka zamyslieť sa nad Tisovčania so svojou Láskou k blížnemu niektorými javmi vôkol nás. všetkých návštevníkov. Riaditeľ Po každom predstavení diváci SVC Vladimír Valentík predstavil ho svojimi vstupenkami môžu produkciu tohto vydavateľstva aj sami ohodnotiť, a to tak, že medzi dvoma festivalmi DIDA, ich vložia do škatule s veselým ako i čerstvú novinku – knihu alebo tým iným smajlíkom. Takto básní Matiju Bećkovića v prekla- určia, kto na záver súťažnej časti de Martina Prebudilu. Osobitná festivalu získa cenu poroty obepozornosť bola venovaná novej censtva. Nositeľov ostatných cien literatúre pre deti (v sledovanom určí posudzovacia komisia, ktoobdobí vyšlo až 9 titulov). Náv- rá aj tentoraz pracuje v zložení: števníkom ju trefnými úryvkami Zuzana Tárnociová, predsedníčka, predstavili žiaci pivnickej školy Vladimír Valentík a Dr. Zuzana Lea Blatnická, Kristián Baďura, Týrová, členovia. Dovtedy je na Mia Gedrová, Maja Tótová, Dajana repertoári 25. festivalu DIDA ešte Brňová, Róbert Čásar, Emina Čása- hodne divadiel, ako i prezentácia rová a škôlkarka Nina Merníková. príležitostného zborníka.

DIVADELNÁ PREMIÉRA V KYSÁČI

V štátnom záujme

Elena Šranková

D

ivadelná premiéra hry V štátnom záujme prilákala v sobotu 30. marca do veľkej sály Kultúrneho centra Kysáč veľký počet milovníkov divadla, ale i divadelníkov z iných prostredí.

Režisér Ochotníckeho divadla KC Ján Privizer si tentoraz zvolil predlohu českého herca, dramatika, scenáristu a divadelného režiséra Antonína Procházku.

Text trochu upravil a za asistentku réžie si zvolil Svetlanu Gaškovú.

Text preložila Katarína Sedláková.

Z afišu k tomuto predstaveniu prepisujeme obsadenie osôb: Kristián Križan (Radim), Ivan Privizer (Eman), Svetlana Gašková (Iva), Branislav Čeman (Lumír),

28

www.hl.rs

Tatiana Klinková (Regina), Saša Čižmanský (Hájny), Miroslav Vrška (Héjny), Majela Sabadošová (poštárka a plachá), Andrea Miháľová (Radka), Anna Madacká (Klára) a Ivan Madacký (boxer).

O realizáciu tohto predstavenia sa ešte pričinili: šepkár Saša Čižmanský, Milan Klinko a Branislav Agarský, ktorí mali na starosti svetelný dizajn, zvukári Martin Kulík a Aleksandar Kolár. Ján Kohút-Kohútik vypracoval plagát – bulletin, fotografoval Milan Macák a v technickom tíme boli Ján Kohút-Pevac, Miloslav Kulík, Pavel Surový a Ondrej Gaško.

Scénu, kostýmy a hudbu mal na starosti kolektív a ruku k dielu pri vzniku predstavenia priložil i Ján Jambrich.

Pri veselohre na politickú tému

Informačno-politický týždenník

Perfektné herecké kreácie: (zľava) Ivan Privizer, Kristián Križan a Branislav Čeman

sa obecenstvo dobre pobavilo, zvlášť preto, že dej bol plný ľúbostných príbehov a zápletkov.

Treba pochváliť herecké výkony štandardne dobrých kysáčskych hercov a tentoraz hlavných hrdinov, najmä Svetlany Gaškovej, Ivana Privizera a Branislava Čema-

na, ako aj Kristiána Križana. I keď sa aj ostatní herci v predstavení ukázali v najlepšom svetle.

Realizáciu predstavenia finančne podporili Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a kolektív OD KC Kysáč.

• KULTÚRA •

OBLASTNÁ SÚŤAŽ RECITÁTOROV SRIEMU

Postúpili tridsiati traja Anna Simonovićová

K

rásny slnečný jarný víkend 23. a 24. marca poéziou pozdravili recitátori, ktorí sa v Sriemskej Mitrovici v Múzeu Sriemu zúčastnili v oblastnej súťaži recitátorov. V súťaži sa zúčastnilo 126 recitátorov zo sriemskych obcí, ktorých pozdravili Dušan Drča, riaditeľ Ustanovizne pre pestovanie kultúry Sriem, a Savo Mučibabić v mene Zväzu umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny.

Práve tieto dve ustanovizne boli organizátormi podujatia.

Prednes krásneho slova sledovala a hodnotila porota v zložení: Miodrag Petrović, herec Srbského národného divadla v Novom Sade, predseda, a členky Miruška Kočišová, staropazovská recitátorka a pedagogička, a Dr. Slađana Milenkovićová, spisovateľka a profesorka na Vysokej škole odborných štúdií pre vychovávateľov a podnikateľských informatikov Sirmium. Podľa ich ocenenia tohtoročná prehliadka bola ako aj doterajšie. Poukázala na to, že sa v niektorých prostrediach s

recitátormi pracuje viac, v iných menej a že sa väčšina pedagógov snažila nájsť básne, ktoré sa často nerecitujú na súťažiach.

V najmladšej vekovej skupine sa predstavilo 36 žiakov nižších ročníkov základných škôl. Medzi desiatimi, ktorí postúpili do pokrajinskej súťaže recitátorov, sú aj traja, ktorí recitovali po slovensky: Tatiana Babinková, Mia Jašová a Lena Stankovićová, všetci zo Starej Pazovy. V strednej vekovej skupine zarecitovalo 48 žiakov vyšších ročníkov základných škôl. Do vyššej súťaže postúpili dvanásti a medzi nimi sú i dvaja Staropazovčania, ktorí recitovali po slovensky: Jelena Ardalová a Andrej Simendić. V tretej vekovej skupine vystúpilo 42 recitátorov a do ďalšieho súťažného kola postúpili jedenásti stredoškoláci.

Medzi nimi sú aj Jana Rumanová zo Starej Pazovy a Ivana Zorňanová z Erdevíka, ktoré recitovali po slovensky. Pokrajinská súťaž recitátorov pod názvom Básnik môjho rodu sa uskutoční 12. až 14. apríla v Sečnji.

S PROFESOROM A REŽISÉROM SAVOM ĐURĐEVIĆOM

Deťom sa treba venovať A. Simonovićová

N

a tohtoročnej obecnej prehliadke detskej divadelnej tvorby v Starej Pazove profesor srbčiny v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka Savo Đurđević sa ako režisér predstavil vlastným predstavením Muva (Mucha) a spolu s Miroslavom Benkom pracoval aj na príprave prestavenia Soľ nad zlato.

Práca s profesionálnym režisérom preňho veľa znamená. Ako nám prezradil, získal vzácne a pozitívne skúsenosti, ktoré uplatní vo svojej ďalšej práci v divadle. „Miroslav Benka je veľmi kreatívny, skúsený, odborný, má veľa ideí, ako vyriešiť niektoré scény v predstavení, čo pre mňa bolo veľmi osožné,“ povedal nám spolubesedník. „V príprave tohto predstavenia sme sa i vzájomne dopĺňali.

Vzácnou nápomocnou rukou nám • KULTÚRA •

boli rodičia malých hercov, ktorí pomáhali pri vypracovaní kostýmov, scénografie, dokonca babka Mária Hrehorová sa starala aj o disciplínu v súbore.“

OBLASTNÁ SÚŤAŽ RECITÁTOROV V BÁČI

Stupienok do Sečnja Anna Legíňová

T

ak ako v uplynulých rokoch, aj tentoraz Báč bol hostiteľom nadšencov umeleckého prednesu, keď sa v tamojšej Ľudovej knižnici Vuka Karadžića 16. a 17. marca konala oblastná súťaž recitátorov Básnik môjho rodu.

Z úhrnne prihlásených 146 recitátorov, ktorí pekné slovo prezentovali aj v jazykoch národnostných menšín, do pokrajinskej súťaže v Sečnji postúpilo 44 súťažiacich.

Porota bola prísna a vyžadovala od recitátorov kvalitnú dikciu, komunikáciu s publikom, prirodzenosť, prenášanie úprimnej emócie na divákov a, samozrejme, vystúpenie bez trémy. Pracovala v zložení: Miodrag Petrović, Katalin Fazekašová, Anna Chrťanová-Leskovac a Amalija Kovačová.

Z najmladšej vekovej skupiny recitátorov do Sečnja postúpili: Baba Krištof, Dorina Bakošová, Jana Vargová, Dunja Vladisavljevićová, Xénia Vujačićová, Teodora Gajdošová, Miljan Đurović, Ema Živkovićová, Selena Jovanovićová, Mia Majerová, Ivan Molnár, David sen, ktoré, ako hovorí, hrali iba raz. Pritom zistil, že sa to deťom páči, že deti v tejto škole majú vyvinutú divadelnú kultúru. Tak sa to začalo a potom nasledovali ďalšie predstavenia. Divadielko Tom Sojer pripravil nielen v srbčine, ale aj v slovenčine, po slovensky režíroval Tri príbehy Vladka Miksáda

Profesor Savo Đurđević (v strede) s mladými protagonistami najnovšieho predstavenia Muva

Profesor S. Đurđević sa do divadla dostal náhodou, keď v škole pre program ku Dňu svätého Sávu pripravil predstavenie Školský

a Svätý Sávo v ľudovej tradícii a po srbsky Kako su nastale ružne reči.

S predstaveniami pod jeho režijnou taktovkou sa žiaci zúčastnili aj na

Ninkov, Tatjana Pavlovićová, Jelena Risová a Daniela Sabová.

Keď ide o strednú vekovú kategóriu do Sečnja odcestujú: Lea Blatnická, Marcela Gániová, Marko Grujić, Minea Juhásová, Tijana Lukićová, Nađa Malinićová, Biljana Mitrićová, Isidora Ninkovová, Valentina Novtová, Luka Nogavica, Dragutin Sinđelić, Milan Hansman, Tijana Cvijetanovićová a Jovana Šćepanovićová.

Z najstaršej vekovej skupiny na pokrajinskej súťaži sa predstavia: Nataša Vignjevićová, Nikola Vukadinov, Tara Desnicová, Stasja Durutovićová, Anđela Đukanovićová, Jovan Živković, Vladica Kljajić, Isidora Kovačevićová, Stefan Kovijanić, Jovan Lazarević, Emília Jana Pálešová, Katarína Perovićová, Valentina Salagová, Petronela Fenjvešiová a Valentína Hudecová.

Na záver treba povedať, že recitátori dosahujú pozoruhodné výsledky aj vďaka vytrvalosti pedagógov, ktorí s nimi pracujú. Tak tomu bude aj v ústrety pokrajinskej súťaži v Sečnji, ktorá bude 12. apríla pre najmladších, 13. apríla pre staršiu vekovú skupinu a 14. apríla pre stredoškolákov a mládežníkov.

Prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, čo ho motivovalo k ďalšej práci v detskom divadle. V pátraní po ďalších predlohách ho inšpiroval Branislav Nušić, a tak pripravil jeho tri jednoaktovky: Analfabeta, Kirija a v tomto roku Muva. „V dielach Branislava Nušića ma nadchýna absurdnosť, jeho humor, ktorý je liečivý, bezstarostný, netušiaci, jeho porozumenie pre človeka. Nušić svojich hrdinov neodsudzuje, aj keď píše o ich chybách.

Pritom sú jeho diela stále aktuálne.

Chcel by som sa popasovať aj s jeho predlohami Vlast a Sumnjivo lice.“ Okrem Nušića náš spolubesedník by chcel režírovať aj diela iných autorov, napríklad Ljubivoja Ršmovića a Marka Twaina, lebo, ako hovorí, badá tam vzácnu detskú hru a vďačnosť. Sám je však vďačný deťom, s ktorými spolupracoval a ktoré majú záujem o divadlo, lebo práca s nimi ho upokojuje a obohacuje.

Z rozhovoru s profesorom Savom Đurđevićom vyplýva, že deťom sa treba venovať a ony vám to vrátia viacnásobne.

14 /4849/ 6. 4. 2019

29

Kultúra VÝTVARNÁ TVORBA PAVLA POPA

Súťaží s najlepšími Anna Horvátová

„P

opove nevšedné kresliarske schopnosti umožňujú bohaté zobrazenie jeho vnútorného nazerania. Maľby Pavla Popa sú akoby umeleckým následkom 20. storočia – obdobia rozbitia atómu. Sú to maľby praskania a rozkladu, čím vynikajúco korešpondujú s obdobím doby, v ktorej vznikali. Veľké plátna Pavla Popa najčastejšie kompozične vypĺňajú neutrálne alebo chladné farby pozadia obrazu, na ktorom sa vďaka použitým hýrivým farbám v strede odohráva búrlivý proces rozkladu alebo zrodu,“ trefne ocharakterizoval tvorbu grafika virtuózneho kresliarskeho rukopisu a vynikajúceho maliara Vladimír Valentík v sprievodnom katalógu výstavy, vernisáž ktorej bola v sobotu 30. marca.

Na otvorení samostatnej výstavy obrazov, nainštalovanej v petrovskej Galérii Zuzky Med-

veďovej a v organizácii Múzea vojvodinských Slovákov prítomných a menovite vzácnych hostí privítala riaditeľka MVS Anna Séčová-

Valentík v príhovore podotkol, že výstava pozostávajúca z cyklu kresieb podobizní Pocta je toho času nainštalovaná na Bratislavskom hrade: „Tam je pocta dolnozemská, tuná v Srbsku je to pocta veľkým maliarom, aj Pavlovi Popovi.“ Sava Stepanov uviedol, že Pop je veľmi presvedčivý, súťaží s najlepšími

Na otvorení výstavy (foto: kulpin.net)

-Pintírová, po čom slovo patrilo výtvarným kritikom Valentíkovi a Savovi Stepanovovi.

Na výstave bola prítomná iba umelcova manželka, sám umelec zo zdravotných dôvodov však nie.

a úspešne ich interpretuje.

Túto výstavu monumentálnych diel, ktorá bude verejnosti sprístupnená do 12. mája, otvoril Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v za-

V STAREJ PAZOVE

Koncert pazovských harmonikárov Anna Lešťanová

Z

radu programov, ktoré usporadúva staropazovský SKUS hrdinu Janka Čmelíka, sobotňajší koncert (30. marca) určite patrí medzi vydarenejšie: s ohľadom na počet účastníkov na javisku a divákov v hľadisku.

Mnohí boli zvedaví, ako koncert pazovských harmonikárov odznie, a podľa reakcie obecenstva môžeme usúdiť, že takéto koncerty budú vítané i v budúcnosti.

V Starej Pazove je zo 50 harmonikárov a iste dve tretiny z nich úspešne vystúpilo na tomto kultúrnom podujatí. Harmonika je v tomto prostredí obľúbeným hudobným nástrojom. Na nej hrali, hrajú a budú ešte dlho hrať mnohí občania, ktorým je to obľúbeným koníčkom alebo profesiou. Na koncerte vystúpili všetky generačné skupiny, ktoré k tomu nástroju majú blízko, či už ako samoukovia a nadovšetko

30

www.hl.rs

talentovaní hudobníci, alebo ako školení, čo je najmä príznačné pre mladšie generácie. Koncert spolu s otcom Dankom Mitnáverom otvoril najmladší – štvorročný

tiach pazovskej hudby z odbornej stránky sa stručne zmienil Miroslav Hadrík, ktorý sa tejto téme venoval aj vo svojej diplomovej práci ako študent na Slovensku v rámci

Alexej a Danko Mitnáverovci

účastník – Alexej Mitnáver, kým najstarším bol 85-ročný Ján Filip, ktorý harmoniku prvýkrát zobral do rúk ako 15-ročný chlapec. O dejinách, vývoji a špecifickos-

Informačno-politický týždenník

etnomuzikologického výskumu.

Mnohí z harmonikárov hrávali v známych slovenských ľudových skupinách (Pazovskí beťári, Pazovskí kacúri, 4 M…), sú ešte stále

hraničí. V pokračovaní, v druhej časti večierka bola premiéra monografie venovanej Popovi a premietnutý dokumentárny film o jeho tvorbe.

Z pera V. Valentíka z katalógu sa ešte dozvedáme: „Pavel Pop sa narodil 1. decembra 1948 v Starej Pazove. Študoval na Pedagogickej akadémii v Belehrade výtvarný odbor a vyštudoval grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave roku 1975. Od roku 2008 vypracoval cyklus kresieb podobizní najväčších svetových výtvarných umelcov a ich najznámejších výtvarných diel (Pablo Picasso, Salvador Dalí, Wassily Kandínsky, René Magritte, Francisco Goya, Albrecht Dürer, Leonardo da Vinci, Rembrandt a iní). Boli to obrazy menších rozmerov. Od roku 2012 Pavel Pop sa rozhodol pre maľbu väčších formátov na uvedenú tému. Veľký počet malieb z tohto cyklu obrazov vznikol najmä v roku 2014. Výnimočná maliarska zručnosť Pavla Popa ovplyvnená postmoderným cítením mu umožnila vzdať jedinečný hold veľkým umelcom a ich dielu.“ známi a populárni nielen v tomto prostredí, ale aj širšie, a ako dobrých hudobníkov ich poznajú aj za hranicami nášho štátu.

V dvojhodinovom programe milovníci staropazovskej slovenskej ľudovej piesne v divadelnej sále nešetrili svoje dlane a vystúpenia harmonikárov sprevádzali búrlivým potleskom. V mene slovenského spolku v organizácii podujatia sa najviac pričinili dvaja harmonikári – Mário Mitnáver a Daniel Medveď, ktorí so svojím tímom v príprave koncertu dbali na každý segment: pred začiatkom koncertu v aule divadelnej sály obecenstvo si mohlo vypočuť staršie nahrávky harmonikárov, prostredníctvom videobeamu sa na javisku premietali fotografie harmonikárov, ktorí už nie sú medzi nami a dali veľký príspevok k rozvoju pazovskej hudby, a k obohateniu koncertu prispeli kvalitné zvukové a svetelné efekty a trefná scénografia.

V záverečnom bode na javisku zahrali a zaspievali všetci aktéri koncertu. Pripojili sa im naladení diváci, ktorí po stojačky spievali a tlieskali, ďakujúc za výnimočný koncert..

• KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 14

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky, prekladateľky a autorky literatúry pre deti a mládež (1909 – 1995).



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Jarná výstava. V aule staropazovskej divadelnej sály je do 6. apríla otvorená Jarná výstava v organizácii Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy (ZVUSP). Vystavených je tu 26 prác, ktoré namaľovali účastníci 3. výtvarného tábora ZVUSP a detského výtvarného tábora Park pekných želaní v roku 2018. Vernisáž bola v piatok 29. marca a v úvodnej časti programu

sa početným návštevníkom prihovorila Zorica Opavská, predsedníčka združenia. Výstavu otvoril Alexander Bako, dlhoročný kultúrny dejateľ, herec a režisér. V kultúrno-umeleckej časti programu vystúpila etnoskupina staropazovského gymnázia pod vedením profesorky Dijany Vlainić-Dragin.

Súčasťou výstavy je farebný katalóg.

A. Lš.

SMUTNÁ SPOMIENKA na sestru

Oznamujte v Hlase ľudu

ALŽBETU GARAJOVÚ

021/ 47-20-840

rod. Hriešikovú 1942 – 2018 – 2019 z Kovačice

a 021/47-20-844

Je ťažké tomu uveriť, že Ťa už niet.

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a s láskou a úctou si na Teba spomínať.

inzercia@hl.rs

Zarmútené sestry a bratia Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1482_01 NS_Novi_Sad_Promenada_Rooftop, Bulvár oslobodenia 119, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13 – VODOROVNE: prajanie, Roháček, Avon, B, CH, sej, lono, ks, ea, av, anekdota, línie, RL, kopnie, O, RAI, LO, kam, epos, etna, á, k, riekanka TAJNIČKA: JÁN ROHÁČEK

• KULTÚRA· OZNAMY •

SPOMIENKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu zo 16. marca 2019 bolo: ANDREJ SLÁDKOVIČ.

Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA ČELOVSKÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 21, 21 315 Lug. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ROZLÚČKA so susedou

VLADISLAV KUŠTRA 1964 – 2014 – 2019 z Kulpína

ZDENKOU FIEBIGOVOU

rod. Denďúrovou 1967 – 2019 Chýbaš nám.

S láskou si spomínajú: Janko, Mariena a Svetlana s rodinami a švagor a sestra

14 /4849/ 6. 4. 2019

Sme hrdí, že sme Ťa poznali a spomienku na Teba si navždy zachováme.

Petrovićovci

31

Oznamy

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 3, v Ul. Turgeneva 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6900/26, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zásobovanie vodou sídliska Bocke (prvá zóna zásobovania vodou južne od cesty II. A triedy 119) Nositeľ projektu VKP Vodovod a kanalizácia, Masarykova 17, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zásobovanie vodou sídliska Bocke (prvá zóna zásobovania vodou južne od cesty II. A triedy 119), na katastrálnych parcelách čísla: 1064, 896, 1071, 1070, 1065, 901, 1077, 1085/4, 1087/3, 1101, 1086/7 1087/1, 1086/1, 1088/3, 1089, 1090, 1092, 1095, 1098/2, 1098/1, 1099, 1118, 1115/1, 1108/1, 1107/1, 1104, 1103/3, 1102/4, 1102/5, 1121/4, 1114, 1116, 1117, 1119, 1142, 1122/1, 1105/4, 1102/1, 1122/2 a 1121/1, všetky v k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad, a na katastrálnych parcelách čísla: 74, 3973, 82, 91/17, 78, 158, 159, 3974/1, 130/7, 129, 127/2, 126/7, 126/8, 125/5, 259/5, 259/9, 259/10, 259/11, 259/12, 260/3, 260/1, 260/2, 261, 262, 263/1, 263/2, 266/4, 266/3, 266/6, 266/7, 266/8, 266/9, 266/10, 266/17, 266/13, 266/12, 266/16, 266/15, 382/1, 130/1, 130/2, 130/3, 130/4, 128/6, 127/1, 124/11, 125/7, 259/13, 277, 269/9, 265/5, 265/8, 269/1, 273, 287/8, 272, 271, 270, 269/2, 282, 3972, 4006, 121/2, 121/1, 52/7, 102, 104/5, 104/6, 55/5, 71/1, 68/19, 69, 70/17, 86/1, 83/4, 131/3, 144/2, 136/2, 148/5, 140/5, 137/26, 70/16, 70/9, 70/15, 63/15, 63/6, 63/14, 64/15, 64/1, 62/5, 61, 62/13, 52/1, 150/5, 143/1, 149, 143/1, 70/6, 67, 70/14, 64/18, 65, 58, 59, 56/2, 55/4, 55/6, 53/1, 54/2, 53/2, 70/18, 64/14, všetky v k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. marca 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-108/19, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

PREDÁM auto značky Hyundai i30. Hlásiť sa na telefónne číslo: 063/88-00-935.

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku

Dr. JAROSLAVU VINDIŠ 1950 – 2018 – 2019 z Hložian

Štefan

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

učiteľovi a riaditeľovi vo výslužbe

na našu starkú a mamu

PAVLOVI LIPTÁKOVI 1931 – 2019 z Petrovca

Mnohé generácie žiakov a učiteľov dlho budú pátrať po veľkom slove vďaky svojmu učiteľovi, riaditeľovi a nanajvýš priateľovi.

Lúčime sa s Vami s nesmiernou úctou a vďakou, hlboko sa klaniame Vašej pamiatke.

Dr. JAROSLAVU VINDIŠ 1950 – 2018 – 2019 z Hložian Uplynul rok a chýbaš nám ešte viac.

Igi, Taňa, Aki, Segi a Lara

Kolektív ZŠ Jána Čajaka v Petrovci • OZNAMY •

14 /4849/ 6. 4. 2019

33

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA so starkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou

ANNOU CEROVSKOU

ANNOU CEROVSKOU

rod. Andrášikovou 1949 – 2019 z Báčskeho Petrovca V srdci je žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho.

Nie si tam, kde si bola, ale si všade tam, kde som ja.

rod. Andrášikovou 1949 – 2019

Kto rozkáže srdcu, aby nežialilo, a oku, aby slzu nepustilo?

Tento osud je ťažké znášať, potešiť môžeš iba Ty, Pane.

Tvoja vnučka Denisa s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

Tvoj manžel Ondrej

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

ANNOU CEROVSKOU

ANNOU CEROVSKOU

rod. Andrášikovou 1949 – 2019 z Báčskeho Petrovca

rod. Andrášikovou 1949 – 2019 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrou a krstnou

ANNOU CEROVSKOU

rod. Andrášikovou 1949 – 2019 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku si budú zachovávať kmotrovci Kuľhaví a krstné deti

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli tri roky, čo nás navždy opustil brat a strýko

JÁN TURČAN

1975 – 5. 4. 2016 – 5.

4. 2019 z B. Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachováva brat Juraj s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

Bola si, a už viac nie si, ale stopy lásky a dobroty po Tebe zostali.

Človek odchádza, ale všetko, čo nám dal, zostáva.

Syn Ondrej a Ľupko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNA BALÁŽA 1933 – 2004 z Kovačice

Syn Ondrej s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Už je tomu 15 rokov, čo nie si medzi nami.

S láskou a úctou si spomínajú: manželka Mária a syn Ján s rodinou

ANNOU CEROVSKOU

ANNA CEROVSKÁ

rod. Andrášikovou 1949 – 2019 z Báčskeho Petrovca

rod. Andrášiková 1949 – 2019 z Petrovca

S úctou si na Teba budeme spomínať.

Susedovci: Ivičiakovci, Ján a Pavel Pucovskovci, Semartonskovci a Tomićovci

34

www.hl.rs

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

Informačno-politický týždenník

Anna Speváková

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JOŽKA BALÁŽA 1960 – 2016 – 2019 z Kovačice

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach žiješ s nami.

S úctou: mama a brat s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu mamu

KATARÍNU MIŠTECOVÚ

MÁRIU LABÁTOVÚ

1953 – 2014 – 2019 z Petrovca

Tichú spomienku na Teba si zachováva

na našu sestru

MÁRIU LABÁTOVÚ

1945 – 2018 – 2019 z Petrovca

1945 – 2018 – 2019 z Petrovca

Spomíname si na Teba s tichým bôľom.

S láskou a žiaľom na Teba si spomínajú

Mariena s rodinou

syn Jaroslav a dcéra Mária s rodinami

SPOMIENKA

Sestry Anna a Katarína s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým zármutkom v srdciach sa lúčime s naším milovaným manželom, otcom a starým otcom

PAVLOM LIPTÁKOM 1931 – 2019 z Báčskeho Petrovca

KATARÍNA MIŠTECOVÁ

rod. Diňová 1953 – 2014 – 2019

KATARÍNA DIŇOVÁ

JÁN DIŇA

1924 – 1975 – 2019

rod. Hansmanová 1929 – 2016 – 2019

Zarmútení:

z Báčskeho Petrovca Roky plynú, my spomíname...

Váš brat a syn Ján Diňa s rodinou

na rodičov

ONDREJ ZIMAN

30. 7. 1943 – 11. 4. 1999 – 2019 24. 4. 1940 – 14. 8. 2009 – 2019

• OZNAMY •

KATARÍNU ŠUSTEROVÚ rod. Kľúčikovú 1935 – 1999 – 2019

JÁNA ŠUSTERA 1930 – 2011 – 2019

z Pivnice

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú:

manželka Anna, dcéra Zdenka, syn Pavel, vnučky Anna a Jana s rodinami, vnuk Ján a zať Ján

SPOMIENKA

SPOMIENKA

MÁRIA ZIMANOVÁ

Vďační za Tvoju lásku a dobrotu, spomienky na Teba si večne uchováme v srdci.

syn Miroslav s rodinou a syn Vladimír

S láskou si spomínajú: dcéra Katarína Naďová s manželom Jánom, vnučka Vlasta s rodinou a vnuk Vlasto 14 /4849/ 6. 4. 2019

35

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

Republika Srbsko MINISTERSTVO OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

JÁNOM ABRAHÁMOM

1942 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Smrť Ťa vytrhla z kruhu súrodencov. Budeme si spomínať na spoločne strávené chvíle.

Požehnaný Hospodin, lebo mi predivne prejavil milosť v čase súženia. Žalm 31, 22

Na základe čl. 25 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje nasledujúce OZNÁMENIE Nositeľ projektu GASTRANS, s. s r. o., – NOVI SAD, z Nového Sadu, Narodnog fronta 12, podal Ministerstvu ochrany životného prostredia žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu magistrálneho plynovodu – interkonektora, hranica Bulharska – hranica Maďarska,

Sestry Zuzana Očovejiová, Anna Pavlisová a Mária Gašparovská s rodinami

ktorá sa vzťahuje na Úsek 2, Žabari – Kovin, dĺžky cca 48 km, na území ZO Žabari, ZO Velika Plana, mesta Smederovo a ZO Kovin, Republika Srbsko, dňa 20. 2. 2019, evidovanú pod číslom 353-02-331/2018-03.

Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že tento orgán schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k predmetovej Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie v súlade s článkom 24 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životného prostredie (Úradný vestník R. Srbsko, číslo 135/04, 36/09).

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. marca 2019 ma náhle a nečakane opustil manžel

Nahliadnutie do schváleného rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia v Belehrade, Omladinskih brigada 1, Nový Belehrad, kancelária 428, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h, ako aj na webovej stránke ministerstva http://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-na-zivotnu-srdinu/ v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

MARTIN STRAKÚŠEK 28. 9. 1948 – 24. 3. 2019 z Kovačice

Osud Ti nedoprial dlhšie s nami byť, ale v našich srdciach budeš navždy žiť.

Navždy zarmútená manželka Katarína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. marca 2019 nás náhle a nečakane opustil otec a starý otec

MARTIN STRAKÚŠEK 28. 9. 1948 – 24. 3. 2019 z Kovačice

Hoci si odišiel, v mysli a v našich srdciach stále zostaneš.

Zarmútená dcéra Mária Šimonová s manželom Pavlom, vnukovia Pavel a Dejan a pravnučka Anđela

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. marca 2019 nás náhle a nečakane opustil otec a starý otec

Nositeľ projektu a zainteresovaná verejnosť môžu začať súdne konanie podávaním sťažnosti kompetentnému súdu v lehote 30 dní odo dňa prijatia tohto rozhodnutia, totiž odo dňa zverejnenia oznamu v prostriedkoch informovania.

Republika Srbsko MINISTERSTVO OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Na základe čl. 25 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje nasledujúce OZNÁMENIE Nositeľ projektu GASTRANS, s. s r. o., – NOVI SAD, z Nového Sadu, Narodnog fronta 12, podal Ministerstvu ochrany životného prostredia žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu magistrálneho plynovodu – – interkonektora, hranica Bulharska – hranica Maďarska, ktorá sa vzťahuje na Úsek 3, Kovin – Gospođinci, dĺžky cca 112 km, na území ZO Kovin, mesta Pančevo, ZO Kovačica, ZO Opovo, MO Palilula – mesto Belehrad, mesta Zreňanin, ZO Titel, mesta Nový Sad a ZO Žabalj, Republika Srbsko, dňa 20. 2. 2019, evidovanú pod číslom 353-02-330/2018-03.

Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že tento orgán schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k predmetovej Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie v súlade s článkom 24 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník R. Srbsko, číslo 135/04, 36/09).

Nahliadnutie do schváleného rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia v Belehrade, Omladinskih brigada 1, Nový Belehrad, kancelária 428, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h, ako aj na webovej stránke ministerstva http://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-na-zivotnu-srdinu/ v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu a zainteresovaná verejnosť môžu začať súdne konanie podávaním sťažnosti kompetentnému súdu v lehote 30 dní odo dňa prijatia tohto rozhodnutia, totiž odo dňa zverejnenia oznamu v prostriedkoch informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

MARTIN STRAKÚŠEK 28. 9. 1948 – 24. 3. 2019 z Kovačice

Kto v srdciach žije, nezomiera.

Zarmútená dcéra Jarmila Bartošová a vnučky Gabriela a Ingrid s priateľom Jánom

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU268/NSL268, NS – TC Promenada, v Novom Sade, na Bulvári oslobodenia číslo 119, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHAL LOMEN

24. 4. 1926 – 28. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca

Odišli mnohí a mnohí pôjdu: uniknú časom a k časom dôjdu.

Zarmútené rodiny: Kudronová, Lomenová a Popovićová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starkým

JÁNOM ABRAHÁMOM 9. 4. 1942 – 30. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Manželka Katarína, syn Ján a dcéry Zdena a Vlasta s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA so spolužiačkou

ANNOU OŽVÁTOVOU

rod. Častvenovou 9. 10. 1959 – 24. 3.

2019 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachovajú

spolužiaci generácie 1959/1960 • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela

ZUZANA VARGOVÁ

MICHALA ČOBRDU

rod. Takáčová 31. 12. 1939 – 18.

3. 2019 z Kovačice

29. 9. 1954 – 5. 4.

2016 – 2019 z Pivnice

Navždy nám v pamäti zostane Tvoj úsmev a dobrota, ktorú si nám vždy s radosťou a úprimne zo srdca dávala.

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Kto zotrie slzy, čo po tvári tečú?

Manžel môj, veľký smútok zaľahol na náš dom, veľmi mi je ťažko bez Teba v ňom.

Navždy a so slzami v očiach a smútkom v srdci sa s Tebou lúčia:

Zarmútená manželka Anna

SMUTNÁ ROZLÚČKA

syn Štefan Varga s manželkou Lýdiou a vnučka Marína s manželom Mariánom a dcérou Sárou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Mgr. ZDENKA FIEBIGOVÁ

Mgr. ZDENKA FIEBIGOVÁ

rod. Denďúrová

rod. Denďúrová 1967 – 2019

1967 – 2019

Navždy zostaneš v našich srdciach.

S láskou a úctou

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Bratranec Zdenko Levársky s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratom, švagrom a ujom

bratranec Vladimír Levársky s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

PAVLOM LIPTÁKOM

PAVLOM LIPTÁKOM

1931 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si Ťa zachováme v spomienkach.

1931 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si vždy na Teba bude spomínať

Bovdišovci, Struhárovci a Milićovci

rodina Čániová 14 /4849/ 6. 4. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. apríla 19.30 Zostrih z festivalu nových slovenských lyrických piesní v Kulpíne z roku 2006, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 7. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 9. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka bude venovaná chmeľu. Kedysi táto popínavá rastlina mala obrovský význam v živote petrovských rodín a báčsky chmeľ bol vyvážaný aj do zámoria. Petrovec bol aj regionálnym centrom pre chmeľ ako významnú zložku vo výrobe piva. O tom, aké boli začiatky jeho pestovania, a o dôvodoch jeho zániku budú hovoriť pestovatelia a spracovatelia.

Vysielanie pre penzistov. Je tu príspevok zo sveta kvetín vďaka návšteve u manželov Čúsovcov v Petrovci, príspevok o liečivých účinkoch jarných byliniek, záznam z návštevy etnodomu majiteľky Márie Haníkovej v Bielom Blate a návod pivnických žien na to, ako zo starých sviečok urobiť nové a voňavé.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 7. apríla Film: Dobrodružstvo malej pandy Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Za mrežami Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

38

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 5. apríla – Umenie boja – Zrada Sobota 6. apríla – Zoznámte sa s Daveom Pondelok 8. apríla – V pekle noci Utorok 9. apríla – Kolíska do hrobu Streda 10. apríla – Pevnosť Štvrtok 11. apríla – Vtedy v Mexiku

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 7. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Padine odznela regionálna súťaž žien z Banátu Štyridsaťročná maliarska tvorba maliara Pavla Cicku z Kovačice Utorok 9. apríla 16.00 Svetlo dňa uzrela kniha o živote Kovačičana Andreja Boboša Rozhovor s Pavlom Brezníkom, fanúšikom na MS v Rusku Divadelné predstavenie: Dve vône ruže Piatok 12. apríla 16.00 Film: Martinko Klingáč Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 7. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Derby zaslúžene domácim BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 1 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

Z

ápasu 15. kola v Alibunári milovníci futbalu v juhovýchodnom Banáte dali prívlastok derby majstrovstiev, lebo priamo vplýval na ďalší priebeh boja o titul. Domáci sa však ľahšie vyrovnali s tlakom, ktorý vyplýval z významu zápasu, boli konkrétnejší a zaslúžene vyhrali. Inak zápas bol korektný, bez nervozity, ktorú takéto duely spravidla prinášajú.

V prvom polčase sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami, ale lopta bola predsa trochu častejšie pred bránou hostí. Každé mužstvo malo po jednu výhľadnú príležitosť.

Už vo 8. min. A. Ružić centroval pred bránu Budućnosti, brankárovi lopta vypadla z rúk, ale A. Lipták to pravdepodobne neočakával a nestačil pohotovo zareagovať. V 33. min. domáci útočník hlavičkoval, všetci už loptu videli v sieti, ale ona odletela tesne nad brvno.

Po zmene strán domáci zatlačili hostí na vlastnú polovicu ihriska, mali aj niekoľko pekných príležitostí, ale brankár Stojanovski dokázal svoje brankárske kvality. Na druhej strane ojedinelé protiútoky hostí sa spravidla končili na okraji šestnástky. Konečne v 70. min. po centri z pravej strany domáci z nepatrnej blízkosti prekonali Stojanovského.

Mali bod v hrsti PARTIZAN – JÁNOŠÍK 4 : 3 (3 : 1) V. Hudec

F

utbalisti Jánošíka v dedine Kajtasovo boli rovnocenným, na momenty aj lepším súperom od svojho hostiteľa. Dokonca mali bod v hrsti, ale v poslednej minúte inkasovali gól z voľného kopu a zo-

stali bez zisku. Domáci futbalisti sa ujali vedenia v 20. min., avšak len čo vykopli loptu zo stredu ihriska, hostia gólom Pavlova vyrovnali. V pokračovaní domáci boli lepší, útočili a hostia sa dlho šikovne bránili, ale predsa len dvakrát do polčasu kapitulovali.

Po zmene strán Jánošíčania začali

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Aká to hanba lídra!

AŠK – POTISJE 2 : 1 (1 : 1), prerušenie v 75. min.

Vladimír Gál

A

radáčanom sa podarilo vyhrať nad doteraz neporazeným lídrom tabuľky z dediny Knićanin. V prvom polčase domáci boli lepší, aj keď výsledok o tom nenasvedčoval. Prvú šancu domáci mali, keď Mijić z voľného kopu centroval do šestnástky, najvyššie vyskočil Adamov,

ale brankár bol pozorný. Vedenia sa však ujali hostia, keď Kodić z voľného kopu z osemnástich metrov prekonal Kurtešana. Aradáčania si aj ďalej vytvárali šance. Najprv strelu Gála blokoval obranca hostí, a potom aj pokus Striška zneškodnil brankár.

Konečne v 45. min. radosť domácich.

Po sólovej akcii Adamova nedovolene zastavili v šestnástke a z bieleho bodu

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Štvorka nepoľavuje Juraj Pucovský

V

zápasoch 13. kola dve víťazstvá zaznamenali domáce mužstvá a tri zápasy sa skončili v pro-

• ŠPORT •

spech hostí. Vedúca štvorka v tabuľke nepoľavuje. Borac v Báčskom Gračci bol presvedčivý v súboji so susedmi z Lalite. Odžacký Lider si priniesol tri body zo Sonty, Stanišić 1920 si

Trochu neskoršie mali Hajdušičania šťastie, keď domáci hráč z piatich metrov strelil vedľa. Ako sa blížil koniec Jedna z bravúr zápasu, domáStojanovského ci začali otáľať s časom. To sa im v poslednej minúte mohlo vypomstiť. V skrumáži po rohovom kope hostia dali gól, ale ho rozhodca Petrović pre faul nad brankárom anuloval. Hostia síce tvrdili, že sa brankár zrazil s vlastným spoluhráčom a predstieral faul, ale roz-

brankára Hajdušice Predraga hodcovské rozhodnutie je predsa konečné.

HAJDUŠICA: Stojanovski, Mršić, Z. Lipták, Maliar (Marko), G. Stojkovski (Petrović), Folťan, Pavlovic, Radović (Miksád), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

omnoho agresívnejšie, a to sa im rýchlo oplatilo. V 55. min. Pavlov najprv skorigoval výsledok a iba o pár minút neskoršie aj vyrovnal.

Aj v pokračovaní hostia mali 5 – 6 výhľadných príležitostí. Najlepšiu zmrhal Babić, keď z troch metrov kopal nad bránu. Nuž a potom v 88. min. hráč Partizana z voľného kopu trafil, takže sa hostia napriek dobrému výkonu domov vrátili s prázdnou kapsou.

JÁNOŠÍK: Radak, Denis Šterba,

Karaman, Jakimov, Živanov, Sladaković, Kotruc, Pavlov, Babić, Martin Šterba, Lotrean Výsledky 15. kola: Dobrica – Vojvodina 3 : 0, Borac (VS) – Karaš (J) 2 : 1, Borac (VG) – Ševac 2 : 1, Vinogradar – Sloga 1 : 1, Ratar – Karaš (K) 3 : 0.

Hajdušica je aj naďalej prvá, ale teraz už iba s bodom náskoku nad druhým alibunárskym FK Budućnost.

Jánošík je trinásty a má 11 bodov.

skóroval Mijić.

V 55. min. po rohovom kope strelu Apostolovića obranca hostí na bránkovej čiare zastavil rukou. Rozhodca znovu ukázal na biely bod a hráčovi Potisja červenú kartu. Znovu strieľal Mijić. Brankár jeho strelu kryl, avšak rozhodca nariadil, aby sa pokutový kop zopakoval, lebo strážca siete vybehol z čiary skôr než sa ozvala jeho píšťala. Zo zopakovanej penalty Mijić bol presný. V 63. min. tréner hostí vykonal všetky tri zmeny, avšak o dve min. hráč Potisja pre zranenie musel opustiť ihrisko, nuž hostia zostali deviati. V 73. min. sa zranil ďalší

hráč hostí... Potom sa udialo niečo neobvyklé a príliš hanebné. Tréner hostí ešte dvom hráčom „prikázal“, aby sa zranili, takže hostia zostali iba šiesti a rozhodca odpískal koniec?!

AŠK: Kurtešan, Ďuríček, V. Gál, Apostolović, Striško, Korać, Birmanac, Števko, Matejin, Mijić, Adamov Výsledky 17. kola: MSK – Jedinstvo 3 : 0, Zadrugar – Bilećanin 1 : 1, Naftagas – Tamiš 0 : 1, Mladosť – OFK Klek 0 : 3, OFK Stajićevo – OFK Gradnulica 4 : 0.

Aradáčsky AŠK je po tejto výhre tretí s 32 bodmi, pokým je bieloblatská Mladosť posledná a má iba 4 body.

ľahko poradil so Sportom v Bezdane a Graničar rovnakým výsledkom z Riđice vyprevadil Telečku. Úspešné bolo aj obnovené Jedinstvo Lemeš na hosťovaní v Báčskom Bregu.

Výsledky 13. kola: Borac – Panónia 4 : 1, Dinamo (S) – Lider 0 : 1, Dinamo 1923 – Jedinstvo Lemeš 1 : 2, Graničar – Telečka 3 : 0, Sport – Stanišić 0 : 3.

V 14. kole sa stretnú: Panónia – Sport, Stanišić – Metalac, Telečka – Dinamo 1923, Jedinstvo Lemeš – Dinamo (S), Lider – Borac.

Tabuľka: 1. Borac 32 bodov, 2. Lider 28, 3. Stanišić 27, 4. Graničar 27, 5.

Jedinstvo Lemeš 18, 6. Dinamo 1923 12 (-1), 7. Telečka 11, 8. Dinamo (S) 11, 9. Metalac 6 (-1), 10. Panónia 6 (-1), 11. Sport 3 (-1).

14 /4849/ 6. 4. 2019

39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Smelo proti favoritovi Ján Bokor Na väčšine zápasov domáci vyhrali. Padinčania a Debeljačania nepríjemne prekvapili svojich hostiteľov a Seleušania získali bod v Jabuke. Vedúci pár – Partizan Gaj a Borac Starčevo neustále vyhrávajú a upevňujú sa v čele tabuľky.

Výsledky 21. kola: Strela – Jedinstvo (V) 4 : 3, Dunav – Vulturul 2 : 1, Partizan (U) – Dolina 1 : 2, Jugoslavija – Vojvodina (S) 2 : 2, Jedinstvo Stević – C. zvezda 3 : 0, Borac – Polet 4 : 1, Partizan (G) – Sloga 3 : 1, Potporanj – Spartak 1911 1 : 5.

PARTIZAN (U) – DOLINA 1 : 2 (1 : 0)

P

adinčania sa v Uljme nevyľakali favorizovaného hostiteľa. Hrali odvážne, bojovne a zabezpečili si body nad zlato. Potvrdili tak

mienku dobrých znalcov futbalu v tejto lige, že Uljmania nie sú takí silní ako vlani, kým Dolina hrá oveľa lepšie.

Od začiatku sa hralo obetavo a vzletne. Hráči Doliny začali obozretnejšie, rýchlo prihrávali a možno preto robili časté chyby. Domáci mali viac loptu na nohách a zdanlivú územnú prevahu. Hoci bolo dosť gólových šancí, diváci v prvom polčase videli iba jeden gól. Uljmania z diaľky kopli na bránu, lopta zasiahla obrancu Doliny, zmenila smer a ocitla sa v sieti bezmocného Bujakovića.

Po prestávke hostia vybehli smelší na ihrisko, prebrali hru do svojich rúk, diktovali tempo, ktoré vyčerpalo kondične slabšie pripraveného súpera. Loptu zahranú z rohu Kelečević hlavičkoval do siete domácich – 1 : 1. Hráči Doliny sa rozbehli po ihrisku, vytvárali si šance, najčastejšie sa pred brankárom ocitol náhradník

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

V 90. min. lopta doletela z pravej strany a Batinica ju hlavou usmernil do pravého horného rohu brány Ďugu – 1 : 2. Nasledoval potom

opravdivý výbuch radosti hráčov a fanúšikov Slávie. Žlté karty dostali Haška, Pereza, Balević, Zorzić, Bobot (Kulpín) a Efendić (Slávia).

KULPÍN: Ďuga, Pereza (Bobot), Balević, Anđić, Milićević, Bulatović, Zbućnović, Zorzić, Kolarski, Haška, Kajtez SLÁVIA: Brňa, Stojanov, Nímet (Milec), Trivunović, Ćorda, Efendić, Kuchta, Petrović, Batinica, Kotiv, Sekeruš (Budić) Výsledky 19. kola: Radnički – Hercegovac 0 : 0, Krila Krajine – Lipar 0 : 0, Rusín – Budućnost 4 : 1, Vojvodina – Tvrđava 1 : 0, Polet – Borac 1 : 2, Kula – Stari grad 0 : 2, ŽAK – Odžaci 0 : 0.

Program 20. kola o 16. hodine: Hercegovac – ŽAK, Odžaci – Kula, Stari grad – Polet, Borac – Kulpín, Slávia – Vojvodina, Tvrđava – Rusín, Budućnost – Krila Krajine, Lipar – Radnički.

strelou do vzdialenejšieho rohu gólmana hostí – 3 : 1.

Aj na tomto zápase nechýbal pri peknom počasí väčší počet divákov.

Kovačičania majú o tri body viac a zápas navyše od Poletu Idvor. „Do konca majstrovstiev máme výhodný žreb. S klubmi z vrchu tabuľky, akými sú Polet a Mundial, hráme doma. Na záver ešte aj s Glogonjom. Mimo Kovačice hráme najprv s Vojlovicou 2018 už v sobotu 6. apríla. V 16. kole aj s Omladincom 1927 v Opove,“ vyhlásil tréner Zlatko Mršulov.

SLÁVIA: Kandić, Plvan, Jaško, Čerňoš, Bartoš, Bursać, Buzadžija, V. Dudáš, S. Dudáš, Svetlík, Ostojić; striedali: Čech a Jonáš

Dobrý výkon: Stanislav Dudáš (FK Slávia Kovačica)

Výbuch radosti Pivničanov KULPÍN – SLÁVIA 1 : 2 (0 : 0) Ján Šuster

O

dobrý výkon v Kulpíne pred 100 divákmi, medzi ktorými bolo aj hodne Pivničanov, sa postarali obe mužstvá. Treba však povedať, že počas väčšej časti zápasu tón hry udávali hostia z Pivnice, vypracovali si množstvo šancí, z ktorých niekedy bolo ťažšie netrafiť, ako ich premeniť. Jednotliví hráči domácich často nedovoleným spôsobom zastavovali futbalistov Slávie, a preto ich rozhodca Vujić z Kuly potrestal piatimi žltými kartami, z ktorých sa niektorá mohla premeniť aj na červenú. Najhoršie to dopadlo pre obrancu Nímeta, ktorý musel predčasne opustiť ihrisko.

Prvú šancu Sekeruša v 15. min. Ďuga kryl. V 23. min. sa Zbućnović zďaleka pokúsil prekvapiť Brňu, ale jeho strela skončila nad brvnom.

V 29. min. Batinica ušiel svojim strážcom a z niekoľkých metrov trafil iba brankára Ďugu do nohy. Kolarski v 30. min. z voľného kopu trafil múr a na opačnej strane podobný pokus Petrovića brankár Ďuga zneškodnil.

V 48. min. radosť hostí. Batinica v sólovom úniku prekonal niekoľkých obrancov Kulpína a zboku prízemnou strelou trafil – 0 : 1. Ďalšiu šancu nevyužil Efendić a strela Kuchtu v 60. min. sa zastavila na žrdi.

V 73. min. Haška zacentroval pred bránu, kde loptu hlavou zachytil Milićević a prekonal Brňu – 1 : 1.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Výhra nad Pobedou SLÁVIA – POBEDA 3 : 1 (1 : 1) Ján Špringeľ

P

red začiatkom si aktéri a diváci minútkou ticha uctili pamiatku na Martina Strakúšeka-Alda (1948 – 2019), dlhoročného ľavého obrancu Slávie.

V 5. min. strela Bursaća mierila do siete – 1 : 0. Slávia dominovala celý polčas, mala presvedčivú prevahu v hre. Jediná príležitosť hostí ale skončila vyrovnávajúcim gólom tri minúty pred prestávkou. Andrejić

40

www.hl.rs

strieľal, lopta sa odrazila od Čerňoša a skončila v bráne Kandića – 1 : 1.

Prvé minúty po zmene strán patrili hosťom. Poslednú polhodinu sa hralo vabank. Lepšie sa v takom galimatiáši darilo hostiteľom. V 60. min. Čerňoš vypálil z voľného kopu do pravého horného rohu brány hostí – 2 : 1. Sedem minút pred záverečným hvizdom Svetlík zvrtol obrancu Samošanov v pokutovom území a mieril presne prízemnou

Informačno-politický týždenník

Hlavča, ale z troch pokusov sa mu nepodarilo trafiť. Konečne v 71. min. po výbornej prihrávke mladého Mamojku Hlavča strelil gól – 1 : 2.

Do konca zápasu hostia mali príležitosti aj na presvedčivejšiu výhru.

Keď solídny rozhodca Sarka z Vršca odpískal koniec dobrého a korektného zápasu, Padinčania oslavovali zaslúženú výhru na ihrisku súpera, ktorý doma ťažko stráca body.

V radoch Doliny je teraz veselšia nálada, ktorá dáva väčšiu nádej na záchranu v lige.

DOLINA: Bujaković, Magda (Matuľa), Jovanov, Popović, Kolak, Vasić, Ćirić, Ilić (Hlavča), Janjović, Kelečević, Mamojka V nedeľu Dolina uhostí Dunav z Banátskej Palanky.

Najlepší v Kulpíne: Nikola Batinica (Slávia Pivnica)

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Opraty v rukách Pazovčanov SREMAC – JEDNOTA 0 : 1 (0 : 0) Matej Bzovský

O

patrenia, ktoré vedenie Jednoty podniklo po neúspešnom jarnom štarte, priniesli prvé ovocie. Na spoločnej schôdzi hráčom sľúbili, že budú odmenení podľa toho, čo dosiahnu na trávniku, a bude to mimo cestovných trov. Žiadne mesačné úhrady za neúspešnú robotu, čiže prehry viac nebudú, rozhodla správa klubu hneď po skončení zápasu so šídskym FK Radnički. Tieto rázne opatrenia sa museli urobiť ešte v jeseni, lebo sa veľa prostriedkov vyčlenilo na hráčov – legionárov, ktorí sa s čestný-

mi výnimkami často správali, akoby im nezáležalo na úspechu Jednoty, a pritom boli veľmi dobre platení.

Tieto oneskorené kroky bolo cítiť už na ihrisku vo Vojke s večne nepríjemným súperom Sremcom. Už dávnejšie nebolo také nadšenie hráčov po skončení zápasu v šatni, odkiaľ sa počula ich víťazná pieseň spolu s niektorými členmi vedenia klubu. Víťazstvo sa dostalo celkom zaslúžene do rúk hostí po tentoraz zodpovednom prístupe k záväzkom na zápase, predovšetkým vďaka obetavosti okorenenej nevídanou vôľou.

Zverenci trénera Livaju vo Vojke

Bez jarného gólu!

ukázali nielen cit pre spracovanie lopty, ale aj tvrdo bojovali a snažili sa čím úspešnejšie zakončiť akcie.

Hneď v úvode zápasu, na ktorom bolo mnoho nedovolených zákrokov a špatného správania sa domáceho brankára Starčevića, čo neskúsený mladý rozhodca Vladimir Tošić z Nového Sadu príliš toleroval, hostia mohli skórovať. Vukmirović a Cvetanović mali dvakrát vedenie na kopačkách, ale šance nepozorne zmárnili.

Po prestávke sa hostia dobre bránili, viac útočili z krídelných pozícií, a tak sa im podarilo dať aj víťazný gól. V 70. min. Grubor sprava zacentroval loptu

(D), Jugović – Sloga (T), Hajduk (Č) – Hajduk (B), Tatra – Radnički (Š), Jednota – Prvý máj; voľný je Sremac.

HAJDUK (B) – TATRA 1 : 0 (0 : 0) Pavel Pálik

P

očas celého zápasu v Beške súperi boli rovnocenní, aj keď v prvom polčase dvakrát pohrozili hráči Hajduka.

V 51. min. obrana Tatry a brankár Buzadžija nezareagovali najlepšie, loptu odrazili na čiaru trestného územia a domáci hráč Đorđević volejom trafil dolný roh. Zdá sa nám, že brankár Buzadžija, podobne ako aj na zápase s Temerínčanmi, nepotrebne opustil svoju bránu a tak umožnil hostiteľom, aby si už vtedy zabezpečili výhru.

V druhej časti hostia mali neustálu prevahu, aj niekoľko šancí vyrovnať výsledok, ale ich strelci nerozvážne zahodili. Tatrancom chýba schopný kanonier, ktorý by vedel premeniť gólové príležitosti. Keďže takého v tomto mužstve Kysáčanov nemajú, ne-

čudo, že Tatra už v tretej jarnej prehre nedala ani jeden gól! Mužstvo kleslo v tabuľke o niekoľko miest nižšie a teraz mu hrozí už väčšie nebezpečenstvo od zostupu.

Zápas v Beške sledo- Brankár Hajduka Miloš Blagojević úspešne valo 100 divákov, viedol chránil svoju sieť ho rozhodca Ranković z Jarku. Žlté karty dostali Milovčević, rovesníkmi novosadského FK Proleter Orošić, Mitrović, Jovanov, Gavrilović, 1 : 0 a strelcom bol Zeljković.

Výsledky 19. kola: Prvý máj – Curaković (Hajduk), Mrđenović, Poštić Sloga (E) 0 : 0, Sremac – Jednota (Tatra).

TATRA: Buzadžija, Zirić, Mrđeno- 0 : 1, Hajduk (B) – Tatra 1 : 0, Sloga vić, Apić, Subotin, Poštić, Sapundžić, (T) – Hajduk (Č) 4 : 0, Hajduk (D) Grahovac (Grlica), Barić, Klaić (Ma- – Jugović 0 : 2, LSK – Borac 2 : 0, Podunavac – Podrinje 1 : 0; voľný canović), Ubović Pionieri Tatry porazili Hajduk z Čuru- bol Radnički.

V 20. kole 6. a 7. apríla o 16. hodigu 2 : 0; góly dali Bagoňa a Krajčík, kým ne sa stretnú: Sloga (E) – Podunavac, dorastenci Kysáčanov triumfovali nad Podrinje – LSK, Borac – Hajduk

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Obaja sa trápili BAČKA (D) – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (1 : 1) Ján Murtín

H

ložianski futbalisti sa po skromnejšom výkone v Despotove museli uspokojiť s bodom. V rozháranej hre oboch súperov okolo 100 divákov, z ktorých väčšina prišla z Hložian, videlo málo šancí.

Už v 11. min. Huďan ušiel svojim strážcom a jeho prízemnú strelu brankár Ćulibrk nohou vyrazil na roh.

• ŠPORT •

Potom v 17. min. Đurikin z voľného kopu z dvadsiatich metrov nastrelil pravú žrď brány domácich.

V 31. min. hostia zbytočne vykopli loptu za svoju bránu, domáci zahrali rohový kop tak, že zabudnutý a nestrážený Kapetanov zo skrumáže matoval Vučenovića – 1 : 0. Našťastie už o dve min. neskoršie zriedkavo úspešnú akciu hostí a pekný center Fábryho korunoval presnou strelou hlavou Čipkár – 1 : 1.

priamo na hlavu Vukmirovića, ktorý s ňou nemohol urobiť nič iné, iba zblízka trafiť sieť – 0 : 1. Do ukončenia zápasu, práve ako aj vo väčšej časti, hostia držali opraty vo svojich rukách.

Obrana v čele s mladým Delićom a skúseným Mihajlovićom úspešne chránila sieť svojej brány. Na získaní troch bodov značný podiel má aj brankár Lazar Jovišić, ktorý ako kapitán počas celého zápasu povzbudzoval spoluhráčov a v 64. min. zázračne zachránil svoju sieť, a tak iba dodatočne motivoval mužstvo.

JEDNOTA: Jovišić, Tošić (Bojić), Lukač, Živanović (Đuran), Delić, Mihajlović, Vukmirović, Grubor (Subotić), Igrač, Cvetanović Pazovčanov teraz očakávajú dva ťažké zápasy doma, s vedúcim Prvým májom a treťou v tabuľke, erdevíckou Slogou.

Druhý polčas priniesol ešte väčšie trápenie obom mužstvám. Hralo sa hlavne v polovici poľa a k zmene výsledku mohlo prísť iba po niekoľkých voľných kopoch. Hložančania kopali hlavne do múra alebo vedľa brány, kým Vučenović dvakrát výborne zachránil sieť.

Po vykročení na trávnik Familića hostia z protiútokov mohli aj k plnému zisku. No potom zaúradoval rozhodca Krneta z Báčskej Palanky a spomenutému hráčovi za jedenásť minút ukázal dve žlté karty, obe problematické pre údajné fauly, takže Familić musel predčasne pod sprchy. Do konca zápasu Hložančania stŕpali aj o ten jeden bod. Dobre, že znova v čele obrany Budúcnosti

1. Prvý máj 2. Jugović 3. Sloga (E) 4. Borac 5. Podrinje 6. Sremac 7. Hajduk (D) 8. Podunavac 9. Hajduk (B) 10. Radnički 11. Sloga (T) 12. Jednota 13. Tatra 14. LSK 15. Hajduk (Č)

18 13 18 12 18 9 18 8 18 8 18 8 17 9 18 8 17 7 17 7 17 7 18 5 18 5 18 4 18 0

2 3 2 3 4 5 6 4 5 5 5 5 0 8 1 9 3 7 2 8 2 8 5 8 5 8 3 11 0 18

36 : 14 23 : 12 31 : 17 26 : 16 25 : 13 18 : 14 31 : 13 25 : 22 28 : 27 26 : 26 16 : 25 19 : 20 16 : 17 14 : 30 1 : 46

41 39 31 30 29 29 27 25 24 23 23 20 20 15 0

bol najskúsenejší Horvát, ktorý viackrát v kritických chvíľach majstrovsky zareagoval, a tak predsa zostalo 1 : 1.

BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Fábry, Ljubičić (Jakuš), Đurikin (Zahorec), Erak, Škrbić, Obradović, Molnár (Šoven), Čipkár (Familić), Horvát, Huďan Výsledky 16. kola: Mladost – Neštín 1 : 5, Slavija – Kriváň 1 : 7, Bački hajduk – Naša hviezda 1 : 1, Bačka (D) – Budúcnosť 1 : 1, Borac – Sloga 2 : 2, Bačka 1945 – Maglić 0 : 5.

Program 17. kola o 17. hodine: Maglić – Borac, Sloga – Bačka (D), Budúcnosť – Bački hajduk, N. hviezda – Slavija, Kriváň – Mladost.

14 /4849/ 6. 4. 2019

41

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Úsilie neprinieslo plody VOJVODINA II – KULPÍN 3 : 0 Katarína Gažová

N

a volejbalistov Kulpína predsa minulý zápas v Novom Sade s Dunav Vollejom zanechal následky. V sobotu 30. marca 2019 hrali v Športovo-rekreačnom stredisku Vojvodina proti mužstvu VK Vojvodina II. Ide o veľmi kvalitné a poloprofesionálne volejbalové mužstvo, ktoré trénuje dvakrát denne, a právo hrať v tomto mužstve majú aj štyria hráči z prvého mužstva VK Vojvodina – viacnásobného majstra nášho štátu.

Bez ohľadu na túto skutočnosť Kulpínčania silne čelili súperovi a veľmi dobre hrali. No v rozhodujúcich momentoch Vojvodina II mala viac šťastia. Výsledok zápasu je prakticky rozhodnutý v druhom sete, keď Kulpínčania mali až štyri set lopty, ktoré nevyužili. To Kulpínčanov zmiatlo, zatiaľ čo domáci získali potrebnú istotu. Kulpínski hráči aj teraz dokázali, že tvoria veľmi kvalitné mužstvo.

Výsledky setov: 25 : 20, 29 : 27, 25 : 19.

KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Rade a Nemanja Petrovićovci,

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Remíza škrie ako prehra?!

MLADOSŤ – CRVENKA 1 : 1 (1 : 0) Samuel Medveď

Z

ápas dvoch mužstiev, ktoré bojujú o stred tabuľky, vyvolal veľký záujem tak v radoch domácich, ako i hostí z najsladšieho mestečka vo Vojvodine. Petrovčanom po dobrom štarte, ale i prehre v Odžakoch výhra nad Crvenčanmi by priniesla

upevnenie v strede tabuľky.

Vo Vrbare sme znovu videli dva rozdielne polčasy. Hostia z Crvenky už na začiatku zápasu ukázali, že sa do Petrovca neprišli iba brániť.

Prišli síce v okyptenom zložení, lebo na lavičke mali iba troch náhradníkov. Prvý polčas priniesol lepšiu hru modrých. Mladosť viac útočila a ohrozovala mladého

V 23. min. stredný záložník Crvenky Vladan Vujović vracal loptu svojmu brankárovi Miljanovi Drinčićovi, ktorý na bránkovej čiare znemožnil vlastný gól

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kulpínčania sa vždy usilujú, ale v Novom Sade sa im nedarilo Prodanović, Barišić, Ćirić, Gajičić, Babić, Grubešić, Hasík, Popadić V sobotu 6. apríla v poslednom brankára Drinčića, ktorý sa v 18. min. zranil, a otázne bolo, či bude môcť pokračovať, ale mu službukonajúci lekár ošetril prst na ruke a hoci trpel bolesti, vrátil sa medzi žrde.

Mladosť mala v útoku Adámeka a rýchly mladý Gluvić hral v prvom polčase na pravej strane. V 40. min. v útoku modrých lopty sa v strede zmocnil Milan Adámek a znalecky matoval Drinčića – 1 : 0. Potom hosťujúci útočník Marić sa prerazil po bránu Leňu, ktorý dobre zakročil. V posledných chvíľach prvého polčasu Adámek mohol dať aj druhý gól.

Do druhého polčasu Mladosť vošla s Celinom v útoku, ktorý striedal stredopoliara Poznanovića. Táto zmena sa neosvedčila. Gluvić prešiel na ľavú stranu.

Výkon Mladosti rapídne klesol a k slovu sa dostali Crvenčania.

Delegát zápasu Dušan Radošević zo Subotice v zápisnici uviedol, že hostia mohli aj zvíťaziť. Gól visel v povetrí, Crvenčan Radmanović v 86. min. vyrovnal. Predtým veľa toho vybránil Igor Leňa. V 73. min. lopta trafila brvno, odrazila sa na nohu Faćola, ktorého volej zblízka ležiaci Leňa rýchlym skokom vyboxoval z prázdnej brány. Mladosť v druhom polčase v útoku nič neurobila. Zaznamenali sme iba nepresný pokus Ožváta po peknej prihrávke sprava náhradníka Kobilarova. Hostia dohrávali desiati,

kole v Kulpíne bude hosťovať Partizan z Báča. lebo rozhodca Krušić z Kanjiže v 88. min. vylúčil Ivića.

MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Štefek, Poznanović (Celin), Dokić, Jakuš, Gluvić, Škrbić, Adámek (Kobilarov), Severíni (Ožvát), Kaňa Výsledky 19. kola: Mladost (A) – Mladost (T) 4 : 1, Tisa – BSK 2 : 1, Budućnost – Radnički (S) 0 : 2, Polet – Tekstilac 2 : 1, Mladosť (P) – Crvenka 1 : 1, Vrbas – Sloga 0 : 2, Radnički 1912 – Tavankut 3 : 2, Bajša – Bačka 3 : 2.

Foto: J. Pucovský

1.Radnički 1912 2. Sloga 3. Mladost (A) 4. Tisa 5. Bajša 6. Vrbas 7. Radnički (S) 8. Bačka 9. Crvenka 10.Mladosť (P) 11.Tekstilac 12. Tavankut 13.Mladost (T) 14.Budućnost 15.Polet 16. BSK

19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19

17 2 0 55 : 9 15 3 1 46 : 21 11 3 5 35 : 23 10 3 6 34 : 22 9 5 5 28 : 14 9 3 7 32 : 31 8 3 8 25 : 31 6 5 8 40 : 32 5 8 6 24 : 24 7 2 10 18 : 22 6 3 10 19 : 33 6 1 12 23 : 38 4 6 9 25 : 35 4 3 12 9 : 25 4 3 12 20 : 41 3 3 13 19 : 51

53 48 36 33 32 30 27 23 23 23 21 19 18 15 15 12

• ŠPORT •

DEŇ ŠPORTU A VOĽBA ŠPORTOVCOV ROKA V ODŽAKOCH

Najlepšia športovkyňa 2018 Nikolina Lemićová (vľavo) v spoločnosti predsedníčky Obce Odžaci Latinky Vasiljkovićovej (Foto: Radio Odžaci)

Perspektívny futbalista: Janko Benka (FK Panónia)

Tri ceny do Lalite Juraj Pucovský

I

nformačné stredisko v Odžakoch ešte v ďalekom roku 1975 začalo voliť najlepších športovcov a kluby z územia obce.

Bezpochyby je to jedna z najstarších akcií tohto druhu nielen vo Vojvodine, ale i v celej krajine.

Prvým laureátom, najlepším športovcom bol jeden z najznámejších a najlepších futbalistov z tohto územia Ante Bačić-Badža, ktorý po úspešnej kariére v odžackom Tekstilci svoje hviezdne chvíle zažil vo FK Crvenka. Bačić bol členom mužstva prvého dedinského klubu, člena niekdajšej Prvej ligy SFR Juhoslávie v majstrovskej sezóne 1970/1971. Bola to chýrečná trojica záložníkov, ktorá hrala najčastejšie v zložení: Ante Bačić, Slobodan Jovanić, Jaroslav Šanta, a v spomenutej sezóne juhoslovanskej futbalovej elity Badža bol aj strelcom dvoch gólov. Zvlášť pamätný je ten gól, ktorý Bačić dal na sarajevskej Grbavici 29. novembra 1970 vo víťazstve Crvenky 2 : 1 nad Željezničarom, vtedajším vicemajstrom krajiny. Titul získal splitský Hajduk so štvorbodovým náskokom nad tímom, v ktorom vtedy hrali Janjuš, Kojović, Bećirspahić, Hadžiabdić, Katalinski, Jelušić,

• ŠPORT •

Perspektívna futbalistka: Milica Vujasinovićová (FK Panónia)

tiež výstavu najlepších fotografií pod názvom Šport v Odžakoch.

Najlepšia športovkyňa v roku 2018 je karatistka Nikolina Lemićová, členka odžackého KK Fortuna 2017 a štátna reprezentantka. Uznanie za najlepší športový kolektív získal odžacký FK Tekstilac, najlepším mužstvom sú hádzanári HK Borac Bački Gračac a najlepším ženským družstvom sú hádzanárky HK Deronje.

Medzi odmenenými perspektívnymi mladými športovcami sú aj futbalista Janko Benka

Janković, Bukal, Sprečo, Mujkić a ostatné hviezdy z chýrečnej Grbavice.

Za uplynulých 44 rokov titul najlepších športovcov a športovkýň získali mnohí futbalisti, šachisti, basketbalisti, stolní tenisti, športoví strelci, atléti, kolkári, športoví rybári, kulturisti... Najzaujímavejší údaj je, že v rokoch 1983 až 1985 trikrát za sebou za najlepšieho športovca vyhlásili atléta Zorana Ćulibrka a rovnaký úspech v rokoch 1988 – 1990 zopakovala aj atlétka Ana Marija Karmanská.

Posledných niekoľko rokov, najmä čo organizáciu prebral Športový zväz Obce Odžaci, stanovili aj Deň športu, ktorý sa pravidelne končí vyhlásením najlepších vo viace- Dievčence najviac zaujíma gymnastika rých kategóriách. V Deň športu, ktorý (Foto: Radio Odžaci) toho roku prebiehal po štvrtýkrát, v modernej hale Športovo-podnikateľského a futbalistka Milica Vujasinovićová (FK Panónia strediska Odžaci takmer všetky kluby z územia Laliť). Tretia cena do Lalite poputovala do vitobce predstavili svoju činnosť vo futbale, bas- ríny Poľnohospodárskeho družstva Poľokoop ketbale, volejbale, hádzanej, stolnom tenise, za prínos najštedrejšieho sponzora v oblasti gymnastike, atletike, šachu, automobilizme, športu, najmä pri renovovaní šatní FK Panónia viacerých úpolových športoch... Zorganizovali a údržby trávnika tohto klubu.

NA OBECNEJ SÚŤAŽI V ŠACHU, ktorá prebiehala v polovici marca v Zreňanine medzi 89 účastníkmi boli aj sedemnásti Aradáčania (dvanásti chlapci a päť dievčat), žiaci Základnej školy Bratstvo. Šachisti boli nanajvýš úspešní a ako jednotlivci získali najviac medailí – až desať. V konkurencii dievčeniec prvé miesta obsadili prváčka Sofija Trifunjagićová a siedmačka Teodora Neninová, v konkurencii chlapcov najlepší boli tretiak Mihajlo Rajčević a ôsmak Alexej Bartoš. Strieborné medaily získali dievčence Marijana Đokićová (tretiačka), Danica Trbićová (siedmačka) a chlapci Gavrilo Trifunjagić (štvrták), Mateja Bartoš (šiestak) a Filip Gál (siedmak). Bronzovou medailou sa ovenčil tretiak Aleksandar Šogorov. Všetci postúpili do medziobecnej súťaže.

V konkurencii družstiev ZŠ Bratstvo predstavovali A. Bartoš, F. Gál, M. Rajčević, G. Trifunjagić, T. Neninová, D. Trbićová a náhradníčka Milica Simićová (na fotografii) – získali maximálnych 15 bodov a obsadili prvé miesto. Aradáčanov pripravoval profesor informatiky Vladimir Jovanov a v ŠK Aradáč s nimi pracoval aj Goran Petrović.

50 /4833/ 15. 12. 2018 43 V. G.

POL STOROČIA KARATE KLUBU FRONT

Účastníci turnaja v Starej Pazove

Úspešní pazovskí karatisti na tatami

Pazovské piliere na tatami Anna Lešťanová

V

rámci tradičného turnaja Trofej Starej Pazovy, ktorý sa konal v sobotu 16. marca 2019 v Športovej hale Park, oslávili 50. výročie pôsobenia staropazovského Karate klubu Front.

Počas slávnostného otváracieho programu sprítomnili si kratšie dejiny klubu a po nich nasledovalo udelenie špeciálnych plakiet

zaslúžilým karatistom, ustanovizniam, organizáciám, klubom, trénerom a bývalým členom klubu, ktorí prispeli k rozvoju a propagácii Karate klubu Front Stará Pazova. Na slávnosti v hale Park sa zúčastnili aj početní hostia, medzi ktorými bol i Slavoljub Piper, predseda Karate federácie Srbska. Pri tejto príležitosti

David Simendić, mladý a nádejný karatista

Predrag Stojadinov, športový riaditeľ Karate federácie Srbska, odovzdal špeciálnu plaketu za rozvoj karate športu Zoranovi Božičkovićovi, predsedovi KK Front Stará Pazova.

K oslave 50. výročia pôsobenia predstavitelia Karate zväzu Vojvodiny oslávencom priniesli darček prekvapenia – krásnu tortu.

V mene Obce Stará Pazova turnaj otvoril Velibor Katić, náčelník Oddelenia pre šport a mládež, ktorému sa tiež dostala špeciálna plaketa za výnimočný príspevok k rozvoju KK Front Stará Pazova. Šéftrénerovi Srbska mladších vekových kategórií Sašovi Savićovi, ako aj najúspešnejším karatistom klubu Đorđovi Tešanovićovi a Veliborovi Pucarovi sa tentoraz dostali špeciálne plakety za dosiahnuté výnimočné výsledky KK Front Stará Pazova.

Prednedávnom veľký úspech – bronzovú medailu Đ. Tešanović, devätnásťročný člen reprezentácie Srbska, dosiahol v konkurencii 25 súťažiacich na 46. Majstrovstvách Európy pre mladších dorastencov, juniorov a mladších seniorov v Dánsku. Ináč toho času KK Front má okolo 100 členov, s ktorými pracujú štyria tréneri.

Na tradičnom turnaji Trofej Starej Pazovy sa zúčastnilo okolo 300 súťažiacich z 25 klubov Srbska a Republiky Srbskej. Po skončení tur-

Súrodenci Patrícia a Ivan Tirindovci spolu trénujú a učia sa jeden od druhého

Zoran Božičković a Slavoljub Piper (zľava)

naja najúspešnejším klubom a jednotlivcom udelili odmeny. Súťažili tam aj žiaci tamojšej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, ktorí tiež získali odmeny: v kategórii mladšie nádeje Patrícia Tirindová (ročník 2007), mladší pionier Ivan Tirinda (2011) a pionier David Simendić (2009).

Foto: z archívu klubu a albumov rodín Simendićovej a Tirindovej

Torta – dar k päťdesiatke