Hlas ludu 15/2019 by NVU Hlas ľudu

Deň medu a kvetov Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 13. 4. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4850/



Z obsahu

13. 4. 2019 | 15 /4850/

Uzávierka čísla: 10. 4. 2019

Jubilejný 25. ročník festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov v Pivnici sa skončil v nedeľu 7. apríla. Prebiehal 8 dní a v repertoári mal 17 predstavení a 7 sprievodných podujatí. Jedným z najvzácnejších darčekov k jubileu festivalu DIDA a dejinám divadla v Pivnici vôbec je kniha Štvrťstoročná DIDA 1995 – 2018, ktorá tu mala premiéru v sobotu 6. apríla. A. Francistyová

Suchú jeseň vystriedala suchá jar. Aké následky sucho nechá na poľnohospodárskych plodinách? Prvé nepriaznivé sa už odzrkadľujú na pšenici nielen v petrovskom chotári. Kukurica vzíde, avšak úroda zrejme nebude taká bohatá ako vlani. A. Horvátová

Poveternostné podmienky v uplynulom období významne vplývali na ovocné stromy v juhovýchodnom Banáte. Najprv nezvyčajné teplo podnietilo včasnejšie pučenie stromov. Trochu neskoršie však mráz jednotlivé druhy ovocia pooberal už v zárodku, na iných iba zredukoval kvety (a tým aj úrodu), a nakoniec silná košava nedovolila včasné postrekovanie proti ochoreniam, čo sa neskoršie môže odzrkadliť na zdravotnom stave stromov. V. Hudec

Je zvykom pred Veľkou nocou dôkladne si upratať nielen dom, ale i dvor a priestor pred domom. Vedení touto skutočnosťou penzisti už viac rokov dozadu upratujú stred Kysáča. Tak bolo i tohto roku, keď okrem líčenia stromov a upratovania smetí tiež pílili vyschnuté konáre a stromy. V zimnom období im popílené drevo dobre príde, takže ho hneď aj odložili. E. Šranková

Výstava Umelecký priestor Nemecko v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny prezentuje práce trinástich autorov, ktorí v určitom období svojho života tvorili v Nemecku. Výstava svedčí o otvorenom vzťahu tejto krajiny voči umelcom migrantom, významne obohacujúcim tamojšiu kultúru. Na fotografii je práca Candle TV, ktorej autorom je Nam June Paik. Obšírnejšie v prílohe Obzory. S. Lenhart

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Násilím proti športu Z

ákon o zmenách a doplnkoch Zákona o prevencii násilia a neslušnom správaní na športových podujatiach je platný od 21. novembra 2018. Stanovuje nové záväzky organizátorov športových podujatí so zvýšeným rizikom, presnejšie (a širšie) vymedzuje pojem násilia a neslušného správania. Zároveň zakotvuje právomoc kompetentných orgánov pri napĺňaní kodifikovaných opatrení a ostrejšiu trestnú politiku. Bez ohľadu na skutočnosť, že nie je dokonalý, umožňuje regulovať atmosféru na športoviskách a okolo nich na prijateľnej úrovni. Mal by zabezpečiť, aby športové podujatia prebiehali nehatene a aby ich priaznivci športu sledovali v pohode, predovšetkým – bezpečne. Avšak ani tento zákon, podobne ako mnohé iné, sa u nás neuplatňuje doslova a dopísmena. Na našich športoviskách a tobôž okolo nich už (pra)dávno veľa toho nie je v poriadku. Vulgárne verbálne útoky adresované súperovým hráčom a fanúšikom či rozhodcom sú bežne na rokovacom programe a patria do arzenálu menších problémov. Podobne ako polámané stoličky a iný inventár na futbalových štadiónoch a v športových halách. Podstatne vypuklejšie problémy predstavujú používanie pyrotechnických prostriedkov, ako i divoké fyzické útoky na fanúšikov súperovho tábora (naposledy i v rámci tej istej skupiny), ktoré sa končí občas i ťažšími poraneniami, ba vraždami. Pred týždňom v Novom Sade na štadióne Karađorđe hosťovali futbalisti Partizana z Belehradu; v zápase s mužstvom domácej Vojvodiny prehrali v pomere 3 : 2. Podstatne vyššiu porážku utrpel športový a morálny duch, ktorý by mal krášliť tak športovcov, ako aj ctiteľov ich športového kumštu. Kedysi stretnutia dvoch spomenutých futbalových kolektívov boli skutočným športovým sviatkom, vyznačujúcim sa primeraným povzbudzovaním vlastného mužstva zo strany

Foto: Pixabay

Editoriál

fanúšikov. Uplynulú nedeľu tzv. športové podujatie bolo – povedané prezidentským vokabulárom, nie prvý raz v novších dejinách – ohromnou škvrnou nielen na tomto športovom štadióne, ale vôbec na tvári krajiny, v ktorej žijeme. Skupina takzvaných fanúšikov Partizana (tí sú už dlhšie zoradení do niekoľkých frakcií!) sa „vyznamenala“ výkrikmi: Pola Mađar, pola ustaša! Ani čo by týmto spôsobom chceli anulovať „husársky kúsok“, ktorý vyviedli len zopár hodín predtým v neďalekom Kaći. Keď sa pobili medzi sebou, pričom spáchali značnú hmotnú škodu na súkromnom majetku tamojším občanom. Rozhodca na štadióne Karađorđe prerušil zápas. Takmer štvrť hodiny ubehlo, kým sa tzv. fanúšikovia upokojili a prestali vyvreskovať urážlivé heslá. Ktoré mali za cieľ – čo? Ponížiť hráčov súpera? Vyštvať ich fanúšikov? Ublížiť občanom Nového Sadu, respektíve Vojvodiny? Taká hanba! Taký smútok... Ako úboho sa asi cítili dokonca i futbalisti v čierno-bielych dresoch, ktorí pred svojimi tiežfanúšikmi, bezmocní, stáli temer v pozore, kým sa títo nedostali zo šialeného delíria... Ako kvapka v púšti vyznievajú slová trénera Partizana a niekdajšieho juhoslovanského reprezentanta Savu Miloševića: „Chápem vášne fanúšikov, avšak nemôžem súhlasiť s takými výkrikmi v mojej krajine. Vo Vojvodine žije 20 národov a národností. To je pre mňa nepochopiteľné...“ Savo sa síce ako začínajúci tréner nevyznamenal, ale ako človek zložil náročnú skúšku. Na rozdiel od vedúcich klubov, ktorých fanúšikovia už celé roky beztrestne vyčíňajú, a znamenitých orgánov a štátnikov, ktorí neprejavujú štipku záujmu o to, aby existujúce zákony „sprevádzkovali“. Umožňujú tak, často dokonca vlastným neslušným správaním podnecujú chuligánov a obchodníkov s budúcnosťou mladých pokolení úspešne proti športu bojovať – násilím. Fuj! Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

7 (Ne)kultúrne metamorfózy

43 Za skvalitnenie športových hodnôt

OBZORY

Na titulnej strane: Tradičné 5. podujatie Deň medu a kvetov prilákalo do Kovačice početných vystavovateľov a návštevníkov z domácej pôdy a spoza chotára

5 Iní o nás

19 Kľúče od domu – kľúče od tvorby

31 Neistá budúcnosť školy

Foto: Anička Chalupová

15 /4850/ 13. 4. 2019

Týždeň 

InPress

Zúčtovanie s protivníkmi Jasmina Pániková

portové príspevky sa sotvaže môžu zaobísť bez ustáleného spojenia „sily si zmerali“. Pravdaže, na teréne je v najväčšom počte prípadov vždy niekto lepší, no najdôležitejšie je to, že sú hráči, ak nič iné, aspoň podobného veku a síl. Toto ale neplatí aj pre nášho prezidenta. Aj keď nešlo o skutočný zápas, prezident predsa ukázal, kto je hlavný na teréne, ibaže sily si zmeral s malým chlapcom... Počas návštevy východnej časti našej krajiny prihovoril sa aj mladým basketbalistom a využil tak možnosť ukázať svoje zručnosti priamo na teréne. Verejnosť očakávala hru dospelého a dieťaťa, keď ten dospelý trochu zažmúri, pochybí a nechá dieťa, aby zvíťazilo. Verejnosť skutočne nepozná nášho prezidenta a nevie, že on nepokľakne pred slabším súperom, a teda ani pred dieťaťom. Obkľúčil malého hráča, využil svoju pozíciu centra a šikovne mu zobral loptu. Súper je súper a treba mu ukázať, kde mu je miesto, bez ohľadu na to, že v tomto prípade šlo o trikrát menšieho protivníka. Vyjasniť si niektoré veci má ambície aj minister školstva. Síce ten sa nechystá na terén, ale rodičom, ktorí odmietajú zaočkovať svoje deti, odkazuje, že ak to nevykonajú do 1. septembra, deti im budú odobraté. Samozrejme, zákon o rodine obsahuje určité články, ktoré sa vzťahujú na odobratie detí rodičom, a tie sa uplatňujú iba v extrémnych prípadoch. V tomto prípade by súdiac podľa avizovaných sankcií bez detí zostalo tisíce rodičov. Zatiaľ boli rodičia sankcionovaní „iba“ peňažnou pokutou. Za menej ako rok rozhodnutím Priestupkového súdu v Belehrade pokutovaných bolo 36 rodičov, ktorí zaplatili pokutu vo výške od 5- do 50-tisíc dinárov. Či ministrova výstraha zaberie, alebo sa aj naďalej bude uplatňovať zabehaná prax, zatiaľ je ťažko oceniť.

www.hl.rs

7 DNÍ

Dvadsať rokov neskoršie C elých dvadsať rokov po mi rokmi predchádzala výrazne vražde novinára Slavka Ću- negatívna kampaň, ktorú proti ruviju (zastrelený bol 11. nemu viedli niektoré médiá, najmä apríla 1999 pred svojím bytom noviny Politika ekspres, v ktorých v Belehrade) za tento zločin boli vtedajší ich hlavný a zodpovedný konečne pred týždňom odsúdení redaktor Đorđe Martić počas bomštyria niekdajší príslušníci služby bardovania Juhoslávie alianciou štátnej bezpečnosti, ktorí – podľa NATO uverejnil zlovestný článok súdneho záveru – zabili novinára Ćuruvija privítal bomby iba nie„na príkaz neznámej osoby“. Tri- koľko dní predtým než bol Ćudsaťročný trest väzenia (čo však ruvija usmrtený. Dvadsať rokov nie je maximálny trest) dostali neskoršie niektorých novinárov bývalý šéf bezpečnostnej služby a predstaviteľov novinárskych Radomir Marković a vtedajší ve- združení v Srbsku znovu označujú dúci belehradskej pobočky tejto ako zradcov. K vytváraniu negatívslužby Milan Radonjić, pokým na neho ovzdušia ochotne prispieva 20 rokov väzenia za spoluúčasť predseda Srbskej radikálnej strany na zločine sú odsúdení ďalší dvaja a poslanec v Národnom zhromažpríslušníci služby Ratko Romić a dení Vojislav Šešelj, ktorý sa najMiroslav Kurak (tento druhý je však novšie prostredníctvom sociálnej na úteku a odsúdili ho v neprítom- siete Twitter vyhrážal novinárovi nosti). Podľa viacerých reakcií na Milojkovi Pantićovi. tento súdny rozsudok možno uzaV Líbyi minulý štvrtok došlo vrieť, že prípad vraždy je čiastočne k eskalácii konfliktov medzi prívyriešený, ale ešte stále sa teda vržencami vlády národnej jednevie, kto osobne nariadil spáchať noty v Tripolise na severozápade ten zločin a kto vlastne zastrelil krajiny a konkurenčnej vlády so novinára, takže rôzne špekulácie sídlom v meste Tobruk na sevepokračujú. Nadácia Slavka Ćuruviju rovýchode. Od začiatku ofenzívy pozdravila súdne rozhodnutie a ocenila, že daný rozsudok jasne potvrdzuje, že vraždu tohto novinára organizovalo a uskutočnilo vtedajšie štátne vedenie prostredníctvom služby štátnej bezpečnosti. Zo Združenia novinárov Srbska vyzvali štátne orgány, aby zatkli odsúdeného Miroslava Kuraka a tiež aby sa ujasnili všetky okolnosti zločinu, pokým Nezávislý spolok novinárov Srbska o. i. žiada, aby sa vyriešili aj prípady vrážd novinárov Dady Vujasinovićovej (zabitá bola roku 1994) a Milana Pantića (zabitý bol roku 2001). Nikola Pripomeňme si, že vražde Slavka ĆuruPetkov viju pred dvadsiati-

Informačno-politický týždenník

tzv. Líbyjskej národnej armády pod vedením Chalífa Haftara na hlavné mesto Tripolis zahynulo najmenej 32 ľudí a zhruba 50 je zranených. Sily lojálne Haftarovi vo svojej ofenzíve pokračovali napriek medzinárodným výzvam na zastavenie vojenských akcií. Jednotky verné vláde národného porozumenia (ktorú podporuje aj Organizácia Spojených národov) v snahe brániť hlavné mesto podnikli protiútok. Táto operácia vládnych síl má názov Sopka hnevu a jej cieľom je vraj zbaviť všetky líbyjské mestá agresora a nelegitímnych síl. Nepokoje v tejto severoafrickej krajine vlastne trvajú od zvrhnutia jej dlhoročného vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011. Získať moc a ovládnuť ropné náleziská odvtedy sa snažia dve súperiace vlády a rôzne ozbrojené skupiny, ktoré sú spojencami buď jednej, alebo druhej strany. Medzinárodné spoločenstvo vyzvalo bojujúce strany v Líbyi, aby ukončili konflikt a zastavili ďalšie ľudské obete. Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

• TÝŽDEŇ •

Z PREMIÉRY KNIHY O DR. JURAJOVI GUČOVI (1876 – 1964)

Iní o nás Anna Horvátová

iežeby sme si neuctievali naše národné povedomie, ale občas to iní vypozorujú výstižnejšie. A koľko je to pre našu slovenskú komunitu pozitívne, toľko má aj iný odkaz – ozaj, sme my až natoľko zaneprázdnení, alebo nedbáme o nás, že si iní povšimnú inak naše historické osobnosti ako my sami?! Vedeli sme my vojvodinskí Slováci, kto je Dr. Juraj Guča? Sotva, pokým to nevypátrali prof. Dr. Milan S. Breberina a Nemanja M. Breberina, autori knihy Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista, premiéra ktorej sa konala vo štvrtok 28. marca v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako prvý zväzok edície Z našej minulosti Miestneho odboru Matice slovenskej, s vročením 2018 a v preklade do slovenčiny Kataríny Melegovej-Melichovej. Na večierku venovanom tomuto veľkému humanistovi, slovensko-americkému lekárovi, dobrovoľníkovi v radoch srbského vojska

zdravotníckej kultúry Vojvodiny, a prim. Dr. Miroslav Miháľ, chirurg onkológ, ktorý napísal aj úvodník do knihy. Zároveň spomenul, že časť materiálu, ako i fotografie, poskytla Viera Benková. Na záver sa slova ujali Igor Furdík a Viera Benková, ktorí vysoko ocenili význam vzniku tejto publikácie. Vydanie knihy finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich

zbor Musica viva s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou. Texty z knihy čítal Miroslav Babiak. Z knihy sa dozvedáme, že Juraj Guča (narodil sa 29. júna 1876 v prvej svetovej vojne a účastv Petrovci) ako mladý vzdelanec níkovi druhej svetovej vojny bol rozčarovaný všeobecnou slovo mali okrem predsedníčky maďarizáciou a preto odišiel do petrovského MOMS MelegovejSpojených štátov amerických. -Melichovej aj recenzent knihy Počas štúdia sa zoznámil s ďalšími Jaroslav Čiep a o výskumníckej slovanskými študentmi, stal sa oduševneným panslavistom a toto bol tiež silný dôvod jeho odchodu do zámoria. V Chicagu roku 1908 začal pracovať ako lekár. O šesť rokov neskôr v New Yorku zorganizoval mobilnú nemocnicu a spolu s ďalšími štyrmi lekármi, tromi ošetrovateľkami, tromi lekárskymi pomocníkmi a jednou kuchárkou sa vydali pomáhať bratom Srbom do Solúna. Predsa ho lákala domovina a tak sa ako 62-ročný roku 1938 rozhodol vrátiť do rodiska. V Báčskom Petrovci mu však nebolo umožnené, aby Katarína Melegová-Melichová udeľuje autorské výtlačky autorovi prof. pracoval ako lekár. Ako lekár Dr. Milanovi S. Breberinovi (foto: kulpin.net) dobrovoľník sa prihlásil do XIV. a historiografickej práci dokto- v zahraničí, v mene ktorého bol vojvodinskej údernej slovenskej ra Breberinu a jeho prínose do prítomný PhDr. Peter Prochácka, brigády. Po vojne mu odňali rodičovský dom, ako „Američanovi“, literatúry jeho kolegovia prof. podpredseda úradu. Večierok hudobnými prednes- takže bol prinútený vrátiť sa do Ilija Petrović, historik a publicista, Dr. Vladimir Sakač, predseda mi spríjemnili Martin Ján Javor- USA, kde 30. apríla 1964 umrel a Vedeckej spoločnosti pre dejiny ník hrou na husliach a Komorný pochovaný je v Chicagu.

LITERÁRNA AKCIA V NOVOM SADE

Výstava oblakov Ivana Negrišorca

Martin Prebudila

stredu 3. apríla na pravé poludnie v Srbskom národnom divadle v Novom Sade usporiadali nevšednú prezentáciu básnickej zbierky pod názvom Výstava oblakov, ktorá obsahuje vybrané a nové básne renomovaného srbského básnika Ivana Negrišorca. Posedenie s básnikom prebiehalo na malej Divadelnej scéne Peru Dobrinovića a o najnovšej jeho básnickej tvorbe hovorili akademik a básnik Matija Bećković, profesor Dr. Saša Radojčić, prof. Dr. Zoran Đerić, Sonja Damjanović, ako aj sám autor. Prezentáciu spoločne organizovali Srbské národné divadlo, Z prezentácie básnickej zbierky (foto: Branko Lučić) Rádio-televízia Vojvodina, Mest• TÝŽDEŇ •

ská knižnica Nový Sad a vydavateľ knihy Nadácia Grupa sever z Nového Sadu. Meno Ivana Negrišorca (vlastným menom Dragan Stanić, narodený 1956), aktuálneho predsedu Matice srbskej, je známe aj milovníkom pekného slova na Slovensku, keďže mu predvlani Spolok slovenských spisovateľov vydal výber z jeho celkovej básnickej tvorby pod rovnomenným názvom Výstava oblakov v preklade Martina Prebudilu. Kniha Výstava oblakov obsahuje štyridsať básní. Jedným z najsilnejších inšpiračných prameňov poetiky I. Negrišorca je vo veľkej miere novodobejší historický osud srbského národa, ku ktorému aj sám patrí, ale aj osud jednotlivca, ktorý si v tomto komplexnom súčasnom živote hľadá orientačné body a spôsoby, ako vôbec prežiť.

15 /4850/ 13. 4. 2019

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Verejné osvetlenie pomocou LED technológie Anna Lešťanová

o veľkej obecnej zasadačke sa v piatok 5. apríla uskutočnilo 38. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova. Výborníci za hodinu aktívnej práce schválili kompletný rokovací program pozostávajúci zo 14 bodov. Väčších diskusií ani nebolo a výborníci z radov opozičných strán mali predovšetkým pripomienky k zápisnici z minulej schôdze. Najväčší záujem potom prejavili o posledný bod rokovacieho programu – výbornícke otázky a odpovede. Zaujímali sa o rozličné témy, ako sú nedávne požiare, ktoré vznikli následkom pálenia suchej buriny, zmena činnosti fondu z pôvodne určeného na poskytovanie pomoci ľuďom v záplavách na fond pre pomoc sociálne ohrozeným a chorým

občanom z územia obce, tiež diskutovali o kruhových objazdoch a pod. V súlade s tým položili príslušným ľuďom z obecného

mentu tentoraz schválili správy o práci a finančné správy za rok 2018 Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, Ľudovej knižnice

Výborníci schválili kompletný rokovací program

vedenia viaceré otázky. Väčšinou hlasov výborníci staropazovského lokálneho parla-

Dositeja Obradovića a miestnych spoločenstiev Banovci-Dunav, Surduk, Belegiš, Golubinci, Vojka

a Stará Pazova. Výborníci ďalej dali zelenú konečnému zneniu zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve na realizáciu projektu rekonštrukcie a dlhoročnej údržby systému verejného osvetlenia za použitia LED technológie na území Staropazovskej obce. Tieto práce sú zverené skupine vykonávateľov z Belehradu, Nového Sadu a Budapešti. Na zasadnutí Zhromaždenia obce schválili aj rozhodnutie o vytvorení Obecného štábu pre mimoriadne situácie počítajúceho 17 členov. Veliteľom štábu je Đorđe Radinović, predseda obce, jeho zástupcom Milan Beara a náčelníkom štábu je Srboljub Stojanac, policajný inšpektor MVV Srbska – Oddelenia pre mimoriadne situácie Sriemska Mitrovica – Úsek pre spravovanie rizík a civilnej ochrany Sriemska Mitrovica – Stará Pazova.

V ÚSTRETY PODUJATIU

Veľká noc v Kulpíne 2019 Katarína Gažová

Združení vinárov a vinohradníkov Kulpína sa pripravujú na 13. veľkonočné podujatie, finále ktorého bude vo Veľkonočnú nedeľu 21. apríla v Poľovníckom dome v Kulpíne. Ako po minulé roky, aj tentoraz týždeň predtým, teda v nedeľu 14. apríla, záujemcovia o súťaže o najlepšie víno a najlepšiu domácu klobásu môžu odovzdať súťažné vzorky. Vzorky budú členovia združenia prijímať v druhú aprílovú nedeľu od 10. do 19. hodi-

ny v priestoroch poľovníckeho domu. Keď ide o víno súťažiaci majú odovzdať 4 x 0,7 l alebo 3 l vína a keď ide o domácu klobásu treba priniesť jeden kus klobásy. Poplatok za účasť pri víne je 500 dinárov za jednu vzorku. Za domácu klobásu sa poplatok neplatí. Vo štvrtok 18. apríla sa stretnú odborné komisie, ktoré budú hodnotiť prijaté vzorky vína a klobás. Vlani na súťaž Veľká noc v Kulpíne bolo prihlásených až 100 vzoriek vína a 80 vzoriek klobás. Záver veľkonočného podujatia

kulpínskych vinárov bude 21. apríla, vo Veľkonočnú nedeľu, o 17. hodine. Po privítaní hostí a slávnostnom otvorení podujatia bude nasledovať ude- Vlani na podujatí bola bohatá ponuka kvalitného ľovanie cien za vína a ani záujemcov o chutné vínko nechýbalo najkvalitnejšie klobásy. Združenie vinárov a vinosúťažiace vína a klobásy. Tak ako každý rok, aj po udelení hradníkov Kulpína sa teší bohatej ocenení bude nasledovať verejná návštevnosti svojho tradičného degustácia vzoriek vína a domácej podujatia.

KEĎŽE SA BLÍŽIA NAJKRAJŠIE SVIATKY JARI, Veľká noc, je najvyšší čas, aby sme hľadali originálne inšpirácie na tohtoročné ozdobenie veľkonočných vajíčok. Mysleli na to aj v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci a v pondelok 8. apríla zorganizovali dielňu na prípravu kraslíc. Svoju kreativitu si vyskúšali tamojší druháci, ktorí tu zároveň absolvovali hodinu občianskej výchovy s učiteľkou Elenou Majerovou. Tvorilo sa ostošesť, veď predsa najvzácnejšie kraslice sú tie, ktoré si urobíme sami. ah Foto: Anna Speváková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V KOVAČICI

(Ne)kultúrne metamorfózy Anička Chalupová

oraz častejšie sme svedkami toho, že v našej spoločnosti sú aj takí ľudia, ktorých duševným športom je demoralizácia. Neuctievajú si to, čo sa doteraz vybudovalo a vyprodukovalo. Zvyčajne nemajú skúsenosť, rozhľad a vycibrenosť podrobenú okamžitým dojmom, nie sú schopní objektívnym okom nahliadnuť do skutočných ľudských hodnôt jednej malej slovenskej komunity, z ktorej konkrétne v týchto krážoch zostalo už len za hrsť. V týchto dňoch v kultúrnom ovzduší mestečka insity badať depresiu, pesimizmus hrubšieho zrna, nespokojnosť, negatívnosť… No, poďme k veci. Aktivisti občianskeho združenia Kolektív kreatívnych amatérov (KOKRAM) už druhý týždeň nemajú prístup do miestností, v ktorých už bezmála štyri roky sídlia, plánujú svoje kultúrne akcie, usporadúvajú výstavy, filmové a poetické večierky, nacvičujú divadlá… Po nedávno uskutočnenom Humanitárnom divadelnom víkende (v dňoch 22. až 24. marca), v rámci ktorého výťažok z predaných vstupeniek na divadelné predstavenia a z vypredaných obrazov a umeleckých fotografií v sume viac ako 80 000 dinárov venovali zdravotne postihnutej Padinčanke Anne Hlavatej, medzi spoluorganizátormi tohto podujatia, občianskym združením KOKRAM a Domom kultúry 3. októbra došlo k nedorozumeniu. V stredu 27. marca, práve vo Svetový deň divadla, aktivistov združenia KOKRAM, ktorí si v ten večer prišli preskúšať divadelné predstavenie pred vystúpením v Pivnici na 25. festivale Divadelných inscenácií dolnozemských autorov, nepríjemne prekvapila zámka na dverách na vchode do doteraz pre nich sprístupnených miestností v DK. Darina Dudková, predsedníčka združenia KOKRAM, hovorí, že riaditeľ tejto ustanovizne Ján Tomáš zamkol dvere bez toho, aby členov združenia KOKRAM vopred oboznámil s problémom a vysvetlil im dôvod takéhoto skutku. – Mali sme mať skúšku divadelného predstavenia a tí, čo si kúpili obrazy a fotografie počas akcie, mali si ich prísť prevziať. Medzitým nemohli sme vojsť do miestnosti, lebo na dverách bola zámka. Niekoľkokrát • TÝŽDEŇ •

som volala telefónom riaditeľovi, ale sa neohlásil. Poslal mi neskoršie len esemesku, v ktorej nám zdôraznil, že on ako riaditeľ rozhoduje o miestnostiach, ktoré používame, a že nám teraz nemôže vysvetliť dôvod zamknutia dverí, lebo jeho pracovný čas na ten deň vypršal. Na druhý deň sme si my členovia združenia zvolali schôdzu, aby sme

sa dohodli o tom, čo budeme ďalej robiť. Podobné situácie sa stávali aj skôr, ale zasa z našej iniciatívy a v rozhovore s riaditeľom sme sa vždy usilovali problém riešiť. Tentoraz nás spôsob komunikácie nepríjemne prekvapil, – podčiarkla Dudková. Dôvodom, prečo vedenie DK dalo zámku na dvere miestnosti, kde sídli Združenie občanov KOKRAM, podľa slov Jána Tomáša, aktuálneho riaditeľa DK, bol ďakovný list s neprimeraným textom adresovaný na DK. – Členovia tohto združenia počas našej spoločnej akcie Humanitárny divadelný víkend pozvali divadelné súbory a zabezpečili im pohostenie, kým DK prispel k akcii tak, že dal na používanie veľkú sieň s javiskom, zvukovou a svetelnou technikou, elektrickým prúdom, a k tomu zamestnanci DK boli maximálne k dispozícii pre všetko, čo bolo potrebné na realizáciu akcie. Sám som zo súkromných dôvodov nemohol byť prítomný na podujatiach, ale ako riaditeľ som chcel, aby všetko bolo v najlepšom poriadku, aby sa vôbec nepocítila moja neprítomnosť. V pondelok po víkendovej akcii som vošiel do miestností so zámerom nechať im tam účet za strovený elektrický prúd za uplynulý mesiac. Žiaľ, našiel som tam na stole niečo, čo ma veľmi urazilo. Bol to ďakovný list adresovaný mne ako riaditeľovi, napísaný neslušnými slovami. Zdôrazňujem, neurazila ma natoľko tá časť textu, ktorá bola adresovaná osobne mne, ale hlavne

tá druhá, v ktorej písali o tom, že táto inštitúcia so svojimi zamestnancami pre túto akciu neurobila nič. Nie je to urážka len pre mňa, ale aj pre všetkých zamestnancov DK. Smutný som z toho, že v tomto združení sú prevažne dospelí mladí ľudia, medzi ktorými sú jednotlivci so správaním na úrovni puberťákov, – mieni Ján Tomáš, riaditeľ DK, ktorý na poste riaditeľa strávil už viac ako polovicu štvorročného mandátu. Pritom podotkol, že tento incident nemá nič spoločné s politikou. – Ja nedelím ľudí podľa politickej príslušnosti, ale podľa toho, či patria medzi dobrých, alebo zlých. Máme peknú spoluprácu len vtedy, keď je v prospech združenia KOKRAM, a keď je opačne, tak spolupráca nejestvuje. KULTÚRNE SKUTKY SILNEJŠIE NEŽ SLOVÁ KOKRAM (založený na sklonku roka 2013) je združenie mladých kultúrnych snaživcov, ktorí okrem početných výstav, prezentácií, kultúrnych večierkov majú za sebou aj bohatú divadelnú činnosť. Doteraz zrealizovali osem divadelných predstavení (Sud prachu, I na U, Čarodejník z krajiny Oz, Tri letušky v Paríži, Tma, O láske, Nový Protheus a najnovšie Krátke jednoaktovky Vol. 1), pričom výťažok zo vstupeniek na predstavenia v uplynulých troch rokoch venovali na humanitárne účely. V zmluve o prenájme miestností na obdobie 10 rokov, ktorú DK a KOKRAM podpísali v roku 2015, sa píše, že po vypršaní lehoty sa táto zmluva automaticky predĺži na ďalšie desaťročné obdobie, nakoľko ani jedna zo zmluvných strán nepodá písomné oznámenie o úmysle zrušiť zmluvu najmenej 30 dní pred vypršaním lehoty. Do zverejnenia tohto textu žiadne písomné oznámenie pre združenie KOKRAM z domu kultúry neprišlo. – Podpísali sme zmluvu na 10 rokov s vtedajším riaditeľom Jánom Markom, s tým, že sme vtedy nemali žiadne výdavky. Keď sa zmenil riaditeľ, hneď sme dostali dodatok k zmluve, podľa ktorého sme už museli platiť nájom miestností, a keď prišiel aktuálny riaditeľ Ján Tomáš, tak sa náklady zvýšili o účet za strovený elektrický prúd. Nemali sme iné riešenie, museli sme s tým súhlasiť, aj keď som sa dozvedela, že ani jedno podobné združenie v Kovačickej obci neplatí prenájom miestností

za svoju činnosť. Zo začiatku sme platili veľké účty za strovený elektrický prúd, kým sme nezistili, že s elektrickou inštaláciou niečo nie je v poriadku. Ten problém dodnes nebol riešený. Riaditeľ s nami doteraz komunikoval iba cez spoločenské siete a v žiadnom prípade cez mail alebo prostredníctvom nejakého písomného dokladu. Takým spôsobom nám teda, bez konkrétnejších informácií, oznámil aj to, že sa z tých miestností budeme musieť čoskoro vysťahovať. My sme tu ľudia s rozličnými záujmami. Jedného zaujíma iba divadlo, druhého baví iba prísť sem trochu sa pobaviť v spoločnosti a pod., ale vždy sme všetci dávali hlavy dokopy a závery sme vynášali spolu, – hovorí predsedníčka Občianskeho združenia KOKRAM Darina Dudková. V súčasnosti je v DK podľa slov riaditeľa Jána Tomáša zhruba osemdesiat ochotníkov, ktorí pracujú v rámci Folklórnej skupiny Rozmarín, speváckych skupín Bohémi a Skala (mužský komorný zbor založený roku 2012 z iniciatívy Pavla Tomáša, učiteľa hudby), dievčenskej speváckej skupiny a slovenského ľudového orchestra. Všetci na svoju činnosť používajú tú istú miestnosť, tzv. hudobný kabinet. – Nie je fér voči samej inštitúcii a voči osemdesiatim ochotníkom DK, ktorí sa schádzajú a nacvičujú v niekoľkokrát menšom priestore, kým túto veľkú miestnosť (v ktorej sídli združenie KOKRAM) používa iba privilegovaná skupina ochotníkov počítajúca zo dvadsať členov. Naposledy na zasadnutí Správnej rady DK bolo rozhodnuté, že tú miestnosť treba vynoviť (vymeniť okná, opraviť strechu, podlahu…) a využívať ju ďalej na rôzne kultúrne podujatia, ktoré budú organizovať všetci, medziiným aj členovia združenia KOKRAM, – podčiarkol na koniec rozhovoru Ján Tomáš, riaditeľ DK, a dodal, že členovia združenia KOKRAM sa môžu aj naďalej schádzať a nacvičovať v tejto kultúrnej inštitúcii, rovnako ako aj ochotníci DK. Potrebné je, len aby vopred oznámili a dohodli si termín na realizáciu svojich ďalších aktivít. Akú cenu majú kultúrni snaživci a aký zmysel majú ich snahy a námahy? Pokým existujú, akýkoľvek malí a nepatrní, spejúci k svojim kultúrnym ideám, dovtedy budú schopní za tieto kultúrne idey bojovať a seba obetovať. Dovtedy budú mať nádej v tuhom kultúrnom boji na existenciu, pretrvávanie a zachovávanie toho, čo im ich predkovia pred viac ako dvomi storočiami nechali do vienka.

15 /4850/ 13. 4. 2019

Ľudia a udalosti V JÁNOŠÍKU A OKOLÍ

Mráz (ne)pooberal ovocie Vladimír Hudec

Jánošíku je toho času zo 30 hektárov višňových sadov. Keď sa k tomu pridajú významné výmery, bezmála 350 hektárov, pod týmto ovocím v susednej Obci Plandište, medzi ktorými je aj niekoľko nových sadov v Hajdušici, tiež nové sady v Banátskom Karlovci, možno konštatovať, že sa región juhovýchodného Banátu stal významným výrobcom tohto ovocia, ktoré napriek početným problémom pestovateľom predsa prináša slušný zisk. Trochu nezvyčajne teplé počasie na toto ročné obdobie žičilo višniam a iným ovocným stromom, ktoré sa zobudili zo zimného spánku a začali pučiť trochu skôr než obvykle, ale predsa v optimálnych lehotách. Kvetov na stromoch je mnoho, avšak stalo sa to, čoho sa ovocinári najviac boja. Vo fáze pučenia a kvitnutia stromov koncom marca sa niekoľko dní zaradom vyskytli ranné mrazy, keď ortuť klesala až 6 stupňov pod bod mrazu. Nuž a tieto mrazy zhubne vplývali na kvety marhúľ, sliviek, včasnejších odrôd broskýň, tiež postihli aj pu-

čiace višne a čerešne. – Marhule mráz úplne pooberal, takže tohto roku nemožno očakávať úrodu tohto ovocia. Podobná situácia je aj so slivkami. Mandle

prejavilo na úrode. Podľa slov nášho spolubesedníka mráz zredukoval úrodu o 10 až 30 percent. Zaujímavé je, že vymrzli aj tie už otvorené kvety, ako aj tie,

– Tohto roku nebudeme variť marhuľový lekvár, ani páliť pálené. Všetko zamrzlo, – hovorí Michal Brezník.

tiež zamrzli, broskyne a čerešne nie sú úplne zničené, ale úroda bude určite zredukovaná, – hovorí jánošícky ovocinár Michal Brezník. – Keď ide o višne, tie pocítili mráz, ale nie až tak, aby sa to vážnejšie

ktoré iba začali pučiť. Všetko to zrejme môže negatívne vplývať na úrodu a tým aj na finančné efekty tohtoročnej výroby. – Našťastie, višne veľmi dobre zakvitli, kvetov je mnoho a keby

nebolo mrazu, dala by sa očakávať dokonca rekordná úroda. Mráz však plody trochu preriedil, čo má aj svoju dobrú stránku, lebo plody, ktoré zostali, budú väčšie a kvalitnejšie a tým možno vynahradia zníženú kvantitu. Ešte je však privčas hovoriť o následkoch mrazu. Čas ukáže. Dlhotrvajúce sucho, na ktoré sa sťažujú poľnohospodári zaoberajúci sa rastlinnou výrobou, ovocné stromy nepociťujú v takej miere ako obilniny. – Višne sú v tejto fáze rozvoja odolné proti nedostatku vlahy a vodu potrebujú hlavne vo fáze zrenia, avšak silný juhovýchodný vietor, ktorý fúkal počas celého uplynulého týždňa, práve vo chvíli, keď kôstkové ovocie bolo vo fáze intenzívneho kvitnutia, môže negatívne vplývať na zdravotný stav stromov. Kôstkové ovocie je totiž zvlášť citlivé na ochorenie, tzv. moníliu, ktorá na strom útočí v období, keď stromy začínajú kvitnúť. Preto je nevyhnutné strom v tejto fáze postrekovať zodpovedajúcimi prípravkami na zamedzenie ochorenia. Pre silný vietor sa to však nedalo a postrek nasledoval s malým oneskorením, čiže keď už boli úplne rozkvitnuté. Či sa nám podarilo zachrániť ich, alebo sa monília predsa len vyskytne, uvidíme, až keď stromy ozelenejú, – vysvetľuje Michal Brezník.

Z ČINNOSTI ČERVENÉHO KRÍŽA STARÁ PAZOVA

Prednášky o narkománii a sektách Anna Lešťanová

a území Staropazovskej obce sa od 19. marca do 4. apríla konali debaty na viaceré aktuálne témy. Určené boli hlavne rodičom žiakov základných a stredných škôl, ale aj všetkým iným záujemcom, ktorí o ne prejavili záujem. Tak odzneli dve prednášky o veľmi dôležitých a aktuálnych témach v spoločnosti, ako sú narkománia a sekty. Organizátorom bol Červený kríž Stará Pazova, spoluorganizátorom základné a stredné školy a podujatie podporila Obec Stará Pazova. Svoje vedomosti a skúsenosti návštevníkom prezentovali poprední odborníci z uvedených oblastí. Na tému Sekty – skadiaľ prichádzajú? hovoril religiológ a člen Európskej federácie pre sledova-

www.hl.rs

nie siekt Zoran Luković. Na druhú tému a o spoločenskom probléme výraznom aj u nás Narkománia – rodičia na prvej línii života prednášal špeciálny pedagóg a niekdajší šéf Výboru pre boj proti narkománii Lambe Đorelijevski. Záverečná debata sa konala vo štvrtok 4. apríla v Starej Pazove a ako uviedli, informovanosť je veľmi dôležitá v oboch prípadoch. Obe nebezpečenstvá – sekty a drogy sú prítomné všade vôkol nás. Početných návštevníkov vo veľkej obecnej zasadačke na úvod najprv privítala Branka Pantelićová z ČK Stará Pazova, a potom odzneli prednášky a rozhovory medzi prednášateľmi a poslucháčmi. Podľa slov Zorana Lukovića sekty sú veľmi organizované skupiny, ktoré jedným manipulačným spôsobom najčastejšie pôsobia pros-

Informačno-politický týždenník

Prednášatelia Zoran Luković (zľava) a Lambe Đorelijevski

tredníctvom spoločenských sietí. V súvislosti s drogovou závislosťou Lambe Đorelijevski zdôraznil, že aj narkománia ako každá iná choroba sa dá vyliečiť, keď sa odhalí v ranej fáze. Zdôraznil, že najohrozenejšou kategóriou sú žiaci stredných škôl. V oboch prípadoch prednášatelia poukázali, na čo všetko rodičia

majú dbať a ktorých odborníkov majú vyhľadať v prípade, že ich začne trápiť podozrenie, že sa ich dieťa dostalo do kontaktu s drogami alebo niektorou zo siekt. Zvlášť akcentovali, že rodičia si musia byť vedomí toho, že nikto nemôže zachrániť ich deti, ak oni sami nebudú na prvej línii frontu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V KOVAČICI

Vzdali hold medu a kvetom lom a budovou obecnej správy viac ako dvadsať vystavovateľov nielen z Kovačickej obce, ale aj z Panče va a iných Výrobcovia priniesli rôzne ozdoby do záhradky miest ponúkalo prevažne rozmanité živé ročného v poradí piateho podexponáty, voňavé pestrofarebné ujatia Deň medu a kvetov mali

Anička Chalupová

sobotu 6. apríla v parku v strede Kovačice sa uskutočnilo piate podujatie s názvom Deň medu a kvetov. Bolo to ďalšie nekaždodenné stretnutie so zaujímavou sym-

Medové lakoty lákali mladých i starších

sa o rastlinky čo najlepšie. Na bohatých stánkoch umiestnených na širokom chodníku medzi slovenským evanjelickým kosto-

Zo dvadsať pestrofarebných stánkov zdobilo park v strede mesta

biózou prírody, kombináciou dvoch pôvabných súčastí života naturálnej nádhery. Turistická organizácia Obce Kovačica i tohto roku úspešne zhromaždila obdivovateľov, milovníkov zelene, ktorých aktivita sa prebúdza na jar a ktorí zároveň svoju obľúbenú činnosť vykonávajú nielen s láskou, ale aj s plnohodnotným cieľom postarať

Na stánkoch sa ponúkali aj chutné drobné koláčiky

Dobrá nálada sa počas podujatia rozšírila aj medzi užívateľmi denného pobytu pre mladých ľudí s invaliditou • ĽUDIA A UDALOSTI •

Najmladší sa tešili, že mali príležitosť sa zabávať izbové a záhradv porovnaní s né kvety, mladé dospelými o okrasné strozážitok viac. my, kríky, ručné V blízkosti práce a okrasné miesta, kde predmety s kveprebiehalo tinovou temapodujatie, na tikou. novom detOkrem miskom ihrisku, lovníkov kvetov, ktoré vyrástlo flóristov, záhradv novembri károv tentoraz minulého si na svoje prišli roku, najmladší občania Koaj milovníci prírodnej a zdravačice a deti zo susedných vej sladkosti dedín sa to– medu, ktorí Úsmevy účastníkov a návštevníkov svojou návštetiž zabávali iste potešili organizátorov vou a prítomna nových nosťou vzdali hold včelám i hojdačkách, preliezačkách so včelárom, ktorí vyrábajú med šmykľavkou, kolotočoch a pod. a iné včelie produkty dôležité pre Projekt výstavby detského ihľudské zdravie, krásu a chuťové riska sumou 1 400 000 dinárov podporila spoločnosť NIS Nafpoháriky. Najmladší návštevníci tohto- tagas. 15 /4850/ 13. 4. 2019

Ľudia a udalosti PREDVEĽKONOČNÉ ZRIAĎOVANIE KYSÁČA

Centrum dediny v krajšom rúchu Elena Šranková

Kysáči už cítiť predveľkonočnú atmosféru. Zvlášť od soboty 6. apríla, keď v centre dediny bielili stromy vápnom, pozbierali odpad, spiľovali stromy, pozametali... O túto akciu, ktorú organizujú už päť – šesť rokov, sa aj tentoraz pričinili členovia organizácie

starobných penzistov za pomoci miestneho spoločenstva. V akcii účinkovali aj členovia iných kysáčskych spolkov, rybárskeho, hasičského, Spolku kysáčskych žien, ako i Červeného kríža. Dokopy ruky k dielu pridalo okolo 30 osôb. Vápno na bielenie stromov starobní penzisti kúpili z vlastných prostriedkov. S prácou začali o deviatej pred-

poludním a rozdelili sa do skupín. Ženy sa dali do natierania stromov a mostíkov nabielo, muži do spiľovania suchých konárov a stromov a potom aj do pílenia dreva. Niektorí zbierali odpad, iní zametali, takže práca Stromy v centre sa belejú

odbúdala a stred dediny sa ukazoval v novom predveľkonočnom rúchu. Po vykonanej práci účastníci akcie mali spoločný obed, pri ktorom zhodnotili výsledky vykonanej práce. Treba spomenúť i to, že sa starobní penzisti veľmi dobre zhodujú s členmi iných spolkov, najmä s rybármi, ktorým v týchto dňoch pomáhajú olíčiť priestory. Materiál na tieto ciele zabezpečil súkromný podnikateľ. Po líčení vnútra mienia líčiť aj vonku, okrem fasády. Ako zisťujeme, po akcii líčenia bude nasledovať zriaďovanie dvora u rybárov.

Väčšia časť účastníkov sobotňajšej akcie

BÁČSKY PETROVEC

Tu žijeme, preto aj upravujme okolie Anna Horvátová

eplejšie dni koncom marca využili aj robotníci Verejno-komunálneho podniku Progres v Báčskom Petrovci, aby priložili svoje ruky k úprave dediny. Akcie priniesli výsledky, ešte len keby svedomie občanov bolo na vyššej úrovni, aby sme nemali depónie všade tam, kde to niekomu zodpovedá. Tu žijeme, naše prostredie je aj naším zrkadlom, ale my nehorázne okrádame svoje deti o základ života, o planétu Zem.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na moste smerom do Nového Sadu progresovci čistili obrubníky, na ktorých bolo nanosené veľa zeme, a za daždivého počasia hrozilo nebezpečenstvo šmyku. Až toľko zeme tam bolo nalepené. Starý dom, niekdajšia budova súdu a zároveň budova, v ktorej sa pred 75 rokmi, v roku 1944,

zrodilo prvé číslo Hlasu ľudu, na rohu Ulice XIV. VÚSB zasiahol nemilý osud. Niekoľko hodín práce však prinieslo výsledky. Húštinu vyklčovali a položili novú ohradu. Aj to trochu zmenilo výzor ulice. Foto: Zdenka Tomanová • ĽUDIA A UDALOSTI •

posial, nepestujem každý rok. Zato ale kukuricu, sóju, pšenicu každoročne. Sú poľnohospodári, ktorí už sadia, ja si myslím, že radšej počkám na dážď, to, čo bude zrno v suchej zemi, to mu neprospeje. V piatok spadlo trochu dažďa, ale málo. Našťastie, nebol lejak, po ktorom by iba kôra na povrchu zostala.

JE ČAS NA SEJBU, ALE...

Dážď je prepotrebný Anna Horvátová

uchú jeseň vystriedala ešte suchšia jar. Ako postupovať v týchto pre poľnohospodárstvo nepriaznivých poveternostných podmienkach? Práve príprava pôdy na jar a následne aj sama sejba sa v tohtoročnom výrobnom cykle „vďaka“ rôznym, žiaľ, nepredvídateľným problémom, stala problematická. Prípravu pôdy na jar a sejbu nemožno podceňovať pre ich mnohostranný význam vo vzťahu k nasledujúcim pracovným operáciám a k dosiahnutiu konečného výsledku – úrody. Hovorí sa, že sa na Ďura vrana nemá vidieť zo žita. Bude tak aj v tejto sezóne? Pozrime sa, ako sa o danej nepriaznivej situácii zmienili petrovskí poľnohospodári v nedeľu 7. apríla, keď o daždi ani chýru nebolo, či majú sejbu už za nimi, čo uprednostňujú:

Pavel Topoľský: − Pred sejbou som pôdu pripravil kombinátorom, zapracoval som hnojivo do pôdy, urobil som všetko, čo treba pred sejbou, a čakám iba dážď. Plánujem zostať verný na našich poliach tradičným plodinám a pestovať kukuricu, sóju, slnečnicu. O pestovaní papriky nerozmýšľam, treba veľa vyčleniť na robotníkov, takže uprednostňujem to, kde môžem sám robiť. Čo povedať na túto suchú jar, asi je lepšie, že sme ešte nezasiali. Keď sa zrno dostane do zeme, vlahy si načerpá, ale otázny je ďalší vývin. Pšenicu, jačmeň som prihnojil, • ĽUDIA A UDALOSTI •

dvakrát som otravoval myši. Už teraz možno povedať, že úroda taká ako vlani iste nebude. Už teraz je evidentné, že výnosy budú menšie. Keby ministerstvo trochu viac dbalo, ale aj tie subvencie za palivo, čo sme dostali, to je nič. V dobytkárstve je situácia lepšia, za ovce a kravy sa dostávajú tiež subvencie, ale oveľa vyššie.

Pavel Tordaji: − Pôdu pomaly pripravujeme na sejbu, zapracovali sme hnojivo, skyprili kombinátorom. Čakáme, či bude pršať, ale od nedele už začneme aj kukuricu sadiť. Pšenicu sme prihnojili, ale je v zlom stave. Uvidíme, aká bude úroda, v Srieme, kde nebolo dažďa, sa pšenica suší. Aj to trocha dažďa, čo spŕchlo v piatok, takých osem litrov na m2, aj to prišlo vhod. Slama by mala byť, ale či zrno bude?! Ale pre nás dobytkárov je slama ešte ako potrebná. Aj ďatelina. Dokonca aj samy prémie (7 din. za liter) na mlieko sa pravidelne dostávajú, aj subvencie (25 000 din.) na kravu, k tomu aj jeden hektár obrábateľnej pôdy. Toto sa vzťahuje na dojnice, ktoré majú identifikačný pôvod či kód. Teraz od jari som do dobytkárstva zapojil aj vnuka Vladimíra, skončil strednú poľnohospodársku školu, k dobytkárstvu má vzťah. A preto, aby nešiel na Slovensko, keďže čoraz viac mladých odchádza. Dokonca aj tu sa dá robiť, on dostal 25 ha na 25 dojníc, v petrovskom chotári.

Janko Kováč: − Robil som predsejbovú prípravu pôdy. Ešte som nezačal sadiť, ale od nedele (od 7. 4., pozn. a.) už začnem kukuricu sadiť, potom sóju. Priemyselnú papriku tiež pestujem roky, aj v tomto roku som sa rozhodol. Aj napriek tomu, že predpovedajú suchý rok, ale sejba sa skôr vykonala a aj príprava pôdy, takže sa vlaha ako-tak zadržala, no v prvých dňoch apríla vlahy aj bolo viac. Načim taký mesiac, aby vzišla, a uvidíme, čo bude. Akže bude sucho, budeme musieť skôr a viac zalievať. A keď ide o kukuricu a sóju, toľko vlahy je, aby vzišli, ale naďalej bude málo. Za deň, za dva začnem so sejbou, najprv kukuricu, potom sóju. Pôdu som prihnojil, usilujeme sa, čím viac vkladáme, len aby aj výnosy boli slušné, ale či sa nám to vráti?! Pšenicu mám tiež, ale je v dosť zlom stave, v jeseň, keď mala vzísť, bolo sucho.

Daniel Lekár: − So sejbou som ešte nezačal, čakám na dážď, aby semeno spadlo do vlhkej pôdy. Tohto roku som aj papriku trochu

Jaroslav Ušiak: − Pšenicu máme posiatu, teraz sa richtujeme na sejbu kukurice, ďalej sóje, ale všetko závisí od zrážok. V pôde je deficit vlahy, zrážky meškajú, tieto doterajšie spŕšky sú iba takou infúziou. Keď ide o pšenicu, stav v teréne je veľmi zlý, pšenica sa suší. Prínosy budú polovičné, čo sa už dá predpovedať. A my si nemôžeme dovoliť zalievať, pre nás je to na túto cenu paliva luxus. Dokonca ceny poľnohospodárskych výrobkov sú v našej krajine v porovnaní s krajinami v regióne veľmi nízke a cena paliva je vysoká, u nás je 160 din., kým v okolitých krajinách je 50 centov. Aj tie prémie, to je len toľko, aby sa povedalo, že pomohli aj sedliakom. Štát by sa mal zrieknuť akcízy na poľnohospodárstvo, lebo my chodíme viac-menej po poľných cestách. K tomu aj dobytkárstvo je u nás na úpadku a jedno bez druhého nejde. Všetko sa to odzrkadľuje na kvalitu pôdy. Roky sa pozberové zvyšky plodín pálili, čo neprospievalo kvalite pôdy, používame iba minerálne hnojivá, stajňový hnoj sa takmer nepoužíva. V posledných rokoch sa začali žatevné zvyšky zaorávať, ale v pôde je nedostatok humusu.

15 /4850/ 13. 4. 2019

Ľudia a udalosti V EKOLOGICKOM HNUTÍ OBCE KOVAČICA

Ďalšia úspešná akcia Anička Chalupová

kologické hnutie Obce Kovačica v sobotu 6. apríla uskutočnilo ďalšiu úspešnú akciu, v ktorej z kovačických domácností vyzbierali pozoruhodný objem elektronického odpadu. Tým spôsobom aktivisti tohto hnutia dali výborný príklad a pozvali všetkých občanov, aby sa im pripojili a tak prispeli k ochrane životného prostredia. Životné prostredie, v ktorom žijeme, už dávno nie je také, na aké si pamätajú naši starí rodičia. Súčasná veda a technológia posunuli ľudstvo na úplne inú úroveň, ktorá prináša aj negatívne javy. Jedným z nich je množstvo elektronického odpadu, ktoré z roka na rok narastá. Podľa štatistiky agentúry STEP (Solving the e-waste) každoročne sa v

celom svete vyprodukuje zhruba 50 miliónov ton odpadu, ktorý tvoria telefóny, počítačová technika, elektrické ohrievače, chladničky, mikrovlnové rúry, práčky, TV a iné elektrické spotrebiče. Ak sa nič nezmení, množstvo odpadu sa do roku 2050 viac ako zdvojnásobí na 120 miliónov ton ročne. V Kovačici sa už vlani začalo intenzívne rozmýšľať na danú tému a prvá akcia zberu elektronického a elektrického odpadu sa uskutočnila v auguste 2018. Organizátorom bolo Ekologické hnutie Obce Kovačica (EHOK) v čele s predsedom Vladimírom Kuchárikom, ktorý spolu s ďalšími členmi vedenia zhromaždil okolo seba pekný počet mladých ľudí. Výsledok akcie bol viac než úspešný a preto sa rozhodli s akciou pokračovať. Uplynulú sobotu sa zvýšil počet záujemcov o účasť v

POČÍTAČOVÝ KURZ V KULPÍNE

Edukácia starších občanov Katarína Gažová

ada pre rodovú rovnosť Obce Báčsky Petrovec do svojho programu práce na rok 2019 zaradila i počítačové kurzy pre dospelých. Minulý týždeň v základnej škole v Kulpíne začal jeden taký kurz. Katarína Zorňanová, predsedníčka Spolku kulpínskych žien, ako vedúca kurzu nám vysvetlila: „Organizátorom počítačového kurzu pre dospelých je Rada pre rodovú rovnosť a prostriedky na tieto účely zabezpečila obec. Rada v spolupráci so spolkami žien v dedinách z územia obce mala na starosti

prihlasovanie a zápis záujemcov. Tak aj Spolok kulpínskych žien vyzval občanov, aby sa prihlásili. Oslovili sme školy, keďže každá škola má počítačovú učebňu, kde sa kurzy realizujú. Tak je to aj v Kulpíne a vedúcim kurzu je Dušan Petráš, profesor informatiky a techniky zamestnaný v základnej škole v Kulpíne. Podobný počítačový kurz pre začiatočníkov sme mali pred dvomi rokmi.“ Názov kurzu je Vzdelávanie v používaní súčasnej technológie v komunikácii pomocou počítačov cez internet. Vedúci kurzu Dušan Petráš nám bližšie ozrejmil náplň tejto počítačovej edukácie:

Významná akcia, v ktorej e-odpad uložili na nádvorí MS Kovačica akcii Zbavte sa pokazených vecí na správny spôsob. Podľa slov predsedu hnutia Kuchárika v akcii, cieľom ktorej je pozdvihnúť povedomie o recyklácii a ochrane prírody na vyššiu úroveň, každá domácnosť, okrem slov vďaky za prínos, dostala

jednu sadenicu ovocného alebo okrasného stromu. Výťažok z recyklácie e-odpadu aktivisti EHOK použijú na kúpu nových sadeníc stromov, ktoré vysadia v ďalších častiach svojho mesta a v jeho okolí.

„Na kurz sa prihlásilo 15 uchádzačov, čo bol počtový limit, lebo sa s takou menšou skupinou ľahšie pracuje. Budeme mať päť stretnutí a každé z nich trvá dve školské hodiny, čiže hodinu a pol. Stretávame sa dvakrát týždenne, a to v pondelok a stredu, takže kurz bude trvať dva a pol týždňa. Ide o začiatočnícky kurz, teda ten základný stupeň počítačového vzdelania, a uchádzači sú väčšinou starší. Spracúvame bežné základné

ovládanie počítača. Najprv sme si vysvetlili základné pojmy o počítačoch a teraz už začíname pracovať na počítači, cvičíme ovládanie myši, robenie priečinkov – folderov, potom budeme trochu pracovať s textom, internetom, elektronickou poštou. Spracujeme aj skype a nové android mobilné telefóny, teda tieto nové smartfóny, o čo návštevníci kurzu sami prejavili záujem.“

Návštevníci počítačového kurzu a prednášateľ Dušan Petráš

S V E TOV Ý D E Ň ZDRAVIA si od roku 1948 pripomíname 7. apríla, práve na deň vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie. Od rána sa aj v našej krajine v ten deň konali preventívne prehliadky v domoch zdravia. Zdravotnícki pracovníci aj napriek tomu, že bola nedeľa, ochotne vymerali krvný tlak, skontrolovali hladinu cukru v krvi (ako to na snímke robí zdravotná sestra Anna Greksová nášmu kolegovi Miroslavovi Dobroňovskému), vykonali EKG a porozprávali sa s pacientmi o ich prípadných ťažkostiach. ah

• ĽUDIA A UDALOSTI •

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z PODUJATIA V RUMUNSKOM NADLAKU

Rôznorodosť a krása veľkonočných ozdôb Katarína Melegová-Melichová

dňoch 6. a 7. apríla v Nadlaku na centrálnom sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Aradská oblasť DZSČR zorganizovala 10. medzinárodnú výstavu Kraslice a jarná výzdoba spojenú s predajom, na ktorej sa v duchu tradične dobrej spolupráce zúčastnili aj vystavovatelia zo Srbska. V sobotu v poobedňajších hodinách bolo slávnostné otvorenie, na ktorom hovorila vedúca FS Sálašan Kristína Jucanová, ktorá zároveň bola aj vedúcou tvorivých dielní pre deti na výrobu veľkonočných aranžmánov a výzdob a ktorá vyzdvihla, že na výstave si návštevníci môžu pozrieť rôzne techniky zdobenia kraslíc a zakúpiť si originálne zdobené vajíčka a krásne kvetinové aranžmány, ktoré určite skrášlia každú domácnosť v tomto jarnom období... Výstavu otvoril predseda MO DZSČR v Nadlaku Dušan Šomrák, ktorý vyjadril presvedčenie, že každý návštevník nájde medzi exponátmi niečo, čo ho upúta, Čaro kraslíc

poteší, a každý si odnesie domov kúsok sviatočnej atmosféry, ktorá ho naladí na blížiace sa veľkonočné sviatky. „A ešte na záver mi dovoľte, aby som vám poprial, nech vás nadchádzajúce sviatky nabijú pozitívnou energiou do budúcich dní a pestrofarebné kraslice nech prinesú Pestrosť a rozmanitosť – Anita Struhárová z Lugu zdravie, pohodu bola prvýkrát v Nadlaku a hojnosť na stoly najpríjemnejšie v kruhu rodiny nás všetkých a aby ste veľkonoč- a priateľov.“ né sviatky strávili čo najkrajšie a Na výstave bolo 26 vystavovateľov, z čoho 15 bolo domácich a 11 bolo zo Srbska: Aktív žien zo Silbaša, Slovenské kultúrne stredisko z Bajše, Slovenský spolok žien Usilovné včielky z Lugu, Združenie žien Matkino srdce z Lalite, Združenie rodičov osôb s osobitnými potrebami MY, MOMS Petrovec a Kvetinárstvo Orchidea z Báčskeho Petrovca a MOMS Selenča.

Účastníčky zo Srbska na podujatí v Nadlaku • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na výstave bola veľká rôznorodosť veľkonočných kraslíc zhotovených rôznymi spôsobmi a technikami, kvetinových aranžmánov, tematických výšiviek a ozdôb, sviečok v tvare či už vajíčok, alebo zajačikov, medovníkov, ktoré boli najatraktívnejšie pre malých návštevníkov, koláčov... Okrem chýrečného nadlackého umelca a výšivkára Jána Keleša ostatnými vystavovateľmi či z Nadlaku, alebo zo Srbska, boli ženy či dievčatá a naplno sa uplatnila ich obrazotvornosť a šikovnosť ich rúk, takže sa návštevníci mohli všetkými zmyslami naladiť na veľkonočnú nôtu.

Z ponuky Združenia rodičov osôb s osobitnými potrebami MY

Na záver podujatia predseda a podpredseda MO DZSČR v Nadlaku Dušan Šomrák a Milan Kelo odovzdali menovite každému účastníkovi diplom a bohaté darčeky na rozlúčku v nádeji, že sa aj do budúcna budú stretávať na podujatí, ktoré prináša radosť z blížiacich sa veľkonočných sviatkov, ale aj sviežosť zo znovuzrodenia prírody. Obdobie veľkonočných sviatkov sa u nás spája s rôznymi zvykmi a tradíciami a toto podujatie má za úlohu, aby sme si tie tradície pripomínali, zachovali, a dielne pre deti počas výstavy majú povzbudiť aj ich záujem a tvorivosť spätú s veľkonočným obdobím. 15 /4850/ 13. 4. 2019

Ľudia a udalosti O VEĽKEJ NOCI A OBLIEVAČKE V KYSÁČI

Sviatkom sa tešila zvlášť mládež

Elena Šranková

a stretnutí so Zuzanou Pavlovovou, ktorá si okrem rodinných záznamov do denníka zapisuje kysáčske zvyky, obyčaje a rozličné práce, ktoré sa v minulosti robili, sme sa medziiným porozprávali aj o veľkonočných sviatkoch. Hľa, čo si o sviatkoch, ktoré klopú na dvere, zapísala naša spolubesedníčka. „Veľkej noci sa najviac tešila mládež. Každé dievča čakalo novú štofku alebo kašmerínku. Pred Veľkou nocou sa oprali všetky šifonky, ako i biele sukne.

Zuzana Pavlovová

Bola som prvá na rade, lebo sa z Bystrice (krčma na rohu ulíc Gombárovej a Slovenskej – pri kostole) išlo najprv k nám. Bývala som neďaleko,“ čítame v záznamoch tety Pavlovovej, ktorá ešte ujasňuje, z ktorých ulíc prichádzali mládenci – oblievači. Mošťania boli mládenci z ulíc

Na dvore sa, pomedzi breštráne, hlavu. Keď som už ja bola dievka, uviazali štrángy, na ktorých sa mňa tiež polievali vodou, ale sušili šifonky všetkých farieb. Do z pohára, a začínali už oblievať sviatkov sa sukne museli aj vyžeh- aj voňavkami,“ vysvetlila Zuzana liť a celý dom zriadiť. Chlapci sa Pavlová priebeh oblievačky. rozprávali, ako budú chodiť oblievať,“ napísala Zuzana. „Na Zelený štvrtok sa varilo studenie. Na Veľký piatok sa nejedávalo mastné, ale sa jedli makové rezance s medom a varené vajcia. Na Bielu sobotu sa varila kyslá polievka s klobásou a v sedliackej peci sa piekla šunka na nedeľu. Veľkonočné vajcia sa farbili najviac cibuľovými šupkami a piekli sa i koláčiky,“ uviedla ďalej. „Na Veľkonočnú nedeľu sa išlo masovo do kostola. Ani jedno dievča nechýbalo. Na Veľkonočný pondelok, Oblievači fotení u Litavskovcov na Širokej ulici (foto: z archívu Z. Ďurovkovej) hneď po polnoci, sa po celej dedine počul spev a hudba – har„Muzikanti hrali a všetci chlapci Masarykovej a Štefánikovej, od monika, dychová hudba a tam- sa zmieňali tancovať s dievčaťom. jednej uličky po druhú, Borďoburáši. Dychovku si mládenci Otec ich núkal vínom a dievšania boli tiež zo Štefánikovej prenajímali z Kulpína alebo až ča sladkosťami. Mošťania boli a Masarykovej ulice, od uličky z Temerína, lebo v Kysáči nebol kultúrni, pili viacerí z jedného smerom ku železničnej stanici, dychový orchester. Z každej uli- pohára, aby mohli na Veľkonočný a Salajčania boli tiež zo Štefánikoce išli spolu asi desiati chlapci, pondelok ísť ešte aj do kostola. vej a Masarykovej ulice, od uličky, ktorí radom oblievali dievčence. Dievčence sa chválili, koľkých ale smerom k Cigánskym jamám. Kedysi dávno, asi pred 60 rokmi, mali chlapcov a že nebudú šuPotom boli Šimandrania (Ulica sa dievčence schovávali a chlapci gavie. Sama som od polnoci Janka Jesenského), jeden a druhý ich museli hľadať. Dotiahli ich nespala. Išli sme s kamarátkami kraj, ako i Širočania (Gombárova ku kopanej studni a s veľkým najprv do kina a potom domov ulica) jeden a druhý kraj. vedrom studenou vodou poliali sa vyobliekať a čakať oblievačov.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

k Priština zruší colné poplatky, my sme pripravení na dialóg. Povedal zase raz Pánprezident. Opäť v rozhovore s americkým veľvyslancom. Ak Srbsko uzná nezávislé Kosovo, Priština je ochotná zrušiť colné poplatky. Ba dokonca pristane aj na dialóg. Môžbyť povedala a môžbyť iba húta Panipriština. V možnonieprávelogickom rozhovore so Zrkadielkom povedz mi, kto je najmúdrejší na svetecelom. Tedaa, vážení, znovu a zase len kolo, kolo mlynské? Ale, kdeže! Vskutku sa predsa – hýbe sa! Čo povedať? Predvojenský výcvik

www.hl.rs

robí zázraky! Neviem, ako kto, mňa ale ide porantať, že som tých pätnásť dní vlaňajšej dovolenky strávil na dne Panónskeho mora a nie na výslní vysnívaného vojenského života. Ako Pánministerobrany. Ktorý toť po absolvovaní vojenského výcviku v Požarevci, so zjavne patriotizmom nabitými baterkami vyhlásil: „Keď určíme, kde je línia, budeme ju môcť brániť!“ Veru tak! Brániť a chrániť! Líniu! Ako zrenicu oka svojho! Jediného! Keďže sa nám druhé oko, roku 2006 zo vtedajšieho súštátia SČH odkotúľalo. Ako onehdy oné vajce, ktoré šlo na vandrovku, Čierna Hora

Informačno-politický týždenník

sa – na základe výsledkov referenda – rozhodla vandrovať sama. Prosím? Že čo to je referendum? Ale no! Hovorme radšej o inom. Všimnime si napríklad ďalšiu osvietenú myšlienku. Vyslovenú už spomenutým Pánomministrom v rozhovore pre Večernje novosti. „V Otomanskom cisárstve existoval trest – priviazanie o mŕtveho. Otočený tvárou k mŕtvole so zaviazanými rukami a nohami, každý pohyb je i pohyb mŕtveho, a tak až kým sa živý človek, uviazaný o mŕtveho, nezblázni. Čím skôr sa odtrhneme od Škipetárov, o to skôr začneme

žiť. Ak nechceme, nuž, šťastné nám celistvé a nezávislé Kosovo.“ Ešte pred chvíľou som strašne ľutoval, že som už spomenutý zvyšok vlaňajšej dovolenky nevyužil na pätnásťdňový predvojenský výcvik. Bez ohľadu na skutočnosť, že vlastním dôkaz o absolvovaní pätnásťmesačnej prezenčnej vojenskej služby, teraz ľutujem ešte strašnejšie, že som tých XV (alias 15) dní nepobudol v Požarevci, po boku Pánaministra. Bo osvietených myšlienok nikdy nadostač! Bumbumbumbum • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kultúra Z REGIONÁLNEJ SÚŤAŽE RECITÁTORIEK

Pocta krásnemu slovu v Báčskom Petrovci Danica Vŕbová

polok petrovských žien v nedeľu 31. marca uhostil recitátorky oblastnej súťaže žien v prednese poézie a prózy pre región Báčky. Podujatie piesňou otvoril Komorný zbor Musica viva s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou. Na úvod sa prihovorila Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien. Totiž práve ASSŽ zastrešuje toto podujatie. Nasledoval prednes krásneho slova, ktorý pripravili súťažiace ženy a dievky z Báčky, ako i po

jedna predstaviteľka Sriemu a Banátu. V kategórii účastníčok do 25 rokov v prednese poézie predstavili sa Monika Bažaľová z Hložian a Emília-Jana Pálešová z Báčskeho Petrovca. V staršej kategórii poéziu podalo najviac recitátoriek: Vera Bažaľová z Lugu, Katarína Arňašová z Báčskeho Petrovca, Anna Hrnčiarová z Lalite a Nataša Zimanová z Kulpína. V kategórii prednesu prózy, ako to býva obvykle, bolo menej súťažiacich. V staršej kategórii odznel prednes Miriam Murtínovej z Hložian, kým v mladšej zarecitovala Danica

Sieň Spolku petrovských žien bola plná záujemcov o umelecký prednes poézie a prózy

Účastníčky súťaže s odbornou porotou (foto: Samo Valent) Vŕbová z Hajdušice. Umelecký výkon všetkých účastníčok hodnotila odborná porota v zložení: Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka poroty, Miluška Anušiaková-Majerová a Annamária Boldocká-Grbićová, členky. Odborníčky pochválili výber básní a prózy, lebo bolo počuť nových autorov a nové texty. S mienkou, že je príznačné pre ženy, že sa vedia krajšie vyjadriť ako chlapi, predsedníčka poroty K. Melegová-Melichová zverejnila výsledky hodnotenia. Do finálovej súťaže, ktorá podľa pravidla

bude prebiehať v Báčskom Petrovci, postúpili tieto recitátorky: v staršej kategórii Vera Bažaľová z Lugu a Nataša Zimanová z Kulpína (poézia) a Miriam Murtínová (próza). V mladšej kategórii postúpili všetky súťažiace, teda Monika Bažaľová z Hložian, Emília-Jana Pálešová z Báčskeho Petrovca (poézia) a Danica Vŕbová z Hajdušice (próza). Regionálnu súťaž žien v Petrovci moderovala Anna Hansmanová. Po oficiálnej časti nasledovalo kamarátenie pri pohostení, ktoré prichystali členky Spolku petrovských žien.

SÚŤAŽ ŽIEN V PADINE

Postúpili tri recitátorky z Banátu Anička Chalupová

nedeľu 31. marca sa v sieni Miestneho spoločenstva v Padine uskutočnil krásny literárny sviatok. Asociácia slovenských spolkov žien a Spolok žien v Padine spoločne usporiadali 12. ročník regionálnej recitačnej súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy, o ktorú záujem prejavili

Recitátorky z Padiny • KULTÚRA •

iba štyri recitátorky z Banátu. Po úvodnom príhovore Eleny Haníkovej, predsedníčky Spolku žien v Padine, vystúpili milovníčky prednesu krásneho slova z Padiny, kým ostatné banátske spolky žien nemali svoje predstaviteľky. Ich prednes sledovala a hodnotila posudzovacia komisia v zložení: Zuzana Kotvášová, predsedníčka,

Anna Halajová a Anička Chalupová, členky. Podľa ich rozhodnutia do finálovej súťaže postúpila mladá padinská herečka Anastazija Ondríková, ktorá sa predstavila v rámci mladšej vekovej kategórie s básňami Len tak autora Miroslava Válka a Nepozriem viac od Ivana Krasku. Predstaviteľky staršej vekovej kategórie: Anička Strehovská, ktorá si svoje recitačné vlohy vyskúšala výberom básní autorky Maše Haľamovej (prednes poézie), a Irena Ondríková, ktorá predniesla prózu Kohútova robota autorky Vandy Rozenbergovej, postúpili tiež do ďalšej súťaže. Elenka Ďurišová prezentovala výber básní Ladislava Čániho. Regionálnu súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy pre ženy v Banáte moderovala padinská literátka Anna Slivková, ktorá sa zároveň prednesom úryvku Kuľovci

Profesorka Zuzana Kotvášová zverejnila a zdôvodnila výsledky tejto recitačnej súťaže

v kostole z knihy Z temného kúta zúčastnila aj v krátkom príležitostnom programe venovanom Albertovi Martišovi a Jozefovi Holúbekovi. V rámci tejto časti podujatia, ktorú prichystala Obecná knižnica, pobočka v Padine, v čele s knihovníčkou Zdenkou Obšustovou, odznel aj prednes Elenky Hlavatej a Nataly Kotvášovej, mladých členiek recitačnej sekcie padinskej knižnice, ktoré čítali úryvky z tvorby týchto dvoch významných padinských osobností.

15 /4850/ 13. 4. 2019

Kultúra STARÁ PAZOVA

Volebné zhromaždenie ochotníkov Anna Lešťanová

zhromaždení a konštitutívnej schôdzi správnej rady kultúrni nadšenci znovu prízvukovali, že treba spoločne pôsobiť a vy-

KUS Mladost v Novej Pazove. Na nadchádzajúce štvorročné obdobie vymenovaní sú aj členovia správnej rady, ktorí po zasad-

nutí zhromaždenia mali konštitutívnu ulá činnosť je i v týchto schôdzu. dňoch príznačná pre Zväz V čele správnej ochotníkov Obce Stará rady je Anđelka Pazova, ktorý podľa výsledkov Maliová, ktorá patrí medzi najúspešnejšie vo doteraz úspešne Vojvodine. Okrem už odštartovykonávala funkvaných niektorých prehliadok ciu predsedníčky v rámci Jarných stretnutí 2019 zhromaždenia. v miestnostiach SKUS hrdinu Okrem nej členJanka Čmelíka v stredu 27. mi sa stali aj Zomarca usporiadali pravidelné rica Opavská, volebné zhromaždenie zväzu Vladislav Pop, Petar Nerandžić ochotníkov. Vojislav Simić, Marko KamPo voľbe pracovných telies džijaš, Ratomir Igrač a Dušan stupovať vždy v mene Zväzu a verifikácii mandátov predRadojčić. Za tajomníka opäť ochotníkov Obce Stará Pazova, staviteľov členov tejto asovymenovali Petra Nerandžića a to najmä vo vzťahu k štátnym ciácie (prítomných bolo 17 s konštatáciou, že veľmi pro- orgánom. Nie ako jednotlivci z 24) nasledovala voľba čelných fesionálne a nanajvýš zodpo- – predstavitelia jednotlivých ľudí vo veľkom ochotníckom vedne vykonáva túto funkciu. kultúrno-umeleckých spolkov, zhromaždení, patriacom do Za členov dozornej rady vy- združení, lebo vtedy dochádza Staropazovskej obce. Novým menovali Alexandra Baka, k ich rozštiepeniu a menšiemu predsedom sa jednohlasne stal Milana Dudića a Milana Kr- všeobecnému účinku pre všetDragiša Deljanin, predstaviteľ Anđelka Maliová a Dragiša Deljanin kobabića. Po uskutočnenom kých.

Z ČINNOSTI SKUS JEDNOTA V ŠÍDE

Zvolili staronové vedenie Blaženka Dierčanová

nedeľu 31. marca v malej sieni SKUS Jednota v Šíde prebiehalo valné a volebné zhromaždenie spolku. Prítomných najprv privítal Vladimír Čáni, ktorému vypršal tretí mandát vo funkcii predsedu. Za predsedu zhromaždenia prítomní navrhli Stanislava Stupavského, zvolená bola i volebná komisia a pracovné predsedníctvo.

Správu o činnosti spolku za uplynulý rok podal predseda Čáni. Uviedol, že napriek tomu, že je v spolku čoraz menej členov, rok 2018 bol uspokojujúci: pracovalo sa dosť a členovia folklórnych sekcií (mladšej a staršej), ako i ženská spevácka skupina mali úhrnne viac ako 20 vystúpení. Vďaka finančnej podpore Obce Šíd, NRSNM a ÚSŽZ väčšinu plánov zrealizovali. Aj na nadchádzajúcu sezónu majú dosť

Z pracovného ovzdušia na zasadnutí

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vedenie spolku: (zľava) Vladislav Valent, Vladimír Čáni a Blaženka Dierčanová (foto: z archívu spolku)

plánov: vďaka dobrej spolupráci s Orchestríkom a profesorom Jurajom Súdim zo Selenče 12. mája v Šíde zorganizujú 4. detský festival slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam, na ktorom vystupujú deti od 6 do 15 rokov z celého Sriemu. Toho času sú v plnom prúde prípravy na účasť na FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch a na DFF Zlatá brána v Kysáči. To, čo osobitne potešilo členov tohto spolku, je pozvanie

pre slovenských folkloristov zo Šídu na Krajanskú nedeľu v Detve, ktorá bude prebiehať od 12. do 14. júla. Na záver zasadnutia bola zvolená nová správa spolku, pozostávajúca zväčša z členov bývalého vedenia spolku, ale posilnená mladými členmi. Zvolení sú: Benjamín Chovan, Goran Chovan, Branislav Farkaš, Anna Farkašová, Nataša Kolárová, Danko Čipkár, Alen Feltán, Stanislav Dierčan, tajomníčkou bude Blaženka Dierčanová, podpredsedom sa stal Vladislav Valent a za predsedu SKUS Jednota šídski ochotníci jednohlasne (znovu) zvolili Vladimíra Čániho. • KULTÚRA •

Ľudia a udalosti SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (8)

o svojich pálčivých prob- na charakteristiku našej nátury. lémoch. O 10. hodine On písal: „... Omnoho horšie stojí prítomných čakalo to vec vtedy, keď si my sami Slováci najdôležitejšie – národ- nevieme, lepšie rečeno nechceme ná porada. Konal ju or- rozumieť... a nie sme vstave jedného jednotlivých slovenských dedín, ganizačný výbor Slávností, otvoril sa zrieknuť, aby sme si polená nevýšivkami, tkaninami, ručnými prá- Dr. J. Šuster, potom sa formovali cami, ukážok slovenského bývania pracovné telesá a poslali pozdravné metali pod nohy. Sme vraj holubičí atď. Malo sa na čo pozerať a bolo aj telegramy. Na porade A. Labáth národ, ale rozkol vyvolať, áno, na to času, lebo predobedom bolo ešte povie o právach našinca, potrebe re- hotoví sme, každého času. Že dom len slávnostné privítanie všetkých organizácie našej strany, školských rozdvojený padá, to dobre vieme... v Báďonského hostinci, keď sa aj nedopatreniach a nedoriešenej Položme roku na srdce a spýtajme sa samých seba, čo nás väčšmi na úspech nášho sviatku pripilo. agrárnej reforme. M. Kellemberg Poobede nasledovala spomienkonkretizuje problémy základného teší, či keď ruka v ruke kráčame ka na Ľ. Štúra, keď J. Maliak pripoa či keď rozdvojenosti a M. Rapoš stredného menul 70. výročie jeho tragickej a nesvornosti dávame školstva, ale aj potrebu smrti a žiaci predniesli výber z jeho na každom kroku?... básnickej tvorby. Potom o tretej, za založenia matice školKto sa svojmu vlastskej. Aj diskusie boli skromnej účasti prítomných, začala nému odcudzuje, je také tvrdé a presvedporada roľníkov. Viedol ju petrovneprajníkom samého čivé, že direktor gymský podrichtár P. Mandáč. O účele seba. Kto svoje vlastnázia P. Tvrtković, prečo roľníckeho združovania hovoril A. né podceňuje, aby Labáth a Ing. Chocholoušek refero- práve on (?), všetko od od seba ďalej stojace val v mene Zemedelského odboru referátov po rezolúciu, uhládzal alebo opravopodporoval, bojím sa, pri ČS zväze. Aj na tému roľníckeho združovania hovorili poslanec Mžík val. Vo vášnivej diskusii, J. Maliak prednášal o čo všetko môže nasledovať z toho. Jestli sme a A. Mráz. V tom istom čase v druhej pre krátkosť času, sa Ľ. Štúrovi učebni gymnázia zaplánovaná bola o národno-hospodárskutočne národom hoskej otázke ani nediskutovalo. porada remeselníkov. lubičím, nechoďme razom jedon Namiesto spoločného obedu bol na druhého s kôlmi a kyjmi... Málo O štvrtej bol zraz sokolov a ostatných pred obecným domom, ako vlani banket v gymnaziálnej nás je. Sme hŕstka a keď nás málo, a potom nasledoval slávnostný po- telocvični. Pekné zdravice a reči začneme jedon na druhého zazerať, chod na nádvorie gymnázia. Pred na úvod, potom občerstvenie, ale počneme sa napádať, jedon druhému cvičením bolo založenie Jadranskej aj podarený humor otca a syna nedôverovať, jeden proti druhému stráže. Viedol ho direktor gymnázia Podhradských uviedli prítomných pracovať, myslím, že i nevdojak musia P. Tvrtković. Keďže išlo o podujatie do veselej nálady. štátneho významu, bol to osobitný Poobedie bolo plánované na nám prísť do pamäti Svätoplukove ceremoniál. Potom na cvičenie upra- voľné pobavenie a individuálne prúty... Áno – viacej bratskosti, viavené na nádvorí gymnázia ukázali, programy. Aj slávilo sa, hodovalo. cej dôvery prechovajme vzájomne čo vedia, petrovskí, staropazovskí Veď Slávnosti sú aj preto. Aj dobre proti sebe.“2 a kysáčski sokoli. Akoby inak ako je, že je to tak. Zabralo to a celé Slávnosti našinci boli ako jeden. Aj na ich Večer všetko kulminovalo divadel- konci sa jednoznačne konštatoným predstavením valo, že Slávnosti boli úspešné, že z histórie nášho slo- ich význam stúpa, aj že sme si už venského národa. na Slávnosti tak zvykli, že sotvaže Domáci ochotníci by mohli bez nich. K tomu dopouspokojivo poda- mohli aj neúnavní dejatelia v inforli predlohu VHV-a mačnej kancelárii pod vedením K. Ľudovít Štúr a odu- Langhofera, aj starosť o hostí počas ševnené obecenstvo celých Slávností. Aj programový vyvolalo aj autora koncept bol skvelý, rezolúcia národNa mieste pre zápis členov Jadranskej stráže predlohy na javisko. nej porady páčivá, zhromaždenia Netreba zabudnúť aj spolkov úspešné, sokolské cvičeúspešne. Večer už pršalo, a tak dinámahy J. Maliaka, ktorý sa postaral vadelné predstavenie daruvárskych nia a divadelno-zábavné večierky ochotníkov Dražba na nevěstu bolo o vytlačenie tohto diela, a tandemu zdarné... v telocvični. Tlačenica bola veľká A. Sirácky– K. Slavka, ktorí sa postaNa záver treba iba konštatovať, a Petrovčania znovu videli, koľko rali o jeho nacvičenie. A, pravda, aj že organizačná práca a priebeh im je potrebný národný dom na samých hercov. Po predstavení bola Slávností poukázali na to, koľko sa tanečná zábava a ľudová veselica. kultúrne podujatia. SLÁVNOSTI ZAZNAMENALI ide vpred, a preto na tom pokroku ÚSTREDNÝ PROGRAM – treba ešte viac pracovať, pričiniť sa NÁRODNÁ PORADA A DIVADLO ZNAČNÝ POKROK Ešte pred Slávnosťami jednotné o to, aby nasledujúce Slávnosti boli V pondelok ráno najprv mali národnostné nastupovanie si želal ešte lepšie. Akoby sa na nasledujúce valné zhromaždenia Spolok ČS žien a Spolok ČS akademikov. Ženy aj L. Zgúth, keď konštatoval občas Slávnosti ledva čakalo, akoby náš to už robili zachodenou cestou slabé porozumenie Srbov oproti človek začal žiť od Slávností po a študenti ešte stále diskutovali nám Slovákom, ale upomínal aj Slávnosti.

Vynovené Slávnosti DrSc. Ján Babiak

ok 1926 sa začal znovu vodnou pliagou. Aj pršalo a pri Begeči sa Dunaj znovu prelial cez špór, a tak na nízkych poliach nebolo úrody. Ani na politickom poli nič sa nemenilo, všade len protesty. Slovenské gymnázium si postupne upevňovalo postavenie, ale práca prebiehala na dvoch koľajniciach: jednej, čo nám šil štát – postavovanie srbských profesorov, a druhej, čo robíme sami – v snahe dbať na svoje národné cítenie a prejavovanie. Aj sa darilo, lebo od jesene 1925 bolo v prvom ročníku už 72 slovenských žiakov a otvorili sa dve paralelky prvej triedy. Pre Slávnosti v radoch vojvodinskej Slovače znovu bolo síl venovať dva dni svojmu rodu, lebo na nich „ukážeme sa svetu v plnej našej sile, že manifestujeme našu lásku a oddanosť k svojmu rodu...., na nich skladáme aj účty jednoročnej práce a ustáľujeme si program ďalšieho nášho konania. Tu sa nám najlepšie ukáže, či napredujeme, stojíme, alebo zaostávame. Tu máme príležitosť každého roku podať si priateľsky a úprimne ruky so všetkých končín našej državy, a to bez rozdielu stavu a náboženstva“.1 Preto sa snažilo ešte viac vplývať na ich rozsah, vynoviť ich program, podporiť záujem o nich všetkých Slovákov a Čechov a tak dopomôcť k celkovej progresii významu tohto nášho najväčšieho sviatku. Aj oznámilo sa, že tentoraz bude všeobecná národná porada, vlani jej nebolo a Slávnosti prídu bližšie k našim výrobcom, keďže sa plánuje roľnícka porada a porada remeselníckych spolkov, ale aj štátu, lebo ide o založenie Jadranskej stráže. Ale nezabudne sa ani na naše spolky, školstvo a študujúcu mládež, sokolstvo, divadelné programy, výstavy... A na srdečné pozvanie všetkých na Slávnosti. NA PÔDE GYMNÁZIA Všetko bolo pripravené tak, aby Slávnosti mohli začať. Petrovec bol v plnom ruchu od rána. Ulice ovenčené vlajkami a slávobránami, plné ľudu, najmä okolo gymnázia, lebo hlavne tam sa konali Slávnosti. Hneď ráno bola otvorená národopisná výstava. Postavila ju petrovská sekcia Spolku ČS žien. Ohromila svojou pestrosťou, bábkami v krojoch z

1 N. N.: Slováci, Česi a priatelia a priatelia nášho národa, príďte na národné slávnosti! Národná jednota, Petrovec 1926, roč. 7, č. 30, s. 1. 2 L. Zgúth: Beda nám, jestli sa my sami budeme hrdúsiť. Národná jednota, Petrovec 1926, roč. 7, č. 31, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

15 /4850/ 13. 4. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Alexandra Bosáková, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Klaudia Glembová, ôsmačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Simona Červená, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Milica Supeková, šiestačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Príroda inšpiruje

Všetko to, čo zahŕňa príroda vôkol nás, je pre nás všetkých inšpirujúce. Sú to polia, rieky, lesy, zvieratá, zelená tráva, slnko a vôbec všetka tá krása. Príroda inšpirovala aj žiakov z Kysáča a Bieleho Blata. Stvárnili ju verne na vydarených ilustráciách, ktoré hýria farbami. Trefné verše o jari sme zasa privítali od žiakov zo Suseku. Zobúdza sa príroda a všetko v nej sa prebúdza k životu. Všimnite si aj vy, kamaráti, čo by vás mohlo z tej prírody inšpirovať, a neváhajte, zašlite nám svoje práce. Katuša

Jar

Najradšej mám, keď nám zjari rozkvitnú žltučké púpavy. Zelená je trávička a tú papá kravička. Zasadila som si zrnko, vyrastie mi z toho slnko. Slnko ako slnečnica, opáli nám všetkým líca. Marína Speváková, piatačka, ZŠ Jovana Popovića, Susek Lana Halasová, štvrtáčka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lucia Stajićová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Stretnutie s Matijom v Skadarliji str. 3 Podnetnosť prešovského pracoviska str. 4 – 5 Umelci ako migranti

Nový Sad 13. 4. 2019 Ročník XXXVI Číslo 4/415

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

ÚVAHA

Kľúče od domu – kľúče od tvorby Viera Benková

om so svojím zadným múrom v mojej záhradke, vápnom vybielenou stenou, mi pripomína i bledého postarnutého zhrbeného človeka na ceste do nekonečna... Na hornej patíčke tohto domu večer sedávajú sovy, počujem ich ševeliť krídlami, húkajú, lebo majú početné potomstvo a zaletujú chytať myši, škodcov až do mojej záhradky a možno i ďalej. Ráno sem doletujú i škorce a žlny, do hustej zatrávnenej záhrady a neošetrovaných opustených stromov; medzi záhradkou pri dome a jeho širokým dvorom je dovysoka zhuknutá nekosená tráva, v ktorej sa skrývajú mačky z okolia, ale i ježkovia. Opodiaľ pri hnojisku rastie bylinka, ktorú sme všetci menovali stracia nôžka, kým moji rodičia mali pri kanáli ﬂiačik zeme, bola mi druhým domom, tam sme s mamou chodili po dary zeme. Vedľa chodníka rástla stracia nôžka s mnohými rozkvitnutými bylinkami, ktoré sa hrdili modrým vytrčeným pyskom, akoby mali na stebielku nasadený jazdecký strmeň. Len vysadnúť a zaletieť k oblakom! Už dávno som ju nevidela kvitnúť pri starej ceste z dediny ku kanálu. Možno sa jej znepáčili benzínové a naftové výpary traktorov, kamiónov a áut. Ďalej sa tam rozliezli ako prsty na dlani i divé pupence, z ktorých sme si ako deti robili venčeky na hlavu. Nuž nie div, že sa do takýchto panónskych ciest a hlinených domov všeličo zapísalo: pohládzali ich ostré kontinentálne vetry a povypisovali na nich osudy nás ľudí, ale ten, kto to

mal (ich odkazy) poprečitovať, asi sa veľmi oneskoril, lebo keď sa na ne vybral, bolo už bezveterno a z ciest zmizli, udupali ich kopytá kráv či koní! A tak sa čosi predsa len do nich vryplo. Boli to tzv. čapáše – odtlačky dobytka chodiaceho po týchto prašno-vysušených alebo navlhčených cestičkách a boli ako matkin upletený šál. Nuž v takomto útlom, často i neolíčenom dedinskom domci sa zrodili i mnohé svetelné básne, kázne i modlitby, ale i odrhovačky, kliatby a prosby... Dnes do môjho hoci trošku upraveného, malého tesného dvora, nezaletujú ani mnohé tu pospomínané vtáky, vyhynuli alebo sa pred nami skryli, odleteli inam... Zostali zatiaľ vrabce, ostatné sme vyhostili jedom a posypom z chémie, znečistili nielen záhrady, ale i polia tejto chlebodarnej Panónie, ktorej nespočetné premeny, krásu, odtiene, farby, zvuky, prichádzajúce a odchádzajúce hlasy zeme vari len básnik či umelec vnímavo zaznamenáva... Vedel naslúchať s vetrom jej dávne zápisky, odklínať hroble, odkazy „spod kôry tela zeme“ tak, ako to robí dnes mestský poeta a

zapisuje do kamennej tváre mesta premeny času... Dnešní ľudia žijú príliš rušné, hlučné a znečistené časy. Z našej každodennosti vymizli mnohé tradičné hodnoty plné krásy, stratila sa typizovaná a donedávna tak známa panónska tvárnosť našich dedín, vymizli mnohé kolorované obrazy nášho detstva i detstva našich rodičov; všetko sa od základov pozmenilo! Život si dnes navlieka inú, modernejšiu a neraz i veľmi lacnú pozlátkovú košeľu, ktorá je utkaná nie zo zdravého konopného plátna, ale z umelej hmoty, ktorá nás škrtí, vylúhuje pot, ale ho nezmýva a nenasakuje, začína nás zadúšať. Čas tradičnej panónskej roviny či útulnej horskej dedinky a tradičný život v nej zostal iba na obraze umelca, na našej rovine vari len u insitného tvorcu a v horských zákutiach na katalógoch s mámivým odkazom: oddýchnite si u nás! Zabudnite na mestá s uponáhľaným časom, vráťte sa do prírody! Obrazy môjho detstva sa mi v samote, aby ma nič iné nevyrušovalo, ukladajú do prstov a vydávajú ich klávesnici na počítači a ona zapisuje, tvorí s mojimi obrazmi aj čosi viac – sú to prežité a skutočné spomienky... nie utkané z povriesla melanchólie, nudy, iba z potreby evokovania unikajúcich obrazov minulých čias? Ja sa rada navraciam do takejto našskej Panónie, rada tam medzi jej riadkami čítam a lúštim osudy ľudí, ktorí ňou prešliapali zarastené cestičky, pokúšam sa nadviazať s nimi poetickú harasovú niť. Ak sa mi to občas podarí, dá mi to podnet na ďalší výskum. A preto sa rada navraciam do rodiska, ktoré ma vždy inšpirovalo a ešte stále inšpiruje! Avšak dnes, keď zo všetkých strán sa začína ohlášať znovu nebezpečný hrmot zbraní,

keď už mnohí stratili kompas ľudskosti, keď sme tvorbu ako najvyšší duchovný stupeň človeka vyhodili na hnojisko, ktoré už nevonia zdravou hnojovou arómou, ale smrdí ako všetko nepotrebné, umelé, plastové, vtedy si začínam uvedomovať, že budúcnosť je ako opustený a prázdny dom, od ktorého sme stratili kľúče... Deti si ich od rodičov začnú pýtať, lebo im po rokoch zunoval život v kamennom zovretom meste a chceli by sa nadýchať sviežeho vzduchu, ale domov istoty už niet; zostal iba virtuálny obraz na stenách opusteného prarodičovského domu s hieroglyfmi na stenách, ktoré nebudú vedieť rozlúštiť... Zradný odchod z prírody do kamenného či plastového mesta a návrat „domov“ už nebude taký, aký sme mali my či naši rodičia, kde všetko voňalo na príchod dažďov, vyumývané okná kreslili dúhy nad našimi hlavami, v zime vybielili svet do neskutočnej krásy a krištáľového svetla; v lete zasa s rozospievaným poľom cvrčkov otváralo brány do neba... Deti budúcnosti v hľadaní seba a svojich koreňov, cítiac silnú potrebu znovu stvoriť takýto alebo podobný dom, budú také dôverne známe kľúče od neho hľadať a ja verím, že ich predsa raz nájdu. Kľúče zostali kdesi pod prahmi opustených domov, treba sa iba zohnúť a pohľadať ich, ale deti budúcnosti ešte nevedia, že na to potrebujú tak veľa dôvery a lásky, ktorú vlastne zapreli! Budú sa musieť naučiť pradávnej pravde, že keď generácie vyčerpajú v dravom súperení všetky poklady našej matičky Zeme, návrat do opusteného domu bude poslednou cestičkou k vlastnej duchovnosti a poézii života. Len treba ním prejsť a vrátiť sa domov.

RECE N ZIA

13. 4. 2019 • 15 /4850/

Kapitoly zo slovenskej literatúry a literárnej vedy ako srbský vydavateľský počin (Mihal Harpanj: Poglavlja iz slovačke književnosti i nauke o književnosti. Matica srpska : Novi Sad, 2019) Doc. Dr. Marína Šimáková-Speváková

20/II 20/II

onograﬁa prof. Dr. Michala Harpáňa Poglavlja iz slovačke književnosti i nauke o književnosti (Kapitoly zo slovenskej literatúry a literárnej vedy, 2019) je reprezentatívnym výberom štúdií prof. Dr. Michala Harpáňa, pôvodne písaných v srbskom jazyku alebo v autorovom preklade do srbčiny. Úsek z dlhodobej výskumnej činnosti nášho renomovaného literárneho vedca zastupuje 23 textov, ktoré informujú srbských čitateľov o slovenskej literatúre a teoretických výskumoch v oblasti slovenskej literárnej vedy, ktoré autor i tvorivo využíval vo vlastných bádaniach. Štúdie troch tematických blokov zjednocuje koncept, ktorého podstatu tvorí snaha o poukázanie na rozvoj a podoby štrukturalistického metodologického dedičstva, jeho uplatnenie a podnetnosť tak v analyticko-interpretačnej praxi na Slovensku, ako aj širšie. Koncept môžeme vnímať ako oblúk, ktorý spája teoretickú explikáciu medziliterárneho procesu a menšinových literatúr, interpretačné umiestnenie tvorby jednotlivých autorov interliterárneho spoločenstva, komparatívne štúdie o typologických charakteristikách slovenskej a srbskej literatúry, prehľad rozvoja modernej a súčasnej slovenskej literárnej vedy od 30. rokov 20. storočia a vyúsťuje do štúdií o činnosti J. Mukařovského, J. Levého, M. Bakoša, F. Mika, A. Popoviča či P. Zajaca, ktoré odzneli mimo hraníc (Česko)Slovenska a v širšom európskom kontexte. Prvý kompozično-tematický blok Kapitol zo slovenskej literatúry a literárnej vedy tvoria komparatistické štúdie, ktoré sa venujú rozvoju a recepcii typológie medziliterárnych spoločenstiev Dionýza Ďurišina. Autor, popri objasnení pojmu, prehodnocuje vznik a rozbor syntagmy „osobitné medziliterárne spoločenstvo juhoslovanských literatúr“, ktorému sa na podnet

Ďurišina venoval Zlatko Klátik. Následne sa Harpáň sústreďuje na uplatnenie Ďurišinovej teórie pri definovaní menšinových literatúr ako viackontextových medziliterárnych spoločenstiev. Popri literárnych vedcoch v Srbsku, Maďarsku a v Rumunsku uznávajú uvedenú Harpáňovu koncepciu menšinových literatúr i v súčasných akademických výskumoch na Slovensku – cituje sa napríklad v monograﬁi Dany Hučkovej Kontexty slovenskej moderny (2014). Komparativistický tematický blok prof. Harpáň končí recepciou Ďurišinovej koncepcie svetovej literatúry a na záver celku zaraďuje analyticko-interpretačnú štúdiu o medziliterárnych prienikoch v diele troch slovenských autorov rozmanitých menšinových prostredí: Lajosovi Grendelovi, maďarskom spisovateľovi žijúcom na Slovensku, Pálovi Závadovi, autorovi, ktorý píše o slovenskej menšine v Maďarsku, a Víťazoslavovi Hroncovi z vojvodinského slovenského kontextu. V druhej tematickej časti monografie sú zastúpené interpretačno-porovnávacie štúdie. Významná pri zohľadňovaní slovensko-srbských literárnych súvislostí je analýza funkcií južnoslovanských motívov v poézii Svetozara Hurbana Vajanského. Prínosom tejto časti je predovšetkým jej metodologický (štrukturalistický) prístup, zameraný na funkčné pôsobenie interkultúrnych väzieb, ktorým sa prekonáva zastaraný deskriptívno-pozitivistický (vplyvologický) spôsob interpretácie týchto kontaktov. Nasleduje štúdia o poézii Jána Ondruša a o typologických súvislostiach v poézii Vaska Popu a Jána Ondruša, najvýznamnejšieho prekladateľa poézie Vaska Popu do slovenčiny. Do druhého tematického bloku je zaradená štúdia o kontexte vzniku väzenských memoárov Paľa Bohuša. Knihu Päť rokov bez tmy, podľa Bohušových záznamov, ktoré vychádzali v Letopise Matice srbskej, pripravil na vydanie Harpáň spolu s Boškom Ivkovom

a publikovala ju Matica srbská v minulom roku. V druhom tematickom bloku venoval autor štúdiu básnickému dielu Mihala Babinku, v ktorej srbskému auditóriu ozrejmuje spätosť sémantiky a básnickej formy jeho diel. Osobitnými štúdiami sa predstavuje naratívny svet Dušana Kužela, Pavla Vilikovského (ktorému sú venované dve štúdie) a Dušana Mitanu. Štúdie o prozaikoch slovenskej

postmoderny zároveň podporujú recepciu prekladov kníh uvedených autorov do srbčiny, ktorých autorom je tiež Michal Harpáň. Tretí kompozičný blok monografie tvoria analytické sondy do významných koncepcií modernej (česko)slovenskej literárnej vedy, ktorá sa začína štúdiou o Jánovi Mukařovskom, iniciátorovi československého štrukturalizmu. Dosahy Mukařovského teórie reflektuje aj text o najvýznamnejšom slovenskom žiakovi českého štrukturalizmu Mikulášovi Bakošovi, zakladateľovi modernej slovenskej literárnej vedy. Harpáň poukazuje na Bakošovo pôsobenie, jeho monografiu Vývin slovenského verša od školy Štúrovej, osnovu moderných verzologických a vôbec štrukturalistických bádaní na Slovensku. Prehľad v rozvoji slovenskej literárnej vedy pokračuje reflexiou diela Františka Mika a Antona Popoviča, zakladateľov Kabinetu literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky v Nitre. V knihe sa predstavuje tiež Mi-

kova výrazová koncepcia štýlu a Popovičova teória komunikácie a metakomunikácie. Popri tom, že výsledky činnosti Mika a Popoviča tvoria východiská niektorých súčasných bádaní na Slovensku v literárnej vede a translatológii, mená týchto bádateľov sú rozpoznateľné v širších európskych literárnovedných kontextoch. Slovenskú literárnu vedu ilustruje ešte štúdia o Petrovi Zajacovi, niekdajšom spolupracovníkovi Kabinetu pre literárnu komunikáciu a experimentálnu metodiku, žiakovi Františka Mika. Štúdia sa prevažne venuje vzniku a objasneniu Zajacovej teórie pulzačnej estetiky cez jej interpretačné uplatnenie. Koncepčný oblúk monograﬁe odzrkadľuje Harpáňovo dlhodobé sústavné skúmanie teoretických a praktických modulácií štrukturalistického bádania na Slovensku a jeho uplatnenia v praxi. Kniha v jedinečnej podobe prináša srbskému čitateľovi poznatky o podobách modernej slovenskej literatúry a literárnej vedy, ktoré naďalej podnecujú teoreticko-tvorivé procesy nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom kontexte (dielo Mika, Popoviča, Zajaca či Vilikovského). Prínos publikácie spočíva v spoľahlivom odraze nadnárodných aspektov slovenskej literatúry a literárnej vedy, vedúcim aj k novým slovensko-srbským reláciám. Súčasťou jej hodnoty je i potenciál inšpirovať bádateľov k ďalším odborným výskumom, metodologicky rozvíjajúcim dedičstvo štrukturalizmu. Kniha reprezentuje vedecko-výskumnú činnosť Michala Harpáňa, ktorý tohto roku oslávi sedemdesiate piate narodeniny. Monograﬁa vyšla vo vydavateľstve Matice srbskej v Novom Sade, hlavný redaktor vydania je Dr. Darko Nedić, recenzentmi sú prof. Dr. Adam Svetlík, riadny profesor na Oddelení slovakistiky v Novom Sade, a Dr. Marína Šimáková-Speváková, docentka na tomto oddelení, vydanie podporil Fond pre podporu umenia.

P OÉZI A

HLAS ĽUDU • OBZORY

Stretnutie s Matijom v Skadarliji som mal istý „strach“ pred tým jeho obrovským básnickým opuoncom minulého mesiaca som, keď som sa podobral urobiť v Bratislave vyšla dlho pri- výber a preložiť aspoň časť z jeho pravovaná (a hádam aj dlho tvorby, a zvlášť pred tými jeho očakávaná) kniha básní akademi- dlhočiznými poémami, resp. pred ka a princa srbskej poézie Matiju tou jeho bohatou slovnou zásoBećkovića, ktorý doposiaľ bol síce bou plnou archaizmov, srbských, prekladaný do slovenčiny, ale jeho ale oveľa viac čiernohorských. Tak verše si slovenský čitateľ mohol napríklad v jeho známej knihe nájsť iba na stránkach niektorých Hovorí mi jeden človek (Reče mi časopisov (napr. Nový život, Slo- jedan čoek) básnik napísal desať venské pohľady, Fragment) alebo básní jazykom, aký sa používa vo v málopočetných antológiách. Veľkom Duboku, v malej dedinke Nikto z prekladateľov ani na Slo- v Čiernej Hore, kde strávil väčšiu vensku, ani v bývalej Juhoslávii, časť svojho detstva, a o ňom raz čiže v dnešnom Srbsku, sa však povedal: „Tam, kde sa hovorí neodvážil a nevydal sa na tú tŕ- nahlas, kde je reč slávnostný nistú cestu – prekladať a knižne čin, kde keď jeden hovorí, druhý vydať jedného a jedinečného je ticho, kde sa díva do očí, keď Matiju! Pravdu povediac, aj sám sa hovorí, kde zostávajú žiť tí, ktorí po sebe zaMATIJA BEĆKOVIĆ nechávajú nejaké pekné slovo – je tu mincovňa jazyka, východ mysle, V tej noci z piatka na sobotu zdroj múdrosti, šiV osudovej chvíli v tvojom živote kovnosti, raﬁnovaTy čistučká panna a najvzácnejší kvietok nosti, zdravia. Tam Posledné, čo si odo mňa počula sú tie prvé, najjasBolo: Mám ťa rád nejšie kvapky, v Najväčšmi na svete! ktorých je všetko – a podľa ktorých Ale na čom by ten, čo nevie bolo všetko poViac žiť, udržal seba menované.“ Keby si mu neváhavými perami No vráťme sa Nedodala slamku k čerstvo vydanej A slovo knihe, aj keď pri Aj ja teba! tejto príležitosti nemienim hovoriť 28. 2. 1998 o bohatej básnickej tvorbe Matiju Bećkovića, a najmä nie neskromne aj o obsahu knihy Ešte sme neskončili...(to predsa Nemôžem zaspať necháme literárAni sa prebudiť nej kritike), ktoJedine teba niet rú vydal Spolok A len ty jestvuješ slovenských spisovateľov, ale ani Viac je byť básňou o tom, ako som na Ako byť básnikom nej robil celé tri A byť tebou roky (za výdatnej Viac je než oboje. empirickej pomoci kamaráta a nášho rodáka Miroslava Demáka) – to nie, ale týmto textom Lístie vypisuje tvoje meno po chodníku chce sa mi iba Pomáhame mu vietor a ja. upovedomiť našu čitateľskú obec, Zo srbčiny preložil že je kniha už aj M. Prebudila medzi nami, ale aj Martin Prebudila

v rukách samého básnika. Keď mi poslednú sobotu minulého mesiaca priniesol niekoľko exemplárov z Bratislavy istý náš prepravca, hneď na to som zavolal Matijovi a natešene mu zvestoval správu, že kniha vyšla a že niekoľko výtlačkov mám aj pre neho. Bol tiež naradovaný

ských“ kníh. Obaja darčeky prijali s veľkou radosťou, a potom už družný rozhovor smeroval k téme o bohatých srbsko-slovenských vzťahoch, ktoré po rozklade bývalej Juhoslávie a rozchode Česka a Slovenska boli takmer úplne prerušené. Matija si zaspomínal na Vuka Karadžića, na Dositeja, ba aj na Njegoša, Šafárika a v istej chvíli zadumane konštatoval: „V súčasnej dobe tí, čo sú nám najbližší, sú nám široko-ďaleko,

Slamka

Žalospev za Verou Pavladoľskou

a vzápätí som sa ho hneď opýtal, či by sme sa možno mohli už zajtra stretnúť niekde v Belehrade, aby som mu priniesol čerstvo vytlačenú knihu. Súhlasil a sám navrhol, že v Skadarliji, lebo to má na pár krokov od bytu. Dobre, a o koľkej? Mohol by som prísť už okolo pol jedenástej – jedenástej, navrhol som mu, keď na to Matija: „Radšej o dvanástej, ľahšie sa pamätá!“ Po príchode do nášho hlavného mesta najprv som sa pri známom belehradskom hoteli Moskva stretol s dobrým kamarátom a v tomto prípade aj graﬁckým redaktorom Bećkovićovej knihy Milanom Panićom, s ktorým sme potom spolu išli do povestnej bohémskej štvrti Skadarlije. Hneď ako sme tam dorazili, v tej chvíli do reštauračnej záhrady Starej Skadarlije vchádzali Matija a náš ďalší kamarát spisovateľ Janko Vujinović, ktorému som tiež priniesol zopár výtlačkov jeho románu Panika v ICečku v preklade Miroslava Demáka (aj o tejto knihe pri inej príležitosti). Predtým, ako si nás bola všimla mladá čašníčka a o chvíľku neskôr priniesla štyri kávy, odovzdal som aj jednému, aj druhému po tri autorské výtlačky ich „sloven-

viac cestujeme na iné kontinenty, ako do susedných blízkych slovanských krajín. Tie styky nielenže sú istým spôsobom prerušené, ale takmer celé storočie ani nejestvujú, mali by sme sa vrátiť k tým najvýznamnejším osobnostiam, ktoré boli dôležité pre naše dejiny, kultúru... V istej knihe som sa dočítal, že je šťastie, že dnešní lúpežníci nečítajú, keď vrazia do domov, oni kradnú mobilné telefóny, počítače, zlato... a nevidia nejakú vzácnu knihu, ktorá má oveľa väčšiu hodnotu ako všetky tie predmety... Verím, že kniha ako taká bude ešte dlho žiť...“ Tu sa, samozrejme, rozhovor nekončil. Hovorilo sa ešte aj o Matijovej účasti na tohtoročnom literárnom snemovaní v Báčskom Petrovci začiatkom mája, potom aj o jeho besede a premiére knihy na Slovensku a ešte o ďalších stretnutiach na pôde Spolku slovenských spisovateľov, ak nie skôr, tak v rámci novembrového knižného veľtrhu Bibliotéka 2019 v Bratislave, keď princ srbskej poézie oslávi svoje osemdesiatiny (narodil sa 29. novembra). Teda nech aj táto kniha jeho „slovenských“ veršov bude jedným z prvých darčekov k jeho blížiacemu sa životnému jubileu. Na zdravie a v dobrom, Matija!

21/III

Lístie

Autor príspevku s Matijom Bećkovićom dňa 31. marca 2019 v Belehrade (foto: Milan Panić)

PUB LIK ÁC IE

13. 4. 2019 • 15 /4850/

CESTA ZA POZNANÍM LITERATÚRY PRE DETI A MLÁDEŽ VEDIE NA VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Podnetnosť prešovského pracoviska Zuzana Čížiková

22/II 22/IV

rešovská univerzita v Prešove (Slovensko), ako sa dozvedáme z jej oficiálnej stránky, je podľa počtu študentov treťou najväčšou univerzitou na Slovensku a podľa výsledku skvalitnenia vedecko-výskumnej činnosti v uplynulých rokoch sa dostala v roku 2016 na druhé miesto v rámci slovenských univerzít. Má osem fakúlt, kde sa ponúka široká škála študijných programov. Ich slogan „viac ako vzdelanie“ výrečne odkazuje na prepojenie teórie a praxe, klasického a inovatívneho učenia, na možnosti tvorivého angažovania sa a následne adekvátneho uplatnenia sa v spoločnosti. V našom vojvodinskom prostredí meno Prešovskej univerzity nie je neznáme; najprv v období 2013 – 2017 na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade ako kontraktuálna lektorka slovenského jazyka a kultúry pôsobila Marta Součková – profesorka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty PU. Ako renomovaná literárna teoretička a kritička Součková pole svojho pôsobenia rozšírila aj do kultúrnej sféry života slovenskej vojvodinskej menšiny – prostredníctvom akcie Literatour propagovala v Srbsku súčasnú slovenskú literatúru, aktívne (štúdiami, recenziami) sprostredkovala literárne hodnoty medzi slovenskými spisovateľmi v Srbsku a na Slovensku, ako členka komisií a školiteľka dielní tvorivého písania podieľala sa aj na edukácii literárneho dorastu. Po nej, žiaľ, iba jeden rok, tu pôsobila aj profesorka Ľudmila Liptáková z Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty PU, ktorá ako renomovaná lingvistka, okrem pedagogickej a jazykovej praxe so študentmi slovakistiky, prejavovala záujem aj o jazykové javy enklávnej slovenčiny a o systém menšinového školstva, napr. ako koautorka v článku Poznámky k vyučova-

niu slovenského jazyka v Srbskej republike. Spolupráca medzi srbskými inštitúciami a Prešovskou univerzitou bola aj inštitucionalizovaná cez program medzinárodnej spolupráce Erasmus +, spomenieme tu iba návštevu dekanky Pedagogickej fakulty Jany Burgerovej a eminentnej profesorky v oblasti literatúry pre deti Zuzany Stanislavovej v Novom Sade na Oddelení slovakistiky v apríli 2018. Na tomto mieste chceme predstaviť jedno excelentné vedecké pracovisko na Pedagogickej fakulte PU – Centrum výskumu detskej reči a kultúry, ktoré podľa našej mienky patrí dnes medzi vedúce vedecké pracoviská zamerané na umeleckú tvorbu pre deti. Kabinet (ako sa skôr volalo) sa zameriava predovšetkým na výskum literatúry pre deti a mládež (ďalej LPDM), ale i na iné oblasti umenia pre deti (výtvarné, hudobné, dramatické), na vývin detskej reči, knižnú kultúru a jej detskú recepciu a pod. Kabinet úzko spolupracuje s Katedrou komunikačnej a literárnej výchovy PF PU, ale i s inými katedrami, a zabezpečuje aj výučbu vybraných predmetov (teórie a dejín LPDM, hudobnej a výtvarnej pedagogiky a iné). Práve táto prepojenosť medzi jednotlivými organizačnými zložkami fakulty predstavuje ich silný odborný, vedecký, edukačný potenciál, ktorý sa, okrem iného, materializuje v celom rade vynikajúcich projektov a publikácií. Sú riešitelia mnohých významných a náročných vedeckých projektov, z ktorých spomenieme projekt Svetová literatúra pre deti a mládež v slovenskom preklade po roku 1990, z ktorého vzišli nielen desiatky parciálnych štúdií, ale i niekoľko vzácnych publikácií s touto problematikou, napr.: Žánrové, poetologické a axiologické

aspekty prekladov zo svetovej literatúry pre deti a mládež do slovenčiny I., II.,1 Text a kontext prekladu literatúry pre deti a mládež na Slovensku po roku 1990 a iné. Vedúcou tohto pracoviska a zároveň dušou tohto relatívne mladého kolektívu je eminentná pani profesorka Zuzana Stanislavová, ktorá túto činnosť vedecky zastrešuje a pritom láskavo, taktne a s porozumením vedie tento zohraný tím výskumníkov. Tímová práca, tvorivé zanietenie, dobrá energia a atmosféra je základný predpoklad ich výborných výsledkov; nejedna ich publikácia zapĺňa biele miesto

vo výskume LPDM. Okrem bohatej produkcie kníh, učebníc a zborníkov výsledky svojich vedeckých bádaní prezentujú aj vo vedeckom recenzovanom časopise pre otázky rozvíjania komunikačnej a literárnej komunikácie O dieťati, jazyku, literatúre.2 Predtým, v období 1995 – 2010, vydávali zborník Slovo o slove. Podnetnosť tohto prešovského pracoviska ilustrujeme na, pre nás inšpiračných, troch publikáciách (jedna je kolektívna a dve autorské), ale rovnako pozitívne oslovujú aj iné knihy z ich produkcie (pre priestorové obmedzenie niektoré sprítomnené aspoň fotograﬁou). HENDIKEP JE KĽÚČOVÉ SLOVO alebo NA CESTE K INKLUZÍVNEJ LITERATÚRE Prínosným a inovačným dielom je zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, ktorá prebiehala v dňoch 18. – 19. októbra 2018 v Prešove pod názvom Človek

1 Dostupné na: http:/www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Stanislavova1 2 Dostupné na: https://www.unipo.sk/pedagogicka-fakulta/katedry/kklv/odjl/cisla-na-stiahnutie/

so znevýhodnením (postihnutím, hendikepom) v literatúre pre deti a mládež a v inkluzívnej edukácii (Prešov : Vydavateľstvo PU, 2018, dostupné aj elektronicky). Aj toto vedecké podujatie bolo organizované v rámci aktuálnych vedeckých projektov (Človek s hendikepom v literatúre pre deti a mládež a Umelecká hodnota, trivialita, brak a gýč v literárnej, výtvarnej a hudobnej tvorbe pre deti a mládež) a predstavuje jedno z kľúčových vystúpení, kde sa detailne ozrejmuje fenomén hendikepu. Hendikep tu zahŕňa všetky druhy zdravotného postihnutia (senzorického, motorického, mentálneho) a sociálneho (materiálneho, rasového) znevýhodnenia. Je to téma v minulosti často tabuizovaná, nanajvýš pálčivá a aktuálna nielen na Slovensku a v západných krajinách, ale aj v Srbsku – s podstatným rozdielom, že sa tejto téme u nás prakticky málokto venuje, aj keď sa problematika znevýhodnených jedincov a ich integrácie do spoločnosti či inkluzívnej edukácie často nastoľuje aj v Srbsku (najmä v každodennej mediálnej sfére). Editorky zborníka Iveta Gal Drzewiecka a Alexandra Brestovičová v predhovore uvádzajú, že jedným z motívov konferencie bolo i „vytvorenie priestoru pre interdisciplinárny dialóg o danej téme“ (s. 4), čo podmienilo aj tematické členenie zborníka do piatich kapitol. V prvej časti Sociokultúrne paradigmy postihnutia / znevýhodnenia v literatúre pre deti a mládež sa autorky príspevkov (Z. Stanislavová, M. Šubrtová, O. Kubeczková, J. Hodoličová, Z. Chanasová a R. Libertini) venujú hendikepu v širších historických a spoločenských súvislostiach. Základnú sociokultúrnu paradigmu postihnutia ilustratívne prepojenú s interpretáciou konkrétnych (slovenských i prekladových) diel podáva Z. Stanislavová; nadväzujúc na predchádzajúce štúdie o tejto problematike, uvádza jej premeny od altruisticko-segregačného postoja cez integráciu k inkluzívnej literatúre, ktorú

PUBLI K ÁC I E

HLAS ĽUDU • OBZORY čoková a J. Ramač) a Česku (I. Gejgušová), kultúre, resp. divadelnej tvorbe nepočujúcich (M. Žilková) a konkrétnym technikám a programom v špeciálnej pedagogike (K. Košalová, P. Ďuranová a B. Hlebová). Okrem domácich akademických pracovníkov k jeho rôznorodosti a kvalite prispeli aj profesori zo zahraničných univerzít v Česku a Srbsku, od nás menovite Jarmila Hodoličová, Janko Ramač, Daniela Marčoková a Zuzana Čížiková. J. Hodoličová a Z. Čížiková sa hendikepu / znevýhodneniu venovali v rovnakom literárnom diškurze – v slovenskej vojvodinskej literatúre pre deti a mládež, líši sa však ich prístup k nastolenému problému a metodologický základ, z ktorého vychádzajú. V prvej časti svojho príspevku pod názvom Človek so znevýhodnením v literatúre pre deti a mládež vojvodinských Slovákov J. Hodoličová za pomoci slovinskej a americkej teoretickej literatúry definuje pojmy, ako sú identita, stigmatizovaný a hendikepovaný jedinec, tiež klasifikáciu stereotypov v stvárňovaní postáv s hendikepom. V druhej časti sa už opisujú konkrétne, predovšetkým sociálne a zdravotne / telesne hendikepované postavy v mravoučnej (A. Martiš, J. Čajak) a (soc)realistickej tvorbe (J. Kopčok, J. Tušiak, P. Grňa) a v modernej príbehovej próze (Z. Spevák, T. Čelovký, M. Kotvášová-Jonášová). Z. Čížiková v Interpretačných sondách do literárnych diel pre deti s tematikou hendikepu si vo zvolených dielach (Tušiak, Grňa, Podgorec) všíma výstavbu literárnych postáv (aj s hendikepom) a spôsob tvarovania realistického fikčného sveta, s dôrazom na naratívne postupy a stratégie. Zameranie príspevku Desať rokov inkluzívneho vzdelávania v základných školách v Srbsku J. Ramača a D. Marčokovej z Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade obšírne podáva vývoj inklúzie v Srbsku s dôrazom na rusínske a slovenské menšinové školstvo; tiež hodnotenie kladov a záporov inklúzie. 3 V 1 alebo ČITATEĽ SI VOLÍ CESTU V LITERÁRNO(VEDNO)M LABYRINTE Vysokoškolská učebnica Dany Leškovej Interpretácia umeleckého textu. Interpretačné b[lú]denie (Vydavateľstvo PU v Prešove, 2017) predstavuje netradičný

knižný počin, najprv svojou materiálnou podobou, ktorou sa upozorňuje na graﬁcké a textové parametre knihy (strana je rozstrihnutá na troje s pagináciou a, b, c vedľa čísla), a potom i esejistickým a tvorivým prístupom k interpretácii prozaického textu. Literárnovedný text je rozdelený na relatívne samostatné fragmenty s orientačnými terminologickými margináliami na okrajoch strany, čo umožňuje čítať knihu viacerými spôsobmi a v nespočetnom množstve kombinácií, napr. naposledy sme postúpili čitateľské dobrodružstvo cez názvový register. Autorka touto premyslenou formou, svojským prístupom a jazykom interpretuje predovšetkým moderné a postmoderné prozaické texty pre deti a v poprepájaných formálnych i obsahových prvkoch textu ne-

ustále rozohráva jeho významové dianie. Pritom čitateľa pozýva, aby sa aktivoval a zapojil do literárneho blúdenia a vlastnou tvorivosťou a „bdením“ reagoval na medzery a nedourčenosti vo výklade. Autorský zámer „prehlbovať interpretačné schopnosti recipienta“ (s. V) je prepojený s výzvou na neuniformované prijímanie literárne(vedné)ho textu a prekročenie vlastného horizontu očakávania a poznania. Lešková tu dokázala hravo, tvorivo a pritom odborne odpovedať na zásadné otázky tvorenia a tvarovania prozaického textu a reagovať na aktuálne teoretické otázky literárnovedného diškurzu (vzťah reality a ﬁkcie, autora a rozprávača, autora a čitateľa a pod.). Paradoxne, práve rozbiehavé tendencie

tejto učebnice, to, navonok neurčité dianie zmyslu sa podieľa na stmeľovaní všetkých jej štruktúrnych elementov, čo vysoko oceňujeme. POSVIETIŤ SI NA TABU alebo DÔLEŽITÉ (NE)SAMOZREJMÉ KAPITOLY O LITERATÚRE PRE DETI A MLÁDEŽ Do literárnovedného priestoru vysokoškolskej učebnice Radoslava Rusňáka (Ne)samozrejmé kapitoly z literatúry pre deti a mládež (PU v Prešove, Pedagogická fakulta, Prešov 2017) vstupujeme cez úvodnú bránu vynikajúcej eseje o slobode a zodpovednosti, rámcovanej mottom D. Heviera: Literatúra je jedna veľká sloboda... a záverečnou parabolou o podstate správania sa muchy a včely (tu ostane neodhalené, prosím vyhľadať!). Už tu sa prejavuje dominantné autorské krédo: vypovedať priamo, názorne a teoreticky erudovane o zásadných (aj tabu) veciach človeka / dieťaťa a v súvislosti s umením v súčasnom neoliberálnom, konzumnom a pretechnizovanom svete s narušeným hodnotovým systémom. Cez jednotlivé problémové okruhy preniká citlivé a prenikavé autorské mapovanie aj širších sociokultúrnych paradigiem významných pre kontext umenia pre deti a mládež. Sympatické na tom je, že sa autor nestavia do pozície sudcu v jednotlivých sporoch (či kauzách, ako nazval kapitoly), nevnucuje svoje názory, ale argumentovane vedie a pozýva čitateľa na dialóg o akútnych a aktuálnych spoločenských témach (premietnutých aj do LPDM), ako sú marketing a reklama, smrť a strata, téma rodovosti a zvláštnosti, resp. literárnoteoretické „kauzy“: gýč, literárny hrdina, či otázka hodnoty prekladu. Nás oslovilo najmä funkčné prepojenie teoretických pasáží s graﬁcky vyznačenými poznámkami k téme (nielen teória, aj život sám!), či zvýraznené sentencie: Dnešné deti sú menej detské detské; A čo dieťa nepozná, nemôže potom vedome očakávať; Tradičné hranice medzi detstvom a dospelosťou zmizli a iné. Prispieva to k zážitkovosti textu a má aj názornú a edukačnú silu. Nevtieravú a presvedčivú zároveň. Podobne ako personalizovaná Smrtka na titulnej strane.

23/V

definuje ako „knihy ponúkajúce umelecky kreované texty, v ktorých je tematizovaná ľudská odlišnosť, t. j. niektoré postavy sú výrazne iné než ostatné (...), ale tento ich rozmer nie je dôvodom ani príležitosťou na to, aby sprostredkúvali intaktnej populácii čitateľov priame informácie o odlišnosti, alebo aby sa nimi otvorene apelovalo na korektné vzťahy“ (s. 31), zdôrazňujúc ešte, že taká literatúra má prispieť k akceptovaniu a rešpektovaniu odlišnosti, nezakrývajúc ani tienisté stránky hendikepu. Centrálna téma druhej kapitoly je uvedená v jej názve: Umelecké stvárnenie života s postihnutím / znevýhodnením, kde autori vo vybraných literárnych textoch uchopujú túto komplexnú tému na úrovni látky a témy (V. Žemberová, J. Bednářová), umeleckého stvárnenia, autentickosti a hodnoty (M. Hrašková, R. Rusňák) či konceptu prosociálnosti (D. Dziak) a v žánrovej forme rozhlasovej hry pre deti (A. Mitrová). Inakosť a odlišnosť v literatúre pre deti a mládež sa v tretej kapitole Literárna a ilustrátorská tematizácia inakosti a identity skúma v širšom aj interdisciplinárnom rámci, v súvislosti s identitou (J. Ruščáková, I. Šebeňová), sociálnym znevýhodnením a integráciou rómskej populácie (B. Hlebová), introverziou ako hendikepom (S. Kaščáková), či kde sa ako hendikep javí inakosť daná (ne) schopnosťou protagonistov žiť v reálnom svete (S. Capek). Prienikový a obohacujúci je aj príspevok s analýzou ilustrátorských prístupov v znázorňovaní telesného postihnutia s dôrazom na telesnú chybu (I. Gal Drzewiecka). Ďalšia, štvrtá časť Realita a fikcia v zliterárnení hendikepu prináša niekoľko svojských pohľadov na danú problematiku, napr. pýtanie sa a precízne odpovedanie na otázku, v akom vzťahu sú v procese poznávania umelecký text (s autistickým hrdinom) a vedecké poznanie (K. Vužňaková), ako sa v čitateľskej recepcii líši ponímanie hendikepu vo fikcii, faktuálnom diškurze či v reálnom svete (D. Lešková), akú má funkciu personálna deixa v diele autorky s Downovým syndrómom (A. Brestovičová), či estetizácia a literarizácia hendikepu (M. Mitka). Posledná stať Inkluzívne vzdelávanie a umenie ako cesta k inklúzii sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu v Srbsku (D. Mar-

ŠTÚ D IE

13. 4. 2019 • 15 /4850/

PO STOPÁCH PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI (6)

Šíri sa areál, zapĺňa sa Bajša DrSc. Ján Babiak

24/VI

rvé systematicky organizované prejavy kolonizácie do Báč-bodrožskej stolice sa konali najprv do jej severných oblastí. Začala ich konať katolícka cirkev na svoje pozemky, severnejšie od bývalej Vojenskej hranice. Keď si Kaločské arcibiskupstvo dokázalo svoje majiteľstvo pôdy v sektore Baja – Jankovac – Almáš, začalo systematicky sťahovať príslušníkov tohto vierovyznania do týchto oblastí. Spolu s týmto prenikali aj stoličné spoločensko-právne, teda uhorské móresy, opačné od tej tvrdej vojenskej, hraničiarskej „pravdy“, akú diktovala viedenská centrála, s viac slobody v občianskom živote, ale aj s prvými príznakmi maďarizácie, čo tento nový kapitalistický prístup v lone stredovekej šľachty nosil. Je pochopiteľné, že nové podmienky, nová sloboda poddaných, podporili aj intenzívnejší príchod nových kolonistov, aj tých slovenskej národnosti. SLOVÁCI NA KATOLÍCKYCH MAJETKOCH Tak v roku 1728 v osade Bát-Monoštor (Batmonostor), v severnej časti Báč-bodrožskej stolice, podľa súpisov tohto osídlenia objavuje sa dosť priezvisk slovenského pôvodu. Ide o priezviská Varga, Horvát(h), Sabo, Balas(z), Dudka, Farkaš, Molnár, Pap, Tóth atď.1 Už v ďalšom dokumente, v tom istom roku, v Bát-Monoštori pribudli aj konkrétnejšie dáta týchto rodín, ale pribudli aj nové. Išlo o rodiny Andreja Vargu, Andreja Feketeho, Jána Sabu, Jána Balaša, Juraja Dudku, Martina Čičovského, Jána Farkaša, Jána Molnára, Michala Horvátha a Juraja Baku.2 V osade Meľkut (Mélykút), podľa súpisu z roku 1728, tieto čelné osoby slovenských rodinných spoločenstiev predstavovali svoju čeľaď pred cirkevným alebo obecným predstavenstvom: Martin Miškarčík, Juraj Horváth, Ján Kolárik, Ján

Verčvarský, Peter Halasky, František Oravec, Juraj Halas, Juraj Kolenák, Tomáš Kolenák, Juraj Ďarurezsky a Janko Klál (možno Kráľ)3. Neskoršie tu Slovákov len pribudlo. Aj v Baji, veľkom stredisku na severe Báč-bodrožskej stolice, žili Slováci. Väčšina ich prišla v druhej, ale aj v tretej etape sťahovania. Vtedy tu boli evidovaní títo Slováci: Pavel Kolár, Peter Červenko, Janko Oravec, Juraj Turčáni, Matej Tóth, Ján Juhás, Ivan Kollár a Ivan Horváth4 a v roku 1743 bol tu zapísaný aj František Varga.5

čo možno vidieť aj zo zápisov nemeckých autorov o občanoch v tejto osade.6 Tak sa, mimo Bajše, areál slovenských rodín začal objavovať najprv v severnejšie postavených osadách Báč-bodrožskej stolice.

ĎALŠÍ SLOVÁCI V BAJŠI V OBDOBÍ KARLA VI. Vo svojom 28-ročnom panovaní v habsburskej monarchii Karol VI. (III.) mal od svojich začiatkov v Uhorsku (1712) pomerne úspešné obdobie pôsobenia. Ale v druhej polovici na poste cisára mal už menej úspechov. Daromne sa pokúšal obmedziť privilégiá uhorskej šľachty a nedaril sa mu ani plán centralizácie monarchie. Aj jeho úpornosť v medzinárodnom uznaní pragmatickej sankcie ho stáli dosť politických, územných a ﬁnančných obetí, keď čím ďalej, tým viac tratil aj primát habsburskej monarchie medzi európskymi mocnosťami. Nakoniec aj boRukopisná mapka Báč-bodrožskej stolice jové zásahy vo z roku 1734, na ktorej je naznačená aj Baisa, Francúzsku v poteda Bajša (v strede mapky) lovici tretieho desaťročia, poO toto sústavné nasťaho- tom aj neúspech v boji s Turkmi vanie Maďarov, aj Slovákov (1737 – 1738) sa skončil stratou do Báč-bodrožskej stolice, niektorých oblastí v Taliansku od roku 1731 sa pričinil kato- a na Balkáne. lícky arcibiskup, gróf Imre Čaki Predsa v hospodárskej (Csáky) na majetkoch svojho konsolidácii štátu podarilo sa arcibiskupstva. Komora v tom mu riešiť urbársku reguláciu zmysle nasledovala jeho chce- v Rakúsku, a potom patentom nia, a tak sa maďarský (a s nimi Carolina urbarialis regulatio aj slovenský) živel nasťahoval z roku 1737 sa pokúšal uviesť v Jankovci (Jánoshalme), Mate- túto reguláciu aj v Slavónsku. ovciach a Almási (Bácsalmás). Tam patent prešiel, ale počas Keď v roku 1734 prišli do jeho života nenadobudol platosady Bačko Novo Selo (vtedy nosť. Báč-bodrožská stolica Neudorfan Donau) nemeckí tento problém vďaka odporu prisťahovalci, pravdepodobne uhorskej šľachty riešila len 30 spolu s nimi prišli aj Slováci, rokov neskoršie, v období pa-

novníčky Márie-Terézie. Tak možno generalizovať, že paralelne s nátlakom na habsburskú monarchiu zvonku rástli aj požiadavky uhorskej šľachty o väčšiu samostatnosť vo vnútri štátu, teda boli aj vnútorné odpory. Šľachtická nástojčivosť sa už konala v sprevádzaní stoličnej správy na celom území Uhorska, ale nie aj na Vojenskej hranici, ktorá bola vskutku štátom v štáte, čo bol priamo podradený vláde vo Viedni. Zdá sa, že preto sa v Báčke a Banáte aj otáľalo s procesom provincializácie alebo inartikulácie Vojenskej hranice, ako vtedy menovali oﬁciálny prechod tejto vojenskej oblasti na nevojenskú, s ostatnými časťami Uhorska rovnoprávnu oblasť, lebo vláda vo Viedni bola mienky, že túto časť Vojvodiny bude mať viac pod kontrolou, ako keď tieto oblasti odovzdá do rúk stoličnej uhorskej správe. Aj pre obstátie Vojenskej hranice vymýšľali sa dôvody a ospravedlnenia pre jej jestvovanie, hoci ešte po mieri v Požarevci z roku 1718, keď sa habsbursko-turecká hranica stabilizovala na Sáve a Dunaji, bolo jasné, že Vojenská hranica hlboko v báčskom a banátskom zázemí už nie je potrebná. V takej situácii si oblasti v dolnej a strednej časti Báčky dlho zadržali status quo, čiže status, aký diktovala Vojenská hranica, a všetky organizované snahy plánovanej kolonizácie sa posúvali na neskoršie, keď sa táto vojenská inštitúcia posunie na juh. Preto sa potreba nových kolonistov v týchto oblastiach ešte stále riešila len prišelcami, čo tieto oblasti kolonizovali na vlastnú päsť, keď sem prichádzali jednotlivo alebo v menších skupinách, čo sa už po inercii sem sťahovali zo severu. V Bajši to boli v prvom rade Slováci. V období prvých začiatkov Slovákov v severnejších častiach Báč-bodrožskej stolice intenzita príchodu našincov do Bajše trochu klesla. Veď otvorilo sa tu nové severnejšie žriedlo, priam na ceste migrácie Slovákov na

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY juh. Vidieť to aj v matrikovej evidencii v subotickom regióne. Tak v 30. rokoch ako nové rodiny, vlastne manželské páry, kde sa evidovalo novorodeniatko, v Bajši sa spomínajú rodiny Adama Vargu a Mateja Vereša (1731), Mikuláša Bieleho, Juraja Nováka a Mateja Nováka (1732), Štefana Kupeckého a Andreja Lendela (1735), Jakuba Vargu a Mikuláša Ráca (1736), Jána Némeša, Martina Palinkáša a Jána Papa (1737), Juraja Nemčeka (1738), Michala Vereša (1739) a Petra Ráca (1740). Teda za celú dekádu bolo tu zaznamenaných 15 manželských párov s novým priezviskom. Nových rodín, ktoré sa rozvili v rodinách, čo prišli do Bajše v období 1720 – 1728, bolo zaevidovaných deväť (Jána a Jakuba Sabu, Juraja Németa, Juraja, Pavla a Jána Mlinarčeka, Juraja Takáča, Jána Juhása a Juraja Mesároša). Aj tie rodiny, čo sem prišli po udusení kuruckého povstania (spolu 10 rodín), vo svojich radoch mali už nových 11 manželských párov, kým rodiny, ktoré v Bajši boli na zlome dvoch storočí7, možno považovať za staroosadlíkov a ako také boli už široko rozvité a len v rokoch 1929 – 1740 s týmto priezviskom bolo až 16 nových biologických rodín. KOLONIZÁCIA BAJŠE V PRVÝCH ROKOCH PANOVANIA MÁRIE-TERÉZIE Keď po smrti Karla VI. (III.) podľa Pragmatickej sankcie sa trónu ujala jeho najstaršia dcéra Mária-Terézia, zastihli ju naozaj nepovďačné podmienky. V nevraživom vzťahu takmer všetkých vtedajších euromocností sotvaže ju niekto rešpektoval a keď sa plány Karla – otca začali realizovať, ešte v istom roku tej realizácie (1740) pruský kráľ Fridrich II. začal vojnu o tzv. habsburské dedičstvo, keď vpadol na teritórium monarchie, a potom

koviča), a konečne zabrala tu aj kolonizácia organizovaná štátnymi vrchnosťami (pod vedením administrátora Redl von Rothausena). Tú novú možnosť už intenzívnejšej kolonizácie využili aj Slováci. Tak v roku 1742 prišli maďarskí a slovenskí kolonisti do Bezdanu a Slováci sa v roku 1743 spomínajú, nie však vo veľkom počte, aj v osade Baračka (Baracska). Na priestoroch dnešnej Báčky Slováci prišli aj do Kulpína (1743), Senty, asi pred rokom 1745 a v značne väčšom počte aj do Petrovca (1745). Aj gróf Grasalkovič našincov nasťahoval v roku 1750 do Topole. Keď sa v Bač-bodrožskej stolici konečne dokončilo pôsobenie Vojenskej hranice, tých osád, kde prišlo Slovákov v menšom počte, bolo už habadej.8 Zhovievavejšia politika, akú viedla M. Terézia s uhorskou šľachtou, prejavila sa aj vo väčšom počte prišelcov do osady Bajša. Preto sa v matrikovej evidencii objavil aj väčší počet nových rodín. Už v roku 1741 bola tu rodina Jána Faragu, o rok neskoršie zapísaná je aj rodina Michala Červeného. Potom je v matrike evidovaný Martin Lackovič (1743), v roku 1745 bol tu Pavel Urban a dve rodiny Virágove (Ján a Juraj). V roku 1746 evidovaná je rodina Jána Petrá(u)ša. V ďalšom roku (1747) sa spomínajú dve nové rodiny– Jozefa Mar(i) čeka a Jána Slezáka. Rodina Martina Benčíka je zaznačená v roku 1748. V roku 1750 sú evidované dve rodiny: Jána Če(c)ha a Františka Žiroša. Keď v roku 1751 dostal Bajšu kapitán Štefan Zakó, v tejto osade už boli aj rodiny Jána Budaia a Štefana Vidu. Ani rodiny, čo do Bajše prišli ešte predtým ako sa M. Terézia stala cisárovnou, nezaháľali a v prvej dekáde vládnutia novej panovníčky v lone týchto rodín boli evidované nové ro-

dinky. Rodina Kováčová narástla o šesť rodín, rodina Tóthová o tri a rodina Horváthová o dve rodiny. Kišovci sa rozvetvili o 5 rodín, rodina Naďová bola väčšia o 7 rodín a s priezviskom Sabo pribudlo nových 9 rodín. Juhásovci a rodina Mesaroš sa multiplikovali o 6 rodín, kým v ostatných rodinách vzrast počtu rodín bol v rozpätí 1 – 3, a 12 rodín bolo v období 1741 – 1751 bez prírastku. Keďže polovica rodín z poslednej kategórie (teda 6 rodín) v dlhšej kontinuite nemalo žiadny matrikový záznam, predpokladá sa, že sa z osady vysťahovali. Bude asi zaujímavé vykonať sumárnu štatistiku pre to prvé obdobie po Turkoch (1697 – 1751), teda po rok, keď Bajšu dostal kapitán Zakó. Už aj preto, aby sa dostal pravý obraz o Slovákoch v Bajši, lebo za viac ako pol storočia v tejto osade, podľa tohto výskumu, bolo evidovaných 207 biorodín, teda manželských párov, vlastne 53 veľkorodín, pod podmienkou, že sa pod jedným priezviskom kryla jedna veľkorodina. Ak sa má na zreteli, že vtedy zákonné a podzákonné akty za osadu považovali sídlisko s 80 daneschopných domov, že v Bajši už vtedy bolo aj Maďarov, a ako tvrdí G. Ulmer, aj osadníkov srbskej národnosti, tak už pred udelením Bajše Zakovi osada mala status sídliska. Otázka bola, len s ohľadom na jej rozptýlenosť (salaše), koľko bola kompletná, a s ohľadom na spoločenskú situáciu, aj daneschopná. Preto sa opodstatnene postavuje otázka: V čom by mal byť záväzok darovacej listiny Š. Zakovi z roku 1751, v ktorom sa on zaväzuje, aby istú osadu „nasťahoval a nasťahovanú zachoval“9, nakoľko to bola iba právnická ﬂoskula a, konečne, nakoľko sa Š. Zakó „pretrhol“, aby ten záväzok podľa rozkazu panovníčky a Grasalkovičovho rozhodnutia zrealizoval?

Dokument č. 101 z roku 1728. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. Dokument č. 122 – 125 z roku 1728. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. Dokument č. 106 z roku 1728. Archív Vojvodiny, Bač-bodrožská župa. Dokument č. 126 z roku 1728. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. Dokument č. 128 z roku 1743. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. Podľa P. Scherer: Familienbuch Neudorf/Donau in der Batska. Steinheiman der Murr, 1995. Rodiny Kováč, Tóth a Horvát(h) Podrobnejšie informácie o príchode Slovákov v spomenutých osadách vidieť v J. Babiak: Za slnkom napoludnie. ASP, Báč. Petrovec 2015. Darovacia listina z 28. júna 1751. Archív Vojvodiny, BBS, dokument 17/a:1751.

25/VII

1 2 3 4 5 6 7 8 9

aj obsadil Sliezsko. Od svojho začiatku panovníčka M. Terézia vyjadrila neočakávanú ústretovosť voči Uhorsku. Na obranu štátu dňa 14. mája 1741 bola prinútená zavolať na pomoc aj východnú časť štátu (Uhorsko), a tak na sneme v Bratislave uhorská šľachta získala nové výsady a M. Terézia uhorských vojakov do cisárskeho vojska. Potom v Bratislave 25. júna 1741 M. Terézia bola korunovaná aj za uhorskú kráľovnú. Už vo februári 1742 rakúske a uhorské vojsko porazilo Prusov, aj vojenská šťastena išla v prospech vojska Habsburgovcov a v roku 1748 bola v Aachene podpísaná mierová zmluva, ktorou sa aj ukončila vojna o habsburské dedičstvo. Vtedy sa juh monarchie zdal byť už celkom pokojným, a tak už v roku 1741 sa začalo s posúvaním Vojenskej hranice na juh, na Dunaj a Sávu, a celé Pomorišie a Potisie, aj Báčka boli demilitarizované. S posúvaním Vojenskej hranice aj provincializácia bola na rade a voľakedajšia Báč-bodrožská stolica, so strediskom v Sombore, sa znovu prejavila. Keď tu začali platiť civilné zákony, aj príchod nových osadníkov sa stal intenzívnejší. V celkovej situácii sťahovanie podporila aj nespokojnosť Srbov v prechode z vojenského, vlastne hraničiarskeho stavu na status poddaných, s čím sa Srbi nemohli zmieriť, preto sa húfne sťahovali na Vojenskú hranicu do Banátu alebo až do Ruska. Tým sa priestor tejto stolice vskutku stal ešte prázdnejší, než sa to očakávalo, lebo aj Báč-bodrožská stolica bola svedkom svojráznej výmeny osadníctva, keď jedni z nej odchádzali a na ich miesto prichádzali druhí. Bolo to obdobie, keď začala aj systematická migrácia na zemanské panstvá (Čarnojevićovcov, Stratimirovićovcov, Grasal-

AR T

13. 4. 2019 • 15 /4850/

VÝSTAVA UMELECKÝ PRIESTOR NEMECKO V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

Umelci ako migranti

ideál multikultúrnej Európy, kde a ústa sú vlastne sa stierajú nacionálne hranice televízne obrazovky estvuje viac dôvodov na to, umenia a vznikajú nové spoločné premietajúce abprečo mnohí umelci chápu hodnoty civilizovaného sveta. straktné obrazy; Trinásti nemeckí umelci za- inštaláciu tvoria dnešné Nemecko ako ideálny priestor na tvorivú činnosť. hraničného pôvodu sú pred- ešte aj videokaVďaka otvorenému a zároveň stavení na aktuálnej výstave mery, fotoaparáty serióznemu vzťahu tejto krajiny Umelecký priestor Nemecko v a mikroskop. TakoMúzeu súčasné- uto karikaturálnou ho umenia Voj- napodobneninou vodiny v Novom robota umelec na- Magdalena Jetelová: Atlantický múr Sade. Niektorí ráža na mediálne Ďalší umelec staršej generácie z nich dodnes manipulácie a technologic- Armando (1929) je holandského žijú a tvoria kú kontrolu človeka, čo bolo pôvodu a odrastal počas druhej v Nemecku, iní predmetom Paikovej umeleckej svetovej vojny v meste Amerv tejto krajine tvorby už od polovice 60. rokov sfoort, neďaleko ktorého bol pobudli len v ur- dvadsiateho storočia. Druhá koncentračný tábor. Skúsenosti čitom období jeho vystavená práca Candle z vojny sa odzrkadľujú v celkovej svojho života, TV predstavuje horiacu sviecu tvorbe tohto autora, či už ide ale významne v prázdnej televíznej škatuli – o pochmúrny dojem z obrazu prispeli k celčiernej zástavy na kovému obrazu jeho veľkej olejoChristine Hill: Ľudová boutique (Volksboutique) jej súčasného maľbe Zástava, aleumenia. Voľný bo nedefinované, ku kultúre a umeniu v priebehu vstup a uvítanie do umeleckého akoby nevedomými, posledných 50 rokov sa tam priestoru Nemecka na tejto roztržitými ťahmi vytvorili priaznivé podmienky na výstave symbolicky poskytuje vytvorené grafiky vznik jedinečnej internacionál- už prvá z vystavených prác pod bez názvu. nej umeleckej klímy. Pokroková, názvom Ľudová boutique (VolDruhá svetová decentralizovaná kultúrna poli- ksboutique) americko-nemecvojna tiež inšpikej autorky Christine Hillovej rovala umelkyňu (1968). V tejto svojráznej perforčeského pôvodu mancii sa môže zúčastniť každý Magdalenu Jetez návštevníkov, ktorý vyplní tlaGiuseppe Spagnulo: Zlomený kruh lovú (1946), ktorej čený dotazník, pridá naň vlastný seriál fotografií Atfotoportrét urobený pomocou prístroj na prijímanie mediál- lantický múr znázorňuje masívnainštalovaného polaroidného neho programu po odstránení ne betónové hradby tiahnuce fotoaparátu a nakoniec tak elektronických súčiastok tu pobrežím Atlantického oceánu. vytvorený materiál zavesí na nadobudol meditačnú hodno- Ide o bunkre, obranné a strážne stenu v galérii, čím sa stane tu a priamym účastníkom sa veže, ktoré v rokoch 1942 – 1943 súčasťou umeleckého diela. stáva pozorovateľ s vlastný- vystaval nemecký Wehrmacht s Jedným z najstarších vystavu- mi myšlienkami a vnútornými cieľom obrániť sa od očakávanej júcich autorov je dnes už nebohý obrazmi (ktoré by ináč neboli spojeneckej invázie. Tieto hradumelec juhokórejskeho pôvodu vyvolané obvyklým mediálnym by dnes možno pozorovať ako Nam June Paik (1932 – 2006), programom). divné skulptúry a k postapokaznámy predstalyptickému dojmu čiernobielych viteľ neoavantfotografií prispievajú primerané Nam June Paik: Obyvatelia gardného hnutia titulky a odkazy… internetu Fluxus a zaklaVýstava ponúka ďalšie práce tika a štátne programy podpory dateľ video-arumelcov migrantov v Nemecku: umeleckej činnosti v Nemecku tu. Nemožno si konceptuálne jazykovo-vizuálne lákajú autorov z celého sveta, nevšimnúť jeho výskumy Josepha Kosutha, taaby tam odišli žiť a tvoriť. Mnohí dielo Obyvatelia jomnú sochu v podobe zlomenéumelci migranti sa tak stávajú internetu (Interho oceľového kruhu Giuseppeho súčasťou tamojšej umeleckej netbewohner). Spagnula, intímno-artistický scény, zároveň inšpirujú a ne- Je to obrovská fotografický triptych Váš čas hatene dotvárajú súčasné ume- hlava pripomí– môj svet Marianne Eigenhenie tejto krajiny. V tom zmysle najúca robota, Armando: Zástava erovej, abstraktné asociatívne dnešné Nemecko predstavuje k t o r é h o o č i olejomaľby Pera Kirkebyho… Stevan Lenhart

26/VIII

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

VEČIEROK V NOVOSADSKOM MOMS

Literárne posedenie s Ondrejom Miháľom Danica Vŕbová

otvorila a prítomných privítala predsedníčka MOMS Nový Sad Danica ohtoročný aprílový večierok Vŕbová, ktorá prítomným predstanovosadských matičiarov sa vila hosťa O. Miháľa. uskutočnil 2. apríla. OrganizáTak ako je to už tradíciou na týchtori si pre jeho náplň zvolili tematiku to večierkoch, najprv odzneli krásne slovenských krajanov z Kanady, slová poézie v prednese Eleny Suroporozprávanú príbehmi silbašského vej, kysáčskej učiteľky na dôchodku. O priebeh večierka sa postaral sám hosť z Kanady a hlavná pozornosť bola venovaná jeho najnovšej knihe – Od jari do jari v silbašskom chotári. Autor hovoril o tom, ako a koľko sa rozÚčastníci večierka: (zľava) Ondrej Miháľ, Ján Struhár lišujú tradície a Danica Vŕbová medzi dedinami u nás, rodáka Ondreja Miháľa, žijúceho ale i na Slovensku. Kniha má 14 v tejto ďalekej krajine. Večierok tematických kapitol, ktoré Miháľ

STARÁ PAZOVA

Satira a aforizmy v knižnici Anna Lešťanová

rubriky Tako Reći Nezvanično – TRN a autorom viacerých kníh, zbierok ústrety 1. aprílu, ktorý sa stal aforizmov a satirických poviedok, symbolom smiechu a žar- za ktoré dostal početné hodnotné tov, v staropazovskej Ľudo- uznania. Napríklad i Cenu Radoja vej knižnici Dositeja Obradovića v Domanovića (2015), odmenu Zdruutorok 26. marca usporiadali lite- ženia spisovateľov Srbska za knihu rárny večierok. Hosťom bol Bojan Pisma iz Srbije, o ktorej v úvodnej Ljubenović, srbský satirik, aforista časti hovoril i na literárnom večierku a detský spisovateľ. v Starej Pazove. Hoci je právnikom, zaoberá sa Vo viac ako hodinovej družbe novinárstvom a literatúrou. Po s pazovským obecenstvom B. Ljuzverejnených dielach vo viacerých benović predstavil svoje dva romádenných novinách a časopisoch od ny Pisma iz Srbije a najnovší Srbijo, roku 2010 pracuje v redakcii novín Bog ti pomogao, satirický román Večernje novosti ako redaktor strany publikovaný vlani. Podľa jeho slov venovanej humoru. Je redaktorom „oba tieto tituly majú podobnú literárnu cestu a hlavným motívom je dnešné Srbsko, krajina bohatá na paradoxy a výborná inšpirácia pre každého satirika. V románoch sa prepletajú satira a humor, zlá nálada a radosť, smútok Bojan Ljubenović a Nataša Filipová a hrdosť. Čitateľ sa

• KULTÚRA •

Básňou podujatie vždy spestrí Elena Surová

podrobne priblížil obecenstvu. Niekoľko autentických silbašských príbehov obsahujúcich spomienky z kirbaja a Veľkej noci prečítal Ján Struhár. Keďže kniha obsahuje aj kapitolu venovanú tradičným silbašským piesňam, autor premietal na videoprojektore nahrávky Olivery Popadićovej s autentickým prednesom tých piesní. Autor konštatoval, že táto kniha je aj smutná: „Bojovali, ako vedeli, robili, ako vedeli, žili, ako vedeli.“ V pokračovaní vyhlásil, že toto je

posledná kniha, ktorú venuje rodnému Silbašu, lebo mu už ubudlo informátorov a pomaly vyčerpal témy, o ktorých by sa dalo písať. Nasledujúci titul vraj možno očakávať o Slovákoch v Kanade. Prítomní sa zapojili do inšpirujúcej diskusie s autorom a boli zrejme fascinovaní životom a dejinami našich krajanov v Kanade. Diskutovalo sa o ich asimilácii, kultúre a bežných problémoch. Večierok sa skončil pri kamarátení a chutnom občerstvení. Foto: z archívu O. Miháľa

súbežne smeje a plače, niekedy druhým, ale často i sám sebe, lebo je súčasťou spoločnosti, v ktorej žije. Predsa v nich panuje optimizmus a nádej, že môžeme byť lepší než sme, alebo sa nám iba zdá, že sme“. Na ukážku autor prečítal zopár

dlhších úryvkov z románov a často nimi vyvolal smiech v obecenstve. Program moderovala Nataša Filipová, ktorá prízvukovala, že v tejto knižnici vďaka spolupráci so spisovateľmi z Bratislavy majú aj jeho knihy pre deti preložené do slovenčiny.

PREMIÉRA CESTOPISOV. Svoju knihu cestopisov Ruska skaska v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v stredu 3. apríla predstavil Predrag Vukić zo Starej Pazovy. Hudobnú časť programu spestrili členky skupiny Soko z Inđije a manželia Tatiana a Artur Rikovci z Nových Karloviec, ináč pôvodom z Ruska, ktorí s deťmi teraz žijú v Srbsku. Zbierka cestopisov je prvotina tohto pazovského právnika a je výsledkom jeho cestovaní po obľúbených krajinách – Rusko, Bielorusko, Estónsko a Ukrajina v rokoch 2014 a 2016. O knihe hovorili profesor Sava Đurđević, ktorý do knihy napísal predslov, a Milan Glavašević, farár z Pećiniec. Úryvky na ilustráciu okrem autora prečítali Gojko Rodić a T. Rikov (po rusky). Na fotografii: (zľava) Predrag Vukić, Milan Glavašević, Sava Đurđević a Gojko Rodić. A. Lš. 15 /4850/ 13. 4. 2019

Kultúra 25. FESTIVAL DIDA V PIVNICI (2)

Oslava divadla a triumf Pivničanov Anna Francistyová

stredu 3. apríla, po dvojdňovej prestávke, pokračoval 25. festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov, ktorý sa začal v piatok 29. marca a po slávnostnom vyhodnotení a hosťujúcom predstavení symbolicky bola za ním opona spustená v nedeľu 7. apríla. Spomenutá streda bola vyhranená iba pre detské predstavenia. Najprv javisko vyskúšali žiaci ZŠ 15. októbra z Pivnice. Zahrali hru Nechceme rezance... autorky Kristy Bendovej v réžii Jarmily Čobrdovej a Vesny Kámaňovej. Nasledovala Rozprávka z parku autorky Ďurde Lilovej. Réžiu mali na starosti Jana Burčiarová a Juraj Turčan a podali ju malí protagonisti OD Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik v Laliti. Potom sa obecenstvu predstavili žiaci ZŠ Jána Kollára v Selenči s nesúťažným predstavením Kapitán John Peoplefox autora Duška Radovića v réžii Anny Kolekovej. Na záver stredajšieho maratónu po rusínsky zahrali deti z KUS Dr. Havrilija Kosteljnika z Kuly inscenáciu slovenskej autorky Ľudmily Šandalovej Vaj-faj princezná v réžii Nady Lenderovej. Štvrtok 4. apríla patril ďalším dvom detským predstaveniam a hosťujúcej kysáčskej inscenácii. Najprv svoje dielo Hotel Platan au-

a Ljiljany Popovej. Potom „doleteli“ Tri motýle, a to vďaka malým hercom KUS Zvolen z Kulpína. Inscenácia vznikla na motívy rozprávky neznámeho autora Tri motýle, autorkami predlohy a režisérkami sú Katarína Kolárová a Mária

Predstavitelia súborov a jednotlivci odmenení cenami posudzovacej komisie

Koruniaková. Záver štvrtkového festivalového dňa patril členom OD KC Kysáč a ich predstaveniu Zmizni od svojej ženy autora C. Raia v réžii Jána Privizera. Prvé piatkové predstavenie (5. apríla) odznelo v predsieni divadelnej sály, kde bol inštalovaný kútik Janka Čemana. Tu odznelo divadlo faktu, čiže interpretácia

Členovia redakcie zborníka Štvrťstoročná DIDA 1995 – 2018

tora Jána Uličianskeho predstavili žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Pracovali pod režijnou taktovkou Ivana Ječmena

www.hl.rs

čardáš autorky Hany Zelinovej a v réžii Aničky Balážovej zahrali členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV zo Starej Pazovy. Posledný súťažný deň na 25. festivale DIDA bola sobota 6. apríla. Otvorili ju rep kabaretom Druhí

Janka Čemana v Pivnici. Hlavným a zodpovedným redaktorom je Vladimír Brňa, členmi redakcie sú Msr. Andrea Merníková-Šimonová, doc. Dr. Jasna Uhláriková, Olga Ćosićová, Vladimír Kolár a Dr. Zuzana Týrová, recenzentmi sú Msr. Vladimíra Dorčová-Valtnerová a Ján Privizer. Na premiére o tejto bohatej a vzácnej publikácii hovorili moderátorka Kvetoslava

vlastného textu v javiskovej forme Quo vadis autora a režiséra Jána Salčáka z Pivnice. Na javisku potom svoje predstavenie Diablov

Informačno-politický týždenník

v poradí členovia SKOS Detvan z Pančeva. Autorky predlohy sú Alisa Oravcová a Tereza Veberová-Oravcová a réžiu urobila Alisa Oravcová. Nasledovala premiéra zborníka Štvrťstoročná DIDA 1995 – 2018, ale na tomto mieste spomeňme najprv, že divadelnú bodku v sobotu položili hosťujúcim predstavením Jánošík podľa Jozefa autora Jozefa Mokoša v réžii Tomáša Pohoreleca členovia Medzibrodského kočovného divadla z Medzibrodu zo Slovenskej republiky. VZÁCNY ZBORNÍK Primeraným programom medzi dvoma predstaveniami v sobotu 6. apríla v divadelnom salóne bola verejnosti predstavená tretia kniha o divadle v Pivnici. Ide o príležitostný zborník Štvrťstoročná DIDA 1995 – 2018, ktorý vydalo Ochotnícke divadlo

Imreková-Šusterová, členovia redakčného tímu V. Brňa a A. Merníková-Šimonová a recenzentka V. Dorčová-Valtnerová. Verejnosť ešte docení jej význam, ale toto skvelé vydavateľské dielo ponúka tak dejiny divadla v Pivnici, opodstatnenosť festivalu DIDA, prehľad doterajších 24 ročníkov tohto festivalu, texty o doterajších produktoch podujatia, ako i vzácny výskumný materiál znázornený tabuľkami. Na ukážku úryvky zo zborníka čítali herci a režiséri pivnického divadla Ján Salčák, Ján Kmeťko, Olga Ćosićová, Marína Čásarová, Kristián Baďura a Lea Blatnická. Nasledovalo udelenie autorských výtlačkov a prípitok na šťastnú cestu novej knihy. SLÁVNOSTNÁ NEDEĽA Jubilejný 25. ročník festivalu DIDA sa skončil v nedeľu 7. apríla. V bohatom repertoári mal 17 predstavení (tak súťažných, ako i hosťujúcich) a 7 sprievodných podujatí. Celé podujatie sa premyslene nieslo v znamení sloganu inšpirovaného nezverejnenou drámou Janka Čemana Blízki a ďalekí. Nedeľná slávnosť mala niekoľko častí. Najprv sa, ako to v príhovore • KULTÚRA •

povedala moderátorka Kvetoslava Imreková-Šusterová, členovia hostiteľského divadla „častovali sami seba“: pamätné listy a darčeky udelili 19 rodinám a jednotlivcom, ktorí sa v určitom úseku alebo celé štvrťstoročie tohto festivalu angažovali a angažujú v jeho podpore a v činnosti OD Janka Čemana. Darčeky udeľovali Andrea Merníková-Šimonová a Vladimír Brňa, predsedníčka a podpredseda Organizačného výboru 25. festivalu DIDA, a mladučká herečka Mia Gedrová. Na javisko si po zaslúžený darček okrem spomenutých divadelných rodín prišli aj čestní členovia pivnického divadla manželia Kubincovci, fotograf Ján Čobrda-Blitz, členovia technického tímu Miroslav Hodolič a Daniel Kobár a vedúci výstavnej činnosti Zvonimír Pudelka. Za vzácnu pomoc pri realizácii projektu Čo si videl, nevidel si! odmenení boli Janko Merník (za hudobnú spoluprácu a choreografiu) a Ján Chrťan (za pomoc pri výskume a vypracovaný rodokmeň rodiny Janka Čemana). Pri súvahe uplynulého štvrťstoročia organizátori udelili aj odmeny najfrekventovanejším novým autorom na doterajších 25 festivaloch, ktoré si zaslúžili Elenka Hložanová a Ján Hrubík. Obaja tu mali doteraz 11 nových inscenovaných textov. Za najviac účastí na festivale DIDA verejne sa poďakovali súborom z Pivnice a Kysáča a zo zahraničných predstaviteľov súboru z Iloku. V pokračovaní Ján Chrťan prečítal výsledky 4. ročníka literárnej

súťaže Píšeš? Píšem!, ktorá priamo ľahkú úlohu, ale v súlade s prasúvisí so seminárom dramatického vidlami a dohovorom s organizápísania Píšeš? Píšem!. Tento semi- torom po hodnotení sa rozhodli nár v organizácii OD J. Čemana takto: tiež tohto roku jubiluje, totiž od Cenu Janka Čemana za au19. do 25. augusta 2019 bude pre- tentické podanie života tunajbiehať desiatykrát. Do súťaže sa so 61 textami v piatich kategóriách prihlásilo 14 a u to rov. Najviac odmenených je zo Slovenska a v nedeľu si na pozvanie od- Vďaka za obetovanie sa divadlu a festivalu DIDA menu za filmový scenár prebral Dragan ších Slovákov, v tomto prípade Karlečík. obrazov zo života dramatika Už tretí rok súťažia tu i plagáty Janka Čemana, podľa ktorého a v nedeľu boli udelené ceny pivnické divadlo dostalo i meno, autorom najúspešnejších prác získal pivnický divadelný súbor zaslaných tohto roku. Pripome- za predvedenie hry Čo si videl, nieme, že zo 17 predstavení 15 nevidel si! autorky a režisérky mali ako dôležitý sprievodný ma- Mgr. art. Kataríny Mišíkovej-Hiteriál aj plagát. Členovia komisie tzingerovej, ArtD. Cenu za nový Andrea Merníková-Šimonová, inscenovaný text Zabíjačka získal Vlasta Bolehradská a Miroslav Jano Hrubík. Cenu za dramaturPap sa rozhodli udeliť ceny trom giu a dramatizáciu komisia tohto najkreatívnejším autorom. Sú to: roku neudelila, ale udelila Mimožiačka Tea Náhliková, ktorá pod riadnu cenu za nový dramatický vedením profesora informatiky text o živote dolnozemských Dušana Valentu vypracovala pla- Slovákov zahraničného autora, gát pre pivnickú divadelnú insce- ktorú získala Mgr. art. Katarína náciu Nechceme rezance, Miroslav Mišíková-Hitzingerová, ArtD., za Havran, autor plagátu Diablov divadelnú predlohu Čo si videl, čardáš (Stará nevidel si!. Ďalšiu Mimoriadnu Pazova) a Irena cenu za choreografiu a scénický Lomenová, au- pohyb udelili Alise Oravcovej za torka plagátu vojlovické predstavenie Druhý Krásavica z Lee- v poradí. nane (SVD, BáčCenu Elenky Hložanovej za najúspešnejší nový text pre deti, sky Petrovec). ĎALŠIE DI- resp. za dramatizáciu detského VADELNÉ CENY textu udelili Kataríne Kolárovej Posudzovacia a Márii Koruniakovej z Kulpína komisia aj ten- za dramatizáciu poviedky neznátoraz pracovala meho autora Tri motýle. S cieľom motivovať deti, aby aj v zložení: Zuzana Tárnociová, naďalej s potešením hrali divadlo predsedníčka, a chodili do divadla, členovia Vladimír Valen- komisie sa rozhodli udeliť knižné tík a Dr. Zuzana odmeny najvýraznejším hercom Týrová, členovia. z každého zo 6 detských predAko pri zverej- stavení. Tieto darčeky dostali: není správy zdô- Maja Tótová z Pivnice, ktorá hrala Kto si dá prvý kúsok? Najlepší herci jubilejného festivalu raznila Z. Týrová, kráľovskú kuchárku v predstavení Jozef Chrček a Marek Valentík pri narodeninovej torte. skutočne nemali Nechceme rezance, Petra Hrnčia• KULTÚRA •

rová z Lalite za úlohu ježibaby v predstavení Rozprávka v parku, Marek Škabla zo Selenče za úlohu kapitána Johna Peoplefoxa v predstavení Kapitán John Peoplefox, Lara Sopková z Kuly za

úlohu Durnila v predstavení Vaj-faj princezná, Iveta Gubečková zo Starej Pazovy za úlohu Verony v predstavení Hotel Platan a Mia Čemanová z Kulpína za úlohu žltého motýľa v hre Tri motýle. Herecké ceny pre dospelých udelili takto: Dve tretie ceny si vyslúžili Aradáčan Vladimír Ábelovský a Kovačičanka Ivana Čížiková, dve druhé ceny získali herci najpočetnejšieho súťažného pivnického predstavenia Ján Chrťan a Ján Kmeťko a najlepšími hercami festivalu DIDA 2019 sa stali Marek Valentík a Jozef Hrček, v úlohách Janka Čemana ako dieťaťa a ako dospelého v pivnickom predstavení Čo si videl, nevidel si!. Pritom komisia jednohlasne udelila Cenu za najúspešnejšie predstavenie súboru OD Janka Čemana za predstavenie Čo si videl, nevidel si!. Tohto roku Cenu obecenstva získal Ján Salčák za svoj autorský projekt Špatný, špinavý a... a detské predstavenie základnej školy v Pivnici Nechceme rezance... Na počesť odmenených na záver si diváci pozreli predstavenie Slovenského vojvodinského divadla Krásavica z Leenane autora Martina McDonagha v réžii Richarda Sanitru. S dobrým pocitom lúčili sa potom v divadelnom klube pri chutnom pohostení hostitelia a hostia. S pevným predsavzatím, že v tak dobre naštartovanom diele treba pokračovať.

15 /4850/ 13. 4. 2019

Kultúra DVADSAŤ ROKOV OBNOVENEJ ČINNOSTI OCHOTNÍCKEHO DIVADLA V ARADÁČI

Jedenásty divadelný text Jana Hrubíka Ivica Grujić-Litavský

ivadelná sekcia Branislava Vierga pri Kultúrnom centre Aradáč oslávila dvadsať rokov obnovenej kontinuálnej činnosti na čele so svojím režisérom, pôvodom Aradáčanom, Janom Hrubíkom-Miľom. Nadšenec múzy Tálie Jano Hrubík už dvadsať rokov čerpá inšpiráciu z domovského prostredia. Z odžitého, zo skúseností vlastných a kuriozít Aradáčanov, tiež z dobových spoločensko-politických pomerov, a kombinuje s iróniou, satirou, kruto-reálnym osobným stavom a dakedy fascinujúcim prorockým odkazom. Premiéry sa tak dočkal aj jeho najnovší už jedenásty divadelný text Zabíjačka. Úchvatný úryvok z pripravovaného predstavenia bol predvedený 8. decembra 2018 na slávnostnej akadémii, keď si Aradáčania pripomenuli 130 rokov činnosti ochotníckeho divadla. V sobotu 23. marca 2019 bol domácemu publiku predvedený v celosti. Rozsah divadelnej predlohy Zabíjačka podľa slov samotného autora je priemerný, ale samotná inscenácia je v porovnaní s tými, ktoré Aradáčania za posledných dvadsať rokov odohrali, najdlhšia. Autor na nej pracoval zhruba polrok. Zahraná bola v nanajvýš symbolickom čase: autorova prvá predloha Tango Miliardo bola

domácemu publiku prezentovaná 21. marca 1999 a o dvadsať rokov a dva dni neskôr Aradáčania uvideli jedenáste predstavenie tohto autora a režiséra. „Dovolím si povedať, že text Zabíjačka je podmienečne pove-

vojvodinské publikum už zvyklo. Na pochopenie uvedeného je tu stručný opis predlohy z pera samotného autora: „Blížia sa sviatky. Predvianočná a silvestrovská nálada vrcholí. Na prsty sa odpočitujú dni do začiatku sviatkov, lebo

Z najnovšieho predstavenia Zabíjačka (foto: Emília Benčíková) dané objednaným textom, a tým sa na toto moje najnovšie divadlo pozerám ako na Tango Miliardo II,“ stručne skonštatoval J. Hrubík a dodal: „Neobjednal ho nik iný, ale priamo táto doba, naša aktuálna situácia a pomery v dedine, štáte, v našich narušených rodinách...“ Toto predstavenie je oknom do pomerov a vzťahov rodiny Tajčíkovej po dvadsiatich rokoch; nič zvláštneho sa navonok neudialo a zase veľa toho podstatného – typický štýl J. Hrubíka, na ktorý si

vtedy sa rodina – roztratená po svete – zoskupí na rodinnú oslavu. Rodina Tajčíková sa podobá tým šťastným rodinám, ktoré sa podobajú ostatným šťastným rodinám, a chystá tradičnú dolnozemskú zabíjačku. Čakajú deti zo Slovenska a z Belehradu. (...) Ondriš chystá prekvapenie. Martina tiež, Martin tiež, Paľo tiež... Zabíjačka plná prekvapení!“ Bez ohľadu na to, že dej divadla podľa opisu samotného autora možno pochopiť ako prostomy-

seľný, nie je tomu tak, aj keď je predloha označená za komédiu. Úsek života tunajšej slovenskej navonok obyčajnej rodiny poriadne skomplikuje rozpoltená osobnosť najmladšej členky rodiny v kombinácii s kalnými úmyslami vodcu – politika. Práve v tomto je ukrytý hlboko premyslený štýl režiséra Hrubíka. Aj po tejto inscenácii obecenstvu zostane horkosť na perách, hlava plná otázok a tragikomická zatrpknutosť tváre. Deväťčlenná herecká skupina s dvomi šepkárkami a osvetľovačom, ktorý je zároveň aj zvukárom, to nemala ľahké. Často pracovala v neadekvátnych podmienkach, výlučne svojpomocne v každom ohľade a hlavne za neprítomnosti autora, čo si vyžaduje maximálnu disciplínu a silnú zanietenosť. Autor sa pre prácu v zahraničí s nimi stretal iba občasne; predlohu nacvičovali približne pol roka. Režisér je s výkonom hercov veľmi spokojný, až milo prekvapený, lebo im roly sadli na mieru. Prezradil, že každá nová inscenácia za okolností, v ktorých vzniká, je jednoznačne zadosťučinením – tak pre neho, ako i pre každú generáciu aradáčskych hercov ochotníkov. Aradáčania svoje „zabíjačkové zručnosti“ a osudy vymknuté z kontroly vlastných rúk predviedli i na 25. festivale DIDA v Pivnici v sobotu 30. marca. Autor a režisér Jano Hrubík prisľúbil, že svojou tvorbou a spolu s divadelnými ochotníkmi aj v rokoch budúcich bude prispievať do bohatej mozaiky tunajšej ochotnícko-divadelnej tradície.

OBLASTNÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA ako materinského jazyka pre báčsko-sriemsky región sa uskutočnila v sobotu 6. apríla v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci. Pre banátsky región súťaž bola v Aradáči. Ako nás informovali Vlasta Werleová, riaditeľka petrovskej školy, a Mariena Korošová z Ústavu pre vydávanie učebníc, prišlo k zmene súťažných krokov. Doteraz súťaž začala na úrovni školy, potom bola obecná a nakoniec republiková. Teraz po školskej, ak žiak nadobudol aspoň 60 % dobrých výsledkov, môže účinkovať na oblastnej súťaži. Podľa pravidiel, keď žiak na oblastnej súťaži prejaví vedomosti a získa aspoň 70 % správnych odpovedí na otázky, postupuje na republikovú úroveň. Do Petrovca prišlo súťažiť zo 100 žiakov zo Selenče, Silbaša, Starej Pazovy, z Pivnice, Lalite, Hložian, Kulpína, Petrovca, Kysáča a Erdevíka, spolu so svojimi pedagógmi, ktorí ich na súťaž pripravovali. Po vypracovaní úloh nasledoval spoločný obed. Kým učitelia opravovali testy, žiaci išli na obchôdzku Petrovca. Tak ako to bolo aj vlani, opravené testy verifikuje osobitná komisia, a potom žiaci, ktorí si to zaslúžili, budú sa môcť zúčastniť na republikovej súťaži zo slovenčiny. Tá bude 25. mája v Starej Pazove. Na fotografii je jedna z ôsmich súťažiacich skupín v Petrovci. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V ERDEVÍKU

Neistá budúcnosť školy Blaženka Dierčanová

eden z pálčivých problémov, ktoré toho času trápia Erdevíčanov, je otázka, či pretrvá tradícia dvojjazyčného vyučovania v Základnej škole Savu Šumanovića, v ktorej sa od samého založenia výučba koná v dvoch rečiach, srbskej a

slovenskej. Podľa slov riaditeľky Gordany Gnjidićovej je päť potenciálnych prváčikov, ktorí by sa od budúceho školského roku mohli vyučovať po slovensky, avšak je otázne, ako sa rodičia rozhodnú. Z toho dôvodu v stredu 27. marca sa konala rodičovská schôdza, na ktorej bol prítomný aj Janko Havran, predstaviteľ Výzva rodičom, aby umožnili svojim deťom vyučovať sa v materinskom jazyku

Rodičia sa aktívne zapojili do diskusie

Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a podpredseda pre Sriem Matice slovenskej v Srbsku. Vyzval rodičov, aby využili právo, ktorým je príslušníkom menšinových národov v Srbsku umožnené vyučovať sa vo svojej materinskej reči. Zdôraznil pritom, že NRSNM a MSS ako aj doteraz budú podporovať výučbu v slovenčine zabezpečením učebníc, učebných pomôcok a organizáciou školy v prírode pre žiakov slovenských tried.

Názory rodičov v diskusii boli rozdielne, ale v jednom sa všetci zhodli: pálčivým problémom je vysťahovanie celých rodín z Erdevíka, ale aj okolitých dedín. Ďalším problémom v škole je ten, že od budúceho roku zostane iba dvanásť tried, čo podľa zákona nestačí na to, aby ustanovizeň aj ďalej fungovala samostatne. Nakoniec uzavreli, že budúci september pre erdevícku školu z viacero aspektov bude neistý.

dôchodku. Počas pracovného veku venoval sa prekladaniu učebníc z biológie pre základné školy. Bol aktívnym verejným a kultúrnym pracovníkom. Zaoberal sa matičnou činnosťou a bol podpredsedom petrovského MOMS. Ako riaditeľ sa Pavel Lipták podieľal na výstavbe novej školskej budovy. Počas jeho pôsobenia škola bola vybavená novým nábytkom a učebnými pomôckami, čím sa zabezpečili optimálne podmienky na zlepšenie a pozdvihnutie výučby na vyššiu úroveň. Riaditeľ Lipták ako biológ veľmi dbal na zdokonaľovanie a čistotu materinského jazyka. Dokonca zastával mienku, že dobré poznanie materinského jazyka obohacuje a zošľachťuje človeka. Nad slovenčinou neus-

tále držal ochrannú ruku a snažil sa pozdvihnúť jazykové povedomie pedagógov a zamestnancov. Vyučoval biológiu, bol riaditeľom, avšak slovenčina bola jeho srdcovou záležitosťou. Pavla Liptáka spoluobčania poznali ako človeka vyrovnaného, so svojimi zásadami, ktorý svoje sily, vedomosti a životné skúsenosti venoval škole. Bol nielen dobrým učiteľom žiakov, ale i vzorným príkladom kolegom. Náročný nielen k žiakom, učiteľom, zamestnancom, ale aj k sebe, pôsobil dojmom vážnosti a dôstojnosti. Na poli vzdelávania zanechal najviac šľapají. Bol čestný, priamy, zásadový, rozvážny, cieľavedomý. Vždy bol hrdý na svoju školu, učiteľov, žiakov. Za všetko to, čo pre školu vykonal, za všetku prácu mu patrí uznanie a úprimné poďakovanie kolektívu školy. Nech mu je ľahká petrovská rodná zem. ah

IN MEMORIAM

Za Pavlom Liptákom 1931 – 2019

stredu večer 27. marca t. r. stav nezlučiteľný so životom zasiahol Pavla Liptáka z Petrovca. Do sveta spomienok odišiel človek, na ktorého si mnohé generácie žiakov petrovskej základnej školy budú spomínať ako na spravodlivého, prísneho, pravdymilovného riaditeľa Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci, ktorý svojou prácou zanechal po sebe hlboké stopy. Pavel Lipták bol učiteľom biológie a bývalým riaditeľom petrovskej Základnej školy Jána Čajaka. Narodil sa 6. novembra 1931 v Báčskom Petrovci. Základnú školu a gymnázium zakončil v rodisku. Diplom získal na Vyššej • KULTÚRA •

pedagogickej škole (študijný odbor biológia a chémia) v Novom Sade. Najprv štyri roky (1953 – 1957) pracoval ako hlásateľ v Novosadskom rozhlase, a potom nastúpil do Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch. Tu pôsobil jeden školský rok a od roku 1960 až po rok 1990, keď odišiel do dôchodku, pôsobil v petrovskej základnej škole. Prvýkrát bol zvolený na funkciu riaditeľa školy 15. marca 1968 a pôsobil do 1. septembra 1969. V roku 1972 bol znovu zvolený na miesto riaditeľa a túto funkciu vykonával do roku 1976. Po štvorročnom funkčnom období pôsobil ako učiteľ biológie. V roku 1982 bol znovu zvolený na miesto riaditeľa školy. Túto funkciu vykonával dve funkčné obdobia, až do roku 1990, keď odišiel do

15 /4850/ 13. 4. 2019

Kultúra DRUHÁ VÝROČNÁ KOLEKTÍVNA VÝSTAVA V NOVOM SADE

Umenie v Srbsku Elena Šranková

ruhú výstavu Umenie v Srbsku slávnostne otvorili v pondelok 8. apríla v zámku Eđšeg v Novom Sade. Tak ako i vlani na výstave sú predstavené práce z oblasti architektúry, dizajnu, výtvarného a úžitkového umenia, ako i rozšírených médií. Preto je výstava pútavá a jedinečná. Okrem olejomalieb, kresieb a grafík zastúpené sú aj iné výtvarné poetiky a štýly.

Zaujímavé sú i práce z keramiky, tiež drevorezby. V značnom počte je zastúpená i fotografia, ako i architektonické, dizajnérske a plagátové riešenia. Iniciátormi tejto výstavy sú ArtCentrum Nový Sad, asociácie srbských architektov a úžitkových umelcov Srbska, ako i Združenie nezávislých umelcov Nového Sadu a Sekcia rozšírených médií ULUS v Belehrade. Ináč výročná kolektívna výstava Umenie v Srbsku pokračuje v tradícii veľkých výročných kolektívnych

Michal Ďurovka pri svojej olejomaľbe výstav v Srbsku. V rámci nej sa predstavili početní umelci dielami, ktoré vznikli vo všetkých súčasných technikách a materiáloch a ich kombináciami. Darko Čonkić, riaditeľ ArtCentra Nový Sad, pri otvorení výstavy povedal, že sa na nej prezentuje viac ako 80 autorov zo Srbska s rovnakým počtom prác na závideniahodnej úrovni. Na vernisáži minútou ticha vzdali poctu nedávno zosnulému Zoranovi Manevićovi, jednému z najznámejších srbských historikov architektúry, ktorý bol pri zrode výstavy Umenie v Srbsku. Prítomným sa najprv prihovoril Slobodan Maldini z

Momentka z vernisáže

V GALÉRII MIRY BRTKOVEJ, ktorá pôsobí v rámci Strediska pre kultúru Stará Pazova, v pondelok 8. apríla bola slávnostne otvorená výstava akademickej maliarky Milice Nikolčićovej (1994 Belehrad) z Novej Pazovy. Početných návštevníkov najprv v mene organizátora výstavy privítal Marjan Karavla a o živote a diele mladej umelkyne sa zmienila jej niekdajšia profesorka výtvarného umenia Milodarka Braletićová. Pripomenula, že sa Milica maliarstvom začala zaoberať ešte ako sedemročné dievča v detskej výtvarnej dielni pri KUS Mladost v Novej Pazove. Základné štúdium na Fakulte výtvarných umení v Belehrade, odbor maliarstvo, skončila v roku 2018, bola účastníčkou viacerých skupinových výstav tak doma, ako aj v zahraničí, a je nositeľkou viacerých cien. M. Nikolčićová namaľovala i dva muraly v Novej Pazove – jeden na dome zdravia a druhý na stene knižnice. Pri tejto príležitosti sa verejnosti predstavuje desiatimi prácami a výstava je otvorená do 3. mája. Z pondelkovej vernisáže: (zľava) Milodarka Braletićová, Milica Nikolčićová a Marjan Karavla. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Asociácie srbských architektov a Darko Čonkić potom zverejnil, že Veľkú odmenu tentoraz dostal Nikola Đuričko za prácu Atos. Výstavu otvoril Dušan Milovanović, srbský historik umenia, teoretik, kritik a publicista. Medzi vystavenými prácami je i olejomaľba Láska nad rovinou akademického maliara z Kysáča Michala Ďurovku, ktorá na otvorení výstavy upútala pozornosť prítomných. Milovníci umenia si výstavu môžu pozrieť v zámku Eđšeg v Novom Sade do 15. apríla. Sú tu práce skutočne pre každého milovníka umenia, nuž sa oplatí navštíviť ju.

LITERÁRNY SVIATOK V KOVAČICI. Ovzdušie Obecnej knižnice v Kovačici v piatok 5. apríla bolo obohatené pekným slovom a príjemnou hudbou. Organizátor podujatia, v mene ktorého sa na úvod prihovoril Slobodan Stevanovski, riaditeľ knižnice, slávnostne prezentoval najnovšiu knihu Malena autorky Mirjany Debeljakovej-Kostićovej zo Samoša. O knihe hovorili hostky: známa srbská akademička Olga Zorićová, redaktorka a recenzentka knihy, a Rada Lotinová z vydavateľstva Lotina v Belehrade. V príležitostnom hudobnom programe vystúpil sólista Bogdan Kostić. Na snímke: (zľava) Rada Lotinová, Mirjana Debeljaková-Kostićová a Olga Zorićová. A. Ch. • KULTÚRA •

V KOVAČICKEJ OBCI

SCÉNA

Obecná prehliadka divadiel Anička Chalupová

a tohtoročnej obecnej divadelnej prehliadke, ktorú organizovalo Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica, vystúpili ochotnícke a žiacke divadelné

s inscenáciou Ženské rozhovory v réžii Fedora Popova. Tohto roku Padinu reprezentovali aj ochotníci Fedor Teatra, ktorí vystúpili s divadelným predstavením Dve vône ruže. V druhej polovici marca pred selektorom Žužićom, hercom

Mužsko-ženské rozhovory Gymko Teátra

súbory z Padiny, Kovačice, Uzdinu a Crepaje. Začiatkom marca vystúpili najprv ochotníci Domu kultúry Michala Babinku z Padiny

z Pančeva, vystúpili aj Kovačičania. Ochotníci združenia KOKRAM sa predstavili inscenáciou Krátke jednoaktovky Vol. 1 v réžii Dragana Karle-

číka, kým herci VHV scény pri Dome kultúry 3. októbra v Kovačici s divadlom Emigranti v réžii Danky Tomanovej. S predstavením Mužsko-ženské rozhovory sa predstavili stredoškoláci, ochotníci Gymko teátra pri Gymnáziu Mihajla Pupina a vystúpili aj ochotníci Domu kultúry Doina v Uzdine. Selektor Žužić odsledoval aj dve detské bábkové predstavenia. Žiaci crepajskej ZŠ Savu Žebeljana predstavili svoj divadelný krúžok s predstavením Júlia a Romeo, kým žiaci ZŠ svätého Georgija v Uzdine vystúpili s inscenáciou Temná strana mesiaca. Všetky divadelné súbory, ktoré postúpia do oblastnej prehliadky (17. až 21. apríla), bude sledovať a hodnotiť selektor Saša Latinović, kým detskú divadelnú tvorbu na súťaži, ktorá sa začne 15. apríla, posúdi selektor Miljan Vojinović.

FOLKLÓRNY SÚBOR KUS BRATSTVO Z HAJDUŠICE sa aj toho roku zúčastnil na obecnej folklórnej prehliadke, ktorá bola v Plandišti v sobotu 6. apríla. Málopočetnému obecenstvu a porote sa predstavil dvomi bodmi. Zmiešaná mužsko-ženská spevácka skupina zaspievala piesne Ej, koniari, koniari a Ej, hoja, hoja, sloboda moja a mládežnícka tanečná skupina zatancovala choreografiu Vladimíra Hraška Bili sa chlapci (na fotografii). Žiaľ, okrem hajdušického súboru v tomto podujatí sa zúčastnil ešte iba súbor KUS Mladost zo susednej Veľkej Gredy, detská tanečná skupina revuálne zatancovala bunevské tance a ženská spevácka skupina súťažila s dvomi pôvodnými srbskými piesňami. Deň predtým prebiehala detská folklórna prehliadka, v rámci ktorej vystúpili tri súbory, avšak v hodinovom programe iba súbor KUS Vuka Karadžića z Plandišta aj súťažil, kým ostatní vystúpili revuálne. Pripomeňme na záver, že okrem Hajdušičanov nevystúpil ani jeden súbor, ktorý pestuje folklór tu žijúcich národnostných menšín – okrem slovenskej je tu maďarská, rumunská a macedónska. vlh • KULTÚRA •

Električni orgazam – alternatívna verzia. Tridsať rokov po jeho pôvodnom vydaní album Letim, sanjam, dišem skupiny Električni orgazam vychádza znovu, ale s inakšími verziami známych piesní. Ide o alternatívnu podobu tohto albumu, čiže „garážové“ nahrávky, ktoré nedávno objavil sám frontman skupiny Srđan Gojković-Gile a doteraz neboli uverejňované. Pôvab týchto nahrávok je vraj v tom, že zvuk piesní (medzi ktorými je aj legendárny hit Igra rokenrol cela Jugoslavija) nie je spracovaný v štúdiu, takže odhaľuje drsnejší rokenrolový prejav tohto bandu. Vydavateľstvo Mascom Records prezentuje toto vydanie v podobe CD a gramofónovej platne v Svetový deň obchodov s hudobninami (Record Store Day) 13. apríla. Skupina bude koncertovať 19. apríla v Novom Sade a 20. apríla v Belehrade.

5. Festival srbského podzemia. Tohtoročný FSP bude prebiehať 12. a 13. apríla v Hale 6 Novosadského veľtrhu – program festivalu zahŕňa koncerty domácich undergroundových skupín, výstavu prác vizuálnych umelcov a burzu hudobných vydaní. Vystupovať budú The Stone (black metal), Downstroy (groove metal), Blankfile (metalcore), Casillas (noise rock), Slavina ljubavi (darkwave), Vicery (progresívny death metal), Tri kapljice (ženský punkrock – na fotografii), Brigand (sludge/noise rock), Northern Revival (stoner metal), Otvoreni prelom (anarchocore/punk) a Riverroth (thrash/ black metal), ako aj špeciálni hostia – metaloví veteráni Sarcasm zo Slovinska. Organizátormi podujatia sú MM Concerts, Serbian Hellbangers a Študentské kultúrne centrum v Novom Sade.

KONCERTY 12. apríla, Štúdio M v Novom Sade: Lajko Felix & Vołosi 13. apríla, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Popečitelji 20. apríla, Novosadský veľtrh – Hala 6: Brkovi 20. apríla, Bulevar Books v Novom Sade: Straight Mickey and the Boyz Pripravuje: S. Lenhart

15 /4850/ 13. 4. 2019

Kultúra

KRÍŽOVKA

„Ubéď iľ i ma!“ Anna Horvátová

ozumeli by srboslovenskému významu slova „ubéďiť“ aj iní, nielen vojvodinskí Slováci?! Sotva. Aj týmto príkladom potvrdzujeme, že nie veľmi prihliadame na náš materinský jazyk. Sloveso „ubéďiť“ vzniklo pridaním dĺžky a zmäkčením spoluhlások zo srbského slovesa ubediti. Vtislo sa do nárečovej podoby, ktorá postupne vytlačila používanie spisovného jazyka, ale i toho slovenského nárečia, ktorým komunikovalo autochtónne obyvateľstvo. Namiesto slovesa ubediti a jeho nepresného prekladu„ubéďiť“ v slovenčine treba použiť sloveso presvedčiť – rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru: presvedčili ich o správnosti

konania, o nevyhnutnosti pomoci chudobným, presvedčili sa, že je statočný. Alebo jednoducho sa dá povedať, že fakty presvedčili protivníkov, nepodobne zmýšľajúcich ľudí. Je to dokonca to isté, čo uistiť, ubezpečiť: presvedčila / uistila som ich o svojej pravde; ubezpečili ma, že to zostane v tajnosti; chcel ich o tom sám uistiť. Zvratné sloveso presvedčiť sa alebo overiť si, zistiť správnosť, pravdivosť, použijeme, keď z vlastnej skúsenosti nadobudneme istotu o niečom: presvedčili sa o výhodách podnikania; presvedčili sa o tom na vlastné oči; zistili, aká je práca namáhavá; overili si dôveryhodnosť správy či presvedčili sa o dôveryhodnosti správy. Alebo aj prehovorili nás, nahovorili nás, prevraveli nás, získali nás, takže sme pristali.

ČÍSLO 15

V tajničke je pomenovanie nedele pred Veľkou nocou.

Pripomíname si narodeniny a výročia v apríli 2019 6. apríla 1924 v Kysáči sa narodila Anna Pixiadesová, popredná slovenská vojvodinská akademická výtvarníčka. Zomrela v Bratislave 11. júla 2004. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.) 6. apríla 1959 zomrel Samuel Štarke, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. Narodil sa 27. marca 1888 na Slovensku, v Mošovciach. (Pripomíname si 60. výročie smrti.) 23. apríla 1939 v Petrovci sa narodila Viera Benková, poetka, spisovateľka, prekladateľka, bola i redaktorkou Hlasu ľudu a Novosadského rozhlasu. Vydala rad básnických zbierok, kníh detskej prózy, populárno-esejistickej prózy, preklady. (Blahoželáme k 80. narodeninám.) 23. apríla 1944 v Petrovci sa narodil Ivan Križan, slovenský a vojvodinský maliar a pedagóg. Najviac sa venoval maľovaniu petrovských motívov, i zátiší a portrétov. Mal viac ako 40 samostatných výstav. (Blahoželáme k 75. narodeninám.) 23. apríla 1944 v Petrovci sa narodil Vladimír Dorča, novinár, redaktor a reportér Hlasu ľudu. Vo svojej tvorbe inklinoval k beletristike – humoreske a reportáži. Bol zostavovateľom niekoľkých Národných kalendárov a vydal sedem kníh humoresiek, respektíve reportáží. Zomrel 27. júna 2005 v Kulpíne. (Pripomíname si 75. výročie narodenia.)

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Ľúbostná komédia v SVD. Ľúbostnú komédiu Pazi šta želiš zahrali v sobotu 30. marca herci Teatra na brdu Radovan Vujović, Aleksandar Radojičić a Aleksandra Tomić. Producentom bol známy herec Andrija Milošević. Počas poldruhahodinového rozptýlenia dvaja tridsaťpäťroční priatelia majú duchovné a stereotypné mylné predstavy o ženách a vo svojej predstavivosti kreujú ideál ženskej dokonalosti. Stane

www.hl.rs

sa zázrak, objaví sa žena podľa ich predstáv a tu nastávajú pomätené situácie. Jánošík podľa Jozefa v SVD. V piatok 5. apríla vo veľkej sále Slovenského vojvodinského divadla hosťoval divadelný súbor zo Slovenska, z Medzibrodu. Trpká komédia Jozefa Mokoša Jánošík podľa Jozefa odznela v podaní hercov Medzibrodského kočovného divadla, s ktorou vystúpili aj na pivnickom festivale DIDA. ah

Informačno-politický týždenník

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 14 – VODOROVNE: margarín, areola , O, rečnila, gá, Ga, LS, Ila, niet, t, noc, no, afinita, IT, aa, O, džgať, pop, bu, alebo, elevátor, Riva, ara TAJNIČKA: MARGITA FIGULI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 23. marca 2019 bolo: ANNA MAJEROVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

CHÝRNIK

KYSÁČ. V sobotu 13. apríla od 14.00 do 16.00 v telocvični Základnej školy Ľudovíta Štúra bude jarmok veľkonočných ozdôb, kraslíc, darčekov, pohľadníc, koláčov, kvetov, domácich zvierat… E. Š. HLOŽANY. Spolok žien Slovenka usporiada výstavu jarných a veľkonočných aranžmánov a kraslíc v nedeľu 14. apríla od 10.00 v hasičskej sieni. Na výstave sa zúčastnia spolky žien z Petrovca, Kulpína, Pivnice, Kysáča, Lugu, Lalite,

zo Silbaša, ako i ďalšie združenia a jednotlivci. V. M. BÁČSKY PETROVEC. Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadajú literárny večierok Viery Benkovej pri príležitosti životného jubilea tejto našej poprednej poetky a spisovateľky. Večierok sa uskutoční v stredu 17. apríla o 19. hodine v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. kmm

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom, naším otcom a starým otcom

PAVLOM LOMIANSKYM

1. 7. 1931 – 30. 3. 2019 z Kulpína

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rád mal.

Manželka Mária, syn Pavel a dcéra Anna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

ANNOU VOZÁROVOU rod. Funtíkovou 28. 5. 1935 – 1. 4. 2019 z Kysáča

Oči Tvoje už nezaiskria, ústa sa už neusmejú, ruka Tvoja už nepohladí... Tvoje srdce však ostalo v nás, bude nás tešiť, bude nás hriať, bude nám úsmevy rozdávať, i keď Ty budeš v pokoji spať... Zbohom... Spomienky na Teba si večne uschováme v srdci. Zarmútená dcéra Mária Kardelisová s manželom Michalom • KULTÚRA· OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

www.hl.rs

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším milovaným manželom, otcom a starkým

ONDREJOM TORDAJIM 1932 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Vďační za Tvoju lásku a dobrotu, spomienky na Teba si večne uchováme v srdci. Manželka Mária, dcéra Mária, syn Ondrej a vnučky Karolína a Andrea s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou starkou

ANNOU VOZÁROVOU rod. Funtíkovou 28. 5. 1935 – 1. 4. 2019 z Kysáča

Milovali sme Ťa, Ty si milovala nás. Tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas. Zbohom si nestihla povedať, len žiaľ v srdciach nás všetkých zanechať. To, že čas žiaľ zahojí, je len veľký klam, čím ďalej ubieha, tým viac chýbaš nám. Spi sladko, starká naša, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň. S láskou si na Teba bude spomínať vnučka Aneta Klinková s manželom Jankom a synom Filipom 15 /4850/ 13. 4. 2019

Oznamy

SPOMIENKA na

DANIELA ZIMANA 1954 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Keď ruka smrti oči Ti zavrela, srdcia nám bôľom ťažkým zachvela. Chcel si ešte s nami byť, ale Pán života pretrhol tú niť, čo nijaká slza nemôže spojiť. Iba v spomienkach aj naďalej budeš žiť. Tichú spomienku Ti venujú: manželka, syn a dcéra s rodinami 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN KRAJČÍK

1939 – 2018 – 2019 zo Selenče Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomíname. Manželka Mária, syn Ján a dcéra Jarmila s rodinami • OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. marca 2019 nás náhle, predčasne a nečakane navždy opustil náš báči a švagor

SPOMIENKA

Dňa 10. apríla 2019 uplynulo 30 rokov od tragickej smrti nášho drahého brata, švagra a uja

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so švagrom

PAVLOM LIPTÁKOM

PAVEL PÁLENKÁŠ

ONDREJA PÁLENKÁŠA

3. 3. 1966 – 2. 3. 2019 z Padiny

1956 – 1989 – 2019 z Báčskeho Petrovca

1931 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Zostávajú nám už len spomienky. Švagriná Zuzana Čániová a rodiny Pucovská a Gašparová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

ANNOU VOZÁROVOU rod. Funtíkovou 28. 5. 1935 – 1. 4. 2019 z Kysáča

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S láskou a úctou si na Teba vždy bude spomínať syn Michal s manželkou Elenou

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

JÁNA KRAJČÍKA

1939 – 2018 – 2019 zo Selenče

S láskou si na Teba spomína

Zarmútení: Zuzka, Elenka a švagor Ján Kutálekovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

brat Štefan s manželkou

sestra s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starkou

ANNOU VOZÁROVOU

rod. Funtíkovou 28. 5. 1935 – 1. 4. 2019 z Kysáča

Spomínam... Prestalo srdiečko tĺcť, prestali sa ústa smiať. Budeme, starká, stále na Teba spomínať. S láskou a úctou si Ťa zachováme v spomienkach.

Ťažko je nespomínať, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí... Nikto mi ešte nikdy nechýbal tak, ako mi chýbaš Ty. Zarmútený Tvoj vnuk Branislav Vozár

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoja vnučka Ivana Piksjadesová s manželom Vladimírom a synom Sašom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na strýka

s našou matkou, starkou a prastarkou

JÁNA KRAJČÍKA

JULIANOU PETRÁŠOVOU

1939 – 2018 – 2019 zo Selenče

S láskou si na Teba spomíname.

Spomína si

• OZNAMY •

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach.

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Rodiny Krajčíková a Ožvátová z Petrovca

rod. Pintírovou 8. 8. 1931 – 1. 4. 2019 z Kulpína

Už len kvety z lásky Ti na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci na Teba spomínať. Tvoji najmilší: dcéry Julka Bovdišová a Vierka Urbanová a syn Pavel Petráš so svojimi rodinami

15 /4850/ 13. 4. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. apríla 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2017, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 14. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 16. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom kolážovom bloku okrem iného budú odvysielané príspevky z divadelného života vojvodinských Slovákov, o sprievodných podujatiach na festivale DIDA v Pivnici a o premiére divadelných ochotníkov SKOS Detvan. Nasleduje Spektrum, v ktorom bude sprítomnený 25. jubilejný festival DIDA, ktorý prebiehal počas uplynulých dvoch víkendov v Pivnici. Dúhovka bude venovaná jedinečnej obyčaji, ktorú si zachovali iba Staropazovčania. O nej sa zmienia z rôznych aspektov oni sami. Na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove chodievajú „paničky“: obyčajne tri dievčatá oblečené v kroji (jedna z nich je mladucha), niekedy sa im pridá aj chlapec, navštevujú príbuzných a známych a spievajú Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela. Za tú pesničku sa im gazdinky odvďačujú vajíčkami...

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 14. apríla Film: Pehavý Max a strašidlá Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Za hranicou zákona Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 12. apríla – Krvavá odplata Sobota 13. apríla – Arn Pondelok 15. apríla – Korene zla Utorok 16. apríla – Bodyguard proti svojej vôli Streda 17. apríla – Collateral Štvrtok 18. apríla – Mission Impossible 3

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 14. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Predškolská ustanovizeň Kolibri má za sebou prvý úspešný Bazár zdravia Turistická organizácia Obce Kovačica usporiadala ďalší Deň medu a kvetov Utorok 16. apríla 16.00 Vynikajúca organizácia tretieho Kovačického polmaratónu EHOK organizovalo zber elektrického a elektronického odpadu Odznela recitačná súťaž žien z Banátu Piatok 19. apríla 16.00 Film: Majster kat Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

letela do ľavého dolného rohu, nepríjemne prekvapila brankára Bugarského, prešmykla sa mu pomedzi ruky a nohy do siete – 1 : 0. Ozaj nezvyčajný a rozhodujúci gól na tomto zápase! Do polčasu Efendić strelil vedľa a v 44. min. hosť Bojanić trafil do pravej žrde brány Brňu. V druhom polčase dobré šance za Sláviu nevyužili dvakrát Ćorda, Kutenič a Efendić, kým hostia vážnejšie pohrozili iba v 58. min., ale Jovanov z desiatich metrov strelil vedľa brány. Zápas viedol rozhodca Malbašić zo Somboru, ktorý žltými kartami

potrestal domáceho Efendića, ako i hostí Jovanova a Subića. SLÁVIA: Brňa, Stojanov (Záskalický), Benka, Trivunović, Ćorda, Kotiv (Milec), Kuchta, Petrović (Badinský), Sekeruš, Kutenič, Efendić V nedeľu o 16.30 sa Slávia stretne s Rusínom v Ruskom Kerestúre. Výsledky 20. kola: Hercegovac – ŽAK 2 : 1, Odžaci – Kula 1 : 2, Stari grad – Polet 2 : 0, Borac – Kulpín 3 : 0, Tvrđava – Rusín 2 : 1, Budućnost – Krila Krajine 0 : 0, Lipar – Radnički 4 : 1, Slávia – Vojvodina 1 : 0.

jednu príležitosť. Pritom brankár Stojanovski bol úplne nezamestnaný. Po zmene strán domáci ešte prudkejšie obliehali bránu hostí. Ako sa však blížil koniec, Hajdušičania z nervozity často chybili. K tomu hostia neprimerane otáľali s časom, čo domácich hráčov a početných divákov príliš hnevalo. Nuž a potom v 88. min. pred bránou Ratara Georgijevského faulovali a rozhodca Šajn z Vršca právom ukázal na biely bod. Zrejme to vyvolalo veľkú revoltu hostí, ktorí protestovali a

odstŕčali rozhodcu, ale tento zostal neúprosný?! Keď sa vášne zmiernili, z bieleho bodu strelil A. Lipták a málo chýbalo, aby brankár jeho strelu kryl! Aj po góle trvala škriepka hostí s rozhodcom, ktorý hneď ako títo zahrali výkop zo stredu ihriska, odpískal koniec. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Ćulum (Pejčić), Miksád (Petrović), Mršić, Folťan, Pavlovic, Georgijevski, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

pomohol domáci záložník Živanov, ktorý zavinil jedenástku, z ktorej hostia boli presní. Po zmene strán Alibunárčania úplne dominovali, ale aj Jánošíčania úspešne čelili ich útokom. U domácich futbalistov bolo vidieť, že im chýbajú tréningy, a ich obrana

postupne chabla. Konečne kapitulovali v 75. min. a vo finiši zápasu dostali aj tretí gól. JÁNOŠÍK: Radak, Karaman, D. Šterba, Jakimov, Živanov, Stamenović, A. Staňo, Caran, Babić, P. Staňo, M. Šterba (Lotrean)

akcii V. Gála a Števka Nenin strelil nad. V 30. min. Birmanac bol tiež nepresný. Pri konci polčasu šancu mal aj Tamiš, ale chybu obrany hostí jeho hráč nevedel využiť. Druhý polčas sa začal zle pre Aradáčanov. V 50. min. domáci útočník ušiel Birmancovi, zostal sám pred

Kurtešanom a rutinovane skóroval. V 65. min. domáci mohli dať aj druhý gól. Prvú strelu Kurtešan odrazil, no po kope ďalšieho útočníka Ďuríček loptu vykopol z bránkovej čiary. Aradáčania sa však nevzdávali. To sa im oplatilo v 70. min., keď Adamov z dvadsiatich metrov trafil do horného rohu brány – 1 : 1. V 75. min. Korać hrubo zakročil nad domácim hráčom, ktorý sa mu revanšoval úderom lakťom do hlavy. Rozhodca Koraćovi ukázal žltú kartu a domáceho hráča poslal pod sprchy. Túto

výhodu využili hostia v poslednej minúte zápasu. Adamov kľučkoval, ale na asi 18 metrov od brány ho faulovali. Pajević z voľného kopu trafil do šibenice a hosťom priniesol vzácne body. AŠK: Kurtešan, Birmanac (Životin), V. Gál, Ďuríček, Striško (Zakić), Korać, Števko, Pajević, Nenin (K. Gál), Mijić, Adamov Aradáčania sú tretí s 35 bodmi, kým je bieloblatská Mladosť so štyrmi bodmi presvedčivo posledná.

Na začiatku zápasu si hostia nevedeli poradiť s loptou. V útoku to nešlo ako načim, v obrane bolo ešte horšie. OFK GRADNULICA – MLADOSŤ 2 : 1 (2 : 0) Domáci skórovali už v 5. min., keď Nikolić trafil pravý horný roh brány Darko Sládeček bezmocného Perišića. V 14. min. brankár hostí znova bol bezmocný, ieloblatčania v Zreňanine utrkeď pred neho vybehol Turinski – 2 : 0. peli ďalšiu porážku, tentoraz od V 22. min. Medić spadol v šestnástke priameho konkurenta o zostup. hostí, rozhodca videl faul, avšak strelu

Markova z pokutového kopu Perišić kryl. Hostia kopli na bránu domácich iba v 41. min., ale sa výsledok nemenil. V druhom polčase Mladosť začala útočiť a už v 47. min. Poničan po prihrávke Csabu Kurunciho zo 16 metrov skóroval. Domáci sa následne úplne stiahli na svoju polovicu, iba občas pohrozili z protiútokov. Zdalo sa, že nemajú nadostač síl. Hostia

na druhej strane sa snažili aspoň vyrovnať, ale sa im to nepodarilo, aj keď v hre mali až štyroch útočníkov. MLADOSŤ: Perišić, M. Paraľov, Poničan, Šuľa (K. Kurunci), Szabó, Goda, Kalapiš, Šofranko, Horváth (Kočević), Đurić, Cs. Kurunci Bieloblatčania na nasledujúcu nedeľu uvítajú mužstvo zo susedného Stajićeva.

Presný zásah Petrovića SLÁVIA – VOJVODINA 1 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

o 200 divákov sledovalo dobrý zápas. Pivničania si vypracovali viac šancí od Tovarišanov, ale ich nevyužili vďaka nepresnosti svojich strelcov a dobrým zákrokom brankára Bugarského. Mužstvo Vojvodiny podobne ako aj ostatné tímy

v Pivnici sa zameralo na obranu svojej brány, iba dlhými prihrávkami vysúvalo rýchle krídla, Nikolića a Bojanića, ktorých pozorní obrancovia Slávie úspešne znemožnili. Po strele Efendića z voľného kopu v 24. min., ktorú kryl Bugarski, prišla radosť pre domácich. V 28. min. Petrović zahral voľný kop, lopta

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ledva, ale predsa... HAJDUŠICA – RATAR 1 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

ajdušičania musia len a len vyhrávať, ak chcú zostať v boji o titul. Aj v nedeľu hrali útočne a bez kalkulácií. Na druhej strane bolo jasné, že hostia z Kruščice prišli s jediným cieľom – neprehrať,

a preto všetci jedenásti húževnato bránili vlastnú sieť. Striedali sa útoky pred bránou Ratara, ale sa končili hlavne na okraji šestnástky. Občas sa futbalisti Hajdušice príliš nepresne pokúšali z diaľky a v súbojoch v šestnástke hostia boli úspešnejší. V prvom polčase domáci nemali ani

Chýbali im sily JÁNOŠÍK – BUDUĆNOST 1 : 3 (1 : 1) V. Hudec

ým mali síl, Jánošíčania čelili mužstvu z Alibunára, dokonca v prvej štvrťhodinke boli

lepší. Prví sa ujali aj vedenia. V 15. min. Babić prekonal brankára – 1 : 0. Avšak hostia, ktorí sa uchádzajú o titul, nedovolili žiadne prekvapenie. Pri vyrovnaní výsledku im

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Z Farkaždinu so spevom TAMIŠ – AŠK 1 : 2 (0 : 0) Vladimír Gál

j bez zranených Apostolovića a Matejina a od 25. min. tiež bez zraneného Striška Aradáčania sa z ťažkého hosťovania vo Farkaždine vrátili so spevom. Prvú šancu hostia mali v 10. min., keď po

Ďalšia prehra

• ŠPORT •

15 /4850/ 13. 4. 2019

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Z koláča dieru DOLINA – DUNAV 1 : 2 (0 : 1) Mužstvá zohrali zaujímavé zápasy, lebo húževnate bojujú o titul a obstátie v lige. Borac Starčevo po vysokej výhre nad Slogou v B. N. Sele prebral vedúce postavenie v lige. Partizan Gaj z Debeljače získal iba bod a posunul sa na druhé miesto. Padinčania doma nečakane prehrali s Dunavom, priamym konkurentom v boji o záchranu. Výsledky 22. kola: Jedinstvo (V) – Potporanj 3 : 1, Spartak 1911 – Partizan (G) 1 : 1, Sloga – Borac 1 : 5, Polet – Jedinstvo Stević 1 : 0, C. zvezda – Jugoslavija 2 : 0, Vojvodina (S) – Partizan (U) 1 : 2, Dolina – Dunav 1 : 2, Vulturul – Radnički 2 : 1; voľná bola Strela. Ján Bokor

o troch výhrach zaradom Padinčania doma uvítali Dunav z Banátskej Palanky, ktorý mal o bod menej. Derby dvoch mužstiev, ktorým horí pod nohami, vzbudilo veľký záujem, takže na ihrisku Doliny bolo viac divákov ako obvykle. Na tribúne boli aj fanúšikovia Dunava, ktorí zdolali dlhú cestu do Padiny, aby

podporili svoje mužstvo. Od začiatku bolo vidno, že sa hostia lepšie pripravili na tento zápas a nedovolili domácim, aby sa rozohrali. Zhustená obrana mužstva Dunava zastavovala útoky pred svojou šestnástkou. Preto aj Hlavča z dobrej pozície kopol vedľa brány. V 27. min. loptu z rohu pri prvej žrdi dočkal Radivojev a upravil ju do siete – 0 : 1. Bol to šok pre obecenstvo a hráčov

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Len štyri góly... BUDÚCNOSŤ – BAČKI HAJDUK 4 : 0 (3 : 0) Ján Murtín

ložianski futbalisti potešili asi 150 divákov presvedčivou výhrou, obetavosťou a zodpovednosťou v plnení úloh trénera Tankosića. Hostia z Báčskeho Nového Sela ani raz neohrozili brankárov Budúcnosti, kým na opačnej strane z množstva šancí ich sieť sa iba štyrikrát vlnila. Obliehanie brány hostí na začiatku nevyužili Ljubičić, Huďan, Čipkár... V 20. min. po akcii Škrbića a Huďana, tiež chybe obrany hostí Molnár prvý na zápase trafil – 1 : 0. O dve min. nato tentoraz Huďan umožnil Škrbićovi, aby prihral kanonierovi Čipkárovi, ktorý zblízka matoval Njenjića. V 37. min. Čipkár

netrafil, hoci sa ocitol sám pred brankárom, ale po rohu Ljubičića pred bránou najvyššie vyskočil Huďan a hlavou stanovil výsledok polčasu. V druhej časti diváci videli gól iba v 57. min., keď znova rohový kop zahral Ljubičić a Čipkár z desiatich metrov hlavou prekonal strážcu siete B. hajduka – 4 : 0. Njenjić do konca zápasu aj s poriadnou dávkou šťastia dvakrát znemožnil Katiaka a Ľ. Hataľu, ako aj Jakuša a Đurikina, aby zvýšili náskok. Rozhodca Latinović z B. Palanky v 78. min. a 83. min. „odpustil“ hosťom jedenástky po viac než očividných fauloch nad Ľ. Hataľom a Huďanom. Vo férovom zápase žlté karty dostali domáci Škrbić a hosť

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Frčali štvorky, päťky... Lazar Pavković

rdevík 2017 – Borac 5 : 0 (3 : 0). Na ihrisku Slogy pred sto divákmi domáci ľahko premohli mužstvo z Iliniec. Góly dali Pavlović 2, Cvetković, Zablaćanski a S. Šafárik.

www.hl.rs

ERDEVÍK 2017: Janković, Babić, Bojanić, Cvijanović (D. Šafárik), Jelčić, Vukadinović (Toman), Štrbac, Pap, Pavlović (S. Šafárik), Zablaćanski, Cvetković Jednota Šíd – OFK Bačinci 4 : 0 (2 : 0). O presvedčivé víťazstvo domácich sa

Informačno-politický týždenník

Hráči Dunava (v bielom) sa úporne a úspešne bránili Doliny, ktorí pôsobili dosť neisto, rohu. Na konci si hostia zaslúžene hoci sa jedna strela zastavila na vychutnávali sladký koláč a domážrdi brány Trbojevića. cim zostala iba diera, do ktorej sa Po prestávke náhradník Forgić vlastnou vinou dostali. Rozhodca zo skrumáže hlavičkoval loptu do Miloš Maksimović zo Starčeva siete v 47. min. a vyrovnal na 1 : 1. nikoho nepoškodil. K očakávanému zvratu neprišlo, DOLINA: Bujaković, Magda lebo hráči Doliny v snahe vyhrať (Forgić), Jovanov, Vasić, Kolak, robili začiatočnícke chyby. Ich Popović, Janjović, Kelečević, strely leteli nad bránu. Domáci Mamojka (Đokić), Hlavča (Mapritom súperovi nechávali veľa tuľa), Ćirić priestoru na útoky. To sa im vyV nedeľu Dolina bude hrať pomstilo v 62. min., keď Bogojević v Barande s dobrým domácim z pravej strany strelil do opačného mužstvom Radnički. Janović. BUDÚCNOSŤ: Vučenović (Blatnický), Škrbić, Ljubičić (Jakuš), Đurikin, Erak, Šoven, Huďan, Molnár (Katiak), Čipkár (Ľ. Hataľa), Horvát, Obradović (Zahorec) Výsledky 17. kola: Maglić – Borac 5 : 0, Sloga – Bačka (D) 1

: 2, Budúcnosť – Bački hajduk 4 : 0, N. hviezda – Slavija 10 : 0, Kriváň – Mladost 4 : 0. Program 18. kola: Mladost – N. hviezda, Slavija – Budúcnosť, B. hajduk – Sloga, Bačka (D) – Maglić, Borac – Bačka 1945; voľní sú Neštín a Kriváň.

V znamení desiatky NAŠA HVIEZDA – SLAVIJA 10 : 0 (5 : 0)

Rastislav Kopčok edeľný zápas v Silbaši prebiehal v znamení číslice desať. Domáci podali výkon na desiatku, nastrieľali desať gólov súperovi z dediny Bođani, ktorý mal na trávniku iba desiatich futbalistov! Góly za víťazov dali Milan Vladisav v 41. min., 45. min.,

60. min. a 70. min., Stefan Tucić v 5. min. a 40. min., Aleksandar Pisarev v 44. min. a 88. min., Mirko Grňa v 67. min. a Duško Nikić v 82. min. NAŠA HVIEZDA: Panić, Strehársky (Torić), Hložan (Đuragić), M. Vladisav, Gašić, Nađ (Davidović), Grňa, P. Vladisav (Kepčija), Tucić (Avramović), Pisarev, Nikić

postarali strelci D. Jovanović, Radonjić, Đorđević a Dmitrović. JEDNOTA: Stojadinović, Hančovski (Poluga), Popović (Stančić), Chrček, Šumaruna, Aleksić, Đurđević (Milutinović), D. Janković, Đorđević (Ostojić), Radonjić, Dmitrović Jednota Ľuba – OFK Binguľa 4 : 1 (2 : 0). Susedské derby prebiehalo vo férovom ovzduší a sledovalo ho zhruba 100 divákov. Širadović v 12. min., resp. Ćalić v 20. min. boli strelcami v prvom

polčase. V 57. min. Ćalić zvýšil na 3 : 0, Kramár v 65. min. skorigoval z penalty a konečný výsledok stanovil Širadović v 78. min. JEDNOTA: Mrkonjić, Mrđenović, Teležar, Ganić, Punoš (Petrović), Ramić, Ruman (Dobrić), Ž. Sremčić, P. Sremčić (Radivojević), Ćalić, Širadović OFK BINGUĽA: Volić, Šućak, Rajić, Vidović, Kramár, Džever, Farkaš, Stanković, Francuski, Radošević

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Na gól čakali 450 minút! TATRA – RADNIČKI 2 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

o väčšej časti zápasu domáci mali prevahu, v 6. min. a 10. min. nevyužili dve veľké šance. Konečne po 450 minútach hry mužstvo Tatry strelilo prvý jarný gól prostredníctvom Klaića v 30.

min. Menovaný bol autorom aj druhého gólu domácich v 49. min. Víťazstvo domácich je celkom zaslúžené a vďaka týmto bodom Tatra zvýšila svoje šance na obstátie v lige. Kysáčania konečne potešili 250 svojich fanúšikov, ktorí ich odmenili a do šatne vypreva-

Neplávajú v pokojných vodách JEDNOTA – PRVÝ MÁJ 1 : 1 (1 : 0) Matej Bzovský

o výhre vo Vojke (1 : 0) Jednota si v nedeľu zmerala sily s vedúcim mužstvom z Rumy. Domáci si už na začiatku vypracovali vyložené šance z protiútokov, ale sa im streľba dlho nedarila. Prvýkrát

úspešne triafali až v 31. min., keď sa sieť dobre sa brániacich hostí po rohovom kope rozvlnila. V skrumáži sa najlepšie vynašiel Grubor a presnou strelou trafil do ľavého horného rohu brány bezmocného brankára Šegavca. Tento veľmi dobrý útočník sa potom v 37. min. ocitol zoči-voči

Veľké rozčarovanie SLOGA (E) – PODUNAVAC 1 : 4 (0 : 2) Lazar Pavković

utbalisti erdevíckej Slogy minulú sobotu pripravili svojim 200 verným fanúšikom veľké

rozčarovanie tak prehrou, ako aj indisponovaným vzťahom k svojim záväzkom. Mužstvo Podunavca z Belegiša od

dili potleskom, aký sme už dávno nepočuli na ihrisku Tatry. Rozhodca Grmuša z Petrovaradína žltými kartami potrestal Nastića a Subotina (Tatra), resp. Teofilovića (Radnički), a k tomu z hry vylúčil hosťa Derajića v 75. min. TATRA: Buzadžija, Zirić, Mrđenović, Apić, Ubović, Subotin, Poštić, Sapundžić, Nastić (Grlica), Barić (Borovnica), Klaić (Lukić) RADNIČKI: Ilić, Aperlić, Bošnjaković, Vasić, Stojšić, Suša (Teofilović), Derajić, Krajinović,

Mirčetić, Matić, Perović Výsledky 20. kola: Sloga (E) – Podunavac 1 : 4, Podrinje – LSK 3 : 0, Borac – Hajduk (D) 1 : 1, Jugović – Sloga (T) 1 : 0, Hajduk (Č) – Hajduk (B) 0 : 2, Tatra – Radnički 2 : 0, Jednota – Prvý máj 1 : 1; voľný bol Sremac. Program 21. kola: Jednota – Sloga (E), Sremac – Tatra, Radnički – Hajduk (Č), Hajduk (B) – Jugović, Sloga (T) – Borac, Hajduk (D) – Podrinje, LSK – Podunavac; voľný je Prvý máj.

s brankárom, ostro vypálil, ale lopta trafila žrď, znova na ňu nabehol a prestrelil bránu. Po zmene strán hráči Jednoty dlho udržiavali priaznivý výsledok, vyzeralo, že konečne aj doma získajú body a v tabuľke urobia krok dopredu. Dobre strážili svoju bránu, z protiútokov nebezpečne pohrozili, ale gól nedali. Radosť z výhry im prekazil striedajúci útočník Dobrić, v 80. min. využil zaváhanie svojich strážcov, dobre sa zorientoval

a presnou strelou prekvapil Jovišića – 1 : 1. Asi 350 divákov vcelku videlo dobrý futbal, viac obetavosti a menej kvality na trávniku. Škoda, že si Pazovčania pre nepozornosť vo finiši nezachránili cennú výhru, ale ani remíza nepriniesla priveľké rozčarovanie. JEDNOTA: Jovišić, Tošić (Bajić), Lukač, Grubor (Đuran), Igrač, Cvetanović, Milanović (Subotić), Živanović, Bojić, Mihajlović, Delić

začiatku hralo mimoriadne bojovne a zodpovedne. Prinieslo mu to štyri góly; strelci boli Čelar v 16. min., Mandić v 32. min., Petronijević v 82. min. a 84. min. Pri trochu väčšom šťastí sieť brankára Petrovića sa mohla aj viackrát vlniť. Jediný gól za domácich na tomto zápase dal Grković v 54. min.

Vedeniu Slogy zostáva urobiť analýzu výkonov mužstva, ktoré v jarnej časti nie sú na očakávanej úrovni tak doma, ako aj na hosťovaniach. SLOGA: Petrović, Vučetić, Đurkić, Vuković, Bojić (Smiljanić), Kobiljski (B. Považan), Grković, Stojšić (Rankić), Ristić, Lovrić, Cvijić

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

rýchly Svetlík. Najväčší potlesk na štadióne Mladosti sa zrodil v úvodných

minútach druhého dejstva: Čerňoš vypálil z polovice ihriska a lopta za pomoci vetra zatriasla brvno domácej brány. SLÁVIA: Kandić, Jaško, Tomáš, Čerňoš, Buzadžija, Bartoš, Plvan, Svetlík, Ostojić, Bakoš, V. Dudáš; striedali Bursać a Čech Nasleduje pre Sláviu druhá skúška ohňom. Po tom, čo Kovačičania v jarnej časti už nad jedným z konkurentov o titul vyhrali (nad Unireou v Uzdine), hrajú 14. apríla lídri tabuľky doma so štvrtým Mundialom z Pančeva. Zápas v Kovačici začne o 16.30 hod.

tentoraz s bezdanským Sportom, ktorý sa tak v Laliti nedeľnému súperovi revanšoval za rovnakú prehru v jeseni a prepustil mu svoje doterajšie miesto – posledné. To neprekvapuje, lebo Panónia do majstrovstiev vošla nepripravená! Mužstvo Metalca vylúčili z ligy, keďže neodcestovalo už na druhý zápas, tentoraz do Stanišića?! V sobotu Panónia bude hrať v Od-

žakoch s Lidrom. Výsledky 14. kola: Panónia – Sport 0 : 1, Telečka – Dinamo 1923 1 : 2, Jedinstvo Lemeš – Dinamo (S) 1 : 1, Lider – Borac 0 : 2. Tabuľka: 1. Borac 26 bodov, 2. Lider 22, 3. Stanišić 21, 4. Graničar 21, 5. Jedinstvo Lemeš 12, 6. Telečka 10, 7. Dinamo 1923 9 (-1), 8. Dinamo (S) 8, 9. Sport 3 (-1), 10. Panónia 3 (-1).

Košava dvanástym hráčom VOJLOVICA 2018 – SLÁVIA 2 : 4 (2 : 2) Ján Špringeľ

e len málo nekrytých športovísk v južnej časti Banátu, aby počas prvého aprílového víkendu vietor pomohol alebo naopak odpomohol klubom v majstrovských meraniach síl. Druhý vojlovický futbalový klub za pomoci košavy hral v prvom, slávisti v druhom polčase. Prvý gól vsietili

hostitelia už na začiatku, keďže Kovačičania chvíľku zastali, mysliac si, že ide o postavenie mimo hry – 1 : 0. Slávia v polovici polčasu otočila výsledok na 1 : 2 gólmi Ostojića, ale úspešným v tej časti hry bol zvlášť stredopoliar Bartoš. Domácim sa pred prestávkou podarilo vyrovnať skóre na 2 : 2. Po prestávke dominovali hostia. Dvakrát sa do listiny strelcov zapísal aj

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Panónia posledná! Juraj Pucovský

erby v Odžakoch prinieslo výhru Borca, ktorý sa tak upevnil na prvom mieste so štvorbo-

• ŠPORT •

dovým náskokom nad FK Lider. Telečka podľahla doma mužstvu Dinamo 1923 z Báčskeho Bregu. V „šokackom“ derby v dedine Svetozar Miletić súperi sa rozišli s očakávanou remízou. Lalitská Panónia doma utŕžila novú prehru,

Delovka do brvna: Ján Čerňoš (Slávia Kovačica)

15 /4850/ 13. 4. 2019

Šport Z VÝROČNÉHO VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA RYBÁROV V KULPÍNE

Venujú sa práci s deťmi Katarína Gažová

druženie športových rybárov Smuđ Kulpín v nedeľu 7. apríla 2019 v rybárskej chatke vedľa kanála sumovalo minuloročnú prácu, navrhovalo plány na tento rok a zvolilo vedenie združenia na nasledujúce štyri roky. Hostí a domácich členov privítal predseda Samuel Vrbovský. O aktivitách ZŠR Smuđ v minulom roku hovoril a plány na tento rok predostrel tajomník Michal Plachtinský. Správu súťažnej komisie podal jej predseda Zdenko Valentík. Finančnú správu vypracoval doterajší dlhoročný pokladník združenia Ján Vrbovský a prečítal ju nový pokladník Ján Jagoš. Po schválení správ a plánov nasledovala volebná časť schôdze. Do Správnej rady ZŠR Smuđ Kulpín sú zvolení: Samuel Vrbovský, Zoran Ćurčić, Ján Jagoš, Zdenko

Valentík, Daniel Valentík, Đorđe Gajinov, Vlastislav Haška, Ján Chalupka, Ondrej Vida, Pavel Gajdoš a Pavel Naď. V období 2019 – 2022 predsedom združenia bude Samuel Vrbovský, Zoran Ćurčić je novým tajomníkom a Ján Jagoš novým pokladníkom. V súťažnej komisii sú: Zdenko Valentík (predseda), Vladimír Milovanović, Igor Valentík, Jaroslav Macko, Stanislav Babiak, Miroslav Ďuga, Miroslav Jurík, Denis Kolár, Alex Fehér a Nikola Drača. Dozorná rada má troch členov: Samuel Čeman, Ján Velko a Ondrej Vida (predseda). Pred koncom výročného a volebného zhromaždenia sa vedúci združenia osobitne poďakovali dlhoročnému pokladníkovi Jánovi Vrbovskému, teraz už čestnému členovi združenia, ktorý až 48 rokov pracoval v združení, ale teraz odstúpil zo zdravotných dôvodov. Rybári mu darovali bez-

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Lačoka. Hráči a vedenie VK Kulpín sú si vedomí svojej kvality, takže od svojho sna a priania postúpiť do prvej ligy neodstúpia. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Zima, Nemanja a Rade Petrovićovci, Hasík, Popadić, Gajičić, Ćirić, Babić, Grubešić, Barišić, Prodanović VK Kulpín je povďačný svojim verným fanúšikom, ktorí ich počas celej sezóny nezištne pod porovali a masovo navštevovali každý zápas doma.

na opačnú, kde ju prijal nebezpečný Rajčanji a presnou strelou trafil pod brvno. Mladosť čase hral aj Marko Beronja, o päť minút nea to bezchybne. Aj brankár skoršie vyrovnaIgor Leňa znova významne la. Jakuš uličkou podporil mužstvo. vysunul dopredu Zápas sa začal útokmi rýchleho Gluvića, domácich. Už v 3. min. ktorý vybehol Leňa vybránil dobrú strelu Priniesol bod: Bojan Gluvić pred bránu Slozblízka. Potom rozhodca (Mladosť Petrovec) gy a rutinovane Čapko z R. Kerestúra pískal postavenie vyrovnal. mimo hry Gluvića a Kaňu. V 23. min. V druhom polčase do mužstva hostí Kaňa hlavičkoval, domáci brankár vošli Kobilarov a Milan Adámek. Práve Lebović loptu vyboxoval nad brvno. títo dvaja mali dobré šance vsietiť. V 30. min. domáci viedli 1 : 0. Útok Milan Adámek z protiútoku trafil žrď. začali z ľavej strany, lopta sa dostala Domáci vo finiši podporovaní hľadis-

kom silne útočili. Hlavičku domácich zblízka do brvna vyrazil brankár Leňa. V útoku domácich bol nebezpečný strelec Richard Rajčanji a robustný stredný útočník Strahinja Lučić. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Štefek, Jakuš, Beronja, Dokić, Gluvić (Kobilarov), Ožvát (Severíni), Kaňa, Škrbić, Stevan Adámek (Milan Adámek) V nedeľu vo Vrbare bude hosťovať Tavankut. Výsledky 20. kola: Mladost (T) – Bajša 0 : 2, Bačka – Radnički 1912 0 : 4, Tavankut – Vrbas 4 : 1, Sloga – Mladosť 1 : 1, Crvenka – Polet 5 : 0, Tekstilac – Budućnost 0 : 0, Radnički (S) – Tisa 0 : 3, BSK – Mladost (A) 2 : 1. Foto: J. Pucovský

KULPÍN – PARTIZAN 3 : 2

sobotu 6. apríla 2019 volejbalisti Kulpína doma zohrali veľmi búrlivý zápas s mužstvom z Báča. Po dvoch nezaslúžených prehrách,

ktoré znamenali, že VK Kulpín nebude majstrom, domáci s Partizanom najprv prejavili nezáujem o hru a výsledok. Taký postoj hráčov sa odzrkadlil na výsledkoch prvých dvoch setov, ktoré prehrali. Báčania majú skúsené a dobré

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Bod zásluhou obrany a Gluvića SLOGA – MLADOSŤ 1 : 1 (1 : 1)

Samuel Medveď

dedine Čonoplja Mladosť zohrala kvalitný zápas. Mužstvo Slogy podľa mienky mnohých je možno aj najlepšie v lige. Lepšie ako Radnički 1912?! Domáci hrajú tvrdý a ofenzívny futbal. Mladosť dosiahla cieľ, vrátila sa neporazená. Vydolovala cennú remízu vďaka dobrej hre v obrane a gólu z protiútoku. Tréner Mijin dobre koncipoval hru. Mladosť mala pred Leňom až troch stopérov. Okrem Jakuša a Dokića po

www.hl.rs

tiež upraviť miestnosti združenia vedľa kanála a v spolupráci s inými činiteľmi budú účinkovať v miestnych a obecných podujatiach. ZŠR Smuđ má 80 členov, ale aktívni sú sotva desiati – pätnásti, hlavne ľudia z vedenia združenia. Situácia na vode vlani bola veľmi zlá, lebo od júna do októbra časť kanála pri dedine, kde členovia Smuđa najčastejšie lovia ryby, bola veľmi znečistená. Preto sa rybári orientoZ výročného zhromaždenia ZŠR Smuđ: Zdenko vali na lov kaprov Valentík, Michal Plachtinský, Samuel Vrbovský, v jazerách v okolí Ján Vrbovský a Ján Jagoš (zľava) Kulpína, najviac v Zmajeve a lupráci so základnou školou v Kul- Báčskom Jarku. Vedúci súťažnej píne. S riaditeľkou školy sa športoví komisie Zdenko Valentík zhodnotil, rybári dohovorili, že navštívia školu že vlaňajší rok bol úspešnejší pre a u detí sa pokúsia vzbudiť záujem pionierov ako pre seniorov. Pionieri o tento šport. Potom sa už v práci skupinovo obsadili prvé a druhé s najmladšími členmi bude pokra- miesta, pokiaľ seniori boli menej čovať na rybárskej chate. Plánujú úspešní. mužstvo. Po tom, čo ich fanúšikovia z hľadiska začali hlasnejšie podporovať, tiež po kritike a pokynoch trénera hráči Kulpína sa vzchopili, nasledujúce tri sety zahrali, ako najlepšie vedia, a všetky zvíťazili. Výsledky setov: 23 : 25, 16 : 25, 26 : 24, 25 : 21, 15 : 13. VK Kulpín počas celej sezóny hral veľmi dobre, ale, žiaľ, do športu sa dostali určité nečestnosti, ktoré znemožnili postup zverencov trénera Jána

Predsa len zvíťazili Katarína Gažová

platné rybárske povolenie na rok 2019. Ján Vrbovský sa všetkým poďakoval. Predseda Samuel Vrbovský podotkol, že sa v budúcnosti mienia najviac venovať deťom, a to v spo-

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

MINISTER VANJA UDOVIČIĆ NAVŠTÍVIL STAROPAZOVSKÚ OBEC

Všetky selekcie ŽVK Omladinac v Nových Bánovciach

Vanja Udovičić v spoločnosti najmladších futbalistov FK Podunavac v Belegiši

Za skvalitnenie športových hodnôt Anna Lešťanová

rámci návštev miestnych samospráv v Srbsku minister pre mládež a šport Vanja Udovičić v stredu 3. apríla 2019 pobudol v obciach Inđija a Stará Pazova. Minister počas pracovnej návštevy mal rozhovory s predstaviteľmi obcí, so športovými funkcionármi a športovcami o potrebe spo-

Dres číslo 1 VK Omladinac pre ministra

ločného pôsobenia na vytváraní čím lepších podmienok na ďalší rozvoj športovej sústavy a nových perspektív pre mladých ľudí v tomto odvetví. Udovičić podčiarkol dôležitý význam športu a jeho hodnôt z aspektu zdravého života všetkých generácií a zveľadenia úlohy a postavenia mladých v spoločnosti. V Staropazovskej obci ministra Udovičića pri-

vítal Đorđe Radinović, predseda obce so do Starej Pazovy, lebo predseda obce medzi spolupracovníkmi. Najprv si spoločne obzreli prioritné úlohy zaradil práve mládežnícku ihriská Futbalového klubu Podunavac v Bele- politiku a rozvoj športu.“ Podľa jeho slov akgiši, kde malí nádejní futbalisti trénovali. Tam tuálna situácia v Obci Stará Pazova je na na štadióne prebiehajú aj záverečné práce na závideniahodnej úrovni a očakávajú sa ďalšie výstavbe novej budovy a šatní pre potreby vklady do športovej infraštruktúry. futbalistov a vedenia klubu. V srdečnom rozhovore so športovcami Potom ich cesta zaviedla do športovej haly z uvedených podunajských dedín StaropaZákladnej školy Nikolu Teslu v Nových Bánov- zovskej obce minister sa zoznámil aj s ich ciach, ktorú okrem žiakov používa na tréningy a zápasy Ženský volejbalový klub Omladinac. Do konca roka túto športovú halu zrekonštruujú a minister Udovičić nato zabezpečil kompletné vybavenie jej vnútra. VK Omladinac v sezóne 2018/2019 sa stal majstrom Vojvodiny v juniorskej, mladšej dorasteneckej a pionierskej Minister sa zaujímal aj o úspechy v škole mladých futbalistov konkurencii, čo je pre tieto Podunavca družstvá mladých dievčat mimoriadny úspech. „Známy a úspešný vodný pólista, dnes mi- najdôležitejšími cieľmi a prioritami klubov, nister, je našim mladým športovcom veľkým v ktorých hrajú. Vanja Udovičić vyhlásil: „Iba vzorom a jeho návšteva svedčí o tom, že štát spoločnými silami môžeme udržať dlhú šporrozmýšľa o rozvoji športu,“ vyhlásil pri tejto tovú tradíciu na tomto území, čo zasa bude príležitosti Đ. Radinović. pozitívne vplývať na to, aby sa čím väčší počet Minister Udovičić pochválil vedenie Sta- mladých ľudí zaoberal športom. Práca s mladšíropazovskej obce a uviedol, že je príkladom mi kategóriami športovcov v kluboch prispeje výbornej praxe v tejto oblasti. Ďalej zdôraznil: k dobrým športovým výsledkom a celkove aj „Mne ako ministrovi je veľmi ľahko, keď prídem k zdravému životu obyvateľstva.“

• Tréning ŠPORT •volejbalistiek v hale ZŠ Nikolu Teslu v Nových Bánovciach

50 /4833/ 15. 12. 2018 Rozhovor s majsterkami Vojvodiny vo volejbale

TRETÍ KOVAČICKÝ POLMARATÓN

Zo štartu tretieho polmaratónu v Kovačici

Víťazky štvrťmaratónu spolu s insitnou maliarkou Zuzanou Vereskou

Belehradčanka Nevena ArsićováGracinová okrem víťazstva aj týmto gestom vyzvala na Belehradský maratón

Ukážkový, dokonalý, bezchybný Ján Špringeľ

Belehradčan premožiteľom štvrťmaratónu, vlani a tohto roku najlepším v polmaratóne. ilný vietor, ktorý fujazdil ozrutnou rýchNajsilnejšiu zostavu na polmaratón Nie losťou od vchodu do Kovačice až do je naivné bežať zaslala do Kovačice Crvena vstupu do Debeljače, znemožnil väčšinu zvezda. Majster Európy z roku 1989 mal vo účastníkov Kovačického polmaratónu iba svojom zložení okrem iných aj obe rekorv jednom: dosiahnuť nové vlastné rekordy. dérky a vicešampióna medzi juniormi Janka Výzva hostiteľského ARK Maratonko, že Svetlíka, kovačického štvorstovkára, ktorý odmení atlétov za prekonanie rekordu trate háji farby červeno-bielych. vo všetkých štyroch hlavných kategóriách Vystúpili atléti, úhrnne 257, zo Severného sumou 10 000 dinárov, sa viac než oplati- Macedónska, Čiernej Hory a Srbska (v prvom la. Tretí polmaratón ročníku boli aj zo Slovenska, v druhom zostane v pamäti z Bosny a Hercegoviny). Hosťami bez vďaka trom rekorúčasti boli členovia organizačnédérom: Slađane Staho výboru maratónu v Bileći (BaH) menkovićovej a Mia priamo v Kovačici a Debeljači sa lošovi Dragovićovi presvedčili o vynikajúcej organizá(štvrťmaratón), ako cii. Mirko Vojinović absolvoval stý aj Radmile Đurovićopolmaratón práve v Kovačici a je na vej (polmaratón). to hrdý, 72-ročný Blagoja Ackovski zo Šampiónovi polSkopje je zase hrdý na 366 bežeckých maratónu Aleksanpolmaratónov. drovi Adžićovi sa Organizácia podujatia bola na výk spomínaným víťabornú. Vo vyhlásení pre médiá prvý zom a rekordérom Kovačičan Janko Svetlík, medzi rovnými Vesko Anđelković podaril hetrik: v roku druhý najlepší junior vo nechcel úmyselne spomenúť ani jedno 2017 bol usmievavý štvrťmaratóne meno, priezvisko či inštitúciu – všetci

Miloš Dragović, čiernohorský reprezentant, získal titul vo štvrťmaratóne a stal sa novým rekordérom

Atlétky C. zvezdy rozdrvili konkurenciu: Radmila Đurovićová, šampiónka polmaratónu

sa pričinili o úspešnú organizáciu banátskej akcie a atrakcie. Predseda ARK Maratonko podčiarkuje, že Damián Šuľa sa tiež postaral o úspešnú sa už o rok organizáciu pokúsia zorganizovať Športový víkend v mestečku insity, kde by sa spoločnými silami s Kovačickou obcou, tamojšou turistickou organizáciou a školou v prvý deň zorganizoval tretí Beh mladších žiakov základných škôl, ktorý vlani mal premiéru. Každý z viac ako štyridsať bežcov mimo hostiteľskej obce, ktorí stáli na stupienku víťazov, sa o pohostinnosti domácich z Kovačice a Debeljače zmieňoval v hodiacej atletickej encyklopédii a moderátorovi polmaratónu Radoslavovi Simićovi – iba kladne. „Pricestujeme aj o rok,“ odzneli slová vytrvalostných bežcov zo Srbska a krajín bývalej Juhoslávie.

Hviezda doterajších troch polmaratónov je Belehradčan Aleksandar Adžić z Belehradského bežeckého klubu