Vzlet 1/2019 by NVU Hlas ľudu

Nový Sad | ročník 50 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

JANUÁR 2019

Fandom a Cosplay – príliš zvláštne hobby Star wars Fandom festival

reativita ľudí, ktorí vytvárajú kostýmy pre rôzne divadelné predstavenia, fašiangové príležitosti alebo kúzelnícke vystúpenia, pretrváva a vyvíja sa ešte od obdobia stredoveku. S objavom prvých filmových výtvorov sa okrem profesionálov touto činnosťou začali zaoberať aj obyčajní ľudia s krajčírskymi schopnosťami s cieľom napodobňovať hrdinov z veľkého plátna. Vedeckofantastické literárne diela a prvé sci-fi filmy zaujali veľký počet fanúšikov, ktorí sa začali stretávať a vymieňať si dojmy a idey. Niektorí z nich dokonca začali prejavovať ľubovoľnú imagináciu aj pri kreovaní kostýmov. Ako následok toho okolo roku 1920 vznikla nová subkultúrna vlna pomenovaná Fandom. Už v 50. rokoch fandom združenia existovali vo väčšine európ-

Boris Naumovski ako Tranduil

skych krajín a vďaka popularite seriálov Star Trek a Star Wars tieto spolky začali pravidelne usporadúvať festivaly pomenované Coni (skratka z anglického slova convention, čiže konvencia). V priamom kontakte fanúšikov (inak, slovko fan, ktoré dnes používame pre fanúšika, vzniklo práve z termínu fandom a označuje jej člena) sa fandom tematicky a žánrovo rozrastal, a tak vznikli napr. dodnes veľmi populárne podžánre

Maul Cosplay ako Geralt

RPG a Slash. Osobitne zaujímavý je podžáner Otaku, ktorý vytvorili japonskí fanúšikovia manga komiksu a seriálu anime, ktorí túto subkultúru vyzdvihli na celkom novú úroveň. S nástupom internetu sa otvoril nový svet možností zdieľania názorov a informácií medzi fanúšikmi Yaya Han ako Red Queen a vytvorený bol ďalší Game of Thrones, Geralta zo seriálu The žáner subkultúry pomenovaný Cosplay, ktorú prevažne tvorí mládež so záujmom pre videohry Witcher... Aj u nás sa cosplayová scéna rýchlo vyvíja, s fantastickými hrdinami, ako aj súčasné sci-fi najmä vďaka výnimočnému cosplayerovi a fantasy seriály a filmy. Borisovi Naumovskemu, známemu v celom Cosplay je skratka vytvorená z anglických svete ako Ori. Svojou delikátnou postavou slov costume a play, čo už samo osebe hovorí, je ideálny pre transformovanie sa do o aký druh subkultúry ide. Cosplayer je osoba najrozličnejších škriatkov a podobných lesných oblečená v kostýme, ktorý reprezentuje určitú

fiktívnu postavu a snaží sa čím vernejšie napodobniť jej charakter a správanie. Na conoch sa súťaží s inými cosplayermi a rozhodcovia sú vždy už renomovaní cosplayeri, ktorých zvolia fanúšikovia cestou sociálnych sietí. Dnešné medzinárodné festivaly tohto typu zhromažďujú na tisíce účastníkov. Najväčšia internetová stránka pre cosplayerov a ich fanúšikov je cosplay.com. Na nej sa možno zoznámiť s rôznymi druhmi cosplay, cosplayermi, ako i s podmienkami účinkovania na všetkých väčších festivaloch vo svete. Po začlenení sa existuje možnosť do databázy kostýmov pridať i vlastnú kreáciu, Yaya Han ako Banshee Queen Enira ktorú iní členovia stránky môžu hodnotiť fantastických bytostí, akým je Tranduil – kráľ a komentovať. Väčšina ľudí si volí nejaké lesných elfov z knihy Hobbit J. R. R. Tolkiena, fantastické meno, čiže pseudonym, podľa Marvelov Captain America, Rakan z League ktorého budú rozpoznateľní na sociálnych of Legends atď. Všetky jeho kreácie si môžete sieťach alebo na festivaloch. pozrieť na facebookovej stránke Ori Cosplay, Jedna z najznámejších svetových cosplayeriek alebo sa predsa odhodláte priamo si pozrieť je známa pod menom Yaya Han a stvárňuje týchto zaujímavých, kreatívnych ľudí na viacero postáv, akými sú Wonder Woman, Red niektorom z festivalov v Belehrade a Novom Queen z Alice alebo Eliza z videohry Tekken 7. Sade. Jej facebooková stránka má viac ako 2 miliónov jm navštevovateľov. Aj nemecký cosplayer Maul Foto: yayahan.com, facebook.com/ Cosplay svojou postavou perfektne znázorňuje maulcosplay, facebook.com/oricosplay, rôznych zaklínačov, akými sú Khal Drogo z blizzcon.com

január 2019

Januárové čaro

mesiaci január sa hovorí, že je najdlhším mesiacom v roku. A je to pravda. Po krásnych decembrových sviatkoch, vianočno-novoročnej eufórii, mínus zvonku sa často presťahuje aj do peňaženiek a z toho dôvodu sa väčšina obyvateľov nemôže dočkať februára. Avšak má január aj svoje čaro. Zasnežené ulice, detský vreskot či pokojný večierok doma a ak k tomu pridáme aj zimné prázdniny... Pôžitok je ešte väčší! Na január, aspoň na prvú polovicu mesiaca, pokým trvali prázdniny, sa tešili všetci žiaci a tí, ktorí boli usilovní počas minulých mesiacov, vychutnávali plody svojej práce. Máme na mysli odmenených žiakov súťaže Čo dokáže pekné slovo, ktorí si tesne pred zimnými prázdninami prebrali svoje ceny. Blahoželáme všetkým, ktorí sa zúčastnili, a osobitne aj tým najlepším: Eme Pudelkovej z Pivnice, Marcele Gániovej z Báčskeho Petrovca, Milinke Glózikovej z Kovačice, Damjanovi Radenkovićovi z Pivnice, Števkovi Strakovi z Bieleho Blata, Dejne

Domoniovej zo Starej Pazovy, Mariánovi Tótovi z Bieleho Blata, Ivane Haníkovej z Padiny, ako aj žiakom 4. ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci EmíliiJane Pálešovej, Petre Častvenovej a Branislavovi Popovi a žiačke 3. ročníka petrovského gymnázia Maji Opavskej. Podaktoré práce už boli uverejnené v našom časopise a postupne ich uverejníme všetky a veríme, že aj na vás zapôsobia rovnako ako na komisiu, alebo vás inšpirujú, aby ste sa venovali písaniu. Jasmina Pániková

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Danuška Berediová-Banovićová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Martina Valentová, Danica Vŕbová • Jazyková redaktorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: office@vzlet.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami • Správa pre kultúru Mesta Nový Sad

Pozitívni a poctiví ľudia sú jej vzorom (s. 4)

Boli sme v Chorvátsku (s. 9)

Po prázdninách… január 2019

44 odmenení žiaci (s. 7)

10 hier na rok 2019 (s. 18)

(ilustácia: Michal Durgala)

Pozitívni a poctiví ľudia sú jej vzorom

ojlovica je hrdá na svoju spoluobčianku Katarínu Kalmárovú, pretože táto šikovná dievka dodržiava tradíciu, kultúru a obyčaje a talentom pomáha zachovať jedinečnú identitu svojho národa. Spieva, tancuje, hrá na nástrojoch, je herečkou, má rada ľudí a kamarátenie a počas rozhovoru s ňou sme sa dozvedeli aj o jej cenách a zaujímavo-vtipných situáciách, ktoré ju občas sprevádzajú na vystúpeniach. Kedy sa u teba prejavil záu-

jem o hudbu? Spievaš, tancuješ, hráš… Povedz nám niečo o tom. – Prejavilo sa to vo mne, ešte kým som bola malá. Vždy som s rodičmi, so sestrou a starou mamou ,vyvádzala΄ nejaké predstavenia, recitácie... Najradšej som spievala a tancovala. Staršia sestra je folkloristka, tak ma učila tancovať slovenské tance, ale aj srbské kolá, a keď sme šli na nejakú svadbu alebo oslavu, nemohla som sa dočkať, aby začali hrať niečo z toho, čo som sa naučila, aby som aj ja mohla tancovať ako dospelí. A ešte som veľmi rada ,hrala divadlo΄ po maďarsky. Nevedela som ani jedno slovko z maďarčiny, ale som veľmi úspešne napodobňovala ich prízvuk. Stará mama sa aj dnes na tom smeje. Rodičia si všimli, že naozaj nejaký talent vo mne je, takže

už keď som mala 6 rokov, zapojili ma do nášho spolku Detvan, v ktorom oni aj teraz pôsobia. Moje prvé sólové vystúpenie bolo práve spev. Spievala som pieseň Horenka, horenka, hora, ktorú ma naučila moja stará mama, ktorú si aj dnes veľmi rada zaspievam. Raz mi teta kúpila hračku husle, ktorá fungovala ako opravdivé husle, a tú som už nevypúšťala z rúk, čo mojej rodine prinieslo množstvo nových ,koncertov΄. Preto sa rodičia rozhodli, že ma zapíšu do hudobnej školy, tak som už ako 8-ročná plným prúdom začala profesionálne usmerňovať svoju lásku k umeniu. Zaujímavé bolo, aj keď ma pán Želko Kolárik, ktorý bol vedúci vtedajšej Detvanovej veľmi známej ženskej speváckej skupiny Jahoda, oslovil, aby som bola hostkou na ich CD, čiže aby som bola malá Jahôdka. Pre mňa to bol veľký zážitok nahrávať CD v štúdiu. Postupne som sa začala zapájať aj do iných sekcií

laureáta, 9 prvých, 4 druhé a 1 tretiu odmenu, ako aj certifikát majstrovského kurzu kórejskej sólovej speváčky Anais Lee. Keď ide o ľudové festivaly, doteraz som sa rok za rokom zúčastňovala na Rozspievaných klenotoch, V padinskej doline, na Stretnutí v pivnickom poli... Na každom som mala pekný úspech, čiže domov som si z každého priniesla prvú cenu. Na padinskom v Detvane: do folklórnej, divadel- festivale až dvakrát. Momentálne posledná súťaž, na ktorej som nej a neskôr aj do hudobnej. Už spievala, bol festival Cez Nadlak ako stredoškoláčka v hudobnej škole v Pančeve som sa rozhodla, je..., kde som si vyspievala druhú cenu. Ale možno jedna z najväčže si chcem zdokonaľovať aj ších odmien bola účasť na súťaži spev, tak som sa zapísala na operný spev, ktorý som zakončila Miss Folklór. v Belehrade. Z uvedeného vyplýva, že si multitalentovaná pre hudbu. Kde si súťažila a aké ceny si dostala? – Začala som súťažiť ešte v základnej hudobnej škole, ako huslistka. V rovnakom čase som spievala na detských festivaloch ľudových piesní. Potom som už ako stredoškoláčka chodila hrať aj do zahraničia, ale nezabudla som ani na ľudové festivaly pre dospelých. Ani operný spev som nenechala po boku, súťažila som od samého začiatku až po ukončenie strednej školy. Každý V rodine máš niekoho, kto sa rok som sa zúčastňovala na súťazaoberá hudbou? žiach v Belehrade, Mladenovci, – Otec je harmonikár, sestra Ube, Rume, Lazarevci, Subotici, tiež speváčka a tanečnica, teraz v Čiernej Hore, Rumunsku... Vo už aj spolu s deťmi a manželom, svojej ,kolekcii΄ mám 6 odmien a mama a stará mama, aj keď nevystupujú, krásne spievajú. A čo taký vzor? Existuje osoba, na ktorú sa prizeráš? – Mojím idolom sú všetci silní, pozitívni a poctiví ľudia, ktorí to, čo robia, nech je to čokoľvek, robia z lásky. Máš času venovať sa aj nejakému koníčku? – Okrem folklóru rada tancujem aj súčasné tance. Momentálne chodím na salsu. Vo voľnom čase sa venujem práci s deťmi. Pracujem v detských kútikoch ako animátorka, hrám v novoroč-

január 2019

Brat a sestra – úspešní speváci ných predstaveniach pre deti a v našom spolku, spolu s ostatnými členkami, organizujeme detské maškarné plesy. Máš za sebou mnohé vystúpenia. Môžeš vyčleniť niektoré, ktoré boli najzaujímavejšie, a sú ešte také, na ktorých by si sa chcela zúčastniť? – Najkrajšie a najúspešnejšie vystúpenia boli práve tie, ktoré som nemala naplánované, tak som sa rozhodla, že s tou taktikou budem pokračovať. Mám právo ešte raz spievať na pivnickom festivale a dvakrát v Rumunsku, tak to určite využijem, keď mi to čas dovolí. Každá súťaž má svoje čaro, lebo prináša nové kamarátstva, zážitky a novú skúsenosť. Vyskytovali sa na vystúpeniach aj nejaké nezvyčajné príhody? – Práve na Miss Folklór, tesne pred výstupom, technika náhodou odniesla moje husle preč z pódia. Ja som si to všimla, až keď ma moderátor vyviedol na scénu. Odpovedala som na otázky, ale som v hlave mala úplný zmätok, rozmýšľala som, ako sa dostať k husliam. Už mi napadlo, že si ich ,požičiam΄ od pána primáša. Ale potom som sa otočila a za mnou boli husle. Veľmi som sa potešila. Vzala som si ich do rúk a uvedomila som si, že nie sú moje! Už sa nič nedalo robiť, hrať som musela, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Vtedy mi to vôbec nebolo smiešne, ale teraz si s úsmevom na to spomínam. To je čaro výstupov, také veci sa stávajú, a vlastne sú dobré, lebo nás učia vynájsť sa v každej situácii. Vlasta Bolehradská Foto: autorka a z archívu spolubesedníčky

Súrodenci Marta a Teofil Marčekovci sú žiakmi ZŠ maršala Tita v Padine. Marta je ôsmačkou a Teofil je piatakom. A nielen to. Sú to i dvaja úspešní speváci. Na úvod sa vás opýtame bežnú otázku – ako došlo k tomu, že ste sa začali venovať spevu? Marta: Hudbu som vnímala odmalička. Detské riekanky, ktoré ma naučili rodičia, vystriedali ľudové piesne. Spievala som ich doma s rodičmi a spievala som kamarátkam. Teofil: Ako mladší brat, samozrejme, že som sa učil spievať v kruhu svojej rodiny. Veľa piesní ma naučila sestra. Mala so mnou veľa trpezlivosti. A boli tu i rodičia. Aj teraz spolu s nimi spievavame. Kedy ste prvýkrát zastali na javisko a verejne zaspievali? Marta: Prvýkrát som sa ako piatačka zúčastnila na Detskom festivale slovenských ľudových piesní Pieseň je naša radosť, ktorý usporadúva naša škola, a obsadila som 1. miesto. Teofil: Prvýkrát som si zastal na javisko, keď som bol štvrtákom. Darilo sa mi podobne ako sestre. Vyspieval som si 2. cenu január 2019

odbornej poroty. Zúčastnili ste sa na iných festivaloch? Marta: Zúčastnila som sa i na tohtoročnom festivale Pieseň je naša radosť. Obsadila som 2. miesto a postúpila na festival Rozspievané klenoty. Tam som si vyspievala cenu obecenstva.

Teofil: Podobne i ja. V Padine na festivale som obsadil 1. miesto a v Kovačici som si vyspieval 3. cenu. Hráte i na nejakom hudobnom nástroji? Marta: Áno. Chodím do Hudobnej školy Josifa Marinkovića v Zreňanine. Hrám na klavíri a na ukulele.

Ukelele je hudobný nástroj podobný gitare, len trochu menší. Teofil: Mne sa páči harmonika, a preto sa učím na nej hrať. Spolu so sestrou chodíme do hudobnej školy. Spievate, hráte... A akú hudbu počúvate? Marta: Rada počúvam všelijaké žánre a druhy pesničiek. Teofil: Mám veľmi rozmanitý hudobný vkus. Verím, že vás hudba teší, relaxuje. Máte aj iné koníčky? Marta: Rada kreslím, recitujem a zhotovujem rôzne ručné práce. Teofil: Rád sa zaoberám športom, najčastejšie futbalom. Aké máte plány do budúcnosti? Marta: Som už ôsmačkou, a preto o tom už musím rozmýšľať. Rozmýšľam, ale predsa sa ešte neviem rozhodnúť. Pravdepodobne to bude

gymnázium v Kovačici. Teofil: Som len piatakom a času na rozhodovanie mám dosť. Aký by ste mali odkaz pre vašich rovesníkov? Marta a Teofil: Zotrvať v tom, čo si zvolíte, a nevzdávať sa svojich snov. Tiana Bešková, 8. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

Svet počítačový a predsa reálny

súčasnosti je čoraz viac osôb, ktoré sa venujú výrobe ilustrácií, ktoré obohacujú knihy, časopisy, webové stránky alebo počítačové hry. S právom môžeme povedať, že ide o umenie, lebo aj keď ilustrátor používa počí-

tačové programy, rovnako ako maliar používa palety farieb a štetec, predsa musí obsahovať dávku kreativity, talent na kreslenie, ktorý prezentuje verejnosti. Ilustrovaniu sa

venuje aj 22-ročný Michal Durgala z Padiny. Ako nám povedal, ilustrátorom je dva roky a štýl, ktorému sa venuje je, semi-realistic. Nakoľko sa tvoj štýl kreslenia odlišuje od iných štýlov? – V podstate ide o reálnejší pohľad, na rozdiel od napr. anime štýlu. Zatiaľ som sa stretala iba s anime štýlom. Koľko je takých štýlov? – Je ich veľa: anime, semi-realistic, realistic a viac ako 300 podobných štýlov. Čo je nevyhnutné pre kreslenie ilustrácií? Ktoré programy používaš? – Každý ilustrátor má svoj výber programov. Niekomu vyhovuje jednoduchý softvér, a iným zase trochu profesionálnejší. Mne najviac vyhovuje

Photoshop. A okrem talentu nevyhnutná je znalosť anglického jazyka, keďže sú programy v angličtine. Aké sú reakcie iných ilustrátorov na tvoje práce? – Svoje práce zverejňujem v najväčšej online galérii DevianArt (pod menom GhostGAMER37, pozn. aut.), ako aj na Instagrame, a reakcie sú pozitívne. Je to zatiaľ iba koníček, alebo si môžeš aj niečo zarobiť? – Áno, môže sa zarobiť, ale nevyhnutné je najprv formovať fanbase na sociálnych sieťach. Napr. istý ilustrátor má obrovskú fanbase na Twitteri, Instagrame, DeviantArt, Facebooku a pod. Má viac ako 110-tisíc

sledovateľov a otvorený účet na platforme Patreon a tým spôsobom ho sledovatelia môžu finančne podporovať. A keď ide o serióznejšiu prácu, možné je napr. aplikovať v Artstation a tak si nájsť prácu vo výrobe počítačových hier. V ktorej fáze sa ty nachádzaš? – Povedal by som, že som ešte v rozvojovej fáze, nie som ani profesionál, a takisto ani začiatočník. Ďakujeme Michalovi za rozhovor a podľa jeho priania nepredstavíme ho jeho osobnou fotografiou, ale prácou, ktorú bezpochyby dobre robí. J. P.

Dedo Mráz v Dobrovoľnom hasičskom spolku Hložany

očas uplynulých najkrajších sviatkov roka v Dobrovoľnom hasičskom spolku v Hložanoch po prvýkrát bradatý deduško potešil aj deti –mladšie vekové skupiny. Dedo Mráz darčeky odovzdal pätnástim deťom predškolského až stredoškolského veku. Bola to motivačná odmena tým, ktorí mali ochotu zapojiť sa do činnosti spolku a pravidelne absolvujú hasičské výcviky. Pri udeľovaní darčekov sa zúčastnili aj dobrovoľní hasiči: Miroslav Benka, Ján Čipkár a Daniel Krasnec. Menovaní sa najmladším členom spolku pri tejto príležitosti predstavili v

profesionálnom zásahovom obleku. Dedovi Mrázovi sa potešili snáď nielen deti, ale všetci prítomní. No tí najmladší mu rozprávali, prečo sa im páči hasičstvo a čo všetko zdolali v rámci výcvikov. Odvďačili

sa mu aj vianočnými a novoročnými vinšmi. Nevystali ani básničky o hasičstve v rámci programu. Okrem balíčkov nádejným dobrovoľným požiarnikom vedenie spolku odovzdalo aj odznak DHS Hložany. Získali ho Tina, Irena, Jovana, Boris Duško, Martina,

január 2019

Dženifer, Džejson, Vlastislav, Maša, Nataša, Samuel, Sergej, Aleksej a Danilo. V mene spolku sa im prihovorili a poďakovali predseda spolku Vlastmír Báďonský, ako aj vedúca výcvikov Daniela Báďonská a tajomník spolku Vladimír Krasnec. O dobrú atmosféru sa postarali najmä hasiči mládežníci, ktorí sa riadia heslom Všetci pre jedného, jeden pre všetkých. K jedinečnému dňu prispel aj študent odboru Riadenie rizík katastrofických udalostí a požiarov Ondrej Chlpka, člen DHS. Na záver stretnutia si všetci urobili spoločnú fotografiu s dedom Mrázom. JČG

44 odmenených žiakov

redposledný mesiac v roku v kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra už tradične venujú priateľstvu. Vtedy sa žiaci usilujú byť čím lepšími priateľmi a učitelia pre žiakov organizujú mnohé aktivity. Robia sa príležitostné panely, žiaci vypisujú odkazy, vyhľadávajú citáty a výroky, organizujú sa rôzne dielne a všetko to vyústi v záverečný

program, v ktorom sa vyhodnotia ich najúspešnejšie práce v literárnej a výtvarnej súťaži. Tak to bolo aj 30. novembra 2018, keď v Slávnostnej sieni udelili odmeny 44 žiakom vyšších ročníkov, ktorí kreslili, maľovali a písali v troch jazykoch – v slovenskom, srbskom a anglickom, na tému Priateľstvo. Súťaž mala na starosti Odborná rada pre spoločenské vedy, jazyk a umenie. Program, ktorý moderoval predseda rady Michal Ďurovka, bol popretkávaný piesňami v predve-

dení školského chóru pod vedením Eleny Krošlákovej, učiteľky hudobnej kultúry. Žiaci 6. 1 triedy premiérovo predviedli divadielko Červená čiapočka, ktoré nacvičili s učiteľkou slovenčiny Annou Gašparovićovou. Zo slovenského jazyka práce hodnotili učiteľky slovenčiny Ľudmila BerediováStupavská a Anna Gašparovićová. Ceny získali: Jana Madacká (5. 1), Lana Jambrichová (5. 1), Mia Kokavcová (5. 2), Daniela Pavlovová (6. 1), Alexandra Bosáková (6. 2), Anna Gašková (6. 2), Matej Mucha (7. 1), Andrej Dudáš (7. 1), Ján Šmit (7. 1), Andrea Miháľová (8. 1), Xénia Kulíková (8. 1) a Mila Martinková (8. 1). Literárne práce zo srbčiny hodnotili učiteľky srbčiny

január 2019

Ankica Čorlijová a Jadranka Rosićová. Prvú cenu získali Irina Križanová (8. 2) a Amadea Čemanová (7. 1), druhú Milica Stojčićová (7. 2) a Matej Mucha (7. 1) a tretiu Ognjen Kešanski (6. 3) a Anđela Čorbová (5. 3). Práce z angličtiny hodnotila učiteľka anglického

získali: Vladimír Chrťan (5. 1), Mia Gašková (5. 2), Daniela Pavlovová (6. 1), Lucia Stajićová (6. 1), Sára Gašková (7. 1), Matej Mucha (7. 1), Xénia Kulíková (8. 1) a Ján Agarský (8. 1). Tretiu cenu získali: Lucia Macáková (5. 1), Dajana Vozárová (5. 1), Milan Ožvát (5. 3), Anna Gašková (6.

jazyka Jana Dudášová, ktorá prvú cenu udelila Leone Marčokovej (8. 1). Výtvarné práce ohodnotili učitelia výtvarnej kultúry Višnja Trivunčevićová a Michal Ďurovka. Prvú cenu získali: Lana Jambrichová (5. 1), Srđan Kovačević (5. 3), Milan Krajčík (6. 1), Emil Melich (6. 2), Andrej Dudáš (7. 1), Dorotea Brveníková (7. 2), Pavel Mucha (8. 1) a Michaela Madacká (8. 2). Druhú cenu

2), Alexandra Cislariuová (6. 3), Laura Pustinjaková (7. 1), Marina Mogićová (7. 2), Leona Marčoková (8. 1) a Nedeljko Milić (8. 2). Videoprezentáciu odmenených výtvarných prác mala na starosti učiteľka matematiky Anna Agarská a učiteľka informatiky a techniky Iveta Ďurovková, ktorá vyhotovila aj diplomy. Darčeky odmeneným udeľovala riaditeľka školy Anna Vozárová, ktorá v príhovore vyzdvihla hodnotu priateľstva v našich životoch, ako i význam účinkovať v súťažiach. Michal Ďurovka Foto: Iveta Ďurovková

100 rokov od ukončenia prvej svetovej vojny

novembri si v našej krajine početnými programami verejnosť pripomenula sté výročie od ukončenia prvej svetovej vojny. Do tejto skupiny sa pridali aj členovia historickej sekcie

v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Program pod vedením učiteľov dejín Zuzany Kutálekovej, Miroslava Juricu a Jána Chrťana pripravili žiaci 6., 7. a 8. ročníka, aktívni členovia školskej historickej sekcie. Cez prezentácie, ktoré boli vyhotovené za pomoci školskej IKT, plagátov a historických máp, žiaci poukázali na všetky aspekty prvej svetovej vojny tak v našom prostredí, ako aj na

území celej Európy. Hodinový program viedli žiačky Milica Gobeljićová a Anna Ďurišová. Organizátori programu sa postarali o to, by sa im pripojili aj početné iné sekcie, ktoré fungujú v škole – o scénografiu sa postarali členovia výtvarnej sekcie pod vedením Sanje Bojkovićovej, básne s tematikou prvej svetovej vojny čítali členky literárnej sekcie Agnesa Redžepiová a Melánia Jonášova a do programu sa zapojila aj Una Brtková, členka školského orches-

tra, ktorá na husliach zahrala pieseň Tamo daleko. Program okrem žiakov a učiteľov navštívili aj predseda obce, riaditelia lokálnych inštitúcií, učitelia dejín zo susedných dedín, učitelia vo výslužbe, predstavitelia združení a rodičia žiakov. Janko Takáč

Potešili nás mladí žurnalisti

polovici decembra sme dostali dva školské časopisy – jeden v elektronickej forme a druhý v tlačenej.

Zaslali ich žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ktorí vydávajú časopis v slovenskom a srbskom jazyku Školsko zvono, a časopis ZŠ maršala Tita v Padine Mladosť.

Z časopisu kovačických školákov sa dozvedáme, že redakciu tvoria žiaci: Una Brtková (8. 2): Agnesa Redžepiová, Milica Gobeljićová, Anja Matúšová (všetci z triedy 8. 3) a Mihailo Pešić, Anđela Pjevićová a Filip Pjević (všetci z triedy 6. 3). V najnovšom čísle si žiaci posvietili na význam osobnosti Vuka Stefanovića Karadžića, píšu o zájazde na knižný veľtrh v

Belehrade a sú tam aj rozhovory s ich učiteľmi matematiky a telesnej výchovy. Redakciu padinského školského časopisu tvoria traja žiaci: Tijana Bešková (8. 3), Svetlana Sládečeková (8. 2) a Ivan Bokor (8. 1). Táto malá posádka spolu so svojimi učiteľkami prichystala príspevky o školských aktivitách, zájazdoch na Taru, Divčibare, či do Sokobanje, a nechýbajú január 2019

ani rozhovory, práce z vlastného pera a rubrika na pobavenie. Ďakujeme kovačickým a padinským žiakom za poskytnuté časopisy a ak aj vaša škola má vlastný časopis – dajte nám o tom vedieť! J. P.

Boli sme v Chorvátsku

eň sa začal krásne, bolo slnečno a my sme boli nadšení, že ideme na zájazd. A to nie na hocijaký zájazd! Bol to náš divadelný zájazd, ktorý vznikol vďaka projektu Výmenný zájazd žiakov Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci so žiakmi základnej školy v Jelisavci za finančnej podpory Úradu pre

Slovákov žijúcich v zahraničí. Na zájazde bolo dvadsaťpäť žiakov – divadelníci, baletky a chóristi. Včasráno sme nastúpili do autobusa, a len čo sme vyšli z petrovského chotára, ihneď sme začali vyjedať maškrty. Cesta nám veľmi rýchlo ubehla a bol to zvláštny pocit, keď sme vošli do Chorvátska a dorazili do Jelisavca. Vystúpili sme pri Základnej škole Ivana Brníka Slováka. V škole nás srdečne privítali a prichystali nám chutný obed. Po bohatom obede a občerstvení obliekli sme sa do svojich kostýmov a vo

vopred prichystanej učebni vystúpili sme s naším programom. Na úvod programu zaspievali chóristi, a potom sa prepletali herci a baletky modernizovanou predlohou ľudovej rozprávky Soľ nad zlato. Nakoniec sme boli odmenení veľkým potleskom, darčekmi, ktoré vyhotovili sami žiaci, a spoločnou fotkou. Tu sa ešte nekončí náš zájazd! Pokračovali sme autobusom do Markovca, do susednej dediny. V škole v Markovci Našickom sme ešte raz vystúpili s naším programom, ktorý

sa žiakom a učiteľom páčil. Po uvoľnení sa najprv sme si

január 2019

pochutnali na fantastickej pizze v príjemnej a kreatívnej knižnici. Potom sme mali voľný čas na kamarátenie a na obchôdzku školy. Tu sme spoznali nových kamarátov a, samozrejme, že vznikli i sympatie. Neskoršie nás hostitelia zaviedli do susedného mesta do Našica na obchôdzku kaštieľa rodiny Pejačevićovcov. Trochu sme sa v parku pobavili a v kaštieli sa kochali vo výstave fotografií, nábytku a v samej archeológii kaštieľa. Nastal čas odchodu domov. Nešlo sa nám, tak nám bolo krásne a príjemne vychutnávať si nielen všetku krásu, ale i kultúrnu a miernu atmosféru. O tie krásne a príjemné chvíle strávené v Chorvátsku sa s nami rozdelili aj naši učitelia: Jarmila Pantelićová, ktorá s nami nacvičila divadielko, Mariena Stankovićová-Kriváková nacvičila chóristov, Jana Kopčoková-Gániová sa postarala o tanečné body, Daniela Triašková zhotovila kostýmy a Jaroslav Lekár všetko

toto zaznamenal fotoaparátom na pamiatku, ale i žartmi a náladou spríjemňoval nám chvíle. Samozrejme, pravou rukou boli autorky a organizátorky projek-

tu Mária Andrášiková a Zuzana Maglovská. Na záver môžeme konštatovať, že nám bolo veľmi krásne, a spoznali sme nové tváre. Bohatší sme o nové skúsenosti a dúfame, že sa nám podarí zase zažiť takýto podobný zájazd. Chceme zdôrazniť však jedno. V týchto dedinách a mestečku neovládajú slovenčinu tak dokonale ako my vo Vojvodine. Preto sme jedineční a našou úlohou je chrániť si náš materinský slovenský jazyk a nevzdať sa svojej entity. Martin Červený a Denis Halaj, 7. a ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Citáty na január (1. január – Svetový deň mieru)

„Nejestvuje ani dobrá vojna, ani zlý mier.“ (Benjamin Franklin, americký autor, politik, vedec, vynálezca, občiansky aktivista, štátnik a diplomat) „Mier je sloboda, založená na uznaní práv každého človeka.“ (Marcus Tullius Cicero, rímsky filozof a štátnik) „Svetový mier! Nikdy sa o ňom nehovorilo viac a nikdy sa preň neurobilo menej ako v našich časoch...“ (Erich Maria Remarque, nemecký spisovateľ) „Mier sa začína úsmevom.“ (Jean Paul, nemecký spisovateľ) „Mier sa rodí zo spravodlivosti a spravodlivosť sa zakladá na pravde.“ (Ján Pavol II., 264. pápež katolíckej cirkvi) „Mier je strom, ktorý rastie dlho.“ (Antoine de Saint-Exupéry, francúzsky spisovateľ a pilot) „Čo môžeme robiť lepšie, ako hľadať mier, pravdu a život!“ (Ján Amos Komenský, učiteľ, pedagóg, filozof a spisovateľ)

Svetový deň Braillovho písma (4. januára)

vetová slepecká únia (WBU) vyhlásila v roku 2001 dátum narodenia Louisa Brailla (nar. 1809) za Svetový deň Braillovho písma. Ako uvádzajú podaktoré webové stránky, francúzsky tvorca celosvetovo uznaného slepeckého písma sa začal zaoberať myšlienkou systému písma pre zrakovo postihnutých už ako 12-ročný, pričom prvá verzia písma bola zhotovená v roku 1829. Braille pritom vychádzal zo systému zvukov, ktorý používala francúzska armáda na komunikáciu v noci. Jednotlivé zvuky pritom nahradil písmenami a chýbajúce znaky doplnil symbolmi. Prvou knihou napísanou v tomto písme sa stali trojzväzkové Dejiny Francúzska. V roku 1844 nevidiaci na celom svete uznali Braillovo písmo za svoje. J. P.

„Otec a matka majú mnoho práce a nemajú na dieťa čas... toto sú veci, ktoré ničia mier.“ (Matka Tereza, rímskokatolícka mníška) „Cesta mieru je cestou pravdy.“ (Mahátma Gándhí, indický mysliteľ a politik) „Každá dokonalá báseň je jedno veľké víťazstvo, každá sladká SLOHA je celé kráľovstvo mieru.“ (Karel Čapek, český spisovateľ) „Mier nemôže byť udržovaný násilím, môže byť dosiahnutý len porozumením.“ (Albert Einstein, nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity) „Svoj pokoj a mier nachádzame v Bohu, nie v ľuďoch.“ (Mary Ward, anglická svätica) „Čím viac bombardérov, tým menej miesta pre holubice mieru.“ (Nikita Sergejevič Chruščov, prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu) Vladislava Havranová

Jazykove poucky

Ako ste sa „previedli“ na nový rok?

á bláznivá novoročná noc má svoje čaro, všakže? Okrem skvelej zábavy s ňou súvisia aj všelijaké povery. Ale tu nemáme za lubom zisťovať, kto sa ako „previedol“, ale či to „previedol“ má v tejto súvislosti správny význam. Aj keď sa s niekým lúčime pri odchode na dovolenku, alebo keď sa s niekým po dlhšom čase srdečne a priateľsky zvítame, väčšinou sa takto prihovoríme: „Dobre si preveďte!“, „Ako ste sa previedli?“... Chceme sa, samozrejme, privravieť, avšak vôbec si neuvedomujeme, že tieto slová spisovná slovenčina nepozná, a ako v nespočetných prípadoch, aj tu cítiť silný vplyv srbčiny. To je zo srbského: Dobro se provedite.; Kako ste se proveli?... Namiesto týchto srbských slovies provesti se a provoditi se a ich nespisovných doslovných prekladov – nenáležitých ekvivalentov „previesť sa“, „preveďte sa“ zvoľme si termíny, ktorými sa v spisovnej slovenčine dorozumieme; tak namiesto previesť sa, prevádzať sa zvoľme si slovesá vodiť sa a mať sa, ale aj stráviť, napr.:

január 2019

„Ako sa vám vodilo na Silvestra?“; „Ako ste strávili nový rok?“; „Ako ste strávili dovolenku?“; „Ako sa vám vodilo pri mori?“; „Pri mori sa nám dobre vodilo.“ alebo: „Máme sa dobre / zle.“; „Napíš, ako sa máš / máte.“; „Dobre sa maj / majte.“; „Maj sa.“ Nenáležite použité „previesť si“, „prevádzať si“ vystriedajme slovesami užiť si: no ty si vieš užiť, cez prázdniny si užili slnka, vody, alebo pre naše prostredie také špecifické: „Nechce sa ženiť / vydať, lebo si chce ešte trochu užiť...“ a dopriať si, dovoliť si, dožičiť si oddych/u/. Pri zotrvaní istého času niekde, prežití, sa nám hodí aj sloveso stráviť: stráviť noc v hoteli, príjemne stráviť dovolenku; stráviť čas čítaním... Tu sa priam nanucuje spomenúť aj našu frázu, ktorou sa tak srdečne prihovárame: „Ako si?“ Keď namiesto tejto vety použijeme spisovné „Ako sa máš?“, bude to významný krok dopredu. Anna Horvátová

Osoba, ktorá mi je vzorom Každý človek na svete má nejakú osobu, z ktorej si berie príklad, čiže má osobu, ktorá mu je vzorom. A tak mám aj ja. Mojím vzorom je môj otec. On je vysoký, silný, má hnedé vlasy a takmer vždy je usmiaty. Veľmi je usilovný a práve táto vlastnosť sa mi u neho páči. Nahnevaný je len vtedy, keď jesto mnoho práce a nestačí sa všetko urobiť. Je mojím vzorom, lebo ma všeličo naučil robiť, vždy ma poteší, keď som smutný, akýkoľvek mám problém, môžem sa s ním porozprávať. V budúcnosti chcem byť ako on. Vzorom mi je aj matka. Ona je taktiež veľmi usilovná, s ňou sa môžem o všetkom rozprávať. Mám nádej, že dosiahnem tento cieľ a budem ako moji rodičia. Michael Bačúr, 8. 2 ZŠ m. Tita v Padine Osoba, ktorá mi je vzorom V živote každého z nás je niekto, kto nám spríjemňuje život peknými chvíľami. Uvažovala som o tom, či existuje niekto, koho by som mohla nazvať svojím vzorom. Vzorom pre mňa môže byť každý, pretože v každom človekovi je niečo, v čom vyniká. Pre mladých ľudí je vzorom často slávna osobnosť. Ale pozor! Nie je každá slávna osobnosť dobrým vzorom. Pre mňa je najväčším vzorom moja matka. Nikdy ma nezradila, vždy sa mi snaží pomôcť, pochopiť ma a vie, čo je najlepšie pre mňa. Moja matka je v prvom rade dobrou a vynikajúcou osobou. Je komunikatívna a priateľská. Obohacuje ma citmi a láskou. Zvládne všetky problémy a neberie si nič príliš k srdcu. Občas je aj prísna, no snažím sa ju celkom rešpektovať.

Moja matka je taká osobnosť, ktorú obdivujem a je mi príkladom. Som šťastná, že je to moja mama. Marta Marčeková 8. 2 ZŠ m. Tita v Padine Snívam o vlastnej budúcnosti Každý žiak premýšľa o svojej budúcnosti. Má svoje plány a sny, ktoré chce splniť. Slovo budúcnosť pre mňa znamená niečo, čo si budujeme, a je len na nás, ako to dopadne. Každý je tvorcom svojho šťastia. Mnohí si prajú, aby mali veľa peňazí, chcú mať veľký dom a mnoho iných hmotných vecí. Ale sú aj takí, ktorí si prajú veľa šťastia, zdravia a lásky. Ja si prajem skončiť strednú zdravotnícku školu, študovať v zahraničí a nájsť si prácu, ktorá ma zaujíma. Chcela by som žiť v Nemecku a tam si založiť rodinu, s ktorou by som prežívala krásne chvíle. V živote by som chcela dosiahnuť

Priateľstvo je hviezda Priateľstvo je ako jedna veľká galaxia, v nej jestvuje mnoho rozličných hviezd, a my potrebujeme len jednu. Tú, ktorá bude tu vedľa nás stáť, aj nás ohrievať a dávať nám podporu. S priateľom sa delí šťastie, nešťastie, zármutok a potešenie. Hovorí sa, že je priateľ aj rodina, ktorú sme si sami zvolili. On je ten, ktorý ťa pozná, pochopí, cez čo si všetko prešiel v živote a prijme ťa takého, aký si. Pred ním nemusíš predstierať, že si niečo, čo nie si. Človek je najbohatší, keď má priateľov. S ním stráviš tie najlepšie chvíle v živote. On ti ukáže cestu v tej ťažkej chvíli, keď ju ty už nevidíš. Je tvojou pevnou oporou. Ozajstní priatelia by ti nikdy neobrátili chrbát. Sú tu v každej chvíli, keď to potrebuješ. Úloha priateľov je, aby boli vedľa vás, aj keď niečo pochybíte, lebo všetci sú pri tebe, keď máš

Emil Melich, 6.2 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči úspech. Úspechom je pre mňa žiť život šťastný a plný lásky. Chcela by som splniť svoje sny. Viem, že cesta k nim nie je ľahká, ale sa budem snažiť a veriť. Ja som si budúcnosť naplánovala a budem sa snažiť, aby som život prežila najlepšie, čo môžem. Anđela Buzášová, 8. ročník ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

pravdu. Priateľ ti nezávidí, keď si šťastný, ale účinkuje v tvojom šťastí. Ozajstný priateľ je ten, ktorý ťa drží za ruky a dotýka sa tvojej duše. Je ten, ktorý kráča nie za tebou, nie ten, ktorý kráča pred tebou, ale ten, ktorý kráča vedľa teba, vždy. Mila Martinková, 8. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

január 2019

Záhadná krajina Plast. Iba ešte jedna látka, ktorá sa môže recyklovať. Alebo nemusí? Veď kôš na recyklovanie sa nachádza na konci školy a obyčajný kôš je omnoho bližšie, šetrí moje už dosť unavené nohy a môj čas. Takže je rozhodnuté, túto plastovú fľašu dám do obyčajného koša, veď na čo vlastne recyklovať plast? Ako keby sa neskoršie z neho vytváralo niečo nádherné?! Keby! Len čo to uvidela naša pani učiteľka z ekológie, porozprávala sa o tom s pani riaditeľkou a zorganizovala obchôdzku recyklačného centra. Povedala, že to bude ohromné poučenie pre žiakov. Keby som tam nemusela ísť, pravdaže by som nešla, ale výhovorka, že ma strašne bolí brucho, už nezaberie, lebo som ju už niekoľkokrát využila, až prestala fungovať. No čo sa dá robiť? Iba predsa ísť do recyklačného centra a pozerať na plast, ktorý sa hromadí na každom mieste. Vo dvojici sme si prezerali rôzne prístroje na topenie, rezanie a drobenie plastu a trochu chýbalo, aby sme nezaspali. Zrazu nás pani učiteľka postavila do radu a predstavila nám pána Majkla, riaditeľa recyklačného centra. On nám po krátkom príhovore prestavil ostatných robotníkov a zoznámil nás s ich prácou. Zrazu sa mi zazdalo, že jeden trochu nízky zamestnanec veľmi prísne pozerá na mňa. Bol to hrozný pocit. Mimikou mi ukázal, nech ho nasledujem. A to som aj urobila. Schmatla som pospanú Katku za jej dlhý rukáv a rýchlo ju ťahala, aby šla so mnou, veď predsa nebudem riskovať, aby som bola sama v tomto príšernom centre s tým čudným chlapom. Prišli sme pred ohromnú železnú bránu, ktorá bola zamknutá, no keď sa jej zamestnanec dotkol, vráta sa ihneď otvorili. A niečo, čo sa nachádzalo za

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: office@vzlet.rs

Dajana Vozárova, 5.1 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči nimi, nás mocne schmatlo za golier a potiahlo do... Vlastne ani neviem, čo to bolo! SEN? ILÚZIA? REALITA? Otázky sa hromadili. Kata na mňa pozerala ostrým zrakom a dívala sa mi rovno do očí, kým to neprerušilo niečo naozaj nezvyčajné. Zem sa zachvela a bolo počuť zvuk plastu, ktorý sa láme. Zo zeme vyskočil zlatý, milučký krtko s noštekom ako uhlík. Kata ako veľká dáma prvá podala ruku a zahundrala, že mu je ňufáčik celkom zablatený. Krtko iba mlčal a labkou si pretieral ňufáčik. „Viem, ale pozri, je to plastová zem, s ňou mám poriadne problémy, ťažko sa dáva z ňufáčika dolu a hrozne to šteklí!“ chichotavým hlasom riekol krtko, kým si dával, ako on povedal, plastovú zem. Kata a ja sme sa dívali do prázdna. Krtko pokračoval a povedal, nech ho nasledujeme. No Kata už bola naštvaná a unavená a povedala, že viac nechce hrať túto moju HRU. Ona sa zbláznila?! Veď toto som nezapríčinila ja! Rezko som jej odvrkla, že nech si robí, čo len chce. A tak sme sa krtko a ja pobrali na juh a Kata na sever k veľkej jabloni. Pod nohami sa nám ocitla nejaká drsná, totiž dúfam plastová tráva. Bolo to vzrušujúce. „Prepáč, ale nemáš ťažkosti s touto trávou?“ opýtala som sa ho. Krtko iba cupkal, pozrel sa

na mňa usmievavo a povedal: „To snáď nie. Veď je to celkom v pohode. Pozri sa, je nízka, čerstvo pokosená, zelená, plastová...“ Krtko chcel ešte niečo povedať, ale keď som počula slovo PLASTOVÁ, prerušila som ho. „Ty si robíš zo mňa srandu? Plastová tráva? No, fajn, a ja som blázon? Nechceš mi možno povedať, že si aj ty z plastu?“ zasmiala som sa, lebo to bolo šialené. „No, tak sa ma dotkni,“ povedal maličký krtko. Dotkla som sa ho a zostala som bez slova. „No, toto. Takže, ty si blázon? Chi, chi, chi, no vidíš, chi, chi, chi, cha, cha. Typickí ľudia neveria ničomu! Chi, chi, cha, cha.“ Kráčali sme spolu, ale zrazu mi krtko povedal, nech som tíško, ba ukázal na Katu, ktorá šla zjesť plod plastovej jablone. „Plast?“ pošepkala som tíško, aby ma Kata nespozorovala. „Áno,“ chichotavým hlasom riekol krtko. Vychutnávala som si chvíľu, keď Kata pochopila, že je to vlastne plast. Potom sme potíšku a pomaly šli ďalej. Onedlho sa naša cesta skončila. Pred nami stál obrovský palác, mal 39 veží, ak som si to dobre spočítala. No a zvláštna na ňom bola farba paláca.

„Prečo je palác čiernobiely? Panuje tu nejaký smútok, či čo?“ opýtala som sa zvedavo krtka. „Iba jedno slovko... Šach!“ povedal trochu naľakane. Pocítila som strach v jeho očiach a opýtala som sa, čo sa deje v jeho kráľovstve. Vysvetlil mi, že ich kráľ je veľký zlý lev a že je fanúšikom šachu, ale včera stratil špeciálnu šachovú figúrku, práve KRÁĽA. O niekoľko dní sa uskutoční šachový turnaj a ak ich kráľ nezvíťazí, vzniknú veľké problémy a v najhoršom prípade kráľovi by sa vzal titul kráľa. „Čítal som veľkú knihu riešení a ona mi povedala, že dve dievčiny zachránia naše kráľovstvo a jeho veličenstvo. Tak aký je tvoj nápad keď ide o záchranu našej plastovej krajiny?“ „No ak tá kniha povedala, že ten problém máme riešiť Kata a ja, tak musím najprv nájsť Katku,“ dopovedala som to a pobrala sa hľadať Katku.

jabloňou. Ihneď sme sa dali do pátrania. No šachová plastová figúrka nebola vo vysokej, plastovej tráve, ani v korune starého plastového stromu, ani v plastovej zemi, kde bolo plastové kráľovstvo plastových červov... Inými slovami povedané, strácali sme nádej. Vrátili sme sa do kráľovstva, aby sme zvestovali zlé správy. Ale práve keď sme šli kráľovi povedať o našom neúspechu, pochopili sme, že vlastne palác sa podobá veľkej šachovej tabuli, a tak sme zistili, že je na vysokej veži políčko, kde sa v šachu nachádza kráľ. A áno, naša predtucha, že sa tam nachádza plastová figúrka, bola správna. Figúrka sa našla a plastová krajina spolu s jej plastovými obyvateľmi bola ZACHRÁNENÁ. Po turnaji sme sa zase ocitli v recyklačnom centre. Odvtedy som plast vždy recyklovala. Zbadala to aj naša pani učiteľka z ekológie a opýtala sa ma, či som z

Lana Jambrichová, 5.1 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči Veď ona je múdra hlava, iste bude vedieť radu dať. „No fajn a šťastlivo! A nech sa vám podarí zachrániť nás... Všetkých. Budúcnosť plastovej krajiny je vo vašich rukách,“ povedal trochu bojazlivo a polohlasne, ale aj tak som to všetko dobre počula a srdce mi začalo prudko biť. Pátranie netrvalo dlho. Našla som Katu ako pokojne spí pod tou istou

január 2019

toho získala dáke poučenie. Áno, som. Všetko, čo sa zdá nemožné, je možné, iba ak veríme aj srdiečkom a aj hlavičkou, a dúfame, že je to možné. Marcela Gániová, 7. a ZŠ Jána Čajaka v Petrovci (práca bola odmenená druhou cenou súťaže Čo dokáže pekné slovo v kategórii žiakov od 5. do 8. ročníka)

LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET Číslo 1 (51) / január 2019

a zatvorili im oči Vtedy som mala strašnú chuť zapnúť si rádio, tak som išla a hľadala auto Našla som ho Boli na ňom otvorené dvere a vo vnútri sedela celkom mladá rodina, pár s dieťaťom Dieťa plakalo veľmi vysokou intenzitou no rodičia sa dívali iba pred seba a opakovali: „Pssst, tíško, nebudeme od teba počuť pieseň pssst, tíško, nebudeme od teba počuť pieseň pssst, tíško, nebudeme od teba počuť pieseň“ Dieťa plakalo čoraz silnejšie, nerozumelo im ani slovo

Rádio Často mám chuť zapnúť si rádio, no nemám auto Prečítala by som niečo z novín, lenže gýč sa mi vyhýba, uteká odo mňa A ja veľmi chcem spoznať Nevedomosť Chcem jej podať ruku a zablahoželať: „Majstrovská výhra, slečna, je vás čoraz viac,“ – povedala by som So všetkými sa spoznáva, krúži vôkol a šepká im niečo, no neviem, čo Možno im hovorí tajomstvo jej úspechu a preto sú všetci jej známi úspešní Raz som stretla jedného pána, ktorý hovoril pravdu Bolo to až príliš šokujúce a ľudia mu neverili Ukameňovali ho v centre mesta a pritom si spievali pesničku, ktorú som ja nepoznala dvíhali ruky, tlieskali a smiali sa, kým Nevedomosť siahala pohľadom na každého z nich Atómy z jej pohľadu padli na čelo tisícom a tisícom ľudí

Pristúpila som bližšie V rádiu hrala presne tá pesnička, ktorú ľudia spievali kým hádzali kamene na toho pána Veľmi som chcela, no nerozumela som z nej ani slovo

Aranea

Expresivita pohrebu Porcelánovo-bielu prekryla havranovo-čierna. Už nikdy nesvietila zubovo-žltá. Padajú len kvapky často-modrej. Od toho, ako obraz vykrvácal.

Daniel Strakúšek Kovačica

Vraží darček Vianočné svetlá svetielkovali po celom meste. Na námestí deti spievali Rolničky. Vôkol bolo veľké množstvo ľudí, ktoré si popíjalo varené víno. Deti sa prechádzali so svojimi rodičmi, zabalené vo vlnených čiapkach a šáloch po osvetlenom námestí Verony. „Mami, pozji sa na túto ojomnú jedjičku. A viď tieto dajčeky! Môžem otvojiť jeden? Pjosím!!!“ prosilo malé dievčatko. „Sára, tie darčeky nie su pre nás. Nás čakajú doma naše, dobre?“ „Ale mamiii...“ dievčatko pozorne hľadelo na mamu, kedy otočí hlavu, aby mohlo aspoň nakuknúť, čo skrýva darček pod stromčekom na námestí. Keď prišla tá vhodná chvíľa, rýchlo sa zohlo k darčeku a otvorilo ho. Zrazu sa rozlomil obrovský vreskot malého dieťaťa po námestí. Taký veľký, že zastavil spev, smiech a prinútil každého človeka otočiť sa k prameňu. ... ,,Ďakujem, milá,” povedal Robert svojej manželke, keď mu podala šálku teplej kávy. V úzadí bol zapnutý televízor a práve išli najnovšie správy. ,,Včera večer na Námestí Piazza delle Erbe sa po veľkom kriku najprv malého dievčaťa, a potom i ostatných ľudí, ktorí boli vôkol veľkého vianočného stromčeka, zjavila polícia. Príčinou kriku bol vlastne darček pod stromčekom, v ktorom bola odseknutá ľudská hlava. Po vyšetrení miesta zločinu zistilo sa, že v celej hŕbe darčekov vlastne boli rozkúskované telá najpravdepodobnejšie štyroch ľudí. Keď sa trošku lepšie pozreli, na najnižších haluziach stromčeka boli zavesené prsty, uši a ostatné malé časti tela. Detailnejšie o tomto budeme vedieť po vyšetrovaní polície. A poprosili by sme občanov Verony, aby nerobili veľkú paniku. Sleduje počasie na nasledujúcich päť dní.“ Na chvíľu Robert vzal diaľkový ovládač a dal správy hlasnejšie. Pozorne počúval a nakoniec stíšil, prevrátil očami a pokračoval v raňajkách. Pomyslel si, že aspoň jeho nebude čakať tento prípad na stole, keď odíde do práce, pravdepodobne ho už dali niekomu. „Chúďa, to malé dieťatko. Teraz bude mať traumy z Vianoc. A čo je to za človeka? Také niečo porobiť. Zničil nám tohtoročné Vianoce,“ zašomrala Robertova manželka. „Viem. Máš pravdu. Bude potrebný čas, aby sa na toto zabudlo. Ale polícia sa pokúsi čo lepšie vyriešiť prípad a vrátiť duch Vianoc do sŕdc každého obyvateľa,“ tešil ju Robert. Pokojne raňajkovali. Odhodili myšlienky z darčekov na námestí. Tešili sa na Vianoce, ktoré čo nevidieť prídu. Lenže zrušila ich Metallica z Robertovho mobilu. Metallica mu znela, iba keď volal niekto z práce. Robertova manželka nejako už mala pocit, čo bude v otázke. A mala pravdu.

„Ideš rozbaľovať tie darčeky?“ zasmiala sa trochu pri otázke. „Musím. Uvidíme sa večer,“ pokrčil pleciami. Pobozkal ju na rozlúčku, obliekol si kabát a dal si šál, ktorý mu ona uplietla, a odišiel. Pred policajnou stanicou stál hlúčik novinárov. Robert sa pokúsil čo nepozorovanejšie prejsť vedľa bleskov fotoaparátov a mikrofónov. Nejako sa mu podarilo. Len čo zišiel do kancelárie, za ním prišiel aj Albert, jeho kolega. „Videl si, čo nám dali?“ opýtal sa znervóznene Albert. Robert na to smutne potriasol hlavou. „Viem, ale čo môžeme teraz? Policajti včera urobili dobrú časť. Predpokladám, že telá odniesli.“ „Odniesli. Toto sú originálne fotografie z darov. Poďme sa radšej pozrieť priamo na to.“ Kým vychádzali z kancelárie, stretli nadriadeného. „Je mi ľúto, Albert, Robert, ale musel som to dať vám. Vy to aj rýchlo urobíte, ale predovšetkým mi je dôležité, že to urobíte bez veľkej drámy, a vyšetrenie prejde pokojne. A to je práve teraz aj potrebné. Čo nevidieť sú Vianoce,“ ospravedlnil sa nadriadený. Prisvedčili a odišli. „Takže tu stálo dieťa, ktoré otvorilo darček,“ s fotografiou v ruke šiel Robert okolo stromčeka. Nebolo im ľahko prísť potiaľ a ani polícii nebolo ľahké izolovať námestie. Bolo plné ľudí a teraz aj médií. Pokračovali v analýze. Obchádzali stromček zo všetkých strán. Porovnávali s fotografiami, aby dostali úplný obraz. V jednej chvíli sa dostali úplne na miesto v čase, keď sa všetko udialo, ale pozorovali to z iného uhla. Videli, ako dievča prosí mamu, aby otvorilo darček. Matka, samozrejme, to nedovoľuje. Ale len čo matka pozrie v inom smere, dievča otvára darček a na pohľad mŕtvej hlavy, na ktorej sa videlo iba bielko, najsilnejšie zakričí. Všetci sa otočia, aby videli, kto to kričí a prečo. O chvíľu aj niekoľko žien skríkne. Albert a Robert sa dôkladne poobzerali okolo seba, či neuvidia niečo podozrivé. Obidvom sa pohľady zastavili na rovnakom mieste. Kamery. Každý obchod, kaviareň alebo firma musia mať kameru, ktorá pozerá na ulicu. Keď si jeden s druhým porozumeli pohľadom, obrazový výtvor zmizol z dohľadu. „Odkiaľ začneme?“ opýtal sa Albert. „Mohli by sme z tejto strany? Poďme, bude tu mnoho práce,“ poznamenal Robert a vyrazili doľava. V prvom obchode, do ktorého vošli, neboli veľmi úspešní, lebo kamera nedočahovala celkom ku stromčeku, kde sa mohlo vidieť, kto zbalil telá do darčekov. Vzhľadom na to, že sa necítilo, ako telá páchnu, nemohlo prejsť veľmi veľa času. Tak šli od obchodu do obchodu, od kaviarne do kaviarne. Niekoľkokrát videli, ako sa spev zastavuje, ako sa všetci otáčajú v rovnakom smere,

január 2019

všetko pozerali znovu a znovu iba z iného uhla. Vošli do kaviarne, ktorá mala najlepší výhľad na námestie, keby nebolo stromčeka. Znechutení museli sa pozerať na to isté. Ibaže tentoraz im nebolo ani také podstatné pozerať sa na námestie, ale na stromček. Prehrávali nahraný materiál, prehrávali a prišli po ten istý deň, ale o 2:46 po polnoci. Vtedy na námestí nebolo takmer nikoho. Bolo pusté. Ale jeden dedo Mráz prišiel nechať krásne dary pod stromček, ešte trochu okrášliť jedličku. „Veľmi prefíkane! Konečne, teraz je dedov Mrázov na každom kroku. S bradou na tvári a čiapkou nebudeme vedieť, kto to je,“ trošku nahnevane povedal Robert. Albert prisviedčal nad zmárnenou prácou. „Akokoľvek, museli sme si to overiť. Identifikáciu tiel sme ešte nedostali?“ Albert bol tiež smutný. „Tak asi je najlepšie, aby sme odišli domov, oddýchli si a zajtra sa nám už niečo podarí.“ „Dúfam.“ Rozlúčili sa a šli domov. Keď sa Robert vrátil domov, navečeral sa a sadol si do kresla pozerať televíziu. Manželka sa ho nič neopytovala, už vedela, ako má s ním zaobchádzať. Keď ho niečo trápi, tak sám to povie. Inak by ho iba znervóznila. Nový deň priniesol nové záväzky. Z kamier, ktoré pozerali, mohli uzavrieť, že je to človek, ktorý má 30 až 35 rokov. Je štandardnej výšky. Dnes očakávali, že sa pôjdu pozrieť, čo zistili z častí tiel. Stretli sa vo svojej kancelárii, kde najprv prediskutovali o včerajšom dni a aké majú plány na dnešok. Potom sa pobrali vidieť, čo hovorí autopsia a predovšetkým patológ. Zišli dolu schodmi a poklopali na dvere. Privítal ich nie veľmi šťastný Dominik. Na každom stole, ktorý bol v miestnosti, bolo niečo povykladané. Na štyroch stoloch boli poskladané časti tela do takého poriadku, ako by malo vyzerať, keby nebolo rozkúskované. „Ahojte, kolegovia. Viem, ani mne sa nepáčia takéto prípady na Vianoce. Ale čo už. Sú naozaj v otázke štyri ľudské telá,“ pozdravil ich Dominik. „Mám otázku, Dominik. Keď si spojil všetky časti a prezrel ich, zistil si, či náhodou nechýba nejaký orgán alebo nejaká časť?“ opýtal sa Robert. „To som prvé robil po tom, ako som spravil analýzu DNA. Skúmal som veľmi pozorne, či je všetko tu a či je na správnom mieste. Policajtom sa podarilo aj všetky prsty zozbierať. Jediné, čo by som mohol povedať, že chýba, sú nechty na prstoch. Aj to sa mi tak zdá, že vrah týral týchto mužov tak, že im najprv vytrhal nechty, a potom i prsty odsekol. Pravdepodobne jeden po jeden.“ „Aj sme si mysleli, že musel byť veľmi nahnevaný a zúfalý, keď rozkúskoval telá na časti,“ poznamenal Albert. „Čo zapríčinilo smrť?“ „Príčinou bude bodanie nožom. To sa vidí, lebo sú poškodené vnútorné orgány. Pľúca

hlavne, ale aj pečeň, až aj srdce. Zdá sa mi, že ho aj prebodol,“ ukazoval Dominik. Prešli dôkladnejšie každé telo. Každý detail sa im usiloval Dominik vysvetliť. Fakticky celé dopoludnie strávili u Dominika. Z toho všetkého uzavreli, že vrah bol veľmi rozzúrený a že mu tí muži museli niečo veľmi zlé spraviť. Tým, že časti tela nechal na námestí, kde všetci prechádzali, chcel azda všetkým dať príklad. Ale nevedeli, prečo. Pravdepodobne sa mu stalo niečo veľmi osobné počas Vianoc. Niečo, čo mu to každoročne pripomína. „Albert, môžeme zajtra pokračovať? Sľúbil som mojej milej, že dnes odídeme na kávu. A aj celý deň sme strávili dolu s Dominikom,“ opýtal sa ho Robert, keď skončili s uzavieraním v kancelárii. „Jasné. Ty choď, ja ešte trochu zostanem. Vnesiem DNA do systému, aby som videl, či vykonali už niečo. Ak nie, tak pošlem do nemocnice, aby to oni tam porovnali,“ povedal Albert. „Teba to vážne trápi.“ „Nechcem, aby mi ešte viac zničili Vianoce. Čím skôr to riešime, budem pokojnejšie spať.“ Robert v podstate súhlasil s Albertom, ale nechcel, aby jeho manželka trpela kvôli prípadu a aj aby práca veľmi neovplyvnila jeho život. Odišli do kaviarne ako keď boli mladí a chodili spolu. Upíjali si teplé kapučíno a smiali sa, spomínali si na udalosti, kým boli na strednej škole, ich blamovanie, presťahovanie z Neapolu do Verony pred siedmimi rokmi... Celý večer sa ohrievali pohľadmi, kým vonku svetielkovali hviezdy na nebi a veselé tváre okoloidúcich na ulici. „Hej, Robert, pokojný večer včera?“ opýtal sa ho s úsmevom Albert nasledujúci deň v stanici. „Mhmm…“ prikývol Robert. „Zdáš sa mi nejako veselší než včera. Niečo sa ti podarilo?“ „Ešte ako! Všetkých štyroch som včera našiel v našom systéme. Ale nič veľmi strašné. Krádeže malých predajní. Neboli ani v base, zaplatili si zálohu, a to bolo všetko. Ale keď som videl ich tváre, zdali sa mi povedomé, ale nevedel som, odkiaľ. Až keď som prišiel domov, spamätal som sa. Pred takými 20 alebo 25 rokmi stala sa vražda na ceste. Niekoľkí muži zastavili auto, v ktorom bol otec s tuším päťročným synom. Otec, samozrejme, vyšiel a oni na neho zaútočili a zbili až na smrť. Malý chlapček to všetko hľadel, ale nemohol mu pomôcť. Udivuje ma, že on vôbec zostal nažive. A on bol vlastne jediný svedok, ale čo môžeš veriť päťročnému dieťaťu? Nič. Ale títo štyria muži, a bol tam asi ešte jeden, boli podozriví, že to oni spravili, lebo tak chlapček tvrdil. Ty si tu ešte nebol, tak ani nevieš o tom,“ vyrozprával Albert príbeh. Robert sa zamyslene na neho pozeral a niečo mu napadlo: „Nepamätáš sa možno, kedy to bolo, myslím, v ktorej časti roka?“

„Asi to bolo pred Vianocami alebo tesne po nich. Nie som si celkom istý, ale tak nejako. Koncom decembra.“ „Tak to bude ono. Ten päťročný chlapec si to veľmi dobre zapamätal. Na Vianoce stratil otca, a to na taký brutálny spôsob. Nemohol mu nijako pomôcť a pravdepodobne každý rok, keď boli Vianoce, pripomínal si tú udalosť a vinil seba zo smrti otca. Keďže to polícia nijako nevyriešila, on sám sa rozhodol doniesť trošku pravdy na tento svet, zabil ich a priniesol na námestie, aby nám všetkým pripomenul, že trest za každý náš čin príde jedného dňa po nás,” uzavrel Robert. „Iba tu máme ešte aj piateho človeka. On je ešte stále živý a možno práve teraz ide na neho. Dnes ráno som aj hľadal, kde je on, a našiel som jeho súčasnú adresu. Býva vo Viedni, čo ani nie je tak veľmi ďaleko, ale zase...“ Vtom sa začul vonku nejaký hluk. Videli, ako sa niekto násilne pokúša dostať dnu. Robert a Albert vyšli von. Albert okamžite spoznal, kto to je. Bol to ten päťročný chlapec, ktorý je teraz aj ich hlavný podozrivý. „Pustite ho!“ skríkol Albert. Pustili ho. Teraz už tridsaťročný muž podišiel k nim, zdvihol ruky a povedal: „Prišiel som sa vzdať. Ja som zabil tých štyroch mužov a odniesol ich na námestie. Niekto musel niečo urobiť, keď vy iba sedíte a popíjate kávu, žartujete a...“ celkom hrdo to rozprával, ale včas sa zastavil. Vrah im všetko vyrozprával, každý detail. Na konci prišli policajti a odviedli ho. Kým odchádzal, Albert sa usmieval, ale Robert veľmi zmýlene za ním pozeral. „Niečo mi tu nesedí. Prečo prišiel len tak? On niečo skrýva.“ „Ale Robert, nebuď taký podozrievavý. Skončilo sa. Malý nám iba zľahčil prácu,“ veselo sa tešil Albert. Na Roberta to silnejšie zapôsobilo. Keď prišiel domov, správal sa čudne. Manželka to videla na ňom. A aj on na konci dňa uzavrel, že sa možno predsa mýli. Ľahli si pokojne spať. „Robert, prepáč, že ťa zobúdzam, ale je to súrne. Stala sa vražda. Vo Viedni. Ten piaty muž, ktorý tiež zabil otca toho chlapa. Zbaľ, čo môžeš a ideme do Viedne,“ hovoril, takmer kričal Albert z telefónu. Robert prikývol. Pousiloval sa nezobudiť manželku, zobral niekoľko vecí, nechal jej list v kuchyni na chladničke a odišiel. Let lietadlom netrval dlho. Obidvaja čušali s otáznikmi nad hlavami. Ako sa to stalo? Bola to iba náhoda? Veď ten chlap je v base. Zaplatil niekomu? Vraveli im iba toľko, že sa objavilo niekoľko darčekov pod stromčekom na námestí s časťami ľudského tela. Tak to muselo nejako súvisieť. Albert začal vyhľadávať na notebooku biografiu toho chlapa. A na moment zastal, zatvoril oči a zhíkol. Robert sa ihneď prebudil. „Už viem, kto to bude,“ Albert otočil notebook ku Robertovi, na obrazovke bola fotografia mladého muža. január 2019

„Je to jeho brat.“ A zrazu všetko do seba zapadlo. Všetko sa dalo do poriadku. Vyhľadali adresu Daniela, vrahovho brata. Keď ich privítali na letisku, povedali im, aby ich okamžite odviedli na uvedenú adresu. Nasadli do auta a rýchlo sa ponáhľali zatknúť Daniela. Boli si na 100 % istí, že je to on. Tak to vlastne skrýval, svojho brata. Predpokladal, že rýchlo zistia a pokúsia sa zachrániť aj piateho muža. A potrebovalo to ešte svoj čas. Žil pre ten moment, keď sa pomstí za svojho otca. Tak mu nepredstavovalo žiaden problém vzdať sa. Keď prišli, privítalo ich krásne okrášlené priedomie. Šli hore schodmi po byt číslo 46. Zaklopali, nik sa neozval. Otvorili dvere, boli odomknuté. Vnútri sa počul spev Tichej noci, svetielka sa jagali, sviečky pomaly dohorievali. Daniel sedel na gauči, popíjal čaj a pozeral televíziu. No zrazu sa tichučko zasmial. „Vedel som, že budete rýchli. Ale pre toto som žil, rovnako ako Fredy, môj brat. Každú noc zaspával v slzách, zvlášť počas Vianoc. Nenávidel dary, medovníky, všetko. Lebo mu pripomínali tú prekliatu noc. Vždy mi rozprával o nej a rozumel som mu. Ale mňa nelapíte,“ rozprával im Daniel a pomaly vstával, otočil sa ku nim. Všetky pištole boli namierené na neho. Daniel pomaly dvíhal ruku, v ktorej bola pištoľ, ku svojej hlave. Robert v okamihu strelil. Strelil priamo Danielovi do nadlaktia ruky, v ktorej bola pištoľ a zachránil Daniela pred samovraždou. „Dnes budeš Vianoce tráviť v base,“ zasmial sa Albert. Kým sanitka prišla, vyviedli ho von z bytu. „Všetka česť, Robert. Vždy som obdivoval, ako môžeš tak dobre strieľať. A prepáč, že som ti neveril, keď si hovoril, že ti je niečo podozrivé.“ „Proste si robil svoju prácu. A nechaj to tak. Dúfam, že nemajú viac bratov alebo sestier. Tento prípad je teda uzavretý. Počkáš ma tu chvíľku?“ na moment Robert zastal a videl krásny obchod, kde by vlastne mohol kúpiť manželke dar. Vošiel dnu. Celý šťastný nasadol Robert do lietadla. Konečne dali bodku za tento prípad a šli domov. Iba ho trápilo, či stihnú štedrovečernú bohoslužbu. Ale tešil sa, že pekne strávi Vianoce so svojou milou. „Tak predsa si prišiel!“ naklonila sa ku Robertovi manželka, keď si sadol k nej v kostole, a pošepla mu. „Áno, som. A toto je tvoj dar k Vianociam. Šťastné a veselé, moja milá!“ pošepol jej a dal jej malilinkú škatuľku pekne zbalenú. „Dúfam, že neuvidím teraz nejaké prsty alebo ucho,“ zasmiala sa a otvorila ju. V nej neboli ani prsty, ani ucho, ani nos, ale malý zámoček vo večnom snehu v guli. Bolo vidno radosť v jej očiach. Robert sa usmial, objal ju jednou rukou a pobozkal ju na čelo. Vtom zazneli zvony na kostole a ľudia začali spievať Tichú noc...

Emília-Jana Pálešová

jubileum

100 rokov od narodenia Jerome Davida Salingera Americký prozaik J. D. Salinger sa narodil 1. januára roku 1919 v New Yorku a umrel 27. januára 2010 v New Hampshire vo veku 91 rokov. Najznámejším Salingerovým dielom je román Kto chytá v žite (The Catcher in the Rye) z roku 1951. Tak ako vo väčšine jeho diel, aj v tomto románe hlavným motívom je problematika dospievania, traumatické udalosti druhej svetovej vojny, v ktorej sa autor aj sám zúčastnil v rokoch 1942 – 1944. Roku 1953 vydal knihu Deväť poviedok, roku 1961 román Franny a Zooey, príbeh o bratovi a sestre, najmladších členoch rodiny Glassovcov, a roku 1963 vyšla jeho kniha Do výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour: Úvod, obsahujúca dve jeho (staršie) poviedky, totiž jemný portrét záhadných súrodencov Glassovcov, ktorí boli častým objektom Salingerových diel. Jerome David Salinger, známy podľa svojej samotárskej povahy, sa potom utiahol do svojho domu v Cornishi v New Hampshire, od roku 1965 už nepublikoval žiadne dielo a od roku 1974 neposkytol žiadny rozhovor a ani sa neobjavoval vo verejnosti. Vladislava Havranová

Kto chytá v žite

(úryvok) Prikývol som a vytiahol vreckovku. „Niekto do mňa hodil snehovú guľu,“ povedal som. „Takú riadne tvrdú.“ Azda by som jej bol povedal, čo sa fakticky stalo, ale bolo by to trvalo pridlho. Ale páčila sa mi, normálne. Už som tak trocha ľutoval, že som sa jej predstavil ako Rudolf Schmidt. „Keď už hovoríme o Ernie,“ povedal som, „viete, že patrí k najobľúbenejším chalanom na Pencey?“

„To som nevedela.“ Prikývol som. „Fakt, všetkým to dosť dlho trvalo, kým ho nepoznali. Je to čudný chlapec. Má zvláštnu povahu – chápete, ako to myslím? Ako keď som ho prvý raz videl. Keď som ho prvý raz videl, mal som dojem, že je tak trochu namyslený. Fakt, taký som mal dojem. Ale nie je. On je proste úžasne originálna povaha a človeku to chvíľu trvá, kým ho spozná.“ Milá pani Morrowová nehovorila nič, ale, bohatstvo, mali ste ju vidieť. Úplne som ju tým pribil na sedadlo. Všetky matere sú rovnaké, každá chce počuť len to, aký je jej synáčik úžasný. Nato som sa už celkom odtrhol z reťaze. „Rozprával vám o voľbách? Opýtal som sa jej. „O voľbách v našej triede?“ Pokrútila hlavou. Bola úplne v tranze, fakt. „Viete, jedna skupina chcela, aby bol predsedom triedy Ernie. Vlastne to bol jednomyseľný návrh. Ernest bol vlastne jediný, ktorý sa na túto funkciu hodil.“ Bohatstvo, ale som táral! „Ale zvolili iného, Harryho Fencera. A prečo? Z tej jednoduchej a jedinej príčiny, že Ernie nechcel kandidovať. Lebo je úžasne plachý a skromný. Odmietol, predstavte si. Bohatstvo, tá jeho skromnosť! Mali by ste naňho vplývať, aby s tým niečo robil.“ Pozrel som na ňu. „Nerozprával vám o tom?“ „Nie, nikdy.“ „Jasné, to je celý Ernie. Nič nepovie. To je jeho jediná chyba – je príliš plachý a skromný. Mali by ste naňho fakt vplývať, aby sa z toho dostal.“ Práve v tej chvíli prišiel sprievodca skontrolovať pani Morrowovej lístok. Využil som príležitosť a prestal ju oblbovať. Ale v podstate som bol rád, že som jej narozprával všetky tie kydy. Také typy ako Morrow, čo večne plieskajú ľudí uterákom po zadku – naschvál, aby to bolelo – takí nie sú hyeny, len kým sú deti. Takí sú hyeny po celý život. Ale stavím sa, že po všetkých tých kravinách, čo som do nej nahustil, si pani Morrowová bude myslieť, že má naozaj ohromne plachého a skromného syna, ktorý sa nechcel dať zvoliť za predsedu triedy. Možné to je. Človek nikdy nevie. Matky v týchto veciach nie sú veľmi geniálne.

Fotografie: Zuzana Tomášiková, Padina

Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová l Vychádza s finančnou podporou Správy pre kultúru Mesta Nový Sad

január 2019

DUŠAN DURMAN

január 2019

Pripravuje: Rastislav Filip

10 hier na rok 2019

roku za nami sme mali možnosť pobaviť sa pri mnohých kvalitných hrách pre počítače a konzoly. Pozrime sa, ktoré nás čakajú v tomto roku: 1. The Last Night Jednoduchý grafický štýl, známejší ako pixel art, je príznačný pre hru The Last Night. Hra je dobrodružná detektívka, ktorej sa dej odohráva v ďalekej budúcnosti. To, čo je okrem výbornej prezentácie taktiež zaujímavé, je spôsob ako celkový svet v hre reaguje na činy hráča. 2. Metro Exodus Tretia čiastka Metro trilógie bude sprístupnená v prvých mesiacoch tohto roku. Tento akčný seriál za hry Metro 2033 a Metro Last Light dostal mnohé ceny. Hra je hlboko usadená do ruského folklóru a dejín, odohrávajúc

sa vo svete, v ktorom jadrová vojna prestala byť len teóriou. 3. The Outer Worlds Fanúšikovia už zastaraných RPG hier budú čoskoro mať dôvod na potešenie v tvare The Outer Worlds. Hra sa odohráva v galaxii, v ktorej sa náš bezmenný hrdina ocitne po mnohých rokoch hibernácie. Kde sa naozaj našiel

alebo našla, ako aj prečo sa zobudil po toľkých rokoch cestujúc vesmírom, odhadneme v tejto originálnej hre tvorcov Fallout seriálu. 4. Psychonauts 2 Dobrodružná hra Psychonauts sa na počítačových obrazovkách obja-

Resident Evil 2 sa predstaví v novom svetle. Nová audiovizuálna podloha a dobre známy príbeh o Leonovi a Kennedymu sa stane ešte známejším, keď nové generácie hráčov dostanú príležitosť zahrať túto klasiku počítačových hier.

vila pred viac ako 10 rokov. V tomto roku sa štúdio Double Fine vracia do sveta psycho agentov, ktorí majú schopnosť zísť do rozumov ľudí a meniť ich myšlienky podľa danej situácie. Fanúšikovia tejto kultovej platformovej hry konečne dostanú pokračovanie, ktoré si zaslúžili. 5. Spelunky 2 Dobre známa platformová hra Spelunky mnohým hráčom zobrala desiatky či stovky hodín voľného času. Nová hra v seriáli inšpirovanom filmami, akými sú Indiana Jones a Tomb Raider, prichádza s mnohými novinkami. Nové úrovne, osoby a predmety prinesú starým a novým hráčom seriálu ešte viac možností a šancí na hľadanie starovekých pokladov. 6. Resident Evil 2 Horor žáner videohier vždy bol synonymum pre dva veľmi známe seriály – Silent Hill a Resident Evil. V prvých mesiacoch nového roku

7. Tales of Vesperia: Definitive Edition Japonské RPG hry sú čoraz známejšie na počítačoch vďaka zvláštnym štúdiom z východu. I keď je nie celkom nová na trhu Tales of Vesperia, konečne bude na

počítačových obrazovkách po mnohých rokoch strávených na konzolách. Nová, definitívna verzia Tales of Vesperia prináša nové príbehy a postavy do známeho fantastického sveta. 8. Far Cry: New Dawn Akčný seriál Far Cry zažil mnohé pokračovania počas minulých rokov. V roku 2018 Far Cry 5 pozmenil mnohé január 2019

ustálené očakávania u hráčov, keď zmenil stredisko diania príbehu – z tropického raja do rurálnej Montany. Far Cry: New Dawn predstavuje priame pokračovanie toho príbehu vo svete, v ktorom sa pred 17 rokmi aktivovala atómová bomba. 9. Sea of Solitude Hry, ktoré spracúvajú témy, akými sú depresia a samota, vyžadujú si veľmi špecifický profil hráča. Sea of Solitude je atmosférická, dobrodružná hra, ktorej ústrednou témou je dievča s rozpoltenou osobnosťou. Jej cesta cez more spomienok, boj s vnútornými démonmi a kopa nesplnených žiadostí prezentujú unikátny príbeh pre zvedavých hráčov v tomto roku. 10. Degrees of Separation Nakoniec platformová, kooperatívna hra Degrees of Separation prichádza na počítače a prináša ešte jeden nový zážitok. Hráč ju nemôže hrať sám, lebo sa zaoberá dvomi postavami, ktoré sú v opačných svetoch. Manipulovaním prostredia v jednom a druhom svete hrdinovia cestujú cez mystické levely plné hádaniek, bez idey o tom, prečo sú tak blízko poviazaní a ktorá je ich úloha vo svete.

Pripravuje: Filip Filip

Android 9 Pie

peračný systém Android 9 Pie je nástupcom Androidu 8 z roku 2017. Aj keď je táto verzia na trhu dostupná ešte od augusta 2018, iba teraz sa začína reálne objavovať na mobilných zariadeniach. Očividné zlepšenie tejto verzie v porovnaní s predošlou sú nové možnosti zlepšenia dizajnu, tzv. Material Theming. Material Design je názov dizajnu, aký používa už Android 8, kým pri Material Theming nejde o nový dizajn, ale o možnosti úprav a zlepšení v rámci existujúceho dizajnu. Tak bol predstavený Material Theme Editor – nástroj, ktorým možno vytvoriť a upraviť témy pre mobilné aplikácie, vrátane ikon, písma, farieb a podobne. Dodatočné zlepšenie dizajnu je aj nová možnosť presunúť najčastejšie používané možnosti v aplikáciách z hornej lišty úplne dolu, tak aby boli ľahšie dostupné pri používaní mobilu (hlavne zariadení s väčšou obrazovkou) jednou rukou namiesto dvomi. Všetky štandardné Google aplikácie tiež prešli drobnými zmenami a zlepšeniami, ktoré hlavne vidno vo Phone, Messages, Gmail a pod. (väčšinou ide o nenápadné zmeny farieb, prípadne nové drobné možnosti, akou je napr. rýchla odpoveď). Panel s notifikáciami je teraz takisto upravený a prehľadnejší ako predtým. Samotné notifikácie (napr. o nových správach) sú tiež vylepšené – teraz je možné označiť správu ako prečítanú, prípadne pridať rýchlu odpoveď priamo z notifikácie. Android Pie umožňuje aj zablokovať neželané notifikácie, napr. z málo používaných aplikácií. Ak Google Maps alebo Photos v kuse o niečom notifikuje

a používateľ si toto nepraje, systém sa ho bude pýtať, či ich má zablokovať. Bohužiaľ, tlačidlo Zastaviť notifikácie z tejto aplikácie je dosť ľahko stlačiť aj náhodou. Nový Android umožňuje aj nastavenie tzv. Notch-u (Notch je výrez v hornej časti obrazovky obsahujúci rôzne kamery a senzory, popularizovaný v roku 2018 a prevzatý z iPhone X) – tak je možné vybrať, či tento bude umiestnený naboku, v strede hornej lišty, alebo bude celkom vypnutý. Dosť upravená bola aj sekcia Recent Apps – aktuálne otvorené aplikácie. Tak nová verzia obsahuje možnosť pozrieť sa na obsah aplikácie (napr. v prípade Google Maps) aj bez jej opätovného otvorenia a vďaka OCR technológii (rozpoznávanie textu) umožňuje kopírovanie textu priamo z náhľadu. Okrem toho zoznam aplikácií sa odteraz prehľadáva horizontálne (nie vertikálne) a po prvýkrát je možné otvárať iné aplikácie priamo z Recent Apps, bez nutnosti vracania sa na domovskú obrazovku. Bohužiaľ, pre tých, čo nepoužívajú štandardný Google App Launcher (domovskú obrazovku), ale nejakú inú (napr. od Samsungu, Huawei a pod.), niektoré z nových možností v Recent Apps nebudú mať. Celkový dizajn systémového rozhrania bol tiež trochu upravený. Kontrola hlasitosti má nový výzor a dolná lišta obsahuje nové Rotate tlačidlo, ktoré umožňuje otočiť obrazovku v prípade, že je práve otočená nesprávne (napr. keď používateľ používa telefón poležiačky, pričom je zariadenie v horizontálnej polohe, ale on ho potrebuje mať vo vertikálnej). Ešte jednou zaujímavosťou je lupa, ktorá sa objaví pri selekcii textu a používateľovi značne uľahčí tento proces. Android Pie, okrem iného, obsahuje aj nové API pre čítanie odtlačkov január 2019

prstov, nový dizajn obrazovky s nastaveniami a novú aplikáciu – Digital Wellbeing. Táto nie je štandardne nainštalovaná, ale je dostupná v Play Store a keď si ju nainštalujeme, pridá sa do nastavení ako nová obrazovka, kde možno vidieť, koľko času sme strávili s mobilom v ruke, čo sme pritom robili (napr. pozeranie videí, počúvanie hudby, hovory...). Umožňuje nám vyhradiť si maximálny čas, ktorý chceme stráviť v určitej aplikácii, a po vypršaní tohto času nám vie znemožniť danú aplikáciu používať. Funguje tiež ako určitý druh zlepšenia súčasnej aplikácie Battery, pričom ukladá dáta z predošlých týždňov, nielen od posledného nabitia ako predošlá aplikácia. Okrem tohto existuje režim Do Not Disturb, ktorý umožňuje vypnúť všetky notifikácie, hovory, správy a pod. (v závislosti od nastavení) v určitom čase. Táto možnosť sa prvýkrát objavila v Android 8, v 9 však bola značne rozšírená a vylepšená. Zlepšenie hodné spomenutia je aj umelá inteligencia, ktorá tentoraz vie spravovať prístup k aplikáciám k internej pamäti, a tak optimalizovať trvanie

Aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 64.0, Google Chrome 71.0.3578, Internet Explorer 11.0.101, Microsoft Edge 42.17134 Microsoft v decembri 2018 znovu spustil aktualizáciu Windows 10 October Update, ale ešte stále nie pre všetkých používateľov Counter-Strike: Global Offensive (CS : GO) je teraz zadarmo, pričom obsahuje aj nový režim pomenovaný Danger Zone Trh kryptomien, po prudkom poklese v novembri, v decembri stagnuje, prípadne aj mierne narastá – prudký nárast, aký sme v takýto čas mali pred rokom (december 2017), sa však zatiaľ nekoná a pravdepodobne nejaký čas ešte ani nebude

SK – SRB – EN Umelá inteligencia – veštačka inteligencija – artificial intelligence

batérie (častejšie používané aplikácie sú uprednostňované pred zriedkavo používanými). Táto inteligencia však funguje, iba kým sa mobil fyzicky nepoužíva, a počas reálneho používania sa učí (zbiera referenčné dáta).

Neurónová sieť – neuralna mreža – neural network Žiarovka – sijalica – light bulb Notifikácia (správa) – notifikacija – notification Späť – nazad – back

Vedie: Aisa

Baran

Lev

Strelec

21. 3. – 20. 4.

23. 7. – 23. 8.

Býk

Panna

Kozorožec

Dozvedeli ste sa mnohé nové skutočnosti, ktoré si potrebujete prebrať a rozhodnúť sa, ako ďalej. Možno vás niekto sklamal, ale nesúďte podľa prvej informácie, všetko môže byť inak. Nebojte sa hektiky, nebude hroziť. Najskôr premýšľajte, až potom konajte. Doprajte si nejaký darček len pre seba a svoje zdravie. Ak niekto spochybňuje váš vzťah, viac sa s ním o tom nebavte.

Je naozaj čas na radikálnu zmenu svojich návykov, aj toho, aby ste sa zbavili zlozvykov. Svoje povinnosti nedelegujte na iných. To, čo robíte, vás baví, no aj tak stále premýšľate nad prípadnou zmenou. Lenže si to ešte nechajte celé prejsť hlavou. Keď ide o vzťahy, nespaľujte všetky mosty, nie je na to dôvod. Nákupu veľkých vecí sa radšej vzdajte, nie je na to vhodný čas.

Možno sa nebudete cítiť najlepšie, ale vzdávať sa hneď tiež nemusíte. Všetko splňte dôsledne a nerobte zbytočné chyby. Potom sa nezaťažujte zbytočnými stretnutiami, ktoré by vás príliš vyčerpali. Nejde o chorobu, len vás zmohla únava. A aj letargia. Zaľúbeným sa vzťah uberá dobrým smerom, veštia tak hviezdy. Zavládne dobrá atmosféra.

Nevyhýbajte sa nikomu. Toto bude pokojné obdobie, keď vám nehrozia žiadne konflikty ani hádky. Vyhnite sa riešeniu cudzích problémov. Dni budú plné pozitivizmu a nových známostí, aj v láske by sa vám malo dariť. Skúste však dlho neponocovať, potrebujete aj poriadny spánok. Dbajte na dôkladne splnené povinnosti, aby vám nemohol nik nič vyčítať.

21. 4. – 21. 5.

Zmodernizujte prostredie vôkol vás, respektíve, v ktorom fungujete. Čaká vás obdobie zmien a nových príležitostí. No úspech závisí priamo od zodpovednej prípravy a presného plnenia povinností. Nenechávajte nič na náhodu a budete spokojní nielen vy, ale aj vaše okolie. Keď to čas dovolí, oddychujte a načerpajte si tak nové sily.

24. 8. – 23. 9.

23. 11. – 21. 12.

Možno vás v tomto období niekto vyvedie z miery, ale neprepadajte panike a nezveličujte problémy. Všetko má svoje riešenie, stačí len racionálne uvažovať. V osobnom živote máte stálu podporu. Na dobrých ľudí vôkol vás sa teda obráťte vždy vtedy, keď už neviete, ako ďalej. Ak máte dobré zázemie, tak je všetko v poriadku.

22. 12. – 20. 1.

Blíženci

Váhy

Vodnár

Mali by ste si konečne prestať hovoriť, že za váš život sú zodpovední rodičia, priatelia a ktovie, kto ešte. Prestaňte sa podceňovať a ani druhým nedovoľte, aby vám zobrali sebavedomie. Nedajte sa nikým zahnať do kúta a začnite realizovať svoje plány. Rýpanie neprajníkov nech vás nezastaví. Toto obdobie je prajné pre investície. Vyhnite sa ľuďom, ktorí škodia vášmu vzťahu.

Na oficiálnych záležitostiach by ste mali trvať, aj keď to nie je nijako dané zákonom, vám na tom záleží, tak sa na tom nebojte trvať. Pokiaľ by ste neustále potláčali svoje potreby a túžby, tak by okolitý svet nikdy nepoznal človeka, ktorým naozaj ste. Pretavte svoje nápady do praxe. Nikdy neváhajte urobiť krok vpred k lepšiemu zdraviu.

Všímajte si ľudí okolo, čo hovoria, ako sa chovajú a či si zaslúžia vašu bezvýhradnú dôveru. Zrazu uvidíte veci celkom inak a do budúcna sa vám tieto poznania veľmi hodia. Pri rodinných záležitostiach nebuďte tak veľmi tvrdohlaví. Nehazardujte s obchodom, kde si nie ste istí spoločníkmi. Ak chcete zlepšiť vašu finančnú situáciu, musíte sa viac snažiť a racionalizovať potreby.

Rak

Škorpión

Ryby

Neobávajte sa niekoho, kto sa s vami vlastne ani nemá čo porovnávať. Nestojí za vašu pozornosť, tú si šetrite na svoje povinnosti a na známych a príbuzných. Ak sa chcete poradiť o láske, dobre si rozmyslite, s kým. Zavalí vás množstvo povinností, mali by ste si urobiť systém, aby ste ich zvládli. Užívajte si každú možnú chvíľu a pohodu so svojimi najbližšími.

Nezvaľujte svoje chyby na iných, všetko by sa otočilo proti vám a cesty späť by už nebolo. V duchu si priznajte svoje slabé stránky a premyslite postup, s ktorým sa vám zaručene podarí uspieť. V partnerskom živote sa vyhnite bezvýznamným hádkam, iba čo by vás obrali o energiu. Nedovoľte, aby závisť naštrbila váš vzťah.

Všetko je dokonalé až tak, že nevidíte problémy. Nemáte sa síce čoho obávať, ale slepá dôverčivosť by sa vám nemusela vyplatiť. V týchto dňoch by ste sa mohli navyše dozvedieť informáciu, ktorá vám následne zamieša karty v plánoch. Keď ide o vzťahy, úprimnosť v každej chvíli je to, čo postaví vaše základy. Dbajte aj na detaily.

22. 5. – 21. 6.

22. 6. – 22. 7.

24. 9. – 23. 10.

24. 10. – 22. 11.

21. 1. – 19. 2.

20. 2. – 20. 3.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman január 2019

Ilustrácia: Dušan Durman

Krížovka V tajničke je meno a priezvisko indicko-americkej speváčky.

Príde Janko domov zo školy a hovorí svojej mame: – Mami, predstav si, že som dostal jednotku. Mama: – Vážne? Janko: – Nie, iba si to predstav.  Študent sa sťažuje na zlé ubytovanie: – A čo je na vašom bývaní také strašné? – Napríklad myši. – To nie je možné! – Tak sa poďte pozrieť. Vošli do izby, študent zobral kúsok chleba a začal na zem sypať odrobinky. Po chvíli sa objavila myška, za ňou druhá, tretia... Potom sa objavila rybka a po nej zase myši. – Fakt sa nejako premnožili. Ale čo tá rybička? – Tak už mi veríte, že tu máme myši? Takže teraz sa môžeme baviť o vlhkosti.  Pračlovek číta vysvedčenie svojho syna a hovorí: – To, že máš 3 z lovu, chápem, si ešte malý. Ale to, že si prepadol z dejepisu, ktorý má len dve strany, to je hanba! 

Osemsmerovka Geometrické pojmy zo súpisu vyhľadajte a

Š prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám osem

T tvoria názov jednej geometrickej krivky.

V ELIPSA

O KOCKA

Agent sa slušne pozdraví:

– Bond. James Bond.

K Osemsmerovku autora Jána Bažíka

už hodinu! – Nebojte sa, máme otvorené až do rána.  Ťava ide po púšti a stretne agenta 007.

A ťava odpovie: – Bloud. Velbloud.

neprečiarknutých písmen, ktoré čítajúc radom BOD

GUĽA

KRUH

KRUŽNICA KUŽEĽ KVÁDER OBDĹŽNIK OBLÚK

preberáme zo Vzletu z roku 2003.

január 2019

OBVOD POLOMER PRIAMKA TETIVA ŠTVOREC

Rozlúštenie: Parabola

– Pán hlavný, na ten rezeň čakám

Bird Box

ilmy sa nakrúcajú viac ako sto rokov a za celé to obdobie sa neustále menili a vyvíjali – od tých čiernobielych bez zvuku, ktoré trvali iba pár minút, až po tie dnešné farebné, so zvukom, na počítačoch upravované a často točené aj v 3D. Medzitým, nielen to, čo vidíme na plátne, sa za to storočie zmenilo, ale aj spôsob, akým sa k nám filmy dostávajú. Jedným z veľkých míľnikov pre filmový priemysel je dostupnosť rýchleho internetového pripojenia. Jeho dopad je o to silnejší za posledných pár rokov, odkedy sa rôzne spoločnosti začali angažovať nielen v tom, že zabezpečujú služby umožňujúce pozerať filmy alebo seriály, ale že začali vytvárať vlastnú hranú produkciu. Jednou z prvých a najsilnejších takýchto spoločností na trhu je práve Netflix, ktorý sa zo začiatku sústredil hlavne na výrobu seriálov, ale v poslednom čase sa snaží stále viac natáčať aj filmy, dokonca aj vysokorozpočtové filmy a také, ktoré by ich produkcia rada videla aj ako konkurentov na prestížne filmové ceny. A jedným z filmov, do ktorého vkladajú veľké nádeje, je práve film Bird Box. Malorie (Sandra Bullock) je cynická umelkyňa, ktorá je tehotná a spolu so svojou sestrou Jess (Sarah Paulson) ide na lekársku prehliadku. Medzitým pri odchode z nemocnice sa začnú na ulici diať veľmi divné veci, podobné ako predtým Malorie a Jess videli v

správach v televízii – ľudia z nevysvetliteľných dôvodov začnú páchať samovraždy. Zrazu aj Jess premôže strašný smútok a vrhne sa pod nákladiak. Vonku je všade zmätok a ľudia sa snažia uniknúť hocikam, hlavne preč z ulice. Malorie sa tak dostáva do jedného z domov spolu s ďalšou veľmi heterogénnou skupinou ľudí, medzi ktorými je bývalý vojak Tom (Trevante Rhodes), veľmi pesimistický a podráždený právnik Douglas (John Malkovich), tehotná žena Olympia (Danielle Macdonald) a ďalší. Skupinka postupne príde na to, že samovraždy ľudia konajú, keď uvidia nejaké príšery, ktoré sa vonku pohybujú, a že jediná ochrana proti nim je pohybovať sa vonku s páskou

cez oči. Musia sa vydávať do okolitých domov alebo obchodov, aby získali zásoby, a fakt, že všetko toto musia robiť bez jedného zo zmyslov, na ktorom sú veľmi závislí, ešte komplikuje existencia

Réžia: Susanne Bier Hrajú: Sandra Bullock, Trevante Rhodes, John Malkovich, Danielle Macdonald, Tom Hollander…

malej skupiny ľudí, bláznov, ktorí po zhliadnutí na príšery nemajú nutkanie spáchať samovraždu, ale ich premôže pocit šťastia a nútia všetkých ostatných, aby otvorili oči. Skupinka sa stále zmenšuje, ako jej jednotliví členovia sú zavraždení alebo páchajú samovraždy, až sa dostávame do obdobia 5 rokov od objavenia sa príšer, keď sa Malorie snaží nájsť stabilnú komunitu pre život pre seba a jej dve deti. Predlohou k filmovému scenáru bola kniha z roku 2014 s názvom Bird Box autora Josha Malermana a samotný scenár napísal Eric Heisserer, ktorý už mal skúsenosti s písaním scenárov k hororovým filmom alebo filmom o mimozemšťanoch. Scenár je síce koherentný a rozpráva ucelený príbeh, má aj svoje nedostatky, ktoré sú dané buď samotným scenárom, alebo jeho interpretáciou do filmovej formy. Jedným z nedostatkov je veľký počet postáv – v dome spolu s hlavnou hrdinkou je „uväznených“ január 2019

ďalších asi deväť postáv, ktoré potom, pravdaže, kvôli dĺžke filmu nedostávajú žiaden priestor, alebo menej, ako by ho potrebovali, aby sa prejavili a aby si divák vôbec zapamätal, že tam boli, a pritom predsa uberajú čas a možnosti hlavným postavám, ktoré by sme mali sledovať. Ďalšou nevýhodou je striedanie časových osí, kde sa vo filme prestrihuje medzi udalosťami v súčasnosti a tým, čo sa stalo pred piatimi rokmi. To striedanie však môže prekážať iba menšej skupine divákov, čo je však väčším scenáristickým a režijným prehreškom, je napríklad strih do budúcnosti po veľmi napätej situácii a nevysvetlenie, ako postavy ten dlhý čas prežívali, alebo žiadne vysvetlenie, prečo niektorí ľudia nepáchali samovraždy, keď uvideli príšery. To všetko si človek, pravdaže, môže neskoršie prečítať v knihe alebo vygoogliť, ale uberá to značne na kvalite, význame a prehľadnosti filmu. Film svojou témou, zahrávaním sa so skupinou základných ľudských pudov, ako je pud sebazáchovy, má charakteristiky hororu a jeho idea je celkom zaujímavá a príťažlivá. Často však býva porovnávaný s radom ďalších známych hororov, a

to celkom právom, lebo má s nimi nejednu spoločnú charakteristiku. Tak napríklad pred desiatimi rokmi film M. Night Shyamalana The Happening mal podobnú tému, kde ľudia masovo páchali samovraždy, určité znaky zdieľa aj s legendárnym filmom The Fog Johna Carpentera alebo filmom The Mist Franka Darabonta, ale v prvom rade býva porovnávaný s filmom A Quiet Place Johna Krasinského. Ten bol premietaný v minulom roku v kinách, kde mal úspech nad očakávania jeho tvorcov, a celosvetovo zarobil takmer 20-násobok svojho rozpočtu (gross). Kým sa v Bird Box ľudia museli naučiť bez využívania zraku, v A Quiet Place zase nesmeli vydať žiaden zvuk. Žiaľ, pre tvorcov Bird Boxu ich „tichý“ protivník má niekoľko veľkých výhod. V prvom rade A Quiet Place je oveľa jednoduchší film, či už keď ide o premisu, zápletku, alebo motivácie postáv, všetky sú oveľa priamočiarejšie, bez zápletky alebo konverzácie, ktoré nikam nevedú, má viac napätia, dokonca je viac hororovejší a ucelenejší, napriek (alebo práve vďaka) tomu, že trvá pol hodiny kratšie než Bird Box. Hovoriť však, že Bird Box nemá svoje dobré chvíle, by voči nemu nebolo úplne fér. Herecké výkony hlavne Sandry Bullock a Johna Malkovicha sú korektné, atmosféra filmu je celkovo dobrá, často naháňajúca strach, najmä pri zamyslení sa nad tým, ako je strašné, keď masovo ľudia stratia pud sebazáchovy, a aj z technického hľadiska je film korektne spracovaný. Bird Box produkovala spoločnosť Netflix. Bol premietaný iba vo veľmi malom počte kín v USA a aj to iba niekoľko dní predtým, než bol uložený na Netflixe a dostupný streamovať v celom svete divákom, ktorí služby Netflixu využívajú. Ako dobre sa filmu darilo v kine, nie je známe, lebo

žiadne údaje o predaji lístkov nie sú zverejnené, ale Netflix hlási, že za prvý týždeň film bol pozeraný na 45 miliónoch účtov. K týmto číslam jeho úspešnosti je veľa ľudí skeptických. Jedným z dôvodov je, že v prepočte na najúspešnejšie filmy, ktoré za posledné roky premietali v kinách, celosvetovo za týždeň toľko divákov neprišlo. Zo strany druhej je pravda, že je rozdiel pozrieť si film v pohodlí domova, kedykoľvek vám vyhovuje, a nemusíte za neho dodatočne platiť a ísť do kina. Skeptikom však najviac nahráva fakt, že je nemožné tieto čísla si overiť, a preto sa musí o populárnosti filmu veriť iba Netflixu. Nakoľko je film úspešný, sa preto ťažko hodnotí. Rovnako tak je ťažké prirovnávať ho k iným veľkým alebo menším filmom, ktoré majú úplne iné spôsoby distribúcie a financovania. Čo však nahráva tomu, že film je naozaj medzi divákmi populárny, je fakt, že sa na ňom veľmi veľa hovorí na rôznych sociálnych sieťach. Všeobecne však či už od bežných divákov, alebo od filmových kritikov, film dostáva priemerné hodnotenia, pričom sa vyzdvihuje idea, na ktorej je film postavený, a najviac sa kritizujú práve scenáristické a režijné riešenia. Či je budúcnosť filmu v rukách streamovacích spoločností a zmene spôsobu ich distribúcie a financovania sa nedá s istotou momentálne usudzovať, ale veľa znakov tomu nasvedčujú. Pravdaže „klasické“ spoločnosti a filmári sa tomu silou-mocou bránia. Bird Box je v princípe korektný film, ktorý môže skrátiť dlhé zimné chvíle, ale určite dieru do sveta, keď ide o kinematografickú kvalitu, neurobí. Asi ani neprehodí váhy medzi tým, že či sa filmy budú robiť v prvom rade pre kiná alebo pre internet, ale rozhodne dvere do tohto sveta ešte o trošku viac pootvoril. Stanislava Sládečeková január 2019

The Orville

edeckofantastické, sci-fi seriály sa od svojho vzniku odvolávajú na existujúcu kultúru a dejiny, ktoré menej alebo viac tvoria ich základ. Battlestar Galactica je dobrým príkladom moderného sci-fi seriálu, ktorý dobre balansuje medzi drámou, akciou a gréckou mytológiou a tým, čo sa deje vo svete, v ktorom sa odohráva. BSG by neexistoval ako seriál, keby nebolo seriálu Star Trek, ktorý nám je všetkým známy bez ohľadu na to, akými sme fanúšikmi scifi žánru. Vďaka 35 sezónam a viac ako 10 filmom, Star Trek poznačil tento žáner viac než hociktorý iný sci-fi príbeh v ktoromkoľvek médiu. Jedným pohľadom na The Orville môžeme vidieť, kde seriál našiel inšpiráciu pre svoj vizuálny štýl a atmosféru, ktorá vládne v každej časti prvej sezóny. Tvorca seriálu Family Guy Seth MacFarlane si dal za úlohu, aby prilákal fanúšikov novej a starej školy sci-fi žánra. Dizajn mimozemských postáv, vesmírnych lodí a odevu hrdinov na lodi Orville veľmi sa podobá tomu, čo nám je známe zo Star Trek seriálu. I keď si dosť vypožičal zo staršieho a bohatšieho sveta, The Orville pridáva dávku originality niečomu, čo sa už

ukázalo ako dobré pre tisíce divákov v celom svete – humor. Seriál sleduje posádku vesmírnej lode Orville, jednej z tisíce nových lodí, ktoré sú urobené na skúmanie ďalekých planét a galaxií. Kapitán tejto lode

je jeden z najhorších kapitánov v dejinách a túto funkciu má iba preto, lebo nie je nadostač kapitánov. Má šancu očistiť si svoje meno a rozviť úspešnú kariéru kapitána vesmírnej lode. Posádka je taktiež farebná a pozostáva z kapitánovej bývalej ženy, ako prvého oficiera, pilóta alkoholika, robota, ktorý sa učí o ľudskosti, a rôznych mimozemšťanov, ktorí svojou fyziológiou, kultúrou a dialógom prispievajú

k humoru a ovzdušiu seriálu. The Orville nie je komédia – on taktiež nie je akčný seriál alebo seriál, ktorý si od diváka vyžaduje sústredenie sa na príbeh a subtílne náznaky na to, čo sa deje. Namiesto toho seriál vytvára kombináciu žánrov a ponúka divákom to, čo očakávali zo seriálu Star Trek: Discovery, ktorý na obrazovky prišiel v roku 2018. Pokým sa ten seriál pokúsil modernizovať formulu, ktorá fungovala perfektne počas značnej časti 20. storočia, The Orville to robí naopak. Každá časť The Orville spracúva jeden príbeh s malými detailmi, ktoré sa ďalej prenášajú a rozširujú v nasledujúcich častiach, čo znamená, že je príbeh celkom zrozumiteľný pre divákov. Nová séria začala koncom decembra, a preto je toto obdobie dobré na to, aby si diváci pozreli doterajšie časti The Orville, ktoré ich prichystajú na nové príbehy a dobrodružstvá. Rastislav Filip

Južni vetar

(Miloš Avramović, 2018)

rešlo už dvanásť rokov, čo Miloš Avramović nahral svoj prvý celovečerný film Krojačeva tajna a samotný fakt hovorí mnoho o srbskej kinematografii – režiséri tuná ozajstne robia veľmi málo! Predsa Južni vetar je jeden celkom smelý a ambiciózny film. Trvá viac ako dve hodiny, má dosť dobre zamyslený námet, hodný počet postáv, najmä sú efektné a dojímavé scény naháňačiek automobilmi a scény

násilia, ktoré sú niekedy až prehnané. Vo filme sledujeme príbeh zrážky dvoch kriminálnych skupín. Mladý Petar Maraš (hrá ho Miloš Biković) vedie trojicu lúpežníkov automobilov, ktorí ukradnú auto, ktorého majiteľom je

vodca druhého kriminálneho gangu. Auto je veľmi drahé a obsahuje ešte drahší tovar. Prichádza ku krvavému konfliktu, v ktorom nakoniec Maraš musí bojovať sám proti všet-

kým – proti belehradským kriminálnym skupinám v čele s Carom a Golubom (prvého hrá Dragan Bjelogrlić, druhého nebohý Nebojša Glogovac), ale aj proti korumpovanej polícii v čele s inšpektorom Stuparom (Miloš Timotijević), ktorý v zajatí drží jeho priateľku Sofiju (Jovana Stojiljković). V epizódnych postavách vynikajú Srđan Žika Todorović a Aleksandar Berček. Najpozitívnejšie a najvýznamnejšie, čo môžeme povedať o tomto filme, je to, že ide o film, ktorý nemá žiadny problém so žánrovým umiestnením – ide o čistý kriminálny film a dielo, ktoré neváha vo svojej ambícii stať sa blockbusterom, koľko je to v Srbsku alebo na ex-YU priestore vôbec možné. A podarilo sa mu to. Iba za

prvých sedem dní film si pozrelo 100-tisíc divákov, čo je ozajstný rekord pre Srbsko. Z tej negatívnej strany môžeme povedať, že sa vo filme vyskytujú tie štandardné nedostatky, príznačné pre srbské filmy – nerozrobené postavy, diery v scenári, dialógy, ktoré sú zaťažené oplzlým jazykom... Predsa Južni vetar je film, ktorý uspokojuje tak bežné publikum, ako aj filmofilov! Janko Takáč

ima je v plnom nasadení, snežné dni a noci sa striedajú, pokým mráz na skle maľuje abstraktné, ľadové obrazy. Na von sa vystrojíme do hrubých, vlnených kabátov a môžeme vykročiť v ústrety i tej najtuhšej zimnej rozprávke. Mgr. art. Iveta Jelinek

január 2019

Hádzanársky január

anuár je vraj najdepresívnejším mesiacom v roku. Slabá nálada, nedostatok motivácie a manko akcie sú typické príznaky fenoménu, ktorý je pomenovaný smutný pondelok. Psychológ Cliff Arnall prvý použil syntagmu smutný pondelok (blue Monday) v tomto kontexte, čím tretí januárový pondelok definoval ako najdepresívnejší deň v roku. Sú to iba tvrdenia a, samozrejme, že každý jednotlivec podľa vlastných citov hodnotí, kedy mu je veselo a kedy clivo. Január je možno smutný mesiac aj pre nedostatok športových podujatí. Aktívni sú iba lyžiari, aktuálne sú prestávky v početných futbalových ligách (veru aj v tých najsilnejších), basketbalisti sú viac-menej v akcii, a tým sa to viac-menej končí. Predsa jedna športová udalosť sa tradične spája so začiatkom kalendárneho roka a s januárom. V podstate možno hovoriť o dvoch udalostiach, odohrávajúcich sa v rámci tej istej športovej hry. Ide o hádzanú a hádzanárske majstrovstvá sveta či Európy. Začiatok roka je tradične vyhradený pre tieto súťaže – začiatkom každého párneho roka bývajú v januári majstrovstvá Európy, zatiaľ čo začiatkom nepárnych rokov prebiehajú svetové šampionáty v konkurencii hádzanárov. Tak je tomu aj tentoraz. Jednou z najdôležitejších športových súťaží tejto zimy sú v každom prípade hádzanárske majstrovstvá sveta v Dánsku a Nemecku. V poradí 26. svetový šampionát štartoval 10. januára, keď v Berlíne turnaj otvorili hostiteľ Nemecko a jednotná Kórea (reprezentácia, ktorú tvoria tak hráči z Južnej Kórey, ako aj zo

Severnej) zápasom skupiny A. V ten istý deň v rámci skupiny C zohral ďalší hostiteľ – Dánsko proti reprezentácii Čile v Kodani. Na šampionáte sveta 2019 hrá aj reprezentácia Srbska, ktorá si nechala ujsť svetové majstrovstvá v rokoch 2015 v Katare a roku 2017 vo Francúzsku. Na tohtoročné majstrovstvá sa Srbsko kvalifikovalo vďaka triumfu v play-off zápasoch kvalifikácie, keď úspešnejšie bolo v súbojoch s Portugalskom. Hráči nášho tímu najprv doma vyhrali 28 : 21 a v odvetnom stretnutí dosiahli remízu a zaslúžene sa na

Argentínu, Egypt a Angolu. Hádzanárske majstrovstvá sveta 2019 vyvrcholia v nedeľu 27. januára, keď finále zohrajú dve najlepšie reprezentácie v hale Jyske Bank Boxen v dánskom meste Herning. Ako sme spomenuli, Srbsko sa na MS vrátilo po štyroch rokoch, keďže sme naposledy hrali na šampionáte sveta 2013 v Španielsku. Vtedy sme sa veru nepredstavili najlepšie. V základnej skupine sme obsadili tretie miesto a eliminovaní sme boli už v osemfinále (hralo sa v takom formáte) proti Španielsku. Zažili

majstrovstvá kvalifikovali. Srbsko na MS v Nemecku a Dánsku hrá v skupine A, ktorá je pravdepodobne najsilnejšia základná skupina na turnaji. Sú v nej spomenutý hostiteľ Nemecko, tiež aktuálny majster sveta Francúzsko, ako aj Rusko, Brazília a Kórea. Do nasledujúceho kola súťaže postúpia tri najlepšie selekcie z každej skupiny. V skupine B hrajú Španielsko, Chorvátsko, Macedónsko, Island, Bahrajn a Japonsko. Základnú skupinu C tvoria Dánsko, Nórsko, Rakúsko, Tunisko, Čile a Saudská Arábia, zatiaľ čo žreb do D skupiny zaradil Švédsko, Maďarsko, Katar,

sme ťažkú prehru 31 : 20, čo po začiatok MS 2019 bol naším posledným zápasom na svetových prehliadkach. Od samostatnosti (roku 2006) Srbsko na svetových majstrovstvách nedosiahlo úctyhodné úspechy. Prvýkrát samostatné Srbsko hralo na MS 2009 v Chorvátsku, keď sme získali 8. miesto, na šampionáte 2011 vo Švédsku a 2013 v Španielsku sme zakotvili na desiatej pozícii. Úspešnejší sme boli ako bývala Juhoslávia. Majstrom sveta bola SFRJ na šampionáte sveta 1986 vo Švajčiarsku, keď hrali legendárni Vuković, Vujović, Rnić, Isaković, Cvetković a ďalší velikáni tohto športu. Juhoslovanská zväzová

január 2019

republika získala dve bronzové medaily na šampionátoch 1999 v Egypte a 2001 vo Francúzsku. Z bronzovej generácie si stále spomíname na Škrbića, Šterbika, Jovanovića, Peruničića, Perića, Petrića a ďalších. Najúspešnejšou reprezentáciou na majstrovstvách sveta je Francúzsko, ktoré dosiaľ majstrom sveta bolo šesťkrát. Treba zdôrazniť, že Francúzi triumfovali štyrikrát na posledných piatich turnajoch (v rokoch 2009, 2011, 2015 a 2017). Nasleduje Švédsko so štyrmi titulmi, ale škandinávska krajina na úspech už príliš dlho čaká – poslednýkrát triumfovali na MS 1999. Treba spomenúť aj to, že sú na svetových šampionátoch absolútne dominantné európske krajiny. Jedinú medailu (striebro) z mimoeurópskych štátov roku 2015 získal Katar, keď bol aj organizátorom šampionátu. Predsa za Katar vtedy vystúpili početní hráči, ktorí iba získali občianstvo tejto krajiny, a nie sú narodení Katarčania – napríklad Žarko Marković, Danijel Šarić, Eldar Memišević, Goran Stojanović, Jovo Damjanović, Borja Vidal a ďalší. Pred tými majstrovstvami bol Katar slabou hádzanárskou selekciou. Občas prekvapiť vedeli Južná Kórea, Egypt, Tunisko či Brazília, ale ich výkony nepresahovali osemfinále či druhé kolo majstrovstiev. O dominancii európskych krajín hovoria aj jednotlivé výsledky: Juhoslávia – Kuvajt 40 : 14 (roku 2001), Španielsko – USA 45 : 18 (2001), Nemecko – Grónsko 39 : 8 (2001), Dánsko – Kanada 52 : 18 (2005), Nórsko – Angola 41 : 13 (2005), ako aj rekordný výsledok Island – Austrália 55 : 15 z roku 2003. Miroslav Gašpar Foto: www.pixabay.com www.ihf.info

Kralj Čačka Spusti svetlost na put (Vydavateľstvo POP Depression, 2018)

enad Marić (1979) pod pseudonymom Kralj Čačka tvorí od roku 2004 a za sebou má len dve oficiálne vydania. Najprv mu vydavateľstvo LOM spolu so zbierkou básní Na margini vydalo EP Naći ću izlaz / Na Margini (LOM, 2016), a potom na sklonku roka 2017 konečne sa zjavil aj jeho debutový album Zemlja snova (Pop depresija / Odličan hrčak, 2016). Ako skladateľ Kralj Čačka tvorí pod vplyvom autorov Boba Dylana, Captaina Beefhearta, Toma Waitsa, Leonarda Cohena, Nicka Cavea, Johnyho Casha, Muddyho Watersa, Howlina Wolfa, Jacquesa Brella a Vojislava Vijatova (Onomatopeja ideja). Ide teda o jedného z najzaujímavejších hudobníkov súčasnej srbskej rock a blues scény. Na ex-YU priestoroch je koncertne dosť aktívny, pravidelne vystupuje – tak koncertne, ako aj v médiách – ale fanúšikov a určitú popularitu si získal najviac vďaka videoklipom k piesňam Moj avatar a Deda Mraz je švorc na jeho osobnej YouTube stránke. Keďže v repertoári už dlho má omnoho viac piesní než sa zmestili na jeho prvú platňu, už vlani vydal svoj druhý album – Spusti svetlost na put a tvoria ho zväčša už známe piesne. Album otvára bluesová 2 minuta sreće,

3 minuta smisla, v ktorej Marić spieva o potrebe uniknúť každodennosti (... Šta još mogu da učinim da opet budem na slobodi? Bar na dva minuta sreće, za tri minuta smisla...). Nasleduje Nizbrdo pravo, v ktorej hovorí o tom, ako mešká do roboty, rozpráva sa s taxikárom, a tak spolu sledujú diania na ulici. Sleduje tzv. talking blues pieseň Stoj, kolega! Ide o pieseň, ktorá sa viac podobá na poviedku. Svoje rozhorčenie súčasným svetom spevák vyjadruje v pomalej Sklonio sam se od ljudi (... ali sve se u krug vrti, stane, odmori, pa opet krene, suviše predvidivo, dosadno), v piesni Pad u Ljigu Kralj spieva o pocite životného uviaznutia (... Kad sam napuštao svoj dom jasno sam video svetlo na kraju tunela. Zašto se moja želja za letom pretvorila u pad?). Album pokračuje piesňami, ako sú U Istanbul, Rolaj, Mama kupi mi propeler, Zašto su tvoje oči prazne, Svetle stvari, U mraku strah a Spusti svetlost na put. Druhý album Kralja Čačka je možno poznačený melancholickou náladou, ale ide o platňu, ktorá sa perfektne hodí k celkovej nálade v našej spoločnosti. A nie je aj posolstvo umelcov nato, aby, okrem iného, vo svojej tvorbe vyjadrili všetko to, čo všetci spolu prežívame a cítime? Spolu so spevákom Nenadom Marićom, ktorý hrá aj na akustickej gitare a klavíri, na albume hrali aj Marko Marić (klavír, elektrická gitara, vibrafón), Miladin Stojković (kontrabas), Marko Benini a Filip Tančić (bubny) a Ljuba Paunić (tenor saxofón). Album je možné vypočuť si na stránke vydavateľstva Pop Depresija. Janko Takáč

Najhudobnejší magister ekonomiky

me svedkami, že občas pri počúvaní hudby už nerozlišujeme, či ide o hudobníkov z našej krajiny, alebo zo zahraničia. Kedysi sa tento rozdiel pociťoval vo väčšej miere, keďže u nás hudobná produkcia nebola natoľko vyspelá, ako bolo napr. vo Švédsku, Francúzsku a v Spojených štátoch amerických. Rovnaká situácia je aj v susednom Chorvátsku. Súčasní DJ-ovia skutočne znejú svetovo! Jedným z nich je aj DJ Lorenzo, vlastným menom Marko Katolić. Marko je 28-ročný magister ekonomiky z Veľkej Vsi vedľa Krapiny a, aspoň chorvátskej verejnosti, je známejší ako DJ Marco Lucca. Hudbou sa začal zaoberať pred 10 rokmi. Medzníkom v jeho kariére bola súťaž v známom klube Aquarius v Záhrebe, kde vyhral, a tak dostal možnosť hrať v tom klube pred viac ako 2-tisíc ľuďmi. To mu otvorilo dvere početných chorvátskych klubov, od prímoria po Osijek. Neskoršie sa jeho tvorba dostala aj na hudobný trh v Slovinsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku a vtedy začal vystupovať pod menom DJ Lorenzo. Presnejšie, je časťou projektu Lorenzo, v ktorom sa, okrem neho ako predstaviteľa, DJ a producenta podieľajú aj Darko Bakić, ktorý je zakladateľom projektu a člen a zakladateľ skupiny Buđenje. DJ Lorenzo má za sebou zatiaľ štyri piesne. Prvou je pieseň Sve sam znala i prije, ktorú v júni 2017 nahral so súčasne najpopulárnejšou mladou chorvátskou speváčkou Miou Dimšić a na YouTube má zhruba 450-tisíc prehľadov, ďalšie dueto nahral s Antonelou Doko (pieseň Sve što pomislim), v spolupráci s Davidom Magdićom vznikla pieseň Osjećam laž a pred mesiacom zverejnili video k piesni Samo tvoj, ktorú nahral s Goranom Boškovićom, spevákom skupiny Fluentes. Už na prvé počutie jeho piesne skutočne znejú ako piesne podaktorých známych svetových DJ-ov a producentov. Keby piesne neboli v chorvátčine, bolo by ťažšie odhaliť, z ktorej krajiny piesne prichádzajú. Je to akýsi mix Alana Walkera, Martina Garrixa či Laidback Lukea. A práve posledných dvoch Lorenzo vyčleňuje ako osoby, ktoré sú mu vzormi. J. P. Foto: Zagorje International

január 2019

Foto: GEMA