Slováci v zahraničí

Slováci v zahraničí: 6 faktov o Slovákoch žijúcich vo Vojvodine

V zahraničí žije takmer 2,8 milióna Slovákov. Niektorí sú roztrúsení po rôznych krajinách, ale nájdeme aj celé komunity Slovákov žijúce v zahraničí. Práve oni aj napriek diaľke od materinského štátu zachovávajú svoj jazyk, kultúru a národné povedomie.

V severnej časti Srbska, vo Vojvodine, žije slovenská menšina, ktorá si už takmer tri storočia zachováva, naplno prežíva a zveľaďuje vlastnú slovenskú kultúru. Slovenská menšina v Srbsku je známa ako usilovný a mierumilovný národ, ktorý si verne zachováva tradíciu svojich predkov. V snahe zvýšiť informovanosť o slovenskom národe žijúcom v Srbsku sme spísali 6 faktov, ktoré ste o ňom možno nevedeli.

1. Budú to už tri storočia, odkedy sa slovenský národ prisťahoval do Vojvodiny

Počas 270 rokov sa na území severného Srbska, vo Vojvodine sformovala slovenská komunita s vlastnou jedinečnou kultúrou. Keďže život sedliakov na Slovensku v období od 17. do 19. storočia nebol vôbec ľahký, tak do sveta začali odchádzať predovšetkým najchudobnejší občania s cieľom zarobiť dostatok peňazí na prežitie. Pre tieto dôvody ľudia opúšťali svoje domy a putovali smerom na juh do Panónskej nížiny. Tá predstavovala ideálne miesto pre osídľovanie, pretože po mnohých vojnách bola hospodársky zničená a nemala obyvateľov. Prvý dokument, ktorý slúži ako dôkaz sťahovania, je z roku 1745, keď Matej Čáni priviedol 129 slovenských rodín zo stredného Slovenska do Báčskeho Petrovca. V tejto novej vlasti si Slováci zakladali vlastné osady alebo sa nasťahovali už do jestvujúcich obcí so srbskou, nemeckou, maďarskou alebo inou národnosťou.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva, dnes žije na území Srbskej republiky 52 750 Slovákov. Vojvodinskí Slováci obývajú 36 dedín a miest, ktoré sú koncentrované vo všetkých troch regionálnych celkoch – v Báčke, v Banáte a v Srieme. V niektorých osadách sú Slováci väčšinovým obyvateľstvom, inde žijú spolu s inými národami, so Srbmi, Maďarmi, Rumúnmi, Rómami či Rusínmi.

2. Slovenský jazyk – jeden zo šiestich úradných jazykov vo Vojvodine

Vo Vojvodine existuje 6 úradných jazykov, medzi ktoré patrí aj slovenčina. Vo viacerých obciachmôžete počuť slovenský jazyk na uliciach, úradoch i v rodínach. Plynule môžete komunikovať s človekom, ktorý nikdy na Slovensku nebol, ale aj napriek tomu, jeho slovenčina bude na veľmi vysokej úrovni. Slovenský jazyk sa teda používa v rodinách, na slávnostiach, v krčme, medzi priateľmi a samozrejme aj vškolách. Práve vďaka školám sa slovenčina udržiava aj u mladších generáciách, ktoré tak preberajú štafetu pri uchovávaní národnej identity Slovákov v Srbsku. Ale netreba zabudnúť na fakt, že vojvodinskí Slováci sú plne bilingválni, pretože všetci bez výnimky hovoria aj jazykom väčšinového obyvateľstva – srbčinou.

Gymnázium Jána Kollára

3. Prvé slovenské gymnázium mimo územia Slovenskej republiky

V meste Báčsky Petrovec na juhozápade Vojvodiny, bolo v roku 1919 založené prvé slovenské gymnázium mimo územia Slovenskej republiky. Vzniklo, keď petrovský evanjelický farár Samuel Štarke slávnostne uviedol prvých profesorov. Výučba sa na tomto gymnáziu uskutočňovala v slovenskom jazyku a pretrvalo to až do súčasnosti. Pri príležitosti 50. výročia od založenia, gymnázium dostalo nové meno podľa slovenského básnika Jána Kollára. Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci aj ďalej zostáva dôležitou oporou a pýchou vojvodinských Slovákov. V súčasnosti sa v škole nachádza aj žiacky domov, veľmi bohatá školská knižnica ako i pamätná miestnosť, venovaná účastníkom druhej svetovej vojny.

4. Kultúrne vyspelá spoločnosť

Podľa najnovších údajov žije v Báčskom Petrovci takmer 5 000 Slovákov. Okrem gymnázia sa tu nachádza rad ďalších ustanovizní, ktoré zachovávajú slovenskú kultúru a identitu. Múzeum vojvodinských Slovákov s galériou Zuzky Medveďovej minulý rok oslavovalo 70 rokov činnosti. Galéria Zuzky Medveďovej chráni umeleckú pozostalosť prvej akademicky vzdelanej Slovenky vo výtvarnom umení a tiež prezentuje súčasnú tvorbu slovenských umelcov. Knižnica Štefana Homolu v centre Petrovca je jednou z najstarších knižníc vo Vojvodine a v tomto roku oslavuje 175 rokov od svojho založenia.

Slovenské vojvodinské divadlo je zamerané na profesionálne stvárnenia divadelnej tvorby vojvodinských Slovákov. V historickej budove sídli Matica slovenská v Srbsku, ktorá sa stará o zachovanie slovenskej reči a kultúry. Slováci si so sebou priniesli svoju vlastnú tradíciu, evanjelické vierovyznanie, vôľu pracovať a národnú kultúru. Ich cieľom bolo síce zabezpečiť lepší život a rodinný blahobyt, ale nikdy nezabúdali na hodnoty a staré tradície. Bez ohľadu na mnohé spoločenské zmeny sa im podarilo zachovať si národné povedomie, reč, vieru a obyčaje. Aby si ekonomicky pomohli, kultúrne a duchovne sa povzniesli, sedliaci sa začali združovať do rôznych hospodárskych a cirkevných krúžkov. V roku 1842 si Slováci v Petrovci založili Remeselnícky spolok. V roku 1845 si založili prvú knižnicu v Báčskom Petrovci a o niekoľko rokov sa odohrala aj prvá divadelná inscenácia. Pre zachovanie slovenskej reči na tomto území bola dôležitá aj tlač, ktorej začiatky siahajú až do roku 1864, kedy sa začínajú vydávať časopisy pre deti ako Zornička a Slávik. Po založení kníhtlačiarne v roku 1919 sa začínajú tlačiť knihy, časopisy, noviny a drobná tlač po slovensky. Najstarším týždenníkom je Hlas ľudu, a dodnes vychádza mesačník Rovina, mládežnícky časopis Vzlet, Národný kalendár a mnoho iných.

5. Folklór – neoddeliteľná časť života vojvodinských Slovákov

Na rozvoj kultúrnej a umeleckej činnosti vplývali aj rôzne kultúrno-umelecké spolky, ktoré sa zakladali vo všetkých osadách, kde žili Slováci. Aj v súčasnosti sa organizujú festivaly, ktoré majú za cieľ prezentovať verejnosti to najlepšie, čo sa behom roka v danej oblasti vyprodukovalo. V tomto zmysle sa rok pre vojvodinských Slovákov začína Stretnutím v pivnickom poli, kde sa stretnú speváci slovenských ľudových piesní zo všetkých kútov Vojvodiny, vystrojení do tých najkrajších starodávnych krojov. Na jar sa uskutočňuje najväčší hudobno-tanečný festival Tancuj, tancuj ... , na ktorom sa celý deň spieva a tancuje po slovensky. Netreba zabudnúť aj na Zlatú bránu, kde sa stretnú deti a prezentujú tradičný detský folklór a tanečné choreografie.

Slovenské národné slávnosti sa uskutočňujú v auguste, v Petrovci. V roku 2009 tieto slávnosti boli vyhlásené za národný sviatok Slovákov žijúcich v Srbsku. Počas trvania týchto celonárodných osláv sa tu stretnú Slováci z Dolnej zemi a Slováci zo Slovenska, učitelia, novinári či folkloristi. Na jeseň sa koná aj prehliadka ochotníckej divadelnej tvorby Slovákov v Srbsku - Divadelný vavrín v Starej Pazove.

6. Počet Slovákov vo Vojvodine neustále klesá

V Srbsku dodnes panuje neľahká situácia, ktorá pretrváva už od vojny, teda od poslednej dekády 20. storočia. Ťažká ekonomická situácia, nízke platy