Hlas-ludu-16-17-2019 by NVU Hlas ľudu

Pokojné veľ konočné sviatky Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 76 | 20. 4. – 27. 4. 2019 | CENA 100 DIN www.hl.rs

/4851 – 4852/

16 – 17



Z obsahu

20. 4. – 27. 4. 2019 | 16 – 17 /4851 – 4852/ Uzávierka čísla: 17. 4. 2019

Výstava pod názvom Dávid Unreich – šampión, ktorý vyzval Hitlera na súboj hovorí o bratislavskom rodákovi, židovskom zápasníkovi a niekdajšom majstrovi sveta v ťažkej váhe, ktorý sa počas 2. svetovej vojny postavil proti Hitlerovmu totalitnému režimu. Výstava trvá od 15. apríla do 10. mája v Archíve Juhoslávie v Belehrade. S. Lenhart

Tradičné zvyky, ktoré sprevádzajú blížiace sa veľkonočné sviatky, sú vo všetkých vojvodinských prostrediach, kde žijú Slováci, takmer rovnaké. Ale sú aj niektoré menšie rozdiely. Zistíte ich v našom Veľkonočnom kaleidoskope, kde si nájdete príspevky z Báčky, Banátu a zo Sriemu. A. Francistyová Foto: B. Dierčanová

Padinský insitný maliar Juraj Lavroš sa okrem výtvarníctva už asi sedem rokov zaoberá aj výrobou fujár a hrou na tomto nástroji. Zvuk fujary dokáže pohladiť dušu každého človeka, ktorý v hudbe hľadá pokoj, krásu a povzbudenie. A. Chalupová

Vydarenú výstavu jarných a veľkonočných aranžmánov usporiadal Spolok žien Slovenka v Hložanoch. Pred týždňom sa v sále Hasičského domu svojimi výrobkami predstavili ženy z viacerých dedín. Ku kráse Kvetnej nedele prispeli aj produkty Anity Struhárovej z Lugu (na snímke so svojou dcérkou). J. Bartoš

Na tohtoročnej domiáde v Apatine petrovskí gymnazisti bývajúci v internáte pokračovali v získavaní úspechov a patričným spôsobom reprezentovali petrovské prostredie. Aj tohto roku dosiahli pozoruhodné výsledky. Na fotografii je petrovská žiacka a profesorská výprava v Apatine. J. Čiep Foto: archív GJK

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Povstalci a obete

eby sa vraj bol stretol v ringu s Adolfom Hitlerom, bratislavský zápasnícky šampión v ťažkej váhe Dávid Unreich (1907 – 1957) by rád vyriešil aspoň jeden židovský problém. Nacistický diktátor by totiž v tom súboji určite nepochodil dobre a doplatil by na svoje zločiny a zákernú ideológiu, lebo Unreich pochádzal zo židovskej rodiny a nacistov nielenže vôbec nemal rád, ale dostával sa aj do priamych konfliktov s nimi. Keď sa koncom 30. rokov minulého storočia situácia kriticky zhoršila a nacisti začali útočiť na príslušníkov jeho národa, Unreich bol jedným z organizátorov obrany v bratislavskej židovskej štvrti a hovorí sa, že osobne vchádzal do bitiek s nacistami a členmi Hlinkovej gardy na Slovensku. Po vypuknutí 2. svetovej vojny bol vo vtedajšej Slovenskej republike považovaný za nepriateľa, takže sa presťahoval do USA, kde sa ako vynikajúci a férový športovec (súťažil pod hebrejským menom Ben Shalom) stal váženou osobnosťou a celebritou. Aj stadiaľ však podporoval boj proti nacizmu. O jedinečnom životnom príbehu tohto bratislavského rodáka hovorí nekaždodenná tematická výstava, ktorú 15. apríla v Archíve Juhoslávie v Belehrade otvorila Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku. Výstava prebieha pod názvom Dávid Unreich – šampión, ktorý vyzval Hitlera na súboj, realizovaná je v spolupráci s bratislavským Múzeom židovskej kultúry a upravená je do podoby ringu s informačnými panelmi obsahujúcimi údaje o Unreichovom živote a jeho úspešnej športovej kariére. Ústredná výstava venovaná osobnosti zápasníka z Bratislavy, ktorý sa stal svojráznym symbolom vzdoru voči nacistom, doplnená je ďalšími dvomi výstavami, ktorými Veľvyslanectvo SR v Belehrade prispieva ku Dňu obetí holokaustu a fašizmu v 2. svetovej vojne (Srbsko

si tento deň každoročne pripomína 22. apríla). Dokumentárna výstava na tému Slovenského národného povstania z roku 1944 poukazuje na historický význam ozbrojenej akcie slovenského domáceho odboja počas 2. svetovej vojny proti nemeckým okupačným jednotkám a kolaborantskej vláde Jozefa Tisa. Povstaním proti nacistickému Nemecku sa Slovensko pripojilo k antifašistickému hnutiu iných európskych národov a pred svetom sa ukázalo ako krajina s prevahou demokratických síl bojujúcich za slobodu a mier. Výstava primeraným spôsobom pripomína 75. výročie SNP a tvorí ju 15 plagátov s fotografiami a textami hovoriacimi o rozpade prvého Československa, úlohe česko-slovenského odbojového hnutia v zahraničí, činnosti partizánov na okupovanom území a vzniku slovenskej armády. Pamätníky, ktoré pripomínajú obdobie 2. svetovej vojny, padlých bojovníkov a vojnové obete na území Slovenska, sú témou tretej nainštalovanej výstavy v Archíve Juhoslávie. Každý zo znázornených pamätníkov má vlastné dejiny a každý z nich by určite mohol byť predmetom osobitnej výstavy. Daná výstava však ponúka fotografie a opisy niekoľko charakteristických diel tohto druhu, akými sú pamätník Cesta bez návratu v Žiline (nachádza sa na mieste, kde bol zberný tábor pre deportáciu Židov z celého Slovenska do nacistických koncentračných táborov), Slavín (bratislavský pamätník padlých sovietskych vojakov), Pancierový vlak Hurban vo Zvolene, Pamätník v Dargovskom priesmyku, Pamätník Československej armády na Dukle, Pamätník francúzskym partizánom na vŕšku Zvonica pri Strečne a iné. Výstavu si možno pozrieť do 10. mája. Stevan Lenhart

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Ďalšie zasadnutie bez časti opozície

ĽUDIA A UDALOSTI

KULTÚRA

40 Hlboké brázdy nezostali ležať úhorom

ŠPORT

19 Urobím 36 kostolov!

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP 28 Zábavy v pôstnom období sú neprípustné

54 Mundial bez pedál Na titulnej strane: Staropazovské Paničke, krásne zvestovateľky Veľkej noci. Dva súrodenecké páry – Elena a Janko Lakatošovci a Hana a Dávid Rumanovci. Foto: Anna Lešťanová

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Týždeň 

InPress

Komicky smutne Jasmina Pániková

posledných mesiacoch naša politická scéna je v znamení protestov občanov a opozície a svojráznych kontraprotestov vládnucej koalície. Aj keď táto druhá skupina tvrdí, že nejde o žiadne kontraprotesty, je viac než očividné, že sa na prezidentove mítingy privádza stále viac a viac ľudí, a to iba s jedným cieľom – ukázať nespokojnej strane, že je viac tých, ktorí podporujú prezidenta a jeho politiku. Avšak akým spôsobom, rozkazom či vydieraním „podporovatelia“ prichádzajú na mítingy – je to už iná téma. Najväčší míting v dejinách našej pokrajiny, ako ho ocharakterizovali podaktoré tabloidné noviny, začali chystať 24 hodín pred jeho uskutočnením. Novosadské hlavné námestie zaplnili veľké ťahače, v ktorých priviezli konštrukciu na javisko, a deň neskoršie veľký (možno zatiaľ aj najväčší) počet autobusov rozličných poznávacích značiek (aj tých mimo územia pokrajiny) zaplnil parkoviská a ulice. „Kto z vás používa vlaky? Takmer nikto!“ postavil prezident otázku na mítingu a ihneď aj odpovedal. A mal pravdu. Takmer nikto nepoužíva vlaky, lebo... Lebo ich takmer nieto. V úseku Nový Sad – Belehrad nepremávajú od 1. februára a bude tak až do roku 2022. Nepremávajú ani v úseku Nový Sad – Zreňanin či Niš – Zaječar. Pokým sú v rozvitých krajinách vlaky synonymom pre najrýchlejšiu prepravu, v našej krajine sú synonymom pre ďalekú budúcnosť. Možno rovnako nedosiahnuteľná je aj idea o zložení vlády, ktorá sa bude zaoberať reálnymi problémami občanov, a nie vzájomným vymieňaním pohŕdavých vyhlášok, súťažením v používaní takmer troch najfrekventovanejších slov: fašizmus, lynč, tajkun, či zosmiešňovaním významu svojej funkcie avizovaním hladovky, jej odročením a dennými klaunovskými vyhláseniami.

www.hl.rs

7 DNÍ

Aj slová zažíhajú požiare T ýždeň, ktorý sa práve končí, poznamenala mrazivá správa z Paríža. V pondelok v ničivom požiari zhorela hlavná veža a krov katedrály Notre-Dame. Našťastie sa katastrofa skončila bez obetí na životoch. Celých osem hodín potrebovalo 400 hasičov na zahasenie požiaru, ktorý vzbĺkol na lešení; na objekte totiž prebiehali renovačné práce. Najznámejší chrám v Paríži, ktorý začali stavať roku 1163, je pod záštitou UNESCO a za rok ho navštevuje 14 miliónov turistov. Už v pondelok večer vo Francúzsku rozbehli akciu pomoci na revitalizovanie katedrály. Pomoc ponúkli aj početné krajiny, z ktorých zazneli hlasy súcitu a solidarity. Celkom odlišne vyznievajú slová, ktoré sa zjavili na portáli Informera: Stihol ich Boží trest! Aj u nás, z pomysleného lešenia, fŕkajú čoraz hustejšie iskry. Trúsia ich majstri, v ktorých rukách je osud čo skutočných, čo kozmetických renovačných prác na úprave poriadne zdevastovanej krajiny a štátu. Respektíve tých, ktorí by sa radi zmocnili obodze hintova fičiaceho slimačou rýchlosťou tatam do Európskej únie. Minulú sobotu sa v Belehrade konal doteraz najmasovejší protest 1 z 5 miliónov, tentoraz pod heslom Všetci ako jeden. Pravdaže, drvivá väčšina tunajších médií neinformovala o podstate protestov. Skôr sa snažili odvrátiť pozornosť verejnosti údajmi smerujúcimi k falošnému predstaveniu „skutočného” počtu protestujúcich – jeho zjavným znižovaním. Alebo vysúvaním do popredia ďalšej „perličky” Sergeja Trifunovića: „Národ odchádza a Vučić nasťahuje Arabov, Maďarov...“ Pritom protestujúci 13. apríla žiadali: 1. Založenie spoločnej komisie koalície a opozície pre zadefinovanie volebných podmienok, 2. Voľby novej zostavy REM (Regulačného telesa pre elektronické médiá – pozn. J. B.), 3. Voľby technického vedenia a redakčného kolégia RTS, ktoré by v prechodnom období utvorili

Informačno-politický týždenník

nestranné osobnosti. Na rozdiel od protestujúcich prezident Aleksandar Vučić hosťuje v médiách každý deň. Žiaľ, vyznamenáva sa čoraz zápalistejšími slovami, napríklad „povzbudzovaním“ nespokojných občanov: „Prestaňte sa už iba vyhrážať, hajde, vtrhnite, nech vidíme, ako bijete, hajde, nech vás len vidím!“ Mimochodom, počas posledného protestu v Národnom zhromaždení Republiky Srbska okrem poslancov vládnucej koalície ochotných „brániť parlament“ boli aj príslušníci Ministerstva vnútorných vecí. Priestory obecných zhromaždení svojou prítomnosťou uplynulú sobotu „bránili“ výborníci väčšinovej koalície. Na osobitnú ochranu občanov pred násilím sa počas predchádzajúceho týždňa podujalo niekoľko osobností z „vyšších polôh“ na čele s ministrom obrany Aleksandrom Vulinom, ktorý oznámil, že podstúpi štrajk hladom, od čoho ho ale odvrátil sám prezident!? V piatok 19. apríla sa v Belehrade bude konať míting vládnucej

Srbskej pokrokovej strany. Pravdaže, hovoriť bude aj prezident Vučić, ktorý je zároveň i predsedom SNS. Opozícia pohrozila blokádou ciest. Vučić jej zámer na utorkovej schôdzi predsedníctva Výkonného a Hlavného výboru SNS v rozšírenom zložení (?!) zasiahol ďalším šípom: „Uvidíte, banda fašistická, že fašizmus v Srbsku neprejde!” Ohľadne otázky riešenia problému Kosova zopakoval, že nesúhlasí so žiadnymi ultimátami. Návrh rozhodnutia o voľbách a opatrenia voči Kosovu, ak Priština nezruší colné poplatky, mieni predostrieť 6. mája na schôdzi Hlavného výboru SNS. V pondelok 15. apríla v Subotici sa konala už 5. schôdza vlád Srbska a Maďarska. Deň predtým v Moskve vo veku 76 rokov zomrela Mira Markovićová, vdova po bývalom juhoslovanskom a srbskom prezidentovi Slobodanovi Miloševićovi zosnulom v marci 2006 vo väzenskej cele v Haagu. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný

uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

ZASADALI POKRAJINSKÍ POSLANCI

Ďalšie zasadnutie bez časti opozície Jasmina Pániková

podľa Jakšića je to, že ombudsman v správe konštatuje, že sa zaoberal tredobodom 29. zasadnutia migrantmi z Blízkeho východu. „Ani pokrajinského Zhromaždenia na jednom mieste neuvádza kľúčový 11. apríla bola Ročná správa problém našej krajiny, naše domáce pokrajinského ochrancu migrácie, keď desiatky občanov – ombudsmatisíc ľudí opustilo svona za rok 2018. Aj keď ju krajinu, keďže nesamotný ombudsman mohlo uskutočniť svoje Zoran Pavlović novináelementárne právo – rom neposkytol základprávo na zamestnanie,“ né informácie o správe, povedal Jakšić. opoziční poslanci vyNegatívne priponiesli niekoľko faktov, mienky pred zasadnus ktorými nesúhlasili. tím vyjadrili aj poslanci Na zasadnutí, rovnako skupiny Demokratická ako aj na tom minulom, strana – DSHV, podľa z opozičných poslancov ktorých sa súbeh na boli prítomní iba posubvencovanie zákazslanci Srbskej radikálnej „Ústava Srbska nepo- ky poľnohospodárskej zná termín národnost- mechanizácie pre strany. Đurađ Jakšić, šéf tej- né spoločenstvá,“ ho- nepravidelnosti mal to poslaneckej skupiny, vorí Đurađ Jakšić. zrušiť. Namiesto toho ihneď pripomenul, že je pokrajinský ombudsneprípustný názov inštitúcie Pokra- man iba napísal odporúčanie, aby jinský ochranca občanov – ombuds- sa také nepravidelnosti v budúcnosti man, keďže Ústava Republiky Srbsko nevyskytovali. „Tí, ktorí dostali pronepozná termín ombudsman, rov- striedky, sú blízki Srbskej pokrokonako ako ani termín národnostné vej strane alebo sú členmi strany. spoločenstvá. Podľa neho jediný ak- Pravidlá o súbehu boli zverejnené ceptovateľný termín je národnostné 6. decembra a tí, ktorí o nich vedeli menšiny. Rovnako sporný je podľa skôr, dokumentáciu podali dva dni neho aj termín pokrajinská vláda. skôr. Komisia dodatočne rozhodla, Možno oveľa väčším problémom že osobitne budú hodnotení práve tí

prví, pokým tí, ktorí sa zúčastnili na súbehu a nedostali prostriedky, nemali právo na sťažnosť. To je príklad, ako sa trovia prostriedky všetkých občanov našej pokrajiny,“ vyhlásil Nenad Borović. Poslanecká skupina DS – DSHV zároveň apelovala na Srbskú pokrokovú stranu, aby otvorila dialóg o slobodných a demokratických voľbách a volebných podmienkach. Milenko Jovanov, šéf poslaneckej skupiny pokrokárov tento apel ocenil ako pokrytecký,

sa nezúčastnili na zasadnutí, ale aj tentoraz mali svojrázne vystúpenie. Pred budovou Zhromaždenia rozšírili transparent, na ktorom, ako povedala Svetlana Kozićová, boli podaktoré nesplnené predvolebné sľuby nášho prezidenta. „Prezident vtedy sľúbil, že bude bojovať proti kriminalite a korupcii, že nezníži platy a penzie, zruší subvencie zahraničným firmám, zníži cenu elektriny, zabezpečí mladým byty vo výške 300 eur za štvorcový

Nesplnené predvolebné sľuby na transparente

keďže podľa neho tí, ktorí pozývajú na dialóg, opustili miesta, na ktorých sa dialóg vedie. Členovia poslaneckej skupiny Alternatíva pre Vojvodinu – Maďarské hnutie – DZVM – Nové Srbsko

meter, zakáže stranícke zamestnávanie...“ napočítala Kozićová. Neskoršie tento transparent prezentovali aj na hlavnom námestí, kde sa uskutočnil aj míting prezidenta Aleksandra Vučića.

ZÁSTUPCA VEĽVYSLANKYNE SR V SRBSKU NAVŠTÍVIL ŠÍD

Spoločne k riešeniu otvorených otázok Blaženka Dierčanová

Pamätnom komplexe pri Šíde dňa 12. apríla si pripomenuli 74. výročie prerazenia Sriemskeho frontu v druhej svetovej vojne. Pri tej príležitosti usporiadali ceremoniál, v rámci ktorého vysokí štátni a pokrajinskí predstavitelia, delegácie z krajiny a zo zahraničia a členovia Zväzu združení bojovníkov národnooslobodzovacej vojny vzdali poctu padlým bojovníkom. Pri pamätníku kvety položil aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku. Po zakončení ceremoniálu pán Vencel sa v sieni SKUS Jednota stretol s predstaviteľmi slovenskej komunity v Šíde. Hostitelia pritom vzácneho • TÝŽDEŇ •

hosťa poinformovali nám v blízkej budúcnosti o kultúrnom a nápodarí doriešiť tie veci, o boženskom živote ktorých sme sa tu dohodli, Slovákov v tomto – povedal Igor Vencel. prostredí, ako aj o vyNa záver stretnutia učovaní slovenského šídsky kronikár a novinár jazyka a verejnom na dôchodku Stanislav informovaní. Stupavský odovzdal zá– Som veľmi rád, stupcovi veľvyslankyne že som mohol byť Igorovi Vencelovi knihu medzi vami. Cieľom Stupavskovci na Dolnej mojej návštevy je zemi, ktorej je autorom. povzbudiť slovenPredstavitelia SKUS Jedskú národnostnú Predstavitelia CZ SEAVC, SKUS Jednota a MOMS Šíd s nota pri tejto príležitosti menšinu, ktorá žije Igorom Vencelom pozvali predstaviteľov v Šíde. Sú tu nieslovenského veľvyslanecnárodnej identite, ako aj o ekoktoré otvorené otázky, ktoré sa nomickom zázemí a ďalšom roz- tva v Belehrade na Detský festival týkajú vzdelávania, ako aj cirkev- voji. Rozprávali sme sa o tom, ako slovenských ľudových piesní Keď si ného, duchovného života, otázka ďalej postupovať, a verím, že sa ja zaspievam, ktorý usporiadajú 12. záznamov informácií o histórii a mája. 16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Týždeň Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE

Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov – Paničke Anna Lešťanová

dňoch 12. až 14. apríla v Starej Pazove sa konala medzinárodná konferencia pod názvom Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov – Paničke. Konferenciu organizovali Miestny odbor Matice slovenskej Stará Pazova v čele s predsedníčkou Annou Balážovou, Komisia pre históriu a etnografiu pri Matici slovenskej v Srbsku v čele s predsedom prof. Jaroslavom Miklovicom, SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v čele s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou a Múzeum vojvodinských Slovákov v čele s riaditeľkou Annou Séčovou-Pintírovou.

povedala: „Chcela by som vás predovšetkým srdečne privítať v staropazovskom prostredí. Som poctená prihovoriť sa vám na začiatku tohto mimoriadne zaujímavého podujatia, ktoré zapadlo práve do veľkonočného obdobia – najväčšieho sviatku kresťanov. Teší ma, že téma, ktorá nás tu všetkých zoskupila – Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov, ešte väčšmi rozšírila svoje rozmery. Takže dnes si nepovieme iba o lokálnej ľudovej kultúre v Starej Pazove, ale tu budú omnoho širšie etnologické zábery týkajúce sa nielen Slovákov v Srbsku, ale i v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a možno, že aj širšie. Dnes to budú teoretické poznatky a zajtra naži-

Z plánovaných deviatich účastníkov na konferencii sa zúčastnili ôsmi (príspevok neprítomnej autorky bol prečítaný), tak z našej krajiny, ako i zo zahraničia. Na programe odzneli tieto príspevky

zúčastnili aj eminentní odborníci zo Slovenska, a to z Katedry manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty UKF v Nitre a z Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity

Z medzinárodnej konferencie v Starej Pazove: (zľava) Marijan Pavlov, Anna Séčová-Pintírová, Jaroslav Miklovic a Vesna Marjanovićová

Veľkonočný bazár v Slovenskom národnom dome otvorila Libuška Lakatošová

Po piatkovom príchode zahraničných účastníkov konferencie bohatý ústredný program prebiehal v sobotu v aule staropazovskej divadelnej sály. Po uvítacích slovách organizátorov konferenciu slávnostne otvorila Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Zaželala nehatený priebeh konferencie a hodne zdaru v práci účastníkom, hosťom a prítomným. Zároveň

www.hl.rs

vo budeme sledovať zachovaný zvyk chodenia s paničkama... Mám taktiež dobrý pocit zo skutočnosti, že daná téma na tomto mieste zoskupila hodne inštitúcií kultúry a vzdelávania – tak zahraničných, ako aj domácich, ktorých predstavitelia sú odborne zasvätení do skúmanej problematiky. A tak mi zostáva už len povedať, že sa veľmi teším na vaše príspevky, ktoré nás obohatia o množstvo nových poznatkov a vedomostí.“

Informačno-politický týždenník

domácich účastníkov konferencie: Jarné obchôdzky Slovákov v Srbsku – Paničke v Pazove (Mgr. Marijan Pavlov, etnológ, kustód, externý spolupracovník Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci), Veľkonočné tradície a muzeologická prax – na príklade Múzea Vojvodiny (Tatjana Bugarská, PhD., vyššia kustódka, etnologička Múzea Vojvodiny v Novom Sade), Kvetná nedeľa a paničke (Mgr. Igor Feldy, farár v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Starej Pazove), Detská svadba – detská hra Slovákov vo Vojvodine (prof. Dr. Vesna Marjanovićová, etnologička / antropologička, Vysoká škola odborných štúdií vzdelávania vychovávateľov v Kikinde), 70 rokov muzeálnej činnosti Slovákov v Srbsku (Mgr. Anna Séčová-Pintírová, vyššia kustódka, etnologička, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci). Na medzinárodnej konferencii na tému Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov – Paničke sa

Mateja Bela v Banskej Bystrici. Predniesli príspevky Veľkonočné obyčajové tradície Slovákov vo Vojvodine (prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc.), Komparácia veľkonočných obyčajových tradícií Slovákov vo Vojvodine, Chorvátsku, Rumunsku (doc. PhDr. Boris Michalík, PhD.) a Detské ľudové hry vojvodinských Slovákov a staropazovské paničke v ich kontexte (Mgr. Katarína Mosnáková-Bagľašová). Príspevok pod názvom Vynášanie zimy – Kyselice u Slovákov v Maďarsku Mgr. Kataríny Királyovej, PhD., riaditeľky Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, bol prečítaný a autorka v Starej Pazove pobudla v záverečný deň podujatia. Po ukončení prezentácie príspevkov a čulej, pozitívnej debate nasledovalo premietanie (predpremiérová ukážka) dokumentárneho filmu o veľkonočných obyčajach – Paničkách, ktorý nakrútila slovenská redakcia RTV Vojvodina. Na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove (a v Slankamenských Vinohradoch) tradične chodia paničke • TÝŽDEŇ •

ZÁVERY KONFERENCIE Staropazovské paničke sú špecifickým kultúrnym prejavom vojvodinských Slovákov, kde sa spájajú pohanské a kresťanské tradície. V rámci veľkonočných obyčajových tradícií ide o výnimočný kultúrny prejav. Aj napriek tomu, že takáto tradícia jestvuje aj v iných prostrediach (ale v inej forme), v Starej Pazove paničke sú jedinečné. Je to stará tradícia, ktorú Pazovčania udržiavajú od svojho príchodu na Dolnú zem, čiže 250 rokov, a kontinuálne trvá dodnes. Niektoré prvky, formy a obsah sa vymenili, ale jej význam a podstata sú dodnes rovnaké (vítanie jari, mladosť, znovuzrodenie...). Katarína Mosnáková-Bagľašová

– skupina detí, vyobliekaných do ľudového kroja, pričom záväzne jedno dievča na hlave má par-

Pavlov a A. Séčová-Pintírová, kým fotografie paničiek z minulosti a zo súčasnosti okrem ochotných Staropazovčanov sprostredkovala

Premiéra knihy Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme: (zľava) Boris Michalík, Vladimír Valentík a Jaroslav Čukan

tu. Točiac sa do kruhu spievajú pieseň Kvetná nedeľa, ďe si kľúče poďela… V rámci konferencie sa uskutočnila aj prezentácia odevu paničiek. O obliekanie dievčaťa (Hany Rumanovej) do tradičného staropazovského ľudového odevu s partou na hlave sa postarali členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Ako krásne vyzerajú vyobliekané paničke znázornili na tvári miesta aj Hanin braček Dávid a súrodenci Elena a Janko Lakatošovci. Medzinárodná konferencia Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov – Paničke mala aj sprievodné podujatia. V aule divadelnej sály, kde sa konalo toto podujatie, nainštalovali príležitostnú výstavu fotografií na 8 paneloch. Autormi výstavy sú M. • TÝŽDEŇ •

aj tamojšia turistická organizácia. Na paneloch okrem fotografií boli aj vytlačené piesne, ktoré paničke spievali, resp. v súčasnosti spievajú. Nevystala ani návšteva bazára v miestnostiach Slovenského národného domu a tohtoročný dvojdňový bazár v sobotu slávnostne otvorila L. Lakatošová. Špecifickosťami Obce Stará Pazova sú nerušená multinacionálnosť, multikultúrnosť a multietnickosť a práve oni boli prezentované – ako prízvukovala Lakatošová – i na tomto bazári. V dňoch víkendu na predajnej tradičnej výstave kraslíc, domácich jedál, výrobkov a suvenírov sa zúčastnilo až 39 vystavovateľov (z ktorých bolo 5 združení) z územia celej Staropazovskej obce.

Sprievodným podujatím konferencie Igor Feldy bola premiéra kniterénnych výskumov v rokoch hy Kultúrny potenciál Slovákov 2017 a 2018. Podobne ako tie v v Srieme kolektívu autorov (vy- Báčke a Banáte, aj tieto slovenské dalo Slovenské vydavateľské cen- spoločenstvá v Srieme sú jeditrum). O tejto hodnotnej publi- nečné. Primárnym cieľom tohto kácii hovorili v mene autorov J. projektu bolo vytvoriť reálny obČukan a B. Michalík a v mene SVC raz hmotného a nehmotného riaditeľ Vladimír Valentík. V tejto kultúrneho dedičstva, organizácií knihe sú zmapované kultúrne a inštitúcií, podujatí a ľudských potenciály Slovákov v Boľovciach, zdrojov v období výskumu. Z poDobanovciach, Starej Pazove, zvaných predstaviteľov všetkých Slankamenských Vinohradoch, uvedených sriemskych prostredí Šíde, Erdevíku, Binguli, Ľube a v v knihe na premiére sa okrem Lugu. Štúdium je teda zamerané Staropazovčanov zúčastnili iba na kultúrne javy v prítomnosti a Boľovčania. – ako bolo počuť na sobotňajšej Na Kvetnú nedeľu organizovaná bola spoločná návšteva rodín a kostola, teda priame sledovanie zvyku paničiek v Starej Pazove. Z rodiny Rumanovej paničke Hana a Dávid zavítali k svojim príbuzným do Fitošovcov, kde ich za návštevu manželia Anna a Zdeno podľa zvyku obdarovali vajíčkami, sladkosťami a dinármi. Početné skupiny paničiek zavítali aj do tamojšieho chrámu Božieho, kde o tejto udalosti rozprával farár I. Feldy. V nedeľu po slávnostných službách v evanjelickom kostole toto medzinárodné podujatie bolo úspešne skončené. Konalo sa s dvojnásobným zámePaničke u Fitošovcov rom: zapísať paničke do premiére – bez osobitnej ambície nehmotného dedičstva Srbska rekonštruovať ich predchádzajúci a v ústrety 250. výročiu príchodu stav. Kniha je bohato ilustrovaná Slovákov do Starej Pazovy v roku fotografiami a pre každé sriemske 2020. MOMS naplánoval z tejto prostredie sú v závere vybrané medzinárodnej konferencie vydať špecifiká kultúrneho potenciálu, aj zborník prác, lebo už mnohí ktoré sú identifikované počas prejavili záujem mať ho.

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Slovensko

INŠPEKTORI PRÁCE VLANI ODHALILI AŽ 861 SRBOV, KTORÝCH SLOVENSKÉ FIRMY ZAMESTNÁVALI NELEGÁLNE

Práca na čierno

Rastislav Boldocký

elegálne zamestnávanie cudzincov bolo aj vlani na Slovensku problémom. Vyplýva to zo správy Národného inšpektorátu práce (NIP), ktorú priniesla agentúra TASR. V roku 2018 sa podarilo odhaliť až 1 194 zahraničných štátnych príslušníkov pracujúcich na čierno, z čoho väčšina, až 861 prípadov, pripadala na Srbsko. Začiatkom marca obvinila polícia z prevádzačstva dvoch Slovákov a jedného Srba. Ako zamestnanci či štatutári personálnych agentúr údajne na Slovensku zamestnali najmenej 70 srbských občanov bez prechodného či trvalého pobytu. Podľa správy TASR obvinení týmto spôsobom mohli v roku 2017 pre seba a ich agentúry nezákonne získať až 245-tisíc eur. Teraz im hrozí dvoj- až trojročné

väzenie. Spoločnosti, cez ktoré prácu sprostredkovali, mali sídlo v Budapešti, Seredi a v Novom Sade. Práve takéto sprostredkovanie práce cez rôzne agentúry či dokonca sieť agentúr označuje NIP ako mimoriadne závažný problém. „Čoraz častejšie registrujeme prípady nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín subjektmi usadenými v zahraničí, ako aj tvorbu sofistikovaných schém zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú na ceste ku koncovému odberateľovi služby alebo práce na Slovensku presúvaní reťazou viacerých subjektov,“ vysvetľuje hovorca NIP Ladislav Kerekeš. „Sťažuje to možnosti kontrolných orgánov.“ Po Srboch slovenské firmy v roku 2018 najčastejšie zamestnávali Ukrajincov – odhaliť sa

Slovenská ekonomika cudzincov potrebuje, ale mali by pracovať legálne (foto: TASR)

podarilo 198 prípadov. Z ostatných štatistík je zaujímavé, že najviac práce na čierno sa inšpektorom podarilo odhaliť v malých firmách, ktoré majú do desať zamestnancov. Otázne zostáva, či sa väčšie závody takýmto praktikám neuchyľujú, alebo sa im lepšie darí utajiť ich. Pokiaľ ide o nelegálne zamestnávanie cudzincov, už v tomto roku by sa situácia mala o niečo zlepšiť. Nový zákon totiž

umožňuje jednoduchšie zamestnávanie zahraničných štátnych príslušníkov vo vybraných hospodárskych odvetviach. V roku 2018 celkovo na Slovensku 923 zamestnávateľov nelegálne zamestnávalo 2 751 fyzických osôb – slovenských občanov aj cudzincov. Dokopy 903 zamestnávateľom boli za nelegálne zamestnávanie uložené pokuty v celkovej sume 4 701 250 eur.

V PRÍPADE VRAŽDY NOVINÁRA JÁNA KUCIAKA A JEHO SNÚBENICE VYŠLI NA POVRCH PREKVAPIVÉ ZISTENIA

Všetko je trochu inak! R. Boldocký

ražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej už viac ako rok traumatizuje slovenskú spoločnosť. Hoci verejnosť stále nepozná mená hlavných objednávateľov, už niekoľko mesiacov boli viac-menej známe podrobnosti o tom, ako sa vražda uskutočnila. Alebo to aspoň vyzeralo, že sú známe. Po posledných výsluchoch obvinených sa ukázalo, že je všetko trochu inak. Podľa verzie, s ktorou doteraz podľa všetkého pracovali vyšetrovatelia, medzi objednávateľmi vraždy figuroval Marián Kočner a jeho známa Alena Zsuzsová. Ako sprostredkovateľ mal vystupovať Zoltán Andruskó, zatiaľ čo údajného strelca Tomáša Szaba mal priviesť do domu novinára na aute Miroslav Marček. Práve posledná výpoveď Marčeka vrhla na celú vec trochu iné

www.hl.rs

svetlo – bývalý vojak sa totiž priznal k tomu, že zavraždil Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. A nielen k tomu. Rovnako sa podľa slovenských médií priznal, že v Kolárove v roku 2016 zastrelil podnikateľa Petra Molnára. Teda zo šoféra sa zrazu stal vrah. Hneď po priznaní sa síce objavili špekulácie, že môže ísť len o taktiku obvinených, ale najnovšie udalosti skôr nasvedčujú tomu, že Marčekove slová sú úprimné. Na základe jeho svedectva totiž polícia medzičasom objavila hneď dve zbrane. Televízia Markíza informovala, že príslušníci špeciálnej jednotky Lynx Command našli v utorok poobede v Malom Dunaji pištoľ, údajne nemeckej výroby, ktorou mal Miroslav Marček vystreliť na Petra Molnára. Ležala v Malom Dunaji. Z Váhu pri Kolárove zase záchranári vytiahli časť ďalšej zbrane, údajne hlaveň. Či ide ale o súčasť vražedného nástroja, ktorý bol použitý pri

Informačno-politický týždenník

Miroslav Marček (foto: TASR)

vražde novinára a jeho snúbenice, zatiaľ jasné nie je. Kto je teda Miroslav Marček? Bývalý vojak a bratranec ďalšieho obvineného Tomáša Szaba. Po návrate z armády robil taxikára, vozil klientov na letisko. Marček so Szabom takisto robil ochrankára na lodiach a praco-

val v jeho obchode s výživovými doplnkami. Nemal veľa peňazí a žil skromne, povedala dávnejšie médiám jeho priateľka Martina. Mimochodom, jej 24-ročný syn, keď sa na verejnosť začali dostávať podrobnosti z vyšetrovania vraždy novinára, spáchal samovraždu. • SLOVENSKO •

Gratulácie

• GRATULÁCIE •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. – 27. 4. 2019

Gratulácie

OBEC BÁČSKYPETROVEC Všetkým občanom Báčskopetrovskej obce pokojné a radostné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu najbližších želá predseda obce Srđan Simić 10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Ľudia a udalosti Z APRÍLOVÉHO ZASADNUTIA RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Otázka miestností zostala nedoriešená Katarína Gažová

redseda miestneho vedenia Kulpína Miroslav Čeman vo štvrtok 11. apríla zvolal zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva ohľadom dvoch aktuálnych bodov. V prvej časti zasadnutia členovia RMS rozoberali návrh trvalého riešenia otázky miestností Miestnej organizácie penzistov. Druhým bodom schôdze bola diskusia o aktuálnej situácii ohľadom budovy Miestneho spoločenstva Kulpín (v centre osady), kde trvajú renovačné práce a roky čakajú na dokončenie. Kulpínski penzisti toho času sídlia v miestnostiach na vchode do domu kultúry. S cieľom doriešiť túto otázku a nájsť vhodný priestor pre penzistov o tejto téme sa diskutovalo na zasadnutí. Predseda rady

dal návrh, aby sa založil osobitný fond, do ktorého by sa zozbierali prostriedky určené na zaobstaranie miestností pre penzistov. Ide o to, aby sa mohli z terajších priestorov, ktoré používajú, presťahovať na novú lokalitu. Členovia Rady MS však tento návrh neprijali, takže otázka zabezpečenia iných miestností pre MO penzistov Kulpína zostala naďalej nedoriešená. Rada bola informovaná o tom, že si penzisti neprajú meniť miesto svojho pôsobenia. Druhou závažnou témou na zasadnutí bola aktuálna situácia v súvislosti s budovou v centre Kulpína, tzv. starým obecným domom, čiže bývalou budovou Miestneho spoločenstva, ktorá roky čaká na dokončenie rekonštrukcie. Ako bolo pôvodne plánované, v tejto budove by malo sídliť miestne

EÚ A OBEC STARÁ PAZOVA STAVAJÚ BYTY. Pri príležitosti 8. apríla – Svetového dňa Rómov predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović odovzdal rozhodnutia o používaní bytov občanom rómskej národnostnej menšiny. V rámci programu Realizácia trvalého bytového riešenia a zveľadenia infraštruktúry 30 rómskych rodín dostalo strechu nad hlavou. Vo Fruškohorskom sídlisku v Starej Pazove dvadsiatim rodinám udelili byty rozlohy 55 m2 a desiatim rodinám veľkosti 33 m2, do ktorých sa nasťahujú už začiatkom leta. Hodnota prác je viac ako miliarda eur a financie zabezpečila Delegácia Európskej únie a Obec Stará Pazova. Dôležitým konceptom celého projektu je, že niet vyčleňovania Rómov zo spoločnosti, lebo v tomto novom sídlisku nazvanom podľa rovnomennej ulice žijú aj príslušníci iných národnostných menšín. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Centrum dediny, kde sa nachádzajú spomínané budovy spoločenstvo, miestna kancelária, podnik Progres, ako aj viaceré kulpínske združenia. Súčasná situácia je však taká, že dve miestnosti v tejto budove začal z vlastnej iniciatívy zriaďovať Verejný komunálny podnik Progres, ktorý sídli v Báčskom Petrovci a ktorý v Kulpíne doteraz nemal vlastné priestory. Od svojho založenia a dodnes Progres spolu s Miestnym spoločenstvom Kulpín používal

spoločné miestnosti. Rada MS na zasadnutí odsúdila najnovšie počínanie Progresu aj vzhľadom na to, že so svojimi plánmi nikoho neoboznámili. Rada bola prekvapená takýmto ich činom a zhodnotila ho ako nekorektný. Zhodli sa v tom, že je táto záležitosť nateraz zastavená, a bolo by v poriadku, aby sa predstavitelia podniku Progres a miestneho vedenia Kulpína stretli a spoločne doriešili túto otázku.

SECOND HAND BAZÁR. V dňoch 1. – 5. apríla sa na starej Hurbanovskej fare v Starej Pazove konal tradičný, v poradí už 23. second hand bazár, ktorý organizuje Oltárny krúžok žien Tabita. Ide o predaj obnoseného šatstva a obuvi, ktorý má humanitárny charakter. Oblečenie zadovážili počas zbierok, keď občania nosili na faru svoje nepotrebné veci. Ceny tovaru sa každoročne pohybujú od 100 do max. 1 000 dinárov a návštevníci si aj tentoraz mohli vybrať zo širokej ponuky dámskych, pánskych aj detských odevov, dokonca v ponuke boli aj rôzne doplnky do domácnosti. Koordinátorka bazára Anna Malková skonštatovala, že cítiť menší úpadok záujmu zo strany verejnosti, čo môže byť následkom začínajúcej jari a väčšieho množstva prác okolo domu, alebo aj nárastom second hand obchodov v meste. M. Vršková 16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Najmladší sa zoznamujú so svojím mestečkom Anna Lešťanová

ohto roku Predškolská ustanovizeň Poletarac v Starej Pazove zaviedla niektoré novinky do svojej výchovno-vzdelávacej práce a začala uplatňovať tzv. projektové plánovanie. Idea je, aby vychovávatelia v spolupráci s deťmi a ich rodičmi zistili, čo vlastne malý detský svet najviac zaujíma, a na základe toho určili tému projektu. Za pilotný projekt v Poletarci si zvolili tému pod názvom Moja Stará Pazova kedysi a dnes, ktorú začali realizovať už začiatkom roka. Deti sa prostredníctvom jednotlivých fáz projektu zoznámili so Starou Pazovou, čiže mestečkom, v ktorom žijú a rastú. V uplynulých

mesiacoch skupiny detí spolu s vychovávateľmi boli napríklad na zelenom trhu, navštívili miestnosti obecnej turistickej organizácie a Ľudovej knižnice. V pláne majú ešte aj obchôdzku domu futbalu a iných významnejších inštitúcií a ustanovizní. Keďže sa ukončenie projektu pomaly blíži, vo štvrtok 11. apríla hosťom PU Poletarac v Starej Pazove – v objekte Slnko bol tamojší maliar Branko Oreščanin, ktorý si tohto roku pripomína významné jubileum – polstoročie umeleckej tvorby. Pri tejto príležitosti deťom porozprával o sebe a svojich obrazoch, najmä tých, ktoré znázorňujú Starú Pazovu. Zároveň v budove Poletarca inštaloval ukážkovú minivýstavu svojich diel. Medzi

Maliar Branko Oreščanin medzi deťmi prítomnými na tejto prezentácii projektu boli aj predstavitelia obecnej turistickej organizácie, s ktorou táto výchovno-vzdelávacia ustanovizeň plánuje intenzívnejšie spolupracovať. Prvoradým cieľom projektu je bližšie zoznámiť deti s prostredím, v ktorom žijú, a

zároveň nadviazať intenzívnejšiu spoluprácu medzi predškolskou ustanovizňou a inštitúciami, ako je napríklad Miestne spoločenstvo a Obec Stará Pazova. Škôlkari spolu s vychovávateľkami prichystali kratší kultúrno-umelecký program. DRUHÁ TOHTOROČNÁ AKCIA odberu krvi v Hložanoch sa konala v pondelok 15. apríla. Do suterénu domu kultúry prišlo 28 dobrovoľných darcov; trom krv nemohli odobrať zo zdravotných dôvodov. Medzi 25 osobami, ktoré tentoraz dali krv, nebola ani jedna žena, ani noví darcovia. Už dávnejšie tunajší darcovia hovoria, že im viac vyhovoval ranný termín než terajší (od 11. do 13. hodiny). J. B.

PRVÝ BAZÁR ZDRAVIA. V ústrety Svetovému dňu zdravia v Kovačici sa uskutočnil prvý ročník podujatia Bazár zdravia, ktoré bolo venované najmladším. Téma zdravého životného štýlu je v súčasnosti veľmi populárna, nielen medzi dospelými, ale aj medzi najmladšími. Návodov na to, ako sa zdravo stravovať a byť zdravý, je mnoho a každý sa snaží nájsť ten najlepší recept. O zdraví a zdravom životnom štýle bolo slov aj na podujatí, ktoré po prvýkrát zorganizovala Predškolská ustanovizeň Kolibrík spolu so svojimi zamestnancami a deťmi v každej pobočke v Kovačickej obci. So zámerom šíriť a odporúčať zásady zdravej výživy usporiadali rôzne prezentácie a dielne pre deti, ktoré viedli hlavne zdravotné sestry – odborníčky na zdravú výživu, vychovávateľky a iné odborné kádre. V rámci vstupného programu, ktorý moderovala Anna Sucháneková, vystúpili členky tanečného klubu Balerina (na snímke) a varietní umelci, ktorí predviedli niekoľko komických čísel. Projekt finančne podporila Obec Kovačica. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Čo vieš o zdraví? Pri príležitosti 7. apríla – Svetového dňa zdravia Červený kríž Kovačica v spolupráci s domom zdravia každoročne organizuje súťaž Čo vieš o zdraví?. Tohtoročný 23. ročník súťaže sa uskutočnil v piatok 5. apríla a na ňom sa zúčastnilo 28 žiakov 5. až 8. ročníka základných škôl z územia obce. Účastníci súťaže vypĺňali testy, ktoré obsahovali 25 otázok z oblasti zdravotníctva. Odborná

komisia, ktorú tvorili Mária Brankovićová, Vesna Garajová a Anka Poliaková, zdravotníčky DZ v Kovačici, hodnotila výkony žiakov. Podľa ich rozhodnutia najviac vedomostí v tejto oblasti mala Padinčanka Ksenija Srdanovićová, ktorá postúpila do pokrajinskej súťaže 10. apríla v Novom Sade. Druhé miesto obsadili Nataša Pavelová z Padiny a Vesna Nikolićová z Idvora a tretie Milinka Glóziková z Kovačice a Tijana Bíleková z Padiny. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Akcia sa konala napriek sychravému počasiu Jaroslav Čiep

„E

kologické hnutie Zelení a Obec Báčsky Petrovec Vás pozývajú zapojiť sa do akcie jarného upratovania, ktorá sa uskutoční v sobotu 13. apríla 2019. Vyzývame všetkých občanov zúčastniť sa tejto akcie tak, že svojou účasťou prispejú k úprave verejných priestranstiev alebo svojich priedomí. Vyzývame aj všetky združenia, kluby a organizácie, aby sa zorganizovali a upravili priestory pred objektmi, v ktorých sa zoskupujú. Zhromaždenie bude v centre Báčskeho Petrovca pri pomníku o 9. hodine a so sebou si prineste záhradné náradie. Očakávame vás

Rozdeľovanie pracovných pomôcok

Kým penzistky upravovali dvor, penzisti robili na ulici

v minulých rokoch tohto roku pracovnú sobotu poznačí sychravé počasie po výdatnom daždi v pred-

námestí, v parku, v Ulici maršala Tita, v základnej škole okolo ihrísk, pred školou... Aj tanečníci a umelci upratovali okolo svojich priestorov. Skosili sme aj trávu okolo tabule na vchode do Petrovca. V akcii sa zúčastnilo 83 osôb,“ vysvetlil predseda Zelených Ján Makan. „Trošku nám čas nežičí. Naplánova- Viacgeneračná akcia, ktorej účastníci boli li sme si aj ofarbiť riadne označení lavičky v parkoch a betónové gule vedľa vozovky a na chodníkoch, okrasné kvetináče a fontány. Tentoraz sme to však z objektívnych dôvodov vynechali, takže sme sa zväčša zamerali na opiľovanie konárov a divých kríkov, ktoré vyčnievajú, ako aj na zbieranie odpadu. Chceme trochu pozametať okolo pomníka, povyre- Za všetkých výborníkov a členov Rady závať trávu. Tuná sa Miestneho spoločenstva v akcii sme postrečinia petrovské ženy hli len tajomníka MS Šťastka Durgalu, keď a penzisti. Vedľa v zametal dvor parku upratujú tanečníci a výtvarníci. Poza základnú školu je ďalšia skupina. Predovšet- náčinie, ale si ho prinášali z domu,“ kým tam zarástla ohrada z Ulice povedal nám Ján Makan. K tomu organizátori pre všetkých jarmočnej a treba to sprístupniť, účastníkov zabezpečili občerstveaby ju komunálnici neskôr mohli ofarbiť. Pre brigádnikov sme zanie, olovrant a tradičné spoločné bezpečili aj nevyhnutné pracovné stolovanie.

Spolkárky pozametali nielen svoj dvor, ale aj námestie

v hojnom počte.“ Týmito slovami organizátori pozývali Petrovčanov do tohtoročnej akcie jarného upratovania dediny. Zrejme nepočítali s tým, že napriek viacerým pekným sobotám

chádzajúcich dňoch a s teplotou sotva nad 5 stupňov Celzia. Akcia jarného upratovania sa napriek mrcha počasiu predsa len uskutočnila. „Pozbierali sme odpad, listy, spílili stromy. Pracovalo sa na

Žiaci základnej školy upratovali vedľa ihrísk • ĽUDIA A UDALOSTI •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Ženy si uctili Kvetnú nedeľu Juraj Bartoš

domu v Hložanoch. Od desiatej hodiny predpoludním po šiestu vetná nedeľa každý rok býva podvečer si tu početní záujemtýždeň pred Veľkou nocou. covia obzreli rozkošnú výstavu Kňazi v ten deň v chrámoch rozmanitých jarných a veľkonočných aranžmánov, kraslíc, medovníkov, mydiel, bábik a iných predmetov. Vyrobili ich Krása stánku Aktívu žien Silbaš s láskou členky viacerých pripraveným pod vedením vy- Miestneho odboru Matice slovenspolkov žien a chovávateľky Zuzany Korčokovej skej v Hložanoch učiteľka Mária dámy, ktoré na – predstavili hložianski škôlkari. Bartošová-Korčoková. O druhej poli ľudového Zaspievali, zarecitovali a zahrali popoludní časť jej štvrtákov, žiakov umenia pracu- krátky príbeh o veľkonočnom vajíč- ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina s jú individuálne. ku. Výstavu otvorila predsedníčka chuťou predviedla pásmo piesní, hier a tancov. Návštevníci sa Deň bol pomerne chladnielen kochali v Hold jari a Veľkej noci vzdali hložianski škôlkari ný, ani v sále nebolo celkráse výrobkov, kom teplo, o to viac chutili ale si ich rovnapripomínajú slávnostný príchod ko tak ako i chutné koláče a torty aj rôzne pečivá, teplá káva Ježiša do Jeruzalema, keď ho ľud kupovali. Takže si na svoje prišli aj a potom aj chutný obed, vítal palmovými vetvami. Názov vystavovateľky z Hložian, Báčskeho ktorý pre svoje hostky Kvetnej nedele je odvodený od Petrovca, Kulpína, Maglića, Lalite, nachystali usilovné členkvetov, ktorými bývajú ozdobe- Kysáča, Pivnice, Lugu a zo Silbaša. ky SŽ Slovenka. Program né chrámy počas bohoslužieb podujatia, ktoré chce byť Prítomných v mene organizásprítomňujúcich posledné dni tora, hložianskeho Spolku žien tradičným, sa skončil krátživota Ježiša. ko pred šiestou udelením Slovenka, privítala jeho predsedDych Kvetnej nedele sálal uply- níčka Viera Miškovicová. Potom ďakovných listín účastníčnulú nedeľu aj zo sály Hasičského sa páčivým miniprogramom – Kysáčanky priniesli aj medové srdiečka kam úspešnej výstavy.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť národu a ostatným občanom! Ctený Národ a vážení občania, zažeňte odpornú jarnú únavu, preberte sa z ničím vyvolanej letargie, nakopte do g..í dobiedzavú depresiu, nastoknite úsmevy od ucha k uchu, berte nohy na plecia a ta ho, rovno do Bieleho Mesta na H2O! Všetci do jedného a svorne Keď už sme všetci v jednom Vreci. Nuž teda, vylezme, ako tá žaba-žabulienka z tej čižmy, do ktorej skočila, vylezme von, a poď ho – na Veľkolepý Míting Svornosti. Na jedinečný VMS, ktorý Spoločne organizujú väčšinová koalícia na čele so Stranou Naslovovzatých

www.hl.rs

Svätcov a Súcitnou partiou Strniska, ako i opozícia na čele so Sväzom za Strnisko a... onými (zadnými?)... Dierami. Pýtate sa, prečo by ste mali ísť na Veľkolepý míting Svornosti? Akože – prečo? Jednak preto, že ste toť práve pozvaní, jednak z toho dôvodu, že ide o Najprvší Najväčší a Najmúdrejší VMS v Najnovších a Najstarších Dedinách, pardon, Dejinách v Súčasnej Predčasnej i Dočasnej Histé... Histórii. Na ktorom VMS bude spoločne a teda unisonnojednohlasne uzavreté, že: u nás je – ako bolo na začiatku, nech je tak i teraz, i potom, i predtým, i naveky vekov atď. – všetko V

Informačno-politický týždenník

tom najlepšom poriadku; tunajšie politické strany nažívajú v duchu sentencie Concordia Patriam firmat alias Svornosť domovinu utužuje alebo tak nejako; národné hospodárstvo kvituje nevídané pracovné víťazstvá; stranícke zamestnávanie sa vyparilo ako gáfor ruka v ruke s nepatriotmi, ktorí zdrhli z našej prepychom prekvitajúcej krajiny; všetky, ale naskutku Všetky Médiá fungujú ale naskutku bezchybne; súdy nefungujú nijako, lebo proste zmizli dôvody, na základe ktorých by mali prečo fungovať, takže sa na avizovanom VMS pretrasie možnosť ich zrušenia; rovnako sa zváži možnosť zvýšenia počtu príslušníkov

orgánov bezpečnosti, s jedným – jediným dôvodom – zvýšiť aktuálnu stojedenpercentnú zamestnanosť. Prosím...? Akože kedy? Ach, áno, ozaj som to nepripomenul hneď na začiatku dnešného bubnovania. Prepáčia, prosím pekne. Tak teda: tento a takýto utešený spoločný VMS bude, poviem vám hneď a razom na rovinu, tak, ako sa u nás v podobných prípadoch zvykne povedať: keď pôjde pán pes ricky na jahodu. Ale aj tak na ten VMS treba ísť. Sendviče sú nachystané, autobusy tiež! Bumbum! Bubu-bubu-bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ŽENSKOM SPOLKU V KOVAČICI

Veľkonočná výstava Anička Chalupová

očas veľkonočných sviatkov v Kovačici sprístupnili výstavu ručných prác, veľkonočných ozdôb a kraslíc. Milovníci ručných prác si už zvykli, že v tomto čase Ženský spolok

Kovačické spolkárky priložili ruky k spoločnej výstave

Kvetinové aranžmány svojou pestrofarebnosťou upútajú pozornosť návštevníkov

Kraslice vyrobené ženskými rukami a rôznymi technikami

v Kovačici, ktorý sa už pomaly chystá na oslavu 100. výročia svojho pôsobenia, pripravuje výstavu výšiviek a háčkovaných obrúskov s veľkonočnou tematikou, a od pondelka 15. apríla bolo možné

v miestnostiach spolku obdivovať aj veľkonočné vajíčka oblepené farebnými bavlnkami, obháčkované, maľované voskom, vŕtané vajíčka, ako i pečené medovníky v tvare vajíčok, ktoré vyzerajú akoby boli vyrobené z čipky. Boli tam aj zdobené vajíčka na zavesenie a nechýbali ani veľkonočné aranžmány a dekorácie z najrôznejších materiálov, venčeky, košíčky z

umelých kvetov a pod. Spolkárky k tejto akcii prispeli aj ukážkou tradičného ženského, mužského a detského starodávneho kroja, ktorý sa nosil v dňoch veľkého sviatku. Veľkonočná výstava nainštalovaná v miestnostiach Ženského spolku v Kovačici bude sprístupnená aj počas Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka.

V ZŠ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

Jarný jarmok, testovanie a zápis prvákov Elena Šranková

ústrety Veľkej noci žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra spolu s učiteľmi usporiadali v sobotu 13. apríla Jarný jarmok. Ako ujasnila Anna Vozárová, riaditeľka školy, na myšlienku zorganizovať toto podujatie prišiel tím pre podnikateľstvo a medzipredmetové kompetencie. Bolo v pláne, že na jarmoku budú vystavovať žiaci vyšších ročníkov s triednymi učiteľmi, ale sa im nakoniec pripojili aj žiaci nižších tried, pretože oni už podobné jarmoky skôr organizovali. Na jarmoku sa predávali najrozličnejšie veci, ručné práce, kraslice, pohľadnice, hračky, ale i koláče, pukance... Záujem o jarmok bol veľký, najmä zo strany rodičov a starých rodičov. Kupovalo sa všetko a kupcami boli tak spolužiaci a učitelia, ako i rodičia a starí rodičia. Riaditeľka Vozárová hovorí, že podnikateľstvo • ĽUDIA A UDALOSTI •

je novinkou v základných školách a cieľom je predať to, čo deti vyrobia. So získanými prostriedkami budú nakladať sami a spoločne rozhodnú, kam ich usmernia. Niektoré triedy sa napríklad rozhodli, že si kúpia zmrzlinu na výlete, iné, že peniažky minú na kúpalisku a podobne. Jarný jarmok sa všetkým páčil a bol to prvý pokus žiakov podnikať a zarobiť si vlastné prostriedky. Preto riaditeľka hovorí, že jarmok zorganizujú aj na rok a iste dostanú aj na nové idey. ÔSMACI A PRVÁCI V sobotu 13. a v piatok 14. apríla v škole prebiehali skúšobné záverečné testy, na ktorých si 41 ôsmakov preverilo vedomosti z matematiky, materinského jazyka a v kombinovanom teste. Podľa mienky riaditeľky Vozárovej niektorí žiaci to pochopili veľmi vážne, ale boli aj takí, čo to brali ako žart. Testy vypĺňalo 27 žiakov po slovensky a 14 žiakov po srbsky.

Jarný jarmok a veľkonočné motívy Od 1. apríla aj v ZŠ v Kysáči prebieha zápis prvákov a do piatka 12. apríla sa ich zapísalo 20. V predškolskej ustanovizni je inak zapísaných 39 detí, a to 28 v slovenských skupinách a 11 v srbských. Je to menej prvákov než ich bolo vlani. Riaditeľka školy hovorí, že tento počet nasvedčuje tomu, že v septembri budú iba dve triedy prvákov, slovenská trochu väčšia než teraz a srbská trochu menšia. Sú však náznaky, že sa niektoré deti

nezapíšu do prvej triedy, lebo rodina odchádza do zahraničia a aj niektorí z terajších žiakov odídu na Slovensko. To znamená, že na jeseň bude rovnaký počet tried ako teraz, čo nastoľuje aj kádrové otázky. V škole preto rozmýšľajú o otvorení dvoch predĺžených pobytov a v prípade, že im to schvália, niektorí zamestnaní by naďalej zostali pracovať v škole. Priestor na tieto ciele by sa ľahko prispôsobil.

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Ľudia a udalosti S MARTINOU FUNTÍKOVOU Z KYSÁČA

Venuje sa dvom záľubám Elena Šranková

praktické časti. Avšak kto to má rád a má vôľu, všetko môže zdolať. Keď záľuba neexistuje, potom je to trochu ťažšie.“ Poďme teraz k medovníčkom. Kedy si ich začala piecť? „S pečením medovníkov som začala pred Vianocami pred štyrmi

o, čo vždy doplní atmosféru Veľkej noci, sú medovníčky. Ak, pravda, nemyslíme na duchovný rozmer tohto sviatku. Práve medovníčky boli dôvodom na rozhovor s Martinou Funtíkovou z Kysáča, ale sa zároveň otvorili aj iné zaujímavé témy, ktoré dosť toho hovoria o tejto maturantke v slovenskej triede Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. rokmi. Naučila ma tomu Mária Martina, povieš nám na za- Virágová, ktorá medovníčky už čiatku niečo viac o sebe? vtedy piekla, a mňa to zaujalo. „V máji zakončím školu a sta- Od nej som dostala aj recept, nem sa zdravotnou sestrou. ktorý som vyskúšala. Prvýkrát to Vo voľných chvíľach sa venujem nikdy nevypadne tak, ako sme si medovníčkom, pečeniu tort, va- zamysleli, ale sa mi predsa podareniu. To ma baví, ale napriek rilo urobiť medovníkové ozdoby tomu som si zvolila zdravotnícku na stromček, ktoré dodnes pouškolu. Dôvod je ten, že som ako pacient dosť času trávila v nemocMARTININE MEDOVNÍČKY nici a chcela som zistiť, Suroviny: ½ kg cukru, 250 g medu, 2 dl ako je to byť z druhej oleja, 2 dl vody, 3 vajcia, 2 lyžičky sódy bikarstrany, čiže starať sa bóny, kypriaci prášok do perníka, kilogram o pacientov. Videla a 200 g múky. Možno použiť aj iné príchute. som, aký je ošetrujúNa ozdobu: bielok, 200 g práškového cukru ci personál, a chcem a šťava z polovice citróna byť iná, lebo sa mi ich Takto sa to podarí: Cukor, med, olej a vodu vzťah ku mne ako pa- dáme prevrieť a keď vychladne, pridáme vajcia, cientke nepáčil. Viace- sódu bikarbónu, kypriaci prášok do perníka rí mi hovorili, že som a múku. Zamiesime cesto, ktoré necháme mala byť kuchárkou, odstáť 1 deň v chladničke, ale sa môže piecť aj ale zaujíma ma aj me- po 3 – 4 hodinách. Ozdoba: Vyšľaháme bielok dicína, je to tiež niečo, s práškovým cukrom a šťavou z polovice citz čoho mám radosť.“ róna. Niekedy treba viac cukru alebo citróna, Si spokojná s vedo- čo závisí od veľkosti bielka. mosťami a s tým, čo ti dala škola? „Som, pravdaže. Učitelia sú veľmi korektní a snažia sa žívame. Dnes sa vidí, že to bola maximálne preniesť nám všetky začiatočnícka práca, čiže vidno vedomosti. Venujú sa nám v plnej rozdiel medzi tými ozdobami miere, lebo látku v tejto škole a medovníčkami, ktoré dnes penie je ľahko zvládnuť, najmä tie čiem. Neskoršie som sa spolu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

s Máriou zdokonaľovala, inšpirovali sme jedna druhú, pomáhali si a od nej som sa najviac toho naučila, aj keď ide o pečenie, aj o ozdobovanie. Dodnes mám v nej podporu, pomoc a vždy je ochotná dať mi dobrú radu. Inšpirujeme sa aj na internete, v skupinách, kde sa o pečení medovníčkov najviac píše.“ Pečenie medovníčkov ťa teda baví dodnes? „Áno, keď sestrina dcéra Nina Kuzmanovićová dorástla a bratovi sa narodil syn Alex, pečenie medovníkov dostalo ďalší rozmer, lebo sa tomu veľmi tešili a často sa mi v príprave pripojili. Dokonca teraz už i oni pečú svoje medovníčky a majú z toho veľkú radosť, a spolu s nimi aj ja. Medovníčky aj predávam a viac ako ten zárobok ma poteší radosť a úsmev na tvári zákazníkov, keď si prídu po objednávku. To je tiež dodatočný motív, aby som v tom pok račovala a skúšala vždy niečo nové.“ Pri kto rých príležitostiach sa objednávajú medovníky? „Najväčší dopyt po medovníčkoch je k Veľkej noci, k Vianociam, tiež k narodeninám, rozličným výročiam, k 8. marcu, ku Dňu matiek, ale mala som objednávku aj na reklamu obchodu, na fotenie, keď sa zákazníci chceli vyfotiť s medovníkmi. K detským narodeninám sa napríklad pečú medovníkové srdiečka s fondánom na paličke. Najväčšiu radosť z medovníkov majú deti, ale aj starší sa im potešia. Doma nám napríklad najviac chutia neozdobené medovníky ku káve a vždy ich máme na stole. Musím povedať, že je inšpirácia tiež veľmi dôležitá, najmä pri zdobení. Keď existuje inšpirácia, tak je ľahko

ozdobiť 50 až 100 medovníkov odrazu. So zákazníkmi som spokojná, snažím sa vyhovieť ich želaniam a vzhľadom na to, že ešte chodím do školy a že je to pre mňa dodatočný záväzok a úloha, mám zákazníkov práve toľko, koľko stačím zvládnuť.“ Okrem medovníkov dala si sa aj do pečenia tort. Ako sa ti darí? „Vlani som začala piecť aj torty. Zo začiatku som piekla iba pre nás, k narodeninám rodičov,

sestry, brata, ich detí, a tak sa o mojich tortách dozvedeli iní. Začali sa pýtať, či by som upiekla aj pre nich, a tak som získala prvých zákazníkov. Spočiatku som si myslela, že mi to nepôjde, ale mám to rada a robím s vôľou. Často dokonca kombinujem torty s medovníkmi a vždy sa snažím vyjsť v ústrety zákazníkom.“ Pečenie medovníčkov a tort nie je jediná práca, ktorej sa táto usilovná maturantka venuje. Vystačí ešte vypomáhať v predajni zdravých potravín, takže skutočne treba uznať, že ide o usilovnú a príkladnú mladú dievčinu. Foto: z archívu spolubesedníčky

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S UMELKYŇOU ANNOU LEGÍŇOVOU Z BÁČSKEHO PETROVCA

Spoj pekného s užitočným Anna Horvátová

ymbolom jari, lásky, plodnosti, ba života sú vajíčka. Maľované vajíčka sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci. Je ich dostať aj v predajniach, ale Petrovčanom je dobre známe, že sa úžitkovému umeniu venuje a zároveň kraslice modeluje aj Anna Legíňová. Vhodný to čas na rozhovor, spomínanie na začiatky a prečo práve umenie: „Vždy túžime ísť za svojím snom, záľubou. A aby sa ten sen stal realitou, musíme mu najprv veriť. Tak to bolo aj so mnou, najprv som maľovala olejomaľby. Keď sa v našej obci založila turistická organizácia, zistila som, že je potreba suvenírov, a tak som sa preorientovala na túto oblasť. Ľudia radšej kupujú menšie, úžitkové veci a, samozrejme, že i cena má veľký vplyv na kúpu. S postupom času zmenila som i pracovné miesto, presnejšie začala som podnikať súkromne a časom som si všimla, že môžem do svojho pracovného času vsunúť i úžitkové umenie, a tak som si z kancelárie urobila 3 v 1 − je to kancelária, ateliér a darčekovňa, kde si zákazníci môžu pozrieť moje výrobky. Lebo každý si to chce najprv pozrieť. Potom som pracovala na certifikácii mojich výrobkov a je tomu už piaty rok, čo som si záľubu zmenila na remeslo. Aj keď súkromne podnikať som bola prinútená, oplatilo sa.“ Ani jeden začiatok nie je ľahký, i keď samotný pohľad na vaše výrobky akoby to vyvracal. Vy proste dávate dušu výrobkom, kraslice sú nádherné. „Kraslice som začala maľovať náhodou, to je už známe. Aby tá kraslica bola skutočnou ozdobou, na to potrebujem veľa času. Najdôležitejšie je zadovážiť si husacie vajcia, potom ich dôkladne poumývam a vŕtam dieročku, to treba pozorne, pomaly robiť, aby škrupina nepukla. Musí sa aj dôkladne očistiť od bielka a žĺtka. Musím vyzdvihnúť, že mi pri tejto práci veľmi pomáha svokra. Vajíčka sa potom sušia. Podľa kvality • ĽUDIA A UDALOSTI •

škrupiny rozhodnem, či vajce len omaľujem, alebo ho budem dierkovať. Pri tých komplikovanejších motívoch si ceruzkou namaľujem ornament, tie jednoduchšie robím

spracúvate aj sklené predmety. „Snažím sa. Čo sa týka zdobenia kraslíc, zvolila som si maľovanie a dierkovanie, hoci skôr som robila aj servítkovú techniku – dekupáž.

Anna Legíňová pri práci

spamäti. Keď kraslicu opíšem pastou, je zakončená. Spočiatku som kraslice robila tak, aby sa každá dala zavesiť na halúzku. Teraz už

Časom som si všimla, že keď som zákazníkovi povedala, že ide o dekupáž, radšej si zvolil maľovanú kraslicu. A keďže si sama neviem

skle. Okrem toho aj gravírujem na skle a vytváram pieskované sklo.“ Ste jednou zo zakladateliek Združenia petrovských výtvarných umelcov; niekoľko rokov ste sa odmlčali, avšak vlani ste sa znovu aktívne zapojili do činnosti združenia... „Je to dosť náročné zladiť moje povinnosti a prácu v združení. A keďže sa teraz nikto nechcel prijať funkcie tajomníčky, nuž čo som mala robiť, prijala som sa. Avšak dúfam, že sa niekto osmelí a preberie ten post odo mňa v roku 2020, keď budú nové voľby. Treba, aby sa ľudia striedali, každý jeden má nejaké nové idey a tým sa motivujú aj členovia a samo združenie prosperuje. Veď len keď si spomeniem na tie začiatky, keď sme v starej štátnej škole upratovali priestory, líčili steny, mali sme v kúte starú pec – pazderku, donášali sme z domu šúľky a drevo, aby sme si zohriali priestor. Akoby to ani pravda nebola. Potom som jeden čas nebola vo vedení združenia, ale som navštevovala výstavy. Môžem predsa dodať, že zmeny prilákali nových členov a aj prinavrátili tých, ktorí v minulých rokoch odstúpili. A ja nemôžem ani teraz a ani vtedy som nemohla

Veľkonočné vajíčka maľované a dierkované

nechávam na zákazníka, nech sám rozhodne, či ich uloží do košíka, alebo ich zavesí na halúzku.“ Už ste skutočnou odborníčkou, potvrdzujú to aj rozličné techniky, ktoré uplatňujete, nielen pri výrobe kraslíc, ale

vybrať, ktorá z tých dvoch techník je pre mňa obľúbenejšia, spojila som maľovanie a dierkovanie, takže mám i také kraslice. Sklo mám veľmi rada a práve vitráže na oknách v kostoloch ma inšpirovali, aby som začala maľovať na

uprednostniť združenie pred mojou prácou, ale zapájam sa, koľko je to v mojich možnostiach. Zákazníci mi jednoducho nedovolia, aby som netvorila nové úžitkové predmety.“

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Ľudia a udalosti DANIELA PLACHTINSKÁ Z KULPÍNA POKRAČUJE V RODINNEJ TRADÍCII

Vinohrad ako záľuba

Katarína Gažová

edávno sa členkou Združenia vinohradníkov a vinárov v Kulpíne stala i Daniela Plachtinská. Pestovanie viniča a produkovanie kvalitného vína z hrozna dopestovaného vo vlastnej vinici je u nich rodinnou

združenie tak aj funguje, že si jeho členovia navzájom pomáhajú pri práci vo vinohradoch, poskytujú jedni druhým osožné rady až po zber hrozna a jeho spracovanie na víno.“ Ako Daniela hovorí, nový vinič potrebuje tri roky, až začne rodiť, hoci to ešte nie je stopercentná Daniela Plachtinská

malín zmrazíme na neskoršie použitie.“ Danielin otec Branislav Plachtinský je skúsený vinohradník a vinár. Pomáha svojej dcére v jej úsilí venovať sa vinohradníctvu, podobne ako aj mama Mária a sestra Petra. Branislav vysvetlil, pre ktoré odrody sa rozhodli. „Sadenice, ktoré vysádzame, sú vlastne vyšľachtené odrody Inštitútu v Sriemskych Karlov-

ciach. Vysádzame odrody Morava a Panonija. Panonija dozrie koncom augusta a Morava v druhej polovici septembra alebo v prvej polovici októbra, čo závisí od poveternostných podmienok. Sadenice sme priniesli z Veľkej Drenovy pri Trsteniku. V decembri sme ich uskladnili u dcéry v pivnici, kde boli zahrabané v piesku do vysádzania.“ V Danielinej záhrade u Plach-

Príprava časti záhrady vyhradenej pre vinicu

tradíciou. Danielin otec Branislav Plachtinský je dlhoročným členom kulpínskeho združenia vinárov a teraz sa mu pripojila i dcéra. Roky pracujú s viničom, hroznom a vínom, takže Daniela je do tejto práce dobre zasvätená a časom nadobudla bohaté skúsenosti. Keďže pri dome má veľkú záhradu, tohto roku sa rozhodla začať s pestovaním viniča. Jedna časť záhrady veľkosti 10 árov je vysadená malinami. V tú slnečnú marcovú sobotu, keď sme pobudli s Plachtinskovcami a ich pomocníkmi, práve vysádzali sadenice viniča do pripravenej a označkovanej pôdy rozlohy 20 árov. „Dnes máme pracovnú akciu vysádzania viniča v tejto väčšej polovici záhrady. Rozhodli sme sa pre dve odrody: Morava a Panonija, a to 400 sadeníc Moravy a 350 sadeníc Panonije, ktoré sme si priniesli domov ešte v zime. Zavoskované sme ich skladovali v pivnici a teraz sú pripravené na sadenie. Na pomoc nám prišla celá Správna rada Združenia vinohradníkov a vinárov Kulpína, naši priatelia a príbuzní. Vlastne

www.hl.rs

úroda. Z plochy, ktorú práve vysadili, by podľa odhadov mladej pestovateľky vinica v plnom rode mala dávať takých 1 400 kg hrozna a o polovicu menej, teda 700 litrov vína. „Pestujeme iba biele hrozno a robíme iba biele víno, čo je zaužívaná rodinná tradícia u Plachtinskovcov, a to hlavne pre vlastné potreby, ako aj pre príbuzných, známych, priateľov. Spomenuli sme už, že pestujeme aj maliny. Z malín budeme vyrábať likéry, šťavy, džem a iné. Zvyšné zásoby

Po vyvŕtaní diery sadenicu viniča uložili do zeme

Spoločnosť okolo kotlíka mala tiež dôležitú úlohu

Informačno-politický týždenník

tinskovcov vládla pracovná veselá nálada. Časť účastníkov vysádzala sadenice tak, že pod tlakom vody vŕtali diery, do ktorých vkladali výhonky mladého viniča. Druhá časť prítomných sa činila okolo kotlíkového paprikáša, ktorý varil kuchár a člen združenia vinárov Zlato Kičiňa. Každý mal svoju úlohu a aby sa im lepšie pracovalo, nechýbalo ani dobré vínko. Po úspešne ukončenej práci si všetci spolu pochutnali na paprikáši a ďalších lahôdkach, ktoré domáci Plachtinskovci pripravili. • ĽUDIA A UDALOSTI •

LALIŤAN MIROSLAV FARKAŠ MÁ ZAUJÍMAVÚ ZÁĽUBU

Urobím 36 kostolov! Juraj Pucovský

aždému človekovi príroda vštepí osobitnú náklonnosť k istým veciam, pridelí mu nejakú záľubu, najmä v dôchodcovských dňoch. Podobnou cestou sa vybral aj Laliťan Miroslav Farkaš, povolaním maliar, teraz dôchodca, ktorý na remeslo odišiel v roku 1964. Bol učňom u

kol svojho remesla. Ešte stále ho stretáme, ako s rebríkom na pleci a taškou so štetkami, valčekmi na maľovanie, pravítkom, čipkovými mustrami... na bicykli odchádza k svojim stálym zákazníkom, aby im olíčil a skrášlil domy. Veď ešte len on a majster Daniel Grňa v Laliti vedia a môžu touto technikou – valčekmi omaľovať steny dedinských domov, vytiahnuť pásiky,

Miroslav Farkaš s troma maketami: sálaša, rodinného domu a víkendovej chaty natierača Michala Demitera. Keď natrieť pod povalou rôzne pestrochýrečný lalitský majster dostal farebné čipky. Nech nehovoríme pozvanie od riaditeľa Žitoproduk- o tom, že je každý dinár vítaný v tu Ondreja Ďurčianskeho, aby sa ich rodinnom rozpočte, vedľa jeho zamestnal v tom kedysi úspešnom dôchodcovských príjmov a platu podniku v Odžakoch, Demiter mal syna Miroslava. Vo Farkašovej doiba jednu podmienku: so mnou mácnosti totiž žijú šiesti! pôjde aj učeň Farkaš! Riaditeľ ĎurPre Miroslava seniora sa nastolila čiansky, pôvodom Laliťan, voľky- otázka – čo robiť mimo sezóny -nevoľky vyhovel žiadosti, a tak sa bielenia domov? V mladosti bol Miroslav dostal do Žitoproduktu, spevákom, tanečníkom, hercom kde najprv skončil remeslo, potom KUS Štefánik, aj futbalistom Paodpracoval celých 40 rokov a získal nónie... Prirodzené by bolo, aby dôchodok. sa venoval týmto záľubám, ale Aj keď za sebou zatvoril dvere mikrofón v rukách nemal ešte niekdajšej firmy, Miroslav sa nezrie- od čias, keď spieval na festivaloch v Selenči a Kysáči, v Novom Sade, doma v Laliti... hoci teraz je členom cirkevného spevokolu. Na zápasoch sme ho zriedkavo vídali aj vtedy, keď jeho syn menovec hral v drese Panónie. Čomu sa potom venuje vo voľnom čase, ktorého má nadmieru mnoho, hlavne neskoro v jeseni a v zime? „Pred takými troma – štyrmi rokmi som chcel potešiť niečím nekaždodenným svoje tri vnučky, Teu, Anastáziu a Renátu, ktoré mám veľmi rád, pre ne žijem! RozPrvá maketa pre vnučky • ĽUDIA A UDALOSTI •

S farbením najmenej problémov... hodol som sa, že im urobím maketu domčeka obklopeného stromami, studňou, riekou... A podarilo sa mi to, radosti vnučiek, ale aj mojej nebolo konca-kraja. Potom mi napadlo, aby som zhotovil maketu dediny, ktorá mi zostala v pamäti z vojenských dní. Tak ma to zaujalo, že som hneď z obhryzeného

lalitskej výstavy ku Dňu žien. Na výrobu jedného kostola potrebujem asi dva dni. Vstave som denne sedieť pri hudbe z rádia od ôsmej do dvadsiatej hodiny a pracovať. Pravdaže, medzičasom nachvíľu vybehnem do obchodu, musím sa aj najesť... No hlavne pracujem s drevom, kukuričím, ľahčenou pe-

Makety kostolov zaujali aj kameramana RTV Vojvodina Jozefa Maďara kukuričia a ciroku metlového urobil sálaš z môjho detstva, kde som popri rodičoch a starom otcovi Molnárovi odrástol. Nasledoval potom náš rodinný dom aj s izbami, kuchyňou a nábytkom, v ktorom žijem spolu so synom, nevestou a troma vnučkami. Do tretice je tu vymyslená víkendová chata, ktorú nikdy nebudem mať!“ Vypracovaniu makiet Miroslava Farkaša tu nie je koniec! Na rad prišli kostoly. Ako a prečo? „Inšpirovala ma kniha pani farárky Svetlany Feldyovej-Vojnićovej Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku, v slove a obrazoch. Rozhodol som sa, že zhotovím všetky slovenské kostoly vo Vojvodine a v Srbsku. Spočítal som, že ich je úhrnne 36, z ktorých sedemnásť už videli návštevníci

novou gumou (stiropor), papierom, kartónom, zohýnam plechy, viažem drôty, šijem ihlou a cvernami, zatĺkam klinčeky kladivkom, lepím lepidlom, farbím štetôčkami... Svoje predsavzatie musím splniť a ďalej budeme vidieť, či príde inšpirácia pre nové makety.“ Rozlúčili sme sa s Miroslavom Farkašom s prianím, aby sa mu vydarilo predsavzatie na vypracovanie makiet našich kostolov. Navrhli sme mu potom zorganizovať výstavu a kvíz pre návštevníkov, aby hádali, ktorý kostol je z ktorej dediny. Miroslav sa len spokojne pousmial a poznamenal, že ledva čaká novú natieračskú sezónu, aby si od dlhého sedenia „oddýchol“ na rebríku s maliarskou štetkou a valčekmi v ruke. Veď to robí celý život.

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Ľudia a udalosti STAROPAZOVČANKA ANNA SLAMAJOVÁ O PAZOVSKOM ĽUDOVOM KROJI

Staré zvyky a obyčaje treba zachovať v pôvodnej podobe koval a či sa teda vôbec nejako zmenil? paničkami sa nestretneme „Naši predkovia pred dvesto ani v jednom slovenskom päťdesiatimi rokmi prišli do veľkej vojvodinskom prostredí, iba chudoby. Ako mohli, tak robili. v Starej Pazove. Okrem ľudového Ale deti boli spokojné. Terajší kroja a tradičnej pazovskej ľudovej kroj, to nie je ten náš pôvodný piesne k jedinečným príznačnosľudový kroj, je novší, štylizovaný. tiam staropazovských Slovákov Paničky voľakedy mali ručník cez patria teda aj paničky, ktoré na plecia, oplecko, aké oplecko, taká Kvetnú nedeľu chodili po keteňa fodričkadedine. Panička bolo dievča vá a sukňa a panoblečené do kroja ako mladá ťušky tiež rovnaké. nevesta, s partou na hlave. Dievčatá voľakedy S ňou šli ešte dve krojované neboli také našídievčence, jedno s paničkou rené. Neboli fodtancovalo a druhé nosilo korošky. Voľakedy šíček, do ktorého im domáci u nás dievky nodávali vajíčka. sili fodrošky do „Paničky máme od voľakostola, aj mladá, kedy. Najprv do prvej svetoalebo keď dievka vej vojny bol zvyk chodenia išla s venčekom. s kyseľom, pričom sa spievalo Ani na tanec nebuď: Tavo, kyseľ, tavo, tavo chodievali vo ťa nesieme, za tie naše humfodroškách. Tená, tam ťa zahodíme. Krásna raz takú nádheru Mara, krásna, ale skriňa prázddávajú paničkám na, keby šaty mala, na kyseľ ako mladej, ale, by dala, má šaty nemá a na hovorím, to nie je kyseľ nedá. Paničky znametá naša panička. Aj najú znovuzrodenie života, belote im obliekapreto dostávajú aj vajce, ako jú. Nepáči sa mi, symbol zárodku. Neskoršie keď v choreografii sa modifikovali, chodili v takosia žito v pankých belasých šatách, mali ťuškách. To jedno fodričky dolu na ketenkách Anna Slamajová v staropazovskej etnoizbe s druhým nejde. a oblečenie bolo rovnaké, (Foto: Anna Lešťanová) Tam by mali byť aká sukňa, taká zástera a také bačkorky. Potom oplecko. Jedno z dievčat vždy dievky majú fodrošky, štikované malo na hlave partu, ako vienok, pletiem (ide o špeciálnu vzorku, ketene a do hor vrkoča zbiera že ide do nového života, do novej akou sa pletú prusliaky, pozn. a.), hrste.“ rodiny, musí si zvykať na nový vypletám ruže na kapce, panťušky Načrime trochu do minulosti, život; je to aj symbol udržania obštrikávam,“ počíta svoje aktivity keď ste vy boli dievkou. rodiny,“ dozvedáme sa od Anny Slamajová. „Bola by som rada, „Ako dievky sme v nedeľu Balážovej, predsedníčky staro- keby aj mladé o tieto práce pre- na tanec nosili sukne rózavie, pazovského Miestneho odboru javili záujem, ale, žiaľ, nikto o to džandarplave, my to tak v Pazove neprejavuje záujem. Snažím sa povieme (ide o farby ružovú a bleMatice slovenskej. Paničky, síce modifikované, venovať ručným prácam, nakoľ- domodrú). Do kostola sme chodili sa udržali dodnes, a ako je to ko mi to čas dovolí, moje deti sa v kostolnom oblečení. Na Kračún s pazovským ľudovým krojom, zaoberajú zeleninárstvom, takže a v prvý deň sviatočný dievky šli rozpovie nám Anna Slamajová, práce máme neúrekom. A pre mňa do kostola v delínke, mladé ženy ktorá je v tej oblasti skutočnou je veľký psychický oddych byť vo mali ťuráky, na Štedrý večer šli znalkyňou. Ako členka Združenia vinici v Brehoch.“ v pestrofarebných šatách, rózavé Ako bolo voľakedy, v akej sukne, biele oplecká, rékle fodrapazovských žien a Miestneho odboru Matice slovenskej pri- miere sa pazovský kroj modifi- vé, štrikované ručníky. Po vodu Anna Horvátová

www.hl.rs

kladá ruky aj k úprave etnoizby. V pôstnom čase je všetko ladené s pôstnym obdobím, vtedy sa izba upraví v inom duchu, teda etnoizbu prispôsobujú sviatkom a obdobiu. Kto chce a vie robiť, ten má plné ruky práce: „Snujem, naberám, pripravujem si na tkanie a tkám, pletiem, vlnu pradiem, pupčoke

Informačno-politický týždenník

sme nosili pranie sukne, trocha prikrochmelené, len rámčoky, šlingeraj, ketenka trocha vyštikovaná, do poľa bolo to preprané, a dnes ide na pľac a má rózavý delínový ručník, a potom tak aj do kostola! Veľmi sa hnevám na to, že nechcú prichytiť, čo s čím má ísť. Alebo pri folklórnom výstupe dievka vystupuje v ťuráku. Dievky nenosili ťuráky. Mali by mať fodravé rékle. Ťurák nosili mladá a mladé ženy, keď chodili prvý deň na Kračún do kostola, v nedeľu, keď bol pôst, nuž v zime. Staršie ženy tiež nosievali. K pazovskému kroju ani limbačky nepatria, nenosili sa, a teraz aj to už prišívajú všade. Treba si rozčleniť, na čom nám záleží.“ Obliekalo sa teda jednoduchšie... „Nosil sa rubáš, bedroška, oplecko sa zapásalo do rubáša, aj jedna sukňa na každý deň. Gatky sa nenosili, len v zime tie dlhšie. Do kostola keď sme šli, vtedy sme mali aj dve bedrošky, trochu boli prikrochmelené. Sukne sa nosili dlhé, biele kapce, aj ku spovedi sa tak šlo. Franc Jozef potom povolil, aby sa karnery zhodili, aby sa ženy nezalopotili, keď nosili jedlo hraničiarom. Len v čiernom sa chodievalo, ani zdobiť sa nesmelo, iba tak skromne. Mária Terézia, keď jej zomrel manžel František Štefan Lotrinský, nosila všetko čierne. Predtým ozdoba bola iba štikovaný ručníček, to sa vedelo, že je mladá žena, aj hotovo. Aj cakne sa nosili a staršie ženy také znosené nosievali. Na oplecko sa dal aj prusliak a nosili sa aj kacabajky a ručník v zimnom období. Neskoršie sa na strojoch štrikovali rékle, ktoré si v chladnejšom počasí obliekali, a po čase toto vystriedali békeše šité, plyšové alebo súkenné, s dlhými aj s krátkymi rukávmi. Obúvali sa súkenné panťušky, nie pletené. Tie sme nosili v zime do kostola, keď bolo sucho. Ale ak sa namočili, vtedy stvrdli a noha sa tak stiahla, bolelo hrozne, do zaplakania. Ak pršalo, mali sme topánky. Biele kapce sa nosili do roku 1910 až 1920, potom to už zakapalo. Topánky neboli, nosili sa plyšové panťušky a sandálky. Tak bolo, skromne, ale pekne, a k tomu, vedelo sa, čo k čomu patrí a na ktorý deň sa hodí.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (9)

Aj dvaapoldňové, aj sokolské… DrSc. Ján Babiak

deviatom roku po oslobodení život sa podstatne nezlepšil. Aj to zhora dané bolo akosi ostýchavé. Zjari sa to ukazovalo pekne, potom prišlo veľké sucho a dva razy bol aj veľký nečas s ľadovcom. Aj napriek tomu opravila sa Alpárska a Kysáčska cesta a postavil sa železný most cez kanál. Ale na budove gymnázia, čo ju stavali Slováci za peňažnej pomoci z Horniakov, objavil sa štátny znak s názvom Državna gimnazija Petrovac (Bačka). Vyvolalo to aj revoltu a neznámi aktéri v jednu noc koncom februára nadpis zotreli. Potom z toho nastali trápne chvíle. Zhoršenie postavenia Slovákov vyvolalo aj sklamanie a hľadalo sa východisko. Slovenské národné slávnosti boli ako stvorené na to. Zaplánované boli na dva dni s programom, ktorý nikdy doteraz nebol pestrejší. Ale juhoslovanské sokolstvo prispelo k tomu, aby boli ešte dlhšie, keď navrhlo, aby slovenský národný sviatok (Slávnosti) urobilo aj svojím a organizovalo tu sokolský zlet novosadského okružného zletu. Riešenie sa našlo tak, že sa časť programu Slávnosti presunula na sobotu, nedeľa by mala byť hlavne sokolská a v pondelok sa plánovaný program viac nahustil. Tak všeobecná snaha dokázať, že sme a že tu žijeme, sa vykompenzovala ešte bohatším slávnosťovým programom a keďže na to dva dni nestačili, siahlo sa po treťom dni, vlastne termín začiatku Slávností sa posunul na sobotu. Nič to, že začiatok Slávností padne na dátum, ktorý menujeme „baksuzný“, komentovalo sa, to predsa necháme na tých poverčivých, a tak Slávnosti začali 13. augusta 1927. Ale ten začiatok v sobotu bol nejaký ostýchavý, lebo zaplánované bolo len jedno podujatie, a to vo večerných hodinách. Išlo o zhromaždenie Zväzu ČS akademikov a konalo sa v Kubányho škole. KEĎ VŠETKY CESTY VIEDLI DO PETROVCA V druhý deň Slávností nasledovalo to, čo doteraz v Petrovci nebolo. Išlo o sokolský zlet novosadského obvodu – po prvýkrát v metropole Slovákov. Preto prípravy boli o to

serióznejšie a SNS dostali aj osobitný cveng, lebo táto programová časť bola vopred zahlásená ako manifestácia bez národného oklieštenia. Preto na sokolskom cvičisku bolo od včasrána veľmi rušno. Už o 7. hodine sa začala generálna skúška sokolov. Pre divákov, čo si zo zvedavosti prišli túto generálku pozrieť, bola to pravá trma-vrma, ale odborné oko mohlo už vidieť, ako bude vypadať sokolský program poobede. Po generálke bol zraz sokolov na cvičisku a odtiaľ

Na záver programu bola tanečná zábava. NANAJVÝŠ JEDNOTNÝ NÁSTUP V pondelok, hneď ráno o deviatej hodine mal Slovenský pododbor Jadranskej stráže svoje prvé valné zhromaždenie v Kubányovej škole. Hneď potom o 10. hodine sa konali ďalšie dve podujatia. Spolok žien v budove gymnázia trasoval svoju prácu na nasledujúci rok a E. Mičátková mala prednášku o účasti žien v sociálnej a národnej pečlivosti.

Zraz sokolov na zlete Novosadského obvodu na SNS 1927

zástup cvičencov, počítajúci 341 V Kubányovej škole sa konala pre nás sokolov, tiahol osadou, aby pred Slovákov dôležitá národná porada. obecným domom bol vykonaný Na nej sa znovu podčiarkol spoločotvárací ceremoniál soný nástup všetkých nás, kolského zletu. lebo „len spoločne môEšte predtým, o deviažeme zdarne jako členovia tej hodine bola otvoreslovenského národa žiť ná národopisná výstava. a pokračovať a keby sme Konala sa v gymnaziálnej tak nerobili, keď by sme budove a bola jej venotak žiť nechceli, nikto by vaná náležitá pozornosť. nás nepovšimnul, svet by Skoro poobede mal Spolok si nás nectil“2. Aj znovu ČS žien svoje zasadnutie sa zhodlo na nepolitickej orientácii porád. a Združenie chmeliarov poradu. O jednej poobede Vladimír Hurban Netreba ani konštatovať, sa všetko hrnulo do gymVladimírov – že v nedeľu poobede prie- prednášateľ naziálnej telocvične na beh sokolského cvičenia spoločný obed. Tam sa a autor libreta bol impozantný a celý rad v srdečnej nálade vykonali sokolov z Novosadského prípitky na zdar podujatia obvodu, ale aj vojska predviedli a zaslali aj pozdravné telegramy. svoje zostavy s nadšením a s chuťou. V rámci obedu bola aj prednáška, Obecenstvo v ten deň videlo sokolov keď VHV predostrel náčrt svojho v naozaj najlepšom vydaní1. historického dramátu Verný Budiač Večer nasledovalo nové prekvape- vršatského hradu pána. Dobrá to idea nie – prvá slovenská opereta Pekná spojiť rozumné s užitočným, ibaže nová maľovaná kolíska. V pauze VHV pri obede prešiel nasucho. pomedzi dva výstupy operných Poobede sa z telocvične prešlo spevákov sokoli z Petrovca a Kysáča na otvorený športový terén – na podali svoje akademické zostavy a sokolské cvičisko, kde zásluhou Petrovčania aj Moravskú besedu. J. Trusinu bol odohratý futbalový

zápas. Mala si tu sily zmerať naša slovenská reprezentácia s prvotriednym petrovaradínskym klubom Građanski. Ale reprezentácia nebola zostavená, a tak na ihrisko vyšla kompletná zostava SŠK Petrovec. Hostia boli lepší a zápas vyhrali s rezultátom 0 : 2. Od tohto roku futbal začne svoju kontinuitu aj na Slávnostiach. Večer bolo na sokolskom cvičisku divadelné predstavenie. Podaná bola veselohra I. Stodolu Náš pán minister. Predstavenie nacvičil Spolok ČS akademikov, réžiu mal na starosti K. Šiška a všetok zárobok zo vstupeniek bol usmernený do pokladnice Sokolskej jednoty. Nakoniec sa Slávnosti zakončili zábavou neskoro v noci. NEUSTÁLE STÚPANIE KVALITY Po Slávnostiach mienka bola, že tieto vypadli ako nikdy dosiaľ. Aj hostí bolo ako nikdy predtým. Tak sa Slávnosti stali „dokumentom nášho pokroku a zosilnenia“, ktorý „vrcholí v tohoročných Slávnostiach“, lebo oni „boli veľkolepé. Boli svedectvom našej sily, spolupatričnosti a jednotnosti. Ani politická rozoštvanosť nemohla im uškodiť. Boli sme tu jedna duša, spojení silným citom spoločných povinností a potrieb a chvíľkové rozdiely nemohli rušivo zasiahnuť... do ich priebehu.“3 K celkovej masovosti prispel tu aj zlet Novosadského okresu, lebo na ňom nastúpilo až desať sokolských jednôt z tohto regiónu a cvičili aj vojaci. Na zlet neprišla len námornícka zložka, letecká eskadróna a zo sokolov Daruvarčania. Ani sokolská tombola nebola realizovaná. Ale preskočilo sa cez tieto nedostatky „stránskych“ a na internom poli, pre Slávnosti sa, ešte kým trvali, zrodila idea, aby sa pre nasledujúce Slávnosti priečka úspešnosti zdvihla na ešte vyššiu úroveň. Povedalo sa, že pre tie dôvody „treba viacej času a viacej pozornosti venovať rôznym národným a kultúrnym záležitostiam“, lebo „tie sú hlavným cieľom a hlavným zmyslom Slávností... Na nich majú byť pretriasané všetky naše postrehy a nedostatky. Vypočuť každého. Sťažnosti zo všetkých krajov. Pokyny všetkých pracovníkov.“ Lebo „len tak je možné pre spoločnú prácu získať všetkých dobre a spoločne zmýšľajúcich ľudí“.4 Aký výstižný postreh. Škoda, že nezotrval dodnes!

1 Viď o tom J. Babiak: Keď vzlietol sokol petrovský. MSJ – Kultúra, Petrovec 2001, s. 277 – 287. 2 N. N.: Zahajujúca reč na slávnosťovej porade. Národná jednota, Petrovec 1927, roč. 8, č. 32, s. 2. 3 N. N.: Naše slávnosti a náš zlet. Národná jednota, Petrovec 1927, roč. 8, č. 34, s. 3. 4 Ibidem.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Daniela Krajčíková, 7. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Emil Melich, 6. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Ivan Chrťan, 6. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Vítame veľkonočné sviatky! Najkrajším sviatkom v jarnom období je sviatok Veľkej noci. A najviac sa mu tešia práve deti. Nemôžu sa dočkať dňa, keď k nim zavíta veľkonočný zajko a prinesie darčeky. Ako je ten zajko, rovnako tak aj pestro omaľované veľkonočné vajíčka, malé žltučké kuriatka, sliepočky, ktoré znášajú vajíčka, zelená trávička sú symbolom veľkonočných sviatkov. Veľkonočným sviatkom sa tešia i žiaci z Kysáča, Jánošíka a Pivnice. Svoju radosť vyjadrili krásnymi kresbami a veršami. A tiež to, čo patrí k Veľkej noci a načo sú, nezabúdajte, predsa tradičné veľkonočné oblievačky. My vám, milé deti, prajeme krásne veľkonočné sviatky a bohatého zajačika k tomu! Katuša

Anna Gašková, 6. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Samuel Čeman, 6. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Laura Pustinjaková, 7. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Maja Pavlovová, 6. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK •

DETSKÝ KÚTIK

Andrej Brošćinjanc, prvák ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Jaroslava Urbanová tretiačka ošík ZŠ T. G. Masaryka, Ján

Alexander Buzáš, ZŠ T. G. Masaryka,tretiak Jánošík

, tretiak Dávid Supek yka, Jánošík ar as ZŠ T. G. M

Klobása so sliepočkou Švárny chlapík ujo Klobása malým mestečkom prechádzal sa. V Kurínove na rohu ulice stretol smutnú sliepočku. Domov sa spolu vybrali, v klobásovom dome si nažívali. Ujo Klobása sa o sliepočku staral, až sa zázrak jedného dňa stal.

Michaela Megová, prv ZŠ T. G. Masaryka, Ján áčka ošík

Zlaté vajce zniesla mu – ΄by viac netrpel biedu. Za všetku jeho dobrotu sliepka odmenila uja Klobásu. Naďa Papová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica Srđan Mamojka, prvák ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

osaková, 6. 2 Alexandra B Štúra, Kysáč ZŠ Ľudovíta

Helena Šterbová, tretiačka ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

• DETSKÝ KÚTIK •

Valéria Vitézová ZŠ Ľudovíta Štúr, 7. 1 a, Kysáč

Simona Červená, 5. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Gratulácie

OBEC BÁČSKYPETROVEC

Svojim spoluobčanom a všetkým veriacim šťastné a radostné veľkonočné sviatky želá

Obec Báčsky Petrovec

Својим суграђанима и свим верницима који обележавају Ускрс по грегоријанском и јулијанском календару, срећне и радосне ускршње празнике жели

Општина Бачки Петровац

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Občanom Kovačickej obce, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, mnoho zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov prajú

Obec Kovačica predseda obce Milan Garašević Zhromaždenie obce Kovačica predseda Zhromaždenia obce dipl. právnik Zlatko Šimák

• GRATULÁCIE •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. – 27. 4. 2019

Gratulácie Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD Hložany

Príjemné a krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a pokoja vám praje

Majitelia:

Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 Kooperácia: 788-499 Poľnohospodárska lekáreň: 788-012

KOMUNÁLNY PODNIK

GLOAKVALIS

, s. s r. o.

HLOŽANY

Zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme krásne veľkonočné sviatky

Ulica maršala Tita 58 Hložany tel.: 021/788-006

Krásne veľkonočné sviatky, veľa radosti, lásky a rodinnej pohody

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody Báčsky Petrovec Ul. Kollárova 14 tel.: 021/780-486 www.kocka-backi-petrovac.ls.rs 26

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dekoratívne obkladačky z polystyrénu pre dom Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739 www.stilby.co.rs oﬃce@stilby.co.rs • GRATULÁCIE •

Veľkonočný pozdrav

ratia a sestry v Kristu Ježiši, Veľká noc, vzkriesenie Pána Ježiša Krista, je a zostane naveky pre kresťanský veriaci ľud prameňom radostnej nádeje, istoty, nezlomného životného optimizmu – a to v živote osobnom, v spoločenskom živote cirkvi a ľudstva vôbec. Veľká noc ohláša slávne a mocné konečné víťazstvo života nad smrťou, pravdy nad lžou, lásky nad neláskou, dobra nad násilím, Boha nad človekom. Veľkonočná radosť vyplýva z istoty Kristovho vzkriesenia a Jeho zasľúbenia večného života. Večný život? Ľudia sa oddávna snažili vo svojich túžbach nájsť istotu večného života. Už starí filozofi sa snažili túto problematiku riešiť tézami o nesmrteľnosti duše. Avšak tieto pokusy nerozriešili záhadu smrti a nedali uspokojivú odpoveď na otázku, v čom je záruka večného života. I dnes je smrť pre človeka záhadou. A často sa pýta: „Končí sa smrťou všetko?“, alebo: „Je

smrť len prechodné štádium zo života časného do života večného?“ Na tieto a podobné otázky nám dáva odpoveď veľkonočný zázrak Pánovho vzkriesenia. Boh nenechal vidieť Svätému porušenie, ale Ho vyviedol z ríše hrobu a vzkriesil k novému životu. A preto, že vieme, že Pán Ježiš Kristus je prvotina všetkých zomrelých, môžu sa tieto slová vzťahovať aj na všetkých, ktorí sú Kristovými nasledovníkmi. Božie deti, ktoré patria Kristovi, nezostanú v hrobe a nebude nad nimi panovať večne smrť, ale budú žiť v spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom. Teda prvou zárukou večného života je istota Kristovho zmŕtvychvstania. A takto zdôrazňuje aj apoštol Pavel: „A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj naša viera.“ (1. Kor. 15, 14) Ale hneď na to radostne volá: „Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých!“ (1. Kor. 15, 20)

Večný život pre veriacich nezačína až po časnom živote. Toto zaznieva z celého písma, z epištol a evanjelií. Sám Pán Ježiš Kristus to jasne oznámil: „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista...“ (Ján 17, 3) Čo znamená pojem poznať? Tu nejde len o nejaké teoretické znalosti, ale tu ide o spoločenstvo veriaceho s Kristom a nebeským Otcom. Večný život podľa týchto Kristových slov znamená žiť v spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom, čerpať z Toho, ktorý je opravdivým životom, totiž z Boha, a to prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista. Teda druhou zárukou večného života je naše spoločenstvo s Pánom Bohom už tu v časnom živote. Keď máme istotu veľkonočnej viery, pre nás časná smrť je len prechod z jedného sveta do sveta druhého. Hrob je pre nás nie prízrakom, lebo po smrti

Foto: B. Dierčanová

OSOBITNÁ PRÍLOHA • 20. 04 – 27. 4. 2019

nás trvalo očakáva spoločenstvo s Pánom Bohom, spoločenstvo, ktoré je omnoho dokonalejšie ako to, čo prežívame v časnosti. Z toho však vyplýva požiadavka, že ak túžime po živote večnom, musíme už tu v časnosti žiť ako deti Božie, totiž rozsievať v duchu a donášať ovocie ducha – a to je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, vernosť, dokonalosť, krotkosť a zdržanlivosť. Čím viac budeme naplnení a presiaknutí duchom nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a čím viac budeme žiť životom lásky, tým môžeme mať nádej na večný život. A preto Veľká noc je sviatok radostný, lebo je sviatok života, a to tvorivého života už tu v časnosti, a istoty večného života po smrti. Milí bratia a sestry, želám Vám požehnané prežitie veľkonočných sviatkov a úprimnú radosť z Kristovho vzkriesenia. Mgr. Samuel Vrbovský, biskup

S FARÁROM SLAĐANOM DANIELOM SRDIĆOM V ÚSTRETY VEĽKEJ NOCI

Zábavy v pôstnom období sú neprípustné Vladimír Hudec

novou dobou prišli aj nové móresy, nový spôsob správania sa. Ľudia na niekdajšie tradície alebo zabudli, alebo jednoducho nedbajú a správajú sa podľa nových móresov. Tento jav je zvlášť prítomný u mladých ľudí, i keď aj medzi dospelými je mnoho tých, ktorí podľahli modernej dobe a zanevreli na tradíciu. Tak je tomu aj s cirkevnými sviatkami a spôsobom ich oslavovania. O význame veľkonočného pôstu a o Veľkej noci ako o jednom z najväčších kresťanských sviatkov, a o tom, ako by sme sa v pôstnom období mali správať, rozprávali sme sa s pánom farárom Slađanom Danielom Srdićom, farárom jánošíckym a administrátorom hajdušického cirkevného zboru. „Veľkonočné sviatky sú sviatkami vzkriesenia Pána Ježiša Krista, ktorý podľa Písma svätého bol umučený a v tretí deň vstal z mŕtvych. Práve tak ako katolícka a pravoslávna cirkev, aj evanjelická cirkev dodržiava starú kresťanskú tradíciu, že veľkonočným sviatkom predchádza pôstne obdobie, ktoré trvá 40 dní, alebo 6 pôstnych nedieľ, a končí sa na Bielu sobotu, resp. vo veľkonočné ráno. Pôst má svoj pôvod ešte v starej zmluve u Židov, kde ľudia na znamenie pokánia a ľútosti podrobovali svoje telá pôstu, čiže redukovanej, minimálnej strave. Dokonca v niektorých extrémnych prípadoch odopierali si stravu a žili iba na vode. V Starej zmluve čítame, že králi vyhlasovali celoštátny národný pôst, keď všetci v krajine boli povinní chodiť vo vrecovine, postiť sa a na znamenie pokánia posýpať si hlavy popolom. V súlade s tým začiatok pôstu stále je streda a volá sa Popolcová streda. Je to streda pred prvou pôstnou nedeľou.“ Náš spolubesedník ďalej vysvetľuje, že pôst trvá 40 dní, a vychádza z toho, že aj Pán Ježiš Kristus postil 40 dní v púšti a že vlastne ten telesný pôst mu pomohol, aby obstál v pokušeniach. „Pôst v tom fyzickom zmysle vidíme ako cibrenie tela, cez ktoré sa tak trochu cibrí aj duch človeka. Pôst je pre evanjelikov obdobie, keď

Slađan Daniel Srdić (vľavo) a Kristián Omasta sa viac duchovne sústreďujeme, častejšie stretávame na službách Božích. Fyzický, čiže pokrmový pôst u nás evanjelikov nie je povinný. Viac sa zdôrazňuje tá duchovná dimenzia pôstu – zmierenie, odpustenie, pristupovanie k Večeri Pánovej, napravenie svojej cesty života, odstránenie zlozvykov zo svojho života. V čase pôstu sa tradične do chrámu chodilo v čiernom, čo si ešte stále zachovávajú staršie ženy. Na Veľký piatok, deň umučenia Pána Ježiša Krista, všetci v chráme sú v čiernom, aj oltár je zahalený čiernym rúchom a čítajú sa pašie o umučení Pána Ježiša Krista. Veľká noc je radostným dňom, dňom vzkriesenia Pána Ježiša Krista.“ Čo je to, čo ľudia dnes vo svojom správaní praktikujú v pôstnom období, a nemali by? „Na Slovensku, ale aj všeobecne na Západe, len čo sa začne nový rok, čiže po Vianociach, organizujú sa rôzne plesy, zábavy, ale to trvá iba vo fašiangovom období, čiže po nedeľu mäsopôstnu. To je nedeľa predpôstna a sám názov hovorí, že je to nedeľa, keď sa opúšťa mäso. Vtedy sa končia aj fašiangy, čiže zábavy. U nás však aj po tejto nedeli prebiehajú zábavy, napríklad ženské spolky si čajové večierky ladia k ôsmemu marcu. Aj niektoré iné spolky si zábavy a aktivity plánujú k svojim zaužívaným termínom a neprihliadajú na to, že patrí do pôstu. Veď ak hovoríme o pestovaní tradície, tak aj pôst je našou tradíciou a treba ho zachovať. V pôste skôr nebývali zábavy, ani žiadna muzika. V tom období sa nekonajú svadby.

ších kostoloch. Opýtali sme sa ho, ako ľudia na Slovensku uctievajú veľkonočný pôst. Síce sobáše a krsty sa konajú „Krátko som na Slovensku, aby stále, ale netreba organizovať som mohol posúdiť, ale myslím si, svadbu s hudbou. Podobné je že to mladých neoslovuje. Svedčí tomu aj v advente. Prvý tanec o tom aj fakt, že v kostoloch je veľmi po advente bol len na Štefana málo mladých ľudí. Na druhej strane a na Veľkú noc by mal byť len sú ľudia, ktorí sa správajú tak, ako na Veľkonočný pondelok.“ si to viera vyžaduje. Asi je to niečo V tej súvislosti sa nastoľuje osobné. Niekto má potrebu praotázka, ako sa tomu prispôso- videlne chodiť do kostola, pokým bia kultúrno-umelecké spolky, sa iní spamätajú, že by sa patrilo čiže ako sa vyrovnať s potrebou odísť na služby Božie, aspoň keď zdržiavať sa hudby a zároveň je sviatok.“ zachovať kontinuitu v práci Jedným zo spôsobov, ako nada zúčastňovať sa na poduja- viazať komunikáciu s mladými tiach, ktoré sa v tom období veriacimi, pán farár Srdić vidí aj organizujú? v používaní spoločenských sietí, „Nemám na to všeobecne plat- presnejšie facebooku. Z času na čas nú odpoveď. Záleží na tom, čo si tam zverejňuje modlitby, biblické človek vyberie. V každom prípade texty, kázne... neprípustné je v pôstnom období „Naša cirkev má Evanjelický hlásorganizovať zábavu alebo program. nik, ale ho väčšina mladých ľudí Na druhej strane však ak by súbor nečíta. A ani do kostola nechodia. bol v situácii, že sa v pôstnom ob- Avšak všimol som si, že mnohí nie dobí zúčastní na prehliadke alebo sú ľahostajní voči Slovu Božiemu, na nejakom programe v inej dedine, čo znamená, že sú veriaci. Generálkde na to veľmi neprihliadajú, tak ne pozerané, ľudia, a tak aj mladí, to možno pochopiť. Samu folklórnu majú potrebu za Slovom Božím, ale vidno, že forma prostredníctvom spoločenských sietí im viac zodpovedá, ako odchod do kostola. A tak ako máme kúpu z kresla prostredníctvom internetu, chceme mať aj Slovo Božie z kresla. Ako aj každé médium, aj facebook môže byť zneužitý, ale aj využitý na užitočné Dievky v krojoch v jánošíckom kostole na Kvetnú veci. Ja ako veriaci nedeľu (foto: S. D. Srdić) človek a kňaz som činnosť treba pochopiť ako hranie si ho zvolil na šírenie Slova Božieho, v divadle a vo filme, že vy nehráte ale mi slúži aj na komunikáciu so sami seba, ale ste iná osoba. Bolo by spevokolom, mládežou, rodičmi však nevkusné a zneuctenie Pána konfirmandov, deťmi, ktoré chodia Ježiša na Veľký piatok organizovať v škole na náboženstvo, na šírenie folklórnu skúšku (a takú skúsenosť správ. Ja facebook považujem za sme už mali, lebo vraj vtedy všetci dar od Boha, ktorý môžeme potanečníci boli pokope). Nedajbože užiť na slávu Božiu a šírenie Slova organizovať program. Cirkev nemá Božieho. Ozvena je dobrá. Mnohí inštrument to zakázať, ale ja sa s tým ľudia pozitívne reagujú, keď zvenikdy nezhodnem a nikdy by som si rejním nejaký verš alebo kázeň zo taký program nešiel pozrieť.“ služby. A keď vidím tie reakcie, vždy Do rozhovoru sa zapojil aj kantor si vzdychnem: kiežby všetci tí, ktorí Kristián Omasta, ktorý je toho času tu lajkovali, boli aj v kostole každú na Slovensku a často hráva v tamoj- nedeľu, a nie iba na sviatky.“

HLAS ĽUDU | 20. 4. – 27. 4. 2019 • 16 – 17 /4851 – 4852/

VEĽKONOČNÉ SVIATKY V ŠÍDE

Vďaka za hojnosť a za život Blaženka Dierčanová

príchodom jari tešíme sa aj na jeden z najkrajších kresťanských sviatkov – Veľkú noc. Tak ako sa príroda prebúdza, aj tento sviatok symbolizuje nový začiatok a nový život. Ľudová tradícia osláv tohto

O zvykoch nám porozprávala a pritom vajíčka nafarbila Mária Kolárová

sviatku je podobná v prostrediach, kde žijú vojvodinskí Slováci, ale sú aj menšie rozdiely. O príprave na tento veľký kresťanský sviatok a o zvykoch, ktoré si udržiavajú Slováci v Šíde, porozprávala nám Mária Kolárová. Tu sa narodila, tu vyrastala a od svojej mladosti je členkou tunajšieho slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru: „Prípravy na Veľkú noc sa začínajú pôstom. Na tento sviatok sa musíme predovšetkým pri-

Vajíčka pripravené na ozdobovanie vrecovinou...

dobre pritiahneme a uviažeme cvernou. Do vriacej vody najprv vysypeme farbu podľa želania, dodáme jednu polievkovú lyžicu octu a pridávame vajíčka opatrne po jednom. Uvarené najprv dáme do chladnej vody, odstránime vrecúško a na škrupinke by mala zostať pekná vzorka. „V našom cirkevnom zbore na Veľkú noc ženy prinášajú do kostola kraslice a po službách ich konfirmandi ponúkajú cirkevníkom v ozdobených košíčkoch. Naďalej, keď ide o tradičné zvyky, chcela by som spomenúť, že v nedeľu ráno detičky si v hniezde urobenom z trávy nachádzajú farbené vajíčka a sladkosti. Vo Veľkonočný pondelok ráno chodievali mládenci polievať dievky. Tento zvyk z čias mojej mladosti postupne zanikol, ale v posledných rokoch šídska mládež obnovila túto peknú tradíciu. Členovia SKUS Jednota navštevujú rodiny, v ktorých majú dievky, a za dávku vody dievčence mládencov odmenia farbeným vajíčkom.“ Na záver rozhovoru nám Mária Kolárová povedala, že je Veľká noc sviatok radosti, Božej milos-

praviť duchom, v pokore, dobrými skutkami a modlitbou. Keď ide o tie tradičné zvyky, začínajú hneď s príchodom jari: upratujeme príbytky, priedomie a bielime stromky. Na tento sviatok rodina sa schádza, prichádzajú dcéra, syn, vnúčatá. Preto chcem, aby celý dom voňal Špeciálne pre Hlas ľudu tradičné polievačky čistotou,“ hovo- zinscenovali spolkári: Saňa Pešková, Soňa rí táto obratná Mravíková, Stefan Trkulja, Nenad Hemela a veselá 71-ročná a Goran Chovan domáca. Pri našej návšteve si zaspomínala i na časy zorne nám to aj ukazuje: „Vajíčka poumývam, lístočky pripravím, svojej mladosti: „Ráno na Veľký piatok otec pri- namočím do vody, aby sa lepšie pravil pukance, a to nielen pre nás, pripevnili na povrch vajíčka, poloale zaniesol aj do susedov. Za ten žím všetko do pančuchy a cvernou čas mama položila vymočené úde- uviažem. Takto pripravené vajíčka né mäso variť. Podľa toho istého kladiem do vriacej vody, do ktorej receptu aj ja dnes varím studenie.“ som položila za Hádam najväčším potešením plnú hrsť cibuľotak pre deti, ako i pre dospelých sú vých šupiek. Nekraslice. V súčasnosti sú rôzne tech- chám ich povariť niky na zdobenie veľkonočných asi 10 minút. Keď vajíčok, no tradičný, starodávny sú vajíčka uvarené a vychladnuspôsob pretrváva a nezaniká. „Aj dnes najradšej farbím veľko- té, zostrihnem nočné vajíčka v cibuľových šup- z nich pančuchu, kách. V záhrade si natrhám rôzne odstránim lístok lístočky: petržlenové, zelerové, ďa- a potom ich potelinku a pripravím na zdobenie,“ tieram kúskom rozpráva spolubesedníčka a ná- slaninky.“ Gazdinka Kolárová nám povedala, že vajíčka predsa niekedy farbí aj priemyselnými farbami a zdobí nálepkami. Ale páči Veľkonočná radosť: „kuckanie“ veľkonočnými vajíčkami sa jej i zdobenie ti, ale aj sviatok, keď máme byť pomocou vrecoviny (vrece na skladovanie cibule povďační za hojnosť pri stolovači zemiakov). Tento spôsob skráš- ní, za našich najmilších, ktorých ľovania nie je náročný, nevyžaduje máme alebo sme mali, a to najsi veľa času a je efektný. Robí sa dôležitejšie: za život, ktorý nám to takto: umyté vajíčka položíme svojou obeťou daroval Kristus ... a hotové unikátne do pripraveného kusa vrecoviny, Pán.

III

V ÚSTRETY SVIATKOM

Veľká noc v združení MY v Petrovci Jaroslav Čiep

druženie rodičov osôb s osobitnými potrebami MY v Báčskom Petrovci existuje od roku 2000. O dva roky neskoršie v rámci tohto združenia začal pôsobiť aj celodenný pobyt pre tieto deti. Sústavne sa s nimi pracuje a prvotný cieľ zachovávajú dodnes: aby sa ich chránenci v čím väčšej miere pripravili samostatne žiť. „Kým boli menší, rozvíjali sme u nich motoriku a schopnosti. Vtedy sme pre nich prispôsobovali všelijaké spoločenské hry, skladačky, doplňovačky tak, aby mohli rozvíjať schopnosti, ktoré u nich boli ešte zachované a nepoškodené. Rozvíjali sme u nich vytrvalosť, motoriku, pracovitosť. Ich energiu usmerňovali do kreslenia, vyfarbovania, do jednoduchších vecí, primeraných tomu veku,“ povedala nám v rozhovore tunajšia vychovávateľka diplomovaná sociálna pracovníčka Daniela Legíňová-Sabová. „Teraz, keď už viac-menej máme dospelejších a dospelých chránencov u nás, viac

vzácna. Lebo prostredníctvom toho oni dokazujú nielen sebe, že ,áno, my sme tu a sme schopní vytvoriť niečo´, a takto ukázať, že nie sú na zahodenie. Vlastne aj to podnecuje ich vnútorný pocit, že ,aj ja som rovnoprávny s ľuďmi,

hložiansku výstavu aranžmánov a kraslíc, kde dvaja ich chránenci účinkujú aj samostatne, bez dozoru rodičov či vychovávateliek. V tomto združení sa na Veľkú noc chystajú s radosťou. „Tieto kresťanské sviatky naše deti veľmi chcú a uznávajú. Lebo vedia, že u nás bude rušno. Mnoho ľudí sa k nám naučilo chodievať, nielen kúpiť si darček, ale aj porozprávať sa s nami. Pobavia sa s našimi deťmi, pohrajú, vypočujú nás... Keď prichádza Veľká noc, venujeme sa aj výrobe venčekov, aranžmánov, sviečkam, ozdobným predmetom, vlastne všetkému, čo ponúkame na predaj. Pri práci používame to, čo ony môžu spracovať. Teda nie nejaké kruté materiály. Skôr ide o papier, vrecovinu, drevo, cverny, farby, škrupinky, vosk a iný prírodný materiál. U nás zavládne sviatočná pracovná nálada. Deti

Spoločné aktivity v ústrety Veľkej noci

ktorí sa pohybujú okolo mňa´, a takto sa priamo zapájajú do lokálneho spoločenského života a dokazujú sebe, že majú určitú ľudskú hodnotu.“ „Keďže my tu nemáme homogénnu skupinu, čiže jeden môže kráčať, druhý nemôže, jeden vidí, druhý nevidí, jeden vie kresliť, druhý to nedokáže, jeden má hrubú motoriku, iný aj jemnejšiu, tak vždy niečo prispôsobíme Predajné výrobky detí s osobitnými tomu, aby sa každý cípotrebami til užitočným a mohol sa orientujeme na ručné práce. v konečnom dôsledku ukázať, že Sledujeme situáciu, kde sa čo bude to vypracoval aj on,“ nadväzuje diať, aby sme boli aktuálni. Lebo vychovávateľka Legíňová-Sabová teraz už ich vyvinutú pracovitosť, na otázku, ako sa im tu pracuje, motoriku, vytrvalosť doplňujeme ich vlastnou obrazotvornosťou, v miere ich schopností, ktoré majú. Teraz im je tá ručná práca, ktorú poskytneme na výstavu, ktorá sa buď predá, alebo je v novinách, či na obrazovke, alebo na sociálnych sieťach, veľmi Rôzne veľkonočné darčeky

a objasňuje, že v súčasnosti s chránencami, ktorých je deväť z Petrovca, Kulpína a Hložian, pracujú dve vychovávateľky a vypomáha im aj Anna Zabunovová, ale aj iní rodičia a ďalší dobrovoľníci. Podľa potreby sa opierajú aj o prácu

špecializovaných odborníkov. V ich práci im v značnej miere úhrady kryje Obec Báčsky Petrovec, ale aj Zväz MNRO a Vysoká škola sv. Alžbety, ako aj mnohí sponzori, ľudia dobrého srdca, a časť prostriedkov získavajú aj prostredníctvom projektov. Už veľa rokov chránenci združenia MY sa aktívne zúčastňujú na početných jarmočných podujatiach. Svoje práce vystavujú

Pekné sviečky a aranžmány a predávajú aj v rámci Detského týždňa, Dňa Petrovca, Slovenských národných slávností, na Vianočných trhoch, ale aj v Hložanoch a v Rumunsku, v Nadlaku, na špecializovanej výstave kraslíc a aranžmánov. Aj tohto roku svoje výtvory zaslali do Nadlaku a počas našej návštevy chystali sa na

Nechýbajú ani vajíčka a sliepočky sa tešia, lebo vedia, že potom pôjdeme na jarmok, alebo na výstavu, alebo že k nám príde niekto, prípadne, že bude ich práca zaznamenaná aj mediálne,“ v jednom dychu nám priblížila veľkonočné aktivity v združení MY naša spolubesedníčka. „K Veľkej noci si chystáme aj hniezda, do ktorých usilovným a dobrým zajko niečo prinesie. K tomu máme aj bežné aktivity, aké v tomto čase sú v domácnostiach – upravovanie záhradky, ošetrenie stromčekov, umývanie okien,“ na dôvažok pridala. K tomu si napečú aj koláčiky a spoločne farbia vajíčka, aby mali všetko ako v bežnom živote. Cieľom v združení bolo a zostalo: svojich chránencov v čím väčšej miere osamostatniť a pripraviť pre každodenný život.

HLAS ĽUDU | 20. 4. – 27. 4. 2019 • 16 – 17 /4851 – 4852/

SO STAROPAZOVČANKOU ANNOU MALKOVOU

Dvojnásobná oslava vo Veľkonočný pondelok Anna Lešťanová

práce sa nezapájali, kým vnúčatá ochotne a s radosťou pomáhajú a vyberajú vzorky, ktoré dáme na eľká noc patrí spolu s vajíčka. Vianocami k najväčším A keď tá Veľká noc kresťanským príde... sviatkom, a nie je to – Kým boli deti malé, len pripomínanie k sviatkom som chystasi obetovania sa za la viac druhov koláčov, druhých, ale aj sviatortu v tvare zajačika, tok súdržnosti a rolebo sa ony tomu tešili. diny. Svedčí o tom aj Vo Veľkonočný pondelok Anna Malková zo Stasme mávali aj oblievárov, rej Pazovy, s ktorou a tak bolo treba nachyssme sa rozprávali o tať aj ponuku pre nich. príprave a oslave veľDnes sú moje deti dokonočných sviatkov v jej rodine. Práve vo Anna Malková na Veľkonočnom bazári v Starej Pazove spelé a chodia so svojimi rodinami k nám na Veľkonočný pondelok naša spolubesedníčka oslávi v ktorého mi ráno veľkonočný zajačik obed, tak ako som ja kedysi chodila rodinnom kruhu 60. narodeniny. priniesol sladkosti a niečo na ob- k mojej mame. Ten obed je sviatočPovolaním je vychovávateľkou a v lečenie. Keď som sa stala matkou, nejší než obvyklý nedeľný. Pozoškôlke pracovala 14 rokov. Prácu moje deti si tiež trhali trávičku do stáva hlavne zo slepačej polievky prerušila, aby sa naplno venovala hniezdočka. Aj darčeky od zajačika (supy), viac druhov mäsa, záväzne aj jahňacieho, potom výchove vlastných detí. Teraz je boli podobné, ibaže ruského a zeleného majiteľkou rodinného podniku na tam boli vždy aj hračky šalátu, ako i zemiavýrobu plastovej ambaláže. Ako a knihy. Pamätám si aj kov. Ako sladkosť hovorí, rada pestuje kvety, vyšíva a na farbenie veľkonočrobím iba jednu tornajnovšie sa venuje obľúbenému ných vajíčok. Robila to tu. Hniezdičká vnúkoníčku – robí dekupáž. K tomu mama s príbuznými vo čatám nachystám píše pre deti poéziu a prózu, pre veľkom počte – farbili sama a nie je tam dospelých krátke poviedky, a to v okolo 150 kusov, teda čerstvá, ale umelá typickom staropazovskom nárečí pre viac rodín. Tu som tráva. Veľkonočný s tematikou zo zašlých čias, ako aj nepomáhala. Zdobilo Darčeky od veľkonočnésa farbou a horúcim zajačik im prináša náboženské básne. ho zajačika pre vnučku sladkosti, hračky a Pani Malková, ako sa vo vašej tutkalom. Ani ,lepenky´ Moniku oblečenie a záväzne rodine pripravujete na veľko- sme na nich nekládli, nočné sviatky a čo ony pre vás lebo boli nádherné aj bez nich, Kinder vajíčka. Vnuk Dorian bude ibaže neboli ekologické z dnešného mať 10 rokov, je starší a on už vie, znamenajú? – Veľkonočné sviatky sa v mojej pohľadu. Ako mama som začala že ten zajačik je babička, kým vnučfarbiť vajíčka, až ka Monika, ktorá bude mať 3 roky, keď moja mama sa teší, že babička zajkovi nechá s tým prestala. dvere odomknuté, aby mohol prísť Farbím ich na s darčekmi. Do oslavy sviatkov patrí aj Veľký piatok, a to farbami, ktoré odchod na služby do kostola? sú dnes dostup– Na služby Božie chodievam poné a podobné čas roka každú nedeľu, a tak aj na tým maminým. Veľký piatok, keď si pripomíname Nefarbím veľa ukrižovanie Pána Ježiša, a potom vajíčok, lebo na aj na Veľkú noc – najradostnejší stole mám ako sviatok Vzkriesenie nášho Pána. Na ozdobu vajíčka Veľkú noc do chrámu ide so mnou z dreva ozdobe- aj manžel. Kým som bola členkou né dekupážovou zboru Tília, som aj spievala v zbore technikou. Keď veľkonočné piesne, ktoré prispeli moje deti boli k sviatočnej atmosfére v chráme malé, do tejto Božom. Na sviatky je rodina spolu

rodine vždy oslavovali ako najväčší kresťanský sviatok. Z detstva si pamätám, že som ako dievčatko trhala trávičku do hniezdočka, do

Vnuk Dorian pri darčekoch Poznáme vás i ako autorku viacerých literárnych prác. Máte niektoré vlastné veršíky aj k týmto sviatkom alebo text, ktorý sa vzťahuje na zvyky a obyčaje typické pre toto prostredie? – Vo svojej zbierke básní Rozhovor s Pánom mám dve básne venované ukrižovaniu Pána Ježiša Krista: Kto? a Golgotský kríž. Ten znie takto: Ten golgotský kríž, / blíž mi,

Krásne naaranžovaný stôl

Pane, blíž. / Nech sa pred ním pokorím, / svoje srdce otvorím. / Tebe Pane, presvätý, / čo si zniesol obety. Napísala som aj text o oblievačkách, ktoré sa ešte stále konajú v Starej Pazove včasráno vo Veľkonočný pondelok. Tu je úryvok: Vychádzajú oblievári, skoro každý v ruky fľašu piva či kabéze. Diovka pekná ako kvet, nasmiata vyprevádza ich a len tak namigáva na toho Paľuškovho. Hádam jej je to frajer, to neviem, ale ve sa to chytro zbadá. A vom ako čeľaník, vysoký, na hlave kalap, slovenská vyšívaná košeľa. Ej, hneď som sa setila na mojho Ďura, ako ma voľakedy prišov obliať... Fotografie: z archívu rodiny Malkovej

S RODINOU RYBÁROVOU Z NOVÉHO SADU

Veľká noc im prináša radosť Danica Vŕbová

šetci, ktorí poznajú Ruženu a Milka Rybárovcov, vám povedia, že sú to milí a usilovní ľudia, ktorí sa v živote mnohokrát sťahovali, a tým nazývali rôzne končiny bývalej Juhoslávie svojím domovom. Ružena je rodom z Bingule a Milko pochádza z Erdevíka, no Milkova vojenská kariéra bola dôvodom na to, že zavítali takmer do každého kútika Juhoslávie. No už viac ako desaťročie sa hrdo nazývajú Novosadčanmi. Sú šťastní, že

už konečne majú stály domov a nemusia sa sťahovať, keďže je náš spolubesedník vo vojenskej výslužbe. Taký „nomádsky“ život si vyža-

doval veľa obetí a prispôsobovania sa a vplýval i na oslavovanie tradičných sviatkov. Teda práve ich nekaždodenný životný príbeh nás podnietil navštíviť ich, aby sme sa dozvedeli, ako u nich prebiehajú jedny z najobľúbenejších sviatkov – veľkonočné. Pani Ružena nám porozprávala, ako prebiehajú prípravy na Veľkú noc v ich dome: „Studenie sa pripravuje pred Veľkým piatkom, lebo na Veľký piatok, obyčajne, bolo u nás už hotové. Sobota je rezervovaná pre vajíčka. Zájdeme si po trávičku, ďatelinku, púpavu, poviažeme do pančuchy s vajíčkom a tak farbíme.“ Na jej slová nadväzuje manžel: „Ale vajcia najčastejšie farbíme len cibuľovou šupkou.“ Ružena to potvrdzuje a dodáva: „Áno, tak je najzdravšie. Vyskúšala som aj cviklou, ale nebola som spokojná s výsledkom. Tradičným, starodávnym, zdravým spôsobom, teda cibuľovou šupkou, predsa je

Sviatky oslavujú v rodinnom kruhu: (zľava) syn Alexander, budúci zať Damir, dcéra Anita, otec Milko, mama Ružena, nevesta Renáta a vnučka Naďa

najistejšie a najkrajšie.“ Jej manžel si spomenul na jednu situáciu: „Raz sme vyskúšali farbiť farbou na vajíčka, ale sme museli zahodiť hrniec. Ofarbil sa, čestné slovo!“ Ružena cez smiech konštatovala,

ochotne rozpráva naša hostiteľka Ružena. „Veľkonočné sviatky sú proste jedna veľká radosť. Keďže máme aj syna, aj dcéru, mali sme aj jedny, aj druhé oblievačky. Oni dvaja sa v Erdevíku naučili, že to jestvuje, tak im bolo veľmi zaujímavé mamu aj otca polievať. Hoci aj v byte,“ uznáva cez smiech. Rybárovci uznávajú, že pôst ni-

Rybárovci: Bydlisko menili, ale zvyky zachovávajú

že je najlepšie predsa pri tej práci použiť starý hrniec, pre každý prípad. Občas po vajíčkach vraj kreslí voskom, čo pri varení vajíčok zanechá pestrý výsledok. Dostali sme sa aj k Veľkonočnej nedeli: „Spravidla šunka je už v sobotu večer obvarená. Nasledujú spoločné raňajky a obed. My štyria, ja, manžel a deti, sme si dali záležať na tom, aby sme si naše obyčaje zachovali, kdekoľvek sme bývali. Trochu sme sa museli prispôsobiť okoliu, ktoré najčastejšie nebolo slovenské, ale sme dodržiavali svoje obyčaje. Kým sme neprišli do Nového Sadu, nechodili sme do kostola, lebo sme náš kostol nemali v mestách, kde sme bývali. Keď sme sa sem prisťahovali, deti boli už väčšie, ale obyčaje sme si zachovali. Tak ako nám zostalo v pamäti z nášho detstva, tak sme sa snažili preniesť aj na naše deti. Chystali sme ,zajačika´, kuckali sa vajíčkami...“

kdy nedodržiavali, ale to je niečo, čo si priniesli zo svojich rodín: „Môj otec a starý otec mali obyčaj hovoriť, že hriech nejde do úst, ale z úst. Nikdy som, napríklad, nemal rád tradíciu varenia klobásy na Veľkú noc. Podľa mňa je to škoda: zničená klobása. Klobása je dobrá surová a pečená, kým šunka je celkom slušná aj varená, iba je potrebné dobre ju ochladiť, a potom ju treba vedieť aj pokrájať,“ komentuje náš hostiteľ Rybár. Spoločne uznávajú, že sa na príchod sviatkov vždy veľmi tešili, aj na tieto blížiace sa. Tentoraz na Veľkú noc pôjdu za svojimi deťmi: „Toto je príležitosť, aby sme sa zozbierali ,na hŕbku´, kým sme ešte súci. Deti sú dospelé, za fakultou šli do zahraničia, vyštudovali, teraz obaja bývajú v Bratislave. Syn Alexander s manželkou Renátou majú dcéru Naďu a my sa ako starí rodičia veľmi tešíme na Veľkú noc s vnučkou. Dcéra Anita so snúbencom Damirom sa presťahovala do nového, vlastného bytu, tak im za Veľkú noc po prvýkrát tam prídeme na návštevu. Máme sa na čo tešiť.“ Foto: z archívu rodiny Rybárovej a pixabay

HLAS ĽUDU | 20. 4. – 27. 4. 2019 • 16 – 17 /4851 – 4852/

SO MEDOVNIKÁRKOU SUZANNE SRETENOVIĆOVOU

Medovníčky sú jej srdcovka Anička Chalupová

si v y žiada aj trojdňovú práladá kovačická samouká cu. Záleží to od medovnikárka Suzanne toho, koľko má Sretenovićová začala mať detailov.“ vyrábať svoje prvé medovníAká príleži- Jej torta je napríklad aj takáto kové diela pred piatimi rokmi. tosť si dote„Na internete si v súčasnosti Dnes je známa nielen vo svojom raz vyžiadala môžeme nájsť čokoľvek, a tak prostredí, ale jej sladké výtvory najviac tvojich som aj recepty a nápady našla na obdivujú aj za hranicami našej medovníkov? rôznych internetových stránkach. krajiny. K pečeniu a zdobeniu „Zhruba nie- Aj jednoduchý recept na zdobemedovníkov sa dostala náhodou. čo viac ako 1 nie medovníkov je z internetu. „V roku 2014 som po prvýkrát 000 kusov som pre členov mojej rodiny vyrobila vyrobila k uplymedovníky. Už o rok, keď ma Medovnikárka Suzanne s deťmi: Po úspešnej nulým Vianonajbližší presvedčili, že si moje spoločnej akcii radosť z výsledku naplnila ciam. Najradšej medovníky zaslúžia pozornosť aj ich srdcia som ich piekla širšej verejnosti, a zdobila po noponúkla som ich ciach, keď deti spali, a často som na mojej facebosa tak s medovníčkami „kamaokovej stránke. rátila“ až do rána. Najviac som To, čo nasledoich vypredala na Vianočno-novalo, bolo to pre voročnom jarmoku v Kovačici, mňa veľ kým a ale záujem o ne bol veľký aj na Sviatok Veľkej noci si zaslúži aj príjemným premojej facebookovej stránke.“ takéto medovníkové výtvory kvapením. NeMnohí ťa poznajú aj ako výstíhala som ich bornú majsterku na výrobu Potrebný je len práškový cukor, vyrábať, s ohľatort. Ktorá z týchto dvoch slad- jeden bielok z vajíčka a niekoľko dom na to, aký kostí je tvojou väčšou vášňou: kvapiek citrónovej šťavy.“ Aký význam má pre teba bol o ne veľký Pomoc je vždy vítaná: Dcéra Patrísia už zdolala medovníčky alebo torty? táto práca? záujem,“ hovorí „Mám rada obe sladké práce, spôsob, ako vyrobiť čo najchutnejšie medovníčky „Pri tejto práci oddychujem, medovnikárka s tým, že som si pečenie tort obsady: 160 g krištáľového cukru, ľúbila ešte v roku 2012, keď som relaxujem a mám ju veľmi rada. Sretenovićová. Každá medovnikárka má dve celé vajíčka, 400 g múky, 60 synčekovi Danielovi vyhotovila Je to moja srdcovka.“ Ako vidíš svoj recept na výrobu tej- g margarínu, 120 g medu, podľa se ba v b u to sladkej pochúťky. Podľa vlastného výberu pridáme jednu dúcnosti? akého receptu sa rodia tvoje čajovú lyžičku príchutí, strúhanú citrónovú kôru a jednu malú ly„Predovšetmedovníčky? kým v našom „Používam jednoduchý klasic- žičku sódy bikarbóny. To všetko budúcom ký recept na výrobu medovní- zmiešame, vymiesime a cesto novom dome kov. Potrebné sú nám tieto prí- dáme do igelitového vrecúška, ktoré odložíme plánujem mať do chladničky. veľkú kuchyNa druhý deň ňu, v k torej ho vymiesime na ch ce m mať tenko, povykraviac miesta jujeme formična tieto moje kou rôzne tvary, už zachoktoré upečieme dené pekárvo vyhriatej rúre ske z áľuby. na 180 stupňov. Medovníky sladké, chutné, pestrofarebné... A ktovie, možUpečené, schla- tortu k jeho narodeninám. Dote- no si raz otvorím aj vlastnú dené vyčistíme raz som ich upiekla viac ako 300 cukráreň, v ktorej ich budem ke f ko u a p r i - kusov v rôznych tvaroch, rôznych ponúkať aj novým zákazníkom,“ pravíme ich na chutí a z rôznych príležitostí.“ podčiarkla na záver naša spoluzdobenie. Je Skadiaľ čerpáš recepty a besedníčka Suzanne SretenoKuchárske kumšty ho lákajú od malička: den medovník nápady na zdobenie? vićová. syn Daniel pomáha matke pri zdobení

VII

DO VÁŠHO VEĽKONOČNÉHO RECEPTÁRA

Sárma

Orechová pita s malinovou príchuťou

Suroviny: 1 kg mletého bravčového mäsa, 1 vajce, 60 – 70 g ryže, 30 g mletej papriky, 20 g soli, 1 stredne veľká cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, trochu rasce, trochu korenia, 1 lyžička príchutí (vegeta), 14 kyslých kapustových listov Takto sa to podarí: Mäso zomelieme. Môžeme použiť iba bravčové mäso, ale kto má rád, môže pridať k bravčovému aj hovädzie mäso. Ak sármu robíme len z bravčového mäsa, je dobre, aby nebolo veľmi suché, ale aby bolo aj trochu mastnejšie (z hlavy alebo trochu slaninky). K mäsu pridáme vajce, dobre umytú ryžu, mletú papriku, soľ, umytú a nadrobno pokrájanú cibuľu, ako i cesnak, rascu, korenie a príchute (vegetu). Ak máme radi štipľavú sármu, dáme 30 g štipľavej mletej papriky. Ak chceme stredne štipľavú, pridáme polovicu štipľavej a polovicu sladkej papriky. Ak však nechceme štipľavú sármu, dáme 20 g sladkej a 10 g štipľavej papriky. Všetky suroviny dobre zmiešame

Suroviny: Na orechové cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 4 lyžice múky, 4 lyžice mletých orechov, lyžica vychladnutej varenej čiernej kávy a lyžica kypriaceho prášku; Na druhé cesto: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, lyžica kypriaceho prášku; Sirup na zalievanie druhého cesta: 2,5 dl vody, 200 g cukru, 1 malinový extrakt (alebo vrecúško Step); Na plnku: 2 vanilínové pudingy, ½ l mlieka, 250 g cukru, margarín; Na ozdobu: mleté orechy (zvyšok zo 100 g, z ktorých sme 4 lyžice použili do orechového cesta) Takto sa to podarí: Orechové cesto: Najprv vyšľaháme bielky, postupne pridávame cukor a keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku, mleté orechy, varenú čiernu kávu a kypriaci prášok. Dobre vymiešame a vylejeme na plech. Pečieme zo začiatku na 200 ºC (5 – 6 minút), a potom znížime teplotu na 170 ºC. Špáradlom preveríme, či je cesto upečené. Vychladnuté cesto prerežeme vodorovne. Druhé cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom na tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku a kypriaci prášok. Pečieme ako orechové cesto a necháme vychladnúť. Potom ho popicháme vidličkou a

a touto zmesou plníme kapustové listy. Kapustové listy predtým dobre umyjeme. Touto zmesou môžeme plniť aj papriku baburu. Z tohto množstva urobíme asi 14 hrčiek sármy. Zalejeme vodou tak, aby prevýšila hrčky, a varíme zhruba hodinu a pol. Pol hodiny pred koncom varenia pridáme asi ½ litra paradajkového pretlaku (podľa chuti). Nakoniec zapražíme alebo môžeme do pretlaku pridať za lyžicu múky a dobre rozmiešať. Sárma veľmi chutí so zaváranými višňami.

Bingo torta Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 6 lyžíc múky, 6 lyžíc mletých orechov, lyžica kakaa; Na poliatie cesta: 4 – 5 lyžíc pomarančovej šťavy; Na plazmovú plnku: 300 g mletých Plazma keksov, 2 dl pomarančovej šťavy, margarín, 150 g práškového cukru; Na plnku: liter mlieka, 4 vanilínové pudingy, 2 margaríny, 300 g práškového cukru, 100 g čokolády na varenie, 3 balenia Jaffa keksov, 3 balenia piškót; Na dekoráciu: 3 balenia čokoládového šľahačkového krému Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky za postupného pridávania cukru. Keď dostaneme hustý sneh, pridáme postupne žĺtky a preosiatu múku spolu s kakaom. Pridáme i mleté orechy a všetko spolu zľahka zmiešame vareškou. Vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme vo vopred vyhriatej rúre na 180 �C. Špáradlom preveríme, či je cesto upečené. Upečené cesto polejeme pomarančovou šťavou. Plazmová plnka: Margarín vyšľaháme s práškovým cukrom dopenista. Pridáme mletú Plazmu, ktorú sme predtým poliali pomarančovou šťavou. Dobre zmiešame. Plnka: V trochu mlieka rozmiešame pudingový prášok a zvyšné mlieko

necháme zovrieť. Do vriaceho zavaríme pudingové prášky rozmiešané v mlieku a za stáleho miešania varíme, kým nezhustne. Necháme vychladnúť. Margaríny vyšľaháme s práškovým cukrom a zmiešame s vychladnutým pudingom. Plnku rozdelíme na dve časti a do jednej pridáme roztopenú čokoládu. Na cesto natrieme plazmovú plnku. Na ňu naskladáme Jaffa keksy, ktoré sme predtým namočili v pomarančovej šťave. Na Jaffa keksy natrieme žltú pudingovú plnku. Na túto plnku naskladáme piškóty namočené v pomarančovej šťave. Na piškóty natrieme čokoládovú pudingovú plnku. Tortu ozdobíme vyšľahaným čokoládovým šľahačkovým krémom, ktorý si pripravíme podľa návodu na balení. Zdroj: coolinarika

Herovky Suroviny: 5 vajec, štipka soli, 2 lyžice cukru, masť vo veľkosti orecha, 1 štamperlík pálenky, 3 lyžice práškového cukru, múka podľa potreby a na posýpanie práškový a vanilínový cukor Takto sa to podarí: Celé vajcia, cukor, soľ vyšľaháme, pridáme múku, masť, pálenku, práškový cukor a vymiesime cesto ako na rezančeky do polievky. Môže byť trochu mäkšie. Cesto vyvaľkáme natenko na strojčeku na rezančeky, dĺžky asi 50 cm. Každé cesto pomocou radielka tarajčoka

Prílohu pripravila: Anna Francistyová

VIII

lyžicou zalievame vychladnutým sirupom. Sirup: Prevaríme vodu s cukrom a do horúceho vylejeme extrakt (Step), dobre rozmiešame a necháme vychladnúť. Lyžicou polievame vychladnuté cesto. Plnka: Pudingové prášky rozmiešame s cukrom, pridáme trochu mlieka a dobre rozmiešame. Vo zvyšnom vriacom mlieku uvaríme rozmiešaný pudingový prášok s cukrom a trochou mlieka. Keď dosiahneme želanú hustotu, zložíme zo sporáka a necháme vychladnúť. Do vychladnutého pudingu primiešame vyšľahaný margarín a dobre vymiešame. Na polovicu orechového cesta natrieme 1/3 plnky, položíme cesto poliate sirupom, natrieme druhou tretinou plnky a položíme druhú časť orechového cesta. Navrch natrieme poslednú tretinu plnky a povrch posypeme mletými orechmi.

po dĺžke rozkrojíme. Herovky vyprážame po oboch stranách do ružova. Nádoba na praženie má byť menšia, aby sme dostali herovky v tvare ruže. Upražené posýpame práškovým a vanilkovým cukrom. Foto: E. Šranková

Kultúra

KYSÁČANIA NA FESTIVALE ANIČKY JURKOVIČOVEJ

Ocenenie za hereckú kolektívnu súhru Elena Šranková

lenovia Ochotníckeho divadla KC Kysáč sa aj tohto roku zúčastnili na Celoslovenskej prehliadke neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej a svetovej dramatickej tvorby, mapujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti a v divadelnom umení. Ide, pravdaže, o Festival Aničky Jurkovičovej, ktorý sa uskutočnil v dňoch 7. – 10. apríla v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom, na Slovensku. Aj tentoraz sa festival konal pod záštitou primátora mesta Nové Mesto nad Váhom a spoluorganizátormi festivalu sú: Mestské kultúrne stredisko v Novom Mes- Ocenenie te nad Váhom, Národné osvetové centrum v Bratislave, Matica slovenská – divadelný odbor v Martine, Únia žien Sloven-

ska v Bratislave, Krajské koordinačné centrum Únie žien Slovenska v Trenčíne, Okresná organizácia Únie žien Slovenska v Novom Meste nad Váhom, Trenčianske osvetové stredisko, Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom. Na festivale súťažilo sedem divadelných súborov. Kysáčania vystupovali v pondelok 8. apríla a predstavili sa Spoločná fotografia z Nového Mesta nad Váhom hrou Antonína Procházku V štátnom záuj- vá). Za pozoruhodný mužský herecký Ján Privizer hovorí, že tohtoročný me. O tom, že ich účasť na výkon ocenenie dostal Matej Kordoš festival v Novom Meste nad Váhom festivale bola úspešná, svedčí za stvárnenie Jána v inscenácii Hriech bol na solídnej úrovni, nuž mali z čoho ocenenie, ktoré sa im dostalo (NDS ATAK 9). Za pozoruhodný žen- vybrať laureáta. S organizáciou fesza hereckú kolektívnu súhru. ský herecký výkon bola odmenená tivalu je tiež spokojný a pripomína, Inak laureátmi 22. ročníka Elena Čambalová za postavu Raracha že im cestu na Slovensko vyfinanFestivalu Aničky Jurkovičovej v divadelnej hre Svatojánske drímoty covalo Kultúrne centrum Kysáč. Keď sa stali divadelníci z Liptov- (Záhorácke divadlo Senica). V rámci ide o plány Ochotníckeho divadla, ského Hrádku – NDS ATAK festivalu položili veniec k pamätnej predsavzali si nacvičiť jedno detské 9 Dovalovo, ktorí predviedli tabuli A. Jurkovičovej na jej rod- predstavenie, s ktorým by vystúpili hru J. G. Tajovského Hriech. nom dome, otvorili výstavu Energia na Prehliadke detskej divadelnej Ocenenie za najlepší ženský farby Kataríny Zemkovej a slávnost- tvorby 3 x Ď a do konca roka mienia herecký výkon dostala Aneta Hlavová ne udelili Kvet Tálie herečke Kvete inscenovať ešte jedno predstavenie pre dospelých. za úlohu slúžky Nancy v divadelnej Stražanovej. Režisér kysáčskeho predstavenia Foto: z archívu OD KC hre Slabomyseľná (Divadlo 21, Opato-

JUBILEJNÉ PREDSTAVENIE V BELEHRADE

(Podo)zrenie živorenia Ján Špringeľ

a 500 miliárd juhoslovanských dinárov sa 31. decembra 1993 mohol kúpiť mienkotvorný denník. Bulvárna tlač bola o čosi lacnejšia. Ani rok po získaní titulu majstra Európy Crvenej zvezdy sa (nielen) v našom sídelnom meste vytvorili nové rady. Nečakali sa však lístky na futbal: mať peceň chleba, liter oleja, kilogram cukru, kúpiť prášok na pranie bolo nedoceniteľnou – soľou nad zlato. Problematické osoby nemali problém so zabezpečovaním základných potravín... Z občianskych vojen zostal bez najbližších, najmilších obrovský počet rodín. Strechu nad hlavou stratili stovky, tisíce, státisíce. Aj taký bol (nielen) začiatok posledného desaťročia minulého storočia. Mladších netreba • KULTÚRA •

učiť, starším netreba pripomínať... Medzi perohryzmi, ktorí tušili, že z blázinca chybných (k)rokov nič dobrého nemôže vzniknúť, bol spisovateľ Dušan Kovačević. Dielo Urnebesna tragedija vzniklo v roku začiatku občianskej vojny na území druhej Juhoslávie (1991). Skvelý spisovateľov výtvor o tunajšej (aj našej) náture s množstvom komických paradoxov umocnil filmovou réžiou (1995) umelecký vedúci Goran Marković a vtedajšia herecká špička, do ktorej patrili či dodnes patria: Danilo Bata Stojković, Voja Brajović, Olivera Markovićová, Dragan Nikolić, Rade Šerbedžija, Bogdan Diklić, Sonja Savićová... O nič slabšie od výborného filmu je javiskové predstavenie v divadle Atelje 212 v Belehrade. Prednedávnom jubilovalo. Urnebesnu trage-

Časť kovačickej výpravy pred divadlom Atelje 212, kde je pomník legendárnemu komikovi Zoranovi Radmilovićovi diju zahrali pod taktovkou Marka Manojlovića päťdesiaty raz (prvá premiéra vo Zvezdara teatri bola roku 1991, druhá, ktorá jubiluje, sa prvýkrát hrala v Atelje 212 začiatkom novembra 2017) tieto herecké esá:

Branimir Brstina, Anica Dobra, Nebojša Cile Ilić, Sonja Kovačevićová, Katarína Žutićová, Bane Trifunović, Amar Ćorović, Bane Zaremski a Rade Nikolić. Divadelný kus mala príležitosť pozrieť si nedávno aj desiatka zamestnaných v RTV Obce Kovačica. Dojmy z celkového predstavenia alebo rozmenené na drobné z hereckých bravúrnych výkonov pulzujúcich medzi skutočnosťou a zdaním, komickým a tragickým, opakom a rubom spoločnosti a jednotlivcov sú silné. Scénografie izby srbskej rodiny z konca storočia Vesny Popovićovej či dobových kostýmov Borisa Čakširana utvárajú efektný celok, upevňujú silný zážitok z predstavenia. Veď v samotný deň predvedenia umeleckého diela je Urnebesna tragedija Dušana Kovačevića beznádejne vypredaná. Stojí za to kúpiť si vstupenky v predpredaji a spomenúť si na oxymorony životov. Nás či našich. Pred viac ako štvrťstoročím.

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Kultúra S VETERÁNMI SKC P. J. ŠAFÁRIKA

Spája ich kamarátstvo Danica Vŕbová

Väčšinou sú to bývalí tanečníci Šafárika, ale máme aj zopár tanečníkov z iných súborov. Na myšlienku obnoviť svoje rady

záujem, aby sme sa znovu zišli a pokračovali v tom, čo sme kedysi robili. V našich radoch je aj tá prvá generácia šafárikovcov,

áska k tancu, kamarátstvo, ktoré roky pretrváva, a predsavzatie, že je vek iba výhovorkou keď ide o folklór a fyzickú aktivitu vôbec, podnietili stretnutie novosadských ochotníkov, veteránskych folkloristov pôsobiacich pod strechou SKC Pavla Jozefa Šafárika. V sobotu 30. marca sa po tretíkrát od obnovenia svojej činnosti zúčastnili na Stretnutí folklórnych veteránov Spomenar (Pamätník) v Žitišti. Aj tohto roku boli jedinými predstaviteľmi slovenskej menšiny na tomto festivale, na čo sú veľmi hrdí. Pri tejto príležitosti nám umelecká vedúca Tatiana Kriváková-Amidžićová po- Spoločná fotografia pred vystúpením (foto: Jaroslav Boldocký) vedala: „Túto skupinu tvoria taneč- prišli sme pred tromi rokmi, keď ktorá v dávnom roku 1974 bola níci, ktorí v mladosti tancovali. jedna skupina folkloristov mala po prvýkrát na Detve. Obnovili sme dve staré choreografie, ktoré sme tancovali v 70. rokoch minulého storočia. Samo-

NA KVETNÚ NEDEĽU, teda 14. apríla, v staropazovskom chráme Božom sa uskutočnil ďalší koncert vážnej hudby v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a Mr. Ljubinka Lazića, kontrabasistu z Vojky a zakladateľa hudobnej školy. V akustickom priestore evanjelického kostola milovníci klasickej hudby tentoraz si vypočuli diela Bacha, Schuberta, Bottesiniho v podaní kontrabasistky Aleksandry Trifunovićovej (1996 Berane, Čierna Hora) a klaviristky Senky Simonovićovej (1984 Kruševac). V hodinovom koncerte mladé talentované hudobníčky oduševnili publikum. A. Trifunovićová je na master štúdiách na Fakulte umenia v Niši, v triede prof. Lj. Lazića, kým S. Simonovićová je odbornou spolupracovníčkou na uvedenej fakulte. Ako zahlásil Lj. Lazić, ďalší koncert vážnej hudby je naplánovaný presne o mesiac – 14 . mája a po prvýkrát v Starej Pazove by vtedy mali vystúpiť členovia Belehradskej filharmónie, a to v divadelnej sále. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aby sme korektne pracovali a prezentovali sa, aby sme boli páčiví aj divákom.“ Spolubesedníčka Kriváková-Amidžićová ďalej prezradila, že im je príležitosť vystupovať v Žitišti vzácna, lebo je to jeden z mála festivalov u nás, ktorý je primeraný ich veku. Na tomto festivale sa premiérovo predstavili novou choreografiou T. Krivákovej-Amidžićovej Od Dunaja vetrík veje a považujú to za generálnu skúšku pred vystúpením na FF Tancuj, tancuj…, kde sa zúčastnia po tretíkrát. Majú za sebou vystúpenia v Báčskom Petrovci, v novosadskom Šafáriku a na novosadskom veľtrhu. Ako hovoria títo folkloristi, nie im je prioritou vystupovať, hoci by boli radi, ak by sa im vyskytlo viac príležitostí. Stretajú sa predovšetkým kvôli kamaráteniu, úteku z každodennej jednotvárnosti a kvôli fyzickej aktivite, lebo nieto krajšej aktivity od folklóru.

Majú za sebou už niekoľko výstupov (foto: kulpin.net) zrejme, skupina pokračuje so svojou prácou, pribudli do nej aj mladší ľudia. Všetko spočíva v kamarátení. Folklór nás baví, ale nie sme obťažení nejakým vysokým umeleckým výkonom. U nás je umelecká úroveň diktovaná vekom a schopnosťami tanečníkov. Snažíme sa však,

Na záver odkazujú, že sú v ich skupine vítaní všetci ľudia, ktorí majú radi slovenské ľudové tance, bez ohľadu na vek, národnostnú príslušnosť, poznanie jazyka a tancov. Folklór je predsa ten spoločný jazyk, ktorým všetci hovoríme. • KULTÚRA •

POKRAJINSKÁ DOMIÁDA 2019 V APATINE

Petrovskí gymnazisti zožali úspechy Jaroslav Čiep

vadsiata štvrtá domiáda zorganizovaná ako súťaž v kultúrno-umeleckej tvorbe, ktorá sa uskutočnila 23.

Damjanom Kalkom. Spolu s mentorom profesorom Jurajom Súdim a speváčkami Majou Opavskou, Marijou Mirosavljevovou a Jovanou Trkuljovou získali najvyššie ocenenie, teda 1. cenu. Najvyššie ocenenie internátnikom petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom sa dostalo aj v oblasti úžitkového umenia, a to za inštaláciu pod názvom Čítaj, aby si žil!, ktorú pripravili Emília-Jana Pálešová, Emanuela Čemanová a Nataša Trunečková. Na ich tvorivé nápady mentorsky dohliadli profesorky Adriana Halajová a Daniela Triašková. Tretie miesto na pokrajinskej internátnej súťaži získalo predstavenie Zvezdana prašina Dušana Kovačevića v réžii Branislava

Popa. Herecký internátny kolektív pritom tvorili: Alexander Rus, Jovan Kiš, ktorý získal ocenenie aj za hereckú bravúru, Nina Polićová, Jovana Dangubićová, Maja Mravíko- Po ukončení predstavenia Zvezdana prašina vá a Emília-Jana Pálešová. Tretiu cenu v Apatine na domiáde si vyspievala aj päťčlenná spevácka skupina z petrovského internátu. Tvorili ju: Marija Mirosavljevová, Bojana Ražićová, Bojana a Jovana Zarupské a Jovana Trkuljová. Zaspievali zmes srbských ľudových piesní. Ich mentorkou bola

Najvyššie ocenenie aj v oblasti úžitkového umenia

V petrovskom internáte sa pestuje aj srbský ľudový spev

marca v Apatine, pre petrovských gymnazistov bola v znamení piatich vzácnych ocenení. Tak nám aspoň zvestovali samotní účastníci domiády. Predovšetkým zapôsobili v kategórii populárnej hudby pre prednes piesne Adiemus Karla Jenkinsa s vedúcimi Dávidom Ficom a

profesorka Olivera Popadićová. Na hodnotiacu komisiu zapôsobila aj folklórna sekcia pod vedením profesorky Jasny Makišovej, ktorá sa predstavila zmesou slovenských ľudových tancov. Foto: z archívu GJK Aj slovenský folklór vzbudzuje obdiv

ŠKOLENIE PRE MLADÝCH HERCOV

Splynutie hľadiska a javiska

J. Čiep

eminár zameraný na podporu rozvoja divadelného umenia na tému Imerzné divadlo sa uskutočnil v sobotu 13. apríla v Klube Divadla VHV v Báčskom Petrovci. Podujatie sa konalo v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Školiteľom bol divadelný režisér Ján Čáni a jeho účastníkmi bolo jedenásť žiakov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci s pedagogičkou Annamáriou Boldockou-Grbićovou. Logistickú podporu frekventantom v mene ÚKVS poskytovala Nataša • KULTÚRA •

Simonovićová a pozdravila ich na úvod podujatia. Školiteľ Ján Čáni nám prezradil, že témou seminára je súčasná divadelná tvorba. „Zamerali sme sa na postdramatické divadlo a v rámci toho špeciálne na imerzné divadlo, teda na divadlo toho typu, kde divadlo prichádza k divákom, a nie kde diváci prichádzajú do divadla. Ide o blízke spojenie hľadiska a javiska. Predloha, ktorú sme spracovali, je s politickou témou, teda na tému slobody mladých cez text Ivana Vyrypajeva Dovoľte mi dýchať plnými pľúcami. Okrem toho seminaristi zistia, čo je to dokumentárne divadlo, divadlo faktu,“ objasnil

Z tvorivého ovzdušia divadelného seminára v Petrovci

Čáni. Annamária Boldocká-Grbićová k tomu pridala: „Plán je taký, že pri príležitosti storočnice gymnázia by tento divadelný kolektív aktuálnych hercov – žiakov od prvého do tretieho ročníka – ako darček mal prispieť novým divadelným

predstavením. Táto inštruktáž by potom mala vyústiť do realizácie divadelného predstavenia. Predbežne sme si naplánovali tento zámer uskutočniť do konca roka.“ Prajeme gymnazistom, aby sa im zdarne pracovalo.

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Kultúra POKRAJINSKÁ PREHLIADKA RECITÁTOROV

Tri dni poézie a mladosti v Sečnji

Anna Simonovićová

pine obsadila Višnja Vilovová zo Subotice, druhé Ema Živkovićová okrajinská prehliadka reciz Ruského Kerestúru a tretie Notátorov Básnik môjho rodu, emi Božićová zo Subotice. ktorá sa v tomto roku uskuDruhý súťažný deň – sobotočnila 12. až 14. apríla v Sečnji, ta – bol najúspešnejší. Vystúpiniesla sa v znamení polstoročlo 55 stredoškolákov a zlatým ného jubilea. Od začiatku súťaže diplomom bolo odmenených účastníci recitovali básne v mateaž 27 recitátorov. Po slovensky rinskom jazyku. A recitátori, ktorecitovalo päť recitátoriek a štyrí tu tohto roku mali ri sa ovenčili zlatým umelecký prednes po diplomom: Valentína slovensky, dôstojne Hudecová a Emíliareprezentovali svoje -Jana Pálešová z Báčprostredia a vôbec skeho Petrovca, Jana vojvodinských SloGalasová z Kovačice vákov. a Jana Rumanová zo ,,Za 50 rokov exisStarej Pazovy, ktorá tovania na prehliadpostúpila aj do rekach sa zúčastnilo publikovej súťaže. okolo 500 000 reciIba Ivana Zorňanová tátorov. Z mnohých z Erdevíka nezískala vyrástli básnici, herodmenu. Prvé miesto ci, režiséri, profesori obsadila Petronela literatúry, recitační Feňvešiová z Kuly, pedagógovia, ktorí druhé Vladica Klsa aj dnes venujú recijajićová, tiež z Kuly, tátorom a prispievajú Najúspešnejší a najpočetnejší odmenení recitátori s členmi odbornej komisie a tretie Nataša Vignk tomu, aby recitačné jevićová z Vrbasu. hnutie aj napriek obľúbeným in- diuová a Katarína Čelikovićová. dzi deviatimi recitátormi, ktorí V strednej vekovej skupine ternetovým obsahom naďalej V piatok 12. apríla vystúpili žiaci budú Vojvodinu reprezentovať v nedeľu 14. apríla vystúpilo 52 žilo a zostalo silné,“ povedal na nižších ročníkov základných škôl, na republikovej súťaži, je i Mia žiakov vyšších ročníkov základnej úvod prehliadky Savo Mučiba- úhrnne to bolo 56 recitátorov a Majerová z Báčskeho Petrovca. školy. Zlatý diplom získalo 21 bić, tajomník Zväzu umeleckej medzi nimi 11, ktorí recitovali po Prvé miesto v tejto vekovej sku- recitátorov, medzi nimi sú traja Slováci: Filip Gál z Aradáča, Milan Hansman a Marcela Gániová LITERÁRNE BESEDY S KATARÍNOU MOSNÁKOVOUz Báčskeho Petrovca, ktorá po-BAGĽAŠOVOU NA SLOVENSKU. V marci – mesiaci knihy stúpila aj do republikovej súťaže. sa na Slovensku konali početné literárne večierky, besedy a V tejto vekovej skupine vo svojom prezentácie kníh. Medzi nimi boli aj tri besedy so spisovateľkou materinskom slovenskom jazyku Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou, ktorá viaceré svoje knihy sa predstavili siedmi recitátori. publikovala v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Okrem už spomenutých odmePetrovci. Celkové dielo – štyri knihy pre deti, jednu zbierku nených ešte aj Jelena Ardalová básní, prekladovú poéziu a jej editorské publikácie – predstavili a Andrej Simendić zo Starej Pav stredu 27. marca v obecnej knižnici v Očovej. Prezentáciu zovy, Lea Blatnická z Pivnice a organizovala knižnica spolu s Miestnym odborom Matice Erik Jurica z Padiny. Prvé miesto slovenskej v Očovej. Prítomných zaujala najmä jej básnická si vyrecitoval Vuk Radojković tvorba. Ináč práve v ten deň vyšiel na Slovensku Literárny z Kovina, druhé Teodora Mladetýždenník, v ktorom Mosnákovej-Bagľašovej uverejnili tri novićová z Inđije a tretie Natalija básne venované 20. výročiu bombardovania Srbska. Miljušová z Novej Pazovy. O deň neskôr sa konala beseda so žiakmi Základnej školy Jubilejná prehliadka bola príMateja Bela Funtíka v Očovej a v piatok 30. marca ju privítali ležitosťou, aby sa špeciálnymi v Špeciálnej základnej škole v Detve. Okrem svojej literárnej chartami odmenili pedagógovia tvorby pre deti autorka deťom hovorila aj o Slovákoch žijúza dlhoročný príspevok v rozvocich v zahraničí, v prvom rade o Slovákoch v Srbsku. Besedy ji recitačného hnutia a chartami spestrili ukážky z diela, ktoré si pripravili žiaci oboch škôl, ako pedagógovia a ustanovizne, ktorí aj interaktívne dielne, na ktorých deti dokresľovali alebo dotvárali príbehy z prezentovaných poviedok (na sú úspešní v súčasnosti. Repubfotografii z archívu spisovateľky). Svoje publikácie autorka darovala do knižníc týchto troch ustanovizní. liková súťaž recitátorov sa uskuV. V. toční 17. a 18. mája vo Valjeve.

www.hl.rs

tvorivosti ochotníkov Vojvodiny. Počas troch súťažných dní na prehliadke sa tentoraz zúčastnilo 163 recitátorov vo všetkých troch vekových skupinách. Výkony všetkých účastníkov oceňovala komisia v zložení: Miodrag Petrović, Katalin Fazekašová, Anna Chrťanová-Leskovac, Daniela Raduová, Amália Kovačová, Miroslava Daž-

Informačno-politický týždenník

slovensky. Z toho počtu recitátorov slovenského pekného slova zlatým diplomom sa ovenčili Tatiana Babinková a Mia Jašová zo Starej Pazovy, Xénia Vujačićová a Mia Majerová z Báčskeho Petrovca a Hana Hriešiková z Kovačice. Okrem týchto päť recitátoriek zlatý diplom získalo ešte 13 recitátorov, teda úhrnne 18. Me-

• KULTÚRA •

Metamorfózy Nočná etuda morušového listu Viera Benková

V dutine stromov a v dužine sklovitej duly z večera do rána dozrievajú nočné etudy. Telo im tvaruje láskavý pohľad záhradníka, v jeseni dozrievajú do svojej pravej podoby...

Z noci do rána, z úsvitu jemne prýštiacej zory, listujúc s vetrom zvedavo vo vlasoch záhrady, etudy sa menia na spevavé stromové balady. V priezore lesklého dulového zrkadla dotykom slnka zaskvie sa celá záhrada... Dve duly na skrini, dve voňavé etudy, rozozvučané z cédečka mojej spomienky...

Nedávno ma prekvapil list z neznámych krajov, list priezračný, šedivo vetchý, pohľadne milý; s pečiatkou putovania na konci ďalekej cesty, na rebre drevenej okenice záchytne previsol... na prašnej ceste slnkom i smädom skúšaný, do môjho okna bláznivým vetroňom hodený, možno z púštnej páľavy ku mne vyslaný, pri mne sa pristavil, ošumelý morušový list... ... sťaby ho niekto blízky na cestu poslal a pozdrav z neznáma ku mne zaslal... bol to pozdrav milý a veľmi vzácny, list morušou podarovaný...

ásne zo zbierky poézie Studňa a voda (SVC Petrovec 2017) uverejňujeme k 80. narodeninám Viery Benkovej, ktoré oslávi 23. apríla. Táto naša popredná poetka, prozaička, spisovateľka pre deti, publicistka, prekladateľka, editorka a matičiarka pôsobila ako novinárka i v Hlase ľudu.

V rokoch 1962 – 1967 ako štipendistka Báčskopetrovskej obce tu pôsobila ako stála členka redakcie, neskôr (do roku 1975) ako externá spolupracovníčka. Ako novinárka Novosadského rozhlasu roku 1992 odišla do dôchodku. Vydala početné zbierky poézie, knihy próz, publicistiky, prekladov, prózy pre deti, rozhlasovú hru, známa je i jej editorská činnosť. So svojou tvorbou zastúpená je aj vo svetových antológiách. Je nositeľkou početných cien, vyznamenaní a medzinárodných uznaní, medzi inými i ceny za životné dielo od Spolku slovenských spisovateľov a Združenia spisovateľov Srbska. Žije a tvorí v rodnom Petrovci. Blahoželáme k narodeninám

a. f.

RECENZIA

Usmievavá Dvojbodka

(Monika Necpálová: Dvojbodka. Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum, 2018) Anna Horvátová

e to už raz pravda – herečka, spisovateľka pre deti a kultúrna aktivistka Monika Necpálová, slovenskej vojvodinskej verejnosti ešte ako povedomá, narába so slovom zručne, ľahko, zvláštne, profesionálne. Svoju pozornosť zameria na niečo celkom jednoduché, aby z toho vznikla vábivá kniha. A to nie hocaká, oslovujúca, s pútavými ilustráciami, zakomponovanými vrecúškami otázok pre deti a pútavým čítaním. „Kde bolo-nebolo, v čase-nečase, zo všetkých školských zošitov vytratila sa Dvojbodka. Kým ostatné interpunkčné znamienka ako Výkričník, Otáznik a Bodka sa ešte hrdo držali papiera, na dvojbodku sa takmer zabudlo. Skoro nikto ju dobrovoľne nepoužíval. Prečo? Lebo za každou dvojbod• KULTÚRA •

kou toho bolo treba vymenúvať alebo vysvetľovať. A to sa nikomu nechcelo. V škole nikto nemal na nič čas. Dvojbodka sa však nechcela zmieriť s tým, aby sa na ňu zabudlo. To je predsa nemožné, veď je taká krásna – okrúhlučká! Ba dokonca, dvojokrúhlučká!“ Za tým si poklepala Dvojbodka na svoju guľatú hlávku a následne napísala na svoju obhajobu úvodník a v ňom pekne-krásne vysvetľuje svoje vzácne postavenie a spomína aj toto: „Našťastie, na Dvojbodku nezabúdajú vydavatelia kníh. Preto celá knižka je samá Dvojbodka. Vydavatelia vedia, že na to najlepšie si treba vždy počkať. To najzaujímavejšie sa aj vám odhalí až za dvojbodkou. Nečudujte sa, že za prvou Dvojbodkou sa skrýva ukradnutá vianočná rozprávka. Vianoce sú

predsa čas rozprávok a zázrakov. Kedy inokedy by sme vás mali zoznámiť s hlavnou hrdinkou našich príbehov – s rozprávkovou Babou Jagou? Tá príbehov mnoho navyvádza!“ Keď sa vhĺbite do Dvojbodkiných zážitkov, vedľa každej rozprávky je teda to vrecúško s úlohami a otázkami pre vzorných čitateľov, ktorými autorka podnecuje detskú obrazotvornosť a tvorivosť a rozvíja fantáziu. Autorka, ktorá Dvojbodku oživila, je známa čitateľom z časopisu pre deti Zornička a ako výmyselníčka knihy pre deti Motúzy múzy Zuzy. Kniha vyšla s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo vydavateľstve Slovenského vydavateľského centra roku 2018. Pre takéto knihy je veľmi dôležitá

ešte jedna zložka, ktorá pripúta prvá – ilustrácie; Dvojbodku všelijako a vždy sympaticky zobrazil Frederik Suja. „Môžete sa však na mňa spoľahnúť. Budem s vami v každom príbehu a budem sa vám po celý čas prihovárať,“ odkazuje Dvojbodka.

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Kultúra K NEDOŽITÝM 75. NARODENINÁM VLADIMÍRA DORČU

Hlboké brázdy nezostali ležať úhorom Juraj Bartoš

j tento s podpisom tohto autora má meškanie. Ako tunajšie vlaky a ako ešte všeličo tunajšie. Na rozdiel od zubatej panej s kosou, ktorá tu nikdy nemešká, ba zvykne úradovať aj predčasne. Nezaujíma ju, či človek má a aké plány. Neraz príde práve pre tých, ktorí nestonajú, nesťažujú sa, ktorí stoicky stúpajú životom, bez ohľadu na podlomené zdravie. Tak si raz, hneď na začiatku týždňa, 27. júna 2005 prišla po nášho kolegu, novinára, reportéra, satirika, publicistu Vladimíra Dorču. Ktorého rukopisy na redaktorský stôl prichádzali vždy včas. Hoci tam často vyčkávali na zaradenie do jedného z nasledujúcich čísel týždenníka Hlasu ľudu – vrstovníka a mladšieho bračeka Vladimíra Dorču – narodeného v Petrovci 23. apríla 1944 na Ulici kulpínskej. Podľa ktorej, ako sám V. D-ča (jeden z jeho pseudonymov) furtácky uzavrel, dostala pomenovanie neďaleká dedina Kulpín. V ktorej kolega Vladko onehdy trvale zakotvil so svojou životnou družkou Jarmilou, kedysi Kantárovou, a zasadil orech. Predtým v rodisku vychodil základnú školu a absolvoval gymnázium. Odtiaľ sa vydal na Horniaky, do Bratislavy, na štúdium novinárčiny. Vrátil sa síce bez diplomu, avšak potom napísal toľko kvalitných novinárskych príspevkov, predovšetkým reportáží a humoresiek, ako i poviedok pre deti, že v žurnalistickom a rozprávačskom remesle jednoznačne pretromfol mnohých, ktorí vysokoškolské štúdium úspešne zakončili. Prv než prišiel ten pondelok, kedy sa ešte zaránky jeho trasľavé ruky pasovali s klávesnicou počítača v hlasľudovskej kancelárii v tlačiarni Kultúra, v jeho rodnom Petrovci. Kam odchádzal aj ako penzista. Vyprevadil aj v oné osudové ráno kolegov do redakcie v Novom Sade, samozrejme, s úsmevom a furtáckou zádrapkou. A potom, osamote, vášnivo hľadal to posledné písmeno či poslednú medzeru... Text o udalosti v Galérii pri

www.hl.rs

jasliach (založil ju jeho brat Ján) zostal nedopísa... Zato ale v našich novinách zostala diera, zjavnejšia ako po Vladimírovom formálnom odchode do dôchodku. Z koruny orecha sa vznieslo, aby sa už nikdy do hniezda nevrátilo, na tisíce vtáčkov. Čo vtáča – to nápad. Čo nápad – to riadok, to strana, to text pre čitateľov. Čitateľom Hlasu ľudu sa Vladimír Dorča prvý raz prihlásil v čísle zo 4. apríla 1964. Jeho humoreska Opýtaj sa ma, kde pracujem – uvidíš, kto som! mala a má chuť maškrty. Práve humoreska, ako vzácny žáner, ktorý sa pod nechty dostane iba vyvoleným, sa stala ochrannou značkou muža, ktorý hlasľudovským pluhom vyoral hlboké brázdy na roli žurnalistiky vojvodinských Slovákov. Pravda, okrem humorne ladených žánrov celé desaťročia sa Vladimír Dorča

vlastné príspevky a strany Hlasu ľudu. Jeho príspevky zverejňoval aj Vzlet, Národný kalendár (niekoľko ročníkov NK zostavil práve V. D.), Dnevnik, Javnost, Sportske novosti, Československý svet, macedónska Dikica Osten, austrálske Slovenské oznamy, bratislavské Slovenské zahraničie... Na dôvažok Vladimír Dorča za života zverejnil aj 7 kníh: Trinásť do tucta (vydalo Miestne spoločenstvo Hložany 1984), Torta s jedným vajcom (NVU Hlas ľudu, Nový Sad 1995), Rok z rukáva (spolu s Máriou Lučetincovou; Kultúra, Báčsky Petrovec 2000), Moja Austrália (Kultúra, B. Petrovec 2001), Rozmarné reportáže (spolu s bratom Jánom Dorčom; Kultúra, B. Petrovec 2001), Dobrodružstvá rytiera Pustého hradu (Kultúra, B. Petrovec 2003), Potulky za Ruženkou (Hlas ľudu, Nový Sad 2004). Ôsmu, Obrázky z manželského života (...aj

Vladimír Dorča a Andrej Čelovský v redakcii Hlasu ľudu (2004) úspešne, originálnym spôsobom, venoval aj reportáži. Akokoľvek sa na život a na ľudí pozeral, z veselšej či zo smutnejšej strany, robil to vždy vlastným spôsobom, so zjavnou snahou dostať sa beťárovi životu pod kožu, našmátrať tam niečo nové, neznáme, tajomné a – nadovšetko – prekvapujúce. Šomravý, aký už raz bol, zrejme by teraz hundral, že preháňam. Tak teda dobre. Ani jemu nie vždy a všetko vyšlo na výbornú. A komu áno? Je ale pravdivá pravda, že na stranách Hlasu ľudu zostalo na stovky, keď nie tisíce článkov, poznámok, reportáží, humoresiek, besedníc, fotografií a iných novinárskych príspevkov Vladimíra Dorču, vrátane jeho sviežich pohľadných koláží, ktorými spestroval

Informačno-politický týždenník

farebné) vydala NVU Hlas ľudu roku 2013 a vlani nákladom jeho rodiny vyšla aj knižka poviedok pre deti Vladimíra Dorču Orech, ktorý vedel rozprávať. Pripravila ju Vladimíra Dorčová-Valtnerová a vydal ju portál Storyteller, ktorý založila práve ona ako jeho zodpovedná redaktorka. Potulkami za Ruženkou sme kolegu Vladimíra roku 2005 vyprevadili do dôchodku. Užil si z neho príliš málo. Zdravie mal poriadne podlomené už dávno predtým, ibaže, ako sa u nás vraví, čušal a fučal, až po posledné písmeno, respektíve medze... „Jediným spôsobom ako vykonávať skvelú prácu, je milovať to, čo robíte,“ povedal alebo sám priamo kdesi zapísal Steve Jobs a ja som to kdesi kedysi prečítal a

mienim, že pán Jobs mal pravdu. Ba tak si hútam, že keď už sa človek, skôr alebo neskoršie, má pobrať hentam na druhú stranu Rieky, vari by nebolo zle a môžbyť by bolo aj najlepšie, keby sa pobral práve v tej chvíli, keď robí práve to, čo miluje. Neviem, či by kolega Vladimír-Vladko-Vladino-Vlado súhlasil so mnou. Veď sme sa nie raz – a ako! – pohádali, tvrdé slová po sebe šmarili, sem-tam jeden na druhého gánili. Pokým sme všetko (a nie raz) božskými mokmi spláchli a akoby sa nič nestalo, stúpali ďalej vratkou lávkou žurnalistiky. Uvedomujúc si, že ľudia neboli, nie sú, ani nebudú rovnakí, pochopiac, že kto sa vyrovná s inosťou iných, sám vlastnú inosť na piedestál cnosti povýši, a že majster čas i najhlbšie jazvy zahojí. Nuž veru tak. Tento text už mal byť dokončený. Takže prichodí opäť len zájsť, ako nie raz, pri návrate zo služobnej cesty, do kabinetu Vladimíra Dorču v Kulpíne, na Ulici Masarykovej č. 2. Na marhuľovú „dorčovicu“, na ktorú bol hrdý vari viac než na vlastné žurnalistické a literárne príspevky. Ani príliš tuhú, nijako nie mäkkú; takú akurátnu. Zaspomínať si na pekné chvíle, na figliarske kúsky a na akurátne texty. Ešte len na chvíľku postáť pod orechom, z ktorého sa, celkom blízučko jeho kmeňu, odkotúľali dva oriešky. Dve dcéry, Vierka a Vladka Dorčové, teraz už prvá aj ako Babiaková a mladšia aj ako Valtnerová. Porušiac tak ujatý stereotyp vo funkcii príslovia Aký otec, taký syn. Normálne. Veď zo žurnalistického bochníka dievčence uhrýzali, ešte kým rástli. Dávno predtým, ako sa ich otec pobral za vôňou teplých morí. Nesporne by mal radosť zo skutočnosti, že hlboké brázdy, ktoré vyoral, nezostali ležať úhorom. Ak platí, a prečo by neplatila (?), skvelá myšlienka Maxima Gorkého – Komu je práca radosťou, pre toho je život šťastím! – tak Vladimír Dorča azda predsa len tatam odišiel ako šťastný človek. Ktorého nám, okrem jeho kníh a novinárskych a literárnych príspevkov, pripomína aj zopár obrázkov z redakčného a vôbec zo života... • KULTÚRA •

VÍŤAZOSLAV HRONEC NA FILOLOGICKEJ FAKULTE BELEHRADSKEJ UNIVERZIT Y

Umelcova jedenásťročná sínusoida Katarína Kalmárová

nastija Benjovski) napísanú v srbčine. Ide o humoristickoatedra slavistiky Filologickej -satirickú novelu odkrývajúcu fakulty Belehradskej univerbudúcnosť Slovenska, na čelo zity pravidelne organizuje ktorého by sa mohol postapre študentov i širokú verejnosť viť niekto z potomkov kráľa literárne stretnutia, na ktorých Madagaskaru, slávneho cesmajú možnosť zoznámiť sa so sútovateľa a objaviteľa Mórica časnými slovenskými spisovateľmi Beňovského. Autor povedal, a s ich najnovšími dielami. Vo že už pracuje na tom, aby štvrtok 11. apríla v čitárni Katedry bola kniha preložená aj do slavistiky Filologickej fakulty v slovenčiny. Druhá kniha Na Belehrade študenti lôžku so súdružkou polemikou slovakistiky tentozahŕňa polemiky Víťazoslava raz privítali dolnoHronca s viacerými osobzemského spisonosťami z čias komunizmu. vateľa Víťazoslava Publikácia čakala na vydaHronca. nie dvadsaťpäť rokov, a tak Z úvodnej reči v štvrťstoročnom časovom moderátorky doc. odstupe môžu byť autorove Každému študentovi kniha a osobné Zuzany Čížikovej sa polemiky svedectvom nielen venovanie prítomní dozvedeli, súdobého literárneho vnímai o inšpirácii, ako aj o rôznych že Víťazoslav Hronia, ale dokážu vypovedať aj o umelcových záujmoch. Na otáznec je spisovateľ, niektorých udalostiach, ktoré boli ku, či radšej píše prózu, alebo básnik, prozaik, lidlhé roky umlčované i umlčané skôr inklinuje k poézii, odpovedal terárny kritik, bibna papieri. Hronec tak trochu šalamúnsky. liograf, zostavovaPočas besedy recitovali belehPovedal, že by sa nevedel rozteľ antológií, editor, radskí študenti Hroncove básne hodnúť, čo má radšej, ale vie, že v knižný redaktor a – predniesli ich v slovenčine i v anjeho veku už kvalitnú poéziu písať redaktor časopisov, gličtine – a odznel aj úryvok z kninedokáže, a dokonca ani nepozná publicista, popredhy Dynastia Beňovskovcov, ktorý skoro žiadneho spisovateľa, ktorý ný spisovateľ slo- Doc. Zuzana Čížiková a hosť Víťazoslav Hronec z tejto príležitosti do slovenčiny by to v starobe dokázal – a tak sa venskej menšiny preložil doktorand Marko Stojaaj on radšej venuje próze a esev bývalej Juhoslávii a dnešnej slovakistami predstavil Víťazo- nović. Po skončení oficiálnej časti jistickej tvorbe. Ešte pre zaujímaRepublike Srbsko, a navyše – ako slav Hronec svoje dve najnovšie mali študenti možnosť rozprávať vosť dodal, že on má svoje etapy na koniec vstupného príhovoru publikácie. Ako prvú prezentoval sa so spisovateľom Víťazoslavom tvorenia, počas ktorých ho vždy zo žartu Zuzana Čížiková dodala: knihu Dynastia Beňovskovcov (Di- Hroncom o literatúre, o umení zaujíma iný žáner, a tie etapy vždy trvajú presne jedenásť rokov. Na otázku, prečo sú jeho tvorivé cykly APRÍLOVÝ VZLET už titulnou stranou láka čitateľov práve „jedenásťročné“, žartovne prečítať si zaujímavé príspevky. Po prvýkrát sme sa zaoodpovedal, že to zdôvodniť nevie. berali paraglajdingom, športom, ktorý je v našej krajine Napokon sa zamyslel a vysvetlil, čoraz populárnejší. Posvietili sme si aj na význam akcie že to všetko môže súvisieť so Hodina Zeme, do ktorej sa každoročne zapája čoraz viac slnečnou aktivitou, počas ktorej miest v celom svete. Medzinárodný deň detskej knihy sa mení polarita magnetického nás inšpiroval, aby sme sa porozprávali s našimi mladými poľa Slnka, a tento proces tiež spisovateľmi z Kysáča a Lugu, ktorí majú za sebou svoje trvá okolo jedenásť rokov. knižné prvotiny, mladá kysáčska gymnastka nám hovorila Na konci zaujímavého a neso aerobnej gymnastike, zatiaľ čo sme o výtvarnom umení mierne podnetného stretnutia podebatovali s kovačickou umelkyňou. Zavítali sme aj do daroval Víťazoslav Hronec kažRíma, odkiaľ vám prinášame krásne fotografie. Prezentudému študentovi z Katedry slojeme nové PC hry, zaoberáme sa problematikou reklám vakistiky knihu Laokoón, ôsmy na internete a nechýbajú ani príspevky na športové témy. zväzok výberu z jeho diel, a do Príloha Rozlety je spestrená poéziou a prózou našich knižky dopísal aj osobné venovagymnazistov a fotografiami, zatiaľ čo strany Vašej tvorby nie a podpis. Študenti boli veľmi zaplnili práce školákov a ich maľby. Čítajte Vzlet a svoju spokojní s inšpiratívnym stretnutvorbu nám zasielajte na našu adresu: office@vzlet.rs. tím, a už netrpezlivo čakajú na J. P-á ďalšieho vzácneho hosťa. Nový Sad | ročník 50 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

APRÍL 2019

„Víťazoslav Hronec je kráčajúca (literárna) encyklopédia.“ Snáď najzaujímavejšie pre študentov bolo, že významný literát sa mal pôvodne stať lekárom. Našťastie, veľmi rýchlo si uvedomil, ako sám povedal, že by to bolo len „strácanie času“, a tak dnes máme medzi sebou vynikajúceho spisovateľa, ktorý tohto roku oslavuje 75. narodeniny. Na stretnutí s belehradskými

• KULTÚRA •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Kultúra S PADINSKÝM FUJARISTOM JURAJOM LAVROŠOM

Fujara je hudobný nástroj, ktorý rozpráva Anička Chalupová

adinský maliar Juraj Lavroš (1963), ktorý si maliarske farby, plátno a štetec obľúbil ešte v roku 1986, uplynulých sedem rokov sa venuje ešte jednému koníčku – výrobe fujár a hre na tomto zvláštnom slovenskom hudobnom nástroji. O tom, ako

Hlavičky, srdcia fujár, sú najkvalitnejšie z lieskového dreva

„Výrobe fujár som sa vážne začal venovať v roku 2015. Začal som v zimnom období po dedine zháňať drevo čiernej bazy. Keď ma ľudia videli, že som na chrbte niesol pár bazových palíc hrúbky pivovej fľaše a dĺžky do dvoch metrov, mysleli si, že už nemám čo dávať do pece. Znášal som si tie bazové palice preto, lebo ich bolo treba nasledujúcich 4 – 5 rokov sušiť. Na začiatku som vyrobil plastovú fujaru, ktorá vydávala slušné tóny. Na jednej plastovej fujare, ktorú som vyrobil v uplynulom roku, v jednom markizáckom vysielaní na nej hrala slovenská kapela Bazár z Komárna. Ja nepredávam moje fujary, ja ich darujem.“ Vaše insitné umenie vidieť aj na tele fujary. Je to niečo iné ako maľovať štetcom a farbou? „Ornamenty, tie ľudové vzory, vyrábam sám pomocou náradia, ktoré je určené na tú prácu. Kupoval som si ho tak, že aj keď neraz boli potrebné peniaze na niečo dôležitejšie, ja som sa rozhodol kúpiť to špeciálne náradie na drevorezbu, lebo som to proste mal rád. Teraz je už iná situácia, dá sa to zohnať bez problému. Moju rodinu som

sa dostal k fujare a čo ho oslovilo, aby o nej začal intenzívnejšie rozmýšľať, hovorí: „Ešte ako deti sme chodili po pažitiach a robili sme si píšťalky. Neskoršie som si obľúbil bubon, na ktorom som hrával bezmála 30 rokov. V roku 1994 som s niekoľkými maliarmi zhromaždenými v Galérii Babka navštívil Detvu. Na tom festivale okrem výstavy ľudového umenia ma oslovila aj hra na fujare, ktorú predviedli najlepší fujaristi zo Slovenska. Vtedy som po prvýkrát dostal fujaru do rúk. Mala taký špecifický zvuk, ktorý ma v celku dostal. Bol to zvláštny pocit, na ktorý dodnes nemôžem zabudnúť. V roku 2012 som znovu bol v Detve, keď som s padinskými maliarmi účinkoval na výtvarnom tábore. Vtedy som si tam kúpil prvú Výroba si vyžaduje špeciálne fujaru a zoznámil sa s chýrečnými náradie slovenskými fujaristami, akými sú tiež nainfikoval týmto ľudovým Jozef Svoren, Dušan Holík, pán nástrojom, sú radi, keď im zahrám Koblíček a Ľubo Paríček, ktorý ma na fujare.“ zároveň aj zaúčal do výroby tohto Ťažko je vyrobiť fujaru? krásneho ľudového nástroja.“ „Poviem vám úprimne, že to nie Z akého materiálu sa vyrába je jednoduchá práca. Všeličo som a čo všetko treba vedieť, aby vyskúšal, aby som sa dostal k správfujara mala dokonalý zvuk? nej výrobe. Zo začiatku som vyro-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bil zhruba 50 „hláv“, ktoré neboli Onedlho som sa s hrou na fujare najkvalitnejšie. Potom som dostal ako hosť predstavil na veľkom fesfujaru, ktorá sa mi časom poškodila. tivale trubkárov v Boljevci (Guča), Rozhodol som sa ju otvoriť a na- mal som vystúpenie v rodnej Padištudovať si, ako je vyrobená. Dosť ne, na Slovensku v Banskej Štiavnije náročná a každá fujara má svoj ci, Nitre, v Rajeckých Tepliciach...“ jedinečný zvuk. Podobne ako každý Čo máte teraz radšej: maliarfujarista nepredvedie rovnako hru stvo alebo fujaru? na fujare. Každá fujara má svoju „Skôr som robil na stavbe a madušu, má niečo svoje povedať. liarstvo bolo mojím koníčkom, teraz Na otázku mojej nebohej matky, prečo chcem vyrábať fujary, odpovedal som, že preto, lebo chcem niečo urobiť, čo doteraz v Padine nik neurobil. Chcem, aby ma moje deti, kamaráti a dedina pamätali podľa mojich diel, podobne, ako to robí veľký majster a výrobca huslí Ján Nemček v Kovačici.“ Aký je proces výroby tohto hudobného nástroja? „Drevo bazy sa musí zadovážiť neskoro v zime, keď príroda spí. Necháme ho schnúť takých 5 rokov. Suché drevo sa musí trpezlivo a opatrne spracúvať, aby sa nepoškodilo. Teda drevo bazy musí byť správne spracované, naolejované... Z výstupu padinského fujaristu Potom hlava na fujare musí v Kovačici (2017) byť dobre vyhotovená, aby ten zvuk bol správny. Táto časť sa sa profesionálne zaoberám výtvarvyrába z lieskového dreva. Keď sa níctvom a výroba fujár je len moto všetko urobí, vyvŕtajú sa dierky, jou záľubou, ale rovnako milujem ladí sa zvuk fujary, okrášľuje sa i jedno, i druhé. Keď som si chcel drevorezbou a pod.“ oddýchnuť od práce na stavbe, Koľko ste doteraz vyrobili ta- odišiel som k maliarskemu stojanu kých fujár, za ktoré ručíte kvalitu a maľoval som. Teraz, keď si chcem zvuku? oddýchnuť od maľovania, zájdem „Takých kvalitných mám vyro- do mojej dielne a tam sa venujem bených 4 – 5 a plastových fujár výrobe fujár. Nemohol by som žiť som vyrobil mnoho. Bolo niekoľko bez maľovania a bez zvuku fujary, prípadov, že tým, ktorí sa zaujímali lebo ma to proste vábi. Mnohí sa o drevené fujary, som prezentoval ma opytujú, prečo to robím, radia zvuk z nástroja vyrobeného z plas- mi, aby som namiesto stráveného tu. Nemohli odhadnúť a podľa času pri výrobe fujár odišiel k moru. zvuku rozpoznať, z čoho je vyro- Možno raz pochopia, prečo je to bený ten nástroj. Znel úplne ako tak, a budú si v dobrom na mňa z nástroja vyrobeného z bazy.“ spomínať,“ podčiarkol na záver Okrem výrobe venujete sa aj Juraj Lavroš, padinský fujarista hre na fujare. Kde ste sa už ako a insitný maliar, ktorý sa v ten deň, keď sme ho „spovedali“ o fujare, so fujarista predstavili? „Prvýkrát som vystúpil v Kovačici svojimi obrazmi chystal na cestu na na Medzinárodných hodoch ve- Slovensko kvôli výstave v Lučenci. novaných bryndzovým haluškám. • KULTÚRA •

S LUŽSKÝMI ŽIAKMI ZÁKLADNEJ ŠKOLY V SUSEKU

Moja prvá kniha Miroslav Gašpar

a webovej stránke zelenaucionica.com sa podrobne vysvetľuje koncept projektovej výučby pre žiakov základných škôl. Od budúceho školského roku by sa prváci mali učiť podľa nového plánu a programu, v ktorom je projektová výučba ako povinná hodina v týždennom rozvrhu. Nejde o nový vyučovací predmet, ale o hodinu, ktorá je venovaná všetkým predmetom a ich svojráznemu spojeniu. Takáto forma

Hotové diela

aj piataci v Základnej škole Jovana Popovića v Suseku so svojou profesorkou slovenčiny Ruženou Kolárovou. „Z iniciatívy republikového ministerstva od tohto roku sme do výučby zaradili túto inovatívnu metódu, čiže projektovú výučbu. Slovenčina je predmet, ktorý ponúka mnoho možností, ale si predsa bolo treba Mladí potenciálni autori so svojimi prvými ukážkovými knihami zvoliť zaujímavú myš- a s profesorkou Ruženou Kolárovou lienku, ktorá by sa deťom páčila Príroda aj bola stredobodom ich tvorili knižku pod názvom Mačka a do ktorej by sa radi prác, ale predsa všetci vytvorili v meste, diplom za najpútavejší zapojili,“ hovorí pro- vlastné, originálne diela,“ dodáva názov knihy dostali Leontína Gašparová a Teodora Kolárová. fesorka slovenčiny Kolárová. Lužskí piataci, ktorí vyššie ročBol to titul Sánkovačka na kopci Ružena Kolárová. So žiakmi piate- níky základnej školy absolvujú a zlomená ruka. Diplom za najkrajšiu titulnú ho ročníka sa preto v Suseku, sa tak asi celý mesiac venovali tvoreniu svojich prstranu patril Erikovi Dankovi rozhodli spracovať vých kníh. Na základe výsledkov a Igorovi Bažaľovi, ktorí sa poskutočne zaujímamožno uzavrieť, že sa téme mausilovali a napísali príbeh pod vú tému: Moja prvá kniha. Rozdelili sa do ximálne venovali, lebo vytvorili názvom Chlapec, dievča a Rex, zaštyroch skupín a pra- pútavé príbehy, ktoré si aj pekne tiaľ čo Marína Speváková, Ingrid covali vo dvojici či v ilustrovali. Profesorka ich práce Vladislava Tomanová a Valentína svojrázne aj ocenila a odmenila Dudášová dostali diplom za najtrojici. krajšie ilustrácie príbehov. Tieto „Najprv som si myslela, že de- diplomami. Diplom za najkrajší príbeh tri dievčatá sa venovali výletom ťom dám písať na tému výletov v lese, keďže sa naša dedina na- si zaslúžili Lara Crnobrnjová v lese a napísali príbehy pod chádza v blízkosti Fruškej hory. a Viktória Kolárová, ktoré vy- názvom Šli sme do lesa. „Ja som sa do ich práce priamo nezapájala, vytvorené diela sú ich, detské. Iba som im navrhovala a ich usmerňovala. Deti rady súťažia a preto sa navzájom dopĺňali a myslím si, že sme to napokon naozaj dobre urobili,“ uzavrela profesorka Kolárová. Piataci so svojou profesorkou si na svoju prezentáciu pozvali aj autora tohto textu, ktorý mal príležitosť porozprávať sa so žiakmi a zároveň sa zmieniť aj o svojej prvej knihe próz pre deti Mesiac nad naším dvorom.

výučby bude sukcesívne zaraďovaná aj do druhého, tretieho a štvrtého ročníka základnej školy. Takéto vyučovanie podnecuje žiakov skúmať, pátrať, tiež neučiť sa látku spamäti, ale s porozumením. Používajú sa súčasné technické vymoženosti, žiaci si vyvíjajú organizačné a sociálne zručnosti, komunikovanie, tiež logické a kreatívne rozmýšľanie. Projektové vyučovanie sa už uplatňuje v piatych ročníkoch základnej školy a venujú sa mu Z tvorivého ovzdušia v učebni

• KULTÚRA •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Kultúra STARÁ PAZOVA

SCÉNA

Koncert k výročiu Anna Lešťanová

The Chemical Brothers a tanečná vzbura robotov. Elektro-bigbeatové dueto The Chemical Brothers existuje už tri desaťročia a práve vydalo nový, deviaty album No Geography (vydavateľstvo Virgin EMI Records). Vydaniu predchádzali štyri singly a videá – ešte vlani sa objavilo video k novej skladbe Free Yourself, v ktorom sa roboti v továrni Robo Force vzbúria proti programovaniu, začínajú tancovať a továreň sa mení v priestor na rave party. Aj vo videoklipe Got to Keep On ide o tanečníkov (tentoraz skutočných) pri disco/funkovom rytme, pokým MAH (Mad as Hell) je vlastne záberom z koncertu The Chemical Brothers a v najnovšom videu We’ve Got to Try hlavnou postavou je pes, ktorý ako kozmonaut cestuje vesmírom. Okrem stálej dvojice Tom Rowlands – Ed Simons v nahrávaní nového albumu sa zúčastnili aj hosťujúci hudobníci Aurora Aksnes, Nene, Peter Brown a iní.

The Cranberries poslednýkrát. Členovia írskej skupiny The Cranberries sa po smrti speváčky Dolores O’Riordan (zomrela v januári 2018) rozhodli, že realizujú ešte len jeden album a nebudú viac pokračovať v činnosti. Práve vyšiel ich rozlúčkový album In the End, na ktorom spieva Dolores. Nahrávky nových skladieb s jej spevom boli dodatočne upravené a v nahrávaní pomohla speváčka Johanna Cranitch, ktorá aj v minulosti hosťovala na koncertoch The Cranberries. Ešte vlani boli prezentované 3 skladby z tohto albumu: All Over Now, The Pressure a Wake Me When It’s Over.

KONCERTY 24. apríla, Dom mládeže v Belehrade: Marduk (black metal zo Švédska) + Valkyrja + Attic 26. apríla, Gerila Bar v Novom Sade: Hladno Pivo 26. apríla, Elektropionir v Belehrade: Remedy 1. mája, Dom mládeže v Belehrade: Ektomorf (thrash metal z Maďarska) + Apey and the Pea + Soulline + The Phobos Ensemble + Motorcharge Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

Mestského chóru na koncert si pozvali hostí, s ktorými majú peknú spoluprácu. Na pondelkovom večierku vystúpili: známy operný spevák Boris Babík, vynikajúca operná speváčka Gordana Tomićová, profesorka klavíra Sanja Prgonjićová, tamburášsky orchester profesora Ljubinka Lazića, huslista Dr. Grujica Milojević, hudobné trio Zoran Milošević, Ján Čemerský a Braca Čortan a

estský chór v Starej Pazove je jedným z úspešnejších členov tamojšieho zväzu ochotníkov. Pri príležitosti 18. výročia pôsobenia jeho členovia usporiadali v pondelok 15. apríla v staropazovskej divadelnej sieni oslavný koncert. Zdôraznili pritom, že k svojej plnoletosti práce okrem tohto jarného koncertu v pláne majú ako darček pre svoje verné obecenstvo aj jeho druhú časť – jesenný koncert. Na tomto jarnom podujatí si pripomenuli svojich prvých 10 rokov pôsobenia a ďalšiu bezmála 9-ročnú prácu podajú na jesennom programe. Mestský chór intenzívne pracuje pod vedením dirigentky Radmily Andrejevićovej a prvý koncert usporiadal 6. októbra 2001. Za 18 rokov pôso- Spoločné vystúpenie Borisa Babíka (prvý zľava) benia títo chóristi mali po- a členov Mestského chóru pod vedením Radmily četné koncerty, vystúpenia Andrejevićovej na rozličných podujatiach, jubilejných programoch, ba aj pri sobášoch. klarinetista Miloš Kostić, ktorý hrá na ešte Ich repertoár je bohatý a pozostáva toho 10 inštrumentoch. času z viac ako 150 piesní. Spievajú vo Obecenstvo malo z koncertu veľký pôžitok viacerých jazykoch. a všetkých účastníkov koncertu odmenilo I tentoraz, ako to bývalo aj skôr, členovia potleskom.

SRBSKÝ VEČER V BRATISLAVE. Klubovňa Teologického domova ECAV pri EBF UK v Bratislave 27. marca bola plná Slovákov pochádzajúcich zo Srbska, ale aj Slovákov, ktorí chcú viac poznať Srbsko. Diskusný večer o dolnozemských Slovákoch, Srbsku a Juhoslávii pripravili študenti EBF UK v Bratislave pochádzajúci z Vojvodiny. Moderátori večera boli Branislav Balca, Miroslav Poničan, Martina Speváková, Ivan Klinko, Ivan Beláni a Anna-Mária Benková. Ako správni sprievodcovia najprv každý predstavil svoju dedinu či mesto, a potom prítomným predostreli tak vznik a rozpad Juhoslávie, ako i tie krajšie stránky a životné súvislosti. Predstavili i tradičné srbské jedlá a na záver spolu niektoré pripravené srbské špeciality aj ochutnali. V programe večierka bola i zaujímavá hra, čiže malí kvíz, kde si záujemcovia zopakovali svoje vedomosti o Srbsku. V. Bolehradská

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Gratulácie Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá

Miestne spoločenstvo

HLOŽANY

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov

RADOSTNÚ VEĽKÚ NOC A VESELÚ OBLIEVAČKU želajú z firmy Kamenárska dielňa

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri, aj v interiéri domu 21 470 Báčsky Petrovec • Leninova 66 tel.: 021/780-158 • fax: 021/780-772

Prajeme vám krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a pokoja Kulpín Ul. radnička 12 tel.: 021/2286-714 mobil: 063/517-574

• GRATULÁCIE •

Na Veľkú noc všetkého dosť, radosť, pohodu, spokojnosť praje vám kolektív NVU Hlas ľudu Nový Sad 16 – 17 /4851 – 4852/ 20. – 27. 4. 2019

Kultúra· Oznamy V TVORBE INSITNÝCH MALIAROV

Sviatok Veľkej noci Anička Chalupová

nsitní maliari z Kovačice a Padiny už viac ako polstoročie na svojich obrazoch výrazným koloritom zachytávajú každodenný život dedinčanov a zvyky a obyčaje vo sviatočné dni. Sú tu aj detaily z ročného a životného cyklu na sviatky, medzi ktoré patrí aj Veľká noc.

Veľkonočné vajíčka boli témou tohto obrazu Jána Bačúra v roku 1998

www.hl.rs

Detail z oblievačiek na obraze Jána Žolnaja

Na veľkonočné oblievačky si vo svojej Na olejomaľbe Evy Husárikovej je znázordlhoročnej výtvarnej tvorbe takto spo- nené kovačické dievča, ktoré na sviatok menula maliarka Alžbeta Čížiková odchádza do kostola (2001)

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA· OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16 - 17

V tajničke je pomenovanie sviatku vzkriesenia Pána Ježiša.

„Veľmi sa paťiľi, no napaťiľi sa“ Anna Horvátová

alším omylom, ktorý na nešťastie ani nepociťujeme ako omyl, lebo sa slovo natoľko udomácnilo v nárečovej podobe, že ho pokladáme za slovenské, je sloveso „napaťiť sa“ a odvodené prídavné meno buď „napaťení“, s tvrdo vysloveným „n“, alebo „napaťeňí“, kde aj „n“ zmäkčíme. Rovnako tak aj sloveso „paťiť sa“ patrí do veľmi obsiahleho zoznamu srboslovenských nesprávnych termínov. Ide o srbské ekvivalenty – ako v tisícich prípadoch – napaćen, napatiti se či patiti se, ktoré sme (ne)šikovne zmäkčili, a tým prispôsobili nášmu jazyku. Na vyjadrenie stavu vyčerpanosti od telesnej námahy, keď sme fyzicky zmorení, vysilení, unavení, treba použiť prídavné mená: strápení, utrápení, usužovaní – vysilení fyzickým alebo duševným trápením: strápení rodičia, strápená tvár. Alebo výraz tváre môže byť strápený a človek ustarostený, usužovaný, duševne utrápený, skleslý. V Synonymickom slovníku sú uve-

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 15 – VODOROVNE: ostrovan, Morava, a, Ivana, d, ea, odpor, t, NS, Leo, kvetná, B, Aida, sen, dejstvo, peľ, myk, snaha, At, íi, oko, A, kemp, tok TAJNIČKA: KVETNÁ NEDEĽA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13 z čísla 13 Hlasu ľudu z 30. marca 2019 bolo: JÁN ROHÁČEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANDREA KARASOVÁ, Ul. Nálepkova č. 14, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

dené ešte tieto synonymné slová: unavený, vyčerpaný, vysilený, zmorený, umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa. Aj prídavné mená zničený, zdrvený – veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia sú vhodné, ako i zúbožený, ubiedený a expresívne umučený, zmučený, ba aj skatovaný, stýraný, utýraný. Trápiť (sa) alebo duševne trpieť, sužovať sa, znepokojovať sa používame namiesto „paťiť sa“. Niekoho natrápime nezmyselnými otázkami, ale nás môže trápiť, sužovať, znepokojovať hlad, smäd, a ešte nepríjemnejšie svedomie. Veta: „Chorý sa dlho paťil.“ bude znieť správne: „Chorý sa dlho trápil.“ Niekto sa trápi pre každú maličkosť. Zvykneme povedať aj: „O to sa ty nebriguj.“, čo v slovenčine má byť so slovesami netráp sa alebo nestaraj sa: „O to sa ty nestaraj.“ Vety: „ Paťí sa s príkladmi.“; „Paťí sa po celý život.“, teda keď chceme zdôrazniť, že vynakladáme námahu, ťažko pracujeme, majú znieť:„Trápi sa s príkladmi.“;„Trápi sa po celý život.“

Komický akustický muzikál. V nedeľu 14. apríla vo veľkej sále Slovenského vojvodinského divadla o kvalitné pobavenie a umelecké zážitky divákov sa postaral Alice in WonderBand. Podal komický

akustický muzikál Kiss v réžii Višnje Obradovićovej. Protagonisti tejto nevšednej inscenácie sú Ana Vrbaški a Marko Dinjaški. Ide o špecifický scénický prejav – spojenie hudby, divadla, tanca a akrobatiky bez použitia hudobných nástrojov. a. f.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• KULTÚRA· OZNAMY •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

MILOVNÍCI KNÍH

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2323_02 NS_Novi_Sad_Klisa_3

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2323_02 NS_Novi_Sad_Klisa_3, Ul. sentandrejski put 147b, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. apríla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-137/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Oznamujte

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu

v Hlase ľudu TERÉZIU MILUTINOVIĆOVÚ rod. Ferkovú 1945 – 2009 – 2019 z Maglića

Uplynulo desať rokov bez Teba a ešte stále nám chýbaš.

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Syn Zoran s rodinou z Kulpína

RUŽENKU MILETIĆOVÚ rod. Ožvátovú 1945 – 2019

na neter

švagra

SLAĐANKU MILETIĆOVÚ – DUŠU –

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA sestru

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich milovaných rodičov

PETRA MILETIĆA 1944 – 2018

1968 – 13. 4. 2001 z Kysáča

Odpočívajte tíško v pokoji, teraz ste predsa znovu všetci spolu. Vaši Vozárovci a teta Maľová

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ

MARTINA ŠIMÁKA

rod. Žabskú 17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2019 – 2019 z Padiny Spomíname si na Vašu lásku a dobrotu a v srdciach si Vás uchovávame. Vaši najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

MICHALOM JURÍKOM

4. 12. 1944 – 14. 4. 2019

Ocko, bol si pre nás všetko – radosť, istota a láska.

s bratom a ujom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 26. apríla 2019 uplynulo 5 rokov, čo nám je navždy smrťou ukradnutá

SVETLANA ĎUROVKOVÁ

1975 – 2014 – 2019 z Petrovca

Ťažko je nespomínať,keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť,keď srdce stále bolí. Kto ju poznal, ten si spomenie, kto ju miloval, nikdy nezabudne. Večne zarmútení Tvoji: syn Milan, sestra Mária a švagor Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a syn

JÁN PEŤKOVSKÝ

14. 7. 1955 – 22. 4. 2018 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA na svojho milého synčeka

MICHALOM JURÍKOM

VLADIMÍRA LAUKA

4. 12. 1944 – 14. 4. 2019 z Nového Sadu rodom z Kulpína Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.

Tvoji: Matej, Pavel a Tanička

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Sestra Zuzana Jonášová so synom Miroslavom z Padiny

BOĽAVÁ SPOMIENKA

24. 5. 1979 – 23. 4. 1989 zo Starej Pazovy

Už 30 rokov nie si s nami. Nech Ťa sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Na Teba si vždy s láskou spomínajú Tvoji rodičia Zároveň spomienku venujeme svojim drahým rodičom Laukovcom a Turanovcom.

SPOMIENKA

Dňa 17. apríla 2019 uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil

JÁN SĽÚKA

SVETLANA ĎUROVKOVÁ

1930 – 2017 – 2019 z Báčskeho Petrovca

1975 – 2014 – 2019 z Petrovca

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v mojom srdci. Večne zarmútená Tvoja mama Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami môj syn, náš brat a strýko

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna s rodinami

SPOMIENKA

Je tomu 30 rokov, čo nás navždy opustil náš

JOZEFKO BABINEC

JÁN PEŤKOVSKÝ

1970 – 1989 – 2019 z Kovačice

1955 – 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

V srdci je žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho. Nie si tam, kde si bol, ale si všade tam, kde sme my. Mama a bratia s rodinami

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

ňanika, Jarmilka, Lýdia a Janko s rodinou Dišpiterovci

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. apríla 19.30 Koncert zo selenčského chrámu Božieho z roku 2011 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 21. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie 21.00 Dotyky Utorok 23. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom kolážovom bloku okrem iného budú odvysielané príspevky o veľkonočnej výstave v Kysáči a Hložanoch a o divadelnom seminári v Petrovci. Nasleduje Spektrum venované veľkonočným zvykom v Pivnici, nakrútené v roku 2007. Dúhovka je venovaná životu a tvorbe Viery Benkovej, prvej dámy slovenskej dolnozemskej poézie, k jej okrúhlemu životnému jubileu. Boh náš je láska. V rámci náboženského vysielania si diváci môžu pozrieť príležitostné veľkonočné piesne a recitácie v podaní detí a cirkevníkov z Báčskeho Petrovca. Príhovorom poslúži Ján Vida, farár petrovský. Dotyky. V termíne rodinného magazínu náhradne budú odvysielané nedeľné veľkonočné bohoslužby cirkevného zboru Kovačica II.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 21. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 19. apríla – Príbeh Ježiša Sobota 20. apríla – Najdlhšie vlasy na svete / Šípková Ruženka Pondelok 22. apríla – Tajomstvo Kristovej hrobky, 2. časť Utorok 23. apríla – Láska na vlásku Streda 24. apríla – Finist – Jasný sokol Štvrtok 25. apríla – Šesť labutí / Popoluška 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Nedeľa 21. apríla Film: Snehulienka Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Tajomstvo Kristovej hrobky, 1. časť 24.00 Záver vysielania 17.00 18.30 19.00 20.00 22.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Nedeľa 21. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Veľkonočné posolstvá Veľkonočné zvyky a obyčaje Utorok 23. apríla 16.00 Cirkevný spevokol v Padine spevom oslavuje Pána Veľkonočná výstava v Kovačici Festival populárnej hudby Letí pieseň, letí 2018 Piatok 26. apríla 16.00 Film: Kým sa skončí táto noc Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Gratulácie

STOMATOLOGICKÁ ORDINÁCIA

Dr. Milina Kardelisová doktorka stomatológie

21 211 Kysáč Ul. Jána Amosa Komenského 34 tel.: 021/828-295, mobil: 064/16-57-053 e-mail: mikardel@gmail.com

Všetkým zákazníkom a svojim občanom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov

Báčsky Petrovec 14. VÚSB 16 tel.: 021/782-547 a 062/187-24-68

Podnikateľka: Alena Kováčová

Na skrášlenie vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu.

Príjemné a krásne veľkonočné sviatky • GRATULÁCIE •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. – 27. 4. 2019

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Tvrdo, ale korektne VINOGRADAR – HAJDUŠICA 1 : 3 (1 : 2) Vladimír Hudec

a vždy nepríjemnej pôde v dedine Gudurica na svahoch Vršackého brehu Hajdušičania zaslúžene získali ďalšie tri body. Zápas bol tvrdý, ale korektný. Sieť domácich načal Miksád už vo 4. min. tak, že využil nepozornosť domáceho brankára, ktorému lopta vypadla z rúk. V 10. min. už bolo 0 : 2. A. Lipták z dvadsiatich metrov trafil pravý horný roh brány bezmocného domáceho brankára. Po tomto góle sa hralo hlavne na polovici domácich, ktorí sa šikovne bránili na svojom úzkom ihrisku v Gudurici. Práve to úzke ihrisko bolo sčasti na vine, že Mršić v 50. min. zavinil jedenástku. Záložník Hajdušice zakročil a keďže medzi šestnástkou

a postrannou čiarou nebolo viac ako pol druha metra, rozhodca ukázal na biely bod. Domáci penaltu využili a nazdávali sa, že môžu obrátiť výsledok. Hostí gól nezmýlil, aj ďalej hrali útočne. V 60. min. centrovaná lopta do šestnástky sa dostala k Darkovi Pavlovicovi, ktorý presnou strelou popod brankára dal svoj prvý majstrovský gól v drese Hajdušice. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, (Brezičanin), Ćulum, Pejčić, Mršić, Folťan, Pavlovic, Georgijevski, Miksád, A. Lipták, Ružić Pionieri Hajdušice v pionierskej lige južného Banátu prehrali v Jasenove s domácim Karašom 5 : 3. Góly za Hajdušicu dali Popov 2 a Mršić z penalty. Foto: V. Maliar

Prvý jarný bod VOJVODINA – JÁNOŠÍK 2 : 2 (0 : 2) V. Hudec

ánošíčania majú nedostatok hráčov, a tak aj v nedeľu do dediny Vračev Gaj, kde mužstvo Vojvodina Crvena Crkva hrá svoje majstrovské zápasy, odcestovali iba jedenásti. Všetko bolo dobre, kým mali sily. Prvý polčas hostia skončili vo svoj prospech. Vedenia sa ujali v 20. min. Po rohovom kope v šestnástke Vojvodiny najvyššie vyskočil Jakimov a prekonal domáceho brankára. Pri konci polčasu náskok hostí zvýšil Babić. Mali hostia v tejto časti zápasu ešte niekoľko príležitostí, ale ich nevyužili. Po zmene strán Jánošíčanom začalo ubúdať síl, čo sa odzrkadlilo aj na výkone. Na druhej strane domáci začali nebezpečnejšie ohrozovať Radaka. To sa im oplatilo v 67. min., keď skorigovali výsledok. Jánošíčania aj naďalej odolávali útokom a druhýkrát kapitulovali až vo finiši zápasu a tak zmarili peknú príležitosť priniesť si

www.hl.rs

vzácne body z hosťovania. JÁNOŠÍK: Radak, D. Šterba, Karaman, Sladaković, Živanov, Jakimov, P. Staňo, Caran, Babić, A. Staňo, M. Šterba Výsledky 17. kola: Partizan – Karaš (J) 3 : 2, Dobrica – Ševac 3 : 0, Borac (VS) – Sloga 3 : 1, Borac (VG) – Karaš (K) 1 : 0, Ratar – Budućnost 1 : 2.

1. Hajdušica 17 13 2. Budućnost 17 13 3. Ševac 17 8 4. Borac (VS) 17 8 5. Ratar 17 7 6. Karaš (J) (-1) 17 7 7. Vojvodina 17 7 8. Partizan 17 8 9. Karaš (K) 17 6 10. Borac (VG) (-1) 17 6 11. Dobrica 17 5 12. Vinogradar (-1) 17 4 13. Jánošík 17 3 14. Sloga 17 1

2 2 51 : 14 41 1 3 56 : 20 40 4 5 30 : 23 28 3 6 28 : 27 27 5 5 30 : 26 26 5 5 23 : 23 25 4 6 31 : 33 25 1 8 34 : 41 25 4 7 33 : 38 22 3 8 24 : 40 20 1 11 30 : 36 16 3 10 17 : 36 14 3 11 28 : 47 12 7 9 20 : 31 10

Informačno-politický týždenník

Jánošíčan Darko Pavlovic (s loptou) dal prvý majstrovský gól

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Lopta v blate! Juraj Pucovský

V minulom kole tri víťazstvá zaznamenali domáce mužstvá a triumfom hostí sa skončilo iba derby v Riđici medzi Graničarom a Stanišićom 1920. Lalitská Panónia utŕžila štvrtú jarnú prehru v susedných Odžakoch, Borac trochu nečakane premohol iba minimálnym výsledkom Jedinstvo Lemeš a Telečka inkasovala štyri góly v Sonte. Výsledky 15. kola: Lider – Panónia 2 : 0, Borac – Jedinstvo Lemeš 1 : 0, Dinamo (S) – Telečka 4 : 1, Graničar – Stanišić 1920 1 : 2; voľní boli Dinamo 1923 a Sport. Program 16. kola: Sport – Graničar, Stanišić – Dinamo 1923, Telečka – Borac, Jedinstvo Lemeš – Lider; voľní sú Panónia a Dinamo (S).

LIDER – PANÓNIA 2 : 0 (0 : 0)

a Mestskom štadióne v Odžakoch mužstvo Panónie hralo lepšie ako to výsledok ukazuje. Laliťania najmä v prvom polčase podali veľmi dobrý výkon, dvakrát trafili do žrde brány favorita a lopta neskončila v sieti, ale v blate! PANÓNIA: Valent, Jovanović, Terek, Šipka, Lazić, Stojanović, A. Obradov, Lamoš, Stoisavljević, Turčan, Šinkarčuk (Majera)

1. Borac 2. Lider 3. Stanišić 1920 4. Graničar 5. Jedins. Lemeš 6. Dinamo (-1) 7. Dinamo (S) 8. Telečka 9. Sport (-1) 10. Panónia

13 11 13 9 11 7 11 8 13 4 12 4 13 3 12 3 11 1 13 1

2 0 39 : 8 35 1 3 26 : 14 28 3 1 37 : 17 24 0 3 26 : 9 24 4 5 11 : 21 16 1 7 21 : 24 12 3 7 18 : 33 12 1 8 15 : 25 10 4 6 8 : 19 6 1 11 10 : 41 3

Nedarí sa: Dávid Lamoš (vpredu) a Živojin Lazić • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Najslabšie tejto jari AŠK – OFK KLEK 2 : 3 (0 : 1) Vladimír Gál

radáčania zohrali najslabší zápas tejto jari, utŕžili prvú porážku, ktorá im ťažko padla, lebo prišla od priameho konkurenta o postup do baráže. Už v 10. min. dvaja hráči Kleka sa ocitli pred Kurtešanom, no jeden z nich z dvoch metrov trafil

žrď. V 15. min. po chybe Koraća Kurtešan sa zaskvel. V 25. min. sa hostia po rohovom kope ujali vedenia. Trochu neskoršie domáci mali šťastie, keď po rohu Birmanac loptu vykopol z bránkovej čiary. Aradáčania v prvom polčase nemali ani jednu šancu, dvakrát sa pokúšali z voľného kopu, ale ich strely brankár kryl.

Konečne výhra! MLADOSŤ – OFK STAJIĆEVO 3 : 0 (2 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčania zaznamenali prvú jarnú výhru. Bola to hádam posledná príležitosť pokúsiť sa aspoň prebudiť nádeje, že je obstátie v lige možné. Po daždivom týždni trávnik v Bielom Blate bol príliš šmykľavý a to viac vyhovovalo domácim. Od začiatku sa hralo iba pred bránou hostí, ktorí do Bieleho Blata prišli bez štyroch hráčov prvej zostavy. Útočná hra domácim sa oplatila až v 30. min., keď po prihrávke Ku-

runciho skóroval Kalapiš a priniesol radosť početným fanúšikom, ktorí v daždi prišli na zápas. Už o dve min. neskoršie domáci gólom Poničana zvýšili náskok na 2 : 0. V druhom polčase mužstvo Mladosti sa snažilo udržať získaný náskok. Na druhej strane ani hosťom sa nedarilo vážnejšie ohroziť bránu Perišića, čo u nich vyvolalo nepotrebnú nervozitu. Tým skôr, že v polovici druhého polčasu zostali s desiatimi hráčmi. Ich tréner začiatkom druhého polčasu vykonal jedinú zmenu, ktorú mal k dispozícii, v 70.

V druhom polčase domáci zahrali omnoho nebezpečnejšie. Prvú príležitosť premrhal V. Gál, lebo strelil vedľa. V 70. min. Aradáčania vyrovnali. Števko centroval a pred bránou najvyššie vyskočil V. Gál a hlavičkoval do horného rohu brány. Domáci však neboli spokojní s remízou. Chceli dať aj druhý gól, čo sa im rýchlo vypomstilo. Po chybe celej obrany útočník hostí prekonal Kurtešana. V 80. min. K. Gál v prvom kontakte s loptou si sám vytvoril príležitosť, ale mieril nepatrne nad bránu. Šancu mal aj jeho otec Vladimír, ktorého strelu brankár kryl. Blížil

sa koniec zápasu a Aradáčania všetkými silami zaútočili. Hostia to znovu využili a v 90. min. z protiútoku dali aj tretí gól. Domáci zo stredu zahrali loptu pred bránu Kleku, kde sa najlepšie vynašiel Apostolović a znovu skorigoval výsledok. Času na prípadné vyrovnanie viac nebolo. AŠK: Kurtešan, Birmanac (Životin), V. Gál, Ďuríček, Striško (Apostolović), Korać, Nenin (K. Gál), Pajević, Adamov, Števko, Mijić V nedeľu AŠK hosťuje v Zreňanine, kde si sily zmeria s OFK Gradnulica.

min. sa pri doskoku zranil Stefanov a musel opustiť hru. V 85. min. zostali iba deviati, lebo Palanački dostal červenú kartu pretože zaútočil na postranného rozhodcu, lebo si myslel, že ho neopodstatnene zastavil v útoku pre ofsajd. V 90. min. Kalapiš po hvizde rozhodcu kopol loptu a nepotrebne dostal druhú žltú kartu. V samom finiši zápasu najrýchlejší bol Szabó a priniesol veľkú radosť domácim – 3 : 0.

1. Potisje 2. Tamiš 3. MSK 4. AŠK 5. OFK Klek 6. OFK Stajićevo 7. Zadrugar 8. Bilećanin 9. Naftagas 10. Jedinstvo 11. OFK Gradnulica 12. ŽFK Banat 13. Mladosť

MLADOSŤ: Perišić, Necsov, M. Paraľov, Poničan, Szabó, Goda, Kalapiš, Cs. Kurunci (D. Paraľov – Šuľa), Gibarov, Šofranko, Karacsonyi Výsledky 19. kola: ŽFK Banat – Bilećanin 1 : 1, MSK – Potisje 2 : 1, Zadrugar – Tamiš 0 : 3, Naftagas – OFK Gradnulica 2 : 2.

18 14 18 12 17 11 18 11 17 11 17 8 18 6 18 6 18 4 18 4 17 4 17 2 18 2

2 2 67 : 18 44 3 3 48 : 22 39 4 2 44 : 16 37 2 5 40 : 18 35 1 5 43 : 25 34 3 6 33 : 25 27 4 8 36 : 41 22 4 8 27 : 43 22 5 9 26 : 37 17 3 10 24 : 37 15 2 11 33 : 68 14 4 11 14 : 46 10 1 15 24 : 63 7

ARADÁČSKI MLADÍ ŠACHISTI zaznamenali pozoruhodný úspech aj na oblastnej súťaži stredného Banátu, ktorá prebiehala 14. apríla 2019 v Zreňanine. Prvé miesta vo svojich kategóriách obsadili tretiaci Marijana Đokićová a Mihajlo Rajčević a postúpili do republikovej súťaže. Druhé miesto získali prváčka Sofija Trifunjagićová, štvrták Gavrilo Trifunjagić a ôsmak Aleksej Bartoš. Tretie miesto obsadila siedmačka Danica Trbićová. Šiestak Matej Bartoš, siedmačka Teodora Neninová a tretiak Aleksandar Šogorov získali 4., resp. 5. miesto. V konkurencii jednotlivcov chýbal iba Filip Gál, ktorý sa zúčastnil na pokrajinskej prehliadke recitátorov v Sečnji, kde získal zlatý diplom. V ten istý deň v poobedňajších hodinách prebiehala aj súťaž družstiev, keď aradáčska škola v kompletnej zostave: A. Bartoš, F. Gál, G. Trifunjagić, M. Rajčević, T. Neninová, D. Trbićová a náhradníci M. Bartoš a Milica Simićová (na fotografii z archívu školy) s maximálnym počtom bodov triumfovali a postúpili do republikovej súťaže. V. G. • ŠPORT •

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

rámci play-off. Jedinú príležitosť mali hostia v polovici druhého polčasu, keď diaľkový oblúčik Turajlića skončil nad bránou vybiehajúceho KanSLÁVIA – MUNDIAL 2 : 0 (1 : 0) dića. Vzápätí sa zranil obranca Pančeva Milošević: Mundial hral Ján Špringeľ Priebeh hry a výsledok ale jasne desať minút s hráčom menej, keukázal, že sú Kovačičania kvalit- ďže pricestoval bez náhradníkov. hneď po zápase, v ktorom nejším mužstvom. Pred derby Cez celý zápas Slávia jednoznačslávisti zvíťazili vo Vojlovici 4 celej časti majstrovstiev s Poletom ne dominovala, hralo sa takmer na : 2, bolo vo futbalových kuloá- Idvor v Kovačici 21. apríla nastúpia jednu bránu. Zo začiatku bez šancí, roch počuť, že Oblastný potom s diaľkofutbalový zväz Pančeva vými a po viac toto meranie síl stanoako štvrťhodine ví kontumačne. A stalo padol i jediný sa: pre žlté karty si na gól polčasu. skrížení zbraní s KovaPo akcii z ľavej čičanmi nesmel obliecť strany Jaška a S. tričko domácich Nemanja Dudáša obrana Nikolić. Slávia tak vyhrala bielych sa ledva rozhodnutím zväzu 3 : obránila, no už 0, hostiteľskej Vojlovici v nasledujúcom 2018 zobrali jeden bod útoku Svetlík a Nikolić nenastúpi na využil zmätok ďalších štyroch dueloch. a trafil z bránSlávisti mali až dekového územia Druhý gól Slávie: Aleksandar Buzadžija medzi Tomášom saťbodový náskok nad – 1 : 0. a Svetlíkom po presnej strele Mudialom pred derby Desať minút hornej časti tabuľky s Pančevčan- ako lídri v tabuľke s 34 bodmi. pred záverečným hvizdom rozmi. A predsa jedinú prehru utŕžila Duel v ŠRS Slávia začína o 16.30. hodcu Milanovića slávisti znásoSlávia v jesennej časti majstrov- Mundialu do konca šampionátu bili výsledok. Po centre z voľného stiev s Mundialom v sídelnom zostáva boj o štvrtú priečku s Glokopu z ľavej strany neďaleko rohu meste južného Banátu (2 : 3). gonjom o pokračovanie v súťaži v

Mundial bez pedál

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Ruman strelcom v 3. minúte! Lazar Pavković OFK BAČINCI – ERDEVÍK 2017 0 : 1 (0 : 0) a ihrisku Ćirin rit v Bačinciach pred 100 divákmi hostia z Erdevíka si zaslúžene vybojovali minimálne víťazstvo. Strelcom jediného gólu bol Cvetković v 77. min. Rozhodca Marko Avramović z Molovina žltými kartami potrestal Radeku (OFK Bačinci), Bojanića, Papa a Pavlovića (Erdevík 2017). ERDEVÍK 2017: Janković, Babić, Vukadinović, Cvijanović, Jelčić, Bojanić (Vezirović), Štrbac, Pap (S. Šafárik), Pavlović (Toman), Zablaćanski, Cvetković V budúcom kole Erdevíčania uvítajú mužstvo Sinđelić z Gibarca. SINĐELIĆ – JEDNOTA (Š) 0 : 2 (0 : 0) Futbalisti šídskej Jednoty boli úspešní aj na hosťovaní v dedine

www.hl.rs

Gibarac, a tak pokračujú v jarnej sérii dobrých výsledkov. Oba tímy hrali korektne a férovo. Po bezgólovom prvom polčase góly strelili Aleksić v 70. min. a Radonić v 81. min. Zápas viedol Nedeljko Končar z Erdevíka, žltými kartami potrestal Miletića a Stojanovića (Sinđelić), resp. Popovića a Đurđevića (Jednota). JEDNOTA (Š): Stojadinović, Đurđević, Šumaruna, Trlajić, Chrček, Aleksić, Đorđević, Popović (Radonić), Janković (Stankić), Kološnjaji (Milutinović), Dumitrović V Šíde teraz bude hosťovať OFK Binguľa. GRANIČAR – JEDNOTA (Ľ) 0 : 1 (0 : 1) Ľubská Jednota si po zaslúženom víťazstve nad susedmi z Bingule v nedeľu priniesla body aj z Jameny. Strelcom víťazného gólu bol Daniel Ruman už v 3. min.

Informačno-politický týždenník

zápasu. Domáci potom viac útočili, ale sa im nepodarilo ani vyrovnať. Zápas v Jamene sledovalo 100 divákov, viedol ho Danijel Vasiljević z Adaševiec, ktorý žltými kartami potrestal domáceho Jovića a hostí Radivojevića, Petrovića a Ramića. JEDNOTA (Ľ): Mrkonjić, Mrđenović, Radivojević, Petrović, Ganić, Ramić, Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić (Zečević), Ćalić, Širadović V ďalšom kole Ľubania uvítajú lídra Sremca z Berkasova. OFK BINGUĽA – JEDINSTVO (M) 0 : 1 (0 : 1) Zápas prebiehal v bojovnej hre oboch tímov. Hostia z Morovića boli trochu lepší, ale aj šťastnejší, a vďaka gólu Šibalića v 25. min. premohli Binguľčanov. Na ihrisku OFK Binguľa sa ocitlo 100 divákov. Rozhodca Đorđe Miladinović zo Šídu žlté karty ukázal domácim Samardžićovi a Pajićovi,

prihral v pokutovom území Tomáš nabiehajúcemu Buzadžijovi, ktorý prízemnou strelou do brány Stajčića spečatil výhru domácich – 2 : 0. SLÁVIA: Kandić, Plvan, Jaško, Čerňoš, Bartoš, Bakoš, Bursać, Buzadžija, V. Dudáš, S. Dudáš, Svetlík; striedali: Tomáš, Ostojić a Čech Výsledky 14. kola: Polet – Tempo 6 : 0, Glogonj – Pobeda 2 : 1, Omladinac 1927 – Vojlovica 2018 3 : 0, Slávia – Mundial 2 : 0; voľná bola Unirea. Program 15. kola: Slávia – Polet, Mundial – Omladinac 1927, Vojlovica 2018 – Glogonj, Unirea – Tempo; voľná je Pobeda.

1. Slávia 2. Polet 3. Unirea 4. Glogonj 5. Mundial 6. Omladinac 7. Tempo 8. Vojlovica 9. Pobeda

13 12 12 12 13 12 12 13 13

11 10 8 7 7 3 3 1 0

1 1 1 1 0 2 0 3 3

1 35 : 12 34 1 39 : 15 31 3 31 : 13 25 4 20 : 16 2 2 6 32 : 30 21 7 14 : 30 11 9 9 : 26 9 9 9 : 30 6 10 8 : 25 3

ako i hosťovi Jovićovi. OFK BINGUĽA: Volić, Šućak, Rajić, Džever, Farkaš, Vidović, Sitarević, Kramár, Radičević (Stanković), Nikolić (Pajić), Samardžić (Sucháň) Výsledky 14. kola: Napredak – Sremac 1 : 2, Graničar – Jednota (Ľ) 0 : 1, OFK Binguľa – Jedinstvo (M) 0 : 1, Sinđelić – Jednota (Š) 0 : 2, OFK Bačinci – Erdevík 2017 0 : 1, Borac – Omladinac 4 : 3.

1. Sremac 2. Jednota (Š) 3. Erdevík 2017 4. Jednota (Ľ) 5. Jedinstvo (M) 6. Napredak 7. Sinđelić 8. Graničar 9. OFK Bačinci 10. Omladinac 11.OFK Binguľa 12.Borac

14 12 14 11 14 9 14 8 14 6 14 6 14 4 14 3 14 4 14 4 14 3 14 11

11 12 32 33 44 26 37 47 19 19 29 12

55 : 16 48 : 11 34 : 12 31 : 20 33 : 24 30 : 23 27 : 33 19 : 23 21 : 33 27 : 41 16 : 34 12 : 83

37 34 30 27 22 20 15 13 13 13 11 4

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina sa nevzdáva!

Ján Bokor

V 23. kole bolo niekoľko nečakaných výsledkov. Štyri vedúce mužstvá utrpeli prehry na svojich ihriskách. Vedúci Borac v Starčeve prehral s debeljačským Spartakom. Po dlhšom čase prehru doma utŕžil aj Partizan Gaj. Z Uljmy body odviezli susedia do Pavliša a Padinčania nepríjemne prekvapili Radnički v Barande. Tieto výsledky nezmenili poradie v tabuľke, lebo vedúce tímy majú dobrú bodovú zásobu a mohli si „dovoliť“ tieto neúspechy! Boj o záchranu sa čoraz väčšmi rozpútava a polovica mužstiev musí stŕpať. Výsledky 23. kola: Strela – Vulturul 3 : 1, Radnički (B) – Dolina 2 : 3, Dunav – Vojvodina (S) 4 : 2, Partizan (U) – Crvena zvezda 3 : 4, Jugoslavija – Polet 3 : 2, Jedinstvo Stević – Sloga 0 : 0, Borac (S) – Spartak 1911 0 : 2, Partizan (G) – Potporanj 0 : 0; voľné bolo Jedinstvo (V).

RADNIČKI – DOLINA 2 : 3 (0 : 1)

o nečakanej prehre na domácej pôde Padinčania odcestovali do neďalekej Barandy, kde sa stretli s vysoko umiestneným mužstvom Radnički. V dedine známej podľa bocianov Dolina úspešne zložila opravnú skúšku, keďže hráči podali jeden z najlepších výkonov, získali body a tak si prinavrátili

nádej na záchranu. Podľa slov trénera Damjana Vidića hráči podali maximálny výkon. Ani domáci nezaháľali a na ihrisku pri kostole prebiehal bojovný zápas. Vedúci gól na zápase vsietil skúsený Kelečević už v 7. min. Domáci potom mali dve výborné šance vyrovnať, ale im plány prekazil brankár

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Po prestávke poľavili RUSÍN – SLÁVIA 2 : 0 (0 : 0) Ján Šuster

edeľný zápas v Ruskom Kerestúre sledovalo 200 divákov, medzi ktorými bolo hodne aj Pivničanov. Obe mužstvá, ktoré sú pri samom vrchu tabuľky, sa snažili dosiahnuť čím lepší výsledok a na konci sa to podarilo domácim. Prvý polčas patril mužstvu Slávie, kým v druhej časti lepší bol Rusín. Od začiatku obe obrany zastavovali útoky súpera pred svojím trestným územím. Preto sme ani nevideli mnoho šancí a striel na bránu súpera. V prvej časti sme zaznamenali jedinú veľkú šancu v 29. min., keď Vlastislav Kuchta loboval vybiehajúceho brankára Naďa, lopta sa odrazila od žrde, na ňu znova nabehol tento hráč, ale z metra netrafil do prázdnej brány. Na druhej strane domáci ani len raz neohrozili bránu Brňu. V druhom polčase Kerestúr• ŠPORT •

čania zahrali omnoho lepšie, ale obrana Slávie ich útoky úspešne zneškodňovala. V 61. min. strelu z voľného kopu Budinského kryl brankár Brňa. O minútku neskoršie pohrozili Pivničania, no strela

vyrovnal, keď domáci hráč zo skrumáže dorazil loptu do siete. Hráčov Doliny to vonkoncom nezmýlilo a pokračovali v dobrom výkone. Nebezpečné útoky im priniesli opätovný náskok, keď pred domácou bránou najvyššie vyskočil Forgić a hlavičkoval loptu do siete – 1 : 2. Dvojgólový náskok mužstvu Doliny zabezpečil mladý Mamojka, ktorý z 75. min. rozvlnil sieť. Domácim zostalo len toľko času, aby skorigovali na konečných 2 : 3. Hráči Doliny sa na konci tešili z troch vzácnych bodov, ktoré im mnoho znamenajú v boji o záchranu v lige. Zaistil výhru: Samuel Mamojka (Dolina DOLINA: Bujaković, Padina) Magda, Jovanov, Popović, padinského mužstva Bujaković, Vasić, Ilić (Radulović), Janković, Ćirić, Mamojka, Kelečević, ktorý zachránil svoju sieť. Druhý polčas sa začal dvoma Forgić (Hlavča) Po stredajšom mimoriadnom nebezpečnými útokmi Baranďanov, no lopta sa znova ocitla kole a zápase v Padine so Strelou v rukách naladeného Bujako- z Ivanova v nedeľu Dolina bude vića. Radnički potom predsa voľná. Sekeruša minula cieľ. V 64. min. a 66. min. Katona a Kočiš mierili nad brvno. V 72. min. padol prvý gól z podozrivej situácie, čo do zápisnice napísal aj delegát Marjanac zo Somboru. Postranný rozhodca Bojan Mahotka „nevidiel“ ofsajd, v ktorom sa ocitli domáci, loptu z pravej strany dostal Kočiš a ľahko ju dorazil do siete – 1 : 0. V 76. min. diváci videli dobrú

Nevidel ofsajd: somborský rozhodca Bojan Mahotka (v strede)

akciu domácich z pravej strany, Marković na opačnej strane uvoľnil nestráženého Kočiša, ktorý sa druhýkrát zapísal do listiny strelcov. Do konca sme ešte zaznamenali dobrú strelu Efendića v 84. min., no brankár Rusína Naď bol úspešný. Zápas viedol rozhodca Đurđević z dediny Aleksa Šantić, ktorý žltými kartami potrestal Kočiša a M. Naďa (Rusín), ako aj Vlastislava Kuchtu, Kotiva a Petrovića (Slávia). SLÁVIA: Brňa, Stojanov (Vladimír Kuchta), Benka, Trivunović (Milec), Ćorda (Budić), Kotiv, Vlastislav Kuchta, Petrović, Sekeruš, Kutenič, Efendić Výsledky 21. kola: Lipar – Hercegovac 0 : 0, Rusín – Slávia 2 : 0, Radnički – Budućnost (P) 5 : 3, Krila Krajine – Tvrđava 1 : 0, Vojvodina – Borac 1 : 1, Kulpín – Stari grad 0 : 6, Polet – Odžaci 3 : 1, Kula – ŽAK 2 : 1. V stredu 17. apríla bolo na programe mimoriadne 22. kolo, keď sa v Pivnici hralo derby Slávia – Krila Krajine. Vo Veľkonočnú nedeľu Pivničania budú hosťovať v susednom Ratkove. Foto: J. Pucovský

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Prekvapenie vo Vrbare?! MLADOSŤ – TAVANKUT 0 : 1 (0 : 0) Samuel Medveď

ozhodujúca chvíľa zápasu sa udiala určite v 71. min., keď po nepozornom zákroku obrancov Mladosti rozhodca Krušić z Kanjiže pískal jedenástku v prospech hostí. Kapitán mužstva Tavankutu Mladen Vizin penaltu premenil a nakoniec hostia z odľahlej dedinky pri Subotici si cenné body odniesli domov. Mladosť bola lepším mužstvom na ihrisku. No predsa v tíme domácich niečo chýbalo – stred nefungoval najlepšie. Hostia sa organizovane bránili. Prvú sľubnú strelu na bránu hosťujúceho brankára Igora Sabu zaslal Severíni. V 17. min. Gluvić dobre prihral Severínimu,

tento zacentroval pred bránu, kde Milan Adámek zle reagoval. Hostia potom dobre strieľali, Leňa loptu odrazil, útočník hostí sa pokúsil ešte raz zblízka kopať, ale zasa bol strážca domácej siete na výške. Pri konci prvého polčasu Kaňa z voľného kopu nacielil pod brvno, ale brankár Sabo loptu vyrazil. V druhom polčase sa veľa toho nezmenilo. Dobrú šancu v 50. min. mal Milan Adámek, ale nevyužil chybu hosťujúceho obrancu, ktorý vracal loptu svojmu brankárovi. Kobilarov, ktorý vystriedal Gluvića, mohol v 80. min. vyrovnať. Prenikol po pravej strane, ale jeho strela minula cieľ. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Štefek, Jakuš, Beronja, Celin, Gluvić (Kobilarov), Ožvát,

Kaňa, Severíni (Dokić), Milan Adámek (Stevan Adámek) Výsledky 21. kola: BSK – Mladost (T) 1 : 2, Mladost (A) – Radnički (S) 3 : 0, Tisa – Tekstilac 1 : 0, Budućnost – Crvenka 2 : 2, Polet – Sloga 2 : 1, Mladosť (P) – Tavankut 0 : 1, Vrbas – Bačka 8 : 2, Radnički

Márne pokusy: Igor Kaňa (Mladosť Petrovec), Foto: J. Pucovský

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Hložančania poľahučky vyhrali SLAVIJA – BUDÚCNOSŤ 0 : 5 (0 : 3) Ján Murtín

ložianski futbalisti v dedine Bođani podľa očakávania prevýšili posledné mužstvo v tabuľke. Bol to opravdivý futbalový „blitzkrieg“, lebo už v 16. min. hostia viedli 0 : 3! Najprv vo 8. min. Familić prekľučkoval dvoch súperov a matoval domáceho brankára. Pekný center naladeného Huďana z pravej strany v 11. min. do siete presnou hlavičkou zaslal Čipkár. V 16. min. po strele Obradovića na odrazenú loptu brankára Draču nabehol Ljubičić – 0 : 3. Do konca polčasu domáci často špinavými a brutálnymi zákrokmi ako-tak odolávali. V 34. min. pre oplzlé slová na účet rozhodcu vylúčili domáceho hráča Sekulića, ktorý hral poriadne podgurážený?! Napriek tomu, že museli viac dbať na svoje nohy a zdravie, hostia svoju dominanciu nekorunovali novými gólmi po niekoľkých nevyužitých šanciach Familića,

www.hl.rs

Jakuša a zvlášť Đurikina. Predsa vo finiši zápasu po zohraných akciách Ľ. Hataľa v 82. min. a Đurikin pekným oblúčikom v 85. min. spečatili osud mužstva Slavije. Rozhodca Knežević z Báčskej Palanky ukázal žltú kartu len do-

mácemu kapitánovi Dusparovi, hoci pre zákerné zákroky nad Huďanom, Ljubičićom a Zahorcom aspoň traja hráči museli predčasne von z trávnika. Obrana Budúcnosti a najmä stopéri Horvát, Erak a Šoven nedovolili slabučkým domácim ohroziť Vu-

Nikola Đurikin (prvý zľava) a Trivo Ljubičić (prvý sprava) dali po jednom góle v dedine Bođani Foto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

1912 – Bajša 2 : 0. Program 22. kola o 16. hodine: Mladost (T) – Radnički 1912, Bajša – Vrbas, Bačka – Mladosť (P), Tavankut – Polet, Sloga – Budućnost, Crvenka – Tisa, Tekstilac – Mladost (A), Radnički (S) – BSK.

1. Radnički 1912 2. Sloga 3. Mladost (A) 4. Tisa 5. Bajša 6. Vrbas 7. Crvenka 8. Radnički (S) 9. Tavankut 10. Mladosť (P) 11. Bačka 12. Tekstilac 13. Mladost (T) 14. Polet 15. BSK 16. Budućnost

21 21 21 21 21 21 21 21 21 21 21 21 21 21 21 21

19 15 12 11 10 10 6 8 8 7 6 6 5 5 5 4

2 0 61 : 9 4 2 48 : 24 3 6 39 : 25 3 7 36 : 24 5 6 30 : 16 3 8 41 : 37 9 6 31 : 26 3 10 25 : 37 1 12 28 : 39 3 11 19 : 24 5 10 42 : 44 4 11 19 : 34 6 10 27 : 38 3 13 22 : 47 3 13 24 : 52 5 12 11 : 27

59 49 39 36 35 33 27 27 25 24 23 22 21 18 18 17

čenovića, ktorý za 90 minút iba trikrát chytil loptu. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Škrbić (Fábry), Ljubičić (Jakuš), Đurikin, Šoven, Erak, Huďan (Zahorec), Familić, Čipkár (Ľ. Hataľa), Horvát, Obradović (Katiak) Výsledky 18. kola: Mladost – Naša hviezda 1 : 2, Slavija – Budúcnosť 0 : 5, B. hajduk – Sloga 0 : 1, Bačka (D) – Maglić 1 : 2, Borac – Bačka 1945 1 : 0; voľní boli Neštín a Kriváň. V 19. kole o 17. hodine budú hrať: Bačka 1945 – Bačka (D), Maglić – B. hajduk, Sloga – Slavija, Budúcnosť – Mladost, Kriváň – Neštín; voľní sú Borac a N. hviezda.

1. Naša hviezda 2. Maglić 3. Kriváň 4. Budúcnosť 5. Neštín 6. Sloga 7. Bačka (D) 8. Bački hajduk 9. Bačka 1945 10. Mladost 11. Borac (-1)

16 15 15 16 14 16 16 16 15 14 16

13 13 12 11 8 7 6 5 3 3 2

2 1 57 : 14 1 1 58 : 11 2 1 56 : 13 1 4 35 : 16 2 4 35 : 15 1 8 27 : 29 1 9 25 : 33 2 9 25 : 38 3 9 19 : 31 0 11 17 : 33 1 13 10 : 68

41 40 38 34 26 22 19 17 12 9 6

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Odmena za disciplínu JEDNOTA – SLOGA (E) 2 : 1 (1 : 0) Matej Bzovský

ento zápas mal pre Staropazovčanov s veľmi dobrým mužstvom z Erdevíka najvyšší stupeň dôležitosti a preto im spočiatku nervozita príliš zviazala nohy. Nebojácni a skúsení hostia chceli zložiť opravnú, lebo predtým zažili domáci debakel s Podunavcom z Belegiša (1 : 4). Tréneri domácich Vladimir Livaja a Dragan Ogrizović asi vedeli, že ich hostia môžu pohybovo prevýšiť, preto im nechali trochu väčší priestor na útoky, kým

svoje mužstvo zamerali na pevnú obranu a protiútoky čo im, pravda, s veľkou námahou prinieslo cennú výhru. Hneď v úvode kvalitného zápasu mali hostia dve vyložené šance, ale výborný strážca siete Lazar Jovišić sa smelo vrhol do nôh Grkovića, potom aj Lovrića, a tak zachránil svoju sieť. Onedlho sa to hosťom vypomstilo. V 9. min. Cvetanović krížnou prihrávkou uvoľnil Bojića a lopta skončila v opačnom rohu brány Petrovića – 1 : 0. V prvej polhodine hostia boli aktívnejší,

Bod za bodom...

ol to tvrdý a zajímavý zápas dvoch vyrovnaných mužstiev. Obojstranne sa hralo rýchlo a technicky na pozoruhodnej úrovni. Kysáčania sa v prvej časti úspešne bránili a z rýchlych protiútokov často ohrozovali bránu domácich Vojčanov. Jeden z protiútokov Barića a Nastića v 44. min. tento druhý úspešne skončil gólom – 0 : 1. V druhej časti domáci zatlačili hostí, ktorí často nedovolenými zákrokmi zastavovali svojich súperov. Tak v 72. min. Mrđenović hrubo fauloval Kuburovića a rozhodca Dimovski z Nového Sadu ho správne

RADNIČKI – HAJDUK (Č) 9 : 0 (4 : 0) potrestal červenou kartou. Vo finiši domáci ešte silnejšie zaútočili, ale sa mužstvo Tatry vďaka naladenému brankárovi Buzadžijovi dobre bránilo a v nadstavenom čase malo aj šťastie, lebo lopta trafila do brvna. Vyrovnávajúci gól za Sremac dal Kuburović v 64. min. Tatranci aj vďaka tomuto bodu sa pomaličky, ale iste vzďaľujú od dna tabuľky. Rozhodca Dimvoski pred 250 divákmi žltými kartami potrestal Pavlovića, Markovića a Kačara (Sremac), Barića a Grlicu (Tatra). TATRA: Buzadžija, Zirić, Mrđenović, Apić, Subotin (Lukić), Poštić, Sapundžić, Barić, Klaić (Hornjak), Nastić (Grlica), Ubović Výsledky 21. kola: Jednota

Pred bránou Tatry na zápase so Sremcom • ŠPORT •

sadili prudké tempo, v 78. min. Jovišić loptu smerujúcu do rohu vyrazil na roh. Čoskoro aj prudká strela Igrača skončila vedľa brány. Snaživým hráčom Jednoty za obetavosť a hernú disciplínu po skončení zápasu patril potlesk najvernejších fanúšikov. Krôčik vpred na tabuľke neurobili, ale sa im to naskytne v súboji s kysáčskou Tatrou, ktorú uvítajú po nútenej pauze v tomto kole. JEDNOTA: Jovišić, Milanović, Lukač, Subotić, Živanović, Delić, Vukmirović, Tošić (Denić), Grubor (Subotić), Igrač, Cvetanović SLOGA: Petrović, Vučetić, Đurkić, Vuković (červená karta v 78. min.), Dončić, Stojšić (Bojanić), Smiljanić, Grković, Grubiša (B. Považan), Cvijić, Lovrić (Rankić)

Deviatka v Šíde

SREMAC – TATRA 1 : 1 (0 : 1) Pavel Pálik

vypracovali si šance na vyrovnanie, ale spoľahlivý Jovišić odrazil silné strely Cvijića a robustného Grkovića. V 39. min. domácim aj šťastie žičilo, keď Stojšić zblízka strelil vedľa brány. V prvých minútach pokračovania Erdevíčania si pripravili palebné pozície a už v 47. min. príliš lacno vyrovnali, využijúc zaváhanie obrany Jednoty. Po rohovom kope Cvijić presne prihral dobiehajúcemu Vukovićovi, tento sa zbavil svojho strážcu a z otočky trafil sieť. Šance sa potom striedali pred obidvoma bránami, skórovali len domáci v 70. min., keď sa v protiútoku úspešne presadil Vukmirović a loptu zaslal do siete, za chrbát veľmi dobrého brankára Petrovića. Vo finiši odhodlaní hostia na-

Lazar Pavković

mimoriadne miernom a korektnom zápase, o čom hovorí aj skutočnosť, že rozhodca Rastko Petrović zo Sriemskej Mitrovice ani jedného hráča nepotrestal žiadnou kartou, šídsky Radnički presvedčivo prekonal bojovné, ale nedostatočne pripravené – Sloga (E) 2 : 1, Sremac – Tatra 1 : 1, Radnički (Š) – Hajduk (Č) 9 : 0, Hajduk (B) – Jugović 2 : 2, Sloga (T) – Borac 2 : 1, Hajduk (D) – Podrinje 0 : 2, LSK – Podunavac 0 : 1; voľný bol Prvý máj.

mužstvo Hajduka z Čurugu. Hostia do Šídu pricestovali len jedenásti. Po tri góly na zápase dali Krajnović a Šuša, kým raz trafili Bošnjaković, Mirčetić a Teofilović. RADNIČKI: Ilić, J. Sarić, Aperlić (Bibić), Bošnjaković, Vasić (Teofilović), Stojšić, Krajnović, Mirčetić, Matić, N. Sarić, Perović (Šuša) Program 22. kola o 16.30: Sloga (E) – LSK, Podunavac – Hajduk (D), Podrinje – Sloga (T), Borac – Hajduk (B), Jugović – Radnički, Hajduk (Č) – Sremac, Tatra – Prvý máj; Jednota je voľná.

1. Jugović 2. Prvý máj 3. Podrinje 4. Sloga (E) 5. Borac 6. Podunavac 7. Sremac 8. Hajduk (D) 9. Hajduk (B) 10. Radnički 11. Sloga (T) 12. Tatra 13. Jednota 14. LSK 15. Hajduk (Č)

16 – 17 /4851 – 4852/ 20. 4. – 27. 4. 2019

20 13 19 13 20 10 20 9 20 8 20 10 19 8 19 9 19 8 19 8 19 8 20 6 20 6 20 4 20 0

4 3 26 : 14 43 3 3 37 : 15 42 5 5 30 : 13 35 4 7 33 : 23 31 7 5 28 : 19 31 1 9 30 : 23 31 6 5 19 : 15 30 1 9 32 : 18 28 4 7 32 : 29 28 2 9 35 : 28 26 2 9 20 : 27 26 6 8 19 : 20 24 6 8 22 : 26 24 3 13 15 : 41 15 0 20 2 : 69 0 57

Šport POKRAJINSKÁ ŠPORTOVÁ DOMIÁDA 2019

Dobrí šachisti z Petrovca Jaroslav Čiep

vadsiate štvrté športové stretnutie žiakov stredoškolských domovov Vojvodiny prebiehalo 6. apríla 2019 v Apatine, paralelne s inými kultúrnymi obsahmi súťaží stredoškolských domovov našej pokrajiny. Petrovské Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom tam reprezentovali šiesti žiaci v je-

dinej športovej disciplíne – v šachu. Ako nás informoval správca žiackeho domova, profesor Pavel Turan, ktorý mladých športovcov pripravoval, petrovské mužstvo v konkurencii desiatich mužstiev internátnych šachistov obsadilo tretie miesto. Petrovčania hrali v zložení: Vaňa Bocka, Marek Šafárik a Darko Šiška. Petrovské šachistky boli ešte úspešnejšie: Alena Machová, Nata-

ša Trunečková a Ines Gedrová na konci súťaže zakotvili na druhej priečke. V konkurencii jednotlivcov Darko Šiška a Alena Macho- Petrovskí šachisti spolu so správcom internátu vá obsadili druhé Pavlom Turanom medaily a jednu bronzovú. Bilancia miesta. Z Apatinu zo športovej domiády si žiaci domov skvelá, chvályhodná! Foto: archív GJK do Petrovca priniesli tri strieborné

HORSKÉ PRETEKY CYKLISTOV V LIPOVAČI

Nové úspechy Jednoty Lazar Pavković

yklistický klub šídskej Jednoty a Cyklistický zväz Srbska vo výletnom mieste Lipovača neďaleko Šídu v nedeľu 7. apríla 2019 usporiadali horské preteky o Pohár Srbska. Na súťaži sa zúčastnili cyklisti takmer zo všetkých klubov našej krajiny, ktorým jedna z najlepších tratí pre tento šport celkovej dĺžky 3 800 metrov poskytla pretekárom optimálne podmienky na jazdu. Šídski cyklisti aj tentoraz dosiahli výborné výsledky, keď získali deväť medailí, z toho štyri zlaté. Miloš Živković, Dunja Čobanovićová, Valentina Vukovićová a Mária Tanciková obsadili prvé miesta. Druhé miesta, ktoré priniesli strieborné medaily, obsadili Anja

Stojšićová a Emilija Đačaninová, kým sa bronzovými medailami

Štyri medaily V sobotu 13. apríla 2019 na otvorení sezóny cestnej cyklistiky v Beranovci neďaleko Kraljeva členky šídskeho CK Jednota získali štyri medaily: Danijela Čobanovićová zlatú, Anja Stojšićová bronzovú, kým Sara Gavrilovićová bola štvrtá. Mladšie dorastenky boli najlepšie medzi družstvami, získali zlatú medailu, kým sa Emilija Đačaninová ovenčila striebrom a Jovana Radovanovićová bronzom. môžu pochváliť Sara Gavrilovićová, Anja Nikolićová a Jovana

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Mohli byť aj druhí Samuel Medveď

posledných troch zápasov práve skončených majstrovstiev stolní tenisti petrovskej Mladosti jeden prehrali a dva vyhrali. Na hosťovaní v Temeríne skúseného profesora Pavla Turana pre pracovné záväzky vystriedal tiež profesor Pavle Vukadinov, ktorý málo hráva v majstrovstvách. Mladé mužstvo Temerínčanov sa predstavilo v pravom svetle, chlapci jednoducho

www.hl.rs

Radovanovićová. Okrem nich solídne výsledky dosiahli aj Staša Đačaninová a Iva

Škrbićová, ktorým v posledných metroch pretekov unikli tretie miesta, takže sa museli uspokojiť so štvrtými priečkami. Cyklisti Jednoty znova potvrdili, že patria medzi najlepších pretekárov v krajine, tak v konkurencii jednotlivcov, ako aj mužstiev.

hrali a vyhrali. TEMERÍN – MLADOSŤ 4 : 1. Výsledky: Puhača – Vukadinov 3 : 1, Varga – Lomen 2 : 3, Oroš – Bažík 3 : 1, štvorhra: Puhača / Oroš – Lomen / Bažík 3 : 1, Puhača – Lomen 3 : 0. Na hosťovaní v banátskej dedine Lokve stolní tenisti Mladosti v kompletnej zostave boli omnoho úspešnejší ako v Temeríne a zaslúžene vyhrali. BANATUL LOKVE – MLADOSŤ 2 : 4. Výsledky: Ardelean – Turan 3

Informačno-politický týždenník

Cyklisti na dráhe v Lipovači mali dobré podmienky na preteky : 0, Mohan – Lomen 0 : 3, Petreši – Bažík 1 : 3, štvorhra: Ardelean / Mohan – Turan / Lomen 1 : 3, Ardelean – Lomen 3 : 0, Petreši –

Pavel Bažík Petrovčanom priniesol zaslúžený triumf nad vicemajstrom Rapidom Foto: J. Pucovský

Turan 0 : 3. Posledný majstrovský zápas Petrovčania hrali v dedine Nikolinci, kde tiež zvíťazili. RAPID NIKOLINCI – MLADOSŤ 3 : 4. Výsledky: Ambruš – Lomen 3 : 2, D. Pinku – Turan 0 : 3, M. Pinku – Bažík 3 : 1; štvorhra: Ambruš / M. Pinku – Lomen / Turan 0 : 3, Ambruš – Turan 3 : 1, M. Pinku – Lomen 0 : 3, D. Pinku – Bažík 0 : 3. Konečná tabuľka: 1. Kanjiža 35 bodov, 2. Rapid Nikolinci 31, 3. Mladosť Petrovec 30, 4. Temerín II 30, 5. Jednota Stará Pazova 29, 6. Banat II Zreňanin 27, 7. Bačka Srbobran 26, 8. NS 2011 Nový Sad 23, 9. ŽAK Sombor 21, 10. Banatul Lokve 18 bodov. • ŠPORT •