František Beer

František Beer: cirkevný hudobník v internetovom svete

Je jedným z mála cirkevných hudobníkov na Slovensku, ktorý sa preslávil nielen svojim talentom v hudbe, ale aj digitalizovaním tradičných kresťanských piesní na svetovej sociálnej sieti na najväčšej internetovej databáze videí, na YouTube.

Život a štúdium

František Beer je slovenský chrámový hudobník, organista a skladateľ. Je rodákom z Košíc, miestnej časti Myslava. Na základnej umeleckej škole študoval hru na klavír. V štúdiu pokračoval pod vedením Klementa Rečla na Konzervatóriu v Košiciach. Štúdium cirkevnej hudby dokončil v roku 2009 s maturitným vysvedčením. Študoval aj na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave pod vedením Mareka Vrábela, ktorý patrí k špičke slovenskej organovej hudby. Cirkevné konzervatórium skončil absolutóriom v roku 2011.

Už počas štúdia na konzervatóriu bol veľmi úspešný. Získal 1. miesto v 1. kategórii na Súťaži študentov konzervatórií v roku 2009 v Bratislave. Po absolvovaní odboru cirkevnej hudby a organu vo vzdelaní pokračoval na nemeckej škole Musikhochschule v meste Lübeck. Tam študoval v triede rakúskeho organistu Franza Danksagmüllera. V rokoch 2002 až 2013 pôsobil ako chrámový organista v dominikánskom kostole v Košiciach. Ďalšie dva roky bol asistentom organistu v Chráme sv. Jakuba v Lübecku. Od roku 2015 pôsobí ako organista vo farskom kostole sv. Bartolomeja v Košiciach – Myslave a je hostiteľským organistom v Dóme sv. Alžbety pri sláveniach slávnostných bohoslužieb. Taktiež pôsobí aj ako diecézny organista v košickej arcidiecéze.

Umelecká činnosť na YouTube

Na konte má množstvo mediálnych prenosov, kde spolupracoval ako organista a cirkevný hudobník. Patrí medzi najlepších koncertných majstrov na Slovensku. Jeho tvorbu nájdete aj na jeho kanáli na YouTube, kde má v súčasnosti viac ako 3 500 odberateľov. Propaguje tu piesne z Liturgického spevníka, z Jednotného katolíckeho spevníka a klasickú organovú tvorbu. Nahrávky sú dotvára a doplňuje vlastnými improvizáciami, moduláciami a melodickými ozdobami, ktoré sú umelecky naozaj hodnotné. Vďaka jeho činnosti sa mnoho organistov a nadšencov kresťanských piesní môže zdokonaliť v hre a naučiť sa nové piesne. Väčšina nahrávok je z kostola v jeho mieste bydliska, v Myslave. Mnoho nahrávok bolo tiež nahratých v Košiciach: v Dominikánskom kostole, v Kostole Premonštrátov a na veľkých slávnostiach v Dóme sv. Alžbety. Na katedrálnom organe zahral a uverejnil známe koledy a iné sviatočné piesne vo veľkom prevedení. Doplnil ich svojimi improvizáciami a melodickými ozdobami. Jeho nahrávky pochádzajú aj z iných kostolov, väčšinou tam, kde koncertoval, ako napríklad vo Vrábľoch, v Lúčnici nad Žitavou, vo Veľkých Chyndiciach, ale aj v Kostole svätého Juraja v Lübecku. V jeho tvorbe nájdete aj menej známe a regionálne piesne a nápevy – melódie. Svoju popularitu si získal aj u mnohých laikov a nadšencov kresťanských piesní, milovníkov klasickej hudby a nadšencov organového zvuku. O prispievanie kvalitnej chrámovej hudby sa nepodieľa len publikovaním videí, ale aj vlastnými Adventnými predohrami k JKS, ktoré zložil v roku 2017. Touto činnosťou prispieva k zachovaniu nášho nehmotného dedičstva, ktorými sú piesne ľudového a duchovného charakteru.

Profesionálne prevedenie piesní a jeho hudobné nadanie Františka Beera patria medzi najvýnimočnejšie svojho druhu. Jeho improvizácia a bohatý doprovod s rôznymi melodickými ozdobami a moduláciou sú umelecky veľmi hodnotné a dokážu vzbudiť veľký zážitok u poslucháča. Jeho piesne sú obohatené mohutnosťou,

František Beer bbonline.sk

pompéznosťou, miestami gradáciou organa – zcresscendovaním, príjemnou až meditačnou melódiou, príjemnou harmonizáciou a registráciou organu. V druhej časti článku sme si pre vás pripravili rozhovor s Františkom Beerom.

Ako a kedy ste sa dostali k organu, organovej hre? Fascinoval vás tento nástroj už od detstva?

Moja prvá spomienka na organ sa viaže k časom, keď som šiel s rodičmi do kostola na zádušnú omšu za moju babku. Mal som asi 5 rokov a otec ma vzal na chór, aby som počas omše nevyrušoval. Sedel som priamo za organom. Vtedy som prvýkrát videl, ako organista hrá naraz rukami aj nohami a dunivý zvuk, ktorý zaznel po stlačení najhlbšieho tónu organa ma úplne fascinoval. Neskôr som ako 6-ročný začal miništrovať a spievať žalmy vo farskom kostole sv. Bartolomeja v Košiciach-Myslave. Stále ma to však viac ťahalo na opačnú stranu kostola – k organu.

Aký je váš obľúbený hudobný umelecký smer ? Aké sú vaše najobľúbenejšie skladby ktoré hrávate?

Mám veľmi rád všetky hudobné žánre, avšak najčastejšie u mňa doma znie klasická a organová hudba. Keďže som študoval na akadémii v severonemeckom Lübecku, tak sú mi veľmi blízke diela skladateľa Dietericha Buxtehudeho, ktorý bol vo svojom čase tak slávny, že sám Johann Sebastian Bach prešiel pešo 400km aby si jeho hru mohol vypočuť. Okrem klasiky však veľmi rád počúvam aj jazz a určite nepohrdnem ani vydarenou piesňou z oblasti populárnej hudby.

Ste jeden z najlepších slovenských chrámových hudobníkov. Ktorý skladateľ vás najviac inšpiruje?

Hudobný vkus mnohých cirkevných hudobníkov formuje už desaťročia tvorba Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktorý bol zostavovateľom Jednotného katolíckeho spevníka. Mnohé piesne, ktoré sa dodnes pri bohoslužbe spievajú, vyšli práve z jeho pera. Myslím, že tento skladateľ mal talent a cit na to, aby vedel napísať umelecky hodnotné piesne, ktoré dokázali osloviť masy. Nadnesene by sa dalo povedať, že práve jeho piesne by mali byť dodnes na prvom mieste medzi najhranejšími, keďže zaznievajú denne v stovkách slovenských kostolov

Ste známy aj svojimi skvelými improvizáciami z JKS. Sú to všetko vaše originálne improvizácie alebo sa inšpirujete aj z iných diel?

Veľká časť improvizačného umenia sa zakladá na istej rutine, na cvičení, skúšaní a hľadaní hudobných postupov, ktoré sa u hráča zautomatizujú. V niektorých svojich improvizáciách sa inšpirujem motívmi z iných hudobných diel, ale vo veľkej väčšine sa snažím vytvárať si vlastné postupy. Veľký vplyv na vydarenosť improvizácie má aj atmosféra bohoslužby či koncertu, na ktorom improvizujem.

V Lübecku ste vyštudovali cirkevnú hudbu. Ako by ste porovnali spievanie a stav liturgickej hudby v slovenských a v nemeckých kostoloch?

Aj keď je možné medzi oboma krajinami nájsť mnoho spoločných menovateľov, doba komunizmu u nás v oblasti liturgickej hudby zanechala obrovské škody. Pred rokom 1948 vykonávali službu organistu učitelia – takto vznikol predpoklad, že vzdelaný učiteľ bude mať aspoň aké-také hudobné znalosti. Komunizmus učiteľom neumožnil ďalej hrávať v kostoloch, preto ich miesta museli obsadiť nadšení amatéri. Robili, čo sa v tej dobe dalo, za čo im patrí všetka česť, no za štyri desaťročia takýchto sťažených podmienok v mnohých kostoloch veľmi klesla hudobná úroveň. V súčasnosti sa situácia zlepšila, no keďže u nás dodnes oficiálne neexistuje zamestnanie „organista“ či „cirkevný hudobník“, tak nie je možné z tejto práce vyžiť. Takmer všetci organisti (vrátane mňa) sa musia živiť inou činnosťou a vo svojom voľnom čase pokrývať hudbu na omšiach, sobášoch, pohreboch.

Tradícia v Nemecku je v tejto oblasti iná – dodnes sú organisti v mnohých kostoloch zamestnancami s pracovnou zmluvou, s nárokom na dovolenku, na čerpanie PN atď. V súčasnosti sú však mnohé pracovné miesta organistov ohrozené kvôli masívnemu úbytku veriacich. So zmluvou sú však chránení a nemusia sa báť, že zo dňa na deň skončia bez práce. V tomto roku boli kvôli pandemickým opatreniam dočasne zatvorené kostoly u nás i v Nemecku. Nemeckí organisti stále dostávali plat, zatiaľčo slovenskí organisti nemali nárok na žiadnu finančnú podporu, aj keď predtým trávili mesačne hraním aj 40 hodín.

Vzťah cirkvi k liturgickej hudbe je vidno aj v oblasti liturgického spevu. Na Slovensku sa často stretávam s tým, že v kostole sa spieva iba dovtedy, kým kňaz vykonáva iný úkon. Ak je úkon dokončený, organista má čo najskôr prestať hrať. Spev teda slúži iba na prekrytie, aby neostalo ticho a je často iba akousi rutinou starých babiek, ktoré tú jednu strofu vedia spamäti. V Nemecku je bežné, že kňaz prichádza k oltáru so spevníkom v ruke a aktívne sa zapája do spoločného spevu. Spev sa tam berie ako súčasť liturgie, preto má každá pieseň dostatok miesta na to, aby z nej zaznelo viac strof. Musím však povedať, že v tomto sa pomaly zlepšuje situácia aj na Slovensku. V niektorých kostoloch nájdeme k dispozícii spevníky pre ľudí, iní organisti pravidelne tlačia letáky s piesňami, aby sa do spevu mohol každý zapojiť. Počas veľkých slávností v košickom Dóme sv. Alžbety sa nám aj vďaka podpore arcibiskupa Bernarda Bobera podarilo „rozospievať“

ľudí, vďaka čomu sa mi podarilo nahrať a na portáli YouTube uverejniť mnohé piesne s naozaj oduševneným spevom veriacich.

Vedeli by ste porovnať súčasný stav organov u nás a v Nemecku?

Vzťah ku kultúre, ktorej súčasťou je aj organová hudba, sa medzi Slovenskom a Nemeckom prejavuje aj v oblasti organárstva – ak je v niektorom slovenskom kostole postavený nový a kvalitný organ, je to pre organistov malý štátny sviatok. Nemecké chrámy a koncertné siene sú vybavené kvalitnými nástrojmi, ktoré ich správcovia často nechávajú renovovať a modernizovať. Vďaka týmto nástrojom a zamestnaným organistom si môžu záujemci vybrať z bohatej ponuky organových koncertov a festivalov, z ktorých mnohé prebiehajú celoročne na týždennej alebo mesačnej báze. Aj na Slovensku však existuje niekoľko kvalitných organových festivalov, ktoré často vďaka podpore samospráv a miestnej cirkvi dokážu sprostredkovať poslucháčom zážitky z kvalitnej hudby odohratej na kvalitných organoch.

Medzi vaše činnosti patrí aj zverejňovanie JKS na YouTube. Čo vás k tejto činnosti priviedlo a čo ste ňou chceli dosiahnuť?

Prvé nahrávky piesní, ktoré som uverejnil, vznikli za účelom sprostredkovať zážitok z oduševneného spevu ľudí mojim známym, ktorí si tento zážitok nemohli vypočuť naživo. Postupne som začal od organistov dostávať pochvalné reakcie týkajúce sa predohier či interpretácie piesní. To ma motivovalo k ďalšiemu nahrávaniu. Teší ma, že aj vďaka nahrávkam piesní z JKS na mojom kanáli mnohí kňazi a organisti pochopili, že spev piesne môže mať väčšiu hĺbku. Že aj pieseň je sprostredkovateľom istej myšlienky a že aj liturgická hudba dokáže mnohých ľudí zasiahnuť hlboko do srdca.

Aké sú vaše vízie do budúcnosti v org. tvorbe? Plánujete zložiť nové org. skladby alebo spevník pre liturgiu?

V súčasnosti sa venujem komponovaniu predohier na jednotlivé piesne JKS pre organistov. Bol by som však rád, keby som mohol byť v budúcnosti súčasťou tímu, ktorý bude poverený prípravou spevníka pre liturgiu, keďže jeho aktualizácia a modernizácia je naozaj potrebná.

Autor: Miroslav Holba Zdroj: František Beer, bistricoviny.sk, mybystrica.sme.sk, bbonline.sk