Hlas Ludu 51/52 2018

Veselé Vianoce Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 75 | 22. – 29. 12. 2018 | CENA 100 DIN. www.hl.rs

ČÍSLO /4834 – 4835 /

51 – 52



Z obsahu

22. – 29. 12. 2018 | 51 – 52 /4834 – 4835/

Uzávierka čísla: 19. 12. 2018

Za posledné dva roky Mesto Nový Sad na renovovanie programovej sály Kultúrneho centra Kysáč vyčlenilo viac ako osem miliónov dinárov. Vynovením kinosály sa vytvorili podmienky na úspešnejšiu činnosť ochotníkov a diváci zasa môžu pohodlnejšie sledovať tunajšie kultúrno-umelecké podujatia. V sále vymenili sedadlá a podlahu, renovujú miestnosť pre zvukárov a svetlárov a zakúpili nový plynový kotol na vykurovanie.

E. Šranková

Ústredný program 25. Memoriálu Juraja Ondríka v Starej Pazove prebiehal v dňoch 13. až 16. decembra. Začal sa na starej hurbanovskej fare na Lucku – premiérou Pazovského kalendára na rok 2019 a početnými sprievodnými programami a skončil sa vystúpením hosťujúceho predstavenia Krásavica z Leenane zo SVD.

A. Lešťanová

Spolok kulpínskych žien v roku 2018 oslávil 15 rokov pôsobenia početnými aktivitami. Členky spolku sú právom hrdé na to, že si urobili novú svadobnú partu, zhotovovanie ktorej trvalo osem mesiacov. Na sklonku oslavného roka usporiadali dielne na výrobu vianočných pohľadníc a rôznych iných kreatívnych ozdôb.

K. Gažová

Naša kolportérka Zuzana Ajduková (vpravo) z Báčskej Palanky na Štefana 26. decembra 2018 oslávi zlatú svadbu s manželom Vladimirom. Na obrázku ju vidíme v redakcii Hlasu ľudu s účtovníkom Jánom Lačokom.

J. Pucovský

V nedeľu 16. decembra v Kovačici zasa ožila detská radosť. Naše mladé spevácke talenty spolu so svojimi textármi a skladateľmi na festivale populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí do života uviedli 17 nových detských piesní.

A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Možno stereotyp, ale krásny

A

znovu tu máme Vianoce. Bez ohľadu na vrtochy počasia, nad ktorými neraz krútime hlavou, decembrové sviatky vždy prídu. Ešte síce nevieme, či nám ich skrášli sneh, či budú daždivé, alebo také austrálske – slnečné, ale naisto vieme, že sa na ne tešíme.

A tešíme sa nielen preto, že upútaviek na najkrajšie sviatky sú plné obchody. Že nám už niekoľko týždňov, ba až mesiacov rozprávkovo svietia nielen výklady, ale vďaka kilometrom svetielkujúcich káblov aj stromy v mestách... Tešíme sa na vianočné sviatky jednoducho preto, lebo vieme, že prinesú krásu do našich dní. Aj pocity pohody, harmónie a šťastia.

Už s príchodom adventu roztočil sa známy predvianočný rituál: adventný veniec, sviečky, obyčaje a darčeky späté s Mikulášom, Luciou. S príchodom Vianoc je tých známych úkonov ešte viac: plánujeme slávnostné stolovanie, dobre by bolo načas začať s vypekaním medovníčkov, púšťame sa do zdobenia príbytkov, tu je stromček, atď., atď. Uvedomujete si, že sú to stále sa opakujúce záležitosti?

Stále rovnaké, v podstate ani nemeniace sa, ale... Áno, ale... Všimli ste si, napríklad, že sme akosi spohodlneli? Človek si ľahko zvykne na to, čo sa mu zdá byť lepšie, jednoduchšie, rýchlejšie. Napríklad nebudeme od Lucie zalievať žitko v obloku a obávať sa, či nám do Vianoc v tanieriku pekne narastie, alebo sa nám nakoniec nevydarí... Jednoducho si ho kúpime pred Štedrým dňom krásne vyrastené, možno

aj so sviečkou a stužkou... Receptov na medovníčky, rôzne drobné lahôdky i torty máme plné zásuvky, vždy sa dá niečo nové vygoogliť, ale pre zaneprázdnené a zamestnané kuchárky je tu ďalší antistresový program: objednať si, prípadne nakúpiť u spoluobčianok, ktoré si takto privyrábajú, alebo sa zásobiť sladkosťami priamo na vianočných trhoch...

Tieto novinky do našich životov a do predvianočného stereotypu priniesla nová a uponáhľaná doba. Neodsudzujeme ich, len konštatujeme. A konštatujeme ešte niečo: že tento predsviatočný stále sa opakujúci rituál vôbec nie je nudný. Naopak, je krásny, usmerňuje naše myšlienky na niečo pekné, čo iste príde. Na rodinnú pohodu, na vianočné neopakovateľné čaro.

A keď sme už pri novinkách: zvykli ste si, milí čitatelia, že vám do novoročného čísla Hlasu ľudu pribalíme nástenný kalendár na nadchádzajúci nový rok. Pekné obyčaje netreba meniť. Preto tak bude aj tentoraz. Ale stereotypy možno osviežiť: a tak vám tentoraz darček (stolový kalendár) posielame aj vo vianočnom dvojčísle.

Prajeme vám štedré a veselé Vianoce.

Anna Francistyová

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Odbornosť, a nie zvady!

10 Trochu nezvyčajné podnikanie

35 Smerodajná pedagogická osobnosť 51 Stánok futbalistom, podarúnok fanúšikom

VIANOČNÝ KALEIDOSKOP

28 Padinské zvyky a obyčaje na Kračún 51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

Titulná fotografia: Pixabay 3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Voľby Rozporná formálnosť politiky s neznámymi K hosťami Jasmina Pániková

K

to o čom – naši politici o voľbách.

Sľubuje (alebo vyhráža sa?) prezident, ministri... Veď treba potvrdiť svoju dominanciu v politickom živote a, samozrejme, aj vyprázdňovať republikový rozpočet. Aj tak nám je lepšie než inokedy.

Niektorí vo voľbách vidia šancu ukázať opozícii, že nemá žiadne šance, a iní zase v nich vidia aj istý druh lieku.

O liečivých vlastnostiach volieb, najmä mimoriadnych parlamentných volieb, v týchto dňoch uvažuje minister obrany. Pozýva všetkých, predovšetkým tých, ktorí sa zúčastňujú v protestoch, aby vyšli na voľby a, ako povedal, aby sa skoncovalo s obvineniami, že je naša krajina diktátorská. (?!)

Zúčastniť sa vo voľbách minulú nedeľu mali možnosť občania obcí Kula, Doljevac, Lučani a Kladovo.

Najväčší úspech mala, pravdaže, vládnuca strana, o ktorej sa ako prvý zmienil prezident krajiny. Je to trochu divné, lebo išlo o lokálne voľby, nie prezidentské, a nečakalo sa, že práve prezident krajiny vyhlási absolútne víťazstvo na voľbách. Nečakalo sa ani to, že štátna tajomníčka Ministerstva vnútra bude prítomná v tejto malej obci, alebo napr. riaditeľ Turistickej organizácie Pančeva, či početné autá s novosadskými poznávacími značkami, ktorými viezli starých občanov. A nečakalo sa ani to, že polícia bude mať viac práce než na tých republikových. V polícii zadržali niekoľko nespokojných aktivistov, avšak o vodičov áut bez poznávacích značiek, o osoby, ktoré stáli pred voličskými miestami s istými zoznamami v rukách a fotili voličov, alebo o tých, ktorí sa skrývali pod kapucňami a znemožňovali novinárov, aby si robili svoju prácu, sa nikto nepostaral.

Asi v tom nevideli žiadny priestupok.

Všetko bolo legálne, transparentné, a preto prinieslo absolútne víťazstvo.

4

www.hl.rs

osovský parlament v piatok 14. decembra schválil návrhy zákonov o transformácii tamojších bezpečnostných síl na armádu. Bolo to urobené aj napriek verejne vyjadreným obavám a upozorneniam Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ale za plnej podpory USA. Zdá sa, že EÚ a NATO teda utratili kredibilitu ohľadom tejto otázky a hlavným, rozhodujúcim faktorom sa stali USA. Alebo je to vlastne vopred dohodnutá taktika a tie vystúpenia EÚ a NATO proti vzniku kosovskej armády boli iba formálne. Veď nezávislosť Kosova uznáva veľká väčšina krajín EÚ, pokým ozbrojené sily Kosova boli nacvičované podľa štandardov NATO. Ale verejne podporiť vznik kosovskej armády by znamenalo ignorovať skutočnosť, že tento čin je v rozpore s rezolúciou OSN 1244.

Srbsko ohľadom celej veci žiadalo súrne zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, ktoré sa potom aj uskutočnilo v pondelok 17. decembra. Na tomto zasadnutí sa zúčastnili aj prezident Srbska Aleksandar Vučić a kosovský prezident Hashim Thaçi. Vučić odsúdil formovanie kosovskej armády,

zoznámil medzinárodnú spoločnosť s krízovou situáciou na Kosove v poslednom čase a vyjadril obavy o budúcnosť a bezpečnosť Srbov v tomto priestore. Thaçi zase povedal, že Kosovo ako nezávislý štát má právo na vlastnú armádu, ktorá vraj bude multietnická, bude slúžiť všetkým občanom a napomáhať udržaniu mieru. Predstaviteľ Ruska v OSN poznamenal, že nedávne rozhodnutie kosovského parlamentu o formovaní armády bolo nezákonné a konštatoval, že medzinárodné zákony pri tejto veci akoby vôbec nemali platnosť… Ak sa celý problém aspoň na chvíľku pozoruje „z vtáčej perspektívy“, vysvitá, že vzťahy medzi Belehradom a Prištinou sa vo veľkej miere riadia podľa strategických záujmov dvoch veľkých síl – USA a Ruska.

V deň uzávierky tohto čísla novín v Bruseli malo byť zasadnutie lídrov západného Balkánu s predstaviteľmi Európskej únie. Pozvánky na spoločný pracovný obed so šéfkou európskej diplomacie Federicou Mogheriniovou dostali traja prezidenti a traja premiéri z tohto regiónu: Aleksandar Vučić, Hashim Thaçi, Milo Đukanović, Zoran Zaev,

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

Denis Zvizdić a Edi Rama, prítomný mal byť aj komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn. Rokovať mali okrem iného aj o všeobecnej situácii v regióne, zvýšených tenziách a narušených vzťahoch medzi Belehradom a Prištinou.

Situácia v oblasti médií v Srbsku sa skutočne čoraz viac podobá na situáciu z 90. rokov – pravidelne sa obviňujú a vulgárnymi spôsobmi sa urážajú novinári, ktorí kritizujú vládnucich politikov. Týždenník Ilustrovana Politika v čísle zo dňa 11. decembra na titulnej strane uverejnil nevhodnú ilustráciu znázorňujúcu novinárku Ljiljanu Smajlovićovú, predsedu Komisie pre vyšetrovanie vrážd novinárov Verana Matića a veľvyslanca USA v Srbsku Kylea Scotta v bizarnej situácii a s titulkom Veran, Veran, čo to robíš, ty mamograf jeden.

Je to vlastne upútavka k článku Gorana Kozića, ktorý obviňuje Smajlovićovú a Matića z ničenia novín Politika, pokým Đorđe Martić sa v ďalšom článku snaží diskreditovať Smajlovićovú a jej snahy o súdne trestanie vrahov novinára Slavka Ćuruviju.

Pripravil: S. Lenhart

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

ČO MOŽNO OČAKÁVAŤ OD NAŠEJ NOVEJ NÁRODNOSTNEJ RADY?

Odbornosť, a nie zvady!

Juraj Bartoš

N

a ustanovujúcom zhromaždení Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Starej Pazove v utorok 4. decembra, ako sme informovali pred týždňom, boli potvrdené mandáty všetkým jej 29 členom

nej rady NRSNM. Rada by tiež mala schváliť doplnky a zmeny v Štatúte NRSNM, ktoré pripravuje skupina právnikov v spolupráci s novou predsedníčkou. V najbližšom období bude tiež treba zvoliť členov a predsedov štyroch existujúcich výborov: pre vzdelávanie, kultúru, informovanie a úradné používanie

Slávnostná prísaha členov NRSNM zaväzuje

zvoleným vo voľbách 4. novembra. Hneď po ustanovení štvrtej zostavy NRSNM nasledovalo prvé pracovné zasadnutie, na ktorom, za prítomnosti všetkých 29 poslancov, za predsedníčku Rady na nasledujúce štvorročné obdobie zvolili Libušku Lakatošovú (1972), profesorku telesnej výchovy, poslankyňu v Zhromaždení Republiky Srbsko (na listine Srbskej pokrokovej strany sa tam dostala najprv roku 2014 a potom aj v predčasných voľbách roku 2016).

Bola členkou 3. zostavy NRSNM, keď kandidovala na listine Slováci vpred! – Pavel Surový. Ako je známe, od založenia až doteraz na čele nášho „malého parlamentu“ bola Anna Tomanová-Makanová.

Neúradne sa dozvedáme, že nasledujúca, 2. pracovná schôdza NRSNM by sa mala uskutočniť 28. decembra v Báčskom Petrovci, v zasadačke Matice slovenskej v Srbsku. Možno očakávať, že na nej zvolia troch podpredsedov Rady (doteraz na tomto poste boli zastúpené všetky tri vojvodinské regióny – Báčka, Banát a Sriem), predsedu a podpredsedu Výkon-

jazyka a písma. Treba pripraviť programy práce, finančný plán...

Potom nasleduje najdôležitejšie – realizácia vytýčených cieľov. Športovým slovníkom povedané, od štartu v mnohom závisí konečný výsledok zápasu. Pravdaže, štart a ďalší priebeh zápasu vo veľkej miere závisí od príprav. V tomto období určite prebiehajú aktivity zacielené na obsadenie postov v orgánoch a telesách Rady. Je jasné, že ich zloženie a súčinnosť rozhodujúcou mierou ovplyvnia fungovanie Rady a jej konečné výsledky.

ZASTÚPENÉ SÚ ŠTYRI LISTINY Ako je známe, v novembrových voľbách do NRSNM sa zúčastnili kandidáti štyroch listín. Najúspešnejšia bola listina číslo 2 Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová. Okrem Lakatošovej, novozvolenej predsedníčky Rady, z tejto listiny sa do 4. zostavy Rady dostalo ďalších 13 poslancov: Branislav Kulík, 1987, farár, Pančevo; Zlatko Šimák, 1965, právnik, Padina; Tatiana Vujačićová, 1974, lekárka špecialistka, Báčsky Petrovec;

Vladimír Francisty, 1986, profesor matematiky, Kysáč; Janko Havran, 1966, profesor fyziky, Stará Pazova; Svetlana Zolňanová, 1968, špecialistka triednej výučby, Báč; Ján Šuľan, 1979, lekár špecialista, Báčsky Petrovec; Janko Kolárik, 1965, profesor triednej výučby, Padina; Tatiana Brtková, 1980, profesorka telesnej výchovy, Kovačica; Zlatko Lenhart, 1966, VOV, Belehrad; Juraj Súdi,1968, profesor hudobnej výchovy, Selenča; Anna Horvátová, 1968, jazyková redaktorka, Báčsky Petrovec; Branislav Slivka, 1953, penzista, Báčska Palanka.

Z volebnej listiny č. 1 Slováci vpred! – Pavel Surový členmi nového zloženia NRSNM sa stali 8 poslanci: Pavel Surový, 1980, diplomovaný podnikateľský informatik, Kysáč; Miroslav Tomáš, 1984, profesor telesnej výchovy, Kovačica; Anna Huďanová, 1963, profesorka, Hložany; Hviezdoslav Čmelík, 1955, penzista, Stará Pazova; Ján Makan, 1965, nezamestnaný, Báčsky Petrovec; Katarína Vrabčeniaková, 1956, profesorka, Selenča; Tatiana Štaub, 1995, študentka, Padina; Jaroslav Stevanov, 1963, organizátor v turistike, Zreňanin.

Z volebnej listiny č. 3 Hej, Slováci – Michal Baláž sa do aktuálnej Rady

Vojvodiny v novej Rade reprezentujú traja členovia: nositeľ listiny Zdenko Kolár, 1981, Dipl. Ing. priemyselného manažmentu, Selenča; Ján Gages, 1983, Ing. potravinových technológií, Kovačica; Jarmila Agarská, 1968, homeopatka, Kysáč. ČO NAPOVEDÁ ŠTRUKTÚRA Pri pokuse o osvetlenie štruktúry 4. zostavy NRSNM z viacerých uhlov niekoľko skutočností priam „kole oči“. Až dve tretiny poslancov činia muži (je ich 19) a jednu tretinu (10) ženy; v prípade listín č. 1 (5 mužov a 3 ženy) a č. 4 (2 : 1 v prospech mužov) je pomer vyrovnanejší. Azda nikdy doteraz nebola natoľko heterogénna štruktúra Rady z hľadiska vzdelania a povolania jednotlivých jej členov než teraz. Bez nazretia do dokladov usudzujeme, že najviac je tých, ktorí pôsobia v základných školách. Väčšina (aspoň 21 – 22) členov Rady zrejme nadobudla vysokoškolské vzdelanie a na dobrej ceste, aby ho získala, je i najmladšia poslankyňa Tatiana Štaubová. Viac než polovicu členov aktuálneho zloženia Rady činia nováčikovia, ktorí v nej konzumujú prvé mandátové obdobie, pokým necelá polovica má za sebou jedno alebo

Ťahať za spoločný koniec

dostali 4 členovia: Michal Baláž, 1970, poľnohospodár, Stará Pazova; Janko Puškár, 1956, robotník, Kovačica; Martina Martinko Sabolčki, 1987, magisterka politológie, Báčsky Petrovec; Juraj Červenák, 1951, penzista, Hložany.

Volebnú listinu č. 4 Liga Slovákov

viac mandátových období v našom „malom parlamente“. Medzi nimi sú aj traja staroosadlíci, ktorí participovali vo všetkých troch zostavách: najstarší člen NRSNM Juraj Červenák (pôvodne ako Dipl.

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

>>>

5

Týždeň Ing. elektrotechniky, potom poľnohospodár, teraz ako penzista), Svetlana Zolňanová (triedna učiteľka, respektíve špecialistka triednej výučby) a právnik Zlatko Šimák.

Viacerí sú členmi politických strán (Srbskej pokrokovej strany, Demokratickej strany, Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, Slováci vpred!...). Viacerí terajší poslanci v Rade politické kabátiky prezliekli (niektorí viackrát) a taktiež sa viacerí predtým do NRSNM dostali z listín s inou (programovou, dokonca i politickou) orientáciou.

Pokiaľ ide o zastúpenie jednotlivých prostredí, ako vidno, najviac zástupcov v 4. zostave NRSNM má (už tradične) Báčsky Petrovec (5) a nasledujú: Kovačica a Stará Pazova (po 4), Kysáč, Padina a Selenča (po 3), Hložany (2), Báč, Báčska Palanka, Belehrad, Pančevo a Zreňanin (všetky po 1). V Rade teda nie sú poslanci z Kulpína, Pivnice, Aradáča, Erdevíka, Šídu, Nového Sadu, ako i z radu menších

prostredí. Čiže najzastúpenejšia je zase oblasť Báčky (15 poslancov); nasledujú: Banát (9), Sriem (4) a Belehrad (1).

Počuť poznámky, že čo do kapacity aktuálna zostava Rady je akosi najmenej kompetentná v štyroch základných oblastiach, ktorými sa bude zaoberať. Pravdaže, ako sa hovorí, na konci bič plieska; o kvalite jednotlivcov a kolektívu sa nepatrí súdiť prv než sa pustia do roboty. Čiastkové a najmä konečné výsledky Rady budú najlepším potvrdením jej práce. Nepatrí sa teda nikoho podceňovať, trebárs je aj pri letmom pohľade na jednotlivé listiny zrejmé, že „pod čiarou“ zostali niektorí kandidáti, ktorých účasť v práci Rady by mohla byť kvalitatívnym prínosom. Zatiaľ je tajomstvom, či ich tvorcovia štyroch listín nenasadili vyššie následne prepotentnosti, teda v domnienke, že získajú viac mandátov, alebo tak konali na základe prianí samotných kandidátov, prí-

padne podľa príkazu odinakiaľ; je totiž už dávno zrejmé, že politika z vyšších polôh zaúradovala aj počas poslednej predvolebnej kampane.

Teraz už ale prichodí pozerať sa dopredu, na to, čo nasleduje. Čoskoro členov Rady na čele s novou predsedníčkou čaká prvá nie celkom jednoduchá úloha: poveriť spomenutými funkciami a úlohami ľudí odborných a vytrvalých. Nie takých, ktorí skôr alebo neskoršie stroskotajú v súbojoch s výzvami, o aké určite ani počas nasledujúcich štyroch rokov nebude núdza. Nie takých, ktorí hodia flintu do žita, lebo nemôžu presadiť vlastný názor. Patrí sa zohľadniť skutočnosť, ktorú na prvom stretnutí novozvolených poslancov Rady v Starej Pazove konštatovali niekoľkí rečníci, vrátane novej predsedníčky: treba zachovať dobré meno NRSNM, ktoré si v priebehu doterajších 15 rokov činnosti vybudovala. Na základe predvolebných sľubov z

radov všetkých štyroch zoskupení treba navyše rátať – so zveľadením jej činnosti. „Detské choroby“ by sa konečne mali stať záležitosťou minulosti a kvalitnejšia a transparentnejšia práca Rady by v budúcnosti mala byť samozrejmosťou. To, že niekto neuspel podľa predbežných vlastných predstáv, by nesmelo byť prekážkou na tŕnistej ceste spoločného riešenia problémov scvrkávajúcej sa slovenskej komunity v Srbsku. Prípadné nenáležité obsadenie postov v orgánoch a telesách NRSNM neodborníkmi sa na plynulý chod neprejaví kladne.

To isté platí aj pre nesváry, ktoré Radu „krášlili“ v poslednom čase.

Nezostáva iné než ťahať ten povraz za spoločný koniec. Keď sa novej Rade podarí splniť aspoň väčšiu časť toho, čo voličom sľubovali jej terajší členovia, slovenská národnostná menšina urobí krok dopredu. Nech sa im teda darí!

Z PREZENTÁCIE VÝSKUMU STREDISKA PRE REGIONALIZMUS

Pohraničné pásma – citlivé a často nerozvité Jasmina Pániková

H

ospodársky rozvoj oblastí, v ktorých žijú príslušníci národnostných menšín, je úzko spätý s ich existenciou, ako aj s uskutočňovaním práv, ktoré sú im zákonom zaručené – uzavreli účastníci debaty Strediska pre regionalizmus, ktoré v piatok 14. decembra v Galérii Matice srbskej v Novom Sade usporiadalo prezentáciu výsledkov prieskumu Hospodárske činitele a vplyvy na postavenie národnostných menšín v lokálnych spoločenstvách. V rámci prieskumu sa zaoberali štyrmi národnostnými menšinami – maďarskou, chorvátskou, rumunskou a bulharskou.

Zaoberali sa problematikou uskutočňovania práv národnostných menšín, čiže otázkou, v akej miere inštitučné činitele kolektívnych práv národnostných menšín svojimi finančnými mechanizmami prispievajú k uskutočňovaniu práv v oblasti úradného používania jazyka a písma, vzdelávania, kultúry a informovania. Členka tímu Jelena Perkovićová podotkla, že sa počas výskumu

6

www.hl.rs

stretali s odmietavým postojom zo strany predstaviteľov skúmaných národnostných rád, najmä keď išlo o správy o realizácii rozpočtu. Zdôraznila, že existuje rozdiel vo finančnej podpore, ktorú dostávajú určité národnostné menšiny. Dotácie pre národnostné rady v roku 2017 sa pohybovali od 306 dinárov na osobu, koľko bolo vyčlenené pre chorvátsku menšinu, do 488 dinárov, zatiaľ čo pre Ústav pre kultúru vojvodinských Chorvátov bolo vyčlenených 212,53 dinárov na osobu, pre Ústav pre kultúru vojvodinských Rumunov 336 dinárov, zatiaľ čo pre Ústav pre kultúru vojvodinských Maďarov iba 132 dinárov na osobu, aj keď je táto menšina najpočetnejšia.

Riaditeľ Strediska pre regionalizmus Aleksandar Popov zdôraznil, že skúmali práve pohraničné oblasti, ktoré sú často menej rozvité a v ktorých sú emigrácie častejšie. „Za posledných niekoľko rokov emigrujú príslušníci aj väčšinového, aj menšinového národa, avšak pri menšinách je to častejšie, keďže existuje možnosť dvojakého občianstva alebo

Informačno-politický týždenník

možnosť študovania v materskej krajine. Keďže sú v našom prípade všetky susedné krajiny aj členskými štátmi Európskej únie, príslušníci menšín tú možnosť naplno využívajú. Odchádzajú študovať alebo za

Existencia národnostných menšín závisí od rozvoja pohraničných oblastí – uzhodli sa Aleksandar Popov (zľava) a štátny tajomník Ivan Bošnjak (sprava)

prácou a neskoršie tam aj zostanú,“ hovorí Popov. Zdôrazňuje, že okrem maďarskej menšiny a čiastočne chorvátskej, rumunská a bulharská menšina žije v slabo rozvinutých

oblastiach, vo východnom Banáte a vo východnom Srbsku, a preto sú, podľa neho, výsledky prieskumu výhodným zdrojom informácií a návodom pre našu krajinu (ako aj materské krajiny), ako prispieť k rozvoju pohraničných oblastí, a tým aj k rozvoju menšinových spoločenstiev.

Na prezentácii výsledkov bol prítomný aj Ivan Bošnjak, štátny tajomník Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy, ktorý pozitívne hodnotí tento projekt. Ako povedal, na zasadnutiach Medzivládnych zmiešaných komisií Srbska a Chorvátska a Srbska a Rumunska, ktorých je predsedom pre srbskú stranu, rozoberali aj otázku ekonomického postavenia príslušníkov menšinových národov v pohraničných oblastiach. Takisto podotkol, že k zlepšeniu situácie v určitej miere prispeje aj zvýšenie rozpočtu pre lokálne samosprávy, ktorý na budúci rok bude 500 miliónov dinárov, na rozdiel od tohtoročného, ktorý vynášal 380 miliónov, alebo 10 miliónov, koľko bolo v roku 2017.

• TÝŽDEŇ •

K JUBILEU PREKLADATEĽSKEJ SLUŽBY APV

Objem práce sa zväčšuje Juraj Bartoš

R

oku 1968 vznikla prekladateľská služba na pôde vtedajšieho Pokrajinského sekretariátu pre informácie Socialistickej autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Jej polstoročné dejiny sú obsiahnuté v publikácii Pedeset godina od osnivanja Prevodilačke službe u AP Vojvodini (Päťdesiat rokov Prekladateľskej služby v AP Vojvodine). Pripravil ju redaktor Dr. Miloš Zubac (prekladateľ v tejto službe) a v náklade 300 Slovenské prekladateľky: Milina Križanová (sprava), exemplárov ju vydal Fórum v NoAnna Vršková a Martina Bartošová (chýba vedúca skupiny vom Sade roku 2018. V imprese je Zdenka Valentová-Belićová) aj údaj, že preklady do maďarčiny, slovenčiny, rumunčiny, rusínčiny, ky, ktoré sa úradne používajú, maďarský, slovenský, rumunský chorvátčiny a angličtiny zabezpe- takže pri schvaľovaní pravidiel a rusínsky jazyk. Už roku 1969 čili prekladatelia v Pokrajinskom o systematizácii, nakoľko je to pokrajinský Úradný vestník začal sekretariáte pre vzdelávanie, možné – keďže vidím, že pri za- vychádzať okrem vo vtedajšej predpisy, správu a národnostné mestnávaní sú s tým ešte stále srbochorvátčine aj v spomenutých štyroch jazykoch. V tom menšiny – národnostné spoloistom roku bola založená čenstvá AP Vojvodiny. aj Komisia pre zisťovanie Vojvodina už dávno pracuje totožnosti textov pokrana zveľadení ľudských práv a v jinských zákonov a iných rámci nich aj na skvalitnení práv aktov v srbochorvátskom, národnostných menšín – národmaďarskom, slovenskom, nostných spoločenstiev; je to rumunskom a rusínskom práca, ktorá nemá koniec, vyjazyku Zhromaždenia SAP hlásil na nedávnej tlačovke pri Vojvodiny. Prekladatelia oslave vzácneho jubilea Mihály okrem textov do vestníka Nyilas, prvý muž spomenutého začali simultánne tlmočiť sekretariátu a podpredseda prejavy, čiže diskusiu na zavlády Autonómnej pokrajiny sadnutiach Zhromaždenia Vojvodiny. Vyjadril nádej, že táto SAPV, ako i rozhovory pri služba aj naďalej bude úspešne stretnutiach pokrajinských pracovať. Zároveň skonštatoval: úradných osôb s hosťmi z „V tomto roku došlo k rozšíreniu Maďarska, Slovenska a Ruobjemu jej práce, súvisiacemu munska, a onedlho sa dôso zabezpečením materiálov raz dával aj na lektorovanie pre poslancov v Zhromaždení rôznych textov. Čoskoro sa Vojvodiny v rečiach menšín, prekladateľská služba zásotaktiež v oblasti priameho konzekutívneho prekladu, a priame Titulná strana publikácie Päťdesiat rokov bila odbornou literatúrou: Prekladateľskej služby v AP Vojvodine slovníkmi, encyklopédiami, prekladanie sa bude robiť aj vo učebnicami práva a zákonmi výboroch zhromaždenia.“ problémy – bude treba podbať na vo všetkých piatich jazykoch, Na našu otázku, či je v súlade štruktúru zamestnaných.

Stav je ktoré sa používali na úrovni Zhroso zvýšením objemu práce prena mnohých postoch výnimočne maždenia a Výkonnej rady SAPV. kladateľských služieb možné aj dobrý, na niekoľkých miestach ho Služba postupne dotvárala a možich kádrové silnenie, pokrajinno povedať, že stále aj dobudúva ský tajomník Nyilas odpovedal: musíme zlepšiť.“ Prekladateľská služba na po- banku terminologických výrazov, „Pravdaže, kvalita kádrov musí byť adekvátna úrovni práv. Na krajinskej úrovni pôvodne vznikla z ktorých najprv vznikol Maďarvšetkých orgánoch správy musia tak, že PS SAPV roku 1968 prijal sko-srbský slovník právnických a byť osoby, ktoré poznajú jazy- osem prekladateliek – po dve pre správnych termínov a roku 1979 • TÝŽDEŇ •

aj Slovník samosprávnych a iných spoločensko-politických termínov a výrazov srbochorvátsko-slovenský. Zhruba pred mesiacom bol dokončený aj (zatiaľ iba v elektronickej podobe) Srbsko-slovenský slovník administratívno-právnickej terminológie.

Prekladateľská služba AP Vojvodiny sa časom menila v organizačnom a kádrovom zmysle. V súčasnosti ju tvoria dve oddelenia v rámci Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Oddelenie pre uskutočňovanie práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a prekladateľské úkony činí päť jazykových skupín (pre maďarský, slovenský, rumunský a rusínsky jazyk) a jeden úsek. Skupina pre lektorovanie a chorvátsky jazyk a Úsek pre cudzie jazyky (čiže prekladatelia pre anglický jazyk) sú súčasťou Oddelenia pre lektorovanie a úkony prekladania. Prekladatelia pokrajinskej prekladateľskej služby prekladajú dvojsmerne, teda zo srbského jazyka do jazyka menšinového a opačne. S ohľadom na to, že nie sú špecializovaní na jednotlivé tematické oblasti, musia sa nepretržite vzdelávať a zdokonaľovať. Ich práca je často stresová, žiaľ, nie práve adekvátne finančne odmenená.

V slovenskej prekladateľskej službe od jej založenia postupne pôsobili ako prekladatelia: Želmíra Břizová, Zuzana Sudická, Pavel Kováč, Jarmila Struhárová, Katarína Valová-Feldyová, Terézia Hrnčiarová, Ján Severíni, Jarmila Kevenská a v súčasnosti ju tvoria: vedúca skupiny Zdenka Valentová-Belićová, Milina Križanová, Anna Vršková a Martina Bartošová. Ako lektorky pre slovenský jazyk pracovali: Katarína Damjanová (t. j. Katarína Melichová) a Zuzana Rafajlovićová a ako pisárky Mária Petrášová-Gremićová, Anna Bogdanovićová, Anna Moráveková, Mária Kováčová a teraz aj Tatjana Sadiki-Melegová.

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

7

Gratulácie

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Regulačné plány vyostrili diskusiu Elena Šranková

N

a začiatku zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 14. decembra výborníci prerokovali podrobné regulačné plány jednotlivých blokov, zón a lokalít v Novom Sade, Petrovaradíne a vo Veterniku. Podľa mienky opozičných výborníkov tieto plány znamenajú ústupok voči investorom, kým podľa slov výborníkov vládnucej väčšiny sa napráva urbanistický chaos, ktorý zapríčinila predchádzajúca moc. Najviac sa diskutovalo o výstavbe solitéru na mieste terajšej zelenej plochy na rohu ulíc Kysáčskej a Jovana Subotića v Novom Sade. Riaditeľ VP Urbanizmus Dušan Miladinović informoval, že sa majetkovoprávne vzťahy ohľadom tejto lokality, tzv. livadice, riešili 12 rokov. Ako povedal, tam nemôže byť ani detské ihrisko pre znečistenie, ani priestor pre psov kvôli hygiene.

Na úvod sa prihovoril riaditeľ VP Urbanizmus Dušan Miladinović (sprava)

Námestník primátora Srđan Kružević ohľadom livadice, ktorá vyvolala veľkú pozornosť verejnosti, povedal, že sa počet poschodí zvyšuje, lebo sa budova posúva hlbšie na parcelu pre výstavbu cyklistickej dráhy. Podľa generálneho urbanistického plánu z roku 1998 na tej lokalite mala byť nižšia budova. Počas rozpravy o plá-

noch prišlo k stupňovaniu napätia následkom poznámok z výborníckych lavíc, nuž Zdravko Jelušić, predseda Zhromaždenia mesta, vyhlásil polhodinovú prestávku a schôdzu so šéfmi výborníckych skupín. O práci po prestávke sa na konci zasadnutia zmienil pozitívne.

V pokračovaní výborníci väčšinou

hlasov schválili, aby začal postup verejno-súkromného partnerstva s prvkami koncesie pre Lekáreň Nový Sad. Podľa slov námestníka primátora Kruževića výskum ukázal, že bez koncesie súkromný partner by hospodáril rovnako ako mestská lekáreň, čiže nerentabilne. Súkromného partnera zvolia na súbehu a má záväzok ponechať všetkých zamestnaných s terajšími príjmami.

Má tiež uzavrieť zmluvu s Republikovým fondom pre zdravotné poistenie o vydávaní liekov na recept.

Podpíšu aj zmluvu o tom, že ceny liekov budú trhové. Na zasadnutí za úradujúceho riaditeľa Lekárne Nový Sad vymenovali Milana Grbu.

Výborníci schválili kritériá o rozdelení rozpočtových prostriedkov na financovanie stálych trov národnostných rád národnostných menšín. Na realizáciu tohto rozhodnutia treba zabezpečiť dodatočné prostriedky v rozpočte mesta Nový Sad na rok 2019, vzhľadom na to, že podľa Zákona o NRNM mesto bude v nadchádzajúcom roku financovať sedem národnostných menšín, a nie tri ako v tomto roku. Celkové prostriedky na financovanie stálych trov národnostných menšín v roku 2019 vynášajú 8 440 000 dinárov.

SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE RENOVOVANEJ SIENE KC

Sála primerane vybavená a pohodlná E. Šranková

V

Kysáči v pondelok 17. decembra slávnostne otvori-

li renovovanú programovú sálu Kultúrneho centra Kysáč.

Riaditeľ centra Pavel Surový po privítaní predstaviteľov Mesta Nový Sad v čele s primátorom Milošom Vučevićom informoval prítomných, že Mesto Nový Sad do rekonštrukcie investovalo viac ako osem miliónov dinárov. Z tých prostriedkov vymenili sedadlá a podlahu, renovujú miestnosť pre zvukárov a svetlárov a kúpili nový plynový kotol na vykurovanie. Riaditeľ Surový sa skrátka zmienil aj o tohtoročnej činnosti, najmä o organizovaní troch festivalov: Zlatej brány, Festivalu slovenských ľudových krojov Slovákov v Srbsku a Festivalu Zuzany Kardelisovej, ale aj o hosťovaní výstavy Slovenská krása v Bratislave. Ako povedal, v roku 2019 je v pláne rekonštrukcia letného • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na otvorení sa prihovoril primátor Miloš Vučević (druhý sprava) javiska, ktoré by sa malo stať galériou.

V otváracom príhovore primátor Vučević povedal, že Mesto Nový Sad a Mestská správa pre kultúru v uplynulých dvoch rokoch vyčlenili prostriedky, vďaka čomu je sála teraz primerane vybavená a pohodlná, aby

sa v nej mohli sledovať rôzne programy a podujatia. Je to dôkazom, že mesto prihliada na rovnomerný rozvoj mesta a mestských osídlení. Ako primátor zdôraznil, slovenská kultúra je súčasťou kultúry Vojvodiny a Srbska a kultúra Kysáča a Kysáčanov je rozpoznateľná

v kultúrnej palete Nového Sadu a vždy bola a bude súčasťou kultúrnej ponuky mesta a súčasťou Európskeho hlavného mesta kultúry 2021.

Primátor Miloš Vučević okrem toho oznámil, že v Kysáči čoskoro otvoria dom penzistov a budú pokračovať s výstavbou atmosférickej kanalizácie, čiže garádov. Po zakončení kanalizačnej siete v Rumenke sa vytvoria predpoklady na aktivovanie siete v Kysáči, ktorá sa má pripojiť na tamojšiu čističku. Zmienil sa aj o aktuálnej situácii ohľadom pochovávania a spravovania kysáčskeho cintorína. Povedal, že v meste budú rešpektovať rozhodnutie Kysáčanov, a vyzdvihol, že podľa zákona komunálne služby môžu vykonávať lokálne samosprávy, kým spravovanie cintorínov môžu konať buď náboženské organizácie, alebo jednotky lokálnej samosprávy. Pritom zdôraznil, že riešenie mimo zákona nie je prijateľné

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

9

Ľudia a udalosti VO VOJLOVICKOM EVANJELICKOM CIRKEVNOM ZBORE

Trochu nezvyčajné podnikanie počet ľudí do cirkvi. V tom rozmýšľaní sa zrodila idea otvoriť eďže členské nikdy necirkevné edukačné stredisko, stačilo na krytie všetkých v ktorom deti budú v dočasnej nákladov fungoopatere. vania cirkevného zboru, Vojlovičania toto slovenské evanjelické edukačné stredisko a. v. cirkevné zbory na volajú škôlka, lebo týchto priestoroch odono fakticky tým jakživa mali aj dodatočné aj je. Funguje totiž zdroje príjmov. Spravidla ako súkromná škôlto bola a dodnes zostala ka, avšak podľa slov poľnohospodárska pôda. farára Kulíka snažia Aj cirkevný zbor vo Vojlosa zaradiť ju do sievici vlastní a prenajíma 10 te materských škôl hektárov pôdy, ale predv Pančeve, lebo nedávnom sa pustili do by v tom prípade pre cirkev trochu nezvy- Bezstarostné deti v cirkevnej škôlke (Foto: A. Kulíková) mohli počítať aj čajného podnikania. s deťmi z mesta – Vo Vojlovici síce nemáme jímame za cenu trochu vyššiu a zaplniť kapacity. Niektoré súvážnejšie problémy s financo- od trhovej, ale tu je pôda lacná, kromné škôlky v meste už tak vaním cirkevného zboru, avšak takže z prenajímania získame fungujú. V tejto chvíli škôlku napre omnoho väčšiu mortalitu od omnoho menej ako napríklad vštevuje 7 detí a kapacity sú 12 natality, pre výrazné migrácie, tak zbory v Báčke. Z tých dôvodov až 15 detí. do zahraničia, ako aj do Belehra- sme začali uvažovať o tom, ako si – Druhý aspekt práce tohto du a dokonca aj do Pančeva, sú doplniť rozpočet tak, aby to bolo strediska je náboženský a nápotenciály na zmenšenie členstva v súlade so zákonom o cirkvách rodný. Polovica detí, ktoré v tejto a tým aj príjmov do pokladnice a náboženských spoločenstvách chvíli chodia do škôlky, sú slovenz členského, – vysvetľuje Bra- a aby sme zároveň prilákali väčší ského pôvodu. Vyučuje sa teda Vladimír Hudec

K

nislav Kulík, farár vojlovický. – Okrem toho v reštitúcii sme pôdu nedostali späť, a vlastníme iba 10 hektárov. Túto pôdu prena-

dvojjazyčne a do vyučovania sú zaradené aj náboženské témy. Zaujímavé je však, že v škôlke máme aj deti moslimov. Vo večerných hodinách tieto priestory prenajímame na oslavu detských narodenín, čo cirkvi tiež prináša zisk.

Vo Vojlovici sa o tom už počulo a mnohí Vojlovičania práve tu zorganizujú svojim deťom oslavu narodenín. Konečne tie priestory využívajú aj deti, ktoré chodia do Nedeľnej školy. Blízkosť Pančeva, ale aj Belehradu, ktorý je prakticky hneď za riekou, poskytuje však omnoho väčšie možnosti, a preto sme aj marketing zamerali v tom smere. Okrem toho animátori, čašníci, vychovávateľky... sú naši členovia, ktorí si na ten spôsob prizarobia, – hovorí ďalej náš spolubesedník. – S finančnými efektmi sme celkom spokojní. Jednotlivé mesiace boli síce z toho finančného aspektu slabšie, iné zasa lepšie, avšak vcelku po splatení všetkých výdavkov do cirkevnej pokladnice sme priemerne mesačne prispeli 200 eurami. Je to takmer dvojnásobne viac od ročného nájomného za hektár pôdy a je to podľa mňa celkom slušný zisk. Pritom sme však iba na začiatku, a keď sa to rozbehne tak, ako plánujeme, očakávam aj omnoho lepšie efekty.

ŠÍD

Pripomenuli si Deň dobrovoľníkov Blaženka Dierčanová

jeseň života. Pre žiakov základných a stredných škôl bol vypísaný o početných aktivít, kto- súbeh pod názvom Moja babka ré organizujú a môj dedko. Priv Obecnej orgahlásených bolo nizácii Červeného kríža 328 výtvarných v Šíde, sa zapája viac ako a 60 literárnych 50 dobrovoľníkov. Svojou prác a účastníci prácou podporujú akciu súťaže boli rozdarcovstva krvi, program triedení do troch zdravý štýl života, aktivivekových skupín. ty s deťmi, mládežníkmi Odmenených a seniormi. žiakov a dobroV Medzinárodný deň voľníkov privítadobrovoľníkov 5. decemla a úprimne sa Učia sa humanite bra v sieni Červeného krí- odmalička im poďakovala ža usporiadali program Dušanka Pestevenovaný humánnym pracovní- leková, predsedníčka Správnej kom všetkých vekových kategórií rady Obecnej organizácie Čera zároveň uzavreli akciu Slnečná veného kríža. Pri tejto príležitosti

D

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vždy ochotní pomôcť – šídski dobrovoľníci

Pesteleková podčiarkla význam nezištnej pomoci dobrovoľníkov a zdôraznila, že ich príspevok je mimoriadne dôležitý tak pre jednotlivcov, ako aj pre celú spoločnosť. Okrem ďakovných listín

dobrovoľníci a účastníci súbehu dostali aj symbolické darčeky – šálky s odznakom Červeného kríža.

Najúspešnejšie výtvarné a literárne žiacke práce budú vyložené v sieni ČK do Nového roku.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

razy do týždňa a venujú sa kreatívnej práci. Najprv vypracúvali vianočné venčeky, ktoré hneď vypredali. Okrem rôznych iných ozdôb pracujú aj na príprave ikebán v sklenených pohároch, ktoré majú objednané pre obec. Vianočné ikebany v pohároch budú ponúkať aj na svojom stánku na vianočných trhoch v Petrovci.

PRÍPRAVY NA SVIATKY V ZDRUŽENÍ OBJATIE V KULPÍNE

Ako jedna veľká rodina Katarína Gažová

E

ufóriu z vianočno-novoročných sviatkov cítiť na každom kroku. Výnimkou nie je ani Združenie osôb s invaliditou Objatie v Kulpíne, kde dospelí a deti spoločne pripravujú vianočné a novoročné ozdoby, darčeky a gratulácie.

Predsedníčka združenia Objatie Jarmila Zelenáková poznamenala, že v roku 2018, počas štvrtého roka pôsobenia, boli naozaj aktívni.

Spolu v Objatí: (zľava) Michaela Už vo februári spolu s úspešnými Plachtinská, Vlasta Zelenáková, športovcami v Kulpíne absolvovali Dejan Šuľan a Dária Plachtinská basketbalový turnaj, keď v rámci humanitárnej akcie nazbierali peknú do Fruškej hory a v lete zorganizovali sumu peňazí pre Objatie. Následne výlet do akvaparku v Petrovci. Zapájali spolu so športovcami šli na pešiu túru sa tiež do podujatí v Kulpíne, ako boli

Paleta vianočných ozdôb Predslávnosťové dni a Svadba voľakedy a dnes. Často usporadúvali návštevy pre združenia, s ktorými spolupracujú. Tak zorganizovali karaoke vedľa rybárskej chaty pri kanáli s priateľmi zo Školy pre základné a stredné vzdelanie Ikebany v sklenených pohároch Milana Petrovića z Nového Sadu ponúknu aj na vianočných trhoch a zo Združenia Naši anđeli z Ku- v Petrovci cury. Prácu združenia podporuje Členovia Objatia si žijú ako jedna hlavne Obec Báčsky Petrovec, sponzori a ľudia dobrej vôle. súdržná rodina. Práve preto už tri roky Ku koncu roka v Objatí sa stretajú tri spolu silvestrujú a vítajú Nový rok.

KREATÍVNA DIELŇA V ZŠ J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI

Deti a rodičia spolu Vladimír Hudec

S

účasťou plánu a programu každej školy tvorí aj spolupráca s rodičmi. Aby sa to však neobmedzilo iba na rodičovské porady a informovanie o úspechu a správaní detí, v Základnej škole J. J. Zmaja v Hajdušici už niekoľko rokov orga-

Výsledok kreatívnej práce – ozdobená jedlička nizujú dielne, v ktorých účinkujú deti, rodičia a učitelia.

Učiteľka Vieročka Marčeková hovorí, že počas roka zorganizujú najmenej tri dielne – z príležitosti ôsmeho marca, Veľkej noci a Vianoc, resp. Nového roku. V súlade s tým • ĽUDIA A UDALOSTI •

v ústrety najväčšiemu kresťanskému sviatku sa uskutočnila tretia tohtoročná dielňa. Zúčastnilo sa všetkých 14 detí mladších ročníkov, ich matky a učiteľky Vieročka Marčeková a Vieročka Zlatkovićová a pomáhal aj učiteľ Michal Hraško. Ich úlohou bolo ozdobiť jedličku. Časť materiálu zabezpečila Deti a ich matky so záujmom vyrábali ozdoby na stromček škola a časť si priniesli deti z domu.

Cieľom týchto dielní, ako nám pove- častnili matky všetkých detí, ktoré predpoludnie. Výsledkom je pekný dala učiteľka Marčeková, je rozvíjať kre- so svojimi, ale aj inými deťmi a ich stromček, ktorý zdobí priestory školy. ativitu u detí, ale aj podnietiť rodičov, matkami strávili príjemné kreatívne aby namiesto pri televíznej obrazovVIANOČNO-NOVOROČNÉ ke a počítači viac VENČEKY zhotovili žiaci tretej času trávili s deťmi triedy kulpínskej základnej v kreatívnych akškoly počas dielne usporiativitách. Kreatívne danej deň pred Luciou – 12. dielne sa ukázali decembra.

Ako materiál tenomnoho účinnejšie toraz použili starý papier, od domácich úloh, rôzne umelé vetvičky, gule keď deti mali spolu a iné vianočno-novoročné s rodičmi vykonať detaily. Pri práci im radili učinejakú ručnú prácu, teľky Vesna Lekárová a Jana lebo tie úlohy spraŠramková a vedúcou dielne vidla vykonal jeden bola pedagogička z Muzez rodičov a dieťa zoálneho komplexu v Kulpíne stalo mimo, pokým Dragana Vujaklijová. Za pov dielni v škole sa do moci bohatej obrazotvornosti práce zapájajú všeta trpezlivosti žiaci vypracovali rozličné pestré a jagavé vianočno-novoročné vence ci. Odozva rodičov vhodné na ozdobu vchodových dverí na domoch. bola stopercentná, K. G. čiže dielne sa zú51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

11

Gratulácie

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Stále kreatívne a aktívne

Katarína Gažová

R

ok 2018 bol pre spolok žien Kulpína jubilejný. Ubehlo pätnásť rokov odvtedy, čo roku 2003 ženy obnovili činnosť a založili Spolok kulpínskych žien.

Jubilejný rok spolku predsedníčka Katarína Zorňanová zhodnotila ako náročný, ale zároveň úspešný.

Zvlášť hrdé sú na to, že za osem mesiacov zhotovili novú svadobnú partu podľa starodávneho vzoru. Prezentovali ju koncom mája v areáli kaštieľa, keď pripravili

oslavu pätnásteho výročia spolku.

Jedným z väčších podujatí bola tradičná Svadba voľakedy a dnes, na ktorú pozvali aj iné spolky a hostí z bratskej Riečky. Aktívne sa zapájali aj do projektov Asociácie slovenských spolkov žien. Znovu sa zúčastnili v pečení kysnutých koláčov v Riečke na Slovensku, kde tiež prezentovali novú svadobnú partu, svadobné koláče a svadobné pesničky, čo im prinieslo víťazstvo v súťaži.

Pred sviatkami ženy vyrábali vianočné pohľadnice a rôzne ozdoby

z papiera, ako sú motýliky, podložky, papierové čipky. Chystajú sa aj na Vianočné trhy do Petrovca.

V pondelok 17. decembra Spolok kulpínskych žien mal Kulpínske spolkárky robili vianočné ozdoby posledné tohtoročné stretnutie a dielňu. Pred- vzdala im darčeky pod stromček sedníčka Zorňanová sa členkám – ozdobené medovníčky, ktoré poďakovala za spoluprácu a odo- robí členka spolku Anna Šimová.

V STAROPAZOVSKOM POLETARCI

Zahrali Novoročné želanie Anna Lešťanová

P

red sviatkami vychovávateľky z Predškolskej ustanovizne Poletarac v Starej Pazove pripravili predstavenie pre deti pod názvom Novoročné želanie. Na rozdiel od minulých rokov toto divadelné predstavenie má humanitárny ráz a zozbierané finančné prostriedky, ako povedala riaditeľka ustanovizne Milica Blešićová, venujú ťažko chorému Stefanovi Subotićovi (1998).

Novoročné želanie je príbeh

o bábkach ležiacich na povale, lebo sa dievčatko prestalo s nimi hrať. V novoročnej noci sa však udejú zázračné veci, bábky ožijú a z iniciatívy myšky napíšu dedkovi Mrázovi list so svojimi novoročnými želaniami. Ich prvoradé želanie je, aby sa dievčatko znovu s nimi hralo, čo sa príchodom dedka Mráza aj uskutočnilo.

Predstavenie sa inak v Poletarci hralo pred 16 – 17 rokmi, čo bol dobrý Šesťčlenný herecký súbor PU Poletarac

základ, aby terajšia generácia vychovávateliek urobila nadstavbu písaním nového textu.

Divadielko, v ktorom hrajú Annamária Simonovićová, Danijela Blanušová, Anja Trišićová, Snežana Jankulovská, Marina Petkovićová a Sandra Vranješová, začali hrať v utorok 11. decembra a počas uplynulého týždňa navštívili všetky skupiny v ustanovizni nielen v Starej Pazove, ale aj vo Vojke, Golubinciach a v Novej Pazove.

Do konca roka budú hrať aj pre iné organizácie, ustanovizne a podniky.

POUGÁR

Juraj Bartoš

BUM-BUM-BUM-BUM-BUM! BUM!!!

O

hó! Ohohó! Ale sa ich tu zoskupilo! Hííí! Verte mi, taký impozantný obraz som nikdy naživo nevidel v mojom pougárskom živote!

Namôjveru je tu asi presne približne určite takmer dvadsať- – tridsaťtisíc ľudí...

Srdečne vás pozdravujem, čau, mami, čau, tati! Môžete byť hrdí na mňa. Aj ja som na seba hrdý! O chvíľu ma uvidíte v priamom prenose, kliknite na Štúdio ŽGĽ; viem, viem, že ho zbožňujete ani koza nôž, nuž ale dnes, predsa len...

Prosím? Kto? Štúdio!? Čože? Ja že som v obraze? Doparoma, zase mám zle nastavený mobil... Dobre, dobre, Pani • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vedúca, ideme odznovu!

Vážení diváci, nachádzame sa na Námestí Lobody, v Našom Meste Na Tichej Vode... Je tu taká príjemná uvoľnená atmosféra, ľudia sú veselí, vtipkujú, smejú sa, mávajú veslami, pardon, heslami, akože heslujú, to jest veslujú, len tak sa šmýkajú pokojnou hladinou Našej Novej Šťastnej Budúcnosti, ktorá sa ani slnka jas rozliala Námestím, ohrialo sa...

Prosím... Štúdio? Ale veď ste povedali, Pani Vedúca, aby som sa správal spontánne... No, dobre, dobre, tak ideme od začiatku...

Vážení diváci, hlásim sa vám priamo z

NL v NMNTV. Prepáčte, pred chvíľkou ste počuli, ako som si nacvičoval repliky z istej divadelnej veselohry. Ako vidíte, vonku je úžasná zima, psy s jazykmi behajú ani šialené, už aj uhryzli na desiatky ľudí, ešte viac detí! Chodníky a vozovky okul ľad, v desiatkach dopravných nehôd zahynulo zo sto ľudí, na tisíce utrpelo poranenia, otvorené i vnútorné; krvi je tu po členky, miestami až po kolená. Čo vám poviem; najlepšie je dnes zostať doma.

Ako vidíte, vážení diváci, z oznámeného protestu takzvaného Združenia akože nespokojných takzvaných občanov, či ako sa už volajú, v podstate nebolo nič.

Je tu len hŕstka frkanov, ako správne postrehla Naša Pani Vedúca Št. ŽGĽ, zopár drogovo závislých alkoholikov spitých pod obraz boží. Tu, neďaleko, verte mi na slovo, v tmavej uličke, v ktorej pred časom porozbíjali naše veľkolepé novoročné osvetlenie, zažaté v máji, tam práve kohosi znásilňujú. Dajaké dievčence, dokonca aj nejakých chalanov!

Dajte pokoj, háveď akási! Ja že klamem!?

Ja len poctivo pracujem. Informujem! Aj to objektívne! Heš, pliaga akási ľudová!

Pani vedúca! Štúdióóó... Volajte rýchle...

Nech Pán Hlavný ihneď sem pošle päť – šesť džípov. Pravdaže aj svalnáčov...!!!

Jój, pustite ma! Ja nie som Barbar a...

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

13

Gratulácie

Príjemné prežitie vianočných sviatkov a do nového roku 2019 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody všetkým občanom Báčskopetrovskej obce a všetkým ľuďom dobrej vôle želá

OBEC BÁČSKY PETROVEC A PREDSEDA OBCE SRĐAN SIMIĆ

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

ZLATÁ SVADBA MANŽELOV AJDUKOVCOV Z BÁČSKEJ PALANKY

Zuzkin princ prišiel na bicykli

Juraj Pucovský

v Despotove, a potom sa v Báčskej si tak značne dopĺňajú rodinný rozPalanke zamestnal tiež v predajni počet. Dodnes spolu s manželom anželstvo Kataríny a Joze- mäsa tamojšieho Mäsopriemyslu robia aj mäsiarske služby mnohým fa Čobrdovcov z Pivnice Bačka, odkiaľ pred ôsmimi rokmi palanským rodinám. bolo požehnané štyrmi odišiel do dôchodku. Zuzana, vyPopri tomto všetkom Zuzana Ajdcérami; Katarínou, Zuzanou, An- školená poľnohospodárska tech- duková je aj spoločensky činná, nenou a Elenou. Zuzka, podobne ako nička, bola účtovníčkou v podniku zanedbáva svoj slovenský pôvod. ostatné sestry, detstvo a mladosť Dunavprevoz, kde získala penziu Pravidelne chodí do kostola, kde strávila v Pivnici, hrávala divadlo v roku 1996. Po čase, keď zostarli, je presbyterkou, má dobrý vzťah pod taktovkou Štefana Durgalu, za synom a nevestou, ktorú by – s farármi, aktívne pracuje v spolku rada tancovala s mládencami na ako svokor často hovorieval – ne- žien, ktorý je obnovený v deň Troch dal za nič na svete, kráľov roku 2005. Vďaka spolku do Báčskej Palanky navštívila takmer všetky naše deprišli aj manželia diny, mnohé kultúrne podujatia, Ajdukovci. Dom výstavy, získala nové známosti, v Despotove pre- prvýkrát bola na Slovensku, na dali a kúpili deťom Hontianskej paráde 2008.

Zastavu 101, vtedy NAŠA KOLPORTÉRKA najpopulárnejšie Zuzku poznáme už viac ako domáce auto. dve desaťročia, lebo je našou kolKeďže obaja po- portérkou v B. Palanke a často chádzajú z dedín, chodí do redakcie. Niekdajšiemu kde sa vo veľkom kolportérovi Štefanovi Sičovi raz pestuje zelenina, povedala: „Báči Štefan, keď viac najmä v Despo- nebudete chcieť a môcť to robiť, ja Manželia Ajdukovci s prvým synom tove, nie div, že si to preberiem na seba!“ Pohotove Miroslavom v roku 1970 Zuzku a Vladimira odpovedal: „Dohodnuté!“ A tak tancoch pri hudbe chýrečných naveky bavilo záhradkárstvo, nuž od roku 1996 Zuzana neroznáša Rumanovcov, dievčila, až... Až sa mu aj venovali. noviny, len vyberá predplatné od dovtedy, kým, dobre sa pamätá, „Vôkol domu máme 5 árov zá- 38 terajších predplatiteľov, ktorých bol október, neprišiel jej princ. hrady, vybudovali sme si fóliovník, bolo kedysi vyše 70... Ľúto je jej, že Nie na bielom koni, ako to hádam aby sme v ňom mohli pestovať sa ten počet až o toľko zmenšil, ale každá dievka sníva, ale na bicykli paradajky, uhorky, papriku, ze- ľudia zomierajú, v poslednom čase s kmotrom Mladenom zo sused- miaky, nielen pre nás, ale sme húfne odchádzajú... A čo čitatelia, ného Despotova. Vtedy sa, v prí- predávali doma a chodila som sú spokojní? Hovorí, že namietajú, tomnosti jej najlepšej kamarátky Zuzany Krajčíkovej a kmotra, do seba zahľadeli Zuzana Čobrdová a Vladimir Ajduk.

Netrvalo dlho, veď láska hory prenáša, a tak Zuzka a Vladimir toho dávneho roku, práve na Štefana, 26. decembra 1968, predstúpili pred matrikára. Zosobášili sa, svadba nebola, lebo ani mladej, ani mladého rodičia neboli tým nadšení, nech nehovoríme niečo silnejšie...

ZAČIATKY V DESPOTOVE Novomanželia začali nový život v Despotove. Tam sa im narodil prvý syn Miroslav (1969), druhý syn Branislav prišiel na svet v roku Zuzana a Vladimir vo fóliovníku pestujú krásne paradajky 1976, keď sa presťahovali do Báč- i na trh. Paradajky sme aj varili, že sa o Palanke málo píše, preto skej Palanky, kde sa im narodila predávali pretlak, 300 až 500 litrov niektorí prestali odoberať Hlas dcéra Jelena (1989). V sídle obce v sezóne; Bože, koľko som sa len ľudu. si kúpili stavebný pozemok, vy- fliaš naumývala. Teraz to už menej Šťastný a pokojný život Ajdustavali dom. Hlava rodiny Vladi- robíme, supermarkety sú nám kovcov otriasol odchod v mladom mir, vyučený mäsiar vo vrbaskom veľká konkurencia,“ nesťažuje si, veku najstaršieho syna Miroslava Carnexe, robil najprv v predajni len konštatuje Zuzana a netají, že v roku 2004, druhý syn Branislav

M

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Kolportérka Zuzka prečíta každé číslo Hlasu ľudu

s rodinou je na Slovensku, kde si našiel živobytie v automobilke Peugeot a dcéra Jelena ako manažérka médií pracuje v novosadskej Špediciji na prácach vývozu. Od prvého syna majú vnučku Miljanu a mladší Branislav im „podaroval“ vnuka Ognjena.

Ajdukovci teraz žijú sami. V lete tohto roku ich potešilo pozvanie na podujatie Zlatá svadba, ktorú po prvýkrát 7. júla 2018 zorganizovalo Združenie Stav za podpory Obce Báčska Palanka a Turistickej organizácie, pre manželov sobášených v roku 1968. Ajdukovci boli medzi 36 pármi, ktoré prijali predseda ZO B. Palanka Mita Lačanski a predstaviteľ ZO Stav Zoran Jovičin, ktorí hovorili a význame manželstva a o tom, že by účastníci Zlatej svadby mohli byť príkladom, ako zotrvať pol storočia v manželskom zväzku. Potom nasledoval opravdivý svadobný večierok vo Vile Grande, tancovalo sa, spievalo a nechýbala ani svadobná torta.

V septembri, tentoraz už pre 56 manželských párov, nové, milé prekvapenie. Jednodňový výlet do Petrovaradína, Sriemskych Karloviec (návšteva Patriarchálneho paláca, gymnázia, vinárne...), kláštorov Malá a Veľká Remeta...

Ajdukovcom to na určitý spôsob nahradilo neuskutočnenú túžbu, prinieslo zadosťučinenie, že nemali vlastnú svadbu v tom ďalekom roku 1968. „Ako sa dožiť zlatej svadby?“ spytujeme sa Zuzany. „Na prvom mieste je láska, potom tolerancia a porozumenie medzi manželmi. Nič iné netreba!“ Príklad Ajdukovcov tieto slová najlepšie potvrdzuje.

Foto: autor a z rodinného archívu

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

15

Ľudia a udalosti SPOMIENKY NA VZBURU SLOVÁKOV V KRAGUJEVCI

Môžu odpočívať v pokoji Juraj Bartoš

B

ol to vskutku zimomriavkový prejav v horúcom piatkovom popoludní...

Na Stanovljanskom poli kúsok od Kragujevca, kde pred sto rokmi v sobotu 8. júna 1918

Jaroslav Kráľ

popravili 44 vojakov náhradného práporu 71. pešieho pluku (trenčianskeho). Odsúdili ich v súrnom konaní za účasť vo vzbure v nedeľu večer 2. júna.

Ich mená sú zapísané v kameni pamätníka postaveného roku 1924 pred vchodom do priestoru slovenského a starého vojenského cintorína. Pod číslom 43 sa uvádza: vojak Ondrej Kiss (Kráľ) z Krpelian, 28 rokov, ženatý, 2 deti.

O pietnej slávnosti sme informovali v príspevku Kde tráva o nezmysle vojny..., Hlas ľudu č.

24, 16. 6. 2018. Vtedy si na najväčšiu a najtragickejšiu vzburu v niekdajšej rakúsko-uhorskej armáde zaspomínalo niekoľko rečníkov. Prítomných dojali slová Jaroslava Kráľa (1959), ktorý toť v novembri bol tretí raz zaradom zvolený za starostu obce Krpeľany: „Ťažko je dnes sa nám vžiť do takej situácie... Čo história písomne nezaznamenala, po sto rokoch povie vám kratučký príbeh. Môj prastarý otec Ondrej Kišša, po tom, čo bol odsúdený, predtým ako bol zastrelený, zmierený so svojím osudom, požiadal svojho spolubojov-

16

www.hl.rs

níka a priateľa z našej obce, ktorý bol tiež tu v Kragujevci, aby sa po jeho smrti postaral a zaopatril jeho dve deti a zobral si za manželku jeho ženu. Po návrate z frontu tak sa aj stalo.

Vojak Jozef Poliak sa postaral o dve deti, vtedy už siroty, a zobral si za manželku vdovu po kamarátovi a spolubojovníkovi, nebohom Ondrejovi Kiššovi, čiže prastarú moju mamu. Na tomto príbehu je potrebné vyzdvihnúť, že aj napriek zložitej situácii nebol mu ľahostajný život dvoch maloletých detí a manželky, na ktorých určite myslel aj počas pochodu na popravisko. Aj takéto boli osudy slovenských vojakov...“ Vzbury sa zúčastnilo približne 700 vojakov; z 81 predvolaných pred stanný súd 44 bolo odsúdených na smrť zastrelením. Na obelisku z bieleho mramoru je bronzová figúra orla s rozšírenými krídlami. Na pomníku pod menami popravených vojakov sú slová: Vďaka im! Sláva im!

Blahodarná Šumadija. Vzdávajúc hold všetkým príslušníkom trenčianskeho pluku, ktorých mladé životy vyhasli na Stanovljanskom poli, predseda Zhromaždenia mesta Kragujevac Miroslav Petrašinović povedal: „Stojíme pred jednou z najväčších svätýň v Kragujevci, pri pamätníku z roku 1924, ktorý postavili Kragujevčania, aby pripomínal odvážnych príslušníkov 71. pešieho pluku, známejšieho ako trenčiansko-drotársky regiment. Hovoria, že v to popoludnie v meste vládlo ticho. Kragujevčania úprimne smútili za odvážnymi Slovákmi.

Nad touto tragédiou, ktorá sa stala len niekoľko týždňov pred skončením 1. svetovej vojny, aj dnes akoby výkričník stojí obžaloba proti tým, ktorí neha-

Informačno-politický týždenník

Obelisk zastreleným slovenským vojakom na Stanovljanskom poli pri Kragujevci

nebne vyriekli smrteľné rozsudky synom slovenských matiek. Na tomto svätom mieste, pri pamätníku, ktorý symbolizuje bratské vzťahy srbského a slovenského národa, spoločné úsilie žiť v mieri, v lepšom svete, spomienkou posilňujeme ideály, za ktoré padli slovenskí vojaci. Ich vinou bolo to, že sa už nechceli podieľať na jatkách prvej svetovej vojny, nechceli zbraň, ktorú im násilne vložili do rúk, použiť proti srbskému národu.

Pamätná tabuľa Ondreja Kiššu na Hasičskej Preto z tohto miesta zbrojnici Krpeľany odkazujem: Kragujevac nikdy na nich bol aj môj prastarý otec Ondrej nezabudne. Nech im je večná Kišša z Krpelian. Zahynul ako vďaka a sláva, nech žije brat- dvadsaťosemročný a v tom čase stvo srbského a slovenského už mal dve deti – jednu dcéru národa!“ a jedného syna.

Novoobjavené informácie o TRAGÉDIA ZBLÍŽILA NÁRODY mojom prastarom otcovi od„Koľko osobne viete o udalos- stránili istú nejasnosť. Narodil sa ti v Kragujevci?“, spýtali sme sa 28. decembra 1890 ako Ondrej pána Jaroslava Kráľa úvodom Kráľ slobodnej matke Anne Krákrátkeho rozhovoru, krátko ľovej, neskoršie si ho uzákonil, v pred odchodom k pamätníku deň sobáša 4. septembra 1892, na Stanovljanskom poli. jeho otčim Andrej Kišša, keď si „Od malička ma zaujímala zobral slobodnú matku môjho téma vzbury slovenských voja- prastarého otca. Tak sme vykov v Kragujevci, nakoľko jeden riešili záhadu, prečo v knihe zo súčasníkov, ktorí zahynuli, Mariána Hronského Vzbura slo• ĽUDIA A UDALOSTI •

venských vojakov v Kragukeďže, ako povedal: jevci mal prímeno Kráľ. „Je veľký záujem u Ani mne to nešlo do hlanás, aj mladých ľudí vy a sprvoti som si myso tieto diania, aj cellel, že sa autor pomýlil kove o Srbsko; srbský a dal mu prímeno po národ nám je blízky, jeho dcére Anne, ktorá lebo je slovanský a sa vydala za Emila Kráľa, my Slovania musíme môjho starého otca. Tá držať spolu.“ V auguste dcéra môjho prastarého navštívili Kragujevac, otca, moja stará mama položili veniec k paAnna Kiššová, mala len mätníku, zaspievali sedem rokov, keď jej posi... Stavili sa aj u nás pravili otca. v redakcii Hlasu ľudu Ako chlapec som choa pri návrate navštíviSvadobná fotografia: Ondrej Kišša s manželkou dieval pásť dobytok a bol Annou Kiššovou, rod. Kráľovou li Kovačicu (je o tom tam spoluobčan, starší príspevok Po stopách potom znova oženil a mal ešte človek, pán Huťka, ktorý padlých predkov; HĽ č. tiež vtedy bol priamo v Kra- dve deti so svojou druhou man- 35, 1. 9. 2018). gujevci. Rozprával mi o celom želkou...“ Jaroslav Kráľ hovorí rozvážne, ABY SA NEZABUDLO tom dianí; osobitne mi utkvelo Aktuálny starosta obce Krpeľany vzbudil záujem o históriu nielen u svojich troch dcér, ale aj u väčšiny spoluobčanov. Nadviazal kontakty so slovenskými obcami vo Vojvodine s cieľom výmeny návštev a bližšieho zoznámenia a v novembri nám, na požiadanie, poslal niekoľko fotografií a údajov. Jaroslav Kráľ o. i. uvádza: „V roku 1988 rodný dom Ondreja Kišša bol sanovaný, v strede domu už chýba pamätná tabuľa, ktorá bola tam osadená v roku 1958 a v 1988 roku je osadená na

Hrdinskej pamiatke Ondreja Kišša nar. v Krpeľanoch r. 1890, popraveného 8. júna 1918 v Kragujevci za účasť na vzbure 71. peš. pluku proti vojne a Rakúsko-Uhorskej monarchii venuje Sväz protifašistických bojovníkov. Na najstaršom z troch dokumentov, zožltnutom a vodou mierne poškodenom papieri je trochu iný text: Venuval na pamiatku Ondrejovy Kiššovi, Slovenskému hrdinovy za slobodu svojho národa. Sbor Dobrovoľných hasičov v Krpeľanoch dňa 28. IX. 1928.

V časovej schránke osadenej za tabuľou na Hasičskej zbrojnici v Krpeľanoch – informoval nás Jaroslav Kráľ, pravnuk Ondreja Kiššu, jedného zo 44 zastrelených vojakov v Kragujevci – sú aj fotografie z pietnej spomienky dňa 8. 6. 2018 pri 100. výročí ich tragickej popravy. Ako svedectvo o nezmysle vojny, ale aj o tom, ako tragédia môže zblížiť ľudí, ba celé národy. Žiaľ, na tisíce rodín, potomkov a príbuzných vojakov i civilistov, ktorí zahynuli vo vojnách, nevedia, kde sú pochovaní, nemôžu poctiť trebárs občasnou návštevou miesto ich večného odpočinku. Zostávajú teda – spomienky. Nie náhodou sa hovorí, že dovtedy človek žije, kým si má kto naň spomínať.

Rodinní príslušníci po Ondrejovi Kiššovi – pravnuci a pravnučky (zľava): Anna Krajinčáková, Milan Kráľ (brat), Dana Červíková, Jarmila Hnilicová, Jaroslav Kráľ, Alena Kráľová (manželka Jaroslava Kráľa)

v pamäti, ako nikto nechcel slovenských vojakov zastreliť, až nakoniec museli povolať Bosniakov, ktorých opili, a tí potom strieľali...“ Aký to musel byť muž, ktorý v posledných hodinách života nemyslel na seba, lež na svoju rodinu!? Na povojnovú budúcnosť svojich detí a manželky, ktorá už-už ovdovie... Definitívne šľachetný, striedmy, rozvážny. „Keď sa pán Poliak vrátil na Slovensko, zobral si moju prastarú mamu a mal s ňou jedno dieťa, jedného chlapca.

Prastará mama zomrela dosť mladá, mala 32 rokov; on sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

bez patetiky, vecne. Spomenie si, že jeho stará mama Anna Kráľová bola v Kragujevci pri pripomienke 50. výročia vzbury: „Doniesla mi množstvo fotografií pomníka zastrelených vojakov, ako aj pomníka v tvare veľkého V zastrelených kragujevských žiakov v 2. svetovej vojne. Tak som rád, že po ďalších 50 rokoch sa tu môžem zúčastniť ja, ako pravnuk...“ Nielenže po sto rokoch stál na mieste, kde jeho prastarý otec dožil posledné chvíle svojho krátkeho života, lež Jaroslav Kráľ sa podujal na organizáciu zájazdu svojich spoluobčanov,

Rodný dom Ondreja Kiššu v roku 1988

terajšiu hasičskú zbrojnicu. Za ňou boli nájdené dokumenty o osadení tejto tabule z rokov 1928, 1958, 1988.“ Hasičskú zbrojnicu v Krpeľanoch tiež zrenovovali a na nej osadili tabuľu s odkazom:

Ondrej Kišša môže v priateľskom Kragujevci odpočívať v pokoji. Má si kto naň spomínať a má sa kto starať o posledný príbytok jeho a jeho nešťastne i predčasne padlých spolubojovníkov...

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

17

Gratulácie

Pokojné a radostné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších a do nového roku 2019 veľa zdravia, pokoja a rodinnej pohody všetkým občanom Báčskopetrovskej obce želá predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec

Dr. Ján Šuľan

Pokojné Vianoce a šťastný nový rok 2019 praje

Miestne spoločenstvo

STARÁ PAZOVA 18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

V TRETIU ADVENTNÚ NEDEĽU V HAJDUŠICI

Stretnutie cirkevníkov z troch dedín

Vladimír Hudec

U

ž viac ako desať rokov dva sebe blízke cirkevné zbory – hajdušický a jánošícky – sa v adventnom období, v nedeľu najbližšiu Lucii, stretávajú raz v Jánošíku a potom zasa v Hajdušici.

V posledných rokoch sa im začali pripájať aj predstavitelia iných

cirkevných zborov. Tohto roku hostiteľmi boli Hajdušičania, ktorí okrem susedovcov z Jánošíka uhostili aj predstaviteľov cirkevného zboru z Padiny.

Všetci spolu sa najprv zúčastnili nedeľných služieb Božích. Po prívete domáceho kňaza Slađana Daniela Srdića primeranou kázňou sa veriacim prihovoril niekdajší

Na bohoslužbách v hajdušickom kostole

hajdušický a dnes padinský farár Ján Cicka, po čom zaspieval cirkevný spevokol z Jánošíka.

Po bohoslužbách hostia a ich hostitelia v zborovej sieni pobudli v družnom rozhovore Hostia a ich hostitelia v družnom posedení pri pohostení, ktoré pre túto príležitosť pripravil cirkevníci z Hajdušice a Jánošíka cirkevný zbor a Oltárny krúžok zavítali do Padiny, kde sa zúčastnili žien. Ako je už zvykom, horliví na adventnom večierku. Kázal cirkevníci využili aj toto stretnu- farár jánošícky a administrátor tie, aby zaspievali ešte niekoľko hajdušického zboru Slađan Daniel Srdić a na spestrenie večierka nábožných piesní.

Tri dni predtým vo štvrtok 13. zaspieval padinský cirkevný spedecembra, teda presne na Luciu, vokol.

STARÁ PAZOVA

Humanitárny ekumenický koncert Anna Lešťanová

C

irkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove usporiadal v nedeľu 16. decembra v tamojšom kostole humanitárny ekumenický koncert. V pazovskom kostole vystúpili miestny Zmiešaný zbor Tília s dirigentkou Annou Đurđevićovou, Zbor sv.

Cecilija zo Zemunu s dirigentom Zoranom Đorđevićom a Cirkevný spevácky spolok Ostrog z Nových Bánoviec s dirigentkou Olgou Milićevićovou.

Po uvítacích slovách zborového farára Igora Feldyho tri najmladšie členky z troch uve-

dených zborov zapálili tri adventné sviece na venci. Každý

zbor sa predstavil osobitným príležitostným programom, no

Z vystúpenia staropazovského zboru Tília

odzneli aj body, v ktorých dva zbory vystúpili spoločne.

O vystúpení troch zborov z troch cirkví – slovenskej evanjelickej, rímskokatolíckej a srbskej pravoslávnej – sa vo svojich príhovoroch zmienili traja farári: I. Feldy, Joza Duspara a Branislav Džombić, ktorí poukázali na veľký význam tohto podujatia – tri kresťanské cirkvi na jednom mieste spojené Kristovou láskou.

Medzi hosťami na koncerte bol aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade.

Zozbierané finančné príspevky z koncertu venujú africkým sirotám Terezke a Jacksonovi na ich ďalšie školenie.

DARČEKY PRE DETI V BIJELJINE. V nedeľu 16. decembra slovenský cirkevný zbor a Združenie Slovákov Juraj Jánošík v miestnostiach kostola zorganizovali malú slávnosť. Na návštevu totiž prišla farárka administrátorka Anna Petrovićová, ktorá vykonala bohoslužby a prisluhovala Večeru Pánovu. Prítomní boli aj predstavitelia lokálnej samosprávy Mesta Bijeljina. Po bohoslužbách farárka Petrovićová všetkým slovenským deťom odovzdala darčeky, v prvom rade ilustrované Biblie. Darčeky so sladkosťami za pomoci lokálnej samosprávy pripravili členovia združenia. Potešujúce bolo, že v kostole sa ocitlo viac ako 20 detí aj napriek tomu, že v Bijeljine žije malý počet Slovákov. Svedčí to o tom, že držia spolu a zachovávajú svoju slovenskú identitu.

St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

19

Krásne Vianoce

Andrej Chrťan, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Pavel Tordaj, 4. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Ten nenahraditeľný čas vianočný Vianoce k nám už prichádzajú a najviac sa im tešíte vy, milé deti. Po darčekoch od Mikuláša a Lucky v čižmičkách si teraz pod stromčekom nájdete darčeky od Ježiška. Na Vianoce má byť rodina spolu a tešiť sa na sviatky a na všetko to krásne, čo nám prinášajú. Súčasťou tých nenahraditeľných chvíľ je aj ozdobený jagavý stromček, ktorý vytvára celkové vianočné ovzdušie. Vôňa ihličia, koláčov a teplo domova tvoria čaro vianočného pokoja a rodinného šťastia. Aj v ďalšom roku vám prajeme radostné, krásne a pokojné detstvo.

A tiež nevyčerpateľnú inšpiráciu pri tvorbe prác. ŠŤASTNÉ a VESELÉ VIANOCE, milé deti!

Alexandra Bosáková, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Katuša

Filip Pixiades, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Keb čaro y som dej ma M m ô y d e ti n la žu s mám ý nia c p ln p iť, a e veľa h r m ú t ak l tik aj j a ô ž e m e n i e k t ž e l a n í e le Keb . n s n o r é n i e a n i e k t

som y so í v a ť . O n o r é z . Vš i ľu ď vš e tk y m j a m etk ek tor ý nich s om a yd a c h . Vš svoje la čar a ra e ti e o d s to r že la pot osti. V tk ým ny. Po dejný o b ia , b r š p m hra av y, o etci ľu y som áhala rútik , či e k d ia d ev s d p b a l y la v a sm u , d na s s o m nila b a b v e som utný. M oli by š omy a ete by ľa šťas aj iný y

cho vojny ojím ča ťastné autá. D mali ve tia, lás m . a k r daž oby, v násilie rodejn Nik to eti by ľa peňa y š ý ď b prá a by p etci by . V tom m prút y neb mali ve zí, ce, ale adali c boli zd to sve ikom z ol hlad ľa te t a u n gick Čarode rávili b krík y. raví a š by ne stavila ý y R b e ť ý j a x n o y č s i s ým di as st tn v by v šetk et, v k t prúti so svo čia by í. Nam ovali n k j im ie o b o o ro e o lo p m by m by s i deťm chodil sto Le o i ek n o do v i m . n š etci é.

ZŠ J t ína G bol v y t vor ova ašp i i l š ť as a na P a tní m a opo rová, p a kd vića i at a e , Su č se k ka ,

• DETSKÝ KÚTIK •

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• •

Naďa Papová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Emin a ZŠ 15 Čásarová ,2 . októ bra, P . 1, ivnic a

Vianočné sviatky v našej rodine Zo všetkých sviatkov v roku pre mňa sú najkrajšie

Tibor Martuliak, 6-ročný, Predškolská ustanovizeň Včielka, Kulpín

vianočné sviatky. Práve vtedy začínajú aj zimné prázdniny a už prvý deň je krásny. Štedrý deň, predvianočná nálada, zdobenie stromčekov a rozvoniavanie koláčov v izbe – všetko to nám veští niečo pekné a záhadné.

Naša rodina večer ide do kostola a ak napadá sneh, všímam si nádherné, inovaťou ozdobené stromy, ktoré sa jagajú pod svetlom lámp elektrického osvetlenia.

Keď sa vrátime z kostola, pod stromčekom nás čakajú darčeky, na ktoré sa ja a môj brat veľmi tešíme. Na druhý deň ráno s bratom chodíme polazovať. Vždy dostaneme veľa darčekov.

Počas vianočných sviatkov s rodinou idem do Nového Sadu, ktorý je veľmi pekne ozdobený a dodáva nám tú slávnostnú náladu. Všade je čarokrásne a je to tá opravdivá vianočná atmosféra.

Pre mňa sú Vianoce najkrajším sviatkom a s veľkou netrpezlivosťou ich očakávam.

Igor Bažaľa, piatak, ZŠ Jovana Popovića, Susek Martina Agarská, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Pavlínka Zimová, 6-ročná, Predškolská ustanovizeň Včielka, Kulpín

• DETSKÝ • KÚTIK •

Tamara Hudecová, 4. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

21

Gratulácie

Všetkým občanom Kovačickej obce, ako i ľuďom dobrej vôle a čitateľom Hlasu ľudu želáme šťastné prežitie vianočných a novoročných sviatkov

Obec Kovačica predseda obce Milan Garašević

Zhromaždenie obce Kovačica predseda Zhromaždenia obce dipl. právnik Zlatko Šimák

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Vi�no� � � k � � �ido�k �� OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 22. – 29. 12. 2018• 51 – 52 /4834 – 4835/

Vianočný pozdrav Mgr. Samuel Vrbovský, biskup

B

etlehemské jasle, do ktorých je uložené malé spiace dieťa, v našich predstavách oživujú najradostnejšie sviatky, Štedrý večer a Vianoce.

Tieto sviatky si pripomíname z roka na rok. Tešíme sa im a už celé týždne pred ich príchodom veľkú časť svojej pozornosti sústreďujeme na vonkajšiu a vnútornú prípravu, aby sme ich čo veľkolepejšie zasvätili. Vianočná idyla už sama osebe zoskupuje roztrúsených členov rodiny okolo vianočného stola.

Ako kresťania musíme postúpiť od idyly k rozumnému a odvážnemu uvažovaniu a oceňovaniu významu Pánovho príchodu na tento svet. Vierou svojho srdca musíme skúmať časový odkaz Pánovho vtelenia sa do hriešneho človeka a Jeho príchodu medzi nás. Keď hovorím o časovom odkaze Pánovho narodenia, hovorím to preto, lebo z Jeho narodenia si my kresťania nemôžeme urobiť nejakú šablónu, ale popri nezmeniteľných a večne platných zásadách, dôvodoch a okolnostiach Jeho príchodu na tento svet musíme sa usilovať poznať aj časový význam a odkaz tohto veľkého daru Božieho v prospech hriešneho ľudstva. Čo teda znamená príchod Ježiša Krista pre nás, v našom danom časovom období? Narodenie sa Spasiteľa nebolo udalosťou len pre vtedajšiu ľudskú generáciu. Ježiš Kristus neprišiel na tento svet len pre tých, ktorí sa v čase Jeho zemského pôsobenia pridali k Nemu a kráčali za Ním. Táto hlboká pravda má zaznievať v našich chrámoch aj po tieto vianočné sviatky. Lebo chrám Boží nemôže

byť príbytkom len pre pevných vo viere v Krista Ježiša, ale pre všetkých ľudí, ktorí hľadajú k Nemu cestu. Pán Ježiš neotvoril brány k bohatstvu Jeho evanjelia len vo viere neochvejnému Petrovi, ale aj váhajúcemu Nikodémovi, alebo vypočítavému bohatému mládencovi. Preto nemôžeme zahatať cestu do chrámu ani tomu, kto pod ťarchou hriechov zápasí vo svojom srdci o to, aby sa dostal na cestu zdravého života a víťazstva nad svojím pokušením.

A kto sa môže pochváliť, že je už taký silný vo viere, že je odolný proti každému pokušeniu? Či nie sme neraz v pokušení zameniť Pána Boha za zdanlivého boha, ktorý si nás chce získať rozličným spôsobom a na rozličné ciele? Či odolávame pokušeniu brať meno Božie nadarmo? Či nie sme neraz v pokušení prebývať v deň sviatočný a nedeľný v takom prostredí mimo chrámu, ktoré nás nemôže ctiť a ktoré môže poškodiť aj nášmu dobrému menu? Alebo či namiesto oslavovania Hospodina nenavádza nás pokušiteľ oddať naše telo do náručia hriešnosti, za ktorú nás môže Hospodin trestať až do štvrtého pokolenia našich potomkov. Bojovať proti týmto hriechom a víťaziť nad nimi nenaučíme sa v prostredí, ktoré je ich koreňom, ale tam, kde z kazateľnice, alebo spred oltára znie zvesť Božieho slova. Tam poznáme, že slová napomenutia, výstrahy alebo povzbudenia nie sú záležitosťou len čírej mravouky, ale za nimi stojí Pán Boh, ktorý nás k sebe volá a čaká nás ako starostlivý otec svojho márnotratného syna.

A on je a zostane jadrom celého kresťanského života, jeho vzniku, rozvoja, vývinu a ďalšieho pokračovania. Takto sa Jeho pravý príchod na

svet nestal len čírou historickou skutočnosťou, ale večne živou a účinkujúcou záležitosťou, s plným požehnaním pre každú epochu ľudského života a ľudskej spoločnosti. Takéto chápanie Pánovho príchodu vedie nás k tomu, aby sme vo vianočných slávnostiach nehľadali odpoveď len na tú otázku, čo nám prináša Pánovo narodenie, ale aj na tú, čo my hriešni ľudia Jemu prinášame. Veď On prichádza k nám, ale či my prichádzame k Nemu?

To si musíme každý rok znova a znova opakovať, keď svätíme vianočné sviatky.

Otec nebeský poslal svojho jednorodeného Syna, aby nám zvestoval, čo je Jeho vôľa. Apoštol Pavel o nej hovorí: „Lebo to je vôľa Božia; vaše posvätenie...“ (1. Tes 4, 3). Ak toto máme na zreteli, vtedy by sme mali vianočnú príležitosť využiť na to, aby sme sa koncentrovanou mysľou zaoberali sebaskúmaním, či a ako sme plnili Božiu vôľu v súvise s naším posvätením sa. Či odstúpil, vzdialil sa od nás hriech a dostal sa Kristus do popredia nášho zmýšľania a konania, alebo opačne.

Vianočné slávnosti nás uisťujú, že cesta k nášmu posväteniu je nám otvorená. Otvoril ju sám Ježiš Kristus, ktorý nás k sebe volá, aby nás skrze Ducha Svätého posvätil a priviedol k spáse. Avšak neuspokojujme sa tým, že tohto vznešeného cieľa dosiahneme už tak, keď budeme vyznávať, že Kristus prišiel na svet, umrel za nás a vstal z mŕtvych, aby sme aj my žili.

Táto hlboká pravda Božia stane sa prameňom nášho posvätenia až vtedy, keď ju prestaneme považovať len za náboženskú poučku. Takáto pravda Božia sa musí stať jadrom našej živej viery. Ak nás tohtoročné Vianoce privedú k takémuto rozhodnutiu, potom môžeme povedať, že boli pre nás plné požehnania a že narodený Syn Boží priviedol nás k novému životu.

Milí bratia, milé sestry, želám Vám požehnané Vianoce a pokojný nový rok 2019.

Z obsahu Pôvod a symbolika vianočného stromčeka Str. 25

Vianoce a deti Str. 26

Padinské zvyky a obyčaje na Kračún Str. 28

Vi�no�� � k���ido�k��

Vianočný pozdrav z Matice slovenskej

V

kalendári ostal posledný list, ktorý signalizuje, že ďalší rok za sebou onedlho zatvorí dvere. Je december...

Mesiac chladu a zimy, ktorý kontrastuje s teplom rodinného krbu najkrajších sviatkov

Mnohým z nás sa k decembru viažu tie najkrajšie vianočné spomienky. Plný stôl, voňavý stromček uprostred izby, krásne červené gule z jemného skla, oriešky, slamený koník, no najmä rodina, základ spo-

ského myslenia, pestujete slovenskú kultúru, ktorá je obrazom vyspelosti slovenského národa, zachovávate kresťanské náboženstvo, ktoré je symbolom dobra Slovákov, a vychovávate... Vychovávate

Vianočný pozdrav Anjel Pánov pozdrav nesie, radosť znie zo všetkých strán, radujme sa, veseľme sa, narodil sa Kristus Pán.

Narodil sa, k nám sa skláňa pravý človek, Boží Syn, prináša nám pokoj, radosť, odpustenie našich vín.

Vítame ťa z neba hosti, anjelskými piesňami, sláva Bohu na výsosti, pokoj ľuďom na zemi.

V tie vianočné sviatky poviem vám veršík krátky: Pán Ježiš sa narodil prečo by si dnes smútil.

Tak sa všetci radujme chválu Mu vzdávajme, že nás až tak miloval, že nás seba daroval.

Vianoce, Vianoce, už ste tu zas, čas detskej radosti, čistej nevinnosti, nesiete do srdca lásku a jas.

roka – Vianoc. Prichádza obdobie spomalenia pracovného tempa, obdobie stabilizácie hodnôt, obdobie lásky a rodiny. December predstavuje čas, keď si intenzívnejšie uvedomujeme, čím žijeme, kým sme, čo nás robí šťastnými a kam smerujeme... Je to čas bilancií, keď hodnotíme nielen naše pracovné výsledky, ale najmä náš osobný vklad, ktorý venujeme našim najbližším, našim rodinám, tým, ktorí nás celoročne podporujú, milujú a ktorí pre nás žijú... December dáva na vážky naše pracovné i osobné snaženia, nastavuje zrkadlo...

Azda najviac zo všetkých mesiacov roka je december mesiacom rodinným (... kiežby tých mesiacov bolo počas roku viac).

24

ločnosti i šťastia: mama, otec, starí rodičia i deti – všetci pri jednom stole, plní očakávania i radosti s vnútorným presvedčením potešiť toho druhého darčekom, ktorý preň starostlivo vyberali.

Práve Vy naši krajania ste si svoje zvyky odniesli z domoviny do šíreho sveta. Vo svojich srdciach ste si niesli vlastnú identitu, v rukách remeslo a v hlavách múdry um. Z pokolenia na pokolenie ste odovzdávali najvzácnejší poklad svojim potomkom, aby ďalej hrdo šírili svoju kultúru, náboženstvo i históriu.

Milí krajania, je naozaj obdivuhodné, čo ste do dnešných čias zachovali... Pestujete slovenskú reč, ktorá je odrazom sloven-

II

ďalšiu slovenskú generáciu, ktorá zabezpečuje udržateľnosť našej svojbytnosti.

V mene Matice slovenskej Vám vyslovujeme úprimné poďakovanie. Želáme Vám pokojné a krásne Vianoce. Prežite ich s tými, ktorých milujete, s láskou, obklopení Vašimi najbližšími.

Za Maticu slovenskú Zuzana Pavelcová

Pastieri pobožne pokľakali Anjeli nebeskí zaspievali: Sláva buď vždy Bohu na výsosti a ľud svoj nech pojme do radosti.

Všetci Ťa vítame v pobožnosti vitaj Ty, radosť nad radosti.

Ach vitaj, Ježišu najmilší, Ty verný lekár našich duší.

Nad Betlehemom Nad Betlehemom Dávidovým tmavá noc sa vznášala, keď sa láska Božia tíško na zem hriešnu skláňala.

Zbor anjelov hneď zaspievali, slávny chorál vianočný: Sláva Bohu, pokoj ľuďom, ticho znie spev slávnostný.

Radujú sa nebešťania, že to ľudstvo ubité hriechom, diablom, neresťami, vstane slávou odiate.

Prišiel Mesiáš sľubovaný a hlásaný prorokmi, zažiarilo slnko spásy, nad všetkými národmi.

Pripravila: Anna Speváková

HLAS ĽUDU | 22. – 29. 12. 2018 • 51 – 52 /4834 – 4835/

VEDELI STE?

Pôvod a symbolika vianočného stromčeka V ianočný stromček ako známy symbol Vianoc skrýva v sebe krásne a hlboké posolstvo.

Máme ho radi, pretože rozpráva o zázraku prvých Vianoc. Aj keď sa hovorí, že bol reformátor Martin Luther, ktorý ozdobil prvý vianočný stromček, pri jednom vianočnom programe v kostole, nevieme to s istotou potvrdiť. Iné pramene hovoria, že sa vianočný stromček objavil v 17. storočí v meste Štrasburg.

Odtiaľ sa táto tradícia rozšírila po celom Nemecku, neskôr do Anglicka (1841) a vysťahovalci ju priniesli aj do Severnej Ameriky. Do Francúzska ho roku 1682 po prvýkrát priniesla švagriná kráľa Ludvika XIV. Liselotta.

Až koncom 18. storočia sa vianočný stromček rozšíril do ostatnej časti Európy – hlavne do všetkých európskych protestantských krajín a na ďalšie kontinenty. V katolíckych krajinách sa evanjelicko-reformačný symbol vianočného stromu hneď neujal. Až po Tolerančnom patente v roku 1781, ktorý priniesol náboženskú slobodu, sa mohla rozvinúť tradícia vianočných stromčekov. Na cisárskom dvore vo Viedni vianočný stromček prvýkrát zažiaril v roku 1816, v Prahe v roku 1820, neskôr i v Uhorsku, teda aj na Slovensku.

Dnes je používanie vianočných stromčekov všeobecne rozšírené aj medzi katolíkmi a čiastočne aj medzi pravoslávnymi kresťanmi.

Do 19. storočia stromček bol len mestskou módou, na vidieku našiel miesto počas 1. svetovej vojny.

Okolo roku 1850 sa objavili prvé sklenené a lesklé ozdoby: gule, malí anjeli, hviezdy (znázorňujúce Betlehemskú hviezdu – kométu), zvončeky a iné lesklé sklenené ozdoby.

Rovnako ako Vianoce aj vianočný stromček má svoj pôvod v pohanstve. Starovekí pohania spojili uctievanie Slnka s uctievaním ženského božstva matky Astarty s rituálnym kultom stále zelených stromov. V období pohanských osláv Slnka pohania – politeisti (vyznávači

mnohobožstiev) už dávnejšie pred Kristom usporadúvali pri zelených stromoch tanečné rituály. Na stromy navešali rozličné ozdoby, ovocie a svetlá. Neskôr sa to prenieslo do domácností, pretože to bolo pohodlnejšie. Jedle ako stále zelené

presvedčilo pohanských kňazov a mladíkovi, ktorého mali obetovať, darovali život. Vyťali strom, v ktorom podľa nich prebývali ich pohanské božstvá. Pri tomto strome spoločne večerali a oslávili Boží dar, narodenie Spasiteľa.

Vianočný stromček na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave Foto: Marína Horvátová

stromy života boli zasvätené starým orientálnym a antickým pohanským božstvám. Aj prastaré germánske kmene na sviatky božstva Slnka stavali na jeho poctu pred domy jedle s navešanými svetlami.

Legenda hovorí, že starí pohanskí keltskí kňazi verili, že ich božstvá prebývajú v stromoch. Pred jednou slávnosťou vraj pripravili svojim božstvám krvavú obetu, mladého muža.

Na stretnutí sa objavil kresťanský misionár Winfried, ktorý prítomným ľuďom porozprával príbeh o narodení Ježiša Krista a o sile dobra a lásky. Misionárovo svedectvo

Cirkev dala tomuto pohanskému zvyku kresťanský význam. Strom alebo jeho drevo je symbolom toho, že v drevených jasliach sa narodil Ježiš Kristus a na drevenom kríži zomrel. Vianočný stromček by sa mal zdobiť na Štedrý deň.

Vianočný stromček – či je to už smrek, jedlička, borovica – je vždyzelený, a aj stromček umelý by mal byť zelenej farby! Zelená farba je symbolom života, rastu a nádeje.

Poukazuje na nádej večného života, ktorý Boh v Ježišovi Kristovi ponúkol všetkým veriacim v Neho. Vianočný stromček skrášľujeme ozdobami

III

a sladkosťami. Skôr sa naň dávali jabĺčka, orechy, perníky a lesklé cukríky. Ovocie pripomína požehnanie Božie v rajskej záhrade a sladkosti sladkosť života vo svetle viery v Ježiša Krista. Na stromček sa dávajú svetlá. Kedysi to boli sviečky voskové, dnes skôr elektrické. Všetky tieto svetlá rovnako poukazujú na Pána Ježiša, ktorý je Svetlo sveta a ktorý povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“ (J 8, 12).

Lesklé gule a iné lesklé ozdoby na stromčeku tiež symbolizujú svetlo, ktorým je Kristus – je to svetlo lásky večnej a nehynúcej uprostred tmy ľudského egoizmu, materializmu a duchovnej prázdnoty.

Vetvičky vianočného stromčeka sú rozložené na všetky strany. Tak je aj Božia láska ponúknutá všetkým ľuďom. Aj Pán Ježiš otvára svoju náruč a hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie!“ (Mt 11, 28).

A anjel na betlehemských poliach hovorí: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu...“ (L 2, 10).

Pod stromček sa dávajú darčeky pre celú rodinu a priateľov. Aj tento krásny tradičný zvyk má svoju symboliku. To nám pripomína tú pravdu, že Stvoriteľ celého kozmu, času, priestoru, mnohých bytostí a človeka nám dal svoj nádherný – jedinečný vianočný dar – daroval nám Spasiteľa, ktorý nás skrze našu vieru v Neho zachránil a zachraňuje od všetkého zlého a od duchovnej smrti.

Vrchol vianočného stromčeka ukazuje smerom hore, k nebu; ku nekonečnosti, k večnosti. To nás učí dve dôležité pravdy. Najskôr tú, že Spasiteľ prišiel z duchovných sfér – z výšin na našu planétu – na Zem, do Betlehema, a potom na vrch – na Golgotu, aby sa stal naším Spasiteľom.

Pripravil: Mgr. Vladimír Obšust, farár novosadský

25

Vi�no�� � k���ido�k�� STARÁ PAZOVA

Vianoce a deti Anna Lešťanová

K

najvýznamnejším kresťanským sviatkom patria Vianoce a na tieto prekrásne sviatky sa azda najviac tešia tí najmladší. Je to čas, keď je rodina spolu a spoločne trávi sviatočné chvíle. Ako sa na tieto sviatky chystajú staropazovské ratolesti? Zavítali sme do tamojšej Predškolskej ustanovizne Poletarac. Krásne chvíle počas tohto prípravného adventného obdobia na Vianoce sme strávili s najstaršou slovenskou skupinou poldenného pobytu, v čele ktorej je vychovávateľka Anna Lešťanová. Niekoľko skupín Poletarca, vrátane aj tejto skupiny, je umiestnených v neďalekej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka.

Vianoce sú obdobím plným lásky a najmä spoločne strávených chvíľ. Mnohí z nás si nevedia bez rodiny a blízkych

so 14 škôlkarmi –Darkom Hrehorom, Miou Havranovou, Líviou Kubečkovou, Darinou Barnákovou, Ivonou Benkovou, Majou Šagovou, Petrou Kolárovou, Andreou Lichtlerovou, Andrejom Očovajom, Stelou Cerovskou, Annou Párnickou, Lorianou Chrenekovou, Andrejom Čmelíkom a Darkom PotraZ ozdobovania vianočného stromčeka nom – ktorí nám Výkresy malých škôlkarov v škôlke z úprimného tieto sviatky vôbec predstaviť, detského srdiečka prezradili, Vianoce sú obzvlášť mimoriadvôňa vianočného pečiva či via- ako sa na tieto sviatky chystajú ne pre deti – každé z nich určite nočného stromčeka vyvoláva a čo si v liste Ježiškovi prajú, túžobne očakáva, aký darček si tie najpríjemnejšie pocity. A aby im priniesol pod vianočný nájde, a keďže naši malí kamapráve také sme mali aj my spolu stromček. ráti z Poletarca ešte okrem svojho mena nevedia zatiaľ toho veľa napísať, pošepli nám, aký darček by si najviac priali dostať k Vianociam. Medzi obľúbené darčeky za-

Darčeky na mikulášskej oslave

26

IV

HLAS ĽUDU | 22. – 29. 12. 2018 • 51 – 52 /4834 – 4835/

Najkrajšie ozdôbky sú tie, ktoré deti samy zhotovili

vu si potom deti iba presunú do rodín, na rodinnú oslavu so svojimi najmilšími. Všetky ozdôbky, ktoré si deti zhotovili v škôlke, si zoberú domov a s veľkou radosťou zavesia na vianočné stromčeky. Podarilo sa nám i z plastelínovej hmoty urobiť medovníčky a keďže sú

Spoločná fotografia detí s vychovávateľkou pri vianočnom stromčeku

Bravo – každé dieťa už vie napísať i svoje meno

radili: lego kocky, bábiky a domčeky pre nich, autíčka...

No nevystali ani sladkosti, kým jedno dievčatko s úsmevom na tváričke povedalo, že sa jednoducho chce dať darčekom prekvapiť.

Vo väčšine rodín sa tieto sviatky začínajú so začiatkom ad-

ventu a ako je to v tejto skupine, porozprávala nám samotná vychovávateľka: „Po oslave Mikuláša a zhotovených čižmičkách teraz sa intenzívne chystáme na najkrajšie sviatky v roku – na Vianoce. A na ne sa deti veľmi tešia. V našom malom kreatív-

Každé dieťa si zhotovilo čižmičku

nom centre (v detskej izbe sú aj iné centrá – rozprávkový, knižničný, konštruktívny…), v ktorom teraz azda najviac trávime aj času, sme si urobili rozličné ozdôbky na vianočný stromček. Do škôlky chodíme do 21. decembra, a potom máme zimné prázdniny. Vlastne túto začatú vianočnú osla-

V

tieto v škôlke nekonzumné, tie voňavé a chutné na jedenie si vraj doma pred sviatkami zhotovia s mamami a starými mamami.

Verím, že sa im aj táto spoločná práca podarí, lebo sú deti veľmi šikovné a kreatívne.“ Foto: autorka a z archívu skupiny

27

Vi�no�� � k���ido�k�� SPOMIENKY NA ČASY DÁVNE

Padinské zvyky a obyčaje na Kračún Anička Chalupová

V

ianočné sviatky sa u Slovákov v Banáte spájajú s mnohými krásnymi zvykmi a tradíciami. Na prastarú tradíciu vianočných sviatkov v Padine si podnes pamätá Pavel Petráš, ktorý patrí asi k tým posledným generáciám, ktoré zažili a natrvalo si zapamätali staré zvyklosti na kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, sviatky pokoja, mieru a radosti. „V minulosti bol Kračún (Vianoce) najradostnejším duchovným sviatkom. V domácnosti sa už niekoľko dní vopred všetko upratovalo, aby čistotou všetko voňalo.

Keď prišiel Štedrý deň, na Adama a Evu, celá rodina mala plné ruky práce, gazdovia hneď zrána na niekoľko dní priprávali krmivo pre statok a dobytok, čistili, upratovali a kydali v koniciach (stajniach) a pod. Keď sa kukuričím vykúrila pec, domáca zamiesila a upiekla chlieb a opekance. Táto sladká pochúťka, ktorú gazdiná prichystala tak, že upečené opekance zabarila horúcou vodou, obsypala makom a popolievala medom, podávala sa v mise, z ktorej celá rodina jedla drevenými lyžicami.

Okrem toho cez deň sa chystala aj kapustnica alebo sárma, krumple s klobásou na ťapši, drobné koláčiky, trúbaľky, platňové koláče a pod.

V minulosti v predvečer Kračúna gazda nabral slamy do košiara a postlal pod kone, ovce, tiež rozsypal po podlahe v pitvore a chyžiach ako symbol, že sa Ježiško narodil v jasličkách na slame. Keď sa začal dedinou ozývať zvuk zvonov, celá rodina, okrem starkej (stará alebo prastará mama), ktorá zostala doma a dávala pozor na prípravu klobás a mäsa v peci, tiež chystala štedrovečerný stôl, šla do

28

kostola na slávnostné služby Božie. Po návrate z kostola sa v každej domácnosti zišli všetci členovia rodiny k slávnostnej večeri. Keď sa posadili k stolu, starký (starý alebo prastarý otec) najprv rozkrojil jedno jablko

Spevári (deti) chodili pod oblok spievať Čas radosti, veselosti… Čas radosti, veselosti, nastal požehnaný, keď Spasiteľ Vykupiteľ narodil sa z Panny, v mestečku Betleme, v jasličkách

Zaspomínal si na dávne časy Pavel Petráš, majiteľ Slovenského etno múzea Petráš v Padine

na toľko častí, koľko bolo členov rodiny za stolom, a dal každému kúsok zjesť so zámerom, aby sa pri štedrovečernom stole stretli znovu aj o rok. Neskoršie si každý člen rodiny zo slameného košíka zobral jeden oriešok, ktorý predpovedal zdravie v budúcom roku.

Po večeri sa spievali pesničky z Tranoscia, čakal sa príchod Ježiška s ozdobeným stromčekom.

Pod stromčekom sa nachádzali darčeky, ktoré pripravili rodičia, a Ježiško (obyčajne to býval sused alebo súrodenec oblečený do primeraného kostýmu) delil darčeky, deti sa modlili, recitovali básne o Ježiškovi, sľubovali, že budú dobré. Jedľové halúzky sa ozdobovali strapčekovým cukrom (salónkami) alebo orechmi zabalenými do staniolu a maličkými sviečkami. Kriskindeľ (jedlička) sa dávala do stácej izby a nesmela sa oberať do Troch kráľov.

VI

tala sa: A kelko vás jesto? Spevári odpovedali: Edom Antoni, druhý na koni, tretí v kabáte, štvrtyho neznáte a piaty som ja. Neskoršie ich za spev odmenili orechmi, jablkami a dinárikom. Neskoršie starší s karbidkami alebo gajzovými lampášmi šli k najbližšej rodine alebo k tým, čo ich volali spievať pieseň Tichá noc. Na Štedrý večer aj mládenci chodili dievkam pod oblok strieľať z prangií, kde potom boli večerou a vínom pohostení. O polnoci sa z kostolnej túrne (veže) ozýval spev cirkevníkov, ktorí spievali vianočné piesne Díte se nám narodilo a Sláva Bohu na výsosti: Díte se nám narodilo v mestečku Betleme, to plesámi zpusobilo ve všem duchovným Jeruzaléme…

To sa v nočnom tichu ďaleko počulo.

Ráno na Vianoce deti chodili palazovať: Štestí, zdravý, pokoj pra-

Malí palazuvári a spevári sa najviac tešili vianočným sviatkom, lebo vtedy do kapsičiek pribudlo najviac sladkostí

na slame /:leží malé Pacholiatko na zime:/…

Domáca otvorila okno a pý-

vý, prinášame k Vám. Nejprv pánu hospodáru, potom Vašim dítkam.

Zďaleka k Vám ideme, novinu Vám nesieme, čo sa nám dnes narodi-

HLAS ĽUDU | 22. – 29. 12. 2018 • 51 – 52 /4834 – 4835/

lo v meste Betleheme. Narodil sa nám Kristus Pán, aby ste mu niečo dali a nás ďalej poslali. U rodiny Petrášovej sa zvyky a obyčaje na Vianoce dodržiavajú podobne tak ako v minulosti. Gazdiná Dušanka s manželom Pavlom aj podnes v súlade s tradíciou oslavujú Vianoce podľa starých obyčají a naplno si ich vychutnávajú so svojimi blízkymi a najmilšími.

ZABUDNUTÉ A OD PRACHU OFÚKANÉ ISKRIČKY Z DEJÍN PADINY V období medzi dvoma vojnami v Padine sa chodilo aj s Betlehemom. Podľa údajov z knihy Padinské ľudové zvyky a obyčaje spoluautorov Jána Kolárika a Zuzany Papovej posledné sa uskutočnilo v roku 1937. Bola to skupinka mladých mužov, ktorí predstavovali troch kráľov, štyroch pastierov, dvoch anjelov a

Pre Vianoce je príznačný štedrovečerný stôl, za ktorým sa v minulosti zhromažďovala celá rodina

do izby nás zavolajte.

Pán Boh daj dobrý večer!“ Domáci lampu nechali v pitvore, aby hviezda zažiarila betlehemským svetlom Vianoc v tmavej izbe. Anjeli položili Betlehem na stôl.

Pastieri si políhali na podlahu, na slamu. Tvárili sa, že spia. Ostatní postojačky spievali: „Nastal nám čas velmej veselý, Jablká a orechy sa pre spevárov uschovávali Najpr všimu v košíkoch, slamienkach a tkaných vreckách nášmu gazdovi, ej, ej, nášmu gazdovi. jednu hviezdu. Oblečení boli Do vášho domu sviňaciu nohu, v príležitostných kostýmoch, vášmu synovi bohatú ženu. ktoré si sami zhotovili. Anjeli Na vašom stole rozkvitla ruža, niesli malý drevený kostolík, v vašim panenkám pekného ktorom bola slama, jasličky a muža. v nich bábika, na veži hviezda.

Do vášho dvoru Evi-Evičku, Chodili na Štedrý večer do vášmu synovi peknú ženičku.“ domácností, kde najprv pred Kráľ vinšoval: domom, pod oknom za„Pásli ovce valasi, spievali Tichú noc. Domáci s pri betlehemskom sálaši, petrolejkou vyšli im v ústrety, anjel sa im ukázal, pozvali ich dnu. V pitvore kráľ do Betlehema ísť kázal.“ povedal: Anjel zobudil pastierov spie„Z ďalekej cesty ideme k vám, vajúc: peknú novinu nesieme vám. „Vstaňte hore a poďte, Vy sa z toho neľakajte, Krista Pána nájdete.

Nájdete ho v jasličkách, obvinutý v plienočkách.“ Priniesli lampu a pastieri chodili okolo kostolíka a palicami, na

vedel.

Anjeli spievali, nám oznamuvali, že sa Ježiš narodil.“ Neskoršie všetci spievali: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvet vykvitol nám, radujme sa.

Zo života čistého, z rodu kráľovského nám, nám narodil sa.“ Kráľ sa pomodlil modlitbu Pánovu, ktorú zakončili slovami: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Amen.“ Pastieri spievali: „Dajteže nám, dajte, ak nám chcete dať, máme krátke kožuške, oziabe nás na nôške, zima nám je stáť.“ Domáci ich darčekmi potešili, do kostolíka i peniaze položili, ponúkli ich jedlom a vínom. Pri odchode sa

Padinskí betlehemci v roku 2005 v nahrávaní Vianočných kolied pre Slovenskú redakciu TV Nový Sad

ktorých mali retiazky, búchali o podlahu. Nasledovala pieseň: „Povedzte nám, pastírové, čo ste videli, keď ste sa vy o polnoci všetci rozbehli.

Videli sme krásno díte narodenvo v Betleme.

A ktože vám o dieťatku tamto poviedav?

Bol by išiel aj ja s vámi, keby bol

VII

vinšovníci poďakovali piesňou takto: „Ďakujeme vám za vaše dary a nebanujte, že sme tu boli.

A ty, gazda náš, vezmi karikáš, ak sme niečo pochybili, popod nohe nás.“ Tak betlehemci zvestovali vianočné posolstvo radosti o narodení Pána Ježiša Krista všade tam, kde ich zavolali.

29

Vi�no�� � k���ido�k��

Nech Vianoce voňajú medovníkmi Medovníčky Suroviny: 160 g medu, 160 g kryštálového cukru, 120 g masla, 500 g hladkej múky, 1 lyžička sódy bikarbóny, 1 lyžička mletej škorice, 2 vajcia, 1 lyžička perníkového korenia (mešavina začina za medenjake), 2 lyžice kakaa; Na zdobenie: bielok, 150 – 200 g práškového cukru, lyžička citrónovej šťavy Takto sa to podarí: Maslo, cukor a med dáme do hrnčeka a prehrejeme tak, aby sa všetko roztopilo, ale nie tak, aby to bolo horúce.

Postupne pridáme ďalšie suroviny a vypracujeme cesto. Cesto necháme 12 hodín oddychovať. Pomúčime si dosku, cesto vyvaľkáme a vykrajujeme medovníčky. Dáme do rúry na 210 stupňov na 5 až 7 minút. Treba dávať pozor, závisí to od rúry. Zdobenie: Práškový cukor preosejeme cez jemné sitko. Pridáme vaječný bielok, lyžičku citrónovej šťavy a šľaháme. Ak bielková poleva nezačne čoskoro meniť potrebnú konzistenciu, môžeme

pridať ešte trošku cukru – nezabudnime ho však opäť preosiať cez sito. Správnu hustotu polevy spoznáme vtedy, keď vezmeme obyčajné špáradlo, naberieme ním trošku polevy a kvapneme na perník. Ak sa poleva nebude roztekať a bude držať svoj tvar, je hotová. Aby nám zdobenie perníkov išlo od ruky, pomôžeme

Zliepané koláčiky

Torta vločka Suroviny: Na cesto: 5 bielkov, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, ½ kypriaceho prášku, 100 ml mlieka, vanilínový cukor; Na plnku: 400 ml mlieka, 5 žĺtkov, 100 g cukru, 50 g čokolády na varenie, asi 200 g Jaffa keksov, 300 ml sladkej smotany, želatína fix; Na ozdobu: 200 ml sladkej smotany alebo šľahačky Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom, pridáme múku a kypriaci prášok. Vyleje-

si mikroténovým vreckom.

Foto: E. Šranková

me do plechu vyloženého papierom na pečenie. Pečieme na 200 ºC orientačne 30 minút. Upečené cesto popicháme špáradlom a polejeme mliekom, ktoré sme prevarili s vanilínovým cukrom. Necháme vychlad-

núť. Plnka: Žĺtky vyšľaháme s cukrom a prelejeme horúcim mliekom. Za stáleho miešanie plnku uvaríme. Do teplej plnky zašľaháme želatínu fix. Osobitne vyšľaháme sladkú smotanu a zmiešame s vlažnou plnkou. Necháme vychladnúť. Čokoládu a keksy nastrúhame, pridáme do plnky a zmiešame. Na cesto natrieme plnku a celú tortu natrieme a ozdobíme vyšľahanou sladkou smotanou alebo šľahačkou.

Zdroj: www.recepti.com

Suroviny: 300 g hladkej múky, 200 g margarínu, 100 g práškového cukru, 10 g vanilínového cukru, žĺtok; Lekvár na zlepenie koláčikov Takto sa to podarí: Všet-

k y suroviny zmiešame do misky a vypracujeme cesto. Cesto vyvaľkáme a použijeme vykrajovačky.

Pečieme pri teplote 180 °C orientačne 5 – 7 minút.

Zdroj: dobruchut.azet.sk

Grécka torta Suroviny: Na 3 cestá: 12 bielkov, 27 lyžíc cukru, 12 lyžíc mletých Plazma keksov, 15 lyžíc orechov; Na plnku: 12 žĺtkov, 200 g cukru, 2 vanilínové pudingy, 600 ml mlieka, 300 g margarínu, 100 g práškového cukru, 200 g nakrájaných Plazma keksov, 200 g mliečnej čokolády (podľa výberu), 200 g nahrubo mletých orechov Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme 4 bielky s 9 lyžicami cukru, pridáme 4 lyžice mletých keksov a 5 lyžíc mletých orechov.

Plech veľkosti 24 cm vyložíme papierom na pečenie, vylejeme cesto a pečieme na 180 ºC orientačne 18 minút. Upečieme 3 takéto cestá,

ktoré necháme vychladnúť. Plnka: V 150 ml mlieka rozmiešame pudingový prášok, do ktorého pridáme aj žĺtky vyšľahané s cukrom.

Zavaríme do zvyšného mlieka a puding za občasného miešania necháme vychladnúť.

Pridáme margarín vyšľahaný s práškovým cukrom a zmiešame. Pridáme i mleté orechy, nakrájanú mliečnu čokoládu a krájané keksy a dobre zmiešame. Na prvé cesto natrieme tretinu plnky, na druhé cesto druhú tretinu a na tretie zvyšnú plnku. Ozdobíme sladkou smotanou a primeranými ozdobami.

Zdroj: recipeci.com

Vianočný kaleidoskop pripravila: Anna Horvátová

30

VIII

Gratulácie

Krásne vianočné sviatky so svojimi blízkymi, veľa šťastia, zdravia, lásky a pohody v novom roku 2019 želá

BUGARSKI DENT stomatologická ordinácia

Dr. Janka Bugarská

Ul. Juhoslovanskej armády 26 1. poschodie, číslo bytu 7 Báčska Palanka mobil: 063/83-73-144

• GRATULÁCIE •

Špecializovaná stomatologická ordinácia

Dr. Ana Meši

doktorka stomatológie špecialistka stomatologickej protetiky 21 211 Kysáč Ul. Dr. Janka Gombára 125 021/828-617 062/84 11 275

V čarovnej atmosfére Vianoc zabudnite na starosti všedných dní a nový rok 2019 prežite čo najlepšie

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

31

Kultúra LETÍ PIESEŇ, LETÍ 2018

Laureáti festivalu Dišpiter, Kaňová a Kováč Anička Chalupová

V

nedeľu 16. decembra sa v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici uskutočnil 20. jubilejný ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2018, na ktorom sa Zlatá plaketa NRSNM dostala do rúk skladateľovi Jánovi

Odmenený skladateľ Ján Dišpiter so speváčkou Kalinou Babkovou Dišpiterovi, interpretke Magdaléne Kaňovej a textárovi Samuelovi Kováčovi ml.

V rámci tohtoročného festivalu, ktorý spoločnými silami

Hana Barcová získala 2. cenu odbornej poroty a najväčšie sympatie obecenstva realizovali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Kovačica a Dom kultúry 3. októbra, sedemnásť mladučkých spevákov z Kovačice,

32

www.hl.rs

Padiny, Kulpína, Selenče, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky a Aradáča predviedlo rovnaký počet nových skladieb. Po úvodnom prejave Jána Tomáša, riaditeľa DK, festival slávnostne otvorila Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM. Spevákov sprevádzala inštrumentálna hudba, ktorú upravil a nahral Želko Suchánek z Kovačice, kým hlasovou podporou bol veľký detský spevácky Momentka z otvorenia festivalu zbor kovačickej ZŠ pod taktovkou ponoval pieseň Poslednýkrát. učiteľa hudby Pavla Tomáša st.

Posudzovacia komisia v zložení Odmenenú skladbu predniesla Mariena Stankovićová-Kriváková, Magdaléna Kaňová zo Selenče, hudobná pedagogička a dirigent- ktorá si vyspievala 1. cenu za ka, Vladimír Kováč, hudobník, interpretáciu – Zlatú plaketu a Ivan Babka, hudobník, roz- NRSNM. Tretia cena za prednes hodli, že si Zlatú plaketu a 1. sa dostala do rúk už osvedčecenu NRSNM – sošku umelkyne nej mladej speváčke Kataríne Miry Brtkovej tohto roku zaslúžil Válovcovej z Kovačice, ktorá inskladateľ Ján Dišpiter za sklad- terpretovala skladbu Vianoce. bu Kvaky, kvak. Pieseň vznikla Skladbu na text Viery Torňošovej na text Miroslava Pokorného skomponovala Vieroslava Válova predniesla ju Kalina Babková cová. Texty skladieb hodnotila z Kovačice. Skôr než zverejnili profesorka Mária Kotvášová-Jomená najúspešnejších sklada- nášová, spisovateľka pre deti, Laureátkou festivalu je aj teľov a spevákov, predsedníčka ktorá rozhodla, že najlepší text mladá speváčka Magdalékomisie Stankovićová-Kriváková na festivale bol pod názvom na Kaňová zo Selenče podala stručný posudok o fes- Zelená pieseň textára a skladateľa tivale. Okrem iného pochválila Samuela Kováča ml. z Báčskeho Nataše Klinovskej a text Veľký mladých skladateľov, z ktorých Petrovca. Podľa jej slov bol to muzikant autora Jaroslava Berédiväčšina prišla z dvoch veľkých melodický a ľahký text, ktorý sa ho. Ceny a darčeky odmeneným slovenských prostredí – Kovačice zladil s hudbou a prednesom. slávnostne odovzdali Libuška Lakatošová, predsedníčka (5) a Selenče (3), v ktoNRSNM, Anna Chrťanorých sa viditeľne podvá-Leskovac, riaditeľka necuje rozvoj mladých ÚKVS, a Zlatko Šimák, hudobníkov. Medzi predseda ZO Kovačica. odmenenými skladaK organizácii festivateľmi je aj Kovačičanka lu, ktorý dávno prerástol Anita Petráková, ktorá svoje lokálne hranice a získala druhú cenu odstal sa podujatím celobornej poroty a cenu menšinového významu, obecenstva za skladbu ruky priložil i Úrad pre SloHudobná skrinka. Text vákov žijúcich v zahraničí napísal Žan Petrák. Piea organizačne pomohla i seň predniesla mladá Základná škola Mladých speváčka Hana Barcová, ktorá získala nielen Odborná porota: (zľava) Mariena Stankovićová- pokolení v Kovačici.

Program, pod ktorý sa ako najväčšie sympatie -Kriváková, Vladimír Kováč, Ivan Babka autorka scenára podpísala a Mária Kotvášová-Jonášová obecenstva, ale aj Svetluša Hlaváčová, kodruhú cenu odbornej poroty za prednes. Treťou cenou Túto pieseň zaspievala Simona ordinátorka Výboru pre kultúru odmenili mladého skladateľa Ju- Sýkorová. Odborníčka pochválila NRSNM, viedla moderátorská raja Súdiho ml. zo Selenče, ktorý aj texty: Či je láska textárky Eleny dvojica Anna Asodiová a Ján na text Michaela Kaňu skom- Krošlákovej, Naša Taňa textárky Chrťan.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

25. MEMORIÁL JURAJA ONDRÍKA V STAREJ PAZOVE

S bohatým programom Anna Lešťanová

máka (2. 11. 1948 Stará Pazova) hovoril Martin Prebudila, šetky decembrové kul- novinár a spisovateľ, kým o túrne diania sa v Starej výtvarnom opuse druhého Pazove konajú v rámci oslávenca, akademického 25. Memoriálu Juraja Ondríka, grafika, maliara a portrétistu P. Popa (1. 12.

1948 Stará Pazova), ktorý sa na tomto krásnom večierku aj zúčastnil, sa odborne zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík.

Prítomní si od Igora FelNa titulnej strane Pazovského kalendára 2019 dyho, farára je Jana Domoniová-Lakatošová zboru SEAVC kým ústredný program tohto v Starej Pazove, v rámci prapodujatia prebiehal v dňoch videlných štvrtkových Biblic13. až 16. decembra. Začal sa kých hodín vypočuli príbeh na starej hurbanovskej fare. o návrate márnotratného Na večierku, ktorý prebiehal syna a k tomu uvideli aj obna Luciu, početní hostia a do- raz – kópiu Rembranta, ktorý máci spoločne si uctili životné P. Pop daroval tomuto zboru. jubileá – 70 rokov – dvoch Na farskom úrade zostane aj významných staropazovských ďalší portrétový obraz tohto akademického maliara. Za finančnej podpory tamojšej lokálnej samosprávy namaľoval farára Benjamína Reussa, ktorý v Starej Pazove pôsobil v rokoch 1866 – 1873.

Na tomto bohatom programe bola i premiéra Pazovského kalendára na rok 2019, ktorý je tematicky venovaný ľudovému odevu. O náplni kalendára, ktorý pravidelne vychádza od roku 2002, hovoril redaktor M. Prebudila.

Okrem iného uviedol, že je táto publikácia štandardne bohatá na kvalitné texty Pavel Pop pri svojich vystavených a fotografie. Odznel tam aj zaujímavý príspevok o dielach storočnici ukončenia 1. sverodákov: Miroslava Demáka tovej vojny, ktorý pre túto a Pavla Popa. O živote a diele príležitosť pripravil profesor básnika, prozaika, dramati- dejepisu Jaroslav Miklovic. ka, prekladateľa, publicistu, Cirkevná archivárka Katarína redaktora, vydavateľa M. De- Verešová sa zmienila o inšta-

V

• KULTÚRA •

lovaných výstavách k jubileu M. Demáka a k ukončeniu 1. svetovej vojny. Zmiešaný spevácky zbor Tília predniesol niekoľko príležitostných piesní a všetci prítomní si potom spoločne zaspievali piesne na slávu Božiu. Posledným bodom Juraj Ondrík (1933 – 1992) programu bola ochutnávka Ťažiskom románu sú zložité pazovských mladých vín. vzťahy v rámci jednej rodiny, V piatok 14. decembra na- kde je zobrazený zánik starého sledovalo kladenie kvetov a zrod nového sveta. Hlavnou na hrobku Juraja Ondríka postavou je Grande Mama, na mestskom cintoríne a na tyranka rodiny, ktorú musia tohto barda staropazovského všetci poslúchať. Jej skutky divadelníctva si zaspomínali určujú osud všetkých členov predstavitelia SKUS hrdinu rodiny, kým jej nový svet neJanka Čmelíka a SD VHV Stará skríži cestu. Ten nový svet, v Pazova. ktorom mizne lesk šperkov, V sobotu 15. decembra v dedičstva a bohatstva, podáva tamojšej divadelnej sále vystú- hodnotu lásky, spravodlivosti pil domáci divadelný súbor s a šťastia a zároveň dáva bodku predstavením Diablov čardáš

Z predstavenia Diablov čardáš

v réžii Aničky Balážovej. Po predpremiérovom vystúpení v rámci tohtoročnej prehliadky Divadelný vavrín sobotňajšie vystúpenie bolo im premiérové. Divadelnú hru inšpirovanú románom Hany Zelinovej v hodinovom predstavení zahrali: Anna Kanášová (Grande Mama), Maja Uhríková (Petra), Marína Havranová (Marína), Ranka Lepšanovićová (Ema), Miroslav Havran (Miroslav) a Marta Kukučková (Marta).

za diablovým čardášom, ktorý tancovala celá rodina. V nedeľu 16. decembra staropazovské javisko patrilo hosťujúcemu Slovenskému vojvodinskému divadlu z Báčskeho Petrovca.

Zahrali predstavenie Martina McDonagha Kráska z Leenane v réžii Richarda Sanitru. Na záver ústredného programu 25. Memoriálu Juraja Ondríka pozrelo si ho iba málopočetné obecenstvo.

Foto: autorka a z archívu SD VHV

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

33

Kultúra MLADÍ SPEVÁCI NA FESTIVALE ZLATÝ KĽÚČ

Ak na sebe nepracujete – stagnujete Anna Francistyová

I

ste si ešte spomínate, že na 38. festivale populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý prebiehal 21. októbra v Selenči, v revuálnej časti vystúpili aj mladučkí speváci.

Boli to frekventanti vokálneho seminára Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vystúpili ako sólisti, v duete, v trojici a spolu s jubilujúcim Komorným zborom Zvony. K semináru, k tejto časti festivalu, ale i k prípadnej nadstavbe tradičného hudobného podujatia v Selenči sme sa s odstupom dvoch mesiacov vrátili v rozhovore s umeleckou riaditeľkou festivalu Zlatý kľúč a školiteľkou spomenutého seminára Slovenkou Benkovou-Martinkovou. „Počas mojej praxe ako umeleckej riaditeľky festivalu Zlatý kľúč uvedomila som si skutočnosť, že naši mladí speváci nemajú kde získať informácie, skúsenosti. Teda tie semináre vznikli v mojej hlave priam spontánne, lebo by som chcela mladých ľudí, ktorí sa chcú zaoberať spevom populárnej hudby, svojím spôsobom navigovať.

Kam by mali svoju interpretáciu posúvať, od koho by možno mohli

adekvátne pracovať. Teší ma a bolo mi to aj takou satisfakciou, že niektorí sa prihlásili znovu. Vlani to bolo o tom teoretickom prístupe, ale pracovali sme aj na konkrétnych materiáloch, hudobných ukážkach. Na tohtoročnom seminári sme sa hlavne venovali príprave tej revuálnej časti festivalu, ale pomohla som aj spevákom debutantom, ktorí spievali v súťažnej časti festivalu a prihlásili sa na tento náš seminár. Tá Selenča bola mladým spevákom vlastne odmena. Viacerým z nich to bola aj česť, všetkým však vzácna skúsenosť a možno i motivácia.“ Ako ste spokojná s výsledkom, teda účasťou seminaristov na festivale? „Bolo tam cítiť i neskúsenosť, aspoň som ju ja vycítila na generálnej skúške. Počas festivalu som musela byť v zákulisí, takže vlastne ani neviem, ako to dopadlo, ale počula som, že to bolo slušné.

Verím, že pre väčšinu týchto mladých ľudí to bol poriadny kúsok, tým skôr, že je tu i priamy prenos, plná sála, mali trochu náročnejšie skladby atď. Ale s ohľadom na všetko, myslím si, že to zvládli dobre, a určite im to niečo dalo.“

V trojici ako skupina Zemljotres čerpať inšpirácie, a vlastne povedať im, že musia na sebe neustále pracovať.“ Semináre boli dva – jeden vlani, druhý tohto roku. „Zakaždým sme mali zhruba 15 účastníkov, čo je celkom dobrý počet, aby sa so všetkými mohlo

34

www.hl.rs

A iste im niečo dali aj semináre. „Áno a chcem veriť, že sa týmto mladým ľuďom na určitý spôsob otvorili obzory. Že nezostanú, pravdaže, figuratívne, v tej nejakej krabici, v ktorej sa cítia úplne pohodlne, že vyjdú z tej zóny

Informačno-politický týždenník

komfortnosti. Musia si pripustiť, že ich ľudia budú aj kritizovať, a musia vedieť prijať tú konštruktívnu kritiku. Všetci sme cez to prešli. Musia na sebe neustále pracovať. Lebo to, že vás niekto bude tľapkať po pleci a hovoriť vám, akí ste úžasní,

tejšie ako seminár je poskytnúť záujemcom o takýto spev nové možnosti vystupovania.“ Ďalší Zlatý kľúč je za nami.

Aké pocity zanechal? „Dosť pochmúrne, teda ja mám taký pocit. Celé je to vlastne o tom:

Všetci seminaristi v záverečnom vystúpení s jubilujúcim Komorným zborom Zvony bude fungovať len určitý čas. Keď to prestane, zostanete sklamaní.

Príde ten moment pravdy, keď zistíte, že ste sa dali uchlácholiť, a tým, že ste na sebe nepracovali, ste vlastne stagnovali.“ Seminár bol predovšetkým upriamený na interpretáciu populárnej hudby. „Uznajme si, že máme dosť festivalov a podujatí, ktoré zahŕňajú interpretáciu slovenskej ľudovej piesne. Keď ide o populárnu hudbu, je tu len Zlatý kľúč, prípadne výstupy našich kapiel. Aj na seminár prišli mladí ľudia, ktorí doteraz spievali len ľudovú hudbu. A ja ich chcem naučiť spievať rôzne žánre. Proste, aby pochopili, že sa napríklad džezová pieseň nemôže spievať na spôsob ľudového spevu, ani rokenrol, country atď.“ Bude mať tento seminár aj ďalšie pokračovania? „Dúfam, že ho na budúci rok znovu usporiadame. Uvidíme, ako ho budeme koncipovať, možno zavoláme ďalších školiteľov, možno by to už nemuselo byť iba o interpretácii slovenskej populárnej hudby. Podstatné je, aby sa títo mladí ľudia naučili štýlovosť, ktorú načim uplatniť v súlade s tým, čo spievame. A možno ešte dôleži-

festival sme realizovali a – koniec.

Nahrali sme síce cédečko, tie pesničky kde-tu počuť pri hudobných blahoželaniach v rozhlase, ale nič viac. Nestačí, že sa sem-tam vysiela záber z priameho prenosu alebo že do novoročného programu pozveme ľudí, ktorí na festivale dostali nejakú odmenu a nahráme ich v štúdiu... Chýba tomu ďalšia postupnosť. Podľa mojej mienky by sa predovšetkým mali urobiť profesionálne klipy najúspešnejších piesní, ktoré by sa ďalej posúvali na YouTube. Mohla by sa nadviazať spolupráca s médiami na Slovensku. Samozrejme, že tí mladí ľudia nemajú žiadnu motiváciu... A možno by ju mali, keby vedeli, že napríklad víťaz Zlatého kľúča sa posunie ďalej a pôjde na nejaký výmenný pobyt, že bude hosťujúcim spevákom na nejakom festivale na Slovensku. A pritom na Slovensku existujú podobné festivaly, dokonca súťaže. Len sa v tom treba trochu rozhliadnuť a predovšetkým mať záujem v tomto smere niečo urobiť.“ Bude nás tešiť, ak tento rozhovor zarezonuje na patričných miestach v prospech tradičného festivalu Zlatý kľúč a záujmu mladých ľudí o účasť na ňom.

• KULTÚRA •

K ŠESŤDESIATKE ANNY MEDVEĎOVEJ

Smerodajná pedagogická osobnosť Katarína Melegová-Melichová

U

ž 35 rokov poznačuje náš hudobný život a v nejednom ohľade mu udáva tón. Tak ako Feríkovcom, Podhradskovcom a Jánovi Ďuricovi, aj jej korene vedú do Hložian, akoby tamojšie podnebie zvlášť žičilo hudobníkom.

Je to Anna Medveďová, profesorka hudby, ktorá sa narodila 18. júla 1958 v Hložanoch. V Petrovci skončila ZŠ a paralelne aj ZHŠ Isidora Bajića v Novom Sade. Už vtedy mala jasno, že hudba je tá, ktorej sa chce profesijne venovať, a tak pokračovala vo vzdelávaní na SHŠ Isidora Bajića, na odbore teoretickom a vokálno-inštrumentálnom.

Na Akadémii umení v Novom Sade získala diplom zo všeobecnej hudobnej pedagogiky.

V súčasnosti je Anna Medveďová jedinou učiteľkou vo Vojvodine, ktorá pôsobila na všetkých stupňoch výučby hudobnej výchovy. Totiž v PU Včielka nacvičovala spevácky zbor, ktorý počítal viac ako sto členov, od 3-ročných po 6-ročných; v nižších ročníkoch ZŠ mala metodickú prax so študentmi Učiteľskej fakulty v Sombore, vysunutého oddelenia v Petrovci; vyučovala hudobnú výchovu vo vyšších ročníkoch ZŠ v Petrovci, Hložanoch, Kulpíne a v Maglići; v rokoch 1983 až 2015 vyučovala hudobnú výchovu na Gymnáziu Jána Kollára (GJK). V rokoch 1987 – 1990 pôsobila ako odborná spolupracovníčka na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade a v rokoch 1998 – 2009 ako odborná spolupracovníčka na Učiteľskej fakulte v Sombore – vysunutom oddelení v Petrovci. Od roku 2015 vedie ako riaditeľka Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci.

VŠESTRANNE ČINNÁ Angažovala sa na poste predsedníčky Osvetovej komisie MSS (2009 – 2017). Realizovala Stretnutia dolnozemských učiteľov a Stretnutia slovenskej študujúcej mládeže v rámci SNS a workshopy s tvorivými mladými ľuďmi z Dolnej zeme. Dve funkčné obdobia bola členkou Správnej rady ÚKVS. Od roku 2005 je členkou hudobnej • KULTÚRA •

komisie Výboru pre kultúru NRSNM a jej predsedníčkou od roku 2015.

Od roku 1985 do roku 2010 bola predsedníčkou Hudobnej mládeže v Petrovci. Uplatnila sa ako iniciátorka a organizátorka odborných seminárov, pracovných zájazdov žiakov a profesorov GJK, letného zborového kempu pre slovenských učiteľov hudby, dirigentov a kanto-

jeho dirigentkou (2006 – 2012).

Vďaka neúnavnej povahe roku 2015 založila Obecný cirkevný spevácky zbor Credimus, ktorý tvoria členovia z Petrovca, Hložian a Kulpína. Zbor počíta do 30 členov, za pomerne krátky čas dosiahol vysokú kvalitu predvedenia a absolvoval početné koncerty a zahraničné vystúpenia v Rumunsku, v Maďarsku a na Slovensku. Zbor pravidelne vystupuje na cirkevných podujatiach a slávnostiach. ÚSPECHY, OCENENIA, ODMENY...

So sólistami, speváckymi skupinami a zbormi, s ktorými pracovala na súťažiach a festivaloch, získala početné ocenenia: od prvých, druhých, tretích cien na festivale Stretnutie v pivnickom poli, festivale Cez Nadlak je..., Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... S gymnaziálnym speváckym zborom na súťaži vojvodinských mládežníckych speváckych zborov si vyspievali striebornú a bronzovú plaketu (v rokoch V októbri 2018 sa stala laureátkou Ceny 2003, 2004). Jej 5-členná spevácka skupina Samuela Tešedíka (Foto: J. Čiep) z GJK reprezentovala rov... V Maďarsku v roku 1996 a 1997 Srbsko na Festivale ľudových piesv Kiskőrősi a Békešskej Čabe robila ní podunajských štátov v Br ile, etnologický hudobný výskum. Vied- v Rumunsku. Jej odchovanci sa la Dievčenský spevácky zbor GJK pravidelne zúčastňovali na Stretnutí v rokoch 1997 – 2015 a realizovala vojvodinských stredoškolských dos ním zájazdy v Slovenskej republi- movov od roku 2012, keď si priniesli ke. So svojimi spevákmi sólistami striebornú plaketu (Zreňanin); roku sa úspešne od roku 1998 v Nadlaku 2013 to bola strieborná plaketa zúčastňuje na festivale Cez Nadlak (Sombor) a roku 2014 opäť strieje... Organizovala koncerty, kultúr- borná plaketa v kategórii ľudových ne a umelecké podujatia na GJK. piesní (Zreňanin). Z tejto súťaže si V 90. rokoch 20. storočia pracovala priniesli roku 2015 dve zlaté plakety so speváckym zborom KUS Braňova v kategórii ľudových a tanečných družina. V rokoch 2004 až 2007 piesní (Sombor) a na celoštátnej absolvovala špecializovaný 4. ročný úrovni (Belehrad) si vyspievali zlaté seminár pre zborových dirigentov plakety tak v kategórii ľudových, a roku 2010 sa zúčastnila na Me- ako aj tanečných piesní, a špeciálne dzinárodnom festivale zborového uznanie za zachovávanie ľudových vokálnych tradícií. Seriál úspechov spevu v Liberci, v Česku.

Založila Spevácky zbor sloven- na stretnutí žiackych domovov ských pedagógov Vojvodiny a bola uzaviera bronzová plaketa v ka-

tegórii tanečných piesní (Sriemska Mitrovica 2016).

Anna Medveďová je autorkou Príručky pre učiteľov hudobnej kultúry (2003); Dodatku o slovenskej hudbe k učebnici Hudobnej kultúry pre gymnáziá (2009). Je členkou recenzentských komisií učebníc hudobnej kultúry pre naše školy a autorkou radu článkov a štúdií. Od roku 1980 je členkou odborných porôt na hudobných súťažiach v Srbsku a v Rumunsku.

Aj keď nikdy nerobila kvôli uznaniam, aj tých sa jej dostalo. Na svojom konte má Osobitné uznanie MSS ako učiteľka, od roku 2011 malú Medailu sv. Gorazda Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, roku 2016 jej udelili Diplom – Verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec, roku 2017 bola vyznamenaná Čestnou zlatou plaketou Národnej rady SR pre oblasť vzdelávania a kultúry a v októbri 2018 získala Cenu Samuela Tešedíka.

Svoju obdivuhodnú energiu v posledných rokoch upriamuje na chod GJK, ktorého počet žiakov sa v posledných dvoch školských rokoch zvýšil o štvrtinu. Medveďová si je totiž vedomá toho, že škola, ktorú vedie, nemôže, aj napriek blížiacej sa storočnici, zotrvávať iba v zachodených formách, ale musí byť schopná odpovedať na požiadavky doby, ktorá sa rýchlo mení, a ona s ňou úspešne drží krok.

Ale hudby sa nevzdáva. Lebo tá je podstatou jej bytia a žitia. Aj ďalej pripravuje spevákov na súťaže, je členkou odborných porôt, pracuje so zborom, radí, riadi, vedie, pomáha... Lebo to je jednoducho – Bába, ktorá sa nesebecky delí o svoje skúsenosti a znalosti s tými, ktorým je na srdci naša slovenská hudba a spev. Želáme jej, nech ju tá láska a vášeň neopúšťajú, nech jej ďalším krokom a rokom dodávajú sily a inšpirujú k novým tvorivým počinom na radosť a prospech všetkých nás.

(Na základe referátu, ktorý bol prečítaný na 14. muzikologickej konferencii 24. novembra 2018 v Pivnici)

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

35

Kultúra V PISZTORYHO PALÁCI V BRATISLAVE

Výstava Slovenské insitné umenie v Srbsku Anička Chalupová

S

lovenské insitné umenie v Srbsku ako súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva srbského a slovenského národa je názov výstavy obrazov sprístupnenej 11. decembra 2018 vo výstavných priestoroch Pisztoryho paláca v Bratislave.

Kolektívnu výstavu obrazov tvoria výtvarné diela autorov Jána Bačúra, predstaviteľa najstaršej generácie

insitných maliarov (33 obrazov), Pavla Hajka, exponenta strednej generácie (22) a Miroslava Hraška, reprezentanta najmladšej generácie maliarov (20), ktorých tvorbu tentoraz predstavuje Galéria Babka v Kovačici v čele so svojím zakladateľom Pavlom Babkom. Výstavu insitného umenia slávnostne sprístupnili Ana Brnabićová, predsedníčka vlády Republiky Srbsko, a Ľubica Laššáková, ministerka kultúry Slovenskej re-

Záber zo slávnostného otvorenia výstavy

publiky. Výstava je doplnená šiestimi ručne vyrobenými knihami Jána Bačúra. Organizátormi podujatia v Bratislave sú Veľvyslanectvo Republiky Srbsko na Slovensku v čele s veľvyslancom prof. Dr. Momčilom Babićom, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku vedené veľvyslankyňou Dagmar Repčekovou, Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, Krajanský inštitút Kalab, Galéria Babka a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka.

Pri otvorení výstavy sa uskutočnil príležitostný program, v ktorom vystúpili mladí Kovačičania Martin Ovzdušie svojím výstupom a Mária Magdaléna Torňošovci, ako obohatila časť účastníkov i sestry Kalina a Maša Babkové. kovačickej Detskej svadby Okrem autorov a organizátorov výstavu svojou návštevou pocti- ktorá prebieha pod záštitou Petra li Ján Varšo, predseda Úradu pre Pelegriniho, predsedu vlády SloSlovákov žijúcich v zahraničí, Jozef venskej republiky, Any Brnabićovej, Makúch, guvernér Národnej banky predsedníčky vlády Republiky SrbSlovenska, a iní. Pri tejto príležitosti sko, a Zuzany Aufrichtovej, starosbola otvorená aj historická výstava, tky mestskej časti Bratislava-Staré ktorá predstavuje príchod Slovákov Mesto, bude sprístupnená milovna Dolnú zem autorov Zuzany Dru- níkom umenia v Bratislave do 10. govej a Pavla Baláža. januára 2019.

Expozícia z bezmála 80 olejomaFoto: Vesna Chalupová lieb slovenských maliarov z Banátu,

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KOVAČICI

Tradičné literárno-scénické pásmo Anička Chalupová

V

ústrety zimným sviatkom žiaci kovačickej Základnej školy Mladých pokolení usporiadali príležitostný program, na ktorý si pozvali rodičov a ďalších hostí.

V rámci tohto už tradičného literárno-scénického pásma sa predstavili mladí literáti Ivona Miháľová, Filip Pjević, Miroslav

Toman, Ruženka Cicková, Andrea Petrášová a Milinka Glóziková, ktorí získali odmeny na rôznych literárnych súťažiach doma a na Slovensku. Sviatočnú atmosféru svojím prednesom obohatili úspešní recitátori Matej Hrk, Elenka Straková, Ivor Brtka, Igor Čížik a Una Brtková. Prezentáciu o vianočných zvykoch pripravili Dragana Nanićová a Patrik Cicka, členovia biblickej sekcie. K bohat-

Na pamiatku spoločná fotka

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

šiemu ovzdušiu prispeli i mladé speváčky Katarína Válovcová, Tina Vesteková, Hana Barcová a Mária Magdaléna Torňošová, odmenené účastníčky tohtoročného festivalu Rozspievané klenoty, ktoré za hudobného sprievodu profesora Pavla Tomáša ml. predniesli niekoľko slovenských ľudových piesní. Skladbou na gitare sa predstavil mladý hudobník Mihajlo Pešić. V školskom programe, ktorý pripravili pedagógovia Mária Kotvášová, Zuzana Lenhartová, Vlastislava Kirićová, Anna Hrková, Anna Srdićová a Pavel Tomáš ml prezentovali víťazný film školy, ktorý prednedávnom získal 1. cenu na republikovom festivale a 3. cenu na medzinárodnom festivale kreatívnych a edukačných filmov. Toto literárno-scénické pásmo moderovala žiačka Anna Ďurišová.

ĎALŠIE OCENENIE PRE JÁNA AGARSKÉHO. Jednohlasným rozhodnutím odbornej poroty nositeľom Plakety Milivoja Nikolajevića na 46. umeleckom tábore Borkovac sa stal akademický maliar zo Starej Pazovy Ján Agarský s dielom Motív z rumských fasád.

V zdôvodnení rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že táto práca je príspevkom k mieru, ku kráse a k jednoduchosti. Plaketa s podobizňou M. Nikolajevića sa udeľuje od roku 1995. Na snímke z archívu laureáta: predsedníčka poroty Jovanka Stolićová, riaditeľka Krajanského múzea v Rume (Zavičajni muzej) Branislava Konjevićová a odmenený autor Ján Agarský.

A. F. • KULTÚRA •

KOVAČICKÁ INSITA V MARTINE

Pavel Cicka a jeho jubileum Anička Chalupová

Vo výstavných priestoroch Turčianskej knižnice v Martine, o dvoch tohtoročných ktorú vedie riaditeľ Milan Nemsamostatných výstavách ček, v stredu 5. decembra slávobrazov v Prievidzi a v nostne sprístupnili samostatnú Žiline kovačický insitný maliar výstavu obrazov autora Pavla Pavel Cicka svojimi bohatými Cicku, maliara druhej generácie olejomaľbami potešil aj oby- kovačických insitných umelcov. vateľov kultúrneho sídla seve- Touto (treťou tohtoročnou samoroslovenského regiónu Turiec. statnou) výstavou, ktorá zahŕňa zo 60 obrazov zobrazujúcich štyri ročné obdobia, si maliar pripomína 40 rokov výtvarnej tvorby.

Pri otvorení výstavy v Martine okrem slov poďakovania autora výstavy odzneli aj príhovory Záber z vernisáže v Turčianskej knižnici v Martine hostí, kde o (Foto: z archívu P. Cicku)

P

Z osobného preukazu autora Pavel Cicka sa narodil v roku 1961 v Kovačici a záujem o maliarstvo začal prejavovať už v základnej škole a v gymnáziu, keď ilustroval školské časopisy Okienko a Stredoškolák. Prvýkrát sa so svojou prácou verejnosti predstavil na samostatnej výstave počas vojenčiny v Kruševci roku 1978 a od roku 1986 je aktívnym členom Galérie insitného umenia. Dlhé roky bol aj členom tzv. Kovačickej trojky. Má za sebou množstvo samostatných výstav a účasti na kolektívnych výstavách doma a v zahraničí – na Slovensku, v Česku, Chorvátsku.

Ako spoluautor sa podieľal na niekoľkých monumentálnych obrazoch, ktoré sú vystavené na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, na Ministerstve kultúry v Bratislave, či v Devín banke v Bratislave. Okrem maľovaniu venuje sa aj poľnohospodárstvu, preto v jeho dielach dominujú pohľady na kovačický chotár, polia, ale sú tu i hudobníci, speváci, poľovníci, rybári a pod.

maliarovi a jeho tvorbe hovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, a neskoršie sa slova ujal aj PhDr. Jozef Beňovský, CSc., emeritný riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea v Martine. Bohatú expozíciu obrazov kovačického insitného

umelca slávnostne otvoril MUDr. Mojmír Vrlík, CSc., honorárny konzul Konzulátu Republiky Srbsko v Martine.

Táto výstava obrazov Pavla Cicku v Martine bude sprístupnená milovníkom insitného umenia na Slovensku do 31. decembra 2018.

V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Medzi skutočnosťou a snom Jána Husárika

Ladislav Čáni

V

utorok 11. decembra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorili memoriálnu výstavu známeho insitného maliara Jána

Z vernisáže v Novom Sade Husárika (1942 – 2017). Prítomným sa v mene usporiadateľov výstavy prihovorili riaditeľka ÚKVS Anna • KULTÚRA •

Chrťanová-Leskovac, predseda združenia Naiva Art Kult Boško Nedeljkov, tajomníčka tohto združenia Mária Raspírová a predsedníčka združenia padinských maliarov Smäd Jarmilka Trnovská.

Na výstave sú prezentované olejomaľby zo súkromných zbierok, ktoré doteraz neboli verejne vystavované. Návštevníci tak môžu vidieť jednu z prvých olejomalieb Jána Husárika, ktorú namaľoval v roku 1960, ale i práce z posledného tvorivého obdobia tohto umelca, resp. z roku 2016.

Ján Husárik sa narodil 27. mája 1942 v Padine.

Maľovať začal v roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal v roku 1960 v

Padine. Jeho výtvarný jazyk je ovplyvnený známou kovačickou školou insitného maliarstva a charakterizuje ho silný kolorit, dedinské motívy a neraz i prelínanie insitných a surrealistických výtvarných postupov. K ústredným motívom jeho malieb patria ba- Tvorba Jána Husárika nátska rovina, padinské doma a v zahraničí. Počas takmer studne, smäd ako metafora túžby šesťdesiatročnej umeleckej kariéry po zmysluplnom živote a Trója. Ján získal mnohé prestížne ocenenia: Husárik bol maliarom samoukom, Rad Francúzskej republiky, Oskar bez formálneho vzdelania, ale úpl- za umenie a technológiu v Miláne, ne odovzdaný svojmu umeleckému Zlatú plaketu Spomienkového parposlaniu. Hoci najprv bol poľno- ku v Kragujevci. Významný výtvarný hospodárom, postupom času sa kritik Oto Bihalji Merin ho zaradil čoraz viac venoval maliarstvu, od do medzinárodnej encyklopédie roku 1969 profesionálne, až sa z insitného umenia. neho stal jeden z najvýznamnejších Výstavu v priestoroch Ústavu pre predstaviteľov insitného umenia kultúru vojvodinských Slovákov vojvodinských Slovákov. Svoje prá- možno navštíviť každý pracovný ce vystavoval na vyše dvesto výstav deň do konca decembra 2018.

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

37

Kultúra KNIŽNÝ SVIATOK V KOVAČICI

Prezentácia publikácie Vysokoškoláci z Kovačice Anička Chalupová

uvítacích slovách jej autora Dipl. Ing. Adama Jonáša slávnostné uvedenie piatok 14. decembra vo veľkej tejto rozsahom veľkej a obsahom sieni Domu kultúry 3. októbra bohatej publikácie bolo obohatené v Kovačici sa za prítomnosti odborným posudkom Dr. Zuzany Číautora, hostí a hojného počtu obe- žikovej, literárnej vedkyne a kritičky. censtva uskutočnila premiéra knihy Knihu symbolicky pokrstila Libuška Vysokoškoláci z Kovačice.

Lakatošová, Po viac ako štvrťstoročpredsedníčka nom časovom odstupe Národnostodvtedy, čo bola vydaná n e j r a d y Prihovorila sa aj Anna Jašková odborná publikácia Kovaslovenskej čičania vysokoškoláci (1992) národnostprofesorka slovenčiny a spisovateľautora Dr. Jána Marka (1928 nej menšiny ka pre deti a dospievajúcu mládež, – 2015), univerzitného proa poslankyňa Anička Bírešová, profesorka biológie fesora, publicistu a autora republikového a chémie a riaditeľka kovačickej ZŠ, aj ďalších vedeckých publiZhromaždenia. Anna Jašková, profesorka slovenčiny a kácií a kníh o Kovačici (Prvé Autor Jonáš zástupkyňa hlavného a zodpovednéosadnícke slovenské rodiny sa podujal na ho redaktora RTV Vojvodina, Branko v Kovačici (1995), Senianski náročnú, mrav- Kovački, plukovník, učiteľ letectva, Markovci v Kovačici (1997), čiu úlohu sys- pilot MIG-a a náčelník štábu na letisku Detský domov v Kovačici tematickými a v Batajnici, Jarmila Jonášová, profe(2001), Lexikón slovenských Nová publikácia faktografickými sorka matematiky a úspešná šporvojvodinských vysokoškolopismi priblížiť tovkyňa, ktorá v rokoch 1975 – 1978 ských učiteľov a vedcov (2009) a iné), povšimnutiahodný počet vysokoško- súťažila v najvyššej Juhoslovanskej v týchto dňoch svetlo sveta uzrela lákov z tohto slovenského prostredia. hádzanárskej lige, a Anna Tomanová, ďalšia publikácia podobného zamera- Medzi nimi sú krátke životopisy aj profesorka slovenského jazyka a nia. Je v nej 627 krátkych životopisov dnes známych osobností, medzi ktoré literatúry, ktorá zároveň prečítala aj vysokovzdelaných Kovačičanov. Po patria Mária Kotvášová-Jonášová, niekoľko úryvkov z prezentovanej

knihy. Vydanie knihy, ktorá obsahuje päť celkov (kratší úvod, niekoľko slov o univerzitách, na ktorých študovali kovačickí vysokoškoláci, vysokoškoláci s ukončenými postgraduálnymi štúdiami, krátke životopisy vysokoškolákov a rodiny, ktoré majú troch alebo viacerých súrodencov s vysokoškolským vzdelaním), finančne podporila NRSNM, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obec Kovačica a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka (vydavateľ knihy), v mene ktorého sa na záver prihovoril aj jeho predseda Ján Dišpiter, profesor hudobnej kultúry.

K slávnostnejšiemu ovzdušiu knižnej premiéry prispeli členovia zmiešaného speváckeho zboru Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a sólistky Jana Galasová a Gabriela Feketyová, ktoré za hudobného sprievodu mladého hudobníka Pavla Litavského predniesli niekoľko príležitostných piesní. Súčasťou programu boli úryvky z knihy, ktoré boli premietané na javisku prostredníctvom projekčnej techniky. Program moderovali profesor Ján Chrťan a Anička Chalupová.

UDELILI CENY SÚŤAŽE ČO DOKÁŽE PEKNÉ SLOVO

ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate, za báseň Telefón a Ivane Haníkovej, žiačke 7. ročníka ZŠ maršala Tita v Padine, za prácu Kam ísť?.

V kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií prvú cenu udelili Emílii Jane Pálešovej, žiačke 4. ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, za prácu Black Ripper, druhú Petre Častvenovej, žiačke 4. ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, za prácu Keby si žil v mojej Eiffelovej veži a tretiu cenu udelili Branislavovi Popovi, žiakovi 4. ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, za báseň Začiatok. Špeciálne uznanie udelili Maji Opavskej, žiačke 3. ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, za prácu Dážď a voľačo pekné!.

Komisia k tomu navrhla, aby okrem odmenených prác aj ďalšie kvalitné práce boli uverejnené v časopise pre deti Zornička a v mládežníckom časopise Vzlet.

Udelenie cien spestril žiacky chór pod vedením Eleny Krošlákovej.

Ceny odmeneným udelili členovia NRSNM A. Horvátová a Vladimír Francisty.

V

Uchádzalo sa 58 žiackych prác Elena Šranková

V

Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči v utorok 18. decembra udelili ceny žiakom, ktorí zaslali najkrajšie práce na literárnu súťaž Čo dokáže pekné slovo. Súťaž už ôsmy rok pravidelne vypisuje Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny spolu so Slovenským vydavateľským centrom.

Tohto roku žiaci našich škôl zaslali 51 prác v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl a 7 prác v kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií. Práce hodnotila komisia v zložení Martin Prebudila (predseda) a členky Zuzana Valentíková a Svetluša Hlaváčová. Na slávnosti v kysáčskej škole prítomných privítali pedagogička Maja Klicovová a učiteľka slovenčiny Ľudmila Berediová-Stupavská. Predstaviteľka NRSNM Anna Horvátová popriala

38

www.hl.rs

Organizátori súťaže, odmenení žiaci, ich učitelia a hostitelia slávnosti odmeneným veľa tvorivých síl a inšpirácie aj do budúcna, aby sa nebáli prejaviť svoje city pekným slovom.

Ako informoval predseda komisie a moderátor M. Prebudila, v kategórii žiakov základných škôl od 5. do 8. ročníka komisia prvú cenu udelila Eme Pudelkovej, žiačke 8. ročníka ZŠ 15. októbra v Pivnici, za prácu Nikdy nezačínaj prestávať, nikdy neprestávaj začínať. Druhú cenu dostali Marcela Gániová, žiačka 7. ročníka ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, za prácu Záhadná

Informačno-politický týždenník

krajina a Miluška Glóziková, žiačka 7. ročníka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, za prácu Láska hory prenáša. Tretiu cenu dostali Damjan Marinković, žiak 8. ročníka ZŠ 15. októbra v Pivnici, za prácu Október už píše dažďom a Števko Straka, žiak 5. ročníka ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate, za báseň Messi.

Komisia udelila aj tri špeciálne odmeny: Dejne Domoniovej, žiačke 8. ročníka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, za prácu Svet snov, Mariánovi Tótovi, žiakovi 5. ročníka

• KULTÚRA •

Prajeme vám veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov v novom roku 2019 KOMUNÁLNY PODNIK

GLOAKVALIS

, s. s r. o.

HLOŽANY

Miestne spoločenstvo

HLOŽANY Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie vianočných sviatkov a veľa šťastia, zdravia a úspechov v novom roku 2019

Ulica maršala Tita 58 Hložany tel.: 021/788-006

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY VYROBNY PROGRAM: – AKUMULACNE NADRŽE

– KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY

VYROBNY PROGRAM: – NEREZOVE VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU KOMINY A PELETY – AKUMULACNE NADRŽE PELETY –– HORAKY KOTLYNANA PEVNE PALIVO, BIOMASU Nositelia zlatých medailí za NEREZOVE KOMINY na Novosadskom veľtrhu –––kvalitu HORAKY NA PELETY AKUMULACNE NADRŽE

A PELETY

–KOVAČICA NEREZOVE KOMINY Štúrova 69 –tel./fax: AKUMULACNE NADRŽE 013/662-183 Nositelia mob. 063/282-097 zlatých medailí za www.uniko.rs

kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu KOVAČICA

Štúrova 69 Šťastné a veselé vianočné a novoročné sviatky

tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097

HAŠKA GIM

KOVAČICA Štúrova 69 www.uniko.rs tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Nositelia zlatých medailí za

M. Tita 87 Kulpín tel.: 021/2286-018, 2286-454

KOVAČICA Štúrova 69 Báčsky Petrovec tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 XIV. VÚSB 16 www.uniko.rs tel.: 021/782-547 a 063/187-24-68

e-mail: office@haska.rs

KVETINÁRSTVO

kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Podnikateľka: Alena Kováčová

Na skrášlenie vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu.

Želáme vám krásne Vianoce a v novom roku 2019 zdravie, šťastie, lásku a rodinnú pohodu

Krásne Vianoce a šťastný nový rok 2019

• GRATULÁCIE •

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

39

Kultúra VIANOČNO-NOVOROČNÝ PROGRAM KULPÍNSKYCH ŽIAKOV

SCÉNA

V ústrety najkrajším sviatkom Katarína Gažová

Nový superband: Deadland Ritual. Milovníkov hardrockovej hudby určite zaujme správa o novej skupine Deadland Ritual, v ktorej zložení sú basgitarista Geezer Butler (Black Sabbath), bubeník Matt Sorum (ex Guns N’ Roses), gitarista Steve Stevens (známy najmä vďaka dlhej spolupráci s Billym Idolom) a spevák Franky Perez (Apocalyptica). Nateraz si možno vypočuť ich pieseň Down In Flames (ku ktorej je i videoklip), štandardný hardrockový kus s bluesovým šmrncom. Gitarista Stevens hovorí, že v štúdiu vôbec nemárnili čas na rôzne technické záležitosti, lebo zvuk jeho gitary sa vraj už od prvej chvíle perfektne zladil s basgitarou Geezera Butlera, ktorého vždy považoval za svojho idola. Deadland Ritual pracujú na ďalších skladbách a na rok 2019 plánujú živé vystúpenia na festivaloch Download a Hellfest.

Z

ákladná škola Jána Amosa Komenského tradične ku koncoročným sviatkom a pred ukončením prvého polroku usporadúva bohatý školský program. V piatok 14. decembra sieň domu kultúry bola vyplnená takmer do

Z pestrého a veselého programu posledného miesta. Deti svojimi vydarenými výstupmi urobili radosť prítomným a naladili ich na nadchádzajúce sviatky.

V mene školy prítomných uvítala riaditeľka Jovanka Zimová. Potom sa roztočila rozprávka

Česko-slovenský zvuk v Novom Sade: Jay Delver a Grňa. V rámci podujatia Nu Sound of Visegrad večer 22. decembra v novosadskom priestore Dom B-612 vystúpi česká skupina Jay Delver a slovenský hudobník / producent Grňa.

Skupina Jay Delver pochádza z Brna a hrá modernú fúziu džezu, funku, rocku a popu, pokým ako hlavné inšpirácie uvádzajú Jammie Culluma a Harry Connicka. Saxofonista Martin Chrenko aka GRŇA kombinuje vlastnú hru s elektronickou hudbou, spolupracuje s DJ-mi a pohybuje sa v rôznych žánroch, ako sú Glitch hop, DnB, Soulful house alebo UK Garage. Hosťovanie týchto mien v Novom Sade organizuje Know How Production a mediálnu podporu koná Storyteller.

KONCERTY

22. decembra, Novosadský veľtrh: Obojeni program 22. decembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Svemirko 28. decembra, Gerila Bar v Novom Sade: Repetitor 29. decembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Ana Never 29. decembra, BulevarBooks v Novom Sade: Kanda kodža i Nebojša Pripravuje: S. Lenhart

40

www.hl.rs

o dedkovi Mrázovi, vianočných a novoročných sviatkoch, zimných hrách. V rámci nej kulpínske ratolesti spievali, recitovali, tancovali, hrali divadielka a snažili sa do sŕdc všetkých návštevníkov programu vniesť vianočno-novoročnú náladu. Žiaci tancovali rytmické tance na známe vianočné a novoročné melódie, zahrali divadelné scénky – stavali snehuliaka a vítali dedka Mráza, spievali príležitostné sviatočné pesničky za sprievodu učiteľky hudby Olivery Popadićovej.

Pod stromček obecenstvu venovali aj pekné slovo v tvare recitácií, vinšov, polazovaniek a úprimnú detskú radosť z prichádzajúcich sviatkov.

Novoročný program kulpínski žiaci venovali deťom aj dospelým. Na jeho príprave so žiakmi pracovali ich učitelia. Pri Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kulpíne je založená hudobná škola, v ktorej deti hrajú na gitare alebo na klavíri, čo aj predviedli počas programu a zahrali a zaspievali príležitostné pesničky pod vedením hudobníka Samuela Kováča. Najkrajšie sviatky roka sú za dverami a žiaci kulpínskej školy ich pestrým programom srdečne vítali.

„Nalogodavac“, „saučesnik“, „izvršilac“, „izvršitelj“, „gonjenje“ Anna Horvátová

T

restným činom je aj príprava na zločin a pokus o trestný čin. Sú za to rovnaké tresty ako pri vykonanom čine. Stáva sa, že trestný čin objedná nalogodavac – v srbčine a v slovenčine tomuto termínu prislúcha slovo pôvodca.

Trestný čin pácha nielen izvršilac, ale aj saučesnik; v slovenčine je to páchateľ a spolupáchateľ.

Trest nie je uložený, pokiaľ páchateľ od činu včas upustil, alebo ho oznámil polícii. Miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom sa konal či nastal, alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný trestným zákonom.

Páchateľom trestného činu je ten, kto ho spáchal.

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, hovoríme o spolupáchateľstve, každý z nich zodpovedá, ako keby trestný čin spáchal sám (nezáleží na podiele, akým prispel k spáchaniu trestného činu). Účastníkom trestného činu je ten, kto zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu – organizátor; naviedol iného na spáchanie trestného činu – návodca, po srbsky podbadač; požiadal iného, aby spáchal trestný čin – objednávateľ, po

Informačno-politický týždenník

srbsky naručilac ubistva, poskytol inému pomoc pri spáchaní trestného činu – pomocník. Izvršitelj je vykonávateľ, sudski izvršitelj je exekútor.

Stíhanie / stíhať – gonjenje / goniti v srbčine – je také konanie, ktoré je zákonom označené ako spoločensky nežiaduce; vykazuje určitú mieru spoločenskej nebezpečnosti, je zavinené.

Tu si ešte posvietime na priestupky a trestné činy. Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, napr. porušenie verejného poriadku, priestupok proti majetku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, dopravné priestupky. Sankcie za priestupky sú miernejšie ako pri trestných činoch (napomenutie, pokuta). Za priestupok nie je možné udeliť trest odňatia slobody.

Trestný čin predstavuje pre spoločnosť vyššiu mieru nebezpečenstva než priestupok. Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov. Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov.

• KULTÚRA •

Kultúra · Oznamy CHÝRNIK HLOŽANY. Spolok žien Slovenka zahlásil predajnú vianočnú výstavu na prízemí domu kultúry v Hložanoch v piatok 21. decembra od 14. do 18. hodiny.

BÁČSKY PETROVEC. V Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci v nedeľu 23. decembra o 17.00 bude slávnostné otvorenie kolektívnej výstavy pod názvom Geometrická abstrakcia vo výtvarnom umení voj-

vodinských Slovákov – výstava prác súčasných slovenských akademických výtvarníkov v Srbsku.

A. F. KULPÍN. V dome kultúry v Kulpíne v sobotu 22. decembra o 17.00 bude premiéra detského divadielka Tri motýle v podaní detskej divadelnej sekcie KUS Zvolen. Organizátormi divadelného podujatia sú MOMS Kulpín a KUS Zvolen. Vstup je voľný.

K. G.

VIANOČNÚ POHODU A V NOVOM ROKU 2019 VEĽA ŠŤASTIA, ZDRAVIA A SPOKOJNOSTI Kamenárska dielňa

BARTOŠ

KRÍŽOVKA ČÍSLO 51/52

V tajničke je názov sviatku narodenia Ježiša Krista. autorka: ANNA plody BIČIA- stromu ROVÁ

neuniformovaná osoba

kiloampér

to (op.)

S tekutina kapustoHLA U kyslej Rakúsko vitá D U Ľ chuti rastlina st. jednotka hmoty (srb.)

otec (hypokr.)

ozdoba čiernohorské kolo

tajnička

dookola znášať

Olivera Vučo

polomer

Ratomir Tvrdić

porozumenie, zmysel

poťahovanie mora (srb.)

súhlas

rovnaké samohlásky

ženské meno

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri, aj v interiéri domu

šupinky kovu lovná morská ryba

elektrón

21 470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel.: 021/780-158 • fax: 021/780-772

múčnik

sorta

S HLA U ĽUD

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNAMUJE

4. a 3. samohl. správa

angl. plošná poľná miera chotár (srb.)

orgán zraku

rieka v Chorvátsku

Oleg Lomonosov

opletal drôtom

verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Srbijagas z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transportného plynovodu RG-01-21, od SGS Tilva do GMRS Bela Crkva. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Alibunar, Námestie slobody č. 4, Obecnej správy Vršac, Námestie víťazstva č. 1, Obecnej správy Bela Crkva, Ul. Miletićeva č. 2, do 28. 1. 2019. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu.

Verejná rozprava a prezentácia budú 29. 1. 2019 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

SPOMIENKA V piatok 14. decembra 2018 pri príležitosti stretnutia sedemdesiatnikov a k 55. výročiu ukončenia Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici spomenuli sme si na svojich učiteľov a spolužiakov, ktorí odišli z tejto časnosti do večnosti.

S úctou generácia narodených v roku 1948

• KULTÚRA · OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM

dlhá samohláska

kuli

anno Domini

staré sumerské mesto dcérin manžel

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 50 VODOROVNE: objednal, Slávik, A, lanko, Pb, ah, apely, von, tvár, A, oproti, Sc, I, nn, OT, lalot, Beki, i, y, akvarel, ja, notes, Alka, asi

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam TAJNIČKA: na pozvanie; Martin Nosál, B. JÁN SLÁVIK Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

ponad north meno speváčky Mamula

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 1. decembra 2018 bolo: ADVENT. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANDREA GRŇOVÁ, Ul. maršala Tita č. 51, 21 469 Pivnica. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

41

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca

mamu

na

sestru

ŠTEFANA VALENTÍKA

22. 7. 1956 – 20. 12. 2016 – 2018 z Pivnice

MÁRIU PUCOVSKÚ rod. Bockovú 1926 – 1998

JOZEFA PUCOVSKÉHO 1923 – 2001

ANNU PONIČANOVÚ

rod. Pucovskú 1950 – 2008 z Lalite z B. Petrovca Čas plynie a Vaša láska, porozumenie, pomoc a rady mi stále chýbajú.

Syn a brat Juraj Pucovský

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím manželom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

Zostaneš nám v pekných spomienkach.

Sesternica Mária Speváková s rodinou

42

www.hl.rs

MICHAL ANUŠIAK 1948 – 2017 z Kysáča

16. 8. 1944 – 8. 12.

2018 z Kulpína

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť.

Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas.

Už celý rok si s nami iba v spomienkach.

Odpočívaj tíško v pokoji.

Tvoji Závišovci a Savićovci

Dcéra Anna, vnučka Sabína a vnuk Pavel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Po krátkej a ťažkej chorobe nás nečakane a navždy opustila naša drahá sestra

ALŽBETA GARAJOVÁ

ONDREJOM ARŇAŠOM 23. 12. 1948 – 5. 12.

2018 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNOM ZAVAROŠOM

16. 8. 1944 – 8. 12.

2018 z Kulpína

Manželka Mária

Synovia Vladimír a Miroslav s rodinami

so svojím otcom a starkým

JÁNOM ZAVAROŠOM

Odišiel si rýchlo bez rozlúčky, iba pekné spomienky mi na Teba zostanú.

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať.

Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala...

PAVEL HLOŽAN

1942 – 2018 z Kovačice

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mala si rada život a všetkých nás.

S úctou: Zuzana, Mária, Anna, Katka, Andrej a Martin

23. 1. 1932 – 22. 12.

1988 – 22. 12. 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najbližší

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

na mamu a starkú

Dňa 24. decembra 2018 uplynie 20 rokov, čo nás opustila naša mamička

ZUZANU HODOLIČOVÚ rod. Tárnociovú 22. 10. 1935 – 24.

12. 1998 – 2018 z Pivnice

dcéra Zuzana s rodinou z Chorvátska a syn Jozef s rodinou z Báčskeho Petrovca

vnučky Anka a Jasnička s rodinami

28. 5. 1971 - 21. 12.

1987 z Nového Sadu

so svatkou

ZUZANOU KARDELISOVOU rod. Funtíkovou 26. 8. 1946 – 4. 12.

2018 z Kysáča

Odpočívaj v pokoji.

Svatovci Anna a Ondrej Ferkovci a rodina Sýkorová

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo osem rokov, čo nás opustila naša drahá

ANNA ĽAVROŠKOVÁ

PAĽO OCOT

rod. Labátová 9. 3. 1929 – 18. 12.

2010 – 2018 z Aradáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Za všetko večne vďačná a nad stratou milovaného rodiča zarmútená dcéra Mária Viergová s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie.

20. 9. 1931 – 11. 12.

2017 – 2018 z Aradáča

Kto bol milovaný, nebude nikdy zabudnutý.

Otec

1972 – 2011 – 2018 z Aradáča

Tvoji najmilší

Uplynul smutný rok, čo túto časnosť opustil môj otec

SINIŠA JAVORNÍK

JÁNA SUSEKÁRA

rod. Tárnociová z Pivnice

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na

ZUZANA HODOLIČOVÁ

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Tichú spomienku venujú:

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. decembra 2018 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustil náš milý ocko a dedko

manžel Pavel, syn Pavel s manželkou Zuzanou, vnučky Iveta Jelinek a Hana Kos s manželmi a pravnúčatá Diana, Juraj, Peter a Leon

SPOMIENKA

JÁN BOLDOCKÝ

JÁN KRUPINSKÝ 1935 – 2013 – 2018 zo Starej Pazovy

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

1932 – 2015 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna syn Rastislav a dcéra Vlastislava s rodinami

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

43

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. decembra 2018 uplynie smutný rok, čo nás opustil náš drahý manžel, otec, starký a syn

Nositeľ projektu CRNI MB GAS PETROL, s. s r. o., Elemir, Ul. Zdravka Čelara b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku na povrchovom kope Vinogradi pri Elemire, na katastrálnych parcelách č. 691/1, 691/2, 705, 708, 712, 713/5, 714, 702, 703/1, 703/3, 703/4, 711, 691/3, 692, 693, 700, 704, 703/2, 707, 710, 713/3, 709, 713/1, 713/2, 713/4 a 729, k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

MICHAL ANUŠIAK

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie palivom motorových vozidiel, v Novom Sade, v Ul. primorska 90, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad Nositeľ projektu Neoplanta, a. s., Primorska 90, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie palivom motorových vozidiel, v Novom Sade, v Ul. primorska 90, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. decembra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-698/18, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

15. 5. 1948 – 25. 12. 2017 – 2018 z Kysáča Aj po roku je to veľmi ťažké a boľavé. Chýbaš nám.

S láskou manželka Zuzana, syn Milan a dcéra Jarmila s rodinami a mama

SMUTNÁ SPOMIENKA

SINIŠA JAVORNÍK

28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 – 2018 z Nového Sadu Už ani žiadne slovo, ba ani len žiaden hlas nenahradí toho, čo ho predčasne vzal náhle čas.

Mama 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. decembra 19.30 Stretnutie v pivnickom poli 2006, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 23. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 25. decembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. V prvej polhodinke nedeľného vysielania bude sprítomnená 10-ročná činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V pokračovaní bude relácia Boh náš je láska. Posledné tohtoročné náboženské vysielanie bude ladené tak, aby sprítomnilo sviatočnú atmosféru k blížiacim sa vianočným sviatkom. Odznejú vianočné piesne v prednese staropazovského cirkevného spevokolu Tília a detí detskej besiedky.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 21. decembra – Sám doma a bohatý Sobota 22. decembra – Posledné Vianoce Pondelok 24. decembra – Mária z Nazaretu Utorok 25. decembra – Život a smrť Ježiša Krista Streda 26. decembra – Rozprávkové Vianoce Štvrtok 27. decembra – Sám doma, stratený na letisku

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 23. decembra Film: Anabela – vianočné želanie Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Vianočná koleda Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V zdravom tele zdravý duch: atletika – kráľovná športu Utorok 25. decembra 16.00 Vianočné posolstvá Medovníky s príchuťou Vianoc Vianoce sú o pokoji a láske O jubilejnom festivale Letí pieseň, letí

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Piatok 28. decembra 16.00 Príspevky z archívu RTV OK Film: Pani Zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

45

Gratulácie Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD Hložany

Majitelia:

Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 kooperácia: 788-499 poľnohospodárska lekáreň: 788-012

Krásne Vianoce a v novom roku 2019 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody

Na Vianoce a v novom roku 2019 vám želáme lásku, rodinnú pohodu a šťastie na každom kroku

Kulpín Ul. radnička 12 tel.: 021/2286-714 063/517-574

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie Vianoc a šťastný a úspešný nový rok 2019

Krásne Vianoce a v novom roku 2019 zdravie, šťastie, úspech a príjemnú rodinnú pohodu svojim zamestnancom, zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu želá súkromný podnik

Báčsky Petrovec Ul. Kollárova 14 tel.: 069/711-244 www.kocka-backi-petrovec.ls.rs kockasasa@eunet.rs 46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dekoratívne obkladačky z polystyrénu pre dom Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739 www.stilby.co.rs office@stilby.co.rs • GRATULÁCIE •

Šport Nanajvýš úspešný rok FK HAJDUŠICA NA KONCI JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Vladimír Hudec

V

roku, ktorý sa pomaly chýli ku koncu, v ktorom oslávili 80 rokov od založenia prvého klubu, futbalisti Hajdu-

prehre Alibunáarčanov v 10. kole na vlastnej pôde s Vojvodinou (2 : 4) Hajdušičania sa dostali na čelo tabuľky, ktoré neopúšťali do konca prvej časti majstrovstiev a celkom zaslúžene získali titul

Mužstvo Hajdušice získalo titul jesenného majstra

šice zaznamenali pozoruhodný úspech. Jarnú časť majstrovstiev v sezóne 2017/2018 síce skončili

Atila Lipták sa úspešne zotavil po operácii kolena

na ôsmom mieste, ale preto už od začiatku nových majstrovstiev dali najavo, že v boji o titul majstra v Druhej juhobanátskej lige – východnej skupine s nimi treba vážne počítať. Od začiatku sa totiž v čele tabuľky vyčlenili dve mužstvá – Budućnost Alibunar a Hajdušica. Oba tímy až po desiate kolo mali rovnaký počet bodov, a aj vo vzájomnom meraní síl v Hajdušici si rozdelili body (2 : 2). Budućnost bola prvá iba vďaka lepšiemu gólovému skóre. V pätách týchto dvoch celkov bol ešte len Karaš Jasenovo, pokým ostatné mužstvá začali nepatrne zaostávať. Avšak po • ŠPORT •

jesenného majstra.

Hajdušičania počas uplynulej jesene prehrali iba zápas v Crvenej Crkve (2 : 1), keď podľahli veľkému a príliš bezočivému nátlaku domácich futbalistov a fanúšikov. Ešte dva zápasy remizovali, a to doma s alibunarským FK Budućnost a v predposlednom kole v Kusići s tamojším FK Ševac. Ostatných 10 zápasov vyhrali, z čoho väčšinu príliš presvedčivo. Najhoršie pochodil celok Partizan Kajtasovo, ktorý v Hajdušici prehral 6 : 2. Vcelku strelci Hajdušice svojim súperom nastrieľali 43 gólov, čiže 3,58 po jednom zápase. Lepší strelecký výkon mali iba Alibunarčania,

ktorí dali 49 gólov. Obrana Hajdušice však bola najistejšia v lige, keďže inkasovala iba 12 gólov, čiže priemerne jeden na zápase.

Na štyroch zápasoch na vlastnej pôde brankári mali čisté konto: Jánošík 2 : 0, Vinogradar Gudurica 5 : 0, Karaš Jasenovo 4 : 0 a Borac V. Središte 5 : 0. Na druhej strane na každom hosťovaní brankári Hajdušice aspoň raz vyberali loptu zo svojej siete.

Najviac gólov nastrieľala útočnícka trojka: Atila Lipták, bratia Aleksandar a Nikola Ružićovci; každý po deväťkrát vlnil siete súperov.

Okrem nich do listiny strelcov sa zapisovali ešte aj Mršić a Maliar po štyrikrát, Pavlov, Radović, a Folťan dvakrát, kým Lečić a Z. Lipták dali po jednom góle.

Traja najlepší strelci spolu s kapitánom Ivanom Maliarom jediní zohrali všetkých 12 majstrovských zápasov tejto jesene. O jeden zápas menej zohrali Nenad Folťan a Milan Mršić.

Zvezdan Lipták zohral 10 zápasov a z posledných dvoch vystal pre zranenie, Dávid Marko zohral 9 a Darko Pavlovic a Dragoslav Radović po 8 zápasov. Ostatní hráči hrali 4 zápasy a menej... Vcelku na 12 jesenných majstrovských zápasoch aspoň raz štartovalo 13 hráčov, pokým zo striedačky na ihrisko vybehávali štrnásti – najčastejšie Dejan Petrović – 8-krát. Je zaujímavé aj to, že mužstvo Hajdušice po dlhšom čase malo dvoch spoľahlivých

Obrana Hajdušice (v bielych dresoch) bola najlepšia v lige

brankárov. Trochu častejšie – sedemkrát medzi žrďami stál Predrag Stojanovski. Miroslav Melich bránil 4-krát, raz na ihrisko vybehol ako náhradník,

Nikola Ružić (v žltom drese) robil zmätok v obrane súperov

pokým pre zaneprázdnenosť oboch brankárov sieť Hajdušice raz strážil aj Ivan Đukić.

V tejto chvíli futbalisti Hajdušice sa nachádzajú na zaslúženom oddychu, i keď aj v týchto dňoch v plandištskej športovej sieni vo vlastnej réžii rekreačne hrajú futbal, aby ako-tak udržali kondíciu. Tréner Milorad Mršić pravdepodobne hráčov zoskupí ako aj obvykle koncom januára.

Medzičasom klub očakáva aj prechodné obdobie, avšak nateraz nikto z hráčov sa nevyjadril, že chce zmeniť klub. Na druhej strane žiadosť vrátiť sa do klubu vyjadril spoľahlivý stredopoliar Aleksandar Pomorišac. O všetkom tom je však privčas hovoriť, lebo to bude aktuálne v januári a bude trvať nasledujúce dva mesiace.

1. Hajdušica 13 2. Budućnost 13 3. Ševac 13 4. Ratar 13 5. Karaš (J) (-1) 13 6. Vojvodina 13 7. Borac (VS) 13 8. Karaš (K) 13 9. Partizan 13 10. Vinogradar (-1) 13 11. Borac (VG) (-1) 13 12. Jánošík 13 13. Dobrica 13 14. Sloga 13

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

10 9 6 6 6 6 6 5 5 4 4 3 3 1

2 1 4 4 4 2 2 4 1 2 1 2 1 4

1 43 : 12 3 49 : 31 3 25 : 17 3 26 : 23 3 17 : 16 5 26 : 26 5 21 : 22 4 28 : 33 7 22 : 32 7 15 : 25 8 19 : 37 8 22 : 34 9 21 : 30 8 17 : 26

32 28 22 22 21 20 20 19 16 13 12 11 10 7 47

Šport PO PRVEJ ETAPE VOJVODINSKEJ FUTBALOVEJ LIGY – SEVERNEJ SKUPINY

Premenlivé výsledky Mladosti Samuel Medveď

U

plynulé dve – tri sezóny futbalovú činnosť petrovskej Mladosti hodnotili sme ako veľmi úspešnú, lebo mladé vedenie klubu dobre spolupracovalo so všetkými tými, ktorí na to boli ochotní. Len bežné potľapkávanie po pleci, že sa dobré robí, že Mladosť hrá najkrajší futbal, nestačilo... Somborskú oblastnú ligu, do ktorej sa Petrovčania dostali po určitej reorganizácii súťaží vo Vojvodine, modrí jednoducho preleteli a dostali sa do vytúženej pokrajinskej ligy.

Mladosť pod taktovkou zhovievavého trénera Slobodana Sladojevića minulej jesene obsadila vo Vojvodinskej lige – severnej skupine prvé miesto, keď so Sr-

Mužstvo Mladosti tentoraz hralo premenlivo

ktorý odišiel v zimnej prestávke.

Nakoniec Srbobran získal primát, Mladosť bola druhá. V pätách modrých sa ocitla Tisa Adorjan.

Toto mužstvo už vskutku dlávi

dal demisiu. Novým úradujúcim predsedom sa stal Saša Petković.

Prípravy sa konali vo Vrbare.

Medzi mnohými ešte stále tlela nádej, že Srbobran odstúpi od

Čo nám hovorí štatistika

Gól Nenada Kobilarova na zápase s menovkyňou z Turije

bobranom bojovala o postup. Na jar sa však veci podstatne zmenili...

Petrovčania nechceli za každú cenu bojovať o postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Srbobrančania chceli ... V tom im pomohol aj subotický Spartak ŽK niekoľkými hráčskymi posilami. Mladosť na jar zle štartovala. Chýbal zvlášť Kuntić,

Mladosť ukončila jeseň na dvanástom mieste, keď zaznamenala päť výhier, jednu remízu a deväť zápasov prehrala; získala 16 bodov s gólovým pomerom 13 : 18.

Strelcami boli: Ožvát (4 góly), Kobilarov (3), Kaňa (2), Pavlis, Poznanović, Đokić a Adámek po jednom.

Dres si obliekali dvadsiati futbalisti. Všetky zápasy zohrali Leňa, Poznanović a Kaňa, štrnásťkrát hrali Jakuš a Severíni, trinásť ráz na trávnik vybehli Beronja a Kobilarov, dvanásť zápasov v nohách majú Babiak, Ožvát, Šproch, Đokić... Ostatní hrali menej ako desať zápasov.

Petrovčanov ako nočná mora, lebo všetky tri zápasy nad nimi výborný Todorović a spoluhráči vyhrali. Minulej jesene, ako aj nedávno, hráči zo spomínanej dedinky zo severu Báčky vo Vrbare zápasy vyhrali identickým výsledkom – 2 : 0.

S prípravami na novú majstrovskú sezónu Mladosť začala 12. júla 2018.

Predtým však prišlo k zmene na poste predsedu klubu, Vo futbalovom kole: zo zápasu Mladosť – Sloga 0 : 1 l e b o J á n Pavlis po-

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nebezpečný Igor Kaňa bol vždy dobre strážený

lareva mal namierené Pavel Ožvát , ale predsa zostal a uplatnil sa ako strelec peknými gólmi. Do klubu pristúpili: Adámek z Veterniku, Plavšić z Čelareva a Srdanović z Nového Sadu. Dočasne boli vo Vrbare aj brankár Grujičić a útočník Luka Novak, ktorý sa najprv zranil a potom pre záväzky na štúdiách prestal hrať.

V prípravách Mladosť hrala s novosadskými kanárikmi na Detelinare (0 : 4), zúčastnila sa turnaja

Srbskej ligy – skupina Vojvodina a že jeho miesto obsadí Mladosť. To sa predsa nestalo. Prípravy prebiehali príliš neorganizovane, priam chaoticky. Skôr rekreačne, lebo mnohí hráči odišli na dovolenky, na tréningy chodil, kto ako chcel!

Klub opustili najlepší strelec Ilić, ofenzívny obranca Zeljković, neúnavný záložník Nešković, brankár Šurlan, domáci hráč Saša Milenković prestúpil do susedného Kulpína a Vladimir Rupar do Najlepší strelec Pavel Ožvát (za sieťou) tentoraz netrafil bránu Slogy Maglića. Do Če-

• ŠPORT •

Strela Jána Pavlisa z voľného kopu na zápase s odžackým Tekstilcom skončila vedľa brány

Tatry v Kysáči, kde v boji o prvé miesto prehrala s tatrancami po kopaní jedenástok. Na SNS Petrovčania doma porazili kucurskú Iskru 3 : 0.

V súťaži, ktorá bola silnejšia ako

vlani, dominoval novozaložený FK Radnički 1912 zo Somboru, ktorý hlavne vďaka politickému rozhodnutiu prebral miesto FK Stanišić, a tento klub založený v roku 1920 musí začínať odznovu v najnižšom stupni – v Medziobecnej lige Sombor – druhej triede. Vyznamenala sa aj druhá Sloga z Čonoplje, tretí FK Bajša, nováčik v lige a štandardný a skúsený tím Tisa z Adorjanu.

Mladosť štartovala dobre. Vyhrala nad mužstvom BSK z B. Brestovca 2 : 0. Potom prišli až štyri prehry, a to najprv v Sombore s pôvodným FK Radnički, potom s odžackým TekstilMnoho nervozity bolo na zápase Mladosť – com v Petrovci, kde Radnički 1912 modrých prakticky

Tréner Slobodan Sladojević odišiel po zápase v Bajši • ŠPORT •

Nenad Kobilarov (v modrom) bol často nezastaviteľný pre súperov

sám zdolal troma gólmi skúsený Dario Božičić – 0 : 3, v Crvenke prišla tesná prehra 1 : 0, rovnakým výsledkom aj so Slogou z Čonoplje vo Vrbare. Druhú výhru petrovské mužstvo zaznamenalo

zvlášť potešilo víťazstvo na horúcom trávniku v Mladenove, odkiaľ si len zriedkavo prinášali body.

V predposlednom zápase jesene s troma bodmi z Vrbary odišla už spomínaná Tisa a bez zisku sa

Mužstvo Petrovčanov po výhre nad menovkyňou z Turije 3 : 0: úradujúci predseda Saša Petković (zľava), nový tréner Zlatko Ćorović (prvý sprava)

v Tavankute a potom nasledovala chudobná remíza s Báčkou z Pačiru doma – 1 : 1. Mladosť potom prehrala v Bajši (vtedy mužstvo poslednýkrát viedol S. Sladojević a namiesto neho prišiel Zlatko Ćorović ).

V tvrdom zápase vo Vrbare vyhral minimálne jesenný majster Radnički 1912 zo Somboru, a vo Vrbase znova neúspech.

Tri výhry zaradom zaznamenala Mladosť s troma mužstvami z dolnej časti tabuľky. Dve výhry boli doma, s Obecenstvo vo Vrbare vedelo odmeniť snahu menovkyňou z Turije a bojovnosť svojho mužstva aj vtedy, keď a nad Poletom z Kaprehralo ravukova, fanúšikov

Mladosť vrátila aj z Apatinu po súboji s domácou menovkyňou.

Snímky: J. Pucovský

1. Radnički 1912 2. Sloga 3. Bajša 4. Vrbas 5. Tisa 6. Mladost (A) 7. Radnički (S) 8. Bačka 9. Tekstilac 10. Crvenka 11. Mladost (T) 12. Mladosť (P) 13. Budućnost 14. Tavankut 15. Polet 16. BSK

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018

15 14 15 12 15 8 15 8 15 7 15 7 15 6 15 5 15 5 15 3 15 4 15 5 15 4 15 5 15 3 15 1

1 0 42 : 4 43 2 1 37 : 16 38 5 2 23 : 6 29 2 5 26 : 25 26 3 5 27 : 19 24 3 5 22 : 21 24 2 7 19 : 28 20 4 6 31 : 23 19 3 7 16 : 23 18 7 5 17 : 16 16 4 7 22 : 27 16 1 9 13 : 18 16 3 8 8 : 15 15 0 10 15 : 29 15 3 9 17 : 32 12 3 11 14 : 47 6 49

Šport JESEŇ V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Lider v pätách Borca Juraj Pucovský

M

ala to byť pekná liga. Štrnásť mužstiev, sedem zápasov každú nedeľu, trinásť kôl v jednej i v druhej časti majstrovstiev 2018/19. Nevyšlo

lige – severnej skupine. Odňal, lepšie povedané „ukradol“ im to somborský Radnički 1912, novozaložený klub, ktorý si prebral meno, štadión s tribúnou, trávnik, ešte aj rok založenia od pôvodného somborského FK Radnički!? Také niečo

väčším súperom v boji o primát, najmä ak im zostane útočný tandem Kutenič – Šoškić.

Stanišić dlho viedol tabuľku, ale po troch remízach: s Lidrom 1 : 1, s FK Jedinstvo Lemeš 2 : 2, najmä s Telečkou doma 3 : 3 a prehrou

posledná, keď zo 16 zápasov získala 6 bodov s gólovým skóre 17 : 47. Po prvej časti bežnej sezóny mužstvo predsedu Miladina Radića z desiatich zápasov zoskupilo desať bodov, a tak dosiahlo veľký pokrok futbalu v tejto dedine. Mohlo by v tom byť

Hody a rekordy Z 55 zápasov domáce mužstvá vyhrali 28, deväť sa skončilo nerozhodne, kým osemnásťkrát oslavovali hostia. Diváci videli vcelku 211 gólov, z ktorých domáce tímy strelili 134 a strelci hostí trafili iba 77 ráz. Priemer gólov v jednom kole je 19,18, kým na jednom zápase padlo priemerne 3,84 gólov. Strelci boli najúčinnejší v 6., 9. a 10. kole, keď 23-krát prekonali brankárov, a „najchudobnejšie“ bolo 8. kolo – 13 gólov.

Najpresvedčivejšie víťazstvá: Stanišić – Dinamo (S) 9 : 2, Dinamo 1923 – Panónia 8 : 1, Stanišić – Panónia 7 : 0, Dinamo 1923 – Metalac 7 : 0, Metalac – Stanišić 2 : 8, Lider – Dinamo (S) 6 : 1...

Mužstvo FK Telečka v jeseni 2018 získalo 10 bodov, o štyri viac ako v predchádzajúcej pol druha sezóne

to tak, ako bolo naplánované. Po vykonanom žrebe súťaže sa vzdali Jedinstvo 1945 z Kolutu a Rastina 1918. Súťažné orgány museli vykonať nové žrebovanie pre pozostalých dvanásť mužstiev.

V prvý víkend septembra sa to roztočilo. Sezónu otvorili FK Stanišić 1920 a lalitská Panónia, ktorá na zápas odcestovala iba s desiatimi hráčmi, a epilóg bol očakávaný – 7 : 0 v prospech domácich. Stanišićania

sme v našom futbale ešte nemali, ale tu sa nič nedá robiť, hlavne keď v tom prsty má politika.

Druhým nováčikom je Borac Bački Gračac, ktorý po vystúpení zo Somborskej oblastnej ligy a ročnej prestávke znova sa zapojil do súťaže a získal titul jesenného majstra.

Z desiatich zápasov Borac osem vyhral a iba dvakrát remizoval. V Laliti do 88. min. majster bol pred porážkou, ale potom Ćuk vyrovnal na 3 : 3. Ten druhý bod Borac získal v Bezdane s posledným mužstvom Sport – 1 : 1.

Novozaložený odžacký FK Lider prekvapil mnohých a celkom zaslúžene získal druhé miesto, keď preJesenný majster Borac (v bielom úbore) inkasoval hral len v Báčskom Bregu 1 : 0 len šesť gólov, z toho polovicu v Laliti a Báčskom Gračci štartovali od najnižšej súťaže, aj 5 : 0. Podľa toho, čo produkovali keď si vďaka presvedčivému tri- minulej jesene zverenci trénera umfu v Somborskej oblastnej lige Dragana Jovovića, budú Borcovi, vybojovali miesto vo Vojvodinskej ktorý má iba o štyri body viac, naj-

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

s Borcom 2 : 0 musel sa uspokojiť príkladom mnohým mužstvám. Tens treťou priečkou, ale sa iste nezrie- toraz iste svojich prívržencov najviac kol boja o primát. Graničar z Riđice rozčarovali tri posledné mužstvá: si konsolidoval rady a zakotvil na lalitská Panónia, somborský Metalac štvrtej priečke. a bezdanský Sport.

Jesennú časť ináč skončilo len Celkom slušne sa darilo aj mužstvu Jedinstvo Lemeš z dediny Sve- jedenásť tímov, lebo po 5. kole z ligy tozar Miletić, ktoré po osemnástich vylúčili KFK Kula, ktorý neodcestoval rokoch obnovilo činnosť!? Miletića- na zápasy do Bezdanu a Sonty, kým nia predtým posledný majstrovský zápas prehrali 6 : 3 s Graničarom v Gakove 11. júna 2000. FK Dinamo 1923 z Báčskeho Bregu vypadol z prvej triedy MOL Sombor, skončil na šiestom mieste a za ním je Dinamo zo Jedna zo šancí Panónie na zápase s FK Jedinstvo Sonty.

Lemeš, ktoré po osemnástich rokoch hosťovalo na Najpríjem- lalitskom ihrisku nejšie pre kvapila svojich fanúšikov, ale aj ani doma s Dinamom 1923 nemal mnohých futbalových odborníkov dostatočný počet hráčov!? Po jedTelečka z rovnomennej dediny. nom bode odňali Metalcovi, lebo Toto mužstvo v majstrovskej se- neodcestoval do B. Gračca, Dinamu zóne 2016/17 prehralo všetkých 1923, ktorý tiež neprišiel na súboj osemnásť zápasov, skončilo na Borcovi, a lalitskej Panónii, keďže poslednom desiatom mieste bez v poslednom kole nehrala zápas v bodu, s gólovým pomerom 4 : 98! Sonte.

V minulej sezóne Telečka bola tiež • ŠPORT •

ČOSKORO PRVÝ ZÁPAS NA (STARO)NOVOM ŠTADIÓNE

Búranie Tehelného poľa v lete roku 2013

Výstavba v auguste 2017

Stánok futbalistom, podarúnok fanúšikom Ján Špringeľ

V

poslednom mesiaci roku 2018 trvá v Bratislave dostavba Národného štadiónu Slovenska pre fanúšikov Slovana (staro)nového Tehelného poľa. Moderný multifunkčný štadión bude mať kapacitu 22 500 miest, plochu na parkovanie tisíc áut; na ktorej stavbu použili 50 000 kubíkov betónu. Komfortná stavba bude určite hr-

majstrovské merania síl „doma“ na bývalom štadióne susedného Interu na Pasienkoch.

Stavbárom počasie v dvoch rokoch výstavby žičilo. Záverečná časť výstavby patrila osadeniu sedadiel, prácam v interiéri, pokladaniu trávnika z Holandska, odkiaľ doviezli 28 nákladných áut s prírodnou trávou dokonalej kvality. Na Národnom štadióne bude výborná akustika a skvelý výhľad pre divákov – hracia plocha sa bude pre strmosť tribún zo všetkých strán môcť vidieť dokonale.

Cieľ vedenia a marketingu Slovana je mať

časti sezóny 2018/19.

Predseda vlády SR Peter Pellegrini vyhlásil v septembri tohto roku počas obchôdzky Národného štadióna, že štát prispel na výstavbu 27 miliónmi eur. Celkový rozpočet je 75 miliónov eur.

K storočnici Slovana (prvý klub pome-

Moderný štadión bude mať kapacitu 22 500 miest

dosťou sídelného slovenského mesta a už ju nazývajú aj – divadlom snov.

Stavisko s ihriskom sa zdokonaľovalo zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, od 1. septembra 2016. Staré Tehelné pole rúcali v letných mesiacoch v roku 2013. Preto reprezentácia Slovenska hrala svoje zápasy najčastejšie v Trnave a v Žiline. Slovan zase Robilo sa ostošesť aj v sobotu

Záber z tribúny neďalekého Národného • ŠPORT • tenisového centra

Práce finišujú

znovu plné tribúny a skvelú atmosféru ako v najslávnejších rokoch, keď bol bratislavský klub aj víťazom Pohára víťazov európskych pohárov, vtedy druhej najsilnejšej európskej súťaže. Hodnotné zápasy hráči v belasých dresoch už zohrali, zatiaľ na Pasienkoch: slovanisti hrali veľmi51 dobre leta – 52 koncom /4834 – 4835/ a začiatkom jesene, stali sa majstrami prvej

Záber zo slávnych dní Tehelného poľa: na bilborde je momentka z derby ŠK Bratislava – Slávia Praha v roku 1945

novaný I. ČsŠK je založený v roku 1919) pribudne aj grandiózny štadión. V drese Slovana sa preslávil v polovici minulého storočia ako ľavé krídlo Jozef Podhradský, Slovák zo Srbska a Juhoslávie. Do Crvenej zvezdy prichádza v týchto dňoch krídelník trnavského 22.

– 29. 12.Spartaka 2018 Erik Jirka, bude to prvý 51 Slovák v drese srbského veľkoklubu.

52

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •