Vzlet 07 2018 by NVU Hlas ľudu

Nový Sad | ročník 49 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

SEPTEMBER 2018

svetové zaujímavosti

najstarší žiak na svete

ez ohľadu na to, kde sa nachádza a ktorým jazykom hovorí, každý žiak na svete má zrána tú rovnakú rutinu: zobudí sa, raňajkuje, umyje si zuby, nachystá veci do tašky a cvála do školy. Avšak máloktorý žiak si k tomu musí začesať šedivú bradu a k taške prichystať i vychádzkovú palicu. A práve tak svoj školský deň začína Durga Kami, 69-ročný dedko žijúci v malej chatke na jednom z mnohých pustých kopcov v oblasti Syangja v himalájskej krajine Nepal. Aj tohto septembra Durga Kami sa dennodenne vydáva na viac než hodinovú cestu do strednej školy Shree Kala Bhairab a túto cestu zdoláva s úsmevom na tvári, lebo ho vedie k splneniu jeho dávneho sna. Tento skromný človek sa od malička chcel stať učiteľom, ale v dôsledku chudoby mu jeho rodičia ten sen nemohli splniť. Durga Kami je totiž príslušníkom kasty Dalitov, ktorá má v sociálnej hierarchii Indie najnižšie postavenie. Dalitovia sú spravidla chudobní ľudia, často sú diskriminovaní a majú obmedzený prístup tak ku zdravotnému, ako i k pracovnému a najmä k školskému systému. Durga Kami je otcom šiestich detí a má osem vnúčat, ale časom sa všetky jeho deti odsťahovali a po manželkinej smrti zostal celkom sám. Vtedy sa rozhodol, že sa musí naučiť aspoň čítať a písať, a tak sa zapísal do základnej školy v meste Kaharay, kde s tými najmenšími žiakmi najprv zdolal základy vzdelávania. V nasledujúcom roku sa v triede spolu s 11-ročnými žiakmi už učil pokročilú látku a minulý rok ho učiteľ D. R. Koirala povolal

do svojej školy, ktorá mu zabezpečila školskú rovnošatu a miesto v desiatej triede strednej školy. Tento dedko si dnes rád oblieka sivé nohavice, bielu košeľu a pásavú kravatu, akú nosia i jeho 15-roční spolužiaci. Deťom bola prítomnosť tohto šedivého človeka v triede najprv príliš neobvyklá, ale prívetivým úsmevom a dobrou náladou si ich tento omnoho starší spolužiak prilákal k sebe. I dnes sa mladí žiaci v jeho triede tešia na Kamiho, volajú ho, aby sa zúčastnil vo všetkých aktivitách, pomáhajú mu zdolať ťažšie predmety a dokonca ho pomenovali Baa (toto slovo v nepálčine má zjemnený význam slova otec). Do školy však Kami nechodí iba preto, aby splnil svoj detský sen, ale aj preto, aby zabudol na svoje trápenia a starosti. Školský ruch a detský smiech je preňho príjemnou zmenou naproti pocitu samoty a ticha, ktoré ho čaká v jeho skromnom dome. Často doma zostane aj bez elektriny, ale aj vtedy svoje domáce úlohy usilovne píše pri svetle obyčajnej sviečky. A tiež

má cieľ stať sa príkladom ďalším dalitom a verí, že jeho rozhodnutie vzdelávať sa podnieti aj iných ľudí, aby prekonali prekážky spojené s pokročilým vekom života. Ak teda čoskoro nebudete mať vôľu pripravovať sa na kontrolnú úlohu z fyziky alebo naučiť sa náročné skloňovanie prídavných mien z nemčiny, pripomeňte si tohto milého deduška, vezmite učebnice a dajte sa do toho. Lebo vzdelanie a vedomosti vám v budúcnosti umožnia odhaliť všelijaké tajomstvá, otvoriť mnohé brány a prekonať rôzne ťažkosti. jm Foto: Reuters

september 2018

Ahoj, september! Ahoj, škola! „Vitajte v novom školskom roku!“ Určite vám to vaši učitelia povedali 3. septembra, keď ste sa znovu vrátili do školských lavíc. Počas uplynulých dvoch mesiacov s niektorými čitateľmi sme sa aj stretli, keď sme sa zhromaždili v Erdevíku na 47. Stretnutí pod lipami. Neúnavný vietor a dážď nám kazili plány, ale to veľmi nevplývalo na dobrú náladu rozletovcov a vzletovcov. Onedlho po tomto podujatí 4 dni (presnejšie 4 noci) sme strávili na Petrovaradínskej pevnosti, na festivale Exit, kde sme s perom a foťákom v ruke zaznamenávali každú zaujímavú

chvíľu, a to s cieľom, aby sme vám, ktorí ste tam neboli, preniesli aspoň kúsok z exitovskej atmosféry. Ako ste vy strávili leto? Cestovali ste niekam, alebo ste si vychutnávali čaro okolia, v ktorom žijete? Napíšte nám, zašlite nám fotky. Nikdy nie je neskoro zaspomínať si na letné prázdniny! Takisto nám píšte, aj o čom a o kom by ste chceli čítať v časopise, veď Vzlet kreujeme spolu. P. S.: Francúzsko zakázalo používanie mobilných telefónov v školách. Zhodujete sa s takým rozhodnutím? Zvedaví sme na váš názor. Jasmina Pániková

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Danuška Berediová-Banovićová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Martina Valentová, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie • Správa pre kultúru Mesta Nový Sad

Stretnutie pod lipami v Erdevíku

str. 4-5

Kráska stredomoria

str. 9

Alice Merton na Exit festivale september 2018

Armáda športových mladých ľudí

Rekordy Novaka Đokovića

str. 8

str. 25

(foto: Jasmina Pániková)

Stretnutie pod

radičné podujatie NVU Hlas ľudu a nášho časopisu – Stretnutie pod lipami po 47-krát prebiehalo 22. júna, keď rozletovci zavítali do sriemskej dedinky Erdevík, kde toto podujatie poslednýkrát bolo v roku 1997. Ako dôvod, prečo práve v Erdevíku, zodpovedná redaktorka Vzletu Jasmina Pániková hneď na otvorení povedala: „Erdevík je krásna dedinka, obklopená prekrásnou prírodou, ktorá inšpiruje mnohých umelcov, a tak verím, že aj vás tu, mladí naši umelci, bude inšpirovať.“ V mene domácich hostiteľov a Slovenského kultúrno-osvetového spolku, kde sa program aj konal, prítomných privítala profesorka slovenčiny Ruženka Ďuríková. Ešte pred otvorením výstavy prác mladých výtvarníkov a fotografov, ktoré spestrovali Rozlety, prítomní vzdali poctu zosnulému novinárovi Otovi Filipovi, ktorý v rokoch 1988 – 1989 bol úradujúcim zodpovedným redaktorom Vzletu. V tomto ročníku svoje výtvarné práce v Rozletoch zverejnilo až osem autoriek. Profesorka výtvarnej kultúry Elenka Tomášová otvorila výstavu a povedala, že všetky autorky vynikli originalitou, ktorou pristupovali k realizácii svojich diel, a že si všetky zaslúžili obdiv. Tri rozletovky sa predstavili atraktívnymi fotografiami zvečňujúcimi kvety, prírodu a krajinky: Katarína Petrášová z Kovačice, Monika Mučajiová z Aradáča a Maja Končeková z Padiny. Ďalších päť autoriek používalo tradičné výtvarné techniky – kresbu a maľbu: Marína Jonášová z Kovačice, Ema Dišpiterová

Jasmina Pániková udelila odmenu laureátke Hane Čížikovej

Najprv navštívili rímske kúpalisko Tohtoroční účastníci

september 2018

z Padiny, Kristína Srnková z Kysáča, Mária Supková a Vinona Dudková z Jánošíka. Nasledovala úvodná časť programu, v ktorej sa predstavili mladí talentovaní Erdevíčania. Ivana Zorňanová recitovala, Sára Činčuráková hrala na syntetizátore a Dária Matúšová hrala na harmonike. Počas tohto školského roku do Rozletov prispievalo 17 autorov literárnych prác. Mnohí boli znemožnení prísť z osobných dôvodov, ale tí, ktorí sa mohli zúčastniť tohtoročného stretnutia, aj prečítali svoje básne, resp. úryvky z prozaickej tvorby. Boli to Zuzana Tomášiková, Ján Farkaš a Hana Čížiková z Kovačice, Miloš Rybársky z Báčkej Palanky, Emília Jana Pálešová z Erdevíka, Patrícia Kmeťková z Pivnice, Jana Domoniová z Kysáča a Petra Častvenová z Báčskeho Petrovca. Program bol spestrený aj hudobnými bodmi. Emília a Ksenija Vujačićové z Petrovca a Ivan Slávik z Erdevíka hrali na syntetizátore. Program pokračoval rozhovorom s Annou Zdravkovićovou, spisovateľkou pre deti, ktorá má za sebou dve knihy. Okrem iného táto spisovateľka hovorila o tom, čo ju podnietilo písať pre deti, kto a čo ju inšpiruje, ako aj o svojich dvoch knihách: Chvostík a kamaráti a Na písmenko, na písmenko. Po rozhovore, ktorý viedla Danica Vŕbová, moderátorka programu, vyhlásili tohtoročných laureátov Ceny Rozletov časopisu Vzlet. Pániková prezradila zaujímavosť, že v tom

lipami v Erdevíku roku 1997 na stretnutí v Erdevíku cenu za najlepšiu literárnu prácu dostala Zdenka Valentová, dnes Valentová-Belićová, ktorá bola tohto roku predsedníčkou komisie pre literárne práce. A cenu pre najlepšiu výtvarnú prácu získal Michal Ďurovka, ktorý tiež tohto roku bol predsedom komisie pre výtvarné práce. „Spomínam Zdenku a Michala preto, lebo verím, že aj oni, ale aj ďalšie naše osobnosti sú skvelým príkladom, že pokračovať treba vo svojej záľube. Určite budete aj vy pokračovať, lebo aj oni začali vo Vzlete, vlastne v Rozletoch, pokračovali ďalej, rozvíjali sa a vidíme, že ich úspechy sú tu,“ povedala Pániková. Zdenka ValentováBelićová, predsedníčka Komisie pre literárnu činnosť, ktorá pracovala spolu so spisovateľmi Máriou Kotvášovou-Jonášovou a Ladislavom Čánim, prečítala správu komisie, ktorú v celosti zverejňujeme v tomto čísle na stranách Rozletov. Laureátkou sa tohto roku stala Hana Čížiková z Kovačice za prózy Paranomázia a Špirálky. Výtvarné práce hodnotila komisia na čele s Michalom Ďurovkom a členkami Danielou Triaškovou a Elenkou Tomášovou, ktorá aj prečítala zdôvodnenie komisie. Cenu sa rozhodli udeliť Vinone Dudkovej z Jánošíka. Podľa členov komisie, z jej tvorby sa dá vidieť fotografický realizmus s efektívnou hrou svetlosti a tiene, ako aj expresívnosť

výrazu, kde farbou úspešne prejavuje emócie, tiež majstrovsky stvárnila portréty a figúry, ktoré svedčia o jej evidentnom talente, ktorý naplno prejavuje. Vinona, žiaľ, nebola prítomná. Program sa tu skončil, ale nie aj kamarátenie. Organizátori pre účastníkov pripravili výlety do prírody. Najprv navštívili tzv. baňu, ako Erdevíčania nazývajú rímske kúpalisko, ktoré sa nachádza v blízkosti jazera Bruje. Žiaľ, silný vietor, ktorý je pri vode ešte silnejší, trochu pokazil zážitok účastníkom. Skrátka im o bani a jazere Bruje porozprával predseda SKOS-u Erdevík Ondrej Beredi, po čom sa účastníci presunuli na druhé erdevícke jazero Moharač, kde si zátišie od vetra našli vo vinárni majiteľa Juraja Kubečku. Rozletovcom hovoril o svojej vinárni, o pestovaní viniča a o výrobe vína. Nasledovala aj koštovka a pán Kubečka nakoniec aj zaspieval. Vietor trochu áno, ale našťastie dážď nepokazil tohtoročné Stretnutie pod lipami, ani výlety v okolí Erdevíka. Podujatie organizovalo časopis Vzlet, Novinovovydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v spolupráci so Slovenským kultúrno-osvetovým spolkom v Erdevíku. Ceny pre laureátky poskytla NVU Hlas ľudu a kvetinárstvo Orchidea z Petrovca.

Pri jazere Bruje

Výstava výtvarných prác

Hostka bola spisovateľka Anna Zdravkovićová Koštovali víno v pivnici Kubečkovej vinárne

Danuška Berediová-Banovićová

Svoju tvorbu čítali (zľava): Patrícia Kmeťková, Emília Jana Pálešová, Miloš Rybarský a Zuzana Tomášiková

Laureátka Hana Čížiková a vedľa nej (sprava): Ján Farkaš, Petra Častvenová a Jana Domoniová

september 2018

rozhovor

Záľuba v divadle a písaní

ivadlo je vášňou Ines Gedrovej. Zistila to ešte v útlom veku. Aj jej rodičov vždy lákalo divadlo, ktorému sa venujú aj teraz. Počas ich vystúpení v Ochotníckom divadle Janka Čemana v Pivnici mala možnosť pocítiť kúsok z divadelného života, ktorý ju určite ovplyvnil. Dnes je aktívnou herečkou a neustále sa zdokonaľuje v dramatickom umení. Ines, v ktorom divadle pôsobíš a aké boli tvoje začiatky v ňom? – Som členkou OD Janka Čemana v Pivnici, takpovediac od malička. Môžem povedať, že je mojím druhým domovom. Cítim sa tam úplne voľná. Na našom pivnickom javisku som zahrala 12 divadelných predstavení, 10 detských a 2 pre dospelých. A aké boli začiatky? – Veľmi som bola zvedavá, ako to bude, keď si ja zastanem na javisko. Ako malá som si vždy chcela zastať medzi dospelých a s nimi spolu niečo zahrať. No keď sa mi naskytla taká príležitosť, môžem povedať, že sa mi nohy

trochu triasli a mala som pocit, že mi v hrdle narástla knedľa, lebo keď som videla, koľko očí z takej polotmy pozerá iba na mňa, nebolo mi všetko jedno. Aj dodnes sa tak cítim pred každým výstupom a obávam sa, ako to prejde. Keď zhasnú svetlá a z diaľky počuť potlesk divákov, vtedy to beriem od nich ako podporu a uvedomím si, že som tam prišla s cieľom. S cieľom vylákať emócie na ich tvárach, či už smiech, strach, plač. Prečo je dobre byť členkou ochotníckeho divadla? – Sme tam všetci svoji. Sú to ľudia, ktorí sú vždy dobre naladení, plní divadelných spomienok, zájazdov… A všetkých nás spája to jedno – milujeme divadlo. Každú skúšku, predstavenie či už premiéru, alebo reprízu hráme tak pre obecenstvo, ako aj pre nás, lebo nás to vypĺňa. Medzi sebou si držíme palce, aby to dopadlo na výbornú, a potom spoločne ten náš úspech oslávime. Zároveň stretneme známe a neznáme divadelné tváre, zagratulujeme si a možno i vymeníme niekoľko ideí. Okrem hrania v divadle venuješ sa aj písaniu. Povieš nám trochu o tom? – Okrem písania básní venujem sa písaniu divadelných textov, t. j. scenárov. Hlavne keď ide o túto tému, tak sa viac venujem písaniu detských textov. Vymyslím si postavy, ktoré majú nejaké čarodejné vlastnosti a snažím sa, aby to deťom bolo čím zaujímavejšie a aby som vyvolala úsmev na ich tvári, lebo detská fantázia je niečo najkrajšie. Ich zvedavosťou

a rozmýšľaním dokážu v svojich malých hlavách vytvoriť niečo neskutočné a čarokrásne, tak i ja. Keď si sadnem písať text, skúsim sa vrátiť do trochu menšieho veku a pozerať na svet inými očami. Vtedy ako keby som mala

všetky dvere detskej fantázie otvorené. Iba to prenesiem na papier a vznikne krásny text, ktorý, mám nádej, jedného dňa budem môcť preniesť i na divadelné dosky. Kedy si sa rozhodla písať text pre divadelné predstavenia, čo ťa dokonca na to podnietilo? – V rámci semináru Píšeš? Píšem! bola i súťaž písania nových textov. Tak som sa rozhodla, že by som mohla i toto skúsiť. Rozhodla som sa napísať detský text. Nečakala som, že sa mi podarí niečo také napísať, ale nakoniec som to celkom dobre zvládla a dostala som cenu za dramatický text pre deti inscenovaný deťmi a na minuloročnom seminári Píšeš? Píšem! prišlo aj k realizácii toho textu. S malými zmenami textu sme si zahrali pouličné divadlo, na ktoré mám krásne spomienky. Zúčastnila si sa aj iných súťaží? – Keď sa mi vyskytla hocijaká možnosť zúčastniť sa na súťaseptember 2018

žiach, neváhala som a hneď som sa pustila do písania. Okrem toho, že ma to vypĺňalo, dostala som i zopár cien. Jedna z mojich básní je napr. uverejnená v knihe 100 Mladih talenata južnobačkog okruga 2015 (knihu vydalo Kultúrnovydavateľské centrum Srpska kuća v Požarevci, ktoré sa zaoberá vydávaním kníh mladých autorov, pozn. aut.), iné texty a básne sú uverejnené v časopisoch. Dúfam, že aj naďalej budem uverejňovať svoju tvorbu a to vo väčšom rozsahu. Mnohí profesionálni či ochotnícki herci vďaka svojmu pôsobeniu v divadle majú možnosť veľa cestovať. Máš aj ty takú skúsenosť? – Bola som na zájazdoch, ktoré vo mne prebúdzajú spomienky na nesmierne krásne chvíle. Spomienky na nové tváre, ktoré sú už teraz veľmi dobre známe, na obchôdzky miest, kultúrnych pamiatok, ale, samozrejme, aj pocit srdečnosti tých ľudí. Cestovala som s divadlom aj za hranice, hlavne na Slovensko, ale nenechala som si ujsť ani rôzne festivaly a prehliadky v našej krajine. A najdôležitejšie v tom všetkom je, že vždy bola dobrá zábava a dúfam, že tak bude aj naďalej. Uvažuješ o písaní textu pre divadlo v budúcnosti? – Samozrejme! Dva texty som už napísala a mám nádej, že sa jedného dňa osmelím a vyskúšam sa v režisérskej úlohe a že všetko z papiera presuniem na javisko. Vlasta Bolehradská Foto: Autorka a z archívu spolubesedníčky

petrovskí ymcári

Šli do Drlaku

etrovskí folkloristi sa pred pol rokom zoskupili a začali pracovať na plné obrátky. A už za sebou majú celý rad vystúpení, ako aj úspechov. Ymcári svoje zručnosti predstavili na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., humanitárny program v Báčskom Petrovci si tiež nenechali ujsť, na Jarmoku umenia v rámci SNS si takisto vyskúšali pódium. A nasledoval zájazd do Chorvátska, na tradičné, v poradí 11. kultúrno-umelecké a gastro podujatie Slováci do Drlaku. V dňoch 24. a 25. augusta sa toto podujatie konalo na poľane v Josipovci Punitovskom. Pod organizáciu tohtoročného podujatia sa podpisujú Matica slovenská Josipovac a SKUS bratov Banasovcov. A tak v bohatom kultúrnom programe v sobotu 25. augusta vystúpili naši Petrovčania, čiže Folklórny súbor Petrovčan, YMCA Srbsko s dvomi chore-

ografiami – obyčajou Vody sa neboj, obliať sa daj a štylizovaným tancom Keď pôjdeš poľa nás. Autorom choreografií je Pavel Pavlíni, na harmonike ich sprevádzal Zdenko Makovník a spevom Margarita Benková. Prezentovali Obec Báčsky Petrovec a hlavne svoju krajinu – Srbsko. Podarilo sa im to, aj napriek tomu, čo len pol roka nacvičovali. To dosvedčil aj dlhý potlesk prítomných divákov. Po programe sa zabávali do rána pri hudbe tamburášov. Bol to minizájazd, ale priniesol skvelé zážitky a len upevnil priateľské putá medzi ymcármi a pridal im vôle, aby pokračovali v tom, čo úspešne rozvíjajú. A ochotníkov skutočne treba podporiť, lebo na zájazdoch predstavujú spev, tradície, obyčaje, tance a kroje svojej dediny. Predstavujú to najvzácnejšie – svoj pôvod. Marína Horvátová Foto: autorka a z archívu Šokački portal

september 2018

prvé dni basketbalu v kysáči

Armáda športových mladých ľudí

a kysáčskom športovom teréne v novej športovej hale v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči 25. a 26. augusta bolo rušno. Deti zvlášť čakali na tieto dni, keďže práve vtedy prebiehali prvé Dni basketbalu Kysáč 2018 v organizácii Basketbalového klubu Aj ty si niekto. Klub bol založený v septembri 2016 a zápis bol bezplatný. Prvý tréning počítal 5 trénerov a 4 deti. O 18 mesiacov tento počet vzrástol na 80. V júni boli na prípravách v Čiernej Hore a 10 dní pred zápasom mali kemp, na ktorom žiakov nacvičoval odborník z Čiernej Hory Raša Mijušković. Spolu s kysáčskymi trénermi

Sriemskej Mitrovice, Kikindy, Nového Sadu a Kysáča. Prvý zápas bol veľkou skúškou pre kysáčske dievčatá. Veď bojovať s tímami, ktorých dievčatá cvičia 4 roky, nie je ľahké! Niektorým bolo vidieť strach v očiach a neistotu, ako to dopadne, ale... Išli do toho! Zmerali si sily s celkom CUBI Nový Sad. Tie dievčatá boli vyššie a skúsenejšie, ale výsledok na polčase bol 15 : 23 pre Kysáčanky. Vynikla Mila Martinková, ktorá vsietila 5

Kysáčanky dostali kôš... Laura sa chytá za hlavu a Xénia ide prevziať loptu.

Podpredseda Basketbalového zväzu Vojvodiny Zlatko Bolić podáva pohár výherkyniam

košov, ako i Leona Marčoková, ktorá skóre zväčšila o 4 body. Neistota v očiach zmizla, keď sa na tabuľke zjavili čísla 37 : 26 v prospech domácich! Napätá a energiou nabitá hra medzi klubmi z Kikindy a Sriemskej Mitrovice sa skončila v prospech Mitrovčaniek, ktoré

zabodovali na prvom mieste. Druhé miesto získali o nuansu slabšie dievčatá zo ŠO ŽKK Kikinda a dievčatá z Kysáča sa umiestnili na treťom mieste, čo je vynikajúce, ak vezmeme do ohľadu, že majú minimálnu skúsenosť a za sebou iba 10-dňový predtréning. Povšimnutiahodný turnaj splnil očakávania. Máme nádej, že prerastie v masovejšie podujatie a možno i medzinárodné a o rok oslávi svoje druhé narodeniny! Anna Legíňová

Tréner Raša na prípravách učí Naďu Marčokovú, ako má držať ruku Oliverom Pustinjakom, ktorý je zakladateľom tohto združenia a klubu, a Jankom Srnkom a Zdenkom Marčokom nacvičovali deti po 10 hodín denne. Súťaže medzi mladými tímami boli zaujímavé, dynamické, niekedy aj komické (napr. keď minibasket hrali žiaci nižších ročníkov). Tí starší boli veľmi sústredení na hru, bojovali s najväčším vypätím síl až do poslednej minúty. V sobotu a v nedeľu ostro súperili celky zo

Domáci spolu s podpredsedom Basketbalového zväzu Vojvodiny Zlatkom Bolićom

september 2018

Kráska stredomoria

alencia je jednou z dominánt Pyrenejského polostrova. Zdobí ju vlnité Stredozemné more, nekonečné, rozliehajúce sa piesočnaté pláže a roz-

Staré mesto je plné malebných, historických budov. Cez deň sa ulice hemžia pracovným ľudom, ale často sa stretneme i so zavretými obchodmi, lekárňami, pekárňami. Zatvára ich slovo siesta, čo je akási popoludňajšia pauza, na ktorú

cestujeme…

Valencia ponúka mnoho miestnych špecialít, hlavne milovníci morských plodov a čerstvých rýb si prídu na svoje. Je možné ochutnať i svetoznámu Tortilu. Mandarínky tu rastú i na stromoch v parku. Churros, vyprážaná cestová pochúťka,

sa výborne hodí s nápojom Horchata, a túto kombináciu by ocenili najmä milovníci sladkostí. Tropické teplo, šíre, voňavé more, pláže pokryté jemným pieskom, a svojrázne mediteránske ovzdušie, tvorené výletníkmi z celého sveta, charakterizujú toto mesto. Najviac je však počuť španielčinu. Domáci temperament a družný životný štýl sú jedny z mnohých zaujímavostí, pre ktoré Valencia láka a volá k opakovanej návšteve.

právkové staré mesto, tretie po veľkosti v Španielsku. Okrem príjemného posedenia na pláži, úchvatnú atmosféru ponúka i prechádzka večernou promenádou po pobreží. Lemujú ho more a palmy, pod ktorými na stánkoch ponúkajú svoje výtvory domáci a zahraniční umelci.

Iveta Jelinek miestni nedajú dopustiť. Ďalším významným bodom Valencie je komplex múzeí, nachádzajúci sa v údolí parku. Jeho súčasťou sú futuristické stavby, vodové nádrže a rôzne druhy rastlín. Takto organizovaný priestor je domovom pre rôznorodý morský svet, ktorý umožňuje návštevníkom Oceánografického múzea, cez obrovské akváriá nakuknúť do života delfínov. september 2018

8. Motovíkend v Kysáči

Kysáč – súčasť bajkerského sveta!

ilovníci motocyklov a jazdy skutočne prišli na svoje, keď sa po 8-krát zhromaždili na ihrisku FK Tatra v Kysáči. Organizátori podujatia MK Kisach Crows aj tentoraz prichystali lákavý program – gastronomické pochúťky, predajné stánky a predovšetkým vynikajúci júlový víkend. Povzbudzujúca hudba rozohrievala žilky domácim a hosťom zo Slovenska, Česka, Francúzska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Slovinska, ako i zo všetkých kútov Srbska. Nevystal ani defilé, na ktorý sa netrpezlivo čakalo. Vedomí si nebezpečnosti rýchlej jazdy motocyklisti

dalo i Lego duo a Andrea Lačoková z Petrovca. Je chvályhodné, že sa na javisku spievalo aj po slovensky a spĺňali sa aj podaktoré hudobné želania. Ani Zemljotres z Aradáča sa nedal vystúpením zahanbiť. Bol originálny a nevšedný! Niektorými origi-

pozorne jazdili kysáčskymi ulicami: Slovenskou, 13. októbra, Masarykovou, Štefánikovou… Koncerty boli navštívené a vítané. Vystúpili členovia skupiny Vulkán, ktorí už dlhšiu dobu nehrali, vynikajúci prínos ohnivej atmosfére

nálnymi textami a hudbou si razia cestu vpred! Publikum pobavili aj Protivotrov z Nového Sadu a Good Father z Crvenky, čiže každý prispel svojím spôsobom. Na záver by sme pripomenuli, že ochranná prilba, rukavice, čižmy a bezpečnost-

ný odev zvyšujú bezpečnosť na cestách, vďaka ktorým sa počas horúcich letných dní

september 2018

na motozjazde v Kysáči nič nestalo. Stany z parku budú rozprávať príbehy vzrušujúce, bajkerské, romantické a rokenrolové nielen niekoľko mesiacov, ale i veľa rokov... Anna Legíňová

výročia

Medzinárodný deň gramotnosti

ramotnosť je všeobecne povedané zručnosť – čítať, písať a počítať. Takto sa aspoň tento pojem chápal v minulosti. Avšak s potrebami rozvíjajúcej sa spoločnosti aj pojem gramotnosti sa stále rozširuje. Dnes už možno hovoriť o tzv. funkčnej gramotnosti. V súčasnosti sa od žiaka žiada nielen aby zvládol techniku čítania a písania, ale aj schopnosť text čiže prehovoru porozumieť, hodnotiť a analyzovať, ako aj viazať ho s inými poznávacími operáciami, vedomosťami, motívmi. Medzinárodným dňom gramotnosti je 8. september. Ustanovený bol na základe podnetu z 1. Svetového kongresu o boji proti analfabetizmu v rámci Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), ktorý prebiehal v roku 1965 v Teheráne. Cieľom tohto rozhodnutia bolo upozorniť verejnosť na analfabetizmus a podnietiť ju, aby sa angažovala v poskytovaní základného vzdelania pre všetkých, čo aj má byť prvoradým cieľom a poslaním tejto organizácie. Informácie z UNESCO nie sú veľmi priaznivé. Totiž v súčasnosti je na svete 850 − 890 miliónov osôb negramotných, z toho 2/3 sú ženy. Rozmiestnenie negramotného obyvateľstva na svete je nerovnako rozložené. Takmer 75 % všetkých negramotných obyvateľov žije v Ázii, 15 % v Afrike, 6 % v Latinskej Amerike. Jednoducho povedané – ZNEPOKOJUJÚCE.

Citáty na september Je september, mesiac, ktorý nám otvára nový školský rok. Ponúkame niekoľko zaujímavých citátov slávnych osobností na tému učiteľ. „Život je škola, v ktorej neúspech je lepším učiteľom ako úspech.“ (Süleyman I.) „Pamätajte si, že kým budeme generálom platiť viac ako učiteľom, nebude na svete mier.“ (Tomáš Garrigue Masaryk) „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti.“ (Ján Amos Komenský) „Skúsenosť je učiteľom všetkých vecí.“ (Gaius Julius Caesar) „Najlepším učiteľom múdrosti a cnosti je láska.“ (Euripidés) „Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje.“ (Charles Farrar Browne) „Najlepšej metódy nieto – najlepšia metóda pre učiteľa je tá, v ktorej sa dobre vyzná.“ (Lev Nikolajevič Tolstoj) „Učiteľ musí byť umelcom vrelo milujúcim svoju prácu.“ (Anton Pavlovič Čechov) „Duša bez učiteľa, akokoľvek cnostná, je ako rozpálený uhoľ, ponechaný na seba: skôr vychladne, ako sa rozhorí.“ (Ján z Kríža) „Z príkladu mnohých ľudí sa nauč, čo máš a čo nemáš robiť, pretože život iných je naším učiteľom.“ (Marcus Porcius Cato censorius)

Vladislava Havranová

Jazykove poucky

„Ideme sa šétať!“ „Sigúrňe?!“

ak čo, pôjdeme na „šétňu“?! Veď je to zdraviu prospešné, uvoľňujúce, relaxačné. Ale, rozumeli by tomu iní, alebo by sa iba pozerali ako na zjavenie?! Tak ako sú prechádzky prírodou, po hore alebo aj po meste prospešné nášmu organizmu, aj psychickému stavu, takéto srboslovenské slová v žiadnom prípade neprospievajú tej našej zúboženej slovenčine. Je

toto ďalším dôkazom, ako sa jednoducho bezočivo postavujeme voči spisovnému jazyku. Krivdíme mu priveľmi. A nemali by sme až tak ľahostajne pristupovať! Asi je tu veľa otáznikov... Tak pozrime sa prečo: slovo „šétňa“ nie je slovenské. Ani „sigúrňe“. Znovu sa stretáme so srbskými slovami, tak „šikovne“ poslovenčenými. Určite nám nie je neznáme slovenské slovo, podstatné meno prechádz-

september 2018

ka a teda voľná chôdza konaná s cieľom osviežiť sa. Srbské slovo šetnja vystriedajme slovenským prechádzka, a tak aj choďme na prechádzku. A aby sme si ujasnili aj či to myslíme celkom vážne, namiesto skomoleniny „sigúrne“ použime to jednoduché naozaj. Naozaj to vážne myslíš, aby sme šli na prechádzku?! No a namiesto srbského sigurno v závislosti od

situácie použime tieto slová: „Osećam se sigurno.“ v preklade je: „Cítim sa v bezpečí / bezpečne / iste.“ O neistej situácii sa zmienime: „Nisam sigurna.“, čo v slovenčine vyznie: „Nie som si (celkom) istá.“ Alebo aj takto sa dá počuť: „Ja sigúrňe nebudem fotiť!“ a to by v slovenčine malo znieť: „Ja istotne nebudem fotiť.“ Anna Horvátová

KBO! v Pančeve (Dom omladine Pančevo, 14. 7. 2018)

oncerty, ktorými skupina KBO! oslavuje 35 rokov tvorby, pokračujú aj v tomto roku a uprostred leta známi punkáči z Kragujevca zavítali aj do Pančeva. Kapela KBO! funguje od roku 1982, keď ju založili vtedy 17-ročný Saša Vujić a jeho starší brat Slobodan Vujić (obaja neskoršie boli aj členmi punkových kapiel Trula Koalicija a Zvoncekova Bilježnica). Skupina nahrala tieto albumy: Tama ‎ (1987), !Obk (1988), Moja Sloboda (1989), Forever Punk (1989), Pozovi 93 (1990), Za Jedan Korak (1992), Svetlo Ludila (1997), (Ne)Menjajte Stanicu (album spracovaných – cover piesní, 2001) a Drugarska... Stvar (2002). Kapela vždy bola koncertne aktívna. KBO! bola jedna z prvých skupín, ktorá

koncertovala v Slovinsku po rozpade Juhoslávie a ich platne sa dobre predávali aj napriek tomu, že nikdy nemali podporu veľkých vydavateľov. Inak Saša Vujić je aj hudobný producent a majiteľ známeho štúdia Češnjak, v ktorom počas 90. rokov boli nahraté niektoré zo najznámejších punkových a metalových albumov tej dekády (Bjesovi, Hoću? Neću!, Potres, Mortuary, Introitus, Stone to Flesh, Amon Din, Punshed,

Dead Joker...). Dnes KBO! tvoria spevák a gitarista Saša Vujić-Vuja, bubeník Vojin Ratković-Voja a gitarista Ivan Ivezić-Iveza. Zvláštnosťou kapely je aj to, že nemá basgitaristu. V Pančeve kapela nemala

šťastie s termínom, bolo to vyvrcholenie mimoriadne horúceho leta a mesto akoby bolo opustené, a preto Kragujevčania vystúpili pred pomerne malým počtom fanúšikov – bola nás asi stovka, ale to neznamenalo, že Vuja a jeho spolubojovníci nedali všetko od seba. Pekne bolo vidieť, že sa Vuja a jeho skupina nevzdávajú a že sa im za toľké roky tvorby a spolupráce podarilo udržať pomerne vysokú úroveň kvality, tak tvorby, ako aj koncertových vystúpení. Je čas na novú platňu...

Тhe Stranglers v Belehrade (Ušće, 16. 8. 2018)

nglická punkrocková skupina The Stranglers po tretíkrát zavítala do Belehradu. Napriek tomu, že nás tak málo navštevovala, Belehrad mal to šťastie, že mohol vidieť túto kapelu vo všetkých jej troch vydaniach, najprv s originálnym spevákom a gitaristom Hughom Cornwellom (1990), s druhým spevákom Paulom Robertsom (2004) a konečne 16. augusta t. r. v najnovšej zostave, v ktorej je spevákom a gitaristom Baz Warne. Založená roku 1974 v meste Guildford, pub rock kapela The Stranglers najprv bola čiastkou punk rock revolúcie. Hudobníci boli energickí a na javisku celkom punkovo naladení, ale sa pomerne rýchlo ukázalo, že sú pre punk rock príliš vyspelí a kultivovaní (boli jedna z mála punkových kapiel s klávesistom a generačne nepatrili medzi punkáčov, akými boli The Sex Pistols alebo The Clash, boli

aj o 10 rokov starší). Preto sa ich tvorba usmernila na new wave, post-punk až dark wave / gothic rock. V priebehu ďalších dekád úspešne prekonali všetky turbulencie na hudobnej scéne od konca 70. a dodnes tvoria s väčšími alebo menšími úspechmi. Skupina má za sebou tieto platne: Rattus Norvegicus (1977), No More Heroes (1977), Black and White (1978), The Raven (1979), The Gospel According to The Meninblack (1981), La Folie (1981), Feline (1982), Aural Sculpture (1984), Dreamtime (1986), 10 (poslednú s Hughom Cornwellom, 1990), Stranglers In the Night (1992), About Time (1995), Written in Red (1997), Coup de Grace (1998), Norfolk Coast (2004), Suite XVI (prvú v dnešnej zostave, 2006) a Giants (2012). Kapelu dnes tvoria basista a spevák Jean-Jacques Burnel, klávesista Dave Greenfield, gitarista a spevák Baz Warne, bubeník Jet Black a druhý bubeník

Jim Macaulay. V Belehrade na ohromnom priestore parku Ušće The Stranglers vystúpili v rámci 16. Beerfestu, ktorý tohto roku za päť dní navštívilo asi pol milióna ľudí. Na obrovskom javisku celkom primeranom tejto legendárnej kapele The Stranglers zahrali 90-minútový výber z ich veľkého repertoára známych piesní a svoju smelosť dokázali tak, že predstavili

september 2018

aj jednu celkom novú pieseň (Water), ktorá bude na ich nasledujúcom albume. Striedala sa punkrocková energickosť (No More Heroes, Hanging Around) s new wave premyslenosťou (Golden Brown, Always the Sun) a všetko dokopy hovorí, že šlo o jeden z najvýznamnejších rockových koncertov, ktoré sme si mohli vypočuť tohto roku v Belehrade! Janko Takáč

Rozlety

LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET Číslo 7 (47) / september 2018

Únik Ilustrácie: Členovia Foto odbočky ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Prechádzka Veje zlatým pieskom zo stromov kráčajúcich všade vedľa mňa zatiaľ čo im nič nehovorím, len vydychujem myšlienky o tebe, lebo viem, že ich zmenia na sklo. Jana Domoniová

Na policiach knihy, drobné suveníry z blízkych krajín a jedno ozajstné písmo, zaslané poštou. V zásuvke pozoruhodná zbierka náušníc: jednoduchých, ťažkých, obľúbených a zabudnutých. Na stene dva klince (tu raz bude obraz). Regál s platňami, na ktorých je zdedená, požičaná a kúpená hudba. Na stole nespoľahlivá lampa, ktorá sama rozhodne, kedy mi už stačilo čítať. Jana Domoniová

spl 2018 Byť slobodný a lietať slovnou zásobou Správa komisie na udelenie Ceny Rozletov za najlepšiu literárnu prácu

azyk je miesto, odkiaľ sa pozeráme na svet. Jazyk si nevolíme, rodíme sa doň, práve tak ako sa rodíme do domu, ako sa narodíme rodičom, rodine, spoločnosti, ktorí sa nám následne stanú hlavným ontologickým a kulturologickým nukleom. Jazyk, ten prvý, za pomoci ktorého spoznávame svet, ktorý nás obklopuje, sa zároveň stáva stavebným materiálom na budovanie vlastných mentálnych máp. Prvý jazyk, materinský či otcovský, to je jedno – podstatné je, že je to jazyk blízkych ľudí – je ten, prostredníctvom ktorého sa nám otvorili oči a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou našej bytosti, imanentný v našich kognitívnych, psychických, duchovných, mentálnych, intelektuálnych sférach; kód, matrica, za pomoci ktorej neskôr v živote dekódujeme vonkajšie impulzy. Do toho jazyka vtkané je kolektívne vedomie z radu našich predkov. Obsahuje usadeninu ich skúsenosti, konotácie, ktoré sú stáročia nadstavané, kondenzované radosti, úsilie, zúfanie, nádej... V tom jazyku nachádzajú sa špecifické sémantické nuansy, idiómy, ktoré tvoria pochopiteľnú alebo len vytušenú zložku reči. Otázka jazyka je podstatná súčasť (nielen našej) literárnej tvorby. Najmä na vyjadrovanie v poézii je potrebné, aby to pociťovanie sveta bolo viazané o ten jazyk, ktorý je náš vnútorný. Nie je možné písať poéziu (možno prózu čiastočne áno) prisvojeným, či požičaným jazykom, lebo to vyjadrovanie sa pohybuje v určitých limitoch. Ak jazyk neovládame dokonale, ak ho nemáme hlboko zažitý, ani naše vyjadrovanie nepôsobí prirodzene. Keď píšeme v jazyku, ktorý vnímame ako svoj vlastný, vkladáme doň omnoho viac emocionality, omnoho viac seba, svojho najvlastnejšieho ja. Čítajúc verše a práce, ktoré komisia hodnotila, práve takéto úvahy o probléme, ktorý jazyk je ten náš najvlastnejší, sa nám nastolili. Netvrdíme, že nám slovenčina nepatrí, ale si dovolíme aj takto verejne konštatovať, že sa spisovnú slovenčinu hlavne učíme, predovšetkým v škole, teda vo verejnom priestore, nie v teplom rodinnom prostredí. Patrí nám, ale len ako naučený jazyk. Nehovoríme cudzí, zdôrazňujeme naučený, či priučený... Jazyk je miesto, odkiaľ sa pozeráme na svet a každý, kto píše, či skôr chcel by písať z radu vojvodinských Slovákov po slovensky, si v jednej chvíli musí dať odpoveď na otázku, kam dovidieť z môjho jazyka, čo mi ten môj jazyk dovoľuje uvidieť a počuť, zachytiť zmyslami, ochutnať, ovoňať – preto, že každý jazyk má svoju chuť, vôňu a svoje farby, a tie potom vnáša aj do sveta, o ktorom píšem. Ktorý to jazyk ma voviedol do sveta a v ktorom sa črtajú hranice môjho videnia, myslenia a cítenia... Nepovieme vám nič nové, ak zdôrazníme, že väčšine analyzovaných prác práve jazyk bol kameňom úrazu. Nedostatočné ovládanie jazykom sa prejavuje buď priamo na úrovni viditeľného, čo vnímame ako vplyv srbčiny, používanie zaužívaných zvratov, často opa-

kujúcich spojení či fráz (čo pôsobí rušivo), chudobnejšej slovnej zásoby a výrazových prostriedkov, ale sa prejavuje aj na tej hĺbkovej, ktorá nás tentoraz omnoho viac zaujala, a vnímame to ako neprirodzenosť či neautentickosť vypovedaného. Chceme vám pritom povedať, že je to jav prirodzený, že sa to vo väčšej alebo menšej miere prejavuje u všetkých nás. A práve preto, že sami tomu čelíme, nechceme sa stavať k mladým začínajúcim autorom ako sudcovia či arbitri, lež sa pokúsime pochopiť podstatu problému. Ak je to možné, posmeliť týchto talentovaných mladých ľudí, napriek tejto zdanlivej kritike, ktorá to ani nie je. V niektorých konkrétnych prípadoch je to aj pochvala. Áno, aj takých autorov máme. Komisia hodnotila práce pätnástich autorov, z toho dvadsaťpäť básní a deväť poviedok. Všimla si, že je podobne ako vlani kvalita prózy na vyššej úrovni. Potešili nás svojimi prácami niekoľkí talentovaní a nádejní spisovatelia. Komisia sa rozhodla cenu udeliť Hane Čížikovej. Komisia vysoko ohodnotila obe prózy tejto autorky: Paronomázia a Špirálky. Nominuje ich autorkina zručnosť, ktorou narába s epickými kategóriami, šikovné vytváranie atmosféry, čitateľsky príjemný štýl, plynulý jazyk (okrem pár drobnulinkých nedopatrení), témy, ktoré nastoľuje. Téma smrti a stretnutia sa s nadprirodzeným nie je zriedkavá u mladých autorov, ale otváranie tém, ktoré sú tabu (eutanázia z poviedky Paranomázia), už jasne vedľa zvládnutých formálnych prozaických postupov nasvedčuje aj obsahovú zrelosť a premyslenosť v tvorbe. Komisia tiež vysoko ocenila báseň Zamilovaný Newton Daniela Strakúšeka a najmä vydarenú metaforu o jazyku, o slobode, ktorú dáva bohatšia slovná zásoba a ktorú sme využili v názve našej správy, lebo nás táto trafená myšlienka podnietila na tieto úvahy a stala sa svojráznym leitmotív tohtoročného Stretnutia pod lipami. Všimli sme si tiež básne Petry Častvenovej a jej vedomú snahu depoetizovať výpoveď, ktorú ozvláštnila naráciou. Autorka využíva text prozaickej modulácie, ktorý rozlámaný do veršov dostáva iný význam, ako keby bol napísaný v nocionálnej prozaickej podobe. Petra píše bez štylistických prostriedkov, bez metafor, porovnaní, oxymoronov a všetkých tých stavebných prvkov, na ktoré sme si v poézii zvykli. Už tento jav „sklamaných očakávaní“ u čitateľa hodnotíme ako vedomú snahu o originalitu (aspoň v kontexte slovenskej vojvodinskej literatúry, určite nie širšie) a chceli by sme ju pochváliť. Avšak dôležité je, aby autor toto ozvláštňovanie využíval funkčne, aby čitateľa presvedčil, že aj to – napriek formálnej odlišnosti aj naďalej je poézia – a že má dobrý dôvod (okrem snahy po originalite) svoju výpoveď umiestniť do takejto formy. Na tomto Petra ešte v budúcnosti môže pracovať. V próze Jána Farkaša Dobrodružstvo komisia postrehla tiež jazykovú vyspelosť,

Rozlety 2

snahu o pútavú naráciu, zaujímavú lyrizáciu prozaického textu v úvode poviedky, ale, žiaľ, nedostatočne zvládnutý námet, resp. nekorešpondovanie poetizovaného štýlu z úvodu s dejovosťou v ďalšej časti poviedky. Lepšie stavanie príbehu v budúcnosti Jánovi určite prispeje ku vyššej kvalite jeho poviedok. V próze Deň, keď zomrieš Emílie-Jany Pálešovej je téma pominuteľnosti veľmi dobre kompozične zvládnutá, len koniec prózy by sme poradili autorke ešte prepracovať. Zaujímavý prístup mala i Patrícia Kmeťková, ktorá použila epistolárnu formu, ktorá tiež nie je využívaná v kontexte našej tvorby. Pozorne sme tiež čítali a chceme zdôrazniť aj práce Jany Domoniovej, Svetlany Gaškovej, Tatiany Krížovej a ďalších autoriek a autorov. Správu sme koncipovali takto aj z dôvodov, lebo vlaňajšia správa komisie vyznela inak a v tom zmysle, že by tunajší mladí začínajúci autori mali či mohli písať na rovnakej alebo približnej úrovni ako ich vrstovníci na Slovensku. Ale je to určitý pohľad zvonku na problémy tejto tvorby. Pohľad zvnútra sa trochu líši a tvrdíme, že je pre slovenské deti a začínajúcich autorov vo Vojvodine objektívne tá cesta k afirmácii omnoho dlhšia, ťažšia a zložitejšia, lebo sa najprv musia prehryznúť k jazyku, ktorý je norma a ktorý (možno s tým mnohí nesúhlasia, ale je to naozaj tak) nie je ich bytostne vlastný jazyk. Píšeme toto ako ich obhajobu, ako pokus o posmelenie a vlastnú snahu o pochopenie podstaty procesu literárnej tvorby v medziliterárnej či polyliterárnej, v bilinválnej, trilingválnej, alebo presnejšie v pozícii jazykového chaosu. Lebo s jazykových chaosom dennodenne žijeme a ten chaos je určitým spôsobom materiál našich mentálnych máp z úvodu. K čistému jazyku sa musíme dopracovať. Tá cesta často nie je jednoduchá a mnohí to vzdajú. Jazyk si nevolíme, rodíme sa doň, ale neskôr si ho môžeme rozvíjať, osvojovať, prisvojovať a on nám otvára svoje brány sveta – v jednej chvíli, keď je nadostač rozvinutý, dáva nám slobodu, priestor a schopnosť pohybovať sa v ňom. Čítaním kvalitnej literatúry si jazyk osvojujeme, rozširujeme, získavame, na všetkých úrovniach – lexickej, sémantickej, ontologickej... Keď čítame, učíme sa, rozširujeme si vnútorný priestor a toto by sme poradili aj mladým autorom. Alebo ako poetka Gita Dobrovičová napísala: „Chytám sa slov, aby sa mi dalo dýchať.“

september 2018

Zdenka Valentová-Belićová Mária Kotvášová-Jonášová Ladislav Čáni

knihy Opíjanie textom (Zdenka Valentová-Belićová: Éterizácia = Eterizacija. Novi Sad : Grafomarketing – Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2018)

očas letných páľav ako skutočné osvieženie do literárneho sveta vstupila dvojjazyčná srbskoslovenská básnická zbierka Éterizácia mimo konTEXTu autorky Zdenky Valentovej-Belićovej. Valentová-Belićová je v slovenských vojvodinských, ale aj tých mimovojvodinských literárnych kruhoch známa najmä ako prekladateľka a zodpovedná redaktorka časopisu pre literatúru a umenie Nový život. Práve preto možno svojou knižnou prvotinou prekvapila verejnosť, ale nie aj obsahom. Sú to seriózne, premyslené verše, hlboké úvahy, ktoré iba svedčia o autorkinej viacročnej skúsenosti s literárnymi textami. Básnik Ladislav Čáni to veľmi trefne vystihol v doslove zbierky, keď konštatoval, že „básne, ktorými sa nám prihovára, netrpia detskými chorobami, ale suverénne vynášajú ontologické a estetické observácie. Autorka si je vedomá skutočnosti, že pre autentický básnický jazyk je nevyhnutné dosiahnuť jednotu gnezeologických otázok a ich formálneho výrazu“. Zbierka, ktorú ilustrovala Jana Vjergová, pozostáva z piatich celkov: Genezis, Na obraz človeka, Tenké uši, Jašteričia kliatba a Ariadnin ostrov, ktoré tvoria úhrnne 40 básní.

Cesta do éteru Zobudím sa ráno a zistím, že ma niet. Cez puklinu na hltane ako freón vyprchalo všetko, okrem skôrnatenej bolesti. Tadiaľ si duša našla cestu do éteru.

Lapač O niektorých sa hovorí ako o básnikoch, ale ja som raz videla lapača, ktorý dvoma prstami ako pinzetou hocikedy, v nejaký obyčajný deň, vie chytiť neviditeľné zviera za chvost ako jaštericu a premeniť ju na verš.

Labyrint Dnes večer by múdra Adriana mohla svojou niťou svoju hlavu vyviesť z labyrintu. Dávno Tézeus zašiel za horizont. Minotaura mečom nezabiješ. A pusté ostrovy? Ach, želanie prázdne, neslušné, túžba nezvaná, nikdy netúžená, nemá.

september 2018

3 Rozlety

Nemá Artemida záchranné šípy, ktoré rozpletajú nitky a nik ich rozpliesť nemôže. Tvoja múdra niť (počuj, že múdra niť!) zamotaná, obkrútená okolo zakrvavených kĺbov, tvoja múdra niť zbytočne inému poslúžila na záchranu. Tou niťou bolo treba zviazať vlastné prekliatie okolo pása, pevne, alebo okolo hrdla, keď nadíde chvíľa. A nitku dávať netreba, lebo chvíľa nemôže nadísť, ani svoje nite snívať, či zvíjať. Ani ty. Ani ja. Ani Fedra. Len ju rozmotať.

knihy Vlastné skúsenosti v knihe

(Zoran Radovanović – Variola Vera, Heliks, 2017)

odľa odbornej literatúry (doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., a MUDr. Ingrid Terkošová), vakcinácia alebo očkovanie je najbezpečnejšia a najefektívnejšia cesta, ako získať odolnosť proti chorobám. Deti bezprostredne po narodení majú vlastnú imunitu nízku, odolnosť proti infekčným chorobám získavajú postupne a ich imunitný systém sa mení po celý život. Na rozdiel od dospelých, deti vedia odolávať bakteriálnym a vírusovým infekciám iba veľmi ťažko. Predsa v poslednom čase sa stretávame so svetovým hnutím, ktoré tvoria zástupcovia odmietania očkovania. Odporcovia očkovania trvajú na tom, že by vakcinácia nemala byť povinná, ale dobrovoľná. O tom, či svoje deti dajú zaočkovať, chcú rozhodovať sami. Na podporu svojich snáh uvádzajú rôzne tvrdenia, ktoré spochybňujú nevyhnutnosť a opodstatnenosť očkovania. Odporcom očkovania v súčasnosti pomáha internet, ktorý využívajú na „plný úväzok“. Práve preto sa nám zdá, že sa u nás v správnej chvíli zjavila kniha Variola Vera – Virus, epidemija, ljudi autora Zorana Radovanovića. Ide o profesora epidemiológie vo výslužbe a odborníka, ktorý pracoval v Juhoslávii ako univerzitný profesor a takisto ako expert v OSN a Svetovej zdravotníckej organizácii. Vo svojej knihe píše o vlastných skúsenostiach počas epidémie kiahní v Juhoslávii v roku 1972. Epidémia trvala od februára do mája, nakazených bolo 135 a umrelo 35 osôb. Radovanović napísal veľmi zaujímavú knihu. Začal úvodom, v ktorom písal o svojej mladosti, keď koncom 60. rokov ako mladý lekár mal pred sebou

vážny výber – ísť na postgraduálne štúdium do Londýnu, alebo ísť niekam do sveta a venovať sa praktickému zdokonaľovaniu (mal ponuku pracovať v Nigérii, kde práve zúrila občianska vojna). Keďže časy aj tak boli veľmi zaujímavé, Radovanović sa rozhodol najprv ísť do Indie (automobilom Zastava 750 cez Turecko, Iran a Afganistan), a potom na jeseň roku 1969 do Londýnu. Keď roku 1972 v Srbsku vypukla epidémia kiahní, Radovanović bol jediný epidemiológ, ktorý bol očkovaný proti tomuto ochoreniu a vyskytlo sa, že práve doma, v Belehrade, mal možnosť uplatniť všetky svoje vedomosti a skúsenosti, ktoré si priniesol zo sveta. Jedným z hlavných problémov v tej chvíli bolo aj to, že kiahne boli považované za vykynoženú chorobu a málo lekárov malo skúsenosť rozpoznať ju, zareagovať načas a liečiť ju správnym spôsobom. Preto sa za pomerne krátky čas choroba rozšírila zo vzdialených oblastí Kosova do hlavného mesta veľkej Juhoslávie. Radovanović nám dôkladne opisuje chorobu, vírus, charakteristiky choroby, jej klinické príznaky, historický prehľad vedomostí o nej, terminológiu, ktorá súvisela s jej liečením... Jeden z najvýznamnejších faktov, o ktorých autor píše, je aj ten, že počas epidémie v Juhoslávii smrteľnosť u neočkovaných pacientov bola vyše 50-percentová, kým u očkovaných bola len do 10-percent (v závislosti od toho, kedy osoba bola očkovaná). Počas epidémie bolo založeneých až 35 karantén, v ktorých bolo umiestnené a izolované okolo 15-tisíc osôb. Okrem odborných

a technických detailov autor celú jednu kapitolu venoval anekdotám, ktoré hovoria o správaní jednotlivcov počas trvania epidémie – politickým rozhodnutiam, aby sa v médiách celé týždne žiadne informácie o epidémii nezjavovali (čo iba zapríčinilo jej rýchle šírenie), vedúci v nemocniciach a klinikách často boli v zlých vzájomných vzťahoch, čo vplývalo na ich spoluprácu, niektorí lekári ukázali zbabelstvo (pokúsili sa zutekať zo svojich pracovných miest), alebo lakomstvo (nechceli sa deliť o zásoby vakcíny)... Ide teda o knihu, ktorá nám vedeckým, odborným, faktovým, ale aj humánnym spôsobom hovorí o potrebe chrániť sa pred nákazlivými chorobami, o potrebe očkovania, lebo ak sa v budúcnosti aj zjaví nejaká nová epidémia, od očkovania najviac bude závisieť rýchlosť šírenia choroby a smrteľnosť ľudí. V ére internetu a v časoch, keď na obyvateľstvo viac vplývajú politici a internetové hviezdy, ako vedci a odborníci, práve takýto odborný a ľudský prístup k téme očkovania nám je dnes potrebný. Doslov tejto knihy písal známy srbský režisér Goran Marković, ktorý roku 1982 nakrútil kultový film Variola Vera.

Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Anna Horvátová l Grafický redaktor: Miroslav Dobroňovský Vychádza s finančnou podporou Správy pre kultúru Mesta Nový Sad

Rozlety 4

september 2018

Janko Takáč

komiks

DUŠAN DURMAN

Všade bolo cítiť nepríjemný zápach vzdialených a neznámych dimenzií.

Garry Count, večný pátrač po univerzálnej pravde, si razí cestu ľadovou púšťou ohraničenou obrovskými monolitmi.

Skrytý za jedným z monolitov Garry pozoroval procesiu figurín, ktoré v žiadnom prípade nemohli byť ľudské. Za sebou viedli zviazané zajatkyne, mladé dievčatá. Pátrač Count si spomenul na dávnu legendu o najmladších medzi istou mimozemskou rasou. Tieto bytosti existovali vo večnej temnote, z ktorej vychádzali, len aby sa miešali s ľuďmi, a takým spôsobom si zaisťovali zachovanie svojej rasy. Nikto už nevie, ako vyzerali. Len obrovské kamenné bloky z Baalbeku a kyklopské katakomby z Peru svedčia o ich niekdajšej prítomnosti.

Spozorujúc medzi zajatkyňami svoju priateľku Reginu, Garry sa vrhol na jej mučiteľov.

Neúspešne.

Garry, si v poriadku?

V smrteľnej agónii Garry schmatol prívesok z krku jednej zo šeliem.

Nie!!!

Áno. Bol to... len sen...

september 2018

Čo to máš v ruke?

pc hry

Pripravuje: Rastislav Filip

ry, ktoré sú zamerané na témy prežitia a boja o život, sú populárne v posledných rokoch. Niektoré z najznámejších takých hier sú The Forest, viac častí Don’t Starve a Conan: Exiles. Napriek tomu, že je žáner plný kvalitných titulkov, štúdie nám aj naďalej prinášajú neobyčajné a kreatívne hry na túto tému. Najnovšia hra z tzv. žánra o prežití prichádza nám na personálne počítače a populárne konzoly zo štúdia Compulsion Games a Vydavateľstva Gearbox Software. We Happy Few je hra, ktorá nastoľuje veľmi zaujímavú

ktorý všetkých občanov drží pod kontrolou. Hrdina prvej časti príbehu svojvoľne nechce viac piť Radosť, lebo cíti, že niečo nie je v poriadku. Situácia, v ktorej sa hrdina Artur nachádza v prvej časti hry, ustanovuje celkový príbeh, ktorý sa

otázku – čo by sa stalo, keby Nemecko zvíťazilo v druhej svetovej vojne? Dej hry je umiestnený do malého britského mestečka Wellington Wells, v ktorom sú občania neobyčajne šťastní. Hráči príbeh zažívajú z troch perspektív a troch hrdinov, ktorých zážitky sa prelínajú. Ústredná téma hry je liek pod názvom Radosť (Joy),

naďalej odohráva. Ako aj ostatné hry v žánre prežitia, We Happy Few má niekoľko dôležitých príbehov. Smäd, hlad a závislosť o Radosť sú veľmi dôležité prvky, o ktoré sa hráči musia starať. Prežitie odo dnes do zajtra je rovnako dôležité ako ústredný príbeh hry. To, čo vyčleňuje We Happy Few od iných hier v žánre

prežitia, je jej dôraz na príbehu. Avantúra, v ktorej sa Artur a ostatní hrdinovia nachádzajú, je úzko spätá s občanmi Wellington Wellsa. Každá osoba, ktorá používa Radosť, alebo odmieta to urobiť, má nejakú žiadosť. Mnohé vedľajšie príbehy sa môžu celkom zanechať, ak sa hráč tak rozhodne. Na hráčoch zostava, aby vybalansovali medzi poskytovaním pomoci a svojom pátraní o slobodu. Niektorí občania môžu potom hráčovi pomôcť, alebo urobiť zle, v závislosti od toho, ako sa k nim správal. V tejto hre sa od hráča vyžaduje schopnosť o prežitie. Zhotovenie nových zbrojí, oblečenia a každodennej stravy je veľmi dôležité. Všetky pomôcky, ktoré sa môžu spraviť, sa taktiež míňajú po čase. To znamená, že hráč stále musí dávať pozor na to, čo používa. Radosť taktiež hrá veľkú úlohu v hre, nielen v naratívnej forme. Ak hráč nepije Radosť, občania a polícia to môžu pocítiť. To môže zapríčiniť problémy, v ktorých je hráč prenasledovaný

september 2018

zatiaľ, kým zase nepopije liek. Rozhodnutie o tom, či Artur a jeho kamaráti budú stále piť Radosť, alebo budú vyhnaní zo spoločenstva, je na hráčovi a vytvára zaujímavú dynamiku v ďalšom príbehu. Aj keď dej hry začína víťazstvom Nemecka v druhej svetovej vojne, výsledok toho hráč uvidí len keď prestane piť Radosť. Mestečko Wellington Wells vyzerá ideálne, pestro a usmiato, pokým je liek v systéme. Po čase sa realita ukazuje a nevyzerá až tak perfektne. Ulice malého mestečka sú rozrúcané a všetci, ktorí nemajú spôsob dostať sa k Radosti, sú vyhnaní do poľa. Centrálna téma We Happy Few spracúva našu závislosť o lieky. Aj keď sú mnohé potrebné na prežitie, taktiež existujú aj tie, ktoré pijeme zo strachu. Hra je takisto inšpirovaná dystopickými literárnymi dielami, akými sú 1984 a Fahrenheit 451. We Happy Few je ambiciózna hra z malého kanadského štúdia, ktoré si zaumienilo dosiahnuť veľa. Aj keď nie je perfektne urobená, ona aj ďalej má pôvab, originalitu a idey, ktoré sú dnes veľmi relevantné. Grafický štýl, ktorý pripomína kreslené filmy, dobre dočaruje ovzdušie, v ktorom sa občania Wellington Wellsa nachádzajú. Celková hra o troch tragických hrdinoch potrvá okolo dvadsať hodín bez vedľajších príbehov, ktorých je mnoho. Ak pátrate po neobyčajnej a originálnej hre – We Happy Few je práve taká.

Pripravuje: Filip Filip

Programovanie

či objekt v skutočnom svete. Je možné vytvárať ho, zničiť, zmeniť, rozšíriť a podobne. Reálne využitie takéhoto prístupu možno nájsť napríklad pri vytváraní programu pre správu zoznamu študentov v škole – každý študent predstavuje jeden „objekt“ a tento obsahuje rôzne vlastnosti, ako jeho meno, priezvisko, dátum narodenia, ročník, známky a podobne. Študentov následne vieme podľa potreby prehodiť do inej triedy, napríklad vykresľovanie okien. zmeniť im známku a podobne. Existujú viaceré programoNajznámejší programovací jazyk vacie jazyky – najznámejšie sú tohto typu je Java. BASIC, C, Pascal a Java. Tieto sa Väčšina súčasných programedzi sebou rozlišujú napríklad movacích jazykov má syntax syntaxou (pravidlami, ako sa kód má písať), ťažkos- založenú na anglickom jazyku – ide o všeobecne akceptovanú ťou, funkcionalitou konvenciu a umožňuje to, aby sa a podobne. niekto, kto ovláda jeden prograProgramovacie movací jazyk, vedel relatívne jazyky sa delia na 2 veľké druhy: proced- ľahko naučiť ovládať aj nejaký iný. V súčasnosti sa celkovo robí urálne a objektové. na tom, aby sa programovaToto rozdelenie je nie uľahčilo a priblížilo laikom založené na tom, čo a z toho dôvodu rôzne prograje základný prvok my na programovanie (tzv. v ktorom jazyku. Pri integrated development environprocedurálnych ide ment alebo IDE – integrované o procedúry a funkcie, čo sú vlastne kon- rozhranie na vývoj aplikácií) umožňujú veci ako automaticmov má toto rozhranie grafickrétne časti kódu, ktoré vrátia kú kontrolu napísaného kódu, ké, čiže nepoužíva sa príkazový nejaký výsledok. Tak napríklad riadok, ale ikony, okná, myš atď. keď máme program na výpočet niektoré dokonca spúšťajú kód na pozadí a upozornia použíPôvodne však počítače súčtu dvoch čísel, procedúra vateľa, ak nájdu nejakú vôbec neboli spravované chybu, ktorá by spôsobila, takýmto spôsobom. Prvé že program nefungoval. počítače, ktoré občas Existujú rôzne IDE, pričom mali veľkosť celej izby, väčšina z nich umožňuje mali určený konkrétny programovanie iba v konúčel a boli naprogramokrétnom programovacom vané natvrdo, čo znajazyku. Tak napríklad mená, že programátor najznámejšie IDE pre C, použitím binárneho kódu Basic a niektoré iné jazyky (núl a jednotiek) presne je Microsoft Visual Studio určil, čo sa má udiať – a pre Javu a príbuzné väčšinou išlo o rôzne jazyky sú najznámejšie IDE výpočty, napríklad pri voľbách, bude časť kódu (textu) ktorá Eclipse a NetBeans. sčítaniach obyvateľov a podob- samotný výpočet vykoná, čiže Čo sa týka programovania ne. S príchodom dostupnejších „povie“ počítaču, že má sčítať pre mobilné zariadenia, toto napríklad 2 a 2. Najznámejšie domácich počítačov takýto sa v súčasnosti už nerozlišuje spôsob ich spravovania bol prí- programovacie jazyky tohto od programovania pre klasické liš zložitý a neprípustný a vďaka typu sú Pascal a C. počítače, hlavný rozdiel je však Pri objektových jazykoch je tomu vznikli programovacie v tom, že každá platforma má základom objekt. Objekt funjazyky. Tieto fungujú takým vlastný programovací jazyk guje podobne ako nejaká „vec“ spôsobom, že programátor rogramovanie (srb. programiranje) alebo kódenie je jeden zo základov súčasného počítačového priemyslu. Ide o schopnosť vytvárať softvér (programy), ktorý má rôznorodú funkcionalitu a umožňuje nám počítač alebo mobilné zariadenie využívať na nejaký konkrétny účel. Inými slovami, bez programov by počítač bol iba nevyužiteľný kus plastu. Základný, hlavný a najdôležitejší program sa volá operačný systém, pričom časť, ktorá nám umožňuje priamu komunikáciu s počítačom, sa nazýva UI (user interface – používateľské rozhranie). Väčšina súčasných operačných systé-

info-svet

napíše nejaký text, ktorý sa bežne nazýva programový kód, a tento sa, tak aby to programátor nemusel riešiť, zmení na binárny kód (0 a 1) a vykoná to, čo programátor napísal. Zase môže ísť o výpočty, vypisovanie textu, ale aj o zložitejšie veci,

september 2018

a tohto sa programátor musí dodržiavať, keď vyrába aplikácie. Tak Apple (iPhone) používa C a Android používa Javu a keď niekto chce vytvoriť program pre mobil, musí ísť podľa tohto a, bohužiaľ, nemá na výber.

drobničky Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 68.0.3440, Firefox Quantum 61.0.2, Internet Explorer 11.0.80, Microsoft Edge 42.17134 Facebook, Google a Twitter mažú kontá používateľov šíriacich „iránsku propagandu“, čiže určitým spôsobom poviazaných s iránskou vládou Vláda USA poslala do väzenia na 5 rokov ženu, ktorá poskytla tajné informácie o ruskom vplyve na voľby v USA verejnosti Windows 10 má 3 roky a chystá sa jeho ďalšie vylepšenie Spoločnosť MSI vydala emulátor, ktorý umožňuje spúšťať Android aplikácie na operačnom systéme Windows

slovník programovací jazyk – programski jezik – programming language vývoj – razvoj – development tlačidlo – taster – button fotoaparát – fotoaparat – camera videokamera – kamera – camcorder

horoskop Baran

21. 3. − 20. 4.

Nebojte sa nových myšlienok, môžu vám do života priniesť viac optimizmu a krásnych zážitkov, len sa treba nechať unášať srdcom a intuíciou. Možno sa na vás niekto nepekne vyrúti, ale vy mu s chladnou hlavou ukážte, že sa budete držať svojho vlastného rozumu. V tom prípade najlepšie bude heslo – Ži a nechaj žiť. A tak je to správne, nebojte sa viac si veriť.

Vedie: Aisa

Lev

23. 7. − 23. 8.

Ak nebudete mať čo robiť, tak to jednoducho užite. Nie každý deň sa stáva, že máte tak málo povinností. Pokojne sa teda zamerajte na svoj osobný život, na ľudí, na ktorých ste si v poslednom čase nevedeli nájsť čas, respektíve na lásku. Nebojte sa prihovoriť aj za svojich priateľov. Zaslúžia si vašu pozornosť, keďže doteraz ste z vášho vzťahu brali samé úžitky.

Strelec

23. 11. − 21. 12.

Nevyhýbajte sa stretnutiam, najmä nie s ľuďmi, s ktorými je vám príjemne. Rovnako by ste nemali zabúdať na to, že úspech praje tvorivým, tak nezaspite na vavrínoch a hľadajte neustále nové zdroje inšpirácie. V citovej oblasti sa nebojte žiadnych konfliktov. Budete sa tešiť dobrej nálade a nenarušia ju ani len neprajníci, ktorí sú v strehu pri každom kroku, čo urobíte.

Býk

Panna

Kozorožec

V tomto období by ste si mali jasne vytýčiť všetky svoje ciele a nerobiť žiadne unáhlené rozhodnutia, inak vám hrozia komplikácie. V otvorenej komunikácii sa držte radšej bokom, aby ste nepovedali niečo, čo už len ťažko vezmete späť. Nekazte situáciu nepodloženou žiarlivosťou. Inak povinnosti vás nepustia skôr, než budú splnené.

Problémy, ktoré sa časom nahromadili, by ste mali vyriešiť konečne raz a navždy, aby poľavilo celé to nepríjemné napätie. Stres a nervozita neprospieva vášmu zdraviu. Dôležité sú aj maličkosti, neprehliadajte ich. Využite váš skrytý potenciál, aby ste sa postavili na nohy. Dobre si rozložte svoje sily a energiu. Čakajú vás výdavky, tak sa nenechajte prekvapiť.

Svojej dlhodobej snahe nezostávajte nič dlžní, ak sa vám podarí udržať vo veciach harmóniu ako doteraz, zaručene uspejete. Neplytvajte energiou na spory, ktoré sa vás netýkajú alebo na boj s prekážkami, ktoré vás v skutočnosti vôbec nebrzdia. Všetko je o prioritách. V medziľudských vzťahoch máte všetko v poriadku. Majte na ume aj to, že šťastie neznamená viac peňazí.

Blíženci

Váhy

Vodnár

Nepripúšťajte si každý hlavybôľ tak veľmi k srdcu. Ak ste boli preplnení neistotou, určite by sa mala pominúť a vy si užijete vnútornú pohodu. Dozviete sa aj dôležité informácie, ktoré vás presvedčia o tom, že sa nemáte čo strachovať, aj doma, aj v spoločnosti bude všetko v poriadku. Ale opatrnosti nikdy nie je dosť, nezaspite na vavrínoch.

Porozmýšľajte však viac nad tým, komu bezhranične dôverujete, je možné, že niekto poza chrbát tiahne proti vám. Svoj voľný čas venujte len blízkym. Bolo by dobre určiť si priority a postupne sa do nich pustiť. Ukážte aj ostatným, že sa dokážete premôcť a viete so svojimi problémami naložiť správne. Ak chcete skončiť so svojimi zlozvykmi, tak neváhajte. Je na to prajná chvíľa.

V tomto období sa môžete stretnúť s istou dávkou závisti. Niekto akoby nemohol zniesť vaše doterajšie úspechy a hľadá každú, aj tú najmenšiu zámienku, aby poukázal na vaše chyby. Obozretnosť je preto viac než na mieste. Možný dôležitý moment, ktorý vás ovplyvní viac, ako by ste to očakávali. Tak nič nepodceňujte a už teraz myslite na to, čo by sa asi mohlo prihodiť.

Rak

Škorpión

Ryby

Potrebujete vidieť za sebou podobné hmotné úspechy, ktoré vás posúvajú stále vpred. No po čase na takéto veci zabudnete a budete sa sústrediť len na to pekné, čo sa vtedy odohralo. Berte niektoré tieto situácie ako výstrahu, aby ste sa nevracali do nesprávnych koľají. Počas nasledujúcich dní prídete do kontaktu s esteticky príjemnými vecami, ktoré budú pre vás veľkou inšpiráciou.

Stanovte si vlastné hranice. Môžete sa nechať strhnúť novou príležitosťou, ale len v prípade, že niekomu inému neublížite a nepotopíte už napoly vybudované sny. Šťastie stojí len na vás a vašom rozume. Nerobte z lásky zbraň, to by nedopadlo dobre. Uvedomíte si aj to, že žiadne veci nedostanete zadarmo. Potenciálne napätie sa môže chvíľkovo odraziť na vašom duševnom zdraví.

Možno sa pred vás postavia úlohy, ktorým tak celkom nerozumiete. Nemali by ste sa do nich púšťať bez otázok, tie rozhodne nie sú hanbou, pomôžu vám správne vykročiť. Pripravte sa na trochu viac stresu určite. Hoci len chvíľu, vždy si dobre premyslite, čo poviete. Zvyšný či voľný čas využite na upevnenie všetkých svojich vzťahov.

21. 4. − 21. 5.

22. 5. − 21. 6.

22. 6. − 22. 7.

24. 8. − 23. 9.

24. 9. − 23. 10.

24. 10. − 22. 11.

22. 12. − 20. 1.

21. 1. − 19. 2.

20. 2. − 20. 3.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman september 2018

humor

enigma

Ilustrácia: Dušan Durman

Krížovka V tajničke je meno a priezvisko americkej speváčky a herečky.

vzl

Príde starček na nádraží k pokladnici a hovorí pokladníčke: – Prosím si jeden lístok. – A kde ho chcete? On natiahne ruku a povie: – Sem do ruky. * – Chcela by som si vyskúšať tie šaty vo výklade. – Nech sa páči, ale predsa, nebolo by to lepšie v kabínke? * Sťažuje sa muž lekárovi na psychiatrii: – Pán doktor, moja žena si myslí, že som blázon, pretože mám rád klobásy. – To je nezmysel, – odpovie psychiater, – aj ja mám rád klobásy. – Vážne? – potešil sa muž. – Tak to musíte vidieť moju zbierku, mám ich vyše sto.

argón

múza druh herectva hrozna

prístroj

– Deti, akú poznáte vetu so slovom ananás?

chránil, dozeral

2. časť tajničky

Pani učiteľka sa v škole pýta detí:

Zuzka sa prihlási a hovorí: – Ananás je sladký. Pani učiteľka: – Výborne Zuzka! Janka: – Ananás je žltý a ma zelené lístky. Pani učiteľka: – Krásne Janka! A ty Jožko, čo chceš povedať ty? Jožko: – Ocko prišiel z roboty, zjedol všetku fazuľu, a-na-nás nemyslel!

pracov- pás, ník v la- remeň boratóriu

Leskovac

mesto v Č. Hore

posledné písmeno

prinášal osoh zákop (srb.)

dve samohl.

mestečko v Srieme autorka: Anna vpíšte BičiaDG rová

rádiolokátor

bočná loď v bazilike

revanie

meď (srb.)

tma, temno

slávnostne

ročné obdobie

herec Nikolić

ženské meno

mesto na Slovensku

vzl

kypri pôdu!

uver! melódia podalo 1. časť tajničky

vpíšte NÁ

rímskym 1 000

postavenie

hliník

tona

uchádzač

áno (srb.)

vpíšte ATM

ženské meno

natáčalo

anno domini

rádium

meter

odpad, zvyšok

spojka

ženské meno

tantal sever ponad

* Chlap si pofajčieva cigaretu a vyfukuje obláčiky dymu. Jeho priateľka sa naštve a vraví mu: – Nevidíš, že je na krabičke napísané varovanie, že to škodí zdraviu! A on na to: – Láska, ja som programátor. Nás nezaujímajú warningy, ale len errory... * – Dežo, prečo si neprišiel do roboty? – Pokazilo sa mi auto. – Mohol si prísť autobusom. – Ja nemám autobus.

Osemsmerovka Č

A A

A H

O A

A O R

Á CH D

V N

A Z

A A N

V U O

M O M

U M

O R

A A U A

U Č

september 2018

O R

Názvy ovocia zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítajúc radom tvoria ešte jeden druh ovocia. ANANÁS BANÁN BROSKYŇA ČEREŠŇA ČERNICA ČUČORIEDKA

DULA FIGA HROZNO HRUŠKA JABLKO KIVI

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2003.

MALINA MANDĽA MARHUĽA OLIVA ORECH POMARANČ

Rozlúštenie: Jahoda

Ako zistíte, že Váš priateľ je fanúšik F1? Vymení 4 gumy za 8.8 sekundy.

film

The Meg

lete roku 2018 sa v kinách lámali rôzne rekordy, ale toto leto primárne v celej Európe lámalo tie teplotné. V niektorých oblastiach sa teploty šplhali na takmer 50 °C a vtedy už aj voda v mori, jazere či na kúpalisku málo pomôže, aby sa človek schladil. Pre tých, ktorí útočisko hľadali doma v chládku alebo v klimatizovaných kinách, televízni a filmoví tvorcovia prichystali celý rad filmov, aby skrátili ich dlhé chvíle a ako to väčšinou cez leto býva, prevahu tu mali vysokorozpočtové akčné filmy, medzi nimi aj The Meg. Na podvodnej výskumnej stanici tím vedcov pod vedením Dr. Zhanga (Winston Chao) skúma oceán s presvedčením, že to, čo považovali za dno, je len hmlovina, oblak, pod ktorým sa nachádza ďalší svet. Ich predpoklady sú rýchlo potvrdené, ale na členov jednej z ponoriek niečo v hlbinách zaútočí a zostanú uväznení na dne. Na ich záchranu je pozvaný Jonas Taylor (Jason Statham), potápač, ktorý po tom, ako niečo na neho zaútočilo pri poslednej misii, bol prehlásený za psychicky nestabilného a užíval si dôchodok. Taylor svoj strach z hlbín rýchlo prekoná a záchranná misia by sa dala označiť celkovo za úspešnú. Medzitým na výskumnej stanici rýchlo prídu na to, že cez hmlovinu nevyšli sami a niečo ich nasledovalo – obrovské monštrum, megalodon. Taylor spolu s dcérou Dr. Zhanga Suyin (Li Bingbing),

Réžia: Jon Turteltaub Hrajú: Jason Statham, Bingbing Li, Rainn Wilson, Cliff Curtis, Shuya Sophia Cai…

jej dcérou (Shuya Sophia Cai) a ďalšími vedcami a hlavným majiteľom výskumnej stanice sledujú krvavú stopu, ktorú toto zviera za sebou necháva v snahe zastaviť to, čo vypustili, pričom prichádzajú o nejedného člena zo svojej vlastnej posádky. Megalodon je vymretý druh žraloka, ktorého dĺžka sa odhaduje na zhruba 16 m a na základe zachovaných fosílií mal asi 20-centimetrové zuby. Napriek tomu, že je toto zviera obrovské a predpokladá sa, že vymrel pred asi 2 miliónmi rokov, sú stále prívrženci teórie, že práve vo veľkých, zle preskúmaných hlbinách

jeho veľký sen, podobne ako aj priania fanúšikov knižnej série, čakali na realizáciu cez dvadsať rokov. Jedným z dôvodov bolo, že nakrúcanie filmu týchto rozmerov je veľmi nákladné a technologicky náročné. Ďalším je fakt, že od úspechu prvej časti filmu Stevena Spielberga Jaws sa viaceré štúdiá pokúsili do kín poslať rozdielne filmy o príšerách z hlbín, od tváriacich sa seriózne až po filmy, ktoré sa nebrali ani trochu vážne, a takmer všetky divákov nenadchli. Tohto roku sa režisér Jon Turteltaub a štúdio Warner Bros Pictures k tomuto riskantnému ťahu odhodlali a vznikol film The Meg. Každý divák, ktorý na

oceánu tieto zvieratá ešte prežívajú. Túto teóriu podporuje objavenie niektorých živých fosílií v mori, za ktoré sa predpokladalo, že vymreli ešte spolu s dinosaurami a, pravdaže, stále ju udržujú pri živote početné, fiktívne literárne a filmové diela. Tak aj The Meg je filmovou adaptáciou knižnej série Stevea Altena, ktorý prakticky hneď od vydania prvej knihy Meg: A Novel of Deep Terror si veľmi prial, aby sa jeho príbehy dostali na veľké plátno. Žiaľ,

film o megalodonovi ide, už vopred vie, že nemôže od takéhoto filmu očakávať nejaké veľké filmové veľdielo a tuší, že v jednom z najlepších prípadov pôjde o slušný béčkový film (mal by teda vedieť a tušiť). The Meg nie je výnimkou a keď ide o akčný letný film, v ktorom tím vedcov loví niečo, čo vytvorili, účel pobavenia spĺňa a kvalitou očakávania žánra neprekračuje. Scenár podľa knižnej predlohy vypracovali Dean Georgaris, Jon Hoeber, Erich Hoeber. Dej filmu

september 2018

je celkom jednoduchý a ľahko sa sleduje, ale film je plný liniek, ktoré sú spomenuté v jednej vete a nie sú vôbec rozohrané. Napríklad romantická linka medzi Taylorom a Suyin, vzťahy medzi členmi posádky a vôbec veľa viet je vsadené do filmu, len aby naoko ospravedlnili motivácie postáv, prečo sa zrazu niekto rozhodne niečo urobiť, čo je z jednej strany dobre, ale z druhej sú to vety len tak hodené, vyzerajú umele a nie sú ďalej hrané alebo spomínané. Okrem toho film je aj plný vtipov, ktoré by mali film osviežiť, ale zase sú nahádzané bez väčšieho kontextu, a preto ak sa divák pri nich trochu zasmeje, určite si žiaden z nich zapamätá. Napriek tomu sa The Meg snaží byť do určitej miery seriózny film. Je v ňom plno scén určených na to, aby diváka vyľakali a je v ňom aj celkom dosť krvi. Avšak je to všetko veľmi umiernené, najmä keď si spomenieme na podobné filmy za posledných pár rokov. Z technického hľadiska je film na špičkovej úrovni, či už keď ide o prácu s kamerou, ktorá v značnej časti prebiehala pod vodou, a potom hlavne keď ide o vizuálne efekty a vytvorenie obrovského žraloka. Keď ide o herecké výkony, tie sú celkovo priemerné, ale už ani scenár im nedáva veľa možností, s čím by mohli pracovať. Režijne sa Turteltaub snažil z niektorých scén

vydolovať toho trochu viac a vytvoriť napätia, čo sa mu v ojedinelých prípadoch aj darilo, ale rozhodne to nedosahuje kvality filmu Jaws, na ktorý sa aj v tomto filme občas odkazuje a ku ktorému by sa rád podobal. Ako už bolo spomínané, filmoví tvorcovia dlho čakali, aby tento projekt realizovali, či už kvôli nezáujmu divákov o morské príšery, alebo práve naopak, lebo sa báli, že filmy o vymretých živočíchoch, ako je Jurassic Park, im divákov preberú, alebo že technológie nie sú presne na úrovni, akú by si predstavovali. Každopádne konečne sa k tomu odhodlali a predsa si asi neboli úplne istí, že pôda na takýto film je vhodná a už k vysokému rozpočtu 140 miliónov pridali ešte raz toľko do reklamy. Film u divákov má zmiešané ozveny – síce do kina chodia, lebo film zarobil cez 300 miliónov celosvetovo (gross), ale jeho hodnotenia na rôznych stránkach nie sú veľmi vysoké. Nižšie známky nie sú až takým veľkým prekvapením, najmä keď si uvedomíme, že napriek rozpočtu predsa The Meg patrí od začiatku k béčkovým filmom. Kritika film tiež hodnotila ako priemerný, s tým, že sa mu najviac asi vytýka, že nie je ani dostatočne dobrý, aby bol hodnotený ako seriózny film, ale nie je ani dostatočne šialený, aby jeho chyby boli týmto ospravedlnené. Do určitej miery spĺňa očakávania žánru – má scény na pobavenie, akčné, napínavé, ako aj niekoľko scén, ktoré diváka vyľakajú, ale ničím inak viac žáner neprekračuje. Má jednoduchý príbeh, ktorý sa ľahko sleduje, ale divák by sa nad ním nemal veľmi zamýšľať. Film je z technickej strany na vysokej úrovni, inak však nemá nejaké ďalšie prednosti, ale na skrátenie teplého popoludnia divákovi môže stačiť. Ak sa však nebojí otvoreného mora. A žraloky. Stanislava Sládečeková

Disenchantment

zda nieto toho, komu je seriál The Simpsons neznámy. Americká rodina nás všetkých zabáva a rozosmieva už viac ako 20 rokov. Jej tvorca Matt Groening je však známy aj podľa jeho druhého animovaného seriálu Futurama. Animovaný seriál Disenchantment predstavuje jeho tretí seriál a píše a ilustruje ho exkluzívne pre Netflix. Dianie seriálu obsahuje prvky stredovekých zámkov a ďalekých krajín, v ktorých je čarodejníctvo

je Disenchantment nový, originálny seriál, jeho tvorcovia cez kreatívne scenáre komentujú každodenné diania okolo nás. Tak ako The Simpsons prezentuje klasickú americkú rodinu a Futurama ukazuje na náš obdiv nad vedecko-fantastickým žánrom, Disenchantment robí to isté s rozprávkami. Rozprávky, akými sú napr. Kováčova dcéra, Zlatovláska a Snehová kráľovná, nachádzajú svoje miesto v seriáli v celkom novej forme. Postavy v tomto seriáli zriedka prejavujú vlastnosti, na ktoré sme zvyk-

každodennou príhodou. Hlavnou hrdinkou je dievčina, dcéra silného kráľa, princezná Bean. Napriek svojmu otcovi a jeho plánom rozhodnutá je odísť zo svojho domova. Nemá plány na sobáš, má rada zábavu a nechce byť klasickou princeznou, ktorá po celé dni trávi vo vyčkávaní na toho pravého. Na jej ceste stretne škriatka menom Elfo a vlastného diabla Luci, ktorý predstavuje všetko, čo Bean chce od života. Traja hrdinovia cestujú čarodejným svetom pod názvom Dreamland, ktorý nám ako divákom vyzerá príliš známo. Napriek tomu, že

nutí. Prvým príkladom toho je aj Bean, ktorá sa viac správa ako rytier než princezná. Rada pije, bojuje a napriek tomu, že jej otec zabezpečil budúcnosť, odchádza do sveta nájsť svoj osud. Jej

september 2018

kamarát Elfo je škriatok, ktorý sa každodenne obáva o ekonomický systém svojho škriatkovského domova – lebo je on celkove riadený cukríkmi. Zatiaľ sa vysielajú prvé časti seriálu Disenchantment, ktoré pozostávajú z 10 častí. Tu sa predstavuje len prvá časť oveľa zložitejšieho príbehu, ktorý diváci môžu zažiť s Bean a jej kamarátmi. Ako The Simpsons a Futurama pred ním, tento seriál je na svojom začiatku, a príbeh, ktorý sa snaží vyrozprávať, nebude pre každého. Napriek tomu, že spracúva zaujímavé životné otázky, Disenchantment je predovšetkým dobrodružná komédia a bez ohľadu na vek si určite každý divák nájde v nej niečo, čo zaujme jeho pozornosť. Rastislav Filip

Svemirko

Tunguzija (Vydavateľstvo Više manje zauvijek, 2018)

ynthpop je hudobný žáner, v ktorom má dominantné postavenie syntetizátor. Kapely, akými sú Depeche Mode, Gary Numan, OMD alebo Ultravox používali syntetizátor ako hlavný nástroj. Využívajúc prednosti jeho unikátneho zvuku a vybavenia synthpop kapely najväčšiu popularitu zažili v 80. rokoch. Na Ex-YU priestoroch synthpop tiež zažil popularitu, najmä vo väčších mestách bývalého štátu – dodnes si spomíname

na kapely Videosex zo Slovinska, Denis & Denis z Chorvátska, Zana a Beograd zo Srbska. Synthpop takmer zanikol už na začiatku 90. rokov a vzkriesenie zaživa až o

dvadsať rokov neskoršie... Ale dnes ide o žáner známy ako new retro wave. Synth-pop / dancepop skupinu Svemirko zo Záhrebu založil hudobník a producent Marko Vuković. Je autorom hudby a textov, ale do kapely

sa mu časom pripojili aj Bojan Bojko, Antonijo Tali Bošnjak, Marin Toni Tandara a Branimir Brana Blažević. Minulý rok vydali album Vanilija a po ňom nasledovali koncerty po Ex-YU priestoroch, a preto pomerne rýchlo vyšiel aj druhý album. Na platni Tunguzija dominuje tanečná a romantická synthpop estetika, akú v minulosti pestovala kapela Japan, alebo autori filmovej hudby, akou je skupina Tangerine Dream. Ale predsa nejde tu o celkom jednotvárnu platňu, tentoraz tu máme aj dávky dreampop hudby (akú tvoria napr. Wild Nothing). Pieseň, ktorá otvára album Dizajnerica Laura, prináša ovzdušie ďalekého východu,

práve také, akým boli ovplyvnení David Sylvian a jeho Japan. Do piesne Meni se ne svira zavítal elegantný new wave zvuk, aký kedysi tvorili Idoli, kým je v piesni Zauvijek Zen v strede pozornosti gitara, ktorú akoby hral Johnny Marr z The Smiths. Na tridsaťminútovom albume vynikajú ešte aj piesne Šapat a Gdje si do sad. Všetko dokopy, po druhej platni a úspešnom koncertovaní po štátoch bývalej Juhoslávie môžeme povedať, že Svemirko je jedna z najzaujímavejších nových rockových kapiel na Ex-YU priestoroch. Album Tunguzija si možno vypočuť na YouTube, BandCamp a SoundCloud. Janko Takáč

móda

September

rázdniny sa s nami rozlúčili a september otvoril brány nového školského roku. Leto už doznieva, ale našu skriňu stále zdobí ľahké a príjemné letné šatstvo. Ak nás počasie poteší i babím letom, na bavlnené tričká a jemné úpletové šaty radi siahneme. Faltovaná lanová sukňa krásne vyznie s prekladanou elegantnou blúzkou, keď sa budeme chcieť vystrojiť na posledné teplé večery tohto roku. Mgr. art. Iveta Jelinek

september 2018

šport

Rekordy Novaka Đokovića!

o letnom oddychu sa vraciame aj k športovým obsahom. Najdôležitejšou udalosťou v každom prípade bol futbalový Mundial v Rusku, na ktorom triumfovalo Francúzsko a druhýkrát sa stalo šampiónom sveta. Musíme predsa byť spravodliví a príležitosť dať aj iným športom, pretože si početné pozornosť zasluhujú – vodné pólo, basketbal, atletika... Tentoraz sa venujeme, napríklad, tenisu. Ešte v roku 1994 ako sedemročný chlapec v populárnej detskej televíznej relácii Rádiotelevízie Srbska Pazi, sveže obojeno Novak Ðoković povedal, že jeho cieľom je byť šampiónom. „Sníval som o tom, že budem prvým na svete. Sníval sa mi aj Wimbledon…“ povedal vtedy Novak. Podrobne predstavovať jedného z najlepších tenistov sveta v dejinách nie je potrebné, lebo nie iba verejnosť v Srbsku, ale aj celosvetová veľmi dobre vedia o Novakových výkonoch a úspechoch. Prvýkrát sa Novak s tenisovou raketou stretol ako 4-ročný chlapec, keď v roku 1991 pobudol na kempe, ktorý viedla trénerka Jelena Genčićová, ktorá nepochybovala, že sa Novak stane šampiónom. „Bol seriózny, svedomitý a predovšetkým talentovaný,“ konštatovala Genčićová. Práve ona jeho rodičom radila, aby šiel do zahraničia, lebo v našej krajine sa pokročiť neda-

lo. Novak odišiel do Mníchova, na tenisovú akadémiu, ktorú viedol chýrečný tréner Nikola Pilić. Už ako 14-ročný sa stal trojnásobným majstrom Európy – v dvojhre, štvorhre a v konkurencii tímov, kým na Svetovom juniorskom šampionáte získal striebro hrajúc za Juhosláviu. V roku 2003 získal prvé profesionálne ATP body, hrajúc na tzv. futures turnaji, ktorý organizoval Tenisový klub Červená hviezda a už v roku 2004 zohral aj prvý zápas v Davis pohári za reprezentáciu, a to proti Lotyšsku. O rok neskoršie sa prebojoval medzi sto najlepších tenistov sveta.

V Cincinnati Novak nedosiahol len 70. titul na hlavnej profesionálnej úrovni, ale, ako sme spomenuli, zároveň získal kariérny tzv. Golden Masters, čiže víťazstvá na všetkých deviatich turnajoch série ATP World Tour Masters 1 000. Do svojho tímu Novak pred niekoľkými mesiacmi vrátil slovenského trénera Mariána Vajdu a práve odvtedy sa náš najlepší tenista akoby vrátil na správnu

Championships prehral proti Marinovi Čilićovi. Krátko potom nasledoval tretí Grand Slam v sezóne, neoficiálny tenisový šampionát sveta – Wimbledon! Na ňom sa triumfom Novak prepracoval k 13. titulu na Grand Slamoch – vo svojej kolekcii má štyri wimbledonove primáty, šesťkrát bol šampiónom na Australian Open. Triumfoval aj na US Open (2011 a 2015), zatiaľ čo

REKORDY STÁLE PRIBÚDAJÚ!

Po nedávnom triumfe na Masters turnaji v americkom meste Cincinnati Novak Ðoković ešte raz posunul hranicu a zapísal sa do dejín ešte v jednej kategórii bieleho športu! Nole sa totiž stal prvým tenistom v dejinách, ktorý triumfoval na všetkých štyroch Grand Slamoch (Australian Open, Roland Garros, Wimbldon, US Open), ako aj na všetkých deviatich Masters turnajoch zo série 1 000. Vo svojej kolekcii už má poháre z turnajov Masters 1 000 Indian Wells, Miami Open, Monte-Carlo Masters, Madrid Open, Italian Open v Ríme, Canadian Open, Shanghai Masters, Paris Masters a napokon si vybojoval aj trofej v Cincinnati, potom ako vo finále tohto turnaja päťkrát prehral. september 2018

cestu. Pre zranenie a operačný zákrok Novak dlho nehral a stačí sa vrátiť do nedávnej minulosti a spomenúť si na turnaje, na ktorých ozaj rozčaroval. Na Australian Open 2018 vypadol vo štvrtom kole, slabo pochodil na turnajoch Indian Wells, Miami Open, Monte-Carlo Masters, Barcelona Open. Veru slabý bol aj v Madride, ale už na Masters turnaji v Ríme si zahral v semifinále. Pokračoval dobre na Roland Garros, kde sa prebojoval do štvrťfinále a prvé finále v roku 2018 zohral až koncom júna, keď na turnaji Queen‘s Club

jediný triumf na Roland Garros si Nole zabezpečil v roku 2016. Ťažko je uvažovať nad tým, či je Nole najlepším a najväčším tenistom v dejinách! Sú argumenty za, ale sú aj proti. Napríklad Roger Federer má viac získaných trofejí a sotvaže sa Novakovi podarí jeho rekord prekonať. Dôležité je predsa to, že pre nás veru Đoković je najlepším tenistom sveta. Aspoň kým sa nejaký nový Nole nezjaví! Miroslav Gašpar Foto: News sky / NY Times

Exit 2018

Sloboda ako lajtmotív

XIT leto lásky 2017 pripomenulo svetu na základné hodnoty leta 1967, keď vzniklo revolučné humanistické hippie hnutie, ktoré navždy zmenilo svet a v tomto roku – v roku svojej plnoletosti EXIT slávil jedno z najväčších vtedajších úspechov, a to je predovšetkým osobná sloboda. Organizátori v tomto roku verejne vyzývali na oslobodenie od materializmu, stereotypov a kolektívnych zdaní, v ktorých sa dnes nachádza naša civilizácia. Tohtoročný festival prebiehal od 12. do 15. júla. Kde? Pravdaže, na Petrovaradínskej pevnosti. Podľa oficiálnych údajov festival navštívilo zhruba 200-tisíc ľudí a prekonaný bol ďalší denný rekord: až 55-tisíc ľudí prešlo cez festivalové brány. V rámci otváracieho ceremoniálu vo štvrtok, prvý deň festivalu, vystúpil baletný tanečník Sergei Polunin, ktorý spolu so sláčikovou skupinou Almazian Symphony predviedol performanciu na tému laitmotívu festivalu – osobnej slobody. A nasledoval tradičný ohňostroj. Na hlavnom javisku tohto roku akoby dominovali dídžejovia, a to najväčšie svetové hviezdy: Jax Jones, Ofenbach, Martin Garix, Mahmut Orhan, či David Guetta, ktorý na EXIT-e vystúpil po štvrtýkrát. Ďalšími hviezdami na hlavnom javisku boli aj známa rocková speváčka LP, svetovo-populárne hip-hop trio Migos, reggae kráľ Ziggy Marley, raper French Montana, speváčka Grace Jones a Alice Merton, ktorej pieseň No roots je vyhlásená za najväčší hit festivalu. Pravdaže, javisko patrilo aj domácim hudobníkom. Vystúpili na ňom The Frajle, Bajaga i instruktori a ďalší. Samozrejme, veľké mená hudobného sveta vystúpili aj

na iných javiskách. Tradične druhé najpopulárnejšie javisko – mts Dance arena tentoraz privítala DJ trio Disciples, Carla Craiga, Ninu Kraviz, Solomuna a mnohých iných DJ-ov a producentov, ktorí tradične s publikom vítali východ slnka. Na hviezdy sa musí aj čakať? Na hlavnom javisku sa prvé tri dni to neustále dialo. Migos tak meškali viac ako hodinu a vystúpili bez tretieho člena, ktorému sa predčasne narodilo dieťa a musel odcestovať domov. Grace Jones tiež meškala vyše pol hodiny, ale potom prekvapila fanúšikov a plánovaný koncert predĺžila o celých 45 minút a zostala na EXIT-e až do rána. Zase nečakane bolo, že práve ona zakázala akreditovaným fotografom fotiť ju. Rovnako ako aj Ziggy Marley. V posledný deň však nikto nemeškal a možno aj najväčšie hviezdy festivalu – David Guetta, Martin Garrix či Alice Merton začali svoje koncerty v plánovaný čas. A bolo tu aj ďalšie nemilé prekvapenie, ktoré prichystalo vedenie festivalu. V tomto roku na vstup na mts Dance arenu nemal takmer ani jeden fotograf. Doposiaľ každý akreditovaný fotograf mal možnosť stráviť minútku – dve vedľa DJ-a a vyfotiť ho, no v tomto roku také niečo nebolo možné. Prečo? Nikto nevedel vysvetliť. EXIT festival pokračuje s jeho spoločenským angažovaním a o rok sa sústredí na tému ochrany životného prostredia. EXIT Tribe 2019 pozve svojich fanúšikov, ale aj vplyvných jedincov z celého sveta, umelcov, športovcov a iné verejné osobnosti, početné hnutia a organizácie, aby sa zjednotili s jasným cieľom – zachrániť planétu a život na nej. A odštartuje trochu skôr než tohtoročný – od 4. do 7. júla. Danuška Berediová -Banovićová Foto: Jasmina Pániková

Sloboda – tohtoročný lajtmotív festivalu

Každý večer touto uličkou prešlo tisíce ľudí...

Mama, netráp sa!

september 2018

The Frajle

Migos

Martin Garrix

Akrobácie na mts Dance arene

Burak Yeter

French Montana

Fever Ray

David Guetta

Ofenbach

Originalne outfity sú vždy vítané Alice Merton